You are on page 1of 26

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

6
TT A ZEMIE V REGULCII INTERETNICKCH VZAHOV
vod Prevanej viny existujcich ttov sa tka problematika interetnickch vzahov, resp. etnickch menn,pretoeetnicktruktraichobyvatestvajeznanediverzifikovan.Musmerepektova,e prirodzenm dsledkom demokratickch procesov je vlda viny. Tto vina me by interpretovan v etnickch svislostiach vldnu me jedna, alebo viacero spolupracujcich etnickch skupn. Tieto potomovldajttprostrednctvomkontrolyjehocentrlnychamiestnych intitcii verejnej sprvy, priom ovplyvuj jednotliv strnky ivota ostatnch etnickch skupn menn.Trebaprizna,etty(sosvojimietnickmivinami)savsasnomsvetespostavenma situciou menn vyrovnvaj rznym spsobom. Cieom tohto prspevku je pribli rolu ttu a vznam zemia v regulcii interetnickch vzahov. Napriek rastcemu vznamu neteritorilnych foriemregulcie,nepovaujemtozavznamnejpoklesvplyvuzemnchsvislostvtejtooblasti. Poukazujemnaslabnculohucentrlnehottuarastcudleitossuprattnychasubttnych rovn pre meniny. Nartvam vek potencil, ale neobchdzam ani rizik, aktvneho psobenia miestnejrovnevregulovaninteretnickchvzahov. Prvasprspevkusazaoberdleitosoupriestorovejdimenzieakoprett(kontrolovan vinou), tak aj pre meniny. Opiera sa o zkladn prce pojednvajce o vzname zemia (GOTTMANN1973,PADDISON1983,SACK1986).Zalch,uieorientovanchvchodiskovch tdii,jepotrebnuviesanalzyvzahuidentityazemiaKNIGHTA(1982,1994),najmvsvislosti s otzkami regionalizmu a nacionalizmu. Viacer aspekty vzahu ttu a menn, rzne dsledky zemne orientovanch politk na meniny analyzovali WILLIAMS (1985) a MURPHY (1989). MIKESELLaMURPHY(1991)rozoberajdleitosgeografickhokontextuvovzahumeninatt. Okremdleitostizemiattu,iregionlnejrovne,venujsaajmiestnejrovni. Dlhodobm sledovanm interetnickch vzahov sa sformovali vemi blzke nzory na niekoko hlavnch foriem ich regulcie. Tieto s priblen v alej asti prspevku, priom ako vchodisk som vyuil prce, ktor sa nimi zaoberali systematicky a na makrorovni (HOROWITZ 1985,MCGARRY,OLEARY1993,1995,SAFRAN1994,SMITH1995,BURA1999).Inpirovalsomsa lenenmforiemregulcie,ktorsledujefungovanieintitciipluralistickejspolonostinaprincpoch dominancie, teritoriality a vzjomnosti (angl. dominance, territoriality, mutuality, BOAL a LOGAN, 1998). Nejedn sa pritom o typolgiu, ale len o zoskupenie podobnch foriem regulcie na zklade hlavnej charakteristiky (zneuitie dominantnej mocenskej pozcie, vyuitie lenenia/deby zemia, vzjomn repekt medzi skupinami). Jednotliv formy sa prelnaj (napr. vetky maj priestorov rozmer), prpadne sa mu kombinova (napr. dominancia s uplatnenm deby zemia), realita interetnickchvzahovjetotivemikomplikovan.Rovnakojeakjednoznantypizciaforiem regulcie poda hodnotovch princpov (napr. ako pozitvne, alebo negatvne). Praktick sksenosti spoluitia etnk v mnohch astiach sveta odra alia skupina pouitch prc. Tieto slia k zachyteniu konkrtnych postupov dosahovania uvedench makropolitickch cieov, vrtane lohy nichrovnipolitickejorganizciepriestoru(napr.YIFTACHEL1991,ROBINSON1995,DOUGLAS 1997,BOLLENS1998,1999). Tretokruhproblmovnartvazmenyvlohchjednotlivchrovnpolitickejorganizcie zemia v regulovan interetnickch vzahov. Poukazujem na sasn trendy vzdrazovan, resp. podceovan priestorovch rieen. Reagujem na nzory o meniacej sa lohe centrlneho ttu a nov lohy inch rovn politickej organizcie zemia, v skratke oznaovan ako tendencie k deteritorializciiareteritorializcii(napr.TUATHAIL1998,KELLY1999).

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

NaSlovenskujeproblematikainteretnickchvzahovvemiaktulna.Dostatonpozornos sa meninm tradine venuje z hadiska ich demogeografickho vvoja (napr. PODOLK, 1998). Nznaky zvenej pozornosti vzahu vina menina, postaveniu menn, potencilu konfliktov medzirznymiskupinamiobyvatestvanachdzamevslovenskejgeografiinajmoddruhejpolovice devdesiatich rokov (IRA 1996, 1997, ZUBRICZK 1998, RAJKOV, DIVINSK 1995). Vznamnou prcou v tejto oblasti, s komplexnm zberom a komparatvnym rozmerom, je tdia holandskho geografa BAKKERA (1997). Z alch autorov zaoberajcich sa niektormi geografickmi aspektami interetnickch vzahov meme uvies napr. BAOV et al. (1994), KUSHO(1998)aBRUSISA(1997).Vcentreichpozornostispredovetkmzemnaspektyreformy verejnej sprvy, decentralizcie, etnickej zemnej samosprvy a pod. Slovensk geografia by mala zvi svoje silie predovetkm v sdelnej, urbnnej, socilnej, kultrnej a politickej geografii interetnickchvzahov. Cieom tohto prspevku nie je rieenie zloitch pojmovch otzok tkajcich sa etnicity a menn. Pojmy etnick skupina a menina pouvam v ich zkladnom chpan ako skupiny obyvatestvakultrneodlin(zvyky,jazyk,nboenstvo),numerickymenejpoetnvrmcivej spolonosti na uritom zem (podrobnejie napr. SCHERMERHORN 1970, NASH 1989, ERIKSEN 1993,inHUTCHINSONaSMITH,1996).Mnohpoznatkyuvedenvprspevkumajveobecnejiu platnos pre regulciu vzahov viny a meniny (napr. pre religizne, jazykov meniny). Pojem regulcia uprednostujem s ohadom na jeho vznamov vhodnos a prevahu pouvania v sasnej literatre (na rozdiel napr. od pojmu rieenie, ktor je zjednoduujce a m aj svoj negatvny kontext). Teritorialita (angl. territoriality) priestorovos ako vzba spoloenskch truktraprocesovnazemie,savtomtolnkupribliujevoviacerchpodobchakovzbamedzi ttomazemm,akovzahskupnobyvateovkzemiu,akovzbaintitciiazemiaapod.

Vznamzemiapremeninyatt
tty,reginy,obcesobvanpestrouzmesounajrznejchetnickchskupnobyvatestva, sliacimisaspoloenskmiakultrnymicharakteristikami,zujmamiaaktivitami.Etnicita,meniny patria medzi najastejie a najvplyvnejie prklady diverzity spolonosti. Jednou z najzvanejch otzokjePreojezemiedleitpremeninyatt?Prihadanodpovedesasstreujemlenna vybran lohy zemia, ktor umonia lepie pochopenie potencilneho naptia medzi ttom (vinou) a meninami. Pre meniny je zemie zviazan predovetkm s otzkami bezpenosti, prleitosti a identity. Pre tt je zemie nstrojom mocenskej kontroly, princpom organizcie, prostriedkom komunikcie, distribcie verejnch statkov a sluieb. zemie vaka tejto svojej dleitosti, je preto logicky potencilnym zdrojom konfliktu. Um jadrom konfliktu bvaj najrznejie zemn intitcie ttu ich kompetencie, zdroje, autonmnos postavenia to o zabezpeujprettaakdsledkymichinnospremeniny. PodrobnesazaoberalotzkamisvisiacimisvznamomzemiapreudGOTTMAN(1973). Zdraznil dva aspekty, ktor svisia s zemm bezpenos a prleitos. Tieto mu by interpretovan ako nevyhnutn potrebaosobnej,fyzickejbezpenostiapolitickch,ekonomickcha kultrnychprleitostvkonkrtnompriestoremiestaivota.Charaktertchtopotriebnedovoujeich redukovanie len na vzdialen garancie z rovne ttu, i medzinrodnej komunity. Maj svoj primrnyloklnyrozmerbezpenosprekadodennivotaslobodnpohybvkonkrtnomzem, napr. v meste. DOUGLAS (1997) upozoruje v pluralistickej spolonosti je hadanie bezpenho miestahlavnouivotnourealitou(ojekritickydleitprelokalityeliacevyhrotenmukonfliktu). Podobn vznam maj aj otzky prleitosti. Vetci obania by mali njs prleitos na politick participciu(narznychstupochvldy),rovnocennpozciunapracovnomtrhu,prleitosrozvja svojukultru,odlinostivdanompriestore,at.,ajkenememeobsotzkyvekostimeninyajej priestorovej koncentrcie (pre mal a rozptlen meninu je dostatok niektorch prleitost aie dosiahnuten).

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

KNIGHT(1982),akoajJONESaEYLES(inPADDISON1983),poukazujnahodnotuzemia ako zdroja a nstroja zachovania identity. Vzba jednotlivcov, rodiny, rzne definovanch skupn, miestnychspoloenstiev,nrodovnazemiejevemivnouotzkoujednsaozvltny,zvyajne emocionlnyvzahmedzilovekomamiestommiestomchpanmakokonkrtneavemipecifick zemie (BERDOULAY 1989). uom je vlastn existencia viacerch rovn zemne zakorenench identt (napr. SMITH 1991). Tieto zanaj napr. vzahom k miestu bvania, mestu v ktorom ij, reginu,ttu.Ttohierarchiazemnchidenttjerozvinutdorznejmieryurznychjednotlivcov. Identita menn m samozrejme tie aj svoju teritorilnu strnku, asto sa prekrvajcu s zemm dominantnejskupiny.astosazaraujepodpojemskupinovzemnidentita(KNIGHT1994). Km as identity je chrnen skromm a jeho priestorom, identita menn me eli problmom s jej uplatovanm vo verejnom priestore (i vo verejnom ivote vbec). Niektor vyjadreniaidentityvzemsnekonfliktn,komplementrne,kmingenerujkonflikt.Mubyv konflikte s identitou dominantnej skupiny obyvatestva, alebo identitami inch skupn. as relevantnchnrokovsvisiacichsidentitoumebyspeneuspokojenprostrednctvomlenenia zemia, politickho systmu. V prpade zmieanho zemia je jedin mon rieenie v takom usporiadan,vktoromzemieslivetkmskupinmobyvatestva,vrtanemenn.Majorita,ou kontrolovanintitcie,sanemusprvaakovlunvlastnkzemia,kdeijajmeniny.Aksa podcenpotrebavyjadreniaidentitymennvzem,jeveknebezpeenstvo,esavynorkonflikts zemnmrozmerom(sovzahomksvisiacimzemnmintitciam).Meninyrovnakohlbokoctia potrebu ma, tvori a udriava vlastn priestor napr. pouvanm svojho jazyka, prostrednctvom nzvov (ulc, mien), pamtnkov, inch symbolov (asto historizujcich), udalost a pod. Toto je obzvl platn v prpade historicky trvale ijcich menn v danom zem (angl. homelands minorities). Najm pre takto meniny je asto dleit, aby zdiean priestor niesol vyjadrenie ich identity, znaky ich prtomnosti, odral ich minulos, prtomnos a dval perspektvu (problm nastvaaknapr.tenistsymbolvyvolvaplneprotichodnpostojeurznychmenn).Akmurit zemie sli vetkm uom v om ijcim, je nutn skutone spolone zdiea miesto zemie. Mus umoova prejavy identity v zem vetkm miestnym skupinm obyvatestva. Jednotliv skupinyvakmusiaprejavivzjomnrepekt,umiernenpostojevprpadevzjomnekonfliktnch prejavovidentity,scieomredukovapotencilnykonflikt. zemie je principilne dleit pre tt. Pre vinu ud je tt vemi tesne zviazan s kontrolouzemia,resp.vnmajttprostrednctvomintitciispresnedefinovanmpriestorovm zberom(shranicou,zemm,kompetenciami).zemiesadlhodobmvvojomvyvinulodojednho znajuitonejchanajviacvyuvanchnstrojovvldnutia.SACK(1986)peoudskejteritorialite akomocinadzemmpokusjednotlivcaaleboskupinypsobi,ovplyvovaalebokontrolovaud,javy,a vzahyprostrednctvomvyhranieniaauplatovaniakontrolynadgeografickouoblasou.Kontrolazemiaje jednm z najdleitejch princpov riadenia ttu a ako tak je vemi praliv. Prvoradou popodmienkou spenho vldnutia je suvernna moc nad zemm neoddiskutovaten kontrolu nad presne vymedzenm zemm.Hodnoty,prvaaintitciezviazanszemmajehokontrolou (suverenita,obianstvo,samosprva,ttnasprvaapod.)sobjektomsaemedzikonkurennmi skupinami v spolonosti. tt a zemie s vemi silne zviazan. ROBINSON (1995) povauje vzah medzi ttom a zemm, aleboteritorialitouzaobzvldleit.Celkovkontrukciaavyuvanie tatnej moci prebieha v zemnom rmci. tty aplikuj okrem zsadnch rozhodnut o charaktere ttu,mnohchveobecnchpolitk,ajirokspektrumpecifickyzemnchpolitk. Modern centrlne vldy maj vek zujem na efektvnom a demokratickom vldnut. zemieposkytujettuvemisilnastabilnorganizanprincp.Jehonajviditenejmprkladomje zemnosprvne lenenie. zemie ttov je rozdelen do uritho potu zvyajne hierarchicky organizovanch mench jednotiek. Hlavn dvody s v kombincii poiadaviek na efektvnos, funknos, legitimitu a demokratinos vldnutia. Pri lenen zemie na menie jednotky sa stretvame s citlivmi problmami ich vekosti, mierky, porovnatenosti, diferencicie, rozsahom dekoncentrovanch, decentralizovanch, alebo delegovanch prvomoc. Vldy vyuvaj vemi irokomonosti,ktorponkazemievriadenspolonosti.Jednouzvznamnchfunkciijepotreba

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

kontaktu medzi ttom a jeho obyvatemi. tt aj na komunikciu s obyvatestvom vyuva predovetkm zemn intitcie. Tto komunikcia je citlivm prvkom aj v prpade menn. Prostrednctvom svojej politickej reprezentcie, participcie a komunikcie s zemnmi intitciami sameninymupodieanavldnutparticipovanamoci. Nezanedbaten je loha zemnch intitcii v distribcii verejnch statkov a sluieb. Ich podstatn as je v modernej spolonosti poskytovan na zemnom princpe (od sdov, cez nemocnice, koly a po organizciu polcie). loha zemia vzrstla spolu s expanziou ttu a jeho novmi funkciami napr. vsocilnej oblasti (s tm o nazvame welfare state). Intitcie verejnej sprvy zodpovedaj za vber dan, regulciu skromnho podnikania, reguluj a zmieruj rzne konflikty,aplikujnajvyiuautorituvkadejzemnejjednotkereprezentujctt,aleboodvodzujc svojulegitimituodmiestnychvolieb(samosprva).zemievyuvajvosvojejorganizciiajmnoh intitciemimoverejnhosektoruodzujmovchorganizciiapodistribciutovarovasluiebv podnikateskomsektore. tt, presnejie politiky jeho centrlnych vld, aktivity jeho zemnch intitcii mu pozitvne, alebo negatvne oplyvni prslunkov menn. Intitcie ttu a verejn sektor s vykonvatemi politk v rmci ktorch zujmy menn (v ich zem) mu by dotknut,aleboa pokoden (kultrna, populan, ale mu to by aj na prv pohad neutrlne politiky, ako napr. priemyseln, alebo ponohospodrska a pod.). Tieto politiky s obzvl citliv ak s meniny priestorovo koncentrovan (regionlne, loklne), alebo vrazne aktvne v uritej aktivite (napr. v uritomsektoreekonomiky).Premeninyjezemievemidleit,pretoejevyuvanvorganizcii poskytovaniamnohchcitlivchverejnchsluiebakonapr.vzdelanieakultra. Odpove na otzku Preo je zemie dleit pre meniny a tt? je nm po predchdzajcom priblen jasnejia. Dleitos zemia pre meniny je spojen s potrebami bezpenosti,prleitostaidentity.Stopotrebykonkrtnychudzviazanchskonkrtnymzemm, jeho fyzickm prostredm, miestnou histriou, miestnymi ivotnmi podmienkami. Podstatn as hodntnaviazanchnazemiejenesahovaten,nenahraditen,hlbokoosobnefixovan.Rovnako je jasn dleitos zemia pre tt. Cel hierarchia zemne organizovanch intitcii koncentruje v sebe funkcie mocenskej kontroly, organizcie, komunikcie s obanmi a distribcie sluieb. Tieto podstatnoumierouovplyvujrealizciuspomnanchpotriebmennvspoloenskejpraxi.Pretos poiadavkynauspokojovaniemnohchpotriebmennadresovanvoizemnmintitciam.Akv nichmeninynenachdzajpriaznivodozvu,obracajsvojupozornoskpodstatezemiu.Snaia sa zska kontrolu nad zemm (suverenitu, autonmiu), o im umon prevzia kontrolu nad intitciamiformovanmivovzbekzemiuaichfunkciami.Poiadavkanazemiepretovpodstate znamensnahuzskastabilnkontrolunadrozhodujcimizemnmiintitciami.Etnickkonflikty sa pomerne ahko dostvaj do zemnej dimenzie, s jasnm lokalizovanm, priestorovou interpretciou. Je preto vhodn, dobre vnma rozdiel medzi zemnmi intitciami a zemm. Racionlnespravovanzemnintitciesprstupnmeninmaschopnadekvtnejodozvy.In sariskujealekokomplikovanejetnickzemnkonflikt.

Hlavnformyregulcieinteretnickchvzahovazemie
Dominancia Zkladnou rtou prvej skupiny foriem regulcie je dominancia viny nad meninou kontrolazemiabezrepektovaniaprvapotriebmenn,ichdiskrimincia.Vmnohchprpadochsa jedn o primitvnechpaniedemokracieakohrubejvldyviny,ktorbvavuritchobdobiach aplikovan v niektorch zemnch politickch jednotkch. Zkladn procedry demokracie toti nedostatone garantuj prva nrodnostnch menn. Vedajou rtou je tendencia homogenizova etnick truktru obyvatestva zemia. Pojem homogenizcie sa spja s cieavedomou politikou sformova etnicky homognny tt, alebo in etnicky homognne zemn jednotky. Dosiahn homognne zemn jednotky je v sasnosti takmer bezndejn cie, ako v mierke ttov, tak aj na rovnreginovasdiel(uskutonitenjelenvtotalitnomreimeapodporenizolciou).Tentocie,

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

s vnimkou prirodzenej socilnej aglomercie v podobe etnickho osdlenia v mikromierke, el mnohm zvanm vhradm a odmietaniu. Do tejto skupiny foriem regulcie kombinujcich dominanciushomogenizciouzemiasomzaradilgenocdu,ntenmasovpresunyobyvatestva, hegemonickkontrolu,asimilciuaintegrciu. Extrmnouformourieeniavzahuvinameninajegenocda,alebovyhladzovanie,ako systematickmasovzabjanieprslunkovuritejkomunity(etnickej,nboenskej),alebonepriama detrukciatakejtokomunityprostrednctvomzmernhoobmedzeniapodmienok,ktorumoujjej biologick a socilnu reprodukciu (McGARRY, OLEARY 1993). Toto je rieenie, ktor si svojou totlnounehumnnosounezaslianiksokpochopenia.Bohuia,stretvamesasnmajnaprahu 21.storoia. Aplikcia je asto prekvapiv, skrvan, bva dsledkom eskalcie konfliktu. Tka sa nezriedka celej skupiny obyvatestva (systematick genocda). V niektorch prpadoch sa stala sasou oficilnej politiky ttu, obzvl ak existovalo siln ideologick pozadie (s cieom ospravedlnijejnehumnnos).Niekedymmkiupodobugenocdnejmasakry(pojempouvan pre sporn prpady poda medzinrodnch dohovorov). TERNON (1997) uvdza, e od konca II. svetovej vojny bola vina genocdnych masakrov uskutonen s cieom minimalizova hrozbu odtrhnutiazemia(secesie). Hlavnmzmeromalejformyregulcientenchmasovchpresunovobyvatestvaje nsilne premiestnenie uritej etnickej komunity na in miesto, alebo jednoducho jej vyhnanie z domovskho zemia. K tejto forme patria aj o nieo mkie prstupy snaiace sa o sformovanie homognnejch ttov prostrednctvom organizovanej ntenej vmeny obyvatestva, ntenej emigrcie,iplatenejstimulciekemigrciiapod.Oprotigenocde,dsledkytchtopolitknemusia znamena priamo stratu ivotov, ale znamenaj tragick stratu historickospoloenskch koreov, ivotn diskontinuitu, ivorenie, prevane v kombincii s almi doasnmi, alebo trvalmi dsledkami (straty ivotov, strata majetku, rozdelen rodiny, choroby a pod.). Genocda a masov presuny obyvatestva sa pokaj o homogenizciu uritho zemia poas krtkeho asu, a bvaj prevanevemistriktnvaplikcii. Hegemonick kontrola bola zvyajnou technikou riadenia skupinovch interetnickch vzahov obzvl v minulosti. Hlavnmi nstrojom bola nsiln kontrola meniny vinou, asto kombinovanskooptciouelitymeniny(netkalasavdyvetkchmennijcichvdanomzem). Tto forma prstupu k moci pre elitu etnickej skupiny bola prevane dsledkom jej rezigncie, nie vsledkomjednaniarovnocennchpartnerovoformespoluitia.Bolatoetnickejelitenantenforma spoluitia. Etnick dominancia sa spja s autoritrskejmi reimami, ako boli imperilna kolonialistickpolitika,ikomunistickreim.Zamodernejieprkladymemepovaovaetnick demokraciu (demokracia len pre niektor etnick skupiny obyvatestva), ako SMOOHA (1982) pomenovalpolitickreimvIzraeliosemdesiatichrokovdvadsiatehostoroia.Podobnhegemonick rty boli typick pre tzv. herrenvolk demokraciu existujcu donedvna v Juhoafrickej republike (ROBINSON,1995). Hegemonick kontrola vyuva pomerne irok spektrum technk spojench s zemm na dosahovaniesvojichcieovrozumejcieovdominantnhonroda(hocinapr.vprpadeJuhoafrickej republiky sa jednalo o meninu v tte). Blzke s predovetkm metdy ovplyvujce slobodu pohybu prslunkov menn, voby miesta ich ivota a rozvoj sdelnch truktr, v ktorch ij. Patriamedzinerzneformysdelnejpolitikycentrlnehottu(segregcia,sstreovanieobyvatestva menn do vybranch sdiel, alebo naopak brnenie ich rastcej koncentrcii). Jednm z najpouvanejch nstrojov s zemnoplnovacie politiky. Dominantn skupina vyuva svoje postavenienaregulciazemnhorozvojavneprospechmenn.Konkrtnepostupyzahrovalinapr. vyvlastovanie nehnutenost pre potreby viny (pdy, pozemkov), plnovaciu regulciu obmedzujcurozvojovaktivitymeniny(vstavbu,podnikanie),alebozmernabsenciaplnovacej dokumentcie (o znamenalo zastavenie rozvojovch aktivt), i investin politika prejavujca sa v smerovan investcii mimo oblast s dominanciou menn (BOLLENS 1998, YIFTACHEL 1991, ROBINSON1995).Doskupinymetdhegemonickejkontrolytrebazaradiajpolitikyriadenejzmeny populanej truktry manipulcia truktry obyvatestva. Jedn o politiky pokajce sa zmeni

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

prirodzen populan vvoj a ovplyvni truktru obyvatestva s cieom vylepi, alebo naopak zachovatruktruobyvatestvazemia(reginu,obce),vprospechviny.Zdlhodobhohadiska toti me populan vvoj zvrti postavenie jednotlivch skupn (napr. odlin populan vvoj idovskejapalestnskejkomunityvIzraeli,FALAH,NEWMAN,1996;aleboodlinpopulanvvoj katolckej a protestantskej komunity v Sev. rsku, DARBY 1995). Vemi detailn prehad diskriminanch praktk v inch oblastich ekonomickho a spoloenskho ivota vlastnckych prvach, na pracovnom trhu, trhu nehnutenost, bvan, v kolstve (prstup k uritm formm vzdelania)sdemografickmidsledkamiponkaBOOKMAN(1997). Svojouprohomogenizanouorientciouavyuvanmdominantnhopostaveniazaraujem dotejtoskupinyforiemregulcieajasimilciuaintegrciu.Asimilciajezalenenieetnickchmenn do dominantnej nrodnej etnicity s cieom vytvori nov spolon kultrnu identitu odstrnenm rozdielovprispsobenmsameninymajoritnejspolonosti,ajsostratoupvodnejetnickejidentity. Obianska integrcia m aleko umiernenejie ambcie vytvorenm spolonej obianskej, nrodnej, alebo vlasteneckej identity (HOROWITZ 1985, OLEARY McGARRY 1995, IKOV 1998). Aj integracionizmus preferuje redukciu rozdielov medzi komunitami, chce vak zachova identitu a pecifikuetnickejskupiny.Presadzujeprevenciudiskrimincienapr.napracovnomtrhu,segregciev bvan. Podporuje integrovan kolstvo, pouvanie rovnakho jazyka a pod. Prechod medzi asimilanmi a integranmi politikami nie je vdy jasne odliten. Asimilcia a integrcia s vsledkomdlhodobchpolitk.Najmasimilanpolitikasambciamikrchlymvsledkomvediek eskalcii etnickho konfliktu. Konen efekt tchto foriem regulcie je nejasn, ak si zvime potencilne znovuoivenie etnickej identity. Niekedy s aj dsledkom nezmernej politiky, nejasne formulovanchcieov.Realitaponkamnostvoancnaicheventulnutransformciunainformy regulcieetnickchkonfliktov(akopozitvne,takajnegatvne). Teritorilneformyregulcie Hocivetkyformyregulcievzahuvinameninamajsvojvemidleitpriestorov kontext, u asti z nich maj podstatn vznam. Do prvej skupiny foriem regulcie explicitne vyuvajcich zemie ako hlavn nstroj regulcie patria rozdelenie zemia a odtrhnutie (secesia). Rozdelenm zemia (nemyslm vntorn lenenie zemia ttu) vznikaj nov tty, km secesia je spojen so vznikom novho ttu odtrhnutm od pvodnho ttu. V ich dsledku sa tvoria nov subjekty medzinrodnho prva. Tieto formy mu by za priaznivch podmienok aplikovan pomerne rchlo, aj v zvislosti od ve medzinrodnej komunity. Rozdelenie zemia a secesia s potencilne mierumilovnejie (napr. prevencia eskalcie konfliktu) a zvyajne nie s striktn vo vsledku(cieomnebvavluneetnickyhomognnezemie,ajkenslednpresunyobyvatestva sast).astmzmerombvazmenapozciezmeninynavinuauspokojenieseparatistickch ambcii.Trebauvies,etietopostupynezriedkagenerujnovkoloetnickhonaptiavrmcinovej zemnejjednotky. Druh skupina foriem vyuva kombinciu vntornho zemnho lenenia zemia a decentralizcie. M umoni meninm zachova kultrnu odlinos a prstup k politickej moci na subttnej rovni. Predpoklad sa, e menina na rovni ttu formuje vinu na rovni nich jednotiekametmvdanomzemrealizovamnohsvojeprvaapotreby.Najtypickejieformy s federalizmus, regionalizmus a lokalizmus (sem patria aj formy majce svoje pecifick nzvy, napr.kantonalizmus).Federalizmusjepritomviacpecifick,pretoejehokompetencie,autonmia, politickreprezentcia,sstavnegarantovan(SMITH,1995).Sempatriaajrzneformyregionlnej aloklnejautonmie.Tentopostupmminimalizovahrozbyrozpaduttov,aleboodtrhnutiajeho ast.Patrdoskupinyprstupovrepektujcichetnickdiverzituajedobreaplikovatenzauritch situcii(predovetkmpriestorovejkoncentrciemenn). Ak existujce zemn lenenie a decentralizcia nepsobia priaznivo v zmierovan interetnickho naptia, pristupuje sa aj k dezintegrcii etnicky zmieanch zemnch jednotiek na nov,prevanemeniezemnjednotky(naregionlnej,alebomiestnejrovni).Cieomjevytvorenie etnicky homognnejch jednotiek, m sa menina zmen na regionlnu, resp. loklnu vinu.

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Najproblmovejiejevytenieinternchhranc,akoplneuspokojivchprevetkyzainteresovan etnick skupiny. Tento prstup je sprevdzan almi komplikovanmi otzkami (majetku, integrovanej infratruktry, miestnych sluieb, pracovnch miest vo verejnom sektore), ktorch sa taktozmenametka.Mevieskzosilneniuizolcieasegregcieetnickchkomunt,zneniu frekvencie interetnickej spoluprce a komunikcie, prehlbovaniu etnickej diferencicie a etnoregionalizmu (napr. MURPHY, 1989). Aplikcia zemnch foriem regulcie je zjednoduenm chpanm regulcie konfliktu ako usdime v porovnan s nasledujcou formou vzjomnosti a zdieania moci, ktorho aplikcia v kombincii s debou zemia by mala zvi ance na spech v riadenzmieanhozemia. Medziteritorilneformyregulciepatriaajpomernevnimonrieeniaspojensovznikom zem so pecifickm medzinrodnm reimom, ako ich poznme z nedvnej histrie napr. pre Gdask (19201939), alebo rozdelenie Jeruzalema medzi Izrael a Jordnsko v r. 1948 1967 (podrobnejienapr.LAPIDOTH,1994,HANNUM,1996).Totorieeniejepomerneradiklneazva doasn, ktor me len s akosami a externou pomocou podstatnejie redukova potencil konfliktumedzijednotlivmiijcimiskupinamiobyvatestva. Vzjomnos Podstatou konceptu vzjomnosti (angl. mutuality) je spoluitie na bze rovnosti, vzjomn aleborecipronuznanieprvahadanieuritchforiemvzjomneakceptovatenhoprispsobenia samedziskupinami,vzjomnhorepektu(BOAL1998,BOALaLOGAN1998).Vtomtokontextesa frekventovanespomnazdieaniemoci(angl.powersharing),akonajvhodnejopispodstatymetdy regulovania vzahu vina menina, pri ktorej sa jedn o spolon zdieanie moci v tte dominantnmnrodomspolusostatnmimeninami(BAKKER1997).Najtradinejiechpanietohto prstupu spova v zdiean moci vetkmi hlavnmi skupinami obyvatestva. Vychdza z pozitvneho,pluralistickhochpaniaspolonosti.Najtypickejmprkladomjekonsociandemokracia (angl. consociational democracy). Poda LIJPHARTA (1977) me by konsocian demokracia definovan tyrmi charakteristikami vlda vekej koalcie politickch vodcov vetkch segmentov pluralistickejspolonosti(1),prvovetavooblastiachivotnchzujmovmenn(2),proporcionalita ako hlavn tandart politickej reprezentcie, zamestnanosti vo verejnch slubch, distribcii verejnchfondov(3)avysokstupeautonmieprekadsegmentvspravovansisvojichinternch zleitost(4). Ako podotkaj OLEARY a McGARRY (1995) zdieanie moci, alebo konsocilne princpy s relevantnakonacentrlnej,takajnamiestnejrovnivldy.Znamenajspolonzdieanieintitcii aprvomocakonacentrlnejrovni,takajnaregionlnejamiestnejrovnimeninamiavinou. Aplikcia tohto ambicizneho konceptu zvis od vhodnej kombincie decentralizcie, vhodnho zemnho lenenia s dielimi technikami zdieania moci. Konkrtne to znamen pomerne irok klu politk aplikovanch v rznej kombincii na rznych rovniach politickej organizcie zemia (mnoh prklady uvdza napr. SAFRAN 1994). Medzi kovmi poiadavkami bvaj napr. participcia na miestnej samosprve a monos proporcionlnej reprezentcie (vemi zvisl od volebnch princpov a vyhranienia volebnch okrskov). Ide aj o proporcionalitu v reginom, i lokalitoukontrolovanomverejnomsektore(napr.zamestnanos),funknautonmiupremeninyv preucitlivchmiestnychzleitostiach,uritformuveta,igaranciivuritchoblastiachivota. Za uritch situcii me by vyuit rotcia na verejnch postoch, i spolon zdieanie uritch postov predstavitemi vetkch skupn. Zdieanie v alch astiach miestneho ivota me by posilnen vhodnmi distribunmi politikami, v kombincii s almi pravidlami vo verejnom sektore(vdaje,podporapecifickchsluieb).Pokiaparticipcianamiestnejsamosprvejereakciou napotrebupolitickejreprezentciemenn,distributvnepolitikysorientovanobzvlnaotzku rovnosti prleitost (angl. equal opportunity) a umonenie ich participcie na ekonomickom, spoloenskom a kultrnom ivote (nie v absoltnom vzname, ale vzhadom napr. na vekos, aktivizciu a priestorov rozrenie meniny). Uritou monosou s aj preferenn politiky (aj ke ichaplikciamusbydobrezven,skrdoasn,ichefektybvajtotiprotichodn).Budovanie

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

dvery, vzjomn repekt a prispsobenie sa tka mnohch citlivch otzok, neprijatench pre niektor meninu. Cel spektrum politk spjanch so vzjomnosou a zdieanm moci mus by aplikovan s vekou opatrnosou, po zhodnoten miestnych podmienok, aby efekt nebol opan polarizcia spolonosti, prehbenie konfliktu, najm z dlhodobho hadiska (ROTHCHILD a LAKE 1998).

Meniacasapozciazemiaacentrlnehottuvoimeninm
Meniaca sa lohu zemia a centrlneho ttu resp. centrlnej vldy bva sasnou vedou prezentovan prostrednctvom dvoch termnov deteritorializcia a reteritorializcia (napr. TUATHAIL 1998, BARA 1999). Deteritorializciu meme interpretova ako vzvu doterajiemu statusu zemia. Naznauje redukciu existujcej silnej vzby medzi zemm, ttom a vldnutm v sasnom svete. Pokusy deteritorializova etnick konflikty, odstrni z nich zke naviazanie na otzky zemia, s astou sasou snh o vyhnutie sa eskalcii konfliktu. V oblasti regulcie interetnickch vzahov to je pozorovaten napr. na snahch vyui princpy sobnej autonmii, ako protikladu k priestorovm formm autonmie. Tento typ autonmie sa me aplikova na lenov uritejmeninyvrmcittu,bezohadunamiestoichbydliska(ELAZAR1982,LAPIDOTH1997). Nahadanieneteritorilnychforiemregulciepsobajskutonos,evekosadisperzianiektorch meninovch komunt nedovouje ich rozsiahlejiu participciu na politickch procesoch (napr. zvolenie vlastnch zstupcov) nielen na centrlnej, ale aj na miestnej rovni.Vmnohchprpadoch nie je vbec mon vyui lenenie zemia. Spoluitie etnk je vak v spolonch zemnch jednotkch nevyhnutnou realitou. Preto sa aplikuj in neteritorilne postupy ako napr. meninov samosprvy, in decentralizovan neformlne formy zastpenia a komunikcie medzi meninou a vinou,paralelnintitcienaetnickomprincpeapod.(napr.BUEK1999).Vznamneovplyvuje postoje k zemnm rieeniam aj otzka, i s naozaj vdy vyuit na hadanie monost lepieho riadenia etnicky diverzifikovanch spolonost. BARA (1999) poukazuje na odstredivos priestorovch rieen, pe o prehlbovan bariry medzi etnickmi skupinami, ak s oraz separovanejie aj zemne. WILLIAMS (1985) dokonca poukazuje na paradox a tragdiu separovanhovvojaetnkvychdzajczosksenostviacerchafrickchazijskchkrajn. Reteritorializciaakopojemreflektujeredistribciulohazmenuvznamurznychrovn priestorovejpolitickejorganizcieasvisiacichzemnchintitcii.Tosatkaajdoterazdominantnej pozcie ttu a jeho centrlnych intitcii voi meninm. Centrlny tt zskava najrznejie prvlastkycharakterizujcesasnvvoj,akonapr.bezmocntt(angl.powerlessstate),kontatuje sa dekontrukcia, i krza nrodnho ttu (napr. CASTELLS 1997). Ako uvdza KNIGHT (1994), tradin koncept suverenity ttov je pod tlakom z viacerch strn. Meme pozorova nov rozdelenie kompetencii a mocenskho vplyvu tkajce sa aj postavenia menn. Rastci vplyv zskavajnadnrodnintitcie(1)asubcentrlneintitciettov(2). Znadnrodnchintitciipostupnezvrazujsvojvplyvvoblastipostaveniamennnapr. E, OBSE, Rada Eurpy. tty sa rznym tempom prispsobuj a vzdvaj asti svojej suverenity akceptovanm medzinrodnch noriem, s vyou prvnou silou ako nrodn legislatva v oblasti menn (dokumentuj to napr. Rmcov dohovor na ochranu prv menn, Eurpska charta regionlnychalebomeninovchjazykov,napr.UJANOV1999).Nadnrodnintitciesavenuj monitorovaniu dodriavania tchto medzinrodnch tandartov, prpadne v rznych formch zasahuj,aksporuennapr.udskprva,vrtaneprvmenn.Sstreujsanastabilizovaniea tandardizovanie zkladnho legislatvneho rmca, systmu garancii a adekvtneho finannho zabezpeeniamenn. Konkrtne zabezpeenie prv a potrieb menn sa oraz viac presva na niie rovne reginy a obce, ako to dokumentuj na mnohch prkladoch napr. SAFRAN 1994, MOON a ATKINSON 1997, BOLLENS 1999. Tieto sa stvaj aktvnejmi a autonmnejmi aktrmi v tejto oblasti, najm ak sa decentralizciou posilnili ich prvomoci a zdroje. V rozsah prvomoc na regionlnej a miestnej rovni vytvra viac priestoru na participciu, resp. lepie repektovanie

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

pecifk menn. Niie rovne vldy maj v sasnosti aleko viac monost efektvne ovplyvni kadodenn spoluitie medzi skupinami obyvatestva vaka samosprve, poznaniu loklnych svislost,monostidlhodobhoformovaniaaprispsobovaniasvojichtruktrmiestnympotrebm, vyuijc aj rastcu intitucionlnu bohatos, i spoluprcu s tretm sektorom. Tento posun dokumentuje pretrvvajci, hoci modifikovan repekt k lohe zemia. Potvrdzuje vhody a stlu pralivos teritorilnych intitcii verejnej sprvy (legitimita, efektvnos, potvrdenie identity, symbolick hodnota a status) pre etnick meniny presadenm sa regionlnej a miestnej rovni ako vemidleitejpreriadenieetnickydiverzifikovanejspolonosti.

Zver
Predchdzajce asti naznaili niekoko hlavnch tendencii ovplyvujcich vvoj vzahu ttu,zemiaamenn.Jednsanajmopotreburepektovaniadleitostizemiaprett,imeniny v om ijce. S tm spojen riziko konfliktu m mnoho foriem regulcie, priom treba odmietnu prstupy zaloen na zneuvan dominancie jednej skupiny nad druhou. Teritorilne rieenia s uritmvchodiskomvprpadenaptchvzahov,ajtiebyvakmalibyaplikovanvkombinciis uplatnenmprncpovvzjomnostiazdieanmmoci. Zveromvenujempozornosniektormrizikmaprednostiamspojenmsrastcoulohou regionlnejamiestnejrovnevregulciiinteretnickchvzahov.Tkajsapredovetkmichvzahu k centrlnej rovni ttu a ou aplikovanm politikm, nrodnm zujmom, potencilu zneuitia moci,akoajschopnostipozitvnekonavoimeninmnaregionlnejamiestnejrovni. Vina z uvdzanch foriem regulcie s politiky ttu, vyplvajce z rozhodnutia jeho centrlnejrovne(parlamentu,vldy).Praktickkrokyknaplneniuichcieovsavakodohrvajvo vemi konkrtnom priestore regine, lokalite. Preto je dleitm aspektom schopnos subttnych rovni odolva centrlnym politikm s negatvnymi dsledkami pre meniny (aj nezmernm). Poda doterajchcelosvetovchsksenostmiestnarovedokelenakoodolva,idokoncaefektvne aktvne psobi predovetkm proti extrmistickm politikm presadzovanm centrlnou ttnou mocou. Napriek tomu me miestna a regionlna rove obmedzi, alebo pozitvne modifikova miestnu, alebo regionlnu aplikciu politk v mnohch citlivch oblastiach. Tto odolnos sa vak mus formova a dostatone rozvin posilnenm postavenia intitcii regionlnej a miestnej samosprvy. V etnicky zmieanch ttoch je decentralizcia, ako jeden z dominantnch trendov spoloenskch zmien, asto konfrontovan s otzkou vzahu nrodnch zujmov a vplyvu menn na nich rovniach verejnej sprvy. Konkrtne ide o obavy, e niie rovne vldy (s rznou mierou spolupodielu menn na vldnut), mu vyui decentralizovan prvomoci proti nrodnm zujmom(akonapr.ohrozizemnintegrituttu,jehorovnomernrozvoj,tandardyvyadovan ttom v uritch oblastiach nrodnch zujmov vzdelanie, soc. starostlivos). Nrodn zujmy pretomuvznamneovplyvnirozsahapriestorovrovedecentralizcieatmajvznamtchto rovnpremeniny.OtzkehrozbynrodnmzujmomzdolasanevyholPADDISON(1983),ktor poukzalnato,emiestnasamosprvanevyvolkrzuidentityprett,alebocentrlnuvldu,km regionlnepoiadavkynadruhejstranetakpsobimu. Miestna a regionlna rove s uritou mierou autonmneho postavenia, me zohra ako pozitvnu,takajnegatvnulohu.Pretonememeobsotzkuhodnotovhosmerovaniaaktivtmiestnej a regionlnej rovne vo vzahu k meninm. Za sasnch podmienok typickch obmedzenou mocou subttnych jednotiek a ich intitcii, necentrlne vldy maj men priestor pre uskutoovanie svojich vlastnch extrmnych politk (genocdu, nten masov presuny), protireiacich zujmom ttu (len za situcie vemi slabej centrlnej vldy, alebo s jej tichm shlasom). Mu vak by pomernespenvaplikciiniektorchvlastnchdominantnchhomogenizanchpolitk(niekedy skrytch), ako napr. tlaky na emigrciu z danej jednotky, priestorov segregciu meniny v obci a pod. Lepou strnkou takhoto postavenia subttnych intitcii je skutonos, e mu realizova svoje vlastn pozitvne politiky voi meninm. Mu vyvi negatvne orientovan centrlne politiky,alebopodceneniepotriebmennnacentrlnejrovni.Potencilnichrovnivemizvis

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

od rozsahu ich autonmie, kapact, schopnost a dostupnch zdrojov (BUEK, 2001a). Mnoh prkladyaktvnychpozitvnychkrokovobcnachdzameajnaSlovensku,ajkeichpotenciljestle nedostaton(BUEK,2001b). Moemkontatova,ezviacerchuvedenchhadsk,sajavpredovetkmroveobca miest ako vemi dleit v budovan dvery medzi vinou a meninou a formovan spenho spoluitiarznychskupnobyvatestva.Vytvraajpriestornaobmedzenieprehnanejetnizciettu (napr.vzmysleGOMBR,2000)azmiernipotencilnukonverziuproblmovinteretnickchvzahov do zemnch sporov. Hlavnm problmom vyuitia miestnej rovne politickej organizcie ttu v regulcii interetnickch vzahov je tvorba takho rmca psobenia miestnej samoprvy a ttnej sprvy,miestnypolitickivot,spoluitieakotak,abysasnemiestnarove: malapotencilodolvanegatvneorientovanmpolitikmcentrlnychvld, malakapacity(finannzdroje,odbornos,dostatokpersonluapod.)preuskutoneniepozitvne cielenchpolitkrepektujcichdiverzitumiestnejkomunity, musela repektova garancie psobiace voi potencilnemu zneuitiu miestnych kompetencii protiniektorejmiestnejmenine. Poakovanie: Prv verzia tohto prspevku bola pripraven vaka podpore Global Security Fellows Initiative poasvskumnhopobytunaCambridgeUniversity,VekBritniavr.19971998.

Literatra:
BAOV, V., HOMIINOV, M., COOPER, MP., 1994. Problmy verejnej sprvy na Slovensku vzhadomnanrodnostnezmieanoblasti.Sociolgia,26,56,pp.447454. BAKKER,E.,1997.MinorityConflictsinSlovakiaandHungary.Capellea/dIjssel:LabyrintPublication. BARA, P., 1999. Nrodnostn konflikt a plurlni identita. In: Bara, P., Strmiska,M.,.Nrodnstta etnickkonflikt(Politologickperspektva).Brno:CDK.pp.5172. BERDOULAY,V.,1989.Place,meaning,anddiscourseinFrenchlanguagegeography.In:Agnew,J.R. and Duncan, J. S.,eds. The power of place Bringing together geographical and sociological imagination. Boston:UnwinHyman,pp.124139. BOAL, F., 1998. Seeking the common ground. Paper presented at the international conference Geopolitics and Globalisation in a Postmodern World, International Geographical Union, Haifa and BeerSheva,Israel,2530January1998.p.112. BOAL,F.W.,LOGAN,K.,1998.Asharedspaceinadividedsociety.In:H.vanderWusten(ed.).The UrbanUniversityanditsIdentity.KluwerAcademicPublishers,Dordrecht.pp.121135. BOLLENS, S. A., 1998. Urban Policy in Ethnically Polarized Societies. International Political Science Review,Vol.19,No.2,pp.187215. BOLLENS,S.A.1999.UrbanPeaceBuildinginDividedSocieties.Boulder:WestviewPress. BOOKMAN,M.Z.,1997.TheDemographicStruggleforPower.London:FrankCass. BRUSIS, M., 1997. Ethnic Rift in the Context of PostCommunist Transformation: The Case of the SlovakRepublic.InternationalJournalonGroupRights,Vol.5,No.1,pp.332. BUEK, J., 1999. Flexibility in local public administration The responses on size and ethnic structure of communes in Slovakia. Prspevok prednesen ne medzinrodnej konferencii IGU Commission on Geography and Public Administration Challenging New Realities Focusing on Flexibilisation of AdministrativeStructures,Bern(Switzerland). BUEK,J.,2001a.Miestnaautonmia,samosprvaaetnickmeniny.Sociolgia,ro.33,.2,(inprint). BUEK, J., 2001b. Responding to Diversity: Solutions at the Local Level in Slovakia. In: Bir, A.M., Kovcs,P.,eds.DiversityinAction:LocalPublicManagementofMultiEthnicCommunitiesinCentraland EasternEurope.Budapest:LocalGovernmentandPublicServiceReformInitiative.pp.273306. CASTELLS, M., 1997. The Power of Identity (The Information Age: Economy, Society and Culture, VolumeII).Oxford:BlackwellPublishers. DARBY,J.,1995.NorthernIreland:ManagingDifferences.London:MinorityRightsGroupInternational.

10

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

DOUGLAS, N., 1997. Stateformation, nationbuilding and plural societies. In: Dikshit, R. D. ed. Developmentsinpoliticalgeography:acenturyofprogress.NewDelhi:SagePublications.pp.105147. ELAZAR, D. J., 1982. Introduction Autonomy in poststatist perspective. In: Elazar, D. J. ed. GoverningPeopleandTerritories.Philadelphia:ISHI,pp.117. FALAH, G., NEWMAN, D., 1996. State formation and the geography of Palestinian self determination.TijdschriftvoorEconomischeenSocialeGeografie,Vol.87,1,pp.6072. GOMBR,C.,2000.Onrode,etnikuatte.Bratislava:Kalligram. GOTTMANN,J.,1973.Thesignificanceofterritory.Charlottesville:UniversityPressofVirginia. HANNUM, H., 1996. Autonomy, Sovereignty, and SelfDetermination. Philadelphia: University of PennsylvaniaPress. HOROWITZ,D.L.,1985.EthnicGroupsinConflict.Berkeley:UniversityofCaliforniaPress. HUTCHINSON,J.,SMITHA.D.,eds.1996.Ethnicity.Oxford:OxfordUniversityPress. LAPIDOTH,R.,1994.Autonomy:potentialandlimitations.InternationalJournalonGroupRights,Vol. 1,No.4,pp.269290; IRA, V., 1996. Etnick a religizna truktra obyvatestva vchodnho Slovenska a percepcia etnickchareligiznychnapt.Geografickasopis,48,1,pp.1333. IRA,V.,1997.Theperceptionofpotentialethnicconflict(TheregionofEastSlovakiaandNortheast Hungary).Fldrajzirtest,XLVI,34,pp.161171. KNIGHT, D. B., 1982. Identity and Territory: Geographical Perspectives on Nationalism and Regionalism.AnnalsoftheAssociationofAmericanGeographers,72,4,pp.515531. KNIGHT,D.B.,1994.Peopletogether,yetapart:Rethinkingterritory,sovereignty,andidentities.In: Demko,G.J.,Wood,W.B.,eds.ReorderingtheworldGeopoliticalperspectivesonthetwentyfirstcentury. Boulder:Westview.pp.7186. KUS,M.,1998.osnaimiMaarmi.Bratislava:Kalligram. LIJPHART,A.,1977.Democracyinpluralsocieties:acomparativeexploration.NewHaven:YaleUniversity Press. McGARRY,J.,OLEARY,B.,1993.IntroductionThemacropoliticalregulationofethnicconflict.In: McGarry,JohnandOLeary,Brendan,eds.Thepoliticsofethnicconflictregulation.London:Routledge. pp.140. MOON,G.,ATKINSON,R.,1997.Ethnicity.In:Pacione,M.,ed.BritainCitiesGeographiesofdivisionin urbanBritain.London:Routledge.pp.262277. MURPHY,A.,1989.Territorialpoliciesinmultiethnicstates.GeographicalReview,79,4,pp.410421. OLEARY,B.,McGARRY,J.1995.Regulatingnationsandethniccommunities.In:Breton,A.,Galeotti, G,Salmon,P.aWintrobe,R.eds.Nationalismandrationality.Cambridge:CambridgeUniversityPress. pp.245289. TUATHAIL,G.,1998.PoliticalGeographyIII:dealingwithdeterritorialization.ProgressinHuman Geography,Vol.22,No.1,pp.8193. PADDISON,R.,1983.ThefragmentedstateThepoliticalgeographyofpower.Oxford,BasilBlackwell. PODOLK,P.,1998.NrodnostnmeninyvSlovenskejRepublikezhadiskademografickhovvoja.Martin: MaticaSlovensk. RAJKOV, E., DIVINSK, B., 1995. Analza nezamestnanosti Rmov na Slovensku vo vzahu k truktreobyvatestva.GeographiaSlovaca,10,pp.231239. ROBINSON,J.,1995.ThePowerofApartheid.Portsmouth:Heineman. ROTHCHILD, D., LAKE, D.A., 1998. Containing Fear: The Management of Transnational Ethnic Conflict. In: Lake, D.A., Rothchild, D., eds. The International Spread of Ethnic Conflict. Princeton: PrincetonUniversityPress.pp.203226. SACK,R.,1986.Humanterritoriality:itstheoryandhistory.Cambridge:CambridgeUniversityPress. SAFRAN, W., 1994. Nonseparatist Policies Regarding Ethnic Minorities: Positive Approaches and AmbiguousConsequences.InternationalPoliticalScienceReview,15,1,pp.6180. SMITH,A.D.,1991.NationalIdentity.London:PenguinBooks.

11

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

SMITH, G., 1995. Mapping the federal condition: ideology, political practice and social justice. In: Smith,G.,ed.,Federalism:TheMultiethnicChallenge.(LondonandNewYork:Longman).pp.128 SMOOHA, S., 1982. Existing and alternative policy toward the Arabs in Israel. Ethnic and Racial Studies,Vol.5,pp.7198. IKOV,T.ed.1998.Vchovaktoleranciaprotirasizmu.Praha:Portl. UJANOV,S.,1999.FrameworkConventionfortheProtectionofNationalMinoritiesintheContextofthe SlovakRepublic.Bratislava:CitizensandDemocracyFoundation,MinorityRightsGroupSlovakia. TERNON,Y.,1997.GenocidyXX.stoletZloinnstt.Praha:Themis. YIFTACHEL, O., 1991. State policies, land control, and ethnic minority: the Arabs in the Galilee region,Israel.EnvironmentandPlanningD,SocietyandSpace,Vol.9,pp.329362. WILLIAMS,C.H.,1985.Minoritygroupsinthemodernstate.In:Pacione,M.,(ed.).ProgresinPolitical Geography.London,Sydney:CroomHelm. ZUBRICZK, G., 1998. Segregcia rmskeho obyvatestva vo vidieckych obciach Slovenska. Acta FacultatisRerumNaturaliumUniverstiatisComenianae,Geographica41,pp.113121.

12

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

7
MIESTNA AUTONMIA, SAMOSPRVA A ETNICK MENINY1
vod Rzneformyautonmnychtruktrsdoporuovanaajvyuvanspoloenskoupraxouv regulciiinteretnickchvzahov,iuspokojovanpotriebmenn(napr.Horowitz,1985;Safran,1994). Napriektomujeobsahpojmuautonmianejasnajehopouvaniezdrojomnedorozumen.Najednej strane, najm u predstaviteov menn, utlanch skupn obyvatestva, bva autonmia spjan s vekmi oakvaniami. Vnmaj ju ako vyten rieenie, sliace k dosiahnutiu svojich zujmova novej kvality uspokojovania svojich potrieb (ak menina nem ambcie smerujce k nezvislmu ttu). Na opanej strane (u viny), bva vnman ako hrozba, predovetkm s ohadom na ohrozeniezemnejintegrityttu,sdrnostijehoobyvatestvaaobavyzrozleptanianrodnej(resp. nrodnottnej)identity. Odborn komunita mus reagova na problmy svisiace najm s vyuvanm (i skr zneuvanm) nejednoznanosti vznamu pojmu autonmia v praxi. Stal sa sasou rtoriky politikov, narbaj s nm urnalisti, priom jednotliv interpretcie vznamne ovplyvuj postoje verejnosti. Vyvolvanie falonch hrozieb a naopak prlinch ndej, nie je zriedkav. Tmto prspevkom sa snam reagova okrem inho aj na niekoko astch nedorozumen v chpan autonmie. Zdrojom hlavnho nedorozumenia je prevldajce chpanie autonmie ako vlune teritorilneho konceptu. Pre mnohch je zmienka o autonmii, automaticky zmienkou o zem. Druhmzdrojomnedorozumeniajeastnzor,epriestorovautonmiajeautomatickyregionlna autonmia, z oho vyplva, e sa mus aplikova na pomerne vznamn (nezriedka vnman ako nebezpenevek)aszemiattu.Miestnarovesavovzahukautonmiiprevaneprehliada. Tretia nejasnos sa spja s obmedzenmi poznatkami o koncepte osobnej autonmie a s ou svisiacimi formami funknej (napr. kultrna, vzdelvacia a pod.) a intitucionlnej (najm organizanej)autonmie.Princposobnejautonmie,jepotomastozamieanavgnezmieavans zemnouautonmiou.Rznenejasnosti,odlinchpania,skontraproduktvnevpokusochvyui potencil autonmie v rieen vzahov menina vina, najm v etnickom kontexte. Mu vies k zbytonm nedorozumeniam, konfliktom, ich neelanej eskalcii. Tto, u ns doteraz viacmenej obchdzanproblematika(vnimkousBrusis1997,Kus1998),jestlevemiaktulnouvzvoupre spoloenskvedy. Najdleitejie teoretick vchodisk prspevku s odvoden z konceptu autonmie ako ho ponkaj Elazar (1982), Lapidoth (1994, 1995) a Hannum (1996). Vyuit boli poznatky o rznom chpan miestnej autonmie, kde hlavn prnos je obsiahnut v prcach Sharpe (1970), Page (1980), Clark (1984, 1985), Gurr a King (1987), Cox a Mair (1988), Lake (1994), Kus (1998). Vychdzam z klasickch (Gottman 1973, Sack 1986), ako aj novch nzorov na hodnotenie lohy zemia v organizciiverejnejsprvyaposkytovanverejnchsluieb,spjanchspojmamideteritorializciaa reteritorializcia (napr. Tuathail 1998, Bara 1999). S tm svisia aj nov pohady na fungovanie miestnej samosprvy a poskytovanie verejnch sluieb, nov lohy privtneho a tretieho sektoru, dobrovonch organizcii a samosprvnych zdruen na miestnej rovni (napr. Hirst 1997, Smith 2000, Buek a Smith, 2000). Km prevan as uvedench autorov sa zaoberala problematikou autonmie a miestnej autonmie veobecne, pri hadan konkrtych alternatv vyuitia konceptu autonmie na miestnej rovni v multietnickom prostred vyuvam sksenosti zo strednej a vchodnejEuropyaIzraela(napr.Horowitz1985,Hasson1996,Kocsis1999,Korhecz2000). Hlavnm cieom prspevku je predstavenie monost aplikcie rozmanitch foriem autonmie na miestnej rovni v regulcii interetnickch vzahov a uspokojovan potrieb menn.
1

Sociological Review, 33, 2, pp. 163-184.

Buek, Jn, 2001. Miestna autonmia, samosprva a etnick meniny. Sociolgia Slovak

13

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Pokam o irie priblenie a sprehadnenie konceptu autonmie, predstavenie dielich foriem autonmie s ohadom na politickoprvne aspekty, priestorov svislosti a spsob formovania autonmnych tvarov. Rozpracvam koncept autonmie na miestnej rovni, priom okrem foriem opierajcichsaodvezkladnkategrieautonmiepriestorovaosobn,poukazujemnaexistenciu extenzvnej miestnej autonmie, presahujcej tieto tradinejie vymedzenia autonmie. Najviu pozornos venujem prevldajcemu chpaniu miestnej autonmie ako autonmie miestnej samosprvy. Podrobnejie pribliujem problematiku autonmie parcilnych aktivt miestnej samosprvy, priom okrem politickej autonmie, pokladm za najdleitejiu fisklnu autonmiu. Upozorujemajnapotencilfunknejautonmie(vznamnjenajmkultrna),izdolaformovanej organizanej/asocianej autonmie, opierajcej sa o princpy osobnej autonmie. Vek pozornos venujem predstaveniu najznmejch formiem aplikcie konceptu autonmie v uspokojovan prv a potrieb menn na miestnej rovni. V zvere poukazujem na niektor hodnotov aspekty vyuitia konceptuautonmienamiestnejrovni.Hocisacelprspevoknesievetnickomkontexte,vktorom sa autonmia najviac spomna, irie chpanie meniny je rovnako mon (napr. jazykov, religizna, zujmov). K vstupnm podmienkam vah celho prspevku patr predpoklad demokratickej a pluralitnej spolonosti. Pod miestnou (loklnou) rovou rozumiem rove obc a miest(vtexteastoajakolokalita). Konceptautonmieamiestnaautonmia Pre precznejie porozumenie konceptu autonmie je nutn uvaova predovetkm o jeho nasledujcichaspektoch(vychdzajczGurraKing1987,Lapidoth1994,Lake1994): politickaprvneaspekty priestorovsvislosti spsobformovaniaautonmnychtvarov. Politickaprvneaspektysnajdleitejiepresamotnpochopeniepodstatyautonmie.Na prvotnpribleniejevhodndefinovaniepolitickejautonmiepodaLapidoth(1994).Povaujezau autonmny tvar, ktor m vlun prvomoci v legislatve, sprve a abjudikcii v pecifickch oblastiach.Zadleitpovaujemupozorni,eautonmiaznamenprvorozhodovanianielennad uritm zemm, ale me to by aj prvo rozhodovania nad uritou sfrou innosti. V oboch prpadoch s minimom intervencii zo strany ttu (ttnej sprvy), inch rovn vldy (napr. regionlnej vldy), alebo inch externch sl (napr. zkych skupinovch zujmov). Preczna formulciavlegislatvettuasystmprvnychgaranciisvemidleit. Existuj dve zkladn kategrie autonmie poda vzahu k priestorovej dimenzii. Prvou kategriou s zemn autonmie, ktor sa tkaj presne vyhranienho zemia a vetkch jeho obyvateov.Ichnajznmejmianajrelevantnejmiprpadmisregionlnaamiestnaautonmia.Ich dleitospretrvva,akrepektujemeakmvznamnmnstrojomjezemiepreudskspolonosa verejn sprvu (napr. Gottman 1973, Sack 1986). Druhou kategriou s nepriestorov autonmie. Opieraj sa o princp osobnej autonmie, ktor sa aplikuje na prslunkov uritej skupiny obyvatestvabezohadunamiestobvania.Najejbzevznikajichautonmneintitcie(pretoich alejuvdzamakopersonlna/intitucionlnaautonmia).Vspoloenskejpraximebyaplikovan napr.akofunkn(pokrvairiuskupinuinnost,napr.kultrnaautonmia,alebodieliuaktivitu, napr.autonmiavoblastizkladnhokolstva)aorganizan/asocianautonmia(aktivityvrmci uritejorganizcie,zdruenianapr.prslunkovmeniny). V najveobecnejej rovine meme hovori o dvoch hlavnch spsoboch formovania autonmie (Lake 1994, Newman a Falah 1997). Prv predstavuje transfer exkluzvnych prv autonmnymtvaromzhoranadol(angl.topdown).Semzaraujempolitickyaprvnedefinovan autonmiu miestnej samosprvy, in na princpoch osobnej autonmie definovan autonmie (definovan ttom), i submiestne autonmne tvary (zvisl od transferov prvomoc z miestnej samosprvy).Druhprstuppredstavujeautonmiuzskanvlastnouaktivitouskupnobyvatestva zdolanahor(angl.bottomup).Narozdielodprvhospsobu,jetentoskrnepolitick,neformlny,

14

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

spontnny, prvne menej preczne definovan, intitucionlne rozptlen. Jeho rozvinutie je v podstatnejmierezvislodmieryvonostiponechanejttomamiestnousamoprvounaskromn, i zmiean skromnoverejn iniciatvy. Zvis od miery ttnych zsahov (intervencii, regulcii), rozsahu verejnho sektoru, ako aj od ivotaschopnosti miestnej obianskej spolonosti, schopnosti konsensulnehofungovania,charakteristkmiestnejekonomiky,akoajinchexternchfaktorov.Sem zaraujempredovetkmtzv.extenzvnumiestnuautonmiu(pozrialej).Zauritzmieanformu z hadiska formovania povaujem organizan/asocian autonmiu. Vyuva prvny rmec definovancentrlnymttom(akodhliadnemeodintitciineformlnehocharakteru),alejejvznik nie je mon bez zdruovania zdola. Neuvaujem pritom o zdolanahor modele autonmie ako medzistupnikbudcejsuvereniteanezvislosti(akotonaprkladeautonmiepalestnskychzem dokumentujNewmanaFalah,1997). Vychdzajczuvedenchaspektovmemerozoznaniekokohlavnchforiemautonmie, aplikovatenchnamiestnejrovni: 1.Extenzvnamiestnaautonmia 2.Autonmiamiestnejsamosprvy 3.Osobn/intitucionlnaautonmia. Extenzvnamiestnaautonmia Najtypickejourtoutohtomenejrozrenhochpaniamiestnejautonmieje,eprekonva zvyajn formu definovania, ktor smeruje zhora nadol, kedy s prvomoci presunut na miestnu rove vymi rovami vldy. Toto chpanie miestnej autonmie je skr integrlne, ako sektorovo/funkne obmedzen, nie je garantovan stavou, alebo legislatvou ttu. Patr do oblasti nepolitickej, neformlnej autonmie, presahujcej tradin identifikciu miestnej autonmie so samosprvou, i inmi dielimi intitciami. Odra agregovan silie lokality, vetkch miestnych aktrov, dosiahn spolon ciele lokality, kontrolova jej spoloensk reprodukciu (kooperatvnou akciou,participciou),odolvaneelanmexternmzsahom.Pretonazvamtotochpaniemiestnej autonmieextenzvnamiestnaautonmia. Najtypickejm predstaviteom tohto chpania je Lake (1994). Miestna autonmia v jeho ponman je odrazom schopnosti lokality riadi svoje celkov socilnoekonomick formovanie, dovouje reagova na odlinos lokality voi inm lokalitm. Zdrazuje miestnu autonmiu ako vyjadrenie mocenskch vzahov medzi lokalitou a neloklnymi intitciami, vrtane ttu. Zdrazoval zdola nahor formovan rozsah miestnej autonmie, napr. prostrednctvom miestnej participcie v rozhodovacch procesoch. Wollman a Goldsmith (in Lake, 1994) tvoria medzistupe medzimiestnouautonmiouchpanouholistickyakoautonmiaobceamiestnouautonmiouako autonmioumiestnejsamosprvy.Ichmiestnaautonmiajeorientovannavsledokschopnos miestnej samosprvy ma nezvisl vplyv na blahobyt svojich obanov. Koncentruj diskusiu na otzku prnosov pre miestne spoloenstvo (napr. pracovn miesta), poskytovanie verejnch sluieb, kvalituivotnhoprostredia,bezpenos.Dotejtoskupinynzorovichzaraujempretoevychdzaj zo irieho chpania loh miestnej samosprvy, presahujceho konanie len v rmci miestnych kompetencii. Upozoruje na vzah k mnohm sfram miestneho ivota, do ktorch miestna samosprva neme priamo zasiahn, ako aj voi externm aktrom ovplyvujcim miestny ivot (napr.rozhodnutianadnrodnchkorporciiovplyvujcichlokalitu).Kovmproblmomjeo jedeterminovanmiestne,anaopak,omiestnedeterminovanniejeanemeby. BlzkymprstupomsavtomtokontexteprezentovaliCoxaMair(1988).Vyjadrilihopojmom miestna zvislos (angl. local dependence). Zdraznili zvislos miestnych intitcii, miestnych podnikov, miestnych politikov a obyvatestva od reprodukcie uritch spoloenskch vzahov v rmcilokality.Otzkapreferovaniabudovaniairokhomiestnehokonsenzu(akohoprezentovalina prklade miestneho ekonomickho rozvoja) ponka ancu na eventulny pozitvny efekt miestnej autonmieaksapreferujestretovmiestnespolunavanie,vyhbaniesaeskalciikonfliktu,akje namiestnejrovnidostatokprvomoc.Pretoevetkyskupinyobyvateovijcevdanejlokalites odnejdoznanejmieryzvisl(napr.miestoprceabvania,vlastnctvonehnutenost,vybudovan

15

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

socilne vzahy a pod.), je potrebn dostaton rozmer miestnej autonmie na formovanie lokality poda ich zujmov a predstv. Pokojn spolunavanie, vzjomn repekt a spoluprca rznych skupnijcichvlokaliteimumonisvojeosobnarodinnivoty,vytvrazkladnpodmienky rozvoja ich podnikov, fungovanie ich intitcii. Naptie, vyhroten konflikt medzi tu ijcimi skupinamiobyvatestvametotovetkospomali,sai,idokoncaznii. Miestnaautonmiavtomtochpanjeoanciaprvelokalitybyinou,uskutoovaodlin politiky, reagova na rozlin podnety a problmy svojim spsobom, napr. aj na pecifick etnick kompozciulokality.Totoniejelenvrukchmiestnejsamosprvy,najmaksajejlohyvsasnosti menia v duchu konceptu miestneho vldnutia (angl. local governance, Andrew a Goldsmith, 1998), typickho rastcim potom aktrov ovplyvujcich miestnu politiku, vrtane presunu vkonu tradinch verejnch sluieb na externch dodvateov. Redukovanie miestnej autonmie len na autonmiu miestnej samosprvy m svoje limity, preto je takto irie chpanie dleit. Lepie zohaduje aktulnu lohu miestnej ekonomiky, skromnch iniciatv, miestnej obianskej spolonosti v celkovom formovan lokality. Predstavuje inpiratvnu a perspektvnu vvojov tendenciuvchpanmiestnejautonmie. Miestnaautonmiaakoautonmiamiestnejsamosprvy Skutonos,enajastejiesvahyomiestnejautonmiivspojensmiestnousamosprvou, odra centrlne postavenie miestnej samoprvy v riaden ivota obc. Toto chpanie je typickm prkladom priestorovej politickej autonmie zaloenej na zveren uritej miery sebaurenia obyvateom ijcim na uritom zem v tomto prpade obce. Nie je autonmiou absoltnou (vyjadrovanou pojmami ako suverenita, zvrchovanos), ale autonmiou relatvnou, odvodenou od ttu. zko svis s zemnoadministratvnym lenenm ttu a intitciami tchto jednotiek. Autonmiamiestnejsamosprvyjezaloennadvochhlavnchpodmienkachnatransfereuritch prvomoc na volen orgny priestorovo definovanch zkladnch jednotiek politickej organizcie zemiattusamosprvuobce(1),anavlunomuvantchtoprvomocbezzsahovzostrany ttu(2).Najtypickejiapodobavyuitiavetnickyzmieanomzemnastvakeetnickmeninav tte formuje majoritu v obci. Tto situcia jej umouje prstup ku prvomociam miestnej samosprvy. Meninov zujmy (ako miestna vina) mu vyui tto formu autonmie v dvoch modeloch samosprvy. Jednak vrmci uniformnej rovne autonmie miestnej samosprvy vrmci ttu tandardn autonmia miestnej samosprvy (1), alebo priznanm dodatonch prv a kompetencii vybranm obecnm samosprvam (napr. s vznamnm podielom etnickej meniny) nadtandardnautonmiamiestnejsamosprvy(2). Pozornosvenovanautonmiimiestnejsamosprvymiriepriny.Elazarsauvr.1982 zmieovalonovchtrendochvusporiadanverejnejsprvy.Tsavyvjasimultnnedvomasmermi smerujezrznychdvodovkformovaniuintitciisliacichakovm,takajmenmjednotkm zemnej politickej organizcie. V prvom prpade je dvodom zskanie ekonomickch, alebo strategickch vhod vej vekosti. Sasne sa vak musia podporova truktry menej mierky, sliace k zachovaniu uritch hodnt pvodnej komunity, vrtane zachovania etnickej diverzity. Jeho dva alienzorysdleitprelepiepochopenieautonmiemiestnejsamosprvyjeoraz benejie, e existuje viac ako len jedna vlda nad tm istm zemm (kad s vlastnmi prvomocami) a rovnako je tu realita znamenajca obmedzenia tradinho chpania suverenity. Autonmia neznamen pln suverenitu, alebo izolciu, je to skr prekrvanie sa viacerch legitimnchmocvjednomzem.Podvplyvomtchtotendenciijeautonmiamiestnejsamosprvy logickaperspektvnykoncept,ktorreagujenarastcukomplexnosspolonosti,napriektomu,e tto autonmnos na miestnej rovni nie vdy explicitne vnmame. Autonmia miestnej samosprvy je vznamnm aspektom modernho riadenia zemia, na ktorom sa podiea spolu s medzinrodnou, nrodnou, regionlnou aj miestna rove. Vetky tieto rovne dvaj priestor na rieenie potrieb menn a ich participciu. Prebiehajci rast postavenia miestnej samosprvy zko svis s rastom jej autonmie. Potvrdzuje to aj diskusia o reteritorializcii, ktor meme

16

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

interpretova ako zmenu vznamu a moci jednotlivch rovn zemnej politickej organizcie, predovetkmttu. Bliie poznanie miestnej autonmie ako autonmie miestnej samosprvy si vyaduje reagova na tri hlavn skupiny problmov vzah k inm rovniam vldy a mociam v tte, ktor vysvetujekovpralivosahodnotutaktochpanejmiestnejautonmie(1),vzahautonmiea miestnejsamosprvy(2),vzahautonmiemiestnejsamosprvyadecentralizcie(3). Najzvanejmmomentomvpochopenautonmiemiestnejsamosprvyjejejvzahkttu, jednotlivm rovniam vldy (centrum, reginy) a mociam v tte (zkonodarn, vkonn a sdna moc).Clark(1984,1985)pouilpricharakterizovanmiestnejautonmiedvazkladnprincpymoc iniciatvy a moc imunity. Moc iniciatvy miestnej samosprvy me by chpan vemi flexibilne. Zdrojmi miestnej iniciatvy sce mu by obania danej obce, mnoh in miestne intitcie, ale najvznamnejiu lohu m miestna samosprva. Modern prvny tt jej ponka pomerne vek priestor na najrznejie iniciatvy. Hlavn obmedzenia zvisia od vych rovn verejnej sprvy, debykompetenciiacelkovhoregulanhoreimuspolonosti.Mocimunityjepreautonmiuete dleitejiaakomociniciatvy.Tkasamonostikonabezobvzozsahuostatnchrovnverejnej sprvy. Obidve tieto vlastnosti miestnej autonmie s kriticky vznamn pre jej pochopenie a tu nachdzameajprinyjejpralivostipremeniny. Gurr a King (1987) upozoruj na iastone in dve dimenzie autonmie miestnej samosprvy (v ich terminolgii autonmie miestneho ttu). Prv dimenzia sa tka miestneho prostredia samosprva je autonmna do tej miery, do akej sa me usilova o svoje ciele bez podstatnejieho obmedzovania miestnymi ekonomickmi a spoloenskmi podmienkami. Zdrazuj pritom limity prjmov z miestnej ekonomiky, odpor uch miestnych zujmov voi politike samosprvy, aktivity miestnych politickch a spoloenskch organizcii smerujce proti cieom miestnej verejnej politiky a jej implementcii. Druh dimenzia je tradin samosprva je autonmna do tej miery, do akej me usilova o svoje zujmy bez podstatnejieho zasahovania ttom.Rozoznvajdvezkladnformyinterferenciettuvoiobciamstavn/zkonnprekky aadministratvneprekky(menejviditen,vychdzajceajzpolitickejpodstatyvzahovcentrum lokalita). Autonmia miestnej samosprvy by mala by garantovan stavou (zkladn prva), upresnen zkonmi, v pecifickch prpadoch me by zabezpeovan aj medzinrodnmi zmluvami (podrobnejie napr. Hannum, 1996). To sa tka ako tandardnej, tak aj nadtandardnej autonmie miestnej samosprvy (v tomto prpade prva garantovan stavou mu by irie). Miestnaautonmiasivyadujestriktnoddeleniesfrinnostiazodpovednostivoiobanommedzi centrlnou a miestnou rovou vldy (Page, 1982). Eventulnymi spormi tkajcimi sa ohrozenia autonmiebysamalizaoberanezvislsdy,alebostavnsd,niettnasprva,resp.centrlna vlda.Vsystmochverejnejsprvyrznychkrajinjeodlinmieraautonmiemiestnychsamosprv. V mnohch je miestna rove verejnej sprvy (vrtane samosprvy) len predenou rukou ttu. Goldsmith (1996) sa zmieuje o ohranienej municiplnej autonmii v Holandsku (vyie rovne verejnej sprvy maj prvo blokova iniciatvy miestnej rovne). Naopak upozoruje na vznamn mieru miestnej autonmie v Nemecku, resp. v tzv. severo a stredoeurpskom modele miestnej samosprvy. Prihodnotenvzahumedziautonmiouasamosprvounamiestnejrovniexistujeviacero opodstatnench nzorov. Na jednej strane nzorovho spektra nachdzame vek previazanos a blzkosobochpojmov,kmnadruhejodlinosanevhodnoszamieania.asautorovzdrazuje autonmiu ako jednu z hlavnch charakteristk miestnej samosprvy (napr. Sharpe, 1970), as povauje samosprvu a autonmiu za vemi blzke pojmy (napr. Kus, 1998). U inch nachdzame zdraznenie irieho zberu konceptu autonmie (Lapidoth, 1996), i upozornenie, e autonmia je ovea viac, ako len forma miestnej samosprvy (Newman a Falah, 1997). Vea pritom zvis od spoloenskopolitickho kontextu a nronosti diskurzu, spojenho s potrebou preczneho vyjadrovania.

17

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Autonmia sa v demokratickch podmienkach tradine spja so samosprvou. Rovnako samosprva mus obsahova vznamn mieru autonmie. Ich vznam je vemi blzky, oba pojmy bvaj dokonca zamiean. Dokumentuje to napr. Brusis (1997) uvdzajci prklad predstaviteov hnutia Spoluitie, ktor deklarovali, e autonmia je identick so samosprvou, avak vybrali si pouvanie tolerantnejieho pojmu samosprva. V uritom spoloenskopolitickom kontexte, pri dobre fungujcej demokracii a verejnej sprve, samosprva postauje ako veobecn charakteristika vldnutia na miestnej rovni. V menej priaznivej situcii napr. pre meniny ijce v obci, sa me zvifrekvenciapouvaniapojmumiestnaautonmia.Vzvislostiodsituciepotommepojem miestna autonmia prekry pojem miestna samosprva. Me sa sta kritickou hodnotou poadovanou od miestnej samosprvy (najm ak existuje nedvera voi vym rovniam vldy, verejnsprvanefungujeefektvne,nerepektujemiestnepotreby,vyierovnevldyszneuvan pre ciele majoritnho obyvatestva). Miestna autonmia pri takomto prekrvajcom sa situanom chpan je v skutonosti autonmnejia miestna samosprva (viac a dleitejie kompetencie, viac vlunch prvomoc obce, viac zdrojov, menej priestoru na extern zasahovanie). Za vchodisko z takejto vgnosti povaujem nzor chpa autonmiu ako jednu z vznamnch hodnt miestnej samosprvy.Mpretozmyselhovoriovej,alebomenejmiereautonmiemiestnychsamosprv, napr.vmedzinrodnomkomparatvnomrozmere.Autonmiajehodnotamiestnejsamosprvy,ktor meninyvemizaujma.Akmiestnasamosprvaniejedostatoneautonmna,memapremeninu malvznam. Preo m ete zmysel pouva oba pojmy? U existencia extenzvnej miestnej autonmie ntikopatrnostipripotencilnomzamieansamosprvyaautonmie.Miestnaautonmiasanemus automaticky spja len s miestnou samosprvou. V tomto zmysle sa vyjadruje aj Lapidoth (1997), ktor poukazuje na flexibilitu konceptu autonmie, ktor me by spjan s vemi obmedzenmi, ako aj vemi irokmi kompetenciami. Samosprva je zvyajne aplikovan v uritom regine, alebo organizcii/asocicii. Upozoruje, e nie je ben pouvanie pojmu samosprva vo vzname personlnej autonmie. Preto v tomto prspevku uprednostujem presnejie definovanie miestnej autonmieautonmiamiestnejsamosprvy,parcilneautonmiemiestnejsamosprvyat. U zo skr uvedenho vyplva, e kriticky dleit pri hodnoten i autonmia miestnej samosprvy vbec me by povaovan za zmyslupln autonmiu je rozsah a dleitos kompetencii presunutch v procese decentralizcie na miestnu samosprvu. Zkladnou rtou decentralizcie je presun prvomoc zo ttu na autonmne nettne intitcie. S uritou mierou autonmie meme pota ak sa jedn o politick decentralizciu (presun prvomoc na volen orgnynaniejrovni,napr.obecnsamosprvu),decentralizciunatretsektor(preberniektor lohy ttu a samosprv), alebo decentralizciu na privtny sektor (privatizciou sa mu predtm verejn sluby poskytova na trhovom princpe). Z monost blzkych autonmii musme vyli dekoncentrciu (presun prvomoc z vych na niie rovne ttnej sprvy). Vedie iba k tzv. administratvnej autonmii, ktor je vemi obmedzenm chpanm autonmie, s ohadom na hierarchickos organizcie ttnej sprvy a vzahy podriadenosti. Politickdecentralizciasosvojim presunom prvomoc na miestne politick intitcie (napr. v naich podmienkach starosta, obecn zastupitestvo),ktormajsvojuvlastnlegitimitu,jenajnutnejoupodmienkouautonmiemiestnej samosprvy. Parcilneautonmiemiestnejsamosprvy Autonmia nie je rovnomerne rozvinut v dielich sfrach aktivt miestnych samosprv. Parcilne autonmie, tkajce sa autonmie v konkrtnych innostiach, s hlbm pohadom na autonmiu miestnej samosprvy. Upozoruj na podstatu jej definovania autonmne kona bez externhozasahovaniavovznamnchmiestnychzleitostiach.Vdielichaktivitchsamosprvsa naplno prejavuje zky vzah autonmie a flexibility miestnej samosprvy schopnos prijma rozhodnutia repektujce miestne potreby, diverzifikova poskytovanie miestnych sluieb a pod. Najvia pozornos sa venuje fisklnej (finannej) autonmii miestnej samosprvy. Viacer alie

18

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

dielie funkn autonmie miestnej samosprvy sa stvaj rovnako dleitmi v zvislosti od celkovhokontextufungovaniaverejnejsprvyapotriebmiestnehospoloenstva. Ajkehlavnpolitickoprvneaspektyautonmiemiestnejsamosprvyubolinaznaen,v rmci parcilnych autonmii vystupuje dleitos procedurlnych a administratvnych aspektov ich vkonu. Centrlna rove by mala definova iba hlavn pravidl (tkajce sa demokracie, samosprvy, legitimity, zodpovednosti), ale nezasahova priamo do miestnych procesov. al dleit bod je v prve prijma vlastn miestnu legislatvu, o je umonen striktne definovanou debou prvomoc medzi miestnou samosprvou a inmi intitciami verejnej sprvy. Toto autonmneusporiadaniemusiarepektovaajdokumenty,smernice,politikyvetkchrelevantnch intitcii v konkrtnych oblastiach. Tie mu toti znamena faktick obmedzenie deklarovanej autonmie miestnej samosprvy procedurlnymi a administratvnymi obmedzeniami a poiadavkami. Mieramiestnejautonmiezkokorenpondujesrtamifisklnychvzahovmedzimiestnoua centrlnou rovou (Clarke, 1989). Fisklna (finann) autonmia miestnej samosprvy m dve hlavn strnky autonmnos rozhodovania vo fisklnych zleitostiach (1) a dostatok zdrojov pre faktickrealizciuautonmnychrozhodnut(2).Sstreujesanamieruslobodnhorozhodovaniav oblasti prjmov a vdavkov, nezasahovania do procesov tvorby miestnych rozpotov. Maximlna miera fisklnej autonmie by znamenala neexistenciu prerozdeovania medzi centrom a miestnymi samosprvami, vonos definovania a pln sprvu vybranch dan a poplatkov obcami bez obmedzen a limitov stanovench ttnou mocou, ako aj slobodn rozhodovanie o vdavkoch miestnej samosprvy. Tento stav uzavretho miestneho finannho cyklu v praxi neexistuje, hoci ttysavrazneliavmierefisklnejautonmiemiestnychsamosprv.Jedenzmodelovvyznaujci sa rozsiahlou autonmiou nachdzame u obc vo vajiarsku. Vysok podiel vdavkov na miestnej rovni (pribline 30% celkovch verejnch vdajov v r. 1985) a mal transfery z vych rovn odraj vyiu finann autonmiu obc (s hlavnmi oblasami vdajov v kolstve, kultre a ivotnom prostred). Municiplna autonmia je garantovan vo vajiarsku nepsanou tradciou, s mnohmi slobodami vrtane prva urova dane, slobodnej aktivity v zleitostiach, ktor nie s v kompetenciikantonov,alebokonfedercie(Linder,1991).Prvesohadomnazvislosnacentrlnej vlde sa aj pri fisklnej autonmii hovor o relatvnej autonmii (napr. Kreukels a Spit, 1989). Nevyhnutn je predovetkm prehadn deba prjmov medzi centrlnu a miestnu rove. Najrznejie formy, i u plne miestnych, alebo plne centrlnych dan a poplatkov, ako aj delench danmedzicentrlnuamiestnuvldu,scelkombenvjednotlivchttoch,priomstledovouj akceptovatenautonmiuvoblastifinanciimiestnychsamosprv.Podobnesastanovujrznelimity definovanttomvmiereobcoustanovovanhozdaovania,aleboprivberemiestnychpoplatkov, vyplvajce z potreby prijatenej miery miestnej daovej a poplatkovej zae v rmci ttu. Vemi dleit je sloboda v oblasti vdavkov, pretoe dovouje podporova aktivity poda miestnych preferencii, vrtane zujmov menn. Musia by pritom splnen podmienky zodpovednosti za finann rozhodnutia. Mnoh z uvedench finannch aspektov platia aj pre in autonmne, resp. quaziautonmneintitcieobc(ktormuslimeninm).Kastmformmvstupudofisklnej autonmie patr kontrola tovnch dokladov (auditor,innezvislkontrolnintitcia)aplnenie niektorchfinannchlimitov(napr.limitypoiiavania,aleborozpotovchdeficitov). Rovnako dleitou strnkou fisklnej autonmie je celkov finann situcia miestnych samosprv. Bez finannch zdrojov je autonmia miestnej samosprvy len przdnym gestom. Ak miestnasamosprvatrpnedostatkomfinancii,potomajpozitvnezmerynemubyuskutonen. Povinn tandardy vyadovan centrlnym ttom (napr. pri poskytovan niektorch sluieb) tie vznamnezniujfisklnuautonmiu(znamenajviazaniezdrojov).Rozsiahleprivatizanprocesy nanrodnej,aleajkomunlnejrovnimeniajejpodstatu.Klesdleitosvzahukcentrlnemuttu a rastie dleitos vzahov voi miestnym subjektom obanom a prvnickm osobm, napr. ako platiteomdanapoplatkov,poskytovateom,ispotrebiteommnohchsluieb. alie parcilne funkn autonmie upriamuj pozornos na dielie funkcie miestnej samosprvy s rznou mierou autonmie. Miestna samosprva me autonmne kontrolova oblasti

19

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

ako predkolsk vchova a zkladn kolstvo, miestnu kultru v irom vzname slova, zemn plnovanie a environmentlne otzky, socilnu pomoc, slobodn zdruovanie s inmi obcami, medzinrodn partnersk vzahy a pod. Ak m miestna autonmia sli meninm, mus sa tka hlavnchoblastichzujmu.Jednouznajcitlivejchfunkciijekultra.Tosaprejavujevpoiadavkach na kultrnu autonmiu, asto spjanch aj s autonmiou v oblasti vzdelvania. Urit zkladn tandardy a postupy mu by aj v tchto oblastiach op definovan ttom (napr. kvalita vzdelvania v zkladnch kolch). Jednm z hlavnch dvodov je snaha vyhn sa prli diverzifikovanm a neporovnatenm miestnym podmienkam, prehlbovaniu neelanch rozdielov medzilokalitami.Njdenievhodnejdebymociapriznaniavejautonmiemiestnejsamosprveje zleitosou vyjednvania najm v citlivch oblastiach ako polcia a verejn bezpenos, zamestnanos,socilnesluby.Mociniciatvybymaladovolimiestnejsamosprvekonaajvinch oblastiachdleitchpremeniny,podavlastnhouveniaamaveobecnkompetencienasvojom zem(napr.voblastibvaniaapod.). Osobn/intitucionlnaautonmianamiestnejrovni Tuathail(1998)upozorujenaskutonos,evdevdesiatichrokochstty,ekonomikya identity menej priestorov. oraz astejie pouvan pojem deteritorializcia zdrazuje stup z aplikcie vlune zemnch prstupov k sprve a regulcii uritch sfr innosti v spolonosti, vrtane verejnho sektoru. Tto tendencia bola u skr reflektovan v mylienke vyui potencil osobnej autonmii ako alternatvu voi priestorovej autonmii autonmia uom, nie zemiu (Elazar, 1982). Osobn autonmia je vchodiskom pre alie odvoden prpady nepriestorovej autonmie.Ttoformaautonmiesaaplikujenalenovuritejskupinyobyvateovttu,bezohadu namiestoichbydliska,priomsazvyajnesatkaetnickej,kultrnejajazykovejmeniny(Lapidoth, 1994). Me by alternatvou priestorovej autonmie v zemiach, kde je to z mnohch dvodov nemon, resp. nevhodn. Osobn autonmia je praktick predovetkm z dvodu, e umouje adresova prva, poskytova sluby lenom presne definovanej skupiny obyvatestva (napr. meniny).Tmsarieijedenproblmzemnejautonmieevzmieanchzemiachpokrvanielen lenovmeninyijcichnadanomzem.Oprvach,povinnostiach,vhodchviazanchnaosobn autonmiu sa ahie jedn, v porovnan s zemnou autonmiou a napr. jej problmom hranc. Rieenia na bze osobnej autonmie nie s tak citliv nademografickvvoj(prirodzenprrastok, migran prrastok), ktor me zmeni etnick zloenie obyvatestva obce, i reginu (napr. ak s prvaviazannapodielprslunkovuritejmeninyvobci).Vyuvanieprincpuosobnejautonmie el problmu s efektivitou distribcie, pretoe sa mus napr. vyrovna s vymi nkladmi poskytovaniaverejnchsluiebrozptlenejskupineobyvatestva.Vyuitieosobnejautonmiezhora (vrtane miestnej samosprvy) nara na citliv problm identifikcie danej skupiny obyvatestva (oficilnepriznanienapr.etnickejidentity),vhodnejiesztohtohadiskainformyvyuitiaosobnej autonmieajnamiestnejrovni. Funknautonmia Sluby v oblastiach ako vzdelanie, kultra, zdravie, socilne sluby, podpora bvania a zamestnanosti a pod., nemusia by poskytovan len ako funkcie samosprvy, i ttu. Mu by zabezpeovanprostrednctvomautonmnychintitciispravujcichresp.poskytujcichjednotliv, alebo cel skupiny sluieb. Jedn sa o dve mon alternatvy pomocou tretieho sektoru (1) a na trhovomprincpe(2).Hirst(1997)peospravovanrznychinnostzdrueniami,ktornahrdzaj byrokraciumiestnejsamosprvy,iziskovoorientovanpodnikatesksubjektyToutocestousamu riei aj potreby diferencovanej miestnej komunity, vrtane menn. Na rozdiel od parcilnych autonmii miestnej samosprvy pri tomto vyuit princpov osobnej autonmie sa nepota s priamym vplyvom obecnej samosprvy, i ttu. Nie je to vak izolcia od miestnej samosprvy, i ttu.Mumaknimrznyvzah,slinapr.akozdrojdotcii,donoriapod.ttpredovetkm definuje autonmne postavenie tchto organizcii/zdruen. Patria medzi ne vemi diverzifikovan organizcie neziskovho, dobrovonho sektoru, rzne zdruenia, obianske iniciatvy, aj na bze

20

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

miestnych priestorovch spoloenstiev a pod. Samozrejme tieto subjekty aktvne namiestnejrovni mu by s nrodnou, regionlnou, alebo loklnou zemnou dimenziou psobnosti. Najtypickejou formou v kontexte tohto prspevku s vak zdruenia, organizcie tzv. tretieho sektoru s vlune miestnou psobnosou. Autonmia miestnych poboiek zdruen s rozsiahlejou priestorovou aktivitou, iastone koliduje s zkou predstavou miestnej autonmie, prekonva vak niektor obmedzenia vlune loklnych zdruen (napr. ich mal kapacita v malch obciach). Aplikcia trhovho princpu (napr. v poskytovan pecifickch sluieb) znamen, e lenovia jednotlivch skupn obyvatestva si zabezpeuj svoje odlin potreby na vlastn nklady u podnikateskch subjektov(napr.skromnkoly).Rizikombvanedostatonvekostrhu(atedaajcena)asocilno ekonomicksituciaskupnobyvatestvazvislchnatakomtozabezpeovanpotrieb. Miestnaautonmiaauspokojenieprvapotriebmenn Vychdzajczpredchdzajcichastjezrejm,ekonceptautonmieponkapomernevea monosti k uspokojeniu prv a potrieb menn. Hlavnou otzkou je jehovyuitenosvlokalitchs multietnickm obyvatestvom. V nasledujcich vahch sa sstredm na konkretizciu uvdzanch foriemautonmievtomtokontexte.Nebudemsavak,sohadomnapecifickosextenzvnejmiestnej autonmie, podrobnejie venova analze jej vzahu k etnickej menine. Jedn sa o rozsiahlej problm vyadujci si samostatn pojednanie. Napriek tomupodotkam,eholistickextenzvny prstup k miestnej autonmii jasne naznauje potrebu myslie na ovea irie miestne podmienky a prostredie, ke sa pokame dosiahn vyiu mieru uspokojenia potrieb menn, a neredukova problmnapr.lennaautonmiumiestnejsamosprvy. Privahchoautonmiimiestnejsamosprvyvovzahuketnickejmeninejenutnzaobera sadvomahlavnmipozciamimeninyvobci.Prvnastvaaketnickskupinatvorloklnuvinu. Vtejtopozciimevyuiprvazviazansautonmioumiestnejsamosprvypresvojepotreby.Pri dostatonej politickej kohzii etnickho obyvatestva me toti legitmne ovlda miestne orgny a vyuidankompetencieajvprospechsvojejetnickejskupiny.Pozornejiemusmepreskmadruh monos ak etnick skupina tvor miestnu meninu. Dsledky psobenia existujceho stupa autonmie miestnej samosprvy na miestnu etnick meninu s menej jednoznan ako v prvom prpade. Okrem autonmie miestnej samosprvy ako zemnej formy, je k dispozcii cel spektrum alchflexibilnchautonmnychintitcii(obr.1).Autonmiunamiestnejrovninesmiemechpa zko a rigidne, ale naopak vemi iroko a flexibilne. Meniny mu vyui na miestnej rovni kombinciu viacerch modelov, resp. konkrtnych intitcii s relatvnou autonmiou. Takto irie chpanie me v praxi predstavova poetn skupina autonmnych intitcii (vrtane miestnej samosprvy), ktor s prostriedkom ochrany rznych zujmov a potrieb menn. Maj vek potencilrieieventulnuproblmovsituciunamiestnejrovni.Postaveniemiestnejsamosprvy sa me presun v niektorch oblastiach innosti do polohy koordincie, regulcie, i podpory. V niektorch oblastiach mu by jej kompetencie obmedzen autonmiou intitcii menn. Tieto autonmneintitcievyvaujsvojeprvapovinnosamivoimiestnemuspoloenstvu.Malibyma vznamn kompetencie a dostaton finann zabezpeenie. Hlavn vzby k napr. miestnej samosprveattnejsprvebymalibystriktnedefinovan,rovnakoakoajuritichpovinnosti,s cieom vyhn sa generovaniu konfliktov, alebo ich skznutiu do viacmenej nevznamnej, pre meninuskrsymbolickejroviny.Nesmiemevtejtosvislostizabudnnaautonmneintitcieso irm zemnm zberom (nrodn, regionlne), ktor tie maj pozitvny efekt pre miestne meninovspoloenstv.Mudobreslinaplneniupecifickchpotriebmennvyuitmprincpu osobnej/intitucionlnejautonmie. Autonmiamiestnejsamosprvyameniny Najbenejia je aplikcia hodnt autonmie pre meniny na miestnej rovni v tradinom spojen s miestnou samosprvou. Dovouje formovanie miestneho prostredia typickho vekm

21

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

potencilom efektvneho uspokojenia potrieb meniny, ak menina v tte tvor vinu namiestnej rovni(najmakmiestnasamosprvamrelevantnkompetencie).Zloitejiasitucianastva,akje etnick skupina v obci meninou. Preto musme uzna potrebu dvoch odlinch rovn vyuitia konceptuautonmie: 1. prostrednctvom autonmie miestnej samosprvy, priom musme citlivo vnma dve odlin situcieetnickchskupnmeninavtteformujevinuvlokalite(1),meninajemeninouaj namiestnejrovni(2) 2. prostrednctvomautonmiemiestnejsamosprvypresahujcejjejhlavnintitciejejdleitos rastienajmakmeninajemeninouajnamiestnejrovni. PrihodnotenpotenciluautonmiemiestnejsamosprvyvyuijemprceClarka(1984,1985), ktoridentifikovaltyriidelnetypymiestnejautonmievkombinciikovchhodntautonmie iniciatvyaimunity: Typ1:iniciatvaaimunita Typ2:iniciatvabezimunity Typ3:beziniciatvyasimunitou Typ4:beziniciatvy,ajbezimunity. Tto typolgia vytvra priestor na vahy o monostiach uspokojenia meninovch prv a potrieb prostrednctvom autonmie miestnej samosprvy. Druhou lniou diskusie je jej konfrontovaniesdvomamonmipozciamietnickejskupinyakomiestnejviny,alebomiestnej meniny.Uvedenprehadtypovautonmiemiestnejsamosprvymavediekzveru,evprpade typu1najrozsiahlejejmiestnejautonmiesajednonajpriaznivejiumonospremeninuvtte, ktor tvor miestnu vinu. Ak sa vak miestna autonmia dostane do rk neprimerane sa sprvajcejmiestnejviny,ostatnskupinysamuocitnvakostiach(akneuvaujemeorieen akost odsahovanm sa do priateskejej lokality). V prpade typu bezautonmie(Typ4),ke ttniejedostatoneaktvnyvzohadovanpotriebmenn,metovieskukonfliktuscentrlnou mocou,onevyluujeajloklnekonfliktyanarueniemiestnehospoluitia.Ajkebymiestnamajoritn skupinabolastretovnemiadnemonostiimplementcie.Vobochprpadochpomernevlunej dominancie, i u centrlnej, alebo miestnej rovne, menina silne zvis na ich prstupoch k ich prvam a potrebm. Samozrejme obidva typy mu ma pozitvne praktick formy a ponka, v zvislosti od situcie, akceptovaten miestne podmienky meninm. Z alch typov me by vhodn obzvl typ 2.Sosvojimpotencilominiciatvymehradleitlohuakcentrlnytt nie je aktvny vo vyuvan monosti intervenova do miestnych aktivt uskutoovanch miestnou samosprvou v prospech etnickch menn. Miestna rove v tomto prpade me vyvaova eventulnu krtkozrak politiku centrlneho ttu. Dobrm prkladom je Subotica (Vojvodina, Srbsko, Juhoslvia), mesto s viac ako 100 tis. obyvatemi a miestnou samosprvou kontrolovanou maarskmi etnickmi politickmi stranami (Korhecz, 2000). Vyuijc akceptovanie minimlnych demokratickch pravidiel, reagovala miestna samosprva na stup ttu z repektovania prv a potriebmenn.Zaloilaafinancovalanovkultrneintitcie,podporovalaaliemeniekultrne zdrueniaameninovmdi.Vyvilavspoluprcisjednotlivmimiestnymietnickmiskupinami a ich intitciami negatvne kroky a diskriminciu menn (vrtane alternatvy voi ttom kontrolovanmmeninovmintitciam). Miestnasamosprvamevyuikonceptautonmieajvprpade,eetnickskupinytvoria meninu v obci. Predpokladom zostva dostaton miera decentralizcie a autonmie miestnej samosprvy. Ak je miestna samosprva dostatone autonmna a stretov potrebm menn, me sama iniciova vznik vlastnch autonmnych tvarov a presun na ne as svojich kompetencii. Tento model submiestnej autonmie me zosta len symbolickm gestom, ak nie je podporen relnou politickou vou miestnej viny, jasnm pochopenm autonmneho vzahu voi hlavnej miestnej samosprve (jej orgnom), jasnm definovanm prv a adekvtnym finannm zabezpeenm.Nemalibytobyhocisamosprvne,lenkonzultatvneintitcie,aleintitciesjasnm postavenm, kompetenciami, rozpotom, efektvnym a demokratickm fungovanm a dostatonou mierouautonmie.

22

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Najtandartnejmiformamisubmiestnychautonmnychtvarovs: autonmiamiestnejparalelnejmeninovejsamosprvy autonmiasubmiestnejpriestorovejsamosprvy autonmiamiestnejfunknejmeninovejsamosprvy. Prvou monosou je vytvorenie paralelnej meninovej samosprvy v obci, s vzbou k hlavnm orgnom miestnej samosprvy, s uritou mierou autonmie, relevantnmi prvami a dostatonmizdrojmi.Ttoparalelnmiestnameninovautonmiameorganizovaintegrovan polyfunkn meninov samosprvu v citlivchoblastiachakovzdelanie,kultra,zdravie,socilne zleitostiat.Jedenzexistujcichprkladovjesystmmeninovchsamosprvzaloenvr.1993v Maarsku(napr.Bakker1997,Kocsis1999). Autonmna submiestna priestorov samosprva me by sformovan, ak meniny s priestorovo koncentrovan v uritch priestoroch obce. Meniny mu ma v takto vzniknutch samosprvnych orgnoch(napr.submiestnesamosprvy,susedskvbory,vboryastobce)jasn vinu.Tietomureprezentovameninuarozhodovaomnohchdleitchotzkachakonapr. zemn plnovanie, vybavenos, infratruktra, zabezpeovanie miestnych sluieb at. Tto autonmna truktra by mala by schopn vznamne ovplyvova trasformciu a rozvoj vlastnho zemia(napr.vrtanevetavnajzvanejchotzkach,ivybranchoblastiacheminentnhozujmu). Vmnohchsituciachttoformaautonmie(ajsprincpmisamosprvy)mebyvyuitvalch oblastiach ako kultra, vzdelanie, zdravie at. Tto autonmia je definovan vzahom k miestnej samosprve. K podstatnm prednostiam tohto typu patr, e miestna menina me kontrolova, alebovznamneovplyvovavlastnivotnmikropriestor.Jevakaieaplikovatenvovrazne zmieanomzem.NadtmtoprstupomuvaujeHasson(1996)prihadanoptimlnejiehomodelu miestnejsamosprvypreJeruzalem. Akjetomon,orgnymiestnejsamosprvymurozhodnosubmiestnejdecentralizcii presune sprvy uritch aktivt pod dieliu funkn samosprvu meniny s uritou mierou autonmie. Takto me obyvatestvo etnickej skupiny v obci riadi svoje kultrne centr, kolstvo, socilne centr at. Aj tu je potrebn pota s rieenm celej kly otzok vzahu k miestnej samosprve a ttu (obzvl tkajcich sa tandardov poskytovanch sluieb, rozsahu a spsobu podpory). Tu sa me stretva autonmia zhora s autonmiou zdola. Samosprva me vyui formu kontraktu s dobrovonou neziskovou organizciou, zdruenm, zastupujcim meninu. Miestnasamosprvadefinujelenzkladnpoiadavkyamonitorujeefektvnoszabezpeovania.Tto monosmebyvhodnpremeniny,msvojeprednosti(redukciankladov,pecializcia,doku lepie repektova potreby sliac vlastnej komunite), ako aj nedostatky z pohadu samosprv (u niektorch slabia organizcia, nesystematickos vkonu, nedostatok odbornosti, nespoahlivos; podrobnejienapr.Smith,2000). Miestneautonmnetvarynabzepersonlnejautonmieameniny Ttoalternatvamebyspontnnaaleboodrazomsituciekett,alebomiestnasamosprva, nedostatone repektuje potreby menn. Prvny systm demokratickch ttov nebrni zabezpeovaniu uritch potrieb menn prostrednctvom privtneho sektoru (1) a neziskovho tretiehosektoru(2).Tiemuvyuisloboduzdruovaniaaslobodupodnikaniakposkytovaniua distribcii niektorch verejnch statkov a sluieb meninm. Takto mu kona ako intitcie samotnchmenn,takajosobyaintitciemajoritnejspolonostirepektujcepotrebymenn.Mu bysasoucelottnejsiete,alebolenmiestnouiniciatvousozameranmnauritfunkciu.Veakrt dochdza k dohodm o vzjomnej prleitostnej, alebo neformlnej spoluprci medzi tmito aktivitami zdola a samosprvami, resp. ttom (vldne, resp. miestne granty, priestory, a pod.). Ich vzah je vak v tomto prpade aleko vonej, nesystematick oproti predchdzajcej submiestnej decentralizciivrmcisamosprvy. Schopnos etnickch skupn organizova sluby pre svoju komunitu potvrdzuj sksenosti idovskejapalestnskejkomunityvJeruzaleme(napr.RomannaWeingrod1991,Hasson1996).Tento postup bol vyvolan odmietanm oficilnej hlavnej miestnej samosprvy a jej nedostatonm

23

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

repektovanm potrieb etnickej skupiny. V rznych obdobiach si organizovali vlastn neformlne miestne vbory, ktor riadili rzne aspekty miestneho verejnho ivota, dokonca vyberali dane (idovsk komunita poas britskho mandtu). Palestnska komunita poas vldy Izraela nad Jeruzalemom reagovala podobne. as sluieb palestnskej komunite bola zabezpeovan skromnmi intitciami (vek as kolstva a zdravotnctva) a vekm potom zdruen. Nevyhnutn vzahy k oficilnej miestnej samosprve boli zabezpeovan neformlne, prostrednctvom ldrov tradinch klanov. Medzi prkladmi sliacimi meninm mem uvies aj pokusy o ustanovenie neformlnych miestnych samosprv, napr. v prpade rmskej meniny na Slovensku(napr.Buek,2000). Hlavnou charakteristikou tohto prstupu je poskytovanie uritch pre meninu dleitch potrieb, resp. citlivch miestnych sluieb, autonmnymi organizciami, zdrueniami, podnikateskmisubjektami.Najtypickejiepodobys(smonouaplikcioujednhotypu,vetkch typov,alebozmieanchforiempodamiestnychpodmienok): neformlnaautonmiamiestnejmeninovejsamosprvy(integrlnanazemcelejobce) neformlna submiestna priestorov autonmia (na zem asti obce kde je menina koncentrovan) miestnafunknmeninovautonmia(tkasadielejinnosti) privtnerieenianabzeslobodypodnikania. Spoliehaniesanatietoautonmnesubjektymniekokorizk.Najvnejmjenerovnomern pokrytie obc obvanch meninovou populciou aktvnymi a efektvne psobiacimi autonmnymi intitciami.Obianskaspolonos,dobrovonctvoniejerovnomernerozvinutaabsenciamiestnej iniciatvy nie je zriedkav. Rozmanitos autonmnych intitcii obianskej spolonosti je pritom obzvl dleit pre menej poetn meniny. Neist je dostaton financovanie aktivt tretieho sektoru vo finanne nronch aktivitch. Ich aktivity s asto zvisl od podpornch schm miestnych samosprv, vld a skromnch sponzorov, ktor podliehaj vkyvom. Spolieha sa na privtnezabezpeovaniepotriebvprpademarginalizovanchetnickchskupnjeastonemon. Zver Autonmiu nemusme hada vdy len na regionlnej rovni a spja ju nevyhnutne s zemm. Koncept autonmie je vemi adaptabiln a ponka aj na miestnej rovni vemi flexibiln monosti, ktor s v mnohch prpadoch preverovan sasnou spoloenskou praxou. Dovouje repektova princpy ochrany etnickej diverzity a deby moci s cieom uspokoji prva a potreby etnickch skupn. Najtypickej prpad autonmia miestnej samosprvy je obzvl vhodn na regulciu interetnickch vzahov ak sdeln truktra menn vrmci ttu je fragmentrna rozptlen na urit miestne koncentrcie, poet menn vtte je v a naprklad tie, ak je vyleneniekompaktnhoreginusjasnouvinouuritejmeninyvttezloit.Prednosouje,e dva monos autonmie mnohm lokalitm (obciam)sodlinouetnickoutruktrouobyvatestva. Totodovoujerepektovaexistenciumiestnychkoncentrciimenn(formujcichajmiestneviny) vrmcittudostatonediferencovanoupolitikou.Nevyadujesiasymetrickusporiadaniehlavnch politickoadministratvnych truktr ttu. Autonmia miestnej samosprvy dovouje viacer iniciatvy na poli socilneho a ekonomickho rozvoja. Za zmienku stoj aj jej nzky secesionistick potencil, vporovnan sobavami spjanmi vastiach politickch reprezentcii sregionlnou autonmiou (o m vniektorch ttoch strednej a vchodnej Eurpy svoj vznam). Najrznejie nettne autonmie, i u miestne, alebo intitucionlne, si zskavaj rastcu pozornos v etnickch relcich(napr.Gombr,2000).Nepolitickineformlneautonmnetvarynamiestnejrovnimu by prospen v ochrane znane diverzifikovanch miestnych zujmov a uspokojovan potrieb menn.Neznamentovak,eautonmianamiestnejrovnidokerieivetkyakostispoluitia etnickchskupn,alenemalabysaaniprehliada.

24

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Pridiskusiiomiestnejautonmiinememvynechaniektorhodnotovhadisk.Tkajsa autonmie ako miestnych samosprv (a od nich odvodench submiestnych tvarov), tak aj subjektovvprivtnomatreomsektore.Legislatvattubymaladefinovaachrniichautonmiua zabezpeiimpevnstatusakoprvnickmosobm,bezmonostsvojvonhozasahovaniazostrany inchsubjektov,najmttu.Vnimkousrozhodnutianezvislchsdov.Vstanovenzkladnch tandardov je dleit aj legislatva regulujca osobn a skupinov ivot (sloboda prejavu, zhomaovania, organizovania), slobodu podnikania, aj v definovan ich ochrany napr. voi inm skupinm,alebointitcim.Subjektysuritoumierouautonmiemiestnesamosprvy,dobrovon organizcie, musia sasne spa zkladn poiadavky demokratickho fungovania, ako s napr. demokraticksamosprva,zodpovednoslenstvu,garantovanieosobnejautonmieaslobody,napr. slobodne sa hlsi k autonmnej intitcii, prvo slobodne ukoni lenstvo, slobodne ods zo skupinyat.Etzioni(1993,1997)aHirst(1997)upozorujnadleitosmorlky,slobodyaudskch prv vo vzahu k rznym spoloenstvm a zdrueniam. Dobr spolonos si vyaduje symbizu spoloenskhoporiadku,morlkyaobmedzenejautonmie.Intitcie,spoloenstv,zdruenia,nimi presadzovan ciele a hodnoty musia by posudzovan poda externch a veobecne akceptovanch kritrii,zaloenchnaspolonezdieanejsksenostiudstva.Tietojadrovhodnoty(akoichnazva Etzioni, 1997) sa tkaj aj potrieb limitov voi autonmnym tvarom na loklnej rovni. V prpade poskytovania pecifickch sluieb privtnym sektorom tie nememe ustpi od poiadaviek ochrany spotrebitea, dodriavania podmienok hospodrskej sae. V uritch citlivch oblastiach mebypredmetomregulciepodnikaniapoiadavkaspsobilosti,iprsnehodohadunezvislmi intitciami(vrtanespotrebiteov).Aplikciahodntautonmienarznemiestneintitcieneme byzjednoduovan.Konceptautonmienamiestnejrovniobsahujecennpotencil,aleajrizik.To nem vies k jeho odmietaniu, ale premyslenmu aplikovaniu v konkrtnych podobch ako zodpovednej autonmie na miestnej rovni, umoujcej dostaton, ale relatvnu autonmiu, sprevdzansystmomgaranciizkladnchobianskychprvademokracie(stavou,zkonmittu, nezvislmi sdmi). Flexibiln model zodpovednej autonmie na miestnej rovni, ktor je v skutonosti zmesou intitcii kombinujcich rzne formy autonmie na miestnej rovni, me by vhodnou cestou k pokojnmu spoluitiu v multietnickch obciach a mestch. Nem pritom s o uniformn,alesamostatnaplikciu,repektujcumiestnepodmienkyapotreby. Na Slovensku existuj zkladn podmienky pre autonmiu miestnych samosprv. Miestne samosprvy maj pomerne vznamn rozmer imunity vyjadren v stave Slovenskej republiky (tvrtHlava,l.6471)napr.definovanmeventualityzsahovcentrlnejmocilenprostrednctvom zkonov (l. 67). Tento vznamn rozmer miestnej autonmie sa odrazil v pokusoch centrlnych orgnov obmedzi slobodu miestnych samosprv napr. zmenou legislatvy v oblasti miestneho referenda a medzinrodnch vzahov obc v r. 19941998. Trpezlivos s miestnou iniciatvou dola centrlnej rovni za vldy premira V. Meiara, najm po znmom prpade miestneho referenda v trove(podrobnejienapr.Hrabko,1999).Napriektomuajexistujcipotencilmiestnejautonmieje potrebn podpori podstatnejou decentralizciou. Mnoh typick miestne kompetencie (napr. zkladnkolstvo,sprvaniektorchdruhovinfratruktry)nies,alebosalenpostupnepresvaj na obce. Tie sa boria aj s nedostatonou fisklnou autonmiou (napr. obmedzenia v rozhodovan o definovan niektorch zdrojov prjmov, zvislos od transferov zo ttneho rozpotu), hoci treba uzna, e niektor mest a obce existujcu mieru autonmie nezvldli a elia vnym problmom (vysok zadenos). Na druhej strane sasn miera finannej autonmii samosprvy obc ich neobmedzuje v podpore miestneho kolstva, miestnej meninovej kultry a pod., poda vlastnho uvenia. Najvnejm limitom vo vzname tejto podpory je nedostatok financii, ktormu elia slovenskobce,priomzhadiskazujmovmennsatotkanajmnzkejfinannejkapacitymalch obc (Buek, 1997). Nzke prjmy obc limituj tto podporu a miestnu iniciatvu. V rozvoji autonmnych intitcii ako submiestnych truktr, funknch a paralelnch autonmii nenachdzamemasvnejrozmach.Ndejnejiajesituciavtreomsektore,kdesledujemeorazviac aktivtsliacichmeninm.

25

Buek Jn

Riadenie zemnch systmov/Politick geografia

Obr. 1. Prehad hlavnch foriem autonmie na miestnej rovni I. holistick chpanie


Extenzvna miestna autonmia

II.

tradin politick chpanie "zhora-nadol"


Autonmia miestnej samosprvy Parcilne autonmie miestnej samosprvy politick fisklna (finann) funkn (kultrna, vzdelvacia at) Submiestneautonmnetvary miestna paraleln samosprva submiestna priestorov samosprva miestna funkn samosprva

III.

nepolitick chpanie "zdola-nahor" Autonmne tvary na bze personlnej/intitucionlnej autonmie


neformlna miestna samosprva neformlna submiestna priestorov samosprva miestna funkn samosprva privtne rieenia na bze slobody podnikania.

26