1 Svätý Ignác z Loyoly

DUCHOVNÉ CVIČENIA EXERCÍCIE

2

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

3

Svätý Ignác z Loyoly DUCHOVNÉ CVIČENIA EXERCÍCIE
Edícia Exercície

Dobrá kniha Trnava 2005

4

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

5

Obsah
Na cestu Vznik Duchovných cvičení a slovenský preklad Duchovné cvičenia v pápežských dokumentoch Zoznam skratiek Poznámky pre lepšie porozumenie cvičení Prvý týždeň Princíp a fundament Osobitné a každodenné spytovanie svedomia Všeobecné spytovanie svedomia Všeobecná spoveď s prijímaním Rozjímanie o hriechu Rozjímanie o pekle Dodatky, aby sa lepšie robili cvičenia Poznámky Druhý týždeň Nazeranie na Kristovo kráľovstvo Nazeranie o vtelení Nazeranie o narodení Poznámky Úvod k úvahe o stavoch Rozjímanie o dvoch zástavách Rozjímanie o troch kategóriách ľudí Poznámky O troch spôsoboch poníženosti O vykonaní voľby Pokyny na zlepšenie vlastného života a stavu
© Vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava 2005 ISBN 80-7141-487-5

7 9 13 16 18 31 31 35 38 43 49 54 57 61 63 63 68 71 75 78 79 84 88 88 90 96 98 98

Tretí týždeň Udalosti od Betánie po Poslednú večeru

Boli by sme radi. Slovenskí jezuiti Vám na stránkach tejto knihy ponúkajú to najcennejšie. ktorým sa nadchol sv. Text exercícií – duchovných cvičení je východiskom jezuitskej spirituality. Ignáca z Loyoly. je vydanie tejto knihy malým sviatkom. keby hlboké bohatstvo tejto neveľkej knihy napomohlo napĺňanie ideálu. Petra Favra. čo zdedili od svojho zakladateľa – sv. redakcia . Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia 7 Udalosti od večere po záhradu Poznámky Pravidlá ako sa v budúcnosti správať pri jedení Štvrtý týždeň Pán Ježiš sa zjavil svojej Matke Poznámky Nazeranie na dosiahnutie lásky Tri spôsoby modlitby Tajomstvá zo života Pána Pravidlá na rozoznávanie duchov Pravidlá pri dávaní almužien O škrupuliach O zmýšľaní bojujúcej Cirkvi Slovník Ukazovateľ 101 102 105 108 108 110 112 118 123 147 155 157 159 165 189 Na cestu Po niekoľkých rokoch sa do Vašich rúk opäť dostáva kompletný text Duchovných cvičení sv. Ignác a ktorým sa dali zlákať tisíce jeho duchovných synov. Pre Vydavateľstvo Dobrá kniha. ktoré je apoštolským dielom Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Františka Xaverského a sv. Williho Laberta SJ – Modlitba a život (DK 2004) a Davida Lonsdala SJ – Počúvaj a pozeraj (vyjde v DK 2005). Všetkým. Sprevádzanie aktívnych kresťanov pri vykonávaní duchovných cvičení je základnou charizmou Spoločnosti Ježišovej a jednou z priorít apoštolátu jezuitov na Slovensku. počas ktorého si jezuiti a ich priatelia na celom svete pripomenú tri okrúhle výročia troch významných osobností rehole – sv. ktorá je takou charakteristickou známkou ich pôvodcu – sv. sv. ktorí sa vydajú na cestu Duchovných cvičení želáme najmä veľkodušnosť. Ignáca z Loyly. Ignáca. Okrem tohto základného diela môže k spoznaniu ignaciánskej spiritualit pomôcť aj čítanie kníh Jeana-Clauda D’Hôtela SJ – Ignaciánska spiritualita (DK 2004).6 Sv. Duchovné cvičenia vydávame krátko pred začatím Jubilejného roku Spoločnosti Ježišovej. Ignáca z Loyoly.

pôvodca „Duchovných cvičení“. Tam pri riečke Cardoner zažil veľké osvietenie. 32–43) . Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia 9 Vznik Duchovných cvičení a slovenský preklad Svätý Ignác z Loyoly.“ (O sebe. povedal. ktorý síce nenapísal. 99. Povedal mi – svedčí otec Gonçalves – že najmä poznatky o voľbe čerpal z rozmanitostí ducha a myšlienok. ktoré pozoroval vo svojej duši a pokladal ich za užitočné. od 1522 do 1541.8 Sv. zdalo sa mu. V „genéze“ Cvičení možno rozlišovať štyri obdobia: I. že Cvičenia nezostavil všetky naraz. všeobecné spytovanie (č. ktoré mal. Žil prísnym asketickým životom „nejedol mäso a nepil víno“ a „postieval sa denne okrem nedele“. že zostavenie Cvičení bolo vývojovým procesom od jeho pobytu v Manrese do prvých rokov jeho pobytu v Ríme. 30). o spytovaní svedomia tým spôsobom s čiarkami atď. 24–31).) Z týchto krátkych osobných údajov vyplýva. ako zostavil „Duchovné cvičenia“ a „Konštitúcie“. t. „ale len niektoré veci. vo svojom vlastnom životopise. ale iba vyrozprával portugalskému spolubratovi Luisovi Gonçalvesovi. Manresa (1522 – 1523). že by mohli byť aj iným užitočné. 18–34). j. Ale na konci rozprávania donútený otázkou. Zostavil rozjímanie o Kristovi-Kráľovi a o dvoch zástavách. nespomína zostavenie „cvičení“ počas svojho pobytu v Manrese (č. č. a ovocím jeho osobnej skúsenosti. keď bol v Loyole a keď ho bolela ešte noha. Tak si ich teda zapisoval. č. napr. ďalej návod na „osobitné spytovanie svedomia“ (č. ako o tom sám rozpráva (O sebe.

ako spolucítiť s Cirkvou“ (č. 2. Jeho prvé vydanie vyšlo v r. je pravdepodobne dielom francúzskeho jezuitu. 313–327) a úvahu „o troch spôsoboch modlitby“ (č. 18. poznámkami a slovníkom pripravil španielsky historik Spoločnosti O. V tejto dobe Ignác zostavil rozjímania o „troch kategóriách“ (č. 17. Pôvodný rukopis „autografo“ sa stratil. tzv. dodal pravidlá na rozoznávanie duchov pre druhý týždeň (č. 3. 328–336) a pravidlá o „škrupuliach“ (č. Candido de Dalmases SJ vo vydavateľstve Sal Terrae. 261–312) s pravidlami ako sa správať pri jedení (č. dodatky (č. Paríž (1528 – 1535). Dnes sa týmto výrazom označuje verná kópia podľa originálu. Najnovšie španielske vydanie s úvodom. 210–217). V tom čase pravdepodobne zostavil poznámky pre toho. zv. kde sa narodil 23. Historicko-kritické vydanie textu Duchovných cvičení vyšlo v Monumenta Historica Societatis Jesu. 1. Zomrel v Ríme 20. Hieronym Nadal. na ktorej sám Ignác vlastnoručne urobil 64 opráv. 6. Nezachoval sa text Cvičení. Roothaan povolaný do Ríma a r. Zachoval sa však text Cvičení. Dvadsiaty prvý generálny predstavený Spoločnosti O. 73–90) a aspoň niektoré „pravidlá. Tu zostavil aj pravidlá „na rozoznávanie duchov“ (č. Iný latinský preklad nazvaný „vulgata“. 5. Pierre Favre mal poruke. Definitívne zredigoval „Principio y Fundamento“. 1835 latinský. Po troch rokoch 9. už aj s „Principio y Fundamento – s vedúcou zásadou a základnou pravdou“. Ján Filip Roothaan urobil r. 15. 238–260). 149–151) a o „troch spôsoboch poníženosti“ (č. 1814 bol O. novembra 1785. 12. pravdepodobne po latinsky. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Vznik Duchovných cvičení a slovenský preklad 11 a smernice na rozlišovanie smrteľného a všedného hriechu. III. mája 1853 a je pochovaný v jezuitskom kostole Gesù. Krátko predtým (1773) bola zrušená Spoločnosť Ježišova. literárny preklad Cvičení. júla 1826 bol zvolený za generálneho predstaveného jezuitskej rehle. kde nebol vyhlásený pápežský dekrét zrušenia. Taliansko (1536 – 1539). ako svedčí O. 1800 vstúpil do jezuitského noviciátu v Rusku. II. Tento text bol u jezuitov vo veľkej úcte. po latinsky Frusius. štvrté sa pokladá za „utpote coeteris praestantiorem – výbornejšie než iné“. IV. ktoré sám Ignác alebo pravdepodobnejšie O. 14. 1535. 16. 345–351). Po obnovení Spoločnosti r. 19). Santander 1987. 165–168). 10. 1548. 1823 sa stal rektorom kolégia turínskej provincie. Podľa tohto . textom. Romae 1969 ako Exercitia Spiritualia. Jestvuje aj latinský preklad tohto „Autografu“ zredigovaný pravdepodobne samým Ignácom a volá sa „antiqua“. Tento latinský text Cvičení schválil pápež Pavol III. 13. Roothaan pochádzal z Amsterdamu. 352–365). Jeho latinský preklad Cvičení bol veľmi populárny. 11. 199. Roothaan však r. dňa 31. 4.10 Sv. zredigovaný v elegantnej forme. tajomstvá Kristovho života a koniec knihy (č. Ignác dokončil revíziu Cvičení. Rím (1539 – 1541). za jeho života vyšli štyri vydania. a preto jezuiti mohli aj naďalej existovať. 20). keď dával cvičenia Angličanovi Johnovi Helyarovi r. ďalej „kontempláciu na dosiahnutie lásky“ a niektoré poznámky (č. ktorý sa volal André Freux. Ignác dokončil redakciu knižočky. júna 1548. Je to najstarší text Cvičení zvaný „arquetipo“ alebo „adaptado“. ktorý Ignác poslal inkvizítorovi Liévinovi. kto dáva Cvičenia (č.

Zo spomenutých dokumentov vyberáme aspoň dva krátke úryvky: jeden z buly Pavla III. K textu sme pridali niekoľko poznámok. K novému prekladu sme pridali aj slovník najpoužívanejších slov v Cvičeniach podľa francúzskej predlohy. 1961. Hoci z dobroty . ktoré uviedol do Cirkvi akýmsi božským inštinktom sv. r. 1941). Rudolf Mikuš a ktorý Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda vydal v Ríme r. ktorý urobil o. čo vedie k nábožnosti a k dokonalosti kresťanského života.. Španielsky jezuita P. ktoré úzko súvisia s myšlienkami sv. 1922 vyhlásil sv. „Tieto cvičenia sú veľmi užitočné a prospešné pre veriacich v Krista na duchovnú útechu a na úžitok nielen pre dobrú povesť. z ktorej vyberáme niekoľko úryvkov: „Hlavnou starosťou pápežov vždy bolo s najvyššími chválami odporúčať a mocnými podnetmi napomáhať všetko. Ignáca za patróna duchovných cvičení Apoštolskou konštitúciou. Od toho času aj ďalší pápeži pochvalne hovorili o Duchovných cvičeniach. ktorá prichádza o nich z mnohých miest. píše Pavol III. že sú plné nábožnosti a svätosti. že sú a budú veľmi užitočné a prospešné na povzbudenie a duchovný úžitok veriacich“. Pius XI. citáty zo Svätého písma a predovšetkým state z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu. 31. Ignáca v jeho Duchovných cvičeniach. Marin napísal o tom celú knihu s názvom „Spiritualia Exercitia secundum Romanorum Pontificum documenta – Duchovné cvičenia podľa dokumentov rímskych pápežov“ (Barcelona. Medzi rozličnými pomôckami si získali vynikajúce miesto Duchovné cvičenia. Štefan Senčík SJ DUCHOVNÉ CVIČENIA v pápežských dokumentoch V dejinách duchovnej literatúry malá knižočka sv. že ju veriacim odporúčalo 38 pápežov spolu až 880-krát. o schválení Duchovných cvičení a druhý z Apoštolskej konštitúcie Pia XI.12 Sv. Vidno to aj zo skutočnosti. Ignáca z Loyoly Duchovné cvičenia zaujíma osobitné miesto. Ignáca za nebeského patróna duchovných cvičení. ktorou vyhlásil sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia 13 vydania sme poopravili slovenský preklad. ale aj pre dôkazy širokej verejnosti… Po dôkladnom preskúmaní sme uznali. júla 1548 pri ich potvrdení a schválení. Ignác.

Ignáca. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Duchovné cvičenia v pápežských dokumentoch 15 milosrdného Boha nikdy nechýbali ľudia. spoločností a skupín. že ‚nik neuvažuje srdcom‘ a keďže sa potvrdilo. že niet ‚qui recogitet corde‘ (Jer 12. keď si pripomíname 300. a – čo je hodné osobitnej zmienky – v našej dobe aj medzi robotníkmi. radi pripomíname dve vynikajúce osobnosti spomedzi cirkevného diecézneho duchovenstva: sv. aby sa používanie týchto Duchovných cvičení stále viac šírilo každým dňom a aby sa tie domy nábožnosti. ako ich vysvetľuje knižočka sv. Spomedzi svätých mužov a žien. čo žiaria asketickou disciplínou a svätými mravmi… Okrem toľkých slávnych svätých mužov ignaciánskej rodiny. (encyklika Editae saepe) a ako sme My tiež ukázali pred pontifikátom v historických dielach.pápež . ako aj inštitútov. ktorý mal v takej úcte knižočku sv. Františka Saleského a sv. ktoré v minulosti i dnes v posvätných cvičeniach dozrievajú či už medzi rehoľnými rodinami či medzi diecéznymi kňazmi či medzi laikmi. ako to potvrdil Náš predchodca blahej pamäti Lev XIII… Podobné svedectvo vydávajú aj ľudia. zakúsil v sebe silu týchto cvičení. ustanovujeme a potvrdzujeme sv. našou apoštolskou autoritou vyhlasujeme. ešte viac navštevovali a prekvitali na tomto závodisku dokonalého kresťanského života… prosíme to od Pána… Z našej lásky voči Pánovmu stádu a k zadosťučineniu šľachetných túžob a želaní biskupov takmer z celého katolíckeho sveta obidvoch obradov práve teraz. nech stačí pripomenúť ako príklad Teréziu. chcel rozširovať ich používanie medzi duchovenstvom a ľudom. A Karol Boromejský. ako ukazuje náš predchodca blahej pamäti Pius X. Karola Boromejského. po porade so ctihodnými bratmi svätej rímskej Cirkvi. predsa Ignác svojou knihou. V nich sa tiež rozhodol žiť podľa princípov reformy života. že Duchovné cvičenia urobené podľa metódy sv. patriarchu Leonarda z Porto Maurizio. ktoré ho podnecovali k dokonalejšiemu životu. Ignáca veľmi napomáhajú prekonať veľké ťažkosti. výročie zostavenia tejto zlatej knižočky. s tou najväčšou horlivosťou povzbudzujeme. výročie kanonizácie sv. s ktorými sa ľudstvo ustavične borí a keďže sa skusuje bohatá žatva plodov. ktorú nazval Duchovné cvičenia. František si vykonal veľmi usilovne ignaciánske cvičenia. aby nenávideli hriech a prispôsobili si život podľa príkladu nášho Pána Ježiša Krista… Veľká užitočnosť týchto Cvičení bola dokázaná ‚skúsenosťou troch storočí‘. Pius XI. v ktorých sa robia duchovné cvičenia. Ignáca. že vyhlásil: „Vo všetkom nasledujem jeho metódu pri získavaní duší Bohu…“ Keďže sme presvedčení. nasledujúc príklad Našich predchodcov. prvý začal používať metódu a ukázal osobitnú cestu k duchovným cvičeniam.“ 25. Ignáca a 400. ako aj tých. júla 1922. učiteľku najvyššej kontemplácie a serafínskeho syna. ktorí z nich ako z prameňa čerpali a dosiahli motívy čností..14 Sv. ktorí sa oddali duchovnému životu. ktoré podivne pomáhajú veriacim. ktorí ustanovili patrónov iným inštitúciám. aby sa dobre pripravil na biskupskú vysviacku. v ktorých sa konávajú cez celý mesiac alebo cez osem či menej dní. neskoršie to aj vždy zachovával. s kardinálmi stojacimi na čele Kongregácie pre obrady. aj My túžime preukázať vďačnosť svätému patriarchovi. Ignáca z Loyoly za nebeského patróna všetkých duchovných cvičení. čo sa o ne starajú a ich študujú. Sv.11). že všetky zlá našich dní pochádzajú väčšinou z toho. ktorí predkladali veriacim v Krista úvahy o nebeských veciach.

Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia 17 ZOZNAM SKRATIEK názvov koncilových dokumentov AA – Apostolicam Actuositatem: O laickom apoštoláte AG – Ad Gentes: O misijnej činnosti Cirkvi CD – Christus Dominus: O pastorálnej službe biskupov DH – Dignitatis Humanae: O náboženskej slobode DV – Dei Verbum: O Božom zjavení GE – Gravissimum Educationis: O kresťanskej výchove GS – Gaudium et Spes: O Cirkvi v súčasnom svete LG – Lumen Gentium: O Cirkvi OT – Optatam Totius: O kňazskej výchove PC – Perfectae Caritatis: O primeranej obnove rehoľného života PO – Presbyterorum ordinis: O kňazskom účinkovaní a živote SC – Sacrosanctum Concilium: O posvätnej liturgii DC – Duchovné cvičenia DUCHOVNÉ CVIČENIA .16 Sv.

ústne i v duchu sa modliť a iné duchovné činnosti. kto ich dáva ako i tomu. 3 Lebo ako prechádzať sa. jednak hlbším chápaním prežívaných duchovných skutočností. kto ich dostáva. má mu 1 Tretia. kto dáva exercície druhým. 2 lebo osoba. 2 pozorujeme.* [3] 1 [2] Druhá je.24-29). že keď sa ústne alebo mentálne rozprávame s Bohom. práve takisto sa volajú duchovnými cvičeniami všetky spôsoby pripraviť a naladiť si dušu. ktoré nasledujú. takže sa stáva konštitutívnym prvkom osobnosti. pre toho. že výrazom „duchovné cvičenia“ označujeme akýkoľvek spôsob spytovať si svedomie. naším Pánom a s jeho svätými. asimilovanie pravdy osobným spôsobom.* 2 verne predložiť udalosť tohto kontemplovania alebo meditovania prebehnúc body iba krátkym a súhrnným vysvetlením. Sv. a na pomoc tomu. ktorý si človek nemôže zaslúžiť. ale vnútorné precítenie a vychutnávanie vecí. 3 v úkonoch vôle sa vyžaduje [1] Knižočka je určená ako pomôcka pre exercitátora. DC sú „prvým experimentom pre novicov Spoločnosti Ježišovej“ (Const.“ [3] Mt 6. plán.18 Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 19 IHS [1] Poznámky pre lepšie porozumenie duchovných cvičení. takže nachádza viac chuti a duchovného ovocia. ako keby mu ten. ale sa môže pripraviť a uspôsobiť na dosiahnutie tohto daru tým. ktorí o nich premýšľajú vo svojom srdci. LG (4): „Duch posväcuje Cirkev. 5 a 4. zvlášť pri rozoznávaní duchov (6–17). Poznámky zahrnujú „pedagógiu“ Duchovných cvičení (DC): podstatu. začiatočný postoj (1–5). kto dáva cvičenia. ale zároveň dielom Božej milosti. Cirkev totiž v priebehu vekov neprestajne smeruje k plnosti Božej pravdy. 1 Prvá poznámka je.“ Uvedomenie. čo trochu viac objasní alebo precíti dej 3 či už vlastným usudzovaním. kontemplovať. Ako vo všetkých nasledujúcich duchovných cvičeniach používame úkony rozumu rozmýšľaním a úkony vôle vzbudzovaním hnutí. Aj sv.5-6 . ako aj kazateľskou činnosťou tých. 10). alebo nakoľko je rozum osvietený Božou mocou. kým sa na nej nesplnia Božie slová. že odstráni prekážky a podnieti svoje duchovné sily. 4 lebo nie mnoho vedomosti nasycuje a uspokojuje dušu. aby sa pozbavila všetkých nezriadených náklonností 4 a aby po zbavení sa ich hľadala a našla Božiu vôľu v usporiadaní vlastného života na spásu svojej duše. ako o tomto bude reč. rozjímať. Pavol prirovnáva duchovnú činnosť telesným cvičeniam (1 Kor 9. 20. ktorá kontempluje vychádzajúc z pravého základu deja. DC sú kontrolovanou a metodickou činnosťou exercitanta. Konštitúcia Dei Verbum (8): „Apoštolské podanie sa v Cirkvi zveľaďuje pomocou Ducha Svätého: prehlbuje sa totiž poznanie tradovaných skutočností aj rečí jednak rozjímaním a pričinením veriacich. čo dostali hodnovernú charizmu pravdy. [2] Jeden zo základných princípov DC je činnosť Ducha Svätého. ale aj a predovšetkým Božej milosti. a tak objaví čosi. kráčať a bežať sú telesné cvičenia. úlohu exercitátora. sama od seba uvažuje a usudzuje. spôsoby DC a exercitantov (18–20). Koncilová konštitúcia Lumen Gentium (LG 12) opisuje posväcovanie Božieho ľudu činnosťou Ducha Svätého. že osoba. Ignác na úvod odporúča vysvetliť poznámky 1. milosť je dar. bol mnoho vysvetľoval alebo naširoko rozvádzal zmysel udalostí. ktorá dáva inému spôsob a poriadok rozjímania a kontemplácie. je ovocím tak práce exercitanta.

Sv. podľa svojej najsvätejšej vôle. že exercitant je v neúteche alebo v pokušení. druhá život Krista. že iní sú zasa usilovnejší a viac zmietaní alebo skúšaní rozličnými duchmi. 7 preto niekedy bude treba skrátiť týždeň a inokedy ho zasa predĺžiť. pastorálna kazateľská činnosť. ľútosť. má vernejšie zachovávať poznámky. ani ho nepoburujú rozliční duchovia. II. že exercitant sa venuje vážne DC. q. [6] Duchovné hnutia sú znakom. 313–327 a o dodatkoch v č. . kto si robí duchovné cvičenia. pozoruje. či ich zachováva s usilovnosťou. Ak ten. Ignác často opakuje výraz „božská Velebnosť“. Tomáš Akvinský píše. spočívajúcu v „adaptovaní“ DC. že každý týždeň má nevyhnutne sedem alebo osem dní. katechéza a vôbec každé kresťanské poučovanie – a tuná má mať význačné miesto liturgická homília – nachádza zdravú stravu a svätú sviežosť v Kristovom slove Písma. ako keď používame rozum na rozmýšľanie.“ Tu sa ukazuje psychologická múdrosť sv. čo má. ako sú útechy alebo neútechy. j. ktorý dáva exercície. dodatky a návody.20 Sv. Tomu. že v duši exercitanta sa nevzbudzujú duchovné hnutia. t. že niektorí v prvom týždni pomalšie nachádzajú to. [7] Poznámka má pedagogickú hodotu. j. ad 2). že „pod božskou Velebnosťou sa rozumie omnis Dei excellentia (I. nášho Pána. na ktoré sú rozdelené cvičenia – 2 t.* Siedma. Sv. štvrtá vzkriesenie a nanebovstúpenie s dodatkom o troch spôsoboch modlitby – 4 predsa to netreba tak rozumieť. Ak ich necíti. kto dáva cvičenia. Ignáca: organické a systematické podávanie právd. 3 podobne o dodatkoch. [4] Exercitant sa živí z Božieho slova. či ich robí vo vyznačených časoch a ako. j. ale hlavným činiteľom zostáva Duch Svätý. Ignác zdôrazňuje odvahu a veľkodušnosť v Konštitúciách (282–283) „con grande animo y liberalidad“ – odvážna a bezpodmienečná oddanosť a úplná otvorenosť Božej činnosti. Ignáca. prvá časť obsahuje uvažovanie a nazeranie o hriechoch. a nech vyžaduje od neho počet osobitne z každej z týchto vecí. vidí. 6 podobne sa stáva. slzy nad svojimi hriechmi. [6] 1 [7] 1 [5] Sv. zodpovedajúce štyrom čiastkam. Hoci sa pre nasledujúce cvičenia používajú štyri týždne. 73–90. ako aj všetko. 3 tretia utrpenie Krista.* Šiesta. 2 musí sa ho veľmi vypytovať na cvičenia. 84 a 1. 4 O úteche a neúteche sa hovorí v č. 2 aby jeho božská Velebnosť používala tak jeho osobu. z poznámky vidno aj „ľudskosť“ sv. Keď ten. bolesť. o tom hovoria aj poznámky (18) a (162). t. aby Boh mohol s ňou nehatene komunikovať. odporúčajúceho milo a nežne zaobchádzať s exercitantom. to isté nech sa stane vo všetkých ostatných nasledujúcich týždňoch a nech sa veci usporiadajú podľa podávanej látky. 5 Lebo sa totiž stáva.* 1 [5] 1 Piata. DV (24): „Aj vysluhovanie slova.* [4] Štvrtá. 8 ale majú sa skončiť viac-menej za tridsať dní. nášho Pána až po Kvetnú nedeľu vrátane. DC majú cieľ očisťovať a obnovovať tento osobný stred duše. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 21 z našej strany väčšia úctivosť. čo hľadajú. veľmi osoží vstúpiť do nich s veľkou odvahou a šlachetnosťou voči svojmu Stvoriteľovi a Pánovi obetujúc mu všetko svoje chcenie a slobodu.

vidí.* [8] Ôsma. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 23 nech nie je voči nemu tvrdý a prísny. ktorú spozoruje v exercitantovi – pri dezoláciach a chytráctvach nepriateľa. [14] 1 [10] Desiata.22 Sv. alebo aj pri útechách – 2 vysvetliť pravidlá prvého a druhého týždňa. nemá mu vysvetľovať pravidlá o rozoznávaní rozličných duchov z druhého týždňa. 3 ten. než aby jej mohol porozumieť. ako keby v druhom týždni nemal nijakej nádeje nájsť čosi dobré. Ten. rozjímania alebo modlitby. 1 [12] 1 Dvanásta. Keď ten. pretože ide o jemnejšiu a vyššiu látku. kto dáva cvičenia. kto dáva cvičenia. . že exercitant je napádaný a pokúšaný pod zámienkou dobra. má ťažkosti kráčať dopredu v službe Boha. zahanbenie a strach o svetskú česť atď. [9] Deviata. práve vtedy je vhodné. 4 lebo nakoľko by mu pomáhali pravidlá prvého týždňa. 2 dodávajúc mu odvahy a sily pre budúcnosť a nech mu odhalí chytráctva nepriateľa ľudskej prirodzenosti tak pôsobiac. kto ich robí. Tomu. kto dáva cvičenia. musí v nich vytrvať trošku viac. 2 Ale nech sa skôr usiluje v prvom týždni dosiahnuť to. kto robí cvičenia prvého týždňa. kto dáva cvičenia. 3 Lebo nepriateľ sa veľmi stará o to. nášho Pána. takto sa navyká nielen odporovať protivníkovi. tak je oveľa ťažšie vyplniť ju v čase neútechy. čo hľadá. [11] 1 Jedenásta. musí mnoho upozorňovať toho. keď sa človek cvičí na ceste osviete1 Štrnásta. ako sa spomenulo. bude užitočné nič nevedieť o tom.. než presnú hodinu. pretože má vytrvávať celú hodinu v každom z piatich cvičení alebo nazeraní. 2 Lebo nepriateľ ľudskej prirodzenosti zvyčajne vtedy viac pokúša pod zámienkou dobra. ktorá zodpovedá cvičeniam druhého týždňa 3 a nie natoľko na ceste očisťovania. aby sa usiloval udržovať si spokojného ducha pri myšlienke. [13] 1 Trinásta. čo má robiť v druhom týždni. 316–324. natoľko by mu škodili pravidlá druhého týždňa. 328–336). ktoré sa robia každý deň. telesné a duševné sily a dispozície osoby. ale prívetivý a vľúdny. ktorá zodpovedá cvičeniam prvého týždňa. kto dáva cvičenia. Ten. aby mu vysvetlil pravidlá druhého týždňa. že exercitant postupuje s útechou a veľkou horli- [14] Treba brať do úvahy zvlášť povahu. že ako v čase útechy je ľahko a hravo vytrvať v nazeraní celú hodinu. aby prekonala neútechu a zvíťazila nad pokušením. Takisto treba upozorniť. a keď je hrubo a otvorene pokúšaný. 2 ak napr. môže podľa potreby. spozoruje. aby sa pripravoval a uspôsoboval pre budúcu útechu. Treba upozorniť. ktorá si robí cvičenia. 1 nia. aby sa skracovala hodina nazerania. ako sú útrapy. ktoré sa týkajú rozoznávania rozličných duchov (č. Keď ten. 2 Aj napriek tomu osoba. ale ho aj porážať. že vytrval v cvičení celú hodinu 2 a skôr viac než menej. že keď si exercitant robí cvičenia prvého týždňa a je neskúsený v duchovných veciach.

t.24 Sv. ale stojac v strede ako jazýček na váhe. Kto dáva cvičenia. ani skôr k jednému stavu alebo spôsobu života než k druhému. ak nemajú Boha za svoj cieľ. že nechce ten úrad alebo benefícium alebo niečo iné. Je veľmi osožné. nášho Pána. ani nie pre duchovné dobro duší. 6 nech nechá Stvoriteľa priamo komunikovať so stvorením a stvorenie s jeho Stvoriteľom.* [17] 1 Sedemnásta. Má mu priniesť silu a svetlo. 5 predsa musí brať ohľad na osobitný stav a schopnosť exercitanta a na to. usmerňujúc ju na cestu. K tomu cieľu. 4 má sa kloniť k opaku vytrvávajúc v modlitbe a v iných duchovných cvičeniach a má prosiť Boha. ale o koordinovanú prácu medzi činnosťou Božej milosti a ľudskou spoluprácou. j. koľko pomoci alebo prekážok bude môcť nájsť v plnení veci. ak jeho božská Velebnosť. ktorí sú pravdepodobne súci vyvoliť si zdržanlivosť. aby ten. rehoľný stav a akýkoľvek spôsob evanjeliovej dokonalosti. česť a sláva jeho božskej Velebnosti by bola príčinou žiadať si alebo podržať jednu alebo druhú vec. pomáhať a spoznávať. že jedine služba. . nemá sa chýliť 1 alebo kloniť ani na jednu alebo druhú stranu. kto dáva cvičenia. 2 tým viac ho má varovať a napomáhať. keby bola náklonná vyhľadávať alebo mať úrad alebo benefícium nie na česť a slávu Boha. nemá toho. 3 I keď ktosi druhého právom pobáda. chudoby a čistoty. musí predísť tomu. že je nestálej povahy. Hlavná úloha exercitátora je „rozlišovať účinky dobrého a zlého ducha“ (Direkt. kto dáva cvičenia – pravda. ktorý sa robí so sľubom je záslužnejší ako bez neho. aby pri hľadaní Božej vôle sám Stvoriteľ a Pán sa dával spoznať nábožnej duši 4 a pritúlil ju k sebe. Exercitátor nesmie rozhodovať namiesto exercitanta. čo je u neho prekážkou pri plnení Božej vôle. 5 t. napr.* [15] Pätnásta. aby sa zo všetkých síl namáhala dostať sa k opaku toho. ale pre vlastný úžitok a časný osoh.* [16] 1 Šestnásta. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 25 vosťou. [15] V duchovnom živote je dôležité rešpektovať činnosť Ducha Svätého. ktorú by chcel sľúbiť. j. aby Stvoriteľ a Pán istejšie pôsobil vo svojom stvorení – 2 keby taká duša bola azda nezriadene naladená a náklonná k nejakej veci – 3 je veľmi vhodné. o opak. usporiadajúc jeho túžby (24) nepremení jeho prvú túžbu 6 takýmto spôsobom. v ktorej sa skladá sľub poslušnosti. k čomu je nezriadene naklonená. 2 Lebo hoci mimo cvičení môžeme právom a záslužne povzbudzovať všetkých. nášho Pána. aby vstúpil do nejakej rehole. na ktorej mu v budúcnosti bude môcť lepšie slúžiť. 3 predsa však počas týchto duchovných cvičení je výhodnejšie a oveľa lepšie. aby ho milovala a chválila. panenstvo. aby nerozmyslene a prenáhlene nedal nejaké prisľúbenie alebo neurobil nejaký sľub. nie u exercitátora (297. O tom sa hovorí aj v Konštitúciách (813–814). kto ich robí. pobádať skôr k chudobe alebo k nejakému sľubu než k opačným veciam. 4 a hoci dobrý skutok.6). 76). aby sa exercitant vyspovedal radšej u iného spovedníka. [17] Direktórium odporúča. bez toho. čím viac si uvedomí. Náklonnosti sú „nezriadené“ vtedy. že by sa [16] Nejde o voluntarizmus. 5 Preto ten.

čo si nadobudol – 11 nech nepostupuje ďalej. ako je látka voľby. vzdelania alebo nadania. 9 vtedy je vhodnejšie dať mu niektoré z týchto ľahších cvičení.* [18] Osemnásta. zvlášť prvý každému.“ (Pavol VI. j. „Beda. aby vytrval v tom. potom o všeobecnom spytovaní [č. 57–63). kto je málo vzdelaný alebo málo chápavý to. 3 možno dať osobitné spytovanie svedomia počas pol hodiny a potom aj všeobecné spytovanie. po vysvetlení. ak si niekto chce dať pomôcť. a tí nech sú takí. spôsob spovedať sa a prijímať. do ktorých ho strhujú rozliční duchovia. ak sa im vysvetlí každé prikázanie. ohromnú možnosť aplikovania. 45–54]. 238–248]. kto má dobrú vôľu a ktorý je schopný. Devätnásta.* [19] 1 [18] Je proti ignaciánskej logike robiť z exercícií „kázne“ už vopred pripravené. treba v nich vidieť hĺbku učenia. čo by ľahko neuniesol a z čoho by nemohol mať úžitok. 2 aby sa nedávalo tomu. Duchovné cvičenia sa majú dávať podľa dispozícií osôb. 55– 61]. keď sa mu dá niekoľko spytovaní svedomia a návod na častejšiu spoveď. ktoré obsahujú. ak si rezervuje poldruhej hodiny na cvičenie. keby sa duchovné cvičenia stali formalistickým a povedal by som lenivým opakovaním schémy. ako aj smrteľné hriechy. 5 potom po iné tri dni v tú istú hodinu nech rozjíma o postupe vlastných hriechov [č. preto od neho nemožno očakávať mnoho ovocia. prijímať každé dva týždne a.) Dôležitosť prispôsobenia DC. duchovné bohatstvo. spôsoby modlitby. 4 Potom nech po tri dni každé ráno jednu hodinu rozjíma o prvom. aby sa poučil a dosiahol istý stupeň duchovného uspokojenia. Vzdelanému a nadanému človekovi. 10 a potom. ak túži po lepšom. 3 Podobne sa musí dávať každému podľa miery. t. 2 ktorý je zamestnaný vo verejných záležitostiach alebo v dôležitých veciach. takého možno poučiť o osobitnom spytovaní svedomia [č. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 6 27 chcel dozvedieť a poznať myšlienky a vlastné hriechy exercitanta – 2 bol verne informovaný o rozličných zmietaniach a myšlienkach.“ Z procesov v Alcale vidno. Prvý týždeň sa môže dať mnohým.26 Sv. ani k nijakým iným cvičeniam mimo prvého týždňa. ktoré majú pred sebou. 12 zvlášť ak sa u iných môže dosiahnuť väčší pokrok. podľa veku. 32–43]. ktorí dávajú nádej na značné ovocie na slávu Božiu. Ignác (O sebe. V Konštitúciách (649) sa hovorí: „Celé duchovné cvičenia sa majú dať len niektorým. než sa doteraz spovedával. pretože čas nestačí na všetko. 8 Podobne ak ten. vidí. 6 potom po iné tri dni nech robí rozjíma- . cirkevné prikázania. prečo je človek stvorený. že exercitant je málo disponovaný alebo od prírody málo schopný. 24–31]. aby mu to bolo viac na pomoc a pokrok. 1 odporúčajúc mu aj vyspovedať sa z hriechov každý týždeň a ak je to možné. že tak postupoval aj sám sv. 3 lebo podľa väčšieho či menšieho pokroku sa mu môžu dať niektoré duchovné cvičenia primerané a vhodné potrebe takto zmietanej duše. 4 Preto. 5 a napokon o spôsobe modlitby – ráno počas pol hodiny – o prikázaniach. akou sa chce urobiť spôsobilým. kým sa nevyspovedá zo svojich hriechov. 7 Tento spôsob je primeranejší jednoduchým ľuďom bez vyššieho vzdelania. ktorý dáva cvičenia. ktorého sú prameňom. aj každý týždeň. a ešte viacerým spytovanie svedomia. o ťažkých hriechoch [č. päť zmyslov a skutky milosrdenstva. druhom a treťom hriechu [č.

nášho Pána. Ignác predvídal. 8 voľnejšie využívať svoje prirodzené schopnosti na usilovné hľadanie toho. 10 a čím viac sa takto s ním spája. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Úvodné poznámky pre lepšie porozumenie cvičení 29 nie o trestoch. ktoré zodpovedajú hriechom [č. po čom tak veľmi túži. ak zamení dom. 4 napr. . nášmu Pánovi. cítiť a túžiť len po nebeských veciach“ (Direkt. aby v nej býval nakoľko možno odlúčený (od druhých). 9 Tretia výhoda je. tým viac sa uspôsobuje prijať milosti a dary od jeho božskej a najvyššej dobroty. že v sledovaní metódy spočíva osobitná milosť DC. viac si navzájom pomáhali a mali väčší úžitok. že [21] Zmysel slov „premáhať sám seba“ sv.6). Ignáca na začiatku jeho apoštolátu. kto ich robí. Kresťan je síce povolaný k spoločnej modlitbe. 65–71]. 3 V nich zvyčajne tým viac pokročí. 7 potom mu treba pripomenúť vo všetkých troch rozjímaniach desať dodatkov [č.“ Konštitúcia Sacrosanctum Concilium. 87. že čím viac je naša duša samotná a odlúčená. ľuďom kultúrnym a osobám veľmi túžiacim po dokonalosti alebo po dobrých manieroch. takto môže chodievať každý deň na omšu alebo na vešpery bez obavy. 293–295) O vzťahu medzi liturgiou a osobnou modlitbou: „Duchovný život nespočíva jedine v účasti na liturgii. aby sa modlil k Otcovi v skrytosti. dal by som ich iba niektorým. lenže popritom musí vojsť do svojej komôrky. ako nasledujú. Medzi exercitátorom a exercitantom má byť čo najväčšie porozumenie. môže venovať všetku pozornosť len jednému. 8 zachovávajúc aj pri tajomstvách Krista. tým súcejšia je priblížiť sa a spojiť so svojím Stvoriteľom a Pánom. Ignác vysvetľuje v č. čím viac sa odlúči od všetkých priateľov a známych a od každej pozemskej starosti. 7 Druhá je.28 Sv.“ (Epp. ako aj na neporozumenie a odviňovanie sv. že keď sa človek odlúči od rôznych priateľov a známych a tiež od mnohých ne1 dobre usporiadaných vecí. aby slúžil Bohu. aby mohol „vidieť. [20] Dvadsiata. 73–83]. dôvera a úcta. v ktorom býval a nájde si iný. ako aj ten. kto dáva duchovné cvičenia. v ktorej sa šírili nové kacírstva. že exercície nebudú masové hnutie. čo má viac času a túži po každom možnom pokroku. že mu budú na prekážku jeho známi. tým získa nemalé zásluhy pred božskou Velebnosťou. 71. 2 nech sa dajú celé duchovné cvičenia v takom poriadku. alebo inú izbu. 2 treba predpokladať. že keď je takto odlúčený a nemá myseľ rozdelenú medzi mnohé veci. Spolubratom do Portugalska napísal: „Keby som mal dávať všetky cvičenia. Exercitant sa má dať viesť k istote. ba – ako učí Apoštol – má sa neprestajne modliť. tú istú metódu. Tomu. totiž službe svojmu Stvoriteľovi a pokroku svojej duše. [22] Tento predpoklad treba rozumieť ako narážku na dobovú situáciu. XII.* [21] Duchovné cvičenia na premáhanie seba samého a na usporiadanie vlastného života bez rozhodovania pod vplyvom nejakej nezriadenej náklonnosti. ako sa obšírne vysvetľuje v samých cvičeniach. 5 Z takejto utiahnutosti vyplývajú okrem iného tri hlavné výhody. Aby ten. 6 Prvá je. (SC 12) Ticho a samota majú za cieľ uspôsobiť exercitanta.* [22] PREDPOKLAD 1 [20] Sv.

k bratstvu alebo nenávisti. schopným toho najlepšieho i toho najhoršieho: otvára sa mu cesta k slobode alebo k otroctvu. čo nás lepšie vedie k cieľu.30 Sv. čo bod 65 hovorí o „ašpiráciách ľudstva“. že má správne usmerňovať sily. nakoľko mu v tom prekážajú. a ak ju zle rozumie. K tomu pomáha. ktoré on sám vyvolal a ktoré ho môžu zagniaviť alebo mu slúžiť. ktorá smeruje k presvedčeniu rozumu o logickosti. Prináša tiež typ modlitby. z ktorých všetko vyplýva (princíp) a na ktorých všetko spočíva (základ): cieľ človeka. užívanie stvorení. 3 a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka. nech hľadá všetky primerané prostriedky. aby sme sa urobili indiferentnými voči všetkým stvoreným veciam vo všetkom tom. že človek ich má natoľko užívať. 6 takže z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu. Okrem toho si človek uvedomuje. o pospájaní týchto právd. 3 A keď ho nemôže zachrániť. výber lepších prostriedkov. radšej dlhší ako kratší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom. 5 Preto je potrebné. nášho Pána. nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť. nech skúma. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 31 každý dobrý kresťan musí byť ochotnejší skôr zachrániť výrok blížneho než ho odsudzovať. pre ktorý je stvorený. 4 A keď to nestačí. „Dnešný svet sa javí mocným a zároveň slabým. aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ. čo je ponechané slobode našej ľubovôle a nie je jej to zakázané. 7 túžiac po tom a voliac si jedine to. Treba sa modlitbou a uvažovaním presvedčiť o potrebe indiferencie.* PRVÝ TÝŽDEŇ [23] 1 Princíp a fundament. potreba indiferencie.) Človek je stvorený. k pokroku alebo úpadku. ako tú vec rozumie. (Vedúca zásada a základná pravda.* 2 [23] Tu sa predkladajú niektoré pravdy. aby výrok dobre rozumel a tak ho zachránil. a takýmto spôsobom si spasil dušu. pre ktorý sme stvorení. vzdával mu úctu a slúžil mu. aby chválil Boha. A preto si sám sebe kladie otázky… . radšej bohatstvo ako chudobu. radšej česť ako potupu. 4 Z toho nasleduje. nech ho láskavo opraví.

a to zjavením skrze Krista. čo stratili nádej na nájdenie zmyslu ľudského života a chvália odvážlivcov. že sa telo búri. zla a smrti. Vzhľadom na súčasný vývoj sveta čím ďalej tým viac rastie počet tých. isteže súvisí so základnejšou nevyrovnanosťou. Aj svetskou činnosťou majú si navzájom pomáhať k svätejšiemu životu. čo Boh chcel kvôli nemu samému – nemôže nájsť v plnej miere sám seba. to znamená vychovávať ku kresťanskej zrelosti. Keď sa dá ňou preniknúť. krehký a hriešny nezriedka koná to. dáva skrze svojho Ducha svetlo a silu človekovi.“ (GS 41) „Rozumná prirodzenosť ľudskej osoby dosahuje a má dosiahnuť svoju dokonalosť v múdrosti.“ (GS 9–10) „Jedine Boh. nielen za svoje. otvára obzory nedostupné ľudskému rozumu naznačujúc. „Dospieť k tejto kresťanskej zrelosti im pomáhajú kňazi. Takisto verí. že niet pod nebom iného mena daného ľuďom. A žije plne podľa pravdy. dáva na tieto otázky vyčerpávajúcu odpoveď. svojho Syna. Sú aj takí. Lenže človek ranený hriechom pociťuje. že jestvuje určitá podobnosť medzi jednotou Božských osôb a jednotou Božích dietok v pravde a v láske.“ (GS 24) „Cirkev tvrdí. ale aj za spoločné v tom zmysle. aby mohol zodpovedať svojmu vznešenému poslaniu. iba ak v nezištnej samožertve. že ho Boh z lásky stvoril a že ho z lásky neprestajne udržuje. prípadne gniavení biedou nemajú možnosť venovať tomu pozornosť. aby všetci jedno boli… ako i my sme jedno (Jn 17.22-23.“ (GS 18) „Boh určil zem so všetkým. ktorý sa stal človekom.“ (GS 21) „Boh povolal a volá človeka. Toto podobenstvo vyjavuje. čo by chcel (Rim 7. Priťahovaný mnohými vábivými vecami je ustavične nútený vyberať si medzi nimi a niektorých sa zriekať. užívajúc týchto bohatstiev. ktoré sa im predkladajú. na ktorú trpí dnešný svet.“ (LG 36) „Človek nesmie pohŕdať svojím telesným životom.32 Sv. pretože je stvorené od Boha a má byť vzkriesené v posledný deň. ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. láske a v pokoji. Človek je pozvaný hneď od svojho vzniku na nadviazať dialóg s Bohom. takže všetci majú byť rovnakým dielom účastní na stvorených dobrách pod vedením spravodlivosti sprevádzanej láskou… Preto človek. Mnohí sa nazdávajú.“ (Koncilový dekrét Presbyterorum ordinius. Teda sám v sebe je rozdvojený a to má za následok aj toľké a také rozpory v spoločnosti. PO 6) „Jedinečnosť ľudskej dôstojnosti väzí v povolaní človeka a byť v spojení s Bohom. čo si kladú tieto najzákladnejšie otázky alebo ich pociťujú s novou nástojčivosťou: Čo je vlastne človek? Aký je zmysel utrpenia. iba ak slobodne túto pravdu uzná a oddá sa svojmu Stvoriteľovi. že kľúč a stredobod ľudskej histórie je v jej Pánovi a Majstrovi. že človek – jediný tvor na zemi. práve naopak. že nájdu uspokojenie v rozmanitých svetonáhľadoch. aby k nemu priľnul celou svojou bytosťou vo večnom spoločenstve neporušiteľného Božieho života. čo nechce a nekoná to. Ba veru. ktoré neprestávajú napriek toľkému pokroku? Načo sú tie víťazstvá získané za takú cenu? Čo môže človek poskytnúť spoločnosti? A čo môže od nej očakávať? Čo bude po tomto pozemskom živote? Nuž. aby Duch Kristov prenikol svet a tak svet účinnejšie dosiahol svoj cieľ v spravodlivosti. že môžu byť na osoh nielen jemu. „Veriaci majú chápať vnútornú podstatu a hodnotu všetkého stvorenia a jeho určenie na Božiu slávu. ktorá by stačila im a ich rodinám. Lebo v samom človekovi je mnoho protikladov. A každý. čo obsahuje.“ (GS 69) 1 Kor 3. keďže táto dôstojnosť má práve v Bohu svoj základ a svoje dovŕšenie. ktoré oprávnene vlastní. privádza ho prostredníctvom viditeľných vecí k neviditeľným“ (GS 15). dokonalého človeka. Veď jestvuje jedine preto. má pokladať veci. si jasne neuvedomujú toto dramatické položenie. v ktorom majú byť spasení. ale aj iným. Cirkev verí. sám sa stáva človekom. ktorých život je nakazený praktickým materializmom. Podaktorí očakávajú skutočné a úplné oslobodenie ľudstva jedine ľudským úsilím a sú presvedčení.“ (GS 19) „Keď sa Pán Ježiš modlí k svojmu Otcovi. že uznávať Boha nie je vôbec v rozpore s ľudskou dôstojnosťou. že Kristus. veľmi mnohí. že budúce panstvo človeka nad ľudstvom a svetom uspokojí všetky túžby jeho srdca. kto nasleduje Krista. Verí.19). Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 33 Nerovnováha. ktorý stvoril človeka na svoj obraz a vykúpil ho z hriechu. ktorá má korene priam v srdci človeka. ktorá lahodne pobáda človeka hľadať a milovať pravdu a dobro. aby sa naučili poznávať v samých udalostiach tak významných ako aj všedných – čo si okolnosti vyžadujú a aká je Božia vôľa.21-22). zatiaľ z druhej strany pociťuje v sebe bezhraničné túžby a povolanie k vyššiemu životu. Kým z jednej strany skusuje svoju mnohonásobnú ohraničenosť. Pravda. Napokon všetci majú právo vlastniť čiastku dobier. na užívanie všetkým ľuďom a národom. musí považovať svoje telo za dobro a mať ho v úcte. Preto . ktorí pokladajú ľudskú existenciu samu osebe za vonkoncom nezmyselnú a pokúšajú sa jej dať všetko označenie jedine podľa svojho dômyslu.

aby sme boli otvorení Bohu a opravdivo slobodní. j. keď vstal. v ktorej sa chce napraviť a polepšiť. stanúc sa novým stvorením v Duchu Svätom. Po večeri si vykoná druhé spytovanie svedomia takým istým spôsobom hodinu za hodinou. ako napomína Apoštol: Tí. t. aby správne usmerňovali svoje city. ďalej vytrvalú modlitbu a ustavičné osobné úsilie. podľa svojich osobných vnútorných pohnútok a rozhodnutí. odtrhnutí od všetkého. „usilovať sa o svätosť a dokonalosť vo vlastnom stave… Preto majú dbať. s.“ (GS 14) Aby sme sa nestali otrokmi nijakej veci (1 Kor 6. 2. j. že každý deň porovnával týždeň s týždňom. DS 42). akoby charakteristickou črtou veriaceho kresťana bolo iba zriekanie a obeta. slobodne si volí dobro a s vynachádzavou príčinlivosťou si zabezpečuje vhodné prostriedky. čo človek chce. boli pánmi vlastných náklonností. Laynez píše o sv. 12). ktoré si vykoná. Druhý čas. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 35 sama dôstojnosť človeka si vyžaduje. akoby ich neužívali. a nie zo slepej impulzívnosti alebo z vonkajšieho donútenia. koľko ráz upadol do toho osobitného hriechu alebo do chyby a aby sa polepšil v budúcnosti. 2 A potom nech si vykoná prvé spytovanie svedomia.22-23. aby konal na základe vedomej a slobodnej voľby. Všetko je totiž vaše. Ďakuje za ne svojmu Dobrodincovi.19). usilovať sa o to. 4 A potom nech si urobí na prvej čiare vzorca toľko bodov.“ (GS 17) Treba sa chrániť omylu. Tretí čas. ako nič nemajúci. Po obede prosiť Boha. aby celý život „individuálny a spoločenský bol preniknutý duchom blahoslavenstiev.3). o milosť rozpamätať sa. keď sa oslobodí spod akéhokoľvek područia vášní a ide za svojím cieľom. je otrokom hriechu“ (Jn 8. ktorý všetko má.“ (GS 72) Ignaciánska indiferencia nie je utópia. pretože terajšia tvárnosť sveta sa už pomíňa“ (1 Kor 7. v ktorej sa chce napraviť a polepšiť. Syntéza: „Človek sa môže obracať k dobru len v slobode… Dôstojnosť človeka si vyžaduje. 5 Potom nech si znova zaumieni polepšiť sa do druhého spytovania. „lebo kto sa dopúšťa hriechu. je absolútne potrebné aby sme boli „chudobní v duchu“ (Mt 5.* Prvý čas. mesiac s mesiacom. najmä chudoby. aby oslavoval Boha vo svojom tele a nedovolil mu oddať sa zlým sklonom vlastného srdca. že „tak veľmi sa staral o svoje svedomie. [24] 1 Osobitné a každodenné spytovanie svedomia obsahuje tri časy a dve spytovania.24. t. Slobodná vôľa človeka – ranená hriechom – môže toto zameranie na Boha docieliť s plnou účinnosťou jedine pomocou Božej milosti. Ignácovi.31. ako človek vstáva. 3 preberajúc hodinu za hodinou a čas za časom počínajúc hodinou. Túto metódu možno použiť aj na nadobudnutie čnosti (245). koľko ráz upadol do toho osobitného hriechu alebo do tej chyby. a tak sa stáva skutočným držiteľom sveta.“ (1 Kor 3. deň s dňom usilujúc sa postúpiť každý deň“ (FN. Túto slobodu si však treba vydobyť: 1. a predsa všetko vlastniaci. Túto dôstojnosť si človek nadobudne. GS 37) Z tohto uvažovania má exercitant vyjsť s novou mentalitou. „nepripisovali neprávom niektorým ľudským hodnotám absolútny charakter. čo užívajú veci tohto sveta. môže a má mať v obľube tie veci. vy však ste Kristovi a Kristus Boží. Hneď ráno. 3. vyžadujúc počet od svojej duše z tej navrhnutej a osobitnej veci. . 140). že by im užívanie tohto sveta a lipnutie na bohatstvách v protive s duchom evanjeliovej chudoby neprekážalo v úsilí o dokonalú lásku. až po hodinu a chvíľu tohto spytovania. upotrebuje ich a užíva v duchu chudoby a slobody. začínajúc od prvého spytovania až po toto prítomné 2 a nech urobí na druhej 2 [25] 1 [26] 1 [24] P. nášho Pána o to. má si zaumieniť. lebo vskutku kresťan je ten.34 Sv. ktorú charakterizuje „viac“ a „lepšie“. Cvičenie predpokladá presvedčenie o nevyhnutnosti vykoreniť nejakú chybu. takže by sme ich mali namiesto Boha“ (GS 19). ale nie je ovládaný nijakým stvorením: „Vykúpený človek. Vidí ich takpovediac vychádzať z Božích rúk a ako také ich má mať v úcte. bojom proti hriechu. ktoré stvoril Boh. že sa bude usilovne chrániť toho osobitného hriechu alebo tej chyby. 2 Pt 2.

koľko ráz upadol do toho osobitného hriechu alebo chyby. [27] Nasledujú štyri dodatky na rýchlejšie odstránenie toho osobitného hriechu alebo tej chyby. čo robí. nech si položí ruku na prsia a nech ľutuje. Zakaždým. čiže od prvého spytovania do druhého. či vidno polepšenie na druhej čiare.36 Sv. Keďže prvá čiara znamená prvé spytovanie a druhá čiara druhé spytovanie. [29] Tretí dodatok. t. utorok. [30] Štvrtý dodatok. či sa polepšil v prítomnom týždni viac ako v predošlom. že veľké N znamená nedeľu a nasledujúce malé písmená znamenajú pondelok. keď človek upadne do toho osobitného hriechu alebo chyby. Horná čiara pri každej litere je pre poludňajšie spytovanie. Porovnať jeden týždeň s druhým a všimnúť si. streda atď. 2 [28] Druhý dodatok. dolná pre večerné spytovanie svedomia. dvoje spytovanie prítomného dňa s dvomi spytovaniami predošlého dňa a všimnúť si. 1 N p u s š p s Prvý dodatok. 3 to možno urobiť aj pred mnohými bez toho. . že upadol. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 37 čiare toľko bodov. či sa polepšil od prvého dňa po druhý. nech si večer všimne.* 1 [31] G a g v pôvodnom španielskom texte sme nahradili kvôli jasnosti začiatočnými písmenami slovenského pomenovania dní. že by zbdali. Porovnať druhý deň s prvým. j. [31] Poznámka: Treba poznamenať.

alebo. ktorá prichádza zvonku. [37] 1 [34] Druhý spôsob. Viera totiž stavia všetko do nového svetla a vyjadruje Boží úmysel o celkovom povolaní človeka. ktoré pochádzajú zvonku: jedna od dobrého ducha a druhá od zlého. 1 Druhý spôsob smrteľne hrešiť pozostáva v tom. že vo mne jestvujú trojaké myšlienky. v ktorom ide o určitú dôležitosť. 4 Pod výrazom „s úctou“ rozumieme prípad. že ho vedie Duch Pánov… usiluje sa rozpoznať pravé znamenia prítomnosti a Božích úmyslov v udalostiach a požiadavkách i túžbach. Výzva sv. 3 Prvý spôsob. po tretie pre väčšiu škodu oboch osôb. že by ju uskutočnil. 2 [36] Sú dva spôsoby smrteľne hrešiť. Keď mi príde tá istá myšlienka a ja jej odporujem. z potreby a s úctou. keď sa pri menovaní Stvoriteľa a Pána uváži jemu patriaca česť a úcta a tá sa mu potom aj svedomite vzdá. keď príde tá istá myšlienka ťažko zhrešiť a my si ju všímame a na chvíľu sa v nej zdržíme 2 alebo nachádzame v nej trošku zmyselnej záľuby.“ (GS 16) Nemá sa prisahať ani na Stvoriteľa ani na stvorenie.38 [32] 1 Sv. iba ak je to pravda. že sa ten hriech uskutoční. kde zostáva sám s Bohom. 68). Aplikácia na charizmy: „Skúmajúc duchov. či už pre dušu alebo pre telo alebo pre časné dobrá. ale ona sa mi znova a znova vracia a ja jej vždy odporujem.1). [33] 1 O myšlienke Sú dva spôsoby nadobudnúť si zásluhy pri zlej myšlienke. Keď človek privolí zlej myšlienke. ktorého hlas sa mu vnútri ozýva. a to: jedna je moja vlastná. svätyňou.“ (PO 9) 3.* 2 [35] 1 Všedného hriechu sa dopúšťame vtedy. Ignácovi veľa nepríjemností v Španielsku (O sebe. Predpokladám. [37] Toto jasné a pravoverné učenie o „myšlienke“ zapríčinilo sv. Prvý.“ (GS 11) „Svedomie je najtajnejším jadrom človeka. napr. 2. a tak privádza myseľ k plne ľudským riešeniam. alebo keď sme nedbanliví v odháňaní takej myšlienky. a nie. ako privolil. 3 „Z potreby“ rozumieme prípad. Jána (1 Jn 4. po druhé pre väčšiu intenzitu. aby potom urobil. nech so zmyslom pre vieru odkrývajú mnohoraké skromné i významnejšie charizmy laikov. ktorá povstáva z mojej slobody a vôle 3 a druhé dve iné. Je väčší z troch príčin: 2 po prvé pre dlhší čas. 2 Tento druhý spôsob je záslužnejší ako prvý. keď sa prísahou potvrdzuje akákoľvek pravda. nech ich s radosťou uznávajú a bedlivo zveľaďujú.* O slove [38] 1 2 [32] Dôležitá látka pre pochopenie rozlišovania duchov. na ktorých má účasť spolu s ostatnými ľuďmi našej doby. až kým ju nepremôžem. keď mi prichádza myšlienka dopustiť sa smrteľného hriechu a ja zaraz odporujem tejto myšlienke a premôžem ju. či sú od Boha. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 39 Všeobecné spytovanie svedomia pre očistenie a lepšie vyspovedanie sa. „Ľud Boží vo viere. . Ignaciánsku metódu potvrdzuje: 1. keby mohol.

vtedy môžem hovoriť o hriechu alebo chybe druhého v dvoch prípadoch: 3 Prvý prípad. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 41 Treba upozorniť. o čom sa hovorí. 2 ako keď prisaháme na stvorenie. že ten druhý mu bude môcť pomáhať. vynesenom na súde. ktorý ničí duše tých. nášho Pána. 1 1 [40] [42] O skutkoch 2 Keď si vezmeme za predmet spytovania desatoro Božích prikázaní. smrteľne hreším. ako keď prisaháme a menujeme toho istého Stvoriteľa a Pána. [41] Neslobodno povedať niečo. 4 Druhý dôvod. že hoci pri ľahkomyseľnej prísahe ťažšie hrešíme. cirkevné prikázania . ak sa tomu dá zlý smer alebo ak sa hovorí o tom z márnivosti.40 [39] 1 Sv. o tele alebo o časných dobrách. napr. s ktorými sa ten človek stýka. úmysel menovať stvorenie nerobí nás natoľko pozornými a opatrnými. aby pomohla povstať tomu. hriech verejnej hriešnice alebo keď hovorím o rozsudku. ktoré sú mimo jeho stavu. že Boh. ako vtedy. je to však hriešne. Keď je hriech verejne známy. ak sú nejaké náznaky alebo mám pravdepodobné dôvody. nie je také ľahké preukázať Bohu česť a úctu. 6 Lebo dokonalí usilovným nazeraním a osvecovaním rozumu viac uvažujú. Keď prisaháme na stvorenie. keď menujeme Pána a Stvoriteľa všetkých vecí. Keď chceme prisahať na nejaké stvorenie. a to z nasledujúcich dôvodov: 3 Prvý dôvod. alebo o verejne známom blude. 3 ani keď kto hovorí o veciach. z potreby a s úctou – na stvorenie ako na Stvoriteľa. ako sa patrí – teda s pravdou. ktoré neosožia ani mne. nikdy nie je márne. keď rehoľník hovorí o vojnách alebo o obchode. ani druhému a ani nesmerujú k takému cieľu. je záslužné. prináša so sebou viac úcty a cti. napr. lebo chcieť menovať Boha. ktoré dávajú nádej. 2 ale ak mám čistý úmysel. 8 Tretí dôvod. ukazujem svoju vlastnú chybu. ak sa to usmerní k dobrému cieľu. hreším všedne. ako chcieť menovať stvorenie. keď prisaháme na Stvoriteľa. 5 Preto prisahať na stvorenie je dovolené skôr dokonalým než nedokonalým. aby sme povedali alebo nevyhnutne potvrdili pravdu. čo inému utŕha na cti alebo vzbudzuje šomranie. ak prezradím nejakú chybu. 4 Ale všetko. o svojej duši. Nehovoriť márne slová. tým myslím také slová. ktorý je v hriechu – ale len vtedy. náš Pán. 2 Teda hovoriť 1 o všetkých takých veciach. 7 a tak v prisahaní na stvorenie sú schopnejší a uspôsobenejší než nedokonalí vzdať česť a úctu svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. Keď sa vyjaví tajný hriech nejakej osobe preto. je v každom stvorení svojou bytostnou prítomnosťou a mocou. Pri častom prisahní na stvorenie sa treba obávať modlárstva viac u nedokonalých než u dokonalých. ktoré osožia alebo ktorými mienime osožiť. rozjímajú a nazerajú. o ktorom sa verejne ešte nevie. Lebo keď prezradím nejaký smrteľný hriech. 4 Druhý prípad. keď všedný hriech. predsa je tažšie prisahať tak.

[43] Spôsob všeobecného spytovania svedomia obsahuje päť bodov: 1 [44] 1 Všeobecná spoveď s prijímaním. čo sme my urobili v nesúlade s Duchom. Denz. 5 Druhý. A to nás postupne bude vychovávať k prekonaniu čisto technických a ľudských aspektov našej práce a vykonávať našu činnosť tak. 5 a to najprv o myšlienkach. ktorý nás oslobodzuje od každodenných vín a uchováva od smrteľných hriechov“. Prosiť Boha. potom o slovách a nakoniec o skutkoch. ale aby sa aj zachoval v prírastku milosti. systematickým spôsobom na konci každého dňa alebo zasadania alebo pracovného stretnutia. 4 Tretí bod. 4 keď si ju predsa vykoná. Vyžadovať od duše počet počínajúc od hodiny vstávania do prítomného spytovania. ktorí sa vyspovedali a pristúpili k prijímaniu. 3 Druhý bod. v tom istom poriadku. kto sa spovedá každý rok. nášho Pána. ako sa pripomenulo pri osobitnom spytovaní svedomia. 1976) píše: „Pýtajme sa z času na čas. za pokoj. Prosiť o milosť poznať hriechy a ich odstrániť. aby neupadol do hriechu. 9 Túto všeobecnú spoveď bude najlepšie vykonať si hneď po cvičeniach prvého týždňa. že sa čosi stane proti takým nábožným výzvam a nariadeniam našich predstavených alebo keď sám robí proti nim. keď sa človek nevenoval natoľko vnútorným veciam 6 a keďže teraz ich lepšie pozná a nadobudol si nad nimi viac ľútosti. zakúsi medziiným trojaký osoh: 3 Prvý. (Tridentský koncil. všetko. Zaumieniť si. 6 Štvrtý bod. má z nej väčší osoh a väčšiu zásluhu pre väčšiu účinnú ľútosť nad všetkými hriechmi a neprávosťami celého svojho života. 7 Piaty bod. Nie je toto azda hlavný význam ignaciánskeho spytovania svedomia?“ [44] Eucharistia je „protiliek. Prvý bod. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 43 a nariadenia predstavených. z hodiny na hodinu alebo z času na čas. že sa s jeho pomocou polepšíme…* 2 Kto si chce dobrovoľne vykonať všeobecnú spoveď v duchovných cvičeniach. za prijaté dobrodenia. križiacke buly a iné odpustky. Ďakovať Bohu. nov. po čom túžil sv. 4 lebo nemálo sa hreší vtedy. Po lepšej spovedi a dispozícii človek je vhodnejšie a dôkladnejšie pripravený prijať Najsvätejšiu sviatosť.* 2 [43] P. 8 ktorá nielenže pomáha k tomu. nášmu Pánovi. je podľa väčšej alebo menšej dôležitosti väčší alebo menší hriech. ako by bol dosiahol prv. čo Duch spôsobil v nás cez ten čas. Ignác. Hoci ten. 3 Pod nariadeniami predstavených rozumieme napr. ako napr. ako je to vlastnosťou Ježišových spolupracovníkov. Keďže sa v týchto duchovných cvičeniach oveľa vnútornejšie poznajú hriechy a ich zloba ako v čase. keď niekto zaviní. nie je povinný vykonať si všeobecnú spoveď. dosiahne aj viac osohu a zásluh. čokoľvek sa urobí proti niektorému z týchto troch predmetov. 87) .42 Sv. ktoré sa udeľujú tým. o odpustenie chyby. 7 Tretí. Arrupe v liste o „integrácii duchovného života a apoštolátu“ (1.

4 Tu treba prosiť o stud a zahanbenie nad sebou. „nezaslúžený dar“. [47] 1 Prvá predohra. lebo „bol zo zlého“ (Jn 3. Stredobodom… je teda človek. čo by mohlo škodiť modlitbe. Aby sa však chápanie viery stále prehlbovalo. nášho Pána. „chcete plniť túžby svojho otca – diabla“ (Jn 8. [45] V prípade hriechu anjelov spoločenstvo so stvorením dosahuje kozmické rozmery. máme prosiť o bolesť. 4 Hovorím: hmotné miesto. 3 ak je o umučení.44). bola možná… „musí ju predchádzať a sprevádzať svojou pomocou Božia milosť.“ (DV 5) „To. . že mnohí boli zatratení pre jediný smrteľný hriech 6 a ja. aby všetky moje úmysly. činy a skutky smerovali čisto na službu a chválu jeho božskej Velebnosti. ako napr. Prosiť od Boha. Diabol uskutočňuje skazonosné otroctvo.* [47] Nejde o fixáciu obrazotvornosti. predstavenie miesta bude: vidieť očami obrazotvornosti a uvažovať o tom. chrám alebo vrch.18-24) [48] Treba „pýtať“. otvoril mu duchovný zrak a dal ‚pocítiť sladkosť zo súhlasu a viery v pravdu‘. na ktorú chcem nazerať. 3 predstavenie miesta bude pozostávať v tom. Ba človek zisťuje. 2 Tu treba poznamenať. smrti. o obrodu ľudskej spoločnosti. hriechu. je Pánova milosť. 2 obsahuje prípravnú modlitbu. dve predohry. Druhý. ten istý Duch Svätý neprestajne zdokonaľuje vieru svojimi darmi.* [48] že moja duša je uväznená v tomto porušiteľnom tele 6 a všetko spolu v tomto údolí akoby vo vyhnanstve medzi nerozumnými zvermi. treba prosiť o radosť s tešiacim sa Kristom. čo chcem a si žiadam.“ (GS 13. A preto celý individuálny a kolektívny život človeka sa javí ako dramatický zápas medzi dobrom a zlom. Aby „poslušnosť viery“. lebo v duchovnom živote všetko je milosť. čo chcem a po čom túžim“ predstavuje len jeden aspekt. Nezabúdajme. Oslobodenie ponúkané Ježišom pozostáva v zničení diablových diel. j.8).44 [45] 1 Sv. keďže vidím. slzy a utrpenie s trpiacim Kristom. ktorý je viditeľný. našom Pánovi. je z diabla“ (1 Jn 3. ktorý zabil brata.* 1 [46] Prípravná modlitba je prosiť o milosť od Boha. „Ide o záchranu človeka. 2 Prosba musí byť primeraná predloženej látke. na ktorom sa nachádza vec. t. ako je tu o hriechoch. ak je nazeranie o zmŕtvychvstaní. koľko ráz som si zaslúžil večné zatratenie pre toľké svoje hriechy. že vidím očami obrazotvornosti hmotné miesto. žeby pohol srdce obrátiť ho k Bohu. s telom i dušou.“ (GS 3) „Človek je rozpoltený sám v sebe. podľa toho. aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3. lebo „Boží Syn sa zjavil preto. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 45 Prvé cvičenie je rozjímanie tromi duševnými schopnosťami o prvom druhom a treťom hriechu. takže každý sa cíti akoby spútaný reťazami. je potrebná aj vnútorná pomoc Ducha Svätého. Rim 7.8). že „závisťou diabla však prišla na svet smrť“ (Múd 2. to. ktorou človek podriaďuje svoj rozum a vôľu Bohu. že je neschopný sám od seba účinne premáhať nápory zla. v rozjímaní o Kristovi. na ktorom je Ježiš Kristus alebo Panna Mária. nie menej dôležitý. nášho Pána. medzi svetlom a tmou.24). k neviditeľnej skutočnosti. t. ako Kain. tri hlavné body a rozhovor. duša i telo. v ktorom sa zvýrazňuje tajomstvo. Pozostáva v živom predstavení miesta. Druhá predohra. jediný a celý človek. srdcom i svedomím. „Kto pácha hriech. 5 V rozjímaní o nejakej neviditeľnej veci. rozumom a vôľou. Pre vniknutie do ignaciánskej vízie je osožné pripomenúť niekoľko citátov: Kto nepočúva Ježiša – ako Židia – „má za otca diabla“. že v nazeraní alebo v rozjímaní o nejakej viditeľnej veci. preto treba vychádzať od neho. ale skôr o úsilie lahodného prechodu z viditeľna. j. Hovorím: všetko spolu.12). ako napr. na čo chcem nazerať. je ním inšpirovaný.

a kým oni pre jediný hriech išli do pekla. Ignácovi povedal. [51] Rim 5.15-17). ako keby všetko záviselo od Boha. pretože ľudia často upadli následkom dedičného hriechu do mnohých bludov. 2 potom sústrediť vôľu tak. 6 a takým istým spôsobom potom podrobnejšie uvažovať rozumom a konečne vôľou vzbudzovať si city. zistí. aby som sa viac začervenal od hanby 3 porovnávajúc s jediným hriechom anjelov toľké moje hriechy. že peklo nejestvuje a že nikto v ňom nemôže skončiť. Ako Pán zaobchádza s hriešnikmi: Lk 15. 5 a potom oblečení do koženého rúcha a vyhnaní z raja žili bez prvotnej spravodlivosti. Ribadeneira o sv. čo sa týka pravého Boha. keďže toľkí ľudia idú do pekla. Sústrediť pamäť na prvý hriech. našich prarodičov. Ľudia síce poznali Boha. a potom aj rozum. že často odmietol uznať Boha za svoj základ. 3 Hovorím: uviesť si na pamäť druhý hriech. ľudskej prirodzenosti a základov mravného zákona.46 Sv. Z tohto potom iní zostavili slávny výrok pripisovaný Ignácovi: „Rob. Človek tým. ktorú stratili. že sa postavil proti Bohu a chcel dosiahnuť svoj cieľ mimo Boha. zneužil hneď na počiatku dejín pod vplyvom Zlého svoju slobodu tým. t.7-9. 4 Hovorím: sústrediť pamäť v milosti. ako sa povedalo.7). aby vzdávali úctu a poslušnosť svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. ich nerozumná myseľ sa zatemnila a oni slúžili radšej stvoreniu ako Stvoriteľovi. Petra (Jn 21. že je náchylné aj na zlé a obklopený všakovakou zlobou. Možno povedať so „zarmútením“ sv.“ ( AA 7) „Človek. ktorý bol hriech anjelov. Ez 36. j. Nehovorí sa.* 1 [51] 1 Druhý bod. je v súlade so samou skúsenosťou. Pred každým nazeraním alebo rozjímaním sa má vždy urobiť prípravná modlitba bez akejkoľvek zmeny. čo nemôže pochádzať od jeho Stvoriteľa. Čo vieme z Božieho zjavenia.“ (GS 13) . Lebo keď človek skúma svoje srdce. porušil aj správny poriadok vo vzťahu k svojmu poslednému cieľu a zároveň všetok súlad tak v sebe samom. ako aj s ostatnými ľuďmi a všetkým stvorenstvom.39. a oni predsa jedli a tak zhrešili. 12–19 „Užívanie časných vecí sa v priebehu dejín poškvrnilo vážnymi neresťami. ale neoslavovali ho ako Boha. cez celý svoj život v mnohých trápeniach a vo veľkom pokání. ide o zradu dobrodincu. [50] Ide o počet hriechov a ich dôsledkov. ako keby všetko záviselo od teba a súčasne sa modlí. t. ale potom musel mať dôveru v Boha a nie v prostriedky“ (FN 2. keď Adam bol stvorený na damascénskom poli a postavený do zemského raja a keď Eva bola stvorená z jeho rebra. ktorého Boh stvoril v spravodlivosti. j. že „vo veciach svojej svätej služby používal každý možný čestný prostriedok. 6 a potom rozum ešte podrobnejšie o tom uvažuje a zapojí aj vôľu. ktoré sa niekedy menia podľa predloženej látky. ako dlho robili za tento hriech pokánie a koľká skaza zastihla ľudské pokolenie.“ „Zahanbenie“ vysvetľuje dodatok (74). 5 upadnúc do pýchy premenili sa z milosti do zloby a boli zvrhnutí z neba do pekla. ako. sústrediť tri schopnosti na hriech Adama a Evy 2 uvedením na pamäť. Dnes sa viac zdôrazňuje Božia dobrota a milosrdenstvo. premýšľajúc o tom istom hriechu. To však nemá byť na prekážku chápania vážnosti hriechu.24n. 4 bolo im zakázané jesť zo stromu poznania. ja som si to toľko ráz zaslúžil pre mnohé hriechy. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 47 [49] Poznámka. pretože si nechceli pomáhať svojou slobodou. To zavinilo úpadok ľudských mravov a ustanovizní a neraz zneváženie samej ľudskej osobnosti.* P. To isté robiť. ktorý je dobrý. že sa na všetko toto chcem rozpamätať a to porozumieť. ako aj dve spomínané predohry. [50] Prvý bod. O drakovi a Michalovi: Zjv 12.

uvediem si na pamäť všetky hriechy z celého života.* [52] O hriechu apostázie porovnaj Hebr 10.2). nášho Pána. 2 3 [56] 1 [53] Prvý bod je postup hriechov. „Tí.15. pozriem si miesto a dom. ktorú má každý spáchaný hriech v sebe. z večného života k časnej smrti a že prišiel zomrieť za moje hriechy. ale skutky.* [57] Druhý bod: uvážim si svoje hriechy.26). uviesť si na pamäť vážnosť a zlobu hriechu proti Stvoriteľovi a Pánovi. a zároveň sa zmierujú s Cirkvou. ale „v celosti“. K tomu mi dopomôžu tri veci: 2 po prvé.* (DV 21) Nejde o hysterický alebo neplodný monológ. 3 uvažujúc rozumom. kánona svätej omše. pripomeniem si rozhovory. Ignác nechce sentimentalitu. že to isté máme robiť pri treťom osobitnom hriechu.“ . Uvažovať o hriechoch nie v podrobnostiach. celý svet (Iz 57. [54] Priatelia: Jn 15. „V posvätných knihách ide s veľkou láskavosťou v ústrety svojim dietkam Otec. Podobne treba robiť aj pri treťom osobitnom hriechu jednotlivca. A pomodlíme sa Otčenáš. alebo sa rozhovoríme o svojich veciach a prosíme v nich o radu. t. Prvá predohra bude mať to isté zostavenie. na kríži. 1 Kor 12. 4 Druhá predohra: Prosiť o to. alebo sa žalujeme na seba. že on. po tretie. tajomné telo. ktoré som mal s inými.* 1 [55] 1 Druhé cvičenie je rozjímanie o hriechoch a obsahuje po prípravnej modlitbe a dvoch predohrách päť bodov a jeden rozhovor. neprestajne potrebujeme Božie milosrdenstvo a musíme sa každodenne modliť: A odpusť nám naše viny. 2 Hovorím.20-21. ako sa s ním rozprávam pýtajúc sa ho. ako bol ten človek za hriech a konanie proti nekonečnej dobrote spravodlivo odsúdený navždy a potom zakončiť úkonmi vôle. ako sa povedalo. j. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 49 Tretí bod. Predstavím si Krista. t. že sme spáchali nejaké zlo.* Rozhovor. – Sv. kde som býval. 2 Takisto sa pozriem aj na seba pýtajúc sa.26-31. Osoží uvažovať o ťarche hriechu.“ (LG 11) [54] 1 Rozhovor sa vlastne koná tak. čo pristupujú k sviatosti pokánia. ako keď sa zhovára priateľ s priateľom alebo sluha so svojím pánom.48 [52] 1 Sv. ako sa to stalo. [56] „Keďže sa všetci v mnohom prehrešujeme (Jak 3. ktorý je na nebesiach a prihovára sa im. než som ja spáchal. j. ktorí sú zatratení pre menej hriechov. ako ho cíti sám hriešnik. získavajú od milosrdného Boha odpustenie urážok. postavenie. ale o oživujúci dialóg. v ktorom som žil. prišiel medzi nás a stal sa človekom. [53] Začiatok 4. ktorú hriechmi poranili a ktorá napomáha ich obrátenie láskou a príkladom i modlitbou. aj keby nebol zakázaný. Prípravná modlitba je tá istá. ktorými sa proti nemu previnili. ktorý sa pre jediný smrteľný hriech dostal do pekla (33). a pri mnohých iných bez počtu. čo chcem: tu budem prosiť o veľkú a precítenú bolesť a slzy nad svojimi hriechmi. Stvoriteľ. pripomínajúc si rok za rokom alebo obdobie za obdobím. 2 zavše prosíme o nejakú milosť. po druhé.“ (LG 40) [57] Toto nie je čas na spytovanie svedomia pre spoveď. čo som ja urobil pre Krista a čo musím urobiť pre Krista. čo mi príde na um. všimnem si ich ošklivosť a zlobu. 3 a tak vidiac ho pribitého na kríž budem uvažovať o tom.

stvoriac nové peklá. čo sú ľudia v porovnaní so všetkými anjelmi a svätými v raji. ako sú neľudské životné podmienky. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 51 Tretí bod. že sa v budúcnosti s jeho milosťou polepším. z ktorého vytieklo toľko hriechov. dáva pochopiť a odhaľuje svoju vôľu prostredníctvom činnosti duchov v duši. metanoia.“ (GS 27) [58] Tvrdé slová. ako mi slúžili. hviezdy a živly. a predsa strpeli. 3 po tretie. Rim 9. jeho spravodlivosť s mojou nespravodlivosťou. všetko. svojvoľné zatváranie. ochraňovali a prosili za mňa. prostitúcia. kupčenie so ženami a mladistvými. Opravdivé obrátenie. keď preberiem všetky stvorenia. budem uvažovať o celej svojej porušiteľnosti a telesnej ošklivosti. Boh sa prejavuje. [61] Zakončím rozhovorom o milosrdenstve. 2 po druhé.* [60] 1 [59] 1 Štvrtý bod. než tým. jeho všemohúcnosť s mojou slabosťou. jeho dobrotu s mojou zlobou. Mt 23. taktiež nečestné pracovné podmienky. budem uvažovať. 5 Po piate. čo môžem byť ja sám? 4 Po štvrté. . kto som ja. prečo sa neotvorila. toľko zloby a odporného jedu. proti ktorému som sa prehrešil.25-33. Boh. je ovocím modlitby a darov Ducha Svätého. Rim 8. lebo sme v poriadku meditácie. noverim to“ (Sv. Augustín. ktoré sú dôležité v DC. nášmu Pánovi za to. a porovnám jeho vlastnosti s ich protivou vo mne: 2 jeho múdrosť s mojou nevedomos- Piaty bod je výkrik údivu spojený s mocným citovým vzrušením. pričom sú viac na potupu tým. 885) [62] Človek zvyčajne nepostupuje intuíciou.3-8. Prvý z troch rozhovorov. 2 potom anjeli. 3 svätí. že ma doteraz zachovával pri živote. vtáky a ostatné zvieratá. čo sú všetky stvorenia v porovnaní s Bohom. urobiac sa menším pomocou príkladov: po prvé. ako okypťovanie. že odvrávaš Bohu?“ „Deus semper idem. Otče náš. [59] 1 Sol 4. čo je proti samému životu. [62] 1 Tretie cvičenie je opakovanie prvého a druhého cvičenia s trojakým rozhovorom. potraty. otroctvo.16.19-22. Lk 10. PL 32. Uvažovať. noverim me. hoci sú „mečom Božej spravodlivosti“. genocída. v ktorých sa zaobchádza s pracujúcimi ako s obyčajnými nástrojmi ziskuchtivosti a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami: všetky tieto a im podobné veci sú naozaj nehanebné a poškvrňujú civilizáciu. mesiac. čo ich páchajú. Budem premýšľať. čo poškodzuje celistvosť ľudskej osoby. ako aj samovraždy. eutanázia. teda vraždy každého druhu.20. „Kto si ty. čo podstupujú bezprávie a konečne sú ťažkou urážkou Stvoriteľa. čo uráža ľudskú dôstojnosť. uvažujúc a ďakujúc Bohu.50 [58] 1 Sv. všetko. budem hľadieť na seba ako na hnisavú ranu a vred. človeče. čo som ja v porovnaní so všetkými ľuďmi. ako ma mohli strpieť nažive a zachovať pri živote. akože mohli za mňa orodovať? A nebesia. slnko. ryby. fyzické a duševné trýznenie a psychologické donucovanie. aby som sa v nich naveky trápil. ale usudzovaním a uvažovaním prichádza k hlbším presvedčeniam. urobím si predsavzatie. plody. aby ma pohltila.* ťou. Nespomína sa Duch Svätý. deportácie. „Všetko. 4 a zem. kto je Boh podľa svojich vlastností. Nuž teda.

a pomodlím sa Otčenáš. 3 potom si urobím tri rozhovory nasledovným spôsobom.2). že keď chcem robiť dobro. ktoré nechcem. aby oslavoval Boha vo svojom tele a nedovolil mu oddať sa zlým sklonom vlastného srdca. ako hovorí Pán (Mt 24. o ktorej píše sv.13. No ak robím to. každodenne vystavenú nebezpečenstvu pre pýchu a nezriadenú samolásku človeka.“ (GS 14) „Každú ľudskú činnosť. ale robím zlo. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 53 Po prípravnej modlitbe a dvoch predohrách sa zopakuje prvé a druhé cvičenie. že poznateľná skutočnosť je „následkom hriechu čiastočne zatemnená a oslabená“ (GS 15). t. aby som bez rozptýlenosti uvažoval a ustavične si pripomínal veci. a konečne sa pomodlím Zdravas Mária.“ (GS 27) . ktorý vo mne sídli. o ktorých som nazeral v minulých cvičeniach. „Viem. Preto sama dôstojnosť človeka si vyžaduje.* 1 [64] 1 Štvrté cvičenie je zhrnutie predošlého tretieho cvičenia. A urobia sa tie isté tri rozhovory. čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostich. aby som pocítil prenikavé poznanie svojich hriechov a odpor proti nim. ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon. a potom sa pomodlím Duša Kristova. ale robiť dobro nie. Preto sa Panna Mária uctieva v Cirkvi ako Orodovnica. už to nerobím ja. Ochrankyňa.24) – až do posledného dňa. ale pritom je nútená volať spolu s Apoštolom: ‚Nepripodobňujte sa tomuto svetu‘ (Rim 12.52 2 Sv. ani nepridáva hodnosti a účinnosti Krista. lebo chcieť dobro. že by som ich mal v ošklivosti a aby som sa polepšil a dal do poriadku. Preto Kristova Cirkev skladajúc dôveru v úmysly Stvoriteľa uznáva síce. pritom pozorujem a zastavím sa pri tých bodoch. aby som pocítil neporiadok svojich činov. aby mi sám večný Pán dal tie tri veci. že sa nič ani neuberá. treba očistiť a priviesť k dokonalosti Kristovým krížom a vzkriesením.“ Druhý vatikánsky koncil hovorí. jediného Sprostredkovateľa. Pavol v Rim 7.“ (GS 37) „Človek musí považovať svoje telo za dobré a mať ho v úcte. na nástroj hriechu. že ľudský pokrok môže slúžiť pravému šťastiu človeka. Pomocnica a Prostrednica. Veď nerobím dobro. Povedal som: zhrnutie. 13. 3 po druhé. ktorý je v mojich údoch. ktorý odporuje zákonom mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu. je mi blízko zlo. že vo mne. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom.“ (GS 17) O tomto „svete“ hovoril Kristus (Jn 15. nesídli dobro. 4 po tretie. aby som ho mal v ošklivosti a odstránil od seba svetské a márne veci. ktoré chcem. aby mi vyprosila od svojho Syna a Pána milosť pre tri veci: 2 po prvé. v ktorých som zacítil väčšiu útechu alebo neútechu alebo väčší duchovný zážitok. 6 Tretí rozhovor s Otcom takým istým spôsobom.18) a koncil: „Ľudské dejiny preniká tvrdý boj proti mocnostiam temnosti. ktorý za začal hneď od počiatku sveta a potrvá. 5 Druhý rozhovor takisto so Synom. aby mi vyprosil od Otca tú istú milosť. čo nechcem. dokiaľ sa nedostatnú do blaženej vlasti. ktorý premieňa ľudskú činnosť.“ (LG 62) V tomto neporiadku musíme vidieť hamartía.* [63] Prvý rozhovor s Pannou Máriou. určenú pre službu Bohu a človeku. budem prosiť o poznanie sveta. „sloboda človeka je ranená hriechom. to jest v mojom tele. j. To sa však chápe takým spôsobom.18-23. ale hriech. Lenže človek ranený hriechom pociťuje. duchu márnosti a zloby. že sa telo búri. 2 [63] „S materinskou láskou sa stará o bratov svojho Syna. Badám teda taký zákon. pretože je stvorené od Boha a má byť vzkriesené v posledný deň. to mi je blízko.

Mt 25. ktorý zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých (2 Kor 5. my ‚všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou. Obsahuje prípravnú modlitbu a dve predohry. o smrti.41). Prv. Božia bázeň je začiatkom múdrosti. výkriky. von do tmy. čo konal.13. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 55 Piate cvičenie je rozjímanie o pekle. Verí. [71] 1 Mať rozhovor s Kristom.“ (Jn 5.26) odísť do večného ohňa (Mt 25. ktoré mu hrozí. Pedro Ortiz. štyri body a rozhovor. ktoré sú v pekle: jedny preto. že kňazi už viac nehovoria o pekle. dáva skrze svojho Ducha svetlo a silu človekovi.12). A jedine strach pred peklom dáva silu vymaniť sa z vplyvu sveta. LG 48) . než by sme totiž kraľovali s osláveným Kristom. napr. čo chcem.30). Okrem toho Cirkev tvrdí. že Kristus. aby po ukončení tohto nášho jediného životného behu sme si zaslúžili vojsť spolu s ním na svadbu a byť započítaní medzi požehnaných a neboli sme nútení ako zlí a leniví sluhovia (Mt 25. ale o úpenlivú prosbu. [69] Štvrtý bod: ochutnávať chuťou horké veci ako slzy. [68] Tretí bod: voňať čuchom dym. uviesť si do pamäti duše. rúhania proti Kristovi. budú vzkriesení k odsúdeniu‘. 1538 urobil exercície za 40 dní. [67] Druhý bod: ušami počúvať plač.46. Prechádza sa popri ňom ostýchavo s tichom.“ (V „Processo al buon cristiano“. šírku a hĺbku pekla. naším Pánom. nekonali podľa jeho prikázaní. o súde a podobne. tí však. že hoci aj verili. budú vzkriesení k životu. 2 možno ich zadeliť do troch skupín: prvá skupina obsahuje duše pred jeho príchodom. čo páchali zlo. zápach a hnilobu. daného ľuďom. či už dobré a či zlé‘ (2 Kor 5. aby mohol zodpovedať svojmu vznešenému povolaniu. že napriek všetkým zmenám sú mnohé veci. Predpokladá sa. Boh predsa nežiada toľko… Keby som ja bol kazateľom a vstúpil by som na kazateľnicu.10). Prvá predohra alebo zostavenie miesta je: očami obrazotvornosti vidieť dĺžku. v ktorom majú byť spasení (Sk 4. ukázal by som na prvom mieste potrebu upozorniť nečinné stádo na hrozné nebezpečenstvo. dnes i naveky. bez akéhokoľvek presného presvedčenia.29. musíme podľa Pánovho napomenutia stále bedliť.15). [71] „Cirkev verí. že všetci pôjdu do neba. čo robili dobre. 194) „Keďže nevieme ani dňa ani hodiny. ktorý si so sv. ‚kde bude plač a škrípanie zubami‘ (Mt 22. a na konci sveta ‚tí. kým bol v tele. ako plamene zachvacujú duše a pália ich. Ignácom r.54 [65] 1 Sv. Nejde tu o hrozby. Prípravná modlitba nech je zvyčajná. 3 Druhá predohra: budem prosiť o to. Ignác pripomína. napísal rozjímanie o smrti.“ (GS 10) Sv. že kľúč. smútok a červ svedomia. Takisto verí. a to je. že niet pod nebom iného mena. že možno pridať ešte iné rozjímania. Dr.* 4 [65] Paul Claudel napísal… „Jedna vec ma veľmi znepokojuje. keby som pre svoje chyby azda zabudol na lásku k večnému Pánovi. Kňazi staršej generácie toto lepšie chápali ako noví. kvílenie. stredobod a cieľ celej ľudskej histórie je v jej Pánovi a Majstrovi. ktorý trpia zatratenci. bez akéhokoľvek úsilia. ktoré prví jezuiti často používali. nášmu Pánovi a proti všetkým jeho svätým. 25. Tu to bude: prosiť o vnútorné precítenie trestu. síru. ktoré sa nemenia a ktoré majú svoj najhlbší základ v Kristovi a ten je vždy ten istý včera. že neverili v jeho príchod. druhé zasa preto. 2 [66] Prvý bod bude: vidieť očami obrazotvornosti tie veľké plamene a duše uväznené vnútri v horiacich telách. aby každý prijal odplatu za to. [70] Piaty bod: ohmatávať hmatom. 5 aby mi aspoň strach pred trestami pomohol neupadnúť do hriechu.

aby robil päť alebo menej cvičení. Prvé cvičenie sa urobí o polnoci. Zjv 3. Prvý dodatok: Keď som sa utiahol na odpočinok a už chcem zaspať. po tomto všetkom sa mu poďakujem za to. lebo chýbali už len dva dni. a pri tom si krátko preberiem cvičenie. Okrem toho kresťanská viera učí. zviazaní reťazami a už hodní smrti. dozvedel sa. kedy mám vstať a načo. stratený vlastnou vinou… Toto víťazstvo dosiahol Kristus svojím zmŕtvychvstaním (1 Kor 15. 4 Podobne sa mu poďakujem za to. poučená Božím zjavením tvrdí. ktorá je neodolateľne zakotvená v jeho srdci. Človeka netrápia len bolesti a postupný telesný úpadok.56) oslobodiac človeka od smrti svojou vlastnou smrťou. keby nebol zhrešil (Rim 5. 2 Pt 3. ako to vek. 2 Toto rozdelenie hodín by sa malo viac–menej zachovať vo všetkých štyroch týždňoch podľa toho. 4 pričom si pomyslím. štvrté v hodine nešporov. čakajúceho predstaviť sa pred najvyššieho večného Sudcu. Zárodok nesmrteľnosti. 2 [74] 1 [71] „Záhada údelu človeka vyvrchoľuje pred tvárou smrti. plný hanby a zmätku. po čom túžime.56 Sv. ale ešte viac strach pred definitívnym zánikom. Ale ináč sa rozhodol.21.* 1 [73] 1 Dodatky. t. Kým zoči-voči smrti zlyháva akákoľvek predstavivosť.23.35-37.“ (GS 18) (Mk 13. aby po prekonaní pozemských bied dosiahol blažený cieľ. že aj on sám sa takto postil osem dní a túžil. že Boh stvoril človeka. v každom prípade však pred obedom. aby som upadol do niektorej z týchto skupín. že neurobil koniec môjmu životu a nedovolil. keď zavrhuje a odmieta úplné zničenie a koniec jestvovania svojej osobnosti. piate hodinu pred večerou. že „už šesť dní nič nejedol a spával len v košeli na dreve. že telesná smrť. pretože ťažko urazil toho. Ignác odišiel do kostola a hodinu sa modlil. 5 a s takýmito alebo inými podobnými myšlienkami podľa predloženej látky sa budem obliekať. ktorý nosí v sebe a ktorý sa nedá zredukovať len na hmotu. ktoré mám robiť. ktoré si priniesol na zohrievanie – čo predtým nikdy nerobil – a že rozjímania si robil na snehu na dvore…“ Sv. vzbudiac si zahanbenie nad toľkými svojimi hriechmi a predložím si príklady. Jak 1. od ktorej by bol človek uchovaný. predstupujú pred svojho časného sudcu. o čom idem nazerať v prvom cvičení o polnoci. dispozícia a temperament exercitanta dovoľuje. že doteraz prechovával voči mne toľký súcit a milosrdenstvo. sa vzpiera proti smrti… Biologické predlžovanie ľudského života nemôže uspokojiť túžbu človeka po ďalšom živote. 6. Dá sa však viesť správnym vnuknutím svojho srdca. aby sa lepšie robili cvičenia a lepšie sa našlo to. ako väzni. že si robil exercície v zime. Rozhovor zakončím Otčenášom. zatiaľ Cirkev. nedám miesto tým alebo iným myšlienkam. aby aj Favre tak isto urobil. 3 Takisto aj v druhom cvičení sa budem pokladať za veľkého a reťazami zviazaného hriešnika.15) – bude premožená.10. j. od ktorého predtým dostal mnoho darov a dôkazov priazne. 3 tretia skupina obsahuje duše po jeho živote na tomto svete.* [72] Poznámka. 704–705) .16) [72] FN (Fontes narrativi) rozprávajú o blahoslavenom Petrovi Favrovi. Druhý dodatok: Keď sa prebudím. keď ho sv. tretie pred omšou alebo po nej. Rozpamätal sa. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 57 druhá skupina obsahuje duše za jeho života. ale hneď obrátim pozornosť na to.“ (FN I. 2 ako keby nejaký rytier stál pred svojím kráľom a jeho celým dvorom. keď mu všemohúci a milosrdný Spasiteľ prinavráti stav spásy. za čas jedného Zdravas si pomyslím na hodinu. druhé hneď ráno po vstávaní. „Vrátil sa a založil mu oheň a pripravil mu niečo na zjedenie. Ignác navštívil.

keby som sa mal modliť. budem hľadať príčinu. 2 ak zle. iba vtedy nie. aby som sa v budúcnosti polepšil. na dobu jedného Otčenáša. raz ležiac na tvári. na slávu. neprejdem k inej polohe. zostanem. zatvoriac dvere a okná za ten čas. antifónam. 2 uvažujúc s pozdvinutou mysľou. ako mi išlo nazeranie alebo rozjímanie. A nech sa vo svojom čase zachová posvätné ticho. ktoré sa delí na vnútorné a vonkajšie. [79] Siedmy dodatok: Pre ten istý cieľ sa pozbavím všetkého svetla. že keď nachádzam to. v ktorom nájdem to. čítať a jesť.“ (SC 109) „Veľkopôstne pokánie nech nie je iba vnútorné a individuálne.“ (SC 110) . 2 Na dve veci upozorníme: prvá je. Konanie pokánia nech sa napomáha podľa súčasných možností. bolesť a slzy nad svojimi hriechmi. mysliac skôr na smrť a súd. čo chcem. čo chcem. nakoľko je urážkou Boha. 2 Vnútorné je: ľútosť nad vlastnými hriechmi s pevným predsavzatím nedopustiť sa ich už viac a ani nijakých iných. na kolenách. alebo podobne. ktorou sa odsudzuje hriech. 1 Desiaty dodatok: je pokánie. náš Pán. Robí sa trojakým spôsobom:* [78] Šiesty dodatok: Nechcem myslieť na príjemné veci alebo na radosť. ako aj úkonom čiže gestám a držaniu tela. [82] 1 [76] [77] Piaty dodatok. poďakujem sa Bohu. či už sediačky alebo prechádzajúc sa. ale i vonkajšie a kolektívne. Pritom nech sa nezabúda na podiel Cirkvi na kajúcej činnosti a nech sa naliehavo žiadajú modlitby za hriešnikov. Keď ju nájdem. že chcem ľutovať a pociťovať zármutok. odpovediam. prečo to tak bolo. 1 losť je na prekážku tomu. vzbudím si ľútosť. 3 druhá je. alebo ležiac na chrbte s pohľadom upretým na nebo. potom zasa sediačky alebo postojačky. ležiac na tvári. [80] Ôsmy dodatok: Nesmiať sa ani nič nehovoriť. na ktorom chcem nazerať alebo rozjímať. vždy s úmyslom hľadať to. lebo hocijaká myšlienka na radosť alebo vese1 [75] „V záujme aktívnej účasti ľudu treba venovať starostlivosť jeho aklamáciám. piesňam. že v bode. 3 Vonkajšie – čiže ovocie prvého – je potrestanie seba za spáchané hriechy. čo by pobádalo k smiechu. sa díva na mňa atď. Po ukončení cvičenia asi štvrť hodinku.* Štvrtý dodatok: Potom začnem nazerať. vzkriesenie atď. že by som sa úzkostlivo usiloval postúpiť ďalej. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 59 Tretí dodatok: Postojím krok alebo dva pred miestom. dokiaľ budem v izbe. raz kľačiačky. dokiaľ sa neuspokojím. iba keby bolo treba niekoho prijať alebo rozlúčiť sa s tým. 2 skôr mám mať pred očami. preskúmam. 3 ak dobre. rozmanitosti krajov a životných podmienok veriacich a cirkevné vrchnosti nech ho odporúčajú. aby sme cítili zármutok. a pokloním sa na znak úcty a poníženosti. ako Boh. bez toho.58 [75] 1 Sv. s ktorým sme hovorili. [81] Deviaty dodatok: Krotiť si oči. čo chcem. spievaniu žalmov. nášmu Pánovi a podobne to budem robiť aj inokedy.“ (SC 30) [82] „V katechéze nech sa veriacim prízvukuje spolu so spoločenskými následkami hriechu tá podstatná zložka pokánia.

a to čím viac. ako iným spôsobom. ešte nenašla to. príkladom a skutkami pokánia skutočné duchovné materstvo voči dušiam. čo sa dosiahne nosením tzv. ktoré zapríčiňujú bolesť na povrchu. 2 Pokáním sa stáva vtedy. jemných a mäkkých veciach. 3 ani nech si nerobí ujmu na potrebnom spánku. v ktorej sa nachádza. len nech sa tým nepoškodí príroda. Zdá sa byť vhodnejšie a istejšie v pokání to. [84] Druhý spôsob sa týka spánku. keď si urobíme ujmu na potrebnom. Keď si v jedle urobíme ujmu len na zbytočnom. ale nie chorobu. [86] Poznámky. čo zapríčiňuje citeľnú bolesť v mäse.“ (PO 6) . že prvý a druhý dodatok treba konať pre cvičenia o polnoci a za svitania a nie pre tie. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Prvý týždeň 61 [83] Prvý spôsob sa týka jedenia. ani z toho nenasleduje nijaká značná choroba. 1 Poznámky [87] Prvá poznámka: Vonkajšie pokánie sa koná hlavne pre tri ciele. iba ak má kto zlozvyk pridlho spávať. 2 Štvrtý dodatok sa nikdy nekoná v kostole pred druhými. tým je lepšie pokánie. Podobne ani to nie je pokáním. ktorý môže zapríčiniť značnú vnútornú chorobu. ktorá si robí cvičenia. keď si urobíme ujmu na zbytočných. alebo aby dosiahol riešenie nejakej pochybnosti. pre premoženie seba.* 1 [85] Tretí spôsob pokánia je trestať telo tým. ale neprenikne do kosti. Ignác vo všetkých svojich spisoch odporúča umiernenosť a rozumnosť (Const. 4 alebo keď si praje veľmi plakať nad nimi alebo nad mukami a bolesťami. že sa mu zapríčiní citeľná bolesť. ale len súkromne. aby svojou milosťou zúrodnil prácu misionárov. ani nech nenasleduje z toho nijaká značná choroba. skrsnú misijné povolania. potom bičovaním a poranením sa a inými spôsobmi prísnosti. ale miernosť. 3 Po tretie.60 Sv. keď si utrhneme z potrebného spánku. 2 Preto sa zdá byť primeranejšie bičovať sa drobnými povrázkami. tým je pokánie väčšie a lepšie. ktoré sa konajú v inom čase. j. pre zadosťučinenie za svoje vlastné hriechy. [86] Sv. modlitbou. aby zmyselnosť poslúchala rozum a všetky nižšie čiastky boli poddajnejšie vyšším. ktorý človek chce a po ktorom túži. po čom túži. ktoré Kristus. čo spôsobuje bolesť. 300). len nech sa tým nepoškodí príroda. želá dosiahnuť vnútornú ľútosť nad svojimi hriechmi. náš Pán. cilícií alebo povrazov alebo železných pásov na tele. aby prišiel na správnu strednú mieru. nájdu sa prostriedky.“ (AG 36) „Cirkevná pospolitosť uplatňuje láskou. a to čím viac. 2 Ale je pokáním.* 1 [88] Druhá poznámka: treba vedieť. Po prvé. ktoré sa majú priviesť ku Kristovi. doma atď… 1 1 [89] Tretia poznámka: Keď osoba. pre hľadanie a nájdenie nejakej milosti alebo daru. ako keď si napr. to nie je pokánie. t. 2 po druhé. [87] „V tomto obnovenom duchu sa budú obetovať Bohu dobrovoľné modlitby a skutky pokánia. znášal pri svojom umučení. ktoré misie potrebujú. ako slzy.

Osobitné spytovanie treba robiť pre odstránenie chýb a nedbanlivostí v cvičenach a dodatkoch. mnohokrát pri takých zmenách dáva každému pocítiť. tu to bude: vidieť očami obrazotvornosti synagógy. jednotlivci a skupiny hľadia len na svoje záujmy a nie na záujmy druhých” (GS 37). kázal. že „ľudská myseľ sa zatemnila a ľudia radšej slúžili stvoreniu ako Stvoriteľovi“ (tamtiež) a „slobodná vôľa človeka je ranená hriechom“ (GS 17). „keď je narušená stupnica hodnôt a zlo pomiešané s dobrom. ktorý sme videli v „princípe a fundamente“ nám dal lepšie chápanie vážnosti „neporiadku“. v ktorých Kristus. zjavuje ľuďom číru pravdu o ich položení a o ich plnom povolaní. že „človek je neschopný sám od seba účinne premáhať nápory zla“ (GS 13). Tu vystupuje do popredia veľká postava Vykupiteľa a vízia jeho kráľovstva. v spaní a v iných spôsoboch pokánia. keďže Kristus je základom a vzorom toho nového ľudstva. On je centrom ľudských dejín. robiť pokánie za dva alebo tri dni a potom druhé dva alebo tri dni nerobiť. mestá a dediny. mnohokrát osoží urobiť nejakú zmenu v jedení. 2 tak napr. po ktorom všetci túžia… Nik sa nevládze oslobodiť od hriechu sám od . čoho by sa mohli zachytiť. lebo niektorým vyhovuje robiť viac pokánia. ale ochotný a usilovný plniť jeho najsvätejšiu vôľu. nekonečne lepšie pozná našu prirodzenosť. 5 A keďže Boh. ľudia sú ako stroskotanci na mori po búrke a hľadajú. Prosiť o milosť. Ignác tu predkladá prvky svojej spirituality. že telo to môže zniesť. náš Pán. 3 a tiež aj preto. Druhá predohra. náš Pán. Uvedomili sme si príťažlivosť sveta a diabla. To isté platí aj o druhom.* 2 3 4 [91] Pohľad na „poriadok“. Tu to bude: prosiť nášho Pána. „V nikom inom niet spásy…“ (Sk 4. „Cirkev tým. Úvahy o hriechu nám odhalili nesmiernu lásku nebeského Otca a naliehavú potrebu Spasiteľa. DRUHÝ TÝŽDEŇ [91] 1 Výzva časného kráľa pomáha nazerať na život večného Kráľa. čo mu lepšie zodpovedá. lebo mnohokrát zanedbáme robiť pokánie zo zmyselnej lásky a z mylného úsudku. preniknutého bratskou láskou. [90] Štvrtá poznámka. ktorú chcem. Prípravná modlitba nech je zvyčajná [46].. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia 63 útechy atď. robíme priveľa pokánia mysliac si. úprimnosťou a pokojamilovným duchom. ale aj to. Prvá predohra je zastavenie pozeraním na miesto.62 Sv. že zjavuje Krista.12) Ide o kľúčové cvičenie. aby som nebol hluchý na jeho volanie. treťom a štvrtom týždni. iným menej. že to ľudská prirodzenosť nebude môcť zniesť bez značnej choroby 4 a niekedy zasa naopak.

147). má v posvätnej úcte dôstojnosť svedomia a jeho slobodu rozhodovania. ktorý ja požívam. 3 o čo viac si zasluhuje povšimnutie vidieť Krista. o slúžení (168). kto chce ísť so mnou. „Každý. Predstaviť si pred oči ľudského kráľa. aby nasledujúc ma v námahe. že všetci. 2 a dôsledne. Uvažovať. ide o vojnu oslobodenia a o dokonalú rovnosť medzi vodcom a poddanými.64 Sv. a takisto s nápojom a rúchom.14). všetci potrebujú Krista ako vzor. musí sa so mnou namáhať. ako by si zaslúžil hanu celého sveta a bol by pokladaný za naničhodného rytiera. zo svojej osihotenosti. Uvažovať o tom. odmieta akékoľvek otroctvo. kto nasleduje Krista.* Druhá časť tohto cvičenia pozostáva z aplikácie spomenutého príkladu o časnom kráľovi na Krista. 139. ani prekonať seba samého. o vnútornom poznaní jeho osobnosti (104). o pripodobnení sa mu (167). celí sa ponúknu do práce. jednoty a pokoja. tým. že . že treba zveľaďovať všetky ľudské talenty v Božej službe a v prospech ľudí a napokon všetkých porúča do lásky všetkých. nový Adam.. neúnavne pripomína. [94] 1 [95] seba a svojimi vlastnými silami. a pred ním celý svet. ako sa účastnil na mojich námahách.* [94] Treba sa presvedčiť.“ (GS 41) [93] Podobenstvo o Kráľovstve má hodnotu aj dnes: ide o kvalifikovaný prostriedok vyvolený Bohom. ktoré má svoje najhlbšie korene v hriechu (Rim 8. Evanjelium bolo v ľudských dejinách naozaj kvasom slobody a pokroku – a to aj z časného hľadiska – a neprestajne sa javí ako kvas bratstva. podľa spomenutých troch bodov. o nasledovaní (98. že kto by nenasledoval takéhoto vodcu. ktorému. dokonalého človeka. bol by človek bez ideálov a neschopný ďalej pokračovať v DC. 1 Čo sa týka prvého bodu. spasiteľa. [95] „Tajomstvo človeka sa popravde naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova. preto kto chce ísť za mnou. ako aj každému jednotlivcovi osobitne privoláva a hovorí: 4 Mojou vôľou je získať celý svet a všetkých nepriateľov a tak vojsť do slávy môjho Otca.* 2 [96] Druhý bod. nášho Pána. Kristus. 5 Preto. Hej.221). Teda nie bez príčiny veriaci slávia Krista ako očakávanie národov a ich Spasiteľa. zo svojho otroctva. nasledoval ma aj v sláve. Lebo toto evanjelium hlása a proklamuje slobodu Božích detí. majstra. čo majú odpovedať dobrí poddaní takému štedrému ľudskému kráľovi. nášho Pána a večného Kráľa. 4 lebo len takto bude mať so mnou účasť na víťazstve. kriesiteľa. keby niekto neprijal výzvu takého kráľa.“ (AG 8) Sv. Nie je schopný úplne sa vymaniť zo svojich slabostí. ako tento kráľ hovorí všetkým svojim poddaným: 2 mojou vôľou je získať všetky krajiny neveriacich. 1 podobne bude musieť so mnou pracovať vo dne a bdieť v noci atď. Vždy má na mysli spojenie svojej vôle s vôľou nášho Pána (180): to je cieľ a prostriedok opravdivej lásky. musí sa uspokojiť s pokrmom. sám sa väčšmi stáva človekom… Nijaký ľudský zákon nie je schopný tak dobre zaistiť osobnú dôstojnosť a slobodu človeka ako Cirkvi zverené Kristovo evanjelium. vyvoleného samým Bohom. keď uvažujeme o takej výzve časného kráľa k jeho poddaným.* Tretí bod. o účasti na jeho citoch (203. osloboditeľa. čo majú úsudok a rozum. naším Pánom. [93] Druhý bod. Ignác začne hovoriť o milovaní a nasledovaní nášho Pána (104). Pozorovať. ktorému vzdávajú úctu a poslúchajú ho všetky kniežatá a všetci kresťania. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 3 65 [92] Prvý bod.

potechou všetkých sŕdc a splnením ich snáh. predsa je pre celé ľudské pokolenie najistejším zárodkom jednoty. pričom predkladajú zásluhy.66 Sv.“ (LG 11) [96] „I keď sa v Cirkvi nepoberajú všetci tou istou cestou. tak aj veriaci sa majú vo svojej láske venovať samému človekovi milujúc ho tým istým srdcom. Pán je cieľom ľudských dejín. lásky a pravdy.“ (LG 22) „Prítomnosť kresťanov v ľudských prostrediach má oživovať láska. ktoré skrze jediného Sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi. ktorého začiatky položil na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej rozširovať. túži odpovedať v bratskom dialógu. Jeho Otec vzkriesil z mŕtvych. Hej. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 67 zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky. Oživení a zhromaždení v jeho Duchu kráčame v ústrety k zavŕšeniu ľudskej histórie. nielenže ponúknu celú svoju osobu na práce. že za nás trpel.1-5. obetujem seba samého s tvojou priazňou a pomocou pred tvojou nekonečnou dobrotou a pred tvárou tvojej slávnej Matky a všetkých svätcov a svä- [98] 1 akým Boh hľadá človeka. nielenže nám dal príklad. ktorí budú chcieť prejaviť väčšiu oddanosť a viac sa vyznamenať v úplnej službe svojho večného Kráľa a všeobecného Pána. stalo sa telom. Ako nás Boh miluje nezištnou láskou. ba neraz sa javí ako maličké stádo. prinášajúc im pokoj a svetlo Evanjelia. skrze neho. [98] Svätí.“ (GS 22) „Samo Božie slovo. „už prijatí do večnej vlasti a prebývajúci s Pánom. stredobodom ľudského pokolenia.9-10. ktorá je v plnej zhode s láskyplným rozhodnutím: ‚V Kristovi zjednotiť všetko.23.24. 2 Tim 2. ako je dokonalý sám nebeský Otec.“ (LG 32) [97] Lk 9. t. ktorým povstalo všetko. čo hľadajú mier. Naša krehkosť má teda veľkú oporu v ich bratskej starostlivosti. Cirkvi. povýšil a posadil po svojej pravici.5) „Všetci veriaci v Krista sú od Pána povolaní v každom postavení a stave a každý svojou cestou na dokonalú svätosť. V ňom nás Boh zmieril so sebou a medzi nami a vytrhol nás z područia diabla a hriechu. Jn 15.21. hoci nateraz nezahrňuje v sebe všetkých ľudí. aby ako dokonalý človek všetkých spasilo a všetkých v sebe zjednotilo. vysluhovateľov tajomstiev a pastierov.20. náš život… Tento mesiánsky ľud. ale nám aj otvoril cestu: ak sa ňou budeme uberať. ktorou nás miluje Boh: on chce. 2 ale aj proti svojej vlastnej zmyselnosti a proti svojej láske k telu a k svetu urobia cennejšie a významnejšie obetovanie hovoriac:* Večný Pane všetkých vecí. a ochotne sa im venuje. s ním a v ňom neprestajne orodujú za nás u Otca. dobrovoľne vyliatou. získali na zemi tým. spoločenského postavenia alebo náboženstva. tak aj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér spojená so všetkými ľuďmi každého postavenia. keď sa zjaví Kristus. Mt 16. [97] 1 Tretí bod. Tí. ako Kristus chodil po všetkých mestách a dedinách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na dôkaz príchodu Božieho kráľovstva. v plnej miere odhaľuje človeka človekovi a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania… Nevinný Baránok zaslúžil nám život svojou vlastnou krvou. Lk 14. v ktorom sa sústreďujú ľudské túžby histórie a civilizácie. aby sme kráčali v jeho šľapajach (1 Pt 2. čo Kristovmu umučeniu ešte chýba k dobru jeho tela. On ho používa aj za nástroj vykúpenia všetkých a posiela do celého sveta ako svetlo sveta a soľ zeme. kým ho na konci vekov on sám nezavŕši. Kresťanská láska sa rozprestiera naozaj na všetkých bez rozdielu rasy. ohniskom.“ (AG 12) (Sk 18. ustanoviac ho za sudcu živých i mŕtvych. nečakajúc nijakej odmeny ani vďaky. predsa je medzi nimi všetkými ozajstná rovnosť čo do dôstojnosti a spoločnej činnosti všetkých veriach na výstavbe Kristovho tela. že slúžili vo všetkom Pánovi a na svojom tele doplňovali to. Tým.“ (GS 45) „Tento mesiánsky ľud má za hlavu Krista… jeho cieľom je Božie kráľovstvo. aby sme sa tou istou láskou aj my navzájom milovali.27). takže každý z nás môže povedať s Apoštolom: Boží Syn ‚si ma zamiloval a seba samého vydal v obeť za mňa‘ (Gal 2. Kristus ho ustanovil ako spoločenstvo života. ona má účasť na ich radostiach a žalostiach a pozná ich životné túžby a tajomstvá a súcití s nimi v smrteľných úzkostiach. Rim 6. Tým. Mt 28. Ježiša Krista. predsa všetci sú povolaní k svätosti a spravodlivosťou Božou dostali tú istú vieru. najmä však s chudobnými a trpiacimi. j. život a smrť sa stanú svätými a nadobudnú nový zmysel.11.“ (LG 49) .20).“ (LG 17) „Hoci sú niektorí z Kristovej vôle ustanovení pre iných za učiteľov. čo je na nebesiach a čo je na zemi‘. nádeje a spásy.“ (LG 9) „Povinnosť šíriť vieru podľa svojich možností viaže každého Kristovho učeníka.

Rozpamätám sa na udalosť. Prosiť o to. rozhodli 1 1 [100] Táto metóda modlitby predpokladá historický fakt a podstatne pozostáva v tom.* [99] Prvá poznámka. . jedni sú zdraví. bol poslaný anjel sv. [102] Prvá predohra. iní zasa zomierajú atď. to má viesť k prehĺbeniu lásky voči Ježišovej osobe a k túžbe pretvoriť sa v neho. tri predohry. počúva. 1 2 sa vo svojej večnosti. [100] Druhá poznámka. čo robia. aby som ho viac miloval a nasledoval. cirkevný a apoštolský život. Tu to bude: vidieť veľkú rozsiahlosť a okruh sveta. Lk 11. 4 keď sa bude tvojej najsvätejšej velebnosti páčiť vyvoliť ma a prijať na taký život a stav. aby sa druhá Osoba stala človekom a spasila ľudské pokolenie. [106] Poznámka. Tak sa postupne pretvorí individuálny.21-22. Ef 3. čo chcem. že tá istá prípravná modlitba zostáva nezmenená. Tu to bude: prosiť o prenikavé poznanie Pána. [103] 1 Druhá predohra je zostavenie pozeraním na miesto.68 Sv.* [101] Prvý deň a prvé nazeranie je o vtelení a obsahuje prípravnú modlitbu. [104] Nasledujúce texty nám pomôžu vniknúť do myšlienok sv. druhí vo vojne. 3 A tak. Toto cvičenie sa bude robiť dvakrát cez deň. že chcem a túžim a že je mojím uváženým rozhodnutím – ak to len bude na tvoju väčšiu česť a chválu – 3 nasledovať ťa v znášaní všetkých krívd a vo všetkej potupe a vo všetkej chudobe. t. Gabriel k Panne Márii. sociálny. druhí sa smejú. Tu je vhodné poznamenať. druhí nemocní. jedni v mieri. Jn 16. druhí čierni. ako tri Božské Osoby hľadeli na celý povrch alebo okruh celého sveta preplneného ľuďmi 2 a ako vidiac. ktorý sa pre mňa stal človekom. že všetci zostupujú do pekla. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 69 tíc nebeského dvora 2 a vyhlasujem. Pre druhý týždeň a aj pre nasledujúce veľmi osoží čítať niektoré state z knihy Nasledovanie Krista alebo z evanjelií alebo zo životov svätých. avšak so zmenenou formou podľa predkladanej látky. také rozličné v odeve ako i v správaní. j.13. 2 potom tiež vidieť zvlášť dom a izby Panny Márie v meste Nazarete v galilejskej provincii. ráno hneď po vstávaní a hodinu pred obedom alebo večerou. tri body a jeden rozhovor. [104] Tretia predohra. jedni plačú. niektorí sa rodia. na ktorú chcem nazerať. tak skutočnej ako aj duchovnej. V tomto prípade. ako sa povedalo na začiatku 2 a že sa majú robiť tie isté predohry cez tento týždeň i cez ostatné nasledujúce.* [105] 1 Zvyčajná prípravná modlitba. Vidieť osoby jednu za druhou. ktoré sú na zemi. Ignáca o dôvernom poznaní Ježiša: Lk 10. čo hovoria a pozoruje. a to najprv tie. keď nadišla plnosť časov.13-14. 2 jedni sú bieli. že sprítomní osoby. v ktorom sú toľké a také rozličné národy.14-19. Prvý bod.

j. 2 Podobne počúvať. ako z Nazareta odchádzajú: Panna Mária už skoro deväť mesiacov v požehnanom stave.4. Po tretie. j.“ (LG 56) [108] Lk 17. ktoré sú v toľkej zaslepenosti. Jn 3. a aplikovať to na seba. „Vykúpme ľudské pokolenie“ atď.* Druhé nazeranie o narodení. Prvá predohra je udalosť. Vidieť a pozorovať tri Božské Osoby. Lk 1. sediaca na oslici. t. uvažovať o tom a čerpať osoh z ich slov. Zvyčajná prípravná modlitba. alebo Matke a našej Panej. t.32. 1 Kor 7. Mt 9. zomierajú a zostupujú do pekla. „Otec milosrdenstva chcel. Počúvať. ktorá priniesla na svet sám všetko obnovujúci život a dostala od Boha dary dôstojné takej vznešenej úlohy.* 4 Takisto aj to. ktorý ju pozdravuje. a tu to bude vidieť. čo robia Božské Osoby. t. 1 2 [111] 1 [107] Mt 9. 4 a potom uvažovať o tom všetkom.“ (LG 42) [109] Ide o Kristovu prítomnosť v udalostiach spásy. Pozorovať. že Mária nebola iba pasívnym nástrojom v Božích rukách. aby prispela aj k životu. čo robia anjeli a Panna Mária. aby sa ľahšie s nerozdvojeným srdcom (1 Kor 7. aby vtelenie predchádzal súhlas predurčenej Matky. že „Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi. ktorý sa len nedávno stal človekom. Medzi nimi vyniká vzácny dar Božej milosti. kto ju slúži. čo mám povedať trom Božským Osobám alebo večnému vtelenému Slovu.11n. zabíjajú.14. Jn 1. Vidieť Pannu Máriu a anjela. t. ako sa medzi sebou rozprávajú.28-29. akoby na kráľovskom prestole alebo na tróne božskej Velebnosti. čo hovoria Božské Osoby.* Nakoniec treba urobiť rozhovor mysliac na to. ako sa bijú.7). čo hovorí anjel a Panna Mária. ako anjel plní úlohu posla a ako sa Panna Mária ponižuje a vzdáva vďaky božskej Velebnosti. Gal 4. „Osobitným spôsobom sa napomáha svätosť Cirkvi aj rozmanitými radami. [109] 1 [107] Druhý bod. idú do pekla atď.32-34) zasvätili jedine Bohu v panenstve alebo v celibáte.37-38. čo hovoria osoby na zemskom povrchu. Preto svätí otcovia právom usudzujú. ako uskutočňujú najsvätejšie vtelenie atď.70 3 Sv. Potom sa pomodliť Otčenáš. Mk 6. ako prisahajú a zlorečia atď.6.35. keďže ten istý. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 2 71 Po druhé. ako pozorujú celý povrch a okruh zeme a všetky národy. čo raz obetoval . a tak. To sa jedinečným spôsobom vzťahuje na Ježišovu Matku. ako žena prispela k smrti. j. 2 prosiac podľa toho. j. aby mohol lepšie nasledovať a napodobňovať nášho Pána.* 1 [110] 1 [108] Tretí bod. čo človek bude cítiť v sebe. 3 a potom.34. ktoré Pán odporúča v evanjeliu zachovávať svojim učeníkom. Je teologickým princípom. aby som si z každej z týchto vecí vyťažil nejaký osoh. najmä v liturgických úkonoch. Túto dokonalú zdržanlivosť pre nebeské kráľovstvo Cirkev vždy mala v obzvláštnej úcte ako znak a podnecovateľa lásky a ako význačný zdroj duchovnej plnosti vo svete. aby som z tohto pohľadu vyťažil nejaký osoh. čo robia osoby na zemskom povrchu. Prítomný je v obete svätej omše a to v osobe toho. 3 a podobne. ako si to môžeme nábožne ktorý Otec podaktorým udeľuje (Mt 19.35-36. ale že spolupracovala na ľudskom spasení dobrovoľnou vierou a poslušnosťou. Rim 8.

kvôli nám sa stal chudobným‘ (2 Kor 8. 3 a potom obrátiac to na seba pousilujem sa vyťažiť z toho nejaký duchovný osoh.9). obetuje sa teraz prostredníctvom kňazov a zvlášť je prítomný pod eucharistickým spôsobom. ako keby som tam bol prítomný. Keďže učeníci majú vždy nasledovať Krista v láske a poníženosti a vydávať mu v tom svedectvo.* mýšľajú vo svojom srdci (Lk 2. jednak rozjímaním a pričinením veriacich. keď sa Cirkev modlí a spieva. A tu to bude: očami obrazotvornosti vidieť cestu z Nazareta do Betlehema. prijal na seba prirodzenosť sluhu a bol poslušný až na smrť‘ (Flp 2. a to všetko pre mňa. všímať si a nazerať na to. ako aj kazateľskou činnosťou tých. či malá. Napokon. aby zmýšľali o sebe tak. Prítomný je svojou mocou vo sviatostiach. lebo on sám hovorí. tam som ja uprostred nich.51). [114] Prvý bod je vidieť osoby.“ (DV 8) [116] Nasledovať chudobného Ježiša je výsadou rehoľníkov. po horúčave a zime. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 73 predstaviť 2 a Jozef so slúžkou. po hlade a smäde. Takým spôsobom Boh. ako vedú hoviadko a kráčajú do Betlehema splatiť daň.‘“ (Mt 18. čo prisľúbil: ‚Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene. ktorý kedysi prehovoril. so všetkou možnou láskavosťou a úctou.72 Sv. dívajúc sa a nazerajúc na nich a posluhujúc im v ich potrebách. 3 a potom to aplikujem na seba. po krivdách a potupovaniach zomrel konečne na kríži. vyťažiť z toho nejaký osoh [116] 1 [113] Tretia predohra je tá istá. matka Cirkev sa raduje.20. čo s biskupským nástupníctvom dostali aj hodnovernú charizmu pravdy. ako Ježiš Kristus. ktorý pobáda veriacich k láske a vyzýva ich. či je veľká. (Pozri č. 1 Tretí bod je: vidieť a všímať si. sv. či nízka či vysoká a ako je zariadená. takže keď kto krstí. keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo. ako v predchádzajúcom nazeraní. 1 [115] Druhý bod je pozorovať. a to: vidieť Pannu Máriu. ako cestujú a znášajú útrapy a prečo sa Pán Ježiš narodil v tej najväčšej chudobe 2 a ako po toľkých trampotách. že prijímajú na seba chudobu v slobode Božích dietok. ktorý ‚sa pozbavil svojej rovnosti s Bohom. aby som z toho vyťažil nejaký osoh. a Duch Svätý. šírke a či je rovná alebo či azda vedie cez údolia a vŕšky. čo vernejšie nasledujú Krista v tejto sebažertve a výraznejšie ju prejavujú tým. 2 pričom sa urobím chudobným žobráčikom a nehodným služobníkom. jednak hlbším prežívaním duchovných skutočností. čo sa tu robí. 264) [112] Druhá predohra je predstavenie miesta. „Cirkev uvažuje nad napomenutím Apoštola. privádza veriacich k všetkej pravde a dáva v nich bohato prebývať Kristovmu slovu. že má vo svojom lone hodne mužov a žien. SC 7) „Apoštolské podanie v Cirkvi sa zvelaďuje pomocou Ducha Svätého: prehlbuje sa totiž poznanie tradovaných skutočností aj rečí. čo sa tu hovorí a aplikovať to na seba. uvažujúc o jej dĺžke. sám Kristus krstí. Prítomný je aj vo svojom slove. ktorí o nich pre .7-8) a ‚hoci bol bohatý. čo sa týka formy.19. skrze ktorého živý hlas evanjelia sa ozýva v Cirkvi a jej prostredníctvom aj vo svete. napr.“ (LG 42) sám seba na kríži. ktorú cisár všetkým tým krajanom vyrúbil. je prítomný ten. Jozefa a slúžku a potom Ježiška práve po narodení. 2 takisto uvažovať aj o mieste alebo o jaskyni narodenia. neprestáva ani teraz vo svojom rozhovore s nevestou svojho milovaného Syna.

usilujúc sa vždy z toho vyťažiť nejaký osoh. 2 Potom to obrátiť na seba a vyťažiť z toho nejaký osoh. s ktorým sa v ten deň alebo v tú hodinu nebudem zaoberať. duše a jej čností a všetkého podľa osoby. keď mal dvanásť rokov… ale ono od začiatku je hlavou. a jedným Otčenášom. čo hovoria alebo môžu hovoriť a aplikovať to na seba a vyťažiť z toho nejaký osoh. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 75 [117] Zakončiť rozhovorom ako v predchádzajúcom nazeraní. 1 Po prípravnej modlitbe a po troch predohrách bude opakovanie prvého a druhého cvičenia. Počúvať. ktorá všetko riadi.* [118] Tretie nazeranie bude opakovanie prvého a druhého cvičenia. V tomto opakovaní. útechu alebo neútechu a nakoniec si urobím podobný rozhovor a pomodlím sa Otčenáš. rozjímať a nazerať podrobne zvlášť na ich okolnosti a vyťažiť z toho pohľadu nejaký osoh. 1 [122] Prvý bod. 3 budem si všímať vždy niektoré hlavnejšie časti. kde tie osoby kráčajú a sedia. kladie podmienky… Keď vstúpil do života Jozefa a Márie. 2 [119] Poznámka. Dotýkať sa hmatom. aby uvažovanie o jednom tajomstve nerušilo uvažovanie o druhom.74 Sv. [120] Štvrté nazeranie bude opakovanie prvého a druhého tým istým spôsobom. Poznámky [127] 1 Prvá poznámka. že pre celý tento týždeň. [126] Cvičenie zakončiť rozhovorom ako v prvom a druhom nazeraní [109. ako sa to robilo v predchádzajúcom opakovaní. chcel. s ktorým sa bezprostredne budem zaoberať. 2 takže medzitým nebudem čítať o nijakom inom tajomstve. na ktorú nazeráme. aby patrili iba jemu: On chce byť ich jediným bohatstvom…“ (P. mám si prečítať len tajomstvo toho nazerania. Ovoniavať a ochutnávať čuchom a chuťou nekonečnú ľúbeznosť a sladkosť božstva. Treba pripomenúť. [121] Piate nazeranie bude aplikovanie piatich zmyslov na prvé a druhé nazeranie. [124] Tretí bod. [123] Druhý bod. 1 [125] Štvrtý bod. ktorý bol zachovávaný v opakovaniach prvého týždňa. Lyonet) . Po prípravnej modlitbe a po troch predohrách bude užitočné aplikovať päť zmyslov obrazotvornosti na prvé a druhé nazeranie takýmto spôsobom: 2 [117] „Mimoriadne Dieťatko: zvyčajne sa myslí na scénu stretnutia s učenými učiteľmi zákona. ako aj pre všetky ostatné. zmení sa iba látka. Vidieť osoby očami obrazotvornosti. ale forma sa zachová. kde som zacítil nejaké poznanie. objímať a bozkávať miesta. 117] a pomodliť sa Otčenáš. ako aj vo všetkých nasledujúcich treba postupovať v tom istom poriadku. ako napr.

na ktoré nazerá. počnúc jeho narodením. že je už čas na cvičenie. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 77 Druhá poznámka. 4 Siedmy dodatok bude. ktoré mám robiť. predložím si pred oči. 3 Šiesty dodatok bude. V druhom týždni zo všetkých desiatich dodatkov. po čom túži.76 [128] 1 Sv. 2 je lepšie. že keď je exercitant starý alebo slabý. Niekedy je užitočné. 82]. túžiac po tom. druhé na svitaní. tretie pred obedom 3 a ich opakovanie v hodinu nešporov a potom pred večerou aplikovanie zmyslov. keď v tomto druhom týždni aspoň niekoľkokrát nevstane o polnoci. ktoré mám robiť a potom dokončiac tretí dodatok začnem cvičenie. šiesty. a to i vtedy. ktoré mám urobiť. po čom túži. 2 a to tak. prv než by som sa do neho pustil. 2 venujem čas jednej hodiny každému z piatich cvičení. o ktorých bola už reč v prvom týždni. 2 O týchto nazeraniach budú dve opakovania a aplikácia piatich zmyslov takým istým spôsobom ako predošlého dňa. alebo i keď je silný. a treba ich zopakovať v hodinu nešporov a pred večerom sa urobí aplikácia zmyslov. [132] 1 [133] 1 . treba pozmeniť druhý. aby našiel to. 1 to exercitantovi môže osožiť a byť na pomoci. A ten istý poriadok treba zachovať vo všetkých nasledujúcich cvičeniach. že hneď ako sa prebudím. Tretia poznámka. [131] 1 [129] [130] 1 Štvrtá poznámka. nakoľko Piata poznámka. lebo niektoré vyžadujú pokánie a iné nie. Poznámka. predstavím si pred oči nazeranie. aby som lepšie poznal vtelené Božie Slovo. aby som mu lepšie slúžil a dokonalejšie ho nasledoval. 78. nášho Pána. Treba poznamenať. štvrté v hodinu nešporov a piate pred večerou. zmeniť čosi od tohto druhého dňa po štvrtý záverečne. sa rovnocenne nahradí druhý dodatok [74]. že natoľko treba zachovávať predpisy o tme a o svetle a využívať príjemné alebo nepriaznivé počasie. a to nasledovným spôsobom: 2 hneď ako si spomeniem. 3 zhrniem si trochu cvičenie. Vo všetkých cvičeniach okrem tých. že si často uvediem na pamäť život a tajomstvá zo života Krista. Prvé cvičenie o Vtelení sa urobí o polnoci. 6 To treba vo všetkých dodatkoch veľmi starostlivo zachovávať. druhé v čase okolo svätej omše. 5 A v desiatom dodatku sa exercitant má správať podľa tajomstiev. na ktoré práve nazerám. až po miesto alebo tajomstvo. že si vezme len jedno nazeranie včasráno a druhé v čase okolo omše. keď exercitant je mocný a ochotný (konať všetkých päť cvičení). ale nejako oslabol v prvom týždni. tretie v čase okolo svätej omše. 79. ale nech si vykoná jedno rozjímanie ráno. kam a pred koho idem. Druhého dňa treba si vziať na prvé a druhé nazeranie Obetovanie v chráme [268] a Útek do Egypta ako do vyhnanstva [269]. aby lepšie našiel. 2 V druhom bude zmena v tom. siedmy a čiastočne desiaty [74. ktoré sa robia o polnoci a na svitaní.

aby správne usmerňovali svoje city. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 79 [134] Tretieho dňa nazerať o tom. že bol poslušný svojim rodičom 3 a pre druhý životný stav. náš Pán. v ktorom uvidíme úmysel Krista. Úvod k úvahe o stavoch. Ale všetkých privádza k slobode. ktorý nám dal Kristus. či už patria k hierarchii alebo pod jej vedením – ako hovorí Apoštol: ‚Boh chce vaše posvätenie‘ (1 Sol 4.“ (AA 30) „V Cirkvi sú všetci povolaní k svätosti. 2 Po uvažovaní o príklade. pozostávajúci v zachovávaní prikázaní tým. Jedných volá. aby sa venoval výlučne službe svojho nebeského Otca: 4 začneme súčasne. kde Kristus. úhlavného nepriateľa ľudskej prirodzenosti. uvažovať a pýtať sa. ktorými mu Boh obdaroval ducha a účinnejšie uplatňovať charizmy. druhá Lucifera. zamerali sa na budúce veci. aby sme došli k dokonalosti v hociktorom stave alebo živote. ako sa treba pripravovať. žeby im užívanie vecí tohto sveta a lipnutie na bohatstvách v protive s duchom evanjeliovej chudoby neprekážalo v úsilí o dokonalú lásku. v akom živote alebo stave chce si nami poslúžiť jeho božská Velebnosť. Zvyčajná prípravná modlitba. aby jedine oni vzali na seba celé spasiteľské poslanie Cirkvi na svete. 1 [134] „Nech všetci dbajú. aby premáhajúc sebalásku a zapojac všetky pozemské energie do života človeka. [138] Druhá predohra je vidieť zostavenie miesta. ktorý nám dá vyvoliť Boh. ktorých sa mu dostalo od Ducha Svätého pre dobro bratov.78 Sv. Tu to bude ako Kristus volá a chce všetkých zhromaždiť pod svoju zástavu a Lucifer naopak zasa pod svoju. A táto svätosť Cirkvi sa neprestajne prejavuje a má prejavovať v ovocí milosti. týkajúci sa evanjeliovej dokonalosti.“ (LG 39) . Vedia. že Kristus ich neustanovil na to. kým druhých povoláva. náš Pán. pre prvý stav. nášho Pána a v protiklade zasa opačný úmysel nepriateľa ľudskej prirodzenosti.3). náš Pán. a to je zvlášť naliehavé v zrelom veku. na aký veľký osoh sú laici pre celú Cirkev. aby vydávali nepochybné svedectvo túžbou po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskom pokolení. aby všetci svorne svojím spôsobom spolupracovali na spoločnom diele. nazerajúc na jeho život. 5 A preto akýmsi úvodom do toho bude nasledovné cvičenie.“ (LG 42) [135] „Dary Ducha sú rozličné. kde veliteľom nepriateľov je Lucifer. keď sa samo ľudstvo stane ľúbeznou obetou Bohu.“ (LG 30) „Každý sa má aktívne pripravovať na apoštolát aj sám.* 2 [137] Prvá predohra je dej. ktoré Duch Svätý prináša vo veriacich. Veď s pribúdaním veku myseľ sa stáva otvorenejšou a tak môže každý dôkladnejšie poznať vlohy. ale že ich vznešenou úlohou je tak viesť veriacich a tak brať do úvahy ich služby a charizmy. 6 uvidíme tiež. keď zostal v chráme a zanechal svojho pestúna a svoju matku. a postupne znova urobiť dve opakovania a aplikácie piatich zmyslov.“ (GS 38) „Duchovní pastieri si dobre uvedomujú.* [135] 1 [136] 1 Štvrtého dňa rozjímanie o dvoch zástavách: jedna je zástava Krista nášho vodcu a Pána. 2 a druhé pole v okolí Babylonu. ako Ježiško bol poslušný svojim rodičom v Nazarete [271]. je najvyšším všeobecným vodcom. aby sa zasvätili pozemskej službe ľudí a touto svojou činnosťou pripravovali materiálnu postať nebeského kráľovstva. Tu to bude – vidieť veľké pole v kraji okolo Jeruzalema.

čo chcem. aby som ho nasledoval. 1 Kor 15.80 [139] 1 Sv.* 1 aby ich najprv pokúšali túžbou po bohatstve – ako to sám zvyčajne robieva s veľmi mnohými – aby sa tak ľahšie dostali k márnej svetskej sláve a z nej potom do veľkej pýchy. v hroznej a strašnej podobe. posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých k hlbokej obnove. môže napomáhať určitý fenomenalizmus a agnosticizmus. mohol by sa mať za sebestačného a stratiť záujem o vyššie veci.41. To zavinilo úpadok ľudských mravov a ustanovizní a neraz zneváženie samej ľudskej dôstojnosti.15).11). krásny a milý na pohľad. ako si Kristus náš Pán. iných na iné miesto 2 a tak po celom svete. tvoria kráľovstvo (Mt 12. Uvažovať nad rečou ktorú má k nim a ako ich podnecuje. [144] Prvý bod je uvažovať. ktorý nám ukazuje najvyšší a pravý Vodca a konečne o milosť. nijaký stav.24) – až do posledného dňa“ (GS 37).* [143] Podobne si treba naopak predstaviť najvyššieho a pravého Veliteľa. o ľstivosti a zvodoch (2 Kor 11. čo sa týka pravého Boha. tretím pýcha. aby si živo uvedomili svoju zodpovednosť za šírenie evanjelia a mali podiel na misijnej práci medzi pohanmi. [140] Prvý bod. aby sa pretvoril podľa Božích úmyslov a dosiahol svoje zavŕšenie. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 2 81 Tretia predohra. Ba hrozí nebezpečenstvo. aby som sa ich chránil.7. ani nijaké jednotlivé osoby. ako zvoláva nespočetných zlých duchov a ako ich rozsýpa. [141] Druhý bod. ktorého metóda nie je schopná preniknúť až k podstate vecí. ako si Pán celého sveta vyberá toľké osoby.9). 2 ako aj o poznanie opravdivého života. zastane na veľkom poli jeruzalemského kraja a na skromnom mieste. K tomuto rozjímaniu patrí klasická schéma o dvoch mestách. jedných na to. zlomiac moc zlého ducha oslobodil. ako náčelník bandy všetkých nepriateľov sedí na tom veľkom babylonskom poli akoby na veľkom stolci z ohňa a dymu.3) zlého ducha. Aj v našich časoch je nemálo takých. apoštolov.13. úkladoch (Ef 6. ktorý sa začal hneď od počiatku sveta a potrvá – ako hovorí Pán (Mt 24. Uvažovať.“ (GS 2) [142] Sväté písmo hovorí o osídlach (1 Tim 3. druhým česť. nevynechajúc nijakú krajinu. [141] Satan nie je sám (Ef 6. čo síce upadol do otroctva hriechu. Prosiť o to. ktorým je Kristus. ľudskej . pretože ľudia často upadli následkom dedičného hriechu do mnohých bludov. nijaké miesto. že človek priveľmi si zakladajúc na terajších objavoch. Pozorovať. čo skladajúc prehnanú nádej do prírodovedeckého a technického pokroku upadajú do istého druhu modloslužobníctva časných vecí: stávajúc sa skôr ich otrokmi než pánmi.“ (AG 35) [142] 1 Tretí bod.“ (AA 7) „Bezpochyby dnešný prírodovedecký a technický pokrok. 13. Kol 2. náš Pán. o zámeroch.24). 3 takto teda prvým stupňom bude bohatstvo. aby hádzali na ľudí siete a reťaze. „Celé ľudské dejiny preniká tvrdý boj proti mocnostiam temnosti. ak sa výskumné metódy uplatňované v týchto odboroch neprávom pokladajú za najvyššie meradlo hľadania každej pravdy. prirodzenosti a základu mravného zákona.“ (GS 57) „Keďže celá Cirkev je misionárska a dielo šírenia evanjelia je základnou povinnosťou Božieho ľudu. A tu to bude: prosiť o poznanie klamov zlého vodcu a o pomoc.24-26.12). démoni sú jeho anjeli (Mt 25. 6. ale ktorý ukrižovaný a vzkriesený Kristus. „Svet. A z týchto stupňov ich navedie na všetky ostatné neprávosti. „Užívanie časných vecí sa v priebehu dejín poškvrnilo vážnymi neresťami. učeníkov atď. Predstaviť si. [145] Druhý bod.

Tak povahe viery plne zodpovedá. tretí poníženosť oproti pýche. že sa vzťahuje na nich. ktorú má Kristus.“ (DH 10) „Božia láska. v ktorých možno nehatene pozývať ľudí. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 83 a rozposiela ich do celého sveta. lež sa usilujú páčiť viac Bohu než ľuďom. Práve preto náboženská sloboda nemálo pomáha vytvárať podmienky. 3 a keby sa to páčilo jeho božskej Velebnosti a keby si ich na to chcela vyvoliť. aby som ho v nich nasledoval. vždy ochotní všetko opustiť pre Krista a trpieť prenasledovanie pre spravodlivosť pamätajúc na Pánove slová: ‚Kto chce ísť za mnou. že ich námaha v Pánovi nie je daromná. aby sa okolo neho čoraz tesnejšie zomkli a mali účasť na jeho spasiteľnom poslaní.5).‘ (Mt 16. aby z vlastnej vôle prijali kresťanskú vieru a ju cez celý život aktívne vyznávali.5). On ich znova posiela do každého mesta… aby sa mu stali spolupracovníkmi v rozličných podobách a spôsoboch jediného apoštolátu Cirkvi. Nikto sa teda nesmie nútiť k viere proti vôli. náš Pán. ktorých rozposiela na svoju výpravu. aby rozsievali jeho sväté učenie medzi ľudí všetkých stavov a životných podmienok. považujúc jeho záujmy za svoje vlastné (Flp 2. aby mi vyprosila milosť od svojho Syna a Pána. nachádzajúceho sa v Božom slove a dôsledne hlásaného Otcami. nech zaprie sám seba. Nasledujúc duchovného Ježiša nedajú sa zroniť nedostatkom pozemských majetkov a v dostatku nie sú namyslení. ak ho nepritiahne Otec. robí laikov schopnými naozaj prejavovať ducha blaženosti vo svojom živote. túžiť po potupovaniach a opovrhovaniach. ktorý ich v túto hodinu volá so zvýšenou nástojčivosťou. ak to len bude možné bez hriechu kohokoľvek a bez znepáčenia sa jeho božskej Velebnosti.82 Sv. 2 Odporúča im.* 1 [147] 1 Budem mať rozhovor s Pannou Máriou. vezme svoj kríž a nasleduje ma. lebo z týchto dvoch vecí nasleduje poníženosť. že človek má zodpovedať Bohu. aby sa usilovali všetkým pomáhať. ktorý sa zjavuje. 3 po druhé v znášaní krívd a potupy. aby ochotne. uveriac slobodne. nie menej na skutočnú chudobu. Lebo sám Pán prostredníctvom tohto svätého cirkevného snemu opätovne pozýva všetkých laikov. Uvažovať nad rečou. i na podnety Ducha Svätého. Lebo človek.“ (AA 4) „Cirkev vybavená darmi svojho Zakladateľa verne zachováva jeho prikázania lásky. 4 po druhé. ku všetkým svojim sluhom a priateľom. veľkodušne a s pohotovým srdcom odpovedali na hlas Krista. Podľa vzoru poníženého Krista nie sú márnomyseľní. 6 A z týchto troch stupňov nech potom navádzajú ľudí na všetky ostatné čnosti. dostáva poslanie hlásať Kristovo a Božie kráľovstvo a zakladať ho medzi všetkými národmi. nemôže priľnúť k Bohu.“ (LG 5) . druhý potupa a opovrhovania proti svetskej cti. že by ma prijal pod svoju zástavu. [146] „Svätý koncil naliehavo prosí všetkých laikov v Pánovi. aby prejavil Bohu rozumnú a slobodnú poslušnosť viery. aby bolo na poli náboženstva vylúčené akékoľvek donucovanie zo strany ľudí. 5 Ide teda o tri stupne: prvý je chudoba proti bohatstvu. A potom sa pomodlím Zdravas Mária.“ (AA 33) „Patrí medzi základné články katolíckeho učenia. Nech teda ustavične veľkodušne pracujú na Pánovom diele vediac. ktorý je nám daný‘ (Rim 5. [146] Tretí bod. 2 a to po prvé v krajnej duchovnej chudobe – a keď sa to jeho božskej Velebnosti zapáči a bude si ma chcieť vyvoliť a prijať – nie menej aj v skutočnej chudobe. nahovárajúc ich najprv na krajnú duchovnú chudobu. ktorá ‚sa rozlieva v našich srdciach skrze Ducha Svätého. Najmä mladší nech prijmú túto výzvu s nadšením a veľkoryso v povedomí. ktorý treba ustavične prispôsobovať novým časným potrebám. Úkon viery je totiž samou svojou podstatou dobrovoľný. pokory a sebazaprenia.24) Udržujúc medzi sebou kresťanské priateľstvo navzájom si pomáhajú v každej potrebe. vykúpený Kristom Spasiteľom a skrze Ježiša Krista povolaný za adoptívne Božie dieťa.

15-24. Prvý otáľa s liečením. A pomodlím sa Duša Kristova. ako stojím pred Bohom. tu to bude prosba o milosť voliť si to. naším Pánom a pred všetkými jeho svätými. storočí „binarius“ zodpovedá „neurčitej osobe“. kde ona chce 2 a nerozhodne sa zanechať vec. t. 1 [149] Ten istý štvrtý deň sa urobí rozjímanie o troch kategóriách ľudí. či naozaj dosiahol indiferenciu. ale nie čisto.84 4 Sv. ako sa patrí z lásky k Bohu. Každá z nich si nadobudla desaťtisíc dukátov. aby mi to dal. čo bude viac na slávu jeho božskej Velebnosti a na spásu mojej duše. [152] Tretia predohra. j. Lk 16. 1 Druhá kategória sa chce zbaviť náklonnosti. aby to dosiahli. Dukáty sú prekážky brániace plniť Božiu vôľu. nejaká bližšie neurčená osoba. Flp 3. presvedčiť sa. Tu to bude: vidieť samého seba. nevie sa rozhodnúť. že sa zbavia. ale sa jej chce zbaviť tak. Titius. ktorí sa chcú uzdraviť.* [154] 1 [148] Poznámka. [153] Tento človek nedosiahol indiferenciu a nedosiahne ju do smrti. čo je milšie jeho božskej dobrote. aby si mohla ponechať nadobudnutú vec. čo chcem. našom Pánovi a aby sa mohla spasiť. Cieľ rozjímania je pripraviť exercitanta na voľbu. hoci tento životný stav by bol pre ňu najlepší. Prosiť o to. kategória. pochádzajúcej z príchylnosti k nadobudnutej veci. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 2 85 Druhý rozhovor. sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť. robí kompromisy.14-15) . Tretí rozhovor. 3 Nasledovné cvičenie o kategóriách sa urobí v hodine pred večerou. aby šla k Bohu. „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha. čo je najlepšie. aby mi to vyprosil od Otca. aby sme prijali. že by Boh prišiel ta. Prosiť takisto Otca. ale nepoužíva prostriedky až do hodiny smrti. lebo ich treba duchovne posudzovať. Zostavenie miesta rozjímania. Directorium (713 č. a pomodliť sa Otčenáš. naším Pánom tak.* 1 2 Zvyčajná prípravná modlitba. ťarchy a prekážky. Prosiť takisto Syna. [153] Prvá kategória by sa chcela zbaviť náklonnosti k nadobudnutej veci. druhý chce určité lieky a iné vyraďuje. tretí sa dá úplne do rúk lekára. [151] Druhá predohra.18-19) [154] Ani táto skupina osôb nie je indiferentná. 214) používa príklad troch chorých. v 16.* [149] V origináli sa používa slovo binario – skupina. k Synovi a k Otcovi. (Lk 14. redukujú sa na jednu z troch žiadostivostí. [150] Prvá predohra je dej o troch kategóriách osôb. Toto cvičenie sa urobí o polnoci a potom zasa zavčasu ráno a dvakrát sa zopakuje v čase okolo svätej omše a v hodine nešporov. 2 Vždy sa zakončí troma rozhovormi: k Panne Márii. ktorej sa vo filozofických alebo teologických dišputách dávalo meno napr.14. 5 Všetci sa chcú spasiť a nažívať v pokoji s Bohom.“ (1 Kor 2. aby našla pokoj v Bohu. aby som poznal a túžil po tom.

o ôsmich blahoslavenstvách [278]. 7 . 3 a uistiť ho. náš Pán.* [156] Urobiť tie isté tri rozhovory ako v predošlom nazeraní o dvoch zástavách [147]. 2 Skutočne si ju chce podržať alebo nepodržať jedine na základe toho. Jedenásty deň: O Lazárovom vzkriesení [285]. nášho Pána. Deviaty deň: Ako sa Kristus. Toto nazeranie sa urobí raz o polnoci. že keď cítime hnutie alebo odpor proti skutočnej chudobe. V takej istej forme ako v piaty deň [274]. ako keby necítila nijakú náklonnosť usilujúc sa nechcieť ani tú ani inú vec. sv. nášho Pána. tak aj nasledujúce dni. čo bolo o tom vysvetlené o Vtelení [102] a Narodení [111]. 2 V každom z týchto piatich cvičení sa vykoná na začiatku zvyčajná modlitba. že zostáva indiferentná mať alebo nemať nadobudnutú vec. podľa toho.18-22). ako sv. Osobitné spytovanie svedomia po obede a po večeri sa urobí o chybách a nedbalostiach pri cvičeniach a dodatkoch toho dňa. nášho Pána [275]. Jozef (Mt 2. nášmu Pánovi. tri predohry. 2 veľmi pomáha k odstráneniu takéhoto nezriadeného hnutia prosiť v rozhovoroch – i keď sa to protiví telu – aby nás Pán vyvolil na skutočnú chudobu. 2 3 4 [158] Piaty deň. Ôsmy deň: O reči na vrchu. Dvanásty deň: O Kvetnej nedeli [287]. že to naozaj chceme. 3 Zakončí sa troma rozhovormi o troch kategóriách [147] alebo podľa poznámky o kategóriách [157]. Nazeranie na odchod Krista. čo jej vnukne Boh. Treba poznamenať. ale chce sa jej zbaviť takým spôsobom. náš Pán a ako sa jej samej bude vidieť lepšie na službu a chválu jeho božskej Velebnosti. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 87 [155] 1 Tretia kategória sa chce zbaviť náklonnosti. 3 A súčasne sa usiluje tak si počínať. Siedmy deň nazeranie. keď nie sme indiferentní voči chudobe alebo bohatstvu. o to vrúcne prosíme. Ondrej a iní nasledovali Krista. Desiaty deň: Ako Pán Ježiš kázal v chráme [288]. zjavil učeníkom na morských vlnách [280].86 Sv. ju pohýna podržať si tú vec alebo sa jej zrieknuť. Cirkev je bohatá na podobné príklady. [157] Poznámka. náš Pán. 4 takže iba túžba lepšie môcť slúžiť Bohu. odišiel od rieky Jordán na púšť vrátane. potom zasa zavčasu ráno. [161] 1 Šiesty deň.38). len nech je to na službu a chválu jeho božskej Velebnosti. iba ak by ju pohýnala jedine služba Boha. z Nazareta k rieke Jordánu a ako tam bol pokrestený [273]. Nazeranie ako Kristus. 1 kovania o ňom budú okolo hodiny omše a nešporov a pred večerou treba o nich urobiť aplikáciu piatich zmyslov. [160] Druhá poznámka. Dve opa1 5 6 [155] Tak urobil Abrahám (Gn 12n). [159] Prvá poznámka.13-15) a apoštoli (Mt 4. Panna Mária (Lk 1.

2 Keď sa predĺži.32. ktoré sme vymenovali. 3 Keby ho však chcel skrátiť. majú sa zdokonaľovať skutkami ľudskosti. potom pastieri. a tiež ani za celý svet. pomáhajú si navzájom znášať ťažkosti a nech i svojou každodennou prácou napredujú vo svätosti. aby som nasledoval Krista. 2 predpokladajúc. že nechcem a ani sa nekloním mať skôr bohatstvo ako chudobu. nášho Pána. 1 Druhý spôsob poníženosti je dokonalejšia poníženosť než prvá. a to aj v apoštolskej svätosti. ak to jednako slúži na česť a slávu božskej Velebnosti. 2 chcem a volím si.23. 2 veľmi pomáha uvážiť a všimnúť si tri nasledujúce spôsoby poníženosti a uvažovať o nich celý deň. j. piateho dňa. alebo podľa osohu. [164] Tretia poznámka. a to viackrát 3 a podobne urobiť aj rozhovory.* Tretí spôsob poníženosti je najdokonalejší. ktorý si vyťažil. V nazeraniach tohto druhého týždňa každý si môže predĺžiť alebo skrátiť týždeň podľa toho. [166] 1 [163] Druhá poznámka. nášmu Pánovi a rovnako to slúži na spásu mojej duše. zahŕňa v sebe prvý i druhý spôsob. Týmto sa chce dať iba úvod a akýsi spôsob. keď som v takom duchovnom stave. Gal 2. traja králi a iné. Flp 2. [165] Prvý spôsob poníženosti je potrebný na večné spasenie a pozostáva z toho. aby sa človek oduševnil za pravé učenie Krista.“ (LG 41) O troch spôsoboch poníženosti. Tretí spôsob poníženosti pozostáva v prijatí krížov každodenného života z lásky ku Kristovi a z túžby nasledovať ho. nakoľko mi je to možné. čo musia často tvrdo pracovať.88 Poznámky [162] Sv. že ani čo by ma urobili Pánom 1 . že ide o rovnakú službu Bohu. 1 Pt 2. aby som vo všetkom poslúchal zákon Boha. môže niečo vynechať z tajomstiev. či mám spáchať nejaký všedný hriech. ktorý ma viaže pod ťažkým hriechom. či chce tomu venovať viac alebo menej času. ktorého ruky sa venovali činorodej práci. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 89 Prvá poznámka. ba ani čo by mi mali vziať život. pomáhať spoluobčanom pracovať na zošľachťovaní celej spoločnosti a všetkého stvorenstva. nášho Pána. nepustil by som sa do uvažovania. ako sa to ešte povie [168]. Matéria voľby sa začne od nazerania na Kristov odchod z Nazareta k Jordánu vrátane. a ktorý ustavične pracuje s Otcom na spáse všetkých.7-8. 2 a to natoľko. [167] 1 Kor 1. 1 všetkých vecí stvorených na tomto svete. j. skôr česť ako potupu. než by sa prikročilo k voľbe. [167] 1 [166] Flp 3. môžu sa prebrať tajomstvá navštívenia Panny Márie u Alžbety. alebo túžim viac po dlhšom živote ako po krátkom. dosiahne sa. t. ani za záchranu vlastného časného života by som sa neodvážil pustiť sa do uvažovania.20. či mám prestúpiť niektorý Boží alebo ľudský príkaz. aby sa podľa neho lepšie a dokonalejšie robilo nazeranie. obriezka Ježiša. ale aj činorodou láskou nasledovať Krista. t. ako sa to vysvetľuje v nasledovnom odseku. „Tí. Prv. že sa uponížim a pokorím.7-8. Rim 8.19-25. Nech sa radujú v nádeji.

Sú veci.. ale prostriedok k cieľu. vziať si benefícium alebo ženu. 4 Tak sa stáva. 3 A preto. ktorého prv pokladali za blázna. V každej dobrej voľbe. k ich nezriadeným náklonnostiam. musí slúžiť na to. 6 Lebo najprv si mám postaviť pred oči. 7 Tak ma teda nijaká vec nemá pohýnať. Druhý bod. o ktorých si chcem robiť voľbu. [171] V exercíciách sa môžu robiť aj voľby vo veciach meniteľných. j. ktoré by nemohol lahodne zniesť a z ktorých by nemal osoh“ (tamže. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 91 nášho Pána 3 a bol mu viac podobný. 2 a sú zasa také. aby neboli zlé a jej neodporovali.* 2 [171] 1 [169] „Kto si má robiť voľbu. preto by bolo lepšie. nakoľko to záleží od nás. aby ho vyvolil na túto tretiu. aby všetky veci.* [168] 1 Poznámka.90 Sv. Iní zasa najprv chcú mať benefíciá a len potom slúžiť v nich Bohu. aby som siahal po tých alebo oných prostriedkoch alebo sa ich zriekol.156]. čo by mali postaviť na prvé miesto. Je potrebné. Prvý bod. kým si ju nadobudne. že mnohí sa najprv rozhodnú oženiť sa. reforma života alebo zdokonaľovanie sa v už urobených voľbách. Kto by ešte nemal indiferenciu druhého spôsobu poníženosti.* [170] 1 Úvod k urobeniu voľby. manželstvo atď. čo je cieľ. ale chcú. radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu 4 a radšej túžim po tom. 5 A tak títo nejdú rovno k Bohu. na chválu Boha. keď je to osožnejšie. napr. nášho Pána a večná spása mojej duše.17) Treba mať odvahu a pevnosť nikomu nepredkladať „veci. keby si robil iné cvičenie. 18c). t.“ (Direct. nebol by súci na voľbu. boli indiferentné alebo dobré v sebe a aby slúžili v medziach svätej hierarchickej Matky Cirkvi. aby Boh prišiel rovno k nim. na rovnakú alebo väčšiu česť jeho božskej Velebnosti. čo je cieľ. hľadiac jedine na cieľ. väčšiu a lepšiu poníženosť. dostať sa k tretiemu spôsobu poníženosti. aby mi pomáhalo k cieľu. musí byť celkom otvorený voči Bohu a ak je to možné. kto chce dosiahnuť tento tretí spôsob poníženosti. ak to bude na rovnakú alebo väčšiu jeho službu. pre ktorý som stvorený. radšej chudobu s Kristom chudobným než bohatstvo. a až potom. čo v sebe zahŕňa štyri body a jednu poznámku. 74. ako je: prijať alebo zanechať benefícium. že chcem slúžiť Bohu. pre ktorý som stvorený. stavajú na druhé. prijať časné majetky alebo sa ich zrieknuť. ako je kňazstvo. než za múdreho a rozumného na tomto svete. nesmiem usmerňovať alebo ťahať cieľ k prostriedku. [169] 1 čo je prostriedok a až potom slúžiť Bohu v manželskom stave. oko nášho úmyslu musí byť jednoduché. ktoré patria k nemeniteľnej voľbe. čo je prostriedok k cieľu. o ktorých veciach sa má robiť voľba. Takto robia z cieľa prostriedok a z prostriedku cieľ. aby ma pokladali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista. ale jedine služba a chvála Boha. veľmi osoží urobiť si spomenuté tri rozhovory z troch kategórií osôb [147. čokoľvek si volím. To. Tomu teda. 2 O nadobudnutí znalostí. čo podliehajú meniteľnej voľbe. . aby mu lepšie slúžil a nasledoval ho. nášho Pána a na spásu svojej duše. 2 prosiac nášho Pána.

o veciach. pokladajúc zlú a falošnú voľbu za Božie volanie. 4 Každé Božie volanie je čisté a jasné. Ak sa voľba neurobí v prvej alebo druhej dobe. kedy možno robiť správnu voľbu. 3 Povedal som: „doba pokojná“. čo robiť. keď dostávame veľa svetla a poznania zo skúsenosti útechy a neútechy a zo skúsenosti rozlišovania duchov.92 [172] 1 Sv. keď Boh. ak dotyčný chce. nášho Pána. 2 niet príčiny. IV. ale sa má. t.14. R. veľmi milé ovocie. nemáme už viac čo voliť. ale môže sa získať aj cvičením. 2 Treba hľadieť jedine na to. 1 nasleduje to. to oľutoval a usiloval sa vo vyvolenom stave žiť dobrým životom.* [176] Druhá doba je. kto si voľbu neurobil správne a riadne bez nezriadených náklonností. Mk 2. náš Pán.“ Modlil sa tri dni o svetlo. Ak si niekto urobil voľbu riadne. lebo sa nemôže zrušiť. zvlášť s múdrosťou a vedou (Epp. sa nezdá byť Božím volaním. 1 1 2 [175] Tri časy. Prvá doba je. pretože je nezriadená a nepoctivá. ktoré patria k nemeniteľnej voľbe a pritom nepostupoval podľa tela ani podľa sveta. 2 pápež Július III. ako to niektorí mylne myslia. tak pohýna a priťahuje vôľu. [175] Sk 9. ako napr.“ (Hebr 5. vtedy pre tretiu dobu sú dva spôsoby. ako ju urobiť. „Hovoril som si: Čo ja viem o tom. manželstvo. čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla. Pavol a Matúš. Prvý spôsob urobiť si správnu voľbu obsahuje šesť bodov. že ak taká meniteľná voľba nebola urobená úprimne a celkom zriadene. aby totiž chválil Boha. ktorú sme už raz urobili. 283–285) [176] Rozoznávanie je dar (1 Kor 12. nášmu Pánovi. ako sa patrí. aby mu pomáhal slúžiť Bohu a spasiť si dušu. náš Pán? Nemám istotu postaviť sa proti… pápežovi a kardinálom. volí si ako prostriedok nejaký spôsob života alebo stav v medziach Cirkvi. .* [177] 1 [173] Tretia doba je pokojná. Ignác nevedel. nakoľko môže. keď na návrh Karola V. 632–654). čo chce Boh. nášho Pána a aby si spasil dušu. ako sa patrí. zdokonaľovať v tom. Štvrtý bod. Treba upozorniť. „Pevný pokrm je pre dokonalých. V prípade nemeniteľnej voľby. bez akejkoľvek zmyselnosti alebo nejakej inej nezriadenej náklonnosti.14) Táto milosť rastie a dosahuje sa ľudským úsilím. nebol by som sa za to mohol zodpovedať pred Bohom…“ (Epp. „Nebol som istý o Božej vôli pre mnohé dôvody pre a proti. 3 ako sv. aby ten. pre tých. 1552 v Ríme sv. prečo sa narodil. keď človek uvažuje po prvé. keď nasledovali Krista. že keby som to nebol urobil. čo si vyvolil. že nábožná duša bez toho. chcel Františka Borgiu povýšiť na kardinála. j. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 93 Tretí bod. [178] 1 [174] Poznámka. že by pochybovala alebo mohla pochybovať. 2 vtedy je užitočné znova ju urobiť. ktoré mi prichádzali na pamäť. keď duša nie je zmietaná rozličnými duchmi a keď spokojne a slobodne užíva svoje prirodzené schopnosti. kňazstvo atď. 2 a túžiac po tom. čo sa jej ukázalo.10). prečo by mal znova robiť voľbu. aby priniesla znamenité a Bohu. XII. 3 Takáto voľba.

postrehnúť Krista vo všetkých ľuďoch blízkych i vzdialených a správne zmýšľať o pravom zmysle o hodnote časných vecí ako takých a v ich vzťahu k poslednému cieľu človeka. 1 i v druhej časti. Predložím si vec. čo si volí. naopak. na ktorú stranu sa rozum viac kloní. keď si podržím predložený úrad alebo benefícium. ktoré by boli v jeho podržaní. z Božej lásky. majúc pred očami jedine chválu Boha. musí najprv v sebe cítiť. aby som sa neklonil a nebol viac náchylný predloženú vec prijať než zanechať. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 95 Prvý bod. [179] Druhý bod. 3 alebo aby som bol akoby v rovnováhe a šiel za tým. že láska. 2 A tak rozhodnutie o predloženej veci treba urobiť podľa väčšieho rozumového hnutia a nie podľa zmyselného hnutia. aby mi ráčil pohnúť vôľu a aby mi vložil do duše. a to tak. „Jedine vo svetle viery a rozjímania o Božom slove možno vždy a všade poznávať Boha.94 3 Sv. v ktorom ‚žijeme. [182] 1 Piaty bod. Treba mať pred očami cieľ.28). bez nezriadenej náklonnosti. nášho Pána a spásu svojej duše. 1 [180] Tretí bod. v každej udalosti hľadať jeho vôľu. Uvážim. budem pozorovať. ani viac zanechať ju než prijať. 2 A tak rozhodnutie o predloženej veci treba urobiť podľa väčšieho rozumového hnutia a nie podľa zmyselného hnutia.* 1 [184] 1 Druhý spôsob urobiť správnu voľbu obsahuje štyri pravidlá a jednu poznámku. ktorá patrí k meniteľnej voľbe. nášho Pána. spasiť si dušu 2 a spolu s tým byť indiferentný. pre ktorý som stvorený. Prvé pravidlo je. je jedine pre jeho Stvoriteľa a Pána. ktorá ma pohýna voliť si práve tú vec. keby som ho nemal. keby som ten úrad nemal a tak isto aj nevýhody a nebezpečenstvá. koľko výhod a osohu budem mať. čo by som mu odporúčal robiť a voliť na väčšiu česť Boha a Pána a na spásu a zdokonalenie jeho duše. [183] Šiesty bod. nášho Pána. 2 a potom. 3 Takisto budem postupovať 1 [180] Treba skúmať znamenia prejavujúce Božiu vôľu. Keď som takto nad predloženou vecou rozumom pouvažoval. ktorú viac-menej cíti k veci. čo mám robiť v predloženej veci. kto si volí. ktorého som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dokonalosť v každom ohľade. 3 takže ten. napr. budem pozorovať. nášho Pána a na spásu mojej duše. že si uvážim výhody a osoh v tom prípade. o ktorej si chcem urobiť voľbu. Predstavím si človeka. na ktorú stranu sa rozum viac kloní.“ (AA 4) [185] 1 Druhé pravidlo. Keď som takto nad predloženou vecou rozumom pouvažoval. hýbeme sa a sme‘ (Sk. čo sa mi viac vidí na česť a slávu Boha. že láska. ktoré mám prijať alebo zanechať. a to je: chváliť Boha. 17. nejaký úrad alebo benefícium. uvážiť aj nevýhody a nebezpečenstvá. musí pochádzať zhora. alebo nejakú inú vec. 2 Práve takisto budem postupo- . Prosiť Boha. aby bola viac na jeho slávu a česť 2 a aby som zároveň dobre a verne uvážil svojím rozumom a urobil voľbu podľa jeho najsvätejšej milej vôle. 2 [181] Štvrtý bod Uvažovať usudzovaním.

1 [188] Poznámka. na užívanie všetkým ľuďom a národom.“ (GS 69) „Umŕtvovania. tento svätý koncil nalieha na všetkých. Po použití spomenutých pravidiel ohľadom mojej spásy a večného pokoja urobím si voľbu a obetujem ju Bohu. a to nielen zo svojho prebytku. ktoré chce a cení si (sv. aby mali na pamäti výrok otcov: ‚Daj sa najesť tomu. Pomyslím si a uvážim. 4 veľmi osoží 2 [189] „Boh určil zem so všetkým.‘ A teda aby každý podľa svojich možností naozaj rozdával zo svojich majetkov a vynakladal zvlášť na zadováženie tak jednotlivcom ako aj národom tých prostriedkov. ktoré som určil pre druhého. ako by som zomieral a aký spôsob a mieru by som si vtedy prial zachovať v terajšej voľbe. ktoré by som vtedy chcel zachovať. ako ju má riadiť a spravovať. od vlastnej vôle a vlastného záujmu. tak na jednotlivcov ako aj na vrchnosti. 412) . ako ju má poučovať slovom a príkladom. lebo ak si mu nedal jesť. Riadiac sa podľa toho. takže všetci majú byť rovnakým dielom účastní na stvorených dobrách. Ignác) sú tie. 1 namiesto voľby predložiť im návod a spôsob napraviť a zreformovať vlastný život a stav tým. nášho Pána. tak si ho usmrtil. 8 Podobne aj o svojom majetku.“ (Epp. Môžem si uvážiť. napr. [187] Štvrté pravidlo. 2 Pravidlo. 9 nechcejúc a nehľadajúc nič iné. nakoľko sa oslobodí od sebalásky. III. musí pomocou cvičení a spôsobov voľby mnoho uvažovať a skúmať [175–188]. 3 ak nemajú príležitosť alebo ochotnú vôľu urobiť voľbu o veciach. či už oplývajú časnými majetkami alebo nie. pôst. má právo zadovážiť si potrebné z bohatstva iných. kto zomiera od hladu. ako sa budem cítiť v súdny deň a aké rozhodnutie o prítomnej veci by som si vtedy prial. bode prvého spôsobu voľby [183]. že ľudia sú povinní pomáhať chudobným. nášmu Pánovi ako v 6.96 Sv. ktoré spadajú pod menlivú formu voľby. ktorí sú preláti alebo manželia. čo obsahuje. 10 Lebo nech si každý uvedomí. ktoré by im umožnili pomáhať si sebe samým a rozvíjať sa. volím si teraz. 7 akú veľkú domácnosť a akú rodinu má mať. pod vedením spravodlivosti sprevádzanej láskou… Všetci majú právo vlastniť čiastku dobier. Kto však je v krajnej núdzi. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Druhý týždeň 97 vať voči sebe a zachovám pravidlo. ktorá by stačila im a ich rodinám. Takto zmýšľali cirkevní otcovia a učitelia učiac. 6 Aby každý došiel k tomu cieľu a aj ho dosiahol.* [189] Treba upozorniť tých. čo sužujú telo. Keďže je na svete toľko trpiacich hladom. koľko má venovať pre svoju rodinu a domácnosť a koľko z toho rozdať chudobným a na iné dobročinné ciele. 5 že usporiadajú svoj život a stav na slávu a chválu Boha. Pokyny na polepšenie a zreformovanie vlastného života a stavu. než vo všetkom a skrze všetko väčšiu chválu a slávu Boha. že natoľko pokročí vo všetkých duchovných veciach. nášho Pána a na spásu svojej duše. aby som potom mal úplnú potechu a radosť. čo sa skôr týkajú vlastnej cti a vlastného uznania ako tie. cilíciá a iné telesné umŕtvovania. urobím teraz svoje rozhodnutie. [186] Tretie pravidlo.

ktorý je svetlo sveta. ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2. ktorí tvoria v Kristovi len jedno telo (1 Kor 10. skrze ktorého žijeme a ku ktorému smerujeme. Jn 14. že bude zachovávať jeho prikázania. zármutok a zahanbenie za to. či tej alebo inej podoby. Jn 3. ktorú vzal na seba. čo hovoria zúčastnené osoby a čerpať z toho nejaký osoh. umyl nohy svojim učeníkom a dal im svoje najsvätejšie telo a predrahú krv a povedal im reč. náš Pán. čo robia a vyťažiť z toho nejaký osoh. že Pán ide trpieť pre moje hriechy. . 2 Podobne miestnosť večere.98 Sv. [193] Nejde o nejaký voluntarizmus. 2 Kor 5.20-33). Tu to bude prosiť o bolesť. Uviesť si na pamäť udalosť: ako Kristus. osvojiť si jeho učenie.“ (LG 3) „Boží Syn v ľudskej prirodzenosti.12). očisťujúca cesta. že bude ochraňovať svoj ľud a tento zasa. že udelil svojho Ducha. 1 [190] Prvému týždňu zodpovedá tzv. Všetci ľudia sú povolaní k tejto jednote s Kristom. Vidieť osoby na večeri a uvažovaním o sebe usilovať sa vyťažiť z toho nejaký osoh. „spútať Duchom“ (Sk 20.23-24.11). čo chcem. náš Pán. keď zjedli veľkonočného baránka a povečerali.* Zvyčajná prípravná modlitba. až po Poslednú večeru vrátane [289].16-20. vytvoril zo svojich bratov. Prvé nazeranie o polnoci: ako Kristus.* 1 2 [193] Tretia predohra.15.4-10.17). ale skutočným spôsobom s umučeným a osláveným Kristom… Pri lámaní eucharistického chleba skutočnou účasťou na Pánovom tele povznášame sa k spoločenstvu s ním a medzi sebou…“ (LG 7) [194] V čom spočíva Nová zmluva? V Starom zákone Boh sľúbil.15. či je široká či úzka. uponížiť sa a stať sa poslušným až na smrť (Jn 14. 2 [191] Prvá predohra. šesť bodov a jeden rozhovor. V Novom zákone Boh sľubuje poslať svojho Ducha a my zasa zachovávať Ježišovo prikázanie (Jn 14. 4. Druhý bod. Tým totiž. či rovná atď. Nestačí iba nasledovať Krista. či je veľká alebo malá.23. cítiť s Pavlom: „Už nežijem ja. keď odišiel Judáš zapredať svojho Pána.* [194] 1 Prvý bod.17). obsahuje prípravnú modlitbu. Treba „zmýšľať tak ako zmýšľal Ježiš Kristus“ (Flp 2. od ktorého pochádzame. tri predohry. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tretí týždeň 99 TRETÍ TÝŽDEŇ [190] Prvý deň. jedným slovom všetko.12). poslal z Betánie dvoch učeníkov do Jeruzalema pripraviť večeru a potom sám prišiel na ňu s ostatnými učeníkmi 2 a ako potom. „Sviatosťou eucharistického chleba sa zároveň predstavuje a uskutočňuje jednota veriacich. 1 3 [192] Druhá predohra je zostavenie miesta. druhému osvetľujúca cesta a tretiemu i štvrtému zjednocujúca cesta. V tomto tele sa vlieva Kristov život veriacim. Reč kríža je vždy tvrdá a nepochopiteľná ľudskej prirodzenosti. 15. Počúvať. išiel z Betánie do Jeruzalema.22). Pozerať.12). tu to bude predstaviť si cestu z Betánie do Jeruzalema. Duch pravdy (Jn 16. ale o vedomú a slobodnú spoluprácu s Božou milosťou (Jn 6.5). povolaných zo všetkých národov. 17. svojou smrťou a svojím vzkriesením prekonal smrť. kánon svätej omše). vykúpil človeka a pretvoril ho na nové stvorenie (Gal 6. Tretí bod. súhlasiť s procesom identifikácie smerujúcim úplne „žiť Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6.20). ‚tajomne sťaby svoje telo. treba sa mu dať „zmocniť“ (Flp 3. Duch Svätý je prvý dar veriacim (4. ktorí sa sviatosťami spájajú tajomným.56-57). Prosiť o to.

Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tretí týždeň 101 Štvrtý bod. tak aj Cirkev je povolaná kráčať po tej istej ceste. 2 a tu začať s veľkým napätím síl a usilovať sa spolu trpieť. Zvyčajná prípravná modlitba. udržovaní nádejou. náš Pán. ktorú on víťazne prekonal svojím vzkriesením. druhý k Synovi.* [197] „Ako Kristus uskutočnil dielo vykúpenia v chudobe a v prenasledovaní. A tak isto sa treba namáhať aj v ostatných bodoch. podnecovaná Duchom Svätým. ‚hoci bol Božej prirodzenosti. [199] 1 [196] Piaty bod.24). Druhé nazeranie ráno bude o udalostiach od večere po záhradu vrátane. ktorou išiel sám Kristus. Uvažovať. stal sa chudobným‘ (2 Kor 8. ako toto všetko trpí pre moje hriechy atď. či už pokúšaný alebo potešený a ako túžim či už po jednej alebo po druhej čnosti. zarmucovať sa a plakať. Lebo takto. má sa uberať tou istou cestou. podľa toho. naším Pánom. možno si urobiť tri rozhovory: jeden k Matke. podľa state umučenia. Ako Ježiš Kristus. zostúpil so svojimi jedenástimi učeníkmi z vrchu Sion. ako Kristus. kde mal večeru. nie je ustanovená na to. alebo ak sama látka alebo nábožnosť k tomu pohýna.“ (LG 8) „Keďže toto poslanie pokračuje a rozvíja v priebehu dejín poslanie samého Krista poslaného hlásať evanjelium chudobným. ktoré nasledujú. [197] Šiesty bod. 2 t. ale šírila skromnosť a sebazaprenie aj svojím vlastným príkladom. čo Kristus. 4 Takto sa môže robiť len jeden rozhovor s Kristom. j.534. aby hľadala svetskú slávu. hoci potrebuje ľudské prostriedky. že v rozhovoroch máme rozvažovať a prosiť primerane predloženej látke. aby mohla plniť svoje poslanie. totiž cestou chudoby. ako bolo vyššie čiastočne už vysvetlené [54]. ktorí mnohými súženiami a utrpeniami doplňovali. Apologeticum 50. aby sprostredkovala ľuďom ovocie spasenia. t. Tu to bude. [198] Zakončiť rozhovorom ku Kristovi. Treba upozorniť.100 [195] 1 Sv. trpí vo svojom človečenstve alebo čo chce trpieť. či chcem ľutovať alebo tešiť sa veci. ako by mohol zničiť svojich nepriateľov a neurobí to. Cirkev. tretí k Otcovi. 3 konečne prosiť o to. Uvažovať o tom. tak aj Cirkev. Uvažovať. zvlášť s ohľadom na niektoré veci.9) pre nás. na ktorú nazerám. t. AG 5) Poznámka. j. postupovali aj všetci apoštoli. . 5 ako bolo vysvetlené v druhom týždni v rozjímaní o troch kategóriách ľudí [156] v poznámke.13. poslušnosti a sebaobetovania až na smrť. na ktorú práve nazeráme. [200] 1 2 [201] 1 Prvá predohra je udalosť.6) a ‚hoci bol bohatý. podľa toho. Cirkvi (Kol 1.“ (Tertulián. ako by som sa chcel rozhodnúť pre jednu alebo druhú vec. nášmu Pánovi a nakoniec sa pomodliť Otčenáš. ktorá nasleduje po kategóriách [157]. pozbavil sám seba svojej rovnosti s Bohom a prijal na seba prirodzenosť sluhu‘ (Flp 2. j. do Jozafatského údolia. po čom silnejšie túžim. a čo ja mám robiť a trpieť za neho. ako sa skrýva božstvo. 3 A ponoriac sa do modlitby potil sa potom ako kvapkami krvi. A často krv kresťanov bola semenom. čo ešte chýbalo Kristovmu umučeniu pre dobro jeho tela. PL 1. ako sa cítim. náš Pán. 2 zanechajúc z nich ôsmich v jednej časti záhrady a ostatných troch zasa v inej časti záhrady. Ďalej podľa toho. ako nechá preukrutne trpieť svoje sväté človečenstvo.

3 pričom sa vždy na začiatku urobí prípravná modlitba a tri zvyčajné predohry podľa predloženej látky tým istým spôsobom. ako sa už povedalo [204].102 4 Sv. t. kam idem a na čo. Vidieť miesto. 72]. budem sa usilovať. dispozície a temperamentu exercitanta bude denne päť cvičení alebo menej. [206] Tretia poznámka. Poznámky [204] Prvá poznámka. ktoré chcem robiť. slzy. uvedomím si. že sa budem usilovať neuvádzať si na myseľ príjemné. 4 Šiesty dodatok sa zmení tým. 4 Na svitaní od Piláta po Herodesa vrátane [244]. O polnoci udalosti od Kajfášovho domu až po Piláta vrátane [294]. či dlhá. čo si žiadam. ako sa povedalo a vysvetlilo v druhom týždni [119. nášho Pána. Potom zvyčajné opakovanie a aplikácia zmyslov. ktoré Kristus pretrpel za mňa. nášho Pána. 5 často si privádzajúc na pamäť utrpenie. 6 ako ho chytili a vliekli ako zločinca dolu do údolia a potom hore svahom do Annášovho domu. V tomto treťom týždni sa čiastočne mení druhý a šiesty dodatok. bolesť s Kristom prebolestným. 1 [205] Druhá poznámka. 2 v hodine okolo svätej omše a nešporov budú dve opakovania o prvom a druhom nazeraní. o ktorom teraz rozjímam. ako na jeho hlas padli na zem jeho nepriatelia 5 a Judáš mu dal bozk pokoja a sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tretí týždeň 103 Potom sa tri razy modlil k Otcovi a zobudil zo spánku svojich učeníkov. 2 Druhý: hneď ako sa prebudím zo spánku. 1 [208] 1 Na druhý deň o polnoci bude nazeranie o udalostiach v záhrade až po Annášov dom vrátane [291] a na úsvite od Annášovho domu až po Kajfášov dom vrátane [292] 2 a potom dve zvyčajné opakovania a aplikácia zmyslov. ako sa už povedalo. [203] Tretia predohra. zatiaľ čo vstávam a obliekam sa. vzbudiť v sebe zármutok a bolesť nad toľkým bôľom a utrpením Krista. ale skôr sa budem usilovať vzbudiť v sebe bôľ. j. Peter uťal Malchusovi ucho a Kristus mu ho dal zasa na miesto a zahojil ho. pripomeniem si krátko nazeranie. . námahy a bolesť Krista. ako sú napr. Pred večerou bude potom aplikácia zmyslov na spomenuté nazeranie. Tu to bude predstaviť si cestu z vrchu Sion do Jozafatskej doliny a podobne aj záhradu. ktoré pretrpel od chvíle narodenia až po tajomstvo umučenia. zármutok a skrúšenosť. skrúšenosť s Kristom skrúšeným. porov. či tak alebo inak upravená. [202] Druhá predohra. Prosiť. hoci aj dobré a sväté myšlienky. Podľa veku. 159. V tomto druhom nazeraní po prípravnej modlitbe s troma už spomenutými predohrami zachová sa v bodoch a rozhovore ten istý postup ako v prvom nazeraní o poslednej večeri. o čo treba osobitne prosiť pri utrpení. 3 Na tretí deň. aké bude tajomstvo. 3 Podľa toho. myšlienky na vzkriesenie a raj. či je široká. a potom. vnútorné muky nad toľkými mukami.

nech o polnoci uvažuje o Poslednej večeri. ako Pán ustanovil Oltárnu sviatosť. ako sa mu bude zdať. Potom zas uvažovať o osamelosti učeníkov. 9 v druhom umývanie nôh. 11 Takisto uvažovať o osamelosti Panny Márie s takou veľkou bolesťou a utrápenosťou. 3 Podobne po skončení umučenia po jeden celý deň prebrať polovicu celého umučenia. nášho Pána. [210] 1 Pravidlá. náš Pán. 7 Na šiesty deň. potom dve zvyčajné opakovania a aplikácia zmyslov [204]. 6 Keď sa takto skončí celé umučenie. najprv sa urobí cvičenie a nazeranie od polovice tajomstiev v tom istom Pilátovom dome 6 a potom v cvičení na úsvite ostatné tajomstvá z Pilátovho domu. lebo nie je to pokrm. 8 Na siedmy deň. Napokon opakovanie a aplikácia zmyslov. ktorú im povedal Kristus. že keby sa niekto chcel dlhšie zdržať pri umučení. vo štvrtom reč. môže na druhý deň v jednom cvičení alebo v niekoľkých nazerať na celé umučenie podľa toho. Zriekať sa chleba je menej potrebné. v treťom. ostalo odlúčené a oddelené od duše a kde a ako ho pochovali. O polnoci od Pilátovho domu po ukrižovanie [296] a ráno od chvíle. v hodine okolo omše o Annášovom dome. ani aplikácie zmyslov. ráno o udalostiach v záhrade. keď bol pozdvihnutý na kríž až po smrť [297]. Ráno od hrobu vrátane až po dom. O polnoci od sňatia z kríža až po hrob vrátane [298]. ako sa v budúcnosti správať pri jedení. alebo ku ktorému by pokušenie tak veľmi strhovalo ako pri iných pokrmoch. O polnoci od Herodesa po Piláta [295]. 1 [211] 1 . kde sa utiahla Panna Mária po pohrebe svojho Syna. 4 A naopak. ako sa už povedalo [204]. v prvom nazeraní len Poslednú večeru. Druhé pravidlo. 2 Preto 2 Poznámka [209] Treba poznamenať. Na piaty deň. keby niekto chcel skrátiť nazeranie na umučenie. Prvé pravidlo. Pri pití sa zdržanlivosť zdá viac na mieste ako pri jedení chleba. napr. že by z toho mohol vyťažiť väčší osoh. druhú polovicu na druhý deň a celé umučenie na tretí deň. Nazeranie o celom umučení v cvičení o polnoci a ráno. a to tak.104 5 Sv. Takisto aj v ostatných nazeraniach a tajomstvách. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tretí týždeň 2 105 Na štvrtý deň. 10 Namiesto dvoch opakovaní a aplikácie zmyslov uvažovať celý deň. nech si vezme v jednotlivých nazeraniach menej tajomstiev. v hodine nešporov o udalostiach v Kaifášovom dome 5 a namiesto hodiny pred večerou o udalostiach v Pilátovom dome. že sa nerobia opakovania. denne nech sa však robí päť rozdielnych cvičení a v každom cvičení nech sa nazerá na iné tajomstvo Krista. ako často bude možné. ako najsvätejšie telo Krista. nášho Pána. pri ktorom sa chuť do jedenia prejavuje takým nezriadeným spôsobom.

ba skôr nech zje menej. Siedme pravidlo. keď niekto pri takej zdržanlivosti vidí.106 Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tretí týždeň 107 treba mnoho premýšľať. Nech sa nadovšetko chráni pohrúžiť sa do jedla celou dušou. ktorú treba zachovávať v jedení a pití. 1 [216] 1 [213] Štvrté pravidlo. jesť so svojimi apoštolmi. ktoré mu ukážu vhodnú strednú cestu. či už zo života svätých alebo z nejakého nábožného nazerania. Inokedy zasa počas jedenia môže uvažovať o niečom inom. nášho Pána. že nemá toľko telesnej sily a zdravia. a čo by mohlo škodiť. čo by bolo osožné. 3 po druhé. aby tak viac premohol nezriadenú chuť a pokušenie nepriateľa. 3 a to potom nech neprekročí ani pre hocijakú chuť. aby mohol dobre robiť duchovné cvičenia. útechy a Božieho vnuknutia. bude sa menej kochať a zmyselne oddávať jedlu. ľahko príde k správnemu úsudku. Pri ostatných pokrmoch treba zachovávať čo najúplnejšiu zdržanlivosť. ani pre pokušenie. [215] 1 Šieste pravidlo. ako hovorí a nech sa usiluje ho nasledovať. [212] Tretie pravidlo. 2 Keď sa totiž bude zamestnávať takými vecami. alebo o nejakej duchovnej veci. 2 a tak zdržanlivosť v pokrmoch možno zachovať dvojakým spôsobom. tým rýchlejšie dosiahne strednú cestu. že sa navykneme požívať hrubšie jedlá. akoby videl Krista. 2 Nech je rozum zaujatý zväčša úvahou o našom Pánovi a menej udržovaním 1 . pocíti často viac vnútorného poznania. Ôsme pravidlo. 3 aby si takto nadobudol väčší súlad a poriadok v konaní a správaní sa. 1 [217] [214] Piate pravidlo. čím viac si utrhne z potrebného pokrmu. po prvé. Nech uvažuje. Keď sa dáva pozor. čo je vhodnejšie k udržovaniu tela. ako pozerá okolo seba. keď necíti chuť do jedenia. veľmi osoží. ktorú má urobiť. 2 ale nech je pánom seba tak v spôsobe jedenia ako aj v množstve. ako on pije. ani nech sa v jedení nenáhli pre chuť. Aby sa človek oslobodil od nezriadenosti. aby človek neochorel. 1 tela. ako aj pokušenie k vyberačnosti je ľahšie. že jemnejšie berieme v malom množstve. 2 určí pre budúci obed alebo večeru – a tak postupne každý deň – množstvo. a to z dvoch dôvodov: 2 po prvé preto. aby sa to pripustilo. aby sa to odstránilo. nech uvažuje. lebo v tejto veci tak chuť k neporiadku. aby sa vyhlo neporiadku. ktoré bude vhodné zjesť. že keď si bude tak pomáhať a uspôsobovať sa. a po druhé. Keď niekto je. ak má pokušenie zjesť viac. keď si sám po obede alebo po večeri alebo v nejakú inú hodinu.

* [222] Prvý. prijímajú ducha synovstva. * „Dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha. [221] Tretia predohra. teraz sa zjavuje a ukazuje tak zázračne v posvätnom vzkriesení prostredníctvom jeho pravdivých a svätých účinkov. posilňovaný nádejou.“ (LG 8) „Kristus. Prvá predohra je udalosť. náš Pán. blažená duša. Prosiť o to. ale tým samým oživuje a posilňuje aj veľkodušné snahy. nášho Pána [194]. zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia: ‚On svojou smrťou našu smrť premohol a svojim zmŕtvychvstaním obnovil nám život‘ (veľkonočná prefácia). že Boží Syn nás svojou smrťou a svojím vzkriesením vyslobodil zo Satanovej moci a od smrti a preniesol nás do Otcovho kráľovstva. Uvažovať.‘“ (Ef 1. Ale majúc účasť na veľkonočnom tajomstve. A sila vzkrieseného Pána ju posilňuje. čo je na nebesiach a čo je na zemi.“ (GS 22) „Cirkev ‚napreduje na svojej púti prenasledovaná svetom a potešovaná Bohom‘ (sv. ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi (Mt 28. v ktorom voláme: ‚Abba. Jeho Otec vzkriesil z mŕtvych. pozorovať jeho jednotlivé časti: izbu. na kresťana dolieha potreba a povinnosť bojovať proti zlu v mnohých útrapách a podstúpiť smrť. [223] Štvrtý bod. Apoštoli boli poslaní nielen ohlasovať. Tu to bude: vidieť úpravu svätého hrobu a miesto alebo dom Panny Márie. pričom nevzbudzuje len túžbu po budúcom veku. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Štvrtý týždeň 109 ŠTVRTÝ TÝŽDEŇ* [218] Prvé nazeranie: ako sa Kristus. kým božstvo zostalo s ním stále spojené. i keď ešte hmlisto. už účinkuje v ľudských srdciach silou svojho Ducha. dokiaľ on sám nepríde (1 Kor 11. ale aby aj uskutočňovali ohlasované dielo spasenia Obetou a sviatosťami. hlásajúc Pánov kríž a jeho smrť. GS 45) . 2 odkiaľ oslobodila spravodlivé duše a vrátila sa k hrobu. ktorá tu je: keď Kristus vydýchol na kríži a telo zostalo oddelené od duše. okolo ktorých sa sústreďuje celý liturgický život. aby to mohol urobiť. Tak krstom sa ľudia zapojujú do veľkonočného Kristovho tajomstva: s Kristom zomierajú. takisto spojená s božstvom. Potom vstal z mŕtvych a s telom i s dušou sa zjavil svojej požehnanej Matke. Oživení a zhromaždení v jeho duchu kráčame v ústrety zavŕšeniu ľudskej histórie. druhý a tretí bod nech sú ako zvyčajne. aby som sa tešil a veľmi radoval z toľkej slávy a radosti Krista.“ (GS 38) Kresťan je povolaný svedčiť o Ježišovom vzkriesení. [220] Druhá predohra je zostavenie miesta. Otče!‘ (Rim 8. zostúpila do predpeklia. miesto na modlitbu atď. ktorými sa ľudská spoločnosť usiluje robiť svoj život ľudskejším a tomuto cieľu podriadiť celú zem. nášho Pána.10. stredobodom ľudského pokolenia. zjavovala svetu tajomstvo.“ (SC 5-6) „Isteže. ktoré sa pri umučení zdanlivo skrývalo. potechou všetkých sŕdc a splnením ich snáh. ustanoviac ho za sudcu živých i mŕtvych. sú s ním pochovaní a s ním i vzkriesení. ktorého predohrou boli veľkolepé Božie činy s ľudom Starého zákona. tak ide v ústrety vzkrieseniu. ako božstvo.108 Sv. Tu to bude: prosiť o milosť. 1 2 [219] 1 Zvyčajná prípravná modlitba.15) a tak sa stávajú pravými ctiteľmi. uskutočnil Kristus Pán predovšetkým veľkonočným tajomstvom svojho blaženého umučenia.18). ako je podobný Kristovi v smrti. [221] „Pán je cieľom ľudských dejín. Augustín). kým sa napokon nepredstaví v plnom svetle. aby trpezlivosťou a láskou premáhala svoje vnútorné i vonkajšie trápenia a ťažkosti a aby verne. akých chce mať Otec. v ktorom sa sústreďujú túžby histórie a civilizácie. ohniskom. musí ho najprv sám prežívať. zjavil Panne Márii. ktorá je v plnej zhode s láskyplným rozhodnutím: ‚V Kristovi zjednotiť všetko. čo chcem. povýšil a posadil po svojej pravici.26). ako sme ich mali pri večeri Krista. ustanovený svojím vzkriesením za Pána.

[225] Skončiť jedným alebo viacerými rozhovormi podľa predloženej látky a jedným Otčenášom. veselosť a duchovnú radosť. na raj. ktorá nazerá. napr. Hoci sa vo všetkých nazeraniach dáva určitý počet bodov. Namiesto pokánia nech exercitant zachováva miernosť a udržuje strednú mieru vo všetkom.110 Sv. 5 A tak aj vo všetkom ostatnom sa možno riadiť podľa spôsobu týždňa umučenia. 4 Čo sa týka piatich bodov. Zameriavať pamäť a myslieť na veci. kde exercitant pocítil väčšie hnutia a duchovné pôžitky. ktorú nariaďuje [229] 1 2 3 4 [227] Druhá poznámka. V tomto štvrtom týždni zo všetkých desiatich dodatkov treba zmeniť druhý. môže si ich vziať viac či menej. v aplikácii piatich zmyslov. ktoré vzbudzujú slasť. osoba. druhé v hodine okolo svätej omše. iba keby bol vtedy nejaký prikázaný pôst alebo zdržanlivosť. nášho Pána [221]. ktorý Kristus. Poznámky [226] Prvá poznámka. [204. Hneď po prebudení sa zo spánku sa rozpamätám na nazeranie. 2 K tomu veľmi pomáha už pred začiatkom nazerania predvídať a ustáliť určitý počet bodov. a nie päť. v zime zasa slnko a teplo. V tomto štvrtom týždni je obyčajne zodpovednejšie než v predošlých robiť štyri cvičenia. [228] 1 Tretia poznámka. náš Pán. Štvrtá poznámka. ako v opakovaniach. Druhý dodatok. 3 štvrté pred večerou aplikovaním piatich zmyslov na tri cvičenia toho dňa. nech budú tie isté [229]. v skracovaní alebo predlžovaní tajomstiev atď. ako na jar a v lete osvieženie. že by jej to mohlo pomôcť tešiť sa zo svojho Stvoriteľa a Spasiteľa. zastáva a porovnávať ho s tým. šiesty. ktoré sa potom preberú. 2 Ale ináč v celom týždni Vzkriesenia používajme a zachovajme tú istú formu a spôsob. Šiesty. Hľadieť na tešiteľský úrad. nakoľko si duša myslí alebo verí. ako priatelia zvyknú tešiť priateľov. ako to uzná za lepšie. Používať jas alebo príjemné počasie. ktoré si mám urobiť a chcem sa rozcítiť a rozveseliť z toľkej radosti a veselosti Krista. Desiaty. tri alebo päť. 205] 1 a tam. ako sme to robili v celom týždni umučenia [204]. napr. siedmy a desiaty. treba sa riadiť týmto prvým nazeraním podľa predloženej látky. 2 Prvé hneď ráno po vstávaní. Siedmy. tretie v hodine nešporov namiesto druhého opakovania. 3 Takže čo sa týka predohier. V nasledujúcich nazeraniach sa postupuje vo všetkých tajomstvách Vzkriesenia [227] až po Nanebovstúpenie Pána vrátane tak. ako nižšie nasledujú. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Štvrtý týždeň 111 [224] Piaty bod. všímajúc si a zotrvávajúc v hlavnejších častiach 1 5 .

naším Pánom.14-26) [233] „V tomto živote – píše Ignác bratovi Martinovi Garcia de Oňaz – môžem milovať nejakú osobu len v miere. Láska pozostáva vo vzájomnom obojstrannom darovaní. ako stojím pred Bohom. všetko to je tvoje. takisto aj česť a bohatstvo. že láska sa musí klásť viac do skutkov než do slov. 2. milujúci dáva a podelí sa s milovaným o to. ako Boh prebýva z celého srdca ten. ktorý ich posiela. Pane.* Prvý bod. j. kto miluje čosi pre seba a nie pre Boha.21. tu je to vidieť. ktoré som dostal od Boha. [230] 1 Nazeranie na dosiahnutie lásky. nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. 5 ty si mi to dal. lebo tá sa vždy musí zachovávať.“ (Epp. Uvediem si na pamäť dobrodenia. čo má alebo z toho.* [231] Druhá. [232] Prvá predohra je zostavenie miesta. koľko by som podľa rozumu a spravodlivosti mal zo svojej strany ponúknuť jeho božskej Velebnosti ja. ktorý ponúka čosi s veľkou láskou: 4 Vezmi. 1 Jn 3. Rim 2. Ďalej. tak „kontemplácia na dosiahnutie lásky“ je vrcholom a súčasne s „troma spôsobmi modlitby“ mostom medzi DC a každodenným životom. t. ku ktorým sa posielajú. koľko vykonal pre mňa Boh. [233] Druhá predohra je prosiť o to.“ (OT 8) . Mt 7. akou jej pomáham slúžiť a chváliť Boha. a tak aj naopak milovaný milujúcemu: 2 takže keď jeden má vedu.112 Sv. Nech sa ho učia hľadať v biskupovi. [234] Poznámka. čo mám a k tomu samého seba. I. ako ten istý Pán túži dať mi samého seba. (Jn 1. aby som.7-17. Ignác najprv vysvetľuje opravdivú lásku. Preto sv. Jak 1. nakoľko je to možné. hlavne v maličkých. podľa jeho božského riadenia. čo ju nemá. lebo nemiluje Boha [235] 1Druhý bod.13. čo môže a má. 77–84) [234] „Nech sa učia hľadať Krista verným rozjímaním o Božom slove. 1 3 Zvyčajná prípravná modlitba. Všetko čo mám a čo vlastním. to vraciam. j. Pozorovať. môj rozum a celú moju vôľu. 3 Potom obrátim myšlienky na seba a dobre si uvážim. chorých. náš Pán a koľko mi dal z toho. ktorí za mňa orodujú. ktoré som dostal stvorením. lebo tá mi stačí. Najprv treba upozorniť na dve veci. Tebe. pred anjelmi a svätými.2225. 2 to bude prosba o vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier. moju pamäť. ako ten.7. všetko. vykúpením a iné dary 2 a s veľkou vrúcnosťou budem uvažovať. uznávajúc to úplne. to závisí od opravdivej lásky. činnou účasťou na presvätých tajomstvách Cirkvi.* 1 Prvá je. Tu [230] Ako „princíp“ a „fundament“ sú základom všetkých cvičení. ak niet ospravedlňujúcej prekážky. dá ju tomu. Ako možno ostať vždy prítomný Bohu. najmä v Eucharistii a v modlitbovej službe. t. Pane. mohol vo všetkom milovať jeho božskú Velebnosť a jej slúžiť. Daj mi len svoju lásku a milosť. čo chcem. nášho Pána. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Nazeranie na dosiahnutie lásky 113 Cirkev. a prijmi celú moju slobodu. čo má. i v ľuďoch. hriešnikoch i neveriacich. Tak jeden druhého obohacuje.

Takisto urobím pri každom nasledujúcom bode. v plodoch. že tým preukazujú primeranú službu aj spoločnosti.28). sa už počala v Kristovi. v živloch. prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. je uskutočniteľný aj pre jeho žiakov. bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. že mu dáva rozumieť: 2 a tak prebýva vo mne tým. ako napr. ba prekoná všetky túžby po pokoji.12. spravovať svet v spravodlivosti a svätosti a zamerať seba samého a vesmír na Boha. v ktorom ‚žijeme hýbeme sa a sme“ (Sk 17. 2 Pt 3. dávajúc im vzrast. ktorý sv. aby všetko bolo podriadené človekovi a tak sa velebilo Božie meno všade na zemi. čo v sebe zahrňuje. môžu právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa. lebo tak sú istí. v každej udalosti hľadať jeho vôľu. Koncilová vieroučná konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium takto opisuje Božiu činnosť na nadprirodzenom poli: „Kristus.114 Sv. 2 Kor 6.“ (Epp. aby privádzal ľudí do Cirkvi a jej prostredníctvom ich užšie pridružil k sebe. 3 Podobne to obrátim na seba tak ako v prvom bode. aby rástla jeho prítomnosť v nás: „Kto ma miluje. ktoré ľudstvo v priebehu vekov vyvíja. ktorý mi bude lepšie vyhovovať. ktorí vyvíjajú svoju činnosť.“ (Jn 14. ani nevieme. postrehnúť Krista vo všetkých ľuďoch. aby ich urobil účastnými svojho slávneho života. aby zlepšilo svoje životné podmienky. že mi dáva byť. Tvárnosť tohto sveta znetvorená hriechom sa síce pomíňa (1 Kor 7. Lebo človek. Preto všetci budú spokojní s tým. pokračuje zoslaním Ducha Svätého a skrze neho napreduje v Cirkvi.16. ktorá pracuje. pretože všetko majú robiť len z lásky a na službu Boha.9) zoslal na učeníkov svojho životodarného Ducha a skrze neho ustanovil Cirkev. Po svojom zmŕtvychvstaní (Rim 6. že im dáva rast. cítenie atď.43-48. na ktorej prebýva spravodlivosť (2 Kor 5. kedykoľvek to chcel“ (O sebe. v ktorej nás viera poučuje o zmysle nášho časného života. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Nazeranie na dosiahnutie lásky 115 v stvoreniach: v živloch tým. v rastlinách. 499–503) 2. Potom to obrátim na seba. Tak postupovať. ktoré nám zveril Otec na tomto svete a pracujeme na našej spáse. Ignác uskutočnil pre seba: totiž „ľahkosť nájsť Boha. Z našej strany môžeme: 1.2. keďže som stvorený na podobu a obraz jeho božskej Velebnosti. svoje telo ako životodarnú sviatosť spásy. v živočíchoch. Mt 6. aby zarobili na živobytie sebe a svojej rodine tak. „Tohto ducha túži vidieť v členoch Spoločnosti: aby nenachádzali menej nábožnosti v akomkoľvek diele lásky a poslušnosti. zodpovedá Božím úmyslom.31). Usilovať sa žiť v Božej prítomnosti. že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem. pozdvihnutý od zeme. Sen. v rastlinách tým. že sú v súlade s vôľou Boha.37). dávajúc im vzrast ich. udržujúc ich. Lebo mužovia a ženy.17. 99).* [236] 1Tretí bod. čo sa im rozkáže. nášho Pána. čo skrsajú v ľudských srdciach…“ (GS 39). ale sme upovedomení. LG 48) Ako môžeme pracovať na uskutočnení Božieho plánu? „Pre veriacich jedno je isté: individuálna a kolektívna ľudská činnosť ako taká.* vždy a všade poznávať Boha. 3 III. To platí aj o bežných každodenných prácach. uznávajúc ho za Stvoriteľa všetkých vecí. že im dáva bytie. že ma robí svojím chrámom.26-30.13) a ktorej blaženosť splní. Uvážim.28) „Jedine vo svetle viery a rozjímania o Božom slove možno .16. alebo nejakým iným spôsobom. v stádach atď.“ (Flp 2. než v modlitbe a v meditácii. a živil ich svojím telom a krvou. dostal príkaz podrobiť si zem so všetkým. sediac po pravici Otca neprestajne účinkuje vo svete. dávajúc im bytie. všetkých pritiahol k sebe (Jn 12. užitočnú pomoc svojim bratom a ako na svoj osobný príspevok k uskutočňovaniu Božieho plánu v dejinách. ktorú očakávame. žiť. ako bude pretvorený vesmír. „Nepoznáme čas zavŕšenia zeme a ľudstva. vo vesmíre. Ž 23. A teda prisľúbená odmena. stvorený na Boží obraz. 5.“ (GS 34) [235] 1 Kor 3. že im dáva cítiť a v človekovi. kým v nádeji na budúce dobrá dokončujeme dielo. cítiť a rozumieť. ako je Boh pre mňa činný a pracuje pre mňa vo všetkých stvorených veciach na zemskom povrchu – id est habet se ad modum laborantis 2 – ako osoba. čiže to obrovské úsilie. nášho Pána.‘“ (AA 4) [236] Jn 5. blízkych i vzdialených a správne zmýšľať o pravom zmysle a hodnote časných vecí ako takých a v ich vzťahu k poslednému cieľu človeka.

musí sa vykonávať nielen príkladom a slovami. aby šírením Kristovho kráľovstva po celej zemi na slávu Boha Otca urobila všetkých ľudí účastnými spásonosného vykúpenia a ich prostredníctvom účinne viedla celý svet ku Kristovi. keď ľudstvo samo sa stane ľúbeznou obetou Bohu. A takto Cirkev. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Nazeranie na dosiahnutie lásky 117 „Vieme. že človek. kráľovstvo svätosti a milosti. ale aj v sebe samom a v jeho láske. Venujem pozornosť tomu.“ (GS 39) [237] 1Štvrtý bod.“ (GS 40) Záverom dobre zhrňuje koncil: „Na otázku. ako už bolo povedané. treba očistiť a priviesť k dokonalosti Kristovým krížom a vzkriesením. založená v čase Kristom Vykupiteľom a zhromaždená v Duchu Svätom. kráča spolu s celým ľudstvom a prežíva vedno so svetom ten istý pozemský údel. vy však ste Kristovi a Kristus Boží. vidí ich takrečeno vychádzať z Božích rúk a ako také ich má v úcte. ako moja obmedzená schopnosť závisí od zvrchovanej a nekonečnej zhora. každodenne vystavenú nebezpečenstvu pre pýchu a nezriadenú sebalásku človeka. lásky a pokoja‘. ako všetky dobrá a všetky dary zostupujú zhora. ktorými oplýva. ako možno prekonať túto biedu.22-33. 1965). Sv. Je akoby kvasom a dušou ľudskej spoločnosti. môže a má mať v obľube tie veci. rozličným spôsobom. ktorý udelil práci neobyčajnú dôstojnosť tým. nábožnosť. že on sám pracoval v Nazarete. tak aj Cirkev je povolaná kráčať po tej istej ceste. Ale je prítomná už tu na zemi a skladá sa z ľudí.“ (AA 2) Aby táto práca bola účinná. Kristus ustanovil na tomto svete ako usporiadanú spoločnosť a ‚vystrojil ju vhodnými prostriedkami viditeľnej a spoločenskej jednoty‘. ktorá je preddavkom nebeskej hostiny. „Cirkev. ktorá sa má v Kristovi obnoviť a pretvoriť na Božiu rodinu. pravda. bude však zavŕšené Pánovým príchodom. spravodlivosti. napr. Pán zanechal svojim závdavok tejto nádeje a pokrm na cestu vo sviatosti viery. Veď ich prijíma od Boha. obrátiac to na seba samého. zrodená z lásky večného Otca.16). ktorý primerane neprispieva k rastu celého organizmu. dobrota.“ (LG 8) Porovnaj aj koncilové posolstvo chudobným. „Hodnoty. t.‘“ (Kor 2. aby premáhajúc sebalásku a zapojac všetky pozemské energie do života človeka. tie isté nájdeme potom. keď Kristus odovzdá Otcovi ‚večné a všeobecné Kráľovstvo. z prameňa voda atď. zamerali sa na veci budúce. a predsa všetko vlastniaci (2 Kor 6. 2 Potom ukončím nazeranie. kráľovstvo pravdy a života. Ignác vyzýva exercitanta hľadať a nájsť Boha nielen v stvorených veciach. že by bolo treba označiť za neužitočný pre seba a pre Cirkev úd. v tom istom čase ‚viditeľné spoločenstvo a duchovná vospolnosť‘. ktorý môže v plnej miere dosiahnuť jedine v budúcom veku. ktoré stvoril Boh. Lebo kresťanské povolanie je svojou povahou aj povolaním na apoštolát. takým istým spôsobom aj spravodlivosť. a tak sa stáva skutočným držiteľom sveta.“ (GS 67) Prostredníctvom apoštolátu môžeme úzko spolupracovať so samým Bohom. Ďakuje za ne svojmu Dobrodincovi. Boh „všetkých privádza k slobode. spája sa priam s vykupiteľským dielom Ježiša Krista. očistené od každej nečistoty. GS 37) . obetujúc svoju prácu Bohu. tak ako zo slnka vychádzajú lúče. Ako v živom ústrojenstve ani jeden úd sa nespráva čisto pasívne. v ktorej sa prirodzené plody vypestované človekom premieňajú na oslávené telo a krv pri večeri bratského spoločenstva. chorým a trpiacim (8. ožiarené a premenené. „Cirkev sa zrodila na to. milosrdenstvo atď. 12.10): ‚Všetko je totiž vaše. Lebo vykúpený človek. všetko dobré ovocie prírody a našej pracovitosti – ktoré sme najprv rozširovali v Pánovom duchu a podľa jeho príkazu tu na zemi. Toto kráľovstvo je už tajomným spôsobom tu na zemi.. povolaná utvoriť už v lone ľudských dejín rodinu Božích detí… Túto rodinu zjednotenú so zreteľom na nebeské dary. ale má účasť na živote a spolu i na činnosti celého organizmu. ale predovšetkým aj modlitbou a obetou: „Ako Kristus uskutočnil dielo vykúpenia v chudobe a prenasledovaní. ako je ľudská dôstojnosť. občanov pozemskej pospolitosti. že každú ľudskú činnosť. ktorý Cirkev uskutočňuje pomocou všetkých svojich údov. upotrebuje ich a užíva v duchu chudoby a slobody. ako nič nemajúci. kresťania odpovedajú. v Cirkvi ‚celé telo prispieva k celkovému vzrastu primeranou činnosťou každého údu‘ (Ef 4. aby sprostredkovala ľuďom ovocie spasenia. j. stanúc sa novým stvorením v Duchu Svätom. Zakončím rozhovorom a Otčenášom. pravda. bratská vospolnosť a sloboda – slovom. sleduje spasiteľný eschatologický cieľ.116 Sv. priam tak v Kristovom tele. Každá činnosť tajomného tela zameraná na tento cieľ sa volá apoštolát.

ktorým sa treba vyhýbať. 2 Zakončím rozhovorom s Bohom. Po druhé: O hlavných hriechoch. ktoré treba zachovávať. netreba sa mu pri ňom dlho zdržiavať. proti ktorému sa zvyčajne neprehrešoval. spôsob a nejaké cvičenia.118 [238] 1 Sv. budem 1 Pri uvažovaní o siedmich hlavných hriechoch po dodatku si urobím spomenutým spôsobom prípravnú modlitbu [240] 2 iba s tou zmenou. 1 Prvá poznámka. 2 tu nech je pravidlom zotrvať pri uvažovaní po dobu troch Otčenášov a troch Zdravasov. nech si duch trochu odpočinie uvažujúc. 2 A tento istý dodatok sa urobí na začiatku všetkých spôsobov modlitby. vtedy sa má viac alebo menej zdržať v uvažovaní a v spytovaní sa o ňom. [242] 1 [239] 1 Ponajprv nech sa zachová dodatok rovnocenný s druhým dodatkom druhého týždňa. [243] 1 [244] 1 2 [241] Pre prvý spôsob modlitby je pri prvom prikázaní vhodné uvažovať a rozmýšľať. nášho Pána o milosť. 4 Takto budem robiť pri každom prikázaní celého desatora. ako mi to lepšie padne. že v tom prikázaní viac alebo menej klesával. aby v nich pokročila ďalej. 3 To isté treba zachovať aj pri (hlavných) hriechoch. pred vstúpením do modlitby. j. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tri spôsoby modlitby 119 Tri spôsoby modlitby. Prvý spôsob modlitby sa vzťahuje na desatoro prikázaní. Keď človek uvažuje o nejakom prikázaní. na sedem (hlavných) hriechov. prvý je o prikázaniach. Po skončení už spomenutého spytovania o všetkých prikázaniach uznám svoju vinu a budem prosiť o milosť a pomoc. podľa predloženej látky. t. aby sa im lepšie vyhýbalo. naším Pánom. kým predtým to boli prikázania. a tiež. 3 Tento spôsob modlitby nepodáva formu a spôsob samej modlitby. 3 Aj tu zachovám ten istý poriadok a už spomenuté pravidlo a potom si urobím rozhovor. ako sa má duša pripravovať. [240] Urobím si nejakú prípravnú modlitbu: napr. nech si každý zaumieni a usiluje sa pomocou svätých . 2 prosiť o ich odpustenie a pomodlím sa jeden Otčenáš. aby modlitba bola príjemná Bohu. že predmetom uvažovania sú hriechy. Druhá poznámka. budem prosiť Boha. 2 Ak však človek vidí. aby som sa v budúcnosti polepšil. 3 Keď za ten čas nájdem nejaké chyby. kam idem a na čo. aby som ich lepšie zachovával na väčšiu slávu a chválu jeho božskej Velebnosti. v čom som sa prehrešil proti desatoru prikázaní 2 a takisto budem prosiť o milosť a pomoc. na tri schopnosti duše a na päť zmyslov tela. ako som ho zachovával a v čom som sa previnil. aby som mohol poznať. ale skôr formu. zatiaľ čo sedím alebo sa prechádzam podľa toho. [245] Pre lepšie poznanie spáchaných previnení v hlavných hriechoch nech sa uvážia ich protivy.

[246] 1 [251] Prípravná modlitba sa prispôsobí osobe. Keď niekto rozjíma o modlitbe Pána a v jednom alebo dvoch slovách nájde vhodnú látku na rozjímanie. Čo sa týka piatich telesných zmyslov. na druhý deň. ktoré sa im protivia. nech vytrvá celú hodinu v modlitbe Pána. [252] 1 Po tretie: O schopnostiach duše. 2 Druhý spôsob modlitby sa robí takto: Osoba na kolenách alebo posediačky – podľa toho. Kto chce v užívaní svojich zmyslov nasledovať Krista. aby mu od svojho Syna a Pána vyprosila k tomu potrebnú milosť. prípravná modlitba a rozhovor. nech sa jej odporúča v prípravnej modlitbe. 2 nech sa nestará ísť ďalej. keď sa zasa chce vrátiť k modlitbe. i keby pri tom prešla aj celá hodina. Kto sa takto modlí. nech sa v prípravnej modlitbe odporúča jeho božskej Velebnosti a po uvažovaní o každom zmysle nech sa pomodlí jeden Zdravas alebo jeden Otčenáš. 1 [253] Prvé pravidlo. bude i pri tomto druhom. Po uvažovaní o každom jednom zmysle nech sa pomodlí Zdravas. Duša Kristova a Zdravas Kráľovná ústne alebo vnútorne zvyčajným spôsobom. ktorú sa chce týmto spôsobom modliť. [254] 1 [249] Druhý spôsob modlitby spočíva v nazeraní na význam každého slova modlitby. Druhé pravidlo.120 Sv. [248] Poznámka. ktorý bol v prvom spôsobe modlitby [239]. 2 [247] 1 Po štvrté: O piatich zmysloch. povie: Otče! 2 a v rozjímaní nad týmto slovom nech vytrvá dovtedy. O troch schopnostiach duše nech sa zachová ten istý poriadok a to isté pravidlo ako pri prikázaniach a takisto sa zachová aj zodpovedný dodatok [239–243]. nech sa vždy zachová ten istý poriadok. 2 Kto by chel v užívaní zmyslov nasledovať Pannu Máriu. nech sa pomodlí Zdravas Mária. Keď ju dokončí. ku ktorej sa modlíme. neobracajúc ich sem a tam. Tretie pravidlo. ako jej to lepšie vyhovuje alebo jej viac slúži k pobožnosti – so zavretými alebo na jeden bod upretými očami. 3 Tým istým spôsobom nech si počína pri každom slove modlitby Pána alebo pri akejkoľvek inej modlitbe. po jej uplynutí sa pomodlí ostatok modlitby Pána zvyčajným spôsobom. chuť a útechu. Kto pri jednom alebo dvoch slovách modlitby Pána vytrval celú hodinu. nášho Pána. prirovnania a chuť i útechu v úvahách vzťahujúcich sa na toto slovo. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tri spôsoby modlitby 121 cvičení nadobudnúť si a mať sedem čností. pomodlí sa hore spomenuté slovo alebo dve zvyčajným spôsobom 2 a potom nech začne [255] 1 . Verím. [250] Ten istý dodatok. mení sa len predmet. dokiaľ nachádza významy.

takže sa po istý čas stále cvičí v jednej z nich. nášho Pána. 3 „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas’. Verím a Zdravas Kráľovná povieme zvyčajným spôsobom. [258] Tretí spôsob modlitby bude v určitom rytme. vyslovujúc pritom jedno slovo modlitby Pána alebo inej modlitby. ako bolo vysvetlené [258]. 3 Tretí spôsob modlitby je tento: Pri každom vdýchnutí alebo vydýchnutí máme sa vnútorne modliť. má to isté urobiť so Zdravasom a potom aj s ostatnými modlitbami. pomodlí sa Zdravas Mária podľa rytmu a ostatné modlitby riadnym spôsobom. [259] Prvé pravidlo. [257] Druhá poznámka. čo povedal Pan- [262] 1 2 4 . 6 Podľa tej istej formy a toho istého pravidla sa má postu4 Poznámka. [260] Druhé pravidlo. ku ktorej sa kto modlil a niekoľkými slovami prosiť o čnosti alebo milosti. 250]. všímame si význam slova alebo myslíme na osobu. čo sú mimo. alebo na vlastnú nízkosť. nášho Pána. ako sa povedalo v druhom pravidle. Duša Kristova. Anjel Gabriel pozdravil Pannu Máriu a zvestoval jej počatie Krista. [261] 1 Dodatok je ten istý ako pri prvom a druhom spôsobe modlitby [239. [256] Prvá poznámka. 5 dokiaľ trvá doba od dýchnutia k dýchnutiu. * O zvestovaní Panny Márie píše sv. Takisto bude postupovať aj s inými. 3 V každom tajomstve sú zväčša tri body. milosti plná… počneš a porodíš Syna. 29-38. Kto by chcel viac času venovať modlitbe podľa rytmu. 1 povať aj pri ostatných slovách modlitby Pána a ostatné modlitby ako Zdravas Mária. aby sa mohlo ľahšie rozjímať a kontemplovať. že keď niekto skončí modlitbu Pána za jeden alebo dva dni. ktorých potrebu väčšmi pociťuje. Po dokončení modlitby sa treba obrátiť k tej osobe. Kto sa chce takto modliť na druhý deň alebo v inú hodinu. ktorú sa práve modlíme.“ Druhý bod. 2 Tajomstvá života Krista.122 Sv. Treba upozorniť. nie však tie. Anjel potvrdzuje. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 123 rozjímať o nasledujúcom slove. takže vypovieme len jedno slovo medzi dvojím dýchnutím. môže sa pomodliť všetky spomenuté modlitby alebo čiastku z nich. zachovajúc ten istý poriadok v rytmickom dýchaní. ku ktorej sa modlíme. Treba poznamenať. že vo všetkých nasledujúcich tajomstvách všetky slová v úvodzovkách sú zo samého evanjelia. Lukáš v prvej kapitole. Prvý bod. 2 Prípravná modlitba bude ako pri druhom spôsobe modlitby [251]. alebo na rozdiel medzi toľkou vznešenosťou tej osoby a vlastnou nízkosťou.

124 Sv. „A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov. ktorým ho anjel nazval skôr. „Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. že jej oznamuje počatie sv. Lukáš v druhej kapitole.“ 6 [266] 1 [264] O narodení Krista. Jána Krstiteľa slovami: „Aj Alžbeta.‘“ 2 2 3 Druhý bod. nášho Pána: „Zvestujem vám veľkú radosť… dnes sa vám narodil… Spasiteľ. Lukáš v druhej kapitole.‘“ O pastieroch píše sv. „Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa. uložené v jasliach. Vtedy zvolala veľkým hlasom: 4 ‚Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. služobnica Pána.“ 5 Druhý bod. zvelebovali Boha a hovorili: ‚Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ O obrezaní Pána píše sv. počala syna v starobe…“ Tretí bod. Keď Panna Mária navštívila Alžbetu. ako sa počal v živote matky. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 3 125 ne Márii tým.“ Druhý bod. ktorú prelial jej Syn. „I porodila svojho prvorodeného Syna. ktorá bola v požehnanom stave. „Dali mu meno Ježiš. Panna Mária a jej ženích sv. hovorí sv. 1 [265] 1 Prvý bod.“ 2 Druhý bod. Lukáš v prvej kapitole. Jozef idú z Nazareta do Betlehema: „Vybral sa Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey. tvoja príbuzná. Ján Krstiteľ pocítil túto návštevu Panny Márie v lone svojej matky. 39-56. 21. Prvý bod.“ Tretí bod. Prvý bod. Pastieri idú do Betlehema. „Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha. Panna Mária odpovedala anjelovi: „Hľa. dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ. 15-20. ktoré sa volá Betlehem… aby sa dal zapísať s Máriou. 3 „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav. do Dávidovho mesta. nášho Pána. 4 [263] O návšteve Panny Márie u Alžbety hovorí sv. svojou manželkou. 1-14. sv.“ Tretí bod. Anjel zvestuje pastierom narodenie Krista.“ Tretí bod. Panna Mária spieva chválospev: „Velebí duša moja Pána…“ 5 4 Tretí bod. 4 . nech sa mi stane podľa tvojho slova. ktorá cítila útrpnosť pre krv. Lukáš v druhej kapitole. Chlapčeka vrátia Matke. Chlapca Ježiša obrezali. 1 2 3 Prvý bod.

Matúš v druhej kapitole. „On vstal… a vrátil sa do izraelskej krajiny. Anjel napomína Jozefa. Ježiška prinesú do chrámu. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 127 O troch kráľoch – mudrcoch píše sv. že vykonával tesárske remeslo. 2 4 Druhý bod.“ 3 4 Tretí bod. 50-52. Herodes chcel Ježiša zavraždiť a tak . Marek v šiestej kapitole: „Vari to nie je tesár?“ Druhý bod. Lukáš v druhej kapitole. aby sa nevracali k Herodesovi.“ Druhý bod. Matúš v druhej kapitole. 1-12. ako naznačuje sv. Zdá sa. Prvý bod.“ Tretí bod. 4 2 [269] O úteku do Egypta píše sv. O živote Krista.“ Druhý bod. 1 3 Prvý bod. Pred ich usmrtením anjel napomenul Jozefa. „On vstal za noci… a odišiel do Egypta. 21-30. Anna „prišla ta a velebila Boha a hovorila o ňom všetkým.“ 3 Druhý bod. „Vstaň. Matúš v druhej kapitole. utiahol sa do Nazareta. kadidlo a myrhu. vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. svojho služobníka v pokoji…“ 3 [271] 1 Tretí bod. aby sa vrátil do Izraela. A odišiel do Egypta. Keďže v Judei kraľoval Herodesov syn Archelaus. čo očakávali vykúpenie Jeruzalema“. 13-18. vezmi so sebou dieťa i jeho matku a ujdi do Egypta. od dvanásteho roku až do tridsiateho píše sv. nasledujúc hviezdu.“ 2 povraždil Neviniatka. inou cestou sa vrátili do svojej krajiny. Lukáš v druhej kapitole. Bol poslušný svojim rodičom. Pane. Simeon prišiel do chrámu a „vzal ho do svojho náručia a velebil Boha: Teraz prepustíš. píše sv. 19-23. Prvý bod. Prvý bod. „A keď vo sne dostali pokyn. Traja králi – mudrci. „Vstaň. „Tam zostal až do Herodesovej smrti…“ Ako sa Kristus. aby ho predstavili ako prvorodeného Pánovi a obetujú za neho „pár hrdličiek alebo dva holúbky“.126 [267] 1 Sv.“ 4 [270] 1 2 [268] O očisťovaní Panny Márie a obetovaní Ježiška píše sv. 1 2 3 Prvý bod. Potom mu dali dary: zlato. nášho Pána. náš Pán.“ Tretí bod. Klaňali sa mu a obetovali mu dary: „Padli na zem a klaňali sa mu. aby zutekal do Egypta. „Vzmáhal sa v múdrosti. vrátil z Egypta. veku a v obľube u Boha i u ľudí. prišli sa pokloniť Ježišovi hovoriac: „Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.

2 Prvý bod. Lukáš v druhej kapitole. Jána v prvej kapitole. Matúš vo štvrtej kapitole a sv. 1-13. Kristus mu povedal: „Len to nechaj. čo je spravodlivé. 13-17. Marek v kapitole prvej. že sa vrátia k tomu.128 [272] 1 Sv. Sv. aby sme splnili všetko. Keď mal Kristus. o ich osobitnom povolaní sa však evanjelium nezmieňuje. lebo sa patrí. nášho Pána. pokladajúc sa za nehodného pokrstiť ho. 7 . 1 Tu treba uvážiť ešte aj iné tri veci: Po prvé: akí nevzdelaní boli apoštoli a pochádzali z nízkeho rodu. „A prišli anjeli a posluhovali mu. Ján Krstiteľ. aby navždy nasledovali Krista. 3 druhýkrát. že sv. kde bol. v ktorom mám zaľúbenie.“ [275] 1 O povolaní apoštolov. Povolal Filipa. A keď sa chcel vyhovárať. ako je to v prvej kapitole u sv.“ 4 [274] Ako bol Kristus pokúšaný. Povolal ostatných apoštolov. 3 Tretí bod. 41-50. šiel z Nazareta do Jeruzalema. zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia to nezbadali. 4 tretíkrát. píše sv. Keď prešli tri dni. aby sa stal chlebom… Vrhni sa stadeto dolu… dám ti všetku moc a slávu. A na otázku. čo opustili. ak sa mi budeš klaňať…“ 3 Druhý bod. že mám byť tam. Duch Svätý zostúpil na neho a Otcov hlas z neba potvrdil: „Toto je môj milovaný Syn. Lukáš v štvrtej kapitole. odpovedal svojim rodičom: „Nevedeli ste. ako hovorí sv. dvanásť rokov. píše sv. Kristus. náš Pán. kde sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí. keď mal dvanásť rokov. kde ide o môjho Otca?“ 4 4 Tretí bod. ako dišputoval v chráme a sedel medzi učiteľmi. Peter a sv. aby nasledovali Krista ešte s predsavzatím. náš Pán. ako to hovorí sám Matúš v deviatej kapitole. utiahol sa do púšte. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 2 129 O Kristovom príchode do chrámu. a Matúša. Kristus. Ján pokrstil Krista. píše sv.“ 3 5 6 Tretí bod. Druhý bod. náš Pán. Druhý bod. Nepriateľ ho tri razy pokúšal: „Tu mu diabol povedal: ‚Ak si Boží Syn. Druhý bod. našli ho. ako to vysvitá u sv. Prvýkrát k akémusi oboznámeniu. Sv. Lukáš v piatej kapitole. 2 [273] Ako bol Kristus pokrstený. Prvý bod. Tretí bod. nášho Pána. povedz tomuto kameňu. 2 Prvý bod. sa odobral od svojej blahoslavenej Matky a prišiel z Nazareta k rieke Jordán. Keď sa dal pokrstiť. 1 Prvý bod. kde bol sv. Matúš v tretej kapitole. Zdá sa. Jána. Ondrej boli tri razy volaní.

3 Tretí bod. Matúš v ôsmej kapitole. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 131 Po druhé. Ján v druhej kapitole. vysvetľuje prikázanie. „Milujte svojich nepriateľov a dobre robte tým. Osobitne hovorí svojim milovaným učeníkom o ôsmich blahoslavenstvách: „Blahoslavení chudobní v duchu… tichí… milosrdní… plačúci… lační a smädní po spravodlivosti… čistého srdca… tí. Nastrašení učeníci ho zobudili. nášho Pána. Keď utíchli. Kým Kristus.“ Tretí bod. náš Pán. 23-27. Prvý bod. náš Pán. aby dobre využili svoje vlohy: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi.“ 4 Druhý bod. Povzbudzuje ich. Chudobným. On ich pre slabú vieru. s učeníkmi. ktorí boli v chráme. Hodnosť. [276] O prvom zázraku urobenom v Káne Galilejskej píše sv. na ktorú boli tak láskavo povolaní. 2 2 Druhý bod. Pohrozil vetru i moru. Matúš v piatej kapitole.“ A povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko. Premenil vodu na víno: „Zjavil svoju slávu a jeho učeníci uverili v neho. utíšil búrku na mori. že ho i vietor i more poslúchajú?“ 3 . Poprevracal stoly bohatých peňazomencov. čo šíria pokoj… prenasledovaní pre spravodlivosť. Matka oznamuje Synovi nedostatok vína slovami: „Nemajú vína. 2 Druhý bod. Ján v druhej kapitole. pokarhal slovami: „Čo sa bojíte. ktorými boli povýšení nad všetkých Otcov Nového a Starého zákona. 1-12. ale plniteľom. Po tretie. 1322. cudzoložiť. Vyhnal z chrámu všetkých predavačov bičom urobeným z povrázkov. Dary a milosti. čo vám povie.“ 3 Druhý bod.“ 3 Prvý bod. aby utíchli. krivo prisahať a že máme milovať aj nepriateľov. že neslobodno zabíjať. povstala veľká búrka. ktorý je na nebesiach. Ukazuje.“ Ako Kristus. 4 Tretí bod. vyháňa z chrámu predavačov. more sa upokojilo. ktorí vás nenávidia. náš Pán. že nie je rušiteľom Zákona. Na svadbu povolali Krista.“ 4 [277] Ako Kristus. 1 2 Prvý bod. ktorí predávali holuby. spal na mori. maloverní?“ 4 Tretí bod. 1-48. mierne povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu. 9 [278] 1 O Kristovej reči na vrchu píše sv. aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca. píše sv. píše sv. Ľudia sa nad tým divili a hovorili: „Ktože je to. akú mali. 1 [279] 1 Prvý bod.130 8 Sv.

Prvý bod. kráčajúc po vode… Keďže však pochyboval. Učeníci mysleli. učeníci prosili Krista.“ 4 Prvý bod. Matúš v štrnástej kapitole. ani peniaze… zadarmo ste dostali. bozkávala mu nohy a mazala ich olejom 2 Druhý bod.“ A povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Lukáš v siedmej kapitole. 4 Tretí bod. Stojac zozadu pri jeho nohách. náš Pán. Keď im Kristus povedal: „To som ja. Keď bol Kristus. Učí ich opatrnosti a trpezlivosti: „Hľa. aby rozpustil zástupy ľudí. ho zachránil a pokarhal pre jeho slabú vieru. kázal svojim učeníkom. aby sa uložili. ktorí boli s ním. lebo veľmi miluje. Tretí bod. choď v pokoji. 2 [283] 1 O tom. 1-15. nebojte sa“. ba ešte nazbierali dvanásť košov zvyšných odrobín. posielam vás ako ovce medzi vlkov. 3 3 [281] O tom. Druhý bod. začal sa topiť. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi.“ 3 Prvý bod. prišiel Peter na jeho rozkaz k nemu. na vrchu. 13-23. je za stolom v dome farizeja. Kristus sa ozval na jej obranu slovami: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy. náš Pán.132 [280] 1 Sv. Kristus. Keď sa zotmelo. A požehnal. Vlny hádzali loďku sem i tam. Keď potom vstúpil na loďku. Prvý bod.“ 4 Druhý bod. Kristus. rozkázal učeníkom. Matúš v štrnástej kapitole. 1 Tretí bod. Keď farizej obvinil Magdalénu. ako boli apoštoli rozoslaní na kázanie. začal sa sám modliť.“ . náš Pán. píše sv. ani striebro. vietor prestal. Kristus zvolá svojich milovaných a dá im moc vyháňať nečistých duchov z ľudí a uzdravovať všetky choroby. náš Pán.“ A dal im aj látku na kázanie: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. že je to mátoha. Magdaléna vstupuje do miestnosti. 3 4 Tretí bod. aby vstúpili do loďky a keď rozpustil zástup. 24-33. 2 [282] 1 O obrátení Magdalény píše sv. prináša alabastrovú nádobu plnú voňavého oleja. lámal a dával svojim učeníkom a učeníci zástupu. kde Kristus. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 133 Ako Kristus chodí po mori. Určí im spôsob cestovania: „Neberte si do opaskov ani zlato. píše sv. píše sv. zadarmo dávajte. 36-50. „Všetci jedli a nasýtili sa. Matúš v desiatej kapitole. Kristus prišiel k nej kráčajúc po vode. aby mu priniesli chleby a dal pokyn. 2 Druhý bod. ako Kristus Pán nasýtil päťtisíc ľudí.

Vychádzajú ho privítať a prestierajú mu na cestu svoje šaty a ratolesti stromov a volajú: „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný. Judáš šomre slovami: „Načo také mrhanie?“ Ale Kristus znovu zastáva Magdalénu hovoriac: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok. 2 Prvý bod. Sadne si na oslicu pokrytú šatami apoštolov. o Lazárovej chorobe. Po skončení kázania vrátil sa do Betánie. A keby vám niekto niečo hovoril. bude žiť. . kapitola 21.“ O kázaní v chráme. Marta a Mária upovedomili Krista. aby priviedli oslicu a osliatko. že tam urobí tri stánky. ako ho vzkriesil. ktorý povedal: „Toto je môj milovaný Syn… počúvajte ho. Keď Peter povedal. Pán večeria spolu s Lazárom v dome Šimona Malomocného. Keď sa o nej dozvedel. nebojte sa!… Nikomu nehovorte o tomto videní. kapitola 26. Rozprával sa s Mojžišom a Eliášom.“ O Kvetnej nedeli.1-11. slovami: „Ja som vzkriesenie a život. 19. Spôsob. zaznel hlas. 4 Tretí bod. Prvý bod. lebo v Jeruzaleme nebolo. Prvý bod. nášho Pána. „Odviažte ich a priveďte ku mne. Matúš v sedemnástej kapitole. jedenásta kapitola. kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Tretí bod. sa ich dotkol a povedal im: „Vstaňte.“ 5 Keď jeho učeníci počuli tento hlas. A keď zaplakal a pomodlil sa. vzal so sebou za spoločníkov milovaných učeníkov Petra. Matúš. Druhý bod. 1 Prvý bod. kto by ho prijal. aj keď umrie. Ján. Prv ako by ho bol vzkriesil.1-13. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 135 O premenení Krista píše sv. aby verili. Jakuba a Jána a premenil sa. 2 4 Druhý bod. Kristus.“ 3 4 [287] 1 2 [285] O vzkriesení Lazára.134 [284] 1 Sv. od strachu padli na tvár. 3 Druhý bod. povedzte: ‚Pán ich potrebuje.47-48. ktorý prichádza v mene Pánovom. Kristus. Kto verí vo mňa. čakal ešte dva dni. Lukáš. 1-44.‘ A hneď ich prepustí. Tretí bod. I učil deň čo deň v chráme. žiada od jednej i druhej. 2 [286] 1 O večeri v Betánii.“ 3 [288] 1 2 Tretí bod. 1-13.“ Druhý bod. vzkriesil ho. aby zázrak bol zjavnejší. Mária vyleje Kristovi masť na hlavu. bol rozkaz: „Lazár. 3 Prvý bod. Matúš. Tvár sa mu rozžiarila ako slnko a šaty ako sneh. poď von!“ 4 3 Druhý bod. náš Pán. Pán posiela učeníkov. náš Pán.

136

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

Tajomstvá zo života nášho Pána
4

137

[289] 1 O Poslednej večeri, Matúš 26,20-30 a Ján 13,1-17. Prvý bod. S dvanástimi učeníkmi požíva veľkonočného baránka a predpovedá im svoju smrť. „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ 3 Druhý bod. Umyl nohy svojim učeníkom, ba i samému Judášovi, začnúc od sv. Petra, ktorý uvážiac Pánovu velebnosť a svoju vlastnú nízkosť, nechcel privoliť a povedal: 4 „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Sv. Peter nevedel, že Ježiš tým dáva príklad poníženosti, a preto povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“
2

Tretí bod. Taký strach sa ho zmocnil, že povedal: „Moja duša je smutná až na smrť.“ A potil sa krvou tak hojne, že sv. Lukáš hovorí: „Pot mu stekal na zem ako kvapky krvi.“ Toto predpokladá, že šaty mal presiaknuté krvou. O tajomstvách, ktoré sa odohrali od záhrady až po Annášov dom vrátane, Matúš 26, Lukáš 22, Marek 15. Prvý bod. Pán sa dá pobozkať Judášovi a dovolí, aby ho drábi chytili ako lotra a povie im: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme a nezajali ste ma.“ A keď povedal: „Koho hľadáte?“ nepriatelia padli na zem. Druhý bod. Sv. Peter poranil istého sluhu veľkňaza. Ale láskavý Pán mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto…“ a uzdravil sluhovu ranu. Tretí bod. Keď ho učeníci opustili, odvliekli ho k Annášovi, kde ho raz zaprel Peter, ktorý ho zďaleka nasledoval. Jeden sluha dal Kristovi zaucho so slovami: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“ O tajomstvách, ktoré sa odohrali od Annášovho domu až po Kajfášov dom vrátane, Ján 18,24-27; Marek 14, Lukáš 22. Prvý bod. Z Annášovho domu ho vlečú zviazaného do Kajfášovho domu, kde ho sv. Peter

[291]

1

2

Tretí bod. Ustanovil najsvätejšiu obetu Oltárnej sviatosti ako najväčší znak svojej lásky hovoriac: „Vezmite a jedzte.“ Po večeri Judáš vyšiel, aby zapredal Krista, nášho Pána.
5

3

[290]

O tajomstvách, ktoré sa odohrali od večere až po záhradu vrátane, Matúš 26; Marek 14.
1

Prvý bod. Keď sa Pán po večeri pomodlil chválospev, vyšiel na Olivovú horu so svojimi nastrašenými učeníkmi a ôsmich nechal v Getsemani povediac: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“
2

4

Druhý bod. Vzal si so sebou sv. Petra, sv. Jakuba a sv. Jána a modlil sa tri razy: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty!“
3

[292]

1

2

138

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

Tajomstvá zo života nášho Pána

139

dva razy zaprel a po Pánovom pohľade „vyšiel von a horko sa rozplakal“.
3

ti obšírne vypytoval, ale on mu nič nepovedal, hoci ho zákonníci i kňazi stále obviňovali.
4

Druhý bod. Ježiš zostal celú noc zviazaný. [295]

Tretí bod. Okrem toho posmievali sa mu tí, ktorí ho držali zviazaného, bili ho a zakrývali mu tvár, zauškovali ho a pýtali sa: „Hádaj, kto ťa udrel!“ A podobným spôsobom sa mu rúhali.
4

Tretí bod. Herodes a jeho vojsko ním opovrhli oblečúc ho do bieleho rúcha. O tajomstvách, ktoré sa odohrali od Herodesovho domu až po Pilátov dom, Matúš 26, Lukáš 23, Marek 15, Ján 19. Prvý bod. Herodes ho posiela späť k Pilátovi a preto sa stali priateľmi, hoci boli predtým znepriatelení. Druhý bod. Pilát vzal Ježiša a dal ho zbičovať. A vojaci urobili z tŕnia korunu a položili mu ju na hlavu a priodeli ho šarlátovým rúchom; prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po hlave. Tretí bod. Vyviedol ho von pred zástup: „Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. A Pilát povedal: „Hľa, človek!“ Len čo ho zazreli veľkňazi, kričali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ O tajomstvách, ktoré sa odohrali od Pilátovho domu až po kríž vrátane, Ján 19,13-22. Prvý bod. Pilát si sadol ako sudca a vydal im Ježiša, aby ho ukrižovali, keď ho Židia zapreli ako kráľa: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Druhý bod. A niesol si na pleciach kríž; a keď

1

2

[293]

O tajomstvách, ktoré sa odohrali od Kajfášovho domu až po Pilátov dom vrátane, Matúš 27, Lukáš 23, Marek 15.
1

3

Prvý bod. Celý židovský zástup ho vlečie k Pilátovi a pred ním ho obviňujú slovami: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi.“
2

Druhý bod. Keď ho Pilát znova vypočul, povedal: „Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť.“
3

4

Tretí bod. A dali pred ním prednosť lotrovi Barabášovi: „Tu celý dav skríkol: Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“
4

[294]

O tajomstvách, ktoré sa odohrali od Pilátovho domu až po Herodesov dom, Lukáš 7,6-11.
1

[296]

1

2

Prvý bod. Pilát poslal Galilejčana Ježiša k Herodesovi, galilejskému štvrťvladárovi.
2 3

Druhý bod. Herodes sa ho vo svojej zvedavos-

3

140

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

Tajomstvá zo života nášho Pána
4

141

ho už nevládal niesť, prinútili Šimona Cyrénskeho, aby ho niesol za Ježišom. Tretí bod. A ukrižovali ho medzi dvoma lotrami a vystavili tento nápis: „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“
4

Tretí bod. K hrobu postavili stráž.

[299]

1

O vzkriesení Krista, nášho Pána, a o jeho prvom zjavení, Marek 16,1-11. Zjavil sa po prvýkrát Panne Márii. Hoci sa to výslovne nespomína vo Svätom písme, predsa je to obsiahnuté v tom, keď sa hovorí, že sa zjavil mnohým iným, 3 lebo Písmo predpokladá, že máme rozum, ako je napísané: „Aj vy ste bez rozumu?“ (Mt 15,16) O druhom zjavení, Marek 16,1-11.

2

[297]

O tajomstvách, ktoré sa odohrali na kríži, Ján 19,23-27.
1

Prvý bod. Na kríži povedal sedem slov. Modlil sa za tých, čo ho ukrižovali, odpustil lotrovi, sv. Jána odporúčal svojej Matke a Matku sv. Jánovi; potom povedal silným hlasom: „Žíznim!“ A dali mu žlč s octom a povedal, že je opustený. Zvolal: „Je dokonané!“ A ďalej: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“
2

[300]

1

2

Druhý bod. Slnko sa zatmilo, skaly sa pukali, hroby sa otvárali, chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až nadol.
3

Prvý bod. Mária Magdaléna, Mária Jakubova i Salome zavčasu ráno idú k hrobu a radia sa medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Druhý bod. Vidia kameň odvalený a anjela, ktorý im povedal: „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný? Vstal z mŕtvych, niet ho tu.“ Tretí bod. Zjavil sa Márii, ktorá zostala pri hrobe, keď ostatné odišli. O treťom zjavení, sv. Matúš, posledná kapitola. Prvý bod. Obe Márie vychádzajú z hrobu s bázňou i s veľkou radosťou a chcú zvestovať učeníkom Pánovo zmŕtvychvstanie.

3

Tretí bod. A rúhali sa mu hovoriac: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví, zostúp z kríža!“ Rozdelili si jeho šaty. Z prebodnutého boku tiekla voda a krv.
4

4

[298]

O tajomstvách, ktoré sa odohrali od kríža až po hrob Ján 19,38-42.
1

[301]

1

Prvý bod. Jozef a Nikodém zložili ho z kríža v prítomnosti jeho bolestnej Matky.
2

2

Druhý bod. Telo preniesli do hrobu, pomazali a pochovali.
3

a nič iné. tam ma uvidia. Vkročiac do hrobu videl len plachty. 2 Druhý bod. náš Pán. čo hovorili proroci. ale veriaci. neveriaci. Lukáš. Kristus.24-29.142 3 Sv. že Kristus musel zomrieť a vstať z mŕtvych: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko. preto apoštoli hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi. Peter rozmýšľal nad týmito vecami. Komu odpustíte hriechy. Keď sa sv. ako ho poznali pri prijímaní. potom. Peter dozvedel od žien. sa im zjavil na ceste s pozdravom: „Pokoj vám!“ A ony pristúpili k nemu. posledná kapitola. Na ich požiadanie zostal tam a bol s nimi.19-23. hneď išiel k hrobu.“ A Kristus mu povedal: „Blahoslavení tí. posledná kapitola. zmizol. Prvý bod. 1 Prvý bod. Karhá ich a dokazuje im z Písma. hoci dvere boli zatvorené a stojac uprostred nich povedal: „Pokoj vám!“ Tretí bod. Tomáš. Tomáš uveril a povedal: „Pán môj a Boh môj.“ 3 Prvý bod. že Kristus vstal z mŕtvych. O šiestom zjavení. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Tajomstvá zo života nášho Pána 4 143 Druhý bod. Lukáš. budú mu odpustené. keďže nebol pri predošlom zjavení. aby šli do Galiley.“ Tretí bod. A oni po návrate rozpovedali učeníkom.“ O siedmom zjavení. A zasa po ôsmich dňoch zjavil sa im Ježiš. 2 3 Druhý bod.“ 4 [305] 1 2 [303] O piatom zjavení. Ježiš im povedal: „Nebojte sa. Ako tak sv. [304] 1 [302] O štvrtom zjavení. okrem sv. sv. keď im dal prijímať. padli mu k nohám a klaňali sa mu. do ktorých bolo zabalené telo Krista. hovorí: „Ak neuvidím… neuverím. hoci dvere boli zavreté a povedal Tomášovi: „Vlož svoj prst a pozri… a nebuď neveriaci. 3 4 Tretí bod.“ 4 Tretí bod. naraz sa mu zjavil Kristus. čo nevideli a uverili. Zjaví sa učeníkom. Ježiš sa im zjavil. A dal im Ducha Svätého so slovami: „Prijmite Ducha Svätého. Druhý bod. Ján 20. Či nemal Mesiáš toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 3 4 . Ján 20. Tomáša. Učeníci boli zhromaždení „zo strachu pred Židmi“. ktorí išli do Emauz a rozprávali sa o Kristovi. nášho Pána. Choďte a oznámte mojim bratom. 1 2 Prvý bod. Sv. Tretí bod. sv.“ Druhý bod.

144 [306]
1

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

Tajomstvá zo života nášho Pána

145

O ôsmom zjavení, Ján, posledná kapitola (21,1-17). Prvý bod. Ježiš sa zjaví svojim siedmim učeníkom, ktorí lovili ryby; za celú noc nič nechytili, ale rozhodiac sieť na jeho rozkaz „nevládali ju vytiahnuť pre množstvo rýb“.
2

[309]

1

O jedenástom zjavení, v Prvom liste Korinťanom, kapitola 15,7. „Potom sa zjavil Jakubovi“. O dvanástom zjavení.

2

[310]

1

Druhý bod. Po tomto zázraku ho Ján spoznal a povedal Petrovi: „To je Pán!“ Ten sa hodil do mora a prišiel ku Kristovi.
3

2

Zjavil sa Jozefovi z Arimatie, ako to nábožne rozjímame a čítame v živote svätých.

Tretí bod. A dal im jesť kus pečenej ryby a plást medu. A sv. Petrovi zveril svoje ovce, keď ho po tri razy vyskúšal v láske a povedal mu: „Pas moje ovce.“
4

[311] 1 O trinástom zjavení. Prvý list Korinťanom, kapitola 15,8.
2

[307]

O deviatom zjavení, Matúš, posledná kapitola (28,16-20).
1

Prvý bod. Učeníci na Pánov rozkaz idú na horu Tábor.
2

Zjavil sa sv. Pavlovi po nanebovstúpení: „Poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, sa zjavil mne.“ Zjavil sa tiež dušou svätým otcom v predpeklí 3 a keď ich odtiaľ vyviedol a znova si vzal na seba telo, zjavil sa mnohokrát svojím učeníkom a zhováral sa s nimi. O nanebovstúpení Krista, nášho Pána, Skutky apoštolov 1,1-12.
1

[312]

Druhý bod. Kristus sa im zjaví a hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“
3

2

Tretí bod. A poslal ich do celého sveta kázať slovami: „Choďte teda… učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
4

Prvý bod. Keď sa zjavoval apoštolom cez štyridsať dní, podal im mnoho dôkazov, robil mnohé znamenia a hovoril o Božom kráľovstve; rozkázal im, aby v Jeruzaleme očakávali prisľúbeného Ducha Svätého. Druhý bod. A vyviedol ich na Olivovú horu a pred ich očami sa vyzdvihol a oblak im ho vzal z očí.

[308]

O desiatom zjavení v Prvom liste Korinťanom, kapitola 15,6.
1

3

„Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz.“
2

146
4

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

147

Tretí bod. A keď hladeli do neba, anjeli im povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

PRAVIDLÁ
[313]
1

Pravidlá na to, aby sme vycítili a spoznali rozličné hnutia, ktoré povstávajú v našej duši: 2 dobré, aby sme prijali; zlé, aby sme zamietli. Sú vhodnejšie pre prvý týždeň. Prvé pravidlo. Osobám, ktoré kráčajú z jedného ťažkého hriechu do druhého, nepriateľ zvyčajne predkladá zdanlivé rozkoše podnecujúc ich, aby si predstavovali zmyselné radosti a rozkoše, 2 aby lepšie vydržali a rástli vo svojich nerestiach a hriechoch. 3 V tých istých osobách však dobrý duch pôsobí opak: znepokojuje ich a spôsobuje im mravným súdom rozumu hryzenie svedomia.

[314]

1

[315] 1 Druhé pravidlo. Osoby, ktoré sa horlivo usilujú očistiť sa od svojich hriechov a v službe Boha, nášho Pána, postupujú od dobrého k lepšiemu, stáva sa všetko naopak ako v prvom pravidle. 2 Je vskutku vlastnosťou zlého ducha hrýzť, zarmucovať a klásť prekážky tým, že rozličnými klamnými dôvodmi znepokojujú dušu, aby nepostupovala ďalej; 3 kým vlastnosťou dobrého ducha je dodávať duši chuti a sily, útechy, slzy, vnuknutia a pokoj, všetko obľahčujúc a odstraňujúc všetky prekážky, aby v konaní dobra postupovala dopredu. [316]
1

Tretie pravidlo sa týka duchovnej útechy. Volám duchovnou útechou stav, ktorým sa v duši vzbudí nejaké vnútorné hnutie a ním sa duša rozpáli láskou k svojmu Stvoriteľovi a Pánovi, 2 ako aj vtedy, keď nemôžeme milovať nejakú

148

Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia

Pravidlá

149
1

vec na zemi pre ňu samu, ale len vo vzťahu k Stvoriteľovi všetkých vecí. 3 A podobne aj vtedy, keď osoba roní slzy, ktoré ju podnecujú k láske k Pánovi, či už z bolesti nad svojimi hriechmi alebo nad umučením Krista, nášho Pána, alebo nad inými vecami rovnako smerujúcimi k jeho službe a chvále. 4 A konečne útechou volám každé rozmnoženie nádeje, viery a lásky a každú vnútornú radosť, ktorá vyzýva a priťahuje človeka k nebeským veciam a k spáse svojej vlastnej duše, utišujúc a uspokojujúc ju v jej Stvoriteľovi a Pánovi. [317] Štvrté pravidlo je o duchovnej neúteche. Neútechou volám všetko, čo sa protiví tretiemu pravidlu, 2 napr. zatemnenie duše, jej znepokojovanie, náklonnosť k nízkym a zemským veciam, nepokoj, pochádzajúci z rozličných poburovaní a pokušení, 3 pohýnajúci k nedôvere, bez nádeje, bez lásky, keď sa duša cíti lenivou, vlažnou, zarmútenou a akoby odlúčenou od Stvoriteľa, svojho Pána: 4 lebo ako útecha je protivou neútechy, práve tak aj myšlienky, ktoré vznikajú z útechy, sú v protive myšlienkam, vznikajúcim z neútechy.
1

[319]

Šieste pravidlo. Hoci v neúteche nemáme meniť predošlé predsavzatia, predsa veľmi osoží silne reagovať proti samej neúteche, 2 napr. tým, že sa viac modlíme, rozjímame, predlžujeme si spytovanie svedomia a nejakým vhodným spôsobom sa viac venujeme pokániu. Siedme pravidlo. Kto je v neúteche, nech uvažuje, ako ho Pán ponechal v skúške nad jeho prirodzené sily, aby odporoval rozličným poburovaniam a pokušeniam nepriateľa; 2 lebo naozaj môže odporovať s Božou pomocou, ktorá mu vždy zostáva, i keď ju jasne necíti, 3 pretože mu Pán odobral jeho veľkú horlivosť, silu lásky a hojnú milosť. Predsa mu však ponechal milosť, ktorá stačí k večnej spáse. Ôsme pravidlo. Ten, kto je v neúteche, nech sa namáha vytrvať v trpezlivosti, ktorá sa protiví sužovaniam, čo sa na neho valia. 2 A nech myslí, že čoskoro bude zasa potešený, ak použije proti neúteche usilovne opatrenia, o ktorých sa hovorilo v šiestom pravidle. Deviate pravidlo. Ten, kto je v neútechce, nech sa namáha vytrvať v trpezlivosti, ktorá sa protiví suženiam, čo sa na neho valia. 2 A nech myslí, že čoskoro bude zasa potešený, ak použije proti neúteche usilovne opatrenia, o ktorých sa hovorilo v šiestom pravidle. Deviate pravidlo. Sú tri hlavné príčiny, pre ktoré upadáme do neútechy. Prvá je, že sme vlažní, leniví a nedbalí vo svojich duchovných cvičeniach. A tak pre naše nedostatky

[320]

1

[321]

1

[322]

1

[318] 1 Piate pravidlo. V dobe neútechy nech sa nikdy nerobia zmeny, ale máme byť pevní a vytrvalí v predsavzatiach a rozhodnutiach, ktoré sme mali deň pred neútechou, alebo v rozhodnutiach, ktoré sme mali v predošlej úteche. 2 Lebo ako nás v úteche viac vedie a svojou radou usmerňuje dobrý duch, tak zasa v neúteche zlý duch svojimi radmi, aby sme nemohli nastúpiť na správnu cestu.

[322]

1

Kto je v úteche. lebo si ľahko domyslí. 4 práve tak aj nepriateľ ľudskej prirodzenosti chce a želá si. 4 práve tak i nepriateľ duše tratí silu a smelosť. kto sa cvičí. že Boh nám chce ukázať. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 3 151 a naopak. 6 Naproti tomu. že začaté zlé dielo nebude môcť dokončiť. že stratí smelosť a dá sa na útek. aby jeho reči a nahovárania zostali v tajnosti 3 a naopak. veľmi sa mu nepáči. 4 aby sme si nestavali hniezdo na cudzom dome a nedvíhali svoj rozum k pýche a k márnosti pripisujúc samým sebe nábožnosť alebo iné prejavy duchovnej útechy. chce. že nám chce dať nahliadnuť a spoznať. ukáže pokušeniam nepriateľa nebojácnu tvár a robí práve opak toho. kto je v úteche. pretože jeho klamstvo je odhalené. ktorá sa neskoršie dostaví a nech si nazhromaždí nových síl na ten čas. a nech čerpá silu jedine zo svojho Boha a Pána. pomsta a zúrivosť ohromná a takmer bez miery. keď dcéra vyjaví otcovi alebo žene manželovi jeho falošné reči alebo ničomný úmysel. nech si myslí. býva ženina zlosť. 1 [325] Dvanáste pravidlo. že nebude môcť dokončiť začatú vec. že nie je v našej moci nadobudnúť alebo si zachovať veľkú nábožnosť. 5 keď ten. 5 Ale keď ich vyjaví svojmu dobrému spovedníkovi alebo nejakej inej duchovnej osobe. keď spravodlivej duši natíska svoje klamné predstavy a vnuknutia. prenikavú lásku alebo inú duchovnú útechu. keď sa proti nemu postaví sila a je silný. 2 Naopak zasa ten. ktorá sa vadí s nejakým chlapom. čo sme a ako ďaleko dôjdeme v jeho službe a chvále bez toľkej štedrosti útechy a toľkých milostí. 2 Druhá príčina je. ako len môže. 2 Lebo ako taký falošný človek. keď sa chlap proti nej nebojácne postaví. nech sa usiluje myslieť na to. že mnoho môže s milosťou. aby ho odhalili. aby sme si živo uvedomili. nech sa usiluje uponižovať a pokorovať. ktorá pozná jeho klamstvá a zlomyseľné úklady. ale že toto všetko je dar a milosť od Boha. ktorý svojimi rečami zvádza k zlému dcéru dobrého otca alebo žena dobrého manžela. začne báť a tratí smelosť v znášaní pokušení. 3 Tretia príčina je. Nepriateľ si počína aj tak ako falošný milenec. kto má neútechu. aký je bezmocný v čase neútechy bez tej milosti a útechy. keď chlap začne z bojazlivosti utekať. 1 [326] 1 Trináste pravidlo. nášho Pána. aby ich prijala a zachovala v tajnosti. Ten. a pri tom nech myslí na to. keď sa mu ustupuje. čo on radí. sa vzďaľuje od nás duchovná útecha. [323] Desiate pravidlo. čo sa cvičí v duchovných veciach. keď sa ten. 1 [324] Jedenáste pravidlo. ako sa zachová v neúteche. 2 Lebo ako je vlastnosťou ženy. 6 lebo z toho usudzuje. takže sa jeho pokušenia premenia v zbabelý útek.150 Sv. 7 niet takej besnej šelmy na zemskom povrchu ako nepriateľ ľudskej prirodzenosti v sledovaní svojho škodlivého úmyslu s toľkou zlobou. Nepriateľ si počína ako žena: je slabý. čo postačuje na odporovanie proti všetkým nepriateľom. veľmi sa mu to protiví. ktorý chce zostať skrytý a nechce. .

náš Pán. ktoré jej našepkával a ich začiatok 3 a spôsob. j. bez predchádzajúceho spozorovania alebo poznania akéhosi predmetu. [331] Tretie pravidlo. Keď sme nepriateľa ľudskej prirodzenosti prichytili a spoznali podľa jeho hadieho chvosta a podľa zlého konca. 2 Lebo ako vodca a veliteľ armády si rozloží tábor. po čom túži. než to. Vlastnosťou Boha a jeho anjelov je svojimi hnutiami dávať opravdivú duchovnú veselosť a radosť a odstraňovať každý zármutok a zmätok. 2 Ale ak postup myšlienok. to je znak dobrého anjela. bezvýznamné malichernosti a ustavičné lži. Na základe predchádzajúcej príčiny dušu môže potešiť tak dobrý ako aj zlý duch. 4 to je jasný znak. aby ju zviedol k zlému úmyslu a k zlobe. stred a koniec sú celkom dobré a smerujú jedine k dobru. Ak začiatok. základné a mravné čnosti 4 a tam nás napadne a usiluje sa nás dostať do svojej moci. aby rástla a postupovala od dobrého k lepšiemu. ako sa postupne usiloval priviesť ju [332] 1 [328] Pravidlá týkajúce sa toho istého cieľa s väčším rozoznávaním duchov a vhodnejšie pre druhý týždeň. ktoré predtým mala. 2 Hovorím: bez príčiny. 1 [334] 1 . vnukať dobré a sväté myšlienky.152 [327] 1 Sv. že uvádza na myseľ samé zdanlivé dôvody. Musíme dávať veľký pozor na postup myšlienok. nepriateľa nášho pokroku a večnej spásy. Šieste pravidlo. 2 bude pokúšanej osobe osožné hneď preskúmať priebeh dobrých myšlienok. môže dať duši útechu bez predchádzajúcej príčiny. že to pochádza od zlého ducha. 2 Dobrý anjel pre dobro duše. vyskúma sily alebo plán pevnosti a zaútočí na ňu zo slabšej strany. ktoré vnuká. 2 Vlastnosťou nepriateľa je totiž bojovať proti takej veselosti a duchovnej úteche tým. na ktorej strane sa mu vidíme slabšími a biednejšími ohľadom večnej spásy. Piate pravidlo. jasnosť a ticho. 2 t. zapríčinený nepriateľom. čo si duša pred tým zaumienila robiť. 1 [333] 1 [330] Druhé pravidlo. ktorý sa rád pretvára na anjela svetla. j. Nepriateľ si aj tak počína ako nejaký vojvodca. lebo vlastnosťou Stvoriteľa je vojsť do duše. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 153 1 Štrnáste pravidlo. 3 alebo ak ju oslabuje a uvádza do zmätku olupujúc ju o pokoj. ale pre opačné ciele. zodpovedajúce zmýšľaniu tej spravodlivej duše a potom sa pomaly usiluje vyjsť z nej. t. skúma všetky naše božské. vedie k nejakej zlej alebo márnej alebo menej dobrej veci. [329] Prvé pravidlo. vyjsť z nej a pôsobiť v nej hnutia a celú ju pozdvihnúť k láske svojej božskej Velebnosti. zvádzajúc ju k svojim tajným klamstvám a ničomným úmyslom. Vlastnosťou zlého anjela. 3 práve tak aj nepriateľ ľudskej prirodzenosti nás obchádza zo všetkých strán. čo by mohlo vzbudiť takú útechu v duši prostredníctvom jej úkonov rozumu a vôle. ku ktorému nás vedie. Štvrté pravidlo. je prispôsobiť sa najprv nábožnej duši a vyjsť so sebou. 3 zlý anjel naopak. aby premohol a ovládol to. Iba Boh.

ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu. nášho Pána. ktorú by som chcel pre druhého a ktorú pokladám. s hrmotom a nepokojom. akú formu a mieru by som si vtedy želal zachovávať v úrade svojho spravovania. mám uvážiť štyri veci. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 155 nosti dobrého ducha alebo zlého ducha. pretože pochádza len od Boha. zo stavu slasti. ako keď kvapka vody padá na skalu. [338] 1 Prvé pravidlo. ktorá dostáva od Boha takú útechu. zachovám pravidlo a mieru. aby láska. aby som pocítil predovšetkým v sebe. nášho Pána a na väčšiu dokonalosť svojej duše. Druhé pravidlo. 5 Keď je opačný. [336] Ôsme pravidlo. že väčšia alebo menšia láska. 4 Príčina toho je. Predstavím si človeka. 6 Preto tieto veci treba preskúmať veľmi pozorne prv. než by sme im dali plný súhlas alebo prv. ktorá ma pohýna dať almužnu. Tretie pravidlo. 3 takým spôsobom. ktorého som nikdy nevidel ani nepoznal 2 a ktorému želám všetku dokonalosť v úrade a v stave. 4 Často sa totiž stáva. 6 Keď je však podobný. ktorá vniká do špongie. [335] Siedme pravidlo. 3 Tých však. pochádzala z lásky k Bohu. s veľkou ostražitosťou a opatrnosťou dávať pozor na vlastnú dobu tejto skutočnej útechy a rozlišovať ju od nasledujúcej. smeruje k Bohu a aby sa Boh zaskvel v príčine. že duša v tejto druhej dobe si robí rozličné predsavzatia a mienky. takže ľahko poznať ich príchod. ktoré jej je zvyčajné alebo z asociácie ideí a úsudkov alebo z čin1 [339] 1 [340] 1 .154 Sv. než by sme ich uskutočnili. nášmu Pánovi. ktorí kráčajú od zlého k horšiemu. a ako by som chcel. dobrý anjel sa dotýka duše milo. 1 [337] V službe dávania almužien treba zachovávať nasledujúce pravidlá. 5 A to robí alebo na základe vlastného usudzovania. Uvážim. priateľom alebo osobám. jemne a lahodne ako kvapka vody. 4 aby táto spoznaná a do pamäti vtlačená skúsenosť mohla ju v budúcnosti varovať pred jeho zvyčajnými klamami. o ktorých sa čiastočne už hovorilo pri látke voľby [184–187]. Keď je útecha bez príčiny. pre ktorú ich viac milujem. 2 Prvá je. ktorú mám voči tým osobám. že stav duše je opačný alebo podobný stavu spomenutých anjelov. k svojmu zlému úmyslu. 3 práve tak – ani viac ani menej – urobím ja. že taká má byť. 2 Zlý duch sa jej dotýka prudko. aby on zachoval strednú cestu vo svojom spôsobe rozdávania almužny na väčšiu slávu Boha. U tých. akoby som bol pred smrťou. ako bolo povedané [330]. v ktorom bola. spomenutí duchovia sa dotýkajú opačným spôsobom. duch vstupuje potichu ako do vlastného domu otvorenou bránou. duchovia vstupujú s hrmotom a lomozom. hoci niet v nej klamu. ktoré nie sú bezprostredne od Boha. ktoré milujem. Ak rozdávam almužnu rodičom. 3 v ktorej duša zostáva horlivá a ešte i teraz cíti priazeň a pozostatky minulej útechy. 2 predsa však musí duchovná osoba. v ktorom sa nachádza. nášho Pána.

2 a pravidlo. ktorí rozdelili svoj majetok na tri čiastky: prvú rozdali chudobným. 4 To isté treba mať pred očami vo všetkých životných okolnostiach. keď niekto prijme Božie majetky na rozdelenie. Anny. Keď som stúpil na ten kríž alebo keď som si myslel. na ktorom sa zúčastnil aj sv. 1 Prvá poznámka. keď slobodne usudzujeme. ako sa budem cítiť v súdny deň a dobre si rozmyslím. keď niekto náhodou stúpi na kríž zo slamiek a svojím vlastným úsudkom potom usudzuje. rozhodol. Pre spomenuté a mnohé iné príčiny. 1 . že má náklonnosť a prítulnosť k niektorým osobám. či sa neprevinil alebo či priveľa nevzal. z druhej strany sa mi zas vidí. 2 predsa ohľadom množstva. [347] 1 [344] Siedme pravidlo. na to máme príklad sv. Toto je vlastne tá opravdivá škrupuľa a pokušenie. Hoci niet nijakej viny v tom. ktorým chce dať almužnu. 2 ako sa stáva. t. [346] 1 [343] Šieste pravidlo. ktorým je Kristus. koľko si má vziať a vynaložiť na seba z toho. skúmajúc pomocou nich svoju náklonnnosť. čo vskutku hriechom nie je. Uvážim. povedal alebo urobil čosi iné a príde mi zvonku myšlienka. Druhá poznámka. zachovám teraz. aby biskupovo domáce zariadenie bolo jednoduché a chudobné. Augustín. a riadiac sa podľa toho. vo veciach týkajúcich sa vlastnej osoby a stavu domácnosti. nakoľko pochybujem a zasa aj nepochybujem. môže sa vo svojom živote a stave reformovať používaním spomenutých pravidiel. zachovám ju pri rozdeľovaní almužny. Škrupuľou sa zvyčajne volá to. 1 [342] Piate pravidlo. ktoré vnuká nepriateľ. 1 [345] Nasledujúce poznámky nám pomôžu zbadať a spoznať škrupule a vnuknutia nášho nepriateľa. 5 Čo sa týka manželstva. 2 je vždy lepšie a bezpečnejšie čím viac sa obmedziť a uskromniť a tak sa priblížiť k nášmu najvyššiemu pravidlu a vzoru. nech nedáva nijakú almužnu. Keď človek cíti. že som nezhrešil. ktoré by som vtedy chcel zachovať. čo má na rozdeľovanie pre druhých. náš Pán. To je mylný úsudok a nie opravdivá škrupuľa. Joachima a sv. keď niekoho Boh. 2 Predsa však cítim z toho akýsi nepokoj. 3 A dokiaľ sa podľa týchto pravidiel úplne neoslobodí od vlastnej nezriadenej náklonnosti. [341] Štvrté pravidlo. môže povstať pochybnosť. 2 nech sa trochu zdrží a dobre si premyslí už spomenuté štyri pravidlá [184–187]. že je hriech. náš Pán. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 3 157 Podľa tohto učenia Tretí kartáginský snem. druhú dali na opravovanie a službu chrámu a tretiu si ponechali na vydržiavanie seba a svojej rodiny. j.156 2 Sv. na takúto službu povolá. ako by som potom chcel užívať tento úrad alebo úlohu rozdeľovania almužny. že som zhrešil. 3 Preto kto je v takej službe. že zhrešil. čo pochádza z nášho vlastného úsudku a slobody. pričom treba mať na zreteli postavenie a stav osôb a prispôsobiť sa tomu vo svojom správaní.

aby to nepovedala alebo neurobila. vtedy musí pozdvihnúť myseľ k svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. 2 a keď jej potom zvonka príde myšlienka alebo pokušenie. vykonanú u kňaza. Ak je duša jemná. patrí k jej povinnej službe alebo aspoň nie je proti nej. 1 . v nejakom slove alebo v nejakej celkom nepatrnej myšlienke. v bojujúcej Cirkvi. [353] Prvé pravidlo. 3 Keď potom vidí.64. Gregora Veľkého: „Bonarum mentium est ibi culpam cognoscere. ba ani tône dobrovoľného hriechu. keď sa nepriateľ usiluje urobiť ju jemnejšou. 3 vtedy nepriateľ. že to. má robiť rovno proti pokušeniu podľa sv. Ale druhá z druhej poznámky za istý čas môže nemálo osožiť duši. ktorá túži pokročiť v duchovnom živote. Odložiac každý vlastný úsudok musíme mať ochotného a pripraveného ducha poslúchať vo všetkom pravú nevestu Krista. 1 [351] 1 [349] Šiesta poznámka. – Vlastnosťou dobrých duší je vidieť previnenie i tam. ešte viac mesačne a oveľa viac každý [350] Piata poznámka. Tretia poznámka. nech sa duša usiluje pevne zakotviť v strede. aby padla do čohosi. či má duša otupené alebo jemné svedomie. nášho Pána. nec propter te finiam). kde niet previnenia. ako postupuje nepriateľ. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 159 nech sa ona usiluje stať jemnejšou. ktorý povedal: „Nezačal som pre teba a ani neskončím pre teba“ (Nec propter te incepi. aby ju tým ľahšie mohol znepokojovať a uviesť do zmätku. usiluje sa ju urobiť ešte jemnejšou až do krajnosti. akoby sa dala viesť márnivosťou alebo iným zlým úmyslom atď. ako treba.. 2 Keď sa totiž nepriateľ usiluje dušu otupiť. prijímanie Oltárnej sviatosti raz do roka. že niektorá duša sa nechce dopustiť ani všedného hriechu.“ (Epist. 4 Keď je však duša hrubšia. nakoľko ju veľmi odďaľuje aj od tône hriechu podľa výpovede sv. aby sa urobila celkom pokojná. ubi culpa nulla est. PL 77–1195) Štvrtá poznámka. aby ju priviedol do krajnosti. čo si zaumienila. Máme chváliť spoveď. ktorou je naša svätá hierarchická matka Cirkev. 2 Napr. 2 dokonca to očisťuje a cúdi takú dušu. [354] Druhé pravidlo. čo by sa zdalo hriechom. 3 podobne. zachovajme nasledujúce pravidlá. Prvú škrupuľu v prvej poznámke treba mať v ošklivosti. aby nemala za nič ani ťažké hriechy a keď si predtým aspoň čo-to robila zo všedných hriechov. nášho Pána. Keď takáto dobrá duša chce čosi povedať a urobiť. pretože je vonkoncom omylom. keď si predtým nič nerobila zo všedných hriechov. usiluje sa dosiahnuť. aby súdila. Duša. [352] Aby sme naozaj tak zmýšľali. keď spozoruje. ktorá si robí duchovné cvičenia. napr. XI. napr. Nepriateľ dobre pozoruje. Bernarda. že hriech je tam. keďže nemôže dosiahnuť. čo zodpovedá duchu Cirkvi a zmýšľaniu našich predstavených a čo má slúžiť na česť Boha.158 [348] 1 Sv. 5 postará sa. aby si z nich teraz robila oveľa menej alebo úplne nič. musí vždy postupovať opačným spôsobom. pričom jej udáva zdanlivé dôvody. kde ho niet.

[360] Ôsme pravidlo. že sľub sa nemá robiť o veciach. na rozličné pobožnosti a na všetky kánonické hodinky. sv. Musíme byť ochotnejší schvaľovať a pokladať za dobré nariadenia a úpravy. 3 definovať a objasňovať pre naše časy veci. Tomáša. púte. 4 Keďže sú scholastickí učitelia novší. Magistra sentencií atď. 2 Keďže sa však sľub týka vecí. Chváľme častú účasť na svätej omši. tiež spevy. ktoré sú bližšie k evanjeliovej dokonalosti. [362] 1 Desiate pravidlo. treba poznamenať. potrebné na večnú spásu. ako napr. určené v ustanovený čas na všetky bohoslužby. [355] Tretie pravidlo. chudoby a čistoty a iné odporúčané čnosti. predsa hovoriť proti nim. [357] Piate pravidlo. odpustky. aby sme vo všetkom milovali Boha. Schvaľujme konečne všetky ozdoby a stavby kostolov. 2 lebo i keď niekedy nie sú alebo neboli vždy dobré. žalmy a dlhé modlitby v kostole i mimo neho. sv. tiež aj obrazy Jedenáste pravidlo. o kántroch. 4 A ako je na škodu zle hovoriť jednoduchému ľudu o neprítomných predstavených. sv. [363] 1 [356] Štvrté pravidlo Veľmi schvaľujme rehole. nielenže užitočnejšie využívajú správne chápanie Svätého písma a pozitívnych svätých učiteľov. o vigíliách. panenstvo a zdržanlivosť. či už verejne v kázni alebo v rečiach pred prostými ľuďmi vyvolalo by skôr reptanie a pohoršenie než osoh 3 a ľud by sa roztrpčoval proti svojim svetským či duchovným predstaveným. Gregora atď. Hieronyma. lebo ako je viac vlastnosťou pozitívnych učiteľov. . pohýnať hnutia vôle. že im preukazujeme úctu a modlíme sa k svätým. o piatku a sobote. 2 Tiež hodiny. že niekto bude obchodníkom alebo že vstúpi do manželského stavu atď. Schvaľujme rehoľné sľuby poslušnosti. ako aj mravy našich predstavených. nášho Pána 2 a slúžili mu. ako aj o štyridsaťdennom pôste. tak zasa môže byť na osoh rozprávať o ich zlých mravoch takým osobám. ktoré ich môžu napraviť. ako sv. ako aj viac napádať a odkrývať všetky bludy a klamlivé učenia. Vážme si ostatky svätých tým. ako napr. Schvaľujme konečne všetky cirkevné prikázania a majme ochotného ducha hľadať dôvody na ich obranu a nijako nie na ich napádanie. 1 [361] Deviate pravidlo. ôsmy deň pod predpísanými potrebnými podmienkami. 1 [358] Šieste pravidlo. Bonaventúru. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 161 a uctievajme ich podľa toho. ktoré sú ďaleko od nej. jubileá a zapaľovanie sviec v kostoloch. sv. Schvaľujme štácie. tak je zasa vlastnosťou scholastikov. Augustína. ale manželstvo nie natoľko ako hociktorý zo spomenutých stavov.160 Sv. ale aj vonkajšie skutky pokánia. Schvaľujme nielen vnútorné. Máme chváliť pozitívne i scholastické učenie. čo vyobrazujú. [359] Siedme pravidlo. Schvaľujme ustanovenia o pôstoch a o zdržanlivosti.

ale aj sluhovská bázeň veľmi pomáha vytrhnúť sa z ťažkého hriechu. Augustín. 2 Teda o viere a milosti sa môže hovoriť. 2 aby sme tým nedávali ľudu príležitosť ochabnúť a zlenivieť v konaní skutkov. 1 [368] 1 Šestnáste pravidlo. Hoci je celkom pravda. 3 ale nie tak. Osemnáste pravidlo. kánonmi a ustanoveniami našej svätej matky Cirkvi. že to. 3 A keď sa niekto z neho oslobodí. Keď to však zavše príde do reči. Chráňme sa porovnávať seba. hovorme tak. to je druhý sv. čo sme teraz nažive. ľahko sa potom dostane k synovskej bázni. ktorá je celkom príjemná a milá Bohu. to je už určené a pre moje dobré alebo zlé 1 . či už ony predchádzajú láskou zavŕšenú vieru alebo ju nasledujú. 2 lebo nielen synovská bázeň je dobrá a svätá vec. pomáhajú si cirkevnými snemami. [365] 1 Trináste pravidlo. naším Pánom. predsa musíme veľmi vychvaľovať aj bázeň pred jeho božskou Velebnosťou. keď to hierarchická Cirkev tak rozhodne. Podobne máme dávať pozor. Nehovorme veľa o predurčení akoby zo zvyku. nakoľko je možné s Božou pomocou. ani takým spôsobom – najmä v dnešnej. a náš Pán. budem pokladať za čierne. lebo je úzko spojená s Božou láskou. ak sa nedosiahne čosi lepšie a užitočnejšie. nášmu Pánovi.162 5 Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Pravidlá 163 skutky sa už nemôže stať inakšie“ 3 a potom zmalátnený zanedbá skutky. 2 keď sa napr. aby sme nehovorili veľa a nie s veľkým dôrazom bez rozlišovania alebo bližšieho vysvetlenia o viere. ako sa vyjadrujeme o týchto veciach a ako o nich pojednávame. ako sa niekedy stáva. aby ľud neupadol do nejakého bludu. Sedemnáste pravidlo. 2 jednako si treba dávať veľký pozor na spôsob. hovorí: Ten viac vie ako sv. že medzi ženíchom Kristom. na väčšiu chválu jeho božskej Velebnosti. že by sme tým vzbudili tú bludnú mienku. ktorý nám dal Desatoro prikázaní. nášmu Pánovi. že nik nemôže byť spasený. keď sa hovorí: 2 „Či mám byť zatratený alebo spasený. osvietení a osvetlení Božou pomocou. Aby sme vo všetkom dosiahli pravdu. Podobne nemáme tak často hovoriť o milosti a klásť na ňu taký dôraz. to je druhý sv. takej nebezpečnej dobe – že by dobré skutky a slobodná vôľa utrpeli nejakú škodu. a medzi jeho nevestou Cirkvou je ten istý Duch. 1 [369] 1 [370] 1 [367] Pätnáste pravidlo. z čistej lásky. alebo by boli pokladané za nič. [346] Štrnáste pravidlo. ale aj oni sami. [364] Dvanáste pravidlo. lebo v tom sa nemálo chybí. s blahoslavenými zomrelými. František alebo ešte väčší ako on. že vôľa nie je slobodná. 2 pevne veriac. ktoré dopomáhajú k spáse a k duchovnému pokroku ich duší. riadi a spravuje aj našu svätú matku Cirkev. ak nie je predurčený a ak nemá vieru a milosť. Hoci si treba nadovšetko ceniť horlivú službu Bohu. musíme sa vždy pridržiavať zásady. čo sa mne zdá bielym. Pavol vo svätosti atď.

Afekcia Aplikácia zmyslov Benefícium Cvičenia Čnosti Dezolácia Diela milosrdenstva Dodatky Duchovia Evanjelium História Hnutia Hriechy smrteľné Kontemplácia (nazeranie) Meditácia Opakovanie Písmo Poníženosť Poznámky Prikázania: Božie a cirkevné Rozhovor Rozoznávanie Schopnosť duše Stav Tajomstvá Telesné zmysly Útecha Voľba Zostavenie miesta . ktoré u neho majú zvláštny význam. Ignác v Duchovných cvičeniach často používa nasledujúce výrazy.164 Slovník 165 SLOVNÍK Sv.

24-27). od tých. citovej neutralite. Týmto cvičením sv. 3. v ktorej sa osoba má rozvíjať. počuteľné a ohmatateľné našim zmyslom (1 Jn 1. (Pozri tiež kontemplácia) Benefíciá Toto slovo sa vzťahuje na stredovekú inštitúciu. Po rozlete viac špekulatívnejšej teológie toto slovo sa dostalo do prúdu hnutia „devotio moderna“. či služobnej alebo čisto duchovnej. predovšetkým v cisterciánskej.166 Sv. Ignác ho určite používal pri príprave na všeobecnú spo- .13). bol pripojený fond hmotných prostriedkov. ale v oblasti túžby. 2. Téma je novozákonná. nie je zlo. ktorá zaisťovala odmenu diecéznemu duchovenstvu a vydžiavanie mníchov a rehoľných sestier. a tým menej exercitant. t. ktorá zostavila rôzne príručky duchovného života pomenované „exercitatóriá“ napr. čiže exercitantov podľa gréckej etymológie (askein). storočí formuloval v zduchovnenej a dualistickej perspektíve. ale ako základný rozmer človeka. ktoré Origenes v 3. Ignáca: 1. Ku každej cirkevnej službe. ktoré sa stalo viditeľné. Tak pre sv. Ignác navrhuje „aplikáciu zmyslov“ ako posledné cvičenie dňa. nikto. čo sv. ktorý bol na začiatku oprávnený a potrebný. Pod vplyvom sv. Pochádza z hnutia „devotio moderna“. sv. ich opakovaniami*. Ejercitatorio de vida espiritual. Vyzýva exercitanta. Bernarda sa začala oceňovať citovosť aj v samom duchovnom živote. nikdy nie je v afektívnej. afektivita. má korene v tisícročnej tradícii otcov pustovníkov. Pavol hovorí o kresťanskom živote ako o behu na štadióne a kresťana prirovnáva k bežcovi. zapríčiňoval skutočné kupčenie aj napriek kánonickým predpisom a pre svoju prílišnú zložitosť. Slovo „afekcia“ podľa tejto tradície je dôležité pre pochopenie toho. „atlétovi“ (1 Kor 9. Títo otcovia pokresťančili prax známu od nepamäti v rozličných náboženských spoločenstvách. ale nástroj. Cvičenia Toto slovo. ktoré má korene v mníšskej nábožnosti. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 167 Afekcia (náklonnosť) Slovo „afekcia“ netreba rozumieť v citovom zmysle. j. sa necháva stvárňovať tajomstvami* života Ježiša Krista [121.18]. že sa oceňuje a necháva preniknúť Svätým písmom. ide koniec koncov o to. Tento systém. (Pozri: Schopnosť duše) Cvičenia dávajú rozhodujúce miesto „cíteniu“. 126] podľa Druhého listu Korinťanom [3. pochádzajúce z latinského prekladu gréckeho výrazu „askéza“. Posväcuje sa tým. „askétov“. aby sme sa naučili oslobodzovať sa od „nezriadených náklonností“. Ignác pozmeňuje správnym ocenením citovosti a tela starodávne učenie „duchovných zmyslov“. ktorá dáva pociťovať. ktorú rozširoval na začiatku kresťanskej doby hlavne stoicizmus. Ignác rozumie pod „vôľou“: umiestňuje ju nie natoľko v oblasti ľudského úsilia. ktorým patrili. Exercitant pripravený kontempláciami*. aby sa prostredníctvom citov dal dotknúť priam na svojom tele Slovom života. ktoré zostavil montserratský opát García Jiménez de Cisneros. ktorý treba uplatniť a danosť. Aplikácia zmyslov Počínajúc druhým týždňom sv. ktoré nás odvracajú od cieľa. pre ktorý bol človek stvorený [23]. z ktorých dôchodku sa živili tí.

čo je mimo Boha.1. Ak má človek vieru. napomáhajú vôľu robiť to. 2. že je dosiahnuteľný a láskou milujeme Boha. 176. Ignác dáva tomuto výrazu v Cvičeniach (1) nie je abstraktná. Z nich čnosť rozvahy usmerňuje rozum. 8.4. 317. 3. mravné čnosti súvisia s naším vzťahom ku všetkému. a preto aj klamlivejšia. čo sa nedosahuje vo vzťahu medzi učiteľom. 21) môžeme sledovať osobnú skúsenosť sv. Ignác často hovorí vo svojich Cvičeniach (6. Ostatné tri čnosti: opatrnosť. lebo je zaliečavejšia pre citovosť. 14. O úteche sv. Druhé dve čnosti sú spojené s vôľou: nádejou túžime po Bohu s istotou. spravodlivosť. 213. 318. 118. Dostáva ešte inú pomoc – milosť pomáhajúcu. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 169 veď v katalánskom opátstve. 317. 230. 2. ktorý prijíma vyučovanie. 1. spolu 33-krát.1. 8. Hýbe rozumom a vôľou človeka.1. 1. tzv. O neúteche (dezolácii) 23-krát: (6. 319. ale nie je jeho trvalou vlastnosťou. striedmosť a zmu- žilosť.4. Ignác sa zaoberá týmito vecami v poznámkach* [6–10.2. Je to vnútorná sila rozumu. ktorý by sám ponechaný na seba nedosiahol. 1. Ignáca s týmito dvoma duševnými stavmi. ktorá sa ťažšie interpretuje. Výraz „duchovný“ v hodnotení útechy a neútechy nepoukazuje na zvláštnu kategó- . Sv. V autobiografii sv. 1. Cieľom cvičenia nie je teda vedieť. Definícia.1. poháňajúca človeka k cieľu.1. 2. 13. 17] a v pravidlách rozlišovania* (prvého i druhého týždňa). ale vedieť čosi robiť. nádej a lásku a štyri mravné čnosti: rozvahu. alebo jednoducho robiť. 118. striedmosť a zmužilosť. vpisuje sa do aktívnej pedagógie. Prostredníctvom viery dostávame nový prístup k pravde: schopnosť uznať Boha za najvyššie žriedlo pravdy a jeho slovo za záväzné.2. 62.2. Prvé pravidlá [313–327] dávajú kritériá ako identifikovať rozličné náklonnosti (afekcie)*. 329. 3.2. 2. Tieto tri čnosti – viera.3. čo uznal za správne rozum. i keď ide o Desatoro.3. Čnosti Podľa najlepšej filozofickej a scholastickej tradície čnosť sa nikdy nemá chápať ako jednoduchá zhoda so zákonom. Čnosti sa rozdeľujú na teologické a mravné.4. 321.3. 323.1. 323. 3. ktorú sv. V prvej časti týchto pravidiel možno nájsť opisnú definíciu útechy a neútechy (konzolácie a dezolácie) [316–317]. že už má všetku pomoc potrebnú na dosiahnutie nadprirodzeného cieľa. Je to božská energia.1. 315. Dezolácia – neútecha a útecha Ignaciánske rozlišovanie je spojené s ohodnocovaním a stotožňovaním náklonností*.1. že sa prechádza z ťarbavosti do ľahkosti. pretože ich predmetom je Boh a pretože usmerňujú človeka bezprostredne a priamo k Bohu. 176. ktorá dáva radosť z dobra. Ďalšie. 7. 7.1. 13. čo treba robiť a ako to robiť. 8. čo ženie loďku. 2. 252. 1. mohlo by sa zdať. Cvičenie takto chápané označuje spôsob vývoja v osobitnej oblasti činnosti alebo poznania vedomým používaním zaručenej metódy. ktorá spôsobuje.168 Sv. 13. č. Druhé pravidlá [328–336] tvoria krátke pojednanie o úteche (konzolácii)*. 89. Ignáca (O sebe. ktorý vyučuje a žiakom alebo učňom. 320. nádej a láska – voláme teologickými.2.2). 318. ktoré sa ťažšie poznávajú i prijímajú.1. pozitívne náklonnosti sa volajú konzolácie čiže útechy a negatívne dezolácie – neútechy.2). 62.1. 336. 254. vychádza z porovnania s telesnými cvičeniami. aby z rôznych možností vybral to. 316.2. 1. 4.1. zakusujú sa pri uvažovaní* tajomstiev* viery.1. 324. je ako vietor. 324.

Ignác „hnutia“ [6]. 2. že duchovné skúmanie mravnej vôle robiť dobro alebo nerobiť zlo spája s múdrou starostlivosťou nedať sa iným oklamať. že motívom skutkov je viera. 7. nahých odievať. na ktorú stroj vrhá nemravné výjavy. na ktoré treba dohliadať. 6. sú konštitučné prvky kresťanskej dokonalosti. j. Prvý súbor dodatkov doplňuje osobitné spytovanie svedomia* [27–30]. pocestných sa ujímať. ktorá je základnou dôverou v Boha. pre ktorých dokonalosť nie je natoľko predmetom. ale na spôsob čítať v Duchu. sa pripomína v troch spôsoboch modlitby [239–250. ktorých činnosť sa má rozlišovať v našich myšlienkach a v ich citových ohlasoch. Táto rada sa osemkrát opakuje v skúsenosti exercícií a poukazuje na dôležitosť každodennej modlitby mimo duchovných cvičení. 74. Táto personifikácia psychologických hybných síl môže byť dnes otáznou. čo ho mýli. 4. Druhý dodatok druhého týždňa [130. Ignác začleňuje svoje Cvičenia do tradície otcov pustovníkov. oživuje dokonca aj vieru. t. vo viere. Druhý súbor je známejší. 32). ako sa treba pripraviť v budúcnosti na modlitbu a prispôsobujúci č. ale takisto nie je . Desať rád tohto súboru daných po piatich meditáciách prvého týždňa [78–82] sa prispôsobuje z týždňa na týždeň postupu návrhov pre modlitbu a pre subjektívne postoje exercitanta [130–131. Katechizmus vymenúva sedem skutkov telesného milosrdenstva: 1.“ Zoznam skutkov milosrdenstva sa inšpiruje podobenstvom o poslednom súde (Mt 25. ako keby bol iba obrazovkou. že on sám nie je jediným prameňom toho. 258]. určujúci. mŕtvych pochovávať. Týmto učením o duchoch sv. že „je ešte stále aktuálna starodávna múdrosť: ‚Človek nie je bez pokušení‘. ako skôr dobrom. K zoznamu sa ešte pridáva „pochovávanie mŕtvych“ (Tob 12. Duchovia Toto slovo použité v množnom čísle označuje v „Cvičeniach“ dobrých alebo zlých činiteľov. keď používa toto slovo v šiestej poznámke [6.31-44). aby nám neuletelo. 3. Úvaha súčasného psychológa dokazuje. sama viera z neho (milosrdenstva) čerpá silu. účinkujúceho v nás a všetky myšlienky a city. smädných napájať. Predsa má výhodu. Sv. alebo čo ho zachraňuje. aby nezostal zatvorený do seba a pomáha mu odhaliť. 5. ktoré má korene v samom Bohu.2]. sám sa vymedzuje poznámkou [31]. Učenie o duchoch vedie tiež exercitanta k tomu. Celú túto miešaninu nazýva sv. Dodatky pomáhajú vyťažiť z Cvičení čo najlepší úžitok. väzňov vykupovať. Dodatky Sú súborom praktických rád na pomoc exercitátorovi ako aj exercitantovi. ktoré sa v nás vzbudzujú (č. Naň myslí Ignác. Diela milosrdenstva alebo milosrdenstvo. píše: „Táto čnosť (milosrdenstvo) robí užitočnými všetky čnosti. 206–229]. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 171 riu náklonnosti alebo psychologických stavov. ako majú postupovať po celý čas venovaný cvičeniam.170 Sv. Dávať jesť hladným.13).3] a v direktóriách. ktorý sa má dosiahnuť. ktorú prežíva a ktorá sa bez skutkov pokladá za mŕtvu: hoci je pravda. chorých navštevovať. Lev napr.

3) len na základe svojho obsahu v tom zmysle. kto vedome a dobrovoľne prestúpi Božiu vôľu vo veľkej veci.* nepriateľ sa ustavične stavia proti tomuto zámeru. i keby to bolo falošnými útechami. kto vedome a dobrovoľne prestúpi Božie alebo cirkevné prikázanie v menšej veci. poskytnutý Písmom. úlohou druhého je dať sa viesť Duchom Svätým v tajomstve. sa umožňuje základne dokázať toto: Boh a dobrí duchovia sú vždy na počiatku toho. čo pre Ignáca znamená rozoznávanie*. Hnutie pôsobí na dušu svojou „hybnou činnosťou“ [porov. ktorý ich dostáva: úlohou prvého je verne podať opis. dnes berúc do úvahy literárne druhy. proti Duchu Svätému. vlastného Cvičeniam. reakciu radosti alebo bolesti.) Evanjelium – viď Písmo História V tradičnej exegéze Božieho slova „história“ je literárne rozprávanie alebo opis. z ktorej pochádza „hnutie“. na jednej strane potešením alebo utrpením. Hriechy Ťažkého alebo smrteľného hriechu sa dopúšťa ten. aby hnutia boli duchovné. strach). začínajúc druhým týždňom. Každé hnutie je dosť zložité a treba v ňom rozlišovať: 1. Le Seuil. nikdy by ich nemohol pretvoriť znútra obrátením alebo sublimáciou. obsah (myšlienku.“ (Antoine Vergotte. čo sa cíti ako reakcia. Túto kvalitu dostávajú z toho.* Je nositeľom všetkých možných duchovných zmyslov. 3. musí teda starostlivo bdieť nad týmto „zaúčaním sa“. na druhej strane zasa príčinou. že tento by mal byť duchovný. .1. 330). Paris s. čo vedie k obmedzenému a plnému šťastiu útechy. V prostredí modlitby a zobranosti. kto dáva Cvičenia. Všedného hriechu sa dopúšťa ten. dobrí alebo zlí duchovia. Hnutia sa nevolajú duchovné (6. ktorý dáva Cvičenia a tým. Hnutia Každá psychologická udalosť sa stáva „hnutím“. 32. Dette et désir. Ten. útecha*. neútecha* slovo hnutie je veľmi dôležité pre porozumenie toho. Druhá poznámka [2] jasne rozdeľuje úlohy medzi tým. Keby mu boli cudzie náruživé hnutia. ktoré napomáhajú Cvičenia. Táto poznámka sa potvrdzuje vo veľkej sérii „Tajomstiev života Krista. 2. ale to vedie vždy len k neúteche [316–317]. Boh (porov. A keby boli ovocím jeho vedomej machinácie. Naučiť sa poznať hnutia a potom ich interpretovať je dôležitou časťou duchovného pokroku. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 173 ani cynickým výrobcom svojich hanebných túžob. nemohol by proti nim bojovať. 175]. Podľa obsahu a zamerania rozoznávame tieto druhy hriechov: hlavné hriechy. pôvod tohto procesu: môžem byť ja sám. 121–122. do neba volajúce a cudzie hriechy.172 Sv. 227. ich potláčať alebo ich premeniť naetické dispozície. 329. obraz. že sa v Duchu Svätom uskutočňuje oslobodenie priam uprostred zmätku v jasnom i nejasnom vedomí. S výrazmi afekcia*. ktoré sa v ňom splňuje počas modlitby. nášho Pána“ [261–312] a v prvej predohre kontemplácií (nazeraní). túžbu.

Tvrdošijne zotrvávať v hriechu. že by po ustúpení pred všetkými skutočnosťami. 2. 5. zamestnania. Nerobí to z čírej náhody a bez rozmyslenia. svojho náboženstva. Odporovať poznanej kresťanskej pravde. platný pre seba. 7. aby sa človek urobil takým. Úmyselná vražda. Obžerstvo: nemierne jedenie a pitie. Inému radiť. 2. Voláme ich cudzími. niet zjednocujúcej cesty (porov. Mlčať. Pýcha: preceňovanie seba a ponižovanie iných. vdov a sirôt. . – Hriechy proti Duchu Svätému: 1. Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo. 3. Iným kázať hrešiť. čo hrešia. Kontemplácia Sv. ale iba prídavné meno „indiferentný“ (23. Smilstvo: hriechy proti šiestemu Božiemu prikázaniu. 7. Indiferentný Podstatné meno „indiferencia“ sa nenachádza v Cvičeniach. Zadržanie alebo uberanie zaslúženej mzdy. Mať zatvrdlivé srdce oproti spasiteľnému napomenutiu. V dvoch posledných výrazoch predstavuje tradicionálnu gradáciu. keď iní hrešia. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 175 – Hlavných hriechov je sedem: 1. aj nám sa pripočítajú ako spoluvinníkom. Ignaciánska kontemplácia sa kvalifikuje svojím predmetom: tajomstvami Kristovho života v evanjeliu* (261–312) a tiež v histórii. Závidieť Božiu milosť inému. presne hovoriac. 3. 5. meditácia* a kontemplácia. Sužovanie chudobných. Iných navádzať na hriech. definitívny stav. V Cvičeniach. 2. 6. 6. 5. 179. Závisť: zármutok.174 Sv. 3. 4. Hnev: rozčúlenie s úmyslom sa pomstiť. – Cudzie hriechy 1. vrátane Boha. 3. 10). Nejde o trvalý. Nepotrestať hriechy iných. ako môže hrešiť. ktorá sa môže utíšiť len v samom Bohu a v plnení jeho vôle (5). Lenivosť: hriešna neochota plniť povinnosti povolania. 8. že iný má viac čohokoľvek. Zastávať sa tých. Ignác používa tri výrazy na určenie úkonu modliť sa: konsiderácia*. ktoré pozostáva v odstránení pút a v oslobodzovaní túžby. ale nevysvetľuje ju v zmysle duchovného stúpania. Je to cvičenie slobody. Schvaľovať hriechy iných. lebo hoci ich páchajú iní.2). – Do neba volajúce hriechy: 1. stupňovanie.5. Ku hriechu iných privodiť. ku ktorým sa cíti byť pripútaný. Lakomstvo: nemierna dychtivosť po zemských majetkoch. Zúfať nad Božím milosrdenstvom. 6. ale v smere Vtelenia. 4. 2. mohol zvážiť protivné sily s dostatočnou slobodou a uviesť sa do stavu rozhodovania. ktorá pokračuje ako v kontemplácii na dosiahnutie lásky (230–237). 4. ale o to.

Sv. 47). Rozjímanie sa vyznačuje v prvom rade aktívnosťou a myslením. ktoré nazval „De Consideratione“. zvnútornenia. Bernard napísal pre svojho duchovného syna. v postupnom odstraňovaní uvažovania. môžeme sa zastaviť pri tých veciach. 261. Písmo Nechceme sa tu púšťať do biblickej exegézy. Rozjímanie by sme mohli opísať takto: „Je to analy- zovanie prečítaného duchovného textu. 275. 364. ako knižočka Duchovných cvičení hovorí o Písme. ale iba krátko upresniť. Zvyčajne sa používa iba text bez teologického alebo duchovného vysvetlenia. jeho aplikácia na náš život a jeho asimilácia do nášho budúceho života s tými cieľmi.3] a trikrát pre evanjelium [100. s. 12). (Viď Meditácia a Konsiderácia) Konsiderácia Toto slovo neoznačuje nejakú formu modlitby. ktoré nás už inšpirovali. pričom sa silno redukuje alebo úplne prerušuje komunikácia s okolím. spojený s pasivitou podvedomého „ja“. s. ktorú nemožno obísť.1-3): vidieť osoby. čo sa nám dostáva z hlbokých vrstiev duše. 1. aby sme sa stali podobnejšími Ježišovi Kristovi“ (Vrablec.2. zakorenenia. Obe činnosti sa však doplňujú a plynule prechádzajú jedna do druhej. d. pápeža Eugena III. ktorými sú preniknuté evanjeliové rozhovory (1 Jn 1. (Porov. Meditáciu by sme mohli z psychologického hľadiska definovať takto: je to dlhšie trvajúci stav pokoja. o ktorom sme už meditovali alebo ho kontemplovali. čo Boh spôsobuje v skutočnom priebehu vecí (pozri Kontemplácia). Napr. s. Vrablec. Meditácia dostáva rozhodujúcu črtu v pasívnom.2. V tomto cvičení ide o stretnutie sa s Kristom konkrétnym a poníženým prístupom. podľa Tillmana „meditácia je proces prehlbovania. Schopnosti duše) sa privádzajú k jednoduchej pozornosti aktívnej prítomnosti. (1145–1153) dielo. reflexívnych vrstvách duše.3].6]. prijímajúc zmyslové prvky. ale sústrediť sa len na časť alebo jeden bod a usilovať sa z toho čo najviac vyťažiť [62. pozorovať činy (106–108).. že citovanie Pís- . preduchovnenia. 264.3. premeny. sústredenia sa. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 177 V kontemplácii úkony rozumu (viď. 11) Ďalšie opisy meditácie nachádzame v Šaturovej knihe Psychológia meditácie (Dobrá kniha. 118. tento výraz podľa sv. alebo ktoré nám nič alebo len málo povedali. Meditácia V našej dobe sa robí rozdiel medzi meditáciou a rozjímaním. c. ako ho cituje a používa citované texty.176 Sv. Bernarda znamená venovať trvalú pozornosť tomu. Cambridge 1988). obnovy a životnej náplne“ (Einführung zur Meditation. aby sme našli nové poučenie alebo živšie prežili nejakú náboženskú pravdu. teda len ako referencia. Neradí sa znova všetko opakovať. počúvať slová. rozšírenia vedomia. čo sa rozvíja v horných. Köln 1971. vycibrenia vnútorného jemnocitu a zároveň posilnenia. Rím 1988. 303. Srdcom k Bohu. Opakovanie Táto rada znamená vrátiť sa ešte raz k nejakému bodu. očisty. iba štyrikrát pre Písmo [299. Slová „Písmo“ a „evanjelium“ sa zriedka používajú. Celkom jasne sa tiež hovorí.

citáty sa neberú priamo z Vulgáty. vyplýva. Poníženosť dokonalá: podrobiť sa aj nižším od nás a neuprednostňovať sa pred nikým. nášho Pána“ druhého. Písmo je pre nás akoby list. ktorý sa cvičí. uviedol do tejto stupnice nové prvky: vzťah k prikázaniam*. Ignác tu závisí od tradície siahajúcej ku Kassiánovi. aby našiel celú silu kresťanského učenia v uskutočňovaní svojho života. Tri výrazy: tajomstvo*.2). Po tretie. čo je vzaté z evanjelia a čo nepochádza bezprostredne z neho (261. tretieho a štvrtého týždňa a ostatnou látkou. Poníženosť Cvičenia hovoria o troch spôsoboch „poníženosti“ (165. slovo a evanjeliová dokonalosť ďalej vysvetľujú túto činnosť.1]. Cvičenia prispôsobujú tradičnú biblickú múdrosť tak pre prax modlitby. ani vo vnútornom usporiadaní. Ide mu viac o prax modlitby a viac o samého Krista než o učenie. anjeloch atď. ktorý napísal Ludolf zo Chartreux. Rozdelenie na kapitoly a verše Písma. podrobiť sa seberovným a neuprednostňovať sa pred nižšími. 3. keď sa prekoná sám prirodze- . ktorý inšpiroval Ignáca. lebo ho predchádzali. Podľa neho dostatočná poníženosť na dosiahnutie spásy pozostáva „v poslušnosti prikázaní Boha a predstaveným vo veciach. Evanjeliový text nie je priamym predmetom kontemplácií*. medzi „tajomstvami* života Krista. ale jeho zmysel sa pochopí iba činnosťou veriaceho. ako nás to Kristus naučil pri svojom krste. aby pomocou textov objavil aj zmysel svojho života. ako aj pre dozrievanie plodov modlitby v rozhodovaniach. Čo Cvičenia* citujú z Písma. iba ak učením o hriechu. že exercitant v Cvičeniach používa Písmo. rozlišuje tiež tri spôsoby poníženosti. ale zo Života Krista. Ale keďže je na väčšiu slávu Božiu a väčšie zásluhy sa získajú. Čím viac vchádzame do stredu učenia viery (Ježiš. Poníženosť veľkodušná. 1240. ktoré spadajú pod ich autoritu a zachovať sa čistý od smrteľných hriechov*“. ktorou „list“ prináša plody aktuálnej pravdy. 2.178 Sv. aby uviedol exercitanta do skúsenosti rozoznávania*. Savonarola († 1498). k radám a k nasledovaniu poníženého Krista. ktoré urobil Robert Estienne (1555). ale súčasne sa usilujú pomáhať mu. svete. aby objavil a našiel zmysel textu. 167). hoci jej vtláča osobitnú známku. V poznámke o tajomstvách sa jasne rozlišuje medzi tým. Cvičenia nevedú exercitanta len k tomu. Cvičenia ešte nemohli použiť. Ukazuje kontrasty. nepriateľovi ľudskej prirodzenosti. jeho utrpenie a vzkriesenie). ktoré mu pomôže urobiť voľbu za Boha. pekle. Ignác napr. ktorý bol takmer Ignácovým súčasníkom. Poníženosť dostačujúca: podrobiť sa predstaveným pre Boha a nevyvyšovať sa nad druhých. Okrem citovaní štyroch evanjelistov a piatich svedectiev o Ježišovom vzkriesení z Pavlových listov a zo Skutkov apoštolov Biblia nie je bezprostredne prítomná. Ludolf zo Chartreux (†1370). Ako Cvičenia používajú Písmo? Z toho. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 179 ma nás nedišpenzuje od používania aj nášho rozumu [299. Rozlišovanie je jasné medzi evanjeliami a ostatným. tým viac nachádza aj Písmo svoje miesto v Cvičeniach. a to zo španielskeho prekladu tohto diela. Kapitoly sa rozdeľujú podľa siedmich litier abecedy (od A po G ako sa to zvyčajne robilo od r. Cvičenia celkom zapadajú do stredovekého spôsobu používania Biblie. čo sme povedali. vo voľbe scén nie je taký úplný a vyčerpávajúci ako Ludolf.

ktorú navrhuje. Augustína pochádza toto Desatoro vo forme. čo sú nižší od neho. Keď vykonal tie najhrdinskejšie skutky.180 Sv. Poznámky Akoby v úvode Cvičení [1–20] tvoria malé direktórium zvlášť pre toho. Podporovať cirkevné ustanovizne. 5. Pamätaj. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.]. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši. 4. 3. Ignáca a lepšie si oceňovať jeho triezvosť a taktnosť pri povzbudzovaní k hrdinskej šľachetnosti a k oceňovaniu ľudskej a kristologickej rovnováhy. svojho Boha. 4. . 9. 7. človek urobí ešte jeden krok s túžbou uponížiť sa pred seberovnými a pred tými. Prikázania Desatoro sa nám zachovalo v Biblii v dvoch formách: v Knihe Exodus (20. Cirkevné prikázania vo väčšine krajín znejú takto: 1.2-17) a v Knihe Deuteronómium (5. podľa času a jeho túžob [18–20]. z celej svojej duše a zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého. 8. že tri spôsoby poníženosti opisujú ovzdušie. tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov. ktorým by si sa klaňal. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nevezmeš Božie meno nadarmo. v ktorom sa má urobiť voľba. Svätiť prikázané sviatky.“ (Lk 10. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu. Hlavné prikázanie je „Milovať budeš Pána. 2. ako ich predstaviť exercitantovi [1–5]. ba aj mučený od zlých ľudí. z celého svojho srdca.“ Tieto poznámky pomáhajú nepreháňať originalitu sv. Pán Ježiš nám v tom dal príklad. Cti svojho otca a svoju matku. Nepokradneš. ktorú poznáme a ktorú on uvie- dol vo svojom výklade kresťanského učenia katechumenom. 3. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. chcel sa dať od Židov vysmievať a konečne chcel zomrieť na kríži tou najpotupnejšou smrťou. ktoré môžu nadobudnúť Cvičenia podľa schopností exercitanta. Aspoň raz v roku (sa vyspovedať a) prijať Oltárnu sviatosť. 5. že máš svätiť sviatočné dni.6–21). ale aj rady.27) V Cvičeniach sa výslovne spomínajú Božie a cirkevné prikázania [42. Nezosmilníš. prenasledovaný. 2 atď. Od sv. V našom slovenskom katechizme Desatoro znie takto: 1. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 181 ný zákon a sledujú sa nielen prikázania. ohováraný. Nezabiješ. 6. 2. A konečne najvyšší stupeň poníženosti pozostáva „…vo vykonávaní vznešených skutkov z lásky k Bohu a na spásu blížneho s túžbou byť opovrhovaný od všetkých. aby si v duchu rozoznávania* zaistil k iným správny vzťah (6–17) a tiež k predloženiu rôznych foriem. Ja som Pán. Netreba zabúdať na to. Je v nich reč o tom. 10. kto dáva Cvičenia.

s ktorou sa často zamieňa. 5. Keď to dosiahne. Ide o schopnosť konať. Sv. podobne ako scholastická a augustiniánska sloboda je akousi miešaninou túžby a slobodného rozhodovania (viď afekcie). Pri rozhovore netreba mať veľa myšlienok. aby za týmito rozličnými hnutiami rozpoznal činnosť dobrého alebo zlého ducha. Sv. dar rady. Ignác chápe tri schopnosti duše a akú úlohu im pripisuje. zdôrazňuje nielen uvedomenie si prítomnosti Boha. ako sv. ktorú si sám prehlbuje. dar bázne voči Bohu. Ignác vedie exercitanta k tomu. Ignác (54) s niektorými odtienkami (109 a 199). Rozoznávanie Toto slovo. zvlášť prvý bod [50. ktoré sú: 1. Spytovanie svedomia sa cituje ako prvé cvičenie [1]. dar rozumu. závisiacej od patristickej tradície. Ignác jej pripisuje dôležité miesto podľa tradície. Je to schopnosť dať sa dojať. Vôľa vedie k slobode. rozum a vôľa. „Sústrediť vôľu tak. k afekciám*. 7. zvlášť k cíteniu.2). Živé ticho je hodnotnejšie než veľa rečí. obidva sú úzko navzájom spojené. ignaciánska. dar sily.“ Myšlienka sa postupne vymieňa. venuje jej celú svoju pozornosť [50. 1–2] ukazuje. Exercitant sa necháva dotknúť pripomenutou témou. Ignáca má úzky vzťah ku skúsenosti. ale v ňom zotrvať. Ide o úkon prežívaný vo viere. Prvé cvičenie prvého týždňa. Vôľa je afektívna schopnosť. Ignác predstavuje osobitné [24–31] a všeobecné spytovanie svedomia ako ho definuje sv. ktorú exercitant používa na sprítomnenie látky pre svoje rozjímanie* alebo pre kontempláciu (nazeranie). ba ani veľa slov. Schopnosti duše zodpovedajú trom konštitučným vrstvám človeka. Učí sa zachytiť ich obsah. Rozum dovoľuje exercitantovi preskúmať predmet rozjímania porovnávaním medzi tým. 328].182 Rozhovor Sv. Pre sv. 6. rozumovej bytosti stvorenej na Boží obraz a podobu: pamäť. Vo vôli je teda pasívny i aktívny aspekt. sa iba dvakrát objavuje v Cvičeniach [176. čo robia ony alebo čo robí alebo robil on sám. 4–5]. Františkovi stačila na celú noc jedna veta: „Môj Boh a moje všetko. princípmi činnosti sú tri schopnosti duše. aby som sa viac zahanbil a zmiatol“ (50. Skôr patrí medzi sedem darov Ducha Svätého. cítiť a odpovedať láskou. 4. ale aj ústnu modlitbu. dar múdrosti. . ktorým exercitant za pomoci exercitátora sa stáva schopným rozlišovať hnutia* a rozličné psychologické stavy. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 183 Schopnosti duše Podľa klasickej antropológie. 3. Dnes by sme to hádam mohli preložiť slovom „srdce“. odhaliť ich príčiny a pôvod. po španielsky „discreción“. Pamäť je schopnosť. dar poznania. netreba sa siliť k návratu k pôvodnej myšlienke. zduchovňuje. ktoré prežíva [32]. chcieť. až napokon môže všetko už vystať a ostane iba jednoduchý pohľad na Boha. čo prežívajú kontemplované osoby a čo prežíva on sám. dar nábožnosti. medzi tým. Sv. 2. že sa na všetko toto chcem rozpamätať a to porozumieť. s ktorým nadväzujeme rozhovor. Duchovné rozoznávanie nie je čnosť múdrosti. Keby nastal tento stav. ktorá cez stredovekú nábožnosť siaha k starozákonným žalmom. Ale vôľa okrem toho je aj schopnosť rozhodovať.

184 Sv. Slova. piatich zmysloch* a dielach milosrdenstva. iba zhrnul jednotlivé prvky. 125) iba zrak je spätý s predstavivosťou. zv.štyrikrát. ostatné zmysly sa berú ako samé zmysly. 247). Druhý. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 185 ako účinnú prípravu na svätú spoveď a na Eucharistiu [32–44] v rámci penitenciálnej disciplíny jeho čias. V Duchu Svätom minulá udalosť z Kristovho života sa stáva pre exercitanta súčasnou. príručky pomáhali kajúcnikom. Obsahuje prvky základnej katechézy o prikázaniach*. o cirkevných prikázaniach*. Telesné zmysly Tento výraz patrí iba do „spôsobu modlitby“ na označenie zraku. XVII. veľmi sa v nich naliehalo na rozlišovanie medzi smrteľným a všedným hriechom. chuti a hmatu (238. 1946. Los confesionales y los Ejercicios. kde nebol a aby ich chránili pred škrupuľami. Spôsob dať v duchovnom živote miesto aj telesnému rozmeru je charakteristickou črtou ignaciánskej spirituality. José Calveras. najviac tri . 135. ktoré pomáhali spovedníkom urobiť si úsudok o veľkosti hriechov kajúcnikov. voľba* sa potom týka alebo adaptovania životného stavu alebo reformy v stave. Cviče- nia (135) predpokladajú nadradenosť rehoľného života. nekryje sa celkom s terajším výrazom „klerici a laici“. ktorý sme si už zvolili. 51. ktorý použil aj Ludolf zo Chartreux vo svojich dielach. (Porov. hrubé zväzky morálky. Prvý stav sa definuje zachovávaním Božích a cirkevných prikázaní. ktoré našiel v pastorálke svojich čias. Jestvovali aj „Sumy spovedníkov“. AHSI. aby nevideli smrteľný hriech tam. V rozjímaní o pekle (65. Tajomstvá V Cvičeniach je Kristov život rozdelený na viacero scén alebo „tajomstiev“ na uľahčenie modlitby. Cieľom týchto príručiek bolo formovať vedomie kajúcnikov. Ignác nič nevynašiel. Stav Vysvetľovanie tohto slova nachádzame v rozlišovaní v č. Spovedníkom i kajúcnikom boli na pomoci „príručky spovede“. dnešnou udalosťou. Tieto prvky sú aj v poznámkach* [18] a v prvom spôsobe modlitby [238–248]. Nikde sa nespomínajú duchovné zmysly. sluchu. Smrteľný hriech pozbavuje človeka o Božieho života. V tých časoch bolo zvykom spovedať sa len raz do roka. vône. nazývaný tiež dokonalý.101) Z týchto príručiek Ignác prevzal do Cvičení takmer všetky pojmy pomôcok duchovného života. lebo každý stav posvätil Kristus. Útecha – Konzolácia Ignaciánske rozoznávanie je vnútorne spojené s ohodnocovaním pozitívnych afekcií zvaných úte- . Bol to stredoveký zvyk. V Ignácovej dobe sa rozlišovalo medzi rehoľníkmi a nerehoľníkmi. To isté úsilie vidno aj v Cvičeniach (345–351). sa definuje praktizovaním evanjeliových rád. ktoré sa stalo telom a bolo nositeľom zjavenia a spásy. Cesta človeka k Bohu prechádza cez človečenstvo Krista. o hriechoch*. najmä „Vita Jesu Christi“. 70) a v aplikácii zmyslov (121. Keď sa už raz urobilo rozhodnutie za Krista a jeho evanjelium. Exercitant sa objektívne vedie do situácie voľby medzi rozličnými povolaniami v Cirkvi.

ale o jednotlivé prvky obrazu. vstúpiť do manželského stavu alebo zostať slobodným. ktorým sa človek po dôkladnom a slobodnom uvažovaní rozhodne pre niečo určité. ktorú treba uviesť do činnosti. ktorý sa vžije do situácie alebo scény. evanjeliového prostredia. Voľba V scholastickej teológii tento výraz označuje slobodný úkon. miestom je sám exercitant. Na to poukazuje aj etymológia slova: „ex legere“ – vybrať si jednu z viacerých možností. V cvičeniach o troch kategóriách ľudí [151] v druhom týždni a v kontemplácii o nadobudnutí lásky (232) exercitant sa vžije do situácie spoločenstva s Bohom a svätými. že obrazotvornosť je schopnosť. nejde o súhrn myšlienok alebo slov. Ignác ukazuje.186 Sv. nasledovať jeho príťažlivosť a oddať sa mu z celého srdca. Druhé [328– 336] tvoria malú rozpravu o konzolácii*. 17] a odvoláva sa pritom na pravidlá rozoznávania* prvého a druhého týždňa. keď sa uvažuje o „viditeľných veciach“. V prípade tajom- stiev* Kristovho života. Také sú prípady všetkých cvičení prvého týždňa. Prvé [313– 327] sa týkajú kritérií na identifikovanie rôznych afekcií*. k predstavivosti. ktoré sa páči citovosti. naliehajú na neútechy (dezolácie)*. to nejde bez práce. úsilia. pri ktorých sa vyzýva kontemplovať „viditeľné veci“. Vo vysvetľovaní [47] sv. ktorá je časťou každej meditácie* alebo kontemplácie*. a teda aj rozoznávajú.3]. na ktorom sa odohráva to. . 10. vytvára si hmotné miesto. ale tiež preciťovať ho. Voliť si niečo neznamená iba prijať nejaké riešenie ako rozumné alebo spravodlivé. 13. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Slovník 187 chy* (konzolácie) alebo negatívnych afekcií čiže neútech (dezolácií) zakusovaných v konsiderácii* tajomstiev* viery. ktoré sa ťažko prijímajú. Sv. pretože viac lichotí afektivite a preto je aj viac klamlivá. Zostavenie miesta Ide o prípravu. čo chce kontempovať [47. napr. V prípade. jemnejšej na vysvetlenie. Ignác to vysvetľuje v poznámkach* [6. 14. v ktorých sa exercitant predstavuje ako odcudzený od seba. Biblická tradícia k tomu ešte pridáva odtienok zväzku spojenectva. Má vzťah k obrazotvornosti.

ako ich Pán povoláva 175. Body rozjímania pripraviť 228. ako rozdeľovať 334–337. alebo sebe ponechať 343. . anjel v hrobe Krista Pána 300.. pri narodení Pána Ježiša spievajú 264. podávať ich krátko 2. zlý anjel sa prestrája za anjela svetla 332. sú mečmi Božej spravodlivosti 60. 305. stará sa o spásu duší 106. kajúceho potešujú 315. 275. posluhujú mu na púšti 274. sv. najmä príbuzným a priateľom 338. 12–126. Augustín. 308.. sv. Boh sa duši vyjavuje 15. 50. 307. Anjeli dobrí i zlí môžu dušu tešiť 331. Bernard. 344. hriech anjelov 50. B Bázeň synovská 370. dostávajú moc ohlasovať evanjelium 281. 306. viac alebo menej bodov 228. proti márnomyseľnosti 351. 312. apoštoli a Kristovo nanebovstúpenie 312. Kristus Pán sa im zjavoval 304. o živote Kristovom 261–312. akí opustení boli. dobrí hriešnika pohýnajú na ľútosť. Almužny. keď Pána pochovali 208 (na konci). Apoštoli. pravú radosť prinášajú 329.188 Slovník 189 UKAZOVATEĽ Uvádzané čísla zodpovedajú číslam jednotlivých statí (odsekov) Duchovných cvičení A Adamov hriech 51. – zmyslov 65–70. Aplikácia troch schopností 45.

má sa vypytovať o úteche a neúteche 6. Desatoro. usilovne ich treba zachovávať 6. ktorý chce dobývať a plieniť 327. Dodatky. čo sa cvičí. sú plné nábožnosti a svätosti. – osobitného spytovania svedomia 27–30. 78. Cvičiteľ. akí sú k spravodlivej duši 329. ich rozdelenie 72. 363. D Damascénske pole 51. a Pia XI. jej príkazy treba zachovať 229 (na konci). sv. na miesto druhého dodatku. poriadok a počet cvičení v druhom týždni 128. Božstvo sa skrýva v Kristovom umučení 196. 150. o zachovávaní dodatkov treba vyžadovať počet 6. tamže. Diabol. 48. nemá vplývať na toho. Čítania. ten. poznámke 4. týždni 204. čo sa cvičí 6. Cirkev. 133. voči spravodlivým 315.190 Sv. štvrtého týždňa 229. aký má byť voči zronenému a pokúšanému 7. a falošnému milencovi 326. I. 55. podobá sa žene.. 227. v prvom týždni nemá vedieť. 128. Červ svedomia 69. bojazlivý voči nebojácnym 325. podľa cieľa sa treba spravovať pri voľbe 179. koľko jednotlivým rozjímaniam 12. ako dlho majú trvať 4. čo je ich cieľ 1. 334. čo si robí voľbu 15. Dobré alebo aspoň indiferentné skutky neslobodno opustiť na diablovo pokúšanie 351. týždni 226. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 191 107.. Dobrodenia Božie skrsajú z lásky a lásku vzbudzujú 233. 13. City. prameň každého dobra 237. 207. druhého týždňa 130. a schvaľovať 361. čo mu treba vedieť 17. Bohatstvo. Cvičenia duchovné. diabli posielaní k jednotlivým ľuďom 141. 159. nepripúšťať v nich starosť o iné 20. Cvičenia treba začať veľkodušne 5. prvého týždňa 73–86. jeho príkazy sú predmetom rozjímania 238–243. cvičenia prvého týždňa. 130. 235. Cvičenec. 207. aké ovocie prinášajú podľa listov Pavla III. čo chcú 4. 130. Čas. čo robiť 131. Boh a dobrí anjeli. pozri Knihy. ako sa spravuje voči hrešiacim smrteľne 314. Treba ich prispôsobiť rozličným stavom 18–20. koľko ho venovať celým cvičeniam 4. čo bude robiť v druhom 11. 206. v 3. prečo je nebezpečné 142. Cieľ človeka a stvorení 23. 63. vo 4. Bonaventúra. jej treba podriadiť vlastný úsudok 365. Čo sú. 74. II. 229. čo majú hrubšie svedomie a ako voči citlivejším 349. aj vodcovi. od dobrých začiatkov vedie k zlému koncu 332. Prax. a bulu Pia XI. ako sa správa voči tým. je smelý proti bojazlivým. Dobropajné vysvetľovanie cudzích mienok 22. ako sa má správať voči tomu. Čistý úmysel pri voľbe 169. účinkuje v nich 236. je prítomný vo stvoreniach 39. tretieho týždňa 206–207. pozri breve Pavla III. Daromne povedané slová 40. 89. počet 129. Duch Svätý ju spravuje 365. ich jadro v 4. C Cesta očistenia a osvietenia 10. Boh môže dať útechu bez predchádzajúcej príčiny 330. aké treba vzbudzovať v jednotlivých týždňoch 74. .

treba ho nasledovať v každom stave 135. skutkom dovŕšený je ťažší. väčšmi jej napomáha to. Syn Boží. pri stole 214. 143. kedy slobodno o ňom rozprávať 4. Hodinu celú treba venovať jednotlivým cvičeniam 12. potešuje tých. Ježiš Kristus. ako sa má 214. cesta a miera dokonalosti 189 na konci. smrteľné hriechy sú látkou a predmetom rozjímania 244. jeho cesta a miera 189 (na konci). I Ignác Loyolský. pravidlo vlastnej dokonalosti 185. Duch Svätý vydáva svedectvo o Kristovi 273. hriechy sa odstraňujú konaním čnostných skutkov 245. 147. neslobodno ho spáchať ani na zachránenie života 165. pozri Aplikácia zmyslov. 315. II. jej hriech 51. Hmat vnútorný. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 193 Dokonalosť možno dosiahnuť v každom stave 135. I. Duch dobrý. III. má sa usilovať dosiahnuť opak toho. ošklivosť a ťažkosť hriechu 57. Každého volá k sebe a aby ho nasledoval 91–98. a 4. nenávidieť hriech je milosť Božia 63.192 Sv. jediný smrteľný hriech si zasluhuje večný trest 52. – smrteľný a všedný 35. 216.. Duchovný pokrok. 42. aký voči kajúcim 314. Chudoba Kristova. Najdokonalejší príklad života. a Pia XI. 3. k čomu ju pohýna zlá náklonnosť 16. 239. 252. 146. kráľ 91–98. aký je voči hriešnikom. vodca dobrých 136. pôvodca knihy Duchovné cvičenia. Evanjeliá čítať je osožné v 2. ako účinkujú na duše 335. – anjelov 50. CH Chleba sa zdržovať nie je natoľko potrebné 210. čo chcú pokročiť 329. pozri pápežské dokumenty Pavla III. pozri Láska. ako proti nej bojovať 24–31. Duša. – cudzí. Chyba jednotlivá. E Eva. plniteľ zákona 278. Horkosť a červ svedomia 69. odkiaľ pochodí zloba a ťažkosť hriechu 56–59. dobrí a zlí duchovia. J Jesť. Držanie tela pri modlitbe 76. Hriech Adamov 51. čo ťažko hrešia 314. ako má postupovať voči diablovi 350. pozri Aplikácia zmyslov. je potrebná pri voľbe 179. Jeho niektoré zástoje: potešiteľ 224. čo si sama nájde 2. prvý stupeň dokonalosti 146. Duch lásky. v užívaní zmyslov a schopností 248. akým pokušeniam sú vystavení tí. H Hlas vnútorný počúvať. prostredník 63. Indiferencia (nezaujatosť) v slobodnom užívaní vecí 23. 215. sv.. v láske k chudobe a k opovrhovaniu 167. týždni 100. Ďakovať za dobrodenia 43. . než čisto vnútorný 37.

nasledovať ju treba v užívaní zmyslov a schopností 248. ako čítať v duchovných cvičeniach 100. Panna. Milosť Božiu tak chváliť. vyprosuje prvý zázrak Kristov 276. vodca nepriateľov 136–138. . týždňa 53. pomazala Kristovu hlavu 286. 61. o povolaní apoštolov 275. zlorečia mu v pekle 67. koľko ráz ho konať 99. jej sa po zmŕtvychvstaní Kristus prvej ukazuje 219. Miesto súce na konanie duchovných cvičení 20. Marta. na večeri u Šimona 285. ide do Betlehema 111. opustenosť 208. Kvetná nedeľa. 285. anjel Gabriel ju pozdravuje 102. aby bola prostrednicou medzi nami a svojím Synom 63. ako ho možno nájsť v pokoji 150–157. zásluhy a milosť sú väčšie pri väčšej bolesti nad hriechmi 44. Kategórie. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 195 V štyroch týždňoch: v rozhovoroch 1. v jaskyni rodí Syna 264. ako bol sám povolaný 175. sestra Máriina a Lazárova 285. pozri Diabol. 264. Kráľovstvo Kristovo. 108. Lucifer. uteká do Egypta 269. Lazár vzkriesený 161. Mária. aj toho. 104. Miernosť vo štvrtom týždni 229. 161. 167. evanjelista. všedný. koniec 2. Matka Božia. – jej poníženosť a vďačnosť 108. Mienku blížneho treba priaznivo vysvetľovať 22. – Nazeranie na Krista po jeho zmŕtvychvstaní 218–225. Jubileá treba schvaľovať 358. Krvavý pot Kristov 290. 184. vidí vzkrieseného Pána 300.194 Sv. Matúš. 299. pozri Hriech. Márne slová 40. 97. 155. spolucíti so Synom pri obriezke 266. sv. – vzývať ju treba a uctievať. M Magdaléna. lúči sa so Synom 273. K Kartáginský cirkevný snem 344. 230–237. Mária Magdaléna. navštevuje príbuznú Alžbetu 263. v čom spočíva a ako ju ukázať 230–231. Manželstvu nepatrí toľká chvála ako panenstvu 356. ustanovená je za matku apoštola Jána 297. božstvo sa ukrýva 196. 221. ako naň nazerať 190–199. 221. Ľahký hriech. Ľudia. 147. týždni jeho kráľovstvo 91 – 98. sestra Lazárova 285. týždňa 4. jej bolesti pod krížom 298. Knihy. čo si robí voľbu 184. pastieri ju nachádzajú 265. náuka 146. 114.. rozjímanie 91–98. akí môžu konať duchovné cvičenia 18–20. láska k Bohu má pohýnať toho. pri Kristových nohách 282. Láskavé vysvetľovanie cudzích mienok 22. rozjímanie o troch kategóriách 149–157. 113. Milovať Boha je hodné všetkej chvály 370. 71. láska a strach 370. čo dáva almužnu 338. – Kristovo umučenie. 112. – V 2. Látka nazeraní v duchovných cvičeniach 4. 65. Matéria nazeraní v duchovných cvičeniach 4. 262. čo si žiadať v tomto nazeraní 48. ducha lásky treba si prosiť v duchovných cvičeniach 53. aby sa nenarušila sloboda človeka 369. L Láska. očisťovanie 268. Ľútosť dokonalá nad hriechmi 55–61. jeho hriech a trest 50.

Osobitné spytovanie svedomia. úctivosť pri modlitbe 3. Nezaujatosť. ako premôcť 217. 296. Neporiadok vlastných činov poznať. chuť a ovocie modlitby 2. 286. cesta osvietenia 10. 205. Pavol. apoštol. vidí vzkrieseného Pána 311. – ústna pomaly vyslovovaná 258–268. kráča po mori 280. Nočné rozjímanie možno niekedy vynechať 129. Osvietenie. Omšu svätú treba schvaľovať 355. v záhrade 201. zlým duchom vnuknutá je príležitosť na zásluhy 33. 157. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 197 Modlitba. Pilát vyhlasuje Kristovu nevinu 293. pozri Náklonnosť. . nenávidieť a napraviť je Božia milosť 63. 291. apoštol. sťažuje rozjímanie 13. Nezriadená náklonnosť.. akú má úlohu pri rozjímaní 50–52. Ovocie jednotlivých týždňov jedni nájdu skôr. 234. sv. ako premôcť zlé náklonnosti 16. Otec. O Obetovanie seba 5. svedok premenenia Pána 284. 284. zdržanlivosť v pití treba zachovať 211. tri razy povolaný 275. 155. Spôsoby. Obrazy svätých uctievať 360. treba podporovať myšlienky súhlasné cvičeniam 78. Nevzdelaným. Ohováranie 41. Pitie. pri rozjímaní ju osvecuje milosť 2. nemáme byť úzkostliví postúpiť ďalej. Pastieri v Betleheme 162. dostáva primát 306. máme sa k nemu obracať v rozhovoroch 63.196 Sv. 227. Oheň pekelný páli duše 70. 98. Nebezpečenstvo bohatstva 142. čo je 317. Náprava života 189. vytrvanlivosť v nej 12. 334. 150. nebeský. 4. Nasledovanie Krista. 13. večný. 292. Oči treba krotiť 81. Myšlienka trojaká 32–37. aké cvičenia dať 18.. Pažravosť. čo ju zapríčiňuje a čo proti nej pomáha 318–323. sv. ako naň nazerať 110–117. ako napraviť 217. Obrezanie Pána 266. Peter. ako robiť 114. ukazuje ľudu a odsudzuje na smrť 295. Narodenie Krista Pána. Myseľ. iní neskôr 4. 206. kým v jednom bode nachodíme dačo pre svoju dušu 76. Nezriadenosť pri jedení. N Náklonnosti treba skúmať 342. 290. tamže. prichádza k hrobu 302. pozri Indiferencia. Nazeranie. 229. vidí vzkrieseného Pána. posiela ho k Herodesovi 294. 167. zapiera Krista 291. Modliť sa je duchovné cvičenie 1. pozri Spytovanie. Kristus mu umýva nohy 289. jeho svedectvá o Kristovi 273. P Pamäť. ako bol povolaný 175. pozri Dodatky. ako ich treba skúmať 333. 130. Neútecha. diabol ju nemá rád 12. pozri Ježiš Kristus. dáva ho bičovať 295. Panenstvo treba schvaľovať 356. Nariadenia predstavených treba skôr chváliť než haniť 362.

ako využiť 229. tretí stupeň záhuby 142. 2. 167. Radovať sa s radujúcim Kristom 221.198 Sv. jeho účinky 87. 156. 354. nad Kristovým umučením 195. Prisľúbenia. 87. ako si zachovať 149–157. tamže. rodí sa z lásky k chudobe a k opovrhovaniu 146. koľkoraké je a ako sa v ňom možno cvičiť 82–86. ich rozkazy a nariadenia treba hájiť 362. Pozitívna teológia 363. tamže. 65. vedie k ostatným čnostiam. Poslúchať Cirkev sme povinní 353. 217. Pôsty Cirkvou ustanovené treba chváliť 359. Pýcha. vyžadujú väčšiu pozornosť 3. týždňa 48. Prosba pred rozjímaním 1. či cvičenca pohýnať. pozri Hriech. Polepšenie života 189. 55. jeho cesta a miera 189 na konci. 205. nimi sa končia rozjímania 243. Pohodlie telesné. 147. Prenasledovanie a námahy pre Krista. máme si ich žiadať 146. Prijímanie Oltárnej sviatosti patrí k prvému týždňu 44. týždňa 221. Prísahe sa treba vyhýbať 38. Pravidlá o rozoznávaní duchov. 61. Pokušenia pod zámienkou dobrého 10. aby si ho volil 15. niekoľko osobitných rozhovorov 53. múdro hovoriť o predurčení 367. tretí spôsob poníženosti vychádza z túžby pripodobniť sa Kristovi 167. Práca. koľko má byť každý deň 72. Rehoľný stav. v nazeraní na nadobudnutie lásky 233. Rozjímaní. pozri Sľub. Potravu a nápoj prijímať podľa správnej miery 213. Predurčenie. 257. tri spôsoby pripravujú dušu na voľbu 164–166. Rozjímanie sa má zakladať na pravdivej udalosti 2. 133. hľadať ju treba v rozjímaní a v modlitbách 168. zachovať 229 (pred koncom). . 199. Rozhovory pri modlitbe. Predohry rozjímania treba zachovať 105. Pokoj s Pánom Bohom. 234. ako konať 199. je najlepším prostriedkom dosiahnuť nábožnosť 322. Rovnocenné dodatku druhému. kedy je dovolená 38– 39. Príkazy Božie. časté 18. Predstavení. 129. tri na konci rozjímaní 63. Púte treba schvaľovať 358. 227. len predurčení budú spasení 366. Boh pracuje vo stvoreniach 236. Poznanie hriechov plodí bolesť. 10. Pokrok duchovný. 229. pozri Dodatky. rozjímanie jednotlivých slov 252–257. Reforma života 189. 71. Poníženosť podriaďuje človeka Bohu a ľuďom 165. Pokánie. kedy vysvetliť 9. Porovnávať svätých s žijúcimi nemáme 364. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 199 Plač nad hriechmi 55. R Radosť duchovná vo štvrtom týždni 221. predmet rozjímania 238–243. 289. Povolanie apoštolov 275 – rehoľné je od Pána Boha 15. Posledná večera 190–199. 229. prisahať na Boha alebo na stvorené veci. Prítomnosť Božiu treba si obnoviť pred modlitbou 75.

– poníženosti. ale neodkladnými prácami veľmi zaujatý. treba schvaľovať. 98. pamätať na ňu je osožné na vykonanie dobrej voľby 186. Týždeň v duchovných cvičeniach. sú prostriedkom a nie cieľom. možno ho skrátiť alebo predĺžiť. Spytovanie svedomia. Sviece. pozri Pokánie. tri 238–260. 87. Stvorenia. Šomrania sa treba chrániť 41. cieľ a látka v duchovných cvičeniach 90. – po modlitbe 77. Slzy nad hriechmi 55. pozri Sľub. Stav. treba ich vzývať 358. Spoveď. všeobecná je užitočná i keď nie je nevyhnutne potrebná 44. Súci. patrí k prvému týždňu 44. ako ho skrátiť alebo predĺžiť 162. na konci prvého týždňa 44. najmä šomrania proti predstaveným 362. Škrupule treba rozlišovať od omylu 346. tamže. svedectvo Kristovo apoštolom 304. prvý týždeň zodpovedá očisťujúcej ceste 10. – tri. ich životopisy možno čítať pri jedení. pri ktorých duše hynú 142. žalmy v kostoloch a podobné treba schvaľovať 358. Scholastická teológia 363. Trvať. tamže. zväčšuje zásluhy. S Sebaobetovanie 5. Smrť. tamže. ako dlho majú cvičenia 4. predmet rozjímania 246. 234. jeho prostriedky. Spev. Schopnosti duše. čo je 4. Slobodná vôľa 269. Skutok vykonaný zo sľubu. osobitné. tretí týždeň 209. môžu byť aj osožné 348. tamže. úctu obrazov svätých treba schvaľovať 360. – všeobecné. kedy vysvetliť pravidlá o rozoznávaní duchov 8–10. životný je dvojaký 135. cieľ a ovocie 4. a tri. 207. druhý týždeň zodpovedá ceste osvietenia 10. pozri Voľba. jeho látka a spôsob 32 – 43. Trýznenie tela. Svätí. ako si ho voliť.200 Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 201 Rozoznávanie duchov. ktorými sa zdokonaľujú 146. Schválenie Duchovných cvičení. 354. . Spôsoby modlitby. 267. Smiechu nekrotenému sa vyhýbajme 80. nemá byť nerozmyslený 14. pozri Poníženosť. 234. sľub sa robí o veci lepšej. Svätých porovnávať so žijúcimi nemáme 364. 51. čo je 24 – 31. spovedať sa aspoň raz do roka. nad Kristovým umučením 195. častá 44. pozri Duchovné cvičenia. Sľuby rehoľné treba schvaľovať 357. sú pomstiteľmi neprávostí proti Bohu spáchaných 60. spoveď konanú kňazovi treba chváliť 354. Svedectvo Ducha Svätého o Kristovi 273. ako môže konať cvičenia 19. Traja králi z Východu klaňajú sa Kristovi 162. 160. že ich v kostoloch zapaľujú 358. Skutky dobré neopustiť pre márny strach 351. pozri Knihy. Stvorenie človeka 23. T Teológiu i pozitívnu i scholastickú treba schvaľovať 363.

Voľba v duchovných cvičeniach. 198. 193. Vytrvalosť v modlitbe 12. Vinník reťazami sputnaný. Zásluhu. Všedný hriech. Úctivosť väčšia sa vyžaduje. vhodné je chodiť na ne počas cvičení 20. 190–209. akú môže mať človek. Úfať v pomoc Božiu je potrebné v čase neútechy 7. pripravuje sa rozjímaniami o živote Kristovom 135. kto nimi trpieva 9. nesprávne vykonanú treba napraviť 172. Zostavenie miesta. obľahčuje modlitbu 13. 320. 201. Kedy začať rozjímania na vykonanie voľby 163. . čo je cieľ tohto rozjímania 135. 176. 103. 202. – slobodná 369. ako môžu konať cvičenia 19. 150. Základná pravda 23. 34. 137. zásluhu dobrých skutkov nevylučovať 367. ale súci. 1. ako robiť 47. meniteľná a nemeniteľná 171. štyri razy konať 148. 232. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 203 Uctievanie obrazov svätých 360. Úmysel čistý pri voľbe 169. predmet rozjímania 247. prvá doba 175. útechu od Boha treba odlišovať od toho. ako sa cvičiť v nej 212. text 136–147. Z Zahanbenie nad hriechmi 48. zakončiť ju modlitbami 183. predmety voľby 170–171. čo je 316. Kto má robiť voľbu 174. môže pochádzať od Boha a anjelov 329–331. môže nám ukázať Božiu vôľu 175. niekoľko osobitných 102. v neúteche viac zlý 318. ako ju vykonať v tretej dobe 177–188. 220. V Vedúca zásada a základná pravda 23. zo skusovania útechy 176. Volanie Božie je čisté 172. – v jedení a pití treba schvaľovať 210. niekoľko osobitných zostavení miesta 47. 163. keď sa protiví pokušeniu zvonka 33. niekedy ju Boh pohýňa nad všetku pochybnosť 175. 153. Udalosť. Veľkodušnosť je potrebná tomu. obraz hriešnika pred Kristom–Sudcom 74. Vieru i skutky treba chváliť 368. zopakovať ho možno za jeden deň 208 (na konci). keď sa s Bohom alebo so svätými zhovárame. Zmysly tela. napomáha Božie vnuknutia 213. Vôľa človeka pri rozjímaní 50–52. treba podať verne 2. čo po nej nasleduje 336. 138. 262. Umučenie Kristovo je vlastným predmetom 3. 13. 321. v čase útechy nás viac usmerňuje dobrý duch. Zjavné pokušenia. Vešpery. Vtelenie 101–109. úvod 169. 91. Udalosti alebo predohra. 192. na ktorú sa nazerá. než ako keď o nich rozmýšľame 3. Zástavy. ako naň nazerať 194. 191.202 U Sv. 219. Zdržanlivosť a panenstvo treba väčšmi chváliť než manželstvo 356. týždňa 4. pozri Hriech. 135. rozjímanie o dvoch zástavách. Útecha. 359. Zaujatí neodkladnými prácami. vôľu Božiu hľadať. Voľba cieľa má predchádzať voľbu prostriedkov 169. čo cvičenie koná 5.

prvé osídlo diablovo 142.204 Ž Sv. Ignác z Loyoly – Duchovné cvičenia Ukazovateľ 205 Žiadať si bohatstvo. . Život. usporiadať si ho treba v cvičeniach 1.

O. Odborná spolupráca Rajmund Ondruš SJ.sk ISBN 80-7141-487-5 . www. Preklad zrevidoval a podľa španielskeho prekladu Candida de Dalmasesa SJ poznámkami a slovníkom doplnil Štefan Senčík SJ. Graficky upravil a zalomil Fabian Chupáč.: 033/59 34 211. Zodpovedný redaktor Róbert Mésároš.sk. Štefánikova 44.dobrakniha. e-mail: redakcia@dobrakniha. Vydalo Vydavateľstvo Dobrá kniha. tel. 917 01 Trnava. fax: 033/59 34 226. Obálku navrhla Barbara Neumannová.206 Svätý Ignác z Loyoly Duchovné cvičenia Exercície Z latinského vydania preložil Rudolf Mikuš SJ. Box 26. P.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful