You are on page 1of 136

MUDr, VLADIMiR LANIK A KOLEKTIV

LIECEBNA TELESNA VYCHOVA



I

Schvali lo Ministerstvo zdravotnictva SSR po dohode s Ministerstvom zdravotnictva CSR c. KP/3 - 621.4 - 1,6. 4. 1985 ako ucebnicu pre stredne zdravotnicke skoly, studijny odbor rehabilttacny pracovnik

VYDAVATEBSTVO OSVETA

Ucebniea zahrnuje zakladne Informacie a specialne poznatky z oblasti liecebne] telesnej vychovy, urcene pre oblasf liecebnej rehabtlrtacle. Pomana nadobudmif zakladne ciefove ve d 0 m 0 s t i, [lotrebne pri praci s pacientom, ako aj -0 d b 0 r n u z r u c nos t, az po schopnosf vyhodnotenia cvicebnych postupov u prfslusne] skupiny pacientov. Pre ziakov strednych zdravotnfokych skol, studijny odbor rehabilitacny pracovnfk je navodom na ziskanie schopnosti samostatne vykonavat cvicebne metodiky a ucelne ich aplikovaf v praxi.

kolektfvu

Kolektivautorov

Prof. MUDr. Jan Pfeiffer, DrSc. PhDr. Maria Sojakova

PhDr. Eleonora Vollekova

Rukopis p o s u d l Li MUDr. Mariana Bendikova doc. MUDr. Jan Javurek, esc.

I

I

© Vydavatel'stvo Osveta

Translation © Vladimir Lanik, 1987 (kapltolu prof. MUDr. Jana Pfeiffera, DrSc.)

OBSAH

Predhovor

Podstata a ciele liecebnej telesnej vychovy (V. Lanik)

LTV a pohybova Iiecba

Podstata a ulohv LTV .

Funkcie LTV

Stavba cvicebnej jednotky (M. Sojakova, V. Lanik) Metodicke zasady evteebned jednotky (tM. Sojakova, V. Lanik)

Zasada primerano'sti

Zasada ciastkovych uloh .

Zasada pochopenia ulohy

Zasada posudzovania ahodnotenia vysledkov Zasada nazornosti

Zasada postupnosti a vsestrannosti Zasada stupiiovania

Zasada indlvldualneho pristupu Zasada sustavnosti

Zasada trvanlivosti .

Zasada spojitosti rozvijania konkretnych zrucnosti a vseobecnych

sehopnostf

Zasada spojenia te6rie s praxou .

Stavba rehabilitacneho pIctnu a programu (M. Sojakova, V. Lanik)

Liecebna telesna vychova v prax!i. (V. Lanik)

Miesto a sposob vykonavania

PriestDry na ldecehnu telesmr vychovu . Pracovnici v liecebnej telesnej vychove .

Utoha rehabiHtacneho pracovnika v procese LTV Vyhodnocovanie stavu pacienta

Priprava rehabilrtacneho programu

Vedenie pacienta pri cviceni

Sledovanie stavu -pacienta .

Ambulantne liecenie

pomocky na vykonavanie LTV (V. Lanik) Rozdelenie pom6cok.

7 11 11 12 15 18 21 21 22 23 213 24 25 25 28 29 29

29 30(} 3,1 34 34 34 36 38 38 39 39 41 42 44 45

Vybavenie na kladkove a zavesove cvicenia . 'I'echnicka vybavenie a jeho mechanicke vlastnosti Typy kladiek a ieh upevnenie

Lanka, ieh druhy a doplnky .

Dalsie potrebne pomocky na kladkove cvicenie Zavesova suprava a jej pouzitie

Kondicne evleenie (M. Sojakova) Zameranie koridicneho cvicenia Hanna rozcvieka

Hlavne ulohy .

Ranna l'D'zcwcka pacienta priputaneho na poster Rann ; rozcvicka chodiacich pacientov

Jednotka LTV zamerana na zvysenie kondicie

Organizacia evleenia (M. Sojakova) .

Individualne cvdcenie Cvicenla v skupinkach Cvicenta v skupinach

Dychacia gymnastika (V. Lanik) Regulacia dycnacrch pohybov

Svalova oinnosipri dychanf. . .

Ucast pomocnych dychacfch svalov na dvchaclch pohyboch Dynamika insplracneho ipOhybu

Dynamika exspiracneho pohybu

Ucast chrbtice na dychacich pohyboch

Dychania v jednotlivych polohach tela

Vseobecns charakteristtka dychacich pohybov

Regulacia dychania .

Dychaoie cvicenia a ich rozdelenie Relaxacia (E. VoUekova, V. Lanik) .

Relaxacia - 'prakticka cast. . .

Pasivne pohyby a polohovanie (V. Larrik)

Vyvoj korrtraktury .....

Pasivne predvadzanta pohybov auvorllovacie techniky

Vytahovanie skratenyeh struktur 'a polohovanie. .

iZasady polohovania

Zasady vyfahovania .

Vysetrerns klboveho puzdra Pasivne pohyby a prefahovanie .

Sp6soby vvtahovania najoastejSichskrateni

Polohovanie - prakticka casf. .

Polohovanie hlavy Polohovanie trupu Polohovanie hornyeh koncatfn Polohovanie dolnych koncatfn

Aktivne pohyby (V. Lanik) . . . .

Aktivne pohyby podIa sp6sobu vvkonavanla Vedeny pohyb .

'l'ahovy pohyb.

49 50 50 53 56 58 65 65 66 66 66 68 69 7.2 72 73 75 77 79 79 81 82 82 83 85 86 88 88 92 95

100 103 105 100 W7 1(}8 110 113 120 135 135 135 136 137 138 139 139 140

Svihovy pohyb Kyvadlovy pohyb

Aktivne pohyby podTa typu svalove] akcie Aktivne pohyby proti odporu Biomechanicky aspekt zataze

Typy odporov .

Tiazovy odpor

Nasledky ucinku tiase v jednotlivychpolohach T'iazove posobenie bremena

Kladkove cvicenie

Vztah tiazoveho odporu k ubilizaclt svalovej sily

Elasticky odpor .

Pouzitie pruznych telies pr i cvicenf Prisposobivy odpor (manualne vyviiana protisila) Odpor vody

Odpor vlastnymi svalmi

Zasady pre vol'bu typu odporu a sposobu jeho aplikacie VoTba miesta posobenia odporu .

VoTba smeru posobenia odporu .

VoIba vhodnej polohy na posobenie odporu Vefkosf odporu vocl rnaxirnalnej svalovej sile

Urcenie odporu podla easoveho priebehu jeho p6sobenia Praktlcka aplikacia odporov pri cviceni

Aktivne pohyby s odl'ahcenfm .

Odtahcenie na hladkej doske Odlahcenie vo vodnom prostredi Aktivne pohyby s pornocou .

Cvleenle podIa svaloveho testu

Metoda reedukcie podla sestry Kennyovej Postup pri teste 1 .

Prechod na test ,2 •

Postup pri prechode na stu pen 3 Postup pri prechode na vyssie stupne

Zaklady retlexnveh metodik a postupov (J. Pfeiffer)

Zakladne reflexne deje prebiehajuce vo svaloch .

Funkcia svalu pri reflexnych dejoch .

Ref'lexny facilitacny efekt pretiahnuteho svalu Reflexna faoili taeia maximalnym odporom

Reflexy vychadzajuce z koznych vnfrnavych teliesok Vzprtamovacia reflexy

Reflexne ovplyvriovanie pohybov krcnych stavcov Reflexy vyvolane receptorrni rovnovazneho ustroja Tonicke labyrintove reflexy .

D6s1edky reflexneho ovladania hybnosti Vyvolanie podnetu elektrickym impulzom Princip spiitnej vazby

Str ucny suhrn

Factlitacne a ostatne reflexne met6dy

140 141 141 145 145 146 146 148 152 153 157 161 16,2 164 164 165 165 166 166 16<8 169 171 172 176 178 178 182 184 \185 187 187 191 192 194 198 198 20,1 202 203 206 207 207 2()19 210 211 212 213 213

Metoda podIa Kabata. .

Reflexna metoda neurologickej kliniky v Prahe

Metoda Brunnstromovej. . . . .

Metoda Bobathovcov a reflexnej lokomocie

Metoda reflexnej lokomocts- .

Metoda Bobathovcov .

Metoda sestry Kennyovej . . .

~le~tricka ,stimulacia pri nervovosvalovyej. poruchacn NaCVlk a vycvik posturalnych a lokomocnych f kel

E. Vollekova) . un CIi (V. Lanik,

Charakteristika sedu .

Rozdelenie typov sedenia

Sed na zemi. . .

Sed na stole (8 visiacimt predkoleniami) Sed na stolceku .

Sedenie pri praci. . . .

Predpoklady na nacvik chodzs . Plan nacviku chi'idze . . .

Prf'prava na posturalny riacvi k .

N acvj.~ la p~ecvico.v~nie posturalnyeh reakcii a regulacn

PrecvlCovame pozltlvnej opornej 'reakcie. .

P~st~p pni pre.c;ricovani posturaInYCh reakcii u lezi~ceh~ pa~ient'a N~CV~k a pr~c:vlCovanie dalsfch Iposturalnych reflexov

Naevik stabifity drzania tela v sede .

VY,cvik stoja nasikmom stojane. . . . .

Prfprava na nacvik statia vo vertikale

Ine postupy pr.:i nacviku stoja

Vycvik statta pri stene . .

Nacvik krocnych pohybov

Typy ch6dze. . . .

Slovnicek odbornych vYrazov Register

214 218 220 2127 228 232 235 2136

238 238 238 238 240 240 24() 241 243 243 245 2:46 247 249 250 252 255 258 262 263 265 268 271

PREDHOVOR

Predkladame dielo, ktore sa rodilo a doslova vytrysklo z dnes uz niekofkodesafrocne] tradfcie, z drobnych skusenosti vel'ke] armady rehabilitacnych pracovnfkov, ktore sme trpezlivo zbierali do referatov odbornych spolocnosti, do tlsicov odbornych prispevkov na seminaroeh rehabilitacnych oddeleni. V tomto obrovskom mravcom usilf a zlozitom procese vznikali zasady, metodicke postupy, pokyny na prakticke uskutocnovanie, ktore teraz predkladame najmladsim buducim spolupracovnikom, aby si vytvorili solidne zaklady, na ktorych budu mod budovaf este dokonaIejsie a uclnnejsie pracovne sposoby,

Povolanie rehabilitacneho pracovnika [e tazke, ale povznasa[uce a krasne, Vysoko ho hodnoti v prvom rade postihnuty sam, ktoreho zdravie easto zavisf vo vefkej miere od jeho prace, vysoko ho hodnoti aj spoloenost, a to nielen pre jeho siroky psychosocialny a humanny vyznam, ale aj pre ekonomicke dosledky pri ziskavani pracovnych sil.

Ucebnica rna svoju tradiciu. Predkladame dalsie (v poradi uz tretie) vydanie tejto tematiky, ktore sme vsak museli podstatne prepracovaf a prisposobif osnovam schvalenym ministerstvom zdravotnictva.

N apfsaf ueebnicu rehabilitacie je nesmierne fazka uloha, Rehabilitacia totiz zasahuje prakticky do vsetkych usekov mediciny a kazdy usek rna svoje Specificke pristupy, sposoby vyjadrovania, hodnotenia stavu a pod. Preto musi ucebnica nevyhnutne zahrnovaf nezvycajne vefke mnozstvo informacii, specialnych poznatkov a pritom byf pisana tak, aby bez obmedzenia faktografickej stranky (bez znizenia hodnoty opisovanych skutocnosti) umoznila

7

PODSTATA A CIELE LlECEBNEJ TELESNEJ V-VCHOVV

LTV A POHYBOVA LIECBA

Pohyb mozno u cloveka dosiahnuf trojakym sposobom:

1. posobenim vonkajse] sUy (napriklad pacient je pa:sivny, pohyb jeho eastou tela vykonava rehabilitaeny pracovnfk),

2. ako reakciu na podnet - hovorime aj 0 reflexnom pohybe (napriklad nahly pohyb predkolenia pri vyvolavanf patelarneho reflexu),

3. vofovou uvedomelou aktivaciou nervovosvalovych iistrojov (napriklad aktivne cvicenie podl'a pokynov cvieitela).

Podl'a ucasti vedomia mozeme teda rozlfsif jednak 1 i e c e bnut e I e s n u v y c h 0 v u, ktorej podkladom je specialne upravena aktivna uvedomela cinnosf cloveka, jednak pohybovu liecbu, do ktorej patria take pohybove procedtiry a postupy, ktore su vyvolane vonkajsou silou alebo reflexogennymi podnetmi.

Pasivita a aktivita sa teda tyka ucasti ci neucasti vedomia (vole) jedinca, a nie biologickych dejov, ktore sa aktivizuju aj pri pasivnom pohybe.

Do po h y b 0 v e j 1 i e c b y zahrnujeme:

1. vsetky r e f1 e x n e pro c e d u r y, ktore maju za ciel' posobif facilitacne, alebo su prostriedkom na uvol'nenie spojivovych tkaniv a svalov (aj redresivne procedury);

2. skupinu man u a 1 nyc h v y k 0 nov, ku ktorym patri manualna reflexna liecba v uzsom zmysle slova, masaz, elektrogymnastika, elektrostimulacia, uvolriovacie (mobilizacne) techniky;

3, ciastocne aj po s t i z 0 met ric k u reI a x a c i u a ine relax acne procedury, pretoze v ich pripravnej faze vznika intenzivna cinnosf nervovej sustavy, ktorou ziskame pozadovany utlm

11

(inhibiciu). Vlastnu pasivnu proceduru takto vykonavame vo faze spomenuteho utlmu, t. j. za vyhodnejsich podmienok.

Rozlisenie pohybovej liecby a LTV rna relativny vyznam, V praxi sa pohybova liecba zahrnuje a pojmove zarad'uje do sf'ery liecebnej telesnej vychovy.

PODSTATA A ULOHY LTV

LTV (s urcitymi spomenutymi vyhradami, tykajucimi sa pohybovej Iiecby) je telovychovny proces, pri ktorom sa u os6b so zmenenym zdravotnym stavom vyuziva metodicky upravena pohybova aktivita cloveka a (pasivne) silove vplyvy na liecbu, obnovenie,upravu a zlepsenie funkcii organizmu, na podporu ieh spravneho vyvoja (v detskom veku) a na prevenciu ich predcasneho doznievania. Ovplyvnenim vyvoja a funkcii sa upravuju aj tvarove a strukturalne vlastnosti postihnutychustrojov a tkaniv.

Liecebna telesna vychova je zalozena na vlastnej teoretickej zakladni, ktora uzko suvisi s teoretickymi oblastami mediciny a telesnej vychovy a ich jednotlivych odvetvi.

Ulohou LTV je:

1. Urcovanie, opis a vyhodnocovanie zmien pohybovych moznosti a sehopnosti postihnuteho jedinca pri jednotlivych chorobach, urazoch a vyvojovych chybach,

2. Studium moznosti ako ovplyvnif chorobne zmenene morfologicke a strukturalne podklady pohybu specialne zameranou pohybovou aktivitou, pasivnymi silovymi vplyvmi a reflexnyrni podnetmi,

3. Moznosti a sposoby ovplyvnenia funkcii vnutornych organov a psychickych poruch a chorob vybranou, davkovanou a metodicky urcenou pohybovou aktivitou ako aj pasivnymi a reflexnymi silovymi vplyvmi,

4. Vypracovaf a v praxi preverif metodicke zasady, metodicke rady a postupy LTV pri jednotlivych ochoreniach a pri jednotlivych typoch postihnutia.

5. Urcif a opisaf vzajomne posobenie a podmieriovanie medzi ontogenezou jedinca a vyvojorn jeho pohybovej aktivity.

6. Sledovaf a poznavaf zakonitosti fyziol6gie, neurofyzio16gie (iniciacie, ideacie, riadenia, regulacie a kontroly) pohybu a vyuzivat ich pri nacviku, vycviku a cviceni.

12

Liecebna telesna vychova sa opiera nielen 0 vseobecne zasady a pravidla platne pre vykonavanie lie~ebnotelovycho,vny~h ukonov v praxi, ale aj 0 cely rad dnes uz podrobne opisanych, vedecky zdovodnenych a v praxi preskusanych procedur, ukonov, metod a postupov, ktore maju bud' charakter vseo~ecny:h sche~ a navodov, alebo charakter specialnej, na upravu jednej funkcie

urcenej metody.

Stavba rozvijanie a ustalenie optirnalrieho sposobu praktickej aplikacie spomenutych vseobecnych schem, ako aj specialnych metod, je najdolezitelsou teoretickou cinnostou odbornych leka-

roy a rehabilitacnych pracovnikov. ..

Bez dostatocne] teoretickej zakladne a bez'teoretickych poznatkov by nas odbor a v jeho ramci aj liecebna telesna vychova do.stali charakter empirickej cinnosti, vecneho skusania, ktore by len tazko viedlo k rozvoju tejto discipltny. Preto je dolezite, aby rehabilitacny pracovnik poznal zakladne pravidla a zasady stavby metodickych radov a postupov, ktore su zahrnute v nauke 0 stavbe metod - metodike.

Liecebna telesna vychova sa vykonava ako planovity proces Iiecebneho telovychovneho a psychologicko-pedagogickeho charakteru zamerany prisne na jedinca a prtspcsobeny zmene jeho zdravotneho stavu. Je toproces, ktory vedie a usmerriuje odborne vzdelany rehabilitacny pracovnik, a to podla metodickych zasad a v casovy-ch celkoch, ktore nazyvame liecebnotelovychov-

nymi hodinami (hodina LTV).

Pri liecebnej telesnej vychove pouzivame jednak prostriedky, ktcre sa pouzivaju v telesnej vychoveia v sporte, jednak vsak vlastne specialne prostriedky, met6dy a postupy, vypracovane, vyvinute a ustalene pre potreby liecebne] rehabilitacie. \

Pri vybere vhodnyeh prostriedkov a postupov musime pamataf na cely rad okolnosti, faktorov a charakteristik pacienta. J eto predovsetkym vek ci stadium jedinca, charakter jeho pohybovych moznosti a schopnosti, ale aj Iunkcnej sposobilosti pohybovych ustrojov (jeho pohybovej zakladne),

Vel'mi d6lezitym faktorom je pohybova hist6ria postihnuteho, cize jeho doterajsie ,pdhy'bove zazitky, ,sUrusenomi:a poznatky 0 pohybe a pohybovych ustrojoch, Rozhodujuce v pohybovej hist6- rii su doterajsie pracovne skusenosti, moznosti, ale aj skusenosti s rekreacnou a sportovou einnostou.

13

Z celkovyeh charakteristik je vyznamns stanovenie eelkovej te~esnej z~atnosti, vykonnosti pohybovych, ale aj ostatnych ustroJ~v pacienta, a napokon jeho psychologicks v1astnosti, psychosocialna a ekonomicka situacia postihnuteho a jeho rodiny.

Pre nasu praou je preto vefmi d6lezite vstupne vysetrenie a vyhodnotenie (evalvacia) stavu pacienta, ktore tvorf podk1ad na vyber prostriedkov liecebnej telesnej vychovy a vhodnych postupov, a ktore, umczriuje sledovaf vyvoj stavu pacienta, a teda aj efekt_y, ktore zvolenym postupom Iiecebnej telesnej vychovy dosahujeme,

,Sus~av~e odbor~e sledovanie, sustavne vyhodnocovanie a pruzne prisposobovanis programu LTV podl'a zistenych zmien stavu pacienta . su zakladne ulohy rehabilitacneho pracovnika. P1nenie tychto uloh robi jeho pracu ciel'avedomou a efektivnou.

Evalvacia je pre Iiecebnu telesnu vychovu vyznamna tym, ze priamo urcuje ciele a ulohy, ktore marne dosiahnut. Plati tu zasada: ako sa na postihnutie pytame, tak ho budeme chapaf hod-

notif a odstraiiovai. '

. P r i k lad: Pacient s pourazovyrn obmedzenim flexie v lakti. EvalvaClU zamertarne na obmedzenie pohyblivosti. Nasou hlavnou ulohou bude j:ho odstranente, Mozeme sa v~ak aj pytat, aka obmedzenie prekaza pacientovi pri [eho praci, pd mimopracovnych cinnostiach. Potom z toho vyplynie uloha vhodne upravif pracovne nastroje, pracovne prostredie domace zarladenie a viest pacienta k tomu, aby si nacvteil vhodne zastupne a nahradne sp6soby tychto cinnosti.

Obidva pohl'ady V uvedenom priklade sa od seba podstatne Hsia. Prvy je uzko zamsrany na pohybove ustroje, druhy siroko chape pacienta V jeho konkretnom zivote a v jeho praci, Ani jeden z pohl'adov sam osebe nie je dostatocny, no ani jeden nemozno vynechat, V kazdom pripade musime uplateiovaf lokalny pohl'ad n~ po~uchu, ako aj celkovy pohl'ad na ICloveka vo vsetkych suvislostiach s prostredim a so spolocnostou,

V suvislosti IS otazkou, ake 8U ulohy Iiecebnej telesnej vychovy by sm_e si mali predovsetkym uvedomif,ze clovek musi byf v kaz~ dej situacii - teda aj pri zmenenom zdravotnom stave - v ur-citom rovnovaznom stave so svojfm prostredim a narokmi ktore

naiihokladie. '

Tato .potreba mrti kazdeho postihnuteho hl'adaf si take sposoby

14

vykonavania pohybov a pohybovych icinnosti, ktore by boli za zmenenych pohybovych IDPZnosti optimalne.

Postihnuty ponechany na seba skusa rozlicne sposoby, ako pohyby najlepsie vykonat. Va.csina jeho pokusov vsak bude neuspesna a proces hfadania jzdlhavy. Hrozi, 'ze sa u pacienta rozvimi primarne dosledky a sekundarne nasledky postihnutia, a ze aj tak sam nenajde optimalny sposob vykonavania pohybovych cinnosti.

Pacient si spravidla osvoji a zafixuje nevhodne az skodlive pohybove sposoby a navyky, alebo .sa predcasne nauci oslabemi funkciu substituovaf (zastupovat), alebo kompenzovaf (nahradzat).

Postihnuteho musi preto pri Madani a vykonavanf novych pohybov viesf odborne vzdelany a skuseny rehabilitacny praeovnik (cvicitel'). S jeho pomocou sa cvicenec nauci vykonavaf potrebne pohyby a cinnosti optimalnym sp6soboma nauci sa to za avera kratsi cas.

FUNKCIE LTV

Liecebna telesna vychova rna niekol'ko funkcii.

1. Hlavnou funkciou je predovsetkym podporujUca (adjuvantna) funkcia, ktorou vytvarame predpoklady na to, aby sa mohli u deti za podmienok zmeneneho zdravotneho stavu prejavit, uplatnit a rozvinuf vsetky ich vlohy, schopnosti a moznosti a aby sa tym zabezpecil optimalne mozny vyvoj ich pohybovej aktivity.

2. Rovnako vyznamna je funkciapreventivna. Spociva v pouzit! takycbukonov a metod LTV, ktorymi sa u pacienta usilujeme zabranif vzniku a vyvoju sekundarnych nasledkov zmeny zdravotneho stavu .. Toto preventivne zameranie je najvyznamnejsie, lebo tak ako vsade 'v medicine, aj pri rehabilitacli je Iahsie nasledkom zmeny -zdravotneho stavu predist, riez ich odstranova!.

Sekundarne nasledky sa u veIkej vacsiny pacientov vyvij aju zbytoene len preto, ze sme sa 0 pacienta nedostatocne starali. Ked'ze nasledky vzdy znamenaju zhorsenie stavu, a tym poskodenie pacienta, ako aj preto, ze· vzniku a vyvoju nasledkov mozno predist, je nasou vyznamnou ulohou plne zabezpeeif ieh prevenciu pomocou LTV. '

3. SU vsak pripady, v ktorych nie je ani pri riajlepsejstarost-

15

livosti mozne zabranif vzniku a vyvoju nepriaznivych nasledkov zmeny zdravotneho stavu. U tychto pacientov sa uplatriuje represivna funkcia Iiecebnej telesnej vychovy: vzniknute a vyvinute nasledky sa usilujemezmiernif alebo odstranit,

Vysledkom Iiecebnej rehabilitacie rna byf stay paeienta ustaleny na optimalne moznej urovni, a to uplne bez nasledkov, alebo s trvalymi nasledkami rozlicnehostupna.

4. Hlavnou ulohou u pacientov s trvalymi nasledkami je udrzaf dosiahnuty stay na rovnakej urovni, udrziavaf ieh pohybovu aktivitu, pohybove moznosti a schopnosti, ale aj vykonnosf ieh organov a zdatnosf organizmu. Hovorirne 0 udrziavacej funkcii LTV, ktora sa uplatriuje najma u detf pri ieh raste a vyvoji, u dospeIych po ieh opatovnom rzaradeni do prace a u starsich Iudi pri prevencii dosledkov starnutia.

Ulohy Iiecebnej telesnej vychovy teda zavisia aj od etlologie a cha~akteru zmeny zdravotneho stavu, teda od toho, ci ide 0 geneticku aberaciu, vyvojovu ehybu alebo deformitu (a to tak v progresivnej, ako aj v regresivnej faze vyvoja), ale'boci je zmena zdravotneho stavu podmienena ehorobou alebo urazom. Pre urcenie uloh LTV ~e vyznamne aj to, ci ide 0 prechodmi, trvalu alebo progredujucu zrnenu zdravotneho stavu.

Pri prechodnej zmene zdravotneho sta:vu prispieva Iiecebna teIesna vychova kco najrychlejsej uprave zmeny zdravotneho stavu, a to bud na normalnu, alebo na optimalne moznu uroveri.

Pri trvale] zmene je okrern toho v popredi uloha prispief k vYstavbe novych, stavu jedinca primeranych a spolocensky vyznamnych pohybovych schopnosti a moznosti,

Ak zmena zdravotneho stavu progreduje, ulohou LTV je udrzat co najdlhsie aktualny stay a brzdit vyvoj progresie.

Celkove teda moze mat LTV trojake zameranie, M6zeme sa nou usilovaf :

1. zlepsif celkovy stay organizmu pacienta - vykonnosf jeho ustrojov, jeho celkovu zdatnost;

2. priaznivo ovplyvnif funkciu dolezitych vnutornych systemov (kardiovaskularneho, dychacieho, traviaceho atd'.);

3. cvicenim ovplyvriovat tvar a funkciu pohybovych organov, V prvom pripade ide skor 0 celkove, nespecificke posobenie LTV, v druhom pripade 0 ucinok LTV na vmitorne organy a

16

v tretorn pripade je ciel'om vlastny aktivny pohybovy vykon jedinca.

Suhrnne mozno povedat, ze rnedzi hlavne ulohy Iiecebnej te-

lesnej vychovy patri predovsetkym obnovenie vyhasnutych funkcit, a to najma funkcii nervovosvalovych organov.

Rovnako vyznamnou ulohou je uprava prechodne reverzibilne znizenych alebo oslabenych funkcii, a to uprava ad normam - na normalnu uroveii, alebo ad optimum possibile - na najvyssiu uroven, ktoru mozno dosiahnuf. Uprava sa tyka jednak trofiky, jednak pohyblivosti a schopnosti pacienta produkovaf svalmi silu, 'I'yka sa vsak ale aj neurovegetativnych regulacii, senzitivnych a receptoriekych funkcii atd,

Zriedkavejsie je ulohou Iiecebnej telesnej vychovy dosiahnuf zvysenie funkcie (nad normu). V tejto suvislosti treba zdoraznit, ze upravif funkciu na normalnu uroven je vzdy Iahsou ulohou nez dosiahnuf hyperfunkciu (ale aj hypertrofiu alebo hyperplaziu). Uprava na normalnu uroven znamena totiz, ze sa funkcia zarad'uje harmonicky medzi ostatne funkcie, s ktorymi vytvara [ednotny koordinovany celok.

Dosiahnuf zvysenie urcite] funkcie znamena narusif celkovu rovnovahu, alebo vytvorit podmienky na zvysenie celkoveho rovnovazneho stavu. Ak sa nam nepodarf zvysit rovnovaznu uroven, nebude pacient vladaf dosiahnutu hyperfunkciu udrsat.

otazky a iilohy

11. Ake su ulohy a funk cia LTV? .2. Vysvetlite pojem avalvacla.

3. Je mozne u cloveka vyvolat pohyb? Vysvetlite ako.

STAVBA CVICEBNEJ JEDNOTKV

v Cv~cenie o~g?nizujeme, v casovych usekoch ci jednotkach (cvicebnych hodinach), ktore rozvrhujeme v case a podl'a naplne.

Casove mozeme cvieenie naplanovaf denne, raz, dvakrat ci trikrat v tyzdni, pricom [edenkrat tyzdenne je minimalne este

ucirine zaradenie. '

Hodina LTV rna pevnii stavbu, prisposobenu podmienkam prostredia ~v naroku, ~vtort ~ozno klasf na pacienta. Naplnou hodiny LTV rn~ze byf cviceme, [edna alebo niekoIko procedur LTV,polohovame a pod., alebo kombinacia niekol'kych procedur a cviceni.

Kazda hodina LTV rna mat tieto casti: uvodnu,hlavnu a zaverecnu.

V iivodnej casti treba splnif dye ulohy: vytvorlf podmienky a pripravif pacienta.

y~. tv 0 r i ,f. p.o d m i e n k y znamena pripravif prostredie, najma: postel pacienta, cvicnu izbu, telocvicriu, nacinie, naradie, pomocky, pristroje a pod. a pri cviceni v skupinkach a skupinach treba zv?lit rozmiestnenie cviciacich, vytvorif dvojice a pod.

Rovna~o vyznamnou ulohou uvodnej casti je p rip r a v i t or g ~ ~.l Z n;v';l spa c i en t a na zvysenu cinnost v hlavnej castl a. n~J~a, zvys~t celko:ve stupen bdelosti a vigilancie a zvy-sit aktivacnu uroven centralneho nervoveho systemu.

. Pros.triedkarni na splnenie druhej ulohy uvodnej easti su: nadv.Iazame konta~tu medzi cvicitel'kou a pacientom, jeho aktivaCl~,v p~vzbudeme a podfa aktualneho stavu pacienta aj dychacie cVlc:me a vseobecne rozcvicenie [ednoduchymi pohybovymi prvkami ~lebo celkovymi cviceniami, pripadne aj behy, skoky, pohybove hry a pod.

Cvicenia maju bye nenarocne na vykonanie, nemusia byf pres-

18

ne, maju matsk6r rychlejsie tempo a byf najma emcclonalne p6soblve.

Druhou najd6lezitejsou a najdlhsie trvajucou castou hodiny

LTV je jej hlavna cast, ktora rna dye fazy.

P r v u fa z u tvori r 0 z c vic e n i e, ktore rna obsahovat

pripravne cvicenia suvisiace s hlavnym ciefom cvicebnej hodiny, teda cvicenia, ktore maju pripravif na aplikaciu cviceni a procedur konkretne svalove skupiny, klby, interne organy a pod.

V d r u h e j f a z e sa plni h 1 a v n a u 1 0 h a hod i n y LTV. Maze nou byf nacvik novej cinnosti, opakovanie nacvicenej cinnosti, vycvik cinnosti, schopnosti, zvysenie zdatnosti a vykon-

nosti.

Hlavnou ulohou zaverecnej casti je dosiahnuf u pacienta upo-

kojenie, navrat fyziologickych funkcii na pokojov~ urove~, potom znizenie napatia a celkovu relaxaciu. Medzi hlavne prostriedky, ktoryrni tuto ulohu plnime, patria napriklad: dychacie a relaxacne cvicenia, niektore prvky hier a podobne.

Dvedena stavba cvicnej hodiny je principialna, cize tyka sa kaZdej cvicnej hodiny, no da sa podl'a potreby upravovat, pricom sa nema nikdy ani jedna z uvedenych zloziek vynechat.

Z rozlicnych typov moznych tiprav uvedieme tieto:

Podl'a p r v e hot Y P u up r a v y rna hlavna cast dva rovnocenne vrcholy zatazenia, oddelene kratkou f'azou nizsieho zata-

zenia.

Podl'a d r u h e hot Y P u u p r a v y sa vsuva po uvodnej

pripravnej casti cast na specialnu pripravu. Hlavnu cast rozdeIuje stupnovite na dye rovriake Iazy a v kazdej z tychto Iaz su 2-3 vrcholy vzdy s nasledujucou miernejsou fazou nizsieho za-

tazenia.

Takuto skladbu hodiny LTV planujerne spravidla u pacientov

s celkovym oslabenim telesnej zdatnosti alebo vykonnosti niektorych vitalne dolezitych organov (kardiovaskularnych, gastro-

intestinalnych a. pod.).

Na zaver by sme chceli zd6raznif, ze vhodnu pripravnu a uvod-

nu fazu treba zaradif aj u pacientov, u ktorych je oslabena len jedna svalova skupina, alebo porusena funkcia len jedneho klbu. D takychto pacientov na vacsine pracovisk zacina rehabilitacna ,p~acoWli.cka s naevjkom ci vycvilkom svalovej aktivity priamo, bez vhodnej pripravy a vhodrieho uvodu; je to prejav lokalistic- .

/ /

/ ' r

... ;

,J

keho a v podstate neprfpustneho nazoru na LTV, pripadne

cvicenie. na

otazky a ulohy

1. Vymen__ujte ~ charakterizujte zakladna casti kazdej hodiny LTV

2. Je mozne niektorti c.ast cvicebnej hodiny LTV vynechat? Prec~?

METODICKE ZASADV LlECEBNEJ TELESNEJ VVCHOVV

Liecebna telesna vychova je - ako to uz sam nazov ukazuje - v podstate pedagoglcky proces, zamerany na to, aby sme u c10- veka so zmenenym zdravotnym stavom obnovili, upravili alebo zvysil! funkcie a struktury jeho organizmu (a to tak pohybove, ako aj interne) a aby sme priaznivo pnsobili na vyvin zakladnych stranok osobnosti eloveka ako psychosocialnej jednotky v urcitej socialno-ekonomickej situacii a v socialistickej spolocnosti,

Vo vztahu k pacientovi rna praca rehabilitaeneho pracovnika pedagogicky charakter. Popri vztahu pacient - zdravotnicky pracovnik sa nevyhnutne vytvara vztah cvicenec - cvicitel, a to v specifickej situacii, danej charakterom zmeny zdravotneho stavu.

Pri bezprostrednej praci s pacientom, pri vofbe pristupu k nernu, ako aj pri stavbe metodickych postupov a cvicebnych programov musi preto rehabllitacny pracovnik uplatnovaf zakladne a specialne metodicke zasady platne pre planovanie a vedenie Iiecebnotelovychovneho procesu, z ktorych vymenujeme a opiseme aspon najdolezitejsie.

ZASADA PRIMERANOSTI

Pohyby, pohybove ukony a einnosti, ktore sa rna pacient-cvicenec naucif vykonavaf a ktore si rna nacvicif alebo vycvlcit, prave tak ako pohybove ulohy, ktore rna pacient rlesit, musia byt primerane:

1. veku paeienta (somatickemu, kostnemu, psychomotorickemu, mentalnemu atd'.),

2. pohlaviu, pretoze primerana vykonnosf dieveat a zien je

21

vseobecne nizsia a najma u precitlivenych zien sa zistuje jej vyrazne znizenie v case menstruacie, v obdobi gravidity a sestonedelia. Ina je aj emocionalna vnfrnavosf a socialna interaktivita a pod.,

3. pohybovej zakladni jedinca a jeho aktualnemu pohybovemu Iondu s urcitym profilom a doterajSim priebehom jeho pohybovej hist6rie: telesnej zdatnosti a funkcnej vykonnosti jeho jednotlivych ustrojov, ako aj jeho moznostiam a schopnostiam,

4. vyberu pohybov, ukonov a pohybovych cinnosti a uloh, davkovania (intenzity), narocnosti i toho, aku zafaz tvoria pre pacienta teraz i v casovom priebehu.

Ak chceme dosiahnuf spravny ucinok, musia.pohyby, cinnosti a ulohy predstavovaf urcite primerane zafazenie,

Pri n i z s 0 m z a t a zen i nedosiahneme dostatocny stimulacny ucinok na vyvolanie potrebnych reakcii.

Pri v y s 0 k 0 m z a t a zen i moze vzniknuf pre f a zen i e, ktore _moze pacienta v urcitych situaciach aj vazne poskodit, ba ohrozif aj jeho zivot (napriklad pri liecebnej telesnej vychove u pacienta po infarkte myokardu).

ZASADA CIASTKOVYCH ULOH

Konecny ciel', ktory marne u pacienta dosiahnut, je urceny v celkovom rehabilitacnom plane. Cestu k jeho dosiahnutiu uvadza metodieky postup, ktory pozna rehabilitacny pracovnik a lekar, no nepozna ho pacient. Pacient ho ani nemusf poznat, Podl'a aktualneho stavu a podIa vyvoja stavu pacienta musi rehabilitacny pracovnik vseobecne koncipovany metodicky postup prisposobovaf a vytycovaf tie pohybove ulohy, ktore su v danom stadiu zmeny zdravotneho stavu a za daneho stavu postihnutia vhodne. Aj to ich este rehabilitacny pracovnik musi primerane pacientovi vysvetlit, spravne zaradif do cvicnej hodiny a spravne davkovat.

Preto rozlisujeme konecny ciel' a konkretne ulohy ktore na splnenie vyhl'adoveho cieIa must pacient momentalne plnit.

Patri k umeniu rehabilitacneho pracovnika vybraf a _ vhodne

22

stavaf ciastkove 1ilohy, umozriovaf ieh plnenie, no i dosledne na presnom plneni trvat.

zASADA POCHOPENIA ULOHY

Uz sme spominali, ze kazdy pohyb, pohybovy ukon, pohybova cinnost musia mat svoj ciel'.

Cief je predstava 0 buducom, ocakavanom vysledku, ktory

marne pohybom alebo cinnostou dosiahnut. .

Ak cvicencovl predstavirne clef a ureime sposoby a prostriedky, akymi ho rna alebo moze dosiahnut, talk rnu vlastne davame

ulohu. _ .." v

Uloha je tedaurcena cieIorn a prostnedkaml, ktorymi ho moz-

no a treba dosiahnut.

vera zalezi na postoji cvicenca k ulohe a postoj zase na pocho-

peni vyznamu splnenia ulohy. Preto sa rna rehabilitac~y praco~nik usilovaf co n a j pod rob n e j s i e v y s vet 11 t, na co je plnenie ulohy dobre, co sa nim rna dosiahnut, aky to bude mat pre vyvoj zdravotneho stavu pacienta vyznam.

ZASADA POSUDZOVANIA A HODNOTENIA vYSLEDKOV

Jednou z najvyznamnejsich uloh rehabilitacneho pracovnika je sledovai, posudzovaf a hodnotif aktivitu cvicenca.

Paeient vie a citi, ci ho rehabilitacny pracovnik sleduje, posudzuje a hodnoti. Pozornosf rohabifitacneho pracovnika dodava cviceniu a celej Iiecebnej telesnej vychove vacsi vyznam, vacsi? dolezitosf. Sam cvicenec nikdy necvici tak sustredene a nevyvinie take usilie, ako ked ho sleduje cvicitel'.

Nestaci vsak len sledovaf pacienta, [eho aktivitu treba stale alebo pravidelne posudzovat a hodnotit. Posudzujeme spravidla priebeh aktivity, hodnotime jej vysledok.

Preto spociatku posudzuje a hodnoti najma alebo vylucne cvicitef no neskor chceme a musime dosiahnuf, aby sa pacient na-

, N

ucil posudzovaf aj hodnotif vlastne vykony sam.

Pri posudzovani sa cvicitef usiluje poukazaf na chybne ukony,

na chyby pri vykonavanf ukonov alebo cinnosti, a tym tieto chyby pomahat pacientovi utlmif alebo eliminovaf - odstranit. Pritom si rnusime byf vedomi toho, ze chybne pohybove navyky vzdy maju urcitu, niekedy dosf vel'ku zotrvacnost, Nemozno ich pacientovi vyhovorif ani zakazat. Nemozno predpokladat, ze ked' pacient pochopi, v com robi chybu, bude ju vedief hned' aj napravit. Vypracovany navyk nie je mozne vymazat, Treba ho sustavnou starostlivostou pomahaf prestavaf alebo utlmit.

Rovnako sa nemozeme uspokojit, ak sa po urcitych marnych pokusoch konecne podari pacientovi ukon spravne vykonat, CieTom nie je totiz, aby sa pacientovi obcas, viac-menej nahodne, podarilo nacvicovany ukon spravit, ale chceme, aby sa pacient stal schopnym nacviceny (pochopeny) ukon hocikedy na vyzvu, alebo ked' si to potreba vyziada, spravne reprodukovat, aby si pacient vypracoval, vstepil a zafixoval navyk.

zASADA NAzORNOSTI

Tato zasada suvisi s predchadzajucou zasadou a s potrebou pomace pacientovi pri vystavbe predstavy 0 cieli (0 tom, co rna urobit) a 0 sposobe (0 tom, ako to rna urobit),

Osobity vyznam rna pritom predvedenie pohybu s analytickym vykladom, pri ktorom cvicitel opise a ukaze vychodiskovu polohu, sposob pripravy na pohybovy ukon, upozorni na charakteristicke znaky priebehu pohybu alebo cinnosti a podrobne oplse a predvedie vyslednu polohu, dosiahnuty efekt a pod.

Pomockami zvysujticimi nazornosf su filmy pre pacientov, obrazky, analyza kinogramov a eyklogramov, opakovany, spomaleny alebo zastaveny priebeh cinnosti paeienta zachyteny na videomagnetof6ne, pohovor 0 vykonavani a pod. Velrni posobive a presvedcive je, ak urcitu, najma narocnu cinnosf pre d v e die nova c i k 0 vir 0 v n a k 0 p 0 s t i h nut y pac i e n t, ktory uz prislusnu pohybovu cinnosf dobre a bez chyb ovlada.,

24

zASADA POSTUPNOSTI A VSESTRANNOSTI

Tate zasada sa tyka rychlosti postupu pri liecebnej telesnej vychove a vyberu cviceni na jednu cvicnu hodinu.

Pokial' ide 0 rychlosi, tu plati stare prfslovie "Pomaly d'alej

zajdes".

Pri urcovani poctu cvicnych pohybov, ukonov a cinnosti, ktore

davame pacientovi cvieit, vychadzame z obsahu jeho pohyboveho fondu, z jeho prof'ilu a urovne, ako aj z pohybovej historie

pacienta.

Zasada je vsak nepridaf v jednej cviene] hodine viae nez

3-5 novych prvkov. Vseobecne sa uvadza, ze pre cvicenie plati, ze clovek si optimalne zapamata naraz (za jednu hodinu) najviae 7 (+ 3) prvkov, ale aj 7 sku pin po 7 prvkov - ak su prvky v jadnotlivych skupinach logicky a inak navzajom strukturalne

pospajane. ,

Rehabilitacny pracovnik si musi preto postup rozvrhnuf. Za-

cat s nacvikom 3-4 prvkov a potom d'alsie postupne pridaf vzdy az vtedy, ked' si uz pacient predchadzajuce osvojil.

Pohybove ulohy vyberame tak, aby sme okrem uzkeho zamerani a na jednu cast tela alebo jednu stranku pohybu vzdy zahrriovali do evicnych uloh aj ukony, ktore sa tykaju celeho organizmu, celeho cvicenca, ulohy, ktore zvysuju celkovu zdatnost organizmu a su zamerane na zlepsenie psychologickych vlastnosti

osobnosti evicenca.

Postupnosf v nadvaznosti nacvicovanych prvkov, ukonov a

cmnostf sa musi uplatnif nielen v ramci kazdej liecebnotelovy-chovnej hodiny, ale aj v ramci celkoveho programu na urcite obdobie, ba aj v ramci celeho planovaneho obdobia rehabilitacnej starostlivosti 0 konkretneho pacienta.

ZASADA STUPNOVANIA

Ulohou evicenia je umoznif cvicencovi ziskaf novu schopnost, zrucnosf alebo zlepsif moznosti a schopnosti, ktore uz rna. V podstate ide 0 postupmi adaptaciu evieenea na stiipajuce naroky z prostredia. Ak teda chceme evicenim dosiahnuf v niektorom

25

smere zlepsenie, musime zacafs malymi narokmi a tie v priebehu nacviku a vycviku stupnovat.

Stupnovanie je zakladnou poziadavkou telesnej a Iiecebnej telesnej vychovy. Pritom rozlisujeme stupfiovanie celkove a stupnovanie cvienej zafaze.

Z hl'adiska celkoveho stupriovania respektujeme tieto pravidla: 1. Pri eviceni postupujeme od spontannych pohybovych prejavov k vyhranenejsim formam pohyboveho spravania az k zamernemu, prisne kontrolovanemu, posudzovanemu a vyhodnocovanemu konaniu.

2. oa ukonov a einnosti, ktore cvicenec pozna, postupujeme k novym, analogickym alebo xlosial' cvicencovi uplne neznamym ukonom a cinnoetiam.

Znama, vzita a caste pouzivana pohybova schema znamena rovnako vzity a fixovany d y n ami c k y s t ere '0 t Y P alebo p 0 h y b 0 v Y v z 0 r e c. Preto j e dobre, ked' pri vol'be cvicnych pohybov a ukonov vychadzame z tych pohybovych schopnosti a zrucnosti, ktore pacient v zivote a v praci pred ochorenim alebo urazom najviae pouzival. Pohybove vzorce a pohybove sledy sa pri tychto cinnostiach zretazili, vzajomne sa facilituju - jeden ukon pripravuje a podnecuje nasledujuci v takej koordinacii, aby vynikol celok - ucelna cinnost.

Pacient tieto vsedne a pracovne cinnosti dokonale pozna, ovlada ieh vykonavanie, vie predvidaf efekt, vysledok. Prete ak u takehoto pacienta naplanujeme analogicke alebo dokonca identicke evicne ukony a cinnosti, bude sa mu cvicif dobre a Iahko, Naopak, ak mu dame cvicif pohyby, iikony a cinnosti malo anaIogicke alebo doteraz pre neho nezname, bude sa musief silne sustred'ovat, bude si musief hl'adaf sposoby vykonavania a vybudovavaf nove transverzalne pohybove vzorce i nove pohybove sledy - retazif ich, budovaf vzajomne sa podmienujuci a facilitujuci sled - cize namahavo sa prebijaf uplne nanovo.

3. Pri cviceni sa usilujeme vychadzaf z konkretnych, znamych pohybovych ukoriov postupne k abstraktnym alebo abstrahovanym a k umelo vytvaranym pohybovyrn utvarom, a to z tych dovodov, ktore sme uviedli v predchadzajucom bode.

4. Pri nacviku cinnosti mozeme volif vcelku dvojaky postup: mozeme prechadzaf od nacviku [ednotlivych pohybovych celkov

26

k ich spajaniu do ukonov a tych zasa do cinnosti, cize mozeme volif a n a I y tic k 0 - S Y n t e tic k Y p 0 stu p, alebo naopak mozeme zacaf hned' s pokusmi pacienta spravif predvedenu cinnosf ako ned eli t ern y c e 10k (globalne) a pri pokusoch posudzovat, hodnotif a opravovaf ukony pacienta a jeho cinnosti.

5. S nacvikom cinnosti, najma zakladnych (ku ktorym poeitame vsedne cinnosti, prototypove a specialne cinnosti), zaciname spravidla v sty liz 0 van 0 m a up r a v e nom p r os t red I (cvicna izba, telocvicria, miestnosf na vycvik chodze atd'.). Potom postupne navykame paeienta vykonavaf tie iste cinnosti za inych podmienok a nakoniec v konkretnom beznom prostredi za prirodzenych (beznych) podmienok.

6. Vzdy zaciname so znamejsimi a jednoduchsimi pohybmi a postupne prechadzame na jernnejsie pohyby, narocnejsie na pohybovu koordinaciu, presnost, rychlosf atd'.

Aj pri stupfiovani cvicne] ziifaze plati niekol'ko ziisad.

1. Pri nacviku zdoraznujeme vypracovavanie predstavy, posudzovanie a hodnotenie prvych pokusov a vykonavanie predvedenej cinnosti. Paeient sa rna maximalne sustredit, rna vyvinuf co najvacsie usilie, aby vykonal dany pohybovy ukon alebo cinnosf co najlepsie. Ak ide 0 zlozitejsi ukon, ktory je pre pacienta novy, budu si jeho potreby urobif ukon spravne vyzadovaf vel'ke sustredenie pozornosti a vyvinutie vel'keho usilia, Za tychto okolnosti dovolime v jednej cvicnej hodine len 3-4 pokusy. 'I'yrn sa nacvik na tento den skonci a pripravime pacienta na pokusy na nasledujuci den.

2. Ak BU pacientovi cvicny pohyb, ukon alebo cinnost zname, prejdeme hned' na ich vycvik, postupne zvysujeme pocet opakovani v jednej serii, d'alej precvicime druhu a tretiu seriu cviceni, zvysujeme pocet cvicnych dni, cize vseobecne stupnujeme frekvenciu cviceni. Ked' dosiahneme, ze pacient bez tazkosti zacvicf dye az tri serie dvakrat denne (pricom v ramci jednej serie pripustime maximalne 20-30 opakovani), stupriujeme cvicne pohybyaj mac.

Predovsetkym stupfiujeme r 0 z sa h po h y b u, potom jeho rye h los t, zvysujeme n a roc nos t nap res nos t po h yb 0 v Y c h c VIC en i; prejdeme na cvicenia kombinovane so vsunutou vydrzou a nakoniec - a to zasadne vzdy az nakoniec

27

z v y S 1 mea j m e c han i c k u z a f a z alebo bremeno.

Zasada zvysif mechanicku zafaz az nakoniec je d6lezit8. preto, lebo predcasne a [ednostranne zvysenie schopnosti produkovaf svalmi mechanicku silu vedie k tomu, ze sa to pacient pokusa robif za kazdu cenu a aj nepripustnyml sposobmi,

Predcasne zvysenie zataze vyvolava zvysenu unavnosf a s riou poruchu koordinacie svalovej funkcie (tras, krce, poruchy suhry antagonistov pri striedavych, alternujticich rychlych pohyboch, ktore sa prejavuju predlzenfrn casu relaxacie a tendenciou ku vzniku krcov a pod.). Pretazenie si vynucuje u pacienta usilie zapajaf do akcie pomocne i uplne vzdialene svalove skupiny a tak vedie ku vzniku substitucnych a kompenzacnych akcii,

Ako mozno a ako treba zvysovaf mechanicku zafaz, opiseme podrobnejsie v kapitole 0 cviceni proti odporu zavazia cez kladku.

ZASADA INDIVIDUALNEHO PRISTUPU

Rehabilitacny pracovnik musi - ako uz vyplynulo z predchadzajucich zasad - kazdeho pacienta podrobne poznaf - zo stranky ontogenetickej, psychickej, somatickej, psychomotorickej, psychosocialnej atd'. Musi poznaf diagn6zu, charakteristicke crty chorobneho procesu, vplyv a u.cinok fyzikalnych procedur a liecebnej telesnej vychovy, ako aj charakterove vlastnosti pacienta, jeho tendencie spolupracovaf a pod. Takto ziska obraz

o jeho osobnosti, 0 postihnuti i 0 moznostiach [eho ovplyvnenia.

Uplatriovaf vsetky Iiecebnorehabilitacne a liecebnotelovychovne procedury podfa mdividualnyeh osobitosti pacienta je zakladnou poziadavkou a povinnostou rehabilitacneho pracovnika.

Individualny pristup musi rehabilitaeny pracovnik plne uplatnit aj pri cviceni v skupinkach, pripadne vacsich skupinach (5- 10 pacientov).

Pri kolektivnom cviceni v skupinach ma rehabilitacny pracovnik pri uplatriovanf indlvidualneho pristupu dosf obmedzene moznosti, V tomto je podstatny rozdiel medzi individualnym, skupinovym a kolektivnym cvicenim.

28

ZASADA SUSTAVNOSTI

Ak rna byf cvicenie ucinne, musime ho vykonavaf pravidelne, to znamena v pravidelnyeh Intervaloeh v tyzdni, v tom istom dermom case, bez neplanovemych prestavok a bez prerusenia,

ZASADA TRVANLIVOSTI

Predpokladom pevneho, trvaleho osvojenia si pohybovych navykov je dokladny naevik ziadanych tikonov a ich postupne upevnovanie, ktore vyzaduje systematicku pracu so stupajucim narokom, bez dlhsich prestavok medzi cvicnymi hodinami.

ZASADA SPOJITOSTI ROZVfJANIA KONKRETNYCH ZRUCNOSTf A VSEOBECNYCH SCHOPNOSTf

Pri opise druhov cviceni sme oddelili ako samostatne typy cviceni naevik a vYcvik. Podobne sme oddelili miestne cvlcenla ad cvieeni celkovej zdatnosti a jej zvysovania, Pritom taketo ponimanie a delenie sa da zdoraznif len z hladiska didaktiky, inac sa tieto procesy a typy cviceni prelinaju, navzajom podmienuju a doplnaju. Vysvetlime to na prfklade; odporucame ho pomaly prebrat, aj ked' sa zda byf nejasny.

U dietata, ktore eheeme vybraf na sparbakiadu, v prvom rade zistime jeho celkovu zdatnost, tunkcnu vykonnost jeho ustrojov a pohybovu vyspelost. Potom sa budeme usilovat naevi cit s nim [ednotlive slova a vety spartakiadne] skladby, Zistime, ze najprv musime urobit vycvik schopnosti spravne a vyrazne vykonavaf predpisane pohybove slova a prvky a potom postupne naevi cit skladanie slov do viet, vycvicit [ednotlive vety a pospajat ieh do skladby. VyevLk teda pripravuje nacvik, nacvikom sa zase vyevicuju urcite celkove aj konkretne schopnosti a zrucnosti, a tie su podmienkou funkeie celeho radu organov, ktorych funkcia zvysuje eelkovu zdatnost ; tam je zase udavateforn urovne vycviku, nacviku atd,

Kazda nacvicena a vycvicena zruenosf rozsiruje konkretne pohybove moznosti a schopnosti [edinca, ale aj zvysuje jeho celkovu vykonnost, zdatnosf a pripravenosf na nacvik d'alsej zrucnosti.

29

Vidime, ze delenie, ktore sme na zaciatku tejto zasady uviedli, je relatrvne. Pri plariovami Iiecebnej telesnej vychovy treba mat na mysli vzajomnu suvislost, zavislost a podmienenosf vsetkych typov a druhov, zliatych do jednotneho liecebnotelovychovneho procesu.

ZASADA SPOJENIA TEORIE S PRAXOU

V ramci liecebnej telesnej vychovy ziskava cvicenec cely rad novych schopnosti, zrucnosti, no i skusenosti s metodou nacviku, vycviku, oboznamuje sa s metodickymi postupmi pri rozlicnych druhoch treningu atd'.

Okrem toho, ze ziskava svoje vlastne skusenosti a poznatky, musime ho sami oboznamovaf s teoriou a praxou cvicenia, s metodickymi zasadami, metodickymi postupmi, so sposobmi aranzovania cviceni a podmienok alebo prostredia na cvicenie,

J e to d6lezite preto, aby pacient vedel, ako, preco a naco rna cvicit, ci v cviceni pokracovaf aj doma, pripadne aj vtedy, ked sa po case jeho stay alebo vykonnosf zase zhorsila.

Otazky a ulohy

1. Preco treba pacienta primerane zataZit?

2. Je stanovenie cieIa dolezite pre pacienta, aby pochopil ulohu?

3. Aky vplyv rna pozornost rehabilitacneho pracovnfka na vykon cvi-

cenca (pacienta)?

4. Ake nazorne pornocky pozriate ?

5. Kofko ovicebnych prvkov sa maze do hodiny LTV pridat?

6. Vymenujte zasady stupnovanta cvicne] zataze.

7. Co je predpokladom pre trvale osvojenie pohybovych navykov a zruc, nostf ?

STAVBA REHABILITACNEHO PLANU A PROGRAMU

Celkovy rehabilitacny plan rna zahrnovaf take vyznamne etapy, akymi su napriklad vcasne rehabilitacne obdobie, obdobie funkcnej restitucie, obdobie .stabiltzacneho vycviku iprt priprave pacientana stoj,obdobie nacviku ehodze atd'.

Na zaklade zasad, ktore lekar v rehabilitacnom plane stanovi, rehabilitacny pracovnik zostavi rehabihtacny program, cize urci potrebne postupy, metody a procedury, Potrebuje k tomu niekofko rozhodujucich podkladov.

Rehabllitacny pracovnik must poznaf chorobu alebo uraz, ich hlavne priznaky i klinicky priebeh. Musi vedief, ako urcita choroba alebo uraz ovplyvnuju zivot pacienta (postihnuteho na zdravi), ako menia jeho moznosti a schopnosti vykonavaf zakladne (vsedne) cinnosti, pracovne cinnosti a ako menia sebestacnosf pacienta, jeho nezavislost, najma ekonomicku, a napokon aj jeho osobnost, mentalne a psychologicke vlastnosti a moznosti uplatnenia sa v spolocnosti a vyzitia sa kulturneho, politickeho a pod.

Vel'mi dolezite je, aby rehabilitacny pracovnfk poznal podstatu a sposob hodnotenia jednotlivych priznakov postihnutia a aby vedel, ako mozno jednotlive priznaky a zistene funkcne i rnorfologicke zmeny liecebne ovplyvnit, obnovit, upravif ich na normalrie, alebo ak 3U skodlive ich odstranit, Rehabilitacny pracovnik musi poznaf a konkretne vediet realizovat, vykonavaf jednotlive rehabilitacne postupy, metody a procedury, a to vo vset-kych zakladnyeh oblastiach, teda v oblasti Iiecebnej telesnejvychovy, fyzikalnej liecby, lieeby pracou (ergoterapie), psychoterapie, socialneho ovplyvnovania, ale aj pracovneho posudzovania a starostlivosti 0 trvale zdravotne postihnutych. Celu svoju ak-' tivitu upravuje rehabilitacny pracovnik podl'a predstav 0 pravdepodobnom spolocenskom a pracovnom zaradeni pacienta.

31

Sucastou celkoveho rehabilitacneho planu je plan Iieeebne] telesnej vychovy (LTV) a pohybovej liecby (PL). V plane LTV rna byf vytyceny konecny ciel', ktory sa nou rna dosiahnuf a casove useky, etapy, ktorymi rna pacient postupne prejsf, ktore rna absolvovat,

Vel'mi vyznamny je casovy faktor. Napriklad v traumatoI6gii je dolezlte vediet, ze hojenie ran pokozky je rychle, trva 6 az 9 dni, a ze hojenie ran vaziva je over a pomalsie, trva 3 az 6 tyzdiiov. Zlomeniny sa hoja 3-6 tyz.dilov, niektore z nich - naprfklad zlomenina predkolernia v dolnej tretine - az niekol'ko mesiacov.

Pri stavbe LTV vychadza rehabilitaeny pracovnik zo vseobecnych zasad rehabilitaeneho postupu a postupu pri LTV. Tieto vseobecne zasady vsak musi individualizovaf, to znamena upravif tak, aby boli v sulade s typom postihnutia, no sueasne preblehajucou alebo predchadzajucou inou liecbou (medikamentoznou, chirurgickou, dietnou a podobne) a najma, aby zodpovedali aktualnemu stavu choroby, ci urazu, ale aj osobnosti a psychologickym osobitostiam pacienta. Individualizacla je potrebna preto, lebo ten isty typ ci druh postihnutia sa maze u [ednotlivych pacientov vyvijaf uplne rozdielne. U niekoho napriklad prebieha hojenie rychlejsie, u druheho pomalsie. Jeden pacient sa nauci cvicif rychlejsie a lepsie, inemu to za:se ide tazsie. Pricin tychto rozdielov je vera. Prfcinou mMe by! napr. konstitucny typ, pohlavne rozdiely, vek pacienta, jeho doterajsie skusenosti s pohybovou aktivitou, s cvicenim, s jeho aktualnou kondiciou, eelkovou zdatnostou atd'.

Stavbu rehabilitacneho programu celkove zabezpecuje tim pracovnikov, ktory sa sklada z rehabilitaeneho Iekara (osetrujuceho pacienta), vedueeho rehabilitacneho pracovnika a rehabilitaeneho pracovnika, ktory sa stara ° pacienta. Dolezitym clenom timu je protetik, ergoterapeut, psychol6g, sociol6g, lekar pre evalvaciu stavu postihnutia. V niektorych pripadoch je dolezita pritomnost a spolupraca s rekonstrukcnym chirurgom, ortopedom a d'alsimi odbornikmi.

Vofba rehabilitaenyeh postupov patri medzi najvyznamnejsie ulohy rehabilitacneho pracovnfka a vyzaduje od neho vera skusenosti a dobre znalosti kliniky aj rehabilitacnych metod a procedur, Preto je potrebne, aby pri vybere postupov, metod a pro-

32

cedur spolupracoval s mladym rehabilitacnym pracovnikom starsi alebo veduci rehabilitacny pracovnik. Rehabilitacny pracovnik by sa mal naucif a navyknuf si sledovaf efekty svojej prace, aby tak ziskaval vlastne skusenosti so stavbou programu.

Spociatku sa rehabilitacny pracovnik zaobera spravidla len [ednym pacientom, teda si zvoli individualny pristup, ktory je velmi ucinny, no na druhej strane pre pracovnika casove narocny, Preto tam, kde je to mozne, je vyhodne spajaf niekol'ko pacientov s rovnakym programom LTV do mensej skupinky (3-5 pacientov), alebo do vacsej skupiny (az do 10-12 pacientov). Popri individualnej LTV hovorfme potom 0 skupinovej LTV.

Aj pri skupinovej LTV musi rehabilitacny pracovnik sledovat, ako jednotlivi pacienti vykonavaju pozadovane pohybove ukony. Cvicenia upravuje podl'a individualnych moznosti a schopnosti jednotlivcov a sleduje, aky maju na nich vplyv. Vidime, ze zostavif skupinku a sledovaf pritom [ednotlivych pacientov je pre rehabilitacneho pracovnika vel'mi narocna uloha, ktoru zvladne len dobre zapracovany a skuseny pracovnik.

Otazky a l110hy

1. Ake su podklady na vytvorenie rehabilitacneho programu?

2. Co je casovv faktor?

LlECEBNA TELESNA VVCHOVA V PRAXI

MIESTO A SPOSOB VYKONAVANIA

Ako sucasf Iiecebnej rehabilitacie zabezpecuju Iiecebnu telesnu vychovu pracovnici fyziatricko-rehabilitacnych oddeleni (FRO), rehabilitacnych oddeleni (RO) v CSR, fyziatricko-rehabilitaonych pracovisk UNZ v SSR, rehabilitacnych ustavov, rehabilitacnl pracovnici v odbornych liecebniach pre deti a pre dospelych (neurologickych, ortopedickych, v Iiecebniach pre astmatikov, kardiakov atd'.) a v kupel'nych zariadeniach, v zdravotnickych centrach pri strediskach vrcholoveho sportu a v d'alsich.

PRIESTORY NA LIECEBNU TELESNU vYCHOVU

Vo vsetkych spomenutych zariadeniach a ustanovizniach sa liecebna telesna vychova uskutocnuje jednak uz na posteli a v izbe pacienta alebo v jej okoli (na chodbach, na schodoch, v spolocenskych miestnostiach, v zahrade a pod.), jednak v miestnostiach liecebneho useku, ktore su na to osobitne urcene a vybavene.

Tieto tzv. cvicne miestnosti mozu byf ureene na individualnu liecebnu telesnu vychovu, potom hovorime aj 0 cvienych izbaeh, alebo na cvicenie v skupinach, potom hovorime 0 evienyeh salach, Cvicenie vo vel'kych skupinach si vyzaduje vacsie priestary - telocviene.

Vacsie FRO, rehabilitacne ustavy, niektore liecebne a kupelne zariadenia maju pre urcitu skupinu cviceni a procedur vyhradene d'alsie specializovane miestnosti. Napriklad miestnosf na cvicenie proti odporu zavazia cez kladku, na cvicenie v zavese,

34

miestnosf na polohovanie, na nacvik a vycvik cinnosti rukami, na 'nacvik dychania, vykasliavania a pod. V slangu rehabilitaenych praoovnikov sa tieto miestnosti nazyvaju skratenymi nazvami, napr. kladkovna, polohovna a podobne.

Okrem tychto uzavretych miestnosti maju pre vykonavanie liecebnej telesnej vyehovy vel'ky vyznam vol'ne, najma travnate plochy v prirode a ihriska prisposobene potrebam Iiecebnej te-

lesnej vychovy.

Na individualnu liecebnu telesnu vychovu su vhodne miestnosti 3 X 5 az 6 m, v ktorych mozu byf rebrinys pruznymi matracmi, zavesova postef a cvicny, pripadne masazny st61.

Vo vacsich miestnostiach na evicenie v skupinkach treba pocit at na jednu osobu najmenej 9 m", pricom na jednu miestnosf rna pripadaf maximalne 5 cvicencov.

Pri koncipovani prevadzky LTV useku FRO alebo RO treba pocitaf s tym, ze miestnosf na cvicenie v skupinkach mozno vyuzit viacucelovo: mozno v nej usporiadaf rannu rozcvicku, po:poludni stolnotenisove hry alebo nacvik hodov na k6s, na branku pri hadzanej a pod.

Na FRO v nemocniciach s ortopedickym alebo vacsim trau-

matologickym oddelenim je vyhodne mat cvicnu salu so specialnym, viacucelovym alebo rmiverzalriym vybavenim. K take~uto vybaveniu patria: rebriny s matracmi z penovej gumy, zariadenia na kladkove cvicenie, zavesove zariadenie (zavesova poster), bradla a chodnicek na vycvik chodze, cvicne stoly, debny a lavice, svedske lavicky, schody S odpocivadlom a zabradlfm, pohybliv.y chodnik a traverza na "macku" na vycvik ch6dze, ergometer (bicyklovy, rumpalovy).

Vacsie FRO maju mat vlastnu, typizovanu, kompletne vyba-

venu telocvienu.

V nemocnici zacinaju pacienti cvicif uz na posteli - a to na

oddeleni na ktorom saJiecia. Ked' p.acient moze chodit, alebo je scho~ny transportu na vozicku, dochadza na liecebny, usek FRO, ktory sa zvycajne zriad'uje na prislusnom oddeleni, aby pacient nemusel dochadzaf do vzdialenejsej Iiecebnej icasti FRO napr. cez zahradu, dvor a pod. Nesk6r v ambulantnej faze dochadza na liecebnu telesnu vychovu 2 az 3-krat do tyzdna.

Pacienti poukazanf z polikliniky doehadzaju na cvicenia tak ako ambulantni pacienti 2 az 3-krat do tyzdna, prip. denne.

35

D61ezite je zorganizovat pracu na FRO tak, aby jednotlive druh~ rehabilitacnych akcii a procedur na seba spravne nadva.. zovali, Tyka sa to najma fyzikalnoterapeutickych pripravnych pro~edur, aka su prehrievanie, elektrostimulacia, drazdive alebo aktivacne hydroterapeuticke procedury a pod. Tymito a podobnymi procedurami sa pacient pripravuje na vlastne cvicenia a na procedury liecebnaj telesnej vychovy,

Okrem cvicnych miestnosti, sal a telocvicnf treba pocitaf na kazdom FRO s potrebou zabezpecif priestary na LTV vo vode.

Na analyticke cvicenia je optimalna plocha varia vo forme T (Hubbardova varia) a maly bazen najmenej 4 X 9 m s hlbkou 0,8-1,0 m pre 10 cvicencov, Svalstvo ruky, uchopy, pohyby a svalstvo nohy je vyhodne cvicif vo vodnom prostredi, vo vodnom kupeli,

PRACOVNicI V LIECEBNEJ TELESNEJ VYCHOVE

Proces LTV je vel'mi zlozity a narocny na ovladanis teoretickych podkladov, ale aj na prakticko skusenosti s jeho vykonavanirn. Preto nomenklatura funkcii rozoznava at tri stupne prace a zadeleniarehabilitacnych pracovnikov.

1. Po absolvovani strednej zdravotnickej skoly sa vzdelava rehabilitacny pracovnik na pracovisku v ramci nastupne] praxe v te6rii a v konkretnej cinnosti pracoviska, na ktore bol prideleny. Po absolvovani prislusneho pohovoru pred komisiou, zlozenou z primara oddelenia, veduceho r'ehabili.tacneho pracovnika, hlavnej sestry zariadenia OUNZ (vrchnej a hlavnej sestry) Z1Skava pravo, aby bol pri dobrych pracovnych vysledkoch preradeny do kateg6rie rehabilitacnych pracovnikov s mirocnymi ulohami.

2. Pri dobrych pracovnych vysledkoch moze rehabilrtacneho pracovnika na navrh primaraF'Rtj riaditernemocnice s pollklinikou alebo riaditel' polikliniky zaradif do pomaturitneho stiidia, ktore organizuje ustav pre, d'alsie vzdelavanie strednych zdravotriickych pracovnikov.

V ramci pomaturttneho studia si r'ehabil itacny pracovnik prehlbuje svoje teoreticke vedomosti a ziskava hlbsie vlastne sku-

36

senosti s vykonavanim LTV, pripadne s vykonavanim liecby pracou, Pracuje pod vedenim veduceho rehabilitacneho pracovnika a usmerriuje ho veduci lekar FRO. Absolvuje aj viacere skoliace podujatia, v ramci ktorych .sa rna pripravif na zaverecny pohovor pomaturitneho studia, ktory usporaduva ustav pre d'alsie vzdelavanie strednych zdravotnickych pracovnikov, katedra rehabilitacnych pracovnikov, ktora navrhuje aj clenov komisie na zaverecne pohovory. 'I'ato komisia rozhoduje 0 priznani specializacie v Iiecebne] telesnej vyehove alebo v Iieebe pracou.

Absolvent uspesneho zaverecneho pohovoru pomaturitneho studia rna narok, ak je na pracovisku taketo miesto financne v plane zabezpecene, na zaradenie do kateg6rie rehabilitacnych pracovnikov s osobitne naroenymi ulchami.

K:azdy veduci rehabilitacny pracovnik rna mat absolvovane spomenute zaver ecne pohovory pomaturitneho studia,

Rehabilitacny pracovnik s osobitne narocnyrni ulohami rna predovsetkym za ulohu vykonavaf zlozitejsie testy a merania u pacientov (kineziologicky rozbor, ergometricke alebo tenzometricke vysetrenie, jednoduche psychomotoricke vysetrenle, pripadne niektore testy respiracnej funkcie a niektore jednoduchsie testy elektrodiagnostiky - IT krivka).

DaIej ma nastarosti charakterizovaf schopnosrpacienta vykonavat zakladne cinnosti (vsedne a prototypove), pripadne ich zaeleriovaf do rehabilitacnych programov. Rehabilitacny pracovnik pre osobitne narocne ulohy pini aj funkciu metodickeho pracovnika, ktory zabezpecuje kvalitu a uroven vykonavania rehabilitacnych ukonov a procedur. Rehabilitacny pracovnik tejto kategorie vedie pracu rehabilitacnych pracovnfkov, zostavuje programy rehabilitacnych procedur a kontroluje ich vykonavanie.

3. Veduci rehabilitaeny pracovnik rna predovsetkym plnif organizacne ulohy. Stara sa 0 pridelovanie rehabilitacnych pracovnikov na jednotlive useky FRO a na jednotlive oddelenia. Zabezpecuje tzv.C irk u I a C i u rehabilitacnych pracovnikov, v ramci ktorej sa maju oboznarnif s problematikou rehabilitacie a Iiecebnej telesnej vychovy v [ednotlivych indikacnych oblastiach, respektive na [ednotlivych klinickych oddeleniach.

Veduci rehabilitacny pracovnik zodpoveda za organizaciu pra-

37

ce na oddeleni a za jej bezpecnost, za uroven evidencie a statistiky RO alebo FRO. Stan! sa 0 vzdelavanie a pomaturitne studium SZP a 0 studium ostatnych pracovnikov.

Z odbornej stranky zostavuje veduci rehabilitacny pracovnik programy procedur, kontroluje ich vykonavanie, organizuje pra'cu nizsfch a pomocnych zdravotnickych pracovnikov,

'Osekovy rehahilitacny pracovnik organizuje pracu strednych zdravotnickych pracovnikov, nizsich a pomocnych zdravotnickych pracovnikov na prislusnom useku, Zabezpecuje odbormi uroven ich prace a etiku styku s pacientom. V primeranom rozsahu vykonava prace rehabilitacneho pracovnika - specialistu.

ULOHA REHABILITACNEHO PRACOVNfKA V PROCESE LTV

Vrodena ehyba, deformita, ziskane chyby, choroby a urazy - cize zmeny zdravotneho stavu pacienta menia podmienky na realtzaciu [eho pohybovej aktivity. V dosledku tychto zmenenych podmienok pacient nemoze niektore cinnosti alebo ukony vobee vykonavat, pri vykonavani inych rna zase vacsie alebo mensie fazkosti.

Zakladne (vsedne a prototypove) cinnosti, ale aj mnoho d'alsich pracovnych cmnosti musi pacient vykonavaf aj za tazko zmenenych podmienok, lebo su to cinnosti vyznamne pre udrzanie jeho zivota, socialneho a pracovneho postavenia a sebarealizaciu, Preto je pacient nuteny hl'adaf si spontanne, sam od seba nove sposoby, akymi by mohol vykonavaf spominane cinnosti aj za tychto zmenenych podmienok. Spontanne hl'adanie je vsak zdlhave a plne nebezpecenstva, ze si pacient najde nevhodne, neprimerane, ba vyvoju jeho stavu skodlive nahradne sposoby realizacie cinnosti, ze si ich ustali a zafixuje.

Do procesu obnovenia, upravy a kompenzacie funkcii preto zasahuje odborne vzdelany rehabilitacny pracovnik, ktory v intenciach Iekara vedie pacienta najkratsou cestou k najlepsim moznym vysledkom, Uloh rehabilitaeneho pracovnjka - pri LTV vlastne cvicitel'a - je niekol'ko,

38

VYHODNOCOVANIE STAVU PACIENTA

Rehabilitacny pracovnik spolupracuje na ~yhodnocovva,ni s~~vu pacienta, robi u neho niektore testy, merarna a funkcne skusky

a ine ukony na vyhodnocovanie. ,.

U niektorych pacientov s rizikovym ochoremm (~apr. l~f.ar~-

tom myokardu alebo hypertenznou c~orob~,:) ~USl reh~blhta<:ny pracovnik sledovat pacienta aj poc~s cVlc.e~la a po J~dno~hvych ~astiach hodiny LTV kontrolovaf [eho vitalne funkcie a ich

prej avy (napr. pulz, tlak, dych).

PRfPRA V A REHABILITACNEHO PROGRAMU

Druhou vyznamnou ulohou rehabilitacneho pracovnika ~e ria zaklade rehabilitacneho planu postaverieho lekarom zosta~Tlf rehabilitacny program. Ale aj po stanoveni programu ~U'SI rehabilitacny pracovnik pacienta vysetrif pred k~zdou hodl~O~ LTV a podla potreby urobif aj kontrolne vysetrema (n.apr. ~lStIt Ifrek- vonciu pulzu, krvny tlak, flr9k'venciu dychov) a ich v~sle~y :i zapisat. Podl'a vysetrenia musi rehabilitaeny pracovmk pr~sposobovaf a upravovaf program LTV tak, aby bol pre pacienta primerane uCinny, no aby ho pri realizacii neohrozoval.

VEDENIE PACIENTA PRI CVICENf

Dalsou ulohou rehabilitacneho pracovnika je vedenie pacienta pri cviceni, nacviku a vycviku i treningu.

Vies! pacienta znamena predovsetkyrn:

1. P rip r a v i f h 0 n a c vic e n i e a vytvorit mu vhodne

prostredie a podmienky,

2. s 1 e do v a f, k 0 n t r 0 I 0 vat a hod not i f vykona-

vanie cviceni .a to vo vztahu k vYvoju stavu pacienta. . .

Pripravif pacienta je psychologicko-pedagogicka uloha, pn kto-

rej je v popredi motivacia. . ,

Motivacia sa maze opieraf 0 em 0 c Ion a 1 n e v p l y v y,

alebo sa maze zakladaf n a rae ion a 1 nyc h d a v 0 ~ 0 c ~:

Cnn je pacient mladsi, tym viae zalezi na tom, aby .sme P~SObl~l na jeho citovu sferu, cize na citovy aspekt vnimane~ skutoc.nos,tl. U det1 v predskolskom a mladsom skolskom veku je emocional-

39

ne ladenie uloh najvyznamnejsou motivacnou silou. U starsich ziakov a dorastu a u dospelych je popri emocionalnom aspekte (cize popri citovej stranke) vyznamnym motivacnym cinitelom

aj racionalne zdovodnenie.

Motivacia je silou, ktora vzbudzuje u pacienta pocit potreby, nevyhnutnosti vykonavaf motivovanu cinnost, lebo sa mu tato cinnost javi ako vyznamna, dclezita, ale aj zelateYna, potrebna, Na realizaciu takejto cinnosti, ale aj na dosiahnutie ciel'ov, ku ktorym vedie, pacient vyvija usilie, ktore mu pomaha mobilizovat silu, schopnosti a pozornost, potrebne na uskutocnenie prislusnej (rnotivacnej) cinnosti.

Aby sa pacientovi cinnosf (v nasom prfpade ulohy LTV) zdala zelatelnou, potrebnou, musi k nej najsf pozitivny postoj a zaclenif ju do svojho systemu hodnot. Pacient bude vyvijat usilie do tej miery, do akej sa mu zda cinnosf pre neho a pre jeho zivct vyznamna. Z toho potom vyplyva aj rozdielny pristup k pacientovi. Rehabilitacny pracovnik - cvicitel' - sa nema spoliehat na vyzvy, prikazy alebo dokonca rozkazy, lebo tym vznika u pacienta zazitok "ja musim", proti ktoremu sa brani aspen tym, ze bude k cvicnym ukonom indif'erentny. Bude ich siee vykonavat, no vnutorne skor odmietat, protestovaf proti nim (kde bude mod, tam sa im vyhne).

Motivacia rna vyvolaf zazitok "rad by som", "keby som tak mohol, stacil ... ", rotory rehabilitaeny pracovnik posilriuje povzbudzovanim, zhodnocovanim a vyzdvihovanim dosiahnutych efektov, uspechov a podobne.

Suhrnne hovorfme, ze ulohou rehabilitacneho pracovnika je vzbudit, udrziavaf alebo zvysovaf usilie pacienta dosiahnuf rehabilrtaciou co najskor optimalny mozny stav, celkovu zdatnosf a vy konnost.

Dsilie pacienta zavisi od konkurencie motivov a od toho, ako tuto konkurenciu vyriesi. Pacient, ktory pride rano na cvicenie, ale vie, ze pred obedom pojde na bolestive vysetrenie, ktoreho 'sa boji, nebude na cvieenie a vyvijanie usilia disponovany prave tak, ako pacient, ktory k nam pride na cvicenie pred obedom po neprijemnom a bolestivom vysetreni.

V prvom prfpade usilie pacienta utlmuje a pozornosf od cvicenia odvadza perspektiva neprijemneho zazitku (perspektivny utlm), v druhom pripade doznievanie bolesti alebo strachu (retro-

40

griidny utlm), No nemusi fst len 0 utlm. Ak pacient po cvieeni ocakava prijemnu udalost, alebo ak nostalgicky doznieva pozitivny zazitok, ktory predchadzal cviceniu, bude to posobif na usilie pacienta povzbudivo, f'acilitacne (perspektivna a retrogradna Iacilitacia - ul'ahcenie),

Z toho vyplyva, ze rehabilitacny pracovnfk musi zfskaf blizsie informacie 0 pacientovi a nikdy nesmie ignorovat vyznamne psychologicke situacie a okolnosti. Ak taketo okolnosti zisti, musi ich vplyv vhodne upravit, vykompenzovat.

Dolezitou zasadou prace rehabilitacneho pracovnfka je potreba vhodne zdoraznif pacientovi, ze rehabilitacny pracovnik vedie a usmernuje jeho aktivitu, no vlastny efekt LTV a rehabilitacie zavisi v rozhodujucej miere od aktivity a usilia pacienta.

Okrem tejto skor psychologickej oblasti rna rehabilitacny pracovnik aj technieke a organizacne ulohy. Zodpoveda napriklad za hygienu prostredia: cvicne miestnosti musia byf bezprasne, dobre vetrane a primerane vyhrievane. Teplota vzduchu rna byf 19-21°e.

Pacient rna byf primerane obleeeny. Rehabilitacny pracovnik musi pritom respektovaf na jednej strane stud pacienta, prlpadne neprfjemne pocity, ktore rna, ked' sa jeho telesna chyba odhal'uje, na druhej strane rna byt pacient obleceny primerane potrebam cvicenia, to znamena v odeve, ktory mu nebrani v pohybe a ktory rehabilitacnemu pracovnikovi umoznuje dostatocne kontrolovaf a posudzovaf sposob vykonavania pohybov a cinnosti.

Diohou rehabilitacneho pracovnika je aj odvykaf choreho od nadmerne] hanblivosti za telesne defekty, ktora by branila jeho resocializacii (napr. pre komplex menejcennosti sa chory s jazvarni zdraha Isf do spolocnosti, amputovany na kupalisko a pod.).

SLEDOVANIE STAVU PACIENTA

Dalsou vyznamnou ulohou cvicitela je navodzovanie podmienok na reflexne reakcie, navodzovanie situacii na podmieriovanie a zretazovanie, vseobecne na dosahovanie ciel'ov LTV. Cvicitef rna hodnotif vykony pacienta, opravovaf ich, a tym spresriovaf jeho predstavy 0 ciel'och a sposoboch cvicenia.

Medzi najzodpovednejsie ulohy rehabilitacneho pracovnfka

41

patri povinnosf v pravidelnych intervaloch referovaf 0 stave pacienta a 0 jeho vyvoji lekarovi, ktory s rehabilitacnym pracovnikom dohovorf zasadne smernice pre d'alsf postup,

° stave, kontrolach, vyvoji stavu a zmenach planu a programu LTV musi viesf rehabilitacny pracovnik zaznamyria prislusnych tlacivach. Za SVO'jU pracu je plne zodpovedny primarovi FRO.

AMBULANTNE LIECENIE

Dolezitou cinnostou rehabilitacnych pracovnikov je ambulantne predvadzanle evieeni, telovychovnych ukonov a procedur, ktore sa rna pacient naucif spravne vykonavaf a ktore rna potom robif podla predpisu Iekara doma sam, alebo pod vedenim a s PO'mocou rodicov alebo clenov rodiny.

Predvadzanie a nacvik cviceni a procedur patrf medzi velmi fazke a zodpovedne ulohy rehabflitacneho pracovnika. Zlozite cvicenia, komplikovane (ale aj jednoduche) hmaty alebo imnozstvo cvikov, ktore rehabilitacny pracovnik predvedie za 15-20 minut, si pacient nezapamata, pripadne ich vobec nepochopi. Rehabilitacny pracovnfk si preto must aspon orientacne otestovat nielen pohybovy fond pacienta, ale aj uroveii a mnozstvo skusenosti a poznatkov 0 pohybe u sprievodcov, rodicov alebo prfbuznych, ktori maju Iiecebmi telesnu vychovu pacienta viest, alebo mu pri nej pomahat,

Rehabilitacny pracovnik potom upravi svoje demonstracie a svoj postup pri nacviku podl'a zistenych udajov a rozdeli predvadzanie a ambulantny nacvik do dvoch, troch aj viacerych hodin, na ktore pacienta a [eho sprievodcu pozve.

Pre castejsie sa vyskytujuce typicke pripady je cennou pomockou rozmnozeny instruktazny list s opisom, pripadne vyobrazenim cvikov, pripadne s d'alsimi pisornnymi instrukciami, radami a ponauceniami, ktory je potom pre choreho doma vodid- 10m pri cviceni, Rehabilitacny pracovnik postupuje pritom po dohovore a so suhlasom Iekara FRO, lebo len on maze rozhodnut 0 potrebe opatovneho dochadzania a potvrdif doklady PO'trebne na vytictovanie alebo na potvrdenie dovodu, preco praceneschopny pacient nebol doma alebo ziak v skole, respektive jeho rodie v praci.

42

Musime si uvedomit, ze pacient a jeho sprievodca (rodic a podobne) si predvedene cvicenia, procedury a postupy nezapamataju nadlho, ako aj to', ze ich nebudu vedief mente a prisposobovat zmenam a VYVO'jU zdravotneho stavu. Preto si musi lekar alebo povereny rehabil itacny pracovnik v urcitych (najlepsie dvojtyzdriovych az trO'jtyzdiiovych) intervaloch pacienta a jeho spolupracovnikov pozvaf na kontrolne vysetrenie, Pri kontrolnom vysetreni si zisti vyvoj stavu, podfa stavu upravi program cviceni a procedur a pacient a jeho sprievodca sa musia naucif d'alsi subor alebo d'alSiu zostavu cviceni.

Takyto postup je spravny a znamena prevziaf pacienta do rehabilitaene] starostIivosti. Odlisuje sa od "vybavenia pacienta", pri ktorom [ednorazove ukazeme, co a ako rna pacient robif a d'alej sa nestarame 0 to', ci to' pacient vie robif spravne, ci jeho usilie je dostatocne, ci dosahuje predpokladane vysledky a pod.

Pacienta nemame na FRO [ednorazove vybavit, ale prevziaf do sustavnej starostlivosti a sledovat, ci sa pociatocny zamer plni a stav pacienta upravuje.

Vel'mi dobrou pomockou v buducnosti bude iste videotechnicke zariadenie, ktorym sa predvedie potrebne cvicenie audiovizualne, vratane pisomneho programu na domacu starostlivost.

Otlizky a ulohy

1. Vyrnenujte zariadenia, ktore organizuju liecebmi telesnu vychovu.

2. Ake je univerzalne vybavenie cvicne] mtestnosti LTV?

'3. Ake povmnosti rna rehabilitacny pracovnfk s mimoriadne narocnyml ulohami ?

4. Preco su motivacia a pozltfvny postoj pacienta d6lezite pri vykonavani LTV?

5, Aky je postup pri preberanf pacienta do rehabilrtacnej starostlivosti?

POMOCKY NA VYKONAVANIE LTV

Pri nacviku pohybov alebo pohybovej cinnosti je dolezita spatna vazba, ktora umoznuje pohybujucemu sa cloveku vnimaf vlastny pohyb, posudzovaf ho (eize porovnavaf voci niecomu) a napokon hodnotit, to znamena uvedomovaf si vyznam pohybu a kvalitu jeho vykonavania. Spatnu vazbu nam napr. umozni zrkadlo, v ktorom pozorujeme svoj pohyb v cvicnej miestnosti.

Pri kazdom nacviku je teda dolezite vsucasne naucif pacienta posudzovaf svoj pohyb ..

Pacient to moze robif viacerymi sp6sobmi. Zakladna metoda je pomoc cvieitel'a, ktory pacienta upozorriuje na chyby, hodnoti spravne vykonavanie pohybu a jeho vyznam.

Dalej maze pacient pozorovaf svoj pohyb zrakom, alebo sa naucit vnimaf ho pomocou proprioceptivnej signalizacie bez zrakovej kontroly.

Pohyby vnimane a kontrolovane proprioceptivne bude pacient vedief robif ovel'a presnejsie, ak sa bude moct jpr! nich opieraf aj 0 vnemy, ktore zfskava z pohybu nacinia, pripadne vnemy, ktore ho inf'ormuju a pohybe jeho vlastneho tela voci urcitemu stabilnemu naradiu.

Tym, ze pacient sleduje pohyby nacinia alebo pohyby svojho tela voci naradiu, prenasa cast kontroly na tieto zariadenia, hovorime, ze jsvoje pohybove ukony, svoju cinnosf exteriorizuje.

Ak chce pacient spravne pouzivaf nacinie alebo spravne cvicit na naradi, musi sa usilovaf prisposobovaf 1P010hu svojho tela, jeho drzanie a vsetky pohyby vlastnostiam prislusneho cvicneho zariadenia, Pouzivanie urciteho nacinia a naradia si u cvicenea vynucuje presne urcene pohyby, polohy a drzania. 'I'ym nam umoznuje specificky ovplyvriovaf pohybove vlastnosti pacienta, a to nepriamo, leize bez toho, ze by si to pacient vobec uvedomoval.

44

ROZDELENIE POMO~OK

V Iiecebnej telesnej vychove pouzrvame take pomocky, nacinie a naradie, ake sa pouzivaju rpri normalne] telesnej vychove (tvori standardne vybavenie teloevicni) a okrem toho specialne pom6cky a zariadenia ustalene vyvojom LTV. Tieto pomocky a zariadenia mozu byf fixne zamontovane v cvienych miestnostiach a cvienych salach, ale mozu byf vol'ne, prenosne,

Priklad iicelovych zariadeni pre LTV:

Cvicna izba (spravidla s rozmermi 5 X 8 m) je zariadena tak, aby mohla [edna rehabilitacna pracovnicka viesf a pozorovaf LTV sucasne u 2-3 pacientov. V cvicnej izbe su spravidla umiestene: stol na polohovanie podl'a sestry Kennyovej, ktory mozno pouzif aj na rozne druhy cvicenia. Na polohovanie sa hodi preto, lebo rna na hornej ploche niekofko pozdlznych zarezov, ktore umoznuju priputaf pacienta alebo jeho koncatiny.

Druhou veImi dolezitou .sucastou cvicnej izby je zavesova poster (obr. 1), na ktorej mozeme zavesmi odfahcit pruzne alebo "tvrdo" koncatinu a jej cast. Blizsie opiseme techniky v stati

o cviceni v odfahceni.

K zakladnemu vybaveniu patria aj rebriny a bradlovy chod-

nicek na vycvik ch6dze (obr, 2).

Vsestranne pouzitie maju aj rozlicnezinenky, najma ked' su

ulozene pri rebrinach,

Vyhodny na cvieenie v sede je stolcek a svedska lavieka.

Zo specialneho naradia su cvicne izby spravidla vybavene kolesom na cvicenie ramenneho klbu, stabilne upevnenou otacavou rukovatou na vy cvik pronacie a supinacie a zrkadlom takym vafkym, aby sa v nom pacient videl cely,

V miestnosti na evalvaciu tvoria zakladmi vybavu EKG a EMG pristroje, ktorymi vsak sledujeme skor reakciu pacienta na funkcnu zlifaz a nepouzivame ich na diagnosticke ci diferencialno-

diagnosticke ucely.

Vyhodne je, ak marne moznosf mat zariadenie na spatnu sig-

nalizaciu svalovych ukonov, elektrosttmulator a bicyklovy ergometer, ktory mozeme vyuzit tak pri meranf vetazltefnostl pacienta, ako aj na sustavny rstupnovany trening, (Zatazitelnosf moze vysetrovaf len odborny Iekar pre FBLR, ktory musi mat vzdy k dispozicii deflbrilator.

45

Obr. 1. Zavesova poster

Bieyklovy ergometer sa pouzrva nielen na zistovanie zataze, ale aj na rrozcvicovanie, pripadne na stupnovane cvicenie eelkove, najma vsak dolnych koncatin,

. V sucasnosti bude matprr analyze pohybovych ukonov veImi d6lezitu ulohu videorekording, ktory umoznuje ziskaf opticku reprodukciu - zaznam, ktory mozno zrychlovat, spomal'ovat, alebo aj zastavit, v urcitej faze vratif spat, tak ako pri sportovych prenosoch v televizii.

V miestnosti zariadenej na liecebnu telesnu vychovu pri ochoreniach dychacich ciest 8U veImi dolezite polohovacie stoly, ktore su sklopne do Trendelenburgovej polohy s nastavitelnou hlavovou easton. Tieto stoly sluzia predovsetkym na polohovu drenaz bronchov a patologickych pl'ucnych dutin (kaverien).

46

Dalej su dolezite bieykle s brzdou, prebublavacie zariadenia - spirograf alebo spirometer.

V miestnosti pre LTV pacientov s postihnutim srdcovo-cievnych tistrojov su dolezite okrem zineniek, ,svedskej lavicky a rebrin predovsetkym schodiky, ktore mozeme vyuzivaf na step-test - d61ezite vysetrenie zdatnosti. Zakladnym vysetrenim u tychto pacientov je vsak spiroergometricke vysetrenie, pri ktorom pouzivame alebo bicyklovy ergometer, alebo ergometer so zariadenim na rucny pohon. Dnes sa totiz vyzaduje, aby sme mohli vysetrovaf pacienta tak v sede, ako aj v Iahu na chrbte. Okrem spomenutych pomocok musi mat kazda vysetrovacia jednotka na zafazove testy aj defibrilator.

Dalsie naeinie a pomocky, ktore pouzivame prakticky vo vsetkych typoch cvienych izieb, su napriklad tieto: sada polohovacich podloziek z penovej gumy alebo z molitanu potiahnuteho

Obr. 2. Bradlovy chodnfk na vycvik chddze a rebriny

47

kozenkou, ktorymi podkladame pacientovi jednotlive casti tela, a tak upravujeme jeho polohu. Dalej su to polohovacie kliny, vetke cvicne va1ce a lopty, ktore su vyhodne najma pre deti postihnute detskou mozgovou obrnou, ci uz hypotonickou, ale-. bo spastickou formou. Dalej rozlicne debnieky, podkladacie dosticky na zistovanie rozdielu dlzky dolnych koncatin, kolieskove kordule na cvicenie abdukcie a addukcie po urazoch alebo operaciach na bedrovom klbe, sikme plosiny, ktore pouzivame na vycvik svalov stupaje pri plochej nohe, alebo opacne pri var6znej nohe, potom usee dreveneho valca, drevenej gule a veslovacie stolicky (obr. 3).

Pri eviceni funkcii ruky su dolezite gumove kruhy, spongia, ktoru mozno stlacaf aj ponoremi vo vode, takze teplota vody podporuje aj pohyb ruky a uvolriuje pripadne obmedzenie pohyblivosti, potom rozlicne lopticky, gumove kruzky, sada valcov na cvicenie uchopu, struny na cvicenie prstov, rozlicne tvrde a podobne, Komercne sa vyraba univerzalne zariadenie - stojan, na ktorom su roeliene valce s nastavitel'nym odporom, roz-

Obr, 3. Pornocky na polohovanie

48

Obr, 4. Sada pomocok na vysetrovanie a vycvik funkcie ruky

Ilene packy, klueky, ktore mozno rozmanitym sposobom a smerom pohybovat, a tym nacvieovaf supinaciu ci pronaciu, dorzalnu ei volarnu flexiu v zapasti apodobne (obr. 4).

VYBA VENIE NA KLADKOVE A zA VESOVE CVICENIE

Medzi najcastejsie pouzivane procedury patria cvicenia, pri ktorych pouzivame kladky azavesy. Toto cvicenie sa niekedy nazyva nepravom m e c han 0 t era pia. (Dnes [e tento nazov nevhodny, lebo nam pripomina veImi rozsirene cvicenie na strojovych zariadeniach dr. Zandera.)

Pouzivame sice mechanicke pomocky, no nie na to, aby vyvolavali pohyb, ale na to, aby specifickym sposobom pomahali upravovaf podmienky cvicenia, aby nam pomohli pri cviceni, alebo ho stazili.

49

Technicke vybavenie, ktore na taketo mechanicky podporne cvicenie pouzivame, opisujeme v d'alse] castrtejto kapitoly.

TECHNICKE VYBAVENIE A JEHO MECHANICKE VLASTNOSTI

Medzi zakladne technicke vybavenie patria rozlicne typy kladiek, fixnych bodov na ich upevnenie, nastavitelne lanka, zachytky,spojky a haciky a napokon objimky, manzetky a sandaliky,

TYPY KLADIEK A ICH UPEVNENIE

Kladkou nazyvame ko1iesko S obvodom vyhlbenym do zliabka, ktorym moze prechadzaf lanko.

Podla toho, ei sa kladka pohybuje v smere posobiacej sily (posuvajuceho sa lanka), alebo Ci zostava voci pohybovanej casti a lanku na mieste, rozlisujeme po h y b 1 i v e a fix a C n e k 1 a d k y. Zakladne vlastnosti kladiek aj rozdiel medzi nimi vidime na obr. 5.

Obr. 5. Pouzitie fixacne] a pohyblivej kladky FK = fixacna kladka, PK = pohvbliva kladka

Obr. 6. Eixacna kladka

50

Obr. 7. Typy horneho fixneho bodu

Fixacmi kladka meni srner posobenia sily, no nemeni jej vel'kost, Pohyhliva kladka tym, ze sa pri pohybe sarna premiestuje, meni aj vel'kosf sily potrebnej na vyvazenie alebo prekonanie bremena.

Skutocne pevna tixacna kladka nedovol'uje prisposobif sa polohou tahu, co zapricinuje tazkosti pri pohybe lanka. Lanko sa zadrha, vysmykuje zo zliabka a pod. Preto musi byf kladka pripevnena na svoje miesto pohyblivo, aby sa mohlasvojou polohou Iahko prisposobit. Predovsetkym sa rna vol'ne hojdaf v dvoch na seba kolmych smeroch a okrem toho otacaf okolo osi paralelnej s jej plochou (obr. 6).

UZ na predchadzajucom obrazku sme museli pouzif na upevnenie kladky fixny bod. Fixnymi bodmi mozu by! jednak dobre do povaly zapustene haky alebo ocka (horny fixny bod; obr. 7), jednak to maze byf aj hak na zavesovom zariadeni (obr. 8) upevneny na tyci, alebo hak upevneny na "macke", ktory sa pohybuje na nosniku po valcekoch. Vyhodou "macky" je, ze umoznuje

Obr. B. Hak na zavesovom zariadeni

51

pohyblivy zaves, vyhodny napriklad pri nacviku chodze pacientov s faikymi parezami. Takito pacienti su zaveseni alebo za hlavu (Glissonovym zavesom), alebo za trup padakovym zavesom, "Macka" na traverze nad bazenom ulahcuje prekladanie pacienta do vody.

Pri celom rade usporiadani cviceni je dolezity dolny fixny bod, ktory byva najcastejsie rieseny ako sklopne ocko, zapustene v dlazke (obr. 9).

Obidva f'ixne body mozno vyuzivat napriklad pri cviceni pohybov hornou koncatinou alebo trupom, a to so strunami alebo za vazim cez kladku.

Bocny fixny bod sa musi daf premiestovaf v dostatocne vel'kom rozsahu, aby sme mohli smer lanka co najviac upravovat, Na bocny fixny bod je najvhodnejsie pohyblive ramienko na zvislej tycl (obr. 10).

Na posteli mozno upravif zavesove zariadenie z drevenych hranolkov so zaskrutkovanymi hakmi. Podobnu konstrukciu mozno zostavif z kovovych rurok, spojenyeh medzi sebou krizovymi spojkami, ktore su sucastou zavesoveho zariadenia.

Obr. 9. Riesenie dolneho fixneho bodu

52

Obr. 10. Rlesenie pohybliveho fixneho bodu

Zavesove zariadenie sa sklada z rurkovej konstrukcie. Ma dve rurky nad postel'ou a nastavitefne bocne rurky pre bocne tahy. Priecne spojky dvoch pozdlznych rurok umoznuju umiestif kladku prakticky na Iubovofnom mieste, a tym dosiahnuf skoro univerzalne pouzivanie tohto zariadenia - na trakcie, na zavesy, pruzne tahy i na posobenie zavazim Ce'Z kladku.

LANKA, ICR DRURY A DOPLNKY

Lanka maju byf z pevneho a malo elastickeho materialu, NajIepsie su lanka vinute a take hrube, aby sa nezarezavali, ale ani nedralio boky drziaka kladky.

Na koncoch lanka je dobre zasif ocka (0). Odporuca sa mat v rezerve rozlicne dlhe lanka, ul'ahci nam to usporiadanie cvieenia.

Este vyhodnejsie je mat lanko s nastavitel'nou dlzkou, "predlzovacie" (obr. 11). Sklada sa z lanka ohnuteho do slucky, ktoreho oba konce su prevlecene cez dierky v drevenom nastavovacom koliku (NK) alebo v kovovej poohnutej platnicke (KP).

53

Obr. 11. Nastavitefne lanko a uchytky

NK = nastavovaci koIik, KP = kovova prennuta dosticka

~N.

GCf~NK

NK

Ked' lanka uvol'nfrne, da sa nastavovaci kolicek posunovaf po lanku, a tym sa da upravovaf jeho dlzka. Ked' lanko zatazime, kolicek sa vzprieci a nedovoli posun.

Na zavesenie predlzovacieho lanka pouzivame bud' "psie svorky", alebo "esovite haky".

Psie svorky (PS) musia byf zavesene pohyblivo na ocku tak, aby dovol'ovali pohyb v dvoch na seba kolmych rovinach a otacavy pohyb voci nosnemu ocku,

Esovity hak moze mat rozlicne tvary, musi byf vsak pevny na fah a dosf hlboky, aby sa z neho lanko nemohlo vysmyknut.

Na koncatinu pripevnujeme fahy cez manzety alebo objirnky,

Obr. 12. Valchovana manzata S ockom

54

Obr. 13. Jednoducha oblucikovlta objimka a) schema, b) prakticke pouzitie

ktore 8U spravidla z valchovanej koze, podlozene makkym materialom (obr. 12) a opatrene oekom.

Manzetky (objimky) marne maf aspon v styroch veTkostiach.

Sirka rna byf asi 6-7 em, dlzka 18,22, 25, 30 crn.

Na upevnenie lanka na nohu sluzi niekol'ko typov objimok, napr. [ednoducha oblueikovita S oekom na pate (obr. 13 a 14) alebo oblueikovita s dlhsou sluckou (obr. 14a, b).

a

Obr. 14. Objimka .s dlhsou sluckou a) schema, b) prakticke pouzitie

55

a

....

38

33,5

b

Obr. 15. Dosticka na cvicenie trojhlaveho svalu Iytka

Pre vacsie tahove sily je vyhodna dostieka s ramienkami, ktorej nakres, rozmery a pouzitie su na obr. 15.

Na hrudnik pripevnujeme lanka pomocou hrudneho kriza z valchovaneho remena, naplecnika a prednej pracky s ockom (D kruzkom); (obr. 16a, b).

Na uchopenie lanka do ruky pouzivame jednoduchu rukoviatku (obr. 17a).

NB. zavesenie ocka lanka su niekedy vyhodne okruhle alebo "V" haky (obr. 17b, c).

DALSIE POTREBNE POMOCKY NA KLADKOVE CVICENIE

Pri aranzovani cviceni proti odporu vedenemu cez kladku je dolezity aj stolcek na podopretie ramena s nastavitel'nou vyskou (obr. 18), ktory pouzivame pri cviceniach flexorov a extenzorov

56

.

Obr. 16. Hrudny kriz.. na cvieenie

chrbtovych svalov

a) schema, b) nasadenv krf~

Obr. 17. Pornocky na cvicenie na kladke

a

57

Obr. 18. Jedna z poloh pri cvicenf na kladke

lakta, koleso na cvicenie klbov hornej koncatiny s nastavitel'nym stredom, speeialny stolik na cvicenie stvorhlaveho svalu stehna V sede a ziivesovii poster.

Vyhodne je zriadit V jednej miestnosti dve miesta na kladkove cvieenia. Jedno pri zvislej tyci s posuvnymi ramienkami a s hornyrn a dolnym fixnyrn bodom, pri nom pripadne stolik na cvicenie stvorhlaveho svalu stehna a druhe pri druhej zvislej tyci s pristavenou zavesovou posteTou.

Vo vel'kych ustavoch su vyhradene na kladkove cvicenia osohitne miestnosti, V ktorych je niekol'ko miest pre kazdu z najcastejsich foriem kladkovych cviceni, Takato kladkovna umoznuje rychlo prisposobif cvicne zariadenie pacientovi, a tym setri cas a zvysuje efektivnosf oddelenia.

ZAVESOVA SUPRAVA A JEJ POUZITIE

Techniku zavesov a zavesovych cviceni rozpracovali Gut h r i e a S mit h. Do supravy patri za vesova poster, lanka, zavesove pasy a pasy (vlastne zavesy),

Ziivesovii poster sa da Iahko improvizovaf z postele pouzivanej pre nepokojnych pacientov na psychiatrii. Mozno pouzif komercne vyrabane zariadenia, ktore sa daju pripevnif na hociktoru velku nemocnicnu poster, alebo specialne vyrobene zavesove postele alebo stojany, naprfklad pravy Guthrieho-Smithov stojan,

58

zavesovu a kladkovu supravu vyrabanu v PER pod nazvom UGUL.

o fixacnych a predlzovacieh lankiich sme hovorili pri opise kladkoveho zariadenia.

Na zaves trupu (panvy) odporucaju niektori autori speciiilny ziives s trojdierkovym nastavovacim kolickom.

Zavesovych pasov musime mat niekolko druhov: na zaves hlavy, trupu, panvy, stehna a ramena, predkolenia a predlaktia, ruky a nohy.

Hlavu zavesujeme na dye poloelipsovite pasky spojene na koncoch "D" kruzkami (obr. 19a), alebo na elipsovity pas s vyrezanym stredom (obr. 19b). Hlavu musime vesaf na rozchadzajuce sa lanka, aby ju zavesny pas nestlacal.

Ramena a stehna zavesujeme na siroke elipsovite zavesy zhotovene z hrubsieho platna (aby sa nekrcilo), Na predlaktia a predkolenia pouzivame uzsie elipsovite alebo poloelipsovite pasy (obr. 20a, b), ktore uz mozu byta] z tensieho platna,

. 'I'rupove pasy maju styr! az sest zachytiek, aby sa na okrajoch nezarezavali (obr. 20c). Panvovy pas by mal mat konce na tyekach, za ktore by mal byf zaveseny (obr. 20e).

b

d

a

b

Obr. 19. Zavesove pasy na hlavu

e

Ohr. 20. Siroke elipsovite pasy a) na predlaktie, b) na predkoleme, <;-d) trupove pasy s mnonvmi uchytkaml, e) panvovy pas s tyckami

59

Ruku a nohu zavesujeme do dvoch slueiek na konci pasika, ako to ukazuju obrazky 21a, b, c. Takyto zaves ruky alebo nohy zabezpecuje, ze nebudu prepadavat, ale zostanu aj po zaveseni v prirodzenej polohe (noha nebude v ekvinozite, ruka vo volarnej alebo dorzalnej flexii v zapasti). (Pozri obr, 22a, b, 23a, b.)

Celkovy zaves vi dime na obr. 24.

Vsetky opisane druhy zavesov mozu byf alebo tvrde, alebo pruzni.-Pri tvrdych pouzivame len 1 a n k a, pri pruznych vsuvame medzi lanko a fixny bod na zavesenie p r u z i n u (strunu).

Na pruzny zaves pouzivame k rat k est run y, rozlicne tvrde podfa ucelu, ktory rna zaves plmif.

Podl'a umiestenia horneho spolocneho Iixneho bodu rozoznavame hojdavy zaves, horizontalny zaves a preehodne formy.

!'i70;:::=:===;JJ~~====:;-;;t:j}td Obr.21. Zaves rukya nohy

~ a) schema, b) zaves ruky, c) zaves nohv

a

b

60

c

a

Obr, 22. Zaves horne] koncatlny

b

Ak umiestime spolocny fixny bod, na ktorom su upevnene vsetky zavesy koncatiny, nad klb, v ktorom sa rna cvicit pohyb, potom vznika pohyb v horizontalnej rovine. Ak umiestime horny fixny bod priamo nad zavesnu cast, bude koncatina Tobit hojdavy pohyb.

Napokon, ak dame horny fixny bod medzi tieto body, budeme mod podl'a umiestenia zdoraznif skor horizontalnu zlozku (mierne hojdanie), alebo hojdanie (ktore sa bude zosilnovat), Zavesy vseobecne pouzivame na niekol'ko ciel'ov.

Hlavnym ciel'om pouzivania zavesov [e vylucif vplyv gravitacie alebo tiaze pohybovej casti, ktora sa prejavuje dvojako:

a) tiaz koncatiny sa pri pohyboch vo vertikalnej rovine ukazuje ako odpor, ktory marne svalmi prekonat.

b) pri pohyboch v horizontalnej rovine - po podlozke - sposobuje tiez trenie, ktore mozeme niekedy len tazko zmensif, Zmensuje ho naprfklad hladky povrch pokozky, jeho klzavost,

61

a

Obr. 23. Zaves dolnej koncatiny

ktoru zvysime tym, ze podlozku namydlime, naolejujeme alebo napudrujeme. Najdokonalejsie vsak trenie znizime tym, ze zmensime trecie plochy, CO sa da najlepsie spravif prave na zavese, kde sa stretaju napriklad svorka a kruzok skoro v jednom bode.

Tym, ze znizime trenie na minimum, vyuzije sa cela sila, ktoru sval vyvinie, prakticky len na prekonanie zotrvacnosti zavesenej koncatiny - na tostaci uz naozaj len celkom mala sila. Padent teda pohne koncatinou na zavese aj vtedy, ked rna silne oslabeny hybac a vie nim vyvinuf len vel'mi malu silu.

Ked rna pacient spravne zavesenu koncatinu, moze dokonale relaxovaf svaly, ktore by inac musel aktivovaf na udrzanie jej polohy. Moznosti dobrej relaxacie vyuzivame vtedy, ked chceme stimulovaf funkciu presne urcenych paretickych svalov, ked chceme odstranif poruchy koordinacie, substitucne alebo kompenzacne pohyby, suhyby a pod.

Zavesom udrzujeme - napriklad pri Erbovom type obrny -

62

b

Obr. 124. Celkovy zaves

polohu hornej koncatiny v upazeni, aby mohol pacient uplatnif zachovanu funkciu svalov predlaktia a ruky.

Excentricky zaves moze pri hojdavom pohybe v jednom smere akciu svalov podporit, kym v druhom smere jej mMe klasf stupajuci odpor.

Zaves - najma makko podlozeny, pripadne pruzny - umoznuje pre d c had z a f v z n i k u pre 1 e zan i n, otlacenin (dekubitov), lebo prenasa tiaz tela z miest, kde je kosf tesne pod pokozkou, jednak na vacsiu plochu (tym vefkosf tlaku klesa), jednak naoblasti, kde je medzi kostou a pokozkou pomerne hruba vrstva svalov a prelezaniny vznikaju fazsie.

V celkovom (tvrdom, no najma pruznom) zavese mozno dosiahnut, ze pacient vyrazne uvol'ni trupove posturalno-fixacne svalstvo, a tyro ul'ahci mobilizaone a manipulacne ukony (manevre) zamerane na chrbticu.

Struny mozeme vyuzif aj na pruzny zaves koncatiny, umoz-

63

riujuci oscilacne pohyby. Kmity (oscilacie) vyvola pacient akciou silnejsich svalov so zachovanou funkciou, potom sa usiluje napinat, aktivovaf oslabene svaly a pomahaf nimi udrziavaf kmitanie.

Pacient leziaci na chrbte maze mat pruzne zavesene predkolenie. Flexormi kolena vyvola kmitanie (do flexie a extenzie) predkolenia. Potom sa usiluje aktivovaf stvorhranny sval stehna, podporit alebo zvysif rozsah extenzie, a tym udrziavaf alebo ZVB.csit rozsah kmitania.

Od rozsahu (amplitudy) a ad frekvencie kmitov zavisi ucinok oscilacnych pohybov.

Ak zvolfme mi:i.Jksiu strunu, bude rozsah pohybov v8:csi a trvanie kmitu dlhsie. Taketo oscilacie lepsie umoznuju aktivovaf oslabene svaly a posobia teda stimulaene.

Ak zvolime kratsiu a tvrdsiu strunu, budu mat oscilacie maly rozsah a budu posobif relaxacne; je to vyhodne napriklad pri tlmeni alebo uvol'riovani svalov pri artrogennych alebo neurogennych spazmoch,

Otazky a 610hy

1. Vymenujte zakladne vybavenie cvlcnej miestnosti.

2. Co je kladka a na co sa v rehabilitacid pouzfva?

3. Ako by ste urobtli zaves trupu, aka zaves ruky a nohy?

4. Aku ulohu rna zaves v rehabtlttacn ?

KONDICNE CVICENIE

ZAMERANIE KONDICNEHO CVICENIA

Pod kondicnymi cviceniami rozurnieme taky vyber cviceni, ktore su zamerane na celkovu aktivaciu pacienta a na zvysenie telesnej zdatnosti a vykonnosti, cize na zvysenie jeho pohybovyeh moznosti a na zvysenie urovne jeho pohybovych schopnosti (napr. moznosf urobif pohyb v co najvacsom rozsahu, schopnosf produkovaf svalmi silu a pod.).

Do skupiny kondicnychcviceni zahrnujeme jednak celkove cvicenia, teda take, pri ktorych je zapojena do cinnoeti prevazna cast svalov celeho tela, jednak cvicenia, ktore su analyticky zamerane na urcite svalove skupiny.

Koridicne cvicerrie sa ad aplikacie jednotlivych procedur a specialnych postupov LTV odlisuje tym, ze je podobnejsie cviceniam, s ktorymi sa pacient doteraz stretol, preto mozeme vo vel'kej miere vyuzif jeho doterajsie skusenosti s cvicenim a vyberaf take druhy, ktore su mu najblizsie.

Pri kondicnom cviceni treba vzdy dodrziavaf strukturu LTV-jednotky, cize v uvodnej casti pripravif pacienta na cvicenie

- aktivovaf ho, v hlavnej splnif stanoveny ciel' a v zaverecnej

casti umoznif pacientovi, aby sa [eho fyziologicke funkcie dostali na uroveri, priktorej by preehod k d'alsej cinnosti prebehol bez tazkosti.

Cvicenie s kondicnym ucinkom realizuj erne bud' vo forme rannej rozcvicky, alebo vo forme dlhsie trvajucej LTV-jednotky v priebehu dna.

65'

RANNA ROZCVICKA

HLA VNE ULOHY

- Ciel'om rannej rozcvidky je predovsetkym aktivacia pacienta a jeho priprava na absolvovanie rozlicnych procedur ci specialneho cvicenia, Zameriavame sa na zvysenie urovne vnimania pacienta, na zvysenie urovne nervovosvalovej funkcie, na ozlvenie vitalnych funkcii (.srdcovocievnej a dychacej sustavy),

Ranna rozcvicka posobi vyznamne nielen na fyziologicke funkcie eloveka, ale aj na jeho psyehieky stay. Je vstupom do celodermeho programu prfjemnych i neprijemnych zakrokov, procedur, ale i vysetreni, testovania, specialneho cvicenia a pod. Spravne volenym programom rozcvicky, sprievodnym slovom, ale aj celkovym pristupom pomaha rehabilitacny pracovnik program dna uspesne zvladnuf.

Aktivacia pacienta a zvysenie urovne jeho fyziologickych funkcii mil vyznam aj ako sucast opatreni, ktorymi predchadzame urazom, ci inym poskodeniam pacienta.

RANNA ROZCVICKA PACIENTA PRIPUTANEHO NA POSTEr.

Najmenej moznosti marne, ak je pacient priputany na poster.

U pacientov, ktori maju postihnute koncatiny, zarad'ujeme do rannej rozcvicky vsetky typy statickeho dychania, ako aj vybrane sposoby dynamickeho dychania, prisposobeneho postihnutiu.

U pacientov po brusnych a hrudnikovych poraneniach ci operaciach postupujeme pri zaradeni dychacich cviceni opatrne, prisne podla indikacie,

Prefahovanim tela a jeho cast! v smere dlhych osi aktivujeme svaly trupu (najma chrbtove) a svaly koncatin.

U leziacich pacientov je rozcvicka casto jedinou formou cvicenla, ktore rna zlepsif [eho kondiciu. Preto pridavame aj vsetky (v tom-ktorom pripade mozne) druhy cviceni, zamerane na udrzanie pohybIivosti nepostihnutych casti tela.

Vsetky cviky robime pomalym tempom. Udrziavame pohyb vo vsetkych klboch a vo vsetkych smeroch.

66

Cviky vyberame podia toho, ci sa moze pacient na post eli posadie, otacat sa, vyhybame sa poloham, ktore su vzhladom na postihnutie nepriaznive, v ktorych rna pacient bolesti a podobne.

Pri zostavovani programu rozcvicky nezabudame ani na klby ruk a noh a od nich pri cvicenf postupujeme k proximalnym klbom (bedrovemu a ramennemu).

Cviky volime tak, aby sa privel'mi casto neopakovali, aby na seba nadvazovali, aby sme neuprednostriovali jeden klb, ale precvicili vsetky, v ktorych pri danom postihnuti mozeme pohyb indikovat, a to vo vsetkych zakladnych smeroch. Nezabudame ani na rotacne pohyby, zasa vsak s prihliadnutim na druh a stu-

pen postihnutia pacienta. .

Dalsou ulohou kondicneho cvieenia u leziacich pacientov je udrziavaf schopnosf vyvijai svalmi silu. Aj ked' niektore spominane cviky maju charakter posilnovacich cviceni (napr. ak pacient zdviha dolne koncatiny do f1exie, nielen udrziava prirodzenu dlzku flexorov kolenneho klbu, ale aj zatazuje svalove

skupiny, ktore tento pohyb vykonavaju a pod.). •

Na udrzanie, ci zvysenie schopnosti produkovat silu zarad'ujeme napinacie cvicenia, pohybove cvieenia viackrat opakovane ci pohyby v malom rozsahu, kombin?var:e s vy~~zou. Zn?:vu treba upozornit, ze pri posilriovacich cviceniach zapajame do emnosti len tie svalove skupiny, ktore sa neupinaju na poranenu, alebo inak postihnutu cast tela, ani ju nouvadzaju pri svojej aktivacii do neziaduceho pohybu. Precvicovanie tychto svalovych skupin je obsahom speciaIne cieleneho cvicenia ci postupov a rozlicnych procedur.

Suhrnne mozno povedaf, ze ranne kondicne cvicenie u leziacich pacientov zaciname dychacimi cviceniami, ktore tvoria uvod, do hlavnej casti zarad'ujeme cvicenia na udrzanie pohyblivosti v klboch koncatin a chrbtice, na zvysenie schopnosti produkovaf silu a na zaver znovu zarad'ujeme niekol'ko dychacich cviceni,

Tak ako pri kazdom cvlceni, aj pri rannom kondicnom cviceni je dolezita 11 p r a v apr 0 s t red i a - v tomto pripade posteIe, a to tak, aby mal pacient dosf miesta a aby mu nehrozilo zranenie, napr. zhodenim predmetov z okolia a pod. Samozrejmostou by malo byf i dobre vetranie miestnosti, v ktorej pacient cvici.

67

RANNA ROZCVICKA CHODIACICH PACIENTOV

Ranna rozcvicka u chodiacich pacientov je obycajne zamerana len na aktivaciu - ostatne ulohy plnime v specialnom kondicnom cviceni. U artrotickych pacientov si pripravime preehod do vzpriamenej polohy intenzivnym cvicenim dolnych koncatin "premazavanim" ieh klbov.

Chodiaci pacienti mozu cvicif priamo v izbe, na chodbe, dochadzaju na cvicmi salu na oddeleni, kde Iezia, alebo na fyziatricko-rehabilitacne oddelenie, alebo vyuzivaju priestranstva vonku (zahradu, dvor, ihrisko a pod.). Osobitosti, na ktore musime pri vol'be miesta prihliadat, opfseme v casti 0 specialnom kondicnom cviceni.

Do programu rannej rozevicky zarad'ujeme najma dychacie cvicenia, ktorymi pripravujeme pacienta na d'alsiu cinnosf v priebehu dna.

Ked'ze ide 0 pacientov, ktori maju viae moznosti pohybovaf sa, vyuzivama z dychacich cviceni najma dynamicke druhy spojene s pohybmi koncatin a trupu.

Cvicenia zarnerano na aktivaciu svalov cielime najma na svaly pozdlz chrbtice, na svaly ovladajuce pletenec hornej koncatiny a bedrovy klb, ako aj mensie klby koncatin, Striedame napatie svalov rozlicneho stupna s uvol'nenim, vyuzivame cvicenia, pri ktorych vybrane svalove skupiny pomocou antagonistu natahujeme.

Cvici] zaciname pomalym tempom, ktore stupnujeme, eviky, ktore vykonavame doplnej extenzie len dotahujeme. At po takejto priprave a uvol'neni klbu prechadzame opatrne na svihove pohyby, a to radsej v mensom Tozsahu. Podobne postupujeme aj pri rotacnych cviceniach, ktore tvoria najdolezitejsiu casf rozcvicky, V zavere opaf zarad'ujeme dychacie cvicenia na upokojenie.

Rannu rozcvicku leziacich i ehodiacich pacientov robime vsnimocne individualne, prevazne stanovujeme skupiny, ci skupinky pacientov, 0 sposobe organizovariia tychto foriem a metodike prace sa zmienime na konci tejto kapitoly,

68

JEDNOTKA LTV ZAMERANA NA ZVVSENIE KONDiCIE

Kondicna jednotka LTV je taky celok vybranych cviceni, ktorym dosahujeme zvysenie urovne tyziologickych funkcii, aktivujeme srdeovoeievny a dychaci system, latkovu vymenu vo svaloch a pod. Zafaz stupnujeme v priebehu kondicneho cvicenia tak, if! pocas jeho trvania dosahuje 3-4 vreholy. Zafaz by mala dosiahnuf najviae 60 % maximalnej zataze. Pulz maze stupnuf az na hodnotu do 140-160 uderov za minutu, Nesmu sa vsak zjavif ani poruehy pulzoveho rytmu, ani priznaky pretazenia obehu. (Privel'ke zacervenanie, nadmerne potenie s bledostou oko- 10 ust, v krajnorn prjpade zmodranie perf, pocit Inerv~r'lloisti, ~apanie dychu.) Nesmieme zabudat, ie obehovo oslabeneho pacienta mozeme pretazif aj pri nizsej zafazi, preto najma pri prvom cviceni pacientov intenzivne pozorujeme.

Kondicnymi cviceniami rozvijame aj urovefi jednotlivych pohybovych schopnosti. Najtypickejsimi kondicnymi cviceniami su cvicenia rozvijajuce silu a vytrvalosf, ale posobime aj na rozvoj rychlosti, na zvysenie pohyblivosti, obratnosti, koordinacie a rovnovahy.

Kondicne cvicenie organizuj erne prevazne v skupinkach a skupinach. Vyuzivame emocionalnosf takehoto cvicenia a prirodz:nu tendenciu k sutazivosti na dosiahnutie ziadanej intenzity CVlcenia.

Na rozdiel od zdravych jedincov sme pri zvysovanl emocionalnosti a sutazivosti skor opatrni.

Cvicenie vy konavame zvacsa v cvienych salach - v telocvicniach alebo vonku.

Pri cvieeni v teloevieni si zabezpecime dobre vetranie, aby sme vytvorili dobre podmienky na prijem kyslika pri cviceni vacsej intenzity. V miestnosti marne moznosf viae vyuzif cvicenia vykonavane na zemi, pricom pacienti pouzivaju aspon malu podlozku, zinenky alebo plstovy pas ako izolaciu pred chladom, ako aj z hygienickych dovodov.

Na zvysenie efektu cvicenia, ako aj na jeho spestrenie pouzivame vsetky dostupne druhy nacinia, prip. zarad'ujeme cvicenia na naradi, Ak marne k dispozfcii viicsiu telocvicriu, je mozne zaradii aj drobne pohybove alebo upravene loptove hry.

Pri cviceni v prirode je vyhodna dlhsia chodza, prlpadne do

69

kopca, behy, vyuzfvame prirodzene terenne nerovnosti a pre'kazky, pripadne aj umelo vytvorene, napriklad drahu zdatnosti.

Na ihriskaeh si mozeme dovolif zaradit [ednoduche atleticke discipliny (behy, skoky, hody) - ak to charakter postihnutia dovol'uje - a vo vaesej miere aj drobne pohybove a loptove hry.

Ak marne k dispozicii bazen s vacsimi rozmermi, ei uz kry~ alebo vonku, mozeme ako kondicne cvieenie vyuzif aj rozne hry vo vode, nacvik plavania, alebo u pIavcov plavanie na vzdialenost.

Podl'a podmienok a charakteru postihnutia pacientov cvicime vonku aj v zime, Ci uz na terase jednoduche, najma dychacie cvicenia, alebo robime dlhsie vychadzky, ci tury v primeranom tempe, alebo - ak to vybavenie zariadenia dovol'uje - aj na Iyziach ci bezkach.

D6s1edne musime dbaf na 0 b 1 ec e n i e a 0 b u v pacientov. Kondicnu jednotku LTV zaciname organizacnou castou, oboznamenim sa s clel'om, charakteristikou za faze a prostredia, v ktorom bude prebiehaf,najma ak cvicime vonku, pripadne v clenitom terene; pacienti sa v urcitej faze navzajom nevidia. Pri organizovani a vybere naplne ostatnych casti: rozohriatia, rozcvicenia, hlavnej a zaverecnej casti sa riadime metodickymi zasadami vseobecne platnyrni pre jednotku LTV.

Pri stavbe programu kondicnych cviceni prihliadame aj na vekove osobitosti pacientov. Pre deti volime pohyb hraveho charakteru, ktory primerane motivujeme. Zameriavame sa na rozvoj pohybovej koordinacie, rovnovahy, pohyblivosti. Cvicenia vytrvalostneho charakteru zarad'ujeme u starsich deti s prisnym dodrziavanim stupnovaneho zatazenia. Este opatrnejsi sme pri cviceniach rozvijajucich schopnosf produkovaf silu. Vyuzivarne ich sk6r u dospelych cvicencov, Sila a vytrvalosf sti zakladne charakteristiky kondicie. Tvoria preto u dospelych zalklad kondicneho cvicenia,

U starsfeh alebo dlhsie imobillzovanych pacientov musime pamataf na to, ze vaesim zatazenfrn mozeme pacienta poskodit. SUstred'ujeme sa u nich preto viae na prevenciu skracovania svalov a obmedzenia pohyblivosti, atrofie, hypofunkcie svalov, utlmenie pohybovych navykov (chodze, manualnych einnosti atd'.).

70

U tychto pacientov sa znizenie schopnosti produkovaf silu prejavi tym, ze nevladzu urobif bezne, ale ani zakladne vykony (udrzat sa vzpriamene v stoji, v sede, chodif do schodov, do kopca, z kopca a podobne).

U pacientov postihnutyeh ci operovanych na hrudniku alebo brusnej dutine sa pridruzuje aj znizenie dychacej funkcie a posobenia brusneho lisu, co rna nepriaznivy vplyv na kardiovaskularne, dychacie a traviace organy a ieh funkcie.

otazky a iilohy

1. Vysvetlite zameranie kondicneho cviceni a.

2. Ako sa odl'isuje ranna rozcvicka pacienta priputaneho na poster od rozevicky chodiaceho pacienta?

3. Ako stupriujeme za1Jaz v priebehu kondicneho cvicenia?

4. Aka sa odlisuje program kondicneho cvicenia podia veku a rozsahu postihnutia pacienta?

ORGANIZACIA CVICENIA

INDIVIDUALNE CVICENIE

Rehabilitacny pracovnik sa moze v tom istom case staraf len

o jedneho pacienta; takto maze u neho najlepsie upravovaf dohodnuty program podIa toho, ako sa vyvija jeho zdravotny stay.

Individualne mozeme osetrif sucasne viaceryeh (2-3) pacientOY. Napriklad kym jeden pacient v cvicnej sale polohuje, druhy cvici na kladkovom zariadeni a s tretim sa zaobera rehabilitacny pracovnik.

I n d i vi d u a In y p r i stu p k pacientovi volime vtedy, ked' si to jeho stay vyzaduje. Napriklad vtedy, ked' potrebujeme, aby rehabilitacny pracovnik s pacientom uzko a intenzivne spolu,pracoval, ked' sa rna pacient intenzivne sustredit, alebo ked' rna vynakladaf vefke a diferencovane usilie, cize ked' rna napriklad vykonavat zlozrtu alebo vel'mi jemnu pohybovu cinnost.

Rovnako je potrebny individualny pristup k pacientovi, u ktoreho rna rehabilitacny pracovnik sledovaf a opravovaf pohyby.

Individualny pristup je potrebny aj vtedy, ked' rehabilitacny pracovnik musi pacientovi pomahat robif pohyb. Naprfklad ked' mu hrozf .nejake nebezpecenstvo, ked' je zlomenina dlhej kosti este nedostatocne zhojena, ked' klb nie je dostatocne pohyblivy, alebo - naopak - privel'mi vol'ny, takze hrozi podvrtnutie alebo luxacia,

Pacienti, ktorych postihnutie vzbudzuje, alebo maze vzbudif pozornosf okolia, maju tendenciu dozadovaf sa izolacie od ostatnych, Hanbia sa za svoje postihnutie a vyhybaju sa spolocenskym kontaktom, co nam sfazuje dosiahnuf konecny ciel' rehabilitacie - navratif pacienta do spolocenskeho zivota cize jeho resocializaciu,

72

Jednou z uloh Iiecebnej rehabilitacie je zabranit vzniku citu menejcennosti alebo vyvinuty cit potlaeit. Postupujeme tak, ze sa predovsetkym pokusame presvedcif pacienta, ze sa za svoje postihnutie pred zdravotnickymi pracovnikmi, ktori ho vedu, ale ani pred viac-menej rovnako postihnutymi ostatnymi pacientmi nemusi hanbit. Sucasne taktne, no zato [ednoznacne obmedzujeme ziadosti pacienta, aby sme ho izolovali, a to napriklad aj pri individualnej LTV.

:Dal~ou a ovel'a fazsou ulohou je pomoct pacientovi vyrovnaf sa so svojim postihnutim, a to tak v rodinnom prostredi, ako aj v kolektive (najma pracovnom) a v spolocnosti vobec, Keby sme u fazsie postihnutych hned' od zaciatku nebojovali proti odtrhnutiu medicinsko-liecebneho hl'adiska od psychclogicko-socialneho, dostali by sme sa do situacie, ktora by sa neskor dala len vel'mi tazko napravit,

Ak pacient na svojej poziadavke spociatku privelmi tvrdosijne trva, usilujeme sa cas izolacie skratif na co najmensiu moznu mieru.

Prekonanie psychickych barier je rovnako dolezite ako vytvorenie pohybovych predpokladov. Rehabilitacny pracovnik, ktory rna doveru postihnuteho, rna na splnenie spomenutych uloh najlepsie predpoklady.

U deti sa rozhodujeme pre individualne cvicenie vtedy, ked' chceme dosiahnut, aby okolie neodvadzalo ich pozornost, Individualny pristup je ekonomicky narocnejsi, preto maze byf indikovany len potrebami suvisiacimi so stavom pacienta. Pacient si ho nemoze ziadaf z inych, napriklad osobnych pricin.

CVICENIE V SKUPINKAcH

Pri cviceni v skupinkach rna [eden rehabilitacny pracovnik v skupime troch az siestich pacientov. Pacienti cvicia jednotny alebo skoro jednotny program, no rehabilitacny pracovnik maze este sledovat, ci jednotlivi pacienti stacia program plnif a ci cvicenia vykonavaju spravne.

Cvicenie v skupinkach je pre pacientov caste prrtazlivejsie i vyhodnejsie pre to, ze psychicke prostredie skupinky nuti jej

73

clenov, aby vo vykone nezaostavali, aby sa usilovali udrziavaf [ednotny krok.

Treba vsak dbat, aby tento stimulacny efekt nemal na cvieencoy nepriaznivy vplyv. Ak sa napriklad v skupinke vyvinie ovzdusie sutazenia, maze to mat negativne nasledky pre starsfch alebo slabsich jedincov, ktori chcu so zdatnejsimi supermi drzaf krok, a tym prepinaju sily alebo poskodzuju svoj zdravotny stay.

Ak sa vsak fazsie postihnuty pacient neda strhnuf do sutaze, a vykonu sa vzda, bude sa citif vyradeny a bude to na neho posobif depresivne.

Atmcsferu skupinky spoluurcuju - a to caste v rozhodujticej miere - silne osobnosti, ktorym sa ostatni podriadia, Rehabilitacny pracovnik musi preto predovsetkyrn vybraf do skupinky vhodnych pacientov, to znamena pacientov prfblizne v rovnakom veku, s rovnakym postihnutim a zdatnostou, Potom musi rehabilrtacny pracovnik sledovat, aka atmosfera sa v skupinke pri cviceni vytvara a vhodne ju usmernovat, aby vykony jedinoov neprekrocili pripustnu hranicu a na druhej strane, aby boli dostatocne na dosiahnutie potrebneho efektu. VeImi dolezitou poziadavkou na cvicenie v skupinkach je dostatok priestoru (aspen 9-10 m2 na cvicenca). Prave nedostatok priestoru je v mnohych zariadeniach najvacsou brzdou pri uplatriovani tohto typu cvicenia, hoci pri nedostatku rehabilitacnych pracovnikov ide 0 vel'mi vyhodny a efektivny sposob cvicenia.

Cvieenie v skupinke zarad'ujeme do programu na vsetkych rehabilitacnych pracoviskach, na ktorych vsu na taketo cvieenia priestorove podmienky. Indikujeme ho hned', len co to stay pacienta dovoIuje, a to nezavisle od toho, ci pacient rna alebo noma sucasne naordinovane aj individualne cvicenie, Cvicenim v skupinkach rozsirujeme moznosti i trvanie LTV, pestujeme u paeienta kladny vztah ku kolektivu a vyuzfvame priaznivy vplyv kolektivu na jednotlivca.

Cvicenie v skupinkach umoznuje niektore formy LTV, ktore su pri individualnom aranzovani nemozne. Ide najma 0 cvicenie v dvojiciach, pri ktorom si cvicenci navzajom pornahaju, Cvieenio v dvojiciach zarad'ujeme do programu skupinky cvicencov, ktori uz presli fazou nacviku pozadovanych ukonov a u ktorych uz nehrozi nebezpecenstvo poskodenia pri menej kon-

74

trolovanom pohybe. Toto cvicenie rna vyznamny motivacny efekt. V najvseobecnejsom zmysle slova je vitanou zmenou voci jednotva.rnejsiemu cviceniu [ednotlivcov, Dvojice pri cviceniach zameranych na zvysenie rozsahu pohyblivosti klbov mozu po presnej instruktazi vyuzif cvicenie ako formu redresie, pri cviceniach zameranych na zvysenie schopnosti vyvinuf silu mozu si vzajomne klasf odpor a pod.

Aj pri cviceniach v dvojiciach vyuzfvame moment sufazivosti, ktory podnecuje usilie vyrovnaf sa spolucvicencovi a prekonaf jeho vykon. Preto je vefrni dolezite vyberaf cvlceneov tak, aby si aspori priblizne zodpovedali vekom, hmotnostou, celkovou zdatnostou, typom a stavom postihnutia. Rehabilitacny pracovnik musi jednotlive dvojice stale sledovat, usmerriovatcvicenie tak, aby nevyvolalo nezelatel'ne ucinky.

Vefky vyznam maju cvicenia v dvojiciach pri nacviku, ale najma pri vypracuvani a zdokonalovani pohybovych zrucnosti a navykov. Pacient rna pri cviceni moznosf sledovaf ziadany pohyb na spolucvicencovi, uci sa analyzovat, hodnotif a kritizovaf [eho pohyb. Sleduje dynamiku nacviku, zlepsovanie vykonavania pohybu a ziskane poznatky maze vyuzif pri svojich pokusoch realizovaf pohyb. Na druhej strane tym, ze pacienti spolucvicenca stale pozoruju, hodnotia, ako aj tym, ze mu spolucvicenec navodzuje smer, rozsah, vrchol pohybu a upravuje odchylky od stanoveneho ciel'a, spresnuje sa predstava pacienta 00 pohybe a 0 jeho realizacii.

CVICENIE V SKUPINACH

Cvicenie v skupinach sa rna a da organizovaf vo vsetkych rehabilitacnych zariadeniach, ktore maju telocvicriu, no najma tam, kde pacicrrti lezia v postefovychcastiach fyziatrioko-rehabiljtacnych oddeleni a mozu sa rychlo sustredif na jedno miesto.

Cvicenie v skupinach sa v rehabilitaenych ustavoch, odbornych liecebniach a kupel'nych zarladeniach organizuje pravidelne prave formou rannej rozcvicky a kondieneho cvicenia,

Jednu skupinu (6-15 pacientov) rna na starosti [eden rehabilitacny pracovnfk.

Obsahovo su na cvicenie v skupinach vhodne prostne cvicenia,

75

cvicenia s nacinlm (IS tycami, kuzefrni, loptami), prvky niektorych loptovych a inych hier a pod.

Rehabilitacny pracovnik, ktory cvicenie vedie, nemoze sledovat, kontrolovat, hodnotif a opravovaf cvicenia [ednotlivych pacientov, preto rna taketo cvicenie skor c e 1 os t n e z arne r an i e.

Tam, kde je to mozne, organizujeme skupinu priblizne rovnako postihnutych pacientov (napriklad skupinu pacientov s artrozou vel'kych klbov dolnych koncatin, s vertebrogennymi afekciami po vyhiceni bolestivosti), mozno velku cast kondicneho cvicenia venova! aj pri skurpinovom cviceni specif'ickemu posobeniu cvicenia na postihnutu oblast.

Ked' nie je mozne vytvorif homogenne skupiny, musi rehabilitacny pracovnik zostavif program cvicnej hodiny tak, aby vyhovoval aj kondicne najslabsim pacientom. Slabsi pacienti necvicia naprfklad celu zostavu, ale urcite cviky vynechavaju, vykonavaju menej opakovani a pod. Vidime, ze rehabilitacny pracovnik musi jednotlivych pacientov aj v skupine dobre poznat,

Otazky a iilohy

1. Kedy sa rozhodneme pre Indlvidualny prfstup a kedy nie ?

2. Ako prebieha cvicenie v skupinach ?

-8. Ktore kladne a ktore zaporne vplyvy stimulacneho efektu poznate ?

4. Preco sa robf evlcenie v dvojiciach?

5. Kedy a kde sa organizuje cvicenie v skupinach ?

DVCHACIA GVMNASTIKA

Dyehanie je komplex fyziologickych dejov, ktoreho podstatou je jednak pohyb plynov v dychacich cestach (dychacia mechanika), jednak vymena plynov v pfucach a na alveolokapilarnej membrane. Dalsou zlozkou dychania j e transport plynov krvou medzi pl'ucaml a tkanivami a vymena plynov v tkanivach, v ktorych biologickou oxidaciou vysokomolekularnych latok vznikaju konecne produkty C02 a H20.

Zakladnou zlozkou tychto dejov je doprava plynneho vzduchu do pl'uc a z pl'uc, cize mechanika dychania, ktora sa da charakterizovaf urcenim tlakovych objemovych zmien pocas dychania.

Doprava vzduchu, tlakove a objemove zmeny zavisia od zmien objemu hrudnikovej dutiny a pluc.

Hlavna sila, ktora umoznuje spornenute zmeny objemu, je sila vyvijana dychacici svalmi, riadenymi jednak reflexne, jednak vaYou.

Dychacie svaly vyvolavaju dychacie pohyby a nimi prekonavaju: odpor prudiaceho vzduchu, zmrastivosf pl'uc a roztaznosf hrudnika (elasticke cdpory) a s nimi suvisiace napatie fibrochondroosealneho komplexu a klbov hrudnika (deformacny odpor), trenie tkaniv, ale aj tiaz vmrtrobrusnych ustrojov, tlak mimohrudnikovych utvarov (napr. prsnikov), vnutrobrusny tlak a d'alsie formy odporu, vznikajuce za patologickych okolnostL

Zo sil, ktore svaly pri svojej akcii prekonavaju, posobia niektore ins p ira c n e (podporuju vdych), ine e x IS p ira e n e (podporuju vydych).

Prud vzduchu kladie tym vaesi odpor, eim je priidenie ryehlejsie, elm je vzduch vlhkejsi, elm viac prevazuje turbulentny (vir ivy) typ prudenia nad laminarnym (vrstvovym), cirri uzsie 8U dychacie cesty a podobne. Z celkoveho odporu, ktory musia dy-

77

chacie svaly prekonavat, tvori odpor prudenia asi 1/3. Za patologickych okolnosti ho zvysuje najma Z1u'zenie dychacich ciest, a to bud' pre zapalove zmeny na sliznici, alebo pre spazmus bronchialneho svalstva a pod.

Pluca su pruzrie, to znamena, ze pri ich deformacii (pri roztiahnuti hrudnika) vznika v nieh pruzne napatie, ktore v smere do inspiria rastie. Tato pruzna vlastnosf pl'uc sa nazyva zmrastivost,

Inspiracne svaly rozfahuju pluca a zvacsuju ich pruzne napatie. Na vrchole inspiria, ked' inspiracne svaly svoju aktivitu znizuju, posobi zmrastivosf pl'uc ako pasivna pruzna sila, ktora zenie hrudnik ,spat do exspiracneho postavenia.

Pl'uca S'U v hrudniku trvalo roztiahnute, teda aj vtedy, ked' sa pri maxi mill nom vydychu objem hrudnika zmensi na najnizsiu moznu mieru. Keby sme hrudnik v tejto polohe otvorili a do pleuralnej dutiny by vnikol vzduch, pl'uca by sa oddelili od steny hrudnika a zmrastili na svoj najmensi objem (kolapsovy objem).

Pleuralne zapaly a zrasty obmedzuju hlbku vdychu, poruchy stavby plucnych Ialocikov (najma pri emfyzeme - rozduti pl'uc) znizuju silu zmrastivosti.

Celkom ina'c posobi stena hrudnika, ktora je takisto pruzna. Za fyziologickych okolnosti je na konci hlbokeho vydychu hrudnik stiahnuty a jeho vazivove, klbove, ehrupkove, ale aj kostene zlozky (rebrajsu pruzne deformovane,

Vzniknute pruzne napa tie rna tendenciu hrudnik roztiahnuf do urcitej polohy, cize posobi inspiracne.

Pocas vdychu, ked' sa hrudnfk roztahuje, klesa pruzne posobenie jeho steny na nulu, ba pri hlbokom vdychu sa stena hrudnika d'alsiemu rozfahovaniu "brani". V tejto faze vdyehu posobi pruzna deformacia opaene, t. j. exspiracne.

Pruzne odpory a sily su vel'mi dolezlte, Za f'yziologickych okolnosti tvoria u mladeho jedinca 2/3 celkoveho odporu. U starsich Iudi chrupky hrudnfka kostnateju, sternokostalne klby zanikaju a vazy okolo kostovertebralnyeh klbov tuhnu, Hrudnfk sa stava tuhym, menej pohyblivym, pricom jeho pruzne odpory a sily poklesnu na minimum.

Vsetky tieto pasivne sily sa uplatriuju pri akcii dychacich svaloy, ktore ieh musia prekonat,

78

REGULACIA DYCHACtCH POHYBOV

Ulohou regulacie dychacich pohybov je zabezpecif pre organizmus taku uroven vymeny plynov, ktora by zodpovedala aktualnym, caste sa meniacim potrebam pacienta, Ide 0 vel'mi zlozity proces, ktory doteraz nie je uplne preskumany, Dolezitu ulohu pri nom rna zvysovanie koncentracie oxidu uhliciteho v krvi a pokles koncentracie 02 (hyperkapnia a hypoxemia).

Z ostatnych vplyvov, ktore maju vyznam aj z hl'adiska LTV, sii dole~ite zvysovanie vmitorne] tvorby tepla, pokles krvneho tlaku, ale najma svalova cinnost.

Okrem ehemickych zmien v krvi su regulacne ucinne podnety vychadzajuce z dychacieho centra. Dychacie centrum posobf podIa dnesnych predstay autorytmicky, cize samo si budf podnety (ako stimulator v srdci). Regulacne posobia aj aferentne vzruchy z chemoreceptorov v krcnrcovorn klbku (glomus earoticum) 'a srdcovnicovom klbku (glomus aorticum). Podrietom na ich vznik su zmeny parcialnych tlakov plynov a chemickej reakcie (pH) krvi.

SVALOVA CINNOST PRI DYCHANt

Dychacie svaly mozno rozdelit na mspiraone a exspiraone, Skupinu inspiracnych svalov rozdeIujeme na svaly hlavne a pomocne,

a) Illavne inspiraene svaly: bramica - diaphragma

vonkajsie medzirebrove svaly - mm. intercostales externi predny pilovity sval - m. serratus lateralis

kratke a dlhe zdvihace rebier - mm. levatores costarum (transversocostales) longi, breves

b) Pomocne inspiracne svaly:

maly prsny sval - m. pectoralis minor

jazylkove svaly: mostikovojazylkovy sval - m. sternohyoideus, mostikovostitny sval - m. sternothyreoideus

sikme svaly - mm. scaleni: predny (ventralis), stredny (medius), zadny (dorsalis);

kyvac hlavy - m. sternocleidomastoideus m. platysma

horny zadny pflovity sval - m. serratus dorsalis cranialis c) Nepriamo posobiace inspiracne svaly:

79

Iichobeznfkovy sval - m. trapesius (vsetky tri cast! spolu) kosostvorcovs svaly - mm. rhomboidei

dlhe autocht6nne svaly chrbtice: rozoklany sval - m. multifidus, nadtrnovy sval - m. supraspinatus

vzpriamovaco trupu: bedrovorebrovy sval: - m. iliocostalis, najdlhs! sval - m. longissimus

vel'ky prsny sval - m. pectoralis maior

d) Exspiracne svaly:

vnutorne medzirebrove svaly - mm. intercostales interni

svaly brusnej steny: priamy sval brucha - m. rectus abdominis vonkajsi sikmy sval brucha - m. obliquus externus abdominis vnutorny sikmy sval brucha - m. obliquus internus abdominis priecny sval brucha - m. transversus abdominis

e) Svaly zadnej plochy prednej hrudnikovej steny: priecny sval hrudnfka - m. transversus thoracis chrupkove svaly - m. cartilaginei

podrebrove svaly - mm. sub costales

dolny zadny pflovi'ty sval - m. serratus dorsalis caudalis stvoruhly driekovy sval - m. quadratus lumborum

Dychacie svaly vystupuju vo svojich akciach niekedy sk6r izolovane, inokedy su funkcne zviazane do retazcov, slueiek, atd',

Najdclezitejsia je synergia medzi branicou a vonkajsimi medzirebrovymi svalmi.Po branici su vonkajsie medzirebrove svaly najsilnejsimi vdychovymi svalmi. Branicu vsak pri jej paralyze nenahradia. Pri nacviku dychania sa usilujeme klasf odpor roztahovaniu hrudnika zvonka.

Najdolezitejsi antagonizmus je medzi branicou a svalstvom brusnej steny. Svalstvo brusnej steny je stavane tak, ze horne casti sikmeho brusneho svalu idu vlastne z rebrovych obhikov priecne ponad nadbrusie, ktore pri svojej akcii zatlacaju, Analogicky sa obidve dolne casti vnutornych brusnych svalov upinaju na lopaty bedrovych kosti a pri svojej akcii zatlacaju podbrusie. Strednu cast prednej brusnej steny zviera ako do snurovacky priecny brusny sval.

Prednu brusnu stenu ako celok spevriuje "kriZ" sikmych brusnych svalov, ktoreho ramena tvoria vzdy jeden vonkajsi sikmy sval brucha (m. obliquus abdominis externus) a analog icky druhostranne iduci vnutorny sikmy sval brucha (m, obliquus abdo-

80

Obr. 25. Skrfzenia sikmych brusnych svalov

(OAE = vonkafsi !!ikmy brusny svai, OAI = vnutorny sikmy brusny sval)

OAE m!~:·.;,;,w.-J.1- OAe'

minis internus). (Obr. 25.) Pozdlzne brusnu stenu spevriuje vpredu priamy sval brucha - pl. rectus abdominis,

Brusnymi svalmi mozeme ucinne ovplyvnif polohu branice : svaly brusnej steny stlacia obsah brusnej dutiny a vytlacia branicu do hrudnika. Pri uzavreti vsetkych otvorov zvysuje sa sucasnou akciou branice a brusnych svalov aj tlak na vmrtornosti v brusnej dutine (brusny lis). Tlak v brusne] dutine maze dosiahnut vel'ke hodnoty, naprfklad pri tlaeeni na stolicu, pri vypudzovani plodu pri porode a pod.

Brusne svaly musime casto nasadzovaf prudko, nahle a veImi silne. Napriklad pri kychnuti, kaslani, pri vykriku a podobne.

Tam, kde treba sueasne so zvysenim brusneho Iisu zabezpecif suhyb hrudnika voei panve, aktivuje sa tzv. dlhy a kratky tah sikmych svalov.

Antagonizmus medzi branicou a brusnym svalstvom vyuzlvame pri rozlicnych typoch cvieeni, napriklad pri posilnovacich cviceniach, pri forsirovanom vydychu a pod.

(feAST POMOCNYCH DYCHACiCH SVALOV NA DYCHACtCH POHYBOCH

Medzi pomocne dychacie svaly zarad'ujeme spravidla sikme svaly (mm. scaleni), kyvac hla:vy (m. sternoc1eidomastoideus) a horny krcny sval (m. platysma).

Celkove sa do dychacich pohybov pomocne svaly zapajaju len pri dychovej nudzi. V tomto pripade totiz exkurzie pohybov hrudnika nestacia. Treba ho silne dvfhaf kranialne, co zabezpecia

81

\

zuzujtr, mostik sa dostava do vertikalneho postavenia brusna stena sa uvol'nuje a vnutrobrusny tlak klesa. Hrudnik .sa dostava do po;ohy krajneho exspiria, cim sa potencuje vydych, Ak je brusna ster:a ochabnuta a vnutorne organy mozu do nej uniknut, poklesne aj relaxovana branica, eim sa exspiracny efekt znfzi, ~k . sa k. zvysenej kyfotizacii hrudnikovej chrbtice pripoji aj znizeme dnekovej Iordozy, brusna stena ochabne maximalne co nemusi ~af_ pre prehlbenie exspiria optimalny vyznam (ob;. 26).

Ma~lmaln~ (Iorsirovany) vydych dosiahneme vtedy, ked' pri ohnuti chrbtice siicasne maximalno aktivujeme svaly brusnej steny.

Podobne vystretie (az pretiahnutie) chobtice a elevacia _ najma rhornych rebier - vydatne podpori inspirium, Pri priveIko~ zak~or:~ v hrudnikovej a hrudnikovodriekovej casti sa vsak m?ze najma dobre tonizovane brusne svalstvo napnuf az tak ze stIah~e r~~rove ?bluky koncentricky dolu, a tym podstatne 'obn:edzl ~oz,slrovame hr~dnika, dapredu a do stran, Inspiracny efekt ziskany zaklonom sa tym velmi oslabuje,

Uklony chrbtica vyvolavaju na strane konkavity zuzovanie me-

Obr. 26. Maximalna vydychova poloha hrudnika

84

dzirebrovych priestorov, lebo rebra sa k sebe pribllzuju. Na strane konvexity sa rebra od seba vejarovite vzd'al'uju a medzirebrove priestory sa rozsiruju,

Aj respiracny efekt uklonov vsak moze znizovaf svalstvo bocnej brusnej steny.

Pri ohnuti chrbtice sa vsetky medzirebrove strbiny syrnetricky zuzuju, pri prehnuti sa syrnetricky rozsiruju, Pretoze rnedzirebrove svaly posobia na vel'kych ramenach pak, vydatne pomahaju svalorn ovladajucim chrbticu a naopak, pohyb chrbtice podporuju dychacie pohyby, alebo posobia proti nim. Ked'ze rnedzi obidvorna sa maze rozvijaf striedavo synergisticky aj antagonisticky vztah, pri vsetkych zmenach tvaru a pohyblivosti chrbtice najdeme aj zmeny v rozsahu a type dychacich pohybov. Dychacimi pohybmi mozeme zasa, naopak, ovplyvnovaf tvar, pohyblivosf i vlastne pohyby chrbtice, ale aj predchadzaf nimi deformaciam hrudnika alebo chrbtice, pripadne uz vzniknute deformity upravovaf.

DYCHANIE V JEDNOTLIVYCH POLOHACH TELA

Dychacie pohyby su veImi plasticke, to znamena, ze obmedzenie pohybov na jednej strane hned' vyvola reflexne zintenzivnenie dychacich pohybov na strane druhej, alebo v inych usekoch hrudnika.

V rozlicnych polohach tela sa rozlicne uplatnuje na dychacie pohyby vplyv t.iaze, tlak v brusnej stene, ktory je ciastocne vyvolany aj tiazovyrn posobenim parenchymatoznych organov, no najma pecene.

Vo vzpriamenom stoji stahuje branicu kaudalne peceri, cim sa objem hrudnika zvacsi. Polohu branice urcuje vsak na druhej strane aj vnutrobrusne napatie (napr, pri meteorizrne) a napatie brusnej steny. Ochabnuta predna brusna stena znizuje tlak v brusnej dutine, takze relaxovana branica sa nedostava dosf hlboko do hrudnika.

Pri vzpriamenom sede je panva podsadena, predna brusna stena uvol'nena, takze brusne organy naliehaju na prednu brusnu stenu a vyklenuju ju. Brusna dutina tvori komplex, voci ktoremu sa sfahuje branica a dviha hrudnikovu stenu, Proti akcii bra-

85

nice pri vzpriamenom sede posobia tak ako v .stoji organy, ktore maju tendenciu tahat ju kaudalne do vdychovej polohy.

Este vyraznejsie vyntknu tieto okolnosti pri ohnutom predklonenom sede, Vceliku je v sede ur.ahceny hrudnjkovy vdych,

V Iahu na chrbte je prednacasf branice f'ixovana tiazou na fiu pripevnenych organov, a preto je menej pohybliva, kym zadna cast branice je, naopak, vol'nejsia,

Suhrnne v Iahu na chrbte sa dobre rozvija hrudnik dopredu a do stran a zadna cast branice kraniokaudalne.

V Iahu na bruchu sa podstatne zvysi tlak v brusnej dutine, branica sa vytlaca do hrudnika, ten sa pohybuje prakticky len dorzalnym smerom, v ktorom rna pohybove exkurzie relativne male.

V Iahu na boku budu podstatne odlisne podmienky podl'a toho, na ktorom boku Iezime. V podstate vsak platia tieto pravidla:

Hrudnik, ktoreho stena nalieha na podlozku, rna obmedzenu pohyblivost, Pohyblivosf druhej polovice hrudnika je, naopak, zvysena. Branica je na strane, na ktorej Iezfrne, uvol'nena a umozriuje vacsie pohybove exkurzie, zatiaf co na hornej strane je fixovana tiazou organov, ktore sa na nu upinaju, elm ,sa jej pohyblivosf podstatne znizuje.

Jednotlivo spomenute polohy volime podl'a toho, CD chceme dychacimi cviceniami dosiahnut, ako aj podl'a toho, ako sa pacientovi v jednotlivych polohach skutocne dycha,

Vacsinu dychacich cvicenl robime u pacientov v stoji a v Iahu na chrbte. Ine polohy volime za osobitnych okolnosti, ktore opiseme v specialnej casti.

VSEOBECNA CHARAKTERISTIKA DYCHACICH POHYBOV

Na opis sposobu, akym pacient dycha, pouzivame spravidla tieto charakteristiky: frekvencia dychov (pocet/mm), hlbka dychov, uroveri dychov a ich rytmus. Uvedene kvality sa daju dobre znazornif graficky. Pouzivame na to suradnicovy system: objem vzduchu v pf'ucach (ordinata) a cas (abscisa). (Obr. 27.)

Frekvencia dychov maze byt normalna (16/min), zvysena (tachypnoe - rychle dychanie 20-30/min), znizena (bradypnoe -

86

IRV

YC

prehibeny vydych

ERY

pr ehibeny vdych

\1\ \ ~ 1\ \ ~

Obr. 27. Graficke znazornenle kvalft dychacichpohybov (ERV = exsptraeny rezervnv objem, IRV = msptracny rezervny objem, TV = dychaci objem, VC = vitalna kapacita ptuc)

pomale dychanie pod 15/min) a dych mozeme aj zadrzaf (apnoe).

HIbka dychov: pozname pokojove, prehlbene, hlboke a plytke

dYchanie. ." .

Uroveii dychov maze byf vysoka (vysoko nasadene dychame)

_ dychacie pohyby v oblasti mspiracneho rezervneho objemu, normalna ra znizena (v oblasti ERV - exspiracneho rezervneho

objemu).

Rytmus dychov [e dany pomerom medzi trvanim mspiria a ex-

spiria. Normalne trva in:spirium krasfcas, exspirlum dlhsl cas.

Pri or-dinacri dychacich cvieeni sa spravidla uvadza, aku treba volif hlbku dychov a aky rytmus. Mazeme nacvicovaf naprfklad prudky vdych a dlhy vydych, alebo dychanie s prehlbenym vy-

dychom a pod.

87

REGULACIA DYCHANIA

Dychacie pohyby maju osobite postavenie medzi inymi pohybmi tym, ze su jednak riadene reflexne, jednak su ovplyvni ... telne vol'ou.

Reflexmi regula cia dychania rna zabezpecif taku uroven vymeny plynov, ktora je v sulade s potrebami organizmu za aktualnejzafaze. varou mozno dychacie pohyby ovplyvnif v neobycajne veIkej miere, no vzdy v hraniciach urciteho fyziologickeho rozsahu.

Vofova regula cia umoznuje men it hlbku dychu, frekvenciu dychov, rytmus dychacich pohybov a ich hlbku, Mozno riou do znacnej miery predlzif trvanie vdychu a vydychu a zadrzaf dych na urcity cas. Pri zadrzani dychu nie je ohrozeny zivot, lebo pacient, ktory pridlho zadrzuje dych, upadne do bezvedomia, pocas ktoreho sa uvedie do chodu automaticka reflexna regulacia dychacich pohybov.

Schopnosf vol'ou ovladaf pohyb mozeme vyuzivaf pri dychacich cviceniach tym, ze presne urcime, aky dychaci pohyb sa rna nacvicit, respektive vycvicit.

Dychacimi cviceniami mozno dosiahnuf aj urcite e f e k t y p s y c h o l 0 g i c k e a p s y c hom 0 tor i c k e.

Dychacie cvicenia vyuzrvame pri nacviku 'relaxacie, pri protistresovom posobeni, na zvladnutie zivotnych situacii, dejov a pod.

DYCHACIE CVICENIA A ICH ROZDELENIE

Dychacie cvicenia su take cvicenia, pri ktoryeh vyuzivarne dychacie pohyby na ovplyvnenie morfologickych, strukturalnyeh a Iunkcnych vlastnosti dychacich ustrojov, na ovplyvnenie dychania, vlastnych dychacich pohybov, ako aj ostatnych systemov (ustrojov) organizmu.

Dychacie cvicenia rozdel'ujeme spravidla na staticke a dynamicke, celkove, jednostranne a Iokalizovane.

o statickom dychacom cvieeni hovorime vtedy, ked' pri nom pacient pouziva len hlavne dychacie svaly hrudnika, brusnej steny a branicu,

Pri dynamickom dychacom cvieeni vyuzivame na zvysenie ex-

88

kurzie dychacich pohybov hrudnika aj pohyby chrbtice a hornych koncatin, ale aj rozlicne formy posobenia vonkajsich sil spravidla na zvysenie odporu, a tym potrebnej prace dychacich svalov.

Dychacie cvicenia robi pacient spravidla v z a k 1 a d nyc h polo hac h, teda v stoji, alebo v Iahoch (na chrbte a na bokoch, zriedkavejsie na bruchu),

Rozdiel medzi dychanim v Iahu a v stoji je predovsetkym v tom, ze v stoji su dychacie pohyby orientovane proti smeru (inspirium), alebo v smere posobenia tiaze (exspirium), kym v Iahu su dychacie pohyby v smere kolmom na posobenie tiaze. V stoji tiaz podporuje vydych a stazuje vdych. V Iahu je situacia roz-

Iicna podl'a toho, v akej polohe sa pacient nachadza. .

Cvicenia v stoji a v Iahu mozeme aranzovaf akoc elk 0 v e, to znamena, ze pacient symetricky vyuziva pohyby hrudnika a akcie svalov, alebo ich upravif ako jed nos t ran n e alebo 10k a liz 0 van e.

Jednostranne dychacie cvieenia mozeme dosiahnuf tak, ze ob-

medzime pohyby hrudnika na jednej strane. Obmedzif ich mozeme ulozenlm do specialnej polohy, alebo tym, ze rehabilitacny pracovnik kladie proti pohybom hrudnika na jednej strane odpor. Asymetria dychacieh pohybov sa zvyrazmi uz pri obycajnom uklone pacienta (napr. v Iahu na chrbte): na strane konvexity zakrivenia chrbtice sa exkurzie pohybu rebier zvacsia, na konkavnej strane zmensia.

o Iokalizovanych dychacich cviceniach hovorime vtedy, ak ich zameriavame na pohyby urcitej casti hrudnika (najcastejsie 10'kalizujeme dychacie pohyby vpredu do hornych a strednych casti, d'alej do dolnych bocnych casti hrudnika a vzadu do hornych a dolnyeh casti).

Pri indikacii dychacich cviceni okrem toho, co sme uviedli,

urcujeme spravidla aj ich zameranie.

Dychacie cvicenia mozeme zameraf na frekvenciu dychov, hlbku dychov, uroven dychov a na ich rytmus, ktore sme opisali uz predtym,

V ramci dychacich cviceni mozno nacvicovaf tak i z 0 I 0 van e

for m y d Y c han i a (hrudnikove - branicove), ako aj ko mbin 0 van e (hrudnfkove a branicove, a to 2Ja sebou alebo sucasne). Nakoniec sa mozeme usilovat odstranif nevhodne formy dychania, napriklad kyvadlove a paradoxne dychanie.

89

Pri hrudnikovom dychani sa objem hrudnika zvacsuje prevazne pohybmi hrudnikovej steny. Hrudnfkova stena sa moze pohybovaf ako eelok, a to vo vsetkych hlavnyeh castiach a smeroch (celkove hrudnikove cvicenie), alebo sa pohybuje prevazne v jednotlivych castiach, vtedy hovorime 0 lokalizovanom dychani (10- kalizovanom dychacom cviceni),

Dalsim typom dychania je branieove dyehanie, pri ktorom pacient udrzuje hrudnfk pokiaf mozno v pokoji. Vdychnuf rna pacient v Iahu na chrbte "do brueha" (rna sa usilovaf vyklenuf prednu brusmi stenu). Naopak, pri vydychu rna brusna stena klesnut, nema sa vsak vtiahnut. Na konci pokojneho exspiria rna mat pacient svalstvo prednej brusnej steny mierne napnute,

Kombinovane dychaele pohyby rna pacient robif tak, ze zacina vdychovaf hrudnikom a v priebehu irrspiria rna pridaf aj vdych branicou (vdychnuf do hrudnika, potom do brucha - vyklenuf prednu brusnu stenu), Pri vydychu uvol'ni vyklenutu predmi brusnu stenu (vlastne tlak branice) a potom uvol'ni hrudnik, ktory sa dostane do exspiracne] polohy.

Kombinovana dychanie umozriuje v najvacsej miere menif objem hrudnikovej dutiny, objem pl'uc, ,a tym zabezpeci ich optimalnu ventilaciu.

Od kombinovaneho dychania treba starostlivo odlisit kyvadlovy typ dyehania, ktory je pre pacienta vel'mi nevyhodny, lebo aj napriek vel'kym exkurziam dychacich pohybov a napriek eelkovej namahe rna minimalny ventilacny efekt.

N a rozdiel od kombinovaneho dychania robi pacient pri kyvadlovom dychani hrudnikom a branicou protichodne pohyby.

V ins p i r a c n e j fa z eroztiahne hrudnik, a tyro zva,csi vmrtrohrudnikovy objem. Sucasne vsak silne aktivuje svalstvo brusnej steny, ktore sa stiahne a vtlacf branicu do hrudnika. Tym sa dosiahnute zvacsenie hrudnikoveho objernu zase zmensi, SpoIu s nim klesne aj respiracny efekt.

Vex s pi r a c n e j fa z e pacient svalmi stiahne hrudnik do exspiracneho postavenia a zmensi jeho objem. Sucasne vsak aktivuje branicu, ktora v hrudniku klesne, a tym dosiahnute zmensenie jeho objemu zasa paralyzuje, zvacsi.

Od kyvadloveho dychania treba odlisif paradoxne dyehanle, ktore nachadzame najcastejsie pri deformitach hrudnika, najma

90

pri pectus excavatum a pri roaslahlycb -urazoch (zlomeninach) rebier.

Pri pectus excavatum je predna casf branicoveho svalu hypopla stieka, alebo vobec chyba. Mostik je v doInej casti vtiahnuty. Pri inspiracnom pohybe sa stredna sternalna casf hrudnika vliacuje, kym boone casti hrudnika sa rozsiruju alebo nemenia vabec svoju polohu, Celkovy respiracny efekt je pri takomto type dychania maly.

Zvlastny typ dychania zistujeme u pacientov s neur6zami alebo pri niektorych toxickych stavoch. Pacienti niekofkokrat prerusovane, trhavo vdychnu a potom pokojne vydychnu.

Okrem spomenutych foriem dychoveho cvicenia pripominarne aj rozdelenie podl'a toho, ci pacientovi indikujeme dychacie pohyby proti odporu, alebo mu pri nich pomahame, Najcastejsie pouzivarne odpor pri vyoviku pohybov branice. Odpor pritom kladieme tak, ze u pacierrta leziaceho na chrbte tlacfrne rukami na prednu brusnu stenu (manualny odpor), alebo ju zatazime vrecuskami s pieskom, knihami a pod. Takisto zatazime prednu stenu hrudnika, ak kladieme odpor jej rozvijaniu (t. j. odpor kladeny na hrudnik pri vdychu). Zatazenie prednej steny vsak maze mat aj opacny ucinok, mozeme nim podporif i pohyb hrudnika pri vydychu,

Kladenie odporu dychacim pohybom nam umoznu]e zvysovaf ich ueinok prakticky na vsetky organy hrudnika. N esmieme vsak klasf odpor vdychu ustami, pretoze tymto nutime pacienta prehlbovaf podtlak v dutine hrudnika, a tak rozpinaf pl'ucne mechuriky, A naopak, vydychu mozeme klasf odpor napr. tak, ze pacienta nechame Iukaf do uzkej rurky alebo prebublavajuceho zariadenia.

Otazky a lilohy

1. Ako sa zucastnuiu svaly na dychani ?

2. AIm sa prejavuje vypad funkcie branice?

3. Ako dosiahneme maximalny usilovny vydych ?

4. Ako prebieha dychanie v Iahu na chrbte, na bruchu a na boku?

5. Co je dychova frekvencia?

6. Co je rytmus dychu?

7. Aka sa prejavuie v6rova regula cia ?

8. Ako sa lisi stattcke dychove cvicenie od dynamickeho ?

9. Co su kombinovane dychacie pohyby?

RELAXACIA

Vlastnostou nervovosvalovej sustavy je, ze ani v najhlbsom spanku nie je bez urcitej aktivity, ktora sa prejavuje urcityrn, aj ked minimalnym napatim svalstva. 'I'oto napatie sttipne uz v plytsom spanku a podstatne sa zvysi pocas bdenia. Ak sme uplne dusevne a telesne pokojni, je napatie svalstva nizke, hovorime 0 tzv. pokojovom napati svalstva. Ak sme dusevne napati, alebo ked vyvijame dusevne iusilie, stupa aj pokojove napatie svalstva. Postupne sa uz vlastne meni, takze mozeme hovorif o tzv. akcnom napati svalstva. Akcne napatie vznika vtedy, ked sval dostava aktivacne podnety, ktore mazu byf vyvolane alebo reflexne, alebo voluntarne. Pomocou vlastneho vedomia a vale vieme totiz zvysit napatie svalu, alebo dokonca vyvolaf svalovy stah, To je princip vorovej aktivity. Pri relaxacii v Iiecebnej telesnej vychove sa v podstate usilujeme vedome znizif stay napatia svojhosvalstva na co najnizsiu pokojovu hodnotu.

Za beznych okolnosti si napatie svojho svalstva (pokojove alebo ak~ne) neuvedomujeme. Neuvedomujeme si ho ani vtedy, ked' po svalovej akcii ci kontrakcii sval uvol'nime. TO'tO' uvolfiovanie svalov sa nazyva relaxacia, Treba pripomenut, ze relaxacia si vyzaduje cinnosf nervovej sustavy prave tak, ako skratenie svalu - kontrakcia. Obe cinnosti pretO' m6Zeme do istej miery ovladaf SVO'jO'U vofou, teda aj nacvicovaf ci trenovat.

Pre nas je Iahsie uvedornif si svalovu kontrakciu, najma ak je stlna, '1'azsie si uvedomujeme, alebo st vobec neuvedomujerne svalovu dekontrakciu, ci relaxaciu, Preto [e prvoradou iilohou pri nacviku relaxacie naucif sa ju vnfrnat. Ked' sa pacient nauci uvedornif si relaxaciu, musime ho d'alej naucif pokojovii relaxaciu postupne znizovat, a to az na mljniz~ sf mozny stupefi.

92

Pri aktivacii svalu stupa svalove napatie a naopak, ked' aktivaciu svalu znizime, jeho napa tie klesa. Ho vo rime, ze po kontrakcii prebieha teraz dekontrakcia - uvofnenie akcneho napatia, Ak chceme napatie d'alej znizit, cize prehlbif ralaxaclu, musfme vyvolaf aktivny utlm.

Prvou podmienkou relaxacie je vylucit rusive vplyvy alebo drazdive podnety, ktore hy zvysovali uroven podrazdenia nervovejsustavy, a tym aj svalove napatie.

Pretoze relaxacia i schopnosf dosiahnuf najmzsie pokojove napatie su podmienene funkciou nervovosvaloveho systemu, budii zavisle od celeho radu faktorov, ktore nervovy system udrZuju v urcitom stave bdelosti - vigilancie. Vigilanciu udrZuje predovsetkyrn retikularna forrnacia as nou suvisiaci tzv. system gama. Ked' sme rano oddychnuti, sviezi, nasa vigilancia je vysoka, Sme cull a pohotovf na svalovy vYkon a pokojove napatie svalstva je vyssie. Po urcitorn case sa vsak pr-ihlasl unava, klesne napatie aj pohotovosf k aktivite. Obe s(i dane urcitym biorytmom. Napriklad kazdy z nas rna isty cas v priebehu dopoludnia, kedy je optimalne pripraveny na Nnnost. S individualnymi odchylkami je to cas od 9. do 11. hodiny. Poobede zasa cas medzi 14., pripadne 15. a 17. hodinou. Vidime teda, ze pohotovosf a pokojove napatie kolisu, a to nielen cez den, ale aj v tyzdni, v jednotltvych mesiacoch roka a pod.

Pre pacienta je dclezite, aby sme mu pri cvicenf pornohli navyknuf si na urcity pravidelny rytmus, Reh abdl ltacny pracovnik rna s pacientorn vzdy cvicit v tom istom case, v pravtdelnych intervaloch v tyzdni, v mesiaci, atd'.

Druhou dolefitou podmienkou relaxacie je, ahy bol pacient eelkove pokojny, Napriklad nesmie mat strach z nejakej ooakavanej operacie, aleho z bolestiveho zakroku, ci bolestivyeh vytahovanl pri skratenych svaloch a pod., a nesmie byf dusevne ani citovo rozpolozeny. Okrem toho je dalezite, aby bol v tichej miestnosti, v sere, kde maze hraf specialne vybrana ticha a upokojujuco posobiaca hudba.

Vel'mi dalezit.i je poloha pacienta, v ktorej sa najlepsie uvol'ni.

J e to napriklad poloha drozkara, ktoru zaujirna unaveny pohonic, ked' dlho caka na hosta. Poloha je charaktertsticka tvm, ze elovek sedi, rna mierne rozkrocene a na celych stupajach polozene nohy, je ohnuty, trup rna uvol'neny, hlavu predklonenu, bradu rna polozenu na hrudnfku a horne koncatiny spustene vol'ne medzi rozkrocenyml stehnami,

93

· Ini au tori odporucaju aka polohu, v ktorej sa da najl'ahsie relaxovaf r a h n a k 1 ina v i t e j pad 1 a z k e pad chrbtom, alebo pol a h u k 1 b k a, pri ktarej zase pacient 1e2i na baku So' skrcenymi koncatinami, pricom vrchna dolna a horna koncatina su podlozene vankusikmi tak, aby netlacili na hrudnik a na spodnu dolnu koncatinu, a tym nevyvolali zvysene drazdenie. Ako vieme, tlak - najma na svaly - rna aj cez pokozku aktivaeny ucinok, preta by stazoval relaxaciu,

V Iahu na chrbte moze pacient najlepsie zacinaf s nacvicovanim uvedomovania si relaxacie jednotlivych svalovych skupin. V postupe su jednotlivf autori nejednotni. Niektorf odporucaju zacinaf s uvedomavanim si uvol'nenia svalov ad koncatin k trupu, na trupe spociatku ovplyvriovaf brusnu stenu, potorn hrudnfk, neskor prejsf na krcne svalstvo a koncif mimickym svalstvom.

Ini postupuju tak, ze zacinaju uvolfiovanim trupu, potom hOTnych a dolnych koncatin a nakoniec svalov krku, sije a tvare.

Ak chceme, aby pacient dosiahol cel'kovu relaxaciu, musime 'ho najskor naucif uvol'nif [eden sval, potom postupne vsetky ostatne svaly. Potom sa UCl ovladaf a postupne prehlbovaf reIaxaciu, t. j. uci sa zamerne aktivne utlmovaf nervovosvalovu aktivitu a kontrolovaf tento utlm efektom uvol'nenia svalov,

Dalsou ulohou je teda prehlbif pokojove napatie, dokazaf znizit ho na minimum.

Najznamejsie met6dy nacviku relaxacie su: Jacobsonova metoda a Schultzov autogenny trening.

Dnes sa pouzivaju aj d'alsie met6dy (napr. sofro16gia) a zdorazriuje sa najma suvislosf relaxacie s dychacimi pohybmi. Elektromyograf'icky je potvrdene, ze pri vydychu sa svalstvo uvol'nuje, pohotovosf k relaxacii je vacsia, a naopak, pri vdychu, ktory je aktivny dychaci pohyb, je tendencia k aktivacii, zvyseniu cinnosti. Vdych je teda pre relaxaciu nevyhodny, TO' znamena, ze na j~dnej strane treba pacienta naucif dychaf 'pO'kojne, pomaly, pravidelne a hlboko a na druhej strane ucfme pacienta vydych zamer_ne predlzovaf a vyuzfvat ho na podporu relaxacie.

Ciel'om nacviku relaxacie je vypracovaf pohybovy navyk, cize trvahi schopnosf pacienta aktivne znizif napatie svojho svalstva na pokojove minimum.

94

Relaxacia tvori vel'mi vyznammi sucast LTV, lebo riou pripravujeme pacierrta na d'alsie procedury, najma na cvicenie, ale aj na vytahovanie a pasfvne pohyby. elm lepsie vie pacient svoje sva1stvo uvol'nit, tym lepsiu bazu si vytvori na aktivny svalovy stah, a teda aj na vycvik sily, rychlosti, vytrvalosti a inych kvalit svalovej akcie.

RELAXAcIA - PRAKTICKA CASt

Jacobsonova metoda progresivne] relaxacie sa opiera 0 ten isty postup, ktory sme opisali v te6rii. Zacina sa tyro, ze liel pacienta uvedomif si kontrakciu a potam svalovu dekontrakciu. Spociatku sa to pacient uCI na vybranej svalovej skupine, Najvhodnejsie je vybraf taku svalovu skupinu, ktoru maze pacient pozorovaf zrakom, alebo hmatat, takze aktivitu svalu nahmata ako jeho stvrdnutosf a dekontrakciu zasa ako znizenie tvrdosti svalu a jeho uvol'nenie. Ked' sa pacient naucil relaxovat jeden sva1, potom sa lief relaxovaf d'alsie a napoleon vsetky svalove skupiny. Spociatku cvici de nne a potom 2-3-krat tyzdenne. Ciel'om je predovsetkyrn to, aby sa pacient naucil relaxovaf po intenzivnej kontrakcii, neskor i bez predchadzajucej kontrakcie. Jacobson odporuca, aby sa pacient nakoniec naucil dosiahnuf minimalne pokojove napatie bez predchadzajucej izometrickej konstrukcie.

Celkove pozname 5 stupfiov nacviku relaxacier

1. upokojenie a celkove uvol'nenie;

2. relaxacia svalov hornych a dolnych koncatin;

3. nacvik hlbokeho dychania, vdychovania, vydyehovania, nacvik vnimania svalov, ktore sa pri vdychu a vydyohu napinaju a uvol'nuju. Tymto pacient dosiahne prehlbenie pokojneho dychania;

4. intenzivny vycvik stahu [ednotlivych mimickych svalov;

5. relaxacia svalov ovladajucich rec, nacvik zuvacfch pohyboy alebo stahovania U8t, piskania a podabne.

Pre Jacobsonovu met6du relaxacie je typioky- dlhy pripravny cas na uvolnenie; [e to metoda casove velrni narocna. Ked' sa ju pacient nauci, moze ju robif aj sam.

95

Technika uvornovanta podfa Jacobsona

1. Cvicenie na uvornenie ruk

Toto cvicenie sa zameriava na uvofnenle ruk, Pacient pokojne lezi na chrbte so zavretymi ocami, Urobiaktivne flexiu v Iakti a napne m. biceps brachiaLis, prlcom si musf uvedomif pocit napatla. Potom nasleduje uvofnenie. Podobne moze cvicif napat,ie v celej horne] koncatine: zdvihne ju, zatne past, prt uvofnenf polozf ruku na pcdlozku a uvotni past. Cvicenie opakujs obidvoma rukami.

2. Cvicenie na uvotnenle noh

Pri tomto cviceni pacient v Iahu na chrbte robi aktfvne plantarnu flexiu v clenku a flexiu palcov, prtcom nesmie zohnut kolena, Potom nohy prudko uvotni a clenky da do zakladnej po lohy, Postupne uvolfiovania robi pornaly.

3. Cvicenie na ovladanie napatia brusneho svalstva

Pacient vedome ovlada napatia brusneho svalstva pri nadychu a vydychu. Pri nadychu sa svaly napinaju, pri vydychu uvofriuju,

4. Cvicenie na ovladanie a uvofnovanie svalov cela

Pacient sa uCi ovladaf svaly cela a aktivne ich uvolfiovat. Robi to tak, ze zvrastuje celo a dviha obocle a postupne izoluje aj ostatne svaly tvare, Potom nasleduje nacvik uvolfiovanla ocf, Pacient lezi na chrbte so zatvorenymi ocamt, ktorymi pohybuje doprava, do Java, hore a dole. Postupne ich vracia spaf a svalstvo sa uvotriuje. Prj tomtocvicenf mozeme pocitovat aj uvoInenie celeho tela.

5. Cvicenie na uvolrievanle recovych svalov

Je to najtazsie cvieenie. Paoient zaujme polohu, ktora je pre neho najpohodlnejsia, a potom nita do des at. Pritom si vsfma cinnosf organov kto , re sa zucastnuju pri hovorenf (jazyk, pery, celust, hrdlo, hrudnik): Postupne rata polohlasna az ticho, az doslahne uvol'nente napatia v celom tele.

SchuItzov autogenny trening sa tesf - najma u sportovcov _ vel'kej obl'ube, J e narocnejsi, pacienti cvicia v skupine, v sede alebo v Iahu, v tichej miestnosti, so zavretymi ocami a s uvol'nenyrn odevom. 'I'rening must viesf specialne vyskoleny rehabiIitaeny pracovnfk - psychoterapsut, Jeho podstatou je sugescia a autosugescia.

. Sugescia je ovplyviiovanie vedomia jedinca. Kazde presviedeame alebo poucania j e sucasne aj sugesciou. Za urcitych podmienok, a najma vtedy, ked' je na jednej strane pacient odborne vedeny a na druhej strane vnfrnavo spolupracuje a chce dosiah-

96

nuf autosugestivny efekt, je autogenny trening vefrni ucinnym sposobom relaxacie.

Spravidla sa vsugerovava alebo pocit tiaze, alebo pocit tepla.

Schultz odporuca sugesciu pocitu tiaze vykonavaf v pokojnej miestnosti a pokojnyrn hlasom, Sam psychoterapeut must byf vyrovnany, pokojny a nesmie sa ponahl'at.

Za tychto podmienok moze pacientovi vsugerovat pocit tiaze jednej koncatiny, ktora sa pocifuje taka fazka, akoby bola Z 010- va. Podobne sa pocit tiaze vyvola i v druhej koncatine, takze je iazko ich zodvihnuf i pohybovaf nirni.

Najl'ahsie sa vsugeruje poeit Haze hornych koncatin, fazsie d'alsichcasti tela, ci uz dolnych koncatim alebo trupu.

Podobne sa moze vsugerovaf aj pocit tepla ci pocit chladu na eele, alebo poci't cinnosti vmrtornych organov (srdcovej cinnosti, dychania, Iunkcie brusnych organov a pod.).

Autogermy trening podl'a Schultz a pripravi pacienta a celu skupinu na to, ze zfska schopnosf uvedomif si aj cinnost srdca, jeho udery a stahy, d'alej dyehanie, pocit tepla v brusnej dutine a pripadne pocit prijemnosti chladu v oblasti hlavy, cela.

Velrni zalezi na tom, ako vieme f'ormulovaf sugestivne vety a citlivo sledovaf ieh ucinok.

Technika Schultzovho autegennehn trening'u

Po zaujati relaxacnej polchy zaciriame upokojuiucou formulkou: "Ste celkom pokojny." (Opakujerne ju pomaly a potichu viackrat, az kym sa pacient uplne neupokojL) Umenie prace psychoterapeuta spociva v tom, ako citlivo vie pacienta pozorovat a hodnotrt jeho stay.

Po upokojeni prechadzame k vlastnemu treningu.

1. Nacvik vyvolania pocitu tiaze

Pri cviceni haze vychadzame z dominancie, teda vzdy sa zameriavame na dorninantnu ruku - u pravakov pr'avu a Iavakov Iavu, Koncentracia na pravu (Iavu) ruku vyvolava aj zmenu napatia v jej prisluchajucich castiach mozgu. Postupne sa pocit tiaze prenesie aj na opacnu ruku a postupne aj na ostatne casti tela. Pouzivame formulku, ktoru vzdy hovori terapeut pornalym a monot6nnym hlasom: "Pr,ava (Iava) ruka je (celkom) tazka." (Opakujeme az G-krat.)

Ked' sa zjavi rnravencenie v ruke, formulku menime na: "Obe ruky su tazke " a postupne ju formulujeme tak, aby sme obsiahli cele telo. Ked' pacient ovlada pocit tiaze na celom tele, prechadzame na nacvik pocitovania tepla.

97

2. Nacvik vyvolania pocitu tepla

Formulka pri tomto cvicenf znie: "V prave] (Iavej) ruke citim teplo." (Opakujeme s-krat.) Postupne formulku generalizujeme na: "V oboch hornych koncatrnach citirn teplo, obidve nohy mam teple, Nohy a ruky su teple, "

Dlhsie trvajucim treningom sa dosiahne to, ze sa pri vyvolanompocite tepla pacientovi cievy skutocne roztiahnu.

Pri tomto cvtceni je dolezite, aby pacienti so zlym krvnym obehom alebo s poruchami prekrvenia mali odporucanie lekara.

Pri dobrom priebehu nacviku vyvolania pocitu tepla maze u pacienta nastaf celkove preladenie organizmu. Pacient uz maze ovplyviiovaf regulacne procesy neurovegetativneho systemu, takse mazeme prejsf na d'alsie cvicenie.

3. Cvicenie regulaeie srdcovej cinnosti

Pri tomto cviceni sa pacient sustred'uie na elnnost srdca. pomocou formulky: "Srdce mi bije iiplne pokojne a rovnomerne." (Opakujeme 3-kr:H.)

Pri tomto cviceni musime byf veTmi opatrnf. U niektorych Iudf moze toto cvicenle vyvclaf zvysenie pulzove] frekveneie alebo nepravidelnost srdcovsho rytmu. U Iudf s chorym srdcom sa toto cvieenie niekedy vynechava, alebo sa evici len pod lekarskym dozorom.

4. Cvicenie na upokojenie dychu

Dych rna osobite postavenie, pretoze je ragulovany jednak voTova, jednak nervovym systernorn.

Pri dychaeom cvicenf je d61ezite tiplne upokojenie a uvoInenie pacientao Nie je ziaduce, aby pacient dychanie reguloval pomoeou vole, lebo sa maze v organizme vyvolaf zbytocne napatie.

Pouzivame formulku: "dycham celkom pokojne", nesk6r mozeme pridat, "dycha nam cele telo", alebo "dyeha mi to". Pri tomto cvicenf dychame votne, pravidelne, "akoby sme sa kupali na vlnach ".

5. Cvicenie na regulaelu cinnosti brusnveh organov

Pri tomto cvicenf sa sustred'ujeme na tzv, plexus sclaris (slnecna splef) . .Te to nervova splet, sueast nervoveho systemu (panasympatikus), ktora uzko suvisi s akciou srdea. SUny uder do oblasti nadbrusia maze vyvolat take podrazdenie plexus solaris, ktoreho dosledkom je reflexna zastava srdca,

Pouziva sa formulka: "Do slnecne] spleti prudi teplo." (Opakujeme 6- -krat.) Ked' sa ozve skrkanie a Iockanie v erevach, znamena to, ze nasta- 10 uvoInenie zaludka a crlev, Ieh zvysena cinno:st Je charakteristikou uspesneho zvladnutda evieenta,

Toto cvieenie sa odporuca u pacientov so zaludocn:0mi vredmi, pri chroniekej zapche, pri traviacich tazkostlach, pri oehoreniach pecene a obldeiek a pri ulcer6znej kolrtide ako jedna z terapeutickych metod na ovplyvnovanie tychto ochoreni.

Napokon po nacvlku vyvolarria pocitu tepla v brusnej dutine prechadzame na nacvik vyvolania pocitu chladu na cele.

98

6. Nacvik vyvolania pocitu chladu na cele

Toto cvicenie je poslednym krokom k dosiahnutiu uplne] relaxacie. Navodzujeme ho formulkou: "Celo je prijemne chladne." (Opakujeme 3-krat.) Ked' tento cvik nacvlcujeme, paeient rna mat pocit, akoby mu celo ovieval jemny vanok,

Pri celkovom uvoTneni sa pacient eiti odputany, uvotneny od vonka]-

sleho sveta.

Dobre trenovany Clovek moze relaxaciu doslahnuf za vel'mi kratky cas

a za hoeijakej situacie.

Otazky a ulohy

1. Akil funkciu maiu svaly pri relaxacii ?

2. Ake polohy pacienta pri relaxacii poznate ?

3. Vymenujte najznameisie met6dy nacviku relaxacie a charakterizuj-

te ieh.

...

PASiVNE POHYBY A POLOHOVANIE

Paslvmy pohyb je taky pohyb tela alebo jeho east], ktory [e vyvolany vorrkajsou silou (gravitaciou strojom silou rehabilitacr;teho prac?vnL~a a pod.), ~ri pa,sivn;m pohybe maju byf svaly U)plne uvolnene (relaxovane) a pohyb rna prebiehat len vo fyziologickom rozsahu.

Pri pasfvnom pohybe sa klbove plosky posiivaju, valia alebo otacaju voci sebe, pricorn sa meni napatie jednotl.ivych casti puzdra klbu, meni sa tlak na klbova chrnrpky, stuperi natiahnutia ci uvofnenia svalov a vazov, stuperi aktivacie nervovych zakonceni a najma klbovych receptorov (proprioceptorovj.

Pri pasivnom pohybe sa pasivita tyka len vedomia, ale nie bioIogickych ucinkov, ktore pohyb vyvolava. Z predosleho opisu je zrejme, ze pasivny pohyb mozeme Iiecebne vyuzivat na najrozIicnejsie vplyvy, ktorymi posobi. Mozeme teda rozlisovaf biomechanicke posobenie a tyztologtck« - najma neuroreflexna _ ucinky,

~echa;n.i~~. posobenie vyuzivama pri vyfahovani, polo'hovani, pri mobilizacii a celom rade d'alsich procedur. Tieto procedury, ktore ~uvis~a s nasim usilim bojovat proti obmedzeniu klbovej pohybhvootl a deformaciam, tvoria najvacslu cast uloh a prace rehabilitaenych pracovnfkov. V ostatnom case sa rozvinulo a vypraeov~lo pomerne vel'a technfk, metod a postupov, pri ktorych sa pasrvny pohyb spolu s tlakovymi a fahovyml ci rotacnymi vplyvmi vyuzrva na facilitaciu, stimulaeiu, aktivaciu . inhibiciu a , ine reedukacne procedury, najma v oblasti Iieeebnej telesnej vyehovy.

Medzi najdolezitejsie ulohy a typy pouzitia pasivneho pohybu patria:

100

1. preveneia retrakcii,

2. uvol'nenie skratenia pri tuhnucich, tuhych a stuhnutych klboeh, kontrakturach a ieh preveneii,

3. reedukacia - ked' predvadzame pacientovi pohyby,

4. manualne uvol'novacie teehniky (manipulacia, postizomet-

rieka relaxacia),

5. polohovanie, vyfahovanle,

6. vysetrenie klbovej vole, vzorea puzdra,

7. odstranenie klbovej blokady, vysetrovanie bolestiveho rozsahu pohybu,

8. mobilizacia (automobilizacia), ."

9. aktivacia a inhibicia a neurofyziologieky podlozene reedukacne, najma reflexne procedury (blizsie pozri v kapitole Zaklady ref'lexnych postupov a met6d - str. 194).

Pasivnymi pohybmi posobime predovsetkym proti tendencii spojivovych tkaniv a svalov adaptacne sa skracovaf pri dlhodoborn znehybneni (napr. v sadrovom obvaze, pri dlhodobej trakeii na posteli a pod.).

Pomocou pasivnych pohybov sa usilujeme u v 0 T nova f vyvijajuce sa skratenie. Skracovanie tkaniv rna na funkciu klbu nepriaznivy vplyv.

Pre pohyby v zakladnych smeroch su v kazdom klbe stanovene uhlove hodnoty fyziologickych (normalnych) hranicnych poloh, (Obr. 28.)

Ak nie je mozne urobif v urcitom klbe a smere pohyb az do fyziologickej hranicnej polohy, hovorime, ze je pohyblivosf v danom smere znizena, zmensena alebo obmedzena,

Ak je obmedzena pohyblivosf v klbe a v urcitom smere v obidvoch protichodnych smeroch - napr. aj do flexie aj do extenzie - zostava spravidla mozny len maly rozsah pohybu, hovorime, ze je klb tuhy, alebo pomerne tuhy - pricom musime uviest, v akej polohe. (Obr. 29.)

Ak sa neda v klbe vykonaf (pasivne) nijaky pohyb, hovorime, ze je klb stuhnuty [rigidny), Pricinou stuhnutosti je vazivovy alebo kostny zrast klbovych plosok artikulujucieh kosti, cize fibrozna alebo kostna anky16za. Stuhnutosf klbu byva vsak prejavom. aj vyrazne zvyseneho imimovofneho napatia svalov (napr. pri extrapyramidovej rigidirte).

101

a

140·



b

Obr, 28. Dva sposo by oznacenia moznsno rozsahu pohybu



Va~!3ie Slkiraitenie SI?ojivovyc_,h tkaniv a svalov nazyvame kontrakturou .. Kontrakturu oznacujeme podl'a toho ktors tk ' r

obmed h bli , , e anlva , zem; P? y IVOStI vyvolavaju,

Pri flekcnej kontrakture su skratens flexory alebo tkaniva na strane flexorov, takze nedov,o,Iuju urobit extenziu " pl

sahu Sk 't ' df h v ' v nom roz-

'. ra ene 0 La ovace (ia;bduktory) vvvolavaju abd kV r k

trakt ' t 'kv klb . u cnu on-

, uru, a ze v oe me je moma plna adduk '

Ak' 'v' CIa.

" Jv~ pricmou ob~e?zen~a pohyblivosti skratenie pokozk a

J~J zloziek (napr. koznych jaziev po popalem ich Y

mach) h ' d mac , po porane-

, ovorrms 0 e r mat 0 g e n nyc h k 0 n t r a k t u rae h.

102

---I 80'

--_ 75'

Obr, 29. Znazornenie pomerne vefke] tuhosti klbu

Ak je pricmou skratenie vazrva, hovorime 0 v a Z i v 0 v y c h (d e s m 0 g en nyc h) alebo 0 fib r 0 g en nyc h k 0' n t r a kt u rae h. Ak 8U skratene svaly, hovorime 0 s val 0 v e j (m y 0- g e nne j) k 0 n t r ak t u r e. A:k je prfcina obmedzenia v klbe (v jeho puzdre, vazoch, meniskoeh atd.), hovorime 0 art r 0- g e nne j k 0 n t r a k tu r e, alebo ak su postihnute tkaniva v okoli klbu, hovorime 0 per i art i k u I a r n ej k 0 n t r a kt U r e. Ak je prfcinou kontraktury patologicky proces v nervovej sustave, hovorfme 0 n e u r 0' g e nne j k 0 n t r ak rt U rea pod.

Ak sa usilujeme obmedzujucu silu prekonat, zistime, ze sa nam do cesty stavia odpor.

VYVOJKONTRAKTURY

Kontraktura sa nezjavi u pacienta nahle, ale vznika na podklade nejakeho patologickeho procesu a vyvija sa; daktora pozvol'na, pomalsie, ina zasa rychlejsie.

V prvom stadiu zistime klinicky len to, ze sa svaly po kontrakcii fazsie relaxuju, ze do plneho rozsahu musime koncatinu v klbe dotlacaf proti Iahkemu odporu, alebo ze sa pokozka alebo vazivo v urcitej oblasti pri pohybe do vonkajsej hranicnej polohy napinaju . .Pacient rna tendenciu drzaf koncatinu v u'Iavovej polohe, ale vie robif pohyby v klbe kazdym smerom skoro v plnom rozsahu.

V druhom stadiu sa uz tkaniva skratil! viae a ,kladu pokusom dotiahnuf pohyb do plneho rozsahu zretel'ny odpor. Pacient spravidla na dotiahnutie vlastnymi svalmi nestaci. Ked mu do plneho rozsahu koncatinu tlacime, zistujeme stupajuci odJPOT. Cim blizsie sme k vonkajsej hranicnej polohe v klbe, tym je odpor vacsi. Napinanie tkaniv pri tomto pohybe pocituje pacient ako neprijemne tahanie, pr! vacsom napinani ako bolesf.

V trefom stadiu sa uz ani pdsobenim vonkaj sej sfly neda dosiahnuf plny rozsah pohybu v klbe. Odpor, ktory korrtrahujuce sa tkaniva kladu, je menej pruzny, je tuhy, preto v istych polohach v plnej miere a zretel'ne brani d'alsiemu pohybu. U pacienta sa postupne vyvijaju kompenzacne polohy a postavenia v klboch, u deti rastove deformity.

U dietata moze s rozsahom pohyblivosti by! v rozpore jeho

103

rast. Pri patologickom vyvoji kostf (sa makke eastt, iktore sa na ne upfnaju, nerozvijaju dostatocne do dl:Ziky, alezostavaju Telativne kratsie, Napriklad pri vrodenom vyboceni bedra (coxa vara congenita) je veftky chochol (trochanter major) svojim hrotom nad hlavicou stehnovej kosti, :blizsie k panve. Pritahovace, More sa na trochanter upinaju, preto rrarastu relatfvne kratsie. Ked' operater zrekonstruuje pommy a "stia1hne" trochanter Ikaudalnejsie, budu odfahovace obmedzovaf addukciu zo zakladnej polohy.

Celkom ina situacia vznika, ked' sa z men I t v a r uz vyvinutej 'kosti, alebo 'ked' pacient z inych pricin musi dlhodobo udrziavaf koncatinu alebo jej c'aJst v uccitej, vzdy rovnakej polohe. Na dlhodobo pribHzeny odstup a ti{pon 'sa sval "usiluje" prisposobit, adaptovat, preto sa skracuje. Vznika skratenie (retrakcia) makkych ,casti, no len vtedy, ked' maju svalyzachovanu i ill e rv a c i u. Pri pareze sa vyvinie retrakcia (alebo tzv. Mollova myostaticka kontraktura) tym mensia, cim je pareza fazsieho stupria. Uplne paralyticky sval 'sa neretrahuje vobec.

U deti sa kontraktura moze vyvijaf aj po ustaleni patologic-

kych zmien vo svale alebo v makkych castiach. Prfcinou vyvoja ("zhorsenia") kontraktury je to,ze svaly postihnute ikorrtrakturou zaostavaju za rastorn kosti, Napriklad pri 'kontrakture trojhlaveho svalu lytka rastie pistala rychlejsie ako tento sval. Preto sa bude obmedzenie dorzalnej flexie v clenku postupnezvacsovat, ekvinozita nohy bude postupne vyraznejsia. Ak sTachu trojhlaveho svalu chirurgicky predlzime, jeho spastickosf sa znfzi a upravi. Po case vsak sa dlzkovy rozdiel znovu prejavi, lebo sval v kontrakture nestaci sledovaf svojim rastom vyvoj pistaly. Hovorime 0 retardacnej kontrakture,

Opisali sme tri charakteristicke situacie : vyvojovu adaptaciu svalov na poruseny rast kosti, retrakciu (myostatickii kontrakturu) pri nahle vzniknutej zmene tvaru kosti a retardacnu kontrakturu, ktora vznika pri rozdiele vyvoja postihnutych makkych casti voci vyvoju kosti, na ktore sa upinaju,

Svalove skratenie je podl'a Jandu stav,pri ktorom z najrozmanitejsich pricln vznika pokojove skratenie, takze sval pri pasivnom nafahovani nedovoli dosiahnuf plny rozsah pohybu. Tento stay nie je vysledkom zvysenej cinnosti nervoveho systemu, preto pri nom nezistime znarnky elektrickej aktivity.

104

Rozlisif tieto typy kontradctur je rovmako dolezite aiko rozpoznaf tyiPY kon'braktur, ktore su samosta!tmymi nozologickyml jednotkami, napriklad Dupuytrenova kontraktura, Volkmannova kon-

traktura a pod.

Pri svale v kontrakture jezmenena aktivita svalu, jeho schopnost produkovaf silu, schopnosf rychlej kontrakcie, schopnosf udrzaf vyvinute napatie a koordinovaf svojuakciu s akeiouzdravych antagonistov.

Pri svale v korrtrakture je zmeneny priebeh Ikrivky pasivneho

roztiahnutia (distenzie) vyjadrujuceho vztahy medzi dlzkou a napatim svalu, ale aj priebeh krivky aktivacnych maxim (Blixova krivka), ktora vyjadruje vztah medzi pociatocnym napatim a aktualnou schopnostou svalu vyvinut akcne napatie.

Suhrnne mozno povedat, ze lkorrtrakttrru svalu nemozno chapaf len z hTaditSkaobmedzenia pohyblivosti, ktore vyvolava. Kontrakturu treba ehapaf ako zmenu podmienok a Iyziologiekyeh predpokladovpre svalovu akciu, a to nielen postihnuteho svalu, ale aj jeho synergistov a antagonistov.

Niekedy rna pacient tendenciu sval v kontrakturepri pohyboch obchadzat, substituovat alebo kompenzovaf jeho funkciu. Hl'ada a ustal'uje si mahradne mechanizrny pohybu.

Ked' teda hovorime 0 Iiecebnej telesnej vychove, pri kontrakture musime pamataf na hi druhy uloh:

1. obnovif d 1 z k u s val u (moznosf jeho pasivnej distenzie),

2. usilovaf sa obnovif alebo upravif fun k c n e v 1 a s t n 0 st i postihnuteho svalu,

3. zaradit sval d 0 p 0 h y b 0 v e h 0 v z 0 rca alebo pohybo-

veho retazca dynamickeho stereotypu.

PAstVNE PREDVADZANIE POHYBOV A UVOENOVACIE TECHNIKY

Pasivme pohyby pouzivame casto na predvadzanie pohybu pacientovi. Ta.:kito predvadzane pohyby su vhodrie, ked' napr. s pacientom nacvicujeme nove .pohybovecinnosti. Ked' sa usilujeme opravovaf jeho chybne pohybove ukony, alebo obnovif [eho vedomie a schopnosf ich vykonavaf v tych pripadoch, ked' pacient

105

dlhycas sval nepouzfval, takze mu jeho akcia "vypadla" z vedomia, a ked' potom musime pohybovu schopnosf aktivne ovladat, sval reedukovat, napr, podfa metody sestry Kennyovej,

V sucasnosti pouzivame pasivne :pohyby pri rozlicnych manualnych uvolriovacfoh technikach, napr, pri manipulacii klasickym sposobom, pri ktorej napneme sval, aby sme ziskali urcite maximalne mozne predpatie, Vtedy aplfkujeme ~pecialne cieleny jemny naraz, ktorym spravidla dosiahneme uvoTnenie naprfklad klboveho bloku,

V ostatnom case pouzfvame po zfskani maximalneho predpatia [emne opakovane pruzenie v tejto polo he - tzv. mobilizaciu (pozri str. 112).

Pri novsich technikach vyzveme pacienta, aby v prvej faze zvysil proti silnemu odporu napatie svalu, a tak v nom vyvolal veImi intenzivny izometricky sfah. V nasledujucej faze, v ktorej pacient sval uvol'ni (v tzv. faze postizometrickej relaxacie), vznika pomerne vel'ky utlm svalovej aktivity, ktory vyuzijeme na podporenie pasivneho pohybu, ktoryrn skrateny sval uvol'nujeme, vytahujeme ci pretahujeme.

Novsie vyuzivame aktivaciu antagonistov proti minimalnemu odporu. Pri takejto aktivacii sa musi pacient avera intenzivnejsie sustredif na koordinovanu a presne vedenusvalovu akciu, takze sa dosiahne aj diferencovanejsi a presnejsfutlm a procedura umoZiiuje ovel'a cielenejsie posobit na postihnuty sval pasivnym pohybom.

VY'I'AHOVANIE SKRATENYCH STRUKTUR A POLOHOVANIE

U pacientov, u ktorych sa doterajsimi sposobmi nepodarilo uvol'nif skracujuce sa ci skratene svaly, pouzivame radikalnejsie procedury, najma vyfahovanie skratenych struktur a polohovanie.

Pri vytahovant skratenych svalov pouzivame kratkodobe pomerne velku silu, ktorou posobime proti ',s!kratenym~ojivovym strukturama skratenym svalom,

Pri polohovani posobime proti skratenyrn atrukturam skor malou silou, ale zato dlhsi cas.

106

Dolezite je, a:by sme pri obooh tychto procedurach, to znamena prt vytahovani aj polohovani, zabezpecili s p r a v n e u 1 0- zen i e k 0 n cat i ny, alebo jej castl a aby sme posobenie vonkajsej sily presne cielili proti skratenym svalom.

ZASADY POLOHOVANIA

PodIa toho, co chceme polohovanim dosiahnut, rozoznavame niekolko druhov polohovania: antalgiclke,preventivne, polohovanie v strednej polohe, korekcne polohovanie a polohovanie redresivne.

Pri antalgiekom polohovani davame pacienta do polohy, v ktorej rna najmenej bolesti.

Pri vacsine takychto "uI'a'vovych" poloh ma pacient 'koncatiny skrcene, pritiahnute v rozlicnej miere k ohnutemu trupu. Dlhodobo udrziavaf takuto polohu by znamenalo vytvorif priaznive podmienky na vznik kontraktur, preto nechavame pacienta v antalgickej polohe co najkratsi cas a usilujeme 'sa ho postupne previesf do poloh, v ktorych sa klby pacienta blizia k svojej zakladnej alebo strednej polohe.

Pri preventivnom polohovani mozeme postupovaf dvojako. Pacienta mozeme davaf do polohy, v ktorej rna retrakciou alebo kontrakturou ohrozene tkaniva maximalne natiahnute. V tejto polohe ho nechavame 20 az \40 minut, potom robime v klboch postihnutej oblasti pasivne pohyby a svalmi, ktore sme natahovali, robi pacient pohybove cvicenie, aby sa zvysilo ich prekrvenie a zasobenie kyslikom a;Zivinami.

Inokedy davame pri preventivnom polohovani pacienta do "strednej polohy",cize do polohy, v ktorej rna vsetky antagonistidke svaly len mierne napate,

Takuto polohu uprednostnujeme a zabezpecujeme u pacienta s postihnutim klbov (napr. po urazoch, pri progresivnej polyartritfde atd'.), lebo pri nioh riepriaznive artrogenne vplyvy vyvoIavaju obranny spazmus svalov nachadzajucich sa okolo klba, (periartikularnych), elm podporuju vznik kontraktur.

Pri polohovani v strednej polohe rna pacient hlavu v celkovej Iahkej flexii podlozenu malou poduskou, horne koncatiny rna na klinovych podlozkach, t, j. v mierne naznacenej flexii v ra-

107

mennych klboch, v laktovych klbooh, is rukou ::vo fyziologlckom gulovitom type drzania. Dolne koncatiny rna v mierne flekcne] polohe v bedrovych klboch 'so sotva naznaeenou flexiou v kolene a prisne dodrziavanou zakladnou polohou v clenkovom klbe.

Pri Iahu na boku podkladame hlavu, ako aj vrchnu hornu a dolnu koncatinu tak, aby boli v horizontale a nelezali na trupe alebo na druhej dolnej koncatine,

Korokene polohovanie pouzfvame naprfklad prizakriveniach chrbtice. Tak pri dextrokonvexnej hrudnikovej skolioze typu C ukladame dieta v Iahu na chrbte do hyperkorekcnej polohy s truporn uklonenyrn doprava. Polohovanie fixuj eme bud' v sadrovej postiel'ke, alebo ria Schedeho doskeci jednoducho popruhmi, vankusmi a podlozkami na stole alebo na posteli, Takymto polohovanim chceme vytvorif priaznive podmienky pre vyvoj chrbtice a zabranif fixacii skoliotickej krivky, prtpadne jej progresii.

Velmi vyznamne je korekcne polohovanie, pri ktorom davame pacienta do takej polohy, v rktorej mozeme posobif na niektoru cast [eho tela dlhodobo, a to relativne malou silou.

Dlhodobo posobiaca mala sila je ucinna preto, lebo 'sa na flU pomaly adaptuje .aj taky svaI, ktory je inac dosf drazdivy, a na posobenie vacse] sily, ktora zaposobf nahle, zareaguje obrannym zvysenim napatia.

Aby sme predisli dosledkorn, ktore vyplyvaju z dlhodobeho stlacania dey, nenecha vame redresivne polohovanie dlhsie ako 20-25 mimrt. Ak potrebujeme redresivnou silou posobif dlhsie, polohovanie po 20 rninutach prerusime a v prestavke pacient natahovany sval precviei (pripadne podporfme krvny obeh koncatiny masazou, prehriatim a pod.), Po takomto "obcerstveni" svalu mozeme polohovaf redresivne d'alsich 20-25 minut.

Najvyznamnejsie sposoby polohovania podrobnejsie opiseme v casti cviceni.

ZAsADY VYTAHOVANIA

Pri vyvinutom obmedzeni pohyblivosti alebo skrateni svalu sa usilujerne obnovif jeho .dlzku postupnym vyfahovanim.

Podstatou vyiahovania je pasivny pohyb, ktory smeruje proti obmedzujiicemu faktoru a ktorym sa usilujeme dosiahnuf zvysenie rozsahu az do jeho fyziologickej hodnoty.

108

Vyfahujeme tak, ,ze sval najprv natiahneme do najvacsieho mozneho rozsahu. V dosiahnutej polohe ho niekoIko desiatok sekund udrzime a napokon ho postupne uvofriujeme a dosiahnuty rozsah pohybu podIa moznosti fixujeme dlahou alebo sadrovym obvazom,

Pri vytahovani teda rozlisujeme niekol'ko f'az: pripravnu Iazu, Iazu zvysovania redresivneho tlaku, Iazu rnaxirnalriehc tlaku, fiizu uvofnenia a Iazu naslednych opatreni.

V pripravnej faze sa usilujeme upravif a zvysit prekrvenie svalov a makkych casti, a tak zlepsif vyzivu klbovej chrupky a mazanie klpovych povrchov, ktore su pri posobeni tiaku stlacane

a zvysene sa odieraju. , _,

Pouzivame na to rozlicne fo.rmy povrchoveho a hlbkoveho ohrievania, ktore okrem hyperemia zvysuje aj poddajnosf vazivovych tkanfv.

Pacient sa ma celkove uvoTnit a relaxovaf skratene svaly. Ak ich totiz - naprfklad zo strachu pred procedurou - na:pina, alebo ak vytahovanie zvysi ich spastiekos] alebo spazmus, musime redresivnym tlakom prekonavaf nielen tuhosf skratenych' struktur, ale aj silu vyvijanu svalmi, a to je nespravne.

Pri priprave na redresfvne procedury musime daf pacienta do vhodnej vychodiskove] polohy, zvolif si najvyhodriejsi sposob jeho fixacie a rozhodnuf 0 mieste a smere posobenia redresivnej si'ly na koncatinu (trup), Pritom musime pamataf na to, zekazdy tlak na podlozku nad svalmi je pre sval rovnako silnym podnetom, aktivizujucim cez vegetativne reflexne obluky svalovu cinnost, ako natiahnutie svalu alebo podrazdenie jeho proprioceptorov. Prete sa usilujeme vkladaf medzi svoju ruku a koncatinu makke podlozky, ktore redresivnu silu rozlozia na velku plochu, a tyrn znizia tlak na pokozku. Dalej sa vyhybame tlaku na svaly, tlacime radsej na sl'achy a na kosti.

Pri vlastnom redresivnom vykone je dolezitc, aby sme pohybovanu casf spravne uchopili. Len talk mozeme redresivny tlak vyvijaf.spravnym smerom. Sami musirne zaujaf taku polohu, v ktorej m6zeme na redresiu najvyhodnejsie vyuzif silove posobenie svojich svalov, pripadne aj hmotnosf svojho tela.

Musime si uvedomit, ze redresivny tlak zamerany proti kontrakture posobi aj na klby, najma na ich chrupkove povrchy, ktore silne stlaca a maze ioh Iahko poskodit. Redresivny tlak po-

109

sobi na koncatinu aj v mieste, v ktorom koncatina nalieha na podlozku, V tomto mieste musime pod koncatinu starostlivo podsunuf makky vankusik, ktory rozlozt tlak na vacsiu plochu no

, v ,

sucasne nedovoli, aby stla'ca'mi koneatina unikla pri maxime re-

dresfvneho tlaku nespravnym smerom,

Redresivnu silu stupnujeme velrni opatrne a pomaly. Usilujeme sa s nou "vplazif", aby sme nevyvolali obranne reakcie, Musime vZdy respektovaf bolestivosf postihnutej oblasti, najma pri neurogennych leziach. Tam, kde to Iekar vyslovne povolil, rnozeme pri redresivnom pohybe prekroeif aj prah bolestivosti (napr. pri kontrakturach, ktore sa vyvinuli pocas imobilizacie).

Pri silnych tlakoch sa vel'mi napina sracha vytahovansho svalu, a tym sa aktivizuju jeho srachdve telieska, ktore maju na sval silny inhibicny ucinok, cize podporuju jeho relaxaciu, a tyro jeho uvolnenie.

Srachove telieska sa vsak pomerne rychlo na tah adaptuju a ich tlmivy ueinok potom klesa, Preto robfme na vrchole redresfvneho tlaku krajku vydrz, Clm podporfme natiahnutie vazivovych struktur a zvysime ich poddajnost. Po kratkej vy-drzi redresivny tlak zaea porn.aly uvolriujeme a po jeho plnom uvol'nenf uoobime niekol'ko pasivnych pohybov, 'ktorymi dofahujeme pohybovami cast az do dosiahnuteho rozsahu. Nakoniec pacienta vyzveme, aby osetrovany sval niekol'ko raz kontrahoval.

Po redresivnom vYkone sa odporuea celu vyfahovami oblasf premasfrovaf a koncatinu v dosiahnutej hranicnej polohe fixovat (dlahou, obvazom a podobne).

VYSETRENIE KtBOVEHO PUZDRA

Pri postihnuti klbu moze byf pricinou poruchy jeho pohyblivosti chorobny prooes v klbe alebo v jeho okoli, alebo moze byf porusena funkcia klbu bez chorobneho procesu. Oba tieto deje vsak mofu vyvolavaf bolesf a vel'mi casto obmedzuju klbovu pohyblivost,

Sposobov na uvofnenie obmedzenej pohyblivosti v klboch je vera. D~es sa kla:die d6raz predovsetkym na postup urceny vysledkami podrobneho klinickeho vysetrenia.

110

Vysetrovaf treba predovsetkym mozny rozsah pohybu v jednotlivych smeroch, Porucha pohyblivosti v klbe postupuje skoro vzdy tym istym tEUlosdbom. Najskor sa obmedzi pohyb v jednom smere, potom v d'alsich smeroch, ale vzdy v urcitom poradL Tomuto javu hovorfme vzorec klboveho puzdra, alebo "capsular pattern". 'Za patologickych okolnosti je tento vzorec poruseny a z poruchy mozeme casto usudzovaf na pod statu chorobnej zmeny, ktora ju vyvolala.

Druhou osocitostou klbu je tzv. "vofa klbu" (joint play). Oznacujeme nou posuvne pohyby klbovych plosok voci sebe,ktore mozno vyvolaf len pasivne vonlkajsou silou. Aktivne, svojimi svalmi pohyb v rozsahu "vole klbu" nemozeme urobit. Pri obmedzenom pohybe v klbe je obmedzena aj jeho v6I:a a opacne, ak sa nam podari UVOIillit obmedzenu voru klbu, bude sa daf odstranif aj obmedzenie jeho pohyblivosti,

Pri uvolnovani vole, ale aj pri pohyblivosti klbu rna ver'ky vyznam distrakcia - odtiahnutie klbovych plosck od seba.

Vyznamna a casta zmena, ktora sa objavuje v postihnutom klbe, je tzv. blokada klbu, Maze byf prechodna alebo trvala. Jej podstatu nepozname, no predpokladame, ze ide 0 vnutroklbovy proces, vyvolany zmenami alebo posuvrni meniskoidov, chondrosynovialnej membrany, alebo zmenami mechanickych vlastnosti klboveho mazu.

Blokady maze vyvolavaf prave tak imobilizacia koneatiny (klbu), ako aj strukturalne zmeny po urazoch, ~aloch,alebo staticke prefazenie, 6i uz pri nadmernej hmotnosti, alebo pri asymetrii zatazovania, pri stati a podobne. Vyznamnou pricinou [e artroza, nech uz je hoeijakeho povodu.

Sledovanim aktivneho pohybu zistime rozsah vol'neho a obluk bolestiveho pohybu (painfull arc.). Potom sledujeme izometrickii akciu hybacov klbu proti odporu (v klbe nesmie vzniknuf pohyb). Aik zistime pri izometrickom napinani svalu bolesti, svedci to

o jeho organickej lezii, alebo lezii jeho zloziek.

Jan d a zdoraznuje uzky vzajomny vztah medzi klbom a svalmi, ktore ho ovladaju. Porucha svalov sa prejavi naklbe a opacne postihnutie klbu na fun!kcii svalov.

Preto treba vzdy starostlivo odlisovaf a urcovat, co je prvotne (primarne): ci postihnutie klbu, ci postihmrtie svalu.

111

Svalovy test nam pomoze urCit znizenie funkcie svalu, V ramci svaloveho testu vysetrujeme aj svalove skratenia (prlpadne

bolestive) a klbovu hru. '

Pri poruchach klbove] funkcie mozeme pacientovi pomocf aj mobilizaciou.

~o z die 1 medzi mobilizaciou a manipulaciou je podstatny: pn mobilizacii pruzime na konci predpatia, pri manipulacii aplikujeme v tejto polohe naraz. Manipulaciu a manualne vykony rna robit len lekar; kyrn rnobilizaciu chrbtice laj perifernych klbov m6ze vykonavaf aj zaskoleny rehabilitaeny pracovnik.

Mobilizacia klbov chrbtice a perifernych klbov koncatin sa prednasa teoreticky. a predvadza sa najma prakticky v ramci specialnych kurzov pre rehabilitaenych pracovnfkov. Tu pceberieme len schemy moznosti ovplyvnif klbovu hru v zakladnyeh smeroch (podl'a Sac h s e h 0).

a) Vyznamne je predovsetkym ro,lfabovanieklbu (distrikcia k1bov~c~ p~6Sok), pri ktorom sa klbove plosky od seba vzd'al'uju, k1bova strbma sa roztiahne, a tak nam dovofuje robif d'alsie manevre. Tak v nom m6zeme v podstate urobif (pasivne):

b) anterio-posteriarny paralelny posun dopredu alebo dozadu,

c) posun kombinovany s Iahkou flexiou v klbe,

d) bocny posun jednej falangy paralelne voei druhej,

e) bO'cny posun s Iahkym ukloncm,

f) uklon distalnej falangy do stran bez posunu,

g) rotaciu jedneho clanku voci druhemu,

,~o~ilizacia sa ?ajcastejsie pouzfva na uvol'nenie prstov ruky, zspastia, ramenneho klbu, na uvol'nenie klbov nohy a bedroveho klbu, Osobitmi oblasf tvori mobilizacia chrbtice, kde s pacientom nacvicujeme aj automobilizaciu, cize take pohyby a manevre ktoryrni si pacient uvolnuje chrbticu, alebo ktorymi sa mMe bra~ nit jej stuhnutiu.

Najcastejsie vykony mohilizacie podrobnejsie opiseme v casti

o cviceni.

PASiVNE POHYBV A PREfAHOVANIE

Pasivne pohyby su velrni dolezite pre dlho Ieziacich alebo imobilizovanych pacientov, ako aj vtedy, ked pacient sam neprejavuje dostatocnu tendenciu k ak!tivite ci uz pre bolesf alebo znizenu svalovu silu. AIk sa pacierrt nedostatocne pohybuje, najma ak sa ipohybuje v nedostatoenom rozsahu - spravidla u leziaceho alebo sediaceho pacienta -, musirne predpokladat, ze sa jeho klby a spojivove tkaniva okolo klbov, ale aj fascie svalov, sfachy a svaly samy budu skracovat, budu sa prisposobovaf tej poIohe, v ktorej pacient najcastejsie zotrvava.

Zo skusenosti vieme, ze niektore svaly maju tendenciu sa skracovat. Udrzanie ich fyziologickej dIzky si vyzaduje, aby sme ich pravi~elne prefahovali, preto by mal rehabilitacny pracovnfk poznaf tieto svaly, mal by si ich vedief predstavif v aktivite a vediet, ako predisf ioh skracovaniu.

Hormi koncatinu drzi Ieziaci pacient vacsinou v addukcii - pri tele, sk6r v intrarotacii - a ruky ddi na bruchu alebo na hrudniku, pripadne v pronacii s Iahko flektovanymi prstami. Z polohy odvodime, ktore svaly budti mat tendenciu sa skracovaf a ktore ochabovat.

V oblasti ramenneho klbu su to adduktory, medzi ktore patria: vefky prsny sval (m. pectoralis major), najs1"rsi sval chrbta (m. latissimus dorsi), vacsi obly sval (m. teres major). Tieto svaly su pri pripazeni hornej koncatiny vo svojej prirodzenej polohe, na ktoru sa budu.usilovaf adaptovaf.

V oblasti Iakta rna tendenciu dlzkove sa adaptovaf dvojhlavy sval ramena, no najma ramenny sval, obly privracac a stvoruhly prtvracac na distalnom predlakti.

Na ruke budu mat tendenciu skracovaf sa flexory prstov, povrchovy aj hlbkovy flexor palca a addukcne svalostvo - dlanove

113

medzikostne svaly (mm. interossei volares), Tieto kratke svaly ruky pri dlhodobom udrziavani ruky vo flekcnom postavenf maju okrem toho tendenciu atrofovat.

Nasou jrlohou teda bude, arby sme svaly, ktore maju tendenciu skracovaf .sa, u imobilneho pacienta denne, u ciastocne mobilneho pacienta aspori obderi pretestovali a hned' zabezpecili ich pretahovanie.

Preiahovanie je pohyb, pri ktorom dany sval maximalne naiahujeme a vo vonkajse] polobe opatrne pruzime.

Na hornych koncatinach pritom pouzivame najma tieto pohyby: abdukciu, retrakciu, supinaciu, dorzalnu flexiu, hyperextenziu.

Jednym z najdolezitejsich pohybov bude abdukcia, ktorou sa usilujeme pretiahnuf adduktory ramenneho klbu a na druhej strane takto vytvarat priaznive podmieniky pre funkciu deltoveho svalu. Pri pretahovani postupujeme tsk, z·e fixujeme plece, aby sa :pri wbdulkcii nedvihalo, a ,potom vykoname abdukciu v plnom moznom rozsahu, a to s koncatinou v z8.ikladnej polohe, alebo s koneatinou ohnutou v laikti. Abdukciu mozeme kombinovaf aj s extrarotaelou az do vonkajse] hranicnej 'polohy. V abdukcnej a extrarotacnej polohe je vyhodne uvolriovaf aj kIucnohrudnikovu pokryvku (klavilpektoralnu fasciu), vazivovu blanu, ktora sa nachadza medzi klucnou kostou a vel'kym prsnym svalom. 'I'uto fasciu natahujeme intenzivne vtedy, ked' pri podlozenej lopatke stlacame plece pacienta dozadu - na podlozku, pricom mozeme hlbkove f'asciu prehmataf a uvolfiovaf ju masazou,

V oblasti Iakfoveho klbu posobime proti skrateniu ramenneho svalu a dvojhlaveho svalu ramena.

Pri pretahovani koncatiny v lakti musime zachovaf opatrnost.

Uvedomujeme si, ze u deti je v lakti uz za fyziologickych okolnosti mozna hyperextenzia, preto pri dotahovani do vonkajsieho rozsahu pohybu tlacime opatr:ne.

V lakti vystierame koncatinu najlepsie v supinacnom postaveni. Ak nemozeme dosiahnuf na predlaktf plnu supinaeiu, uvolfiujeme najprv pronatorypredlaktia. Pri ohnutom lakti m. pronator quadratus, pri vystretom lakti m. pronator teres. Toto rozlisenie je vel'mi dolezite, Pri skrcenom lakti [e totiz m. pronator teres uvol'neny, a tak vlastne pronaciu vykonava najma m. pronator quadratus.

114

Potom prejdeme na zaipa:stie a zistfme, ci je ho mozne dostaf do dorzalnej flexie a ci je hra zapastneho klbu volna. Pri obmedzeni dorzalnej flexie musime pretahovat flexory zapastia. Extenzory zapastia byvaju skratene zriedkavejsie,

Podobne je to na ruke. Uvedomujeme si, ze flexory prstov (povrchovy aj hlboky) a dlhy flexor palca su dvojklbove svaly, Preto bude pri pretahovani velmi za!lezat na polohe zapastia . .Me je totiz zaIPastie skrcene, uvolnia sa flexory prstov a pa1ca, preto ich pohybom prstov do dorzalnej 'flexie nebudeme mod dostatocne pretiahnut. Pri ich vytahovani musfme preto daf najprv zapastie do dorzalne] Ilexie, pot om prehybaf prsty vystrete v interfalangalnych klboch do byperextenzie aj v metak:arpofalangalnyeh klboch, Opatrnejsi sme opaf u deti, ktore nemaju este dosta~oCne vyvinute vazy, fixujuce klby prstov. Pri silnejsom prefahovani by sme ich mohli poskodit.

Pri ruke nezabudame ani na ulnarnu a radialnu dukci:u (naklonenie na stranu malicka a palca), ktoru robime najlepsie v zakladnej polohe, respektive s rukou na stale. V tejto polohe fixujeme predl:aJktie a druhou rukou pohybujeme rukou pacienta do ulnarnej a radialnej dukcie. Ulnarne duktory, t. j. ulnarny flexor a extenzor zarpa:srtia maju castejaie tendenciu skracovaf sa.

Obmedzenie klbove] hry uvolriujeme tak, ze do jednej ruky chytime distalne predlaktie pacienta, do druhej ruky chytime zhora ~eho zapastie a v lzapastnom klbe robime pasivne drobne pohyby, jednak zapastnych kosti voei vretennej kosti, jednak proximalneho radu zapastnych kosti voci distalnemu, Pohybujeme dorzalno-volarne, radialno-ulnarne a usilujeme sa robif okrem toho aj drobne rotaene pohyby zapaetla voel predlaktiu a v interkarpalnom klbe.

N a trupe maju tendenciu skracovaf sa najma bedrove svaly chrbta (m. quadratus lumborum, ale aj cast! dlhych natahovaCOy, t. j. paravertebralnych svalov). V hornej casti je to horna cast m, trapezius a m. levator scapulae,

prj tuhmiee] ruke je dolezite pretiahnuf vazy a puzdra meta-

karpofalangalnych klbov. '

Na dolnej koneatine maju tendenciu skracovaf sa tieto svaly: fl:x~r~. bedr-?Veho ~bu (m. iliopsoas a kratke adduktory) a napmac siroke] pokryvky (m. tensor fasciae latae), ktory rna pri

115

skratehi tendenciu podporovaf flekcne postavenie v bedrovom klbe.ule aj jeho vnutornu rotaciu (intrarotaciu).

Zriedkavejsie su vyznacene skratenia adduktorov. Najdeme ich vacsinou u deti so spastickou kvadruparezou, alebo dolnou paraparezou, Pri tychto postihnutiach vyrazne skratenie adduktoroy nezaprfciriuje adaptacna retrakcia, ale spasticita.

Druhyrn problemom byvaju flexory kolena, a to najrna u pacientov, ktorf nemozu staf alebo ehodit, ale su nuteni dlhodobe sediet, Pri sedeni su totiz obidve tieto skupiny svalov uvol'nene, preto majii velrni vyhodne podmienky a tendenciu k retrakcii.

Aby sme predisli faktickemu skracovaniu flexorov bedroveho klbu ,a kolenneho klbu, musime ieh pravidelne prefahovaf, a to pasivne aj aktivne. Met6du volime podl'a toho, ktore casti rna pacient postihnute.

Pasivne -pretahujeme f l e xo r y bed r 0 v e h 0 k l,b u prakticky tak, ako je to uvedene pri vytahovani, pricom vssk zdoraznime dofahovanie do plneho vonkajsieho rozsahu,

Okrem tychto pasivnych pohy'bov mMe pacient v polo he na bruchu dvihaf dolnu koncatinu aktfvne nad podlozku, a to najlepsie v Iahu na oloraji stola s dolnyml koncatinami visiacimi zo stoIa. Rukami sa pridrza okraja stela. Vystretu koncatinu dviha z visu tahom alebo svihom do hyperextenzie, dbame vsak, aby .nerobil sucasne aj inklinaciu panvy,

Skratenie struktur, More obmedzuju extencny pohyb v bedrovom klbe, suvisi s bed r 0 v 0 s ,t e h nov y m v a z 0 m (ligamentum illiofemorale Bertini), ktory patrf k najmohutnejsim vazorn v tele. Ma pomerne vefku tendeneiu skracovaf sa a jeho vytahovanie je take ta;;gke, ze je rozhodnym prfkazom predisf tomuto skrateniu, t. j. klasf vacsi doraz na pretahovanie, a to aj preventivne. Technika pretahovania tohto vazu sa nelfsi od techniky pretahovania bedrovodr iekoveho svalu (m. iliopsoas).

FIe x 0 r y k 0 1 en a pretahujeme tyrni istymi manevrami ako pri vytahovani, opat zdoraznime dotiahnutie do plneho rozsahu.

. T r 0 j h 1 a v y s val 1 y t k a (musculus triceps sura e) rna neobycajne vyrazmi tendenciu ku skracovaniu, ktoru podporuje tiaz prikryvky. Prete sa pretahovanie tricepsu robl najprv pri parezach, a najma pri spastickych parezach by malo byf dennou

116

ulohou LTV. Dolezitosf vol'neho trieepsu .sa ukaze pri chodzi. UZ Iahke obmedzenie dorzalmej flexie v clenkovom klbe sposobuje tazku poruchu chodze a nuti nohu do deformovanych poloh.

Niektore svaly prakticky nikdy nebyvajti v kontrakture, Sem patrl vefrni rychle atrofujuci verky- sedaci sval (m. gluteus maximus), stvorhlavy sval stehna (m. quadriceps femoris) a predny pistalovy sval (m, tibiales anterior).

V e r k y sed a c i s val je u dlhodobe leziaceho pacienta jednak malo aktivovany, jednak ustavicne stlacany tiazou panvy. Nebezpecenstvo jeho atrofie je za tejto situacie take Yerke, ze hrozia vzniknuf otlaceniny, .Tendencia k ochabnutiu a atrofii je tym vaesia, elm je vaesie flekcne drzanie v bedrovom klbe,

S t vo r h I a v y S va 1 s t e h n a je druhym vazIlym preblemom. Jeho jednotlive hlarvy sa spravaju rozlicne. Priamy sval stehna je dvojklbovy sval, ktory rna tendenciu sa skracovat, Preto nie je mozne dosf dobre zd6ramlit potrebu jeho denneho prefahovania, a to idealne v polohe pacienta na bruchu s koncatinou v hyperexten:zii v bedrovom klbe; v tejto polohe opatrne tlacime predkolenie do flexie v kolene.

Dalsie dye hlavy - p ,r i s t red n y abo C n y sir 0 k Y s val (m. vastus tibialis a rn. vastus fibularis) - Iahko atrofuju, no pri dlhodobe vystretom kolene maju aj tendenciu sa skracovat. Ieh pretahovanie je faZike, pretoze suvisi s celyrn mohutriym vazivovyrn komplexom kolena na jeho prednej strane, Popri prefahovani je d6leiite uvolfiovaf a pretahovaf vazy, ktore fixuju jablcko (patella). Bez jeho uvolrienia nebude totiz mozne vykonavaf pohyb v kolene vobec, alebo v dostatocnom rozsahu.

Celkove treba zdoraznit, ze s polohou dolnyoh koncatin uzko suvisi aj poloha panvy. Pri flek6nej kontrakture alebo pri flekcnom drzani v bedrovom klbe je spravidla panva vysadena v inklinacnej polo he, co zasa suvisi so zvysenou lordozou driekovej chrbtice,

Eahku flekcnu kontrakturu, najma ak je makky matrac alebo prehnuta postal', casto ani nezbadarne. Ked'ze pri zvyseni inklinacie panvy a hyperlondoze je cera dolna koncatina na podlozke, neskuseny pracovnfk ani nepredpoklada, ze by moWo :list o flekcnu tuhosf - skratenie flexorov bedroveho klbu. (Pozri aj kapitolu 0 polohovani.)

117

Zriedkavejsie - no velrni vyrazne - byvaju s k rat e n i a s t r ~ d n e h 0 a m a I e h 0 sed a c i e h 0 S val u. Prefahujeme ich v polo he na boku, pricom vrchna koncatina je koncatina postihnuta. Ked' v tejto polohe rdbime addukciu v bedrovom klbe v jeho flekcnom postaveni, prefahujeme najma jeho zadnu cast, t. j. vlakna stredneho sedacieho svalu (m. glutei medii). Ak zasa v tejto polohe zanozfrne koncatinu a tlacfme ju do ~ddu~cie, potom pretahujeme predmi cast m. glutei medii, ktora je vsak dosf slabo vyvinuta, takze posobime najma na maly sedaci sval (m. glutes minimus), ktory rna hlavnu masu svojich vlaken vpredu.

V' FIe x 0 r y k ole n a prefahujeme alebo v stoji, alebo v sede Cl v Iahu. V kazdom prtpade sa usilujeme, aby pacient vykonal predklon,

V stoji musi mat pacient vystrete kolena a zvisle visiace horne koncatiny, ktorych spickami sa must dotknuf palcov na nohach, _Pozorujeme rozvijanie hrudnikovej krivky chrbtice, al~ aj ~oh~bu. panvy. ~a fyziologiekych okolnosti panva v stoji silne ~n.~!muJ~ a ohrbat sa ohYiba celkom mierne, pacient dosahuje spickami PI1Stov podlozku tesne pred Spiakami noh, Pri skrateni nedosahuje spioky, ale medzi spiCkami pnstov a medzi podlozkou vznika urcita vzdialenost, tzv. Thomayerova vzdialenost. Cim je tato vzdialenosf dlhsia, tym su flexory kolena viacej skratene a inklinacia pa:nvy je zvysena,

Flexory vytahujeme tak, ze v stoji pacient robi predklon a vo vOnlkaJ.som r~ZJsahu, teda v maximalnom predklone pruzi, usiluje sa dociahnuf zem dlanou, alebo dokonca predklanaf sa este hlb- 8ie. U pacientov, ktori nemozu stat, sa usilujeme pretahovaf flexo,ry . kole~a .v se~e. Ke.d' p.acient sedi na posteli s vystretyrni dolnymi koncatinami a usiluje sa dotknuf hlavou kolien hovorim~ 0 a~tivnej castl, Ked' mu pomahame rukou poloienou na driekove] chrbtici zvysovaf inklinaciu panvy, hovorime 0 pasivnom pohybe.

Dalsou moznostou, ako odstranif alebo predisf skracovaniu flexorov kolena, [e pretahovanie, pri ktorom je pacient v Iahu na chrbte, doln.e koncatiny rna ohnute v bedrovom klbe s patami na stene. V tejto polohe sa usilujerne vystieraf pacientovi kolena, a tym zvacsovat uhol flexie, ktory este d'alej mozeme zvacsovaf prisuvanim trupu pacienta k stene.

118

In y s p () sob: P.acient leii na posteli, dviha dolne koneatlny a rukami si postupne pritahuje k bruchu stehna kolena a nakoniec predkolenia U'spesny vysledok doslahneme, ked' si paclent vie pritiahnut k trupu pred~ kolenia pri vystretych .kolenach.

Okrem tohoto manevru pouzrvame aj pasivne pohyby na klinoeh pri stene, Pacient stoji na kline, ktory jeobrateny svo[ou vyssou eastou ad steny, pozvol'ne sa spusfa tlaceny tiazou tela dolu patou na podlozku, a tym prefahuje skracujuce sa lytkove svaly.

Opaf treba zdoraznit, ze pri ohnutyeh kolenach takto posobfme najma na [azykovity sval (m. soleus), pri vystretych kolenach ovplyvnujeme skor ly-tkovy sval (m. gasbrocnemius).

V sede sa mozno dobre presvedcif 0 rozsahu skratenia flexorov kolena tak, ze pacienrt sedi s vystretymi kolenami a my prilozime na [eho ~rizovu kosf dosti&u, knihu alebo zosit a pri maximalnom predklone, ktory pacient robi, sledujeme, v akej miere sa rozvinie uhol medzi stolom a opretou knizkou, Za fyziologickyc? dkolnost~ by ~ento, uh~l mal mat najmenej 90°, ale maze dosiahnuf 120 ; pn skratenych flexoroch kolena je tento uhol ostry, nedosahuje 90°, ale len 45-60°.

Nap r I k 1 ad pretahovanie rotatorov bedroveho klbu robime tak ze pacient leif na stole a v tejto polohe pri koncatine drzane] v zakladne] polohe a kolenach skrcenych do 90° robfme vnutornu a vonkaisiu rotaciu a tym vyfahujeme prfslusne svaly. '

v Ret rom a leola T n e is val y (svaly nachadzajuce sa za c1enkom) pretahujeme tak, ze pri plochej nohe, pri tendencii k plochej alebo k ekvinovar6znej nohe musfme pretiahnuf intenzivne retromaleolaene svaly, tzn, na fibul8irnej strane m. fibul~ll'is brevis et longus a na tilbia1lnej strane zase m. tibialis postenor a dlhe £lexory palcov. Pri vytahovani valgozity - pri planovalg6znej nohe davame nohu do plantarnej flexie, prednu cast ~ohy tlacime do addukcie a do supinacie. Naopak, ked' pretahujeme svaly pri ekvinovar6znej nohe, robime to zasa v plantarnej flexii, .varozitu ~origujeme tym, ze davame prednu cast nohy do valgozity, m. triceps surae - ak vykazuje tendenciu ku skracovaniu - pretiahneme osobitym, uz .spominanym sposobom,

119

SP()SOBY VYTAHOVANIA NAJCASTEJSfCH SKRATENf

Na dolnej koncatine su najcastejsie skratene flexory a abduktory bedroveho klbu, priamy sval stehna a skupina napinacov sirokej poOOrYiVky (m. tensor fasciae latae). Pomerme caste su skratene adduktory stehna,

V oblasti kolena su Caste kontraktury j eho flexorov a fascia lata, na predkoleni zase trojhlavy sval lytka (m. triceps surae).

Flexorybedroveho klbu vyfahujeme najcastejsie u pacienta leziaceho ilia bruchu. Rehabilitacny pracovnfk [ednou rukou fixuje panvu, a to tlakorn na krtzovobedrove klby, alebo najlepsie prieenym popruhom, a tyro pacientovi brani, aby ju pri vytahovani naddvihoval. Druhou rulkou podhmatom uehopf postihnutu koncatinu trochu vyssie Iliad kolennym klbom, Dalsi postup si zvoli podla toho, 0 ktory sval ide.

Ak je skrateny bedrovodriekovy sval (m. iliopsoas), dviha rehabilitacny pracovnfk koneatinu priamo do extenzie, pricom je jedno, ci bude mat pacient koleno slkrcene alebo vystrete (obr. 30).

Ak je skrateny priamy sval stehna (m. rectus femoris), dviha rehabilitaeny pracovnfk koncatinu do extenzie v bedrovom klbe, no sucasne stlaca svojim ramenom predikolenie pacienta do flexie v kolene (obr. 31). Mozeme postupovaf aj tak, ze pri poohnutom bedrovom klbe stlaci rehabilitaony pracovnfk predkolenie do rnaximalne moznej flexie v kolene, potom svojim ramenom predkolenie v tejto polohe pridrzi a dvlha stehno nad podlozku (vystiera bedrovy klb az do hyperextenzie),

Pri stlaoani predJkolenia do flexie v kolene musi byf rehabilitacny pracovnik qpartrny. Ak rna pacient hrube makke casti ilia zadnej ploche stehnaa na zadnej ca.sti predkolenia, narazia pr! flexii kolena predeasne na seba a m6'zu obmedzovat flexiu v kolene. Nasilne ohybanie kolena maze u mladych jedincov sposobit jeho subluxaciu alebo Idistorziu.

Pri redresivnych pohyboch v kolene je osobitne d61ezite vzdy odl'ahcovaf tlak na [eho kondyly tahom za predkolenie, ktorym mozno klb distrahovat, 'I'aketo odlahcenie odbremeni klbove chrupky a menisky a chrani ich pred poskodenim,

Pri kontrakture m. tensor fasciae latae stlaca rehabilitaeny

120

Obr, 30. Vyfahovanie m. iliopsoas

Obr.31. Vytahovanie m. rectus femoris

121

pracovnik stehno pacienta do extenzie a sucasne do addukcie v bedrovom klbe. Najlepsi postup je taky, ze reha:bmtaeny pracovnik da najprv postihnutu dolnu koneatinu pacientovi do abdukcie, v tej:to polohe ju da do extenzie a potom drzi v ext enenej polo he a taha. stehno do addukcie (obr. 32).

Okrem opfsanych manevrov pouzivame ITa vyfahovanie niektorych flexorov aj d,',alsie velmi u'einne manevre,

Pri kontrakture m. iliopsoas vyuzivame polohu, ako ju predpisuje Tho m a '8 pri vysetrovani flekcnej kontnaktury. Pacient lezi na chrbte, zdravu dolnu koncatinu si chyti za smene koleno a prifahuje si ju k bruchu. T9m sa panva dostava do vymitenej reklinacie a koneatina s flekcnou kontrakturou stehnom na stol. Rehabilitaony pracovnfk sa [ednou rukou oprie 0 predny koniec lopaty bedrovej kosti (na strane kontraktury) a fixuje

Obr, 32. Vytahovanie m. tensor fasciae latae

122

-

riou polohu parrvy, kym druhou rukou tlacf stehno dolu k pod-

lozke.

Pri skratenom m. tensor fasciae latae vytahujeme sval aj u pacienta Ieziaceho na chrbte, V tejto po1ohe unika pacientovi koncatina do abdukcne] a intrarotacne] polohy.

Rehabilitaeny pracovnfk si pri vytahovani fixuje jednou koncatinou panvu a brani jej uklonu na postihnutu stranu. Druhou rukou uchopi postihnutu koncatinu, koriguje jej intrarotacnu polohu a potom ju tlaci .po podlozke do addukcie.

Koleno je v extenzii na podlozke. Pri redresii nema rehabilitacny pracovnik posohit redresfvnou silou na predkolenie, ale ma tlaeit na lateralnu ploohu dolnej castt stehna.

Skratene ohybace kolenneho klbu (m. semitendinosus, m. semimembranosus a m. biceps femoris) vyfahujetne u pacienta Ie-

Obr, 33. Vytahovanie ohybacov kolena

123

ziaceho na ehrbte najlepsie na makkej podlozke (na pruznom matraci alebo na zinenke). Rehabilltacny pracovnik si k pacientovi kl'akne na postihnutu stranu a svojim kolenom fixuje postihnutu koncatinu. J ednou rukou sa vzoprie 0 predmi cast lopaty bedrovej kosti a druhou koncatinou oblapi postihnutu koncatinu pacienta tak, ze mu udrzuje koleno v plnej extenzii a taha celu koncatinu do flexie v bedrovom klbe (obr, 33).

U niektorych pacientov staci pri vyfahovani flexorov kolena uehopif koncatinu v protismere, to znamena, ze jednou rukou fixujeme koleno v extenzii a druhou dvihame nad podlozku, cize ohybame v bedrovom klbe (obr. 34).

Efektny a pre rehabilitacneho pracovnika najmenej namahavy je takyto sposob vyfahovania skratenych flexorov kolena:

Pacient lezi na stole na chrbte. Rehabilitaeny pracovnfk si stane celom k hlave pacienta, a to na stranu postihnutej koncatiny. Predkolenie tejto koneatiny si da na pIece. J ednou rukou fixuje panvu, druhou tlaci koleno pacienta do extenzie. RehabiIitacny pracovnik moze postupovaf aj tak, ze v polohe ako predtyro vystrie (pri malej flexii v bedrovom klbe) pacientovi kole-

Obr. '34. Vytahovanie ohybaeov kolena uchoporn v protismere

124

no, potorn ho drZi v extenzii a koncatinu plecom dviha do flexie v bedrovom klbe (obr. 35).

Medzi najef'ektivnejsie a najvyznamnejsie redresivne procedury patri vyfahovanie trojhlaveho svalu lytka.

Pacient pri nom lez£ rua bruchu, s kolenom skrcenym do 900 a maiklko podlozenym. Rehabilidacny pracovnfk [ednou rukou fixuje pred:kalenie tesne nad clenkom a druhou uchopi zhora patu tak, ze rna svoju dlari v pozdlznom obluku nohy, prstarni a palcom oblapi patu a v tej istej polohe tlaci nohu do dorzalnej flexie (obr, 36). Rehabilitacny praeovnfk nesmie tlacit na prednu cast nohy, lebo by tym allct;ivov,al posturalne reakcie tricep:su a okrem toho by natahoval fiXl3'Cne vazy Schopartovho klbu (obr. 37). VeImi easton ehybou [e, ze pracovnik vyvracia pri redresll nohu do valgozity (obr. 38).

Ked su pri kontraktuee tricepsu sucasne skratene aj plantarne stru1ctury, mozeme redresivnu silu aplikovaf aj na pre~nu cast nohy. Pri opisanorn postupe posobfme najma proti skratenemu [azykovitemu svalu (m. soleus). Skrateneplantarne struktury vytahujeme aj osobitne, arko je to znazornene na oIbr. 39.

Obr. 35. Redresia ohybacov kolena 0 rameno

125

Ohr.36. Vytahovanie m. triceps surae '(spravny uchop)

Obr. 37. Vytahovanie m. triceps surae (nespravny tichop)

Pri skratenom m. gastrocnemius posrtupujeme pri vytahovani trochu irnac. Pri maximalne ohnutom kolene davame nohu do maximalne moznej dorzalnej flexie. V tejto polohe nohu drzime a pomaly vystierame koleno,

Vyuzivame to, ze je dvojik:1bovYm svalom a vyfahujeme ho u, pacienta Ieziaceho na ehrbte na stole a na koneatine s vystretyrn kolenom. Jednou rukou fixujeme predkolenie nad clenkom druhou uchopime kalkaneus - dlari v obluku nohy, zapastie a cast predlaktia sa opieraju 0 predmi cast nohy pacienta.

Pri vyfahovani lytkoveho svalu (m. gastrocnemius) mozeme postupovaf aj talk, ze trojhlavy sval fahame pri skrcenom kolene pacienta (v "soleovej" polo he), potom dosiahnuty rozsah dorzalnej flexie v elenku udrzujeme a pacierrtovi vystierame koleno. Aj pri tomto sposobe treba dbat na to, aby pri vytahovani nevybocoval elenok do valgozity, cize aby rehabilitacny pracovnik pohyboval koneatinou okolo zaehovanych osi v kolene a v elenku.

126

Obr. 38. Vytahovanie rn. triceps surae

(rehabilitaena pracovnfeka vvvracia nonu do valgozity)

Obr. 39. Vytahovanie plantarnych struktur

Ak dosiahneme, ze je uz mozny skoro iplny rozsah dorzalnej flexie pri skrcenom kolene, mozeme predkolenie s nohou pacientovi v maximalnej mozne] dorzalnej flexii zasadrovat a po zaschrnrti sadroveho obvazu polohovaf koleno do extenzie, a tym lytkovy sval uwofriovat.

Pri vyfahovani plantarnyeh struktur nohy pacient Iezi na bruchu na nizsom stole s kolenom skrcenym do 90°. Rehabilitacny pracovnfk sa k nernu postavl zboku, jednou rukou uchopi zhara patu (z plantarnej strany), druhou prednu caJSt nohy, ktoru potom odd'aluje od zadnej casti nahy. Palcami hlbkovo masfruje a nafahuje plantarne fascie a svaly.

Pri vyiahovani dorzalnyeh svalov (m. tibialis anterior a extenzorov vel'keho palca a palcov = dorzalne flexory), alebo makkych casti na chrbte nohy (napdkLad pri kalkane6znej nohe) pacient Iezi na chrbte talk, ze mu nona presahuje oknaj stoIa. Tato poloha [e vYhodrui aj pre redreslvne manipulacie na korekciu addukcneho alebo abdukcneho postavenia prednej crusti nohy,

127

Vlastne vyfahovanie robime tahom za prednu cast nohy, pricom protitlakom posobime na vypuklu ca!St nohy.

Na horne] koncatine a v oblasti ramermej spleti su najcastejsie kontraktury hornej casti trapezoveho svalu, sternalneja abdominalnej oaisti velikeho prsneho svalu, pritahovacov ramena, pronatorov predlaktia, ohybaicoiV a vystieraeov za,pa:stia a napokon ohybaeov prstov a palca.

Pri vyfahovani skratene] hornej casti trapezoveho svalu pacient bud' Iezi na stole,alebo sedi na stolceku. Reha!bilita'cny pracovnfk stojf na opacne] strane, jednou rukou odtlaca pIece zhora kaudalrie a 'druhourulkou hlavu do Uiklonu talk, aby sa snopce svalu co najlepsie natiahli. Po natiahnuti svalu rehabmtacny pracovnfk palcamf ruk hlbkovo masiruje Sikratene snopce a roztiera ich (obr, 40).

Iny Sipos-ob vyfahovania: .

Pacienta pripravlme tak, ze ho vyzveme, aby tracil hlavu proti nase] mike do Uiklonu. Re'haibilitacny pracovnfk vyvfja pritom prortirtIalk talk, ze vzniM maximalne mozna izometricka kontrakcia (cize bez pohybu). Len co pacient svaI uvofni, moze rehabiIttacny pracovnjk tnapezovy sval vytiahnuf (bez hlbkoveho vystierania). .

Pri vytahovani skratenej klavikulopektoralne] fascie,ktora sa oasto vyskytuje pri anteverzii pleoa, pacient lezi na ehrbte na nizs'om stole, rehabililta'cny pracovnfk stoji na zdrave] strane, jednou rukou fixuje hornu casf mostika, druhou tlaci pIece spredu dozadu (k stoIu, obr. 41).

Pri skrateni sternalne] a abdominalne] casti vefkeho prsneho svalu (m. pectoralis major) dame pacientovi leziacemu na chrbte koncat]nu do vzpazemia von. Re'hiaibiIirbacny pracovnfk potom jednou rukou d'ixuje hrudnfk, druhou ruikou tlaci rameno v uvedenej polohe do zapazenia.

Adduktory ramena (m. pectoralis major a m. latissimus dorsi) vyfahujeme talk, ze hornu koncatinu fahame v Iahu na chrbte <11000 v sede do abdukcie, pricom branime tomu, aby paeient dvihalplece. Ak su viae s!kiratene vlakna velikeho prsneho svaIu, fahame pri abdukcii viae dozadu, ark su, naopak, sroratene viae vlakna m. latissimus dorsi, kombinujeme abdukciu s miemou flexiou. Sueasne s vytahovanim treba fixovaf hrudnfk, a to naj-

128

Obr. 40. Vytahovanie hornej casti trapezoveho svalu

Obr. ,41. Vytahovanie klavikulopektoralnei fascie

rna v dolnej casti. Fixovaf ho mozeme rukou alebo popruhom

o stol.

Proniitory predlaktia vytahujeme najlepsie v sede s laktovym klbom v 90° flexii. Reha:bilirtacny pracovnfk si jednou rukou fixuje Iakef, druhou oblapi z ulnarnej strany zapastie (tym fixuje z8.ipalstny klb) a robi redresivny pohyb do isupinacie (obr. 42).

Vyfahovanie flexorov zapastneho klbu. Pacient lezi na ohrbte, rameno rna v miernej abdukcii, Iakef mierne skrceny, predlaktie v pronacii. Rehabilitacny pracovnik fixuje predlaktie nad zapastim a uchopi ruku pacienta z dlanovej strany tak, ze palec pacienta je medzi ukazovakom a prostredntkom. Svoj palec pritlaci rchabilitaeny pracovmjk na chrbat pacientovej ruky, kto:rej prsty su vol'ne pokrcene, TaJkto uchopenu ru:ku tlaci do dorzalnej flexie (obr. 43).

129

Obr, 42. Vyfahovanie pronatorov predlaktia

Obr, 43. Vytahovanie flexorov zapastneho klbu u leziaceho pacienta

130

Obr. 44. Vyfahovanie flexorov zapastneho klbu u sediaceho pacienta

Pri druhom sposobe vytahovania pacient sedi so skrcenyrn lakfom, Rehabilitacny pracovnfk Sill posadi proti nemu, fixuje predlaktie, potom uchopi ruku a robi redresivny pohyb ako pri predchadzajucom sposobe (obr, 44).

Ak su flexory ,zapastia veTmi skratene, posadfrne pacienta bokom k sebe, dorzalnu ploehu predlalktia si oprieme tesne nad zapastfm 0 svoje koleno. Jednou rukou fixujeme predlaktie (alebo lakef), do druhej ruky sidaene ruku pacienta a urobime redresivny pohyb do dorzalnej flexie (obr. 45).

Vyfahovanie extenzorov zapastneho klbu (obmedzenie volarnej flexie) vykonavame podobnym sposobom, len pacient rna pri vytahovani predlaJktie v pronacii.

Pri vyfahovani flexorov prstov a palea si dame ruku pacienta dlanou na svoje stehno, Pri vytahovani povrohoveho flexora fixujeme MP klb a zaroven aj prvy elanck. Druhou rukou uchopime medzi svoj paleo a ukazovak zhora druhy clana'k a robime

131

Obr. 45. Vyfahovanie Ipomerne skratenych flexorov zapastneho klbu

redresivny pohy1b V proximalnom interfalangalnom klbe do extenzie.

Pri skrateni hlbkoveho flexora prstov postupuj erne ako pry, ale fixujeme aj proximalny interfalang8.lny k]b tak, ze palec nasej ruky nan pritlacfme z dorzalnej stramy a ukazovak a trett prst na prvy a druhy clanoik prsta, Potom palcorn a uloazovakom druhej ruky urobime redresivny pohyb do extenzie v distailnom interf alangalnom klbe prsta.

Pri skrateni flexorov prstov .mozeme postupovat aj talk, ze vyfa:bujeme ,flexory vsetkych prstov naraz. J ednou rukou pritom uchopime a fixuj erne zaprstie pacientovej ruky, druhou rukou uchopime zdola prsty a palcom fixujeme proximalne interfalangalne klby, Takto uchopene prsty tlaeime a vystierame v MP klboch.

Podobne uvolnujeme aj dlhy flexor palca. Ak je tento sval skrateny iba malo, vytahujeme he s palcom v a.bdulkcii, ak je

132

skratenie vyraznejsie, nechame palec pacienta v zakladnom postaveni.

Pri neurologickyeh afekciaoh alebo traumatickych leziach na ruke potrebujeme specialne dlahy a pomooky,

Na dolnych koncatinach ko mb i n u j em e polo h 0 van i e casto s 0' IS 0 V 0 u t ra k c iou, ktoru aranzujeme alebo pomocou snurovacej topanooky na priehlavku a pomocou manzetky ulozenej na predkoleni, alebo pomocou naplastovej trakcie,

Fire topanoeku, manzetku alebo naplastovu trakciu sa rozhodujeme podl'a toho, akym tahom ohceme na dolnu koncatinu p6- sobit. Vsetky spomenute pomoeky maju za ulohu rozlozit tahovu silu na co najvacsh; plochu 'pokozky. Keby sa uplatnovala na malej ploohe, bol by jej ucinok neunosne ve]ky (manzetka, ale aj snurovanie topanocky by sa zarezavali do pokozky, naplastova trakcia by stlacala stehno). Stmcanie koncatiny zhorsuje jej krvny a miazgovy obeh, co maze byf prfcinou vzmiku otlacenin (dekubrtov), nedokrverria pokozky, ale aj hlbsich struktur, Privel'kyrn tahom za naplasf sa moze zlupnuf povrchova vrstva pokozky,

Naplastovu trakciu (obr. 46) zhotovujeme zo sirokeho pasu leukoplastu, ktory rna siahaf od vel'keho chochola (trochanter major) pozdlz celej vonkajse] strany stehna a predkolenia az na dosticku alebo sadrovu dlahu, ktoru umiesfujeme distalne od

Obr. 46. Naplastova trakcia

133

stupaje a potom spat po vnutornej strane koncatiny az po slabinu. V oblasti sienna pas pred prilepenim pozdlzne rozstrihneme na tri pruhy, aby sme zaehytili vacsi obvod stehna a zabezpecili dobre prilipnutie naplasti aj pri k6nickom tvare. Naplasf poistime priecnymi pruzkami, ktore vSaJk nesmu obsiahnuf cely obvod stehna ci predkolenia. Vyhadne je prilozif na koncatinu s miplasf<?u obvaz hydrofilnej gazy a spevnif ho skrobovym ovinadlom, Tah aplikujeme na prieenu dosticku pod stupajou alebo na sadrovu sandalku. Pri rnanzetovej trakcii mozeme daf zavazie f:a:'bke najviac 2-3 kg, pri dobre zhotovenej naplasfovej trakcii mozeme daf zavazie do vysky 1/8 az 1/7 hmotnosti pacienta.

POLOHOVANIE - PRAKTICKA CASt

POLOHOVANIE HLAVY

Hlavu ovplyvriujeme polohovanim niekofkorakym sposcbom.

U celkom malych deti sa u:silujeme zmenou polohy hlavy ovplyvnit jej zmeneny tvar, alelbo - ak je formovana spravne - udrzat jej tvar. Polohovanfm h1avy ovplyvriujeme aj myogenne podmieneny torticollis, pri ktorom podkladarne podustiOku, alebo obvazom ovinutym okolo cela a hrudnika pomocou gumoveho tahu

, udrzujeme hlavu vytocemi bradou a uklonenu k protlfahlernu

plecu a mierne zaklonenu. .

Pri vertebrogennych bolestiach v krcnej oblasti, ktore vyzaruju do hlavy, davame v Iahu na chrbte hlavu asi do 30° flexie na molitanovu podusku, alebo v tejto polohe zavesime Glissonovu slucku, za ktoru hlavu ta'oome. Pri niektorych vertebrogennych tazkostiach indikujeme Schanzov golier (kravatu), ktoru mozeme vyrobif z makke] vaty pomocou obvazu, alebo z plastickej latky makkou vystellkou.

POLOHOVANIE TRUPU

Trup polahujeme najcastejsie v Iahu na chrbte. Pacient rna lezat na tvrdse] posteli tak, aby sa pod jeho hmotnostou neprehybala, Matrace by mali byf take markjke a pruzne, aby sa pa-lsposobili tvaru tela a umoznili rozlozif posobenie tlaku na co najrvacsiu plochu.

Polohujeme alebo v cbstom UJk10ne brudnika (voci panve) na

135

jednu stranu, alebo kombinujeme uklon s otacanim hrudnfka voei panve, alebo opacne panvy voci hrudnfku,

Pri polohovani S otocenym hrudnikom fixujeme polohu panvy tyro, ze siroiko roznozime. Vrchnu hornu koncatinu prekrizime PODIad. hrudnfk, spodna lezi na tele.

Pri polohovani S otocenou panvou fixujeme polohu trupu upazenim s dlariami na podlozke. Dolne koncatiny su spolu, alebo ioh prekrizene nechame v osi tela a parrvu vytocime na jednu stranu. A:k skrcime kolena a vytocime panvu, dostaneme sa do polohy, v ktorej bude vrchol rotacie postupne vyssie a vyssie na chrbtici,

POLOHOVANIE HORNYCH KONCATIN

Hornu koneatinu ako celok polohujeme bud' do polohy upazif skremo predlaktie hore, ktorou posobfme najma proti skracovaniu intrarotatorov, alebo do polohy predpazif ponize von, pri ktorej je homa koncatina v 30° flexii a 20° abdukcii v ramennom klbe, mierne skrcena v Iakti s pronovanyrnpredlaktim, so zapastim v rniernej dorzalne] flexii a s prstarni pokrcenymi ako pri gufovom uchope. Tento sp6sob ulozenia volime u dlhodobe leziacich pacientov, ktori majli tendenciu drzaf koncatinu pri tele a tym, ze sa im lakef bori do podlozky, sa u nich vyvija anteverzia pleca. V ta\kychrto prjpadoeh brozi fle'kcrna kontraktura zapastda, Proti rebrakcii adduktorov ramenneho klbu a na prevenciu pretiahnutia deltoveho svalu rna byf koneatina v abdukcii. Vo flekcnej polohe rna byf koneatina preto, aiby sa lakef neboril do pokozky a aby nevzniJk1a anteverzia pleca, Zarpastie musime vzdy polohovaf do dorzalnej flexie preto, aby sme predisli skrateniu jeho flexorov, :pri ktorej nutne vznika extenzia prstov a retrakcia ieh extenzorov.

U (pacienta, ktoremu 'hrrozi stuhnutie lakta, polohujeme s klbmi predlaktia zasadne podla .pravidla 3 X 60°. Koncatinu dame do 600 flexie, 60° abdukcie, ,60° intrarotacie. Laket je v 90° flexii, zapastie a iPI1sty ISU v zakladnej polohe, Tato poloha je vyznamna preto, ze aj iPri stuhnutom laikti sa moze pacient ucesat, najesf sa, oholit, umyf si iNalr, osetrit sa (po stolici a moceni,

136

POLOHOVANIE DOLNYCH KONCATfN

Na dolnej koncatine vznilka Inajicaistejsie flekcna !'konbraktura v bedrovorn a kolennom lk1be !a ikoniJralktlira m. Itri.ceps surae. Takyto vyvo] je tYIPicky najma pri dolnejispastickej parapareze, A:k su 'vsaJk v ipreViahe parezy , ci paralyzy svalov na dolnej koncatine, 'rna ju paoient polozenu rrajeastejsie islkrcenu v ikolene. 'I'ato poloha lsi wyziada riajma u deti, ale aj u dospelych, supinaciu riohy, jej ekvin6zne postavenic a extrarotacne-postavenie predkolenia v kolenncm Iklbe. Do tejto polohyEenie koncatinu traz rpri~rYVlky, riajma .a1k je faZka (paplon, perdna). Aik ulozime pareticke koncatiny dozakladnej polohy znozmo, rnusime podrlozit kolena do miernej (20°) flexie, aby sme prediali ich rekurvacli a zabezpecif zalkladnu (nulovu) polohu w -clenku. Iinac vznika pri preltacenom kolene kormraktura m. gastrocnemius, pri poohnutom kontraktura m. soleus,

Pri spastiekych adduktoroch je vel'mi d61ezite ulozif pacienta na tvrdsiu postef is Iroznozeny;m.i dolnyrnd koncatinami a medzi ne (polozif brojuholnfkz Krammerovych dlah alebo polystyrenu,

Pretoze najcastejsou je kontraktura v bedrovom kIbe, ktora byva viasto caj maskovsma tavysenou inJlcl.inacnou rpolohou panvy, treba na riu rnysliet, a u ohrozeneho paclenta zabezpeeif na dosf dlhy cas polohovanie na bruchu.

Ak hrozi pa:cieilltovi rigidita bedroveho klbu, treba ho polohovaf vcelovej rovine pr:USine vzakladnej polohe, lebo uz Iahka abdukena poloha podstatne stazuje chodzu, Naopak, asi 20° flekcne (postavenie [e vyhodne pre pacienta prichodzi, lebo mu ul'ahcuje vyikrocenie,a pri sedeni, lebo IS rnierne ohnutyrn 'bedrovyrn klbom sa mu sedi Iepsie najma na tvrdej podlozke,

Otazky a uIohy

1. Pri akom druhu cvicenf v LTV sa pouzfvajti pasivne pohyby?

2. Ako vznika kontraktura a ako jej predchadzat ? ·3. Kedy sa pouziva korekcne polohovanie?

4. Co je vzorec klboveho puzdra?

5. Ktore svaly na dolne] koneatine maju najvaciliu tendenciu skracovat sa?

6; Co je naplastova trakcia?

7. Ako robime polohovanie trupu?

AKTiVNE POHVBV

Pohyb Iudskeho tela maze byf dosledkom siloveho posobenia nejakej sily z jeho prostredia (napriklad tiaze, tlakovej ci tahovej sily rehabilitaeneho pracovni!kJa atd'.). Hovorirne 0 pasivnych pohyboch.

Pohyb maze byf vyvolany aj silou, ktoru vyvija svojimi svalmi sam jedinec. Vtedy hovorime 0 aktivnych pohyboch.

Pri aktivnom pohybe sa teda stretaju d v a IS i 1 0 v e v p 1 yvy:

1. sila vyvljana svalmi j edinca a

2. vonkajsi silovy vplY'V(il1JaIPr~klad posobenie rtiaze, sila, ktorou [>asorbi na pacienta rehalbilitwooy pracovnfk, zavazie, pruzny tah a podobne),

Z hTadiJska ureiteho pohybu ISU u cloveka IVzdy v hre dye protismerne posobiace svalove Iskup~ny. S11 to a g o III i sty, ktore posobia v smere ocakavaneho pOlhybu a la n tag 0 n i sty, ktore posobia svojou silou IV protichodnom smere.

Ci pri svalovej akcii vznikne pohyb a aky to bude pohyb, to zavisl od vyslednej svalovej sily (rozdielu medzi silou vyvijanou agonistarni a antagonistami) a ad jej pomeru 'k silovemu ucinku vonkajsieho prostredia, respektive od spominaneho vonkajsieho siloveho vplyvu. 0 tyeMo vztahoeh sa Ibli:zsie hovori v kineziologii, Tu zdoraznfrne len to, ze vonkajsie silove posobenie znamena pre svalovu silu urcity odpor, ako aj to, ze ucinok svalovej sily, 'ktora [Sa prudko lmy-si, bude lVacsialko ueinok sily, ktora narasta pomaly. Rychle sa zvacsujuca sila je totiz vel'ky pohybovy impulz, kym pomaly narastajuca sila bude predstavovaf maly impulz. Vseobecne bude teda pohybovy impulz priamoumerny posobiacej svalovej sile a nepriamoumerny casu, za ktory sila dosiahne urcenu verkos€.

138

Pohyb teda nevznikne, ak sa silovy ucinOik vyslednej svalovej sily alebo pohybovy irnpulz bude rovnaf ucin;ku vonkajsej sily. V tormto pripade bude medzi nimi rovnovaha.

Naopak, ak bude uCinok vyslednej sily ci pohyboveho impulzu svalov vacsi alebo mensi ako ucinok vonkajsej :sily, vznikne pohyb, a to v smere vacsej rsily: e x c e n t ric k y, ak bude prevazavat vonkajsia sila, alebo k on C e n t ric tk y, ak bude prevazovat sila svalov,

AKTIVNE POHYBY PODEA SPOSOBU VYKONAVANIA

Podl'a toho, 'aky je silovy vzfah medzi svalovym napatima odporom prostredia, poznarne niekofko typov 1P0hylbu: vedeny, fahavy,svihovy a kyvadlavy.

VEDENY POHYB

Vedene pohyby moze vykonavaf 'reha!bilitacny pracovnfk castami tela pacienta, Inajma ked' muchce objasnif, ako rna vykonavaf novy pohyb, .alebo ako ho rna vykonavaf spravne.

Vedene pohyby pouzivame jednak pri naeviku, [ednak pri reedukacii nespravne vykonavanych pohybov pacienta,

Pacient robi vedeny Ipohyb spravidla pomaly a lPodTa moznostf rovnomerne a plynule, musi kontrolovaf [eho prtebeh a prisposobovaf ho predstave 0 spravmom vykonavani pohybu, ktorym rna dosiahnuf stanoveny ciel.

Spociatku ,IS nim spolupracuje rehaibilitaCmY pracovnfk, nesk6r ho uz rna robif sam. Musi pritom pohyb, ktory vykonava, 81000- vat, kontrolovat zraikom a na podklade proprioceptivnych vnemov. Pohyb rna viesf presne, to znamena v maxirnalne mozne] zhode s navodenou predstavou.

V y hod 0 u vedeneho pohybu j e,ze pacient moze sustredif na pohyb dostatocnu pozornost, maze sledovaf zhodu medzi pohybovou ulohou a jej vykonavanfm.

Vedene pohyby lsi vyzaduju velrni vzdelaneho a rutinovaneho rehabilitacneho pracovnika a dostatocne inteligentneho pacienta, ktory pochopi pokyny, spravne ieh realizuje a vyvinie pritom pozitivne usilie,

139

TAHOVY POHYB

Prt fahovom ipohybe predovsetkym ziadame, aby viedol podl'a moznosti k stanovenemu cielu, aby priebeh pohybu bol plynuly a rovnomerny, a to aj pri ,rozlienejzatazi, alebo v modifikovanych podmienkach.

Pri dodrzant tychto zakladnych charakteristfk [e tahovy pohyb podkladom pre stupnovanie sily, pre nacvbk 'ZJrychTovania, rozvijania vytrvalosti a inydh iPohylborvy,ch schopnosti,

Sucasne vsak pouzivame tahovy pohyb pri nacviku vlastnosti nacviceneho pohybu.

Pri tahovom pohybe teda nepojde 0 presnosf a Ikontrolu priebehu pohybu, ale sikor 0 to, aby un':ity sval ralebo svalova skupina vyvinuli primeranu silu,

Tahove pohyby su najcaetejsim typom pohybov, iktore pouzivame pri cviceni, oi uz pri cviceniach prostnych, cviceniach s pcmockami.valebo na naeadi,

Pouzivame ho najma tam, kde ohceme dosiahnuf :iJntenzivnou pracou svalu zvysenie [eho schopnosti vyvijaf silu, alebo udrziavat proti odporu napatie urcity cas. Cvicenia, Ipri dctorych pouzivame tahovu akciu svalu ISU najvyznamnejsie a rnozeme ich stupnovat. 'I'ahove napatie svalu mozeme !zvyisit pomaly alebo rychle, A:k pri tahovom pohybe budeme stupriovat napa tie svalu pomalsie, budesa fahovy IPdhyb blfzif k vedenemu pohybu . .Ak budeme stupnovaf napatie svalu ,rychlo, bude 'sa iblizit Ik isvihovemu pohybu.

SVIHOVY POHYB

Podstatou je, 'ze pacient pred pohybom relaxuje akcneevaly vo vychodiskovej polohe. Vlastny pohyb sa zacina rnohutnyrn pohybovym impulzom, toznamena vel'mi krMkodobym avelmi intenzivnym svalovym stshom, ktoryrn sa dosiahne silny pohybovy impulz, Impulzom vyvolany pohyb prebieha rychle, ale riekontrolovatefne a pacient ho rnusl vediet a mod v urcenej faze zastavit.

Pri LTV 's'u svihove Ipo'hyby indikovane !zriedka, lebo aj pri hlbavejafeikcii aj pri svalovej insuficiencii moze pacient 'svthovy

140

pohyb len tazko zabrzdif a hrozf poskodenie klbovych jitrukttir, puzdra H vazov.

Svihove pohyby su nielen oblubene pri kondicnom cviceni pacientov v rekonvalescencii, u 'ktorych nie je obmedzena pohyblivosf v ik~boch, rtaJkze mozeme ucinok svthu stupnovat. Stupnujeme ho naprfklad tym, ze svihajucu koneatinu :zafazimezavazim. Tyrnto 7JVy'sime [ednak hmotnosf a [ednak rameno paky, na ktorom hmota koncatiny :pos-ohi.

Svihove pohyby odporuca vacsina autorov Ipouzivaf len vynimoene a len vtedy, ked' pacient svtih dokonale ovlada.

KYV ADLOVY POHYB

Prt tomto pohybe rna pacient uvol'nif a vychylif visiacu ko~catinu z jejzvislej polohy. (Vychylif koncatinu maze aj rehabilitacny pracovnik.) Po uvolmeni svalov bude koncatina ako kyvadlo Ietief vlastnou tiazou do zakladnej polohy a podl'a veYlkosti

rozkmitu aj za tuto polohu. ,

Po dosiahnuti maxima vychylky sa koncatina zase vlrati a preIeti spatnym ,pohybomcez vertikalu. IVyky,vy sa postupne zmensuju, az sa konca'tima ustali vo zvislej IPolohe.

Kyvadlove pohyby pouzivame tam, ,k!de lsi netrufame svi:hat a kde potrebujeme ovplyvnovaf skracujuce 'Sa klbove struktury, vazivo okolo klbov alebo svaly, ale menasibne, prirodzenym sposobom. Aj pri kyvadlovom pohybe mozeme koncatinu zatazit. N apriklad pacientovi, ktory sedi na polovicke zadku na stole, mozeme draf sandalku so zatazou s olovenou platniokou 'V podosve. Prt kyvadlovych pohybooh rnusi pacient vyvinuf VaCS! pociatocny impulz na vychylenie koneatrny. Konca!ina potom .lell atko kyvadlo z jednej krajnej polohy do druhej. Cim :bude viaczatazena, tyrn ibude jej let tntenzivnejsi a posobenie kyvadlovych pohybov ria kib a na jeho vazivove zlozky vyraznejsie,

AKTIVNE POHYBY PODEA TYPU SVALOVEJ AKCIE

Podla akcie svalu, ktora sa pni cviceni uplatnuje, rozlisujeme c vic e n i a s i z 0 met r ic k y m i a k cia m i s IV a 1 u a p 0- h y b 0 v e c vic e n i a.

141

Na nervove vzruohy reaguje sval kontrakciou svojich vlaken, pricom bud' vyvinie napatie, alebo sa skrati podla toho, aky bude pomer medzi velkostou sily vyvijanej s:valom a medzi silou posobiacou PTOti sile svalu,

V celku mozu vzm.iknut tri situacie.

1. A:k bude sila vyvij ana svalom vacsia nez protisila, vznikne koncentrickii akcia svalu. Sval sa bude pri aktivite skracovaf a pohyb sa bude vykonavaf v smere jeho fahu.

2. Ak bude sila vyvijana svalom mensia nez aktivna protisila, vznikne exeentricka akcia svalu (sval sa :bude [pri aktivite predlzovaf) a pohyb sa bude vykonavaf v smere tahu pr<otisily.

3. Ak sa vyvijana sila prave vyrovna protisile, vznikne izometricka akcia, nevznika pohyb.

Izometricka akcia svalu sa podstatne lisi ad obidvoch predehadzajucich tym, ze pri riej trpi krvnezasobenie svalu. Ak totiz sval vyvija silu, ktora sa rovna aspori 15 % jeho maximalnej sily, alebo vacsiu silu, stlacia navrete svalove snopce cievy vo svaIe, a tym znizia az znemoznia prietok krvi. V znikne anoxia svaIu, ktory potom musi pracovaf anaer6bne, no dokaze to len kratky cas.

Pri izometrickom cvieeni je preto vel'mi dolezrte, aby sval po kazdej kontrakcii relaxeval, a to dostatocne dlho, mal cas zotavlf sa, obnovif svoje prekrvenie, aleaj odstranif metabolity anaerobneho metabolizmu, najma ikyselinu mliecnu.

Dobre je, ak Ina izometricke cvieenie .pripravime :pacienta eelkovymi a miestnymi pohybovymi cviceniami, aby sme nimi zabezpecili pred izometrickyml cviceniaml dobre prekrvenie svalov a ich zasobenie kyslikoma zivinami.

Izometrieke akcie pouzivame vtedy, ked' chceme zlepsif tonicku aktivituevalov, zvysif sehopnosf vyvijaf napatie, predlzovaf 'cas vydde a napokon vtedy, ked' ehceme naueit pacienta jemne stupriovaf napatie svalov.

Izometriokym evicenim dosiahneme Iahsie hypentrofiu svalovych vlaken, pripadne ieh hYlPeI1PIa.ziu.

Pre evicenie je dolezite jednaik to, ze podkladom kazdeho zo spomenutych typov akcii je iny mechanizmus svalove] akcie, jednak to, ze si ka~dy z nich vyzaduje 1ny energetioky lV:YJdaj pri analogickom zafazeni.

142

Biomolekularna podstata koncentriekej akcie 'sa dries vseobecne dava do vztahu k tvorbe aktinomyozlnovyeh rnostfkov, ktorych posobenim sa vlakna aktinu koncentricky posuvaju po vlaknach myozinu, prieom sa vyvinie urcita mechanicka sila a myomer sa skrati,

Vonkajsia sila, ak je v8.Jcsia nez kontrakena sila svaloveho vlakna, bude pOlso!bif proti biomolekularnej sud!rznosti mostikov, porusi ich priestorovo-struktoralne wztahy, a to je podnetom na aktivaciu etruktur svaloveho vlakna, Produkcia sily sa tyro este vacsmi ,zvYsi. Vynutena excentricka akeia posob] preto stimulacne a sp&sobuje, ze svalove vlakna vydajti riajviac energie.

V tejto suvislosti by lSIIIle mali pouJkazat aj na skutoenost, ze pri testovanf svalove] sily zi:skame u toho Jsteho svalu rozlicne hodnoty podfa toho, ci budeme skUsat sllu, ktoru pacient vyvinie koncentrickou akciou pri tahu za silomer, aleboci zmeriame vonkajsiu protisilu, ktoru musfrne vyvinut, aby sme nou prekonali vydrzovu silu, ktoru vyvija pacient.

Na prekonanie izometriokej akcie (cize na vyvolanie vynutenej excentrickej akcie) treba vynalozif vacsiu silu, nez je maximalna sila:. ktoru pacient tym istym svalom vyvinie pri koncentrickej akcii,

V praxi treba upozornit na to, ze v priebehu svalovej aktivity vyvijanej proti urcitemu odporu sa vlastne upla1mia pri jednorn pohylbe rozlicne typy svalovej aikcie za sebou, a to 'v rozlionej miere.

Vezmime siako prfklad situaciu, ked' marne upazenu hornu koncatinu polozemi na stole a n:a ruke marne polozenu plnu loptu. Ak chceme loptu zdvihnut, musime postupne 'zvysovat pokojove riapatie abduktorov ramenneho klbu, az kymsa jeho ucinok nevyrovna tiazi koncatmy, alebo tiazi koncatiny IS bremenom. Aktivitu zaciname izometriekou akciou, ktora vyvrcholi vtedy, ked' sa ucinok Haze koneatiny IS bremenom vyrovna ucinku svalovej sily.

Ak spomenutu svalovu akciu viackrat opakujeme, hovorime

o napinaeom cviceni.

Ak bude pacient d'alej zvysovar.svalove napatie, prekona ucinok bremena, takze svalova sila vyvola pohyb, pri ktorom sa bude sval koncentricky skracovat, Ak pacient svojou silou prevysi

143

uclnok bremena 0 malo, bude sa pohyb odohravaf pomaly. Ak bude rozdiel verky, vznikne 'rychly pohyb, az vybusna akcia svalu.

Twkytosp61sob pohyboveho cvicenia IS auxotonickou akciou (akciou, pri ktorej sa napatie zvysuje timerne 'So skracovanfm svalu) pouzivame v praxi najcastejsie a mozeme pri nom opisaf dva slposoby podla toho, ci protisila posobl aj v akcnej ,aj v navratnej, spatnej casti pohybu, alebo ci zachytkou ueinok bremena v jednejz fa:z pohybu vyhicime.

AJk posobi bremeno aj v navratnej faze, budu sa bezprostredne po sebe striedaf koncentricka a excentricka akcia svalu, co sval velrni zatazi.

Na zaciatkucvicenia, majma pri oslabenych svaloch, je vyhodnejsie zacinaf len s excentriokymi akciami (narniesto koncentrickej akcie vykoname koncatinou pacienta pasivny pohyb sarni.

Akchcerne u pacienta dosiahnut, abysa mu co najskor upravila schopnosf vyvijaf-svalovu silu, pouzijeme cvieenia s koncentrickymi akciarni, alebo (najlepsie) napinacie, izometricke cvieenia.

,Napinacie cvicenia aranzuj erne tak, ze pacient bude vykonavaf izometricke ,aikcie az po maximalne napatie a po nom hned' napatie znizovaf az po najnizsiu pokojovu 'hodrnotu. AJk !pri takomto cviceni vsunieme na vrchol na urcity cas vydrf, buderne hovorif

o vyddovych evieeniach,

Pri nacviku koncentr iokych akcii buderne navratny pohyb robit pasiV'ne,z dosiahnutej vrcholovej ipolO'hy budeme koncatinu svojimi rukami davaf do vychodiskovej polohy. Vycvik vlastnych koncentrickych akcii 'sa v praxi pouziva zriedkavejsie.

Pohybove cvicenia nie je mozne zamieriaf s izotonickymi, Toto zamlerianie je nespravne, lebo dosiahnut, aby sa pri pohybe napatie svalu nemenilo (aby zostalo rovnake), mozno len za niekol'kych specialnych okolnosti.

Dosiahnut, aby bola akcia svalu pri pohybe izotonicka, cize, aby sa pri pohybe nemenilo napatie svalu, si vyzaduje specialne zariadenia, a teda nema prakticky vyznam, Pri prevaznej vacsine po'hybov [sa meni na jednej strane narok na svalovu silu podl'a vztahu polohy koncatinyrci trupu voci tiazi a na druhej strane sa menia podmienky pre vyuzitie svalovej sily na pohyb. Pre-

144

to Isa pri vacsine pohybov must vyvijanie potrebnej svalovej sily ustaviene prisposobovaf zmenam siloveho vplyvu prostredia.

Pri pohybovych cviceniach sa teda narok na svalovu silu ustavicne menf a s nfm sa meni aj napatie svalov, ktore musfrne ustavicne prisposobovat narokunapohyb.

Pri izometrickej akcii Isa napatie svalov spociatku zvysuje, potom pretrvava na urcitej urovni a zase klesa. Aj v tomto pripade je teda izotonioka akcia svalov mozna len v urcitej faze akcie svalu, pri ktorej sa ~nac napatie svalu meni.

Suhrnne mozno teda konstatovat, ze pri cviceni izometrickych akcii svalu sa ich napatie meni, preto 'hovorime 0 mapinacioh cviceniach.

AKTtVNE POHYBY PROTI ODPORU

BIOMECHANICKY ASPEKT ZATAZE

Sval ako kontraktilna sustava odpoveda na podrazdenie stahom, pri iktorom produkuje meohanieke napatie alebo mechanicku silu.

Vel'kosf napatia alebo silyzavist od morfologickych a strukturnych vlastnosti svalu, no najma je funkciou inervacneho usilia, ktore jedinec vyvija, Namiesto terminu sila by sme mali vlastne pouzivaf termin schopnosf jedinca produkovaf svaImi siIu. Pretoze vsak tento zvrat je vel'mi dlihy 'azlozity a slovne spojenie svalova sila je velrni zauzivane, budeme v uvedenom zmysle d'alej predsa len Irovortf 0 svalovej sile.

Pri hodnoteni svalovej sily a pri analyze jej mechanickych ucinkov je d6lezite vzdy sucasne uvazovaf aj 0 protisile, ktora p6sobi v opacnom zmysle nez sila svalu a m6ze byf rozllcne vel'ka,

Medzi svalovou silou a protisilou je zakonity vztah: svalmi mozeme vyvinuf len take vel'ke napatie (taku silu), ktore je bud' mensio nez protisila, alebo sa jej vyrovna, pripadne ju len 0 nieco prevysi, Proti malej protisile nie je mozne vyvinuf vefku svaIovu silu,

Subjektivne pocitujeme u,Cinky protisily ako odpor, s ktorym sa musime vyrovnavat, alebo ho prekonavat.

145

TYPY ODPOROV

TIAZOVY ODPOR

Medzi tiazove (gravitaene) odpory patri tiaz pohybovanej casti (napr. koneatiny) a tiaz bremena, ktore ma pohybovanu cast pasobi.

Tiaz pohybovanej casti (prirodzeny odpor) si za normalnych fyzlologiokych okolnostf ani neuvedomujeme. Markantne sa vsak prejavi pri parezach, ked pacient nevladze koncatinou pohnut, alebo ju zodvthnut.

Tia~ pohybovanej easti zavisl od jej hmotnosti. Cim hmotnejsia (tazsia) je pohybovana cast, tym vacsiu silu musime vyvimif svalmi, ak nou chceme vykonavaf .pohyb.

Tiazova sila posobi vzdy vertikalne, zvislyrn smerom a vzdy v tazisku pohybovanej casti. Tiazova sila vyvolava alebo z r y c h I u j e po h y b v smere jej pO;sobenia,cize gravitacny pohyb, Naopak, tiazova sila brzdi az z a is t a v u j e po h Y b vykonavany proti smeru posobenia tiazovej sily, cize pohyb antigravitaeny, Okrem tychto pohybov, ktore sa odohravaju vo vertikalne] rovine, je cely rad d'alsich, ktore mozeme rdbit v Iubovol'nych srkmych rovinach.

Pohyb vsikmej rovine mozeme aranzovaf ako pohyb po rozlicne sklonenej podlozke. Ked polozime koncatinu na sikmu podlozku, posobenie jej tiaze (Q) sa rozlozi: cast tiaze bude koncatinu hnaf do pohybu (Qef), cast sa vsak bude rusif tlakom 0 podlozku (obr. 47). Cimsiikmejsie podlozku postavime, tym vacsia cast tiaze bude koncatinu hnaf do pohybu.

+

a

b

e

Obr. 47. Za:vislost efektfvnej tiaze od sklonu podlozky

a) vefmi sklonena, b) menej skfonena, c) nortzontama - Qef moment efektivnej tiaze, Q = moment ttaze

146

Osobitym pripadom je vodorovne polozena podlozka, lebo. na nej sa cela tiaz rusi - cize nema nijaky pohybovy ucinok

(Qef = 0). .

Ucinok tiaze 'koll'eatiny polozenej na sikrnu podlozku vyvolava alebo podporuje (pomaha svalu vykonat) pohyb po podlozke nadoL Naopak, ucinok tiaze brzdi HZ zastavuje (cize kladie odpor) . pohyb :po podlozke nahor,

Na vodor:ovnej podlozke sa pohybovy ucinok tiaze koncatiny neprejavuje. Hmotnosf kOll'catiny sa prejavuje zotrvacnostou a trenim.

Zotrvacnosf je vlastnosf tuhych telies, ktora sa prejavuje tyrn, ze teleso rna tendenciu zaehovavat svoj pohybovy stay pokoja , alebo rovnomerneho priamoeiareho pohybu. Z toho vyplyva, ze silu zotrvacnosti telesa treba prekonat vtedy, ked ehceme:

l. uviesf teleso do pohybu;

2. zmenif rychlosf pohybu telesa (zrychlif pohyb, spomalif ho az zastavit);

3. zmenif smer pohybu telesa.

Zotrvacnosf je zavisla 0 d h mot no IS t i telesa. Toto si musime uvedornif vtedy, ked' pacientovi na koncatinu pripevnujeme zavazie a prikazujeme mu, aby 8 nfm cvicil svihove pohyby, Na prekonanie zotrvacnosti koneatiny 80 zavazim je potrebna pomerne vel'ka sila, a to talk na uvedenie Ikoncatiny do pohybu, ako aj - a to je casto tazsie - na zastavenie pohybu v urcitej polohe. Ak na zastavenie pohybu sila svalov nestaci, hrozi poskodenie vazov a klbov koneatiny:

Druhym cinitel'om, ktoryrn sa prejavuje hmotnosf koncatiny pri pohybe, je t r e n i e.

Vnutorne trenie (trenie klbovych plosok, sliach v 'sIachovych posvach, fasciach a pod.) jeza f'yziologickych okolnosti zanedbatel'ne male, za patologickych okolnosti vsak maze nadobudmif i vel'ke hodnoty,

Vonkajsie trenie - medzi povrchom tela a podlozkou - zavisi najma od vefkosti, hladkosti alebo klzavosti stycnyeh povrchov. Preto volime . na cvicenie ako podlozky hladke, mydlom, olejom alebo pudrom napustene rdosky.

Minimalne trenie dosiahneme, ked' koncatinu ulozfme na zayes, ktory upevnfme kovovym kruzkom na ha:eik. Tu sa stycne plochy redukuju skoro na body a su dokonale hladke, cize spl-

147

naju podmienky na znizenie trenia v najv8.csej miere. (0 technike a sposoboch zavesoveho cvicenia pozri na str. 59).

NASLEDKty OCINI{U TIAZE V JEDNOTLIVYCH POLOHACH

1. Ak drzime pohybovanu casf v horizontale (a = 0°), tiazovy ucinok koncatiny je najvacsi. Cela tiaz, ktara posobi na hmotu koncatiny, zenie koncatinu do pohybu, je ef'ektivna (Q = Qef).

Inac povedane, ked.' [e koncatina v horizontale, je a:koby najfazsia, znamena pre svalovu akciu najv8.csi narok,

2. Pohybovy ucinok tiaze koncatiny sa pri pohyboch v malom rozsahu okolo 'horizontaly meni nepatrne. Napriklad pri pohybe 15° nad horizontalu a pod uu sa moment efektivnej tiaze meni len 0 4-5% (obr. 48).

V praxi volime pohyby v malom rozsahu vokolo vodorovnej roviny vtedy, ked' je pacient schopny vyvinuf dostatoenu silu a ked' jeho svaly mozno uz vydatne zatazif.

Ak je sval atrof'icky, hypofuUikcny a aik nim pacient nevie vyvinuf dostatoenu silu, volime pri cviceni spociatku polohy okolo vertrkaly, neskor postupne sikme polohy.

3. Ked' je koncatina vo vertikalnej polohe, 811 dve moznosti: koncatina maze visiet, cize rna faziSko pad miestom upevnenia,

96% Q

0., : 0

96%0

Obr, 48. Ucinok Haze koncatiny okolo horizontaly

148

O/~

I 50%Q

'-------",1

a

b

Obr. 49. Ucinok tiaze koncattny pri pohyboch okolo vertikaly Qef = moment efektivnej ttaze, Q = moment tiaze

pod klbom, alebo maze byf podopreta (napr. pri vzpazeni) a mat fazisko nad prislusnym klbom.

V prvom pripade je Ikancat'ina v najstabilnejsej polohe, do ktorej sa po vychyleni sama vracia, v druhom pripade je v najlabilnejsej polo'he, do ktorej ju treba ustavicne pri drobnych vychylkach svalovymi akciaml vracat.

4. Pri pohyboeh z vertikalnej roviny do sikmej roviny sa 'ucinok tiaze koncatiny z nulovej hodnoty postupne zvacsuje a pri odchylke 30° Old vertikaly (= 60° od horizontaly) dosahuje uz hodnotu 50 % celkovej Haze (obr. 49a, b).

5. Suhrnne plati pre pohyby koncatiny vo vertikalnej rovine niekol'ko zakonitosti.

Ak sa pohybovamicasf pohybuje z horizontalnej roviny do vertikalnej, bude sa pohybovy ucindk jej tiaze zmensovaf az po nulovy (vo vertiikale). Pritom je jedno, ci sa bude 'koncatina pohybovaf z horizontaly smerom hore alebo dolu. Podobne ak sa pohybovana cast pohybujez vertikaly do hcrizontaly, bude sa

149

pohybovy ucinok jej tiaze v priebehu pohybu zvacsovaf az do 100 % 'tiaze (v horizontale),

Pohyb, pri ktorom sa pohybovy ucinok pohybovanej casti zvacsuje, nazyvame v z 0 stu p n y m (ascendentnym), pohyb pri ktorom sa pohybovy ucinok zmensuje, zase z 0 stu p n y m (descendentnym),

V obidvoch tychto prlpadoch sa pohybovy ucinok menl (rastie alebo klesa) podl'a sinusoidy.

Zmeny ucinku tiaze zavisia, ako sme videli, ad orientacie pohybu voei vertikale. Tuto orientaciu mozeme menif zmenou polohy tela. Vysvetlime si to na priklade.

Predstavme si, ze pacient zo zakladne] polohy predpazuje, Ak bride tento pohyb robif v stoji (obr, 50a), bude to pohyb vzastupny a tiazovy ucinok koncatiny -sa z nulovej hodnoty (pri pripazeni) zvysi na 100% (pri predpazeni), Ak vsak bude pacient predpazovaf v Iahu (obr. 50b), pojde 0 pohyb zostupny, lebo tia-

(J

a

b

\

Oef : 50'1. Q

c

-v Q., =0

Obr. 50. Zmena ucinku tiaze koncatiny pri rovnakom pohybe koncatiny voci telu

a) v stojt, b) v ranu, c) v stkrne] polo he - Qef = moment efektivnej tiaze, Q = moment ttaze, v = verttkala

150

zovy ucinok bude na zaciatku pohybu najvacsi a smerom do prodpazenia bude klesaf na nulu. V polohe na obr. 50a sa v priebehu toho isteho pohybu ucinok tiaze zmensuje na riulu a opat stupa v rozsahu 300 na polovicu tiaze koncatiny,

Naopak, ak zachovavame tu istu polohu koncatiny voel gravitacii mozeme zmenou polohy tela dosiahnut, ze ten :iJsty narok (u,ei~ok tiaze) bude pacient musief prekonavaf rozlienymi svalmi, alebo akciou tyoh istych svalov, ale raz vo vnutorne], inokedy v strednej alebo vo 'vonlkajsej casti ich pohyboveho rozsahu (obr, 51).

Vhodnou zmenou pohyboveho rozsahu a orientacie pohybu

voei gravitacii mozeme zatazenie svalu vefmi jemne stupnovat.

Predstavme si pacienta s oslsbenymi ohybacmi bedroveho klbu, ktore 8U podla svaloveho testu na dvojku. Nasou ulohou je dosiahnut, aby nimi pacient vyvinul postupne vacsiu silu. .

N ajprv zacneme 8 cvicenim, naprfklad v sede na zdravej polovieke. Postihnuta koncatina visi zo stola. Pacient sa usiluje robif kyvadlove pohyby, pri ktorych spoeiatku zdorazni extenziu, takze koncatina prejde sama do flexie, potom sa usiluje ak-

Obr. 51. Pri analogickejpolohe hornej koncatiny sa na jej udrzani zucastriuju rozlicne svaly alebo ich eastt

151

tivovaf flexory bedroveho klbu azvysit rozsah kyvov. Trvanie kyvov a zotrvacnosf mozeme zvysit tym, ze ria koncatinu zavesime zavazie (Z); (obr. 52). Ked' sa pacient nauei udrzaf koncatinu asi v naznacenej 20° flexii, mozeme prejsf na cvicenie na sHmnom stojane (obr. 53a), ktoreho sklon postupne znizujeme, a tym nutime pacienta irrtenzfvnejsie naplnaf tie iste svaly pri tom istom pohybe (obr. 53b).

Vefmi vyhodne sa da takymto cvieenfrn zvysif schopnosf pacienta vyvijaf silu abduktorrni bedroveho klbu,

Analogicky mozno stupriovaf aj cvicenia pre flexory a abduktory ramenrieho klbu,

TIA20VE POSOBENIE BREMENA

Jednym z najjednoduchslch sposobov, ako stupiiovafzataz, je pripevnif na .koncatinu zavazie, bremeno. Zavazie zvysuje hmot-

Obr. 52. Cvicenia zatazenej dolnej koncatiny okolo vertikaIy

152

a

b

Obr. 53. Stupriovariie cvlcenia sklarianim stojana a) pri miernom sklone, b) pri vaesom sklone

nosf pohybovanej castl, a teda aj JeJ zotrvacnosf a ovplyvriuje aj polohu tazi'ska zatazenej koneatmy - pri pohyboch zvacsuje odpor.

Z8.taz mozno rahsie prispusobovat vpotrebam pacienta vtedy, ked' zavazie nezavesirne priamo na pohybovanu cast, ale na lanka, ktore k pohybovanej easti vedieme cez kladku (vla:stne po jej obvode). Hovorime 0 ikladkovom cvieeni.

KLADKOVE CVICENIE

F'ixacna kladka nemeni ucinok zavazia, meni len smer [eho posobenia, Ucinok zavazia bude zavisief od troch podmienok: od hmotnosti zavazia, ad ramena posobenia zavazia a od uhla vyuzitia tiaze zavazia, 0 hmotnosti sa netreba osobitne zmieriovaf ;

o j ej urcovani sme uz hovorili.

Rameno posobenia zavazia je vzdialenosf medzi klbom a medzi miestom, v ktorom je upevnene lanko zavazia (Z; obr. 54).

153

z~

Obr. 54. Zavislosf ucinku tiaze zavasla

Zef = vektor efektivneho p6sobenia tiaze na koneatinu, Z tiaz zavazta,

z = vzdialenost miesta p6- sobenia zavazta od kfbu, Zl = miesto posobenia zavazta, K = klb, gama = utilizacny uhol

Ramena uhla gama, ad ktoreho zavisi vyuzitie tiaze zavazia, su [ednak Ianko so zavazfm a [ednak ko1mica ria dlhu os pohybovanej casti (k). eim je uhoI vyuzitia (utilizacny uhol r) vacsi, tym mensia cast tiaze zavazia zenie koneatinu do pohybu, cize je pohybovo ilCimlli (efektivna). Alk ide lanka na koncatinu kolmo, posobi na nu plna tiaz zavazia.

Pri pohybe koneatiny sa ucinok tiaze zavazia, ktore na iiu posobi, meni podl'a toho, kde je umiestena kladka (alebo fixny bod), takto:

1. ueinok zavazia maze v priebehu pohybu z maxima klesaf (obr. 55a),

2. stupaf na maximum (obr. 55b),

3. strieskovite sa menif (obr. 55c), cize v prvej casti pohybu stupaf k vrcholu a pri d'alsom pohybe zase klesat.

Obrazky znazornujii vsett.ky tri situacie: N a prikladoch vidno, ze priebeh zmien posobiacej sily zavlsf od umiestenia kladiky (namiesto kladky by sme mchli rovnako umiestif do tej istej polohy hak, na ktory zachytime strunu).

Na prvom obrazku ucinok zavazia v priebehu pohybu podla sfnusoidy klesa, Ide 0 usporiadanie s klesajucim llcinkom zavazia (odporu).

Na druhom obrazku v priebehu pohybu ucino~ zavazia a s nim aj na-

154

a

30G 15° o·

b

Z
6 "
-,
, ,
\
, \
..

..
'\ 100% 8

Obr. 55, Priebeh zmeny llcinku tiaze zavazta pri rozlicne umiestenej kladke

a) uclnok zavaZia klesa, b, c) uclnok zavazia sa men! zobrazenym sposobom - Z = tiaz zavaZia

155

e

15 O· 15

rok na svalove napatie rastie, Hovorime, ze je to usportadanie s rastucim uetnkom zavazia (odporu).

Na poslednom obrazku je znazornena tretia mozna srtuacia. Napatie potrebne na prekonanie uCinku zavazia je spociatku mensie, v priebehu pohybu stupa k maximu, v dalsom rozsahu pohybu vsak zasa klesa na pociatocnu hodnotu.

Preto pri usporaduvani cvicenia dodrziavame tento postup:

1. zvolime si rozsah, V ktorom rna pacient vykonavaf cvicny pohyb,

2. zvolime si vefkosf zavazia,

3. urcime, aky typ priebehu ucinku zataze pri pohybe potrebujeme; podla toho ureime vy's'ku ulozenia kladky alebo haka a umiestenie podlozky pod zavazie, ktorou pred zaciatkom pohybu vyrad'ujeme jeho ucinok.

Volime radsej mensi rozsah pohybu a pri prvych pohyboch zistujeme, ci rna pacient dostatoene fixovami nepohyblivu cast

156

koncatiny, ci nema veImi vel'ke zavazie, Cl nie je nuteny vykonavaf -aj substitucne a kompenzacne pohyby na prekonanie [eho ucinku.

Cvicenia proti odporu kladenemu zavazim cez kladku mozeme aranzovaf pre vsetky svalove skupiny, no riajma pre svaly, ktore ovladaju vel'ke klby. Kladkove evicenia maju niekofko vyhod, Z najvyznamnejsich spomenieme tieto:

1. moznosf a b j e k t i viz a C i e, ktora umoznuje urcif maximalnu aj cvionu zafaz, cvicnu zafaz postupne menif a v ramci kontrolnych vysetreni zistit,ci sa sohopnost pacienta vyvijaf cvicenymi svalmi silu zlepsuje, alebo sa nemeni ;

2. pacient si maze sam men i t c vic n e pod m i e n k y, podl'a Illasho navodu si maze sam stupriovaf cvicnu zataz a maze si sam zistovat, alko postupuje uprava [eho stavu, konkretne sila jeho svalov, Ked' sam zisti, ze usilie, ktore pri cviceni vynalozil, malo pozitivny vysledok, je to pre neho najvacsim povzbudenim do d'alsieho cvicenia;

3. kladka umozriuje v y u zit g ra v ita c nus i 1 u v r ub 0 v 0 In 0 m s mer e, ktory potrebujeme. 'I'ym sa pouzitel'nosf tychto cviceni podstatne rozsiruje;

4. kladkove evicenia umoznuju, aby sa jeden rehabilitaeny pracovnik venoval v i ace r y m pac i e n t '0 m.

Kladkove cvicenia si vyzaduju najma priestor, leba ostatne potrebne zarladenie je jednoduche, Iahko dostupne a lacne. Investicia dO' tohto priestoru je vsak dobra. V ustavoch, kde maju specialne miestnosti :Clcladrkovne), maze 'sa jedna pracovnicka venavat skupine 10 az 15 pacientov,

VZ'l'AH TIAZOVEHO ODPORU K UTILIZACII SVALOVEJ SILY

Sila, ktoru svalmi vyvinieme, sa pri pohybe .vyuziva scasti na prekonanie vonkajsieho siloveho vplyvu (efektfvna cast, ktora vyvolava pohyb) a scasti na tlak alebo tahvoe; klbu.

Vel'kosf efektivnej casti 'za~1si ad uhla, ktory zviera sval (jeho funkcna os} s pohybovanou ,castou. Ak prebieha sval na pohybovanu cast kolmo, vyuzlva sa (utilizuje) cela jeho sila len na pohyb, Ak ide ria pohybovanu calsf :siJkmo, bude sa na pohyb vyuzivaf mensia cast vyvijanej sily.

157

Aj vyuzitie svalovej sily (utilizacia) na pohyb sa meni podfa sinusoidy,

Verikost efektivnejcasti svalovej sily bude zavisla od tzv. uti. Iizacneho uhlajji), t. j. od uhla medzi kolmicou na dlhu os pOhybovanej casti a funkcnou osou svalu (obr. 56).

P r i k 1 ad: Pri 90° flexii v lakti ide m. biceps brachii na predlaktie kolmo, to znamena, ze eel a sila, ktoru sval vyvinie, sa vyuzije na pohyb. Ak budeme koncatinu z flekcnej polohy pustat do extenzie (obr. 57), p6jde m. biceps v priebehu pohybu na predlaktie vzdy viae a viae sikmo. To znamena, ze sa efektivna cast sily, ktoru vyvinie, bude v priebehu pohybu stale zmensovat. Hovorime 0 pohybe s klesaducou utlfizaeiou,

Analogicky, ak pacient bude predlaJktie z extencnej polohy dvihaf do 900 flexie, bude sa cast sily, Mora sa vyuzije na pohyb, zvacsovat, Hovorime 0 pohybe s rastucou utflizaeiou,

Prekticky toznamena, ze pri mensej utilizacii svalovej sily musi pacient na prekonanie toho isteho odporu vyvinuf svalom vacsiu silu,

Sftac'hy vacsiny svalov menia pri pohybe svoj priebeh voci osi

"'p :. Ii .cos n

el I"

ObI'. 56. Zlivislost vyuzttla svalovej stly od Obr. 57. Zmena utilizacle

utiltzacneho uhla v priebehu exeentriekej

Pef = efektfvna svalova sila, P = svaiova sna, akcie svalu

beta = utilizacny uhol

158

pohybovanej casti tak, ze sa vyuzitie ich sily na pohyb v priebehu pohybu nemeni. Spravidla idu tarketo sIachy k svojmu uponu paza neja1ky Iixny utvar (na.pr. poza clenok, cez patelu atd'.), ktory rna efekt fixacnej kladky; meni smer, ale nemeni vel'kosf posobiacej sily. T:aIkymito svalmi su naprfklad stvorhlavy sval stehna, retromaleolarne svaly a ine (obr. 58).

Pri pohybe konoatiny (vo vertikalnom smere a v s:iJkmych smeroch) sa meni aj efektivna cast Haze aj vyuzitie sily, ktoru cvicenec pri pohybe vyvija. Zmeny obidvoch tychto velie in mozu ist suhlasne alebo protismerne. Obidva prtpady uvadzaju obr. 59 a 60.

Ak robime flexiu :v lakti z vertikaly do horizontaly, rastie efektlvna tiaz zOna 100 % Q. Sucasne rastie aj utilizacia flexorov a tiaz dosahuje v 90° flexii lakta 100 %. Pri takomto pohybe sa teda meni (rastie) aj ueinok Haze, aj utilizacia svalovejsily, preto hovorime 0 pohylbe so suhlasnyrn priebehom (pohyboveho) ucinku tiaze a utilizacie (obr, ,59).

Na d'alsich dvoch obrazkoch ukazeme ich protichodny priebeh, Pri flexii v lakti v Iahu na chrbte je na zaciamku pohybu tiaz pohybovanej ca:stti najueinnejsia. Prt pohybe do flexie ucinok Haze klesa na nulu (obr. 60).

Obr. 58. Kladkovy efekt priebehu sIachy m. quadriceps

159

p

p

"I Q " p

90'

160

90'

90"

Obr. 59. Zavislosf ucinku tiaze a svalovej sHy pri Ich suhlasnorn posobeni

Q = moment tiaze, P = svalova siJa

Obr. 60. Zavislosf ucinku tiaze a svalovej si ly pri ich protichodnom p6sobeni

Q = moment tiaze, P = svaIova sila

Naopak, vyuzitie sily flexorov latkta je na zacialtku pohybu najmensie, lebo flexory idu na predlaktie velmi sikmo (ich utiIizaeny uhol je vefky), a tak sa skoro cela sila, ktoru cvicenec flexormi vyvin:ie, spotrebuje na tlak do klbu. V priebehu pohybu utilizacny uhol klesa, preto sa vyuzitie evalovej sily na pohyb rychlo zvacsuje a pri 90° flexii v lakti dosahuje 100 %, to znamena, ze sa cela vyvinuta sila vyuziva na pohyb.

V priebehu takehoto pohybu pohybovy liCindk tiaze koncatiny klesa, utilizacia stupa, cize obidva deje prebiehaju protiehodne.

Pri oslabenej funkcii svalov j e vyhodnejsie take· usporiadanie cviceni, pri ktorych sa utilizacia svalovej sily meni suhlasne s pohybovym u1!inikom tiaze.

Mechanicke zariadenia, na ktorych mozno naprogramovaf Iubovol'ny sinusovy priebeh sily, ktora rna klasf odpor, su zariadenia na produkciu Izokinetiekeho odporu. Izolkinetioky odpor [e taky, ktory sa meni prave talk ako utilizacia svalovej sily, a to talk svojim prleoehom, ako aj velkostou v kazde] faze pohybu.

ELASTICKY ODPOR

Na deformaciu alebo zmenu dlZky pruznyoh telies treba urcitu silu, ktora v Inich vyvolava prume napatie, Ked deformujuca sila prestane posobit, premieria sa pruzne napatie na pruzmi silu, ktora obnovi tvar telesa alebo jeho dIZku. (Stlacenu loptu zaguIati, natiahnutu strunu stiahne.)

Urcity stupen deformacie (zmenu dl~y) mozno u rozlicnych telies dosiahnuf rozlicnou silou podl'a ich elasticity alebo modulu pruznosti.

Pri dolkonale pruzny'C'h telesaeh je vztah medzi vefkostou deIormujucej sily a medzi stupriom vyvolanej deformacie linearny, to znamena, ze rovnakemu prirastku silyzodpoveda rovnako vel'ky prirastok deformacie alebo zmeny dlzky.

V praxi teda rozlisujeme tvrde pruziny (na ich deformaciu je potrebna velka sila) a makke prufiny (na ich deformaciu staet mala sila).

Elastieku silu mozeme vyuzivaf ako odpor presne stanovenych v lastnosti.

Na obsiahnutie celej cskalyodporov pobrebujems [ednak nie-

161

Obr. 61. Obmedzenie rozsahu dosiahneme zarazkou

Z = zarali:ka

kofko rozlicne tvrdych pruznyoh telies (napz.strun), [ednak moznost pruzne telesa kombinovat.

Pri kombinacii mozeme davaf dve alebo viae strun vedra seba, a takto ich elasticitu zmensovat, alebo zapajat dye struny za sebou, a tyro ich elasticiItuz;v:Y1sit.

Struny, pripadne ich ,komibioolCie, vyberarne v praxi skusmo. Ak pouzijeme pruzny odpor pri miestne zameranych eviceniach, volime ~a:dsej maly rozsah pohybu, aby sa hodnoty odporu a jeho lucinky menilieo najmenej.

Obmedzenie rozsahu dosiahnemezlichytkou znazornenou schematieky na obr, 61.

N a tomto obrazku musi pacient pri ohybani lakfa tahaf za lanko a natahovaf strunu. Ked potom (pr! navratnom pohybe) strunu pusfa, narazi 'v ureitej pol:ohe zachytka (Z) na drziak ldad!ky, a tym ucinoik struny na predlaktie vyradi.

Podla toho, kde umiestime zaehytku, ako aj podl'a toho, ako napneme strunu navijskom (s rapkaeom - NR), zacne pruzny odpor p6sOlbit a jeho posobenie ea /kIonci na rozlicnej urovni.

POUZITIE PRUZNYCH TELlES PRI CVICENI

Pruzne nacinie mozeme pri cviceni pouzfvaf viaceryrni sposabmi:

1. najcastejsie ho pouzfvame aIko protisilu (ako odpor), a to s uci'lllkom v jednom mieste koneatiny a [ednym smerom,

2. pruzne naeinie m6zeme pouzivaf aj pre jeho obvodovy ucinok,kiory maze byf dvojaky,

162

Koncentrieky ucinok maju naprfklad gumove objimky, manzety, pasy, popruhy atd. Ked' ich natiahneme, stahuju cast tela, ktoru obopinaju.

Excentrieky ucinok maju, naopak, gumove lopty, kruz!ky, loptioky, valceky a pod. Ked ieh stIacame vlastnou silou, pruzne predmety posobia proti nej, t. j. excentricky.

Pri vertikalne posobiace] pruzne] sile [e dolezite uVazit, ci sila posobi v smere tiaze a ucinoik tiaze zJva1csuje, alebo ci posobi proti gravitacii a koncatinu nadtahcuje. Situaciu znazorriuju na:sledujuce dva obr.amy.

Na o'brai2Jku 62a je horruikoncatina pruznezavesena, jej tiaz napina strunu a predlzuje (deformuje) ju. Ked' pacient aktivuje deltovy sval a usilujesa upazit, pruzny tah mu pritom "pom6- ze", lebo posobi tym Istym smerom.

a

b

Obr, 62. Typy zatazenia hornej koncatiny pri akcii .deltoveho svalu a) pruzny vorny zaves, b) zarazenle gutou na pruzine

163

Na obrazku 62b rna pacient vo vychodiskovej situacii hormi koncatinu na stole. Deltovy sval a ostatne svaly pletenca hornej

koncatiny su relaxovane. .

Pacient chce zdvihmif guru. Napfna deltovy sval, prieom mu struna pomaha guru2'ldvihat. Spociatku pomaha viae, postupne vsak, ako sa pri dvfhanf gule skracuje, pomaha menej. Pacient must v priebehu pohybu vzvysovat silu v nom istom smere, v akom sa zmensujs pomoc struny.

PRISPOSOBIVY ODPOR (MANUALNE VYVfJANA PROTISILA)

Idealne by bolo, keby sme mohlizi'st'O'vat,alko sa v priebehu pohybu men i a pod m i en k y na vyvijanie ,a na ucilnotk svalovej sfly a podl'a toho upravovali verikosf protisily (odporu),

'I'akutofiinnosf je schopny vykonavaf iba clovek. Len skuseny rehabilitacny pracovnik, oboznameny s fyzio16giou a kineziologiou pohybu, je schOlpny vnimaf a hodnotit, akou silou pacient na jeho koncatinu momentalne tlaci, a podl'a tohto tlaku prisposobovaf protisilu, ktorou sam na koncatinu pacienta posobi,

M 'a n u a l m e v y v f jan yo d po r je najdokonalejsia forma odporu. Manualny odpor rna vsak aj rievyhody. Vyzaduje totiz, aby nan rehabilitacny pracovnfk vynakladal veliku fyzic'kU pracu a aby plne sustredoval pozornosf len na jedineho pacienta, co je neekonomioke. Prete pokladarne manualnyodpor za spiCko'Vy Iiecebnotelovychovny ukon a indikujeme ho naozaj len u tych pacientov, ktori potrebuju vyslovene individualny a jemneodstupriovany pristup.

Vel'mi dolezitou d'alsou indjkaciou pre manualny (bimanualny) odpor j e n a c v i k a v y c v i k s u h y b 0 v, priktorych treba klast sucasne odpor na viacerych miestach a na tychto miestach rozlicne menif vel'kosf aj smer jeho p6sobenia.

Takyto zlozity a jemne davkovany odpor na viaceryeh miestach koncatiny musf vedief pouzit rehabilitacny pracovnik, pri tzv. neuromuslkuIarnej proprioceptivnej facilitacii podla Kabata.

ODPOR VODY

Odpor vody sa podrobne uvadza v stati Cvicenie vo vodnom prostredi na str. 178.

164

ODPOR VLASTNYMI SVALMI

Ak paeient v rovnake] miere aktivuje s hybacmi .aj ich funkcne antagonisty, vznika pri obidvoch svalovych skupinach izometrieka akcia: obidve s'Va1O'Ve skupiny si vzajomne kladu odpor.

Taketo (autorezistovane) cvicenia pouzivame v praxi zriedkayo.

Vymamnejlsie su - a v praxi ich castejsie pouzivame - odpory (protisily), ktore vyvija pacient svojimi svalmi, no nie antaganistami aktivovanych hybacov, Pacient maze naprfklad tlacif jednu dlari proti druhej, usilovaf sa roztiahnut zahaknute prsty ruky, alebo tlacif pastou na past.

Pri cviceni pacient zvysuje tlalk aj protitlak postupne, takze dosahuje veIkua:ktivitu svalov bez toho, ze by nastal pohyb. Hovorime 0 ipsirezistovanom odpore (pacient kladie odpor sam sebe).

V sucasnosti existuje niekofko sustav takychto ipsirezistovanych izometrickych cviceni, vytvorenyeh pre ,ipotrebyzakladnej telesnej vychO'vy,alebo ako pokyny na cvicenie doma.

Ipsirezistovane cvicenia mozeme aranzovaf viaceryrni sposobmi. Okrem priarneho tlaku alebo tahu koncatinami proti se'be mozeme silu a protisilu prenasaf cez lanko (stuhu, sat66ku, popruh, atd'.), alebo lankom cez kladku, tycou a inymi druhmi nacinia,

:Da'lslm typom protisily je napatie organov v telovych dutinach, napriklad v brusnej dutine. Alkcia brusnych svalov stlaei vnutornosti, zmensi v spolupraci IS branicou olbjem alebo priestor v brusnej dutine. Aj tu marne dvojicu sil. Na [ednej strane pruznost a rozpinavosf (plynneho) obsahu criev, na druhe] strane koncentricky zo vsetkych stran posobiace svalstvo brusnej steny, hradze a branice, ktore stM.ca vnutornosti, a tyro zvysuje vmrtrobrusny tlak, Mory vyuzivame pri vyprazdriovani stolice, mocu, pri porode plodu. Podobne posobia zvierace (sf'inktery).

ZASADY PRE VOr.BU TYPU ODPORU A SPOSOBU JEHO APLIKACIE

Vzdy, ked' aplikujeme odpor (protisilu), musime uvazii;

1. Ikde, na ktore miesto tela nim marne posobit,

2. akyrn smerom marne v tomto mieste posobrt,

165

3. v ktorej polohe alebo casti celkoveho rozsahu pohybu marne odpor aplikovat,

4.akY veriky odpor marne volit,

5. aky carsavy priebeh rna maf posobenie odporu.

VOEBA MIESTA POSOBENIA ODPORU

Vol'ba miesta, na ktorom posobime odporom proti pohybu, zavisi ad toho, aiky ucinok chceme ureitou silou dosiahnut,

Cfm je miesto posobenia odporu d'alej ad klbu (ad stredu pohybu), tym je rameno paky, na ktorom protisila posobi dlhsie, a jej moment, a teda aj jej ucinok je vacsi.

Spravidla vsak neaplikujeme odpor cez dva klby, Naprfklad pri cviceni flexorov bedroveho klbu nekladieme odpor na predkolenie, podobne pri cviceni svalov ramenneho klbu v Iahu na bruchu nebudeme klasf pacientovi pri zatazovani odrpor na ipredlaktie, ale na rameno.

Protisilou nesmieme posobitnni na take miesto koncatiny, kde pokozka nalieha priamo na periost kosti. Volime radsej take miesta, kde su kosti obalene silnejsou vrstvou svaloviny.

Zavaiie pripeviiujeme na koncatinu pomocou valchovanych a mak:iko podlozenych manziet. Dobre skonstruovana manzeta sa tvarovo prisposob! povrehu koneatiny a prifne k nej velkou plochou, na ktoru sa tiaz zavazia rozlozi, takze tlak (casf celkovej siIy pripadajucej na jednotku plochy [1 cm''[) je maly. Takto sa daju na koncatinu prenasaf aj vefke silove u'cinky a pritom nenastane poskodenie koncatiny tlakom,

VOEBA SMERU POSOBENIA ODPORU

Ravnako dolezite ako spravne zvolif miesto posobenia je aj Ulreif smer, v ktorom budeme protisilou (odrporom) posobi€. Hovorime 0 smerovom ucinku odporu a myslime tyrn na fakt, ze pacient pri aplikacii odporu napina tie svaly (svalove skupiny), ktorymi moze proti nemu optimalne posobit.

Ak chceme naprtkilad dosiahnut, aby pacient co najsilnejsie aktivoval flexory bedroveho klbu, musfme klasf odpar presne na hornu plochu jeho stehna, a to priamo vo zvislom smere (v smere sfpky a). Len co by sme kladli odpor v sikmom smere a stehno

166

nielen stlaeali dolu, ale ho aj odtlacali nabok, zaktivizujeme popri flexorach bedroveho klbu aj jeho adduktory (tlak vsmere b). Analogiclky, tlak v smere extenzie, ale aj do addukcie vyvola aktivaciu flexorov a abduktorov,

Podla Kabatovej teehniky treba ,pri cvieeniach v diagonale klasf odpory bezprostredne po sebe v rozlicnych smeroch tak, aby sa aktivovala v urcitom smere sueasne napriklad flekcna, addukcna a Intrarotacna zlozka pohyibu.

Aby sme mohli v spravnom smere kl~sf odpor, na to niekedy treba upravif aj polohu koneatiny. Naprfklad, aik chceme rklasf

Obr. 63. Zavislost aktivacie abduktorov stehnoveho klbu od polohy dolnej koncatiny

a} situacta v extenzii, b) sttuacia v zakladnej polohe, c) sttuaeia vo flexii

c

167

odpor postupne pre jednotlive abduktory bedroveho klbu (prednu, stredmi a zadnu cast; dbr. 63), musime na dolnu koncatinu Ip6sobit protisilou, raz ked' je v extenzii '(ipre prednu cast abduktorov;obr. 63), potom ked' je v zaMadnej polohe (pre stredrni cast; obr. 63b) a napokon ked' je vo flexii ~pre ich zadmi cast; obr. 63c). Vo vsetky:ch spomenutych polohach stlacame koneatinu do addukcie.

Podobne starostlivo musime napriklad vybraf vhodnu polohu hiavy, a:k chceme protisilou pomoet pacientovi selektivne aktivovaf raz 'kyvac hlavy (m, sternoeleidomastoideus), inoikedy sikme svaly (mm . scaleni) alebo predne krone svaly.

VOEBA VHODNEJ POLOHY NA P()SOBENIE ODPORU

Ked chceme odporom dosiahnuf potrebny licinoik, musime ho aplikovaf V'O vhodriom rozsahu alebo vo vhadnej polohe celkoveho rozsahu,

PIny fyziologicky rozsah pohybu je totii ohraniceny vonkajsou a vnutornou hranicnou polohou klbua rozdeleny na polovice strednou polohou.

Rozdel'ujeme ho na tri rovnake casti: vonkajsi, stredny a vnutorny rozsah.

Vo vonkajsom rozsahu je ohybae najviac natiahnuty, a teda najpohotovejsi na kontrakciu.

V strednom .rozsahu su svaly schopne najlepsie vyuzit (utilizovat) vyvinutu :silu na pohyb,

Vo vnutornom rozsahu je najnizsia utilizacia a najnizsia pripravenosf na akciu,

Niektore svaly pracuju prevazne vo vnutornom rozsahu (napr. m. pectoralis major, m. latissimus dorsi, mm. adductores omae atd.), kyrn ine zasa vo svojom vonkajsom rozsahu (naprfklad m. deltoideus, horna cast m. trapesius a pod.).

Z -fychto falktov mozno odvodif pravidia, podla ktorych si vhodny rozsah mozeme vybrat.

Vonkajsf rozsah volime vtedy, ked rna pacient vel'mi oslabene svaly, t. j. ked' ich potrebuje mat na vysokej aktivacne] urovni, aby ich mohol pouzit.

Stredny rozsah je vyhodny pri priemerne oslabenyoh svaloch,

168

ked' ide 0 to, abysa z malej sily, ktoru je pacient schopny vyvimrt, vyuzila co najvacsia cast na pohyb,

Vnutorny rozsah vyuzfvame na doevicovanie, cize vtedy, ked je uz vykonnosf pacienta dobra a my chceme este ,zvysit [eho schopnosf vyvij at silu.

Zvacsovanim rozsahu mozeme evicnu zataz aj vhodne stup-

novat.

VEEKOS1' ODPORU VO()I MAXIMALNEJ SV ALOVEJ SILE

Podfa aktualne maximalnej svalovej sily (najvacse] svalove] silly, aku vie pacient danou skupinou svalov prave vyvimif) rozoznavarne niekol'ko druhov odporov: maxirnalny, submaximalny a supramaximalny (obr. 64).

Maximalny odpor je najvacsia protisila, ktoru je pacient este schopny prekonaf, Predstavuje urcitu hranicnu urovensvalove] funkcie, voci !ktorej urCujeme ostatne nizsie tzv. submaximalne odpory. Rozlicne skoly odporucaju pri cviceni pouzivaf bud' maximalny odpor, alebo jeho casH (30-50-75 % jeho hodnoty),

Zo submaximalnych odporov [e vyznamny prlrodzeny odpor cize tiaz pohybovanej casti, ktory pri svalovom testovani pred-

maxi- mini- prlro- izovc- suprnmoximctny odpor

malny rnatny dzeny ientny aktfvny posivny

Obr. 64. Rozdelenie odporov podfa maximalnej svalovej sily

mcximclno

svclovc - - - - -- - - ---------' ............... -,,.

silo

169

stavuje dolezite rozhranie (medzi druhym a tretim stupiiom svalovej sily),

Medzi submaximalne odpory patrfa] minimiilny odpor, ktory predJsta:vuje zotrvaenost zavesenej koneatiny.

Izovalentny odpor je protisila, ktora sa svojou vetkostou rovna aktualne] maximalnej svalovej sile (izovalentny znamena rovnako ucinny, rovnako silny), Alk sa pacient usiluje udraaf polohu koncatiny proti izovalentnej protisile, musf vyvimif maximalnu silu a vytvorit dynamicky rovnovazny stay. Hovorime 0 izovalentnej izometrickej situaeii (resp. akcii svalu).

Ak je protisila vac.sia nez maximalna sila, lotoru pacient danou svalovou silou vyvinie, ide ° supramaximiilny odpor, ktory moze byf pasivny alebo sktrvny.

Pasivny odpor kladie kazda pevna plocha, eize taka plocha, ktoru pacient nerooze vlastnou SHOll ani deformovaf, ami zmenif jej polohu. Tlak, ktorym pacient na pevnu ploohu posobi, sposobuje podla zakona akcie a reakcie rovnako vefky protitlak posobiaci vopacnom smere. Ked pacient prestava na pevnu ploohu tlacit, znizuje sa aj velkost odporu az na nulovu hodnotu.

P e v n u p l och u nazyvame pas i v no u preto, lebo sarna nevyvoldva pohyb alebo protipohyb.

Pevne ploehy pouzfvame pri izometrickom napinacom cviceni, prieom vyvijanu silu mozems meraf tenzometrom v}ozenym medzi pohybovanu CalSt a pevnu plochu,

V y h.o d ° u pasivneho supramaximalneho odporu je, ze umoznuje robif napinacie cvicenia na riajrozllcnejsej urovni, ktoru si voli sam pacient .

. 0 aktivnom supramaximiilnom odpore hovorime vtedy, ak protisila vynucuje po'hyb koneatiny. Napriklad ak sa pacient usiIuje uddaf predlaktie 'IT urcitej flekcnej polohe proti zavaziu, ktore je na koneatinu upevnene Iankom cez kladku a ktore postupne zvacsujeme, vznikne najprv situacia izovalentnej akcie a po d'alsom .zva,cseni zavazia situacia, v ktorej sa stane tiazova sila zavazia supramaximalnou, prekona maximalnu silu svalov a vyvola pohyb v smere svojho posobenia, V dosledku posobenia supramaximalne] protisily vznika vyrnrtena excentricka akcia svalov,

Celkovy prehIad jednotlivyeh druhov znazornuje obr, 64.

170

URtENIE ODPORU PODr.A tASOVEHO PRIEBEHU JEHO POSOBENIA

Z hl'adiska priebehu zmien veIikosti odporu v case rozoznavame staly a menlivy odpor,

Staly odpor rna pocas celeho pohybu rovnako veTkY ucinok.

Pri zmene rychlosti sa vsak ticinok OdpOTU meni, Takyto odpor kladu rozliene typy brzd (pas ova, bubnova, kotueova, ale aj elektromagneticka atd.), Na tomto principe su zalozene zariadenia, zahrnute v standardnom vybaveni fyziatricko-rehabilitacnych oddeleni, napriklad: koleso Ina cvieenie ramermeho klbu, rukovat na evieenie pronacie a supinacie, bicyklove ergometre s pohan om na nohy a rUlky a pod.

Nevyhodou takychto odporov je, ze ich mozno len priblizne odstupnovaf a len velmi priblizne ureovaf vefkosf protisily, ktorou posobia,

Vefkosf ucinku menlivyeh odporov na pohybovanu casf sa v priebehu pohybu meni, a to - podla vlastnosti usporiadania a podl'a zdroja odporovej sily - rozlicnym Sip os ob om.

Najcastejsie typy 811 elastieky a tiazovy odpor a potom rozliene typy pristrojovo a elektroniciky vyrabanyoh odporov na speciiilne poufitie, Elastiaky odpor a Uazovy odpor maju jednu spoloenu nevyhodu: posobia nielen pri aik6nom (svalmi vyvolanom) pohybe, ale aj pri navratnorn pohybe, pri ktorom pacient musi akcnymi svalmi spatny pohyb brzdif (ohybace pracuju excentricky}, a to v celom rozsahu pohybu.

Vezmime si ako prfklad situaciu na {Ybr. 65. Pacient vycvicuje schopnosf upazovat proti odporu zavazia, upevneneho priamo na predlaktie (horny zaves umoznuje relaxovaf koncatinu), Zavazie bude posobif aj pri upazovani (aikcny pohyb) aj pri pripazovani (navratny pohyb). Z hl'adiska akcie hybacov bude treba, aby nimi pacient pri akcnom pohybe prekonal tiaz koneatiny a zavazia a dosiahol koncentricku akciu odtahovacov. Pri navratnom pohybe musi v.sak tymi istyrni svalmi brzdif spatny pohyb, cize zasa posobif proti tiazi horne] koncatiny a zavazia s tym rozdielorn, ze teraz budu abduktory pracovaf excentricky. Po koncentrickej akcii nasleduje bez oddychu excentricka, co je pre vacsmi oslabene svaly nevyhodne, lebo ich taketo zatazovanle unavuje, pretazuje.

171

WlllllIt



Obr.65. Cvicenie proti odporu a zavaziu

a = akcny ponyb, n = navratny ponyb, ar = areeaeta zavesom

at

Pri cviceni rna po akcii nasledovaf prestavka, a to tym dlhsia, elm je akcia namahavejsia a .cfm viae blokuje krvmy obeh. Preto treba niekedy cvicenia aranzovaf tak, aby pacient mohol svalstvo relaxovaf aj vo vychodiskovej aj vo vyslednej polohe, pripadne navratny pohyb robit volne, bez zatazenia,

PRAKTICKA APLIKACIA ODPOROV PRI CVICENI

Moznosti pouzif rozlicne tytpy odporov .pri stupriovanom cvicenf je vefmi vel'a. Vyznam roalienycbpomocok a zariadeni na ddadenie odporu je v tom, ze ufaheia namahu rehabilitacnemu pracovnikovi a usetria jeho 'crus. Okrem toho dovofuju presnejsle objektivizovaf a davkovaf velkosf protisily. Zakladne potreby pre odporove evicenia (napr, horny, dolny fixny bod, zavazia, I a nlka , pasy a pod.) musia rehabilitacni pracovnici improvizovaf podl'a toho, alko to cvicna miestnosf a ostatne zariadenia v nej dovol'uju.

Na ilustraciu roz!tcnyc'h moznostt uvedieme vybrane najeastejsie pousivane sposoby, podta ktorych lsi d'alsie sposoby reha-

bilitacny pracovnfk najde uz sam, .

Odpor pruzinou mozno napr. vhodne pouzif pri vycviku sily adduktorov ramermeho klbu, Pacient ,evilci mierne rozkroceny,

172

aby bol stabilnejsi. Pruzina je zavesena na hornom fixnom bode, jej U!cinok na hormi koncatinu bude zavisiet od jej dlZky, tvrdosti, ale aj od ,jej priebehu voci osi pohybovanej casti, Priebeh pruziny mozno nastavif bud tym, ze premiestime voci pacientovi horny fixny bod (obr. 66a), alebo premiestime pacienta voci fixnemu bodu (obr. 66b). Ked pruzina prebieha na pohybovami cast kolrno, k1a;diena cirmosf svalu najvacsie naroky. Cim sikmejsie prebieha, tym su pri tom istom natiahnuti naroky mensie, Pri cvteent vdoraznime spravne drzanie tela, dbame, aby pacienti nerobili substituene alebo kompenzaene lPohyby, aby neuklariali trup.

Pri vycvfku sily adduiktorov ramenneho klbu mozeme klasf odpor aj zavazim cez kladku (obr.67). Pacient sedi na stolceku, v upazenej koncatine drzi rukoviatku lanJka zafazeneho zavazim. Tiaz zavazia je stala. Ucinok zavazia zavisi od priebehu lanka vo8i koncatine a tento priebeh zasa od vzajomnej polohy medzi pacientom a kladkou,

Obr. 66. Odpor pruzinou, ktorej smer p6sobenia nastavujeme a) premiestenfm norneho fixneho bodu, b) premiestenim pacienta

173

Obr. 67. Usporiadanie odporu pri cvicenf adduktorov ramenneho klbu

Podobne aranzovanie mozeme pouzit aj pri vycviku extenzorov ramenneho klbu, pri ktorom moze pacient sedief alebo stat (obr. 68a, :b).

Mnohostranne mozeme vyuzit upravu znazornenu na obr. 69. N aprfklad pri oslabeni pravyeh abduktorov ramenneho klbu si pacient maze pomahaf pri €}CcentriClkej akcii abduktorov ramenneho klbu, moze vycvicovaf silu abduktorov rarnenneho klbu proti odporu vyvijanemu zdravou koncattnou, alebo si maze druhou koncatinou pomahaf pri aktivnom redresfvnom pohybe, ktorym ehce zvysit rozsah mozneho pohybu fPri addukene] kontrakture v ramennom klbe.

Ak pri takomto aranzovani vsunieme medzi lanko a koncatin1.1. strunu, budu fahove ucinky maksie (obr. 70).

Pri vycviku abduktorov ramenneho klbu pouzijeme vyhodne dolny fixny bod (obr. 71).

Pri niektorych cviceniach je vyhodna kombinaeia horne] a dolnej kladky, naprfklad pri cviceni sily flexorov ramenneho klbu (obr. 72) alebo extenzorov trupu,

Pri oslabeni flexorov bedroveho klbu zaciname s cvicenim vo vertikalne] rovine, Pacient sedi na oIkirajistola, postihnuta koncatina vorne visi (obr, 73). Pacient zachovanymi svalmi zanozi

174

a

Obr. 68. Aranzovanie vycvfku extenzorov rarnenneho klbu a) v stoji, b) v sede

Obr, 6!1. Momosn vyu~na norne] fixacne] kladky

Obr. 70. Aranzovanie vycviku adduktorov ramenneho klbu s pouzitim pruzlny

175

Obr. 71. Vyuzitie dolne] fixacne] kladky pri vycviku abduktorov rarnenneho klbu

Obr.7~. Vyuzitie horns] a dolnej fixacne] kladky pri cvtceni flexorov rarnenneho klbu

a pri navratnom pohybe koncatiny sa usiluje postihnutymi flexormi pomoct.

Ked' uz pacient vie koneatinu aJSlPon v miernej flexii udrzaf, prechadzame na cvieenie na sikmom stojane. Spociabku volime radsej vyssf sklon. Na obrazku 53a (str. 153) je dolna koneatina na zaeiatku pohybu voci horizontale v 45° uhle, cize pacient musi prekonavaf 3/4 jej tiaze, Na konci pohybu (v 30° flexii) musi pacient flexormi bedroveho klbu prekonaf uz 86 % tiaze koncatiny. Ak stojan sklonfme na 30° (poza-i obr. 53b), bude pacient na zaciatku pohybu prekonavaf 86% tiaze koneatiny a na konci pohybu cely ucinok tiaze koncatiny.

AKTfVNE POHYBY S ODEAHCENfM

Posobenie vonkajsej sily moze vyradif gravitacny vplyv, alebo ho zmensit ; hovorime, ze koncatina je odlahcena. Sposobov ako odl'aheujeme koncatinu je niekoliko, Spomenieme preto najd6lezirtejsie z nich:

176

Obr. 73. Cvieenie pr! oslabeni flexorov stehnoveho klbu

a) odl'ahcenie v zavese,

b) na hladkej podlozke,

c) rehabilitaenym pracovnfkom,

d) vo vodnom prostredi,

Rehabilitaeny pracovnik rus! tiazove posobenie na telo pacienta tym, ze ho nadvihuje alebo udrzuje nad podlozkou. Ulohou pacienta bude s takto nadvihnutou koncatinou pohybovat, Tento sposob nadl'ahcenia j e vy hodny, pokial' cvicime imobilneho alebo iazko postihnuteho pacienta v jeho izbe. Je vsak nevyhodny preto, lebo rehabtlttacny praoovnik sa nemoze .spravaf iiplne indiferentne, naopak, rna tendenciu bud pacientovi pri pohybe mimovolne pomoct, alebo mu pohyb, naopak, mierne sfazif.

Tento ,~6ISoIb evieenia je velmi vyhodny, aJk chceme, aby rehabilitacny pracovnfk pacientovi .pri pohybe pomahal, alebo mu kladol selektivny odpor.

177

Dalsfm sposobom, ktorym najlepsie znizujeme trenie a najlepsle rusfme tiaz koneatiny, je zaves,

Ak€i pomoeky na zaves pouzfvame a aJko ho na koncatinu aplikujeme, sme uz opisali na str. 49. Zdorazriujeme vsak, ze zavesovu teehnfku mozno veTmi vyhodne vyuzfvaf pri reedukaeii pohybov, ked' rehabilltaeny pracovnik moze pohyb koncatiny pozorovat, najma sledovat, ake usilie pacient vyvija a ci robi pohyb presne, pripadne ci sa nepokusa robif substitucne akcie inymi svalmi, kompenzaene pohyby v riespravnych klboch a podobne.

Dalsou vyhodou cvicenia v zavese je moznosf kombinacie zavesu s odporom, najcastejsie aranzovanym vo forme odporu bremenom na lanku cez kladku (0 kladkovom zarladent pozri str. 56 a 0 uplatnovani odporu pozri str. 156.)

Tato kombinaeia je vefrni vyhodna prt cviceni pohybov proti odporu, a to v bedrovom klbe, najma addukcie, abdukcie, flexie a extenzie.

o vyhode zavesu sa presvedcirne najma pri cviceni s paeientmi s nadmernou hmotnostou, ktori maju velmi fazke koncatiny.

Aby sme mohli kombinovaf odpor cez kladku a zavesove evicenie, potrebujeme mat vedfa zavesoveho zariadenia vyobrazeneho na obr . .1 2!vilSlu tyc, aJko je znazomena na obr. 10, alebo kompletne zariadenie, ktOlI'e sa sklada zo zavesovej postele umiestenej v klietke zhotovenej zo siete z hrubeho drotu, takze kladka sa da Iahko a vhodne umiestif nad pacienta, alebo vedla neho,

ODEAHCENIE NA HLADKEJ DOSKE

o tom, ako sa rus! tia:zO've posobenie na hladkej doske a ako ju mozerne vyuzif na odl'aheenie, sme hovorili na str. 48.

ODEAHCENIE VO VODNOM PROSTREDi

Osobitnou kapitolou je odlahcenie posobenim vodneho prostredia. Okrem odlaheenia vyuzivame vodne prostredie na cvicenie aj z Inych dovodov (vplyv tepla), tlakove uciniky, odpor vodneho prostredia,

Pretoze cvicenie -vo vade je jeden kOIDiPle~y ukon, opisujeme ho v tejto kapitole aiko jeden celok.

178

Podl'a teploty poznavame procedury Izotermne (teplota vody 34-36 0C), pri ktorych clovek nepocifuje vodu ani ako teplu ani ako chladnu. Potom pozna:vame chladny hypotermny kupef (34~1O "C) a klipefhypertermny cize teply (nad 38°C).

Na cvlcen1e je najvhodnejsi izotermny kupel'. Na intenzivne zatazujuce, kratikodobe cvieenie je vyhodnejsi chladny, hy.potermny'(23-25 "C) kupel'.

Teply kupel' veImi zatafuje obehove a dychacie ustroje. (Pri zvysen] teploty vody 0 1 °C sa zvysi pulzova Irekvencia 0 18-20 tepov adychanie 01 5-6 dychovza mimrtu.) Preto nie je vh?dne zatazovat pacienta v teplom ,Irupeli este aj pohyb~m, kto~y. b~ d'alej zvysi! cinnost obidvoch ustrojov, AI!ripa~ne az RO, krrticku hranicu prfpustnosti. Okrem toho sa moze (az po .u!["cltu teplotu prostredia) vyvlTIut v cievaeh svalov O!pacna reaikc~a na teplo - cievy sa zUzila, a tym sa zhorsia podmienky ria pracu svalov .. '

V celku vsaik teplo (38°C tepla voda, celkovy kupef - naprikIad v komblnacit s mfkromasazou - s virivym kupel'om) posobi na pacienta sedativne, uvolfiuje periferne spazmy sval5':v, =: zuje spastiekost, posobi analgetieky, co iS~ vth?d:ne Vyu.zlva prr pasivnych pohyboeh u pacientov so. spaJshckyml, obr~,~.ml -:- na~ prfklad v Hubbardovej vani. Prehriaty sval ~.a ~yssn~ la~ovu vymenu, a tym vyssiu pohotovosf ku korrtra'kcii, aj moznost po-

daf (k!ra1tkodobo) vyssf vykon. ., ,.,' V.

Vodne prostredie rna aj mekolkoraky silovy ucmok. .

1. Predovsetkym je to ucinok hydrostatickeho tlaku. Tekutm~ su nestlaeitelne a tlak sa v nich sin. rovmako vsetkymi smermi a v ureitej hlbke je (hydrostaticky tlak) dany [ednak vyskou stlpea tekutiny nad skumariym miestom a [ednak mernou hmotnostou tekutiny.

Ked' sa teda postavime vo vode, bude nam stlacat najviac nohy, potom postupne menej lytka, sienna, brucho, hrudnfk a podl'a ponoru horne koncatiny a krk.

Stlacanie dolnych koncatin sa prejavuje najma na ich venoznom a lymfatickom systeme, najma na povrchovych zilac~. Uvadza sa, ze objem dolnych koncatin sa vo vodnom prostredi zmensf az 0 niekoIko (2-3) percent.

2. Este vyznarrmejsf je ucinok stlaeania brusne] dutiny, najrna u pacierrtov s poddajnejsou brusnou stenou, Jeho dosledkom je [ednak zvysenie stavu branice, jednalk presun, najma venoznej

179

krvi hrudnika, CO zvysene zatazuje srdce a znizuje vitalnu kapacitu pluc, Paeienti so slabym alebo ohorym srdcom m6zu reagovaf dyehavicnostou ako dosledkom zmenenych hemodynamickych podmienok. Situacia je este vaznejsra, ked' pacient vojde do bazenu hned' po hlavmom alebo vydatnom jedle, alebo ked' ho trapi meteorizmus. Pretoze takehoto pacienta ohrozuje obehove zlyha:nie v bazene, musime vzdy bezpodmienecne respektovaf zasadu, abysa pacient po vydatnom jedle nekupal.

Dalsim vyznamnyrn ci'nitefom je vztlakovy ucinok tekutiny na ponorene teleso, teda aj na Iudske telo. Vztl.alkovY ucinok je zavirsly od mnozstva (objemu) vytlaeenej tekutiny a od jej mernej hmotnosti, (Merna hmotnosf vody = 1,0, merna hmotnost Iudskeho tela = priblizne 1,2 g/cm")

Stojaci clo'Vek sa teda ponori do makkej vody talk, ze rna oei z vody von, a clovek leziaci vo vode na chrbte rna nad hladinou nosove dierky alelbo tista Cpodfa zaklonu hlavy). Ak sa do vody VMII'!ame nadychnuti, tela stupa, aIk vydychneme, tela klesne trochu nizsie. Plavacirni pohylbmi doplnujeme vztlakovu silu natofko, aby sme mali nosove otvory a usta bezpeone nad hladinou, aby sme mohli dychaf ; olkrem toho menirne nimi polohu a miesto.

V ztlakova sila posobi vo vertikalnom smere proti gravitacnej sile a rusi jej tiazove ucinky. Clovek ponoreny vo vode po bradu vazi ovel'a menej ako na suchu, podl'a proporcii a konstitucneho typu je to len 1/10-1/12 hmotnosti, V slanej vode vazi este menej.

Znizenie tiaze tela vo vade je velrni vyhodne pre reedukaciu zatazovania dolnyeh koncatin s oslabenymi stab ilizacnym i svalmi, alebo pri nedostatoenom zhojenf zlomeniny, naprfklad predkolenia, ktore by pacient na suchu eSie v6lbec nemohol zatazit.

Druhou vyhodou vodneho prostredia je to, ze vztlakovu silu mozeme l'ubovofne zmensovat, a to talk, ze sa pacient menej ponori. Cirri sa menej ponori, tym menej vody vytlaci jeho telo, a tym menej bude aj nadl'ahcovany.

Praktioky umoznujeme pacientovi menif ponor tym, ze ho dame do bazena S'O schodov:iJte upravenym dnom, taikze mMe napriklad chodit ponoreny vo vode po pas, po hrudnik, po prsia aid'.

Pri nacviku chodze je vsaik nevyhodou, ze voda kladie pohy-

180

bujucej sa koncatine ul'eity odpor, ktory je zalVisly od rychlosti pohybu: eim rychlejsie sa pohyb vykona, tym vaesi bude odpor tekutiny. Preto pri ch6dzi (ale aj pri ostatnych pohyboch) rob.irne vo vode pohyby pomalsie a rovrromernejsie a vyhybame sa prudkym, najma s:vilhovym pohybom.

Antigravitacny pohyb sa src vode rolbi Iahsie, lebo pri nom pomaha sila vztlaiku. Nadfahcovanie mozeme zvysit, ak do ruky uchopime predmety, ktore plavaju, naprfklad lopty, kusky polystyrenu, fTasu z /PVC, nafukovacie manzety a pod.

Odpor vodneho prost redia mozno vsak vyuzif na vycvik vytrvalosti a vyvijania sily, prrcom mozeme OdpOT regulovaf rozlicnym sp6sobom.iP,redolVseiJkYm uz spominanou rychlostou pohybu, ZNacsenim plochy, ktorou pohybujeme proti vode (naprfklad je taisie u/pazovat s dlanou v zalkladnej polohe, Iahsie, ak ich dame osou do smeru po\hybu). Pohyb v bedrovom klbe l'ahsie urobime pri sikrcenom kolene ako pri vystretom.

Vefa cviceni maze pacient robif vo vode v Iahu na podlozke, v sede aleibo .v Iahu na chrbte zaveseny za horne koncatiny, pripadne s podlozenou polystyrenovou platniekou (drevenou destiekou alebo n.afulkovacim vankusikom) - ktoru umiestime pod trup, a tym ho nadlahcujeme.

Lezadlo sro vode je spravidla sklopne, z rirrkoveho a pasoveho materialu z nehrdzavejucej ocele. J e pripevnene k stene bazenu talk, ruby sa dalo alebo nastavif hued' pod hladiriu, alebo az do hlbky 30-50 om. Ponor volime podl'a toho, ktorymi koncatinami ma-pacient cvicl] a ake evicenie rna vykonavat,

Rovnako ako lezadla su na ovicenie v sede upravene podvodove sedadla zavesene na bocne] preenievajucej stene bazenu s regulovatelnou hlbkou \ponoru sedacej plochy aj podpory pod horne koncatiny (a?HK).

Bazen byva upraveny talk, ze [edna jeho cast rna nizsi ponor (asi 120-130 em), a v tejto ,casti sa daju rdbit skupinkove alebo skupinove evicenia,

Dalsiu upravu - schodfkovite dno na vycviik chodze - srne

uz spominali.

Vyhodne je, ked rna hazen urceny na cvicenie zvysene steny.

Rehabilitacny pracovnik maze potom na stene hud'sediet a pomahaf pacientovi vo vode, alebo maze pri bazene Istat: Rehabilitacny pracovnik m6ze byf s pacientom aj vo vode, no dlhsi po-

181

byt v nej ho zatazuje, vycerpava a nie je vhodny ani Z hygienickych dovodov,

Doteraz sme hovorili 0 velkom b az ene, ktory moze byt typizovany (50 alebo 25 m dlhy), alebo upraveny pre potreby liecebne] telesnej vychovy so schodovityrn dnom.

V bazene cvicf pacient vyhodne trupove svalstvo raj svalstvo koneattn; zachyteny za ru'ky cviJcl dolne koncatiny, zachyteny za nohy zasa horne koncatiny. Spravidla robi pacient plavacie pohyby v Iahu na chrbte, a to najma pohyby dolnyrni koncatin ami arko pri kraule, alebo prsiaeh, prlpadne pri plavani na ehrbte. Hornymi kOl11cartilIlami robi pohyby ako pri prsiach.

Vo vodnom prostredi mozeme u pacienta vyhodne distrahovaf klby a svaly. Naprjklad pri spazmoch alebo pri kontrakturach na dolnych koneatinach mozeme daf pacientovi plavaciu vestu a na druhej strane zat'aZit dolne koncatiny zavazlm. 'I'akto dosiahnerne distrakany efekt, ktory mozenle obdobne aplikovaf a] na ostatne klby kone'atin, i na ostatne klby ehrbtice,najrna drtekovej. V teplom prostredf posobi dlhodoby tah velmi vyhodne.

O:krem veTk,Y'ch a malyeh bazenov, ktore maju len vacsie oddelenia, rehabilitaene ustavy alebo kupel'ne zariadenia, maju FRO v mensieh nemooniciach bezne vane, Hubbardove vane alebo T -vane s malym ponorom na cvieenie koncatin,

Ovi~it mozeme ajv bezne] vani, aj ked len u:rcirte pohyby hornymi koncatinami, najma ohnutie a vystretie v lakti, pohyby zapastia, prstov ruky. Tazsie sa cvicia pohyby v ramenrrom klbe. Na dolnej koneatine mozeme vo vani cvicit vystieranie a zohynanie kolena a prakticky vsetky pohyby palcov noh a elenka.

T-vanla (Hubbardov tank) je vyhcdncjsia, pretoze rna spravidIa zabudovane aj zariadenie na virenie vody, takze umoZiiuje jednak Icupel' a nacvik pohybov v bedrovom a ramennom klbe, jednak zvysuje uci'nok kupela virenim,

AKTfVNE POHYBY S POMOCOU

Pomoc je kazde posobenie vonkajse] sily v smere svaloveho tahu. Pomoc arplikujeme u slabych svalov preto, aby sme pacientovi umoznili vylkOillat pohyb, ktory bez nasej pomoci vykonaf nevie, alebo nemoze, Na pomoe svalu mozeme pouzivaf

182

vsetky tie prostriedky, ktore pouzfvarne aj na kladenie odporu (tiaz zavaeia, tab struny, gumy, manualna pomoe a pod.),

Teda rozdiel je len v tom, ze ked tyroito silami chceme k18Jst odpor, p6:s:obime proti smeru posobenia hybaea, kym pri porno-

ci posobime qpaooe. . . . ~

Pomoe rna aj srtranilru k v ali tat I v n u, t. J. pacientovi mo-

zeme pomahaf urobif pohyb spraivrne, spravnym smerom, spravriou rychlostou a podobne. Tyro sa vsalk uz vlastne dostavame do slkupimy vedenych pohybov.

Paradoxne [e, ze pacientovi mezeme pomahaf aj tYn;' ze m~ kladieme odpor. V hod In e v ol e n y 0 d p 0 r, .naprfklad pri metode podl'a Kabata, vyz'namne ;fadlituje aiktivitu svalov.

Napokon pacientovi mozeme poma'hat prelkon8.r.vat obmedzenie pohybu v klbe, ked na to nestaei svojimi svalrni.

otazky a ulohy

1. Co su aktivne pohyby?

2. Ake druhy vonkajsieho siloveho posobenia na sval poznate?

3. Co je pohyb svalorn, svihovy pohyb?

4. Ako prskonavame Izometricku akciu?

5. Aka typy odporov proti pohybu poznate?

6. Opiste uCinky tiaze na koncatinu v [adnotltvych polohach,

7. Co udava utiltzacny uhol?

8. Opiste elasticky odpor, Ako ho utvarame v ramer LTV?

9. Ake su nevyhody manualne vyvijaneho odporu?

W. Opfste tpsirezistovane cvicenie.

11. Vysvetlite, co je maximalny, supermaximalny a submaximalny odpor.

12. AkYro sposobom odIahcujemeaktivne pohyby? l'3. Na co slUzi T-vana?

CVICENIE PODI:A SVALOVEHO TESTU

Svalovy test je zakladny spesob vysetrovania aktivity svalov. C vic e n i e podl'a svaloveho testu je einnost stupriovana odporom, ktory rna cviceny sval prekonavat. Odpor treba v zasade stupnovat. Mozeme ho stupriovaf zvysenfrn tiaze, ktoru musi cvicenec pri pohybe prekonavat. Pri tomto cviceni je vsak dolezite, aby sme proximalnu cast pohybu fixovali (to znamena znehybnili), a na druhej strane aby sme poddajnu cast zosilnili, alebo zlepstli jej koordinovanu akciu.

Zlepsenie alktivity 'si vyzaduje na jed!nej strane aktivaciu klinieky paralytlckych svalov, na druhej strane postupne stupnovanie zataze, a tym sehopnosti pOlsolbit p:roti rastucej zatazi.

Program LTV pri parezach az paralyzaeh U'r~irteho svalu ei svalovej skupiriy urcujeme podla nalezov pri hodnoteni svaloveho testu.

Test 0 znamena, ze pri pokusoeh a usili pacienta aktivovaf svalinezistime ani palpacne ani vizualne nijia:ke znaiky [eho akde. HovorIme, ze sval je a fun kc n y alebo IparalytickY. Priein vzniku paralyz je vera a rovnako vera je aj typov paralyzy (diftericka, diabeticka, neurtticka, poliomyeliticka, pourazova a pod.). Okrem rozdele'nia podla etlologie ich d'alej rozdelujeme na paralyzy denervaene (parcialne a totalne paralyzy), frustne, Iunkene (hysterieke) a alienaene (sval sa odcudzt, paeient akoby nan zabudol),

Typ paralyzy narn pomoze ureit jednak e 1 e k t rom yo g [' af ick e v y set r e n i e, ktor e umoznuje rozlisif totalnu a parcialnu denervaciu, jednak c hr 0 na x i m e 1; ric k e v y set r en i e a ureenie i n .d e x u a k 0 mod ac i e na trojuholnikove prudove ilIT1lpulzy, podla ktorych mozeme rozoznat aj stupen atrofie svalu, najma vsak s velfkou pravdepodoibnostou usudit, ei

184

je atrofia Ireverzibilna alebo reverzibilna. Blizsie sa 0 tychto vysetreniach zmienime v kapitole 0 postihnutf nervov; tu uvedieme len postup pri paralyzach a parezach vyvolanych bud' Ieziou periferneho motorickeho neuronu, alebo inaktlvitou a nou podrnienenou svalavou atrofiou.

Pri paralyze sa predovsetkym pokusame vytvorif pre svalovu akciu optimalrie podmienky aplikaciou tepla; masazami a pasfvnymi pohybmi zvysujeme teplotu svalu, jeho prekrvenie, a tym pohotovosf na akciu.

Usilujeme sa posohif aj .takymi vplyvrni, ktore reflexnou cestau ul'ahcuju nervovosvalovu funkciu ia podnecuju aj jej aktivitu. Hovorime 0 Iacilitacnych a stimulaenych metodach a procediirach (podrobne su rozvedene v prislusnej kapitole).

Okrem toho sa usrlujeme predchadzat dosledkom, ktore vyplyvaju z poruchy rovnovahy, alebo suhry medzl postihnutymi svalovymi skupinami a medzi ]chantagonilS'tami i synergistami. Pol oh 0 van i m a d 1 a h a m i udrziavame ipostihnutu cast v takej polohe, v ktorej su svaly s dobrou funkciou natrahnute a nemozu sa retrahovat, skracovat. V takejto polohe su aj atunkcne svaly ehranene pred pretiahnutim ich zda-avymi antagonistami,

Pas i v ny m i p oh y b m i - viaokrat denne a v plnom rozsahu v kazdom klbe a v kazdom moznom smere pohybu - udrziavame pohyblivosf klbov a branime vzniku kontraktur,

Pri parcialnych denervaciach, pri fUnik:enych a alienacnych paralyzach sa pckusame obnovit schopnosf pacienta voluntarne aktivovaf urcity sval osobitou metodou, tzv. reedukaciou podl'a sestry Kennyovej. Podmienkou je, zepacient rna zachovanu afercntnu, exteroceptivnu a proprioceptivnu signalizaciu z postihnutej oblasti. Metoda je preto najvhodnejsi'a ria disociovane, cize "ciJste motorieke" parezy, ake mavaju pacienti spoliomyelitidou.

METODA REEDUKACIE PODEA SESTRY KENNYOVEJ

Podstatou metody je sustredif vsetky exteroceptivne a proprioceptivne podnety vztahujuce sa naakciu paralytickeho svalu a na pohyb, ktory rna dany sval na starosti.

Pacientovi Uika'zeme __,. indiJkujernerniesto na pokozke, ktore je nad miestom, kde sa sval upina ria kosf - indikujeme upon. V tomto mieste poikoZlku stlacime svojim prstom, alebo - napri-

185

klad pri indikacii uponu m. quadriceps - pokozku stlacime, ustipnememedzi prstaml, a to ajveTmi silne, alby pacient s istotou spoznal indiJkOVlane miesto UJpolnu.

Potom prejdeme prstom po po!lwZJke v smere, v .ktorom sa indikovany sval od uponu f,aM. Nakoniee predvedieme na koncatine pasivny pohyb, ktory zabezpecuje indikovany sval.

TY'm, ze urpozornime paeienta na miesto uponu svalu, ze mu oznacime smer svaloveho tahu a predvedieme jeho koncatinou pasivny pohyb, ktory prislusny sval zabezpeeuje, vysielame do CNS 'impulzy, na lotore ipacient .reaguje napatfm postihnuteho svalu. To znamena, ie pacient sa rna naucif aJktiVlne za(pnut ten sval, ktorY sa upina na indikovane miesto, taha sa v indlkovanom smere a ktory vykonava predvedeny pohyb. (Ak sval nie je uplne paralytieky, pacientovi sa ho pri takejto procedure podad zapnut.)

Pri niektorych svaloch, ktore lezia v hLblke, nemozeme oznaCit miesto uponu, preto viae zdoraznime smer tahu svalu, smer posobenia. Robima to naprfklad pri indikaoii m. iliopsoas, rotatorov bedroveho a ramenneho klbu, pronatorov predlaktia a pod.

Reedukacia kladie na pacienta vel'ke naroky, Pacient sa musi sustredit, musi s rehabilitacnym pracovnikom spolupracovat, preto neziadame od neho naraz vera pohybov, ale postupujeme pomaly, pozvolna,

Prvy den predvedieme tri pasfvne pohylby s indikaciou uponu a smeru tahu svalu a vyzverne pacienta, aby na pohyb sustredil pozcmost, aby pozorne sledoval predvadzany pohyb a atby sval nakoniec uvol'nil,

Druhy den - po opatovne] indikacii uponu a smeru tahu svalu - predvedieme dva pasivne pohyby pacierrtovou koncatinou a pri trefom pohybe vyzveme pacienta, aby sa pokustl pri pohybe pomoct. Prrtom je dolesite, aby rehabilltaeny pracovnik pohyb starostlivo sledoval. 'Pri pohybe totiz mozeme zistit,ze paelent nezapina iJndilkovany sval, ze zapne nespravny sval, to znamena, ze sa UJSUuje nahTadit pdstihnuty sval inyrn! svalmi (synergtstamt, antagonistarni), cize pohyb substituuje.

Ked paeient vobec nezapne postihnuty sval, pokracujeme vstimulacii a reedukaelt ako na zaiCiasbku. Dalsi pokus 0 pomoc pri predvadzanom pohybe urobime po [ednom az dvoch dnoch,

Ked' zistime, ze pacient zapne indikovany sval v spravnom

186

smere, pokraeujeme v reedukacii talk, ze znovu indikujeme l1\pon, smer tahu svalu a predvedieme [eden pasfvny pohyb. Pri d'alsloh dvoeh pohyboch vyzveme pacienta, aby pomohol. Takto postupuj erne niekoljko dni,

V nasleduhicich dfioeh pri reedulk.acii vyzveme pacienta, aby indjkovany mal zapol pri v:se1Jky-'ch troch pohyboch. Vy'sledkom reedukacie ma byt, ze pacient slpravne zapne postihnutysval pri pohybe aj bez indikacie.

POSTUP PRI TESTE 1

Ked' zistlme, ze sa pacientovi po facilitaonych a atimulaenych proceduraeh alebo pri reedukacil podarf sval a!ktivov:at, pokusame sa ho naueit akeiu svalu spravne 'ovladaf.

Vysvetlime mu la ukazeme :ITa sebe,ze vo svale sa musi v p rv e j f a z e (faza akcneho krescenda) pomaly stupriovaf napatie az po vrcholne napatie, ktore je schopny vyvimrt, V d r u he j f a z e rna toto dosiahnute napatie na vrchole akcie chvHu udrzat (f'aza plato) a potom ho postupne znizovat, a tym sval uvolfiovat (Iaza akcneho dekrescenda), Po kazdej akcii musi pacient vsunuf dostatocne dlhu pauzu, lebo oslabeny alebo afunkcny sval potrebuje na svoje zotavenie dlhsi cas.

Potom vyzverne pacienta, aby takto sam skusal niektory riepOSitihnu1y- sval, ktory mu ulkazeme. Ked poehopil a ked' sa naucil spravne robif to, co od neho chceme, ucime pacienta napinat postihnuty sval, robif vy-drZ a pomaly znizovat napatie az po uplnu relaxaciu. Pacient nesmie svalorn trhat, nahle ho uvol'nit, na vrchole kontrakcie nesmie vo svale vznikaf fibrilacia alebo fascikulacia. Taketo voluntarne kontrakcie rna pacient spravit [ednou svalovou skupinou len 3-4-krat, potom prejde na druhu, Pacient sa musi na toto cvicenie mimoriadne dobre sustredit, preto rna byf s nami sam, v dobrej kondicii a nalade, Ked'vidime, ze sa nevie dostatocne sustredit, cvicenle prerusfrne a odlozime na druhy den.

PRECHOD NA TEST 2

Ked pacient bude vediet na vymu vzdy urobif svalovu konbrakciu s vy2JIlaCe\IlOU vzostupnou fa1zou <a s vy-drzou na vrchole,

187

mozeme program predchadzajucej fa'zy pokladaf za skonceny, Novou ulohou je naueif pacienta vyuzif vyvinute napatie svalu na pohyb.

Prechod mozeme realizovaf viaceryrni sposo bmi, z ktorych niektore uvedieme.

a) Koncatinu dame do zavesu s hornym fixnym bodom nad Jcibom, v ktorom rna pacient pohybovaf a pacientovi manualne pomahame vykonaf koncerrtricku a:kciu svalu a prfslusny pohyb,

b) Zaves mozeme pripnuf ~na mierne excentrieky zvoleny horny oporny bod a vyuZit hojdanie, ktore vo fa'ze vyvolavanej tiazou vychylenej koneatiny pomoze postihnutemu svalu vyuzit jeho napatie na pohyb.

c) Koneatinu mozeme ulozit na si!kmu .dosku s klzavym pOV1rehom tak, aby t~a'z pomahala svalu hnaf pohybovanu cast do akcie.

d) N a _pomoe mozeme vyuzit kyvadlove pohyby vol'ne visiaeej koncatiny. Zdravym svalom visiacu koncatinu vychylime, pri navratnom pohybe sa rna pacient polkus1at postihnutym svalom pomoct.

e) Koncatinu umiestime do zavesu s makkou pruzinou, ktoru paeient natiahne aktivaciou zdraveho svalu; pruzina pri navratnom pohybe pomaha postihnutym svalom.

f) Pri zavesenej koneatine moze svalu pri pohybe pomahaf aj rehabilitacny pracovnfk, Hovorfme o nsistovanom pohybe (0 eviceni s pornocou).

Pri kazdom zvolenom sposobe sa musime palpaene presvedeit, ci pri pohybe pacient skutocne aktivuje sval, ci sa s akeiou zaene yeas a ako dlho sval v akcii zotrva. Postupy, ktore sme uviedli v odsekoeh a-"-f, si blizsie vysvetlime na prikladoeh.

a) Ovicenie abduiktorov bedroveho klbu v zavese aranzujeme takto: Pacient Iezi na chrbte, postihnutn koneatinu dame na stehnovy zavesny pas a nohu na dvojlsluClkovy pas, ktore, pornocou lanka upevnime na horny fixny bod umiesteny nad bedrovym klbom. Pacient v zavese robi abdukciu v bedrovom klbe a my mu pri pohybe pcmahame. Vyzadujeme, aby prritom zapinal len abduktory a nepouzfval ine svalove skupiny. Pohyb rna vyko'navaf len v bedrovom kloe a nesmie robit suhyby panyou.

b) Ked' eheeme, aby sme pri cvicenf v zavese dosiahli pomoc

188

oslabenym abduictorom bedroveho klbu, zavesime koncatinu na horny fixny bod, umiesteny voei bedrovemu klbu excentridky (naprfklad nad IPoloV'icou stehna),

Pri albdu!kcno-loodulkcnom pohybe sa bude koncatina )thojdat".

Adduktormi pacient koncatinu vychyli, tiaz vyehylenej koncatiny bude pomahaf abduktorom robit unozenie,

c) Pri cviceni !flexorav laktoveho klibu pacienta usadime k stoIu bokom a hormi koncatinu ulozime na sikrnu hladku dosku sklonenu asi 60° voci horizorrtale. Rameno ffxujeme svojou rukou, predlaktie bude pacierrt po doske pohybovaf do flexie, pricom mu pomaha posobenie [eho tiJaze.

d} Talky to kywadlovy pohyb mozeme pouzif naprfklad pri evieeni flexorov ramenneho klbu, Pacient stoji alebo sedi na stolceiku, horna koncatina vofne visi pri tele. Vyzveme ho, aby extenzormi 'ramenneho klbu koneatinu zapazil, ,potom svaly uvol'nil. Po uvolmeni napatia extenzorov vyvola tiaz koncatiny navratny pohyb, pri ktorom ,sa pacient rna usilovaf flexormi ramermeho klbu pomoct.

e) 'Naprilk!1aiCl, a!k chceme cvi,Cif stvorhlavy sval stehna, dame pacienta do polosedu s predkolenim volme visiacim cez okra] stola. Na predlkalenie prlpevnfme ma'llze1Jku, ktorou ho zavesime na makku pruzinu, pripevnenu na horny fixny bod pred a nad clenkom,

Pacienta vyzveme, aby flexormi kolena nanlahol pruzinu, potom raby svaly uvol'njl. Pri spatnom pohybe vyvolanom pruzinou jsa bude pacient usilovaf pomahaf aktivovariym stvorhlavyrn svalom stehna.

Zafazenie ,Sttupiiujeme tyrn, ze v prvom prjpade znizujeme pomoc, a tyro nutime paeienta, aby sam vyikonal pohyb, v druhom pripade znizujeme excentrldkosf honneho Iixneho bodu, pri tretom sposobe znizujeme sklon silkmej dosky postupne az 'do horizontalnej polohy. Pri srfunrrtom sposobe mozeme stupriovaf zatazenie jednak tym, ze Ilia udrzanie kyvadlovyoh 'pohybov bude pacient pouzfvaf coraz menej alkciu:zdravych svalov a coraz viae akeiu postihnutych, jedlna!k mozeme 'koncatmu zastavif a pacientovi prilk~zat, aby ju rOi:zJkyval postihnutymi svalmi, Pri poslednom ISipOisO'be,kitory sme uviedli, stupnujerne aikeiu zmenou pruziny; pouzivame postupne maksie pruziny alebo dve za sebou.

189

Ked' pacient dosiahne sta(}ium, v ktorom je sehopny vykonaf pohyb s vylucenym vplyvom gravitaele (v horizontalne] rovine, ked' je ucilIloik tiaze minimalny) 1- aspori v malom rozsahu - sam, bez vonkajse] pomoci, je d'lals·ou ulohou dosiahrrut, aby sa pohyb naucil robit postupne vo vacsom, napckon iaz v plnom rozsahu a alby ho vedel velakrat opalkovat bez toho, ze by sa podstatnejsie unavil.

Na cvicenie velrnl oslabenych svalov vyuzivame zvacsa taky rozsah, v ktorom je vyuzitie vyvijanej sily na pohyb najlepsie. Pri vacsine svalov je to stredny rozsah pohybu, len pri niektorych je to vonkajsi rozsah. 'Zasadne rozsirujeme stredny rozsah smerom do vonkajsieho, potom nakoniec (pri vacsine svalov az pri teste vyse 3) do vnutorneho. Vo vnutornom rozsahu je totiz pri kazdom svale nizka utilizacia sily na pohyb a sucasne aj znizen a pohotovosf svalu na vyvijanie sily.

V suvislosti s otazkou opakovani treba upozornif na pauzy medzi cvicerriami a s tyro suvisiaci problem fretkvencie cvicen! a na druhej strane objasnif otazku poctu opakovanf.

Pauzy rnusia byf tym dlhsie, elm je oslabenie svalu vaesie.

Spociatku majuurvat dvojnasobok az trojnalsobdk kontrakeneho Casu. N esker ich s~racujeme, prieom sa vsa!k nesmie ~ysit unavnosf svalu. S tyro suivi!Si frekvencia cviceni, spoeiJartku [edna akcia '2Ja mimrtu, neskor 2 az 3~

Poeet opakovani zvysujeme velmi pomaly. Spociatku sa uspokojime so 4-5 aikciami jedne] svalovej slkuipi:ny, potom pridavame postupne po 2 az5 akclach az po celJkovy pocet 30 alkcii jedmou svalovou skupinou, Pre'kliacorv:af tento pocet bez zrneny inyoh podmienok evieenia sa nezda ucelne. Skusenost totiz ukazala,ze aj ked' sa docieli sehopnost vykonaf ve!iky pocet (100- -200) opakovan], nemusi sa este docielif sehopnosf vyvinuf cvicenymi svalmi vacsiu silu.

Unava sa moze prejavif nie'korikymi sposobmi. Pacient po niekoIkych stahoch nie je schopny "doti.a'hnut" pohyb do stanoveneho rozsahu, pacient zac:fJn:a z8ipirnat pri pohybe synergistov a robit zbyrtoCine pomocne suhyby na cvieene] koneatine, alebo aj na ostatnych koncarti'na1ch (vznilkaju substitucie a kompenzaene mechanizmy), V prerazovancm svale sa ·zjavia fibrHacie a:z fascikulaeie, pripadne az klonicke zaSiklby. Po kontrakcii sval tazsie relaxuje, pacient ho zacina "citit", ba vznika aj bolest,

190

Ked sa u pacienta zjavia prfznaky unavy, musime s cvicenim prestaf a unaveny sval osetrit (teply zabal, obklad, masaz, vyssia polohaa pod.).

Program fa1zy prechodu na 2. stUipen sa skone!, ked' pacient ziska schopnosf urobil opakovane pohyby s vyhicenim gravitaeie v plnom rozsahu.

POSTUP PRI PRECHODE NA STUPEN" 3

Existuje vera sposobov, akyml prechadzame z druheho na treti stuperi, Spomenieme len naj!CIalstejsie pouzfvane,

Pacientovi mozeme ulozif koneatinu na podlozku alebo do zavesu a rukou, alebo tahom zavazia upevneneho cez kladku na manzetk.u mozeme kIaist pOlhyibom pacienta rozliene verky odpor.

Mozeme pouzit aj v,se1Jky sposoby, More sme uviedli pri opise prechodu z prveho stupna na druhy, to znamena silano sklonemi dosku, excentrtcke ulozenie na zavese, vyuzjtie kyvadloveho a svthoveho pohybu. Sposob, pre ktory -sa reb:abHitaany pracovnik rozhodne, zarvi:si [ednak ad toho, 0 ktore svaly ide, ako aj ad moznosti, ktore rna k dispozfcii, a napokcm aj od jeho osobnych skusenosti s tym~ktorym sposobom,

VeTmi dolezitou metodou j e vyuzlvanie excentrickej akcie oslaheneho svalu; naprfklad pri oslabenyeh ohybaeoeh Iakfa dame pacientovi, kto['y sedi s vorne visiaoou hornou koncatinou, predlaktie do horizontaly a vyzveme ho, alby sa ho usiloval v tejto polohe udrzat, alebo aby bredil padanie predlaktiado extenzie. Pacient vyvinie spociatku malu silu, cize bude brzdif vorny pad koncatiny slabo. Postupne ako sa sval bude zotavovat, bude pacient vedief brzdif pad predlaktia u'Cinnejsie, cize bude vedief predlaktie pustat do extenzie ce1!kom pomaly.

Test 3 dame pre talky sval, ktoryrn pacient vie vykonaf prislusny pohyb v antlgravitacnom smere, teda proti tiazi, a to v plnom rozsahu v tej polohe, ktora je vo svalovom teste prikazana,

Pri prechode z 2. n:a 3, stupen postupujeme radsej pomaly, aby sme zabrarrlli prefazemiu . oslabeneho svalstva.

191

POSTUP PRI PRECHODE NA VYSSIE STUPNE

Na vyssie stupne ,alko je 3. stupen prechadzame tak, ze aTanfuj erne evieenla proti odporu. (Cvicenie SIDe podrobne opisali Ilia str. 172.) Vseobecne vsak pri stupriovani zatazenia treba dodrZiavat niekolfko zasad.

1. Cvicenie zacinarne c vic n 0 u z a f a z 0 u,k!tora sa nekry[e s maximadnou silou, aIru. u pacienta nameriame na dynamometri. Cvienu zataz odvodzujeme od slrusdbnej zafaze, ktorou rozumieme najvacsiu silu, ktoru pacierrt vie danou svalovou skupinou vyvinuf v nezmensenej miere desatkrat za sebou.

2. Ovienu ziitaz mozeme men if v ramci jednej cvicne] hodiny alebo v ramci jedmej serie C'Vicny'cih hodfn.

3. V ramci jedJnej eviene] hodiny mozeme zacaf so s k u s 0 bno u z a f a Z ou a potom vZidy po urcitom poete cvikov skusobnu zatlaz postupne znizovaf na 90-80_;50 % jej hodnoty.

Toto by bol zostupny SIPosob, ktory sa opiera 0 falkt, ze na zaciatku cvicenia je sval v najlepsej kondicii a v priebehu cvicenia sa unavuje, cize ISla stava menej v:9'konny.

vera autorov vSaJk rna dobre siru8'enasti aj so vzostupnym sposob am, podl'a ktoreho evicenia zaeinarne evicnou zatazou, ktora tvori len 50-70 % swso!l::mej zataze, V priebehu cvicne] hodiny potom cvicnu zat:a'z stupnujeme az na UJrO'Ven sJrusohnej zafaze.

Zastancovia tolhto slPosobu vyd18.1dzaju z toho, ze na zaciatku pri prwych Mci8.ldh nie je este rozvinute reflexme podmienene zvysenie prekrvenia svalu. Rozhodmif a tom, ktory zo spomenutych PO!stUIPOV je Iepsi, jefa~ke.

Podlia zasad stavby hlavmej casbi cvicnej hodiny by bol idealny strieskovity typ zmeny ovirme] zafaze: Podla tohto typu by sme mali zacaf s nizkou poeiatocnou zafazou, v priebehu cvicenia zafaz stulPnavai az na 1'00 %, v druhej casti ju znizif, a tym umoznif plynuly prechod do zaverecnej easti hodiny. Neeh sa vsak rozhodneme pre hocljaky sposob, vzdy musime zvoleny system prisne zachovavat. Pacient ami rehaibiliJtacny pracovnik nesmu zafaz volif nahodne, ani ju Iubovofne menit.

4. Na rozdiel ad lipImv jednej hodiny LTV postupujeme pri vofbe zataze v serii hodin LTV vzdy progresivne, to' znamena, ze c v i 'c n u z a fa z v z d Y po stu p n e z v y S u j em e. Najmenej raz za 2 ty~dine, najlepsie raz tyzde!l1Jne zistime apat sku-

192

sobnu zafaz 'a vyvo] stavu pacienta hodnotfme podla jej zmien.

5. Pri hodnoteni vyvoja stavu pacienta treba myslief TIa tS1U s tag n a c i u, .ktora sa po nejakom case skoro u kazdeho cvicenca zjavi. Srusobml ziitJaz spociatku rastie, TIe ked' dosiahne urcitu hodnotu, maze sa jej rast aj ria dlhs! Cas zastavif. Pri takejto stagnacii rna rehabililtaeny pracovnfk zmenif sposob cvicenia, Mene podmlenky, aby sa nestalo, ze stagna cia vznikla z psychickej unavya alko d6s'ledoik jednotvarnosti postupu.

otazky a ulohy

.1. Na co sa pouziva svalovy test?

2. Vymenuj zakladny postup reedukacie podIa sestry Kennyovej.

3. Kedy prechadzame zo svaloveho testu 1 na svalovy test 2?

4. Ake su svalove moznosti pacienta prechadzajuceho na svalovy test 3?

I

ZAKLAOV REFLEXNVCH METOOrK A POSTUPOV

Reflex (odraz) je dej v nervovom systeme, pri ktorom urcity podnet, ktory organizmus vnima prostrednictvom vnimacieho organu (receptoru), vyvola v nervovom vlakne zodpovedajuci vzruch. Tento vzruch sa siri do centralneho nervoveho systemu, t. j. do miesta, kde sa "spracuva" a odtial' sa vysiela do vykonneho organu, ktory ho realizuje.

Naprfklad svetelny podnet posobi .na oko, oko vysle po zrakovom nerve informaciu, ze sa prudko prrbltzil nejaky predmet a svaly oka reflexne reaguju a zovru mihalnicu, pripadne vyvolaju obranny pohyb ruky, uchylenie hlavy a podobne. Tato reakcia prebehne tak rych:le, ze 0 nej nemame cas ani uvazovat, Reagujeme mimovofne, reflexne.

Reflexov, ktore prebiehaju po stabilnych nervovych drahach, rna kazdy orgamizmus velke mnozstvo. Na reflexe rozoznavame jeho dostredivii a odstredivti drahu, Spolu tvoria reflexny obluk, V mrrohych pripadoch nie su vs.aik reflexy talke jednoduche a v centralnom nervovom systeme nastava mnohonasobne prepojenie na ine reflexne obluky, kyrn sa vzruch (informacia) dostane k efektoru. Tsketo systemy nazyvame reflexnyml dejmi alebo reflexnymi mechanizmami. PrijimaciCh organov maze byt vefrni vel'a, rykorunymi organrni m6Zu byf alebo svaly, alebo zrazy, ktore vylueuju potrebne Iatky.

Neur6n sa sklada z dendritu, ktoryrn informacia alebo podnet do neur6nu vstupuje, z tela nervovej bunky a neuritu, ktorym sa Informacia prenasa d'alej ria dalsi neuron, Miesto, kde jeden neur6n odovzdava informaciu druhemu neur6nu sa nazyva synapsa, Je to mikroskopicky u:lJky priestor v mieste, kde sa neurit dotyka d'alse] nervovej bunky, alebo jej vvbezkov. Ked' sa nervovy podnet dostane po neurite az k tomuto zakoneeniu, podrazdia sa mechuriky s ucinnymi latkami, ktore drazdia nerv a podnet sa chemicky prenesie dale]. Na synapse pritom vznika nepatrne zdrzanie,

194

Reflexy sa vol'ou ovladaju vefmi f:aZiko. Naprfklad, ked' sa pichneme do nohy o8-tlrym hrotom, noha sa reflexne od zdroja 00- lesti odtiahne.

Bolesf mozeme prekorraf a zabranif odtiahnutiu nohy len vtedy, ked sa veImi sustredime a vyvinieme .silmi vol'u. Napriklad - ked' padame, informuju polkrtshovite k!amaliJky vo vmutornom uchu (receptory) nas mozog o tom, ze nemozeme zvladnuf rO'Vnovahu a nasa koncatina sa reflektoricky obrati do smeru ocakavaneho narazu. Aj ked' vidime, ,ze je pred nami hruba vrstva molitanu, a teda ze sa narn nrc nemoze stat, bude to. trvaf vel'mi dlho kym dosiahneme, aby sa koncatiny v spomenutom smere nep'~hybav,ali. Zaujimave je, ze-a] vtedy, ked' nevznikrie viditel'ny pohyb, lebo sme ho vOfou potlacili, prejavi sa mierma svalova aktivita, ktoru mozeme zilstit na prfstroji, ktory sa nazyva elektromyograf. Tento pristroj zaznamenava aj nepatrnu svalovu aktivitu, a teda aj aJkti'Vitu prt potlacenom obrannom reflexnom

pohybe. '

Pohyby nasho tela mozeme rozdelif na ref 1 e x n e a vaTave (ovladane vol'ou), alebo - vystiznejsie - n au c en e po h yby. Zdoraznujeme to preto, ze reflexy a reflexne mechanizmy pokladame za pohyby vrodene: cize za take, ktore sa nemusime ucif. Vofou sa ich postupne ucirne ovladaf a daf irn taky priebeh, aky potrebujeme.

Je to vlastne proces zloziteho ucenia. Vafove pohyby sa ucime vykonavaf prevazne v utlom detstve, na ne sa potom uz riikto nepamata.

J e to dalezity poznatok, veTmi vyznaenny pri LTV a liecebnej rehabrlitacii, pri ktorej pouzivame tieto princfpy s vel'kym uspechorn, a to pri znovuzjskavani pohybovyeh schopnosti, ktore boli nej akym ohorobnym procesom aleoo urazom poskodene.

Ked' sa dospely clovek vol'ove pohybuje, Clze ked' robi pohyby, ako sa mu chce, neuvedornuje si, ze k!azdy pohyb, ktory robi, je vybudovany na velikom mnozstve vrodenych reflexov. 'I'ieto reflexy sa rozvfjali postupne od pociatku vrnrtromaterriicoveho zivota a vrstvili sa do stale zlozitejsich a dokonaleistoh utvarov. V tychto utvaroeh prjmitivnejsie a vyvojove starsie reflexy boli prekonane a utlmovane mladsimi vyvojove dokonalejsimi reflexami, ktore potom umoznili vznfk pohybov ovladanych vol'ou,

Naprfklad, aik novorodenec vo svojioh dlaniach pociti dotyk

195

a mierny tlak, zovrie dlane takou silou, a talk silno drzi tyeku, ze ho mozeme zariu zdvihnuf do vysky (tak silne sa tycky drzi), Tento reflex oplsal lelka:r Rob in IS .0 n a podha neho ho nazyvame Robinsonovym reflexom. Reflexme zvieranie pasti trva az do 6. mesiaca Zivota. Bottom uz diefa zaetna postupne sarno U!['eovat, ci ruku zovrie alebo nie, talkze povodny reflexny uchop sa meni na vaIovy uohop. Aj neskor, ked' uz diefa berie do rulky to, co' sa mu paci, uvofriuje zovrety predmet pomaly a trva mu spravidla vefmi dlho, kym sa naucf uehop a uvol'nenie uchopu urobif ryehle.

Podobna eituacia je aj s Moorovym reflex om, ktory sa rna daf vybavif u kazdeho zdraveho dietata po porode. A:k je reflex nevybavitel'ny, znamena to pravdepodobne poru:chu centralneho nervoveho systemu.

Moorov reflex sa vybavuje tak, ze pad dietatom, ktore lezi na plachte na podlozke, plachtu nahle prudkyrn pohybom potiahneme. Dieta roztiahne paze do upazenia, rozovrie ruky, potom urobi ktcrQlvity dbjimavy pohyb a· rulky zasa zoveie v paste. Dolne koneatiny sa pritom natiahnu, diefa otvori - pofakane - oei a casto sa rozplace. Podrazdenie k reflexu vychadza Z receptorov, ktorre su vo vestibularnyeh polkruhovityoh kanalikooh (VIO vnutomom uchu). Reflex rna pravdepodobne vy:znam mimovofneho komplexru pohybov, ktoryrni sa diet a brarii padu z vy;s'ky. Tym, ze roztiahrie koncaltiny, cize zvacsi plochu, Zlvaesi aj pravdepodobnost, ze sa padu zabrani, alebo ze sa zaehyti. Aj ked' to nie je nijalko dokazan«, uvaeuje sa 0 torn, ze to mohol byf 'ZNysotk reflexneho mechamizmu nasioh zivoersnych predkov, ktorf zili v korunach stromov, Moorov reflex sa v siestom mesiaci utlmi ("vy'hasne"). AIk reflex pretrvava aj po siestom mesiaci, jeho pretrvavajuca vybavnost je zase prejaivom poruseneho zrenia CNS.

Ak dospely clovek utafpi poSikadenie CNS a vznikne naprfklad krvaeanie do mozgovej hemisf'ery pri nahle] mozgovej prfhode, alebo aik vznikne transverzalna (IPrieana) Iezia miechy pri uraze chrbtice, m6:ze sa vera zo staryoh vyvoj'ovyClh reflexov, ktore uz nie su u zdraveho dospeleho cloveka vybavitelne, znovu objavit. Objavif sa mozu bud samy od seiba,Slpontanne, alebo ieh mozeme niektorymi manevrami vyprovokovat.

Svedci to 0 tom, ze vyrvoj'ove stare pohybove vzory ziskane

196

v priebehu fylogenezy (vyvoja druhov) a v priebehu ontogenezy (:vyvoj:a [edimca) v nas pretrvavaju, nez~~ilka.ju. Nas n,eyrvovy system ich v sebe uchcvava, len ieh modifikuje a potlaca dokonalejsimi polhY'horymi sohopnosfami, predovset~,y:n:. vs,a:k py~hyb~i ovladanymi valou. Pri poskodeni eNS :n ~a~~laihSle pon~s1a pr~ve najdokoriadejsie (a teda vyvojove najmladsie) n.er:vove ,ce~tm, a tak sa zase uplatni menej dokonala pohybova aktivita (vyvojove

starsia),

Porucha nervoveho systemu vsak maze vzniknuf aj v detstve;

vtedy byva pricinou toho, ze sa normalna pohybova alk:ivita nemaze vyvinuf alebo sa vyvinie vefmi nedokonale, pretoze usmer~ nujuce a reg~I:aCne tlmive vplyvy - prsdovsetkym z mozgovej

kory - ehybaju. . ' .

Reflexy sa VSlaik nemusia tylkaf len naj,,,:"yssic_h n~rvovych fun~-

cii, Vera dejov suvisiacich s pohybovymi akcl~ml (~apr. Oh'r~tlce) maze byf posk:odeny'Clh naprfklad len ITa uro~~l ,dh~btoveho svalstva alebo na urovni dolmej koncatiny - rozlienyrm mechaniekymi vpil.yvmi, a to bez toho, aby nastala destrukcia vlaJStiI1ych

nervovych tkanfv. .

Organizrnus reaguje na takuto situaciu bolesto,:. Bole~t l~e ~o

dostredivych drahach prislusneho nervoveho oblu~a ? je ~lg~a- 10m, ze urcita funkcia nie je pIne vykonna, pretoze le. nejakym sposobom poskodena (napriklad splodinami nadrner~eJ svalovej cinnosti, najma kyselinou mliecnou, ktora ~a hromadl v~ sv_aloch, ked su neprimerane pretazene a vycerpane), :0 ~dstredlveJ (eferentnej) casti reflexneho obluka idu k pretazenym svalo~ p~dnety takeho druhu, ze sval na ne nereaguje (sval sa n~aktlvuJe).

Niekedy moze "balky ochranny sylstem pretrvavaf aj po:nerr~e dlhy cas, ta!kze reflexne bolestrve dra:~denie vyvola ,stuhn?tIe t:n- ~usneh'o pohyboveho chin!ku (segmerrtu). Och~ailllny system ,vs~k uz nepretrvava preto, ze je pr:i!slusna oblasf S'tall~ oh:~:zJo;ana povodnou porudhou, ale preto, ze vzniJkla dru'hatna. neziaduca ~ena funkcie. Alk trva zmena furrkcie dlho, vzntknu zmeny aj na

organe (tzv. organioke zmeny_). ,. y •• y. ,

Aj tieto reflexne mechanfzmy, ktore .sa VIaZ~. ~'r~dov,se~ym rra bolestive podnety, maju v modemej rehabilltacii roesiahly vyznam. Nie su sice take vY,zna~ne aiko. r:t1e:me ,p_?;ruchy najvyssich nervotvych funkcii, su vsalk vefmi caste, takze takto po-

197

stihnutf pacienti tvoria vel'kii cast pacientov nasich fyziatrickorehabilitaenyeh oddeleni.

Preco musis, reaaibilitJacllli pracovnfci poznaf vsetky tieto zlozite nervove meehanizmy?

Pretn, ze pri ipohy:b'avy'ch poruchach sarna destrukcia nervovyoh struiktu'r neby-va taika rozsiahla, ako sa pri prvom vysetrent zda. Po urazoch alebo po z8jpalooh vzntka v oblasti desbrukcia easto veliky opuch (edem), MorY nervovr; vlakna stlaci, zhorsi ich vyzivu, a tyro oslabi ich Iunkciu, ale neznici ieh. Ked.' edem odoznie, treba v:s8lk tieto prechodne poskodene nervova bunky znova aktivovat. Vieme aj to, ze nervovy system rna pomerne velke rezer'Vy~ 'v mozgavych hemisterach je vera rezervnyeh tkanfv, ktore mofu po poskoden! niektoro] caJsti mozgu aspon cast funkcii obnovit. Nieikedy je talkM'O reaktivacia slce nedokonala, no staci aspori na zabezpecenie nahradnej poihybovej funkcie,

Poznatky 0 rezervaeh nervoveho systemu a 0 moznostiaoh ich vyuzivanis, pri LTV umozJni1i vypracovat cely rad Iiecebnych metod, More tJrebaspra'VIle pouzivaf, Kedze pri tyehto metodach pouzivame rozlicns druhy reflexov, nazyvama ich reflexne met6dy, no toto oznacenis nie je este jednoznacne vymedzene. Od re'habilitaanej pracovnieky sa ocalkaiva, ze spomenutym principorn reflexnej terapia rozumie, a ze ioh vie u jednotlivyoh konkiretnych pacientov podla potreby aplikovat,

Niel@ore velrni dobre a ucinne Iiecebne met6dy su od seba _ co sa ty,ka UlplatnoYa!nila i $D:sobu vykonavania - velrni odlisne, no mozu vychadzaf 210 spoloeneho zakladu, to z:namena z vyuilva!U!iJa reflexu atko Iieeebneho prvku.

Slo'Vo reflexny treba pouzfvaf opatrne, najma ked.' hovortmo

o liecbe poruch, pri ktorych nevieme, ako prebieha reflexny dej, kde je prijimaci organ (receptor), a kde je clel'ovy organ (efektor).

ZAKLADNE REFLEXNE DEJE PREBIEHAJUCE VO SVALOCH FUNK CIA SVALU PRI REFLEXNYCH DEJOCH

Reflexne ri,adenie svalovs] ci!nnos'ti sa odohrava na rozlienych urovniach nervoveho systemu. Cfun ideme od miechy vyssie

198

k mozgovej kore, tyro je riadenie diferencovanejste a nadrade~e riadeniu na n'izsej urovni, Preto ho mozeovplyrvnit tak v tlmivom zmysle slova, ako aj v budivom - podl'a potreby damej pohybovej sbtuacie. , , r •• ,

Najnizs! a najjednoduchsi reflexny db1uk, ktO'ry riadi svalovu cinnost, je monosynapticky proprioreceptivny reflex na segmentalnej urovni,

M 0 nos y na p tic k y znamena, ze od receptora k efektoru je len jedno synapticke prepojenie; p ro p r i o r e c e p t i v n y znamena ze sval ovplyvriuje sam seba (proprius = vlastny, recepcia = prijimanie).

V prieene pruhovanyeh svaloch, More sa skladaju z ver~eho mnozstva svalovych vIalkien, su nieldtore vhiikna premenene na vmfmavy organ, ktoey nazyvame svalove vretienko.

Svalove vretienko vyzera tak, ze svalove vlakno rna v prostriedku svojej dlZlky C1tlirve (senZJorioke)1Jkanivo, ktore sri zjednodusene mozeme predstavif a!ko malu pruziriu spojenu na ob,o~~ :koncoch s tzv. polarnymi castami vlalkria, ktore sa vedia sikratlf. Ked.' su polarme oastli skJraiene (stiahnute, kontrahovane), je streclava ekvatorialna (equator = rovnfk) Cast natiahnuta. Ked.' su polarne 008rti vretienka uvofnene, je .U'VOTtn:M aj s:nzi~iv~a. ~tredova cast. Stiahrrutie alebo uvolmenie polamnych cash zavisi od vzruchov MOire k mm privadzaju osobitne nervove vlakna - tzv. vlakna gama. Tieto vlakna umoznuju nastavif predlzenie ci

skratenie svalu. .

Zo stredovej ekvatorlalne] casti vretienka vychadza silne nervove vlakno ktore velimi ryohle vedie dostredive podnety do zadnych mi~chovYch rohov. Toto vlakno, ktore ~azyva~e LA, vedie proprioceptivne vnemy. Vlakno LA prechadza miechou a v prednyoh mieohovyoh rohoch sa prepojuje na :,~]jkU motoricku bunku toho isteho svalu, z letoreho podnet priviedlo,

A!k su svalove vretienka, a tym aj [eho stredovy senzorioky organ, natiahriute, staci celkom n€iP~rne pr~tia!hnu~ie. svalu a z vretienka vyjde podnet k motoriokym bunkam patriacim tomu istemu svalu. Z motorioke] bumky sa podrazdenie dostane do rnotorickeho vlskna alfa a do svalu, kftory sa stiahne, A1k je vretienko uvol'nene, musi sa najprv vytvorit urcite predpatie senzorickeho orgamu, cize musfme eely sval pretiahnut, aby bol schopny kontrakcie.