You are on page 1of 104

ZÁKLADY CESTOVNÉHO RUCHU

1. CESTOVNÝ RUCH
1.1 Základné pojmy
1.2 Vymedzenie pojmu cestovný ruch
1.3 Voľný čas a cestovný ruch

2. HISTORICKÝ VÝZNAM CESTOVNÉHO RUCHU


2.1 Starovek
2.2 Stredovek
2.3 Osvietenectvo
2.4 Cestovný ruch v 19. storočí
2.5 Vznik novodobého cestovného ruchu

3. ZÁKLADNÉ PREDPOKLADY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

4. FUNKCIE CESTOVNÉHO RUCHU

5. DRUHY A FORMY CESTOVNÉHO RUCHU


5.1 Klasifikácia a charakteristika druhov cestovného ruchu
5.2 Klasifikácia a charakteristika foriem cestovného ruchu

6. ŠTRUKTÚRA SYSTÉMU CESTOVNÉHO RUCHU


5.2 Cestovný ruchu ako systém
5.3 Podsystémy cestovného ruchu

6. TRH CESTOVNÉHO RUCHU


6.1 Dopyt v cestovnom ruchu
6.2 Ponuka v cestovnom ruchu

7. MANAŽMENT V CESTOVNOM RUCHU


7.1 Vývoj a podstata manažmentu
7.2 Definícia manažmentu
7.3 Funkcie manažmentu
7.4 Manažment ako rozhodovací proces

9. MARKETING V CESTOVNOM RUCHU


9.1 Marketingové princípy
9.2. Marketingová koncepcia
9.3 Marketingová stratégia a marketingový mix
9.4 Nástroje marketingového mixu

10. MEDZINÁRODNÁ KOOPERÁCIA V CESTOVNOM RUCHU


10.1 Franchising
10.2 Medzinárodné hotelové reťazce
10.3 Centrálne rezervačné systémy
10.4 Internet

Spracované podľa:
GÚČIK, M.: Cestovný ruch pre obchodné a hotelové akadémie, SPN Bratislava, 2001
ORIEŠKA, J.: Služby cestovného ruchu, UMB Banská Bystrica, 1998
Kol. : Hotelový a gastronomický manažment pre 5. ročník hotelových akadémií, SPN Bratislava, 1999
NOVACKÁ, Ľ.: Hotelierstvo, ubytovacie zariadenia a ich služby, SFA Bratislava, 1994

1
1. CESTOVNÝ RUCH

1.1 Základné pojmy


CESTOVNÝ RUCH (ďalej len CR) pôvodne to bol iný výraz pre cestovanie. V súčasnosti ako pojem
sa spája s voľným časom, s jeho využitím na rekreáciu a poznávanie. Synonymom k pojmu cestovný
ruch je pojem turizmus (z francúzskeho, zastarané pomenovanie pre turistiku), ktorý sa používa v
krajinách západnej Európy. V strednej a východnej Európe je zaužívaný termín cestovný ruch.
TURISTIKA je podľa Slovníka cudzích slov z roku 1979:
a) druh športu chodením, obyčajne pešky po horách, po krajine,
b) cestovanie so záujmom o krajinu, historické pamiatky, národopis s rekreačným a iným zámerom.

1.2 Vymedzenie pojmu cestovný ruch


Definícia CR nie je presne vymedzená. V súčasnosti sú dva prístupy ku skúmaniu predmetu CR:
a) javový prístup je odvodený od subjektívnych príčin, t.j. motívov, záujmov a pocitov ľudí,
b) funkčný vychádza z vývoja materiálnych podmienok a objektívnych potrieb človeka. Toto
chápanie je zaužívané u nás a čiastočne vyplýva z predošlého dialekticko - materialistického
vysvetľovania spoločenských javov.
Všeobecne platná definícia CR v podstate neexistuje. Nezhodujú sa na nej ani dve najvýznamnejšie
svetové organizácie - WTO (WORLD TOURISM ORGANIZATION) a OSN.
Rukoväť CR z roku 1980 sa uvádza: „... do najširšieho významového zmyslu tohto pojmu patrí
vykonávanie najrôznejších činností človeka počas prechodného pobytu mimo jeho trvalého bydliska,
pričom tieto činnosti nesmú byť vykonávané za účelom pravidelného zárobku v zamestnávateľskej
organizácii v mieste prechodného pobytu.“
Zdenka Petrů a Jaromíra Holubová CR definujú ako DOČASNÚ ZMENU MIESTA POBYTU, „...t.j.,
cestovanie a prebývanie mimo miesta trvalého pobytu, spravidla vo voľnom čase, a to za účelom
rekreácie, rozvoja poznania a spojenia medzi ľuďmi.“
Na odlíšenie CR od iných javov je potrebné určiť jeho hlavné znaky:
a) Opustenie miesta trvalého bydliska vymedzeného katastrom obce. Musí mať dočasný charakter a
pobyt trvá najviac pol roka.
b) Výkon určitých voľno časových činností, nesmú však mať charakter pravidelnej práce pre
zamestnávateľa so sídlom na mieste prechodného pobytu účastníka CR. Do činností patria oddych,
zábava, poznávanie, rekreácia.
c) Činnosti sa vykonávajú prevažne vo voľnom čase.

1.3 Podstata cestovného ruchu


Systematické skúmanie cestovného ruchu začiatkom 20. storočia bolo predmetom skúmania rôznych
vedných disciplín. Všetky disciplíny majú síce spoločný predmet skúmania, ale každá ho skúma zo
svojho pohľadu a vlastnými metodologickými prostriedkami, a preto v súčasnosti existuje vyše 20
rôznych definícii cestovného ruchu.
CR je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu
nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania (C. Kasper).
Najvýstižnejšie CR definuje Marián GÚČIK: „Cestovný ruch je súbor činností zameraných na
uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a
zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava,
kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku.“
Ide pritom vždy o formu spotreby, pre ktorú je charakteristické uspokojovanie špecifických potrieb
počas cestovania a pobytu mimo trvalého bydliska, o účelné využívanie voľného času aktivitami, ktoré
sú spojené s poznaním, oddychom a rekreáciou, s výnimkou služobných ciest. Tieto aktivity sú
vykonávané zvyčajne vo voľnom čase. Voľný čas je preto neodmysliteľnou súčasťou CR.
Často sa stretávame aj s inými pojmami na označenie CR, napríklad:
- zotavenie predstavuje všetky činnosti spojené s odstraňovaním únavy,
- rekreácia je len jedným zo základných druhov CR,
- turistika je len súčasť športového CR (horská turistika, mototuristika a pod.).
K vymedzenie podstaty CR existuje viac prístupov, a to z hľadiska spoločenských vied (ekonómie,
psychológie, sociológie), prírodných vied (geografie, ekológie),medicíny atď.

2
1.4 Voľný čas a jeho funkcie
Jedným zo základných znakov CR je jeho realizácia vo voľnom čase, ktorý je aj podmienkou jeho
vzniku a vývoja. Voľný čas nachádzame v rámci každého dňa, počas víkendu aj dovolenky. Voľný čas
je protikladom práce, ktorú človek vykonáva na uspokojenie fyziologických potrieb.
Voľný čas Ján Orieška definuje ako„...čas, v ktorom sa človek slobodne rozhoduje a vykonáva také
činnosti, ktoré mu prinášajú potešenie, zábavu, odpočinok, ktoré viac či menej rozvíjajú a obnovujú
jeho telesné a duševné schopnosti, prípadne tvorivé sily, a to vtedy, keď sa uvoľnil od všetkých
pracovných, rodinných alebo spoločenských záväzkov.“
Každý človek si svoj voľný čas musí zaslúžiť, preto by mal dostať možnosť rozhodnúť sa sám a
využívať ho podľa individuálnych a hodnotových predstáv.
Poslaním, čiže funkciami voľného času, ako vyplýva z predchádzajúcej jeho definície sú:
1. Rehabilitačná funkcia predstavuje zbavenie sa únavy, krátky odpočinok na adaptáciu v domácom
prostredí po príchode zo zamestnania.
2. Duševno-hygienická funkcia prekračuje hranicu rehabilitačnej a prináša zábavu, uvoľnenie,
rozptýlenie. Každodenné stereotypy sa kompenzujú činnosťami, ktoré človeku prinášajú radosť,
potešenie z ich vykonávania.
3. Funkcia rozvoja osobnosti má viesť k všestrannému rozvoju osobnosti človeka.
Tak, ako sa mení spôsob života ľudí, menia sa aj nároky na prežívanie voľného času. Možnosti a
spôsoby využitia voľného času ovplyvňujú charakter práce, postavenie človeka v spoločnosti, záujmy,
preferencia hodnôt a ašpirácie.
Slobodnú činnosť a slobodnú voľbu však ovplyvňuje množstvo činiteľov. V súčasnosti ľudia
vyhľadávajú vo voľnom čase také činnosti, ktoré sú spontánne, privodzujú pocit príjemného
prežívania chvíle a radostného užívania si života.
Najvhodnejšími činnosťami pre voľný čas sú všetky aktivity smerujúce k zotaveniu, k rekreácii, t.j.
osvieženiu tela i ducha, k liečeniu, ale aj ku kultúrnemu, spoločenskému a pohybovo-športovému
vyžitiu sa. Tieto činnosti možno vykonávať len počas súvislého a dlhodobejšieho pracovného voľna –
dovolenky. Preto voľný čas, dovolenka a CR sú nerozlučne späté a navzájom sa podmieňujú.
V budúcnosti sa očakáva prevaha individuálneho cestovania, dĺžka pobytov sa skráti a ľudia
si vyberú dve a viac dovolenky ročne. Z hľadiska psychohygieny je dôležité očakávanie
nových zážitkov, skúseností, poznatkov, pobyt naplnený aktivitou a telesnou námahou.

2. HISTORICKÝ VÝVOJ CESTOVNÉHO RUCHU

Ľudia cestovali už od začiatku civilizácie. Cesty postupne uskutočňovali za:


Existenčným cieľom – hľadanie živobytia, presuny na úrodnejšie miesta zemegule, presuny v prípade
preľudnenia, kočovné kmene a pod.
Obchodným cieľom – nákup – prevoz a predaj tovaru po celej Európe, Malej Ázii a pod. Tu už
nachádzame znaky CR, keďže na svojich cestách, počas presunov museli používať spoločné ubytovne.
V Malej Ázii a na Balkáne existovali ubytovacie hostince KARAVANSERAJE, slúžiace pre
obchodníkov z karaván (dodnes sa ubytovacie zariadenie nižšej kategórie na Balkáne nazýva „seraj“).
Liečebným cieľom - Antické Grécko – kúpele EPIDAURUS – kúpeľný dom sa nazýval
KATAGOIGON (kapacita 160 izieb). Známa je aj záľuba Rimanov v termálnych a minerálnych
prameňoch. Využívali nielen domáce kúpele a kúpaliská, ale aj kúpeľné strediská v dobytých
kolóniách, napr. St. Moritzi, v Badene pri Zurichu atď. Rimanom sa pripisuje najväčšia zásluha na
rozvoji kúpeľného CR.
Cieľmi kultúrnymi, spoločenskými a športovými. Športové motivácie k účasti na CR nachádzame
už v období vzniku Olympijských hier v starovekom Grécku – v roku 770 pred n.l. – dochádza tu
k zmene miesta pobytu kvôli aktívnej alebo pasívnej účasti na športových podujatiach.
Zábavné ciele, za zážitkami, poznaním, oddychom a rozptýlením sú najnovšie zaznamenané
motivácie účasti na CR, charakteristické až pre 20. storočie, plne sa rozvinuli v období po II. svetovej
vojne.

2.1 Starovek
Grécky geograf a historik HERODOTOS (480 až 421 pred n.l.) sa stal prvým cestujúcim a účastníkom
CR, ktorý cestovanie využíval na spoznávanie zvykov a tradícii (poznávací a vzdelávací CR). Svedčia

3
o tom jeho cestopisy o cestovaní s liečebným cieľom – spomína kúpele Epidaurus s Aeskulapovým
chrámom, hovorí o pútiach k chrámom bohov (Delphi k Orakelovi v Apolónovom chráme (klerikálny,
religiózny CR). HERODOTOS tiež opisuje vo svojich dielach krajiny v oblasti Stredozemného mora
(mestá, pamätihodnosti, kultúrne pamiatky, morálku obyvateľstva, spôsob života, ba aj opisy
ubytovacích zariadení).
Rimania boli známi stavitelia ciest - kontinentálnej siete. Využívali ich na presuny vojsk pri dobývaní
a neskoršom riadení dobytých území v Európe. Popri cestách stavali veľké budovy s mnohými
miestnosťami na prechodné ubytovanie hodnostárov a členov ich sprievodu pri presunoch do kolónii.
Na organizáciu svojich ciest využívali organizátorov znalých pomerov cestovania i miestnych
zvyklostí, na miestach pobytu Rimanom poslúžilo aj miestne obyvateľstvo, a to ako sprievodcovia aj
tlmočníci.
Z čias panovanie rímskeho cisára Diokleciána (280 – 305 n.l.) sa zachoval informátor s názvom
ITINERARIUM – obsahuje súpis vtedajších suchozemských a vodných ciest, vrátane uvedenia
vtedajších predpokladaných cestovných výdavkov.
Grafickým znázornením rímskeho impéria na 11 listoch je TABULA PENTINGERIANA –
spracované rímskym geografom CASTORIOM. Znázorňuje všetky vtedy známe vojenské a
obchodné cesty, toky riek, pohoria, väčšie mestá a moria.
Preľudnenosť v Ríme mala za následok zmenu bývania najmä v lete – môžeme tu hovoriť o
predchodcoch dnešných „druhých“ bytov v príťažlivom prírodnom prostredí.

2.2 Stredovek
V období feudalizmu nastáva prudký úpadok cestovania. Zánikom Rímskej ríše dochádza k úpadku
ciest. Cestovanie sa stalo nesmierne ťažkým a nebezpečným. Súvisí aj s úpadkom Rímskej ríše
a rozširovaním sa kresťanstva. Na cesty sa v tom čase vydávali v podstate tri skupiny ľudí:
a) mladí šľachtici, rytieri,
b) veriaci pútnici,
c) obchodníci – kupci.
Každá skupina zmenou miesta pobytu, ba aj cestou, sledovala iný cieľ.
1. Mladí šľachtici – rytieri cestovať začali preto, lebo cestovanie patrilo k spoločenskému bontónu
európskej šľachty. Do rámci rytierskych cností bola zahrnutá povinnosť ukončiť prípravu na život –
dokončiť vzdelávanie a učenie pobytom v cudzine. Mladí muži spoznávali cudzie krajiny, spôsob
života za účelom prípravy na budúce povolanie, resp. aj priamo na diplomatické služby. Cesty trvali
dlhší čas a zabezpečoval ich štáb ľudí s bohatými poznatkami, vedomosťami o cudzích krajinách a
skúsenosťami z cestovania. Často využívali služby chudobných študentov, ktorí poznali nielen krajinu,
ale ovládali aj príslušný jazyk.
2. Púte veriacich - hromadné návštevy v stredoveku absolvovali veriaci, sledujúc náboženské
(religiózne, resp. klerikálne) ciele. Zmeriavali sa na návštevy Svätej zeme – Betlehemu, Jeruzalema.
Zachovali sa opisy ciest do Palestíny. Kresťania veľmi často prichádzali aj do Ríma, prípadne miest,
ktoré súviseli s pobytom a životom svätcov. Pri prehliadkach Ríma dostávali pútnici cestovné príručky
s názvom Mirabilia Romae – obsahuje opisy kostolov, katakomb, pamätihodností). Pútnici bývali v
hospicoch – nenáročných hromadných ubytovniach v blízkosti kláštorov.
Kresťanstvo prispelo k zdokonaleniu pohostinstva. Kláštory boli strediskami nielen náboženskými, no
aj kultúrneho a hospodárskeho života danej krajiny. Ochraňovali významné dokumenty krajiny a pre
hostí zabezpečovali hromadné ubytovanie. Ich zásluhou sa práve v stredoveku pomerne výrazne
rozvinulo pohostinstvo.
3. Cestovanie obchodníkov a kupcov s obchodnými cieľmi si vyžiadal vznik hostincov. Tieto
súkromné podniky vznikali popri obvyklých trasách obchodníkov a kupcov, kapacity kláštorov
nestačil. Ubytovávali sa v nich aj pútnici s náboženskými cieľmi. V snahe získať si ich dôveru
cestujúcich, svoje hostince pomenovávali menami svätcov (napr. U matky Božej).
Obchodníci a kupci na cestách vyhľadávali spoločné lacné ubytovne popri hlavných cestách. V tom
čase však sami aj spracovávali, vydávali tlačených sprievodcoch na cesty. Okrem opisov ciest
obsahovali aj pokyny a rady o správaní sa počas cestovania Francúzskom, Talianskom, po Palestíne.
Po kúpeľných a ďalších cestách Európy cestoval a svoje dojmy v roku 1530 zanechal v opisoch
francúzsky gróf, filozof Michel de Montaigne. Popisuje kúpele, spôsoby kúpania v nich, ubytovanie
v interiéri, jedlá, ba aj zásady stolovania.

4
2.3 Obdobie osvietenectva
Je prelomovým v rozvoji CR. Hlása sa túžba po návrate k prírode. Miestom pre CR v Európe sa
stavajú Alpy. O pokračovanie nadšenia pre prírodu a k neutíchajúcemu prúdeniu cudzincov k Alpám
prispeli aj spisovatelia a básnici (Byron. Goethe). K tomuto prúdu sa pridávali aj mladí šľachtici, ktorí
pokračovali na svojich zahraničných cestách za vzdelávaním.
V 17. storočí začínajú fungovať prvé hotely v dnešnom chápaní. Prvé takéto ubytovacie zariadenie
nachádzame vo Francúzsku – v Paríži., napr. hotely Imperial d´Anjou, Picardia d´Orleán. Vynikali
prepychom a výbornou gastronómiou. Podobné sa budujú aj vo Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku
a v Nemecku.
Angličania prvýkrát v histórii právne upravujú služby cestovného ruchu. V roku 1604 prijali zákon,
ktorý pod službami v hostincoch rozumie: „Poskytovať prístrešie, stravu a ubytovanie pocestným, nie
však zábavu a opíjanie.“

2.4 Cestovný ruch v 19. storočí


Švajčiarsko, ako tranzitná krajina, sa ako prvé tešilo čulému CR vďaka prechodom cez priesmyky. V
19. st. sa budujú nové prechody cez priesmyky v Alpách, v 20-tych rokoch začína byť populárna
plavba parníkom po jazerách.
Pozitívny vplyv na CR mal vznik železníc. Železnice boli lacnejšie, rýchlejšie a poskytovali určitý
komfort cestovania. Popri železniciach, pri dôležitých železničných staniciach a križovatkách sa
budovali hoteli. Železnice sa významným dielom prispeli k rozvoju masovosti aj dynamickosti CR.
V Alpách (v roku 1882 otvorenie prvého železničného tunelu Gotthard) sa začala éra budovania
horských železníc – prvá bola uvedená do prevádzky železnička Rigi - v roku 1870.
Angličania priviedli k rozkvetu horolezectvo – uskutočnili prvé výstupy na Matterhorn a ako prví
zimní hostia v Davose a St. Moritzi zaviedli zimné športy. Z ich iniciatívy po prvýkrát vyplynul
záujem širšej verejnosti o zimnú rekreáciu a pobyty na CR aj v zimnom období.
Oficiálny začiatok novodobého CR píšeme od roku 1841, kedy sa uskutočnil prvý hromadný turistický
výlet pre 570 účastníkov cesty vlakom pri príležitosti otvorenia železničnej trate z Derby do Ragby.
Výlet zorganizoval THOMAS COOK (1808 – 1892). T. Cook sa považuje za zakladateľ prvej
modernej cestovnej kancelárie. Ukázal ako sa dajú služby nielen poskytovať, ale aj sprostredkovať. do
svojej činnosti zaviedol mnoho pozitívnych prvkov, ktoré sa používajú dodnes:
- vydávanie úverových (blanketových) lístkov,
- používanie rooming listov,
- popisy trás,
- časové harmonogramy a pod.
Rozmach CR kládol stále väčšie nároky na ubytovanie. Z doterajšieho skromného ubytovania na
farách, kláštoroch, v hospicoch a lacných hostincoch, sa prechádzalo na HOTELY – t.j. podniky,
ktoré profesionálne, za úhradu, poskytovali recepčné, ubytovacie a iné s pobytom súvisiace služby.
(Pojem „hotel“ pochádza z latinského slova na označenie hostinca. Neskôr sa týmto pojmom
označovali šľachtické dvory vo Francúzsku a až tak sa vrátil k pôvodnému označeniu objektov na
prechodné ubytovanie. Názov hotel sa z Francúzska rozšíril do Anglicka, všetkých krajín nemecky
hovoriacich, medzi Slovanmi, románskymi a ostatnými národmi Európy.) Prvý hotel Faulhorne bol
postavený v Oberlande pri Berne v roku 1832. Otvorením Schweizerhofu v Interlakene v roku 1859 sa
začala éra výstavby grandhotelov. Hotelové impéria vybudovali bohaté rodiny Seilerovcov,
Bucherovcov či Durrerovcov v strednom Švajčiarsku. Pokračovateľom tejto tradície v Európe bol
Cäsaer RITZ – kráľ hotelierov a hotelier kráľov.
V tomto, tzv. zakladateľskom období vznikali najmä prepychové hotely. Hostí tvorili zbohatnutí
mešťania, dobre situovaní šľachtici a dôstojníci. V závislosti od ročného obdobia táto „vyššia“ vrstva
vyhľadávala miesta na francúzskej a talianskej riviére ( zime), termálnych kúpeľoch a na okraji
alpských jazier (leto, neskorá jeseň), alebo podnikala cesty do severnej Afriky, Egypta alebo do
Grécka. V poslednej tretine 19. storočia okrem kúpeľného CR vznikla v Rakúsko – uhorskej
monarchii tzv. meštiacka letná dovolenka.

5
2.5 Vznik NOVODOBÉHO cestovného ruchu
Rozhodujúci rozmach CR zaznamenal zlepšením európskeho dopravného systému, aj vďaka
prehlbujúcej sa industrializácii. Mala pozitívny vplyv na hospodársky blahobyt spoločnosti a
vyplývajú z nej nasledujúce činitele:
a) Prehlbujúca sa deľba práce.
b) Presun obyvateľstva z vidieka do miest.
Tieto mali negatívne dôsledky:
- ochladzovanie kontaktov medzi ľuďmi,
- prehlbujúcu sa anonymitu medzi ľuďmi,
- závislosť ľudí na médiách.
Nositeľmi rastúceho CR boli cestné komunikácie. CR v tomto období už nadobúda nové, špecifické
znaky:
Postupne zasahuje do všetkých sociálnych sfér
Nadobúda znak masovosti a dynamiky – nezostáva už privilégiom majetných vrstiev spoločnosti, ale
prakticky si ho môžu dovoliť aj „pracujúce“ - zbohatlícke remeselnícko- meštiacke aj ostatné
zamestnané vrstvy spoločnosti.
Rastom kvantity (početnosti , množstva) dochádza aj k zmenám kvalitatívnym.
CR sa stáva zložkou životnej úrovne – prestáva plniť iba luxusné funkcie, jeho poslanie sa rozširuje na
reprodukciu fyzických a duševných síl.
Vývoj novodobého CR rozdeľujeme do troch etáp:
1. Etapa – do prvej svetovej vojny.
2. Etapa – medzi dvoma svetovými vojnami.
3. Etapa – po druhej svetovej vojne.
CR vždy dosahoval (a dosahuje) najväčší rozmach v mierovom období. Vojny jeho dynamiku
ovplyvňovali vždy negatívne. Preto členenie do troch etáp má nielen historické, ale aj logické
zdôvodnenie.

3. ZÁKLADNÉ PREDPOKLADY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

Nevyhnutnými podmienkami vzniku a rozvoja CR sú MIEROVÉ PODMIENKY ŽIVOTA. Bez nich


sa CR nedá realizovať. V krajine (oblasti), kde sa bojuje, neexistujú normálne podmienky života,
všetka činnosť v krajine je podriadená iným, životne dôležitým cieľom, napr. záchrana života
obyvateľov, záchrana národného hospodárstva.
Pokoj, bezpečnosť, mier je pre CR nevyhnutný, neodmysliteľný a na druhej strane CR podnecuje
medzi štátmi mierové spolunažívanie.
Ekonomické predpoklady predstavujú celkovú úroveň ekonomiky štátu, ktorú vyjadrujú:
- hrubý domáci produkt,
- zloženie platobnej bilancie,
- stupeň životnej úrovne obyvateľstva,
- fond voľného času (predlžovanie dovolenky a víkendu),
- výška disponibilných dôchodkov, t.r. voľných peňažných zdrojov, použiteľných na zaplatenie účasti
na CR,
- úroveň cien tovarov a služieb. Účasť obyvateľstva na CR veľmi citlivo reaguje na rast cien tovaru a
služieb, ktoré uspokojujú jeho nevyhnutné potreby.
CR je stále relatívne zostatkovou potrebou (platí sa z toho, čo zostane po úhrade základných potrieb).
Ekologické predpoklady
Priaznivé nielen prírodné, ale aj celé životné prostredie, ku ktorému patrí:
- dostatok atraktívneho rekreačného priestoru,
- zaujímavé prírodné aktivity,
- priaznivá klíma,
- čisté ovzdušie.
Z husto obývaných oblastí ľudia odchádzajú do prírodného prostredia (prírodné krásy, more, rieky,
jazerá, čistý vzduch). Z chladných zemí idú k teplejšiemu moru, z vnútrozemia k moru, obyvatelia z
krajín s nevýrazným reliéfom cestujú do miest s členitejším a rôznorodejším terénom (pohoria).

6
Demografické predpoklady vyjadrujú:
- stav a zloženie obyvateľstva,
- hustota (počet osôb žijúcich na km²),
- vekové a rodinné zloženie,
- zdravotný stav obyvateľstva.
Najviac cestujú ľudia vo veku 30 až 40 rokov, najradšej cestujú mladí ľudia, najväčšie a špecifické
nároky na služby CR majú rodiny s deťmi. Poznatky o demografických činiteľoch podmieňujúcich
rozvoj CR sa využívajú v marketingových plánoch CK.
Personálne predpoklady ukazujú disponibilnosť CR dostatočným množstvom zamestnancov so
zodpovedajúcou kvalifikáciou:
- v zariadeniach CR (ubytovacie, stravovacie prevádzky, najmä však cestovné kancelárie),
- vo vládnych a správnych inštitúciách (svojím rozhodovaním môžu výrazne rozvoj CR ovplyvňovať).
Početnosť a kvalifikácia pracovníkov v oblasti CR je zabezpečovaná školským systémom. Pripravuje
ľudí po stránke všeobecnej, odbornej aj jazykovej.
Materiálno-technické predpoklady, materiálno-technická základňa CR:
- ubytovacie a stravovacie zariadenia,
- doprava,
- športovo-rekreačné zariadenia,
- sieť zariadení obchodu a služieb,
- dostatočné množstva hraničných priechodov,
- zmenárne,
- zdravotnícka a bezpečnostná služba.
Administratívne predpoklady - ovplyvňujú najmä medzinárodný CR.
- vstupné a výstupné formality, t.j. pasové, vízové, colné a zmenárenské predpisy. Medzinárodné
organizácie CR sa snažia o ich zjednodušovanie a unifikáciu.
- formy sprostredkovateľských a obchodných služieb CK,
- prax predaja cestovných lístkov,
- poskytovanie zliav zo služieb CR,
- opatrenia na podporu či obmedzenie rôznych foriem CR.
Všetky menované podmienky pôsobia vo vzájomnej podmienenosti.
Sanitárne predpoklady poukazujú na kultúrnu úroveň obyvateľstva danej krajiny, jeho
kultivovanosť. Patrí sem celková úprava, atmosféra a hygiena:
- spoločných verejných priestranstiev (čistota v okolí cestných a železničných komunikácií, parkov,
sadov, záhrad)
- verejných zariadení (okrem výslovne zariadení CR ako sú hotelové a pohostinské zariadenia, tiež
sem patria kultúrne a športové zariadenia).

4. FUNKCIE CESTOVNÉHO RUCHU


(funkcia ako pojem znamená: 1.postavenie a 2. poslanie)

1. Ekonomická funkcia – poslaním CR je dosahovať zisk, resp. ekonomické zhodnotenie činností.


Má vplyv na platobnú bilanciu štátu.
2. Rekreačno-zdravotnícka funkcia – poslaním CR je regenerácia duševných a fyzických síl človeka
ako kompenzácia pracovných povinností a zaťaženia. Cestovný ruch sa realizuje vo voľnom čase, čím
vytvára predpoklady na rehabilitáciu a relaxáciu. Zdravotnícka funkcia sa napĺňa hlavne v kúpeľnom
CR, ktorý pomáha obnovovať zdravotný stav človeka po intenzívnej zdravotnej liečbe a v zdravotnej
prevencii eliminuje civilizačné choroby.
3. Kultúrno-poznávacia funkcia – CR prispieva k oboznamovaniu sa s krajinou, ľuďmi, históriou
a súčasnosťou, kultúrou, národnými tradíciami, prírodnými danosťami a pozoruhodnosťami. Táto
funkcia zabezpečuje rozvoj osobnosti človeka.
4. Vedecko-informačná funkcia – CR má poskytovať priestor pre výmenu skúseností, získavanie
nových informácií a poznatkov, nadväzovanie pracovných kontaktov na vedeckej a odbornej úrovni.
5. Spoločensko-výchovná funkcia – napĺňa sa pri ceste a pobyte v navštívenej krajine
oboznamovaním sa s jej politickým a spoločenským systémom a pestovaním pozitívneho vzťahu

7
k navštívenej krajine a jej obyvateľom. Pôvodne nazývaná ideovo-politická funkcia sa napĺňa
rozširovaním, prehlbovaním a upevňovaním kultúrnych, hospodárskych a vedeckých stykov medzi
krajinami.

5. DRUHY A FORMY CESTOVNÉHO RUCHU

Názory na odlíšenie druhov a foriem CR sú rôznorodé. Autori sa nezhodujú v termínoch a začleňujú


pod ne rôzne formy aj druhy.
Marián Gúčik hovorí o druhoch takto: „Ak za základ posudzovania CR vezmeme motiváciu (ciele ,
pohnútky účasti) jeho účastníkov, t.j. ÚČEL, za ktorým cestujú a pobývajú prechodne na cudzom
mieste, potom hovoríme o DRUHOCH CR.“
K formám M. Gúčik podáva nasledujúce vysvetlenie: „Ak za základ posudzovania CR vezmeme
rozličné PRÍČINY, ktoré ho ovplyvňujú a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme o FORMÁCH CR.“
Ako však týmto vysvetleniam rozumieť, keď príčinu účasti (odpoveď na otázku: Prečo ? nachádzame
práve pri štúdiu motívov účasti . Podobné nejasné vysvetlenie a rozlíšenie druhov a foriem CR
nachádzame aj u C. Kaspera.
Iní autori (Kolektív: Služby a cestovný ruch, Sprint Bratislava, 1999) hovoria o formách CR: „Každý
súbor potrieb má určitú svoju charakteristiku, ktorá sa premieta v osobitných požiadavkách pre
dosiahnutie daného úžitkového efektu. Ten je rozhodujúcim činiteľom, podľa ktorého rozlišujeme
jednotlivé formy CR. Formy CR vystihujú teda vlastnú podstatu CR, spôsob jeho realizácie,
požiadavky účastníkov i organizátorov pri zabezpečovaní služieb a uspokojovanie potrieb,“
Z týchto definícií môžeme odlíšiť formy od druhov CR takto:
FORMA je organizačné opatrenie, ktoré sa uskutočňuje
- v určitom čase (má svoj vlastný sled, radenie, tiež trvanie procesov a pôsobnosť),
- v určitom priestore (interiér, exteriér, prostredie realizácie),
- prostredníctvom určitých metód, spôsobov, technológií,
-so systémami živými – účastníkmi CR a dodávateľmi služieb,
- so systémami neživými – pomôckami, technickými prostriedkami, materiálmi.
Pre rozlíšenie foriem navzájom je určujúca FUNKCIA, ktorú plnia, resp. ktorá prevláda pri
kombinácii niekoľkých foriem.
DRUH je súhrnom predmetov, javov alebo procesov, ktoré majú rovnaké podstatné znaky. Autori pri
definíciách CR tiež hovoria o „...súhrne...“, teda v tomto prípade na odlíšenie druhov nebude
určujúcou prevládajúca funkcia, ktorú plnia, význam alebo poslanie CR, ale druhy musíme chápať
v širšom význame, kde určujúcimi znakmi budú:
priestor, miesto realizácie CR,
- čas realizácie,
- spôsoby organizácie,
- spôsoby realizácie.

5.1 Klasifikácia a charakteristika druhov cestovného ruchu


Podľa troch základných kritérií poznáme nasledujúce druhy CR:
1. Podľa MIESTA REALIZÁCIE:
a) Domáci – je realizovaný pre domácich účastníkov na území vlastnej krajiny.
b) Zahraničný - medzinárodný:
- Aktívny cestovný ruch – príjazdový (incoming, inbound tourism) je uskutočňovaný pre
zahraničných účastníkov na území našej krajiny. Pre ekonomiku predstavuje prínos, (skrytý export),
pre štát z hľadiska platobnej bilancie znamená prínos.
- Pasívny cestovný ruch – výjazdový (outgoing, autbound tourism) je organizovaný za účelom
vycestovania našich občanov do iného štátu. Pre podnikateľské subjekty predstavuje výdavky spojené
s úhradou za služby v zahraničí (skrytý import). Z hľadiska platobnej bilancie štátu predstavuje pre
štát pasívum.
- Tranzitný so znakmi aktívneho zahraničného CR sa spája s prejazdom určitej krajiny, nezahrnuje
pobyt a je obmedzený spravidla len na niekoľko hodín.
Podľa toho istého hľadiska delíme CR aj na:

8
a) Vnútorný CR je pohyb a pobyt účastníkov v rámci jednej krajiny, je to súhrn aktívneho
zahraničného a domáceho cestovného ruchu.
b) Medzinárodný CR je pohyb a pobyt účastníkov na niekoľkých krajinách.
2. Podľa DĹŽKY ÚČASTI:
a) dlhodobý predpokladá pobyt dlhší ako 3 dni, najviac však 6 mesiacov (kúpeľný pobyt, školské
prázdniny),
b) krátkodobý je charakterizovaný pobytom do troch dní (najviac dve prenocovania). Táto dĺžka nie
je ustanovená univerzálne a celosvetovo.
3. Podľa spôsobu a FORMY ÚHRADY nákladov:
a) voľný – komerčný, kedy si všetko platí účastník sám,
b) viazaný – sociálny, ktorý je sčasti alebo úplne uhrádzaný zo spoločenských fondov, napr. pobyt v
kúpeľoch,
c) CR v osobnej starostlivosti účastníkov - pobyty vo vlastných rekreačných zariadeniach - chalupy,
chaty a pod.
4. Podľa spôsobu a ORGANICKÉHO ZABEZPEČENIA jeho priebehu:
a) neorganizovaný – individuálny, cestu a pobyt si účastník (rodina) organizuje sám,
b) organizovaný - skupinový, cestu a pobyt organizuje napr. cestovná kancelária, resp. iní
organizátori (zamestnávateľ) a na pobyte/zájazde sa zúčastňujú formálne, resp. neformálne vytvorené
skupiny účastníkov.

5.2 Klasifikácia a charakteristika foriem cestovného ruchu


(FORMA - z latin. slova a znamená vonkajšia podoba, tvar, vzhľad, tiež spôsob spracovania, podania
a prejavu.)
Za základ odlíšenia, klasifikácie foriem CR, využijeme prevládajúce funkcie, tzv. FUNKCIONÁLNA
KLASIFIKÁCIA FORIEM cestovného ruchu.
1. Rekreačný cestovný ruch (rekreácia = osvieženie, oddych) - ide o odpočinok vo vhodnom
prírodnom prostredí s cieľom obnovy fyzických a psychických síl. Podstata je daná rôznymi
rekreačnými aktivitami ako prechádzky, športové činnosti, poznávanie prírody a pamiatok. Má podobu
individuálnej alebo rodinnej rekreácie, ktorú si účastníci organizujú sami vo vlastných zariadeniach.
a) prímorský (plážový) cestovný ruch - využívanie prírodných činiteľov - morská voda, vzduch a
pláž na regeneráciu fyzických a duševných síl, ako kompenzáciu pracovných činností a zaťaženia,
b) zábavný cestovný ruch - návštevy zábavných parkov, kasín - herní, cirkusových zariadení a
lunaparkov, diskoték.
Do rekreačného cestovného ruchu, so značnou prevahou rekreačnej funkcie, môžeme zahrnovať
všetky činnosti, ktoré majú PREVAHU RELAXÁCIE, ako kompenzačného faktora pracovného
zaťaženia. V najširšom zmysle tu patria aj čítanie, sledovanie rozhlasových a televíznych relácií,
návštevy kín, divadiel a iných kultúrno-spoločenských, zábavných a športových podujatí. V užšom
zmysle rekreáciu chápeme ako preventívno-zdravotnú zložku životného režimu človeka, ktorú
charakterizujú činnosti odohrávajúce sa v takom prostredí, ktoré umožňuje a napomáha fyzickému
zotaveniu a psychickému uvoľneniu. Škála rekreačných aktivít je v tomto poňatí veľmi široká a patria
sem aj pracovné činnosti odlišné od tých, ktoré vykonávame v zamestnaní. Sú to najmä chalupárenie,
chatárstvo a záhradkárstvo, ktoré však v súčasnosti už priraďujeme k vidieckemu CR. V najširšom
poňatí pojmu rekreácia sa prelínajú formy medzinárodného s formami domáceho CR (Franke Antonín:
Rukověť CR, str.32).
2. Kultúrno-poznávací cestovný ruch
a) kléroturizmus (religiózny, náboženský CR):
Môže byť spojený s NÁVŠTEVOU MIEST zjavenia svätých, resp. mimoriadnych skutkov svätých a
zázrakov (Lourdy, Fatima, Medžugorie), patria sem aj PREHLIADKY SÍDLA hlavy cirkví, resp.
prijatie veriacich (audiencia u Svätého otca v Ríme), PÚTE na sväté a pamätné miesta (Staré Hory,
Šaštín. Levoča) a napokon prehliadky miest spätých s vierou, relígiou (návšteva manastiru -
pravoslávneho kláštora v meste Cetinje v Čiernej Hore, v ktorom je zachovaná balzamovaná ruka Jána
Krstiteľa a kúsok z dreveného kríža, ktorý vyniesol na Golgotu Ježiš Kristus pred svojím ukrižovaním)
b) návštevy kultúrnych predstavení, koncertov, festivalov:
Musia byť spojené so zmenou miesta bydliska účastníkov. Sú to návštevy koncertov hudobných
skupín pop music, operných a iných hudobných telies či spevákov. Festival je slávnostná verejná

9
prehliadka (niekedy spojená s vyhodnocovaním a súťažou) kultúrnej tvorby - hudobného, filmového,
slovesného, divadelného a iného druhu umenia. Pre priamych aktérov - účinkujúcich, môžu byť
predstavenia, koncerty a festival charakterizované aj ako kongresový cestovný ruch.
c) prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok:
Obyčajne sú spojené s výkladom sprievodcu po miestnych kultúrnych a historických pamiatkach. Ich
základným účelom je priblížiť historické udalosti, deje a osobnosti s nimi spojené návštevníkom.
d) prehliadky prírodných parkov a ZOO, safari, arboret majú podobný charakter ako
predchádzajúce formy, ale viažu sa na prírodné prostredie. Sú obyčajne späté a s pešou turistikou.
Slúžia však na poznávacie účely, teda zásadne ich treba odlíšiť od lovného a poľovníckeho CR.
3. Kúpeľno-liečebný cestovný ruch smeruje k tomu, aby tvorivé sily človeka mohli byť nadobúdané a
obnovované rekreačným pobytom v zdravom prírodnom prostredí, resp., aby zdravotný stav
človeka po intenzívnom liečebnom procese mohol byť zlepšený a posilnený doplnkovou
kúpeľnou liečbou. Je spojený s rehabilitačnými kúpeľno-zdravotníckymi procedúrami.
Podľa výberu prostredia a jeho vplyvu na liečbu rozlišujeme cestovný ruch:
a) klimatický - horský, podhorský, jaskynný (je obyčajne vhodný na doliečovanie chorôb dýchacieho
ústrojenstva).
b) minerálny - pramene liečivých minerálnych vôd (doliečujú sa choroby pohybového ústrojenstva,
zažívacieho traktu, kožné a niektoré srdcové choroby),
c) kombinovaný - prímorský a talasoterapia („talas“ grécke slovo, znamená morská vlna). Je to
liečenie prímorským prostredím a kúpaním v mori, predovšetkým pôsobením morského príboja. Pri
silnom príboji sa vlny trieštia o pobrežie, uvoľňujú sa mnohé minerály podporujúce dýchanie, morské
vlny môžu mať za určitých podmienok dobrý masážny účinok na telo, morská voda pomáha liečiť
rôzne kožné choroby. Vyparovaním z morskej vody sa minerály a soli vylučujú do ovzdušia a človek
ich vstrebáva najmä dýchaním do tela.
Často v prímorskom prostredí dochádza ku kombinácií horského a morského vzduchu (zátoky a
fjordy).
4. Vedecko-informačný CR na rozličnej úrovni umožňuje výmenu skúsenosti získavanie nových
poznatkov a informácií, nadväzovanie pracovných kontaktov medzi odborníkmi zo
zainteresovaných vedných, technických a spoločenských oblastí, rozširovanie vedeckej a
odbornej spolupráce. Napĺňa však aj kultúrno-poznávaciu funkciu, keďže účastníci
kongresových podujatí sa oboznamujú miestom, regiónom a krajinou konania, kultúrnymi,
historických pamiatkami, národopisom. Organizuje sa najmä v mimosezónnom období.
V užšom zmysle odlišujeme CR:
a) kongresový - kongresy, konferencie, sympózia, semináre, aktívy, veľtrhy, výstavy, komerčné
prezentácie, work shopy (pracovné dielne),
b) incentívny (incentíva je odvodenina z latinského slova „incendere“, t. j. zapáliť, podnietiť
nadchnúť). V prenesenom význame sa nazýva tiež motivačný alebo stimulačný. Účasť na incentívnom
CR je odmenou - prémiou víťazom incentívnej súťaže organizovanej podnikateľským podnikom,
firmou, zameranej na dosiahnutie vytýčených cieľov,
c) pracovné (služobné cesty).
5. Športovo-turistický cestovný ruch
Napĺňa predovšetkým požiadavku aktívneho oddychu (cvičením tela) na podporu telesnej a duševnej
zdatnosti. Nejde však o pretekársky šport, ale o taký, ktorý sa vykonáva ako záľuba na doplnenie,
spestrenie či oživenie rekreačného pobytu.
a) biely (ski tourism) - zjazdové a bežecké lyžovanie, skialpinizmus a rôzne druhy športov
vykonávané za účelom rekreačným na snehu a na ľade(sánkarstvo, bobovanie, korčuľovanie, hokej).
b) vodácky - morský, jazerný a riečny sa realizujú v exteriéri, v interiéri, resp. v ohraničenom
prostredí, areáli, tu patria pohybové aktivity vykonávané v bazénoch. Rozlišujú sa aktivity na stojatých
vodách - surfing a na tokoch - splavovanie riek a horských riav.
c) pešia turistika - patrí medzi najstaršie a dodnes najrozšírenejšie formy aktívneho oddychu s
doplnkovou, poznávacou funkciou. Podľa náročnosti odlišujeme vychádzky a túry.
d) mototuristika - rozšírila sa rozvojom motorizmu najmä v organizovaných motokluboch. Účastníci
využívajú na prepravu na miesto pobytu vlastné motorové vozidlá. Obyčajne má mototuristika
charakter putovného zájazdu s krátkodobým intenzívnym pobytom na mieste po vybranej trase.

10
e) cyklistika - vývojom a zdokonaľovaním bicykla sa otvorila možnosť využívať ho na prepravu po
väčších vzdialenostiach. Obyčajne sa trasy vytyčujú po cestných komunikáciách druhej a tretej triedy,
podobne ako mototuristika má charakter putovného zájazdu. Zastávky slúžia na oddych, ale aj na
poznávanie. Spolu s pešou turistikou ju zaraďujeme k tzv. zelenému CR (green tourism).
f) lovný - poľovníctvo a rybárstvo. Využíva predovšetkým prírodné danosti krajiny a býva často
významným zdrojom devíz. Je spojený so špeciálnymi službami pri zabezpečovaní povolení na prenos
strelných zbraní, povolenie lovu, sprievodcu, či zostavenie skupiny špeciálnych lovcov ako
pomocníkov.
g) záujmovo - športový (pasívna účasť na športových súťažiach a turnajoch, resp. aj aktívna účasť,
pokiaľ nie je vykonávaná za účelom pretekárskym).
Do športového cestovného ruchu M. Gúčik zaraďuje aj dobrodružný CR (adventure tourism), ktorý
je naplnením túžby po objavovaní nepoznaného. Patria sem tzv. adrenalínové športy: paragliding,
bungee jumping, rafting a iné.
Formuje sa však aj nová forma vesmírny CR. Známe hotelové spoločnosti, napr. Hilton sú odhodlané
postaviť na Mesiaci hotel s atraktívnymi službami. Uvažuje sa dokonca, že sa tak stane v časovom
horizonte do roku 2010. Prvé kroky podnikli bohatí odvážlivci z ruského aerodromu Bajkonur.
6. Kombinované formy CR:
a) Mládežnícky na rôznych miestach, vhodných pre najmä rekreačný alebo športový cestovný ruch,
vznikajú medzinárodné mládežnícke centrá oddychu, resp. prázdninové oddychové strediská pre
mládež. Sú obyčajne vybavené jednoduchšími ubytovacími zariadeniami - stany, chatky, bungalovy
alebo hotelové dependance. Vychádza sa z filozofie - ponúknuť mladým ľuďom jednoduché a lacné
zariadenia, ktoré by si mohli pri obmedzených finančných zdrojoch zaplatiť. V známych
stredomorských strediskách (Taliansko, Chorvátsko, Francúzsko, Španielsko) sa služby
mládežníckeho cestovného ruchu poskytujú v letnom období aj v stanových táboroch. Obyčajne je táto
forma finančne dostupná aj rodinám s viacerými dospievajúcimi deťmi. Mládežnícky CR môže mať
celosezónny charakter - organizácia pobytov pri mori, v pohoriach a pod., alebo sú to len
jednorázové mládežnícke podujatia typu Výstup mládeže na Rysy vo Vysokých Tatrách.
b) Sociálny CR rozvinul sa najmä po II. svetovej vojne v období, keď cestovný ruch získaval masový,
čoraz dynamickejší charakter a staval sa predmetom bežnej spotreby. Prudkým vedecko-technickým a
hospodárskym rastom sa zvyšuje fond voľného času. Keďže CR začína stále viac napĺňať úlohu
reprodukcie fyzických a duševných síl, stáva sa aj významnou zložkou životnej úrovne Základným
znakom sociálneho CR je, že časť nákladov na pobyt sa hradí zo spoločenských prostriedkov a len
časť si hradí účastník sám.
c) CR vo vidieckom prostredí (vidiecky CR) a agroturizmus.
Môžu sa v ňom uplatniť všetky formy CR, ale predovšetkým znamená návrat mestského človeka ku
svojim koreňom - na vidiek. Využívajú sa ubytovacie kapacity v súkromných domoch, chatách,
chalupách na dedinách. Agroturizmus (opiera sa o význam gréckeho slova „agro“, vyjadrujúci vzťah k
poľnohospodárstvu) je užším pojmom ako vidiecky CR, ale je súčasťou CR vo vidieckom prostredí
v najširšom zmysle. Nie je vhodné si ho zamieňať s pojmom agroturistika, pretože agroturizmus
zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych
prírodných a ekonomických podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb jeho účastníkov.
Zámerom CR vo vidieckom prostredí je oddych a rekreácia v špecifickom prostredí, poznanie života
na dedine a v rámci agroturizmu oboznámenie sa s poľnohospodárskymi prácami. Pri realizácie tejto
formy CR je nevyhnutné brať do úvahy osobitosti vidieckeho cestovného ruchu, najmä jeho
potencionálnych a reálnych účastníkov, ako relatívne samostatnú cieľovú skupinu zákazníkov.

6. ŠTRUKTÚRA SYSTÉMU CESTOVNÉHO RUCHU

CR je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy:


1. Subjekt - nositeľ dopytu.
2. Objekt CR - nositeľ ponuky.
Medzi subjektom a objektom CR a ich prvkami existuje sústava väzieb, ktorých výsledkom sú druhy
a formy CR.
Vzájomné väzby existujú aj medzi CR ako systémom a inými systémami, ktoré tvoria jeho okolie
(vonkajšie prostredie), ktoré však naň nemá výlučný vplyv.

11
Ak je cestovný ruch ako systém jednotný a existuje spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov
na jeho rozvoji na dobrej úrovni, potom vplyv vonkajšieho prostredia možno minimalizovať.
6.2 Cestovný ruch ako systém

Ekonomické prostredie Politické prostredie


--------------------------------------
| Cestovný ruch |
| |
| |
Sociálne prostredie |
Subjekt Objekt |
| CR CR |
| |
| |
--------------------------------------

Technicko-technologické prostredie Ekologické prostredie


Druhy a formy CR

Dopyt Trh Ponuka

6.2 Podsystémy cestovného ruchu


1. SUBJEKT CR - účastník je nositeľom dopytu. Je to označenie pre účastníka CR, návštevníka
(turista, výletník, klient, hosť). Subjektom CR je každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania
a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou produktu CR. V praxi návštevníka často nazývame
turista alebo výletník.
Univerzálne pomenovanie je účastník CR, pričom pojmom turista označíme návštevníka, ktorý
v navštívenom mieste sa zdržiava len krátko a aspoň raz prenocuje .
Podľa WTO (Svetová organizácia cestovného ruchu) v domácom cestovnom ruchu subjekt CR je
rezident (aspoň 1 prenocovanie, ale nie dlhší čas ako 6 mesiacov).
V zahraničnom CR je to návštevník, ktorého cesta zahrňuje aspoň jedno prenocovanie, ale pobyt
netrvá dlhšie ako jeden rok.
Z hľadiska dĺžky pobytu rozlišujeme dovolenkára a turistu. Turista sa obyčajne na jednom mieste
zdržiava maximálne dve noci a tri dni. Po prekročení tejto dĺžky môžeme subjekt CR označiť za
dovolenkára. Dovolenkár cestuje vo voľnom čase a na navštívenom mieste pobudne viac nocí alebo
dní (v SR sú to 2 až 3 prenocovania).
Výletník je návštevník, ktorý cestuje na kratšiu dobu ako 24 hodín bez toho, aby prenocoval
v navštívenom mieste. Podľa kritérií WTO tranzitných cestujúcich nezahŕňame do štatistiky CR.
2. OBJEKT CR - nositeľ ponuky produktu. Zahŕňa všetko, čo sa môže stať cieľom cestovania
a zmeny miesta trvalého pobytu. Účastník CR cestuje do miesta svojho prechodného pobytu –
cieľového miesta, kde vyvíjajú podnikateľské aktivity podniky a inštitúcie CR, ktoré produkujú
ekonomické statky CR (služby a tovar) ako predmet spotreby návštevníkov uspokojujúci ich potreby
počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska.
V CR sa spotrebúvajú aj voľné statky (vodné plochy, vzduch, dopravná infraštruktúra a pod.), ktorých
spotreba sa do ceny produktov nepremieta.
Cieľové miesto je cieľom cestovania a pobytu účastníkov CR, v ktorom sú zastúpené prvky primárnej
a sekundárnej ponuky. Cieľové miesto môže byť:
- stredisko CR (rekreačné stredisko, (rekreačná dedina, kúpaliská a pod.),
- región CR (oblasť, podoblasť CR),
- štát ako cestovný cieľ v medzinárodnom CR.
Cieľové miesto musí mať dostatočne príťažlivé a atraktívne prírodné a kultúrno-historické podmienky
ako súčasť kvalitného rekreačného priestoru.

12
Cieľové miesto na trhu CR vystupuje jednotne, aj keď produkcia služieb je decentralizovaná, a ponúka
balík služieb pod spoločnou značkou. V cieľovom mieste sa vyžaduje koordinácia súkromného
a verejného sektora, ako aj miestneho obyvateľstva.
Stredisko CR je sídelný útvar alebo súbor objektov a zariadení v rekreačnom priestore, dopravne
dostupný, ktorý má k dispozícii potrebnú vybavenosť zariadeniami a umožňuje vykonávať rekreačné
a kultúrne aktivity v jeho záujmovom území.
Podľa typológie rozlišujeme rekreačné strediská, mestá, kúpeľné miesta, rekreačné obce, chatové
lokality a výletné miesta s atraktivitami.
Rekreačný priestor je určité geograficky vymedzené územie s priaznivými relatívne rovnakými
podmienkami vytvorenými prírodou a človekom, ktoré nie sú narušené negatívnymi vplyvmi
priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti a ktoré umožňujú realizáciu aktivít CR.
Aby sa v rekreačnom priestore mohli realizovať aktivity CR, musí rekreačný priestor spĺňať dve
funkcie:
1. Základnú funkciu CR, ktorá je podmienená vnútornými základnými krajinnými faktormi a určuje
charakter rekreačného priestoru.
2. Spoločenskú funkciu CR, ktorá súvisí hlavne s jeho polohou vo vzťahu k napojeniu na dopravnú
sieť, k hustote obývania a k charakteru rozmiestnenia hospodárskej činnosti. Čím viac sa rekreačný
priestor odlišuje od iných priestorov, tým je jedinečnejší a získava na atraktívnosti.

7. TRH CESTOVNÉHO RUCHU

Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti. Podľa
predmetu kúpy a predaja poznáme: trh výrobných faktorov, trh peňazí a trh tovarov a služieb (má
tie isté znaky ako trh Cr). Subjektmi trhu sú domácnosti, podniky a štát.
Na trhu môžu nastať trojaké vzťahy:
1. Ponuka je väčšia ako dopyt – ide o trh kupujúceho. Prejavom je nízke využívanie kapacít podnikov
cestovného ruchu. Cena produktov CR klesá.
2. Dopyt je väčší ako ponuka – ide o trh predávajúceho. Prejavom je rast cien a pokles dopytu.
3. Dopyt = ponuke – utvára sa cena trhovej rovnováhy, za ktorú sa predáva produkt.
Osobitosti trhu CR:
- časť služieb a tovarov ponúkajú špecializovaní producenti výlučne účastníkom CR,
- časť služieb a tovarov uspokojuje potreby všetkých spotrebiteľov, nielen účastníkov CR.

7.1 Dopyt cestovného ruchu


Dopyt je prvok trhu a je výsledkom pôsobenia rozličných činiteľov. Nositeľom dopytu je subjekt
– účastník cestovného ruchu, ktorý sa ho zúčastňuje s cieľom uspokojiť špecifické potreby spojené
s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska zvyčajne vo voľnom čase.
Znaky dopytu:
a) Komplexnosť dopytu – potreby sú rôznorodé a ich uspokojenie vyžaduje komplex služieb
a tovarov.
b) Periodickosť dopytu – dopyt sa sústreďuje do letných alebo zimných mesiacov, víkendov a pod.
pružnosť dopytu – dopyt sa prejavuje rýchle v objeme i štruktúre, ponuka sa mu prispôsobuje len
pomaly.
c) Priorita dopytu – cestovný ruch možno rozvíjať, len ak existuje dopyt vyvolaný ponukou.
Dopyt ovplyvňujú potreby, motívy, ekonomické, sociálne, demografické a iné faktory.
Potreba je subjektívne pociťovanie nedostatku (alebo prebytku). CR je formou uspokojovania potrieb.
Subjekt pociťuje potreby, ktoré je možné uspokojiť účasťou na CR, napr. poznávanie, odpočinok,
zdravie. Pri uspokojovaní týchto potrieb ide o vyšší stupeň uspokojovania, ktorý je prejavom
dosiahnutého blahobytu a životného štýlu. Primárne (cieľové) potreby sú tie, ktoré predstavujú
motív cestovania, vystupujú ako potreby len vtedy, ak sa uspokoja mimo trvalého bydliska a vo
voľnom čase. Sekundárne (sprostredkujúce) potreby sú prostriedkom na uspokojenie cieľových
potrieb, ide o potreby prepravy, bývania, výživy, hygieny...
Motivácia – je psychický proces vytvárania motívov. Rozhodujúci je vnútorný impulz, ktorý vyvoláva
potreby. Záujem vyjadruje pomerne stále zameranie človeka voči okoliu. Na základe záujmov
vznikajú sklony, t.j. snaha vykonávať istú činnosť.

13
Motívy CR sa delia na:
- primárne – útek od všedného dňa, sebazdokonaľovanie, hľadanie kontaktov, oddych a uvoľnenie,
aktivita, vzdelávanie, zdravie, zážitok, dobrodružstvo
- neturistické – obchodno-hospodárske, politické, náboženské.
Ekonomické faktory – ide o hrubý domáci produkt (HDP), ktorý predstavuje súhrn tovarov a služieb
vytvorených v národnom hospodárstve za jeden rok. S rastom HDP rastú nielen príjmy, ale aj výdavky
obyvateľstva a štátu.
Z ekonomických faktorov ovplyvňujú účasť na CR aj ceny služieb a tovarov.
Demografické faktory – sa týkajú obyvateľstva ako spotrebiteľov, t.j. počtu, skladby podľa pohlavia,
veku, domácnosti a pod. Vplyv môže byť:
- priamy – znamená, že obyvateľstvo sa zúčastňuje cestovného ruchu v závislosti od dosiahnutého
stupňa blahobytu
- nepriamy - sa prejavuje aj rastom počtu ekonomicky činného obyvateľstva.
Sociálno-kultúrne faktory – patrí sem voľný čas, kultúra a vzdelanie.
Ekologické faktory – ide o kvalitu životného prostredia. Životné prostredie je súhrn materiálnych
a duchovných hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a pretvára život človeka a spoločnosti. Vytvára
podmienky pre prácu, bývanie, kultúru, zotavenie. Rozlišujeme:
- obytné prostredie – má špecifické črty v mestskom a vidieckom osídlení.
- pracovné prostredie , v ktorom človek trávi asi ¼ času.
- rekreačné prostredie – základné komponenty (pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo a živočíšstvo) majú
mimoriadny význam pre život a osobitne pre zotavenie a CR.
Politické a administratívne faktory vyjadrujú podmienenosť CR mierovými zahraničnými vzťahmi.
Prekážky rozvoja medzinárodného CR sú pasové, vízové, colné, devízové a zdravotnícke predpisy.

7.2 Ponuka cestovného ruchu


Ponuka sa skladá zo súboru prvkov, ktoré v rôznej kombinácii tvoria ekonomické statky (služby,
tovar, voľné statky). Nositeľom ponuky (objektom) je:
- cieľové miesto so svojím prírodným a kultúrno-historickým potenciálom,
- podniky CR,
- inštitúcie CR.
Ponuka môže byť:
1. Primárna – motivuje účasť na CR. Tvorí kultúrno-historický potenciál cieľového miesta. Patria
sem:
a) prírodné podmienky primárnej ponuky, a to geomorfologické pomery (členitosť, povrch, reliéf...),
klimatické podmienky (teplotné rozdiely, veternosť, snehové a vodné zrážky...), hydrologické
podmienky (podzemné vody, pramene, ich teplota, chemické zloženie atď.) a biogeografické
podmienky (flóra a fauna)
b) kultúrno-historické podmienky primárnej ponuky: architektonické svetské pamiatky hrady, zámky,
kaštiele...), umelecko-výtvarné diela (sochy, pomníky, nábytok, zbrane...), folklór odevy, obydlia,
piesne, zvyky, tradície...), archeologické náleziská v prírode i muzeálne zbierky, miesta bojov
a rodiská a pôsobiská národných dejateľov, kultúrno-osvetové zariadenia (divadlá, galérie, skanzeny,
múzeá...).
2. Sekundárna – vytvára ekonomickú činnosť. Zahŕňa všetky druhy zariadení a ich služby, ktoré
musia byť k dispozícii na použitie v cestovnom ruchu. Patrí sem:
a) supraštruktúra CR ubytovacie a stravovacie zariadenia CR
b) infraštruktúra CR – súbor zariadení a ich služieb nevyhnutných na to, aby sa účastník cestovného
ruchu mohol v cieľovom mieste ubytovať, stravovať a vykonávať najrôznejšie rekreačné a kultúrne
aktivity. Tieto zariadenia majú využívať funkcie primárnej ponuky.
c) všeobecná infraštruktúra – miestna (obchody, opravárne), dopravná, zdravotnícka, bezpečnostná
a záchranná služba, športovo-rekreačné zariadenia a iné.
Znaky ponuky:
a) Rôznorodosť a komplexnosť ponuky – ponuka obsahuje primárnu a na ňu nadväzujúcu
sekundárnu ponuku.
b) Viazanosť ponuky na rozsiahle investície – budovanie dopravných, ubytovacích stravovacích
a iných infraštruktúrnych zariadení.

14
c) Nízka pružnosť ponuky v porovnaní s dopytom – pomaly sa prispôsobuje zmene dopytu.
d) Vysoký stupeň pohotovosti na poskytovanie služieb – služby nemožno skladovať, len okamžite
spotrebovať.

8. MANAŽMENT V CESTOVNOM RUCHU

8.1 Vývoj a podstata manažmentu


Slovo manažment (z anglického management) patrí v podnikateľskej sfére ale aj v trhovej ekonomike
medzi často používané pojmy. Je odvodené od slova to manage /čítaj to menidž/, čo znamená riadiť,
viesť, vládnuť. V tvare management sa objavuje od druhej polovice 19. storočia v USA v súvislosti
s novu disciplínou, zaoberajúcou sa riadením podnikov.
Vo vývoji manažmentu rozlišujeme dve základné etapy:
I. Etapa - začiatky teórie manažmentu v období prvej polovice 20.storočia. Spočívali v jednotlivých
etapách rozvoja, ktorú tvorili základy vedeckého riadenia, teória administratívneho riadenia,
byrokratický model organizácie a teória medziľudských vzťahov
II. Etapa - moderné teórie manažmentu v období druhej polovice 20.storočia rozvíjané v americkom,
japonskom a európskom manažmente (predstaviteľom európskeho manažmentu bol okrem iných aj
Tomáš Baťa).

8.2 Definícia manažmentu


Definície manažmentu poukazujú na jeho dve základné črty:
1. Je to súbor všetkých aktivít pre riadenie organizácie.
2. Je to umenie riadiť, dosahovať stanovené ciele.
Ak chceme presnejšie definovať pojem manažment, zistíme, že vystupuje v troch základných
podobách, ako :
1. Proces riadenia podniku, prevádzky, inštitúcie, obce
2. Profesia - vrcholoví manažéri podniku, prevádzky,
3. Vedná disciplína, ktorá zahŕňa všeobecný manažment, finančný manažment, manažment ľudských
zdrojov, ekologický manažment a pod.
Manažment ako proces vyjadruje vzájomnú nadväznosť a prelínanie takých činností, ako je
plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola, ktoré spolu umožňujú nielen vytyčovanie, ale aj
dosahovanie cieľov podniku. Manažment v tomto zmysle vyjadruje praktickú činnosť manažérov
predstavujúcu riadenie podniku alebo inej organizácie, inštitúcie. Znamená to, že manažéri v rámci
manažmentu stanovujú ciele, vymedzujú úlohy, zabezpečujú zdroje, zapájajú ľudí do činnosti,
koordinujú činnosti a vykonávajú kontrolu plnenia vytýčených cieľov.
Podstatu riadenia možno definovať ako:
a) Vzťahovú podstatu, t.j. vzťah medzi riadiacim a riadeným prvkov. Riadenie nie je iba
jednosmerný vzťah. Okrem vplyvu riadiaceho prvku na riadený prvok je súčasťou riadenia aj spätná
väzba, spätný vplyv riadeného prvku na riadiaci prvok. Z toho vyplývajú korekcie a zmeny.
b) Informačnú podstatu riadenia, ktorá nadväzuje na vzťahovú tým, že kladie doraz na informácie,
ktoré prebiehajú medzi riadiacim a riadeným prvkom. Ide o proces transformácie informácií, ktorý sa
môže uskutočňovať viacerými cestami a okruhmi.
c) Sociálno-ekonomickú podstatu, kde sa riadenie chápe ako vzťah človek - človek, spočíva vo
vzťahoch nadriadeného a podriadeného v konkrétnom, reálnom, spoločenskom a ekonomickom
prostredí.

8.3 Funkcie manažmentu


Základnou funkciou manažmentu je vo všetkých oblastiach činnosti, na všetkých stupňoch
a úrovniach riadenia realizovať manažérske činnosti, a tým zabezpečiť základný cieľ podnikania -
zisk, resp. aj iný stanovený cieľ, napr. v organizáciách, ktoré pracujú na neziskovom princípe a pod./
Manažérske funkcie:
a) Plánovanie ako cieľavedomý proces, prvá a východisková funkcia, zahŕňa v sebe:
- stanovenie cieľov,
- výber prostriedkov na dosiahnutie cieľov,
- výber vhodných ciest, spôsobov a metód na dosiahnutie cieľov.

15
b) Organizovanie je činnosť, ktorá vnáša do riadeného systému prvky harmónie a poriadku. Úlohou
organizovania je:
- vytvorenie organizácie a organizačných štruktúr,
- vytvorenie hierarchických vzťahov, t.j. vymedzenie kompetencií,
- vytvorenie podmienok pre vznik synergických efektov (celok je viac ako súčet jednotlivých častí –
t.j. celkový efekt musí byť vyšší ako súčet čiastkových efektov vytvorených jednotlivými časťami
organizácie),
- vytvorenie stabilizačného účinok - vniesť do organizácie prvky pevnosti, rovnováhy a zotrvačnosti.
c) Regulovanie (vedenie):
- v užšom slova zmysle ide o priame pôsobenie na podriadených s cieľom dosiahnuť ich požadované
správanie sa , napr. príkazy, smernice, nariadenia,
- v širšom slova zmysle sa dosiahne, ak ku priamemu pôsobeniu sa pridá motivácia a stimulácia.
d) Kontrola je objektívne zisťovanie a sledovanie javov s cieľom odhaliť odchýlky od plánovaných
cieľov a zabezpečiť opatrenia na ich nápravu. Poznáme kontrolu:
- predbežnú – pred začatím činnosti, pred spustením prevádzky,
- priebežnú – vždy počas vykonávaných činností,
- výslednú, napr. po skončení hospodárskeho roka, ukončení akcie, sezóny.

8.4 Manažment ako rozhodovací proces


Úspešnosť manažmentu závisí od kvality rozhodovacích procesov. V procese riadenia však dochádza
k problémom. Vtedy sa do riadenia pripája proces rozhodovania a riešenia problému. Je potrebné:
- analyzovať problém,
- uvedomiť si, že existuje možnosť výberu východísk pre riešenie problému,
- stanoviť varianty na riešenie problému,
- vybrať a realizovať najlepší variant riešenia. Výber musí byť cieľavedomý.
Po rozhodnutí nasleduje implementácia, t.j. rozhodnutie - vyvoláva reťaz cieľavedomých činností,
ktoré smerujú k uskutočneniu vybraného riešenia a vedú k požadovaným výsledkom.

8.5 Informácie a manažment


Manažment a rozhodovací proces potrebuje dostatok informácií. Sú základom posúdenia súčasného
stavu a rozhodovania o ďalších krokoch pri dosahovaní stanoveného cieľa.
Z hľadiska riadenia treba za informáciu považovať správu alebo oznámenie o tom, že nastal určitý jav.
Na základe tejto informácie sa znižuje alebo odstraňuje neurčitosť alebo nevedomosť.
Bez informácií nemožno riadiť podnik, ani akúkoľvek inú organizáciu, inštitúciu. Vytvárajú sa
informačné systémy. Ich úlohou je zabezpečiť:
- zber a prenos informácií,
- uchovanie informácií,
- spracovanie informácií,
- distribúciu informácií.
Medzi základné požiadavky, ktoré sa kladú na informačné systémy podniku, patria požiadavky, aby
informačný systém:
- sprostredkoval potrebné informačné vstupy do podniku a informačné výstupy do okolia,
- pripravil všetky potrebné informácie pre riadenie na rôznych úrovniach manažmentu,
- poskytol všetkým manažérom informácie v požadovanej forme, čase, kvalite, rozsahu a usporiadaní.

9. MARKETING V CESTOVNOM RUCHU

Orientuje podnik na uspokojovanie potrieb. Definuje sa ako:


1. FILOZOFIA založená na poznaní trhu.
2. METÓDA, postup uvedenia nápadu na trh.
3. FUNKCIA, resp. štýl riadenia zameraný na plánovitú orientáciu všetkých úsekov na trh, na
uľahčenie a zabezpečenie výmenných procesov.
Marketing v podnikaní je najviac vystavený pohľadom verejnosti. Musí sa zohľadňovať to, čo je
legálne a povolené, musia sa vytvoriť kritériá založené na osobnej integrite a ohľaduplnosti voči

16
vlastnému podniku a dlhoročnej starostlivosti o zákazníka. Je tiež nevyhnutné rešpektovať
marketingové princípy a princípy etiky v marketingu.
Marketing CR možno definovať ako podnikateľskú filozofiu podniku CR, podstatou ktorej je
uspokojovanie potrieb a požiadaviek trhu využitím vytvorených podmienok podnikania, za účelom
dosiahnutia primeraného zisku. Úlohou marketingu vo je nájsť dosiaľ neobsadený segment trhu,
formulovať jeho potreby a požiadavky a tieto uspokojiť určitým produktom. Marketing pomáha nájsť
správnu koncepciu podnikania obce a poľnohospodárskeho podniku v CR, t.j. mať správny produkt na
zodpovedajúcom mieste, za správnu cenu, v správnej chvíli a na základe toho dosiahnuť primeraný
zisk.

9.1 Marketingové princípy


Princípy sú základné zásady marketingu:
Čestnosť - súlad slov a činov.
Účinnosť - uviesť nápad do života.
Pružnosť - prispôsobiť sa meniacim trhovým podmienkam.
Rýchlosť - čo najrýchlejšie uvedenie do praxe.
Pôsobnosť - vplyv na spotrebiteľa.
Koncentrácia – schopnosť sústrediť sa na adekvátne prostriedky, na dôležité momenty.
Podrobnosť – nápad, ideu je potrebné vždy prepracovať do detailov.
Rozlišovanie - nápady odlišné od konkurentov.

9.2 Marketingová koncepcia


Tvorí ju uzatvorený kruh marketingových pojmov (kategórií) vzájomne prepojených, kde jedna
vychádza z predchádzajúcej. Zahrnujme sem:
- ľudské potreby,
- želania,
- dopyt,
- produkt,
- výmena,
- transakcia - trh.
Prvok TRH nakoniec vytvára uzavretý kruh marketingovej koncepcie.

9.3 Marketingová stratégia a marketingový mix


Marketingovou stratégiou sa rozumie dlhodobá koncepcia činnosti podniku v oblasti marketingu
s cieľom splniť dva základné ciele:
1. Spokojnosť zákazníka.
2. Dosiahnutie výhody v konkurenčnom boji.
Prijatá marketingová stratégia sa odráža v celej činnosti podniku, jej realizácii sa podriaďujú všetky
podnikové ciele a podnikové ukazovatele. Využíva základné nástroje marketingovej stratégie:
- kontraktačnú (cenovú) politiku podniku – cena a cenová politika,
- výrobkovú – inovácie výrobkov a služieb, sledovať životný cyklus produktu,
- komunikačnú – reklama, podpora predaja , styk s verejnosťou, imidž, značka,
- distribučnú – metódy odbytu produktu k zákazníkovi – spotrebiteľovi.
Pri marketingovej stratégii sa využíva aj koncepcia marketingového mixu alebo „5P“. V CR, ako
špecifickej oblasti, je významným nástrojom aj personal ako 5.P Ich správny pomer je záruka úspechu
a efektívna cesta k dobrým výsledkom:

9.4 Nástroje marketingového mixu


1 P Product (výrobok, služba)
Z hľadiska dopytu na trhu musí produkt spĺňať predpoklady, ako sú: atraktívnosť, prístupnosť,
poskytovanie možností na uspokojovanie potrieb a požiadaviek účastníkov CR, disponovať určitým
kladným imidžom, byť ocenený cenou, ktorú je účastník ochotný zaplatiť.
2 P Price (cena)- je sumou rozličných výdavkov a diferencovaná podľa segmentu. Na trhu CR
neexistuje vysoká alebo nízka cena, len cena dobrá alebo zlá, podľa toho, ako slúži záujmom

17
podnikateľa. Cena je jediným nástrojom, z ktorého má podnik CR príjmy, všetky ostatné ho nákladovo
zaťažujú.
3 P Promotion (propagácia) - ide o komunikačný mix, marketingovú komunikáciu, ktorá znamená na
jednej strane informovať zákazníkov o službách a produktoch, na druhej strane znamená prijímať
a počúvať požiadavky zákazníkov na ne. Cieľom komunikácie je ovplyvňovať zákazníkov v záujme
predaja.
4 P Place (distribúcia):
- priama, bez sprostredkovateľov sa produkt CR dostáva priamo k spotrebiteľovi,
- nepriama (dvoj a viackanálová), cez sprostredkovateľov: združenia, kluby, turistické informačné
kancelárie, cestovné kancelárie a pod.
5 P Personal – (ľudský činiteľ) pri poskytovaní služieb je mimoriadne dôležitý. Zlý prístup personálu,
ktorý je v priamom styku s účastníkmi CR, zatieni aj najlepších produkty, reklamu, cenu a distribúciu.
Na druhej strane môže nedostatky predchádzajúcich nástrojov marketingového mixu mimoriadne
vylepšiť.

10. MEDZINÁRODNÁ KOOPERÁCIA V CESTOVNOM RUCHU


10.1 Franchising
Cieľom spoločností pôsobiacich v CR je maximálna expanzia distribúcie svojho produktu. Pomáha im
k tomu marketingová metóda, resp. systém odbytu - FRANCHISING. Veľkým spoločnostiam
umožňuje dostať ich značku do ďalších regiónov a teritórií. Na základe udelenia oprávnenia, licencie
však umožňuje aj využívať široký okruh tovarov a služieb.
Vlastník značky – FRANCHISOR poskytuje príjemcovi značky, t.j. FRANCHISISTA, franchisee (t.j.
fyzická alebo právnická osoba, ktorú predstavuje hotelová spoločnosť, hotel, alebo konkrétna osoba)
právo distribuovať produkt CR so značkou franchisora za určitý poplatok s podmienkou dôsledného
dodržiavania kvality predávaného produktu.
Franchising vznikol na prelome 19. a 20. storočia v USA. Skutočný rozmach zaznamenal v 50-ych
rokoch, keď sa v podobe komplexného franchisingu začal rozvíjať v oblasti spoločného stravovania
a hotelierstva. Najznámejšími priekopníkmi boli spoločnosti rýchleho stravovania, tzv. Fast food
McDonald´s a Kentucky Fried Chicken (Špeciality z kurčaťa podľa originálnych receptov plukovníka
Sandersa. Receptúry sú prísne chráneným tajomstvom. Firma prevádzkuje reštaurácie pre špecialistov
– drive trought – podaj jedla do auta). Franchising využívajú od roku 1955. Franchising umožňuje
novému hotelu získať to, čo potrebuje na rozbehnutie a udržanie sa na trhu. Franchisor poskytuje
nielen značku s vynikajúcim imidžom, ale tiež koncepciu obchodovania, obchodnú a technickú
podporu.

10.2 Medzinárodné hotelové spoločnosti


V celosvetovom význame sa hotelierstvo považuje za odvetvie priemyslu. Vyplýva to :
- z jeho významného ekonomického postavenia,
- zo zabezpečovania služieb pre vysoký počet hostí.
V súčasnosti existuje vo svete asi 350 hotelových spoločností.
Medzinárodné hotelové spoločnosti sú organizované v dvoch základných formách:
1. Hotelové spoločnosti v dvojstupňovo riadených spoločnostiach sú podnikateľské subjekty, často
akciové spoločnosti, ktoré sú organizované do holdingov. Disponujú, resp. vlastnia určitý počet
hotelov jednej alebo viacerých značiek.
2. Hotelové reťazce nezávislých hotelov tvoria hotely, ktoré sú samostatnými podnikateľskými
subjektmi. Do reťazca vstupujú s cieľom udržať sa, alebo rozšíriť svoje trhové postavenie
prostredníctvom spolupráce, v zoskupení formou spoločných marketingových aktivít.
Marketingové aktivity orientujú na využívanie medzinárodných megakomputerizovaných
rezervačných systémov, publikovanie v spoločných katalógoch, využívanie jednej známej, pre všetky
hotely spoločnej značky. Napriek tomu, že tieto hotely sú v určitej forme „združenia“, uchovávajú si
svoju vlastnú identitu, bránia sa uniformovanosti, každý si zachováva svoje špecifické vlastnosti
a vlastnú podnikateľskú filozofiu.

Hotelové reťazce s dvojstupňovým riadením:


HOLIDAY INN WORLD WIDE

18
Spoločnosť aj reťazec, ktorý na trhu existuje už od roku 1952. Ako jedna z prvých amerických
spoločností začala poskytovať právo franchisingu hotelom po celom svete. Majú vyše 2000 hotelov po
celom svete s vyše 370 tisíc izbami, pôsobí v 65 krajinách. V reťazci pracuje 160 tisíc zamestnancov,
pre výchovu a vzdelávanie svojich zamestnancov majú zriadenú vlastnú univerzitu, ktorá patrí medzi
najväčšie vzdelávacie inštitúcie v hotelierstve. Vo všetkých hoteloch so značkou Holiday Inn je
rovnaký nábytok z vlastných nábytkárskych závodov
Od roku 1997 má zastúpenie aj v Bratislave – do reťazca je začlenený trojhviezdičkový hotel Holiday
Inn.
Zaujímavou komerčnou aktivitou je tzv. Timesharing (v preklade časový podiel): klient si môže
prenajať alebo kúpiť hotelové miesto na určitý čas, pričom toto miesto (izbu, apartmán, bungalov)
môže počas dohodnutého času využívať v pravidelných intervaloch.
FORTE HOTELS
Má pôvod vo Veľkej Británii. Existuje od 40-tych rokov 20. storočia, keď zakladateľ Charles Forte
otvoril svoj prvý business-bar. Ako prvý však začal poskytovať stravovacie služby a CATERING
(stravovacie služby na letisku a v lietadlách počas letu) pre letiská v Londýne a v Paríži.
Ekonomickú prosperitu začala prejavovať na skupovanie hotelových spoločností. Doteraz má stratégiu
podnikania založenú na prevádzkovaní business-hotelov a reštaurácií. Vo Veľkej Británii sa Forte
Hotels orientuje na:
- rozvoj a udržiavanie vedúcej pozície na trhu hotelov,
- rozvoj medzinárodných luxusných hotelov,
- pokračujúci rast stravovacích zariadení.

Hotelové reťazce nezávislých hotelov:


Spoločnosť nezávislých hotelov TOP INTERNATIONAL HOTELS (TIH)
Pôsobí so svojou značkou v 18 krajinách Európy, vrátane Slovenska. Do tohto reťazca sú zapojené
hotely Devín a Dukla v Bratislave.
TIH reprezentuje hotely s dlhodobou tradíciou, ktoré majú podľa našej klasifikácie tri alebo štyri
hviezdičky. Združuje:
- mestské hotely (v centrách miest),
- konferenčné hotely,
- rekreačné, dovolenkové hotely,
- luxusné hotely.
Výhody spolupráce v rámci reťazca TIH je v možnosti využívať medzinárodné megacomputerizované
rezervačné systémy. Zastúpenie majú po celom svete. Rezervácie sa zabezpečujú prostredníctvom
centrálnych rezervačných systémov Amadeus, Apollo, Galileo, Sabre, Worldspan, Abacus.
Nezávislé hotely MINOTEL
Je ich vyše 700 a sú v 32 krajinách Európy. V SR má reťazec zastúpenie v hoteloch Lux v Banskej
Bystrici a Magnólia v Piešťanoch.
Uvedený reťazec poskytuje maximálnu možnosť na zachovanie vlastného imidžu a identity každého
hotela. Základnú filozofiu vyjadrujú heslo: „Ak si to želáš, tak príď!“
Pozitívne pôsobenie týchto nástrojov sa prejavuje v získavaní klientely a zvyšovaní vyťaženosti
hotela. Marketingové aktivity sa sústreďujú aj na získavanie hostí pre viacnásobný pobyt v hoteli.
Pomáhajú k tomu nástroje:
a) Jednotné vouchery, ktoré si môže klient kúpiť v jednom z členských hotelov a využívať ich vo
všetkých hoteloch, ktoré sú zapojené v reťazci.
b) Rezervácie s minimálnym časovým predstihom (jeden deň vopred). Táto služba je bezplatná
v rámci daného štátu, v prípade rezervácie do iného štátu klient platí iba náklady na telefonický hovor,
pričom rezervácia je bezplatná služba.

10.3 Centrálne rezervačné systémy (CRS)


Základom produktu CRS je REZERVÁCIA A PREDAJ:
- leteniek,
- ubytovania v hoteli,
- prenájmu auta.

19
CRS maximálne využívajú výpočtovú techniku. Výhodou CRS je reagencia (činiteľ vyvolávajúci
reakciu) odberateľov (dopytu) a dodávateľov (ponuky), ktorí predávajú alebo kupujú produkt CR.
Okrem toho sa:
- minimalizuje časová disproporcia (z niekoľkých dní na niekoľko sekúnd),
- rozširuje počet distribučných kanálov (do destinačnej banky CRS Galileo je napr. vstup užívateľov
bezplatný.
Rezervácia a predaj cez počítačovú sieť CRS je realizovaný:
a) VOĽNÝM PREDAJOM (free sale) – je najvýhodnejší a predáva sa týmto spôsobom dovtedy,
kým centrum nevydá pokyn na zastavenie predaja. Tento spôsob predpokladá serióznu a solventnú
klientela odberateľa produktu.
b) LIMITOVANÝM PREDAJOM (allotment) – limitovanie určitou dennou dávkou.
c) PODMIENENÝ PREDAJ (conditional approval) – najprv rezervácia, až po jej potvrdení
nasleduje predaj.

Centrálny rezervačný systém AMADEUS


V Európe je najznámejší systémom rezervácie a predaja palubných leteniek, hotelového ubytovania
a prenájmu automobilov.
Amadeus vytvorili letecké spoločnosti Lufthansa, Air France a Iberia (Španielsko). Prostredníctvom
širokej siete terminálov zriadených na miestach predaja leteniek a v cestovných kanceláriách
umožňujú prístup k informáciám a rezervovanie cez systém v Erdingu. Každý terminál disponuje
tlačiarňou, zákazník si môže ihneď zakúpiť služby po potvrdení rezervácie centrom.)
Centrálny rezervačný systém GALILEO
Vytvorili ho pôvodne letecké spoločnosti British Airways, KLM, Swissair, Alitalia a americká United
Airlines.
Už od začiatku CRS Galileo presadzuje ponímanie globálnej distribučnej siete, do ktorej je
v súčasnosti zapojených vyše 30 národných destinačných bánk a jednotlivé firmy z takmer 20-ich
štátov Európy, Nového Zélandu a Ameriky. Produkt CRS tvoria letenky, hotelové ubytovanie
a prenájom auta. Počet užívateľov sa neustále zvyšuje vzhľadom na možnosť voľného vstupu bez
poplatku. Bezplatný vstup je však kompenzovaný vyššou cenou ponúkaných služieb.
Centrálny rezervačný systém WORLDSPAN
Je megacomputerizovaný CRS ktorého základná ponuka je rozšírená aj o rezerváciu a predaj trajektov.
Pôvodne americký systém je v súčasnosti zastúpený v 22 krajinách Ameriky, Európy, Stredného
východu aj Južnej Afriky. V poslednom čase sa tento systém orientuje do Európy, kde podstatne
zvýšil svoje zastúpenie najmä od roku 1993. Prostredníctvom podsystému ACCES Plus sa na
Worldspan napájajú ďalšie letecké spoločnosti a cestovné kancelárie z krajín strednej a východnej
Európy. Napr. Maďarsko – Cooptourist, Malév, Poľsko – LOT, Rusko – Aeroflot Russian
International. Z najznámejších hotelových spoločností sú priamo napojené ako dodávatelia
ubytovacích služieb Inte-Continental Hotels a Best Western.
V súčasnom období už možno hovoriť o aktivizácii slovenských cestovných kancelárií, ktoré vstupujú
do medzinárodných rezervačných systémov (hlavne Amadeus) ako užívatelia – odberatelia leteniek.
Na Slovensku však neexistuje na začiatku 21. storočia hotelová spoločnosť alebo cestovná kancelária,
ktorá by vytvorila slovenský rezervačný systém vybraných hotelov a s touto databankou by vstúpila do
niektorého medzinárodného CRS. Vďaka členstvu vo franchisingovom medzinárodnom hotelovom
reťazci GLOGAL II je napojený zatiaľ len bratislavský hotel Forum na jeho kooperujúce
medzinárodné rezervačné systémy – Apollo, Sabre, System One a Woldspan.

10.4 INTERNET
Vývoj výpočtovej techniky sa prejavil aj vznikom ďalších nových možností distribučných kanálov,
ktoré predstavujú rezervačné a predajné systémy v sieti INTERNET. Tieto distribučné systémy sa
prostredníctvom výpočtovej techniky dostávajú priamo do domácnosti alebo pracovne potenciálneho
klienta.
Podnik CR napojený na internet a využívaním možností, ktoré toto médium poskytuje, získa:
a) nový prostriedok komunikácie (zapojenie na internet a e-mail),
b) prístup k veľkému množstvu informácií a údajov (surfovanie po www stránkach a diskusné kluby)
c) možnosť vlastnej prezentácie (zavedenie vlastnej www stránky),

20
d) možnosť distribúcie (rezervácia a predaj cez internet).

SLUŽBY CESTOVNÉHO RUCHU

1. SLUŽBY CESTOVNÉHO RUCHU


1.1 Definícia služieb cestovného ruchu
1.2 Osobitosti služieb cestovného ruchu

2. KLASIFIKÁCIA SLUŽIEB CESTOVNÉHO RUCHU

3. ZNAKY KVALITY SLUŽIEB CESTOVNÉHO RUCHU

4. SLUŽBY UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ


4.1 Druhy ubytovacích zariadení vhodné pre prevádzky cestovného ruchu
4.2 Štandard ubytovacích zariadení pre cestovný ruch

5. POHOSTINSKÉ SLUŽBY
5.1 Význam služieb pohostinských zariadení vo CR
5.2 Charakteristika a druhy pohostinských zariadení vhodných pre CR

6. DOPRAVNÉ SLUŽBY
6.1 Význam dopravy v cestovnom ruchu
6.2 Charakteristika dopravných služieb

7. SPROSTREDKOVATEĽSKÉ SLUŽBY
7.1 Cestovné kancelárie a cestovné agentúry
7.2 Balík služieb
7.3 Organizačná štruktúra cestovnej kancelárie
7.4 Osobitosti produktu cestovnej kancelárie
7.5 Turistická informačná kancelária

8. ZMENÁRENSKÉ SLUŽBY

9. KÚPEĽNÉ SLUŽBY

10. ANIMAČNÉ SLUŽBY


10.1 Zabezpečenie animačných aktivít
10.1 Klasifikácia animačných aktivít

11.SPOLOČENSKO-KULTÚRNE SLUŽBY

12. ŠPORTOVO-REKREAČNÉ SLUŽBY

13. KONGRESOVÉ SLUŹBY

21
Spracované podľa:
ORIEŠKA, J.: Technológia služieb cestovného ruchu, I. – III., UMB, Banská Bystrica, 1998
GÚČIK, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie, SPN Bratislava, 2001

1. SLUŽBY CESTOVNÉHO RUCHU

1.1 Definícia služieb cestovného ruchu


„Služby cestovného predstavujú užitočné činnosti nemateriálneho charakteru, ktorých výsledkov je
buď individuálny alebo spoločenský efekt.“ (Ján Orieška)
Individuálny efekt súvisí s formou cestovného ruchu (rekreačná, kúpeľná, dobrodružná). Spoločenský
efekt podmieňuje dosiahnutie individuálneho efektu, napr. služby súvisiace s udržiavaním čistoty
verejných priestranstiev.

1.2 Osobitosti služieb cestovného ruchu


Služby vo všeobecnosti sa nedajú produkovať do zásoby, preto sa poskytnutie služby spája s jej
spotrebou. Služby CR majú ešte tieto osobitosti:
a) poskytnutie služby sa viaže na určitý čas a priestor,
b) služby cestovného ruchu majú osobný charakter,
c) služby sú rôznorodé a navzájom sa podmieňujú,
d) rozsah služieb podmieňuje ich včasné zabezpečenie, pôsobenie objektívnych a často
neovplyvniteľných faktorov (počasie), príp. faktory súvisiace s účastníkmi (vek, pohlavie),
e) spotrebiteľ služieb CR nevystupuje anonymne.

2. KLASIFIKÁCIA SLUŽIEB CESTOVNÉHO RUCHU

A. Podľa významu uspokojovania služieb (Ján Orieška) ich delíme na:


1. Základné uspokojujú základné potreby účastníkov CR:
Ubytovacie - umožňujú prenocovanie alebo prechodné ubytovanie účastníkov. Ich súčasťou sú služby,
ktoré s pobytom v ubytovacom zariadení súvisia: informácie o dopravnom spojení, rezervovanie miest
v dopravných prostriedkoch, parkovanie, úschova a preprava batožín v ubytovacom zariadení, budenie
hostí, úschova cenností, požičiavanie spoločenských hier a pod.
Stravovacie – uspokojujú základné potreby výživy účastníkov CR. Ide o služby základného a
doplnkového stravovania a občerstvenia, tiež spoločenský – zábavné služby spojené s hudobnou
produkciou, programom a pod.
Dopravné – umožňujú prepravu účastníkov medzi miestom ich trvalého bydliska a miestom
(strediskom) CR, medzi miestami (strediskami) navzájom. Podmieňujú rozvoj CR. Ich súčasťou sú
služby, ktoré s prepravou bezprostredne súvisia – informácie o spojoch, rezervácie cestovných lístkov,
predaj dopravných cenín, úschova a preprava batožín a pod.
2. Doplnkové (komplementárne) služby – podľa úlohy, ktoré plnia sa členia:
a) Služby, ktoré uľahčujú a spríjemňujú pobyt na CR. Poskytujú sa tak hosťom, ako aj domácemu
obyvateľstvu. Sú to:
- propagačné,
- informačné,
- obchodné,
- remeselnícke,
- opravárenské,
- zdravotnícke,
- platené komunálne,
- služby pre motoristov.
b) Služby, ktoré napĺňajú očakávania a ciele účasti na CR, služby, ktoré pobyt obohacujú o zážitky.
Sú to ANIMAČNÉ alebo služby voľného času.
B. Podľa charakteru spotreby:
1. Osobné – úžitkový efekt je priamy, napr. odnesenie batožiny a pod.
2. Vecné – úžitkový efekt je sprostredkovaný dodávateľom služby, napr. servis športovej výstroje.
C. Podľa spôsobu zabezpečovania:

22
1.Vlastné – medzi dodávateľom služby a účastníkom nie je žiadny medzičlánok.
2. Sprostredkované – medzi dodávateľom a účastníkom je sprostredkovateľ.

D. Podľa spôsobu úhrady:


1. Platené – hradia si účastníci zo svojich príjmov, príp. za služby uhrádzajú organizácie zo
spoločenských zdrojov.
2. Neplatené – sú poskytované klientom zdarma, napr. informačné služby u distribútorov.

3. ZNAKY KVALITY SLUŽIEB CESTOVNÉHO RUCHU

Kvalitu služieb chápeme:


a) ako úroveň úžitkového efektu pri ich poskytovaní podľa vopred stanovených kritérií a znakov v
rámci uspokojovania potrieb účastníkov CR,
b) ako subjektívnu kategóriu, pri ktorej hosť porovnáva dosiahnutú kvalitu s očakávanou kvalitou
služby.
Zariadenia CR, poskytujúce služby, by mali dodržiavať nasledovné znaky kvality:
1. Spoľahlivosť, t.j. schopnosť poskytnúť presne a bezchybne to, čo sľúbili.
2. Serióznosť, t.j. skúsenosti, zdvorilosť pracovníkov a ich schopnosť vyvolať dôveru a istotu.
3. Dojem, t.j. fyzická vybavenosť zariadenia, estetické prostredie, vrátane vzhľadu a upravenosti
pracovníkov.
4. Orientácia na hosťa, t.j. miera akou sa venuje individuálna pozornosť hosťom.
5. Zodpovednosť, t.j. ochota pomáhať hosťom a poskytovať im informácie a služby včas.
6. Technická vybavenosť (štandardy vybavenosti, kapacitné možnosti, estetické prostredie).
Znaky kvality služieb, ako ich vníma hosť, sa od znakov kvality na strane ponuky líšia tým, že hosť
hodnotí ich úroveň zvyčajne až pri poskytovaní alebo po poskytnutí, ako výsledný efekt spotreby
služieb. Na strane ponuky je možnosť preventívne, priebežne aj následne hodnotiť proces
poskytovania služieb a riadiť ho.
Podľa prieskumov mienky zahraničných návštevníkov so službami CR u nás je zaznamenaná
nespokojnosť, najmä s čistotou a hygienou prostredia, s cenovou úrovňou ako aj úrovňou ovládania
cudzích jazykov personálom. V CR sa kvalita služieb chápe tiež ako nástroj konkurenčnej schopnosti
a skúma sa z hľadiska kvality služieb a kvality cieľových miest.
Slovenský zväz VCR a agroturizmu urobil už v roku 1995 kroky k vytypovaniu kritérií kvality podľa
skúseností krajín EÚ a schválil zásady udeľovania znakov kvality pre zariadenia VCR a agroturizmu
na Slovensku. Tento materiál zväz vydal ako metodickú pomôcku. Hodnotenie sa sústreďuje na
kategórie: hosťovské izby, objekty, penzióny, menšie hotely, turistické ubytovne.
Pojem kvalita v nijakom prípade sa nedá zamieňať s pojmom luxus. Platí jednoduchá rada:
„Jednoduché veci sa robia mimoriadne dobre.“

4. SLUŽBY UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ

4.1 Druhy ubytovacích zariadení v prevádzkach cestovného ruchu


Ubytovacie zariadenie je budova, priestor alebo plocha, kde sa verejnosti za úhradu poskytuje
prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovacie služby
najviac 9 mesiacov v roku je sezónne zariadenie.
Kategória je druh ubytovacieho zariadenia.
Trieda ustanovuje minimálne požiadavky na vybavenie, úroveň a rozsah služieb spojených s
ubytovaním.
Ubytovacie služby umožňujú prechodné ubytovanie väčšiemu počtu účastníkov CR. Zariadenia sa
budujú zvyčajne spolu so stravovacími prevádzkami. Existuje mnoho členení ubytovacích zariadení,
napr. na:
a) tradičné – hotely (musia mať minimálne 10 izieb pod jednou strechou) a všetky zariadenia
hotelového typu napr. motely, penzióny, ubytovacie hostince, aparthotely, rezidencie (apartmány s
kanceláriou) a iné,
b) doplnkové tvoria chaty, bungalovy, botely, rotely, linery, kempingy a ostatné sezónne zariadenia,

23
b) ostatné ubytovacie zariadenia – ubytovanie v študentských a žiackych domovoch v čase, keď sa
nevyužívajú na pôvodný účel.
Na všetky ubytovacie zariadenia na Slovensku sa vzťahujú ustanovenia vyhlášky MH SR č. 419/2001
Z.z. o kategorizácii a klasifikačných znakoch ubytovacích zariadení na Slovensku. Vo VCR sa najviac
vyskytujú: penzión, kempingy a ubytovanie na súkromí v izbách, objektoch a v prázdninových
domoch.

4.2 Štandard ubytovacích zariadení v cestovnom ruchu


Štandard ubytovacích služieb závisí od viacerých činiteľov, napr. od:
- kategorizácie,
- legislatívy, ktorá určuje ich rozsah – prenájom, vykonávanie živnosti na základe živnostenského listu
alebo koncesnej listiny,
- dostatočnej informovanosti potenciálnych hostí, napr. katalógy zariadení CR,
- prvého dojmu – zariadenie a okolie nesmie byť zanedbané.

5. POHOSTINSKÉ SLUŽBY

5.1 Význam pohostinských zariadení v cestovnom ruchu


Pohostinské služby zaberajú širokú škálu služieb základného a doplnkového stravovania, občerstvenia.
Zahŕňame tu aj spoločensko-zábavné služby spojené s hudobnou produkciou, kultúrnym programom.
Obvykle nadväzujú na ubytovacie služby. Rozsah ich poskytovania upravuje živnostenský zákon.
Patria medzi ne stravovacie služby. Uspokojujú základné potreby výživy účastníkov. Ubytovaný
účastník očakáva, že pohostinské služby mu poskytnú v ubytovacom zariadení, alebo bude mať
k dispozícii samostatnú kuchynku.
Stravovanie v pohostinských prevádzkach sa poskytuje v špeciálne upravených priestoroch v
objektoch, v ktorých sa pripravujú pokrmy a nápoje, uskutočňuje sa predaj polotovarov a tovarov
potravinárskeho charakteru a poskytujú sa s tým súvisiace služby. Môže mať viac odbytových
stredísk.
Pohostinské odbytové strediská umožňujú nielen sa najesť, občerstviť, odpočinúť si, ale môžu
umožniť aj uspokojenie ďalších potrieb, napr. predaj typických suvenírov, pohľadníc atď.
Poskytovanie týchto služieb sa riadi jedálnym a nápojovým lístkom, gastronomickým poradím
a všetkými všeobecnými a hygienickým predpismi platnými pre zariadenia spoločného stravovania.

5.2 Charakteristika a druhy pohostinských zariadení


Pohostinské zariadenia členíme podľa funkcií do troch kategórií (Ján Orieška):
a) prevažne so STRAVOVACOU prevádzkou, napr. reštaurácia, motorest, jedáleň,
b) prevažne so SPOLOČENSKO – ZÁBAVNOU funkciou, napr. kaviareň vináreň, pivnica, nočný
bar, varieté, diskobar, biliard klub atď.
c) s funkciou DOPLNKOVÉHO STRAVOVANIA a občerstvenia, napr. bistro, bufet.

6. DOPRAVNÉ SLUŽBY

6.1 Význam dopravy v cestovnom ruchu


Doprava je nevyhnutným predpokladom spoločenského a ekonomického styku medzi jednotlivcami,
národmi a štátmi. Z historického hľadiska bol rozvoj dopravy základnou príčinou cestovania a CR,
ktorý predpokladá existenciu dopravy a na druhej strane ju ovplyvňuje.
Doprava zabezpečuje cestovanie do cieľového regiónu alebo miesta, ako aj pohyb v nich. Spokojnosť
s dopravou do danej lokality priamo súvisí so spokojnosťou návštevníkov vybraného miesta. Bez
dopravnej infraštruktúry sa CR nedá rozvíjať.
6.2 Charakteristika a význam dopravných služieb
Rozlišujeme tieto najfrekventovanejšie druhy dopravy:
- cestná,
- železničná,
- letecká,
- vodná,

24
- ostatné druhy: vodné a osobné horské dopravné zariadenia a mestská verejná doprava.
Pokiaľ cestná a železničná doprava plní prevažne funkciu prepravnú, ostatné druhy využívajú
účastníci cestovného ruchu aj pre ich atraktívnosť.
a) Cestná doprava dopĺňa a čiastočne nahrádza železničnú dopravu. Prednosťou je prepravná
rýchlosť, pohotovosť a dostupnosť do takmer všetkých stredísk CR. Nevýhodou je pomerne malá
kapacita používaných dopravných prostriedkov.
Cestnú dopravu delíme na:
- nákladnú a osobnú:
- pravidelnú (medzinárodná, diaľková, prímestská, mestská, osobitná) a nepravidelnú (zájazdová,
kyvadlová, vyhliadková, okružná), je dohodnutá zmluvne za dohodnuté cestovné).
Prepravné služby zabezpečuje automobiloví dopravcovia. V CR sa využívajú autokary, rotely, obytné
prívesy, obytné automobily.
Kvalitu služieb cestnej dopravy reprezentujú aj služby dopravnej infraštruktúry, ktoré sú takmer
nevyhnutnou požiadavkou: odpočívadlá s fungujúcimi základnými hygienickými zariadeniami,
servisné opravovne, čerpacie stanice PHM, motoresty a motely, záchranná a telefónna služba.,
možnosti nákupu automáp, autoatlasov, základné informácie pre motoristov v štáte a regióne.
b) Železničná doprava je najstarší druh hromadnej dopravy, základ masového CR zo začiatku 19.
storočia. Prednosťou je hromadnosť, hospodárnosť, bezpečnosť, plynulosť a pohodlnosť. Nezávisí od
prírodných vplyvov, 24 hodín, vo všetkých obdobiach. Negatívum je v prepravnej rýchlosti
a poskytovaných službách .
V železničnej doprave sa poskytujú prepravovaným osobám služby, ktoré s prepravou súvisia, napr.
informácie o dopravných spojoch, predaj dopravných cenín, obchodné služby na staniciach, úschova
a preprava batožiny, čakárne a detské útulky, kultúrne strediská, informačné kancelárie, zmenárne,
hygienické zariadenia, možnosti využitia lôžkových, ležadlových, reštauračných a bufetových vozňov.
c)Letecká doprava približuje najvzdialenejšie ciele a je najrýchlejšia a najbezpečnejšia. S letom sa
spája náležité pohodlie. Nevýhodou vysoké prevádzkové náklady a z toho vyplývajúce vysoké ceny za
prepravu. Uskutočňuje sa podľa prepravných poriadkov a letových poriadkov, rôznymi typmi lietadiel
v závislosti od vzdialenosti cieľovej destinácie a v rôznej prepravnej triede (ekonomická-turistická,
obchodná, prvá). Dopravnou ceninou je letenka (v súčasnosti elektronická), účasťou je miestenka –
palubný lístok, batožinový lístok.
Letecká preprava zahrňuje:
- pravidelnú a
- nepravidelnú dopravu (charterovú – zmluvnú v CR, ad hoc lety – špeciálne objednávky šité na
mieru),
Z hľadiska geografického rozlišujeme leteckú dopravu vnútroštátnu a medzinárodnú.
Služby v leteckej doprave:
- informačné, t.j. poskytovanie informácií o spojení, voľných miestach v lietadlách,
- služby cestovných kancelárií leteckého dopravcu, t.j. rezervovanie miest, predaj dopravných cenín,
úschova batožiny, preprava na letisko,
- služby spojené s vybavovaním cestujúcich a ich batožín – pred odletom, po prílete,
- palubné služby – info o priebehu letu, informačné materiály, občerstvenie, jedlo, predaj obchodného
tovaru.
- služby v budovách terminálov – zmenárne, požičovne automobilov, stravovacie služby, duty free
shopy, obchodné služby,
- letiskové služby,
- parkovacie služby,
- pasové a colné služby (systém červeného, zeleného a modrého východu).
d) Vodná doprava je najstaršie dopravné odvetvie, závidí od vhodných vodných tokov a plôch.
Nevýhodou je malá prepravná rýchlosť, no pomerne veľká kapacita dopravných prostriedkov, je to
najlacnejšia doprava a hlavne priaznivá k životnému prostrediu.
Podľa používanej vodnej cesty sa delí na:
- vnútrozemskú,
- námornú.
Preprava môže byť na linkách pravidelných a nepravidelných - charterových.

25
Súčasťou materiálno-technickej základne sú vodné cesty /jazerá, splavné rieky, vodné nádrže, moria/,
dopravné prostriedky a prístavy.
b) Osobné horské dopravné zariadenia sú technické prostriedky určené na prepravu osôb vertikálne
po lane v horskom teréne. Sprístupňujú horské terény, podporujú lyžiarsky šport, využívajú sa na
zásobovanie, urýchľujú záchranné akcie, sú atraktívnym spôsobom prepravy a poskytujú účastníkom
CR estetické zážitky v spojení s prírodou. Z ekonomického hľadiska predlžujú sezónnosť v horských
strediskách.
K uvedenému druhu dopravy zaraďujeme visuté a pozemné lanovky, ktoré sú súčasťou vybavenosti
najmä zimných stredísk CR. Podľa spôsobu prepravy sa visuté lanovky členia na sedačkové,
kabínkové a kabínové s kapacitou 20 až 150 osôb.
Pozemné lanovky sa členia na kabínové a vleky.
Pozemné kabínové lanovky sa pohybujú po koľajniciach, pričom pohyb zabezpečuje dopravné lano
uložené na kladkách medzi koľajnicami.
Lyžiarske vleky môžu byť pevné a prenosné. Sú určené na bezpečnú a rýchlu prepravu lyžiarov do
vhodných terénov, ktoré sú udržiavané mechanizmami. Takýmto vyčleneným terénom hovoríme
zjazdovky, ktoré môžeme rozlišovať podľa rôznych kritérií, najmä náročnosti a prepravnej dĺžky.
Poznáme:
ľahké – do 200 m,
stredné – 201 – 700 m,
ťažké – vyše 700 m, atypické.
e) Verejná hromadná doprava.
Služby, ktoré z nej vyplývajú, využívajú návštevníci v mestách a strediskách sústredeného CR.

7. SPROSTREDKOVATEĽSKÉ SLUŽBY

Dopyt po CR vzniká v mieste trvalého bydliska, lenže pobytové miesto je mimo neho. Pre
potrebujeme spojiť na jednom mieste a v rovnakom čase pobyt a ponuku. Prvýkrát túto potrebu
aktualizoval Thomas Cook, ktorý sa považuje za objaviteľa sprostredkovacích, resp. obstarávacích
služieb. Medzi ponukou a spotrebou sa vyvinul sprostredkovací článok, ktorý predstavuje cestovná
kancelária. Sprostredkovanie však zabezpečujú aj cestovné agentúry, turistické informačné kancelárie,
informačné a rezervačné systémy.
7.1 Cestovné kancelárie a cestovné agentúry
Cestovné kancelárie (ďalej len CK) začali vznikať v polovici 19. storočia, kedy sa začala rozvíjať
železničná preprava, vzdialenosti sa skracovali, záujem o cestovný ruch stúpal a nadobúdal masový
charakter. Sprostredkovanie služieb však samo o sebe nestačí, pretože cestu a pobyt je potrebné
organizovať. Preto CK sa stali podnikmi CR, ktoré sprostredkúvajú, organizujú a poskytujú služby
v domácom, aktívnom zahraničnom i pasívnom zahraničnom CR. Zabezpečujú ich v rámci
individuálneho aj organizovaného cestovného ruchu. Hlavným produktom CK je organizovanie
zájazdov a pobytov. Sprostredkúva tiež jednotlivé služby, napr. dopravné, ubytovacie, stravovacie
a iné. Služby CK delíme na:
1. Vlastné služby: informačné, propagačné, organizovanie zájazdov a pobytov, organizovanie výletov
a garantovaných trás, organizovanie kongresových podujatí, organizovanie poľovníckej turistiky,
sprievodcovské a animačné služby.
2. Sprostredkovávané služby: rezervovanie miest v dopravných prostriedkoch, predaj dopravných
cenín, rezervovanie ubytovacích a stravovacích služieb, zmenárenské, poisťovacie služby, obstaranie
víz, provízny predaj zájazdov a pobytov iných CK.
Sprostredkovacie služby poskytujú inštitúcie, ktoré sa podľa zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a
podmienkach podnikania v CK a cestovných agentúrach delia na:
CESTOVNÁ KANCELÁRIA organizuje, ponúka, predáva pobyty. Môže tvoriť, predávať a ponúkať
balíčky služieb inej CK, cestovnej agentúre aj priamo klientom. CK musí mať poistenie proti úpadku.
Ak ho nemá, nemôže byť CK, ale len cestovnou agentúrou.
Zákon akceptuje 3 spôsoby zabezpečenia proti úpadku:
1. Uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovacou spoločnosťou – CK vyčísli predpokladaný obrat na
nasledujúci rok. Minimálne 30 % obratu musí zabezpečiť v poisťovni a nimi uhradiť prípadný úpadok
(bankrot).

26
2. Garančný fond, kedˇ po dohode viaceré CK sa spoja a vytvoria garančný fond, ktorý obsahuje 30 %
predpokladaného ročného obratu každej CK.
3. Banková zábezpeka je pomerne najprijateľnejšie. CR už počas predaja pobytov odvádza časť tržieb
na bankový účet, kde ich banka zadržiava. Po každom, úspešne ukončenom turnuse, banka uvoľní tú
časť peňazí, ktorou ho zabezpečovala proti úpadku CK. Peniaze sa uvoľňujú postupne po ukončení
jednotlivých turnusov. CK sa orientujú na balíky služieb pasívneho zahraničného CR
CESTOVNÁ AGENTÚRA (ďalej len CA) môže predávať vlastné produkty, balíky služieb iba CK,
ale nemôže ich predávať inej CA, ani priamo klientom. CA nemá poistenie proti úpadku. Obyčajne
agentúra nadväzuje kontakt s CK, ktorej predáva za províziu produkty.
Poistenie proti úpadku zaručuje:
- návrat klientov, ak je cesta zaplatená v celkovej sume,
- vrátenie peňazí za nevyčerpanú časť služieb, príp. za celý pobyt,
- vrátiť zálohu alebo plnú sumu, ak sa pobyt neuskutočnil.

7.2 Balík služieb

stravovani
ubytovanie doprava
e

poistenie Animácia a sprievodca


ostatné služby

Balík služieb obsahuje stravovanie, ubytovanie, dopravu, poistenie, sprievodcu, animačné a ostatné
služby (fakultatívne zájazdy, návšteva pamiatkovej rezervácie, oboznámenie s liturgiou a pod.). CK
a CA spája tieto služby. Balíky majú byť tematicky zamerané.

7.3 Organizačná štruktúra cestovnej kancelárie

27
Top manažment

Zahraničný Domáci
Marketing Administratíva
cestovný ruch cestovný ruch

aktívny pasívny

Jednotlivé úseky majú presne rozdelené činnosti:


- V rámci aktívneho zahraničného CR privádzame zahraničných účastníkov na Slovensko.
- Účastníci pasívneho zahraničného CR zo Slovenska odchádzajú na zahraničné pobyty/zájazdy.
- Účastníci domáceho CR sa počas pobytov/zájazdov zdržiavajú na území Slovenska.
- Marketing zahŕňa všetky činnosti, ktoré podporujú predaj produktov CR. Predávajúci zamestnanci
CK musia perfektne poznať balík služieb a primeraným spôsobom ponúkať potenciálnym účastníkom.
- Administratívny vedie účtovníctvo, evidenciu, zhromažďovanie a spracovanie údajov.

7.4 Osobitosti produktu cestovnej kancelárie:


a) Služby sa zákazníkovi poskytujú osobne (konečnú podobu produktu určujú všetci pracovníci, ktorí
prídu s účastníkom do kontaktu).
b) Produkt je neskladovateľný (vyrába sa vtedy, keď ho zákazník spotrebúva. Keď nie je zákazník,
nemožno vyrábať produkt.).
c) Produkt má obmedzenú životnosť (musíme ho stále prispôsobovať meniacim sa potrebám
účastníkov).
d) Nespotrebovaná služba je pre producenta stratená.
e) Za produkt sa platí dopredu.
f) Na produkt majú veľký vplyv podnebie, estetika miesta pobytu, správanie sa domáceho
obyvateľstva, infraštruktúra a pod.
g) Produkt sa pred použitím (spotrebou) nedá otestovať
Medzi služby CK zaraďujeme:
- poskytovať informácie, ktoré súvisia s účasťou na cestovnom ruchu,
- rezervovať miesta v rôznych dopravných prostriedkoch (autobus, lietadlo, loď),
- sprostredkovať ubytovanie,
- organizovať a predávať štandardné a forfaitové zájazdy/pobyty (štandardný zájazd má CK vo svojom
ponukovom katalógu, predáva ho „zo zásoby“; forfaitový zájazd je náročný na organizáciu, lebo sa
tvorí špeciálne na objednávku klienta),
- sprostredkovať a predávať kúpeľné pobyty,
- poskytovať služby účastníkom kongresového CR
- poistiť osoby a batožinu,
- organizovať výlety a transfery (napr. z letiska na miesto pobytu a späť),

28
- sprostredkovať, resp. zabezpečiť predpredaj vstupeniek na spoločenské, športové, kultúrne a iné
podujatia,
- poskytovať zmenárenské služby (vyžaduje si to osobitný živnostenský list),
- sprostredkovať taxislužbu alebo požičovne áut,
- poskytovať služby spojené s obstarávaním víz,
- doplnkový predaj máp, atlasov, suvenírov, tlačených sprievodcov a pod..

7.5 Turistické informačné kancelárie


Regionálne turistické informačné kancelárie sú súčasťou vybavenosti miest, stredísk a regiónov CR.
Turistická informačná kancelária (TIK) je účelové zariadenie, ktoré zabezpečuje zber,
aktualizáciu a bezplatné poskytovanie informácií v oblasti cestovného ruchu (CR).
Poslaním TIK je vytvárať komplexnú a stále aktuálnu ponuku CR v oblasti svojho pôsobenia.
Významom je poskytnúť domácemu obyvateľstvu a návštevníkom neustále aktuálnu ponuku firiem,
služieb CR a možností na strávenie voľného času. Pomáha pri predaji služieb, produktov cestovného
ruchu a rozvoju podnikania na danom území. TIK-y sa stali vstupnými bránami do miest, obcí
a regiónov. Prinášajú efekt pre činnosť samosprávy, vyššie územné celky, či štát pretože majú možnosť
prostredníctvom nich skúmať trh, teda to, čo na území chýba, o čo je najväčší záujem, ktoré služby treba
skvalitniť. TIK účelne pomáha propagovať územie:
- pri vydávaní propagačných materiálov,
- pri tvorbe webových internetových stránok,
- pri propagácii na výstavách cestovného ruchu, workshopoch, tlačových konferenciách v médiách.
Pre návštevníkov je TIK miesto, ktoré im pomôže zorientovať sa v stredisku, v ktorom plánujú stráviť
istý čas, pomôcť pri ich cestách z jedného do druhého strediska CR a prispeje aj k tomu, že účastník
zostane istý čas v mieste, ktoré chcel pôvodne len precestovať. TIK môžu teda v podstatnej miere
ovplyvniť rozhodovanie účastníkov CR, a tým predávať produkt miesta, regiónu alebo krajiny
cestovného cieľa.
Zastrešujúcou neziskovou organizáciou TIK je Asociácia informačných centier Slovenska (AICES),
ktorej členmi sú turistické a mestské informačné kancelárie najrôznejšej organizačnej štruktúry
a formy - od rozpočtových, príspevkových až po súkromné organizácie. Asociácia má za cieľ chrániť
a presadzovať oprávnené záujmy svojich členov, podporovať a skvalitňovať činnosť informačných
kancelárií a propagovať Slovensko v záujme rozvoja domáceho a aktívneho CR.
Vzhľadom k chýbajúcej legislatíve, ktorá by upravovala vznik a činnosť TIK, vznikla v spolupráci
Ministerstva hospodárstva SR a AICES táto metodická príručka. Má za úlohu ozrejmiť význam
turistických informačných kancelárií a tiež pomôcť novovznikajúcim TIK pri ich zriaďovaní a tvorbe
náplne činnosti. Obsah a odporúčania vyplývajú z vnútorných stanov AICES a dlhoročných skúseností
jednotlivých TIK.

8. ZMENÁRENSKÉ SLUŽBY
Ide o nákup cudzej meny od fyzickej osoby za slovenské koruny, resp. výmenu slovenskej koruny za
cudziu menu. Poskytujú sa ako koncesovaná živnosť, ktorá si vyžaduje mať koncesnú listinu
a vyjadrenie Národnej banky Slovenska. Zmenárenské služby vykonávajú bankové miesta (všetky
peňažné ústavy) a nebankové zmenárenské miesta (recepcie hotelov, zmenárne na dopravných uzloch,
v obchodných domoch a v CK).
Valutové transakcie predstavujú výmenu peňazí za iné peniaze v hotovosti.
Devízové transakcie predstavujú výmenu bez hotovosti, t. j. cez banku. Výhodou je výmena
v strednom kurze.
Zmenáreň musí mať potrebné vybavenie, t. j. trezor, zabezpečenie proti krádeži, zmluvu
s komerčnou bankou o nákupe a predaji cudzej meny. Zmenáreň sa zriaďuje na miestach sústredeného
cestovného ruchu, teda tam, kde sa účastníci zdržiavajú vo väčšom počte.

9. KÚPEĽNÉ SLUŽBY

Kúpele poskytujú komplexnú kúpeľnú starostlivosť. Z toho vyplýva požiadavka na komplexné


vybavenie materiálno-technickej základne. Kúpeľné služby si vyžadujú existenciu kúpeľných
zariadení, teda kúpeľných domov a doplnkových zariadení pre voľný čas. Význam kúpeľov rastie

29
s rastom množstva civilizačných chorôb. Sú spojené s prevenciou a doliečovaním po akútnych
chorobných stavoch. Keďže liečenie v kúpeľoch je metódami a funkciami (všeobecnou a špeciálnou
terapiou), ako aj lekársky usmerňovanými aktivitami pacienta zamerané na uzdravenie, je liečebný
pobyt v liečebných kúpeľoch vhodný najmä ako prevencia a rehabilitácia. Liečebné kúpele boli po
stáročia strediskami CR. Boli strediskami bohaté kultúrneho a spoločenského života
Liečebné kúpele využívajú:
a) prírodné liečivé zdroje (liečivé vody, žriedelné plyny a emanácie, peloidy),
b) klimatické podmienky,
c) fyzioterapeutické prostriedky, vrátane liečebného telocviku,
d) liečebnú výživu – diétny systém (dietoterapia),

10. ANIMAČNÉ SLUŽBY


ANIMÁCIA je odvodenina z latinského pojmu „anima“, čo znamená duša) znamená oživenie.
Pojem animácia sa udomácnil hlavne v krajinách vôkol Stredozemného mora, v ktorých cestovný ruch
tvorí dôležité zdroje hospodárstva. Stal sa európskym pojmom pre činnosti vo voľnom čase a nahrádza
u nás zaužívaný termín voľnočasové aktivity. Úlohou animácie je poskytnúť dovolenkárovi čo
najkomplexnejší zážitok, ktorý ho v budúcnosti bude lákať navštíviť opäť miesta, ktoré splnili jeho
požiadavky a očakávania, a to nielen základné, ale aj doplnkové, ktoré sú hlavným motívom účasti na
cestovnom ruchu.
Ako animácia ovplyvňuje voľný čas účastníkov cestovného ruchu ?
Účastníci CR svoj voľný čas na dovolenke využívajú individuálne. Často čakajú na podnet, príležitosť
vykonávať želateľnú činnosť. Úlohou animácie je ovplyvňovanie voľného času účastníkov a je aj
nástrojom foriem využívania voľného času V jej ponuke sa objavujú napríklad formy vzdelávania,
zábavy, pestovania záľub. Človek nemôže pasívne, konzumne k animačným aktivitám pristupovať. Ak
ich chce prežiť a tak niečo aj zažiť, musí byť aktívny a iniciatívny.
Pri zostavovaní harmonogramu animačných aktivít musí animátor pamätať, že nesmie byť
predimenzovaný. V opačnom prípade sa naruší pocit z príjemného dovolenkového pobytu a zníži sa
intenzita zážitkov účastníkov. Do úvahy je potrebné brať pomer medzi časom, ktorý účastníci
využívajú na organizovaných animačných aktivitách a časom, ktorý využívajú individuálne. Ich pomer
by mal byť vyrovnaný.
Základom animácie je hra, ktorá má svoje formálne znaky. Predovšetkým je slobodným konaním,
človek by pri nej mal pociťovať potešenie. Hra má aj ďalšie znaky:
- je dočasné konanie a zmena denno-denného stereotypu, skrášľuje život,
- je ohraničená a uzavretá, uskutočňuje sa na určitom mieste a v určitom čase,
- vytvára poriadok,
- je naplnená rytmom a harmóniou,
- má v sebe prvok napätia a je obklopená tajomstvom.
10.1 Zabezpečenie animačných aktivít
Animácia intenzifikuje, umocňuje, stupňuje zážitky počas dovolenkového pobytu.
Poskytovanie služieb animácie si vyžaduje zabezpečenie podmienok:
a) Organizačno-inštitucionálnych, t. j.:
- vytvorenie vhodných podkladov pre naplánovanie animačných činností a spracovanie programov
animácie,
- výber animačných aktivít (bodov programu) podľa veku, záujmov hostí, ročného obdobia, náročnosti
formy aktivity na materiálne vybavenie,
Aby sa hosť vedel rozhodnúť, treba mu dať program na celý pobyt už pri príchode na dovolenku a
zároveň ho aktuálne o jednotlivých animačných aktivitách informovať.
b) Materiálnych, ku ktorým patria vhodné a kapacitne postačujúce priestory (v exteriéri alebo v
interiéri), zariadenia a pomôcky.
Priestory v exteriéri majú obmedzenú využiteľnosť vzhľadom na počasie a ročné obdobia. Patria sem:
zjazdovky, klziská, sánkarské dráhy, bežecké lyžiarske trate, kurty, klziská, ihriská, turistické a
cyklistické trate a pod.
Priestory v interiéri naopak, majú neobmedzenú využiteľnosť. Patria sem špeciálne. haly, telocvične,
kryté plavárne, zimné štadióny, sauny a pod. V stredisku CR sa môžu využívať aj priestory, ktoré
patria iným ubytovacím zariadeniam, obci, mestu alebo iným inštitúciám (stravovacie zariadenia,

30
spoločenské miestnosti, kiná, divadlá, kultúrne domy, školy, kostoly). Rozhodujúcim kritériom je cena
za prenájom priestorov.
Technická vybavenosť strediska, ku ktorej patria osobné horské dopravné zariadenia, požičovne
športovej výzbroje a výstroja. Požičovne sa môžu zriadiť ako samostatné zariadenia alebo súčasť
ubytovacích zariadení (tieto sú len pre ubytovaných hostí).
Materiály na vykonávanie, tvorbu artefaktov si vyžadujú najmä tvorivé, vzdelávacie, poznávacie a
objavovanie animačné formy. Sú to pomôcky na vykonávanie ručných prác, fotoaparáty, videokamery
a tiež materiály, z ktorých sa predmety vytvárajú, resp. ktoré sa pri poznávacích aktivitách využívajú
ako ukážky.
c) Personálnych, t. j. ľudský faktor, ako najdôležitejší a neodmzsliteľný činiteľ pri poskytovaní
služieb CR. Služby sa produkujú v priamom styku s hosťami. Animátor patrí k základným
podmienkam zabezpečenia animačných činností a tvorí aj súčasť personálu, napr. ubytovacieho
zariadenia, cieľového miesta CR a pod. Animátora nemožno nahradiť žiadnymi technickými alebo
mechanickými prostriedkami. Podľa podielu na zostavovaní animačných programov, ich organizácii,
zabezpečovaní a realizácii rozlišujeme dva typy ľudí, ktorí v animácii majú najväčší podiel:
Manažér strediska CR, ktorý je koordinátorom medzi zložkami podieľajúcimi sa na zostavovaní
animačného programu
Manažér voľného času v zariadení, ktorý organizuje animačné programy.
Animátor účinkuje v priamom styku s hosťom.
Manažér strediska a manažér voľného času musia byť všestranne vzdelaní a disponovať osobnými
predpokladmi na vykonávanie týchto funkcií. Dobrý koordinátor si získava rešpekt medzi
podnikateľmi a predstaviteľmi verejnej správy v mieste pôsobiska.
Aký je rozdiel medzi animátorom a sprievodcom cestovného ruchu?
Predmetom činnosti sprievodcu je:
- opakované sprevádzanie skupín účastníkov turizmu alebo jednotlivcov,
- zabezpečovanie programu ako celku a štandardu služieb CR,
- poskytovanie informácií za úhradu.
Podľa tejto charakteristiky má sprievodca na starosti zájazd/pobyt účastníkov an block, animátor, na
rozdiel od neho, sa nezaoberá celkovými organizačnými aspektmi pobytov alebo zájazdov. Animátor
pripravuje, organizuje a realizuje animačné programy, resp. jednotlivé animačné aktivity, ako
časti, body programov
d) Ekonomických podmienok, pod ktorými rozumieme objem finančných prostriedkov potrebných
na uskutočnenie animačných aktivít. Získavajú sa z vlastných zdrojov, združením prostriedkov, zo
sponzorských príspevkov, z príspevkov z rozpočtu obcí a miest.
Rozpočet animačnej formy robíme už vo fáze prípravy, započítame doňho náklady spojené s prípravou
a realizáciou animácie, odmien animátorov a ostatných účinkujúcich, príp. aj prenájom cudzích
priestorov.
Animácia je platená služba, teda tvorí sa z nej aj tržba. Jej súčasťou je aj tvorba ceny. Cieľ pri tvorbe
ceny má byť orientovaný na predaj a až potom na zisk.

10.2 Klasifikácia animačných aktivít


a) Pohybové a športové – športové hry, nenáročné vychádzky, turistické výstupy, športové súťaže
a pod.
b) Spoločenské a zábavné – označujú sa aj ako „aktivity družnosti“. Patria sem napr. zoznamovací
alebo rozlúčkový tanečný večierok, karnevaly, kvízy, spoločenské hry a pod.
c) Tvorivé – využívajú ich múzeá ľudovej architektúry a rezervácie ľudovej architektúry. Patria sem
ukážky ľudových tradícií a remesiel s možnosťou vyskúšania daného remesla.
d) Vzdelávacie, poznávacie a objavovacie.
e) Dobrodružné – prechádzka naboso zavčas rána, nočné pochody, návšteva ruín hradu, noc v lese,
hľadanie pokladu a pod.
g) Meditatívne – zamerané na psychické uvoľnenie, napr. solárium, určitý druh meditatívnej hudby,
špeciálne cvičenia, joga a pod.
Aktivity pre deti a mládež tvoria osobitnú skupinu aktivít, ktoré sú zamerané deťom (prevláda hra
a poznávanie) a dospievajúcej mládeži v pubertálnom veku.

31
11. SPOLOČENSKO-KULTÚRNE SLUŽBY

Uspokojujú spoločenské a kultúrne potreby účastníkov CR a poskytujú ich kultúrne zariadenia


v mestách alebo v strediskách CR. Sú spojené s spoznávaním, spoločenskou komunikáciou a zábavou.
Sú spojené a vyskytujú sa vo všetkých formách CR. Materiálno-technickú základňu pre ne tvoria
kultúrnohistorické objekty, kultúrne strediská a zariadenia.

12. ŠPORTOVO-REKREAČNÉ SLUŽBY

Mnohokrát plnia motivačnú funkciu pri rozhodovaní sa účastníka o mieste pobytu. Preto ich
považujeme za jedny z najdôležitejších. Umožňujú naplno využívať prírodné a umelovytvorené
danosti navštíveného miesta. Súčasťou poskytovania týchto služieb je zodpovedajúca doplnková
materiálno-technická základňa, napr. požičovne športových potrieb, ale aj ich servis, prítomnosť
trénera alebo školiteľa výučby, napr. lyžiarske školy.
Služby je potrebné prispôsobiť osobitostiam CR, využívať exteriér v lete aj v zime, ozvláštniť
a zatraktívniť ich poskytovanie, napr. lyžovanie na „kajnačkách“, prírodná sánkárska dráha, rybolov
spojený so stanovaním, jogging, malé prírodné klziská, jazda na koni a poníkoch, záhradný šach,
„ruské kolky“, šípky v prírode a i.

13. KONGRESOVÉ SLUŽBY

Tvorí ich celý komplex činností, ktoré majú uspokojiť potreby účastníkov kongresového cestovného
ruchu. Je tu kombinácia ubytovacích, stravovacích, informačných, korešpondenčných, zmenárenských
a ďalších služieb. Funkciou kongresového CR je vytvárať podmienky na výmenu poznatkov
a skúseností. Služby súvisia s prípravou, organizáciou, realizáciou kongresového podujatia a jeho
ukončenie a zhodnotenie. Organizácia kongresových podujatí si vyžaduje špecifické zariadenia
s nevyhnutným materiálnym a technickým vybavením.
Objednávateľom kongresových služieb je iniciátor podujatia (univerzita), dodávateľom služieb je
organizátor služieb (sprostredkovateľská organizácia) a priamo dodávatelia základných a doplnkových
služieb. Spotrebiteľom sú účastníci kongresového podujatia.
Kongresový cestovný ruch sa realizuje v kongresových centrách a miestnostiach s komplexnou
technickou výbavou, tzv. kongresové sály.
Kongresové podujatia J. Orieška delí na:
a) Tradičné: kongresy, konferencie, sympózia, kolokvia, semináre a iné.
b) Netradičné - veľtrhy, workshopy, pracovné cesty, atď.

METODIKA SPRIEVODCOVSKEJ ČINNOSTI

1.VÝZNAM A DEFINÍCIA ČINNOSTI SPRIEVODCU CESTOVNÉHO RUCHU

2.KATEGÓRIE SPRIEVODCOV CESTOVNÉHO RUCHU


2.1 Sprievodca cestovného ruchu
2.2 Vlastivedný/miestny sprievodca
2.2.1 Sprievodca po kultúrno-historických pamiatkach
2.2.2 Horskí vodcovia a horskí sprievodcovia
2.2.3 Sprievodcovia po sprístupnených jaskyniach

3. HISTORICKÝ VÝVOJ SPRIEVODCOSKEJ ČINNOSTI


3.1 Sprievodcovská činnost v staroveku
3.2 Sprievodcovská činnost v stredoveku
3.3.Thomas Cook
3.4 Karl Baedeker
3.5 Vývoj sprievodcovskej činnosti na Slovensku

32
4. PRÍPRAVA SPRIEVODCU CESTOVNÉHO RUCHU NA ZÁJAZD/POBYT
4.1 Spracovanie informačného minima
4.1.1 Vzbudenie záujmu účastníkov cestovného ruchu o informácie
4.1.2 Metodika používania informácii
4.2 Topografická príprava
4.2.1 Postup topografickej prípravy
4.2.2 Zdroje informácií pre topografickú prípravu
4.3 Chronologická príprava
4.4 Psychologická príprava
4.5 Príprava slovného prejavu sprievodcu
4.5.1 Požiadavky na slovný prejav sprievodcu
4.5.2 Druhy slovných prejavov sprievodcu

5. PRACOVNÁ AGENDA SPRIEVODCU


5.1 Pridelenie zájazdu/pobytu sprievodcovi
5.2 Prevzatie zájazdu (pobytu) v cestovnej kancelárii
5.3 Celkové vyhodnotenie sprievodcovskej činnosti
5.4 Vybavenie sprievodcu na cestu a pobyt

6. POVINNOSTI SPRIEVODCU POČAS ZÁJAZDU/POBYTU


6.1 Základné povinnosti sprievodcu počas zájazdu
6.2 Základné povinnosti sprievodcu a delegáta počas pobytu
6.3 Povinnosti sprievodcu počas zájazdu podľa použitého dopravného prostriedku
6.4 Povinnosti sprievodcu pri mimoriadnej situácii

Spracované podľa:
Orieška, J.: Technológia služieb cestovného ruchu III. (Činnosť sprievodcov CR), UMB Banská
Bystrica 1998
Orieška, J.: Služby CR, UMB, Banská Bystrica 1998
1. VÝZNAM A DEFINÍCIA ČINNOSTI SPRIEVODCU CESTOVNÉHO RUCHU

Predmet sprievodcovskej činnosti definuje Ján Orieška ako: „...opakované sprevádzanie alebo
jednotlivých účastníkov CR, starostlivosť o dodržiavanie dohodnutého programu a štandardu
služieb a poskytovanie informácií za úhradu."
Starostlivosť dodržiavanie dohodnutého programu a štandardu služieb predpokladá:
a) riešenie kolíznych (nezhoda, nezrovnalosť) situácií vo vzťahoch sprievodca – účastníci, resp.
dodávatelia služieb CR – účastníci a v ich kombináciách,
b) riešenie reklamácií (ak nie je dodržaný program alebo štandard kontrahovaných služieb vplyvom
subjektívnych alebo objektívnych faktorov.
Poskytovanie informácii za úhradu je slovný, odborný výklad sprievodcu o reáliách po trase alebo
v mieste pobytu. Za poskytovanie informácií je sprievodca odmeňovaný vo forme úhrady za
poskytované služby.

2. KATEGÓRIE SPRIEVODCOV CESTOVNÉHO RUCHU

2.1 Sprievodcovia cestovného ruchu alebo cestovných kancelárií - väčšinou ide o sprievodcov
touroperátorov:

33
Technický sprievodca – sprevádza účastníkov po čas prepravy do alebo z cieľového miesta. Jeho
úlohou je zabezpečovať organizačno-technickú pomoc pri nástupe účastníkov do dopravného
prostriedku, počas cesty, poskytovať pokyny účastníkom pri prechode hraníc, riešiť situácie, aj
mimoriadne, ktoré vznikajú počas prepravy. Neposkytuje výklad po trase a nezostáva s účastníkmi na
pobyt. Táto kategória sprievodcu sa objavila v posledných rokoch v súkromných cestovných
kanceláriách. Obyčajne tento sprievodca nemá osvedčenie o sprievodcovskej činnosti.
Odborný sprievodca vykonáva všetky povinnosti vyplývajúce z predmetu sprievodcovskej činnosti.
Účastníkov sprevádza na všetkých dohodnutých akciách, bodoch programu aj v prípadoch, že
neposkytuje výklad.
Delegát pôsobí obyčajne v zahraničí, v miestach koncentrovaného pobytu účastníkov CR vysielajúcej
cestovnej kancelárie. Stará sa o účastníkov ubytovaných vo viacerých zariadeniach, prípadne aj
strediskách cestovného ruchu. Účastníkom je k dispozícii prostredníctvom odborného sprievodcu,
ktorý sa s ním v prípade potrebu skontaktuje. Delegát zabezpečuje rýchle a operatívne riešenia v styku
s inštitúciami krajiny pobytu účastníkov. Poskytuje len faktografické informácie súvisiace s pobytom,
pobytovým miestom a cieľovou krajinou.

2.2 Vlastivedný/miestny sprievodca


Sprievodca poskytuje výklad počas prehliadok vymedzených území, napr. mesta, kultúrnohistorickej
pamiatky, miesta v prírode alebo konkrétnej prírodnej atraktivity. Za miestneho sprievodcu však
môžeme označiť aj odborného sprievodcu, ktorý sprevádza účastníkov po tematicky vymedzenej trase,
napr. vínna cesta, gotická cesta, cyklistické trasy, Karpatská drevená cesta. Často tieto trasy prekračujú
hranice a prechádzajú s rovnakou témou z krajiny do krajiny (Karpatská cyklistická cesta). Podobne,
ako je vykonávanie funkcie miestneho sprievodcu po konkrétnom meste podmienené získaním
oprávnenia, ktoré vydáva miestna samospráva (napr. v Bratislave Magistrát hlavného mesta SR ), resp.
po pamiatkach zamestnávateľmi, je potrebné inštitucionalizovať a oprávnením podmieniť aj funkciu
miestneho sprievodcu po tematickej trase.
Odbornú spôsobilosť vlastivedný sprievodca môže získať absolvovaním špeciálneho
sprievodcovského kurzu, ktorý podľa jednotnej metodiky, ale po špeciálnej a špecializovanej
praktickej príprave môžu zabezpečovať inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na vykonávanie funkcie
vlastivedného sprievodcu.
2.1.1 Sprievodca po kultúrnohistorických pamiatkach.
Je významným činiteľom v rozvoji kultúrneho CR. Sprevádza účastníkov po jednotlivých alebo
skupinových kultúrnych artefaktoch.
Podľa jednotlivých kultúrnych artefaktoch môžeme vlastivedných sprievodcov rozlíšiť: na
sprievodcov po:
a) Kultúrnych artefaktoch - ojedinelých,
- sprievodca po múzeách ,
- sprievodca po galériách,
- sprievodca po pamiatkach svetskej architektúry (hrady, zámky, kaštiele a kúrie),
- sprievodca po pamiatkach sakrálnej architektúry (chrámy, kláštory).
b) Skupinových artefaktoch:
- sprievodca po mestských pamiatkových rezerváciách,
- sprievodca po rezerváciách ľudovej architektúry.
- sprievodca po múzeách ľudovej architektúry (skanzen).
2.2.2 Horskí vodcovia a horskí sprievodcovia
Tradícia horských vodcov na Slovensku začala pred 135 rokmi v najvyššom pohorí vo Vysokých
Tatrách. Po II. svetovej vojne sa vyprofilovali nové skupiny z profesionálnych členov horskej služby
nielen vo centrálnych, ale aj v ďalších Tatrách a pohoriach Slovenska. V roku 1992 vznikla Národná
asociácia horských vodcov SR a o rok neskôr aj Spolok horských vodcov Vysokých Tatier
Horský vodca musí splniť požiadavky, ktoré vydala Národná asociácia horských vodcov SK
a absolvovať aj predpísané vzdelanie.
Služby poskytujú horskí vodcovia solventnejším záujemcom a na takých trasách, ktorých
absolvovanie je podmienené sprevádzaním s horským vodcom (napr. výstup na Gerlachovský štít).
Horskí sprievodcovia sprevádzajú po značkovaných turistických chodníkoch a trasách, menej
exponovaných ako sú terény pre horských vodcov.

34
2.2.3 Sprievodcovia po sprístupnených jaskyniach
Jaskyne na Slovensku patria medzi najzaujímavejšie prírodné atraktivity a vyskytujú sa navyše
v hojnom počte. Obyčajne sprístupnená jaskyňa má bezpečne upravenú a osvetlenú trasu.
V Prešovskom okrese nachádzame jaskyňu Zlá diera, v ktorej nie je osvetlenie a trasa je vhodná len
pre zdatnejších návštevníkov. Ponúka sa ako skutočná prírodná atraktivita. Sprievodca po jaskyni
nielen „... rozširuje poznanie návštevníkov o vývoji prírodnej krajiny, pôsobení prírodných zákonov
pri vytváraní podzemného sveta, v archeologických častiach aj o vývoji človeka, ale aj aktívnym
oddychom a psychickým uvoľnením.“

3. HISTORICKÝ VÝVOJ SPRIEVODCOVSKEJ ČINNOSTI

Človek cestoval odjakživa ale až s potrebou príprav a organizovania ciest vznikla potreba prvých
organizátorov ciest, vrátane sprievodcov. Veľký význam v histórii sprievodcovských činnosti plní aj
cestopisná literatúra, bez ktorej sa sprievodca ani tí, ktorých sprevádza, nezaobídu.

3.1 Sprievodcovská činnosť v staroveku


Za najstarších cestovateľov sa považujú staroveké otrokárske národy, na svojich cestách po svete
využívali organizátorov ciest a miestne obyvateľstvo ako sprievodcov a tlmočníkov.
Prvé opisy ciest pochádzajú od gréckeho dejepisca HERODOTA (480 až 425 pred n.l.), ktorý opisuje
krajiny v oblasti Stredozemného mora (mestá, pamätihodnosti, kultúrne pamiatky, morálku
obyvateľstva, spôsob života, ubytovacie zariadenia). Považuje sa za zakladateľa kultúrnej, religióznej
a kúpeľnej formy cestovného ruchu
Z čias panovania rímskeho cisára Diokleciána (280 až 305 n.l.) sa zachoval informátor
ITINERARIUM, súpis vtedajších suchozemských a vodných ciest, vrátane uvedenia predpokladaných
cestovných výdavkov.
Grafickým znázornením rímskeho impéria je TABULA PENTINGERIANA, spracovaná geografom
Castoriom. Mapa na 11 listoch znázorňuje všetky vtedy známe vojenské a obchodné cesty, toky riek,
pohoria, väčšie mestá a moria.
K cestovaniu patria vybudované cesty. Známa klauzula: „Všetky cesty vedú do Ríma,“ sa začala
napĺňať v rímskom impériu, ktoré je známe svojimi expanzívnymi výbojmi po celej Európe. Na
cestách za ďalšími dobytými územiami budovali cesty na prepravu vojsk a vojenskej techniky. Po
dobytí územia cesty využívali správcovia a ich sprievod. Popri cestách Rimania budovali aj veľké
staviská a paláce s miestnosťami pre prechodné ubytovanie hodnostárov a ich sprievodu.

3.2 Sprievodcovská činnosť v stredoveku


Stredovek, ako obdobie úpadku a temna nevytvoril také podmienky pre cestovanie ako starovek. Po
rozpade rímskeho impéria začala kvalita ciest po Európe rapídne upadať, z chudobného a hladujúceho
obyvateľstva sa začali zgrupovať lúpežné bandy, ktoré ohrozovali cestujúcich. Cestovanie muselo byť
vopred Preto predpokladáme, že charakter a obsah sprievodcovskej činnosti sa začal viac napĺňať v
stredoveku. Cestovanie vtedy patrilo k spoločenskému bontónu európskej šľachty (rytieri, mladí
šľachtici a pod.) Využívali služby chudobných študentov, ktorí poznali miestne pomery a ovládali
domorodý jazyk. Na sprievodcovskú činnosť sa zameriavali aj kňazi a mnísi, ktorí sprevádzali
pútnikov počas hromadných návštev pútnických miest (Rím, Jeruzalem, Betlehem a ďalších),
cestujúcich oboznamovali s historickými pamiatkami, kultúrou a umením.
Obchodníci v tom čase používali a sami spracovávali, vydávali tlačených sprievodcov, ktoré okrem
opisov ciest obsahovali aj pokyny a rady o správaní sa počas cestovania, napr. Francúzska, Španielska,
Talianska a Palestíny z roku 1522.

3.3 THOMAS COOK (1808 – 1892)


Zakladateľ prvej cestovnej kancelárie dnešného typu.

35
Považuje sa za objaviteľa obstarávacích, resp. sprostredkovacích služieb. Nový charakter nadobúda aj
sprievodcovská činnosť. Ich potrebu vyvolal a podmienil rozvoj priemyslu a dopravy V 19. storočí
cestovanie nadobudlo charakter spoločenskej činnosti so znakmi podnikania.
Novodobý CR datujeme do roku 1841, kedy sa uskutočnil prvý hromadný turistický výlet pre 570
účastníkov cesty vlakom z Leicesteru do Laughborough pri príležitosti otvorenia železničnej trate z
Derby do Ragby v Anglicku. Zorganizoval ho Thomas Cook. Považuje sa za zakladateľa prvej
modernej cestovnej kancelária. Ukázal, ako sa dajú služby CR poskytovať, sprostredkovať a čo je
sprievodcovská činnosť.
V roku 1851 v Londýne sa konala I. medzinárodná priemyslová výstava. Cook zorganizoval z
Yorkshiru návštevu na ňu pre 165 tisíc návštevníkov.
Prvý zahraničný zájazd T. Cook zorganizoval do Paríža v roku 1855 na Svetovú výstavu. Utrpel však
finančnú stratu, no na organizovanie zahraničných ciest sa odhodlal už o rok neskôr.
Od roku 1856 organizoval pravidelné zájazdy do európskych krajín.
Rok 1862 dohodol lacnejšie cestovné na prechod cez kanál La Manch pre svojich klientov. Garanciou
sa stal prísľub zabezpečenia väčšieho počtu cestujúcich.
Od roku 1869 zakladal prvé filiálky cestovných kancelárií (Egypt) na ostatných kontinentoch, ba
odhodlal sa organizovať aj cestu okolo sveta za 222 dní.
Prvky, ktoré sa v čiastočne upravenej podobe používajú v CR a sprievodcovskej činnosti dodnes:
1. VYDÁVANIE tzv. blanketových ÚVEROVÝCH LISTOV - ich držiteľov oprávňujú využívať
služby v zariadeniach cestovného ruchu, ktoré sú v zozname.
2. POUŽÍVANIE ROOMING LISTOV na rezervácie vopred zaplateného ubytovania. List dostal hotel
už pred príchodom hosťa, s opisom hosťa, aby sa vedel na neho pripraviť.
3. Spravovaných popis trás, časových harmonogramov, programov vrátane všetkých zabezpečených
služieb.
4. Dohodol zmluvné ceny s prepravcami, hlavne na železnici za nižšie ceny pre svojich klientov.

3.4 KARL BAEDEKER (1801-1895)


Nemecký vydavateľ a kníhkupec KARL BAEDEKER (1801-1895)
- vydávanie knižných sprievodcov so všetkými potrebnými informáciami (mapkami, trasami, údajmi o
kultúrnych pamätihodnostiach, obyvateľstve, ubytovacích zariadeniach, možnostiach dopravného
spojenia, cenách ap.). Prvého sprievodcu vydal v roku 1827. Moderný typ knižného sprievodcu podľa
predlohy Angličana Johna Murraya vydal v roku 1835 (cesta zo Strassburgu do Rotterdamu).
Pojem "beadeker" dodnes označuje cestovné príručky, sprievodcov.
Začínajúci skialpinizmus a horolezectvo si vyžadovali HORSKÝCH VODCOV.
Na rozhraní 19. a 20.storočia zaznamenávame plavby luxusnými parníkmi. Na každom bol sprievodca
ako riaditeľ zájazdu. Staral sa o pohodlie a rozptýlenie cestujúcich, poskytoval im informácie a bol ich
spoločníkom.
V 50-ych až 70-ych rokoch 19. storočia tvorili väčšinu účastníkov cestovného ruchu Angličania.
Vďaka lodnej doprave začali výmenné plavby medzi Angličanmi a Američanmi od roku 1860.
Rozvoju CR napomáhal vznik ďalších cestovných kancelárií, turistických klubov a asociácií (klub
velocipedistov, družstevná asociácia pre rekreáciu a pod.). Cestovné kancelárie vznikali aj v Nemecku
a vo francúzsku a okrem iných služieb poskytovali aj služby sprievodcov CR.
Začiatkom 20. storočia sa objavila AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA, následne aj LETECKÁ. Obe
podstatne zrýchlili presuny a zvýšili mobilitu obyvateľstva. Tak, ako rástol počet účastníkov
cestovného ruchu, rástol aj počet sprievodcov a začal sa u nich profilovať PROFESIONALIZMUS.

3.5 Vývoj sprievodcovskej činnosti na Slovensku


Do 1.1.1993 sa sprievodcovská činnosť viaže na existenciu Československa. Tento vývoj trval
nepretržite od roku 1920 do II. polovice 60-tych rokov. Sprostredkovateľské a organizátorské podniky
cestovného ruchu vznikali najskôr v Česku (r. 1964 Cestovná kancelária mládeže, Sport-turist, Rekrea,
r.1969 Autoturist, potom na Slovensku r. 1969 Slovakoturist a Tatratour).
V roku 1990 začal platiť zákon o súkromnom podnikaní, od roku 1991 aj živnostenský zákon, a tým
začala explózia vzniku súkromných cestovných kancelárií Koncom roku 1992 bolo na Slovensku
registrovaných vyše 800 cestovných kancelárií.

36
Od 60-ych do začiatku 80-ych rokov sa príprave sprievodcov venovali cestovné kancelárie iba
jednotlivo. Hodnotenie činnosti sprievodcu nebolo primerané jej významu, často bol predmetom
kritiky účastníkov CR. Preto v r. 1974 Ústredný metodický a koordinačný zbor pre prácu so
sprievodcami (ÚMKZ), ktorý vznikol pri Vládnom výbore pre cestovný ruch SR špecifikoval práva a
povinnosti sprievodcov. Taktiež zabezpečil PRVÚ ETAPU (1976 – 1981) jednotného preskúšania
sprievodcov CR. Jej cieľom bolo zistiť úroveň a početnosť vtedy rozptýleného sprievodcovského
zboru. Preskúšanie trvalo v r. 1976 až 1981 sa vyznačovalo nedostatkom literatúry, rôznorodou
prípravou sprievodcov v rôznych cestovných kanceláriách, často aj nesprávnou informovanosťou o
obsahu a účelu skúšok. Napriek tomu sa zistil počet a štruktúra sprievodcovského zboru, vrátane
jazykovej orientácie. Úspešní frekventanti preskúšania dostali preukaz a odznak sprievodcu CR
jednotne graficky upravené.
DRUHÁ ETAPA (1981 - 1989) jednotný postup pri výbere, príprave kvalifikačných a overovacích
skúšok. Pre záujemcov o vykonávanie sprievodcovskej činnosti ustanovili kritéria, ktoré mali splniť
pred zaradením do kvalifikačného kurzu (občianska bezúhonnosť, organizačná zdatnosť, vekové
ohraničenie, dobrý zdravotný stav, ukončené stredné vzdelanie s maturitou atď.). Príprava sa
uskutočňovala podľa jednotnej osnovy v celej ČSR a končila kvalifikačnou skúškou. Na záver
úspešného ukončenia absolventi dostali odznak a preukaz sprievodcu CR.
Po 5 rokoch mali absolvovať overovacie skúšky vo forme písomného testu, úspešní absolvovali
overovaciu skúšku I. stupňa. Po ďalších 5 rokoch nasledovala ústna overovacia skúška II. stupňa.
Príprava sprievodcov CR sa vykonávala aj v školách - vybraných stredných ekonomických a na
Vysokej škole ekonomickej, Fakulte ekonomiky služieb a cestovného ruchu v Banskej Bystrici.
Ku koncu roku 1986 evidovali cestovné kancelárie v Československu 19-tisíc sprievodcov, z nich 99,7
% externých (popri hlavnom pracovnom pomere)a len 0,3 % interných, vykonávajúcich toto povolanie
ako hlavný pracovný pomer. Na Slovensku z celkového počtu pôsobilo asi 3 tisíc sprievodcov.
Od 1.1.1991 sa začal uplatňovať Systém udeľovania oprávnení na výkon sprievodcovskej činnosti.
Vzišiel ako výsledok dohody medzi českým a slovenských Ministerstvom obchodu a CR. Ministerstvo
zriadilo aj poradný zbor pre sprievodcovskú činnosť, aby zabezpečilo kvalitu sprievodcovských
služieb. Zbor, ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľa sekcie CR, sa zameriaval na usmerňovanie a
rozvíjanie sprievodcovskej činnosti a koordináciu činnosti podnikateľských subjektov v CR. Mohol
byť veľmi užitočným orgánom, no bez vysvetlenie zanikol.
Podobný osud stihol aj krátkodobo pôsobiacu Spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu so sídlom v
Bratislave. Mala sa konštituovať ako organizácia obhajujúca záujmy sprievodcov cestovného ruchu vo
vzťahu k štátnej správe, cestovným kanceláriám a iným subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu.
Rozdelením ČSFR 1.1.1993 stratil opodstatnenosť aj Systém udeľovania... Na zabezpečenie kvality
sprievodcovskej činnosti Ministerstvo hospodárstva SR, Sekcia cestovného ruchu, vydala Zásady
udeľovania oprávnení na vykonávanie sprievodcovskej činnosti v cestovnom ruchu.
Súčasnosť determinujú úpravy vyplývajúce zo zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, cestovných
kanceláriách a agentúrach, ktorý ustanovuje povinnosť cestovnej kancelárie poverovať výkonom
sprievodcovských služieb iba držiteľov oprávnení na výkon sprievodcovskej činnosti. Oprávnenia
môžu vzdávať iba vzdelávacie inštitúcie, na základe platnej akreditácie Ministerstva školstva SR na
vzdelávanie sprievodcov. Školy a školské zariadenia, ktoré sú zaradené do siete škôl, však tieto
osvedčenia vydávať nemôžu.

4. PRÍPRAVA SPRIEVODCU CESTOVNÉHO RUCHU NA ZÁJAZD/POBYT

Sprievodcovia sú v priamom a sústavnom styku s účastníkmi CR, preto majú rozhodujúci vplyv na ich
spokojnosť. Predpokladom kvalitného výkonu funkcie je dôsledná všeobecná a odborná príprava.
4.1 Spracovanie informačného minima
Prvý zájazd (pobyt) si vyžaduje vo fáze prípravy vypracovať informačné minimum. Pri ďalších
zájazdoch/pobytoch sa dopĺňa a obnovuje. Informácie z minima využije najmä v sprievodcovskom
výklade a ostatných druhoch prípravy.
Informačné minimum je primum necessarium - prvé potrebné pre každého sprievodcu. Informácie sa
získavajú z encyklopédií, slovníkov, odborných publikácií, kníh, sprievodcov, médií, internetu.
Účelom spracovania informačného minima je:
a) prehľadne usporiadať informácie o krajine,

37
b) správne a hutne ich spracovať v podobe hesiel,
b) vedieť ich stručne a rýchlo použiť,
c) vedieť vystihnúť podstatu.
Odporúča sa táto štruktúra informácii:
1. Oficiálny názov štátu a hlava štátu so stručnou charakteristikou funkčnéhom postavenia hlavz štátu
a rokom nástupu do funkcie.
2. Štátne symboly (znak, zástava, hymna, pečať).
3. Politický systém (politické strany, spoločenské organizácie, občianske hnutia).
4. Orgány verejnej správy.
5. Administratívne členenie štátu.
6. Územie (poloha, rozloha, dĺžka štátnych hraníc, vzdialenosti, nadmorská výška, podnebie, vodopis,
hlavné mesto a veľkomestá).
7. Príroda (nerastné bohatstvo, flóra, fauna).
8. Obyvateľstvo (počet, hustota, štruktúra, národnosti).
9. Jazyk, písmo a písomníctvo.
10. Národopis, ľudová kultúra hmotná a duchovná.
11. Priemysel a energetika.
12. Poľnohospodárstvo (popis hlavných produkčných oblastí a komodít v oblasti živočíšnej
a rastlinnej výroby).
13. Doprava (popis yákladných druhov dopravy: cestnej, železničnej, leteckej, vodnej, osobných
horských zariadení).
14. Obchod a financie.
15. Sociálna politika (tarosltivosť štátu o sociálne odkáyaných občanov, dôchodcov, deti a mládež).
16. Zdravotníctvo (systém zdravotníckej starostlivosti).
17. Školstvo a veda.
18. Kultúrny život a umenie.
19. Pamiatky a pamiatková starostlivosť.
20. Cirkevné a náboženské inštitúcie (štátom uynané cirkvy a spoločenstvá).
21. Vonkajšie vzťahy štátu (voči susedným štátom, členstvo vo svetových organizáciách) .
22. Svetové prvenstvá (vo vede, technike, umení a v športe).
23. Svetové osobnosti (vedy, techniky, športu, umenia).
24. Kalendár (štátne sviatky, cirkevné sviatky, ostatné významné dni).
25. Dejiny – heslovitý popis prelomových dejinných udalostí..

25 excerpčných lístkov formátu A6

ZNAK
ŠTÁTU 1. Oficiálny názov a hlava štátu

Slovenská republika
Prezident republiky: Ivan Gašparovič /od roku 2005/.
Predseda Vlády SR Róbert Fico /od roku 2006/
Predseda Národnej rady SR (slovenský parlament) Pavol Paška /od roku 2006/

38
4.1.1Vzbudenie záujmu účastníkov cestovného ruchu o informácie
Obsah informácie sám o sebe nie je zaujímavý, ale je zaujímavý svojím spôsobom (všetko nemôže
zaujímavé alebo nezaujímavé). Dobrý výklad vyvoláva záujem, nezáživný výklad môže poslucháčov
oňho pripraviť (FOGEL). Záujem účastníka o obsah informácie ovplyvňuje zaujímavosť jej podanie.
Zaujímavosť nie je priamoúmerná dôležitosti informácie. Pri poskytovaní informácií musí zachovávať
trojstupňový princíp zvýšenia zaujímavosti:
1. stupeň: „Všetko nové je zaujímavé.“
2. stupeň: „Všetko nové o niečom známom je zaujímavejšie.“
3. stupeň: „Všetko nové o niečom blízkom je najzaujímavejšie.“
Preto výklad, keď má byť zaujímavý, nemusí obsahovať len samé nové informácie, ale tiež nové
poznatky o reáliách, ktoré sú účastníkom známe a predovšetkým blízke. Pomocou nich približujeme
neznáme, vzdialené, ale aj dôležité a vzácne informácie.
Deduktívnym spôsobom, od záujmu celej skupiny až po jednotlivcov zisťujeme, čo je z hľadiska
zaujímavostí pre rôznorodú skupinu najzaujímavejšie.
Informácie o navštívenej krajine, ktoré účastníci CR už majú osvojené sú:
a) objektívne (pravdivé), obsah zodpovedá skutočnosti,
b) subjektívne, mylné, nesprávne, obyčajne pretransformované cez osobnosť človeka – zvyčajne
nezodpovedá skutočnosti
c) dezinformácia ide o vedomé skresľovanie (nie omyl, chybu či nepresnosť):
- pozitívna dezinformácia charakterizuje skutočnosť lepšiu ako je
- negatívna opačne charakterizuje skutočnosť horšie ako je.
Dezinformácia môže mať úspech len vtedy, keď si ju príjemca nemá možnosť overiť. Sprievodca
zásadne musí byť objektívnym informátorom. Nemal by poskytovať informácie, ktoré poškodzujú
meno štátu, alebo súvisia so štátnym tajomstvom.

4.1.2 Metodika používania informácii


Sprievodca sa musí naučiť informácie používať v aktuálnych súvislostiach (o priemysle rozprávať pri
prechádzaní popri priemyselných objektoch, o kultúre pri prechádzaní popri kultúrnohistorických
pamiatkach, resp. cez historické jadrá sídiel.
Zvýšenie záujmu účastníkov o výklad dosiahneme neustálym porovnávaním informácií krajiny
navštívenej s krajinou návštevníka.

Metodika porovnávania informácií


Pri porovnávaní jednotlivých reálií dvoch krajín rozlišuje reálie:
a) identické (totožné) - nevyžadujú si osobitný komentár,
b) analogické (podobné) - bez komentára sa nezaobídu,
c) diferentné (rozdielne) - vysvetliť podrobnejšie.
Identita, analógia diferenciácia reálií sa nedá určiť absolútne. Ide o relatívne porovnanie dvoch
konkrétnych nacionálne teritoriálnych realít.
Pri poskytovaní údajov je potrebné používať relatívne, nie absolútne charakteristiky (Slovensko je x-
krát menšie ako Anglicko). Vzájomné porovnanie - paralela umožňuje informáciu lepšie pochopiť
prípadne si ju zapamätať. Zvlášť je používanie paralel potrebné pri poskytovaní informácií z histórie.
Diferenciácia informácií podľa obsahu

39
Význam obsahu: Príklad: Povinnosť sprievodcu:
Konštantný (nemenný) - nadmorská výška,
- rok významnej udalosti, Vedieť naspamäť!
- vzdialenosť vzdušnou čiarou,

Variabilný - počet obyvateľstva, - uviesť dátum, ku ktorému sa


(premenlivý) - priemerná mzda, informácia vzťahuje,
- hlava štátu, - uviesť najnovšiu informáciu,
- porovnávaním informácii
naznačiť trend
Diskutabilný - pôvod názvu mesta, regiónu, - uviesť, že informácia je
(sporný) sporná,
- uviesť možné hypotézy
Fiktívny - povesť o tom, prečo je Kriváň zdôrazniť, že je to vymyslené,
(vymyslený) krivý? že ide o povesť.

Paralely z hľadiska obsahu a času

Historická paralela Obsah porovnávaných Príklad


informácií

Ekvivalentná synchrónna Podobný z toho istého ča- KU- Praha založená 1348
sového obdobia Tatevská univerzita v
Arménsku 1348
Ekvivalentná asynchrónna Podobný, z rozdielneho KU-Praha založená 1348
časového obdobia Academia Istropolitana
Bratislava, založená 1465

Neekvivalentná synchrónna Rozdielny, z toho istého 1348 Karlová univerzita


časového obdobia 1348 Angl. Podväzk.rad
Neekvivalentná Rozdielny z rozdielneho 1348 – KU Praha
asynchrónna časového obdobia 1492-objavenie Ameriky

40
Pri spracovaní a používaní informácií rešpektujeme:
- Dôležitosť obsahu - určuje ju dosah významu informácie: svetový, kontinentálny (európsky),
medzinárodný, celoštátny, národný, oblastný (regionálny), odborný (odborový), skupinový, osobný
(individuálny).
- Zaujímavosť výkladu - určuje ju počet záujemcov o túto informáciu.

4.2 Topografická príprava


Topografická príprava je zameraná na jednotlivé miesta nachádzajúce sa na trase zájazdu, resp.
pobytové miesto. Predpokladom topografickej prípravy je presné určenie trasy a jej preštudovanie na
mape. Sprievodca sa oboznámi s:
- osou zájazdu, ktorá udáva hlavný cieľ a smer,
- kilometrovými vzdialenosťami,
- dobou trvania,
- rozdelením trasy na jednotlivé úseky.
4.2.1 Postup topografickej prípravy:
Pripraviť si dostatočný počet excerpčných lístkov formátu A 6 na každý jednodenný úsek trasy. Do
záhlavia zaznačiť v skratkách v poradí ako po sebe podľa mapy nasledujú:
- sídla (mestá a obce)
- zemepisné jednotky (pohoria, vodné toky atď.)
- správne administratívne celky (okresy, kraje)
- národopisné regióny
- historické oblasti a pod.

LÍCNA STRANA EXCERPČNÉHO LÍSTKA (formát A6)


Znak mesta Miestny názov Administratívne Porovnania Porovnania
zaradenie I. II.
Pôvod názvu Počet obyvateľov
1. Poloha
2. Podnebie
3. Príroda
4. Hospodárstvo
5. Kultúra
6. Historické pamätihodnosti
7. Súčasné pozoruhodnosti
8. Zaujímavosti a osobitosti
9. Významné osobnosti
10. Dôležité udalosti
Zdravotnícke, rekreačné, zábavné, ubytovacie a pohostinské zariadenia, parkovanie, čerpadlá
PHM, autoservisy, polícia a pod.

Do záhlavia excerpčného lístka uvádzame:

41
Miestny znak (erb mesta) - sprievodca ho musí popísať a komentovať. Heraldiku využiť vo výklade
dejín sídla, prípadne analógie mestských znakov. Záhlavie excerpčného lístka musí sa označiť
miestnym názvom (toponymom) a doplniť pôvod (etymológiu miestneho názvu), napr. Prešov – od
slova „preš“ ako lis a pod. Pôvod sa musí vyhľadať v odbornej literatúre a ľudové vysvetlenia len
doplniť v odbornom výklade pôvodu. Pre účastníkov zahraničného CR uviesť aj paralely: Nové
Zámky - NEW CASTLE, zaregistrovať cudzie názvy:
Benátky - Venecia, Drážďany - Dresden, zo starších názvov Bratislava - Pressburg, prípadne
Istropolis, Istros - Dunaj, polis - mesto. Z toho je odvodená Academia Istropolitana.
Počet obyvateľov - uviesť dátum, kedy bol počet zistený a aktuálne ho dopĺňať stále novými údajmi.
Administratívne zaradenie sídla (okres, kraj), príslušnosť k historickému alebo etnografickému celku.
Do vodorovných číslovaných rubrík na líci aj na rube uvádzať údaje zo všetkých dostupných
pomôcok (máp. atlasov, knižných sprievodcov, monografií, slovníkov) v tomto poradí:
1. Poloha (určujú ju súradnice podľa poludníkov a rovnobežiek, nadmorská výška, umiestnenie na
brehu vodných tokov, úpätí, svahov, vrcholoch hôr, vzdialeností s smerov iných sídiel (Čierna nad
Tisou má rovnakú vzdialenosť k moriam: Baltickému, Čiernemu a Stredozemnému, a to 676 km.
2. Podnebie je dôležité pre návštevníkov z iných klimatických pásiem. Pri miestnom, resp. domácom
význame uvádzame miesta, kde sa počasie vymyká z obvyklých prejavov (množstvo zrážok, najvyššie
a najnižšie teploty, množstvo snehu, veterné smršte a pod.).
3. Príroda - popis výskytu najznámejších druhou fauna, flóra, nerastov.
4. Hospodárstvo - poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, finančníctvo a obchod.
5. Kultúra - popis od kultúrnych a osvetových zariadení (divadlá, múzeá, kiná) cez školské
a telovýchovné.
6. Historické pamätihodnosti – najvýznamnejšie dominanty.
7. Súčasné pozoruhodnosti - charakteristiky súčasnosti.
8. Zaujímavosti a osobitosti ak súvisia s opisovanou reáliou a môžu sa objaviť aj inde, je potrebné
ich spomenúť.
9. Významné osobnosti - ich narodenie, pôsobenie, smerovanie, dielo a pod. sú spojené
s popisovaným sídlom.
10. Významné udalosti z histórie aj súčasnosti, ktoré poukazujú na význam daného sídla, napr.
MMM v Košiciach.
Pod čiarou si zachytíme praktické informácie o rôznych druhoch zariadení: zdravotnícke, rekreačné,
zábavné, ubytovacie, pohostinské, čerpacie stanice PHM, autoservisy, verejné WC a pod.
Porovnania I. (zvislá rubrika) - uvádzajú sa v nej zodpovedajúce paralely krajiny návštevníka
a navštívenej krajiny.
Porovnania II (zvislá rubrika) - uvádzajú sa v nej medzinárodné súvislosti údajov z vodorovných
rubrík.
RUB EXCERPČNÉHO LÍSTKA
Dejinný vývoj, súčasnosť a budúcnosť
Rubová strana excerpčného lístka (formát A6)

42
Dejinný vývoj, súčasnosť, budúcnosť Porovnania Porovnania
I. II.

Na rube excerpčného lístka je potrebné zaznačiť nielen významné historické udalosti späté s miestom
na trase, ale aj súčasnosť a budúcnosť. Ak sa pri spracovávaní stretneme s terminologickými
nejasnosťami, na odstránenie ich je nutné používať jazykový slovník.
Vyplnený excerpčný lístok vsunieme podľa jeho poradovým číslom na danej trase. Takýto precízne
spracovaný excerpčný lístok sa stane základom pre neustále dopĺňanie informácií o sídle na ďalších
lístkoch, na ktorých sa rozpisujú jednotlivé rubriky z úvodného excerpčného lístka. Každý nový lístok
k jednotlivej rubrike doplníme číselným kódom, napr. rubrika 5a, 5b, 5c. Obsah obálky má byť
úmerný významu miesta na trase.
Podobným spôsobom spracujeme informácie aj o ostatných toponymách - objektoch, udalostiach,
osobnostiach. Osobitnú pozornosť venujeme miestam, súvisiacim s tematickým zameraním zájazdu.
Spracovanie informácii o reálii / historickej hmotnej pamiatke

43
Znak mesta NÁZOV SITUOVANIE Porovnávania Porovnávania
(miesto) pôvodný názov I. II.
- zaujímavosti okolo vývinu názvu
1. Sloh
2. Chronológia stavebných úprav
3. Popis architektonických prvkov
4. Pôvodná (prvotná) úprava
5. Chronológia úprav interiéru
6. Popis vnútorných prvkov, výzdoba, účel
7. Účel v súčasnosti
8. Udalosti
9. Osobnosti
10. Zaujímavosti
11. Vývojové trendy reálie, predpokladané

Podľa potreby prikladáme excerpčné lístky z informačného minima. Lístky zoraďujeme podľa poradia
ako nasledujú po trase.
Na spestrenie a vyššiu názornosť výkladu si pripravíme literárne, výtvarné, hudobné a iné ukážky, tiež
magnetofónové alebo video nahrávky.
Výhody používanie spracovaných excerpčných lístkov:
a) použitie podľa potreby (zmeniť poradie, presúvať z jednej trasy na druhú),
b) dopĺňanie novými a aktuálnymi informáciami,
c) výmeny medzi sprievodcami, pokiaľ si ich spracovávajú kolektívne, napr. pri časovo náročnej
topografickej príprave,
d) možnosť opakovane sa k informáciám vracať, a tak si dopĺňať a rozširovať svoje poznanie.
Vierohodnosť a objektívnosť informácií si sprievodca overuje individuálnym prieskumom terénu.
Umožňuje zlepšiť a aktualizovať si výklad, získať nové cenné informácie a využiť ich pri sprevádzaní
nasledujúcej skupiny.
V praxi sa často stáva, že sprievodcovi neskoro pridelia zájazd, nemá sa čas naň takto pripraviť. Vtedy
použije spracované informačné minimum, ktoré bude tvoriť základ jeho výkladu. Musí však využiť
svoju schopnosť improvizovať. Mnohé cestovné kancelárie už majú spracované metodické pomôcky
(trasy, sídla), ktoré sprievodcom požičiavajú. Vhodnou pomôckou sú aj knižní sprievodcovia, ale treba
vybrať z nich vhodné informácie. Pomocou softvérových programov sa dajú spracovať trasy s
kilometrovými a časovými údajmi, číslovaním ciest, napr. v programe Route.
4.2.2 Zdroje informácií pre topografickú prípravu
Kartografické diela
Kartografické dielo pomáha orientovať sa v priestore. Je výsledkom kartografického znázornenia
Zeme, kozmu, kozmických telies alebo ich častí, javov a vzťahov.
Patrí sem: MAPA, ATLAS A GLÓBUS
V cestovnom ruchu používame turistické mapy, prehľadné mapy, automapy, autoatlasy, mapy miest a
mapy so špecifickým obsahom.
Turistické mapy okrem základnej topografickej charakteristiky poskytujú informácie o turistických
atrakciách, podmienkach na vykonávanie rôznych aktivít:
a) Mapy pre peších turistov informujú o trasách, smeroch, dĺžke. Sú na nich vyznačené národné
parky a chránené územia, turisticky významné objekty a lokality.
b) Mapy pre cykloturistov poskytujú prehľad o cykloturistických trasách, ich smere, dĺžke, stúpaní
a náročnosti.
c) Mapy pre vodácku turistiku sú zamerané na vyznačenie splavných úsekov vodných tokov, ich
nadväznosť na pešie trasy a cykloturistické.

44
d) Lyžiarske turistické mapy majú vyznačené smery trás lyžiarskej turistiky. s uvedením ich dĺžky,
stupňa náročnosti, s nadväznosťou na lyžiarske terény, vleky a lanovky, upozornenia na lavinózne
územia.
Všetky spomínané mapy vychádzajú zo všeobecnej topografickej situácie, ktorú generalizujú a
obsahovo zdôrazňujú podľa účelu.
Prehľadné mapy cestovného ruchu obyčajne dopĺňajú publikácie, napr. knižných turistických
sprievodcov. Často sú súčasťou propagačných materiálov určitých regiónov, územných celkov.
Automapy a autoatlasy poskytujú informácie o cestovných trasách, hlavne európskeho významu
(označené „E“), o diaľniciach (označené „D“ alebo „A“), o cestách 1. triedy aj o vedľajších trasách.
Informujú o kilometrových vzdialenostiach, o sklone ciest v percentách, sú na nich vyznačené
čerpacie stanice pohonných hmôt, parkoviská, zariadenia supraštruktúry cestovného ruchu, t. j.
motely, kempingy, pohostinské zariadenia. Ich súčasťou sú aj informácie o ponuke cestovného ruchu,
o kultúrnych a historických pamiatkach (hrady, zámky, kúrie, sakrálne stavby), rekreačných
možnostiach (vodné plochy, kúpaliská, žriedla termálnych a minerálnych vôd, rôznych
pozoruhodných a vyhliadkových miestach ap.) Dôležitý je aj register sídel. Rozsah poskytovaných
informácií závisí od druhu automapy alebo autoatlasu (prehľadný, podrobný, vreckový).
Mapy miest umožňujú rýchlu orientáciu v sídle. Základ tvorí orientačný plán ulíc mesta (prípadne aj s
číslovaním domov), doplnený o stručné informácie o miestnej verejnej doprave. Mapy však informujú
aj o ubytovacích, stravovacích možnostiach, informačných kanceláriách, obchodných centrách,
autobusových a železničných staniciach, letiskách, taxislužbe, poštách, o rekreačných možnostiach,
kultúre, športe. Dôležitý je register ulíc. Mapy niektorých veľkých svetových miest (Londýn, Paríž,
Moskva a pod.) sú spracované vo forme atlasov.
Mapy so špecifickým obsahom sú o jednom sledovanom jave v nadväznosti na základnú
topografickú situáciu (mapa hradov, zámkov, fauny, flóry, lovnej zveri, chránených území).
Knižní sprievodcovia
Slúžia ako cestovné príručky a sú primárnym zdrojom topografickej prípravy sprievodcu. Ich
prednosťou je:
- prehľadnosť,
- stručnosť,
- výstižnosť informácií /vo všeobecných alebo špecifických sprievodcoch).
Všeobecní sprievodcovia sa orientujú na fakty o jednotlivých miestach, krajinách a veľkomestách, sú
určené širokému okruhu užívateľov.
Špeciálni knižní sprievodcovia sú určení záujemcom o putovanie, pešiu, cyklo alebo mototuristiku,
potápanie, architektúru, dejiny alebo umenia.
Ideálny knižný sprievodca zatiaľ nevyšiel, pretože požiadavky a názory užívateľov sú rôzne. Hodnotia
sa podľa toho, či obsahujú prehľadné, členené, výstižné a praktické informácie pre cestujúcich,
komentované návrhy, odporúčania ubytovacích a stravovacích zariadení. Má informovať obsiahlo, ale
pritom koncentrovať sa na podstatné fakty, aby podľa prezentovaných informácií sa mohol účastník
cestovného ruchu bez problémov zorientovať v neznámom teréne. Napriek širokej palete informácií a
tém musí mať vreckový formát. Má sa čítať ľahko a podnecovať k činnosti. Dôležitou požiadavkou je
prehľadne spracovaný register.
Štruktúra knižného sprievodcu O KRAJINE:
a) Stručné informácie o krajine: geografická charakteristika, obyvateľstvo, hospodárstvo, štátne
zriadenie a administratívno-správne členenie, dejiny spoločnosti, vývoj umenia a kultúry, prehľad
hlavných kultúrnohistorických pamiatok.
b) Praktické pokyny a informácie: pasové, colné a devízové predpisy, hraničné priechody, banky
a mena, spoje a poštové poplatky, zastupiteľské úrady, doprava, informácie pre motoristov,
ubytovanie, gastronómia, ostatné informácie (prevádzkový čas, služby lekárskej pomoci, polícia,
sviatky.)
c) Prehľad oblastí a miest CR.
d) Register.
e) Príručná mapa krajiny.

Štruktúra knižného sprievodcu o MESTE alebo VEĽKOMESTE:


- všeobecné a praktické informácie,

45
- informácie pre motoristov,
- kultúrno-historické informácie,
- odporúčané trasy - okruhy prehliadok,
- okolie mesta
- stručný slovník frekventovaných výrazov a slovných spojení,
- register ulíc,
- mapa mesta a jeho okolia.
Vydávanie sprievodcov má tradíciu hlavne v krajinách s rozvinutým cestovným ruchom, napr.
Nemecko (tradičná značka Baedeker). Na Slovensku stabilný vydavateľ knižných sprievodcov zatiaľ
neexistuje.

4.3 Chronologická príprava


Je zameraná na obdobie a čas konania zájazdu (pobytu). Súvisí s vedením pracovného denníka a
zostavením časového harmonogramu zájazdu (pobytu). Zužitkovávajú sa v nej poznatky z
topografickej a psychologickej prípravy.
Pracovný denník sprievodcu je jeho kalendárom a musí obsahovať všetko, čo súvisí, resp. pripadá na
jednotlivé dni sprievodcovskej činnosti. Rámcovo ide o tieto informácie:
1. Dátum a deň v týždni.
2. Dátum a letopočet krajiny návštevníka - moslimský, židovský kalendár.
3. Štátny sviatok, cirkevný sviatok, významný deň pracovného pokoja pre tuzemca, zahraničného
klienta v jeho krajine, navštívenej krajine.
4. Významné výročia na SR, v krajine klienta, v navštívenej krajine.
5. Javy a úkazy v prírode a na oblohe..
6. Predpokladané počasie.
7. Ľudové kalendárne zvyky a slávnosti
8. Trhy, výstavné trhy a veľtrhy
9. Umelecké výstavy.
10. Kultúrne podujatia.
11. Športové podujatia.
12. Mimoriadne podujatia.
13. Narodeniny, meniny a iné výročia účastníkov.
Časť informácií môže sprievodca zistiť pred zájazdom: z kalendárov, prospektov, ročeniek, údaje o
účastníkoch pri prevzatí dokladov z cestovnej kancelárie.
HARMONOGRAM ZÁJAZDU (POBYTU) je jeho presný časový rozvrh, ktorý berie do úvahy
výsledky topografickej, psychologickej a chronologickej prípravy. Jeho súčasťou je itinerár trasy.
Doplňuje sa o zoznamy telefonických kontaktov na dodávateľov služieb. Tieto pomáhajú operatívnosti
v organizácií zájazdu. Pri spracovávaní je potrebné rozlišovať:
1. Záväzný program obsahuje rozvrh poskytovania základných a doplnkových služieb, plánované
prehliadky, fakultatívne výlety. Môže byť vyznačený červenou farbou a je potrebné ho
„záväzne„ dodržiavať. V prípade, že dôjde k časovej odchýlke, musí ho sprievodca upraviť tak, aby
nedošlo k zníženiu dohodnutého štandardu služieb.
2. Odporúčaný program volíme podľa motívov účastí, veku, záujmov skupiny.
3. Voľný program nechávame na rozhodnutiach samotných účastníkov.
Harmonogram sprievodca spracúva na papieri FORMÁTU A5, na šírku v desiatich stĺpcoch v tomto
poradí:

46
HARMONOGRAM ZÁJAZDU PRED VYPLNENÍM
KLIENTELA: DÁTUM DEŇ:
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.
Km Čas Názov Výpis súvisiacich Historické a Zaujíma- Paralely s Podujatia Voľný a Strava,
príchodu a navštíveného/ informácií z súčasné vosti krajinou doporučený odpočinok
odchodu prechádzaného informačného pozoruhod- návštevníka program WC
miesta minima nosti

Záhlavie itineráru trasy zájazdu


Čas
Km Km Cesta
Dátum Km* Miesto Príchodu Odchodu Poznámka
plus** mínus*** číslo

*Km – vzdialenosti v km medzi sídlami na trase podľa automapy


**Km plus – kumulované vzdialenosti v km z východiskového do určitého miesta na trase
***Km mínus – vzdialenosť v km z určitého miesta na trase do cieľového miesta trasy

4. 4 Psychologická príprava sprievodcu cestovného ruchu


Psychologická príprava je zameraná na spoznávanie účastníkov sprievodcom. Poznanie mu umožní
ľahšiu prácu so skupinou. Veľmi účinnými spôsobmi poznávania je ovládanie typológie účastníkov

47
CR. Informácie sprievodca získava aj zo všeobecných informácii (národné zvyky, mentalita národa,
tradície a spôsob života) a z metodických pomôcok pre sprievodcov.
Zdroje informácií pre psychologickú prípravu
Druh, zdroje a možnosti využitia informácií o účastníkoch skupiny
VYUŽITIE
DRUHY INFORMÁCIÍ ZDROJE INFORMÁCIÍ
INFORMÁCIÍ
A Doklady prevzaté z
1. Štátna príslušnosť cestovnej kancelárie

Národnosť a materinský jazyk Používanie vhodných


2. paralel vo výklade.
3. Náboženské tradície Rešpektovanie
B národných tradícií a
Krajina pôvodu/pobytu
1. zvyklostí.
Doklady prevzaté v
2. Región pobytu
cestovnej kancelárií a
Lokalita/miesto pobytu osobné doklady
3.
C 1. Vek
2. Pohlavie
Obsahové zameranie
3. Stav
výklady a výber
D 1. Vzdelanie
druhu výkladu
2. Povolanie
3. Záľuby
E Prispôsobenie formy
Poznatky o navštívenej krajine Odpoveď účastníka na
1. výkladu a programu
priamu otázku sprievodcu
miere poznatkov o
2. Predchádzajúci pobyt v navštívenej krajine navštívenej krajine
Korekcia kvality
Vzťah k navštívenej krajine vzťahu k navštívenej
3. krajine
F Ponuka a voľba
1. Celkový vzhľad a zdravotný stav účastníka rôznych druhov
aktivít
2. Spôsob vyjadrovania sa účastníka Pozorovanie správania sa a
Prispôsobenie aktivít
konania účastníka
3. Telesné a fyziologické zmeny zdravotnému stavu a
4. Motivácia účasti/pobytu potrebám účastníkov
G 1. Vlastnosti osobnosti Predchádzanie
konfliktom s
účastníkmi a medzi
2. Zlozvyky účastníka účastníkmi navzájom

Výhody poznania psychických osobitostí účastníkov CR:


1. Poznanie zvyšuje autoritu sprievodcu
2. Poznanie umožňuje modifikáciu programu
3. Poznanie umožňuje prispôsobiť sa konkrétnym jednotlivých účastníkov.

4.5 Príprava slovného prejavu sprievodcu


Slovný výklad je najvýznamnejším príspevkom k úspechu zájazdu, preto mu venujeme najviac
pozornosti. Prejaví sa v ňom odborný profil sprievodcu, charakterové vlastnosti a výsledky
topografickej, psychologickej a chronologickej prípravy. Pri spracovávaní slovného výkladu musia
byť OBSAH A FORMA v jednote. Vhodnou formálnou stránkou pomôžeme účastníkom lepšie

48
pochopiť obsah - podstatu poskytovaných informácií. Obsah je rozsah poznatkov, zaujímavostí a
vedomostí, ktoré sprievodca poskytuje, sprostredkováva účastníkom.
4.5.1 POŽIADAVKY na slovný prejav sprievodcu
Požiadavky z hľadiska FORMY Požiadavky z hľadiska obsahu
1. JAZYKOVÁ SPRÁVNOSŤ – VEDECKÁ PRAVDIVOSŤ VÝKLADU
vedecky pravdivý výklad sa prejavuje v ovládaní - informácie nesmú byť v rozpore s
spisovného jazyka (materinského aj cudzieho), od najnovším poznatkami vedy. Upevňuje
výslovnosti po slovnú zásobu. Neprípustný je dôveru účastníkov v schopnosti
dialekt! sprievodcu a tvorí podstatnú zložku
obsahu výkladu.
2. TERMINOLOGICKÁ PRESNOSŤ - nestotožňuje sa POUČNOSŤ výkladu - má obohatiť
s jazykovou presnosťou, pretože sprievodca môže účastníkov o nové poznatky o
mať nedostatky v terminológii z dôvodu vecného navštívených miestach a krajine.
nepoznania pojmov. Termin. presnosť sa vyžaduje Sprievodca využíva najmä informačné
najmä pri tematických zájazdoch a kongresovom minimum, aby nezabudol na dôležité
CR. informácie.
3. KULTIVOVANOSŤ VÝKLADU - prejavuje sa v VÝCHOVNOSŤ VÝKLADU -
správnej dikcii (spôsob vyjadrovania a neformálny, diferencovaný s ohľadom na
vyslovovania) a v štylistickej prepracovanosti účastníkov. Má vplyv na utváranie si
(spôsob používania vyjadrovacích prostriedkov). názorov na navštívenú krajinu
Výklad nesmie urážať vedome ani nevedome, a formovanie pozitívnych postoj voči nej.
nesmie obsahovať žiadne vulgarizmy. Kultivovanosť
je dôležitá najmä pri prehliadkach kultúrnych a
historických objektov.
4. ZRETEĽNOSŤ VÝKLADU - závisí od OHĽADUPLNOSŤ VÝKLADU -
melodickosti, hlasitosti, intonácie, rýchlosti nesmie obsahovať nič, čo by jednotlivcov
hovoreného slova, opakovaní dôležitých informácií a mohlo uraziť, znevážiť a podceniť.
nových pojmov, zreteľnom vyslovovaní koncoviek
(hlavne pri výklade v cudzom jazyku).Lepšiu
zreteľnosť môžeme dosiahnuť používaním
technických pomôcok (megafón, prenosný mikrofón
a pod.) Často sa pri prehliadke hradov, zámkov a
pod. používa za poplatok zapožičaný magnetofón s
nahrávkou
5. PRÍSTUPNÝ A ZROZUMITEĽNÝ výklad - taký, ZAUJÍMAVOST - zdôrazňovaním
ktorému rozumejú účastníci zájazdu/pobytu bez niečoho nového o veciach všeobecne
ohľadu na vzdelanie. Závisí od správnej štylizácie a známych alebo blízkych.
kompozície (skladba, zloženie, usporiadanie viet) a v
ich nenáročnom podaní.
6. PREHĽADNOSŤ výkladu dosahuje sa spracovaním NEUSTÁLE POROVNÁVANIE - môže
a použitím excerpčných lístkov. Treba vždy vopred sa uplatniť v ktorejkoľvek oblasti a
vedieť, o čom treba hovoriť. dosiahne sa zvýšenie záujmu a lepšej
predstavivosti účastníkov.
7. STRUČNOSŤ výkladu sa dosahuje neustálym Zdôrazňovanie vzájomných VZŤAHOV
precvičovaním informácií z informačného minima, - uplatňuje sa v medzinárodnom turizme,
aby sprievodca v krátkom čase povedal čo najviac kde obojstranným uvádzaním informácií
o tom, čo jedna krajina predstavuje z
hľadiska spolupráce a vzájomných
vzťahov pre druhú krajinu a naopak.
8. PRIMERANOSŤ výkladu - prispôsobovať výklad ZOVŠEOBECNENIE OBSAHU
objektívnym a subjektívnym podmienkam výkladu - dodržiavať postup:
(klimatickým, akustickým, únave, nálade účastníkov, - od všeobecných k zvláštnym až k
ich záujmu o výklad a pod.) jednotlivým informáciám, tzn.
najprv porozprávam o gotike všeobecne,

49
potom jej vývin na Slovensku a napokon
ju predstavím na určitom hrade.
9. NÁZORNOSŤ výkladu - dosiahne sa prezentovaním PESTROSŤ výkladu - striedať rôzne
písomných, obrazových alebo zvukových témy, odstrániť jednostrannosť a
materiálov, dokumentov na dosiahnutie lepšie neopakovať informácie
obrazotvornosti a predstavivosti účastníkov
10 ZÁBAVNOSŤ výkladu - používať vtipný text, so ZÍSKAVAJÚCI - propagačné pôsobenie
. zmyslom pre situačný humor. Vedieť odhadnúť na účastníkov. Výklad má získavať
mieru! účastníkov pre opakovanú účasť na
Slovensku. Žiadne iné prostriedky
nenahradia priamy vplyv, osobný
kontakt.

Zvýšené nároky kladú na výklad a jeho obsah najmä putovné poznávacie zájazdy. Orientujú sa na
poznávanie kultúrnych a historických alebo prírodných atraktivít. Pre účastníkov poznávacích
zájazdov je typická zvedavosť v pozitívnom zmysle o všetko nové, cudzie, neobyčajné a mimoriadne.
Od sprievodcu sa okrem výkladu vyžaduje preto aj zaradenie špeciálnych animačných činností
(hádanky, súťaže, diskusie, kvízy), ktoré znásobia účinok hovoreného slova.
4.5.2 Druhy slovných prejavov sprievodcu
Podľa konkrétnych podmienok (exteriér, interiér, dopravný prostriedok) a od použitia technických
prostriedkov rozlišujeme sprievodcu:
a) prednáška,
b) hlásenie,
c) reportáž v autokare a v interiéri,
V praxi sa tieto rozlíšenia obyčajne kumulujú.
Prednáška sa využíva vtedy, ak zlé počasie nedovoľuje iný program. Výhody oproti reportáži:
- umožňuje použitie audiovizuálnej techniky,
- účasť ľubovoľného množstva poslucháčov,
- predniesť vopred pripravený text,
- bezprostredne vnímať atmosféru auditória,
- prispôsobiť prednášku záujmu a reakciám (prechod na besedu, rozpravu alebo dialóg s účastníkmi),
- prednášať bez vplyvu rušivých a rozptýľujúcich elementov na poslucháčov aj prednášateľa.
Nevýhoda je v tom, že pri prednáške ide iba o nepriame prezentovanie (obrazom alebo modelom)
skutočnosti, o ktorej sa prednáša. Krátkou prednáškou môžeme vzbudiť záujem a pripraviť účastníkov
na prehliadku mestom, prírodou.
Hlásenie sa poskytuje z kabíny vo vlaku, lodi alebo v lietadle veľkému počtu účastníkov. Nemá
bezprostredný kontakt, nepozná reakcie poslucháčov. Informuje o pozoruhodnostiach trasy ako celku,
využívajú sa úsporné, výstižné štylizácie s časovým predstihom a presne sa lokalizuje reália, proces
alebo jav z obsahu hlásenia.
Reportáž, slovný komentár, umožňuje autokar a priamy styk sprievodcu s účastníkmi, napr. pri
prehliadke interiéru. Je najčastejšie využívanou formou výkladu. Sprievodca je v bezprostrednom
kontakte so skupinou, jazdu v autokare, resp. prehliadku môže prispôsobiť potrebám výkladu. Od
sprievodcu sa vyžaduje neustála bdelosť a reakcia na okolitú krajinu, poskytovanie informácií v
časovom predstihu. Prehliadka významných objektov nesmie byť len popisom pamiatok, ale treba
hovoriť aj o dejinnom vývoji a naznačiť vývojové trendy.
Výklad sa podáva na klimaticky chránenom, nehlučnom mieste. Pri výklade na vyhliadke najprv
stanoví presné orientačné body, vymedzí výsek pozorovania. Vo výklade postupuje od
najvzdialenejších bodov k najbližším, sprava doľava, potom zľava doprava. Čím bližšie sú pozorované
miesta, tým sú viditeľnejšie, a teda výklad o nich môže byť podrobnejší. Je potrebné brať do úvahy aj
význam pozorovaných objektov - aj vzdialenejší ale významnejší treba vhodne opísať.
Tlmočník v zahraničnom aktívnom CR neprekladá len mechanicky, ale tvorivo text transformuje tak,
aby bol jeho obsah zaujímavejší. Presnosť vo výklade sa vyžaduje pri prehliadke technických
objektov, prípadne pri spoločenských rokovaniach.

5. PRACOVNÁ AGENDA SPRIEVODCU

50
Pracovná agenda je súhrn povinností sprievodcu od prvého oznámenia o sprevádzaní skupiny až po
konečné zúčtovanie a vyplatenie sprievodcovskej odmeny.

5.1 Pridelenie zájazdu/pobytu sprievodcovi


Pri pridelení zájazdu sa sprievodca oboznámi:
- s číslom pobytu zájazdu/pobytu,
- plánovaným počtom účastníkov,
- druhom dopravy,
- trasou,
- programom,
- druhom a rozsahom služieb,
- ďalšími špecifikami zájazdu/pobytu.
Toto všetko je využije v príprave topografickej, psychologickej a chronologickej. V prípade
forfaitového zájazdu je nevyhnutné sa skontaktovať so zástupcom objednávateľa a osobne či
telefonicky s ním dohodnúť všetky podrobnosti.
Prvý zájazd (pobyt) si vyžaduje vo fáze prípravy vypracovať informačné minimum. Pri ďalších
zájazdoch/pobytoch sa dopĺňa a obnovuje. Informácie z minima využije najmä v sprievodcovskom
výklade a ostatných druhoch prípravy.

5.2 Prevzatie zájazdu/pobytu v cestovnej kancelárii


Sprievodca prichádza najmenej tri dni pred odchodom skupiny. Preberie si potrebné pomôcky,
doklady, príp. aj peňažnú hotovosť. Veľmi dôležité sú doklady operatívnej evidencie. Jej dôsledným
vyplnením sprievodca vstupuje do informačného systému cestovnej kancelárie. Sprievodca je povinný
dodržiavať všetky zásady bezchybnej manipulácie s dokladmi. Ak spôsobí cestovnej kancelárii škodu
je povinný ju nahradiť v zmysle platných predpisov.
Sprievodca pred odchodom prevezme v cestovnej kancelárie tieto doklady:
- pokyny pre pridelený zájazd/pobyt určené sprievodcovi,
- pokyny pre zájazd/pobyt určené účastníkom,
- stručný popis trasy,
- doklady o zabezpečených službách a ich štandarde, vrátane výpisov alebo fotokópii dohôd
s dodávateľmi,
- ceniny a doklady súvisiace s prepravou, resp. doplnkovými službami (letenky, cestovné lístky, resp.
vstupenky),
- doklady o účastníkoch zájazdu/pobytu (menný zoznam, prihlášky, objednávky),
- písomné pokyny na použitie pridelenej peňažnej hotovosti,
- čisté formuláre cestovnej kancelárie na zverejnenie informácii pre skupinu, oznamy o mimoriadnej
situácií, resp. na reklamácie účastníkov,
- tlačivo na vyplnenie záverečnej správy,
- tlačivo na vyúčtovanie sprievodcovskej odmeny,
- iné doklady, pomôcky a materiály, drobné suveníry pre výhercov súťaží.

5.3 Celkové vyhodnotenie sprievodcovskej činnosti


Za vykonanú prácu prislúcha mzda aj sprievodcom CR v zmysle platných mzdových predpisov. Mzda
interných sprievodcov nesmie byť nižšia než je zákonom stanovená minimálna mzda. Výška odmien
externých pracovníkov sa stanovuje vzájomnou dohodou cestovnej kancelárie a sprievodcu, a to:
- absolútnou sumou za celý pracovný výkon,
- použitím interne spracovaných honorárových sadzobníkov.
Pri ich spracovávaní cestovná kancelárie dodržiava tieto kritéria:
a) Pracovný čas, ktorý sprievodca strávi so skupinou v jednotlivých dňoch diferencovanou dennou
paušálnou alebo hodinovou odmenou. Pri paušále je to počet dní po najmenej 7,5 hodín denne, pri
hodine je to skutočný počet odpracovaných hodín.
b) Druh CR je predpokladom pre diferenciáciou odmien pre sprievodcov domáceho, aktívneho alebo
pasívneho zahraničného cestovného ruchu.

51
c) Činnosť sprievodcu diferencovaná podľa druhu vykonávanej sprievodcovskej činnosti -
technický, odborný alebo vedúci sprievodca, sprievodca vo vlaku, mestom a pod.
Pri stanovení výšky honorárových sadzieb sa dajú uplatniť aj nasledujúce zásady:
- spresnenie začiatku a konca pracovného výkonu sprievodcov,
- prvý a posledný deň zájazdu/pobytu,
- použitý dopravný prostriedok,
- zohľadnenie používania niektorých cudzích jazykov,
- stanoviť pravidlá o výške odmeny, ak avizovaná skupina nepríde,
- akceptovať nárok sprievodcu na výplatu za prípravu a zúčtovanie zájazdu/pobytu.

5.4 Vybavenie sprievodcu na cestu a pobyt


Vybavenosť sprievodcu závisí od druhu a náročnosti zájazdu (pobytu) K najdôležitejším patria
- preukaz sprievodcu cestovného ruchu a menovka,
- osobné doklady (občiansky preukaz alebo pas, víza, rezervné fotografie aspoň tri, pre prípad
odcudzenia pasu).
- písomné spracovanie informačného minima, topografických, psychologických, chronologických
informácií, vrátane itineráru. Nezabudnúť lupu alebo aj baterku pri sledovaní automapy večer aj
potme,
- príručnú tašku na doklady,
- mapové a textové alebo iné audiovizuálne pomôcky (autoatlas, automapy, plány miest, knižní
turistickí sprievodcovia a pod.).
- technické pomôcky (pero, farebné fixy, ceruzy, gumy, blok, obálky, kancelársky papier, vreckový
nožík, hodinky, budík, kriedu, nožnice, lepiacu pásku, špendlíky, šijacie potreby, špagát, otvárač na
konzervy a fľaše, pravítko, buzolu, ďalekohľad, píšťalku).
- osobná bielizeň, odev, obuv,
- osobná peňažná hotovosť,
- občerstvenie na cestu.
Do batožiny vsunúť menovku s domácou adresou, vizitkou cestovnej kancelárie a cieľovým miestom.

6. POVINNOSTI SPRIEVODCU POČAS ZÁJAZDU/POBYTU

6.1 Základné povinnosti sprievodcu počas zájazdu


Sprievodca sa VCAS dostaví na miesto stretnutia so skupinou. Obyčajne najmenej pol hodiny pred jej
odchodom. Pripevní si menovku, ktorú nosí počas celého pobytu s výnimkou osobného voľna.
Skontroluje, či dopravný prostriedok je označený emblémom cestovnej kancelárie:
a) podľa zoznamu prekontroluje skutočný počet účastníkov,
b) v pasívnom cestovnom ruchu skontroluje cestovné doklady (platnosť, zhodu s fotografiou, bez
poškodenia, podpis držiteľa, zápis detí),
c) pamätá na dôležitosť "prvého dojmu" úprava zovňajšku so zodpovedajúcim správaním sa
sprievodcu,
Od začiatku musí sprievodca trvať na tom, aby bolo všetko v poriadku. Záujem o poriadok hodnotia
účastníci vyššie, sprievodca musí vnášať pokoj - hneď na začiatku poskytuje presné a jasné informácie
v očakávanom rozsahu.
Po nastúpení do dopravného prostriedku sprievodca:
- účastníkov privíta v mene vysielajúcej cestovnej kancelárie, predstaví sa, resp. aj ostatných
sprievodcov, pri autokarových zájazdoch aj vodičov,
- zoznámi účastníkov s trasou, programom a upozorní na dodržiavanie disciplíny, rešpektovanie
časového plánu, pričom aj sám dôsledne ho dodržiava,
- včas informuje o hraničných priechodoch, o colných a devízových predpisoch danej krajiny,
- čas strávený v dopr. prostriedku využíva na lepšie spoznávanie účastníkov a vzájomne ich
kontaktuje,
- rodiny s deťmi, manželské páry a pod.,
- po príchode do ubytovacieho zariadenia rozdelí účastníkov do jednotlivých izieb (obyčajne podľa
rozdeľovníka cestovnej kancelárie),
- všetky činnosti vykonáva pokojne, vyrovnane, takisto rieši aj nedostatky,

52
- upozorňuje na zmeny v počte účastníkov pri ubytovávaní,
- dbá, aby boli poskytnuté všetky služby v dohodnutom štandarde,
- spisuje reklamačný poriadok, ak sa mu nedostatky nepodarí odstrániť v spolupráci s dodávateľmi
služieb,
- dodržiava kalkulácie zájazdu,
- za služby, ktoré účastníci nevyužili z vlastnej vôle, sa náhrada neposkytuje,
- v hotovosti platí len plánované výdavky, nepredvídané len v naliehavom prípade.
Ak dôjde z rôznych príčin k zmene programu, trasy a pod., urobí všetko tak, aby dodržiaval
bezpečnostné opatrenia a všestranne chránil záujmy účastníkov aj cestovnej kancelárie. Všetky
dôležité okolnosti hlási cestovnej kancelárii alebo dodávateľom služieb.
Pred odchodom z ubytovacieho alebo stravovacieho zariadenia, tiež dopravného prostriedku
sprievodca upozorní účastníkov na to, aby si dôkladne skontrolovali batožinu, či niečo nezabudli.
Zmeškanie účastníka pred odchodom rieši namieste (skontaktuje sa s partnerskou zahraničnou
cestovnou kanceláriou, tamojšími delegátmi vysielajúcej cestovnej kancelárie) a postará sa o jeho
batožinu.
Po trase poskytuje účastníkom výklad, zúčastňuje sa na celom programe so skupinou, spolupracuje s
miestnymi sprievodcami a pod.
Konfliktom v skupine alebo účastníkov s dodávateľmi služieb radšej preventívne predchádza a
vzniknuté problémy rieši operatívne a okamžite.
Pred odchodom sa dodávateľom služieb poďakuje, s účastníkmi sa rozlúči a v cestovnej kancelárii
zúčtuje a odovzdá všetky doklady.

6.2 Základné povinnosti sprievodcu a delegáta počas pobytu


Sprievodca mimoriadnu pozornosť venuje odbornej príprave a programu.
V ubytovacom zariadení:
- odsúhlasí zloženie, štruktúru izieb,
- spresní ubytovací poriadok,
- vyhradí miesta na stravovanie, čas konzumácie, spôsob zaplatenia pri prekročení limitu.
Pri prvom spoločnom stolovaní s účastníkmi:
- vysvetlí spôsob stravovania,
- rozvrhne časové intervaly podávania raňajok, obedov a večerí,
- vysvetlí nadlimitné spôsoby úhrady za jedlo a nápoje,
- požiada o dodržiavanie času podávania jedál a zasadací poriadok.
Na začiatku, ale až po odpočinku, sprievodca oboznamuje skupinu s programom pobytu. Je dôležitý
výber miesta a spôsob oboznámenia, tiež obsah a forma poskytovania informácií o programe (na
pokojnom mieste, rozvážne, stručne emotívne podfarbiť, zrozumiteľne, nezabúda na dobrovoľnosť pri
výbere animačných aktivít z ponúkaného programu). Ústne informácie kombinuje s písomnými -
vývesky, tabule.
Po celý čas je potrebné udržať si záujem účastníkov, organizovať preto zaujímavé a príťažlivé
podujatia.
Sprievodca kontroluje dodržiavanie jednotlivých bodov plánovaného programu, ak pre nepriazeň
počasia sa nemôže uskutočniť, zabezpečí náhradu, resp. náhradný termín.
Sleduje kalkuláciu a dodržiavanie limitov. Za nevyčerpané služby sa snaží dať účastníkom náhradu.
Na záver sa s účastníkmi aj dodávateľmi rozlúči a poďakuje.
Základné povinnosti delegáta
Delegát pôsobí hlavne v zahraničí, kde sa koncentrujú klienti vysielajúcej cestovnej kancelárie. Na
rozdiel od sprievodcu sa delegát stará o klientov ubytovaných vo viacerých hoteloch a na viacerých
miestach v danej krajine. Skupinu pri autokarovej preprave čaká v hoteli, pri leteckej na letisku a
zabezpečí aj transfer.
Vývesné tabule s informáciami umiestni na vhodné miesto v každom hoteli, kde má klientov. Na
tabuli uvedie:
- svoje meno a priezvisko, číslo telefónu a adresu, čas a miesto, kde bude hosťom k dispozícii,
program pobytu.
Delegát musí dokonale ovládať vlastný i cudzí jazyk, pozná svoje povinnosti, vlastní vodičský preukaz
a používa auto.

53
Celú pracovnú agendu odovzdáva v dokonalom poriadku svojmu nástupcovi.

6.3 Povinnosti sprievodcu podľa použitého dopravného prostriedku


Autokarový zájazd
Sprievodca:
- usmerňuje nástup účastníkov podľa zasadacieho poriadku,
- sleduje počet odjazdených km na tachometri (zapíše si začiatočný i konečný stav km),
- počas prepravy spolupracuje s vodičom,
- v prípade nehody zabezpečí všetko potrebné (hlási polícii, pomáha pri záchrane klientov),
- potvrdzuje vodičovi spoločný cestovný lístok na záver.
V prípade, že k nehode treba privolať lekára je nutné oznámiť:
- body na identifikáciu miesta nehody,
- druh nehody (prevrátené auto, horiace, vo vode a pod.),
- počet zranených osôb na odvoz.
Sprievodca sa musí venovať zraneným, využiť všetky svoje schopnosti na poskytnutie prvej pomoci.
Zachovať vždy pokoj a rozvahu.
Vlakový zájazd
Sprievodca:
- od cestovnej kancelárie prevezme potvrdenie o rezervácii vozňov a oddielov, pri mimoriadnych
vlakoch aj cestovný poriadok,
- rezervovanie miest si overí v kancelárii prepravcu,
- menší počet prepravovaných osôb si dá overiť podpisom sprievodcovi vo vlaku,
- zabezpečí rozmiestnenie účastníkov po vlaku podľa rozdeľovníka - prihliada na požiadavky starších
ľudí, invalidných, rodičov s malými deťmi a pod.
Letecky zájazd
Sprievodca:
- zabezpečuje včasný odchod účastníkov a odvoz ich batožiny na letisko z miesta stretnutia so
skupinou,
- spolupracuje s pracovníkmi leteckej spoločnosti pri vybavovaní formalít,
- pomáha pri organizácii nástupu účastníkov do lietadla,
- zabezpečí transfer z letiska do ubytovacieho zariadenia,
- po prílete a odlete spolupracuje s pracovníkmi colnej a pasovej kontroly.

6.4 Povinnosti sprievodcu pri mimoriadnych udalostiach


Patrí sem: vážne ochorenie, úraz, hospitalizácia, smrť účastníka.
Ak sú v pri týchto udalostiach splnené podmienky poistenia, ide o poistné udalosti.
Mimoriadnou udalosti v cestovnom ruchu je aj strata cestovného dokladu v zahraničí. Sprievodca musí
vynaložiť všetky sily na riešenie udalostí a podať o nich správu.
Pri ochorení účastníka sprievodca zabezpečí:
- poskytnutie prvej pomoci,
- odvoz do nemocnice,
- pobyt v nemocnici,
- po skončení liečenia požiada ošetrujúceho lekára o potvrdenie diagnózy a terapie, podaných liekoch.
Stará sa o batožinu chorého. Ak je potrebné zruší všetky objednané služby pre klienta.
Hospitalizáciu účastníka aktívneho zahraničného CR hlási vysielajúcej cestovnej kancelárii v
zahraničí.
Smrť účastníka organizovaného pobytu alebo zájazdu vážne zasahuje do programu skupiny.
Sprievodca okamžite informuje zastupiteľský úrad, delegáta a vysielajúcu cestovnú kanceláriu.
Sprievodca tiež:
- zisťuje, či sa nemôže pochovať v zahraničí, spopolniť a urnu previesť domov,
- zabezpečuje obhliadku a stotožnenie mŕtveho, vystavenie úmrtného listu,
- so svedkami preberá, alebo príbuzným odovzdá osobné veci okrem cestovného dokladu, ak bude
prepravovaný domov,
- po príchode odovzdá všetko CK, ktorá zabezpečuje informovanie príbuzných, vyjadrenie sústrasti i
odvoz osobných vecí.

54
Ostatné mimoriadne udalosti: štrajky a živelné pohromy. Povinnosti sprievodcu:
- chrániť životy, zdravie a majetok účastníkov,
- urobiť všetky opatrenia aby skupina mohla pokračovať v plánovanom programe a informovať o tom
vysielajúcu cestovnú kanceláriu.

PSYCHOLOGICKÉ A KOMUNIKAČNÉ ASPEKTY PRÁCE SPRIEVODCU

1. ÚVOD DO PREDMETU
1.1 Základné psychologické pojmy
1.2 Členenie a význam štúdia psychologických aspektov

2. OSOBNOSŤ

55
2.1 Všeobecná charakteristika osobnosti
2.2 Štruktúra osobnosti
2.3 Vlastnosti osobnosti
2.4 TYPY osobností
2.5 Poznávanie osobností
2.6 Chyby pri poznávaní osobností

3. POŽIADAVKY NA VYSTUPOVANIE A SPRÁVANIE SPRIEVODCU


3.1 Spoločenská etiketa
3.2 Osobná a spoločenská hygiena
3.3 Starostlivosť o zovňajšok
3.4 Etiketa sprievodcu cestovného ruchu

4. SPOLOČENSKÝ KONTAKT
4.1 Jednotlivec a skupina
4.2 Socializácia
4.3 Vplyv skupiny na jedinca
4.4 Práca sprievodcu v a so skupinou účastníkov CR

5. KOMUNIKÁCIA
5.1 Druhy komunikácie
5.2 Zásady správnej komunikácie

6. KONFLIKTY A KONFLIKNÉ SITUÁCIE


6.1 Definícia konfliktu
6.2 Klasifikácia konfliktov
6.3 Konfliktné situácie
6.4. Prevencia a riešenie konfliktov

7. POZOROVANIE A HODNOTENIE ÚČASTNÍKOV CESTOVNÉHO RUCHU

8. TYPOLÓGIA ÚČASTNÍKOV CESTOVNÉHO RUCHU


8.1 Temperament
8.2 Charakter
8.2.1 Účastníci s rizikovým správaním
8.2.2 Účastníci s bezrizikovým správaním
8.3 Proveniencia
8.4 Pohlavie
8.5 Vek
8.6 Motivácia

Spracované podľa:
JEČNÝ, J. a ŠTEFANOVIČ, J.: Spoločenský styk, SNP Bratislava, 1994
ORIEŠKA, J.: Kongresové služby a animácia v cestovnom ruchu. Media Trade s r.o., SPN Bratislava,
2002
ORIEŠKA, J.: Technológia služieb cestovného ruchu III. (Činnosť sprievodcov CR), UMB Banská
Bystrica, 1998
1. ÚVOD DO PREDMETU

1.1 Základné psychologické pojmy


Psychológia a psychika pochádzajú z gréckych slov „psyché“ (duša) a „logos“ (veda, náuka).
Psychológia skúma dušu, je to náuka o ľudskej duši. Je to sústava vedeckých disciplín, ktoré sa
zaoberajú štúdiom psychiky, veda o prežívaní a správaní sa človeka.
Psychika je duša, nehmotná substancia (podstata) ako nositeľka života. Psychiku tvorí:

56
1. Duševné prežívanie
2. Správanie človeka
Funkcie psychiky:
a) adaptačná funkcia,
b) regulačná funkcia.
Psychika reguluje konanie jedinca, čo smeruje k jeho adaptácii, ako napr.:
- pomáha organizmu dokonalejšie sa prispôsobiť okolitému prostrediu,
- zabezpečuje jedincovi plánovite meniť svoje okolie,
- umožňuje efektívne sa adaptovať okoliu a okolie jedincovi.

1.2 Členenie psychologických pojmov


PREŹÍVANIE predstavuje vnútorný svet človeka. Pri vedomom prežívaní si ho človek uvedomuje,
ale pri nevedomom si ho neuvedomuje alebo nepozná jeho príčiny. Tieto duševné javy a procesy sa
delia do troch veľkých skupín:
a) poznávacie,
b) citové,
c)vôľové.
a) Poznávacie procesy.
Pociťovanie charakterizujeme ako činnosť zmyslových orgánov – analyzátorov. Poskytujú základné
informácie o vonkajšom svete.. Analyzátor je zložený z receptora, zmyslovej bunky, ktorá prijíma
podnety z vonkajšieho okolia. Druhá časť analyzátor - dostredivý nerv „dopravuje“ signál, podnet od
receptora do mozgového centra, jadra analyzátora ako tretej časti analyzátora. Tu vzniká výsledok
pociťovania, mozgom si človek pociťovanie uvedomuje.
Pocit je výsledkom pociťovania. Poznáme zrakový, sluchový, čuchový, chuťový, hmatový a tepelný
pocit.
Vnem je odraz podnetov a javov v jednom celku. Tvorí ho súhrn viacerých pocitov.
Predstava je obraz predmetov a javov vo vedomí človeka, ktoré bezprostredne nevníma alebo ich ani
nevnímal. Poznáme zrakovú (vizuálnu), pohybovú (motorickú) a sluchovú (auditívnu) predstavu.
Pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje zameraním vedomia na určitý jav, predmet
alebo proces.
Pamäť je psychický odraz minulého prežívania vo vedomí človeka. Skladá sa z procesov vštepovania,
uchovávania a obnovovania (aktualizácie) zážitkov, operácií a motorických úkonov. Bez pamäti sa
nedajú uchovávať a využívať skúsenosti. Pôsobením vonkajších a vnútorných podnetov sa v mozgu
vytvárajú dočasné stopy a medzi nimi spoje. Človek si ich vo vedomí vybaví ako spomienku.
Poznáme pamäť zrakovú, sluchovú a pohybovú.
Myslenie a reč sú vlastné len človeku, nimi sa vymámil z ríše zvierat. Myslenie je najvyšší stupeň
pojmového poznávania, proces zovšeobecňujúceho a abstrahujúceho poznania. Zmyslové poznanie je
poznanie priamo zmyslami. Zmyslové zážitky do pojmov spracuje slovo, ako prvok reči. V slove sú
uložené múdrosti predchádzajúcich generácii ľudstva ako abstrahované, zovšeobecňujúce vlastnosti
predmetov, ktoré tvoria pojem. Umožňuje človeku poznávať hlbšie a mnohostrannejšie. je zložitá
duševná činnosť, ktorá sa uplatňuje aj pri riešení problémov. Myslenie je sprostredkované
abstrahujúce poznanie, umožňuje teda poznávanie sprostredkovane, abstrahovaním z určitých javov,
procesov, vecí. Z nich odvodzujeme vzťahy, súvislosti, príčin. Reč sa spája s myslením, nedá sa bez
nej myslieť. Je nástrojom myslenia a dorozumievania.
Rozoznávame reč vnútornú – „pre seba“, človek ňou formuluje svoje myšlienky a reč vonkajšiu,
ktorou človek vyjadruje svoje myšlienky navonok.
b) Citové (emocionálne) procesy charakterizujeme ako subjektívne prežívanie stavov a vzťahov
k pôsobiacim podnetom. Zdrojom citov je slovo, reč a činnosť (hra, učenie a práca). City spätne
ovplyvňujú psychické procesy a vlastnosti. Citové stavy vyvolávajú citové reakcie, napr. útočné,
obranné a pod. Označujú sa aj ako nálady. Citové vzťahy majú dlhšie trvanie ako citové stavy
a predurčujú stavy a reakcie, ktoré označujeme ako vášne a záujmy. City ovplyvňujú správanie
človeka v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
Vyššie city, spoločenské vedomie, vznikajú v socializácii a rozdeľujú sa na :
a) etické city – to, čo človek prežíva pri porušovaní etických noriem,
b) sociálne city je prežívanie v styku s ľuďmi.

57
c) Vôľové procesy sa prejavujú ako úsilie pôsobiť na seba, prípadne vonkajší svet pri prekonávaní
prekážok a dosahovanie vytýčených cieľov. Vôľa je proces cieľavedomého a zámerného
sebaovládania a sebariadenia. Silná vôľa je súhrn kladných vlastností vôle, naopak, slabá vôľa je súhrn
záporných vlastností vôle. Medzi vôľové vlastnosti patria cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť,
rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.
SPRÁVANIE je odpoveďou organizmu na zmeny v jeho okolí.
Poznáme 3 roviny:
- konanie – rôzne skutky, ktoré človek robí,
- reč – verbálna komunikácia,
- výraz – neverbálna komunikácia. Môže byť mimický, pantomimický a pod.

2.OSOBNOSŤ

2.1 Všeobecná charakteristika osobnosti


Osobnosť je sústava, systém, integrovaný celok pomerne všeobecných, trvalých a základných
duševných vlastností jednotlivca. Rozpornosť vlastnosti osobnosti môže znamenať duševnú poruchu.
Osobnosť utvárajú vonkajšie (exogénne) a vnútorné (endogénne) činitele.
Tvorba vlastnosti osobnosti je podmienená:
- biologicky – telesné vybavenie, dedičnosť,
- spoločensky – vplyvy spoločnosti,
- prírodou – vplyvy prírodného prostredia života človeka (klimatické pásmo).
Vonkajšie činitele sú činitele prírodného a spoločenského prostredia.
Vnútorné sa označujú ako biologické, delia sa na:
a) fyziologické,
b) psychologické,
c) získané učením, skúsenosťou,
d) vrodené, teda geneticky získané, zdedené.

2.2 Vlastnosti osobnosti


Vlastnosti osobnosti sú pomerne stále duševné znaky usporiadané do organického celku. Nie sú
náhodné, ale súvisia s inými a vyplývajú z ostatných vlastností a navzájom sa podmieňujú.

EYSENCK – schéma čŕt osobnosti:


LABILITA
(nepokoj, nestálosť)
úzkostlivý
melancholik cholerik nepokojný
pesimistický útočný až agresívny
rezervovaný flegmatik sanquinik výbušný

58
nespoločenský aktívny
tichý optimista
náladový
INTROVERT EXTROVERT
obozretný spoločenský
pasívny prístupný
rozvážny zhovorčivý
zmierlivý bezstarostný
spoľahlivý nenútený
vyrovnaný čulý, dobrý vodca
pokojný ľahko nadväzuje kontakty

(ustálenosť, pevnosť)
STABILITA

Extrovert – prevláda u neho vonkajší výraz, je spoločenský, komunikatívny


Introvert – prevláda vnútorný výraz, je uzavretý, málo komunikatívny, nie je spoločenský
Každé správanie sa človeka vyjadrujú tri aspekty:
1. Ako dobre to robí? (schopnosti).
2. Prečo to robí? (motivácia).
3. Ako rýchlo to robí? (temperament).
Preto vlastnosti delíme podľa správania:
Výkonové - schopnosti, zručnosti a skúsenosti,
motivačné - motivácia, pud, zacielenie, záujmy, charakter a citová oblasť,
dynamické - temperament.
Temperament je spôsob citovej a vôľovej vzrušivosti. Chápeme ho ako:
- výraz (pomer) útlmu a vzruchu,
- výraz rýchlosti a rytmu, t.j. dynamiky,
- výraz intenzity, t.j. sily prežívania a sily osobnosti.
Typy temperamentu podľa prevládajúcej tekutiny v tele (HYPPOKRATES):
SANQUE – prevláda krv. Ide o sanquinika.
CHOLEÉ – prevláda žlč. Ide o cholerika.
FLEGMA – prevláda hlien. Ide o flegmatika.
MELANCHOLEÉ – prevláda čierna žlč. Ide o melancholika.
I.P. PAVLOV k týmto typom priradil vlastnosti.
Typ temperamentu Pomer útlmu a vzruchu Dynamika Sila prežívania
Sanquinik plný života, optimizmu, rýchly a živý človek silný, odolný, vie sa
vyrovnaný pomer presadiť
vzruchu a útlmu
Cholerik prevláda vzruch, je veľmi rýchly veľmi silný, dokáže
nevyrovnaný „prevalcovať“ iných
Flegmatik vyrovnaný pomer útlmu a pomalý veľmi silný, verný
vzruchu
Melancholik prevláda útlm, pri každej veľmi pomalý slabý, ľahko podľahne
situácii sa sťahuje
a uzatvára sa do seba

2.3 Pestovanie osobnosti


Na duševný pokoj človeka vplývajú mnohé činitele, ktoré vyvolávajú pozitívne aj negatívne prejavy.
Ráno je potrebná rozcvička a hygienická očista tela (očista sa najviac rozvinula v starovekom Ríme.
Rimania rozvinuli kúpeľníctvo nielen v Ríme, ale aj v iných častiach Európy.)

2.4 Podmienky pestovania kultúry osobnosti

59
Kultúra osobnosti a smerovanie k dokonalejšiemu spôsobu života si vyžaduje:
- dostatočne dlhý, nerušený spánok,
- dodržiavanie osobnej hygieny,
- správnu a pravidelnú výživu,
- telesnú výchovu a šport, t.j. telesnú aktivitu,
- pravidelný, pevný režim dňa,
- dobrú organizáciu práce, z čoho vyplýva plánovitosť a vylúčenie živelnosti,
- striedanie práce a odpočinku (aktivity – pasivity, duševnej – telesnej námahy),
- dobré životné a pracovné návyky – nefajčiť, nepiť, byť zodpovedný,
- vytvárať okolo seba dobré medziľudské vzťahy,
Zdokonaľovanie osobnosti si vyžaduje:
a) Sebavýchovu, t. j.
- schopnosť riešiť konflikt a svoje správanie prispôsobiť potrebám okolia,
- posilňovať kladné vlastnosti charakteru (morálne, pracovné),
- upevňovať, pestovať pevnú vôľu sebaovládaním,
- osvojovať si racionálne metódy práce (rozplánovať čas a určiť priority).
b) Celoživotné sebavzdelávanie, ktoré prispieva podstatnou mierou k zvyšovaniu kultúry osobnosti
a psychickej zdatnosti po celý život. Môže ísť aj o mimovoľné kultúrne aktivity (návštevy múzeí,
galérií). Najlepší efekt má sústavné a samostatné štúdium. Vyžaduje si ovládanie a zručnosť techniky
učenia.
Postup pri učení sa z písaného textu:
1. Informatívne čítanie a zbežné vyhľadávanie hlavných častí v texte.
2. Analytické (podrobnejšie) čítanie. Snažíme sa porozumieť všetkým slovám a dať ich do súvislosti.
3. Čítanie s odlíšením podstatného od nepodstatného a najdôležitejšieho od podstatného.
4. Robenie konspektov – podčiarkovanie, vlastné značky, poznámky na okraj.
5. Kontrolné čítanie – rýchle čítanie, obnovovanie, zisťovanie toho, čo vieme a čo nie.
Metóda rýchleho čítania:
- nečítať šeptom,
- čítať sluchom – predstaviť si slovo,
- sústrediť sa na text a zapamätať si ho,
- sledovať hlavné myšlienky, vynechávať detaily,
- nečítať zľava doprava, ale zhora nadol,
- pri čítaní obsiahnuť viac slov,
- nevracať sa k prečítanému

2.5 Charakteristika osobnosti sprievodcu cestovného ruchu


OSOBNOSŤ SPRIEVODCU CR tvorí súhrn duševných vlastností a schopností, na základe ktorých
sa pohotovo rozhoduje, koná a rieši vzniknuté situácie, z ktorých mnohé sú osobitné a zvláštne a
vôbec nemožno o nich vopred uvažovať.
K žiaducim vlastnostiam osobnosti sprievodcu patria:
Charakterové vlastnosti:
- spoľahlivosť,
- chuť pracovať s ľuďmi,
- správne a včasné rozhodovanie,
- priateľský, rozhodný, cieľavedomý, pokojný prístup,
Vlastnosti temperamentu (živosť a optimizmus sanquinika, spoľahlivosť flegmatika a presvedčivosť
cholerika). Žiadúce sú aj :
- výborná pamäť,
- zmysel pre organizovanie,
- pohotové a rýchle reakcie,
- dobrá orientácia v teréne,
- schopnosť objektívne posudzovať svoje správanie a vystupovanie,
- poctivosť pri manipulácii so zverenými hodnotami,
- administratívno-organizačná zdatnosť (pri poistnej udalosti),
- schopnosť pracovať s ľuďmi a pôsobiť na nich,

60
- reprezentatívne vystupovanie
Sprievodca nesmie byť neznášanlivý a popudlivý (cholerik s agresívnym správaním). Musí mať:
- výbornú pamäť a chápať súvislosti,
- logické, rýchle a komplexné myslenie, chápanie vzťahov a súvislostí medzi prvkami dôvtip,
- vnímanie miestnych súvislostí (správne a včas sa rozhodovať),
- záujem o miestopis a práca s mapou,
- záľuba v cestovaní,
- schopnosť vedieť zaujímavo hovoriť,
- jazykové a rečnícke nadanie,
- dobrý zdravotný stav,
- bezúhonnosť.
ODBORNÁ ERUDÍCIA (dôkladné vzdelanie, zbehlosť v určitých odboroch) - odborný profil
sprievodcu cestovného ruchu. Zabezpečujú ju vzdelávacie inštitúcie, ktoré disponujú potrebnými
materiálnymi, ale hlavne personálnymi podmienkami. Vlastníctvo preukazu nemusí potvrdiť
očakávaný kvalitný pracovný výkon. Sprievodca musí disponovať poznatkami:
- z dejín a súčasnosti kultúry (dejiny umenia a kultúry, ľudová slovesnosť),
- z geografie cestovného ruchu (to, čo daná krajina má),
- zo základov ekonomiky cestovného ruchu,
- zo služieb cestovného ruchu,
- z metodiky sprievodcovskej činnosti,
- zo psychológie, pedagogiky a sociológie,
- o spoločenskom, kultúrnom a ekonomickom dianí (využívať musí len hodnoverné zdroje).
Sprievodca približuje historických predkov a atraktivity prírodne alebo umelo vytvorené. Vyžaduje si
to pevný a správny názor na hodnotenie udalostí. Sprievodca v zahraničnom cestovnom ruchu má
rozhodujúci vplyv na utváranie názorov účastníkov o našej, resp. navštívenej krajine.
Najcennejším príspevkom k úspešnému priebehu pobytu/zájazdu je VÝKLAD. Tu sa potvrdí, že
nestačí len vedieť pekne hovoriť, ale je dôležité aj mať čo povedať (musí byť neustále v „centre
diania“, vedieť dokonale jazyk - sebavzdelávanie a sebazdokonaľovanie).
Jednotliví a neopakovateľní sú nielen sprievodcovia, ale aj účastníci cestovného ruhcu. Zájazd (pobyt)
je mimoriadnou udalosťou, ľudia sa menej kontrolujú, sú uvoľnenejší. Majú nárok na oddych,
odpočinok, rekreáciu - jej úspešnosť v mnohom závisí od sprievodcu.
FYZICKÉ DISPOZÍCIE (sklon, predpoklad) - jednotlivé druhy zájazdov a pobytov kladú
diferencované nároky na fyzickú kondíciu. Je samozrejmá požiadavka mať dobrý zdravotný stav.
Jednotlivé pobyty a zájazdy si vyžadujú rôzny stupeň fyzického zaťaženia. Sprievodca musí byť
striedmy vo fajčení, pití alkoholu, bez omamných látok, musí mať správnu životosprávu a dostatok
spánku.
Na kvalitu služieb CR, relatívne nezávisle od osobnosti sprievodcu, vplývajú aj ďalšie faktory, ako je
štandard kontrahovaných služieb, odmeňovanie sprievodcov, spolupráca s vodičmi, odovzdávanie
informácií od ostatných sprievodcov a pod.

2.5 Typy sprievodcov cestovného ruchu


Sprievodca CR aktívne pôsobí v skupine účastníkov. Cez neho a ním sa prenášajú informácie,
zabezpečuje plnenie plánovaného programu. Podľa svojich schopností, skúseností a osobných kvalít
uplatňuje určitý štýl práce.
Podľa prístupu k účastníkom a toho, ako im sprievodca umožňuje spoluúčasť rozlišujeme tri typy
sprievodcov CR:
AUTOKRATICKÝ typ – všetky rozhodnutia robí sám, neumožňuje spoluúčasť kolektívu
sprevádzaných účastníkov, názory účastníkov ho nezaujímajú, od účastníkov sa dištancuje, je
panovačný. Je to NEGATÍVNY typ sprievodcu.
LIBERÁLNY typ taktiež nespolupracuje so skupinou, ponecháva jej však úplnú voľnosť. Jediný
kontakt obyčajne má so skupinou pri poskytovaní informácií a zabezpečovaní záväzného programu.
Jeho schopnosti, znalosti ani vlohy nestačia na výkon tejto funkcie. Na úspechu zájazdu, pobytu má
minimálny podiel. Svojou činnosťou spôsobuje skôr chaos a dezorganizáciu.
DEMOKRATICKÝ typ sprievodcu je založený na spolupráci so skupinou účastníkov, vedie skupinu
za jej priamej účasti. Rešpektuje, vedomý si svojej zodpovednosti aj názory a námety členov skupiny.

61
Využíva motiváciu, disciplínu a integračné tendencie skupiny, jej morálny profil. Týmto vykonáva
určitý spoločenský tlak na podriadenosť záujmov jednotlivcov záujmom väčšiny členov skupiny.

3. POŽIADAVKY NA VYSTUPOVANIE A SPRÁVANIE SA

3.1 Spoločenská etiketa


Kultúrnosť v ľudskom správaní vylučuje neznášanlivosť, hrubosť, bezcitnosť, nevšímavosť.
Kultúrnosť je umenie žiť, správať sa, ovládať, zaoberať sa s ľuďmi. Kultúrne správanie nesmie byť
vyumelkované ani prísne. Zásady kultúrneho správania uľahčujú vzájomné vzťahy a styk človeka
s človekom. Do spoločného súžitia vnášajú poriadok a harmóniu.
Čím viac ľudí spolu žije, tým je potrebnejšie nájsť súlad v ich vzájomných vzťahoch. Súlad znamená
však zaviesť poriadok do spolužitia. V spoločnosti ho zabezpečujú mravné a právne normy.
V spoločenstvách, ako relatívne uzavretých skupinách ľudí, sú ROVNAKÉ a ŠPECIFICKÉ ZNAKY.
Zjednocujú ho a a zároveň odlišujú od iných spoločenstiev. Zjednocujúcimi znakmi sú zásady
medziľudských vzťahov. Ich aplikáciou v praxi je ETIKETA. Pravidlá a ich uplatňovanie sú vo
vzájomnom súžití nevyhnutné. Narušenie rovnováhy medzi nimi spôsobuje:
Preceňovanie – výsledkom je snobizmus.
Podceňovanie – výsledkom je negativizmus.
Pravidlá by mali byť pomôckou pre logické domýšľanie konkrétnych situácií.
VŠEĽUDSKÉ ETICKÉ PRAVIDLO (všeľudské – večné – všeobecné):
„ÚCTA ČLOVEKA K ČLOVEKU.“
Nie je človeku vrodené, preto si ho musí v priebehu života osvojiť a vedieť ho uplatniť v konkrétnych
situáciách.

3.2 Osobná a spoločenská hygiena


Európa sa stále neoslobodila od tisícročia špiny. Spotreba hygienických prípravkov na Slovensku je
nízka a nesvedčí o dobrej hygiene obyvateľov.
Hygiena je dôležitá nielen pre oko a nos... Hoci najdôležitejšie sú zdravotné dôvody, hygiena
umocňuje pocit spoločenskej istoty, sebadôvery, sviežosti a zvyšuje chuť do spoločenskej aktivity. Na
druhej strane hygiena pomáha odstraňovať únavu, zábrany spoločenskej činnosti a vytváraním dobrej
nálady u jednotlivca prispieva k pohode ostatných ľudí v spoločnosti.
Telesná hygiena si vyžaduje:
- ranný kúpeľ, sprchu alebo aspoň umývadlo,
- správnu životosprávu,
- celkovú starostlivosť o zdravie,
- výmenu bielizne, vrchného ošatenia a obuvi,
- primerané používanie kozmetických prostriedkov.
Osobná hygiena a hygiena prostredia môžu chrániť zdravie človeka a zvyšovať jeho spoločenské
postavenie.
Žijeme v spoločnosti a je na každom jedincovi, či sa bude od nej izolovať alebo v nej splynie. Závisí
to od miery jeho prispôsobivosti, ochoty, túžby, potreby, konkrétnej situácie, objektívnych príčin. Pri
vstupe do spoločnosti je dôležité:
- celkové správanie,
- vonkajší vzhľad,
- verbálny a neverbálny prejav.
Pozornosť pútajú:
- hlučná reč alebo šepot,
- smiech, ktorým zraňujeme iných
Preto sa odporúča:
a) S mierou vyjadrovať smútok i radosť, sympatie aj antipatie.
b) Kontrolovať a ovládať hnev, plač i smiech.
c) Pokojný a vyrovnaný výraz, ktorý sa nemení na masku.
d) Emóciami podložený výraz, ktorý sa nevymyká kontrole.
Kultúra držania tela a chôdze

62
Spoločenský úspech si vyžaduje správny vzhľad a vystupovanie. Je nutné ovládať techniku styku,
umocnenú každodennou skúsenosťou a praxou.
Temperament sa nedá meniť, ale dá sa zvládnuť technika styku, t.j. prejavy:
a) Mechanické - držanie tela, chôdza, sedenie, odpočívanie, mimika, gestikulácia.
b) Fyziologické – potenie, červenanie, blednutie.
c) Spôsob myslenia a vyjadrovanie – štylizácia a logika slov a viet.

3.3 Starostlivosť o zovňajšok


Vecou spoločenského taktu je úprimnosť, ohľaduplnosť, schopnosť žiť a neubližovať iných. Heslo
znie: „Ži a nechaj žiť!“
Vecou vkusu je chápať, utvárať a chrániť krásu, schopnosť esteticky vnímať. Poznanie noriem taktu a
vkusu nestačí. Človek v sebe musí vypestovať umenie správania sa v súlade s normami taktu a vkusu,
uchovávať ich v sebe a ďalej rozvíjať ich.
Elegancia je osobitný vzťah človeka k dokonalej harmónii tvarov, materiálov, vzoriek a farieb.
Zároveň sa pod eleganciou rozumie umenie premyslene zostaviť tieto prvky tak, aby vcelku pôsobili
prirodzene, jednoducho a samozrejme. Heslo znie: „Za správnym účelom na správnom mieste
a v správnom čase!“
Móda je tiež prejavom medziľudských vzťahov, pretože sa v nej prepájajú požiadavky spoločnosti
a túžby jednotlivca uplatniť svoje osobné záľuby. Móda je relatívne krátky estetický názor väčšiny
ľudí na vonkajšie formy života ako sú odievanie, ale aj na predmety dennej spotreby, nábytku, tvaru
dopravných prostriedkov (dizajn) a formy spoločenského styku. Móda určuje čo sa v určitom čase
považuje za umelecky hodnotné, čo sa spieva, tancuje, čo sa hrá v divadle, ktoré predmety denne
spotreby idú na odbyt. Často dochádza k oslabeniu estetického cítenia a kultúra je chápaná falošne.
Vtedy dochádza k módnym výstrelkom vo všetkých jej výrazoch.

3.4 Etiketa sprievodcu cestovného ruchu


Pravidlá, zásady, normy správania sa sprievodcu v rôznych situáciách vo vzťahu k zamestnancom
cestovných kancelárií, účastníkom CR a dodávateľom služieb tvoria etiketu jeho spoločenského styku.
Sprievodca uplatňuje pravidlá bežnej etikety bežnej v každodennom spoločenskom styku. Vhodné je
prirodzené, slušné a zdvorilé správanie, vylučuje sa neprirodzenosť, prehnanosť a neúprimnosť.
Spoločenské normy platné pre sprievodcu CR:
a) prirodzenosť v správaní – umožňuje mu uplatňovať kladné charakterové vlastnosti, vlastnosti
temperamentu, vtip, ale vždy s mierou,
b) spoločenský takt, teda slušnosť a zdvorilosť, neurážať a vedome neubližovať,
c) porozumenie pre danú situáciu.
Riešenie situácií si vyžaduje poznať základné pravidlá spoločenského styku:
1. Spoločenské postavenie žien je vyššie ako postavenie mužov.
2. Staršie osoby sú spoločensky vyššie ako mladšie osoby.
3. Spoločenské postavenie nadriadeného v úradnom styku je vyššie ako podriadeného.
Pri utváraní prvého dojmu účastníkov o sprievodcovi cestovného ruchu je potrebné dodržiavať
nasledujúce doporučenia:
1. Držanie tela vzpriamené a prirodzené. Vyhýbať sa nedbalosti, ležérnosti, rukám vo vreckách,
preloženým na prsiach alebo za chrbtom, prehnanej gestikulácií a vyzývavosti.
2. Ovládanie končatín, zvlášť nohám u sediacich žien. Kolená a členky majú byť spolu, dotýkať sa,
iná poloha je nevhodná. Muži majú pri sedení väčšiu voľnosť, pripúšťajú sa kolená mierne od seba
alebo prekrížené nohy. Poloha pri sedení má byť prirodzená a vzpriamená.
3. Výraz tváre sprievodcu má byť optimistický a priateľský. Je vhodné prispôsobiť sa situácii,
v ktorej sa sprievodca ocitne. Smutný človek medzi veselými alebo opačne, pôsobí rušivo .
4. Spôsob vyjadrovania si vyžaduje používať hlbší hlas, ktorý umožňuje lepšiu moduláciu.
Nepriaznivo pôsobí prenikavý, podráždený a nervózny hlas. Silu hlasu prispôsobiť spoločenskému
prostrediu. Nesmú sa používať vulgárne, ani slangové slová.
5. Celková upravenosť zovňajšku dotvára dobrý dojem veľmi silno. Preto sprievodca musí venovať
zvýšenú pozornosť telesnej a duševnej hygiene. Zdravému spôsobu života prospieva rozumná
životospráva, pohyb, striedmosť pri fajčení a pití alkoholických nápojov. V spoločnosti nefajčiarov

63
fajčí len s ich súhlasom. Stará sa o duševné zdravie aby dosiahol vyrovnaný duševný stav, prívetivé
a milé správanie sa k ľuďom.
POZDRAV je prejav úcty, priateľstva a zdvorilosti. “Pozdraviť je slušnosť, odpovedať na pozdrav je
povinnosť,“ ako známe pravidlo je platné aj pre sprievodcu. Spoločenským pravidlám je vymyká
povinnosť sprievodcu za každých okolností pozdraviť vždy ako prvý. Vyplýva to z jeho úlohy
hostiteľa. Počas jedného dňa sa zdraví vždy len raz, pri opätovných stretnutiach volí iné formy ako
úsmev, kývnutie hlavou, príp. vhodná otázka. Posunkové pozdravy podanie ruky, kývnutie hlavy
a pod. sa používajú v kombinácii so slovným pozdravom. Pri pozdrave je potrebné dívať sa
pozdravenému do očí.
Pri podaní ruky platia všeobecné pravidlá spoločenského styku. Sprievodca však ako hostiteľ nikdy
nepodáva ruku ako prvý. Stisk má byť krátky a pevný. Aj pri podaní ruky sa vyžaduje pohľad do očí
partnera a ľahký úklon.
Pri oslovovaní sa vyžaduje vykanie alebo tykanie. Sprievodca si s účastníkmi obyčajne vyká. Tykanie
je bežnejšie v mládežníckom cestovnom ruchu. Tykanie by mali navrhovať účastníci sprievodcovi,
ktorý tieto návrhy obyčajne prijíma. Vykanie však nie je prekážkou, pokiaľ si ho účastníci vážia
a rešpektujú ho.
Pri tykaní oslovujeme krstným menom, pri vykaní priezviskom. Občianske tituly ako pán, pani alebo
slečna môže používať aj bez priezviska., podobne aj akademické tituly ako doktor, docent, profesor
a pod. Funkčné tituly vedúci, riaditeľ, primár sa používajú výlučne v služobnom alebo úradnom styku.
Predstavovanie sprievodcu sa koná obyčajne hneď na začiatku. Predstavuje sa účastníkom sám,
prípadne ho predstaví vedúci sprievodcov pri hromadných zájazdoch.

4. SPOLOČENSKÝ KONTAKT

4.1 Jednotlivec a skupina


Človek je tvor spoločenský. Dosvedčujú to praktické skúsenosti (najťažšie tresty sú samotky), ale aj
výsledky skúmania spoločenských vied, najmä sociológie.
SOCIOLÓGIA je veda o spoločnosti.
SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA skúma prežívanie a správanie sa jedinca v skupine, spoločenstve,
spoločnosti v spojení so spoločenskými faktami.
Sociálna skupina je zoskupenie ľudí, ktorí si navzájom vytvárajú vedomie spolupatričnosti. Patria sem
rodina, školská trieda, politická strana, náboženská organizácia, národ. Nepatrí tu náhodné stretnutie
skupiny indiferentných ľudí, napr. čakajúcich na lístky, obecenstvo a pod.
Základné znaky skupiny:
Interakcia – vzájomné pôsobenie jedného človeka na druhého.
Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti.
Existencia spoločných cieľov.
Uzatváranie spoločenských hodnôt.
Organizovanosť, skupinová disciplína.
Časté kontakty.
Uplatnenie uvedených znakov závisí od toho, či ide o malé alebo o veľké skupiny. Skupina je
dynamická, meniaca sa jednotka. Môžu nastať a nevyhnutne nastávajú zmeny v skupine, napr. pri
stanovení cieľov.
4.2 Socializácia
Socializácia je proces premeny človeka z biologickej na ľudskú bytosť vplyvom sociálneho prostredia.
Ide o začleňovanie človeka do rôznych sociálnych skupín.
RODINA – primárna skupina, človek do nej vstupuje po prvýkrát, vytvára si prvé citové kontakty
s ľuďmi, osvojuje si prvé slová a spoločenské normy. Rozhodujúcimi autoritami je otec a matka. Majú
vplyv na utváranie sebavedomia, vzťahov k iným ľuďom.
ROVESNÍCI, spolužiaci, kamaráti tvoria druhú skupinu do ktorej v priebehu života vchádza.
Osvojuje si tu schopnosť začleniť sa do spoločnosti, osvojiť si a dodržiavať pravidlá. Tu nachádza
oveľa viac prejavov odmietania, prekážok od ostatných členov skupiny. Môžu sa stať zdrojom
frustrácie, t.j. neschopnosti prekonávať prekážky.
4.3 Vplyv skupiny na jedinca

64
Vstup jedinca do skupiny môže byť spojený so vstupnými procedúrami. Tieto požiadavky skupiny sú
dôsledkom prestíže, t.j. hodnoty, ktorú pre jedinca predstavuje skupina. Jedinec práve pre prestíž
skupiny dokáže podstúpiť aj náročné a zaťažujúce vstupné procedúry, napr. pri vstupe do školy.
Delenie skupín:
a) veľké a malé,
b) primárne a sekundárne,
c) formálne a neformálne skupiny, základné kritérium je ako vznikli.

4.4 Práca sprievodcu v a so skupinami účastníkov cestovného ruchu


Sprievodca CR pracuje so skupinami:
Formálnymi - vznikli za účelom, premyslené pravidlá, neosobný charakter, kolektívy
spolupracovníkov, ponorková nemoc, sprievodca – cudzí element.
Neformálnymi - vznikli spontánne, napr. záujmy. Sprievodca ich môže zmeniť na formálne.
Zmiešanými – náhodné prihlásenie sa na pobyt. Vysoký stupeň anonymity – účastníci bez zábran.
Vyžadujú diferencovaný, individuálny prístup pre negáciu nežiadúcich konaní členov skupiny.
Podporuje vznik malých skupín, 4 až členných, pretože je lepšia komunikácia s jedincom v skupine a
so skupinou. Sprievodca sa snaží sa nadviazať komunikáciu s jednotlivcami. Snaží sa vnášať do
komunikácie pokoj porozumenie, priateľskú atmosféru, zbavovať účastníkov ostýchavosti.
Sprievodca musí ovládať a dodržiavať pravidlo:
„NIKDY nedávaj najavo svoju nadradenosť, ale venovať účastníkom plnú pozornosť!“

5. KOMUNIKÁCIA

V sociálnych skupinách dochádza k vzájomným INTERAKCIÁM. Sú to procesy sociálnej výmeny


informácií, poznatkov, zážitkov a iných obsahov, napr. obdarovanie úsmevom, potľapkanie po pleci,
prikývnutie hlavou. Komunikácia je základný nástroj styku medzi ľuďmi. Základným zmyslom
komunikácie je, aby sa ľudia dorozumeli, dohodli. Komunikácia sa dá zlepšovať učením – robí to
učiteľ, vychovávateľ aj sám človek.
Komunikačný kanál je cesta a spôsob, akými sa komunikácia uskutočňuje.
Komunikátor – téma.
Obsah – príjemca.
Reč komunikátora musí byť jasná, prispôsobená téme a príjemcovi. Komunikačné kanály musia byť
nepriepustné, inak tam preniká šum, teda vonkajší vplyv, ktorý narúša komunikáciu a dochádza
k vzniku strát. Napr. účastník komunikácie už má vopred určené spôsoby, postoje.
Predsudky sú negatívne postoje k predmetu, človeku alebo skupine. Emotívny predsudok sa len ťažko
mení. Poznáme aj rasové, národnostné a iné predsudky.
Rivalita („kto z koho?“) predstavuje konkurenciu. Kooperácia je vzájomná spolupráca, najčastejšie
prináša ZISK. Komunikácia sa odohráva v medziľudských vzťahoch, a to sociálnych
a interpersonálnych. Môže byť medzi skupinami alebo vnútroskupinová.
Funkcie komunikácie:
- sledovanie obsahu správy, komentáru, rozhovoru, komunikátu,
- sledovanie formy, akou sa správa podáva – štylizácia, informácia,
- sledovanie motivácie – prečo to či ono človek hovorí,
- sledovanie nonverbálnej komunikácie – gestá, mimika, pohyby tela a pod.

5.1 Druhy komunikácie


Sú TRI základné druhy komunikácie:
a) verbálna – slovná,
b) neverbálna – gestá a mimika,
c) činy.
Pri verbálnej komunikácii si vymieňame informácie, názory a postoje. Ide o dialóg. Oznamujeme svoj
názor, sprostredkujeme postoj, prenášame informáciu. Uskutočňuje sa SLOVOM aj PÍSMOM
(využívajú ju komunikačné médiá, t.j. sprostredkovatelia, napr. magnetofónová páska, PC, video) .
Pri neverbálnej komunikácii, označovanej aj nonverbálna, ide o neverbálny prejav, a to:
- mimika – výrazy tváre,

65
- pantomimika – gestikulácia,
- poloha tela (postoj), pohľad, dotyk, melódia a zafarbenie hlasu, úprava zovňajšku,
Komunikácia činmi má byť potvrdením slovnej komunikácie.
Komunikácia vo všetkých troch spôsoboch by mala byť HARMONICKÁ (ak milujeme – hovoríme
láskavé slová – nosíme kvety, pomáhame).

5.2 Zásady správnej komunikácie:


- Na rozhovor je potrebné sa pripraviť, ujasniť si cieľ, osobu a miesto rozhovoru.
- Vymedziť predmet rozhovoru, hlavne šírku, aby sa hovorilo „k veci“. Na záver prijať výsledok. – - -
- Nerobiť predčasné závery.
- Umožniť druhej osobe voľne sa vyjadriť.
- Kontrolovať svoje city – problémy sa pod vplyvom citov neriešia, ale zostrujú problém.
- Klásť otázky a odpovedať na ne nechať druhú osobu – dialóg je vhodnejší ako monológ. Otázky
nesmú byť sugestívne ani viacnásobné.
- Pýtame sa na názor – nepoužívať otázky: „Rozumel si?“, „Chápeš?“. Tieto otázky môžu urážať.
UMENIE POČÚVAŤ: „Kto vie počúvať, učí sa.“ Egoista nepočúva. Sústrediť sa má na to, čo druhý
hovorí a potom reagovať. Štýl rozhovoru musí vyhovovať aj druhej osobe. Poznáme tieto štýly:
a) direktívny – konvergentný (čaká jasnú odpoveď) – emocionálny,
b) nedirektívny – divergentný (chce viac riešení) – racionálny.
DYNAMIKA rozhovoru – ide o riadenie rozhovoru. Keď sa v rozhovore nadáva, všetci sa sťažujú,
zabraňuje to konštruktívnemu rozhovoru.
Súčasťou komunikácie je aj spätná väzba (či prijímateľ porozumel obsahu). V komunikácii sa odráža
OSOBNÝ VYJADROVACÍ ŠTÝL človeka. Človek si vyberá to, čo chce vyjadriť (napr. myšlienky)
a istým spôsobom ich zoskupuje do formy(gestikulácia, obliekanie, hovorenie).
Je potrebné komunikovať tak, aby som skutočne vyjadril to, čo vyjadriť chcem a komunikovať
tak, aby ma príjemca pochopil. Kým pre jedného človeka je krik v komunikácii bežný spôsob, pre
iného označuje hnev. Títo si ťažko porozumejú...

6. KONFLIKTY A KONFLIKTNÉ SITUÁCIE

6.1 Definície konfliktu


KONFLIKT je rozpor medzi požiadavkami. Môže byť spôsobený:
a) vonkajšími činiteľmi – sociálnymi prostrediami na správaní jedinca,
b) vnútornými činiteľmi – konflikt u jedinca samotného, často medzi protichodnými spôsobmi jeho
správania.
KONFLIKT je spor, roztržka, súboj, zápas minimálne dvoch strán. V psychológii je to vnútorný
stav, psychický stav vznikajúci pri súčasnom pôsobení dvoch alebo viacerých motívov, pôsobením
ktorých dochádza k vzniku napätia.
Zdroje konfliktov:
- vonkajšie prekážky – nedostatok peňazí, materiálne prekážky a pod.,
- vlastnosti iných ľudí – odlišné názory,
- neprimerané úlohy, požiadavky na človeka – malá vnútorná sila,
- psychický stav, nedostatočné vedomosti – neprimerané hodnotenie.

6.2 Klasifikácia konfliktov


Klasifikácia konfliktov podľa ZDROJOV konfliktov
Ku konfliktom dochádza medzi jedincami v:
a) Pocitoch, vnemoch a predstavách.
b) Názoroch na človeka, udalosť, správanie.
c) Postojoch – čo sa páči a čo nie.
d) Záujmoch – dvom ide o to isté, ale dostať to môže len jeden.
Pri hromadení konfliktov sa tieto vzájomne prerastajú a prepájajú, tzv. zmiešané typy.
Typy konfliktov:
1. Medzi dvoma kladnými motívmi – nemožno ich spojiť, pretože sa vylučujú (Vrátiť sa po
turistickej značke kratšou cestou alebo zájsť mimo značky pozrieť sa na vzácny druh kvetenstva?).

66
2. Medzi dvoma zápornými motívmi – ide o „dvojaké zlo“ (Zísť dole po svahu mimo turistickej
značky a riskovať zosuv pôdu a poškodenie chráneného kvetenstva, alebo sa vrátiť dlhšou
a náročnejšou obchádzkou na turistickú značku a riskovať rozpad skupiny?)
3. Medzi kladným a záporným motívom. Opustiť skupinu a ísť mimo nej na schôdzku s priateľmi,
alebo venovať sa skupine účastníkov vo voľnom čase?).

6.3 Konfliktné situácie


Frustrácia je psychický stav, ktorý nastáva v dôsledku BLOKOVANIA MOŽNOSTI uspokojiť určitú
potrebu, dosiahnuť vytýčený cieľ. Frustrácia je potreba dosiahnuť cieľ.
Deprivácia je psychický stav, kedy človek chronicky neuspokojuje svoje potreby v plnej šírke:
a) fyzická – bez spánku, resp. výživy,
b) psychická – nedostatok citových podnetov,
c) sociálna – dôsledok sociálnej izolácie,
d) existenčná – nedostatok existenčnej istoty.
Agresia je reakcia na frustráciu. Môže byť:
a) Pozitívna – ak je zameraná na zdolanie prekážok..
b) Negatívna – ak je zameraná mimo prekážky.
Agresia sa obracia voči druhým ľuďom (hľadanie vinníka mimo mňa. Ide o „vylievanie zlosti na
inom“. Agresii sa dá predchádzať dostatkom zdravého fyzického pohybu.
Frustračná tolerancia sa zvyšuje opakovanými prehrami a znižuje sa úspešným zdolávaním prekážok.
Stres (tieseň, tlak) je psychický stav záťaže, ktorý vzniká tlakom rušivého faktora pri uspokojovaní
potreby, pri dosahovaní cieľa (časová tieseň, riziká pri plnení úlohy).
Prevencia riešenia konfliktov
ROZHODNÚŤ SA – nerozhodnosťou (áno?, nie?) sa človek vyčerpáva, vzniká neuróza a následne
neschopnosť riešiť konflikt.
TVORIVÉ RIEŠENIA – sa využíva pri hľadaní spojenia cieľov, vhodných alternatív („ísť na rande
alebo do kina?“ – spojením je: „ísť na rande do kina“)
Príčiny konfliktov:
a) Nesúrodosť vlastností temperamentu so záujmami, postojmi.
b) Nedôvera človeka k sebe samému.
Najlepšie je konfliktom predchádzať hľadaním chýb u seba. Pri riešení sa má klásť dôraz NA
VÝCHOVNOSŤ.

7. POZOROVANIE A HODNOTENIE ÚČASTNÍKOV CESTOVNÉHO RUCHU


Pozorovanie je zámerné, cieľavedomé vnímanie, zamerané na získanie informácií o účastníkoch.
Sprievodca sa snaží využiť už prvé stretnutie s účastníkmi, ale musí si dať pozor na „ prvý dojem“.
Pozoruje:
1. Celkový vzhľad človeka – držanie tela, chôdza, oblečenie, pestovanosť.
Strnulé držanie tela – prejav sily vôle, sebaovládania, sebaistoty, ale aj nadutosti, domýšľavosti,
márnivosti a samoľúbosti. Uvoľnené držanie tela vyjadruje poddajnosť, neistotu, slabosť, ale aj
únavu, starosť alebo neha a oddanosť. Upravený zovňajšok je prejavom poriadkumilovnosti.
2. Spôsob myslenia a vyjadrovania (skladba viet, logika, fantázia).
3. Telesné zmeny (výraz tváre, údiv, strach, pohoda, šermovanie rukami, utieranie si potu na čele).
4. Fyziologické zmeny (červenanie, zblednutie, potenie).

8. TYPOLÓGIA ÚČASTNÍKOV CESTOVNÉHO RUCHU


Každý účastník je jedinečná osobnosť, ktorá má svoje osobitné vlastnosti, no existujú: SPOLOČNÉ
typické vlastnosti, ktoré sú zoradené do skupín.
Pre sprievodcu je dôležité:
- poznať typické skupiny vlastností,
- poznať charakteristické znaky, ktorými sa navonok skupiny prejavujú,
- naučiť sa znaky operatívne odlišovať,
- nájsť najvhodnejším spôsob správania sa k určitým typom vo vzájomnej interakcii.
Klasifikačné hľadiská pre rozoznávanie účastníkov:
1. Temperament.

67
2. Charakter, prejavujúci sa v spôsobe správania.
3. Proveniencia.
4. Pohlavie.
5. Vek.
6. Motivácia.
Typická osobnosť určitej skupiny sa označuje MODÁLNA OSOBNOSŤ. Ide o skupiny pracovné,
etnické a pod. (typický Nemec, Francúz). Z tohto dôvodu je nutné poznať kultúrne osobitostí a život
príslušníkov národa.
Sprievodca musí rešpektovať tieto zásady:
a) Porozumieť účastníkom (poznať potreby, záujmy a motívy účasti na cestovnom ruchu
a individuálny typ temperamentu a charakteru).
b) Prispôsobovať svoje správanie typu účastníka (brať do úvahy osobitosti vyplývajúce z príslušnosti
k určitej sociálnej alebo profesionálnej skupine – učiteľ = diagnóza, jeho vek a pod.
c) Uvedomiť si, že rozladeného odzbrojuje taktné a zdvorilé správanie (na kvapku medu sa chytí viac
múch ako na sud žlče).
d) Vedieť vypočuť druhého a hovoriť len keď je to nevyhnutné. Veľavravný sprievodca sa
ochudobňuje o možnosť poznať druhého človeka, a tak hľadať odpovede a riešenia vo svojom vnútri.
e) Ovládať sa aj v zložitej situácii - kontrolovať svojej slová a správanie, nestavať len na „svojej“
pravde, pochopiť aj situáciu toho druhého.
f) Poskytovať objektívne informácie, poučné a zábavné fakty.

8.1 Temperament
Temperament je človeku VRODENÝ a nemožno ho v priebehu života meniť.
Temperament je spôsob citovej a vôľovej vzrušivosti jednotlivca (pomer vzruchu a útlmu), ktorý
určuje rýchlosť, tempo (dynamiku) a silu (intenzitu) jeho duševných a motorických prejavov.
Grécky lekár Hyppokrates určil 4 typy temperamentu podľa telových štiav:
1. Sanque - krv – SANGVINIK.
2. Cholée – žlč – CHOLERIK.
3. Flegma – hlien - FLEGMATIK.
4. Melan cholée – čierna žlč – MELANCHOLIK.
K týmto typom priradil ruský fyziológ I. P. PAVLOV vlastnosti:
a) Porovnávaním pomeru vzruchu a útlmu vyrovnanosť alebo nevyrovnanosť osobnosti.
b) Podľa rytmu a dynamiky – pomalý alebo rýchly, živý.
c) Podľa sily, intenzity silný alebo slabý.
SANGVINIK – je živý, reaktívny, rozvážny, ovládajúci sa.
CHOLERIK – rýchly, prudký, výbušný, netrpezlivý, ťažko sa ovláda, náhle mení nálady.
FLEGMATIK – pomalý, pokojný, rozvážny, trpezlivý, ale rozhodný, vytrvalý, málovravný,
nespoločenský, citovo stály, nevýrazný.
MELANCHOLIK – slabý typ – citlivý na podnety, ktoré sa ho týkajú, starostlivý, plachý, roztržitý,
nespoločenský pesimistický, uzavretý, bojazlivý.

8.2 Charakter
Je to sústava (súbor, štruktúra ) navzájom determinovaných relatívne stálych duševných vlastností
človeka, ktoré sa prejavujú v jeho vzťahu, chápaní, spôsobe života k sebe, k iným ľuďom, k práci
a k celej skutočnosti.
Vlastnosti sú premenlivé a v priebehu života ich možno meniť VÝCHOVOU. Každý človek má
charakter, no v bežnej reči sa stretávame s hodnotením bezcharakterný (t.j. s prevládajúcimi zlými
vlastnosťami alebo charakterný s prevládajúcimi dobrými charakterovými vlastnosťami.
Účastníkov CR rozlišujeme na:

8.2.1 Účastníkov s rizikovým správaním


V osobnosti prevládajú negatívne vlastnosti: domýšľavosť, samoľúbosť, nenávisť, závisť,
bezohľadnosť, bojazlivosť, uzavretosť, pesimizmus.

68
NEPRÍJEMNÝ- ovláda sa s vypätím síl alebo sa vystavuje často na obdiv, vyvoláva konflikty, je
zdrojom napätia. Vyzerá ako smiešny a nesympatický. Pristupuje sa k nemu s maximálnym pokojom
a bezchybným zvládnutím svojich povinností.
„VZORNÝ“ snaž sa správať podľa predpísaných pravidiel, pôsobiť veľmi „učeno“, všetko pozná,
všetko vie. Správa sa tak vzorne akoby očakával pochvalu. Pri styku s ním je potrebné veľké
sebazaprenie.
NEROZHODNÝ (rezervovaný) – vážny, nepozorný k okoliu, chladný, nemračí sa ani neusmieva,
málovravný, má nevýrazne mimické a pantomimické výrazy. Je nutné si viackrát overovať jeho
spokojnosť – vyžaduje sa otvorené ale dôrazné správanie a sprievodcu.
NERVÓZNY A ROZČÚLENÝ - je takmer typickým účastníkom vyskytujúcim sa uprostred sezóny.
Vyznačuje sa vnútorným napätím, zmätkom, ľahko podlieha stresu, má impulzívne až afektované
správanie (nepravidelné a rýchlo vyhľadáva miesto pri stole, poklepkáva prstami po stole a svojím
napätím nakazí okolie. Tieto vlastnosti sa prenášajú z domáceho prostredia a vyplývajú z rýchleho
pracovného tempa, rodinných problémov ap. Sprievodca musí ZACHOVÁVAŤ STOICKÝ POKOJ,
nenechať sa strhnúť nervozitou, pokoj zachovať aj v prípade podania neoprávnených sťažností.
DOLEŽITÉ! Tento typ očakáva od sprievodcu obranu a zdôvodnenie na pripomienky. Najúčinnejšie
je preto za pripomienky a upozornenia POĎAKOVAŤ a ubezpečiť o okamžitej náprave. Tak účastník
musí s názorom sprievodcu súhlasiť.
UPONÁHĽANÝ vyžaduje rýchle poskytovanie služieb s cieľom získať pre seba určité výhody.
SKLAMANÝ A NESPOKOJNÝ sa prejavuje ako nervózny, hovorí rýchlo, hlasno, výrazne
gestikuluje, je nezdvorilý. Vyhráža sa sťažnosťami.
NÁLADOVÝ koná pod vplyvom momentálnej nálady, často mení postoje. Náladovosť možno
negovať trpezlivosťou a optimizmom.
AGRESÍVNY, útočný impulzívny, spupný, surový, drzý, domýšľavý, opatrný a zbabelý. Sprievodca
sa musí ovládať, byť diplomatom, mať pevné nervy a byť rozhodným.
„PRENASLEDOVANÝ“ pociťuje slabosť, úzkosť, menejcennosť, neútočí ale ustupuje. Kritizuje
a hľadá chyby na iných. Musí sa k nemu pristupovať trpezlivo a držať primeraný odstup.
PESIMISTICKÝ nespokojný, plachý, opatrný, bojazlivý, je presvedčený, že jeho životným údelom je
nešťastie. Je nepríjemný spoločník, ťažko sa dá presvedčiť. Najlepšie mu neumožniť dôvody na
sťažnosti a plniť podľa možnosti jeho priania.
PEDANTNÝ - prekážajú mu aj maličkosti, najmä ak nemôže uplatniť svoje zásady. Je nutné sa
správať k nemu tak, aby sa znížil, resp. negoval nepríjemný pocit z jeho správania sa v skupine
ostatných účastníkov.
SERVILNÍ sú najmä spoločensky neaktívni muži v zrelšom veku, ktorí zastávajú podriadené funkcie.
Cítia sa nevyužití, lebo nemajú kde ukázať svoju ochotu. Komunikácia s nimi je ťažká, vzbudzujú
odpor.
Podľa negatívnych znakov, humorná až ironizujúca, tzv. KRITICKÁ TYPOLÓGIA (J. Krippendorf)
rozoznáva:
SMIEŠNY je nápadný zovňajškom, na bruchu mu hompáľa kamera, je tučný, komicky oblečený,
obyčajne má alabastrovo bielu pokožku.
OBMEDZENÝ , nemá skúseností, neovláda jazy, nikde a v ničom sa nevyzná, kladie hlúpe otázky.
ORGANIZOVANÝ – nesamostatný, bez skupiny by sa stratil, trpí syndrómom stádovitosti – najlepšie
sa cíti v skupine, neisto mimo nej.
ZLÝ koná tak, akoby mu počas dovolenky patril svet. Robí všetko to na dovolenke, čo má doma
zakázané.
NEKULTÚRNY –j e pasívny, nemá o nič záujem, vylihuje, pozerá TV program, hrá karty, konzumuje
rezne, dostáva sa do stereotypu ako doma.
BOHATÝ – chová sa tak, že si môže všetko dovoliť, všetko kúpiť, svoj blahobyt vystavuje na obdiv,
rád sa necháva obsluhovať.
VYKORISŤOVATEĽSKÝ , získava z biedy iných, zotavuje sa na náklady a nervy iných
ZNEČISŤUJÚCI ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – zanecháva za sebou lavíny odpadkov, šliape po
chránených rastlinách, zohavuje krajinu, ktorou prehádza
ALTERNATÍVNY – dištancuje sa od ostatných, preniká do zapadnutých neznámych častí krajiny,
preráža cestu masám turistov.
8.2.2 Účastníkov s bezrizikovým správaním:

69
ROZHODNÝ – má isté vystupovanie, pružné s vzpriamené držanie tela, rýchle cieľavedomé konanie.
Je kritický, ale objektívny, viac dôveruje sebe, ako iným – je to náročný účastník a zákazník.
PRIATEĽSKÝ A ZHOVORČIVÝ- má dobrú náladu, príjemný, priamy a otvorený pohľad, usmievavý
výraz tváre, vrodené priateľstvo. Pozor na zhovorčivého - nutné je odlišovať ho od priateľského.
Často sa zhovorčivým stáva najmä pre nadmerné požitie alkoholu. Zo sprievodcu si spraví dôverníka
„bútľavku“ a z jeho zhovorčivosti sa stáva vtieravý, nadmerne hovoriaci účastník. Sprievodca na neho
musí pôsobiť pokojne, viac na citovú ako rozumovú stránku.
POKOJNÝ A POHODLNÝ má pokojné pohyby, rozvážny, väčšinou pomalý slovný prejav, je
dobrosrdečný. Má zmysel pre humor . jednoducho ideálny.
PLACHÝ, HANBLIVÝ, NESMELÝ hovorí ticho, želania vyslovuje nesmelo , neisto a nepresne.
Príčinou môže byť nesamostatnosť a nedostatok skúseností. Sprievodca volí prívetivé, pokojné,
srdečné, taktné a povzbudzujúce správanie voči nemu.

8.3 Proveniencia (pôvod)


Základné triedenie: Tuzemskí – zahraniční (cudzinci).
Tuzemský účastník sa od cudzinca líši vystupovaním, správaním, nárokmi na štandard žiadaných
a poskytovaných služieb, gastronomickými požiadavkami. Odlišnosti sú aj v jednotlivých krajoch,
oblastiach podľa trvalého bydliska. Riešenie kritických situácií je v porovnaní s cudzincami pre
spoločný jazyk bezproblémové, aj keď domáci majú požiadavky často neprimerané.
ZAHRANIČNÍ účastníci
Dôležité je dokonalé zvládnutie cudzieho jazyka, poznatky a informácie a spôsobe života, národných
zvyklostiach, spôsoboch správania sa, gastronomických zvyklostiach. Pre sprievodcu je najúčinnejší
v každom prípade: prívetivý úsmev, takt a diskrétnosť.
Akceptovať snahu účastníkov hovoriť po slovensky. Sprievodca sa pripraví na tieto požiadavky::
Informácie a rady, spôsob a úroveň života na Slovensku, aktuálne sociálne, ekonomické a iné
problémy. Je nutné podávať objektívne informácie a zvoliť aj vhodnú formu a súvislosti.
Osobitosti účastníkov podľa klimatického pásma:
SEVER – pripomínajú aj Stredoeurópanov – sú vecní, triezvi, málovravní až strohí vo vyjadrovaní
a správaní sa. Počiatočné chladné prijatie, síce zdvorilé, ale rezervované nesmie sprievodcu odradiť.
JUH v porovnaní so severom Európy tu platia iné zvyky, mravy a obyčaje. Majú južanský
temperament, tendencie ku komplimentom, výbušnú povahu, menšiu dochvíľnosť – tým môžu
sprievodcovi skomplikovať plnenie dohodnutého programu.
ÁZIA – základný prejav je úsmev pri uvítaní, pri súhlase aj nesúhlase, pri každej príležitosti.
Sprievodca ťažšie zisťuje skutočné rozpoloženie skupiny.
GASTRONOMICKÉ ZVYKLOSTI a v spôsoboch stolovania sú veľmi rozdielne, preto sprievodca
nikdy nesmie prejaviť nad nimi údiv. V porovnaní s našimi zvyklosťami :
- cudzinci neskôr vstávajú a výdatne raňajkujú,
- jedia menej našich príloh,
- majú radšej množstvo zeleniny, ovocia a šalátov,
- kompóty a šaláty konzumujú samostatne po jedle – hlavnom chode,
- pečivo a chlieb jedia takmer ku všetkému,
- kávu majú radšej precedenú s mliekom alebo smotanou,
- čaj pijú oveľa silnejší než je zvykom u nás.

8.4 Pohlavie
MUŽI - ŽENY. Muži rýchlejšie sa rozhodujú ako ženy, ktoré sú v rozhodovaní opatrnejšie,
skromnejšie, emočne labilnejšie, ale praktickejšie. Sú však oveľa kritickejšie k upravenosti
a zdvorilosti sprievodcu.
Témy na rozhovor- muži hovoria o hospodárskej situácii, politike, športe a o ženách. Ženy - o deťoch,
zdraví, oblečení, móde. Kultúrnom a spoločenskom živote. Pri voľbe témy si musí sprievodca dať
pozor, aby sa nikoho nedotkol

8.5 Vek
DIEŤA

70
PREDŠKOLSKÝ VEK: hlavný prejav HRA – obdobie prvého vzdoru (batoľa) trvá do vstupu do
školy (0 – 6 rokov)
MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK - najšťastnejšie obdobie života človeka (bezstarostné, pod ochranou
rodičov), trvá od vstupu do školy po obdobie puberty (6 – 10, 12 rokov). V tejto skupine je
nevyhnutné deti aj vychovávať, vštepovať im spoločenské a pracovné návyky.
STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK – PUBERTA – začína v II. stupni základnej školy okolo 12. roku a končí
v prvých ročníkoch strednej školy (15 - 18 rokov), veľmi ťažké vývinové štádium človeka.
Charakterizuje ho pocit dôležitosti, významnosti, snaha konať ako dospelý a vyniknúť pred okolím. Z
nedostatku skúseností vyplýva však nerozvážnosť v konaní (najmä u cholerikov). Sprievodca
nepoučuje, diskrétne vedie a podporuje tvorivosť a záujem mladých ľudí. Podporuje aj snahu po
samostatnosti v demokratickom spôsobe rozhodovania v skupine.
DOSPELOSŤ
Práca s dospelými je pre sprievodcu náročná. Sú i nich rôznorodé potreby, záujmy, očakávania a trvajú
na plnení dohodnutých podmienok.
ADOLESCENCIA (obdobie mládenca a devy)
- (18 – 25 rokov) obdobie charakterizuje ukončenie príprav na profesionálnu dráhu, výber partnera
a zakladanie rodiny.
Táto skupina cestuje najradšej, ale má nedostatok finančných prostriedkov. Je to skupina nenáročných,
veľmi zvedavých účastníkov, ktorým sa mnohí dodávatelia služieb prispôsobujú a ponúkajú nenáročné
ubytovanie (hostely, mládežnícke zariadenia so stanovým ubytovaním, cestovné kancelárie pre mládež
a pod.).
PRODUKTÍVNY VEK
Obdobie tvorby hodnôt trvá do odchodu do starobného dôchodku. Je to najpočetnejšie cestujúca
skupina (30 – 40 rokov) a najnáročnejšia, hlavne rodiny s deťmi.
POSTPRODUKTÍVNY VEK
- obdobie po odchode do starobného dôchodku (55 – 60 rokov).
Zatiaľ existujú veľké rozdiely medzi cestujúcim dôchodcami zo Západnej a Strednej Európy.
Vyplývajú z rozdielnej ekonomickej situácie, sociálneho zabezpečenia ale aj zdravotného stavu, ktorý
je v oboch prípadoch oveľa nepriaznivejší pre našich dôchodcov. Vo vekovo staršej skupine nie sú
veľké rozdiely medzi mužmi a ženami. Charakterizuje ich menšia telesná a duševná aktivita,
skromnosť v želaniach, zábudlivosť, roztržitosť, pomalosť, ale sú zvýšené nároky na získanie určitých
výhod.
V styku s nimi sa vyžaduje prívetivé, slušné, pokojné a korektné správanie, prípadne aj poskytnutie
pomoci (nástup či výstup z dopravného prostriedku).

8.6 Motivácia
Rozlišujú sa tu účastníci podľa motívov účasti na cestovnom ruchu. Podľa toho, prečo sa rozhodli na
tej-ktorej forme cestovného ruchu si vyberajú aj aktivity a činnosti počas pobytu.
TÚLAVÝ (turistický) – hľadá harmóniu, zvyšky nedotknutej prírody, chce cítiť blízkosť prírody.
SLOBODOMILOVNÝ – hľadá slobodu, má nekonvenčné správanie, je spontánny.
KRAJINNÝ TYP hľadá skupinové zážitky, má prísne správanie so silnou spoločenskou kontrolou.
Hľadá harmóniu, domov v zeleni.
PRECHÁDZOVÝ, promenádový typ – hľadá kontakty, chce vidieť a byť videný, chce pozorovať
ľudí, ale príliš sa nenamáhať.
ŠPORTOVÝ – chce si zachovať fyzickú zdatnosť, trénuje, hľadá športové aktivity, aktívne
rozptýlenie.
VZDELÁVACÍ má kreatívne správanie, chce skúsiť nové úlohy, získať prestíž.
CESTOVNÝ – cestovaním chce si obohatiť poznanie, má záujem o pozoruhodnosti.

ZÁKLADY PRÁVA

71
1. PRÁVNY ŠTÁT

2.PRÁVO, PRÁVNE A MORÁLNE NORMY


2.1 Pojem a druhy právnych noriem
2.2 Pramene práva
2.3 Právne vzťahy

3. OBČIANSKE PRÁVO
3.1 Predmet a pramene občianskeho práva
3.2 Účastníci občianskoprávnych vzťahov
3.3 Vlastnícke právo
3.4 Záväzkové právo

4. OBCHODNÉ PRÁVO
4.1 Predmet a pramene obchodného práva
4.2 Základné pojmy obchodného práva

5. PRACOVNÉ PRÁVO
5.1 Predmet a pramene pracovného práva
5.2 Účastníci pracovnoprávnych vzťahov
5.3 Pracovný pomer a pracovná zmluva
5.4 Súbežný pracovný pomer
5.5 Pracovný pomer dohodou
5.6 Právny vzťah medzi sprievodcom – živnostníkom a cestovnou kanceláriou
5.7 Podmienky spolupráce sprievodcu s cestovnou kanceláriou

6. APLIKÁCIA PRÁVNYCH NORIEM V CESTOVNOM RUCHU


6.1 Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších doplnkov
6.1.1 Prevádzkovanie cestovnej kancelárie
6.1.2 Prevádzkovanie cestovnej agentúry
6.1.3 Sprievodcovská činnosť
6.1.4 Spolupráca sprievodcu a cestovnej kancelárie
6.2 Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach prevádzkovania cestovnej kancelárie
a cestovnej agentúry
6.3 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 214/2003 Z.z. o hygienických požiadavkách na
zariadenia spoločného stravovania
6.3.1 Hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie,
vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania
6.3.2 Požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov
6.4 Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z.z.
6.4.1 Základné pojmy
6.4.2 Kategórie a triedy

Spracované podľa:
SCHULTZ, I. a SCHULTZOVÁ, A.: Právna náuka pre obchodné a hotelové akadémie, SPN
Bratislava, 1999
ORIEŠKA, J.: Technológia služieb cestovného ruchu III. (Činnosť sprievodcov CR), UMB Banská
Bystrica, 1998
Citované právne normy

1. PRÁVNY ŠTÁT A JEHO ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY

72
Štát je verejnoprávna korporácia, hierarchicky usporiadaný suverénny, mocensko-riadiaci systém,
ktorý sa skladá z ľudí a z inštitúcií - orgánov, ktorý prostredníctvom práva riadi danú spoločnosť.
Pojem štát je charakterizovaný týmito znakmi: štátna moc, suverenita štátu, územná organizácia
obyvateľstva a štátne občianstvo.
Podmienkou riadenia štátu je vytvorenie systému štátnych orgánov a inštitúcií.
Personálnu základňu tvorí osobitná kategória ľudí, ktorá sa profesionálne zaoberá výkonom štátnej
riadiacej činnosti- byrokracia.
Materiálnu základňu tvorí osobitná kategória spoločenských inštitúcií - štátnych orgánov.
Systém štátnych orgánov a inštitúcií tvoria:
- zákonodarné orgány,
- orgány štátnej správy,
- súdy, prokuratúra, polícia, armáda,
- štátne inštitúcie,
- ostatné verejné inštitúcie.

2. PRÁVO, PRÁVNE A MORÁLNE NORMY

Existencia práva sa spája s existenciou organizovanej spoločnosti. Pravidlá správania vytvárané alebo
uznávané štátom, ktoré určujú očakávané správanie, nazývame právnymi normami. Preto je potrebné
objasniť sa najskôr pojem spoločenskej normy.
Spoločenská norma je určité pravidlo správania sa. Rozlišujeme rôzne druhy pravidiel správania,
rôzne druhy noriem, ako napríklad ekonomické normy, technické normy a mravné normy.
Mravné normy sú také pravidlá, ktorými spoločnosť hodnotí určité ľudské konanie ako dobré alebo
nedobré, zasluhujúce odsúdenie a zavrhnutie a pod.
Na rozdiel od mravnej normy je právnou normou taká norma, ktorej zachovávanie pokladá štát za
nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti a ktorá je stanovená v právnej, štátom
uznávanej forme a jej dodržiavanie zabezpečuje štát, a to spravidla aj donucujúcou mocou.
Právne normy majú teda dva základné špecifické znaky, ktorými sa diferencujú od ostatných
noriem:
a) ich zachovávanie je vynútiteľné štátnou mocou,
b) sú vydané v osobitnej, štátom uznávanej forme príslušným, na to oprávneným štátnym
orgánom.

2.1 Pojem a druhy právnych noriem


Právnou normou nazývame všeobecne záväzné pravidlo správania, ktoré vydáva osobitne na to
oprávnený štátny orgán v rámci svojej pôsobnosti. Záväznosť právnej normy spočíva v tom, že jej
dodržiavanie sledujú a vynucujú štátne orgány.
Druhy právnych noriem
Podľa toho aký spôsob správania právne normy predpisujú, ich členíme na:
a) normy, ktoré zaväzujú na pozitívne konanie,
b) normy, ktoré zakazujú určité konanie,
c) normy, ktoré oprávňujú na konanie.
Z hľadiska toho, kto právne normy vydáva a na akom území majú pôsobnosť rozlišujeme:
- zákony ,
- nariadenia vlády,
- vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov,
- všeobecné záväzné nariadenia.
2.2 Pramene práva
Rozoznávame nasledujúce pramene práva:
a) normatívne právne akty,
b) právne obyčaje,
c) precedensy,
d) normatívne zmluvy.
Normatívne právne akty sú akty normotvornej činnosti kompetentných štátnych orgánov, ktorými sa
ustanovujú, menia alebo rušia právne normy.

73
Právne obyčaje o obyčajovom práve hovoríme ako o nepísanom práve, keďže podmienkou jeho
vzniku, ako aj platnosti a pôsobnosti nie je danosť písomnej formy.
Precedensy - precedensom sa rozumie rozhodnutie štátneho orgánu v konkrétnom individuálnom,
doposiaľ právom neupravenom prípade. Precedens sa však stáva prameňom práva len za predpokladu,
že takéto rozhodnutie štátneho orgánu uznáva štát ako právne pravidlo pre rozhodovanie a riešenie
všetkých ostatných obdobných prípadov.
Normatívne zmluvy. Zmluva sama osebe nie je prameňom práva. Prameňom práva sa stáva až vtedy,
keď jej obsah nadobudne záväznosť pre istú skupinu právnych vzťahov, vymedzenú ich predmetom
alebo ich subjektmi, napríklad sú to niektoré medzinárodné zmluvy a kolektívne zmluvy..

2.3 Právne vzťahy


Právne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené právnymi normami.
Každý právny vzťah má tri prvky:
a) subjekt,
b) obsah,
c) predmet.
Účastníkmi právnych vzťahov môžu byť:
- štát a jeho orgány,
- právnické osoby,
- fyzické osoby.
Subjektmi práva sú teda ľudia, ktorým právne normy priznávajú spôsobilosť na práva a povinnosti,
resp. aj spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť na práva a povinnosti je spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, t.j. spôsobilosť
mať subjektívne práva a právne povinnosti, teda spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov.
Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť vlastnými prejavmi vôle zakladať, meniť alebo rušiť
právne vzťahy - je to spôsobilosť vykonávať právne úkony.
Spôsobilosťou na právnu zodpovednosť rozumieme právnymi normami ustanovenú spôsobilosť
niesť právnu zodpovednosť za svoje konanie. Za právnické osoby vystupujú v právnych vzťahoch ich
orgány alebo zástupcovia.
1. Obsahom právneho vzťahu sa rozumejú práva a povinností, ktoré z právneho vzťahu vyplývajú
pre jeho účastníkov.
2. Predmetom právneho vzťahu je správanie účastníkov vzťahu, ku ktorému smerujú ich práva
a povinnosti.

3. OBČIANSKE PRÁVO

3.1 Predmet a pramene občianskeho práva


Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Na ujasnenie otázky, ktoré vzťahy upravuje Občiansky zákonník a ktoré Obchodný zákonník, treba
ešte uviesť, že Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

3.2 Účastníci občianskoprávnych vzťahov


a) Občania (fyzické osoby).
b) Právnické osoby.
Fyzické osoby majú dvojakú spôsobilosť:
a)Spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) občianskoprávnych vzťahov, t.j. mať občianske práva
a povinnosti, právna subjektivita. Vzniká narodením a zaniká smrťou.
b) Spôsobilosť na občianskoprávne úkony znamená vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať
občianske práva a zaväzovať sa. Vzniká pri dosiahnutí plnoletosti (18 rokov a uzavretím manželstvo
po 16-om roku). Na rozdiel od právnej subjektivity môže súd spôsobilosť na občianskoprávne úkony
pozbaviť úplne alebo ju obmedziť (duševná choroba alebo závislosť na alkohole, resp. drogách).

74
Právnické osoby, musia byť zo zákona povinne zapísané v príslušnom registri, sa zriaďujú písomnou
zmluvou (spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina). Právnická osoba vzniká zápisom do
registra, napr. obchodného. Týmto nadobúda právnu subjektivitu. Zaniká výmazom z registra.
Spôsobilosť na právne úkony právnická osoba nadobúda odo dňa účinnosti zápisu do príslušného
registra a končí dňom výmazu.

3.3 Vlastnícke právo


Vlastnícke právo je základným vecným právom, je to právo absolútne. To znamená, že pôsobí voči
každému a rešpektovanie vlastníckeho práva je povinnosťou všetkých ostatných subjektov.
Predmetom vlastníckeho práva môže byť akákoľvek vec v právnom zmysle slova. Vlastník oprávnený
predmet vlastníctva:
– držať,
– užívať, požívať jeho plody a úžitky,
– nakladať s ním.
Obmedzenie vlastníckych práv je vo vyvlastnení, ktoré je trvalým zásahom do vlastníckeho práva
a vždy znamená zmenu vlastníckeho práva na základe správneho aktu vydaného v správnom konaní.
Vlastnícke právo sa nepremlčuje.

3.4 Záväzkové právo


Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok voči veriteľovi.
Vždy však nemusí ísť len o dvojstranný právny vzťah, pretože na jednej strane alebo na oboch
stranách môže vystupovať viac právnych subjektov. Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu
strán.

4. OBCHODNÉ PRÁVO

4.1 Predmet a pramene obchodného práva


Obchodný zákonník sústreďuje v jedinom zákone komplexnú právnu úpravu podnikania našich
i zahraničných osôb, právnych foriem obchodných spoločností a obchodných záväzkových vzťahov
spôsobom, ktorý by vyhovoval potrebám ekonomiky, spočívajúcej na trhovom hospodárstve. Hoci
Ústava Slovenskej republiky zabezpečuje každému právo slobodne podnikať, formy podnikania sa
musia určitým spôsobom správne regulovať.
Okrem Obchodného zákonníka je prameňom obchodného práva živnostenský zákon (zákon č.
455/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov).

4.2 Základné pojmy obchodného práva


Definícia podnikania, živnostenskej činnosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka:
„Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“
Obchodný zákonník rozčleňuje podnikateľov do troch skupín podnikateľských subjektov:
– osoby zapísané v obchodnom registri,
– osoby nezapísané v obchodnom registri a podnikajúce len na základe živnostenského oprávnenia,
– iné osoby, ktoré podnikajú podľa osobitných predpisov.
Podnik je súbor podnikateľskej činnosti vykonávanej v rámci jedného podnikateľského subjektu.
Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom
registri.
Prevádzkareň je to priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň
musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne
alebo iné rozlišujúce označenia.

5. PRACOVNÉ PRÁVO

75
5.1 Predmet a pramene pracovného práva
Predmetom pracovného práva je najmä závislá práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa
na základe pracovnoprávnej zmluvy. Najobvyklejšou formou účasti jednotlivých občanov na práci je
pracovný pomer.

5.2 Účastníci pracovnoprávnych vzťahov


Účastníci pracovnoprávnych vzťahov sú na jednej strane zamestnanec, ktorým môže byť výlučne len
fyzická osoba a na druhej strane zamestnávateľ.
Právne úkony za zamestnávateľa robí v pracovnoprávnych vzťahoch spravidla štatutárny orgán, a ak je
zamestnávateľom fyzická osoba, tak táto fyzická osoba.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosť a spôsobilosť
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká spravidla
dňom, keď občan dosiahne 15 rokov veku.
Dohodu o hmotnej zodpovednosti môže však zamestnanec uzavrieť až vtedy, keď dosiahne 18 rokov
veku.

5.3 Pracovný pomer a pracovná zmluva


Najtypickejším spôsobom vzniku pracovného pomeru je uzavretie pracovnej zmluvy, ktorá je
dvojstranným právnym úkonom zamestnávateľa a zamestnanca. Podľa pracovnej zmluvy v rámci
pracovného pomeru – hlavného § 42, zákona č. 311/2001 Z.z. – Zákonníka práce,
pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy ako zhodného prejavu vôle oboch účastníkov
založiť pracovný pomer.
Podstatnými zložkami pracovnej zmluvy sú:
– druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, resp. funkcia, ktorú má zastávať,
– miesto, kde sa má práca vykonávať,
– deň nástupu do práce.
Ďalší obsah pracovnej zmluvy tvoria tzv. pravidelné zložky, na ktorých majú účastníci záujem.
Účastníci si môžu pri uzavieraní pracovnej zmluvy dohodnúť ešte iné, tzv. náhodné zložky obsahu
pracovnej zmluvy, ktoré však nemajú vplyv na jej platnosť a v zmluvách sa vyskytujú iba zriedkavo.
K jednotlivým zložkám obsahu pracovnej zmluvy patrí:
- druh práce,
- miesto výkonu práce,
- čas trvania pracovného pomeru.
Forma pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Jedno vyhotovenie písomnej pracovnej
zmluvy vydá zamestnancovi.
Pracovný pomer, ktorý vznikol PÍSOMNOU PRACOVNOU ZMLUVOU na plný pracovný úväzok, a
to na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, tzv. terminovaná pracovná zmluva. Tu ide o HLAVNÝ
pracovný pomer. Týždenný pracovný čas je 37,5 hodín. Touto formou sprievodcov zamestnávajú len
veľké cestovné kancelárie, často funkciu sprievodcu kumulujú s inými činnosťami, osobitne v
mimosezónnom období.

5.4 Súbežný pracovný pomer


V rámci SÚBEŽNEHO PRACOVNÉHO POMERU sa pracovná zmluva uzatvára na kratší čas ako
určený týždenný pracovný čas. Vykonáva inú činnosť, než je v jeho hlavnom pracovnom pomere u
toho istého zamestnávateľa. Najvyšší pracovný čas, ktorou sa vedľajší pracovný pomer vymedzuje nie
je právne určený. Úprava nestanovuje celkový najvyšší rozsah dohodnutej pracovnej doby vo dvoch
alebo viacerých pracovných pomeroch.
Práva a povinnosti vyplývajúce zo súbežného pracovného pomeru sa posudzujú samostatne.

5.5 Pracovný pomer dohodou


PRACOVNOPRÁVNY VZŤAH podľa § 223 Zákonníka práce.
DOHODA s fyzickou osobou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Práca je vymedzená výsledkom.
Výkon práce v pracovnom pomere je pre zamestnávateľa neúčelný a nehospodárny.

76
Ide o práce vykonávané mimo pracovného pomeru.
1. PRACOVNOPRÁVNY VZŤAH podľa § 226 Zákonníka práce:
Dohoda o vykonaní práce
- predpokladaný rozsah práce, pracovnej úlohy nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku aj na viac
dohôd s tým istým zamestnávateľom,
- uzatvára sa písomne, ináč je neplatná,
- odmena je splatná po vykonaní úlohy a odovzdaní práce.
2. PRACOVNOPRÁVNY VZŤAH podľa § 227 Zákonníka práce:
Dohoda o brigádnickej práci študentov
- dohoda s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta,
- predpokladaný pracovný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku na rôzny počet dohôd u
jedného zamestnávateľa,
- uzatvára sa písomne, ináč je neplatná,
- odmena je splatná po vykonaní úlohy a odovzdaní práce.

5.5 Právne vzťahy medzi sprievodcom a cestovnou kanceláriou


Právna úprava vzťahu medzi sprievodcom a cestovnou kanceláriou je predpokladom ich
bezproblémovej spolupráce. Umožňuje obojstranne precizovať práva a povinnosti zmluvných
partnerov o výške sprievodcovskej odmeny, príp. aj o výplate cestovných náhrad. Odmeny a cestovné
náhrady sprievodcov sú nákladovými položkami cestovnej kancelárie. Sú premietnuté v kalkulácii
zájazdov alebo pobytov. Niektoré cestovné kancelárie sa ich snažia minimalizovať, až negovať,
odvolávajúc sa na možnosť sprievodcu príjemne a užitočne stráviť čas so sprevádzanými účastníkmi,
keďže má zabezpečené služby. Lenže sprievodca je významným faktorom ovplyvňujúcim spokojnosť
účastníkov CR s aranžmán služieb cestovnej kancelárie, s poskytovanými službami, pri riešení
mimoriadnych situácií.

5.6 Podmienky spolupráce sprievodcu s cestovnou kanceláriou


a) Sprievodca sa zaväzuje vykonávať sprievodcovskú činnosť počas zájazdov (pobytov), ktorými ho
cestovná kancelária poverí riadne, svedomito, podľa svojich vedomostí a schopností. Zaväzuje sa
dodržiavať aj podmienky dohody s cestovnou kanceláriou. Poverenie sa týka len jednotlivého zájazdu
(pobytu), pri každom sa musí osobitne vydávať.
b) Cestovná kancelária sa zaväzuje vytvoriť sprievodcovi podmienky na úspešné splnenie pracovných
úloh, zoznámiť ho s predpismi a smernicami pre jeho činnosť. Má právo a povinnosť sprievodcovu
prácu kontrolovať.
c) Sprievodca zodpovedá za výkon odbornej sprievodcovskej služby. Je povinný rešpektovať
všeobecné aj špeciálne, cestovnou kanceláriou vydané smernice a predpisy pre sprievodcovskú
činnosť.
d) Sprievodca má HMOTNÚ ZODPOVEDNOSŤ za peňažné prostriedky (ceniny), zodpovedá za
správne vyplnenie dokladov, je povinný vyúčtovať pobyt do určeného dňa.
e) Cestovná kancelária je povinná vyplatiť sprievodcovi za vykonanú prácu dohovorenú odmenu po
vyúčtovaní. Odmena sa zdaňuje podľa platných predpisov.
f) Počas pobytu/zájazdu je sprievodca poistený proti škodám na zdraví a majetku v rovnakom rozsahu
ako účastníci. Poistenie obstaráva cestovná kancelária a poistnú sumu hradí sprievodca z vlastných
prostriedkov.
g) Za výkon sprievodcovskej činnosti nevzniká sprievodcovi nárok na platenú dovolenku na
zotavenie, ani náhrady mzdy pri prekážkach pri práci.
h) Za škodu, ktorú sprievodca utrpí počas sprievodcovskej činnosti mu obyčajne cestovná kancelária
poskytuje v rovnakom rozsahu akoby bol zamestnaný v trvalom pracovnom pomere.

6. APLIKÁCIA PRÁVNYCH NORIEM V CESTOVNOM RUCHU

77
6.1 Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov
Všeobecné podmienky na získanie živnosti:
- 18 rokov,
- spôsobilosť na právne úkony,
- bezúhonnosť - nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s podnikaním a s úmyselným
poškodením.
Druhy živnosti:
Remeselnou živnosťou v CR je pohostinská činnosť.
Viazanú živnosť predstavuje poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach
s prevádzkovaním pohostinských činností.
Koncesovanú živnosť predstavuje poskytovanie zmenárenských služieb.
Ostatné činnosti v rámci CR, ktoré nie sú uvedené v prílohe živnostenského zákona sa považujú za
ohlasované živnosti voľné.
Prevádzkovanie cestovnej kancelárie je:
viazaná živnosť, skupina 214 – ostatné, živnosť č. 35 Prevádzkovanie cestovnej kancelárie.
Odborná spôsobilosť:
1. Vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru, 2 roky praxe v odbore.
2. Vyššie odborné vzdelanie v odbore a 3 roky praxe v odbore.
3. Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a 5 rokov praxe v odbore.
Prax je nutné dokladovať podľa § 66h. Odborná spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II.
Vyžaduje sa 3 – 6- ročná prax s potvrdením zamestnávateľa.
Prevádzkovanie cestovnej agentúry je:
Viazaná živnosť, skupina 214 – ostatné, živnosť č. 36. Prevádzkovanie cestovnej agentúry.
Odborná spôsobilosť:
1. Vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického smeru, 1 rok praxe v odbore.
2. Vyššie odborné vzdelanie v odbore a 2 roky praxe v odbore.
3. Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore alebo v ekonomickom odbore a 3 roky praxe v odbore.
Prax je nutné dokladovať podľa § 66h. Odborná spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II.
Vyžaduje sa 3 – 6-ročná prax s potvrdením zamestnávateľa.
Sprievodca cestovného ruchu je:
Viazaná živnosť, skupina 214 – ostatné, živnosť č. 37 Sprievodca CR.
Odborná spôsobilosť:
OSVEDČENIE o sprievodcovskej činnosti:
- vydáva akreditovaná vzdelávacia inštitúcia absolventom kurzu podľa § 8 zákona č. 386/1997 Z.z.
o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona NR SR č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č.
70/1997 Z.z., osvedčenie je podmienkou získania živnosti.
Prax je nutné dokladovať podľa § 66k. Napr. v postavení vedúceho – prax 2 roky, v ostatných
prípadoch 3 roky praxe v odbore.
Druhá podmienka - prax v sprievodcovskej oblasti, podľa § 66k. Odborná spôsobilosť pre živnosti
zaradené v zozname V, potvrdenie zamestnávateľa o vykonávaní 2 – 3 ročnej praxe.
Spolupráca sprievodcu – živnostníka a cestovnej kancelárie
Sprievodcovská činnosť vykonávaná ako živnosť je: "...činnosť spočívajúca v sprevádzaní skupiny
osôb alebo jednotlivca, starostlivosť o dodržiavanie dohodnutých podmienok programu cestovania,
dopravy, ubytovania, stravovania a poskytovania informácií." (Živnostenský zákon, § 39) – zrušené.
1. V súlade tradičnej výmeny obchodnej korešpondencie cestovná kancelária objednáva
sprievodcovské služby u sprievodcu - živnostníka, ktorý jej objednávku potvrdzuje.
2. Na základe písomnej uzatvorenej zmluvy. ide o tzv. PRÍKAZNÚ ZMLUVU, kde príkazníkom je
sprievodca a príkazcom je cestovná kancelária. Touto zmluvou sa príkazník zaväzuje vykonávať
sprievodcovskú činnosť pre príkazcu. Príkaz musí príkazník vykonáva osobne, podávať príkazcovi
správu o postupe pri plnení príkazu, predložiť vyúčtovanie. Ak nie je dohodnuté ináč. Cestovná
kancelária je povinná poskytnúť vopred prostriedky na splnenie príkazu, nahradiť všetky potrebné a
užitočné náklady a to aj vtedy, ak sa príkaz neuskutočnil (napr. neprišla skupina aktívneho
zahraničného cestovného ruchu). Cestovní kancelária je povinná sprievodcovi nahradiť škodu, ktorá

78
mu vznikla s výkonom príkazu. Odmenu je cestovná kancelária povinná vyplatiť len vtedy, ak bola
dohovore.

6.2 Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií


a cestovných agentúrach
Zájazd (§ 2)
1. Zájazd na účely tohto zákona je vopred pripravená a zorganizovaná kombinácia najmenej dvoch
z týchto služieb:
a) doprava,
b) ubytovanie,
c) iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie
služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo
rekreačno-športový program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu, a ak sa
služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín, alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc.
2. Zájazd na účely tohto zákona je aj vopred zorganizovaný pobyt zahŕňajúci len ubytovanie na viac
ako 3 noci v jednom ubytovacom zariadení akejkoľvek kategórie a triedy, vrátane stanu, karavanu
a ubytovania v súkromí.
Cestovná kancelária (§ 3)
1. Cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka
a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu.
2. Cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1 ďalej:
- organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii na účel jej ďalšieho
podnikania,
- ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich kombinácie,
- sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné
právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, usporiadateľov
kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí),
- sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch
musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkováva, a táto zodpovedá za
plnenie zmluvy o zájazde,
- predáva veci súvisiace s CR, najmä vstupenky, mapy, plány, prospekty, cestovné poriadky,
vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety.
Cestovná agentúra (§ 4)
1. Cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia vykonáva služby
podľa § 3 ods. 2.
2. Cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou
kanceláriou.
Povinnosti cestovnej kancelárie podľa osobitného predpisu (§ 7)
1. Cestovná kancelária je povinná okrem povinností podľa osobitného predpisu:
a) po celý čas podnikania mať uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku
s poisťovňou alebo byť členom fondu alebo mať uzatvorenú zmluvu o bankovej záruke s bankou
plniacou podmienky podľa § 9 až 11,
b) označiť prevádzkareň, propagačné a iné materiály určené pre objednávateľa slovami „cestovná
kancelária“ alebo „CK“, ak toto označenie neobsahuje už jej obchodné meno,
c) poverovať výkonom sprievodcovskej činnosti len osoby, ktoré majú osvedčenie o získanom
vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni.
Povinnosti cestovnej kancelárie vo vzťahu k objednávateľovi zájazdu (§ 8)
1. Cestovná kancelária je povinná, pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou
písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých
skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu,
najmä však o:
- termíne začatia a skončenia zájazdu,
- cene zájazdu,
- prípadoch, keď je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvnú pokutu pri odstúpení
od zmluvy o zájazde a o výške tejto pokuty,

79
- cieľovom mieste a mieste pobytu,
- druhu dopravného prostriedku, úrovni jeho vybavenosti, kvality a triedy,
- type ubytovania, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch,
- rozsahu stravovania a o jeho forme,
- trase cesty, predpokladaných časoch a o miestach zastávok,
- všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek na občanov SK
a o zdravotných formalitách, ako aj o zvyčajných cenách a lehotách na ich vybavenie,
- o tom, či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu, vrátane termínu, kedy
najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť, že sa nedosiahol minimálny počet
účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje,
- rozsahu a podmienkach povinného zmluvného poistenia zájazdu, o rozsahu poistného plnenia,
- o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi, s ktorým má cestovná kancelária
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zájazdu,
- programe v mieste pobytu,
- lehote, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, ak sú
dôvody na jej určenie a o podmienkach, ktoré musí účastník poskytovaného zájazdu spĺňať, ak sú
dôvody na ich ustanovenie,
- možnosti uzatvoriť individuálne poistenie objednávateľa na cestu a pobyt, vrátane poistenia pre
prípad, že objednávateľovi vzniknú náklady v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy o zájazde
v prípade nehody alebo ochorenia,
- rozsahu a kvalite všetkých ostatných plnení, ktoré sú obsahom zájazdu.
Povinné zmluvné poistenie zájazdu (§ 9)
1. Cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie zájazdu, na ktorého základe
vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu
svojho úpadku:
a) neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do SR, ak je táto doprava
súčasťou zájazdu,
b) nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd
neuskutočnil,
c) nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého
zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti.
Cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie zájazdu na dostatočnú poistnú
sumu vo výške minimálne 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú
byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné
poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 30 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.

6.3 VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA SR č. 214/2003 Z.z. o hygienických


požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania
Touto vyhláškou sa upravujú:
a) hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie,
vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania - § 2,
b) požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov - § 9,
c) postup pri odbere vzoriek hotových pokrmov a ich uchovávaní a obsah dokumentácie - § 10,
d) požiadavky na dodržiavanie osobnej hygieny a dodržiavanie hygienických požiadaviek
zamestnancami zariadenia spoločného stravovania - § 11.

6.3.1 Hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie,


vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania (§ 2)
Osoby, ktoré prichádzajú do priameho styku s potravinami a nápojmi, môžu upratovať a umývať
použitý stolový riad len v odôvodnených prípadoch a len za predpokladu časového oddelenia výkonu
týchto činností od výkonu vlastnej práce. Po skončení upratovania alebo umývania musia tieto osoby
vykonať dôkladnú očistu rúk a obliecť si čistý pracovný odev.
Pracovné pomôcky, ktoré sa používajú na upratovanie podláh, musia byť zreteľne označené a uložené
oddelene od pracovných pomôcok na čistenie pracovných plôch a zariadení prichádzajúcich do
priameho styku s potravinami, pokrmami a nápojmi.

80
Čistiace a dezinfekčné prostriedky musia byť uložené oddelene od potravín, pokrmov a nápojov.
Stavebné úpravy, technické úpravy a nátery v zariadení spoločného stravovania sa musia
zabezpečovať podľa potreby, maľovanie vo výrobných priestoroch a skladovacích priestoroch
najmenej jedenkrát ročne.
6.3.2 Požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov (§ 9)
Výroba pokrmov a nápojov podlieha zásadám správnej výrobnej praxe.
Na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti vyrábaných pokrmov a nápojov a zachovanie ich výživovej
hodnoty:
- možno používať len potraviny zdravotne neškodné,
- možno uskladňovať potraviny len v priestoroch na to vyhradených so zreteľom na ich povahu,
prehľadne, a tak, aby nedošlo k ich mikrobiálnej kontaminácii alebo chemickej kontaminácii
a nepriaznivému ovplyvňovaniu ich výživovej hodnoty,
- možno uchovávať len polotovary, rozpracované pokrmy a hotové pokrmy a teplota ich uchovávania
podľa prílohy č. 2 nesmie byť prekročená,
- sa musia zmrazené potraviny, polotovary a hotové pokrmy rozmrazovať v prípravovniach alebo na
určených pracovných miestach v rozmrazovači alebo v chladničke pri teplote najviac 4 ºC; ich
rozmrazovanie vo vode alebo pri kuchynskej teplote je neprípustné,
- sa nesmú zmrazené potraviny, polotovary a hotové pokrmy po ich rozmrazení opätovne zmrazovať,
- možno hotové pokrmy studenej kuchyne pripravovať len z potravín vychladených na teplotu najviac
5 ºC, okrem pekárenských výrobkov. Teplota pripravovaných pokrmov môže byť najviac 10 ºC,
- možno na prípravu pokrmov používať čerstvé slepačie vajcia, pasterizované sušené vaječné hmoty
a mrazené vaječné hmoty len po ich dôkladnom tepelnom spracovaní,
- musia byť mrazené vaječné hmoty tepelne spracované v deň ich rozmrazenia,
- možno na smaženie rozpracovaných pokrmov používať len tuky určené na tepelnú prípravu a na
kontinuálne smaženie len tuky určené na tento účel,
- sa nesmú podávať pokrmy z tepelne nespracovaného mäsa,
- ľad možno vyrábať len z pitnej vody a musí sa ním zaobchádzať tak, aby sa predišlo jeho
kontaminácii.

6.4 VYHLÁŠKA MINISTERSTVA HOSPODÁRSTVA SR č. 419/2001 Z.z., ktorou sa upravuje


kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried
6.4.1 Základné pojmy
Ubytovacie zariadenie je budova, priestor alebo plocha, kde sa verejnosti za úhradu poskytuje
prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovacie služby
najviac 9 mesiacov v roku je sezónne ubytovacie zariadenie.
Kategória určuje druh ubytovacieho zariadenia.
Trieda ustanovuje minimálne požiadavky na vybavenie, úroveň a rozsah služieb spojených
s ubytovaním.
Fakultatívne znaky predstavujú ďalšie služby poskytované ubytovaným hosťom podľa
individuálneho výberu prevádzkovateľa v závislosti od charakteru ubytovacieho zariadenia. Všetky
triedy hotela, motela, botela a penziónu, okrem triedy *, majú stanovený minimálny počet bodov,
ktorý musia spĺňať na zaradenie do kategórie a triedy.
HOTEL je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako 10 izieb.
Návštevníkom poskytuje aj priestory a zariadenia potrebné na služobný pobyt, rekreačno-športové
služby na aktívne trávenie voľného času. Poznáme:
DEPANDANCE hotela – ide o vedľajšiu budovu bez vlastnej recepcie organizačne súvisiacu
s hotelom. Nie je vzdialený viac ako 300 m, poskytuje iba ubytovanie.
GARNI hotel je určený na krátkodobé prechodné pobyty. Poskytuje rozsah služieb stanovený pre
príslušnú triedu hotela, ale s obmedzeným rozsahom stravovania, zredukovaným spravidla na
podávanie raňajok.
HORSKÝ hotel je určený na náročné športovo-rekreačné pobyty. Spravidla je umiestnený v ťažko
prístupnom teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú sieť.
MOTEL je ubytovacie zariadenie, ktoré sa spravidla buduje pri hlavných cestných trasách
a diaľniciach. Zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli motela.

81
BOTEL je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej lodi, ktoré má viac
ako 10 kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.
PENZIÓN je jednoduché ubytovacie zariadenie, minimálne s 5 izbami a maximálne 4 stálymi
lôžkami v jednej izbe.
TURISTICKÁ UBYTOVŇA je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok v izbách.
Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.
CHATOVÁ OSADA je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie návštevníkov výhradne
v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvojlôžkových až štvorlôžkových izbách. Môže byť
vybudovaná ako:
- samostatný areál,
- súčasť kempingu,
- dependance hotelového zariadenia.
6.4.2 Kategórie a triedy
Základné členenie ubytovacích zariadení do kategórií a tried.

Hotel * * ** *** ****


* * *
Garni hotel * * **
* *
Horský hotel * * **
* *
Motel * * ** ***
* * *
Botel * * **
* *
Penzión * * **
* *
Turistická ubytovňa * *
*
Chatová osada * * **
* *
Kemping * * ** ***
* * *
Ubytovanie
v súkromí: * * **
- izba * * *
- objekt * * **
- prázdninový byt * *
* **
* *

82
ĽUDOVÁ KULTÚRA NA SLOVENSKU.........................................................................

I. ÚVOD...............................................................................................................................................
1. POČIATKY SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ KULTÚRY.....................................................................
2. VZNIK SLOVENSKÉHO NÁRODOPISU A PRAMENE ETNOGRAFICKÉHO ŠTÚDIA........
3. VYUŽITIE ĽUDOVEJ KULTÚRY V CESTOVNOM RUCHU....................................................

II. HMOTNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA................................................................................................

1. TRADIČNÉ SPÔSOBY ZÍSKAVANIA OBŽIVY.........................................................................


2. DOMÁCKA A REMESELNÁ VÝROBA.......................................................................................
3. ĽUDOVÁ GASTRONÓMIA SLOVENSKA..................................................................................
3.1 Suroviny a jedlá
3.2 Inventár kuchyne a kuchynské náradia
3.3 Stolovanie a jedenie
4. ĽUDOVÝ ODEV.............................................................................................................................
4.1 Ženský odev
4.2 Mužský odev
4.3 Detský odev
4.4 Detviansky kroj
4.5 Spoločné črty ľudového odevu slovanských národov
5. ĽUDOVÉ STAVITEĽSTVO...........................................................................................................
5.1 Vývoj staviteľských techník
5.2 Krov a strecha
5.3 Domový interiér
5.4 Hospodárske a výrobné staviská
6. VYUŽITIE ĽUDOVÉHO STAVITEĽSTVA V CESTOVNOM RUCHU.....................................
6.1 Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry
6.2 Múzeá ľudovej architektúry v prírode
6.3 Možnosti využívania ľudového staviteľstva v cestovnom ruchu
6.4 Drevené chrámy na severovýchode Slovenska
6.4.1 Exteriér drevených chrámov
6.4.2 Interiér drevených chrámov

III. DUCHOVNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA.........................................................................................

1. RODINNÝ ŽIVOT ..........................................................................................................................


2. RODINNÉ ZVYKY.........................................................................................................................
2 1 Rodinné zvyky pri narodení dieťaťa
2.2 Svadobné zvyky a obrady
2.3 Zvyky spojené s úmrtím
3. VÝROČNÉ ZVYKY........................................................................................................................
4. ZVYKY SPOJENÉ S PRÁCOU......................................................................................................
5. ŽÁNRE ĽUDOVEJ SLOVESNOSTI..............................................................................................

Spracované podľa:
FILOVÁ, B. a kol.: Slovensko, Ľud – II. časť, Obzor Bratislava 1975
BOŽOVÁ, J. a GUTEK, F.: Drevené kostolíky v okolí Bardejova, Grafotlač Bardejov 1997
KOMA, J.: Kendice vo svetle dejín a ľudovej kultúry, OcÚ Kendice 1999
ONDREJKA, K.: Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska, Mapa Slovakia Bratislava, s.r.o., Bratislava
2003
SOPOLIGA, M.: Perly ľudovej architektúry, DINO Prešov, 1996

83
I. ÚVOD

84
1. POČIATKY ĽUDOVEJ KULTÚRY NA SLOVENSKU

ETNOGRAFIA (gr. etnos - ľud) je náuka o dejinách, spôsobe života a o kultúre určitého národa -
NÁRODOPIS.
DEFINÍCIA (Ján KOMA): Ľudová kultúra je neoddeliteľná súčasť života spoločenstva ľudí,
žijúceho v širšom, relatívne uzavretom kolektíve. Na rozdiel od umelých kultúrnych výtvorov sú
autori ľudových kultúrnych výtvorov neznámi.
Spoločenstvo má ROVNAKÉ a ŠPECIFICKÉ ZNAKY (zjednocujú ho a odlišujú od iných
spoločenských vrstiev (šľachta, zemianstvo, kňazstvo, učiteľstvo, úradníctvo).
Zjednocujúcimi znakmi ľudovej kultúry je JEDNOTA vo vytváraní a tradovaní zložiek tejto kultúry
tak v oblasti materiálnej ako aj duchovnej.
Ľudová kultúra je súčasťou slovanskej kultúry, jej jadrom je fond, ktorý bol obsahom, náplňou
pôvodnej praslovanskej kultúry. Po rozsídlení Slovanov vyúsťuje proces do formovania sa
jednotlivých slovanských národov a ich národných kultúr.
Súčasní odborníci za pravlasť Slovanov považujú územie medzi Odrou a Wislou. Slovania však
nezotrvávali na jednom území, ale podľa iných autorov sa pohybovali po rôznych územiach. Z toho
vyplýva, že v rôznom historickom období ich vlasť môže byť na rôznych územiach.
Základným zlomom v dejinách Slovanov bola mohutná expanzia, ktorá začala v priebehu 1. polovice
1. tisícročia n. l. a vyvrcholila v 5. až v 6. storočí. Počas nej Slovania obsadili rozsiahle územia v
južnej, strednej a východnej Európe. V dôsledku rozsídľovania skončilo obdobie jazykovej jednoty a
obdobie PRASLOVANSKÝCH DEJÍN. Praslovania sa v podstate rozdelili na 3 vetvy: západnú,
východnú a južnú.
Do Strednej Európy Slovania prenikali od 5. storočia, expanzia vyvrcholila v 6. storočí. V 7. storočí už
máme dôkazy o slovanských sídlach na území dnešného Poľska, Čiech, Slovenska, Karpatskej kotliny
až do dolného Polabia, prakticky až k brehom Atlantiku. Tu narazili na Bavorov, Sasov, Dánov.
Slovania v Strednej Európe, v Podunajsku susedili až do príchodu bojovných Hunov s južnými
Slovanmi (Slovincami a Chorvátmi). Huni sa vklinili medzi slovanské kmene.
V novom prostredí sa kultúra vyvíja vo víre rozličných kultúrnych prúdov:
1. Susedstvo s inými slovanskými národmi (vytvorilo základ kultúrnych stykov a pôsobenia (s
Čechmi, Poliakmi, Ukrajincami a s južnými Slovanmi).
2. Susedstvo s neslovanskými národmi (vplyvy keltskej kultúry, germánskych kmeňov, etnické
skupiny sídliace v Dunajskej kotline, trvalé susedstvo s Maďarmi, dočasný vplyv Tatárov a Turkov)
Na pôvodný slovanský základ sa navrstvovali nové hodnoty a formovali profil slovenskej ľudovej
kultúry. Dôležitý je aj vnútorný vývin ľudovej kultúry, reakcie na celkový kultúrny a civilizačný
proces, hospodárske a sociálne premeny. Ľudová kultúra na Slovensku reagovala na rozvoj
priemyselného podnikania, ktoré nanovo organizovalo spoločnosť európskych národov. Továrenská
výroba a peňažné hospodárstvo koncom 19. storočia radikálne a tvrdo zasiahli do života slovenskej
dediny, štruktúry a povahy jej kultúry.
Zjednocujúcim znakmi nositeľov ľudovej kultúry je JEDNOTA vo vytváraní a tradovaní tejto kultúry
tak v materiálnej, ako aj duchovnej oblasti. Z toho vychádzajúc rozdeľujeme kultúry do dvoch zložiek:
I. MATERIÁLNU a II. DUCHOVNÚ
Obidve zložky ľudovej kultúry od počiatkov ľudskej civilizácie podliehali vývoju a istej transformácií
prenášaním z generácie na generáciu.
MATERIÁLNU kultúru tvoria tri základné odvetvia činnosti ľudí (od nich bytostne závisí život ľudí):
1. Spôsoby získavania prostriedkov na obživu, poľnohospodárstvo, remeslá.
2. Ľudová gastronómia.
3. Spôsoby bývania.
4. Spôsoby ochrany tela – odev.
V materiálnej oblasti sa kultúra vyvíjala len veľmi pomaly, v závislosti od technického rozvoja. Dlhé
stáročia pretrvávali primitívne spôsoby výroby a rapídne pokročili pri modernizácií výrobných
techník.
DUCHOVNÚ kultúru tvoria tvoria formy komunikácie a formy spolunažívania. Neovplyvnil ju
technický pokrok. Formovala a transformovala sa rýchlejšie alebo pomalšie v závislosti od rozumovej
a citovej vyspelosti jednotlivca a jeho vplyvu na koletkív, ktorého bol členom. Duchovnú kultúru
delíme:

85
2. VZNIK NÁRODOPISU A PRAMENE ETNOGRAFIE NA SLOVENSKU

Počiatky záujmu o ľud súvisia s osvietenectvom a začiatkami národného obrodenia. V Uhorsku,


ktorého súčasťou bolo Slovensko, od 18. storočia sa objavujú názory, podľa ktorých sa ĽUD A JEHO
POČETNOSŤ považujú za najväčšie bohatstvo štátu (prevzaté z učenia anglického ekonóma W.
Pettyho zo 17. storočia). Osvietenci sa snažili pozdvihnúť životnú úroveň ľudu v troch smeroch:
- racionalizáciou poľnohospodárstva,
- dôrazom na vzdelanie ľudu,
- bojom proti predsudkom.
Na prelome 18. a 19.storočia už nachádzame aj práce slovenských autorov z oblasti národopisnej.
Juraj Fándly v diele Pilní domajší a polní hospodár (1792 - 1800 Trnava) podáva obraz o živote
ľudu. Dôležitým zdrojom poznania sú diela zamerané proti poverám obsahujúce zvykloslovný
materiál. Napokon sú to cestopisy z ciest po Uhorsku. Sú zdrojom na spoznávanie ľudu, odevu,
architektúry, poľnohospodárstva, remesiel, ale aj iných zdrojov obživy, ako je pltníctvo, furmanstvo,
olejkárstvo.
Monografie o slovenských župách vyúsťujú do etnografických popisov zamestnania zvykov, odevu,
architektúry a pod.
Obsahovú náplň popisu ľudu zjednotil u nás Ján Čaplovič, ktorý formuloval národopis ako
samostatnú disciplínu. Etnografiu považoval za národný vedný odbor. Napísal aj prvú monografiu o
Slovákoch s názvom SLOVAKEN IN UNGARN (II. pol. 19. storočia).

3. VYUŽITIE ĽUDOVEJ KULTÚRY V CESTOVNOM RUCHU

Vzťah kultúry a CR je podobný ako vzťah CR a životného prostredia. Podobne ako príroda, aj kultúra
sa stáva obeťou CR. Nepriaznivými faktormi CR dochádza v oblasti kultúry:
- k narušeniu kultúrnej identity (dekulturácia),
- k poškodzovaniu kultúrnych pamiatok masami účastníkov CR,
- k tvorbe gýčov, ako reprezentantov zvyšku kultúry regiónu, s ktorými sa stretávame v stánkoch
suvenírov.
Výhodou prírody v porovnaní s kultúrou vo vzťahu k CR je obrovská lobby, ktoré už stanovilo hranice
postupu a rozvoja CR. V kultúre však toto lobby zatiaľ absentuje. Kultúra je oveľa citlivejšia na
cudzie vplyvy aj z toho dôvodu, že okrem hmotných, resp. materiálnych výtvorov ju tvoria aj
duchovné – jazyk, zvyky, piesne, tance. Ich autetickosť sa narúša oveľa ľahšie a rýchlejšie ako pri
materiálnych hodnotách.
Pojem kultúra v sebe zahŕňa aj povinnosť národa, daného spoločenstva OCHRAŇOVAŤ a STARAŤ
SA o kultúrne dedičstvo. Preto nebezpečenstvo pre autochtónnu kultúru nevychádza z domáceho CR,
ale zo zahraničného a navyše sú najviac ohrozené krajiny na nižšom stupni rozvoja.
CR má však na kultúru aj pozitívne vplyvy:
- prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva,
- prispieva k výraznejšiemu uvedomovaniu si hodnoty kultúrnych statkov,
- prispieva k vytvoreniu a zachovaniu pracovných miest,
- prispieva k rozšíreniu finančných zdrojov obcí, miest aj regiónov.
Pod pojmom kultúrny CR rozumieme aj prehliadky hmotných kultúrnych výtvorov, účasť na
kultúrnych podujatia – napr. folklórnych festivaloch a pod. Zahrnujeme tu zájazdy (prípadne pobyty)
zamerané na ciele: vzdelávacie, študijné, umelecké, archeologické, hudobné, literárne, divadelné.
Celkovo môžeme v rámci tejto formy CR rozlíšiť štyri oblasti:
1. Prehliadky architektonických pamiatok hmotnej ľudovej kultúry.
2. Prehliadky kultúrnej krajiny (parkov, sadov, záhrad a pod.).
3. Prehliadky múzeí alebo zariadení ľudovej kultúry.
4. Účasť na kultúrnych podujatiach – folklórnych festivalov, výstavách, predstaveniach folklórnych
skupín, ľudových slávnostiach, folklórnych večeroch a pod.
Účastníci kultúrneho CR si z neho donášajú zážitky a pôžitky. Ich podstata je v opätovnom poznaní
kultúrnych výdobytkov známych už z iných foriem poznania – zážitky z detstva, rozprávanie predkov,
opisy médií, kníh, resp. iných reprodukcií. Účastníci majú vysokú úroveň vedomostí a ustálené
predstavy, názory a vysoký stupeň očakávaní.

86
V prípade kultúrneho CR má osobitné postavenie sprievodca, a to tak z odborného, ako aj jazykového
hľadiska. Ako sprostredkovateľ kultúry nie je zodpovedný len za sprostredkovanie informácií, ale
stále viac aj za sprostredkovanie nezabudnuteľných kultúrnych zážitkov.
Za plánovanie, organizovanie a realizáciu kultúrnych podujatí obyčajne zodpovedajú:
1. Obce a mestá príp. orgány verejnej správy – knižnice, múzeá, kultúrne domy, kiná.
2. Vlastníci zariadení ľudovej kultúry.
3. Združenia CR na organizácii a realizácii podujatí.
Prezentovanie výtvorov ľudovej kultúry je väčšinou v rukách nositeľov kultúry, resp. nimi poverených
agentúr. Pri organizovaní skupinových zájazdov, predaji vstupeniek pomáhajú aj cestovné kancelárie.
Informovanie a propagácia kultúrnych podujatí formou kalendárov podujatí v tlači na lokálnej
a regionálnej úrovni robia tlačové média a dopĺňajú ich televízne vysielania. Prevažujú tradičné
spôsoby propagácie.
Marketing ľudových kultúrnych statkov je vyvinutý minimálne, prakticky len v začiatkoch, kedy sa
objavuje potreba vzniku špeciálneho, tzv. kultúrneho marketingu.
Stratégia využitia kultúrneho dedičstva v CR má byť založená na:
a) permanentnej ponuke,
b) atraktívnom obsahu,
c) tradícii kultúrneho podujatia.

II. HMOTNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

1. TRADIČNÉ SPÔSOBY ZÍSKAVANIA OBŽIVY

1.1 Zberné a koristné hospodárstvo


Popri poľnohospodárstve sa udržiavali prastaré formy získavania obživy, ktoré pokroku nepodliehali,
a sú to zber lesných plodov, lov zvierat a rybolov. Rieky poskytovali dostatok rýb na doplnenie
základných potravín. Ak odhliadneme od koristníckych spôsobov získavania obživy, v obdobiach
nedávno minulých sa naši predkovia zaoberali poľnohospodárstvom a chovom odbytka.

1.2 Poľnohospodárstvo a chov dobytka


Spôsoby obrábania pôdy do začiatku 19. storočia na veľmi primitívnom spôsobe vývoja. Orný nástroj
- hák, na začiatku 19. storočia postupne nahradil pluh. Pôdu nielen rozrýval, ale aj obracal.
Do začiatku 17. storočia naši predkovia nepoznali ani hnojenie polí maštaľným hnojom. Podvedome
ako hnoj používali popol zo spálených porastov.
TROJPOĽNÝ HOSPODÁRSKY SYSTÉM: siatiny - okopaniny - úhor (pásol sa na ňom dobytok,
čím sa sám prehnojil). Hnojenie pozemkov maštaľným hnojom od 17. storočia prekrytie zeminou od
19. storočia mnohonásobne zvýšili úrodnosť polí.
Ako ťažnú silu priahali do záprahov hovädzí dobytok,voly, kravy, iba bohatší gazdovia priahali kone.

2. DOMÁCKA A REMESELNÁ VÝROBA

2.1 Spracovanie hliny

Hrnčiarstvo – výroba keramiky z pálenej hliny, pôvodne modelovaním v ruke, neskôr, v 12. a 13.
storočí, s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Prvý hrnčiarsky cech na
Slovensku vznikol v r. 1475 v Bardejove, ďalšie potom v 16. storočí v Šamoríne, Spišskom Podhradí,
Prešove, Kežmarku, Košiciach, Trnave, Bratislave atď. Dodnes sú známe Modra, Pozdišovce...
Džbánkarstvo – remeselná výroba džbánkarského fajansového riadu na západnom Slovensku v 17. –
20. storočí. Džbánkarstvo tu začiatkom 2. pol. 17. storočia zaviedli Habáni (usadení na západe po
Brodské, na východe po Trenčín). Do ich príchodu na územie Slovenska zabezpečovalo sortiment
keramických nádob – hrnčiarstvo.

2.2 Spracovanie kameňa


Sklárstvo – priemyslový odbor zaoberajúci sa výrobou skla a sklených predmetov. Zo staršej doby
bronzovej pochádzajú nálezy sklených koráliek, v slovanských materiáloch popri nich aj mnoho

87
náhrdelníkov domácej výroby. Existenciu sklárstva dokladajú aj sklárske pece, nájdené napr. v Nitre a
na Devínskej Kobyle (Bratislava). Vo veľkomoravskom období (8. - 11. storočie) sa v produkcii
rovnakého sortimentu pokračovalo. Najstaršie písomné správy o sklárňach na Slovensku sú z pol. 14.
storočia.

3.3 Spracovanie kovov


Kováčstvo – kovospracujúce remeslo, malovýroba železných predmetov pomocou ručných nástrojov
a tepelného spracovania, teda kovaním. Je jedným z významných a súčasne najstarších odvetví
ľudskej činnosti. Počas svojej vyše trojtisícročnej existencie sa výrazne podieľalo na produkcii
výrobkov, uspokojujúcich mnohostranné potreby ľudskej spoločnosti.
Drotárstvo – podomové opravovanie kuchynského riadu, zhotovovanie a predaj výrobkov z plechu a
drôtov. Vznik tohto vandrovného zamestnania v 18. a 19. storočí podnietili hospodársko – sociálne
pomery v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach Slovenska. Kolískou drotárstva sa stalo okolie
Trenčína a Kysuce, odkiaľ v 18. storočí odchádzali muži za prácou do železných hút v Čechách a
Sliezsku.

3.4 Spracovanie dreva


Drevo – najpoužívanejší prírodný stavebný materiál v ľudovom staviteľstve. Ťažil sa v listnatých a
ihličnatých lesoch Karpát; s ich výbežkami sa kryje i zóna drevenej architektúry v Strednej Európe. V
minulosti z dreva ako najdostupnejšieho materiálu sa stavali obytné budovy, hospodárske objekty,
technické aj sakrálne stavby, neskôr sa drevo začalo využívať aj pri remeslách a výrobe – pltníctvo,
tesárstvo, uhliarstvo, šindliarstvo, kolárstvo, spracovanie prútia, lubov, travín – košikárstvo.
Pltníctvo – spôsob vodnej dopravy plťami. Plť – plavidlo z guľatiny, trámov alebo dosiek, ktorými sa
do 30. rokov 20. storočia prepravovalo drevo i iný materiál. Dovtedy bolo pltníctvo dôležitým
zdrojom obživy obyvateľov horských oblastí. Pltenie po Váhu a Hrone pokračovalo po Dunaji aj
mimo slovenského územia. Drevom sa zásobovali nezalesnené oblasti stredného Maďarska, Srbska
i Bulharska. Veľký význam malo i pltníctvo na rieke Poprad, Hron a Orava. Význam pltníctva
postupne klesal od 2. pol. 19. storočia, výstavbou železníc a prvých priehrad.
Tesárstvo – remeslo špecializované na opracovanie guľatiny a na konštrukciu drevených príbytkov a
krovov, drevených technologických zariadení (mlyny, valchy, mangľovne, stupy), mostov, lávok, v
stredoveku aj opevnení, v súčasnosti lešení a debnení na stavbách (tzv. šalungy na betón, skruže na
klenby a iné). Tesárstvo bolo rozptýlené na celom našom území.
Uhliarstvo – pálenie a predaj dreveného uhlia. Zavedenie uhliarstva súviselo s počiatkami
spracovania kovov na území Slovenska asi v 3. tisícročí pred n.l.
Šindliarstvo – výroba drevenej krytiny, založená na štiepateľnosti dreva. Na Slovensku sa ujalo v
oblastiach dreveného staviteľstva, tam kde bol dostatok vhodného mäkkého dreva. Šindle sa
zhotovovali pre vlastnú potrebu i na predaj, v 16. storočí je doložený ich vývoz i mimo Slovenka.
Kolárstvo – drevospracujúce remeslo vyrábajúce kolesá, vozy, sane, bričky, kočiare, športové potreby
drevené náradie a nástroje, (najstarší cech bol v Košiciach). Základom remesla je výroba kolies
Košikárstvo – výroba a predaj predmetov upletených z prútia, lubov, z koreňov drevín, prípadne zo
slamy alebo kukuričného šúpolia. Košikárstvo sa vyvinulo z využívania z rôznych prírodných pletív, z
ktorých sa pletením zhotovovali predmety pre vlastnú potrebu. Na Slovensku bolo najrozšírenejšie
košikárstvo spracovávajúce vŕbové prútie.

3.5 Spracovanie textilných vlákien


Pradenie – zhotovovanie priadze z pradiva (skrúcaním vlákien – pradiva vzniká priadza). Zhotovuje
tenká, príp. hrubšia rovnomerná pevná niť pomocou vretena alebo kolovratu.
Tkanie – zhotovovanie tkaniny pravouhlým krížením dvoch sústav nití – osnovy a útku. Ide o jeden z
najstarších spôsobov zhotovovania textilu. Jeho základom je striedavé zdvíhanie a klesanie sústav nití
v osnove, medzi ktoré sa vkladá útok. Mechanizované tkanie na horizontálnych krosnách sa vo
vidieckom prostredí zhotovujú tkaniny (handrové koberce – pokrovce) dodnes.
Klobučníctvo – remeslo, ktorého príslušníci zhotovovali klobúky z vlny, textílií, príp. slamy. Ako
remeslo sa špecializovalo v 15. - 16. storočí v Levoči, Banskej Štiavnici, Trenčíne, Krupine,
Bardejove, Bratislave, Trnave, Prešove, Banskej Bystrici.

88
Čipkárstvo – zhotovovanie paličkovaných čipiek na odpredaj. Na Slovensko sa rozšírilo v 2. pol. 16.
storočia z juhu (chorvátska kolonizácia) z Čiech a Nemecka s banským obyvateľstvom v okolí
Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice a Prešova.
Výšivkárstvo – výroba výšiviek na predaj. Na Slovensku ju v 2. pol. 19. storočia podnietil dobový
záujem vyvolaný romantizujúcimi predstavami o ľudovej výšivke ako prejave duše národa, šírený
propagátormi a podnecovateľmi z radov slovenskej inteligencie, utvrdzovaný výstavami. Výšivka sa
stala módnym artiklom a prenikla do meštianskeho odevu. Výšivkárstvo sa značne rozmohlo
v medzivojnovom období.
Modrotlač (modro tlačiarstvo) – indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi – zamedzením
farbenia látky v mieste vzoru. Modro tlačiarenskú techniku predstavovalo potlačenie plátna
krycou kašou- papom, ktorá sa naniesla na vyvarené a naškrobené plátno. Najstaršia zachovaná
modrotlač na území SR pochádza z roku 1784 z Dobšinej. Koncom 18. storočia sa vyrábala v
Levoči, v pol. 19. storočia prenikla do ľudového odevu (zástery, sukne, šatky) a bytového textilu
(obliečky).

2.6 Spracovanie kože a kožušiny


Kožiarstvo – remeslo alebo domácka výroba, spracovanie kože - odevné súčasti a doplnky (kožuch,
kožuštek, čiapka, čižmy, topánky, krpce, opasok, rukavice), konské postroje (štverce, ohlávky, liace,
chomúty), pracovné pomôcky (biče, remene, puzdrá) a rôzne úžitkové predmety (tašky, tanistry,
miešky, plecnice, šnúrky, ozdoby a pod.).
Kožušníctvo – remeslo alebo domácka výroba zaoberajúca sa spracovaním kožušín.
Kožuch (kudmen) – súčasť mužského a ženského vrchného odevu z ovčej kožušiny s rukávmi. Šil sa
z 3 - 15 dielov a odlišoval sa dĺžkou (od pása až po členky). Vpredu bol otvorený, zapínal sa na
kožené gombíky so slučkami. Výstrih bez goliera alebo so stojatým golierom a okraje kožucha
obvykle lemovala kožušina. Kožuch bol symbolom bohatstva, šťastia, preto dieťa po narodení položili
na kožuch, aby bolo šťastné a kučeravé.
Krpce – kožené topánky, ktorých výroba na Slovensku bola veľmi rozšírená, zvlášť na dedinách.
Krpce boli súčasťou ako mužského, tak i ženského odevu.
Opasok (čeres) – široký kožený pás na pridržanie odevu a chránenie drieku pri ťažkej práci, doplnok
mužského odevu. Opasok z hladenej kože, široký až 30cm, sa zapínal vpredu na remienky a
kovové spony.
3. ĽUDOVÁ GASTRONÓMIA SLOVENSKA
3.1 Suroviny a jedlá
Strava ľudí v minulosti bola jednoduchá, ale kaloricky výdatná. Základné druhy potravín:
múka, fazuľa, kapusta, kukurica, mlieko a výrobky z neho, ovocie zo záhrad, lesné plody.
Mäso - hlavne hovädzie, sa jedávalo len v nedeľu a vo významné sviatky - pokiaľ neboli
obmedzované pôstom. Takmer po celý rok jedli slaninu, udené bravčové mäso, bravčovú masť
"šmaľec", ktoré získavali zo zimných zákaľačiek. Aj najchudobnejší si zo zvyškov z kuchyne
dochovali akú - takú svinku. Zakáľačku robievali obyčajne v zime - pred Vianocami.
CHLIEB.
Prešlo sa k nemu z prípravy rastlinných kašovitých jedál pečením na ohnisku, v peci alebo v pahrebe.
Z hľadiska technológie rozlišujeme chlieb nekysnutý a kysnutý. V prvej pol. 19. storočia chlieb ešte
nebol kažodennou potrebou, stal sa ním až na prelome 19. a 20. storočia. Vývojom prešiel rôznymi
tvarmi. Najstarší bol nekysnutý z hrubej múky (otrúb) v plochom tvare (posúch, kabáč, lokša).
Spočiatku sa chlieb pripravoval tak, že sa rozpálil kameň, pripravila kaša z múky - otrúb (pri ich
nedostatku aj s pridaním rozotretých surových zemiakov), ktorú vyliali na rozpálený oheň. Z toho sa
vyvinula typická slovenská haruľa, baba, zemiakové placky, na východe - naľešňiki. Pôvodne boli
núdzovým pokrmom. Kysnutý chlieb - pri pridaním priemyselne vyrábaných kvasiniek na prelome
19. a 20. storočia sa chlieb stal chutnejším a stráviteľnejším. Jeho pečenie patrilo k najvážnejším
úkonom v slovenských domácnostiach. Chlieb sa tu teší veľkej obľube a úcte dodnes.

FAZUĽA

89
Je rozšírená po celom svete. V čase núdze svojou hodnotou nahrádza potraviny jako sú mlieko alebo
maso. Varila sa hlavne zapražená so zemiakmi, podbitá na kyslo (s kyseľom), na kyslo s južkou (šťava
z kyslej kapusty, naloženej v sude), uvarena v slanej vode sa zmiešavala s uvarenou kapustou a pod.
ZEMIAKY (bandurky, bandury, kremple, erteple)
V chudobnejších, vyššie položených oblastiach Slovenska sa ujali začiatkom 19. storočia (aj v Spiši a
v Šariši). V južných oblastiach až na prelome 19. a 20. storočia. Dovezené boli z Ameriky.
KUKURICA prišla do našich oblastí z Turecka a Talianska v 16. storočí.
MÚČNE JEDLÁ
Z múky a surových rozšúchaných zemiakov pripravovali halušky strapačky, na východe trepanky.
Podobne, no s väčším podielom múky, sa pripravovalo rozvaľkané zemiakové cesto, ktoré ručne alebo
lyžicou trhali na „husie labky“ (huše labi), prípadne ich krájali do tvaru trojuholníkov (sem-tam).
Halušky tvorili podstatu nedeľného obeda, keďže polievka - vývar z mäsa sa po haluškách polieval.
Lyžica v takejto zmesy stála bez držania. Polievkou si halušky prakticky len prilepšovali.
Strapačky sa dodnes podávajú s kapustou, tvarohom, halušky z vaľkaného zemiakového alebo
obyčajného rezancového cesta (múka, voda, príp. vajíčko) pripravovali s makom, lekvárom. Strapačky
s bryndzou sú dnes prezentované ako tradičné slovenské národné jedlo. Bryndza sa ujala v oblastiach s
ovčiarskou tradíciou.
PIROHY
Medzi slávnostnejšie jedlá (na nedeľu a vo sviatky) patrili pirohy. Na východnom Slovensku ich
pripravovali z obyčajného vaľkaného cesta (Orava, Liptov, Pohronie zo zemiakového - bez šupky
uvarené, dobre rozotreté zemiaky zmiešali s múkou). Z rozvaľkaného cesta narezali štvorce, naplnili
makom, lekvárom, uvarenými sušenými jablčkami, hruškami atď. a prstami štvorce s plnkou
pozliepali do trojuholníkov. Tieto uvarili a pred podávaním poliali s rozpráženým maslom.
POLIEVKOU nazývali len vývary z mäsa. S haluškami sa vždy jedávali ako prvý chod. Keď polievka
nebola, konzumovali ako prvé jedlo halušky s rôznymi prímesami alebo pirohy. Druhý chod tvorilo
tekuté jedlo na „zachľipaňe“.
Jedlá na pochľipaňe sa pripravovali v troch základných variantoch:
a) prevarením sladkého alebo kyslého mlieka, príp. južky zo sudovej kapusty,
b) zápraškou z múky s masťou, maslom,
c) podbité, t.j. zátrepkou múky v mlieku alebo vode, kyslej južke.
Veľmi obľúbené a na celom Slovensku známe boli KAŠE - na východe sú to mačanka a kišeľ.
3.2 Inventár kuchyne a kuchynské náradia
Jedlá sa varili:
a) Na voľnom ohnisku, používali sa tradičné, k tejto technike patriace kuchynské nástroje zo železa,
hlinený a drevený riad:
- koník a kozlík (slúžil na podopieranie horiaceho dreva alebo aj na opekanie mäsa),
- ražeň, trojnožka sú ďalšie tradičné nástroje, na ktoré sa kládli hlinené alebo železné hrnce, kotlíky,
panvice randlíky,
- kumhar (známy v starých slovenských kuchyniach, slúžil na zavesenie kotlíka),
- na uzavretom ohnisku – sporáku tradičný hlinený riad vystriedali železné liatinové nádoby. Hlinené
a drevené nádoby sa naďalej používali len na mlieko a mliečne výrobky.
V spojení s úschovou potravín sú malé drevené komôrky v hornatých oblastiach a priestranné tehlové
sýpky v nížinných oblastiach.
Pestrá je tiež škála jednotlivých kusov nábytku na uschovávanie potravín:
- súsek, kadlub, sudno – prastaré formy, pochádzajúce zo slovanského dávnoveku,
- truhla, lada, štich, skriňa,
- na prenášanie potravy sa používali špeciálne na tento účel zhotovené torby, cedidlá, tanistry.

3.3 Stolovanie a jedenie


Stôl zvyčajne aj dnes zaberá hlavné miesto v dome. Pôvodne stával uhlopriečne oproti peci,
v kultovom kúte izby. Stôl sa pokladal za posvätný kus nábytku. Slúžil na jedenie a modlenie. Okolo
neho boli umiestnené tradičné lavice (dnes stoličky).

90
Jedlo sa podávalo pre všetkých spolu vo veľkej mise. Každý člen rodiny mal svoju drevenú lyžicu
s vlastníckym znakom. Menšie deti kŕmila matka, držiac ich v náručí. Väčšie deti nejedávali pri
stole. Dávali im jesť do mištičky na stoličku, lavicu alebo prah.
V lete sa jedávalo na prahu domu alebo na dvore. Pri práci na poli, Lukách alebo lesoch pretrvával
aj spôsob jedenia poležiačky. Pri jedení sa políhalo okolo misy a podopieralo sa lakťami, alebo sa
opieralo o bok. Jedlo sa však ukladalo a jedlo na rozloženej plachte.
K stolu sa sadá naraz. Dnes spoločné stolovanie rodiny pretrváva v nedeľu, na obed a na sviatky. Na
čelnom mieste sedávala hlava rodiny - gazda (toto miesto na lavici sa pokladalo za najčestnejšie)
a okolo neho ostatní, muži. Najbližšie ku gazdovi sedávali spravidla synovia, pričom najstarší sedel
vpravo od gazdu a ďalej ostatní až po najmladšieho. Ak bolo synov viac, sedávali vedľa gazdu sprava
i zľava. Za nimi nasledovali zaťovia a na konci lavíc za stolom sedávali starí, zväčša už pracovne
neaktívni muži. Ženy kedysi sedeli pri stole len v tom prípade, ak sa im ešte ušlo nejaké miesto. Ak
bolo miesto, k stolu si museli sadnúť najstaršie ženy a tie, ktoré pracovali na gazdovstve mimo domu.
Mladé nevesty, dievky a ženy jedávali len postojačky. (Podľa povery si nevesty nemali pri jedle
sadať preto, aby netrpeli núdzu.)
4 . ĽUDOVÝ ODEV
4.1 Ženský odev
Na základné zahalenie tela používala žena v Šariši trojaký odev:
1. KOŠEĽU S DLHÝM, PO KOLENA SIAHAJÚCIM STANOM. K nemu boli prišité nazberané
rukávy z tenkého plátna alebo šifonu - PAŤOLATU. Oba diely boli všité do goliera z látky červenej
farby - PISAŇINY. Košeľa mala vpredu v hornej časti nad pasom rázporok, ktorý žene umožňoval
praktickú pozíciu pri dojčení.
2. NAZBERANÁ DVOJPOLOVÁ SPODNIČKA ušitá z tenkého ľanového plátna. Na spodnej strane
obyčajne prizdobená ŠTIKERAJOM - štikovaním. Vrchnú časť tela zahaľovali si ženy OPĽEČKOM,
stan siahal len poniže pása. Rukávy (nazberané) a stan boli opäť všité do červeného goliera. Opľečka
mali väčší výstrih okolo krku, aby sa mohli praktickejšie obliekať, keďže vpredu nemusel byť
rázporok ako pri košeli. Pri dojčení žena jednoducho pliecko povytiahla spoza pása.
3. Neskôr sa RUKÁVY VŠÍVALI DO STANU a ten do goliera. Rukávy mali manžety, boli bohato
vyšívané a ukončené zberaným štikerajom. Rukávy košieľ sa zapínali nad lakťami.
K odevu patrili aj živôtiky - VIST alebo LAJBĽIK. Pod živôtik (neskôr navrchu) si ženy prehadzovali
jemné vlnené šatky so strapcami.
Najarchaickejšie ženské odevy boli biele skladané sukne z domáceho jemného plátna a na ne si okolo
pása uväzovali čierne zátery. Boli rovné a hladké. Prestali sa nosiť v 30. rokoch 20. storočia. Nazývali
ich ŠURCE.
V zime nosili krátke biele vyšívané kožúšky, obšité bielou baraňou bundičkou, ale bývali aj kožúšky
čokoládovo hnedej farby. Nosili aj dlhé rovné kožuchy so skromnou výšivkou. V chladnom počasí si
obliekali čierne alebo tmavomodré huňkou so skromnou červenou výšivkou na chrbte. V zime sa ženy
ovinuli do vlnených šatiek - bambuchačiek. Po zániku krpcov (po I. svetovej vojne) sa obúvali čierne
kožené čižmy.

4.2 Mužský odev


Muži nosili košele z tenkého domáceho plátna, na pleciach nazberané a všité do manžiet z červenej
tkaniny (pisaňini). Mali úzky stojatý golierik.
Hrubé nohavice z domáceho súkna sa nazývali chološne. Obúvali sa k nim krpce (bočkori), neskôr
baganče. Koncom 19. storočia si muži obliekali šnúrkami ozdobované biele nohavice z domácej
činovate (drelichu) a k nim si obúvali polovysoké čižmy so srdcovým krojením vpredu. Na všedné dni
nohavice neboli zdobené a obúvali si k nim baganče. Vesta (lajblik) z tmavomodrého súkna mala po
obvode prišitý širší pásik červenej pásikovej zamatovej látky a na nej bola ozdobne prišitá strieborná
šujtaška.
Dlhý remenný opasok nohavíc po zapnutí ešte obopínal pás muža po vonkajšej strane. Táto časť
remeňa bola vybíjaná lesklými kovovými gombíkmi.
Zimné kabátiky - hune boli z bieleho domáceho valchovaného súkna. Obliekali ich iba v zime, v lete
ich nosili parádne prehodené cez plecia. Veľké, dlhé haleny - čuhy nosili takmer vždy prehodené cez

91
plecia. Proti zime si starší muži obliekali gubi sivej farby. Na hlavách nosili muži baranice, v
teplejšom počasí okrúhle klobúky so širokou, úplne nahor vyhrnutou striežkou.

4.3 Detský odev


Malým deťom mamičky obliekali sukienkové šaty - vigan. Keď mal chlapec 4-5 rokov dostal prvé
plátené nohavice aj košieľku a huňku.Dievčatá nosili viganki až do 10 rokov, neskôr sukienky a
blúzky, v zime vatované huňky.

4.4 Detviansky kroj


Najvýraznejším odevom, tzv. detvianskeho variantu je odev v podpolianskych dedinách (Detva,
Očová, Hriňová a okolie). Charakteristický je najmä mužský odev. Typické sú široké platené gate
(„gäti“) doplnené krátkou košeľou špeciálneho strihu. Košeľa siaha len do vrchnej tretiny hrude
a opasok je užší než inde na Slovensku, takže medzi košeľou a opaskom zostáva ešte pás holého tela.
Ďalšie súčasti tohto svojrázneho odevu sú: krátky vyšívaný kožúšok („cucaj“), malý klobúčik
zdobený retiazkami a krpce. Vo výzdobe v minulosti dominovala výšivka založená na technike
jednoduchého prelamovania a plochého stehu po niti alebo čipka – oboje v žltých farbách. Pre
detviansku oblasť bol v minulosti charakteristický aj účes mužov a to vlasy zapletené nad sluchami do
vrkočov („kečki“).

4.5 Spoločné črty ľudového odevu slovanských národov


1. Najstarší materiál - plátno (konopové i ľanové), súkno z ovčej vlny a rozličné kožušiny.
2. Strih.
Vyskytujú sa na území obývanom Slovanmi, a to najmä na východ od Slovenska – na Ukrajine,
v Bielorusku, v Bulharsku a Srbsku. Celoslovanskou formou obuvi sú kožené krpce.
3. Novšie súčasti sa viažu na kupované materiály (jemné súkno, kašmír, hodváb, brokát, kartún
a pod.), najprv dostali do sviatočného odevu. Ich názvy poukazujú na cudzí pôvod, na vplyv módnych
smerov, najmä z Nemecka, Francúzska a Talianska (napr. z nemčiny „lajblík“ , „šurc“ , „brusľak“ ,
z francúzštiny „vizitka“, „pendel“, „mentieka“).
Slovenský ľudový odev sa vyvíjal v podmienkach typických pre národy strednej Európy. Celkovým
typom odevu najmä archaickými súčasťami inklinoval k ostatným slovanským národom na východe
i juhu, novšími súčasťami k západu.
Najstarší typ obuvi – krpce.
Najkrajšie a najvyzdobenejšie oblečenie – odev nevesty (mladuchy).
Najoriginálnejší mužský kroj – detviansky kroj.
Najpestrejší kroj – piešťanský a trnavský kroj.

5. ĽUDOVÉ STAVITEĽSTVO

5.1 Vývoj staviteľských techník


Najstaršie archeologické vykopávky odkryli viac slovanských sídlisk, tzv. sídelných jám, ktoré slúžili
ako bydliská. Boli to zemnice alebo polozemnice, podľa toho, či boli celkom alebo čiastočne
vyhĺbené do zeme.
Stavby mali steny pletené z prútia. Pretrvávanie pletených domov cez dlhé storočia si vysvetľujeme
tým, že boli pomerne najodolnejšími stavbami na nížinách, často zaplavovaných povodňami. Voda
odplavila hlinu, ale stĺpová kostra odolala a po opadnutí záplav ju mohli znova vypliesť a vymazať.
Vykladanie „vikladanie“ - hlinu navezenú k stavenisku, kone alebo rožný statok rozdupali a dobre
premiešali so slamou alebo s plevami. Chlapi ju potom brali na vidly a kládli na steny. Stavalo sa bez
základov. Hlina sa kládla len na zem, rovnomerne a naraz po celom obvode stavby a súčasne sa robili
aj priečky, aby celé murivo tvorilo jednoliaty celok. Nahadzovalo sa voľne a bez debnenia. Hotová
stavba sa nazývala „vikladanina“.
Ďalšou ľudovou stavebnou technológiou je „nabíjanie“. Pozostávalo z toho, že čerstvo navozená
a ešte vlhká hlina sa kolmi nabíjala medzi doskové debnenie, postavené z oboch strán budúcich stien
primerane ich hrúbke. Takto postavený dom sa nazýval „nabíjanica“.

92
Hlinené steny, vybudované pletením, vykladaním a nabíjaním, bolo treba nakoniec zarovnať
a vykladané ešte predtým aj „okresať“ rýľom od slamy, vymazať a vyhladiť riedkym blatom a po
vyschnutí viackrát obieliť vápnom, čo bolo prácou žien.
V ďalšom vývine hlinenej architektúry sa začali z hliny formovať stavebné dielce a z nich sa kládli
steny. Prvé boli „váľki“, ktoré sa voľnými rukami vyvaľkali z mokrej hliny a po miernom osušení sa
z nich stavali steny tak, že ich kládli klasovite čiže šikmo a striedavo napravo a naľavo.
Tehla - základnou surovinou bola aj tu s vodou rozmiešaná a vypracovaná hlina, premiešaná
s plevami alebo sekanou slamou. Stavalo sa z vysušených dielcov, ktoré sa viazali hlinenou maltou.
Jej zlepšeným výrobkom, ktorý ju postupne vytlačil je pálená tehla.
Kameň sa používal i pre ohňovzdornosť najmä na stavbu sýpok. Neskôr sa z neho stavali aj stodoly,
maštale, priečky pri peciach a ohniskách a napokon i obytné stavby.
Vo vrchovitých oblastiach Slovenska bolo najdôležitejším stavebným materiálom DREVO.
Základnou stavebnou technikou drevenej architektúry je zrubenie. Stavajú sa bez kostry so zvislých
stĺpov. Kmene stromov sa kladú na seba vodorovne, a tak sa z nich konštruujú obvodové steny
a krížne priečky budúceho domu. V uhloch, kde sa križujú brvná dvoch stien, spájajú sa a spevňujú
čapovaním (uhlové spájanie drevených hrád), ktoré má rozličné techniky od jednoduchého skríženia
guliačov, kladených na seba do oblých zárubov s prečnievajúcimi koncami, až po zložité zárezy
a záseky s rozličnými vývinovými a lokálnymi variantmi a s bohatým ľudovým názvoslovím. Od
čapovania závisela stabilita stavby.

5.2 Krov a strecha


Po dokončení obvodových stien domu a priečok nasleduje položenie krovu a strechy na ochranu
stavby od nepriaznivých vplyvov prírody.
Na území Slovenska pokladáme za najstaršie tzv. sochové krovy. Celú konštrukciu krovu držia zvisle
do zeme zapustené stĺpy, zvané sochy, ktoré majú na horných koncoch prirodzené alebo umelo
vydlabané rázsochy.
Kliešťové krovy
Na južné Slovensko preniká zo Západnej Európy tzv. kliešťový, nožnicový krov. Hrebeň aj tu tvorí
slemeno, nespočíva však na sochách, ale na kliešťach. Sú to trámy, hrubšie krovy, ktoré sú dva a dva
proti sebe dolným koncom, šikmo začapované do priečnych povalových hrád. Ich horné konce sú
sčapované tak, že sa križujú, a tak vytvárajú hniezdo na uloženie slemena. Celá váha krovu spočíva na
domových stenách, staticky je závislá od ich nosností, a práve preto sa tento krov líši od sochového
a zhoduje sa s novšími krokvovými krovmi.
Krokvové strechy
Novšie krovy, na murovaniciach, už konštrukčne nesúvisia s povalovým debnením stavieb. Ich spodné
priečne hrady sa kladú na dokončené múry a nad hotové povaly, takže povala má osobitné krížne
hrady, ktoré nesú platňu aj krov. Povalové hrady sú na zruboch preložené cez posledný, vrchný
veniec.
Strešná krytina
Trvalejšou drevenou krytinou je šindeľ, ktorý bol rozšírený vo veľkej oblasti drevenej architektúry,
používal sa aj na mestských, cirkevných a panských stavbách, aj na murovaniciach. Na južnom
Slovensku bola strešnou krytinou prevažne slama a čiastočne trstina.
V 2. pol. 19. storočia, keď nastal rozvoj výroby v priemyselných tehelniach, začala sa vyrábať krytina
vypálená z hliny škridlica.
Dlážka
Podlahu stavieb tvorila pôvodne ubitá, vyrovnaná a riedkym blatom vymazaná hlina, všeobecne zvaná
zem. Dosková podlaha, dlážka sa zjavuje pomerne neskoro a nerovnomerne – najprv v hornatých
krajoch v oblastiach drevenej architektúry a až potom na nížinách.
Okná, pôvodne neveľké a na zruboch a hospodárskych objektoch len tzv. štrbinové, ktoré vznikli
vyrúbaním alebo vypílením do dvoch susedných trámov. Postupne sa veľkosť okien zväčšovala, a to
pri rekonštrukciách, prestavbách na 1 až 2-krídlové.
Dvere na starších domoch boli tiež menšie (130 x 60 cm), jednokrídlové, zhotovené zo zvislých
zhlobených dosák vystuženými krížnymi lištami. Otáčali sa na valcových čapoch alebo sa otvárali sa
na železné pánty.

93
5.3 Domový interiér
Hlavným obytným priestorom je chyža alebo izba. Druhá miestnosť – pitvor, na východe prikľet,
vyvinula sa z krytého a chráneného závetria pred vstupnými dverami do izby. Pitvor sa pozdĺžnou
priečkou rozdelil na dvoje. Predná časť zostala naďalej vstupnou miestnosťou, pitvorom a oddelený
zadný priestor slúžil ako komôrka. Na Slovensku je aj tzv. trojdielny dom maštaľový, keď za
pitvorom je maštaľ, do ktorej sa vchádza cez pitvor.
Samostatné stavby s funkciou skladu sú oproti domu vo dvore, za cestou, vzadu v záhrade a pod.
Známe sú pod názvami komôrky, sýpky, sypanice, sypance. Pretože ochraňovali najcennejší inventár
hmotného majetku, z bezpečnostných dôvodov ich stavali izolovane od domu a podľa možností tak,
aby boli ohňovzdorné.
Osobitný typ usadlostí tvoria. tzv. dlhé dvory či uličky (Východná). Obyvatelia dvora sa nazývali
spoločníci, najmä, keď pôvodné príbuzenské vzťahy zanikli.
Po druhej svetovej vojne zanikajú dlhé gazdovské domy a namiesto nich sa stavajú domy so
štvorcovým pôdorysom, čiže domy mestské vilového typu, ľudovo zvané štvorec alebo kvadrát.
IZBA sústreďoval sa tu všetok život v dome, najmä v zime, keď bola jedinou vykurovanou
miestnosťou domu. Pre Slovensko sú typické tzv. pecové izby. Pec stála v kúte medzi zadnou stenou
izby a priečkou od pitvora, naľavo alebo napravo od dverí. Bola najvýznamnejším zariadením izby.
Ohnisko slúžilo predovšetkým na prípravu jedál, na varenie, no čiastočne aj na ohrievanie
a osvetľovanie izby. Varilo sa na rozloženom ohni v hlinených hrncoch priložených k ohňu alebo
položených na železných trojnožkách.
Stará izbová pec, tak ako ohnisko, nemala odvod dymu, a tak sa dym voľne šíril po izbe a odchádzal
otvorenými dverami. Preto sa takéto izby nazývali čierne alebo kúrne. Súčasťou vnútorného zariadenia
izby sú lavice, masívne kresané pologuliače s rovnou vrchnou a neskôr pílené hrubšie dosky,
postavené na klátoch, na vyvýšených múrikoch alebo zadlabané do zrubu zvyčajne pri priečelnej
a pozdĺžnych stenách.
Ďalším významným predmetom interiéru bol stôl, ktorý mal tradičné miesto v prednom kúte izby pred
lavicami.
Postele sa objavujú až začiatkom 20. storočia. Posteľ je pri zadnej stene izby a spávali na nej rodičia.
Podstatná zmena v tradičnom interiéri nastáva vtedy, keď sa čeľuste pece a ohnisko prenesú z izby do
pitvora, lebo tým sa podstatne zmení jeho funkcia. Takto sa z pitvora vytvorila kuchyňa. Po zavedení
zatvoreného ohniska sa kuchyňa stala teplou a svetlou, a teda aj obývanou miestnosťou, do ktorej sa
postupne preniesla časť funkcií izby, lebo tam jedávali, zdržovali sa cez deň a niekedy aj spávali.

5.4 Hospodárske a výrobné staviská


STODOLA
Je najdôležitejšou stavbou, nazýva sa aj „humno“, „holohumnica“ – vyrovnaná a udupaná plocha
v zadnej časti dvora, na ktorej sa obilie mlátilo tlačením (koňmo, volmi a pod.) alebo cepami.
Hlavným priestorom stodoly je mlatovňa. Tento priestor slúžil predovšetkým na mlátenie cepami,
neskôr aj na mlátenie gepľom, na ovievanie zrna (rajtarovanie), cez rok bežne na rezanie sečky, na
odkladanie čerstvého (zeleného) krmiva a pod.
Vedľa mlatovne bývajú oddelené priestory. Nazývajú sa „plevnice“. V niektorých stodolách bol aj
povalový priestor oddelený, zastropený a využíval sa na uloženie obilia, krmiva.
Stodoly sa delia na:
- prejazdné vráta sú na oboch koncoch a možno cez ňu prejsť s vozom so záprahom,
- neprejazdné, s vrátami len na jednej strane.
MAŠTAĽ A ŠOPA
Ďalším hospodárskym priestorom je maštaľ, zvaná aj stajňa. Je vo dvore pod spoločnou strechou za
komorou alebo oddelená „šopou“. V niektorých oblastiach sú maštale pripojené k stodolám. Šopa
slúži na uskladnenie rozličného hospodárskeho náradia, palivového dreva, na dočasné uloženie
zeleniny, trávy a niekde tu bývali aj kuríny a chlievy pre ošípané.
Ostatné hospodárske objekty:
- pred domom studne, chlievy pre ošípané zvyčajne s nadstaveným kurínom, sušiarne na kukuricu,
- v záhradách za dvorom bývajú sušiarne na ovocie,
- vo vinohradoch vínne búdy zariadené na spracovanie hrozna a na uskladnenie vína,

94
- na dvoroch osobitne postavené „udiarne“ na údenie mäsa z domácich zakáľačiek.
6. VYUŽITIE ĽUDOVÉHO STAVITEĽSTVA V CESTOVNOM

Súčasný človek nechce dovolenku iba stráviť, ale ju chce PREŽIŤ. S tým súvisí záujem o atraktívnu
dovolenku, spojenú s iniciatívou a aktivitou. Do popredia sa dostávajú poznávacie cesty a kultúrny
CR. Účastníci sa zameriavajú na poznávanie krajín, životného štýlu obyvateľstva, kultúry, v rámci nej
na návštevu múzeí, prehliadky kultúrnych, umeleckých, historických pamiatok i na oboznamovanie sa
s ľudovou kultúrou.
Ľudová kultúra je dôležitý prvok ponuky krajiny, dokáže návštevníkov zaujať a dlhšie udržať
v cieľovom mieste.
Významnú časť kultúrneho dedičstva tvorí ĽUDOVÉ STAVITEĽSTVO..
Ľudové staviteľstvo v SR sa delí na dva základné typy:
a) Nížinný typ - zaberá oblasť juhu od Podunajskej nížiny, cez Záhorskú až po Východoslovenskú
nížinu a zasahuje do pahorkatín: Myjavskej, Malých Karpát a Považského podolia.
b) Vrchársky typ – je príznačný pre vrchy a kotliny Karpát a pohoria patriace k ich sústave. Tento typ
sa vyznačuje absolútnou prevahou prírodného stavebného materiálu – dreva, ktoré poznačilo aj spôsob
života ľudu vo vrchárskych oblastiach. Vrchársky život mal aj veľký vplyv na vývoj slovenskej
ľudovej kultúry.

6.1 Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry


Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry je obrazom dedinského života v minulosti, dokumentom
zaniknutých spoločenských a ekonomických pomerov.
Na Slovensku v súčasnosti existuje 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry:
Brhlovce v Štiavnických vrchoch – do skál sopečného pôvodu boli pôvodne ako núdzové stavby
vyhĺbené dutiny do úbočia vrchov, zvyčajne dve spolu.
Čičmany (136 drevených, zrubových, viacpodlažných, na priečelí maľovaných domov), Osturňa,
Spišská Magura (goralsko-rusínska obec), Plavecký Peter, Podbiel, Sebechleby – Stará Hora,
Špania dolina, Veľké Leváre (habánsky dvor), Vlkolinec a Ždiar.
Cieľom pamiatkových rezervácií je:
a) zachovať regionálne typy, jedinečné objekty, spôsob osídlenia a sídelné typy,
b) zachovať tradičné prvky ľudového staviteľstva, ojedinelý spôsob vytvárania obytných priestorov,
c) zachovať formy obydlí a spôsoby bývania ovplyvnené druhom zamestnania (baníci, remeselníci,
roľníci),
d) využiť lokalitu v rámci CR.
Ochraňuje sa celé historické prostredie – historický urbanizmus, jednotlivé ľudové stavby (obytné,
hospodárske a technické) aj výtvarné stvárnenie materiálu. Rezervácia chráni usporiadanie objektov
v rámci hospodárskeho dvora, zachováva ich nadväznosť na pôvodné prostredie. Súčasne sú
zachované i vzájomné proporcie a vzťahy jednotlivých stavieb, vrátane drobnej architektúry,
dotvárajúce historické prostredie (ploty, mosty, studne, lávky, bránky, zvonice, kaplnky a pod.).

6.2 Múzea ľudovej architektúry v prírode


Je expozícia situovaná v prírode, orientovaná na tradičnú ľudovú hmotnú i duchovnú kultúru
vidieckeho obyvateľstva v minulosti. Dominantnú úlohu v nich majú objekty tradičného ľudového
staviteľstva, stavebná kultúra. Z pamiatkového hľadiska ide o zachovanie vybraných objektov, ktoré
nemožno zachrániť na mieste (na rozdiel od pamiatkových rezervácií).
Veľa múzeí sa orientuje na prezentácie remesiel, začiatkov techniky, priemyslu, na vojensko-
historickú problematiku.
Na Slovensku existuje 10 múzeí v prírode. Deväť z nich je súčasťou väčších múzeí:
- Vlastivedné múzeum v Humennom, vo Svidníku a v Starej Ľubovni,
- Šarišské múzeum v Bardejove,
- Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke patrí Kysuckému múzeu v Čadci,
- Múzeum liptovskej dediny v Pribiline - patrí Liptovskému múzeu v Ružomberku,
- Múzeum slovenskej dediny v Martine je súčasťou Slovenského národného múzea - Etnografického
múzea v Martine,
- Múzeum oravskej dediny v ZUBERCI na Orave,

95
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici reprezentuje v typicky banskom prostredí ukážky
baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód,
- Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre približuje vývoj poľnohospodárstva, práce
a duchovného života roľníctva.
Impulzom pre budovanie múzeí v prírode sa stal postupný zánik vzácnych objektov, zmeny
v charaktere sídiel, technologické inovácie v stavebníctve a pod.
Éra múzeí v prírode sa začala v roku 1891, kedy v Štokholme na Djugardenskom polostrove zvanom
Skanzen vzniklo prvé múzeum v prírode. Ako prvá na Slovensku bola verejnosti sprístupnená
expozícia múzea v Bardejovských Kúpeľoch v roku 1965, najmladšou je expozícia Múzea liptovskej
dediny v Pribiline.

6.3 Možnosti využívania ľudového staviteľstva v cestovnom ruchu


Využívanie pamiatok musí vychádzať z požiadaviek ochrany, zachovania pamiatkových objektov
a súborov, reálnych požiadaviek a špecifík, ktoré sa uplatňujú pri rozvoji CR.
Prehliadka, ale aj pobyt v pamiatkových súboroch a objektoch, sú súčasťou zájazdov nielen skupín
ľudí, ale stali sa aj cieľom individuálnych dovoleniek.
Rozvoj CR naďalej predpokladá využívanie pamiatok ako cieľov návštev zájazdov a individuálnej
rekreácie, ako atraktivity oblasti CR a konkrétnych rekreačných území. Pri zintenzívnení CR sa môžu
využívať pamiatky na rozšírenie ubytovacích kapacít z kaštieľov, kúrií, hradov, zámkov a pamiatok
ľudového staviteľstva s niekdajšou obytnou funkciou.
V súčasnosti nestačí len prehliadka expozícií, návštevník požaduje oživenie, zatraktívnenie
prehliadky. Táto sa musí spájať s ľudovou výrobou, tradičnými remeslami, ktoré reprezentujú
zamestnania obyvateľov určitého regiónu. Pod pojmom „ľudová výroba“ rozumieme zhotovovanie
úžitkových a dekoratívnych predmetov, pri výrobe ktorých prevažuje ručné práce a domáce, prírodné
suroviny. Okrem ľudovej výroby sa návštevník pri staviteľských pamiatkach môže oboznámiť
s prvkami duchovnej kultúry. Sem zaraďujeme zvyky, obrady, veštby, pranostiky, vedomosti
a predstavy o prírode, človeku, nadprirodzených bytostiach a pod. Patrí sem aj tzv. spoločenská
kultúra, ktorá zahŕňa životy v spoločenstvách – manželstvo, rodina, príbuzenstvo a pod.
Návštevníkov môže prilákať a upútať prezentácia miestneho folklóru v podaní folklórnych skupín.
Jeho výrazovým prvkom je ústny, herný, tanečný a dramatický prejav. Mali by sa využívať aj formy
aktivizácie múzejnej prezentácie, napr. nielen si pozrieť výstavu tkaných kobercov, ale mať možnosť
ich skúsiť hmatom, vyskúšať si techniku tkania na krosnách.
Okrem ľudovej výroby a duchovnej kultúry môže zaujať aj ľudová gastronómia. Podporuje rozvoj
kontaktov medzi návštevníkmi.
V súčasnosti, kedy sa prejavujú tendencie aktívnej dovolenky, sebarealizácie, potreby robiť niečo
vlastnými rukami, vzniká snaha múzeí o aktivizáciu prezentácie. Organizujú sa podujatia, ktorými sa
zvyšuje atraktívnosť expozície. Ide napríklad o ponuku pravidelných podujatí, ktoré návštevníkom
i domácim približujú tradície, zvyky a obyčaje spojené s určitým ročným obdobím (jarné zvyky, letné
hry, fašiangy, Vianoce), prípadne približujú udalosti rodiny (svadby, krstiny). V programoch sa
prezentujú miestne folklórne skupiny. Týmto sa zároveň oživuje povedomie obyvateľov daného
regiónu.
Návštevník má takmer vždy snahu odniesť si domov suvenír, ktorý je typický len pre daný región.
Môže ísť o výrobok zhotovený priamo pred očami návštevníka, alebo ktorý si vyrobí za pomoci
remeselníka sám návštevník. Vlastnoručne vyrobený má zvlášť veľkú hodnotu, jedinečnosť, ktorým sa
môže pochváliť doma a pripomína mu daný región. Zdobené perníky, vlastnoručne utkaný koberec,
vyšitý obrus, maľované vajíčka, pletené košíky, figúrky vyrezávané z dreva pripomenú nielen
navštívené miesto, no aj atmosféru, ktorú pri tom zažil.

6.4 Drevené chrámy na severovýchode Slovenska


Sakrálne stavby svojou originálnosťou, technicko-umeleckým stvárnením a spoločenským významom
patria medzi najcennejšie kultúrne stavby Slovenskej republiky. Od roku 1958 je 27 chrámov
chránených ako národné kultúrne pamiatky. Predstavujú vzácny súbor prevažne gréckokatolíckych
cerkví. Najrozšírenejší názov na tieto stavby je CERKOV, čím sa zvýrazňuje príslušnosť k
východnému náboženskému obradu.

96
Drevené stavby sú pre Slovanov typické. Prevažovali aj na našom území až do polovice 20. storočia.
Najprv sa na výstavbu používal červený smrek (smrekovec opadavý), neskôr aj menej kvalitné drevo z
ihličnanov (jedľa, smrek alebo borovica). Spodné trámy sa stavali z tvrdého dubového dreva alebo
tisu.
Stavba spočívala na silných nárožných kameňoch. Kameň spájali hlinou alebo jej zmesou. Kvôli
posilneniu sa do malty pridávali vajíčka, býčia krv a materské mlieko. Všetky chrámy majú zrubovú
základnú konštrukciu.
V horných častiach zrubových striech sú šindľové alebo doskové zastrešenia, tzv. fartuchy. Pri
spevňovaní konštrukčných prvkov sa nepoužívali klince, pretože vyvolávali predstavu ukrižovania
Ježiša Krista. Ľudoví majstri zhotovovali dômyselné tesárske väzby, dostatočne pevné aj bez klincov.
Pôvodne každá cerkov mala iba jeden vchod zo západu, iné dverné otvory sú neskoršieho dáta.
Charakteristickým prvkom cerkví je umiestnenie okien výlučne v južných stenách hlavnej lode a
presbytéria. Táto tradícia má počiatok už v stredoveku. Okná z oboch strán sa objavujú až v druhej
pol. 18. storočia.
Chrámy sú situované na vyvýšených miestach, excentricky voči dedinským stavbám. Súčasťou ich
areálov sú neveľké cintoríny s jednoduchými kamennými alebo železnými krížmi. Celý areál
obklopuje kamenná ohrada so vstupnou bránou, zastrešenou šindľom. Tento súbor vhodne doplňuje
zvonica.
6.4.1 Exteriér drevených chrámov
Chrámy pochádzajú z 16. až 19. storočia, preto sa navzájom líšia dispozíciou, výtvarným riešením,
architektúrou interiérov aj exteriérov. Rozdeľujeme ich do štyroch skupín:

Šarišsko-gotický typ
Najstaršie zachovalý typ dreveného chrámu má JEDNOLOĎOVÝ PÔDORYS, pozostávajúci z dvoch
zrubov, t.j. pozdĺžnej lode a polygonálnej svätyne. Na jej protiľahlej strane sa nachádza vysoká veža.
Obidva zruby sú pokryté strmou gotickou strechou. Typickým predstaviteľom je kostol v
HERVARTOVE pri Bardejove.

Šarišsko-gotický pôdorys dreveného chrámu

ZÁPAD

VÝCHOD
Hervartovský kostol sv. Františka z Assisi stavali na prelome 15./16. storočia. Jediný je
rímskokatolícky. Pôvodne bola postavená hlavná loď s polygonálnou svätyňou. Veža, ktorá slúži aj
ako zvonica, je postavená dodatočne. Práve pôvodne dvojdielny pôdorys a vysoká strecha sú
špecifickými znakmi tohto kostola, ktorými sa odlišuje od rusínskych cerkví východného obradu.
Typickou predstaviteľkou z rusínskych chrámov je cerkov sv. Lukáša z prelomu 15. a 16. storočia
v TROČANOCH.
Je najstaršou zachovanou trojdielnou zrubovou stavbu z tisového dreva. Trojpriestorovosť tvoria
oltárna časť, hlavná loď a podvežie. Zrub je zvonku ošindľovaný. Šindľová strecha nad loďou má
pyramidálny tvar. Ukončená je kužeľovitou vežičkou. Ďalšia strecha, ukončená podobnou kužeľovitou
vežičkou je navŕšená nad babincom.
Už v 12. storočí tu postavili prvý kostol sv. Trojice. Umiestnili ho medzi obcami Raslavice a Kobyly.
Koncom 13. storočia okolo neho vznikla obec. Názov súvisí s názvom cerkvy: Trojica - Trojičany –
Tročany).

97
Pôdorys tročianskeho chrámu:

Podvežie hlavná loď oltárna časť

západ

východ
Oveľa početnejšie je zastúpená skupina drevených chrámov východného obradu zo 17. až 18. storočia.
Využívajú hlavne barokové prvky.
HUCULSKÝ typ má pôdorys v tvare gréckeho rovnoramenného kríža. Je centrálne založený a skladá
sa z piatich zrubov. Najväčší je prostredný a smerom hore prechádza do osemuholníka a je pokrytý
osemhrannou kužeľovitou strechou.

Pôdorys chrámu huculského typu:


Východ

Západ

Predstaviteľom tohto typu je gréckokatolícky chrám sv. Michala, 5 km od Svidníka smerom na Duklu
v obci LADOMÍROVÁ.
Jeden z najreprezentatívnejších chrámov svojho typu postavili veriaci v roku 1742.
Má viacstupňové barokové ukončenia striech, dominuje veža nad vchodom.
Nad hlavnou loďou, skladajúcou sa z troch častí, je oktogonálna (osemuholníková) strecha.
Okolo chrámu je cintorín s kamennými, drevenými a kovovými krížmi, na južnej strane pri chráme je
samostatne postavená zvonica.
Areál vymedzuje drevená ohrada so vstupnou bránkou, ktorá má ihlanovú strechu končiacu cibuľkou.
Bojkovský typ
Spoločným rysom tohto typu cerkví je TROJZRUBOVOSŤ A TROJVEŽATOSŤ. Tri zruby spočívajú
na jednej osi, smerujúcej od západu na východ. Stredný zrub, chrámová loď, je najväčší. Má tvar
štvorca či obdĺžníka a rozširuje sa v smere na sever, prípadne na juh.
Ďalšie dva zruby, a to svätyňa (presbytérium) na východe a predsieň (babinec) na západe sú menších
rozmerov a majú obyčajne tvar štvorca. Svätyne sú často polygonálne. Zruby pokrývajú dvoj alebo i
viacposchodové ihlanovité strechy, niekedy zakončené makovičkou. Nad celou stavbou dominuje
strecha prostredného zrubu, je vyššia a väčšia ako bočné. Západný stan býva vyšší ako východný a
slúži aj ako zvonica.

Pôdorys chrámu bojkovského typu:

Západ Východ

98
Bojkovský typ predstavuje cerkov Ochrany Bohorodičky v Nižnom Komárniku.
Pochádza síce zo začiatku 20. storočia, no ukrajinský architekt a bádateľ Alexander Sičynský vytvoril
projekt podľa ľudových originálnych stavieb, predchodkýň komárnickej cerkvy.
Prestavuje ideálny súlad a harmónia jednotlivých článkov stavby, dokonalé uplatnenia statických
zákonitostí, taktiež logické a vzhľadovo príťažlivé rozdelenie celku a tvarov.
Z bojkovského typu sa vyvinul LEMKOVSKÝ, ktorý je veľmi rozšírený v okolí Bardejova. Má
trojdielne členenia ako bojkovský typ, ale smerom na západ sa trojrozdielnosť priestoru zvýrazňuje
zvyšujúcimi sa vežami. Pri lemkovskom type je dominantný západný zrub a vplyvom západného
staviteľstva je to veža - vždy najvyššia z trojice vždy za sebou radených veží. Veže sa smerom hore
kónicky zužujú. Každá z troch veží býva vplyvom baroka ukončená makovičkou alebo cibuľkou, na
ktorej je kovový kríž.
Architektonické členenie kostolov nie je samoúčelné. Uplatňuje sa v ňom náboženská tematika,
trojrozdielnosť symbolizuje Svätú Trojicu - Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého.
Trojrozdielnosť však predstavujú aj nebeské sily. Predsieň symbolizuje zem, loď s ikonostasom nebo a
oltár vo svätyni je "vyšší princíp" - to, čo prevyšuje aj nebesá.

Trojpriestorovosť a trojvežatosť lemkovského typu

Predstaviteľom lemkovského typu je ak cerkov Ochrany Bohorodičky v Jedlinke (okres Bardejov),


postavená v roku 1763. Podľa mnohých indícii ho priviezli z Poľska a postavili na mieste staršieho,
zničeného chrámu.
Trojpriestorový chrám má štvorcovú svätyňu, štvorcovú hlavnú loď a obdĺžníkový babinec, taký
široký ako hlavná loď, čo je výnimočné. Vchod z predsienky do babinca má rám v tvare
neskorogotického lomeného oblúka.
Kovové kríže
Kríž je symbolom kresťanstva a pripomína mučenícku smrť Krista na kríži. Najznámejšie - uplatnené
v exteriérovej výzdobe drevených chrámov sú:
- grécky jednoramenný, rovnoramenný,
- latinský jednoramenný, prekrížený v hornej tretine,
- dvojramenný byzantský, je ako grécky, ale prekrížený aj v prvej tretine s menšími ramenami,
- trojramenný pápežský, odspodu smerom hore prekrížený postupne sa zmenšujúcimi ramenami,
- trojramenný ruský je ako dvojramenný byzantský, ale dole prekrížený v inom smere, priečne
ramenami veľkými ako sú horné. Najdlhšie sú centrálne ramená.
6.4.2 Interiér drevených chrámov
Pre sakrálne stavby východného obradu je charakteristická bohatá výzdoba, jedinečné interiéry.
Steny pôvodne bohato zdobili nástenné maľby, opierajúc sa námetmi z evanjelií. Maliari
prostredníctvom nich zoznamovali negramotný ľud s obsahom Starého aj Nového zákona. Využívali
na to predovšetkým severnú stenu. Spravidla ju rozdelili pásmi, ktoré oživili rastlinnými ornamentmi.
Na jednotlivých plochách znázorňovali buď samostatné postavy Krista, Bohorodičky, svätých: Juraja,
Michala, Dimitrija, Paraskievu, jednotlivých prorokov, evanjelistov, apoštolov, cirkevných otcov
alebo skupiny postáv z rôznymi biblickými výjavmi.
Najvýznamnejšou zložkou interiéru cerkví je IKONA (eikon = gr. obraz). Je to svätý obraz a zbožne
uctievaný kultový predmet v cirkvách východného obradu. Je zviditeľnením neviditeľného, "...lebo sa
ňou zobrazuje neviditeľný duch, prebývajúci vo viditeľnom svete." (Autor výroku: Pseudodynius
Areopagita v 5. storočí.) Ikona nezobrazuje skutočnosť, ale ideu. Prvé ikony sa na Slovensko dostali
príchodom svätých bratov Cyrila a Metóda. Ikonopisné pamiatky, ktoré sa zachovali, pochádzajú z 15.
storočia. Dodržujú sa pri ich tvorbe prísne cirkevné dogmy (predpísané výjavy, symbolika, lineárna

99
maľba). Neskoršie vznikali ikony s ľudovými prvkami, zjednodušených kompozícií. Proces bol
zavŕšený v 19. storočí.
Ikony sa delia:
- na portréty Krista, Bohorodičky a ostaných svätých a
- na historické ikony, ktoré zobrazujú výjavy z Biblie a života svätých.
Nevyhnutnou súčasťou, jadrom drevených chrámov východného obradu je IKONOSTAS. (eikon =
obraz, gr. stasis = stavba). Je to drevená stavba s ikonami, oddeľujúca svätyňu od lode kostola.
Ikonostas má podobnú funkciu ako starozákonná opona, je symbolickou hranicou medzi pozemským a
nebeským svetom.
Rokokový ikonostas z 1744 chrámu v Jedlinke je najvzácnejší a najkompletnejší na Slovensku.
Ikonostasy sú horizontálne a vertikálne členené. V prvom – miestnom, základnom rade - sa
nachádzajú troje dverí, dvoje postranné pre diakonov a laických pomocníkov, stredné, tzv. kráľovské
(cárske) sú pre vysväteného kňaza v liturgickom oblečení. Napravo od nich je ikona s vyobrazením
Krista, ďalej vpravo ikona patróna kostola. Na ľavej strane je ikona Bohorodičky a vľavo od nej je
ikona sv. Mikuláša, ktorý patrí vo východných cirkách medzi najuctievanejších svätých.
V druhom rade - rad sviatkov - sú ikony menších rozmerov. Uprostred nad cárskymi dverami je ikona
Posledná večera - naľavo i napravo je po šesť ikon, zobrazujúcich dvanásť hlavných sviatkov v roku.
Tretí - apoštolský rad, tvorí pas Deésis. V strede je ikona Krista Veľkňaza na tróne a po stranách sú
obrazy 12 apoštolov. Vo štvrtom rade ikonostasu sa nachádzajú vyobrazenia starozákonných
prorokov. Na vrchole je ukončený Kalváriou s postavami ukrižovaného Krista, Panny Márie a sv. Jána
Evanjelistu.
Počet radov ikonostasu závisel od veľkosti chrámu a nebol ustálený. Na stenách chrámov bývajú
zavesené ďalšie ikony. Jednotlivé zobrazenia týchto ikon sú voľnejšie a spájajú sa so životom
tunajšieho obyvateľstva, ktoré v jednotlivých svätcoch videlo patrónov svojej existencie, prosperity.
Najčastejšie sú zobrazovaní: sv. Juraj (Hervartov „Sv. Juraj s drakom“, ktorý pomáhal
poľnohospodárom), sv. Mikuláš - ochranca príbytku pred požiarom a patrón tesárov, nebeský vojak -
sv. Michal Archanjel, sv. Paraskieva - patrónka typických ženských prác a rodiny, bezodplatní svätí
liečitelia - sv. Kozma a sv. Damián. V ikonopisnej tvorbe sa odrážajú aj politicko - spoločenské
názory ľudových más, ich nezmieriteľný postoj voči formám útlaku. Charakteristické sú posledné
súdy - predstavy ľudu, želania, pokrokové myšlienky.
Drevené chrámy sú dokonalým splynutím kresťanstva s ľudovou architektúrou a sú vynikajúcim
prejavom hmotného stvárnenia ľudského ducha.

III. DUCHOVNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

1. RODINNÝ ŽIVOT

Na Slovensku sú dve základné a vývinové postupné formy rodiny:


- patriarchálna veľkorodina – viacgeneračná,
- monogamná alebo individuálnu rodina (manželská).
Patriarchálna veľkorodina
Je súhrn niekoľkých biologicky monogamných rodín, teda manželských rodín pod vládou otca. Je
založená na kolektívnosti vlastníctva, výroby i spotreby. Nazýva sa aj nedielna rodina, nerozdelená
rodina, nedelení bratia, família, čeľaď. Skladala sa z osôb pokrvne spojených a z osôb prijatých do
rodinného spoločenstva, ktoré spoločne hospodárili na jednom gazdovstve. Veľkorodinu tvorili zväčša
tri generácie: rodičia - bratia - vnuci.
Majetok veľkorodiny bol považovaný za majetok rodiny a budúcich generácií. Každý člen
veľkorodiny si plnil povinnosti spojené s udržiavaním hospodárstva a dostával za to všetko, čo
potreboval - teda bývanie, stravu a odev.
Hlavou bol otec dospelých synov, starý otec. Staral sa o hospodárstvo - zdroj obživy, o organizáciu
práce, zastupoval rodinu v obci, pred úradmi.
Gazdiná (hospodáryňa, stará mamka) starala sa o stravovanie a šatenie celej rodiny za pomoci
ostatných žien, neviest a slobodných dcér.
Každý mužský člen mal pre prípad rozdelenia majetku právo na jeho určitú časť. Nevydatá dcéra žila
vo veľkorodine ako jej člen. Keď sa vydala, vyplatili ju z veľkorodiny venom - dostala periny, kožuch,

100
súčasti odevu, niekde kravu, až neskôr mohla dostať i diel z majetku po otcovej smrti, a tým
prestávala byť členom veľkorodiny.
Zať, prístupník, pristaš, prijímal sa k dcére - jedináčke do veľkorodiny ako jej rovnoprávny člen, preto
bol zaviazaný spojiť všetko z otcovského s majetkom ženy. Nemal si robiť nárok na diel z majetku do
gazdovej smrti.
Pri nedostatku mužských pracovných síl vo vlastnej veľkorodine, zvyčajne pri ovdovení, chorobe
gazdu alebo nedospelosti ostatných synov, priberali do veľkorodiny ďalšieho príbuzného na
spolky.
Zaužívaná deľba práce v roľníckych veľkorodinách:
– muži: poľnohospodárske práce, opatera statku v dobytkárskych oblastiach, dojenie kráv a oviec,
starosť o staviská, dom, drevený a iný riad,
- ženy: práce spojené s prípravou stravy a ošatením.
Monogamná rodina je rodina, kde sa na reprodukciu života spája jeden muž s jednou ženou. Má
zabezpečovať plodenie takých potomkov, u ktorých niet sporu o pokrvnom práve dediť otcov majetok.
V rodine je preferovaný ako prvorodený chlapec. Patriarchálny vlastnícky prvok súvisí so zmenou
mena vydatej ženy na priezvisko mužovo.

2. RODINNÉ ZVYKY A OBRADY

Zvyky a obrady súvisiace s narodením a úmrtím človeka patria k najstarším vôbec a súčasne k
najstabilnejším.

2.1 Zvyky pri narodení dieťaťa


Zvyky, obrady, poverové úkony a predstavy predchádzali už narodeniu človeka. Podľa prastarých
predstáv mohla budúca matka predísť nežiaducim vlastnostiam dieťaťa dodržiavaním zákazov,
založených na určitých predpokladoch. Časť z nich vychádzala z predstavy, že sa na dieťa môže
preniesť určitá podoba zvieraťa alebo človeka, ak sa naňho matka zahľadí.

2.2 Svadobné zvyky a obrady


Mladí ľudia sa stretávali pri rozličných slávnostiach, pri ktorých nechýbali hry erotického charakteru.
Manželská nevera slovanských žien bola zriedkavejšia než u iných národov, lebo žena bola mužovým
vlastníctvom. Získaval ju buď únosom alebo kúpou.
Aj u Slovanov existovala polygamia. Počet žien obmedzovali majetkové možnosti muža. Muž mohol
prepustiť ženu.
Cirkev presadzovala monogamiu, prinášala aj vlastné obrady, ako jediné mali byť právoplatné. K
úkonom právneho charakteru patrilo:
- vyžiadanie nevesty a vloženie jej ruky do ruky ženíchovej,
- obradný vstup nevesty do ženíchovho domu a obchádzanie okolo ohniska alebo stola.
Významné miesto malo dávanie tradičných darov, či už išlo o vzájomné obdarúvanie mladého páru
alebo obdarovanie novomanželov svadobčanmi, prípadne celou obcou.
Najžiaducejšími vlastnosťami dievčaťa v očiach mládencov boli od nepamäti krása a šikovnosť, preto
každé dievča snažilo svoje predpoklady ešte umocniť, napr. úkonmi:
- dievča opeknie, ak zmokne pri prvej jarnej búrke,
- ak na jar dievča alebo aj mládenec uvidí prvú lastovičku a umyje sa v dažďovej vode, získa nielen
krásu, ale aj šikovnosť.
Starosť o sprostredkovanie sobáša, syna či dcéry, pripadla zvyčajne matkám, ženskej časti
príbuzenstva. Svadby bývali najčastejšie v zimnom období, tak, aby nerušili hlavné poľnohospodárske
práce.
Pred svadbou boli u nevesty zásnuby (pitački, zadávanki, zasľubi) spojené s pohostením a prvou
výmenou darov. Nevestinu rodinu zastupoval oddavač - starejší.
Ohlášky dal zapísať mladý pár tak, aby odzneli po tri najbližšie nedele. Tradičné zvyklosti trvali
týždeň, prípadne osem dní.

101
2.3 Zvyky spojené s úmrtím
Slovania mŕtvych spočiatku spaľovali a ukladali do popolníc, lebo prechovávali k ohňu veľkú úctu a
pripisovali mu magicko-očistnú, teda ochrannú funkciu. Tomuto cieľu malo slúžiť aj spaľovanie,
neskôr rozkladanie vatier na hroboch. Dozvukom týchto úkonov je pálenie sviečok na hroboch.
Starostlivosť o zosnulých sa vyplynula z viery v posmrtný život. Predstavovali si posmrtný život ako
pokračovanie pozemského života. Bojovníkovi dali preto jeho výzbroj, roľníkovi nástroje a pod.

3. VÝROČNÉ ZVYKY

Najstaršie obrady sa viažu k zimnému a letnému slnovratu. Obrady a magické úkony v priebehu roka
mali predovšetkým zabezpečiť hospodársku prosperitu gazdovstva, ďalej zdravie a rozmnožovanie
rodiny a tretiu skupinu tvorili veštby, týkajúce sa hospodárskych a osobných záležitostí.
Obrady venované zomrelým
Už v predchádzajúcich storočiach bol pamiatke zomrelých venovaný 1.a 2. november. Na Strednom
Slovensku nechávali na Všechsvätých cez noc na stole chlieb alebo aj iné potraviny. Chceli si tak uctiť
zomrelých, ktorí mali v tom čase prísť do domu.
Zimný slnovrat
V období, ktoré predchádza zimnému slnovratu, vyvolávalo pribúdanie noci na úkor dňa predstavy o
zápase svetla a tmy, dobra so zlom. Okrem zlých síl všeobecne sa ochrana zameriavala proti
niektorým škodlivým démonom, strigám. Bolo ju možné dosiahnuť použitím určitých predmetov.
Rozličné ochranné praktiky sa začínali na Martina, pokračovali na Katarínu, Ondreja, čiastočne na
Barboru, Mikuláša, vrcholili na Luciu, pokračovali na Tomáša a počas vianočného obdobia.
Vianoce
Štedrý deň je medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim svetlom, ktorého pôvodcom bolo slnko.
Celý deň sa každý usiloval kontrolovať a usmerňovať svoje konanie, pretože kto ako robil v tento deň,
tak mal konať po celý rok. Črepy v tento deň veštili nešťastie alebo aj úmrtie v rodine. Magický
význam malo aj cesto a pečivo. Keď gazdiná vymiesila cesto, poobtierala si ruky o stromy aby dobre
rodili. Jeden z koláčov, zvaný štedrák, bol určený pre dobytok. Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým
nebolo všetko pripravené. K stolu položili nádobu, do ktorej dali toľko lyžíc vody, koľko bolo
prítomných. Po večeri vodu premerali a ak nebolo toľko lyžíc ako prv, niekto z prítomných mal do
roka zomrieť.
Večeru začal gazda modlitbou a želaním šťastných sviatkov. Po večeri chodili po domoch pastieri,
zavinšovali domácim dobrú úrodu a zdravie.
Na Štefana, pred východom slnka, brodili kone vo vode, aby boli zdravé.
Nový rok
Na Nový rok sa mal každý vystríhať hnevu, plaču, zvady, lenivosti, mal si dať pozor, aby nič
nepoškodili, nerozbil. Z domu sa nemalo dať nič von a gazdiná mala dbať, aby mala pri sebe peniaze.
V dome musel byť poriadok, ale smeti sa nesmeli vyniesť von, pretože by sa vynieslo bohatstvo.
Zákaz sa vzťahoval aj na pranie a vešanie šiat, šitie a pod.
Tri Krále
Posledným dňom vianočného obdobia sú Tri Krále. Gazda urobil cesnakom a svätenou vodou na
každé dvere tri kríže, aby strigy nemali do domu prístup.
Fašiangy
Zvyky fašiangového obdobia vznikli z troch funkčne odlišných zložiek. Domáceho pôvodu sú úkony s
magicko-vegetatívnou funkciou (obchôdzky dospelej mládeže v maskách). Druhá zložka korení v
karnevalových slávnostiach a tretím prvkom, ako zakončenie fašiangového obdobia, boli slávnosti na
počesť zomrelých. Z pôvodného praslovanského spaľovania mŕtvych sa neskôr ujal zvyk, že si
pozostalí sypali na hlavu popol. Zvyškom tohto úkonu je názov Popolec, Popolcová streda.
Popolcovou stredou sa začalo obdobie 40-dňového pôstu. Po celé obdobie pôstu sa vyžadovala určitá
zdržanlivosť nielen v jedení, ale aj v iných telesných prejavoch.
Veľká Noc
Zelený štvrtok bol tradične dňom, keď prvý raz vyháňali dobytok na pašu. Na Veľký piatok pred
východom slnka sa mnohí kúpali na potoku, aby boli po celý rok zdraví. V nedeľu ráno, po omši,
dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč zvaný paska. V obradných veľkonočných jedlách mali

102
pevné miesto vajíčka ako symbol kontinuity života. Obdarúvali nimi aj kúpačov na Veľkonočný
pondelok.
1. Máj
Tradičným sviatkom mládeže bol 1. Máj. Do rána každý mládenec zasadil pred dom svojho dievčaťa
vysoký strom, ktorého koruna bola zdobená pestrými stuhami.
Letný slnovrat
Ďalším zvykoslovný cyklus a viaže k letnému slnovratu. Svätodušné sviatky pripadajúce na toto
obdobie sa nazývajú Turíce alebo Letnice.
Ústredným dňom letného slnovratu bol deň Jána. Ohne, ktoré v tento deň zapaľovali na vŕškoch,
symbolizovali slnko, víťaziace nad tmou.

4. ZVYKY SPOJENÉ S PRÁCOU

Jarné obdobie je bohaté najmä na zvyky súvisiace bezprostredne s poľnohospodárskou prácou a prvým
vyháňaním dobytka na pašu.
Povšimnutiahodným zvykom z konca leta sú dožinkové slávnosti, ktoré sú pravdepodobne odrazom
predkresťanských ďakovacích a obetných slávností. V starších obdobiach bolo ukončenie žatvy
spojené s prípravou obradových jedál, ktorými hostili aj susedov.
Ojedinelou udalosťou v živote rodiny bola stavba nového domu. Pod prvý roh vložili pohár so
svätenou vodou, posvätené zelinky a peniaze. Z hľadiska vnútorného členenia priestoru to bol roh
kúta, v ktorom neskôr stál stôl, sošky a obrazy svätých. Kto prvý prenocoval v novom dome, v
krátkom čase musel zomrieť, preto na prvú noc doň zatvárali psa, mačku, alebo v ňom nechali
prenocovať žobráka.
5. ŽÁNRE ĽUDOVEJ SLOVESNOSTI

Ľudové rozprávky - prozaická časť ľudovej slovesnosti. V deji uchovávajú obraz života a náhľady
ľudí rodovej spoločnosti. Ľud v nich ukladá svoje úspechy, túžby, názory, predstavy o dobre, kráse,
pravde a spravodlivosti. Znakom rozprávok je napätý dej končiaci víťazstvom dobra nad zlom.
Rozprávanie je také zobrazenie skutočnosti, ktoré rozprávač sám počul alebo zažil. Dáva možnosť
sledovať ústny tvorivý proces a jeho postupné narastanie už od počiatočných fáz.
Ľudové povesti sa viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy, ich zobrazenie neostáva vo
všeobecnej rovine, ale je celkom konkrétne. Forma a štýl v porovnaní s rozprávkou sú jednoduchšie,
zbavené rozprávačskej pestrosti a obradnosti.
Historické povesti - najstaršie sú o kráľovi Matejovi, ktorý je zobrazený ako dobrý a spravodlivý
panovník. Neskôr čerpajú námety z tureckým vojen (pol. 16. storočia).
Zbojnícke povesti z polovice 17. storočia sú predmetom rozprávania v ľudovom prostredí veľmi
často. V 18. storočí sa hlavným hrdinom stáva Juraj Jánošík.
Piesne obsahom sú dôležité udalosti z minulosti, dejín národa alebo činy významných ľudí. Najstaršie
sa viažu k postave kráľa Mateja.
Historické piesne s tématikou protitureckého boja, zbojnícke piesne hlavne o Jurajovi Jánošíkovi.
Zaraďujeme tu aj piesne s tematikou vysťahovalectva a svetových vojen v 20. storočí.
Vojenské a regrútske piesne - hlavný dôraz je na dejových momentoch a lyricko-epický pohľad na
skutočnosť (odobieranie sa chlapca na vojnu od milej).
Ľudové balady sú lyricko-epické útvary, vrcholné výtvory ľudovej slovesnosti. Zobrazujú život v deji
a súčasne v určitom zážitku. Balada aj keď nespievaná je v podstate pieseň, ktorej dramatická tvorba
deja vyúsťuje v tragický záver.
Lyrické piesne zobrazujú vnútorný život človeka v minulosti. City a zážitky človeka predkladajú na
úzadí určitej dejovej skratky (trávnice, uspávanky, pastierske a valašské piesne, žartovné).
Drobné druhy ústnej slovesnosti
Príslovia je uzavretá myšlienka vzťahujúca sa na nejaký životný jav alebo mrav, vyjadrená
rozkazovacím spôsobom, alebo uchovávajúca nejakú cennú skúsenosť a mravnú zásadu.
Porekadlo je podobné prísloviu, ale mu chýba zovšeobecňujúci pohľad výrazu. Je skôr slovným
zvratom a jeho hodnota je v obraznosti vyjadrenia: „Kto druhému jamu kope - sám do nej spadne“.
Úslovie -nie je dostatočne vybrúsený a dotvorený slovný zvrat

103
Pranostiky zameriavajú sa na vyjadrenie ľudových skúseností z pozorovania počasiavo vzťahu k
určitým dňom v roku a vo vzťahu k roľníckej práce: „Studený máj - v stodole raj“.
Často sa tieto krátke úsečné útvary stavali súčasťou hovorovej reči, neustále vznikajú aj nové. Ba
bývali aj súčasťou ľudovej zábavy (svadobné obrady).
Ľudové hádanky - umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú
básnicky zhodnč črty medzi skutočným predmetom alebo javom, a tým, ktoré ho v hádanke nahrádza.
Predmetom sú rôzne prírodné javy, život ľudu, spoločenské vzťahy a pod.

104