Abstrakt: Využiteľnosť mobilu ako internetového rozhrania je zmena paradigmatická

:
človek sa postupne zžíva s myšlienkou, že dostupnosť informácii nie je limitovaná miestom, ako tomu bolo doposiaľ. Jedným z odvetví, ktorého sa mobilný web týka najvýraznejšie sú médiá, čo priamo vyplýva z ich funkcií. Ako každé nové médium, aj mobilný web vyžaduje adaptáciu. Špecifickým znakom mobilného webu je minimalistický charakter, čo sa zákonite odráža aj v žurnalistike. Zobrazovaných informácií je menej, dôraz sa kladie na relevantnosť. Mobil sa tak stáva filtrom informácií. Okrem toho však prináša do žurnalistiky ďalšie zmeny. Najdôležitejšími sú zbúranie dlho vžitej predstavy o priestore nad prehybom, a poskytovanie ešte väčšej pridanej hodnoty (oproti klasickým mediálnym výstupom), než je možné na bežnom webe.

Kľúčové slová: mobilný web, žurnalistiky, médiá, tablet, mobilné zariadenie,
multimédiá, audio, video, spravodajstvo

Úvod
Koncom 90. rokov mal internet pionierske roky už dávno za sebou. Jednako bol Brian McNair, profesor na škótskej univerzite Stirling v roku 1998 voči presunu médií na internet skeptický: „Nateraz (aj keď to nemusí byť navždy) nepredstavuje elektronické vydavateľské podnikanie pre vážnu hrozbu pre klasické odvetvia tlače. Elektronické publikovanie je v súčasnej dobe len okrajovým rozšírením hlavného odboru podnikania novina a periodickej tlače. Vyžaduje prístup k drahému počítačovému vybaveniu, a istú mieru počítačovej gramotnosti, ktorá rozhodne nie je všeobecná.“1 Dnes vidíme, ako veľmi sa mýlil. Akokoľvek to znie ako fráza, za posledné roky prešli médiá takým prudkým technologickým vývojom, ako nikdy predtým. Stali sa neodmysliteľnou súčasťou internetu a zmenili spôsob sledovania spravodajstva. Kým donedávna bola hlavným spravodajským kanálom televízia, za posledných desať rokov prevzal túto úlohu internet, definitívne zbúral bariéru času. Predpovedali sme video-on-demand, audio-on-demand, ale vôbec nám nenapadlo uvažovať o tom v širších súvislostiach ako o media-on-demand. Mobilné technológie posúvajú tento trend ešte ďalej – búrajú aj bariéru miesta. Po štyroch rokoch expanzie mobilného webu je načase položiť si otázku, čo sa v (internetovej) žurnalistike zmenilo.

1 Nástup mobilného webu
Medzi popredné udalosti roku 2010 patrilo uvedenie iPadu na trh. Záujem verejnosti bol enormný. Za prvé dve hodiny sa predalo viac než 50 000 kusov nového zariadenia. Skeptik by mohol namietať, že ide len o ďalšiu skvelú marketingovú kampaň. Niečo na tom bude, pretože uvedenie konkurenčného tabletu Galaxy Tab síce odborná verejnosť privítala, ale podobné šialenstvo ho ani zďaleka nesprevádzalo. Jednako sa Stevovi Jobsovi nedá uprieť, že má cit pre inovatívne riešenia a vie ich správne načasovať. Dôležité je však niečo iné – rapídny nástup mobilného webu. Vďaka inovatívnym produktom firmy Apple (iPhone, iPad), veľmi agilnej konkurencii (najmä Samsung a HTC) dosiahol mobilný internet kritickú hranicu masovosti a jeho podiel začal výrazne rásť. Markantné je to najmä od roku 2009. Spoločnosť Cisco vo svojej správe uvádza, že objem prenesených dát z mobilných zariadení za rok 2010 je tri krát väčší, než celkový objem prenesených dát v roku 20002. Inými slovami, majitelia mobilných zariadení využívali internet v roku 2010 tri krát viac, než desať rokov pred nimi všetci užívatelia dokopy. Tento obrovský technologický posun sa odzrkadľuje nielen ziskoch, ale aj v spôsobe používania webu a dokonca v spôsobe myslenia súčasnej generácie.

1

McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN 978-034070615-2.
2

Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 2010–2015. [online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.cisco.com/en/ US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns827/white_paper_c11-520862.html>

2 Separácia obsahu a formy
Web pôvodne vznikol ako dorozumievacie médium pre vedcov postavené na jednoduchom značkovacom jazyku HTML. Úlohou tohto jazyka bolo dať dokumentu takú podobu, aby ho bol schopný zobraziť špeciálny softvér. Časom sa preňho vžilo označenie browser (v slovenčine prehliadač). Prvé HTML dokumenty v sebe kombinovali sémantické a vizuálne informácie. Sémantické značky, tzv. tagy, označovali význam vyznačovanej časti dokumentu voči celému dokumentu (napr. nadpis, odsek) zatiaľ čo vizuálne značky slúžili na grafickú úpravu vyznačovanej časti dokumentu (napr. zobrazenie textu tučným písmom). Aj keď sa pomerne skoro (už v r. 1993) začalo riešiť efektívnejšie vizuálne upravovanie pomocou špeciálneho jazyka CSS, jeho implementácia do prehliadačov vo využiteľnej podobe bola zdĺhavá a miešanie sémantickej a vizuálnej vrstvy pretrvávalo takmer až do konca 90. rokov. Reálne používanie CSS spojené s oddelením vizuálnej vrstvy je spojené s nástupom jazyka XHTML v roku 2000. XHTML postupne vystriedalo pôvodné HTML (medzičasom už vo verzii 4.0). Najzásadnejšou zmenou oproti HTML bola vymedzenie priestoru pôsobnosti. XTHML bol navrhnutý pre potreby značenia sémantickej vrstvy webu, nie pre vizuálne formátovanie. Napr. tag <b> určený pôvodne na značenie tučného textu bol nahradený tagom <strong>, ktorý implicitne nehovorí o tom, že text má byť tučný (<b> → bold), ale že má byť silne zvýraznený – a je na už na dizajnérovi, či na to použije hrúbku písma, jeho farbu, alebo iné vlastnosti textu. Jedným z najvýraznejších prínosov presadzovania sa XHTML bolo vymiznutie tzv. tabuľkových layoutov.3 Avšak aj napriek všetkej snahe sa časom objavili rezervy, na ktoré sa pri tvorbe XHTML nemyslelo. Išlo hlavne o používanie „pomocných“ tagov <div> a <span> na tvorbu layoutov. Od roku 2010 začala intenzívnejšia implementácia novej generácie jazyka nazvaného HTML5. Ten úplne odstraňuje nesémantické tagy a nahrádza ich novými s cieľom maximalizovať ich sémantickú hodnotu. Všeobecný <div> nahrádzajú <article>, <header>, <footer>, <video> atď. Aj keď sa plné nasadenie HTML5 predpokladá až po roku 2022, veľa webov naňho prechádza už dnes, podobne ako na novú generáciu CSS – CSS3.

3 Požiadavky na mobilný web
Medzi klasickým web dizajnom a „mobilným“ web dizajnom existuje niekoľko dôležitých rozdielov. Vyplývajú z technologickej špecifík mobilných zariadení a zo spôsobu ich používania. Základným kritériom je jednoduchosť. Požiadavka jednoduchosť týka viacerých úrovní – vizuálnej, navigačnej i obsahovej (viď. → Mikrožurnalistika). Vizuálnu jednoduchosť determinuje najmä veľkosť displeja, ktorá je niekoľkonásobne menšia, než veľkosť displeja stolových počítačov a notebookov. Na bežnom mobilnom telefóne alebo smart-phone nie fyzicky je možné zobraziť v web
3

Pri tomto spôsobe sa prvky grafického návrhu vkladali do veľkej tabuľky, ktorá slúžila ako vizuálna matrica. Takéto použitie tabuliek nie je však sémanticky korektné, keďže účelom tabuľky je prezentovať špecifický typ údajov, a nie vytvárať dizajn. Na tento účel sa vžilo pre jeho ľahkú pochopiteľnosť ešte v časoch HTML, ktoré problematiku sémantiky dokumentu neriešilo.

navrhnutý pre oveľa väčšie rozlíšenie. Dôležitú rolu zohráva aj jeho pomer strán – displej mobilného zariadenia je orientovaný na výšku. Aj keď tento faktor vplyvom smart-phoneov a tabletov stráca na významnosti, orientácia na výšku bude ešte nejaký čas aktuálna. S veľkosťou a orientáciou displejov mobilných zariadení úzko súvisí aj požiadavka na jednoduchosť navigácie. Na týchto typoch mobilných zariadení nie je možné používať konvenčnú počítačovú navigáciu založenú na polohovacom zariadení typu myš. Mobilná verzia webov sa preto diametrálne líši od jej klasickej podoby. Adaptácia webu pre mobilné zariadenia sa deje na úrovni sémantickej i vizuálnej. Na úrovni sémantickej ide o maximalizáciu sémantickej vrstvy webu. Na úrovni vizuálnej zase, naopak, o redukciu (či dokonca minimalizáciu) vizuálnej vrstvy webu. Maximalizácia sémantickej vrstvy sa uskutočňuje najmä kvalitným štruktúrovaním dokumentu a poctivým vypĺňaním meta-informácií. Čistý kódu Čistota kódu nespočíva len v dodržaní syntaxe zvoleného jazyka, ale aj v dôslednom oddelení vizuálnej vrstvy od sémantickej. To je možné dosiahnuť použitím jazykov XHTML a HTML5 a v správnom použití ich tagov.4 Zastaraná verzia HTML 4.0 nie je pre potreby mobilného webu použiteľná. Zreteľná hierarchia dokumentu Predpokladom sémanticky korektného dokumentu je správna štruktúra. Samotné označenie odsekov ako odsekov (<p>) a nadpisov ako nadpisov (h1-h6) nestačí. Ide aj o správne usporiadanie týchto prvkov, kedy napr. nadpisu tretej úrovne predchádza nadpis druhej úrovne a jemu nadpis prvej úrovne. Používanie tagov nadpisov na dosiahnutie požadovaného vzhľadu textu je neprípustné.5 Alternatívne popisy pre grafiku Parameter ALT slúži na pochopenie jej významu v prípade, že sa súbor s obrázkom nepodarilo načítať. Dôvodom môže byť pomalé pripojenie na internet, alebo úmyselné vypnutie vizuálnej vrstvy webu užívateľom s cieľom urýchliť získanie informácie. Značenie formulárových prvkov Z pohľadu stroja sú názvy formulárových prvkov (napr. Meno:) iba obyčajným textom. Aby stroj dokázal pochopiť ich význam, je nevyhnutné označiť všetky menovky formulárových prvkom príslušným tagom. Len tak je možné zabezpečiť plnú funkcionalitu webu. Redukcia vizuálnej vrstvy sa uskutočňuje na úrovni minimalizácie nevyužitého priestoru, ale aj zvyšovaní farebného kontrastu. Cieľom je aby informácia bola hutná a dobre čitateľná.
4

Samotný značkovací jazyk nie je samospasiteľný. Nesprávne použitie napr. tabuľkových tagov dovoľuje aj v HTML5 vytvoriť tabuľkový layout, čo je z hľadiska sémantiky dokumentu neprípustné (tabuľky sú a priori určené na formátovanie „tabuľkových“ informácií, nie dizajnu)
5

Nie je napr. možné použiť tag <h3> na zvolenom mieste, ktorému nepredchádza <h2> len preto, že má „tú správnu veľkosť“.

Redukcia odsadení a okrajov Dizajnéri bežne využívajú napr. len 70 % plochy tým, že web vycentrujú a okolo ponechajú prázdny priestor. Je to vec estetiky i použiteľnosti. Pri nadmernom zaplnení priestoru informáciami by sa užívateľ na webe strácal. Mobilný web má však k dispozícii omnoho menšiu plochu. Treba využiť doslova každý pixel. O to viac, že návštevník mobilného webu uprednostňuje vecný prístup: získať čo najskôr informáciu a ísť preč. S cieľom maximálnej možnej jednoduchosti redukuje mobilný webdizajn okraje a odsadenia na úplné minimum. Minimalizácia grafiky Zjednodušovanie prostredia sa týka aj grafiky. Mobilné verzie web stránok sa bežne obmedzujú iba na logo a obrázky k článkom. Grafika ako súčasť dizajnu býva veľmi často úplne vypustená, alebo zredukovaná na minimum. Farebný kontrast Požiadavka dostatočného farebného kontrastu vyplýva z rôznorodosti mobilných zariadení i zo spôsobu ich použitia. Zďaleka nie všetky mobilné zariadenia dokážu zobraziť taký počet farieb ako bežný kancelársky displej. Navyše, mobilné zariadenia sa bežne používajú v exteriéri, kde je viditeľnosť znižovaná vplyvom slnečného žiarenia. Súhrnne možno povedať, že požiadavky na mobilný web sa z veľkej časti prekrývajú s požiadavkami na prístupný web. Rozchádzajú sa len v redukcii grafiky. Web podľa pravidiel prístupnosti je síce vytvorený tak, aby bol pre stroj čo najzrozumiteľnejší, no nijako to neobmedzuje jeho vizuálnu stránku (až na farebný kontrast).

4 Mobilný web a žurnalistika
Rozvoj internetových technológií sa masmédií dotkol veľmi výrazne. Nejde len nový priestor, ale aj o celkom nový druh myslenia. Jednou z kľúčových zmien bolo kontinuálne spravodajstvo. Pojem vydanie, resp. číslo stratilo vo svete nepretržitej dostupnosti svoj význam. Kontinuálnosť spravodajstva výrazne ovplyvnila spôsob sledovania aktuálneho diania. K ďalším významným zmenám patria rozširovanie tradičných žánrov o multimédiá , vznik nových žánrov postavených na internetových technológiách (napr. blog) či intenzívny kontakt s užívateľmi. V momente, keď sme si mysleli, že sme s internetovým spravodajstvom ako-tak zžitý, objavil sa mobilný web a definoval vlastný priestor. Ešte donedávna bolo úlohou internetu zabezpečiť informácie pred realizáciou činnosti (napr. pred cestovaním – vyhľadať spojenie). Mobilné technológie však dovoľujú zabezpečovať informácie priamo počas jej realizácie (napr. hľadať informácie o spojení priamo počas cestovania). Využívanie internetu na takéto čiastkové úlohy spravidla nepresahuje niekoľko minút. Tým sa mobilný web diametrálne líši od klasického webu, ktorý využívame na plnenie komplexných úloh, čo môže trvať celé hodiny. Krátkodobosť využívania mobilného kladie základnú požiadavku pre celý mobilný web – jednoduchosť.

4.1 Zrušenie prehybu
Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré mobilný web priniesol je zrušenie prehybu (angl. fold). Tento pojem pochádza z tradičnej žurnalistickej brandže, v ktorej sa denná tlač kvôli svojej veľkosti prekladá na polovicu. Priestor nad prehybom patril vždy najdôležitejším správam. To bolo to, čo tradičné noviny predávalo. Termín sa rýchlo udomácnil aj v internetovej žurnalistike a prenikol aj do webdizajnérskej obce. V tomto ponímaní predstavoval prehyb spodný okraj internetového prehliadača. Nad-prehybom bolo vymedzenie priestoru, ktorý užívateľ videl bez toho, aby bol nútený posúvať sa myšou nižšie („scrollovať“). Rovnako ako v novinách, aj vo web dizajne bol tento priestor vyčlenený najdôležitejším prvkom na webe. Mobilné technológie nás však nútia opodstatnenosť tohto termínu prehodnotiť.

Obrázok 1: Zľava hore doprava dole: Veľký monitor (1028 × 1024), iPhone s mobilnou verziou webu, iPhone s klasickou verziou webu prezeranou cez Operu Mini, iPad pri pohľade na šírku, iPad pri pohľade na výšku. Definovanie priestoru „nad prehybom“ je pri takejto variabilite zobrazení bezpredmetné.

Celá koncepcia akceptovania prehybu je postavená na určitej nemennosti priestoru. Samotný pojem prehyb priestor nijak striktne nedefinuje. Reálne limity definuje veľkosť obrazovky a prehliadač. Obe tieto premenné sú v posledných rokoch enormne nestále. V začiatkoch masového využívania internetu (1992 – 1999; u nás 1996 – 1999) medzi užívateľmi dominovali rozlíšenia 640 × 480 px a 800 × 600 px, ktoré si významnejší podiel na trhu udržalo až do roku 2003. Približne od roku 2000 zároveň evidujeme nárast

rozlíšenia 1024 × 768 px, ktorý vyvrcholil v roku 2005. Ešte v roku 2004 bola Lynda Weinmann vo svojej Veľkej knihe webdesignu s odporúčaním navrhovať stránky nielen pre 1024 × 768 px ale aj pre dožívajúce rozlíšenie 800 × 600 px stále aktuálna.6 Tieto dve veľkosti pretrvali medzi užívateľmi dlhé roky (v prípade 800 × 600 px dokonca viac než desaťročie) a za ten čas sa stihli etablovať ako nepísané štandardy. V tomto kontexte treba chápať aj význam prehybu: Celých cca dvanásť rokov existoval presne vymedzený priestor, čo dovoľovalo navrhovať dizajn webu s ohľadom na jeho veľkosť. Vplyvom technologického vývoja zoznam rozlíšení v posledných rokoch rastie takmer geometricky. Za posledných osem rokov ich pribudlo takmer tridsať. Významnejší podiel na trhu má cca dvanásť z nich; v 90. rokoch to boli dve.

Graf 1: Za posledných jedenásť rokov prudko stúplo rozšírenie displejov väčších než 1024 × 768 px. Ešte donedávna populárne rozlíšenie 1024 × 768 px je odrazu úplne okrajovým

Po roku 2003 sa začali výraznejšie presadzovať vysoké rozlíšenia, v posledných rokoch najmä v so širokouhlým pomerom strán. Po roku 2005 začalo byť používanie pojmu nad prehybom diskutabilné. Jedna z prvých, ktorá si o tom trúfla polemizovať bola americká UX dizajnérka Milissa Tarquini.7 Definitívne ju zodpovedal až prudký rozmach mobilného webu po príchode iPhonu (2007) a neskôr iPadu (2010). V súčasnosti už nie sme schopní jednoznačne vyčleniť „prioritný“ obsah webu, pretože nevieme, či si ho užívateľ pozerá na klasickom počítači, notebooku, mobile, alebo tablete, ani to, akú orientáciu dokumentu (na výšku / na šírku) užívateľ preferuje.

6 7

WEINMANN, L.: Velká kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 80-86815-10-2.

TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.boxesandarrows.com/view/blasting-the-myth-of>.

Graf 2: Počet rozlíšení za posledných niekoľko rokov prudko stúpol, čím sa plocha nad prehybom stala priveľmi variabilnou premennou

4.2 Mikrožurnalistika
Požiadavka na jednoduchosť a okamžitú dostupnosť vytvára predpoklady pre vznik ďalšieho fenoménu – mikrožurnalistiky. Allyson Parks ju definuje ako žurnalistiku v prostredí mikroblogovacích služieb, obmedzenú rozsahom 140 znakov.8 Mikroblogovanie a mobilný web spája ich rýchlosť i minimalistický charakter. Ide o odnož blogovania vo forme krátkych textových správ. Tie možno posielať nielen prostredníctvom webu Twitter.com, ale aj prostredníctvom instant-messaging klientov, e-mailu, klasických mobilných telefónov, PDA, RSS, alebo špeciálnych mikroblogovacích programov.9 Mikroblogovanie sa teší čoraz väčšej popularite, predovšetkým v USA a v západnej Európe. Najpopulárnejšia mikroblogovacia služba Twitter sa už dávnejšie stala masovou, čo je dobrý dôvod na to, aby ju médiá vnímali ako relevantné prostredie a naučili sa ju využívať.

8

PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.journalismcrossing.com/article/680005/Online-Journalism-Terminology>.
9

MURÁR, P.: Slovenské médiá na Twitteri v roku 2010. In: K problémom mediálnej komunikácie II. : mediálne kompetencie v ére nových médií : marketing a vzťahy s médiami / Slavomír Magál, Jozef Matúš, Martin Solík (eds.). - Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2010. - 508 s. - ISBN 978-80-8105-188-3. - S. 455-474.

Obrázok 2: Twitter – jedna z podôb mikrožurnalistiky

Na rozdiel od Parksovej vidíme mikrožurnalistiku širšie – najmä v kontexte mobilného webu. Domnievame sa, že by nemala byť definovaná konkrétnym médiom, ktoré možno pre potreby žurnalistiky využívať viacerými spôsobmi (viď. napr. Javůrek, 2009 alebo Murár, 2010), ale skôr formálnou charakteristikou produkovaných obsahov. Týmto spôsobom by bolo možné formálne vymedziť fenomén, ktorý je badateľný už od roku 2008. Máme na mysli produkciu mediálnych obsahov, ktoré spĺňajú požiadavku extrémnej hutnosti informácie. Najčastejšie to bývajú titulky, flashové správy, niekedy obrázky a samozrejme infografika. Význam mikroobsahu v žurnalistike rastie priamo úmerne s rastúcim tlakom na selektovanie čoraz väčšej koncentrácie informácií. Jednoducho povedané, čím väčšiemu množstvu informácií sme vystavení, tým dôležitejšiu rolu pre nás mikrožurnalistika má. Dobrým príkladom sú napr. magazín National Geographic a spravodajská stanica BBC, ktoré v mobilnej verzii svojho webu nezrkadlí titulku „normálneho“ webu, ale ponúkajú výber najdôležitejších mediálnych obsahov z jednotlivých sekcií. To že niektoré správy dosiahnu stupeň dôležitosti pre titulku totiž neznamená, že ho dosiahnu aj pri užšom výbere do mobilnej verzie webu. Mobilná verzia tak preberá úlohy titulky ako najprestížnejšieho pozície média.

Obrázok 3: Porovnanie titulky mobilnej a klasickej verzie webu. Hoci obe boli zosnímané v ten istý čas, ich obsah je veľmi rozdielny

4.3 Aplikácie a pridaná hodnota
Typickou črtou mobilného webu je používanie aplikácií. Zatiaľ čo na bežnom počítači slúži ako univerzálne rozhranie internetový prehliadač, veľká časť médií využíva na šírenie obsahu v prostredí mobilného webu samostatné jednoúčelové aplikácie. Na rozdiel mobilnej verzie webu totiž vo väčšej miere umožňujú vnášať do internetovej žurnalistiky pridanú hodnotu. Britská spravodajská stanica BBC pre svojich užívateľov pripravila hneď niekoľko aplikácií, ktoré sprístupňujú informácie z vybraných zdrojov: vysielania hlavných správ, vysielania hlavného rozhlasového kanálu, informácie o počasí, futbalové spravodajstvo či upútavky na pripravované obsahy. Inovácia v tomto prípade nespočíva ani tak v samotnej multimedializácii a personalizácii obsahu – tá je dostupná aj v bežnej internetovej žurnalistike. Hlavným benefitom mobilnej internetovej žurnalistiky je kombinácia mobilnosti a prístupu nepretržitého prístupu k informáciám.

Obrázok 4: Po spustení živého vysielania môže užívateľ ostať na webe sledovať odohrané playlisty, hitparády, alebo program na nasledujúce dni. Vedľa: Aktuálne futbalové spravodajstvo

Ďalším dobrým príkladom je americký magazín National Geographic. Mobilný web veľmi aktívne. Svojich pätnásť (!) aplikácií zameriava na nenásilné rozširovanie geografického povedomia a povedomia o dôležitých environmentálnych otázkach súčasnosti. Medzi aplikáciami nájdeme napr. atlas národných parkov USA, vedomostné kvízy, ale aj realtimeovú stratégiu Plant it Green podobnú hre SimCity. Cieľom hry je úspešne vybudovať zo

zabudnutého mestečka prosperujúcu komunitu a brať pri tom do úvahy životné prostredie a kvalitu života občanov.

Obrázok 5: Užívatelia aplikácie National Park Maps HD majú k dispozícii všetko potrebné, aby sa mohli vydať na výlet

BBC veľmi dobre ukazuje, že sledovanie výsledkov obľúbeného futbalového klubu, alebo počúvanie rádia s prístupom k informáciám na internete je možné kdekoľvek a kedykoľvek – nie je nutné sedieť za počítačom. V prípade National Geographic-u zas vidíme, že pridaná hodnota nemusí mať nutne žurnalistický charakter a môže vstupovať aj do iných sfér – napr. zábavy a vzdelávania.

4.4 Tabletizácia médií
Významný vplyv na pridanú hodnotu mal nástup tabletov. Vychádza z mobilných aplikácií, no vnáša do nich rozmer, ktorý bežné mobilné telefóny ani smart-phony nemôžu dosiahnuť: veľkosť. Do roku 2010 existovali dva typy zariadení označované ako tablet. Prvé bolo polohovacie zariadenie – podložka s elektronickým perom. Druhé notebook vybavený dotykovým displejom, ktorý sa dal sa používať klasickým spôsobom, alebo prepnúť na ovládanie elektronickým perom. Od roku 2010 pod týmto termínom oveľa častejšie chápeme koncept firmy Apple: tenké, ľahké zariadenie bez fyzickej klávesnice ovládané prevažne holými rukami (prstami). Veľkosťou sa ponáša na netbook, ovládaním na smart-phone. Napriek

svojej veľkosti a kvôli spôsobu využívania býva zaraďovaný medzi mobilné zariadenia. Niekoľko mesiacov po iPade (prvý tablet, uvedený v januári 2010) začali viacerí svetoví výrobcovia (Samsung, Huawei, HP...) s výrobou podobných tabletov tohto typu, čím trh neformálne potvrdil vedúcu pozíciu Apple a tento typ zariadenia akceptoval. Médiá na novinku zareagovali dosť pružne. Mnohé pripravili špeciálne aplikácie navrhnuté špeciálne pre tablety. Tabletizácia médií vyústila do vzniku samostatného denníka The Daily určeného výhradne pre tablety. The Daily vyšiel po prvýkrát 2. februára 2011. Za projektom stojí mediálny magnát Ruppert Murdoch.

Obrázok 6 - 7: Svojou grafikou pripomína The Daily bežný magazín, vo vnútri kombinuje text, fotografie, video a animácie do jedného multimediálneho celku

Tabletizované verzie médií kombinujú vlastnosti printov a internetu a stierajú hranice medzi médiami ešte výraznejšie než pripravované CSS3.10 Časť grafickej úpravy netvoria fotografie, ale videá, infografika je animovaná, text dopĺňajú hypertextové odkazy na súvisiace dokumenty a celý obsah dopĺňajú aplikácie ako ich poznáme zo smart-phoneov. Niečo ako multimediálny časopis. Možnosti tabletov v oblasti masmédií najlepšie demonštrujú tabletizované verzie denníka The Daily a spravodajskej stanice CNN.

10

Jeden z trendov tradičného webdizajnu posledných rokov je tzv. printová typografia. Webová typografia mala cca do r. 2009 oproti klasickej typografii veľké obmedzenie dané predovšetkým úzkou paletou univerzálnych typov písma. CSS3 (ale aj niektoré ďalšie riešenia) tento hendikep eliminuje. Webdizajnérom to dovoľuje dizajnovať web tak, že svojou grafikou čoraz viac pripomína printy.

5 Mobilný web v novinárskej praxi
Mobilné zariadenia dali novinárom voľnosť a rýchlosť. Vo svojej súčasnej podobe im však prinášajú omnoho viac. V prvom rade výrazne upravujú spôsob zachytávania informácií. Napríklad aj tie najobyčajnejšie telefóny disponujú fotoaparátmi. Môžeme viesť diskusie o kvalite takýchto snímok, no je nesporné, že mobilný telefón dovoľuje zachytiť obraz aj vtedy, keď práve nemáme pri sebe fotoaparát. Mobilný telefón je dnes totiž rovnako samozrejmý ako peňaženka či kľúče. Kvalitnejšie prístroje tiež umožňujú zaznamenávať video. Samotné zaznamenávanie skutočnosti však nespadá do oblasti mobilného webu. Tam sa dostaneme až vtedy, keď začneme uvažovať nad úpravou a doručiteľnosťou takýchto informácií. Alebo – ešte pred tým – nad ich získavaním. Základom pre oboje je široká ponuka aplikácií.

5.1 Mobilný web v publikačnom procese
Mobilné aplikácie plnia aj iné úlohy než zabezpečiť prístup i obsahu. V publikačnom procese spočíva ich úloha predovšetkým v rozširovaní funkcionality mobilného zariadenia. V súčasnosti je ponuka aplikácií dostatočne široká, takže dokážu z telefónu alebo tabletu dokážu urobiť napr. zariadenie na úpravu fotografií či videa. Príprava a spracovanie obsahu Kultový grafický editor Adobe Photoshop, ktorý sa stal synonymom programu na úpravu bitmapovej grafiky je aktuálne dostupný aj pre operačné systémy iOS a Android. Pochopiteľne, jeho možnosti sú omnoho menšie. Cieľom však nie je nahradiť plnohodnotný Photoshop, ale skôr dať k dispozícií nástroj na rýchle a jednoduché základné úpravy (úprava jasu, kontrastu, orezanie...). Podobne je to aj s úpravou videa a audia. Programy ako iMovie či Video Edit umožňujú strihanie videa. Okrem toho vzniká celý rad jednoúčelových utilít zameraných napr. na stabilizovanie roztrasených záberov či doplnenie obrazu o vizuálne efekty. Zvuk zas možno editovať pomocou Monle, alebo Hindenburg Mobile. Prínos takéhoto rozširovania funkcionality ocenia najmä reportéri priamo v teréne. Významným spôsobom tiež môže ovplyvniť oblasť → Občianskej žurnalistiky.

Obrázok 8: Aplikácie dokážu z telefónu urobiť napríklad editor na program na úpravu zvuku

Šírenie obsahu Okrem zaznamenávania a produkcie mediálnych obsahov mobilné zariadenia významne ovplyvňujú aj ich doručiteľnosť. V tejto oblasti vstupujú do hry predovšetkým e-mail a sociálne médiá. S mobilným webom prestal byť internet viazaný na konkrétne miesto a zariadenie. Mobilný telefón (tablet) dokáže v plnej miere zastať úlohu e-mailového klienta alebo klienta sociálnych médií. Vďaka tomu môže novinár poslať článok e-mailom do redakcie, publikovať ho na svojom osobnom blogu, alebo ho zdieľať prostredníctvom Twitteru, Facebooku či iných podobných služieb. Využiteľnosť týchto funkcií je limitovaná len dostupnosťou mobilného signálu, resp. jeho dostatočnou kvalitou – zvlášť pri súboroch s tzv. médiami.11

5.2 Mobilná občianska žurnalistika
Po cca desiatich rokoch od počiatkov mobilného webu je technológia aj počítačová a mobilná gramotnosť tak ďaleko, že aj bežný človek dokáže prevziať úlohu reportéra, zachytiť dianie okolo a publikovať to na webe. S trochou nadhľadu môžeme povedať, že ktokoľvek, kto má smart-phone dokáže zachytiť čokoľvek, upraviť to, a prostredníctvom internetových služieb (e-mail, YouTube, Flickr...) doručiť kamkoľvek, kde je signál. Vzniká tým priestor rozvoj tzv. občianskej žurnalistiky (citizen j., street j., guerilla j.). Idea angažovania verejnosti v spravodajstve nie je nová. Médiá sa o angažovanie verejnosti snažia v rôznych podobách už viac než dvadsať rokov, ale až donedávna zastávala

11

Termín médiá v posledných rokoch nahradil termín multimédiá, ktorým sa predtým označovalo video, zvukové nahrávky, ale aj obrázky

verejnosť v týchto aktivitách iba rolu informátorov12, nie samotných reportérov. Rozmach mobilných zariadení, predovšetkým integrácia relatívne kvalitnej optiky spôsobilo, že zábery nasnímané mobilnými zariadeniami boli publikovateľné aj v tlači a v televízii. Hlavný prínos mobilného webu však na poli doručiteľnosti. Svedok autonehody je schopný nielen zachytiť obraz, zvuk či video, ale ho aj okamžite odoslať do redakcie, alebo publikovať cez sociálne médiá, kým čaká v kolóne na uvoľnenie premávky.

5.3 Mobilný web a kompetencie internetového žurnalistu
S ohľadom na zmeny, ktoré nastali po príchode mobilného webu je namieste položiť si aj otázku prehodnotenia kompetencií novinárov a publicistov. Mediálne prostredie sa zmenilo a nemožno očakávať, že novinárov táto zmena netýka. Túto otázku si na začiatku nového storočia položili aj Mark Deuze a Jo Bardoel v štúdii Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. Celosvetová internetizácia a prienik médií na internet je podľa nich zmena technologická, nie paradigmatická. „Mali by profesionáli (online žurnalisti – pozn. aut.) polovicu svojho úväzku plniť úlohu anketárov? Mali by všetci vedieť veci okolo HTML, upravovať grafiku a editovať fonty? Mali by sa stať sprievodcami po svete informácií, namiesto toho aby boli strážnymi psami statu quo? Odpoveď na všetky otázky je nie. Kľúčové kompetencie novinárov sa nemenia podľa rozvoja spoločnosti, podobne ako sa nemenia ani kľúčové kompetencie lekárov s príchodom nových medicínskych technológií.“13 Zároveň nepriamo upozorňujú na potrebu rozlišovania termínov kľúčové kompetencie a zručnosti: „Ale ako sa rastie počet nástrojov, s ktorými chirurg pracuje a množstvo informácií, ktoré potrebuje, musia rásť aj nároky na požiadavky na vykonávanie jeho práce.“14 Čiže aj keď samotné kľúčové kompetencie žurnalistu nepodliehajú vplyvom vývoja tak, ako by sa mohlo zdať, rozvoj žurnalistiky – napr. aj využívaním nových technológií – vyžaduje neustálu aktualizáciu jednotlivých zručností potrebných na kvalifikované vykonávanie profesie žurnalistu. V tomto smere priniesol mobilný web, ale aj web ako taký mnoho zmien. Novinár už nie je len autor, ale čoraz častejšie preberá aj úlohu fotografa, zvukára či blogera. Požiadavka všestrannej multimediálnej gramotnosti je markantná najmä v internetovom spravodajstve a internetovej publicistike. V hľadaní odpovedí na otázku aktualizácie novinárskych kompetencií vyznieva veľmi zaujímavo článok Roberta Hernandeza z februára 2010. Hernandez v ňom nepriamo poukazuje na to, že Bardoelov a Deuzeov pohľad na kompetencie je aj po deviatich rokoch stále aktuálny: „Najpotrebnejšie zručnosti webového žurnalistu sú solídne posudzovanie správ, dodržiavanie etických zásad, a dokonalé zvládnutie AP Stylebook-u (žurnalistická „biblia“ – pozn. aut.). Medzi ďalšie zručnosti patria znalosť HTML, skúsenosti s CMS, porozumenie optimalizácii pre vyhľadávače, byť sociálny v sociálnych médiách a ochota
12

Napr. TV Markíza zriadila špeciálnu e-mailovú adresu na zasielanie tipov a reportážnych materiálov somreporter@markiza.sk
13

BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.
14

BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103.

učiť sa nové technológie. Plus schopnosť vyrozprávať príbeh vo všetkých typoch médií a kombinovanie textu, fotografií a videa. A v neposlednom rade poznať a rešpektovať každý z týchto remesiel a vedieť ako ich použiť na webe.“15 S ohľadom na Hernandeza by sme mohli súhrn preferovaných zručností v súčasnej mediálnej sfére definovať asi takto:           všeobecný prehľad v oblasti IT a mobilných technológií vynikajúca orientácia v oblasti vyhľadávania informácií na internete vynikajúca znalosť sociálnych médií pokročilá znalosť SEO a SEM pokročilé skúsenosti s web-copywritingom základy XHTML + CSS skúsenosti s CMS skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou zvuku skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou grafiky skúsenosti so zaznamenávaním a úpravou videa

Tento zoznam je len aktualizáciou – dopĺňa existujúce nároky na žurnalistov, neobsahuje základné zručnosti, ktoré naďalej ostávajú v platnosti. Je samozrejmé, že sa bude oblasť od oblasti líšiť: požiadavky na redaktora televízie budú mierne odlišné ako požiadavky na redaktora online spravodajstva či redaktora rozhlasovej stanice. Trend rozširovania základnej technologickej gramotnosti do šírky, pričom jednotlivé zručnosti sa rozvíjajú podľa potrieb tej-ktorej pozície je však neprehliadnuteľný. Je evidentné, že web a mobilný web významne ovplyvnili mediálny nielen online žurnalistiku, ale aj mediálny priestor ako celok. Napriek tomu sa to podstatné nemení. Novinári by mali byť aj v digitálnom veku hľadači pravdy. Mali by vedieť objektívne posudzovať prítomnú realitu a selektovať dôležité od nedôležitého. Hoci nové médiá vyžadujú osvojenie niektorých nových zručností, ich úloha je výhradne formálna – dať obsahu novú, hodnotnejšiu podobu.

6 Výzvy mobilného webu
Okrem nových možností musia dnes média čeliť výzvam, ktoré im mobilný web prináša. Pozrime sa na Fun rádio. Druhé najpočúvanejšie rádio na Slovensku pripravilo pre svojich fanúšikov jednu z prvých aplikácií pre iPad na Slovensku. K dispozícii na iTunes je od decembra 2010. Aplikácia je primárne určená ako prehrávač živého vysielania cez internet, doplnený o fotografie a hru Labyrint. Takýto koncept jasne hovorí o tom, že zo strany Fun rádia ide skôr o experiment alebo marketingový ťah, než o zmysluplný projekt. Používanie iPadu na počúvanie rádia je imidžovou záležitosťou, nie efektívnym riešením túžby vypočuť si svoju obľúbenú rozhlasovú stanicu. Fotografie a hra sú len chabým pokusom zastrieť fakt, že Fun rádio nemá nápad, ako obrazovku iPadu využiť naozaj efektívne. Omnoho lepšie je na tom ich aplikácia pre iPhone, ktorá sprístupňuje databázu podcastov,
15

HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.ojr.org/ojr/people/webjournalist/201002/1821>.

novinky či vizuálny dopravný servis na Google mapách. Pri pohľade na pokusy Fun rádia je dobre čiatetľná prvá výzva mobilného webu: pochopenie mobilného webu ako média a adaptácia. Pochopenie však samo o sebe nestačí. Aby bolo možné meniť idei na skutočnosť, je nevyhnutné pri vytváraní a publikovaní obsahu striktne dodržiavať pravidlá sémantického webu. Veľa webov – nielen mediálnych – v otázke dôsledného značenia obsahu zlyháva. Dôvodom je neznalosť a pohodlnosť. Pre bežných užívateľov, blogerov, content manažérov, a povedzme na rovinu, že aj web dizajnérov je veľmi ťažké prinútiť sa vypĺňať niečo, čo nie je vidno (napr. alternatívny text k obrázkom) – najmä ak v tom nevidia zmysel. Je oveľa pohodlnejšie venovať vkladaniu jedného obsahu „päť“ minút, namiesto „desiatich“, keď výsledok v oboch prípadoch vyzerá (na obrazovke počítača) rovnako. Podobne vytvorenie layoutu webu pomocou veľkej tabuľky zaberie menej času, než jeho vytváranie pomocou CSS. Takýto layout je však v prostredí mobilného webu absolútne nepoužiteľný. Druhou veľkou výzvou je preto osveta a zvládnutie vlastnej pohodlnosti.

Obrázok 9: Jedna z hlavných výziev médií je pochopiť mobilné zariadenia ako médium a priniesť užívateľovi viac, než naskenované strany

Na pochopenie tretej výzvy opäť nahliadnime na slovenský mediálny trh. Vydavateľstvo Ringier vydáva od februára 2011 tabletizovanú verziu denníka Nový čas. Podľa vyjadrení vydavateľstva ho majú nasledovať aj ostatné periodiká vydavateľského domu (Eva, Život, Nový čas bývanie atď.).16 Prvý slovenský denník pre iPad však ničím nepripomína The Daily, ani tabletizované CNN. Je to len PDF verzia bežného čísla doplnená o navigáciu v podobe
16

VOZÁROVÁ, E.: Nový Čas má iPad aplikáciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-ma-ipad-aplikaciu.html>

náhľadov strán, podobne ako ďalšia lastovička na poli tabletizovaných médií, časopis Týždeň. Na jednej strane si jasne vidíme, že vydavatelia takýmto výstupom silne mrhajú potenciálom tabletov, na druhej strane si musíme uvedomiť, že všetko je otázka pomeru vynaloženého úsilia, peňazí a dosiahnutého efektu. Tabletizácia obsahu zvyšuje nielen personálne a finančné nároky, ale môže vyžadovať aj hlbší zásah do koncepcie práce v médiu. Za tretiu – najväčšiu – výzvu považujeme hľadanie takého spôsobu fungovania médií, ktorý dokáže dlhodobo pri primerane vyšších nákladoch produkovať primerane atraktívny obsah a následne aj primeraný zisk.

Záver
Jacob Nielesen, jeden z guru použiteľnosti webu, v závere svojej knihy Web Design predpovedá zánik tradičných médií: „Väčšina súčasných formátov bude nahradená integrovaným webovým médiom – a to v horizonte piatich až desiatich rokov. (2005 – 2010; pozn. aut.) Klasické média nemôžu prežiť, pretože ich súčasná podoba je limitovaná pozostatkom hardvérovej technológie, na ktorej sú postavené. Čokoľvek, čo užívateľ vyskúša je obmedzené hardvérom; skoro by som sa stavil, že ako náhle tieto obmedzenia padnú, objaví sa nová podoba médií.“17 S odstupom jedenástich rokov vyznievajú Nielsenove slová trochu nadnesene, no hlavné posolstvo jeho prognózy je jasné: nástup integrovaných médií. Všimnime si, že Nielsen nepomenováva konkrétnu technológiu; nehovorí o internete, o webe, ani o mobiloch či sociálnych médiách. Hovorí o princípe fungovania médií budúcnosti – o stieraní rozdielov medzi platformami, ktoré posunie médiá no novú úroveň. A ono sa to už deje. Pri pohľade na všetky tie iPhony, iPady a ich klony je evidentné, že integrácia médií je už tu. Otázka zániku tradičných médií nie je dôležitá. To podstatné je, že médiá sú zas o čosi bližšie k užívateľovi.

17

NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27-5.

Použitá literatúra
[1] McNAIR, B.: Sociology of journalism. London : Hodder Education, 1998. 165 s. ISBN 978-034070-615-2. [2] Cisco Visual Networking Index: Global Mobile Data Traffic Forecast Update, 2010– 2015. [online].2001 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.cisco.com/en/US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns 827/white_paper_c11-520862.html> [3] TARQUINI, M.: Blasting the Myth of the Fold. [online]. 2007 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.boxesandarrows.com/ view/blasting-the-myth-of>. [4] WEINMANN, L.: Velká kniha webdesignu. Brno : Zoner Press, 2004, s. 64. ISBN: 8086815-10-2 [5] PARKS, A.: Online Journalism Terminology. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.journalismcrossing.com/ article/680005/Online-Journalism-Terminology>. [6] MURÁR, P.: Slovenské médiá na Twitteri v roku 2010. In: K problémom mediálnej komunikácie II. : mediálne kompetencie v ére nových médií : marketing a vzťahy s médiami / Slavomír Magál, Jozef Matúš, Martin Solík (eds.). - Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2010. - 508 s. - ISBN 978-80-8105-188-3. - S. 455-474. [7] VOZÁROVÁ, E.: Nový Čas má iPad aplikáciu. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-cas-maipad-aplikaciu.html> [8] NIELSEN, J.: Web Design. Praha : SoftPress, 2002, s. 360. ISBN 80-86497-27 [9] BARDOEL, J. – DEUZE, M.: Network Journalism: Converging Competences of Media Professionals and Professionalism. In: Australian Journalism Review 23 (2), (2001) s. 91-103 [10] HERNANDEZ, R.: Wanted: Required Web journalism skills. [online]. 2011 [cit. 2011-02-10]. Dostupné na internete: <http://www.ojr.org/ojr/ people/webjournalist/201002/1821>

Mobilný web a žurnalistika
© Peter Murár, 2011 – Všetky práva vyhradené Neprešlo jazykovou úpravou Pôvodný text vyšiel v zborníku z konferencie Megatrendy a médiá. Pre potreby citovania použite prosím túto referenciu:
MURÁR, P. Vplyv mobilného webu na internetovú žurnalistiku. In Výzvy a problémy on-line marketingu – Megatrendy a médiá. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2011. s. 160. ISBN 978-80-8105-252-1

O autorovi
Pôsobí ako odborný asistent na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde sa zaoberá novými médiami. Niekoľko rokov sa venoval problematike web assessmentu a optimalizácii pre vyhľadávače, v súčasnosti sa orientuje hlavne na sociálne média. Na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a vedeckých štúdií. Ako spoluriešiteľ vedeckého projektu FMK UCM skúma aktivitu slovenských firiem na Twitteri. Je autorom Mapy slovenských firiem na Twitteri a Mapy slovenských médií na Twitteri.

Kontakt
Peter Murár Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda Námestie J. Herdu 2 917 01 Trnava peter.murar@ucm.sk www.muro.sk

Related Interests