BYSTRICKÝ

PERM
Roèník 1.
Milí èitatelia, dostal sa vám do rúk BYSTRICKÝ PERMON, èasopis –
revue, v ktorom vám ponúkame neobyèajné novinky. Preèo neobyèajné?
Èíslo 1.

Nedozviete sa v nich aktuálne informácie o politike, prepadoch, bankových

kontách mediálnych hviezd... Novinky preto, lebo predpokladáme, že aj napriek
vášmu vedomiu o bielych miestach v poznaní histórie aj súèasnosti nášho mesta,
ON Apríl 2003

nemá každý èas a možnos študova v archívoch alebo knižniciach to, èo ho

zaujíma. Novinky v podobe malých korálikov vám chce naša revue prinies tak, že
sa dozviete o histórii Banskej Bystrice prostredníctvom renomovaných odborníkov
z rôznych oblastí vedy,
kultúry, športu a ume-
nia, ktorí budú prezen-
tova výsledky svojho
vedeckého bádania.
BYSTRICKÝ PERMON chceme adresova všetkým zvedavým
èitate¾om, ktorí majú vo svojom srdci miesto aj pre vzah k mestu. Èi nie je
príjemnejšie s láskou študova a pracova, s pokojom v duši ži a vychováva
deti v meste, ktoré máme radi aj preto, že si ho dobre poznáme? Lebo – možno
milova bez poznania? Možno by hrdý bez minulosti? Možno sa identifikova
nevšímavý a ¾ahostajný?
Myšlienka založi takéto periodikum vyšla od ústretových ¾udí z podnika-
te¾ského sektora v našom meste, ktorí sa rozhodli ekonomicky zabezpeèova
BYSTRICKÝ PERMON. Organizaèným garantom je vedecké pracovisko
Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela – Inštitút sociálnych a kultúrnych
štúdií a obsahovú náplò zabezpeèia vysokoškolskí pedagógovia a vedeckí pra-
covníci UMB v spolupráci so všetkými prispievate¾mi, od ktorých radi prijmeme
rozsahom neve¾ké, ale myšlienkovo bohaté príspevky, ako aj podnety a návrhy. K Hodinová veža (šikmá) po stároèia stráži hlavné námestie.
Chceme veri, milí èitatelia, že z pribúdajúcich korálikov poznania si vytvoríte Foto z r. 1909 (súkromná zbierka J. Baláža).
šperk, ktorý bude zdobi vášho ducha a ktorý nenecháte iba pre seba, ale potešíte Medzi dominanty historického jadra Banskej Bystrice ale aj celkovej
a obohatíte ním aj svojich kolegov, priate¾ov, najmä potomkov. Takto by sa nám siluety centra mesta už od polovice 16. storoèia patrí veža umiestnená
spoloène podarilo naplni zámer vydávanej revue, keï sa súèasní mladí Bansko- v hornej èasti Námestia Slovenského národného povstania. Zaujímavé
bystrièania budú identifikova s mestom nielen prostredníctvom prírodných je, že pri zrode tejto nedávno rekonštruovanej stavebnej pamiatky, ktorá
dominánt a oèarujúceho námestia, ale svoju identitu budú stava aj na poznaní sa v priebehu stároèí nazývala raz zelenou, inokedy hodinovou alebo
konkrétnych udalostí, na ktoré je história a prítomnos Banskej Bystrice taká bohatá. najnovšie šikmou vežou, stáli niektoré z negatívnych ¾udských vlastností
Príjemné èítanie vám želajú - márnomyse¾nos, závis a pýcha. Pokraèovanie na str.4
Slavomíra Oèenášová – Štrbová a Pavel Gender.
pomáhali. Za dobré Milan Abelovský
Banskobystrický permoník zaobchádzanie ba-
níkom neraz ukázali,
kde majú kopa, aby narazili na bohatú rudnú žilu
Odrazu hodinovú vežu
Podzemný svet baníkov, jeho temné zákutia so
sporým svetlom blikajúcich kahancov ukrýval nejed- a vystríhali ich pred nebezpeèenstvom. Baníci si dobré rozboleli všetky holuby
nu záhadu a priam podnecoval fan- služby permoníkov nesmierne vážili, udr- Nepoèuje nakláòa sa
táziu. Vïaka obrazotvornosti sa žiavali si ich priazeò drobnými pozor- Tlaèí ju trvanlivý zub
zrodila postava permoníka... nosami a odplácali sa im varovaním
Permoník predstavoval v tra- pred každým odstrelom v bani.
diènom baníckom prostredí malú V zbierkach Stredoslovenského Od Klimov vyšiel
démonickú bytos, ktorá mala ¾udskú múzea v Banskej Bystrici sa zachova- starý vojnový invalid
podobu, èrty a vlastnosti. V ¾udových la mimoriadne pôvabná pamiatka na Odopínam si protézu
predstavách a rozprávkach èasto permoníka vo forme ažidla z 18. st.
splýval s trpaslíkom alebo s piadi- Na drúze, zhluku zrastených kryštálov
a ku kýpu priväzuje
mužíkom. Doménou permoníkov fluoritu èervenohnedej farby, sedí vežu
však bolo podzemie, kde žili vo bradatý mužík v pracovnej èiapoèke
väèších spoloèenstvách a nepozo- a kabátiku so stopami zlátenia. Klinom Vykroèil dole námestím
rovane sa pohybovali po banských a kladivkom opracováva ažidlo s roz-
chodbách a štôlòach. Strážili a och- mermi 6x8x11,6cm. Plastika pracujú- A to je ten
raòovali podzemné poklady, spolu ceho permoníka je liata z cínu a má
s baníkmi kopali rudu a vzácne výšku 4,5 cm. ažidlo v r. 1996 repre- Nový vek
nerasty. zentovalo kultúru stredoslovenských
Permoníci mali pochopenie pre banských miest na výstave vo Viedni. O pol jednej zastali hodinky
ažkú a namáhavú prácu baníkov, vïaène im Milan Šoka darované od cisára pána


Ján Thurzo
1437 - 1508
predstavuje osobnos z radu
banskobystrických, hoci len natu-
ralizovaných mešanov, ktorá na
sklonku 15. storoèia
zaèala šíri v celej
Európe dobré meno
Uhorska èi jeho
banských miest
v oblasti stredného
Slovenska, medzi
nimi osobitne Ban-
skej Bystrice.
Narodil sa 30.
apríla 1437 v rodi-
ne levoèského kup-
ca Juraja Thurza, ako jeden z jeho
troch synov, ktorí v dospelosti
pomáhali otcovi budova obchod-
nú firmu. Najaktívnejší z nich Ján
sa stal onedlho mešanom Kra-
kova. Videl, že toto mesto rozkvitá
najmä z obchodu so slovenskou
meïou, preto chcel ma na tejto
prosperite svoj podiel. V Mogile,
blízko Krakova, vybudoval mede-
nú hutu, v ktorej mu skúsený
norimberský majster Ján Koler
dokázal zo slovenskej èiernej
medi (z ktorej najkvalitnejšia
pochádzala práve z banskoby-
strického revíru) sciedza vzácne
striebro a získava kvalitnú èistú
meï. Obidva tieto kovy, vyh¾a-
dávané na európskych trhoch, mu
potom prinášali vysoké výnosy.
Aby Ján Thurzo nebol odká-
zaný na odkupovanie slovenskej
èiernej medi, snažil sa ovládnu jej
ložiská, menovite banskoby-
strickú oblas. Obchodnými
zmluvami s hlavnými
bystrickými ažiarmi
(najmä rodinami König-
sberger, Glocknitzer)
kúpou získal ažobné
ložiská i miestne huty.
Právo aži, spracúva
a obchodova so vzácnymi kovmi,
mu umocnilo získanie obèianstva
mesta Banská Bystrica.
Neskôr bol povýšený i do
š¾achtického stavu.
Aby mohol Ján Thur-
zo mediarsky podnik roz-
šíri, potreboval kapitál.
Ten získal najmä spoje-
ním sa s bohatým podni-
kate¾om Jakubom Fug-
gerom z Augsburgu. Na
základe zmlúv medzi obi-
dvoma rodmi z rokov 1494
- 1495 vznikol UNGARISCHER
HANDEL, t.j. Thurzovsko - Fugge-
rovský mediarsky podnik so síd-
lom v Banskej Bystrici, ako prvý
kapitalistický podnik v Uhorsku a
prvý najväèší kapitalistický me-
diarsky komplex v Európe. One-
dlho Thurzovci odkúpili (za 14 tis.
zlatých roène) od krá¾a i krem-
nickú komoru (kde sa razili zlaté i
strieborné mince) a Ján Thurzo so
synom Jurajom sa stali i kremnic-
kými komorskými grófmi. Fuggerov-
ci navyše zabezpeèovali odbyt
medi a ïalších kovov na európ-
skych trhoch. Zatia¾ mohli vyváža
len èiernu meï, ktorú im sciedzali
vlastné huty v korutánskom mes-
teèku Fuggerau pre Benátky a v
Hohenkirchene v Durínsku pre
Západ. Keï krá¾ Vladislav II.
povolil vývoz drahých kovov
z Uhorska, zaèal podnik sciedza
a odde¾ova striebro od kvalitnej
medi aj v domácom prostredí.
220 rokov po Pribicero-
vom Traktáte o komé-
te z roku 1577 vychádza
v Banskej Bystrici ïalšia po-
zoruhodná kniha a uèebnica
zemepisu Geografia aneb
Wypsáni Okršleku Zem-
ského s šesti mapami
wlastní rukou jeho wyry-
tými, od slovenského osvie-
tenského vzdelanca Ladi-
slava Bartolomeidesa. Kni-
hu vytlaèila v roku 1798 ban-
skobystrická kníhtlaèiareò
Jána Štefániho.
Ladislav Bartolomeides
sa narodil 16. novembra 1754
v Klenovci a na území Ge-
merskej župy prežil aj väè-
šinu svojho života. Zomrel
v Ochtinej 18. apríla 1825.
Svoje diela písal pre ¾ud.
Pod¾a predpokladaných kon-
zumentov používal vo svo-
jich prácach latinu alebo
K Sciedzovacia pec na olovo, ktoré obsahovalo meï. Ilustrácia
z príruèky De re metallica od Georgia Agricolu, r. 1556.
Tak popri hutách (šmelco-
vacích), v ktorých sa tavila ruda a
získavala èierna meï (Staré Hory,
Harmanec, Baláže, Jelenec, Lip-
tovské Revúce), Thurzo vybudo-
val hutu (šplajsovaciu), ktorá upra-
vovala èiernu meï, aby sa v nej
zvýšil obsah striebra (Moštenica,
neskôr i Tajov) a potom sciedzaciu
hutu (taktiež v Moštenici), z ktorej
sa získavalo èisté striebro i kvalit-
ná meï. V Banskej Bystrici sa záro-
veò vybudoval povestný hámor,
ktorý meï ïalej upravoval, koval
a spracúval. Tak sa podniku, ktorý
v okolitom regióne dokopy za-
mestnával do 2500 ¾udí, sypali
vysoké zisky. O tieto sa obidva
rody spoloène delili. Je pritom rea-
bibliètinu (biblickú èeštinu). Pôsobil ako
uèite¾ v Rimavskej Bani, Ožïanoch
a v Ratkovej. Od roku 1783 ako evan-
jelický kòaz v Ochtinej.
Vo svojich dielach propagoval Bar-
tolomeides pokrokové myšlienky a patril
medzi šírite¾ov Koperníkovho heliocen-
trického systému. Zemepis obsahuje tiež
moderné názory na atmosféru, poèasie,
èasové pásma na zemi. Má celkom 110
tlaèených strán a šes máp (svetové
pologule, Európa, Ázia, Afrika, Amerika
a Austrália a Zem uhorská).
O našej, Zvolenskej stolici na strane
62 Bartolomeides píše:
„Zvolenská stolica jest 12 mil
dlouhá, tøi neb ètyøi široká a øekou Hron
øeèenou vesmìs zvlažená. I zde jsou
vesmìs Slováci, nìkteré m욝any
Bistøické vyjmouc. Živí se obdìláváním
pole, chováním dobytka a hledánim
kovu. Mìst královských má pìt: Brezno,
Lubjetova, Bistøice bánská, Zvolen,
Krupina a mìsteèka: Slovenská Lupèa,
Poiniky, Oèová, Slatina, Dobroniva,
litou, že mnohí dovtedajší bystrickí
banskí podnikatelia, ktorí ostali
mimo podniku, boli odstavení od
predošlých príjmov. Ostalo im
spravidla len obchodovanie s mä-
som, vínom, pálenkou a pod., od
èoho im potom prischlo zo strany
zlomyse¾níkov hanlivé pomeno-
vanie krèmári.
Po smrti Jána Thurza jeho
miesto definitívne prevzal syn
Juraj, ktorý mal za manželku Kata-
rínu Fuggerovú. Spojenectvo obi-
dvoch týchto rodov bolo teda
potvrdené i manželskou zmluvou.
Ján Thurzo umrel 10.10. 1508
v Sedmohradsku, pochovali ho
v rodnej Levoèi.
prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc.
Radvaò, Sása. Zámky nìkteré pozus-
távají Lupèanský, Bistøický, Zvolenský,
Víglašský, Dobronivský. Teplých a ky-
selých vod hojnost.”
O skutoènosti, že v Banskej Bystrici
vytlaèili pred 205. rokmi azda prvý slo-
venský zemepis, v súèasnom období už
málo ¾udí vie. Aj meno Ladislava Barto-
lomeidesa zapadlo do zabudnutia, hoci
vydal asi 15 odborných, èi populárnych
diel. Spomeniem azda to najvýznam-
nejšie - Historica – geographica notitia
inclyti superioris Ungariae comitatus
Gömöriensis.
Záverom ešte pár slov o kníhtlaèia-
rovi Jánovi Štefánim. Ten odkúpil v roku
1796 tlaèiareò od Jána Jozefa Tumlera,
ktorý zbankrotoval. Známa je aj jeho
myšlienka – vybudova v Starohorskej
doline papiereò. Aj o tomto tlaèiarovi nám
zanechal struèné správy banskobystrický
historik, gymnaziálny profesor Emil Jur-
kovich vo svojej práci Príbehy z minulosti
Banskej Bystrice.
Igor Chromek
 a potom do všetkých farských kostolov so 14 zastaveniami, kde je aj
zastavenie „Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku“ aj tri pády pod¾a
Banská Bystrica bola banské mesto s ve¾mi tradície. Súbor zastavení krížovej cesty, ako ho poznáme dnes, sa
silným nemeckým elementom. Finanèná situácia vyformoval až v 18. storoèí cez už spomenutých františkánov (tzv.
baníkov v 16. stor. bola už relatívne dobrá, preto klasická jeruzalemská krížová cesta).
mohli posiela svojich synov na univerzitné štúdiá. Až do II. vatikánskeho
Banskobystrickí študenti prinášali novoty najmä koncilu mohol zastavenia
z Witenbergu, no i z iných nemeckých univerzít. krížovej cesty ustanovo-
A keïže magistrát si mohol voli farára, tak už na va a požehna len fran-
konci 16. stor. Banská Bystrica prijala reformáciu. tiškán, provinciál fran-
Zvolili si luteránskeho farára, zaèali dáva tiškánov. Plnomocné od-
prijímanie pod obojím. pustky sa získali len vtedy,
K Kaplnka è.5 Keï v roku 1648 prišli do Banskej Bystrice keï zastavenia boli riadne
jezuiti, zaèali slúži sv. omše v dome Michala Königsberga. Stál na ustanovené, keï aspoò
mieste terajšej katedrály a na prvú sv. predsedajúci pobožnosti
omšu prišlo 11 ¾udí. Slúžili preto krížovej cesty chodil od
v dome, lebo ani do jedného kostola zastavenia k zastaveniu
katolíkov nepustili. Teda tých, èo ostali a keï zastavenia mali
verní. Potom za ve¾kých námah zaèali odpustkové krížiky.
stava kolégium a terajšiu katedrálu. Preto sú na zastaveniach
Dostavali ho v r.1715. V polovici 17. stor. klasických krížových ciest
(1652) prišli jezuiti aj na Španiu Dolinu. - hlavne starších, krížiky.
Špania Dolina bola v tom èase význam- Jezuiti postupovali
ná lokalita. Aj keï nemala mestské striktne biblicky a naprík-
práva, bola jednou z najväèších dedín lad aj Kalvária v Banskej
v okolí Banskej Bystrice. V nej ako aj Štiavnici sa zaèína nie
na Motyèkách a na Starých Horách si zastavením „Pán Ježiš je
jezuiti zriadili misiu s jasným cie¾om odsúdený na smr“ (fran-
napomáha rekatolizácii. tiškánska) ale Posled-
V záujme rekatolizácie oživovali nou veèerou, potom Get- K Kaplnka Božieho hrobu na Španej

bohoslužby procesiami, eucharistickým semani, Krvavý pot, Doline prestavaná v r. 1794

kultom, mariánskymi pobožnosami, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Pred Annášom, Pred Kajfášom,
mariánskou kongregáciou ale aj tzv. Stretnutie s Matkou, Šimon Cirénsky, Nesenie kríža, Vyzliekanie,
hranými mystériami. Hrané mystériá K Kaplnka è.7 Pribíjanie na kríž... aj bolesti Panny Márie. Boli to špeciálne pobožnosti,
boli divadlá, ktoré hrávali so študentmi z jezuitského kolégia (8-roèné ktoré mali pomáha ¾uïom, aby uvažovali nad Pánovým utrpením
klasické gymnázium) a tiež s mešanmi, ktorí sa na to podujali. a súèasne aby aj citovo prežívali pomocou rôznych obrazov Pánovo
V priebehu roka cez Vianoce to boli jaslièkové pobožnosti alebo utrpenie cez procesiu.
betlehemské hry a v pôste Protestantské bohoslužby boli chladné, aj keï
pašiové hry. Jednou z hlavných boli v reèi ¾udu, boli prísno racionálne, iba so
úloh úèinkovania jezuitov v Ban- spevom, èasto dlhá kázeò s útokom na intelekt
skej Bystrici bolo predovšetkým a exegéza. A jezuiti práve cez cit, cez eucharistickú
oživenie mariánskeho pútneho úctu, cez procesie, cez mariánsku úctu a cez
miesta Staré Hory. Pátri chodie- mystériá, cez krásu bohoslužieb pôsobili na ¾udí.
vali s mešanmi procesiou. Vo Preto aj jezuiti majú barok ako svoj sloh. V histórii
Ve¾kom týždni sa snažili oživi Španej Doliny sa uvádza, že jezuiti dali dokopy
tzv. mystériá pašiových hier, a nacvièili hudobnú skupinu, orchester ¾udí, ktorí
alebo procesie k umuèenému hrali na rozlièných hudobných nástrojoch a pre-
Spasite¾ovi, ktoré zaèínali pri nádherne sprevádzali slávnostné bohoslužby.
Getsemanskej záhrade (nesko- Snažili sa všemožne pôsobi a ich zásluhou je, že
rogotickej z konca 15. stor.) pri Špania Dolina sa celá vrátila do katolíckej cirkvi. Aj
terajšom farskom kostole Staré Hory, aj Motyèky, aj celá dolina.
v Banskej Bystrici. Toto miesto Mgr. Daniel Bédi
sa použilo ako prvé zastavenie,
pokraèovalo sa cez Medený
Hámor, Kostiviarsku, Jakub Na základe konzultácií s odb. as. ThLic.
(teraz súèas B. Bystrice) Gabriela Brendzu, vedúcim katedry Cirkevných
a konèili v kaplnke Božieho
KTri kríže - post. r.1664 za odvrátenie tureckého nebezpeèenstva dejín na Rím.- kat. CMBF UK – Teologickom inšti-
hrobu v Španej Doline na ná- túte v Banskej Bystrici – Badíne, zostavil a doplnil
mestí. Bola to celodenná procesia vo Ve¾kom týždni. Pravdepodobne fotodokumentáciou Mgr. Daniel Bédi, SF., správca farnosti U¾anka,
kaplniek nebolo 14 a nebola to klasická jeruzalemská krížová cesta.
(Pod¾a súèasného stavu mala asi iba 8 zastavení: I. Getsemanská
záhrada pri farskom kostole, II. kaplnka na zaèiatku Medeného Hámra
zbúraná pri výstavbe cesty, III. kaplnka v Kostiviarskej, IV. kaplnka
v Jakube – zaè. Nového Sveta Pod skalou, V. kaplnka nad odboèkou na
Španiu Dolinu z hlavnej cesty /nad motelom – stará cesta z Nového
Sveta na Španiu Dolinu/, VI. Tri kríže pred Špaòou Dolinou, VII. kaplnka
snímania z kríža, VIII. Boží hrob).
Korešponduje to aj s jezuitskou kalváriou v Banskej Štiavnici. Jezuiti
totiž neprebrali františkánsku spiritualitu krížových ciest, ktorá bola
klasická jeruzalemská. Po križiackych výpravách františkáni ostali
jedinými správcami Kalvárie a Božieho hrobu v Jeruzaleme a cez nich
sa táto krížová cesta najskôr dostala do františkánskych kostolov Boží spadajú
hrob - tradièný koniec procesie
pod
Kktorú aj filiálky Špania Dolinaka Jakub.)
umuèenému Spasite¾ovi

!
 Mièinú a do zajatia odvliekli okolo 140 osôb. V máji 1591 spustošili
Vlkanovú, prièom do zajatia odvliekli 12 osôb. V novembri 1591 Turci
prepadli Šálkovú.
Vežu na námestí Banskej Bystrice mešania zaèali stava 4. júla
Dokonèenie zo str. 1
1552, ale v tomto roku stavbe venovali iba 6,5 dòa, nako¾ko všetky
Myšlienka o potrebe stavby novej, popri veži mestského zámku a financie, potrebné na stavbu, museli použi na úèely svojej obrany.
veži farského kostola Nanebovstúpenia Panny Márie už tretej veže v Poèas júla 1552 sa lámal kameò v kameòolome pod Urpínom. Výdavky
meste sa zrodila na zasadaniach mestskej rady poèas prvého na stavbu v tomto roku predstavovali iba 7 zlatých a 52 denárov. Na
funkèného obdobia richtára Sebastiana Pribicera v roku 1552. Motívom vojnové záležitosti mesto v danom roku však vynaložilo 1026 zlatých.
stavby bola na jednej strane už spomínaná márnomyse¾nos a táto Stavba veže sa skonèila zrejme v roku 1553 alebo 1554, ale z tohto
bola až v druhom pláne vyvážená potrebou umiestnenia nových hodín. obdobia nie sú k dispozícii žiadne mestské úètovné knihy a ani
Zápis v mestskej úètovnej knihe s roku 1552 o pohnútkach mestskej administratívne protokoly. Úètovné knihy z nasledujúcich rokov sa o
rady vypovedá zrete¾ne: „Pretože obidve hlavné mestá, Kremnica stavbe veže nezmieòujú, z èoho vyplýva, že už stála.
a Štiavnica, majú po dvoch hodinách, a naše terajšie hodiny idú Spoèiatku veža na námestí plnila nielen funkciu nosièa mestských
ve¾mi zle, a aj z èasti námestia pri hodín, ale aj strážnej veže. Druhá strážna veža mimo
Kúpe¾nej ulici tieto hodiny sú zle hradieb mesta, vartovka, sa postavila až v roku 1587 v
vidie, naši páni rozhodli, že na dôsledku opatrení formulovaných vo vojenskom poriadku
rohu budovy mestskej váhy, ktorá obrany stredoslovenských banských miest z roku 1564.
stojí na vo¾nom mieste, sa postaví Týmto poriadkom sa stanovila sie strážnych miest,
veža s druhými hodinami.” prièom signály sa vysielali ohòom a delovými výstrelmi.
Dobu vzniku hodín na vstupnej V okolí Banskej Bystrice bolo ešte aj druhé strážne
veži mestského zámku kvôli absencii miesto, a to na Šachtièkách. Z veže na námestí bol
písomných prameòov nepoznáme, omnoho lepší výh¾ad na okolité vrchy a bola na nej stála
ale v Banskej Bystrici už v 2. polovici strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorova nepriate¾a
14. storoèia pôsobil hodinár - a zároveò dozera, èi niekde v meste nevznikol požiar. V
v najstaršej zachovanej mestskej zmysle protipožiarnych štatútov mesta, ktoré boli spoèiatu
úètovnej knihe z rokov 1386 – 1390 totožné s obrannými a bezpeènostnými poriadkami a ako
sa nachádza záznam o vdove nebo- samostatné boli vydávané od roku 1550, strហna veži
hého hodinárskeho majstra Jána smerom ku požiaru vyvesovala èervenú zástavu (cez deò)
Hodinára (Johanes Horologista) a o alebo lampᚠ(v noci). Na ochodzu veže v prípade požiaru
jeho otcovi Elbinosovi z Opavy. vychádzali zo svojich bytov vo veži mestskí trubaèi, ktorí
Najstarší písomný záznam o vežo- trúbili na poplach.
vých hodinách v meste pochádza z Veža bola pristavaná k budove mestskej váhy, ktorá
roku 1482. Od roku 1493 sú k dispo- bola ve¾mi dôležitým objektom. Súkromní ažiari v
zícii záznamy o trubaèovi, ktorý býval stredoveku totiž nemohli vo¾ne obchodova so
v areáli mestského zámku a ktorý sa strateickými tovarmi nevyhnutnými pre banskú výrobu -
K Rytina Hodinovej veže z r. 1740
staral o tamojšie hodiny. Býval v olovom, železom a lojom, nako¾ko na obchod s nimi mali
bašte, ktorá pod¾a neho dostala aj meno Galova bašta (neskôr Pisárska monopol banské mestá, ktoré si pre tento úèel vytvorili osobitnú
bašta). Zle idúce hodiny, ktoré chcela mestská rada nahradi novými, inštitúciu - mestskú váhu. V budove mestskej váhy sa nachádzali aj
pochádzali z roku 1542 a vyrobil ich ktorýsi z olomouckých hodinárskych priestory, ktoré mesto prenajímalo zlatníkom ako pracovné dielne. Pod
majstrov. Výroba hodín, ich doprava a montហstála 96 zlatých. Hoci budovou boli suterénne priestory, v ktorých sa nachádzala muèiareò.
by azda bolo staèilo vymeni hodiny a nie stava novú vežu, mestská Vežu po prvý raz stavebne upravoval v priebehu roka 1567 majster
rada sa rozhodla inak. Naèasovanie stavby však nebolo príliš šastné Gestel Stainmetz. V tomto roku sa dos èasto opravovali vežové hodiny
vzh¾adom na zmenenú politicko - vojenskú - najskôr majster Tomáš
situáciu v Európe, ktorá sa výrazne dotýkala Schlosser z Banskej Bystrice
predovšetkým Uhorska. po dobu šiestich týždòov, po-
Uhorsko po porážke pri Moháèi v roku 1526 tom neznámy hodinár z Krem-
postupne prichádzalo o rozsiahle územia, ktoré nice a majster Pavol Puxen-
sa zaèleòovali do Osmanskej ríše. Po dobytí maister z Banskej Bystrice.
Budína v roku 1541 a Ostrihomu v roku 1543 Majster Abrahám Tischler z
zaèal hlavný tlak útoèiacich tureckých vojsk Banskej Bystrice vyèistil obidva
smerova do horného Uhorska, kde nepriate¾a ciferníky hodín. O údržbu hodín
lákali najmä stredoslovenské banské mestá, sa mešania pravidelne starali
bohaté na koris. Ich najbohatší obyvatelia prostredníctvom stanoveného
mysleli na bezprostrednú záchranu svojich správcu hodín, ktorý dostával
životov a majetkov, ktorú videli predovšetkým v týždenný plat za ich stráženie,
opustení ohrozeného územia. Migrácia obyva- nastavovanie a inú údržbu. Istý
te¾ov banských miest bola nato¾ko intenzívna, èas funkciu hodinového správ-
že ju musel rieši samotný panovník mandátom cu vykonával mestský trubaè,
z roku 1544, v ktorom ich nabádal na organizo- majster Juraj. V roku 1567 sa
vanie obrany a zakazoval im útek z miest. robili aj úpravy na hodinách,
Stredoslovenské banské mestá sa ocitli v ktoré boli umiestnené vo veži
pohraniènom území a pripravovali sa na svoju na zámku - zlatník Ján Khuen
obranu predovšetkým zdokona¾ovaním svojho nanovo pozlátil hodinové ruèiè-
opevnenia a nákupom vojenského materiálu. ky. Od roku 1560 tu navyše boli
Organizovaná obrana banských miest zaèala ïalšie hodiny, tentoraz slneè-
až v roku 1550 - èo je práve obdobie, do ktorého K Hodinová veža na fotografii z r. 1937 né, ktoré vyma¾oval akýsi ma-
spadá výstavba veže na banskobystrickom liar z Banskej Štiavnice.
námestí. V roku 1553 vyzval budínsky miestodržite¾ Mehmed paša Omnoho väèšie úpravy sa na veži konali v priebehu roka 1573.
banské mestá, aby sa mu podrobili a ïalšie vyhrážky boli mestám a Práce, ktoré prebiehali v dobe od 4. júla do 28. novembra, realizoval
dedinám Zvolenskej župy adresované v rokoch 1556 a 1576. Podobné majster Krištof Krainer a boli ohodnotené na 123 zlatých a 89,1/2
výhražné listy dostala aj Oèová, ¼ubietová a dediny až po Banskú denára. Dva nové hodinové ciferníky vyhotovil majster Valter a za 7
Bystricu v júni 1588 od Sulejmana agu, velite¾a tureckej jazdy na Divíne. zlatých ich vyma¾oval neznámy maliar z ¼ubietovej. Hodinové ruèièky
Hoci sa turecké prieskumné oddiely èasto pohybovali v okolí Banskej pozlátil banskobystrický zlatnícky majster Ján Khuen. Samotné vežové
Bystrice, samotné mesto nikdy nenapadli. V júni 1590 spustošili Dolnú hodiny opravoval hodinársky majster Jakub Fabian zo Slovenskej

"
¼upèe. Za prestavbu hodín majster dostal 33 zlatých a nako¾ko bol
hrdý na kvalitu svojho diela, mestu sa písomne zaviazal bezplatne
opravi všetky prípadné poruchy hodín po dobu nasledovných 10 rokov.
Požiar z 12. apríla 1653 znièil celú hornú èas námestia spolu s
vežou. Po požiari mesto vežu nanovo prestavalo prostredníctvom
majstra Egida Weichselbaumera a táto prestavba trvala až do roku
1659. Matej Bel vo svojich Notíciach uvádza, že mešania stavebnými
úpravami vežu urobili omnoho elegantnejšou než bola tá predchá-
dzajúca a dali jej novú trojito vyklenutú strechu, vyrobenú z medeného
plechu. Pri tejto prestavbe bola veža o nieèo zvýšená v èasti nad
ochodzou. Staré hodiny sa už v prvom roku prestavby nahradili novými
hodinami od banskobystrického hodinárskeho majstra Šimona
Freundta, majstrovi za ne mesto zaplatilo 291 zlatých. Tieto hodiny
boli v Banskej Bystrici prvé, ktoré odbíjali nielen celé hodiny, ale aj
štvrte. Pôvodnú strechu nahradila profilovaná strecha z medeného
plechu, ulial sa nový hodinový zvon a majster Bartolomej Kühn (Khuen)
pre vrchol strechy veže vyhotovil ozdobnú hlavicu s koruhvou a
hviezdou. Na prestavbu, pri ktorej sa pôvodná drevená ochodza
nahradila kamennou, sa vynaložilo ve¾ké množstvo peòazí - spolu to
bolo vyše 3500 zlatých.
V roku 1723 veža opätovne vyhorela. Po oprave v roku 1725 mešania
do kupoly veže slávnostne vložili pamätnú kroniku, ktorú vypracoval
mestský notár Samuel Ignác Demosch. Druhý exemplár kroniky mešania
uložili do mestského archívu. V priebehu roka 1746 veža dostala novú
strechu, ktorá bola vyrobená opätovne z medeného plechu.
V roku 1761 sa Banská Bystrica stala dejiskom ve¾kého požiaru,
ktorý v priebehu nieko¾kých hodín dokázal znièi takmer celé mesto.
Tragické udalosti, poèas ktorých zahynulo ve¾ké množstvo jeho
obyvate¾ov a vyhorelo vyše 300 domov, sa stali podnetom pre knižné
vydanie kajúcnej kázne banskobystrického kòaza Jána Jakuba
Adamiho, ktorú doplnil podrobnou správou o požiari mesta. Preklad
nemeckej správy o požiari v rovnakom roku spolu so svojou kázòou
knižne publikoval aj ïalší banskobystrický kòaz, Samuel Lišovíni. S
istým, pochopite¾ným èasovým odstupom, sa obyvate¾om mesta za
finanènej pomoci Zvolenskej župy, Banskej komory, ostatných
stredoslovenských banských miest a rôznych obcí postupne podarilo
odstráni následky požiaru. Pri požiari vyhorela aj veža a opravená
bola už v nasledujúcom roku.
Veža mala od roku 1763 druhé hodiny od banskobystrického
hodinárskeho majstra Gottlieba Krumma. Veža vyhorela aj pri požiari
v roku 1782 a poèas nasledujúcich dvoch rokov ju opravoval majster
Peter Grosman. Rovnaký majster sa vežou zaoberal už v roku 1774,
kedy vypracoval projekt opráv veže a slovensko - nemeckého kostola
svätého Ducha. Veža mala pri tejto príležitosti dosta aj novú a inak
tvarovanú strechu, ale projekt sa nerealizoval. Opravy mestských budov
po ïalšom ve¾kom požiari z roku 1782 mesto stáli vyše 7800 zlatých a
veža pri tejto príležitosti dostala novú strechu z medeného plechu o
hmotnosti cca 670 kg. Za prácu sa vyplatilo vyše 452 zlatých.
Drobné stavebné úpravy sa na veži pod¾a potreby realizovali aj
poèas nasledujúcich storoèí. Omnoho vážnejšie problémy sa objavili
až zaèiatkom 20. storoèia. V priebehu roka 1920 sa na dome
susediacom s vežou objavili v murive stien trhliny. Následná technická
správa mesta konštatovala, že praskliny nesúvisia s klesaním veže a
že je celkom zbytoèné majite¾om domu navrhované zamurovanie
pivnice pod vežou. Praskliny však zrejme skutoène boli spôsobené
pohybom veže, pretože na jar 1956 sa už výchylka veže dala zrete¾ne
pozorova vo¾ným okom. V októbri rovnakého roka na základe tejto
novej skutoènosti Krajský národný výbor v Banskej Bystrici objednal
zameranie veže s cie¾om zistenia skutoènej výchylky veže od zvislej
osi. Merania potvrdili výchylky, ktoré mali by zapríèinené pravde-
podobne zvýšeným stavom spodnej vody alebo zvýšeným prítokom
spodných vôd pri striedaní mrazov a odmäkov. Technická správa
upozoròovala aj na existenciu pivnice pod vežou, ktorá bola
rekonštruovaná poèas vojnových rokov a následne bol do nej
zamurovaný vstup, takže nebolo možné preskúma vplyv stavu pivnice
na pohyb veže. Výchylka veže sa ešte viac zväèšila po asanácii
susedného obchodného objektu v priebehu 60. rokov.
Veža od poèiatku svojej existencie slúžila nielen ako pozorovate¾òa
pre strážnikov, aj ako pracovné miesto pre mestských hudobníkov. Na
veži mal stanovisko mestský trubaè, ktorý trúbením ohlasoval celé
hodiny (aj keï v Banskej Bystrici už prvé mestské hodiny mali zvonèek,
ktorý odbíjal celé hodiny), trúbil pri slávnostných príležitostiach a na
poplach. V meste zvyèajne pôsobili traja trubaèi, z ktorých jeden bol
majstrom a dvaja jeho pomocníkmi. Z pomocníkov sa po troch rokoch
uèenia stávali majstri.
Pôsobnos trubaèov sa neobmedzovala iba na mestskú vežu,
hrávali aj na cirkevných slávnostiach, svadbách a pri najrôznejších
iných príležitostiach. Keï napríklad v roku 1631 mestská rada za
trubaèa na uprázdnené miesto pozývala levoèského majstra Andreja
Weberla, žiadala od neho hra spolu s ostatnými trubaèmi ráno, na
poludnie a veèer a po inštrumentálnej hudbe (zvyèajne žalmoch) vždy
zabubnova, stráži mestské hodiny a odtrubova ich fanfárami, v
prípade vypuknutia požiaru zvoni, trúbi a vyvesi zástavu alebo
lampáš, trúbi pri príchode významných hostí do mesta a vypomáha
s hraním kantorovi v kostole. Plat trubaèského majstra bol týždenne 2
zlaté a okrem platu mu mesto zabezpeèilo byt vo veži a palivo.
Trubaèom niekedy vypomáhali aj hudobníci z iných banských miest,
ale mesto zvyklo nariaïova, aby sa na hranie pozývali výhradne
domáci mestskí trubaèi, nako¾ko je lepšie, ak si takouto èinnosou
privyrábajú domáci a nie cudzí hudobníci.
Trubaèi v èase ve¾kých sviatkov a dopoludnia od 11. do 12.
hodiny hrávali na vežovej ochodzi tak, ako to bolo zvyèajné aj v
ostatných banských mestách. V noci mali trubaèi v pravidelných
intervaloch vykrikova stanovené heslá, èím dávali najavo svoju bdelos.
O tomto zvyku sa vo svojom diele zmieòuje aj Matej Bel, ktorý tu poèas
svojho života nieko¾kokrát pôsobil - najskôr v rokoch 1695 - 1700 a
1702 - 1704 ako študent a neskôr, v rokoch 1708 - 1714 už ako pedagóg.
Od 16. storoèia sú zachované záznamy, že vežový trubaè každé dva
roky dostával finanèný príspevok na kúpu slávnostných šiat.
Vzájomný pomer mešanov a trubaèov však nebol vždy kladný.
Rozpory vznikali poèas náboženských zápasov medzi evanjelikmi a
katolíkmi, kedy v evanjelickom meste museli evanjelickí trubaèi hra
pri katolíckych bohoslužbách a vzdáva úctu poèas katolíckych
obradov. Neposlušných trubaèov mali právo zvlás ustanovení cirkevní
dozorcovia vypalicova. Takéto spory boli v meste napríklad v roku
1712 a pretrvávali aj v ïalšom období. Od roku 1715 sa trubaèským
majstrom mohol sta iba katolík.
Známe sú však aj sažnosti trubaèov na nekorektný postup mesta
- napríklad v roku 1773 sa trubaèi sažovali na kostolnú službu, ktorú
museli vykonáva bezplatne napriek tomu, že všetci cirkevní
zamestnanci boli riadne platení. Na vine však niekedy boli aj samotní
trubaèi, ktorí svoju prácu vykonávali nedbalo. V roku 1669 sa mešania
sažovali na trubaèov, ktorí zanedbávali trúbenie a stávalo sa, že poèas
týždòa zatrúbili iba v jediné ráno. Vo všeobecnosti však boli trubaèi
považovaní za vážených ¾udí a za umelcov.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti spomedzi banskobystrických
trubaèov patrí majster Anton Július Hiraj, ktorý sa neskôr stal
organistom farského kostola Panny Márie a v roku 1797 sa stal
plnoprávnym obèanom mesta Banskej Bystrice. Od neho pochádza
jediná zachovaná pamiatka svetskej hudby z zo staršieho obdobia z
tohto mesta - Banskobystrický pochod, ktorý zložil pri príležitosti
slávnostného príchodu uhorského palatína Jozefa Antona (šiesteho
syna cisára Leopolda II.) do mesta 27. júla 1798.
V súèasnosti spolu s obnovou historického centra Banskej
Bystrice došlo aj na zásadnú rekonštrukciu tejto zaujímavej stavebnej
pamiatky. Vykonalo sa zabezpeèenie stability veže, ktorá má v súèasnosti
odklon od zvislej osi 68 cm. Zmenil sa vstup do veže, ku ktorému bol
pristavaný malý objekt s rovnou strechou. Pôvodné schodisko vo veži
nahradilo nové schodisko so 101 schodmi s miernejším sklonom kvôli
¾ahšiemu výstupu. Najvýznamnejšou zmenou však bolo sprístupnenie
objektu veže verejnosti. Po úpravách veža slúži ako výstavná sieò,
priestor pre vežové koncerty hudobníkov a ako vyhliadková veža pre
turistov s jedineèným výh¾adom na mesto a na panorámu neïalekých
horských masívov Kremnických vrchov a Nízkych Tatier.
Igor Graus
* POZNÁMKA
Èlánok bol po prvý raz publikovaný v èaso-
pise Pamiatky a múzeá 1999, è.1, s. 15 - 18
PRAMENE:
Archívne fondy Štátneho okresného archívu
v Banskej Bystrici:
- Mesto Banská Bystrica (1020) 1255 - 1922
- MsNV v Banskej Bystrici 1945 - 1990
LITERATÚRA:
- BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico
geographica. Tomus secundus. Viedeò 1736
- KOPÈAN, V.: Turecké nebezpeèenstvo
a Slovensko
#
 ranokapitalistické ve¾kopodniky sa
vyznaèujú využívaním odborníkov,
podporou technického pokroku, uplatòo-
vaním menežerskych metód riadenia
výroby, dopravy a predaja tovaru.
Banícka a hutnícka história Banskej Bystrice a jej okolia je ve¾mi pozoruhodná. Má významné
Thurzovsko-Fuggerovská obchodná
miesto v dejinnom vývoji Európy a zasluhuje si rovnaké ocenenie ako história Banskej Štiavnice
– mesta, ktoré je už zapísané v zozname svetového kultúrneho dedièstva UNESCO. spoloènos s jej Banskobystrickým me-
diarskym podnikom sa považuje za prototyp
Faktograficky najlepšie preukázate¾ným prínosom Banskej Bystrice tejto ranokapitalistickej výroby a obchodu, ktorý predstihol a ovplyvnil vývoj
do historického procesu formovania novodobej Európy je vznik a ne- v iných èastiach sveta. Na poèiatku 16. st. to bol prvý, objemom produkcie
pretržité, takmer 400– roèné trvanie Bansko- najväèší a mierou integrácie i koncentrácie najvyspelejší výrobno - obchodný
bystrického mediarskeho podniku (Der Neu- komplex vo vtedajšej Európe. Pre úèas fuggerovského kapitálu túto, v Ban-
sholer Kupferhandel). Podnik bol založený skej Bystrici sídliacu spoloènos, historici považujú za symbol na zaèiatku
v roku 1494 ako výrobná základòa thurzovsko- novoveku vznikajúceho tzv. nemeckého ranného kapitalizmu.
fuggerovskej Uhorskej obchodnej spoloènosti My sme hrdí na to, že spoluzakladatelia podniku Thurzovci boli
(Ugarische Handlung) a od r. 1546 až do r. 1855 pôvodom z nášho Spiša. Ján Thurzo iniciátor a spolumajite¾ podniku bol
bol v prevádzke ako štátny – erárny podnik, nadaný organizátor a hospodársky stratég s moderným ekonomickým
spravovaný Dolnorakúskou a neskôr cisársko- myslením. Obratne využil obchodný kapitál Fuggerovcov pre rozvoj ažby
krá¾ovskou Dvorskou komorou vo Viedni. a spracovania stredoslovenskej medi, ktorá v tom èase už bola strategickou
Banskobystrický mediarsky podnik už surovinou a tiež pre získanie množstva striebra, ktoré ve¾a medenej rudy
v dobe jeho vzniku, v r. 1494 až 1525 bol, záslu- znehodnocovalo a táto sa vyvážala na haldy ako nepotrebná hlušina.
Jakub Fugger – hou výrobnej a obchodnej stratégie jeho Thurzo bol aj vynikajúci znalec hutníctva a ním zavedené metódy
Bohatý (1459 - 1525) zakladate¾ov Jána Thurzu a Jakuba Fuggera, priemyslového spracovania medi, obsahujúcej striebro, ho radia medzi
európskym unikátom. Tvoril ho centrálne riadený komplex baní, hút, významných priekopníkov vedy a techniky 15. storoèia.
skladov, dielní a iných zaria- O ve¾kosti a význame Bansko-
dení, ktoré sa nachádzali na bystrického mediarskeho podniku
roz¾ahlom teritóriu v okolí Ban- je možné urobi si predstavu aj
skej Bystrice, kde mala sídlo pod¾a toho, že v dobe jeho naj-
jeho správa. Podnik popri väèšieho rozmachu – v 16. storoèí,
výrobe medi a striebra mal aj pracovalo v òom vyše 2 000
vlastnú výrobu medeného to- zamestnancov, z toho okolo 1 000
varu, ovládal vnútornú aj dia¾- robotníkov v baniach a v hutách.
kovú obchodnú dopravu a sám Takmer všetci pracovali za dohod-
si zabezpeèoval takmer všet- nutú mzdu, mali rôzne naturálne
ko, èo potreboval nielen na pôžitky, podnik zabezpeèoval aj
chod prevádzky, ale aj na urèitú zdravotnú starostlivos a
živobytie a bývanie svojich sociálnu pomoc. Celá organizácia
zamestnancov. podnikovej prevádzky a odme-
Významný odborník na òovania mala už výrazný kapita-
dejiny baníctva medi v Nemec- listický charakter.
ku, prof. Ekehard Wester- Keby sme mali možnos na-
mann, vo svojom diele Eisle- zrie do minulosti baníctva, žasli by
benská èistá meï a jej význam sme nad tým, èo dali od praveku
na európskom trhu medi 1460- do novoveku hlbiny našich hôr
1560 (Kolín – Viedeò 1971) Európe a svetu. Len za tridsa
musel konštatova, že v „sledo- rokov, od r. 1496 do r. 1526 huty
vanom období bansko-by- v Moštenici a v Tajove vyrobili
strický revír bol jediný, ktorého skoro 50 000 ton surovej medi a
banská produkcia bola orga- 67 186 kg striebra. V tom nie je
nizovaná formou ve¾kopod- zahrnutá produkcia ïalších 3-4 hút
niku, a to práve v èase, keï sa v okolí Banskej Bystrice. Historický
tu angažovali Fuggerovci, výskum dokázal, že od konca 15.
v rokoch 1494-1546. V nasle- do polovice 17. st. starohorsko-
dujúcom období pokraèovala špaòodolinský revír patril medzi tri
táto výroba v rovnakých for- najvýznamnejšie v Európe. A
mách v štátnej réžii. Vo všet- v thurzovsko-fuggerovskej ére bol
kých ostatných európskych bezkonkurenène prvý.
revíroch jednoznaène pre- Trh s meïou v období vzniku
vládal nákladnícky systém Banskobystrického mediarskeho
výroby“. Nemecký historik podniku bol neporovnate¾ne roz-
uvádza porovnanie najvýznam- siahlejší ako s akýmko¾vek iným
nejších európskych mede- tovarom. Meï sa stala úzkopro-
norudných revírov tej doby a filovou surovinou. Námorná plav-
poukazuje na európske pr- ba objavením Ameriky v r. 1492
venstvo zavedenia ve¾ko- a ciest do Tichomoria vyvolala
výrobných foriem v bansko- prudký nárast potreby medi a jej
bystrickom ve¾kopodniku. zliatín na stavbu lodí. Meï bola
V 14. a 15. storoèí bohaté ve¾mi žiadaná aj v zbrojárskom
kupecké rodiny, obchodné mestá K Doprava a triedenie rúd v oblasti Španej Doliny. Ilustrácia z príruèky priemysle. Zliatina medi s cínom
a finanèné spoloènosti intenzív- o baníctve a hutníctve od lekára Georgia Agricolu De re metallica, – bronz, bola základnou surovinou
nejšie vstupujú do procesu ktorá vyšla v Bazilei r. 1556. pre liatie diel, ktorých výroba v tom
výroby a do jej prepojenia èase dosiahla masový charakter.
s trhom. Osobitne banská ažba a následné hutnícke spracovanie kovov Ešte vzácnejší bol druhý, zámerne prehliadaný produkt podniku –
sa zaèína koncentrova do ve¾kých predindustriálnych manufaktúr a faktórií. striebro. Bolo základom vtedajšieho peòažného obeživa. V 15. storoèí
Rozširuje sa výrobná spolupráca vysoko špecializovaných a sociálne známe európske ložiská strieborných rúd už nestaèili pokrýva potrebu.
diferencovaných skupín robotníkov, predákov, úradníkov a správcov. Tieto Thurzovsko-fuggerovským podnikom zavedená a hromadne v Európe

$
rozšírená technológia spracovania striebro-medených rúd pomocou bola dovedená voda z priestoru Donovál a neskôr až spod Prašivej. Tento
šplajsovania – obohacovania taveniny a scedzovania – odde¾ovania banský vodovod tiež patrí medzi naše technické unikáty.
striebra od medi pomocou olova, umožnila využi viaceré dovtedy Nový vrchol rozvoja dosiahol podnik v druhej polovici 16. st.
bezcenné ložiská v Tirolsku, Mansfeldsku, Harci, v Sedmohradsku, ale V nasledujúcom 17. st. pre nestabilitu politických pomerov a èasté vojny
aj na Spiši a inde. zaznamenalo hospodárstvo na území Slovenska katastrofálny úpadok.
Do najstaršieho, tradièného odbytiska
banskobystrickej medi v Stredomorí a na
Blízky východ ju spoloènos vyvážala cez
Budín, neskôr cez Bratislavu do podnikovej
scedzovacej huty vo Fuggerau pri Villachu
a potom cez Terst a Ptuj do Benátok, Janova
a ïalších prístavov. Ale najdôležitejšia
medená cesta viedla cez Ružomberok, Žilinu
a Tešín do Vratislavi, do scedzovacej huty
v Hohenkirchene a odtia¾ na trhy vo Frank-
furte n/ Moh., Kolíne, Luneburgu, Lübecku a K Poh¾ad na budovu Banskej správy v Španej doline na južnom okraji námestia z 2.
v Norimbergu. Z Vratislavi sa meï dopra- polovice 18. st., autor: F. X. Fischer (Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici).
vovala aj do prístavov Štetín a Gdaòsk.
Priame obchodné cesty zo scedzovacej huty v Moštenici pri Banskej Až v 18. st., po skonèení tureckých vojen a po Satmárskom mieri
Bystrici smerovali do Krakova, Torune a po Visle do Gdaòska, ale aj cez postupne dochádza k upokojeniu pomerov a znovuvytváraniu podmienok
Bratislavu a Viedeò do Rezna, Norimbergu a Mníchova. Z Baltických na hospodársku obnovu a rozvoj. Mediarsky podnik v tomto období
prístavov sa meï prevážala loïami do Antverp, Lisabonu a španielskych zaznamenal svoj druhý rozkvet. Nedosiahol však už úroveò výkonov zo
prístavov, odkia¾ sa dostávala do Afriky a zámoria. 16. st., pretože bane v tom èase boli znaène vyèerpané. Kedysi slávna
Obchodné znaèky na ingotoch stredoslovenskej medi obsahovali aj banská a hutnícka éra Banskobystrického mediarskeho podniku sa
štylizovaný erb mesta a šírili slávu Banskej Bystrice, vtedy známej pod me- definitívne uzavrela v osemdesiatych rokoch 19. st.
nom Neushol, do celého kultúrneho sveta. To privádzalo sem nielen Aj potom boli ešte pokusy obnovi v Španej Doline a v jej okolí
profesionálnych baníkov, hutníkov, uhliarov, stavite¾ov banských strojov a banskú ažbu a rôzne pridružené výroby. Napr. meï obsiahnutá vo
zariadení, meraèov, lesníkov a mnohých ïalších špecialistov, ale tiež stavi- vode vytekajúcej zo starých štôlní na Pieskoch sa využívala na výrobu
te¾ov, umelcov, uèite¾ov, vydavate¾ov kníh a iných nosite¾ov osvety, vzdela- prírodnej modrej a zelenej farby. No bohatšej medenej rudy už nebolo.
nia a pokroku. Medzi najvýznamnejších v tom èase patril Jakub Dernch- Geologický prieskum v 70–tych rokoch minulého storoèia ukázal, že
wamm, pôvodom z Èiech, hlavný fuggerovský faktor Mediarskeho podniku. ažba medi sa už v dnešných podmienkach obnovi nedá.
Ve¾kosti Banskobystrického mediarskeho podniku zodpovedali aj zisky Ale v Španej Doline, Pieskoch, Rychtárovej, Polkanovej a pri Starých
spoloèníkov Jánu Thurzu a Jakuba Fuggera. Boli odhadnuté na 1 874 000 Horách zostali haldy z bývalých šácht a štôlní. Vyvezená hlušina mala
zlatých. Z toho asi milión investovali, zvyšok využili na hospodársku ešte dos vysoký podiel zlúèením medi. Preto bola v Španej Doline
vybudovaná nová Úpravòa rúd, v ktorej sa hlušina z háld drvila a pre-
expanziu a na presadzovanie mocenských záujmov. Ján Thurzo už v r.
mývala. Táto ostatná fáza baníctva priniesla banskobystrickej baníckej
1498 dostal do prenájmu krá¾ovskú banskú a mincovú komoru v Kremnici
histórii viac škody ako úžitku. Väèšina impozantných a s krajinou už
a v r. 1502 za pôžièku krá¾ovi Vladislavovi II. získal do zálohu Zvolenský
zžitých háld, bolo znièených. Zostali po nich len otvorené lomy a vodou
hrad. Stal sa tak dedièným komorským grófom a zvolenským županom.
zbrázdené svahy. V údolí pod Špaòou Dolinou vznikli dve mohutné
Ovládol stredoslovenské banské mestá, kontroloval ažbu medi a drahých
odkaliská ako výstraha i ako ponuka pre budúce generácie. Farebné
kovov, razil mince. Po jeho smrti v r. 1508 toto postavenie a funkcie prevzali
cementaèné vody na Pieskoch sa nenávratne stratili. A zapoèaté
synovia Juraj a Alex Thurzo. Poèínanie Thurzovcov narazilo na stupòujúci
rekultivácie a zalesòovanie nás možno definitívne oberú o šancu
sa odpor patriciátu miest a zemianstva a po zavedení razby znehodnotenej zachova originálny kus montánnej krajiny a vybudova tu v strednej
mince aj na obèianske nepokoje, ktoré v r. 1525-1526 vyústili do baníckeho Európe unikátny banský skanzen – turistickú atrakciu najvyššej kategórie.
povstania. ažisko povstania, ktoré len s námahou potlaèilo vojsko, bolo Trvanie každého ¾udského diela má obmedzený èas a stáva sa
v Banskobystrickom mediarskom podniku. minulosou so svojím signifikantným odkazom. To platí aj pre Bansko-
Krá¾om poverená komisia v r. 1525 podnik zabavila a prevzala do bystrický mediarsky podnik. Jeho historický odkaz je mimoriadne ve¾ký
správy dvora. Ale pre neschopnos eráru zabezpeèi jeho prevádzku aj a významný, ale málo známy. To, èo sa zachovalo v archívoch a zbier-
odbyt medi, ho v r. 1526 znova dostal do prenájmu Anton Fugger. Tento kach, nie je doteraz systematicky spracované a prezentované. Kultúrne
v r. 1560 od prenájmu odstúpil a podnik až do r. 1855 spravoval erár architektonické a umelecké pamiatky z doby jeho vzniku a rozmachu
prostredníctvom Banskej komory v Banskej Bystrici, ktorá podliehala sú sèasti zachované. Ale rozhodujúce technické pamiatky už takmer
Hlavnému komorno-grófskemu úradu pre stredoslovenské banské mestá úplne zanikli, alebo boli neuvážene znièené.
a panovníckej Dolnorakúskej, neskôr Dvorskej komore vo Viedni. Milan Žuffa – Ellek
Výroba v Banskobystrickom mediarskom podniku sa pod správou Literatúra:
Banskej komory postupne obnovila. Zabezpeèilo sa drevo pre bane a 1. Ing. arch. Vladimír Husák, CSc. „Banskobystrický mediarsky
uhlie do hút, vyhåbili sa nové banské šachty, boli zmodernizované tech- podnik“, SLOVO, almanach vedeckých úvah a umeleckých aktualít,
nologické zariadenia a rozšírené hutnícke prevádzky. Na pohon strojov Leto 1995, Bratislava.

K Poh¾ad na šachtu Panna Mária Pomocnica s kolesovòou – strojovòou, kde bolo umiestnené dvojité zvratné koleso na vodný pohon
s priememrom až 11 metrov. Podobne vyzerala aj šachta Ludvika v Španej Doline, autor: F. A. Mayer (NBS – Múzeum mincí a medailí
v Kremnici).

%
Rôzne historické obdobia, v spojitosti s politickou a tiež národnostnou situáciou, mali vo väèšine slovenských miest vplyv aj
na miestne názvoslovie, pomenovanie ulíc, námestí i mestských èastí. Banská Bystrica nebola v tomto smere žiadnou výnimkou.
Celý èasový úsek doterajšej existencie mesta by sa z tohto poh¾adu
dal rozdeli na osem období. Prvé a zároveò najdlhšie trvalo od „vzniku”
mesta až do polovice 70. rokov 19. storoèia, teda viac ako 600 rokov.
V tomto období v meste prevládal tzv. nemecký živel, a to aj napriek
tomu, že slovenské obyvate¾stvo tvorilo viac ako polovicu jeho
obyvate¾ov. Ako úradný – oficiálny jazyk sa používala latinèina
a nemèina. Pomenovanie ulíc a námestí bolo výhradne v nemèine:
Ring – Hlavné námestie
dy Kirchen – Horné námestie
Obere gasse – Horná ulica
Untere (Spital) gasse – Dolná (Špitálska) ulica
Bader gasse – Kúpe¾ná (Lazovná) ulica
Episcopei (Pfarrhof gasse) – Biskupské, Farská (dnes Bakossova) ulica
Granner gasse, Grangassen auf der Wag – Hronská, Hronská za
vážnicou (dnes Kapitulská)
Neue gasse – Nová ulica (dnes neexistuje)
Silber gasse, Vicus Mallei – Strieborná, Hámorná (dnes Horná
Strieborná) ulica.
Názov Hámorná (Vicus Mallei) sa pri Striebornej ulici vyskytuje len
v daòových registroch z roku 1542. V priebehu 18. storoèia, keï
postavili prvé domy pri vtedajšej Novej bašte, sa Strieborná ulica
„rozèlenila” na Hornú a Dolnú Striebornú (Obere Silber gasse, Untere
Silber gasse).
V 17. storoèí sa v registroch vyskytuje aj ulica Sanct Anna gasse
(Ulica sv. Anny), ktorej identifikácia a situovanie nie je dodnes
objasnené. Emil Jurkovich ju vo svojich prácach umiestòuje „za chrbát”
špitála a kostola sv. Alžbety, teda do záhrad na spodnom konci Dolnej
ulice. Táto alternatíva je však málo pravdepodobná, keïže poèet
domov v Ulici sv. Anny už v priebehu 16. storoèia stúpol zo 7 v roku
1529 až na 36 domov v roku 1588. Ulica s 36 domami sa nedá
prehliadnu a naviac v lokalite, ktorú spomína E. Jurkovich by pre
taký poèet domov nebol ani priestor. Pod¾a môjho názoru Ulica sv.
Anny ležala na Dolnom predmestí, za potokom Bystrica. Neskôr sa
táto èas mesta rozrástla a èasom tu vzniklo Dolné námestie a ulice
Radvanská, Na troskách, Pod vàšok a tiež Ulièka sv. Anny aj so
sochou jej patrónky.
Samotný termín Gasse (ulica) používaný v Banskej Bystrici vychá-
dzal z jazykového prostredia Rakúska a východných oblastí Nemecka,
pretože na zvyšnom území Nemecka bol vžitý názov Strasse.
K menším zmenám používaného názvoslovia došlo až po roku
1651, keï si slovenskí obèania vybojovali èiastoèné zrovnoprávnenie
svojho postavenia (napr. každý druhý rok bol zvolený richtár slovenskej
národnosti). No v oficiálnych dokumentoch, v mapách sa aj naïalej
popri latinèine používala nemèina. Výnimkou boli len niektoré miestne
(chotárne) názvy, ktoré sa uvádzali aj v dobovej slovenèine (Urpin,
Kalvária, Hornje luke, Granjar, Štiavnièky ...).
Približne v polovici 70. rokov 19. storoèia došlo k zmene názvov
ulíc. Bolo len nieko¾ko rokov po tzv. rakúsko - maïarskom vyrovnaní
a ani Banská Bystrica neodolala silnejúcemu maïarizaènému tlaku.
Nové názvy ulíc vo väèšine prípadov boli len preložené do maïarèiny:
Hlavné námestie – Fö tér
Horná ulica – Felsö utcza
Dolná ulica – Alsó utcza
Horná Strieborná ulica – Felsö ezüst utcza
Dolná Strieborná ulica – Alsó ezüst utcza
Hronská (Kapitulská) ulica – Garami (Káptalan) utcza
Nová ulica – Új utcza
Krížna ulica – Kereszt utcza.
Niektoré názvy boli však pozmenené:
Horné námestie – Vár tér (Hradné - zámocké) námestie,
neoficiálne aj “Piacz” tér (Trhové) námestie
Lazovná ulica – najskôr Fürdõ utcza (Kúpe¾ná), neskôr Vármegye
utcza (Župná) ulica
Bakossova ulica – Bástya utcza (Baštová - hradbová) ulica
Dolné námestie – Hid tér (Mostové) námestie.
&
K tretej zmene došlo v roku 1896, keï Uhorsko oslavovalo tisíce
výroèie „príchodu” staromaïarských kmeòov do našej oblasti. Vtedy
premenovali všetky ulice v meste (okrem Krížnej, ktorá pravdepodobne
pre tento zámer nebola dos reprezentatívna), väèšinou pod¾a osobností
uhorských dejín:
Dolná ulica – Kossuth Lajos utcza
Kapitulská ulica – Wesselényi Ferencz utcza
Horná Strieborná ulica – Heinczmann András utcza
Dolné námestie – Szent István tér.
Ïalšie pomenovania mali aspoò historickú spojitos s dejinami
mesta:
Hlavné námestie – IV. Béla király tér (uhorský krá¾ Belo IV., za
vlády ktorého dostala B. Bystrica mestské privilégiá)
Horné námestie – Mátyás tér (Matej Korvín, uhorský krá¾ z druhej
polovice XV. storoèia, ktorý viackrát pobudol v našom meste)
Horná ulica – Bethlen Gábor utcza (sedmohradské knieža Gabriel
Bethlen, jediný uhorský krá¾ zvolený v Banskej Bystrici)
Lazovná ulica – Károly Péter utcza (Peter Karl, zámožný bansko-
bystrický obèan, majite¾ baní z druhej polovice XIV. storoèia)
Farská (Bakossova) ulica – Morgenthaler Fülöp utcza (Filip
Morgenthaler, novohradský kapitán a majite¾ rinkového domu
– neskorší Benického dom na Hlavnom námestí)
Nová ulica – Glabics Józef utcza (Jozef Glabiè, banskobystrický
richtár z prvej polovice XIX. storoèia).
Ku koncu tohto obdobia, v rokoch 1916 – 1919, pribudla v centre
mesta jedna úplne nová ulica. Viedla z Hlavného námestia popod bránu
budovy cisársko-krá¾ovských lesov k Malej stanici. V tomto krátkom
období mala názov Grof Serényi utcza (dnešná Národná ulica). Doba
maïarských „miléniových” názvov trvala necelých 25 rokov, do jari
roku 1919. Z apríla tohto roku sa zachoval návrh nového pomenovania
ulíc a námestí mesta. Pri všetkých názvoch v historickom centre sa
mesto vrátilo k pôvodným, vžitým, používaným obyvate¾mi od nepamäti.
Námestia boli opä Hlavné, Horné a Dolné. Ulice Horná, Dolná,
Lazovná, Horná a Dolná Strieborná, Farská, Kapitulská a Nová. Iba
Národná ulica mala na nieko¾ko málo rokov ešte dve „prechodné”
pomenovania: Sokolská a Národná trieda. Poèas trvania I. èeskoslo-
venskej republiky došlo ešte k jednej zmene. Koncom 20. rokov Hlavné
námestie premenovali na Masarykovo.
Piate obdobie v pomenovaní ulíc a námestí nastalo po vzniku Sloven-
ského štátu. Mesto nepristúpilo k radikálnejším zmenám, preto názvy
v centre (okrem 2) ostali tie isté. Jedine Hlavné (Masarykovo)
námestie premenovali na Andreja Hlinku a Lazovnú ulicu na Martina
Rázusa.
K ïalším zmenám došlo po skonèení 2. svetovej vojny a následne
po roku 1948. Hlavné námestie premenovali na Námestie Národného
povstania. Slovo slovenského sa v tých èasoch nesmelo použi, keïže
štátne a stranícke orgány v Prahe v tej dobe „bojovali” s tzv. slovenským
buržoáznym nacionalizmom. Horné námestie dostalo názov Èervenej
armády, Horná ulica bola najskôr Benešova, potom Viliama Širokého.
Dolná ulica sa stala Malinovského ulicou,
Lazovná ulicou Maxima Gorkého. Kapitulskú
ulicu nazvali Polevojova, neskôr Moysesova.
Z Hornej Striebornej sa stala ulica Kataríny
Kalužay a z Národnej najskôr Masarykova
a potom Februárového víazstva. Koncom 50.
rokov Hlavné námestie dostalo „kompletný”
názov, Slovenského národného povstania.
Posledné zmeny sa uskutoènili po roku
1989. Väèšina ulíc v centre mesta (okrem
Horného námestia) sa opä vrátila k svojim
starým, osvedèeným názvom.
Ján Baláž
PRAMENE:
Štátny okresný archív Banská Bystrica: Mesto
Banská Bystrica 1850 -1945
F. Oslanský: K demografickému vývoju
a k spoloèenskej štruktúre Banskej Bystrice
v XVI: storoèí, in: Historické štúdie XXII
 Ten, kto navštívil klavírny recitál Zuzany Paulechovej – Štiasnej 25. 2. 2003 v sále Robot-
níckeho domu, urèite si so sebou odnášal tie najlepšie dojmy a hlboký umelecký zážitok.
Meno tejto umelkyne je dôverne známe odbornej i laickej verejnosti nielen na Slovensku,
ale možnos bližšie sa zoznámi s jej umením mali aj mnohé mestá Európy. Je preto ve¾kým
prínosom pre rozvíjajúce sa hudobné umenie v Banskej Bystrici, že práve tu pani Zuzana
Paulechová – Štiasna umelecky tvorí a pedagogicky pôsobí.
Pochádza z Bojníc, no jej prvé kraèovala vo vynikajúcich výsledkoch
kontakty s hudbou sú spojené s ¼ŠU interpretaèného umenia. A ako to pri
súaži Paloma O´Shea v Santaderi
v Španielsku. O šastnom èísle „dva“ ho- Milan Abelovský
v Prievidzi. Bola vorí interpretka Milan z Urpína na Hrone
mimoriadny ta- v súvislosti s 2. do dejín vchádzajúci
lent od detstva cenou na medzi-
a ako to u nadaných detí býva, nielen talentovaných študentoch býva..., neostala národnej súaži Roberta Schumanna Atreus zabitý
hudba ju priahovala. Neúnavne nav- len pri jednej aktivite. Tentokrát jej uèa- v Zwickau v SRN, kde zhodou okolností Aigisthom Aigisthos
števovala ranné tréningy krasokorèu- rovala kompozícia.... bývala na izbe èíslo 22. zabitý Orestom
¾ovania za obetavej podpory rodièov. Jej Obdobie pôsobenia na Konzerva- O úspechoch klavírnej interpretky Memnón zabitý Achillom
možno s¾ubnú kariéru u- tóriu v Bratislave na pódiách možno v súèasnosti napísa
Paris zabitý
melkyne na ¾ade však pre- sú spojené s bo- skutoène ve¾a. Je úèastníèkou mnohých
rušil nešastný pád. Na hatou úèasou na kurzov, súaží doma i v zahranièí. So Filoktetom Euryalos
šport však nezanevrela. klavírnych súa- svojím umením navštívila Belgicko, zabitý Odyseom
Krasokorèu¾ovanie žiach s najvyššími Írsko, Francúzsko, Maïarsko, Taliansko, Odyseus zabitý
vystriedal stolný tenis, oceneniami, ako je Španielsko, Èeskú republiku, krajiny Telegonom
v ktorom dosiahla nema- 1. cena na  Súaži bývalého Sovietskeho zväzu, Anglicko,
lé úspechy. Úspech pri- slovenských kon- krajiny bývalej Juhoslávie, Rakúsko, Milan z Urpína na Hrone
niesla i umelecká práca zervatórií v r. 1979 Rumunsko, atï. Spolupracovala a spo- z dejín sa vracajúci
so slovom. Svoju školu a 1980, 3. cena na lupracuje s významnými symfonickými
reprezentovala v recitácii Súaži Frideryka orchestrami na Slovensku, Po¾sku, znovu stvorený týmto dòom
na podujatiach, akými boli Chopina v Marián- Nemecku, Rumunsku. Vystupovala na
Hviezdoslavov Kubín skych Lázòach domácich a zahranièných festivaloch,
a Puškinov pamätník.
Popri všetkých akti- K Zuzana Paulechová
(Èeská republika),
èi 4. cena z medzi-
pôsobí aj ako komorná hráèka.
V súèasnosti popri interpretaènej
Slová
vitách sa neustále veno- – Štiasna národnej súaže èinnosti pani Paulechová – Štiasna Sú slová ako cudzokrajné korenie
vala klavírnej hre, v ktorej už ako diea Incontro Internazionale Giovani Pianisti pôsobí ako docentka a doktorka umenia ktoré ochutnávaš špièkou jazyka
slávila pozoruhodné úspechy. Za všetky Cittá di Senigallia v Taliansku. na VŠMU v Bratislave a na Akadémii
možno spomenú 1. cenu na medziná- umení v Banskej Bystrici ako hosujúca
z pokazených slov sa peèú vojny
Profesionálnu rovinu mladej inter-
rodnej súaži v Ústí nad Labem (Èeská pretky možno posunú do obdobia štúdia profesorka. Najviac chutia slová s vôòou
republika) Virtuosi per musica di a neskoršieho pedagogického pôsobenia Hudobná obec B. Bystrice si urèite domova
pianoforte v roku 1976. na VŠMU v Bratislave. Interpretaèné oceòuje prítomnos umelkyne takýchto Preto keï sa vyspím
Pri rozhodovaní kam smerova súaže v roku 1984 a 1988 jej znova kvalít, a preto v súvislosti s nadchádza- v páperových perinách od starej
ïalej svoj osobnostný rast, vo¾ba padla priniesli najvyššie ocenenia v podobe 1. júcim obdobím prajeme pani Zuzane
prirodzene na jej najväèšiu lásku – miesta. Obrovským úspechom bola ve¾a ïalších úspechov a k jej jubileu ve¾a
mamy
hudbu. Poèas štúdia na Konzervatóriu špeciálna cena za najlepšiu interpretáciu šastia a zdravia. dostanem chu na peèenú hus
v Bratislave Zuzana Paulechová po- španielskej hudby na medzinárodnej MgA. Jana Škvarková, Art.D. Sú slová husté
ako myšlienky pred usnutím
a riedke ako ticho.
tabaku na žuva-
nie, aby mal „do-

Banský škriatok (z nem. Bergmann – baník), lebo v bani sa nesmelo fajèi.

súèasný symbol - „maskot“ banskej práce a ažby. Banský
škriatok, dobrý pomocník – ak sa mu priniesla obeta, a pre-
fíkaný, pomstivý chlapík – ak sa niekto z baníkov prehrešil
voèi klasickej morálke a ažiarenskej
etike. Jeho fyzická podoba v roz-
právkach, spätých s dolovaním
vzácnych rúd, bola takmer trpaslièia.
Vzrastom malý, bradatý chlapík,
obleèený v baníckych „fáraèkách“
(súkenná blúza, nohavice a na tom kožená krátka zástera,
chrániaca kríže a zadok pred odreninami a chladom), sa
pohyboval po štôlòach a rozrážkach, sídlil vo vyažených
suchých zásekoch, alebo komorách. Vždy mal pri sebe
lampáš, alebo kahanec, ktorým si nielen svietil na cestu,
ale ho používal aj ako signalizaèné svetlo (raz na výstrahu
blikalo, inokedy jasne žiarilo – ak sa baníkom mala objavi
vzácna žila).
Staré banícke povery ho predstavovali ako partnera a
strážcu pracovnej etikety a morálky. V niektorých legendách
vystupuje aj ako nepriate¾ chamtivých ažiarov a patrón
baníckych vdov.
Ešte v polovici dvadsiateho storoèia mnohí starí baníci
na Spiši a Gemeri verili v jeho existenciu a pod¾a toho sa
aj správali. Ak nedojedli chlieb a neodniesli si ho domov
pre hydinu, alebo statok, nechávali ho na skalnom
výstupku pre permona. Zvykli necha pri òom aj štipku
hán“ pre potechu, Milan Abelovský
Legendy a povery, v ktorých vystupuje permon, permoník, (1961) v básnickom debute
mali svoje racionálne jadro najmä v opise jeho postavièky. V Chví¾a zblíženia (1991), ocene-
stredoveku èasto pracovali v baniach ve¾mi mladí muži. nom prémiou Literárneho fondu,
Postavami šúpli, èasto ešte ani nie naèrel „do vzahov a hodnotovej
štrnásroèní mládenci. V tom èase hierarchie svojich súèasníkov
sa vzácne rudy – zlaté, strieborné i bez falošného pátosu, mentoro-
medené – dobývali kladivom a vania a didaktizmu“ (zo záložky
želiezkom. Vylamovali sa zo žily a na obale zbierky). V druhej bás-
pod¾a jej šírky boli prispôsobené aj
nickej zbierke Jaspis a karneol
niektoré banské chodby. V Kutnej Hore v Èesku sú v baníckom
(1997) „neprivatizuje si jas jas-
skanzene strieborných baní na ukážku ponechané uzuèké –
doslova širšie medzierky, majúce nie viac ako 40 centimetrovú
pisu, nevysiela karneol na kar-
šírku – rozrážky, v ktorých sa pohybovali takíto „baníci“ bokom. neval, ale dva zaujímavé kúsky
Dosiahli na žilu, vylamovali kúsky rudy a postupovali dopredu zo svojej zbierky života bez obáv
tak, aby nerazili príliš ve¾ký otvor... Tento postup bol racionálny zo straty ich ceny èi krásy ponúka
predovšetkým pre majite¾ov baní – nemuseli plati za objem , na obdiv alebo aspoò na
ale iba za vydolovanú rudu. Keï taký malý útly èlovek niekedy zamyslenie svojim
v bani zablúdil a prišiel na iné pracovisko, èasto vystrašil svojím príbuzným – ¾uïom“.
výzorom ostatných a tí v domnienke, že ide o škriatka, sa v
panike dali na útek.
Zanikajúci banský svet na Slovensku mal svoje èaro.
Tak ako každé remeslo, aj baníctvo malo a má svoje legendy (Vladimír Patráš
a patrónov. Medzi nich patrí aj permoník, alebo permon. v doslove
Mal by osta medzi nami aj naïalej. Najmä ak bol symbolom zbierky).
pracovitosti a spravodlivého strážcu...
doc. PfDr.Ján Sand, PhD.

'
 Velestúr (1255 m) je druhý najvyšší kopec v južnej èasti Krem-
nických hôr. Bol jedným z hranièných vrchov medzi Zvolenskou
a Tekovskou župou. Pod ním, cez sedlo Tri kríže, viedla už v 16. storoèí
poštová cesta z Kremnice do Banskej Bystrice. V novšom období je
to známy vyhliadkový vrch, s drevenou triangulaènou vežou. Najviac
sa však preslávil runovými nápis-
mi, ktoré na jeho balvanoch objavil
v roku 1868 kremnický historik
a archivár Pavol Križko.
Na kolmej stene v juhozápad-
nom smere sa nachádzajú štyri
riadky znaèiek:
„Prechach Silian ot mora-
ne, zrumich Kremenitju te turo
i vsia grada, i be gide po turu
dve ste teosmstv.”
V preklade, ktorý publikoval
Križko v Letopise Matice sloven-
skej v roku 1868, nápis znamená:
„Prišiel Silian od severu, rozbil
Kremnicu a Turovo a všetky hra-
dy a bolo dvesto osemdesiat po
Turovi.” Pod¾a autora knihy O Slovanech úplnì jinak, Antonína
Horáka z r. 1991, môžeme potom celý nápis preloži aj takto:
„Pøispìchavší posila od Moravy zrujinovavší pevnosti tìch
pohanù ve vsích aj ohradách, bije hady po Túrsku dvìstì tìch
osmedesát”. Podobné nápisy sa našli aj na proti¾ahlom kopci Smreèník
a na Dievèej skale pri Kremnici. Prvé dva rozlúštili pod¾a písma
Etruskov, posledný pod¾a rún pobaltských Slovanov. Neskôr sa však
dokázalo, že ide o falzifikáty a tvorcami nápisov sú ich objavitelia –
archivár Pavol Križko a maliar Jozef Božetech Klemens.
Básnický útvar Na úsvite vekov, inak zvaný tiež BIBLIA
SLOVENSKA patrí do knihy básní Na prelome. Ide o prelom tisíc-
roèia a tiež storoèia, zvýraznený aj zmenou politickej klímy. Útvar Na
úsvite vekov sa skladá z 2 kníh – I. Doba pohanská, a II. Zaèiatok
kresanstva... Každá kniha obsahuje 3 až 4 kapitoly a podobne aj
kapitola sa skladá zo spevov (5-6). Základným kamienkom epickej
skladby je verš.
Názov spevu Prišiel Silian od severu je totožný so zaèiatkom
nápisu na skale Velestúr. Pod¾a uvedeného èísla ide o štvrtý spev II.
kapitoly (Turovo). Uvádzané spevy pochádzajú z autorovho rukopisu.
Slovenský lekár a spisovate¾ Gustáv Zechenter-Laskomerský vo
svojom biografickom diele Pädesiat rokov slovenského života
opisuje výlet na Velestúr dòa 24. mája 1868, kedy Pavol Križko ukázal
svoj objav priate¾om a známym. Cestovali k Hostincu pri Troch krížoch
na voze, odkia¾ sa vydali na skalnatý pahorok, ènejúci nad týmto
pohostinským zariadením.
Zechenter-Laskomerský opísal výlet na
Velestúr takto: „Potom sme si obzreli nápisy;
najväèší bol vykresaný na samom brale,
z južnej strany, druhý bol od tohoto asi štvr
hodiny v húštine – v balvane asi do polovice
zahrabanom v zemi, takže sa nápis, aby sa
mohol obzera, musel vyhraba zèiastky zo
zeme. Pozdejšie sa stal ve¾mi neprístupným;
teraz by ho, ja aspoò a málokto iný, stvrda
našiel. Tretí, ruèný kus, našiel Križko pod
bralom, takreèeným Jungfraustein, bol to
odlomok. Na tento zaujímavý výjazd povolal
Križko i nieko¾kých Bystrièanov; profesor
Jozef Klemens s dcérami, nieko¾kí profesori,
medzi nimi Emil Èerný, teraz úèinkujúci na
gymnáziu v Moskve, a ešte nieko¾kí mladí
oboho pohlavia. Pri tejto príležitosti ktosi poznaèil tento deò pre budúcnos
èervenou olejovou farbou na príhodnom mieste a opatril menami
prítomných...” Neskôr zahnala výletníkov do Hostinca búrka.
Už v závere storoèia boli Križkove runové nápisy vyhlásené za
falzifikáty. Tvrdil to aj Križkov nástupca, kremnický historik Michal
Matunák, po objavení prototypov nápisov v dielni istého mestského
kamenára. Tieto názory potvrdili aj ïalší odborníci v historiografii, medzi
nimi aj profesor bratislavskej univerzity Miloš Weingart. Objavili sa však
aj názory, ktoré sa pokúšali obnovi ich pravos, ba vyskytli sa také,
s iným prekladom pôvodného nápisu.
V devätnástom storoèí mnohé národy strednej a východnej Európy
h¾adali usilovne akéko¾vek doklady o národnej histórii. Takými boli
známe rukopisy – Královedvorský (1817) a Zelenohorský (1818), ktorý
sa pokúšal potvrdi historickú pravdivos národných mýtov o èeskej
kòažnej Libuši. Nepravos odhalili až v 80. rokoch 19. storoèia vedci
okolo profesora Masaryka a Gebauera. Pod¾a všetkého, do tejto
skupiny falzifikátov, ktoré sa našli aj v iných krajinách Európy, patria aj
tzv. runové nápisy na Velestúre.
Igor Chromek
astný je ten národ, ktorý má bohatú

NA ÚSVITE VEKOV
históriu, múdry ten, ktorý sa k histórii
vracia, zve¾aïuje pamiatky,
h¾adá v nich inšpiráciu a podnety.

II./4 PRIŠIEL SILIAN OD SEVERU II./5 SILIANOVA SMR

Prešli roky ažké, otroctvo i des,
¾ud živorí v biede, chorobe a strachu.
Statky vyciciava už avarský pes;
slavjanov sláva zapadla do prachu.
Zmiloval sa Perún nad biedou úbohých;
vykresal iskrièku slobodnej nádeje.
Na horách vyrástol voj chlapov udatných,
kráèajú na juh, za pomstou, légie.
Vedie ich Silian, vojvoda skúsený,
cestu mu ožiaria hranice a vatry.
Avar už uteká, zbitý, porazený.
Víaz preniká pod slavjanské Tatry.
Za màtvych hrdinov ïalší orli vstali;
Silianov šik vzrastá ako jarné vody.
Junákom už tuhnú, ako žula svaly.
Zachcelo sa všetkým slávy, aj slobody.
Došli ku rieke Tur, pod slávne Turovo,
na útok surmity šíky vyvolali.
splnilo sa naraz slovo Perúnovo:
Preleteli blesky – horia domy, valy...
Turovo zhorelo, mesto do základov;
zrútené sú valy, rozutekal sa ¾ud.
Màtvych pochovali s nábožnou pokorou.
Vrátia sa len vtedy, až zavládne k¾ud.
Junaè išla na juh, pod Silianom sa bi,
rozrástli sa šíky mstivých bojovníkov.
Odvleèených rodných treba oslobodi!
Cestu ich slávnu znaèí zlomený kov.
Posledná bitka sa strhla pri Hrone;
Slavjani Avarov nenávistne zbili.
Do zajatia padli – bojovníci, kone,
no napriek víazstvu ¾ud bô¾om kvíli.
Na bitevnom poli leží v krvi Silian,
ved¾a zostal slávny jeho meè a štít.
Kto zasadne teraz pod vojvodský stan?
Kto bude zajtra barbarov zas bi?
Zhasla už hranica na Silianovom vrchu.
Šík za šíkom už poberá sa domov.
Bitevná nálada poklesla na duchu.
Starší o pomoc opä prosia bohov...
Pred 444 rokmi v r. 1559
Mestská rada povolila vidieckym obuvníkom a krajèírom predáva svoje
výrobky na týždenných trhoch. Štrnás dní pred ve¾kými sviatkami a po nich
však nesmú vystavi svoj tovar na predaj na bystrických trhoch.
Pred 333 rokmi v r. 1670
Krá¾ Leopold I. vydal 7. 11. nariadenie, aby za zorganizovanie protihabsburské-
ho sprisahania Márii Séèiovej (známa i ako Muránska Venuša) a jej manželovi
Františkovi Vesselénimu odobrali všetky majetky, medzi nimi aj ¼upèiansky
hrad. Celé ¾upèianske panstvo dostáva pod správu banskobystrická banská
komora. Mária Séèiová zverila svoje najcennejšie drobnosti (hodváb, látky,
strieborné a medené predmety a iné drahé veci) do opatery svojmu vernému
kapitánovi Michalovi Èathóovi, ktorý ich odniesol do svojho bytu v Banskej
Bystrici. Prezradilo sa však, kde sa cennosti nachádzajú, komora ich zhabala
a odviezla do Bratislavy.
Pred 222 rokmi v r. 1771
Zomiera 13. 3. v Banskej Bystrici Martin Podkonický (*8.3. 1709 v ¼ubietovej),
otec Michala, známy výrobca organov. Zhotovil organy v Jakube, Kremnici
a v Marianke.
Pred 111 rokmi v r. 1882
Bola o poschodie zväèšená a obnovená Dievèenská škola nákladom vyše
9 tisíc zlatých. Ve¾kú zásluhu na tom mal uèite¾ Dr. Zipser.


 dobách cestou pre vozy s koòmi ako poštová cesta v smere
Kremnica – Banská Bystrica.Po okraji cesty na Velestúr máme
možnos sledova väèšie kamenné balvany s vytesanými znakmi –
erby mesta Kremnice. Po krátkom èase prídeme na zalesnený vrch
Skôr ako sa vydáme na trasu Malachov – Tri kríže (modrá zn.), zastavíme sa – Velestúr. Na jeho vrchole sa nachádzajú andezitové útvary skál. Na nich je
na Malachovských skalkách, ktoré ve¾mi dobre vidie už z cesty do vysekaný epigrafický nápis, známy od druhej polovice 19. st. Bolo o òom povedané,
Malachova po ¾avej strane. Nachádza sa tu skalný výtvor – Ležiaca že je to runové písmo. Jeho história a pôvod však nie sú dodnes celkom jasné.
ava. Prístup k nej je od rodinných domov cez miestne ihrisko mostíkom Výborne naladení z poznania dávnej minulosti sa po krátkom chodníku ocitne-
cez potok po ¾avej strane cesty. Túto lokalitu môžu vhodne využi na me na Zlatej studni, kde je útulok pred nepriazòou poèaia. Pre lesný porast tu nie
pobyt v prírodnom prostredí hlavne rodiny s demi. sú výh¾ady, a preto sa poberáme na ïalší nemenej zaujímavý bod – Lopúchový
Môžeme pokraèova vychodeným neznaèeným chodníkom v smere Horné vrch. Už na zaèiatku musíme
Pršany – vysielaè, prechádzka horskými lúkami nás privedie k záhradkárskej osade prudko klesa do úpätia kopca,
tesne pred Malachovom. Prejdeme obcou až ku koneènej autobusu MHD, sledujúc ale máme èo obdivova; skalné
modrú turistickú znaèku. steny, ihly a rarita - štvorcové
Pokraèujeme stále asfaltkou až do Malachovskej doliny k hájovni Ortuty, otvory v skalnej stene.
kde máme smerovník turistických znaèiek: zelená smer Košiare, žltá smer Suchý Po rovnom úseku sa ¾ah-
vrch a modrá pokraèuje na Tri kríže. Cestou prechádzame popri chatách, prameni ko dostaneme až k smerovní-
pitnej vody, až sa ocitneme na prekrásnom mieste Or tutské jazero. ku turistických znaèiek s ná-
Odporúèame zastavi sa tu a chví¾u si posedie pri prameni, ktorý do jazera vteká. zvom Králické sedlo. Tu
Po výbornom oddychu, posilnení stravou a tekutinou, pokraèujeme v ústrety nášmu prejdeme z èervenej znaèky na
cie¾u. Z turistických smerových tabuliek sa dozvieme, že nᚠcie¾ Tri kríže je zelenú, klesajúc z 1185 m až
v skutoènosti sedlo vo výške 1175 m nad morom. Touto turistickou vychádzkou na úroveò 900 m – chaty nad
sme absolvovali 8 km a vyšli sme zo 460 m (Malachov) na 1175 m, èo predstavuje Králikami, lyžiarske vleky.
rozdiel 715 m výšky v teréne. Nᚠcie¾ sme splnili a pre-
V prípade východiska z Horných Pršian je potrebné drža sa žltej znaèky, to sa tu konèí naša pú za
ktorá prechádza obcou a z námestíèka obce nás vyvedie do prírodného terénu na poznaním histórie a môžeme
kopec Lažtek (807 m.n.m.). Tesne za obcou je pekne upravený turistický sa dopravou dosta domov.
oddychový prístrešok s lavicami, z ktorého je krásny výh¾ad na Nízke Tatry, Po¾anu, Kto však má ešte stále
Veporské vrchy a Banskoštiavnické vrchy. Za ideálnych podmienok môžeme málo kilometrov v nohách, mô-
rozozna i históriou opradený vrch Sitno. že sa vyda na cestu do
Po chví¾ke poh¾adov - výh¾adov môžeme pokraèova až ku po¾ovníckej chate, Banskej Bystrice po modrej
kde sa naskytnú ïalšie výh¾ady na Nízke Tatry a Ve¾kú Fatru. Keïže nás èakajú znaèke cez obec Králiky sme-
ešte ïalšie zaujímavosti na ceste smerom do sedla Tri kríže, pokraèujeme rom na jazero Mútne, chatu Irisu, zís do Tajova, Malachova alebo èasti Banskej
chodníkom popri studnièke pitnej vody - prameò s nápisom na skale a krát- Bystrice – Radvane.
kym stúpaním na Košiare, Horná skala (tu môžeme obdivova prírodný výtvor – Dobré je ma na pamäti, že opisovaný úsek turistického chodníka spolu s trasa-
sediaci medveï alebo vlk?) prídeme na vskutku výnimoèné miesto – mi prístupu – východiska tvorí pobyt v prírode na celý deò, preto je potrebné poèíta
výhliadka na skalnom brale s možnosou poh¾adov do dolín, ako aj výh¾ady na aj s èasovou rezervou, vhodnou obuvou, obleèením a dostatkom stravy a nápojov.
Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Ve¾kú Fatru a samotné mesto Banská Bystrica. Ján Vicen
Po absolvovaní prístupových ciest
na sedlo Tri kríže si na tomto mieste Redakcia èasopisu Permon, Združenie cestovného ruchu Bystriciensis, Vydavate¾stvo Magazínu
chví¾u posedíme, poprípade sa obèer- Globus, Obèianske združenie Extra - TOUR Slovakia a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
stvíme. Pred nami je trasa: sedlo Tri krí- Vás pozývajú na turisticko - poznávaciu akciu za poznaním histórie mesta Banská Bystrica
že (1175 m n.m. - èervená zn.) - Velestúr a jeho okolia.
(1254 m.n.m.) - Zlatá studòa (1265 Pomôcky: Mapa
m.n.m.) - Lopúchový vrch (1196 m.n.m.) Cie¾: Vrch Velestúr - è. 100 VKU - Harmanec,
1254 m.n.m. mierka 1:50 000
- Králické sedlo (1185 m.n.m.) - Králiky. (Kremnické vrchy) NEZABUDNITE si
Po opustení sedla Tri kríže, mier- Termín: 24. máj vzia vhodnú turistrickú
nym stúpaním v lese, po širokej ceste 2003 (sobota) Stretnutie úèastníkov: Koneèná výstroj (obleèenie a obuv) pod¾a poèasia, fotoaparát,
sa dostaneme k historickému miestu MHD - Malachov Èas: 8,30 hod. Spoj: MHD (Sásová - ïalekoh¾ad, stravu a tekutiny na celý deò a, samozrejme,
v nadmorskej výške 1254 m – Vele- Malachov) è. 51, príchod do Malachova o 8,20 hod. Trasa: dobrú náladu na stretnutie s priate¾mi.
stúru. Duch minulosti na nás do¾ahne, Malachov - Pršany - Tri kríže - VELESTÚR - Ortuty - Malachov Deti do 15 rokov sa môžu zúèastni so sprievodom
keï si uvedomíme, že sme práve prešli Dåžka trasy: 16 km (6 hodín chôdze) so zastávkami a rodièov, mládež do 18 rokov so súhlasom rodièov.
po chodníku, ktorý bol v dávnych oddychom 8 - 9 hod. Ukonèenie akcie: 17,00 hod. Za akciu je zodpovedný Ján Vicen.

Obèianske združenie pre rozvoj

cestovneho ruchu v obci Špania Dolina
Permon pripravuje projekt na využitie
èasti krížovej cesty. Trasa od koneènej
zastávky MHD Nový Svet - Špania
Dolina - Šachtièka povedie krásnym
lesným prostredím a zlepší doterajší
stav, keï peší turisti boli nútení používa
rušnú cestnú komunikáciu popri
benzínovom èerpadle Slovnaft.
V rámci projektu bude opravená
kaplnka nazývaná Arcizibe¾, vyèis-
tený banský potok a oznaèené jed-
notlivé banské diela, nachádzajúce
sa na trase náuèného chodníka.
Záujemcovia o spoluprácu pri
realizácii projektu sa môžu informova
na adrese: Pavol Gender, Horná 48, ARCIZIBE¼
Banská Bystrica.



Po založení SKI – klubu v decembri
1929 sa Banská Bystrica stala v 30.
rokoch 20. storoèia jedným z hlavných
stredísk lyžovania a lyžiarskych športov
v Èeskoslovenskej republike. Výborné
terénne a snehové podmienky Banskej
Bystrice a jej širokého okolia, poèetné
turistické, lyžiarske chaty, základne,
ubytovne a útulne, kvalitné lyžiarske be-
žecké i zjazdové trate, skokanské mos-
tíky, široká základòa obetavých funkcio-
nárov, organizátorov, usporiadate¾ov, roz-
K Pretekáriv skoku na lyžiach pri otvorení skokanského mostíka
M.R. Štefánika na Srnkovej
hodcov, inštruktorov, ve¾ký poèet aktív-
nych a výborných pretekárov, neobyèajne
ve¾ká návštevnos a popularita lyžiar-
skych pretekov u obyvate¾stva prispeli
k tomu, že v B. Bystrici sa zorganizovali
a realizovali ve¾ké lyžiarske podujatia,
ktoré získali celoslovenský, celoštátny,
európsky a v niektorých prípadoch sveto-
vý rozmer a charakter. Prvým takýmto
ve¾kým športovým podujatím bolo sláv-
nostné otvorenie nového skokanského
mostíka na Srnkovej 29. 1. 1933, ktorý
pomenovali po gen. M. R. Štefánikovi.
Hneï po svojom založení si SKI-klub
v B.j Bystrici vytýèil úlohu postavi nový a
ve¾ký skokanský mostík, pretože ten
v Laskomerskej doline už nestaèil pre
naozaj ve¾ké a významné preteky. Už
v zimnej sezóne 1928/29 Ing. Vojtech
Bukovèan urèil miesto výstavby mostíka
na Srnkovej. Mestská rada odsúhlasila
túto stavbu a poskytla SKI-klubu zadarmo
pozemok a stavebné drevo. V lete a na
jeseò 1932 pokraèovala výstavba a 1. 12.
1932 bola jeho hrubá stavba dokonèená.
Projektantom a stavite¾om skokanského
mostíka bol Ing. Ladislav Reiss, v tom èa-
se podpredseda SKI-klubu v B. Bystrici.
Celkové náklady na stavbu predstavovali
okolo 60 tisíc korún. Svojimi parametrami
sa banskobystrický skokanský mostík stal
najlepším v Èeskoslovensku.
BYSTRICKÝ
PERM O N
Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza štvrroène. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender. Zodpovedná
redaktorka: PaedDr. Slavomíra Oèenášová-Štrbová, PhD., Redakèná rada: Ján Baláž, doc. RNDr. Katarína Èižmárová, PhD.,
PhDr. Jolana Darulová, CSc., PaedDr. Július Lomenèík, prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc., PhD., MgA. Janka Škvarková, ArtD.,
PaedDr. Dušan Jarina, Ján Vicen, Milan Žuffa-Ellek, Grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina, Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01
Banská Bystrica, e-mailový kontakt: permon@fhv.umb.sk, jarina@misbb.sk, Tlaè: PRINT – Svetlík Štefan, Slovenská ¼upèa, Registr. èíslo: OÚ-OPT-1/2003.
Revue vychádza v rámci grantového projektu VUGA UMB Vedou k poznaniu a ¾udskosti.
Nový skokanský mostík gen. M. R.
Štefánika slávnostne otvorili dòa 29.
januára 1933. V prameòoch rôzneho dru-
hu a charakteru môžeme nájs aj dátum
15. január 1933. Ako som zistil, to bol
dátum pôvodného slávnostného otvore-
nia. Pre ve¾ký nedostatok snehu v zime
1933 sa termín presunul na 29. január
1933, keï mostík skutoène otvorili. Snehu
ani vtedy nebolo a organizátori ho museli
za pomoci vojakov miestnej posádky na
nájazd a doskoèište naváža. Nedosta-
tok snehu spôsobil, že banskobystrickí
skokani si dopredu nemohli mostík
vyskúša a ani len na òom trénova.
Slávnostné otvorenie nového ve¾-
kého mostíka na Srnkovej sa konalo za
úèasti krajinského prezidenta Jozefa
Országha, okresného náèelníka Aloisa
Pozývame Vás na
24. mája 2003 (sobota)
rekord mostíka, ale aj slovenský rekord.
Pred ním rekord mostíka od roku 1935
držal nórsky skokan Reidar Andersen
výkonom 69, 5 m.
Atmosféru a priebeh slávnostného
Pštrossa a starostu Michala Samuhela,
otvorenia skokanského mostíka gen. M.
ktorí predniesli krátke vstupné reèi. Sláv-
R. Štefánika po prvýkrát priamo prenášal
nostný prejav však mal Dr. Jaroslav Zvì-
øina, predseda SKI-klubu v B. Bystrici.
Pásku prestrihol projektant a stavite¾
mostíka Ing. Ladislav Reiss.
Skákalo 20 pretekárov, z toho
8 z Prahy. Úvodný a vôbec prvý skok
absolvoval pretekár SKI-klubu Jozef
Daòo. Pramene nezaznamenali jeho dåž-
ku, ale skutoènos, že pretekár spadol.
Pavol Novák z Banskej Bystrice v snahe
natiahnu skok èo najïalej, spadol a zranil
sa. I keï ho hneï odviezla sanitná hliad-
ka, jeho zranenie nebolo vážnejšieho
charakteru. Pádov skokanov bolo viacej. K Štefan Slivka pri rekordnom
Prejavil sa nedostatok tréningu a nezvyk skoku
skáka na ve¾kom mostíku.
Èeskoslovenský rozhlas Bratislava. Veèer
Víazom týchto exhibièných pretekov
po skonèení pretekov SKI-klub usporiadal
sa stal Josef Vrána zo Slávie Praha
v dvorane Národného domu ve¾kú taneè-
skokmi 38 a 37 m, ale mimo súaže skoèil
nú zábavu.
50 a 52 m s pádmi. Za SKI-klub B. Bystrica
Otvorenie mostíka na Srnkovej zna-
skákali Jozef Daòo, Pavol Novák, Pavol
menalo ïalší historický medzník
Midriak a Ladislav Gregor (muži), Gustáv
v dejinách banskobystrického a sloven-
Béreš, Ondrej Majer, Anton Weiss a Tibor
ského lyžovania. V minulosti okrem Vyso-
Králik (dorastenci). Muži sa neumiestnili
kých Tatier sa tu nemohli kona ve¾ké
medzi prvými, a tak pramene neuvádzajú
preteky, lebo chýbal ve¾ký skokanský
dåžku ich skokov a umiestnenie. Tretiu
mostík. Teraz ho mesto i stredné Sloven-
triedu (dorastenci a juniori) vyhral Gustáv
sko malo. A už v nasledujúcich rokoch sa
Béreš (24 a 21 m) pred Tiborom Králikom
tu konali ve¾ké a významné lyžiarske
(22 a 20 m) a Antom Weissom (19 a 21
preteky. Okrem iných X. lyžiarske maj-
m), všetci zo SKI-klubu Banská Bystrica.
strovstvá Èesko-slovenskej republiky 31.
Skoky na ve¾kom mostíku gen. M.
januára – 4. februára 1934, II. svetové
R. Štefánika sledovalo vyše 4 tisíc nad-
zimné hry židovskej mládeže Makabi 18.
šených divákov, medzi ktorými na strome
– 24. feburára 1936 alebo XIII. maj-
sedel budúci absolútny rekordér
strovstvá Èeskoslovenskej republiky
tohto mostíka Štefan Slivka.
v jazde na lyžiach (dobové pomenovanie)
22. februára 1942 v pretekoch o
31. januára – 7. februára 1937.
Putovný pohár mesta Banskej Bystrice
Štefan Slivka skoèil 70 m. Prekonal nielen prof. PhDr. Karol Fremal, CSc.