You are on page 1of 8

PREO SI VYBRA ON-LINE PRIESKUM

Oktber 2011 VisioStat, s.r.o.

PREO SI VYBRA ON-LINE PRIESKUMY

vod
On-line prieskumy s najrchlejm a zrove najlacnejm spsobom zskavania informcii od spotrebiteov a klientov. Pouvanie on-line prieskumov neustle rastie a stle viac zadvateov prechdza od tradinch metd zberu dt do on-line sfry. Tomuto rastu napomha rastci poet spolonost prevdzkujcich on-line panely respondentov. Tieto panely respondentov umouj klientom ahk prstup k milinom potencilnych respondentov pre prieskumy. On-line panely respondentov prinaj klientom vek vhody z hadiska rchlosti, spory nkladov, schopnosti oslovi komplexn cieov skupiny a monosti pouvania interaktvnych stimulov. Ako vetky revolun veci, aj online prieskumy prinaj otzky pochybnosti: Je rozdiel v kvalite dt pochdzajcich z rznych panelov? o konkrtne vplva na kvalitu zozbieranch dt a ak s najlepie postupy, ktor by mali by uplatnen? V tomto dokumente sa bliie venujeme niektorm z faktorov vplvajcim na proces zskavania dt prostrednctvom on-line prieskumu.

Porozumenie procesu dopytovania


On-line panely poskytuj klientom hotov zdroj na zaatie prieskumu a kontaktovanie skupiny vopred identifikovanch panelistov. Systmy a postupy, od nboru respondenta do panelu a po konkrtnu prcu v terne, mu ma vplyv na zskan dta. Pri skman procesu dopytovania meme identifikova jeho vplyv na platnos dt. Zkladom akhokovek prieskumu je chpanie sociodemografickch charakteristk ud, ktor s do prieskumu pozvan a zrove aj tch, ktor sa ho zastnia. On-line panely poskytuj klientom vhodu vopred definovanch komplexnch informci o panelistoch.

Nbor respondentov
Pri on-line prieskumoch je oslovenie respondentov kovou otzkou. Ako zdrazuje Coomber (1997), nem zmysel vytvori dotaznk a pasvne aka na vhodnch respondentov, e si cestu k nemu njdu sami. Je potrebn aktvnej prstup na to, aby ste respondentov motivovali zapoji sa do on-line vskumu. Avak, ako uvdza Fricker (2008), i ke nbor na webe me by vemi prnosn, me narazi na akosti s obvinenm zo spamovania, s dostupnosou skupn, ktor na internete nie s dostatone zastpen, s agresvnymi sprvami alebo tokmi hackerov. S tm, ako sa pouvanie internetu stva benm v celkovej populcii a zapjanie sa do on-line prieskumov prestva by novinkou, zana by zskavanie respondentov zloitejie pod vplyvom navy z prieskumov (nerozhoduje i tradinch alebo on-line) (Whitte, 2009). On-line respondenti si zanaj uvedomova fakt, e s prli asto pozvan do prieskumov (McDonald a Adam 2003). Vsledkom je, e prizvan astnci zan povaova akkovek pozvnku do prieskumu za spam (Harris 1997), o sa potom me odrazi v tom, e tradin prieskumy maj vyiu mieru nvratnosti ako on-line prieskumy. Witmer a kol. (1999) uvdza, e pre on-line prieskumy je ben miera nvratnosti

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011

vo vke 10% alebo niia, zatia o Shih a Fan (2007) uvdzaj mieru nvratnosti v zmieanch formch zberu dt, ktor je o 14% vyia u tradinch modelov v porovnan s on-line zberom dt.

Pozvnka do prieskumu
Vplyv na platnos dt zozbieranch v on-line vskume me ma aj spsob, akm s panelisti do prieskumu pozvan. To znamen, e u pln zaiatok prieskumu - tl pozvnky, me vznamne ovplyvni typ respondentov a kvalitu zozbieranch dt.

Dka dotaznka
Dka dotaznka vyaduje vyvenos medzi zahrnutm dostatonho potu otzok na to, aby bol prieskum relevantn, ale zrove aby ich nebolo prli vea. Prli vea otzok zvyuje poet nedokonench dotaznkov. Adekvtna miera nvratnosti napomha dosiahnu spen dokonenie projektu, ktor spa klientove pecifikcie. Odporan dka dotaznka je maximlne 30 mint.

Miera nvratnosti
V praxi asto vznik tlak zo strany klienta na zvenie potu otzok v prieskume, aby sa zabezpeilo, e prieskum zaha vetky relevantn problmy. Avak nrast dky on-line dotaznka me ma negatvny vplyv na proces vskumu a zrove na kvalitu vsledkov. Dka dotaznka me ma negatvny vplyv na mieru dokonenia a kvalitu odpoved. Vo veobecnosti sa neodpora, aby mali dotaznky dku nad 30 mint. Dlh prieskumy mu toti ovplyvni efektivitu celkovho vskumu. K zneniu potu nedokonench dotaznkov me pomc navenie odmien respondentom, prpadne aj rozdelenie prieskumu do viacerch kratch sekci. Na druhej strane, tieto opatrenia mu neelane ovplyvni vku nkladov na prieskum. Preto je nevyhnutn sprvne definova ciele prieskumu, aby sa vybrala najvhodnejia metodolgia. Jeden z vskumov, ktorho cieom bolo zisti rozdielnos miery nvratnosti v prpade zberu dt klasickm papierovm dotaznkom a on-line dotaznkom naznauje, e o sa tka miery nvratnosti, oba druhy dotaznkov vykazuj pribline rovnak vsledky. Aj ke tento vskum m svoje limity, naznail, e aj v prpade kvality vsledkov s oba druhy dotaznkov pomerne rovnocenn (Denscombe 2003). Na zvenie miery nvratnosti v on-line prieskumoch zaznamenali nasledujce opatrenia vznamn pozitvne vsledky: Zaslanie sprievodnho listu, obsahujceho predstavenie projektu a odhad asu potrebnho na vyplnenie dotaznka. Priloenie adresy webovej strnky, kde sa d overi identita spolonosti/vskumnka realizujceho prieskum.

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011

Uvedenie jasnch intrukci na vyplnenie dotaznka. Vyiadanie osobnch informci radej na zaiatku, ne na konci dotaznka. Pouitie jednoduchho dotaznka bez nadbytonej grafiky. Ni poet klovch otzok, otvorench otzok (v ktorch odpove formuluje sm respondent) a vynechanie poadovania e-mailovch adries. Prieskum, ktorho vyplnenie netrv dlhie ako 10 mint. Prieskumy s maximlne 15 otzkami. Zaslanie jednej a dvoch pripomienok na zapojenie sa do prieskumu. Zobrazovanie sprvy o nevyplnench informcich pri jednotlivch otzkach, poas priebehu prieskumu. Zdraznenie zachovania dvernosti informci, ktor respondent poskytuje.

Kvalita on-line vzorky


Postupy verifikcie uplatovan v telefonickom a face-to-face interview (vo fze interview a vkladan dt) sa vinou vykonvaj na kontrolu vierohodnosti anketra, nie respondenta. Prve anketr m v tomto prpade prostriedky, motivciu a prleitos podvdza. V on-line prieskumoch je tm, kto m prleitos podvdza respondent. Motivciou on-line respondenta klama pri odpovediach na otzky me by to, aby sa do prieskumu kvalifikoval a tm zskal nrok na odmenu. Vek vinu takchto respondentov sa podarilo fyzicky lokalizova na miestach, kde aj mal odmena za zapojenie sa do prieskumu m pre respondenta vysok hodnotu, napr. v Indii, ne a na Filipnach. Z tohto dvodu mnoho vskumnch agentr nepovouje vstup do prieskumov respondentom s IP adresami mimo oblasti, kde sa prieskum realizuje. Overovanie IP adresy tie zabrauje tomu, aby t ist osoba vyplnila prieskum viac ne jeden raz. Jednm zo spsobov ako verifikova identitu respondenta je poui samotn dotaznk, je opta sa na nieo, o by konkrtny respondent mal vedie. Tento postup sa d ahie uplatni v business-to-business nastaven, kde mono poloi otzky zaloen na konkrtnych vedomostiach. Zskanie zlch dt je silno spt s rchlosou vyplnenia dotaznka. Vhodnm opatrenm je vyrta minimlny primeran as na vyplnenie prieskumu s udranm primeranej pozornosti na otzky. Potrebn je pamta na to, e niektor udia robia vemi rchle rozhodnutia. Pozorne treba tie pristupova k dtam, ktorch zaznamenanie je rchlejie ako vyrtan minimlny as. Vhodn je zamera sa na sledovanie odpoved v strede kl a priast pouitie odpovede neviem. Je tie dobr pouva vroky, ktor si odporuj, kde shlas s jednm z vrokov vyaduje neshlas s druhm. Drviv vina panelistov je vo svojich odpovediach pozorn a primn. Z asu na as sa objavia aj zl panelisti, ale ich prtomnos nikdy nezaprinila rozdiel vo vsledkoch vskumu. Omnoho problematickejie sa me prejavi prieskum so zlm dizajnom dotaznka ne zl respondenti.

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011

Vber vzorky
alou otzkou, o ktorej je potrebn uvaova pri pouit on-line prieskumu, je, i tto forma zberu dt predstavuje problm s vberom vzorky. astm argumentom je, e neexistuje prstup k centrlnemu registru resp. hlavnej databze e-mailovch adries, z ktorej by sa dal robi vber vzorky. Prieskum z roku 2004 ukzal, e on-line prieskumy s schopn preskma cel populciu uritej skupiny, nie iba vzorku pochdzajcu z tejto skupiny a doku zredukova alebo plne eliminova chyby spsoben vberom vzorky (Umbach, 2004). Vzorky mu by tie ven. Ak by urit skupina bola nedostatone reprezentovan, ich odpovediam sa me priradi via vha (Best a Krueger 2004). V prpade, e on-line vskumnk pracuje s viac kvalitatvnou metdou, potom eln vyberanie vzorky kovch online komunt alebo ich individulnych lenov s konkrtnymi zujmami je vemi uitonou stratgiou vberu vzorky. Vhodnou metdou vberu vzorky me by tie lavnov systm (snowballing). Jednotlivec, ktor je prizvan do konkrtneho prieskumu, nsledne odporu alch ud do prieskumu. Nbor sa teda zvuje s postupom prieskumu ako pri efekte lavny. Negatvnym javom nemus by ani preposielanie linkov na dotaznk mimo rmca vybranej vzorky (pass-along effect) mimo dosahu vskumnka. Po pozornom zven, me by sasou stratgie vberu vzorky (Norman a Russell, 2006).

Vpoet vekosti vzorky


Ak vek m by vaa vzorka aby ste dosiahli vsledky, ktor sprvne reflektuj vau cieov populciu zvis od dvoch vec: 1. ako presn odpove poadujete (interval spoahlivosti), a 2. ako ist si chcete by presnosou tejto odpovede (rove spoahlivosti). Interval spoahlivosti je +/- slo uveden vo vsledkoch prieskumu. Bene pouvan interval spoahlivosti je 3. To znamen, e ak 54% vaej konkrtnej vzorky odpovie nejakm spsobom, mete si by primerane ist, e ak by ste sa celkovej populcie optali tto konkrtnu otzku, 51-57% by odpovedalo rovnakm spsobom. (napr. 54% +/- 3%) Nakoko ist si mete by, e by ste dosiahli tieto vsledky je determinovan rovou spoahlivosti. Bene pouvan rove spoahlivosti je 95%. To znamen, e ak by ste prieskum zopakovali na inej vzorke rovnakej vekosti, v 95% prpadov by vm mala poskytn odpove v rmci vho intervalu spoahlivosti. Vam zmerom teda me by, aby vaa odpove bola presn v intervale +/- 3% s istotou 95%, e vaa odpove je prve v tomto intervale. Ak si chcete by ist na 99% alebo ak chcete presnos v rozmedz menej ako +/- 2%, muste zvi vzorku respondentov. Pokia vaa vzorka netvor zrove vek percento celkovej populcie (>5%), vekos celkovej populcie, z ktorej je vzorka vybrat, nehr dleit lohu. Take i u vzorku vyberte z jednej geografickej lokality alebo z celej krajiny, vekos vzorky sa nemen. m via je vaa vzorka, tm vyiu presnos dosiahnete. V istom bode vak dochdza k zmenovaniu marginlnych ziskov presnosti. To znamen, e vdy ke sa budete snai zmeni chybu o polovicu, muste zvi vekos vaej vzorky odhadom tvornsobne. Ke zvaujete vekos vzorky pre svoj projekt, je dleit myslie na to, ako budete analyzova dta potom ako zozbierate vsledky. Nesmiete zabudn na pecifick skupiny, ktor chcete analyzova. Na pecifick skupiny je potrebn sstredi sa osobitne a uisti sa, e prve v tchto skupinch mte adekvtnu (reprezentatvnu) vzorku. Zarute tak presnos a spoahlivos, ktor potrebujete.
VisioStat, s.r.o, Oktber 2011 5

PREO JE ON-LINE PRIESKUM UITON

Vaka redukcii nkladov a vej demografickej rozmanitos, ktor je okamite k dispozcii, u aj na Slovensku online prieskumy rchlo nahrdzaj tradin prieskumy trhu a verejnej mienky. On-line prieskum je rchly, finanne vhodn a efektvnejie cielen. Okrem kovch vhod, on-line prieskum je vhodn aj z pohadu kvality dt a kvality respondentov. Vsledky z on-line vskumu s rchlejie, pretoe ich mono monitorova a porovnva v priebehu prieskumu vsledky nabiehaj v relnom ase. On-line prieskum me by distribuovan v priebehu niekokch hodn a vsledky s zozbieran ovea efektvnejie a rchlejie. Celkov as postaujci na vykonanie projektu me by skrten na pribline jeden tde. On-line vskum je finanne efektvny. Na rozdiel od tradinch foriem zberu dt , existuje relatvne mlo mimoriadnych situci, ktor by vyadovali zvenie dodatonch vdavkov na realizciu prieskumu. Jedinmi relnymi nkladmi s prprava prieskumu a zozbieranie dt. Nklady na distribciu s zanedbaten a nie je potrebn vek mnostvo zamestnancov a anketrov. On-line prieskum odstrauje problm so zaujatosou, vtieravosou a chybou anketra. Respondentom umouje pri odpovediach vyui toko asu, koko potrebuj, vyplni detaily poda vlastnch preferenci a pravdivo opsa akkovek citliv problm, ktor chce zhotovite vskumu skma. Vylenie zaujatia a chyby anketra zvyuje vierohodnos dt. Otzky s doruen v rovnakom formte a rovnakm spsobom vetkm respondentom, bez ovplyvovania treou stranou. On-line prieskum teda ponka najvkonnej proces pre zber pravdivch a uitonch dt. On-line platforma uahuje monos zakomponova do on-line dotaznkov multimdi a umouje vytvori multimedilny prieskum. Doke tak zabezpei dodaton hbku, ktor tradin prieskum trhu neme poskytn. V on-line prieskumoch dokete pokry akkovek problematiku v rozmanitch oblastiach. Vskum me by v omnoho vom rozsahu, bez toho aby bolo nutn zniova nklady na kor kvality dt. On-line prieskum je vhodn a vhodn pre astnkov, ktor s odmeovan za ich nzory. Vhodnos a vhodnos v tomto prpade znamen, e respondenti sa zapoja do prieskumu, kedy im to najviac vyhovuje. Respondenti maj zrove viac asu prema nad odpoveami a tak poskytn sprvne a dveryhodn dta. Prvok odmeovania tie pozitvne zvyuje pravdepodobnos, e respondenti uved primn a spoahliv dta, aby sa vyhli penalizcii. Na zver, on-line prieskum nem iadne obmedzenia tkajce sa subjektu prieskumu alebo sociologickej, geografickej a demografickej segmentcie respondentov. Takmer kad, koho oslovte, sa nachdza v istej skupine ud pouvajcich internet. Cielen vskum je tak jednoduch a efektvny. Vaka internetu sa astnci ovea ahie podelia o svoje skuton pocity. Mete zbiera dta na akkovek tmu, ktor me ma vplyv na vae podnikanie a vau konkurenciu, bez obavy zo spochybovania vierohodnosti zskanch dt.

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011

POUIT LITERATRA

Best, S. J. and Krueger, B. S. (2004) Internet data collection. Sage University Paper 141. London. Sage. Chen, S. S. , Hall, G. J. and Johns, M. D. (2004) Research paparazzi in cyberspace: The voices of the researched, in Johns, M. D., Chen, S. S. and Hall, G. J. (Eds.) (2004) Online Social Research: Methods, Issues, and Ethics. New York. Peter Lang. pp.157-175. Coomber, R. (1997) Using the Internet for survey research, Sociological Research Online, 2, 2. http://www.socresonline.org.uk/2/2/2.html. Denscombe, M. (2003) The good research guide for small scale research projects. Maidenhead. Open University Press. Dodd, J. (1998) Market research on the Internet- threat or opportunity? Marketing and Research Today, 26, 1, 60-66. Ess, C. and AoIR Ethics Working Committee (2002) Ethical decision-making and internet research: Recommendations form the AoIR ethics working committee. http://www.aoir.org/reports/ethics.pdf. Hall, G. J., Frederick, D. and Johns, M. D. (2004) 'NEED HELP ASAP!!!': A feminist communitarian approach to online research ethics, in Johns, M. D., Chen, S. S. and Hall, G. J. (Eds.) (2004) Online Social Research: Methods, Issues, and Ethics. New York. Peter Lang. pp. 239-253. Harris, C. (1997) Developing online market research methods and tools, Paper presented to ESOMAR Worldwide Internet Seminar. Lisbon, July 1997. Hewson, C., Yule, P., Laurent, D. and Vogel, C. (2003) Internet Research Methods. London. Sage. Janelle, D. G. and Hodge, D. C. (2000) Information, place, cyberspace and accessibility, in Janelle, D. G. and Hodge, D. C. (Eds.) Information, Place and Cyberspace. New York. Springer. pp. 3-12. Litvin, S. W. and Kar, G. H. (2001) E-surveying for tourism research: Legitimate tool or a researcher's fantasy? Journal of Travel Research, 39, 308-314. Madge, C. and O'Connor, H. (2002) Online with the e-mums: Exploring the internet as a medium for research, Area, 34, 92-102. Mann, C. and Stewart, F. (2000) Internet Communication and Qualitative Research. London. Sage. McDonald, H. and Adam, S. (2003) A comparison of online and postal data collection methods in marketing research, Marketing Intelligence and Planning, 21, 2, 85-95. O'Lear, R. M. (1996) Using electronic mail (e-mail) surveys for geographic research: Lessons from a survey of Russian environmentalists, Professional Geographer, 48, 209-217. Orgad, S. (2005) From online to offline and back: Moving from online to offline relationships with research informants, in Hine, C. (Ed.) Virtual Methods: Issues in Social Research on the Internet. Oxford. Berg. pp. 51-65. Rutter, J. and Smith, G. W. H. (2005) Ethnographic presence in a nebulous setting, in Hine, C. (Ed.) Virtual Methods: Issues in Social Research on the Internet. Oxford. Berg. pp. 81-92. Sanders, T. (2005) Researching the online sex community, in Hine, C. (Ed.) Virtual Methods: Issues in Social Research on the Internet. Oxford. Berg. pp. 67-79. Silver, D. (2000) Looking backwards, looking forwards: Cyberculture studies 1990-2000, in Gauntlett, D. (Ed.) Webstudies: Rewiring Media Studies for the Digital Age. London. Arnold. pp. 19-30. Umbach, P. D. (2004) Web surveys: Best practices, New Directions in Institutional Research, 121, 23-38. Warf, B. (2001) Segueways into cyberspace: Multiple geographies of the digital divide, Environment and Planning B, Planning and Design, 28, 3-19. Witmer, D. F. Colman, R. and Katzman, S. L. (1999) From paper-and-pencil to screen-and-keyboard: Towards a methodology for survey research on the Internet, in Jones, S. (Ed.) Doing Internet Research: Critical Issues and Methods for Examining the Net. London. Sage. pp. 145-161.

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011

O SPOLONOSTI VISIOSTAT

Spolonos VisioStat, s.r.o. ponka realizciu on-line prieskumov verejnej mienky na mieru poda potrieb klientov. S nami zskate odpovede na vae otzky jednoducho, zrozumitene, rchlo a spoahlivo. Ponkame kompletn rieenia on-line prieskumov: identifikujeme a navrhneme pre vs tie sprvne otzky, zabezpeme zber dt a poskytneme analzu a interpretciu dt. Jednoduchos a zrozumitenos Pri naej prci presadzujeme, aby ste prieskumy zskali jednoducho. S nami dostanete odpovede na tie sprvne otzky, ktor vo vaej prci a pri rozhodovan skutone potrebujete. Rchlos Vsledky z online prieskumu u ns zskate rchlo. Nae procesy a technick vybavenie nm umouj realizova prieskumy rchlo a preczne.

KONTAKT: VisioStat, s.r.o.


Zmock 12 811 01 Bratislava T: +421 2 5920 9673 M: +421 905 299 385 visiostat@visiostat.sk www.visiostat.sk

Vsledky Okrem zskania vsledkov z prieskumu, upozornme na dleit zistenia a navrhneme vm, ako ich premeni na akciu. Zskate tak aj interpretciu toho, o zisten dta ukazuj. Uetrte as pri pokuse interpretova dta sami. Dizajn Dotaznky od ns umouj mnostvo dizajnovch prav. Pri ich prprave sa sname aby vyzerali atraktvne a zaujmavo. Dosahujeme tak vyiu nvratnos odpoved a skracujeme as potrebn na zber dt.

VisioStat, s.r.o, Oktber 2011