PRAKTICNY

SLOVENSKO-ANGLICKY

TLUMA
THE PEAOTIUAL SLOVAK
AMERICAN INTERPRETER

k snadnému a rýchlemu

naueniu sa anglitiny

Pre Slovensky ud v Amerike.

Sostavil

P. DOJÁEK.
I
i 660 Main Street,
Winnipeg, Canada.

»
l_^ ^N . ^J^ r i^-

PRAKTINÝ
SLOVENSKO-ANGLICKY

TLUMAC
THE PRACTICAL SLOVAK
AMERICAN INTERPRETER

k snadnému a rýchlemu

naueniu sa anglitiny

Pre Slovensky ud v Amerike.

G. KLEIN & SON '

72 Park Place
NEW YORK CITY
Copyright 1905
 PREDMLUVA.
Každý prisahovalec má sa vynasnažova, abý
sa ímskoršie a ím lepšie nauil anglicky.
Kto zná anglicky, ten alej zájde, aj skoršie
polepší si svoj stav.
Anglicky hovoriaci robotník má vždy pred-
nos, aj lepšiu plácu skoršie obsiahne.
Anglická re je ažká, najmä pre svoju zvlá-
štnu výslovnos, preto sa ju treba uiusilovne z
knihy i cvii v živej rei.
Náš ud
cítil už od dávna potrebu knihy, z

ktorej by sa snadno a rýchle mohol naui angli-

cky. To ma pohlo k vydaniu tohto "Praktiného
Tlumaa," v ktorom som všetko zrczumitelne,
krátko a jadrne napísal, aby každý Slovák, aj
nezvyklý ui
sa re z knihy, všetko bez ažkostí
pochopil. Napísal som všetky vo všeobecnom
živote potrebné mluvniné pravidlá, výrazy a
rozhovory, a priložil som aj slovmiji, z ktorého
môže sa každý naui potrebné m.u slová.
Aby som ct. rodákom oblahil uenie sa,
vyhnul som všetkým zbytoným opletkám, a
popri správnej spisovnej anglitme uviedol sem
všade výslovnos a preklad, takže každý krajan
aj

môže sa razom ui íta, hovori aj rozume slová

a vety anglické.
 TV.

Kto sa do veci rozumie a dostane tento Pra-

ktiný Tluma do ruky, zaiste uzná, že je to
najlepšia kniha tohto druhu. Žiaden iný tluma
nevyrovná sa tejto knihe, ani o do obsahu, ani o
do praktincsti.
Ke kto protrebuje tluma, vysvetlite mu
vec a porate mu, aby si kúpil len moj prak-
tiný Tluma a žiaden iný aby zaií neprijal.
Pre tých, o už znajú koko toko hovori
anglicky, vydal som Praktiný Anglicko-Slovenský
a Slovensko-Anglický Slovník, ktorý je o mnoho
väší a dôkladnejší než iné slovníky. Obsahuje
okolo 20,000 slov. Moj slovník je tak zostavený,
že hoc jaké slovo nájdete hne, už i anglické lebo
slovenské, a pri Som zárove ako ho treba íta a
o znamená na slovensky poažne na anglicky.
Žiaden Slovák by nemal by bez tohto slovníka,
ale treba vždy pýta len môj Praktiný Slov-
ník, lebo ten je najväší a najlepší, o om sa môže
každý sám presvedi.
Praktiný Tluma i Praktiný Slovník budú
zaiste slúžik dobru a k prospechu nášmu milené-
mu slovenskému národu v Amerike. Daj Pane
Bože, aby tak bolo !

:-AUL K. KADAK
 CAST PRVÁ,
Mluvnicne Ulohy,

ÚLOHA 1.

ANGLICKA ABECEDA.
(The E7i^lish Alphabet — dhy inglis el^ebet.>>

VYSLOV
 6

Z tohto vidno, že anglická abeceda sa tak píše

ako slovenská, ale niektoré písmeny sa celkom
iná vyslovujú.
Zapamäta si že v slovách anglických
treba,
neítajú sa ako v abecede alebo
litery tak, sú ke
osve, to jest niektoré sa ítajú tak isto ako v
abecede, iné zas ítajú sa v rozliných slovách
rozdielne, a zas iné ítajú sa v slovách celkom iná
—
než v abecede. Príklad: God (Boh) íta sa: gad,
a hláskuje sa: dží-o-dý; bread (chlieb) vyslovuje
sa: bred, kdežto hláskuje (speli) sa takto: bi, ár,
í, ej, dý.
Každý lovek má sa naui dobre nazpäma an-
glickú abecedu. Amerikáni nedovedú napísa cu-
dzé slová da výslovnosti, ale sa im musí meno
hláskova. Keprisahovalec vstupuje dakde do
práce, pýtajú sa ho, ako sa menuje. On vypovie
svoje meno, ktoré pisár tak zkolomútene napíše, že
dotyný krajan by sa ani sám nepoznal poda toho
mena. Ke
chce ma
svoje meno správne zapí-
sané, o
je vemi vážna vec, musí ho hláskova,
alebo ako americký Slováci hovoria: spelova. Na
príklad Sabol chce da cvc^e meno zapísa správne,
teda povie: Sabol, -es, ej, bi, o, el; Hudák, ej, jú,
dý, ej, khej: Kadák, khej, ej, dý, ej, khej; Varga,
vi, ej, ár, dží, ej; Slovák, es, el, o, vi, ej, khej.
 ULOMA 2.
ANGLICKA VÝSLOVNOS'.

(The English Prominciation — dhy inglis pronan-

siejšn.)

Anglická vý-slovnos je pre Slováka vemi

ažká, ponevá anglitina má zvuky a hlásky
Slovákovi neznáme. Kto prvý raz slyší Ameri-
kána hovori, zdá sa mu, že on hovorí leptavé,
neisto. Úplne správne naui sa anglickú výslov-
nos môže sa len diea; kto už v dospelom veku
príde do Ameriky, ten nikdy nebude úplne isto
hovori anglicky; bár sa aj nauí hovori plynné a
ináe správne, predsa ho po reí pozna, že nie je
rodeným Amerikánom.
No ke sa nemôžeme naui úplne správne
vyslovova anglické slová, naume sa aspo
hovori zrozumitelne, aby sme boli v stave vypo-
veda, o
chceme, a naši anglicky hovoriaci spolu-
obania aby nás rozumeli. To môže každý do'
cieli pri dobrej vôli.
Z knihy sa lovek najskoršie a najviac nauí,
lež ja odporúam každému, aby sa usiloval v
rozhovore osvoji si výslovnos anglickú, ponevá
slovenskými písmenami nemožno správne vypísa
výslovnos každého anarlického slova.
 Tu ešte dokladám, že ktorí krajania neuia sa
anglicky z kníh, tí obyajne horšie hovoria
anglicky, než tí, o sa len z kníh uili, a písa
vôbec ni Oni nauia sa slová, ktoré
nevedia.
slyšia hovori, lež dobre nedoslyšia jernné zvuky
anglitiny a potom len tak v zlomkoch hovoria
anglicky. Slyšal som, že slovo: certainly (zaiste)
vyslovovali "sedne", kdežto má sa poveda:
sortenly.
Ja v tomto tlumai usilujem sa slovenskými
písmenami uda anglickú výslovnos o
najlepšie
možno. Aby krajania nemali ažkostí, vyhybujem
všetkým znakovaniam litier, len jednu cudzú literu
upotrebujem a síce: o, kotorá je každému známa,
kto sa uil maarsky lebo nemecky. Vyslovuje
sa asi ako keby sa litery "o" a "e" splietly a ra-
zom vyslovily, priom ale treba ústa viac do trúbky
skrúti a hrdlom to vyslovi. Na príklad výslov-
nos slova girl (dieva) pissm takto: gorl, biiá
(vták) bord.
Upotrebujem aj slovenské 3, Vtor íta f:a polo
"a" a polo " e," ako v slove mäiro. Ostatné litery
sú krajanom známe.
VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ O VÝSLOVNOSTI
Samohlásky a, e, i, o, u, y líšia sa vemi vo
výslovnosti od slovenských, a niektoré z nich majú
aj še« rozliných zvukov. Preto treba sa ui
výslovnos týchto samohlások v celých slovách.
 A — e — vyslovuje sa ako " e," letter — letr —
list; ako " ej," pale pejl — —
badý; ako " ä," draft
— draft — poukážka; ako "á," palm pám — —
dla; ako "a" pácha pasii — basa. —
E — —
i vyslovuje sa ako "i," listen lisn — —
poslúcha; ako ''aj," pipe pajp — —
trúba, fajka;
ako " o," bird bord —vták. —
Y — váj —
vyslovuje sa ako "aj," by baj — —
u, pri, vedia; tiež ako "i" lebo "y," lady lejdy — —
pani; labyrinth — lebyrinth — bludište.
O — o — vyslovuje sa ako "ó," fork — fork —
vidly; ako "o," work — vork — robota; ako " a,"
plow — plau — pluh; ako " ú," do — dú — ui.
zrob. "OO" zneje ako "ú."
U — jú — vyslovuje sa ako "a," bug — bag —
chrobák; ako "ju" use — júz — potreba; ako " o,"
hurt — hort — ublíži.
Krém tu uvedených hlások majú anglické sa-
mohlásky iné zvuky, ktoré treba sa v slovách
naui.
C — — vyslovuje sa vždy ako slovenské "s"
si

pred a
e, i Príklad: acid — esid — kyselina,
y.
center — sentr — stred. — Ke C pred inými je
písmenami, vyslovuje sa ako "k" lebo "k h." Cap
— khep — iapka, catholic — khetolik — katolícky.
Q — dží — vyslovuje sa niekedy ako slovenské
"g." Príklad: gate — gejt — brána, glass — gläs —
sklo. Inokedy zas vyslovuje sa "e" íikj *dž," na
 10

príklad: gentleman — džentlmen — pán, gipsy

— džipsi — cigán.
J — džej — vyslovuje sa ako mäkké "dž," na prí-
klad: joke — džók — žart, July — džuláj — júli.

K — khej — vyslovuje sa ako "kh," na prí-

klad: keep — khýp — drža, inokedy zas ako slo-
venské — "k," skin — skyn — koža.
CK vyslovuje sa vždy ako "k," kick — khyk —
kopa.
Q — kjú — stoji vždy pri "u" a obe "qu" vyslo-
vu;ú sa ako "kv," na príklad: quit — kvit —
opusti.
R — ár — vyslovuje sa vždy ako "r," ale nikdy
nie tak tvrdo ako v slovenskej rei, V rozliných
slovách vyslovuje sa mäkkšie lebo
rozdielne,
tvrdšie, ale vždy viac hrdlom než jazykom, aby
nebolo také tvrdé.
— es — \^yslovuje sa ako slovenské "s," na
S
príklad*snow — snó — sah, speed — spíd —
rýchlos; niekedy ako "z," rose — róz —
ale aj

ruža.
W— dabljú —
vyslovuje sa polo ako "v" a
polo ako "ú," ja som použil "v," kde je ono
bližšie než "ú," a naopak.
Písmeny: b, d, f, h, 1, m, n, t, v, x, z vyslovujú
sa v anglitine najastejšie tak ako v slovenskej
rei.
 11

ZVLÁŠTNE ANGLICKÉ HLÁSKY.

CH — — vyslovuje sa najviac ako
sí-ej slo-
venské , — epl — kaplnka, cheap — cíp
chapel
— lacný; inokedy zas ako machine — meiin —
š,

stroj; zas v iných slovách ako k lebo kh, christen

— krisn — krsti, chord — khórd — struna.
Qli dží-ej — vyslovuje sa ako ghoul — gúl —
g:
príšera; niekedy ako laugh
f, — — smia laf sa.

Pli — pí-ej — vyslovuje sa obyajne ako f,

physician — izisn — lekár.

SCH — es-sí-ej — vyslovuje sa ako scnooi sk,
— skúl — škola, alebo ako schism — si^m —
s,

rozkol.
Sli — es-ej vyslovuje sa ako sharp — šarp —
š,

ostrý, shame — šejm — hanba.

TH — tý-ej — vyslovuje sa že sloven-

tak, to
skými literami nedá sa úplne správne ani vypísa.
Slovákovi vemi ažko padne naui sa výslovnos
týchto hláskov. Zneje ono raz asi tak ako th,
theft — —
theft krádež; inokedy zas ako dh, there
— dhér — tam
WH — dabljú-ej —vyslovuje sa asi tak, ako
keby h stály pred v, white —
hvajt biely. —
Y — váj — vyslovuje sa na poiatku slov ako j,

young — jang — mladý; niekedy ako deadly i,

— dedli — smrtelný; niekedy ako why — hvaj aj,

— preo.
 12

Koncovka "ing" vyslovuje sa tak, aby to g bolo

len slabo slyšatelné, a treba to g viac nosom
vyslovi.
CE, Ci, Si a Ti vyslovujú sa niekedy ako s, ke
po nich nasleduje samohláska, na príklad: confes-
sion —
khonfešn —
zpove, nation nejšn — —
národ.
Si a zi vyslovujú sa niekedy ako š, excursion
— ekskhoršn — výlet; inokedy ako ž, fusion
— fjúžn — slúenie.
NEMÉ PISMEXY.
Anglická re má aj takzvané nemé písm^eny,
ktoré sa len píšu, ale sa nevyslovujú, na príklad
half — häf — polovica, write — — písa, know rajt
— nó — vede, knife — najf — nôž.
prízvuk.
Prízvukom nazývame dôraz, ktorým jednotlivé
slabiky v slovách vyslovujeme, to jest ke niektoré
slabiky slov hlasnejšie vyslovujeme. Tento prízvuk
kladie sa v anglitine na prvú, druhú lebo alšiu
slabiku slova, a dlhšie slovámajú aj viac prizvu-
kovaných Kto by sa nazdával, že prízvuk
slabík.
nenie potrebný, ten by sa vemi mýlil. Bez zna-
losti prízvuku nemožno správne, ba ani zrozumi-
telne hovori. V takejto knihe, urenej pre obecný
ud, nenie možno naznaova prízvuky, lebo to by
 13

itateov len poplietlo a obažilo im uenie. Ale

ponevá prízvukovanie je vemi potrebné, radím
každému, aby sa ho uil v živej rei. Dajte pozor,
kotrú slabiku — as — slova Amerikán vysloví s
dôrazom, hlasnejšie a ute sa od neho.

ÚLOHA 3.

V anglickej rei kladie sa pred podstatné meno

skoro vždy "a" — vyslov e — alebo "an" — vy-
:

slov en — jeden, jedna, jedno.

: V uritom páde
užíva sa "the" — ítaj dhy — : ten, tá to.

A man — e mén — lovek, muž. An apple — en

epl — jablko. John a good man — džan
is e iz

gúd mén — Ján dobrý lovek.

je

The míne — dhy majn — baa. The city — dhy

sity— mesto. The book — dhy buk — kniha.
A — e — lebo an — en — kladie sa pred takú
osobu lebo vec, ktorá je neuritá, neznáma, ne-
prítomná.
The — dhy — kladie sa pred uritú osobu lebo
vec, ktorú vidíme, známe, ktorá je prítomná, alebo
na ktorú ukazujeme.
 14

ÚLOHA 4,

I — — aj ja It— — ono it

Thou — dhau — ty We — vi — my
He — hý — on You — jú — vy
5he — — ona ŠÍ They — dhej — oni

Poznámka Druhá osoba v jednotnom ísle

:

ty — thou sa neužíva v anglickej rei, len vemi

zriedkavé v básnach lebo v modlitbe. Angli:.n
len Bohu lebo milenke povie ty, ináe vždy hovorí
you — vy, ešte dieatu lebo zveru. Preto mnohí
aj

myslia, že you ty a nie vy, to

je mýlna lež je
mienka. — — — I píše sa vždy vekou
aj ja, literou.

Iam — em — somaj — — ono ja It is it iz je

— — We are — ár — my
;

You are jú ár vy vi
lebo
ste sme
ty si
He — hý
is — on iz They are — dhej ár — je

She — — ona
is ŠÍ iz oni sú je

Am I — — som
em aj j
Is it — iz it — je onoí
ja? lebo je to?
Are you — ár jú — — ár — sui^
;

ste |
Are we vi
vy lebo si ty ? my ?
he — hý — Are they — ár dhej —
|

Is iz on je ?

she — — ona?
j

Is iz ŠÍ je |
sú oni ?
 15
I am a workman — em e värkmen — som
aj ja
robotník.
You are agirl — jú ár gorl — vy dieva.
e ste
He isa good man — hý e gúá men — on
iz je
dobrý lovek.
It is a dog — dag —
it iz e pes. to je
We are poor vi ár púr — my sme chudobní.
—
They are rich — dhej ár ri — oni sú bohatí.
Are we strong — ár strong — sme my
vi silní?
 16

ÚLOHA 6.

I have aj hev — ja It Has — it bez — ono

má
You have— ju hev — ty We have — vi hev —
máš, lebo vy máte my máme
Me has — hý hez — They have dhe j hev —
—
on má oni majú
She has — ši hez —
ona má

O zveroch hovorí sa v anglitine ono -"it," a

nie on lebo ona, ako v slovenskej rei. Len ke
sa chce naznai rod zvera, i je totiž samec lebo
samica, vtedy sa povie he — hý — on lebo she
— — ona.
ši

Slovesá zostávajú v každej osobe nezmenené,

len v jednotnom pote v tretej osobe pridáva sá
*"s," Teda v každej osobe povie sa have, len v
tretej povieme has.

Have — hev — mám

I aj j
Have we — hev vi —
jar mame my .''

Have you — hev ju — Have they — he v dhe — j

máte vy ? majú oni ?

Has he — hez hý — má
on?
 17

I have a father — — ja mám otca.

aj hev e fadhr
He has a good mother — hý hez e gúd madhr —
on má dobrú matku.
We have a cat — vi hev e khet — my máme
maku.
You have a son jú hev — e san — vy máte syna.
They have fine bread — dhej hev fajn bréd —
oni majú dobrý chHeb.

I go —gó —
aj idem ja It — góz — ono
goes it

You go — jú gó — vy ide
idete lebo ty ideš We go — vi gó — my
He goes — hy góz — on ideme
ide They go — dhej gó —
She goes — góz —
ši oni idú.
ona ide

I go home — aj gó hó m — ja idem domov.

You know too much — j ú no tú mac — vy viete
privea.
He reads a book — hý rids e buk — on íta
knihu.
We work hard — vi vórk hard — my robíme
ažko.
1 hey drink anything — dhej drink enythyng —
oni pijú bár o.
 — —
18

I love — aj lav — mi lu- — jú lav — mi

You love
jem lujete
He — hý lavz
loves — They love — dhej lav —
miluje mi lujii

We love — VÍ lav — mi
lujeme

I dress — a dres — ob-

j You dress— jú dres -

liekam sa obliekate sa
He dresses — hý dresez They dress — dhej dres-
oblieka sa obliekajú sa
We dress — vi dres —
obliekame sa

I love my dear
mother —
aj lav maj dýr madhr —
milujem svoju drahú matku.
He loves his little brother —
hý lavz hyz litl
bradhr —
miluje svojho malého brata.
She loves her sick father —
ši lavs hor sik fadhr

miluje svojho chorého otca.

We love a good — lav gúd men — milu-
man vi e
jem dobrého muža.
They love money — dhej lav many — milujú
peniaze.
I dress the — dres dhy cajld — obliekam
child aj

diea.
Rosy drinks some sweet milk — rózi drinks sam
svit milk — Ružena trochu sladkého mlieka.
pije
 19

John drinks some beer — džán drinks sam bir —

Ján pije trochu piva.
We like to work — vi lajk tu vork — my radi
pracujeme.

ULOHA
^ 7.

To do — tu du — robi, ini užíva sa vemi

asto v anglickej rei. Podobne aj can — khen —
môct, by v stave, a may — me j
— môc, sme,
možno môct.
I do —
dú — iním
aj We do — VÍ dii — iníme
—
,

He does hý daz — iní You do — dú — iníte

ji'i

She does — daz — — dhej dú —

I

ši They do
— ona — iní inia
Itdoes — daz — ono
it

iní

I do not — aj dú nat — We do — vi dú nat —

not
neiním neiníme
He does not — hý daz You do not — jú dú nat —
nat — neiní neiníte lebo neiníš
She does not — daz si They do not — dhej dú
nat — neiní nat — neinia
Itdoes not — daz nat — it Do not! — dú nat —
neiní neiiie!
 20

Do I love —
dá a j lav — Do we see — dú vi si —
milujem? i milujem? vidíme? i vidíme?
Does he dress —
daz hý Do you give — dú jú
dres — oblieka sa? giv — dáte? dáš?
Does she drink — daz ši Do they like — dú dhej
drink — ona?
pije lajk — majú radi ?

Do I sing — dú sing — zpievam

aj ?

Yes, you do — jes, ju dú — áno, zpievate.

Does Michael drink — daz majkl drink — pije
Michal ?
No, he does not —
no, hý daz nat nie, nepije. —
Do they work —
dú dhej vork pracujú oni ? —
No, they do not —
no, dhej dú nat nie, —
nepracujú.
Who sits here — hú sits hýr — kto tu sedí ?

The old woman sits here — dhy old vumen sits

hýr — tá stará ženská tu sedí.

I see it the water —
in aj si it in dhy vátr —
vidím to vo vode.
Does your father give you any money daz júr —
fadhr giv ju eny many —
dáva vám otec nejaké
peniaze ?

No, he does not give me any

no, hý daz nat —
giv mi eny — nedáva mi ni.
nie,
—
Why do you run hváj dú jú ran preo bežíte? —
Because I must —
bikház aj mast ponevá —
musím.
 21

— hvat du jú — o hovoríte?
What do you say sej
— hvat daz hý get — o dostane?
What does he get
Where does she go — hvér daz go — kam ši
ona ide?
Joseph goes church — džózef gós to core —
to
Jozef ide do kostola.
Paul comes from work — pól khams fram vork —
Pavel prichádza z roboty.
Can you do the work — kheii jú dú dhy vork —
môžeš vykona tú robotu?
No Sir, I can not — no sor, aj khen nat — nie.
pane, nemôžem.
May I trust you — mej aj trast jú — môžem vám
dôverova?
I think so — aj thynk so — ja tak myslím.
Can you lift this stone —
khen jú lift dhýs ston —
môžete podvihnú tento kame?
I may, but I am not sure — aj mej, bat aj em nat

súr — sná môžem, ale nie som istý.

I can not —aj khen nat — We can not — vi khen

nemôžem. nat — nemôžeme.
You can not — jú khen They can not — dhej
nat — nemôžete. nat — nemôžu.
He can not — hý khen
nat — nemôže.

Vo vetách záporných lebo otázkových asu mi-

nulého mení sa **do'* na **di\
 22

Did you see me — did jú si mi — videli ste tna?

No. we did not see you — no, vi did nat si jú —
nie, nevideli sme vás.
I did not see —
did nat aj— nevidel som.si

You — jú did nat — nevideli

did not see si ste.
We did not see — did nat — nevideli sme.
vi si

They did not see — dhej did nat — nevideli. si

-^
ULOHA 8.

Množný poet tvorí sa obyajne tak, že ku slovu

pridáme písmenu **s'* lebo "es."

House— haus — dom: houses — hauses — domy.

Boy — boj — chlapec: boys — bójs — chlapci.
Book — buk — kniha: books — buks — knihy.
Shoe — ú — topánka: shoes — šús — topánky.
š

Table — — tables —
tejbl stôl: — tejbls stoly.

Ale niektoré slová majú nepravidelný množný

poet, a tie sa treba naui, a síce:
Man — men —
muž, lovek: men — men —
mužovia.
Woman — vumen — žena: women — vimen —
ženy.
Child — ajld — diea: children — ildren — deti.
 23

— — noha: — — nohy.
Foot fut feet fit

Goose — gús — hus: geese — gís — husy.

Tooth — túth — zub: teeth — týth — zuby
Ox — aks — vol: oxen — aksen — voly.
Cow — kau — krava: kine — khajn — kravy.
Mouse — maus — myš: mice — majs — mysy.
Louse — laus — ves: — — lice lajs vši.
Brother — bradhr — brat brothers — bradhrs —
:

bratia. Užíva sa brethren — bredhren —

aj bratia.
Penny — peny — peniaz: pennies — penys —
ajpence — pens — peniaze.
German — džormen — Nemec: Germans — džor-
mens — Nemci.
Roman — romen — Riman: Romans — romens —
Rimania.
Množný poet všetkých iných slov tvori sa pri-
daním písmeny "s," lebo ako som vyšej udal.
**es*'

Pri slovách koniacich sa na "y," mení sa táto

litera na **ie," jestli pred nou stoji samohláska:
fly — — mucha:
fláj — — muchy.
flies flájs

Je niekoko slov, ktoré sa len v množnom pote

užívajú: lungs — langs — púce.

-^
 24

Úloha 9.

J one (von)
? two (tú)
3 three (thrí)
4 four (fór)
5 five (fajv)
6 six (siks)
7 seven (sevn)
8 eight (ejt)
9 nine (najn)
10 ten (ten)
11 eleven (ilevn)
12 twelve (tvelv)
13 thirteen (thortýn)
14 fourteen (fórtýn)
15 fifteen (fiftýn)
16 sixteen (sikstýn)
17 seventeen (sevntýn)
18 eighteen (ejtýn)
19 nineteen (najntýn)
20 twenty (tventy)
21 twenty-one (tverty-von) at^.
30 thirty (thorty)
31 thirty-one (thorty-von) at.
40 forty (forty)
41 forty-one (forty-von) at,
 25

50 fifty (fifty)

51 fifty-one (fifty-von) at.

60 sixty (siksty)
61 sixty-one (siksty-von) atrJ*.

70 •
seventy (sevnty)
71 seventy-one (sevnty-von) at^
80 eighty (ejty)
81 eighty-one (ejty-von) at
90 ninety (najntv)
91 ninety-one (najnty-von) at.
100 one hundred (von handrd)
200 two hundred (tú handrd) at.
1000 one thousand (von thauznd).

Radové íslice tvoria sa tak, že k obyajným

pridáme *'th," len prvé sú v odchýlke.
First— forst — prvý \
Fifth — fifth — piaty
Second — seknd — druhý K ostatným pridá sa len
Third — thdrd — tretí "th"
Fourth — forth — štvrtý

Násobné íslovky tvoria sa dodatkom ''times."

Len prvé tri majú nepravidelné útvary.
Once — vons — raz Užíva sa aj three times
Twice — tvajs — dva — thrí tajms — tri

razy razy.
Thrice — thrajs — tri
raz v
 26

K ostatným ísliciam treba prida len times, four

times, five times, six times, seven times, at.
Single — singl — jednotlivý: double — dabl —
dvojnásobný, — užíva sa ale twofold dvojnásobný
aj
— —
triple tripl— alebo threefold trojnásobný;
quadruple — kvodrupl — alebo fourfold štvorná-
sobný. U ostatných íslic treba len prida fold,
fivefold, sixfold, sevenfold, at.
Pri spoítaní povie sa len and — end — na a,

príklad:two and two are four — tú end tú ár fór —

dve a dve sú štyri.
Pri násobení užíva sa times — tajms — two ráz:
times two are four — tú tajms tú ár fór — dva razy
dva sú štyri.

Pri deleni: two in four goes twice — tú in fór góz

tvajs — dve v štyroch sú dva razy.
-^
ÚLOHA 10.

Slová *'some'* — sam — trochu, nieo, niekto,

istý, niekoko, niektorí a **any'* nejaký, ktorýko-

vek, každý užívajú sa v anglickej rei vemi
asto a mnohí robia v ich užívaní chybu, aj takí, o
sa nazdávajú, že znajú dobre anglicky.
 27

Some dáva sa vždy tam, kde sa nieo tvrdí

I have some — aj hev sam — mám nejaké, máa
trochu.
I see somebody — aj si sambady — vidím niekoho.
I have something — aj hev samthyng — mam
nieo.
Any upotrebuje sa naproti tomu vtedy, ke nieo
tajíme alebo ke sa pýtame.

Have you any — hev ju eny — máš nejaké?

I have not any — hev nat eny — nemám
aj

žiadne.
Have you anything — hev jú enythyng — máš
nieo?
I have not anything — aj hev nat enyufíyng —
nemám nioho.
I have nothing — aj — nemám ni.
hev nathyng
."OM ycii get any money — did jú get eny ir.any —
dostali ste nejaké peniaze?
No, sir; I did not get any — no, sor; aj did nat
get eny — nie, pane; nedostal som žiadne.
Somebody —
sambady —
niekto a something —
samthyng —
nieo užívr. sa práve tak ako some, tc
jest vo vetách, ke nieo tvrdíme. Naproti tomu
anybody —enybady —
niekto, anything any- —
thyng —nieo, kladie sa len vtedy, ke sa pýtame
alebo nieo tajime.
 28

Do you see anybody — du si enybady — vidíte

niekoho?
I do not see anybody — aj du nat si enybady —
nevidím nikoho.
I see nobody —
aj si nobady —
nevidím nikoho.
I see somebody —
aj si sambady —
vidím niekoho.
Do you hear anything —du jú hýr enythyng —
slyšíte nieo?
Yes, hear something
I — jes, aj hýr samthyng —
áno, slyším dao.
Podobné pravidlo platí o všetkých slovách s

predložkami *'some'* lebo "any."

-<t|o
 29

Úloha u.

Privlastnováci spôsob tvori sa v anglitine pri-

daním písmeny *'s" na koniec slova s iarkou:
father's (fadhrs) otcov, otcova, otcovo; king's
(kings) kráov, kráova, kráovo; mother's child
(madhrs ajld) matkino diea; sister's book (sis-
ters buk) sestrina kniha.
Privlastnováci spôsob tvori sa aj pomcou "of":
the house of your father (dhy haus av júr fadhr)
dom vášho otca; the book of this man (dhy buk
av dhy s men) kniha tohto muža; the hat of our
sister (dhy het av aur sistr) klobúk našej sestry.

-<^

ÚLOHA 12.

Prídavné mená v stupovaní

tvoria sa v druhom
stupni pridanímkoncovky *'er," v treom stupni
pridaním koncovky "est": strong (strong) silný;
stronger (strongr) silnejší; strongest (strongest)
najsilnejší; cold (khóld) chladný; colder (khóldr)
chladnejší; coldest (khóldest) najchladnejší.
Jestli sa koní slovo na **y," vtedy sa táto
písmena mení na "i": pretty (prity) pekný; pret-
 30

tier (prityer) peknejsí; prettiest (prityest) naj-

peknejší; happy (hepi) blažený; happier (hepier)
blaženejší; happiest (hepiest) najblaženejší.
D'alej tvori sa stupovanie pomocou slov"inore"
V druhom a "most" v treom stupni: diligent
(dylidžnt) pylný; more diligent (mór dylidžnt)
pylnejší; most diligent (most dylidžnt) najpylnejší;
useful (júzful) potrebný; more useful (mór júzful)
potrebnejší; most useful (most júzful) najpotreb-
nejší.

Niektoré slová stupujú sä nepravidelne: good

(gud) dobrý; better (betr) lepší; best (best^ naj-
lepší; bad (béd) zlý; worse (vors) horší; w^orst
(vorst) najhorší; little (litl) malý; less (les) menší;
least (list) najm.enší; much (ma) mnoho; more
(mór) viac; most (most) najviac; many (meny)
mnoho; more —
most; far (fár) aleko; farther
(fárthr) alej; farthest (farthest) najalej; miesto
nearest (nýrest) najbližší užíva sa aj next (nekst)
najbližší; miesto older (óldr) starší, užíva sa aj

elder (eldr) starší, oldest (oldest) najstarší, eldest

(eldest) najstarší.

^
 31

ÚLOHA 13,

Príslovká z prídavného mena tvoria sa príponou

'*ly"; great (grét) vekolepý; greatly (grétli(
vekolepé; loving (laving) milujúci; lovingly (la-
vingli) láskavé; body (bady) telo; bodily (badyli)
telesne.

Príponou "ing" tvorí sa príasie prítomného

asu: to love (tu lav) úbi; loving (laving) mi-
lujúci; to ask (tu esk) žiada; asking (eskyng)
žiadajúc, žiadajúci.
Minulý as tvorí sa pridaním "d" lebo "ed":
asked (eskd) žiadal, žiadaný; loved (lavd) miloval,
milovaný.

Either (ídhr) buto, lebo, or (or) alebo; neither

(nýdhr) ani, nor (nor) ani: He is either in the
house or in the garden (hý iz idhr in dhy haus or
in dhy gárdn) on je buto v dome alebo v záhrade.
He is neither in the house nor in the garden (hý
iz nýdhr in dhy haus nor in dhy gárdn) on nie je

ani v dome ani v záhrade.

Pomocné **do" užíva sa aj v zápovedi: Do not

speak (dú nat spík) nehovor. Užíva sa alej ke
niekoho žiadame alebo rozkazujeme: do tell me
(dú tel mi) povedzte mi, predsa mi povedzte.
 32

ÚLOHA U.

Minulý as u pravidelných slovies tvorime pri-

daním koncovky "ed": to like (tu lajk) ma rád;
liked (lajkd) mal rád; to jump (tudžamp) skoi*'
jumped (džampd) skoil; to sail (tu sejl) plavi
sa; sailed (sejld) plavil sa, odplavil, odplul.
Ale je mmoho nepravidelných slovies, u ktorých
tvoi sa minulý as rozmanité. Ja tu uvádzam len
tie najpotrebnejšie, ktoré b}^ sa mal každý dobre

naui, ponevá ich bude v živote potrebova asto.

am (em) som — was (vaz) bol

arise (erajz)povsta —
arose (eróz) povstal
awake (evejk) vzbudi —
awoke (evók) vzbudil
bear (bér) nosi — bore (bor) nosil
bear (bér) rodi —
bore (bor), bare (bér) rodil
beat (bit) bi — beat (bit) bil

become (bekham) sta sa — became (bikhejm)

stal sa
begin (begin) zaa — began (bigen) zaal
bend (bend) ohnú — bent (bent) ohnul
beseech (bisí) prosi —
besought (bisát) prosil
bet (bet) stavi sa —
bet (bet) stavil sa
bid (bid) veli—
bade (béd) bid (bid) velil
bind (bajnd) viaza —
bound (baund) viazal
bite (bajt) kúsa — bit (bit) kúsal
 33

bleed (blíd) krváca —bled (bled) krvácal

bless (bles) žehna —
blest (blest) požehnal
blow (bl(5) fúka — blew (blú) fúkal
break (brejk) láma — broke (brok) lámal
breed (bríd) chova — bred (bred) choval
bring (bring) nies — brought (brat) nosil
build (bild) stava — built (bilt) staval
burn (born) páli — burnt (bornt) pálil
burst (borst) — burst (borst) puknul
puknú
buy (báj) kúpi — bought (bát) kúpil
catch (khe) chyti — caught (khát) chytil
choose (úz) vybera — chose (dz) vybral
cling (kling) Inú — clung (kiang) Inul
clothe (klódh) odieva — clad (kled) odieval
come (kham) prís — came (khejm) prišiel
cost (khast) stá, koštovat — cost (khast) stál
cenu, koštoval
— crept (krept)
creep (kríp) liezt liezol
cut (khat) reza— cut (khat) rezal
dare (der) odváži sa — durst (dorst) odvážil sa
deal (dýl) jedna — delt jednal
(delt)
dig (dig) kopa — dug (dag) kopal
die (dáj) zomre — died (dájd) zomrel
do (dú) ini —
did (did) inil
draw (drá) aha — drew (drú) ahal
dream (drím) sníva — dreamt (dremt) sníval
drink (drink) pi —
drank (drenk) pil
drive (drajv) hna — drove (dróv) hnal
 34

eat (it) jes— ate (ejt) jedol

fall (fál) pada — fell (fel) padnul
feed (fid) kmi — fed (fed) krmil
feel (fil) cíti ~ felt (felt) cítil
fight (fajt) bi sa — fought (fát) bil sa, bojoval
find (fajnd) nájs — found (faund) našiel
flee (flí) uteka — fled (fled) ušiel
fly (flaj) lieta — flew (flú) lietal
forget (forget) zabudnú — forgot (forgat) za-
budnul
freeze (ríz) mrznú — froze (fróz) mrznul
get (get) dosta — got (gat) dostal
girt (gort) opása — girt (gort) opásal
give (giv) da — gave (gejv) dal
go (gó) ís — went (vent) išiel
grind (grajnd) mle — ground (graund) mlel
grow (gro) rastnú — grew (grú) rastnul
hang (heng) veša, vise — hung (hang) visel
vešal
have (hev) ma — had (hed) mal
hear (hýr) slyša — heard (hôrd) slyšal, ul
hew (hjú) — hewed (hjút) sekal
seka
hide (hajd) kry — hid (hyd) kryl
hit (hyt) udre — hit (hyt) udrel
hold (hold) drža — held (held) držal, trímal
hurt (hort) ublíži — hurt (hort) ublížil
keep (khýp) drža —
kept (khept) držal
kneel (nýl) kaa — knelt (nelt) kaal
 35

knit (nyt) plies — knit (nyt) plietol

know (no) vede, zna — knew (nú) vedel, znal
lay klás
(lej) laid — (led) kládol
lead (lid) vies — (led) viedol
led
lean (lýn) opiera sa — leant (lent) opieral sa
leap (líp) skáka — leapt (lept) skoil
learn (lorn) ui sa — learnt (lornt) uil sa
leave (lív) opusti — opustil
left (left)

lend (lend) požia — lent (lent) požial

let (let) necha — let (let) nechal
lie (laj) leža — lay (lej) ležal
lie (laj) luha — lied (lajd) luhal
light (lajt) zaža, zapáli — lit (lit) zažnul, za-
pálil
load (lód) naklada — loaded (lóded) nakladal
lose (lúz) ztrati — lost (last) ztratil
make — made (mejd) zrobil
(mejk) robi
mean — ment (ment) mienil
(mín) mieni
meet (mít) potka — met (met; potkal, stretnul
melt (melt) lia, rozpúša — melted (melted)
lial,rozpúšal, topil
mow (mó) ža — mowed (mód) kosil žal,

pass (päs) minú — past (päs) minul

pay (pej) plati — paid (pejd) platil
prove (prúv) dokazova — proved (prúvd) do-
kazoval
put (put) klás, položi — put (put) kládol,
položil
 36

quit (kvit) zanecha — quit (kvit) zanechal

read (rid) íta — read (red) ítal
rid (rid) zbavi — rid (rid) zbavil
ride (rajd) jazdi— rode (rod) jazdil
ring (ring) zvoni — rang (reng) zvonil
rise (rajz) vsta — rose (roz) vstal
roast (rdst) smaži — roast (róst) zmažil
run (ran) beža — ran (ren) bežal
saw (so) reza, píli — sawed (sód) rezal, píli!
say (sej)poveda — said (sed) povedal
see (si) vide — saw (sá) videl
seek (sík) hada — sought (sát) hadal
sell (sel) preda — sold (sold) predal
seethe (sídh) vari — sod (sad) varil
send (send) posla — sent (sent) poslal
shake (šejk) trias — shook (šuk) triasol
shave (šejv) holi — shaved (šejvd) holil,

bitvil
shear (sír) striha — shore (šor) strihal
shed (sed) rozlia — shed (šed) rozlial
shine (šajn) svieti, liša — shone (son) svietil,

blišal
Show (§6) ukáza — showed (šód) ukázal
shoot (šút) streli —
shot (šat) ctrelil
shrink (šrink) sbehnú sa —
shrunk (šrank)
sbehnul sa
shut (šat) zavre — shut (šat) zavrel, zatvoril
sing (sing) spieva — sang (seng) spieval
 37

sink (sink) klesa — sank (senk) klesnul

sit (sit) sede — sat (set) sedel
slay fslej) zabi — slew (slú) zabil
sleep (slip) spa — slept (slept) spal
slide (slajd) kza — slid (slid) klzal, poklznul
smell (smel) voa — smelt (smelt) voal
sow (so) — sowed (sód)
sia sial
sew (so) ši — sewed
(sód) šil

speak (spík) hovori — spoke (spók) hovoril

spend (spend) trovi — spent (spent) trovil
spill (spil)vylia — spilt (spilt)
vylial
spin (spin) prias — spun (span) priadol
spit pu — spit
(spit) pul (spit)
split (split) — split (split) štiepal
štiepa
spoil (spojl) kazi — spoilt (spojlt) kazil
spring (spring) skoi — sprang (spreng) skoil
stand (stend) stá — stood (stud) stál
stay (stej) zosta — staid (stejd) zostal
steal (štýl) kradnú — stole
(stôl) kradnul
stick (styk) boda —stuck (stak; bodnul, stril
stink (stynk) smrde —
stunk (stank) smrdel
strike (štrajk) štrajkova, udre —
struck (strák)
štrajkoval, udrel
strow (stró) sypa —
strowed (stród) sypal
swear (svér) prisaha —
swore (svór) prisahal
sweat (svet) poti sa —
sweat (svet) potil sa,
znojil sa
sweep (svíp) zameta — swept (svept) zametal
 38

swim (svim) pláva — swam (svem) plával

swing (sving) kolísa — swung (svang) kolísal
take (tejk) bra, vzia — took (túk) bral
vzal,
teach (tý) ui — taught uil
(tát)
tear (tér) trha — tore (tor) trhal
poveda — told (told) povedal
tell (tel)

think (thynk) mysle — thought (that) myslel

throw (thró) hodi — threw hodil,
(thru) rútil

tread (tred) šliapa — trod (trad) šliapal

wake (vejk) prebudi — woke (vók) prebudil
wear (vér) nosi, šaty — wore (vor) nosil
weave (vív) tka — wove (vóv) tkal
wed (ved) ženi sa — wed (ved) ženil sa
weep (víp) plaka — wept (vept) plakal
win (vin) vyhra — won (van) vyhral
wind (vajnd) natáa — wound (vaund) natáal
work (vork) robi — worked (vorkd) wrought i

(rót) robil
wring (ring) vykrúca — wrung (rang; vykrúcal
write (rajt) písa— wrote (rót) písal.
 39

ÚLOHA 15

I should (aj sud) ja by som

he, she, it would vud) on, ona, ono by
(hý, ši, it

we should (vi sud) my by sme

you would (jú vud) vy by ste, ty by si
they would (dhej vud) oni by.
This will not do (dhys vil nat dú) to nepôjde, to
nepostaí
At all (et Ó1) docela, úplne, celkom
Me used to go (hý júzd tu go) on chodieval
I used to be (aj júzd tu bi) býval som
Slovo "used" užíva sa vo vetách opakovacích,
ako vyššie dva príklady ukazujú.
To grow (tu gro) užíva sa v nasledovných
vetách: He is growing fond of him (hý iz gróing
fond av hym) poína ho ma rád. To be fond of
(tu bi fond av) ma rád.
She Is growing old (ši iz gróing old) ona starne.
You ure growing f«^ ''iúár gróing fet) vy
tlstnete.
They are growing poor C dhej ár gróing púr) oni
chudnú, oni chudobnejú.
To look for (tu luk for) hada
to look at (tu luk et) pozera
to keep still (tu khip stil) by ticho
 .40

to look out (tu luk aut) da pozor

to keep quiet (tu khíp kvajet) mla, by ticho

Made up his mind (mejd ap hj^z majnd) umie-

nil si.

Pomocou ''have" minulý as: I havt

tvori sa
seen (aj hev som; I have done (aj hev
sin) videl
dan) urobil som; he has seen (hý hez sin) videl;
they have seen (dhej hev sin) oni videli; I have
not seen (aj hev nat sin) nevidel som; we have
not done (vi hev nat dan) nezrobili sme; we have
not seen (vi hev nat sin) nevideli sme.

Priechodnik minulého asu: having had (heving

bed) mav, mavse; having seen (heving sin) videv.

ULOHA 16,

Zvratné slovesá: I dress myself (aj dres maj-

self) obliekam sa; she dresses herself) ši dreses
horself) ona sa oblieka: we dress ourselves (vi
dres aurselvs) my sa obliekame; they dress them-
selves (dhej dres dhemselvs) oni sa obliekajú.

V anglickej rei neužíva sa slovo *'aby'*, a slovo

"že" sa tiež asto vynecháva: ask her to go (ask
 41

hor tu go) povedzte ask him to play

jej, aby išla;

(esk hym aby hral; I think

tu plej) požiadajte ho,
he will not gc (aj thynk hy vil nat go) myslím, že
nepôjde, we thought she would die (vi that ši vud
dáj) mysleli sme, že zomre.

I am glad (aj em gled) ja som rád

you are done (jú ár dan) vy ste hotový
I hope so (aj hop só) úfam

we believe so (vi belív só) my veríme

I hope not (aj hop nat) neúfam.
I made up my mind (aj mejd ap maj majnd)
umienil som si.
Qo ahead (gó ehéd) len alej, napred.
Go on (gó an) napred, alej.
Let me alone (let mi elón) nechajte ma, dajte
mi pokoj
To take care (tu tejk khér) da pozor. To no
purpose (tu no porpos) k niomu, na ni.
The other day (dhy adhr dej) onehdy. What
next (hvat nekst) o
alej? What of that (hvat
av dhet) o
z toho? Never mind (nevr majnd)
to ni nerobí, ni za to, nechajte to. Of course
(av khórz) zaiste, to sa rozumie. To get rid (tu
get rid) zbavi sa. To call and see (tu khal end
si) navštívi. To pay a visit (tu pej e vizit)
navštívi. To be sure (tu bi šúr) zaiste. To find
fault with (tu fajnd ált widh) vyt3^ka, vini.
 42

Both (both) oba. Both he and I were present

(both hý end ajvor preznt) oba sme boH prítomný
(on a ja). Had better (hed betr) mal by radsie.
As far as that is concerned (es fár es dhet iz khon-
sornd) o(dokia) sa toho týka.

-^
ÚLOHA 17.

Be that as it may (bi dhet es it mej) nech je

ako chce. Be perfectly easy (bi porfektly ízi)
budte celkom bez starosti. I can't afford it (aj
khent eford it) nemôžem, si to dovoli. I have
taken fancy to (aj hev tejkn fensi tu) zaúbilo sa
mi, obúbil som si.

It is of no use av no júz) to je na ni, nie

(it iz

je to k niomu. none
It is of your business (it iz
nan av júr bizriys) vám do toho ni. I have no
hand in it (aj hev no hend in it) nemám s tým ni
do roboty.
I can't stand it (aj khent stend it) nemôžem to

vystá. Don't bother me (dont badhr mi) netrápte

ma. Don't mention it (dont menn it) nehovorte
o tom, nespomínajte to. Have you any objection
to it (hev jú eny obdžekšn tu it) máte nieo proti
 43

tomu? Not at all (nat et 6\) celkom nie, docela

nL.
I can do without
it (aj khen dú vidhaut it)

môžem by bez toho. Get it done (get it dan)

dajte to zrobi. Do drop me a line (dú drap mi e
lajn) napíšte mi pár riadkov. It is your turn (it
iz ]ú torn) teraz prídete vy, na vás je rad. tie
meant no harm (hý ment nó harm) nemyslel ni
zlého. He has a head of his own (hý hez e héd
av hyz ón) je svojhlavý, hlavatý.
I no match for him (aj em nó
anti for hyiii,.' me
nemôžem sa mu vyrovna, nie som mu rovný.
I think much of him (aj thynk mac av hym) ja
s: ho vážim, mnoho o om
myslím (dobréhc )
mám o nom vysokú mienku.
I had some words with him (aj hed sam vords
widh hym) mal som s nim hádku.
Are you in cash (ár jú in kheš) máte peniaet
No, I am short (nó, aj em
nemám. sort) nie,
He was cheated out of his money (hý vaz cited
aut av hyz mony) bol oklamaný o svoje peniaze.
I am right (aj em rajt) mám pravdu.
You are wrong f jú ár rong) nem.áte pravdu.
Help yourself (help jurself) poslúžte si.
Excuse me (eksjúz mi), beg a pardon (beg e
rárdn) odpuste, prepáte.
Let us go (let as go) pome.
Anírliania obubuiú sahovanie slov, preto
 44

nachádzame v anglickej rei hodne zkrátenín, ako:

I am
—m,
ja som; he is he's, on je; we are — —
—
— —
we're, my sme; you are youVe, vy ste; I will
I'll,uiním to; it is it's, to je; is not — isn't, nie
je; was not —
wasn't, nebolo; have not havn't, —
—
nemám; do not don't, nerob; did not didn't, —
necinil; can not — can't, nemohol; will not — won't,
nechce, at.

ÚLOHA 18.

Pomocné slovesá užívané sú vemi asto v an-

glickej- rei v rozlinom ase, preto potrebné je
naui sa ich.
To be (tu bi) by.
Prítomný as :

I am (aj em) ja som

You are (ju ár) vy ste (lebo ty si)
He, she, it is (hý, si, it iz) on, ona, ono je
We are (vi ár) my sme
They are (dhej ár) oni sú
Minulý as:
I was (aj vaz) bol som

You were (jú vor) boli ste

 45

He, she, it was (hý, ši, it vaz) bol, bola, bolo

We were (vi vor) boli sme
They were (dhej vor) oni boli

Pominulý as:
Ihava been (aj he v bin) ja som bol
You have been, at
Predminulý as:
Ihad been (aj hed bin) ja som bol
You had been, at
Budúci as :

I shall be (aj šel bi) budem

You will be (ju vil bi) budete
He, she, it will be (hý, ši, it vil bi) on, ona,
ono bude
We shall be (vi šel bi) budeme
They will be (dhej vil bi) oni budú
Žiadajúci spôsob:
I should be (aj sud bi) mám by, mal by som
by
You should be, at
Žiad. minulý as:
1 should have been (aj sud hev bin) mal som
by
You should have been at ,

Podmienený spôsob:
If I was (if aj vaz) keby som bol
If you were, at
 46

Rozkazováci spôsob:
Let me be (let mi bi) daj mi by, nech som
Be, do you be (bi, dií jú bi) bute
Let him, her, it be (let hym, hor, it bi) nech
je on, ona, ono
Let us be (let as bi) nech sme, bume
Let them be (let dhem bi) nech sú, a budú
Tázací spôsob:
Am 1? (em aj) som ja?
Are you? (ár jú) ste vy?
Is he, she, it? (iz hý, ši, it) je on, ona, ono?
Are we? (ár vi) sme my?
Are they? (ár dhej) sú oni?
Tázací minulý:
Was I? (vaz aj) bol som ja?
Were you? (vor jú) boli ste?
Was he, she, it? (vaz hý, ši, it) bol on, ona,
ono?
Were we? (vor vi) boli sme my?
Were they? (vor dhej) boli oni?
Tázaci budúci:
Shall I be? (šel aj bi) mám by, budem ja?
Will you be? (vil jú bi) budete vy?
Will he, she, it be? At.
To have (tu hev) ma
Pritomný as:
I have (aj hev) ja mám
You have (júhev) máte
 47

He, she,it has (hý, ši, it hez) on, ona, ono má

We have (vi hev) máme
They have (dhej hev) majú
Minulý as:
I had (aj hed) mal som

You had (jú hed) mali ste

He, she,it had (hý, ši, it hed) mal on, ona,
ono
We had (vi hed) mali sme
They had (dhej hed) oni mali
Pominulý as:
I have had (aj hev hed) ja som mal
You have had at.
Predminulý as:
I had had (aj hed hed) mal som
You had had, at
Budúci as:
I have (aj šel hev) budem ma
shall
You have (jú vil hevj budete ma
will
He, she, it will have (hý, ši, it vil hev) on,
ona, ono bude ma
We shall have (vi šel hev) budeme ma
They will have (dhej vil hev) oni budú ma
Žiadajúci spGsob:
1 should have (aj sud hev) mám ma, mal by
som ma
You should have, at.
 48

Žiad. minulý as:

I should have had (aj sud hev hed) mal som
ma
You should have had, at.
Podmienený spôsob:
If I have (if aj hev) jestli mám
If you have, at.
If I had (if aj hed) keby som mal

If you had, at.

Rozkazováci spôsob:
Let me have (let mi hev) nech mám, dajte mi
Have, do have (hev, dú hev) majte
Let him, her, it have (let hym, hor, it hev)
a má on, ona, ono, dajte mu
Let us have (let as hev) majme
Let them have (let dhem hev) nech majú
Pomocné slovesá: will, shall, do, may, can,
must a ought.
Prítomný as:
I will (aj vil) chcem, budem
You will, at.
I shall (aj sel) mám (nieo ini)
You shall, at.
I do (aj dú) iním
You do, at.
1 may (aj mej) smiem, sná môžem
You may, at.
 49

I can (áj khen) môžem

You can, at.
1 must (aj mast) musím

You must. at.

I ought (aj ot) mal by som, mám
Minulý as:
I would (aj vud) chcel som, bol by som
You would, at.
1 should (aj sud) mal som
You should, at.
I did (aj did) inil som

You did at.

I might (aj majt) smel som, sná som mohol
You might, at
I could (aj kud) mohol som

You could, at
Ke sa nieo pýtame, postavíme sloveso na prvé
miesto to jest pred osobu. Tak utvoríme si tázací
spôsob. Príklad: ! have (aj he v) ja mám, have
I? (he v aj) márni ja? You have (jú he v) vy
máte, have you? (hev jú) máte vy? V prvom
páde tvrdíme, v druhom pýtame sa.
 50

ÚLOHA 19.

Anglitina má nasledovné spôsoby asovania

slovies:To move (tu múv) hnú, hýbat sa, pohy-
bova, navrhnú, sahova sa.

1 I move (aj múv)hýbem sa

You move (jú múv) hýbete sa lebo hýbeš sa

He, she, it moves (hý, si, it múvz) hýbe sa
on, ona, ono
We move (vi múv) hýbeme sa
They move (dhej múv) hýbu sa
¥ ¥ ¥
2 1moved (aj múvd) hýbal som sa
You moved (jú múvd) hýbali ste sa
He, she, it moved (hý, ši, it múvd) hýbal,
hýbala, hýbalo sa
We moved (vi múvd) hýbali sme sa
They moved (dhej múvd) hýbali sa
¥ ¥ ¥
3 I move (aj šel múv) budem sa hýba
shall
You will move (ju vil múv) budete sa hýba
He, she, it will move (hý, ši, it vil múv)
budem sa hýba on, ona, ono
 Si

We shall move (vi sel miiv) budeme sa

hýba
They will move (dhej vil múv) oni budú sa
hýba
¥ ¥ ¥
4 I have moved (aj he v múvd) hýbal som sa
(mám hnuto)
You have moved, at.
¥ ¥ ¥
5 I had moved (aj hed múvd) hýbal som sa
(mal som hnuto)
You had moved, at.
¥ ¥ ¥
3 I shall have moved (aj šel he v múvd) budem
sa hýba (budem ma hnuto)
You shall have moved, atd.

¥ ¥ ¥
I am
about to move (aj em ebaut to múv)
idem sa hýba (hotovím sa k hýbaniu)
You are about to move, at.
¥ ¥ ¥
8 1 was about to move (šiel som sa hýba)
(hotovil som sa k hýbaniu)
You were about to move, at.
¥ ¥ ¥
9 I shall be about to move (aj šel bi ebaut tu
múv) budem sa hýba (budem sa hotovi
 52

k hýbaniu)
You will be about to move, at.

¥ V ¥
10 I am moving (aj em múving) hýbem sa
(práve)
You are moving, at.
¥ ¥ ¥
11 1 was moving (aj vaz múving) hýbal som sa
(práve)
You were moving, at.
¥ ¥ ¥
12 I shall be moving (aj sel bi muving) budem
sa hýba (práve)
You will be moving, at
¥ ¥ ¥
13 I have been moving (aj hev bin muving)
hýbal som sa (práve)
You have been moving, at.
¥ ¥ ¥
14 Ihad been moving (aj hed bin muving) hýbal
som sa (práve predtým)
You had been moving at.
¥ ¥ ¥
15 1 shallhave been moving (aj sel hev bin
múving) budem sa hýba (budem práve
ma hýbano)
 53

You will have been moving, at.

¥ ¥ ¥
16 Ido move (aj dú múv) h ý be m sa
You do move, at.
¥ ¥ ¥
17 I did move (aj did múv) hýbal som sa
You did move, at.
¥ ¥ ¥
18 I am moved (aj em muvd) som hýbaný
(hnutý)
You are moved, at.
¥ ¥ ¥
19 I was moved vaz muvd)
(aj bol som hýbaný
You were moved, at.
¥ ¥ ¥
20 I shall be moved (aj sel bi miivd) budem
hýbaný (hnutý)
Vou will be moved, at.
¥ ¥ ¥
21 Do I move? (dú aj múv) hýbem sa? (i sa
hýbem?)
I o you move? at.
¥ ¥ ¥
22 Did move? (did aj múv) hýbal som
I sa?
(i som sa hýbal '*i

Did you move? at.

 54

23 5hall I move? (sel aj múvj budem sa hýba"'

(i sa mám hýba?)
Will you move? at.
WWW
24 Have I moved? (hev aj múvd) hýbal som
sa? (mám hnuto?)
Have you moved? at.
WWW
25 Had moved? (hed aj múvd) hýbal som 3a?
I

(mal som hnuto?

Had you moved ? at.
26 Shall have moved? (šel aj hev múva)
I

budem sa hýba? (budem ma hnuto?)

Will you have moved? at.
WWW
27 Am about to move? (em aj ebaut tunriuv)
I

i sa idem hýbat? (chystám sa k hýbaniu?)

Are you about to move? at.
WWW
28 Was I about to move? (vaz aj ebauc tu
múv) šiel som sa hýba? (práve)
Were you about to move? at.
WWW
29 Shall I be about to move? (sel aj bi ebaut
tú múv) budem sa hýba? (i sa budem
hotovi k hýbaniu?)
Will you be about to move? at.
 55

30 Am I moving? (em aj múving) hýbem sa?

(práve)
Are you moving? at.
¥ ¥ ¥
31 Was I moving? (vaz aj múving) hýbal som
sa? (práve)
Were you moving? at.
¥ ¥ ¥
32 Shall I be moving? (sel aj bi muving) budem
sa hýba? (práve)
Will you be moving? at.
¥ ¥ ¥
33 Have been moving? (hev aj bin muving)
I

hýbal som sa? (práve)

Have you been moving? at.
¥ ¥ ¥
34 Had been moving? (hed aj bin muving)
I

hýbal som sa? (práve predtým)

Had you been moving? et.
¥ ¥ ¥
3ô Shall have been moving? (šel aj hev bin
i

muving) budem sa hýba? (i budem ma

po hýbaní?)
Will you have been moving? at.
¥ ¥ ¥
36 Am I moved? (em aj múvd) som sa hýbaný?
(hnutý)
 56

Are you moved ? a.

¥ ¥ V
37 Was I moved? (vaz aj múvdy bol som
hýbaný? (hnutý)
Were you moved? at.
¥ ¥ ¥
38 5hall I be moved? (sel aj bi múvd) budem
ja hýbaný? (hnutý)
Will you be moved? at.
¥ ¥ ¥
39 Ido not move (aj du nat múv) ja sa nehýbem
You do not movel at.
¥ ¥ ¥
40 I did not move (aj did nat múv) ja som sa
nehýbal
You did not move, a.
¥ ¥ ¥
41 I move (aj sel
shall not nat mdv) ja sa ne-

budem hýba
You will not move, at.
¥ ¥ ¥
42 1 have not moved (aj he v nat múvd) nehý-
bal som sa (nemám hnuto)
You have not moved, at.
¥ ¥ ¥
43 I had not moved (aj hed nat múvd) nehýbal
som sa (nemal som hnuto)
 57

You had not moved, at.

¥ ¥ W
44 I shall not have moved (aj sel nat hev muvd)
nebudem sa hýba (nebudem mahnuto)
You will not have moved, atcT.
¥ ¥ ¥
45 I am not about to move (aj em nat ebaut tu
muv) ja sa nejdem hýba (nehotovím sa k
hýbaniu)
You are not about to move, at.
¥ ¥ ¥
46 1was not about to move (aj vaz nat ebaut
tu muv) ja som sa nešiel hýba (nehoto-
vil som sa k hýbaniu)
You were not about to move, atd.
¥ ¥ ¥
47 I shall not be about to move (aj sel nat bi
ebaut tu muv) nebudem sa hýba (nebu-
dem sa hotovi k hýbaniu)
You will not be about to move, atd.
¥ ¥ ¥
48 I am not moving (aj em nat muving) nehý-
bem sa (práve)
You are not moving, at.
¥ ¥ ¥
49 I was not moving (aj vaz nat múving) nehý-
bal som sa (práve)
 58

You were not moving, at.

¥ ¥ ¥
60 I shall not be moving (aj sel nat bi múving)
nebudem sa hýba (práve)
You will not be moving, at.
¥ ¥ ¥
51 I have not been moving (aj hev nat bin múv-

ing) nehýbal som sa (nemám práve hnuto)

You have not been moving, atd".
¥ ¥ ¥
52 I had not been moving (aj hed nat bin múv-
ing) nehýbal som sa (nemal som práve
hnuto)
You had not been moving, at.
¥ ¥ ¥
53 I have been moving (aj sel nat hev
shall not
bin múving) nebudem sa hýba (nebudem
mapo hnutí)
You will not have been moving, at.
¥ ¥ ¥
54 I am not moved (aj em nat múvd) nie som
hýbaný (hnutý)
You are not moved, at.
¥ ¥ ¥
55 Iwas not moved (aj vaz nat múvd) nebol
som hýbaný (hnutý)
You were not moved, at.
 59

56 I moved (aj sel

shall not be nat bi milvd)
nebudem hýbaný
You will not be moved, at.
¥ ¥ ¥
57 move (you)! (rniiv) (jú) hýbajte, hýbte sa!
have moved! (hav múvd) majte hýbano!
(hnuto)
be about to move! (bi ebaut tu múv) chystaj-
te sa k hýbaniu!
be moving! (bi múving) hýbajte sa! (práve)
do move! dú múv) hýbajte sa!
be moved! (bi múvd) bute hýbaný! (pohnutý!
let me move! (let mi múv) dajte sa mi hýba!

Asa hýbem! (nechajte ma hýba sa)

ht him, her, it move! (let hým, hor, it múv)
nech sa hýbe on, ona, ono (dajte sa mu,
jej, jemu hýba.
let us move! (let as múv) hýbajme sa!
let them move! (let dhem múv) a sa hýbu!
nechajte ich hýba sa)

f
 m

CAST' DRUHA.
Rozhovory a Výrazy.

o RECI.

Hovorte! —speak! (spík)

Nehovorte! —
do not speak! (dú nat spík)
Slovenská re —
the Slovak language (dhy
slovek lengvidž)
Anglická re —
the English language (dhy
ingliš lengvidž)
Materinská re — the mother tongue (dhy
madhr tang)
Hovoríte anglicky? - lo you speak English?
(dú jú spík ingliš)?
Znám hovori trochu anglicky —
I can speak a

English (aj khen spík e litl ingliš)

little

Nehovorte slovensky! —
do not speak Slovak (dú
nat spík slovek)
 61

On hovorí zle anglicky — he speaks English

badly (hý spíks ingliš bédli)
Hovoríte dobre anglicky ? — do you speak Eng-
lish well? (dú jú spík inglis vel)?
Ešte nehovorím dobre —
I do not speak it well

yet (aj dú nát spík it vel jet)

Preo sa neuíte? — why do you not learn?
(hváj dú jú nat lorn) ?
Rozumiete mi? do you understand me? (dú jú
andrstend mi)?
Nerozumieme vám — we do not understand you
(vi dú nat andrstend jú)
To nerozumiem — I do not understand it aj—
dú nat andrstend it)
—
Hovoríte prirýchle you speak too fast (jú spík
tú fest)
Hovorte pomaly — speak slowly (spík slóli)
Poúvajte! — listen (lisn)1

o hovoríte? — what do you say? (hvat dú jú

sej)?
o chcete poveda? what do you want to say?
(hvat dú jú vant tu sej)?
Povedzte to lepšie —
say it better —
(sej it betr)
Povedzte mi všetko —
tell me all (tel mi ól)

o vám (on) hovorí? what does he tell you?

(hvat daz hý tel jú)
Povedzte mi nieo nového —
tell me something

new (tel mi samthyng nú)

 62

Kto to vie? who knows it? (hú nóz it)

Nikto to nevie — nobody knows it (nobady
ndz it)
Nepýtajte sa ich —do no not ask them (dú nat
esk dhem)
Ktorú re hovoríte? — what language do you
speak? (hvat lenvidž dú jú spík)
Som Slovák a hovorím trochu anglicky I am —
a Slovak and speak English a little (aj em e
Slovek end spík ingliš e litl)
Hovorím slovensky, nemecky, maarsky a an.
glicky —
I speak Slovak, German, Hungarian and

English (aj spík slovek, dzormen, hangérien end

ingliš)
Znáte anglicky íta? — can you read English?
(khen ju rid ingliš)
Znám íta a písa trochu — I can read and
write a little (aj khen rid end rajt e litl)
Jak dlho sa uíte už anglicky? —
how long have
you been studying English? (hau long hev jú bin
stadying ingliš)?
Zapoal som sa ui asi pred rokom I com- —
menced to learn about a year ago (aj khamensd
tu lornebaut e jír egó)
Ako dlho ste v tejto krajine? how long have
you been in this country? (hau long hev ju bin in
dhys khantri)
Len dva roky — only two years (onli tú jírs)
 63

Každý poiatok je ažký — every beginning is

hard (evri beginyng iz hard)

O om hovoríte ? of what do you speak ? what
are you speaking of? (av hvat du jil spik? hvat
ár jú spíkyng av)
Amerika je teraz mojou novou vlasou — Amer-
ica is now my new country (emerike iz nau máj
ml khantri)
Amerika je svobodná zem — America is a free
country (emerike iz e frí khantri)
Boh žehnaj nasu novú vlas! God bless our —
new country (Gad bles aur nú khantri)
1

-^
POZDRAVY, AKOVANIE, ATD'.
Dobré ráno! —
good morning! (gud mornyng>
Dobrý den, pane! —
good day, sir! (gud dej,
sor)
Dobré popoludnie, pani! — good afternoon,
madaml (gud äftrnún, medem)
Dobrý veer, môj milý! — good evening, my
dear! (gud ivnyng, maj dýr)
Dobrú noc všetkým! — good night to ail! (gud
najt tu Ó1)
Jak sa máte? —
how are you? how do you do?
(hau ár jú, hau dú jú dú)
 64

Vemi dobre — very well (veri vel)

Nemám sa dobre — I am not well (aj em nat vel)
Rád som, že vás vidím — I am glad to see you
(aj em gled tu si jil)

o vám je! — what is the matter with you?

(hvat iz dhy metr vidh jú)
Prechládnul som a mám kaše — I caught cold
and have a cough (aj khát khóld end he v e kháf)
Vstúpte! — come in! (kham in)

Sadnite si, pane — take a seat, sir (tejk e sít,

sor)
i\ko sa má váš brat, pane D'uriš ? — how is

your brother, fir. Duris? (hau iz júr bradhr,

mistr D'uriš)
Dobre, ako obyajne — pretty well, as usual
(prity vel, es júžuel)
Ponáhlate sa? — are you in a hurry? (ár jú in
e hori)
Prídem zas onedlho —
I will come again soon

(aj vilkham egen sun)

^íoja úcta (moje najlepšie pranie), pane my —
best wishes, sir (maj best vises, sor)
S Bohom! —
Adieu! good bye! (edjú, gud baj)
Majte sa dobre! —
farewell! (fervel)
Môj pekný pozdrav vašej ctenej rodine my !
—
best regards to your family! (maj best rigárds tu
jur femili)
 65

Ráte prís zase! — please, call again I (plís,

khal egen)
Prosím za odpustenie! I beg —
your pardon I

(aj beg jur párdn)

Prepáte! —
excuse me (ekskjúz mi) I

D'akujem vám! —
thank you! (thenk jú)
D'akujem, pane! —
thanks, sir! (thenks, sor)
Som vám vemi povaný I am very much —
obliged to you (aj em veri mac oblajdzd tu jú)
utujem vemi —
I am very sorry (aj em veri

sori)
Nehovorte o tom — do not mention it (dú nat
mensn it)

Nemôžem za to — I can not help it faj khen nat

help it)

Berte si, pane (pomôžte si sám) — help your-

self, sir (help júrself, sor)
Dajte mi pokoj! — let me alone! (let mi elon)
Mlte (zavrite ústa)! shut up your mouth! (šat
ap júr mauth)
Dajte pozor! — look out! (luk aut)
Majte sa na pozoru! — take care yourself of I

(téjkkhér av jurself)
Mýlite sa — you are wrong ár rong) (jú
Máte pravdu — you are right ár (jú rajt)

-í-
 66

ROBOTA

Som haviarom — I am a miner (aj em e majnr)

Ja som nádenník — I am a laborer (aj em e
lejbrer)
Som robotník — 1 am a workman (aj em e
vorkmen)
Dobré ráno, pane, hadám robotu — good
morning, boss, í am looking for work (gud morn-
yng, bos, aj em lukyng for vork)
Potrebujete robotníka (pomoc)? — do you need
help? (du jú nýd help)
Máte neakú prácu pre mna? have you any —
work for me? (hev jú eny vork for mi)
Jestli rád pracujete, vezmen vás if you like —
to work I shall employ you (if jú lajk tu vork aj
selemploj jú)
Potrebujem dobrého robotníka — I need a good
hand (aj nýd e gud hend)
Akú mzdu platíte? — what wages do you pay?
(hvat vejdžes dú jú pej)
Devä dollárov ná týžde — nine dollars a week
(najn dalrs e vík)
Ako vyplácate mzdu ? — how do you pay wages?
(hau dú jú pej vejdžes)
Každú druhú sobotu — every other Saturday
(evri adhr setrdej)
 67

Koko robotníkov zamestnávate? how many —

hands do you employ? (hau meny hends du jú
emploj)
Asi sto —
about one hundned (ebaut von
handrd)
Kedy mám zapoa pracova? — when am I to
begin to work? (hven em aj tu bigin tu vork)
Môžete zapoa zajtra ráno — you may start to-

morrow morning (jú mej start tumaro mornyng)

Chcem by vyplatený — I want to be paid off
(aj vant ta bi pejd of)
Našli ste lepšiu prácu? — did you find any better
work? (did jú fajnd eny betr vork)
Ano, pane, v novej slevárni —
yes, boss, in the
new foundry (jes, bos, in dhy nú faundri)
Chcem vystúpi z roboty —
I wish to quit work

(aj vis tu kvit vork)

Idem na okolicu tvrdého uhlia — I am going to
the anthracite coal region (aj em going tu dhy
enthresajt khol rídžn)
Nerád pracujem vo fabrike — I do not like to
work in a factory (aj du nat lajk tu vork in e
fektori)
A j a radšie robím v oceárni — and I prefer to
work in a steel plant (end aj prifor tu vork in e
štýl plent)
Videli ste dakedy koksárne? —
did you ever see
any coke works? (did jú e vr si eny khók vorks)
 68

Ja som bol vyahovacom koksu sa tri roky —

I have been a coke-drawer for three years (aj hev
bin e khók-dróer for thrí jírs)
Ja najradšie kopem mäkké uhlie —
I like to dig

bituminomus coal best (aj lajk tú dyg bitjumines

khól best)
Ako akanom lebo strojom?
sa tu doluje uhlie,
— how the coal mined here, by the pick or
is

machine? (hau iz dhy khól majnd hýr, baj dhy

pik or mešín)
Oboma —
by both (baj both)
Ste lenom nejakej únie? —
are you a member
of any union? ár jú e membr av eny junjon)
Ano, pane, som údom únie Sjednotených Uhlo-
kopov —yes, sir, I am a member of the United
Mine Workers Union (jes, sor, aj em e membr av
dhy junajted majn vorkers junjon)
Ja tiež pristúpim k únii —
I shall join the union

also (aj sel dzojn dhy junjon also)

Každá unia ochrauje práva a záujmy robo-
tníctva — every union protects the rights and
interests of the working-men (evri junjon protekts
dhy rájts end interests av dhy vorkyngmen)
Boli ste kedy na stávke ? —
have you ever been
on strike? (hev jú evr bin an štrajk)

-^
 69

HAVIARSTVO.

Ja kopem a nakladám uhlie I —

am digging
and loading coal (aj em dyging end lódyng khól)
On je mojim pomocníkom —
he is my helper
(hý iz máj helpr)
Ja kopem uhlie vyše desa rokov —
1 am dig=

ging coal over ten years (aj em dyging khól óvr

ten jírs)
Má on nejakú zkúsenos v dolovaní? has he any
experience in mining? (hez hý eny ekspiriens in
majnyng)
Ano, pane, on je sbehlym baníkom — yes, sir,
he is a skilled miner (jes, sor, hý iz e skýld majnr)
Máte svoje náinie sebou? —have you your
tools with you? (he v jú júr túlz vidh jú)
Ano, pane, mám akan, lopatu, vrták a trochu
prachu — yes, boss, I have a pick, a shovel, a
drill and some powder (jes, bos, aj hev e pik, e

šavl, e dril end sam paudr)

Znáte trámova šachtu? —can you timber the
shaft? (khen jú tymbr dhy šéft)
Ja som podopieral povál baní za dlhý as —
I used to prop the roof of pits for a long time (aj

júzd tu prap dhy rúf av pits for e long tajm)

Ako ste strielali uhlie, prochom lebo dynami-
tom? how did you blast coal, with powder or
 70

dynamite? (hau did jú blest khól, vidh paudr or

dajnemajt)
My sme upotrebovali len prach — we used
powder only (vi juzd paudr onli)

Znáte vy, že silné strielanie ohrozuje bezpenos

skál i podpôr? —
do you know that heavy blasts
imperil the safety of rocks and supports? (dú jú
no dhet hevi blests imperil dhy sejfty av raks end
suports)
Zaiste? — of course? (av khorz)
o je najväším nebezpeím pre baníkov? —
what isthe greatest peril for miners? (hvat iz
dhy grétest peril for majnrs)
Neopatrnos a traskavý plyn —
carelessness
and firedamp (khérlesnes end fajrdémp)
Vrtákom vtajú sa diery do skaly a uhlia —
with a drill holes are drilled into rocks and coal
(vidh e dril hóls ár drild intu raks end khól)
Stpy a piliere uhlia podopierajú povál baní —
props and columns of coal support the roof of
mines (praps end khalams av khól suport dhy rdf
av majns)
Tvrdé uhlie drobí sa v uhlolomoch anthra- —
cite coal is broken in breakers (enthresajt khól iz
brokn in brejkrs)
Najlepší druh mäkkého uhlia upotrebuje sa k
výrobe koksu —
the best quality of bituminous
coal is used for the production of coke (dhy best
 71

kvality av bitjúmines khól iz júzd for dhy prodakšn

av khók)
Uhlokopi pracujú v šichtách po osem hodín —
coal miners work in shifts of eight hours (khól
majnrs vork in sifts av ejt aurs)
Vyahováce — hoisting machinery (hojst-
stroje
yng mešínri)
Baníci vozia sa hore a dolu v koši — miners go
up and down in the cage (majnrs go ap end daun
in dhy khejdz)
Haviari sú platení od tonny lebo na vozne —
miners are paid by the ton or car (majnrs ár pejd
baj dhy tan or khár)
Aké lampy upotrebujete v tejto bani, otvorené
lebo bezpené? what kind of lamps do you use
in this mine, open or safety lamps? (hvat khajnd
av lemps dú jú júz in dhys majn, opn or sejfty
lemps)
Otvorené, lebo tu niet plynu —
open ones as
there is no gas (6pn vons es dhér iz no gez)
Chvála Bohu v týchto bafiách nestalo sa nikdy
závažné nešastie —thanks to Qod, there never
occured any serious accident in these mines
(thenks tu Gad, dhér nevr okhord eny siries eksi-
dent in dhýz majns)
Niet tam otráveného vzduchu? —
isn^t there
any foul-damp? (izn't dhér eny faul-demp?)
—
Vemi zriedkavé very seldom (veri seldm)
 72

Náš dohliada prezerá uhlodol každú noc — uro

fire boss inspects the coal mine every night (aur
fajr bos inspekts dhy khol majn evri najt)
My pracujeme len pol asu — we are working
only half time (vi ár vorkyng onli häf tajra)
Ponevá nikdy niet dos uhen^'-ch vozov —
because there is always lack of coal cars (bikház
dhér iz ólvejs lék av khól khárs)
Ja schvalujem zákon Pennsylvanie vyžadujúci,
aby všetci, ktorí chcú sa sta baníkmi v tomto
štáte, mali dvojronú zkúsenos v dolovaní a složili
haviarskú zkúšku — I approve the law of Penn-

sylvania requiring of all who wish to become

miners of this state, a two years' experience in
mining and the passing of miners' examination
(aj eprúv dhy Id av Pensilvénia rekvajring av (51
hú vis tu bikham majnrs av dhyz stejt a tú jírs'
ekspíriens in majnyng end dhy pesing av majnrs'
egzeminejsn)
To je vj'borná ochrana robotníctva proti skébom
— that is an excellent protection for workingmen
against scabs (dhet iz en ekselent protekšn for
vorkyngmen egenst skébs)

-^
 73

O FABRIKÁCH.

Fúkacé pece stavané sú z tehly —

the blast
furnaces are built of brick (dhy blest forneses ár
bilt av brik)
Pece sú kúrené koksom —
the furnaces are
heated with coke (dhy forneses ár hýted vidh
khók)
Ruda sa mieša s vápnom —
the ore is mixed
with limestone (dhy or iz miksd vidh lajmston)
o je liatina? — what is cast iron? (hvat is

khast ajrn)
Železo vytiahnuté z riídy menuje sa liatinou —
the iron extracted from ore is called cast iron
(dhy ajrn ekstrekted from or iz khdld khast ajrn)
Liatina sa potom mení v kujné lebo prútové
železo liatim, kutím a padlovaním — the cast iron
is then converted into malleable or bar iron by
melting, forging and puddling (dhy khast ajrn iz
dhen khanvorted into meljebl or bár ajrn baj melt-
ing, fórdžing end padling)
Z prútového železa vyrába sa oce rozmanitým
spôsobom —
from the bar iron steel is produced
by different methods (from dhy bár ajrn štýl iz
prodjúsd baj dyferent methads)
Ruda sa rozpúšía v silnom ohni vo fúkacích
peciach —the ore is melted by a strong fire in
 74

blast furnaces (dhy or iz melted baj e strong fajr

in blest forneses)

Roztopené železo vniká na dno pece the—

melted iron sinks to the bottom of the furnace
(dhy melted ajrn sinks tu dhy batm av dhy fornes)
Vápno a hrudy zostávajú na povrchu kovu —
the limestone and dross remain on top of the
metal — dhy lajmston end dras rimejn an tap av
dhy metl)
Roztopené železo vypúša sa do brázdy uinenej
z piesku — the melted iron is run off into a fur-
row made of sand (dhy melted ajrn iz ran of intu
e ford mejd av send)
V niektorj^ch slevárach vypúša sa kov do
foriem — in some furnaces the metal is run off
into moulds (in sam forneses dhy metl iz ran of
intu molds)
Tá hlavná brázda má viac menších brázd na
každej strane — the main furrow has several
smaller furrows on each side (dhy mejn ford hez
severl smolr foroz an í sajd)
Takto liate železo menuje sa "pig iron" —
thus
melted iron is called pig iron (dhos melted ajrn iz
khald pig ajrn)
Pig iron leje sa nanovo v pudlerských peciach —
the pig iron is remelted in puddling furnaces (dhy
pig ajrn iz rimelted in padling forneses)
Tu padleri miešajú roztopený kov — here the
 75

puddlers stir the melted metal (hýr dhy padlrs

stor dhy melted metl)
Liatina steká do slevácej lyžky, z ktorej sc leje
do formy — the cast iron runs into a casting
ladel from which it is poured into the mould (dhy
khäst ajrn rans intu e khästyng lédl from hvi it

iz pórd intu dhy mold)

Mohutne kladivo hnané parou kuje železo na
štvorhranné prúty — a powerful hammer run by
steam beats the iron into square bars (e paurful
hemr ran baj stým bits dhy ajrn intu skvér bárs)
Tieto prúty, menované kvetami, dopravené sú
potom do valcovne —
these bars, called blooms,
are next carried to the roling mill (dhýz bárs,
kháld blúms, ár nekst kherid to dhy róling mil)
Mnoho našich krajanov je zamestnano v ta-
kýchto fabrikách — many of our countrymen are
employed in these kind of works (meny av aur
khantrimen ár emplójd in dhýz khajnd r.v vorks)
Je to vemi ažká práca —
it is a very hard job

(it iz e verí hard džáb) a vyžaduje vekú silu a

zrunos — and it requires great strength and
skill (end it rekvajrs e grét strenght end skyl)

-^
 76

ODEV.

Idem sa obliect I am— going to dress myself

aj em going tu dres majself)
Oblete sa rýchle— dress yourself quickly (dres
júrself kvikli)
Doneste mi istú košeu — bring me a clean
shirt (bring mi e klin sort)
Podajte mi klobúk — hand me my hat (hend
mi máj het)
Zoblete si kabát, prosím — take off your coat,
please (tejk of júr khót, pliz)
Sú moje nové topánky isté? are my new —
shoes clean? (ár máj nú šúz klin)
Kde máte kefu? —
where is your brush? (hvér
is jur bras)
Tu je — here it is (hýr it iz)

Máte neaké silné a lacné šaty? have you any

strong and cheap suits? (he v jú eny strong end
ip súts)
Máme vekú zásobu oblekov — we have a large
stock of clothing (vi hev e lárdž stak ov klóthyng)
Chcem šaty na každodenné nosenie 1 want a —
suit for every=day wear (aj vánt e sút for evridéj
vér)
o kabát? how much
stoji tento is this coat?
(hau mac dhýs khót)
iz

o cena
je klobúka? what
tohto is the price of
 77

this hat? (hvat iz dhy prajz av dhys het)

Tu je vemi dobrý oblek za dvanás dollárov —
here is a very fine suit for twelve dollars (hýr iz

e veri fajn sút for tvelvdalrs)

Je prijasný — it is too light (it iz tú lajt)

Ukážte mi neaké iapky, prosím — show me
some caps, please (so mi sam kheps, pliz)
Tento oblek sa mi pái najlepšie — I like this
suit best (aj lajk dhys sút best)
Oprobujte ho — try it on (tráj it an)
Nohavice sú pridlhé — the pants are too long
(dhy pents ár tú long)
To sa vám tak len zdá, je to vaša vekos — It

only seems so to you, it is your size (it dnli sims

so tu jú, it iz júr sajz)
Tu máte —
here is another pair of
iné nohavice
pants (hýr iz enadhr per av pents)
Tá barva sa mi nepái —
I don't like the color

(aj don't lajk dhy khalr)

Nuž, o myslíte o týchto iernych šatoch? —
well, what do you think of this black suit? (vel,
hvat dú jú thynk av dhys blek sút)
Jestli znížite cenu, vezmem ho — if you reduce
the price I shall take it (if jú ridjús dhy prajz aj
sel tejk it)
My máme jednu cenu v tomto obchode we —
have one price in this store (vi he v von prajz in
dhys stcir)
 78

Ale pätnás dollárov je primnoho za ten oblek

— but fifteen dollars is too much for that suit
(bat fiftýn dalrs iz tú mac for dhet sut)
Ja som nepýtal zan pätnás, len dvanás dol-
lárov — I didn't ask fifteen for it, only twelve
dollars (aj didn't esk fiftýn for it, onli tvelv dalrs)
Dobre, teda mi ho zapakujte, prosím —
all right,

then wrap it up for me, please (olrajt, dhen rep it

ap for mi, pliz)
Prosím, mohli by ste mi poveda, kde miožem
dosta dobré bogane do roboty ? —
please, could
you tell me where I can get some good working
shoes? (pliz, khud jú tel mi hvér aj khen get sam
gud vorkyng šúz)
Hne tu vedia, pane — right next door, sir
(rajt nekst dor, sor)
A kde predávajú spodné šaty a klobúky? and —
where do they sell underwear and hats? (end
hvér dú dhej sel andrvér end hets)
Tam v tom rožnom obchode, pane —
there in
the corner store, sir (dhér in dhy khórnr stór, sor)
 79

JEDENIE A PITIE.

Ja som hladný —
am hungry (aj em hangri)
I

Ja som vemi smädný — am very thirsty (aj

I

em veri thorsty)

Chcem obedova — I want to dine (aj vant tu

dajn)
Co mi môžete da na obed? —
what can you
give me for dinner? (hvat khen jú give mi for
dynr)
Máme šunku a vajcia, hovädzú peienku, hovädzí
stek, peenú bravovinu, varené vajcia, oprážané
ustrice, kolá, kávu a ovocie — we have ham and
^SSs, roast beef, beef steak, roast pork, boiled
^SS^i fried oysters, cake, coffee and fruits (vi
hev hém end egs, rost bif, bif stek, rost pork,
bojld egs, frajd ojstrs, khejk, khofi end friits)

Vezmem sték s neakou zeleninou, kolá, kávu

a ovocie — I will take steak with some vegetables,
cake, coffee and fruit (aj vil tejk sték vidh sam
vedzetebls, khejk, khofi end frút)
Prineste mi pohár piva, prosím — please, bring
me a glass of beer — pliz, bring mi e gléz av bír)
Kelner, prineste jedálny lístok — waiter, bring
the bill of fare — (vejtr, bring dhy bil av fér)
Dajte mi obed bne, ponáhlam sa, chcem zasti-
hnú vlak — serve me my dinner immediately,
 80

I am in a hurry, I want to catch the train (sorv

mi maj dynr imidjetli, aj em in e hiri, aj vant tu
khe dhy trejn)
Ke by som sa opozdil, i môžete mi po-
slúži posteou na túto noc? should I be late can
you accommodate me with a bed for tonight?
(sud aj bi lejt khen jú ekhamodejt mi vidh e bed
for tunajt)

Mám.e tu dos chýž a dobré postele we have —

rooms and good beds here (vi hev lats av
lots of
rums end gud beds hýr)
Koko poítate na den? —
how much do you
charge a day? (hau mac dú jú árdž e dej)
Naša cena je mierna —
our price is moderate
(aur prajs maderet)
iz

Poítame poldruha dollára denne we charge —

a dollar and a half a day (vi árdz dalr end e häf
e dej)
To je primnoho — that is too much (dhet iz tú
mac)
To je naša cena — that is our price (dhet is

aur prajs)
Nuž, dobre — well, all right (vel, olrajt)
Žiadate si by zavolaný zajtra ráno? — do you
wish to be called tomorrow morning? (dú jú vis
tu bi kháld tumaró mornyng)
Zobute ma o šiestej — wake me at six (vejk
mi et siks)
 SI

Zhasnite svetlo ke si ahnete — put out the

h'ght when you go to bed (put aut dhy lajt hven

jú go tu bed)
Odcestujem ráno na prvom vlaku I shall —
leave tomorrow with the first train (aj sel liv
tumaro vidh dhy forst trejn)
Kedy chcte raajkova —
when do you want
your breakfast? (hven du jú vant júr brekfest)
omáte radšie, kávu lebo áj ? which do you
like best, coffee or tea? (hvic du jú lajk best,
khofi or thý)
Ja pijem pri jedle vodu ledo pivo — I take water
or beer with my meals (aj tejk votr or bir vidh
maj mils)
Pálenku nepijem vôbec — I don't drink whiskey
at all (aj don't drink hvisky et 61)
Planá pálenka je horšia než otrava — bad
whiskey is worse than poison (bed hvisky iz vors
dhen pojzn)
Najlepšie je nepi žiadnych liehovín it — is best
not to drink Siquor at all (it iz best nat tu drink
likr et Ó1)
 DOMOV A RODINA,
Ste ženatý? are you married? (ár jú merid)
som svobodný — no, ma'am, I am
Nie, pani,
single (nó, mém, aj em singl)
Ja som už vydaná desa rokov — I have been
married ten years (aj he v bin merid ten jirs)

Koko detí máte? how many children have

you? (hau meny ildren hev jú)
Mám dvoch synov a tri dcéry — I have two
sons and three daughters (aj hev tú sans end
thri dátrs)
Moji rodiia ešte žijú — my parents are stiJl

alive (máj pérnts ár styl elajv)

Dvaja bratia mi zomreli pred rokom — my two
brothers died a year ago (máj tú bradhrs dájd e
jír ego)
Znáte pani Smithovú? —do you know Mrs.
Smith? (dú jú nó misis Smith)
Áno, pane, ona je naša rodnia (príbuzná) yes, —
sir, she is a relative of ours (jes, sor ši iz e riletyv

av aurs)
—
Pome ju navštívi let us go and see her (let
as go end si hor)
Kde ona bydlí ? — where does she live? (hvér
daz ŠÍ liv)
Pod íslom 1022 Taylor ul. —
at ten twenty=
two Taylor st. (et ten tventy-tú Tejlr strit)
 83

A kde bydlíte vy? — and where do you reside?

(end hvér dú jú rizajd)
Ja bývam v Olyphant, Pa. — I live in Olyphant,
Pa. (aj liv in Alifant, Pensilvenia.
Znáte tam velebného pána Stasa? do you —
know Rev, Stas, there ? (dú jú nó Reverend Stas,
dher)
je naším duchovným
Ó, áno, on oh, yes, he—
is our priest (6h, jes, hý iz aur prist)
Povedajú, že je vemi obúbený medzi svojimi
farníkmi —
they say he is very popular among
his parishoners (dhej sej hý iz veri papjulr emong
hýz perišonrs)
Veru áno, každý ho ctí a miluje —
yes, indeed,
he is honored and loved by all (jes, indýd, hý iz
anrd end lavd baj 61)
Ako dlho bývate v Scranton? how long have
you lived in Scranton? hau long hev jú livd in
Skrentn)
Tri roky — three years (thri jirs)
Lepšie sa vám tu pái než v Xew Yorku? do
you like it better here than in New York? (dú jú
lajk it betr hýr dhen in Nújork)
Zaiste! —
of course! (av khdrz)
Ja radšie bývam v malom meste — I prefer to
live in a small town (aj prifor tu liv in e smôl
taun)
Ni sa nevyrovná vonkovskému životu — there
 84

is nothing like country life (dhér iz nathyng lajk

khantri lajf)

Ja by som rád trávil leto na vonkove a zimu vo

—
vekom meste I would like to spend summer in
the country and winter in a city (aj vud lajk tu
spend samr in dhy khantri end vintr in e sity)
Nuž, bohái si to môžu dovoli —
well, the rich
can afford that (vel, dhy ric khen efdrd dhet)
^ly musíme ži tam, kde môžeme vyži we —
must live where we can make our living (vi mast
liv hvér VÍ khen mejk aur living)
Do videnia, pane! —
so long, sir! (so long,
sor)

-^
CAS A POASIE.

Už je jasný den — it is broad daylight already

(it iz brod dejlajt olredy)
Koko je hodín? what time is it? (hvat tajm
izit)
Je UŽ osem hodín —
it is eight o'clock already

(it iz ejt oklak olredy)

Už je as k vstávaniu —
It is time to get up

(it iz tajm tu get ap)

O desiatej musím ís na poštu —
at ten o'clock
 85

Imust go to the post office (et ten oklak a j mast

go tu dhy post afis)
Ako ste spali? how did you sleep? hau did ju
slip)
Spali ste dobre? did you sleep well? did ju slip
vel)
Vemi dobre, akujem — very well, thank you
(veri vel, thenk ju)
Kedy ste išli spa? — at what time did you go
to bed? hvat tajm did ju go tu bed)
(et
Asi o pol dvanástej —
at about half past eleven
(et ebaut häf past ilevn)
Ja som nemohol poslednej noci spa I could —
not sleep last night (aj khud nat slip lest najt)
Mai som špatné sny — I had bad dreams (aj
hed bed drims)
Ja som zaspal skoro — I soon fell asleep (I sun
f el eslip)
Je UŽ pozde? — is it late already? (iz it lejt
olredy)
Ja som ospanlivý —
I am sleepy (aj em slipy)

Ite si ahnú, aby ste mohli ráno vasné vsta

— go to bed so you can get up early in the morning
{go tu bed so jii khen get ap orli in dhy mornyng)
O akom ase mám vás zobudi ? at what —
time shall I awake you (et hvat tajm šel aj evejk
ju)
Ke budú raajky hotové — when the break-
 86

fast is ready (hven dhy brekfest is redy)

Dobrú noc, pane — good night, sir (gud najt,
sor)
Je krásny den — it is a nice day (it iz e najs
dej)
Už prší (padá) — it is raining already (it iz

rejnyng olredy)
Prudká búrka ide —
a heavy storm is coming
(e hevi storm iz khaming)
Teraz snah padá— now it is snowing (nau it iz
snóing)
Je vemi horúco — it is very hot (it iz veri hat)
Mne zima —
je I feel cold (aj f íl khóld)

Nie je vám teplo? — don't you feel warm?

(don't juf íl várm)

Áno, pane, ja sa potím — yes, sir 1 am sweat=

ing (jes, sor, aj em svetyng)
Slnko vychádza o šiestej ráno a zapáda o pol
siedmej veer —
the sun rises at six in the morn=
ing and sets at half = past six in the evening (dhy
san rajzes et siks in dhy mornyng end sets at häf
past siks in dhy ivnyng)
Slnko svieti dnes vemi jasne —
the sun shines
very bright today (dhy san šajns veri brajt tudej)
Je plný mesiac a noce sú jasné —
it is full moon

and the nights are light (it iz fulmún end dhy

najts ar lajt)
Vietor fúka od severu — the wind is blowing
 87

from the north (dhy wind iz biding from dhy

north)
Tej noci bol mráz — there was a frost last
night (dher vas e frast last najt)
Je nepríjemné poasie — it is disagreeable

weather (it iz dysegriebl vedhr)

Je tuhá zima — it is bitterly cold (itizbitrli
khold)
Ja som skoro zamrznul — I nearly froze to
death (aj nyrli frozd tu deth)
Ako náhle zmenilo sa poasie — how sud^
denly the weather has changed (hau sadnli dhy
vedhr hez ejndžd)
Je škaredé poasie — it is bad weather ( it iz

bed vedhr)
Je vemi vlhko a chladno — it is very damp

and cool (it iz veri démp end khúl)

Búrka prešla — the storm is over (dhy storm
iz dvr)

-^
 88

POŠTA A CESTOVANIE.

Prosím, dajte mi dva štemplíky po dva centy —

please, give me two two=cent stamps (pliz, giv
mi tú túsent stemps)
Máte pre míía neaké poštovné zásielky? have
you any mail for me? (he v jú eny mejl for mi)
Oakávam list a noviny "Jednota" — I expect a

letter and the newspaper "Jednota" (aj ekspekt

e letr end dhy núspejpr jednota)
Chcem ma tento list registrovaný — I wish to

have this letter registered (aj vis tu he v dhys letr

redžisterd)
Mohli by ste mi, prosím, poveda kde je stanica
Pennsylvania železnice ? —
will you please tell me
where the Pennsylvania Rail Road Station is?
(vil jú, plíz, tel mi hvér dhy pensilvénia rejl rod
stejšn iz)
Sadnite si na káru a zosadnite na Main
tiito

ulici; potom avo a dva blaky alej

sa obráte na
uvidíte stanicu —
take this car and get off on
riain street; then turn to the left, and two blocks
further you will see the station (tejk dýs khár
end get of an mejn strit; dhen torn tu dhy left,
end tú blaks forthr jú vil si dhy stejšn)
Kde sa predávajú lístky, prosím? where is the
ticket office, please? (hvér iz dhy tyket afis, pliz)
 89

Dajte mi lístok do Scranton — give me a ticket

to 5cranton (giv mi e tyket tu skrentn)

Jednu cestu alebo zpiatoný lístok chcete ? do —

you want one way or a return ticket? (dú jú vant
v^on vej or e ritorn tyket)

o stoji zpiatoný lístok? — how much is a

return ticket? hau mac iz e ritorn tyket)

Dollar pädesiat centov — one dollar and fifty

cents (von dalr end fifty sents)
Kedy odchádza najbližší vlak do Scranton? —
when does the next train leave for Scranton?
(hven daz dhy nekst trejn liv for skrentn)
O pätnás minút do tretej — at fifteen minutes
to three (et fiftýn minyts tu thri)

Chcem telegrafova môjmu bratovi, aby ma

akal na stanici — I wish to telegraph to my
brother to meet me at the station (aj vis tu tele-

gref tu máj bradhr tu mit mi et dhy stejsn)

Ide ten vlak rovno do Scranton, pane? is that

a throngh train to Scranton, sir? (iz dhet e thru
trejn tu skrentn, sor)

Nie, pane, musíte preseda vo Wilkes-Barre —

no, sir, you must change cars in Wiikes=Barre
(no, sor, jú mas? ejndž khárs in vilks-bere)
Co myslíte, kedy ta dorazíme? when d^ you
think we shall arrive? (hven dú jú thynk vi šel
erajv)
 90

Behom hodiny — within an hour (vidhyn en

aur)
Prosím, ekujte mi tento kufor do Scranton —
check this trunk to 5cranton, please (ek dhys
trank tu skrentn, pliz)

-^
SLOVENSKÝ NAROD
Akosa menujete? what is your name? (hvat
iz nejm)
júr
Menujem sa Ján D'uriss —
my name is John
Duriss (máj nejm iz džán uriš)
Ako slabikujete svoje priezvisko ? —
how do you
spell your surname? hau dú jú spel júr sornejm)
D-u-r-i-s-s — (dj'-jú-ár-aj-es-es)
Odkiapochádzate? where do you come from?
(hvér dú jú kham from)
Pochádzam zo Slovenska, zo severnej asti
Uhorska —
I come from 51ovakIand, the northern

part of Hungary (aj kham from sloveklend, dhy

nodhrn párt av hangeri)
Akej ste národnosti? of what nationality are
you? (av hvat nesnelity ár jú)
Ja som Slovák, vlastne slovens>ký Amerikán —
1 am a Slovak, that is, a Slovak American (aj em
 >

91

e slovek, dhet iz, e slovek emeríkn)

Preo slovenským Amerikánom? —
sa nazývate
why do you call yourself a Slovak American?
(hvaj dú jú khal júrself e slovek emerikn)
Ponevá som rodom, Slovák a som Amerikánom
— because I am Slovak born, and an American
(bikház aj em slovek born, end en emerikn)
ste rodeným Amerikánom? — are you American
born? (ár jú emerikn born)
Nie, já Amerikánom;
som naturalizovaným
mám obiansky papier —
no, I am a naturalized
American; I have my naturalization paper (no,
aj em e neurelajzd emerikn; aj hev máj neurel-

izejsn pejpr)
o sú to tí Slováci? who are the Slovaks? (hú ár
dhy sloveks)
Slováci sú národ slaviansky, ku ktorému pri-
slúchajú aj Rusi, esi, Poliaci, Horvati, Srbi,
Bulhari, Slovinci a iní — Slovaks are of the Slavic
race, to which belong the Russians, Bohemians,
Poles, Croatians, Servians, Bulgarians, Slovenians
and others (sloveks ár av dhy slávik rejs, tu hvi
bilong dhy rasiens, bohýmiens, póls, kraejšiens,
sorviens, bulgériens, end adhrs)
Kedy prisahovali sa Slaviani do Európy ? when
did the Slavs emigrate to Europe? (hven did dhy
Slavs imigrejt tu juroo^
 92

vôbec v Europe od pamäti sveta

žili —
in prehis-
toric times; Slovaks, in fact, Slavs lived in
Europe from time immemorial (in prehystoril
tajms; sloveks, in fekt, Slavs livd in jurop from
tajm imemoriel)
Preo sahujú do Spojených
sa Slováci tak húfne
Štátov? — why
do the Slovaks emigrate to the
United States in such great numbers? (hvaj dú
dhy sloveks imigrejt tu dhy junajted stejts in sac
grejt nambrs)

Ponevá sú vo svojej otine nielen ubiedení, ale

ajmaarisáciou prenasledovaní a utláaní be= —
cause in their native land they are not only pov-
erty stricken, but are persecuted and oppressed by
the riagyarizing movement (bikház in dheir nejtyv
lend dhej ár nat only paurty strikn, bat ár porse-
kjuted end opresd baj dhy maarajzing múvment)
Majú Slováci neakú svobodu v Uhorsku ? have —
the Slovaks anj^ liberty in Hungary? (hev dhy
sloveks eny librty in hangeri)
Na papieri áno, ale v skutonosti žiadnej; Slo-
váci musia vysokú dan plati ako Maari, lež za to
žiadnych práv ani výhod nedostávajú —
on paper,
yes; but in reality, no; the Slovaks are as highly
taxed as the Magyars, but in return they receive
no rights or priveleges (an pejpr, jes, bat in rielity^
no; dhy sloveks ár ez hajly teksd ez dhy maars,
bat in ritorn dhej nsívró rajts or privilidžes)
 93

i vláda nestará sa o dobrobyt Slovákov? but

does the government see to the welfare of the
Slovaks? (bat daz dhy gavrnment si tu dhy velfér
av dhy sloveks)
Nie. O to sa nikto nestará, aby sa Slováci
vzdelávali vo svojej zrozumitelnej rei, ba ani o to
aby mali nejaký zárobok. Vláda stará sa len o
maarenie Slovákov —No. No one concerns
himself about the education of the Slovaks in the
language intelligible to them no one, moreover,
;

concerns himself about their livelihood. The

government endeavors but to Magyarize the
Slovaks (XÓ. No vcn khonsorns hymself ebaut
dhy edjukejsn av dhy sloveks in dhy lenvidz in-
telidžebl to dhem. No von, móróvr, khonsorns
hymself ebaut dhér lajvlihúd. Dhy gavrnment
endevrs bat tu maarajz dhy sloveks)
Teda Maari asi tak robia so Slovákmi ako
Angliania s Iranmi? then the Magyars treat
the Slovaks about the same way as the English
treat the Irish? (dhen dhy madars trit the sloveks
ebaut dhy sejm vej ez dhy inglis trit dhy ajris)
Ano, ba ešte horšie. Slováci, bár je ich vyše
troch millionov duší, nesmia ma žiadnej sloven-
skej školy — yes and worse too.The Slovaks,
in spite of the factthat they number over three
millions of souls, are not allowed any Slovak
schools (ies. end vors, tú. Dhy sloveks. in spajt
 94

av dhy fekt dhet dhej nambr ovr thri millions av

elaud eny slovek skúls)
sols, ár nat

V tom páde panuje tam tyranstvo — in that

case there exists tyranny (in dhet khejs dhér
egzists tyreny)
Ano, tyranstvo, zloba, podlos a násilnos.
Vláda maarská prenasleduje každého poctivého
Slováka, ktorý zastáva svoju re a svoj národ.
Ba malé dietky slovenské odthali žandári
ešte aj
od prs matiek a vliekli ich v maarské kraje, aby
sa maarsky uily a slovensky zabudnuly — yes,
tyranny, malice, wickedness and oppression. The
Magyar government persecutes every honest 51o=
vak who upholds the cause of his language and
nationality. E\ en small children were torn away
from their mother's arms by gendarmes and
dragged to flagyar lands for the purpose of learn=
ing Magyar and forgetting Slovak (jes, tyreny,
melis, vikednes end opresn. Dhy maar gavrn-
ment porsekjúts evri anest slovek hú aphólds dhy
khdz av hyz lengvidž end nesnelity; ivn smôl il-
dren vor torn e vej from dhér madhr's arms end
dregd tu maar lends for dhy porpos av lornyng
maar end forgetyng slovek)
Muž, to SÚ horšie pomery nez v Turecku —well,
the condition of affairs is worse than in Turkey
(vel, dhy khondysn av eférz iz vors dhen in torky)
 95

Tu v Amerike vodí sa Slovákom lepšie, i m'e ?

— here in America the Slovaks are better off, are
they not? hýr in emerike dhy sloveks ár betr of,
ár dhej nat)
O áno, tu nám je lepšie, lebo tu máme nielen
lepšie zárobky, ale aj viac svobody. Nech Boh
žehná túto syobodnú krajinu! Tu v Spojených
Štátoch robia veký pokrok v každom
Slováci
ohade. Tu máme veké organisácie podporu-
júce, rozšírené asopisy, množstov kostolov a
školy; ud íta vzdeláva sa, slovom rýchle napre-
duje s duchom asu. A neby liehovín, o Slovákoch
by nikdy nikto ni zlého neul v Amerike, len všetko
dobré — Oh, yes, here we are better off, because
here we have not only better wages, but also
more liberty. May God bless this country of the
free! Here in the United States the Slovaks are
rapidly progressing in all directions. Here we
have large aid organizations, widely circulating
journals, numerous churches and schools; our
people read, educate themselves, and, in short,
are rapidly progressing with the spirit of the age.
If there were no liquors no one would hear of any

evil, but only good reports of the Slovaks (O jes,

hýr VÍ ár betr of, bikház hýr vi hev nat ónli betr

vejdžes, bat also mór librty. Mej Gad bles dhýz
khantri av dhy frí! Hýr in dhy junajted stejts dhy
 96

sloveks ár repidli progresing in 61 dyreksns. Hýr

VÍ hev lárdž ejd orgenj^zejsns, vajdli sorkjulejtyng
dzornls, njumeres äres end skúls; aur pipl rid,
edjukejt dhemselves, end, in sort, ár repidli pro-
gresing vidh dhy spirit av dhy ejdz. If dhér vor
no no von vud hýr eny
likrs, ivl, bat onli gud
riports av dhy sloveks)

Tak teda slovenskí Amerikáni zasluhujú súcit

celého národa amerického — in that case the
Slovak Americans deserve the sympathy of the
whole American nation (in dhet khejz dhy slovek
emerikns dyzorv dhy simpäthy av dhy hdl emerikn
nejsn)
Koko Slovákov žije v Amerike? How many
Slovaks are in America? (hau meny sloveks ár in
emerikä)
Je nás tu nateraz vyše 300,000, a sahovanie je
v stálom prúde. Kto má na cestu, každý uchodí
pred biedou a tyranstvom do tejto svobodnej zemi
— at present we number over three hundred thou-
sand, and immigration is constantly going on.
Every one who has the wherewithal escapes the
\>overty and oppression by coming to this free
country (et preznt vi nambr dvr thri handrd thau-
znd, end imigrejsn iz khanstentli going an. Everi
V'on hú hez dhy hvérvithal, eskhejps dhy pavrty
end opresn báj khaming tu dhýz fri khantri)
Ja znám, že Slováci sú pracovití, statoný a po-
 97

kojamilovní udia a prajem im zdaru v ich novej

vlasti — I kow that the Slovaks are an industri-
ous, honest and peace=loving people,and I wish
them success in their adopted country (aj no dhet
dhy Slovaks ár en indastries, anest end pis-lav-
ing pipl, end aj vis dhem sakses in dhér edapted
khantri)
Amerikáni sa skoro presvedia, že Slováci sú
medzi najlepšími a najvernejšími obanmi ameri-
ckými; a nasi nepriatelia a iní, ktorí následkom
nevedomosti lebo predpojatosti potupujú nás, budú
zahanbení —
the Americans shall soon be con=
vinced that the Slovaks are among the best and
the most faithful American citizens: and our
enemies and others who speak ill of us, owing to
their ignorance or prejudice, shall be humbled —
dhy emerikns sel sun bi khanvinsddhet dhy sloveks
ár emong dhy best end most fejthful emerikn
sityzns; end aur enemis end adhrs, hú spík il av
as ding tu dhér ignorens or predžudys, sel bi
hambld)
Tak na zdar Slovákom !
—
then long live the
Slovaks (dhen long liv dhy Sloveks)
Na zdar zeme svobody. Spojeným Štátom ame-
rickým! — hurrah for the land of liberty, the
United States of America (huráh for dhy lend av
I

librty, dhy junajted stejts av emerikä)

 98

LISTY A ADRESSY,

Listy obchodného, úradného lebo bár akéhc

neosobného rázu majú by písané krátko, itatene,
zrozumitelne a jadrne. Netreba opletáva, ani sto
tisíc ráz pozdravova.
Adressy krajania vemi asto piano píšu, ím
sami sebe aj iným daromnú prácu a ažkosti pôso-
bia. Pamätajte si, že meno každého mesta lebo
plejzu alebo ulice treba tak písa, ako sa anglicky
píše a nie iná. Ke neznáte vypísa správne
meno mesta lebo plejzu, pozrite na poštový štem-
pel (pea) alebo dakde inde, kde je to meno
vytlaené a tak isto ho píšte. Miesto Freeland
nemá sa písa Frího, miesto Scranton — Skren-
ton, miesto Duquesne — Dukeny, miesto Mc
Keesport — Mikišpurt, at. Ke neznáte napísa
správne meno ulice, vyndite z domu a prozrite sa,
ako je tam na tabule vytlaeno, a tak iste aj vy
píšte. Mýli sa, kto povie, že aj tak je dobre, ako
on napíše. Mnohé slovenské listy tratia sa násled-
kom planých adries, a mnohé iné dlho putujú a
blúdia,kým konene dôjdu na patriné miesto.
Adressu píšte vždy tak, ako je tu na alšej
strane vytlaeno. Najprv píšte meno, asi v pro-
striedku obálky (kovertky); pred meno nikdy
nezabudnite uda titul, mužskému Mr., ženskej
Mrs. a panne Miss (Mr. je zkrátené slovo Mister
 99

slovenský: pán; Mrs. je zkrátené Mistress (ítaj:

misis), slovensky pani; Miss (ítaj: mis) znamená:
panna lebo slena.) Pod meno píše sa íslo domu
a meno poštová boksa a jej íslo, jestli
ulice alebo
totiž udávajú sa v adresse, ináe pod menom
nepíše sa ni. Mesto lebo plejz píše sa na spodok
do pravého rohu obálky (kovertky) a za nim hne
zkráteno meno štátu. Dobre je uda aj County
(okres), osa píše vždy pod mesto lebo plejz.
Mnohí neznajú rozdiel' medzi Country a County,
kdežto Country íta sa '"khantri" a znamená kra-
jinu, a County íta sa "khaunty" a znamená okres
alebo stolicu.
 100

OBJEDNÁVKA
Ke dao objednávate, píšte nasledovne:
Gofí, Pa., 21 septembra, 1905.
Pán Pavel K. Kadák,
Scranton, Pa.
Ctený pane: —
Priloženo posielam Vám $3.50,
za ktorý obnos ráte mi zasla nasledovné :

1 Statistikár a Samopotár s mapami $ .75

1 Ježiš Moja Rados 80
1 Strihácu mašinku 1.45
1 Kapesný nožík 50
S predošlou objednávkou som spokojný.
Pošlite mi teraz objednaný tovar o
najskoršie.
S pozdravom,
Fr. Rybár.
Adressa P. O. Box 18,
:

Goff, Westmoreland Co., Pa.

Poznámka: Na adressách píše —

sa vždy- Pani
Mrs.; Slena —
Miss; Pánovia — Messrs. Ke
niekoho oslovujeme, už i ústne lebo v liste, užíva
sa: Pán —
Sir; Pani —
Madam; Pánovia Gen- —
tlemen. Kazom dáva sa titul: Rev. Lekárom:
Dr. Mužským vyššieho postavenia, zvlášte úradní-
kom dáva sa titul: Esq. (zkrátené Esquire —
blahorodie) a toto vždy kladie sa za menom.
Dámy oslovujú sa: Ladies.
 —
101

ŽIADOS' O ROBOTU.
Carbon, Ind., 3 mája, 1905.
Pán Vilém Wood,
Cresson, Pa.
Ctený pane: —
Odpovedajúc na Vašu ohlásku
v "Sokole"ohadom uhlokopáov dovolujem si
nabídnu Vám svoje služby. Je nás tu asi 25
zrun^-ch majnerov hadajúcich robotu. Prosím
sdete mi podrobnosti a prijmite vdaky.
Váš oddaný,
Klement Murgac.

Anglicky:
Carbon, Ind., May 2nd, 1905.
Mr. William Wood,
Cresson, Pa.
Dear Sir:
Replying to your advertisement
in the "Sokol" for miners, I beg to offer you my
services. We are here 25 skilled miners, seeking
employment. Please state particulars, and oblige
Yours truly,
Clement Murgac.
 1)2

ŽIADOS' O DORUOVANIE POŠTOVÝCH

ZÁSIELOK NA NOVÚ ADRESSU.

Limestone, N. Y., 4 decembra, 1905.

Postmajster,
Bridgeport, Conn.
Ctený pane: —
Prosím, posielajte všetky moje
poštové zásielky adressované na Geo. Germek,
36 Hallam st., Bridgeport, Conn., na moju novú
nižej udanú adressu, a prijmite moje vaky.
S úctou Váš,
Juraj Germek.
Nová adressa: P. O. Box 44, Limestone, N. Y.

Anglicky:
Limestone, N. Y., December 4th, 1905.
Postmaster,
Bridgeport, Conn.
Dear Sir:—
Please forward all my mail matter
addressed to Geo. Germek, 36 Hallam st., Bridge-
port, Conn., to my new address given below, and
oblige, Yours respectfully,
George Germek.
New address: P. O. Box 44, Limestone, N. Y.
 —
103

ŽIADOS' O VYPLATENIE MZDY.

Neffs, O., 1 júna, 1906.

Illinois Steel Co.,
Joilet, 111.

Pánovia: —
Ráte mi zasla po pošte o
najskoršie
Vám bude možno pripadajúcu mi mzdu za prácu
konanú od 1 do 23 marca, a prijmite vaky.
Vám vemi oddaný,
Jozef Tomášik.
Adressa: P. O. Box 55, Xefis, O.

A ngl ck y:
Neífs, O., June 1st, 1906.
Illinois Steel Co.,
Joilet, 111.

Gentlemen:
Kindly mail to me at your earliest
convenience my wages due for work rendered
March lst-23rd., and oblige.
Yours very truly,
Joseph Tomasik.
Address: P. O, Box 55 Nefis, O.

Pozn. V slovenskej rei v listoch píše sa Vy,

Vám, Ty, T'a, Tebe at. zaiatonou vekou
literou. V anglickej rei píše sa len malými
literami you, your, at. Naproti tomu Anglian
slovo I (ja) píše vekou písmenou.
 104

POSIELANIE PENAZ.

Peniaze zasielajú sa v Amerike na pošto\ni

poukážku (Postal Money Order), express - nú
poukážku (Express floney Order), bankový ek
(check) alebo v registrovanom liste.
Po pošte a po expresse možno zasla peniaze aj
do starého kraju.
Najlepší spôsob zasielania peazí je na poštovú
poukážku. Takto je poplatok malý a peniaze
úplne bezpené.
Ked chcete posla peniaze na poštovú poukážku,
vypýtajte si od poštára žiados o poukážku, Appli-
cation for floney Order (eplikejšn for many ordr),
ktorú musíte sami vyplni ako je tu na druhej
strane vypísano.
Viac nikde ni nedopisujte, len ako tu vidíte.
Sent to znamená, že komu zasielané sú peniaze, a
Sent by znamená kto posiela; tu sa má podpísa
zasielate.
Túto karotku treba odda s peniazmi poštárovi,
ktorý potom doruí zasielateovi Money Order.
Tú modrú (belavú) kartu z pošty treba zasla v
liste tomu, komu majú by peniaze vyplatené, lebo
bez tej karty, poukážky, peazí nemôže dosta.
Len ten malý odstrižok od poštára treba si po
drža; to je poistenka.
 lOS

stamp of Issuing Office

Dollars Cents ^ ^ Form Nc. 6001.
DOMESTIC.

^ Space above this line for the Posrmaster's record, to be filled by him
is

U
D Application for Money Order.
CD

Z Amount ^ Dollars 50 Cents

P. K. KADAK CO..
Pi
Li
Sent to
Q
QC P. 0. Box 79
O
O
^ Street and Xo
(/)
Scranton, Pa., U. S. A.
\i City or town

State

(n
<Sei\t by Ladislaus Hurban
o
Cleveland, O.
DC
D — *-

Q.

A^ddress of icnder: Xc. ^^iJJ'"^"^. Street.

 DODATOK.
MENA STATOV A TERITORlí KTORÉ PRISLU-

CHAJU K 5P0JENYn SATOM.

(Najprv je udané meno ako sa má písa, potom
ako sa zkracuje, a na ostatku ako sa má vyslovi.
\' adressách nevypisuje sa celé meno štátu, lež
len zkráceno na príklad: Scranton, Pa.)
;

alaba:\ia, (dysrrikt av khalam^

Ala. {älabämä). biu).
ALASKA, FLORIDA,
Alaska {'áláska). Fla. iflórida).
ARIZONA, GEORGIA.
Ariz, {ärizona). Ga. (džórdžia).
ARKANSAS, IDAHO,
A.rk. (arkänsäs i ar- Idaho (ajdäJió).
känsó). ILLINOIS,
CALIFORNIA, 111. {ilinójz).
Cal. (khälifornia). INDIANA,
COLORADO, Ind. (indyäna).
Colo, (kholorédo). IOWA, la. (ajova^.
CONNECTICUT, KANSAS,
Con. (khanetykhat). Kans. (khäuses).
DELAWARE, KENTUCKY,
Del. (deläér). Kv. (khcnfaky).
DISTRICT OF CO- LOUISIANA,
LUMBIA. D. C. La. {hiziänä).
 II.

xMAIXE. :^Ie. (mcjn). OHIO, O. {ohájo),

MARYLAND, OKLAHOMA,
Md. (niäriloid). Okla. {Oklahoma).
MASSACHUSETS, OREGON,
\lass. (mäscjiísets). Oreg. {óregn).
MICHIGAN, PENNSYLVANIA,
^lich. {)}ušig}i). Pa. ipcnsih'cnia).
MINNESOTA, RHODE ISLAND,
\Iinn. {mincsóta). R. I. {rod ajlend).
MISSISSIPPI, SOUTH CAROLINA,
]\Iiss. {misisipi). S. C. {smith khäro-
MISSOURI, ájna).
\Io. {miziiri). SOUTH DAKOTA,
:\IONTANA, S. Dak. {saiith da-
]\Iont. {monána). khóta).
NEBRASKA, TENNESSEE,
Nebr. {nchráska). Tenn. {tencsi).
NE\'ADA, TEXAS,
Nev. {nev'áda).
Tex. {tcksäs).
NEW HAMPSHIRE, UTAH, Utah {jita).
N. H. inú hämš'ôr).
NEW JERSEY, VERMONT,
\'t. {vórmant).
N, {nil dsorzi).
J.
NEW :\IEXICO, VIRGINIA,
\'a. {vórdžínia).
N. Mex. {nil nieksi-
kó). WASHINGTON,
NEW YORK, Wash, {c'óšingtn).
N. Y. (nil jork). WEST A'IRGINIA,
NORTH CAROLINA, W. \'a. {rest v'órdží-
N. C. {north khäro- n'la).

läjn-a) .
WISCONSIN,
NORTH DAKOTA, W^is. {viskhánsn).
N. Dak. {north á- WYOMING,
khóta). Wyo. {z'ajóming).
 .

III.

HENA NIEKTORÝCH SVETOVÝCH MIEST,

NÁRODOV, ZEMI, ATD.
ADRIATICKÉ MORE, ASIATICKÝ,
Adriatic sea {cdrie- Asiatic (cjšietxk).
ty k si). ATÉNY, Athens
AFRIKA, Africa (cfhcu::).
{c f vika). ATLANTICKÝ OCE-
AFRÍK AN, African AN", Atlantic ocean
(efikii). (etieutyk óš)i).
ALŽÍR, Algeria AUSTRALIA, Austra-
(elíria). lia (est re j Ha).
AMERIKA, America AUSTRÁLAN, Aus-
(enicrika). tralian (esfrejHen).
AMERIKÁX, A^^IE- BABYLON, Babel
RICKÝ, American ihejhl).
(eiueriku). BELEHRAD, Belgrad
ANGLICKO, England (bil^red).
{inglcnd). BELGICKO, Belgium
ANGLICKÝ, English (beldium).
i'ln^Us). BERLIN, Berlin
ANGLICAN, English- (borliii).
man {inglihnen), BOSNIA, Bosnia
ANTVERPY, (basnxa).
Antwerp (
entvorp ) BOSNIAK, Bosnian
ARAB, Arabian (basiiyen).
(erejbien). BREMÝ, Bremen
ARABSKO, Arabia (brejuien).
(erejbia). BUDÍNPEŠT,
ARMEN, Armenian Budapesth (biidapest).
(arniinyen). BULHAR Bulgarian
ASIA, Asia (ejsia). {bulgejrien).
 .

IV.

BULHARSKO, Bulga- ro pien).

ria{bulge jria). FIXSKO, Finnland
CARIHRAD, Constan- {nlend).
tinople {khonstcnty- FIXAX, Finnlander
nópl) . {únlendr).
ECH, ESKÝ, Bohe- FRAXCÚZ, Frenchman
mian {bohxmicn). {frenmen).
ERXOHOEC, .Mon- FRAXCÚZSKO,
tenegrian {mantené- France {f r ens).
gr'ien ) FRAXCÚZSKÝ,
ERXOHORSKO, French (frenc).
Montenegro {mante- GRÉCKO, Greece
négro). {grís).
ESKO, Bohemia GRÉK, GRÉCKY,
(bohviJiia). Greek {grík).
ÍXA," China (ajna). HALIC, Galicia
ÍXAX, ÍXSKY, ( s^elišia) .

Chinese {ajnxz). HOLAXDSKO,

DALMATÍXEC, Dal- Holland {Jialend).
matian (delinejsioi). CHOR\'AT, Croatian
DAL:\IATSK0, Dal- {kroejšien).
matia (dehnejšia). CHVALIXSKÉ
DAX, DAAX, Dane ^lORE, Caspian sea
(deju). {khespien si).

DÁXSKO, Denmark IRAX"", Irishman

{dcnviark). {ajrihncn).
DAX SKY, Danish ÍRSKO, Ireland
{dénys). (ajrlend).
DUX A J, Danube IRSKÝ, Irish {ajHš).
{denúb). JAPOXAX, JAPOX-
EURÓPA, Europe SKÝ, Japanese {de-
ijúrap). penýs).
EUROPCAX, EURÓP- JAPÓXSKO, Japan
SKY, European {Ju- {dzepen).
KODAX, Copenhagen Portugese (portugiz).
(khopnhejgn). PORTUGALSKO,
LISABON, Lisbon Portugal iportiigl).
PRAHA, Prague
LITVIN, Lithuanian i pre j g).
{Uthvejnien). PRUSKO, Prussia
LONDÝN, London (prúsia).
(landn). RAKÚSKO, Austria
MAAR, Magyare {ástria).
(madar). RAKÚSKY, RAKÚ-
MORAVA, Moravia ŠAN, Austrian {ás-
(morejzna). strien).
MORA\''AN. ]\IORAV- RÍM, Rome (róm),
SKÝ, ^Moravian {mo- RÍAIAN, RÍMsky,
re jvien). Roman {rónien).
NEMEC, NEMECKÝ, RUS, RUSKÝ, Russian
German (dónnen). (rašien i rúšien).
NEMECKO, Germany RUSKO. Russia (rašia
(dónueny). i rušia).
NIZOZE^IŠKO, SAS, SASKÝ, Saxon
Netherlands {nedhr- (seksn).
leudc). SASKO, Saxony
PARÍŽ, Paris (pens). (seksonv).
PERSL\, Persia SIBÍR, Siberia
(peršia). (sibíria i sajbiria).
PERSICAN, SLAVIAN, Slav (slár
Persian (peršien). i slcv). .

PETROHRAD, Peters- SLAVIANSKÝ, Slavic

burg ipítr^hórg). {slávik i si cvik).
POLIAK, Pole (pól). SLAVONSKO,
POSKO, Poland Slavonia (slavónia).
ipóíend). SLAVONSKÝ, SLA-
POSKÝ, VoWshipóUs) VONAN, Slavonian
PORTUGALAN, {slavónien).
 Vi.

SLEZÁK, Silesian
 VIL

riESTA, OSADY A OKOLICE

v Spojených Štátoch a Kanade, znane ohydlené

Slovákini a ako ich názov treba z'yslozif.

Allegheny City, Bridgeport (bridpórt).

(alegheny sity). Brooklyn, (brukliji).
Allentown, (alentaiin). Brookside, {bruksajd),
Anita, (e)iyta). Brownsfield,
Ansonia, (änsonia). {braunsfUd).
Ashland, (äšlend). Butler {bath).
Ashtabula {äštebjúla). Butte City ibjiit sity).
Baggaley, ( beg! e j) . California (khälifornia).
Barnesboro, Carbon (kharbon).
(banisboró). Catasauqua
Bayonne City, (khetesekz'a).
[be j on sity). Charleroi (árlrój).
Bellaire, (belér). Chicago (ikágo).
Belt, (belt). Cincinnati (sinsinéty).
Benwood. (benz'iíd). Clarence, (klerens).
Berea, (bírea). Cleveland, (klizlend).
Binghamton, Connellsville
(binghemtn). ( khanlsz'il).
Birmingham, Creighton, {krejtn).
{b'órni'uighem). Cresson (kresn).
Bitumen, {bitjumen). Delancey ( delensi) .

Boonton (biíntn). Derby (dorbi).

Bound Brook, Diamond, {dajniond).
(baundbnik). Dilonvale {dylonvél).
Braddock, (brédak). Dubois (dubój).
Bradenville, Dunbar (danbár).
{bredenvil). Dunlo, (danló).
 . .

VIII.

Diinmore (damn or). Houtzdale (hautsdejl).

Duquesne {duke j n). Hubbard (habord).
Eckley, (ekli). Iron Alountain
Edwarcisdale (ajrn manntn).
{edvordsdejl). Iron wood ( ajrnvud) .

Ehrenfeld {crnfeld). Jersey City

Elizabethport, (dzorzi sity).
{elizahetliport), Jessup (dzesup),
Erie (in). Johnstown,
Etna (efn-a). (džánstaun).
Exeter Borough Joliet, (dzoljet).
{egzetor hor ó). Kangley (khengli).
Fayette City {fejet sity)- Kansas City
Fernie (foniy). (khenzes sity).
Fishkill (škyl). Lansford (leusford).
Ford City (ford sity). Latrobe (letrob).
Forest City (farest sity). Lattimer (letymr).
Fort William Lebanon (lehdnan).
(fort z'Uiem). Leisenring (lajzenring).
Franklin Furnace Krstné mená,
(frenklin f or nes). Lethbridge (lethhridz),
Freeland (frilend). Lisbon Falls
Gallitzin (gelicin). (lizbn fóls).
Garnerville (garnervil). Lorain (lorejn).
Greensburg Lowellville ( lovlvil )
(grinshurg). Loyalhanna (lojlhena)
Haselton (hesltn). ]\Iahanoy City
Ha verstraw ( hez^rstrá ) (mehenoj sity).
Hazleton (hejzltn). ]\Iarblehead (marblhéd).
Hibernia (hajbernia). ]\Iauch Chunk
Hoboken (hohokn). (inak cank).
Homestead (hómsted). Mayfield (mejfild).
Hostetter (hostetr). McAdoo (mekedú).
 IX.

McKeesport Olyphant (alifnt).

{mckýsport) . Pana [päna).
McKees Rocks I
Passaic (pesejk).
{mekýs raks). \
Patterson (petrsn).
Milwaukee {milvóky). Patton (pätn).
Minersville {majnrsvil). \ Pejepscott (pejepskat).
Mingo Junction Perth Amboy
{min go d San k hi). (port ämboj).
Minneapolis Philadelphia (lädela)
(niineäpolis). Philipsburg (lipsbórg)
^lonessen {manesn). Phoenixville
Monongahela ifcnyksvil).
{monongehela). Pittsburg (pitsbdrg).
Morrisdale ^Iines Pittston (pitstu).
(marisdejl niajns). Plymouth iplimoth).
]\it. Carmel Port Chestr {port e str)
(luaiint kJianuI). Pottstown (patstaun).
Mt. Pleasant Pottsville ipatsril).
{maunt pleznt). Raritan (reritn).
}^Iunhall {manhól). Reading (redyng).
Munson Station Rockland Lake
(mansn ste jhi). (raklend lejk).
Nanticoke (ncnfykhók). Scottdale (skatdejl).
Natrona (nefróna). Scranton (skrcntn).
Newark (niiark). Shamokin (šämokiii).
New Britain Sharon (šäroii).
(mi hritn). Snow Shoe (snó hi).
New Castle (nii khesl). South Bethlehem
New Hartford (saufh bethlchem).
(mi hart ford). Sparrows Point
New Haven {nii hejvn). (spcrós po jut).
New York {nii jok). Steelton (stýltn).
Oliver (alivr). Stamford (stiujifdrd).
 .

x.

St. Clair (sejnt kle j r). ivändrgrift).

St. Louis (sejnt hijz). Washington (vošingtn).
St. Paul {sejnt pól). Webster (vebsir).
Stockdale {st ak deji). Wheeling (hríling).
Streator (strítór). White Haven
Struthers (strathers). (hz'ajt heJTn).
Tarentum (tärentam). Whiting ( hvajtyng).
Tavlor (tejlr). Wilkes Barre
Throop (t hr p). {zlks here).
Torrington ( taringtn ) Windber (zindbr).
Uniontown Yonkers (jankórz).
{jiiniontaun). Youngstown
Vandergrift (jangstaun).

KRSTNE MENA, SLOVÁKMI NAJVIAC

UZIVANE.
ADA^L Adam (edém). DOROTEA,
ALBERT, Dorothea (dorothye).
Albert (elbórf). EMÍLL\,
ALŽBETA, Emilv
^
(emili).
Elisabeth (elicebeth). E\\\,
ANDREJ, Eva, Eve (íve, ív).
Andrew (end r ú). FRANTIŠEK, Frank,
AXXA, Anna, Annie Francis (frenk, fren-
(enä. env).
^
cis).
ANTOX, FRANTIŠKA,
Anthonv (en f ony). Ji Frances (frenses).
BARBARA, GAŠPAR,
Barbara (bárbcra). Caspar (khespr).
CYRILL, GREGOR,
Cyrill (siril). Gregory (
greg ori) .
 XI.

HELENA, Helena, ^Matthew {nietajes,

Helen {hclíne, Helen). niethjú).
IGNÁC, MICHAL, .Michael,
Ignatius {ignéšes). Mike {majkl, majk).
IMRICH, Henry, Eme- ^IIKULAŠ,
rick {henry, emrik). Nicholas {nykoles).
IVAN, Ivan, John PAVEL, Pauf (pól).
{iven, dzán). PAVLÍNA,
JAKUB, Paulina {póla j na).
Jacob {dzejkah). PETER, Peter {pítr).
JAN, John {dzán). RUŽENA, Rosalia,
JOZEF, Joseph, Joe Rosa (rozejUa, róza).
{džózef, džó). ŠTEFAN,
JOZEFINA, Josephine Stephen, Steve {stefn,
{džózen). sÝz').
JULIANA, Juliana TEREZA,
Julia {dzúUäna, džú- Theresa {terísa).
lia). TO:\IÁŠ, Thomas, Tom
(tames, tam).
JURAJ, George
{dz ord z). VALENTIN, \'alentine
{z'älentajn).
KAROL, Charles,
Charley {árlz, cárli).
VASIL, \'asil (esU).
vile:\i,
KAROLÍNA, Caroline
William (z'iljem).
{kherolajn).
VINCENT,
KATARÍNA, Mncent {z'i]isnf).
Catharine (kherín).
VOJTECH,
LUDVIK, Louis {híjz). Adalbert (edelbôrt).
MAGDALÉNA, Mag- ZUZANNA, Susanna,
dalene {megdelin). Susv {siizena, siízi).
MARIA, .Maria, Mary ŽOFIA,
{meraj a, meri). Sophia, Sofie {sofaja,
MATEJ, Matthias, so).
i PRAKTÍNÝ j
^ ANGLICKO SL0VEN3KÝ ^

ä SLOVNÍK i

5 Sostavil P. K. KADAK,
J

t
t ^
THE PRACTICAL
J J
^ ENGLISH SLOVAK ^

í DICTIONARY I
t ^
ili By P. K. KADAK. «|

?í
^
í*
í
 ly

Pouenie a vysvetlenie k
slovníí<u.

Kto iiž mal v rukách nejaký slovník, tomu ne-

treba vysvetlova, že nao je dobrý slovník a ako
sa má používa. Lež medzi naším milým národom
sú mnohí, ktorý-m vec objasni považujem za po-
trebné. Tento "Praktiný Slovník slúži k tomu
cieu, aby sme v om
rýchle vynašli znamená o
jedno lebo druhé slovo a ako sa má hadané slovo
písa a vyslovi. Tento slovník obsahuje dve asti.
J^ prvej asti najdú ct. itatelia na prcdkii an-
glické slová, tlaené vekými literami (tak treba
anglické slová písa). Potom nasleduje v zátvor-
kách šikmými literami tlaená výslovnos dotyného
slova, to jest ako treba ho íta a vyslovi. Za tým
nasleduje slovenský preklad tlaený obyajnými lite-
rami, to jest o to slovo znamená po slovensky.
Teda v prvej asti je Anglicko-Slovenský Slov-
ník, v ktorom nájdeme výslovnos a preklad anglic-
kých slov. Ke chceme vyhada, že o znamená
daktoré anglické slovo na slovensky a ako ho treba
vyslovi, musíme ho hada v prvej asti tejto knihy
ili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.
 x.

v druhej asti knihy sú slová opane poskla-

dané, to jest najprv sú slovenské slozá, Z3. nimi na-
sleduje ich preklad ili význam v anglitine, a žatým
nachádza sa v zátvorkách výslovnos dotyných
anglických slov. Druhú as
tejto knihy tvorí Slo-
vensko-Anglický Slovnik. Ked teda chceme vyha-
da, ako sa niektoré slovenské slovo píše a vyslovuje
po anglicky, vtedy musíme to hlada v druhej asti
tejto knihy ili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.

Kto by sa nazdával, že je to jedno, i Sloven-

sko- Anglický lebo Anglicko- Slovenský je slovník,
ten by sa vemi mýlil. Preštuduj úc túto knihu, pre-
svedí sa, že obe asti slovníka sú nevyhnutne po-
trebné.
K vôli lepšiemu pochopeniu opakujem v krát-
kosti :

Ked chcete vynájs, o

znamená niektoré an-
glické slovo na slovensky, vtedy treba ho hladaf v
prvej asti ili v Anglicko-Slovenskom Slovníku.
Ke chcete vynájs, ako sa píše lebo povie slo-
venské slovo po anglicky, vtedy hadajte to v
druhej asti knihy, ili v Slovensko-AngUckom
Slovníku.
Všetky slová, anglické i slovenské, poskladané
poda abecedy, aby sa mohly snadno a rýchle
sii vy-
hada. Pod literou "a" sú všetky slová, ktoré za-
ínajú písmenou "a"; pod literou ''b" nájdete
sa
všetky slová zaínajúce sa písmenou "b" pod "c", ;

zaínajúce sa touže literou, at. Lež všetky slová

sú poskladané v tomto slovníku tak, že aj druhá,
tretia, at d., litera slova ide poda abecedy.
 XI.

Xa príklad chcete vynájs o

znamená anglické
slovo "air." Otvoríte pn-ú as
knihy ili Anglicko-
Slovenský Slovník, vyhadáte literu "a" (o ktorej
znáte, že je na predu, lebo "a" je prvou písmenou
abecedy), a tam to slovo hadáte. Ponevá v slovo
"air" je druhou písmenou "i", teda budete hada
slová pod literou '*a", ktor}-ch slov druhou literou
je "i", a treou "r". Tak nájdete slovo "air", pri
om v zátvorkách '*ér" (ako sa má vyslovi), a za
tým nájdete význam ili preklad: vzduch.

Druhý príklad Chcete vyhada,

: znamená o
anglicky slovo "keep". Otvoríte Anglicko-Sloven-
sk}' Slovník, vyhadáte literu "k" a pod slová ou
zaínajúce sa literou ''k", po ktorom nasleduje "e",
at. Tam nájdete, že slovo "keep" povie sa "khýp"
a znamená: drža (tríma).
1 retí príklad Chcete vyhada ako sa povie
:

anglicky "chlieb." Otvoríte druhú as

knihy, to
'

jest Slovensko-Anglický Slovník a pod literou "ch

nájdete slová zaínajúce sa literou "ch". Ponevá
hadáte slovo "chlieb", teda vyhadáte poda abe-
cedy slová, ktoré zaínajú sa literou "ch", za ktorou
nasleduje "1", potom "i", atd". Tam teda nájdete,
že chlieb píše sa anglicky bread a povie sa "bred."

^Inohé slová majú viac významov a preto som

aj v preklade viac slov podal. Xa príklad anglické
slovo "fly" znamená slovensky mucha i lieta. Slo-
venské slovo "istý" znamená v anglitine clean,
pure, at.
Kto si dá trochu na veci záleža a navykne na
upotrebovanie slovníka, ten bár ktoré slovo nájde za
 XII.

krátku chvíu, možno poveda okamžite. Len treba

zna abecedu, na u
pamäta a poda nej hada.
VytrvanHvos a dobrá vôa je potrebná, ostatné
pôjde.
Slovník hodí sa zvlášte pre tých, o už znajú
anglicky koko toko. Kto sa chce ui pravidlá
mluvniné, v<Tazy at., nech si kúpi len "Praktiný
Tluma," vydaný Kadákom. Tam nájde všetko
potrebné.
Upozorujem tu ct. rodákov, že v tomto slov-
níku je udaný len prítomný as slovies. Na príklad
"see" znamená: vide; saw znamená: videl. Tak
v slovníku možno nájs slovo see (vide), ale ''saw"
(videl) tam nestojí, ponevá tvorenie minulého asu
má sa každý naui. V mojom 'Traktinom Tlu-
mai" je to vysvetleno a udané sú aj všetky nepra-
videlné slovesá. Opakujem: hadajte v slovníku len
prítomný as slovies, ako: see (vide), wait (aka),
play (hra), atc.. a nehadajte: saw (videl), waited
(akal), played (hral).

TVORENIE SLOV.
Anglická i slovenská re sú vemi bohaté,
to jest majú vemi mnoho slov. Keby všetky
slová chcel poda lovek do slovníka, bola b v to nie-
len priveká, lež aj vemi drahá kniha, ktorú by si
chudobu}' robotník nemohol kúpi. A taká dokonala
kniha ani nie je potrebná pre jednoduchého loveka.
Ja som uviedol v tomto slovníku len pozorne
vyberané slová, ktoré sú v každodennom živote naj-
potrebnejšie. Ale tisíce iných slov možno utvori
pripojením príponiek ku kmeovým slovám, alebo
 XIII.

porozume tisíce iných slov, známe význam ke

predponiek a koncoviek, slovom príponiek. Z jed-
ného slova možno ich narobi viac, len treba pripoji
k nim patriné prípony. Ja tu podávam preklad a
i význam anglických príponiek :

AL, lAL znaí : ový, SHIP znamená : stvo,

ský, ný. nie.
ANCE, ENCE zname- ESS, RESS znaí: ová,
ná: nie, tie. ná.
LY znaí e, o, : y. LESS znaí : bez, ne.
AGE znamená : iste, Y znamená : os, nie,
stvo, nie. stvo, vý, e.

TION, ATION znaí: FUL znaí : plný, ný.

os, nie, anie. ATIC znamená: ský, ný,
IC, ICAL znaí : ný, te.
ský. STON" znamená: nie, ok.
M E NT znaí : os. stvo, XESS znamená: os, ba.
nie. URE znaí ba, stvo, :

I\^E znamená : vý, ný, os.

cí. EX znamená : vy, bý-
ITY znaí : os. valý.
TOR znaí : te, ec. lAI a IN znaí : ne, za,
ABLE znaí : telný, ný. po, n.^^
TIOUS znamená : ivý, RE znaí : znovu, opät,
ný. nazad.
TUDE znaí : nos. UN znamená : roz, ne,
ISH znaí : vý, ný, ovitý, vy.
ský. IR znaí : ne.
1ST znaí : ár, nik, ec, ING znaí : nie, stvo,
el, istá. úci, tie.
ISM znaí : ctvo, mu s, DIS znaí : ne, vv, zne,
ER znaí : te, ár, nik. od.
 ::

XIV.

s koncovkami IXG a ED lebo D sa asto stre-

táme. IXG znaí : úci, tie, nie. Write : písa, writ-
ing, písanie í píšuci ;
going : idúci. Koncovka ED
lebo D znaí : tý, ný, a tiež minulý as slovies pra-
videlných. Dress : obliec ; dressed ; obleený i ob-
liekol.'
Je ešte viac predponiek a záponiek, a aj tieto
majú ešte aj iný význam, lež tu uvedené sú hlavné
a najviac užívané.
Pomocou príponiek tvoria sa v anglitine slová
ahšie než v iných reiach, ponevá sa tvar slov pri
tom nemení alebo len vemi zriedkavé.
Ke
nerozumiete nejaké anglické slovo majúce
daktorú tu uvedenú predponu lebo záponu, len po-
zrite do slovníka znamená slova, k tomu o kme
pripojte slovenský predklad dotynej prípony a
hne budete zna význam celého slova. Xa príklad :

bear znamená znáša bearable znesitený unbear- : : : ;

able neznesitený.
: Teach teaching uenie, — : ui : ;

uiaci teacher uite. Manage riadi manager

: : — : ;

riadite ; management riadenie, riaditestvo mana- : ;

gerial : riaditeský managing riadiaci.— Blood krv: : :

;

bloody bloodless
: nekrvavý, bez krve
kr\-a\ý ; :
;

bloodiness krvavos. Direct priamy directly

: — : ;

priamo directness priamos indirect nepriamy

; : : :
;

indirectly nepriamo indirectness nepriamos in-

—
: ; : ;

direction : nepriamos. Rapid rýchly rapidity : ;

rC'chlos; rapidly: rýchle. — Digest: zaži; digesti-

bility : záživnos ; digestion : záživnos ; digestive :

zažívací: digester: zaživovate ; indigestiole: nezá-

živný; indigestion: nezáživnos; indigestibly : ne-
záživne.
 XV.

VÝSLOVNOS.
Anglická výslovnosje vemi ažká pre Slo-
váka. Mladý lovek snadnejšie osvojí si ju, než
starší udia, ^ínohé slová možno sa naui aj z
knihy dos dobre vyslovova, ale je aj takých slov
mnoho, ktorých výslovnos ui sa z knihy neodpo-
rúam. Dobre je naui sa, ako sa niektoré slová
píšu anglicky, lebo to obahí potom aj výslovnos.
Kto nevie ako sa slová píšu, ten obyajne len láme
anglickú re a nikdy nebude v stave hovori dobre.
Popri ueniu sa z knihv odporúam ct. rodákom,
aby výslovnos ažkých slov hadali si osvoji v
živej rei, to jest v rozhovore.
Nad výslovnosou niektorých slov hádajú sa aj
sami rodení Amerikáni. Jedni vyslovujú niektoré
slovo tak, iný onak. Preto vo vekých anglických
slovníkoch nachádzame dvojakú, ba aj viacerakú
výslovnos toho istého slova. Na príklad slovo:
directory (adressná kniha), vyslovujú jedni ''daj-
rektori" a iní zas "dyrektori" law (zákon), vyslo-
;

vujú ako "lá" a iní ako "ló" wash (pra), vyslo-

;

vujú niekde "váš" a inde "vóš" financial (finanný,

;

peažný), vyslovujú "finenšl" i "fajnenšl". Jeden

hovorí, že to je správna výslovnos, iný zas tvrdí,
že oná je správna. Kto má pravdu? Pre výslov-
nos netreba sa háda.

Ja som hadel uvies v slovníku takú výslov-

nos, aká je najviac užívaná. Ke
by teda niekto
kedy slyšal daktoré slovo iná vyslovi, nech si ne-
myslí, že moja výslovnos nenie dobrá, alebo že
 XVI.

patriná osoba zle hovorí. Môže aj on dobre hovo-

ri, aj moja výslovnos môže by správna.

Ct. itateHa najdú v mojej výslovnosti asto za

pismenou "k" nasledova "h" toto "h" netreba vy-
;

slovova osobitne, lež spolu s pismenou "k" a len

poloviné.

PRÍZVUK.
Prízvukom menujeme dôraz, ktorý v rei kla-
dieme na niektoré slabiky slov, to jest ke niektoré
iastky slov vyslovujeme hlasnejšie, s väšim dô-
razom.
Prízvuk je vemi potrebný. Kto nezná prízvuk,
tennemôže správne hovori, ba asto zlým prízvu-
kom zmení smyse slova a Amerikán mu neporo-
zumie.
Vniektorých slovách kladie sa prízvuk na prvú
slabiku,v iných na druhú, tretiu, atd. A
niektoré
slová majú aj dva lebo viac prízvukov. V
takej
knihe ako je tento slovník, nenie možno prízvuk za-
znai na každom slove.Našich krajanov by to ešte
poplietlo a prekážalo ich ueniu, keby sa mali ui
razom s prekladom a s výslovnosou aj prízvukova-
nie. Z tej príiny som prízvukovanie vynechal.
Ale napomínam ct. rodákov, aby sa uili prízvuk
pozorne, lebo iná nikdy nebudú správne hovori.
Prízvuk naui sa možno najlepšie v rei, v rozho-
vore. Dajte pozor na Amerikána. ktorú as, to
jest ktorú slabiku slova on hlasnejšie, s väším dô-
razom vvslov!. a probujte ho napodobni. Ako on
hovorí, aj Vy tak usilujte sa hovori ako on vysIo-
;
rjjs ^tmo, fá!! fio aj vy vyslovujte, rSc^ feJ^,^^'^
L^^ie prízvuk, ta ho aj[ vy klate.

vy trvanlivejšie treba sa do toho púš--

usilovnejšie a
a. Tento "Praktiný Slovník" vám bude v tom
na dobrej pomoci. Kto nevie ešte anglicky, a si
kúpi "Praktiný Tluma," v ktorom nájde m.luv-
niné pokyny.
žr
 ABDUCT (ebdakt),
odvies.
A (c), jeden. ABDLXTION
ABACK (ebek), nazad. {ebdaksn), únos.
ABAFT (cbäft), ABED {ehéd),
zpiatkv. v posteh.
ABAXDOX ABERRATION
{ch end oil), zanecha. (
eherésn ) zablúdenie
,

ABASIA {ehejz), zníži. ABET {ehet), štva,

ABASH {eheš), vábi.
zahanbi. ABETTOR {ehetY),
ABATE {ehejt), štvá.
umenši. ABHOR {ebhór), opo-
ABBEY {ehi), kláštor. vrhova, nenávide.
ABBREVIATE ABHORRENT
(ehnz'iét), zkráti. {ehharent), nedôsled-
ABDICATE nv, zoškHvený.
( ehdykej) ,
poako- ABÍDE {ehaj), aka,
va sa. dle.
ABDICATION ABILITY {ehility),

( ehdykcjsn ) ,
podako- schopnos.
vanie. ABJECT (ehdekf),
ABDOMEN opovrženv.
{ehdómcn), bruch. ABJECTEDNESS
ABDOMINAL {ehdekednes), opo-
(ehdaininl), brušný. vrženie.
Abjure 20 Absorb

ABJURE (ebddr), od- ABOUT (ebaiit), asi

vola, zriec sa. okolo.
ABLAZE icblejz), ABOVE (ebav), vyše,
planúci, horiaci. nad.
ABLE (cjb), schopný. ABRADE (ebrejd),
ABLEGATE odre.
( ebligejt ) , vyslanec. ABREAST (ebrest),
ABLEXESS (ejblnes), veda seba.
schopnos, ABRIDGE {cbridz),
ABLEPSY (eblcpsi), zkracova.
slepos. ABROAD {cbród), v
ABLY (ejbli), schopne. cudzozemskú.
ABNEGATE ABRUPT (cbrapt), ná-
(eb)i\gcjt), odtaji. hlv.
abxor:\l\l ABSCESS (ebses), bo-
(ebnóniil), nepravi- lák.
delný. ABSENCE (ebscns),
ABOARD (ebórd), na neprítomnos.
lodi. ABSENT (ebsent), ne-
ABODE (ebód), oby- prítomný, vzdiali sa.
dlie. ABSENTEE (cbsentý),
ABOLISH (cboliš), uprchlík.
znii. ABSOLUTE {ebsolút),
ABOLITION rozhodný, neobme-
(
ebolihi ) , zastavenie, dzený.
odvolanie. ABSOLUTION
ABOMINATE (ebsoliísji), rozhreše-
{cbamincjt), nenávi- nie.
de. ABSOLUTISM
ABORT (ebort), pred- {absolútyzm), neob-
vasne porodi. medzená vláda.
ABORTION (ebóršn), ABSORB (ebsórb),
ztratenie plodu. vssa.
 )

Abstain 21 Accredit

ABSTAIN (cbstejn), ACCESSION (cksesn),

zdrža sa. nastúpenie.
ABSTRACT ACCIDENT
(ebsfrekt), odtiahnu (eksideiit), nešastie.
ABSTRACTION ACCLADI (cklejm),
( cbstrcksn ) , odtiah- vzdáva pochvalu.
nutie, výah. ACCLIVE (ekiajz'),
ABSURD {cbsdrd),r\t prikrv.
možnv, nesmvselny. ACCOimODATE
ABUNDANCE (ekhanwdcjt }, vyho-
(ebandns), hojnos. ve, prispôsobi.
ABUSE {cbjiiz), zne- ACCOaIPANY
uži, nadáva. (ckhajjipeny), spre-
ABUT {ebat), hranii. ,
vádza.
ACACIA (ckejšie), ACCOMPLICE
akác. {ekhaiJipUs) , spolu-
ACADEMIC vinnik.
[ckcdcmik), akade- '

ACCO^IPLISH
mickv. ( ckhamplis vykona.
,

ACADE^^IY (ekedemi),
ACCORD (ckhórd),
akadémia.
shoda.
ACCEDE (cksid), pri-
ACCORDING
stúpi.
(ckhórding), poda, v
ACCEND {cksend), za-
| súhlase.
páH.
ACCOST
!

(ckhast),
ACCENT (cksent), prí-
oslovi.
zvuk.
ACCEPT ieksept), pri- ACCOUNT (ckhaiint),

ja. úe.
ACCEPTATION ACCOUPLE (ckapi),
ekseptejsn ) prijatie,
( ,
pari.
ACCESS {ekses), ACCREDIT (ckrcdyt),
vchod. úver da.
Accumulate 22 A day S
ACCU.AIULATE ACQUISITION
(ekjuniulcjt), hroma- {ckvizisn), nabývanie.
di. ACRE {ejkr),
ACCURACY aker (miera role).
(ekjuresi), správnos. ACRID (akrid), oúp-
ACCURATE lavv.
(ekjurejr), správny. ACROBATE
ACCURSE {ckors), (ekrobet), povrazolo-
preklna. zec.
ACCUSATION ACROSS (ekroz), prie-
(ekjuscjšn), obžaloba. kom, cez.
ACCUSE (ekjúz), ACT (ek), ini, in,
obviova. dejstvo.
ACCUSTOM ACTING (ektyng), vý-
(ekhasfom), privyk- konnv.
nú. ACTION (eksn), in,
ACE (ejs), túz. výkon.
ACERB (eserb), trpký. ACTIVE (ektyzj),
ACHE (ejk), boas. innv.
ACHIEVE (eíz'), pre- ACTOR (ektr), herec,
vies. inite.
ACID (esid), kvselina. ACTRESS (ektres),
ACIDITY (csidýy), hereka.
kvslos. ACTUAL {ekcnei),
ACKNOWLEDGE skutoný.
(ekrialidš) , uzna, po- ACUMEN (ekjumen),
tvrdi. bvstros.
ACORN (ejkórn), ža- ACUTE {ekjut), ostrý,
lud. náhlv.
ACQUAINT ADAPT (edept), pri-
{ekvejnt), soznámi. spôsobi.
ACQUIRE {ekvajr), ADAYS (edejs), v te-
získa. rajšom svete.
Add 23 Ado
A.DD [cd), spoita, pri- I

ADJUTANT
da. {cdiite}if ) , pomocník.
A.DDER (edr), zmija. ADJU\\\TE
/ADDITION (edyšn), {cdšiiz'cjt), napomá-
ípoitanie. ha.
/ADDRESS (cdres), ADMLNISTRATION
adressa, oslovi. {edministrejšii), sprá-
ADDVCE{edjús), va.
predvies. ADMINISTRATOR
ADEPT {edept), {edniinistrcjt),
znalec. správca.
ADEQUATE ADMIRABLE
(
edekcjt) ,
primera- ( edmirejbl) , obdivu-
nv. hodný.
ADHERE (edhýr), ADMIRATION
Inú. (edmirejsn) obdiv. ,

ADHORTATIOX AD.MIRE (edmajr),

(edhortejsn), napo- obdivova.
menutie. AD.AIIRAL (edmirc),
ADIEU (edju), admirál.
s Bohom. ADMISSABLE
ADJACENT {edmísihl), pripusti-
(edžejsnt) , vedia j ši. telnv.
ADJOIX (edojn), pri- ADMISSION
da, spoji. [edmišn), pripustenie,
ADJOURX (edédni), vstup.
odroi. ADMIT (edmit), pri-
ADJUNKT (edšankt), pusti.
pripoj env. ad:\iittance
ADJURE {ediir), za- {cdmitens) , vpuste-
rieka. nie, prístup.
ADJUST (edast), ADO [edii), okolky,
upravi. obtíž.
Adopt 24 Acronmit

ADOPT {cdapt), prij- advent.

mu. ADVENTURE
ADOPTION (cdapšn), {edvenr), dobrodruž-
prijatie. stvo.
ADORE {cdó), zbož- ADVENTURER
ova, klaa sa. {cdvenórc), dobro-
ADORX {edorn), druh.
ozdobova. ADVERB (cdzórb),
ADRIFT (cdrift), príslovie.
vlnám vystavený. AD\*ERSE (cdrors),
ADR Y (cdráj), protivný.
vvschnutv. ADVERSITY
ADULATION ( cdz'orsitx) , nešastie.
(
ed júle jhl ) , lichote- ADVERTISE
nie. {cdrtajz) , oznamo-
ADULT {edalt), va.
dospelv. AD\'ERTISE^rENT
ADULTERATE {cdz'crtajzment),
( cdaltcrejt ) , falšova, ohláska.
cudzoloži. ADVICE (adz'ájs),
ADULrERATION porada.
(cdaítcrejhi) , falšo- ADVISE {cdrajz),
vanie. \
radi.
ADUST (edasf), popá- ADMSED {cdvajzd),
lený. opatrný.
ADVANCE (edz'ens), AD\^OCATE
napredova. (
edvokejt ) provotár,
,

ADVANCEMENT :
zastáva, hlása.
{cdvensment), napre- '

AERIAL icjiryel),
dovanie. i
vzdušný.
ADVANTAGE I
AERONAUT
( cdvened ) , výhoda . i
(cjcronát), vzduhó-
ADVENT (cdvent). I
plavec.
Afar 25 Aggregate

AFAR {efar), aleko. AFFRONT (e frant),

AFFAIR (efejr), zále- urážka, postavi sa.
žitos, tidalos. AFLOAT {e f lot), plu,
AFFECT (efekt), vplý- bv na vode.
va, úinkova. AFOOT (efút), pešky.
AFFECTATION AFORE (e fór), pred.
( efekte jšn ) ,
pretvár- AFRAID (efrejd), na-
ka. strašený.
AFFECTED (efekted), AFRESH (efreš),
napadniitv, dojatý. znovu.
AFFECTION AFRONT (e front),
(efekš)i), náklonnos, naproti.
ochorenie. AFT {ä ft), zad.
AFFIANCE AFTER (efter), za, po.

( e f aj ens ) , zasnúbený. AFTERNOON

AFFIDAMT (äftrniín), popolud-
(efidejzit), svedoctvo. nie.
AFFIRM (efórm), AFTERWARD
potvrdi. (eftervard), potom.
AFFIR.AÍATION AGAIN (egejn), zas.
( e f dnu e j hl ) ,
potvr- AGAINST (egenst),
denie. proti.
AFFIX ieks), prida. AGE (ejd), vek, doba.
AFFLICT {eflikt), trá- AGED (ejdd),
pi. zostárlv.
AFFORD {efórd), po- AGENCY {ejdzensi),
skytova. jednatestvo.
AFFRANCHISE AGENT (e j d cent), jed-
{efreniz), osvobodi. nate.
AFFRAY {efrej), AGGRAVATE
bitka. ( egrevejt ) , zhorši.
AFFRIGHT {efrajt), AGGREGATE
poaka. (
egrcgejt ) , hromadi.
Aggress 26 Alcove

AGGRESS {egres),
Alderman 27 Along
ALDERMAN ALL HAIL (olhejl),
(eldrnien), mestský na zdar.
radca. ALLIANCE (elajens),
ALE (ejl), kyslé pivo. spolenie.
ALENGHT (elengt), ALLIGATOR
pozdž. (
eligejtr) , americký
ALERT (clrt), ulý. krokodyl.
ALGEBRA (cldebrä), ALLOW {elau), dovo-
poty v písmenách. li.
ALIAS (ejlies), iná. ALLOWABLE
ALIBI (elibaj), inde. (elauejbl), dovolite-
ALIEN (eljen), cudzo- ný.
zemský. ALLOWANCE
ALIGHT (elájt), zo- (elauens), povolenie.
stúpili. ALLURE (elúr), láka.
ALIKE {elajk), ALLUSION (eljiin),
jednako. narážka.
ALIMENT (elimenf), ALLY (elaj), spojenec.
potrava. ALMANAC
ALIMONY (elimony), (almenek), kalendár.
výživné pre ženu. ALMIGHTY
ALIVE (elájz'), živý. (ahnájfx), všemohúci.

ALL (ál), všetko. ALMOND (ámnd),

mandla.
ALLAY (dej), ztíši. ALMOST {almost),
ALLEGE (eledš), tvr- skoro.
di.
AL3^IS (áius), almužna.
ALLEGORY ALMSHOUSE
(elegori), podoben- {ámzhauz), chudobi-
stvo. nec.
ALLELUIAH ALONE (elón), sám.
(elelúja), aleluja. ALONG (elan g), pove-
ALLEY (ely), ulika. dia, v pred.
Aloud 28 Amendment
ALOUD {elaud), hla - (e m eb Hity), láskyhod-
site. nos.
ALPHABET {elfebet), AVIAIN (emejn), silou.
abeceda. AMASS (eines), hro-
ALREADY (alredy), madi.
už. a:\iateur
ALSO (also), tiež. (emetjur), ochotník.
ALTAR (alfr), oltár. AMAZE (emejz), zde-
ALTER (alfr), meni. si.
ALTERATION AMBASSADE
( alt ere j hi ) , zmena. (emhesejd), vyslanec-
ALTERNATE tvo.
(el t erne j t), strieda, AMBASSADOR
striedavý. (embesedr), vvslanec.
ALTERNATION A:MBER (embi'), jan-
(elternejhi), strieda- tár, bernštajn.
vos. AMBITION (embsn),
ALTERNATR'E ctižiados.
(altdrnefxz'), vvber. A^IBULANCE
ALTHOUGH (embjulens), voz pre
(alt hó), apráve. chorvch.
ALTO (el t o), vysoko,
AMBULANT
hlas.
(embalent) , koujúci.
ALTOGETHER AMBUSCADE
(embaskejd ), záloha.
(altugether), dohro-
mady.
AMBUSH (embus),
úkryt.
ALUMUNUS A^IEN (ejmen), amen.
(elamunas) chovanec. ,
AMEND (emend),
ALWAYS (alvejs), opravi.
vždy. AMENDMENT
A]\I (em), som. (emendment), doda-
AMABILITIY tok.
'Amends 29 'Anathema

AMENDS (emend), AMOUNT (emaunt),

náhrada. obnos, obnáša.
AMERICA (emerike), A^IOUR (emur), mil-
Amerika. kovanie.
AMERICAN AMOVAL (emiivel),
(emeriken), Ameri- odstránenie.
kán. AMPLE (empi), hojný.
AMIABLE (emiejbl), AMPLIATION
roztomilý. {empliejšn), rozvoj.
AMICABLE A:\IPLIFY {emplifáj),
(emikheb), priate- rozširova.
ský. a:\iputate
AMID (emid), medzi. (empjutejt), oda,
AMISS^ (emis), odreza.
nesprávne. A^MUSE {emjúz), za-
AMITY (emity), pria- báva.
testvo. AMUSEMENT
AMMONIA (emómä), {emjúzment), zábava.
salmiak. AN {en), jeden.
AMMUNITION ANALOGY {enelodzi),
(emjiDiišii), strelivo. podobnos.
A^INESTY (emnesty), ANALYSIS {enelízis),
omilostenie. rozbor.
AMONG (emong), ANALYZE {enclajz),
medzi. rozebra.
AMONGST (emongsf), ANARCHIC
medzi. ( enarkhik ) , bezvlád-
AMOROUS (emores), nv.
milostný. ANARCHY (enerkhy),
AMORT (emort), bezvládie.
smutnv. anathe:\ia
AMORTISE (enethemä), kliatba
{emort a j z), znii. cirkevná.
Anatomy 30 Annuttv

ANATOAI\
Annul 31 Apoplectic

AXXUL (enal), zruši. ANTIPATHY

ANNUNCIATION ( entypethy )
, nechul.
(enansiejšn), zvesto- ANTIQUE {entýk),
vanie. starožitný.
ANOINT (enojut), po- ANTLERS {entlerz),
maza. parohv.
ANO^IY {enomi), pre- ANXIETY
stžpenie zákona. (engcajey), úzkost-
ANON (cuan), hned. livos.
ANONYMOUS AXXIOUS (eukšez),
(enanymes), bezmen- úzkostlivý, zvedavý.
ný. AXY (env), bár ktorý.
ANOTHER {enadhr), APACE '{epejs), kro-
druhý, iný. kom.
ANSWER {ensr), o& APART (c párt), odde-
pove. lené.
ANT (ent), mravec. APART.AIEXT
ANTAGONIS.M (epártmcuf), bv.
{entegoiiyzm), odpor. APATHY (epefhy),ne-
AN'TE {enty), pred. tenos.
ANTECEDÉ {entisíd),
x\PE (c j p), opica.
predchádza.
ANTERIOR APEX {cjpeks), vrchol.

(
entýrier) ,
predošlý. APIECE
ANTI (eny), proti.
{e pis), po kúsku.
ANTIC APOLOGIZE
(entxk), podivný. (epalodajz), odpro-
ANTICIPATE si.
(entysipéjt), predís. APOLOGY (e pal od i),
ANTICIPATION omluva.
{eutxsipcjšn), tušenie. APOPLECTIC
ANTIDOTE (epoplektyk), poráž-
(entydo), protijed. kový.
Apoplexy 32 Appraise

APOPLEXY
Appreciate 33 Argument

APPRECIATE APROPOS (epropó),

{cpíšiejt), váži si, ozaj, mimochodom.
oceni. APT (ept), schopný.
APPREHEXD (epri- •
AQUEDUCT
licnd), chvti, vzia. ( ekzidakt ) , vodovod.
APPREHEXSIOX ARAB (ereh), Arab.
(epriJienšu), chytenie, ARABIAX (erejbien),
obava. Arab.
APPRISE (eprájz), ARBITRATE
uvedomi. ( árbitrejt) , ubovo-
APPRIZE (eprájz), ne rozhodova.
oceni. ARBITRATIOX (ó.ybi-
APPRIZER {eprájzer), trejhi ) , výrok zvole-
ocenovate. nvch sudcov.
APPROACH {epró), ARCH (ár), hlavný,
blíži sa. arci, klenutie.
APPROBATE {c pro- ARCHIPELAGO
be j), schváli. (
arkhypelego ) , siios-
APPROBATION trovie.
( eprohejhi ) , schvále- ARCHITECT
nie. (árkiekf), stavite.
APPRO\'AL (epnk-I),
ARDEXT (árden),
schválenie.
vrelý.
APPROXIMATE ARDÓR (árdr),
ieproks'uncjt), blízky,
ohnivos.
blíži sa.
APRICATE (eprikejt), AREA (ejriä), priestor.
na slnku sa ohrieva. AREXA {erínii),
APRICOT (eprikot), •zábavná pod holým
marhula. nebom.
APRIL (ejpril), apríl. ARGIL {árdH): hlina.

APROX (ejpron), ARGU-MEXT

zástera. {árgjiimenf), dôvod.
Agiifafiou 34 Arrogaie

ARGUTATIOX ARÓMA (erómä),

{árgjutcjhi), miidro- úbovôa.
vanie. AROMATIC
ARID {erid), (erómetxk), vonný.
vvschnutv. AROUX (eraund),
ARIGHT [crájt), okolo.
správne. AROUSE (eraiiz),
ARISE (rrá;^), povsta. vzbudi.
ARISTOCRACY AROW (eraii), v rade.
(erisckcsi), šachta. ARRACK (erek),
arith:\ietic ryžová pálenka.
(enfJi)iictik), poto.- ARRAIGN (erejn),
veda. da pod obžalobu.
ARK, (ák), archa. ARRAXGE (crcjndž),
ARM (ánn), rameno, usporiada.
ozbroji. ARRAY (erej), bitevný
ARMADA (ármejde), poriadok.
válené lostvo. ARREAR (erír), zadné
ar:\ia:\iext vojsko.
{armament), zbroj. ARREARS (erírs),
AR:\IFUL (ánnful), pozostatok (dlžoby.)
náruie. ARREST (erest),

ARMISTICE zatknú, áreštovanie.

(árinisis), prímerie.
ARRET (eret), ostatný
vvrok.
ARMOR (ármr) , obr-
ARRR'AL (erájzl),
nenie.
príchod.
ARMORY (armory),
ARRR'E (erájv), dôjs
zbrojnica, kasárna.
ARROGAXCE
ARMPIT (ármpit), (erogens), domýšla-
jamka pod pazuchou. vos.
AR]\IS (arms), zrane. ARROGATE (erogejt),
ARMY (ármi), vojsko. domýšla sa.
Arrozv 35 Assault

ARROW (éró), šíp. ASHES {csez), popol.

ARSENAL {arsenal), ASHORE {cšór), na
zbrojnica. brehu.
ARSON (arson), ASH-WEDNESDAY
palicstvo. (
esvenzdej) ,
popolná
ART (art), umenie. streda.
ARTERY {art en), ASHY (eši), popolavý.
tepna. ASIDE (esájd),
ARTFUL {artful), na stranu.
umelý. ASK (esk), pýta.
ARTICLE {artykl), ASLEEP {eslíp), spiaci-
vec, lánok. ASPECT {espekt\
ARTICULATE pohad.
{artykjiilcjf), lánko- ASPERSE (espdr::),
va. pokropi.
ARTIFICIAL ASPHALT (esfôí),
{árt\'fišl), umelý. asfalt.
ARTILLERY ASPIRANT
{arfyleri), delostrelec- (espajreii), uchádza.
tvo. ASPIRATE iespirejt),
ARTISAN {ártyzen), ostré vyslovi.
remeselník. aspire' (^^Mr),
ARTIST {ártyst),
tuži.
umelec.
AS S (ä^), osol.
AS (es), ako, tak.
/\SCEND {esend),
A'o'^ Mh {esse jl),
napadnú.
vvstúpi.
ASCENSION ASSASIN {esscsin),

(asejisn), vstúpenie. vrah.

ASCERTAIN ASSASSINATE
(esórtejn) , zisti. (esesincjt), vraždi.

ASHA:\1ED {ešémd), ASSAULT (^^á/0,

zahanbený. útok, útoi.
Assay 36 A t hirst

ASSAY {esse j), ASSIST (äsist), pomá-

zkuška, zkúša. ha.
ASSECURE ASSOCIATE
(essikjur), poisti. (
esóšicjt ) , spolova
ASSEMBLAGE sa.
{esejublid-ž) , shromaž- ASSOCIATION
denie. (csósicjš)i), spolo-
ASSEMBLE (esembl), nos.
shromaždi. ASSORT (esórt),
ASSEMBLY (esembli), urovna.
snem. ASSUME {esjiim),
ASSENT (esent), prija.
privoli. ASSURANCE
ASSERT (csort), {ešúois), poistenie.
tvrdi. ASSURE (ešúr), uisti.

ASSERTION {esorsn), ASTERN (est oni), na

tvrdenie.
zad lodi.

ASSESS (eses), da ASTHMA (estmä),

záduch.
vvhadzova.
ASTONISH (cstanyš),
ASSESSOR (esesr).
udivi.
odhadova dane.
ASTRAL (estrel),
ASSETS (cscts), nepo- hviezdnatý.
hniitelná pozostalos. ASTRONOMY
ASSIGN (csájn), {cstranami) , hviezdo-
ustanovi. slovie.
ASSIGNEE (äsiný), ASSYLUM {csajlam),
nstanovenec. útulok.
ASSIGNOR (esinór), AT {ct), v, ve, po, pri.
poukazovate. ATHEISM (ethekm),
ASSIMILATE bezbcžníctvo.
{es'unilejt), prispôso- ATHIRST (ctórst),
bi. smadnv.
Athlete 37 Auger

ATHLETE {ethlit), pozornos.

silák. ATTEST ietest),
ATLANTIC (eflentyk), dosvedi.
atlantický. ATTESTATION
ATLAS {atlas), atlas, (etesfejhi), dosvede-
mapv. nie.
ATMOSPHERE ATTIC (efyk), podkro-
{etmasr), vzduch. vie.
ATOM (etam), prvok. ATTIRE (etájr), oblek.
ATONE (etón), ATTITUDE {ctytjiid),
smieri. postavenie.
ATOP (etap), ATTORNEY^ (etdniy),
na vrcholi. zástupca právnv.
ATROCITY (etmsiiy), ATTRACT (etrékt),
ukrutnos. priahova.
ATTACH (etec), pri- ATTRACTION
pevni, shabat. {etreksn), príažnos.
ATTACK (etek), útok, ATTRIBUTION
útoi. {etrihjithi), privlast-
ATTAIN (etejn), do- ovanie.
siahnu. ATTRIBUTE
ATTAINT {etejnt), (et rib j lit), priíta.
odsúdi. AUCTION iáksn),
ATTEMPT (etcmpt), vvpredaj.
pokus. AUCTIONEER
ATTEND (efcnd), iakšcnýr), vypreda-
pozorova. va, eksekútor.
ATTENDANCE AUDIENCE {adycns),
(etendens), pozornos. obecenstvo.
ATTENDANT AUDITOR (adytor),
{etendent), prievodi, dozorca, posluchá.
úastník. AUGER {ágr),
ATTENTION (í/^;íi;0, neboziec.
August 38 Awul
AUGUST ýágast), AVENGE {evenú),
august. pomsti.
AUNT {ent), tetka. A\^ERAGE (az'cnd^),
AURORA {árórä), priemer, priemerný.
ranná zora. A\^ERT (evert),
AUSPICES (aspish), odvráti.
ochrana, A\7SO (cz'aj::o),
AUSTRIA (astric), aviso, zpráva.
Rakúsko. AVOCATION
AUSTRIAN (a^tricn), {evoke jhi), odvoláva-
rakúsky. júca záležitos.
AUTHENTIC AA^OID {evójd),
(atentxk), spoahlivý. whnú.
AUTHOR (at or), AVOIRDUPOIS
spisovate. {evrdupojz), váha ob-
AUTHORITY chodnícka.
(atority), vážnos, AVOUCH {evanc),
úrad, znalec. tvrdi.
AUTHORIZE AVOW (^z'aí), prizna.
(
atorájz ) , splnomoc- AVULSION {evalšn)^
ni. odtrhnutie.
AUTOCRACY AWAIT {evejt),
{at okre j si), samo-
poka.
vláda.
AUTOGRAPH {áto-
AWAKE {evejk),
bdelý, prebudi.
gref), rukopis vlastný.
AUTO]\IATIC AWARD {evard),
(átoinetyk), samo- výrok urobi, odmena
inný. AWARE {ever),
AUTUMN (átam), vedomý.
jase. AWAY {ez'ej), pre.
AVAIL (evejl), AWFUL {áfid),
upotrebi. hrozný.
Awhile 39 Bale

AWHILE (evájl), ^BACKWARD

chvílu. (bekz'ärd), nazad, o-
AKWARD (akzw'd), pozdený.
neobratný. BACOX {bcjkn), sla-

AWL (á/), šidlo. nina.

AWNIXG (ányng), BAD (bed), zlý.
strieška proti slnku. BADXESS {bcdnesj,
AWORK (ez'ork), zlos.
v práci. BADGE {bcdž),
AX (axe), (eks), odznak.
sekera. BADGER {bcdžr),
AXIS (cksis), osa. jazvec.

AXLE (eksl), osa, ná- BAFFLE {bcfl), pre-

prava. kazi.

AYE (ej), vždy. BAG (beg),

vreco, mech.
AZURE (ejzr), jasno BAGATELLE
modrý. be^etel malikos.
) ,
(

BAGGAGE {bcgidž),
batožina.
BAGPIPE (be g pá J p),
BABBLE {bebl), žvat-
dudv.
la. tára.
BAIL (bcjl), záruka.
BABE {bejb), BAIT (b e j t), lákadlo.
nemluva. BAKE (bejk), piect.
BABY {bejby), BAKER [bcjkr), pekár.
nemluva. BALAXCE (belens),
BACHELOR (beelr), rovnováha.
mládenec. BALCOXY (belkhouy),
BACK (bek), zadok, Davla.
nazad. BALD {bal d), plešivý.
BACKBOXE {bekbón), BALE (bejl), bálik,
chrbtová kos. bieda.
Balk 40 Barn

BALK {bák), medz, BANKRUPT

sklama. (benkrapt), upadlý,
BALL {ból), lobda, bankrot.
gua, ples. BANNER (bener),
BALLAST (belest), zástava.
príaž. BANQUET (benket),
BALLOON (belún), hostina.
vzducholo. BANS (benz), ohlá^-ky.
BALLOT (belot), hla- BAPTISM ibcptvzm),
sovací lístok. krst.
BALM (báni), balzam. BAPTIST (beptyst),
BALSAM (bálsem), krstite.
balzam. BAPTIZE ibeptajz),
BA:\1B00 (bembú), krsti.
bambus (trstina). BAR {bár), bára, žr,
BAN (ben), kliatba, vý- súd.
pove. BARBARITY
BANANA (benviä), (berberity), barbar-
banán. stvo.
BAND (bend), banda. BARBER (bárbr),
BANDAGE (bcndydz), holi.
obvázok, obviaza.
BANDIT (bcndy),
BARE (ber), bosý,
holý.
lúpežník.
BANISH (bcniš),
BARGAIN (bargn),
jednanie, lacnota.
vypoveda.
BANK (benk), banka, BARGE (bárd),koá.h.
breh. BARK (bárk), brecha,
BANKER (benker), kôra.
bankár. BARLEY (bárli),
BANKBILL, BANK- jame.
NOTE [bcnkbilb-nk- BARN {bárn), stodola,
nót), bankovka. humno.
 .

Barometer 41 Bean

BARO-AJETER !
BASTARD
(berauietr), tlakomer. ;
(besterd), pangart.
AROX {beran), BAT (ber), netopier,
barón. drúk.
lAROXESS (beranes), BATE (be j t), zmenši.
barónka. BATH (bäth), kúpe.
BARRACK (bcreh), BATHE (bejdh),
búda, kasára. kúpa sa.
BAREL {berl), béka, BATTxVLION
sud. (baieljen), batalion
BARREX {bern), ne- (voj ska )
plodný. BATTER' (bet r), tc,
BARRICADE rozbi.
(berikejd ), barikáda. BATTERY (bcteri),
BARRIER (bcrier), batéria, zbitie.
prekážka. BATTLE (betl), bitka.
BARROW (ber ó), púr, BATTLIXG (betting),
koleko. srážka. ^

BASE (bejs), nízky, BAY (bej), záliv, bre-

základ. cha.
BASEMEXT BAYONET (bejonet),
(bejcineii), pivnica. bodák.
BASEXESS BAZAAR (ba::ár),
tržište.
(bejsness), podlos.
BASHFUL BEACH (bi), morské
(bešfu),
pobrežie.
hanblivý.
BEACOX (bíkn), zna-
BASIX (bej::n),
menie.
nádržka.
BEAD (bid), guôka.
BASIS (bejsis), základ. BEAK (bik), zobák.
BASKET {besket),ko^^. BEx-\^I (&//;?), trám, pa-
BASS (bejs), basový pršlek.
hlas. BEAX (bin), fazula.
Bear 42 Begin

BEAR (ber), medve, BEDEAD (bided)

j
nosi. omámi. I
^
BEARD (bird), brada BEDECK (bidek),
(fúzy). ozdobi.
BEARDED (bird y t), BEDROOM (bedriím),
bradatý. spáhia.
BEARDLESS BEDSTEAD (bedsed),
(birdies), bezfúzy. pelas, poste.
BEARER (bérer), BEE (bi), vela.
nosite. BEECH (bi), buk.
BEAST (bísf), zver. BEEF (&í/),hovädzma.
BEAT (bít),hií,úátr. BEEHIVE (bihajv) úl .

BEATEN (bit n), pora- BEEN (bin), bol.

zený. BEER (bír), pivo.
BEAUTIFUL BEET {bit), cvikla,
(bjiifxfid), krásnv. repa.
BEAVÉR (bíz^er), bo- BEFALL (bifal),
bor. sta sa.
BECAL^r (bekár.i), BEFIT (befit), sluša.
utíši.
BEFOOL (bifiU),
BECAUSE (bikhác),
oklama.
ponevá.
BECK (bek), pokynu-
BEFORE (bifór), pred,
než.
tie.

BECOME (bikham), BEFOREHAND

(bifórhend), zpredu.
sat sa, skišai
BECOMLXG BEFRIEND (bifrend),
(bikhaming), slušiaci. spriateli.

BED (bed), poste. BEG (beg), prosi, žo-

BEDBUG (bedbag), bra, i

ploštica. BAGGAR (begr). ^

BEDDING (bedyng), žobrák.

veci na poste. BEGIN begin), zaa.
Beginner 43 Bepozi'der

BEGIXXER {beginer), BELOXG (bilaug),,

zaiatoník. patri.
BEHALF (beháf), BELOVED (bilard),
prospech milovan}-.
BEHA\'E ibihejz'), BELOW (bilo), pod.
chova sa. BELT (&^/^),pás.
BEHA\'IOR BEXCH (beu), lavica.
( b ih ejz
-jer ) , chovanie BEXD (beud), zohnú.
sa. BEXDABLE
BEHEAD (bihéd), (bendejb), ohvbnv.
zoa hlavu. EEXEAH (benýfji),
BEHIND {bihajnd), pod.
za, zpiatkv. BÉXEDICTIOX
BEIXG (bíhig), bytos, ( bcnedykhi ) , pože-
prítomný. hnanie.
BEL ATE (bilejt), BEXEFACTOR
oneskori sa. {bencfektr), dobrodi-
BELIEF ( belif), mien- nec.
ka., viera. BEXEFICE {beneús),
BELIEVE (belív), dobrodenie.
veri. BEXEFICIAL
BELL (bel), zvon. ( Í7(;r^i/) .dobroinný.
BELLE (bel), krasoti- BEXEFIT (bcnct),
na. prospech.
BELLIGEREXT BEXE\'OLEXCE
(beliderent), vojnu (benevolens), dobrá
vedúci. vôa.
BELLOW (beló), BEXT (bent), zohnutý.
bea. BEPISS (bepis), po-
BELLOWS (belós) moi.
mechv. BEPOWDER
BELLY (^7.-//), bruch. (bepauder) ,
popráši.
Bequest 44 Bible

BEQUEST (bikres), BESTREW (bistru),

dedistvo. posvpa.
BEROB (birab), olv.pi. BESÚRE (bisirr), J
BERRY (beri), jahoda, naiste. i
bobok. BET (bet), stavi sa,

BERTH (bdth), lúžko. stávka

BESEECH (bisí), BETAKE (bit e j k),
prosi. odobra sa.

BESET (biset), BETHINK (bithink),

podsedlv. rozmvsle.
BESHREW (bisrú), BETRÄY (bitrej),
preklna. zradi.
BESIDE (bisajd), BETRUST (bitrast)
mimo, krém. poveri.
BESIDES (bisajds), BETTER (betr), lepší.
krém toho. BETTER (betr),
BESIEGE (besíd), zlepši.
oblieha. BETWEEN (bitvín),
BESMEAR (bísmíf), medzi.
pomaza. BEVERAGE
BESMOKE (bcsmók), (bezred), nápoj.
zadvmi. BEWAIL (bivejl),
BESMUT (bismut), smúti.
osadzi. BEWARE (bivcjr), da
BESPEAK {bispík), pozor.
zahovori. BEWEEP (bizip),
BESPICE {bispájz), oplaka.
okoreni. BEWILDER
BESPRINKLE (b evil d r), pomias.
(besprinkl) okropi. BEYOND (bijand), za,
BEST (best), najlepší. nad.
BESTOW (bisó), BIAS (&a7>^), kloni sa.
udeli. BIBLE (bajbl), biblia.
Bicycle 45 Blanket

BICYCLE (bajsikl), BIRTH (bórth), naro-

dvojkolo. denie.
BID (bid), nabídnu,, BISCUIT (biskyt),
suchár).
BIDDER (bider), BISECT (bajsckt),
nabídate. roza.
BIDE {bajd), trpe, ve- BISHOP {bisop),
li. biskup.
BIER (bír), máry. BISOX ibajsu), bvvol.
BIG (big), veký. BIT (bit), trochu, kus.
BIGAMY (bigemi), BITCH (bi), suka.
mnohoženstvo. BITE (bajt), kúsa.
BIGOT (bigat), tvrdo- BITIXG (bajtyng),
verec. kusnutie.
BILE (bajl), Ž1. BITTER (&íYr), horký
BILIOUS (biljes), BLACK iblek), ierny,
žlný. BLACKBERRY
BILL (bil), úet, pred- (blekberi), ernice.
loha, zobák. BLACKIXG (bleking),
BILLET (bde), lístok. leštidlo,
BILLIARDS BLACKLEG (bleklcg),
(biljards), guloník. oplan.
BILLIOX Cbi'jcny v ^
BLACKS:\IITH
Europe million millio- i
(blcksniifh), ková.
nov v Amerike tisíc
; BLADDER (bleder),
millionov. mechúr.
BILLOW (biló), vlna. BLADE (bi e j d),
BIN (bin), truhla. ocieka noža.
BIXD (bajnd), viaza. BLA:ME (blejm), vini.
BIOGRAPHY BLAXK (blenk),
( ba ja ^refi ) , životopis. prázdnv.
BIRCH (bore), breza. BLAXKÉT (blenket),
BIRD (bôrd), vták. pokrývka.
Blast 46 Bobtail

BLAST {blast), fúknu- BLOOM (blihn), kvit-

tie. nú, kvet.
BLAZE (bicjc), žiara, BLOSSOM (blasm),
žiari. kvet.
BLEACH (blí), bieli. BLOT (blat), škvrna.
BLEED (bi id), krváca. BLOTTING PAPER
BLEXD (blend), poka- (blatyng pejpr), pijáci
zi. papier.
BLESS (bles), BLOUSE (blaiiz), blú-
požehna. za, kabát.
BLESSING (blcsing), BLOW (bló), fúka.
požehnanie. BLUE (bill), modrý.
BLIGHT (blajf), zkaza. BLUFF (blaf), prudký.
BLIND iblajnd), slepý. BLUNDER (blandr),
BLINDNESS chvbi, chvba.
(blajudiics), slepota. BLUNT (blant), tupý.
BLINDFOLD (blajnd- BLUSH (bias), zaru-
fold), so zaviazanými meni sa.
oiami. BOA (bóä), obrovský
BLINK (blink), žmúri. had.
BLISS (blis), blaho. BOAR (bór), kanec,
BLISTER (blistr), brav.
pnchier. BOARD ibórd), deska,
BLOCK (blak), spalok, ztrava, úrad.
štvorhran domov. BOARDING HOUSE
BLOCKADE (blakejd), (bórding /lazí^), ztrav-
obklúenie. ný dom.
BLOCKHOUSE BOAST (bóst), chvas-
(blakhauz) strážny ta sa
dom. BOAT '(bót), ln.
BLOOD (blad),kvw. BOB (bab), závažie.
BLOODY (blady), BOBTAIL (babíejl),
krvavý. chvostík.
Bodkin 47 Bottom

BODKIX {badkin), BOOT (Ž?n0.bota, zisk.

šidlo. ižma.
BODY {bady), tela BOOTH (biíth), búda.
BOG (bag), moiar. BOOTY (bútv), koris.
BOIL (bojl), varit. BORAX (bóreks), bo-
BOILER ibojlr), kotol. raks
BOLD {bold), smelý. BORDER (bórdr).
BOLT (bolt), klin. chotár.
BO^IB (bam), bom.ba. BORE (bór), vrtai
BOMBARD BORX (bórn),
(bambád), bombar- narodený.
dova. BORXE '(bórn),
BOMBAST (bambäs), nesenv.
chvastavos. BOROGH (boró),
BOXD {band), sväzok, mesteko.
záruka. BORROW (barró),
BOXE (bón), kos. požia.
BOXIFY (bonyfáj), BOSKY (bask y), kria-
vynahradi. kovitý.
BOXFIRE (banfajr), BOSOM (biizam),
slávnostný ohe. adra.
BO^XET \banef),
BOSS (bas), pán, g-om-
apec.
bík.
BOOBY (bubi), dare-
BOTAXY (bateny),
bák.
rastlinoveda.
BOXY ibóny),
kostnatý. BOTCH [bac),
BOOK (buk), kniha. lata, láta.
BOOM (bum), trám, BOTH (both), oba.
hluný pokrok. BOTHER (bad hr),
BOOX (bún), dobrodi- zlobi, mrzutos.
nie, veselý. BOTTLE (bat), faša.
BOOR (búr), sedliak. BOTTOM (batm), dno.
Bought 48 Break

BOUGHT {bát), BRACK {brejk), láma-

kúpenv. nie.
BOUND ihaund), BRAIN {brejn), mo-
medza, skok. dzog.
BOUND {baiind), BRAKE {breik), hám.
zaviazaný. BRAN {brenj, otruby.
BOUNDLES BRANCH {brcnc),
(banudless), bez hra- vetva, filiálka.
nice. BRANCHLINE
BOUNTY {haiinty), ( branch jn ) , boná
štedros. koaj.
BOURSE {burs), BRAND {brend),
bursa. znak, znai.
BOUSE {buz), podpit BRANDY {brendy),
sa. pálenka.
BOUSY (buzi), napitý. BRASS {bras), mosadz.
BOW {bo), obluk. klo- BRAT {bret), diea.
ni sa, šmik. BRAVE {brejr),
BOWELS {baulz), udatný.
revá. BRAWL {bral),
BOWL {bóuJ), šálka. kria.
BOWLING {baling), BRAWN {bran),
kolkovanie. divá svia.
BOX {baks), škatiila, BRAZ^.{brejz),
bedna, bi sa. utvrdi.
BOY {bój), chlapec BREACH {brí), pre-
BRACE {brcjs), pár, stúpi, medzera.
opása. BREAD {bred), chlieb.
BRACE {brejs), BREADTH {bredí),
opasok. šírka.
BRACELET BREAK {brejk),
{brejsle), náramok. láma, trha.
Breaker 49 Broach

BREAKER {brejker), BRIDEAIAN {brajd-

lamadlo (kde sa uhlie uien), družba.
láme.) BRIDGE (bridš),
BREAKFAST (brek- most.
fest), raajky. BRIDLE (brajdi),
BREAST (6rí^/), prsia. uzda.
BREATH {hrcth), BRIEF (bríf), krátky.
dvch. BRIER (brajr), trnie.
BREATHE {hrídh), BRIGADE (brigejd),
dvcha. brigáda.
BRÉD {bred), vycho- BRIGAND (brigend),
vaný. lúpežník.
BREED {bríd), pleme- BRIGHT (brajt),
no, chova, plodi. skvelý, jasnv.
BREEDING (bríding), BRILLIANCY
dochovávanie. (briliensi), skvelos.
BREEZE (brh), vetrík. BRIAI {brim), kraj.

BRETHREN BRISTONE
(bredJiren), bratia. (briinsfón), sirka.

BREWERY (brúeri),
BRING {bring),
pivovar.
donies.

BRIBE (brajb), pod-

BRINGER {bringer),
donáša.
plati.
BRISK {brisk),
BRIBERY (brajberi),
rýchly.
podplatenie.
BRISTLE {brisfl),
BRICK (brik), tehla.
štetina.
BRIDE (brajd), BRITISH {briyš),
^
nevesta. anglický (britanský.
BRIDEGROOM BRITON {brlton),
( brajdgrií m ) , ženich. Britanan (Anglian)
BRIDEMAID {brajd- BROACH (bró),
mejd), družika. náprsná ihla.
Broad Bitkuark

BROAD {brod), široký. BUBBLE (babí),

BROIL {brój), škvari, bublina.
hluk. BUCK (bak), kozel,
BROKEN (broku), samec
zlomený. BUCKET (bakct),
BROKER (brókr), vedro, puta.
penazomenec. BUCKLE (bakl),
BRONCHITIS pracka.
(braukhajys), zapále- BUCKWHEAT
nie priedušnic. (bakhvít), pohanka.
BRONZE (bran:;), BUD (bad),
bronz. púpko, pua.
BROOCH (bró), BUDGET (badet),
ozdoba. rozpoet.
BROOK (bnik), potok. BUFFALO (bafló),
BROOM (brum), byvol.
metla. BUG (bag), chrobák.
BROTHER (bradhr), BUGGY (bagi),
brat. koiar.
BROTHER-IN-LAW BUILD (bild), stava.
(bradhr-in-lá) , švagor BUILDING (bíiding),
budova.
BROUGHT (brat),
BULK (balk), celok.
donesený.
BULL (buI), býk.
BROWN (braun),
BULLET (bidet),
hnedý.
guka.
BRUISE (brÚ2), pora- BULLETIN (buletyn),
nenie. denná zpráva.
BRUNETTE (bnniet), BULLION (bidj en),
poernavá. zlato a striebro v ku-
BRUSH (bras), kefa. soch.
BRUTE (brut), zver, BULWARK (bahark),
ukrutný. báša.
Bunch =;i Bv-word

BUNCH {banc), kopa, BUSIED (bhid), za-

sväzok. ujatý.
BUNION (banjen), BUSINESS (bhncs),
bolák. obchod.
BUNDLE {band!), BUST (bast), poprsie.
bálik.
BUSY (bi::i), zaujatý.
BURDEN {bordn),
BUT (bat), ale.
bremeno.
BUREAU {bjuró),
BUTCHER (butcer),
mäsiar.
úradova, písací stôl.

BURGESS ^{bordžes), BUTLER (batlcr),

mešan, zástupca o- plni fliaš.

kresu BUTTER (batr),

BURGLAR (borglr), maslo.
zlodej. BUTTERFLY
BURIAL (berie), po- (b at r f la i), motýl.
hrab. BUTTERAIILK
BURLESQUE (b at r milk) , cmar.
( borlesk ) ,smiešny, BUTTON (batn),
skvelý výstup. gombík.
BURN (bom), páli. BUY (báj), kúpi.
BURNING BY (báj), pri, u.
(bdrning), horiaci. BY-LAW (bajló),
BURST (borst), roz- pravidlo.
puknu. BYSTANDER
BURY (beri), pocho- (bajstcnder), prítom-
va. ný, divák.
BUSH (bus), kriak. BY-STREET
BUSHEL (buši) huse\, ,
(báj-strít), boná
miera. ulica.

BUSHY (buši), kria- BY-WORD (báj-z'ord),

kovitý. príslovie.
Cab 52 Campaign

CALCULATION
(khclkjiilejsn), poí-
CAB (khcb), ko. tanie.
CABBAGE (khebid), CALDRON
kapusta. {khcldron) , kotol.
CABIN (kJicbin), CALENDAR
komora, kajuta. {khclendr), kalendár.
CABINET (khebinet), CALF {kháf), tela.
kasna CALIBER (khelibr),
CABINET {khcbinef), kaliber.
vládna rada. CALIBRE (khclibr),
CABLE (khejbl), lano. j akos.
CABUSE (khebiis), C ALICE (khalis),
kuchya. kalich.
CACAO {khekejo, CALICO (kJicIiko),
kóko). kakao. kaliko.
CACTUS (khektas), CALL (khal), vola.
kaktus. CALLID (kkelid),
CADET (khcdet), Istivý.

kadet,vojaok. CAL^Í (kilám), tichý.

CAG (kheg), malý sú- CALUAINIATE
dok, béka. (khaliiinniejt), hano-
CAGE {khejd), bi.
klietka. CALVE (khá), oteli.
CAKE (khcjk), kolá. CALVINIST
CALA^IITY {khch'inist) , kalvín.
(kkchiiiity), nehoda. CAMEL (khemel),
CALAAIUS ava,
(khelenias), trs, rá- CAMP (khemp), tábor.
koš. CAMPAIGN
CALCULATE ( khempejn ) , aženie,
(khclkjidcjt), poíta. boj.
Camphor 53 Caprice

CA^IPHOR j
CANOE (khcnú) ln.
ikhemfr), kamfor. I
CANONIZE
CAX ykhcn), konva, ikhcnonajz), vyhlási
môct. za svätého.
CANAL (khenel), ka- CANTEEN (khentýn),
nál. vojenská krma.
CANARY (khcncjn), CANTON (kheufou),
kanálik. okres.
CANCEL {kJiensl), CANVAS (khenz-es),
zruši. kanafas.
CANCER {khensr), CANVASS (khenz-es),
rak (choroba). prehliada.
CANDIDATE CAP (khep), iapka.
(khcndydejt), caka- CAPABLE (khejpebl),
nec. schopný.
CANDLE (khendl),
CAPACITY
svieca.
(khepesiy), obnáška,
CANE ikhejn), trstina. objem.
CANDY ikhendy), cu- CAPE (khejp),
krovinv.
kéb, pláš.
CANINE (khenajn),
psí.
CAPITAL (kJicpitl),
kapitál,hlavný, hlav-
CANKER (khenkr),
né mesto.
rak (na strome).
CANNIBAL CAPITALIST
( kh en vbl) , udožrút. (khepitalist), bohá.
CANNON (khenon), CAPITOL {khcpitl),
delo. j
vládna budova.
CANNONADE I

CAPITULATE
(khenanejd), streba (khepifjiilejt ), podda
z diel. sa.

CANOPY {khenopi), CAPRICE (khcprís),

nebesia. samovonos.
Captain 54 Caslle

CAPTAIN (khcptn), CARPENTER

kapitán. (khápentr), tesár.
CAPTIV (kheptiv), CARPENTRY
zajatec. ikhárpentri), tesár-
CAR (kJiár), kára, voz. stvo.
CARABINE CARPET (khárpet),
(khccbajn), karabin. koberec.
CARAT (kJicre), karat CARRIER (kherier),
(4 gi-any) nosi.
CARA\'AN CARROT (kherot),
(
kite r even ) karavána.
, mrkva.
CARBON (kharbn), CARRY (kheri), nies.
drevené uhlie. CART (khárt), voz.
CARCASS (khárkas), CARTRIDGE
mtvola. ( kJiátid) , náboj.
CARD (khárd), karta. CAR\^E {khárv), vyre-
CARDINAL záva.
(khardynl), kardinál. CARVING
CARE (kJiér), stara sa,
|
(kháj'Z'ing), vyrezáva-
opatrnos. nie.
CAREER ikherír),
CASE (khejz), prípad,
dráha života.
bedna.
CARGO {khárgo), CASH (kheš), hotové
náklad.
peniaze, zameni.
CARICATURE
(khenké), smiešny
CASHIER (khešír),
pokladník.
obraz.
CARNAGE CAS:\IERE (khešmir),
(khárnydš), krvepre- kažmír.
latie. CASK (khäsk), sud.
CARNATION CAST (khäst), hodi.
{kharnejsn), karafiát. CASTLE (khestl),
CARP {khárp), kapor. kaštie.
Casirate 55 Central

CASTRATE CAUTION (khásn),

(kJicstrcjt), v)nnniši. opatrnos.
CAT (khet), maka. CAVALRY (khevlri),
CATALOGUE jazdectvo.
(khcelóí^), soznam. CAVE {khejz'),
CATARACT jaskya.
(khcfcrekt), vodopád. CEASE (sh), presta.
CATARRH (kJicár), CEDAR (sídr), cedra.
katar, nátka. CELEBRATE
CATASTROPHE (selebrejt), slávi.
{kh etc St r o), pohro- CELEBRATION
ma. (selchrejšn ) , slávnos.
CATCH ikhcc), chvti. CELERY {sclcri),
CATCHUP (kheap), celer.
šava z paráda j ek. CELL {set), komôrka,
CATECHISM cela.
{khetekhyzm), kate- CELLAR {seh), piv-
kismiis. nica.
CATERPILLAR CEMEXT (siment),
{klictrpilr), húsenica. ciment.
CATFISH (khetsh), CE:\rETERY
brika (rvba). (senieteri), hrobitov.
CATHEDRAL CEXSOR (sensr), po-
( khctýdrel) , biskup- sudzovate.
ský kostol. CENvSURE Uensur),
CATHOLIC pohanenie.
(khetolik), katolíckv. CEX'SUS (sensas),
CATTLE (khetl), do- sítanie udu.
bytok. CENTER (seutr), stre-
CAULIFLOWER dok.
{kJiáliflaii), karfiol. CENTRAL (sciitrcl),
CAUSE (//uzj), príiny ústredný.
Certain 56 Chemist

CERTAIN {s^rtn^, CHANNEL (enl),

istý. kanál
CERTAINLY CHAOS {kJiejos),
{sôrtnly), zaiste. zmätok.
CERTIFICATE CHAP {cep, ap),
scrtykcjt )
( , dosved- chasen, puklina.
enie. CHAPEL {ap),
CERTIFY (sorfifáj), kaplnka.
svedi. CHARACTER
CESS (scs), vyhadzo- (kherektr), povaha.
vanie dane. CHARGE {árd),
CHAIN {cjn), útoi, poíta.
retiazka. CHARGER {árdr)
CHAIR {cjr), stolok. žalobník.
CHAIRMAN CHARITY {arity),
{er men), predseda. dobroinnos.
CHALICE {elis), CHARM {árm),
kalich. kúzlo.
CHALK {cók), krieda. CHARTER {ártr),
CHAMBER {embr), vvsada.
izba. CHASE {ejs), hna.
CHAMBERLAIN CHASTE {ejst), istý.
{emhrlcjn), komor- CHAT (et), zhovára
ník. sa.
CHAMPAGNE CHEAP {ip), lacný.
(šenipejn), šampan- CHEAT {it), oklama.
ské víno. CHECK {ek), ek, po-
CHAMPION ukážka, zastavi.
(enipien), predák. CHEEK {ík), líco.
CHANCE (eens), prí- CHEER {ír), veselif.
ležitos. CHEESE {Í2), sýr.
CHANGE (ejndž), CHEMIST khemist),
zmena. DremeniL luebník.
Cherry 57 Circumstance

CHERRY (cm), Kristus.

ereša. CHRISTIAN
CHESS {ces), šach. ( krišicii ) , kresan.
CHEST {cest), prsia. CHRISTMAS
CHESTNUT (krismäs), vianoce.
(cestjiat), gaštan. CHROXIC (kraiiyk),
CHEW (ni), mocka, dlho trvajúci.
žuva. CHURCH (or),
CHICKEN (ikn), kostol.
kura. CIDER (sajdr), jablné
CHIEF {íf), náelník. j
víno.
CHILD iajld), diéta. ;'
CIGAR (s'igár),
CHILL (n), chladný, cigara.
chladi. i
CINDER (sindr),
CHIMNEY (imny), j
opalkv.
komín. :
CINNAMON
CHIX (r/;/\ brada. (sineniaii) , škorica.
CHINA {ajiiä), por-
I

i
CIPHER (sajfr),
celán. cislica
CHIP {ip), trieska, CIRCLE (sórkl), kruh.
odkrajok. CIRCUIT (sórkit),
CHISEL (hl), dláto. obvod.
CHOICE (ójs), v\'ber. CIRCUATION
CHOKE (ók), škrti. (sdrkjucsn) , obcho-
CHOLERA (kJwlcrä), denie.
cholera. CIRCULATION
CHOOSE (Ú2), voli. (sôrkjulejsii), obeh.
CHOP (ap), seka. CIRCUMCISE
CHORD (kJiórd), stru- (s'órkainsajz), obré-
na, špagát. zat
CHORUS (khóras). CIRCUMSTANCE
sbor. (sdrkhauistcns) , okol-
CHRIST (krajší). nos.
Circus lot he s

CIRCUS {sorkhas), CLEAVER (klívr),

cirkus. sekera, seká.
CITADEL {sitcdl). CLEFT (kief t), štrbina,
pevnostná budova. kú, notv.
CITATION {sajtejhi), CLERGY (klordi),
povolanie. kažstvo.
CITE (sajf), uvies, po- CLERK (klórk),
zva. pomocník, pisár.
CITIZEN {sity:::n), CLEVER (klezr),
oban. obratnv.
CITY (sity), mesto. CLEW (klú),
CR'IC (siz'ik), mešan- stopa, klbko.
ský. CLIENT (klajent),
CIVIL {sk'il), obian- sverenec.
sky. CLIFF (klif), skala.
CIVILIZE (sirilajs), CLIMATE {klajmet),
vzdeláva. podnebie.
CLAIM {kle j 111), poža- CLIMB (klajm),
dova, požiadavka. driapa sa, liez.
CLANG (klen^), zvuk. CLINCH (kline), obla-
CLAP {klep),\\^poL pi.
CLARET (kleret), CLING (M;z^),túlisa.
ervené vino. CLOAK (klók), pláš.
CLASH (kles), srazi CLOCK (klak), hodiny.
sa, srážka.
CLOSE (klóz),^
CLASP (klesp), kapo, zavrený, zavre.
sponka.
CLOSET (kla::et),
CLASS (kläs), trieda. komôrka.
CLAUS (klá::), odsek. CLOTH (klát h), súk-
CLAY (klej), hlina. no, plátno.
CLEAN (klin), ist}'. CLOTHES (klóc),
CLEAR (klír), jasný. šatv.
CI of Jl i II: Combine

CLOTHING COLD [khóld), stude-

(klódJiiug), odev. ný, zima.
CLOUD (klaiíd), mrá- COllC (khalik), žalúd-
kové bôle.
CLOVER (klózr), cfa- COLLAPSE
telina. (kholeps), klesnú.
CLOWX (klaiui), pa- COLLAR (khalr),
jác. golier.
CLUB (klab), COLLECT (kJwIckt),
drúk, klub. sbiera.
CLUMSY iklamzi), COLLECTIOX
nemotornv. (kJwIcksii), sbitrka.
CLUTCH \kiac), COLLEGE (^/2a//í/i),
stísknii. vvššia škola.
COAL [khól), uhlie. COLLIDE (kliolajj),
COARSE {khórz), srazi.
suro\v. COLOXY (khalony),
COAST (khóst), osada.
morské pobrežie. COLOR (khalr), barva.
COAT {khôt), kabát. COLOSSAL
COCK (khak). kohút. (kJwIasI), ohromnv.
COERCE {khórs), do- COLT (khól), žriebä.
núti. COLUMX {kJialam),
COFFEE (y^/ia/?).káva. stpec.
COFFIX (khan), trú- COMB (khóm), hrebe,
na, rakev. esa.
COGXITTOX COMBAT (kJiambcf),
(kaguxšn), poznanie. spor, bojova.
COIL (khójl), toi. COMBIXATIOX
otáka. (khanihincjsu), sosta-
COIX ikhôjn), razi venie.
peniaze. CO^IBIXE
COKE {khók), koks. (khambajn), spojenie
Come f)0 C um pi ex
COME (kham), prís. COMPANY
COMFORT (kJiaiupny), spolo-
{khamfort), pohodlie. nos.
COMMAND COMPARE
{khománd) , veli, ve- {khompér), porovna.
lenie. CO^IPARISON
COM\IAXDER {khomperizn), porov-
{khomäudcr), velite. nanie.
COMMEXXE COMPARTMENT
{khomens), zapoa. {khampártment),
CO^niERCE trieda.

{khauiers) , obchod. CO^ÍPASS ikhampes),

COMMISSION kompas, zahrnú.
(
khomišn ) príkaz, po-
,,
COMPATRIOT
veri. {kJwnipätrioi), spolu-
COM^IlT (kliomif), vlastenec.

spácha, odovzda. CO^IPEL (khamp,,

CO:\IMITTEE núti.
(kJiODiifý), výbor. CO^IPENSATION
COMMON (khamn), {khampenzejhi), ná-
obecný. hrada.

COvOIONWEALTH COMPLAIN
{khamnvelth) , štát,
{khompíejn), sažova
sa.
obec.
CO:^mUNE(^a?;/;/ÍH), COMPLAINT
{khomplejnt), žaloba.
radi sa, sdelova.
CO^IMUNICATION COMPLETE
khamjunihcjšn ) , ob- {khomp\\), celý,
(
úplný.
covanie, pri mánie. i

COMMUNITY COMPLEX
(khamjunity), obec. (khompleks), složitý.
c GUI pi cxi on fi Conduct

COMPLEXION CONCEAL {khonsil),

(khanipleksji), ple, krv.
barva tvárv. CONCEIVE
COAIPLIAXCE {khonsí), porozume.
{khomplajcns), po- CONCENTRATE
vonos. (kjionscnicjf), sú-
COMPLICATION stredil.
(kJwinplikcjsn), za- CONCENTRATION
pletenie. {khoihscntrcjšn), sú-
COMPLBIENT strednenie.
{khamplinient), po CONCEPTION
klona. (khonsepšn), poatie,
COM PLOT nápad.
(kJianipIat), spiknntie. CONCERN
CO:\IPLY (kJiompIaj), (khonsorn), podnik.
svoli. CONCESSION
COMPOSE (khonsešn), ústupok.
{khonipóz), sklada. CONCILIATE
COMPOSITOR (kJwnsihcjt), sniicri.
(khompazitr), sadza. CONCLUDE
COMPOUND (khonklúd), súdi.
(khainpaiind), složi. CONCORD
COMPRESS (kJiankord), svornos.
(khoniprcs), stlai. CONDEMN
COAIPROMISE (khoudcni), zatrati.
{khaniproniajz), vy- CONDITION
rovnanie. {khondysn), podmien-
CO^IPTROLLER ka, stav.
{kontrolr^, útovník. CONDENSE
COMPULSION (kJwndens), zhusti.
{khonipalsn), nútenie. CONDUCT
COMRADE (kha)idakf), vedenie,
(khajured), kamarád. chovanie sa.
Confed 62 Conscience

CONFECT
 )

Conscious 63 Construction

COXSCIOUS {klioiisajjiý), jedna-

{khaiišac), povedomý. te.
CONSECRATE CONSIST (khonsist),
{khanschrcjt), zasvä- pozostáva.
ti. CONSOLE ikhonsól),
CONSECUTIVE teši.
{khansckjntiv), nasle- CONSOLIDATE
dujúci. ( khojisalidejt ) , sjed-
CONSENT {khonseut), notic.
súhlas, privoli. CONSPICUOUS
COSEQUENCE {kJwnspikjucs), zrej-
{khcnisekz'cns) , násle- mv.
dok. CONSPIRACY
COSEQUENTLY ( kJwnspirrsi), sprisa-
(kJiansikvetly), nasle- hanie.
dovne. CONSPIRE
CONSER\\\TIVE (khonspajr), sprisa-
(khonsdrz'Ctyz'), za- ha sa.

chováci. CONSTABLE
ikhaiistebl), policajný
CONSERVE
sluha.
ikhonsdri'), zachova,
CONSIDER CONSTANT
(khanstenf) , stál v.
[khousidr) uvažova.
,

CONSTERNATION
CONSIDERABLE (khonsfenicjšii) , ak-
{khonsiderejhl), zna- nutie.
ný.
CONSTITUTION
CONSIDERATION {kJianstxtúšu), ústava.
{khonsiderejhl , uvá- CONSTRUCT
ženie. (kJwnstrakt) , sostavi.
CONSIGN (kJwnsajn), CONSTRUCTION
odovzda, s veri. (khonstyakhi), sosta-
CONSIGNEE venie.
Consul 64 Convene

COXSL ikJiansol),
Convenience Correction

COX\'EXíEXXE COPY {khapi), odpis,

{kJionzíniens) ,
poho- odtisk.
dlie. CORD {khórd), povrá-
CONVENT zok,
{khanvent), kláštor. CORDIAL ikhórdyel),
CONVERSE liehovina, srdený.
{kJionz'órc), rozprá- CORK (khôrk), zátka,
va sa. špunt.
CON\ERSATION CORKSCREW
{khonverscjsn), roz- {khórkskrú) , vyaho-
nílnva. vák.
CON\ERT CORN {khórn), zrno,
(khanzvrf), obráte- kukurica.
nec. CORNER {khómr),
CONVICT {khanz-ikt), roh, uhel.
odsúdenec, usvedi. CORNET (khórne),
CONVINCE trúba, praporenik.
{khonz'ins), presved- CORNICE {khórnys),
i. parkan.
CONVOY (khonz'ój), CORONATION
sprievod. (kJwronejšn), koru-
CON\'ULSION novanie.
(kJwnz-alsji), ke.
CORONER (kharonr),
COOK (kJiuk), kuchkv. ohliada mtvol.
COOL (khíil), chladný. CORPORATION
COOPER {khúpr), (khórporejšn), spolokr
bednár. CORPSE (kJiórps),
CO-OPERATE mtvola.
(khoaperejt), spolu CORRECT {khorekf)i
pracova. správny.
COPE (khóp), zápasi. CORRECTION
COPPER ( A' /za/)r), med. (kJwreksn), oprava.
Corrcspom 66 C:rane

CORRESPOND COUNTRYMAN
{kharespan), shod- {khaiitrnnen), krajan.
nú sa, dopisova. COUNTY {khánty),
CORRUPT {kJiorapt), okres, stolica.
zkazený. COUPLE {khapl), pár.
CORSET (khórset), COURAGE ikhóridš),
šnorovaka. kuráž, odvaha.
COSMOPOLITE COURSE (khórs), beh,
{khozuiapolajt), sve- dráha, chodi.
tooban. COURTESY
COST {kJwsf), cena, (
kJiôtesi) , zdvorilos.
stá. COURTMARTIAL
COSTUME ( khórtmáršl ) voj en-
,

(khostjiun), móda. ský súd.

COTTAGE (kJuityd), COUSIN (khacn), bra-
chalupa. tánok, sestrenica.
COTTOX (khafn), ba- COVER (khatr), pri-
vlna. kr\, pokrývka.
COUGH {kháf), kaše, COW {khait), krava.
COWARD {khaiird),
COULD (khiid), mohol zbabelec.
COUNCIL {kJiansi), COZY {khózi), poho-
rada. dlný.
COUNT (khaiint), po- CRAB {krcb), rak.
íta, gróf. CRACK {krck), prask-
COUNIER (kJiántr), nú, puklina.
proti, dlh v stôl. CRADLE (krejdi), ko-
COUNTERFEIT líska.
(khánfrfíf), padela. CRAFT (kräft), reme-
COUNTING slo.
(khauutiii^), poítai. CRAMP (kremp), kr.
COUNTRY^ (khaufri), CRANE {kre j n), vya-
vonkov, kraj. hovadlo.
Crank 67 Crozi'd

CRAXK {krenk),kVMc- CRESCENT {krcscnt).

ka, odvážny. polmesiac.
CRASH {k'res), pras- CREST
ka (krest), chochol.
CRAVE (krcj), baži. CREW (kní), loné
CRAVEN (krcjven), mužstvo.
zbabelv. CRIER
CRAVAT (kreret), ná- (krájr), kriklú.
krník. CRLME (kra j m),
CRAWL {kmn, lies\ zloin.
CRAZY (krejzi), bláz- CRIMINAL
nivý. (kríniiul), zloinný.
CREÄvI (krím), smo- CRIPPLE (kripl),
tana. mrzák, zmrzai.
CREATE CRISIS (krajsis). k)z~
(kriejt), stvori. hoda.
CREATION CRITIC (kriyk), po-
(knejšii), stvorenie. sudzovate.
CREATOR CROCKERY
(kriejfr), stvorite. (krakeri), hlinené ná-
dobv.
CREATURE
( kri or) , tvor.
CROOKED {kriikcd),
krivý.
CREDIT (krcdyt), CROP (krap), žatva.
úver, da na úver.
CROSS (kras), kríž,
CREDITOR krížovv.
(krcdytr), verite.
CROSSING (krasiug),
CREEK (krík), potok. križovaka.
CREEP (kríp), liez. CROUP (kru p), záškrt,
CREMATION kaše.
{krimejsn), spálenie. CROW (krÔ), vrana.
CREOLE {kriól), mie- CROWD (kraud), dav,
šanec. I
množstvo udu.
Crozini í^)8 Curse

CROWN (kraun), ko- CULTR'ATE

róna. (kJialtkcjt), vzdelá-
CRUCIFIX (krusiiiks), va.
umuenie. CULTIVATION
CRUCIFY (knisifaj), ( khaltk'cjšn ) ,
pesto-
ukrižova. vanie.
CRUDE {knid), CULTRWTOR
surový. (kJwIfiz'cjtr), roník.
CRUEL (knicl), CULTURE ikhalciir),
ukrutnv. vzdelávanie.
CRUELTY (kniclty), CU^iBER (khambcr),
ukrutnos. tiaži.
CRUISER {knicr), CUXXIXG (kaning),
križiak. Istivý.
CRUSH (kras), uderi, CUP (kJiap), šálka.
zdlávi. CURABLE (kjurcbl),
CRUTCH (kra), vvlieitelnv.
berla. CURATOR [k jure j f r),
CRY (kraj), plaka, kurátor, rozkazová.
pla, krik. CURE (kjiir), lieenie,
CRYSTAL (knstl), liei.
krvštál. CURIOUS (kjurias),
CUB (khab), mladé, zvedavv.
stena. CURLY (khorly), ka-
CUBIC (kjiibik), ku- deravv.
bickv. CURRÉXCY
CUCKOO {kJiukú),ku- {kJiarensi), bežná
kaka. cena.
CUCUMBER CURREXT (kJiarnf),
{kjiikumhr), uharka, bežnv.
ogurek. CURRIER (kharier),
CUFF {kaf), manžeta, garbiar.
udre. CURSE (khórs), klnul
Cursed 69 Danger

CURSED (kJidrst),
preklatý.
CURTAIN (khortn), DAB (deb), udre
opona. ahko.
CURVE (khdrv), kri- DAD (ded), ded, dedo.
vý, otáka. DAGGER (dcgr),
CUSHION {khuhi), dvka.
vankúš. DAILY (dejly), denný.
CUSTODY DAINTY (d e juty),
( khastody ) , ochrana, voný, chutný.
väzenie. DAIRY (dejri), mlie-
CUSTO.AI (khastom), kára.
zvvk, clo. DAISY (dejcí), sedmi-
CUSTOMER K Tri ^K íl

(
khastomr) odkupnik.
, DALE (deji), údolie.
CUT (khat), reza, rez, DA]\I (dem), hrádza,
CUTLER (khatler), samika.
nožiar. DAMAGE (demedš),
CUTLET ikhatlet), škoda.
smitka mäsa. DAMAGED
CUTTING (khating),
(demedd), poškode-
rezanie.
ný-
CYLINDER (silindr),
DAMN (dem), zatrati.
valec.
CYMBAL (simbl),
DAMP (d em p), vlhký.
cimbal. DANCE (dens), tanec,
CY^lCisinyk), tani.
kúsavý. DANCER (densr), ta-
CYPRESS (sájpres), neník.
ciprus. DANDY (dendy), Wi-
CZAR (zár), cár. hák.
CZARINA {::arinä), DANGER (dendsr),
cárovna. nebezpeie.
Dare 70 December
DARE (dor), opováži DEALER (dýlcr), ob-
sa, sme. chodník.
DARING (déring), od- DEALING (dýling),
vážny. jednanie, obchodova-
DARK (dark), tma. nie.
DARKEN (dark n), za- DEAN dekan.
(í/v;/),
tmi. DEAR (dýr), drahý,
DARLING (darling), milý.
miláok. DEATH (deth), smr.
DARN (darn), zašit, DEBARK (dýbark),
spravova. vvstúpi na zem.
DASH (des), uderi, DEBATE (debejt), há-
da sa, rokovanie.
DASTARD (destrd), DEBILITY (debility),
zbabelý . slabos.
DATA (dejta), udanie. DEBIT (debit), dlh
DATE (dejt), datum. DEBRIS (debri),
DAUGHTER (dátr), troskv.
dcéra. DKBT' (det), dlžoba.
DAWN (dán), svita.
DEBTOR (detr), dlž-
DAY (dej), de. ník.
DAZE (dej::), oslepi.
DECAMP (dykhemp),
DEAD (ded), mrtvý. odís z táboru.
DEADLY (dedly), DECAY (dykJicj), hny-
smrtelnv.
DEADNÉSS (dednes),
tie.

mrtvos. DECEASE (dysís)

DEAF (de f unire.
i dýf),
hluchv. DECEIT (dysít), klam.
DEAFMUTE DECEIVE (dysi),
(defmjnt), hluchone- klama.
mý. DECEMBER
DEAL (dýl), deli. (dysembr), december.
Decent 71 Defendant

DECENT {dýsnt),
Defense 72 Demagogue
DEFENSE {dyfcns),
Demand 7Z Depth

DEMAND {dymend),
Deputation 74 Detain

DEPUTATION DESPAIR (dyspejr),

{depjutejšn), vysla- zúfalos, zúfa.
nectvo. DESPATCH (dyspe),
DEPUTY (depjuty), zpráva, vykona.
námestník, pomocník. DESPERADO
DERANGE {dyrcjndš), ( desperejdo ) , odváž-
v neporiadok uvies. livec.
DEROGATE DESPERATE
(derogejf), ujíma. (desperet), zúfalý.
DERRICK (derik), DESPOND (dyspand),
zdvíhací stroj. málomyselní.
DESCEND (dysend), DESPONDENT
sostúpí, pochádza. {dyspandent), malo-
DESCENT (dysent), myselnv.
klesanie. DESPITE (dyspajf).
DESCRIBE vzdor.
(dxskrajb), opísa. DESPOTISM
DESCRIPTION {despotyzm), úbo-
vláda.
(dxskripšn), opis.
DESERT {dyzôrt),
DESSERT (dezórt),
ovocná zákuska.
púš, opusti, ujs,
DESTINATION
DESERVE {dyzórz'),
ydestynejsn), urenie,
zaslúži.
cie.
DESIGN (dysajn), DESTROY (dystrój),
úmyse, kresli. znii.
DESIGNATION DESTRUCTION
(designejsn), ustano-
( dystraksn ) , znienie.
venie. záhuba.
DESIRE (dezajr), žia- DETAIL (dytejl), po-
da, žiados. drobnos.
DESK {desk), písací DETAIN (dytejn),
stôl. zdržova.
Defect / ^ Dilate

DETECT {dytckt), od- ! DLVMOND

hali. (dajcDioiid), diamant.
DETECTION DIARRHEA
(dxtckšii), odhaleme. ( dajcrá ) , behaka.
DETEXTIOX DICE {da j s), kockv.
(dxtoišii), zadržanie. .
DICTATE (dyktcjt),
DETERMIXATE diktova, napoveda.
{dxtórmiiicjt), uritý. DICTATOR (dyktejtr),
DETERMINE neobmedzený panov-
(d\tdrmajn), uri. ník.
DETEST {d y test), DICTIONARY
hnusi. (dyks)ieri), slovník.
DETONATE DIE (dá j), zomre.
(
dctojicjt) , vvbúsi. DIET (da jet), poriadok
DETRACTION v jedení.
(d\trekšu), utrhanie. DIFFER (d y f r), líši
DEVASTATE sa.
(dcz'cstcjt), zpustoši. DIFFERENCE
DEVELOP (dyrelop), ( dxfcrciis), rozdie.
rozvinú. DIFFERENT
DEVICE (dyzajs), vy-
(dvfere)it). rozdielny.
mvse. I

DIFFICULT
DEVIL (dez'l), ert I

(dyúklt), nesnadný.
DEVOTE idyvót), od-
j

DIQ (dxg), kopa.

da sa, venova.
DE\^OTION (dyrohi), DIGEST (dajdesf).
pobožnos, oddanos. trávi, sborník.

3E\V {dú), rosa. DIGGER (dygr), ko-

DIAL {dájl), ciferník. pá.
DIALECT {d a j el e kt), DIKE (dajk), priekopa,
náreie. hrádza.
DLVMETER DILATE (dajlejt), roz-
(dajemitr), priemer. tiahnu.
Dilonma 76 Disband

DILE^IMA (dylouä), DIRTY (dofy),

rozpakw špinavv.
DÍLIGEXT DLSABhE (dyscibi),
(dxlidJi), pilný. neschopnvm uini.
DILL (í/v/), kôpor. DISACKXOWLEDGE
DILUTE {dylúf), roz- (dyscknalyd), neu.-
riedi. zna.
DIME (daj m), desiat- DISADWAXTAGE
nik (peniaz.) (dyscdz'cntcd^), ujem,
DIMEXSIOX škoda.
(dxníoišn), ob^enj. DISADVEXTURE
DIMINISH (í/vm/;zvi), (dxscdvoiôr) , neho-
zmenši. da."

DIXE (í/a;n), obedova. DISAFFECT

DIXXER (dvnr), obed. (dxscfckt), zneprko-
DIOCESE (dajosíz), jit\

biskupstvo. DISAGREE (dysegri),

DIP (í/v/'),, ponori. rôzni .
DIPHTHERIA DISALLOW
\d\'pt\ria), záškrt. (dx-sciaii), nedovoli.
DIPLOÍMA (dyplómä), DISAPPEAR
diplom. (dxsepír), zmiznú.
DIPLOMATIC DISŠAPOIXT
(dyplonietyk), diplo- (dxsepojnt), zklamaf.
matický. DISARM (dysánn),
DIRECT (dajrckt), odzbroji.
rovný, vies. DISARRANGE
DFRECTTOX idyscrcndz), zmias.
(dxreksu), smer. DISASTER {dy::estr),
DIRECTOR (dyrckfr), nešastie.
riadite. DISBAXD (dysbend),
DIRT (dôrt), špina. rozís.
Disbelief // Disinfect

DISBELIEF DISCOURSE
{dysbcííf), nevera. {dxskós), rozmluva.
DISBELIEVE DISCOVER
(dysbelíz'), neveri. (dyskhazr), objavi.
DISCHARGE DISCREDIT
( dyscardž ) , vypusti, (d\'skred\t), neveri.
vvpáli. DISCREET (dyskrit),
DISCIPLINE mlanlivý.
(dysiplin), uenie, po-
DISCRIMINATE
slušnos.
(dyskriminejt), roz-
DISCLAIM diel robi.
{dvsklejfti), vzda sa.
DISCLOSE (dysklóz),
DISCUSS (dyskhas),
uvažova.
odhali.
DISCOLORED DISEASE ( í/jr f ^), cho-
bezba- roba.
(dyskhaird),
revnv. DISEMBARK
DISCOMFORT {dysembark), vystú-
(dyskJwivfort), trud. pi z lode.

DISCONNECT DISENGAGE
(dyskhanekt), pretrh- {dvseiigejd), zbavi.
nú. DISFIGURE
DISCONTENT {d\sgjiir), zpotvori.
(dyskhantent), nespo- DISGRACE
kojnos. ( dysgrejs ) , nees,
DISCONTINUE znecti.
( dyskontýnjn ) ,
preru- DISH idyš), jedlo,
ši, zastavi. misa.
DISCOUNT DISHONEST
(dxskaunt), zrážka. (dysanest), nepoctivý.
DISOURADGE DISINFECT
(dxskharid ) , odstra- (dysíufekt), zbavi ná-
ši.' kazy.
Disjoint 78 Dhj
DISJOINT DISROBE (dysrôh),
(dysdojnt), vvmknu zoblieka.
DISLIKE (dyslajk), DISSOLVE (dysoh),
neúbi. roztopi.
nSMAXTLE DISTANCE (dystcns),
(dysuientl), odstroii. dialka.
DISMISS (dysmis),' DISTILLERY
prepusti. (dysileri), pálenie lie-
DISORDER (dysordr), hoviny, isti.
neporiadok, choroba.
DISTINCT {dystynkty,
DISPATCH (dyspe),
zrejmý.
zves, posla.
DISPENSE (dyspens),
DISTINGUISH
( dysfingzš) , rozo-
osvobodenie.
zna.
DISPENSARY
(dyspenseri), lekára DISTRESS (dystres),
pre chudobných. rozpak, útraov.
DISPERSE (dyspdrs), DISTRIBUTE
rozohna. {dy strih j lit), rozdá-
DISPLACE (dysplcjs), va, deli.
preloži. DISTRIBUTION
DISPLANT(/v^/)/a;/0, (dystribjusn), rozdá-
presadi. vanie.
DISPLAY (d y spi e j), DISTRICT (dystrikt),
ukážka, vvloži. okres.
DISPOSE '(dyspós), DISTRUST (dystrast),
riadi. nedôvera.
DISPROOF (dysprúf), DISTURB (dystorb).
vyvrátenie. vyrušova.
DISPROVE {dysprúv), DICH (dy), prieko-
vyvráti. pa, jama.
DIŠPUTE (dyspjut), DIVE (dajv), sohnu
'po r, dohadova sa- sa, pohrúži.
 Z-C "9 Dozi'er

DÍX^ER (dajir), pono- DOMALX {dome j n),

rová. panstvo.
DIMDE [dyz-ajd), DOMESTIC
deii. ido)}icst\k) , domáci.
D1\"ÍXE [dyzajn), DOMIXATE
božský. (damincjt)^ vládnu.
DIVISIOX (diz'in), DOMIXIOX
oddie. (doiuinjeii) , vladár-
DI\'ORCE (dyz'órs), stvo.
rozvod, rozsobáši. DOXATE (íyo;/r7V), ve-
DIZZY (í/vr/), omrá- nova.
ený. DOXKEY (danky),
DO (dií), ini, robi. osol.

kona. DOOM (dúm), osud,

posúdi.
DOCK (dak), pri sta vi-
DOOR (dór), dvere.
šte.

DOCTOR (dakf), le-

DOSE (dóz), dávka.
kár. DOT (dat), bod, boda.
DOCTRIXE {daktrin), DOUBLE (dabl), dvoj-
náuka. násobný.
DOCUMENT DOUBT (daii), pochy-
idakjiimcnt), listina. bova.
DODGE idadž), vy- DOUBTFUL
hnú. (daufii), pochvbný.
DODGER (dadr), kto DOUBTLESS
sa vvhvbá. (dautles), bezpocliyb-
DOG '(ag), pes. ný.

DOGMA (dagmä), ná- DOUGH (dó), cesto.

uka viery. DOVE (daz'), holub.
DOLL (dal), panna. DOWAGER (daz'cdr),
DOLLAR (dalr), dol- vdova.
lar. DOWER (daiir), veno.
Dozen 80 Duii^eon

DOWN {daiiu), dolu, DRAPER (drajzr), po-

rovina. honi.
DOZEX {dacn), tucet. DROP (drap), kvapka.
DRAFT {draft ), smen- DROPSY (drapsi),
ka, prievan. vodnateka.
DRAG (dreg), vliec. DRUG (drag), Hek.
DRAGON (dregu), DRUGGIST (dragist),
šarkan. lekárnik.
DRAGOON (dregihi), DRU.M (dram), bube.
dragún (vojak). DRUNK (drank),
DRAIN {d rej n), cedi, opitv.
vvsúša. DRUNKARD
DRAMA (dráma), (drankrd). korhe.
sniutnohra. DRUNKEN (drankn),
DRAW (drá), kresli. opitý.
taha. DRY (dráj), suchý,
DRAWER (drácr), smädnv.
kresli, fiok, šupla. DRY GOODS
DRAWING (dráing), (drajgudz), strižný
ah. kreslenie. tovar.
DREAD (dred), hrúza. DUCK (dak), kaka.
DREAM (dr'uu), sen, DUE (dú),
sníva. dlh, povinný.
DRESS (dres), šatv. DUKE (dúk), knieža.
DRIFT (drift), prúd, DULL (dal), tupý, le-
hna. nivv.
DRILL (dril), vta, DULLNESS (dalnes),
cvii, neboziec. tupos, hlúpos.
DRINK (drink), pi, DULY (duly), náležité.
nápoj . DUMB (dam), nemý.
DRINKER (drinkr), DUNG (dang), hnoj.
piiák. DUNGEON (dandn),
DRI\'E (draji), hna. žalár.
.DiinghiU 8i Eclipse

DUXGHILL
Economic 9>2 Bicctricity

ECONOMIC EIGHT (cjt), osem.

{ekhaiianiik) , sporivý. EIGHTEEN {ejtýn),
ECONOMY osemnás.
ickhcDiami), hospo- EIGHTEENTH
dárstvo, šetrnos. ( cjtÝuth ) , osemná5L\ .

EDGE (cd), kraj, roh, EIGHTH (ejJi), ôsniv.

ostrie. EIGHTY (ejy), osem-
EDGED (eád), ostrv. desia.
EDGELESS (edšles), EITHER (ídh lebo
tupý. ajdlír), jeden lebo
EDICT (edykt), naria- druhv, bár ktorv.
denie. EJECT (idekt), vyha-
EDIT (cdy), redigo- dzova.
va. ELAPSE (Heps), uply-
EDITION (cdyšu), vy- nú.
danie. ELASTIC (ilesfyk),
EDITOR (cdytr), re- pružný.
daktor. ELBOW Ulbó), lakei.
EDUCATE (cdiikcjf), ELDER (d/;-), beza,
vzdeláva. starší.
EDUCATION ELDEST (eldest), naj-
(cdukcjs)i), vzdela- starší.
nos. ELECT (elekt), zvoli,
EEL (/'/), úhor (ryba). zvolencc.
EFEECT (efekt),' úi- ELECTION ickkšj:],
nok, docieli. voba.
EFFECTLESS ELECTOR (ehklr),
( efekiles ) , bezvý sled- voli.
nv. ELECTRIC {elektnk),
EFFORT (r/rO, pokus. elektrika.
EGG {eg), vajco. ELECTRICITY
EGOTIST {igotyst), ( clektrisily ) , 'elektri-
sobec. na.
Elephant 83 Euipress

ELEPHANT (clcfnt), KOV uvicst.

slon, EMBASSADOR
ELEVATE (clez'ejt), (enocscd), vyslanec
zvýšit. EMBASSY (ciiibcsi)
ELEVATOR vyslanectvo.
( clcvejtr) , zdvihá. EMBEZZLE ( embed)
ELEVEN {ilevn), je- zprenevcri.
denás. EMBLAZE (emble-::)
ELEVENTH {ilcvnt), rozplameni.
jedenásty. EMBLEM (emblem)
ELIGIBLE odznak.
( clidibl ) , volitelnv. E.AIBODY (embady)
ELLMINATE vteli.
iclimincjt), odstráni. EMBROIL (embrojl)
ELISION {cližn), vy- pobúri.
pustenie, potlaenie.
E.AIERGE (cmórdž),
ELIXIR {cliksr),
vynori.
odvar.
ELK {elk), los, jele. EMIGRANT
ELOGY (el od i), chvá- ( em igreu) , vysaho-
valec.
lore.
ELOPE (elóp), ujs. EAÍINENCE
ELSE (els), iný, inak. ieminens) , výška.
ELUDE (ílúd), vyklz- EMOTION í /;;;ái;0/
nii, pohnutie.
E:\IBALE (enibejl), EMPEROR {cmperor\
zabali. cisár.

EMBALM (embáin), EMPIRE (em parr),

balzamova. ríša.

EMBARK (embark), ;
EMPLOY (em plo j),
vystúpi na lo. ! zamestnáva.
EMBARRASS '

EAIPRESS (empres),
(euwcres), do ro?pa- 1 cisárovná.
Empty 84 Bucr
EMPTY (r;;/ /v), prázd- ENGINEER
{endž'uir), strojník.
ENABLE (cncjb), ENGLAND (inglend),
umožni. Anglicko.
ENCLOSED ENGLISH (ingliš), an-
{inklózd), pripojený. glický.
ENCOUNTER ENGRA\'E (cngrejz'),
(oikhainifr), sráika,
vyrezáva, ry.
bi sa.
ENCOURAGE ENGRAVING
ciikJiarcd) posrne-
{engrcjving), rytina.
( .

li. ENJOY (cndój), poží-

END (end), koniec. va, teši sa.

ENDANGER ENLARGE (cnlárd),

(oidend), znebezpe- zväši.
i. ENLIGHTEN
ENDURE icndjur), (enlajfii), osvieti.
trpe. vystá. ENLIST (enlist), zapí-
ENE\IY {cneini), ne- sa, zverbova.
priate.
ENOR]\IOUS
ENERGETIC (enórmes), hrozný.
(cncrdzctxk) rázny.
ENERGY \cncrdai\ ENOUGH (inaf), dos.

ráznos. ENRICH (enric), obo-

hati.
ENFORCE {cnfors),
vynúti. ENROLL (enrol), za-
písa, naverbova.
ENGAGE {cngcjdz),
zasnúbi, naia, bi sa. ENSLAA^E (enslejv),

engage:\ient zotroi.
{engejdžnícnt), za- ENTANGLE
snúbenie, bitka. (entengl), zaplies
ENGINE (endšin), pa- enter' (entr), vnís,
rostroj. zavies.
 Entertain 8q Establish

EXTERTAIX EQUATOR {ikvejtr),

[cnfrtejn) . zabáva, rovník.
hosti. EQUIP (ekvip), vy-
EXTERTAIXMEXT stroji.
(entrtejnment), hosti- EQUITABLE
na, zábava. {ekvitéhl), spravodli-
EXTHUSIASM vý.
{enthjuziczm), nad- ERA (rä), doba.
šenie. ERASE (ire jz), vyma-
EXTIRE (cntájr), celý. za.
EXTO^IB (cntiim),po- ERE (Ír), prv, pred.
chovat. ERECT iirekt), pria-
EXTRAXCE mv, postavi.
(cntrens), vchod, ERÉCTIOX iirekhi),
vstup. postavenie.
EXTRY (entri), vchod. ERRAXD ieren), po-
EXVELOPE sielka.
{envelop), obálka.
ERUPTIOX (erapšn),
EXVELOP {envelop),
Wbnch, vvrážka.
zaobalit.
EX\'Y {envi), závide.
ESCAPE (eskejp),
uchodi, imikniÁ.
závis.
EXWTDEX (envajdn), ESCORT (eskort),
rozširi. sprievod, sprevádza.
^

EPIDEMIC ESPECIAL (espešl),

(epideniik), rozšírená obzvláštny.
nemoc. ESSAY (esej), pokus.
EPILEPSY (epUepsi), ESSEXCE (esens),
padúcnica. podstata, voavka.
EQUAL (ikzl), rovna- ESSEXTIAL (esenšl),
ký, iednaký. podstatný.
EQUALIZE {íkvelajz), ESTABLISH
rovna. {est eb lis), zariadi.
BsfahUshcr 86 Exception

ESTABLISHER EVIL (íz'l), zlo, planý.

( csteblišr) , zaklada- EVOLUTION
te. {erolúsn) , rozvoj.
ESTATE (cstejt), ma- EWE {j u), ovca.
jetok.
ESTEEM (estým), vá-
EXACT {egzekt), vy-
máha, celkom taký.
ži, cti.
ESTIMATE EXAGGERATION
(estymejt), ceni. ( egzedžcrcjsn ) pre- ,

hnanie, zväšovanie.
ETCH (e), rási, ry-
sova. EXAMEN (egcejnicn),
ETERNAL (etornl), zkúška.
venv. EXA.AIINATION
EUROPEAN ( egzeminejšn ) , zkúš-
(júropijcn), Europ- ka, vyšetrovanie.
an, európsky. EXA^IINE (egcemin),
EVACUATE zkúša.
(erekjuet), vyprázd- EXA^IPLE (egzempi),
ni. príklad.
EVADE {eve j d), vy-
EXAXníATE
hnú.
{egzcnymejt), neži-
EVE {h), veer. votný, umtvi.
EVEN {ívn), rovný,
EXCE'edE {eksíd),
práve, aj ked.
prevyšova.
EVENING {ívning),
veer. EXCEEDING
EVENT (ívcnt), prí- ( ek siding) ,
náramný.
pad, udalos. EXCELENT
E\^ER {evr), vždy, nie- ( ekselent) , výtený.
kedv. EXCEPT (eksept),
EA^EY ievri), každý. vvjmu, krém, mimo.
EVIDENCE EXCEPTION
(ezideiis), dôkaz. (eksepsn), výnimka,
Bxchanzc 87 Expire

EXCHANGE EXILE {cksajl),

( eksccjndz)
, zameni, vyhnanstvo.
vvmena. EXIST {ckzisf), jestvo-
EXCISE {cksájz), da, va.
poplatok. EXISTANCE
EXCITE icksajf), ( ckzistens), jestvova-
dráždi, rozúli. nie.
EXCLALM {ck skle j m), EXIT {ckzit), východ,
vvkria. smr.
EXCLUDE (eksklúd), EXOXERATE
v\ tvori. (egzon crcjt ) , v\ isti,
EXCLUSIVE zbavi.
( cksklúsk') , výlune. EXPECT (ckspck),
EXCURSION oakáva.
(ckskdršti),, výlet. EXPEL (ckspel), vy-
hna.
EXCUSE (ckskjiíc),
EXPEND (ekspcnd),
odpusti, omluva.
vvda.
EXECUTOR EXPENSE (ckspcns),
(cksckjutr), vykoná-
vvdavok. trovv.
va. kat.
EXPERIENCE
EXEMPLAR (
ekspíricns ) , zkúse-
(ekzcmplr), výtisk. nos.
EXEMPT^ {egzcmpt), EXPERBIENT
svobodný, vvna. ickspcrinícnt), zkú-
EXERCISE ška, pokus.
( eksrsajs ) , cvienie. EXPERT ickspdrt),
EXHAUST (egzóst), zkusený. znalec.
vverpa, vvsíli. EXPIRATION
EXHIBIT \ekshyhit), (
ekspircjsn ) vydy-
,

vystavi. chovanie, uplynutie.

EXHIBITION EXPIRE (eks'pajr),
( cksJiybiš)i ) , výstava. uplynú, vydychova.
Explain 88 Fact
Factor 89 Fashionable

FACTOR {^fcktr), ini- FAMILY (fcmili), ro-

te. dina.
FACTORY ifckfori), FEMIXE ifcmin), hla-
továra, fabrika. donior.
FAIL ifejl), chvbi. FAMOUS ifcjmes),
FAILURE ifcjijiir), slávny.
nedostatok, úpadok. FAX' [f en), vejír, ovie-
FAIXT {fcjtit), slabý. va.
FAIXTIXG {fcjjiting), FAXATIC ifcnctyk),
zamdlenie. blúznivý, nadšený.
FAIR (/tV). istý, vý- FAXCY ifcnsi), okráš-
stava, správnv. lený, domýšlavos, ob-
FAIRY {fcjn)\ víla. ubova.
FAITH ifejth), viera, FAXTASY ifcnfesí),
vernos. obrazotvornos.
FAITHFUL {fcjtful), FAR (fár), aleký.
vernv. FARE ifcr), prievozné,
FAITHLESS ifcjtks), ís, jedlo.
neverný.
FALL padnú.
FAREWELL (fcrrcl),
\fól),
maj sa dobre, lúenie.
pád, jase.
FALSE ^fáls), falošnv.
FARIXA ifcrínä),
krupica.
FALSEHOOD
(fálsJiud), falošnos. FAR^Í (/cín;/), hospo-
dárstvo, majetok.
FALSIFY ifaísifaj),
falšova. FARMER (farnír),
FALTER ifaltr), kok- roník.
ta, viaznu. FASCIXATE
FAME ifcjm), poves, (fcsincjt), okúzli.
sláva. FASHIOX ifcšn),
FA^HLIAR móda, kroj.
( foniljc) známy, do-
,
FASHTOXABLE
ve rn v. (fcš]icbl), módny.
fast 90 Fcrmen
FAST (/í^/), silný, rý-
Fern 9T

FERN if or n), kapra- FIFTY (fifty), päde-

dina. siat.
FERRET {fcrct), fere- FIG (Hg), figa.
ta (zver podobný lasi- FIGHT (f a j f), bitka,
ce), prehliada. bi sa.
FERRY ifcri), prievoz, FIGURE (gjur),gú-
loc. ra, tvár, íslica, poi-
FERTILE (fctil), ta.
úrodnv. FILE (faj), soznam,
FESTIVAL ifcstk'J), rad, sradi, pdník.
sviatok. FILL (i^/), naplni.
FETCH (fc), donies. FILTER {lter), cedi-
FED (fjud), nepria-
'

dlo.
testvo. :
FINAL (f a j III), kone-
FE\^ER ifh), horú- I
ný.
ka. I

FINANCE (ncns),
FEW (fjú), málo, nie- |
dôchodkv.
koko. !

FINANCIAL
FICTION (fikšn), bá- |
(ucjišl), dôchodko-
se. f

vý, íinann}-.
FIDDLE (di), husle. FINL (fajnd), nájs.
FIDDLER (dler),
huslista.
FINDER (fajndr), ná^
lezca.
FIELD (fíld), pole.
FIEXD (find), nepria- FINE (fajn), jemný,
te. pokuta, pekný, poku-
FIERCE (firs), krutý, tova.
prudkv. FINGER (fingr), prst.
FIFTEEN (fíýn), FINIS (fajnis), koniec.
pätnás. FINISH (fím'š), dokon-
FIFTEENTH i.
(fiffX)itJi), pätnástv. FIR (fór), jedla, smrek,
FIFTH (í^fth), piaty. borovica, jalovec.
Pi Pluic

FIRE {fajr), ohe, za- FLAX (flcks), Ian.

])áli. FLEA ifli), blcha.
FIR:\I {form), pevný, FLEE ifli), uteka.
firma. FLEECE iflis), ostri-
FIRST ifórst), prvý. ha, stiahnu.
FIRSTLY {forstly), FLEET (flit), lostvo.
poprvé. FLESH (fles), mäso,
FISH (š), rvba. telo.
FISHER (fisr). rvbár. FLIGHT (//ayV), útek.
FIST (^.^/), päs. FLIXG (fling), hodi.
FIT (/zO, sluša, vhod- FLIXT (flint), kreme.
nv, ke. FLIRT (flort), milko-
FIVE (fajz'),pM. va, mrštenie.
FIX inks), zrobit, FLOCK (flak), stado
upevni, ustáli. FLOOD (flad), potopa
FIXTURE (ksdr), FLOOR (/7(5r), podla-
náradie. ha, poschodie.
FLAG iflc(^), zástava. FLORA (flóra), kve-
FLAKE (ficjk), cho- tina, rastlinstvo.
má. lúpa. FLORIX (flarin),
FLAME iflcjm), pla- zlatka.
me. FLORIST (florist),
FLAXK (f}cuk),hok. kvetinár.
FLAXXEL W^'i'O, FLOUR (flaur), múka.
flanel.
FLASH (flcš). blesk. FLOW (fló), tiec,
tok.
FLASK iflcsk), faška.
FLAT if let), plochv FLOWER (//az/r), kve-
bvt. tina.

FLATTER (fietr), FLUEXT (fluent),

lichoti . plynný.
FLA\'OR {flejzr), FLUID (fluid), teku-
chu, vôa. tina.
Plurrv 9?, forget

FLURRY iflari), zá- FOR (for), za, ponevá,

vaj, pobúri. pre.
FLUSH if las), zaer- FORBID (forbid), za-
vene sa, hojný, bujný.
FLUTE ifhit), flota. FORCÉ (fórs), sil_a,

FLUTTER (flo.fr), vá- moc.

ha, trepa. FORCED (forsd), nú-
FLY (fláj), mucha, lie- tený.
ta. FORE (fór), pred,
FOAM (fólii), pena, predný.
peni, zúri. FORECAST
FOE (fó), nepriate. (fórkhäst), predpove-
FOG (/oo-), mhla. da.
FOGGYV/oo-/), FOREHEAD (forked),
mhlistv. elo.
FOLD (fold), záhyb, FOREIGN (farin),
sklada. cudzi.
FOLK, FOLKS (fók, FOREIGNER
fóks), udia, domáci. (farinr), cudzinec.
FOLLOW (foló), na- FOREMAN (fórmcn),
sledova. dielo vedúci.
FOND (fond), rád ma- FORENOON
júci. predpolud-
(fornún),
FOXDLING nie.
(fondling), mazlanec. FORESEE (fórsí),
FOOD (fúd), potrava. predvída.
FOOL (fúl), blázon. FORFEIT (forút),
FOOLISH (fúliš), ztratil, prepadnú.
bláznivý. FORGE (fórdž),
FOOT (fuf), noha. vyha, kova, padela.
FOOTING (fitting), FORGET (forget), za-
pôda. budnú.
Poc^k'ú 94 racfure

FORGR^E ifogi), FORTUNE (forcn),

odpusti. šastie, bohatstvo.
FORK {fork), vidlika. FORTY (forty), šty-
FORM (form), podoba, ridsa.
utvára, forma. FORWARD (forvárd),
FOR^IAL iforml), napred.
riadnv, obradnv. FORWARDING
FOR^IATIOX (forz'ärding), dopra-
(fonucjšn), tvorenie. va.
FOR^IER (former), FOUL if ani), planý,
predošlv. neplatnv.
FORSAKE (forscjk), FOUND (
found), za-
zanecha. klada.
FORSWEAR FOUNDATION
(forsrcr), odprisaha. (faiiiidcjšii), základ.
FORT (fort), FOUNDER
pevnostka. I
(faup.dr), zakladate.
FORTH (fori h), FOUNTAIN (fóntu),
v pred, pre, von. studa,
FORTHCO^riXG FOUR (fór), štyri.
(fórkhaming), prí- FOURTEEN
tomnv. i fort im), štrnás.
FORTIETH FOURTEENTH
(forticf), št\'^idsiatv.
(fortýn), štrnásty.
FORTIFICATTOX FOURTH (forth),'
(fortyfikejšn ) , opev-
štvrtý.
nenie.
FORTIFY (forfxfáj),
FOWL (faul), drúbež.

opevni. FOX (faks), líška.

FORTRESS (fórfres), FRACTION (frckšn),
tvrdz, pevnos. zlomok.
FORTUNATE FRACTURE
(forcuncj), šastn}'. {frckór), zlomi.
Fragile 95 Fiindamení

FRAGILE {fredži), FRIENDLY

krehký. (freiidly), priateský.
FRAME {frcjm), rám, FRIGHT (/Víz //),
sostavi. strach.
FRANCHISE FRIGHTEN (frájfn),
{frenájz), právo, vý- straši..
sada. FROG (frag), žaba.
FRAXK ifrcnk), FROAÍ (f ram), od, z.

uprininv, František. FRONT i f rant), pre-

fraud' if rád), pod- dok, eli, elo.
vod, klam. FROST (fras), mráz.
FREE (frí), svobodný, FRUIT (f rút), ovocie.
z darma. FRUITFUL (f rút f u!) '

FREEDO:\í ifrídom), plodný.

svoboda. FRUITLESS ifrútles),
FREEZE (friz), ncDlodnv.
mrznú. FRÔSTRATE
FREIGHT ifrcjt), ( f rastre jt), zmari.
náklad. FRY ifráj), smaži.
FRENZY (frcnci), šia- FUEL {fjúl), palivo.
lenos. FULFIL {fuini), splni.
FREQUENT FULL iful), plný, sýty.
ifrikz'ent), astý. FU.AIE Ujúm), dým,
FRESH ifrcš), erstvý, kúr.
surový. FUN if an), žart, zá-
FRIAR {frajer'), mních. bava.
FRICTION (f rikšu), FUNCTION ifankšn),
trenie. výkon.
FRIDAY (frajdej) FUND {f and), fond,
piatok. istina
FRIEND (f rend), FUNDAMENT
priate. ifandenient), základ.
funeral 96 Gas

FUNERAL ifjimcrl), .
GALLERY {geleri),
pohrab. I
galéria.
FUNNEL (fan!),
'

GALLEY {geli), loka.

trúba. GALLON {gelon), ga-
FUNNY if any), divný, lon (4 kvartv).
smiešny. I
GALLOP (^Wo/)),
FUR (for), srs, kožu- cval, cvála.
šina. GALLOWS {gelós),
FURNACE ifonies]., šibenica.
pec. GAMBLE igemhl),
FURNITURE hra o peniaze.
(fdniicr), niibitok. GAME {gcjm), zver,
FURTHER {fardlv), hra.
dale j alší.
, GANG {geng), tlupa.
FURY (fjuri), zúrivos. GAP (gep), otvor.
FUSE {fjiiz), rozpusti, GAPE {gap i gejp),
topi. zíva.
FUTURE ifjucr), bu- GARB {gárh), oblek.
dúcnos, budúci. GARBAGE igárbidž),
smeti, odpadky.
GARDEN {gárd n), zá-
hrada.
GABBLE {gehl), tára. GARLIC {gárlik), ces-
GAG {geg), umla. nak.
GAGE (gejdš), miera, GARMENT
záruka.
{garment) odev.
GAIN (gcjn), získa, ,

výhoda. GARRET {gerct), pod-

GALE (gejl), víchor. krovie.

GALL {gal), Ž1, dopa- GARRISON

lova. {gerisn), posádka vo-
GALLANT igelent), jenská.
chrabrý, zdvorilý. GAS {géz), plyn.
'GsJl 97 Gin

GASH {gcš), rana, ra-

Ginger 08 Goose

GINGER (dinder),
 99 Gratiilation

GORGE (í;ón/i), hrdlo, GRAND-AIOTHER

hlta. igoidiiiadlír), baba,
GOSPEL {gaspl), stará matka.
evangeliiim. GRAND-SON
GOSSIP {i::asip), kle- (gcjidsau), vnuk.
beta, klebeti. GRAND-DAUGHTER
GOUT (i^aut), lámka. (grendár) vnuka.
,

GO\^ERNf igovrn), GRANGE (grcjnd),

vládnu. sýpka, stodola.
GOVERXMEXT GRANITE (greny),
{gavniinent) , vláda. žula.
GOVERNOR GRANT (gcn), povo-
{garcrnr), guvernér, li, dar.
vládca. GRAPE (grcjp),
GOWN igaun), šata. hrozno.
GRAB iireh), ulapi. GRASP (^resp), ulapi.
GRAC^^grcjs), GRASS (í^räs), tráva.
milos, zdobi. GRASSHOPPER
GRADE (grejd), (gräsJiapr), kobylka,
stupe. šáška.
GRADUAL GRATE (grcjf), mre-
(gredjiicl), postupný. ža, strúha.
GRAIN (grcjn), obilie,
GRATEFUL
g-rán.
igrcjtful), vaný.
GRA.MMAR (gremr),
GRATER igrcjtr),
strúžok.
mluvnica.
GRATIFY igrctyfaj),
GRAND (grcnd), ve- vyhove.
kolepý, skvelý.
GRATIS igrcjtis),
GRAND-CHILD zdarma.
igrcndcajld), vnuk. GRATULATION
GRAND-FATHER (grcfulcjšii), blaho-
igrcndfadhr), dedo. pranie.
Grave TOO Guarô

GRA\^E {grcj), hrob, GRIPPE (grip),

vážnv. chrípka.
GRA\^EL {grevl), štrk, GRIST (grist), meHvo.
kame v chorobe. GROAN (grón),
GRAVEYARD stona.
{grcjvjárd), hrobitov. GROCER (grósr), kra-
GRAY GREY
i {grcj),
már, kupec.
šedivý.
GROO^I (grim),^
GREASE {griz), mas, koiš, mladoženich.
maza.
GROO\^E (griw), žlá-
GREAT {grejt), velky,
bok.
mocný, slávny.
GROSS (gros), gros
GREEK {grík], Grék. (i2 tuctov), tlstý.
GREEN (grin), zelený. GROUND (graiind),
GREET {grit), pozdra- zem, dno, základ, mle.
vi. GROUP (grúp), skupi-
GREETING {griting),
na.
pozdravenie.
GROVE (gróv), háj,
GRIDDLE {gridl), pe-
les.
ká.
GRIDIRON
GROW (gró), rastnú,
pestova.
{gridajrn), raže.
GRIEVANCE GROWER (gróer),
pestovate.
(grícns), sažnos.
GRIE\^E (grív), trápi, GROWTH (gróth),

smúti. zrast.

GRIM (grim), krutý. GUARANTEE

GRIND (grájnd), (gerentý), rui, zá-

mle, brúsi. ruka.

GRIP (grip), lapenie, GUARD (gárd), stráž,

stískanie. stráži.
Guardian lOI Haiuc

GUARDIAN H
i '^ardyoi), ošetrova-
te. HABEAS CORPUS
GUERILLA (gerilä), •
(hejhics kJiópas), lis-

tina ochraujúca o-
válenie v tlupách.
sobné práva.
GUESS (ges), mysle, HABIT {hcbif), zvyk,
háda. rúcho.
GUEST (gest), hos. HABITUAL
GUIDE (gajd), vies, (hebiiiel), navvklý.
vodi. HACK (hck), seka,
GUILT (gilt), vina. ko, kô.
GUILTY \-z7/v), HAFT (häft), rukove.
vinnv. HAG (hcg), arodejka.
GULF (ga!f),^ HAIL (hejl), adovec,
záHv (morský). pozdravi.
GU^NI (gain), guma, M AIR (hcr), vlas, srs.

jasná, lepi. HAIRY ihcri), chlpatý.

GUX (gan), delo, puš- HALF {häf), pol, polo-
vica.
ka.
GUNPOWDER HALL (hál), sie,
chodba.
(gaiipaiidc), strelný
prach.
HALLOO (hcló), po-
zdrav, hej !

GUT (gat), erevo. HALLUCINATION

GUTTER (gafr), žlab. ( hclusincjsn ) , poma-
GYMNASTIC tenos, blúdenie.
(džiinncstyk), telo- HALT (halt), zastavi.
cviný, sokolský. HA\I (Jicjii), šunka.
GYPSY (dipsi), cigá. HA^IE (hejm),
GY\'E (dájr), púta. chomút.
Hammer 102 Hart

HAMMER iJicmr), HARASS {hcrcs), zne-

kladivo, mlatok, kle- pokoji.
pal. HARBOR (hárbr), pri-
HAMMOCK . stav, útulok.
{JiC)]iok), visiaca pos- HARD {hárd), ažký,
te pletená. tvrdv.
HANDCUFF HARDY (hárdy), otú-
(hcndkhaf) puto, spú- , žilv.
ta. HADLY (hardly),
HAND (hend) ruka, ažko, sotva.
dorui. HARDWARE
HAXDFUL (hárdz'cr), železný to-
{hoidfiíl). hrs. var.
HANDKERCHIEF HARE {her), zajac.
{henkríf) šátok, ru- , HAR^I (hánn), škoda,
ník. blíži.
HANDLE (hcudl), za- HAR^íFUL (harmful),
obchádza, rúka. škodlivý.
HANDSOME HAR\ILESS
( Juvisam ) ,peknv. hármles) , neškodný.
HANDY (hcndy), pri-
(

HARMONY
runv. zruný. (harmony), svornos,
HANG (hcng), vise,
súhlas.
obesi.
HANGING (hcnging),
HARNESS (hárnys),
opraty, šíry.
obesenie, visiaci.
HANG^IAN UARF'(hárp), harfa.

{hengmen), kat. HARPOON (harpún),

HAP (hep), náhoda. harpúna (kopia s há-
HAPPEN {hcpn), kom).
uda sa, sta sa. HARSH (hárš), drsný,
HAPPY (hepi), blaže- prísny.
uv. šastnv. HART'(/2árO, jele,
Hardest 103 Hearth

HAR\'EST {hárrcs), \
HAZARD {hczrd), ne
zatva. bezpeie, odváži sa.
HASH (hcš), sekanina, HAZEL (hcjd), lieska,
seka. HAZELNUT
HASTE {hcjst), náhle- {hcjzhíat), lieskový
nie. orech.
HASTEN {hcjstn), po- HE {hx), on.
náhla. HEAD {hcd), hlava,
HAT (Jict), klobúk, ka- predok.
lap. HEADACHE
HATCH (Jie), vysede ihcdcjk), bolenie lila-

(vajcia). vv.
HATCHET (Jicc), HEADQUARTERS
sekera. {hcdkvartrz), hlavTiý
HATE (Jicjf), nenávi- stan.
de. HEAL (/í v/), liei, ho-
HATRED (hcjfrd), ji.

nenávis. HEALTH ihclth),

^''"^' "^'"^
«-^.E?^
búnik : hSIthy (/,.///,,)
zdravý.
HAUGHTY {háty),
HEAP (hýp), hromada,
nadutý, hrdý. I

hromadi.
HA\^E ihc), ma,
I

HEAR (hý), slvša.

vlastni.
HEARING (hýring),
HAVEN
,

{hcjvn), prí- !
slvšanie, sluch.
stav. HEÄRSE (/zó>^),umrl-
HAVOC (hez'ok), zá-
j

I í voz.
huba. HEARSAY (hýrscj),
HAWK (hák), jastrab.
j

poves.
HAWTHORN HEART (hárt), srdce.
(háthórn), hloh. HEARTH (/kzr//0,krb,
HAY (hej), seno. ohnište.
Hearty 104 Hereditary

HEARTY (hárty), HELPFUL (helpful),

srdený. pomocný.
HEAT (hý), teplota, HELPLESS (helples),
horúos. bezpomocný.
HEATHEX {hýdJiu), HELVE (heh'), topo-
pohan. risko.
HEAVEX {hern), ne- HE^I (hem), obruba,
bo, obloha. šev.
HEAVY (hez'i), ažký. HEMISPHERE
HEBRE\V (hybní), ( h e mis f Ír) , poloq-uTa.
žid. HEMLOCK (hemlok),
HEDGE (hed), kro- jedla.
vina. HEMORRHAGE
HEDGEHOG (hemoredž), krvook.
(hedhag), jež. HE^IORRHOIDS
HELP (hyd), pozoro- (hemorójdz), zlatá
va, dba. žila.

HEEL (hýl), päta), HEMP (hemp),

opätok. konope.
HEIFER (hefr), jalo- HEX (hen),
vica. kura, sliepka.
HEIGHT (/layV), výška. HEXCE (hens), pre,
preto.
HEIR (ér), dedi.
HEIRESS (éres), de-
HER ihór), jej.
dika.
HERALD (hôrld),
hlásate.
HELL (/z r/), peklo. HERB (hórh), bvlina.
HEL^I {helm), kormi- PIERD (hôrd), stádo.
dlo. HERDSMAN
HEL^^IET (helmet), (hordsmen), pastier.
áko. HERE (hýr), tu.
HELP (he^p), pomôc, HEREDITARY
pomoc. (heredyteri), dediný.
Heresy 105 Hog
HERESY {hcrcsi), HIMSELF (hymself),
bludárstvo. on sám.
HERETIC {Jicrctyk), HIXD (hájnd), zadný.
kacír. HINDER (hajndr),
HERITAGE zadný.
(hcrited), dedictvo. HINDER (hynder),
HERMETIC prekazi.
(hcrmefyk), neprie- HINDRANCE
dusnv. (Jiindrois), prekážka.
HER.AIIT ihdnnit), HINGE (hxndš), pánt.
pustevnik. HINT (hyn), pokynú,
HERO ihyro), hrdina. narážka.
HEROIC (Jiyróik), HIP (hyp), kvel. klb.
hrdinský. HIRE (hajr), naja,
HERSELF {hor self), mzda.
ona sama. HIRSE (/ri-), pšeno.
HESITATE (hcsiteji), HIS (hyr;), jeho.
váha. HIS (hvs), sva.
HEW (h ju), seka. HISTORY (hysfori),
HICKORY (Jiykori), dejepis.
biely orech. HlT'(/zyO, udre, trafi,
HIDE (Jwjd), kry, rana.
koža. HITCH (hy), uviaza,
HIDIXG (Jiajding), uzol.
úkryt. HIVE (hajr), úl.
HIGH (háj), vysoký. HOARSE (hórs), za-
HIGHLAND chrýpnutý, chraplavý.
(háji end), vysoina. HOD (had), korýtko na
HIGHT (hájf), výhka. maltu.
HILL (hyl), vršok, ko- HOE (hó), motyka, ko-
pa.
Hni (hym), jemu, jeho. HOG (hag), prasa.
Hoist 1 06 Hospital

HOIST {hó j St), vyve- HOOK (huk), hák,

si. udica.
HOLD (hold), drža, HOOP (hup), obru,
moc, držanie. reva.
HOLE {hó), diera, HOP (hap), skáka,
jama. chmel.
HOLINESS {hóliues), HOPE (hop), nádej,
sviatos. úfa.
HOLLOW (haló), HOOPIXG COUGH
dutý, prázdny. (húpinkháf) modrý ,

HOLY (/ ó//), 'svätý. (somárskv) kaše.

HOLY-DAY HORDE (hôrd), tlupa,
(hóli-dcj), sviatok, horda.
HOAIE (Jióni), domov. HORIZOX (horajzn),
HOMELY hómli), ne- obzor,
peknv, prostý. HORX (hóni), roh.
HOMESTEAD HORXET (hórnct),
(Jióinsted^, domovina. sršen,
HOMEWARD HORRIBLE (harihl),
(hóniz'ád) , domov, k strašný.
domovu. HORROR (haror),
HOMICIDE hrúza.
{hamisajd), zabitie.
HOXEST {ancs), po-
HORSE (hórs), kô.
ctivý, statoný,
HORSERADISH
HOXEY ihany), mäd. ( h órsrcdyš) , chren.
hoxeyco:mb HORSESHOE
(honykhóm), pláš (hórsšú), podkova.
mädu. HOSPITABLE
HOXOR (ánr), es, (haspitejb), poho-
hodnos. stinný.
HOOD (hud), apec. HOSPITAL (haspitl),
HOOF (húf), kopyto. nemocnica.
Host to: Husbandry

HOST [host), hostite, HUNDRED ihandrd),

hostia. sto.
HOSTILE (Jiastyl), HUNDREDTH
nepriaterskv. (Jiandrcdh). stot}^
HOT (haf),' teplý, ho- HUNGARIAN
rúci. {hangcricn), uhorský,
HOTEL (hofcl), hosti- Madar.
nec. HUNGARY
HOUXD ihaund), pes. (Jiai^cri), Lliorsko.
HOUR (a?/r), hodina. HL^NGER (Jian^c^r),
HOUSE ihaus), dom. hlad. hladova.
HOUSEHOLD HUNGRY (Jian^crn),
(haiisJiold), domá- hladný.
cnos. HUNT (han), honi,
HOW (hail), jako. lovi.
HOWEVER (Jiauezr), HUNTER (Jianfr), po-
hár jako, lež. ovník, lovec.
HOWL (Jwul), kria, HURL (horí), vrhnú,
víska. mršti.
HUGE (hjúd), HURRAH (hare j),
ohromný. hurá.
HUvLVX {hjnmcn), HURRICANE
udský. (harikejn), víchrica.
HUMANITY HURRY (hari i him),
ihjuincnity), ud- náhlenie, náhli.
skos. HURT (hórt), bole,
HU.MBUG (Jiambag), ublíži.
podvod, klam. HUSBAND
HUAIIDITY {hazhcnd), manžel.
( hju inidyty ) , vlhkos. HUSBANDRY
HUMOR \hjiimr), roz- (hazbcndri), hospodá-
mar, humor. renie.
Hustle 1 08 Ilhisfrate

HUSTLE (Jiasl), (ajdentyfaj), ztotož-

náhli. ni.
HUT (hat), cha, búda. IDIOT (idxot), blbec.
HYDROPHOBIA IDLE (aj'dl), zahála,
(Jiajdofóbiä), bes- lenivv.
nota. IDLENESS (ajdlnes),
HYGIEXE {ha j džin), lenivos.
zdravoveda. IDOL (ajdol), modla.
HYMN (hym), chválo- IGNITE (ignajt), za-
spev. páli.
HYPOCRITE IF (//), jestli, ke, jak.
(hxpoknt), pokrvtec. IGNORANT
HYSTERIC (ignorent), nevedo-
zádusivý, mv.
( hysterik) ,

hysterický. IGNORE (ignór), ne-

všíma si, nezna.
ILL (//), chorv, zlv.
I
ILLEGAL (Jlígl),

ja.
nezákonnitv.
I (áj),
ICE (a j s), ad.
ILLEGIBLE
(iledibl), neitatelný.
icecrea:\i ILLICIT (ilisit), nedo-
( a j skrini ) , mrazivo.
volenv.
ICICLE (ajsikl), grm- ILLITERATE
bolec adový. iliterejt ) , neuený,
(
ICY (ajsi), adový. neznajúci písa.
IDEA (ajdyä), ILLNESS (Unes), cho-
mvšHenka. roba.
IDEAL (ajdýal),^ ideal- ILLUMINATION
nv, mvšlienkový. (ilúniinejšn), osvetle-
IDENTIC (ajdentyk), nie.
totožnv. ILLUSTRATE
IDENTIFY (ilastrejt), zobrazi.
Image T 09 Impotence

IMAGE {imedz), podo- IMPACT iimpekt),

ba, namyslenie. srážka.
IMAGIXÉ {imedžin), IMPAIR (im per),
domvšla. zhorši, zkazi.
IM BODY (imbady). DIPEACH (impí),
vteli. obžalova.
IMITATE (imiejt), niPERFECT
napodobni. (impGj'fekt), nedoko-
miTATION nalý.
(imitejšu), napodob- LMPÉRIAL
nenie. ( impíiel) , cisársky.

IMMEDIATE IMPERIL (imperil),

i)u ídiet ) , okamžitý. znebezpei.
(

IM:\íEXSE (imens),
IMPERMANENT
(impcrmeueut), ne-
nesmierny.
stály.
im:\íigráxt IMPLICATION
[imigrent) prisaho-
,
{implike jhi), záplet-
valec.
ka.
IM^IIGRATlON IMPLORATION
( imigrejšn ) ,
prisaho- implore jšn ) , vzýva-
(

valectvo.
nie;
IMMINENT IMPORT (import), do-
(ijuiuent), nastávajú- voz, dováža.
ci, hroziaci. IMPORTANT
BniODEST (impórtent), dôležitý.
(imadest), neslušný. IMPORTATION
IMMORAL {imarel), (importe jsn) , dováža-
nemravný. nie.
IMMORTAL IMPOSSIBLE
( imórtl ) , nesmrtelný. (impasibl), nemožný.
IMMOVABLE IMPOTENCE
(imiívejbl) , nehybný. (impotens), slabos.
Imprcí^nablc T 10 )i(licafc

BIPREGXABLE INCOMPLETE
(iniprcg)iebl), nedo- (inkhamplít), neúpl-
bvtnv. ný.
IMPRESS (im preš), INCORPORATE
dojíma, dojem, od- (inkhorporejt), vteli.
tisknu. INCREASE (inkríc),
LAIPRESSION zmáha, zväšenie.
(iniprchí), dojem, od- INCRIMINATE
tisk. (inkrimincjt) , obvini.
IMPRISON (imprícn), INCURABLE
uväzni. (inkjurebl), nevylie-
IMPROVE (impnk'), itený.
lepši. popravi.
INDEBT (indet), za-
IMPULSE (impals), dži.
popud.
IMPURE (im p j ú),
INDECENT
( indýsnt), neslušný.
neistý.
IN (in), v, ve, do.
INDEED (indýd),
skutone, naozaj.
INAUGURATION
( iná^jurcjšn ) , nasto- INDEFINITE
(indctinit), neistý, ne-
lenie, uvedenie do lí-

ra du.
uritý.
INCH (inc), palce, cól. INDELIBLE
INCIDENT (insidcnt), ( indelihl) , ne v ymaza-
prípadnv. telný.
INCLINE (inklájn), inde:\inity
kloni sa. (indemnity), náhrada.
INCLOSE (inklóz), INDEX (indcks), so-
vloži. znam.
INCLUDE (inkJúd), INDIAN (indyen),
obsahova. Indián, indianskv.
INCO:\IE (inkham), INDICATE (indykejf),
dôchodok, príjem. naznai.
Indirect III Initial

INDIRECT INFLAMATION
(indajrekt), nepria- (infleinejšn), zapále-
my. nie.
INDORSE (indórs): INFLICT (inflikt), za-
podpisom potvrdi. vda, uloži.
INDUCE {indjís), na- INFLUENCE
vies, primä. (influens), vliv, po-
INDUSTRY (indastri), báda.
prienivse, pilnos. INFLUENZA
INFAMY {infemi), (influenza) , hostec
hanba. nákazlivv.
INFANT (infcnt), ne- INFORM (inform),
mluva. upovedomi.
INFANTRY INFOR^L-VTION
{infcntri), pechotn. (informejhi), sdele-
nie. zpráva.
INFECT (infckt), na-
kazi.
INGENIOUS
(indínjes), ducha-
INFERIOR (in f Íri cr),
plný.
horší, nižší.
INHABITANT
INFERNAL (infóml), (inhebitcnt), obvva-
pekelný.
te.
INFEST (infest), zne- INHALE (inJiej'l),
pokojova. vdvcha.
INFINITE (innyt), INHERIT (inherit),
nekonený. zdedi.
INFIR^I (inform), INHU:\L-\N
choravý. (inhjúmcn), neud-
INFIR^ÍARY ský.
(informeri), choro- INJECT (indekf),
bínec. vstrieknu.
INFLAME (inflejm), INITIAL (inyšl), za-
zapáli. iatoný.
Injunction II2 Insurance
hisure 113 Interview

INSURE i^insiir), INTERESTING

poisti. {interestyng), zají-

INSURGENT mavý.
{insódžnt), povsta- INTERFERE
lec. ( interfír) , zamieša
INSURRECTION sa, zakroi.
{insurckhi) ,
povsta- INTERIOR {intýrior),

nie.
vnútro.
INTER^^ÍIT {intermit),
INTEGRITY presta.
{'uitegritx), celos.
INTELLECT
INTERNAL
( intornl), vnútorný.
(intelekt), rozum.
INTERNATIONAL
INTELLIGENCE ( intornejhiei), medzi-
(
iiitelidcns) , rozum- národný.
nos, zpráva. INTERPRET
INTELLIGENT {interpret), tlumoi,
( intelidzent) ,
pouný, vvklada.
rozumný. INTERPRETER
INTEND {intend), za- (intórpretr), tlumo-
mýšla. ník.

INTENS (intens), INTERRUPT

(interapt), preruši.
prudkv, silný.
INTENTION INTERVAL
(inforz-al). prestávka.
(intens)i), únivse.
INTERCEPT 1NTER\'ENE
(i)iterz-in ), zakroi.
(intersept), zastavi.
INTERVENTION
INTERCOURSE {intrz'enšn), zakroe-
{interkhórz), obcova- nie.
nie. INTERMEW
INTEREST {interest), {intrzjú), rozhovor,
úrok, zajíma. rozpráva sa.
Intestines 114 It

INTESTINES INVENT (invent), vy-

(
intestynz) , vnútor- mysle.
nosti tela. INVENTION
INTIMATE ( invcnsn ) , vvnález.
{intyinejt), dôverný, INVEST (inv'cst), ulo-
oznaenv. ži.
INTO (u'ltii), do INVESTIGATION
INTOLERABLE ( investygejšn ) , vyše-
( intaJerebl) , nesnesi- trovanie.
telnv. INVITE (invajf), po-
INTOMB (intanib), vola.
pochova. INWARD { invar d),

INTOXICATE ^ I
vnútorný, dnu.
(intaksikejf), opi sa. ]
IRIS (a j r is), dúha.
INTOXICATION !
IRISH (ajriš), irský,
{{)ifaksikejši), opil- i
Iran.
stvo. i
IRON (aim), železo,
INTRENCH ^ ^
železný, piglajst.
IRONY
I

(iiitreii). ošáncova. i
(ajrony),
INTRIGUE (intríg), [
uštipanos.
úklad, pleka. IRREGULAR
INTRODUCE I
( iregjuíér) , ncpravi-
(introdúss), predsta- delnv.
IRRITATE
j

vi. zavies. 1 (iritejt),

INTRODUCTION I
dráždi, zapáli.
(introdakšn) ,
predsta- j
IS (/-), je.
venie, úvod. ISLAND (ajlend),
INTRUST (intrast), ostrov.
poveri, sveri. ISSUE (išú), vý'sledok,
INVADE (inrejd), otázka, vvda.
vpadnú, zaplavi. ISTH^IUS {iswas aj

INVALID {inz-eJid), istnias), nžina.

chorý. 1
IT (//), ono.
f talian 115 Iczcclcr

ITALIAN {iícijcn aj JAXITOR (dzenitor),

a j tel j en), taliansky, domáci sluha.
Talian. JANUARY {dženueri),
ITALIC {itclik), talian- január.
Sk v JAPAN {deepen),
ITCH (i), svrbi, Japonsko, lak.
svrab. JAPANESE
ITEM (ajtcni), taktiež, {depenýs), japonský,
kus, bod. Japonan.
ITSELF (ífscíf), ono JAR (dár), džbán, na-
samo. razi, vrazi.
IVORY (ajzri), slono- JAW {dá), elus, sán-
vá kos. ka.
IVY (ajz'i), brešan. JAY (dej), kavka.
JELOUS (í/ic/t^^), žiar-
livý.

JEER {dí), posmie-

JAB (dcb), bodnú. va, posmech.
JACENT (dejsnt), JELLY {dželi), lekvár,
ležiaci. rôsol.

JACK (dek), prezýva- JENNY {deny),

nie všelijakých vecí, praslica.
stroj. JERK (ddrk), šklbnu-
JACKASS (dšekäs), udre.
tie,

osol. JESUS {džhes), Ježiš.

JACKET (docket), JET {džct), vyskoi,
šata, kabát ženský. smola.
JAIL (dejl), väzenie. JEW {dú), žid.
JAILER (dejlr), za- JEWEL {džúel), kle-
lárnik. not.
JAM {džem), lekvár, JEWELER {dúelr),
tlai. klenotník.
Jcivess ii6 Ju7'cnUc

JEWESS {džúcs), ži-

Kate 117 Kni'zht

K KINDHEARTED
{khajndhártcd), lás-
KALE (
A'
/ryV), kapusta, kavv. dobrosrdený.
kel. KINDLE (khynd), za-
KANGAROO páli, rozža.
(kJioigcní), skoká. i
KINDLINESS
KEEL (khýl), spodný I
(kJwjndlines), láska-
trám lode. i
vos.
KEEX ikhvn), ostrý. KINDNESS
KEEP (kit ý p), drža, (khajiidues), láska-
schova. vos.
KEEPER (khýpr), dr- :
KINE ikhajn), kravv.
žite, strážca. !
KINO (kh\)ig), krá.
KEG {khcg), súdok. KINGDO^I
béka. {khyngdom), kráov-
KETTLE (kJicfl), ko- stvo.
tol. KISS ikhys). bozka.
KEY (khý), kú, klap- bozk.
ka. KITCHEN (khyai).
KICK (khyk), kopnú, kuchya.
vzdorova. KITE ikhájt), šarkan
KID (khyd), kozia, ko- (z papieru).
ža z kozliatka. KITTEN {khytn),
KIDXAP (khydncp),
maika.
unies osobu.
KIDNAPPER KNAVE {nejz'), dare-
bák.
(khyduepr), kto krad-
ne osobv. KNEAD {nýd), miesi
Km^EÝ (khyduy), cesto.

ladvienka. okrutka. KNEE iný), koleno.

KILL (kh\I), zabi. KNEEL (n v/), klaa.
KIND (khajnd), láska- KNIFE (najf), nôž.
vý, druh, jakos. KNIGHT (;myO, rytier.
Knit I
 Lantern 119 Leak

LANTERN {lentrn}, LAUGHTER {läfter),

lampáš. smiech.
LAP (lep), priepažie. LAUNCH {lán), zpus-
I

prípaž. ti na vodu.
LAPSE {leps), LAUNDRY {lándri),
pad, uplvnu. prádelna.
LARCENY (lárseny), LAUREL {láv el), vav-
krádež. rín.
LARD (lárd), sadlo. LAYER (lejzr), umý-
LARGE (lárd), velkv. vadlo.
LARK (lák), škovrá- LA\Y {ló i lá), zákon.
nok. LAWFUL (lófiil), zá-
LARYNX (Icnnks), konnv.
t ohryzok hrdelný. LAWLESS (lóles), ne-
LASH {leš), biova, zákonnv.
bi. LAW^N (lán), paži,
LAST (lost), posledný, trávnik.
trva, kopvto. LAWYER (lójcr),
LATCH (le), kuka. právnik, fiškál
LATE Oej), pozde, ne- LAY (lej),
^ ^

božtík. položi, klás.

LATER (lejtr), pozd- LAZY (lejci), lenivý.
nej ši, neskoršie. LEA (/í), luh.
LATEST (/í-y/.^^íO. naj- LEAD (Jed), olovo.
neskorší, najnovší.
LATHER (ledhr),
LEAD (Iíd), vies.
mvdlinv, mvdli. LEADER (/íí/r), vodca.
LATIN 'der n], latinskv. LEADING (Iídyng),
LATTER (létr), poz- vedúci.
dejší, druh}', zadný. LEAF (líf), Hst.
LAUD (lád), chváli. LEAGUE (líg), liga,

LAUGH iläf), smia spolok.

sa, smiech. LEAK(/íA'), tiec, diera.
Lean 120 Lest

LEAN (iin), chudý, LEGIBLE (ledibl),

opiera sa. itatelnv.
LEAP (líp), skoi, LEGISLATURE
skok. {IcdislcjÓT), záko-
LEARX (lom), ui sa. nodarstvo.
LEARNED (Idnic), LEGITDIATE
uený. {ledzitymejt), zákon-
LEASE (lis), najem, ný.
smluva. LEISURE ilýžur), po-
LEAST {list), najmen- hodlie, voný as.
ší, najmenej. LEMON {lemn),
LEATHER {led hr), citron.
koža. LEMONADE
LEA\^E (lír), necha, {I e m o nejd) y\irr\on3.(\2i.
odís, lúenie. LEN'D {lend), požia.
LEA\'EN {levn), kvas, LENGTH {lenth),
kvasi. džka.
LECTION {lekšn), í- LENS (lens), oka,
tanie. zväšováce sklo.
LECTURE (Ickór), LENT (lent), pôst.
prednáška.
LEDGE (Icd), hrana,
LENTIL (lentyl), šušo-
vica.
vrstva.
LEDGER (Icdžr),
LEPER (lepr), malo-
hlavná kniha.
mocný.
LEECH (i). pijavica. LEPROSY (leprosi),

LEFT {left), zanecha- malomocenstvo.

nv. avý. LESS (les), menej.
LEG (lég), noha. LESSEE {lesí), nájom-
LEGAL (lýgl), zákon- ník.
nv. LESSON (lesn), úloha.
LEGATION (Icgejšu), LEST (lest), lež, aby
posolstvo. nie.
Let 121 Lime

LET (let), necha, pre- sladké drevo, pelen-

naja. drek.
LETHARGY LID {lyd), vko.
{lethardži), ospalos. LIE Oáj), lož, luha,
LETTER {Ictr), písme- leža.
na, list. LIEUTENANT
LETTUCE {letys), (lúenent), poruík.
šalát hlávkový. LIFE (lajf), život.
LEVEL {lez'l), rovný, LIFT (lift), dvíha.
plocha. LIGHT ilaj), svetlo,
LIABLE pod-
(lajcbl), svetlv. ahkv, osvieti.
robenv, naklonenv. LIGHTEN Oajtn),
L\R (/á/r), Ihár. osvetli, obahi.
LIBEL {lajhl), písom- LIGHTNING
ná urú.2ka, hanopis, (Iaif}i\iiq), hrom,
žaloba. blesk."
LIBERAL {Uhcrl), LIKE (lajk), ma rád,
svobodomyselný, ve- rovný, možný, ako,
kodušný. iednako.
LIBERATE {lib ere j t), LIKELIHOOD
osvobodi. {lajklihúd), pravde-
LIBERTY {Uhrty), podobnos.
svoboda. LIKELY {la j kly),
LIBRARY (lajbreri), snácT, možno.
knižnica. LIKEWISE {lajkvajz),
LICENSE (lajsiis), podobne.
dovolenie. LILAC ijajlek), baz
LICK (Hk), líza, bi, (beza).
úder. LILY (////), alija.
LICKIXG (likyug), LHÍB (//;;), úd, vetva.
bitka. LIME {lajni), vápno,
LICORICE {I I oris), klYih.
Limestone 122 Lobster

LIMESTONE LISTEN (lisn), poú-

{lajinsón), vápenný va.
kame. LITANY (liteny), litá-
LIMIT (limit), hranica, nie.
omedzi. LITERARY (litereri),
LIMITED (limited), vzdelanv, spisovnv.
obmedzený. LITERATURE
LIXDEX (linden), lipa. (litere jur), spisba,
LIX'^E (lájn), iara, šno- písomníctvo.
ra, filtrova, iarko- LITTLE (////), malý,
va. málo.
LINEN (linen), plátno, LR'E ili), býva, ži.
plátenv. LIVE ilájv), živý.
LINGER (lingr), vá- LR'ELY (lájli), žive.
ha, otála. LIVER (lizr), peená,
LINLMENT jatra.
(linyment), mas. LIVING (living), výži-
LINK (I ill k), lánok, va, živobytie.
ohnivko.
LIZARD (li::rd), jašte-
LINSEED (linsid),
rica.
lenové semeno.
LION {la j en), lev.
LOAD (lód), náklad,
naloži.
LIP ( lip ) perná ústa)
ret.
, ( ,

LOAF (lóí), pece, po-

LIQUID (likz'id), teku-
tka sa.

tý, tekutina. LOAFER (lófr), tulák.

LIQUIDATION LOA^I (lóm), hlina.
( likz'idejšn ) , vyrov- LOAN (Ión), pôžika,
nanie. požia.
LIQUOR (likov), lie- LOATH (lóth), Odpor-
hový nápoj. ný.
LIST (list), soznam, za- LOBSTER (hhsfr\.
písa. rak.
Locj'i 123 Lurr

LOCAL i^lókl), miest- LOON (lún), sprosták.

nv. LOOP (////>), slnka.
LOCATION (lokcjšu), LOOSZ (lús), voný,
poloha. pustený.
LOCK (lak), zámok, j
LOOSEN (liísu), uvo-
zamknú, obja. ni, odviaza.
LOCKET (laker), zám- LORD (lórd), pán.
ok. závesok. I LORNE (lóni), opus-
LOCKSMITH I
tený.
(laksuiífJi).
^

zámoník. ;
LOSE (lúc), ztrati.
LOCOMOTIVE i
LOSS (los), ztrata.
(íókomótyv), lokomo- I
LOT (la), lós, osud,
tíva, parostroj, ruše. pozemok.
LOCUST LOUD (laud), hlasný.
I

(lókast), ko- I

bvlka. :
LOUSE (laus), voš.
LODGIXG (lading), LOVE (lav), láska-, mi-
bvt, nocTah. lova.
LOFT (laff), hora, LOVELY (laz-li),
pôda. úbezný.
LOG (/aír),klát. LOVER (/arr), milenec.
LOGIC Uadik), LOW (ló),
dôslednv. nízkv. sprostý, podlý.
LOIX (lójn), LOWER (lóur), nižš'í,
ladvienky. zpusti.
LOXE (Ión), samotný. LOWEST (lócs), naj-
LONESOME nižší.
(lónsam), teskný. LOYAL (lójl), verný k
LONG (long), dlhý, vláde.
dlho, túži. LUCK (lak), šastie.
LOOK (hík), hade, LUCKY (laky),
pozre, pohad. šastný.
LOOKOUT (liikaut), LUG (lag), aha, bre-
výhad, pozor. meno.
Mggage T 24 iíagistrat

LaCGAGE (lagidš),
Ma cm c f 125 Maimnon
MAGXET (mcí^nct), MAJOR (mejdr),
magnet. |
väší, major.
MAGXIFICEXT 1
^IAJORITÝ
{megnyfisciit) , veko- ( mcdzarit\), väšina.
lepý. ^ÍAKE (méjk), robi,
^lAGXIFY i
práce, sostavenie.
{megnyfaj), zväšo- .MAKER (mejkr), ho-
va. tovite.
iMAHOGAXY ^lALADY (mcledyl,
mehageny)
( maha- , nemoc.
gónové ervené drevo. ^lALARIA (melcjriä),
^lAID (mcjd), dievka. zimnica, íkodné v}'-

MAIDEX imejdn), pary.

dievka, panna, istý. ^ÍALE (niejl), mužský,
vIAIL imejl), pošta, samec.
posla po pošte. HALEFACTOR
]\ÍAI^r (m e j m), ochro- ( mejlfcktr) . zloinec.
mi. ^IALICE imclis), zlo-

MAIX {inej n), hlavný, mvselnos.

pevnina. MALICIOUS
:\ÍAIXLY (mcjnli), (juelišes) , zlomvselný.
hlavne. ^ÍALLEABLE
^lAINTAIX { melie jhl), kujný.

( mej nt e j udržova.
11 ) ,
:\IALLET {melet),
MAIZE imcjz), kuku- palika.
rica. MALT (malt), slad.

MAJESTIC MALTREAT
( m ed cesty k ) , velebný, (melrí), trýzni.
majestátu v. MAM^IAL (meml),
majesty' ssavec.
{medzesty), velien- ^íAMMOX (memon),
stvo. mamona.
Mammoth I2f) Marcrin

MAMMOTH (mcmot), .MANKIND

velikánsky, mamut (moikJiajjid), love-
predpotopný zver. enstvo.
MAN {men), lovek, MANNER (mcnr),
muž. spôsob, zvvk.
MANAGE (menedš), MANSLAUHTER
riadi, vvvies. (jjieiislátr), zabitie
MAXAGÉ:\IEXT bez úmvslu.
(menedcmcuf), sprá- MANTELPIECE
va. (mentlpís), krancla,
MANAGER polica.
{menedzr), správca, MANTLE (mentl),
riadite. pláštik, zabali.
MANDATE MANUAL {menjuel),
{mendejt), nariade- runv.
nie. ^lANÚFACTORY
]\ÍANE (})iej}i), hriva. (moijiifckfori), to-
MANEU\^ER várna, fabrika.
(maiiiízr), obratnos. MANUFACTURER
riadi. ( menjufckdrer) , to-
MANFUL (mcnfiil), várnik, vyrábate!.
mužnv. MANY {meny), mnohí,
MANGLE (mengl), mnoho.
zmrzai, manglova. MAP {mep), mapa.
MANGY (mejudi), MAPLE {me j pi),
prašiv}'. javor.
MANHOOD MARBLE {márbl),
{mcnhiid), mužskos. mramor.
MANLA. {mcjni'á), šia- MARCH {móre), ma-
lenos. rec, pochod.
MANIFEST MARE {mér), kobyla.
(mcnyfesf) patrný,
,
MARGIN {márdin),
da na j a vo. okraj.
Marili e 127 meaning

MARINE (menu), ná- MATERIAL

morný. (metýriel), hmota,
MARK (niák), znak, hmotnv.
znai. AIATRÁSS i

MARKET (market), MATTRES(;;zá7ríí),

trh, nakupova. madrac.
MARRIAGE (meridz), MATRIMONY
satok, manželstvo. (mefrimony) , manžel-
MARRIED (meríd), stvo.
ženatý, vydatá. MATTER (metr), vec,
MARROW (mcró), hmota, predmet, zále-
špik. ža.
MASK (mesk), maska, MATTING (mefyng),
nálinica. pletivo, rohoža.

MASON (mcj.zn),
MAUL (má), kjanica.

murár.
MAXIMUM
(meksimam), najviac,
MASS (mäs), množ-
vrchol.
stvo, dav, omša.
MAY (mej), máj, sme,
MASSACRE môc.
(mesekr), povražde- MAYOR (mcjr),
nie,povraždi. mešanosta.
MASTER (mäsfr), ME (mi), mne, ma.
majster, pán, ovláda. MEADOW (medó),
MASTICATE lúka.
{mestykej), žva MEAL (mil), jedlo.
jedlo. MEAN (mín), mieni,
MAT (met), rohoža. znamena, podlý, prie-
MATCH (me), zápal- mer.
ka, zápas, hodi sa, ! ]\IEANS (mínz), pro-
satok. I
striedok, dôchodok.
MATE (mej), druh), í
MEANING (mínyng),
spojova. I
smysel.
Means 128 Mercury

^lEAXS (mins), pro- MELT (melt), topi,

striedok, spôsob. I
rozpúša.
MEASLES {mÍls), j
ME^IBER
osýpky, frízle. : {membr), úd.
MEASURE {uicó), i
MEMBRANE
miera, mera. j
(membrejn), blana.
MEAT (mí), mäso. !
MEMORIAL
MECHANIC {mew.óriel), pamätný,
{mckhenyk) , remesel- MEMORY {mcmori),
ník. pamiatka, pamä.
MECHANIST MENACE imenes),
(jiiekhoiist), strojník. hrozi, nebezpeie.
]\IEDAL { 111 c d ), me- MEND {mend), napra-
daila.
vi.
]\[EDIATE (mídyeit),
prostriedkovat.
MENDABLE
{mendejbl), napravi-
MEDICAL (medykl),
telný.
lekárskv.
MEDICINE (medxsn), MENSTRUATION
liek.
{menstruejhi), me-
MEDIU^I (mídyam), sané istenie.

prostriedok, nástroj. MENTAL {ment), du-

AIEET imif), potka;, ševný.
slušný, sís sa. MENTION {menšn),
MEETING (mífyiig), spomína, zmienka.
schôdza. MERCHANDISE
MELANCHOLY (
}}idreendajs),
(melenkhali) , ažko- obchod, tovar.
mvselnos. MERCHANT
MELLOW (ntció), { morení), kupec.
krehký. MERCURY
:\IELON (melon), (morkjui), živé
dya. striebro.
Mercy 129 iMind

MERCY {morsi), MIDWIFE (midzájf),

milos. pôrodná baba.
MERE (mí), púhv. MIGHT (majt), moc,
MERELY imírli)^, len. sila.

MERGE imord), po- MIGHTY (mojty),

hrúži. mocnv.
MERIT (merit), MIGRATE (niigrejt),
zásluha. sahova sa.
MERRY (meri), vese- ^IILD [majld), jemný,
lý, veseli sa. mierny.
MESH (uieš), diera v ]\IILE (maj), mía.
mreži lebo saku, za- MILITARY (militeri),
platenie. vojenskv.
MESSAGE (mesed), ^IILITIA (milišä), do-
odkaz, zves. mobrana, honvidstvo.
MESSENGER ^ÍILK (milk), mHeko.
(mescndér), posol. MILL [mil), mlyn, fa-
MESSIAH (mesa je), brika, mle.
mesiáš. :\IILLE.XXIAL
METAL (metl), kov. ( mileniel ) tisícroný.
,

METHOD (method), ^IILLER (milr), mly-

spôsob, sústava. nár.
METROPOLIS .MILLET (milet), pro-
(metrapolis), hlavné so, pšen^:
mesto. MILLINERY
MICROSCOPE (miliiieri), módny to-
( majkroskóp ) , drob- var,
nohad. MILLION (mil J en),
MID (mid), stredný. million.
MIDDLE (mid), pro- MILLIONAIRE
striedok, stredný. imiljenér), millionár.
MiDXIGHT MIND (majiid), mvsel,
(midnajt), polnoc. ohad, pamä.
Mindful I3Ô Modi
AÍINDFUL MISCHIEF (misíf),
(majndful) bedlivý.
, škoda, zlo.
MIXE {majn), môj, MISDIRECT
dol, baa, podkopá- ( misdyrekt) , mýlnu
va, mína. cestu ukáza, zle ad-
MINER (majnr), ba- ressova.
ník, haviar. MISER (niajsr), lako-
MINERAL (minerel), mec.
nerost. MISERABLE
MINGLE (mingl), {mizcrehl), biedny.
mieša. MISERY {mhcri),
MINLMUM bieda.
(minyjiian), najme- MISS (mis), slena,
nej. ztrata, chvbi.
MINISTER (minysfr), MISSILE [misl),
minister, duchovný, strela.
vvsluhova. ^.IISSION (uu'šn),
MINISTRY missia, poslanie.
{}]unysfri), minister- MISSIONARY
stvo, duchovenstvo. (inisoncri), missionár.
:\IINOR [majnr), MISTAKE (mist e j k),
menší, nedospelý. chvba, chvbi.
MINORITY :\IISTER (misl), pán
( niinarity) , menšina. MISTRESS (mistres),
AIINT (uu)if), mincov- pani,
na, razi. MIX (iniks), mieša.
MINUTE (niiiiyt), MIXTURE (miksor),
minúta. miešanina.
MIRACLE {mirckl), }^rOAN {món), vzdy-
zrkaklo. cha, stona.
MISCARRIAGE MOB (mab), luza, dav.
{niiskcrid), ztrate- MODE (mód), móda,
nie i:)lodín zvvk.
Model 131 Moth
MODEL {uiadl), vzo- tvárnos.
rok. .MONSTER (mansfr),
MODERATE netvor.
( madcrcjt) , miern^-. MONTH [mmifh), me-
MODERN {madrn), siac (as).
novoveký. .AIONUMENT
MODEST {madest^, {man jinn eiit) ,ponimk.
skromný. MOOD (innd), rozmar.
MODIFY (modyfáj), MOON (niún), mesiac
zmeni. (na oblohe).
MOIST (mójs), vlhký. .AIOOSE (mús), los
MOLASSES {molä<h), (jele).
sirop, malases. :MÓP (map), hadra, vy-
MOLD MOULD i tiera.
(mold), hlina, forma. MORAL (móri),
MO.MENT {moment), mravný.
okamih. MORE (mór), viac.
MONARCH {manerk), MORMON (mónnon),
panovník. mnohožená.
.AIONASTERY MORROW (moró),
( inanestri) , kláštor. zaitrajšok.
MONDAY imondcj), ]MOTAL (uiórfl),
pondelok. smrtelnv.
MONEY {mony i MORTALITY
uiany), peniaz. (nwelifx) , úmrtnos.
MONK (monk), mních. MORTGAGE
MONKEY {monky), mórgid) zastavenie ( ,

opica. nepohnutelnosti.
MONOPOLY MOSQUITO
(monapoly), samoob- ( m oskýto ) komár^
,

chod. MOSS (mas), mach.

MONOTONY MOST (most), najviac.
(monafony), jedno- MOTH (math), móla.
l\íothcr 132 Muse

I.IOTHER {mad hr), MUCILAGE

mätkä (mjúsUidí), lep, le-

MOTHÉR-IX-LAW pidlo.
{madhrinló), svokra. MUKUS (mjukas),
MOTION {mósn), šlajm, slizina.
návrh, pohvb. M CD (mad), blato.
MOTIVE {inótyv), po- MUDDLE (madí), za-
hnútka. kaii. zmätok.
MOTOR {wótr), hyb- MUDDY (mady), bla-
ná sila. tivv, zakali.
MOTTO (mato), heslo. MUFFLE (mafl), za-
MOULD {mold), hlina, bali, munila.
forma, formova. MUG (mag), džbán,
MOULDIXG krah.
(móldyng), rímsa. MULATTO (maicto),
]\rOUX \maunt), poloernoch.
vrch, postavi, vysad- MULBERRY
nú na koa. (malheri), malina.
MOUNTAIN xMULTlPLY
(mauntn), vrch, hora. (miilfvpláj). násobi.
MOURN {mórn), MULTITUDE
smúti. ( malt yiíd) množstvo.
,

MOURNING MUNICIPAL
( Jiwrayng) , smútok. ( mjiiu \sipl) , obecný.
MOUSE (mails), mvš. MUNITION
MOUTH (mauth), (mjujiysji), strelivo.
ústa, otvor. MURDER (mordr),
IMOVE (mih'), pohyb, zavraždi, vražda.
hnú, sahova sa, po- MUDERER
hnú. (m'ôrderer), vrah.
MOVING (mmng), MUSCLE (masl), sval.
sahujúci, dojemný. MUSE (mjúz), duma,
MUCH (mac), mnoho. zamýšla.
Museum 133 Nationality

^lUSEUM {mjú::io.m),
N
múzeum.
.MUSHROOM XAB {neh), lapi,
huba, hríb.
iinašriiin) , X AIL incjl), nechet,
:\[USIC {mjuzik), khnec, pribi.
hudba. XAKED (ncjkcd),
.MUSICIAX holý, nahý.
( lujuzišn ) , hudobník. X'A^IE incjín), meno,
.MUSLIX {main), menova.
mušelín, XA:MELY incjmli),
.MUSOUITO menovite, totiž.
(niaskxfo), komár. X\\P {ne p), driemal
MVST \masf), muse, XAPE {nejp), týl
Dlesnive, ztuchlina. NAFHTHA ineptä),
.AÍUSTACHE petrolej.
(niasä), fúzv. NAPKLX {ncpkyn),
.MUSTARD (masfd), obrúsok.
horica. XARCOTIC
MUTE iinjú), neniv. ( narkhatyk ) , uspáva-
}.IUTIXY {mjútyny), júci liek.
povstanie. X ARROW {ncró),
:MUTT0X {matu), úzkv.
baranina. NARROWS (ncróz),
A.IUTUAL {mjúcucl), úžina.
vzájomný. X AS T Y {nesty),
MY (máj), môj. špinavv.
MYSELF ymájself), ja XATI05t (ncjsn),
sám. národ.
MYSTERY (inisfcn), NATIOXAL
tajomstvo. (ncišcmi) , národný.
MYSriC^imisfyk), XATIOXALTTY
tajomný. (nešenelity), národ-
MYTH (mifh), bájka. nos.
Native 134 Nerve

NATIVE (nejivv). do- NECESSITY

máci, domorodec. (ncsesify), potreba.
NATURAL (neorel), XECK (nek), krk.
prírodný. NEED (Jiyd), potreba,
NATURALIZATION potrebova, núdza.
(
necrelirejsn ) , získa- XEEDLE (nýdl), ihla.
me obianskeho oráva. NEEDLES (nýdles),
NATURE {ncicbr), nepotrebný.
príroda. NEGATIVE
NAUGHT {nát), ni, {ncí;;ct\z'), záporný.
nulla. NEGLECT (ncglekt),
NAUGHTY {náty), zanedbáva.
zlý. NEGLIGENT
NAUSEA {nášiä), ne^Jidzcnt), nedbalý.
ošklivos. NEGOTIATE
NAVAL incjl), ( negošiejt) , vy j edná-
námorný. va.
NAA^GATE NEGRESS {nýgres),
{nevije j t), plavi. ernoška.
NAVYO/í'A'O. lostvo. NEGRO {nýgro),
NAY {nej), niger, ernoch.
nie, ba, áno, i. NEIGH inej), ryha.
NEAR (?oV), blízky. NEIGHBOR {ncjhr),
NEARLY {nýrly), sused.
skoro, takmer. NEIGHBORHOOD
NEARSIGHTED (nejbrhud), sused-
nýrsajtcd) , krátko- stvo.
(

zraký. NEITHER (nýdhr),

NEAT {nýt), pekný, žiadnv, ani jeden.
istotný. NEPHEW (nefju),
NECESSARY synovec.
(nesescn), potrebný. NERVE (norv), uv.
Ncri'ous ^r:)
Noise

XERX'OUS {nori-cs), XÍCKXAME

uvný, nervosný. ( nykncjm ) ,
prezýva.
X E ST (nest), hniezdo. NIECE {nýs), neter
XESTLE (nesl), (dcéra brata lebo ses-
hniezdi. try).
X'ET (lief), sie, mreža, XIGH iuäj), blízkv.
istá cena. XIGHT inaji), noc.
XETHER (nedhr), XIGHTINGALE
nižší. (uajtxugejl), slávik.
NEURALGIA NIGHTMARE
{núrcldžiä) , uvná (najtmér), mora.
boas. X'IX'E naj n), devä.
í

NEUTRAL { natrel), XIXETEÉN

nestranný. ( na j n t \n ) , devänás.
XEUTRALITY XIXETÉENTH
( nut r elity), nestran- ( na j n t ý nth ) , devä-
nos. nástv.
XEVER inezr), nikdv. NINETY (najnty),
XEVERTHELESS devädesia.
(iiezrdJiyles), predsa. NIXTH (najntJi),
XEW {n j ú), nový. deviaty.
X'EW'S (njúz), novinv. X'IP (n\p), štipnú.
NEWSPAPER XIPPLE (nyp), cuc-
njúzpejpr)
( , noviny, lík, cicák.
asopis. XIT (nyt), hnida.
NEXT (nekst), nasle- X'O (nó), nie, žiadny.
dovný, najbližší. NOBODY (nóbady),
NIB {nyb), konec, zo- nikto.
bák. NOBLE (nóbl),
N'ICE (najs), pekný. šlachetn}'-.

XICKEL (iiykl), kov NOISE (nojs), krik,

nikel, päcentovník. hluk.
Nojjiinal 136 Nut
XOMIXAL {naminl), XOTIOX {nóšn),
menovanv. pojem, mienka.
XOMIXATE XOTORÍETY
{noniiiicjf), vymeno- (nótorajctx), poves.
va. XOTWITHSTAXD-
NOMIXATIOX IXG (natz'ifJisfend-
( nomine jhi) , vyme- yng), vzdor tomu,
novanie. predsa.
X^OX'E {nón), žiaden, XOUGHT (nót), ni,
niiakv. nulla.
XOXSÉXSE XOURISH [naris),
{nonsens), nesmvsel. kmi.
XOOX {^nihi). XOVELTY (nai'Ify),
poludnie. novota.
XOOSE iniiz), sluka. XOVEMBER
XOR {nor), ani. (novenibr), novem-
XORTH {north), ber.
sever. XOVICE (nofis),
X'OSE {nóz), nos. nováok.
XOSTRIL (nasfnl), XOW (nau), teraz.
nozdra. XOWHERE {nórcr),
XOT (not), nie. nikde.
NOTARY (nóeri), XUISAXCE inúscns),
notár. obtíž, neistota.
X'OTE {)iót). známka, X^'ULL (ia), neplatný.
'

poznamena, nota. XUMBER inanibr),

XOTHIXG (naJiyng), íslo.
ni. XUX ()ian), mníška.
XOTICE (nófys). XURSE (nors), ošetro-
poznámka, podotknú, vanie, opatrova, pes-
všíma. túnka.
NOTIFY (nóty f aj), X'UT (naf), orech, ma-
upovedomi. tica šrobu.
Nutmeg I2i7 Ocean

XUTxMEG (natmeg), OBSCEXE {obsín},

muškátový orech. oplzlý.
XUTRIMEXT OBSCURE {obskjúr),
{nutriment), potrava. temný, nezrozumitel-
XUTRITION ný.
{nutišn), trávenie. OBSERVATIOX
XYMPH (nýmf), vila, (
obzórvejhi ) ,
pozoro-
deva. vanie.
OBSERVE {obzórv),
pozorova.
OBSTACLE {obstekl),
OAF (of), podvrženec. prekážka.
OAK (ók), dub. OBSTIXATE
OAR {or), veslo, ves- {ab sty net), tvrdohla-
lova. vý.
OAT {ót), ovos. OBSTRUCT
OATH {óth), prísaha, (ob str ak t ) ,
prekáža,
klnutie. zapcha.
OATS {óts), ovos.
OBTAIX iobtejn), ob-
OBEDIEXT drža, dosiahnu.
{obídient), poslušný.
OBEY {obe j),
OCCASIOX
{okhcjzn), prípad,
poslúcha.
príležitos.
OBJECT {obdekt),
predmet, namieta, za- OCCUPATION
vrhova. {akjupejsn ) , zamest-
nanie.
OBJECTIOX
( obdžeksn ) námietka.
.
OCCUPY {ak ju pá j),
OBLIGATE zaujíma, zamestná-
(abiigejt), zaviaza. va.
OBLIGE {oblájd), za- OCCUR {akJiôr), pri-
viaza priazou, vyho- hodi sa, sta sa.

OCEAX^ {ósn), oceán.

Oculist 138 Operative

OCULIST {akjiilist), OMELET {amlct),

oný lekár. I

I
svítok z vajec.
ODD {ad), smiešny, OAIEN {ómen),
podivný. znamenie.
ODDS {ad), OMISSION {omisn),
nerovnos, presila, vvnechanie.
ODOR {odor), zápach. OMIT {omit),
OF {az'), od, zo. vvnecha. zanedba.
OFF {of), od, dolu, OMNIPOTENCE
pre. {omnypotois), vše-
mohúcnos.
OFFE^XE {of ens),
ON {an),
urážka, priestupok.
na, pri, v, alej.
OFFEND {ofcnd), ONCE {vans), raz.
urazi.
ONE {z'on van),
i

OFFER (a/r). nabíd- jeden.

nu, núka, podniknú ONION {an jen),
OFFICE {aiis), cibula.
úradova, úrad. ONLY {ónli), len,
OFFICER {asr), jedinv.
úradník, dôstojník. ONSLAUGHT
OFFICIAL {aúšl), {anslát), útok.
úradný. ONWARD {anrard),
OFFSET v pred.
{afsct),
výhon, vvrovna. OPEN {ópn), otvori,
otvorený, zaa.
OFFSPRING OPENING {ópning),
{af spring), potom-
otvor, zaiatok.
stvo.
OPERA {aperä),
OFTEN {afn), asto. zpevohra.
OIL (óy7),olej.
OPERATE {aperejt),
OINT {ójnt), olejova. úinkova, operoYg.,
OLD {old), starý. vies v innosti.
operator 139 Ostrich

r)PERATOR ORDER {órdr), poria-

(apercjtr), konate, dok, objednávka, ob-
pôsobite. jedna, rád, poukážka.
OPINION (opinjen), ORDERLY iordrly),
mienka. pravidelnv, poriadny.
OPPONENT ORDINANCE
{oponent), protivník. (órdynens) ,
pravidlo,
OPPORTUNITY predpis.
(aportjunity), príleži- ORDINARY
tos. (órdyneri), obvainý.
OPPOSE (opÓ2), ORDINATE
odpiera, vzdorova. ( ordynejt) , ustanovi.
OPPOSITE iapozit), ORE (ór), ruda.
naproti, protivný. ORGAN iórgn), orgán.
OPPOSITION ORGANIZATION
{apozihi), odpor. órgenyzejšn ) , sosta-
(
OPPRESS {opres), venie, organizácia.
iitíska.
ORGANIZE
OPTICIAN (optyšn), (órgenajz) , organizo-
optik, okuliarnik.
va, u stroj i.
OR (or), lebo.
ORIENT (orient), vý-
ORACLE (arekl),
chod.
veštec.
ORANGE (arendš),
ORIGINAL
pomaran. ( oridzinel) , pôvodný.
ORATOR (aretr), orna:\ient
reník. {órnenient), ozdoba.
ORB (órb), kolo. ORPHAN (órfen),
ORCHARD (órcrd), sirota.

záhrada. OSIER (ózr), vba,

ORCHESTRA prút.

( órkesträ ) , hudobný OSTRICH iastric),

sbor. pštros,.
Order T 40 OzrrfJirozu

OTHER (adJir), druhý, OUTSTANDING

inv. {autstcndyng), vonku
OTHERWISE stojaci.
( adhrvajz), iná. OUTWARD
OTTER {atr), vidra. {autvar), na vonok,
OUGHT {ót), mal by, zovnaiší.
nieo, OVAL '{óz'í), vajitv.
OUNCE {aims), unca. OVARY over i), {

OURS (aiirs), naše. vajeník.

OURSELF (aurself), OVATION {orejhi),
mv sami. pocta.
OURSELVES OVEN {avn), pec.
(aursek'z), my sami. OVER {óvr),
OUT {aut), von, vy. vvše, nad, na.
OUTCRY {atitkráj), OVERALLS {óiráíz),
vvkrik. vrchné nohavice.
OUTDOOR (autdór), OVERCOAT
vonkajší. {óvrkhót), vrchný ka-
OUTFIT (aiit), vy- bát.
strojenie. OVERCOME
OUTLAW {aiiilá), {óvrkham), premôc,
zloinec. dohom.
OUTLOOK {autliik), 0\^ERFLOW
výhad. {óz-rfló), preteka, zá-
OUTPOST {autpósí), plava.
predstráž. OA^ERGROW
OUTRAGE {autre jdz), (óz'gró), prerias.
násilnos, násilni. OVERLOOK {ózrluk),
OUTRIGTH {antra jt), prehliadnu, dozera.
hne. naskrz, úplne. OVERTHROW
OUTSIDE {autsajd), ( óz rth r ó ) , vyvráti,
vonku, krém, mimo. prehodi.
Oreriork T41 Pan

OA^ERWORK PACKING (pakyng),

( óz rz 'd r k ) , prepraco- balenie, nadievka,
va, práca po ase. plnenie.
OWE (ó), dlhova. PACT ipckt), smluva.
OWING (óiug), dlžný, PAD iped), poduška,
pre, ponevá. máadlo.
OWL (aiil), sova.
PAGAN ipejgen), po-
han.
OWX (ón), vlastný,
PAGE (pejd), strana.
vlastni.
PAIL (pejl), plechá.
OWXER (ónr), maji- PAIN ipeju), boas.
te. PAINFUL (pejnfiil),
OX (aks), vol. boTastný.
OXYGEN (aksidšn), PAINT Ipejn), barvi,
kvslík. barva, maova.
OYSTER (ojstr), PAINTING
ustrica. ipejnyug), maba,
obraz.
PAINTER (pcjntr),
maliar, barviar.

PACE (pcjs), krok,

PAIR (per), pára.
kráa. PALACE ipeíes),
palác.
PACIFIC (pesik),
PALE (pejl), badý,
tichý.
tvka
PACIFICATION PALLOR ipcír),
(pesikcjšn), utíšenie. bados.
PACK (pek), bálik, PALM ipáin), palma,
paklík. dla, piac.
PACKAGE (peked), PAMPHLET
bálik, paklík. ipemflet), brošúra.
PACKET ipeket), báli- PAX^ (pen), pandva,
ok. randlík.
Pancake 142 Particular

PANCAKE PARALYZE
(pcukJicjk), lievanec. (perelájc), porazi.
PANE {pcjn), tabiilka PARASITE iperesajf),
skla. cudzopasník.
PANIC (pcnyk), PARASOL (peresal),
poplach, strach. slneník.
PANSY ipcnsi), PARCEL (pars!), ba-
macoška (kvet). lík, kus, deli.
PANTALOONS PARDON (párdn),
{pcntcíúnz), nohavice. milos, omilostní.
PANTRY {pentry), PARENT (pcrent), ro~
potravná. dí.
PANTS ipenfz), noha- PARISH (periš), far-
vice. nos.
PAP (pep), kaša. PARLIAMENT
PAPAL Ipejpl), pápež- (párliiuent), snem.
ský. PARLOR (pári r),
PAPER (pejpr), predná chyža.
papier. PAROCHIAL
PAR (par), rovnos (perókh\el), farný.
hodnotv. PARSLEY (pársH),
PARADE iperejd), petržlen.
paráda, parádi. PARSNIP (pásuyp),
PARADISE paštrnák.
(peredajs), raj. PART (párt),
PARAGRAPH die, as, lúi sa, de-
^

(peregref), lánok. li.

PARALLEL (perelel), PARTAKE (part e j k),

rovnobežný. úas bra.
PARALYSIS PARTICULAR
(perelhis), porážka, (partykjulr), zvlášt-
rnrtvica. ny, podrobný.
Parting 143 Pazi

PARTING ipártyng), 1
PASTOR (pästr), du-
oddelenie, lúenie. I
chovný pa.stier, (pro-
PARTITION ! testantský).
(partysji), rozdelenie, PASTRY (pestri),
deliaca stena. peivo.
PARTNER {pártnr), '

PASTURE (päsor),
spolomk. pastva.
PARTRIDGE PATE (pejt), lebka.
{pártrid), korotva. PATCH (pe), fak,
PARTY (party), stra- príštipok.
na, spolonos. PATH (path), chodník.
PASS (päs), minú, PATIENCE (pejšns),
prejs, priešmik, cesta. trpezlivos.
PAS AGE (pcsed),^ PATIENT (pejšnt),
priechod, prievozné. trpezlivv, chorv.
PASSANGER PATRIOT (pcftrint),
ipesendzr), cestova- vlastenec.
te. PATROL (petrol),
PASSION ipehí), utr- stráž, stráži,
penie, váše. PATRON (pejtron),
PASSIONATE ochranca.
{pešonct). nániživv.
PATRONIZE
PASSPORT ( petronájz) ,
podporo-
(päs port), sprievodný
va.
list.

PASSWORD PATTERN (petrn),

vzorka.
(päszod), heslo.
PAST (past),
PAUPER (paper),
minulý, za.
žobrák.

PASTE (pejst), lepi, PAUSE (pás),

lep.
prestávka.

PASTIME (pasta jm), PA\'E (pejz-), dláždi.

kratochvia. PAW (pá), dlaba.
Pawn 144 Percehe

PAV. \ {pán), záloh, PEDDLER {pedler),

zalo.'^. podoinnv predava.
PAY ',pcj), PEDESTRL\X
plati, pláca. ( pedesticn ) pešiak.
,

PAYABLE ipcjehl), PEEL [píl), lúpa,

platitclný. i
kôra.
PAY-DAÝ ipejdcj), ; PEERLESS {pirlcs),
vvplatnv de, j
nevyrovnatelný.
PaVme5:T (pcjmcn), PEX'( /><?») . pero.
platenie, výplata. PEXALTY {pcnlty),
PEA {pi), hrach. trest.
PEACE {pis), pokoj. PEXCIL {pcnsl), šte-t-

PEACH {pi), ka, blajbas, ceruza

broskya. PEXDIXG {peudyng),
PEACOCK {pikJiak), visiaci, nerozhodnutý.
páv. PEXETRATE
PEAK {pík), {penetrejt), prenik-
vrchol vrchu. '
nú.
PEAXUT ipinat), PEXITEXTIARY
orech. {penytcnšeri), trest-
nica.
PEAR {pé), hruška.
PEARL ipôrl), perla. PEXXY {peny), mede-
ný peniaz, cent.
PEASANT {peciit), PEXSIOX {pcnsn),
sedliak .
vvslužné.
PECK {pek), PEOPLE {pipí), Tud.
štvr bušla. PEPPER (pepr), kore-
PECUXL-\RY nie, peper, koreni.
{pekjúneri), peažný. PEPPERMIXT
PEDAL (Z'^//), {peprmint), promin-
nohov}'. cla.
PEDDLE (pcdl), pre- PERCEIVE {persi),
dáva po domoch. pozorova, pozna.
Percentage 145 Phosphorus

PERCENTAGE PERSPIRATIOX
[persentydž), procen- {pórspirejšn), pote-
to. nie, pot.
PERFECT ipnrfekt), PERSPIRE
dokoiiálv. iporspajr), poti sa.
PERFORM {perform), PEST (pesf), mor.
kona, previes.
PERFUME PERSUADE
(perfjúm),
(persiiejd), nahovo-
voavka.
ri, presvedi.
PERHAPS (perheps),
sná. PET (pet), miláok,

PERIL (peril), nebez-

mazla sa.

peie. PETITIOX (petyšn),

PERIOD prosba.
(Jiriod), do-
ba, bod. PHARMACY
PERISH (peris), (f ár m e si), lekára.
h\nú. PHEASAXT (tcznt),
PERJURY {pdrdhiri), bažant.
krivá prísaha. PHEXOMEXOX
PERMAXEXT (nnamenoii) zjav, ,

{ ponnenent), stál v.
pamätihodnos.
PERMISSIOX PHILAXTHROPHY
ipennihi), dovolenie. (fileuthro) , udomil-
PERMIT {permit), do- nos.
voli. PHILOSOPHY
PERSECUTE (laso), mudrctvo.
(pôrsekjút), prenasle- PHLEG^IATIC
dova. (fíegmetyk) netený, ,

PERSIST (persist), chladnokrevný.

sotrv-a pri nieom. PHOSPHORUS
PERSOXALLY (fasforas), kostík,
(porsoneli), osobne. fosfor.
Photograph 146 Pink

PHOTOGRAPH PIETY (pajety), ná-

( f ót ogre f )
podobi-. božnos.
ze, fotografova. PIG (pi'^), prasa.
PHRASE ifreJ), frá- PIGEON (pídn),
za, vvjadrenie, sloh. holub.
PHTHISIS iffhajsis), PIGIRON (pigajrn):
siichotinv. surové železe.
PHYSIC '(£^ikK liek. PIKE (pajk),^^
PHYSICAL (zikn, pika, vidly, šuka.
telesný. PILE (páfl), hromada,
PHYSICIAN (zišn), kôl, hromadi.
lekár. PILES (pajls),
PICK ipik), vybiera, zlatá žila.
boda, zoba, výber, PILGRIAI (pilgrim),
akan. konitá motvka. pútnik.
PICKET (pikef), PILL (pil), pilulka,
tyka, stráž. obiera.
PIKLE (pikl), v octe PILLAR (pih), stp.
naložené zeleninv. PILLOW (pil ó), van-
PICKPOCKET kúš, záhlavok.
(pik'pakct), zlooei. PILOT (pajlof),
PIC-XIC (piknik)', vv- lodevod.
let. PDIPLE (pinipl), vy-
PICTURE ipikcór), I
rážka
obraz, zobrazi. I
PIN (pin), špendlík.
PIE ipáj), kolá nekys- '

PINCH (pin), štípa.

nutý. PINE (pajn), jedla, bo-
PIECE (pis), kus. rovec, sužova.
PIER (pir), pilier, pri- PINEAPPLE
st aviste. (pa j ne pi), ananas.
PIERCE (pís), pre- PINK (pink), ružový,
bodnú, prerazi. vrchol, karafiát.
í
'nit 147 Plot

PINT (pa jut), PLANTATION

pol kvartv. (plenfejš)i), osada,
PIOUS (pajes), vekostatok.
nábožný. PLASTER (plästr).
PIPE (pajp), pipka, malta, flaster, flastro-
fajka, trúba, cieva, va.
píša, PLATE (plejt), tanier,
PIRATE ipajct), mor- plata.
ský lúpežník. platfor:\i
PI S S i pis), mo, moi, (plätfonn), podkha,
sa. prehlásenie zásad, v}^-
PIT (pit), jama, dol. stupok.
PITCH (pi), smola, PLAY (plej), hra, hra.
stupe, hodi. PLAYER (plcjr), hrá.
PITCHER ipir), PLEA (pli), dôvodenie,
džbán, krah. dôvod.
PITCHFORK PLEAD (plíd), háji,
(pifók), vidí v. odpoveda, prosi.
PITY (pity), sústras,
PLEASANT (plccut),
Iritova.
príjemný.
PLACE (plejs), miesto,
please' (/Ví^), iibi
osada, klás.
sa, rái, zavai.
PLAGUE (plejg), mor,
mori. PLEASURE (picdr),
rados, slas.
PLAIX (plcjii), rovina,
jasnv, jednoduchv. PLEDGE (picd), zá-
PLAINTIFF ruka, záväzok.
(plejufvf), žalobník. PLENTY (plenty),
PLAIT (plejt), ráz, rá- hojnos, dos.
si. PLIGHT (pla j t), záru-
PLAN (plen), plán. ka, stav.
PLANT (plent), sadi, PLOT (plat), osnova,
rastlina. pozemok, spiknutie.
Plough 148 Poor

PLOUGH TLOW i POLAR (poler), tono-

{plan), pluh. ora. vv, adovv.
PLUM (plam), slivka. POLE (pól),
PLUMBER (plamr), toná, žr.
olovník, oprava rúr. POLE^IIC {polemík),
PLUMP (plamp), hru- hádka
bv, plnv. POLICE { poliš), poli-
PLÚXDÉR (plandr), cia.
plieni, drancova. POLICE^L-\X
PLUXGE ipland), ipolísiucn ) , policajt.
ponori. POLICY ipalisi), po-
PLURAL (plúrl), 'stka. politika.
množný. POLISH (poliš), po-
PLUS (plas), viac. skv.
PLUSH (plaš), hrubý POLISH (pališ), Hšti.
aksamiet. POLITE (polajf),
PNEU^IOXL\ úslužný, zdvorilý.
{njiimónic), zapále- POLITIC (palifyk),
nie prúc. múdrv, politika.
POCK (pak), osýpky, POLITICIAX
pókv. (politvšn), politikár.
POCKET {paket),k?i^- POLYGAMY
sa, vaok, kešen. (poligeiní), mnoho-
POCKETBOOK ženstvo.
( pakcfbiik), pudilár. POMP (pámp), nád-
POET (póe), básnik. hera.
POIXT (pojn), bod, POXD ipand). rybník.
špic, ukazova, mieri. POXY ipóny), koník.
POISOX ipój'cn), otra- POOL (púl), mláka,
va, jed, otrávi. hra. púl.
POKER (pók), kutá, POOR (piír), chudob-
hra v kartv. ný, špatný, biedny.
^'op 149 Pozi'der

POP (pap), soda, brch- POST (pôst), pošta,

nú. postavi, žrd, stráž.
POPE (pop), pápež. POSTAGE (póstedz),
POPLAR (paplr), to- poštový poplatok.
pol. POSTAL ipóstl), poš-
POPULAR (pa p j 111 ), tovv.
obúbený, obecný. POS.AL\STER
POPULATION (póstniästr) , poštár.
( papjiilejšn), obyva- POSTOFFICE
testvo. (pósas), pošta.
PORCELAIN POSTPONE
( pour sien ) porculán.
, (pôst poll), odklada.
PORCH (póre), veren- POT (paf), hrnec.
da, pitvor. POTATO (potejfo),
PORK (pórk), bravo- zemiak, bandurka.
vina, svinacina. POTENT (potent),
PORT (pór), prístav. mocnv.
brána. POTENTATE
PORTABLE (pórebl), ( patente j) . vladár.
nositelný. potter' (/^af r), hrn-
PORTION (póršn), iar.
as. POUCH (pane),
vrecko, vole, shltnu,
POSITION (pocisn), I

kapsa.
postavenie.
POSITIVE (paziiyv),
I

\
POULTRY (póltri^.
drúbež.
uritý, istý.
POLAND ( pound) . fánt,
POSSESS (pozes), bi.
vlastni, ma. POL^R (pór), lia.
POSSESSION POA^ERTY (pazrty),
(pocešn), vlastnenie chudoba.
POSSIBLE (pasibn. POWDER (paudr),
možný. prach, prášok.
Power 150 Presence

POWER {paiir), sila, PREEACE iprefes),

moc. predmluva.
POX (paks), osvpka. PREFECT (prifekf),
PRACTICAL správca.
(prektykl), zkúscný, PREFER (prif or), dá-
užitoný. va prednos, radšie
PRACTICE (prektys), ma.
prevádzanie.
cvik, PREGXAXT
PRACTISE (prektys), (pregnent), tehotná,
cvii, prevádza. v požehnanom stave.
PRAIRIE iprejri), pu- PREJUDICE
statina. (predziidys), predsu-
PRAISE (prejz), chvá- dok, ubližova.
li, chvála. PRE:^IATURE
PRAY (pre j), modli, (prímecór), prenáhle-
prosi. nv.
PRAYER (prér), mo- PREMISES
dlitba. (premisiz), predpo-
PRAYERBOOK kladanie. pozemok.
(pr erb Ilk), modliaca PREMIU^I (primiam),
kniha. odmena.
PREACH r/^n?). káza. PREPARE (pripér),
PRECUATIOX pripravi.
(prikhášii), opatrnos. PREPARATIOX
PRECEDE (prisid), (prepcrejšn), prípra-
predchádza. va.
PRECIXCT (prisinkf), PREPAY (pripéj),
okres. I
predplati.
PREDECESSOR i
PRESCRIBE
prcdvscsr),
{ pred- I
(priskrajb). predpí-
chodca. j
sa.
PREDICT (predykt),
I
PRESEXCE (prezns),
predpoveda. I prítomnos.
Present 151 Probable

PRESEXT iprhent), PRIDE {prajd), pýcha,

darova. hrdos.
PRESENT (pre^nf), PRIEST {prist), kaz.
prítomný, dar. PRIMARY {prajmeri),
PRESERVE prvv.
[prizorz-), zachova, PRLAÍE iprajm), pô-
zavárané ovocie. vodnv, kvet, jaro.
PRESIDE {prizajd), PRLAIÍTIVE
predseda. {priniityi-) , prvotný,
PRESIDEXT starv.
{precidii) prezident,
, PRIXCIPAL
predseda. {prinsipl), hlavný,
PRESS ipres), tlai. prednv.
tisk, noviny, tlaiaci PRIXCÍPLE
stroj. (prinsipl), zásada.
PRESSURE iprešr), PRIXT {print), tlai.
tlak. PRIXTER (printr),
PRETEXCE PRE- i
tlaiar.
TEXSE ipritens), PRIOR {prajr), skorší.
zámienka.
PRETEXD PRISOX {prizn), žalár,
{priiend),
väzni.
predstiera.
PRETTY iprey i pri-
PRISOXER {priznr),
väze.
t\ ) , pekný.
PREVAIL ipriz-ejl),
PRIVATE (prajz-ct),

prevláda, panova. súkromný, ta iný.

PRE\'EXT iprirent), PRIVILEGE

predís, zamedzi. {priz-iled), prednos,
PREMOUS {privies), výhoda.
predošlý. PRIZE {praje), koris,
PREY {prej), koris, cena.
lúpi. PROBABLE
PRICE (prajs), cena. (prabcbl), možný.
Probably 152 Propose

PROBABLY PROHIBITION
{prabebli), možno, {proh\bišn), zákaz.
sná. PROJECT {prodekt),
PROBLEM {prablcm),^ navrhnú, vymysle,
úkol k rozlúšteniu. rozvrh, plán.
PROCEDURE PROLONG iprolang),
{posídjur), jednanie. predži.
PROCEED iprosíd), PROMINENT
pokraova, jedna. {prainincnt), vynika-
PROCEEDIXG júci.
{prosídyng), postup, PROMISE ipramis),
jednanie. sub, súbi.
PROCESS (prases), PROMOTE ipromót),
súd, postup. povýši.
PROCLAIM PROMPT iprampt),
(proklcjni), vyhlási. hotovv, vasnv.
PRODUCE (prodús), PRONOUNCE
plod, v^Toba, vyrába.
{proiiaiins), vvslovi.
spôsobi. PRONUNCIATION
{pronansiejšn ) vý-
PRODUCT (prodakt),
slovnos.
,

plod. výroba.
PROFESSION
PROOF iprúf), dôkaz,
próba, oprava.
iprofchí ) remeslo,
vyznanie.
,

PROPEL {propel),
hna.
PROFIT {prat), zisk.
PROPER iprapr),
osoh, zarobi. slušný, náležitý.
PROFUSE (profjús), PROPERTY
hojný. (p?'aprf\'), majetok.
T=^ROGRESS (pragres). PROPORTION
pokrok pokraova. ipropórhi), pomer.
PROHIBIT PROPOSE (propos),
(prohybit), zakáza. navrhnú.
Proposition 153 Purgatory

PROPOSITION PROVOKE {profók),

{propozisn ) , nabidka. vvzýva, dráždi.
PROPRIETOR PRÚENT {prúdnt),
(proprajctr), majite. opatrný.
PROSPECT PSALM {sám), žalma.
(praspekf), výhad. PUBLIC ipablik), ve-
rejný, obecenstvo, ve-
PROSPER ipraspr),
rejnos.
prospieva.
PUBLISH ipahlis),
PROSPERITY úvere ni. vvda.
i

(prasperify), zdar,
PUDDING \pudyng),
blahobvt.
nákvp. koch.
PROSTITUTE PUFF ipaf), fúknu,
(prastytjiit), nemrav- odporúanie.
ný, neestný.
PUGILISM
PROSTRATE ( pjúdilisni ) ,
pästný
(
porazený,
prastrcjt ) ,
zápas.
vysilený, pokori.
PULL (pill), aha.
PROTEST (protest),
PULLEY (puly), škri-
protest, hlas pozdvih- pec.
nú. PULPIT (pulpit), ka-
PROUD (praud), hrdý. zatela.
pyšný. PUNISH (pauyš), tre-
PRO\'E iprúv), doká- sta.
za. PUP (pap), stena.
PROMDE (provajd), PUPIL (p j u pil), žiak,
obstara, zabazpeit. zretelnica (oka).
PROVINCE iprazins). PURCHASE (p'órces),
provincia, kraj. kúpi, kúpa.
PROVISION PURE (pjúr), istý.
(proz'in ) ,
potraviny, PURGATORY
opatrenie, zásoba. (pórgetori), oistec.
Purify 154 Ouart

PURIFY
isti.
ipjiiifáj), Q
PURPLE {po rpi), pur- QUACK {kvek), kvá-
pur, rumenec. ka, planý lekár.
PURPOSE (porpos), QUADRAT {kcädret),
iimvser, úel. štvorhran.
PURPOSELY QUADRUPLE
{kz'adrúpl), štvorná-
( pórpošli) , schválne.
sobný.
PURS (pors), mešec,
cena.
QUAIL {kre j}), prepe-
lica.
PURSUE (persú),
QUAIXT {kvejnt),
prenasledova.
divnv.
PURSUIT (persút), QUAKE (krcjk), tra-
stíhanie, povolanie.
senie, trias sa.
PUSH {pus), tisknú. QUALIFICATION
PUSSY {paši), ( kralikcjsu ) ,
spôso-
maika, bilos.
PUT {put), položi, ria- QUALITY {kvality),
di. jakos, vlastnos.
PUTRID {pjufrid), QUANTITY
zhnilý. (kvantity), mnohos,
množstvo.
PUTTING {pufyng),
kladenie.
QUARANTINE
{kvarcntýn), držanie
PUZZLE (pa::!),
lode pod lekárskym
pomias. hádanka.
dozorom.
PYG.AIY (pigmi), QUARREL (^kvarl),
trpaslík. zvada, vadi sa.
PYRITES {pirajtýz), QUARRY {kvári), ka-
kresáci kame. meolom.
PYX {piks), schránka QUART {kvárt), štvrt-
na hostie. ka, štvr galona.
Quarter i
25 ^^S^
QUARTER {kvartr). : QUILT (krilf), paplan,
štvr, kvarta, bvt. pokrvvka.
QUARTERLY QUIRÉ (kzvjr), hárok,
( kvártcrli) , štvrro- kniha papieru.
ný. QUIT (kz'if), zanecha,
QUASH (kz^as), roz- prepusti, kvitova.
mliaždi, tekvica, kva- QUITE (kzvjf), úplne,
cka znane, naskrze.
QUEEN {kz'ín), krá- ;
QUOTATION
ovná. ( kz'otcjsn ) , uvedenie,
QUEER (kz^ír), zvlášt- citát.
nv, divný.
QUELL (kz'el), potla-
i.
QUEXCH (krcn), RABBI (rcháj). rabín.
udusi, uhasi. RABBIT {rebit), králik
QUERY (kvíri), otáz- (zajac).
ka, pýta sa. RACCOON (rekún),
QUEST (kz'cst), ha- umývací medve.
danie. RACE {rcjs), plemeno,
QUESTION (kz'esn), rod, závodenie.
otázka, pýta sa. RACK (rek), škripec,
trápi.
QUICIv (kz'ik),
bystrý, rýchly. RADICAL (rcdykl),
základný, pôvodný.
quicklime'
( kzkíajm ) , nehasené RADISH (redys),' ret-
vápno. kev.

QUICKSILVER RAFFLE (refl), výhra.

(kz'iksilzr) , živé strie- RAFT (räft), pl.
bro. RAG (re g), hadra.
QUIET (kz'ajef), ticho, RAGE (rejd), zúri,
pokojný, utíši. vzteklos, hnev.
Razeed 1=^6 Reaction

RAGGED (reget), otr- I RASCAL {reskl), hun-

haný. cút, darebák.
RAIL (rcjl), plot, ko- RASE ire je), zbori,
ajnica, ohradi. vyškriaba.
RAILING (rejling), ;
RASH (res), náhly, ne-
ohrada, tupenie. rozvažitý.
RAILROAD. RAIL- RASP (resp), struha-
\\' A Y cjlród, rejl-
(
dlo.
I'cj), železnica. RASPBERRY
RATX ircjn), dážd, irezheri), malina.
prša. ;
RAT ret), potkan.
i

RAISE {rejz), pesto- j

RATE (rejt), cena, po-
va, dviha. !
mer, ceni.
RAISIX {rcjzn), suše- RATHER (redJir),
né hrozno. radšie.
RAKE {rejk), hrable, RATIFY (reyfáj),
hraba. schváli.
RALLY (reli), sobra, RATIOX (rejšn),
sporiada. i údel.
RA\I (rem), baran, '

RATTLE (rel), rapo-

urazi. ta, rapota.
RAMPART (rempár). RATTLESXAKE
múr. hradba. I
cflsncjk) . chrasti.
RAXGE irejndž). sýto. RAA'IXG (rejzing),
dostrel, mreža. pec. '

zúriaci.
RAXK (mzy^), rad, stu- RAW (rá). surový.
pe, hodnos, postavi. RAY (rcj), papršlek.
RAP (rep), klopa, klo- lú.
panie. RAZOR (rejzr). britva.
RAPID (repid), rýchly, REACH (ríc). dosiah-
prudkv. nu, dosah.
RARE (rér). riedky, REACTIOX (riekšn),
vzáctnv. I
zpiatoníctvo.
Read .->/ Recommend
READ {rid), íta. RECEIPT (resit), po-
READ {red), ítaný. istka, kvitova, prija-
READING {ridyng), tie.

ítanie. RECEIVE {resi), pri-

READINESS ja.
{red\nes), hotovos. RECENT (rísenf), ne-
READY {redy), dávnv.
hotový.
RECEPTION
REAL (ril), opravdivý,
(rise phi), prijatie.
skiitonv.
REAL ESTATE RECESS (rises), ustú-
penie, prestávka.
{ril esej), nepohnii-
telnv majetok. RECIPROCATE
REALIZE (rielájz),
(risiprokejf), odpla-
uskutoni. ti.

REALLY {riely), sku- RECITE (risajt), od-

tone. rieka, opakova.
REAM (rim), rim (20 RECKLESS {rekles),
knih papieru). nedbalý.
REAP (rip), ža, koris- RECKON (rckn), poí-
ti. ta, rachova.
REAR {rir), pozadie,
RECOGNIZE
zadný, odchova. (rekJwgiiajc) , pozna.
REASON {rícn), príi-
RECOLLECT
na, rozum, presvedo-
( rikholekt) , znovu
va.
vvbra.
REASONABLE RECOLLECT
(riznebl), rozumný,
(rekholekf), upamäto-
spravodHvv.
REBEL (rebel), buri,
va sa.

povsta. RECOMMEND
RECALL (rikhál), (rekhomend), odpo-
odvola. rúa.
Reconcile i:;8 Re ^10)1
RECONCILE REFER (rifer), odvo-
(ekJwnsajl), znovu láva sa, potahova sa.
smieri. REFERENCE
RECORD (nkhórd), (refereus), odvolanie
poznamena. sa, odporúanie, pota-
RECORD (rekrd), ná- hova sa.
pis, rekord. REFINE (nfajn),
RECOVER (nkJiazT), zjemni.
nazad dosta, zotavi REFIT (nt). opravi.
sa. REFLECT (rinekt),
RECO\'ERY odráža, tvkal sa.
(j'ikJiaz'cn), uzdrave- REFORM '(n form),
nie, zpä získanie. opravi, oprava, znovu
RECRUIT (rikrúf), tvori.
reciTvit, obnovi. REFORMATION
RECTOR (rekfr), ( ríformejsn ) ,
pretvo-
farár. renie.
RECTUM (rekfam), REFRESH (rifreš),
koniec zadného reva, oberstvi.
ri. REFUGE (refjudS),
RECUPERATE útoište.
( rikjiiperejt ) . sotavi Rí:FUND (rifand),
sa. navráti.
RED (red), ervený. REFUSE (re fj ú::), od-
REDEEM (ridým), opre, odhodený, sme.
vykúpi. REGARD (ricrárd),
REDUCE (ridiís), zní- pozdrav, pozdravi, o-
ži, zmenši. had bra, pohliada.
REDUCTION REGUMENT
(redakšu), zníženie. (redimeuf), pluk.
REED (ríd), píšalka, REGION (rídn), oko-
trstina. lie, kraj.
Register 159 Ret>air

REGISTER {redistr), .
RE^IAIX {rimejn), zo-
soznam, zapisova. sta.
REGRET {rigref), ba-
^

;
REMARK (rimárk),
nova, utova. '

poznámka, pozname-
REGULAR {regjiilr), na.
pravidelný. REMEDY (remedy),
REIGN (rejn), pano- liek.
va. REMEMBER
RE IX (rcjn), uzda. {rimemhcr), pamäta.
REJECT [ndekt), od- REMIND (rimajud),
mietnu. I
upamätova.
REJOICE iridzojs), i REMIT {remit),
veseli sa. !
odosla.
REJOIX (ridójn), , RE^IXAXT
znovu pripoji. i {remnciit), zbvtok,
RELATIOX (rilejšn), \ REMO\'E {rimúr),
pomer, príbuznos, ! odstráni, odsahova
zpráva. i sa.
RELATR'E (reletyz-), REXDEZVOUS
príbuzný. (rendez-ií), miesto sí-
RELEASE (rilís), pre- denia sa.
pusti, odpusti, zrek-
REXEGADE
nutie sa.
{renege jd), odrodilec.
RELIC (rcHk), pamiat- REX'EW (rinií), obno-
ka.
vi.
RELIEF (rilíf), pomoc,
uahenie. 1
REXOUXCE
RELIEVE (rilíz'),
{rinaiins), odopre,
uahi, podpori.
|

:
zrieknu sa.

RELIGIOX (relidn), REXT {rent), byt, na-

viera. jem, prenaja.
RELY (riláj), spolieha REPAIR (npér), opra-
s^., i
vi.
Repay i6o Resume
REPAY {ripej), splati. RESIDENXE
REPEAT {ripit), opa- {rezidens), obydlie.
kova. RESIGN {rizajn), od-
REPEL {rip el), odra- stúpi.
zi. RESIGNATION
REPLY (ripláj), odpo- ( rezignejšii ) ,
poako-
veda, odpove. vanie sa.
REPORT {riport), RESOLUTION
zpráva, oznámi. {rezoiúšn), uznesenie.
REPRESENT RESOLVE {rizalv),
{reprizcnt), zastupo- rozpusti, uzavrel
va, predstavi. RESOLX'ED
REPTILE {repty), (
rizólz d) , uzavreno.
plaz. RESORT {rizórt), út—
REPUBLIC {ipablik), lok.
republika. RESPECT {rispekt),
REPUTATION j
cti, úcta.
{ripiitcjšn), poves, I
RESPIRE {rispajr),
meno. I
dvcha.
REQUEST {rikz'cst), RESPOND {rispand),
žiados, požiada. odpoveda.
REQUIRE {rikz'ájr), REST {rest), pokoj,
požadova. zbytok, odpoíva, zo-
RESCUE {reskj'ií), za- sta.
chráni. RESTAUR.\NT
RESEMBLE {restorent), jedálny
{rizemhl), podoba sa. dom.
RESERVE {rezdrv), RESTORE {ristór),
záloha, zadrža, vy- navráti.
mieni. RESULT {rizalt), vý-
RESERVOIR sledok.
{rezervoár), nádržka, RESUME {riziun),
stav. znovu zapoa.
Resumption i6i Rim
RESUMPTION REX'ISE {riiajc), pre-
{icanipši), znovu za- zre.
poatie, návrat. RE\'I\*E {riz-ajz'), oži-
RESURRECTION vi, obnovi.
^rezureksn), skriese- RE\'OLT {rizólt),
nie. vzbúri sa.
RETAIL {ritcjl), pre- REX'OLUTION
dáva podrobne. {rez'oiúšn), povstanie.
RETAIN {rifejn), po- RE\'OLVE (n: a/:'),
drža. toi sa.
RETAKE {ritejk), REWARD [rizárd),
dobv. odmena.
RETARD {tárd), REUMATISM
zadrža. ( nhnefxcm ) , hosiec.
RETIRE {ritajr), RIB (rib), rebro.
utiahnu sa. RIBBON {ribu), stuž-
RETREAT {ntrít), ka, pantla.
ust úpenie, samota, u- RICE {rajs), ryža.
strpova. RICH (ne), bohatý.
RETURN irifórn), RID ;'/(/), zbavi.
(

vráti sa, návrat, vý- RIDE {rajd), jazda,

nos. vies sa.
RE\'EAL {rivíl), od- RIDGE {rid), hrebe,
hali. pásmo hôr. brázda.
REX'ENGE {rivcndž), RIDING (rajdyng),
pomsta. jazdenie.
REVEREND RIFF (rif). piesina.
( reverend )
ctihodný.
, RIFLE iraj), puška
RE\'ERSE irivórz), (^^uovnica).
zvráti, protivný, ne- RIGHT iraj), pravý,
zdar. právo, narovnat, hned.
REMEW irijú), pre- RIGID (ridid), tuhi.
had, prehliadal Rl^i {r i m), okraj.
Rind 162 Rot

RIXD {rapid), kôra. ROCKY (raky), skal-

RIXG prste,
{}'i)ig), natý.
zvonenie, zvoni, kruh. ROD (rad), prút.
RIOT (rajof), zbúra. ROIL (roji), zakali.
RIP (rip), pára. ROLE (ról), úloha.
RIPE {rajp), zralý. ROLL (ró/), vála, oba-
RISE {raje), povsta, li, bálik, soznam, roh-
v}chádza. lík.

RISK (risk), nebezpe- ROLLER (rólr), valec.

ie, znebezpeova. ROMAX (rómeu),
RITE {raj t), obrad. rímsky.
RIVAL (rajz'l), sok, RO.AÍAXTIC
závodi. (roinentyk), dobro-
RR'ER (r/zr), rieka. družný, divý.
ROAD (rod), cesta, ROOF (rúf), strecha.
dráha. ROOM (nžm),
ROAR (rór), reva, ra- izba, chvža, miesto.
chot, huanie. ROOMY '(n/;;z), prie-
ROAST {róst), piect, strannv.
peienka. ROOSTER (rústr),
ROB (rab), okradnú, kohút.
lúpeži. ROOT (rút), kore.
ROBBER (rabr), zboj- ROPE (r ó p), povraz.
ník. ROSARY (rózcri),
ruženec.
ROBE (rób), rúcho.
ROBUST (robasf), ROSE (róa), ruža.

silný, otúžený.
ROSEMARY
(rócnicri) rozmajrin.
ROCK (rak), skala. ROSETTE
,

(ro^éf),
ROCKER (rakr), kolí- mašlika.
sak. ROSY (rózi), ružový.
ROCKET (rakct), ra- ROT (rat), hni, prá-
chetla. che.
'Kotarx 163 Rxc
ROTARY {rótci), to-
Sabbath 164 Samfarv

SAKE {šejk),
pohnútka.
SABBATH {sebeth), SALAD (seled), šalát.
šábes, nedea. SALARY {seleri),
SABRE {sejbr), šabla. pláca.
SAC {sek), vreco, va- SÁLE {sejl), predaj.
ok. SALIVA {selajz'ä),
SACK {sek), mech, slina.

vreco, kabát. SALLOW {seló),

SACRAMEXT bladv.
{sckre)uent), sviatos. SALMON {semn),
losos (rvba).
SACRED {sejkred),
SALOON (^í'/2/;0,
posvátnv.
krma.
SACRIFICE SALT (sólt), so, soli.
sckrifajz ) obeto v :^í',
( ,
SALTED {sól fed), so-
ztrata.
lenv.
SACRISTY {sekrisfy), SALUTE {sehít),
kazská oblekára. pozdrav, úctu vzda.
SAD (sed), smutný. SALVATION
SADDLE {sedí), sedlo. (sah'ejsii), spása.
SAFE (sejf), bezpený, SALA'E {sáz-), mas.
pokladnica. SA^IE {sejm), samý,
ten, ten istv.
SAFETY (sejf f y),
bezpenos. SA^IPLE {sempl),
vzorka.
SAFFROX {sefron),
SAND {send), piesok.
šafran.
SAIL
SANDWICH
(sejl), plachta,
{sendvi), zákuska.
lo, plavi sa.
SANE {sejn), zdravý
SAILOR (sepor), pla- na rozume.
''.-ec. námorník. SANITARY
.SAINT {sejut). svätý. {sänyteri), zdravotný.
 •

Sarcastic l6: Scarlet

SARCASTIC SAVING {sejzing),

{sárkhestyk ) vysmie , spasitelný, spása, ú-
vacnv. spor, okrem.
SARDÍXE (sárdýn), SAW (sá), pila, pili,
sardinka (ryba). príslovie.
SATAN iscftn), satan.. S AXON {seksn),
SATCHEL (seel), sask}'.
paktaška. vak. SAY (sej), poveda.
SATIX {setu), atlas. SCAB (skeb), svrab,
SATISFACTION kompanickv pätoliza.
( setysfekhi ) , zados- SCAFFOLD
uinenie. (skefold), popravište,
SATISFACTORY lešenie.
( setysfektori ) , uspo- SCALD {skáld), opari.
kojivý. SCALE {skejl), váha,
SATISFY (setysfáj), stupovka.
uspokoji. SCALP (skelp), koža
SATURATE na hlave.
(scfiirejt), nasiaknu. SCANDAL iskendl),
SATURDAY škandál, pohoršenie.
(sefrdej), sobota. SCANT (skent), skúpy,
Sauce (sas), omá:ka. chatrný.
SAUCER (sásr), tanier
|

scape' iskejp), špat-

pod šálku. i
ný, chatrný.
SAUCY (säsi), drzí, SCAR (škár), miesto
nehanebnv. ranv, šev.
SAUSAGE (sasidš), SCARCE (skérs),
klbása, vuršla. zriedkavý.
SA\^AGE (sez'edz), di- SCARE (skér), postra-
voch, divý. ši, strach.
SA\"E (sejr), zachrá- SCARF (skárf), šerpa.
ni, spori, kreni, spa- SCARLET (skárJef),
si. šarlach.
.scatter t66 ScuU
SCATTER (sketr), SCOTCH (ská),
rozohna, rozpráši. škótsky.
SCEXE (^/;0. výjav. SCOUNDREL
SCENERY (sineri), (skaitudcl), darebák.
kraj, pohad. SCOUT (skaut), vy-
SCEXT (sent), zápach.
zveda, špión.
SCEPTIC {skeptyk),
scra:\íble
pochybova.
(skrcinhl), škriaba
SCHEDULE lebo tlai sa niekam.
{skcdjul), soznam, ta-
bula.
SCRAP (skrep), dro-
bok.
SCHE:\IE (ským),
plán, zámer. SCRAPE (skr jp),
SCHISM iskm). roz-
škriaba.
kol. SCRAPER (skrcjpr),
SCHOLAR {skalr), škrabá.
žiak. SCRATCÍÍ (JÄ'W), po-
SCHOOL (skúl). škola. škriaba.
SCHOONER {skúnr), SCREAM (skrini),
koráb. vreštenie, kria.
SCIEX^CE {sa j ens), SCREEN (skríu), tie-
veda. ni, kry.
SCIENTIFIC SCREW (škrú), šrob,
(sajcuxk), vedecký. šrobova.
SCISSORS (skrs), SCROFULA
nožnice. (skrafjulä), krtice.
SCOFF (skaf), posmie- SCRUB (skrab), drh-
va sa. nú, tupá metla.
SCOLD (skôld), vadi SCRUPULOUS
sa. (skrúpjulcs), stato-
SCORE (skó), úet, r\ý.

vvhra, rováš. SCÚLL (skál), lebka.

Sculpture ^167 Senator

SCULPTURE SECURE (sikjiir), za-

(skalpor), rezbár- dováži, získa, bez-
stvo, sochárstvo. pený.
SCUTTLE (skal), SECURITY
oblok na streche, ple- {sekjiirity) , bezpe-
chov v kôš. nos, záruka.
SCYTHE (sajdh), SEDIMENT
kosa. (sedyjjient), usadlina,
SEA (si), more. SEE (si), vide navští-
SEAL (si!), pea, pe- vi, peova.
ati, tule. SEED (sid), semeno.
SEA]\Í (siiu), šev. SEEK (sík), hada.
SEAMSTRESS SEEM (síiu), zda sa.
(síjiifrcs) švadlena. SEEMING (simifíg),
SEARCH (sôr), ha- zdanlivý, videnie.
da, stopova. SEETHE (sid h), vre
SEASON (shn), doba. vari.
SEAT (sír), sedadlo, SEIZE (sic), lapi,
usadi. zmocni sa.

SECOXD (seknd), SELDOM (seidm),

zriedka.
druh}'-, vetrina (se-
kunda). SELECT (selekt), vy-
bra, vyvolený.
SECOXD-HAXD SELF (self), sám.
(sckndhcnd), npotre-
bovaný, z druhej
SELFISH (scim,
sobecký.
ruky.
SELL (sel), preda.
SECRET (síkre), taj-
SEMINARY
nos, tajný.
(semiiicri), seminár.
SECRETARY SENATE (sonet), vyš-
(sckreteri), tajomník. ná snemova.
SECTION (sckšn), SENATOR (senetr),
as, oddiel senátor.
Send 1 68 Seventeen

SEND (send), posla. SEREXE (sirín), jas-

SENDER (sendr), ný, pokojný.
zasielate. SERF (sórf), otrok.
SEXSATIOX SERGE (sórdž), tenká
(sensejšn), dojem. vlnená látka.
roziilenie. pocit. SERGEAXT
SEXSE (sens), rozum. (sárdznt i sórdnt),
SENSIBLE (sensibl). strážmajster.
rozumný. SERIOUS (síries),
SEXSITÍVE vážnv.
(sensifxz'), citlivý. SERMOX (sornion),
SEXTEXCE
(senens). výrok, roz- SERPEXT (sórpent),
sudok, veta. had.
SEXTOIEXT SERLAI (síram), ried-
(sentymcn), mienka, ka as krve.
pocit. SERA'AXT (sôrvent),
sluha, slúžka.
SEXTIXEL. SEXTRY
(sentynel, sentri), SER\'E isóí-z'), slúži.
stráž. SERVICE (sorz'is),

SEPARATE služba.

(seperejt), oddeli, SET (set), posadi, sá-

rozsobáši. dza, uri, súbor, na-
SEPARATE (seperet), stavi.
oddelenv. SETTLE (setl), vyrov-
SEPAR.\TIOX na, usadi, ustáli.
(seperejšn), oddele- SETTLEMEXT
nie, odlúenie. (sethnent), vyrovna-
SEPTEMBER nie, osada.

(septenihr), semptem- SE\'EX" (sez'n^, sedem.

ber. SEA'EXTEEX
SERE (sír), zvädlý. (seziiiýn), sedemnás.
Seventieth log Shears

SEX'EXTIETH SHAAI {sem), faloš,

{sevntycth), sedem- podvod, klam.
desiaty. SHAME išejm), han-
SE\'ENTY {sevnty), ba, hanbi sa.
sedemdesiat. SHAMPOO {šempú),
SE\"ERAL {severl), umv hlavu, tre údy.
niekoko, rozliní. SHAMROCK
SE\'ERE {shir), prís- {šemrak), biela ate-
ny, prudký. lina.
SEW {so), ši. SHAXTY išenty),
SEWER (súer), stok, búda.
kanál. SHAPE {sej p), podo-
SEX (seks), rod, po- ba, utvára.
hlavie. SHARE {sér), die, ú-
SEXTOX (sekstn), astina, deli.
kostolník. SHARK {šárk), žralok,
SEXUAL {sekšuel) , klamár.
pohlavný. SHARP (šarp), ostrý.
SHABBY išehi), otr-
SHARPEX {šárpn),
haný, podlý. ostri.
SHADE {sej d), tie,
SHATTER {šetr), roz-
zacloni. záclona.
bi.
SHADOW {šejdy), to-
SHA\^E (šejv), holi,
nistý, temný.
oreza.
SHAFT {šäf't), šachta,,
stp, valec.
SHA\'1XG {:sej7ng),
holenie, trieska.
SHAKE {šejk), trias,
trhnutie. SHAWL {šál), šál.

SHALL (šel), muse, SHE (ši), ona, samica.

ma. SHEAF {šíf), snop.
SHALLOW išeló), SHEAR {sir), striha.
slabý, nehlboký, plit- SHEAR.^ {šírz), nož-
ký. nice.
Shed 170 Shovel

SHED (šcd), cedi, pre- j

SHIPPER (šipr), za-
lieva, búda. I
sielatc.
SHEEP (šíp), ovca. I
SHIRT (sort), košela-
SHEER {sír), i-^tý. j
SHI\'ER (šivr), mráz
SHEET (sít), hárok, I
v tele, trias sa.
prosteradlo, plocha, I
SHOCK (šak), náraz,
plata. ;
otras, hrúzou naplni.
SHELL (šel), náboj, ;
SHOE (šú), topánka,
škrupina, lúpi. j
bogana. podkova.
SHELTER (šeltr),
I
SHOEMAKER
úkrvt, útulok, chráni. ! (šitniejkr), obuvník.
SHEPHERD (šeprd), SHOOT {šút), streli,
pastier. hodi.
I

SHERD (šcrd), rep. i SHOP (šap), dielna.

SHERIF (šerif), šerif, SHOPPING (šaping),
prevádzate zákona. prezeranie tovaru.
SHERRY (šeri), špa- SHORE (šór), pobre-
nielske vino. žie.
SHIELD (šíid), SHORT (šórt), krátky.
štít, bráni. SHORTHAND
SHIFT (šiff), meni. (šórihend), tesnopis,
zmena, les. krátkopis.
SHILLING {šiling), SHOT (šat), výstrel,
12 a pol centa. brok.
SHIXE (šajn), svieti, SHOULDER (šóldr)^
blvša, lesk. pleco, lopatka.
SHIXGLE (šin-l), šin- SHOUT {šau), výskot,
del. kria.
SHIXY (šajny), lesklý. SHOVE (šav), potisk-
SHIP (šit)AÔd. nú, strkanie.
SHIPMENT SHO\'EL (šavl), lopa-
(šipnient), zaslanie. ta, lopatou hádza.
Shor^i' 171 Singe

SHOW (ŠÓ), ukáza, SIGN (šajn), nápis,

vvklad, komédia. znamenie, podpísa.
SHOWER (šauer), SIGNAL (signcl), zna-
lejak, prša. menie.
SHREWD (šnid), SIGNATURE
múdry, prefíkaný. (si^ncór), podpis.
SHRIEK (srík), kria, SIGNIFY (signyfaj),
výska. oznámi, znamena.
SHRILL (sil), preni- SILENCE (sajlens),
kavý. ticho, utíši.

SHRINK (šrink), SILK (silk), hodbáb.

sbehnú stiahnu.
sa, SILL (sil), prah.
SHUDDER (sad r), SILLY (sily), natrhlý,
pochabv.
hrúza, trias sa.
SHUFFLE (ša), SILVER (sihr), strie-
bro.
mieša.
SHUT (šaf), zavre,
SniILAR (similr),
podobný.
v v tvori.
SIMPLE (simpi), jed-
SHUTTER (šaf r),
noduchv.
okanica.
SniPLYf^/;/í^/y), jed-
SHY (saj), splašený.
noducho, krátko.
SICK (sik), chorý, SIN (sin), hriech, hre-
mrzúty. ši.
SICKLE (sikl), kosák. SINCE (sins), od, po-
SIDE (sajd), strana, nevá.
stráni. SINCERE (sinsí),
SIEGE (sídz), oblieha- uprimnv.
nie. SINFUL (sinful),
SIEVE- (^zV). sýto. hriešny.
SIGH (saj), vzdycha. SING (sing), spieva.
SIGHT (sajt), pohad, SINGE (s'indc), opáli,
zrak. ošvrknú.
Singer 172 Slai

SIXGER (singr), spe- SIZE {saje), vekos,

vák. objem.
SINGLE (singl), jed^ SKATE (skejt), kor-
noduchy. neženatý, ule, korulova sa.
svobodný. SKELETOX (skeletu),
SINK (sink), klesnú, kostra.
odtok, ponori, trati- SKEPTIC (skeptyk),
vod. pochvbovate.
SIXXER (sinr), hrieš- SKETCH (skee), ná-
nik. kres, nakresli.
SIR (sor). pán. SKEW (skj'ú), krivý.
SIREX^ (sajren), svod- SKILL (skyl), obrat-
nica. nos, cvik.
SIRLOIX (sdrlojn),
SKILLED (skyld), vy-
sviekovica (mäso). uený, obratný.
SISTER (sistr). sestra. SKI]\I (skym), sobra
SISTER-IX-LAW (penu lebo smotanu).
(sistinló), švagriná.
SKIX"" (skyii), koža, olú-
SIT (sit), sede.
pa, klama.
SITE (sajf). poloha.
SITUATION SKIP (skip), skáka.

(siucjšn), stav, polo-

SKIRMISH (skinniš),
malá bitka.
ha, postavenie.
SIX (siks), šes. SKIRT (skórt), suka,
SIXTEEX (siksýn), (ženský kabát), okraj.
šesnás. SKVU.' (skaí), lebka.
SIXTEEXTH SKUXK (skank),
(siksfýnh), šesnástv. tchor, smradoch.
SIXTH ^/^^//2), šiestv.
r SKY (skáj), obloha,
SIXTIETH (siksfyfh), nebo.
šesdesiatv. SLACK (slek), volný,
SIXTY (siksty), šes- slabý.
desia. SLAM (slem), buchnú.
Slander 173 SniUe

SLAXDER {slcudr), SLIDE {slájd), kza

pomluva. ohovára. sa, šmíka.
SLAXG {sleng), pou- SLIGHT islajt), nepa-
liná re. trnv.
SLAP (slop), plasknú. SLOi {slim), štihlý,
zaucho. tenkv.
SLASH (sleš), seka. SLIXG {sling), hodi,
SLATE (slejf), škrydH- reme.
ca, tabulka. SLIP (slip), klznú sa,
SLAUGHTER odrezok.
(slár), porážka, krve- SLIPPER islipr), pan-
prelatie,vraždi. toíla.
SLA\' (sláv), Slovan SLIPPERY (slipeH),
SLA\'IC (slerik), slo- klzkv.
vanský. SLOPE (slop), svah.
SLAA'E (slcjz-), otrok. SLOW (sló), pomalý.
SLOA'AK (sloz-ek), SLUMBER (slamhr),
Slovák, slovenskv. driema. spánok.
SLAY (slej), zabi. SLY (slaj), Istivý.
SLED (sled), sane. SMALL (smál i smôl),
SLEDGE (sled), sane, malv.
kladivo. S^IALPOX
SLEEP (slip), spa, ( smalpaks) osýpky
,

spánok. (pokv).
ShK^FY (slípi), ospan- SMART (smart), mú-
livý. drv, boas.
SLEE\"E (sr), rukáv. S^íASH (smeš). rozbi,
SLEIGH (slej), sane, rozdrúzga.
sánkova sa. S^IEAR (smir), maza.
SLEXDER (slendr), SMELL (smel), voa,
štihlý, tenký. páchnu. vôa, zápach.
SLICE (slajs), krajec, Sy[l'E(s)najl), úsmev,
krája, smitka. usmieva sa.
s mi f h 174 Somebody
SMITH (^;;/z7/z), ková. SOAP (sóp), mydlo,
SMOKE (smók), dym, mvdli.
dvmi. SOB (sab), vzdycha,
SMOOTH (smúdh), stona.
hladký, hladi. SOBER (sôbr), triez-
SMUGGLE (smagl), livý.
pašova. SOCIAL (sóšl), spolo-
SMUT (sinaf), sadza, enský.
sne. SOCIALIST (sósclist),
SNAIL (snejl), slimák. socialista.
SXAKE (snejkQ, had. SOCIETY (sosajety),
SNAP (sne p), puknú. spolok.
SXATCH (snc), po- SOCK (sak), f usekla,
pada. punocha.
SNEAK (snýk), plazi
SODA (sóda), soda.
sa.pätoliza.
SOFA (sofa), kanapa.
SNEER (snýr),
SOFT (soft), mäkký.
posmešky robi, nos
kri. SOIL (sójl), pôda, zem.

SNEEZE (sny::),
SOLDER (saldr),

kýcha. letova.
SNIPE (snajp), šnep, SOLDIER (sóldžr),
slnka. vojak.
SNORE (snor), chrá- SOLE (sól), podošva.
pa. SOLID (saíid), rýdzi,
SNOW (snô), sah, celistvý.
snaži. SOLUTION (solúsn),
SNUFF (snaf), rozpustenie, roztok.
šnupák, šnupa. SOLVE (sálv), rieši.
SO (só), tak, teda, veT- SOME (sam), nejaký,
m.i niekoko, trochu.
SOAK (sók), namoi, SOMEBODY
premoknú. (sambady), niekto.
Smuchozv /D Speli

SOMEHOW SOU (sa u), svia.

(saDihaii), nejako. SOW (só), sia.
SO.AIETHIXG SPACE (spejs), prie-
(sa-iiitJixng), nieo. stor, miesto.
SOMETLME SPAIN (spejn), Špa-
{sa})ifaj])i), niekedv. nielsko.
SOAIEWHERE SPAX (spen), pia.
(sanihzrr), niekde. SPAXISH (í/'nn'ij,
SOX (sail), syn. španielskv.
SOXG (song), piese. SPARE (spcr), suchý,
SOOX {sihi), skoro. šetri.
SOOT (sitf), sadza. SPARK (spárk), iskra.
SOOTH (súfh), prav- SPARROW (speró),
da, skutonos. vrabec.
SORE (sór), boavý, SPASvI (spesm), kr.
boák. SPEAK (spík), hovo-
SORROW {soró), žia, ri, hutori, vravi,
rúti. mluvi.
SORRY (soi), smutnv, SPEAKER (spíkr),
útos; BE SORRY reník, predseda.
(bi sori), bv úto. SPEAR (spí), kopia.
SORT (sort), druh, SPECIAL (spešl),
trieda. zvláštnv.
SOUL (sól), duša. SPECIE ^
(í/>/iO,. raze-
SOUXD (saund), né peniaze.
zvuk, zdravv, silnv. SPECIES (spíšis),
SOUP (súp), polievka. druh,
SOUR (saur), kvslv. SPEECH (spíc), re.
SOUTH (saiith), juh. SPEED (spíd). rých-
SOUTHERX los, náhli.
(saufheni), južný. SPELL (spel), hlásko-
SOVEREIGX ^
va, kúzlo, chvíka,
(^saverín), vládar. nápad.
spend 176 Spmug
SPEND (spend), tro- SPITTLE (spití), snna.
vi, márni. SPITTOON (spitún),
SPERM {sporni), zve- puvák.
racie semeno. SPLEEN (splín), sla-
SPEW {spjii), dávi, zina.
vraca. SPLENDID
SPHERE (sfír), g-iía, (splcndvd), skvostný.
vrstva. SPLINTER isplintv),
SPICE {spajs), korenie. trieska, štelina.
SPIDER (spajdr), SPLIT (split), štiepa.
pavúk.
SPOIL (spójl), kazi,
SPIGOT (spigot),
koris.
špunt.
SPIKE (spajk), klas,
SPONGE (spand^::),
huba, špondia.
klinec, hrebík.
SPILE (spajl), klin.
SPOOK (spúk), stra-
šidlo.
SPILL (spil), rozlia,
rozsypa.
SPOOL (spúl), súka,
špulka.
spin' (spin), prias.
SPINAGE (spinxd), SPOON (spun), lyžica.
špinát. SPORT zába-
(sport),
SPINDLE (spindl), va, šport
vreteno, osa. SPOT (spat), škvrna,
SPINE (spajn), chrb- bod, miesto.
tová kos. SPOUT (spaut), prie-
SPINNER (spinr), trž mraien, triibka.
prádelník. SPREAD (spred), roz-
SPIRIT (spirit), duch, tiahnu, šírenie.
liehovina. SPREE (sprí), pijatika,
SPIT (spit), pu, slina, lumpaka.
raže. SPRING (spring), ská-
SPITE (spa j t), hnev, ka, jaro, pero, pru-
vzdor. žina.
sprinkle I 7 Statement

SPRINKLE {sprinkl), STAKE {stcjk), kôl,

kropi, kropá. stávka, upálenie.
SPROUT {spraut), pu- STALE {stejl), starý.
a, výhonok. STALL {stál), chliev.
SPUR {spór), ostroha, STAMP istemp),
boda. známka, štempl, razi.
SPY (spa j), vyzveda, STAMPEDE
špehú, shedi. {stenipíd), splašenie,
SOUAD (skrád), ata. tlaenica.
SQUARE (skvér), STAND {stend), stá,
štvorhranný, námestie, postavenie.
poctivv, vvrovna sa. STANDARD
SQUASH {skzášl tek- (stendrd), vzor, vzor-
vica, rozmhaždi. nv, merítko.
SQUEEZE (^^y^TÍ^), tla- STANDING
i, tiska. ( stend y ug ) , postave-
SQUIRE U/^z'flyV), sud- nie, hodnos.
ca pokoja. STAPLE {ste j pi),
SQUIRREL {skz'órl), hlavnv.
veverica. STAR '{star), hviezda.
STAB (scb), boda, STARCH {stár),
pichnutie. škrob.
STABLE (sfejbl), ma- START {start), zaa,
štal, stál v. pohnú, ruša.
STAFF i'sfäf), štáb, STAR\'E istárz'), bie-
kôl. di, hladom mre.
STAG (seg), jele. STATE {stejt), štát,
STAGE (stejd), pomer, stav.
javište. STATED (stcjted),
STAGGER (sfegr), po- ustanovený.
táca sa. STATE^IENT
STAIX (sfejii), škvrna. (stejtnient), rozpoet,
STAIR (stér), schod. ivlanie.
 .

Station 178 Stiuk

STATION (stejšn), STEP-CHILD

stanica, postavenie. {stepcajld), nevlastné
STATIONARY diea.
(stcjšonen), pevný, STEP-FATHER
stálv. (stepfadhr), otim.
STATISTICS STEP-SON (stepsan),
(
stctystyks) , štatisti- nevlastný svn.
ka, sbierka udaní. STEREOSCOPE
STATUE (stéu), (stýioskóp), stereo-
socha. skop (panoráma).
STATUTE (ste jut), STERILE (steril), ne-
zákon. plodný, jalovv.
STAY {stej), zosta, STERLING {starling),
rýdzos.
zadrža.
STEAD (sted), miesto. STEW (stú), pari (na
ohni )
STEADY (stedy), pev- STICK (^0'^), poleno,
ný, stály.
tyka, drža, lepi, bod-
STÉ AK '{ste j k), smit-
nú.
ka mäsa.
STIFF (styf), tuhý, ne-
STEAL (štýl), kradnú. ohvbný.
STEAM (stým), para. STILL (styl), utíši,
STEEL {štýl), oce. tichý, predsa, dosial
STEEP {stý p), prikry. ešte.
STEAI {stej]i), pe, STBÍULANT
stopka, kme. (stynijulent) , dráždi-
STENCH {stene), á\o.
smrad. STING (styng), pich-
STEP (^/í'/'), krok, kro- nú, žihadlo.
i. STINGY (styndi),
STEP-BROTHER skúpy.
{stephradhr), nevlast- STINK (stynk), smrad,
ný brat. smrde.
Stir 170 Strike

STIR (stor), mieša, STRAND (streud),

pohnú, ruch. breh.
STOCK (stak), pe, STRANGE (sfrejnd),
kme, zásoba, istina. cudzý, divnv.
STOCKING (stakyng), stranger'
punocha, štrim/a. (sfrejndr), cudzinec,
STOIC (stóik), chlad- hos.
ný. STRANGLE (streugl),
STOMACH (stomck), zaškrti.
žakidok. STRAP (strep), opa-
STOXE (ston), kame. sok, reme.
STOOL (stúl), stoHca. STRATEGY
STOP (sta p), zastavi, (stret e d i), umenie
bvdli, presta. válené.
STOPPER (stapr), STRAW (strá), slama,
špunt, zátka. steblo.
STORE (stór), obchod, STRAWBERRY
krám, zásoba, zásobi. (stráberi), jahoda.
STORK (stórk), STREAK (strík),
bocian. pruh, iara.
STOR.AI (stórm), búr- STREAM (strím),
ka, útoi. prúd, rieka, vteka.
STORY (stori), roz- STREET (strít), ulica.
právka, poschodie. STRENGTH (strenth),
STOUT (staiit), hrubý, sila.
silný. STRESS (stres), dôraz.
STOVE (stóz'), pec. STRETCH (stre),
STRAIGHT (strejt), vvstre, prestre.
rovný. STRICT (strikt),
STRAIN (strej n), na- prísnv.
pnutie, namáhanie. STRIKE (štrajk), stkY-
STRAIT (strejt), rov- ka, zastavi robotu,
ný, úzky. udre.
Sfrikin^í^ 1 80 Substance

STRIKING STUN (stan), omrái.

(sfrajkyjig), nápadný, STUPID (stupid),
násilný. hlúpv.
STRING (string), STURDY (stordy),
struna, navliec, žinka, statný.
špagát. STYLE (stajl). móda.
STRIP (strip), stiah-
SUBDUE (sabdjú),
nu, svliec. podrobi.
STRIPE i St rajp),
SUBJECT (sabdekt),
pruh, pásmo, poddaný, predmet,
STROKE (strók), úder,
podrobi.
útok, škrtnú.
SUBMARINE
STRONG (strong),
(sabmerín), podmor-
silnv. I

skv.
STRUCTURE
i

(strakiir) , stavba,.
SUBMERGE
(sabmórdž), ponori.
budova. \

STRUGGLE (stragl), i
SUBMIT (sabmit),
zápasi, bieda, boj. predloži, podrobi.
STUBBLE (stabl), SUBPOENA (sapína),
strnisko. predvolanie (k súdu).
STUBBORN (stabrn), SUBSCRIBE
tvrdý, nepoddajný. (sabskrajb), upísa,
STUD (stád), zponka,,
predplati.
gombík.
SUBSCRIPTION
STUDY (stád y), ue-
(,s'ai'^'^n/'i;) .predplat-
nv, ui sa.
né, podpísaný obnos.
STUFF (staf), látka,
miešanina, napcha. SUBSIDY (sabsidy),

STUMBLE (stambl), podpora.

potknú sa. SUBSTANCE
STUMP (stamp), pe, (sabstns), podstata,
parez. obsah.
Substitute i8i Sunrise

SUBSTITUTE SUGGEST {sadcst),

{sab St y tut ) , náhrada, navrhova.
nahradi. SUICIDE {súisajd),
SUBTRACT samovražda.
(sabtrekt), odtiahnu. SUIT {sjut), pravota,
SUBURB {saborb), uspokoji, žiados,
predmestie. oblek.
SUCCEED (saksid), SUITOR {sjútr),
nasledova, úspech uchádza.
ma. SULLEX {sal n),
trudný.
SUCCESS (sakses),
úspech, zdar. SULPHUR {salf r),
sirka.
SUCCUMB {sakhamb),
podahnú. SU^I {sain), obnos, sí-
ta.
SUCH {sac), taky. SU^niER (samr), leto.
SUCK {sak), cica, ssa. SUMMIT (samít),
SUCKER {sakr), vrchol.
ssavec.
SUMMOX {samen),
SUCKLE {sakl), ple-
predvola.
ka. SUM:\I0XS {samenz),
SUDDEX {sadn), predvolanie.
náhly. U
S X' (san), slnko.
SUE {sú), prosi, žalo- SUNBURXT
va. (sanbonit), opálenv.
SUFFER isafr), trpe. SUXDAY {sandcj),
SUFFICIENT nedela.
(sašut), dostatonv. SUXFLO\A'ER
SUFFOCATE (sanflau}'), slneník.
{safokejt), zadusi sa. SUXXY {sany),
SUFFRAGE {safridš), slnený.
hlasováce právo. SUXRIŠE {sanrajz),
SUGAR {šugr), cukor. východ slnka.
Stíuscf 1 82 Szvathe

SUXSET (sansct), SURMISE {surma jz),

západ slnka. podozrenie, domnie-
SUNSHINE (saušajn), va sa.
žiara slnená. SURPASS {sôrpäs),
SUNSTROKE prekona.
(saiisfrók) , úpä sln- !
SURPRISE (sôrprajz),
ka. prekvapi, prekvape-
SUP (sap), veera. I

I nie.
SUPERINTENDENT j
SURRENDER
{suprintcndent), do- (surendr), podda sa.
j

zorca.
SURROUND
SUPERVISE I

!
{siiraiind), obkúi.
(súprvajz), dohliada.
SUPPER {sapr), ve-
: SURMAX {survajv),
preka, preži.
era.
SUPPLEMENT SUSPECT {saspekt),
podozrieva.
(saplciiieii), dodatok.
SUPPLY {sapla j),
SUSPEND (saspend),
zavesi, preruši, sus-
zásobi, zásoba.
pendova.
SUPPORT (supórf),
podpori, živi, podpo- SUSPICION {saspišn),
ra.
podozrenie.
SUPPOSE (sapóz), SUSTAIN (sasejn),
predpoklada. podporova, snáša.
SUPPRESS (saprcs), SWALLOW {s':'aló),

potlai. lastovika, hlta.

SUPREME (saprím), SWA^IP {sz'amp), mo-
najvyšší. iar, bahno.
SURE'(i//r), istý. SWAN {sz'án), labu.
SURFACE (sorfejs), SWAR:\I {sz'ánn), roj,
povrch. hemži sa.
SURGEON (sordšn), SWATHE {sz'ejdh),
ránhoji. poviják.
Sica\' 183 TaJl

SWAY {sz'cj), kolísa,

'

SY^íPATHIZE
kloni. (simpetJiajz), súciti.
SWEAR (si'é), prisa- SYMPTOM
ha, klia. {si}}ipO})i), príznak.
SWEAT (^.'^0. pot. SYNAGOGUE
poti sa. (siuegag), sinagoga,
SW'EEP (szíp), zame- bužna.
ta. SYPHILIS (siHIis),
SWEET (sríf), sladký. sifilis (tajná choroba).
SWEETBREAD SYRINGE (siriud),
(sz'ítbrcd), okružná striekaka, kristýr, vy-
illáza. strekova.
SW^EETHEART SYSTEM (si ste m), sú-
(sz'ífhát), milenec, stava.
milenka. SYSTEMATIC
SWELL (sz'cl), puch- (sisteniefyk), sústav-
nú. napína sa, pa- ný.
rádnv.
SWELLING (sz-cHug),
opuchlina.
SWIFT (srift), rýchly. TABERNACLE
SWDI (sz-im), pláva. (febniekl), schránka
SWINDLE (svindl), posvätná, stánok.
podvod. TABLE (tcjbl), stôl,

SWIXE (szvjn), svia. tabula.

SW^ING (sz-hig), koHs- TABLET (feblcf), ta-

ka. kolísa. bu Ika.

SWITCH {sz'i), vý- T AC K (fek), pribi,
hvbka. klínok.
S^^)RD (sz'ord), me. TACT (fckt), rozvaha.
r^YMBOL {simbo), TAIL (fejl), chvost, za-
'.nak. dok.
Tailor 184 Temperance

TAILOR {tcjlr), kraj- TASTE (ejst), vkus,

ír. chutna, chu.
TAIXT {tcjnt), naka- TAVERX (fezrn),
zi. krma.
TAKE {^tejk), vzia, TAX (teks), da, oda-
bra. ni.
TAKER {tejkr), oclbe- TEA (ý), áj.
rá. TEACH (tý), ui.
TALE {tcjl), poviedka. TEACHER (ýr),
TALENT {telent), uite, uiteka.
schopnos. TEA\I {tým), záprah.
TALK {ták i ók), ho-
TEAR {týr), slza.
vori, rozprávka.
TALL {fál i ó ), vyso-
TEAR (^r), trha.
ký, veký.
TEASE {týz), dráždi,
sužova.
TAME {f e j m), krotký,
TELEGRAM
kroti.
ele'^reiu telegram.
TAXGLE (tengl), za- ( ) ,

pHes, uzol. TELEGRAPH

TAXK (tenk), kaa. {telegref), alekopis.
TAXXER {enr), kože- TELEPHONE
kih, garbiar. {telefón), daleko-
TAP (tep), klepnú, mluv.
podrazi. TELESCOPE
TAR (fár), smola, pla- (teleskop), aleko-
vec. had.
TARGET (árge), TELL {tel), poveda,
ter. úinok ma.
TARIFF (crif), colná TE^IPER {tempr), po-
stupnica. vaha.
TASK {tcsk), úkol. TEMPERAXCE
TASSEL {tesl), stra- {temperens), stried-
pec. mos.
Temperature i8s Theatre

TEAIPERATURE
Theft Throat

THEFT {theft), krá- THIRTIETH

dež. {tJiôrt\eth), tridsiaty.
THEIR {dhér), ich. THIRTY {thdrty),
THEIRS {dhérz), ich. tridsa.
THEM (í//2(m),ich, im. THIS {dhýs), tento.
THEN (dhen), potom. THORN {thóni), tr,
THEXXE {dhens), od- bodliak.
tia. THOROUGH
THEORY (thýoi), {tharó), úplný, naskr-
domnienka, zásada. ze.
THERE (dhé), tam. THOSE {dhÓ), oní.
THERMOMETER i
tamtí.
(thónnametr) , teplo- THOU {daii), tv.
mer. I

THOUGH {dhó), a-
THEY idhcj), oni. práve, predsa, bár.
THICK {thyk), hustý,
j

i
THOUGHT {thát),
h rub v.
myšlienka, pojem.
THIEF {thxf),
í

zlodej.
THIGH {tháj), stehno.
THOUSAND
{thauznd), tisíc.
THIN {thy n), tenký,
riedkv.
THOUSANDTH
{thaiiziidth),
THING {thyng), vec.
tisíci.

THINK (//owzA-), my- THRASH {thres),

slc.
mláti.
THIRD (thord), tretí. THREAD {thred)^, nit

THIRST {thórst), cverna, navlieka.

smäd. THREAT {thret),
THIRSTY {thorsty), hrozba.
smädnv. THREE {thrí), tri.

THIRTEEN {thortýn), THRESH {threš). mlá-

trinás. ti.
THIRTEENTH THROAT {thrót),
{thdrtýnth ) , trinásty. hrtan, hrdlo.
llvIlC iBt Title

THRONE (hrón), TIGHTEN (raj f u),

trón. upevni, zatiahnu.
THRONG {thmng), TILL (/v/), až. do.
tlaenica. TIMBER (tyinbr),
THROUGH (thru), drevo, les, trám.
cez, skrz. TIME taj}}!), as,
i vek.
THROW {tJiró), hr}d:J, TIMEKEEPER
pád. (tajiiikhýpr), hodiny,
THRUSH (.7/rai), zapisova asu.
dro7d. TLMELY (tajmli),
TrtRUST (thrast), vasnv.
vrazi, soti, bodnutie. TLMEPIECE
THUMB (fJiam), palec. pís) hodiny. tajili
THUNDER {fhandr), TIMID (t\'inid), bojaz- ( ,

hrom, hrme.
livý.
THURvSDAY TIN {t\n), plech, cín.
th'órzdej) štvrtok.
(

THUS
,

{tha^), takto.
TINNER (tynr),
plechár.
TICK {fyk), tiikot, po-
vlak, úver.
TINY (tajný), malu-
ký.
TICKET {t\k€t), lís-
tok. TIP (typ), koniec, špic,
TICKLE priepitné.
itykl), štekli,
laskoti. TIPTOP (fyptap), naj-
TICKLISH itykliš), vyšší.
šteklivv, laskotnv. TIE (tajr), obru,
TIDE [ta j d), morský unavi, rad.
príliv a odliv. TIRED (tajrd), una-
TIE (taj), viaza, ma- venv.
sla, jednaký poet. TISSUE (tyšú), tka-
TIGER (fajgr), tv^er. nivo.
TIGHT (ajf), úzky. TITLE (fajti), titul.

tuhý, napnut3^ názov.

To 1 88 Tour

TO {til), kii, až, do, TONGUE {tang), ja-

abv. zyk.
TOAST {tost), prípi- TONIC {tanyk), sihteT.
tok, opálený chlieb. TONIGHT {tunaji),
TOBACCO {tiibeko), dnes veer, tej noci.

dohán, tabak. TOO {tú), vemi, tiež,

TO-DAY {tudcj), pri.

dnes. TOOL {túl), nástroj.

TOE {to), veký palec TOOTH {túth), zub.
na nohe. TOOTHACHE
{túthejk), bolenie zu-
TOGETHER bov.
{tu^edhr), spolu, do-
vjedna.
TOP {tap), vrchol, te-
meno.
TOIL {tojl), ažko pra-
\
TORCH {tore), fakla.
cova.
TOILET {tójlct), zá- I
TORNADO
{t ornej d o), víchor.
chod, oblekáre.
i

TORPID {torpid), ztr-

TOKEN {tókn), zna- I

nulv.
menie. TORRENT {tarent),
TOLERATE {takrejt), prúd.
znáša, trpe. TORT {tort), krivda.
TOMATO {tomcjto), TORTOISE {tórtys i

paradajka, rajské ja- tórtojs) . korytnaka.

blko. TORTURE {tórciir),
TOMB {tiím), hrob. múka, trýzni.
TO]\IORRO^^ TOSS {tas), hodi.
(tumaró), zajtra. TOTAL {tótl), celý,
TON {tan), tonna. úplný, úhrn.
TONE {tón), zvuk, TOUCH {ta), hmata,
duch. dotknú sa, stvk.

TONGS {tangs), TOUGH (/a/),' tuhý.

kliešte. TOUR {túr), cesta.
Tourist i8g Treacher

TOURIST (7;/mr). ces- TRAIXER ifrejnr),

tovate. cviite.
TOW {to), vliec, kú- TRAITOR {trejtr), .

del. zradca.
TOWARD (tÓ7'ard), TRAMP (trém p), tu-
ku, smerom ku, schop- lák, túla sa.
ný. TRA:MPLE (trempl),
TOWEL (taul), uterák šliapa.
TOWER (taiir), veža TRANSACTION
hrad. ( trcnsekhi ) , j ednanie.

TOWIXG (tóznng), TRANSCRIPTION

(trenskripšn). prepis.
vleenie.
TOWN (taiin), mes-
TRANSFER (trensfr),
prenos, presadnutie.
teko, osada.
TOWNSHIP
j

TRANSFOR^IATION
I (treusfórniejšu), pre-
(taiiiišip), mesteko. I

tvorenie.
TOY (tój), hraka.
TRANSLATE
TRACE
^

(frejs), stopa,
j
( trensícjt) ,
preloži.
stopova. TRANSLATION
TRACK
I

(trek), koraj, trenslejhi preklad.

( ) ,

stopa, chodník. TRANSPORT

TRADE (trejd). ob- :

(trenspórt). dopravi,
chod, obchodova, re- doprava.
meslo. TRAP (trep), pase, sln-
TRAFFIC (trek), ob- ka.
chod. premávka.
j

!
TRASH (treš), smeti.
TRAGEDY (tredšedy), TRAVEL (trez'I),
smutnohra. :
cestova.
TRAIL (frejl), stopa TRAVELER (trez-lr),
šlep, vliec. cestovate.
TRAIX (trejn), vlak TREACHERY
tiahnu. (treceri), zrada.
Tread I
(y :
Truly

TREAD {trcd), šliapa. TRIFLE {traj), ma-

TREASON {trizn), likos, pohráva sa.
zracia TRIGGER {trigr), ko-
TREASURE {trcžur), hútik.
poklad. TRDI {trim), ozdobi,
TREAT {tnt^, jedna, ostriha, pekný.
astova, zachádza. TRINITY {trinyty),
pohostenie. trojica.
TREATY {tríty), TRIP {trip), cesta, ces-
smliiva. tova, potknú sa.
TREE (M), strom. TRIPE {t rajp), dršky.
TREMBLE (trembl), TRIUMPH {trajamf),
trias sa. víazosláva.
TRENCH (trcn), TROOP {trup), tlupa,
priekopa, šánc, kopa. ata.
TRESPASS (rcspes), TROUBLE {trahl), ob-
prestúpi, prechmat. ažova, trud, balamú-
TRESTLE (fresl), le- ta.
šenie. TROUGH {traf), ko-
TRL\L (frajl), zkúžka, rvto.
súd. TROUSERS
TRIBE (rajb), kme, {traucrs), nohavice.
plemeno. TROUT {traut),
TRIBUNAL pstruh.
{frihjúní), súdna sto- TRUCE {trus), príme-
lica. rie.

TRIBUNE (fibjun), TRUCK {trak), vozík,

renište. koleso, vymenova.
TRIBUTE {trihjút), TRUE {trú), pravý,
poplatok, úcta. pravdivý, pravda.
TRICK {trik), klama, TRULY {tridi), verne,
les, fígel. úprimne.
Trunk 191 Two
TRUNK {trank), pe, TURKEY {tôrky), mo-
kufor, trup. riak, Turecko.
TRUST {f rast), úver, TURN (tom), toi,
na úver da, dôvero- obráti, rad.
va, vyderaná kom- TURNER (tórnr), sú-
pania, stružník (dreksler).
TRUSTEE (trastý), TURNIP (tornyp),
dôverník. biela repa.
TRUTH {nifh), TURPENTINE
pravda, vernos. (órpntajn), terpen-
TRY {traj), zkúša, sú- tvn.
di. TURTLE (t drtí), ko-
TUB (rab), kaa, dieš- rvtnaka.
ka. škopok. T\VAIN (tvejn), dva,
TUBE itjúb), rúra, oba.
cieva. TWELFTH (tclfth),
TUESDAY
j

(fúcdej), I
dvanástv.
utorok. T\VEL\'É (/^r'/:'), dva-
TUG (tag), aha, vle- nás.
nv parník. TWENTIETH
TULIP {t j III i p), tuli- (trentyeth), dvadsia-
pán. tv.
TU.MBLE (fambl), TWENTY (tz-enty),
padnú. dvadsa.
TUMBLER (tamblr), TWICE (t-ajs), dva
nádoba, pohár. razv.
TU.MOR {fjihnr), be- TWIN (/-c/;0, blizniak,
lák, vred. dvoja.
TUMULT (tjumalt), TWINE (frajn), stoi,
krik, hrmot. dratva, špaí^át.
TUN (tan), tonna. TWIST (tz-ist), toi,
TUXXEL (taHl),tund, plies, povrázok.
podkop. TWO (tú), dva.
 [92 Undertake
il
TYPE {,tajp), vzor, ráz,
Undertaker 193 Upset

UXDERTAKER UNRERSITY
{andrtcjkr), podnika- {junyzósity), vysoká
te, pohräbnik. škola.
UNDRESS panares), UNJUST (andast),
vyzliec šaty. nespravodlivý.
UNEQUAL UNLESS {antes), lež,
{anýki'ol), nerovný. vvjmúc, kým.
UNE\'EX {anýrn), UNLOCK {anlak),
nerovný. odomknú.
UNEXPECTED UNPLEASANT
(anekspekted), neoa- {anpícznt) nepríjem-
,

kávaný. ný.
UNFAIR {anfcr), ne- UNSETTLED
spravodlivý, nepekný.
{ansetld), nestály.
UNFINISHED UX'TIL (anty), až, až
{anfinyšd), nedohoto-
do, až ku.
vený.
UNFIT {ant), nesluš-
UXTURXED
{antornd), neobráte-
ný.
ný.
UNFURNISHED UP (ap), na, hore.
(ajifóniyšd), nezaria-
dený. UPHOLD {aphóld),
UNHEALTHY hore drža, udrža.
(aiihelthx) , nezdravý. UPOX' {a pán), na, po,
UNIFORÄI pri.

{jiinyfórm), jednaký, UPPER (apr), horný,

rovnošata. vvšný.
UNION {jún j en), jed- UPRIGHT (aprajt),
nota. priamv.
UNITED (junajted), UPROAR {aprór),
sjednotený, spojený. hluk, krik.
UNR'ERS" ijúnyrers), UPSET (apset), preho-
vesmír. di.
upside 194 Vandal

UPSIDE {apsajd),
Vanish IQ Victor

VAXISH (z-enys). \'EXTILATE

zmiznú. (reiifylejt), prevetro-
WWITY (renyty), va.
márnivos. VEXTURE (z-etiór),
VAPOR {rcjpr), para, odváži sa. podnik.
dvm. ^ERDICT {z'ordykt),
\ ARIATION výrok.
(
Tcricjhi ^ ^
priemena, VERGE ivórd), kraj.
rôznos. medza. .

\ARXISH {z'árnyš), \'ERIFY (z-erifaj), po-

lakova, lak. tvrdi.
\'ARIOUS {vejcs), VERSE (z-ors), verš.
rozliný. VERSIOX {z-oršn),
X'AST (Tj'j-/), ohromm''. W'klad.
\ AT (rrO. kada. \'ERY (trn), vemi,
\'AULT {z'ált), sklepe- samý, skutonv.
nie. VESSEL (zTsl), nádo-
\"HAL {:•//), teacina. ba, lod.
VEGETABLE \'EST iz'cs), vesta.
{zedccfebl), zelenina, ^'ETERAX {zefccn),
bvlina. vyslúžilec.
\'E'HICLE (z^íhykl), VETO {z'íto), úradná
povoz. zápoved.
\'EIL {z'cjl), závoj. MADUCT (zajedakf),
\'EIN {vej n), žila. roz- cestovod.
mar. MCLXITY (z-isinyty),
\ELOCITY (z'ilasify), susedstvo.
rvchlos. VICIOUS (z'išes), zlý,
A'EU'ET (z'ehet), ak- nepravv.
samiet. ;
VICTDI (z'ikym),
\'EXGEAXCE ! obe.
{z-cndens), pomsta. , VICTOR (ziktr), víaz.
v id or v 196 J^ouchcr

VICTORY {c'iktori), VIRTUE (z'drai),

vír <ítvo. cnos, sila.

VIEW (rjú), pohad, VISIBLE (zcibl),

prehliada. viditelnv.
VIGILAXT VISIOX (z-ín), zjave-
(z'idileiit) , bdelý. nie.
VIGOR (z'i^r), sila. VISIT (z'hit), návšte-
VILE (raji), biedny, va, navštívi.
podiv. VITAL (7'a;7/), životný
VILLA (c77ä), letohrá- hlavnv.
dok. VIVID (z'irid), jarv.
MLLAGE (zilid), de- VOCABULARY
dina, valal. (z-okcbjuleri), slov-
VILLAIN (z'ilen), ník.
oplan. VOCAL (rókl), hlasný.
\'IXE (za j n), vini. VOICE (z'ójs), hlas.
VIXEGAR (zinegr), VOID (z'ójd), prázdny,
ocot. neplatnv.
VI XE YARD VOLCAXO
(z'ifijád), vinica. (z'olkejiw), sopka.
VIOLATE (zajolejt), VOLLEY (valy), hro-
prestúpi, znásilni, madnv vvstre.
zruši. VOLUME (valjúm),
VIOLEXCE sväzok knihv.
(z'GJohvis) , násilie. VOLUXTEER
VIOLEXT (ra7o/£';?0, (z-alantýr), dobrovo-
prndkv, násilníckv. ník.
VIOLIX izvjoUn), VOMIT (z'amit), vra-
hnsle. ca, vrha.
VIPER (z'újpr), zmija, VOTE (z'ót), hlas, vo-
vipera. ba, hlasova.
VIRGIX (rordšn), VOUCHER (z'aiicr),
panna, istý. ruite, dôkaz, príloha.
Voyaa^e iqy IVarth

VOYAGE {vóídž), nie sa, chôdza.

cesta po vode. WALL (z'ál i z'ól),
VULGAR {valgr), stena.
sprostý, ordinárny. WALLET {válet), pu-
dilár, mešec.
w WALNUT {válnat i
L-óImif), orech (vlaš-
WAD {vad), veche, ský).
zitki WANDER (z'ándr),
WADE {vejd), brodi putova.
sa. WANT (c'fl«n, chce,
WAFER {vej f r), núdza, potreba, potre-
oplátok, hostia. bova.
WAGE (vejd), stavi WAR (vár vór),i

sa, odváži sa. válka.

WAGES {vejdzes), WARD {várd z'órd), i

mzda. pláca. štvr mesta, ochrana,

\\^\GGON i WAGON chráni.
{vegn), voze. WARDEN (i'árdn i

WAIST {vejst), pás, z'ôrd}i), strážnik.

driek. WARDROBE
WAIT {vejt), aka, (z'árdróh i zvrdrob),
obsluhova. šatnica.
WAITER (vcjtr), po- WARE (zr), nosi, to-
slnhova (kelner). var.
WAITING {vejtyng), WARFARE (z'árfér i

akanie. z'órfcr), válenie.

WAKE (vcjk), WARLIKE (zárlajk i

bde (nespa). r orla j k), bojovný.

WALK {vák i vók), WARM (z-ônu ivárm),
chodi, prechádzka. teplý, hria.
WALKING ivákyng :
i
I

WARTH (vármth),
vókyng), prechádza teplota.
IV am 198 Wednesday
WARN (z'órn i iárn), WAVER (zc/ir), klá-
varova, vvstríha. ti sa.
WARNING^(rón2v;za i WAX {veks), vosk.
z'ánixng), vj^straha. WAY {vej),
WARRANT {z-árcnf i cesta, smer, spôsob.
vornt), zarui, záru- W^WLAY {vejlej),
ka, zatvká. íha.
WARRIOR {zóricr i WE {vi), my.
várj e r), bojovník. WEAK {vík), slabý.
\YART (várt i vórt), WEAKEN (z'íy^;/), slab-
bradavica. nú.
WASH {váš i vóš), WEALTH {velth), bo-
omýva, pra. prádlo. hatstvo.
WASHING (vošing i WEAPON {vepn),
vašin^) m\ijie, pranie.
, zbra.
WASTE ivejst), mari, WEAR (7w), nosi,
odpadok, m.árnv, púš. odev.
WATCH fra),'hodm- W^EARY {víri), mdlý,
ka, pozorova, stráži, unavenv.
stráž. WEATHER {vedln),
WATCHFUL (rac////).. poasie.
pozornv. WEA\^E {viv), tkat.
WATCHMAN WEAVER {vivr), tká,
(vacinen), strážnik. kadlec.
W^-\TER {z'ófr i vátr), WEB (vch), tkanica,
voda. moi. pavuina.
WATERING WED (ved), oženi lebo
(váfcring i vôtering), vvda sa.
polievanie, moenie, WEDDING {vedyng),
branie vody, napája- svatba.
nie. WEDGE (vedz), klí;..

WA\;E (vejv), vlna, WEDNESDAY

vlni sa. {vencdej), streda.
JVccd 199 í hi p

WEED {z'íd), plet\ pie- WHEAT {hrít), pšeni-

va. ca, žito.
WEEDER {zídr), WHEEL ihz'íi), koleso,
plevák. toi sa.
WEEK (rík), týžde. WHEX (hrcn), kedv,
WEEKLY {z-íkli), kec.
tvždennv týždenník. WHENCE {hz'ens),
WÉEP (z'íp), plaka. odkia, odtia.
WEIGH (vej), váži. WHENEA'ER
WEIGHT (z'cjt), váha, (Jiz-encz'), kedyko-
dôležitos. vek.

WELCOME WHERE (Jivcr), kde,

(velkham), vítaný, u- kam.
víta. WHEREAS {hzrec),
WELFARE {relfcr), kdežto.
blaho, zdar. WHERE\^ER
WELL dobre,
(z'el), ( hz'Cczr) , kdekovek.
studa, zdravý, pra- WHEREFORE
me, nuž. (hz'Cfór), preo.
WEN {z'cn), vole. WHETHER ihz'cdhr),
W^EST (z'est), západ. ktorý, i.

WESTERN (vestni), WHETSTONE

západný. (hvetstón), brús.
WET (vet), mokrý, vlh- WHICH {hvi), ktorý.
ko, namokrit. WHICHEVER
WHALE ihz'ejl), vel- (hz'icevr), bár ktorý.
rvba. WHILE (Jwájl), chví-
WHAT (Jwát i hz'ot), a, kdežto, kým.
o, ktorý, jaký. WHINE (hz'GJn), na-
\VHATE\'ER rieka.
{Jiz'áfezr i hvótezr), WHIP (Jiz'it^), bi, bi-
okovek. ova, bi.
Whipping 200 Willing

WHIPPIXG WHOOPIXG COUGH

{hl i pin g), bitka, bi- (húpingkáf), modrý
ovanie. kašel.
WHIRL {hvórl), vír WHOSE (/ní:;),í, kto-
(toenie). rého.
WHISKERS WHY (Jizvj), preo,
{hz'iskrs\, fúzy. nuž.
WHISKEY {hz'isky), WICK (z^ik), knot.
pálenka. WICKED {zked),
WHISPER {hvispr), planý, podlý.
šepta, šuška, šepot. WIDE [z-ajd), široký.
WHISTLE (hz'isl), WIDEX {vajdn),
hvízda, píštelka. rozšíri.
W^HITE (hrajt), bielv. WIDOW {zidó),
WHITEWASH vdova.
{hvajtvóš), bieli váp- WIDOWER iz'idóer),

nom. vdovec.

WHITER {hzidhr),
WIDTH {z-idth), šírka.

kam.
WIFE (z'ajf), manžel-

WHO (hú), kto.

ka.
WIG (z'ig), parocha.
WHOEVER (húevr),
WILD (rajld), divý.
ktokovek.
WILDERNESS
WHOLE ihól), celý. iz'ildnies) , divoina.
WHOLESALE WILDFIRE
( h ólscji ) ,
predaj vo (vajldfajc), neuha-
vekom. sitený ohe.
WHOLESOAIE WILL (z'il). vôa. zá-
( hólsani ) ,
prospešný, ve, porui, chce.
zdravý. WILLFUL (z-ilfu),
WHOM ihúm), koho, tvrdohlavý.
ktorého. WILLIXG (z'iling),
WHOOP {hú p), kria. ochotný.
IVillozv 201 JVord

WILLOW yciló), vba. WITHAL {z'idhál), zá-

WIX {rin), vyhra. rove.
WLXD {-c-ind), vietor, WITHDRAW
vetri, dych. (z'idhdrá), odvola,
WIND {rajmi), vinú, odis.
toi sa. WITHIX {vidJiyn),
WIXDOW (z'indó), vnútri, dnu.
oblok. WITHOUT
WLXDOW-BLIXD {z'idhaiit) , bez krom,
(z'indóblajnd), záclo- zvonku.
na, okanica. WITHSTAXD
WIX^E {vajn), vino. (z'idhsfend), vvdrža.
WIXG {z'ing), krvdlo,
|
WITXESS {z-ífíies),
let, I
svedok, dosvedi, vi-
WIXK {zink), pokyn, de.
kynú. WOE iz'ó), žia, beda,
WIXXER (zinr), bô.
vvhravateT. WOLF (z-ulf), vlk.
WIXTER {zintr),
WO^íAX (riimcn),
žena.
zima.
WIPE {z'ajp), utiera.
WOMB (cúní), mater-
ník.
WIRE (vajr), drôt.
WOXDER (záudr),
drotova, telegrafova. '

div, divi sa, by zve-

WISDO:\I ivizdom), davým.
múdros.
WOXDERFUL
WISE (vajz), múdry.
(z'á)idfií), podivnv.
WISH (z'iš), žiada,^ WOOD (z'Hd), drevo,
žiados. les.
W^IT (z'it), vtip, rozum. WOODEX (vúdu),
WITCH (z'íc), arova, drevenv.
bosorka. WOOL (z'ul), vlna.
WITH (z'idh), s, so. WORD (z'órd), slovo.
IVork 202 JVrithc

WORK (vok), práca,

Writing 203 Zealless

WRITING (rajtyng), YERK ijork), šklbnú.

písanie, list. YES ijes), áno, hej.
WRITTEN {litn), pí- YESTERDAY
saný. ijcstrdej), vera.
WRONG {rang), kriv- YET {jet), ešte, predsa,

da, zlo, chvbný. ba.

WRY {raj)', krivý, kri- YIELD (jíld), ustúpi,

vi. výnos.
YOKE ijók), jarmo,
spriaha.
YOLK {jólk), žltok.
YACHT (jat), zábavná YOU {jú), vy.
lo. YOUNG {jang), mla-
YACHTING (jayug), dý, mláa.
zábavné výlety na lodi. YOUNGLING
YANKEE ijcnký), ro- {jangling), mladík.
dený Severo-Ameri- YOUNGSTER
kán. {jangsfr), chlapec.
YARD ijard), rýf, jard, YOUR {jiir), váš.
dvor.
YOUTH {jiUh), mla-
YARN {jám), šnóra, dos, mládež.
povedaka. YOUTHFUL
YEAR (;;;-), rok. {júthfiil), mladistvý.
YEARLY (j Ír//), roný. YULE (;'»/), Vianoce.
YEARN ijórn), túži.
YEAST (jíst aj íst),
kvasnice.
YELK U elk), žltok. Z AN Y {zejny), šašok.
YELE (;>/), kria, vý- ZEAL {síl), horlivos.
skanie. ZEALLESS {žile s),
YELLOW {j el ó), žltý. lenivý.
Zealous 4- Zynnoti

ZEALOUS i^eles), ZIXC izink), cink.

horliv}'.
ZONE (ró;/) pásmo.
ZERO (ciro), nulla^
nicka.
ZOOLOGY [zólodži),

ZEST (ccsf), chu. živoichozpyt.

ZIGZAG (zigzeg), ZYMOTIC (cajmatyk),
semtam, cikcak. kvasivý.
 >u

-p <D

ä
fcu) o
•ti
<D

I
HO
H CO
CO
(D
§^«'&'á
eský Nový Tluina Americký, k\i snadnému i

::''hleniu nauení sa jazyku anglickému .....

:.-:.^esm Slovník anglickej i eskej rei s úpln.

výslovnosou a prízvukmi $2.00

Šlabikár 40
ítanka pre U. triedu udových škôl 50
Gratulant a ú"bostný listár SO
Samopotáx 50
Kmenie hospodárskych zvierat 65
Spracovanie mlieka v domácnosti 50
Kniha prírody, alebo tajnosti mužského a žen-
ského pohlavia $5.00
Domáci lekár i Eadca, veká kniha, viazaná . . .$12.00

DIVADELNÉ HRY:
ženské slzy — veselohra v 1. dejstve . .z 35
Dohrá boles — veselohra v 1. dejstve . = ....... .35

Slovenská sirota — obraz zo života v 4. dej. . . .35

Zajac — fraška v 3. dejstTá«:-h , 35

^.áme veký sklami huslí, harmoník, kytár, gramofó-

nov i rekordov. Píšte pre Katalóg. Peniaze zašli-
te doraz s objednávkou po Money Order alebo v ite-
gistrovanom li^íe na adressu:

F. DOJAEK,
660 Main Street, Winnipeg, Can.