P. 1
hp_kniha

hp_kniha

|Views: 20,704|Likes:
Published by Martin Bodnar

More info:

Published by: Martin Bodnar on Oct 03, 2010
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

01/23/2013

pdf

text

original

V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej
hospodárskej politiky. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele
na všeobecné a tradičné. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky
existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu.
Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú, že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je
sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie, resp.
udržanie demokracie. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť,
istotu, pokrok, blahobyt a bezpe
čnosť.
Sloboda
sa chápe ako stav, kedy v danom systéme neexistujú prekážky, ktoré by bránili
jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch, ktorými chce tieto ciele
dosiahnuť. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Nesmie obmedzovať
slobodu iných. Kategória ekonomickej slobody znamená, že každý ekonomický subjekt alebo
jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ, môže konať podľa tohto cieľa
a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu.
Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup
k jednotlivým členom spoločnosti. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii

Hospodárska politika

15

najčastejšie chápe, a spája sa s ním, problematika rozdeľovania dôchodkov, a tým aj
problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. distribučnej
spravodlivosti. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov,
úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Lorenzovej krivky.
Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Často je chápaná ako
nemenný súbor parametrov v čase. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Pre spoločnosť
je prijateľný taký vývoj, ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň
väčšiny jej členov. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá
spoločenským konsenzom.
Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne
vyššej úrovne spoločnosti. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus,
ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Takéto zmeny majú
potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri
súčasnom rozšírení ponuky. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej
úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu.
Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických
strán, ale hlavne v ústavách. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej
hospodárskej politiky.

Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. tradičné ciele. Tieto sa
v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie,
zloženia vlády, časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Súčasný moderný
demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Sú nimi
hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy
vyjadruje ako primeraný rast, alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha, ktorú
charakterizuje Obr. 1.2.

Obr. 1.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky
(Zdroj: SLANÝ, A. – ŽÁK, M.: Hospodá
řská politika. s. 92)
Hospodársky rast,
ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka, ktorý vyjadruje
vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného
ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Dosahovanie určitej miery
hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“, „zrýchlenie
rastu“, alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu
predstavu o výške miery rastu, len o zameraní trendu. Optimálny alebo primeraný rast

Dynamická rovnováha
(primeraný hospodársky rast)

Hospodársky rast

Hospodárska rovnováha

Nízka miera
nezamestnanosti

Vonkajšia ekonomická
rovnováha

Nízka miera inflácie
(cenová stabilita)

Hospodárska politika

16

v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu, čo predstavuje rast
s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.
Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom
štvoruholníku, ale pozostáva z čiastkových rovnováh, ktoré týmito vrcholmi sú. Ide
o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce, ktorá je vyjadrená priemernou ročnou
mierou nezamestnanosti, rovnováhu cien a stability meny, kde je hlavným ukazovateľom
priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch, ktoré sa
sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom
domácom produkte.

Nízka miera nezamestnanosti, cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú
predpoklady zachovania hospodárskej stability, tak vnútornej ako aj vonkajšej. Takto
orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej
nerovnováhy, resp. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. V tejto súvislosti sa hospodárska
politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej
politiky. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však
v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Hospodársky rast nie je všeobecne
prijímaný ako predchádzajúce ciele. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu
s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky, v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách
je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Napriek tomu sa však
väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor, podporuje vznik nových podnikov a realizuje
ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu.
Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných
cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Najčastejšie nimi sú:
sociálne ciele, prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky
spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie, ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie
ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom
rade ciele ekologické, ktoré v súčasnosti, období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania
životného prostredia, získavajú na svojej dôležitosti.

Obr. 1.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky
(Zdroj: PAULÍK, T.: Hospodá
řská politika. s. 155)

Obr. 1.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov, ktorých naplnením sa
v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu.

sloboda

pokrok

vyrovnaná
platobná
bilancia

stála
cenová
hladina

dostatočne
vysoká
zamestnanosť

ekonomický
rast

maximalizácia
spoločenského
blahobytu

istota

spravodlivosť

Hospodárska politika

17

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->