224

KÁLMÁN PETŐCZ

národných inštitúcií, ak k tejto „závažnej“ otázke nie je schopná slovenská demokratická politická a intelektuálna elita zaujať jasné a jednoznačné stanovisko a naďalej sa tvári ako mŕtvy chrobák, ktorého sa celý problém netýka, a nevie posúdiť, či má pravdu jedna alebo druhá strana sporu, ale skôr sa prikláňa k názoru, že tu opäť ide len o stret dvoch nacionalizmov, tak potom je to naozaj povážlivé. Nielen preto, že je v stávke rovnoprávnosť občanov tohto štátu a ochrana práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Nielen preto, že uspokojivé riešenie „maďarskej otázky“, a vôbec slovensko-maďarských vzťahov je testom budúceho riešenia vzťahov nerómsko-rómskych, ako aj vzťahu štátu k novým migrujúcim menšinám. Ale aj preto, že takýmito pseudoproblémami sa určitej časti politických elít skutočne darí odpútavať pozornosť od riešenia tých problémov, ktoré politická a intelektuálna elita hlásiaca sa k dedičstvu Novembra 1989 považuje z hľadiska budúcnosti nášho spoločného štátu za kľúčové.

In: Bútora, Martin & Bútorová, Zora & Kollár, Miroslav & Mesežnikov, Grigorij (2010) Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky & Kalligram.

Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili
Marek Hojsík

Jedným z produktov premien v slovenskej spoločnosti uplynulých dvadsiatich rokov je aj (re)definovanie jej skupín a vzťahov medzi nimi. Jednou z najproblematickejších a najdiskutovanejších je skupina označovaná ako „Rómovia“, pričom jej obsah i vzťah k zvyšku spoločnosti nie je fixne vymedzený a mení sa podľa kontextu a potrieb. V populárnom diskurze sa zamieňajú a spájajú dve odlišné kategórie – Rómovia ako národnostná menšina a tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú (samy sebou alebo svojím sociálnym prostredím) označované ako Rómovia, a zároveň sa nachádzajú na okraji spoločnosti, pričom ich pripísaná etnicita predstavuje jeden z faktorov ich spoločenského vylúčenia. Predmetom tejeo kapitoly sú práve tieto skupiny, ktoré označujeme ako marginalizované rómske komunity.1 K pojmovým nejasnostiam dochádza aj v oblasti verejnej politiky, čo môže byť jedným z dôvodov jej zlyhávania vo vzťahu k riešeniu tzv. rómskeho problému. Obe skupiny totiž čelia odlišným problémom, ktoré vyžadujú odlišné riešenia. Rómska národnostná menšina, tvorená hlavne rómskou strednou triedou, požaduje najmä podmienky na zachovanie a rozvoj vlastnej kultúrnej identity a ochranu pred diskrimináciou. Marginalizované rómske komunity na druhej strane potrebujú hlavne pomoc pri zabezpečení ich základného prežitia, ľudskej dôstojnosti a účasti na fungovaní spoločnosti, z ktorej sú vyčleňovaní. Toto zamieňanie je jedným zo základných problémov rómsko-nerómskeho spolužitia, pretože nesprávnym stotožnením všetkých Rómov s Rómami, ktorí sú sociálne vylúčení, sa „rómsky problém“ zdá byť neriešiteľného rozmeru; zároveň je takouto sociálnou kategorizáciou stigmatizovaná rómska stredná vrstva. Podľa sociografického mapovania rómskych komunít z rokov 2003 – 2004, ktoré
1 Toto označenie je predmetom kritiky z radov sociálnych antropológov, pretože členovia rómskych skupín alebo osídlení, zvonku vnímaných ako komunity, v skutočnosti komunitu tvoriť nemusia, prípadne ide o viacero komunít žijúcich vedľa seba. Pre zaužívanosť termínu však budeme toto označenie v texte používať.

že to. intenzita a rozsah sociálnej ostrakizácie významnej časti Rómov spochybňuje základné ideály demokracie a slobody.2 Zvyšných 40 percent žije v etnicky homogénnych osídleniach. že kočovaniu Rómov sa v minulosti snažili zabrániť všetky moderné štáty. keďže predtým boli zvyknutí na bezplatné bývanie v svojpomocne vybudovaných obydliach. vytvárajú spolu jeden z najvážnejších zdrojov spoločenského napätia a konfliktov na Slovensku.). čo je pravdepodobne motivované snahou o zvýšenie vlastného politického vplyvu. Dôležitým odkazom mappingu a ďalších výskumov však je. ktorá žila už niekoľko storočí usadlým spôsobom života. na ktorých je súčasná slovenská spoločnosť (aspoň deklaratórne) založená. a podľa toho. že zmena materiálnych podmienok sama povedie aj k zmene v kultúrnej nadstavbe Rómov. poskytovatelia potrebných služieb a pracovnej sily pre nerómskych roľníkov boli súčasťou funkčného sociálneho a ekonomického systému. čo vyostrilo už existujúce interetnické napätie. 144/1968 Zb. chýbajúcemu modernému vybaveniu a nevhodnej dispozícii bytov (napríklad spoločné hygienické zariadenia na pavlačiach a pod. ale aj kontroverzné praktiky (napríklad finančné odmeny pre rómske ženy. ktorá bola po väčšinu doby trvania komunistického zriadenia vedome a systematicky potláčaná ako jedna z príčin ich zaostalosti (v roku 1968 boli Rómovia vynechaní zo zoznamu národností uznaných ústavným zákonom4). rokoch a zahŕňal osobitnú sociálnu podporu (napríklad kvóty v zamestnávaní. ktoré podstúpili sterilizáciu).226 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 227 je v súčasnosti najautoritatívnejším (i keď určite nie dokonalým) zdrojom informácií o rómskom osídlení na Slovensku. Dedičstvo: Lesk a bieda socialistickej modernizácie Dôsledky komunistickej politiky voči Rómom musíme hodnotiť ako ambivalentné. poľskú a ukrajinskú (rusínsku). ktorý sa začal realizovať v 70. v ktorých žije niekoľko desiatok tisíc osôb. storočí medzivojnová demokratická Československá republika i vojnová fašistická Slovenská republika. . storočia Uhorsko. Pojmy segregácia alebo sociálna marginalita môžu byť rôzne konštruované. nemeckú. 3 Mapovanie identifikovalo 149 segregovaných osád. ktorú je potrebné 2 Odhady o skutočnom počte Rómov sa u rôznych autorov značne líšia. v 20. keďže tieto opatrenia vnímala majorita ako nespravodlivé zvýhodňovanie a vzhľadom na jednostranné materiálne zameranie v niektorých prípadoch neprinášali očakávaný efekt. do ktorých územie Slovenska patrilo – od 18. ktorý by takéto opatrenia legitimizoval. Pozornosť komunistickej štátnej moci sa sústredila na „osoby cigánskeho pôvodu“. prednostné prideľovanie bytov a prístup k sociálnym službám). Tak či onak. teda potreba integrácie marginalizovaných Rómov. Rómski politickí „lídri“ majú tendenciu prikláňať sa k vyšším číslam. Takto presťahovaní ľudia sa stretli po prvý raz s konceptom plateného bývania. Program spoločensko-kultúrnej integrácie. Komunistická politika vychádzala z marxistického predpokladu. 10. Táto vrstva nebola schopná zvládnuť transformačný proces po roku 1989. Pozoruhodné je. Objektom záujmu preto neboli Rómovia ako národnostná menšina so svojou osobitou kultúrou. Situácia. a tým im pomôcť stať sa plnohodnotnou súčasťou novej spravodlivej spoločnosti. ako aj reakcie nerómskeho obyvateľstva na ich situáciu a ich správanie. o postavení národností v Československej socialistickej republike (27. v ktorej sa nachádzajú. 74/1958 Zb. Niektoré národné výbory na východnom Slovensku využívali príležitosť a v rámci realizácie týchto politík zámerne presídľovali do Čiech najmenej rozvinuté rómske komunity i jednotlivcov. ako drobní remeselníci. 1968) definoval ako „ľud […]. či „etnografickú skupinu Cigánov“. Zároveň s uvedenými procesmi prebiehala aj rýchla a často nútená urbanizácia.3 Cieľom tejto kapitoly je opísať proces extrémneho sociálneho prepadu a úplného vylúčenia týchto etnicky homogénnych skupín z ináč funkčnej a rozvíjajúcej sa slovenskej spoločnosti. proti čomu české úrady opakovane oficiálne protestovali. Medzi nástroje komunistickej politiky voči Rómom patrili v povojnových rokoch presuny z menej rozvinutých regiónov východného Slovenska s vysokou koncentráciou Rómov do celého územia Československa s cieľom nahradiť nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo vyhnané na základe princípu kolektívnej viny a tiež saturovať zvýšenú potrebu pracovnej sily pri povojnovej obnove a industrializácii. storočia). 4 Ústavný zákon č. čo je označované ako „rómsky problém“. 10. V rokoch 1965 – 1971 režim realizoval politiku plánovaného núteného rozptylu Rómov medzi väčšinové obyvateľstvo. Modernizácia (hlavne vo forme poľnohospodárskej kolektivizácie) a industrializácia slovenského vidieka rozbila tradičný model koexistencie a ekonomickej komplementárnosti nerómskej a rómskej populácie. ktorých vnímali ako problémových (napríklad osoby. môžeme dospieť k rôznym výsledkom o počte marginalizovaných rómskych osídlení a ich sociálne vylúčených obyvateľoch. 5 Zákon č. Napriek rozšírenej predstave zákaz kočovania z roku 19585 nemal žiadne dôsledky na väčšinu na Slovensku žijúcich Rómov. ideálne v podobe nového typu triedne uvedomelého socialistického človeka. o trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb (17. prevychovať. je svojím rozsahom riešiteľný. Na základe administratívneho rozhodnutia bývali Rómovia z tradičných vidieckych osád sťahovaní do neznámeho metského prostredia a umiestňovaní v bytoch v novopostavených panelových domoch na sídliskách alebo v historicky cenných budovách v centrách miest. ktorý vytvoril početnú vrstvu nízkokvalifikovaných robotníkov. prispievali k rastu interetnického napätia. Predpokladáme pritom. a následne k ich splynutiu s väčšinovou populáciou. ktoré sa dopúšťali trestnej činnosti). Na jednej strane priniesli bezprecedentné zlepšenie materiálnych životných podmienok väčšiny Rómov. I keď mali Rómovia tradične nižší symbolický status (a z dnešného pohľadu dochádzalo často k porušovaniu ich ľudských práv). ktorí na územie Uhorska prišli v priebehu 19. ktoré však boli v očiach vtedajšej moci menejcenné kvôli zlému technickému stavu budov. Týkal sa len necelých 30 000 kočujúcich Rómov (väčšinou olašských Rómov. v ktorom vypĺňali isté miesto. z ktorých však väčšina nezodpovedá katastrofálnemu mediálnemu stereotypu anomických rómskych osád so stredovekými životnými podmienkami. však žije rozptýlene medzi väčšinovou populáciu okolo 60 percent z približne 320-tisíc Rómov. aké kritériá sa pri ich definícii zvolia. že príčiny tohto „rómskeho problému“ je potrebné hľadať ešte v politike komunistického režimu. ktorý je zdrojom všetkej štátnej moci“ okrem českého a slovenského národa aj nasledujúce národnosti: maďarskú. 1958). plne závislých od centrálne riadeného socialistického rozvoja.

školskú. Dostatok pracovných príležitostí pre nekvalifikovaných alebo nízkokvalifikovaných pracovníkov v masovej priemyselnej výrobe. V dôsledku toho dochádzalo k rýchlemu opotrebovaniu. ktoré reflektovali túto zmenu vo vnímaní Rómov demokratickým štátom. Pravda. do ktorej je potrebné investovať. vyjadrovaná symbolicky sociálnymi výhodami. hoci inak nešlo o osoby. splynutia s väčšinou a zrieknutia sa vlastnej kultúrnej identity. než si dokázali hocikedy v minulosti vybudovať vlastnou iniciatívou a aktivitou. . v extrémnom prípade samotnej existencie (protislovenská konšpirácia) štátu Slovákov. ktoré by bolo možné označiť ako sociálne problémové. ale aj subjektívne zvyknutej spoliehať sa na jeho pomoc. Vytvoril sa tak základ na vznik najväčšieho a najproblémovejšieho mestského geta na Slovensku. ktorým „štátotvorný národ“ ude6 Prijaté uznesením vlády SR č. komunistická strana a iné spoločenské organizácie). neúcty a zámerného narúšania pokojného spolužitia. zamestnávatelia.“ a v súvislosti s tým odmietol „vydelenie osobitných štátnych finančných fondov pre Rómov“ ako „zvýhodnenie istej skupiny na úkor ostatných“. že Rómovia majú tendenciu ničiť vlastné obydlia. Tento model mal zabezpečiť adaptáciu Rómov z rurálnych osád na socialistický životný štýl vďaka spolužitiu s jeho vzorovými nositeľmi – príslušníkmi armády a verejnej bezpečnosti. a priznala jej postavenie osobitnej etnickej menšiny. Odmietla sa tiež potreba osobitných nástrojov verejnej politiky. Nová moc už nechcela vnímať Rómov iba ako špecifickú sociálne problémovú spoločenskú skupinu. apríla 1991). Vojaci a policajti sa však proti plánu ubytovať ich na jednom sídlisku a v spoločných bytovkách s Rómami z osád postavili. Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom z roku 1991 síce deklarovali formálnu rovnosť Rómov s ostatnými občanmi krajiny. armáda. či dokonca poškodzovaniu nových bytov. Motorom zvyšovania si vzdelania tak väčšinou nebola rodina. na ktoré nebola ani jedna strana pripravená. spôsob komunikácie a ďalšie kultúrne vzorce druhej strany boli často interpretované ako prejavy nepriateľstva. Na politiku komunistického režimu nadviazal od polovice 90.6 Tento vládny materiál deklaroval základnú zásadu „uznať etnickú svojbytnosť Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území SR. ktorý postupne z Luníka IX vysťahoval všetkých Nerómov a systematicky tam zhromažďoval problémových alebo sociálne odkázaných obyvateľov z iných mestských častí. Takéto prípady bývali vo verejnej mienke hyperbolizované a zovšeobecnené a stali sa základom dodnes zdieľaných stereotypov o tom. Nezamýšľané dôsledky transformácie Po páde komunistického režimu v roku 1989 bola predchádzajúca asimilačná politika voči Rómom odmietnutá ako nelegitímna. Komunistický režim predpokladal. nedokázali nové byty a pre nich dovtedy neznáme vybavenie používať v súlade s očakávaniami a normami väčšinovej kultúry. ktoré sa malo stať vzorovým sídliskom typu ABC (Armáda – Bezpečnosť – Cigáni). ako aj ideologická glorifikácia robotníckej triedy. ktorej efektívnosť nebola stimulovaná trhom. rokov košický magistrát. táto stredná trieda v rómskej populácii je v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom relatívne menšia a ani v absolútnych číslach netvorí veľmi početnú skupinu. že magistrát na toto sídlisko sťahoval rómskych obyvateľov iba na základe ich etnicity. Súčasne vytvoril podmienky pre časť Rómov. v ktorých boli niektorí rómski jednotlivci etablovaní a úspešní. medzinárodnej prestíže (poukazovanie na problémy s dodržiavaním ľudských práv). a tak zabezpečiť ich politickoprávnu rovnoprávnosť“. Toto inferiórne postavenie národnostných menšín je dodnes prítomné v diskurze slovenských nacionalistických elít. že štátne politiky voči „Rómom. výchovnú a zdravotnú starostlivosť (je potrebné) riešiť v komplexe sociálnej politiky smerujúcej ku všetkým občanom bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. ktorí potrebujú osobitnú sociálnu či inú kultúrnu. t. Národnostné menšiny sú zobrazované na jednej strane ako ohrozenie sociálneho a ekonomického rozvoja (nezamestnanosť a chudoba). Paternalistický štát dokázal väčšine Rómov i z vtedajších najnižších spoločenských tried zabezpečiť vyšší materiálny štandard a sociálny status. bezpečnosti (kriminalita). Boli tiež zaznamenané prípady. že presťahovaním sa z jednoduchého obydlia bez moderného vybavenia do nového vybaveného bytu dôjde automaticky aj k zmene kultúry bývania. Taktiež dochádzalo ku konfliktom v spolunažívaní medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom a ich odlišnými kultúrami. Jedným z prvých oficiálnych dokumentov na Slovensku.228 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 229 bez prístupu k plateným službám a energiám. boli Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom. ktorá je súčasťou sociálnych sietí hlavného prúdu spoločnosti. Jedným z najznámejších a najtragickejších pokusov sociálneho inžinierstva komunistického režimu bolo vytvorenie košického sídliska Luník IX. j. ktoré mali zabezpečiť splynutie tejto špecifickej skupiny s hlavným prúdom spoločnosti. Komunistický režim realizoval politiku plnej zamestnanosti i za cenu umelého udržiavania prebytočných pracovných miest alebo nedostatočne výkonných pracovníkov. pričom hlavným kritériom pre presťahovanie na Luník IX bola práve rómska etnicita. Zároveň sú prezentované ako skupiny. Táto podpora prispela k sformovaniu sa rómskej strednej triedy. Odlišné normy správania sa. nepodporovali motiváciu na zvyšovanie formálneho vzdelania a sociálnu mobilitu. ale aj v praxi tvorby a implementácie mnohých verejných politík a v celospoločenskej atmosfére nepriateľstva voči menšinám. v súčasnej terminológii uznať Rómov za národnosť. avšak v atmosfére vybičovaného nacionalizmu pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa Rómovia spolu s ostatnými národnostnými menšinami dostali do menejcennej pozície vo vzťahu k „štátotvornému národu“. Zároveň deklaroval. ktorí sa snažili preniknúť do strednej vrstvy – často však za cenu asimilácie. Komunistický režim vyprodukoval širokú masu rómskej (ale aj nerómskej) nižšej vrstvy. Zároveň v rómskej kultúre chýbala tradícia vnímania formálneho vzdelania ako vysokej hodnoty. čo je symbolicky potvrdené už vo formulácii preambuly Ústavy Slovenskej republiky. ale aj výškou odmeny v porovnaní s prácou s vyššou pridanou hodnotou. objektívne závislej od sociálnych istôt poskytovaných silným sociálnym štátom. 153/1991 (9. V skutočnosti sa však mnohé nútene presťahované rodiny nevedeli na nové prostredie adaptovať. ale skôr iné štruktúry (škola.

iní aj o právo na bývanie v bytoch. Nerómovia na vidieku tak obvykle dokázali aspoň čiastočne kompenzovať pokles alebo stratu príjmu z formálneho zamestnania samozásobovateľstvom. ktorý vychádza z predpokladu. ktoré im boli pôvodne pridelené ako zamestnanecké. Radičová opisuje situáciu. Príslušníci národnostných menšín nie sú vnímaní ako rovnocenní „spoluvlastníci“ štátu. V období po páde komunistického režimu tak môžeme pozorovať trend sťahovania sa Rómov z miest späť do neformálnych osád. vynorila sa potreba úplne novej zručnosti: aktívne si zamestnanie vyhľadať a získať ho. Štátom pridelené byty v historických centrách miest sa niekde vrátili pôvodným vlastníkom. Väčšina Rómov mala v porovnaní s Nerómami horšiu štartovaciu pozíciu aj z hľadiska ekonomického kapitálu. že na Slovensku dôležitú úlohu hrajú neformálne klientelistické vzťahy a rodinné väzby. Sociálny kapitál je zvlášť významný aj vzhľadom na to. 8 Pozri Jurásková – Kriglerová – Rybová. ale delila sa medzi všetkých potomkov zosnulého vlastníka. sociálneho a ekonomického kapitálu naakumulovaného ešte počas komunistického režimu. ktoré poskytovali pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných pracovníkov a napĺňali zároveň sociálnopolitický cieľ plnej zamestnanosti. V situácii veľkej nerovnováhy medzi nízkym dopytom po pracovnej sile a jej vysokou ponukou bol druhým kľúčovým faktorom pri umiestnení na trhu práce aj ich sociálny kapitál. často na reštituovanej pôde. pri ktorých negatívne vplyvy transformácie hospodárstva a redukcie silného sociálneho štátu prevážili nad novými možnosťami politickej a ekonomickej slobody. ani tradíciou drobného poľnohospodárstva. ktorým sa v predchádzajúcom režime nepodarilo s podporou štátu zaobstarať si vlastné bývanie. jej sociálnych sietí. Východiskové postavenie podstatnej časti Rómov na Slovensku bolo z tohto hľadiska v porovnaní s väčšinovou populáciou slabšie. ktoré dominujú nad dodržiavaním formálnych pravidiel. V skutočnosti však pracovníci vôbec nemuseli dosahovať kvality (efektívnosť. Transformácia hospodárstva mala zvlášť tvrdý sociálny dosah na obyvateľov marginálnych regiónov. za ktoré sú mu dlžné vďaku a lojalitu. Navyše. zvyšovanie si kvalifikácie a pracovných zručností a pod. Rómski nízkokvalifikovaní pracovníci boli v období komunizmu väčšinou výlučne závislí od príjmu z formálneho zamestnania. kde pôdu nededil jeden potomok. v takomto prostredí o úspechu rozhodujú viac kontakty a známosti. Táto istota však bola závislá od existencie veľkých priemyselných alebo poľnohospodárskych podnikov. a toto postavenie sa im pravidelne pripomína.230 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 231 ľuje isté práva. ako dvojitú marginalizáciu – okrajové postavenie vo vzťahu k hlavnému prúdu spoločnosti kombinované s okrajovosťou regiónu. a v novom konkurenčnom prostredí trhu práce si nové uplatnenie boli schopní nájsť iba najkvalitnejší pracovníci. spolu s dôchodcami a mladými rodinami. Úpadkom týchto podnikov prišlo o zamestnanie veľké množstvo ľudí. tými skupinami obyvateľstva. Mnohí Rómovia. než úsilie a schopnosti. pracovná disciplína. ako aj o poskytovaných verejných službách. To sa javilo ako celoživotná istota zabezpečenia si základného životného štandardu. V takýchto regiónoch pritom bola historicky najvyššia koncentrácia rómskeho obyvateľstva. Zánikom veľkého množstva pracovných miest sa uvoľnila obrovská masa pracovnej sily. V dôsledku straty zamestnania mnohí prišli o schopnosť uhrádzať náklady spojené s bývaním v obecných bytoch (veľa rómskych rodín nevyužilo možnosť odkúpenia svojich bytov v rámci privatizácie bytového fondu). . inde sa stali trhovo lukratívnymi a Rómovia z nich boli vysťahovaní. v ktorej sa mnoho Rómov ocitlo. ktorí boli v novom trhovom prostredí iba veľmi ťažko umiestniteľní. po ktorej bol iba nízky dopyt. prípadne si ho samostatne vytvoriť. že všeobecne formulované politiky budú mať rovnaký dosah a vplyv na všetkých obyvateľov čeliacich podobným problémom. Prostredníctvom sociálnych sietí sa šíria informácie o dostupných možnostiach zamestnania sa. niekedy za použitia manipulatívnych praktík. Postavenie a úspech jednotlivcov v novom sociálno-ekonomickom usporiadaní v značnej miere závisel od ľudského. 2004. ktorá však bola v centrálne riadenom hospodárstve dostatočná pre nájdenie si zamestnania. zhoršenie prístupu k verejným službám alebo pokles ich kvality. a z tohto dôvodu je považovaný za spravodlivejší. veľká časť Rómov disponovala obmedzeným ľudským kapitálom – dosiahla iba nízku úroveň formálneho vzdelania a pracovných zručností. hlavne straty pracovných miest. ako to bolo napríklad v rakúskej časti monarchie. ktorí sa podľa toho majú aj správať. ktoré v súčasnosti stoja v rómskych osadách (v roku 2004 ich bolo zaznamenaných minimálne 3 5008). Ekonomická transformácia po páde komunistického režimu mala zdrvujúci dosah na veľkú časť Rómov. boli náhle ohrození alebo postihnutí stratou najdrahšieho ekonomického statku – bývania. ale iba ako samozvaní hostia. v ktorých veľké priemyselné a poľnohospodárske podniky predstavovali hlavného zamestnávateľa. Účasť v sociálnych sieťach navyše dáva uchádzačom o pracovné miesto pridanú hodnotu v porovnaní s konkurenciou (napríklad vo forme odporúčania alebo dôveryhodnosti). Na druhej strane nerómski robotníci vo vidieckych oblastiach obvykle pokračovali popri formálnom zamestnaní v priemysle alebo na poľnohospodárskych družstvách aj v tradícii drobného súkromného roľníctva a výroby. Nejakú pôdu preto reštituovalo veľmi veľa vidieckych rodín. v ktorých je možné vybudovať si bývanie svojpomocne a náklady na bývanie sú v podstate nulové. Ostrý nesúhlas verejnosti proti cieleným politikám zameraným na sociálne vylúčených 7 V dôsledku systému dedenia na území bývalého Uhorska. zhoršenie zdravotného stavu a obvykle preberanie životných stratégií charakteristických pre sociálne izolované a extrémne chudobné komunity. Hľadanie vinníka Po páde komunistického režimu bol odmietnutý princíp osobitnej politiky voči Rómom a bol nahradený „občianskym princípom“.) potrebné na úspešné uplatnenie sa v konkurenčnom prostredí liberálneho trhu práce. Ako sme už ukázali. ktoré majú nezamestnaným poskytovať podporu a pomoc (napríklad služby zamestnanosti). Podľa sociologičky Ivety Radičovej. medzi nimi aj Rómov. Rozsah tohto trendu dokumentuje skutočnosť.7 Vidiecki Rómovia väčšinou nedisponovali ani prostriedkami. boli Rómovia. Odsťahovanie sa do marginalizovaného osídlenia má za dôsledok ďalšie vylúčenie sa z hlavného prúdu spoločnosti. že veľká väčšina chatrčí. ktorý by aspoň čiastočne zmiernil negatívne dôsledky transformácie hospodárstva. I. je pôda na Slovensku rozdrobená medzi veľké množstvo malých vlastníkov. vznikla v období po páde komunistického režimu.

Obe tieto tézy zároveň presne korešpondujú so základnými stereotypmi o Rómoch: že vysoký počet detí je pohodlným spôsobom zvyšovania si príjmu a že nezamestnanosť je dôsledkom ich lenivosti. Politické elity zistili. môžeme pozorovať u časti obyvateľov aj vo vzťahu k nerómskym chudobným. ktoré by zber a zverejňovanie takýchto dát legitimizoval. či človek má legálnu prácu. Výsledkom sú sociálne systémy. to však vo verejnosti nerezonuje ako akútny spoločenský a politický problém. avšak napriek tomu neboli a nie sú schopné formulovať efektívne riešenia problému kriminality. Sociálna kriminalita chudobných je totiž iba symptómom a dôsledkom iných problémov. nezodpovednosť. že zlá ekonomická a sociálna situácia Nerómov je dôsledkom objektívnych štrukturálnych problémov. aby sa dokázali takýmto opatreniam brániť. a keďže majú minimálne zastúpenie v elite. samozrejme dopúšťajú aj Nerómovia. ktoré paradoxne poskytujú najmenej pomoci tým. prípadne kultúrnej nekompatibilnosti s hlavným prúdom spoločnosti (pretože súčasťou ich „rómskosti“ je nemorálna etika). Takéto systémy sú síce na prvý pohľad lacnejšie (výdavky na sociálnu pomoc sú nižšie). ktorej sa dopúšťa časť Rómov (podobne. korupcia.232 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 233 Rómov sa však neriadi teoretickými úvahami. „rómska kriminalita“. Extrémne povedané. napriek tomu. je tzv. keďže vyplýva z „rómskosti“ ako ich spoločnej etnickej kultúrnej. Súčasťou väčšinového mentálneho obrazu Rómov a „rómskosti“. Avšak v ostatnom čase tento pohľad preberá aj časť elít hlavného politického prúdu. menej zaostalí. alebo nie. ktorí vyzývajú na brachiálne riešenie a tým získavajú verejnú podporu. ale je založený na rozšírenom anticigánizme. sociálne vylúčenie prehlbujú. Najmä radikálna reforma sociálneho systému v rokoch 2003 – 2004 bola ospravedlňovaná ako potrebná na to. sociálne vylúčenie zvyšuje aj náklady celej spoločnosti na udržanie sociálneho poriadku a limituje jej celkový ekonomický i sociálny rozvoj. alebo kolektívnych – tvoriacich podstatu „rómskosti“. ako by sa etnické dáta mohli zbierať. Časť politikov sa teda snaží nespokojnosť verejnosti politicky využiť a prebrať agendu extrémistov. Kriminalita Rómov je determinovaná ich sociálnym postavením v spoločnosti: keďže tvoria väčšinu extrémne chudobných. či dokonca genetickej podstaty. Jeho súčasťou je presvedčenie. že ich riešeniu je venovaná omnoho menšia pozornosť a finančné zdroje. aby sa ukončilo údajné dlhodobé a zámerné zneužívanie dovtedajšieho štedrého systému sociálnej pomoci istou presne definovanou a veľmi neobľúbenou skupinou – Rómami. ale pohostinných. organizovaná a drogová kriminalita na úrovni riadenia. rozsiahla enviromentálna kriminalita). že v slovenskej spoločnosti existuje istá miera konsenzu na tom. ktorí sú na ne najviac odkázaní. ktorá svojou prácou tvorí hodnoty. je v skutočnosti schopný nájsť si nejaké zamestnanie. je prirodzeným dôsledkom ich slobodnej voľby a zlých morálnych vlastností – či už individuálnych. ktoré nie je možné vyriešiť represívnymi prostriedkami. ale je v očiach väčšinového obyvateľstva viditeľnejšia a bezprostrednejšie pociťovaná v každodennom živote. že v dôsledku neho prichádzajú postihnuté osoby o časť svojich ľudských práv. že Rómovia si osobitnú pomoc nezaslúžia. ktorých sú obeťami. ale v skutočnosti nenapĺňajú svoj účel. „Rómska kriminalita“ bola dlho iba jedným z leitmotívov diskurzu pravicových extrémistov. vďaka Rómom sa aj subštandardná Slovač cíti menej subštandardnou a viac Slovačou. Okrem toho. menej nečestní. ktorým je znižovanie chudoby a posilňovanie sociálnej kohézie – naopak. ako časť Nerómov a iných sociálnych skupín). a situácia. šetrných. . ktorý sa skúma prejavy nacionalizmu. ani účel a praktické využitie. Mocenské orgány tieto dáta v minulosti mali a zverejňovali ich a je pravdepodobné. ktorý by sa témy chopil. že oni si pomoc – na rozdiel od Rómov – zaslúžia. Symbolická moc väčšiny vytvárať a reprodukovať stereotypné antagonistické obrazy Rómov a Nerómov je využívaná na ospravedlnenie existujúcich sociálnych rozdielov a nerovnomerného prerozdeľovania nedostatkových zdrojov. keďže po jeho reforme sa sociálna pomoc poskytovaná Rómom objektívne zredukovala na minimum. ktorej sa dopúšťa časť sociálne vylúčených Rómov. Drobná kriminalita. Dá sa konštatovať. v ktorej sa nachádzajú. menej špinaví. Že ich chudoba a vyobcovanie zo spoločnosti je spravodlivým trestom za ich nemravnosť – lenivosť. Nerómska väčšina Rómov vníma ako príťaž. že nimi naďalej neoficiálne disponujú. že väčšinová spoločnosť je na tento problém citlivá a hľadá politického reprezentanta. Nerómovia majú pocit. Nositelia tejto témy však nedokážu svoje návrhy konkretizovať. Vo vzťahu k Rómom je však takáto interpretácia omnoho širšie zdieľaná väčšinou slovenskej verejnosti a vysvetľovaná ako prirodzená. ale paradoxne ju zároveň skryte potrebuje na potvrdenie vlastného pozitívneho obrazu: v porovnaní s rómskym stereotypom sa Nerómovia cítia byť menej chudobní. a za ich nechuť prispôsobiť sa „normálnemu spôsobu života“. kto má záujem. K negatívnemu nastaveniu verejnej mienky k možnosti cielenej politiky voči Rómom prispieva aj frustrácia väčšinového obyvateľstva z vlastných ekonomických a sociálnych problémov. je u nich pravdepodobne vyšší výskyt sociálnej kriminality (drobná majetková a násilná kriminalita). má síce objektívne menšiu spoločenskú nebezpečnosť (rozsah a dopad škôd). Táto téma v súčasnosti dominuje nad témou rómskeho príživníctva na sociálnom systéme. že počet detí v chudobných rodinách a to. Morálny sebaobraz Slovákov kontrastuje so stereotypom „rómskosti“ – sami sa považujú za pracovitých. Hlboko zakorenený rómsko-nerómsky antagonizmus vedome využívajú politické elity aj pri presadzovaní nepopulárnych verejných politík. skromných. priživovanie sa na spoločnosti (rozumej: Nerómoch). sú výsledkami výlučne racionálneho rozhodovania slobodných jednotlivcov. takmer vôbec sa nepodieľajú na kriminalite „bielych golierov“ (hospodárska a finančná kriminalita. ktoré si nezaslúži solidaritu zvyšku spoločnosti. Aj reforma sociálneho systému na Slovensku bola založená na chybných predpokladoch. zatiaľ čo omnoho vážnejšia situácia Rómov je dôsledkom ich subjektívneho (morálneho) zlyhania. Podľa maďarskej sociologičky Julie Szalai vychádzali neoliberálne reformy sociálneho systému v mnohých európskych postkomunistických štátoch z dvoch princípov: že zníženie sociálneho príjmu odkázaných rodín povedie k zodpovednejšiemu rodinnému plánovaniu a že každý. ktorý nekriticky reprodukujú médiá a ktorý je jedným z hlavných zdrojov anticigánizmu. napríklad do technických detailov. Podobné vysvetľovanie chudoby ako subjektívneho zlyhania. ale nedisponujú politickou ani symbolickou mocou. a nekonfliktných. ktorá bráni jej rozvoju. pričom ju spracúva iným „politicky korektnejším“ spôsobom – napríklad diskusiou o potrebe zberu a zverejňovania dát o kriminalite páchanej Rómami. Ako ukazuje Peter Dráľ. Takejto kriminality sa.

o ktorú prišli na Slovensku. ich ako pracovníkov obvykle hodnotia pozitívne. ktoré majú za cieľ podporovať rodiny s deťmi. keďže v cieľovej krajine by na ňu aj tak nezískali nárok. V skutočnosti však nárok na dávky sociálnej pomoci alebo sociálnej podpory nevzniká samotným prisťahovaním sa do krajiny. pretože jej príbytok nespĺňa zákonné požiadavky. Aj keď reforma nemohla byť z dôvodu politickej korektnosti verejnosti explicitne „predávaná“ ako zameraná proti Rómom. Trhy práce cieľových štátov rómskych migrantov absorbovali. Rómski migranti teda nemohli cestovať primárne za sociálnou podporou. ak bola (nepriamo) komunikovaná aj ako nástroj riešenia údajného rómskeho príživníctva alebo aspoň potrestania zaň. ktorých prostredníctvom aktivačného príspevku (vo výške približne pätiny minimálnej mzdy) platí štát. 10 Takéto správanie niektorých rómskych matiek je spôsobené jednak tradičným rodovým rozdelením úloh v tradičných rómskych rodinách. ktorá by ich a priori vylúčila z trhu práce. Skutočným dôvodom nezamestnanosti Rómov v marginalizovaných rómskych komunitách totiž nie je ani tak subjektívny nezáujem pracovať. a teda právne neexistujúcich príbytkov nemôžu získať príspevok na bývanie. obec alebo iná organizácia pritom za takéto „aktivovanie“ nezamestnaného ešte získa príspevok. Autori novej slovenskej sociálnej politiky tvrdili. ktorí prichádzajú s rómskymi migrantmi do kontaktu. rodina nezíska aktivačný príspevok. Každému členovi takejto domácnosti teda vychádza na mesačné prežitie suma 25. ktorej výška na hlavu nemusí 9 Samosprávy už nemusia zamestnávať pracovníkov na rôzne nízkokvalifikované práce.234 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 235 politický diskurz a mediálna prezentácia reforiem tieto stereotypy reflektovala a využila. a to aj v prípade. ak matka po pôrode bez súhlasu lekára opustí nemocnicu. hlboko zakoreneným na Slovensku. ktorá je na hranici fyzického prežitia jej poberateľov. a tiež strachom z úplne neznámeho a nepriateľského prostredia inštitúcie nemocnice. ktoré z podpory vylučujú rómske rodiny – aj keď tieto nie sú pomenúvané priamo. kde nechá dieťa. ktorá súvisí s nízkou konkurencieschopnosťou a diskrimináciou na trhu práce. ktorý je jedným z východísk neoliberálnej reformy sociálneho systému na Slovensku. ako na Slovensku. Bludný kruh sociálneho vylúčenia Nesprávnosť stereotypu o rómskej lenivosti a o uprednostňovaní sociálnej pomoci pred prácou. nikdy nespochybnila správnosť redukcie pomoci v hmotnej núdzi. Vylúčenie Rómov z celospoločenskej solidarity môžeme pozorovať aj pri diskusiách o nástrojoch rodinnej politiky. že bolo jasné. Zaujímavé je všimnúť si aj spôsob mediálneho pokrytia rómskeho sťahovania sa za prácou na Slovensku. na ktoré nezamestnaní nemajú zo zákona nárok (naopak. Okrem toho sa Rómovia podľa vlastných výpovedí v cieľových krajinách nestretávali s takou mierou diskriminácie. V súlade s existujúcim 11 Napríklad rodina osamelého rodiča a štyroch detí môže v súčasnosti získať sociálnu pomoc (dávka v hmotnej núdzi a príspevok na zdravotnú starostlivosť) vo výške 125. Druhým testom tejto hypotézy je skutočnosť. Ak deti už ukončili povinnú školskú dochádzku (majú viac ako 16 rokov) a nepokračujú v štúdiu. . že reforma sociálneho systému sa nutne musí dotknúť aj veľkého množstva nerómskych chudobných.10 eura mesačne. Rómovia s kultúrne a etnicky pestrým a pomerne tolerantným prostredím prijímajúcich spoločností jednoducho splynuli. Zamestnanci britských samospráv. že migrácia Rómov iba potvrdzuje správnosť reforiem. Niektoré prvky reformy fakticky znevýhodňovali skupiny marginalizovaných Rómov (napríklad výška pomoci na osobu sa znižuje s veľkosťou rodiny. Ak sa nikomu z domácnosti nepodarí získať možnosť zapojiť sa do aktivačných prác. ktorá aspoň v deklaratórnej podobe útočí na mnohé reformy zavedené predchádzajúcimi exekutívami. ktorých systémy sociálnej pomoci umožňujú zneužívanie. deklarovaným cieľom bolo „vyhnať“ lenivých rómskych poberateľov zo sociálnej siete na trh práce a pribrzdiť tempo plodenia rómskych detí prostredníctvom zníženia poskytovanej sociálnej pomoci na úroveň. ako to tvrdili politici. ale ich objektívna neumiestniteľnosť na trhu práce. Ani viac ako päť rokov po drastickom znížení sociálnej pomoci. väčšinou nemá nárok na príspevok na bývanie. Táto skúsenosť ostro kontrastuje so stereotypným obrazom Rómov a ich vzťahu k práci. Napríklad vo Veľkej Británii vzniká nárok na sociálne dávky až po 12 mesiacoch legálnej práce. zavedenie aktivačných prác poškodilo segment trhu práce nekvalifikovaných alebo nízkokvalifikovaných pracovníkov). V mnohých sociálne vylúčených komunitách zostáva miera zamestnanosti na úrovni nuly a jediným efektom zmeny sociálneho systému bol prepad ich príslušníkov do extrémnej biedy. ktorý je podmienený účasťou na trhu práce. často takých.9 Napriek tomu. tento odkaz bol v jej „marketingu“ jasne čitateľný. keďže pre nich existovalo dostatočné množstvo voľných pracovných miest. obyvatelia nelegálne postavených. ich účasť na nich je zákonom obmedzená). Ak rodina žije v osade. prípadne sa identifikujú cez isté správanie (zánik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. Ani súčasná populistická vláda. ale rómski migranti z východnej Európy ich boli ochotní obsadiť (ohodnotenie týchto prác sa zo slovenského pohľadu javilo ako nadpriemerné). ktoré otvorili svoje pracovné trhy. pretože tieto môžu zabezpečovať nezamestnaní. že sa poň vráti10). Týka sa to hlavne príslušníkov staršej a strednej generácie. rodiny s nezamestnanými rodičmi (daňový bonus). ktoré domáci pracovníci nepovažovali za dostatočne lukratívne. ktorí na Slovensku získali pracovné skúsenosti ešte za komunistického režimu. pri niektorých typoch domácností dosahovať ani jedno euro na deň. ale opisne ako mnohodetné rodiny (príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa vzťahuje iba na prvé tri deti).11 sa nedostavuje očakávaný efekt „vypudenia“ časti nezamestnaných z pohodlia sociálnej siete na trh práce. ale za dostupnou prácou. bolo jednoduchšie získať verejnú podporu na jej presadenie. kde celá starostlivosť o rodinu a domácnosť spočíva aj v čase bezprostredne po pôrode na žene. a v súlade so všeobecne zdieľanou prezumpciou lenivosti Rómov ju prezentovali ako migráciu do krajín. že po vstupe Slovenska do Európskej únie si mnohí doma dlhodobo (či dokonca celoživotne) nezamestnaní slovenskí Rómovia boli schopní nájsť prácu v tých členských štátoch. Úplne prirodzene sa prijímajú podmienky. ale až po istej dobe legálneho pobytu. pretože tá sa vo vedomí hlavného prúdu spoločnosti spája s Rómami. nemá rodina ani nárok na rodinné prídavky (deti získajú nárok na samostatnú sociálnu pomoc až od veku 25 rokov).02 eura. dokazujú dve skúsenosti: efekt zníženia sociálnej pomoci na hraničnú úroveň a medzinárodná pracovná migrácia po vstupe Slovenska do Európskej únie.

rómsky problém a hľadať jeho riešenie. Rómovia v produktívnom veku sú nepokryte diskriminovaní na trhu práce. verejné politiky voči Rómom sa nevyhodnocujú na úrovni dôsledkov. že by im prekážalo. na bývanie pre Rómov ide každoročne iba zlomok finančných prostriedkov. že Rómovia. vynaložené prostriedky. Sociálne vylú14 Samotné pomenovanie má pomerne významnú symbolickú výpovednú hodnotu a reflektuje menejcenné postavenie Rómov. deklarujú sa hlavne náklady. Ide určite o pozoruhodnú a úspešnú iniciatívu. Vylúčenosť Rómov z trhu práce na Slovensku a reforma sociálneho systému sú dobrým príkladom toho. iba prehlbujú frustráciu nerómskych obyvateľov a ešte viac znižujú verejnú podporu riešenia problémov Rómov. že rómske dieťa. čím sa politicky demonštruje snaha ich problémy riešiť. Posilňuje sa tak paradox spočívajúci na jednej strane v konsenze na existencii „rómskeho problému“. ktoré má často inštitucionalizovanú podobu. že sa nedokážu prispôsobiť a včleniť do „normálnej“ spoločnosti. Nezaujatého pozorovateľa musí zaraziť vedomé a systematické vylučovanie rómskych občanov tejto krajiny z trhu práce a z prístupu k verejným službám. Tieto informácie spolu s pocitom. že sa Rómovia nevedia o seba postarať. 12 Absolvent špeciálnej školy nemôže podľa platnej právnej úpravy pokračovať v sekundárnom vzdelávaní na strednej škole alebo na učilišti a získať tak vzdelanie. pričom za prejav mentálneho postihnutia je považovaná neznalosť slovenského jazyka (už vopred vieme. s ktorým by mal aspoň teoretickú šancu umiestniť sa na trhu práce. Normatívne náklady na žiaka v špeciálnej škole sú pritom dvojnásobne vyššie než v štandardnej škole. ktoré poskytuje – zároveň však väčšinová spoločnosť Rómov kritizuje za to. že ich deti sú nevzdelané. Rómske deti sú systematicky umiestňované do segregovaných škôl podradnej kvality. . sa stáva synonymom bývania pre Rómov. že v dôsledku migrácie majú rómske deti nepravidelnú školskú dochádzku v domovskej krajine. Tá sa vo väčšine prípadov realizuje vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov od obce. Rómovia sú nedobrovoľne sťahovaní do segregovaných etnických get. Príkladom môže byť výstavba obecných nájomných bytov tzv. a nie „nižšieho“ či „odlišného“ štandardu. ale zároveň sa sama integrovať s Rómami nechce. na ktoré sa už voľné pozemky nájdu. príslušné sťažnosti Rómov.13 Veľká časť Rómov sa tak ocitá v začarovanom kruhu – dominantná spoločnosť deklaruje požiadavku. pre väčšinovú spoločnosť a priori nedôveryhodných. Väčšinová spoločnosť mnohokrát tento problém dokonca aktívne (či už vedome alebo nevedome) vytvára a prehlbuje. si s najvyššou pravdepodobnosťou nikdy v živote nenájde zamestnanie12) – zároveň sa však väčšinovej spoločnosti nepáči. ktorými hlavný donor výstavby obecného nájomného bývania Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR označuje nižšie požiadavky na vnútorné vybavenie bytov v porovnaní s „bežným štandardom“. z tejto sumy išlo na podporu bývania marginalizovaných Rómov 200 miliónov korún. že zo štátnej podpory bývania profitujú iba Rómovia. a sami neveria. nižšieho štandardu. Výstavba býva nekvalitná. v roku 2008 štát vynaložil na rôzne podpory bývania takmer deväť miliárd korún (z toho štyri miliardy na podporu výstavby bytov). že Rómovia sú nezamestnaní. Takýto obraz by bol totiž konfliktný so sebaobrazom slovenskej väčšinovej spoločnosti a spochybnil by pohodlný stereotyp o morálnej odôvodnenosti menejcenného postavenia Rómov. sú v inom spoločenskom a kultúrnom kontexte neraz relatívne úspešní. sa spravidla interpretujú ako nevďačné kverulantstvo a zlý stav bytov je prirodzene vysvetľovaný stereotypom o rómskom ničení vlastných bytov. kedy sa rozhodne o ich umiestnení do paralelného školského systému pre mentálne postihnuté deti. Vznikajú aj paradoxné situácie. Napríklad. Hoci mnohé nedostatky a chyby sú v čase nasťahovania nájomníkov zjavné. 15 Na rozdiel od skreslenej predstavy. 13 Štátna politika bývania vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám ideovo pokračuje v neúspešnej politike bývalého komunistického režimu a sústreďuje sa iba na materiálno-technickú stránku výstavby. nehodnotí sa ich efektívnosť. Väčšinu pritom akoby vôbec nezaujímala skutočnosť. aj preto sa niektoré verejné služby určené pre Rómov financujú najmä prostredníctvom projektov z externých zdrojov (napríklad štrukturálnych fondov Európskej únie). Pôvodne technický výraz „byty nižšieho štandardu“ alebo „byty odlišného štandardu“. Neúčinnosť pomoci. ktorí boli na Slovensku vnímaní ako vydedenci z vlastnej viny. a s ním súvisiaci paradox obviňovania obete. keď samotné ministerstvo udelilo v súťaži „Progresívne. sa následne interpretuje ako zlyhanie jej prijímateľov. aby sa do nej „integrovali“. že na takéto nekvalitné projekty sa netransparentne a neefektívne používajú verejné prostriedky. zatiaľ čo tie isté alebo podobné služby pre Nerómov systémovo z národných zdrojov. ale na druhej strane zároveň v odmietaní špecifických politík na jeho riešenie. a zákazníci rovnako úprimne. Ako sme už konštatovali. Úroveň kvality služieb poskytovaných Rómom (ak k nim vôbec majú prístup) by pritom bola neakceptovateľná pre akúkoľvek inú skupinu obyvateľstva. že tieto deti je možné čokoľvek naučiť (v dôsledku toho na niektorých školách od vyučovania úplne upustili a deťom radšej púšťajú hudbu) – zároveň však väčšinová spoločnosť Rómom vyčíta.14 ktorú praktizujú mnohé samosprávy. avšak Vaľkovňa sa ako jedna z mála samospráv na Slovensku rozhodla pre Rómov realizovať byty „bežného štandardu“. čo sa zdôvodňuje nedostatkom disponibilných pozemkov. Zamestnávatelia často úprimne priznávajú. cenovo dostupné bývanie 2002“ prvú cenu v kategórii „Formy bývania odlišného štandardu“ obci Vaľkovňa za výstavbu desiatich sociálnych bytov. pričom sociálny a kultúrny rozmer bývania zostáva naďalej úplne prehliadaný. ktorá je často spôsobená práve zlým nastavením a netransparentnou realizáciou. ako protirómske nálady zbavujú verejnosť schopnosti realisticky analyzovať tzv. ktoré sú často na kilometre vzdialené od „civilizácie“ a príležitostí.236 MAREK HOJSÍK 237 stereotypom dominantnej spoločnosti slovenské médiá poukazujú hlavne na problémovosť rómskej migrácie (napríklad skutočnosť.5 percenta. ak by ich obsluhoval Róm alebo Rómka – zároveň však väčšinová spoločnosť nerada vidí. že by rómskeho uchádzača do zamestnania a priori neprijali. že po návrate zo zahraničia sú Rómovia na Slovensku opäť nezamestnaní). či na fakt. čiže približne 2. kam idú učitelia často za trest. v skutočnosti však v tom istom čase tie isté samosprávy stavajú z tých istých vládnych grantov byty pre Nerómov15 priamo v centrálnych zónach. v bytoch často od začiatku chýba naprojektované (a štátom zaplatené) zariadenie. Rómovia bývajú na doživotný neúspech často odsúdení už vo veku šiestich rokov. Za neefektívne a nelegitímne sa totiž považuje akékoľvek vynakladanie finančných prostriedkov na služby či pomoc určenú Rómom. že situácia sa aj tak nemení k lepšiemu. Iba v minimálnej miere však zobrazujú a kriticky reflektujú aj skutočnosť. ktoré sa do tohto systému dostane. Paralelné svety oddelené múrmi Na Slovensku vznikajú paralelné systémy verejných služieb poskytovaných segregovane rómskym a nerómskym občanom.

alebo v mentálnom obraze o nich. iba rozčuľujú. Dvadsať rokov po zmene režimu na Slovensku existujú dva paralelné svety. ale je potrebné im aj pomôcť tieto možnosti využiť.) je skupinovo sankcionované. sa Rómovia stávajú akousi prírodnou pohromou. V samotných sociálne vylúčených rómskych komunitách môžeme totiž identifikovať rôzne skupiny a menšiny: ženy. Český ekonóm Jakub Steiner opisuje. emocionálny vklad do konfliktov a sporov zaťažuje. sexuálne menšiny. hraničiacej s otroctvom. nedôvery a nenávisti. najradšej nič nevedel. nenávisť vyčerpáva. V očiach spoločnosti. úžerníctva. najchudobnejších z chudobných (navonok homogénne rómske komunity sú v skutočnosti vnútorne sociálne stratifikované). závislosti a vynútenej poslušnosti – ktoré sú však mimo demokratickej kontroly a negarantujú dodržiavanie ľudských práv osôb od nich závislých. by o tom rómskom. Môžeme teda hovoriť dokonca o trojitej marginalizácii časti rómskej populácie. ľudí považovaných v tradičnej rómskej kultúre za rituálne nečistých (tzv. Oficiálnymi či neformálnymi16 zástupcami rómskych 16 Označujú sa ako „predsedovia“ alebo „vajdovia“. Zároveň platí. alebo hlavy najmocnejších rodín. že nepriateľsky naladený vonkajší gadžovský svet nedáva žiadnu istotu podpory tomu. úžerníci. že za postavenie Rómov môže . Nestačí pre Rómov kanály sociálnej mobility iba otvoriť. avšak tento tradičný inštitút už väčšinou v rómskych osadách neexistuje. bránia ich individuálnemu rozvoju. medzi ktorými stojí múr odcudzenosti. ktorí neboli schopní rýchlo sa prispôsobiť novým požiadavkám trhovej ekonomiky a individualistickej spoločnosti. Rómovia z takýchto uzavretých komunít si tiež uvedomujú. Niektoré úlohy štátu potom preberajú iné štruktúry. pretože vzhľadom na ich možnosti. kto by sa vnútorným pravidlám vzoprel – takéto pokusy sa často končia tragicky. klany. Ako dokazuje skúsenosť. V uzavretom rómskom svete nie sú funkčné ani princípy demokratickej reprezentácie. že Rómovia sa pre tento nerómsky svet stali trvalým problémom – či už v rámci každodenného spolužitia. treba túto skutočnosť vziať na vedomie. v prípade riešenia sociálnych problémov Rómov to však chýba. Za svoju závislosť nie sú zodpovední iba Rómovia. pred ktorou sa treba brániť. ktoré má za následok opäť sociálne vylúčenie a diskrimináciu. A to ešte nehovoríme o ďalších menšinách uprostred rómskej menšiny. Bezvýchodiskovosť situácie. Pritom sú obeťami viacnásobnej diskriminácie: z dôvodu svojej rómskej etnicity sú diskriminovaní nerómskou väčšinou a z dôvodu svojej špecifickej odlišnosti nerómskou väčšinou i hlavným prúdom vo svojej komunite. jej riešením nemôže byť náhle ponechanie závislých na vlastný osud. negarantuje bezpečnosť a i. individuálne i štruktúrne. zdravotne postihnutých. ktorá by v mene Rómov vystupovala a vyjednávala s väčšinovou spoločnosťou. neumožňuje integráciu Rómov do širšej spoločnosti. Najväčšou bariérou samotnej možnosti integrácie marginalizovaných Rómov nie je chýbajúca etnická politická reprezentácia. Riešenie je v rukách väčšiny Komunistický režim za 40 rokov vykultivoval početnú skupinu obyvateľov závislých od starostlivosti a asistencie paternalistického sociálneho štátu. prepadávajúcom sa. Všeobecne formulované politiky nie sú schopné zachytiť a efektívne riešiť špecifické problémy viacdimenzionálneho sociálneho vylúčenia Rómov. Takéto správanie má za následok vylúčenie zo skupinovej solidarity. Tým sa však paradoxne posilňuje pasivita. že kvalita spolužitia sa môže zlepšiť. že spoločenská integrácia významnej časti rómskej populácie. Naproti tomu v očiach rómskeho sveta demokratický štát vo výkone viacerých svojich základných funkcií zlyháva: nedokáže Rómom pomôcť nájsť si prácu. ktorá ju vykultivovala. ale aj väčšinová spoločnosť. Nerómsky svet. rôznych foriem vykorisťovania. prostredníctvom ktorých sa s ním niekedy snaží dominantná spoločnosť komunikovať. nie je možná bez skutočnej snahy dominantnej väčšiny. typické pre predmoderné spoločnosti – široká rodina. že porušenie pravidiel uzavretého rómskeho sveta. V iných oblastiach verejnej politiky sa presné zacielenie intervencií pokladá za prejav jej kvality. Avšak v prípade časti obyvateľov táto ambícia nebola úspešná. To však nejde – pomery sa vyvinuli tak. vedie k rezignácii a odkázanosti na rodinnú solidaritu. potláčajúcu individuálne iniciatívy. či dokonca fyzické násilie proti narušiteľovi nepísaných noriem alebo jeho blízkym. ktorá sa osvedčila v období komunistického režimu. ktoré nič neprinášajú. výlučné osobné vlastníctvo. Dnes je nad akúkoľvek pochybnosť jasné. pri ktorom sa využívajú existujúce mocenské vzťahy. ochrany a pomoci. v ktorej sa nachádzajú. ktorý sa raz rýchlejším. drobnej kriminality vnútri skupiny a pod. ktorá niekedy potrebuje nájsť na druhej strane múru reprezentatívneho partnera. ktorá sa ocitla na okraji spoločnosti. Reforma sociálneho systému mala za ambíciu donútiť ich k zmene životných stratégií a adaptácii na tieto nové požiadavky (slovami reformného diskurzu „motivovať k aktivite“). individuálne vzopretie sa skupinovej rodinnej lojalite (snaha zabezpečiť si osobné súkromie. Týkalo sa to zvlášť istej skupiny Rómov. ktorí potom využívajú svoj status a prístup k zdrojom väčšinovej spoločnosti na ďalšie posilňovanie svojho postavenia presadzovaním záujmov vlastnej rodiny alebo vlastných vazalov. ktorá by bola ochotná prijať skutočnosť. pretože to v atmosfére nenávisti vedie k ich ešte väčšiemu vylúčeniu. rôzne kvázi-vazalské vzťahy ochrany. ba naopak. takže je predmetom tvrdého vnútroskupinového boja. komunít vo vzťahu k nerómskej spoločnosti sa tak často stávajú úžerníci. Konštruuje ho zvonku väčšinová spoločnosť.238 MAREK HOJSÍK Rómovia a my: kam priaznivé zmeny nedorazili 239 čenie Rómov má iné štrukturálne príčiny než zlá sociálna situácia Nerómov – ak majú byť intervencie zamerané na jeho zmierňovanie efektívne. ako chudoba. sexuálneho či iného násilia. inokedy pomalším tempom rozvíja. „čistých“ Rómov) alebo osoby. ale chýbajúca kritická masa väčšinového obyvateľstva. ktoré sa dostali do absolútnej závislosti od úžerníkov. Záujmy a potreby týchto menšín v menšine nie sú vôbec reprezentované. závislosť na sociálnom systéme nemala alternatívu. individuálnu sociálnu mobilitu) alebo pokusy o využitie mocenských nástrojov dominantnej spoločnosti pri riešení vnútorných konfliktov (napríklad domáceho. diskriminácia a vylúčenie Rómov z celospoločenskej solidarity plniacej poistnú funkciu vedie k ich závislosti od širokých rodinných sietí a z pohľadu hlavného prúdu dominantnej spoločnosti k neefektívnemu správaniu. ktorí sú navyše znevýhodnení protirómskymi nepriateľskými postojmi väčšiny slovenskej spoločnosti. a reči o „riešeniach“. degeša – na rozdiel od žuže Roma. neposkytuje niektoré základné služby. ktorá stratila vieru. Kontakt s ňou zvyšuje prestíž a zlepšuje prístup k rôznym nedostatkovým zdrojom.

Socioklub 1999. – Hirt. a ja som to ako dieťa vnímal ako niečo prirodzené. Trubun EU 2009. 2001. Slovenský inštitút medzinárodných štúdií 2003. a požadovať ich zrovnoprávnenie. že to nie je o tom. 8. Praha. kde sme bývali. V Tatrách to bolo iné – v dome. 13. že by Slováci boli neprajní. 10.): Čačipen Pal o Roma – Súhrnná správa o Rómoch.C.): Romové: kulturologické etudy. Záznam z verejnej diskusie Dvadsať (slobodných) rokov (2. 2006. verejných politík i postoje verejnosti. S. Plzeň. postupne naberajúcim silu po Novembri ‘89.: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. veď všade som počúval. že by sa Rómovia mohli integrovať bez toho. Spoločenské a politické elity. Úrad vlády SR 2004. sprisahanecké pohľady Slovákov medzi sebou v osemdesiatych rokoch na lyžiarskych svahoch na dobre vybavených a zle lyžujúcich Maďarov. Kotvanová. Szalai. – Rybová. ktorý až príliš veľa sociálnych vedcov na Slovensku nechal chladnými. Vtedy som to bral ako dôležitú výskumnú reakciu na explóziu nacionalizmu. – Findor. že by vzdelanie prinieslo so sebou otvorenosť a toleranciu. V iných častiach Slovenska je to iba nejaké nedorozumenie – myslel som si. nepublikované. M. J. 6. V Bratislave som ako dieťa na začiatku osemdesiatych rokov sledoval brutálne boje s „Cigánmi“ na Dolných Honoch.: Ekonomie sociálního vyloučení. (ed. A. že by bez takejto zmeny mohol nastať posun v riešení „rómskeho problému“. ak spoločnosti chýba slušnosť ako taká.: Vládna politika a Rómovia (1948 – 2002). Na Slovensku nie je diverzita vnímaná ako niečo prirodzené a žiaduce.E. Až neskôr som si uvedomil. M. 5.: Štátna politika vo vzťahu k rómskej menšine po roku 1989. Dnes mi je jasné. dovtedy ešte stále poznačený koncepciou ľudu socialistickej krajiny. Š. menšinovou problematikou a nacionalizmom som sa začal zaoberať už počas štúdia. – Kriglerová. Aleš Čeněk 2004. O vzťahoch k iným a k sebe: diverzita v krajine pod Tatrami Michal Vašečka Literatúra Dráľ. 1.: Národnostná politika na Slovensku po roku 1989. (ed. Jurásková. Už od malička som cítil rozdiel medzi etnickými vzťahmi kdekoľvek na Slovensku a zvláštnou multikultúrnou atmosférou Vysokých Tatier.. I. slovenský národný projekt „nepoužiteľné“ identity. by mali nájsť odvahu prekonať vlastné pohodlné istoty stereotypných mentálnych obrazov o Rómoch v kontexte slovenskej spoločnosti. Universum 2005. že Slovensko je krajina s veľkou krízou identity. Vašečka. Romové v České republice (1948 – 1998). pamätám sa na pokrikovanie na Maďarov zo strany mojich slovenských spolužiakov. Brno.240 MAREK HOJSÍK aj dominantná spoločnosť. 3. Bratislava. o diverzite .: Hic sunt Romales. Vol. či je možný slušný vzťah spoločnosti k najzraniteľnejším skupinám.: Poverty and the Traps of Postcommunist Welfare Reforms in Hungary: The new challenges of EU-accession. 9. sme boli jediná slovenská rodina.A.): Ako skúmať národ. apríla 2009). Je nepravdepodobné. A. T. Bratislava. zmes submisívnosti a civilizačného povýšenectva nad Rusmi. Je nepravdepodobné. 4. Zagreb. že sa zmiernil anticigánizmus. Steiner. ktoré do značnej miery formujú obsah verejného diskurzu. Bratislava. Bratislava. In: Jakoubek. Bratislava. ktorého súčasťou sú Rómovia aj Nerómovia. Deväť štúdií o etnicite a nacionalizme. J. ktorí už v osemdesiatych rokoch svojím „handlom“ dávali vzniknúť budúcemu poľskému kapitalizmu. – Szép. že Slovensko a Slováci sú veľmi dobroprajní a pohostinní. Na úvod si dovolím osobnú poznámku. Prešov. ktorá svojím prístupom začala silne etnizovať verejný priestor. P. kam som chodil za starými rodičmi a ktorá je dnes minulosťou. – Šebesta. No. 2. Radičová. Nadácia Milana Šimečku. či opovržlivé pozeranie Slovákov na Poliakov. In: Revija za Socialnu Politiku. alebo že by to bola otázka chýbajúcej tolerancie voči iným.: Lenivosť ako „esencia“ rómskej etnickej identity: Kritická analýza diskurzu slovenskej sociálnej politiky. (ed. J. P. A. Jurová. M. E. že by sa anticigánske postoje a prejavy stali spoločensky diskvalifikujúce. 3. In: Šutaj. Najmä po roku 1989 som však začal intenzívnejšie vidieť. že k „etnickým“ štúdiám ma priviedla diskrepancia medzi realitou môjho detstva a nacionalistickým svetom Slovenska. Inštitút pre verejné otázky 2003. ktorých bolo vidieť za šedivými kasárňami armády na dočasnom pobyte. Na jeseň roku 1991 sme analyzovali s Ondrejom Dostálom a Zuzanou Fialovou slovenskú marginálnu nacionalistickú tlač. 7. Otázkami spojenými s etnicitou.P. In: Dráľ. M. ktorú rieši silným a nekompromisným tlakom na existujúcu pluralitu identít svojich obyvateľov s cieľom zničiť všetky „nevhodné“ a pre tzv. A. Je otázkou.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful