You are on page 1of 23

Medea

Studia mediaevalia et antiqua XIII. 2009

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua

Redakn rada:

Mgr. Branislav Kovr Mgr. Miroslav Lys, PhD. Mgr. Marko Miiko Mgr. Katarna Ndask Mgr. Daniela Rokov Mgr. Eva Sekereov

Adresa redakcie:

MEDEA Katedra veobecnch dejn FiFUK afrikovo nm. 6 818 01 BRATISLAVA

E-mail: zbornik.medea@post.sk Http://imedea.szm.sk

akujeme Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho za poskytnutie finannej podpory, vaka ktorej bolo umonen vydanie tohto sla.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

NEOLITICK OSDLENIE STREDNHO POHRONIA


Peter Tth Tom Zachar

Recenzovala: Mgr. Jana utekov, PhD. lnok si kladie za cie, sbornou formou poda o najkompletnej obraz osdlenia v obdob neolitu na strednom Pohron vzhadom na sasn stav bdania. Autori pracovali priamo iba s materilom zo Zvolena-Podborovej. alie poznatky prezentujeme len na zklade citovanej literatry, pomocou ktorej sme pre lepiu prehadnos zostavili katalg jednotlivch lokalt. Zkladom prspevku je analza zberovho keramickho materilu z lokality Zvolen-Podborov, zskanho v uvedenej polohe poas zchrannho archeologickho vskumu.1 Treba podotkn, e materil nie je stratifikovan a prpadn nlezov celky sa nedochovali. Vzhadom na zisten koncentrciu repovho materilu v mieste nlezu nemono vyli ani existenciu archeologickch objektov. Vrazn neolitick materil z tejto avobrenej terasy rieky Hron sa zskal u v rokoch 1998 2001 a spolu s podrobnm opisom lokality ho publikoval R. Malek.2 Naposledy sa dokumentovala svisl vrstva mladej linernej kultry s prevane atypickm repovm materilom na temene tej istej rienej terasy v blzkosti panelovch domov stojacich v zpadnej asti tvrte Zvolen-Podborov.3 Stredn Pohronie je sasou centrlnej hornatej asti strednho Slovenska (mapa 1). Charakterizuje ho stredn tok rieky Hron, ktor v priestore Slovenskej upe vtek do Zvolenskej kotliny z oblasti hornho Pohronia. Zvolensk kotlinu, ktorej osou je rieka Hron so svojm avostrannm prtokom Slatinou, zo severu lemuj Starohorsk vrchy, z vchodu masv Poany, zo zpadu Kremnick vrchy a z juhu pohorie Javorie. V juhozpadnej asti Zvolenskej kotliny sa rieka Hron prudko sta zpadnm smerom a sti do iarskej kotliny, ktor obklopuj zo severu Kremnick vrchy, z juhu tiavnick vrchy a v zpadnej asti pohorie Vtnik. Zvolensk a iarsku kotlinu mono
1

UIAK, Peter - ZACHAR, Tom - HANULIAK, Vclav. Pravek nlezy zo ZvolenaPodborovej. In AVANS v roku 2005, 2007, s. 194-195. MALEK, Rbert. Neolitick nlezy zo Zvolena-Podborovej. In CHEBEN, Ivan KUZMA, Ivan (eds.). Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 2004. Nitra: Archeologick stav SAV, 2005, s. 225-233. ZACHAR, Jn - ZACHAR, Tom. Archeologick nlezy zo Zvolenskej kotliny. In AVANS v roku 2006, 2008, s. 176.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 charakterizova ako vntrohorsk kotliny strednho vkovho stupa s nadmorskou vkou medzi 300 a 500 m. n. m. 4 V mieste tzv. Slovenskej brny pri obce Tlmae, kde rieka Hron opa hornat oblas strednho Slovenska a vchdza do Podunajskej niny, sa regin strednho Pohronia kon. Zujem o archeologick nlezy z oblasti Zvolena mono registrova u z 2. pol. 19. storoia, avak prv zmienky o neolitickch nlezoch poznme a z medzivojnovho obdobia. Zaslili sa o ne predovetkm esk uitelia psobiaci na zvolenskch kolch ako bol naprklad J. Trnka, ktor svoje nlezy posielal J. Eisnerovi do Bratislavy. 5 Po 2. svetovej vojne dokumentoval neolitick nlezy vo Zvolene amatrsky archeolg a zberate Gustv Lehotsk. 6 Neskr vetky znme neolitick lokality zhromadil vo svojej sbornej prci venovanej praveku strednho Slovenska G. Balaa. 7 alie obdobie charakterizuje stagncia vskumu neolitickho osdlenia v priestore strednho Pohronia, priom archeolgovia iba eviduj starie neolitick nlezy na inch lokalitch. Najm pod vplyvom novch nlezov P. Mosnho 8 a R. Maleka9 po roku 1989 pomaly narast rozsah poznatkov a intenzita vskumu na strednom Pohron. Celkove vak mono kontatova, e hlavne zpadn as strednho Pohronia patr medzi menej archeologicky prebdan reginy Slovenska. Pri popise materilu sme vychdzali z tabelrneho spsobu, ktor prezentoval D. Vlek10 a ten sme alej rozpracovali. Uveden tabelrny spsob popisu materilu m oproti tradinmu slovnmu popisu vhodu, e je prehadnej a umouje porovnva medzi sebou vie mnostvo keramickho materilu (tabuka 1). Drali sme sa danho keramickho materilu s tm, e je mon tento spsob popisu v budcnosti alej doplni a rozri. Pri spracovvan materilu sme vylenili kategrie: fragment, tvar ndoby, hrbka repu, keramick materil, ostrivo, vpal, vzdoba a druh vzdoby a pravy povrchu. Pre bli popis a vysvetlenie jednotlivch bodov pozri Postup pri vypan tabelrneho prehadu.
4

9 10

LUKNI, Michal - PLESNK, Pavol. Niny, kotliny a pohoria Slovenska. Bratislava: Osveta, 1961, s. 61, 86. EISNER, Jan. Prehistorick vskum na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v roku 1934. In Sbornk Muzelnej slovenskej spolonosti, 1935, ro. 29, s. 51-80. MCELOV, Marta. Pravek a vasnohistorick osdlenie. In VANKOV, Viera (ed.). Zvolen. Monografia k 750. vroiu obnovenia mestskch prv. Martin: Neografia, 1993, s. 32-36. BALAA, Gejza. Pravek osdlenie strednho Slovenska. Bansk Bystrica: Osveta, 1960, s. 24. MOSN, Peter - IKA, Stanislav. Ladomersk Vieska prv nlezisko s linernou keramikou v iarskej kotline. In AVANS v roku 1997, 1998, s. 120. MALEK, ref. 2, s. 229. VLEK, David. Sdlit kultury s linern keramikou v Bohuslavicch u Kyjova v trati ,,U tvrze . Brno: stav archeologie a muzeologie FF MU (rkp. bakalr. dipl. prce), 2005.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

Keramika sa zachovala fragmentrne a nedala sa kompletne rekontruova. repy najastejie pochdzali z tela ndoby, menej z okraja a dna. Vo vine prpadov nebolo mon uri, o ak druh ndoby ide. Objavili sme len niekoko monch vnimiek: polguovit ndobka (obr. 3:6), knick miska (obr. 1:6) a dva fragmenty pochdzaj pravdepodobne z misky na nke (obr. 3:1, 2). Priemern minimlna hrbka fragmentu bola 5 mm a priemern maximlna hrbka 7 mm. Na vrobu keramiky sa najastejie pouil plaven11 materil (24 prpadov), ale zistili sme i materil bahnit (rep je na dotyk mkk a otiera sa o prsty; 11 prpadov). Keramika sa vyrbala z hmoty bez ostriva (28 prpadov),12 ktor sa vyskytovalo len vnimone (organick13 5 repov, anorganick14 2 repy). Ak sa pri vrobe keramiky vyuila bahnit a plaven hlina, najastejie boli bez ostriva. Znamen to, e v nlezovom materili dominuj mal ndoby, ktor nemuseli obsahova aliu prmes. Ale vie ndoby by sa pravdepodobne zdeformovali poas vroby pod ich vlastnou plastickosou.15 Jemnej keramike sme venovali zvltnu pozornos. Vyrbala sa z vemi kvalitnch surovn, ktor po vpale tvorili homognny materil.16 Rastlinn prmes m niekoko nevhod. Rastlinn iastoky poas vypaovania vyhoria, zanechvajc za sebou dutinky a tak robia ndobu provitejou a menej vhodnou na uchovvanie tekutn. 17 Provitos m vplyv i na mechanick pevnos, odolnos voi zmenm teploty, odolnos proti korzii at.18 Farba nachdzan dnes, nemus nevyhnutne reflektova originlnu farbu na repe. Originlne zafarbenie sa mohlo zmeni pouitm ndoby na otvorenom ohni alebo rznymi environmentlnymi podmienkami, ktor psobili po

11

12

13

14

15

16

17 18

Je relatvne homognny, o me by vsledkom prirodzenho stavu (nemyselne plaven hlina mohla vznikn v nejakom mieste po dadi), vo vine prpadov bol materil myselne homognny pre vrobu jemnej keramiky. PAVL, Ivan. Life on a Neolithic Site. Bylany Situational Analysis of Artifacts. Praha: Archeologick stav AV R, 2000, s. 118. Mus by jemn, homogenizovan a nie makroskopicky viditen. PAVL, ref. 11, s. 118. Zaha rozdrven slamu, prirodzen neistoty z pdy alebo exkrementy domcich zvierat PAVL, ref. 11, s. 118. Pozostva z piesku, jemnch iastoiek trku alebo rznych typov bridlc s vekm podielom sudy, makroskopicky je ahko rozoznaten. PAVL, ref. 11, s. 118. FRANKLIN, Julie A. Linear- and Stichbandkeramik Pottery Technology from the Neolithic Site of Bylany (Czech Republic). In PAVL, Ivan (ed.). Bylany, Varia I. Praha: Archeologick stav AV R, 1998, s. 3-16. NOVOTN, Martina. Chemick hodnocen vzork neolitick keramiky z Bylan. In PAVL, Ivan (ed.). Bylany, Varia II. Praha: Archeologick stav AV R, 2002, s. 39-44. FRANKLIN, ref. 15, s. 6. NOVOTN, ref. 16, s. 41.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 skonen jej funkcie.19 Z tohto dvodu sme ju brali iba ako pomocn kategriu pri urovan vpalu. V uvedenom sbore bol najastejie zastpen sendviovit vpal (15 repov), vpal . 5 a 7 a redukn vpal boli rovnako zastpen (6 repov), u dvoch repov sa zistil vpal . 6. Techniky vypaovania poukazuj na rove pyrotechnolgie dostupnej vtedajm uom a schopnos kontrolova teplotu vpalu.20 Takmer vetky repy boli zdoben. Keramika sa najlepie zdobila po tom, ako schla jeden alebo viac dn (dlhie pre vie ndoby a menej priazniv podmienky pre vysuovanie). Vtedy bola dostatone poddajn na ryt a vhben vzdobu a nedochdzalo k deformovaniu tvaru ndoby. 21 Vo vzdobe jemnej keramiky sa objavila ryt i vhben vzdoba (notov hlaviky a jamky rznych tvarov) v kombincich aj samostatne. Ryt vzdoba bola preveden hrubou (obr. 1: 9, 13) i jemnejou lniou (obr. 1: 10; 2: 9). Ryt lnie sa v danom sbore vyskytli najastejie samostatne (obr. 1:13; 2:2 at.), menej bola zastpen dvojit lnia (obr. 1:10, 12; 2:2) a jeden rep zdobila i trojit lnia (obr. 1:11). Jamky maj rzny tvar (notov hlaviky obr. 2:5, ovlne obr. 1:11, 15; 2:8, trojuholnkov obr. 1:5, 7, 12), ryhy presekvaj (obr. 1:8, 11, 14, at.), ukonuj (obr. 1:13, 15; 3:3, 4) alebo sa vyskytuj samostatne bez vzby na ryhu (obr. 1:6; 2:8). Jamky sa zdruuj do dvojc (obr. 1:7, 12) alebo do trojc nad sebou (obr. 1:11) a preruuj tak ryt lnie. Zistila sa i vzdoba na vntornej strane repu, ktor predstavuje jednoduch ryt lnia (obr. 2:7). Pre zlomkovitos nlezovho materilu sa ako uruj vzdobn motvy. Vyskytla sa jednoduch oben lnia (obr. 1:3) niekedy preruen jamkami (obr. 1:5), oblkov lnie (obr. 1:11, 13, 14; 2:2) i v kombincii s obenou vzdobou (obr. 1:7). V dvoch prpadoch mono ide o krokvice (obr. 1:10, 12) a objavili sa i do seba zavesen oblky (obr. 1:15). V repoch hrubej keramiky sa uplatnili plastick aj vhben prvky. Plastick prvky predstavuje presekvan pska (obr. 2:10, 11) a uko s nechtovmi vrypmi vodorovne prevtan a ikmo nasaden (obr. 3:5). Vhben prvky reprezentuje dvojit zvisl rad prstovitch zsekov (obr. 2:12) a rad nechtovch vrypov pod okrajom, ku ktormu sa zbieha druh rad nechtovch vrypov (obr. 3:6). Spsoby tvarovania keramiky s z archeologickho materilu ako uriten. Ke je ndoba uroben starostlivo, kad nznak tvarovania by mal by prakticky nezistiten.22 U jemnej keramiky boli obidva povrchy najastejie hladen. Objavilo sa i letenie vonkajieho (1 rep) a vntornho povrchu (2 repy). Letenie sa najjednoduchie aplikuje pred vyplenm, odtlaovanm hladkho okruhliaka po
19 20 21 22

FRANKLIN, ref. 15, s. 8; PAVL, ref. 11, s. 131. FRANKLIN, ref. 15, s. 3. FRANKLIN, ref. 15, s. 9. FRANKLIN, ref. 15, s. 7-8.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

povrchu ndoby, o rob povrch kompaktnejm a ndobu atraktvnejou a odolnejou proti vode. V Bylanoch s vetky leten repy oetren iba z vntornej strany, asi polovica repov m aj vonkaj povrch leten. Keramika vyplen redukne tie lepie dr vodu. 23 U hrubej keramiky sa na oboch povrchoch asto nachdzali stopy po rastlinch. U jemnej i hrubej keramiky sa na vntornom povrchu objavili stopy po odkrabvan nadbytonej keramickej hmoty (3+4 repy). pravu povrchu nebolo mon uri takmer u polovici repovho materilu.24 Nlezov materil datujeme do mladej linernej keramiky, do jej klasickho stupa.25 Poetn analgie nachdzame v trovskom materili26 a v zberoch publikovanch R. Malekom v rokoch 1998 2001 v uvedenej polohe.27 Postup pri vypan tabelrneho prehadu rep . slo repu Obr. . slo obrzku Kategria fragmentu vyhovujca poloka sa vypln X zapsa do poa Poznmky, ak nevyhovuje iadna poloka Tvar ndoby nape sa slovom X ak nemono uri tvar ndoby Hr. repu v mm vypln sa min. a max. hodnota ak hrbku nemono vyplni, daj necha przdny Keramick materil: 1 bahnit 2 jemne plaven 3 stredne zrnit 4 hrubo zrnit Ostrivo: 1 bez ostriva 2 s organickm ostrivom 3 s anorganickm ostrivom Vpal: 1 oxidan (oranov a erven farba na oboch povrchoch i na lome)
23 24

25

26

27

FRANKLIN, ref. 15, s. 8, 10. Podobn jav pozoroval i I. Pavl v Bylanoch. Vysvetuje to pdnymi podmienkami, ktor vplvaj na stav zachovania materilu ako na skuton podiel v nlezoch. PAVL, ref. 11, s. 132. Za konzultciu a cenn rady autori akuj doc. E. Kazdovej, CSc. a doc. J. Pavkovi, DrSc. PAVK, Juraj. trovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der eliezovce-Gruppe. Nitra: Archeologick stav SAV, 1994, taf. 6:30; 7:3, 44; 8:46; 11:10; 14:31; 59:35. MALEK, ref. 2, obr. 3:12, 14, 20, 21.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 2 redukn (tmavohned a ierna farba oboch povrchov i na lome) 3 poloredukn (repy sivch farieb na oboch povrchoch i na lome) 4 tzv. sendviov 4a oranov a erven farba oboch povrchov a tmav lom 4b siv farba oboch povrchov a tmav lom 5 oranov a erven farba vonkajieho povrchu a tmav lom i vntorn povrch 6 siv farba vonkajieho povrchu a tmav lom i vntorn povrch 7 tmav vonkaj povrch i lom a siv farba vntornho povrchu Vzdoba: 1 zdoben 2 nezdoben 3 vzdobu nebolo mon uri Druh vzdoby: 1 plastick aplikcie 1a jazykovit vnelky 1b rozoklan vnelky 1c ztkovit vnelky 1d plastick presekvan psky 1e drobn uk 2 lnie 2a hrub lnie 2b jemn lnie 2c kombincie oboch 3 vhben vzdoba 3a notov hlaviky (pribline okrhle) 3b ovlne jamky 3c trojuholnkov jamky 3d vpichy 3e preseky (spjajce dve a viac lni) 3f (zke) zseky 3g (irok) nechtov vrypy 4 kombincie vzdoby 4a hrub lnia a notov hlaviky 4b hrub lnia a ovlne jamky 4c hrub lnia a trojuholnkov jamky 4d jemn lnia a notov hlaviky 4e jemn lnia a ovlne jamky 4f jemn lnia a trojuholnkov jamky 4g hrub aj jemn lnia a ovlna jamka 4h jemn lnia, notov hlavika a ovlna jamka

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

4i jemn lnia, ovlna a trojuholnkov jamka 4j hrub aj jemn lnia, notov hlavika a ovlna jamka ak sa na repe vzdoba nenachdza, nech sa zznam przdny X ak vzdobu nemono uri kvli neitatenosti alebo erzii jednho z povrchov prava povrchu 1 hladen 2 leten 3 stopy po kraban 4 stopy po odtlakoch prstov 5 stopy po rastlinnch zvykoch X ak nemono zisti pravu povrchu Poznmky zape sa postreh alebo daj, ktor nie je mon vyplni ani do jednej z poloiek Lokality prezentovan v katalgu s oznaen slom, pod ktorm figuruj na priloenom vyobrazen (mapa 2). Nasleduje kataster obce (obc), poloha a okres. Pod skratkou G (geomorfolgia) uvdzame informcie o geomorfologickom type polohy, nadmorskej vke a preveniu voi vodnmu toku. Vzdialenos polohy od vodnho toku sa neuvdza, nakoko pvodne meandrujce toky s regulovan a tento daj bez rekontrukcie loklnych hydrologickch pomerov, ktor zatia nie s k dispozci nem pre nami sledovan problematiku vznam ani pri rmcovch dajoch zaokrhlench na desiatky metrov, ako to pri podobnej situcii prezentovala M. Konelov. 28 Hornat stredn Pohronie m charakter kotln, ktorch os tvoria rieky i potoky so svojimi irmi i umi nivami, prevane lemovanmi po obvode vyvenmi terasami. V uvedenom prostred je vzah pravekho osdlenia na rienych terasch a miernych vyveninch v inundcich k meandrujcemu toku i jeho mtvym ramenm v nive vemi pravdepodobn. Pod skratkou N (nlezy) figuruje druh nlezov z obdobia neolitu a spsob ich zskania. Nlezy lengyelskej kultry nie s v citovanej literatre presnejie chronologicky zaraden, priom mu reprezentova aj staroeneolitick stupne tejto kultry a v zozname lokalt s uveden len pre plnos. V katalgu sa neuvdzaj ojedinel nlezy tiepanej industrie rmcove datovan do doby kamennej, ani typ suroviny pouitej na ich vrobu, nakoko tieto daje sme u prezentovali.29 Pri skratke D (datovanie) sa uvdza datovanie a kultrna prslunos nlezov. Skratka U (uloenie) oznauje miesto uloenia nlezov.
28

29

KONELOV, Markta. Struktura osdlen lidu s linern keramikou ve vchodnch echch. In AR, 2005, ro. 57, . 4, s. 658. ZACHAR, Tom - GALVNEK, Juraj - MALEK, Rbert. Proveniencia kamennch surovn na strednom a hornom Pohron v dobe kamennej. In Sbor. prac Fil. Fak. Brno M12-13, 2009, ro. LVI-LVII, s. 7-13.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009

Katalg: 1. Hronsk Beadik Farsk kostol (okr. arnovica) G. Pravobren terasa rieky Hron, 200 m.n.m, prevenie 8 m. N. Systematick vskum; keramika, tiepan industria. D. Neolit lengyelsk kultra(?). U. AM SNM Bratislava. 30 2. Hronsk Beadik, as Psiare JRD na juhozpadnom okraji asti Psiare (okr. arnovica) G. Pravobren terasa rieky Hron, 182 m.n.m., prevenie 4 m. N. Zber; keramika, tiepan industria. D. Neolit. U. PM Nov Baa.31 3. Hronsk Beadik, as Psiare pole pod vinicami, severozpadn okraj miestnej asti Psiare (okr. arnovica) G. Mierna vyvenina na pravom brehu rieky Hron, 182 m.n.m, prevenie 1 m. N. Zber, vskum; keramika, tiepan industria, zvieracie kosti. D. Mladia lin. keramika, eliezovsk skupina, lengyelsk kultra. U. PM Nov Baa.32 4. Ladomersk Vieska cintorn (okr. iar nad Hronom) G. avobren terasa rieky Hron, 255 m.n.m., prevenie 7 m. N. Zber; keramika. D. Zver starieho neolitu, staria linerna keramika. U. A SAV Nitra.33 5. Zvolen Pod Drahy (okr. Zvolen) G. avobren terasa rieky Slatiny, 288 m.n.m., prevenie 8 m. N. Zber; keramika. D. Linerna keramika, eliezovsk skupina, mladia bukovohorsk kultra. U. Nezisten.34
30

31

32

33 34

HABOVTIAK, Alojz - HOLK, tefan. Archeologick vskumy v Hronskom Beadiku. In AVANS v roku 1975, 1976, s. 90. KONEN, Katarna - TRGINA, Gejza. Prieskum v okrese iar nad Hronom. In AVANS v roku 1988, 1990, s. 99. KONEN, Katarna. Vskum v Hronskom Beadiku, as Psiare. In AVANS v roku 1989, 1991, s. 57; KONEN - TRGINA, ref. 31, s. 99. MOSN - IKA, ref. 8, s. 120. BALAA, ref. 7, s. 19-20; EISNER, ref. 5, s. 57; MCELOV, ref. 6, s. 31. Materil zo zbierok SNM-AM (MCELOV, ref. 6, s. 110, pozn. 5) sa nezachoval.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

6. Zvolen Podborov (okr. Zvolen) G. avobren terasa rieky Hron, 295 306 m.n.m, prevenie 8 m. N. Zber, keramika, tiepan industria. D. Stredn neolit, klasick a neskor fza mladej linernej keramiky. U. ttne lesy SR n. p. stredisko LDM Zvolen; A SAV Nitra, pracovisko Zvolen.35 7. Zvolen Zoln (okr. Zvolen) G. avobren terasa potok Zoln, 342 345 m.n.m., prevenie 10 m. N. Zber, keramika, tiepan industria. D. Stredn neolit, mladia linerna keramika. U. ttne lesy SR n. p. stredisko LDM Zvolen.36 8. iar nad Hronom Mestsk park (okr. iar nad Hronom) G. Pravobren terasa na stoku rieky Hron a Lutilskho potoka, 250 m.n.m, prevenie 5 m. N. Systematick vskum, keramika, tiepan industria. D. eliezovsk skupina (?). U. Mestsk Mzeum v iari nad Hronom. 37 Najstarie neolitick nlezy z prostredia strednho Pohronia pochdzaj zo iarskej kotliny, z lokality Ladomersk Vieska cintorn. Datujeme ich do kultry so starou linernou keramikou, na zver starho neolitu. 38 Zatia najbliie lokality s podobnm datovanm, s vzdialen zhruba 50 km a leia na dolnom Pohron.39 V obdob strednho neolitu vystupuje vrazn koncentrcia sdlisk vo Zvolenskej kotline v priestore Zvolena. V sasnosti najpoetnej je materil zberovho charakteru zo Zvolena-Podborovej, kde existuje klasick stupe kultry s mladou linernou keramikou, priom niektor vzdobn prvky naznauj aj jej zveren fzu. 40 Osdlenie na tejto lokalite sa zatia jav ako najstarie vo Zvolenskej kotline a a al vskum uke, i je mon aj tu pota so staroneolitickm osdlenm ako v prpade iarskej kotliny. Rovnako by sme mohli datova aj osdlenie v polohe Zvolen-Pod Drahy, kde sa
35

36

37

38 39

40

MALEK, ref. 2, s. 229; UIAK - ZACHAR - HANULIAK, ref. 1, s. 194; ZACHAR ZACHAR, ref. 3, s. 176. MALEK, Rbert - PLINK, Tibor - PTERKA, Pl. Prieskumy v okol Zvolena. In AVANS v roku 2003, 2004, s. 132. MOSN, Peter - PIETA, Karol. Zisovac vskum v iari nad Hronom. In AVANS v roku 2002, 2003, s. 107, obr. 65:1. MOSN - IKA, ref. 8, s. 120. PAVK, Juraj. ltere Linearkeramik in der Slowakei. In Slov. Arch, 1980, ro. 28, . 1, s. 9, Abb. 1. MALEK, ref. 2, s. 229.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 nachdzala bliie nepecifikovan linerna keramika, mladia bukovohorsk kultra41 a eliezovsk skupina. 42 V sasnosti najvchodnejie nlezy mladej linernej keramiky zo strednho Pohronia poznme zo Zvolena-Zolnej.43 Kolonizciu Zvolenskej kotliny mladou linernou kultrou z dolnho Pohronia, alebo v tomto obdob u aj z Poiplia nedvno nartol R. Malek.44 V prpade nlezov bukovohorskej kultry zo Zvolena-Pod Drahy meme predpoklada import do prostredia mladej linernej keramiky i eliezovskej skupiny. Kontakty s zemm bukovohorskej kultry mu potvrdzova aj tyri polohy v katastri Zvolena, na ktorch sa uvdza ojedinel vskyt obsidinu. Okrem obsidinu sa na strednom Pohron v neolite pre potreby tiepanej industrie vyuva miestny jaspis a opl, hlavne vak v materilnej kultre dominujci limnosilicit zo iarskej kotliny, kde treba pota aj s jeho abou. 45 Nlezy pravdepodobne eliezovskej skupiny sa na strednom Pohron vyskytli na dvoch lokalitch, a to v iari nad Hronom-mestskom parku46 a vo Zvolene Pod Drahy.47 V tomto kontexte je dleit poznatok M. Sojka,48 ktor predpoklad renie eliezovskch vzdobnch elementov do oblasti dolnho Spia dolm rieky Hron. Obdobie strednho neolitu (ako i lokalitu zo zveru starieho neolitu v Ladomerskej Vieske) charakterizuje na strednom Pohron osdovanie vyvench rienych ters s priemernm prevenm oproti inundci riek asi o 7 metrov (vi katalg). Na juhozpadnom Slovensku charakterizuj osdlenie linernej keramiky okrem spomenutch ters jednotlivch tokov aj mierne elevcie v inundcich.49 Neolitick lokality situovan v spomenutch inundcich riek i potokov, respektve na nzkych inundanch terasch s prevenm len nieo okolo jednho metra voi nive toku zatia vskum nedoloil v centrlnych astiach strednho Pohronia (iarska a Zvolensk kotlina). Vnimku tvor iba sdlisko v Hronskom Beadiku pole pod vinicami, ktor vak le v oblasti Slovenskej brny na zpadnom okraji sledovanho zemia, priom zisten lokality tu najskr nadvzuj na hustejie neolitick osdlenie dolnho
41 42 43 44 45

46 47 48

49

MCELOV, ref. 6, s. 32. BALAA, ref. 7, s. 19-20. MALEK - PLINK - PTERKA, ref. 36, s. 132. MALEK, ref. 2, s. 229. CHEBEN, Ivan - ILLOV, udmila. Chipped industry made of limnoquarzite from iarska kotlina hollow. In CHEBEN, Ivan - KUZMA, Ivan (eds.). Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 2001. Nitra: Archeologick stav SAV, 2002, s. 106; ZACHAR - GALVNEK - MALEK, ref. 29, s. 14. MOSN - PIETA, ref. 37, s. 107. BALAA, ref. 7, s. 19. SOJK, Marin. Neolitizcia Spia a kultrne vzahy s Maloposkom. In KUZMA, Ivan (ed.). Otzky neolitu a eneolitu naich krajn 1998. Nitra: Archeologick stav, 1999, s. 198. PAVK, Juraj. Kultry starieho a strednho neolitu na zpadnom Slovensku. In TOK, Anton (ed.). Slovensko v mladej dobe kamennej. Bratislava, Veda, 1970, s. 22.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

Pohronia. Z niekoko mlo archeologickch vskumov prebiehajcich na uvedenom type osdlenia v inundcich tokov rovnako v iarskej (iar nad Hronom-Horn Opatovce-Senkov)50 ako i vo Zvolenskej kotline (Slia-Horn zeme)51 vak existuje pravek a vasnohistorick osdlenie. Zisten absenciu neolitickho osdlenia v inundcich tokov v centrlnych astiach strednho Pohronia zatia pripisujeme skr stavu bdania ako relnym rozdielom zistenm v charaktere osdlenia medzi Zvolenskou a iarskou kotlinou a zpadnm okrajom zemia strednho Pohronia, resp. juhozpadnho Slovenska. Osdlenie vntrohorskej iarskej a Zvolenskej kotliny na strednom Pohron, ale i Hornonitrianskej kotliny a Povaskho podolia na zpadnom Slovensku stredoneolitickmi kultrami52 i napriek vyej nadmorskej vke a menej rodnm pdam voi juhozpadnmu Slovensku me javi ako prekvapiv.53 J. Pavk54 poukzal nato, e spomedzi prrodnch initeov, ovplyvujcich ronctvo a chovatestvo ako zkladn zloku obivy vtedajieho obyvatestva maj najv vznam optimlne zrky. Prve spomenut kotliny patria ako jedin z vyie poloench kotln strednho, severnho a vchodnho Slovenska ete do teplej klimatickej oblasti, typick pre ninat zemie Slovenska. Priemern ron hrn zrok centrlnych ast tchto kotln nepresahuje hranicu 700 mm, priom tto hodnota na rozdiel od alch podhorskm oblast dnenho Slovenska m najbliie k dajom uvdzanm pre ninat zemie (prevane 500 a 600 mm).55 V tomto smere zaujmav vnimku tvoria asti Liptovskej, Popradskej a Horndskej kotliny s analogickou hodnotou priemernho ronho hrnu zrok do 700 mm s doloenm stredoneolitickm osdlenm, ktor vak vemi pravdepodobne prilo z zemia dnenho Poska.56 V danom kontexte sa stredoneolitick osdlenie sledovanch, vyie poloench podhorskch kotln me javi ako prirodzen kolonizcia zemia, podporovan prbuznmi prrodnmi podmienkami ako vo vchodiskovom zem a doplnen

50

51

52

53

54

55

56

TRGINA, Gejza. Druh vskumn etapa v iari nad Hronom. In AVANS v roku 1981, 1982, s. 293. MCELOV, Marta. Ukonenie vskumu dvoch slovanskch sdlisk v Sliai. In AVANS v roku 1986, 1987, s. 69. IKA, Stanislav. Osdlenie Slovenska v starom a strednom neolite. In KOV, Duan (ed.). Kronika Slovenska 1. Od najstarch ias do konca 19. Storoia. Bratislava. Fortuna Print., 1998, s. 36. Nemono plne vyli, e budci vskum dolo osdlenie v strednom neolite aj alch vyie poloench oblast Slovenska. PAVK, Juraj. Adaptcia neolitickho osdlenia na prrodn podmienky. In tud. Zvesti A SAV, 1990, ro. 26, s. 67. Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo ivotnho prostredia SR; Bansk Bystrica: Slovensk agentra ivotnho prostredia, 2002, s. 95, mapa 27; s. 99, mapa 54. SOJK, ref. 48, s. 198; tam i alia lit.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 prpadne o monos aby kamennej industrie napr. rohovca a radiolaritu v oblasti Bielych Karpt57 i limnosilicitu v iarskej kotline.58 Mladoneolitick osdlenie na strednom Pohron zatia nie je vraznejie zastpen. V priestore Slovenskej brny sa nlezy lengyelskej kultry podarilo doloi na viacerch polohch v katastri Hronskho Beadika,59 datuj sa vak len rmcovo a nemusia reprezentova mladoneolitick stupne tejto kultry. al vskum v regine mus prinies odpove na otzku, i osdlenie v mladom neolite v oblasti strednho Pohronia podlieha zmenm kvli klimatickm vkyvom, podobne ako sa to predpoklad pre zemie juhozpadnho Slovenska,60 alebo jeho absencia je zaprinen len sasnm stavom bdania.

Resmee
Den zentralen Teil der mittleren Slowakei bildet das mittlere Grantal. Die ltesten neolithischen Funde kennen wir aus dem iar-Kessel von der Fundstelle Ladomersk Vieska. Die Funde gehren zur lteren Bandkeramik. Das mittlere Neolithikum, ihre mittlere sowie auch spte Phase, ist durch Funde der jngeren Bandkeramik aus dem Raum von Zvolen bekannt. Aus Zvolen kennen wir auch Funde der Bkker Kultur, die sich als Import aus dem sdstlichen Slowakei entpuppt haben. Die eliezovce-Gruppe ist im mittleren Grantal durch zwei Lagen bekannt. Wir vermuten aber eine Kolonisation von der Unteren SpiRegion mittelst des Gran Flusses. Bei der Erzeugung der Spaltindustrie dominiert der Limnoquarzit aus dem iar-Kessel. rtlich wird auch Jaspis, Opal und importiertes Obsidian benutzt. Besiedelt werden, hnlich als in der sdwestlichen Slowakei, berhhte Flussterassen sowie auch niedrige Erhebungen im Inundationsgebiet der Strmungen. Die jung-neolithischen Funde der Lengyel-Kultur fehlen bis jetzt aus dem behandeltem Gebiet.

57

58 59 60

CHEBEN, Ivan - CHEBEN, Michal. Doklady pravekej aby radiolaritu v oblasti Vratskho Podhradia a povodia Vlry. In LABUDA, Jozef (ed.). Montnna archeolgia na Slovensku (25 rokov vskumu lokality Glanzenberg v Banskej tiavnici. Bansk tiavnica: Slovensk bansk mzeum v Banskej tiavnici , 2005, s. 13. CHEBEN - ILLOV, ref. 45, s. 110. KONEN, ref. 32, s. 57; KONEN - TRGINA, ref. 31, s. 99. PAVK, ref. 54, s. 66.

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

Mapa 1. Oblas strednho Pohronia na Slovensku.

Mapa 2. Neolitick lokality na strednom Pohron: 1 3 Hronsk Beadik, 4 Ladomersk Vieska, 5 7 Zvolen, 8 iar nad Hronom.

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 Obr. 1. Zvolen Podborov. Keramick materil zo zberu v roku 2005 (kreslil P. Tth).

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

Obr. 2. Zvolen Podborov. Keramick materil zo zberu v roku 2005 (kreslil P. Tth).

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 Obr. 3. Zvolen Podborov. Keramick materil zo zberu v roku 2005 (kreslil P.Tth).

Peter Tth Tom Zachar

Neolitick osdlenie strednho Pohronia

Tabuka 1. Zvolen Podborov 2005: popisn tabuka.


Hr. Druh prava rep Obr. Kategria fragmentu Tvar repu v Keram. vzdoby povrchu Poznmky Ostrivo Vpal Vzdoba . . ndoby mm materil okraj vdu dno min max vonk. vnt. vonk. vnt. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X 3 2 3 5 4 3 3 4 6 4 5 5 6 2 2 1 2 2 2 1 2 2 2 2 2 2 1 2 2 2 2 1 2 2 2 2 1 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 3 2 2 3 2 7 4a 2 4b 6 4a 4a 2 7 6 4b 4a 4a 7 4b 4b 7 4a 2 5 7 2 7 5 5 5 5 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 3 1 1 1 1 1 1 2 2b 2b 2b 2b 4f 3a 4f 4e 2a 2b 4e 4i 4j 4a 4g 2b 2a 2b 4b 4d X 2a 4e 2b 1d 1d 3f X 2b 1 1 X 1 X 1 X X 1 1 1 1 X X 1 1 1 1 X 1 X 2 1 1 X X 5 X 1 1 X 2 X 1 3 X 1 X 3 1 1 1 X X X 1 X 1 3 1 2 1 3 5 5 3
na vonk. povrchu sa rtaj dve 23

kn. miska 5

X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X X

4 5

9 10 6 3 5 3 3 5 3 3 3 3 4 6 3 3 5 7 4 6 4 4 7 3 3 3 3 5 7 4 4 5

5 12 11 18 8 12 9 12

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009


cm dlhie liabky (stopy po kraban?)

14 1

2 3

X X

X
miska na nke?

11 13 4 6

1 1

2 1

4b 4a

2 1 2a

5 X

5 X
dno ndoby s nznakom nky? dno misky s prechodom v nku

2 3 4 5 6

3 3 3 3 3 X X

X X X

miska na nke

4 10 5 7

1 1 2 2 1

1 1 1 2 2

4a 4a 2 4b 5

1 1 1 1 1

2b 4b 4b 1e 3g

X X X 5 5

X X X 3 3

X X X
pologu. ndoba

4 10 10 12 8 11

Medea Studia MEDiaevalia Et Antiqua Ronk XIII. Bratislava 2009 Vydavatelia: Katedra veobecnch dejn Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho, Slovensk archeologick a historick intitt Tla: Zephiros, a. s. Nklad: 200 ks Grafick prava: Mgr. Miroslav Lys, PhD. HTML verzia: Mgr. Miroslav Lys, PhD. http://imedea.szm.sk zbornik.medea@post.sk

ISSN 1336-7706