EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Evidenčné číslo: 19100/I/2011/3517648678

VPLYV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA EKONOMIKU ČÍNY

Diplomová práca

2011 Bc. Tibor Švarda

 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

VPLYV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA EKONOMIKU ČÍNY

Diplomová práca

Študijný program: Hospodárska diplomacia

Študijný odbor: 6221 8 00 – Medzinárodné ekonomické vzťahy

Školiace pracovisko: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej

diplomacie

Školiteľ: Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Bratislava 2011 Bc. Tibor Švarda

 ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Tibor Švarda

Študijný program: Hospodárska diplomacia

Študijný odbor: Medzinárodné ekonomické vzťahy

Typ záverečnej práce: Inžinierska záverečná práca

Jazyk záverečnej práce: slovenský

Názov: Vplyv hospodárskej krízy na ekonomiku Číny

Anotácia:
Diplomová práca sa zaoberá problematikou súčasnej hospodárskej krízy s hlavným
dôrazom na jej vplyv na ekonomiku Číny. Práca je členená do piatich častí. V prvej časti
práca približuje doterajší vývoj, príčiny vzniku a viaceré teoretické pohľady na krízu.
Druhá časť je charakteristická detailným priblížením ekonomiky Číny a jej pozície vo
svetovom hospodárstve. V tretej a štvrtej časti práca prechádza do praktickejšej roviny,
kde sa analyzujú nové faktory vyplývajúce z krízy na ekonomiku Číny ako aj konkrétne
opatrenia čínskej vlády. Piata časť poskytuje autorove hodnotenie opatrení, jeho
odporúčania a prognózu do budúcnosti.

Vedúci: Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Katedra: KMEVaHD

Vedúci katedry: prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.

Dátum zadania: 26.08.2009

Dátum schválenia: 26.08.2009

schválil
 Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracoval samostatne a že som

uviedol všetku použitú literatúru.

Dátum: ......................................................
Bc. Tibor Švarda
Poďakovanie

Týmto by som sa chcel poďakovať svojmu diplomovému vedúcemu Ing. Tomášovi

Dudášovi, PhD. za jeho osobné postrehy k problematike súčasnej hospodárskej krízy
a ekonomike Číny, ako aj za cenné rady a informácie pri písaní diplomovej práce. Ďakujem
Ing. Dušanovi Novotnému z Ministerstva hospodárstva SR za jeho vzácne rady a skúsenosti
z východoázijského regiónu o ktoré sa so mnou s radosťou podelil.
ABSTRAKT

ŠVARDA, Tibor: Vplyv hospodárskej krízy na ekonomiku Číny. – Ekonomická univerzita

v Bratislave. Fakulta medzinárodných vzťahov; Katedra medzinárodných ekonomických
vzťahov a hospodárskej diplomacie. – Ing. Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011,
105s.

Cieľom záverečnej práce bolo objasniť vývoj súčasnej hospodárskej krízy a jej
nezanedbateľný vplyv na ekonomiku Číny. Záverečná práca sa zameriava na zmeny
v hospodárstve Číny počas posledných šesťdesiatich rokov a analyzuje opatrenia čínskych
politikov v dôsledku krízy. Práca je rozdelená do piatich kapitol. Obsahuje 6 tabuliek a 14
grafov, ktoré sú umiestnené v prílohách. Prvá kapitola je venovaná súčasnej hospodárskej
kríze s dôrazom na chronológiu udalostí, príčiny jej vzniku a rozličné teoretické prístupy.
V ďalšej časti sa charakterizuje čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve.
Predmetom tretej kapitoly je vplyv krízy na ekonomiku Číny, kde sa rozoberajú kľúčové
zmeny v mnohých oblastiach čínskeho hospodárstva v dôsledku krízy. Štvrtá kapitola
približuje protikrízové opatrenia čínskej vlády so zreteľom na fiškálnu a monetárnu politiku.
Záverečná kapitola sa zaoberá štrukturálnymi problémami v čínskej ekonomike,
odporúčaniami a hodnotením opatrení, ako aj prognózou budúceho vývoja. Výsledkom
riešenia danej problematiky je detailné priblíženie situácie v čínskej ekonomike po prepuknutí
krízy, analyzovanie protikrízových opatrení, ale aj pomenovanie rizík, ktorým Čína čelí.

Kľúčové slová: globálna hospodárska kríza, čínska ekonomika, reformy, stimulačný balík,
štrukturálne problémy

ABSTRACT

ŠVARDA, Tibor: The impact of economic crisis on the economy of China. – University of
Economics in Bratislava. Faculty of International Relations; Department of International
Economic Relations and Economic Diplomacy. – Ing. Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV
EU, 2011, 105p.

The aim of the thesis was to clarify the current economic crisis and its impact on the economy
of China. The final work focuses on changes in the economy of China during the past sixty
years and analyzes the actions of Chinese politicians because of the crisis. The work is
divided into five chapters. It includes 6 tables and 14 charts, all listed in attachments. The first
chapter is devoted to the current economic crisis, with emphasis on the chronology of events,
its causes and different theoretical approaches. The next section describes the Chinese
economy and its place in the global economy. The subject of the third chapter is the impact of
the crisis on the economy of China, which discusses key changes in many areas of the
Chinese economy because of the crisis. The fourth chapter explains the Chinese government's
anti-crisis measures with regard to fiscal and monetary policy. The final chapter deals with
structural problems in the Chinese economy, recommendations and evaluation measures, as
well as forecast future developments. The result of solving this issue is in detailed approach
on the situation in the Chinese economy after the outbreak of the crisis, analyze of the anti-
crisis measures, but also it names the risks China faces.

Key words: the global economic crisis, China's economy, reform, stimulus package,
structural problems
Obsah

Zoznam tabuliek a grafov v prílohe ................................................................................... 8

Zoznam skratiek a symbolov .............................................................................................. 9

Úvod .................................................................................................................................... 10

1 Súčasná globálna hospodárska kríza ........................................................................ 12

1.1 Chronologický vývoj globálnej hospodárskej krízy ........................................... 13

1.1.1 Začiatky krízy............................................................................................... 13

1.1.2 Finančná kríza .............................................................................................. 14

1.1.3 Hospodárska kríza ........................................................................................ 16

1.1.4 Dlhová kríza ................................................................................................. 18

1.2 Príčiny vzniku ..................................................................................................... 21

1.3 Teoretické prístupy ............................................................................................. 22

1.3.1 Polemika medzi ekonómami ........................................................................ 23

1.3.2 Ekonómovia čo predpovedali krízu ............................................................. 24

1.3.3 Päť odlišných pohľadov na súčasnú krízu ................................................... 26

2 Čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve .................................... 34

2.1 Špecifické vlastnosti krajiny ............................................................................... 36

2.2 Ekonomicko-politický vývoj Číny...................................................................... 37

2.2.1 Vývoj v období 1949 – 1977 ........................................................................ 38

2.2.2 Vývoj v období 1978 – 2008 ........................................................................ 42

2.3 Makroekonomické ukazovatele .......................................................................... 50

2.3.1 Štruktúra hospodárstva ................................................................................. 50

2.3.2 Zdroje čínskeho ekonomického rastu a sprievodné javy ............................. 52

2.3.3 Makroekonomický vývoj v období pred krízou ........................................... 55

3 Vplyv krízy na ekonomiku Číny ............................................................................... 56

6
 3.1 Prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy ................. 56

3.1.1 Priame straty kapitálového trhu a bezpečnosť devízových rezerv ............... 56

3.1.2 Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch .............................................. 57

3.1.3 Redukcia v raste exportov koncom roka 2008 ............................................. 59

3.2 Výrazné zmeny pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy .............................. 60

3.2.1 Dopad na čínskych migrujúcich pracovníkov .............................................. 61

3.2.2 Najväčší svetový exportér ............................................................................ 63

3.2.3 Miernejší ekonomický rast a kvalita života ................................................. 64

3.2.4 Inflácia a nezamestnanosť ............................................................................ 66

3.2.5 Verejné financie a devízové rezervy ............................................................ 67

4 Protikrízové opatrenia čínskej vlády ........................................................................ 68

4.1 Čínsky stimulačný balík v podobe expanzívnej fiškálnej politiky ..................... 68

4.1.1 Desať pilierových odvetví ............................................................................ 69

4.1.2 Sprievodné opatrenia .................................................................................... 70

4.2 Expanzívna monetárna politika .......................................................................... 71

4.3 Zásahy na realitnom trhu .................................................................................... 73

4.4 Záujmy v zahraničí a menová politika ................................................................ 74

5 Hodnotenie opatrení a prognóza budúceho vývoja ................................................. 76

5.1 Štrukturálne problémy ........................................................................................ 76

5.2 Odporúčania na riešenie štrukturálnych problémov ........................................... 78

5.3 Hodnotenie hospodárskej politiky ...................................................................... 79

5.4 Prognóza budúceho vývoja ................................................................................. 81

Záver ................................................................................................................................... 83

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 85

Prílohy ................................................................................................................................. 94

7
Zoznam tabuliek a grafov v prílohe

Tabuľky – uvedené v prílohe od strany I

Tabuľka 1 Medzinárodné porovnanie jednotlivých sektorov národných hospodárstiev

medzi rokmi 1950 – 1985 vyjadrené v percentách
Tabuľka 2 Ekonomický rast národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985 s podielom
jednotlivých sektorov na danom raste v percentách
Tabuľka 3 Priamy dôsledok prepadu zahraničného dopytu na oceliarenskú produkciu
Tabuľka 4 Svetový obchod s tovarom podľa regiónov a vo vybraných ekonomikách
Tabuľka 5 Členenie čínskeho stimulačného balíka v hodnote 4 biliónov juanov
(v miliardách juanov)
Tabuľka 6 Zhrnutie prognózy pre Čínu na roky 2011 – 2015 (v % ak nie je uvedené)

Grafy – uvedené v prílohe od strany V

Graf 1 Väzby na trhoch aktív

Graf 2 Medziročný rast reálneho svetového HDP a medziročný rast reálneho HDP
v rozvinutých, rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách v rokoch 1970 -2008
Graf 3 Vývoj reálnych cien akcií a výnosov podľa S&P 500 indexu, očisteného od
inflácie od roku 1871
Graf 4 Vývoj cenovo-výnosového koeficientu a dlhodobých úrokových sadzieb
Graf 5 Vývoj cien nehnuteľností, stavebných nákladov, populácie a úrokových sadzieb
Graf 6 HDP na obyvateľa: Čína a Západná Európa, 1 n. l. – 2000 n. l.
Graf 7 Podiel investícií na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007
Graf 8 Podiel spotreby domácností na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 –
2007
Graf 9 Podiel vládnej spotreby na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 –
2007
Graf 10 Čistý export tovarov a služieb Číny v rokoch 1992 – 2007
Graf 11 HDP a medziročný ekonomický rast Číny v rokoch 2006 – 2010
Graf 12 Medziročné zmeny vo všeobecnej úrovni spotrebiteľských cien v Číne za roky
2006 – 2010
Graf 13 Štruktúra čínskeho stimulačného balíka
Graf 14 Čínskou vládou platené investičné aktivity v zahraničí v rokoch 2003 - 2007
8
Zoznam skratiek a symbolov

AIG – American International Group. Americká poisťovňa

BRICS – označenie pre rozvíjajúce sa ekonomiky – Brazília, Rusko, India, Čína, JAR
CDO – Collaterized Debt Obligation. Kreditná štruktúra, iné skratky ABS, CMO, SID
CDS – Credit Default Swap. Kreditný derivát
ČĽR – Čínska ľudová republika
ECB – European Central Bank. Európska centrálna banka
EFSF - European Financial Stability Facility. Európsky finančný stabilizačný fond, euroval
EÚ – Európska únia
Fed – Federal Reserve System. Federálny rezervný systém, centrálna banka USA
HDP – hrubý domáci produkt
HDP per capita – HDP na obyvateľa
JAR – Juhoafrická republika
MMF – Medzinárodný menový fond
M2 – peňažný agregát, M1 (najlikvidnejšia forma peňazí) + termínované vklady
OECD – Organisation for Economic Co-operation and Development. Organizácia pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj
PIIGS – skrátené označenie pre Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko, Španielsko
PPP – Purchasing power parity. Parita kúpnej sily
PZI – priame zahraničné investície
S&P - Standard & Poor's. ratingová agentúra, skratka v názvoch burzových indexov
TARP - Troubled Asset Relief Program. Program sanácie problémových aktív
TRS – Total Return Swap. Kreditný derivát
UBS – švajčiarska banka
UNDP - United Nations Development Programme. Rozvojový program OSN.
USA – United States of America. Spojené štáty americké
VF – verejné financie
WEO – World Economic Outlook. Publikácia od MMF
WTO – World Trade Organization. Svetová obchodná organizácia

9
Úvod

Od dávnej minulosti Číňania nazývali svoju krajinu Ríšou stredu, keďže ju

pokladali za stred sveta. Moc a vplyv Číny nie je pre región východnej či juhovýchodnej
Ázie a pre krajiny z daných regiónov ničím novým. Po dve tisícročia bývali kmeňové a
územné útvary juhovýchodnej Ázie v podriadenom, ak nie priam v nevoľníckom postavení
k čínskej ríši. Vzdávali jej hold a odovzdávali poplatky. Názov Ríša stredu nepripadol Číne
v minulosti len náhodne. Vráťme sa ale späť do súčasnosti. Za posledných šesťdesiat rokov
prešla Čína mnohými výraznými zmenami. Rástla a mocnela, až sa Ríša stredu stala
stredobodom pozornosti, ale už nie len v miestnom regióne, ale v celom globálnom
hospodárstve. Môžeme s čistým svedomím konštatovať, že sa stala stredom súčasného
sveta.
Lenže prišla hospodárska kríza, ktorá začala komplikovať a zhoršovať situáciu
v popredných svetových ekonomikách. Čína nebola žiadnou výnimkou, aj keď si
vychutnávala prominentné postavenie v dynamike ekonomického rastu. Súčasná globálna
hospodárska kríza totiž nenesie prívlastok krátkodobej zanedbateľnej epizódy, ale podľa
mnohých expertov ide o vážny problém gigantických rozmerov z určitých aspektov
porovnateľný s veľkou hospodárskou krízou z tridsiatych rokov minulého storočia. Kríza si
vyžiadala podstatné zmeny aj v hospodárstve Číny, ktoré neboli pozorovateľné na prvý
pohľad. Čínski predstavitelia zareagovali promptne a spustili proces protikrízových
opatrení, ktorý v sebe skrýval ako pozitívne tak aj negatívne stránky.
Tu niekde sa nachádza dôvod prečo sme sa rozhodli spracovať danú tému. Čína
svojou veľkosťou a možnosťami prekonáva všetky očakávania. Patrí medzi kľúčové
ekonomiky vo svete a preto je spolutvorcom trendov, čiže tiež udáva smer, akým sa
svetové hospodárstvo bude uberať. Čo sa udeje v danej ekonomike, prejaví sa cez procesy
globalizácie aj v ostatných. Z daného dôvodu je to veľká výzva snažiť sa pochopiť
a popísať procesy v tak rozsiahlom hospodárstve. Kde predchádzajúca bakalárska práca
v spoznávaní Číny skončila, táto diplomová práca nadväzuje. Je ďalšou menšou časťou do
komplexnej čínskej skladačky.
Pri vypracovávaní danej témy sme využili štúdium odbornej literatúry od
uznávaných špecialistov a potrebné najaktuálnejšie informácie sme nachádzali v prevažnej
miere na viacerých renomovaných internetových stránkach. Nedá nám nespomenúť ďalší
moderný zdroj informácií, akým sú dokumentárne filmy a televízne reportáže, vďaka
10
ktorým sme hlbšie skúmali konkrétne problémy v čínskej ekonomike. Kvalitatívny výskum
pozostával z kvalitatívnej analýzy odborných textov pozostávajúcich z moderných teórií
aplikovaných na súčasnú krízu, z historických kníh opisujúcich vývoj v Číne a pohľadov
uznávaných expertov na opatrenia čínskych politikov. Kvantitatívny výskum bol
charakteristický analýzou širokého spektra makroekonomických ukazovateľov v určitom
čase z relevantných zdrojov. Pri vypracovaní práce sme v rôznej miere vychádzali z metód
abstrakcie, analýzy, syntézy, ale aj indukcie a dedukcie. Dôraz sme kládli na metódy
komparácie, analógie a konkretizácie.
Cieľom práce je objasniť vývoj súčasnej hospodárskej krízy a jej nezanedbateľný
vplyv na ekonomiku Číny. Záverečná práca sa zameriava na zmeny v hospodárstve Číny
počas posledných šesťdesiatich rokov vo všeobecnosti, s dôrazom na krízové roky
a analyzuje opatrenia čínskych politikov v dôsledku krízy. V prvej kapitole diplomovej
práce sa venujeme globálnej hospodárskej kríze. Definujeme pojmy ako kríza a recesia.
Prinášame detailnú chronológiu a transformáciu krízy, a taktiež sa zamýšľame nad
príčinami jej vzniku. Kapitolu zakončujeme zložitým teoretickým pozadím krízy, ktorému
panuje diskusia viacerých smerov ekonomického myslenia.
V ďalšej kapitole opisujeme čínsku ekonomiku a jej miesto vo svetovom
hospodárstve. Vyzdvihujeme v nej špecifické vlastnosti krajiny, ale detailne rozpracúvame
ekonomicko-politický vývoj Číny do prepuknutia krízy v roku 2008. Makroekonomickými
ukazovateľmi v závere kapitoly dopĺňame celkový obraz dynamického vývoja čínskej
ekonomiky počas posledných šesťdesiatich rokov. Tretia kapitola je jadrom práce, kde
opisujeme vplyv krízy na ekonomiku Číny a rozdeľujeme ju na dve časti. V prvej časti
vyzdvihujeme prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy so
zreteľom na kapitálový trh a devízové rezervy. Druhá časť približuje výrazné zmeny pod
vplyvom globálnej hospodárskej krízy v oblastiach ako export, ekonomický rast, kvalita
života, inflácia, nezamestnanosť, či verejné financie.
V štvrtej kapitole sa venujeme protikrízovým opatreniam čínskej vlády. Kľúčovým
fiškálnym opatrením je stimulačný balík, ktorému je venovaný veľký priestor.
Analyzujeme aj monetárnu politiku, zásahy na realitnom trhu, či záujmy v zahraničí
a menovú politiku. V záverečnej kapitole upozorňujeme na štrukturálne problémy v čínskej
ekonomike, ku ktorým uvádzame odporúčania na ich riešenie. Dovoľujeme si aj hodnotiť
hospodársku politiku z viacerých aspektov. Na záver kapitoly formulujeme stručnú
prognózu budúceho vývoja.

11
1 Súčasná globálna hospodárska kríza

Svetová ekonomika sa v súčasnosti nachádza vo výrazne komplikovanej situácii,

kde neistota, obavy, strach panujú vo všetkých jej oblastiach a pociťujú ich takmer všetky
jej subjekty. Inak povedané, svetové hospodárstvo sa nachádza v globálnej hospodárskej
kríze. Pohľadov na súčasnú krízu sa vyskytuje značné množstvo. My sa budeme zaoberať
prevažne pohľadom ekonomickým, ale nedá nám nespomenúť sociologický pohľad, ktorý
apeluje na hodnotový rámec.
Ten hovorí, že „Západ“ (vyspelé západné ekonomiky) je v tzv. kríze hodnôt
prejavujúcej sa konzumným spôsobom života, rozpadom klasickej rodiny ako nositeľky
spoločenského rozvoja, či uprednostňovaním života na dlh. Tieto trendy postupne
nastupujú od 50. rokov minulého storočia a nepochybne mali výrazný vplyv na
prepuknutie súčasnej krízy, ktorá má mnohé prívlastky a tváre.
Ako vieme začala ako lokálna hypotekárna kríza v USA, pokračovala finančnou
krízou, ktorá sa po čase transformovala na hospodársku krízu s globálnym rozmerom
a dnes pociťujeme nové hrozby dlhovej krízy. Nesmieme sa nechať pomýliť, stále sa jedná
o tú istú krízu. Iste, krízy sú bežným javom v cyklickom vývoji hospodárstva, kde sa
striedajú fázy rastu s fázami recesie. Preto je potrebné si uvedomiť, že nie je v ľudských
silách im zabrániť alebo sa snažiť o ich úplnú elimináciu ako sme boli svedkami
v minulosti. Vieme, že tieto kroky neviedli k svetlým zajtrajškom, ale veľakrát k pravému
opaku.
Kríza je podľa nášho názoru prirodzená súčasť vývoja ekonomiky. Trhové sily sa
snažia očistiť od neefektívnych subjektov či štruktúr. Ale predsa je súčasná kríza
v mnohých ohľadoch výnimočná. Od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého
storočia, nebola žiadna tak nebezpečná a vplyvná, čo do sily ohrozenia svetového
hospodárstva, či do dĺžky jej trvania.
Preto aj keď v súčasnosti počuť hlasy o odznievaní krízy, tak ide podľa nášho
názoru o číre veštenie z vody, lebo daná problematika zahŕňa nepredstaviteľný komplex
dynamických interdependentných vzťahov, ktorých podrobnejšie odsledovanie si vyžaduje
viac času a na základe krátkodobých sledovaní vývoja v niektorých štátoch daný názor
neobstojí.

12
1.1 Chronologický vývoj globálnej hospodárskej krízy

Termín kríza sa oficiálne začal používať až na sklonku tretieho kvartálu roku 2008.
Napriek mnohým alarmujúcim hlasom obozretných ekonómov napr. Peter Schiff, boli
autority ochotné daný fakt pripustiť až vtedy, keď začali krachovať obrovské americké
investičné banky a trend sa začal presúvať postupne do celého sveta. Čo bolo naozaj veľmi
neskoro.
Kríza začala skôr, ale presný dátum si nedovolíme presne určiť. Z ekonomického
hľadiska hľadanie odpovede na danú nejasnosť ani nie je relevantné. I keď všeobecne je
považovaný za začiatok krízy výrazný pokles rastu HDP vo väčšine ekonomík, ale tu ide
už o konkrétnu hospodársku krízu a my krízu analyzujeme zovšeobecnene a snažíme sa
o popísanie jednotlivých štádií, čiže musíme ísť ešte ďalej do minulosti.

1.1.1 Začiatky krízy

Prvým štádiom bola hypotekárna kríza, označovaná za hlavného vinníka či

spúšťača negatívnych procesov. Preto ako sme boli svedkami sa na tomto poli viedli aj
najväčšie polemiky, kto z politických predstaviteľov USA nesie hlavnú zodpovednosť za
daný vývoj. Začali sa preteky medzi republikánmi a demokratmi v obviňovaní
predchádzajúcich vlád za ich krátkozraké opatrenia dokonca až spred niekoľkých desiatok
rokov.
Faktom ale zostáva, že ide o sériu zlyhaní na obidvoch stranách, lebo iste
vytvorenie zlého návrhu jednej strany, na seba môže naviazať množstvo zlých záchranných
protiopatrení druhej strany. Samozrejme, okrem politikov bol medzi vinníkmi aj Fed,
ktorého vrcholní predstavitelia neprijímali najšťastnejšie opatrenia smerom k monetárnej
politike. Čiže za najväčšie príčiny vzniku hypotekárnej krízy sú považované úpravy
v dôležitých zákonoch, akými boli Community Reinvestment Act a Glass – Steagall Act,
za Clintonovej administratívy, ktoré pripravili vhodné prostredie na rozvíjanie sa
morálneho hazardu. Spomínaná politika lacných peňazí Fed-u problémy neskôr len
prehĺbila.

13
1.1.2 Finančná kríza

Ako vieme v priebehu celých 90. rokov minulého storočia zažívali USA svoje
najdlhšie obdobie hospodárskeho rastu, ktoré bolo ukončené prasknutím bubliny na
akciových trhoch s technologickým akciami a neistotou vyplývajúcou z útokov na
dvojičky. Je zaujímavé zamerať sa na monetárnu politiku Fed-u od tohto obdobia. Po 11.
septembri 2001 Fed znižuje úrokovú sadzbu na rekordné 1 %, napriek tomu, že jej hodnota
sa medzi rokmi 2000 – 2001 pohybovala na úrovni 5 – 6 %. Trh je zaplavený lacnými
peniazmi.
V dôsledku čoho sú roky 2003 – 2004 charakteristické reštriktívnejšou politikou,
úroková sadzba rastie z 2 na 3 %. V roku 2005 sa zlé investície prejavujú v podobe
poskytovania hypoték, Fed zlyháva kvôli ich nedostatočnej regulácii. Prelom rokov
2006/2007 naznačí prvý veľký náznak problému a to zastavenie rastu cien domov v USA a
Fed zvyšuje úrokové sadzby na hodnotu 5 %. V novembri 2007 dochádza k prasknutiu
hypotekárnej bubliny v USA, úrokové sadzby klesajú na úroveň 4 %.
Rok 2008 je kľúčový pre transformáciu krízy. V januári veľké finančné skupiny
poskytovali ďalej úvery aj keď boli v platobnej neschopnosti, čo znamenalo, že
hypotekárna kríza prerastala do finančnej krízy. V apríli sa pokles úrokovej sadzby zastavil
na 2 %. V júli Fed konečne začal sprísňovať pravidlá pre poskytovanie hypoték. Tento
priestor je vhodný na zadefinovanie si tak rozsiahlej problematiky akou finančná kríza bez
pochýb je. Autori Eichengreen a Portes výstižne definujú finančnú krízu ako „poruchu na
finančných trhoch, spájanú obvykle s klesajúcimi cenami aktív a platobnou neschopnosťou
medzi dlžníkmi a sprostredkovateľmi, ktorá sa rozrastá prostredníctvom finančného
systému, narúšajúc schopnosť trhu alokovať kapitál v rámci hospodárstva.
V medzinárodnej finančnej kríze sa poruchy prelievajú cez štátne hranice, narúšajúc tak
schopnosť trhu alokovať kapitál medzinárodne.“1
Ako môžeme vidieť na grafe 1 daná definícia, ktorá dáva do kontrastu zaužívaný,
čiže generalizovaný pohľad na finančnú krízu na jednej strane s neschopnosťou štátov
splácať svoje dlhy (default), bankovými zlyhaniami (krach bánk) a poruchami na
devízovom trhu (trhu zahraničných mien) na druhej strane, zavádza schematicky tri súbory
väzieb, ktoré sú prítomné v každej národnej ekonomike a tvoria tzv. „esenciálnu anatómiu

1
Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International Financial
Stability. s.10
14
finančnej krízy.“2 Väzby I. – VI. vyjadrujú prepojenosť daných troch celkov a poukazujú
na možnosť šírenia negatívnych impulzov z ľubovoľného sektora do zvyšných sektorov.
Ktorákoľvek oblasť môže byť spúšťačom finančnej krízy. Tieto väzby boli aj za finančnou
krízou z roku 2008. Prejavili sa rekordným množstvom potenciálnych krachov bankových
inštitúcií, ktoré výrazne zaťažili verejné rozpočty štátov v dôsledku ich zachraňovania.
Pre príklad je vhodné uviesť obdobie medzi augustom a septembrom, ktoré bolo
veľmi rušné a dochádza ku krachu obrovských amerických investičných bánk, k zastaveniu
obchodovania na Wall Street a Fed zachraňuje AIG sumou 85 miliárd dolárov. V tomto
období sa začalo masívne nalievanie verejných peňazí na záchranu krachujúcich gigantov
tzv. bailout, samozrejme bolo nutné vyslať aj signál, že zachránený nemôže byť každý,
dôkazom čoho bol krach Lehman Brothers. Morálny rozmer finančnej krízy sa podľa
mnohých dá vyjadriť slovom chamtivosť. Veľkí finančníci túžili po väčších výnosoch, tak
sa rozbehli výraznejšie špekulácie s rizikovými derivátmi obsahujúcimi toxický kapitál
(rôzne označenia CMO, CDO, SID, ABS, ...), ktoré mimochodom Warren Buffett výstižne
označil za „zbrane hromadného ničenia“.
Do konca roka sa úrokové sadzby dostali na úroveň pod 1 % (na tejto nízkej
hodnote sa držia až do súčasnosti čiže skoro dva roky sú na takmer nulovej hodnote a Fed
odvtedy nakúpil asi za 1,7 bilióna dolárov vládnych dlhopisov a obligácií amerických
hypotekárnych ústavov).3 Fed v danom období prijímal dokonca akcie ako zálohu za
mimoriadne pôžičky v hotovosti prvýkrát vo svojej histórii. Ako vieme do konca roka bol
prijatý záchranný plán v hodnote 700 miliárd dolárov. Cieľom bolo vykúpiť toxické aktíva,
2 investičné banky sa stali holdingami. Fed podporil návrh na daný stimulačný balík na
podporu spotreby v krajine a ďalej postupoval proti kríze ďalším znižovaním úrokových
sadzieb, len aby stabilizoval finančné trhy. Došlo k uvoľneniu menovej politiky s použitím
expanzívnej monetárnej politiky. Tlačenie nových peňazí a ich nalievanie do ekonomiky
formou stimulačných balíkov až do súčasnosti tak za prezidenta Busha ako aj Obamu
neprinieslo požadované výsledky a dostavila sa hospodárska kríza s globálnym rozmerom.
Je vhodné poznamenať, že pokles životnej úrovne Američanov spôsobený
v dôsledku finančnej krízy mal kľúčový vplyv na vývoj svetového hospodárstva. V USA
sa totiž výrazne zredukovala stredná trieda, ktorá bola hnacím motorom nielen domácej

2
Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International Financial
Stability. s.11
3
TASR : Fed nakúpi americké vládne dlhopisy za 600 miliárd dolárov. [cit. 2010.01.12.]. Dostupné na
internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5623620/fed-nakupi-americke-vladne-dlhopisy-za-600-miliard-
dolarov.html>
15
ekonomiky. Finančná neistota a vysoká nezamestnanosť spôsobili pokles kúpyschopného
dopytu zo strany spotrebiteľov, čo vyvolalo pokles nielen domácej ale hlavne zahraničnej
produkcie. USA ako najväčší svetový importér tak preniesli pokles hospodárskej produkcie
nielen k ich najväčším zahraničným obchodným partnerom, ale aj do celej globálnej
ekonomiky, lebo pokles v daných krajinách spôsobil reakciu aj v ich partnerských
krajinách a danú reťazovú reakciu mohli už len mierne korigovať rozvíjajúce sa krajiny
napr. BRICS, kde postupne aj v súčasnosti dochádza k opačnému trendu a to vzostupu
strednej triedy a náraste dopytu po zahraničných statkoch.

1.1.3 Hospodárska kríza

Súčasná globálna hospodárska kríza, ak chceme používať ekonomickú

terminológiu, je vlastne recesia. Niektorí ekonómovia používajú aj pojem depresia, ale
podľa nášho názoru súčasná kríza momentálne nenadobudla takých rozmerov, aby mohla
niesť podobný prívlastok. Zatiaľ. Svetové hospodárstvo sa nachádza v recesii a na podporu
daného tvrdenia, si pomáhame definíciou z odborného časopisu The Economist.
„Všeobecne povedané, recesia je obdobie pomalého alebo negatívneho ekonomického
rastu, zvyčajne sprevádzané rastom nezamestnanosti. Ekonómovia majú dve presnejšia
definície recesie. Prvá, ktorá môže byť ťažko dokázateľná, je, keď ekonomika rastie menej
ako jej dlhodobý trend tempa rastu a má voľné kapacity. Druhá je pri dvoch po sebe
idúcich štvrťrokoch klesajúceho HDP.“4
Tieto definície recesie sú lepšie aplikovateľné na vývoj v samotných národných
ekonomikách, ako na celé svetové hospodárstvo. V súčasnosti neexistuje žiadna jednotná
definícia globálnej recesie. Napr. dva po sebe idúce štvrťroky klesajúceho HDP, nie sú
priveľmi vhodným ukazovateľom pre svet ako celok, lebo mnohé rozvojové ekonomiky
nevykazujú kvartálne ukazovatele vývoja HDP očistené od sezónnych výkyvov. MMF
v minulosti vyjadril názor, že globálny medziročný rast o menej ako 3 % môže znamenať
svetovú recesiu. Niektorí ekonómovia danú hranicu označili za privysokú. Odborníci zo
švajčiarskej banky UBS odporúčali označovať svetovú recesiu od hodnoty pod 2,5 %
globálneho medziročného rastu.

4
The Economist online : Terms beginning with R. [cit. 2010.08.12.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/research/economics/alphabetic.cfm?letter=R>
16
 Ak sa pozrieme na vývoj svetového produktu ďaleko do minulosti, zistíme, že od
veľkej hospodárskej krízy z roku 1930, nikdy nedosahoval negatívne čísla. Aj v najhorších
rokoch, akými boli krízové roky 1975, 1982, 1991, či 2001 sa hodnoty pohybovali
v kladných číslach na úrovniach 2 %, 0,9 %, 1,5 % a 2,5 % ako je vidieť na ľavej strane
grafu 2. Boli tieto roky prejavom globálnej recesie? Išlo o krízové situácie, ale nedovolili
by sme si tvrdiť, že by sa nachádzala v recesii celá svetová ekonomika.
Ak sa pozrieme na pravú stranu grafu 2, uvidíme aké boli rozdiely v medziročných
rastoch HDP medzi rozvíjajúcimi sa a rozvinutými ekonomikami. Z daných dát je zrejmé,
že minimálne od polovice 90. rokov minulého storočia rozvíjajúce sa ekonomiky udržujú
svetový HDP na vyšších úrovniach vďaka ich dynamickému rastu, kým rozvinuté
ekonomiky svoj vývoj spomaľujú. I pri výraznejších prepadoch hospodárskej aktivity
rozvinutých štátov, bol svetový HDP v pozitívnych číslach. Aj preto sa prikláňame
k názorom mnohých odborníkov, že pojem globálna recesia by bolo vhodné používať až
pri záporných hodnotách medziročného rastu svetového HDP.5
Na pochopenie, prečo hovoríme o globálnej hospodárskej kríze či inak povedané,
prečo si dovoľujeme použiť aj termín globálna recesia, je nutné poukázať na vývoj
svetového hospodárstva od roku 2008. Kým v roku 2008 rástol svetový produkt
medziročne ešte o 2,8 %, čo môže vyznieť pozitívne, faktom je, že v predchádzajúcich
rokoch rástlo svetové hospodárstvo omnoho dynamickejšie. Daný rast bol totiž narušený
výraznými poklesmi od tretieho kvartálu 2008. Globálna hospodárska kríza sa naplno
prejavila v roku 2009, kedy bolo dosiahnuté dno a väčšina svetových ekonomík sa dostala
do záporných hodnôt. 6
Svetový produkt klesol medziročne o 0,6 %, čo sa nestalo od čias veľkej
hospodárskej krízy. Daný rok je dôkazom výrazných problémov, ktoré sú na kvantitatívne
i kvalitatívne vyššej úrovni ako kedykoľvek predtým. Jednotlivé ekonomiky sú zasiahnuté
v rozličnej miere. Spojené štáty americké zaznamenali medziročný pokles o 2,6 %,
Nemecko o 4,7 %, Japonsko o 6,3 %, Veľká Británia o 4,9 %, Rusko o 7,9 % či Mexiko
o 6,1 % a Brazília len o 0,6 %. Takýto alarmujúci stav v roku 2009 zachraňovali gigantické
rozvojové krajiny ako Čína s medziročným rastom o 9,2 %, či India o 5,7 %.

5
The Economist online : The global slumpometer. [cit. 2010.03.12.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/12553076>
6
World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven.
[cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm>
17
 Odhady na rok 2010 podľa MMF vyzerajú pozitívne. Svetový produkt mal
dosahovať opäť medziročný rast približne o 5 %, v dôsledku oživenia ekonomickej
činnosti v najväčších ekonomikách.7 USA mali rásť o 2,8 %, Nemecko až o 3,6 %,
Japonsko o 4,3 %, Veľká Británia o 1,7 %, Rusko o 3,7 % či Mexiko o 5,2 % a Brazília
o 7,5 %. Keď k tomu pridáme rekordný rast Číny na úrovni 10,3 % a Indie 9,7 %, môžeme
nadobudnúť pocit, že kríza je zažehnaná. Je nutné, ale poznamenať, že pri
predchádzajúcich výrazných poklesoch hospodárskej činnosti, ide zatiaľ len o krátkodobý
pozitívny impulz, a nie je úplne predvídateľné, či sa neprejaví scenár recesie s dvojitým
dnom, čo by znamenalo, opätovné spomalenie ekonomického rastu.8

1.1.4 Dlhová kríza

Daný scenár recesie s dvojitým dnom nie je až tak veľmi nepravdepodobný, aj

v dôsledku minuloročných nových prejavov transformácie súčasnej krízy na jej dlhový
ekvivalent v niektorých častiach sveta. Máme na mysli prevažne dianie v Európskej únii,
ale nie je vylúčené, že dané problémy budú čoraz aktuálnejšie aj v USA či Japonsku.
Priblížme si teda dianie na starom kontinente.
Európu výraznejšie zasiahla finančná kríza v treťom kvartáli 2008, kedy začal byť
citeľný postupujúci trend z Ameriky. Aj v európskych bankách sa nachádzali toxické
aktíva a politici sa rozhodli taktiež, že najkritickejšie prípady znárodnia. Nasledoval
podobný priebeh ako v USA. Záchranné balíčky, garancie a nová legislatíva prebiehala
neustále až do súčasnosti. Monetárna politika ECB bola o trošku triezvejšia ako politika
Fed-u, ale hlavná úroková sadzba sa taktiež znížila na 1 % (v roku 2008 sa držali na úrovni
okolo 4 %). Krach krajín ako Island, či výrazné problémy Pobaltských krajín neskôr
zatienili krajiny PIIGS, ktoré upozornili na nový charakter dlhovej krízy v Európskej únii,
presnejšie v Eurozóne. Členské štáty na čele s ich rozpočtovo prebujnenými vládami
nedodržiavaním Maastrichtských kritérií si sami boli strojcami značných problémov.
Verejné deficity ako aj celková zadlženosť verejnej správy od roku 2008 narastali na
rekordné úrovne a až v roku 2010 sa začali realizovať prvé úsporné opatrenia a škrty.

7
World Economic Outlook October 2010 : Recovery, Risk, and Rebalancing. [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/pdf/text.pdf>
8
Principal Global Indicators : Current Query: Gross Domestic Product (GDP) Volume. [cit. 2011.03.02.].
Dostupné na internete: <http://www.principalglobalindicators.org/default.aspx>
18
 Je zaujímavé poukázať v skratke na situáciu na Slovensku, ktorá bola do
parlamentných volieb v roku 2010 podobná ako vo zvyšku Európy. Socialisticko -
nacionalistická vláda zvýšila deficit verejných financií, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom
verejnom dlhu. Opatreniami akými bolo „šrotovné“ sa dosiahlo umelé preskupenie
spotreby čiže umelo nafukovaný dopyt.9 Štát motivoval spotrebiteľov, aby obmedzili
úspory a budúce výdavky, na okamžitú nepotrebnú obnovu áut. Pri stimulačných balíčkoch
si štát vyberá vždy odvetvie či subjekty, ktoré podporí, na úkor iného odvetvia či
subjektov, ktoré poškodí.
Po nastúpení stredo-pravej vlády k moci v polovici roka 2010 boli vyslané správne
signály o uvedomovaní si rizika z ďalšieho zadlžovania (deficit VF v roku 2011 na
hodnote 4,9 % HDP) a prísľub výrazných úsporných vládnych opatrení (úsporný balíček,
ktorý počíta okrem iného so zvyšovaním daní, rozšírením povinných odvodov a škrtmi
štátnych výdavkov). Pri deficite verejných financií za rok 2009 v hodnote 7,9 % HDP a s
prognózou deficitu na rok 2011 na úrovni 7,8 % výkonu hospodárstva, vláda nemala
pravdepodobne inú možnosť. Čo sa týka celkového verejného dlhu, tak ten podľa
Štatistického úradu za rok 2010 stúpol na 42 % HDP.10
Vývoj na Slovensku slúži hlavne ako vhodná ilustrácia nového trendu úsporných
opatrení, ktoré boli nútené prijať takmer všetky členské krajiny Eurozóny rad za radom
potom ako koncom roka 2009 vyšlo najavo, že Grécko dlhodobo falšovalo národné
štatistiky a jeho verejný dlh narástol na takmer neudržateľnú mieru. Deficit verejných
financií za rok 2009 mal byť údajne vo výške 12,7 % HDP, ale podľa neskorších údajov
európskeho štatistického úradu Eurostatu išlo o podstatne vyšší rozpočtový schodok až
13,6 % HDP.11 Keďže Grécku reálne hrozila možnosť defaultu – neschopnosť splácať
dlhy, musela grécka vláda prijať urýchlene v priebehu roka 2010 tvrdé úsporné opatrenia
ale aj finančnú pomoc od štátov Eurozóny. To všetko malo len krátkodobý účinok, keďže
podľa popredných ekonómov sa Grécko z dlhodobého hľadiska krachu aj tak nevyhne.12
Každopádne sa začiatkom mája 2010 Grécko dohodlo s EÚ a MMF na
podmienkach záchranného balíka v hodnote 110 miliárd eur (postupne ich budú dostávať v
9
Funkčné autá išli do šrotu a rodiny si kúpili nové autá, ktoré nepotrebovali a tak prostriedky neboli
efektívne alokované. Daňovníci takýmto štýlom podporili konkrétne spoločnosti automobilového sektora,
ktoré paradoxne vlastnia zahraničné firmy.
10
ČTK : Deficit verejných financií vlani stúpol na takmer 8 %. [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-verejnych-financii-vlani-stupol-na-takmer-8.html>
11
Čobejová, E. – Gálisová, M.: Prečo práve Gréci? [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.tyzden.sk/casopis/2010/18/preco-prave-greci.html>
12
Baťo, R.: Grécko skrachuje. [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete:
<http://komentare.sme.sk/c/5363359/grecko-skrachuje.html>
19
tranžiach počas nasledujúcich troch rokov), ale Grécky parlament musel prijať úsporné
opatrenia typu zmrazenia platov vo verejnom sektore či znižovanie sociálnych dávok
a o niekoľko mesiacov aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov s obmedzením
predčasných dôchodkov.13 Zároveň po finančnej záchrane Grécka EÚ schválila
zabezpečovací prostriedok v podobe tzv. eurovalu (European Financial Stability Facility
(EFSF) – Európsky finančný stabilizačný fond).14
Účelom bolo zabezpečiť preventívne finančnú stabilitu menovej únie poskytnutím
dočasnej finančnej pomoci štátom Eurozóny v prípade výnimočných okolností. Toto
opatrenie malo vrátiť dôveru na finančné trhy, keďže krajiny Eurozóny boli vo veľmi
neistej situácii ohľadom budúceho vývoja samotného eura. Írsko sa koncom novembra
stalo prvým štátom, ktorý sa rozhodol využiť pomoc z eurovalu. Danému rozhodnutiu
predchádzalo dlhé rozhodovanie írskej vlády, ale nakoniec pod tlakom európskych elít sa
podvolili finančnej pomoci.
V súčasnosti prebiehajú vášnivé diskusie či bude euroval postačujúci nástroj na
stabilizáciu situácie v Eurozóne. Zo skupiny štátov PIIGS sú najväčšie obavy spájané
s Portugalskom a Španielskom, keďže v prípade finančných problémov väčšej zo
spomínaných ekonomík, je viac ako isté, že Eurozóne nebudú stačiť súčasné garancie
vyplývajúce z eurovalu.15 Aj preto hneď začiatkom roku 2011 vyzval prezident Európskej
centrálnej banky Jean-Claude Trichet i predseda Európskej komisie José Manuel Barroso
na posilnenie eurovalu. Daný návrh sa nestretol so všeobecným súhlasom európskych
ministrov financií, takže až najbližšia doba ukáže na čom sa budú schopní lídri dohodnúť.16

13
ČTK : Radičová únii: Nezodpovední nie sme my, ale iní. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete:
<http://hnonline.sk/svet/c1-46469140-radicova-unii-nezodpovedni-nie-sme-my-ale-ini>
14
Ide o „akciovú spoločnosť“, kde majú jednotlivé členské krajiny Eurozóny akcionársky podiel. Euroval v
prípade aktivácie (potreba záchrany krajiny Eurozóny) emituje dlhopisy s ratingom AAA, pričom garanciu
nesú všetky členské krajiny. Finančné prostriedky z emisie plus zisková marža, napr. v prípade Grécka to je v
prvých rokoch 300 bázických bodov (3%), po piatich rokoch 400 bázických bodov (4%), sa poskytnú krajine
vo finančnej núdzi. Výška záruk v eurovale členských krajín Eurozóny je 440 miliárd eur a zvyšných 330
miliárd eur poskytuje MMF.
Demjan, V.: EURo sa rozožiera zvnútra. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.financnik.sk/?did=607&id=1735>
15
Krivošík, L.: Väčší euroval, aj morálny hazard. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.tyzden.sk/casopis/2011/4/vacsi-euroval-vacsi-moralny-hazard.html>
16
V apríli tohto roku sa pridalo aj Portugalsko ku Grécku a Írsku a požiadalo EÚ o finančnú pomoc.
20
1.2 Príčiny vzniku

Najlepším príkladom na neschopnosť dôkladného nestranného vysvetlenia

komplexnosti procesov, ktoré spôsobili vznik finančnej krízy v USA a jej rozšírenie do
celej globálnej ekonomiky, je výsledok federálneho vyšetrovania osobitnej komisie
amerického Kongresu z konca januára tohto roku. Komisia sa skladala so šiestich
zástupcov demokratickej strany a štyroch republikánskych predstaviteľov. Výsledky
svojho vyšetrovania zhrnula komisia do knihy, ktorá má takmer šesťsto strán. Publikácia
obsahuje záznamy z 19 dní verejných vypočúvaní, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 700
svedkov. Treba poznamenať, že charakteristickým znakom vyšetrovania nebola vzájomná
spolupráca členov komisie, práve naopak, čoho dôkazom sú výrazné kontroverzie počas
vypracovávania záverečnej správy, ako aj posúvanie termínu zverejnenia výsledkov
vyšetrovania a nevypočutie známych ekonómov, ktorí krízu preukázateľne predpovedali.
Členovia komisie totiž vypracovali tri navzájom si konkurujúce závery.17
Hlavná správa vypracovaná šesticou demokratov tvrdí, že došlo k zlyhaniam na
všetkých stranách, ale najviac kritiky sa znieslo aj tak na finančný sektor, v dôsledku
slabého rizikového manažmentu bánk, dravých hypotekárnych brokerov,
bezcharakternosťou ratingových agentúr či vzniku kreditných derivátov ako „credit-default
swaps.“18 Demokrati vinia politikov hlavne za dopustenie uvoľnenia regulácie počas
posledného štvrťstoročia, ktorá mala spôsobiť uvoľnenie obchodovania na Wall Street.
Druhú správu, ktorú vypracovali traja republikáni, je možné chápať ako obvinenie
všetkých. Na vzniku krízy sa podieľali všetci, teda politici, regulátori, chamtiví bankári, ale
aj majitelia domov, ktorí neboli schopní splácať hypotéky a vyvolali tak perfektnú
finančnú katastrofu. Táto správa kladie väčší dôraz na širší rámec vysoko dynamického
ekonomického prostredia, s menším dôrazom na pochybenia Wall Street a dereguláciu.19

17
Hrstková, J.: Za krízu môžu všetci. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-
49613690-za-krizu-mozu-vsetci>
18
Podľa jednej z najjednoduchších definícií je kreditný derivát zmluva, na základe ktorej jedna zo strán
(kupujúca „ochranu pred defaultom“, „iniciátor“) má možnosť presunúť kreditné riziko podkladového aktíva,
ktoré môže, ale nemusí vlastniť, na jednu alebo viacero protistrán (predajcovia „ochrany pred defaultom“).
Tradičným a najjednoduchším kreditným derivátom, o ktorom sa v súvislosti s týmto sofistikovaným
pojmom ani nehovorí, je garancia. Najširšie dve skupiny derivátov sú total return swapy (TRS) a credit
default swapy (CDS).
Vaňo, V.: Trh kreditných derivátov: rizikový, ale čoraz väčší. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete:
<http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy/trh-kreditnych-derivatov-rizikovy-ale-coraz-vacsi.html>
19
Bognárová, B.: Kríze sa dalo predísť, ukázalo vyšetrovanie. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete:
<http://finweb.hnonline.sk/firmyafinancie/c3-49595170-kP0000_d-krize-sa-dalo-predist-ukazalo-
vysetrovanie>
21
 Tretia správa od zostávajúceho republikána Petera Wallisona má špecifickejší
charakter ako predchádzajúce dve správy. Autor sa v nej zameriava prevažne na kritiku
vládnych politík, ktoré sa snažili zvyšovať vlastníctvo domácnosti chudobnými
obyvateľmi. Obvinil „kvázi-štátne“ hypotekárne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac, že
spôsobili výrazné negatívne zmeny v štandardoch upisovania pôžičiek. Vyše 19 miliónov
z celkových 27 miliónov subprime hypoték20 a ďalších rizikových hypoték, ktoré boli
vytvorené v priebehu niekoľkých rokov pred finančnou krízou, bolo kúpených alebo
garantovaných danými agentúrami, ako sa uvádza v správe.21 Podľa pána Wallisona mala
daná politika taký efekt ako „nie, hodenie ohorku z cigarety do suchého lesa, ale výbuch
nákladného auta plného benzínu v strede toho lesa.“22
Z daných troch správ vyplýva minimálne, že finančnej kríze bolo možné predísť.
Odborníci, ale hodnotia hlavnú správu ako príliš opisnú a nie dostatočne vysvetľujúcu
príčiny prepuknutia finančnej krízy. Aj preto to nebolo posledné slovo v snahe objasniť
vznik krízy. Dovoľujeme si podotknúť, že na nestrannú analýzu krízy je potrebné zbaviť sa
názorových sporov – demokrati verzus republikáni, a spolupracovať, inak budú výsledkom
skúmania len rozdielne pohľady na krízu a nie konkrétne zistenia. Presne ako tomu bolo
v tomto prípade. Aj preto je vhodnejšie pozrieť sa na pohľady teoretikov ekonómie, ktorí
sa zaoberajú detailným skúmaním makroekonomických javov v ekonomike a nie sú
obmedzovaní straníckou príslušnosťou ako politici.

1.3 Teoretické prístupy

Ako sme ukázali rozdielnosť v názoroch na krízu v politike, tak sa pokúsime

vysvetliť hlavné pohľady ekonómov z rozdielnych ekonomických škôl, kde ide o výrazne
zložitejšiu problematiku. I keď treba poznamenať, že súčasná kríza zastihla väčšinu
svetových ekonómov nepripravených. Aj preto sa na prelome rokov 2008 a 2009 spustili

20
Ide o drahší typ hypotéky, ktorá je poskytovaná tým záujemcom, ktorí chcú vlastniť dom, ale kvôli
nedostatočnej finančnej bonite nemôžu dostať klasickú hypotéku. Princípom je uzatvorenie hypotéky cez
brokerov, ktorí zarábajú na podiele z uzatvorenej hypotekárnej sumy a počtu uzatvorených hypoték. Úrokové
sadzby sú pohyblivé, zákazník môže využiť možnosť v prvých rokoch splácať len úroky. Takéto hypotéky sa
primárne poskytujú v Amerike.
21
Wallison, P. J.: Dissent from the Majority Report of the Financial Crisis Inquiry Commission.
[cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.aei.org/docLib/Wallisondissent.pdf> s.13
22
The Economist online : America's financial-crisis commission: Take your pick. [cit. 2011.11.02.].
Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/18013965>
22
doteraz nevídané odborné polemiky medzi významnými svetovými ekonómami, ktoré
prakticky aj naďalej prebiehajú.

1.3.1 Polemika medzi ekonómami

Známy americký ekonóm James K. Galbraith v rozhovore pre denník New York
Times koncom roka 2008 uviedol, že „v USA pôsobí približne pätnásť tisíc
profesionálnych ekonómov a iba desať alebo dvanásť z nich bolo schopných predpovedať
krízu.“23 Ťažko povedať, do akej miery je dané číslo presné, ale v rámci odchýlok je podľa
nášho názoru blízko k skutočnosti. Niektorí z danej „hŕstky“ ekonómov, ju ale
predpovedali z chybných dôvodov, teda neurčili presne príčiny či dôsledky krízy. Aj
prominentný americký ekonomický historik Barry Eichengreen sa k téme kriticky vyjadril,
že „kríza spochybnila veľa z toho, čo sme si mysleli, že vieme o ekonómii.“24
Ekonóm David Laibson z Harvardskej univerzity prišiel s kritikou do vlastných
radov: „Existuje len veľmi, veľmi, veľmi málo ekonómov, ktorí môžu byť na seba hrdí.“25
Narážal hlavne na akademických makroekonómov a finančných teoretikov, ktorí by mali
prehodnotiť niektoré svoje nefunkčné teórie. Kríza totiž ukázala, že napr. prepracované
matematické modely, ktoré akademici hojne využívali, v prevažnej miere nefungujú. Treba
ale poznamenať, že oficiálna ekonómia si kritiku zaslúži aj z dôvodu svojej neotrasiteľnej
až nepokornej viery v predpovedateľnosť ľudského správania. Dané rovnice a vzorce,
ktorých bola mainstreamová ekonómia presiaknutá, neodzrkadľovali skutočnosť.26 Bankári
sa nimi nechali ovplyvniť a uverili, že ľudské konanie je možné dopredu vypočítať. Kvôli
týmto chybným modelom bankárov máme súčasnú krízu, konštatuje Edmund Phelps
nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.27
Dokonca aj odborný časopis The Economist sa pridal do rozbehnutej diskusie a
v polovici roka 2009 zverejnil článok o zlyhaniach makroekonómie. Vyjadril názor, že dve
23
Solomon, D.: Questions for James K. Galbraith – The Populist. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.com/2008/11/02/magazine/02wwln-Q4-t.html>
24
Eichengreen, B.: The Last Temptation of Risk. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://nationalinterest.org/article/the-last-temptation-of-risk-3091>
25
Bennett, D.: Blindsided by crisis, economists rethink profession along with theories. [cit. 2011.11.02.].
Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2008/12/23/business/worldbusiness/23iht-
econ.3.18891367.html>
26
Kohout, P.: Kdo předvídal finanční krizi. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/kdo-predvidal-financni-krizi/>
27
Kovanda, L.: Finanční krizi předpovědělo jen dvanáct ekonomů. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/2525/financni-krizi-predpovedelo-jen-dvanact-ekonomu.html>
23
hlavné ekonomické disciplíny – makroekonómia a finančná ekonómia sú celkom
oprávnene prehodnocované i keď nie v dôsledku úplne oprávnených obvinení typu, že
pomohli spôsobiť krízu, nezastavili ju a nemajú predstavu ako túto situáciu napraviť.
Zvýrazňuje sa tu nádej v prospech relatívne novej vednej disciplíny behaviorálnej
ekonómie, ktorá berie do úvahy psychológiu účastníkov trhov, ktorá je v kontraste
k abstraktne chápanej ekonómii pracujúcej s perfektnými informáciami a bez emócií.
Napr. v teórii racionálnych trhov sa ukázali mnohé trhliny, ktoré bahaviorálni
ekonómovia vyzdvihujúci iracionálne správanie subjektov trhu, len prehĺbili. The
Economist predpokladá „nevyhnutnosť širšej zmeny v ekonomickom myslení. Ekonómovia
musia vyjsť z ich špecializovaných ulít: makroekonómovia musia chápať financiám
a profesori financií potrebujú viac premýšľať o kontexte v ktorom fungujú trhy. A všetci
musia pracovať ťažšie, aby pochopili tvoriace sa bubliny a čo sa stane pri ich prasknutí.
Lebo ekonómovia sú sociálnymi vedcami, ktorí sa snažia pochopiť skutočný svet.
A súčasná kríza zmenila tento svet.“28
Aj preto si dovoľujeme tvrdiť, že daný rozruch medzi ekonómami je dobrým
signálom, už len z dôvodu, že sa hľadajú príčiny zlyhaní v ekonomickom myslení.
Rozhodne to len môže posunúť vedu o ekonómii dopredu. Kredibilita ekonómov bola
značne pošramotená súčasnou krízou, ale dané diskusie, či roztržky medzi nimi sú
nepochybne prejavom kreatívnej činnosti, teda impulzom, ktorý moderná ekonómia
potrebuje na prechod na kvalitatívne vyššiu úroveň.

1.3.2 Ekonómovia čo predpovedali krízu

Vráťme sa k tej malej vzorke ekonómov, ktorým sa podarilo predpovedať súčasnú

krízu i keď v rozličnej miere. Nie všetci, ale mnohí z nich mali pomerne konkrétne
predikcie. Čiastkové odhady boli ale taktiež veľmi kľúčové, takže spomenieme aj tie.
Názory sa líšia aj v otázke, ktorí ekonómovia patria k daným vyvoleným.
Pre lepšiu ilustráciu si zoberme napr. štúdiu holandského ekonóma Dirka
Bezemera, ktorý za vizionárov označil 12 ekonómov, medzi nimi sa nachádzajú väčšinou
pre verejnosť neznáme mená, okrem niektorých výnimiek: Dean Baker, Wynne Godley,

28
The Economist online : What went wrong with economics. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/14031376?Story_ID=14031376>
24
Fred Harrison, Michael Hudson, Eric Janszen, Stephen Keen, Jakob Brøchner Madsen a
Jens Kjaer Sørensen, Kurt Richebächer, Nouriel Roubini, Peter Schiff, Robert Shiller.29
Autor štúdie Dirk Bezemer tvrdí, že daný odborníci videli krízu prichádzať už roky
pred jej vypuknutím, ale nedostalo sa im priestoru, aby svoje názory mohli prezentovať
širokej verejnosti. Títo ľudia nielen predpovedali koniec hypotekárneho boomu, ale
predpokladali prechod k recesii v USA. Ako sa k daným zisteniam dopracovali?
Argumentuje tým, že kľúčovým voči mysleniu odporcov je účtovanie finančných
tokov (úverov, úrokov, ziskov a miezd) a zásob (dlh a bohatstvo) v ekonomike, rovnako
ako ostrý rozdiel medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom (vrátane majetku). V
týchto modeloch „finančných a kapitálových operácií“, likvidita vytvorená vo finančnom
sektore tečie do firiem, domácností a vlády, ako si požičiavajú. To môže spôsobiť
investície do fixného kapitálu, výroby a spotreby, ale aj rast cien aktív a dlhu. Likvidita sa
vracia do finančného sektora ako investícia alebo v podobe štátneho dlhu a poplatkov.
Z toho vyplýva, že existuje trade-off pri použití úveru, takže finančné investície
môžu vytlačiť financovanie výroby. Druhým kľúčovým pohľadom je, že keďže aktíva
a pasíva ekonomiky musia byť v rovnováhe, rastúce finančné trhy aktív sa odzrkadlia v
rastúcom dlhu. Modely finančných a kapitálových operácií kvantifikujú udržateľnosť
zadlženia a náklady finančného sektora na reálnu ekonomiku. To umožňuje predvídať,
kedy sa vzťah financií k reálnej ekonomike mení z podporného na záťažový prvok, a kedy
bude dosiahnutý bod zlomu.
Takéto výpočty spôsobujú podozrenia svojou neprítomnosťou v oficiálnych
prognostických modeloch v USA, Veľkej Británii a OECD. V súlade s ekonomickou
teóriou hlavného prúdu, sú premenné veličiny bilancie predpokladané, že sa automaticky
prispôsobia zmenám v reálnej ekonomike, a tak môžu byť bezpečne vynechané. Táto prax
ignoruje skutočnosť, že vo väčšine vyspelých ekonomík je obrat finančného sektora
mnohonásobne väčší ako celkový hrubý domáci produkt, alebo, že rast v USA a Veľkej
Británii bol riadený financiami od prelomu tisícročia.
Pravdepodobne z opomenutia tohto dôvodu, OECD vydalo v auguste 2007
komentár, že „súčasná ekonomická situácia je v mnohých ohľadoch lepšia než to, čo sme
zažili v rokoch. . . Naša centrálna prognóza zostáva celkom vľúdna: Mäkké pristátie v

29
Bezemer, D. J.: No One Saw This Coming: Understanding Financial Crisis Through Accounting Models.
[cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://mpra.ub.uni-
muenchen.de/15892/1/MPRA_paper_15892.pdf> s.9
25
Spojených štátoch [a] silné a trvalé oživenie v Európe.“30 Oficiálni americkí prognostici
mohli preto povedať agentúre Reuters v septembri 2007, že recesia v USA nie je
dominantným rizikom. Pri tom to bolo potom ako Levy Economics Institute, napríklad
predpovedal v apríli toho roka, že rast produkcie sa spomalí na takmer nulu, niekedy medzi
rokmi 2007 a 2008.
Zákonodarcovia sa bránili zahrnutiu bilancií a finančných a kapitálových tokov do
ich modelov tvrdiac, že bubliny sa nedajú ľahko identifikovať, ani ich účinky spoľahlivo
očakávať. Vyššie spomínaní ekonómovia ukázali, že je to v skutočnosti možné, a skutočne
nevyhnutné, ak chceme „vidieť, keď to príde“ nabudúce. Finančný sektor je rovnako
reálny ako reálna ekonomika. Politici a analytici ignorovali bilancie a prílev finančných a
kapitálových prostriedkov na úkor vlastného bezpečia ale aj nášho.31
Okrem vyššie spomínaných ekonómov sa výrazné zásluhy za predvídanie krízy
pripisujú i ďalším ekonómom ako Paul Krugman, Meredith Whitneyová, Raghuram Rajan,
Marc Faber, Nassim Nicholas Taleb. Netreba zabúdať aj na Kennetha Rogoffa a Carmen
Reinhartovú, ktorí názorne poukázali na hrozbu dlhovej krízy.

1.3.3 Päť odlišných pohľadov na súčasnú krízu

Z týchto všetkých mysliteľov by sme sa konkrétnejšie chceli zamerať na odlišné

argumenty prominentných ekonómov ako sú Nouriel Roubini, Peter Schiff, Robert Shiller,
Paul Krugman a Raghuram Rajan.32 Daný odborníci najlepšie vyjadrujú široké spektrum
názorových prúdov od mainstreamovej ekonómie po okrajové smery. Ide o zástancov
keynesiánskej, rakúskej a chicagskej školy. Dané zadelenie slúži ako pomôcka na lepšiu
predstavu rozdielnych predpokladov z ktorých jednotlivé školy vychádzajú.
Ako hlavné zovšeobecňujúce vysvetlenie odlíšenia daných škôl použijeme otázku
štátnych zásahov. Keynesiánstvo aj so všetkými jeho pridruženými modernejšími smermi
odporúča rozsiahle zásahy vlády do hospodárstva. V priamej opozícii ku keynesiánstvu sa
nachádza rakúska škola, ktorá hlása laissez faire čiže je proti štátnym zásahom do

30
Bezemer, D. J.: Why some economists could see the crisis coming. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b214-00144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W>
31
Bezemer, D. J.: Why some economists could see the crisis coming. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b214-00144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W>
32
Baťo, R.: Bieda svetovej ekonómie. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/08/11/bieda-svetovej-ekonomie/>
26
ekonomiky a spolieha sa plne na sily trhového hospodárstva. Chicagská škola zastáva
taktiež názor, že úloha vlády musí byť v spoločnosti obmedzená, ale keďže vychádza z
kvantitatívnej teórie peňazí schvaľuje monetaristickú politiku štátu na kontrolu obehu
peňazí v ekonomike. Daný zásah má byť čo najminimálnejší.
Zadeľme si teraz päticu ekonómov do jednotlivých škôl. Raghuram Rajan patrí do
chicagskej školy a Peter Schiff je zástancom učenia rakúskej školy. U troch zvyšných
pánov je možné konštatovať, že patria do keynesiánskej školy. Ale v ich myslení sú určité
rozdiely. Kým Paul Krugman patrí k staršej vetve keynesianizmu, u Roberta Shillera
prevláda novodobejší prístup a Nouriel Roubini používa vo svojich predikciách okrem
keynesiánstva aj prvky rakúskeho či chicagského učenia.33
Podľa Raghurama Rajana, profesora financií obchodnej fakulty Chicagskej
univerzity, „najdôležitejším príkladom prvého druhu zlomovej línie je rastúca príjmová
nerovnosť v Spojených štátoch amerických a politický tlak reagujúci na ňu v podobe
34
lacných úverov.“ Inak povedané, korene finančnej krízy sa skrývajú v rastúcej príjmovej
nerovnosti v Spojených štátoch amerických a v reakcii politikov na túto nerovnosť. Tvrdí
to vo svojej najnovšej knihe, ktorú by sme mohli voľne preložiť Zlomové línie: ako skryté
trhliny naďalej ohrozujú svetovú ekonomiku. Uvádza v nej aj, že zákonodarcovia, ktorí sa
chceli zapáčiť voličom a zmierniť následky rastúcej nerovnosti, poskytli finančné
prostriedky nízkopríjmovým rodinám, ktoré si chceli kúpiť dom. Fannie Mae a Freddie
Mac, dve štátom dotované úverové inštitúcie, poskytovali lacné hypotéky.
Zákon o podpore komunít (Community Reinvestment Act), ktorý podnecoval
banky, aby vyhoveli úverovým potrebám komunít, v ktorých sa nachádzali ich pobočky,
ich nútil poskytnúť pôžičku ľuďom s nízkym príjmom bez ohľadu na riziko, na druhej
strane banky si z rizika nerobili veľké starosti, pretože verili, že štát im bude kryť chrbát,
ak by niečo nevyšlo. Raghuram Rajan, niekdajší hlavný ekonóm Medzinárodného
menového fondu, tvrdí, že Program sanácie problémových aktív (TARP), ktorý nadobudol
platnosť podpisom prezidenta Busha 3. októbra 2008, utvrdil banky v tom, že ich to
nebude stáť nič, ak sa budú správať akokoľvek divoko.35
Aby sme mali kompletnejší pohľad na názory Raghurama Rajana, je dôležité
poznamenať, že dlhodobo upozorňoval aj na paradox súčasných volaní po prísnejšej
33
Čech, J.: Civilizace šamanů. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.profit.cz/clanek/civilizace-samanu.aspx>
34
Rajan, R.: Fault Lines: How Hidden Fractures Still Threaten the World Economy. 2010. s.8
35
Roberts, R.: Whose fault was it? [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://cafehayek.com/2010/09/whose-fault-was-it.html>
27
kontrole finančného systému. Podľa neho sa podceňuje riziko atmosféry, v ktorej pravidlá
vznikajú. Je typické, že vlády sa púšťajú do regulácie v najhoršej fáze hospodárskeho
cyklu. Ale keď je dobre, na obozretnosť sa zabúda. V bankových centrálach i v politických
salónoch.36 Aj preto ako hovorí: „prapríčinu krízy musíme hľadať hlbšie než na úrovni
chamtivých bankárov a bezchrbtových regulátorov (a že ich bolo požehnane). Problémy sa
nevyriešia zákonom o regulácii finančníctva, ktorý týmto regulátorom udelí väčšie
právomoci. Amerika sa musí s nerovnosťou vysporiadať u jej koreňa a väčšiemu počtu
Američanov zabezpečiť schopnosť konkurovať na globálnom trhu. To je síce oveľa ťažšie
ako rozhadzovať úvery, ale v dlhodobom výhľade je to efektívnejšie.“37
Nouriel Roubini patrí medzi najznámejšieho ekonóma, ktorého meno sa spája
s úspešným predpovedaním finančnej krízy. Vďaka médiám sa mu dostalo značného
priestoru na prezentovanie svojich názorov. Preslávil sa ako významný skeptik, ktorý
dlhodobo kritizoval vývoj v USA pred krízou, lenže prepuknutie krízy predpovedal
z dôvodu deficitu obchodnej bilancie a deficitu federálneho rozpočtu USA, ale ako vieme
ani jeden z týchto spomínaných problémov, krízu priamo nevyvolal. Na druhej strane, dané
deficity majú svoje opodstatnenie pri obavách z dlhovej krízy v USA.38
Sám sa považuje za centristu v ekonomických otázkach, keďže verí, že vlády majú
míňať peniaze v krízových časoch na podporu systému (v súlade s keynesiánskym
učením), ale keď kríza pominie mali by sa vlády vrátiť k opatreniam na podporu
slobodného trhu (v súlade s rakúskou školou). Ako povedal v rozhovore pre Financial
Times v minulom roku: „Existuje tu veľká debata medzi keynesiánskou a rakúskou školou.
Ale ja som pragmatický a eklektický. Všetko je to o načasovaní.“39
Dokazuje to vo svojej najnovšej knihe, kde nasledujúc Keynesove učenie, víta
globálnu reakciu na krízu z roku 2008. „Všetky tieto menové a fiškálne opatrenia vznikali
v priebehu viac ako dvoch rokov – nerovnomerne, nedokonale, sprevádzané enormnými
kontroverziami a skepticizmom. Reakcia na finančnú krízu mala všetok pôvab a krásu
ústupu z bojiska, ale nakoniec to vyzeralo, že funguje.“40 O niekoľko riadkov nižšie
v knihe argumentuje v zmysle rakúskej školy: „Zlou správou je, že táto stabilita bola
36
Baťo, R. – Múčka, F.: Ako skrotiť bankárov. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.etrend.sk/svet/ako-skrotit-bankarov.html>
37
Rajan, R.: How Inequality Fueled the Crisis. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.project-syndicate.org/commentary/rajan7/English>
38
Kohout, P.: Kdo předpovídal finanční krizi. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/pavel-kohout.php?itemid=5584>
39
Tett, G.: Breakfast with the FT: Nouriel Roubini. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.ft.com/cms/s/2/2cb543cc-595b-11df-99ba-00144feab49a.html#axzz1EFjCgTAd>
40
Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.152
28
zakúpená za ohromné náklady.“ Z čoho vyplýva, že „fiškálne zaťaženie danej reakcie je
len začiatkom našich problémov.“41
Roubiniho pragmatizmus vychádza z predpokladu, že na základe rakúskej teórie
predpovedá keynesiánskou politikou vytvorenú krízu, ktorú rieši novou keynesiánskou
politikou. Čo môže byť chápané ako kolobeh striedajúcich sa vplyvov. Aj preto sú krízy
podľa neho bežnou súčasťou ekonomík, nielen rozvojových ale aj rozvinutých.
Uprednostňuje skôr krátkodobé riešenia z krízy i keď si je vedomý rizík. Mnohí
ekonómovia hodnotia jeho názory v objavení permanentnej krízy.
Nouriel Roubini v kontraste k Raghuramovi Rajanovi háji vo svojej knihe Fannie
Mae a Freddie Mac. Vinu vidí na strane súkromných poskytovateľov hypoték. „Pod
obrovský nárast rizikových hypoték sa primárne podpísali nie Fannie Mae a Freddie Mac,
ale súkromní poskytovatelia hypoték, ako Countrywide. Okrem toho, Zákon o podpore
komunít (Community Reinvestment Act) je oveľa starší ako realitná bublina. Faktom je, že
zákon, ktorý prešiel v roku 1990 nútil Fannie Mae a Freddie Mac k nákupu hypoték, ktoré
sa skutočne vzťahovali na subprime hypotéky. Napríklad v roku 1997 asi 42 % pôžičiek,
ktoré kúpili, muselo pochádzať od dlžníkov, ktorých príjem bol nižší ako priemer pre ich
okolie. Niektoré z týchto úverov boli subprime, hoci presný počet nie je známy s istotou.
Bez ohľadu na prehnané tvrdenia, že Fannie Mae a Freddie Mac sú výlučne zodpovedné za
vznik hypotekárnej krízy sú jednoducho úplne mylné.“42
Paul Krugman je jediný z pätice spomínaných ekonómov, ktorý bol ocenený
Nobelovou cenou za ekonómiu. Je to jeden z najvplyvnejších popularizátorov ekonómie
dnešných čias. Zanietený politický komentátor, ktorý sa otvorene hlási k ľavicovej
ideológii a podpore amerických demokratov. Počas Bushovej éry kritizoval hospodárske
politiky USA, tvrdil, že z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné a varoval viackrát pred
možnosťou vzniku ekonomickej recesie v dôsledku danej politiky. Nakoniec prepukla
finančná kríza z iných dôvodov ako predpokladal, ale môžeme konštatovať, že bol tiež
jedným z mála, ktorý upozorňoval na blížiace sa problémy vo vývoji ekonomiky. Koncom
roka 2008 vydal prepracovanejšiu a aktuálnejšiu verziu knihy zaoberajúcej sa príčinami
vzniku kríz, ktorú napísal koncom 90. rokov, s pridanými časťami o aktuálnej finančnej
kríze.

41
Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.152-153
42
Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.66
29
 V kapitole „Návrat krízovej ekonómie“ konštatuje, že „svetová ekonomika sa
zmenila na oveľa nebezpečnejšie miesto, než sme si dokázali predstaviť.“43 Návrat podľa
neho zažíva nielen strach pred ďalšou veľkou hospodárskou krízou, ale aj zabudnutá
disciplína: ekonómia krízy. Inými slovami, keynesiánstvo, ktorého je P. Krugman
najhlasnejší propagátor. „Aj keď záchrana finančného systému oživí úverové trhy, stále
budeme čeliť globálnemu prepadu. Čo s tým môžeme urobiť? Odpoveď, takmer naisto, je
starý dobrý keynesiánsky rozpočtový stimul,“44 dodáva. Jedným z jeho odporúčaní je
podpora domáceho dopytu ako jediný nástroj, ktorý pri bezmocnosti menovej politiky
dokáže vytiahnuť hospodárstvo z marazmu. Úspech je podľa neho otázka peňazí. Ak je
fiškálny stimul neúčinný, dôvod je, že vláda vyčlenila na boj proti kríze málo peňazí.
Druhé odporúčanie je v rovine regulácií finančných trhov, kde radí, že všetko čo bolo
počas finančnej krízy zachránené, by malo byť v mimokrízovom období regulované, aby
nehrozilo výrazné riziko.
Paul Krugman sa vyjadril aj k téme pôvodcov vzniku krízy. Tvrdí, že Raghuram
Rajan sa vo svojej knihe uchýlil k „politicky motivovanému mýtusu“. Stotožňuje sa skôr
s názorom Nouriela Roubiniho. „Ako už poukázali iní, celkový podiel Fannie Mae a
Freddie Mac na trhu úverov domácností dramaticky klesol počas vrcholu realitnej bubliny.
Do takej miery, že začali nakupovať nedobytné úvery na bývanie, naháňali sa za ziskom,
nie spoločenským záujmom – ako dôsledok snahy držať krok so súkromnými
poskytovateľmi. Zatiaľ čo len málo z inštitúcií podnikajúcich na trhu s rizikovými
hypotékami – ako Countrywide Financial – boli skutočne komerčnými bankami
podliehajúcimi Zákonu o podpore komunít.“45 Inak povedané, vinu za vznik krízy nenesú
vládne politiky, ale súkromné subjekty.
Robert Shiller je profesor ekonómie na Yale University a autor populárnych
ekonomických kníh. Z pohľadu ekonomického myslenia ho odborníci zaraďujú do novej
vetvy keynesiánskej školy. V akademickej oblasti sa totiž venuje aplikácii behaviorálnej
ekonómie v oblasti finančných, akciových a realitných trhov. V roku 2000 napísal
Irrational Exuberance (z českého prekladu Investičná horúčka), knihu, kde vopred varoval,
že akciový trh sa dostal do fázy nafukovania bubliny, ktorá môže prasknúť. Predpovedal

43
Krugman, P.: The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. 2009. s.181
44
Krugman, P.: The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. 2009. s.187
45
Krugman, P. – Wells, R.: The Slump Goes On: Why? [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/sep/30/slump-goes-why/?pagination=false>
30
v nej vývoj svetového hospodárstva – recesiu, kde na podporu svojich argumentov uviedol
kombináciu mnohých faktorov, ktoré spôsobili rekordný nárast cien akcií.
Pre zaujímavosť uvádzam v prílohe trojicu kľúčových grafov, ktoré z Roberta
Shillera urobili jedného z najrešpektovanejších odborníkov na krízu medzi samotnými
ekonómami. V prvom grafe (pozri graf 3) sleduje vývoj reálnych cien akcií a výnosov
podľa S&P 500 indexu, očisteného od inflácie od roku 1871. V druhom grafe (pozri graf 4)
sa zameriava na vývoj cenovo-výnosového koeficientu46 a dlhodobých úrokových sadzieb
taktiež od roku 1871. Tretí graf (pozri graf 5) sa zaoberá vývojom cien nehnuteľností,
stavebných nákladov, populácie a úrokových sadzieb od roku 1890.47
Ekonomické dianie neurčujú len racionálne ľudské motívy, merateľné ukazovatele
či matematicky vyjadriteľné vzťahy, v ekonomike pôsobia tiež mocné psychologické sily,
ktoré duchovný otec tejto teórie, John Maynard Keynes, nazval animal spirits - živočíšne
pudy. K danej myšlienke sa vracajú aj Robert Shiller s Georgeom Akerlofom v ich knihe
s rovnomerným názvom, kde dospeli k záveru, že živočíšne pudy sú jednou z hlavných
príčin súčasnej krízy, na ktorej riešenie je potrebná aktívnejšia úloha štátu. Autori sa
nesnažia popierať zázrak kapitalizmu, ktorý dokázal množstvu krajín priniesť nebývalú
prosperitu. No podľa nich môže kapitalistická ekonomika nadobudnúť rôzne formy. A
ekonómovia sa príliš sústredili na opis sveta, v ktorom nie je miesto na zvieracie pudy.
Ich modely nedokážu vysvetliť, prečo na trhoch eufóriu strieda hlboký pesimizmus
s devastujúcim účinkom na bohatstvo národov. „Všetky spomínané živočíšne pudy majú
sklon ťahať ekonomiku raz tým a inokedy zase oným smerom. Bez zásahu štátu by
nezamestnanosť raz prudko stúpala a druhýkrát prudko klesala. A finančné trhy by čas od
času trápil chaos.“ To je hlavný dôvod, „prečo sa líšime od tých, čo si myslia, že najlepšia
vláda je najmenšia vláda. A že štát by mal hrať minimálnu úlohu pri stanovovaní pravidiel
hry,“48 zdôrazňujú. Vládu prirovnávajú k rodičovi, ktorého povinnosť je vytvoriť šťastný
domov. „Úloha štátu je určiť limity, aby dieťa príliš nepodliehalo zvieracím pudom,“49
dodávajú.

46
P/E (Price/Earnings ratio) je cenovo-výnosový koeficient, pomer ceny a zisku pripadajúceho na jednu
akciu. K jeho výpočtu teda vydelíme cenu jednej akcie jej výnosom za 12 mesiacov. Ak je cena 50 a výnos
10 P/E bude 5 (50/10). Výnosné akcie by teda mali mať nízke P/E. Avšak vzhľadom na rozptýlenosť
výnosov a fakt, že výnos môže byť záporný má tento koeficient určité nedostatky a miestami môže zlyhávať.
47
Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.3-12
48
Akerlof, G. A. – Shiller, R. J.: Animal Spirits: How Human Psychology Drives the Economy, and Why it
Matters for Global Capitalism. 2009. s.173
49
Akerlof, G. A. – Shiller, R. J.: Animal Spirits: How Human Psychology Drives the Economy, and Why it
Matters for Global Capitalism. 2009. s.xxiii-xxiv
31
 Ďalším ekonómom, ktorý súčasnú krízu predpovedal pravdepodobne
najpresvedčivejšie, ako tvrdia mnohí analytici, je Peter Schiff. Vyštudoval financie a
účtovníctvo na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Kariéru začínal ako finančný konzultant
a v roku 1996 založil brokerskú firmu Euro Pacific Capital. Mediálne známym sa stal v
roku 2006, keď predpovedal, že americký realitný trh je bublina, ktorá čoskoro praskne.
Bolo to v čase, keď Wall Street ešte veril, že americká ekonomika nikdy nebola v lepšej
kondícii. No zástanca rakúskej ekonomickej školy sa nenechal odradiť a ďalej prorokoval
skazu, ku ktorej si Amerika podľa neho pomohla minimálnou snahou sporiť namiesto
bezhlavej spotreby. Kritizoval a aj naďalej podrobuje masívnej kritike americký Fed
z dôvodu príliš uvoľnenej monetárnej politike, ktorá sa prejavuje držaním úrokovej sadzby
na najnižšej možnej hodnote. Do sporu sa často dostal aj s keynesiánskymi ekonómami, aj
kvôli ich obavám z možnej deflácie v USA. „Čaká nás skutočne masívna inflácia. Ceny
tovarov a služieb porastú ešte rýchlejšie ako ceny akcií a realít. Ceny aktív teda budú
klesať relatívne k spotrebiteľským cenám. Inflačné prostredie je dané primárne povahou
súčasných peňazí, ktoré nie sú ničím kryté a centrálne banky ich môžu vytvárať doslova z
ničoho. Ako povedal Ben Bernanke v jednej svojej reči, Fed môže vytvoriť infláciu
kedykoľvek - vytlačením peňazí.“
Ako zástanca menšej úlohy vlády a zastavenia masívneho zadlžovania USA, tvrdí,
„potrebovali by sme oslabiť vládu tak, aby mohli posilniť súkromné subjekty, podnikatelia,
biznis. Ale práve to stroskotáva na silnejúcej zahraničnej podpore Spojeným štátom. Čo
potrebujeme, je, aby cudzinci prestali nakupovať americké dlhopisy - nanešťastie je teda
nutné poslať dole aj dolár, a to tak aby reflektoval zníženú produktivitu amerických
pracovníkov. Amerika potom musí prijať také hospodárske politiky, ktoré ten zosuv
zastavia. Dolár pôjde dole, ale nie na nulu - ide o to nastaviť tú spodnú hranicu. K tomu
potrebujeme zvýšiť úrokové sadzby a zmenšiť vládu. To je presný opak toho, čo robíme
teraz.“50
Čo sa týka dôvodu vzniku krízy, kritizuje Paula Krugmana a v zmysle rakúskej
školy, vidí chybu vo vládnych opatreniach. Zástancovia rakúskej školy totiž polemizujú aj
s Nourielom Roubinim ohľadom jeho kritizovania Countrywide Financial a hájenia Fannie
Mae a Freddie Mac. Gretchen Morgenson z New York Times k tomu konštatuje: „Navonok
sa Fannie a Freddie zabalili do americkej vlajky a sna o vlastníctve vlastného domu. Ale

50
Kovanda, L.: USA se musí zhroutit, pak se světu uleví (Peter Schiff). [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na
internete: <http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3314/usa-se-musi-zhroutit-pak-se-svetu-ulevi-peter-
schiff.html>
32
vo vnútri sa nemilosrdne naháňali za ziskom svojich partnerov v hypotekárnom boome.
Jeden z ich najväčších a najviac neotrasiteľných spolupracovníkov bol Countrywide, stroj
na rizikové hypotéky riadený Angelom R. Mozilom. Countrywide bol najväčším
dodávateľom úverov pre Fannie počas mánie: v roku 2004 od neho Fannie nakúpila 26 %
všetkých svojich úverov. O tri roky neskôr to bolo 28 %. Čo malo Countrywide z tohto
vzťahu je jasné – kupcu pre svoje nedobytné úvery. Teraz má tieto straty v rukách
daňovník.“51
Rady investorom, ako prežiť v časoch nadchádzajúcej krízy, zhrnul Peter Schiff v
knihách Crash Proof a The Little Book of Bull Moves in Bearish Markets, ktoré boli obe
doplnené a prepracované o aktuálne dianie. V jeho najnovšej knihe sa zaoberá otázkami
ekonomického rastu a príčinami krachov. Nedá nám necitovať viac ako aktuálnu časť kde
sa autor zaoberá infláciou. „Ekonómovia úspešne zahmlili pravý zdroj inflácie
predovšetkým vďaka tomu, že si upravili k obrazu svojmu samotnú definíciu tohto slova.
Dnes prakticky všetci veria, že inflácia znamená rastúce ceny, takže keď ceny nerastú,
neexistuje inflácia. Lenže rastúce ceny sú iba dôsledkom inflácie! Inflácia samotná
znamená zvyšovanie peňažnej zásoby.“
Pokračuje aplikovaním inflácie na správanie ľudí počas krízy: „Počas recesie ľudia
múdro prestávajú míňať, v takom prípade zoslabne dopyt a ceny by teda mali klesnúť.
Tieto sily "pretláča" sila opačná, teda inflácia ktorá zvyšuje ceny a znižuje hodnotu peňazí.
Ak je recesia sprevádzaná infláciou, môžu ceny rásť (ak centrálna banka vyrába nové
peniaze dostatočne rýchlo), stagnovať alebo klesať pomalšie, než by klesali bez inflačných
tlakov. Lenže počas recesie ceny skrátka musia klesnúť, aby sa ekonomika mohla vrátiť
späť do rovnovážneho stavu. Recesia by mala byť deflačná. Klesajúce ceny navyše zmäkčí
dopad vysokej nezamestnanosti.“
Z daných tvrdení vyvodzuje univerzálny makroekonomický záver, ktorým je možné
vysvetliť z akého dôvodu súčasná globálna hospodárska kríza naďalej pretrváva:
„Bohužiaľ moderní ekonómovia vnímajú klesajúce ceny ako akúsi nekonečnú špirálu
vedúcu k záhube a deštrukcii. Zabúdajú, že akonáhle ceny spadnú pod určitú hranicu,
začnú ľudia znovu míňať. Firmy potom môžu odpredať nepotrebné zásoby a ceny môžu
klesnúť na úroveň zodpovedajúcu skutočnej ponuke a dopytu. Inflácia však drží ceny
neprirodzene vysoko a tomuto ozdravnému procesu bráni.“52

51
Morgenson, G.: Housing Policy’s Third Rail. [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.com/2010/08/08/business/08gret.html?_r=1>
52
Schiff, P. D. – Schiff, A. J.: How an Economy Grows and Why It Crashes. 2010. s.127-128
33
2 Čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve

Svet si od začiatku 21. storočia uvedomuje stále jasnejšie nespochybniteľný fakt, že

sa Čína postupne stáva globálnou veľmocou. Čínou máme na mysli Čínsku ľudovú
republiku (ČĽR), ktorá bola založená pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Svoje 60. výročie od
založenia, tzv. diamantové jubileum, oslávila 1. októbra 2009 s ohromujúcou pompou.53
Pre mnoho Číňanov, ale každodenný život naďalej zostáva ponurým bojom.
Dovoľujeme si poznamenať, že Čína sa napriek mnohým pretrvávajúcim problémom, ešte
nikdy nenachádzala na svetovej scéne tak vysoko ako je tomu v súčasnosti. Jej rastúca
vojenská, politická a ekonomická moc dala krajine enormný vplyv, o ktorom by si aj sám
Mao Ce-Tung mohol nechať len zdať. Napriek tomu sa čínski vrcholoví predstavitelia ešte
často sťažujú, že svetoví lídri neakceptovali naplno ich výrazný rozvoj.
Čína je obrovská, novo vznikajúca sila na svetovej scéne. Mnohí historici
konštatujú jej neospravedlniteľnú autoritatívnosť a vidia súvislosti s Japonskom a Pruskom
z konca 19. storočia, ktorých vzostup nebol zďaleka bezproblémový. Rovnako nie je Čína
status quo krajinou. Má nevyriešené záležitosti s Taiwanom a stále otvorenú možnosť pre
prípadné znovuzjednotenie. Juhočínske more patrí k ďalšiemu kľúčovému strategickému
záujmu Číny, čo znervózňuje susedné krajiny juhovýchodnej Ázie. Čína sa musí
výraznejšie zaoberať aj s Indiou, z dôvodu ich vzájomných nezhôd týkajúcich sa sporných
hraničných úsekov. Nehovoriac o zatiaľ neúspešných rokovaniach s Japonskom o sporné
ostrovy. Za jej pomoc autoritárskej Severnej Kórei si tiež nevyslúžila pochopenie.54
Zvýšená vojenská a politická moc Číny vyplýva z jej výraznej ekonomickej sily.
Pri tom hospodárstvo Číny ako vieme z histórie nemalo v začiatkoch vzniku ČĽR ani
zďaleka parametre efektívne fungujúcej ekonomiky. Všetko sa zmenilo v roku 1978, kedy
Teng Siao-pching ohlásil politiku štyroch modernizácií v oblastiach poľnohospodárstva,
priemyslu, národnej obrany a vedy a technológií. Dosiahol nimi výraznú transformáciu
ekonomiky z poľnohospodársky orientovanej na priemyselnú veľmoc tzv. továreň sveta.
Ako ohlasujú čínski predstavitelia, reformy a otvorenie sa svetu priniesli mnohé pozitíva.

53
V tejto práci nás zaujíma prevažne vývoj od vzniku ČĽR, každopádne nezabúdame na predchádzajúce typy
vlád na danom území a kľúčový význam čínskej civilizácie ako jednej z najstarších pre svetové dejiny.
Z dôvodu nedostatku priestoru sa obmedzíme na vývoj od 20. storočia, ktorý mal výrazný vplyv na zrod
modernej Číny.
54
The Economist online : The People's Republic at 60: China's place in the world. [cit. 2011.17.02.].
Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/14548871>
34
 Pokrok Číny za posledné tri desaťročia je úspešným variantom východoázijského
modelu rastu, ktorý vyrastá z podmienok zdedených po plánovanej socialistickej
ekonomike. Za 30 rokov reforiem sa malo dostať 200 miliónov obyvateľov z chudoby,
podiel na svetovom HDP mal narásť z 1,8 % v roku 1978 na viac ako 6 % v súčasnosti,
nehovoriac o 70 % náraste v produkcii obilia.55
Ak si zoberieme veľkosť čínskej ekonomiky, zistíme, že Čína má naozaj málo
konkurentov, ktorí by mohli dosahovať podobné gigantické výsledky vo veľkosti
celkového HDP. V roku 2007 Čína predbehla Nemecko a stala sa treťou najväčšou
ekonomikou sveta. Netrvalo ani tri roky a postúpila o ďalší pomyseľný stupienok, keď
v roku 2010 prekonala japonskú ekonomiku a v súčasnosti je tak na druhom mieste. Pre
porovnanie uvádzame, že HDP Japonska dosahovalo hodnoty 5,4742 bilióna dolárov, kým
HDP Číny vyrástlo na 5,8786 bilióna dolárov.56 USA patrí stále prvenstvo, ale podľa
odhadov Svetovej banky, by mohli byť zosadený Čínou z prvého miesta v roku 2025.
Pre mnohých odborníkov je daný dátum priskorý. Ale napríklad odborný časopis
The Economist je vo svojich predpovediach dokonca ešte optimistickejší v prospech
čínskej ekonomiky. Podľa ich najlepších odhadov predpokladajú, že pri ročnom reálnom
raste HDP v nasledujúcich desiatich rokoch v priemere o 7,75 % v Číne a o 2,5 % v USA,
pri priemernej miere inflácie v hodnote 4 % v Číne a 1,5 % v USA a pri 3 % medziročnej
apreciácii juanu, by mala Čína dosiahnuť prvenstvo už v roku 2019.
Ak by Čína rástla reálne v priemere len o 5 % a všetky ostatné hodnoty by zostali
nezmenené, potom by sa predbehnutie USA konalo až v roku 2022. Američania budú
v tom čase aj tak omnoho bohatší, približne s HDP per capita štvornásobne vyšším ako
v Číne.57 V súčasnosti sa odhaduje počet obyvateľov Číny na viac ako 1,3 miliardy, čo
potom výrazne redukuje podiel jednotlivca na vyprodukovanom HDP.
Aj preto podľa nášho názoru nie je veľmi podstatný dátum kedy sa stane čínska
ekonomika najväčšou vo svetovom hospodárstve, skôr prikladáme väčšiu váhu faktu, že
ide o trend, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou nie je zvrátiteľný. I tak hovoríme
o absolútnej hodnote a vyspelosť ekonomiky sa v prvom rade hodnotí podľa kvality života
jej jednotlivcov čiže relatívne ukazovatele sú vhodnejším faktorom na hodnotenie

55
The Economist online : The China's reforms: The second Long March. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.economist.com/node/12758848>
56
SITA : Japonská ekonomika klesla, predstihla ju Čína. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.sme.sk/c/5765571/japonska-ekonomika-klesla-predstihla-ju-cina.html>
57
The Economist online : The world's biggest economy: Dating game. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.economist.com/node/17733177?story_id=17733177>
35
ekonomiky Číny. Ale čínske hospodárstvo prešlo výraznými zmenami a bude musieť
prejsť ďalšími ak si svoj dynamický rast chce udržať. Na pochopenie aký vplyv má na
ekonomiku Číny súčasná hospodárska kríza, rozoberieme podrobne v tejto kapitole vývoj
čínskeho hospodárstva z mnohých aspektov do jej prepuknutia a v ďalších kapitolách sa
zameriame na zmeny ktoré spôsobila kríza v tak rozbehnutej ekonomike akou Čína bez
pochýb je.

2.1 Špecifické vlastnosti krajiny

Čína sa rozprestiera na východnej i severnej pologule. Zaberá veľkú časť východnej

Ázie a je lemovaná Žltým morom, Juhočínskym morom, Tichým oceánom a hraničí so 14
krajinami. Rozlohou sa radí na 3. alebo 4. miesto58 najväčších štátov sveta.
Čína je charakteristická širokou škálou podnebných pásiem. Tropické počasie
prevláda na juhu a juhovýchode, výrazne chladnejšia teplota je typická pre ďaleký sever a
subarktické podmienky sú na juhozápade krajiny v systéme Himalájí. Dažďové zrážky sú
častým javom pozdĺž južného pobrežia, v západných oblastiach ich je pomenej, kým na
severe krajiny pri púšti Gobi sú veľmi ojedinelým prejavom. V dôsledku daných rozdielov
sa prejavujú výraznejšie aj regionálne rozdiely, kým juh má dostatok vody, sever krajiny
bojuje s nebezpečnými suchami.59
Geografia krajiny kopíruje podnebie v jeho rozmanitosti. Západnej časti Číny
dominujú hory, náhorné plošiny a púšte, kým centrálna a východná časť je známa
mnohými širokými pláňami a deltami riek. Z vyšších nadmorských výšok západných
veľhôr tečú tisícky riek do celej krajiny, za spomenutie stojí, najvýznamnejšia čínska rieka
Jang-c'-ťiang, ktorá je treťou najdlhšou riekou na Zemi. Aj preto by sa mohlo zdať, že má
Čína dostatok sladkej vody, ale opak je pravdou. Pre príklad uvádzame, že čo sa týka
obnoviteľnej vody, tak tej má celá Ázia toľko koľko Brazília. Kým 190 miliónom
obyvateľom Brazílie jej množstvo postačuje, pre 4 miliardy obyvateľov celej Ázie je to až
riskantne málo.60

58
Závisí od uhľa pohľadu, či sa zohľadňuje rozloha s Taiwanom a spoločnými pohraničnými úsekmi
s Indiou. Každopádne má Čína s USA veľmi podobnú rozlohu, čo je vhodný aspekt na porovnávanie.
59
World Atlas : China. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/cn.htm>
60
The Economist online : Brazilian agriculture: The miracle of the cerrado. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.economist.com/node/16886442?story_id=16886442>
36
 Hlavnú národnostnú zložku súčasného obyvateľstva Číny predstavuje národnosť
Chan s 92 %. Zostávajúcich 8 % však reprezentuje až približne 54 ďalších národov
a národnostných menšín. Ako uvádza Viktor Krupa, výraz Číňania je dvojznačný. Môže
znamenať obyvateľov Číny čiže všetky národy a národnosti alebo Chanov ako etnikum,
ktorého vlastným jazykom je čínština (chančina).61 Náboženstvo je taktiež kľúčovým
špecifikom pre danosť krajiny, lebo ho nie je možné oddeliť od filozofie. Medzi
náboženstvá sa radia aj filozofické smery ako taoizmus a konfucianizmus, popri svetových
vierovyznaniach ako budhizmus, islam a kresťanstvo. V Číne ale nie je možné jednoducho
určiť či niekto napr. vyznáva budhizmus alebo konfucianizmus, lebo sú z dôvodu najmenej
tisícročného vývoja prepojené a tak Číňania praktizujú viac učení v ich živote.

2.2 Ekonomicko-politický vývoj Číny

Dovolíme si začať symbolickým pohľadom do ďalekej minulosti. Čína mala štyri

rozdielne obdobia vo svojej 4000 ročnej histórii. Až do 16. storočia si čínska ekonomika
udržiavala porovnateľnú úroveň s ostatnými ekonomikami vo svete. Čínska ekonomika
vyše tisíc rokov dosahovala vyššie hodnoty pri indikátore HDP na jedného obyvateľa ako
západná Európa. Ku koncu dynastie Ming (1368 – 1644) a počas celej dynastie Čching
(1644 – 1911) sa čínska ekonomika dostala do dlhého obdobia stagnácie či inak povedané
negatívneho ekonomického rastu. To znamenalo, že počas viac ako 300 rokov rástlo HDP
na obyvateľa o 0 %.
Počas obdobia stagnácie čínskeho hospodárstva, západná Európa začala dosahovať
rýchleho hospodárskeho rozvoja, aj vďaka vedeckej revolúcii, ktorá začala v 11. storočí.
Po 18. storočí, ekonomický rast v západnej Európe prudko vzrástol, zatiaľ čo Čína
hospodársky upadala, pretože zastavila pokrok a zavrela svoje dvere k vonkajšiemu svetu.
Čínsky izolacionizmus nakoniec viedol k invázii zo strany západných a japonských
mocností, čím sa spôsobilo, že HDP na obyvateľa Číny sa vrátilo na úroveň spred dvetisíc
rokov. Ako vieme, až koncom 70. rokov 20. storočia sa Čína začala prebúdzať zo svojej
500 rokov trvajúcej letargie a dnes rýchlym tempom dobieha moderný západný svet (pozri
graf 6).62

61
Krupa, V. a kol.: Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Afrika a Ázia. 1999. s.187
62
Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001. s.47
37
2.2.1 Vývoj v období 1949 – 1977

Novozaložená ČĽR sa v polovici 20. storočia nachádzala vo veľmi zlej

ekonomickej situácii. Ako sme uviedli vyššie, aj v dôsledku cudzích mocností čínska
ekonomika v rokoch 1840 – 1940 zažila výrazný kolaps. HDP na obyvateľa v roku 1950 sa
blížilo iba k trom štvrtinám hodnoty z roku 1820.63 Populačný rast bol prerušený
rozsiahlym vojnovým konfliktom. V roku 1950 celkové HDP Číny dosahovalo dvanástinu
z vtedajšej ekonomiky západnej Európy a jej kolónií.64

Prvá päťročnica
Okrem spomínaných dôsledkov mala negatívny vplyv na ekonomiku Číny aj
krvavá občianska vojna. Z nej vyšla víťazne Komunistická strana Číny na čele s Mao Ce-
Tungom, ktorá sa podujala riešiť nahromadené problémy nového štátu. Ihneď uzákonila
pozemkovú reformu, znárodnila priemyselnú výrobu a bankový systém i systém
zahraničného obchodu, pustila sa do opráv a budovania novej infraštruktúry prevažne na
podporu vojenskej dopravy, čím si posilnila politickú kontrolu. V rokoch 1949 – 1952 bolo
hlavným cieľom komunistických funkcionárov čo najrýchlejšie ozdraviť vojnou zničenú
ekonomiku Číny. Na splnenie daného cieľa sa uprednostňovala masívna industrializácia
s prioritou v ťažkom priemysle na úkor spotreby obyvateľstva.
Aj prvý päťročný plán (päťročnica) na roky 1953 – 1957 zdôrazňoval rýchly
priemyselný rozvoj, čiastočne na úkor ostatných odvetví ekonomiky. Prevažná časť
štátnych investícií smerovala do priemyselných odvetví, zatiaľ čo poľnohospodárstvo,
ktoré zamestnávalo viac než štyri pätiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva, bolo nútené
spoliehať sa na svoje vlastné skromné zdroje kapitálu.65 V priemysle dostali hlavnú
prioritu odvetvia železiarstva, oceliarstva, elektrickej energie, uhlia, ťažkého strojárstva,
stavebných materiálov a základných chemikálií, v súlade so sovietskou praxou, ktorých
cieľom bolo postaviť veľké, sofistikované a vysoko kapitálovo intenzívne továrne. Mnoho
nových závodov bolo stavaných aj vďaka sovietskej technickej a finančnej pomoci. Ťažký
priemysel rástol rýchlo.

63
HDP na obyvateľa bolo v Číne v roku 1820 na úrovni 600 dolárov, v roku 1913 kleslo na 552 dolárov
a v roku 1950 na alarmujúcich 439 dolárov.
64
Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001. s.117
65
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
38
Veľký skok vpred
Druhá päťročnica bola navrhnutá od roku 1958 v podobnom duchu ako
predchodkyňa a spolu s ňou bola vyhlásená aj politika Veľkého skoku vpred.
V poľnohospodárstve to znamenalo tvorbu komún, zrušenie súkromných pozemkov,
zvyšovanie produkcie prostredníctvom väčšej spolupráce a väčšej fyzickej námahy. V
priemysle sa malo pokračovať vo výstavbe veľkých tovární, ale to malo byť doplnené
rozvojom malého priemyslu s využitím veľkého množstva malých, jednoduchých lokálne
postavených a lokálne riadených tovární. Nasledoval veľkolepý pokles poľnohospodárskej
produkcie. Medzitým sa nepodarilo dosiahnuť požadovaných účinkov z nevhodne
realizovanej industrializácie, čo prinieslo veľké množstvo draho vyrobeného
neštandardného tovaru. Tieto ťažkosti sa ešte zhoršili, keď bola stiahnutá sovietska pomoc
a ich technici. Do konca roka 1960 krajina čelila ekonomickej kríze prvého stupňa. Ako
smutne konštatuje Jonathan Spence: „Veľký skok vpred, ktorý sa začal v mene posilnenia
národa zvolaním všetkej energie ľudu, sa obrátil proti sebe a skončil pojedaním svojich
mladých.“66
Autority odpovedali úplným obratom ich politiky. Súkromné pozemky boli
obnovené, veľkosť komún bola znížená a väčšia nezávislosť bola daná produkčným
tímom. Prebehol aj masívny presun nezamestnaných priemyselných robotníkov na vidiek,
a investície do priemyslu boli dočasne zredukované s cieľom uvoľniť zdroje pre
poľnohospodársku produkciu. Alarmujúca situácia poľnohospodárstva sa zlepšila okamžite
a v roku 1963 boli niektoré zdroje presmerované do priemyslu s investičnými statkami.
Obchod v tomto období dosahuje výrazné zmeny. Kým v 50. rokoch minulého
storočia sa stáva čoraz významnejšou súčasťou celkovej čínskej ekonomiky, je taktiež
dôležitým nástrojom pre ekonomickú modernizáciu. Na začiatku roka 1950 pripadali
približne tri štvrtiny z celkového zahraničného obchodu na obchod s nekomunistickými
krajinami. V roku 1954, jeden rok po skončení bojov počas kórejskej vojny, bola situácia
úplne opačná a komunistické krajiny predstavovali už približne tri štvrtiny. Počas
najbližších niekoľkých rokov začal komunistický svet postupne strácať na svojej bývalej
dôležitosti, ale až po naštrbení vzťahov medzi ČĽR a Sovietskym zväzom v roku 1960,67
to bolo tak výrazné, že nekomunistický svet začal rýchlym tempom zlepšovať svoju
pozíciu. Daný fakt sa prejavil aj v zahraničnom obchode Číny, keď v roku 1965 podiel

66
Spence, J. D.: The Search for Modern China. 1999. s.553
67
Konflikt vyústil do zrušenia sovietskych úverov a stiahnutia sovietskych technikov z územia Číny.
39
obchodu s ostatnými socialistickými krajinami tvoril len približne jednu tretinu z
celkového počtu, čo znamená, že sa vrátil do pôvodného stavu z roku 1950.

Veľká kultúrna revolúcia

Veľká proletárska kultúrna revolúcia začala v roku 1966, ale na rozdiel od veľkého
skoku, nemala jednoznačnú ekonomickú filozofiu. Výstižne ju charakterizuje Jeffrey
Wasserstrom: „Kultúrna revolúcia bola obdobím pouličných stretov a násilia vo
vidieckych oblastiach, v ktorých mnoho nevinných ľudí trpelo, či už z poškodenia ich
povesti alebo z tak výrazného obťažovania až si vzali život.“68 Ak sa pozrieme na
hospodárstvo, tak napriek chýbajúcej ekonomickej filozofii bola priemyselná produkcia
silne ovplyvnená nasledujúcim desaťročím zmien a sporov, ktoré taktiež spôsobili ťažké
rany čínskej ekonomike.
V priemysle boli zmrazené mzdy a zrušené odmeny. V kombinácii s politikou
zamestnávania viac zamestnancov, ako bolo nutné, aby sa znížila nezamestnanosť a aby
neboli nikdy prepúšťaní pracovníci, ktorí už raz boli najatí, táto iniciatíva v podstate
odstránila stimuly motivujúce k usilovnej práci. Okrem toho, technici a mnohí manažéri
stratili svoje právomoci a nemohli tak plniť efektívne svoje úlohy vo výrobe v dôsledku
danej politiky. Celkový výstup pokračoval v raste, ale podiel kapitálu na výstupe postupne
klesal.69
Vráťme sa ale späť ku kultúrnej revolúcii, kde je dôležité poukázať na dôsledky
danej politiky. Hoci kultúrna revolúcia minula drvivú väčšinu ľudí, ktorí žili vo vidieckych
oblastiach, spôsobila veľmi vážne dôsledky pre čínsky systém ako celok. V krátkodobom
horizonte, samozrejme, politická nestabilita a tápanie v hospodárskej politike mali dosah
na pomalší ekonomický rast a pokles schopnosti vlády dodať tovary a služby. Úradníci na
všetkých úrovniach politického systému zistili, že budúce zmeny v politike by mohli
ohroziť tých, ktorí agresívne implementovali predchádzajúce politiky. Výsledkom bola
byrokratická ostýchavosť. Okrem toho bola, po Maovej smrti a konci kultúrnej revolúcie,
očakávaná rehabilitácia približne troch miliónov členov Komunistickej strany Číny
a ďalších občanov, ktorí boli neprávom odsúdení.70

68
Wasserstrom, J. N.: China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know. 2010. s.58
69
Napr. v poľnohospodárstve bol produkt na obyvateľa v roku 1977 nižší ako v roku 1957.
70
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
40
Neisté sedemdesiate roky
Výrazné aktivity v neskorých 70. rokoch 20. storočia dospeli ďaleko s riešením
najakútnejších problémov, ale kultúrna revolúcia taktiež zanechala viac závažné dlhodobé
dedičstvo. Vytvorila sa hrozivá generačná medzera, v ktorej bolo mladej generácii
dospelých odopreté vzdelanie a boli naučení riešiť sťažnosti vrhnutím sa do ulíc. Taktiež
rástla korupcia v Komunistickej strane Číny a vo vláde, ako sa teror a sprievodné javy
nedostatku tovarov počas kultúrnej revolúcie donútili ľudí spoliehať sa opäť na tradičné
osobné vzťahy a na vydieranie, aby sa veci pohli. Vedenie Komunistickej strany Číny
a systém sám utrpeli stratu legitimity, keď sa milióny obyvateľov čínskych miest stali
rozčarovaní zo zrejmých mocenských hier, ktoré sa diali v mene politických princípov na
začiatku a v strede 70. rokoch 20. storočia. Trpké frakcionárstvo bolo nekontrolovateľné,
keďže členovia konkurenčných frakcií kultúrnej revolúcie mali spoločné pracovné
jednotky, z ktorých každá hľadala spôsoby ako podkopať silu inej.
Snáď nikdy predtým v dejinách ľudstva žiaden politický vodca nerozpútal tak
masívne sily proti systému, ktorý sám vytvoril. Výsledná škoda na systéme bola hlboká
a ciele, ktoré sa Mao Ce-Tung snažil dosiahnuť nakoniec zostali nepolapiteľné. Agenda,
ktorú zanechal pre svojich nástupcov, bola mimoriadne náročná. V neskorej jeseni 1976 sa
vedenie Komunistickej strany Číny snažilo preniesť rád do krajiny prostredníctvom série
národných konferencií. Presúvali sa rýchlo, aby mohli apelovať na záujmy pracujúcich
o obnovení mzdových odmien.
Ekonomika stagnovala v danom roku z veľkej časti z dôvodu politickej nestability
a Maovi nástupcovia boli ustarostený z opätovného uvedenia vecí do pohybu. Napriek
neistote bol Teng Siao-pching rehabilitovaný a formálne prijatý späť do jeho
predchádzajúceho úradu v lete v roku 1977. Počas Maovej éry totiž Teng zažil mnohé
úskalia. „Bol striedavo povyšovaný do vysokých funkcií a zosadzovaný z nich v hanbe,
niekedy kritizovaný za prílišnú miernosť, inokedy vyzdvihovaný za neoceniteľné schopnosti
pri riadení ekonomiky. Počas kultúrnej revolúcie bol poslednýkrát objektom čistky, keď
jeho rodina tiež veľmi trpela (napr. jeden z jeho synov bol dotlačený k pádu zo strechy a do
konca života bol zmrzačený).“71

71
Wasserstrom, J. N.: China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know. 2010. s.68
41
2.2.2 Vývoj v období 1978 – 2008

Reformátori pod vedením Teng Siao-pchinga sa pokúsili po roku 1978 k zníženiu

úrovne politického nátlaku v čínskej spoločnosti. Milióny obetí predchádzajúcich
politických agend boli prepustení z pracovných táborov a následne rehabilitovaní. Tým sa
výrazne zlepšili kariérne a spoločenské príležitosti pre milióny bývalých politických
vydedencov. Do značnej miery prišlo k uvoľneniu tzv. svetských prvkov u obyvateľstva,
ako je štýl obliekania a starostlivosť o vzhľad a preferencie v oblasti hudby a koníčky už
neboli považované za politicky nebezpečné či ohrozujúce. Ešte dôležitejšou zmenou bolo,
že kritizovanie politiky, už nevyvolávalo politickú odvetu voči kritikom. Celkovo bola
úloha verejných bezpečnostných síl (polícia) podstatne znížená.
Vedúci predstavitelia napriek chýbajúcim podrobným informáciám o ekonomike,
prijali až priveľmi ambiciózny 10 ročný plán na začiatku roka 1978 a použili prostriedky
vlády až po limit na daný rok k zvýšeniu investícií a dosiahnutiu rýchleho hospodárskeho
rastu. Veľa z daného rastu, pozostávalo na reaktivácii produkčnej kapacity, ktorá ležala
v nečinnosti v dôsledku politického rozvratu. Bolo zrejmé, že budúci rast bude ťažšie
dosiahnuť a dlhodobý vývoj v otázke pomeru kapitálu na výstupe utvrdzoval v tom, že
stará stratégia by bola menej efektívna.72

Začiatky politiky štyroch modernizácií

Jednou z hlavných zmien v roku 1978 bolo rýchle zapojenie Číny do
medzinárodného hospodárstva. Kým v 70. rokoch minulého storočia došlo k obnoveniu
zahraničného obchodu, ktorý bol z veľkej časti zastavený v neskorých 60. rokoch
minulého storočia. Spolu s omnoho viac aktívnymi a západne orientovanými
diplomatickými iniciatívami, boli zmeny v priebehu a po roku 1978 zásadné. Čínski lídri
sa presvedčili, že veľké množstvo kapitálu môže byť získané zo zahraničia na urýchlenie
modernizácie krajiny, zmena v postoji, ktorá vyvolala takmer frenetické reakcie zo strany
zahraničných bankárov a podnikateľov.
Týchto niekoľko elementov sa spojilo na konci roka 1978 na hlavnom zasadnutí
vedenia Komunistickej strany Číny, kedy Čína oficiálne súhlasila na vytvorení úplných

72
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
42
diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Čínski predstavitelia takisto
formálne prijali politiku štyroch modernizácií – poľnohospodárstvo, priemysel, národná
obrana a veda a výrobné postupy, ktorá dostala najvyššiu prioritu pre krajinu a všetky
ostatné úlohy jej boli podriadené, čiže ekonomický rozvoj bol na prvom mieste a k jeho
hladkému priebehu bolo potrebné podľa Teng Siao-pchinga zabezpečiť aj politickú
stabilitu: „Za účelom realizácie štyroch modernizácií, Číňania musia tiež rešpektovať štyri
hlavné princípy: držať sa socialistickej cesty, ľudovodemokratickej diktatúry, vodcovstva
Komunistickej strany Číny a marxizmu-leninizmu Mao Ce-tungovho myslenia.“73 Tento
súbor priorít sa, ale napriek zachovanej politickej ideológii tak zásadne líšil od cieľov
sledovaných počas Kultúrnej revolúcie, že dôsledky pre budúcu politiku a záujmy rôznych
vrstiev obyvateľstva boli tak hlboké ako nikdy pred tým. Otváranie sa čínskej ekonomiky
vonkajšiemu svetu pokračovalo rýchlym tempom.74

Vidiecka reforma
V rámci domácej ekonomiky boli vykonávané mnohé experimenty v oblasti
financií, bankovníctva, plánovania, manažovania mestského hospodárstva a vidieckej
politiky. Z nich zďaleka najdôležitejší bol rad opatrení pre zhruba štyri pätiny
obyvateľstva, ktoré žilo na vidieku v tej dobe. Vidiecka hospodárska reforma bola
iniciovaná v roku 1979, kedy sa výrazne zvýšili ceny pre poľnohospodárske výrobky, čím
prúdili ďalšie významné zdroje do poľnohospodárskeho sektora. Kolektívny systém
hospodárenia bol postupne demontovaný v prospech návratu k rodinným farmám.
Spočiatku bolo rodinám dovolené zmluvne používať kolektívnu pôdu len na obmedzenú
dobu. Následne bola doba platnosti týchto zmlúv predĺžená a vedľajšie zmluvy (v podstate
to znamenalo, že jedna rodina si mohla hromadiť veľké množstvo pozemkov) boli
povolené.
Roľníkom bol tiež dovolení oveľa väčší výber v druhoch plodín na pestovanie a
mnoho z nich opustilo obrábanie pôdy v prospech zriadenia si malých priemyselných
podnikov či dopravných spoločností a ďalších služieb. V dôsledku toho sa po roku 1978
výrazne zmenilo vidiecke rozvrhnutie práce, lízing pôdy a bohatstvo. Mimoriadne dobré
počasie počas skorých 80. rokoch 20. storočia prispelo k rekordnej úrode.

73
Tanner, H. M.: China: A History. 2009. s.545-546
74
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
43
 Do roku 1981 sa dôraz presunul na zrušenie spoločne obrábaných polí do pôdy, kde
na základe zmluvy vykonávali súkromné rodiny svoju prácu. Počas tejto doby bola
veľkosť súkromných pozemkov (pozemky boli vlastne vo vlastníctve fyzických osôb)
zvýšená a väčšina obmedzení na predaj poľnohospodárskych produktov na voľných trhov
bola zrušená. V roku 1984 boli podporované kontrakty na obrábanú pôdu s dlhodobejším
trvaním (spravidla 15 rokov a viac) a koncentrácia pôdy prostredníctvom podnájmu
pozemkov bola zlegalizovaná. V roku 1985 vláda oznámila, že sa pripravuje rozobrať
systém plánovaných zákaziek so štátom prideľovanými výrobnými kvótami v
poľnohospodárstve. Roľníci, ktorí prestali obrábať pôdu boli motivovaní k nájdeniu si
zamestnania v súkromnom sektore na vidieku alebo v malých mestách. Avšak nezískali
povolenie k presunu do väčších miest. Pieter Bottelier poľnohospodársku reformu výstižne
zhŕňa: „Stále existujú niektoré štátne farmy, ale od začiatku 80. rokov 20. storočia je viac
ako 90 percent poľnohospodárskej produkcie produkovanej individuálnymi
poľnohospodármi na súkromných pozemkoch prenajatých od miestnych autorít, ktoré
vlastnia a kontrolujú poľnohospodársku pôdu v Číne.“75

Mestská hospodárska reforma

Základnou ideou mestskej hospodárskej reformy bola integrácia Číny vo väčšej
miere do medzinárodnej ekonomiky, teda urobiť podniky viac zodpovedné za ich zisky a
straty, znížiť úlohu štátu v riadiacom procese, na rozdiel od vedenia, či alokácii zdrojov;
presunu investícií smerom od hutníckeho a strojárskeho priemyslu k ľahkému a high-tech
priemyslu a zároveň zachovať dôraz na riešenie prekážok v energetike, doprave
a komunikáciách; vytvoriť materiálne iniciatívy pre individuálne úsilie a spotrebiteľský
étos podnecujúci ľudí k tvrdej práci; zracionalizovať štruktúru cien, a uviesť osoby do
zamestnania, pre ktoré majú špecializovaný výcvik, zručnosti alebo talent. Súčasne, štát
povolil súkromnému sektoru rozvíjať sa a umožnil mu súťažiť so štátnymi podnikmi v
mnohých oblastiach služieb a neskôr aj v operáciách s výraznejším významom ako je
stavebníctvo.76
Reformy v mestskej ekonomike mali zmiešané výsledky, z veľkej časti preto, že
ekonomický systém v mestách, bol omnoho zložitejší. Tieto reformy mali poskytnúť

75
Zhao, S.: China-US Relations Tranformed: Perspectives & Strategic Interactions. 2008. s.189
76
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
44
materiálnu zainteresovanosť pre väčšiu efektívnosť a zvýšiť využívanie trhových síl pri
alokácii zdrojov. Vznikli problémy v dôsledku relatívne iracionálneho cenového systému,
pokračujúcej manažérskej plachosti a neochoty vládnych úradníkov, aby sa vzdali svojej
moci nad ekonomickými rozhodnutiami, popri iných problémoch. V mestských i
vidieckych hospodárstvach riešili reformátori niektoré zo základných stavebných kameňov
sovietskeho systému, ktoré boli dovezené v priebehu roka 1950.
Reformy napredovali vo vidieckych a mestských oblastiach. Vidieckym výrobcom
bola daná väčšia voľnosť pri rozhodovaní, ako využiť ich výnosy, či už pre
poľnohospodárske alebo iné hospodárske činnosti. Súkromné podnikanie v mestách a
racionalizácia, privatizácia, a v niektorých prípadoch, demontáž štátom vlastnených
podnikov získali na rýchlosti. V rovnakej dobe, ústredná vláda zmiernila tempo zmien
hlavne, aby sa zabránilo rastu sociálnych nepokojov v dôsledku rastúcej nezamestnanosti
a vytvorila sociálnu záchrannú sieť pre tých, ktorí prídu o prácu.

Reformy na podporu podnikateľského prostredia

Množstvo súvisiacich opatrení bolo zavedených na zvýšenie stimulov pre
manažérov podnikov k zvýšeniu efektívnosti ich firiem. Výmena systému „zisk za
odpustenie“ s daňovými a zmluvnými systémami bola navrhnutá tak, aby odmeňovala
manažérov tým, že dovolí podnikom ponechať si významnú časť zvýšenia výroby.
Manažérska autorita v rámci firmy tak bola posilnená a odmeny boli obnovené, dokonca
bol dovolený aj ich rast do významných rozmerov. Manažéri tiež dostali väčšie právomoci
najímať, prepúšťať a podporovať pracovníkov. Zníženie plánovania ústrednej vlády bolo
sprevádzané povoleniami pre podniky kupovať a predávať prebytok tovaru na podstate
voľno trhovej báze, a takto získané ceny boli často oveľa vyššie ako v prípade tovaru
vyrobeného pre splnenie naplánovaných kvót. Štátny plán bol tiež používaný k
presmerovaniu niektorých zdrojov do ľahkého priemyselného sektora. Štát, napríklad, dal
prednosť v spotrebe energie pre niektoré podniky ľahkého priemyslu, ktoré produkovali
vysoko kvalitný tovar.
Zníženie rozsahu mandatórneho plánovania je založené na predpoklade, že trhové
sily môžu efektívnejšie alokovať viac zdrojov. Tento predpoklad zase vyžaduje racionálny
cenový systém, ktorý zohľadňuje všetky existujúce technológie a nedostatky. Keďže
rozsiahle subvencie boli implementované do ekonomického systému, tým pádom sa

45
cenová reforma stala veľmi citlivou otázkou. Strach z inflácie tiež brzdil danú reformu.
Avšak skutočnosť, že výrobky vyrobené prevyšujúc stanovený cieľ v pláne, môžu byť
predané, vo väčšine prípadov, v podstate za trhové ceny a vytvára sa tak dvojpásmový
cenový systém, ktorý je navrhnutý tak, aby očistil ekonomiku od administratívne
stanovených cien zo skoršej doby.
Úsilie o vytvorenie voľnejšieho trhu práce je tiež súčasťou celkovej snahy na
dosiahnutie väčšej efektívnosti. Ako s cenovou reformou, manipulácia so systémom, ktorý
umožňuje mnohým občanom žiť viac pohodlne a bezpečne, čo by im ekonomicky viac
racionálnejší systém neumožnil, a preto je tu riziko závažných dôsledkov vo vzťahoch s
verejnosťou. Zmeny prebiehali pomaly v tejto citlivej oblasti.77

Vytvorenie „špeciálnych ekonomických zón“

V neskorých 70. rokoch minulého storočia krajina prijala zákon o joint-venture a
následne uzákonila množstvo ďalších zákonov (napr. zákon upravujúci oblasť patentov) na
vytvorenie atraktívneho prostredia pre zahraničný kapitál. V roku 1978 bolo rozhodnuté
umožniť priame zahraničné investície v niekoľkých malých „špeciálnych ekonomických
zónach“ pozdĺž pobrežia. „Provincia Kuang-tung bola priekopníkom čínskej modernizácie
a zohrala unikátnu experimentálnu úlohu v reforme a v otváraní sa, najmä založením prvej
čínskej špeciálnej ekonomickej zóny v Šen-čene v roku 1980.“78 Prvý experiment z
neskorých 70. rokov minulého storočia so „špeciálnymi ekonomickými zónami“ sa
orientoval na oblasť pozdĺž južného pobrežia a viedol v roku 1984 k rozhodnutiu otvoriť
14 pobrežných miest a tri pobrežné regióny k intenzívnejšiemu zapojeniu sa do
medzinárodnej ekonomiky. Všetky z týchto miest poskytovali priaznivý daňový režim a
ďalšie výhody pre zahraničných investorov.
Hlavnou myšlienkou bolo rozširovať možnosti k otvoreniu sa čoraz väčšej časti
krajiny pre zahraničný obchod a investície, ktorá ako vieme bola vykonaná s
pozoruhodným úspechom v najbližších desaťročiach. Tieto zóny sa stali motorom
obrovského a udržateľného hospodárskeho rastu Číny a vyrástli v nich dôležité mestá ako
Šen-čen, ktorý mal v roku 1979 okolo 30 tisíc obyvateľov a o niečo viac ako štvrť storočia
z neho vyrástla metropola s populáciou okolo 7,5 milióna obyvateľov. Ďalšie zákony o

77
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
78
Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.65
46
zmluvách, patentoch, a ďalších záležitostiach týkajúcich sa zahraničných podnikov boli
schválené v snahe prilákať ešte viac medzinárodného kapitálu na podporu rozvoja Číny.
Veľmi byrokratická povaha čínskej ekonomiky, ale spôsobovala (a v súčasnosti spôsobuje)
podstatné problémy pre zahraničné firmy, ktoré chceli pôsobiť v čínskom prostredí a Čína
musela postupne pridať ďalšie stimuly na prilákanie zahraničného kapitálu.79
Zmeny v ekonomickom myslení a stratégii Číny od roku 1978 boli tak veľké, že
skutočná prax nevyhnutne výrazne zaostávala za deklaratórnou politikou. Pozoruhodné v
tomto období boli výkyvy v hospodárskej politike medzi dôrazom na trhovo orientované
reformy a aspoň čiastočné spoliehanie sa na centralizované plánovanie.

Čiastočné politické zmeny

Reformátori sa tiež pokúsili o prípravu ich budúcich politických nástupcov. Jednalo
sa o rehabilitáciu kádrov, ktorých sa zbavil predchádzajúci režim počas Kultúrnej revolúcie
(z ktorých väčšina bola vykonaná v neskorých 70. rokoch 20. storočia). Tieto kádre boli v
mnohých prípadoch staré a už nie plne schopné splniť požiadavky, ktoré boli na ne kladené
a preto boli povzbudzované k odchodu do dôchodku. Mladší, lepšie vzdelaní ľudia, ktorí
boli zaviazaní k reforme boli potom preložení do predných pozícií. Teng dokázal
majstrovsky udržať životaschopnosť koalície medzi rôznorodými silami na vrchole moci.
Do konca roka 1981 sa mu podarilo vytlačiť Hua Guofenga a ďalších rigidných maoistov
z vysokých pozícií. Hoci on odmietol vziať si popredné pozície pre seba, jeho
podporovatelia sa stali premiérom (Čao c'-jang a potom Li Peng) a generálnym
tajomníkom Komunistickej strany Číny (Hu Yaobang, Zhao, a Ťiang Ce-min). Teng
pracoval tvrdo, aby sa pokúsil upevniť a udržiavať ich kontrolu nad silou.
Na začiatku roka 1982 sa vedenie Komunistickej strany Číny pokúsilo o intenzívnu
reštrukturalizáciu vedúcich orgánov vo vláde a strane. Došlo k výraznej reorganizácii s
vymenovaním mnohých nových úradníkov. Táto všeobecná snaha pokračovala s čoraz
väčším zameraním na prebujnený vojenský aparát, ale pokrok sa spomalil po spľasnutí
organizačného reformizmu. V rokoch 1982 – 1985 Komunistická strana Číny vykonávala
tzv. "opravnú" kampaň, ktorej cieľom bolo obnovenie morálky medzi jej členmi a
vyradenie tých, ktorí nepodporili reformu. „Ľudová oslobodzovacia armáda bola
pravidelne kritizovaná v masových médiách za ľavicové tendencie. Keď opravný proces

79
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
47
stúpil do druhej fázy v skorej zime 1984 – 1985, tlaky na ľudovú oslobodzovaciu armádu
sa začali viditeľne množiť.“80 Táto kampaň upozornila na rastúce ťažkosti spojené s
udržiavaním disciplíny a obmedzovaním korupcie v dobe rýchlych zmien, kedy boli
materialistické hodnoty oficiálne propagované.
V polovici 80. rokoch minulého storočia bola Čína v procese transformácie, s
hlavnými prvkami predchádzajúceho systému spochybnenými, zatiaľ čo konečný
výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý zostával nejasný aj medzi vrcholnými predstaviteľmi.
Reformné hnutie sa začalo narúšať v roku 1985. Finančná decentralizácia a dvojitý cenový
systém v kombinácii s ďalšími faktormi vytvárali infláciu a zvyšovali korupciu. Čínska
populácia, viac vystavená zahraničným myšlienkam a životnej úrovni, vyvíjala tlak na
vládu, aby urýchlila tempo zmien v krajine.81

Nepokojný záver osemdesiatych rokov

Tieto sily vyprodukovali otvorené nepokoje v krajine na konci roka 1986 a znovu v
oveľa väčšom meradle na jar roku 1989. V roku 1989 sa stala populárna nespokojnosť
s Komunistickou stranou Číny a vládou a rozširovala sa ďalej. Študenti, ku ktorým sa
pridali aj mnohí ďalší obyvatelia, vyšli do ulíc v tuctoch miest od apríla do júna a
požadovali väčšiu slobodu a ďalšie zmeny. Vedúci vládni predstavitelia po počiatočnom
váhaní, používajú armádu na potlačenie daných nepokojov začiatkom júna
(najviditeľnejšie na námestí Nebeského pokoja), so značnými stratami na životoch. Čínski
starší revolucionári sa potom vrátili k viac konzervatívnym ekonomickým, politickým a
kultúrnym politikám v snahe obnoviť kontrolu nad krajinou. „Ekonomickou konsekvenciou
tvrdého zákroku z roku 1989 bolo ocitnutie krajiny v stave nervóznej stagnácie.“82
V roku 1992, však, Teng Siao-pching verejne kritizoval to čo on nazýval
pokračujúcim „ľavičiarstvom“ krajiny, a snažil sa obnoviť úsilie o hospodársku reformu.
Ekonomický rast bol obzvlášť významný v južnej Číne, kde sa vyvinula najvyššia
koncentrácia súkromného sektora teda podnikania. Preto keď sa Teng vydal v roku 1992
na oficiálnu cestu po štátoch južnej Číny, presiakli informácie na verejnosť, že v tak
ekonomicky vypätom období nabádal ľudí, aby „boli trochu odvážnejšími a išli o niečo

80
MacFarquhar, R.: The Politics of China: The Eras of Mao and Deng. 1997. s.377
81
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
82
Kynge, J.: China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the Challenge for America.
2006. s.20
48
rýchlejšie“. Ekonomika sa v priebehu niekoľkých týždňov začala preberať. Čínski
a zahraniční investori sa chopili Tengovho posolstva a pustili sa do urýchlenej
ekonomickej liberalizácie. „Priame zahraničné investície začali prúdiť do pobrežných
oblastí, akciové a realitné trhy Hong Kongu sa zotavovali, vlastné čínske akciové trhy
v Šanghaji a Šen-čene boli založené, krajiny juhovýchodnej Ázie začali predávať viac
surovín rozvíjajúcemu sa gigantovi a v roku 1995 čínska ekonomika rástla rýchlejšie ako
14 % oproti minulému roku.“83

Dynamické deväťdesiate roky a nové tisícročie

Od polovice 90. rokov minulého storočia Komunistická strana Číny pracovala
drasticky na urýchlení trhových reforiem v oblasti bankovníctva, daní, obchodu a
investícií. Tieto reformy pokračovali rýchlym tempom a strana sa pokúsila zvýšiť verejnú
podporu vedením energických protikorupčných kampaní, ktoré sa prejavovali z časti na
stíhaní vysoko postavených úradníkov a občasnými popravami úradníkov na vysokej
úrovni obvinených z korupcie.
Ťiang sa prejavil ako schopný nástupca Tenga. On nahradil Čao c'-janga na poste
generálneho tajomníka v roku 1989 po incidente na námestí Nebeského pokoja a tiež bol
menovaný predsedom Ústrednej vojenskej komisie ešte v tom istom roku a prezidentom
Národného ľudového kongresu sa stal v roku 1993. Kombinoval pragmatickú, reformne
orientovanú hospodársku politiku s naliehaním, že strana si musí udržať silnú kontrolu nad
vládou. Ťiang upevnil svoju moc po smrti Tenga v roku 1997, aby sa stal v Číne
najdôležitejším vládcom, ale postupne sa vzdal moci v prospech Chu Ťin-tchaovi v rokoch
2002 – 2004, ktorý má najvyššie funkcie dodnes.84
V ekonomike sa dosahoval rekordný rast zvyšujúci sa z roka na rok. Koncom 90.
rokov minulého storočia sa najprv Hong Kong a neskôr aj Macao stali súčasťou Číny po
tom ako ich bývalé koloniálne veľmoci prepustili zo svojej správy. Treba ale poznamenať,
že si dané mestské štáty ponechali vysoký stupeň autonómie, čo bola jedna zo
základných podmienok na ich pripojenie, ale i tak boli pozitívne efekty pre čínsku
ekonomiku kľúčové.

83
Kynge, J.: China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the Challenge for America.
2006. s.21
84
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
49
 Na konci roka 2001 sa pre Čínu ešte viac otvorila cesta na medzinárodné trhy, keď
bola prijatá do WTO. Od jej vstupu do WTO až do roku 2008 sa jej exporty až
zoštvornásobili.85 Trhové reformy v Číne napredovali a ekonomika rástla dynamicky ďalej.
V troch dekádach od roku 1978 až po rok 2008 rástla čínska ekonomika v priemere
medziročne o desať percent. Čínske hospodárstvo tak so svojou lacnou, ale spoľahlivou
pracovnou silou produkujúcou kvalitnejšie výrobky dokázalo konkurovať západným
a japonským trhom.86

2.3 Makroekonomické ukazovatele

Ak by sme hľadali medzinárodne uznávané ekonomické štatistiky Číny od 50.

rokov minulého storočia, tak by sme vyšli naprázdno, lebo MMF a iné medzinárodné
inštitúcie poskytujú dáta až od roku 1980. Čínsky makroekonóm Fengbo Zhang, ale danú
medzeru zaplnil dôležitými poznatkami v jeho publikácii. Podľa vyššie načrtnutého vývoja
je zaujímavé porovnať zložky národného hospodárstva Číny s ostatnými krajinami
v daných rokoch.

2.3.1 Štruktúra hospodárstva

Fengbo Zhang rozdeľuje národné hospodárstvo na viac častí ako je zaužívaný

trojsektorový pohľad. Poľnohospodárstvo a priemysel uvádza samostatne, kým miesto
služieb používa členenie na stavebníctvo, transport a komunikáciu, obchod a iné. Čínske
národné hospodárstvo malo podľa neho v roku 1950 dané parametre ako ukazuje tabuľka 1
v prílohe: poľnohospodárstvo 67,4 %, priemysel 14,1 %, stavebníctvo 1,1 %, transport
a komunikácie 3,3 % a obchod 14,1 %.87 Je možné konštatovať, že dané hodnoty vystihujú
vojnou zničenú a nerozvinutú ekonomiku, čo sa odzrkadľuje na podiele
poľnohospodárstva, naproti ktorému sú ostatné zložky na alarmujúcich hodnotách.
V nasledujúcich dekádach dochádza k postupným zmenám pod vplyvom hospodárskych
reforiem.

85
Ebrey, P. B.: The Cambridge Illustrated History of China. 2010. s.338
86
Tanner, H. M.: China: A History. 2009. s.561
87
Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.37
50
 Z tabuľky 1 je ďalej viditeľný aj jav, že v ostatných krajinách či ide o rozvinuté
alebo rozvíjajúce sa ekonomiky, proporcia poľnohospodárstva na národnom hospodárstve
mala v danom čase negatívny trend. Naproti tomu prevládal pozitívny trend v ostatných
sektoroch. V Číne bola ale situácia odlišná. V rokoch 1949 – 1957 sa čínske hospodárstvo
menilo z poľnohospodársky orientovanej na priemyselnú ekonomiku. Veľký skok v roku
1958 spôsobil nadmernú akceleráciu industrializácie, čo ale viedlo k poškodeniu
poľnohospodárstva a k trojročnej hlbokej kríze, z ktorej viedla jediná cesta cez prioritné
poľnohospodárstvo. V tomto období sa prejavil reverzný trend oproti vzorovému modelu
úspešnej industrializácie. Transformácia z poľnohospodársky orientovanej na industriálnu
ekonomiku sa spomalila. V roku 1970 podiel prvého sektora prevyšoval podiel druhého
sektora na národnom hospodárstve.
Ale realizácia politiky štyroch modernizácií postupným spôsobom docielila
dominanciu priemyslu, keď v roku 1985 bol podiel priemyslu 41,5 % a poľnohospodárstva
41,4 % na národnom hospodárstve. V tabuľke 2 je možné pozrieť si ekonomický rast
národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985 s podielom jednotlivých sektorov na
raste. Dovolíme si tvrdiť, že dané čísla slúžia iba na vysvetlenie trendu, keďže ich presnosť
je otázna a dáta od 80. rokov 20. storočia sa líšia od dát MMF, Svetovej banky či OECD.
Každopádne záporný rast sa dosahoval v rokoch 1960 – 1962, 1967 – 1968 a 1976, čo boli
najkritickejšie krízové roky počas Maovej éry.88
Štruktúra čínskeho hospodárstva od 80. rokov podľa dát OECD pôsobí
dôveryhodnejšie a výstižne ukazuje prebiehajúce pozitívne trendy v troch sektoroch až do
začatia hospodárskej krízy v roku 2008. V roku 1980 malo poľnohospodárstvo podiel 30 %
HDP, priemysel 49 % HDP a služby 21 % HDP. V roku 1990 prvý sektor klesol na 27 %
HDP, priemysel na 42 % HDP a služby začali naberať na význame, keďže ich hodnota
bola vyčíslená na 31 % HDP. Rok 2000 priblížil čínske hospodárstvo k vyspelému
ekonomickému modelu, keď sa docielila redukcia poľnohospodárstva na 16 % HDP.
Priemysel dosiahol rekordné hodnoty, keď jeho podiel na HDP zastal na úrovni 51 %, kým
služby si polepšili len mierne na 33 % HDP.89
Nové tisícročie prinieslo pomalšie zmeny v štruktúre čínskej ekonomiky. Podľa
štatistík z roku 2004 poľnohospodárstvo symbolicky pokleslo na 15,2 % HDP, priemysel
naďalej rástol na hodnotu 52,9 % HDP, kým služby stagnovali s 31,9 % HDP.90 V roku

88
Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.38
89
OECD: China in the World Economy: An OECD Economic and Statistical Survey. 2003. s.60
90
OECD: OECD Economic Surveys: China 2005. 2005. s.9
51
2008 sa naplno prejavilo zapojenie Číny do svetového hospodárstva a využívanie
moderných technológií. Pri dynamickom ekonomickom raste sa podarilo znížiť podiel
poľnohospodárstva na rekordných 11,3 % HDP, priemysel taktiež svojim miernym
poklesom na hodnotu 48,6 % HDP, začal dláždiť cestu pre modernizujúci sa sektor služieb
s podielom 40,1 % HDP.91
Zmeny v štruktúre čínskej ekonomiky nevyjadruje len meniaci sa podiel sektorov
na outpute ale aj zamestnanosť. Napriek faktu, že sa percentuálny podiel zamestnaných
v poľnohospodárstve znižoval, v dôsledku populačného rastu podiel v absolútnych
hodnotách rástol. V roku 1952 bolo približne 200 miliónov celkových pracujúcich, z čoho
170 miliónov bolo zamestnaných v poľnohospodárstve. V roku 1986 bolo už celkových
pracujúcich približne 500 miliónov a 300 miliónov pracovalo v poľnohospodárstve.
Vyjadrené percentuálne nastala zmena z 83,5 % na 61,1 %. Ostatné sektory dosahovali
rasty zamestnanosti percentuálne aj absolútne. Zamestnanosť v priemysle vzrástla
v daných rokoch zo 7,4 % na 22,1 % a v službách z 9,1 % na 16,8 %.92
Medzinárodné štatistiky vykazujú zamestnanosť v Číne podobne. Medzi rokmi
1980, 1990 a 2000 zamestnanosť v poľnohospodárstve percentuálne naďalej klesala na
hodnoty z 69 % na 60 % a neskôr na 50 %. Zamestnanosť v daných obdobiach v priemysle
len mierne napredovala z 18 % na 21 % a neskôr na 23 %. Služby boli aj v tomto smere
najväčším rekordérom s hodnotami z 13 % na 19 % a neskôr na 27 %, čím prekonali
zamestnanosť v priemysle. V roku 2004 sa celková pracovná sila pohybovala približne na
úrovni 763 miliónov. Zamestnanosť sa v poľnohospodárstve znížila na 49,1 %, v priemysle
klesla na 21,6 % a v službách mierne narástla na 29,3 %. V roku 2008 pracovná sila
dosahovala 792 miliónov. Aj tu sa prejavili výrazné zmeny, keď zamestnanosť rekordne
poklesla v poľnohospodárstve na 39,6 %, kým v priemysle vyrástla na 27,2 % a v službách
na 33,2 %.

2.3.2 Zdroje čínskeho ekonomického rastu a sprievodné javy

Po prechode z centrálne plánovaného mechanizmu k trhovému hospodárstvu v

neskorých 70. rokoch minulého storočia, Čína zaznamenala od začiatku 80. rokov 20.
storočia jedno z najrýchlejších období ekonomického rastu vo svetových dejinách. Rok
91
OECD: OECD Economic Surveys: China 2010. 2010. s.9
92
Zhang, F.: Analys is of Chinese Macroeconomy. 2008. s.38-39
52
1978 znamená obrat v moderných dejinách Číny. V roku 1978 bola Čína deviatou
najväčšou ekonomikou na svete s HDP len na úrovni jednej osminy USA a tretiny
Japonska. Už v roku 2001 Čína prekonala Japonsko ako druhá najväčšia svetová
ekonomika, pokiaľ ide o HDP merané v parite kúpnej sily (PPP). V roku 2006 bolo reálne
HDP Číny trinásť násobne väčšie ako v roku 1978.93 Avšak, na základe HDP na obyvateľa
bola Čína stále výrazne chudobnejšia než Japonsko. V roku 2008 HDP na jedného
obyvateľa podľa PPP v Číne dosahovalo hodnotu 5 962 dolárov v porovnaní s Japonskom
na hodnote 34 627 dolárov.
Je dôležité zamyslieť sa nad otázkou ako bol dosiahnutý daný ekonomický rast.
Podľa Freda Bergstena je „vo všetkých ekonomikách expanzia outputu sumou zmien
v troch komponentoch: v spotrebe (súkromnej a verejnej), investíciách a v čistých
exportoch tovarov a služieb.“94 Expandujúce investície boli hlavným a čoraz dôležitejším
poháňačom čínskeho rastu. Ako môžeme vidieť na grafe 7 investície dosahovali v priemere
36 % HDP v prvej dekáde ekonomickej reformy. Ale od začiatku roku 1990 sa začal
priemerný podiel investícií na HDP zvyšovať a v roku 1993 a opäť v rokoch 2004 – 2007
prekonal 40 % HDP, čo bolo aj v porovnaní s dynamickými východoázijskými štátmi
rekordné číslo. Rastúce investície boli poháňané zvyšujúcou sa mierou úspor, ktorá
dosahovala v roku 2006 hodnotu viac ako polovicu HDP Číny. Rastúce investície boli
kľúčové v rokoch 2001 – 2005, keď v priemere prispievali viac ako polovicou
k ekonomickému rastu, čo v medzinárodnom porovnaní bol nezvyčajne vysoký podiel.
Rast súkromnej a verejnej spotreby bol taktiež prudký v absolútnych hodnotách
počas reformného obdobia. Ale po väčšine rokov rast spotreby zaostával za výrazným
rastom ekonomiky, čo sa prehĺbilo od roku 2000. Graf 8 ukazuje ako v 80. rokoch spotreba
domácností dosahovala v priemere viac ako polovicu HDP, v 90. rokoch približne 46 %
a v novom tisícročí presnejšie v roku 2007 klesla až na 35 % HDP.95 Naproti tomu vládna
spotreba vykazovala známky relatívnej stability. V reformnom období dosahovala
priemernú hodnotu 14 % HDP, v roku 2001 až vrcholných 16 % HDP a v rokoch 2006 –
2007 poklesla pod 14 % HDP ako je znázornené na grafe 9. Počas posledných dvoch dekád
relatívna dôležitosť celkovej spotreby na ekonomickom raste poklesla. V prvej polovici 80.

93
Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.106
94
Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.106
95
Pre porovnanie v USA bola spotreba domácností na hodnote 70 % HDP, vo Veľkej Británii 63 % HDP
a v Indii 56 % HDP v danom roku.
53
rokov sa rast spotreby podieľal na ekonomickej expanzii zo štyroch pätín, kým od roku
2003 podiel klesol na menej ako dve pätiny.96
Začínajúc v roku 2005 sa rast čistého exportu tovarov a služieb taktiež stal
dôležitým zdrojom ekonomického rastu. V danom roku sa viac ako zdvojnásobil, aby
dosiahol hodnotu 125 miliárd dolárov alebo 5,4 % HDP ako je znázornené na grafe 10.
Behom nasledujúcich dvoch rokov rast pokračoval na hodnotu 305 miliárd dolárov, teda
8,9 % HDP. V priemere sa rast čistého exportu v rokoch 2005 – 2007 podieľal viac ako
jednou pätinou na ekonomickom raste.
Hospodárska expanzia Číny bola ťahaná exportom, ktorý sa zvýšil z 10,6 % HDP
na 39,9 % HDP počas rokov 1980 – 2008. Značný obchodný prebytok tiež zvyšoval
devízové rezervy krajiny, čím sa Čína stala najväčším svetovým držiteľom devízových
rezerv (s viac než 2,1 bilióna dolárov v júni 2009). Realite klesajúceho vývozu v dôsledku
globálnej hospodárskej krízy od konca roku 2008, sa Čína postavila vládnymi stimulmi na
zvýšenie domáceho dopytu a investíciami do aktív dlhodobého charakteru. V dlhodobom
horizonte, však, krajina má za cieľ presunúť základ ekonomického rastu od vývozu do
súkromnej spotreby, ktorá predstavovala 35,2 % HDP v roku 2008.
Silný hospodársky rast Číny počas troch dekád bol sprevádzaný rýchlym nárastom
spotreby energie. V roku 2008, celková spotreba primárnej energie bola 4,8 krát vyššia ako
v roku 1980. Kým bola na začiatku 90. rokov 20. storočia Čína čistým vývozcom ropy, v
roku 2006 sa stala tretím najväčším svetovým čistým dovozcom ropy. Uprostred obavy o
zabezpečenie dodávok energie a energetickej efektívnosti, Čína vyvinula snahu
diverzifikovať svoje energetické zdroje. Avšak, uhlie stále zabezpečuje prevažnú väčšinu
celkovej čínskej spotreby energie (70,2 % v roku 2008).
Politika jedného dieťaťa implementovaná od roku 1979 znížila pôrodnosť v Číne (z
22,5 narodených na 1000 obyvateľov v roku 1988 na 12,2 narodených na 1000 obyvateľov
v roku 2008) a spomalila rast populácie. Čínska populácia dosahovala 1,3 miliardy ľudí v
roku 2008, čo bola pätina všetkých obyvateľov na celom svete. Čínska populácia taktiež
rýchlo starne. Do roku 2020 sa podiel ľudí vo veku 65+ podľa prognózy zvýši na 13,1 %
obyvateľov (oproti 9,4 % v roku 2008 a 4,5 % v roku 1978) a bude predstavovať štvrtinu
svetovej staršej populácie.
V roku 2005 Čína predbehla USA a je svetovým lídrom v počte študentov
vysokých škôl s 15,6 milióna študentmi. Číne patrí tiež celosvetovo vedúce postavenie v

96
Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.108
54
používaní internetu a predstihla USA v roku 2008 s 298 miliónmi užívateľov. Napriek
prísnemu vládnemu dohľadu nad jeho obsahom, bude stále rastúca študentská populácia
dôležitou hnacou silou internetu v Číne, pretože študenti sú najaktívnejšou skupinou
používateľov internetu v krajine.97

2.3.3 Makroekonomický vývoj v období pred krízou

Ekonomický rast behom piatich rokov pred krízou koncom roka 2008 nebol
uniformný. Expanzia v rokoch 2006 – 2007 viedla prehrievaniu sa ekonomiky, čo sa
prejavilo na náhlom vzostupe inflácie, v roku 2007 na 4,8 % a o rok neskôr až na 5,9 %,
ktorá sa zhoršila v dôsledku narušenia niektorých dodávok potravín. Počas tohto obdobia
sa štruktúra dopytu stala obzvlášť nevyvážená. Svetový dopyt mal vzostupnú tendenciu, čo
sa prejavilo na zvyšujúcom sa prebytku platobnej bilancie Číny.
Platobná bilancia je jedným z kľúčových ukazovateľov na pochopenie rastúcej
dynamiky čínskej ekonomiky v danom období. Čína začala dosahovať výraznejší prebytok
bežného účtu v nedávnych rokoch. V roku 2006 dosiahol prebytok 253 miliárd dolárov
alebo 9,5 % HDP, robiac tak Čínu po prvýkrát, krajinou s najvyššou hodnotou prebytku
bežného účtu na svete.
Prebytok narastal aj v roku 2007 na hodnotu 372 miliárd dolárov alebo 11 % HDP,
čo bolo opäť nevídané na veľkú krajinu, ktorá nie je exportérom ropy ani iného fosílneho
paliva. Daný podiel bol skoro trikrát väčší ako vrchol dosiahnutý v Japonsku v polovici 80.
rokov. Nehovoriac o roku 2008, keď bol prebytok bežného účtu rekordných 436 miliárd
dolárov alebo 9,8 % HDP.
Prehrievanie sa ekonomiky v roku 2007 viedlo centrálnu banku Číny k zvyšovaniu
minimálnych povinných rezerv a ako inflácia ďalej narastala, aj k zvyšovaniu úrokových
sadzieb. Fakt, že globálne hospodárstvo smerovalo do recesie koncom roka 2008, sa
prejavil aj v Číne. Kým reálny ekonomický rast Číny bol v rokoch 2003 – 2007 vždy nad
10 %, rok 2008 mierne narušil daný trend s rastom iba o 9,6 %. To naznačovalo, že
blížiace sa obdobie spôsobí určité zmeny aj v dynamicky rastúcej ekonomike Číny.98

97
Hodgson, A.: In Focus: 60 years of the People’s Republic of China. [cit. 2011.25.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.euromonitor.com/in-focus-60-years-of-the-peoples-republic-of-china/article>
98
Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.114
55
3 Vplyv krízy na ekonomiku Číny

Rozsah vplyvu krízy na ekonomiku Číny nie je presne kvantifikovateľný. Na jednej

strane, Čína vykonávala početné obmedzenia kapitálových tokov, najmä ich odliv, z časti
tak, aby si zachovala svoj riadený menový floating. Tieto obmedzenia limitovali schopnosť
čínskych občanov a mnoho firiem k investovaniu svojich úspor v zahraničí, nútili ich
investovať tieto úspory na domácom trhu (napr. v bankách, na akciových trhoch, realitných
a obchodných podnikoch), hoci niektorí Číňania sa pokúšali o nelegálny presun svojich
prostriedkov do zahraničia. Aj tak je ale možné konštatovať, že vplyv finančnej krízy na
čínsky súkromný sektor a jednotlivých investorov bol malý. Až prerod do globálnej
hospodárskej krízy začal spôsobovať väčšie problémy celej čínskej ekonomike.99

3.1 Prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy

Yu Yongding uvádza štyri hlavné faktory cez ktoré globálna finančná kríza
vplývala na čínsku ekonomiku:
- Priame straty amerického kapitálového trhu
- Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch
- Redukcia v raste exportov
- Bezpečnosť devízových rezerv

3.1.1 Priame straty kapitálového trhu a bezpečnosť devízových rezerv

Pred vypuknutím krízy aj čínske komerčné banky, ako mnohé úspešné komerčné
banky v rozvinutom svete, nakupovali hypotekárne toxické balíčky či CDO. Podľa
oficiálnych údajov sa celkové straty štyroch najväčších čínskych komerčných bánk
z daných nákupov vyšplhali na 20 miliárd dolárov. Môžeme konštatovať, že našťastie

99
Naproti tomu čínske vládne subjekty ako Štátna správa devízových rezerv, Čínska investičná korporácia,
štátne banky a štátom vlastnené spoločnosti boli viac zasiahnuté krízou. Tieto entity majú leví podiel na
legálnom odlive kapitálu z Číny, z ktorého veľká časť pochádza zo stále rastúcich čínskych devízových
rezerv.
56
držba menšieho množstva daných nepriamych zahraničných investícií, Čínu uchránilo pred
výraznejšími stratami.
Každopádne, v auguste 2008, bolo riziko pre Čínu oveľa väčšie, keďže sa Fannie
Mae a Freddie Mac nachádzali pred možným kolapsom. Ak by skrachovali, Čína by prišla
o 400 miliárd dolárov zo svojich devízových rezerv. Ako vieme americká vláda tieto dve
spoločnosti zachránila a ušetrila tak Čínu od značnej katastrofy. Odvtedy Štátna správa
devízových rezerv Číny postupne mení svoju držbu zo štátnych agentúrnych obligácií na
vládne cenné papiere a z dlhodobých amerických štátnych dlhopisov na krátkodobé štátne
pokladničné poukážky.100
Celkové devízové rezervy Číny predstavovali ku koncu prvého kvartálu 2009 sumu
2,1 bilióna dolárov.101 Z týchto 1 bilión bol vo forme amerických vládnych cenných
papierov a väčšinu z daných cenných papierov tvorili krátkodobé americké štátne
pokladničné poukážky. V danom momente boli odhadované účtovné straty na držbe
čínskych devízových rezerv len mierne.102 V každom prípade je bezpečnosť hodnoty
čínskych devízových rezerv jednou z najväčších obáv pre autority krajiny. V ďalšej
kapitole sa ich opatreniam budeme venovať detailnejšie.

3.1.2 Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch

Pozrime sa na cezhraničné kapitálové toky. Yu Yongding vysvetľuje zásadný

poznatok: „Pretože Čína iba čiastočne liberalizovala svoj kapitálový účet, teoreticky vzaté,
cezhraničný kapitál môže prúdiť do a z Číny iba cez kanály priamych zahraničných
investícií, úradne schválených úverov zo zahraničia a portfóliové investície od
kvalifikovaných zahraničných inštitucionálnych investorov, respektíve od kvalifikovaných
domácich inštitucionálnych investorov. Napriek tomu, existujú mnohé medzery v kontrole
cezhraničných kapitálových tokov.“103

100
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.3
101
Tieto rezervy mali ešte v roku 2003 hodnotu 403 miliárd dolárov pre lepšiu predstavu ich dynamického
rastu.
102
Podľa niektorých analytikov, údajne Čína v danom období na držbe aj profitovala v dôsledku apreciácie
doláru a prepadu výnosov z amerických štátnych dlhopisov od zhoršenia krízy. Samozrejme, išlo len
o dočasné zisky.
103
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.6
57
 V dôsledku čoho čierna ekonomika vážne ohrozuje cez pro-cyklické cezhraničné
kapitálové toky finančnú a ekonomickú stabilitu Číny. Po prepuknutí krízy vznikli medzi
čínskymi ekonómami polemiky či medzinárodný kapitál v jej dôsledku bude masívne
prúdiť do krajiny alebo ju bude opúšťať. Ako sa ukázalo, od začiatku roku 2008 kapitál
začal prúdiť smerom von z Číny. Ako príklad slúži jednoduché porovnanie. Kým v roku
2007 prílev PZI dosahoval 50 miliárd dolárov, o rok neskôr to už nebola ani polovica, ale
len prílev PZI v sume 20 miliárd dolárov.
Ďalej je kľúčový aj podiel špekulatívneho kapitálu či horúcich peňazí na
cezhraničných kapitálových tokoch. Sú dva spôsoby ako ho iba približne merať, čo nie je
najpresnejšie, ale určitý trend je možné sledovať. Na základe tzv. miery chýb
a prehliadnutí, ktorá je položkou platobnej bilancie alebo pomocou kalkulácie
nevysvetleného prílevu resp. odlevu kapitálu, ktorý sa rovná zmene v devízových
rezervách mínus PZI a prebytok obchodnej bilancie.104
Podľa prvého spôsobu v druhej polovici roka 2008 sa dosiahla negatívna suma
v hodnote 40 miliárd dolárov, kým v prvom polroku to bolo 20 miliárd dolárov
v pozitívnom vyjadrení. Druhý spôsob len potvrdzuje, že v roku 2007 a v prvej polovici
roka 2008 sa realizoval prílev horúcich peňazí, kým v druhej polovici roku 2008 prebiehal
odlev horúcich peňazí. Paralela k danému obdobiu tkvie v tom, že tento prílev horúcich
peňazí komplikoval snahy čínskych monetárnych autorít potlačiť bubliny na trhoch aktív
a stabilizáciu výmenného kurzu juanu.
Každopádne v dôsledku silného oživenia čínskej ekonomiky a možno aj kvôli
vráteniu sa zahraničných investorov, horúce peniaze začali opäť prúdiť do krajiny
začiatkom roka 2009 s vyšším rastom od marca. V nasledujúcich mesiacoch sa čínske ceny
akcií výrazne odrazili a ceny nehnuteľností prekonali historický rekord z roku 2007, kedy
bublina na trhu aktív vrcholila. V auguste nastal opäť odliv horúcich peňazí z čínskej
ekonomiky, čo mohlo mať vplyv na burzový krach v danom mesiaci.
Spomínané pro-cyklické cezhraničné kapitálové toky nespôsobili Číne veľké škody,
lebo kontrola kapitálu, obrovské zásoby devízových rezerv, či intervencie čínskej
centrálnej banky na devízových trhoch a udržiavanie výmenného kurzu juanu boli
ostražité. Yu Yongding uzatvára: „Napriek tomu, že kapitálové kontroly v Číne majú svoje
trhliny, tieto kontroly zvyšujú transakčné náklady pohybu tokov špekulatívneho kapitálu

104
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.7
58
a preto výrazne obmedzili nepriaznivé vplyvy globálnej finančnej krízy na
makroekonomickú stabilitu čínskej ekonomiky.“105

3.1.3 Redukcia v raste exportov koncom roka 2008

Ako sme už naznačili, v priebehu roku 2008 začal spomaľovať globálny

ekonomický rast, čo pocítila aj čínska ekonomika. Počas tretieho kvartálu 2008 reálny rast
HDP Číny klesol na približne 6,4 % podľa cyklicky očisteného medzikvartálneho základu.
V danom kvartáli sa prepadol aj svetový obchod, čo malo vplyv na pokles čínskeho
vývozu. Napriek tomu, že Čína je menej závislá na exporte ako by bolo možné
predpokladať podľa jeho podielu na HDP, tento pokles výrazne prispel k jemnému
spomaleniu ekonomického rastu Číny. Dovoz taktiež výrazne poklesol, pretože jeho
značná časť slúži ako input pre vyvážané tovary.106
Vo finančnej oblasti spôsobila kríza pravdepodobne najväčšie ťažkosti pri
získavaní financií pre obchod Číny. Obchod bol celkovo najviac krízou zasiahnutou
oblasťou čínskej ekonomiky a cez neho problémy pocítil aj na ňom závislý spracovateľský
priemysel. Rast priemyselnej produkcie v treťom kvartáli 2008 klesol na hodnotu 8,2 %, čo
bolo len polovičnou hodnotou minuloročného rastu za rovnako dlhé obdobie. Aj mnohé
dôležité produktové sektory zaznamenali pád z dvojciferných rastov na negatívne hodnoty.
Rast exportu klesol z 20 % v októbri 2008 na – 2,2 % v nasledujúcom mesiaci.
Štatistiky ukazujú, že kľúčovou príčinou za poklesom ekonomického rastu Číny
v treťom kvartáli 2008 bol rýchly prepad exportu. V čínskom priemyselnom sektore bol
najviac zasiahnutý oceliarenský priemysel. Pokles v exporte oceliarenských produktov mal
54 % podiel na celkovom prepade oceliarenskej produkcie v septembri 2008. Pokles týchto
exportov bol aj priamym dôsledkom globálnej hospodárskej krízy (pozri tabuľku 3).
Okrem priameho vplyvu, nepriamy dopad na oceliarenskú produkciu z dôvodu
prepadnutia dopytu pocítil veľmi výrazne aj oceľ vyvážajúci priemysel. Celkovo, pokles
v externom dopyte môže vysvetľovať viac ako 60 % prepadu oceliarenskej produkcie.
Podľa Yu Yongdinga je poradie najväčších vplyvov na čínsku ekonomiku nasledovné:
„Zhrnúc, dramatický prepad v dopyte po exporte od tretieho kvartálu 2008 je jedinou

105
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.9
106
OECD: OECD Economic Surveys: China 2010. 2010. s.31
59
najdôležitejšou príčinou čínskeho spomalenia. Prepad investícií do aktív dlhodobého
charakteru bol druhým dôležitým prispievajúcim faktorom. Daný prepad môže byť
prisúdený spomaleniu investícií do nehnuteľností v dôsledku prísnejšej monetárnej politiky
počas nedávnych rokov, prepad v exportne orientovaných investíciách, zhoršenie
očakávaní a straty spôsobili špekulácie na finančných trhoch zo strany veľkých štátom
vlastnených spoločností kvôli prasknutiu bublín na trhu aktív a kolapsu cien komodít.
Neoficiálna evidencia ukazuje, že špekulatívne straty daných spoločností boli obrovské, ale
ťažko dokázateľné. Treťou dôležitou príčinou spomalenia ekonomiky je veľké
prispôsobovanie si zásob. Do polovici roka 2008, mnoho čínskych spoločností očakávalo
ďalší rast v cenách a pristúpili k rozsiahlemu hromadeniu zásob. Uvoľňovanie zásob
výrazne zhoršilo pokles čínskeho rastu. Na záver, efekt bohatstva z prasknutých bublín na
trhu aktív tiež zohral úlohu v spomalení rastu spotreby.“107

3.2 Výrazné zmeny pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy

Avšak, čínska ekonomika nebola imúnna voči dopadom svetovej hospodárskej

krízy, vzhľadom k svojej ťažkej závislosti na obchode a priamych zahraničných
investíciách pre svoj ekonomický rast. Početné sektory boli ťažko zasiahnuté. Pre ilustráciu
je vhodné uviesť, že na trhu s nehnuteľnosťami v niekoľkých čínskych mestách sa prejavili
známky bubliny, ktorej hrozí prasknutie, vrátane spomalenia v stavebníctve, klesajúcimi
cenami a rastúcou úrovňou neobývaných budov. Toto zvýšilo tlak na banky, aby znížili
úrokové sadzby v nadväznosti na stabilizáciu trhu.
V dôsledku finančnej krízy sa hodnota hlavného indexu akciového trhu v Číne –
Kompozitný index Šanghajskej burzy, znížila takmer o dve tretiny svojej hodnoty od 31.
decembra 2007 do 31. decembra 2008. Globálna hospodárska kríza potom dosiahla, že sa
čínsky obchod a priame zahraničné investície výrazne prepadli počas prvej polovice roka
2009. V danom období sa dosahovali rekordné poklesy v čínskych exportoch ako aj
importoch.
Čínska vláda v januári 2009 odhadovala, že 20 miliónov migrujúcich pracovníkov
stratilo zamestnanie v roku 2008, kvôli zníženiu dopytu na medzinárodnom trhu
v dôsledku globálneho ekonomického spomalenia. Za prvé štyri mesiace roku 2009,
107
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.11
60
priemyselná produkcia vzrástla medziročne o 5,5 %, čo bolo výrazne nižšie ako 12,9 %
rastu v roku 2008.108
Je dôležité zopakovať, že dopad globálnej hospodárskej krízy bol hlavne na čínsku
reálnu ekonomiku, kým finančný sektor po 10 ročnej reforme zostáva relatívne stabilný,
zdravý a schopný odolať kríze. Kríza najviac postihla pobrežné oblasti, kde je ekonomika
viac závislá na vývoze a na pracovnej sile.
Priblížme si teda vývoj hospodárstva Číny počas rokov 2009 a 2010 podľa
kľúčových makroekonomických ukazovateľov. Celkovo je možné konštatovať, že aj
napriek mnohým negatívnym javom pod vplyvom globálneho hospodárskeho spomalenia,
čínska ekonomika posúvala svoju výkonnosť neohrozene ďalej, čím predbehla niektoré
rozvinuté ekonomiky vo viacerých ukazovateľoch.

3.2.1 Dopad na čínskych migrujúcich pracovníkov

Globálna finančná kríza ako vieme viedla k prudkému zníženiu exportných

zákaziek ako aj k poklesu ekonomického rastu Číny. Keďže sú vývozné odvetvia
priemyslu Číny náročné na pracovnú silu a vo veľkej miere zamestnávajú vidieckych
migrantov, preto je široko akceptovaný fakt, že kríza mala významný negatívny vplyv na
zamestnanosť a mzdy vidieckych migrantov. Dané dôsledky sa prejavili aj na zvýšenej
miere protestov čínskych migrujúcich pracovníkov v čase vrcholiacej krízy.
Podľa odhadov autorov Sherry Tao Konga, Xin Menga and Dandan Zhangsa sa
v roku 2009 celkový vplyv na zamestnanosť v dôsledku krízy pohyboval medzi 13 % a 19
%. Autori zdôraznili, že negatívny šok pre zamestnanosť bol v skutočnosti spoločným
výsledkom globálnej finančnej krízy a postoja čínskych politikov smerom k domácej
politike, kde sa realizovala kontraktívna makroekonomická politika a implementácia
nového zákona o pracovných zmluvách.
Vďaka fiškálnej a monetárnej expanzii v reakcii na globálnu finančnú krízu a
postupné oživenie zahraničného dopytu, Čína sa vrátila z 6,1 % tempa rastu HDP v prvom
štvrťroku 2009 na 7,8 % v druhom štvrťroku. Do konca roka 2009, tempo rastu prekročilo
cieľ 8 %. Autori analýzou dát za roky 2008 a 2009 zaznamenali malý vplyv na
zamestnanosť a prakticky žiadne zníženie pracovnej doby či mzdy pre migrantov.
108
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States.
[cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.4
61
Migranti, ktorí sa rozhodli zostať v mestách v roku 2009 utrpeli veľmi málo, pokiaľ ide o
zamestnanie, pracovný čas a zárobok.
Skôr mala kríza dopad hlavne na oblasti vidieka, kam sa nezamestnaní migrujúci
pracovníci vrátili z miest. Nezamestnaní migrujúci pracovníci mali menej peňazí, čo
znížilo dopyt v oblasti vidieka, ktorý ďalej potlačil vznik mimo farmárskych pracovných
miest na vidieku. Daný multiplikačný efekt bol veľmi veľký a nebola mu venovaná
dostatočná pozornosť.
Zo štatistického hľadiska, nie menej ako 15 miliónov vidieckych migrantov (viac
ako 10 % z celkových migrantov) sa vrátilo do vidieckych oblastí v roku 2009. Približne
80 % z nich sa vrátilo do vidieckych poľnohospodárskych odvetví, kde pracovali
v priemere 52 % v danom roku.109 Okrem vplyvu globálnej finančnej krízy na spätnú
migráciu, autori zistili, že vidiecka nepoľnohospodárska zamestnanosť klesla o približne
38 miliónov alebo 7,5 % z celkovej vidieckej pracovnej sily.
Na základe daných zistení „je pravdepodobné, že vidiecky poľnohospodársky
sektor poskytol možnosť zamestnania pre spätnú migráciu a taktiež zamestnanie pre mimo
poľnohospodársky vidiecky sektor počas globálnej finančnej krízy. Vďaka danému
vyrovnávaciemu účinku nebola spozorovaná žiadna otvárajúca sa nezamestnanosť. To je
určite dobrá správa pre politickú stabilitu, ale tiež to znamená zníženie poľnohospodárskej
produktivity.“110
Kríza poukázala na to, že v dlhodobom horizonte, bude musieť maloroľníctvo
nevyhnutne uvoľniť cestu veľkej pozemkovej držbe a vyššej poľnohospodárskej
produktivite. To samozrejme povedie ku konsolidácii poľnohospodárskej pôdy a mnoho
malých statkárov bude musieť predať svoje pozemky. Pre týchto zamestnancov potom
budú budúce šoky v zamestnanosti musieť byť utlmené inými prostriedkami.111

109
Kong, S. T. – Meng, X. – Zhang, D.: The impact of the global financial crisis on China’s migrant
workers. [cit. 2011.10.03.]. Dostupné na internete: <http://www.eastasiaforum.org/2010/09/01/the-impact-of-
the-global-financial-crisis-on-chinas-migrant-workers/>
110
Kong, S. T. – Meng, X. – Zhang, D.: The global financial crisis and rural–urban migration. 2010. In:
China: the next twenty years of reform and development. s.263
111
Skutočnou otázkou je, ako to bude vykonané? Ako sa Čína posunie smerom k univerzálnemu sociálnemu
systému a umožní prisťahovalcom právo predať svoje pozemky, ako efektívne zmení neefektívny tradičný
poľnohospodársky systém na vhodnejší ekvivalent pre modernú ekonomiku?
62
3.2.2 Najväčší svetový exportér

Čína zosadila Nemecko z postu najväčšieho svetového exportéra. Krajina počas

roku 2009 aj napriek hospodárskej kríze vyviezla tovary v hodnote presahujúcej 1 bilión
dolárov. Ekonómovia to už dlhšie považovali iba za otázku času, kedy sa Čína stane
najväčším svetovým vývozcom.
Tieto čísla ukázali, že Čína sa v roku 2009 s miernym náskokom stala najväčším
vývozcom. Čína zrejme zosadila Nemecko z postu svetového exportného lídra už v októbri
2009. Podľa správy amerického denníka Wall Street Journal počas prvých 10 mesiacov
2009 Čína vyviezla tovary v hodnote 957 miliárd dolárov, pričom nemecký export za
rovnaké obdobie mal hodnotu 917 miliárd dolárov. Čínsky export klesol z dôvodu krízy
počas prvých 10 mesiacov 2009 o 20,4 %, zatiaľ čo nemecký až o 27,4 %.112
V roku 2010 nastala pozitívna zmena v zahraničnom obchode Číny, keďže bol
dosiahnutý medziročný rast v exporte a v importe Číny. Celková hodnota dovozu a vývozu
v roku 2010 dosiahla 2 972,8 miliárd dolárov, čo je o 34,7 % viac oproti roku 2009. Z tejto
celkovej hodnoty dosiahol vývoz tovaru 1 577,9 miliárd dolárov, čiže vzrástol o 31,3 % a
hodnota dovozu tovaru bola 1 394,8 miliárd dolárov, čo je viac o 38,7 %. Prebytok
obchodnej bilancie dosiahol 183,1 miliárd dolárov, čo predstavuje pokles o 12,6 miliárd
dolárov oproti roku 2009. Rozhodujúcimi obchodnými partnermi Číny zostávajú naďalej
EÚ, USA, Japonsko, Hongkong a Kórejská republika. Celkovo mala Čína s väčšinou krajín
sveta vysoko aktívnu obchodnú bilanciu.
Podľa daných dát si Čína udržala aj v roku 2010 primát najväčšieho exportéra
(pozri tabuľku 4). Je zaujímavé, že z poprednej trojice exportérov (Čína, Nemecko a USA)
dosahovala Čína najlepšie rastové hodnoty vývozu.113 V roku 2009 celkový svetový export
klesol medziročne o 23 %, čínsky export len o 16 % (Nemecko o 23 %, USA o 18 %).
V roku 2010 už celkový svetový export po odrazení sa z krízy rástol medziročne o 22 %,
kým čínsky export až o spomínaných 31 % (Nemecko o 13 %, USA o 21 %).
Čína bola druhým najväčším svetovým importérom v roku 2010, keďže si USA
bezkonkurenčne udržiavajú dlhodobo jednoznačné prvenstvo. Každopádne výrazný

112
Tu si dovolíme poznamenať aj fakt, že ešte v roku 2007 sa čínska ekonomika stala treťou najväčšou na
svete, čo sme už vyššie spomínali, tak to bolo práve Nemecko koho Čína predbehla aj v tejto oblasti.
113
NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and
Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>
63
medziročný rast čínskeho importu v roku 2010, prekonala z popredných svetových
ekonomík len Brazília s rastom importu o 43 %. Narastajúci import je signálom, že Čína
začína postupne znižovať svoj prebytok zahraničného obchodu.114
Ako sme uviedli vyššie, aj platobná bilancia je dôležitá na pozornejší pohľad. Kým
do roku 2008 prebytok bežného účtu platobnej bilancie prekonával rekordy, v roku 2009
bol na úrovni 297,1 miliárd dolárov, čo je priblíženie sa k úrovni z roku 2006. V roku 2010
prebytok bežného účtu dosiahol 306,2 miliárd dolárov. Dovolíme si tvrdiť, že napriek
menšiemu nárastu, v najbližších rokoch sa bude daný prebytok skôr mierne znižovať.115
Na doplnenie zahranično-ekonomických vzťahov porovnajme vývoj PZI v rokoch
2009 a 2010. V roku 2009 bolo založených 23 435 podnikov s priamymi zahraničnými
investíciami do nefinančného sektoru, čo predstavuje medziročný pokles o 14,8 %.
Celkový objem skutočne využívaného zahraničného kapitálu bol 90,0 miliárd dolárov, čo
je pokles o 2,6 %. Z celkového objemu PZI bol podiel investícií do výroby 52,0 %, do
nehnuteľností 18,7 %, do leasingu a obchodných služieb 6,8 %, do veľkoobchodu
a maloobchodu 6,0 % a do dopravy, skladovania a poštových služieb 2,8 %. Rok 2010 bol
svedkom vzniku 27 406 podnikov s priamymi zahraničnými investíciami do nefinančného
sektoru, čo predstavuje medziročný rast o 16,9 %, a celkový objem skutočne využívaného
zahraničného kapitálu bol 105,7 miliárd dolárov, čo je rast o 17,4 %.116

3.2.3 Miernejší ekonomický rast a kvalita života

Ako sme uviedli vyššie, čínska ekonomika dosiahla v roku 2010 napriek svetovej
hospodárskej kríze, ďalší významný míľnik, akým bolo predbehnutie Japonska na poste
druhej najväčšej svetovej ekonomiky. Bolo to dané aj faktom, že japonská ekonomika
dlhodobo, približne dve dekády, stagnuje a v minulom roku sa medziročne zmenšila o 1,1
%. V roku 2010 dosiahol nominálny HDP Číny hodnotu 39 798,3 miliárd juanov (5 878
miliárd dolárov), čo bol reálny rast HDP medziročne o 10,3 %. Podiel primárneho sektora
na HDP v roku 2010 predstavoval 10,2 %, sekundárny sektor predstavoval 46,8 %

114
WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite 2010 record
surge, crisis hangover persists. [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm>
115
Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18
116
NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and
Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>
64
a terciárny sektor tvoril 43,0 %. Primárny sektor vzrástol medziročne o 4,3 %, sekundárny
sektor o 12,2 % a terciárny sektor o 9,5 %.117
Vývoj reálneho ekonomického rastu v posledných rokoch nám najlepšie vystihuje
vplyv krízy na výkon ekonomiky. Od roku 2003 po súčasnosť, okrem rokov 2008 a 2009,
rástla ekonomika Číny medziročne dvojciferným číslom. Aj z toho môžeme zatiaľ usúdiť,
že finančná kríza v Juhovýchodnej Ázii a hektické roky na prelome milénia sa prejavili
negatívnejšie na čínskej ekonomike ako súčasná kríza, keďže zatiaľ bol symbolicky slabší
rast dosiahnutý len v rokoch 2008 a 2009. V roku 2007 čínska ekonomika medziročne
rástla o rekordných 14,2 %. V roku 2008 bolo tempo rastu čínskej ekonomiky už „len“
o 9,6 %, kým v roku 2009 o 9,2 % (pozri graf 11). Tieto čísla môžu budiť dojem
v porovnaní s rozvinutými krajinami, že kríza Čínu obišla, ale opak je pravdou.
Ekonomický rast sa samozrejme odzrkadľuje aj na kvalite života. HDP na
obyvateľa Číny v prepočte podľa parity kúpnej sily za rok 2010 dosiahol podľa Economist
Intelligence Unit hodnotu 7 803 dolárov. Fakt, že sa kvalita života postupne zvyšuje je
vidieť aj na miernom raste daného ukazovateľa v čase. V roku 2009 bol na hodnote 7 023
dolárov, kým v roku 2008 len na 6 410 dolároch.118 Ak sa pozrieme na Index ľudského
rozvoja s odhadovanou hodnotou 0,663 pre rok 2010, dočítame sa, že v medzinárodnom
porovnaní sa Čína umiestnila na 89. mieste spomedzi ostatných krajín. Daný výsledok je
nutné vnímať v kontexte celého rozvíjajúceho sa východoázijského a pacifického regiónu,
kde sa Čína umiestnila mierne nad priemerom.119
Čínsky štatistický úrad používa ukazovateľ čistý príjem na vyjadrenie životných
podmienok obyvateľstva. V roku 2010 sa ročný čistý príjem na osobu vo vidieckej
domácnosti pohyboval na úrovni 5 919 juanov, čo bol od inflácie očistený nárast o 10,9 %
oproti predchádzajúcemu roku. Ročný disponibilný dôchodok na osobu v mestskej
domácnosti dosiahol hodnotu 19 109 juanov, čo bol reálny nárast o 7,8 %. Podiel
výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch domácností bol 41,1 % vo vidieckych
domácnostiach a 35,7 % v mestských domácnostiach. V Číne sa hranica chudoby na
vidieku v roku 2010 stanovila s ročným čistým príjmom na obyvateľa nižším ako 1 274

117
NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and
Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>
118
Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18
119
UNDP : China: Country profile of human development indicators. [cit. 2011.09.04.]. Dostupné na
internete: <http://hdrstats.undp.org/en/countries/profiles/CHN.html>
65
juanov. V roku 2010 sa 26,88 milióna vidieckych obyvateľov nachádzalo v chudobe, čo
bolo o 9,09 milióna menej než v roku 2009.

3.2.4 Inflácia a nezamestnanosť

Všeobecná úroveň spotrebiteľských cien v Číne v roku 2009 poklesla o 0,7 %

oproti predchádzajúcemu roku. Treba ale poznamenať, že úroveň spotrebiteľských cien
v roku 2008 medziročne vzrástla o rekordných 5,9 %. Späť k roku 2009, kde nákupné ceny
surovín, pohonných hmôt a energií klesli o 7,9 %. Výrobné ceny poľnohospodárskych
výrobkov sa znížili o 2,4 %. Predajné ceny bytov a domov vzrástli v
sedemdesiatich najväčších a stredných mestách o 1,5 % a ceny leasingu a nájmu sa znížili
o 0,6 %.
Zamerajme sa detailnejšie na rok 2010. Spotrebiteľské ceny v prvom štvrťroku
vzrástli medziročne o 2,2 %, v druhom štvrťroku sa zvýšili o 2,9 %, za tretí štvrťrok sa
zvýšili o 3,5 % a za štvrtý štvrťrok rástli až o 4,7 %. Všeobecná úroveň spotrebiteľských
cien v roku 2010 v Číne vzrástla o 3,3 % oproti predchádzajúcemu roku (pozri graf 12). Z
toho ceny potravín vzrástli o 7,2 %. Ceny za investície do fixných aktív sa zvýšili o 3,6 %.
Výrobné ceny za vyprodukovaný tovar sa zvýšili o 5,5 %. Kúpne ceny surovín, palív a
energie sa zvýšili o 9,6 %. Výrobné ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o 10,9
%. Predajné ceny bytov najprv vzrástli a potom poklesli.
Miera mestskej nezamestnanosti dosiahla koncom roku 2009 hodnotu 4,3 %, čo je
nárast o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2008. Uvedené údaje vychádzajú
len zo sledovania mestských sídiel a počtu registrovaných nezamestnaných v nich, pričom
údaje získané z vidieckych sídiel sú väčšinou veľmi nepresné. Týmto dochádza
k značnému skresľovaniu celkových výsledkov o nezamestnanosti. Štatistický úrad udáva,
že celkove bolo na konci roku 2009 zamestnaných 779,95 milióna obyvateľov Číny, čo je
o 5,15 milióna viac ako v roku 2008.
V roku 2010 sa počet novo zamestnaných osôb v mestských oblastiach v Číne
zvýšil o 11,68 milióna, čo predstavuje nárast o 660 tisíc oproti roku 2009. Mestská miera
nezamestnanosti prostredníctvom počtu registrovaných nezamestnaných bola 4,1 % na
konci roka 2010, čo predstavuje pokles o 0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom
2009. Celkový počet migrujúcich pracovníkov v roku 2010 bol 242,23 milióna, čo je

66
medziročne o 5,4 % nad úrovňou z roku 2009. Z toho, počet migrujúcich pracovníkov,
ktorí opustili rodné mesto a pracovali v iných provinciách, bol 153,35 milióna a zvýšil sa o
5,5 %. Migrujúcich pracovníkov, ktorí pracovali v miestnych provinciách, bolo 88,88
milióna, čo bol nárast medziročne o 5,2 %.120

3.2.5 Verejné financie a devízové rezervy

Čínske verejné financie ukončili rok 2010 s rozpočtovým deficitom približne

v hodnote 650 miliárd juanov, čo zodpovedá úrovni 1,6 % HDP krajiny. Na rok 2010 si
pritom čínska vláda naplánovala rozpočtový deficit na úrovni 2,8 % HDP alebo 1,05
bilióna juanov. Za rok 2009 vykázala Čína rozpočtový schodok v hodnote 950 miliárd
juanov alebo 2,8 % HDP.
Rozpočtové príjmy na celoštátnej úrovni v roku 2010 vzrástli o 21,3 % na 8,31
bilióna juanov, kým výdavky dosiahli 8,96 bilióna juanov, čo predstavuje medziročné
zvýšenie o 17,4 %.121 Čína patrí ku krajinám s nízkym verejným dlhom. Podľa odhadov
Economist Intelligence Unit sa verejný dlh Číny v rokoch 2009 a 2010 pohyboval na
úrovni medzi 16 % až 17 % HDP.122
Ku koncu roka 2009 čínske devízové rezervy dosiahli 2 399,2 miliardy dolárov, čo
je nárast o 453,1 miliardy dolárov v porovnaní s údajmi z konca roku 2008. Výmenný kurz
ku koncu roka 2009 predstavoval pomer 6,8282 juanov za 1 dolár, čo znamená medziročné
zhodnotenie meny o 0,1 %.
Na konci roka 2010 čínske devízové rezervy opäť výrazne narástli. Dosiahli
hodnotu 2 847,3 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 448,1 miliardy
dolárov. Výmenný kurz ku koncu roka 2010 predstavoval pomer 6,6227 juanov za 1 dolár,
čiže čínski predstavitelia dovolili juanu posilňovať, čo viedlo k rekordnému medziročnému
zhodnoteniu meny o 3 %.

120
NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and
Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>
121
SITA : Čína vykázala za minulý rok rozpočtový deficit 1,6 % HDP. [cit. 2011.18.03.]. Dostupné na
internete: <http://www.finance.sk/spravy/finance/45359-cina-vykazala-za-minuly-rok-rozpoctovy-deficit-1-
6-hdp/>
122
Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18
67
4 Protikrízové opatrenia čínskej vlády

Čína podnikla rad krokov, aby odpovedala na globálnu finančnú krízu. Dňa 27.
septembra 2008, čínsky premiér Wen Ťia-pao údajne vyhlásil, že „to, čo môžeme urobiť
teraz, je udržať stabilný a rýchly rast národného hospodárstva, a zabezpečiť, aby sa žiadne
zásadné výkyvy neudiali. To bude náš najväčší prínos pre svetovú ekonomiku v rámci
súčasných okolností.“123
Okrem zníženia úrokových sadzieb a zvýšenia bankových úverov, Čína realizovala
rad politík na podporu a obnovenie rovnováhy ekonomiky, ako zvýšenie spotrebiteľských
výdavkov, reštrukturalizácia a dotácie pre určité priemyselné odvetvia a zvýšenie príjmov
poľnohospodárom a chudobným vidieckym obyvateľom. Treba poznamenať, že opatrenia
vlády boli rýchle a dôrazné. Máme tým na mysli údernú kombináciu expanzívnej fiškálnej
politiky v podobe daného balíka a súčasne prebiehajúcej expanzívnej monetárnej politiky
čínskej centrálnej banky.

4.1 Čínsky stimulačný balík v podobe expanzívnej fiškálnej politiky

Dňa 9. novembra 2008 čínska vláda oznámila, že zavedie dvojročný stimulačný

balík v hodnote 4 biliónov juanov (približne 586 miliárd dolárov), čo zodpovedá 13,3 %
čínskeho HDP z roku 2008, so zameraním na infraštruktúrne projekty. Z balíku sa
financovala verejná dopravná infraštruktúra (vrátane železníc, diaľnic, letísk a prístavov),
dostupné bývanie, infraštruktúra na vidieku (vrátane zavlažovania, pitnej vody, elektriny a
dopravy), ekologické projekty, technologické inovácie, zdravotníctvo, vzdelávanie a
prestavba oblastí postihnutých katastrofami (napr. v oblastiach, ktoré boli postihnuté
ničivým zemetrasením z mája 2008, predovšetkým v provincii S'-čchuan). Podľa vládnych
predstaviteľov malo byť vďaka nemu vytvorených aspoň 24 miliónov nových pracovných
miest.
Daný čínsky stimul predstavuje jeden z najväčších ekonomických stimulačných
balíkov na svete aj podľa úrovne celkových výdavkov ako aj podľa percenta HDP. Nie je

123
Xinhua News Agency : Premier: China's strong growth is greatest contribution to world economy amid
financial crisis. [cit. 2011.21.03.]. Dostupné na internete: <http://news.xinhuanet.com/english/2008-
09/27/content_10122504.htm>
68
ale jasné, do akej miery stimulačný balík predstavoval nové výdavky oproti projektom,
ktoré boli už naplánované ešte pred vypuknutím hospodárskej krízy v Číne. Tabuľka 5
a graf 13 uvádzajú rozdelenie stimulačného balíka podľa výdavkov.124
Čínsky premiér neskôr informoval presnejšie o danom stimule. Celkovo má
hodnotu 597 miliárd dolárov. Štát má údajne podiel len 176 miliárd dolárov a 421 miliárd
dolárov pochádza od súkromného sektora.125
Skladá sa zo štyroch komponentov:
- výdavkov, daňových škrtov, modernizácie infraštruktúry
- modernizácie priemyselných objektov a stavieb
- vedecko-technické inovácie, podpora nových vznikajúcich odvetví
- zlepšenie sociálneho zabezpečenia126
Zdroje financovania stimulačného balíka boli navrhnuté nasledujúco:
- Centrálna vláda financovala štvrtinu zo stimulačného balíka vo forme priamych
dotácií a subvencovaním úrokových sadzieb.
- Vládne dlhopisy boli vydané na krytie rozpočtového deficitu.
- Centrálna vláda vydala dlhopisy aj v mene lokálnych vlád na pokrytie
chýbajúcich financií pre lokálne projekty.
- Bankové úvery boli dôležitým zdrojom finančných prostriedkov a to najmä pre
miestnu samosprávu.127

4.1.1 Desať pilierových odvetví

Čínsky stimulačný program zahŕňal aj kroky vlády za cieľom pomoci desiatim

pilierovým odvetviam (t.j. odvetvia, ktoré sú podľa vlády životne dôležité pre hospodársky
rast Číny), aby sa podporila ich dlhodobá konkurencieschopnosť. Ide o odvetvia
automobilového, oceliarenského, textilného, strojárenského, elektronického a
informačného, ľahkého priemyslu (ako sú spotrebiteľské výrobky), petrochémie,
neželezných kovov, logistiky a stavby lodí.

124
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States.
[cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.6-7
125
Podľa Reuters centrálna vláda financovala 1,18 bilióna juanov, čo bolo 30 % z hodnoty stimulu.
126
Fareed Zakaria GPS : GPS Podcast 10/03/2010. [cit. 2011.28.03.]. Dostupné na internete:
<http://edition.cnn.com/video/?/video/podcasts/fareedzakaria/site/2010/10/03/gps.podcast.10.03.cnn>
127
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.14
69
 Vládna podporná politika pre desať priemyselných odvetví zahŕňala aj daňové
úľavy a stimuly ako exportné daňové úľavy, priemyselné dotácie a subvencie
spotrebiteľom na nákup určitých produktov (napr. spotrebného tovaru a autá), fiškálnu
podporu, smernice pre banky na poskytnutie finančných prostriedkov, na priamu podporu
technologickej modernizácie a rozvoj domácich značiek, politík verejného obstarávania,
rozšírenie vývozných úverov a finančnej pomoci pre investovanie firiem v zahraničí.
Čínskej vláde je zrejmé, že jej ekonomika je zasiahnutá nadbytočnou kapacitou. Aj
z daného dôvodu, sú vládou financované investície v stimulačnom balíku koncentrované
do infraštruktúry, namiesto do nových tovární, ktoré by zvýšili čínsku výrobnú kapacitu.
Ďalším dôležitým aspektom čínskeho stimulačného balíka je veľké množstvo daňových
úľav na export. Za rok 2009 sa odhadovalo, že exportným spoločnostiam boli poskytnuté
daňové úľavy v hodnote 800 miliárd juanov, kým plánovaných bolo 670 miliárd juanov,
rovnajúcich sa 15 % celkovým výdavkom centrálnej vlády.

4.1.2 Sprievodné opatrenia

Okrem celonárodného stimulačného balíka boli aj lokálne vlády nabádané, aby si

získali peniaze na spustenie ich vlastného dodatočného stimulačného balíka. Celková suma
ohlásených lokálnych stimulačných balíkov sa vyšplhala na 18 biliónov juanov.128
Dňa 7. apríla 2009, čínska vláda oznámila, že plánuje vynaložiť 124 miliárd
dolárov v priebehu najbližších troch rokov na vytvorenie univerzálneho systému
zdravotnej starostlivosti. Plán sa pokúša rozšíriť základné pokrytie zdravotnej starostlivosti
pre väčšinu obyvateľstva do roku 2011 a investuje do verejných nemocníc a odbornej
prípravy pre obecných a komunitných lekárov.
Veľký počet opatrení bolo vyvinutých na podporu vidieckych príjmov a zvýšenia
úrovne výdavkov a zmenšenia rozdielov v životnej úrovni medzi vidiekom a mestskými
obyvateľmi (ako aj medzi pobrežnými a západnými oblasťami krajiny). Napríklad, od
februára 2009, sa odhaduje, že 900 miliónov čínskych vidieckych obyvateľov dostalo 13 %
zľavu na nákup domácich spotrebičov. Verejné projekty bytovej výstavby, vzdelávania

128
Dané opatrenia spôsobujú fiškálne a finančné riziká pre lokálne vlády. Napriek dobrej kondícii
celonárodných verejných financií, lokálne vlády čelia vysokej zadlženosti už od 80. rokov, odkedy ich
celkový dlh narástol do výšky až 7,6 bilióna juanov (približne 1,1 bilióna dolárov).
70
a infraštruktúrnych projektov sú z veľkej časti zamerané na vidiecke oblasti. Vláda tiež
oznámila plány na zvýšenie poľnohospodárskych dotácií poľnohospodárom.129
Ako vidieť, čínski predstavitelia sa snažia zvrátiť pokračujúce rozširovanie
priepasti medzi chudobnými a bohatými. K tomu by mala poslúžiť aj reforma systému
registrácie domácností, o ktorej sa v Číne dlhšie diskutuje. Súčasný systém klasifikuje
občanov buď ako obyvateľov miest alebo naopak vidieka a obmedzuje sťahovanie
robotníkov do miest za prácou. Kontroverzný čínsky systém registrácie domácností
znamená, že mnoho roľníkov migrujúcich do miest za prácou nemá vo svojom novom
domove nárok na sociálne služby. Vláda prisľúbila v roku 2010 snahy o postupne rovnaké
zaobchádzanie pre obyvateľov vidieka ako pre obyvateľov miest, či už čo sa týka výšky
platu, vzdelania detí, zdravotnej starostlivosti, ubytovania alebo sociálnych istôt, reformy
sa budú týkať iba menších a stredných miest.

4.2 Expanzívna monetárna politika

Od začiatku roka do mája 2009 narástli bankové úvery o 5,77 biliónov juanov, čo
bolo viac ako oficiálny cieľ v hodnote 5 biliónov juanov na celý rok 2009. V kontraste, ak
sa pozrieme späť, tak v roku 2006 dosiahli bankové úvery 3,18 bilióna juanov a v roku
2007 mierne viac, čiže 3,63 bilióna juanov. Nárast bankových úverov v prvom kvartáli
roku 2009 bol prekvapivo vysoký, tak isto ako rast množstva v peňažnom agregáte M2.
Medzera medzi tempom rastu agregátu M2 a nominálneho HDP prekonala historický
rekord.
Najdôležitejšou príčinou prudkého nárastu v úveroch a peňažnej zásobe bola
expanzívna monetárna politika čínskej centrálnej banky. Predtým, korešpondujúc
s prudkým nárastom likvidity spôsobeným intervenciami čínskej centrálnej banky na
devízových trhoch, ktoré boli zamerané na vyrovnávanie tlakov na zhodnotenie juanu
vytvorených trvalým obchodným prebytkom (prebytkom kapitálového účtu), čínska
centrálna banka predávala veľké množstvo krátkodobých pokladničných poukážok, aby
zredukovala výrazný prebytok likvidity.
Od štvrtého štvrťroku roku 2008, ich čínska centrálna banka takmer prestala
predávať. Ako výsledok, likvidita zaplavila medzibankový peňažný trh a raz dokonca boli
129
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States.
[cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.7
71
úrokové sadzby na medzibankovom trhu nižšie ako úroky z vkladov v komerčných
bankách za rovnakých podmienok splatnosti. To bolo opísané v kruhoch bankovníctva
Číny, ako uvádza Yu Yongding, ako obdobie keď bola „múka drahšia ako chlieb.“130
Finančné podmienky v Číne sú veľmi odlišné od tých v USA a Európy v súčasnej
globálnej hospodárskej kríze. Čína dokončila dôkladnú prehliadku svojho bankového
systému tým, že odpísala splatné, ale nesplatené pôžičky a poskytla kapitálové injekcie vo
veľkom meradle. Čínsky bankový systém bol relatívne bezpečný a zdravý, keď bol
západný bankový systém na hrane. Výsledkom bolo, že sa neudiala žiadna hypotekárna
kríza a peňažný multiplikátor v Číne neklesol tak dramaticky ako v USA. Preto bol
dramatický nárast likvidity na medzibankovom trhu riadne pretransformovaný do rýchleho
nárastu bankových úverov a peňazí v širokom poňatí.
Čínske banky nakoniec poskytli rekordných 9,59 biliónov juanov (1,4 bilióna
dolárov) v nových úveroch počas roku 2009, čo bolo jasné splnenie výzvy čínskych
predstaviteľov na financovanie vládnych investícií. Ako sme už uviedli vyššie, objem
nesplatených pôžičiek miestnym vládam (miestny dlh) sa pohyboval na hodnote 7,66
bilióna juanov (1,26 bilióna dolárov) na konci júna 2010. Keďže boli čínske provincie,
mestá a obce, oficiálne vylúčené z priamych pôžičiek, vytvorili tisíce hybridných štátno-
súkromných subjektov, aby sa vyhli obmedzeniam a mohli financovať výdavky na
infraštruktúru. Dôsledkom je, že asi 26 % všetkých úverov pre miestne vlády, približne 2
bilióny juanov (294,12 miliárd dolárov), sú vo vážnom nebezpečenstve z omeškania podľa
regulátorov.131
Monetárna politika bola uvoľnená aj v roku 2010. Čínske banky vydali v minulom
roku nové úvery v hodnote 7,95 bilióna juanov (1,2 bilióna dolárov), čím bol prekročený
vládou stanovený cieľ na úrovni 7,5 bilióna juanov pre daný rok. Peňažný agregát M2
rástol o 19,7 %, kde sa taktiež prekročil oficiálny cieľ 17 %. Vo štvrtom štvrťroku 2010 sa
dosiahol rekord aj v náraste devízových rezerv o 199 miliárd dolárov, čím sa ich celkový
objem dostal na 2,85 bilióna dolárov, čo sú jednoznačne najväčšie devízové rezervy na
svete.132

130
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.19
131
Wills, K.: Factbox: China's stimulus by the numbers. [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.reuters.com/article/2010/11/05/us-china-economy-stimulus-factbox-
idUSTRE6A40S520101105>
132
Wang, A. – Qing, K. G.: China overshoots loan target, more tightening to come. [cit. 2011.31.03.].
Dostupné na internete: <http://in.reuters.com/article/2011/01/11/idINIndia-54066420110111>
72
4.3 Zásahy na realitnom trhu

Realitné bubliny neodmysliteľne patria k trhovej ekonomike. Zvlášť dobre sa im

darí v prostredí umelo nízkych úrokov. Lacné peniaze a honba investorov za čo najvyšším
ziskom roztáčajú cenovú špirálu do astronomickej výšky. Čínska vláda pri fiškálnej
a monetárnej expanzii podľa mnohých ekonómov danú bublinu v domácej ekonomike
umožnila prehĺbiť. Aj preto sa rozhodli čínsky predstavitelia tento citlivý trh výrazne
regulovať a vykonávať v ňom časté zmeny.
Hospodárska Kríza sa prejavila aj na čínskom realitnom trhu. Ceny domov a ich
predaj v Číne, klesli prvý krát až v roku 2008 za ostatných desať rokov. Začiatkom roka
2009 sa ceny v niektorých regiónoch prepadli až o 17 %. Čínska vláda sa rozhodla
zakročiť a vykonala záchranné opatrenia v priebehu roka 2009. V snahe podporiť trh
znížila čínska vláda daň z predaja domov, znížila hranicu od ktorej sa platí poplatok za
nedávno kúpený dom z päť na dva roky, a tiež predĺžila prednostné hypotekárne úroky pre
ľudí kupujúcich existujúce byty.
Vďaka štátnej podpore sa Čína stala najväčším realitným investičným trhom za rok
2009 pri investíciách vo výške viac než 156 miliárd dolárov. Ide o medziročný
dvojnásobný nárast, zatiaľ čo severná Amerika sa o dvojnásobok prepadla, na niečo vyše
38 miliárd dolárov. Ceny domov v čínskych veľkomestách prudko rástli koncom minulého
a začiatkom roka 2010, čo vyvolalo obavy vlády, že cenová dostupnosť domov sa stala
problémom, ktorý treba riešiť, aby sa predišlo sociálnym nepokojom. Preto sa čínska vláda
rozhodla skrotiť horúci realitný trh. Znížila totiž zľavy pri hypotekárnych úrokoch pre
prvokupujúcich, úplne ich zrušila a navyše zvýšila depozit na 40 % z ceny pre kupujúcich
po druhý krát. Pri tých, ktorí kupovali nehnuteľnosť už tretí krát, banky museli požadovať
minimálne 60 % prvú splátku.
Oprávnenosť obáv politikov a ekonómov o realitný trh v krajine vyvoláva výrazný
rast cien nehnuteľností. Hoci o spoľahlivosti dát možno pochybovať, trend je jasný. Podľa
oficiálnych údajov štatistického úradu dosiahli ceny v marci 2010 takmer 12 %
medziročný skok. To je najviac od roku 2005, odkedy tento úrad ceny pravidelne sleduje.
Ceny domov vo veľkomestách ako sú Šanghaj, Kuangžou či Šenžen klesli do konca
augusta oproti svojmu vrcholu, na ktorom boli v apríli 2010, o približne 10 %. Tento vývoj
pritom nastal ešte pred tým, ako na trhu začali negatívne pôsobiť vládne opatrenia na
sprísnenie menovej politiky. Peking od apríla ohlásil viacero prísnych opatrení na
73
obmedzenie trhu s nehnuteľnosťami vrátane zvýšenia prvej splátky pri kúpe domov a
stresového testovania bánk. Reštriktívne opatrenia na realitnom trhu pokračovali počas
celého minulého roka.133

4.4 Záujmy v zahraničí a menová politika

Na dosiahnutie udržania dynamického ekonomického rastu Číny, jej predstavitelia

vedia, že domáce zdroje sú nedostatočné a preto musia hľadať ďalšie zdroje v zahraničí.
Ich dlhodobá zahraničná politika sa orientuje na krajiny bohaté na nerastné suroviny.
Prístup na tieto trhy si čínske spoločnosti získavajú vďaka opatreniam čínskej vlády. Tá
totiž poskytuje zvýhodnené úvery, pomoc a štátom sponzorované investície (hospodárska
pomoc) krajinám, ktorých nerastné bohatstvo potrebuje.
Na grafe 14 je vidieť výrazný nárast čínskych finančných prostriedkov v priebehu
posledných rokov v troch regiónoch. Po prepuknutí krízy čínske spoločnosti ešte viac
rozšírili svoje záujmy v rôznych kútoch sveta. Čínske štátne ale i súkromné spoločnosti už
nie sú totiž len čoraz viac aktívne ako investori a dodávatelia v Juhovýchodnej Ázii, v
Afrike, alebo Latinskej Amerike, ale už aj v strednej Ázii a východnej Európe.134
Kým si čínske podniky zaisťujú stále viac a viac zákaziek na veľké projekty, najmä
v stavebníctve, dopravnej infraštruktúre, automobilovom priemysle, stavbe priemyselných
zariadení, energetike a telekomunikáciách v uvedených regiónoch, zatiaľ Čína na celom
svete kontroluje čoraz viac ložísk strategických surovín, čo v budúcnosti môže viesť k
nedostatku najmä vzácnych kovov. V súvislosti so získavaním verejných zákaziek pre
čínske štátne podniky po celom svete sa množia správy, že čínski predstavitelia poskytujú
dumpingové ponuky, agresívne metódy subvenčného financovania a veľkorysú ochranu
podnikateľských rizík zo strany štátu.
Čína kontroluje viac ako 90 % niektorých druhov vzácnych kovov a počas roka
2010 obmedzila ich vývozné kvóty. Presnejšie v júli 2010 znížila vývozné kvóty na vzácne
zeminy o 72 %. Podľa protirečivých vyjadrení vládnych predstaviteľov sa uvažuje o
ďalšom znížení. Čína je s 97 % podielom ďaleko najväčším exportérom vzácnych zemín,

133
Rojko, M.: Čína sa bráni prasknutiu bubliny. [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete:
<http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/cina-sa-brani-prasknutiu-bubliny.html>
134
Lum, T.: China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in Africa, Latin America,
and Southeast Asia. [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf>
s.9
74
ktoré sa využívajú pri výrobe mobilných telefónov, elektromobilov, katalyzátorov, pri
laserovej technológii, vo veterných elektrárňach a v zbrojárskom priemysle. Aj preto
podobnými opatreniami zvýšila tlak na svojich zahranično-obchodných partnerov, ktorí
začali prehodnocovať svoje politiky voči Číne.135
Ako sa blížila ku koncu platnosť dvojročného čínskeho stimulačného balíka, začali
sa na Čínu stupňovať tlaky z vonka, hlavne od USA, na zhodnocovanie juanu. Nešlo o nič
nové, keďže Čína ako dôležitý veriteľ USA, čelí obvineniam z podhodnotenej meny už
dlhodobo, keďže z daného faktu profitujú jej exportéri. Každopádne sa začal používať
pojem menové vojny, v dôsledku snahy viacerých krajín znehodnotiť svoje meny na
dosiahnutie výhod v zahraničnom obchode. Čínska menová politika sa musela daným
tlakom určitým spôsobom prispôsobiť. Čína zareagovala koncom októbra 2010 na veľký
medzinárodný tlak a signalizovala, že umožní svojej mene ročné zhodnotenie o 3 až 5
percent, čo by mohlo uvoľniť medzinárodné napätie, ktoré hrozilo eskaláciou do menovej
vojny.
Experti totiž považujú čínsku menu za podhodnotenú prinajmenšom o 10 %,
americkí politici a ekonómovia hovoria dokonca až o 40 %. Z tohto vidieť, že k rovnováhe
na trhoch je ešte ďaleká cesta. Čínsky premiér Wen Ťia-pao začiatkom októbra na stretnutí
s predstaviteľmi EÚ v Bruseli varoval európskych a amerických politikov, aby nevytvárali
tlak na rýchle zhodnotenie juanu. „Skrachovalo by mnoho exportných firiem. Ich
zamestnanci by sa museli vrátiť do svojich dedín.“ Dodal, že sociálne a ekonomické
nepokoje v Číne by boli katastrofou pre celý svet.136

135
Ost-Ausschuss der Deutschen Wirtschaft : Position Paper: Chinese Activities in Eastern Europe – Success
through market-aggressive financing offers. [cit. 2011.02.04.]. Dostupné na internete: <http://www.ost-
ausschuss.de/sites/default/files/pm_pdf/Position-Paper-China.pdf> s.1
136
TASR : Čína sa podvolila tlaku, zhodnotí juan o 3 až 5 percent. [cit. 2010.03.04.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.sme.sk/c/5618833/cina-sa-podvolila-tlaku-zhodnoti-jan-o-3-az-5-percent.html>
75
5 Hodnotenie opatrení a prognóza budúceho vývoja

Hneď na úvod si dovoľujeme skonštatovať, že sme nemali najmenšie pochybnosti

ohľadom schopnosti Číny počas rokov 2009 a 2010 dosiahnuť ekonomický rast
medziročne nad 8 %, čo bol vládou stanovený cieľ. Táto istota je podporená faktami ako
silná fiškálna pozícia, rozsiahly domáci trh a silná externá pozícia. Čína si vyslovene
prerazila cestu z ekonomického spomalenia cez výdavky vo forme stimulačného balíka.
Ale za akú cenu? Sám premiér Wen Ťia-pao vníma čínsky rast ako „nestabilný,
nevyvážený, nekoordinovaný a v konečnom dôsledku neudržateľný.“137
Aj preto Čína plánuje štrukturálnu reformu ekonomiky ako uviedla 2. júna 2010 na
svojej internetovej stránke štátna plánovacia komisia. Čína musí podľa mnohých
renomovaných ekonómov urýchlene zmeniť štruktúru svojej ekonomiky. Peking chce
realizovať cenovú reformu v ropnom priemysle, plynárenstve a vodnom hospodárstve.
Malo by dôjsť aj k rovnomernejšiemu a spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov. Štát
nariaďuje štátnym firmám, aby sa v niektorých sektoroch vzdali podnikania, lebo
súkromné podniky, ktoré v nich pôsobia, umožňujú súkromnému sektoru väčšiu účasť na
investíciách. Objavujú aj dlhodobé ciele o reforme dôchodkového systému, vzdelávania a
zdravotnej starostlivosti. Je dobrým znamením, že čínski vrcholní predstavitelia si
uvedomujú riziko, akému čelí ich ekonomika. Pozrime sa teda na štrukturálne problémy
detailnejšie.

5.1 Štrukturálne problémy

Čínska vláda čelí v dôsledku krízy dvojitej úlohe krízového manažmentu

a štrukturálneho prispôsobovania. Kým o prvej úlohe môžeme skonštatovať, že bola
úspešná, o druhej úlohe je podobne jednoznačné konštatovanie problematické. Totiž na
dosiahnutie udržateľného rastu a zlepšenia bohatstva národa, by rast nemal byť presadený
na úkor štrukturálneho prispôsobovania. Aj preto Yu Yongding hovorí o štrukturálnych
problémoch v Číne:
- Vysoká vonkajšia závislosť

137
Austin, B.: China’s Wen Blocked by Politics From Fixing ‘Unstable’ Economy. [cit. 2011.04.04.].
Dostupné na internete: <http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aXZH3kF06hsY>
76
 - Vysoká miera investícií
- Znečistenie
- Energetická efektívnosť
- Medzera v rozdelení príjmov medzi rôznymi sociálnymi skupinami a medzi
vidieckymi a mestskými oblasťami
- Nedostatočnosť v poskytovaní sociálnych statkov (sociálna záchranná sieť,
zdravotná starostlivosť, vzdelanie, atď)
Ak Čína nedokáže vyriešiť dané štrukturálne problémy, bude jej pravdepodobne
hroziť recesia s dvojitým dnom či rast v tvare W. Rýchly čínsky rast bol totiž dosiahnutý
za príliš vysokú cenu, ktorú naozaj spoznajú až ďalšie generácie. Yu Yongding
poznamenáva: „Miera investícií v Číne teraz predstavuje vyše 50 %, čo je jasný odraz
nízkej kapitálovej efektívnosti. Táto vysoká miera naznačuje dve znepokojivé skutočnosti.
Po prvé, miestne vlády ovplyvňujú veľkú časť investičných rozhodnutí. Po druhé, investície
do rozvoja nehnuteľností predstavujú takmer štvrtinu celku.“138
Čína sa stala jednou z najznečistenejších krajín sveta. Prach a smog sú súčasťou
miest. Všetky hlavné rieky sú kontaminované. Hoci sa pracovalo na pokroku, odlesňovanie
a premena krajiny na púšť sú stále vážnym problémom. Suchá, záplavy a zosuvy pôdy sa
stali bežnou realitou. Nemilosrdné vyčerpávanie rýchlo odkrajuje z čínskeho nerastného
bohatstva.
Pomer obchodnej bilancie k HDP a pomer exportu k HDP je už teraz vysoký – prvá
hodnota je vyše 60, druhá vyše 30 %. Ekonomika sa teda pri udržiavaní rastu nemôže ďalej
spoliehať na vonkajší dopyt. Nanešťastie, keďže veľký exportný sektor zamestnáva
desiatky miliónov pracovníkov, táto závislosť prerástla do štrukturálnej, a to znamená, že
znižovanie čínskej závislosti od zahraničného obchodu a obchodného prebytku už nie je
len otázkou úprav makroekonomickej politiky.
Po desaťročiach rýchlej expanzie sa Čína stala výrobnou dielňou globálnej
ekonomiky. Problém je v tom, že je skutočne iba výrobnou dielňou a trpí nedostatkom
inovácie a tvorby. Napríklad, ak hovoríme o objeme, Čína je dnes najväčším svetovým
výrobcom automobilov, keďže ich v roku 2010 vyprodukovala 17 miliónov. No podiel
modelov, ktoré by vyvinuli sami čínski automobiloví výrobcovia, je zanedbateľný. V ére

138
Niektoré miestne vlády doslova kopú jamy, a potom ich zahadzujú hlinou, len aby vytvárali HDP.
Výsledkom je priveľa luxusných bytových komplexov, prekrásnych štátnych kancelárskych budov a
týčiacich sa mrakodrapov.
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.20-21
77
rýchleho technického pokroku, kreativity a inovácie sa môže terén globálnej ekonomiky
prudko zmeniť. Ak krajina nemá silné kapacity pre inováciu a kreativitu, môžu ju čakať
výrazné ťažkosti.
Čína sa posunula o ďalší krok k trhovému hospodárstvu. Na druhej strane je
potrebné zdôrazniť, že niektoré opatrenia neboli dostatočné. Reforma štátnych podnikov
postupuje pomaly (obava zo sociálnych dopadov), záväzky voči WTO neboli splnené
v plnom rozsahu. Pretrvávajú rozdiely medzi životnou úrovňou v mestách a na vidieku ako
aj medzi jednotlivými regiónmi krajiny.
Životná úroveň v Číne za posledných tridsať rokov dramaticky stúpla, vážne sa
rozšírila aj priepasť medzi bohatými a chudobnými. Príjmy stúpajú najmä bohatým a štát
neposkytuje slušné verejné statky. Kontrast medzi luxusným životným štýlom bohatých a
pomalým zlepšovaním života chudobných spôsobuje sociálne napätie a môžeme očakávať
vlnu nespokojnosti.139 Yu Yongding varuje: „Ak sa Čína včas nepopasuje so svojimi
štrukturálnymi problémami, pravdepodobne si neudrží rast. Každá štrukturálna zmena je
bolestivá. No čím dlhšie sa odkladá, tým väčšia bolesť hrozí. Čína má momentálne silnú
fiškálnu pozíciu a vďaka nej aj príležitosť na zmeny. Lenže tá príležitosť rýchlo zmizne,
pretože tí, ktorí profitujú z konkrétnych reforiem, už majú svoje záujmy, za ktoré teraz
odhodlane bojujú.“140

5.2 Odporúčania na riešenie štrukturálnych problémov

Ako spomíname vyššie, čínska vláda plánuje v blízkej dobe realizovať štrukturálnu
reformu. Aj my by sme radi prispeli do diskusie našimi odporúčaniami. Podľa nášho
názoru by bolo vhodné liberalizovať obmedzenia pre vstup do oblasti zdravotnej
starostlivosti, hygieny, školstva, financií, komunikácie a dopravy. Pravidlá spravodlivej
hospodárskej súťaže by mali byť aplikované na tieto oblasti. Protimonopolné zákony by
mali byť formulované a vykonávané v priemysle, kde majú dominantné postavenie
prirodzené monopoly.

139
Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so
strednými príjmami.
140
Yongding, Y.: Čína kráča vpred. [cit. 2011.05.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.tyzden.sk/casopis/2011/2/cina-kraca-vpred.html>
78
 Ďalej sa domnievame, že je nutné liberalizovať cenové kontroly energie, vody a
elektriny a umožniť trhovej ponuke a dopytu určiť ceny týchto produktov. Kľúčovým
opatrením by bolo liberalizovať kontrolu úrokových sadzieb a zaviesť pružnejší režim
výmenného kurzu a kapitálové kontroly môžu byť ďalej liberalizované bok po boku s
internacionalizáciou juanu. Neefektívnym podnikom a znečisťujúcim spoločnostiam by
malo byť umožnené skrachovať, zatiaľ čo vláda by mala prevziať zodpovednosť za
poskytovanie náhrad pre zamestnancov podnikov.
Mala by byť formulovaná silná politika na znížení medzery v rozdelení príjmov
medzi rôznymi sociálnymi skupinami a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a medzi
regiónmi. Poskytovanie verejných statkov ako sociálna záchranná sieť, zdravotná
starostlivosť a bezplatné vzdelanie by malo byť urýchlené.
Čínska ekonomika potrebuje reštrukturalizáciu, prevažne firmy by mali zvýšiť
svoju schopnosť inovácie a výroby technologicky vyspelých a vysoko kvalitných
produktov. Vieme, že často spomínaným cieľom čínskej vlády je tiež snaha o rozšírenie
domáceho spotrebiteľského dopytu vo všetkých oblastiach, vrátane turistiky aj preto by
mala byť v tejto oblasti už konečne dosiahnutá prioritná zmena.

5.3 Hodnotenie hospodárskej politiky

Čínski predstavitelia začali tvrdiť už v priebehu prvej polovice roka 2009, že ich
úsilie prostredníctvom ich hospodárskej politiky začína prinášať výsledky. Ako príklad
uvádzali 45 % rast Šanghajského burzového indexu v polovici júna 2009. Priemyselná
výroba vzrástla medziročne o 7,3 % v apríli 2009 (v marci 2009 to bolo o 8,3 %). Okrem
toho, maloobchodné tržby v apríli 2009 vzrástli o 14,8 %, kým investície do nehnuteľného
majetku rástli medziročne až o 6,4 %. Avšak, zahraničný obchod Číny a toky PZI naďalej
vykazovali prudký pokles. Mnohí analytici tvrdili, že čínske obrovské bankové pôžičky
a výdavky do infraštruktúry na projekty pomohli podporiť domácu ekonomiku, ale
varovali, že tieto opatrenia nemohli byť udržiavané neustále. Mnoho čínskych analytikov
vyjadrilo obavy, že veľká miera pôžičiek miestnym samosprávam a štátom vlastneným
podnikom, povedie k nárastu nesplatených úverov na súvahách veľkých bánk v Číne a
mohla by ohroziť úsilie o reformu bankového systému. Iní sa obávajú dlhodobých
problémov, ktoré môže spôsobiť rozšírenie dlhu miestnych samospráv. Dlhodobé

79
vyhliadky čínskeho hospodárskeho rastu budú pravdepodobne závisieť od schopnosti
vlády obnoviť rovnováhu ekonomiky prostredníctvom podpory väčšej domácej
spotreby.141
Čo sa týka monetárnej politiky, tak podľa nášho názoru by mala slúžiť skutočne
ako podporný prvok k fiškálnym opatreniam. Treba ale poznamenať, že keď bol veľký
fiškálny stimulačný balík prijatý, čínska monetárna politika v prvom štvrťroku 2009 bola
príliš voľná. Rýchly rozvoj úverov a peňažnej zásoby bol, do istej miery, výsledkom
netrhového zásahu. Neexistuje žiadny rozumný ekonomický dôvod pre podporu takejto
dramatickej expanzie. Ak by bolo komerčným bankám dovolené robiť rozhodnutia, ktoré
by boli čisto na základe ekonomických úvah, úvery a peňažná zásoba by nerástli daným
tempom. Potom by existovala aj menšia potreba obávať sa možnosti rastu nesplatených
úverov, zhoršenia štruktúry hospodárstva a vzniku bublín na trhu aktív v budúcnosti.
Vlastne, neoficiálne dôkazy ukazujú, že veľké množstvo prebytočnej likvidity vstúpilo na
akciový trh a trh s nehnuteľnosťami. Bubliny na trhu aktív sa ukazujú s plnou silou.
Priepastný rozdiel medzi tempom rastu M2 a nominálneho HDP znamená veľké inflačné
tlaky pre budúcnosť, ktoré sa už prejavujú aj v súčasnosti. Ak vezmeme do úvahy
skutočnosť, že Čína má pomer M2/HDP približne na úrovni 180 %, čo je najvyšší na svete,
potenciálne dôsledky uvoľnenej menovej politiky, sú skutočne veľmi znepokojujúce.142
Čínski predstavitelia na začiatku tohto roka avizovali, že budú mať počas roka 2011
problémy so splnením 4 % inflačného cieľa. Medziročná miera inflácie sa vlani v
novembri vyšplhala na 5,1 % a dosiahla tak najvyššiu úroveň od júla 2008. V decembri už
síce tempo jej rastu spomalilo na 4,6 %, kým vo februári v tomto roku sa pohybovala na
úrovni 4,9 %. Ekonómovia očakávajú, že medziročná miera inflácie v apríli vzrastie o viac
ako 5 %. Príčinou zrýchľovania tempa rastu spotrebiteľských cien je nárast nákladov na
prácu a zdražovanie komodít. Existuje množstvo faktorov, ktoré zvyšujú tlak na domáce
ceny, a treba poznamenať, že importovaná inflácia patrí medzi jeden z nich. Myslíme si, že
problémy so zvyšujúcou sa infláciou má na svedomí aj príliš uvoľnená monetárna politika.
Za zdražovaním sú potraviny, ktorých ceny sa v priemere zvýšili o 11,7 %. Vyššie
ceny potravín majú mať podľa Economistu až 75 % podiel na inflácii, ako tomu bolo aj
v roku 2008 keď sa tiež postarali o výrazné miery inflácie. Druhým hlavným faktorom sú

141
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States.
[cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.7
142
Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy
Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.19
80
ceny nehnuteľností s nárastom o 5,8 %. Obe oblasti sú politicky vysoko citlivé. Zo strachu
pred nepokojmi spôsobenými vysokými cenami potravín už niektoré samosprávy zaviedli
cenové stropy. To, že v Číne rastie bublina na trhu s nehnuteľnosťami, nie je žiadne
tajomstvo. Podľa MMF sa ceny v 35 najväčších čínskych mestách od roku 2007 zvýšili
približne o 70 %. Megalomanské čínske stimulačné balíčky, ktoré svojou veľkosťou úplne
zatienili americké stimuly, sa museli niekde prejaviť. Toto všetko sú znaky prehrievania sa
ekonomiky, ktoré budúcemu rozvoju neprospievajú.143
Aj preto monetárna politika nesie výrazný podiel viny, lebo zasiahla neskoro,
keďže čínske banky poskytovali veľké množstvo úverov, ktoré prekročili aj stanovené
kvóty. Čínska centrálna banka už od októbra (prvý raz od roku 2007) začala zvyšovať
úrokové sadzby, taktiež zvýšila objem povinných bankových rezerv. A stále zavádza nové
reštriktívne opatrenia, keďže miera inflácie sa neznižuje. Úrokové sadzby sa držia nad
úrovňou 5,44 %.

5.4 Prognóza budúceho vývoja

Tento rok sa udialo schválenie už dvanástej čínskej päťročnice na roky 2011 až

2015. Na tlačovej konferencii v závere zasadnutia čínsky premiér Wen Ťia-pao povedal
novinárom, že jeho zostávajúce dva roky v úrade nebudú „o nič jednoduchšie“ ako
predchádzajúcich osem rokov. Na margo inflácie podotkol, že udržať „tigra v klietke“ je
samo o sebe dosť ťažké. Schválený je pritom inflačný cieľ na 4 % v tomto roku, v
porovnaní s infláciou vo výške takmer 5 % vo februári. Ale korupcia je podľa neho
„najväčším nebezpečenstvom“. Niekoľko dní pred zasadnutím bol odvolaný minister
železníc s obrovským úplatkárskym škandálom.
Päťročný plán predpokladá 7 % priemerný ročný rast HDP do roku 2015, v
porovnaní s cieľom 7,5 % pre stanovené obdobie 2006 až 2010, ktorý dosiahol až 11 %.
Wen Ťia-pao povedal, že zníženie rastu bez zvyšovania nezamestnanosti, by bolo
„extrémne veľkým testom“. Čínska vláda očakáva, že expanzia ekonomiky sa v tomto roku
spomalí na 8 %. Svetová Banka je optimistickejšia a odhaduje, že klesne len na 8,5 %.
Napriek mnohým negatívam sa budú spotrebiteľské výdavky v Číne v tomto roku

143
The Economist online : Price rises in China: Inflated fears. [cit. 2011.06.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/17851541?story_id=17851541>
81
výraznejšou mierou podieľať na výkone čínskeho hospodárstva, zatiaľ čo rast exportu sa
spomalí. Ide aspoň o symbolický znak zvyšovania kvality života.144
Podľa Economist Intelligence Unit by sa deficit verejných financií mal v budúcom
období pohybovať na úrovni 2 % HDP. Kvôli obavám z inflácie sa očakáva, že sa budú aj
naďalej zvyšovať úrokové miery a bude pokračovať reštriktívna monetárna politika.
Avšak, schopnosť vlády kontrolovať úverovú expanziu prostredníctvom štátom
vlastneného bankového sektora znamená, že kvantitatívne kontroly peňažnej zásoby a
rozširovanie úverov sú dôležitejšie ako úrokové sadzby. Vláda tak bude realizovať ďalšie
zvyšovanie požiadaviek na povinné bankové rezervy.
V menovej politike sa očakáva, že bude čínska vláda opatrná. Napriek tomu sa ale
predpokladá, že umožní juanu posilňovať. Dokonca aj napriek problémom, ktoré to
spôsobí pre vývozcov, je zhodnotenie juanu žiaduce, keďže by malo pomôcť znížiť
prebytky na čínskom kapitálovom a bežnom účte platobnej bilancie, ktoré významne
prispievajú k domácej a globálnej ekonomickej nerovnováhe. Priemerný výmenný kurz v
roku 2011 sa odhaduje na 6,49 juanov za 1 dolár (pozri tabuľku 6 pre detailnejšiu
prognózu) a očakáva sa, že juan sa bude voči americkému doláru zhodnocovať v priemere
o 3,8 % ročne v rokoch 2011 až 2015.145

144
The Economist online : China: Don't worry, be happy. [cit. 2011.07.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/18388884?story_id=18388884>
145
Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.6-10
82
Záver

Diplomová práca mala za cieľ logicky jednoznačným spôsobom objasniť náročnú

problematiku súčasnej globálnej hospodárskej krízy pomocou základnej ekonomickej
terminológie, ktorá bola potrebná na jej hlbšie pochopenie. Pripúšťame, že sme kríze
venovali rozsiahlejší priestor v texte, keďže sme sa snažili poukázať na úskalia
v chronologickom vývoji krízy, príčinách jej vzniku a vo viacerých teoretických prístupoch
k jej chápaniu. Keďže na danú problematiku panuje ako v laickej tak odbornej verejnosti
nezhoda, považovali sme za dôležité priniesť široké spektrum pohľadov na uľahčenie
orientácie v danej tematike pre bádateľov, aj na úkor rozsahu.
Po tomto základe sa cieľ začal rozširovať o hospodárstvo Číny a vplyv
hospodárskej krízy na jej ekonomiku, čo bolo jadrom práce. V záverečnej práci sme sa
zamerali na zmeny v hospodárstve Číny počas posledných šesťdesiatich rokov, lebo sme
potrebovali vyjadriť aký veľký krok Čína v tomto období uskutočnila. Totiž súčasná
moderná Čína sa už nemôže viac porovnávať s novovzniknutým štátom v polovici 20.
storočia, ktorý bol v tom čase zanedbateľnou súčasťou svetovej ekonomiky. Čína,
prevažne vďaka nastúpeným ekonomickým reformám a trhovým opatreniam, si vydobyla
silné postavenie v modernej globálnej ekonomike s rastúcim potenciálom do budúcnosti.
Dovoľujeme si zvýrazniť kľúčové zásluhy politiky štyroch modernizácií, vytvorenie
špeciálnych ekonomických zón či vstúpenie do WTO, ktoré boli hnacím motorom
transformovania čínskej ekonomiky k modernejšej verzii.
Pre logickejšiu analýzu sme si dovolili priblížiť vývoj v Číne do vzniku krízy ešte
v druhej kapitole a tretiu kapitolu sme koncipovali so zreteľom na dianie od prepuknutia
krízy vo svete v treťom kvartáli 2008 s dopadom na čínsku ekonomiku. Dôraz práce sa
upriamuje na posledný štvrťrok 2008 a roky 2009 a 2010. Dané obdobie rozdeľujeme na
ekonomické šoky z globálnej finančnej krízy, ktoré sa rýchlo prejavili v závere roka 2008
a dlhodobejšie výraznejšie zmeny pod vplyvom už transformovanej globálnej hospodárskej
krízy v rokoch 2009 a 2010. Straty kapitálového trhu pocítila aj Čína, ale nie v takej veľkej
miere ako iné krajiny. Každopádne pokles zahraničného dopytu viedol aj k poklesu
priemyselnej produkcie, ale aj k zníženiu množstva PZI, ktoré prúdili do Číny a k zníženiu
miery čínskeho exportu. Tieto signály spôsobili, že migrujúci pracovníci boli najviac
zasiahnutí hospodárskou krízou a nezamestnanosť v ich radoch v roku 2009 narástla.
Hlbšou zmenou bol aj fakt, že ekonomický rast sa mierne spomalil, ale ťažko posúdiť, či
83
ide o negatívny jav, keďže dlhodobo sa o čínskom raste hovorí ako o neudržateľnom so
známkami prehrievania. Čiže vplyv krízy na ekonomiku Číny nebol alarmujúci, keďže sa
už v prvej polovici roka 2009 ekonomika dostala do pozitívnych čísel.
Prečo tomu bolo tak? V štvrtej kapitole sme sa snažili analyzovať a vysvetliť
dôvod, ktorý sa skrýval za pokojným vývojom čínskej ekonomiky. Odpoveďou na danú
otázku boli protikrízové opatrenia čínskej vlády v dôsledku krízy v podobe obrovského
stimulačného balíka a expanzívnej monetárnej politiky, ako aj zásahov na realitnom trhu,
čí čínskymi záujmami v zahraničí, ktoré sa snažili uspokojovať hlad po nerastných
surovinách a v neposlednom rade v riadení menovej politiky v prospech čínskych
exportérov. Dané opatrenia nahradili výpadky z externého dopytu počas dvojročnej doby,
v dôsledku čoho mohla čínska ekonomika nerušene napredovať ďalej.
Tu sa logicky naskytá ďalšia otázka, ktorú sme zodpovedali v záverečnej kapitole.
Za akú cenu bolo dané relatívne pokojné obdobie dosiahnuté? Domnievame sa, že za cenu
prehĺbenia štrukturálnych problémov, ktorým Čína dlhodobo čelí. Dovolili sme si
naformulovať niektoré žiaduce opatrenia, ktoré by boli nápomocné pri riešení
štrukturálnych problémov Číny. Taktiež sme si dovolili zhodnotiť hospodársku politiku,
číže fiškálne a monetárne politiky. V dôsledku expanzívnej fiškálnej politiky sa nafúkla
bublina na trhu aktív resp. realitnom trhu v Číne, čo je z dlhodobého hľadiska riskantné.
Monetárna politika bola taktiež veľmi uvoľnená, čo sa odzrkadlilo na zvýšenom množstve
peňazí v obehu a na zvyšovaní miery inflácie od konca roka 2010. Problémy s infláciou
pretrvávali aj v tomto roku, čiže čínski lídri museli pristúpiť k reštriktívnejšej monetárnej
politike. Na záver kapitoly sme načrtli krátku prognózu budúceho vývoja, kde je viditeľný
trend, že čínsky ekonomický rast bude mierne nižší od predchádzajúcich úrovní
a najväčším problémom bude udržať cenovú hladinu na primeranej úrovni. Pripájame sa
k tvrdeniu odborníkov, že pri stanovenom procese poklesu čínskeho exportu, bude nutné
a žiaduce, aby domáca spotreba zvyšovala svoj podiel na výkone čínskeho hospodárstva.
Dovoľujeme si zhodnotiť, že táto diplomová práca približujúca situáciu v čínskej
ekonomike po prepuknutí globálnej hospodárskej krízy splnila svoj účel a cieľ. Priblížila
problematiku súčasnej hospodárskej krízy, poukázala na zmeny v čínskom hospodárstve,
pomenovala prejavy krízy v Číne, zaoberala sa opatreniami čínskych predstaviteľov,
vysvetlila problémy, ktoré sú, aj keď z dlhodobého hľadiska, riešiteľné vhodnou politikou.
Taktiež poskytla odporúčania k riešeniu problémov, zhodnotila čínsku hospodársku
politiku a stanovila kratšiu prognózu budúceho vývoja pre čínsku ekonomiku.

84
Zoznam použitej literatúry

AKERLOF, G. A. – SHILLER, R. J. 2009. Animal Spirits: How Human Psychology

Drives the Economy, and Why it Matters for Global Capitalism. Princeton:
Princeton University Press, 2009. 264 s. ISBN 978-0-691-14233-3
AUSTIN, B. 2010. China’s Wen Blocked by Politics From Fixing ‘Unstable’ Economy. In:
Bloomberg. [online]. 03.03.2010 [cit. 2011.04.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aXZH3kF06hsY>
BAŤO, R. – MÚČKA, F. 2009. Ako skrotiť bankárov. In: eTREND. [online]. 21.04.2009
[cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.etrend.sk/svet/ako-
skrotit-bankarov.html>
BAŤO, R. 2009. Bieda svetovej ekonómie. In: eTREND. [online]. 11.08.2009 [cit.
2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/08/11/bieda-svetovej-ekonomie/>
BAŤO, R. 2010. Grécko skrachuje. In: SmeSK. [online]. 06.05.2010 [cit. 2011.08.02.].
Dostupné na internete: <http://komentare.sme.sk/c/5363359/grecko-
skrachuje.html>
BENNETT, D. 2008. Blindsided by crisis, economists rethink profession along with
theories. In: NYTimes. [online]. 23.12.2008 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.nytimes.com/2008/12/23/business/worldbusiness/23iht-
econ.3.18891367.html>
BERGSTEN, C. F. et al. 2008. China's Rise: Challenges and Opportunities. Washington:
Peterson Institute for International Economics, 2008. 280 s. ISBN 978-0-881-
32417-4
BEZEMER, D. J. 2009. No One Saw This Coming: Understanding Financial Crisis
Through Accounting Models. In: Munich Personal RePEc Archive. [online].
16.06.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://mpra.ub.uni-
muenchen.de/15892/1/MPRA_paper_15892.pdf>
BEZEMER, D. J. 2009. Why some economists could see the crisis coming. In: Financial
Times. [online]. 07.09.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b214-
00144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W>

85
BOGNÁROVÁ, B. 2011. Kríze sa dalo predísť, ukázalo vyšetrovanie. In: Finweb.
[online]. 27.01.2011 [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete:
<http://finweb.hnonline.sk/firmyafinancie/c3-49595170-kP0000_d-krize-sa-dalo-
predist-ukazalo-vysetrovanie>
Britannica World Data : China. In: Britannica Online Encyclopedia. [online]. 19.02.2011
[cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
ČECH, J. 2010. Civilizace šamanů. In: ProfitCZ. [online]. 20.12.2010 [cit. 2011.12.02.].
Dostupné na internete: <http://www.profit.cz/clanek/civilizace-samanu.aspx>
ČOBEJOVÁ, E. – GÁLISOVÁ, M. 2010. Prečo práve Gréci? In: .týždeň. [online].
03.05.2010 [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.tyzden.sk/casopis/2010/18/preco-prave-greci.html>
ČTK : Deficit verejných financií vlani stúpol na takmer 8 %. In: eTREND. [online].
22.10.2010 [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-verejnych-financii-vlani-
stupol-na-takmer-8.html>
ČTK : Radičová únii: Nezodpovední nie sme my, ale iní. In: HNonline. [online].
16.09.2010 [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://hnonline.sk/svet/c1-
46469140-radicova-unii-nezodpovedni-nie-sme-my-ale-ini>
DEMJAN, V. 2010. EURo sa rozožiera zvnútra. In: Finančník. [online]. 17.11.2010 [cit.
2011.09.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.financnik.sk/?did=607&id=1735>
EBREY, P. B. 2010. The Cambridge Illustrated History of China. 2nd edition. Cambridge:
Cambridge University Press, 2010. 384 s. ISBN 978-0-521-19620-8
EICHENGREEN, B. – PORTES, R. 1987. The anatomy of financial crises. In: Threats to
International Financial Stability. Cambridge: Cambridge University Press, 1987.
ISBN 0-521-34789-0, s. 10-58
EICHENGREEN, B. 2010. The Last Temptation of Risk. In: The National Interest.
[online]. 26.03.2010 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://nationalinterest.org/article/the-last-temptation-of-risk-3091>
Fareed Zakaria GPS : GPS Podcast 10/03/2010. In: CNN. [online]. 03.10.2010 [cit.
2011.28.03.]. Dostupné na internete:

86
 <http://edition.cnn.com/video/?/video/podcasts/fareedzakaria/site/2010/10/03/gps.p
odcast.10.03.cnn>
HODGSON, A. 2009. In Focus: 60 years of the People’s Republic of China. In:
Euromonitor International. [online]. 31.10.2009 [cit. 2011.25.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.euromonitor.com/in-focus-60-years-of-the-peoples-
republic-of-china/article>
HRSTKOVÁ, J. 2011. Za krízu môžu všetci. In: Finweb. [online]. 28.01.2011 [cit.
2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-49613690-za-
krizu-mozu-vsetci>
KOHOUT, P. 2009. Kdo předpovídal finanční krizi. In: AktuálněCZ. [online]. 10.01.2009
[cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/pavel-kohout.php?itemid=5584>
KOHOUT, P. 2009. Kdo předvídal finanční krizi. In: Finmag. [online]. 06.01.2009 [cit.
2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/kdo-predvidal-financni-krizi/>
KONG, S. T. – MENG, X. – ZHANG, D. 2010. The global financial crisis and rural–urban
migration. In: China: the next twenty years of reform and development. Canberra:
ANU E Press, 2010. ISBN 978-1-9216-6628-5. s. 241-265
KONG, S. T. – MENG, X. – ZHANG, D. 2010. The impact of the global financial crisis
on China’s migrant workers. In: East Asia Forum. [online]. 01.09.2010 [cit.
2011.10.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.eastasiaforum.org/2010/09/01/the-impact-of-the-global-financial-
crisis-on-chinas-migrant-workers/>
KOVANDA, L. 2008. Finanční krizi předpovědělo jen dvanáct ekonomů. In: Týden.
[online]. 19.11.2008 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/2525/financni-krizi-predpovedelo-jen-
dvanact-ekonomu.html>
KOVANDA, L. 2009. USA se musí zhroutit, pak se světu uleví (Peter Schiff). In: Týden.
[online]. 23.08.2009 [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete:
<http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3314/usa-se-musi-zhroutit-pak-se-svetu-
ulevi-peter-schiff.html>

87
KRIVOŠÍK, L. 2011. Väčší euroval, aj morálny hazard. In: .týždeň. [online]. 22.01.2011
[cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.tyzden.sk/casopis/2011/4/vacsi-euroval-vacsi-moralny-hazard.html>
KRUGMAN, P. – WELLS, R. 2010. The Slump Goes On: Why? In: The New York Review
of Books. [online]. 31.08.2010 [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/sep/30/slump-goes-
why/?pagination=false>
KRUGMAN, P. 2009. The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. New
York: W. W. Norton, 2009. 288 s. ISBN 978-0-393-07101-6
KRUPA, V. a kol. 1999. Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Afrika a Ázia. Bratislava:
Univerzita Komenského, 1999. 247 s. ISBN 80-223-1207-X
KYNGE, J. 2006. China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the
Challenge for America. New York: Houghton Mifflin Harcourt, 2006. 288 s. ISBN
978-0-618-70564-1
LEATHER, G. 2011. China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011.
London: EIU, 2011. 27 s. ISSN 1473-897X
LUM, T. 2009. China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in
Africa, Latin America, and Southeast Asia. In: Congressional Research Service.
[online]. 25.11.2009 [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf>
MACFARQUHAR, R. 1997. The Politics of China: The Eras of Mao and Deng. 2nd
edition. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. 624 s. ISBN 978-0-521-
58141-7
MADDISON, A. 2001. Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial
Perspective. Paris: OECD, 2001. 384 s. ISBN 92-64-18998-X
MORGENSON, G. 2010. Housing Policy’s Third Rail. In: NYTimes. [online]. 07.08.2010
[cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.com/2010/08/08/business/08gret.html?_r=1>
MORRISON, W. M. 2009. China and the Global Financial Crisis: Implications for the
United States. In: Congressional Research Service. [online]. 03.06.2009 [cit.
2011.07.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf>

88
NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National
Economic and Social Development. In: National Bureau of Statistics of China.
[online]. 28.02.2011 [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.ht
m>
OECD. 2003. China in the World Economy: An OECD Economic and Statistical Survey.
London: Kogan Page, 2003. 812 s. ISBN 978-0-749-43918-7
OECD. 2005. OECD Economic Surveys: China 2005. Paris: OECD Publishing, 2005. 206
s. ISBN 92-64-01182-X
OECD. 2010. OECD Economic Surveys: China 2010. Paris: OECD Publishing, 2010. 234
s. ISBN 978-92-64-07667-9
Ost-Ausschuss der Deutschen Wirtschaft : Position Paper: Chinese Activities in Eastern
Europe – Success through market-aggressive financing offers. In: Committee on
Eastern European Economic Relations. [online]. 14.10.2010 [cit. 2011.02.04.].
Dostupné na internete: <http://www.ost-
ausschuss.de/sites/default/files/pm_pdf/Position-Paper-China.pdf>
Principal Global Indicators : Current Query: Gross Domestic Product (GDP) Volume. In:
Website of the Inter-Agency Group on Economic and Financial Statistics. [online].
03.02.2011 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.principalglobalindicators.org/default.aspx>
RAJAN, R. 2010. Fault Lines: How Hidden Fractures Still Threaten the World Economy.
Princeton: Princeton University Press, 2010. 272 s. ISBN 978-0-691-14683-6
RAJAN, R. 2010. How Inequality Fueled the Crisis. In: Project Syndicate. [online].
09.07.2010 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://www.project-
syndicate.org/commentary/rajan7/English>
ROBERTS, R. 2010. Whose fault was it? In: CafeHayek. [online]. 07.09.2010 [cit.
2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://cafehayek.com/2010/09/whose-fault-
was-it.html>
ROJKO, M. 2010. Čína sa bráni prasknutiu bubliny. In: TRENDreality. [online].
19.05.2010 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete:
<http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/cina-sa-brani-prasknutiu-bubliny.html>
ROUBINI, N. – MIHM, S. 2010. Crisis Economics: A Crash Course in the Future of
Finance. New York: Penguin Press, 2010. 305 s. ISBN 978-1-101-42742-2

89
SHILLER, R. J. 2005. Irrational Exuberance. 2nd edition. Princeton: Princeton University
Press, 2005. 344 s. ISBN 978-0-691-12335-6
SCHIFF, P. D. – SCHIFF, A. J. 2010. How an Economy Grows and Why It Crashes.
Hoboken: Wiley, 2010. 256 s. ISBN 978-0-470-52670-5
SITA : Čína vykázala za minulý rok rozpočtový deficit 1,6 % HDP. In: Finance media SK.
[online]. 20.01.2011 [cit. 2011.18.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.finance.sk/spravy/finance/45359-cina-vykazala-za-minuly-rok-
rozpoctovy-deficit-1-6-hdp/>
SITA : Japonská ekonomika klesla, predstihla ju Čína. In: SmeSK. [online]. 14.02.2011
[cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.sme.sk/c/5765571/japonska-ekonomika-klesla-predstihla-ju-
cina.html>
SOLOMON, D. 2008. Questions for James K. Galbraith – The Populist. In: NYTimes.
[online]. 31.10.2008 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.com/2008/11/02/magazine/02wwln-Q4-t.html>
SPENCE, J. D. 1999. The Search for Modern China. 2nd edition. New York: W. W.
Norton, 1999. 992 s. ISBN 978-0-393-97351-8
TANNER, H. M. 2009. China: A History. Indianapolis: Hackett Publishing Company,
2009. 610 s. ISBN 978-0-872-20916-9
TASR : Čína sa podvolila tlaku, zhodnotí juan o 3 až 5 percent. In: SmeSK. [online].
31.10.2010 [cit. 2010.03.04.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.sme.sk/c/5618833/cina-sa-podvolila-tlaku-zhodnoti-jan-o-3-az-
5-percent.html>
TASR : Fed nakúpi americké vládne dlhopisy za 600 miliárd dolárov. In: SmeSK. [online].
03.11.2010 [cit. 2010.01.12.]. Dostupné na internete:
<http://ekonomika.sme.sk/c/5623620/fed-nakupi-americke-vladne-dlhopisy-za-
600-miliard-dolarov.html>
TETT, G. 2010. Breakfast with the FT: Nouriel Roubini. In: Financial Times. [online].
07.05.2010 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.ft.com/cms/s/2/2cb543cc-595b-11df-99ba-
00144feab49a.html#axzz1EFjCgTAd>

90
The Economist online : America's financial-crisis commission: Take your pick. In: The
Economist. [online]. 27.01.2011 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/18013965>
The Economist online : Brazilian agriculture: The miracle of the cerrado. In: The
Economist. [online]. 26.08.2010 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/16886442?story_id=16886442>
The Economist online : China: Don't worry, be happy. In: The Economist. [online].
17.03.2011 [cit. 2011.07.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/18388884?story_id=18388884>
The Economist online : Price rises in China: Inflated fears. In: The Economist. [online].
06.01.2011 [cit. 2011.06.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/17851541?story_id=17851541>
The Economist online : Terms beginning with R. In: The Economist. [online]. 08.12.2010
[cit. 2010.08.12.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/research/economics/alphabetic.cfm?letter=R>
The Economist online : The global slumpometer. In: The Economist. [online]. 06.11.2008
[cit. 2010.03.12.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/12553076>
The Economist online : The China's reforms: The second Long March. In: The Economist.
[online]. 11.12.2008 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/12758848>
The Economist online : The People's Republic at 60: China's place in the world. In: The
Economist. [online]. 01.10.2009 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/14548871>
The Economist online : The world's biggest economy: Dating game. In: The Economist.
[online]. 16.12.2010 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/17733177?story_id=17733177>
The Economist online : What went wrong with economics. In: The Economist. [online].
16.07.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.economist.com/node/14031376?Story_ID=14031376>
UNDP : China: Country profile of human development indicators. In: International Human
Development Indicators. [online]. 07.04.2011 [cit. 2011.09.04.]. Dostupné na
internete: <http://hdrstats.undp.org/en/countries/profiles/CHN.html>

91
VAŇO, V. 2005. Trh kreditných derivátov: rizikový, ale čoraz väčší. In: eTREND.
[online]. 10.10.2005 [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete:
<http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy/trh-kreditnych-derivatov-
rizikovy-ale-coraz-vacsi.html>
WALLISON, P. J. 2011. Dissent from the Majority Report of the Financial Crisis Inquiry
Commission. In: American Enterprise Institute for Public Policy Research.
[online]. 14.01.2011 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.aei.org/docLib/Wallisondissent.pdf>
WANG, A. – QING, K. G. 2011. China overshoots loan target, more tightening to come.
In: Reuters. [online]. 11.01.2011 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete:
<http://in.reuters.com/article/2011/01/11/idINIndia-54066420110111>
WASSERSTROM, J. N. 2010. China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know.
Oxford: Oxford University Press, 2010. 192 s. ISBN 978-0-195-39447-4
WILLS, K. 2010. Factbox: China's stimulus by the numbers. In: Reuters. [online].
05.11.2010 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.reuters.com/article/2010/11/05/us-china-economy-stimulus-factbox-
idUSTRE6A40S520101105>
World Atlas : China. In: Graphic Maps. [online]. 17.02.2011 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné
na internete: <http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/cn.htm>
World Economic Outlook October 2010 : Recovery, Risk, and Rebalancing. In:
International Monetary Fund. [online]. Október 2010 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné
na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/pdf/text.pdf>
World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven. In:
International Monetary Fund. [online]. 25.01.2011 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na
internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm>
WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite
2010 record surge, crisis hangover persists. In: WTO: 2011 Press Releases.
[online]. 07.04.2011 [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm>
Xinhua News Agency : Premier: China's strong growth is greatest contribution to world
economy amid financial crisis. In: China View. [online]. 27.09.2008 [cit.
2011.21.03.]. Dostupné na internete: <http://news.xinhuanet.com/english/2008-
09/27/content_10122504.htm>

92
YONGDING, Y. 2010. The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy
and China´s Policy Responses. In: Third World Network. [online]. 29.06.2010 [cit.
2011.02.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf>
YONGDING, Y. 2011. Čína kráča vpred. In: .týždeň. [online]. 10.01.2011 [cit.
2011.05.04.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/2/cina-
kraca-vpred.html>
ZHANG, F. 2008. Analysis of Chinese Macroeconomy. Bloomington: Xlibris Corporation,
2008. 304 s. ISBN 978-1-4363-3925-4
ZHAO, S. 2008. China-US Relations Tranformed: Perspectives & Strategic Interactions.
New York: Routledge, 2008. 256 s. ISBN 978-0-415-43867-4

93
Prílohy

94
Tabuľka 1 Medzinárodné porovnanie jednotlivých sektorov národných hospodárstiev
medzi rokmi 1950 – 1985 vyjadrené v percentách

Prameň: Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.37

i
Tabuľka 2 Ekonomický rast národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985
s podielom jednotlivých sektorov na danom raste v percentách

Prameň: Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.33

ii
Tabuľka 3 Priamy dôsledok prepadu zahraničného dopytu na oceliarenskú produkciu
Množstvo, august Množstvo, september Pokles Percentuálny
2008 (v miliónoch 2008 (v miliónoch v septembri 2008 pokles
ton) ton) (mil. ton)
Export 7,67 mil. t 6,67 mil. t - 1 mil. t - 13,12 %
Celkový
47,8 mil. t 45,9 mil. t - 1,9 mil. t - 3,93 %
output
Podiel exportu
na celkovom 16,06 % 14,53 % 53,58 %
outpute (%)
Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s
Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf>
s.10

Tabuľka 4 Svetový obchod s tovarom podľa regiónov a vo vybraných ekonomikách

Prameň: WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite 2010
record surge, crisis hangover persists. [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm>
iii
Tabuľka 5 Členenie čínskeho stimulačného balíka v hodnote 4 biliónov juanov
(v miliardách juanov)
Výstavba domov pre nízkopríjmové mestské domácnosti 280
Zvýšené výdavky na vidiecku infraštruktúru a posilnenie vidieckych príjmov 370
Výdavky na výstavbu dopravných sietí 1800
Zvýšené výdavky na zdravotnícke služby, kultúru a vzdelávanie 40
Zvýšené výdavky na ekologickú ochranu 350
Technické inovácie a ekonomická reštrukturalizácia 160
Rekonštrukcia provincie S'-čchuan po zemetrasení 1000
Spolu 4000
Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s
Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf>
s.13

Tabuľka 6 Zhrnutie prognózy pre Čínu na roky 2011 – 2015 (v % ak nie je uvedené)
2010 2011 2012 2013 2014 2015
Reálny rast HDP 10,3 9,0 8,7 8,4 8,1 8,2
Rast priemyselnej produkcie 15,7 13,0 12,5 12,0 11,7 11,1
Hrubý rast poľnohospodárskej
4,3 2,6 3,0 2,7 2,8 2,8
produkcie
Miera nezamestnanosti (priemerná) 6,1 6,5 6,4 6,6 7,0 6,3
Rast spotrebiteľských cien (priemerný) 3,2 5,0 4,0 4,1 4,0 3,8
Rast spotrebiteľských cien (koniec roka) 4,8 4,1 3,8 4,5 3,7 3,8
Krátkodobá medzibanková sadzba 5,8 6,8 7,3 7,1 7,3 7,3
Deficit verejných financií - 1,6 - 1,7 - 1,7 - 1,5 - 0,9 - 0,8
Prebytok bežného účtu platobnej
306,2 268,9 299,9 275,6 259,6 257,0
bilancie v miliardách dolárov
Priemerný výmenný kurz juan za 1 dolár 6,77 6,49 6,23 5,98 5,77 5,61
Prameň: Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.10

iv
Graf 1 Väzby na trhoch aktív

Prameň: Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International
Financial Stability. s.10

Graf 2 Medziročný rast reálneho svetového HDP a medziročný rast reálneho HDP
v rozvinutých, rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách v rokoch 1970 -
2008

Prameň: World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven.
[cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete:
<http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm>
v
Graf 3 Vývoj reálnych cien akcií a výnosov podľa S&P 500 indexu, očisteného od
inflácie od roku 1871

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.3

Graf 4 Vývoj cenovo-výnosového koeficientu a dlhodobých úrokových sadzieb

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.5

vi
Graf 5 Vývoj cien nehnuteľností, stavebných nákladov, populácie a úrokových
sadzieb

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.12

Graf 6 HDP na obyvateľa: Čína a Západná Európa, 1 n. l. – 2000 n. l.

Prameň: Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001.
s.47

vii
Graf 7 Podiel investícií na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.107

Graf 8 Podiel spotreby domácností na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch

1978 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.107

viii
Graf 9 Podiel vládnej spotreby na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 –
2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.108

Graf 10 Čistý export tovarov a služieb Číny v rokoch 1992 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.109
ix
Graf 11 HDP a medziročný ekonomický rast Číny v rokoch 2006 – 2010

Prameň: NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic
and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

Graf 12 Medziročné zmeny vo všeobecnej úrovni spotrebiteľských cien v Číne za roky

2006 – 2010

Prameň: NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic
and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete:
<http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

x
Graf 13 Štruktúra čínskeho stimulačného balíka

Výstavba domov pre nízkopríjmové

mestské domácnosti

7%
Zvýšené výdavky na vidiecku
infraštruktúru a posilnenie
9% vidieckych príjmov
25 %
Výdavky na výstavbu dopravných
sietí

Zvýšené výdavky na zdravotnícke

služby, kultúru a vzdelávanie
4%
Zvýšené výdavky na ekologickú
ochranu
9 %
45 % Technické inovácie a ekonomická
reštrukturalizácia

1%
Rekonštrukcia provincie S'-čchuan
po zemetrasení

Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s
Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf>
s.13

Graf 14 Čínskou vládou platené investičné aktivity v zahraničí v rokoch 2003 - 2007

Prameň: Lum, T.: China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in Africa, Latin
America, and Southeast Asia. [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete:
<http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf> s.9
xi