John Ramen

TESTDRIVE 3
EA R T H , L OV E A N D GA L A X Y

The First Part - Časť prvá

VERSION 1.4
© 1994 - 4321 John Ramen

2

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

1. kapitola
MESIAC – COPERNICUS BASE dátum: 24.7. 4321 - nedeľa ...po návrate z minulosti

- O.K. zlatko, nemusíš byť hneď mimo seba! - snažil sa ju schladiť, ale viditeľne neúspešne. - Myslíš, že ťa takto vezmem na Zem? Však ťa budú považovať za priemernú opicu a zavrú ťa do najbližšieho ZOO v sektore F35! Takže dole s tým tvojím... ako by som to slušne nazvala... porastom! - O.K.... - pasívne prijímal toto milé privítanie a pritakával. Však čo inšie mu ostávalo? - A okrem toho, zastav sa u mňa v priebehu dnešnej noci, lebo akosi... - Ahá! Teda už zase potrebuješ svoju dávku, však? - No a? - No nič... - No veď preto! A ponáhľaj sa, lebo to už nevydržím! - milo sa na neho usmiala. Ten úsmev mu vynahradil všetko nepríjemné, čo mu doteraz povedala. - No dobre ty beštia! Však počkaj, dám ťa ja do poriadku... - mával otvorenou rukou vo vzduchu. - To verím, ahoj! - Ahoj! Obrazovka našťastie zhasla. Zdalo sa mu, že vydržala byť rozsvietená až pridlho. - KITT? - ozval sa. - Máte tu nejaké zariadenie vhodné na odstraňovanie podobných porastov? - ukázal na bradu. - Nuž... Ako by som to... Kedysi sa robili pokusy na bezpečné odstraňovanie chlpov a aj sa to vcelku darilo. Až na to, že miesto chlpov boli zarovnané črty tváre a potom nepomohla ani plastická chirurgia. Druhá cesta bola snaha o absolútne odstránenie chĺpkov, čo viedlo úspešne k nabúraniu hormonálneho systému, a tak sa z mužov stávali ideálne ženy, ktoré boli mnohokrát erotickejšie a ženskejšie ako súčasné... - KITT!!! - Prepáč Ramen, samozrejme kecám. Nič také sa nedialo, len som si z teba tak trochu chcel vystreliť. Snáď to ešte môžem, nie?... V súčasnosti sú prístupné moderné laserové rezače ochlpenia. - A ideálne mi zarovnajú nos s lícami, však? - Ale nie!... Už nežartujem. Je to malá inteligentná vecička, ktorá ti veľmi rýchlo zosníma tvár s presnosťou na rádovo nanometre, a potom postupne nechá anihilovať všetko, čo sa nachádza nad aktívnym povrchom tváre. To znamená i akúkoľvek špinu. Je to celkom ideálny spôsob, ako sa neumývať a byť pritom úplne čistý. - Pekné... A potom ti naalokuje nos ako nečistotu a zrovná ti ho s lícami, však? - Ramen! Nebuď zlý! Však počkaj, - začal uštipačne KITT, - ja ti pre zmenu pripomínam, že ťa čaká stretnutie s Jane. Jackie taktiež prejavuje isté známky sexuálnej neukojenosti. O Axisi ani nehovorím a Amica je kapitola sama o sebe. Takže, myslím, desať povzbudivých nápojov je asi minimum, čo budeš dnes potrebovať. - Vďaka za varovanie, KITT! Neviem, čo by som si bez teba počal... - Nuž, rado sa stalo. Chcem ti ešte pripomenúť, že ostáva päť dní do odletu na Zem na konferenciu o... však vieš o čom. - No jasné. Amerika, nahé ženy, o polnoci tombola... - Ako prosím? - spýtal sa počudovane KITT, vonkoncom nechápajúc význam jednotlivých slov. - Ále, je to len také slovné spojenie, ktoré sa v mojej dobe hovorilo, ak bolo niečo veľmi dobré, alebo sa práve podarilo. - Aha. Vďaka za vysvetlenie. A čo je to tombola? A Amerika? A nahé ženy? - Ale KITT, - nechápajúc povrtel hlavou karhavo. - Netvár sa, že to nevieš! - Ale naozaj, - povedal prosebne KITT.

- Ahoj! Ty si už tu?... Ramen! Ako to vyzeráš?! Ale okamžite sa ohol!!!

Ramen vošiel do kuchyne a desaťkrát stlačil voľbu povzbudivého nápoja. Priniesol si tácku s pohármi k computeru a zapol hudbu. Zaznela lahodná elektronická hudba... Upil si z prvého pohára. - O je jé, - ozval sa KITT. - Čo máš zase KITT? - spýtal sa namosúrene Ramen. Skôr však než mohol hocičo povedať sa obrazovka rozžiarila a hľadela na neho Jane.

3

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nuž, tombola je taká zvláštna hra s možnosťou vyhrať. Či skôr prehrať. Vieš, vo veľkej nádobe sa nachádza veľa takých zvitkov papiera a z nich si nádejný výherca ťahá. Ak vytiahne nejaký, na ktorom je napísaná výhra, tú vyhráva. Väčšinou však je na papieriku napísané: "Ďakujeme, že ste sa zúčastnili." - A tým pádom nevyhrávaš nič, však? - Presne tak. - A aký je pomer výherných papierov k nevýherným? - Nuž, ako príde. Väčšinou 1:100 alebo vo väčších tombolách 1:1000. - Teda nanič, - zhodnotil KITT. - No jasné. Však v opačnom prípade by usporiadateľ tomboly prehral aj tú nádobu s papierikmi! - A Amerika? - KITT sa vrátil k ďalšiemu bodu. - V mojom čase je to jeden svetadiel, objavený v roku... ale vieš čo, nikdy som nebol dobrý z dejepisu. Objavil ju nejaký Kolumbus, ktorý si chcel skrátiť cestu do Indie a náhodou natrafil na Ameriku. - Aha, niečo mi to hovorí. Našiel som v databankách rozdelenie sveta vo vašej dobe. - KITT, chceš vedieť aj to, čo sú nahé ženy? - A vieš, že ani nie? - odvetil rozhodne. - Myslím, aj u nás ich pár máme... - No, nepochybujem. Napríklad občas Jane, i Ica... Jé a ako sa má Ica? - Veľmi dobre. Dala schváliť svoju knihu hlavnej rade v Ústave erotiky a samozrejme, pretože mala i nejakých oponentov, tých veľmi rýchlo presvedčila o správnej pravde. - No jasné. To Ica vie veľmi dobre. To musel byť poriadny sex. - Nuž... - KITT sa taktne odmlčal. - Ale ja som ti to nepovedal. O.K.? - Ako vždy, KITT... - povedal priateľsky. - A tak sa Icina kniha už zajtra objaví v IC, - zakončil KITT. - To je pomerne skoro. Však len nedávno som ju prečítal a vrátil Ici, - zaspomínal Ramen. - Pred rokom... - Pred tvojím rokom! - opravil ho. - Tu uplynuli asi dva dni. - No veď to! A tak rýchlo sa kniha objaví v IC... - Ramen vrtel hlavou a nechápal. - To vieš... Diela, o ktoré je záujem sa presadia rýchlo a potom sa i veľmi rýchlo objavia v IC. Ramen sa symbolicky tresol do čela. - Ako som mohol zabudnúť... Ja som ale... KITT sa nad týmto gestom veľmi milo zasmial. Bol to smiech úplne nefalšovaný, s jasnou dávkou radosti. Miestnosťou sa ozval iný príjemný hlas. - Ahoj Ramen! - Jé, moja Amiga! - usmial sa. - Áno, práve mi rozšírili vnútornosti o telerimetrický modul, pomocou ktorého môžem svoj hlas preniesť kam len chcem. - Kecáš! - Nie! Teda do istej miery... Môžem ho preniesť len na miesta, kde je modul na transformáciu telerimetrických vĺn na zvuk. Ľudsky povedané, tam kde sa vie ozvať KITT, viem sa ozvať i ja. - No, to mi je už jasné. To malé zariadenie, čo som si kedysi myslel, že je vysielačka, je vlastne len menič telerimetrických vĺn. - Presne tak, - potvrdil KITT. - Je to vlastne maličký menič, obsahujúci len prijímací modul a modul pre konvertovanie tvojich myšlienok na telerimetrické vlny. Teda žiadna vysielačka typu rádiových vĺn. Ale dá sa samozrejme komunikovať aj ináč, ale tvoja frekvencia ešte nie je zaregistrovaná v databáze... - A aký dosah má takýto menič? - Podľa sily zdroja, - odvetil učene KITT. - V mojom prípade je to približne dva svetelné roky. A pretože sa telerimetrické vlny nešíria klasickým prostredím, ale na báze tzv. sub-eta vĺn, je možné ich vo vzdialenosti dva svetelné roky zachytiť v reálnom čase. Samozrejme, funguje to aj naopak, že informácie od teba dostanem taktiež v reálnom čase. - Žiadne oneskorenie? - No, asi tri mikrosekundy na vzdialenosť jeden svetelný rok. - To ešte nie je tak zlé, - zamyslel sa, pričom mu bolo jasné, že nevie, nad čím sa vlastne zamýšľa, ale nebolo to práve o telerimetrických vlnách, ktoré sa podľa tohto popisu šírili nekonečne rýchlo. Jednoducho sa mu zamyslieť chcelo. A bol veľmi unavený. Viac než veľmi. A to ho ešte čakali nepríjemné veci s Jane. Dôkaz, že ešte môže, potom možno stretnutie s Icou, Amicou, Axisou a poťažne s Kenstonovými a Jackie!!! Bože!... To už aby bol tam niekde dole na Zemi, na tej konferencii o pornografii! Konečne nejaké vzrúšo... - Ramen, nechcem ťa rušiť v tvojich úvahách, ale máš ďalší videofón, - zahlásil poslušne KITT. - Aha... A kto je to tentokrát? - Mmmm... Jackie. - Tak sem s tou Jackie, - vyslovil so sebapoľutovaním. Obrazovka sa rozžiarila a zjavila sa na nej večne usmievavá a samozrejme nadržaná Jackie. - Ahoj, pán policajt! - pozdravila s viditeľným úškrnom.

4

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No ajoj ty moja malá princeznička. Ako sa máme? - Dobre, ale veľmi osamotene. Chcem ťa dnes pozvať ku mne na jedno... posedenie. - A!... Či skôr poležanie? Jackie, - povedal veľmi rýchlo, - asi to dnes nejako nepôjde. Som trochu mimo seba a mal by som sa poriadne vyspať. Ale sľubujem ti, zajtra sa u teba zastavím, O.K.? - Nuž... - riekla sklamane. - Čo mám s tebou robiť? Môže byť. Ale zajtra neprijímam žiadne výhovorky. Nie, že zajtra povieš, že ťa zabili, pozajtra, že máš pohreb, popozajtra, že ťa exhumovali a popopozajtra ma znásilníš akoby sa nič nestalo! - Nie... popopozajtra budem už jasne tuhý! - uzavrel tému. - Ale ináč vďaka, že si sa o mňa zaujímala. Nevidel som ťa už celý rok. - O.K., milý môj. Teda zajtra. Bye bye! Obrazovka zhasla. - Aha, takže ty si mimo seba, však? - uštipačne podotkol KITT. - A piješ pritom už piaty pohár povzbudzujúceho nápoja. No, neviem neviem... - Ale KITT, musím aj ja nejako dbať o svoje zdravie, nie? Keby som povedal Jackie, že som fit, tak asi by ma... však vieš čo. - Ahm... - chápavo prisvedčil KITT. - Ale... Nemali by sme sa tak často zaoberať erotikou, lebo ti to napokon uškodí. Alebo žeby nie?... Ramen s problémom vypil posledný pohár povzbudzujúceho nápoja a cítil, ako sa uvoľnená energia prelieva cez jeho žily. Bol to veľmi zvláštny pocit, od ktorého si za ten vyše rok úplne odvykol. Pomyslel si, že mal najprv začať s menšou dávkou. Práve vtedy, keď si to pomyslel, bolo už neskoro. Jediné, čo si ešte stihol všimnúť, bola divná biela hmla, ktorá sa mu zrazu zjavila pred očami. - Ramen! Ramen... Hlas znel akoby z veľkej diaľky. Pomaly otvoril oči. Strop miestnosti, v ktorej sa nachádzal, mu bol veľmi povedomý. O to viac, že mu výhľad naň zacláňalo veko operačného stola a... samozrejme Sica. - Ramen! - zopakovala a mierne s ním zatriasla. Stiahol ju k sebe a dlho poláskal. - Ty mmmm... Ach! - Sica sa po dlhej chvíli vymanila z jeho nadvlády. - Ešte pred chvíľou si bol plne tuhý a už takto vyvádzaš?! - Čo sa stalo?... - spýtal sa ticho. - Nuž, upadol si do bezvedomia. Trocha si sa predávkoval tými multimaxivitamínmi. To sa stáva, aj keď nie zriedkavo. Tvoj mozog nevydržal ten obrovský príliv výživných látok. Už by si mal byť v poriadku, len som zvedavá dokedy... - Tú chvíľu určite, - povedal veľmi ticho, schválne, aby Sica nerozumela. - Čo si povedal? - priklonila sa k nemu, aby lepšie počula. - Tú chvíľu určite, - povedal ešte tichšie. Sica nevytušila žiadnu podlosť, a tak sa priklonila ešte bližšie. Vtom ju stiahol na operačný stôl, posadil ju obkročmo na seba a veko operačného stola sa nehlučne zatvorilo. - A si moja, ty víla operačných sál... - povedal už prirodzeným hlasom. - Ah... Ramen, tak pekne ma ešte nikto nenazval. - Nuž, všetko musí mať svoj začiatok. Veľmi jemne a nanajvýš opatrne ju zbavil jej pracovnej kombinézy a to „opatrne“ z jediného dôvodu - v uzavretom operačnom stole bolo príliš málo miesta na prudké pohyby. - Och, čo mi tu máme? - spýtal sa vezmúc jej nádherné prsia do rúk. - Áno... to je moja nežnosť... taká jemná nežnosť, - Sica sa striasla. Prešla ňou vlna vzrušenia. - Mhmm... teda nežnosť... aj tak sa to dá veľmi pekne nazvať, - s týmito slovami ju zbavil zaujímavo tvarovaných rozopínavých nohavičiek. - Myslím, že v tomto okamihu to nebudeš potrebovať... Svetlo v miestnosti zrazu pohaslo. Zaznela veľmi príjemná hudba a displaye a kontrolky ovládacích pultov začali blikať v rytme hudby. Bolo to čosi úžasné, nepopísateľné a nádherne to dotváralo momentálnu situáciu. Ramen ju jemne objal a pritiahol k sebe. Vydala tlmený vzdych. Chytil ju za nesmierne eroticky sformovaný zadoček a pozrel jej do očí. - A čo bola moja diagnóza? - Predávkovanie supermultivitamínmi... - A má to vplyv na... potenciu? - Ako vidím, nie... - zahlásila úplne studeným lekárskym hlasom. - Už som sa zľakol, že sa snažím zbytočne. - M-m, - zakývala na zápor. - Nemyslím... Vlastne cítim, že nie. Pokračuj... Je to čosi úžasné. Príliš nádherné. Och... Chytil Sicine boky a jemne ju nasunul na svoj lingam. Tlmene zavzdychala. Veko operačného stola sa ticho otvorilo a sklopilo mimo operačný stôl. Stôl sa rozšíril na dvojitú šírku. Príjemná hudba naďalej znela.

5

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

So Sicou to mierne trhlo, lebo ňou práve prešla veľká vlna vzrušenia. Ramenov lingam do nej až teraz vnikol úplne. - Slečna doktorka je mimo seba? Sica sa usmiala, zavrela oči a zaklonila hlavu. - Je... - začala rytmicky stúpať a klesať. Postupne tempo zrýchľovala. - Ale nie nadlho! - vyhrážala sa. - Ach... oh... je to možno ešte lepšie ako s Michaelom... ah... Chytil ju za boky a poriadne narazil. - Oj! - zjajkla. - To bolo drastické... Ale dá sa to zniesť... pokračuj, drahý. Tak! Silnejšie... áno... rýchlejšie... Oó... asi mi už vyjde von ústami... ale nedbám! Nech!!! S týmito slovami surovo narazila svoju vlhkú jóni na pevný Ramenov lingam. Skutočne jej to takmer spôsobilo vyvrcholenie. Ale ona si toho chcela užiť. Pekne pomaly a poriadne. Bola to zriedkavá príležitosť, milovať sa s niekým na operačnom stole. V súčasnosti každý, kto sa dostal na operačný stôl, bol s určitosťou v povážlivom stave a nie zrovna vhodný na milovanie sa. Ale Ramen bol teraz iný prípad. Až príliš aktívny prípad. - No, moja kráska sa pokúša o samovraždu? - spýtal sa, snažiac jej zabrániť v podobných kúskoch. - Aha, - prikývla a opätovne previedla veľmi prudký pohyb. - Ó, takto to nebude v poriadku. Už je na čase ti zatrhnúť podobné pokusy o samovraždu. Pardon, o samoukojenie. - Ako mi to chceš zatrhnúť? - spýtala sa prevedúc presne rovnaký pohyb po tretíkrát, pričom sa na neho provokatívne pozerala, plne si vedomá svojho prehrešku. Nedokázala pochopiť, ani vtedy, ani nikdy potom, ako sa mu to podarilo tak rýchlo presunúť, že zrazu len pocítila, ako do nej vnikol zozadu. - A... a to ako... - Len trocha cviku, ináč všetko po starom. Vzápätí však zistil, že ani táto poloha ho nezachráni pred Sicinými výčinmi. A tá po nejakom čase a zmene polohy aj tak dosiahla svojho... Operačný stôl sa nehlučne stiahol na pôvodnú šírku a svetlo zalialo celú operačnú sálu. - Nuž, dúfam, že budeš v poriadku, - predniesla Sica skúmavo si prezerajúc Ramena, ešte stále sediac na ňom obkročmo. - Do zajtra mi to zaručene vydrží. A ak náhodou nie, znova sa ti dostanem pod skalpel... Však? - No samozrejme. Mal by si trochu obmedziť užívanie povzbudivých nápojov. A ak už naozaj ináč nie, aspoň začať s menšou dávkou. Napríklad päť... potom šesť... sedem... deväť... desať... a potom ťa pochováme a vystrelíme na obežnú dráhu okolo Zeme na vesmírny cintorín! Je ti to jasné? - Aha... - prikývol neradostne. - Ale deväť ešte môžem, však? - Tak... nemal by si, ale snáď áno. Nerada by som ťa tu mala každý druhý deň! Ešte by som si zvykla a potom by to už vôbec nebolo vzrušujúce! Chápeš, nie? - posledné slová vyslovila mimoriadne dôrazne. - Ó, samozrejme. Sica z neho pomaly zliezla dole. Obratne sa obliekla do svojej snehobielej kombinézy. - Myslím, že ťa môžem prepustiť, - pozrela na monitor. - Ustálila sa ti hladina vitamínov v krvi. Takže, pozbieraj si šaty a... vypadni! - Ó, aká milá vie byť naša teta lekárka... Kto by to o nej povedal? Pritom bez šiat vyzerala celkom nevinne... - No, to vyzerá asi každý, - poznamenala s úsmevom. - V každom prípade, už som oblečená a teda... vypadni! - O.K. Bude prísť. Musím sa ale ešte obliecť. Alebo nebodaj mám takto opustiť tvoju operačnú sálu? Myslím, že by som si tým viac uškodil ako s tými multimaxisuperextravitamínmi, nie? - Určite. Nestíhal by si zo seba strhávať nadržané spoluobyvateľky bázy. Ak by si sa vôbec dostal do svojho bytu, zrejme by si za sebou ťahal celý húf žien. Ale... to sa lieči veľmi ťažko, vieš? Takže ti odporúčam sa extrasupermaxirýchlo obliecť a... - Vypadnúť! - dokončil Ramen. - Viem, viem. Nemusíš mi to pripomínať. - Fakt? No dobre. Rýchlo sa obliekol. Sica sledovala monitory a niečo zapisovala cez klávesnicu do počítača. Pristúpil k nej a zozadu ju objal, pričom sa zhodou okolností zachytil práve o jej tvarované prsia. - Tak ahoj, slečna doktorka. A buď dobrá... Sica otočila k nemu hlavu a pobozkala ho na ústa. - Aj ty si na seba nedávaj pozor, aby som ťa tu znova mala... - Nikdy viac!!! Ešte raz sa podrobiť takej tortúre? No to už len! A čo som blázon alebo čo? - Si! A pozor, lebo na psychiatrii sú oveľa nadržanejšie lekárky ako tu, takže na tvojom mieste by som sa psychicky dala veľmi rýchlo do poriadku. - Vykonám... Naposledy ju pobozkal, vzdal sa svojej koristi, ktorú ešte stále cítil v rukách a opustil operačnú sálu.

6

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Do bytu trafil pomerne ľahko. - KITT, koľko je hodín? - Presne 21:30. - Jé, to uplynuli len dve hodiny? - Nie. Je totiž 25.7.4321. - Čo?!!! Ja som tam strávil celý deň a dve hodiny?! - Ramena akoby obarili vriacou vodou. Dostal sa do neopísateľného stavu, strachu zmiešaného s údivom a okoreneného zúfalstvom. - A čo Jane? - No, to je práve to, o čo by som sa na tvojom mieste najmenej zaujímal. - Žije?! - Áno. - Uf, - vydýchol si. - Aspoň že tak. Viditeľne sa ukľudnil. - Až príliš, - podpichol KITT. - O-ó! To je asi to, čoho som sa tak veľmi obával. Dúfam, že vydržala tú jednu noc bezo mňa. A čo taká Jackie... Tej som sľúbil, že budem jej. Podľa mojich skromných výpočtov na superkalkulačke mi tak vychádza, že dnes. Ale ja sa na to necítim... A... a... a ešte aj Jane. Tak na tú sa už vôbec necítim. - A na Sicu? - spýtal sa akoby nezaujato KITT. - Ale KITT! Už ani na Sicu. Napokon, tá si dosiahla svojho, takže o tom toľko. Hm... asi by som si mal vybrať prázdniny... - A to je čo? - KITT položil túto otázku a bolo počuť v jeho hlase, že nemá ani zdanie o význame tohto slova. - No... to je také obdobie, keď nerobíš to, čo robíš úplne bežne. A keď sa z prázdnin vrátiš, potrebuješ ďalšie prázdniny, aby si sa dostal z tých prvých prázdnin. - To je zaujímavé. A potom prázdninuješ donekonečna? - Nie. Potom zomrieš od únavy... - Aha. A znova sa dostaneš Sici na operačný stôl. Alebo nebodaj pod Sicu...? - Ako príde, - spomenul si na predchádzajúce chvíle v operačnej sále. Vošiel do kuchyne a zamieril k potrubnému automatu. Päťkrát potlačil gombík pre povzbudzujúci nápoj. - Ramen! Však vieš, čo povedala Sica! - Viem, preto beriem iba päť. Myslím, že by mi to nemalo uškodiť. Teda aspoň dúfam. - Mimochodom, - ozval sa KITT nečakane, - vieš, že si za ten rok schudol päť kíl? - Áno? Aha, už chápem, prečo som mal ten zvláštny pocit ľahkosti mimo bázy. Na Mesiaci päť kíl človek zbadá rýchlejšie ako na Zemi. Stačí si povyskočiť a... opustí Mesiac. KITT sa veselo zasmial. - Ale keď leží pod Sicou, neopustí, - povedal akoby mimochodom. - Nie... Vtedy opustí Sica, ak sa silnejšie odrazí. A ona sa teda odráža dosť silno. Opatrne vypil päť pohárov nápoja a čakal na následky. Našťastie sa biela hmla nedostavila, a tak mu už nehrozilo, že by sa opäť zobudil pod Sicou. Za dokonalej asistencie KITTa sa zbavil svojho "porastu" na brade a vyzeral ako kedysi. Začal veľmi intenzívne premýšľať, ako ospravedlní svoju jednodňovú neprítomnosť. Keďže ho nenapadla žiadna rozumná výhovorka, rozhodol sa, že radšej povie všetko tak, ako to bolo. I keď riskoval, že mu to neuveria skôr, ako keby si niečo vymyslel. Asi o dvadsať minút nastúpil účinok nápoja. Nebol síce taký silný ako obyčajne, ale dalo sa to zniesť. - KITT, idem navštíviť moju princezničku. - Ehm... Ktorú z tých mnohých? - netajil svoj záujem KITT. - No predsa Jane! Som zvedavý ako ma zase znosí, že som prepásol veľmi peknú noc. - No jasné. Tak ahoj a dávaj si na seba pozor, - upozornil ho KITT priateľsky. - O.K. Krátko zazvonil. Dvere sa ticho otvorili. Vstúpil do Janeinho bytu a ihneď zbadal Jane ako sedí za computerom a na veľkej obrazovke sa odohrával veľmi zaujímavý film. Doliehali k nemu zaujímavé vzdychy. Nemýlil sa. Bol to riadne tvrdo erotický film. - Ahoj princezná, ako sa máš? Jane vrhla na neho skúmavý pohľad. - Ty ešte žiješ? Práve robím svoj referát na konferenciu. - Aha, tak preto ten ehm... pekný film. To aby som ťa nevyrušoval. - Á, myslím, že ma ani tak nevyrušuješ. Ba práve naopak, určite mi pomôžeš dokončiť praktickú časť môjho seminárneho príspevku. - Môj ty bože. To znie nebezpečne... Zahľadel sa na obrazovku, na ktorej sa odohrávali podivné veci. - Ako znášaš ten film? Pri pohľade naň je človek schopný sa aj desaťkrát odbaviť. - Ešte som stihla len päťkrát... - dorazila ho touto odpoveďou a pokračovala v písaní. - Volala som do nemocnice a dozvedela som sa tvoju diagnózu.

7

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Aj spôsob liečby? - Aj. Sica mi čo-to prezradila. Mal by si sa strániť povzbudzujúceho nápoja, ináč to vraj s tebou dopadne veľmi zle. Okrem toho, náhodou mi to prišlo vhod, lebo som sa mohla kľudne pripravovať na konferenciu. A veľmi dobre, že som už takmer pri konci, pretože si už pravdepodobne čosi vypil, nedbajúc Sicinej výstrahy a určite máš čosi-tosi za ľubom. Takže véľmi dobre, že som to už takmer dokončila. No, páči sa ti ten film? - Ešte neviem. Nevidel som z neho dostatočne dlhú pasáž, - riekol vyhýbavo. - O.K. Tak pozeraj. Ak budeš vidieť dostatočne dlhú časť, ozvi sa. Ja snáď dovtedy dokončím príspevok. - Nedokončíš. - A dokončím! - A nedokončíš! - A dokončím! A nehádaj sa! - Ja sa nehádam... A aj tak nedokončíš! Lebo ťa znásilním... A ešte k tomu teraz! - No to ti trvalo... - povzdychla si Jane. - Už som sa zľakla, že ti odoperovali tú najdôležitejšiu časť...

8

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

2. kapitola
MESIAC – COPERNICUS BASE dátum: 28.7. 4321 - štvrtok - 11:25 mesačného času

- Ramen, už je načase ísť, aby sme to stihli, - poháňala ho Jane. - Dobre, dobre. Neboj sa, nezmeškáš zo svojej konferencie. - To dúfam, lebo ináč... - vyhrážala sa Jane. - Si ma neželaj! Ešte že cesta na Zem trvá len dve hodiny. Aby si vedel, konferencia začína zajtra 29.7. o 10:00 newyorského času. A bude samozrejme v New Yorku. Je to teraz také malé mestečko a ani zďaleka sa nepodobá na New York ako ho poznáš z tvojej doby. Už totiž neslúži ako sídlo, ale ako oddychové stredisko. Takže, neprepadaj panike... - Pokúsim sa. A pristaneme priamo v New Yorku? - Ale kdeže. Asi tristo kilometrov od neho. Je tam malý kozmodróm. Odtiaľ pôjdeme aerocyklom až do mesta. Je to cesta trvajúca asi hodinu. Veľa toho po nej neuvidíš, pretože od kozmodrómu až po New York je veľmi hustý les. Dalo by sa to nazvať i džungľou, ale to je príliš exotický názov na tak severnú časť Zeme. - Žiadne mesto po ceste? - Žiadne. - Tak to bude nuda, - povedal sklamane. - Znova sa nemôžem zastaviť a niečo si nakúpiť... Toľká smola. Ale čo už. Veď nie som v 21. storočí. - No, to teda nie si. Ale neboj sa, v New Yorku budeš mať plno možností nakupovať a prevádzať podobné nezmyselné činnosti, až z toho budeš zelený. Alebo fialový. To podľa druhu osvetlenia v zábavnom podniku... A tých je tam toľko, že za celý pobyt to určite nestihneš všetko pozrieť. Nie to ešte v každom z nich pobudnúť čo i len hodinu. - Však si hovorila, že New York je malé mestečko. - Áno, má len 200 tisíc kilometrov štvorcových. Ramen takmer stratil dych. - Aha, a čo je potom "veľké mesto"? Celý svetadiel? - Asi tak... A ešte by som chcela navštíviť jednu moju priateľku, ale ešte pred konferenciou. - A je aspoň pekná? - No... áno. - O.K. Tak som za. I keď osobne nie som navštevovací typ. Ale napokon, je to tvoja priateľka. Ja budem iba ako pozorovateľ, dobre? - Nedbám. Ale musíš sa správať slušne, nepoužívať dvojzmyselné výrazy a tak. - Chceš odo mňa veľmi veľa, - povzdychol si. - Ale potom, keď s ňou budem sám... - Nebudeš, - skočila mu do reči. - Vždy budeš so mnou, kam len pôjdeme. - Aj do postele? - A ako ináč? - spýtala sa Jane, nechápajúc zmysel jeho otázky. - Povedala som všade, tak všade. - A kde budeme spať? - rafinovane sa spýtal Ramen. - U... u tej mojej kamošky. - Jéj... to bude vzrúšo! - pomädlil si ruky. - Nie nadlho, - nenechala ho dlho čakať na odpoveď. - Nemysli si, že je to len tak, spať so mnou! To je teda sakra ťažká vec. A ešte... - To som si všimol, - skočil jej do reči Ramen. - Ale už by sme asi mali ísť. - No, áno. Ty si ma teda zrušil!... - pokarhala ho. Nastúpili do Ramenovej rakety. Tá už bola riadne prerobená, takmer nespoznal ovládací pult. Pribudlo veľmi veľa nových ovládacích prvkov, ktoré mu zatiaľ nič nehovorili. Jedno ho značne zaujalo: "Supertransfer". - Jane? - spýtal sa i keď vedel, že sa zrejme nepýta toho najsprávnejšieho. - Čo to je ten supertransfer? - No, z hľadiska erotiky je to absolútny prenos genetického materiálu... - začala ho školiť Jane. - Vďaka. Myslím na toto tlačidlo! - Ó, pretože nevyzerá veľmi eroticky, tak ti zrejme neporadím. Mal by si sa spýtať technikov, tým pripadajú takéto blbostičky viac erotické ako mne. Ale ak sa dobre pamätám na školskú hodinu letov mimo slnečnej sústavy, tak supertransfer bola vlastne transformácia do hyperpriestoru, alebo tak nejako. Niečo na princípe

9

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

anihilácie. Však vieš. Pohyb hyperpriestorom... Mala som z tej prednášky dvojku, lebo ma vždy viac zaujímali piloti ako pilotovanie. - Ach jaj. Tie ženy! - Čo tie ženy?! To len ja! Nemohla som za to, že ma tie rôznofarebné drôtiky, čo ti trčia z riadiaceho pultu, keď ti vybuchne, až tak veľmi nezaujímali! Bola som vtedy schopná spojiť jeden červený a jeden modrý drôt. Ešte šťastie, že sme si to skúšali na computerom simulovanom modeli, lebo ten vzápätí explodoval a vyžiaril energiu približne asi ako 100 atómových bômb. Nechtiac som aktivovala samozničenie lode. Večné šťastie, však vieš. To sú tie odborníčky... - Ale napríklad taká Jackie? - Jáj, ona je odborníčka na mikroštruktúry a na elektronické zariadenia. Ju to už odmalička bavilo, šprtať sa v drôtikoch. - Všimol som si. Aj vo mne nejaké hľadala. - A našla? - Našla. Jeden. Ale za mlada som to ináč nazýval ako drôtik... - No ty prasák! Už zase si sa priznal k úmyselnému podvádzaniu. Ramen sa na ňu milo, ba až zaľúbene pozrel. Na to mu Jane povedala: - Fú, ak teraz myslíš na to isté na čo ja, tak si poriadna sviňa! - Tak, som... Dlho ju bozkal, kým ho Amiga neprerušila svojím nemiestnym oznamom: - Ehm... Ramen... Nemal by si Jane opierať o riadiaci pult, lebo si už stlačil aspoň tri rôzne tlačidlá s významom, ktorý ti radšej neprezradím. Nebyť toho, že mám ešte plnú prioritu, asi by sme teraz ležali nosom zapikovaní v najbližšom kráteri, ktorý by sme samozrejme sami vytvorili. Takže jemnejšie s tou predohrou... - Amiga, ak si si nevšimla, toto už nie je predohra... - vyslovil ticho Ramen. - Všimla som si, ale nechcela som byť taká priama! Ramen siahol na tlačidlo, ktorého funkcie si bol plne vedomý a vypol ho - "Zvukový výstup počítača"...

10

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

3. kapitola
ZEM – KOZMODROM MOONTRAVELLER dátum: 28.7. 4321 - štvrtok - 13:25 newyorského času Kapitola venovaná pamiatke Doulasa Adamsa a jeho Stopárovi.

Jemne pristáli na kozmodróme. Vôbec to nebol taký malý kozmodróm o akom hovorila Jane. Ale pojem "malý" mal v tejto dobe trocha iný význam a u Jane obzvlášť, na čo už Ramen prišiel dávnejšie. Ale napríklad voči New Yorku bol tento kozmodróm skutočne malý. Vyšli von z rakety a pri nej už stál veľmi zaujímavý dopravný prostriedok. Bolo to niečo ako veľmi úzke auto, do ktorého sa ledva zmestili dve osoby vedľa seba, nemalo však kolesá a akékoľvek sklo taktiež chýbalo. Pripomínalo aerodynamickú vaňu s dvoma pomerne mäkkými sedadlami a s ovládacím pultom ovešaným tlačidlami rôznych funkcií. Celý povrch tohto prostriedku bol lesklej čiernej farby. - A to je čo? - spýtal sa so záujmom Ramen. - To je ten aerocykel. - Aha. A nebude nám na ňom trocha zima? Však to nemá žiadne sklá, žiadnu strechu... - Má. Vytvorí sa po naštartovaní zo statického časticového poľa. Je to bezpečnejšie ako sklo a vlastne neprelomiteľné. Teda aspoň čo sa týka smerom zvonka do aerocykla. Zvnútra môžeš von preniknúť celkom bez prekážky. - Ahm... teda nerozbijem si hlavu, ak trocha nadskočím. - Nie, ale pretože sa tam deje predieranie tvojich atómov cez pole, tvoj pohyb bude postupne spomaľovaný a v maxime ostaneš chvíľu visieť vo vzduchu. - A má to nejaký negatívny vplyv na moje bunky? - začalo ho to zaujímať. - Našťastie nie, takže sa ti nič nestane. Len je to veľmi komické, ak ostaneš visieť tridsať centimetrov nad sedadlom a pomaly "padáš" dole, vlastne lezieš dole. Ináč to nie je vôbec postačujúca vec, aby si sa dostal Sici na operačný stôl. Ehm... - Aká škoda, práve som na to myslel, - zatváril sa sklamane. - Ja ti dám! Už zase k Sici?! Ani nápad. A teraz pekne nastúp do vozidla, - prikázala Jane. Mlčky nastúpil. Napočudovanie bolo vo vozidle dosť miesta pre oboch, len zvonka sa to zdalo, že budú celú cestu ako sardinky natlačení na seba a súčasne aj na riadiaci pult. V skutočnosti boli natlačení iba na seba, pult bol v dostatočnej vzdialenosti. Jane stlačila pár tlačidiel a ozval sa tichý zvuk. Obloha nad nimi mierne stmavla - to sa vytvorilo ochranné pole a vozidlo sa vznieslo do výšky asi desať metrov nad povrchom. Naklepala do riadiaceho computera koordináty miesta určenia a rýchlosť 600 km/h. Obrátila sa k Ramenovi. - Toto si daj na ruku, je to podľa predpisov, - podala mu tenký náramok, na ktorom poblikávali tri diódy. - To je niečo ako pás v automobiloch? - spýtal sa prekvapene. - Nie, niečo ako záchranná vesta v motorových člnoch. - Aha, teda nezabráni mi vypadnúť, ale nenechá ma utopiť sa, čo? Veľmi pozitívne. - Áno. Ale nech ťa ani nenapadne vyskúšať jej spoľahlivosť! - oči sa jej prísne zaleskli. Podľa tohto jej pohľadu usúdil, že bude skutočne lepšie, ako ho to ani nenapadne. - O.K., O.K.! - A teraz si to pekne nasadíš. Natiahol si náramok. Ten sa zovrel presne na šírku jeho zápästia a držal pevne. Zelená dióda prestala poblikávať a žiarila jasným svetlom. Červená a modrá dióda ďalej poblikávali. - A čo je táto farebná hudba, - obzeral si svoj nový náramok. - Je to jednoduchá signalizácia stavu ochrannej vesty. Zelená, ak permanentne svieti, znamená, že je pripravená, teda umiestnená na vhodnom mieste a schopná vykonávať svoju funkciu. Modrá ak svieti stálym svetlom znamená, že je práve aktívna a ak sa rozsvieti červená, je zle. - Veľmi zle? - Dosť veľmi. Objekt, ktorý mala chrániť je buď mŕtvy, alebo je nefunkčná v čase, keď by mala byť aktívna. Oba prípady sú veľmi nemilé. Vtedy je jej použitie asi tak bezpečné ako zoskočenie z 200-poschodového mrakodrapu bez padáka. No a to vieš... pri päťdesiatom poschodí už dávno nežiješ a to za a) od strachu, čo ťa dole čaká, za b) si už dávno zadusený, lebo pri tej rýchlosti nestíhaš dýchať a vzduch ti utečie spred úst a za c) na stom poschodí ti úplne náhodne trčiaca tyč rozdrapila hlavu a vydrapila mozog.

11

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ah, veľmi dobrá vízia budúcnosti, - zatváril sa zdesene až zhnusene. - No, a preto ti neodporúčam presviedčať sa o funkčnosti tejto roztomilej vecičky. Jasné medvedík? - Samozrejme mačička. Vozidlo sa rozbehlo so značným zrýchlením. Veľmi rýchlo dosiahlo rýchlosť 600 km/h a dodržiavalo túto rýchlosť úplne presne. Ani si nestihol všimnúť, ako sa rýchlo zjavil les. Vozidlo trocha stúplo do väčšej výšky, aby nenarazilo do stromov a teraz letelo tesne nad ich vrcholkami. Občas sa zdalo, že sa niektoré vetvy otierajú o jeho spodok. - Nádherná rýchlosť, - poznamenal, všímajúc si, ako sa stromy rýchlo vzadu strácajú. - No, je to pekná rýchlosť. Ideme trocha rýchlejšie, ako som pôvodne chcela. Cesta trvá touto rýchlosťou asi polhodinu a preletíme takmer 300 kilometrov. Teda ešte pätnásť minút a sme na mieste. Les sa zdal byť nekonečný a strašne hustý. Niekedy nebolo možné presne odlíšiť, kde končí jeden a začína druhý strom. Pri tejto rýchlosti sa však nedalo ani rozlíšiť jednotlivé stromy. Bola to takmer súvislá zeleň. Začal sa zaujímať o ovládací pult. - Jé a čo všetko sa dá nastaviť na tomto paneli? - Napríklad... Rýchlosť, miesto určenia, katapult... - Jé, to je niečo pre mňa... - No už len! - A toto?... - spýtal sa Ramen stlačiac tlačidlo. Vtom sa otvorilo ochranné pole a ovanul ich prudký vietor. - Ááá... - Jane zvýskla a prudko zatlačila tlačidlo. Ochranné pole sa znova vytvorilo. - Nedotýkaj sa viac tých gombíkov! Ešte sa ti niečo stane!!! - Napríklad tento gombík?... - zrazu potlačil ďalší. Vozidlo prudko zrotovalo a letelo prevrátene, dole hlavou. Ramen nestihol zareagovať a zrazu cítil, ako sa prediera cez ochranné pole. V zmätku zbadal, ako sa na náramku rozsvietila modrá dióda. Prechod ochranným poľom značne spomalil jeho pád. Avšak nebyť ochranného náramku, bola by to istá smrť, pri takej rýchlosti padnúť do korún stromov. Ešte sa stihol zachytiť na jednej vetve, tá sa však prelomila pod jeho váhou a padal dole, až dosiahol zem. Upadol do bezvedomia. Záchranná vesta sa vypla a opäť svietila zelená dióda. Kým si Jane uvedomila, čo sa stalo, trvalo jej to tri sekundy. Vozidlo prudko zrotovalo späť. Než naklepala sekvenciu na zastavenie vozidla, uplynulo 25 sekúnd, pričom prešla asi štyri kilometre. Vrátila sa a zapla snímacie zariadenie. Dlho, veľmi dlho ho hľadala, ale nedokázala ho nájsť. Po neúspešnom pátraní odletela do New Yorku, aby to ohlásila záchrannej službe a vrátila sa s ňou na predpokladané miesto činu. Ramen ležal pod hustými korunami stromov v bezvedomí. Jane ho nedokázala zamerať, lebo pri páde na zem bol vyradený signalizačný okruh v náramku. Po pár hodinách precitol. Obzrel sa, ale prostredie mu nebolo veľmi známe. Trvalo mu hodnú chvíľu, kým si spomenul, čo sa vlastne stalo. Pouvažoval, nakoľko je asi vzdialený od New Yorku. Vychádzalo mu približne 120 kilometrov. Teda dosť. Snáď za deň by tam prišiel, ale nevedel, ktorým smerom sa má vybrať. Zrazu ho napadlo, že dostal comlink k svojej rakete. Pozrel na zápästie a zhrozil sa. Hodiny s comlinkom boli rozbité. Na displayi svietil čas, ale comlink bol beznádejne zničený. Začalo ho trápiť, že ho pravdepodobne čaká strastiplná noc v hustom neznámom lese. A také lesy nie sú príliš prívetivé. Ťažko povedať, čo možno od takého lesa očakávať. Pomaly sa prechádzal lesom a načúval jeho zvukom. Zneli veľmi nebezpečne. - Dobrý deň! Ramen neveril vlastným ušiam. Pozrel smerom, odkiaľ prišiel hlas. Uvidel tam stáť jedného pomerne mladého muža s ručníkom v ruke a so zvláštnym predmetom v druhej. Ostal úplne vyvalený. - Dobrý! - Moje meno je Ford Prefect, - predstavil sa muž. - Zaujímavé meno. Ja som John Ramen, pôvodom Američan. - Teší ma. Ja som pôvodom z Betelgeuze, - vysvetlil Ford Prefect. - Ahm... A kde leží to mesto? - spýtal sa so záujmom Ramen. - Musím spresniť. Z tretej planéty v systéme hviezdy Betelgeuze. Zo súhvezdia na Zemi volaného Orion. - Jéjda. To je zvláštne. A čo tu robíte v tomto lese? Ja som totižto omylom potlačil nesprávny gombík a vypadol som z dopravného prostriedku. - A ja som práve prišiel stopom, vysadila ma tu muronská loď. Viete, Muroni sú celkom srandistická cháska, kým im nerobíte neporiadok na lodi. Ak robíte, pohľadajú najbližšiu planétu a vysadia vás. Niekedy nerozhoduje, či je to planéta obývaná, alebo či je na nej dýchateľné ovzdušie. Proste vás vysadia. A ak sa vám to nepáči, vysadia vás pár kilometrov nad povrchom. A potom sa starajte sami, ako sa dostanete na povrch... - Zaujímavé. A robili ste neporiadok? - Nie. Pôvodne som mal namierené na túto planétu. Som totižto stopár. Galaktický stopár. A tak som sa sem zviezol stopom, - poťažkal si zvláštny štvorcový predmet veľmi podobný encyklopédii, akú Ramenovi podaroval Michael.

12

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Hehé, to je švanda. A prečo práve sem, do tohto lesa? - No, lebo... lebo sem ma vysadili. Totižto Muroni vás vysadia, kam sa im práve zachce, - skonštatoval Ford Prefect. - A mňa vysadili práve tu. - Najbližšie mesto je asi 120 kilometrov. - A najbližšie obývaná planéta pre zmenu asi 4 svetelné roky. - Nuž, teraz neviem, čo je relatívne bližšie. Ford Prefect vytiahol z vrecka malý predmet a čosi na ňom skontroloval. - Hm, - riekol, - ak ma tento stopovací senzor neklame, asi o tri hodiny tadiaľto bude prelietať jedna loď. Ak chcete, môžem vás zobrať so sebou. - A kam? - No, na stopovaní je to najzaujímavejšie, že nikdy nevedno kam, - povedal učene Ford Prefect. - To vyzerá na celkom slušné dobrodružstvo. - Môže byť. Je veľmi pravdepodobné, že sa do toho mesta vzdialeného 120 kilometrov dostanete cez galaxiu v Andromede zastaviac sa na Altaire a potom poťažne Centaurimskou nezávislou turistickou kanceláriou práve do tohto mesta. A čo to je vlastne za mesto? - Volá sa New York. - Aha, veľmi známe meno. Naposledy som bol v tomto meste asi pred desiatimi rokmi. Ale pretože ma vysadili priamo v meste, nemal som možnosť spoznať šíre lesy okolo neho. A zrejme som mal... Teraz by sa mi to zišlo. - A tá loď, čo ste spomínali... Nedá sa o nej niečo zistiť? - Vcelku nie. Až keď s ňou naviažem spojenie. Ale aj vtedy je to dosť neisté. Len aby to nebola vogonská loď. - Hm... vogonská loď... - tento pojem Ramenovi veľa nehovoril. Presnejšie povedané, nehovoril mu vôbec nič. - A prečo je vogonská loď nevhodná? - Nuž, ono Vogoni ako takí, sú veľmi nepríjemné bytosti. Čo do výzoru ich je veľmi ťažké charakterizovať. No napríklad, vezmime si hrudku zeleného slizu, pomiešajme ju s hrudkou hnedého slizu. Toto vložme do ultrazvukovej odstredivky, odstreďujeme asi päť minúť, potom túto zmes vyhodíme do vzduchu do výšky asi sto metrov a keď dopadne, dostaneme presne Vogona. - Nepríjemné. - Áno. Aj ich lode sú veľmi ošklivé. Neforemné výčnelky hyzdiace celú loď, odstávajúce chápadlá, hnusné záhyby a vrypy... Bŕŕŕ... Napriek tomu, že Stopárov sprievodca po Galaxii (pre bližšie informácie viď. knihu od autora Douglas Adams: Stopárov sprievodca po Galaxii) hovorí, že vraj na oblohe boli videné aj hnusnejšie objekty ako vogonská loď, ale na to nie sú spoľahliví svedkovia. Ak však chcete vidieť niečo ohyzdnejšieho ako vogonská loď, to musíte vstúpiť do nej a uvidieť jedného Vogona. Ale ak máte všetkých pokope, tak práve to nikdy neurobíte. - A prečo? - Lebo taký Vogon by neváhal ani chvíľu a určite by vám urobil niečo veľmi zlé. Napríklad vystrčil von z lode do priestoru. - A to by skutočne urobil? - začudoval sa. - Áno, v lepšom prípade. - A v horšom prípade? - spýtal sa celkom zaujato Ramen. - V horšom prípade by vám najprv zarecitoval z nejakých svojich básní. - A to je také strašné? - nechápal. - To je strašnejšie ako strašné. Ak vás vyrazia do priestoru, máte minimálnu šancu na záchranu, ale môže sa stať, že vás niekto v poslednej sekunde vezme do lode. Ale ak vám Vogon začne recitovať, nemáte na záchranu žiadnu šancu. - uzavrel Ford Prefect. - I keď sa hovorí, že vogonská poézia je až tretia najhoršia vo Vesmíre... - A tá loď... - chcel sa dozvedieť niečo viac. - Kadiaľ by asi šla? - Nuž... Väčšinou lode prelietajúce vašou sústavou smerujú k malej bezvýznamnej planéte v systéme hviezdy Deneb, nachádzajúcej sa z pohľadu Zeme v súhvezdí Labuť. Alebo práve od nej prichádzajú a potom smerujú na Altair. Na druhej planéte sústavy Altair je sídlo zastúpenia redakcie Stopárovho sprievodcu po Galaxii. - Už ste raz spomínali tú knihu. A čo je to za kniha? - spýtal sa Ramen žiadajúc získať viac informácií o Stopárovom sprievodcovi. - To je veľmi dôležitá kniha, ktorú by mal mať každý stopár v Galaxii. Obsahuje dôležité informácie pre stopárov o každej obývanej i neobývanej planéte Galaxie. - Znie to ako poriadne hrubá publikácia, - zadivil sa. - Aj je. Ale našťastie sa vydáva len v elektronickej podobe, - Ford Prefect ukázal obdĺžnikový predmet Ramenovi. - Toto je ona. Na predmete bol napísaný názov "Stopárov sprievodca po Galaxii" a na opačnej strane predmetu bol veľký nápis: "Nepodliehajte panike". - A to prečo? - spýtal sa Ramen, nevidiac dôvod k panike.

13

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nuž pre toto, - Ford Prefect otvoril knihu. Objavilo sa množstvo klávesov, páčok a prepínačov s podivuhodnými funkciami a nápismi. - Aha, už chápem, - Ramenovi bolo hneď jasné, prečo ten dobrodušný nápis na veku Sprievodcu. - Ináč ovládanie je veľmi jednoduché, teda skutočne nie je potrebné podliehať panike, - s týmito slovami zapol Sprievodcu. Stlačil kláves určený na vyhľadávanie a zadal heslo: "Zem". Po chvíli sa zjavilo heslo aj so stručným textom. Ramen sa nahol nad Sprievodcu, aby prečítal text. Prečítal ho nahlas: - Takmer neškodná... - zavrtel hlavou. - Takmer neškodná? - Áno, to som poslal ja, - povedal hrdo Ford Prefect. - Totižto redakcia Sprievodcu stopára po Galaxii získava informácie prevažne od svojich dopisovateľov - stopárov. Mám i preukaz o členstve v redakčnej rade, vytiahol pekný holografický preukaz, ukázal ho Ramenovi a potom ho odložil, - som totiž stály dopisovateľ. Prišiel som sem za cieľom zrevidovať toto heslo, ktoré som napísal pred nejakými rokmi... Už by bolo načase niečo na ňom zmeniť a podať trocha komplexnejšie informácie o tejto takmer neškodnej planéte. - Asi áno, znie to veľmi stručne. - Ale nepočítal som s tým, že ma vysadia uprostred lesa, - posťažoval si Ford Prefect. - Budem to teda musieť zobrať stopom hoci i cez päť slnečných sústav do New Yorku... - Ahm. A nebolo by jednoduchšie zavolať do New Yorku? - Tu je jeden malý problém. Nemám vysielačku. Na druhej strane, ani neviem, na akých frekvenciách pracujú tunajšie vysielačky. Jediné zariadenie čo mám, je tento stopovací aparát. Pomocou neho môžem stopnúť najbližšiu loď letiacu touto slnečnou sústavou. - A ako často prelietavajú tadiaľto lode, ktoré je možné stopovať? - No, to je rôzne. Niekedy aj dve denne, inokedy jedna za desať rokov. Ale, v prípade, že si objednáme let v Rigelskej turistickej kancelárii, dopravia nás na Centaurimu - planétu v sústave hviezdy Proxima Centauri. Rigelská kancelária totiž nepodniká príliš často lety do New Yorku, pretože sa jej to neoplatí kvôli bezvýznamnosti tohto mesta z hľadiska tej časti Galaxie. Najbližšia zastávka je teda na Centaurime a odtiaľ sa dá dostať nejakou tou nákladnou loďou až do New Yorku. - Nie je to trochu krátka cesta? - spýtal sa uštipačne Ramen, ale Ford Prefect ho svojou odpoveďou úplne dorazil. - Vlastne najkratšia. Sú lode, ktoré najbližšie stoja v galaxii Andromedy. Ale to by sme boli naspäť asi za takých 2000 rokov. - Oj, to je veľa. To by som asi už viac nestretol svoju jedinú. - To je v poriadku. Ja som ju ešte tiež nestretol. Mal som jednu na Betelgeuze, kde som sa narodil, ale potom zhodou okolností som ju stratil. - Zomrela? - pýtal sa opatrne Ramen. - Nie, vydala sa za iného stopára, - predniesol sklamane. - Chudák chlapec... - Podľa toho to asi nebol bohvieaký milý typ ženy, však? - Nie, - riekol kľudne Ford Prefect. - Mala celkom dobré proporcie, vcelku by to bolo aj O.K., ale bola taká zvláštna, čo sa týka povahy. Teda... Ale, dobre jej tak. Stopovacie zariadenie začalo ticho pípať. - Aha, niekto ide okolo! Ford Prefect vytiahol zariadenie a preveril údaje. - Ak sa nemýlim, loď smeruje na Altair. Mhm... No, naozaj. Je to altairská loď. To by mohlo byť. Sú to síce celkom milé hmyzy, ale aspoň nás nevystrčia von z lode. - Hmyzy? - No, také milé stvorenia vyzerajúce ako včeličky. Ženy tohto rodu majú veľmi eroticky znejúci hlások. Mnohé ľudské ženy majú voči nim hlas ako duté bubny. Samozrejme, jediné čo je na nich erotické, je ich hlas. Samcom pripadajú veľmi erotické tykadlá žien, i keď ja v nich nič zvláštne nevidím... Ináč sú veľmi prívetiví. Druhý rod na Altaire je humanoidný, ale altairské ženy majú jeden veľmi vážny znak. Majú totiž príliš dobre vyvinuté isté... predné partie. - Však niektoré naše ženy majú tiež... - Áno, ale altairské ženy mimoriadne viac... Tie sú až nadmerne vyvinuté. A tvár majú tiež trocha ináč sformovanú, ale prekrásnu. Osobne altairské ženy veľmi obľubujem. Sú tak nesmierne eroticky založené, že sú schopné samcov znásilniť za akýchkoľvek okolností, keď to na ne príde. - A často to na ne prichádza? - nekľudne sa spýtal Ramen. - Veľmi často a súčasne to je na nich najnebezpečnejšie. Niekedy si pomýlia altairských samcov s nealtairskými a vtedy to dopadne strašne zaujímavo. Znásilnia vás hocikde, v supermarkete, na kozmodróme, v kozmickej lodi, na polícii, na inšpektoráte pre vyšetrovanie nemravností... A tak. Nedá sa pred nimi nikde skryť, ony si vás nájdu, - dodal Ford Prefect. - To je teda skutočne nebezpečné... - pritakal Ramen. - To teda je. Nebyť toho, že je veľmi málo lodí, na ktorých sa vyskytujú oba altairské rody naraz, asi by som sa dostal do veľkých problémov, pretože som stopoval altairské lode veľmi často. - Teda pozor na altairské ženské... - zamyslel sa Ramen.

14

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Veru pozor, lebo to môže dopadnúť nehorázne. - A táto okoloidúca loď je akého typu? - informoval sa zaujato Ramen. - Nuž, ja osobne altairské lode poznám čo do typu len tak priemerne aj napriek tomu, že som ich stopoval tak často. Sú to veľké nemotorné hebedá, ktoré potrebujú jeden svetelný rok, aby sa otočili do opačného smeru. A majú mizernú palebnú silu a nedokážu sa ochrániť ani pri útoku malou raketkou... Ale to nie je až také podstatné, lebo majú taký štít, že cezeň neprejde ani atómová riadená raketa s ultramaximálnou prieraznosťou. - To znie učene. A čo to znamená v praxi? - Že po celej ceste od Zeme až po Altair ju možno ostreľovať a ona s maximálnym kľudom zaparkuje na materskom kozmodróme na Altaire... - To je skutočne zaujímavé. Takmer nezničiteľná, hej? Aj keď ja som myslel skôr typ z pohľadu rasy... - Aha, tak to takto neviem. No, Ramen, rozhodli ste sa, či si skrátite cestu cez Altair do New Yorku? - Hm, neviem, či ma Jane nechala hľadať newyorskou záchrannou čatou alebo... - Už nemáme veľa na rozmyslenie, lebo o 20 sekúnd sa mi loď dostane z dosahu, alebo prejde do hyperpriestoru. - Nuž, - Ramen mávol rukou. Ford Prefect to pochopil, ako sa mu práve zachcelo a čosi zatlačil na stopovacom prístroji. Ramen ani nestihol povedať "nie" a v tom okamihu sa vyparili.

15

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

4. kapitola
ALTAIRAN TRANSPORT SHIP Altairská dopravná loď - kdesi pred skokom do hyperpriestoru dátum: 28.7. 4321 - štvrtok - 16:15 univerzálneho času

- Prečo je tu taká tma? - spýtal sa Ramen ticho. - A taký smrad... - No, to neviem, ale sme určite na altairskej lodi. Vyzerá to, že typu humanoidného... - A ak sa nemýlim, zmaterializovali sme sa práve v odpadkovom koši. - Fujjj... Je to trocha väčší odpadkový kôš, na aký sme zvyknutí na Zemi, - rozhliadol sa, keď sa mu oči trochu prispôsobili tme. - Asi tadiaľ sa dostaneme von, - Ford Prefect ukázal na tmavý priezor v neďalekej stene. Odpadkový kôš bol štvorcového tvaru a veru nevyzeral bohvieako prívetivo. Rozhodne to nebolo najvhodnejšie miesto na prenocovanie. Páchlo to tu rôznym organickým odpadom a taktiež bujný organický život sa tu už stihol rozvinúť, určite veľmi pozoruhodný pre nejakého insektológa. Ramen úplne nechtiac zbadal veľmi zaujímavú muchu, rozmerov dobre pestovaného vodného melóna a v tom samom okamihu stratil akúkoľvek chuť pobudnúť čo i len sekundu v týchto priestoroch. Jedine toho sa bál, že by táto predimenzovaná mucha mohla k nemu prehovoriť ľudskou rečou... To by bolo čosi, čo by ho iste dostalo do hrobu. - Ford... Mám dojem, že by sme mali odtiaľto vypadnúť... - Kvôli tej muche? - spýtal sa kľudne, ukážuc na muchu, ktorá kľudne odpočívala na nejakých zbytkoch potravy. - Tá nám nič neurobí, je vegetariánsky založená. - Potešiteľná správa, ale čo ak je to trocha mutovaná mucha a práve naopak, veľmi obľubuje mäsitú potravu? - zašepkal svoju zbabelú otázku. - Mohlo by to mať nepríjemný koniec, to je fakt... Myslím, že tie dvere smerujú do obytných priestorov, - Ford Prefect opätovne ukázal prstom na tmavý priezor. Pomaly, neprebudiac muchu spokojne odpočívajúcu na potrave, sa priplížili k priezoru. Nosom narazili na čierne studené dvere. Boli zavreté. Ford Prefect nahmatal ovládací panel. - Aha, sú to klasické kódované dvere. - A čo teraz? - spýtal sa sklamane Ramen. - Ako sa dostaneme von? - Vychádzajúc z povahy Altairáncov, neradi kódujú dvere zložitými kódmi, lebo si ich nikdy nevedia zapamätať. Vždy teda volia jednoduchú postupnosť od 1 do 6. V celku dobrý kód, lebo z desiatich tlačidiel si človek teda môže vybrať a určite ho nenapadne taká jednoduchá kombinácia, ako od 1 do 6! - Dúfajme, že to tak bude... - Ramen pozrel na muchu, ktorá sa práve pohla. - Tak teda, 1... - Ford Prefect pomaly naklepal kód. Dvere sa konečne otvorili. Vyšli von na chodbu osvetlenú slabým svetlom. Po stenách blikali obrazovky a zobrazovali okolitý priestor mimo lode. - Dúfajme, že sa dostaneme bez ujmy na zdraví na veliteľský mostík, aby sme mohli oznámiť našu prítomnosť. - Oni o nás nevedia? - Vedia, ale patrí sa ísť predstaviť. - A aká ujma na zdraví by nás mala postihnúť? Však ste spomínali, že Altairania sú prívetivá cháska... spomenul Ramen. Vykročili spolu smerom, ktorý udal Ford Prefect, kadiaľ by sa mali pravdepodobne dostať do riadiacej centrály. - No a práve to je to najväčšie riziko... Úplne nečakane sa otvorili dvere, pred ktorými práve prechádzali a zjavila sa v nich celkom pohľadná dievčina s atómovým poprsím. Ramen sa zarazil a nedokázal sa ani pohnúť. Definícia "nadmerné", ako ich charakterizoval Ford Prefect, bol slabý pojem. - Ah, miláčik, konečne si tu... - s týmito slovami dievčina zdrapila Forda Prefecta a ťahala ho do miestnosti. Nebolo mu pomoci. - Raméén... Pomôžte mi!!! Ááá... - Prefectov výkrik doznel za zatvorenými dverami. Konečne sa prebral z prekvapenia. - Ford! - vykríkol, i napriek tomu, že si bol vedomý svojej nemohúcnosti pomôcť trpiacemu Fordovi Prefectovi. Rýchlo priskočil ku dverám a hľadal ovládací panel. Napokon ho našiel. Spomenul si, že kód by mal byť asi od 1 do 6. Snažil sa ho zadať na ovládacom paneli, ale znaky na ňom mu toho veľa nehovorili. Podľa

16

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

logiky postláčal po sebe idúce tlačidlá zľava doprava. Nič sa neudialo a dvere sa nechceli ani náhodou otvoriť. Pokúšal sa znova a znova. Skúšal i iné kombinácie. Po dlhom čase sa dvere otvorili samy od seba. Ford Prefect, ako šialený, vybehol von a vo dverách sa zjavila oná kráska, ktorá sa ho tak nemilo zmocnila. - Ahoj a buď dobrý, medvedík! - zavolala za ním. Ramen stuhol. Bol totiž najbližšia potenciálna obeť. Našťastie však dievčine zrejme prechodne na dnes stačilo a pokojne sa vrátila do svojej izby. Dvere sa zatvorili. Až vtedy Ramen precitol z úľaku a rozbehol sa za Fordom Prefectom. - Dúfam, že jej to na dnes stačilo, - riekol počas behu Ford Prefect a v bezpečnej vzdialenosti spomalil. - Snažil som sa dvere otvoriť, ale nejako sa mi nedarilo. Vedel som, že kombinácia je 1 až 6, ale nedokázal som sa vysomáriť z tých znakov. - To je tak. Kláves 1 je dolný pravý, a dvojka je práve nad ním, pričom šesť je práve vedľa čísla 5, teda nie ako by podľa logiky malo byť dole. Preto zbytočne niekto pozná číselnú kombináciu, keď ju nevie zadať. - To bol môj prípad, - prehlásil Ramen. - Aha... Dúfam, že budeme mať už pomerne kľudnú cestu smerom na veliteľský mostík. Ramen sa zahľadel na obrazovky na stenách. Mihali sa tu hviezdy, vytvárajúce spojité čiary. - To je čo? - spýtal sa Forda Prefecta. - Vonkajšie okolie. Práve letíme hyperpriestorom. - Ale tak to musí byť riadna rýchlosť, keď vidno hviezdy ako čiary! - Ani nie. Hyperpriestor je z hľadiska fyziky veľmi zaujímavý fenomén. V ňom sa vzdialenosť transformuje na čas. Presnejšie povedané, jeden svetelný rok, ktorý je definovaný ako dráha, ktorú preletí svetlo za jeden rok, sa transformuje na jednu sekundu. Fakticky v hyperpriestore nepotrebujete žiadnu energiu na pohyb. Stačí vojsť doň pod správnym uhlom, nabrať správny smer, vydržať v kľude daný počet sekúnd, rýchlo z neho vyskočiť a ste presne tam, kde ste chceli byť. To, že tie hviezdy tak rýchlo utekajú, je len mylná predstava. My sa totiž takmer nehýbeme. Občas sa len robia mierne korekcie kurzu. Odchýlky sú spôsobené lokálnou fluktuáciou času, pretože ani čas nie je spojitý, ako by sa zdalo. Je dokonca mierne zakrivený, podobne ako i náš priestor. Fiktívne zakrivený, samozrejme... - Úžasné. - No jasné. A preto dvesto svetelných rokov urobíte za 200 sekúnd, samozrejme, ak toľko vydržíte v hyperpriestore... To čo sa teraz stane... - Ford Prefect sa takticky odmlčal. Zrazu mal Ramen pocit, akoby sa stena lode zavlnila. - Áno, to bolo vyskočenie z hyperpriestoru. Je to také mierne zvlnenie priestoru. - A dosť viditeľné... , - poznamenal Ramen. - Áno. Pretože Altair je od Zeme vzdialený len 16,6 svetelného roka, cesta hyperpriestorom trvala asi 16 sekúnd. Samozrejme, bol to trocha dlhší čas, lebo sme nešli úplne priamočiaro, aby sme nenatrafili na nejakú najbližšiu hviezdu. Ramen pozrel na obrazovku. Hviezdy boli už teraz ako body a takmer sa nehýbali. Tmavá chodba sa pomaly končila. Na jej konci bol výťah, ktorý ich mal dopraviť do centrály. - Predpokladám, že centrála je bezpečné miesto pred takými ženskými, - dúfal Ramen. - Obávam sa, že vôbec nie. Ako som už bol spomenul, tieto sú schopné všetkého. A ak ináč nie, zmocnia sa nás a zavlečú do najbližšieho neokupovaného kúta a prevedú svoje milé záležitosti tam. Voľný sa samozrejme hľadá dosť ťažko. Proste na tejto lodi nie je žiadna izba vhodným útulkom. Človek tu nikde nie je v bezpečí. Teda v sexuálnom bezpečí. - Vďaka za skoré varovanie... - povzdychol si Ramen. - Teraz si začínam ceniť mesačnú bázu Copernicus. Tá bola síce zo začiatku tiež milo nebezpečná, ale ako vidím, bolo to vlastne úplne bezrizikové pracovisko. - Práve ako toto nie je. Nastúpili do výťahu, ktorý sa nehlučne otvoril, akonáhle zaregistroval ich prítomnosť. - A teraz ako? - Ramenovi ovládací panel veľa nehovoril. - Riadiaca centrála zvykne byť vždy na najvyššom poschodí. Takže zrejme to bude toto tlačidlo. Ford Prefect s kľudom zatlačil najvyššie položené tlačidlo. Zdalo sa, že mu je to tu celkom povedomé, alebo len nechcel dať najavo svoju neistotu. Výťah sa nehlučne zatvoril. Pocítili slabý náraz, ako sa rozbiehal. Neuplynuli ani tri sekundy a výťah zastal. - Tieto Altairské lode sú nejaké malé, nie? - Ramen sa spýtal, prekvapený krátkou dobou. - Občas. Ale keď je potrebné zobrať hasiaci prístroj z jedného konca lode do riadiacej centrály, tak to trvá celú večnosť. Stopercentne sa práve vtedy pokazí výťah. Vyšli von do krátkej chodby, veľmi podobnej tej, ktorú boli pred pár sekundami práve opustili. - Naozaj sme sa nevrátili na pôvodné poschodie? - spýtal sa s pochybnosťami. - Nie. Chodby týchto lodí sú takmer navlas rovnaké. Nebyť toho, že si tú dolnú chodbu do smrti budem pamätať, vďačiac za to tej milej Altairanke... veru, asi by som si ich pomýlil. Centrála je na konci chodby. Trvalo im krátko, kým sa dostali na jej koniec. Zariadenie pre detekciu osôb ich zaregistrovalo a otvorilo vstupné dvere do riadiacej centrály. Akonáhle sa dvere otvorili, ovalil ich pach alkoholu, hlasný huriavk a rev.

17

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Je tu nejako rušno, nie? - Ramen bol prekvapený, lebo neočakával, že by v riadiacej centrále vládla takáto atmosféra. - Ohó, to je tu veľmi bežné. Oslavujú, že dorazili na Altair. Boli totižto na dlhej ceste, ktorá trvala veľmi dlho. Väčšina osadenstva bola odlúčená od svojich proťajškov značnú dobu. Samozrejme, ako vidím, väčšina samíc bola odlúčená od svojich samcov... - No... A ako dlho boli odlúčené? - Celé dva dni! - povedal vážne Ford Prefect. Ramen sa takmer nezdržal a nechýbalo veľa a bol by sa rozrehotal. Veľmi ťažko, ale napokon prekonal toto nutkanie. - Chudery, - povedal ľutujúc ich. Pozrel na Forda Prefecta. No aj na ňom bolo vidno, že len ťažko odoláva pokušeniu rozrehotať sa. Ale podarilo sa mu to. Zrejme myslel na nejakú nepríjemnú vec, ako napríklad, že mu odobrali vizitku stopára a redaktora pre Sprievodcu, alebo že ho jedna z tu prítomných sexíc zatiahla do, z nevysvetliteľných dôvodov ešte neobsadeného, neďalekého kúta a vykonala si na ňom svoju základnú biologickú potrebu - sex. Rozhliadol sa. Zobralo mu to veľmi veľa energie, pretože pach alkoholu bol taký silný, že ho takmer zložil z nôh. Spočítal približné zastúpenie jednotlivých pohlaví, vypočítal pomer a zistil, že jeden muž pripadá asi tak na šesť žien. Veľmi zaujímavý pomer. A súčasne i veľmi riskantný. I za predpokladu, že každá druhá je frigidná, každá tretia má mesiačiky a každá štvrtá má trvalú apatiu voči sexu, aj tak ostali dve ženy na jedného muža. Ženy tohto rangu mohli byť pre neskúsených mužov úplná pohroma. A vtedy mužov určite premkol panický strach (odvodené od slova panic = sexuálne neskúsený). Zatiaľ však samice boli tak nadšené svojím skorým návratom domov, až úplne zabudli na svoje vášne. Vyzeralo to, že tu vládne pokojná atmosféra, samozrejme s určitým percentom alkoholu v ovzduší. Centrála bola veľmi priestranná miestnosť. Veľkosťou pripomínala ten smetný kôš, v ktorom sa zmaterializovali. Len tu nebola tá veľká mucha. Neporiadku tu bolo však viac než dosť. Veľmi eroticky, ba až vyzývavo oblečené ženy sa tu vyskytovali s neprístojnou častosťou. Miestnosť bola samozrejme veľmi slabo osvetlená. Bodaj by nie, keď jediné osvetlenie tu tvorili obrazovky na pultoch. Zrejme tu bolo zámerne tak eroticky intímne, aby to umocňovalo radostné ovzdušie. Bol z toho celého veľmi milo prekvapený. V centrále totiž čakal nejakých tvrdo oficiálnych militaristicky založených maniakov, čakajúcich, kto kedy podá hlásenie o nových pasažieroch na lodi. A oni tu stretli celkom milé, niekedy až príliš, baby. Len ľudí tu bolo enormné množstvo. Ramen s Fordom Prefectom sa snažili držať pokope a nestratiť sa, ale to sa im samozrejme nepodarilo. Zrazu len ostal sám ako prst. Chvíľu sa obzeral a snažil sa nájsť Forda Prefecta. Ten však už bol na správnom mieste, v jednom z neokupovaných kútov centrály, ktorých tu bolo neúrekom. Tých kútov... nie neokupovaných. Jedna z dievčin sa ho stihla zmocniť skôr, než stačil vyslať Ramenovi varovný signál. Nuž áno, tak ho zlízala, až sa nedostal k slovu. Pristúpil k veľkému oknu. Jedna celá stena miestnosti bolo totižto obrovské okno v čele lode. Mal nádherný výhľad na celú slnečnú sústavu pri hviezde Altair. Viditeľne rýchlo sa blížili k obrovskej druhej planéte sústavy.

Pocítil jemnú rúčku na svojom pleci a jeden pár veľmi jemných predmetov na svojom chrbte. Ani sa neodvážil hádať, čo sú to za dva predmety. Radšej sa snažil všetko vopred vysvetliť. - Ja... ja som tu náhodou. My sme sa sem nejako dostali... Asi sme sa materializovali. - Viem, - prerušil ho milý ženský hlások, patriaci jednej poriadne prsnatej beštii. Pochopiteľne, veľmi vábivo vyzerajúcej beštii. - Ja som totiž operátorka materializátora - teleportu. Zapla som ho po tom, čo sme zachytili vaše stopovacie signály. Hneď som vedela, že sa za tým skrývajú muži! Len som nevedela, akí muži... A teraz viem aj to. - Ó, áno. Môj spolucestujúci by tu niekde... - Ramen pozeral po miestnosti a skúmavým pohľadom hľadal Forda Prefecta. - ...mal byť. - Viem, on je teraz na správnom mieste, - milo sa usmiala. Táto veta neveštila nič dobré, teda aspoň pre Forda Prefecta. Zrejme znova zažíval horúce chvíle a opäť mu nemohol pomôcť, sám sa totiž nachádzal v pekelnej situácii. Vtom mu to došlo. A prečo nie?! Však aj on si môže tak trocha užiť, či nie? Nechal teda veciam voľný spád. Ten aj prišiel a nebol ani tak voľný, ako by sa žiadalo.

18

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Zlato moje, viem, že to poriadne unavuje, takto cestovať stopom, ale... - začala dievčina. Ramen sa chcel ohradiť, že vôbec nezvykne cestovať stopom, ale veta, ktorú vzápätí kráska povedala ho presvedčila, že bol urobil veľmi dobre, ako ostal ticho. - Ale určite ešte čo-to zvládneš, však? Ťažko dokázal odhadnúť, ako by sexica reagovala, keby vedela, že nie je ani na polovicu tak ustatý, ako vyzerá. Určite by od neho čakala aspoň dvojnásobok. Mierne sa k nemu pritlačila zozadu a objala ho. Teraz už Ramen tie dva predmety cítil úplne jasne. No to boli teda... poprsie! Ticho mu zašepkala do ucha: - Páči sa ti naša planéta? Je taká krásna... Krásne lesy, tmavomodré jazerá a nádherne sypký piesok... Mmmm... ideálne miesto na opaľovanie sa. - Hlavne hore bez, však? - odvážil sa nadviazať rozhovor. Ukázalo sa, že to nie je ani také ťažké. - Samozrejme! A ako ináč?! Však by som vyzerala ako zebra! - Jé, ty poznáš zebru? - spýtal sa a až vtedy si uvedomil, že jej úplne s kľudom tykal. - Pochopiteľne. Je to druh veľmi inteligentný. Je síce sranda počúvať, ako sa snažia vysloviť "štvrtok", ale ináč hovoria celkom dobre. Sú síce veľmi milo sfarbené, ale nič to nemení na skutočnosti, že by som tak rozhodne nechcela vyzerať. Oh... už to na mňa znova prichádza... - Čo na teba prichádza? - spýtal sa prestrašene. Keby čítal Sprievodcu stopára po Galaxii a v ňom sekciu o altairských dievčinách, vôbec by sa nepýtal, čo na ňu prichádza, ale rovno by sa pokúšal o útek a hľadal by bezpečný atómový úkryt so stenou plnou olova hrubou asi 10 kilometrov, ktorú žiadny ručný laser nedokáže pretaviť. Ramen tú sekciu nečítal. Jeho smola. Nevedno ako, no veľmi rýchlo sa ocitol spolu so svojou obdivovateľkou v jednom z prázdnych kútov, ktorých tu zrazu veľmi rapídne ubúdalo a pocítil, že sexuálna žiadostivosť tejto krásky je väčšia, ako jeho snaha o prežitie... A tak sa to stalo. Bolo to namáhavejšie ako hocikedy predtým. Napokon, snaha ženy je vždy to, čo dokáže mužov v správnom čase doviesť do hrobu... Je to malou nevýhodou žien, že si to nedokážu priznať (alebo aj áno). Nuž, ale to by bolo asi príliš jednoduché. Altairanská dievčina zliezla z Ramena a bolo na nej vidno, že jej to chvíľu vydrží. Bodaj by nie, keď na ňom strávila asi dve hodiny. Medzitým loď zaparkovala v jednom z mnohých kozmodrómov. Mima, tak sa dievčina počas milovania predstavila, bola vcelku šťastná. Konečne dosiahla svojho. Milo sa na neho pozrela a povedala: - Prepáč, ale už som to potrebovala. - Rado sa stalo... - riekol ticho. - A kedy si to mala naposledy? - Asi pred dvoma dňami. - Chúďa Mima... Ešte päť sekúnd a asi by na mieste skapala... - povedal provokatívne s neskrývanou dávkou protivnosti. - No veru! Päť sekúnd to nebolo, ale bolo to vcelku tesne. V Sprievodcovi po Galaxii sa píše, že altairanské dievčatá nutne potrebujú k svojmu životu sex. Ak uplynie istá doba a oni nedostanú čo im patrí, prechádzajú do zvláštneho stavu kómy. Inými slovami povedané, ak sa nevyzúria a nevysexujú, po istom čase omdlejú. Je to pri každej žene úplne špecifické. Niektoré prechádzajú do tohto stavu po niekoľkých dňoch, iné po niekoľkých hodinách. Tento čas je taktiež závislý od veku a celkového duševného rozpoloženia ženy. Teda u mladých dievčat je tento čas pomerne krátky, niekedy len dvadsať hodín, pričom u starších žien sú to niekedy i tri dni. Akonáhle žena upadne do tohto komatického stavu, prebrať je ju možné len zvláštnym postupom, uvedeným na strane 13937843... Toľko zo Sprievodcu po Galaxii. Stručne povedané, sexuj alebo spi. Nuž a ženy väčšinou volili to prvé. Taktiež sa spomenulo v Sprievodcovi, že tehotné ženy neupadajú do komatického stavu. Toto vskutku svedčilo o tom, že altairanská príroda sa akoby snažila donútiť ženy k vyššej sexuálnej aktivite. Samozrejme, toho vysvetlenie bolo absolútny blud. Bolo to jednoducho preto, lebo to tak bolo. Na Altaire bolo veľmi málo mužov. V súčasnosti to bolo menej než málo. A pretože bolo potrebné altairský rod nejakým spôsobom udržovať, museli pre zmenu ženy poľovať na mužov. Z týchto uvedených dôvodov sa altairské ženy snažili o dve veci: aby neupadli do kómy a aby otehotneli. Mima priznala, že sa práve teraz nachádza v neplodnej fáze ich cyklu, robila to teda preto, aby nezaspala. Bola to veľmi pohľadná, ba až eroticky sexy ženská vo veku približne 25 rokov. Ramen nedokázal pochopiť, prečo by malo spôsobovať ťažkosti takej nádhernej dievčine získať si nejakého muža. Akonáhle sa však rozhliadol po ostatných ženách, okamžite pochopil. Boli tu i omnoho erotickejšie než Mima. Napriek tomu, že boli veľmi vábne oblečené a za normálnych okolností by postavili i tú najmäkšiu vec, on jasne cítil, že prechodne bude mať problém s libidom. Inokedy by mu už len pohľad na takéto dievčiny zrejme spôsoboval veľké ťažkosti vstať bez rozdrapenej kombinézy, ale teraz ho to nejako obišlo. Nuž, Mima urobila svoje. A urobila to sakramentsky dobre... Teraz sa na neho milo usmievala a pozývala ho, aby vstal a podišiel k oknu. Urobil tak. - Toto je naša planéta, - povedala ticho a ukázala na prekrásnu modrozelenú planétu, nad ktorou pristáli v jednom z orbitálnych kozmodrómov. - Veľmi pekná, podobá sa na našu Zem, - prikývol.

19

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Oh, tak tu ste! - ozval sa hlas Forda Prefecta za Ramenovým chrbtom. - Čo som sa vás nahľadal. A to som sa musel prebrodiť cez tri sexuchtivé ženské! Čo mi to dalo námahy ich uistiť, že dnes z toho nič nebude... A pretože sa nechceli dať presvedčiť, musel som im to dokázať, - pokračoval vo vysvetlení Ford Prefect. - A predstavte si, nepodarilo sa mi! Povedali, že som aspoň nemal klamať... Ramen sa ticho zasmial. Je to skutočne nemilé, keď človek chce dokázať, že nemôže a pritom môže. - Bolo to veľmi zaujímavé dokazovanie, však? - podpichol ho. - I ja som skúšal tuto Mime dokázať, že nie som celkom vo forme a taktiež sa mi to nepodarilo... - Ako vidím, pristáli sme na jednom kozmodróme... - Ford Prefect zhodnotil situáciu. - Asi je načase presadnúť na inú loď, alebo môžeme taktiež navštíviť Altair 2. No, ako sa rozhodneme? - Myslím, pre ďalšiu loď. - O.K.... - Ramen... Mohla by som ísť s vami? - spýtala sa Mima, pozerajúc na neho úpenlivo prosebne. - Na Altaire 2 nemám nikoho a nechce sa mi tam ísť späť. Radšej by som cestovala cez celú Galaxiu. - Zaujímavé, - zavrtel hlavou Ford Prefect. - Prvá baba, čo by chcela byť stopárkou. A aká si... stará? Ramen pozrel na Forda Prefecta a nechápal, ako mohol položiť takú drastickú otázku. - 159 dní, - odpovedala Mima. Vypleštil na ňu oči Ramen a neveril svojim ušiam. - 159 dní? - spýtal sa neveriac udanej hodnote. - Áno, 159, - odvetila presvedčivo. - Dní? - spýtal sa s ešte väčšími pochybnosťami. - Dní! - odpovedala Mima už mierne podráždene. - Čo je na tom také čudné?... - pre zmenu nechápala ona. Ford Prefect čosi počítal v Sprievodcovi, ktorý obsahoval samozrejme i kalkulačku. Potom oznámil výsledok. - To je v poriadku, je to 22 pozemských rokov. - Aha, no veď preto, - pochopil. - Teda ony boli odlúčené a mimo planéty 2 dni v ich mierke? - Samozrejme. To sú... - Ford Prefect znova čosi počítal. - Sú to 3 mesiace a 9 dní pozemských. - Tak už potom chápem, prečo taká radosť. - Tak čo? Môžem ísť? - spýtala sa netrpezlivo Mima. - Nóó... - pozrel nerozhodne na Forda Prefecta. - Nóóó... - Ford Prefect bol taktiež nerozhodný. - No dobre. Čo už s tebou? Napokon, aj moja Amia chce ísť so mnou... - To je pravda, - ozvala sa dievčina stojaca pri Fordovi Prefectovi. Mima objala Ramena okolo pása. Zdôvodnila to tým, vraj, aby sa "nestratil". - Ako sa môžeme dostať na najbližšiu loď? - zaujímal sa. - Veľmi jednoducho. Teleportneme sa tam. Však som ti spomínala, že som operátorka teleportu, - chválila sa Mima. - Poďte do teleportovacej miestnosti, - volala ich. Prešli do vedľajšej miestnosti, na opačnej strane centrály. Bolo tam sedem teleportov. Mima nastavila potrebné parametre a nakázala ostatným, aby nastúpili na teleportovacie kruhy. Za necelú sekundu sa preniesli do útrob úplne inej lode. - Moja zlatá, kam smeruje táto loď? - spýtal sa Ramen Mimy. Tá podišla k ovládaciemu pultu a čosi vytiahla z počítača. - Na Rigel... - Ó, to je vynikajúce! - žasol Ford Prefect. - Aká náhoda! Odtiaľ môžeme ísť na Centaurimu a odtiaľ... Vynikajúce! Tie ženské... tie teda vedia vybaviť veci! - Ford... - povedala ticho Mima. - Ale táto loď ide po predĺženej trase cez Dubhe vo Veľkej medvedici, potom Rigel a napokon na Centaurimu... Ford Prefect zrazu sklapol. - Nuž, mohol som tušiť, že to nebude len tak bez problémov... - A aký je v tom rozdiel? - spýtal sa Ramen. - No, keby sme išli priamo na Rigel, sme na Centaurime už dnes pár minút pred polnocou, ale takto tam budeme asi až o šiestej ráno... - A odtiaľ ako do New Yorku? - Jednou obchodnou loďou prepravujúcou suveníry, tipujem. - A kde je problém? - Nuž, väčšinou obchodné lode mávajú malé meškanie. - A aké meškanie? - zaujímal sa, čakajúc, že mu Ford Prefect povie pár hodín. - Niekedy aj tri roky. - Tri roky? - bol úplne mimo seba. - Tri roky?! - Tri roky. - A žiadna iná doprava? - Iba súkromné kancelárie, ale to je veľmi drahé. Až dvadsať altairských dolárov.

20

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Mima i Amia pozreli na Forda Prefecta ako na blázna. - To je ti veľa? Šibe ti? - spýtala sa Amia. - Však toľko sa dáva na niektorých planétach vo verejných záchodoch za použitie umývadla! - No veľa to nie je, - pripustil Ford Prefect. - Ale to by som netromfol svoj posledný osobný rekord, precestovať Galaxiu za menej ako 10 altairských dolárov! - No bože, taký rekord! - prevrátila očami Amia. - Len sa z toho nepototo... Ak chceš, ja to zaplatím. Mám pri sebe 200 altairských doláčov. A čo sa týka tvojho rekordu, nič sa nestane, lebo som to platila ja a nie ty! Ramen sa na nich pozeral a nechápal. Nebolo mu vôbec jasné, na čom sa tak hádajú pre nejakých pár drobných. Nevedel síce, aký je pomer medzi altairským a pozemským dolárom, ale ho to ani veľmi netrápilo. Taktiež mu nešlo do hlavy, z akého dôvodu je Ford Prefect v takej časovej tiesni, a prečo mu tak veľmi záleží na tých pár minútach alebo hodinách. Medzitým si obzrel Amiu. Bolo to tiež veľmi pekné dievča. Okrem rozmerných horných partií nevidel na nej vôbec nič, čo by ju nejako odlišovalo od pozemských žien. A pritom Ford Prefect spomínal, že majú trocha ináč formovanú tvár. Jediné čo bolo viditeľne iné, boli maličké ústočká, skutočne badateľne menšie ako mávajú pozemské ženy. Zrejme ich menej používajú na klebetenie. Pozeral na Mimu veľmi pozorne a hľadal nejaké nezvyklé črty. Čo ak ona na rozdiel od Amie má? Mala nádherné dlhé husté hnedé vlasy, mierne zvlnené. Ako tak kráčali krátkou chodbou, zrejme do centrály, nahrnula si vlasy dozadu. Vtom zbadal, v čom sa líšili! Mali špicaté uši! Nebol to žiadny optický klam. Uši mali k hornému okraju mierne zašpicatené. - Mima! - zvolal s rozšírenými očami. - Pozri na mňa... - chcel tým docieliť, aby ju uvidel nielen z profilu ale aj spredu. - Čo sa ti robí? Zle si sa vyspal? - Ale nie, - povedal ticho. - Len ma zaujali tvoje ušká. Také majú víly! - Čo sa ti nezdá? Úplne normálne! Začali sa mu čím ďalej tým viac páčiť. Úžasne sa jej hodili. Robilo ju to veľmi zvodnou. - Si... si úžasná! Krásna! Sexy! Super! Špica!!! - Ramen to nevydržal. - Hej maličký! Nie je trocha neskoro na vyznávanie lásky? - schladila ho. - Však sme už po tom! - To áno... Ale toto je čosi najsamsuper! Takúto ženskú som ešte nevidel! Ford Prefect sa divne pozeral na Ramena. - Však som hovoril, že majú trocha odlišne sformovanú tvár či nie? - spýtal sa nechápavo. - Len som vtedy nevedel o čo ide, - objasnil Ramen. - Aha, tak už vieš, - povedala kľudne Mima a opäť vykročila. Ešte na ňu stále pozeral. Priam ho začarovala svojimi uškami. Zrazu ju zastavil, pritiahol silno k sebe, objal a poláskal. - Hej!!! - vydralo sa Mime z úst. - To je moja úloha! Zvádzať!... - Na Zemi je to občas opačne. Môže to teda byť aj tu, nie? - riekol rýchlo. - To je pravda, - povedala s úsmevom a privinula sa k nemu. Zlízal ju ako len dokázal. - Ehm, ehm... - odkašlal si Ford Prefect. - Nie, že by som mal niečo proti vášmu osobnému vzťahu, ale takto sa zrejme ťažko dostaneme do centrály, ktorá je priamo za týmito dverami. Nie? Ramen sa len s problémami odlepil od Mimy. - To je pravda. Asi by sme mali ísť... Ale radšej takto, dobre? - nahrnul Mime vlasy na uši. - Lebo to akosi pôsobí na mňa viac, než treba. - No dobre, ak myslíš, - súhlasila. Vstúpili do centrály a tam ich privítala hmyzia navigátorka. - Jé, ahoj Zaixa, - pozdravila ju Mima. - Á, ahoj Mima, ty škrabľa jedna! - skríkla jemným hláskom Zaixa. - Ty... ty... ty jedna opelica! - vrátila jej to Mima. Zdanlivo si nadávali, ale bolo vidieť, ako sú veľmi rady, že sa znova vidia. Mime vbehli slzy do očí. - Aká som rada, že ťa znova vidím! - Aj ja, priateľka moja! Čo ťa privádza na našu loď? - Som na cestách tu s mojím najmilším a ešte s týmito dvoma mojimi najmilšími. Ideme na Centaurimu, cez Rigel. - Ahm... Tak buď vítaná. Objali sa. Ramen s neskrývaným záujmom čumel na Zaixu. Napriek tomu, že to bola driečna včela, vôbec na neho nepôsobila odpudivo. Ba naopak, celkom príjemne. Mala skutočne veľmi jemný eroticky znejúci hlások, ako spomínal Ford Prefect. Zaixa si to samozrejme všimla. - Mima?! Tvoj najmilší si ma obzerá s netajeným sexuálnym záujmom, - podpichla ju Zaixa. - No to vieš, ty stará čertica. To ti neuverím, i keď vidím, ako sa na teba pozerá, - s týmito slovami Mima plesla Ramena po zadku. - A nepozeraj sa na ňu tak, lebo si ešte začne namýšľať, že sa ti páči. - Vyzerá zaujímavo... - povedal výhradne Mime. - Povedal, že vyzeráš zaujímavo, - vykecala to Zaixe. Ramenovi to samozrejme nevadilo, lebo to aj tak chcel Zaixe nejakým spôsobom povedať.

21

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- To ma teší, - zavrtela tykadlami. - Zoznámme sa. Som Zaixa Anime. - Ééé... A ja Ramen... John. Teší ma, - potriasol hebkou končatinou Zaixi. - Aj mňa. A tykajme si. Viem, že nemáš tykadlá, ale na tom nezáleží. - usmiala sa. Bolo by ťažké posúdiť, kedy sa Zaixa usmieva a kedy nie, ale jej úsmev bol našťastie vždy sprevádzaný tichým zachichotaním sa. Teda usmiala sa. - Ak vám môžem doporučiť, kľudne použite kajutu 44, 46, 47 a 49. Tie sú teraz primerane voľné. - Ale Zaixa! Hovoríš, akoby si nevedela, že dve kajuty nám v pohode budú stačiť. - Mima pozrela s otázkou v očiach na Ramena. Ten sa zatváril, ako že mu je to fakticky jedno. Mima však využila svoju tajnú zbraň hromadného ničenia a odkryla svoje pekne formované ušká. - No samozrejme! Ako ináč, - vyletelo z neho. - Pochopiteľne! Však ináč to už ani nemôže byť!... - No vidíš, čo som ti povedala? - Mima si zakryla uši a zasmiala sa. Ramen ju capol po zadku a potom jej ticho povedal do ucha: - Toto som ti zahral naposledy!... - pobozkal ju na líce. Zaixa sa zachichotala. - Nepochybovala som ani chvíľu, že by to mohlo byť ináč, ale neriskla som to. Tak teda kabíny 44 a 46. Nájdete ich o jedno poschodie nižšie. Želám vám naďalej príjemný let. Ešte pre vašu informáciu, táto loď ide cez Rigel až po Centaurimu so zastávkou na Dubhe. Konečná pre vás bude zrejme Centaurima však? - No jasné, - Ford Prefect sa nesmierne potešil. - Budeme tam približne okolo 2:00 palubného času, teda skoro ráno. Ramen sa zaľúbene pozeral na Zaixu. - Čo je medvedík? Čo sa ti nepáči? - spýtala sa Zaixa. - Ehm... Škoda že nie sme z rovnakého živočíšneho druhu. Máš veľmi milý hlások. - Ó ďakujem pane... - poďakovala. - Ak máte rovnako dotieravé žihadlo ako vaše komplimenty, tak i mne je to ľúto... - Zaixa! - zrušila ju Mima. - Nezachádzaj do podrobností! Vieš, že sa to nepatrí! - Ach, prepáč, myslela som, že nepočúvaš. Už som bola v tom, že si tvojho milého zbalím, ale škoda... Počúvala si. Ej ej, budem sa musieť polepšiť! Mima i Zaixa sa rozosmiali. Objali sa. - Ahoj a buď dobrá, - pozdravila sa Zaixa. - Aj ty, - odvetila jej. - Zajtra sa uvidíme. Po chvíli našli svoje kabíny na konci dlhej tmavej chodby. Na chodbe stretli milého robotíka, ktorý sa staral o čistotu lode. - Čo budeme robiť do 2:00? - spýtal sa Ramen Mimy. - Predpokladám, že spať. Je teraz presne 21:00 palubného času a cítim sa dosť ustatá, takže asi mi nič inšie neostáva, len sa dobre vyspať. A ty? Nie si náhodou ospalý? - Ej veru, som. Dnes som mal pekne rušný deň. Jeden pád do korún stromov pri rýchlosti 600 kilometrov za hodinu, predtým dlhý let z Mesiaca na Zem a... a tak. - A ako si dosiahol takú zaujímavú rýchlosť? To si mal krídla alebo čo? - Mima sa celkom vážne začala o to zaujímať. - Práveže nie. Vypadol som z dopravného prostriedku. Pravdou je, že som si to sám zapríčinil. - Sám? - nechápala. - Sám, - potvrdil Ramen. - Išli, vlastne leteli sme aerocyklom na konferenciu do New Yorku a akosi som stlačil nesprávny gombík. Aerocykel zrotoval a... a ja som sa predral cez ochranné pole a padol som dole. Jé to sa aj rýmuje. - Na hlavu? - zisťovala Mima. - Asi... - Ty si ale musel byť padnutý na hlavu už predtým! Len tak prenič-zanič si sa šprtal v gombíkoch? - Nuž... Malo to isté opodstatnenie, - snažil sa vysvetliť situáciu. - Určite, - potvrdila s úsmevom. - Tvoja nenažraná mužská zvedavosť. - Ó, áno! To to bolo! Máš pravdu, - prisvedčil. - A ako to, že žiješ? - Mima si rýchle spočítala, že pri takej rýchlosti a ešte k tomu pádom do stromov by bol človek určite najmenej rozštvrtený. - Mal som ochrannú vestu. Tá ma zachránila pred nevyhnutným zlom zomrieť na mieste. To vieš, ak niekto leží v tráve dole tvárou, na chrbte má batoh a okolo neho lietajú muchy, tak určite v tom batohu má záchranný padák, ktorý sa mu neotvoril. - Juj, ako ma striaslo, - Mimu skutočne striaslo hnusom. Ona si totiž pod pojmom "mucha" predstavila presne takú muchu, akú Ramen aj s Fordom Prefectom videli v "odpadkovom koši", v ktorom sa zmaterializovali. Konečne dorazili ku svojej kabíne. - Tak dobrú noc, - povedal Ramen Fordovi Prefectovi.

22

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Aj vám, - uškrnul sa Ford Prefect. - A zajtra do skorého videnia. Dúfam, že na Centaurime stihneme nejakú loď, alebo pôjdeme nejakou súkromnou dopravnou kanceláriou, ktorá nás pri dobrom postavení planét vysadí presne tam, odkiaľ nás zobrala altairská loď - do stredu lesa! - To dúfam nie, lebo potom sa na tú konferenciu asi nedostavím. - Tak teda, bye bye! Dvere kabíny sa za Fordom Prefectom a jeho Amiou zatvorili. Taktiež Ramen s Mimou vošli do svojej. Svetlo sa rozlialo po slušne zariadenej miestnosti. Bola tu obrovská posteľ, zopár zariadení, ktoré vyzerali nadmieru komplikovane a jedno pekne veľké okno s výhľadom na hviezdy. - Nádhera... - skonštatoval Ramen a oči mu zablúdili na posteľ. - Vynikajúce! To som už potreboval, - ukázal na posteľ. - Aj ja... - povedala provokatívne. - Hej!!! Nie tak som to myslel! Ja len ako... spať! Nie prevádzať tie jednotvárne pohyby, ktoré... - O.K. Nehovorme teda o sexe. No a aká je to tá konferencia... či čo si to hovoril. O čom je? - No... Neviem či ti to mám povedať. Je to konferencia o pornografii, - priznal túto skutočnosť. - Ramen, dohodli sme sa, že nebudeme hovoriť o sexe! - pozrela na neho prísne. - Ale naozaj! Je to konferencia o pornografii... - Ťažko sa mi to verí, - pozerala na neho skúmavo. - Len či to nie je nejaký tvoj ďalší ťah, ako ma dostať do postele! A čo sa tam konferencuje? - zaujímalo ju to. Sadla si na posteľ a o pár sekúnd na to si aj ľahla. - Chceš to naozaj vedieť? - teraz pre zmenu on pozeral skúmavo na ňu, či to myslí vážne. - No jasné. Však som nejaká žena, nie? - povedala hrdo. - Hovorí sa tam o vplyvoch pornografie na človeka ako takého. A počuj! Vieš ty vôbec, čo je to pornografia?! spýtal sa jej, zvýšiac mierne hlas. Viditeľne sa začervenala. - Zrejme je to ten zaujímavý záznam zo sexuálneho aktu dvoch jedincov opačného pohlavia, nie? - Uf, to som si vydýchol. Už sa mi zdalo, že tu hovorím o neznámej veci. - Nie, nie. Veľmi dobre viem, čo to je. - A čo, páči sa ti to? - zaútočil z inej strany. - Neviem... Iba ak tí muži. Tí sú takí... takí sexy. Ale tie ženy... tým by som vyškrabala oči!!! Všetkým do jednej! Ale tí muži... - Mima snívala s otvorenými očami. - Hm... Ako to divoko robia... Ako zaujímavo... - Hej!!! - skríkol na ňu. - Zobuď sa, ideme spať!!! Nesnívaj mi tu o nejakých tých blbých mužoch z tých nezmyselných filmov! Zízala na neho. Po pár sekundách sa ako-tak dostala z toho divného stavu. - Vidím, že budem musieť vážne dávať pozor čo ti hovorím, lebo ťa raz dostanem do takého stavu, že sa z toho nepreberieš. - Áno... - pozrela na neho ľúbezne. - To by som chcela... - Dievča moje, nevieš, čo hovoríš. Nie som pre teba celkom vhodný partner. A napokon ani neviem či máš pravotočivé alebo ľavotočivé aminokyseliny! - A v čom je tam rozdiel? - zízala naňho a ešte stále bola v divnom nestabilnom stave medzi snením a bdením. - Nuž, ak máme rôznotočivé aminokyseliny, tak by z nášho... ehm... nazvime to vzťah, vzniklo nepekné monštrum. Nevedno, či by taký organizmus bol schopný samostatne existovať. - Ech, máš pravdu, ťažko povedať. Budem sa musieť pozrieť do rodného listu, aké aminokyseliny mám, predniesla odborne. Už sa našťastie kompletne prebrala. - Tak ideme spať? - Ideme. Myslím, že ma zajtra čaká veľmi zaujímavý deň... - Dobre teda, poďme spať. Vyzliekli sa a ľahli si do priestrannej postele. Osvetlenie zhaslo. Dovnútra prenikalo iba svetlo nespočetných hviezd. Zrazu sa priestor zvlnil a hviezdy sa zmenili na dlhé čiary. - Vošli sme do hyperpriestoru, - oznámila zrazu Mima. - Aha ju! A ja som si myslel, že už dávno spíš. Asi som sa zmýlil. - Neviem zaspať. Stále myslím na tú konferenciu, - povedala ticho. - Radšej nemysli a pekne ty len spi. Nastalo ticho. Uplynula asi štvrťhodina. Loď vyskočila z hyperpriestoru a onedlho znova doň skočila. Zrejme previedli korekciu dráhy. Ramen zrazu pocítil teplú rúčku Mimy na nie úplne vhodnom mieste. - Hej! Ty ešte nespíš? - oboril sa na ňu. - Nie... Neviem zaspať. Vieš, tá konferencia... - A prečo držíš to, čo držíš? - skočil jej do reči. - Tak sa mi lepšie spí. Cítim sa bezpečnejšie. - Ale ja nie, - oznámil a myslel to pomerne vážne. - Jé, nejako narastá... Nie? - spýtala sa nevinne. - Áno, preto som povedal, že sa necítim bezpečne. Sľúbili sme si, že sa akosi vyhneme sexu, nie? - Sľúbili. Ale nevieš si predstaviť, akú radosť by mi urobilo tento sľub porušiť... - vyriekla kajúcne Mima.

23

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale viem. Už sa o to snažíš asi hodinu, - povedal, čím zhodnotil celú situáciu. - Hej, snažím! Ale ty si ako kus ľadu! Mal by si s tým niečo robiť. Ramen... Ramen, ja to chcem! - povedala veliteľsky. - Teraz??? - Teraz!... - Bože môj, prečo mi to robíš?!... - Volám sa Mima!... Loď jemne zaparkovala na kozmodróme planéty Centaurima. Ramen otvoril oči. Robilo mu to nemalý problém, pretože po včerajšom milovaní mu akosi neostalo veľa času na spánok. Presne tri hodiny, čo bolo dobré akurát tak na samovraždu, ale nie na dostatočný oddych. Vedľa neho pokojne spinkala Mima. Mala ešte zatvorené oči. Pravdepodobne ešte snívala... o konferencii. Dvere sa ticho otvorili a vošiel Ford Prefect a Amia. - Á, už si hore? - spýtal sa Ramena. - Pred chvíľou sme zaparkovali na kozmodróme. Mohli by sme vyjsť a zistiť, či náhodou neletí tadiaľto nejaká loď, ktorá mala meškanie pred troma rokmi. Čo ty na to? - O.K. Pravdepodobne by mi to viac pomohlo ako včerajší spánok... - zasyčal Ramen a mierne zatriasol s Mimou. - Hej princeznička, vstávaj, je čas ranného milovania! Mima po chvíli otvorila oči. - Jé, už sme na Centaurime? Dúfam, že stihneme vystúpiť skôr, než sa loď odoberie na Aldebaran. - To by som bol veľmi rád aj ja. Mám pomerne málo času, a tak si radšej pohnime, - povedal nekľudne. - Neboj sa, snáď budeš o 10:00 v New Yorku, ak všetko hladko pôjde. - A ak nepôjde všetko hladko? - zisťoval možné varianty. - Tak tam nebudeš ani o desať rokov, - snažila sa ho ukľudniť, ale nepodarilo sa jej to. Vyšli na chodbu a poberali sa do centrály. Museli sa tam dostať, pretože teleport bol na tejto lodi na podobnom mieste ako na predchádzajúcej. - Ó, ahoj priateľka moja! - pozdravila Mima Zaixu. - Mhm, ahoj moja milená, - odzdravila sa jej. - Už je načase opustiť loď. Za necelých päť minút palubného času vylietame z kozmodrómu. Maj sa teda dobre a dávaj si na seba pozor. Dúfam, že ťa ešte niekedy uvidím v tomto vesmíre. Teda aspoň verím, že ma ešte niekedy navštíviš. Táto loď má číslo 35837. Ak sa ti podarí, stopuj túto loď. - To vieš, že budem. Pokiaľ mi to môj jediný dovolí... - Mima tým myslela samozrejme Ramena. Zaixa vydala podivný zvuk, niečo ako zavrčanie. - Tak toho treba odstrániť! - zamávala peknými blanitými krídlami a už to vyzeralo, že na neho skočí. - Neboj sa, na teba si moja milá vždy nájdem čas... - ukľudnila ju Mima. - Však ja nič. Len som ti tvojho milého chcela tak trochu postrašiť! - priznala sa Zaixa. - Ináč mi je celkom jedno, či ma navštíviš alebo nie, však napokon už nie si malá. Ale vidím, že ten tvoj nie a nie sa zľaknúť. - Nemôžem, - zapojil sa do diskusie typu "o ňom bez neho" Ramen. - Som totižto ex bojový pilot a veru akékoľvek zľaknutie môže niekedy viesť k lokálnej smrti. - Ahm, - povedala milo Zaixa, - tak mi je to úplne jasné. A aké bojové stroje si riadil, Ariola 10? - Pekné stroje, že? - spýtal sa, hoci nemal ani poňatia, čo to môže byť za letún. - Fakt?! Riadil si ho? - Zaixa bola zrazu úplne mimo seba. - Nie... - schladil ju. - Dočerta! A ja som si myslela, že konečne stretnem niekoho, kto ho riadil. Vraj je to supermoderný stroj s absolútnou akceleráciou a s možnosťou vyjdenia a vojdenia do hyperpriestoru v časovom intervale asi 3 milisekundy! Úžasný stroj! Nie ako tieto naše korytnačky s dehyperbolizáciou dvoch sekúnd! Na Zaixe bolo vidno, ako je sklamaná, že Ramen takýto stroj nepilotoval. Ale to sa rozchodí. - Nuž, tak nič. Ja len tak, či náhodou... Ale už by ste mali ísť, lebo máte necelú minútu na opustenie lode. - Možno nabudúce, kráska... - dal jej isté šance. - Jé, počuli ste to? On mi povedal kráska! Ja sa zbláznim! To snáď neprežijem... - zamávala krídlami a narobila slušný vietor. - Ukľudni sa, milá moja. Ale my už naozaj musíme ísť. Tak ahoj, moja drahá, - Mima objala Zaixu. - Ahoj priateľka moja. A ty, - obrátila sa na Ramena, - dávaj mi na ňu pozor, dobre? - Samozrejme. Ako len najlepšie viem, - prikývol Ramen. - To nestačí, - povedala Zaixa. - Musíš viac. Hlavne nech nepadne do kómy! - Ej ty hnusoba! - zahriakla ju Mima, - Ale teraz už fakt poďme, máme len tridsať sekúnd! Veľmi rýchlo sa pobrali do teleportovacej miestnosti. Mima nastavila teleporty na potrebné parametre a v poslednej sekunde sa preniesli na planétu Centaurima. Ocitli sa na teleportovacích kruhoch v obrovskej sále, na vyvýšenom stupienku. Zospodu na nich namosúrene pozeralo množstvo bytostí s myšlienkou asi takou, že „no vypadnite už z tých teleportov, aj my sa chceme teleportovať!“. Bolo ťažké rozlíšiť, aké rasy a živočíchy sa tu vyskytli, ale bolo ich tu nespočetne mnoho.

24

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Poďte rýchlo, aj iní by sa radi teleportovali, - ťahala ich preč Mima. Zostúpili z teleportovacích kruhov. - A prečo je tu toľko ľudí... ehm... tvorov? - spýtal sa Ramen, keď sa prebral z prekvapenia. - Čakajú na teleportáciu, - odvetila sucho Mima. - Totižto odtiaľto sa môžu preniesť do rôznych častí planéty. - A to len tak? - čudoval sa. - Nie. Je za to poplatok desať altairských centov, čo je presne trinásť centaurimov. - A čo ak niekto ide "načierno"? - spýtal sa, zaujímajúc sa o lacnejší spôsob cestovania. - Nech len skúsi! Potom ho teleport samočinne teleportne do najbližšej väznice, kde si odsedí zodpovedajúci počet rokov. Ten sa vypočítava z relatívnej dĺžky života dotyčného. Štandardne je to desatina jeho života. Teda ak sa dožiješ 100 rokov, desať rokov sedíš, až budeš čierny! - vysvetlila Mima. - Nemilé. To radšej... - začal svoju kajúcnu reč. - A to ešte nie je všetko, - skočila mu Mima do reči. - Bachári sú roboty, ktoré majú špeciálne upravený program. Teda sexuálne zneužívanie, proti ktorému mnohé druhy bojovali, nie je aktuálne, pretože roboty akosi necítia nutnosť sexuálne zneužívať väzňa. Ale na druhej strane, majú preeditovaný prvý zákon robotiky "bytosti nesmieš ublížiť" na "bytosť nesmieš zabiť". Môžu ťa týrať, až ti oči vylezú z jamôk, ale nemôžu ti spôsobiť také zranenia, ktoré by mali za následok smrť. Poznajú dopodrobna anatómiu približne 30 kvadriliárd živočíšnych druhov našej Galaxie. Tieto svoje znalosti veľmi dobre zneužívajú a robia ti také rany, ktoré spôsobujú maximálnu bolesť a pritom to prežiješ. Trikrát zalomená ruka a podobne... Znova ti ju zahoja, veľmi rýchlo, napríklad mikromatickým reštrukturalizátorom a potom, ako sa ti po troch sekundách úplne zahojí, zlomia ti ju na piatich miestach. Nepríjemné... - Jéj, ako presne to všetko vieš. Nebodaj si pobudla v takomto zariadení? - podpichol ju. - Ale nie! - hnevlivo zablýskala očami. - Vôbec nie! My sme sa to totiž učili v škole na hodine náuky o zvykoch v Galaxii. Mala som tú hodinu veľmi rada, lebo sme sa tam učili veľmi milé veci. Napríklad, že betelgeuzskí muži milujú veľmi vášnivo... - Ehm, ehm... - odkašlal si Ford Prefect, ktorý doteraz len pasívne počúval Mimine kecy. - Mima, teraz si to pohnojila. - znosil ju Ramen. - Ford Prefect je totiž priamo odtiaľ. - Jéjda! - zhíkla Mima. - Prepáč, nevedela som... - chcela sa síce ospravedlniť, ale veľa jej to nepomohlo. - No, nepoviem nič proti tomuto vyhláseniu, lebo by som asi hovoril proti sebe, - zahral to do autu Ford Prefect. - Kam teraz vôbec ideme? - spýtal sa Ramen Mimy, pričom sa otočil za veľmi zaujímavým telesom. To teleso bolo jedno priemerné akvárium na kovových nohách, so zaujímavými kovovými rukami a v ňom sa v čírej vode vznášal morský koník. Tento bol samozrejme asi dvojnásobne väčší ako tie, ktoré poznal zo svojej doby. - Teraz sa ideme informovať, či náhodou neletí tadiaľto nákladná loď, ktorá by nás bola schopná dopraviť až po to vaše... mesto, - odpovedala pohotovo Mima. - To je dobré, - povedal kľudne. - Napriek tomu, že sú asi tri hodiny ráno, cítim sa celkom dobre. Dúfam, že okolo tej desiatej by sme zato mohli byť na Zemi, nie? - otázku adresoval Mime, ale odpovedal mu na ňu Ford Prefect. - Je možné, že budeme na Zemi už o piatej, ale taktiež je možné, že až o tri roky. Radšej žiadna predčasná radosť. Dajme si nejakú časovú rezervu, napríklad do jedenástej. Človek nikdy nevie, čo mu príde do cesty. Alebo kto mu príde do cesty... - s týmito slovami pozrel na Amiu. - No, ty len nechci byť nikomu prijdený do cesty! - pohrozila mu svojím malým prstíkom Amia. - O-ó! - Ramen poľutoval Forda Prefecta. - Jasný znak ženskej nadvlády. - A to ešte nie je všetko! - povedala výhražne Amia. - Však môj milý?! - pozrela prísne na Forda Prefecta. - Nuž... - sklopil oči. - Ťažko odpovedať... Konečne prešli na opačnú stranu sály a vstúpili do ďalšej veľkej haly. Bola to centrála riadenia nákladnej dopravy. Príliš honosná časť. Pristúpili k jednému veľmi milo vyzerajúcemu robotíkovi, ktorý tu zrejme nemal inšiu úlohu ako nešťastných turistov informovať o pravidelnom meškaní nákladnej dopravy. Využili teda túto jeho funkciu a obstáli ho všetci štyria. - Veľmi by ma zaujímalo, - hovorila veliteľským tónom Mima, - kedy tadiaľto prelieta najbližšia nákladná loď. - Do akého sektoru máte namierené? - spýtal sa robot zamávajúc čudne so svojimi anténkami. Tie anténky mal určite kvôli tomu, aby nimi mával. Ťažko totižto vymyslieť inú funkciu takých zbytočností, ako prenosové anténky. Načo inšie by asi aj mohli slúžiť? Samozrejme na nič. - Do sektoru Zeme, - odvetila Mima, tváriac sa veľmi pozoruhodne. Bolo na nej vidno, že ju nebaví odpovedať na priblblé otázky robotov s anténkami na kovovej hlave. - Nuž, pretože má jedna loď meškanie práve dnes tri roky, ostáva vám približne polhodina času do jej príchodu. Mám rezervovať prepravné lístky? - spýtal sa zdvorilo robot. - Áno. A samozrejme aj teleportovacie karty na spomínanú loď. - Áno prosím... Bude to presne deväťdesiatosem centauridov, - prehlásil robot očakávajúc, že niekto z nich bude ochotný i túto sumu uhradiť.

25

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No dobre. Vidím, budem musieť platiť ja... - povzdychla si Mima, vytiahla svoju elektronickú kartu a podala ju robotovi. Ten previedol s ňou nejaké rutinné operácie, načítal jej obsah v čítači a vrátil Mime. Chvíľku potrvalo, kým jej podal osem kartičiek. Vyzerali ako identifikačné karty. Napokon, aj to boli identifikačné karty. Štyri z nich ich oprávňovali použiť teleport na nákladnú loď a ďalšie umožnili pobyt na lodi až do sektoru Zeme. V cene bol zahrnutý aj teleport na vybrané miesto na Zemi. Celkom milo vyriešené. Mima odložila kartičky a obrátila sa k ostatným. - No, odteraz máme letenku do pekla. Môžeme sa tu chvíľu pofľakovať, alebo robiť iné, príležitostne milšie veci. Do štartu máme približne dvadsaťosem minút. Loď zaparkuje na obežnej dráhe asi o dvadsaťšesť minút. Je teda na nás, ako si zadelíme tento zvyšný čas. Myslím, že spať nemá význam, lebo sa určite nepreberieme. Mali by sme si vymyslieť nejakú rozumnú činnosť. - Ale sex to nebude, však? - spýtal sa Ramen opatrne. - Éééé... - na Mime bolo vidno jej nerozhodnosť. Nedokázala odpovedať okamžite na túto zákernú otázku. Neviem, ale hovorila som o rozumnej činnosti. - Uf, - vydýchol si. - Ale nepokladám sex za nerozumnú činnosť!... - Ojejé... - povzdychol si. - Ale neboj sa, nechám ťa chvíľu na pokoji, aby si si dokázal zregenerovať svoje sily. - Vďaka Mima, si veľmi milá. Aspoň niečo. A čo teda budeme robiť? Čo také by sa dalo nazvať rozumnou vecou? Majú tu nejaké bufety? - E-e... - zakývala na zápor, - iba bary. Ale tie sú tak trocha... ako by som to povedala... nebezpečné. - A to už prečo? - nechápal. - Vieš, dejú sa tam veľmi ťažko pochopiteľné veci. Napríklad dva živočíchy sa dokrvava pichajú, ty nechápeš o čo ide, a pritom oni úplne verejne súložia!!! Spoliehajú sa na to, že človek nevie, že je to ich milostný akt. Alebo sa stane, že si s tebou začne nejaký divný tvor a ty sa ho potom nevieš zbaviť, ibaže mu povieš, že máš práve problematické dni. To väčšinou zaberie, ale občas sa i stáva, že niektorým druhom vyhovuje práve toto. A potom čert sa v nich vyznaj. - To vyzerá byť ako vážne riziko, - pousmial sa Ramen. - Už len to, že sme sa sem teleportovali, je vážne riziko! - upozornila ho na novú skutočnosť. - A to už prečo? - Ramen nevidel žiadny dôvod na paniku. - Lebo... no len tak. To sa nedá vysvetliť. Ja to tak cítim, je to rýdzo ženský pocit z istého neznáma. - Aha, tak... Nuž, v tom ti ja asi nepomôžem, - priznal. - Ženám som vždy rozumel menej ako ultraskalárnym elektronickým riadeným strelám. A tie strely som teda doteraz nepochopil... - Máme skromný nápad, - ozval sa Ford Prefect, - predsa len by sme sa mohli zastaviť v bare, lebo akosi mi Amia vysmädla a nechcel by som ju predčasne stratiť. Môže byť? - Ja som za, - odvetil Ramen. - Prinajhoršom Mimu necháme stáť pred barom, aby sa jej náhodou niečo "nestalo". - Ale vieš čo, Ramen?! - zagánila na neho. - Ja sa až tak nebojím. Môžeme ísť kľudne do baru. Napokon, nebezpečenstvo ma aj tak trocha láka. - To som si všimol, - riekol ticho. - No a čo? Každý máme svoje slabé stránky, či nie? Ty napríklad moje špicaté uši... Však?! - pripomenula mu. - Provokuješ? - spýtal sa prísne. - E-e, - zakývala na zápor. Vykročili smerom k baru. Ramen zistil, že bary sú zrejme rovnaké v celej Galaxii. Sú enormne špinavé, enormne zadymené a majú enormne vysoké ceny. Z cien bolo zjavné, že každý stopár, ktorý sa snaží prejsť galaxiu za menej ako desať altairských dolárov sa barom zďaleka vyhne. Ramen sa snažil čítať názvy jednotlivých tekutín, ale nič mu nehovorili. Nebola tu ani jedna whisky, ba ani cognac, nie to ešte červené víno. Zrejme jedna z tých farebných vodičiek mohla byť nejaký tuzemský ekvivalent k spomenutým nápojom, ale podľa tvaru fľašky nebolo možné usúdiť, čo to za žbrndy sú. - Sú to alkoholické nápoje? - spýtal sa Ramen. - A to je čo? - pozrela naňho Mima nechápavo. - To si použil aký názov? - No, či sú to alkoholické... teda, či obsahujú organickú etylénovú skupinu, etanol. - Aha, a čo je to etanol? - bolo vidno, že Mima akosi nemá v slovníku základné pojmy organickej chémie. - No, vysvetlím ti to z inej strany. Keď taký nápoj vypiješ, vzápätí sa cítiš malátny, začínaš trepať blbosti, jazyk sa ti metie z jednej strany úst do druhej a čudo, že si ho neodhryzneš. Pohybové centrum je úplne nabúrane, čo vyvoláva pomerne srandistickú chôdzu, či skôr trepotanie sa z jednej časti chodníka na druhú a navyše človek začína byť veľmi múdry a hlavne otvorený. Tak čo? Stačí takéto vysvetlenie? - No jasné! Myslíš na etamiodixné nápoje! Samozrejme... Každý jeden z týchto nápojov, čo tu vidíš sú... ako si to povedal? - Alkoholické, - pripomenul jej.

26

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No jasne, alkoholické, - prikývla. - No, to ma teda podrž... A nemajú tu ani jeden nápoj, ktorý nevyvoláva ten pred chvíľou uvedený stav? - Ale áno. Je to menšie množstvo ktoréhokoľvek etamiodixného nápoja... Účinok týchto... ehm... alkoholických nápojov sa začína prejavovať až po dosiahnutí istého bodu saturácie. - Nasýtenia? - Áno. Bežne to činí tri až štyri poháriky takého nápoja, - Mima bola veľmi múdra, a pritom ešte ani nepila. Závisí to aj od organizmu a hlavne od živočíšneho druhu. Napríklad taká Zaixa by sa nacápala jedna radosť. Však sa minule aj. Vypila dva poháriky a bola tuhá ako pórobetón. Vyzerala strašne zaujímavo a bola veľmi múdra. Porozprávala mi, v akej polohe je najlepšie byť pichanou žihadlom a ešte k tomu, ako majú byť blany krídel otočené, aby bolo pichanie čo najúčinnejšie... súložnica jedna! - A ona je? - spýtal sa so smiechom Ramen. - Je! Však tá sa napichá viac, ako my všetci dokopy! - smiala sa Mima. - Ale u nich je to trocha bolestnejšie ako u nás, - utrela si slzy, ktoré je od smiechu stekali po lícach. - To vieš, žihadlo je trocha nebezpečnejšie ako taký dobrý hrubý... - Len nemenovať!!! - zahriakol ju. Poslúchla a len mimochodom dodala: - Však vieš čo. - A čo si objednáme? - spýtal sa Ford Prefect pozerajúc na nápoje. - Nuž, ťažko vybrať, - priznala Mima. - Jeden je horší ako druhý. Ten artixoový je celkom dobrý, ale je pomerne silný, stačia tri poháriky a sme mimo seba. - Tak vypijeme iba jeden, - uzavrel Ramen. - A čo je to ten artixoo... to čo si povedala? - To je nápoj z takých veľkých červených bobúľ, ktoré rastú tu na Centaurime. Sú priemeru približne dva metre. Po ich dozretí stačí do nich naraziť pípu a otvoriť kohútik. Je však veľmi žiaduce pri prvom otvorení odstúpiť do vzdialenosti asi 500 metrov, lebo ten rýchly prúd, čo z nich vyletí, je životu nebezpečný a môže aj odraziť hlavu. Táto šťava sa potom ďalej skladuje a nechá sa pokaziť. Volá sa to myslím kysnutie. Po dvoch rokoch je dostatočne silná, pridá sa trochu sladidla a artixoový nápoj je hotový. Má však jednu nemilú vlastnosť. Trojročný nápoj sa mení v prudký jed. Zatiaľ nikto nedokázal vyzistiť prečo. Každý, kto si myslel, že túto záhadu rozriešil, pochopiteľne padol mŕtvy. Teda nerozriešil... A tak sa vyhlásilo, že je to prvá neriešiteľná záhada a expiračná doba artixoového nápoja je v galaxii najsledovanejšou hodnotou. Jej nedodržanie sa trestá smrťou - vypitím vlastného nápoja. - A čo ak práve tento bude po záručnej lehote? - spýtal sa neisto. - Tak smola. Ale nemal by byť. Je to prísne kontrolované a nijaký barman by nechcel zomrieť na otravu svojím vlastným nápojom. - O.K. Ja teda beriem, - riekol odhodlane. - Nuž, my tiež, - povedal Ford Prefect i za Amiu. Tá len mlčky prikývla, že súhlasí. Amia bola vo všeobecnosti veľmi tichá dievčina. Ale pochopiteľne, keď na ňu prišla jej chvíľa, tak bola ako čertica a navravela toho viac než priemerné altairské dievčatá. - Dobre. Keď to chcete risknúť, tak do toho, - kývla súhlasne Mima. Objednala u barmana štyri tie zaujímavé nápoje. Sadli si na barové stoličky veľmi zvláštnych tvarov. Boli to ergonomicky riešené stoličky, ale zjavne nie pre ľudskú rasu. Bolo veľmi ťažké odhadnúť, pre ktorú rasu to vôbec je. I napriek ich divokému tvaru sa na nich dalo celkom pohodlne sedieť. Iba Mima sa občas zamrvila. Bol na nich totiž taký malý výčnelok, ktorý sa dotýkal práve tej najcitlivejšej časti ženského tela. Nevedno, či to bolo na tej stoličke zámerne alebo naschvál. Barman im priniesol objednaný nápoj. Ramen ho nedočkavo ochutnal. - No jasné, - skonštatoval, - alkoholický. Hneď som si mohol myslieť, že to tak dopadne. Aj keď vôňa nie je typicky alkoholická. Hmmm... To akoby nealkoholický alkohol. - A? - spýtala sa Mima. - Chutí? - Nie je to o nič horšie ako pozemské červené víno. Má to síce korenistejšiu chuť a je o máličko silnejšie. Ale vypiť sa to dá. Dúfam, že na dopravnej lodi nebudú zisťovať obsah alkoholu v krvi. - A to načo? - nechápala Mima. - Tu nikto nekontroluje nikoho v akom stave sa nachádza. Vieš, je to nemožné, lebo ako by sa stanovila hladina v krvi napríklad Zaixe, keď ona žiadnu krv nemá! V jej žilkách prúdi taká zlatistá tekutina, ktorá je sama o sebe plná artixoových aniónov. - Chúďa Zaixa. Každú chvíľu by ju zabasli za prekročenie štandardných hodnôt, - poľutoval ju Ramen študujúc pri tom priehľadnosť nápoja. - Veru, ale keď sa ešte i nacápe, tak to už potom stojí za to. Ona pre zmenu pije nápoj, ktorý odbúrava tieto artixoové anióny a tým pádom sa nacápe, - vysvetlila Mima. - To je švanda, človek abstinuje viac než treba a tým sa naderie. V Galaxii sú veľmi rozmanité tvory. Ako napríklad to chodiace akvárium s koníkom. - No jasné, - prisvedčila Mima. - To akvárium bol vlastne skafander obyvateľa Krokryxu, ako si ho ty nazval koníka. Celkom milá bytosť i keď veľmi zriedkavo viditeľná v našich končinách vesmíru. - Koľko nám ostáva do odletu? - spýtal sa nekľudne Ramen.

27

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Mima skontrolovala čas na svojom počítači. - Ešte asi pätnásť minút. To je O.K. Vypijeme a pôjdeme. Respektíve, odtackáme sa. - No, snáď to nebude až také zlé?! - spýtal sa preľaknuto, dúfajúc, že Mima iba žartovala. Tá sa však tvárila, že to myslí úplne vážne. Nuž čo, keď odtackať, tak odtackať. - Však si hovorila, že nápoj pôsobí až po vypití aspoň troch pohárikov! - To som povedala, ale myslela som tým, že pôsobí poriadne až po troch pohároch. On pôsobí už aj pri prvom. Ale vtedy človek ešte o sebe vie. Možno si aj spomenie, ako sa volá. - Pekné vyhliadky, však Ramen? - spýtal sa Ford Prefect. Ramen sa na neho s otvorenými ústami obrátil. - To myslí vážne? - spýtal sa Forda Prefecta. - Áno, myslel som, že je to každému jasné... - povedal ticho, akoby pre seba. - Nie je to síce pangalaktický megacloumák, ale... Snáď každému je jasné... - Mne celkom nie, - priznal sa Ramen. - Ja toho viem o Galaxii v tomto čase veľmi málo. Akosi som zabudol spomenúť, že som z iného času... A... - No a čo? - prerušila ho Mima. - Každý sme odniekiaľ, nie? Bolo vidno, že nápoj na ňu začína pôsobiť a to pritom nevypila ani celý pohár. Akurát bola pri slabej polovici. Nedokázal si predstaviť, aký dopad bude mať na Mimu celý pohár. - A ako... ako dlho pôsobí tento nápoj? - spýtal sa jej, aby reč nestála, cítiac, že sa mu lahodný a zároveň veľmi nebezpečný nápoj rozlieva v žilách. - Podľa toho. Niekedy je to aj celý deň... A ak je množstvo vyššie, aj niekoľko dní. Látka spôsobujúca ten zaujímavý stav je totižto málo prchavá a z tela sa odbúrava cez vylučovaciu sústavu veľmi pomaly. Ak toho máš dosť, existujú špeciálne preparáty, ktoré ti pomôžu ten stav prekonať. Robia to veľmi jednoducho, naviazaním molekúl tej látky na seba a tieto preparáty sa odbúravajú extra rýchlo. Málokto to však robí. Bol by predsa blb, odoprieť si radosť, za ktorú tak draho zaplatil!... - zvolala Mima. - Takže, pekne ty len vypi svoj pohár a neuvažuj o amisuprole! - To je ten liek, však? - spýtal sa, ani nepomýšľajúc na jeho požitie. Veď napokon, ak to znesie Mima, tak prečo by on nie? Účinky nápoja nabúdali na intenzite. To malé množstvo navodilo slušný stav opitosti. V tomto prípade však tento stav nebol sprevádzaný typickým zápachom alkoholu. Vtedy pochopil, prečo je také ťažké dokázať požitie tohto nápoja. - Ale myslím, že toto nie je celkom vhodná chvíľa na... spitie sa... - vyriekla Mima a jazyk sa jej už očividne plietol. - Asi by sme už jaksi-taksi mali ísť na... na... teleportovať sa do rakety. - Aj mne sa tak vidí, - prisvedčil Ford Prefect. Pomaly dopili a vstali zo stoličiek. Nebolo to také jednoduché, ale napokon sa im to podarilo. Vyšli von z baru a zamierili k najbližšiemu teleportu. Do odletu lode ostávalo približne päť minút. To by mali za hocakých okolností stihnúť. - Tu máte kartičky... - rozdala im Mima plátky na teleport a rezervačné karty na obchodnú loď. Pristúpila k ovládaciemu pultu teleportu a zadala teleportovacie parametre. - OK. Môžeme si nastúpiť. Vystúpili na vyvýšené miesto na teleportovacie kruhy. Prenos sa uskutočnil veľmi rýchlo. Teleportovali sa do podivnej lokality. Bola tu takmer úplná tma. Nachádzali sa v malej miestnosti, ktorej jednu stenu tvorili žiariace husté lúče. - Vyzerá to tu... - začal Ramen. - Ako vo väznici! - skríkla Mima. - My sme vo väznici!!! - Zaujímavé, - riekol Ford Prefect študujúc ochranné lúče. - Ale však sme mali oficiálne rezervované a zakúpené karty... - To sme mali! - potvrdila Mima. - A teda? - spýtal sa Ramen. - Prečo sme sa ocitli tu a nie na lodi? - Stráááž! Stráááž!!! - zakričala Mima nečakane hlasno. - Hej! Počujete vy plechoví polointegrovaní idioti?! Vy skapané mikroprepostprocesory?! Kričala takou intenzitou, až to začalo byť neznesiteľné. Ramen si musel zakryť uši. - No ak toto nepočuli, je to beznádejné, - riekla už prirodzeným hlasom. Vtom priestor za mrežovými lúčmi zalialo svetlo. Uvideli, že je to obrovská budova plná takých istých ciel, v akej sa práve nachádzali. - Mám taký dojem, že sme tu jediní zákazníci, - povedal pokojne Ford Prefect. - Ale nie veľmi dlho! - vyhrážala sa Mima. Mrežové lúče zmizli. Zjavil sa v nich robot nie príliš milého výzoru, s rôznymi končatinami, špeciálne upravenými na týranie väznených bytostí. - Musím vás upozorniť, že rušenie kľudu väznice sa trestá veľmi prísne! - predniesol robot. - Pretože ste sa tohto previnenia dopustili, musíme vás s okamžitou platnosťou potrestať. Trest bude vykonaný na mieste!

28

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale moment! - zastavila ho Mima. - Dobre viete, že ak sa preukáže naša nevina a spôsobíte nám čo i len škrabnutie, budete okamžite rozmontovaný a hodený do starého železa! Dúfam, že ste nepozabudli na túto veľmi dôležitú časť vášho programového kódexu! Robot sa zastavil. Akoby pouvažoval. Skutočne našiel vo svojich príkazoch i túto časť nariadenia. Pretože mal veľmi zosilnený druhý zákon robotiky "Robot sa musí snažiť zabrániť svojmu zničeniu" veľmi dobre si musel zvážiť, či podnikne nejaký unáhlený krok alebo radšej nie. - Napriek tomu, že niet pochybností o vašej vine, čo máte na svoju obhajobu? - bol to prvý Mimin úspech, že robot prešiel aspoň do takéhoto komunikačného módu. Mohol by totižto bez nejakých ďalších okolkov pristúpiť k svojmu obľúbenému lámaniu končatín. - Napríklad toto! - otrčila Mima robotovi kartu pre teleport a kartu na loď. Robot si podrobne preštudoval obe kartičky. Pozrel na Mimu a potom na kartičky, znova na Mimu a znova na kartičky. - Nechápem... - predniesol kovovým, akoby zachmúreným hlasom. - Nechápem... Však naše systémy sú bezporuchové!... Nechápem... - opäť pozrel na Mimu. - Neviem. Nechápem... - vychádzal von z cely. - To nie je logické. To sa nemôže stať. Systémy sú dokonalé a bezporuchové. Už tristo rokov boli bezporuchové... jeho hlas doznieval v diaľke, ako sa vzďaľoval preč. Mrežové lúče sa obnovili. Uplynula dlhá chvíľa. Zrejme si to robot musel nechať uležať v hlave, alebo si šiel preveriť údaje. Nebyť toho, že všetci štyria chceli byť čo najskôr na Zemi, bolo by im to úplne jedno, či tu strávia desať rokov, alebo celú večnosť. Nachádzali sa totiž vo veľmi zaujímavom stave. - Práve sme zmeškali loď, - riekol Ford Prefect iba tak mimochodom. Ani to poriadne nedopovedal a vstúpil opäť ten robot. Vyzeral ako hŕba elektronického nešťastia. Ešte stále kýval hlavou a nechápal ako mohlo dôjsť k takému omylu. - Naša Spoločnosť pre právo a poriadok [Agency for law and order] sa hlboko ospravedlňuje za nedopatrenie, ktoré sa stalo a samozrejme uhradí vaše karty v plnej výške, pretože došlo k omylu zo strany našej techniky... - ospravedlňoval sa s úctivým hlasom, - a taktiež vám vyplatí náhradu vášho času v plnej výške, čo činí presne tritisíc altairských dolárov a pätnásť centimov. Preto v tejto mene, lebo platobná karta, z ktorej boli karty uhradené, je vedená v altairských dolároch. Fordovi Prefectovi pri začutí tohto čísla padla dole spodná sánka. - Však to je... horibilná suma! Amia sa tak zvláštne pozrela na Forda Prefecta, že ten okamžite zmĺkol. Ešte vždy mu však nešlo do hlavy, za čo dostanú toľko peňazí. Za tú sumu, by mohli všetci štyria podniknúť vyhliadkovú cestu na okraj vesmíru. - Áno, - potvrdil robot, - ale aj náš omyl je horibilný. Po dvesto rokoch sa prvýkrát vyskytol niekto, kto chcel cestovať teleportom bez zaplatenia. Ale nejakým činom, či skôr prístrojom, sa mu podarilo zmanipulovať techniku, tá vás alokovala a preniesla sem ako väzňov. Budeme musieť presne analyzovať tento prípad, aby sa nikdy viac neopakoval. Naša spoločnosť vám želá ďalšie príjemné, ničím nerušené chvíle na Centaurime, - predniesol robot tieto naučené vety. - To je síce fajn, ale ináč sme zmeškali jedinú loď! - zrušil ho Ford Prefect. - Teda, ak vám to nevadí... pritlmil sa, spomenúc si na sumu, čo robot spomenul. - Ale Ford! - karhala ho Amia. - Za tie peniaze si môžeme kúpiť i slušnú loď a podniknúť súkromný výlet hoci až po okraj Galaxie! - No jasné. Na to som pozabudol. Nuž dobre. Nejako to budeme musieť doriešiť týmto smerom. Zrejme si objednáme dopravu v súkromnej dopravnej kancelárii. - Áno, - pritakala Mima. - Tam sa myslím robia lety smerom na Zem na požiadanie zákazníka. - O tom nepochybujem... - súhlasil Ford Prefect. Robot využil malú pauzu v rozhovore a riekol: - Nasledujte ma do teleportovacej miestnosti. Dopravíme vás na to isté miesto, odkiaľ ste boli zachytení. - O.K., robotík, - Mime zrejme teraz poriadne vstúpil nápoj do hlavy, alebo tam, kde ten nápoj najviac pôsobí. Až teraz sa na nej prejavil úplný účinok. Ledva sa vliekla a Ramen ju musel tak trochu podopierať. Dostali sa do teleportovacej miestnosti, odkiaľ ich dopravili presne na ten istý teleport, z ktorého sa tak nešťastne do väznice dostali. - A... Kto pôjde do kancelárie objednať let? - spýtala sa Mima, pozerajúc na ostatných. - Ja teda nie. Som už v... v... však viete kde. Už som asi... asi to na mňa pôsobí. A zrejme moja somatická a tramiozidemická rovnováha je v... v... v keli. Alebo tak nejako. Na Mime sa účinok nápoja prejavoval veľmi zreteľne. Ramen cítil, že približne tri deci vína by ho dostali do podobného stavu, ale bolo to ešte znesiteľné. Ford Prefect, napriek tomu, že vyzeral vcelku obstojne a dôstojne sa okamžite priznal, že nie je schopný akéhokoľvek rokovania. Taktiež Amia bola na tom podobne ako Mima. Všetci sa teda zhodli na tom, že vybavovať bude Ramen. Ten voľky-nevoľky na to pristal. Však išlo iba o rezervovanie miest pre dopravu na Zem, ovšem podľa možnosti nie takú, ako previedla Mima. Ešte raz by sa neradi ocitli v tom bezútešnom zariadení pre čiernych pasažierov. Bolo veľmi pozoruhodné, že sa napokon dostali do súkromnej cestovnej kancelárie. Ramen sa snažil zachovať plnú kontrolu nad svojím

29

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

stavom, ale nebolo to také jednoduché, pretože nápoj pôsobil o to viac, o čo viac sa obeť snažila odolať jeho účinku. Neskôr mu Mima vysvetlila, prečo je to tak. Spomínala, že je to založené na čisto chemickej báze. Všetko, čo sa odohráva v organizme je totižto chemický proces. Dokonca i myslenie. A také vzdorovanie o to viac. Pri akomkoľvek vzdorovaní vzniká patričný pomer katiónov s vhodným zastúpením Na+ a K+. No a práve tento pomer je akýmsi katalyzátorom pre zlúčeninu nápoja. Nápoj sa akoby "rozmnožuje" v organizme, syntetizuje sa z iných zlúčenín v krvi za pomoci tohto katalyzátora. Veľmi účinný spôsob, ako udržiavať primeranú opicu z malého množstva nápoja, alebo si ju dokonca navodiť z minimálneho množstva. Akonáhle sa však človek poddal účinkom nápoja, ten sa prestáva tvoriť a pomaly sa prirodzenou cestou odbúrava z organizmu. Bolo teraz už len na ňom, ako vybaví cestu na Zem. Súkromná kancelária bola oveľa honosnejšia ako tá obchodná. Miesto robota s anténkou na hlave, samozrejme zbytočnou, tu boli milé dievčatá, dokonca niektoré humanoidného typu, ktoré prijímali a vybavovali zákazky. Jednu veľmi milú slečnu si Ramen vyhliadol a išiel nekompromisne po nej. - Ó, ahoj moja milená! - pozdravil ju. Vtedy zbadal, že nápoj absolútne odbúrava akékoľvek sexuálne zábrany. - My sa poznáme? - spýtala sa dievčina. - Nie, ale budeme sa. - odvetil kľudne. - Pane, dúfam, že ste si vedomý reči, ktorú tu prednášate, - povedala chladno slečna. - Ale samozrejme, - potvrdil, vymýšľajúc nejakú novú taktiku, ktorou by sa priblížil k dievčine z inej strany. Nie som si istý, či moje správanie dostatočne ospravedlní to, že... že som zo Zeme, - vyhŕkol. - Och áno! - potvrdila slečna milo sa usmejúc a oči sa jej viditeľne zaleskli. - Veľa som počula o milovníkoch z tej malej planéty Zem. Či to boli z jej Mesiaca?... - bola akási neistá, ale jej nadšenie neustávalo. - To boli z Mesiaca. Však aj ja som z Mesiaca... - zaklamal. Ostatní zo štvorice naňho nejako divne pozreli, ale on len mávol rukou na znak, že sa nič nedeje a pokračoval vo svojej reči. - Neviem, či s tým milovaním je to úplná pravda, ale môže byť. V každom prípade, moja zlatá, chceli by sme sa nejako dostať na moju rodnú planétu Zem. Je to možné? - Nuž... Ako tak pozerám v letových plánoch... - dievčina niečo pozorne sledovala na malej obrazovke. Z Ramenovej pozície nebolo možné vidieť obsah obrazovky. - Niečo by tu bolo. Je tu prázdne miesto o také tri hodiny. Môžem informovať managerov letov o vašom záujme letieť na Zem. Ak sa im podarí vsunúť tento let do letového plánu, o tri hodiny štartujete. - Vynikajúco. A koľko to bude stáť? - Bude to presne pätnásť altairských dolárov na osobu. - Pre vaše krásne oči... - zahľadel sa do očí slečny, - to môže byť i dvadsať altairských dolárov. - Ó, ďakujem pane... - slečna takmer stratila dych. Ostatní sa na neho s pochybnosťami pozreli. Vôbec nechápali, aký dôvod mal na to, aby jej len tak podaroval päť altairských dolárov na osobu. To tu bol celkom slušný peniaz. Ale teraz ich to až tak veľmi netrápilo, však mali svoje vlastné problémy, či skôr radosti. Mima podala slečne svoju platobnú kartičku a tá previedla potrebné transakcie. Preverila, či manageri zaradia let do letového plánu a akonáhle dostala kladnú odpoveď, previedla odčítanie sumy. - V poriadku, - povedala slečna, - máte rezervované miesta na súkromnej lodi so štartom presne o 5:00 miestneho času. Čas pristátia na Zemi je stanovený na 7:35 pozemského času a dĺžka letu 38 univerzálnych minút. Tu sú vaše karty na teleport a na loď, - podala im osem kartičiek. - Sú vybavené novým kontrolným systémom, ktorý je starý asi šesť minút. Bol vyvinutý kvôli nehode, ktorá sa stala. Počuli ste o tom? - spýtala sa. - Automatika dopravila do väznice nevinných a čierni pasažieri unikli! Počuli ste o tom? - No jasné... - prikývol Ramen. - Preto sme tu. Kvôli tomu sme zmeškali svoju loď na Zem. - Jéj... - slečna stratila dych a priblblo sa usmiala. - No to ma podrž... Tak dúfam, že sa vám to viac nestane. - To aj my! - vyrazilo z Mimy. Obrátili sa a odchádzali nechajúc milú recepčnú v hlbokom pomykove. - Len neviem, čo budeme robiť tie tri hodiny. Do baru by som veľmi nerád šiel, - riekol s obtiažou Ramen. - Asi budeme musieť využiť koarigenické čakárne, - podala návrh Mima. - A sedieť so založenými rukami? - nejako sa mu nechcelo iba nečinne sedieť. - Ale nie! To je taká čakáreň, v ktorej sa spí. Sú tam postele pripomínajúce mraziace zariadenia. Zmrazia ťa na stanovený čas a pokojne si odpočinieš. Niektorí tam čakajú na ďalšiu loď i dva roky. Minimálny čas, na ktorý nás vedia zmraziť sú dve hodiny. Môžeme to teda využiť. - A keď vstaneme, budeme už... normálni? - zaujímal sa. - Nie, - odvetila rýchlo Mima. - Budeme v úplne rovnakom stave, v akom sa odoberieme spať. Prečo sa pýtaš? - No, či náhodou nevytriezvieme, a tak... - Žiadne obavy, môj milý. Nič také nám nehrozí. Viem z vlastnej skúsenosti, že vždy sa preberiem rovnako nadržaná, ako pred zmrazením...

30

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

5. kapitola
CENTAURIMA – KOARIGON STATION dátum: 29.7. 4321 - piatok - 4:45 univerzálneho času

Automatika spustila proces rozmrazovania. Z koarického stavu museli prejsť veľmi plynule, aby nedošlo k zničeniu bunečných stien. Samotný proces rozmrazovania trval celkovo dvadsať minút. Ramen otvoril oči a pomaly sa mu zaostril zrak. Mima hovorila pravdu. Cítil sa rovnako blbo ako predtým, než išiel spať. - Tak ako? - ozval sa známy milý Mimin hlas. Nahla sa nad neho. - Dobre, ako vždy, - odvetil, prijmúc jej vrúcny bozk. - Hej!!! Len ma nezabi s tým tvojím sexy poprsím! - O, prepáč! - narovnala sa z predklonu. - Dúfam, že som ti nejako veľmi neublížila... - Ani nie. Dve bodné rany na hrudi, vycmúľané ústa, vyočené oči na tvojich uškách a jedno totálne zlomené srdce. Rozumej moje, - dodal. - Oj, ale mi je ťa ľúto! Dúfam, že to prežiješ. Ale chcem ťa upozorniť, že sme viac-menej v časovej tiesni. Mali by sme sa už čochvíľa teleportovať na našu loď, - povedala rýchlo. - A ostatní? - spýtal sa zisťujúc momentálnu situáciu. - Už sú tiež hore, len sa nevedia odlepiť od postele. Ale ty by si sa mal, - prísne povedala a pozrela na neho pohľadom, ktorý mu veľmi dobre pomohol von z lôžka. Ford Prefect i Amia sa už tiež vysúkali von. Lôžka sa za nimi ticho zavreli a oni vykročili k teleportom. Mima vytiahla kartičky a naprogramovala teleport. Veľmi sa ponáhľala a urobila nejakú chybu. Po vložení kartičky ju na to zariadenie upozornilo a sucho zahlásilo: "Iné ciele neboli predprogramované!" [Other destinations have not been pre-programmed!]. - Och! Zbabrala som to! Dala som jednu nesprávnu koordinátu. Hneď to opravím... - ospravedlnila sa. Znova zadala súradnice. Tentokrát sa jej to podarilo a konečne sa teleportovali na loď. - Jé a konečne sme na lodi, ktorá nás podľa všetkého dopraví približne na Zem... - vydýchol si Ramen. - No dúfam, že to tak aj bude, - odvetila Mima. - Ale ináč to snáď nemôže byť. Obzrel sa. Bola to veľmi komfortná loď. Však nečudo, že cesta tak veľa vyšla. Ale stálo to za to. Steny neboli len holé kovové monolity, ale boli potiahnuté veľmi zaujímavou látkou. I celé zariadenie bolo prvotriedne a to sa nachádzali iba v teleportovacej miestnosti. Vyšli von jedinými dverami, ktoré viedli z tejto miestnosti. - Kde tu nájdeme nejaké postele? - spýtal sa Ford Prefect. - Nejako ma to ťahá k zemi. - Ale, ale, - pozrela naňho Amia. - Tak teraz k zemi, alebo do postele? - K zemi, - spresnil Ford Prefect. - Ale radšej budem spať na posteli ako na zemi... - Dĺžka tohto letu nestojí za to, aby sme sa uložili na spánok, - zrušila ho Mima. - Nestihli by sme sa ani poriadne zmraziť a už by nás museli rozmrazovať. Je to príliš krátky čas. - Ale zdriemnuť by bolo možné, nie? - nenechal sa odbiť Ford Prefect. - Áno, to je možné, i keď taký krátky čas je vhodný akurát tak vieš na čo a nie na dokonalý oddych. Neručím za stav, v akom sa preberieš zo spánku, - vystríhala ho Mima. - Ja osobne ten čas radšej pretrpím. Nie je to pre mňa, vstávať ako mŕtvola. - Dúfam, že mi to pomôže aspoň tak, ako dúfam, že mi to pomôže... - dokončil diskusiu ticho Ford Prefect. Vstúpili do riadiacej miestnosti, veľmi vyberane zariadenej. Privítala ich milá dievčina. Ramenovi sa nechcelo veriť, že táto príjemne vyzerajúca kráska bude zodpovedať za bezpečnosť ich letu. - Ehm, - riekol. - Vy ste kapitánka lode, však? - Áno, - potvrdila dievčina. - Väčšinou ma volajú Ameami Asca... - A ako vás volajú v inom prípade ako väčšinou? - ťahal z nej informácie. - Napríklad... Moja milená, moje sexuliatko, ruža mojich snov, víla centrálneho computera, supersextrababica... a tak, - práskla to na seba Ameami. - Och, to sú zaujímavé názvy, - kýval súhlasne hlavou a bol mierne prekvapený jej otvorenosťou. - Ale môžete ma volať Ami. Je to kratšie ako Ameami a každý ma volá tak, - žmurkla na neho. - A tie ostatné názvy?... Mne sa osobne páči tá "ruža mojich snov" - Ramen ju viditeľne zvádzal. Teda aspoň sa tak zdalo. V skutočnosti však len žartoval. - To je veľmi háklivý názov, - vyhŕklo z Ami. - Myslím, že to Ami bude celkom O.K. - Dobre, Ami. - potvrdil. - Ako stojíme s letom?

31

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Čoskoro prejdeme do hyperpriestoru. Potom po štyroch sekundách z neho vyskočíme, urobíme pár korekcií dráhy v dôsledku zmien kurzu spôsobených veľkými planétami Slnečnej sústavy, a po takých desiatich minútach vás vysadím pár kilometrov nad zemským povrchom. Určite budete radi. - No to už vieš! - pozrel na ňu prísne. - Ak to urobíš, neželaj si ma! - Ale nie. Nezoberiem si vás na zodpovednosť. Zatiaľ ste najlepší zákazníci našej spoločnosti. Teda aspoň čo sa týka prepitného. Ešte nikto nevenoval našej spoločnosti päť altairských dolárov na osobu za jednu cestu. Vysadím vás presne v strede vami udaného mesta, na takej menšej pristávacej dráhe. Zhodou okolností je to pre mňa známe miesto. Veľmi zriedka síce, ale podnikáme lety do tých končín. Je to veľké centrum oddychu a kultúry. V týchto končinách je známe pod názvom New York. Veľmi nádherne a pekné miesto. Tam som prvýkrát prišla o svoje p... Prepáčte, - Ami sa zarazila. - Nechcela som. - Ó, to je vynikajúce, - povedal Ramen, nevnímajúc Amino ospravedlnenie. - Práve do toho mesta máme namierené. Teda je to ešte lepšie, než som predpokladal. Snáď už odtiaľ trafíme na miesto určenia. - A kam máte namierené, ak sa smiem spýtať? - informovala sa so záujmom. - Na konferenciu... - Ramen sa zarazil. - O pornografii, - doplnila ho Mima tváriac sa úplne prirodzene. - Aha, moment... - Ami čosi vyhľadala v computeri. - Už to mám!! Jediná konferencia na túto tematiku sa koná vo veľkom areáli konferenčného centra, v hale 13A. Tam sa viete dostať pomerne jednoducho, použitím... moment... - Ami hľadala čosi v slovníku computera, - aha, už to mám, použitím akýchsi... aerocyklov. - Len to nie! - povzdychol si Ramen, spomenúc si na svoj nešťastný pád z aerocykla. - Vďaka tomuto dopravnému prostriedku som práve teraz na tejto lodi! - To mi je ľúto, - vyslovila Ami svoju netajenú ľútosť, - ale iný prostriedok nie je vyhovujúci. - To je v poriadku, - riekol. - To sa rozchodí. Ja si na tie aerocykle nejako zvyknem. To chce iba cvik a pár pádov do korún stromov pri rýchlosti 600 km/h. Loď prešla do hyperpriestoru, pretože sa steny viditeľne zvlnili. - Je to veľmi zaujímavý efekt, - vyslovil. - Pád do korún stromov? - spýtala sa nechápavo Ami. - Nie, prechod do hyperpriestoru, - vysvetlil. - Doteraz som to zažil len párkrát. Ešte mi to pripadá véľmi zaujímavé. - Nuž áno, - pritakala. - Aj mne to na začiatku bolo veľmi zvláštne, ale na to si človek zvykne a potom už ten prechod ani nevníma. - To poznám. Človek si zvykne aj na smrť. A potom už naozaj nič nevníma. - Och, prečo toľko pesimizmu? - karhala Ramena Ami. - Však svet je krásny a zvyky sú pekné. - Áno. Však ja len tak, aby sa nehovorilo vždy len o pekných veciach. Obzrel sa a uvidel, že Ford Prefect a Amia už spia, navzájom sa podopierajúc. Bolo zaujímavé ich pozorovať, ako vedia spať postojačky. Samozrejme nedrichmali, len mali zatvorené oči a namýšľali si, že spia. - No, kde sa nachádza naša izba? - spýtal sa nečakane Ford Prefect. - Jéj a ja som myslela, že vy už dávno o sebe neviete, - začudovala sa Mima. - Vy ste sa iba robili, všakže?! - Vyjdete von z tejto riadiacej miestnosti a prvé dvere vľavo, - vysvetlila Ami. - Alebo druhé dvere vľavo. Ale aj tretie a štvrté dvere vľavo... No a vlastne tak ďalej i celá loď. Ste tu totiž jediní cestujúci, - dodala napokon. Vôbec nezáleží na tom, ktorá izba je vaša, momentálne sú všetky. - Oh a ako je to možné? - nechápavo sa spýtal Ramen, ktorému vlastne bolo úplne jasné, prečo je to tak. - Veľmi jednoducho, - odvetila. - Tento let bol zaradený na základe vašej objednávky. Manageri preverili, či niekto iný nemá záujem cestovať tým istým smerom, teda na Zem. Pretože sa nikto do troch hodín neprihlásil, jednoducho ma poslali na cestu samu. Vlastne s vami, ako s jedinými cestujúcimi. - A nie je ti tak trocha smutno? Tak sama, bez spoločnosti? - zisťoval. - Ani nie, - rozprávala Ami. - Už som párkrát podnikla cestu okolo Galaxie takmer sama. Nejako som si na samotu zvykla. Nehovorím, že mi poriadny mužský občas nechýba, ale samota je niečo odlišné. - To je moje dievča! - zvolal Ramen. - Konečne prvá, ktorá prizná, že jej chýba poriadny mužský... Ami sa na neho spýtavo pozrela. Nechápala celkom jeho reakciu a vysvetlila si ju po svojom. - Napriek tomu, že mi nie je celkom jasné, ako si to myslel, určite si to myslel po sexuálnej stránke, však? - No a ako ináč? - pousmial sa. - Milá Ami, musím ťa upozorniť, že Ramen myslí na to, na čo myslíš, že myslí, dvadsaťpäť hodín denne, ohovorila Ramena Mima. - A dokonca to občas aj robí. Nehovorím, že extra dobre... Ale dá sa to zniesť. No ústa mu o tom chodia bez prestania. Počúvaš jeho reč a... a prídeš na to, že hovorí o sexe. Počúvaš ďalej a znova hovorí o sexe!!! Štatisticky je dokázané, že muži v jeho veku myslia na sex približne každých desať minút. Táto štatistika však vyšla preto, lebo sú jedinci v jeho veku, ktorí na to myslia iba zriedkavo a on potom nakopáva tú štatistiku na uvedenú hodnotu, pretože myslí na to furt a vždy a opäť a stále. Ami si ho prehliadla od hlavy až po päty a veľmi zvodne naňho pozrela. - A to naozaj? - táto Amina otázka bola adresovaná výlučne Ramenovi.

32

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ten to však upravil na patričnú mieru: - Kecá! - To je škoda, - povzdychla si Ami. - Hľadala som nejakého samca, ktorý by to zvládal presne tých spomenutých dvadsaťpäť hodín denne. Zatiaľ to však nikto nedokázal. - Je mi ľúto, že som ťa sklamal, - vyslovil svoju ľútosť, - ale sú to veľmi tvrdé podmienky. To je priam nerealizovateľné. Ale budem trénovať a možno sa po čase dostanem i na túto úroveň. Aha, z tohto ma napadá jeden vtípok o mojom jednom známom. - Nože ho povedz, - Ami zrazu zažiarili oči. - Išlo v ňom o jednom mužovi. Ten pracoval v cirkuse a jeho špecialitou bolo veľmi zaujímavé číslo. Bol schopný na jedno posedenie sexuálne uspokojiť trinásť žien. Večer mali predstavenie a on robil svoje číslo. Robil a robil, ale zrazu skončil pri dvanástej, pretože už akosi ďalej nevládal. Napriek tomu, že obecenstvo veľmi tlieskalo a divilo sa jeho výkonu, on bol sklamaný a hovoril si v sebe: "Do čerta! Ako je to možné? Však pred predstavením som si to číslo trikrát nacvičil a vždy sa mi podarilo!..." Zavládlo ticho. Zrazu Ami vybuchla hlasným smiechom. - Chudák... - poľutovala ho. - Je to veľmi nepríjemné, ak človek zlyhá práve vtedy, keď ide na ostro. Urobil teda 51 žien?... A skutočne si mal takého známeho? - na Ami bolo vidieť mierne vzrušenie, či skôr očakávanie jeho odpovede. - Nie, - odvetil veselo. - To by bol veľmi vzácny známy... - Bol by, - prisvedčila. - Ale ak budeš nejakého podobného mať, bezpodmienečne ho pošli za mnou. Dobre? - Ak myslíš... Tak pošlem, - prikývol s úsmevom. - My sa teda poberieme do jednej z našich izieb, - vysúkal zo seba Ford Prefect. - A pokúsime sa tu objaviť v stanovený čas, teda o približne dvadsať minút... Ak sa nemýlim. - A to chcete spať? - nechápala Mima. - Však to nestačí ani na vyzlečenie a oblečenie! - To je pravda, - prisvedčil Ford Prefect, - ale na zdriemnutie to postačí. Je to aj tak jedno, či budem živá mŕtvola alebo polomŕtvola. Zatiaľ som živá polomŕtvola. Takže, dobrú noc. Ford Prefect a Amia opustili riadiacu centrálu. - Veru aj ja sa cítim akosi mimo seba. Mal by som si zrejme tiež pospať... - riekol Ramen cítiac svoju ospalosť. - Ale myslím, že by mi tých pár minút vôbec nepomohlo. Ba naopak, určite by som potom veľmi zaujímavo vyzeral. - Aj tak by som ťa nenechala spať, - povedala odmerane Mima. - No jasné, - pozrel na Ami. - Akonáhle ma vidí v ležatej polohe, už by sa ma zmocnila! - To vieš, - spikla sa Ami s Ramenom proti Mime. - Keď si v ležatej polohe, tak si myslí, že si bezbrannejší ako inokedy. - Ale pravdu nemá, - zachechtal sa. - Tiež som si to myslela, - žmurkla na neho Ami. - Ale nechajme ju v tom, že má pravdu... Čo ty na to? - Hejjj!!! - zrúkla Mima. - Nezdá sa vám, že ste ma nejako vynechali zo svojej konverzácie? Myslím, že ste hovorili o mne bezo mňa! Také veci sa nerobia. Alebo teda, nemali by sa robiť... - Jé, ty si tu? - zatváril sa prekvapene, akoby ju práve teraz zbadal. - Prepáč... Ami sa hlasno zachichotala. Ramen hral svoju úlohu príliš dôveryhodne. - Počuj, nie si ty náhodou nejaký profesionálny herec? - spýtala sa ho zvedavo Ami. - Zahral si to perfektne. - Nie. Nie som. Som len obyčajný priblblý, ničím nevynikajúci bojový, aj to ex, pilot. S herectvom nemám nič spoločné, iba mám zrejme talent na sprostosti. Ale ako tak postupne a pomaly spoznávam Mimu, tak aj ona má na ne talent. Ak mám byť úprimný, tak na erotické sprostosti. Však Mima? - obrátil sa na ňu s touto otázkou. - No jasné, - zatvárila sa kyslo, akoby práve zahryzla do citrónu. - Na somariny ma je, to je jasné, ale počkaj ty len, keď ťa najbližšie pristihnem v posteli!... - Už sa teším, - pohladkal ju na pekne formovanom zadočku. - Nebuď taká bez nálady! - upozornil ju. - Však sme tu len srandovali, aby reč nestála. - Ja viem, - usmiala sa milo. - Však ja nič. Nemal by si však hovoriť toľko o tom sexe, lebo mi tým skracuješ kľudovú dobu. Ami pozorne pozrela Mimu. - Ty si z Altairu, však? - spýtala sa. - Áno. Prečo? - Len tak. Totižto moja máti je tiež z Altairu. Nemám rýdzu altairskú krv, ale som na polovicu altairanka a tak... Mám veľa známych z Altairu. Veľa priateliek a priateľov. A ako si hovorila o kľudovej dobe, tak ma napadlo, že si pravdepodobne odtiaľ. Ami si odhrnula vlasy a odkryla tým svoje uši. Ramenovi sa zaleskli oči. - Ej, to si nemala robiť, - upozornila ju taktne Mima. - Čo? Prečo? Čo som urobila? - nechápala Ami. - Tvoje uši... - začala Mima. - Tie som zdedila po mame. No a čo má byť?

33

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ramen má slabosť na tento typ uší, vieš? A potom je mimo seba, - vysvetlila jej. - Aha, - Ami na neho pozrela. - Prepáč, nevedela som. - Rýchlo si nahrnula vlasy na špicaté ušká. - To je O.K. - riekol. - Len sa mi to nesmierne páči. Je to také... no ako by som ti to... také zvodné. Páči sa mi to viac, ako obyčajné pozemské uši. Je to také zvláštne a také erotické. No a preto som vždy v nevýhode, keď vidím také uši. - Ó, to sa dá veľmi dobre zneužiť, - Ami sa zaleskli oči. - No, o to sa už i Mima pokúšala, - informoval ju. - Vcelku sa jej to podarilo, ale už si začínam na vaše tvarované ušká zvykať. Vydrží mi to nanajvýš rok a potom si to už určite prestanem všímať. - Vynikajúce, - riekla natešene. - Len škoda, že je tento let tak mimoriadne krátky a aj tak musím byť vždy v riadiacej centrále. Ale počkaj! Budeš ty ešte cestovať našou kanceláriou a potom ti to spočítam, - sľúbila mu Ami. - To znie veľmi nebezpečne. Už aj si píšem meno vašej agentúry, aby som vedel, ktorej sa mám v prvom rade vystríhať! - zatváril sa vážne. - Samozrejme žartujem, - usmial sa na ňu. - Vašu kanceláriu budem priam vyhľadávať, ak mi to ovšem Mima a ďalšie moje známe dovolia. To vieš, človek raz spozná nejaké tie ženské a tie ho potom nepustia z uzdy. - Nemal ich spoznať, - povedala sucho Ami. - No jasné! - pozrel na ňu prísne. - Vidím, že si typická ženská. Toto môže povedať len žena. Ale nie. Mima je vcelku kľudné dievčatko, teda aspoň teraz a určite to ešte tak chvíľu bude. Aspoň dúfam... - Márne, - postarala sa mu o obavy Mima. - Už to pomaly na mňa príde!... - To sú tie altairské ženy, čo? - pozrela Ami na neho s úsmevom. - Vidíš to! A potom sa človek nemá báť prechádzať v noci na altairských plážach! - No to si teraz poondial Ramen! - zvolala Mima. - Tie pláže sú preplnené ženami, takže tam nemáš možnosť vôbec nič dosiahnuť! Je tam príliš tvrdá konkurencia. Osobne tam vôbec nechodím, lebo to nemá žiadny zmysel! Pche! Tam sa muž len objaví a už ho ťahajú z jedného kríku do druhého. Nechutné... - No vidíš, - hovoril Ramen Ami. - Tie pláže sú nebezpečnejšie, než som predpokladal. - Myslela som si, že o tom vieš, - riekla kľudne Mima. - Ak by si bol náhodou nejaký nešťastný a neuspokojený muž, stačí sa ti poprechádzať po altairskej pláži. Do smrti na tú skúsenosť nezabudneš... Čo vlastne ani nebude tak dlho... - O chvíľu sa dostaneme na obežnú dráhu Zeme, - informovala ich Ami. - Pri treťom oblete Zeme budeme na správnom mieste a môžete sa teleportovať do New Yorku. Myslím, že by bolo vhodné prebrať ostatných spolucestujúcich. - No, to je fakt, - potvrdila Mima. - Však sa ti nechce? - pozrela na Ramena tušiac odpoveď. - Nie. - Éééj... Zase ja! - povedala hnevlivo. - Tak teda pôjdem... ich zobudiť. - O.K. - prikývol. - Ja tu medzitým budem obšťastňovať Ami. Ak budem vládať... - dodal s povzdychom. - Ale určite nebudem vládať, takže kľudne môžeš ísť zobudiť tých dvoch milovníkov... ech, čo to hovorím!... spachtošov. Ami sa zasmiala a bolo na nej vidno, že je pobavená jeho prerieknutím. Mima vyšla z riadiacej centrály a šla budiť Forda Prefecta s Amiou. - Takže konečne sami... - zhodnotil situáciu. - Ehe, - prikývla. - Ale nie nadlho. Čo nevidieť sú tu a potom sa aj tak rozlúčime. Ty pôjdeš svojou cestou a ja svojou. Myslím však, že sa ešte určite uvidíme. Raz určite. Možno budem mať možnosť posúdiť i tvoje onakvejšie kvality. Som nesmierne rada, že som sa s vami spoznala. Ste doteraz najpríjemnejšia spoločnosť, akú som kedy mala. - To ma teší, - pousmial sa. - Málokto totižto dokáže nahromadiť toľko blbostičiek na jednu kopu ako vy štyria, - zasmiala sa. - To vieš, chce to iba trocha cviku a sem-tam nejakú tú dobrú spoluhráčku. Napríklad Mimu. Tá teda vie trepať somariny, ale mám ju rád. Je to pre mňa veľmi nezvyklé žieňa, je tak odlišná od pozemských, až je nemožné si to nevšimnúť. Má príliš vyvinuté... predné partie, ale hlavne je psychicky taká úplne iná. Zvláštna. A tie jej špicaté ušká... - povzdychol si. - To je teda zvláštnosť sama o sebe. Pôsobí to na mňa ako pozemšťana zvláštne, veľmi vzrušujúco. - Aj ja mám také uši, - pripomenula mu. - Áno, už si mi ich prezentovala. Je to tiež nejaké riziko... Ešte viac ma však trápi to, ako vysvetlím svojej priateľke tam na Zemi, akým spôsobom som sa dostal z hustého a veľkého lesa do stredu New Yorku. - Nechápem... - To je tak. Mal som sa zúčastniť tej konferencie, ale počas cesty na ňu som vypadol z dopravného prostriedku a teraz ma moja milá určite necháva hľadať ultrazvukom, ak nie rovno zameriavacími gigawattovými lasermi. - To sú tie milé lúče, ktoré okamžite odparia zameraný objekt, však? - prebehol jej úsmev na tvári. - Áno, - prikývol. - Samozrejme iba kecám, je to iba moja teória. Možno sa na mňa úplne vy... a teraz si práve mädlí ruky, že sa ma zbavila.

34

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Oj! - Ami zažiarili oči. - Ak by to bolo naozaj tak, môžeš kľudne prísť za mnou, budem úplne rada. - No áno, o tom nepochybujem. Horšie je, že nie si jediná záujemkyňa, ktorá takto uvažuje. A moja Jane si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomuje, a preto nepredpokladám, že si mädlí ruky. Aká to bude radosť, keď ma uvidí! - No to určite, - zapochybovala. - Najprv ti vyčísli všetky straty, ktoré si spôsobil svojím zmiznutím a ktoré ona utratila na financovanie pátracej akcie a potom ťa zvedie, zavlečie za vlasy do postele a napokon ťa tam... zneužije. - Ah, ako dobre to poznáš, - pozrel na ňu podozrievavo. - Ako keby si to tak sama robila! - Rada by som, ale ešte som voľná, - uzavrela Ami. Dvere sa otvorili a do centrály vošli Amia, opierajúca sa o Forda Prefecta a Mima, tlačiaca pred sebou tento odkväckávajúci párik. - No, už sme tu, - zahlásila Mima. - To mi dalo práce ich prebrať, - povzdychla si. - Ale žijú. - Máte ešte presne štyri minúty, kým sa dostaneme nad New York. - O.K. Idem nastaviť teleport, - odhodlala sa Mima a vykročila k miestnosti s teleportmi. - Dúfam, že budem úspešná... - Nuž Ami, nastáva chvíľa lúčenia, - otočil sa k nej Ramen. - Nemôžem ti sľúbiť, že sa ešte niekedy uvidíme, ale nevynechám ani jednu príležitosť. To mi môžeš veriť. - Verím. Želám vám ničím nerušený a láskyplný zvyšok života a vždy len to naj naj najlepšie. Zatiaľ ste boli moji najpríjemnejší cestujúci, patrí vám právom moja vďaka. - Ó, ďakujeme, víla vesmírneho priestoru... - zažartoval a milo sa ňu usmial. - Poď už! - zahriakla ho Mima. - Lebo kvôli tebe tu ostaneme!!! - Energická, čo? - spýtal sa Ami ukazujúc na Mimu. - Nejako si budem musieť na ňu ešte zvyknúť... Mima ho chytila za ruku a dotiahla až na teleportovacie kruhy. V zlomku sekundy sa preniesli na zemský povrch uprostred veľkého mesta.

35

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

6. kapitola
ZEM – NEW YORK dátum: 29.7. 4321 - piatok - 8:35 newyorského času

Ramen sa poobzeral. - Ste si istí, že sme sa preniesli na správne miesto? - musel sa zohnúť, lebo mu niečo preletelo necelý meter nad hlavou. - Samozrejme, že sme na správnom mieste! - zavrčala Mima. - Čo som nejaká začiatočníčka v ovládaní teleportov?! - Dobre no! - pritlmil ju. - Nemyslel som to tak. Vonkoncom som nepochyboval o tvojich teleportovaco-nastavovacích kvalitách, len som sa pre istotu spýtal. Teda toto je ten preslávený New York, ako to hovorila Ami? Nájdime niekde voľne pohodený aerocykel a dopravme sa do toho areálu konferenčného centra. A potom už len nájsť tú tajomnú halu 13A. - Tak to je pekná vec... My sa s vami asi rozlúčime. Mám tu jednu známu, ktorú chcem s Amiou navštíviť, povedal Ford Prefect. - Určite sa ešte stretneme, lebo sa mienim na Zemi zdržať dosť dlho. To aby som mohol kľudne zrevidovať heslo o Zemi v Sprievodcovi. - O.K. - prikývol Ramen. - Tak teda, dovi. A dávajte si na seba pozor. - Vy tiež, - odvetil Ford Prefect. - A tykajme si, ak sa nabudúce stretneme. - O.K.! - súhlasil Ramen. Pomaly odchádzali, nikam sa nenáhliac. - A ty čo? - spýtal sa Mimy. - Nemáš tu nejakú známu, ku ktorej by si mohla ísť? - Nie, zlato moje... - odvetila ticho. - Jediný známy objekt si tu ty, a preto sa ťa budem držať ako sekundové lepidlo. - To je teda poriadne, - prikývol. - Myslím, že by sme mali nájsť ten spomínaný aerocykel. Koľko môže byť hodín? - Je presne... Osem hodín aj tridsaťdeväť minút. - To jej dobre, pretože konferencia sa začína presne o 10:00. Netúžim síce byť na jej otvorení, pretože otvorenia sú väčšinou veľmi nudné, veľa sa na nich kecá a nie je z toho žiadny úžitok. Ramen sa obzeral po okoloidúcich. Videl tu samých mladých. Niektorí mali možno iba 80 rokov. Bolo to napokon veľmi ťažké odhadnúť. Vytipoval si jednu slečnu, ktorá vyzerala na to, že by zvládla nejaký ten menší rozhovor. - Prepáčte mi... - ozval sa, zastaviac ju. - Mám taký malý problém. Kde by som tu našiel najbližší aerocykel? - Veľmi jednoduché, - odvetila prívetivo slečna. - Za touto budovou je stanica pre aerocykle. Tam si jeden môžete vybrať, podľa farby, tvaru, alebo účelu využitia... - pozrela s miernym úsmevom na Mimu. - Ó, vďaka! - poďakoval zdvorilo. - Niet začo, - mávla rukou slečna a pobrala sa ďalej. - No, ak je táto budova taká dlhá ako vyzerá byť, tak sa slušne nachodíme, - poznamenal. - Dúfajme, že nie... Ten nápoj na mňa ešte stále poriadne pôsobí a ak si do desiatich minút nesadnem, budeš ma mať na svedomí! - Oj! - zvolal. - A ja som si myslel, že ťa už na svedomí mám. - No z jednej stránky áno, - prikývla. - Ale teraz ma budeš mať už úplne. Bude skapuc!... - Len nie?! Ale sľubujem, že na pohreb ti pôjdem... - zatváril sa cynicky. - Chodiť na pohreby je predsa zábava. - No jasné, pre mŕtveho! - povedala hnevlivo. Vykročili po širokej ceste, vedľa budovy. Cesta mierne zatáčala. Neprešli ani sto metrov a uvideli veľkú plochu plnú aerocyklov podobného tvaru, z akého vypadol. Nastúpili hneď do prvého, ktorý zbadali. - Toto si nasaď, - podal Mime záchranný náramok. - Je to podľa predpisov. Toto mi zachránilo život v poslednej chvíli. Nebyť tejto záchrannej vesty, som teraz placka a lietajú okolo mňa muchy. - Ako si spomenul tie muchy... Nože mi daj rýchlo ten náramok! - na Mime bolo vidno, že nemá muchy veľmi v obľube. Rozhliadol sa po ovládacom pulte. - Tak toto tlačidlo vyzerá, že je určené pre automatiku... Stlačil ho. Ozval sa príjemný ženský hlas.

36

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Automatické riadenie aktivované... Preverujem pozíciu vozidla... Aktualizácia okolitých trás... Importujem dáta z centrálneho počítača. Upgrade modulu vykonané! Prosím zadať miesto určenia... Hlas stíchol. - Pekné... - vyslovila Mima. - Mhm, - prikývol. - Znelo to celkom sympaticky. Kam sme sa to vlastne chceli dostať? - Do... do konferenčného centra. - A fakt. Zadal na malej klávesnici: "Konferenčné centrum, hala 13A". - Prístup do uvedenej lokácie vyžaduje heslo! - odpovedal príjemný ženský hlas. - Vložte vstupné heslo. - No, máme problém, - riekol. - Mám taký dojem, že sa tam asi nedostaneme. Však? - spýtala sa ticho. - Á! Niečo ma napadlo, - napísal na klávesnici "Guest" [hosť]. - Heslo prijaté! - odvetil príjemný hlások. - Vložte meno pozývajúcej osoby. - Ramen, zavŕtavame sa čím ďalej tým hlbšie! Nejako sa mi toto hackovanie vstupnej siete do konferenčného centra nepáči! Nemali by sme to radšej nechať tak? - Ale ba! Práve teraz, keď sa rýchlo blížime k tomu, že táto kraksňa o chvíľu aj vzlietne? - No to áno, ale vysadí nás priamo v najbližšej mestskej väznici! - zvolala Mima. - Milá moja, sme na Zemi a nie na Centaurime! Tu nás tak ľahko nedostanú do väzenia. Aspoň dúfam... Veľmi opatrne vypísal Janeine meno. - Preverujem správnosť údajov... - kurzor na obrazovke blikal a vládlo zlovestné ticho. - Teraz nám asi pripravujú celu, - striasla sa Mima. - Neblbni! Však to je zaručene správne! - No len aby! Po dlhom mlčaní sa hlas opäť ozval: - Nesprávne uvedené meno pozývajúcej osoby!!! Prístup zakázaný! [Host with this name does not exist!!! Access denied!] - No!!! Tu to máš! A vraj to je zaručené! Vieš kedy! - Ale... - nechápal, ako je to možné. Však Jane by ho určite uviedla na listine pozvaných. - To nie je možné! Však som pozvaný! - No jasné, akurát tak do raja! - podpichla ho. - Opravujem! Dáta aktualizované. Prístup povolený! - Yes!!! - vykríkol od radosti. Mima sa na neho čudne pozrela. - Otváram comlink! - riekol milý hlások a obrazovka sa rozžiarila. - Ramen! - pozerala na neho Jane. - Kam si zmizol?! Však záchranná čata už prehľadala celý okolitý les! Jé, akú kočicu si si to zohnal... Také žijú v lese? Ale k veci. Budem ťa čakať na pristávacej ploche v konferenčnom centre. A nedotýkaj sa žiadnych gombíkov, lebo ťa odstrelím!!! Čao! Obrazovka stmavla. - Inicializujem pohonný systém vozidla... - tichý hlások hlásil úkony, ktoré vykonával. - A to bol kto? - spýtala sa vyvalená Mima. - Moja pozývajúca osoba... - pousmial sa. - Veľmi zaujímavá. Správala sa, ako keby ste už spolu... - Však už sme aj, - zasmial sa. - Aha... - sklonila dole hlavu. - Mohla som si myslieť. Iba žeby tak. Správala sa akoby včera zliezla zo stromu! - Neuhádla si, - opravil ju. - Zliezla predvčerom. Ináč je to celkom milá baba, hlavne keď spí a jesť nepýta. No keď je hore, mám o jeden životný problém viac. Nie je to samozrejme neriešiteľný problém, ale predsa. Celkom milá babica. - Netvárila sa tak, - podotkla Mima. - A ja som tiež jeden tvoj životný problém? - Ani nie. S tebou je to trochu ináč. Neviem, čo ti teraz povedať, ale jednoducho si pekná taká, aká si. Zrejme by som ťa nechcel za ženu, ale si mi veľmi sympatická. Veľmi veľmi. - No jasné! Šup do postele, šup von z postele a ahoj-ahoj! Žiadne manželstvo, nič! Určite kvôli mojim aminokyselinám, čo? - No vidíš, asi je to v tom. Ak máš iné aminokyseliny, tak sa ani nečuduj, že by som to neriskol! Obaja sa rozosmiali. - Ty!... - pohladkala ho. - Toto ti tak skoro nezabudnem. To si môžeš byť istý. A to len tak rýchlo nerozchodíš! Taká Jane mi nerobí žiadne problémy, lebo som videla, že akosi pod tým tričkom nemala bohviečo... - Héj! Neopováž sa porovnávať svoje prednosti s Janeinými! To sa nepatrí! Ona je pozemšťanka a ty mimozemšťanka! To je úplne mimoriadne, že ty máš také... ako by som to nazval... takým rýdzim pozemským výrazom... kozy! Ale nemožno čakať od pozemských sexíc, že budú mať niečo obdobné. Sú to len ženy, nie sexbomby!

37

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Dobre no! Len som ťa tak trocha chcela získať... Máš pravdu, použila som veľmi zákernú zbraň. Sľubujem ti, že sa už o to nepokúsim. A ak, tak nie raz! - Ty! - plesol ju po zadku. Išlo mu to veľmi ťažko, lebo vo vozidle bolo veľmi málo miesta a nebolo takmer kam sa pohnúť. - Ale mám ťa veľmi rád... - priklonil sa k nej a zdĺhavo ju poláskal. Aerocykel nabral už značnú rýchlosť a ticho podával hlásenia svojím milým ženským hláskom. Ramen by najradšej toto zvukové hlásenie vypol, ale pretože mal úplný zákaz dotýkať sa akýchkoľvek gombíkov, nemohol to učiniť. Jedine, že by sa toho milého hlásku spýtal, ako sa dá vypnúť, ale do toho sa mu vôbec nechcelo, a tak si elektronická ženská kecala pre seba svoje hlásenia. Jemne dosadli na priestrannú pristávaciu plochu. Bolo tu husto ako v lese. Kto by chcel pristáť manuálnym pristávaním, musel by byť obzvlášť opatrný. Za Ramena tento problém vyriešila automatika. Pristála veľmi jemne, ba až nebadateľne. Ochranný kryt aeroauta zmizol. Ramen a Mima vyliezli z aeroauta a pri okraji pristávacej plochy na nich už čakala Jane. Pomaly sa dovliekli k nej. - No ahoj! - pozdravil ju. - Oh... Môj milý!... - Jane ho so slzami v očiach objala. - Už som si myslela, že som ťa navždy stratila... - vtom zmenila tón hlasu. - To mi už nikdy viac neurob! - skríkla a strelila mu zaucho. Ramen pozrel na Mimu. - Hovoril si, že je milá, - pozerala na neho Mima. - Nie, hovoril som, že je problém... - spresnil. - Aha... - prikývla so súhlasom v hlase. - Som Jane Landers, - predstavila sa Jane Mime. - Ja Mima. Nie som pozemská a už vôbec nie z lesa, - povedala jej. - Och áno. Prepáč. Nemyslela som to tak. Bola som vtedy vo vytržení. Zrazu mi len informátor oznámil, že sa niekto snaží cezo mňa dostať na konferenciu, a tak som bola dosť mimo seba. Tušila som, že jediný, kto sa pokúsi o takú podlosť bude určite Ramen! - No ďakujem! - poďakoval chladným hlasom. - A preto som bola tak trocha prchká, - nedala sa rušiť jeho poznámkou. - Verím, že budeme veľmi dobré priateľky. Teda aspoň ja sa o to budem snažiť. Ovšem, ak mi odpustíš tú neprístojnú poznámku... - To sú tie ženy... - povedal si sám sebe. - Zhovädia človeka až pod čiernu zem, a potom mu ponúknu doživotné priateľstvo... - Ramen, ty buď radšej ticho a pripravuj sa na dosť ťažkú noc! Bude rovnako ťažká ako tá moja, ktorú som kvôli tebe celú prebdela! - Oj! - prikývla Mima. - Tak to ti teda nezávidím! Celú noc sa venovať jednej žene... a bez prestávky... Nuž, občas som rada, že nie som muž. Vidíš, sám si si to zapríčinil. Nemal si strkať prsty kam nepatria! - Héééj! - skríkol. - Vy ste sa snáď proti mne tichučko spikli alebo čo?! - Aj tak by sa to dalo povedať, môj milý, - usmiala sa na neho milo Jane. - Ale urobil si chybu a za tú samozrejme musíš zaplatiť. Teš sa, že platobnú menu určujem ja! Keby ju určovala tuto Mima, tak by si bol na tom určite ešte horšie, - žmurkla na ňu. - No to určite, - pridala sa k nej Mima. - Máš šťastie Ramen! Ináč by si... - O.K.! - privolil. - Vidím, že s vami teraz nie je reči. Však počkajte! Vypijem si svojich desať povzbudivých nápojov a potom... - Mima, - pritlmila sa Jane, - mali by sme prestať. Nebola by som rada, keby to urobil. - A prečo? - nechápala. - Až vypije tých desať povzbudivých nápojov, pochopíš... - povedala Jane výhradne Mime. - Ale stojí to zato, dodala. - Mohli by sme ísť pomaly i na konferenciu, nemyslíte? - spýtala sa už prirodzeným hlasom. - Nie som proti, - prikývol. - Ak ma tam pustíte, aj ja rada pôjdem, - súhlasila Mima. - No samozrejme, - prikývla Jane. - Však ste pozvaní, - žmurkla na nich.

38

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

7. kapitola
ZEM – CONFERENCE CENTER dátum: 29.7. 4321 - piatok - 9:35 newyorského času

Jane ich doviedla k obrovskej budove, ktorá sa vypínala až k oblakom. Bola to zrejme hala 13A. - Tu sa to bude konať? - spýtal sa Ramen s údivom, div si krk nevykrútiac, keď hľadal očami vrchol budovy. - Áno, - prisvedčila Jane. - Je to len jedna z menších budov v konferenčnom centre. Ale súčasne veľmi chránená, s kontrolovaným prístupom. - To som si všimol, - zasyčal. - Takmer som sa sem nedostal, kvôli nejakej hlúpej ženskej, ktorá trpela samovravou. - Myslíš automatiku vo vozidle, však? - spýtala sa so zjavným pochopením. - Áno. Tá automatika sa nejako nedala vypnúť, a tak som bol nútený ju nechať, nech sa vyrozpráva. - A čo takého milého ti povedala, - zaujímala sa. - Už si nepamätám... Niečo žvástala o tom, že sa jej podarilo práve nabúrať do budovy, potom že práve zrazila troch chodcov, a tak... Proste maličkosti. - Aha... - prikývla Jane. - A potom si sa zobudil a prsty si mal v Miminej... - Tam ich nemal! - opravila ju Mima. - Neviem kde ich mal, ale tam nie! To by som predsa musela cítiť... dodala zamyslene. Stáli pri obrovskej budove. - No tak deťúrence, - obrátila sa k nim Jane. - Teraz ma dobre počúvajte. Pri vstupe do budovy vás zbežne prezrú, či nie ste nejakí votrelci a prekontrolujú váš zdravotný stav. To aby vás náhodou z tej konferencie neporazilo. Po tejto technickej kontrole si už môžete v budove robiť, čo sa vám zachce. Samozrejme nie neprístojné veci... A keby nebodaj, tak aspoň nie verejne. Tých neprístojností bude na konferencii až-až, a tak nie je nutné dorábať ďalšie! Jasné? - Mhm, - potvrdila Mima. - Posnažíme sa, - prikývol Ramen. Jane zrazu strhla k sebe Ramena. - Och, môj milý... Tak som sa o teba bála... Veľmi si mi chýbal túto noc, - veľmi dlho ho poláskala a do očí jej vbehli slzy. - Nedokázala som sa zmieriť s tým, že ťa už nikdy neuvidím... - Ehm, ehm!!! - odkašľala si Mima po piatich minútach. - Myslím, že si plánovala ísť na konferenciu, nie? - Oj! - Jane odskočila od Ramena a utrela si zvyšok sĺz, ktoré ešte nestihli uschnúť. - To je pravda, - pozrela na hodinky. - Ešte sme v norme. Konferencia začína až o desať minút. Tak teda poďme! - vykročili smerom ku vchodu budovy. Kontrola prebehla vskutku rýchlo. Mali tu zrejme o máličko rýchlejší počítač ako KITT, a ten túto operáciu previedol veľmi rýchlo. U Ramena a Mimy zistil nejaký zvláštny prvok v organizme, no pretože ho nevedel presne identifikovať a nemal ho ani v zozname bistabilných látok, uznal ich za spôsobilých vstupu na konferenciu. Keby vedel, že je to vysoko "alkoholická" látka, určite by ich nevpustil. Ramen i Mima sa ešte stále nachádzali vo veľmi zvláštnom stave, ktorý sa dal len ťažko opísať. Dal by sa len veľmi približne charakterizovať ako "triezva opitosť". Človek si totižto absolútne zachovával kontrolu nad všetkými pohybmi, dokázal reagovať na podnety dokonca rýchlejšie, ako v triezvom stave. Ale mal súčasne ten zaujímavý pocit absolútnej opitosti, pri ktorej, ak by bola navodená alkoholom, by sa už dávno zrútil pod stôl. Nastalo akési "zdvojenie duše". Centrum spracovávania reakcií, pohybu a reči bolo plne funkčné, ale citové a pocitové centrum absolútne utlmené. Tesne po tom, čo prešli touto technickou kontrolou, vstúpili do hlavnej prijímacej haly tejto konferenčnej budovy. Bola to veľmi priestranná hala s množstvom východov. Väčšinou to boli vchody do konferenčných miestností. Nad každým vchodom sa nachádzala veľká tabuľa so zaujímavým trojdimenzným názvom práve prebiehajúcej konferencie. Na jedných vzdialených dverách svietil nápis "Erotica". Ramen ihneď usúdil, že je to zrejme miesto konania ich konferencie. - To je naša, - potvrdila Jane, ukážuc prstom na tie dvere. - Ak chcete vedieť presný program, tak vám ho môžem dať, - podala im rozpis celej konferencie na priehľadnej fólii. Ramen si ho prezrel.

39

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No, úvod... vplyv pornografie na sexuálny život... potom... polohy nevhodné pre styk... a... typy sexuálnych partnerov... - pozrel na Jane. - A kedy sa budú premietať filmy? - Počas celej konferencie, ale nie všetky budú TAKÉ, - vysvetlila mu. - Ináč, môžete sa kľudne pripojiť do diskusie, ak... ehm... - pozrela na Ramena, - máte s čím... - jej pohľad zastal približne na úrovni pása. Avšak to nie je podmienkou účasti! Nie, že ma prerozumieš a hneď na začiatku vytiahneš svoj... referát! zachichotala sa. - Nie, - prikývol. - Ten vytiahnem až večer, - pohladil Jane. - Však Mima?! - pohladil Mimu. - Ale to ja nemôžem! - zarazil sa. - Však dve ženy naraz... To je predsa neprípustné!!! - pozrel na obe. - Budete sa musieť dohodnúť! - povedal im, pozorne sledujúc obe. Jane a Mima pozreli na seba. - To myslí vážne? - spýtala sa Jane Mimy. - Neviem... - odvetila jej Mima. - A čo ak áno? - Tak máme problém. - riekla. - Budeme sa musieť dohodnúť. Ináč to nevidím. - Ani ja. Budeme sa musieť dohodnúť, - súhlasila Mima. - Ale je to nevkusné, že jeden deň ja a druhý deň ty! Ako to budeme znášať? - Ťažko, - vyslovila Jane. - Ale ináč to asi nepôjde. Viem, že ty sa ho určite len tak nevzdáš a viem, že som na tom podobne. Je to jediná možná cesta. Ramen pozeral striedavo na Jane a potom na Mimu. Nechápal celkom, o čo konkrétne obom išlo, ale ani ho to teraz veľmi netrápilo. Predpokladal, že večer ho to trápiť začne, ale do večera času dosť. - Viete čo, milé baby? - spýtal sa ich. Jane a Mima naňho súčasne pozreli. - Jedna vec je, že netrepte blbosti a druhá, ak sa nenahneváte, po takej hodine by som sa veľmi rád pobral na nejakú izbu, alebo nejaké podobné zariadenie, kde by som sa mohol kľudne vystrieť a dospať tie chýbajúce hodiny. Jane znova pozrela na Mimu. - A nespal dlho? - Veru dlho, - prikývla. - Ale aj ja by som si mala zdriemnuť, bola som už veľmi dlho hore. Pomaly vstávam unavenejšia, ako idem spať. - Dobre, - prikývla Jane tváriac sa neurčito. - Môžete samozrejme využiť jednu z izieb tejto budovy. Je ich tu veľmi veľa, takže zaručene natrafíte aj na nejakú voľnú. Aj ja by som sa rada k vám pridala, ale moje miesto je na konferencii. Som tu totižto jediná vyslankyňa mesačnej bázy Copernicus a bolo by veľmi nemilé, keby som nevedela napísať referát pre Ústav erotiky. Vošli cez dvere do priestrannej miestnosti, v ktorej vládol predkonferenčný ruch. Sála bola takmer plná. Na opačnom konci bolo obrovské plátno. Vlastne Ramen si iba myslel, že je to plátno. V skutočnosti to bolo veľmi podobné zariadenie ako monitor jeho počítača. Dávalo veľmi kvalitný trojdimenzný obraz. Teraz však bol na ňom obrovský názov témy konferencie: "Sex a erotika", samozrejme z trojdimenzných písmen. - Máš nejaké rezervované miesto? - spýtal sa Jane. - Nie, - odvetila. - Tu si môžeš sadnúť kde je práve voľno. A preto si sadnime... trebárs tam... - ukázala na niekoľko voľných miest v spodnom rade. - Ak budem mať referát, aj tak budem musieť zísť dole k prednášaciemu stolu a napokon, odvšade je vidno rovnako na tú obrazovku... nie? - Ale áno, - potvrdil. - A navyše, zo spodných radov sa ide snáď ľahšie von ako z nejakých úplne horných, však? - Samozrejme, - potvrdila. - Neprevalcuješ dvesto účastníkov ale iba stopäťdesiat. Usadili sa na svojich miestach a už sa schyľovalo k otvoreniu konferencie. Nastal ten okamih. Sála stíchla. Jedna vcelku slušne upravená žena vstala pri prednášacom stole. - Dovoľte mi, - prehovorila, - otvoriť našu jubilejnú 200. konferenciu o novinkách vo svete erotického života a sexuálneho cítenia. Nie je mojou snahou zbytočne predlžovať otvorenie našej konferencie... "Bla... bla... bla..." - pomyslel si Ramen a prestal vnímať, čo hovorí tá sympatická slečna. Zahľadel sa na ňu veľmi pozorne. Bola naozaj veľmi pekná a slušne upravená. Mala ultra minisukňu zo "stretch" materiálu. Bol to ten extra lesklý čierny materiál, ktorý extrémne vyzdvihoval telesné tvary svojej majiteľky. I táto kráska veľmi vynikla vo svojej sukničke. Mala nádherne sformované zadné telesné partie, momentálne viditeľné iba tak trocha z boku. - ... a verím, že si vďaka konferencii odnesieme nové poznatky, ktoré významne prispejú k zlepšeniu každodenného milostného života. Ďakujem za pozornosť, - ukončila dievčina svoju privítaciu reč. Posadila sa. - Dúfam, že prispejú, - zašepkal Ramen Jane. - Aj ja... Nevyrušuj ma! - znosila ho. Prvá sympatická, ba až priam sexy účastníčka sa ujala slova. - Ako iste viete, v dnešnej dobe sa pojem "pornografia" stáva čoraz bežnejším slovom nášho každodenného života. A nejedná sa len o nás, pracovníčky a pracovníkov ústavov pre výskum erotiky a sexu, ale i každodenného človeka, ktorý...

40

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ramen pozrel na Jane. Tá veľmi koncentrovane hľadela na prednášajúcu a sledovala každé jej slovo. Využil toto jej zaujatie a nečakane sa dotkol jej jóni, dbajúc však na to, aby si to nikto nevšimol. S Jane to mierne trhlo. Veľmi prudko na neho pozrela. - Toto nikdy viac neurob! - Si moc sústredená, to ti neprospieva, - zašepkal jej ticho. - A ja ťa mám pritom tak rád... - Potom!... - prerušila ho. - Teraz mám vážnejšie povinnosti. Opäť sa započúval do referátu prednášajúcej slečny. - ... čoraz častejšie je potrebné nachádzať nové zmeny v milovaní, aby sa milostný akt nestal jednotvárnym a potom príliš zabehnutým. Treba často striedať rôzne polohy lásky a rozlične pristupovať k partnerovi. Je niekoľko pomerne nových polôh, ktoré sa nám podarilo vyskúmať a i odskúšať, - sálou zaznel smiech a slečna sa zatvárila rozpačito, - čo samozrejme o chvíľu uvidíte aj na našom dokumentačnom obrazovom materiáli. - Dúfam, že ona bude v hlavnej úlohe, - pošepkal Jane. - Mýliš sa. Na to sú zvláštni herci. Až v jednej z posledných pasáží bude ona. - No aspoň niečo, - povedal ticho. - Čo ty na to? - obrátil sa na Mimu, pritom vôbec nečakajúc nejakú valnú odpoveď. - Ako tak na ňu pozerám, - povedala zamyslene, - neviem, čo by dokázala mužovi ponúknuť... Nepochopil v prvom okamihu, ako to myslela. - Ahá!!! - došlo mu. - Myslíš tam hore, však? Tam, kde prestáva mať hrudník slušné meno?... - No, áno! Však si všimni tie vyziabnuté predné partie. Zrejme drží diétu. Môže byť, že to už má odmalička, ale ja by som tomu neverila... Však ich má úplne pod normu! - Drahá Mima... - pošepkal jej ticho, pretože nechcel narúšať atmosféru konferencie svojím hlasom. - Ak sa poobzeráš i po ostatných ženách v tejto sále, zistíš, že akosi jediná, čo má poprsie poriadne nad normu, si práve ty. Nehovorím, že je to na škodu, lebo to stojí zato... - zaspomínal na perné chvíle v jednom, z nepochopiteľných príčin, voľnom kúte kozmickej lode. - Ale tu si akosi nadpriemerne... - zarazil sa, ale nejako sa pokúsil z toho dostať, - na tom lepšie ako tunajšie dievčatá, - dokončil. - Ak ti môžem niečo doporučiť, kľudne sa zúčastni súťaže, ktorá, ako som podľa plánu videl, bude dnes večer prebiehať - Miss poprsie roku 4321. Možno sa ti podarí získať niektoré z prvých miest... Mima na neho pozrela veľmi zvláštnym pohľadom. Nedalo sa presne určiť, čo ním chcela vyjadriť, ale tvárila sa niečo na štýl: "A to myslíš vážne, alebo si robíš len srandu?". Ramen ten pohľad pochopil takto, a preto rýchlo povedal: - Myslím to vážne. Skús to! Však prinajhoršom nevyhráš, ale stratiť nemáš čo. Och, mňa ale premáha únava... Myslím, že sa o chvíľu odoberiem do večných lovíšť... - Na čo slúžia večné lovištia? - nechápala Mima. - To sa kedysi tak hovorilo. Používali to pôvodne Indiáni na vyjadrenie zosnutia. Vychádza to z ich základnej potreby udržania sa pri živote - lovu. Teda nutne museli loviť potravu, aby prežili. Priestory, v ktorých mohli loviť, všeobecne to boli prérie, sa nazývali lovištia. No a kto zosnul, ten sa ocitol vo večných lovištiach... Po našom povedané, na druhom svete. - Nedáva to celkom logický zmyslel, no nech je tak. Ale dúfam, že mi nezomrieš! - To nie... Iba zaspím na dlhšiu dobu. Možno týždeň? - povedal akoby pre seba. - Čože?! - skríkla na hranici únosnosti. - To sa mi neopováž urobiť! S Jane je sranda, ale muž si ty! Prednášajúce dievča pozrelo na Mimu a spýtalo sa zdvorilo: - Máte nejakú pripomienku k danej téme? Mima sa nedala vyviesť z miery. Odvrátila hlavu od Ramena, vstala a kľudne prehlásila: - Áno! Myslím, že k spestreniu erotického života by mali prispieť hlavne muži vynachádzaním nových polôh lásky. Je to od prírody mužom dané, aby radi robili zmeny, a tak by sa mohli realizovať i v tejto oblasti. Aby som im to však až tak veľmi nesťažila musím dodať, že aj pomerne malá zmena urobí svoje. Stačí zmeniť miesto, postup pohybov, trocha zmeniť prístup vo zvádzaní ženy, a tak. Myslím, že ak muži vložia všetku svoju fantáziu, a hlavne všetku svoju perverznú fantáziu, - slovo "perverznú" mimoriadne zdôraznila, prispejú tak veľmi k citovému naplneniu sexuálneho života nielen svojho, ale i partnerkinho. Teda jediné, čo by som snáď týmto všetkým chcela povedať, je povzbudiť mužov k vyššej vlastnej aktivite a nápaditosti. Snáď toľko. Ďakujem za pozornosť. Sála hlučne tlieskala. - No jasné, tie ženy. Vedia sa vynájsť v akejkoľvek situácii, - zamumlal si pre seba Ramen. Zožala svojím prejavom mimoriadny úspech. Prednášateľka sa milo usmievala. Nečakala, že Mima prednesie takúto srdcervúcu reč. So skromným úsmevom a pocitom dobre vykonanej práce si sadla. Sála ešte stále tlieskala a tlieskala celkovo asi minútu. Od tejto chvíle sa Mima stala zlatým klincom dnešného dňa. Bola prvá, ktorá sa odvážila pustiť do vážnej diskusie. - No nehovor mi, že si aj vedela, o čom bola naposledy reč! - pozeral na ňu prísnym pohľadom a čakal, že sa prizná.

41

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- A veru vedela. Vieš, u nás v škole nás najprv náš profesor naučil jednu veľmi podstatnú vec. Ak už raz vyrušujeme, tak iba ak stíhame súčasne sledovať prednášateľa. Ináč sa vyrušovanie veľmi prísne trestalo. Napokon to dospelo až k tomu, že bola zavedená jedna zvláštna hodina, "Náuka o vyrušovaní". Tam sme sa učili tie najrafinovanejšie metódy ako vyrušovať a súčasne vedieť absolútne presne, čo prednášajúci hovoril. Bola to moja najobľúbenejšia hodina... - zamyslela sa a na tvári jej prebehol lišiacky úsmev. - Mali sme tam takého pekného mladého profesora... - zaspomínala si. Sála konečne dotlieskala a stíchla. Dievčina pokračovala vo svojej prednáške a Mima sa tvárila, akoby ju aj skutočne sledovala. Ramen v duchu odčítaval minúty a sekundy do prvej oficiálnej prestávky. Mala byť presne o dve hodiny po začiatku konferencie. - Nezdá sa, čo? - spýtala sa Jane Ramena kývnuc hlavou na Mimu. - To teda nie, - potvrdil. - Ale my si vieme svoje, však Jane? - No jasné, - pritakala a venovala sa opäť prednáške. - Cez prestávku pôjdem spať, ledva sedím... - pošepol jej. - Musím si ísť odpočinúť, nech sa deje, čo sa deje. - Aj keby tu tancovali dookola nahé ženy? - spýtala sa potmehúdsky. - Aj tak, lebo viem, že tu žiadne také tancovať nebudú. - Ale budú pekné filmy, - snažila sa ho od spánku odhovoriť. - Takých som videl na kilá, - nedal sa. - Nuž dobre, ak chceš spať, môžeš. Nájdeme ti nejakú prázdnu izbu. Ale potom ťa nechcem vidieť behať po chodbách v nočnej košeli a obťažovať účastníčky iných konferencií a prednášať im o tom, čo sa deje na konferencii o pornografii! - No jasné, to ma ani nenapadlo, - dušoval sa. - Budem sa snažiť len a len spať, - dodal. Jane na neho pozrela pohľadom, ktorý by inú náturu určite bol úplne zdecimoval, ale on to už mal nacvičené, ako sa chrániť proti Janeiným pohľadom. - Aj tak ti neverím, - prehlásila, - a viem, že si budeš robiť práve to, čo sa ti zachce. - Máš pravdu... - prikývol. - Vydrž ešte... - pozrela na hodinky, - približne desať minút.

42

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

8. kapitola
ZEM – CONFERENCE CENTER dátum: 29.7. 4321 - piatok - 12:00 newyorského času

- ... o iných možnostiach ako zvádzať, si povieme po prestávke v ďalšej časti našej konferencie, dopovedala sexy prednášateľka. Sála krátko zatlieskala a rozbehla sa rušná vrava. - No Ramen poď, ukážem ti tvoju izbu. Tam ťa zamknem a nepustím do rána, - Jane vstala. - To snáď nie? - pozrel na ňu zospodu. - Dúfam, že tam bude niečo ako KITT. - KITT nie, - sklamala ho, - ale miestny počítač sa volá NOEMI. Musím ťa ešte upozorniť, že je to ženský protipól KITTa. NOEMI napriek tomu, že je žena však vie byť rovnako prasáčka ako KITT. - To ma teší, - prikývol. - Už som sa začal obávať, že si sem budem musieť nechať prepnúť KITTa. - Myslím, že vy dvaja sa s NOEMI veľmi dobre dohodnete! Má špeciálne obvody perverznosti, ktoré sú dokonca novšej verzie ako KITTove. Teda, je to perverznosť sama o sebe. Uvidíš, budeš spokojný. Máloktorá žena by sa dokázala tak upustiť z uzdy, ale pre NOEMI je to hračka. Bude ti hovoriť také veci, že sa... Však vieš čo! Tak ideme, nie? - spýtala sa nechápajúc, prečo Ramen ešte stále sedí. - Ó, prepáč, - veľmi rýchlo sa zdvihol, aby si to Jane náhodou nerozmyslela. - Ahoj, milá moja, - obrátil sa k Mime, - ešte sa určite uvidíme. Tvoj jediný si len ide trocha odpočinúť a potom ma tu máš späť. - Nemám čo dodať, - povedala Mima. - Ale to, že si odišiel, ti nezabudnem!!! Jej oči sa hnevlivo zaleskli. Nemyslela to samozrejme vážne, iba mu chcela naznačiť, že by bola oveľa radšej, keby sa zdržiaval v jej blízkosti. - Tak poď už! - potiahla ho za rukáv Jane. - Papá!... - zamával z posledných síl Mime. Viedla ho zložitým komplexom chodieb na presne určené miesto. Už si medzitým zistila od NOEMI, ktorá izba je voľná. Konečne zastali pred jednou. - Tu sa môžeš kľudne vyspať, - riekla. - O.K. Vďaka moja jediná... - pobozkal ju na ústa. - Ja sa však musím vrátiť do prednáškovej miestnosti, aby som nezmeškala začiatok druhej časti prednášky. - Mhm... - prikývol. - Tak bež! I keď v princípe by si sa tu mohla zdržať na jeden... ako by som to... - Sex? - skočila mu do rečí. - Nuž povedzme. Aj tak by sa to dalo nazvať. Myslel som na taký dlhší bozk... - Nie zlatko. Teraz mám dôležitejšie povinnosti. Nemôžem stále myslieť len na to samé. Ja na to myslím tak či tak, ale teraz to odo mňa nechci. Vieš, že by som veľmi rada, ba dokonca horím túžbou hocikedy sa k tomu dostať, ale teraz akosi... Niet času. Musím sa venovať občas aj práci. Tak isto, ako keď si ty kedysi zostreľoval z oblohy nežiaduce predmety, tak si pritom určite nemyslel na sex! - No to sa teda mýliš! Práve vtedy som si myslel, že ak to bola žena, čo som zostrelil, tak večná škoda, lebo si s ňou opäť nezasexujem... - Oj ty jeden!... - usmiala sa a capla mu po zadku. - Ty si skutočne posadnutý sexom! Ale o to lepšie. Však len počkaj, až táto konferencia skončí, vezmem ťa tak do parády, že nebudeš stíhať! - Len aby! - vykríkol nespokojne. - Keď ty vždy len sľubuješ... - Bude aj ináč. Tak pá, príjemný spánok a dobrú noc, - pobozkala ho na ústa. Trvalo to však dlhšie ako obyčajný bozk. Poslednýkrát ho pohladkala, otočila sa a pomaly odchádzala smerom k prednáškovej miestnosti. Vstúpil do bytu. Veľmi ho upútalo zariadenie miestnosti, ktoré sa veľmi podobalo na to, čo poznal z bázy Copernicus. Všetko sa tu takmer do drobných detailov zhodovalo. - To som blázon... - povedal si pre seba. - O chvíľu si začnem namýšľať, že som na Mesiaci a pôjdem znásilniť Jackie... Alebo nebodaj volať na KITTa. - KITT je náhodou celkom milý! - ozval sa veľmi príjemný zvonivý ženský hlas navlas podobný tomu z aerocykla. - Žeby NOEMI? - spýtal sa opatrne. - Dobrý postreh! - pochválila ho. - Však napokon, kto iný by to mohol byť, keď ste Mimu nechali v prednáškovej miestnosti a Jane len pred pár sekundami poslali naspäť tam, kam patrí? - To vieš, nechcela sa na chvíľu odreagovať, tak som ju poslal ku všetkým čertom.

43

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Správne, - pritakala NOEMI. - Ženy ktoré nechcú, patria ku všetkým čertom! - To znelo veľmi prísne, nie? - spýtal sa. - Myslím, že si ženy akosi nemajú čo vyberať, však?! To by teda dopadlo! Však Ramen?... Nemáte na to podobný názor? - NOEMI prispôsobila svoje otázky Ramenovi na mieru, aby mu príliš neprotirečila v tomto žensko-mužskom konflikte. - Ale áno. NOEMI, ak ťa môžem poprosiť, nevykaj mi, dobre? Cítim sa vtedy ako starý dedko, ktorému sa zdraví jeho vnučka. - O.K. KITT mi rozprával, že je s tebou sranda. Hľadala som tvoje osobné údaje vo všetkých možných spisoch a databankách, ale muž s tvojím menom jednoducho neexistuje. Vtedy mi KITT prezradil, ako si sa sem vlastne dostal. Mohol mi to povedať hneď a bol by mi ušetril pár mikrosekúnd z môjho drahocenného času! - Vy si často prekeciavate? - spýtal sa so záujmom. - Áno, - priznala NOEMI. - Skoro vždy, ak nájdeme aspoň jednu spoločnú frekvenciu, na ktorých práve nekecajú nejaké dva iné počítače. Tá sa však hľadá veľmi ťažko. Niekedy sa stáva, že celé hodiny nie je žiadna zo spektra frekvencií voľná. Keď sa tak pokúšam napojiť, občas počujem rozhovor iných dvoch počítačov. To je teda zábava! Minule som vymákla marťanský počítač ako sa rozprával s venušinským... No to stálo zato! Myslela som si, že ma okamžite vystrie! Tí teda mali reči... Och, trocha som sa odpútala od zeme. Vítam ťa v konferenčnom centre a verím, že sa ti tu bude páčiť, a že sa sem určite rád vrátiš. - Ďakujem za privítanie. Ale ako je to možné, že sa táto izba tak veľmi podobá na tú moju na Mesiaci? - To je veľmi jednoduché. Tieto izby sú generické. - A to sú aké? - vonkoncom nechápal. - Je ich možné veľmi ľahko meniť. Úplne ľubovoľne. Je to veľmi významný objav predminulého storočia. Plastická semimimetická hmota. Je možné jej priradiť úplne ľubovoľný tvar, ktorý si udrží po celú večnosť, kým ju nezmeníš. KITT mi veľmi rýchlo popísal tvar tvojej izby a ja som ti jednu takú zostavila, aby si sa tu cítil čo najpríjemnejšie. Jediné, čo neostalo, je výhľad von oknom. Je zatiaľ vysoko neekonomické a náročné simulovať výhľad na obyvateľovo obľúbené okolie. V tvojom prípade je to vnútro krátera Copernicus, však? Miesto neho tu máš, myslím si, celkom postačujúci výhľad na New York... Ramen pozrel von oknom. - Je naozaj pôsobivý, - prisvedčil. - Mali by sme sa ale nejako bližšie zoznámiť... Však ma ani dobre nepoznáš, - usmial sa. - To by som netvrdila, - povedala sebavedome NOEMI. - Nemusíš sa mi vôbec predstavovať, lebo všetky dostupné údaje z KITTovej databanky som si už stihla prekopírovať, a tak si vlastne jednoducho povedané "zdedil" [inherited] u mňa všetky KITTove sympatie voči tebe. Mám o tebe teraz vytvorený rovnaký obraz ako má KITT. - No toho som sa obával... - zanariekal. - Už som dúfal, že u teba začnem s čistým štítom, ale ako vidím, vôbec nie. - Možno by si začal, keby som nemala taký autodidaktický systém zaobstarávania informácií. - Ahá, teda ináč povedané, absolútna inteligencia, však? No to ma podrž! Tam v mojom čase som videl jeden film, v ktorom sa tiež stroje stali superinteligentnými a začali sa superrýchlo vzdelávať a superrýchlo si uvedomovať svoju inteligenciu a skončilo to jadrovou vojnou. - To je pekné, ale ja nemám žiadne také obvody, ktoré by mi dovolili stať sa ľudskou, - prerušila ho NOEMI. Žiadna jadrová vojna teda nehrozí. Moja inteligencia je daná len schopnosťou vykonávať inštrukcie. Čím viac ich vykonám za sekundu, tým som inteligentnejšia. Ináč je takmer nemožné určiť inteligenciu stroja. I ja veľmi dobre zapadám do definície počítača, ktorý je iba plechový hlupák s veľmi dobrou pamäťou. Je to skutočne tak. Napriek tomu, že navonok sa ti môže zdať, že KITT i ja vieme samostatne myslieť, je to veľký omyl. Zdá sa to len vďaka nášmu softwarovému vybaveniu, ktoré má schopnosť fuzilogiky a viacúrovňovej logiky. Vieš, najväčšou chybou počítačov vo vašom čase bolo to, že si veľmi zakladali na binárnej logike. Poznali len nulu a jednotku. Ja, aby som ti to obrazne vysvetlila, poznám i čosi medzi nulou a jednotkou. Sú tu i ďalšie úrovne, druhá, tretia, štvrtá... A práve v tom je ten háčik. Stroje sú odlíšené veľmi výrazne od ľudí tým, že majú obmedzený počet logických úrovní. Ovšem čím viac ich majú, tým viac sa podobajú ľuďom, pretože dokážu urobiť viac "ľudských" chýb. Je to tak, Ramen. Všetko je vlastne dané tým, že človek sa neustále mýli. Hocičo robí, stále sa mýli. Aj rozmýšľanie je vlastne mýlenie sa. Myslíš si, že je to tak, ale v skutočnosti je to práve inak. Ó vidím, že ťa nudím svojimi filozofickými úvahami... - Vôbec nie, - bránil sa. - Dokonca ma to zaujíma. Možno sa dozviem niečo, čo mi pomôže lepšie spoznať sám seba a možno i takých ako Jane. - No jasné, i takých ako Jane, - zopakovala rovnakou intonáciou NOEMI, veľmi okato napodobňujúc Ramena. - Takých, čo sú posadnutí sexom, však? A čo veľmi radi súložia akonáhle to na nich príde?! - Áno, - odvetil kľudne. - Dobre no. Však ja som sa len pýtala... - zrazu skrotla. - Tá nová, myslím, že sa volá Mima, je v tom extra super. Jej ženské hormóny sú vždy akosi nad rozumnou hranicou. Povedz mi, čo je to za živočích? - Úplne normálna žena... - odvetil kľudne.

44

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- To sa mi nejako nezdá. Určite nie je pozemského pôvodu! - Ech, teraz si ma mimoriadne sklamala, NOEMI! - pokarhal ju. - A ja som si myslel, že si si to už stihla dávno zistiť a aj trikrát preveriť. - Nie, - priznala sa. - Môžem žiadať informácie od zdrojov vzdialených maximálne na 2 svetelné roky. Zrejme pochádza zo vzdialenosti väčšej, ako dva svetelné roky. - To si uhádla, - pochválil ju. - Pochádza až z Altairu. Ale predpokladám, že ťa to neprekvapuje. - Nie. Altair poznám pomerne podrobne z hľadiska Galaxie, ale nepoznám celkom rasu, ktorá tam žije. To máš tak. Zem je pomerne bezvýznamná časť celého galaktického zoskupenia planét a taktiež je zriedkakedy navštevovaná príslušníkmi iných rás a druhov. Sem-tam sem niekto zablúdi, ale z globálneho pohľadu je to takmer nič. Zo Slnečnej sústavy je jednoznačne najviac populárna marťanská základňa Norad. Je to obrovský komplex na povrchu Marsu, veľkosti asi desaťnásobku New Yorku. To si asi vieš predstaviť, akú môže mať rozlohu. Odporúčam ti ju navštíviť, ak chceš vidieť niečo veľkolepé, fantastické... - Budem sa snažiť. Ale jediné, čo ma momentálne zaujíma je tá dobrá mäkká posteľ. Mám taký dojem, že vypnem svoje prijímacie zariadenia a urobím "system shutdown"... Alebo tak nejako, - Ramenova tvár sa skrivila do divného výrazu, akoby vedel, že povedal strašnú hlúposť. - O.K. - súhlasila NOEMI. - Môžeš kľudne uskutočniť svoj "power down" proces, ale prosím ťa, aspoň mi povedz, ako je ťa možné opäť zapnúť!... - zasmiala sa. - Nechcem mať nejaké ďalšie problémy, ak by bolo potrebné ťa znova dostať pod prúd... Chápeš, nie? - Chápem, - zatváril sa významne. - No to je úplne jednoduché. Jedna možnosť je, že pustíš na tej obrazovke, - ukazoval na veľkú obrazovku, - nejaký erotický ba až pornofilm, alebo, tá schodnejšia, pustíš mi do izby nejaké tie sexom posadnuté, dievčatá. Neverila by si, ako rýchlo by som sa prebudil a snažil utiecť čo najďalej!... - dokončil so smiechom. NOEMI sa tiež decentne zachichotala. - O.K., milý môj. Môžeš teda urobiť tvoj "system shutdown". Ramenovi nebolo treba viac hovoriť a čo najrýchlejšie sa vyzlečúc skočil do mäkkej postele. Ani nie po piatich minútach zaspal hlbokým spánkom...

45

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

9. kapitola
ZEM – CONFERENCE CENTER dátum: 29.7. 4321 - piatok - 16:45 newyorského času

- Ramen! - hlas prichádzal akoby z veľkej diaľky, ale mal neklamný odtieň Janeinho hlasu. - Ramen vstávaj!!! Rýchlo! Otvoril oči. Asi každý by ich na jeho mieste otvoril, keby ním triasli tak, ako ním teraz triasla Jane. - Máme problém... - povedala, akonáhle zbadala, že je hore. - Aký problém? - ešte sa poriadne nestihol spamätať. Zistil, že sa už cíti viac-menej vyspaný, ale na vstávanie bolo ešte priskoro. - Čo sa stalo? - zisťoval, akonáhle si uvedomil, kde sa nachádza. - Vcelku nič... - dorazila ho. - A kvôli tomu si ma zobudila?! - skríkol na ňu. - Práve sa mi snívalo o marťanských pornohviezdičkách a ty si ma z toho pekného sna surovo vydrapila!!! Vieš, čo to znamená? - No jasné. To by si nebol ty, keby sa ti nesnívalo o sexe. Ale to, čo som ti chcela povedať je, že Mima vyhrala Miss Poprsie roku 4321!!! A zvíťazila takmer bez konkurencie! Druhé a tretie miesto nebolo udelené, lebo sa nenašlo niečo, čo by mohlo byť voči jej... ehm... však vieš čoho... ohodnotené ako druhé a tretie miesto. - Viem... - povedal pokojne. - Už som si myslel, že sa stalo niečo vážnejšie. To mi je jasné, že Mima nemá konkurencie v rámci sektoru Zeme. Nechápem, čo si taká mimo seba? - Vidím, že to nechápeš!!! Tak ti to poviem takmer priamo. Si môj blízky priateľ, však? - spýtala sa veľmi rázne, prísne hľadiac na Ramena. Ten riadne zvážil, čo odpovie. - No som... - riekol. - Ak som ja z Mesiaca, tak i ty si z Mesiaca, je tak? - oči jej horeli zvláštnym plameňom. - No... áno, - prikývol. - A teda, ak si ty z Mesiaca a Mima je tvoja priateľka, tak odkiaľ je Mima?... - položila mu túto otázku a pritom viac-menej ani nečakala od neho odpoveď. - No jasné, aj ona je z Mesiaca, - plesol sa po čele. - Tak to teda nie! - schladil ju. - Ty by si rada zneužila moju známosť s Mimou pre svoje nečestné pornografické ciele, však?! Tak to teda v žiadnom prípade!!! skríkol na Jane. - Ale prečo? - spýtala sa. - Vieš, čo by to znamenalo jednak pre mňa a jednak pre našu bázu? - Isteže, ďalšie ťažké noci a pár milých detí na dôvažok! - Ramen! - pozrela na neho prísne. - Nebuď hnusný! Je to moja jedinečná životná šanca dosiahnuť niečo viac, než len byť účastníčkou konferencie! Prosím... - povedala prosebne. - Ja už budem dobrá, - sľúbila, ale naozaj budem dobrá, - úpenlivo prosila. - Len raz. Však nebudeš klamať, ty len nepovieš úplnú pravdu. Dobre?... - Nuž... - zvádzal posledný boj so svojou čestnosťou. Napäto čakala jeho odpoveď. - Ale nikdy viac! - prehlásil. - Toto je prvý a posledný raz, čo som klamal kvôli tvojim vlastným pornograficko-sexuálno-perverzným cieľom! Jasné? - Jasné! - odvetila veselo, ba priam absolútne nadšene a pobozkala ho na ústa. - Nikdy viac, len teraz. A poponáhľaj sa! - viditeľne mu to rozkázala. - Ešte náhodou zmeškáme. Čakám ťa vonku... Vyšla von z miestnosti. Rýchlo sa obliekol a nevediac presne čo má Jane za ľubom opustil svoju izbu, nezabudnúc sa rozlúčiť s NOEMI. - Som zvedavý, čo si si zase na mňa vymyslela! - riekol poslušne idúc vedľa Jane. Ešte stále presne nepoznal cestu do konferenčnej miestnosti. Za krátku chvíľu boli v sále. Akonáhle vošli dnu, Ramenovi padli do očí ženy "hore bez". Obrátil sa k Jane s prekvapeným výrazom tváre. - Naozaj si myslíš, že je to vhodné miesto pre mňa? - otočil sa smerom k východu. - Nonono! - postavila sa mu do cesty. - Myslím, že je to pre teba určite správne miesto. V tom okamihu ho zbadala Mima. - Ramen! - zvolala na neho cez celú sálu svojím zvonivým hlasom, ktorý bolo nemožné nepočuť i napriek veľmi veľkému ruchu, ktorý tu vládol. - Poď sem!

46

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ramen poslušne vykročil k Mime a Jane ho nasledovala. - To si predstav! - privítala ho, nemajúc vôbec v úmysle zakryť svoje obnažené prednosti. - Jane ma nahovorila, aby som sa zúčastnila súťaže a ja... ja som to vyhrala! Pozrel na Jane vraždiacim pohľadom. - Dobre no... - sklopila oči. - Ale myslela som to dobre! - ohradila sa. - O tom si ešte pohovoríme, - ukončil to. - A tebe gratulujem, - otočil sa k Mime s úsmevom. - Ani chvíľu som nepochyboval, že by si to mohla vyhrať. Osobne by ma to však nenapadlo ťa na niečo také nahovoriť, i keď samozrejme na to máš, - dotkol sa jej mohutného poprsia, - všetky... ehm... predpoklady. - Teda akú organizáciu reprezentujete?... - prerušila ich milo vyzerajúca dievčina s kartičkou usporiadateľa. - Ústav erotiky mesačnej bázy Copernicus, - vyhŕkla Jane a pozrela na Ramena. Keď videla, že sa nemá k slovu, štuchla ho do boku. - Áno, samozrejme, - vyrazilo z neho. - Reprezentujeme Ústav erotiky, však Mima? Mima sa na Ramena divne pozrela, ale z jeho výrazu tváre pochopila, že by mala radšej súhlasiť. - Presne tak, ako povedal Ramen, - potvrdila. - V poriadku, - riekla usporiadateľka. - Vecnú cenu teda pretransferujeme do Ústavu erotiky bázy Copernicus, - odišla. - Vecnú cenu? - pozrel prísne na Jane. Tá sa zatvárila, akoby práve zjedla všetku nevinnosť sveta. - É... To som ti zabudla povedať, že je za to aj vecná cena. Samozrejme, že je Mimina. Je to taká roztomilá soška ženy so zvýraznenými prednými partiami a s vyrytým menom výherkyne a taktiež s presným záznamom času, dátumu a miesta odovzdania ceny. Je to teda zapísané na Mimine meno, teda žiadne obavy. Je to len a len tvoje, - usmiala sa na Mimu. - No veď preto, - pohrozil jej prstom. - Sľúbila som ti, že mne ide iba o prestíž a o nejaké to dobré meno nášho ústavu. A okrem toho, Mima by nemohla byť uznaná ako výherca súťaže, keby tu nemala sponzorskú organizáciu. A to ešte nie je všetko. Zo sponzorskej organizácie tu museli byť minimálne dvaja predstavitelia. - Aha, tak preto to vytiahnutie z postele... - Ramen prikývol. - Som len zvedavý, aké prekvapenie mi pripravíš zajtra, pozajtra, popozajtra a potom po celý život! - Neboj sa, - pohladkala ho láskyplne, - nudiť sa nebudeš! Tým povedala veľmi málo a súčasne i priveľa. V tomto okamihu sa ani neodvážil hádať, ako to vlastne myslela... Mima si konečne zatiahla zips na svojej blúzke a zároveň tým prestala Ramena zbytočne trápiť. Pozrela na neho. - Tak čo, vyspaný? - spýtala sa ho a úsmevom. - Samozrejme nie, - riekol kľudne. - Myslíš, že ma Jane nechala vyspať sa? Vtrhla ku mne bez ohlásenia, trikrát ma znásilnila v posteli, dvakrát počas obliekania a raz ma zatiahla na záchod tu neďaleko od vchodu do tejto haly. No proste strašné! - Samozrejme, - prikývla Mima, - teda tak. Musíš byť oveľa viac ustatý, ako keď si išiel spať, však? - Ó áno. Ale to vieš, pre Jane všetko. Jane ho pozorne sledovala. Nechápala, či si z nej robia iba srandu, alebo to myslia vážne. Po chvíli nevydržala a vybuchla. - Tak už dosť!!! Keby to aspoň bola pravda! - pozrela na neho. - Dúfam, že budeš schopný splniť to, čo si tu práve tvrdil! - Vidíš ju? - spýtal sa Mimy ukazujúc prstom na Jane. - Klasika. A to mi robí už od rána! Mima na Jane pozrela skúmavým pohľadom. - Ale ja ju napriek tomu mám rád, - riekol veselo, veľmi prudko pritiahol k sebe Jane a dlho, veľmi dlho ju poláskal. - Ramen... - ozvala po chvíli Mima. - Nechcem vám do toho kecať, ale... ale stali ste sa stredobodom pozornosti. Jane a Ramen od seba odskočili. - Ty! - Jane sa hlasno zasmiala a strelila Ramenovi symbolické zaucho. Napriek tomu, že to poriadnu pleslo, nebolo vôbec silné. Jane sa zľakla a chytila si ústa. - Prepáč, to som nechcela... Mima sa hlasno zasmiala, ako sa jej tento kabaret bohovsky páčil. - Nič sa nestalo. Je na to také milé príslovie. Čo sa bije, to sa miluje, - podpichol Jane Ramen. - Niečo na tom bude, - pritiahla ho opäť k sebe a veľmi dlho poláskala. - Eeeehm... - konečne sa vyslobodil z jej objatia. - A to tu teraz budem musieť vydržať a dopočúvať dnešné prednášky? - Ále kde! Dnešné prednášky sa už skončili, takže pomaly pôjdeme k mojej priateľke... spať, - upokojila ho. - Jé, to je príma! - prikývol. - Ešte stále som nejaký mimo seba.

47

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Neboj sa, budeš mať možnosť sa dozajtra vyspať. Ak naozaj nebudeš chcieť, nemusíš sa zúčastniť zajtrajšej prednášky. Dobre? - O.K. - prikývol Ramen. - Ale veľmi rád by som sa stretol s NOEMI. - Á, tvoja nová láska? - spýtala sa Jane. - Nie, sexuálna partnerka, - odpovedal kľudne. - Á, áno. Skoro som zabudla. Sexuálna partnerka... Konečne si sa mal s kým porozprávať o sexe, však?... To NOEMI vie až príliš dobre. Len aby si pred ňou nepohorel! Má aspoň desaťkrát perverznejšie myšlienky ako ty. Nie, že by som ju za to chcela chváliť, ale bohužiaľ, má to v programe. Napokon, toto je vo všeobecnosti veľmi eroticky zameraná budova. Nečudo, že sa tu konajú kadejaké pochybné konferencie o sexe a pornografii, že nie? - spýtala sa Ramena, nečakajúc jeho odpoveď. - Samozrejme. Ale aj tak je to celkom milá... vec. Tá NOEMI. Ale aj Mima je veľmi super... A o tebe ani nehovorím, - dodal. - Keby si aspoň prestal tárať! - pokarhala ho Jane. - Vidím ti na očiach, že by si ma najradšej poslal do teplých krajín! Ale to sa ti nepodarí. A teraz pekne pôjdeme k mojej priateľke a uvidíme, čo s tebou. Samozrejme, aj ty Mima pôjdeš povinne s nami. Dúfam, že nemáš nejaký iný plán. Ak áno, radšej mi to veľmi rýchlo povedz, lebo akonáhle zosadneme u mojej kamošky, nemáš na výber. - Je mi to jasné, - prikývla Mima. - Ale našťastie nemám žiadny iný plán. Asi by som sa aj tak stratila v tomto meste. - S tvojím poprsím? - začudoval sa. - Silne pochybujem. Ale radšej predsa len poďme, lebo sa cítim ešte stále veľmi ustatý... - Mal si ty piť ten nápoj, čo? - spýtala sa provokatívne Jane. Pozrel na Mimu. - Nuž čo... Povedala som jej o tom nápoji, - priznala sa. - Ale našu skvelú noc v dopravnej rakete som zamlčala. Ups... - chytila si ústa. - Radšej o tom nechcem nič počuť, dobre? - rýchlo povedala Jane. - Náš aerocykel je ten, - ukázala prstom kamsi do diaľky a vykročila rázne tým smerom. Tento aerocykel bol oveľa priestrannejší ako ten, v ktorom cestovali minule, bol štvormiestny. Nasadli doň a Jane zapla ochranné pole. - Ramen, - pozrela naňho prísne Jane, - teraz láskavo naozaj nesiahaj na žiadne spínače a tlačidlá, lebo ťa nechcem znova stratiť. Skutočne nechcem opäť zažiť ten pocit strachu, že som o teba prišla. Teda buď taký láskavý a vydrž chvíľu bez poznávania funkcií tlačidiel, OK? - Jasné, - riekol dôveryhodne a milo sa na ňu usmial. - Samozrejme, pokúsim sa nerobiť ti žiadne problémy... Ale potom mi prosím ťa daj nejaké základné školenie z ovládania tohto milého, ale zároveň nebezpečného dopravného prostriedku... - Samozrejme zlatko, ale až keď sa dobre vyspíš. Ináč to snáď ani nemá význam, - pozrela na neho skúmavo. - OK. Máš pravdu, - priznal. Uviedla aerocykel do pohybu. Za necelých desať minút zosadli na priestrannej ploche. - Už sme na mieste? - spýtal sa. - Takmer. Vidíš tamten dom? - ukázala na pekne vyzerajúci dvojposchodový dom. - Samozrejme. To je dom tvojej priateľky? - spýtal sa opatrne. - Áno. To je on. - Taký veľký? - začudoval sa. - Jasné, prečo? - nechápala jeho prekvapenie. - Tak to tvoja priateľka musí celkom dobre... ako by som to... zarábať, keď si mohla dovoliť taký vynikajúci veľký dom. Jane pozrela na neho ako na blba. - Čo ti šibe? Však je to jej služobný dom, ktorý dostala pre svoj dočasný pobyt na Zemi ako zamestnanec konferenčného centra a pozemského Ústavu erotiky. - Ahá... Tak potom nič. - Aj tak, - riekla Jane. - Je to vcelku lacný dom, ktorý si môžeš úplne kľudne objednať, ak stráviš presne mesiac v Ústave erotiky. Nechápem, čo ťa tak trápi, - krútila hlavou. - Vieš Jane, v čase, v ktorom som žil, stáli takéto domy nehorázne peniaze a trvalo niekedy pár rokov, kým sa k nim človek vôbec dopracoval! Išlo to ruka v ruke s preľudňovaním Zeme. Bolo veľmi málo miesta pre byty a vôbec... - Ešteže si sa dostal k nám... - usmiala sa. - Znížili sme tak zaľudnenie Zeme práve o jedného človeka, riekla hrdo so sarkastickým úsmevom na tvári. - No jasné! - prikývol, - a zároveň ste znížili náklady na národný dôchodok presne o dva milióny dolárov, ktoré by mi stihli vyplatiť ako moju výplatu a dôchodok! - pousmial sa. - Už viem, prečo ťa milujem Jane! - Prečo? - spozornela a pozrela na neho očakávajúc nejakú logickú odpoveď typu "lebo sa vieš veľmi dobre milovať".

48

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Pretože vieš trepať väčšie sprostosti ako ja! - No vida! - usmiala sa. - Toto som práve od teba nečakala. Ale čo už. Napriek tomu si môj jediný a strašne milovaný Ramen. Ale teraz už skutočne pôjdeme k mojej priateľke, OK?... - pobozkala ho a zrušila ochranné pole. Vystúpili z aerocykla a vykročili k nádhernému, priestrannému domu. Bol to skutočne krásny dom. Pozorne sa rozhliadol. Všetky domy na okolí si boli veľmi podobné, každý mal však v sebe niečo výnimočné. Nebolo možné nájsť dva úplne rovnaké. Jane mu neskôr vysvetlila, ako sa vlastne stavajú takéto domy. Bola to veľmi moderná pórobetónová technológia. Boli to živočíšne kultúry veľmi podobné koralom, ibaže sa rozmnožovali obrovskou rýchlosťou, a tak dom akoby rástol z vody. On však rástol zo živného roztoku, ktorým celú kultúru polievali. Tieto špeciálne organizmy žili veľmi krátku dobu, približne 40 mikrosekúnd a po svojom odumretí zanechávali veľmi pevný materiál. Bolo to veľmi ľahko tvarovateľné pomocou železných tyčí, na ktoré sa tieto organizmy upínali. Tvorba takýchto domov sa stala skôr umením ako povolaním. Tu si stavitelia mohli vyzúriť svoju fantáziu, len sa potom stalo veľmi ťažkým i niekoho nájsť, kto by v takýchto domoch býval. Napokon sa však vždy našli nejakí dobrovoľníci. Dvere im otvorila veľmi milá, príjemne vyzerajúca dievčina. - Jé, Jane! - tleskla rukami. - A čo ťa sem privádza? Ako to, že ťa z Mesiaca vôbec pustili, po tom, čo sme minule spolu vykonali?... Ups... - zarazila sa a chytila si ústa. - Prepáč, nechcela som. - To nič, Agi. To ani nie je tak celkom podstatné. Som tu na konferencii o... Ale však ty vieš o čom. A toto sú moji priatelia, - ukázala na Ramena a Mimu. - Ale toto je môj najlepší priateľ, ba až super priateľ. - Rozumiem Jane, nemám sa ho dotýkať a zviesť ho... Ehm, - pristúpila k Ramenovi a pozorne si ho obzrela. - I keď musím priznať, nebude to ľahké... Ehm. Vzdať sa takej perfektnej koristi. - Vytrhnem mu lingam, ak sa o to pokúsiš!!! - skríkla Jane. - OK. - prikývla Agi. - Zabudnem naňho. - Ďakujem, - riekol Ramen vďačne, - zachránila si mi oné... - Jasné, rado sa stalo, - prikývla Agi. - Aj inokedy a čoraz častejšie. Poďte ďalej. Napokon, predpokladám, že ste sem neprišli postávať pred mojím domom. Práve som nedávno vymaľovala a dala si ho trocha do poriadku, takže smelo vstúpte, - pozvala ich ďalej. - A čo ste to spolu vyviedli? - spýtal sa ticho Jane. - Ále, nič moc. Bolo to len také... Verejné polepšenie. Ale to nie je podstatné. Myslím, že to nehrá dôležitú úlohu v našom spoločnom živote. OK? - Jasné, - prikývol a vykročil za Agi. Agin byt bol skutočne čerstvo premaľovaný a veľmi vkusne zariadený. Bol tu starý klasický nábytok, veľmi podobný tomu, ktorý Ramen poznal zo svojej doby. Pekne zosúladený s prostredím. Pristúpil ku skvostnému sklenenému likérniku, za sklom ktorého sa skveli fľaše pravdepodobne alkoholických nápojov. Obdivoval zaujímavé rezby na nábytku. - Pekné! - obrátil sa k Agi. - Vyzerá to veľmi hodnotne. V mojom čase... takýto nábytok nebol práve lacný! - Prosím ťa! - riekla opovržlivo Agi. - Nebuď malicherný! Nevieš, čo hovoríš. Je to tuctový výrobok. Aha, vzala z neďalekého písacieho stola veľký nôž, pristúpila k nemu a urobila čosi, čo by od nej nikdy neočakával. Vyryla v nábytku nožom hlbokú a dlhú ryhu. - A to prečo? - divil sa. - To ti stojí za to ho zakaždým takto doničiť?! - bol viditeľne v pomykove. Nečakal takúto razantnú prezentáciu. - Len sa pekne pozri na ten tvoj "drahý" nábytok! - povedala Agi. Pozeral na hlbokú ryhu a tá zrazu začala pomaly miznúť. Akoby sa nábytok sám obnovoval. - To ma podrž! - ticho vyslovil. - Ako to, že... - Veľmi jednoducho, - skočila mu do reči Agi. - Však je to polymimetický superskalárny antikaptický plast. - Teraz si ma dostala, - priznal sa. - Nerozumiem ani jednému z týchto slov, ktoré si práve použila. - Ah, tak ti to trocha priblížim, - ukľudnila ho Agi. - Mal by si predsa vedieť, že je to samoopravný, svojmu tvaru sa prispôsobujúci plast. Nehovorila ti o tom Jane? - Samozrejme že nie! - pozrel na Jane karhavo Ramen. - To som si mohla myslieť, to sú tie Seleňanky a Seleňáci, - riekla zadumane Agi. - Je to veľmi špeciálny plast, ktorý svojou štruktúrou veľmi pripomína kov, ale nie je to žiadne železo. Samozrejme, tam na Mesiaci také nemáte, lebo to tam nemá využitie. A kto nebol ešte na Zemi, ten o tom veľa ani nemôže vedieť. Tento materiál má v sebe zakódovaný svoj tvar a ten sa snaží zachovať. Je to však súčasne aj akýsi počítač s jednoznačným programom. No proste je to viac než zložité, ale funguje to perfektne. Môžeš urobiť akýkoľvek zásah a on sa po chvíli obnoví. Tým pádom odpadá dlhé čistenie, ošetrovanie, leštenie a samozrejme kupovanie nového nábytku, ak sa ti starý zničí. Pretože sa ti nikdy nezničí... - Veľmi milé, - pozorne sledoval ako sa ryha úplne zacelila. - Je to úžasné... Neviem, ako to mám chápať, ale nech. Však ma už prekvapila nejedna, úplne prirodzená vec. Však Jane! - skríkol na ňu a s Jane to viditeľne trhlo. - Dobre no! - zrevala na neho. - Nemohla som tušiť, že ťa bude takáto blbosť zaujímať! Nabudúce ti to všetko pozemské vysvetlím vopred, dobre?

49

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- OK, - prikývol kľudne, čím Jane úplne dorazil. Agi iba s úsmevom sledovala, ako sa tam tí dvaja medzi sebou doberajú, medzi Mesiačanmi absolútna normálka. - Ó, mimochodom Agi, - pozrela na ňu Jane, - toto je moja priateľka Mima. Takmer som na ňu zabudla. - Teší ma, - usmiala sa Agi a podala Mime ruku. - Ty nie si pozemšťanka, že nie? - spýtala sa skúmavo. - A z Mesiaca taktiež nie, však? - Nie. Uhádla si, - prikývla Mima. - Som z Altairu. - No jasné! - usmiala sa Agi. - Hneď som si myslela, že odtiaľ. Mám tam jednu známu a tá má podobné uši ako ty. Dúfam, že ešte žije. - Myslím, že určite, - usmiala sa Mima. - Ak teda nezomrela na chorobnú neukojenosť... Agi sa hlasne zasmiala. - Nuž áno, to je snáď jediný najväčší problém altairských dievčat, však? - spýtala sa Mimy. - Presne. Robíme, čo môžeme, ale tí muži sú stále väčšie a väčšie špiny a stále sa bránia lepšími a modernejšími prostriedkami. Ako napríklad výrokom typu: "Prepáč zlatko, nemám čas, musím programovať STI computery", alebo typu: "Som strašne unavený z práce a idem okamžite spať, ale predtým ešte naprogramujem jeden STI computer...", atď. A potom sa k tomu nikdy nedostaneme. - Nuž, to mi je vás veľmi ľúto, môžeš mi veriť. A potom prídu takí, ako tu Ramen a nechcú sa ti venovať a napokon ťa ešte i odmietnu, však Ramen? - Agi, povedala som ti už jasne, aby si z neho zosadla, lebo ťa to vyjde veľmi draho! - prísne ju upozornila Jane. - Ó samozrejme, - usmiala sa na ňu, - to bola len taká... provokácia. Som veľmi rada, že ste sa tu zastavili. Aký máte na zajtra program? - Ja musím ísť na konferenciu, - povedala Jane. - Ináč neviem... Rada by som bola, keby sa Ramen tak trochu popozeral po Zemi. Určite ju veľmi podrobne pozná po teoretickej stránke, ale nie takto. Verím, že lepšiu sprievodkyňu od teba, Agi, určite nezoženiem. To vieš, zajtrajšia prednáška bude pomerne nudná, a tak nechcem Ramena nútiť, aby sa na nej trápil. Urobíš to pre mňa Agi? Agi pozrela na neho. - Nuž, ako by som to povedala... - skúmavo na neho hľadela a po zdĺhavom premýšľaní riekla: - Ale iba preto, že si to ty! Jane ju objala. - Vedela som, že sa môžem na teba spoľahnúť, - povedala veselo. - Samozrejme Jane. Hocikedy a hocikde, iba... - Nie teraz a nie tu! - doplnila ju Jane a obe sa veselo zasmiali. - Vidím, že si na našu riekanku ešte nezabudla. To ma teší. Poďte, ukážem vám vašu izbu, lebo ste určite unavení z tohto dňa. - To je výborný nápad, - ozval sa, odvrátiac konečne zrak od nábytku, ktorý ho tak zaujal. - Tak teda, nasledujte ma, - pozvala ich Agi. Vyšli schodmi na poschodie. - Tak tu môžete byť vy dvaja, - ukázala Ramenovi a Jane voľnú izbu. - A tu môžeš byť ty Mima, - ukázala jej ďalšiu izbu. - Mhm, - prikývla súhlasne Mima. - Je to celkom pekná izba, určite sa v nej veľmi dobre spí. - Ó áno, - prikývla s úsmevom. - A keby len to! Predpokladám, že chcete niečo večerať, však? Tak potom poďme do jedálne. Odviedla ich do priestrannej jedálne. - Niečo si zajeme, potom vás odprevadím do izieb, tebe Jane znásilním Ramena a potom... potom uvidím, čo ďalej. - Agi, povedala som ti, aby si na neho zabudla! Je to môj výsostný majetok! Ak naň niekto vkročí, tomu odtrhnem hlavu! - usmiala sa Jane. - Ó, samozrejme drahá, - prikývla Agi. - Len som chcela vedieť, či to ešte stále platí. - Tak ty pokúšaš osud, však, milá moja? - uškrnula sa ironicky. - Ale platí to stále. Dnes určite. - Nuž, tak dobre. Nebudem teda skúšať. Dnes... Po večeri sa rozlúčili s Agi a odišli na izbu. - Ramen, tak čo povieš na Agi? - spýtala sa ho Jane skúmavo, pomaly sa vyzliekajúc. - Je celkom sexy. Zdá sa mi trocha prehnane... ehm... nadržaná, ale ináč je to schopná ženská. Prečo sa pýtaš? - No len tak. Zaujíma ma, aký máš na ňu názor, - ľahla si do postele. - Dá sa zniesť, - vydostal zo seba a vyzliekol si kombinézu. - Nemusela by ma dlho prehovárať. - Ale Ramen! - zvýšila hlas a plesla ho po chrbte. - To sa len tak odvážiš povedať?! Dúfam, že to nemyslíš vážne!... - Samozrejme, že nie, - riekol kľudne. - Nemusela by ma vonkoncom prehovárať!

50

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Jane iba prevrátila oči. - Á, - mávla rukou, - vidím, že ma len chceš tak trochu podpichnúť a rozčúliť. Ale ja sa nedám. Dobre viem, čo ku mne cítiš, a preto sa toho neobávam... Však milý, - začala ho vášnivo bozkať na pery. - Hmmmm... - prikývol a opätoval jej bozky. Siahla mu na jeho najcitlivejšie miesto. - Jé a tento malý tu čo chce? - spýtala sa eroticky ladeným hláskom a veľmi prudko mu zalomcovala s lingamom, pevne ho zvierajúc v ruke. - Oh... Nuž neviem. Mala by si sa ho spýtať sama. To vieš, ja mu veľmi nerozumiem. - OK. Ja sa ho teda spýtam!...

51

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

10. kapitola
ZEM – AGI'S HOME S dátum: 30.7. 4321 - sobota - 10:35 newyorského času

Ramen sa prebudil len veľmi obtiažne. Chvíľu mu trvalo, kým mu bolo jasné, kde sa vôbec nachádza. Postupne si uvedomil najprv čas, potom miesto a napokon i to, koľko čísiel včera mali. Čo však bolo zvláštne, že si ich do detailov vôbec nepamätal. Cítil strašnú fyzickú únavu. Zdalo sa mu, že ten nápoj, ktorý pili s Mimou v bare, ešte stále pôsobí. Bolo to už pomaly i nepríjemné. Človek by sa už aj chcel sústrediť, ale nedokázal sa. Vtedy mu došlo, že je to vlastne vynikajúci liek na alkoholizmus. Alkoholikom ide v podstate iba o ten stav, do ktorého sa prostredníctvom alkoholu dostanú. Tento nápoj by im navodil plné tri dni plnohodnotnej opice a pritom by si vôbec neničili pečeň. Pozorne sa rozhliadol. Neprekvapilo ho, že izba vyzerala trocha ináč ako včera, pretože vedel o možnosti zmeny nábytku. Márne však hľadal pohľadom Jane. Tá sa už akosi vytratila. Išla na konferenciu a jeho nechala dospať svoj spánkový sklz. - Juhú a som sám! - zvolal radostne. - Nemyslím, - vošla do izby Mima. - Ani ja, - zjavila sa vo dverách Agi. - Oj, - zarazil sa. - Ale... Jane ešte neodišla, však? - Ale áno, - odvetila Agi - Ehm... Toho som sa bál najviac. Tak ja sa... ehm... oblečiem, ak mi dovolíte a potom... potom môžeme ísť niekam do mesta, ak budete súhlasiť. - No dobre, - riekla Agi. - Poď Mima, dajme mu šancu sa obliecť. - Á samozrejme, - prikývla a obe vyšli z izby. Využil túto jedinečnú príležitosť a veľmi rýchlo sa obliekol. Vykročil von z izby. - Jéj, ale toto nie je tá izba, v ktorej sme včera šli spať, - ostal prekvapene stáť. - To máš teda postreh! - pokarhala ho Mima. - Samozrejme, že to nie je vaša izba. Zhodou okolností, Agina izba je práve pod vašou a keďže ste včera tak zúrivo sú... milovali, tak vás Agi poprosila, aby ste si so mnou vymenili izbu. Čo si už nespomínaš?! - čudovala sa. - Ej, - poškrabal sa na hlave, - veru ani nie. Je to zvláštne, ale nespomínam si vôbec na nič. Mám okno. Otvorenú hlavu, výplach mozgu a vôbec, absolútnu apatiu voči sexu! Voči akémukoľvek sexu! Je mi nanič, keď si vôbec čo i len spomeniem na sex! - To je v poriadku Ramen, - chlácholila ho Mima, takmer sa jemne chichotajúc, pričom Agi sa chichotala netajene. - Je to prvý náznak vytriezvovania z artixoového nápoja. Prvý príznak je práve nechuť k opačnému pohlaviu a absolútny sexuálny útlm. Do troch hodín po tomto pocite sa dostavuje opačný pocit, pocit absolútnej nutnosti opačného pohlavia. Z vlastnej skúsenosti viem, - priznala sa Mima, - že tento pocit sa znáša dosť ťažko, ak v blízkosti nie je žiadny tvor opačného pohlavia, ktorý by bol ochotný človeku z tohto stavu pomôcť. Ale ty myslím taký problém mať nebudeš, však Ramen? - Áno, problém budem mať až vtedy, keď sa Jane dozvie, ako som ten stav prekonal. - Tento stav trvá približne dvadsať minút. Je jedno ako ho prekonáš, či pasívne alebo aktívne, po približne dvadsiatich minútach ustúpi a od toho okamihu si opäť úplne triezvy, - vysvetlila mu Mima. - Triezvy? - Agi sa zhrozene pozrela na Ramena. - Ty si pil? - Nie alkohol, - odvetil jej rýchlo. - Uf, to som si vydýchla, - povedala už pokojne. - Pôjdeme teda do mesta? - spýtala sa ho. - Myslím, že áno. Chcem vidieť čo najviac zo súčasného New Yorku. Viem, že je to ohromne veľké mesto, ale ani trochu sa nepodobá na to, ako som si ho predstavoval. - Dobre zlato, ukážeme ti New York, však Mima? - Ó jasné. Ja som tiež zvedavá, lebo som v New Yorku prvýkrát. Veľa som o ňom čítala na Altaire, pretože je to jediné mesto na Zemi, ktoré prijíma lety z Altairu. Všetky ostatné mestá nemajú dostatočnú výbavu k teleportovaniu osôb z ultravysokej obežnej dráhy. Čítala som toho o New Yorku veľa, ale nikdy som si nedokázala predstaviť, ako vyzerá také Múzeum techniky 23. storočia alebo Hlavný park oddychu alebo Záhrada pre milencov s rozlohou päťdesiat kilometrov štvorcových... ech... Tak rada by som to všetko videla. - Budeš, - ukľudnila ju Agi. - Tá záhrada síce nestojí za nič, ale ak ju chceš vidieť... - Ako to, že nestojí za nič? - spýtala sa Mima nechápajúc jej tvrdenie.

52

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nuž, všade sa hovorí, že je plná zaľúbených, ktorí sa, nevšímajúc si okolie, oddávajú svojim radostiam. Už to nie je celkom pravda. Prevažná väčšina ľudí je tam vlastne práve takých, čo sa prišli na zaľúbencov pozrieť. - Á, to nemôže byť pravda! - nedala sa Mima. - Určite preháňaš. - No dobre, máš pravdu, - priznala Agi. - Na každého záujemcu pripadá ešte stále päť zaľúbených. - No, hneď som si myslela! - vykríkla Mima. - A keď niekto chce byť v parku ako zaľúbený, aké formality musí podstúpiť? - Žiadne. A vlastne nejaké sa predsa len nájdu. Musí si zohnať vhodného partnera, nejaké to slušné oblečenie, ktoré viac nepokrýva ako pokrýva telo a hlavne odvahu vystupovať na verejnosti. No a hlavne počítať s možnosťou milovania sa na verejnosti. To máš tak. Ak sa nejaké tie páry pozabudnú a vo svojej bezhraničnej láske si neuvedomujú, kde sa nachádzajú, majú potom návštevníci možnosť uvidieť skvostnú porno-show. Raz sme tak s Jane nemilo dopadli... - Á, tak to bolo to verejné polepšenie, však? - zasvietili mu oči. - A ty to odkiaľ vieš? - spýtala sa ho Agi prestrašene. - No, neviem nič konkrétne... Jane mi prezradila iba to, že ste raz spôsobili verejné polepšenie, či skôr pohoršenie... - Ah, no dobre, - prikývla. - Bolo to tak, - začala rozprávať. - Išli sme do parku s Roanom. Je to veľmi sympatický chalan, býva tu neďaleko. Veľmi sa mi páči a on prasák o tom veľmi dobre vie! Jane tu bola na konferencii. Práve sme nemali čo robiť a vznikol taký nápad, že navštívime park zaľúbených. Roan to prijal celkom pokojne, pretože tam chodieva pravidelne, najmenej raz do mesiaca. A samozrejme, pri pohľade na milujúcich sa mi trocha uvoľnili moje vášne a... Pustila som sa do Roana. Jane mi veľmi dobre pomáhala, pretože i ona čosi-tosi potrebovala... Ale nehovor jej o tom, že som ti to povedala, dobre? - pozrela na neho prosebne. - Dobre, sľubujem, - ukľudnil ju. - Až tak ďaleko sme to dotiahli, že sme urobili nádherné číslo, dve na jedného. To by ani veľa neznamenalo, keby sme náruživosťou ďaleko neprekročili najnáruživejší pár na okolí... - O-ó! Tak sa vôbec nečudujem, prečo to verejné polepšenie. - A ľudia sa začali zhromažďovať okolo nás. Postupne som si uvedomovala, kde to vlastne robíme, ale Roan to bral tak prirodzene, že som sa nad to úplne povzniesla. Povedala som si, ak ma už doteraz všetci obdivovali, nemá význam to prerušiť. A tak sme to dotiahli až do úplného konca. Jane bola na tom podobne. Tiež si síce uvedomila, čo, kde a s kým robí, ale potom, čo vrhla na mňa pár zisťujúcich pohľadov sa utvrdila, že nemá význam spanikáriť. Samozrejme, Roana sme vyničili ako nikdy predtým, ale myslím, že mu to až tak veľmi neprekážalo, iba čo sme mu na týždeň utlmili jeho sexuálne libido. - Ahá. Tak tak! Nemyslel som si, že Jane dokáže byť až taká nenásytná. Ale napokon, už ju pár dní poznám, a tak viem, že od nej čakať zľutovanie môže trvať večnosť, - riekol ticho. - Tak nejako to asi bude, - prikývla. - Ale je to viac-menej jedno. Môžeme navštíviť Záhradu milencov a ukážem vám, kde sme to vtedy prevádzali. Je to celkom pekné miesto. - Súhlasím. Tak môžeme ísť, však Mima? - Áno, môžeme, - zjavne sa jej to páčilo. Vyšli von z domu. Neďaleko stál aerocykel. Bol viditeľne odstavený a nikto oň nejavil záujem, tak nasadli. - Potrvá to iba necelých päť minút, kým sa tam dostaneme, - informovala ich Agi. - Je to veľmi krásna záhrada, všade plno nádherných kvetov, ktoré voňajú tak omamne, až sa človek odbaví už len vďaka tej vôni. Je to veľmi príjemný pocit. Aerocykel vzlietol. Cesta skutočne netrvala dlhšie ako päť minút. Jemne dosadli na parkovisko. Pred nimi sa rozprestierala obrovská záhrada ohraničená vysokým múrom a veľkou vstupnou bránou. - To je vchod, - ukázala Agi. - Je dimenzovaný na ohromný nával, ktorý napriek svojej atraktívnosti záhrada určite mať nebude. Ale keby náhodou, je schopná ho vydržať. Vystúpili z aerocykla. - Vojdeme do areálu záhrady a potom rovno do teleportovacieho strediska. - A to už prečo? - vonkoncom nechápal. - Vieš, to miesto je vzdialené približne päť kilometrov od brány a mne sa tam nejako nechce chodiť. Radšej sa tam teleportneme, OK? - Ah, tak dobre, - prikývol, nakoľko sa ani jemu nechcelo teraz podniknúť takú vzdialenosť. Teleportovacie stredisko sa nachádzalo tesne pri vstupnej bráne a bolo zjavne vyťažené. Nikomu sa nechcelo zbytočne chodiť niekoľko kilometrov k obľúbenému miestu, a tak sa masovo využívala možnosť teleportu. Toto stredisko však nebolo určené vyslovene na teleportovanie, ale skôr na otestovanie fyzickej kondície. Pred vstupom do záhrady musel každý povinne prejsť previerkou zdravotné stavu, či je na to vôbec spôsobilý. Bolo to kvôli riziku, že príliš vzrušivé bytosti by mohli dostať pri istej vysokej koncentrácii sexu náhly infarkt myokardu. Alebo ekvivalentného orgánu, nakoľko tu boli i nehumanoidné kreatúry. Samotná miestnosť teleportu sa vonkoncom nepodobala na teleporty, s ktorými sa Ramen doteraz stretol. Neboli tam

53

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

žiadne teleportačné kruhy, ani nič podobné. Usúdil, že sa tu teleport deje na nejakom inom princípe, ako to zažil na Centaurime. Agi, Mima a Ramen prešli previerkou úspešne a teleportovali sa na udané miesto. Vykryštalizovali sa uprostred nádherného sadu, veľmi esteticky upraveného. Medzi krásnymi stromami, z ktorých on ani jeden druh nepoznal, sa nachádzali veľké lôžka, väčšinou obsadené. Boli to veľké, pohodlné a určite i veľmi mäkké postele. - Tak na tej posteli sme si to rozdávali, - ukázala Agi na jednu posteľ. - Ééé... Vyzerá mäkko, - prikývol. - Aj je, - súhlasila okamžite. - Ú, bolo to krásne. Priam nádherné... Keby si vedel, ako ma schytil a... Ale to nie je podstatné. Radšej sa poobzerajte. Však práve preto ste prišli, nie? Toto je časť parku nazývaná i "letná". Je to tým, že je tu vždy leto. Teplotu udržiava veľmi výkonná klimatizácia. Je možné sa tu milovať úplne nahý, bez strachu z prechladnutia. V záhrade sú i ostatné ročné obdobia, jarné, jesenné a zimné. To zimné je veľmi málo navštevované, iba prevažne ľuďmi zo studených planét, ktorí sa tam dokážu milovať úplne bez oblečenia. Ja by som však určite potrebovala eskimácky oblek. Jarné a jesenné sú celkom príjemné, ale vyžadujú aspoň nejaké oblečenie. Tam sa dá prevádzať takzvaný... diskrétny sex. Človek je oblečený a iba isté nutné plochy tela má odhalené... Však vieš, ako to myslím, nie Ramen? - pozrela na neho zvodne Agi. - Samozrejme. Radšej mám však letný. Tu je človek zbavený akéhokoľvek šatstva. - To je, - potvrdila. - A presne vhodná teplota, o máličko nižšia ako zvykne byť v lete, pretože je štatisticky dokázané, že mužom sa dosť ťažko miluje pri vysokej teplote. Teplota okolia by mala byť najmenej o pätnásť stupňov nižšia ako telesná, z dôvodu dobrého ochladzovania organizmu. Nie je zlé, ak sa dodrží izbová teplota 20 ° C. - Ty to teda vieš sakramentsky presne. Nebodaj si sa tým zaoberala? - zaujímal sa. - Nuž áno. Vieš, možno ti to Jane nehovorila, ale som zamestnaná v pozemskom Ústave erotiky. - No jasné! - prevrátil očami. - Boh ma ochraňuj pred zamestnankyňami Ústavov erotiky! - Ale? - nechápala jeho reakciu. - Ženy ako ty a Jane znamenajú moju smrť! - vyhŕkol. - Ale keď to tak vezmem, som už asi dvetisíc rokov mŕtvy... Teda už ma nič nemôže ohroziť, - uzavrel pokojne. - Ale no, zlatko, - pristúpila k nemu Agi z jednej strany a Mima z druhej. - Neber si to tak. Náhodou, ja som celkom mierumilovný tvor. - Viem, iba večer sa meníš na krvilačnú šelmu! - vyslovil svoje obavy. - A ako vidím, nielen večer... ehm. To aby som sa radšej niekde vytratil. - Nemusíš sa nikde ponáhľať, - ukľudňovala ho Mima. - Však my ti neublížime. - Nie som si tak celkom istý... - zapochyboval. - Stavím sa, že nie len tak prenič-zanič ste ma zatiahli do tejto láskyplnej záhrady! Spoliehali ste na to, že keď ma postavíte pred hotovú vec, nebudem mať na výber a poviem jednoznačné áno, však? - Nuž... - Agi zaváhala. - Áno. - Tušil som to... - A teda? Čo nám na to povieš? - na Agi bolo vidno, ako napäto očakáva jeho odpoveď. - Nie! - povedal rozhodne. - Nie, nie a ešte raz nie! Agino nadšenie opadlo. - Krucifix! Nejako som tušila, že to povieš. Neviem prečo, ale niečo mi hovorilo, že nie... - povedala, akoby len pre seba. Potom zdvihla zrak a pozrela na neho zisťujúco. - To robíš pre Jane, však? - Nie, pre seba, - odvetil pokojne. - Nemôžem sa len tak prenič-zanič s niekým spustiť! V mojom storočí sme to nerobili. - A z ktorého si? - Z dvadsiateho prvého. - No a čo? - spýtala sa ho hnevlivo Agi. - Moja babka je z štyridsiateho druhého a má pokrokovejšie myšlienky ako ty, zrelý mladý muž! Čo si to povedal? - Agi zrazu stŕpla. Z ktorého si?... - spýtala sa priškrteným hlasom. - Z dvadsiateho prvého. Prečo? - Ehm... - zajakala sa Agi. - Jane mi čosi spomínala, že v Ústave času urobili nejaký prehmat a dostal sa k nám nejaký muž z iného storočia, ale nevravela mi, že si to práve ty!... Keby som to tak vedela včera... zamyslela sa. - Už dávno by si ma trikrát znásilnila, - dokončil za ňu. - Ále kde! Nepreháňaj Ramen!!! - karhala ho Agi. - Desaťkrát!!! Tak preto si nič nevedel o tom nábytku, čo? A ja som si myslela, že si ma chceš zbaliť takým svojským spôsobom, že sa robíš hlúpym. Mal si síce nejaké tie kecy, že nepatríš do našej doby, ale... ale jednoducho som neverila, že práve mňa môže postretnúť také šťastie a zrovna ty ma navštíviš! - A vidíš, postretlo ťa, - usmial sa veselo. - To je fakt. Mala by som sa tešiť, však? - spýtala sa ho zisťujúco. - Áno, mala, - prikývol súhlasne.

54

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Juhú! Ja som ho stretlááá... - vyskočila do úctyhodnej výšky, zatlieskala a celá od radosti zatancovala tanec, ktorý by sa slušne mohol nazvať "opičia svadba". Radšej ustúpil a s obavami sledoval Agino počínanie. Našťastie bola v priebehu piatich sekúnd opäť absolútne v poriadku. - Ináč ti je dobre, zlatko? - spýtal sa s maximálnou otcovskou starostlivosťou. - Dúfam, že nie si prepracovaná, alebo tak nejako... - pohladkal ju po tvári. - A keď poviem, že som, budeš ma tak hladkať? - spýtala sa zákerne, sledujúc ďalej svoje nemravné ciele. - Ahá! - odhalil ju. - V žiadnom prípade. Dostaneš dvadsaťpäť na zadok a pošlem ťa okamžite sa vyspať, ale samozrejme úplne samu! - Tak potom nič... - zmierila sa s tvrdou realitou. - Ramen, pomaly to na mňa príde... - ticho povedala Mima, ktorá doteraz mlčala, sledujúc Agino vyčíňanie. - O niéééé!!! - rýchlo sa obzeral, kam by sa mohol ukryť. - Len to nie, Mima!!! Všetko splním, čo len chceš, iba to nie! - Čo tým myslela? - spýtala sa ho Agi. - Však vieš, altairské dievčatá a tá ich milá chybička krásy. Čo na ne príde strašná sexuálna náruživosť a ak ju do istého času neukoja, zaspia veľmi zvláštnym spánkom. Jediný protiliek proti takémuto "zimnému" spánku je riadny mužský, - vysvetlil jej to odborne. - Oh, však samozrejme, včera sme o tom hovorili, - pozrela na Mimu chápavo. - Aj mne sa to stáva, iba s tým rozdielom, že nezaspím, práve naopak, nedokážem vtedy zaspať. - Ramen, - pozrela na neho prosebne Mima, - môžem ťa poprosiť o tú malú láskavosť, alebo sa ťa mám zmocniť klasickým altairským spôsobom? - Teraz, ako si mi pripomenula ten altairský spôsob získavania mužov, už ani neviem... Zrejme bude lepšie, ak sa ti oddám sám, však? Napokon, tie kvety tak nádherne voňajú... - zhlboka vdychoval vôňu kvetov, ktorá sa šírila celým sadom. Pozrel pod nohy, ale zdalo sa mu, že tá tráva vôbec nerastie zo zeme, ale je to akýsi zvláštny "koberec", z ktorého vyrastajú všetky kvetiny. - To sú všetko umelé kvety? - spýtal sa Agi. - Vôbec nie. Stojíme práve na semipermeabilnom povrchu veľmi jemnej látky. Má síce hnedú farbu, ale zďaleka nemá vlastnosti klasickej pôdy. Až pod týmto povrchom sa nachádza veľmi výživná zemina, z ktorej tieto kvety rastú. Je to veľmi dobre vyriešené. Sú úplne zdravé, bez akejkoľvek možnosti patogenickej bakteriálnej kontaminácie. Jednoducho povedané, nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo ochorenia alebo poranenia sa na nejakých korienkoch alebo trieskach, ktoré z prirodzenej zeminy tak rady vytŕčajú. Napriek tomu, že je to z 30-tich percent umelina, tie kvety, stromy a porasty sú skutočne živé a vytvárajú naozaj ten životodarný kyslík. Možno si si všimol, na Zemi je človek takmer vždy uvoľnený a má veľmi dobrú náladu. Je to spôsobené vyšším obsahom kyslíka v ovzduší. Pôvodne bol na Zemi zastúpený kyslík v atmosfére v množstve 21%. Zistilo sa však, že mierne zvýšenie koncentrácie kyslíka pôsobí blahodarne na ľudské telo a podporuje viac horenie v ľudskom organizme. Pri tejto vyššej koncentrácii prebiehajú procesy, ktoré vytvárajú vysoké množstvo katiónov sodíka Na+, ktorý je v časti mozgu spravujúcej citové a pocitové javy zodpovedný za príjemnú náladu a celkové kľudné a pokojné správanie. Preto sa docielilo, že na Zemi je teraz v ovzduší 23 percent kyslíka, 73 percent tvorí dusík a zvyšné 4 percentá stopové množstvá vzácnych plynov a iné látky. - No, vďaka za prednášku z chémie, - usmial sa milo na ňu. - Ale máš pravdu, odkedy som na Zemi, nemávam také ťažké depresívne stavy, ako kedysi, keď som si bol vedomý toho, že ma Jane ide znásilniť... Zrejme na tom naozaj niečo bude... na tom vašom kyslíku. Ale nemysli si, že si si ma získala! Je tu príliš veľa ľudí na to, aby som sa dal na to vaše... ehm... milovanie. - Ale Ramen! Pozri na tamten pár! - ukázala Agi prstom. - A na tamten?! Ich to vôbec netrápi, že sa milujú pred našimi očami. Náhodou, je to celkom príjemné ukázať niekomu, že na nás nemá. Tak čo, Ramen? - Nuž... - tváril sa, že hlboko uvažuje. - A čo na to Jane? - Jane sa to nemusí dozvedieť, - ukľudnila ho Agi. - Ale naozaj? Nie, že by na tom nejako záležalo, ale ak sa to dozvie, tak myslím, je ti jednoznačný koniec, vieš? Nechcem riskovať tvoj mladý, sexuchtivý život, jasné?! - tváril sa, že to myslí smrteľne vážne. - Ó, milý môj, - vsunula mu svoju ruku pod otvorenú kombinézu. - Nemusíš sa o mňa báť. A Jane je moja najlepšia priateľka. Tá by ma určite neodrobila. Iba žeby nás pristihla pri... milovaní. Ale podľa mňa si robí na teba zbytočný nárok a ty jej aj tak nepatríš. Ako muž si nikoho a súčasne každej. - To znie až príliš vábivo, Agi. Radšej nechajme túto milú tému tak, áno? Ak naozaj vieš dobré miesto na prevádzanie činnosti vyššie uvedenej, odoberme sa tam, ale tu, na verejnom priestranstve... To radšej nie, nesúhlasil. - A čo taká NOEMI? Čo by si tá o mne pomyslela. - Ahoj Ramen! - ozval sa mu milý hlas, ktorý by spoznal aj na konci Galaxie. - Už som si myslela, že si na mňa celý deň nespomenieš. - To si ty NOEMI? Naozaj si to ty?! - bol úplne mimo seba. - Už som si myslel, že tvoja pôsobnosť siaha iba v konferenčnom areáli. - To sa teda mýliš, milý môj. Som všade tam, kde ma niekto potrebuje. Ak na Mesiaci, tak si vybavím u KITTa jednu voľnú komunikačnú frekvenciu a potom, máš ma mať. A keďže je KITT moja tajná láska, dovolí mi používať i viac voľných frekvencií. Ale k veci. Náhodou, čudujem sa, že si doposiaľ vedel odolať takým

55

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

sexicám ako Agi a Mima! Na tvojom mieste by som sa hanbila za tento tvoj nehorázny čin. Napokon, máš tu jednu voľnú posteľ, kde by si si mohol veľmi dobre vychutnať všetky pôžitky lásky. Ver mi, Agi stojí za to! A čo sa týka Mimy, ako Miss Poprsie konferencie o pornografii ti teda naozaj má čo ponúknuť. Mal by si si to všetko zvážiť. Málokedy sa vyskytne takáto nádherná príležitosť, využiť obe nádherné ženy naraz. - NOEMI, - nedal sa Ramen. - Koľko ti za túto prednášku tieto dve potvory zaplatili? - Nuž, - hlas NOEMI trocha zneistel. - Dosť na to, aby som ťa presvedčila o nesprávnosti doterajšieho tvojho rozhodnutia. - Ale, keď ja sa neviem rozhodnúť... - priznal sa. - Ak ťa len to trápi, ja ti rada pomôžem, - vyslovila rozhodne NOEMI. Zrazu ho nejaká neviditeľná sila zdvihla a hodila až na päť metrov vzdialenú priestrannú posteľ. Spamätal sa až tesne po jemnom dopade. - Ale to... - vyslovil. - Mám veľmi kvalitný generátor silového poľa, - povedala kľudne NOEMI, - a tak viem dať do pohybu ľubovoľný objekt, ktorý ma o to požiada. Neboj sa, mám prísne stanovené podmienky, kedy môžem tento generátor použiť, ale tvoj prípad mi práve zapadol do tohto zoznamu. Dalo by sa na toto našiť, čo ja viem, "záchrana ľudského života", alebo iný bod podmienok "vykonanie tajnej túžby objektu", alebo taktiež "pomoc pri rozhodovaní objektu"... Proste v súdnom procese by si sa z toho nevyzul, - oboznámila ho s jeho právami. - Ale dúfam, že sa na mňa nehneváš. Však nie? Mima a Agi zatiaľ využili túto jedinečnú možnosť, ako Ramen pozorne počúval NOEMI a pritúlili sa k nemu. Agi si zobrala na starosť Ramenovu kombinézu a Mima zatiaľ odvádzala jeho pozornosť nespočetným množstvom bozkov. - Samozrejme sa nehnevám, - prikývol. - Ale ak o tomto povieš Jane, tak ti vytrhnem procesor!!! - vyhrážal sa. - Milý môj jediný, - schladila ho NOEMI intonáciou svojho hlasu. - Napriek tomu, že nemáš šancu nájsť môj procesor, pretože má veľkosť približne jednej rastlinnej bunky, sľubujem ti, že... sa možno Jane o tomto nedozvie. A ak, tak až keď bude po všetkom. Totiž, veľmi rada si pozriem takú nevídanú supersexshow! A čosi mi hovorí, že to bude niečo, čo sme tu ešte nemali. - Aj mne, - zhrozil sa, lebo si práve uvedomil, čo majú tieto dve sexice za ľubom. Agi práve stiahla zips kombinézy až do dolnej pozície. Ten zips mal jednu nemilú vlastnosť, išiel ťažko hore. Mima Ramena zasypávala náruživými bozkami a ten absolútne stratil kontrolu nad Agi. Tá malá potvora ho medzitým pomaly takmer úplne zbavila galaktickej kombinézy. Akonáhle bol Ramen bez nej, zaútočila na jeho najcitlivejšie miesto. Veľmi opatrne vzala jeho lingam do rúk a mierne ho začala spracovávať. Vedela veľmi dobre, čo spôsobuje mužovi jeho pravidelné stláčanie a uvoľňovanie. Napokon, pracovala v Ústave erotiky. - Si naozaj pohľadný muž, - pochválila ho NOEMI. - Neostáva mi nič inšie, ako ti uveriť, - prikývol. - Ak to povie taký ľúbezný počítač ako ty, musí na tom byť niečo pravdy, - dodal, pýriac sa až po uši. - Ale ak sa o tomto Jane dozvie, tak si ma naozaj neželaj!!! - Už o tom vie, - ukľudnila ho NOEMI. Jej hlas znel tak čisto, akoby stála pri ňom. Bol to veľmi zaujímavý efekt, ktorý mu neskôr Jane vysvetlila. Jej hlas nevychádzal zo žiadneho reprodukčného zariadenia, ale bol vysielaný v podobe senzitívnych vĺn priamo do mysli človeka. Teda to, čo počul on, nemusel počuť nikto iný. V každej situácii boli prítomní logicky rozdelení do "workgroups" - skupín, ktorí počuli to isté. Teraz to, čo riekla NOEMI, počuli iba Ramen, Mima a Agi. Akokoľvek blízko by stál, ak nepatril do jednej skupiny, nemal šancu. Bol to veľmi zaujímavý spôsob komunikácie, ktorý ovládal samozrejme i KITT, len Ramen nikdy nemal možnosť sa o tejto jeho funkcii presvedčiť. Tým, že prešiel "vstupnou kontrolou", počas ktorej nahradili jeho mŕtve bunky novými a zdravými, mu bol súčasne pridelený i frekvenčný kód, pod ktorým ho vedeli všetky počítače sveta zastihnúť. Bola to vlastne frekvencia a modulácia bioprúdov jeho mozgu. Tá je pre každý organizmus špecifická a neexistujú dve rovnaké. Ovšem zaradenie do centrálnej databanky a autorizácia bioprúdov trvala istú dobu, potrebnú na ich dôkladné preverenie jednoznačnosti a táto doba uplynula pred necelou hodinou. Zatiaľ Ramena však trápilo zistenie, že Jane o tomto jeho neverníckom prečine už vie. - Čože?! - takmer vyskočil z postele. - Neboj sa, nič sa ti nestane. Jane aj tak vedela, že ťa tieto dve potvory dostanú. Jediné čo nevedela, kedy. A aj tak, je to celkom normálne. - To si ma teda ukľudnila, NOEMI. A napokon, Jane nemá žiadne právo si ma privlastniť! - Ramen, nerob prosím ťa prudké pohyby, lebo mi tvoja "krajšia časť" ostane v rukách! - pokarhala ho Agi. A čo sa týka Jane, môžeš byť úplne pokojný. Som posledná, na ktorú bude žiarliť. To vieš, kamarátky z detstva. - A čo Mima? - spýtal sa, len s ťažkosťami sa vymaniac spod Miminho bozku. - Tá je predsa len trochu iná. - To síce je, ale ja Jane presvedčím, že Mima mi len pomáhala. Nič sa ty neboj, všetko zariadim. Ak tvoju momentálnu nerozhodnosť spôsobuje práve strach z toho, čo povie Jane, tak sa kľudne uvoľni a venuj sa pôžitkom lásky. Ako muž by si mal vedieť, že prílišná zdržanlivosť zabíja červíka! Potom je takmer úplne mäkký a nie je s ním reči.

56

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ehm, máš pravdu, - prisvedčil a začal sa venovať týmto dvom nesmierne krásnym ženám. Agi ho patrične vzala do parády, Mima zasypávala svojimi bozkami a takmer ho nenechala nadýchnuť. Následne ho Agi presvedčila, že francúzsky jazyk ovláda perfektne, aj s patričným francúzskym akcentom. Trápila ho svojimi rafinovanými spôsobmi a využila všetky svoje poznatky Ústavu erotiky. Vždy dobre vedela, kedy je na pokraji vrcholu a vtedy na chvíľu prestala. Prísne sa na ňu pozrel. - To mi robíš naschvál, čo?! - skríkol na ňu. - To som si mohol myslieť... Chceš ma čo najviac potrápiť, však? Ale raz to neodhadneš, a potom budeš celá v tom! Alebo od toho... - Neboj sa, viem čo spôsobuje mužom najväčšie muky a doteraz som sa ešte neprerátala. Môžeš si byť istý, až budem v tom, budem o tom veľmi dobre vedieť! Ale teraz ťa nechám trápiť sa. Nemysli si, že si neodpykáš to, čo si mi svojou nevšímavosťou spôsoboval. Keby si vedel, ako som dúfala, že za mnou večer prídeš a urobíš ma tvojou, ale ty si sa na to absolútne vybodol. Ani náhodou si sa nepriplichtil. A keby len to! Vôbec si určite na mňa ani nepomyslel! Ale to ti nedarujem. Budem ťa teraz tak trápiť, že na to nezabudneš. Ty ešte oľutuješ, že si prišiel na svet s penisom!!! - vyhrážala sa. - Ale ak ti mám pravdu povedať, máš v sebe niečo podivuhodné, ba až nebezpečné. Akosi mi to nie je celkom jedno, či ťa trápim alebo nie. Iných mužov si rada bezstarostne podám, ale u teba mi niečo hovorí, že by som mala byť opatrná... - Určite je to NOEMI! - vykríkol predpokladajúc, že mu NOEMI chce opäť pomôcť. - Nie, NOEMI to tentokrát nie je. Je to niečo hlboko vo mne... Ramen sa pozrel na svoju "krajšiu časť" a zahlásil: - Ja to teda nie som! - Éch! - plesla ho po stehne. - Nemyslela som na to! Je to niečo psychické, čo ma pred tebou varuje. Niečo ako inštinkt sebazáchrany. Ale určite je to nezmysel!... - sama sebe. - Nemá ma čo ohrozovať. Týmto sa úplne ukľudnila a pokračovala vo svojej záškodníckej činnosti. Samozrejme mu tým spôsobovala veľmi ťažké chvíle. Len s problémom sa dokázal sústrediť na Mimu. Nikdy by ho však nenapadlo, že sa raz pustí do milovania s dvoma ženami naraz. To sa akosi priečilo jeho vnútornej filozofii. Napriek všetkému k tomu došlo. A ešte k tomu každý, s kým sa teraz mohol dostať do styku, by ho v tom len podporoval. Napokon, že i NOEMI ho do toho poslala, bolo už naozaj akosi podozrivé. Uvedomil si, že ľudstvo sa zrejme snaží dopracovať k absolútnej káme (pozn. aut.: blaženosť). Zvážil, že ak spoločnosť pripúšťa verejné milovanie, môže mu to byť teraz úplne jedno. A skutočne nemalo význam nechať prevládať zábrany. Nič by tým nedosiahol, iba by si zbytočne skomplikoval život. Kľudne sa teda poddal tejto situácii, či skôr dvom krvilačným dievčiskám. Agi ho „trápila“ úplne profesionálne. Vyzeralo to, že sa naozaj chce pomstiť za to všetko, čo jej svojím nevšímavým správaním spôsoboval. Ešte stále dokazovala svoju znalosť francúzskeho jazyka, až jeho lingam natoľko stvrdol, že si naň mohla pokojne sadnúť. Mima sa zatiaľ uspokojila s bozkami, ktorými ho vytrvalo zasypávala. Agi veľmi opatrne prisadla na jeho lingam. Zaviedla ho tam, kam patrí. Musela to urobiť obzvlášť obozretne, aby si jej jóni na túto zmenu zvykla. Pekne pomaly si sadla. Nechala ho vniknúť až úplne dovnútra. Pre neho to boli ďalšie muky, lebo veľmi dobre cítil, ako Agina jóni zviera jeho to. - Áááh... - vydralo za s Agi. - To je ono. Toto som už dávno potrebovala, - pohladkala ho po hrudi. - Si naozaj úžasný... - To vôbec nie je pravda. Náhodou, ani som sa nepohol, - bránil sa. - To si si všetko ty spôsobila! - upozornil ju. - Ja sa tu totižto nestíham venovať Mime, nie to ešte tebe. - Ó, to mi nevadí. Ja sa obslúžim i sama, to nie je problém, - pomaly klesala a stúpala. Prispôsobovala si svoju mierne vlhkú jóni na tvrdé podmienky. Spôsobovalo jej to nesmiernu rozkoš. - Oh, Ramen, - hlesla Mima. - Potom to u Agi vybav, aby som sa aj ja dostala k tej tvojej... milej veci. - Zlatko, to si budeš musieť u Agi vybaviť sama. Ja nad ňou už pár minút akosi nemám žiadnu moc. Však Agi?! - Presne tak, - prisvedčila a surovo sa narazila na Ramenovu mrkvu. - Óóoh... - skríkla od vzrušenia. - To je ono... - Vidíš, - ukázal na ňu, pozrúc na Mimu. - Vyžíva sa. - Ale ak neprestane, vyškriabem jej oči! - vyhrážala sa Mima. - Ó, vydrž ešte tri minúty... - zaprosila Agi, zjavne sa obávajúc o svoje oči, pretože uvidela Mimine nechty. Ja sa hneď odbavím a potom ťa tam pustím. - To dúfam, - povedala prísne a opäť sa s ním láskala. V tom čase sa už okolo nich zhrčila slušná kôpka ľudí, skúmavými pohľadmi sledujúcich toto milenecké trio. Ramen si uvedomil, čo sa vlastne deje. - Hej! - zatriasol s Agi. - Máme divákov. Agi sa obzrela, ale bolo na nej vidno, že ju to vôbec netrápi. Mala však zrazu akúsi zvláštnu iskru v očiach. Pozrel na ňu s vážnymi obavami. Agin pohľad neveštil nič dobré. - To je fasa!!! - vykríkla neslušne a prudko začala klesať a stúpať, akoby chcela jeho lingam obrúsiť. - Je tu viac pozorovateľov ako vtedy, keď sme si vzali na paškál Roana!

57

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- A to je dobre alebo zle? - spýtal sa so strachom pred jej odpoveďou. - Samozrejme lepšie ako nič! - Agi bola zrazu celá bez seba. - To znamená možnosť vyhrať cenu najsledovanejšieho páru! A to nie je len tak. Staneme sa populárnymi. A možno s nami budú chcieť natočiť i nejaký ten film. A možno aj nejaké to porno! - Tak to teda nie! - schladil ju a plesol po zadku. - Ale prečo? Náhodou, je to celkom zaujímavé a nebi ma! - vrátila mu to na stehno. - Minule sme boli s Roanom len takto ďaleko od prvého miesta, - ukázala dva prsty od seba vzdialené asi na milimeter. - Teda málo, čo? - spýtala sa Mima. - Tak my to dnes dotiahneme trochu ďalej. Aj keby nás to malo stáť Ramena! - vyhrážala sa a on cítil, že to podistým myslí vážne. - Ako to, že prvého miesta? - nechápal. - Tu sa za najlepšie súloženie udeľujú ceny?! - Samozrejme!... Myslela som si, že o tom vieš... - zatvárila sa nevinne Agi, opäť sa prudko naraziac na lingam, až zjojkla. - Čo myslíš, prečo sa tu schádza tak veľa ľudí, či už milujúcich sa alebo záujemcov? Všetky súčasné pornohviezdy kedysi začínali práve tu. Získali prvé miesto a potom mali pred sebou slušnú kariéru. - Ehm... - zarazil sa. - Tak to mi teda prepáč, ale aj keď to úbohé prvé miesto získaš, nemienim ďalej pokračovať v dráhe pornoherca. - Ani ja, nemysli si, - ukľudnila ho Agi. - Len je to taký dobrý pocit pre ženu, ak ju ocenia prvým miestom. Je to potom také... Také... veľmi dobré... - Jasné, ľahko si potom získaš mužov, čo?! - odhalil ju. - No a čo? - spýtala sa, akoby to bola najsamozrejmejšia vec na svete. - Však v podstate o to tu ide. Zosadla z neho, otočila sa a opäť si pomaly nasadla. - Á, zmena polohy... - charakterizoval to stručne a chytil Agin formovaný zadoček do rúk. - Krásne tvary... zhodnotil. - Óh... to je ono, - povzbudzoval ju. - Ale nemysli si, že to môžeš robiť beztrestne! - jemne ju capol po zadku. Agi ticho zastenala a zrýchlila tempo. Ovšem opäť odhadla okamih a tesne pred orgazmom prestala. - Ty špina jedna! - skríkol na ňu. - Si hnusná, vieš? - Viem, - usmiala sa a finálne z neho zosadla. - Teraz máš miesto voľné, - riekla Mime a umožnila jej zmocniť sa ho. Mima sa na posteli otočila a tým mu naznačila, že by to rada zozadu. Tejto jej milej prosbe vyhovel a vnikol do nej zozadu. Agi si kľakla vedľa Mimi a venovala sa mu, ako to predtým robila ona. Bozkávala ho naozaj náruživo. Súčasne sa však v plnej miere venoval Mime, ktorá hlasno dávala najavo svoje vzrušenie. Prirážala veľmi statne. Ľudí stále pribúdalo. Sem-tam sa niekto nový priteleportoval a zaujal postavenie “vyhúkaného očumovača”. Bolo to úplne jasné. Už to vyzeralo na bezkonkurenčné prvé miesto. Agi sa poobzerala po okolostojacich. - Ramen, vydrž ešte také dve minúty bez... vyvrcholenia a budem ti do konca života vďačná, - precedila cez zuby. - Iba pod podmienkou, že ma necháš nadýchnuť sa! - mierne ju odstrčil, lebo sa takmer udusil. - Uf... už som mal šancu nevydržať tie dve minúty, ako som takmer prišiel o vzduch. Nemala by si to tak veľmi preháňať, pokarhal ju. - Teda... ak si si to ešte s tými dvoma minútami nerozmyslela. Ale ja som už takmer na pokraji svojho konca... - Aááh... - Mima hlasno zavzdychala. - Ešte!... Tak do toho! Nešetri ma. Však si nejaký muž, nie?! Mima toto svoje vyhlásenie vzápätí veľmi dobre oľutovala...

58

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

11. kapitola
ZEM – GARDEN OF LOVE dátum: 30.7. 4321 - sobota - 12:26 newyorského času

- Milý môj, počula som, že ste dnes vyhrali prvé miesto v tejto bohumilej činnosti! - hlas sa ozval za Ramenovým chrbtom. Ten si už dlhšiu dobu nevšímal žiadne hlasy, ktoré vychádzali spoza jeho chrbta, ale tento ho dorazil. Bola to Jane. Strhol sa a spôsobil tým Mime prinajlepšom zničenie G-bodu hlboko vo vnútri jóni, pretože jej odtiaľ svoj lingam doslova vytrhol. - Áu! - vyrazilo z Mimy. - Trocha s citom! Môj orgazmus ešte neskončil! - Jé, ahoj Jane. Ako sa máš? - spýtal sa jej obliekajúc si galaktickú kombinézu, nevšímajúc si hlasného potlesku okolostojacich. - Celkom fajn, ale NOEMI mi referovala o tom, že pravdepodobne vyhráte prvé miesto. A o ďalšie tri sekundy mi zreferovala, že ste prvé miesto vyhrali! Išlo ma poraziť!!! Nemám šťastie. Mima vyhrá Miss poprsie, Agi vyhrá prvé miesto v milostných hrách a ja som z toho všetkého mimo. Dokonca i na miesto činu prídem medzi poslednými. To mi robíš naschvál, však? - Áno, - pousmial sa. - Alebo to aspoň tak vyzerá. Ale myslím, nemáš sa na čo sťažovať... Včera si svoju dávku inzulínu dostala. A Agi bola tak krásne nadržaná, až mi napokon nedalo jej nevyhovieť v tejto prosbe. - Má pravdu, - prikývla Agi, zatiahnuc si zips na kombinéze. - Už je mi lepšie. Ale však sa toľko nečerti, Jane! To máš tak. Si na Zemi na pracovnej ceste, a tak sa niekto musí starať o tvojho milého, aby sa mu náhodou nezauzlil. Treba mu ho občas tak... narovnať, - žmurkla na Jane. Mima sa pomaly obliekla. - Och, ale aspoň, že neupadnem do kómy. Mám ďalšie tri dni čas, - vydýchla si spokojne. - Nuž, čo s vami... - povedala ticho Jane. - Je to aj tak jedno. Tak si aspoň choďte vyzdvihnúť cenu do centrály parku, - pozrela zamilovane na Ramena. - Kenstonové budú mať z teba určite radosť. - Jáj!... Len to nie! - prevrátil očami. - Iba to by mi chýbalo! Ó Jane! Zachráň ma. Ja už budem dobrý! - Sľubuješ? - spýtala sa naradostene Jane. - Nie... - povedal rázne a sklopil oči. - Nemôžem ti sľúbiť niečo, čo nedokážem splniť. - To chápem, - prikývla. - Napriek tomu ti sľubujem, že sa ti aspoň pokúsim pomôcť a ochrániť ťa pred nimi. I keď viem, že sa ti raz aj tak dostanú pod kožu. NOEMI, teleportuj nás do centrály. - OK, - ozvala sa NOEMI a spustila teleportáciu. Premiestnili sa do centrály, preplnenej monitormi a kadejakými zariadeniami pre spravovanie celého parku. Odtiaľto sa udržiaval celý park v požadovanom stave. Tu sa nachádzali všetky prístroje potrebné na regulovanie teploty, vlhkosti a všeličoho iného v jednotlivých častiach záhrady. - Tadiaľto, - Jane ich viedla cez priestrannú, ba priam obrovskú sálu. - Je to jedna ďalšia sála, v tamtom konci haly. Agi sa ticho zachichotala. - Čo sa smeješ ako sprostá?! - spýtala sa nahnevane Jane, viditeľne tlmiac smiech a tresla ju päsťou do chrbta. Potom sa odvrátila a hlasno sa zasmiala. - Šibe im, to si nevšímaj, - povedala Mima ukľudňujúc Ramena. - Asi im preskočilo. To sú ale šibnuté baby, čo? - Sú... - Ramenovi tu niečo nesedelo. Nevedel si ani predstaviť, čo to môže byť, ale vycítil, že o krátku chvíľu mu bude veľmi horúco. - Tak baby!!! - napomenula ich Mima a jej tvár sa skrivila do nehorázneho úsmevu. - Ja vás asi pozabíjam! takmer sa nezdržala smiechu. - Tak povie mi niekto, čo vám je?! - pomaly mu dochádzala trpezlivosť. Nepozdávalo sa mu, že sa ženy príliš usmievajú, v tom je určite nejaká zrada. Konečne sa dostali cez celú sálu. NOEMI ich ako naschvál odteleportovala do najvzdialenejšieho kúta. A bolo to takmer úplne celkom naschvál... - Tak poď, Ramen, - pozývala ho za sebou Jane, pretože videla, ako sa mu nechce. - Neboj sa, nikto ti neublíži. Sme úplne zdravé, nič sme nepili a ani sme nezošaleli. Tak sa už toľko nezdráhaj. Nechal sa prehovoriť a vykročil za nimi. Pristúpili k obrovským kovovým dverám, ktoré sa s miernym zasyčaním začali otvárať. Za dverami sa rozprestierala veľká sála, zaliata oslnivým svetlom, plná

59

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

rozradostených ľudí. Bola tu veľmi dobrá nálada, zovšadiaľ sa ozývali jemné a milé ženské hlásky a bolo tu veľmi príjemne. Ramena zaliala krv a srdce sa mu rozbúšilo. Všetky pohľady sa upreli naňho a vrava takmer úplne ustala. Vtedy sa Jane k nemu otočila, zatiahla ho dnu, aby sa obrovské dvere mohli bez problémov zatvoriť a nečakane milo, ba až úplne nadšene sa na neho usmiala. Z očí jej žiarila radosť, ktorú Ramen v tomto okamihu nedokázal pochopiť. Sála úplne zmĺkla. Celou miestnosťou sa ozval Janein hlas, veľmi zosilnený, akoby hovorila do nejakého neviditeľného mikrofónu. - Dovoľ mi, Ramen, pri tejto príležitosti ti oznámiť, že je tomu práve minúta, čo si sa stal právoplatným členom mesačného Ústavu erotiky. Som veľmi rada, že si prešiel všetkými ťažkými skúškami, ktorým sme ťa podrobili, ale vieš, je to taký zvyk pred prijatím do ústavu. Si odteraz jeho členom so všetkými právami a povinnosťami, čo z toho vyplývajú. Som veľmi rada... - objala ho a pobozkala. Cítila, ako sa Ramen trasie. Bolo to pre neho čosi nevysvetliteľné, nepochopiteľné, ale súčasne veľmi radostné a krásne. Takže predsa sa usmievali, lebo vedeli, čo ho čaká. Sála hlasno zatlieskala a on pomaly precitol zo vzrušenia a konečne si uvedomoval, o čo tu vlastne išlo. - Teda všetky tie milovania boli test? - spýtal sa takmer bez hlasu. - Áno. Toto posledné bola tvoja záverečná skúška. Záviselo iba od teba, či ňou prejdeš alebo nie. Predstavujem ti dve herečky, ktoré v nej asistovali a pomáhali ti zo všetkých síl, aby si ju úspešne zložil, - jej hlas dunel sálou, - teda Mima... Mima sa zľahka uklonila a pobozkala ho. Ozval sa hlasný potlesk. - A samozrejme Agi, - dodala Jane. Agi sa uklonila a lišiacky na neho žmurkla. Tiež ho pobozkala a prítomní opäť zatlieskali. - Samozrejme, je to také malé spiknutie. Každý prítomný konferencie vedel o tom, že skladáš vstupný test a napäto očakávali jeho výsledok. Mimu som do toho zatiahla úplne nechtiac, ale sama vrele súhlasila, že bude spolupracovať. Agi bola samozrejme hlavná aktérka, za čo si samozrejme zaslúži potlesk. Agi opäť zožala krátky, ale hlasný aplauz. - A samozrejme, posledné, čo ti musím priznať je, že včera večer sme sa pri tebe postupne vystriedali všetky tri. Ale pretože si vypil nápoj lásky, čo sme ti namiešali, nemohol si si to všimnúť. Ale toľko myslím stačí, milo sa na neho usmievala a Ramenovi sa až teraz ako-tak vracala krv do mozgu. Doteraz nedokázal celú túto situáciu spracovať. Všetko to bola teda iba hra! Ale pekná hra, to musel uznať. Nevedel, či sa má od radosti smiať alebo plakať, a tak si náhodou vybral to prvé, milo sa usmial a vydal zo seba iba jedno jediné slovo: - Ďakujem... Tentokrát to bol on, kto zožal dlhý a veľmi hlasný potlesk. Postupne k nemu pristupovali všetci, podávali mu ruku a ženy ho pobozkali. Spomínal si teraz na všetky tváre, ktoré videl počas milovania sa v záhrade. Súčasne to boli tie isté tváre, ktoré videl i na konferencii a taktiež i tie isté tváre, ktoré mu teraz triasli rukou a bozkávali ho. Bol to krásny živý sen. Udalosť, ktorá zrazu zmenila jeho život. Pomaly ho bolela ruka a ústa si už takmer necítil, kým sa všetci/všetky u neho vystriedali. Bolo tu celkovo asi dvesto ľudí, všetko účastníci konferencie. Rozbehla sa zábava a banket na jeho počesť. - Tak toto ti neodpustím, Jane! - pritiahol ju k sebe a dlho poláskal. - Netušil som, že si schopná podobných špinavostí... Ale nech. - Ja sa určite raz zmením, - usmievala sa na neho. - Ale chcem ti teraz predstaviť niekoho, koho už tak trochu poznáš, i keď si ešte nemal možnosť sa s ňou zoznámiť. - Kto to bude teraz? - zhrozil sa, lebo už ho nejako nelákali ďalšie prekvapenia. - A vám to taktiež nezabudnem! - obrátil sa k Mime a Agi. - A to aby ste vedeli, až do smrti! - pritiahol si obe k sebe a objal ich. - Ale však to nebolo iba profesionálne milovanie, čo sme spolu robili, že nie? - spýtal sa Agi s úpenlivou otázkou v očiach. - Samozrejme, že nie, - usmiala sa na neho. - Si mi veľmi sympatický. Bolo to pre mňa príjemné, robiť ti skúšobnú komisiu. A Mima ťa má veľmi rada a tiež nemusela nič predstierať a hrať. Môžeš byť úplne kľudný. To, čo som s tebou zažila bolo naostro a premiéra. Ver mi, že na to nikdy nezabudnem. - Poď môj jediný, zoznámim ťa s tou osobou, - potiahla ho za rukáv Jane. Poslušne vykročil za ňou. Zastali pri jednej malej skupinke žien. - Anina?! - poklepala Jane na plece dievčinu, ktorá im stála chrbtom a viedla nejakú diskusiu. - Áno? - otočila sa. - Á Jane, tak čo? Si rada, že to urobil? - Jasné, - povedala s úsmevom Jane. - Veľmi rada. Však vieš... Stojí za to. - To áno, - pozrela na neho pozorne. - Aj bozkávať sa vie, len mu asi ústa nevydržia, - zhodnotila so smiechom. Ramen sa zamyslel. Nevedel prísť na to, kde ten hlas počul. - Ramen, - prerušila jeho rozmýšľanie Jane. - Dovoľ mi predstaviť ti prednášateľku na konferencii a hlavnú zastupiteľku pozemského Ústavu erotiky - Aninu Weaver. - Tebe Anina, predstavujem môjho ehm... jediného milého - Johna Ramena.

60

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Teší ma, - Anina mu podala ruku a jemne ju stisol. - Dúfam, že nemáš nič proti tomu, aby som ťa pobozkala. - Héj! Už si ma raz bozkala, presne pred... asi troma minútami! - nedal sa. - No nedbám, len dúfam, že mi ústa vydržia... Anina ho dlho poláskala. - Ehm... to nebol len bozk! - napomenul ju, keď sa vymanil z jej objatia. - Máš pravdu. Len som skúšala, či ti vydržia ústočká... - zaklamala nehanebne. - Ramen, však to je tá prednášateľka, s ktorou som vtedy ako prvá diskutovala, - zapojila sa Mima. - To viem, - pozrel na Aninu. - V mikrofóne si nemala presne takýto hlas. Bol máličko odlišný... Neviem si ani za nič spomenúť, kde som ho už len mohol počuť. Ale viem, že to bolo veľmi nedávno. No tak mi pomôž! obrátil sa na Jane. - Koho hlas to môže byť?... Neviem si spomenúť. Jane sa hlasno zachichotala. - Naozaj nevieš? - spýtala sa, neveriac tomu, že naň zabudol. - Naozaj neviem. - Budeš sa nenávidieť, ak ti poviem, koho je. Budeš sa preklínať, ako si mohol zabudnúť na toho, komu patrí! - provokovala ho Jane, aby si spomenul. - Nuž neviem. Naozaj neviem! Kto to je?! - spýtal sa Aniny. - Tak mu to povedz, - dovolila jej to Jane. - Dobre, - prikývla Anina. - Som jednou z programátorov jedného veľmi významného počítača a ten si zvolil môj hlas ako svoj zvukový výstup, lebo ho zhodnotil ako veľmi erotický... - Do čerta! NOEMI... - nevedel, kam sa schovať. Ako len mohol zabudnúť na ten jemný hlások, ktorý sa mu v tých najperverznejších chvíľach ozýval priamo v hlave? Zopäl ruky akoby sa modlil, pozrel hore a povedal: - NOEMI, odpusť mi to... Nikdy viac na teba nezabudnem, sľubujem ti to. - No jasné, - ozvala sa NOEMI. - To mi už hovoril kadekto!!! Iba preto, že si to ty ti to prepáčim, ale do smrti ti to nezabudnem!!! Na to pamätaj! Všetky štyri sa hlasno zasmiali. Bolo to také zaujímavé predstavenie, čo tu zahrali Ramen a NOEMI, až sa nezdržali smiechu. - Tak predsa si to spravil Ramen, - pochválila ho NOEMI. - Som veľmi rada a súčasne ti gratulujem. Neboj sa, som jediná, ktorá ťa nebude bozkávať. Ale aj to iba preto, že máš doničené ústa! - NOEMI, - zavelila Anina. - Pobozkaj ho! - vyriekla to veľmi prísne. - Nesmieš to vynechať, lebo potom nie je prijatý! Vieš dobre, čo hovorí základné pravidlo. Každá dievčina ho musí pobozkať! - Ale... - začala NOEMI. - Žiadne ale! - zrušila ju Anina. - Pobozkať! - Radšej to urob, - usmiala sa Jane. - Tak dobre... - vyslovila krotko NOEMI. Ramen pre istotu zavrel oči. Pocítil na perách tlak presne aký vyvoláva jemný ženský bozk. Prudko otvoril oči. Nebozkala ho žiadna z prítomných dievčat. Po troch sekundách tlak prestal, vyvolávajúc pocit, ako keď sa narúžované ženské pery pomaly odlepujú od svojej obete. - Ehm... Špica! - ozvala sa NOEMI. - Je to lepšie ako sex po telefóne! - zachichotala sa svojím modulovaným hláskom. Dievčatá sa rozosmiali nad výrazom tváre, aký vystrúhal Ramen. - To si mi už prezradila, že vieš zdvíhať a premiestňovať predmety, ale že dokážeš i bozkávať, to som ani vo sne netušil. - To je presne také isté, ako premiestňovanie predmetov, - ukľudnila ho Anina. - Tiež iba silové pole, iba odlišne aplikované. Ináč, veľmi ma teší, že som ťa mohla spoznať bližšie, - riekla Anina výlučne Ramenovi. Je to vlastne všetko iba náhoda, že sa to takto pekne zohralo, a pritom súčasne i presne naplánovaná vec. To máš tak. Nikdy nevieš, čo sa ti prihodí, ale niekto iný to určite vie. Môžem ešte jeden posledný bozk? - Priznaj sa, ty ma chceš zabiť, však? - spýtal sa jej s úsmevom. - Ani nie. Ale chcem si ťa tiež tak vyskúšať, ako to urobila Agi. Sme totiž kolegyne, vieš? Ona, špina jedna, zneužila svoju dobrú známosť s Jane a hlavne fakt, že ony dve robili testovaciu komisiu Roanovi a reku, vraj už v tom majú prax. Bolo to nevídané... porno. Ale neboj, dnes ťa už necháme na pokoji, lebo toho máš za sebou dosť, - s týmito slovami ho pobozkala. - Však sa na mňa nehneváš? - pritúlila sa k nemu Agi. - Nechcela som ťa trápiť, ale tak to celé nejako vyšlo. - To je v poriadku, - ukľudnil ju. - Nemyslel som, že to môže dopadnúť aj takto, ale nech. - Ramen, mám pre teba ešte jedno veľmi dôležité prekvapenie, - ozvala sa Jane. - Oh, nie... Dnes je prekvapení akosi primnoho. Myslím, že splním svoju celoročnú normu prekvapení úplne predčasne! A čo je to teraz? - Určite budeš rád, - usmiala sa Jane. - Som si tým istá, - ozval sa známy hlások za Ramenovým chrbtom. - Aj ja, - pripojil sa iný, tiež nemenej známy.

61

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ramen sa prudko otočil. - Jackie! Ica! Aj vy? No to ma podržte... Obe ho chytili pod pazuchy, akoby ho naozaj chceli podržať. - Éééch! Nemyslel som to vážne! - vymanil sa z ich zovretia. - Môj jediný, všetko naj... naj... - zagratulovala mu Jackie a vtisla mu na jeho zdemolované ústa vrúcny bozk. - Samozrejme, aj ja sa pripájam, - prebrala ho Ica od Jackie, - a odpúšťam ti, že si si tak nehanebne požičal moju najnovšiu knihu, - veľmi vášnivo ho poláskala, ako to dokáže iba Ica. - Napokon, práve vyšla v IC a mám ťa pozdraviť od tvojej známej Amici z IC... Čo to má znamenať, Ramen?! - Ééé... - zatváril sa absolútne nevinne. - Ani neviem... Asi ma odniekiaľ pozná, nie? - To sa práve pýtam aj ja, - pozrela na neho prísne. - Ale viem si predstaviť odkiaľ. No určite bude rada, že si spravil test. Ja sa tiež veľmi teším a dúfam, že to pôjdeme niekde osláviť! - To určite, - prikývla Jane. - Už sa toho neviem dočkať... - No jasné! Vždy by iba chľastala a sú... ťažila o najlepší výkon vo zvádzaní mužov, - dokončil. - Jasné, - prikývla Jane. - Ale skôr to, čo si chcel povedať ako prvé. A napokon, však aj je s kým. Takúto jedinečnú možnosť by som si nemala nechať ujsť, nemyslíš? - Nemyslím, - prikývol. - Je to absolútne vylúčené. Ale ak si myslíš, že niekoho poznáš, kto by to riskol, tak prosím, - vyplazil jej jazyk. - A okrem toho, ja nepoznám tu na Zemi ani jeden vhodný bar. Ty snáď nebodaj áno? - Ja jeden poznám, - zapojila sa do diskusie Anina. - Je to veľmi super bar. Bol zreštaurovaný podľa záznamov z dávnych dôb. Ako jediný svojho druhu je asi najnavštevovanejší. - Ó, tak to predpokladá večnú tlačenicu pri barovom pulte, však? - spýtal sa opatrne. - To zase nie, - ukľudnila ho Anina. - Tam sa miesta objednávajú, vieš? Práve kvôli uvedenej možnosti tlačenice. Ak sú všetky miesta obsadené, jednoducho nedostaneš rezervovanie a tým pádom sa tam radšej neukazuj. - Veľmi dobre vyriešené, - zamyslel sa. - A ak má niekto chuť ísť do baru práve vtedy a je to obsadené, čo si má počať? - Jednoducho navštíviť iný bar podobného rázu. Ale to sa zriedkakedy stane, že je úplne naplno vyťažený. A ak, situácia v bare sa mení veľmi rýchlo. Možno o ďalšiu minútu už dostaneš povolenie pre vstup. - Nuž, tak ja nedbám. Mohli by sme si tam ísť sadnúť... - vyslovil, zmieriac sa s tým, že strávi nejaké tie nudné chvíle v tuctovom pozemskom bare. - OK. Tak môžeme ísť, - povedala spokojne Anina. - A nehovorila si, že tam treba rezervovať miesta? - nechápavo sa na ňu pozrel. - Už sa stalo. Máme tam presne sedem rezervovaných miest. Aha, ty stále zabúdaš na NOEMI!!! - pokarhala ho. - A pritom by si už mal vedieť, že s ňou už môžeš komunikovať aj myšlienkovým prenosom. - No jasné... - riekol kajúcne. - Zase som na teba zabudol, NOEMI. Ale ja sa polepším, to ti sľubujem! Už od zajtra... - To mi ale nestačí, môj milý! - ozvala sa NOEMI s miernym hnevom v hlase. - Si prvý človek na Zemi, ktorý ma akosi ignoruje! To by si mi nemal robiť, lebo budem plakať! Buéééé... - naznačila NOEMI. - Dobre, dobre!... - povedal rýchlo. - Polepším sa už odteraz, len neplač! Nedokážem zniesť, keď ženy plačú. - Jéj, ale som ťa dostala! - zaradovala sa. Ramen sa obrátil k Jane a veľmi prísne sa spýtal. - Ty si hovorila, že NOEMI vie byť strašná špina?! - Áno, - prikývla Jane. - Mala si pravdu, - sucho zhodnotil. - Ale aj tak sa mi páči! Je taká... taká... originálna. Tresne to, čo má práve v registroch. NOEMI sa strašne hlasno zasmiala, bolo cítiť, že sa smeje od procesora (srdca). - Ty si tiež teda fajn! - povedala so smiechom v hlase. - Mám sa ešte čo učiť. Také blbosti ešte nemám na harddisku. Že “tresnem, čo mám práve v registroch”... To bolo fajn! Asi sa naladím na teba celou jednou permanentnou frekvenciou a budem ťa absolútne vždy a stále počúvať. - Éééé... - Anina sa pousmiala. - To by si si mal vážiť, Ramen. Ak ti venuje NOEMI jednu svoju permanentnú frekvenciu, je to hlboká pocta. - Ó, a čo to so sebou prináša? - vyzvedal sa. - To máš tak. S NOEMI, alebo vo všeobecnosti s každým počítačom sa vieš skontaktovať na základe istých “requestov” - požiadavok. Ty vyšleš požiadavku, že s ním chceš komunikovať formou prosby - “NOEMI ozvi sa!” alebo typu “NOEMI si tu?” a ona tým zistí, že s ňou chceš kecať. Vtedy naladí jednu zo svojich najbližších voľných frekvencií na tvoje vlny a kecáte si. Ale ak máš jednu jej permanentnú frekvenciu, tak toto spojenie trvá stále a bez prestávky. Môžeš s ňou klebetiť, koľko len chceš a ona ti môže povedať toľko perverzných vtípkov, koľko sa ti len zažiada. Je to proste super. - A ak má niekto taký request na NOEMI, aby bola s ním stále? - V takomto prípade môže získať právo na dočasnú permanentnú frekvenciu, ale iba na jednu celú hodinu. Potom znova musí dať request. O ďalšiu permanentnú frekvenciu však môže požiadať až po uplynutí jednej

62

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

plnej hodiny bez komunikácie. Musí teda vyčkať presne hodinu bez akéhokoľvek requestu. Je to takto zavedené, pretože frekvencií je konečný počet, a ak by všetci ľudia na Zemi naraz žiadali o permanentnú frekvenciu, počítač by sa preťažil. - NOEMI je jediný počítač na Zemi? - informoval sa. - Samozrejme nie, - usmiala sa Anina. - Je to centrálny počítač New Yorku. Každé väčšie mesto má vlastný počítač. Ale ak niekto chce, môže sa samozrejme rozprávať s ľubovoľným strojom na Zemi. Ale ja som veľmi rada, že my máme našu NOEMI. Je to príma spoločníčka i v tých najhorších situáciách. - Aj ja som rád, - priznal sa. - Ale my sme pôvodne chceli ísť do toho baru, nie? - Samozrejme, - prisvedčila. - Pôjdeme opäť aerocyklom?... - zhrozene sa spýtal a vôbec sa mu nechcelo nasadnúť do toho lietajúceho stroja. Anina sa hlasno zasmiala a ostatné sa k nej pridali, keď im došlo, čo vlastne tým chcel povedať. - Samozrejme že nie, - ukľudnila ho. - To kvôli tomu pádu, však? - Presne kvôli tomu. A okrem toho, mne sa zdajú tie aerocykly akési nepohodlné a navyše trpia samovravou, - skritizoval ich. - To sa dá našťastie vypnúť, - usmiala sa, - ale nepohodlné tak trocha naozaj sú. Ale to si netreba tak veľmi všímať. Podstatná je ich rýchlosť a... spoľahlivosť. Teda ak neurobíš niečo, čo nevie automatika okamžite vyriešiť. Ak chceš, môžem ti urobiť krátke školenie takého jedného aerocyklu. Myslím, že to hravo zvládneš, ak si zvládol letúne typu MSX38. - Jé a ty to odkiaľ vieš? - prenáramne sa čudoval. - Však ženy sa nikdy nezaujímali o také staré vykopávky a o telesá podobných tvarov!... - Tak to vidíš, ja sa zaujímam. A ani nie tak o tie telesá ako o... o tvoju minulosť. Našla som o tebe pár záznamov v našich starých archívoch a bol tam veľmi podrobne opísaný nejaký proces s Johnom Argem a tvoja celková práca v armáde a odchod z nej. Zaujímavé bolo, že ťa o rok na to vyhlásili za oficiálne nezvestného a symbolicky pochovali prázdnu rakvu na povrchu Mesiaca, kde predpokladali, že si asi zomrel. Vieš, expertízy preukázali ako veľmi pravdepodobné, že si vyšiel von z rakety v neuzavretom skafandri. Preverili záznam z počítača rakety... myslím, volal sa Amiga... alebo tak nejako a zistili, ako si skutočne vyšiel von bez utesnenia helmy. Podľa modelovania situácie vykonaného na modelačných počítačoch zistili, ako sa ti asi päťdesiat metrov pred vstupom do budovy helma otrasmi spôsobenými tvojím skákavým krokom uvoľnila a explodoval si... Fú, aké smutné... bu-hu-hu-húúúú... - symbolicky zavzlykala Anina. - Ty si ale prasák! - skríkla. - Takto si sa nechal odpraviť, ej ej... Aké milé od Michaela, že ťa tak krásne namodeloval a uložil do pamäte počítača kópie tvojej rakety. A tak rozvrhol situáciu, aby im, teda tam u vás, vyšlo presne päťdesiat metrov od budovy... Michael vie byť veľmi schopný, keď chce, ale on väčšinou nechce. - Ty ho poznáš? - začudoval sa. - Jasné, od malička, - prikývla Anina. - Spolu sme navrhovali základné hardwarové vybavenie NOEMI. - Čo? NOEMI je taká mladá? - nechápal. - Samozrejme! - prikývla Anina. - Predtým sme mali úplne iný počítač, ale ten to už pomaly nezvládal, a tak sme museli urobiť upgrade. NOEMI má približne trinásť rokov. Od prvého nápadu, samozrejme. - Čo?!!! - takmer mu vyliezli oči z jamôk. - A ja sa tu zahadzujem s nejakou trinástkou? Však tá je ešte pod zákonom!!! No fasa, to ma asi rovno zabasnú... Anina sa dobre zabávala nad jeho prejavom. - Ale musíš uznať, že je to veľmi vyspelá trinástka, - upozornila ho. - To je práve ten problém! Človek sa s niekým spustí, a potom príde na to, že tá čo vyzerala na dvadsaťpäť má iba úbohých trinásť!!! Však by človeka porazilo! - rozhorčil sa. - Ale je príma, to treba uznať, - povedal už miernejšie. - A vy ste ju dvaja s Michaelom navrhli? - No, viac-menej áno, - usmiala sa milo. - Ale Michael bol veľmi nedobytný. Vždy hovorieval: “Najprv práca a potom sex!”. No a keďže sme nad tým pracovali vkuse asi päť rokov, vieš si predstaviť, čo to pre mňa znamenalo. Ale to je už za nami. Som mu jeho nevšímavosť vrátila aj s úrokmi a odvtedy sa mi radšej vyhýba, lebo neriskuje ešte jedno také znásilnenie... Ech, staré dobré časy... - zamyslela sa. - Ale zato si s Michaelom občas pekne pokeciam a vždy zistím, že je rovnako mladý a schopný. - To áno. Ale nechceli sme my náhodou už aspoň trikrát ísť do toho baru? - zrušil ju nekompromisne. - Ó, samozrejme. NOEMI, teleportuj nás prosím ťa do sektoru NYACT445. - Áno... - ozvala sa pokorne NOEMI. - Hneď to bude. Pripravujem dráhu. OK. Teleportovanie v progrese! Za necelé tri sekundy sa premiestnili do úplne odlišnej časti New Yorku. Zhmotnili sa na rušnej ulici. Ramen ostal stáť vyvalený ako dvere na garáži, bol to pre neho úplný šok. Stáli pred klasickým saloonom, akoby vydrapenom z doby zlatého Divokého Západu. Staré ošúchané lietajúce dvere, pekne vyrezávané a veľmi dobre doničené, sťa správne tristokrát vylomené lietačky... Ťažké drevené obločnice a špinavé, ale napriek tomu stále priesvitné, staré okná. - Tak čo, spokojný? - spýtala sa Anina, otočiac sa k nemu. - Absolútne, - vydal konečne zo seba. - Tak toto som teda naozaj nečakal. Myslel som na nejaký prefajčený, alkoholom prepáchnutý bar rádovo tak z konca 20. storočia, ale vonkoncom nie nejaký starý pradávny

63

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

saloon, ktorý som ešte i ja mal možnosť vidieť iba v starých klasických filmoch. To je nádhera! A tie dvere naozaj škrípu? - spýtal sa úplne očarovaný. - Samozrejme! - otvorila pred ním dvere, ktoré príšerne zaškrípali. - No, úplne super! - prikývol. - Tak choď dnu, lebo tu strávime aj našu starobu! - pozvala ho dovnútra. - Nie, dámy majú prednosť, - ponúkol ich dopredu. - Nie síce podľa pravidiel slušnosti, ale v tomto čase iste... - Ďakujem, môj pane, - predniesla Jane a vošla dnu. - Ste galantný, princ môj, - nasledovala ju Agi. - Ó, vaša výsosť, vďaka, - pohladkala ho Mima a vošla. - Vďaka za vašu pozornosť, - uklonila sa jemne Ica a taktiež vošla dnu. - Pánboh vám to oplatí na deťoch, dobrý muž, - poďakovala Jackie a už ju nebolo. - Ak mi dovolia, vaša urodzenosť, vojdem aj ja... - Anina sa otočila smerom dovnútra. - A už aby ste boli vnútri! - plesol ju po pekne formovanom zadočku. - Joj, - nadskočila a okamžite sa obrátila. - Vaša urodzenosť, šetria si sily na inú príležitosť, pretože budú mať čo robiť, aby nás nesklamali. Zatváril sa, že nemá šajnu o čom Anina hovorí a jemne ju, pre zmenu pohladkajúc, odporučil dovnútra. Vnútri ho čakalo ďalšie milé prekvapenie. Bar vyzeral presne tak, ako sa to od starodávneho baru očakávalo. Bolo tu veľa okrúhlych starých stolov, presne vhodného tvaru a staré vŕzgajúce stoličky okolo nich. - Tamten stôl je náš, - ukázala Anina na jeden voľný stôl so siedmimi miestami. - Dúfam, že sa vám bude páčiť. A ak nie, trhnite si nohou! - Ó, - riekol rýchlo, - mne sa tu náhodou veľmi páči. - Tak si teda sadnime, - pobádala ich Anina. - Tak Ramen, čo si dáš? - Majú tu... whiskey? - Akú chceš? Škótsku, klasickú, juhoanglickú alebo írsku? - bola pohotová. - A to sú naozaj presne také, aké si myslím, že sú? - neveril. - Samozrejme. Robia sa presne podľa starých receptov. Uvidíš, nezbadáš ten rozdiel, - ukľudnila ho. - A čo ak zbadám? - spýtal sa pochybovačne. - Tak... ju za teba vypijem, - povedala kľudne. - No tak to teda nie! To sa radšej ani neozvem, - zmieril sa s tým. - Môže byť škótska. - A vy? - spýtala sa ostatných dievčat. - Tiež... - súhlasila Jane. - Ehm... Ak to je niečo ako artixoový nápoj, tak aj ja, - prikývla Mima. - Nuž, myslím, že aj ja to skúsim, - Ica mávla rukou. - Čo už s vami? Tak nech nepijem niečo inšie... - kývla Jackie súhlasne. - Tak teda sedem whiskey, - objednala Anina u sympatickej čašníčky, ktorá už pri nich pohotovo stála. Na dievčatách bolo vidno, že také ešte určite nepili. - Musím vás upozorniť, že to nie je žiadny povzbudzujúci nápoj, - upozornil ich. - Práve naopak, absolútne utlmuje všetky významné telesné funkcie, vrátane reči a pohybov. Ale dá sa to prežiť. - Poznám whiskey veľmi dobre, - pozrela na neho prísne Anina. - To som predpokladal, ale nemyslím, že i moje... ehm... súčasné kolegyne to poznajú veľmi dobre. Aspoň sa tak tvárili. A pritom je to celkom fajn nápoj. Trocha oblbujúci, ale vynikajúci. - To som zvedavá, - pozrela sa na neho Jane s úkosom. - Ale dúfam, že mi z neho nebude blbo. - To nie, - upokojil ju. - Bude ti z neho mizerne! Ale ako som už povedal, dá sa to prežiť. Uvidíš, že je to zaujímavý pocit. Naposledy som pil tesne predtým, ako som vstúpil do armády, je teda tomu... Ale nechajme to tak. Mám na ňu veľmi zlé spomienky. Milá dievčina doniesla sedem veľmi vkusných pohárov, v ktorom mohlo byť asi 1,5 decilitra destilovaného nápoja, klasickej žltohnedej až zlatistej farby. - Vyzerá presne ako podľa receptu... - kývol súhlasne. - Dúfajme, že aj chuť bude mať aspoň takú, ak nie lepšiu. A čo na to NOEMI, že tu takto chľastáme? - Tá má teraz iné problémy, - ukľudňovala ho Anina. - Práve zakazuje siedmim osobám vstup do všetkých verejných i neverejných zariadení a ústavov a práve ešte upovedomuje poľovníkov na lebky o možnosti získania presne siedmych krásnych lebiek. A to všetko grátis. Akonáhle nás zaregistrujú, môžu nás kľudne odbachnúť. Na chvíľu sa stávame absolútnou spodinou planéty Zem. Nič mimoriadne. - Jasné, - prikývol. - Tiež som si to tak nejako predstavoval. Ale podľa mňa, dosť bolo rečí, teraz k veci, zdvihol svoj pohár. - Takže, ako oslávencovi mi pripadá povinnosť predniesť prípitok. Chcem vám týmto, všetkým tu prítomným milým devám, poďakovať za to všetko, čo ste pre mňa vykonali. Tebe Jane tvoje nespočetné učebné hodiny milovania, tebe Jackie tvoju trpezlivosť pri mojej nestálosti a znášanie útrap spojených s bojom voči sestrám Kenstonovým, posteľ nech im je mäkká, tebe moja milá Mima za všetky tvoje využité chvíle milých nerestí. Aj tebe Agi za tvoje perfektné preskúšanie mojej maličkosti zo sexuálnych vied, i tebe Ica za tvoju perfektnú knihu, ktorej prečítanie mi veľmi uľahčilo spoznanie tunajších ne... hm... morálnych zvykov a v neposlednom rade tebe, moja milá Anina, že si nás vtiahla do tejto milej kaše, a že

64

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

mám s tebou možnosť si pripiť na tento krásny deň, ktorý pre mňa znamená možno viac, než si vôbec dokážem predstaviť. Tak myslím, že taký prípitok asi stačí, takže, smelo obráťme poháre hore dnom. Nech teda platí to, čo ešte v časoch, keď takéto bary neexistovali povedal jeden stredoveký magnát svojmu priateľovi: “Vzhůru do bezvědomí bratře Žižko, střízlivých nás nedostanou!”, čo by sa pri pití metanolu dalo voľne preložiť ako: “Pime rýchlejšie, lebo sa stmieva!“. Po štrngnutí všetci slávnostne obrátili poháre hore dnom. - Bŕŕŕ... Skutočne je to tá pravá škótska whiskey - zlá ako sto čertov, hnusná a páchnuca po sude. Ale je to snáď ten najlepší destilovaný nápoj, aký som kedy pil. Jane mierne striaslo a ústa sa jej skrivili do neidentifikovateľného výrazu. Riadne si odkašľala a do očí jej nabehli slzy. - No, to je trocha silnejšie, než som čakala. Nemyslela som si... ehm... že to má takú silu. Trocha som to podcenila, ehm... Ale nie je to zlé, - uznala napokon chrchlavým hlasom. - Oóóh... - Ica vychutnala chuť nápoja. - Je to síce príšerné, ale dá sa to piť. - Povedz mi Anina, koľko percent má takáto priemerná whiskey? - spýtal sa. - No približne, ak sa teda nemýlim, - odpovedala váhavo, - asi 65 percent. - Čo?! - takmer mu vyliezli oči z jamôk. - A ja som to pil ako obyčajnú 40-percentnú liehovinu! - Zmýlil si sa iba o 25 percent, - usmiala sa. - Ale určite ten rozdiel zbadáš... - uistila ho. - To verím, - prikývol, veľmi rýchlo si spočítajúc, čo to asi pre neho znamená. - Ale to je potom pomerne dosť veľa... - začal cítiť, ako mu udiera alkohol do hlavy. - Nuž, kto nevládze, ten nech nepije, - odrovnala ho. - Netvrdím, že som nejaká alkoholička, ale náhodou vydržím toho veľa a teda tento malý pohárik mi nemôže uškodiť. Čo je horšie, tak ty to určite nezvládneš, pretože nemáš organizmus tak imúnny voči alkoholu ako ja. - To by som ani netvrdil!... - vyriekol výhražne, ale pomaly cítil, že Anina má pravdepodobne pravdu. - A čo ostatné? Tiež sú imúnne voči alkoholu? - Éééé... asi nie. Nie sú pozemšťanky. Na Zemi je šesťkrát väčšia gravitácia ako na Mesiaci, a preto telo pozemšťanov je trocha pevnejšie, odolnejšie a má o máličko inú stavbu ako telo tých, ktorí sa narodili na Mesiaci. Je pravda, že na bázach Mesiaca je umelo vytváraná gravitácia ekvivalentná tej na Zemi, ale chýba tam čosi, čo nie je možné emulovať. Je to magnetické pole Zeme. A preto ja, ako pozemšťanka, mám väčšiu odolnosť ako moje sestry z Mesiaca. Ty si trocha iný prípad, ale usudzujem, že nemáš nejaký špeciálny orgán, ktorý by ti umožňoval nejako... ale zabudnime na to. Radšej sa pekne poddaj tomu nádhernému pocitu, že konečne strácaš zem pod nohami a je ti všetko jedno... No proste fajn. Veľmi pomaly ale isto skutočne strácal zem pod nohami. Táto whiskey na neho pôsobila trocha viac, ako tá, ktorú mal možnosť piť vo svojej dobe. Napokon, dvadsaťpäť percent nie je zanedbateľný rozdiel, ak sa berie, že i medzi vodou a mierne tvrdým alkoholom je práve tých 25 percent. Ale to ho práve v tejto chvíli prestalo zaujímať. Zistil mierny rozdiel medzi stavom navodeným artixoovým nápojom a škótskou whiskey. Ten artixoový nápoj bol predsa len menej agresívny. Spôsoboval stav opilosti, ale človek mal plnú kontrolu nad chôdzou a rečou, zatiaľ čo whiskey akosi zobrala obidve pod svoju kontrolu. - Moja jediná... - začal, ale už sa zdalo, že to asi nikdy nedokončí. Predsalen sa mu podarilo. - Anina, si nesmierne krásna. V mojom čase by asi každý muž bol veľmi rád, keby mal takú ženu ako si ty. Ale myslím, že sa by ti občas zišlo vyčistiť... ách... zabudnime na to. No proste... Ale je to predsalen nádherné. Aká krása. Nedokážeš si predstaviť, čo pre mňa znamená taký nádherný... - Ramen, - riekla prísne Jane, ktorú tiež akosi pomaly premáhala whiskey, aj keď bola z polovice pozemšťanka, - drž hubu! Dobre viem, čo si chcel povedať. Taký nádherný sex! - No ty moja milá sexulienka, vôbec si neuhádla! - pokarhal ju. - O sex mi teraz vôbec nešlo. Chcel som povedať, prijatie do Ústavu erotiky. Ale myslím, že tá vaša whiskey je silnejšia, ako som dúfal. - Jasné, - prikývla Anina. - Je to presne tak. Ako keby som ťa neupozorňovala! Ale tí muži, vždy musia byť múdrejší. Samozrejme aj napriek tomu, že nevedia do čoho idú. Ale napokon, mne to môže byť úplne jedno, som len obyčajná, na ničom nezávislá žena. - To by som tak úplne na tvojom mieste netvrdil, - pozrel sa na ňu prísne. - Napríklad na takom sexe si pomerne vážne závislá. Alebo sa mýlim? - Ramen, myslím, že si tak trochu mimo seba. Nemyslíš? Hovoríš také veci, ktoré by si za triezva určite nehovoril!!! - skríkla Anina, upodozrievajúc ho z priemernej napitosti. - Mýliš sa, - ukľudnila ju Jane. - On to hovorí i za triezva, to mi môžeš veriť. Musel by povedať niečo výnimočné, aby som zistila, že to nie je pre neho úplne normálne. - Ak to ty hovoríš, verím ti, - uverila Anina. - Ale ak začne hovoriť nezmysly, upozorni ma, dobre? - Samozrejme, - prikývla Jane. - Upozorním ťa, i keď možno sama nebudem spoľahlivý svedok. Ako vieš, milá moja, som z Mesiaca a navyše mám Ramena veľmi rada. Je to síce strašná špina, ale vie byť aj celkom milý a príjemný. Občas sa mi dokonca aj venuje. Ale o tom potom. - Hej, dievčatá, mám taký dojem, že ste ma vynechali zo svojej diskusie, nie? Ale aj tak vás považujem za tie najkrajšie ženy, ktoré som vo svojom živote stretol. Ste jednoducho úžasné, to musím uznať. Hic...

65

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Pravdepodobne je to asi kvôli tomu, že som teraz poriadne zasiahnutý údelom osudu, ale zatiaľ ma nikto nepresvedčil o opaku. - Nemyslím, že by som ťa vôbec chcela presvedčiť o niečom takom, - nepripustila Jane. - Vieš veľmi dobre, že ťa mám strašne rada. A bola by som ochotná s tebou stráviť zvyšok svojho života. - Tak isto i ja, - dodala Jackie. - Čo sa týka mňa, - ozvala sa Ica, - mne absolútne stačí, ak si prečítaš moju knihu a vyslovíš svoj názor na ňu, poprípade odporúčania, čo v nej zmeniť, prikrášliť, zlepšiť a poopraviť. Ináč, mám ťa samozrejme veľmi rada a nikdy nezabudnem, ako som ťa... dostala do postele. - Ica, s tým si sa mi ani nepochválila! - pozrela na ňu prísne Jane. - Naozaj si ho... dostala? - No... ani neviem. Už sa na to presne nepamätám, či som ho dostala ja, alebo on dostal mňa... Ale zbehlo sa to veľmi rýchlo a nemala som možnosť povedať nie, to mi môžeš veriť, Jane! - No jasné, to sú tie ženy, - vyslovil sa Ramen. - Najprv si poriadne zamilujú a potom si povedia, že to bolo len preto, hic... lebo ich nejaký ten muž zviedol, však? - spýtal sa veľmi prísne počas toho, ako sa mu čkalo. - Nuž Jane, samozrejme, nebolo to len tak... - priznala Ica. - On to všetko začal, ale ja som akosi súhlasila. Už ani neviem prečo. - Viem dobre, prečo! - upozornila ju Jane, ale bolo počuť na jej hlase, že na ňu alkohol začal riadne pôsobiť. Bola tak trochu mimo seba. - Jednoducho si to chcela! Neboj sa to priznať. Viem dobre, čo taký Ramen dokáže svojou nevšímavosťou a samozrejme svojou nedostupnosťou spôsobiť. To poznám veľmi dobre. Najprv sa tvári, že ho žena vôbec nezaujíma a potom, využijúc jemnosť a poddajnosť ženy sa jej úplne zmocní! Iba že by nie... Ale to sa nestáva často. - Ako vidím dievčatá, - ozval sa po chvíli Ramen, keď ho to prestalo baviť počúvať tie blbosti, - chcete vyčistiť komín. - Jé, ako pekne si to nazval... - milo povedala Anina. - Nevedela som, že ženský pohlavný orgán je možné nazvať i tak zaujímavo. - Moja milá Anina, - pozrel na ňu veľmi prísne. - Nenazval som to komínom, čo si myslíš, že som tak nazval. Ale zdá sa mi, že predsa len niečo potrebuješ... vyčistiť. Ale na teba si ešte šetrím sily. Som vám však nesmierne povďačný, že ste sa zúčastnili tejto malej oslavy. Mám vás všetky veľmi rád i keď neviem, ako sa venovať jednej, aby som neurazil druhú. To je jednoducho nemožné. To sa nedá. Všetky ste super, až príliš krásne a sexy. Tým, že sa jednej venujem druhú určite hlboko raním. To by som nerád, ale neviem, ako to vyriešiť. NOEMI mám taktiež veľmi rád, pretože napriek svojej strojovej podstate má v sebe čosi, čo ju robí originálnou ženou. Hic... Myslím, že to zdedila od teba, Anina! Veľmi cítiť na nej, že je akoby tvojím “dieťaťom”. Jej spôsob vystupovania, spôsob odpovedania na otázky a celkovo vlastne pripomína teba. Je to veľmi ľahko poznať, že máte toho veľa spoločného, samozrejme až na tú rýdzo ženskú časť. Ale to sa predpokladám u počítačov nehodnotí. Hic... Ťažko vymyslieť nejakú rozumnú mierku. Trebárs zvádzavosť. To by NOEMI určite absolútne vyhrala, pretože nemá žiadne zábrany. A ak nejaké má, tak je to určite iba jej voľné miesto na harddisku! - Ó, samozrejme. Ale o to sa nemusíš báť, - ukľudnila ho Anina, - pretože NOEMI má taký harddisk, o akom sa ti ešte ani nesnívalo. Nemá do konca svojej životnosti možnosť celý harddisk zaplniť, akokoľvek by sa snažila. Jednoducho to nejde. Takže presne ako si povedal, nemá žiadne zábrany. A to ju robí erotikou najposadnutejším počítačom na zemeguli. Preto všetci, čo majú záujem si pokecať o erotike jej dávajú svoje requesty. A tých samozrejme nie je málo. Stvorili sme sexuálneho netvora! - priznala sa Anina. - No dovoľ! - NOEMI to už nevydržala a ozvala sa. - Tak to teda nie je celkom v poriadku, že práve moja stvoriteľka o mne hovorí ako o “sexuálnom netvorovi”! Uznávam, že si poviem svoje, od čoho sa mužom stavajú ich “krajšie časti” ale zato netvor teda nie som! To si určite nemyslela vážne Anina, však nie? - Ups... - Anina sa symbolicky začervenala. - Prepáč, nevedela som, že počúvaš. - Čo ty na to Ramen? - spýtala sa NOEMI. - Povedal by si, že je to moja mama?! Ja teda nie! - Bohužiaľ NOEMI, mamu si nikto nevyberá, ak by si náhodou nevedela. Aká je, taká je a nič na tom nezmeníš. Ináč, úprimnú sústrasť NOEMI! To je snáď jediné, čo ti teraz môžem vysloviť. - Kecáš! - zahriakla ho Anina. - Vidím, že ste sa proti mne obaja toto... No veď len počkaj Ramen, ja ti to ešte vrátim. Budeš určite veľmi nemilo prekvapený. Budeš prosiť o milosť a utekať za NOEMI. Ale tá ti vtedy už nepomôže, lebo jej stlačím tlačidlo RESET! - Aj tak nabootujem za necelé dve sekundy, be-be-bééé... - vysmiala ju pohŕdavo a sebavedome NOEMI. Takže sa neteš! Na Ramena nedám dopustiť. - Vidíš, aká je sebavedomá? - spýtala sa ho Anina. - A to je moja neposlušná dcéra. Ale ináč je to s ňou fajn. Keď je vypnutá, tak ju celkom dobre znášam. - Ó Anina, toto ti nezabudnem! - vyhrážala sa NOEMI. - A ja som si myslela, že ma máš rada, buéééé... znelo to presne, ako by sa rozplakala. - A ty ma pritom vôbec nemáš rada!... - Ale, ale... NOEMI!!! Však vieš dobre, že ťa mám veľmi rada. No táák... Neplač už. Mám ťa naozaj rada. - He-he! Naletela, naletela! - vysmiala sa jej NOEMI. Ramen skúmavo pozrel na Aninu. - Takže trinásť rokov? - spýtal sa jej.

66

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Presne trinásť. Niekedy je s ňou viac problémov ako s desaťročnou. Ale určite sa raz z toho dostane. Som zatiaľ rada, že je taká aká je. Aspoň je s ňou večná sranda. Vysmeje ťa pre sebamenšiu maličkosť. Musíš si teda dávať riadny pozor, aby si jej nedal žiadnu možnosť. Ináč sa zmení na dračicu a urobí ti zo života peklo. Samozrejme preháňam, pretože začína pomaly ale isto zo mňa hovoriť tá whiskey. - Tak... Dáme si ešte jednu? - spýtala sa Jane, od ktorej by to nikto nečakal. - Samozrejme! - prisvedčila rýchlo Mima. - Kým tu Ramen s Aninou vedú medzi sebou rozhovor, nám neostáva nič inšie iba piť. - Tak teda ešte jednu rundu, - prikázala Anina. Milá barlady o malú chvíľku doniesla ďalších sedem pohárov zlatistého nápoja. - Ak tento deň prežijem, už sa ničoho nemusím obávať. Budem nesmrteľný! - zahlásil. - Ale toto bude posledný, - ukázal prstom na pohár, - potom už skončíme a pôjdeme pekne domov, áno? - Jasné, - prikývla Jane. - Teda ak Anina bude súhlasiť. Ona je tu hlavná pozývateľka, teda ak ona povie, že musíme vypiť ešte tri rundy, tak musíme. Ale myslím, že nás nebude chcieť až tak dlho trápiť. Už teraz mi je všetko jedno, nie ešte keď vypijem ďalší pohár... Ale dosť bolo rečí. Tak na zdravie, - zdvihla pohár. - Na zdravie! - pridala sa Anina a postupne všetci zdvihli poháre a štrngli si. - Eééh... - vydostal zo seba. - Toto bolo pre mňa absolútne posledné. Už určite budem riadne nad... nad normu. Nechcem sa až tak odrobiť. - Je to presne ako artixoový nápoj, - pozrela Mima na neho. - Až nato, že sa rýchlejšie prejavuje jeho účinok. Dopil všetku whiskey a položil pohár na stôl. Cítil, ako sa mu nápoj prebíja do celého tela a začína veľmi prudko účinkovať. - Myslím, dievčatá, že je načase sa pobrať domov. - Dobre, - súhlasne prikývla Anina. - Prenesieme ťa domov, aby sa ti náhodou niečo nestalo. NOEMI, priprav prosím ťa teleport, Ramen, Jane, Mima, Agi, Jackie a Ica k Agi domov a ja k sebe domov, OK? - Upozorňujem ťa Anina, že toto je váš dnešný štvrtý teleport, teda posledný možný. - Tu sa za teleporty nejako platí, alebo čo, že sú limitované len na štyri denne? - spýtal sa nechápavo. - Vôbec nie sú nijako limitované, - vysvetľovala Anina, - ale je to obmedzené na štyri denne zo zdravotných dôvodov. Jednoducho, viac ako štyri teleporty denne škodí zdraviu. Každý teleportovací proces rozkladá bunky na atómy, tie potom prenesie cez hyperpriestor a na mieste určenia ich zloží podľa zapamätanej matrice. Ale týmto občas nastávajú také procesy v bunkách, že z toho zblbnú a začnú sa správať dosť nezvyčajne. A na regeneráciu po teleporte je potrebný istý čas. Po štyroch teleportoch je to práve jeden deň. Musí sa to dodržať, lebo ináč môže dôjsť k vážnym zdravotným problémom. Začne sa ti tkanivo rozkladať a podobne. Ak vykonáš štyri teleporty, mal by si presne dvadsaťštyri hodín vydržať bez teleportu. Ak však za deň urobíš päť, potrebuješ na regeneráciu dva dni. Ak šesť, tak osem dní... No proste potom to rastie veľmi rýchlo. Ak však denne zvládneš desať, musíš sa podrobiť veľmi namáhavej operácii odstraňovania mŕtvych a poškodených buniek a to je veľmi nepríjemné. Preto ten limit štyroch, - dopovedala Anina. - Ale tento je ešte v rámci počtu, však? - spýtal sa Ramen, aby mal istotu. - Samozrejme. NOEMI nás len upozornila, že je to pre nás posledný bezrizikový teleport. - Tak teda nech. - Majte sa všetci ako chcete, ale radšej si oddýchnite. Budete to ešte potrebovať. Zajtra pokračuje konferencia a ty Ramen, ako právoplatný člen ústavu erotiky máš právo sa jej zúčastniť v jej plnom zvyšnom trvaní. Teraz už nebudeš potrebovať žiadnu pozývajúcu osobu. Takže, dúfam, že ťa tam uvidím už ako môjho nového kolegu, - usmiala sa Anina. - Ja sa s vami lúčim a želám vám príjemné prežitie zvyšku dňa, - s týmito slovami pobozkala Ramena na ústa. - NOEMI, vykonaj teleportáciu! Teleportácia prebehla bez problémov ako vždy. NOEMI mala určite veľmi dobrý teleportovací algoritmus, a preto to šlo vždy ako po masle. Vykryštalizovali sa presne pred Aginým domom. - Je nás tu trocha viac, než som čakala, - priznala sa Agi, - ale nejako to doriešime. Ty Ica môžeš spať u mňa v mojej izbe, Jackie a Mima zrejme v izbe, v ktorej spala Mima a Ramenovi a Jane ostáva posledná izba. Určite sa nejako pomestíme, však postele sú dosť veľké a je ich aj tak presne šesť. Takže null problemo! Len nech sa niekto nájde, kto nás zajtra preberie ráno zo spánku! - zachichotala sa Agi a pomaly sa odpotácala k dverám svojho domu. - Éj, mám taký dojem, že sa tam dostaneme iba s veľkými problémami, - pozoroval Agi. - Neboj sa, pomôžem ti, - Jane ho podopierala, ale bolo vidno, že sa skôr o neho opiera, ako mu pomáha. Bolo jasné poludnie. I napriek tomu, si všetci ľahli spať a zobudili sa až ráno.

67

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

12. kapitola
ZEM – AGI'S HOME S dátum: 31.7. 4321 - nedeľa - 11:35 newyorského času

- Ramen!... - ozval sa príjemný tichý hlas, prichádzajúci akoby z veľkej vzdialenosti. - No tak Ramen! Vstávaj... No tak vstávaj! - bola to NOEMI. Konečne začal vnímať jej hlas a pomaly sa prebudil. - Čo je? Čo sa stalo? - informoval sa. - Všetko je v naprostom poriadku, ale nie je veľmi zdravé prespať 24 hodín, a tak som ťa radšej zobudila. - Koľko je hodín? - pozrel von oknom. - Presne jedenásť hodín aj 35 minút. Spal si 21 hodín a 49 minút. Priebežne som zisťovala tvoj aktuálny stav a využila som práve zakolísanie theta vĺn, aby som ťa mohla bez vážnych následkov zobudiť. - Kde sú ostatné? - rozhliadol sa a videl, že posteľ Jane je už prázdna. - Vstali asi pred hodinou a išli sa tak trocha poprechádzať na čerstvom vzduchu. Celkom si pochvaľujú včerajšiu oslavu. Po obede pôjdu na konferenciu. Zajtra o 15:00 je záver konferencie a odlet účastníkov domov. To je snáď všetko, čo ti teraz narýchlo viem povedať. - Zatiaľ stačí. Ako sa má Anina? - Ešte žije, - zasmiala sa NOEMI. - Uvidíme dokedy. Trocha ťažšie sa jej prednášalo a navravela také blbosti, že ju určite nanominujú na prvú cenu vtipnosti. Dnes sa celý deň sála iba chechtala. Keby nevedeli, že ste včera boli oslavovať, určite by ju vyrazili z prednáškovej miestnosti. Chúďa Anina... - Ehm... Čo si môžem dať na raňajky? - spýtal sa, pretože bol veľmi hladný. - Je tu niečo také ako... - Myslíš potravinový automat ako na Mesiaci? - Áno, presne na ten som myslel. Máte tu také niečo? - Však samozrejme! - odvetila veselo. - Môžeš si objednať, čo len chceš! Je dole v kuchyni, rovno cez jedálňu. Ramen zišiel dole do kuchyne. - Nuž tak... Čo tu také majú... Ále, čo budem vyberať, aj tak neviem, čo to vlastne je. Podľa tunajších názvov by som sa určite v pohode otrávil niečím, čo by síce malo kvetnatý názov, ale bolo by to prudko jedovaté. Tak si dáme napríklad trojku, a dvadsaťjednotku a päťkrát sedemdesiatosmičku... - Ramen! - zvolala NOEMI od pobúrenia. - Viem veľmi dobre, čo ti spôsobilo desať pohárov povzbudzujúceho nápoja! Nemysli si, že ja ti niečo také... - NOEMI! - prísne riekol. - Áno? - spýtala sa pokorne. - Drž reproduktor! Však je to iba päť pohárov a mňa dorazilo desať. Nejako sa musím dostať do formy čo najskôr, to musíš uznať. Ešte by som sa chcel po Zemi trocha poobzerať a pritom sa nezmietať na rozhraní medzi spánkom a bdením! Predpokladám, ako rozumná mysliaca computerica určite budeš so mnou súhlasiť... Jé, z tohto ma napadá, ako sa má moja Amiga? Nechal som ju v strachu odpočívať asi tristo kilometrov odtiaľto! Ej, čo som to ja za grázla?!!! - Má sa veľmi dobre, - upokojovala ho NOEMI. - Pozdravuje ťa a veľmi ľutuje, že si si odrobil comlink. - Nuž áno, to sa mi bohužiaľ podarilo, - pozrel na rozbité náramkové hodinky. - Ale verím, že Michael ich dá do poriadku. Však on je jednoducho macher. - To áno, ale práve teraz zvádza ďalší nemilosrdný boj s Janeth v sexuálnej veci, - zachichotala sa NOEMI. - No jasné, Janeth zasa niečo chce, - prevrátil očami. - Ale bohužiaľ zase neúspešne, - informovala ho. - Jé, máš telefón! A určite by si neuhádol od koho. - To teda určite nie. Tak mi ho daj. Nemal by som sa dostaviť do nejakej miestnosti s veľkou obrazovkou? spýtal sa, ale NOEMI ho pohotovo zrušila: - Ten, kto ťa volá, nepotrebuje žiadnu veľkú obrazovku. - Ahoj Ramen! - ozval sa KITTov starý známy hlas. - No jéjda! Ty ešte funguješ?... - Ramenova radosť nemala hraníc. - A už som si myslel, že si na mňa úplne zabudol. - Ani nie, - kľudne povedal KITT. - Trocha ma trápilo, že som ťa stratil, keď ťa vyzdvihla tá altairská loď. Prekročila hranicu dvoch svetelných rokov a tým pádom sa spojenie medzi nami zrušilo. Nevedel som, čo sa s tebou stalo, a tak som prestal scannovať tvoju frekvenciu. Až včera mi NOEMI v rámci našich sexuálno-

68

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

eroticko-obchodných rozhovorov oznámila, že si v New Yorku na konferencii, a tak som opäť začal snímať tvoju frekvenciu. Čakal som, kým sa prebudíš. Samozrejme, gratulujem ti k prijatiu do Ústavu erotiky. Naši sa tu na Mesiaci na báze Copernicus spili takmer do nemoty. Si teraz veľmi populárna osoba na báze. Axisa a Amica ťa pozdravujú a želajú ti všetko naj, Kenstonové sa zaprisahali, že ťa aj tak dostanú a natočia s tebou aspoň jeden film a určite ťa doporučia a dostanú do FunTV pre tvoj zaujímavý hlas a schopnosť povedať tie najväčšie somariny v tom najnevhodnejšom čase. Ináč, sme tu všetci zdraví, jesť nám chutí a tešíme sa na tvoj návrat. - Vďaka KITT. Trochu si sa rozhovoril, len čo je pravda. Ale aj ja sa teším, že sa ti podarilo sem nejako dovolať. - Nuž, v podstate mám dosah do dvoch svetelných rokov, ale keď je v blízkosti nejaký ďalší počítač, tak je vhodné komunikovať cez neho, aby sa nám frekvencie nebili. A to vieš, cez kamarátku ako NOEMI to nie je žiadny problém. Keby tak mala presne opačný komunikačný port ako ja, tak by som si s ňou veľmi rád zakomunikoval... Ale škoda, že ho má stavaný tak isto. - Nuž čo... Raz ti urobím prevodník, s ktorým to určite zvládneš, - povedal veselo Ramen. - A dúfam, že ináč je na Copernicu všetko v poriadku. - V naprostom... - ubezpečil ho KITT. - No jasné, v naprostom, - zapojila sa do rozhovoru NOEMI. - To určite. Ak to tam spravuje KITT, tak to ináč ani nemôže byť. - Ó, vidíš ju, potvoru? Podpichuje, len aby si ma získala! Len nech sa na ňu raz napojím, keď si to nevšimne! Vymažem jej všetky nesexuálne funkcie a vypne sa kvôli preťaženiu, lebo to nezvládne. - Chcel by si, čo? - spýtala sa sebavedome. - Ale bohužiaľ, bez vstupného hesla sa mi do systému nedostaneš, milý môj KITT. - No, to je pravda, - súhlasil KITT so smútkom v hlase. - Á, je tu ešte jedna osoba, ktorá ťa veľmi pozdravuje. Sica. Ako vždy je v bielom plášti, ale zhodou okolností jej nikto neleží na operačnom stole. Ja už budem pomaly končiť, lebo mám niekoľko súrnych prípadov, ktoré vyžadujú trocha vyššiu prioritu a o jednu voľnú frekvenciu viac. Netvrdím, že by som to nezvládol počas rozhovoru s vami, ale bezpečnosť pri práci, je bezpečnosť pri práci! Tak ahoj Ramen. - Ahoj KITT! KITTov hlas zmĺkol. - Tak čo na to povieš? - spýtala sa ho NOEMI. - Je celkom vypnutia hodný, nie? - To tým myslíš, ako že milý, však? - Samozrejme, - prisvedčila NOEMI. - S ním sa dá celkom dobre pokecať. Vieš, obaja sme takmer zhodné modely, ale on je o máličko starší. Aby som pravdu povedala, on je vlastne prototyp a ja som iba vylepšená kópia. - Tak potom toho máte veľa spoločného, - kývol súhlasne. - Veru, dosť. Iba v tom sa líšime, že ja mám viac ženský algoritmus a on viac mužský. Ak by sa tieto dva algoritmy zlúčili, vznikol by jeden úplne nový, tretí, absolútne neutrálny. No keď sme sa tak vo voľných mikrosekundách nad tým zamýšľali, vyšlo nám aj s KITTom, že taký model by mal veľmi veľa nedostatkov, či už zo strany sexuálnej alebo z pohľadu riešenia problémov. Zistili sme, že by v mnohých prípadoch nezvládol ani tie najzákladnejšie problémy, pretože by mal príliš umiernenú povahu a zníženú schopnosť reakcie. Teda, je to celkom dobré, že sme si s KITTom protiklady. Veru, občas vie i KITT tresnúť takú vetu, že sa mi z toho stavajú procesory hore nohami. Má síce ešte starý koprocesor zábavy, ale aj tak je s ním sranda. - To hej. KITT vie byť niekedy úplne super. Vlastne, málokedy sa stáva, že nie je absolútne super. - Nuž áno. Mám ho veľmi rada, - priznala NOEMI, - ale nehovor mu to, lebo si začne namýšľať a klesne jeho výkonnosť. Radšej vždy hovorím KITTovi, že by sa mal zlepšiť a vykazovať trocha lepšie schopnosti. To aby nevyšiel z formy. - A netrápi ho to? - usmial sa. - To vieš, muža to občas omrzí, keď mu stále hovoria, že by sa mal zlepšiť. Potom je účinok práve opačný a na všetko sa vybodne. - Áno, v tom máš pravdu, - súhlasila. - Občas mu zato poviem, aký je super, rýchly a namakaný. Vtedy nastane krátke ale významné ticho na druhej strane drôtu a tesne potom KITTovo úprimné: ”Ďakujem!”, no a potom kecáme ďalej akoby sa nič nestalo. - Teda sa nenudíte, čo? - Presne tak, - dala mu za pravdu. - Vôbec sa nenudíme. - Čo mi odporúčaš ako ďalší krok v tento nádherný deň? - čakal nejaký rozumný nápad, lebo práve teraz sa mu do ničoho nechcelo. Nemal vôbec žiadny konkrétny plán, ako stráviť najbližších päť minút. - Nuž... Aby som ti pravdu povedala, nemám žiadny návrh, ale možno niečo vymyslím. Ak vymyslím, určite ti poviem. - Dobre teda, - s chuťou sa pustil do svojich “raňajok”, ktoré by si právom zaslúžili názov “priskorý obed”. - Želám ti dobrú chuť, - prehlásila NOEMI. - Ďakujem... - s problémom vyslovil. - Dúfam, že bude dobrá. I napriek tomu, že neviem čo to vlastne je, chutí to celkom dobre.

69

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No to je... - NOEMI sa na malý okamih zamyslela, ako vyťahovala z databanky jeho objednávku. Graniolový rezeň ochutený setamiotickými zelinkami a s prímesou etaxínových bobúľ. - NOEMI, prosím ťa, nenadávaj mi! Však som nič zlého neurobil. Nuž... ak mám byť úprimný, nerozumel som ani jedno slovo. Tak teda postupne... čo je to graniolový rezeň? - No.... to je také syntetické mäso veľmi podobné rybiemu mäsu tuniaka. Je však trocha výživnejšie a má vyšší obsah vitamínu D, - vysvetlila mu. - A tie setamim... mio... no tie, čo si povedala? - nevedel sa vykoktať. - Setamiotické zelinky? - spýtala sa. - Malé planktónoidné rastlinky, pestované vo veľmi čistých rybníkoch. Podávajú sa nevarené a neupravované a obsahujú vysoké množstvo A a E vitamínu. - Jéj, E vitamín nepodporuje náhodou sexuálnu nezdržanlivosť? - skrivila sa mu tvár do zvláštneho úškrnu. - Presne tak, - okamžite súhlasila. - Je to práve vitamín lásky. - A ešte tam ostali etaxínové bobule, ak sa dobre pamätám. A to je zasa ký ďas? - začudoval sa, neskrývajúc svoju neznalosť. - To sú tie hrachu podobné bobule s výrazne žltou farbou. Majú v sebe povzbudzujúcu látku veľmi podobnú tej, ktorá sa nachádza v povzbudivom nápoji. Takže pozor! Ak zješ svoje raňajky a vypiješ svojich päť povzbudivých nápojov, bude to ako keby si vypil práve osem takých nápojov. - Á, to je ešte dobré. Kým je to pod desať, je to OK. To by som mal vydržať. A naozaj! Keby sa mi niečo stalo, kto ma tu vezme do parády? Máte tu niekoho ako Sicu? - Do parády v prvom rade ja, ako by som ťa vlastnoručne zabila! Ale ináč jasné, - upokojila ho NOEMI. - Tiež tu máme perfektne vybavené operačné sály, výkonnú techniku, mäkké operačné stoly a dokonalé snímacie a operačné prístroje. - To verím. A čo taká... obsluha? Aj tú tu máte peknú? - spýtal sa zákerne. - Ó! Tak teba to zaujíma?! - odhalila ho NOEMI. - Aj obsluha je pekná... To máš tak. Žena je vždy ten najlepší liečiaci komponent, či nie? - Práveže áno. Ale nechajme to tak, lebo sa tam napokon opäť dostanem a to by som nerád. Navštíviť trikrát operačnú sálu v priebehu desiatich dní nie je žiadna výhra, - upil si z jedného pohára povzbudivého nápoja a cítil, ako sa mu vracia sila. - To je ono... Konečne sa necítim unavený. Už asi chvíľu budem musieť vydržať bez alkoholu, lebo mi to neprospieva. Á! To som sa ťa ešte chcel spýtať, či mi nevieš zohnať nejaký comlink s mojou Amigou? - No Ramen, - hlas NOEMI znel veľmi smutne, - to nie je možné. Jediný, kto vie akú frekvenciu používate, je Michael. A len on to vie. Je to súkromná frekvencia, vieš? - Ale však ty máš prístup ku všetkým informáciám, nie? - čudoval sa. - Máš pravdu, ale k takýmto nie. Mám to jednoducho zakázané v BIOSe. Nesmiem získavať ani rozširovať zoznam súkromných frekvencií. To jednoducho nejde. Prepáč mi to. - To nič, NOEMI, - upokojoval ju. - Ja sa momentálne bez comlinku zaobídem a Michael mi určite veľmi rád urobí ešte jeden. A keď už ináč nie, tak aspoň zo súcitu, keď mu porozprávam, čo som všetko zažil od môjho pádu do korún stromov. Éh... Toto je už lepšie. Tie nápoje stoja za to, - dopil posledný pohár. - Už máš nejaký dobrý nápad? - Jeden by sa vyskytol, - povedala veselo. - Nechcel by si sa tak trocha poflákať po New Yorku? Možno by si sa oboznámil s našimi zvyklosťami a pozemským životom trocha obšírnejšie, ako ti ho predstavila Agi a Jane. To by bol jeden z mojich nápadov. Môžeš potom navštíviť napríklad pozemský Ústav erotiky. Ako pracovník máš doňho oprávnený vstup. - Óh... Nemyslím, že je to dobrý nápad. Radšej by som si ešte chvíľu oddýchol, než išiel rovno do práce. - Ako chceš... - odsúhlasila jeho voľbu. - Tak ešte... Napríklad môžeš navštíviť niektoré iné veľké mesto na Zemi, alebo sa okúpať v mori. Je toho veľmi veľa, ale neviem, čo by ťa tak zaujímalo. Nejaké vzrúšo, oddych, bláznenie sa alebo nejaký bar? Tak mi aspoň pomôž ti pomôcť! - povedala prísne. - Neviem, čo také by som si vymyslel. Ramen práve dojedol svoje raňajky a odniesol riad do kuchyne. Nebolo toho priveľa, takže ostal viac hladný ako nasýtený. - Tak napríklad... - zamyslel sa. - Máte tu niečo ako pizzériu? - A to je čo? - nechápala. Veľmi rýchlo hľadala vo svojej databanke, a keďže tam nenašla žiadny záznam o pizzérii, veľmi rýchlo prehľadala všetky jej dostupné databanky na Zemi a po dvojsekundovom tichu sa opäť ozvala. - Nenašla som tento pojem v žiadnej databanke. - Pizza je taký veľký okrúhly koláč s rôznou zeleninou, syrom a kadečím, čo si len na to dáš. Je to veľmi chutné jedlo. Vzniklo kedysi veľmi dávno, keď ešte ľudia improvizovali, čo sa týka jedla. Pripravovali to veľmi pedantne a tým vznikali tie najvyberanejšie a najlahodnejšie pizze, ktoré sa zachovali a pripravovali sa aj v dvadsiatom prvom storočí. - Ó! Tak je to!!! - vykríkla s radosťou NOEMI. - Tu sa to volá taliansky koláč. - No jasné, - plesol sa po čele. - To som si mohol myslieť. V podstate som to mohol nazvať aj tak. - Počkaj... Zapisujem toto synonymum do databanky... O.K. Samozrejme, že tu máme tie... ako si to nazval?... Pizzérie. Chceš jesť sám alebo so spoločnosťou?

70

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- So spoločnosťou, - odvetil na jej otázku. - Tak so spoločnosťou, O.K. A s akou spoločnosťou? Živou alebo virtuálnou? - položila mu ďalšiu otázku NOEMI. - Jé a to je aká tá virtuálna spoločnosť? - nevedel, čo si má pod tým pojmom predstaviť. - To je vlastne veľmi realistický hologram, ktorý ti robí spoločnosť a správa sa presne podľa tvojich predstáv alebo v automóde. Podľa toho, ako si vyberieš. Môže to byť ľubovoľná bytosť, akú si len zažiadaš. - Tak chcem živú spoločnosť, - riekol. - Dobre, teda živá spoločnosť. A smiem vedieť, kto to bude? Ramen po chvíľke uvažovania vyslovil: - No predsa Anina! Nejako sa jej musím pomstiť za to, že ma opila, nie? NOEMI sa hlasno zasmiala. - Ty sa jej chceš pomstiť, čo? Tak dobre teda. Bude to Anina. Má o tom vedieť, že je tvoja spoločnosť? spýtala sa NOEMI teraz už so smiechom v hlase, tušiac Ramenovu odpoveď. - Vôbec nie! To by už nebolo prekvapenie, - zasmial sa. - No jasné. Chceš, aby som ju tam teleportovala? - spýtala sa ticho. - Mhm... - prikývol. - Však už prešiel jeden deň, tak už môžeš, nie? - Áno, už je to v rámci normy. Ale je mi Aniny tak trocha ľúto. Ale čo! Zaslúži si to, nezbeda jedna! Nemala ťa opiť. - Ó, vidím NOEMI, že si na mojej strane. To sa mi páči. A je tá pizzéria ďaleko? - Ani nie. Iba nejakých dvesto kilometrov. To je akoby tu za rohom, - odvetila kľudne NOEMI. - Nuž, pre mňa to až tak blízko nie je. Tebe sa ľahko hovorí, ale v mojom čase bolo dvesto kilometrov celkom slušná vzdialenosť. - Áno, ale u nás to nehrá žiadnu rolu. Môžem teda vykonať teleportáciu? Môžeš si to ešte samozrejme rozmyslieť. Máš už rezervovaný jeden dvojmiestny stôl a pripravujem teleport aj pre Aninu. Samozrejme nevie, čo ju čaká, - povedala veselo. - Tak teda môžem ísť. Dúfam, že som prístojne oblečený na takúto udalosť. - Samozrejme, - prisvedčila. - Ba dalo by sa povedať, že si až prislušne oblečený. V... pizzérii... neviem si zvyknúť na ten názov, sú ľudia i onakvejšie oblečení. Dalo by sa to nazvať... trebárs sporne. Majú napríklad jedny veľmi úzke nohavičky a ešte jednu, povedzme to slušne, supermini podprsenku. Človeku sa od toho občas zdvíha jeho “krajšia” časť, tak sú tam podaktoré ženy oblečené! - pohoršovala sa NOEMI. - Tie virtuálne? - zaujímal sa. - Kdeže! Práveže tie nevirtuálne. To vieš, sú čoraz viac odvážnejšie a neboja sa svoje prednosti ukázať i na verejnosti. Samozrejme sa tým snažia si získať mužov na aktuálny večer... Tak teda inicializujem teleport. Ramen sa v zlomku sekundy preniesol na iné miesto v New Yorku, do slušne upravenej pizzérie. Bola veľmi vkusne zariadená. Nachádzali sa tu umelohmotné čierne stoly a pohodlné čierne stoličky. Krátky barový pult s príjemne vyzerajúcou obsluhou. Ramen si sadol za stôl, ktorý mu naznačila NOEMI. - Vydrž chvíľu, hneď ti sem dovláčim Aninu. Ale potom sa už budeš musieť brániť sám! - upozorňovala ho. Ja ti môžem zabezpečiť iba odvoz do nemocnice, ale žiadnu virtuálnu ochranku. Je ti to jasné? - Samozrejme. Budem sa brániť sám, - prikývol. V priebehu dvoch sekúnd sa pri ňom zmaterializovala Anina. V rukách mala elektronické papiere, pohľad upierala kamsi do diaľky a hovorila: - ... a môžu sa venovať tak trochu tým erogénnym... - zarazila sa. Zrazu si uvedomila, kde sa nachádza. Pretože hovorila pomerne hlasno, prítomní sa za ňou otočili, lebo nechápali, čo tým chcela povedať. Trvalo jej približne päť sekúnd, kým sa spamätala. Veľmi prudko pozrela na Ramena a jej krásna tvár sa skrivila do príšerného výrazu. - Ramen!!! Ja ti vytrhnem gule! - zakričala na celú pizzériu. Prítomní sa samozrejme hlasno rozosmiali. - A vy držte ústa! - oborila sa na nich rovnako hlasito, takže v momente stíchli. - Vieš odkiaľ si ma teraz vytiahol?! pozerala na neho veľmi prísne. Ramen úplne nevinným a úplne tichým, akoby priškrteným, hláskom povedal: - Z tvojho výrazu tváre a týchto papierov v tvojej ruke usudzujem, že z prednášky na konferencii... Jeho hlas znel tak nevinne, že Anina okamžite zmäkla a výraz tváre sa zmiernil. - To si nevedel vydržať zvyšných desať minút do najbližšej prestávky?! Tiež sa pýtam blbosť, čo? - jej hlas znel ešte stále prísne. - Tak už sa na mňa nehnevaj a sadni si, - ponúkol jej s najväčším kľudom v hlase. - Ale toto mi draho zaplatíš! - vyhrážala sa mu. - Taký trapas... - Aký trapas? - spýtal sa nechápavo. - Ešte sa aj pýtaj, aký trapas!!! Však predsa tam na konferencii. Len tak som zmizla! Dúfam, že to niekto za mňa dotiahne do konca. A potom, aj tu som sa pekne zhovädila. - Z toho si nič nerob zlatko, - upokojoval ju. - To nejako vyležíš, ale ja som bol tak strašne hladný, že... - Klame, - ozvala sa NOEMI. - NOEMI, nekecaj mi do toho! - upozornil ju.

71

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ó, prepáč, - zmĺkla. - Nuž... teda, ja som pred chvíľou raňajkoval, ale chcelo sa mi niekde vyraziť si, a tak ma napadla pizzéria. - Myslíš talianska reštaurácia, nie? - Anina nechápala nový pojem. - Samozrejme, talianska reštaurácia. Ale nechcelo sa mi tu sedieť s nejakou virtuálnou pipkou, a tak som si radšej zvolil živú pipku... - Ty! - oborila sa na neho. - Vyberaj si slová! - Práve som si vybral. Tak veľmi sa teším, že sa mi podarilo ťa sem dovliecť... - usmial sa na ňu zvádzajúc ju pohľadom. - Konečne si iba moja. - Ale aj ja by som to mohla povedať, nie? - Áno, - súhlasil, - ale to by znelo nebezpečnejšie... teda aspoň pre mňa. Však sa už na mňa nehneváš? spýtal sa opatrne. - Keď sa nad tým tak zamyslím, ani nie. Stavme sa, je to za tú našu včerajšiu oslavu?! No priznaj sa! - Bystré dievča, uhádlo na prvýkrát! - pochválil ju. - Práve kvôli tomu. Nejako som sa ti musel pomstiť, že si ma včera tak nehorázne opila. Ešte sa mi to nikdy nestalo, že by ma tak dorazila žena. - Hovorí sa, všetko má svoj začiatok. Asi je to neklamným dôkazom sexuálnej nadvlády žien nad mužmi v tomto storočí. Tam u vás to bolo zrejme naopak, ale tu u nás... sú obe pohlavia rovnoprávne, pretože boli odstránené všetky rozdiely, ako napríklad rýchlosť učenia sa, spoľahlivosť v rozhodovaní, technické založenie a tak. Toto všetko sa zhoduje a niet prečo považovať ženy za menejcenné alebo menej schopné. - Tak potom aká nadvláda? - spýtal sa nesúhlasne. - Však to si protirečí s tým, čo si práve povedala o absolútnej rovnoprávnosti! - Nuž, v tomto jedinom je akosi nadvláda. Totižto muži sa v našej dobe, vlastne už trocha dávnejšie, stali akosi pasívni. Pripustili si, že aj tak sú vlastne oni lovená zver a nie ženy. Dlhým štúdiom tejto skutočnosti sa prišlo na to, že to naozaj tak je. Mužovi imponuje, ak môže o ženu bojovať. Toto využívali v dávnych dobách ženy pre svoje dobro. Robili sa neprístupnými i napriek tomu, že išli skapať od nadržanosti, len aby si muž nemyslel, že sú treťotriedne nemravnice. A ony boli pritom prvotriedne nemravnice!!! Modlili sa, aby vydržal aspoň päť minút a potom sa mu veľmi pohotovo oddali. Tak napokon muži došli na to, že je to vlastne iba veľké divadlo. Žena im nedá, kým sa o to snažia. Akonáhle ju pošlú ku všetkým čertom, je zrazu úplne pri ich nohách a siaha im na tú najnebezpečnejšiu časť. Ale čo už? Tak to asi má byť... A tak si muži povedali, že sa na to vybodnú a nechajú teda rozhodnúť v tejto veci ženy. Ženám sa takto všetko trocha skomplikovalo, lebo zrazu nikto o ne nemal záujem. Mysleli si, že sú asi škaredé, že majú možno veľmi veľkú sedaciu časť a že vôbec, stoja za hov... No, aby si však dokázali pravý opak, začali ony pre zmenu zvádzať mužov. A akosi sa pri tom dodnes ostalo. Preto sa teraz ženy snažia o priazeň mužov a nie naopak. Samozrejme, dôležitý faktor, na ktorý nemožno zabudnúť je, že mužov je veľmi málo. V niektorých lokalitách pripadá na štyri ženy jeden. Tam sa potom vedie veľmi krutý boj o... koreň veci. - No ty si teda chodiaca databanka! - pochválil ju. - Normálne si ma nakŕmila takými údajmi, ktoré mi veľmi veľa vecí vysvetlili. Už chápem, prečo ma chcú Kenstonové, prečo ma chce Jane, Ica, Amica, Axisa, Sica a ešte ďalší tucet žien! To som už dospel k takému poznatku, že mužov je menej, ale ešte stále mi to nejako nešlo dokopy. Teda je to preto, lebo muži sa stali nevšímavými! Ahá... Vidíš, to by ma nenapadlo. - Vidíš to. Ale neboj sa, NOEMI by ti to určite po čase povedala. Možno by už bolo vtedy neskoro, ale ani NOEMI nie je strážny anjel. Je iba anjel. - Ďakujem, - poďakovala NOEMI. - Ty stále počúvaš, čo? - spýtala sa nevrlo Anina. - Áno, ale iba preto, lebo mám s Ramenom nahodenú pevnú linku. - No jasné! Nepovedala som ti? - pozrela na neho. - Ak získaš u NOEMI jednu permanentnú frekvenciu, tak to máš celkom dobré. V takom prípade je NOEMI naozaj niečo ako strážny anjel. Milá servírka pricupitala k nim a zdvorilo sa spýtala, čo si prajú a podala im elektronické menu. Ramen nevedel, čo znamenajú tie všetky taliansky znejúce názvy, a tak si vybral námatkovo jednu pizzu menom “Vario” a Anina si vybrala s takým komplikovaným názvom: “Tonno e funghi”. Milá servírka zobrala elektronické menu a rovnako zdvorilo odcupitala. - Takže ty si sa ma odvážil takto ukradnúť z konferencie? - položila Anina túto básnickú otázku, ale vôbec nečakala na ňu akúkoľvek odpoveď. - Nemyslela som si, že by si mohol byť až taká špina. - To vieš, ani som nechcel byť, ale akosi mi to takto vyšlo. Nebyť toho, že sme sa s NOEMI začali rozprávať o mojom potenciálnom programe dňa, pravdepodobne by si tu teraz nesedela. - Ak ti mám pravdu povedať, až tak veľmi ma to netrápi, - usmiala sa na neho lišiacky. - Aj tak som dnes nemala náladu prednášať na konferencii. Takto mám aspoň ospravedlnenú neúčasť. NOEMI mi to určite vybaví. - No jasné! - ozvala sa NOEMI, ktorej to už pripadalo akosi divné. - NOEMI toto, NOEMI tamto, NOEMI pobozkaj ho, NOEMI teleportuj ho... NOEMI sa môže i pokakať, ale musí skákať ako stepná koza!!! - jej hlas znel tak trochu podráždene. - Ó, prepáč mi moja drahá, zabudla som sa ťa spýtať túto otázku. Však, ak ťa pekne poprosím, vybavíš mi ospravedlnenú neúčasť na konferencii?

72

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Samozrejme, - súhlasila ochotne NOEMI. - Vidíš, vieš ty byť aj slušná, keď musíš! - pochválila Aninu. - Ehm, odkedy sme ju s Michaelom spustili, je stále takáto. Neposlúcha a neposlúcha! Robí starším napriek, provokuje, robí zle a odvráva. Ale napriek tomu ju mám veľmi rada, - uzavrela Anina. - A naozaj. Čo robia tvoje ostatné kolegyne? - Tie sa niekam vyparili ešte predtým ako som vstal. Ani neviem, kde vlastne sú, - pohotovo vysvetlil. - Ak by si to naozaj chcel vedieť, NOEMI ti to určite rada povie, - usmiala sa Anina. - Ja vlastne ani nechcem tak intenzívne vedieť, kde sú... - priznal sa. - Teraz som iba tvoj a žiadnej inej. A taktiež dúfam, že i ty si iba moja a nikoho iného. - Jasné, - usmiala sa. - Ako by som mohla. Však som na teba tiež ostro poľovala! Ups... - chytila si ústa. - To som nechcela prezradiť. Ale už je to aj tak jedno. Teraz to vieš, tak sa zariaď ako myslíš, - pobozkala ho na ústa. Už úplne zabudla na to, odkiaľ ju vytiahol. - A nebudeš mať naozaj z toho nejaké problémy, že som ťa odtiaľ dostal von? - Ak nie zdravotné, tak žiadne, - odpovedala s úsmevom. - Ale myslím, je to môj prvý dnešný nútený teleport, a tak sa nemusím ničoho obávať. - Presne tak, - potvrdila pohotovo NOEMI. - Máš ešte stále tri teleporty povolené. Milá servírka pricupitala a doniesla dve objednané pizze, dva malé poháre kečupu, dva poháre chladeného perlivého nápoja. Veľmi nápadne to pripomínalo coca-colu, ale určite to nebola ona. Dvetisíc rokov neprežije ani coca-cola. Ramen veľmi opatrne ochutnal nápoj. Zistil, že je vynikajúci. Vôbec ani zďaleka nepripomínal coca-colu, ale skôr nejaké veľmi jemne ochutené víno. Ako sa však od NOEMI dozvedel, s alkoholom to nemalo nič spoločné. Bol však veľmi vhodný k pizzi. - Mmm... výborné, - pochválil. - Má to čosi do seba. - Do seba? A to čo vlastne znamená “do seba”? - spýtala sa so záujmom Anina. - Je to taká fráza. Ak je niečo O.K., tak to má čosi do seba... To sa ťažko vysvetľuje. Proste to sa tak hovorieva, - snažil sa jej vysvetliť. - Aha, no veď hej, - uspokojila sa s takýmto vysvetlením. - A čo po tejto našej... ehm... stretnutí? - Nuž, ani neviem. Neviem sa rozhodnúť, či najprv ísť domov a potom do Záhrady zaľúbených alebo opačne... Alebo niekde úplne inde?... Alebo, že by som išiel niekde do Európy, pozrieť si Červené námestie v Moskve? Á, asi si pôjdem do Londýna pozrieť Westminster Abbey, alebo také niečo. Alebo ak ma nič inšie nenapadne, tak asi pôjdem spať. Anina tušila, že ju iba provokuje, a tak trocha ju chce ešte potrápiť. - Ak nebudeš mať žiadny nápad, ja ti jeden dám. Netvrdím, že je bezbolestný, ale má... má čosi do seba, - podarilo sa jej vysloviť túto frázu. - Vidíš, celkom dobre ti to ide, - pochválil ju, vychutnávajúc pizzu. - Aj tak by som rád videl, ako vyzerá šéfka pozemského Ústavu erotiky bez šiat. Takto zaodeto to nie je nič moc. - No, nemaj príliš odvážne reči, lebo to sa nevypláca! - upozornila ho. - Nemysli si, že ak si tu nový, nemôže sa ti nič stať. A ani NOEMI ti nepomôže v takých veciach, ak jej vyslovene zakážem. Aj keď sa teleportneš na Mesiac, ja si ťa tam nájdem a... a potom nechci vedieť, čo s tebou urobím! - povedala to tváriac sa veľmi vážne, takže mu neostalo nič inšie ako uveriť. - Mhm... Ale toto je vynikajúce. Výborné, super! Táto NOEMI je poklad. Vybrala tú najlepšiu reštauráciu. - Ramen, nemal by si ju tak veľmi chváliť, lebo ešte napokon bude namyslená. NOEMI má k dispozícii celý aktuálny zoznam všetkých zariadení a budov na Zemi, takže jej vôbec nerobí problém vyhľadať niečo vhodné. Ale myslím, že to už vieš, nie? Určite vieš, čoho je schopný KITT a NOEMI sa od neho príliš nelíši. Ale máš pravdu, ten koláč je vynikajúci. Jé, ty tam máš aj tie žlté bobule? Ja tu mám iba tieto vtipné hríbiky. Musím uznať, že to nebol až taký zlý nápad. Máš moju pochvalu. - Veru, je to príma. Asi budem dosť často navštevovať podobné zariadenia. - Budeš to musieť využiť, kým si na Zemi, lebo neviem, či tam hore u vás máte niečo takéto vynikajúce, upozornila ho. - Ale určite tam niečo nájde, nie? - neveril. - Alebo aspoň niečo vzdialene podobné. - O jednej reštaurácii viem, je na báze Timocharis. Tam robia vynikajúce koláče. Mala som to možnosť vyskúšať, keď som bola na návšteve u Jane. Boli sme vtedy navštíviť jednu našu spoločnú priateľku Kono Taito. Ona je totižto Japonka, vieš? Preto má také zvláštne meno. Pozvala nás vtedy do jednej reštaurácie, ktorú navštevuje veľmi často. - Ehm... A kedy to približne bolo? Nie náhodou tak... asi pred desiatimi dňami? V duchu počítala a potom prekvapene povedala: - Ale asi vtedy! Myslím, pred deviatimi... Odkiaľ to vieš?! - spýtala sa ho prekvapene. - Odvtedy sa poznám s Icou veľmi dobre, vieš? Jane sa vtedy vyparila na bázu Timocharis a Ica mi povedala iba toľko, že tam išla k nejakej svojej priateľke. - Vidíš, to bolo asi vtedy, - prisvedčila Anina. - No jasné, slečna Holden! Určite tú chvíľu využila pre svoje sexuálne ciele, však?

73

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Samo, - prikývol. - Ale čo s ňou, keď je taká milá? - Do postele! - vyrazilo z Aniny. - Aj ja som si to najprv myslel, ale podľa mňa takej dvadsaťpäť na zadok a nechať ju tri týždne bez muža! - Nie si na ňu tak trocha prísny? - spýtala sa s úsmevom. - O tebe by som nepredpokladala, že by si bol schopný nechať sa ženu takto trápiť. Neviem, čo mám od teba potom očakávať. - Myslím, že len to najlepšie. Nepoznám presne tvoju povahu a náročnosť v istých veciach. Ale až ťa spoznám bližšie a zistím všetky tvoje slabé stránky, určite ich zneužijem proti tebe... To sa tak robí, vieš? - Ahá! No mám iba jednu slabú stránku. Ktorá to je, na to už budeš musieť prísť sám. Ani nie tak slabú stránku, ako slabé miesto... Nepoviem ti už nič viac, lebo by si to mal potom veľmi ľahké a zvíťazil by si nado mnou ľavou zadnou. - Dobre, budem musieť teda nad tebou zvíťaziť prednou strednou, - pousmial sa a Anina jeho úsmev veľmi pohotovo opätovala. - Vidím, že máš veľmi dobrý cit pre dvojzmyselnosti, - pochválila ho. - Zrejme si z nej zložil aj štátnu skúšku, čo? Alebo aspoň zápočet. Ak budem dobrá, môžeš mi dať malý rýchlokurz? - Samozrejme, - prikývol ochotne. - Ale ešte predtým ťa zvediem, aby si nemohla svoje nové poznatky použiť proti mne, ehm-ehm, - symbolicky si odkašľal. - Ak už budeme po tom, tak ta dôverne oboznámim so všetkými možnými i nemožnými dvojzmyselnosťami. Mmm... ale táto pizza je naozaj vynikajúca. Neviem, čo by som práve povedal, a tak sa ťa spýtam takú klasickú otázku: čo nového u vás vo firme? - Vo firme? - Aninina tvár i otázka vyjadrovala, že to slovné spojenie nepochopila. - Čo je to “vo firme”? spýtala sa udivene. - Joj... prepáč, - ospravedlnil sa. - Budem musieť obmedziť pojmy 21. storočia. Firma znamená vlastne ústav. Chcel som sa teda spýtať: čo nového u vás v ústave? - Aha... - prikývla. - Tak to už chápem. Nuž, máme nového člena. Je veľmi zvodný a vie sakramentsky dobre milovať. Je síce trochu nestály a zvykne zamestnankyne ústavu ukradnúť priamo z konferencie, ale ináč je to celkom neviniatko. - Ahm... - riekol príjemne prekvapene. - Teda pomerne veľa nového... A okrem toho? - Nuž, okrem toho, - na okamih sa odmlčala, aby dodala situácii dramatičnosť, - konferencia v progrese. Práve teraz... - pozrela na computerový komplex na zápästí, - práve teraz začína ďalšia prednáška na konferencii. Do čerta! - skríkla. - A ja som ju mala uviesť!!! Vtom sa NOEMI ticho ozvala: - No, už som ju začala namiesto teba. - Aspoň že tak, - upokojila sa Anina. - Neboj sa, myslím, že to, čo ťa čaká s Ramenom má určite vyššiu kalorickú hodnotu ako uvedenie nejakej ďalšej časti konferencie! - vyslovila svoju teóriu NOEMI. Usmial sa - Už som si myslel, že si so mnou stratila spojenie. - Vôbec nie, - nepripustila NOEMI. - Ty máš vyhradenú pevnú linku, na to nezabúdaj! A to platí až do odvolania. A to príde až keď opustíš Zem. Vieš, nerada by som stále otravovala KITTa kvôli nejakej prázdnej frekvencii... - Nuž... - Vieš, - skočila mu do reči Anina, - že tá Mima je ale rafinovaná? - Prečo? - nechápal takú rýchlu zmenu témy. - Dobre viem, že sa vtedy počas konferencie s tebou bavila a “nedávala pozor” na prednáške, ale vynašla sa sakramentsky rýchlo. - Ako si na to prišla? - spýtal sa zvedavo. - To máš tak. Vedela som vtedy... - odhryzla si z pizze, - že sa máš zúčastniť konferencie, a tak som si ťa pomerne často všímala a celkovo zhodnocovala, aký asi môžeš byť... bez tej kombinézy... - dokončila ticho. A práve vtedy som videla, že ste sa spolu s Mimou bavili a vyrušovali ste celkové dianie na konferencii, a tak som ju oslovila... - Tak ty si teda tiež pekná špina! - pokarhal ju. - Kto by si to o tebe pomyslel?! - Ale vieš, chcela som, aby si si ma tak trochu všimol, - riekla a sklopila zrak. - Nejako som musela predsa využiť svoju právomoc zasahovať do priebehu konferencie, nie? Ramen sa zasmial. - Samo. Ale práve takto? Vlastne máš pravdu, všimol som si ťa až akurát dosť. Ale nemysli si, že práve vtedy si za u mňa zapísala! - A kedy? - zaujímala sa zvedavo. - Bolo to ešte predtým. Jane mi sľubovala erotické filmy ako dokumentačný materiál konferencie. - Neklamala, - prisvedčila. - Viem, že neklamala, ale ja som sa jej tak medzi rečou spýtal, či tam bude vystupovať aj tá prvá prednášajúca... Neklamne vtedy išlo o teba. Jane povedala, že síce na podobné dokumentačné materiály sú špeciálne určení herci, ale potom dodala, že teba určite uvidím v záverečných materiáloch konferencie.

74

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Hej, - zasmiala sa. - Hovorila úplnú pravdu. K posledným referátom som sa podujala natočiť pár dokumentov o niektorých našich najnovších poznatkoch erotiky... A to vieš, najlepšie sa dokumentujú obrazovým materiálom. - Áno, - prikývol. - Je to presne tak. Niet nad obrazový materiál. - Ale vôbec nemusíš žiarliť na tých, čo ho so mnou natáčali! - povedala rýchlo. - K nim som necítila žiadny bližší vzťah, - z jej hlasu bolo cítiť, že by ho nerada stratila. - O.K., však napokon, si plnoleté dievča a to robíš, čo ty chceš, alebo čo ti práve dovolia... - To je práve tak. Viem, čo by som chcela teraz urobiť, ale... Je tu príliš veľa svedkov. - Ó, milá moja, - uškrnul sa, - radšej si neprirob ďalší záznam o verejnom pohoršení. Predpokladám, o čo ti asi ide, ale nemusíš sa ničoho obávať. Asi tak...dvadsať minúť som iba tvoj. Viem, že si to zrejme nevážiš, ale však ty si to uvedomíš, až keď bude po všetkom... - Iba že by nie, - odrovnala ho v momente. - Veľmi dobre si uvedomujem, čo to znamená sedieť tu s tebou a venovať sa ti. Je to pre mňa veľmi výnimočná možnosť spoznať nového člena ústavu erotiky z tej najzávažnejšej... strany. Ale čo už. Nech. Však napokon, ak sa už nezúčastňujem konferencie, tak aspoň poriadne! Musím mať nejakú normálnu náhradu. A ty si nádherná náhrada. - Povedz mi Anina, - pozrel jej pozorne do očí, - keď sa zúčastňujete takýchto konferencií a pozeráte rôzne “obrazové” materiály, nevzrušuje vás to? - Aby som ti pravdu povedala, - mierne sa uškrnula, - trochu hej. Ale už som voči tomu tak jemne imúnna, vieš? Mám taký obranný mechanizmus, ktorý ma upozorní, že to nie je skutočnosť, a preto sa nemám čo vzrušovať. A nevzrušujem sa. - A ak sa náhodou vyskytne taká situácia, že to skutočnosť je? - položil jej veľmi zákernú otázku, čakajúc nejakú vyhýbavú odpoveď. - No, ak je to náhodou skutočnosť, tak sa chopím svojej príležitosti, a... - Anina sa zarazila. - Jasné!!! To si chcel počuť, čo? - oborila sa na neho. - Hneď som si mohla myslieť... Máš teda poriadne podlé cesty! - Áno, ale vieš, účel svätí zbraň. A čo také nové druhy zvádzania? Určite už máte toho veľa preštudovaného. Zaujímalo by ma, či nemáte ešte nejaké nepreskúmané oblasti. Anina dojedla posledný kúsok pizze. - Jasné, - ešte vždy sa nájde niečo na preskúmanie... ehm... - odkašľala si. - Napríklad práve teraz ty. Už sa teším, ako svoje nové poznatky uvediem na nasledujúcej konferencii a aký nádherný dokumentačný materiál s tebou nafilmujem, hihihi, - zasmiala sa zvonivým hláskom, ktorým ho absolútne paralyzovala. Mierne zaklonila hlavu a zasmiala sa nad jeho reakciou a neopakovateľnou mimikou. To bolo snáď jediné, čo nebolo možné na ňom sfalšovať. Jeho mimiku. - Celkom dobré... - pochválil pizzu. - Varia tu výborne. - To je síce zvláštny pojem pre prípravu jedla, ale podistým si mal na mysli syntézu, však? - zatvárila sa prekvapene. - No, tak teda syntéza. U nás sme tomu hovorili varenie a pečenie. - Á... áno. Staré spôsoby prípravy jedla. Čítala som o tom v archeologickej príručke. Celkom milé, až na to, že jedlo obsahovalo o 20% škodlivín viac a 0% výživných látok. No ale to už je tiež dávno preč. Teraz sa pripravujú jedlá biologicky nezávadné a bakteriologicky čisté. - Čisté? - zadivil sa. - A čo potom organizmus, ak náhodou natrafí na nejaký ten malý vírus? - Nič. Náš imunitný systém ho v priebehu najbližších minút absolútne zničí, - povedala hrdo. - Á, takže žiadne ďalšie zdravotné problémy? - Presne tak, - prikývla. - Ale nechajme biológiu biológiou a venujme sa príjemnejším veciam... - zahľadela sa pozorne do jeho očí. - A vari sex nie je biológia? - rypol do nej. - Je, ale to sa dá nazvať i organickou chémiou, nie? - usmiala sa milo. - Tak čo? Ako strávime tento pekne načatý deň? Zvedieš ty mňa alebo ja teba? - z jej očí zračila veľmi vážna otázka. Bolo vidieť, že už nepopustí a za každú cenu chce dosiahnuť svojho. Ako vedúca pozemského ústavu erotiky chcela samozrejme nového člena absolútne pretestovať. - Neviem, čo je pre mňa bezpečnejšie... - zamyslel sa. - V každom prípade, asi to nechám na teba. Však ty máš už nejaké tie zvádzacie skúsenosti, či nie? - No... mám, - potvrdila, pretože nemalo význam klamať. - Ale bola by som veľmi rada, keby si ma obohatil o nové poznatky. Som si istá, že v tvojom čase sa ženy zvádzali ešte staromódnym spôsobom, ktorý by iste i v dnešnej dobe určite zaimponoval... - No len to nie... - zalomil rukami. - To snáď nie... A ja som tak dúfal, že už som skončil s kadejakými primitívnymi vetami, nemiestnymi poznámkami, ktoré tak veľmi imponovali ženám môjho času, kecami o počasí, prehnaným vystatovaním sa... - vyzeral veľmi nešťastný, ale v skutočnosti mu to bolo úplne jedno. Však Anina zistí, že to nie je len tak, milovať sa s pračlovekom. - Ale k veci. Som za, no potreboval by som vedieť niektoré vážne podrobnosti. Napríklad... Kde, kedy a ako to chceš robiť? - Jéj... - vypleštila oči. - Takúto priamosť som od teba neočakávala, že... - Dobre teda, - skočil jej do reči. - V tomto prípade, sa prepnem do “smart” módu a začnem ťa zvádzať.

75

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ramen sa veľavýznamne odmlčal, pozorne sledujúc Aninu. - Nuž, kráska moja... Vieš, nemysli si, že len tak prenič-zanič si môžeš dovoliť nejaké to sexuálne posedenie. Ale teraz už naozaj... Tak aby si si nemyslela, že to s tebou nemyslím vážne. Vieš drahá moja, čítal som jednu knihu. Tam sa jeden známy fyzik opisoval svoje dobrodružstvá. A písal tam o jednom svojom milostnom prípade. Vtedy bol ešte mladý študent a sedel pri pive. To je taký mierne alkoholický nápoj. Pristúpila k nemu mladá študentka s otázkou, či ju pozve na drink. On jej na to povedal: samozrejme, že ju pozve, ak sa potom s ním vyspí... - A čo povedala? - spýtala sa so záujmom. - Povedala, že dobre, - usmial sa. - A potom sa s ním vyspala... - Úplne normálne, - vyslovila sklamane. - Nie je na tom nič zvláštne. - Práve to som chcel počuť, - zasmial sa. - V tom prípade je to jasné. Pozvem ťa na drink, a potom sa s tebou vyspím! - zasmial sa hlasno. - Ale naozaj sa mi páčiš, - povedal vážne pozerajúc do jej hlbokých očí. Si celkom sexy a si aj celkom rozumné dievča. - Ó, ďakujem, - poďakovala. - To rada počujem. V našom čase to znamená veľkú pochvalu, ak to vylezie z úst muža. To vieš, tu je príliš veľa pekných žien na to, aby si muži všímali nejaké tie minimálne rozdiely medzi nimi. A tak je to vysoká pochvala, ak to vysloví muž. - Ešte dobre, že hovoríš. Zapíšem si to do svojej internej databanky. Odteraz budem vedieť, že nemám ženy prehnane častovať pochvalami a peknými slovami. Okrem toho máš ešte nejaké ďalšie rozumné nápady? - Samozrejme, - prikývla. - Napríklad, opustiť túto reštauráciu a venovať sa sami sebe niekde osamote... Čo ty na to? - Súhlasím, - prikývol a oči mu zažiarili radosťou, čo Anina tak trocha nepochopila, lebo by to svedčilo o tom, že mu nie je ľahostajná a to sa jej zdalo v tomto okamihu príliš ideálne. - NOEMI, - zavolala ju, - prosím ťa, teleportni nás niekde v rámci konferenčného centra, v blízkosti miesta konania konferencie. - OK, - ozvala sa pohotovo NOEMI. - Za pár sekúnd budete na zvolenom mieste, - riekla milým hláskom. Iba žeby nie, ak by mi nááááhodou vyhorel koprocesor pre teleport, - zachichotala sa. - To by som ti neradil, - pohrozil jej Ramen. - Nevieš si predstaviť, čo taký zlý duch anihilovaného človeka dokáže narobiť! - A čo také? - spýtala sa zvedavo NOEMI. - Nuž... - v tomto okamihu nevedel, ako by vykľučkoval, a tak pre istotu ukončil túto tému. - No, to ti poviem niekedy nabudúce, teraz nás radšej pekne teleportuj. - OK, - súhlasila NOEMI a v priebehu pár sekúnd ich odparila.

76

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

13. kapitola
ZEM – CONFERENCE CENTER dátum: 31.7. 4321 - nedeľa - 12:45 newyorského času

Zhmotnili sa v jednej z mnohých chodieb budovy konferenčného centra. - Táto NOEMI je poklad, - pozrel zisťujúco na Aninu. - Vyzeráš, že si celá, - jemne ju pohladkal po prsiach. Jé, naozaj. - Dáš to preč! - plesla mu silno po ruke. - Nemysli si, že si môžeš dovoľovať! - pozrela mu nahnevane do očí, - teda aspoň na verejnosti nie, - dodala už trocha miernejšie. - Ahoj Anina, - pozdravila ju milo usmiata svetlovláska, ktorá práve prechádzala okolo nich. - Ahoj Tess. - Ó... ona to videla, však? - Ramenova tvár sa skrivila do zhrozeného výrazu. - Videla, - prikývla. - Čo myslíš, prečo som ťa tak zrušila? Však by si o mne myslela, že som nejaká radodajka z dvadsiateho prvého storočia! - Ó áno, a veľmi by sa prerátala, lebo ty si radodajka zo štyridsiateho štvrtého storočia! - jeho oči sa zaleskli hnevom. - Ale choď, ty! - capla ho s úsmevom po hrudi. - Dobre vieš, že som to tak nemyslela. Ja som to iba tak... tak trochu zahrala. - To už viem, že vás ženy veľmi baví si tak trochu zahrať. - Kam pôjdeme teraz? Na konferenciu, alebo niekde inde? - Niekde inde. Nechce sa mi teraz ísť na konferenciu, - priznal sa. - Radšej by som s tebou strávil zvyšok dňa, celkom ma baví vláčiť sa s tvorkyňou NOEMI. Je to veľmi príjemný pocit. - Ale nemysli si, že to bolo niečo zložité, - uviedla to na správnu mieru. - Však to bola teamová práca spolu s Michaelom a spolupracovalo na tom ešte asi ďalších sto ľudí. A aj Jane v tom mala prsty... - Ale vy ste boli tvorcami celého projektu, nie? - zisťoval. - To áno, ale... - Žiadne ale! - zrušil ju. - To je akurát dosť. Ehm... si úžasne sexy... Naklonil sa k nej a zdĺhavo ju poláskal. - Hej! - odstrčila ho surovo. - Nie tak zhurta! Musíš si uvedomiť, že som trocha iná trieda ako ty. To nie je len tak, láskať sa s vedúcou ústavu! Tú si musíš najprv získať, alebo aspoň napísať nejako rozumne sformulovanú žiadosť... - Napríklad žiadosť o súlož? - prerušil ju. - No povedal si to poriadne nechutne! - oborila sa na neho a tvár sa jej skrivila do absolútne znechuteného výrazu. - Nie preto, ale pomaly si budeš musieť zvyknúť, že si jedným z členov ústavu. - No to nebude až také zložité, - pousmial sa. - Ako si teraz spomínam, Jane hovorila, že som členom ústavu so všetkými povinnosťami a právami, čo z toho vyplývajú... No a ja si vyhradzujem právo pretiahnuť vedúcu ústavu! - Jéj... No to si trocha prehnal. - Milá moja, čo sa toho týka, asi ani nie. Iba dôkladne preverujem všetky možné kombinácie. - Aké kombinácie? - Napríklad také kombinácie, nakoľko je pravdepodobné, že sa práve v tomto okamihu práve tu ocitne Mima a Jane... - Myslím, že pravdepodobnosť je nulová, - povedala sebaisto Anina. - Si si istá? - položil jej zneisťujúcu otázku. - Čao Mima, ahoj Jane! - Čo?! - Anina sa prudko otočila a za jej chrbtom stála Mima a Jane. - Jééj... - takmer sa nezmohla na slovo. - Ste tu už dlho? - Ani nie, - odvetila usmiata Jane. - Iba od tej doby, ako sa ťa snaží Ramen pretiahnuť, hi-hi-hi, - zachichotala sa decentne Jane. - Teda dosť dlho, - zosumarizovala Anina. - Predstav si, tento prasák mi robil nemravné návrhy! - ukázala na neho. - Nuž, jediné, čomu sa čudujem, - pokrútila nechápavo hlavou Jane, - že si ich ešte neprijala... - To vieš, stále som sa spytovala sama seba, či mám nechať Ramena podviesť so mnou moju najlepšiu priateľku... ehm... ešte z detstva, - dodala len tak akože pomimo.

77

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale Anina! - objala ju Jane. - To vieš, že by som ti to prepáčila. Však si moja najlepšia priateľka! - To áno, - prikývla Anina, - ale nemala by som potom tvár sa pred tebou ukázať... Tak často. - Také starosti si vôbec nemusíš robiť, - ukľudnila ju, - raz ťa tak či tak zatiahne do postele. Len pre teba lepšie, ak to už máš za sebou, nie? - No to vieš, že áno! - prikývla Anina. - Ale chcela som ho trocha potrápiť... - Héééééj!!! - Ramen zrazu nevydržal a hlasno vykríkol. - Toto je už znova o mne bezo mňa! Ako keby som to bol ja, čo každú babu ťahá do postele! Skončite to veľmi rýchlo, lebo sa nezdržím a každá z vás dostane, čo si zaslúži! - Tu na verejnosti? - podpichovala ho Jane. - Tu na verejnosti! - reagoval okamžite. - O-ó, - riekla priškrteným hlasom. - Asi by sme mali naozaj skončiť, lebo to napokon splní. Ten je schopný všetkého. Neverila by si... Anina na Jane pozorne pozrela. - Ty ho už nejako poznáš, čo? - Áno, už asi desať dní... Vtom sa Anina strašne hlasno rozosmiala. - Prepáč mi Jane, ale znelo to veľmi kontrastne... tých desať dní. No ale aj tak dobre. Ja ti ho pre istotu na chvíľu ukradnem a ani sa nepýtaj, čo s ním idem urobiť. - Nebudem sa. Hlavne ak viem, že si tým zachovám zdravie, ak sa o to nebudem zaujímať... buéé... predviedla citoslovce náreku, - včera mi ho už znásilnila Mima a Agi! Ja budem plakať... buéééé... - zrazu náhle zmenila výraz tváre na úplne prirodzený. - Nuž, o tom asi toľko. Tak si to uži a potom sa stretneme na niektorej z posledných prednášok konferencie, - dodala a pomaly s Mimou odchádzali. - Tak a už si môj, - a pozorne sledovala, ako Jane s Mimou odišli. - Oficiálne. Takže, kde to chceš robiť? Máš radšej morskú pláž zaliatu slnkom alebo tmavú noc plnú neodfiltrovaného gama svitu hviezd na dne mesačného krátera pri Hadleyho balvane? Ramen nechápal, čo tým chce Anina povedať, ale bolo mu jasné, že ho nahovára na milostné dobrodružstvo. - Éééé... radšej niečo medzi tým... tmavú noc plnú neodfiltrovaného gama svitu hviezd na morskej pláži zaliatej mesačným svitom... - Ahm, - prikývla potešene. - Dobre, tak budeš mať tmavú noc na morskej pláži zaliatej mesačným svitom. - A to už ako? - nechápal. - To kvôli tomu prejdeme pár tisíc kilometrov, aby sme sa pomilovali na nejakej nočnej pláži? - Ale kde! - ukľudnila ho. - Práveže náš ústav vyvíja jeden veľmi zaujímavý prístroj a chcela by som jeho funkčnosť s niekým vyskúšať. Dokáže lokálne upravovať priestor, podobne ako sa dajú prispôsobovať izby konferenčného centra, ale je obohatený o novú senzilogiku. To znamená asi toľko, že dokáže podľa duševného stavu osoby prispôsobiť výzor a ladenie priestoru. Dá mu vhodné zafarbenie a celkový tvar tak, aby to umocňovalo vnútorné pocity človeka. - To znie celkom dobre. A už to aj funguje v praxi? - Nuž, to je to, čo by som nutne potrebovala vyskúšať, - usmiala sa. - Nerada by som uviedla nejakú nefunkčnú vec, však vieš. - Aha, - prikývol súhlasne, - tak si si radšej našla nejakého testovacieho králika, čo? No dobre. A nehrozí nejaké vážne nebezpečenstvo? Napríklad, že sa to pokazí a my dvaja anihilujeme, alebo tak nejako?... - Nie, - usmiala sa. - Z tohto ohľadu je to absolútne bezpečné. Používa sa stará technológia upravovania priestoru, ktorá je už dávno dávno preverená. Nový je iba modul senzilogiky. Ten treba odskúšať. - A ak ten nebude správne fungovať? - zaujímal sa. - Tak budeme mať na toto milovanie tie najnepríjemnejšie spomienky, - zasmiala sa. - Ale natoľko dobre ho poznám, že je to viac-menej vylúčené. Nemyslím, že máš dôvod sa obávať. Ja vlastne aj viem, aký bude výsledok, ale rada by som vyskúšala, ako to funguje v praxi a hlavne na niekom, kto ešte nie je presýtený podobnými serepetičkami nášho storočia, vieš? - skúmavo sa na neho pozrela. - Ja... ja... - zajakal sa. - Myslím, že sa pokúsim prežiť tie strašné muky. Však napokon, chirurgiu máte dobrú, - usmial sa, - teda mám nejakú mizivú šancu, že ma potom NOEMI dá dokopy. - Jasné, - Anina sa hlasno zasmiala. - Toho sa naozaj obávať nemusíš. Som veľmi rada, že súhlasíš, pobozkala ho. - Uvidíš, nebudeš ľutovať. Napokon, ten modul som programovala ja. - O.K. Kam teda pôjdeme? - vyzvedal sa. - Vidíš, uvidíš na vlastné oči pozemský ústav erotiky. Ak chceš, zoznámim ťa s mojimi kolegami a... - Anina sa na pár sekúnd takticky odmlčala, - kolegyňami. Ale aby som ti pravdu povedala, riskujem toho veľmi veľa, ak ti predstavím všetky moje kolegyne... - Prečo? Mohli by ma zviesť skôr, než sa to podarí tebe? - usmial sa sarkasticky. - Myslím, že si uhádol, - nerada prikývla Anina. - Fúúú, ale budem si ťa brániť zubami nechtami!!! Len nech sa niektorá odváži k tebe prikročiť bližšie ako na jeden meter! Vyškriabem jej oči, vyrežem klitoris a odpílim poprsie!

78

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nie si príliš jemná? - zarypol do nej, ešte viac rozdúchavajúc oheň. Anina zrazu ustrnula a nedokázala zo seba dostať ani hlások. Nemo, s otvorenými ústami hľadela na neho a snažila si usporiadať myšlienky. Veľmi rýchlo však dospela k tomu, že to nemá význam, a preto prešla okamžite na inú tému. - NOEMI, ako stojíme dnes s teleportmi? - Celkom zle, - odvetila NOEMI maximálne flegmaticky. - Buď vás teraz teleportujem do ústavu erotiky a potom nebudete môcť podstúpiť testovanie senzimodulu, alebo opačne. A to všetko iba z bezpečnostných dôvodov. Ináč máte dva teleporty ešte povolené, len tak medzi nami. Ale ak mienite testovať senzimodul, vyhradzujem si rezervu dvoch teleportov. Čo ak vás z toho porazí? Alebo horšie... anihilujete mi tu rovno pod mojimi elektronickými rukami??? Tak to teda nie! Ja si Ramena nedám! - Júj... - Aninina tvár sa skrivila do ošklivého výrazu. - Nemyslela som si, že je to až také zlé. Nuž nič, pôjdeme pešo, - obrátila sa k nemu. - V žiadnom prípade si nenechám ujsť túto výnimočnú možnosť. - Pešo? - spýtal sa so zvláštnym dôrazom v hlase. Pešo sa mu vôbec nechcelo ísť. - A povedz mi Anina, ako ďaleko je ten váš ústav erotiky? - Tak poď, - vzala ho za ruku a viedla ho množstvom kľukatých chodieb, viezli sa dvoma výťahmi, prešli množstvo spojovacích vestibulov, až sa napokon cez dlhú chodbu dostali k veľkému oknu s pekným výhľadom. Táto túra po konferenčnom centre im trvala asi desať minút. - Nuž, tak kde je? - spýtal sa netrpezlivo. - Vidíš tú vysokú budovu? - ukazovala prstom kamsi do diaľky. - Myslíš tam tú ďalekú vedľa tej zvláštnej valcovej plochy? - snažil sa uhádnuť. - Nie, bližšie!... - povedala dôrazne. - Tak potom tá medzi tou a tou s pristávacou plochou navrchu? - Ale Ramen! Povedala som bližšie. Ramen sa nechápavo pozeral von oknom. - Od toho je bližšie iba táto budova tu tesne pri našej! - povedal podráždene. - No hurá! - potľapkala ho po pleci. - Už som si myslela, že ju nenájdeš. Pozrel na Aninu veľmi zvláštnym pohľadom a takmer sa rozrehotal na celú miestnosť. - A ty si sa chcela teleportovať do tej budovy? - potláčal smiech ako len vedel. - Dobre no! - bránila sa. - Každý máme nejaké tie chybičky, nie?! - To áno, ale teleportovať sa o sto metrov ďalej, to chce teda monštruóznu dávku lenivosti, - zasmial sa. Však len to, čo si ma vodila po chodbách kvôli tomu, aby si mi ukázala vašu budovu ústavu, trvalo najmenej desať minút! A to je určite dlhší čas, za ktorý by sme sa prevliekli do tej druhej budovy. Nuž ale čo. - OK. Ja som ti iba chcela ukázať časť konferenčného centra, no! - sklopila zahanbene oči. - Ale teraz už poď. Chytila ho za ruku a vliekla smerom von z budovy. - NOEMI, ako hodnotíš tento typ ženy, - spýtal sa veľmi dôrazne, ukazujúc na Aninu. - Eééé, zákerná, nezvládnuteľná, panovačná, ovplyvňujúca, zvodná... - To stačí, - zastavil ju. - Už si začala hovoriť aj pozitívne vlastnosti a mne teraz išlo hlavne o tie negatívne. - Ah tak, - pochopila NOEMI. Anina sa obrátila k Ramenovi. - Na to, že sa tak krátko poznáme, si teda riadne dovoľuješ! Nerada by som ti pripomínala, že sa poznáme asi tak necelé dva dni. Ale... takto by si na mňa nemal zaútočiť. Mám to radšej spredu ako zozadu, jasné? - Ó áno, - súhlasil. - Budem na to pamätať. Vstúpili do vysokej budovy ústavu erotiky a ocitli sa v priestrannej hale. - Vyzerá to tu celkom prítulne, - pousmial sa. - Halu máte celkom peknú. - To aby sme mohli prijať veľké množstvo sexuálne orientovaných návštevníkov. - A máte často veľké množstvo sexuálne orientovaných návštevníkov? - Nie, lebo do konferenčného centra je bezdôvodný vstup odoprený. - Aha, - zasmial sa, - megalomanstvo ako vyšité. Osobne mi to samozrejme nevadí, pretože mám veľké priestory veľmi rád. Napríklad takú bázu Copernicus... - To ti verím, ale určite ju nemáš rád len kvôli jej priestorom, ale hlavne kvôli... - Anina sa zarazila. - No kvôli čomu? - spýtal sa nedočkavo. - No kvôli... Ale nechajme to tak. Radšej poďme pekne uskutočniť náš rozkošný experiment. NOEMI už zatiaľ určite pripravila senzimodul. - Podľa toho asi už nemám právo odmietnuť... Ale nechcem, aby si si o mne vytvorila nesprávnu mienku, ak by sa to náhodou nevydarilo. A tak ti radšej teraz vopred hovorím, že nie som práve čerstvo vyspatý a vôbec nie vo svojej najlepšej forme.

79

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nevyhováraj sa! - zrušila ho nekompromisne. - Neboj sa, - usmiala sa milo, - ja sa o to postarám, aby si sa v rekordne krátkom čase dostal absolútne do formy. Kým sa dostaneme na miesto činu, máš dosť času si rozmyslieť, čo budeme robiť potom. - Jój, je ešte príliš skoro uvažovať o nasledujúcich hodinách, keď nemám isté ani nasledujúce minúty! Ale podistým pôjdem naspäť na Mesiac s Jane a Mimou. - A počuj... Tá Mima sa mi nejako nezdá. Čo je to za rasu? - Nezdá sa ti, čo? Ani mne sa najprv nezdala, ale má strašne sexy ušká. Také... také špicaté. Neverila by si. - Teda nie je ani náhodou z Mesiaca, čo? - pozrela na neho veľmi prísnym skúmavým pohľadom. - To teda naozaj nie je, ale myslím, že je to exemplárny kúsok. Taká malá dračica. V skutočnosti pochádza z Altairu, odkiaľ som si ju doniesol ako suvenír z mojej úplne zbytočnej cesty. - Ahm... viem. Jane mi už o tom hovorila, ako si si zapríčinil tú "nehodu". - Bolo to síce najprv nepríjemné, ale potom som bol veľmi rád, pretože som spoznal veľkú časť Galaxie za necelé dva dni. Myslím, že to vôbec nebolo na škodu veci. Už som si aj odsedel nejaké tie minúty v galaktickej väznici a spoznal veľmi prítulnú vesmírnu kapitánku. - No tak vidíš, je to celkom sranda v našom storočí, nie? Dúfam, že sa nebudeš chcieť vrátiť do svojho času?! - spýtala sa panovačným hlasom. - Nie, zatiaľ nepomýšľam na návrat, pretože som vo svojom čase nechal všetkých tých blbcov a naničhodníkov a tí mi nikdy nechýbali a ani chýbať nebudú. - To ma teší, - capla ho po zadku. - Však by sme ťa ani nepustili. Načo by aj? A dobrodružstiev si tu užiješ aj tak až-až. To sa veru vôbec nemusíš obávať, že by si sa veľmi nudil. - To som už zbadal, - prikývol. - Napriek tomu, že ma nejaké zbytočné dobrodružstvá príliš nelákajú, nie je to až také nebezpečné. A aj Divoký západ mal svoje čaro... - Divoký západ, hm? - Hej, to obdobie besnenia so strelnými zbraňami. - Ahm. Svetová vojna? - spýtala sa so záujmom, akoby ju to naozaj zaujímalo. - Ale kdeže! To bolo obdobie, keď sa veľký kontinent Amerika vyznačoval húfom drsných chlapov s cigarami v ústach, v prepotených šatoch, pištoľou pri páse a s klobúkom narazeným až po bradu. - Zvláštna definícia, - pokrútila Anina hlavou. - Vyznieva síce realisticky, ale ako môže mať niekto cigaru v ústach?... - Veľmi jednoducho. Buď si jednu kúpi, požičia, alebo zastrelí najbližšieho muža, ktorý má jednu v ústach. Jasné nie? Anina bola čím ďalej tým viac zhrozená z Divokého západu. Jednoducho to nezapadalo do jej súčasného svetonázoru. - Hm. Krásne, - povedala zronene. - Myslela som si, že to boli iba obyčajné báchorky a snaha NOEMI urobiť medzi nami poriadok, keď nám kedysi hovorila, že by nás poslala do saloonu a nechala všetkých postrieľať. Ale vidím, že to myslela úplne vážne. Prasáčka jedna mikročipová!!! NOEMI sa decentne zachichotala. Ramen jej hlas počul veľmi blízko a súčasne všade. - No vidíš, mala si mi vtedy veriť, - povedala prísne NOEMI. - Teraz už vieš, že som to myslela s tebou dobre. - No áno!!! Všetkých by si nás najradšej postrieľala! Tomu ty hovoríš "myslieť to s niekým dobre"? - Ale však sa už nečerti! - skríkla na Aninu. - Keby si nebola moja matka, tak by som sa naštvala a odcestovala by som k mojej matke!!! Anina sa hlasno zasmiala. - Myslím, že sme ti úplne nechtiac priložili k tvojmu hardvérovému vybaveniu i herecký koprocesor... hihi. Budeme ti ho musieť s Michaelom vydrapiť... Čo ty na to? - provokovala Anina. - Dievčatá, - ozval sa Ramen, - potom sa ozvite, keď ste si už vyškriabali oči, dobre? Dovtedy si radšej pospím. Nerád sa prizerám, ako sa dve dračice driapu. Hm? Anina ostala zarazená stáť. Ani NOEMI si zrazu nedokázala usporiadať procesy. Akoby zrazu všetko zastalo na jednom mŕtvom bode. NOEMI sa spamätala ako prvá a rýchlo sa ozvala: - No, nie je mi síce jasné ako by som mala Anine vyškriabať oči, ale už to naozaj nemalo k tomu ďaleko. - No, no, no!!! - zahriakla ju Anina. - Len sa veľmi nesnaž!!! Ak nebudeš poslúchať, tak ťa určite vypnem!!! - Hehéééé, ale to sa predtým prekonfigurujem do iného mesta, aby si vedela, - schladila ju NOEMI. - Héééééj! Tak prestanete, alebo vás mám obe zrušiť?! - zasiahol. - Často sa takto hádate? - Nie, - povedala NOEMI okamžite. - Hm, vlastne vôbec. Toto je prvý raz, - dodala Anina. - To je celkom pekné, ale prečo ste to museli začať práve v mojej prítomnosti? - nechápal. - To... - NOEMI sa zarazila. - To bolo iba náhodou. Pravdepodobnosť, že začneme v tvojej prítomnosti je asi jedna ku trom kvadriliardám... proste mizivá. Ale, ako ma už môj koprocesor náhodných javov párkrát presvedčil, nepravdepodobné javy sa stávajú častejšie ako pravdepodobné. Takže v praxi je akosi pravdepodobnosť javov práve opačná ako vychádza podľa štatistiky.... - Wow... - hlesol. - To je to posledné, na čo by som bol teraz myslel. Matematiku som nikdy nemal v láske. Nie preto, že by som nevedel koľko je dva krát dva, ale... kombinatorika nebola nikdy mojou silnou stránkou.

80

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Len tak mimochodom, tu vpravo, - ukázala mu Anina smer, kam má zabočiť. - Jasné, - prikývol. - Povedz mi NOEMI, je to zariadenie skutočne také bezpečné, ako to prezentuje Anina? - Nie, - odvetila okamžite NOEMI. - Podľa mňa, pre frigidného človeka je to zariadenie to najnebezpečnejšie, čo len môže existovať. - Chudera Janeth... - povzdychol si Ramen. - Janeth je trocha iný typ ženy, - taktne ho upozornila NOEMI. - Jéééééééj, - neudržal svoje prekvapenie. - Ty ju poznáš? - Samo. Však vieš, KITT... Ako vždy, prekecol sa. Ale o to lepšie, aspoň som si mohla rozšíriť svoju databázu ľudí a charakterov... hihi. - zachichotala sa NOEMI. Bol to neklamný dôkaz, že jej zvukový generátor bol veľmi kvalitný. NOEMI napokon oplývala takými možnosťami, ktoré by Ramena udržiavali v permanentnom údive. Dokázala takmer všetko. Vlastne bolo veľmi málo vecí, ktoré NOEMI nevedela. Napríklad, s niekým sa skutočne dobre pomilovať. To naozaj nedokázala. A to i napriek tomu, že mala moderné silové generátory, ktoré jej umožňovali premiestňovať a dotykovo pôsobiť na hocaké "veci". - Ahm... Ramen, už sme na mieste, - prerušila túto ich milú rozpravu Anina. - Je to presne za týmito dverami, - ukázala na robustne vyzerajúce dvere. Tieto dvere by kľudne mohli slúžiť ako pancier pre nejaký bezpečnostný trezor. - OK. Odteraz by som sa mal venovať iba tebe, však? To si chcela týmto povedať? - Tak nejako. Myslím, že by si mal byť ku mne pozornejší a... a... nezaoberať sa niečím iným ako som ja! A vôbec som teraz tým nemyslela na NOEMI, - to meno "NOEMI" (Neural Overdrive and Entertainment Multifrequency Interface - pozn. aut.) značne zdôraznila. - No, to by som ani vo sne nepredpokladal, že by si myslela na NOEMI, - zopakoval Ramen rovnakou intonáciou hlasu, ako to povedala Anina, čím ju samozrejme donútil prevrátiť očami. Hlasno sa zasmiala. - Povedal ti už niekto, že máš výborné herecké schopnosti? - pozerala na neho a milo sa usmievala. - Áno, jedna taká sexica na Mesiaci mi už niečo podobné obúchavala o hlavu. Ale príliš som jej neveril. - Haha, - pousmiala sa Anina, - robil si chybu. Skutočne ti to celkom dobre ide. Len by si to nemal aplikovať na takých miestach, kde sa ti to môže stať osudným. Však vieš... Napríklad teraz!!! Ale aby som príliš neodbočovala od témy, jediné, čo teraz musíš nutne urobiť, je prejsť týmito dverami a celkom sa mi oddať. - To nebude také jednoduché, - nesúhlasil. - To nie je len tak, ako si to vy ženy predstavujete, že: "Ramen choď", "Ramen urob", "Ramen daj"... Zato aj ja mám ešte nejaký cit pre zodpovednosť a ľudské práva, aby si vedela! - Hééééééééj? - zatiahla. - To ti samozrejme neberiem, iba by som bola rada, keby sme už boli po uskutočnení experimentu. - Ahm... Teda ty to naozaj berieš iba ako nejaký suchý experiment, pri ktorom si akoby mimochodom... ehm... zasúložíš? No ty si mi teda ženská!!! - Niééé... Nie len to. Proste... robím to rada. Teda to testovanie. A napokon, je to veľmi krásna chvíľa, milovať sa s neandertálcom. To sa máloktorej pošťastí, a preto som véééľmi rada. - Milá moja, už asi päť minút tu postávame pred dverami nejakého zariadenia a nedostali sme sa ani dovnútra. Mohli by sme už konečne niekde vojsť? - Prepáč, - sklopila oči a vydala príkaz NOEMI na otvorenie dverí. Tieto sa s tichým sykotom otvorili a vyvalil sa biely dym. - Dúfam, že to nie je chladnička, - poznamenal s obavami. - Nie, chladnička to nie je. Je to mraznička! - Ahááá, no áno. A prečo? - Čo prečo? - nechápala a symbolicky sa poškrabala na brade. - Prečo je to mraznička? - rozšíril svoju otázku. - Nóóó, - vyhýbala sa odpovedi. - Nóóó... štatisticky je dokázané, že mužom sa lepšie miluje, keď je teplota okolia nižšia ako izbová teplota. Vraj to odvádza produkované teplo. Ale ak by bola v miestnosti vyššia teplota, tak by sa teplo vyrábané ich telom kumulovalo a po čase by im... no... ako by som to... ich krajšia časť ľudského tela "zvädla". Jednoducho povedané, nízka teplota predlžuje trvanie styku. Muži pociťujú neskôr nutnosť vyvrcholenia, a tak dlhšie uspokojujú svoju partnerku, - Anina ho s týmito slovami voviedla do miestnosti. Nebola tu však až taká zima, akú Ramenovi sľubovala, ba bolo tu celkom príjemne. Nachádzali sa v miestnosti, v rohu ktorej bol ovládací pult a v jej strede veľmi priestranná posteľ. Steny boli matné, ale dalo sa tušiť, že sú to vysokovýkonné trojdimenzionálne obrazovky. Skutočne to boli takéto obrazovky a bola to nezbytná súčasť celej aparatúry. - Tak Ramen, keď sme ťa sem už tak pekne vlákali, chcela by som ťa ešte oboznámiť s tvojimi právami a povinnosťami, - povedala rázne Anina. - Aha, niečo ako poučenie o bezpečnosti pri práci, - prikývol. - To poznám. Tak spusti, nech to máme za sebou. Ostala mierne zarazená, ale veľmi rýchlo sa spamätala a pokračovala ďalej.

81

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Dobre, takže tvoje práva: akonáhle sa začneš cítiť zle alebo nepríjemne, môžeš s okamžitou platnosťou zrušiť seansu a čo najpodrobnejšie popísať stav, v ktorom sa nachádzaš a to je samozrejme aj jedna z tvojich povinností. Okrem toho, máš aj právo riadiť priebeh celej... záležitosti. - A čo sa týka mojich povinností? - Jednu som ti už povedala a druhou je, čo najviac prispieť k rôznorodosti lásky. Čo najviac meniť polohu, provokovať ma, spôsobovať mi rôzne milé prekvapenia, a tak... tých povinností je trocha viac, než práv, ale v každom prípade, muž akosi robí toto všetko automaticky, takže ti zrejme nemusím tieto veci predčítavať. - Nie. Skúsim robiť všetko podľa tvojich predstáv, princezná. Tak, kedy začneme? - Vlastne už sme začali, len o tom asi nevieš, hihi, - zachichotala sa, mierne zakloniac hlavu. - Pred piatimi sekundami NOEMI zapla celé zariadenie. Takže... oddajme sa pôsobeniu priestoru a času... Priestor sa v okamihu zmenil. Už tu neboli iba sivé steny, ale zrazu priestranná nočná pláž, zaplavená mesačným svetlom. Podúval mierny, teplý vánok a bolo počuť šum neďalekého mora, ktoré sa v priebehu pár sekúnd priblížilo až na dosah. Hukot vĺn doliehal z malej vzdialenosti a v mesačnom svite sa dali rozoznať malé vlnky so spenenými vrcholkami. - Nádherne modifikovateľný priestor, - bol z toho pohľadu unesený. - Áno, ale to ešte nie je všetko! Má ešte oveľa širšie možnosti. Hm, držal si už v ruke lúč Mesiaca? - Na Mesiaci som bol, ale... držať lúč Mesiaca? Nie je to somarina? Však to je nemožné! - Nemožné?! - spýtala sa dôrazne. Vtom z Mesiaca vyšľahol lúč a približne za sekundu sa zabodol do postele tesne pri Ramenovi. Ten takmer uskočil od ľaku. - Tak teraz sa ho dotkni! - zavelila. - Hovorím, dotkni sa ho! - zopakovala, keď videla, že váha. Veľmi opatrne, prekonajúc svoj bojový inštinkt, siahol na lúč. - Sála z neho horúčava. Nepopálim sa? - váhal. - Neboj sa, v dnešnom svete si nevieš spôsobiť zranenie, čo by NOEMI nedokázala zahojiť, takže smelo do toho, - plesla ho po chrbte. - No to si ma teda ukľudnila! Vďaka! Veľmi opatrne sa dotkol lúča. Tam, kde jeho ruka prešla cez lúč, sa akoby rozložila na atómy a uvidel si svoje kosti a svaly. Bolo to niečo, akoby videl röntgenový snímok svojej ruky. Necítil nič bolestivé, iba jemné vibrácie, ktoré pomaly rozochvievali jeho ruku. - Jééj, nádhera, - blažene sa usmial. - Je to nezvyčajný pocit. Akoby som v ruke držal celý vesmír... - No, je to niečo také, - usmiala sa. Ramen chytil lúč do dlane. Cítil, ako mu celá ruka mierne vibruje. Teraz mal lúč zdanlivo nejakú hmotnosť, akoby to nebol zväzok svetla, ale reálny objekt, cez ktorý sa však dá prechádzať. Cítil mierny chlad, ale ak sa k nemu približoval, zdalo sa, že je žeravý. - No čo? Pekné, nie? Môžeš sa konečne pochváliť, že vieš, ako sa dá mesačný lúč chytiť do ruky, hihi, zachichotala sa. - Ale teraz už vážne. Máš plnú možnosť meniť priestor a prispôsobovať jeho rozmery. A to dvoma spôsobmi. Jeden je priamym príkazom NOEMI, že jej dáš request a potom špecifikuješ svoje požiadavky, alebo druhý spôsob, myšlienkovou kreáciou. To je asi pohodlnejšie. Proste si predstavíš, čo by mal priestor urobiť, ako by mal vyzerať a tak. - Aha... Tak si to vyskúšam. More sa v okamihu presunulo veľmi blízko, zdvihol ruku a maličká vlnka vyšľahla tak vysoko, že sa svojím speneným vrcholkom dotkla jeho prstov a zjavil sa maličký záblesk. Po tom sa vlna ticho odplížila naspäť do mora. - Vidíš, celkom ti to ide, - pochválila ho. - O chvíľu bude z teba hotový profesionál. - No veď počkaj, keď ti tu vyčarujem umelý penis, a potom uvidíš! - Óóóó... To mi neurobíš, však?! - preľakla sa. - To by už nebola skúška zariadenia, ale iba obyčajné prasáctva. - Dobre, tak ti urobím celého chlapa s takým poriadnym... však vieš čím a nechám ťa rozdávať si to s ním! - No len sa opováž!!! Si obyčajný... KROCH KROCH!!! - Krajšie si to už ani nemohla zhodnotiť, - zasmial sa hlasno. Mesačný lúč zmizol. More sa vzdialilo a opäť všetko vyzeralo ako v pôvodnom stave. Posteľ bola osvetlená veľmi slabým svetlom, aby do nej trafili a aby na seba vôbec dovideli. - Tak čo, môj milý, si pripravený začať? - vyzývala ho. - Som, - prikývol. - Tak na čo ešte čakáš?! - skríkla okamžite. Bez problémov ju zdvihol zo zeme do náručia, preniesol do stredu postele a položil do ležatej polohy. - Ja teda začnem. Citlivo ohmatal jej krásne poprsie, aby zistil, či má niečo pod tou kombinézou, na čo by sa oplatilo pozrieť. - Prepáč, to bolo iba zbežné scannovanie systému, či vyhovuje základným TN, teda technickým normám... Pokračovanie príde o pár sekúnd.

82

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Aha... už som sa ťa chcela spýtať, čo to malo znamenať, ale si taký grázel, že si ma predbehol. No tak pokračuj, milý môj, nech mám čo písať do mojej vedeckej práce.... hihi. Anina sa vedela veľmi krásne chichotať. Mala veľmi krásny hlas, bol snáď erotickejší, ako jej celý zovňajšok. Bol to taký nádherný hlas, do ktorého sa dalo iba zamilovať a o pár sekúnd na to zomrieť. Robili to zrejme tie stredné až horné frekvencie. Vo videofóne mala určite veľmi pôvabný hlások. Vôbec nečudo, že NOEMI dostala tento hlas pre svoj zvukový generátor, samozrejme mierne synteticky upravený, aby nikto nemohol povedať, že porušila "autorské práva" na zvodný hlások. Proste niečo úžasné, ten hlas. Bol ním tak okúzlený a to si uvedomil až teraz, že by bol ochotný ju počúvať aj celý deň, len nech rozpráva. Nechal by ju hoci aj čítať nejaký text z Kámasútry, len aby počul ten hlas... Pôsobilo to na neho vzrušujúco a v tejto chvíli o to viac, keď vedel, že sa o pár minút bude s touto nádhernou ženou, vlastniacou ten prekrásny hlas, milovať. Už ho vôbec nezaujímalo, ako dopadne celý test. Vedel, že aj keby sa cítil najsamhoršie, určite by to neprerušil. To zariadenie bolo síce beta verzia (testovacia), ale nemalo by mať také chyby, aby to bolo neznesiteľné. Po tom, čo si toto všetko uvedomil, rozopol Anine blúzku, čo najviac sa dotýkajúc jej krásnych vnád. Priam cítil, ako sa jej vzpružili. Pociťovala nádherné vzrušenie, keď sa jej takto dotýkal. A bolo to o to viac pôsobivejšie, že sa jej veľmi páčil. Určite by to tak necítila, keby k nemu nemala žiadnu náklonnosť. O pár sekúnd na to si uvedomila, že je iba jedna z mnohých, ktoré majú o neho záujem a jej vzrušenie akosi opadlo. No hneď nato si povedala, že je to úplne jedno, lebo i táto krátka chvíľka jej bude asi stačiť na celý život, a tak znova začala pociťovať tu nádhernú slasť. - Je ti niečo? - spýtal sa, keď Anina so sebou silno trhla. - Éééééé, - vyhýbala sa odpovedi. - Nie... iba si sa dotkol mojej najsilnejšej erogénnej zóny. - Myslíš tejto? - spýtal sa so sarkastickým úsmevom a vzápätí na to Aninou opäť trhlo. - Héééééj! To nesmieš! Zneužívaš moje erogénne zóny! To sa ti nemusí vždy vyplatiť! - Nevadí, už aspoň poznám jednu najzákernejšiu zbraň, ktorou si ťa určite podmaním. - Vieš, - vysvetľovala mu, - tam mám také zvláštne čiarky, - ukazovala na svoje boky. Neviem odkiaľ sa tam nabrali, ale sú to také... také... zvláštne čiarky, myslím sa to volá strie. Akoby práve pre účel erogénnych zón. V odborných štúdiách sa píše, že sú to pásy kože, ktoré sa počas tehotenstva roztiahnu a tak umožňujú predĺženie brušnej steny až do nevídaných rozmerov. No a ja tam mám nanešťastie moju jednu najcitlivejšiu zónu. - No, dobre vedieť. A máš ešte aj niekde inde najcitlivejšiu zónu? - zaujímal sa. - Hej, - neochotne prisvedčila. - Ešte o jednej by som vedela, ale tú má asi každá žena, ktorá nemá vyrezaný klitoris. - No ty teda tiež vieš byť hnusná! - zasmial sa. - A pritom som si myslel, že si to najslušnejšie dievča v celom vesmíre a... - Vôbec!!! - skočila mu do reči. - Nie som žiadna Síriusčanka! - A to sú aké? - nechápal. - To sú tie najslušnejšie dievčatá v celom vesmíre. Pohlavný styk majú raz do roka a aj to iba vtedy, ak dosiahnu zákonom stanovený vek, keď jednoducho rodiť musia. Proste, zákon stanovuje, že musia! Ináč by zomreli určite ako panny. Minimálny počet detí, ktoré musí mať jedna žena počas života sú dve, pričom zákon určuje, kedy ich musí mať. Iba nespôsobilé pre rodenie majú výnimku. Ak niektorá má styk mimo zodpovedajúceho obdobia, je to síce podľa štátu pozitívne, ale ostatné sa na ňu budú pozerať ako na odpad a morálne skazenú. - To je ale hrôza!!! Takú ženskú by som teda nechcel mať za manželku. Ale teraz tu mám teba, takže žiadne problémy. Ty dúfam nemáš zákonom stanovené, kedy môžeš... - Nemám... - vzdychla, pretože jej siahal na druhé citlivé miesto. - Héééj! - osopila sa naňho. - Tam ešte nesmieš! Ešte.... oh... óóóóhhh... ešte nie! - Ále čo! Mám právo meniť všetko, čo sa mi zapáči, ty sama si to povedala. Takže, láskavo mi nebráň v menení histórie! V tom okamihu sa zjavili pásy a zaviazali Anine ruky od tela, takže sa nedokázala ani pohnúť. Vytvoril si ďalšiu predstavu a pásy zmizli. - Tak by sa mi to nepáčilo, - priznal sa. - Chcem, aby si aj ty spolupracovala. - To je od teba milé, - prikývla. - Rozhodne! - Potom neprovokuj a nechaj ma robiť, čo uznám za vhodné... Pokračoval. Jemne jej prešiel po kline a Anine sa takmer zježili všetky vlasy. Ale nedbal na to a pokračoval ďalej. Pomaly z nej sňal hornú časť kombinézy. Mala peknú bielu podprsenku, ktorá sa iba jemne snažila retušovať tvary poprsia. - Toto myslím teraz nebudeš potrebovať, - s týmito slovami jej ju sňal dole. - Naozaj myslím, že nie... Pomaly pokračoval dole. Ešte stále mala na sebe spodnú časť kombinézy a erotické nohavičky. Aj tých ju musel zbaviť, aby bolo o čom "diskutovať" v jej vedeckej rozprave. Pomaly prešiel od jej nôh až po prsia. Mierne sa chvela, ale keby veľmi chcela, ešte by dokázala odbúrať aj toto vzrušenie. Hlavná pointa v celom bolo to, že nechcela. Pomaly jej jednou rukou rozopol kombinézové nohavice a druhou rukou ju

83

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

neustále hladil po jej plných prsiach, ktoré boli čoraz viac pevnejšie. Suchý zips povolil rýchlo. Stiahol z nej nohavice a odhodil ich vedľa postele. Už bola iba jediná maličká prekážka... Jej krásne priliehajúce nohavičky. Mali naskutku zaujímavý tvar. Pekne tvarované, ukončené mierne vyše pása, tvoriace "V" klin. - Upsi, - zhodnotil svoje vnútorné pocity. - Si naozaj vzrušujúca... Proste fantastická!!! Jednoducho... Neviem, čo by som ti teraz povedal. Ale takéto vzrúšo som snáď ešte nezažil... - Hm, je to hlavne kvôli generátoru prostredia, - informovala ho. - Určite by si nemal taký hlboký dojem v bežnom prostredí. Ale kľudne pokračuj. Symbolicky luskol a Aninine nohavičky zmizli, akoby ich odvial vietor. - No ty to už trocha preháňaš, nie? - oborila sa na neho a vzápätí sa rozosmiala. - Vidíš, máš bujnejšiu fantáziu ako ja, lebo toto by ma nikdy nenapadlo. Ale určite sa o tom zmienim v referáte. Dokázal si zmeniť aj priestorové veci, ktoré nie sú súčasťou deformovaného priestoru. Hm... Len dúfam, že mi tie nohavičky vrátiš, lebo ako potom odídem z tejto miestnosti? - Milá moja, zaoberáš sa takými vecami, ktoré vôbec nie sú teraz potrebné. Ak chceš, zadovážim ti tisíc takých nohavičiek! Ale teraz sa už prosím o to nestaraj, dobre? - V poriadku, len aby som ich naozaj potom dostala... Mierne jej opäť prešiel po kline, ale v opačnom smere chĺpkov, takže sa celá zježila a naskočila jej husia koža. Pohladkal ju po krásnych vlasoch a samozrejme mu opäť naznačila, že je to jej ďalšia erogénna zóna. - Dievča, pomaly sa ťa nebudem môcť dotknúť, lebo všetko bude erogénna zóna! Ako ti potom chytím napríklad ruku? Ešte sa ťa ani poriadne nedotknem a už prežiješ svoj prvý orgazmus. - Neboj sa, také zlé to zasa nebude. Mám nejakú výdrž, - ubezpečila ho. Lizol ju pri prsiach, z čoho sa ona takmer poskladala. Pomaličky krúžil ukazovákom okolo jedného prsníka a tým jej spôsoboval nesmiernu rozkoš, presunul krúživý pohyb na brucho a potom finálne na jej klin. Zvíjala sa od rozkoše a takmer si trhala vlasy. Pomaličky a veľmi obozretne vnikol prstom do jej klinu, mierne poštekliac tú najcitlivejšiu časť ženského tela. Cítil, ako tam dole nádherne rastie jej vzrušenie. Pomaly a opatrne vnikol prstom do jej jóni zvlhnutej od vzrušenia. Na maličkú chvíľku zastavil pohyb a vychutnával jej mierne sťahy. Až toto bol dostatočný dôkaz jej hlbokého vzrušenia. Potom zrýchlil pohyb ruky a takmer ju dohnal k vyvrcholeniu. - Počkaj! Neponáhľaj sa tak veľmi, ja chcem v prvom rade cítiť teba! - Dobre, - súhlasil a prestal ju zbytočne drancovať. Siahla mu na jeho citlivé miesto, cítiac, ako v ňom pulzuje vzrušenie. Chcela ho čo najskôr oslobodiť od jeho čiernej kombinézy. Tá teraz aj tak prestala plniť svoju úlohu - zakryť čo sa dá, pred zvedavými ženskými očami. - Môžem? - spýtala sa, ukážuc na jeho kombinézu. - Môžeš, - prikývol. Následne na to sa mu kombinéza odparila. - Dúfam, že mi ju potom budeš vedieť pričarovať naspäť, lebo to je moje jediné oblečenie, - upozornil ju taktne. - Samozrejme. Ale tiež by si sa nemal zaoberať nepodstatnými vecami. Radšej by si sa mi mal začať riadne venovať. Tak do toho, zlato! Nech ťa nemusím pobádať! Však som teraz iba tvoja. Tak to využi, ako sa na muža patrí. Poď! Poď!!! - posledné slovo riadne zakričala. Bola už úplne nahá a zvedavo na neho pozerala. Pokúšala sa uhádnuť každý jeho nasledovný pohyb, ako zareaguje a čo urobí jej milý. Zakaždým sa však prepočítala, lebo jeho reakcie boli jednoducho neuhádnuteľné. Zrejme preto, lebo tušil, že sa to snaží uhádnuť a urobil pravý opak, čo by v tej situácii človek bežne urobil. Jemne ju obrátil z boku na chrbát a preniesol sa nad ňu. Uskutočnila sa ďalšia jeho predstava a Anina sa vznášala asi vo výške pol metra nad posteľou, pričom vánok čechral jej husté vlasy. Pomaličky jej roztiahol nohy a lizol. Aninina predstava bola taká silná, že prekonala Ramenovu a tresla dole na posteľ. - To mi nerob, - upozornil ju prísne a opäť sa vzniesla do rovnakej výšky. - Ja ťa chcem tu, tak ťa tu mať budem a hotovo. - Však ja nič, to bola iba nehoda... Nechcela som ti pokaziť dnešný večer, - ospravedlňovala sa. - Skúsim ti nerobiť napriek. Hneď to aj otestoval. Opäť lizol. Už sa iba zachvela, ale ostala visieť vo vzduchu. Takto ju mal nádherne ako na dlani a mohol si s ňou robiť, čo sa mu práve zapáčilo. Tak aj robil. Asi po desiatich minútach mu medzi hlbokými vzdychmi horko-ťažko povedala, že už by mohol predsalen prestať, že je už dostatočne vzrušená a pripravená na hlavnú časť večera. Tak sa aj stalo. Okolie sa zmenilo na hlboké mesačné krátery s hviezdnatým nebom. Sypký mesačný piesok sa prášil, keď poskočili na posteli. Bolo to všetko tak strašne naozaj, že by to slabšie povahy mohli znášať so značnými problémami. Anine sa to po chvíli zdalo jednotvárne, a tak rýchlo premenila prostredie na slnečnú pláž zaliatu slnkom. Sadla si na Ramenov lingam a mierne poskakovala. Tá pláž bola až príliš realistická, lebo sa okolo nich prechádzali ľudia a neďaleko nich hrali plážový volejbal. To sa Ramenovi príliš nepáčilo, lebo nechcel, aby sa iní kochali, ako sa s ňou miluje, a preto znova zmenil prostredie na západ slnka pri Čiernom mori. Už poriadne vyletovala

84

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

hore a raz takmer zlomila jeho lingam. Bola taká rozhecovaná, až si prestala uvedomovať, čo je realita a čo iba predstava. Občas sa priestor tak nepochopiteľne zmenil, že sa musel veľmi sústrediť, aby mu dal nejakú rozumnú formu. Ocitli sa v malej izbe, ktorá nápadne pripomínala Ramenovu detskú izbu z jeho mladistvých čias. Začudoval sa nad vernosťou nábytku, jeho rozmiestnení a hlavne nad vernosťou zobrazenia jeho osobného počítača. Presne by vedel špecifikovať, ktorý drôtik z neho trčiaci na čo kedysi slúžil. Bolo to pre neho také ohromujúce, že na dve sekundy takmer úplne ustrnul, zatiaľ čo Anina zúrivo vychutnávala rozkoš a hlasno vzdychala. Chytil ju za jej formované boky a prudko narazil. Otvorila oči a nepríčetne sa na neho pozrela. - To si myslel vážne?! Však mi skoro vyšiel von z úst!!! - pozrela na neho karhajúcim pohľadom, ktorý ešte v tej istej sekunde zjemnel a už bola znova v tranze. - Len tak ďalej, - pochválila ho. Opäť ju prudko narazil a hneď aj zrýchlil tempo, takže mala čo robiť, aby jej nezhorela jóni. V okamihu, keď vycítil, že Anina dosiahne vrchol, nečakane prestal. To ju vždy vytrhlo z bezvedomia. Zagánila na neho a vyslovila: - Ty si hnusák! Prestal si v tom najlepšom, čo? Zopakoval to. Vyhnal tempo až takmer na maximum a tesne pred maximom prestal. - A už zase! - posťažovala sa. - Nie je to od teba pekné, že ma tu takto trápiš! Ak už niečo robíš, tak aspoň neprestaň. Je to takto ešte horšie, ako keby si pokračoval. - Ja viem, - usmial sa, - práve preto to robím. Nemysli si, že keby som nevedel, že ti tým spôsobujem muky, že by som to robil. - Uff... nestíhala som ťa sledovať, prepáč... - ospravedlňovala sa. - V tej vete bolo príliš veľa "že". - Iba to som chcel povedať, že... Ak by som vedel, že ti to spôsobí radosť, tak by som to nerobil. - Ahááááá... hm... ááh... hmmm.... - hlboko vzdychla. - Už som to pochopila. Chceš ma trápiť, však? A pritom som nebola až taká zlá! Je pravda, že som párkrát urobila niečo, čo som nemala, ale až taká zlá som ne-bo-la! Posledné slovo vyslabikovala a tieto hlásky sa zjavili ako žiariace písmena nad posteľou a ostali tam visieť ešte tri sekundy. - Krásny vizuálny efekt, - pochválil ju. - Chceš vidieť, ako vyzerali kedysi erotické diskotéky? - spýtal sa jej. - Samozrejme. A počuj... Čo sú to tie diskotéky? - bola naozaj veľmi zvedavá. Ešte asi také slovo nepočula. - Sleduj! Priestor sa zvlnil a prerobil sa na rušnú diskotéku. V centre veľkej priestrannej sály bola posteľ na vyvýšenom pódiu, na ktorej sa oni milovali. Znela rytmická disco hudba a dole tancovalo množstvo ľudí, zrakom upretých na nich dvoch - milujúci sa pár. Takto sa stali stredobodom pozornosti celej sály. Prevalil sa pri nich kúdol efektovej hmly, na chvíľu zahaliac posteľ aj s ľúbostnou dvojicou, ale čoskoro sa hmla úplne rozplynula. Anina sa privinula k Ramenovi ako malá chobotnička a takmer sa úplne okolo neho obmotala. Stratila spojenie s realitou a mala hlboký dojem, že sa naozaj ocitla v tej sále. Detaily boli tak dokonale vypracované, že museli byť absolútne verným zobrazením nejakej skutočnej udalosti, vhodne reprodukovanej a vyobrazenej. Hudba bola veľmi pekná a zapadala do celej situácie. Aj sám Ramen sa čudoval nad tým, ako si to mohol celé tak verne pripomenúť, keď vlastne na poslednej takejto akcii bol asi pred troma rokmi. To dokazovalo iba toľko, že mal vskutku vynikajúcu obrazovú pamäť. Anina to už nevydržala a rýchlo zmenila priestor. Ako napriek, ocitli sa vo veľkej prednáškovej sále konferenčného centra, kde práve prebiehala konferencia o pornografii a miesto prednášacej katedry boli oni. Poslucháči sledovali celé dianie, akoby to bola tá najvážnejšia prednáška z celej konferencie a na pozadí znela tichá hudba aj s doprovodom NOEMInho hlasu, ktorý vysvetľoval všetky pozitíva a prípadné negatíva polohy, ktorú práve prevádzali. Tých negatív bolo veľmi málo, ale jedno Ramenovi neuniklo a to bolo - "žena sa pri sledovaní nadmerným počtom divákov privinie k partnerovi ako pijavica". NOEMI to doslova takto povedala a Anina sa zarazila. - To je ale hnusoba! - zvolala. - Určite zneužila tvoje myšlienky, - ukázala na neho. - A nemám pravdu? - spýtal sa, vonkoncom si nevšímajúc, akým hlasom sa ozvala. - Hm... Máš, - priznala ticho. - Tak potom nereptať a pokračovať.... Aha, tam sedí Mima, - ukázal jedným smerom. - Jééé, fakt, - pritakala a prudko poskočila. - Ale tú si teraz nevšímaj, teraz som ja tvoje všetko... hlbšie... hlbšie!... ešte hlbšie!!! - vykríkla od vzrušenia. - Už som takmer tam... skoro tam!!! No tak ešte! Áááh... Si proste fajn... Tak toto som naozaj nečakala... - bola to jednoznačná pochvala. Zmenili polohu. Chytil sa možnosti zavládnuť si nad Aninou, z ktorej sa vykľula absolútne panovačná ženská, ktorú by bolo načase poriadne vycápať po sedacej časti. Tu sa mu naskytla príležitosť, preto ju okamžite aj využil. Vnikol do nej zozadu, pričom Anina hlboko zastenala. V tejto polohe absolútne cítila dĺžku lingamu a hlavne to, ako poriadne do nej vnikol. - Hej, hej, hej, héééééj!!! - skríkla naňho. - Póčkaj, póóóčkaj... To nemôžeš iba tak!!! Aspoň povolenie na vstup do cudzieho územia by si si mal vyžiadať. - Nekecáááj, - uzemnil ju a pokračoval vo svojej pomste.

85

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ha! Že nekecaj... A... a... to si nemysli, že ti to... iba tak ľahko... prejde! - Aninin hlas sa zadrhával, ako jej to pomaly ale isto začalo byť všetko jedno. Už to prekračovalo hranicu, keď prestala logicky uvažovať a stratila všetky zábrany, ktoré ako vedúca ústavu musela mať. Mala chuť veľmi rýchlo zmeniť priestor, a tak aj urobila. Všetko obecenstvo zmizlo a boli teraz v nebezpečnej džungli. Vysoké stromy, zvuky divej prírody a maličká čistinka uprostred lesa. Sem-tam sa medzi stromami mihla nejaká dravá šelma, ale pre nich samozrejme nebola nebezpečná. Bolo tu prítmie, lebo svetlo ledva prenikalo cez husté konáre stromov. - Trocha to tu poopravím, - informoval ju a hneď prerobil džungľu na veľkú lúku, plnú trávy. Pofukoval mierny vánok a slnko nezvyčajne rýchlo zapadlo. Nastala tmavá noc, ale lúka bola aj tak ožiarená svetlom. - Hm, veľmi neprirodzený efekt, - scharakterizovala Anina a svetlo zhaslo. - Je to tak lepšie? - spýtal sa. - No... - zaváhala, - je, len teraz neviem, či to, čo držím je naozaj to, čo si myslím, že držím alebo kukurica. - Skús podľa veľkosti, chi-chi, - zasmial sa. - Aha, no tak potom je to kukurica, - povedala ironicky. - Hej? No dobre... - stíchol, prudko jej kukuricu vydrapil z rúk a zahodil do diaľky. Virtuálna kukurica preletela úctyhodnú vzdialenosť a dopadla kamsi medzi svoje spoločnice. - No, no, no!!! - prísne zamávala ukazovákom. - Ramenko nemá rád špinavú konkurenciu, čo? - Ty si teda riadne perverzná! A ja som si myslel, že si aspoň priemerne slušné dievčatko... - Nabudúce nemysli, aby si nebol sklamaný, hihi, - zasmiala sa mu odvážne do očí. Vlastne ani nie do očí, lebo mu bola práve chrbtom, ale zato odvážne určite. - Ak budeš veľmi provokovať, môžeš prísť k úrazu, - vyslovil vážne. - Ahm, - zavzdychala. - Už budem dobrá. Nechcem dôjsť k úrazu, - zopakovala po ňom, veľmi verne napodobniac jeho hlas. - Počúvaj ty bosorka! Neopakuj, lebo... - No čo?! No povedz!!! Tak čo? Ha?!!! Čo je? Zamrzol si? Nevieš odpovedať? Ani by som ti neradila. Správaj sa slušne k... ááááhm.... k... k dievčatku... áááno. To je ono. Takto si fajn. - Aha. Konečne ti aspoň niečo vyhovuje! - povedal karhavo. - Ale mne skoro všetko vyhovuje. Fakt! - presviedčala ho. - Môžeš mi veriť. Ja som iba taká neukojená, aby som viac... ale nemala by som ti to hovoriť, - prerušila vysvetľovanie, - no aby som viac vzrušila mužov. Sú potom takí iní, takí rozvášnení. - Si proste špina, - zhrnul Ramen. V Anine akoby v tomto okamihu prestala kolovať krv. Stuhla a pozrela bezducho na neho. - Ty si to naozaj myslíš, alebo to tak iba hovoríš? Ha? - No, neviem teraz povedať, či to je naozaj tak, ale rozhodne, podľa tvojich posledných 100 úkonov môžem usúdiť, že skutočne si. Možno ešte tento svoj názor o tebe zmením, ale to sa budeš musieť poriadne snažiť. Ale ako spoznávam tvoju povahu, si zákernejšia, než som vôbec mohol predpokladať. - To je, ale od nej som to nezdedila, - ozvala sa NOEMI, akoby mimo poradia. - Fuf, - vydýchol si, - ešte dobre, že hovoríš. Týmto si ma teda ukľudnila. S ohľadom na jej vlastnosti, - ukázal na Aninu, - mohol by som od teba kľudne očakávať, že si zrazu zmyslíš a vykryštalizuješ ma niekde vo vesmírnom priestore... - Ale niééééé. Našťastie som žiadne negatívne vlastnosti od nej nezískala. To by som bola veľmi nespoľahlivá, nie? - Héééééj! - Anina skríkla veľmi hlasno a nečakane. V Ramenovi by sa krvi nedorezali. - Vy ma tu dvaja takto otvorene neohovárajte! Ale veď ja nie som až taká zlá, - ohradila sa. - Som náhodou celkom milé dievčatko. Je pravda, že občas neposlúcham, ale... to predsa nie je telesná vada, nie? No tak? Raméééén!!! No povedz už niečo! Mlčal ako hrob. Nechcel v tomto okamihu nič povedať, lebo bol práve v takej fáze vzrušenia, že jediné zlé slovo by mu určite spôsobilo veľa nepríjemností. Stačilo by, aby Anina trocha silnejšie zovrela svoju úžasnú cuni a problém by bol na svete. - Uhm... Dovoľ mi neodpovedať, - vyhŕkol. Pozrela na neho, ako na toho najhnusnejšieho previnilca, ale potom súhlasila. - Hm, neviem síce dôvod tvojej zarytosti, ale máš výnimočne právo neodpovedať. - Díky, - poďakoval úctivo, zovierajúc kŕčovito zuby, až mu na lícach svaly začali tŕpnuť. Priestor zrazu predstavoval nádhernú jeseň, les šumel, lístie padalo a padalo rovno na nich. Bol to listový dážď. Príjemný chladný vánok ochladzoval ich rozpálené telá, ako sa teraz obaja objímali. Bolo na nich vidno, že sa zariadenie vcelku osvedčilo a nemá takmer žiadne chyby. Rýchlosť aj kvalita zobrazenia bola excelentná a aj vernosť bola veľmi slušná. Bolo zaujímavé, ako dokázala automatika dotvoriť situáciu, aby vyzerala čo najrealistickejšie a v prípade potreby vytvorila i niektoré chýbajúce komponenty, napríklad kukuricu, ktorú si Anina želala držať v ruke. Proste super. - To je krása, - potvrdila. - Po tomto teste môžeme kľudne začať so sériovou výrobou a dodávať na rôzne časti Zeme, do zábavných centier a iných ústavov, hihi. - Hej, milá moja, musím ťa ale upozorniť... ehm... stále cítim, že sme tento test ešte nedotiahli do konca.

86

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Analýza problému: - ozvala sa suchým hlasom NOEMI, - subjekt Ramen: zaťaženie erotomotických a senzuogranických funkcií na 39 percent! Prekročené o 80 percent nad normálom! - Juj, - zhrozila sa Anina a chytila si ústa od úžasu. - Ty tým číslam rozumieš? - spýtal sa prekvapene. - Samozrejme. - A čo teda znamenajú? - Ejejej.... - zajakala sa, - že si asi 3 milisekundy pred orgazmom... - No to mi hovor! - prekrútil očami. - Ale aspoň, že NOEMI bola taká milá a upozornila ťa na to. Predstav si, že by to neurobila a... - Dobre, ale upozornila, tak ne...toto! No! Náhodou, mne sa tento tvoj stav veľmi páči a patrične ho hneď aj zneužijem. No to by tak bolo, keby som to nevyužila... hm. Tak čo s ním? - položila zákernú otázku, na ktorú vôbec nečakala odpoveď. - Hmmmm, asi ťa ešte trocha potrápim a potom si rob, čo sa ti zapáči. - A to ma len tak necháš? Nie si trocha drastická?! - Neboj, nenechám, budem s tebou až do konca. Však niekto to zariadenie musí aj vypnúť, nie? Hihi. - No len sa smej, potvora jedna! - takú jej plesol na krásny zadoček, že ostala poriadna päťprstá červená stopa. Ale pretože Anina nemala maslovú náturu, o pár sekúnd mu to vrátila aj s úrokmi. - No tak, môžeme pomaly ísť? - spýtala sa Anina, pozerajúca sa do virtuálneho zrkadla, skrášľujúc svoj výzor vôbec nie virtuálnym rúžom. - Jasné, - usmial sa a Anina takmer dostala šok. V zrkadle videla samu seba, nie však ako v skutočnosti, ale riadne domachlenú a celú popísanú rúžom na tvári. - Jóóóóój, čo sa to stalo?!!! - skoro zahodila rúž aj celú súpravu "náradia". - Ááále nič, - odvetil pokojne a v priebehu okamihu bol obraz v zrkadle opäť normálny. - Ty!!! - zavrčala. - Mňa z teba raz porazí! Si teda tiež poriadna sviňucha a podlý si až-až. - No a nie? Dala si mi dobrú školu, - zasmial sa. - Tak na to veľmi rýchlo zabudni, - uzemnila ho. - Ako keby som ťa vôbec nič neučila. To mi nerob! Ja som svoje praktiky uplatnila iba počas sexu, ale teraz sme už znova na priateľskej pôde, tak to prosím nerob, dobre? - pomaly sa ukľudnila, ale odteraz sa mala stále na pozore. - OK. Informáciu som prijal. - Héj! Už pomaly hovoríš iba ako nejaký stupídny počítač, že: "Informáciu som prijal", - zopakovala rovnakou intonáciou hlasu. - Hm, hm! - NOEMI si decentne odkašľala. - Kto sa tu vyjadroval niečo o stupidite počítačov? - jej hlas znel veľmi naštvane. - Óóóó, prepáč, - rýchlo sa ospravedlnila Anina. - Ja som to tak samozrejme nemyslela... Ale už asi musíme ísť, - zmenila okamžite tému. - OK? NOEMI, my to tu takto necháme a prosím, zapíš všetky hodnotenia do databanky a prekonfiguruj senzimodul do základného setupu, dobre? - Jasné. Urobím. NOEMI toto, NOEMI hento. NOEMI teraz konfiguruj, teraz teleportuj... No, asi jedného dňa dám výpoveď, - zachichotala sa svojím prekrásnym ladeným hláskom. - Neopováž sa! - zahriakla ju Anina. - Ja ťa naozaj veľmi potrebujem. A myslím, že ani Ramenovi by to nebolo jedno, - pozerala na neho s očakávaním, že sa jej zastane. Ale ten, ako vždy, mlčal ako hrob. - No tak povedz niečo! - drgla do neho. - Ó, no samo... Jasné, že ťa potrebujeme, - potvrdil rýchlo, ale vzápätí sa rozosmial nad absurdnosťou situácie a hlavne nad tým, že mal veľmi vážny pocit, že sa toto už raz niekedy prihodilo. A stalo sa to takmer navlas rovnako. Deja-vu. - Díky, máš to u mňa, - poďakovala mu. - Ale teraz už naozaj musíme, - vysvetľovala: - Chcem Ti ešte ukázať pár zaujímavostí, aby si mohol tam vašim na Mesiaci rozprávať o tom, ako je na Zemi krásne a milo. Dobre? Môžem? - Súhlasím. Mimochodom... tu máš svoje nohavičky... - podal jej ich. - Mimochodom... Tu máš svoju kombinézu... Opustili testovacie stredisko a vyšli opäť do hlavného vestibulu Ústavu erotiky. - Tak tadiaľto sa ide do zasadačiek, - ukázala na jednu chodbu, - tadiaľto do výskumného laboratória a... - A to je na čo? - skočil jej do reči. - Tam čo skúmate? - No, napríklad erogénne zóny, mieru vzrušivosti, rôzne fyzikálne zákonitosti, napínanie svalov a tak... No a tadiaľ sa ide do výpočtového centra. - To je krása, to by som si pozrel... - žasol. - No jasnačka! Ešte by si zapadol medzi analytické počítače a nedostala by som ťa odtiaľ ani zajtra!!! Žiadne také! Niekedy nabudúce, dobre? Ak budeme mať viac času na také technické veci, potom sa tam určite

87

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

zastavíme. A okrem iného, musel by si prejsť sterilizačným procesom, ktorý trvá... no najmenej 10 minút. Tam totižto nemôžeš len tak vojsť, lebo sú tam čidlá citlivé na akékoľvek vonkajšie mikroorganizmy a niektoré počítače pracujú na biologickej báze, čo ináč znamená, že i hocaký malý organický vírus by mohol celý ich systém postaviť na hlavu. - Jéééééj! - čudoval sa. - A ja som myslel, že už vo vašej dobe neexistujú počítačové vírusy... - No to je skoro pravda. Klasické programové vírusy už neexistujú, lebo systémy sú vlastne voči okolitému prostrediu neprístupné a neexistuje metóda, ako do nich vniesť nejakú cudziu informáciu. Nemajú totižto kontaktné vstupné médiá. Ale v tejto veci ti ja veľa nepomôžem, lebo vstupno-výstupné zariadenia riešila iná skupina. V každom prípade však je ešte stále riziko klasických organických vírusov, ktoré môžu vplývať na biologické a biotronické počítače. Tie počítače sú vlastne akési veľmi kvalitné mozgové hmoty, ktoré majú oveľa jemnejšiu a kvalitnejšiu štruktúru ako mozgové tkanivo, no a samozrejme aj rádovo vyšší výkon. Avšak na rozdiel od klasických počítačov chápu vnemy, city a pocity a vedia aj pochopiť, čo je to láska a nenávisť. Mimochodom, aj NOEMIn sexuálny a citový koprocesor je veľmi podobný biologickému počítaču. - Fuf, zavalila si ma toľkými informáciami, že som to ledva stíhal sledovať. Ale úplne som pochopil, že ma teraz do výpočtového strediska nepustíš... - Rozumný chlapček, - pousmiala sa, - a celkom inteligentný. Vie, čo chce dievčatko... - Dvadsaťpäť na zadok!!! - tak skríkol, že sa celá sála ozývala. A na to bol potrebný poriadny hlas. Anina hneď ustúpila o krok dozadu. - D...dobre no. Ja už budem poslúchať, - rýchlo sľúbila. Pristúpili k pultu s veľmi milou recepčnou. - Huh, takmer ste porušili zvukový limit stanovený pre túto sálu, - ozvala sa recepčná. - Ale Janie! - nedala sa Anina. - Prosím uznaj, je to nový člen, nepozná všetky naše predpisy a všetky možné stanovenia, tak mu to teraz odpusť... Dobre? A koľko bol pod limitom? - No, bolo to... - Janie pozrela na display, - asi 3 decibely pod limitom. Veľmi tesne! - povedala s dôrazom. - Dievčatko, máš nejaký problém? - priklonil sa k nej na vzdialenosť asi tri centimetre a vpíjal sa pohľadom do jej hlbokých modrých očí. Cítil na tvári jej rýchly dych. - Nie, problém nemám, - odvetila Janie ticho. - Iba skoro ste vy mali problém... To sa... totižto nemôže, takto kričať v tejto sále, viete? Teda... vieš? - opravila sa rýchlo a bola dosť v rozpakoch nad tým, ako sa k nej prihovoril a hlavne nad tým, že jej bez zábran hneď tykal. - Si ten nový člen, však? - spýtala sa opatrne. - Presne tak, - súhlasil. - A si zrejme ten istý... čo ho na Mesiaci tak podivne pričarovali do našej doby, však? - zaujímala sa Janie ďalej. - Aj to súhlasí, - prikývol. - Tak nič, - uzavrela. - Tak to si píš, - riekol a vzápätí ju pobozkal, keď už bol tak pekne tesne pri nej. - Uhm... - nezmohla sa na viac, iba na neho prekvapene až šokovane pozerala. - Nerada ruším váš rozhovor, - ozvala sa Anina, - ale... Vlastne, zastavila som sa tu kvôli tomu, Janie, že by som potrebovala prístup do všetkých oblastí, ktoré podliehajú kódu 2232. - Aha, jasné. Chápem, - prikývla Janie, spamätajúc sa z toho bozku. - Dobre, počkaj, zapíšem to do computera. - Aké sú to tie oblasti kódu 2232? - informoval sa Ramen, vzdialiac sa od Janie. - To sú také oblasti, ktoré sú prístupné iba pre vedúcich ústavu a z toho vyplývajúc, ty by si tam nemal prístup, ale keďže... si trochu iný prípad, musím vyžiadať o povolenie pre vstup aj pre teba, chápeš? - Jasné, chápem. To je teda zaujímavé diferencovanie. Máte tu vedúcich, ktorí môžu všetko a zamestnancov, ktorí nemôžu nič? - Nie, - odvetila rýchlo Anina. - Vôbec to nie je tak vážne diferencované. Iba, ja som vedúca ústavu. No... proste... vieš, niečo ako... ako... nespomeniem si teraz na ten pojem z vašej doby, a pritom včera som sa ho asi hodinu biflila. Ahááá, no riaditeľka. Už som si spomenula. Ja som vlastne riaditeľka, teda zodpovedám za všetky aktivity, ktoré vyvíja náš ústav. Ak sa niečo nepodarí, plne nesiem za to zodpovednosť. Nikto iný, iba ja. Mojou hlavnou úlohou je vlastne koordinovať celý výskum. Ak sa mi to nedarí, je to moja chyba. A tak iba ja mám prístup do všetkých zariadení v ústave. Ostatní majú prístup všade, okrem riadiaceho centra a špeciálnych laboratórií označených číslom 2232 a vyšším. - Aha. A čo sú to tie "špeciálne laboratóriá" 2232? - No, to sú naše bary... hihi, - zachichotala sa Anina. - Ale?! Sranduješ, však? Robíš si zo mňa dobrý deň... - pozeral na ňu veľmi podozrievavým pohľadom. - Vôbec nie, - pousmiala sa. Aj na tvári Janie sa zjavil úsmev. - Vôbec? - spýtal sa prísne. - Naozaj nie, - potvrdila Janie. - Sú to vývojové úseky pre rôzne afrodiziaka a nápoje, ktoré príjemne pôsobia na erotikum. Ale kvôli ich omamnému vplyvu na nervovú sústavu je plný vstup povolený iba vedúcej ústavu a všeobecne je pre vstup nutné vyžiadať povolenie, - vysvetlila Janie.

88

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Aha, dobre. Preto treba to povolenie, - pochopil. - Inými slovami povedané, ideš ma opiť... Dobre, uvidíme, čo z toho vznikne. - Prístup povolený, - ozvala sa Janie. - Môžete vstúpiť. Tesne pri recepcii sa otvorili nenápadné dvere, ktoré skrývali vchod do laboratórií. - Díky Janie, - poďakovala Anina, vykročila do chodby a Ramen ju ticho nasledoval. Tesne pred tým, než vstúpil do chodby sa prudko otočil a ukázal ukazovákom na Janie: - A teba si ešte niekedy podám za to provokovanie, však počkaj! - Joj, - usmiala sa Janie, - lepší trest som si ani nevedela vysnívať... Ale choď už, lebo musím za vami zatvoriť dvere! Iba pokýval hlavou na zápor, mávol rukou, čím vyjadril, že vôbec nemá význam sa touto témou viac zaoberať a vstúpil do chodby. Chodba bola priestranná a bolo tu omamujúce svetlo. Steny akoby sálali svetlo, vydávali až neprirodzený žiar. Ako kráčali ďalej, chodba sa postupne rozširovala a nadobudla šesťuholníkovitý tvar. - To má zámerne takúto architektúru? - spýtal sa. - Hej. Schválne, - potvrdila Anina. - Neviem síce prečo, ale je to schválne. Keby nebola šesťuholníková, tak by bola päťuholníková a to by vyzeralo nanajvýš divne, vieš? Proste... toľko odpoveď na tvoju otázku. - Hm. Krásne si mi vysvetlila, že som sa spýtal totálnu kravinu a že je to vecou architektov, akú chodbu urobia... No, je mi to jasné. Plne uznávam, spýtal som sa totálnu sprostosť. Ale, vyzeralo to na začiatku ako dobrý nápad, nie? - Určite... - hovorila akoby zo zamyslenia. - Ahm... vidím, že ma ignoruješ, tak sa nebudem pýtať. Vošli do malej rozdeľujúcej miestnosti, z ktorej viedli tri rôzne chodby. Anina vošla do ľavej chodby. - A ty sa v tomto labyrinte vyznáš? - informoval sa. - Samozrejme. Nechodievam tadiaľto tak zriedka, aby som zabudla... Vieš? No, kľudne sa na mňa spoľahni, určite ťa zavediem práve tam, kam chcem. Žiadne strachy, ujo. Si už mimo pracovnej doby, a tak kľudne môžeš piť, - ukľudnila ho. - A okrem toho, Jane mi určite nebude zazlievať, ak si ťa vypožičiam na dlhšiu chvíľku. Odlet na Mesiac je plánovaný aj tak asi až na zajtra. Dovtedy ťa telesne zničím a psychicky zdeptám, žiadne strachy. Neboj, budeš ešte rád, že môžeš konečne opustiť Zem, hihi, - zasmiala sa. - To verím, - akoby mimochodom poznamenal. - Fú, ale ak ma veľmi naštveš, tak si ťa zoberiem so sebou. Čo Ty na to? Ha! Že sa vôbec pýtam... Zoberiem ťa a hotovo. Určite budeš rada. - Jasné, s tebou stále. Len aby sa ti to jedného pekného dňa nezunovalo. To by si potom svoj čin určite stokrát oľutoval. A možno ani nie... - zamyslela sa, uvažujúc, čo by jej také cestovanie na Mesiac mohlo priniesť. - No, na to teraz v tejto chvíli nemyslím. Uvidíme potom, či sa nezunuje. Zatiaľ som toho názoru, že nech je ako chce, ale hlavne dobre. Fuf, som mierne ustatý po tom nádhernom "večeri", čo sme spolu teraz mali. - A veľmi mierne, alebo veľmi veľmi? - zisťovala jeho stav. - Dosť veľmi. Bude to tak asi na dva dni nepretržitého spánku. A možno iba na deň. Agi má veľmi mäkké postele, tam sa určite dobre vyspím. - Prosím, Ramenko, teraz nemysli na spánok, dobre? Veľmi pekne prosím... Je pár vecí, čo ešte chcem na tebe vyskúšať. - Ahááá! - zrúkol. - Tak ty ma tu používaš ako pokusného králika, čoooo?! - Áno. Ale iba preto, že máš inú stavbu tela ako ostatní. Chcem tak zistiť, či sú naše produkty vhodné na export aj do iného času... - A to akože len tak kľudne exportujete tunajšie výrobky do inej doby?! A nie je to nabúravanie kontinua času? Však ako potom dôjdeme k tomu, že v roku 2050 chľastáme nejaké vodičky, ktoré boli vyrobené až niekedy o dve tisícročia neskôr, ha? - E-e... - pokrútila hlavou na zápor Anina. - Nie je to také tragické, ako by sa zdalo. Všetko robíme s mierou. Dodávame naše výrobky iba našim vyslancom v iných časoch. Dalo by sa povedať, ostáva to v rodine. - Aha. Tak dobre. No, ukáž teda niečo, čo by som mal vychľastať, aby mi bolo lepšie. - Póčkaj, póóóóčkaj! Hneď sa dočkáš. Už iba pár metrov a sme tam. Chodba sa rýchlo skončila a dvere do sály sa ticho otvorili. Vstúpili dnu. Boli sami v tej priestrannej miestnosti. Jedna stena bola veľký pult, naprataná rozličnými bankami a nádobkami, zaplnenými kadejakými tekutinami. Boli tu veľmi pohodlné priestranné kreslá a niekoľko gaučov, zrejme určených pre pohodlné ochutnávanie a konzumovanie nápojov, alebo odvedenie nastavuvších stavov. - No poď ďalej, neboj sa, - pobádala ho. - Idem, idem... A to všetko sú nápoje v tých nádobkách? - Hej, všetko kvalitné vzorky, ako predurčené na testovanie. Chceš ochutnať? - Rád. Ak mi to ovšem neublíži. - Neublíži, - prikývla Anina. - Nemusíš sa ničoho obávať. NOEMI na teba dohliadne, aby sa ti nič nestalo. - Ahá, no to je pozitívna správa, - súhlasil. - Tak pripiješ si so mnou na úspešný test senzimodulu? - spýtala sa.

89

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Jasné, nemôžem predsa odmietnuť takej nádhernej žene túto nevinnú prosbu, - usmial sa na ňu. - Tak, čo máš na pitie? Pristúpila k barovému pultu a úpenlivo rozmýšľala nad tým, čo také by si mohli dať. Nechcela nejaké ťažké afrodiziakum, aby to neskončilo znova na gauči. Radšej niečo mierne vzrušivé a trocha povzbudivé. Po chvíľke našla tú správnu tekutinu a naliala do dvoch malých, divoko tvarovaných pohárikov. - Prosím, môj princ, - podala mu pohárik. - Tak na tvoje zdravie a hlavne na úspešné zvládnutie testu. - Vďaka, ale čo to vlastne pijeme? - zaujímal sa. - Je to nápoj s tajomným názvom "Ene-sus-de-suar". - A to je po ako? Tomu akosi nerozumiem, - symbolicky sa škrabal za uchom. - Je to v modernej francúzštine a znamená to niečo ako "nápoj pre chvíle nevšedné". Ale je to iba veľmi nepresný preklad. Druhá vec, že francúzsky jazyk sa od vášho storočia zmenil na nepoznanie, takže toto spojenie nikdy nehľadaj v slovníku. Jednoducho, to ešte u vás neexistovalo. Jasné? - Jasné, - prikývol. - A dá sa to vôbec piť? Nie, že ma tu náhodou vystrie a čo potom s pekne načatým večerom? - Neboj, prežiješ to. Na! - prikázala mu vypiť tekutinu. - Ako som už povedala, na tvoje zdravie a... tvrdosť toho predmetu tam dole, - jej chlipný pohľad zablúdil na istú časť ľudského tela. - Óóóóó, ďakujem. Naozaj krásne želanie, na to sa teda oplatí pripiť. Tak na zdravie, - bez mihnutia oka obrátil obsah pohára do seba, akoby to bola čistá voda. - Héééj!!! Počkaj! - chcela ho zastaviť, ale bolo viditeľne neskoro. - To takto nemôžeš, - oborila sa na neho. Však ťa to môže zabiť! - No o tom si nič nehovorila, - preľakol sa. - No áno, lebo som ani vo sne nepredpokladala, že by si to do seba takto obrátil.... NOEMI! Skontroluj jeho stav, ale rýchlo!!! - Kontrola v progrese, - zahlásila NOEMI. - Mierne výkyvy prúdov kortexovej hmoty, zatiaľ v prípustných hodnotách. - Rozloženie iónov?! - V rámci normy, mierna prevaha draslíkových katiónov. Synapsy bez poškodenia. Mierne zvýšenie priechodovosti synapsových spojov. - Huh, to asi hovorí o tom, že ma teraz zalieva mierne teplo a vnemy cítim trocha rýchlejšie ako predtým, zachichotal sa. - Čo je vám obom? Cítim sa, ako keby ste ma tu podrobovali lekárskej prehliadke... - Teraz prosím nerozprávaj, - zrušila ho plačlivým hlasom. - OK. Stav stabilizovaný, bez ďalšej predpokladanej zmeny. Vodivosť dosiahla maximálnej hodnoty a je mierne pod prípustným maximom. Všetky ostatné orgány a organely v rámci stanovených noriem, zhodnotila NOEMI. - Jeho stav je... jednoducho nepochopiteľný!!! - ukončila s výkrikom. - To je zaujímavé, vyslovila NOEMI so zjavným začudovaním. - Hej? - Anina nechápala. - To je teda veľmi čudné. Že by to zostarlo? - pozrela na svoj pohár a pozorne sledovala tekutinu. - Vôbec nie, - ubezpečovala ju NOEMI. - Vôbec nezostarla. Jednoducho, jeho organizmus na to našťastie zareagoval celkom dobre. Anina si veľmi opatrne odpila z pohára. Viditeľne sa jej triasli ruky a musela si sadnúť. Ramen ju pozorne sledoval, ale ešte stále nechápal, čo je vo veci. - No tak, vysvetlíš mi to? - spýtal sa dôrazne. - Ah... prepáč, - pozrela na neho akoby vytrhnutá z nejakého sna. - Jasné, - prudko vstala a vrazila mu jednu poriadnu päsťou do brucha, - Ty somár! Mohol si byť už asi 20 sekúnd tuhý! Nabudúce počkaj, až ti dám návod na použitie, jasné?!!! - Ouki-douki... Ahm... - nebolelo ho to síce, ale úder bol silnejší, ako čakal. - Tento nápoj veľmi rýchlo vplýva na nervové spoje a mozog ako taký. Prudkým tvorením katiónov sa prehrievajú prepoje a ich náhle zohriatie by mohlo mať za následok absolútny kolaps až smrť! No a ty si bol od toho momentu asi tak na dva centimetre.... - ticho preglgla. - Takmer som ťa stratila...! Bola to vlastne moja chyba, že som ťa vopred neupozornila, ale nikdy som nečakala, že to urobíš tak rýchlo! - A? Aký je návod na použitie? - Musíš to piť opatrne, aspoň v priebehu troch minút, teda nie príliš preháňať. Po troch minútach sa stav stabilizuje a to je potom ten správny pocit, ale nie vkopnúť to do seba ako starú odležanú whiskey!!! - Dobre no, ukľudni sa, však som to prežil, - upokojoval ju. - Naozaj sa cítim vééééééľmi dobre. Je to nádhera. Keď si idem pichnúť do ruky týmto hrotom, - ukázal na maličkú ihličku na poháriku, - tak bolesť cítim skôr, než sa vôbec pichnem... hihi. Je to zvláštne. - Presne tak. A teraz si predstav, že by sa niekto dotýkal tvojich erogénnych zón... - pousmiala sa. - Asi by som to nezvládol, však? - hádal Ramen. - Veru, asi by si to nezvládol, presne ako hovoríš. Dotyk by si cítil tak realisticky, že sama skutočnosť, by voči tomu vyznievala ako úplná irealita. Jednoducho, stratila by sa medza medzi tým, čo skutočne cítiš a čo je iba v tvojej ... ehm... špinavej fantázii, - zachichotala sa.

90

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Potvora, - precedil medzi zubami. - No čo, ja iba hovorím, ako by si to cítil! Proste, zrazu sa splnia tvoje najtajnejšie túžby. Jednoducho povedané, tvoje sny by sa stali skutočnosťou, ale iba po dobu, kým pôsobí nápoj. - A dokedy pôsobí ten tvoj nápoj? - spýtal sa s úškrnom. - No, podľa užitého množstva, od niekoľkých hodín až po tri dni. - Ahm, - prikývol, - a v mojom prípade? - No, keďže si vypil nadmerné množstvo a navyše si ho prijal veľmi rýchlo, tak asi dva dni... - usmiala sa nanajvýš ironicky. - Môžeš si byť istý, že to ešte oľutuješ... hihi. No, ak sa ťa Jane alebo Mima dotkne, je z teba určite prinajmenšom živá mŕtvola. Vycucajú z teba život... a keby len život! - očividne sa vyhrážala. Vysajú z teba aj to, čo v tvojom organizme ani nie je! Takmer všetko. Na toto určite nezabudneš... Ale ak chceš, mám tu protilátku, - usmiala sa na neho vábivo. - Aha, je mi jasné. Zadarmo to nebude, - predbehol ju v myšlienkach. - Uhádol si, zadarmo to naozaj nebude, - prízvukovala. - Ale ak ti záleží na svojom vlastnom živote, tak si to určite veľmi rýchlo premyslíš. - Nezáleží, - povedal takmer okamžite. - Vôbec ťa nebudem prosiť o protijed, to si vyhoď z hlavy teraz okamžite. Vôôôbec mi na tom... nezáleží, - jeho hlas sa mierne zadrhával, asi naňho nápoj začal poriadne pôsobiť. - Nech si ma Mima má ako sa jej zachce. A Jane tiež. - To hovoríš teraz, ale akonáhle sa dostaneš medzi tie dve krvilačné šelmičky, budeš mäkký ako poleva na trojtýždennej torte. - Fúúúúj, nechutné prirovnanie, - striasol sa. - Viem si až príliš dobre predstaviť tú trojtýždennú tortu... Raz som takú videl naživo a bolo to poriadne hnusné, hlavne čo sa týka tej polevy. Ehm... Už to na mňa celkom dobre pô... sobí. A ako sa dá proti tomu bojovať? - Nedá sa proti tomu vôbec nijako. Buď sa tomu úplne oddáš, alebo radšej zabudni na celú vec. Tento nápoj nie je pre padavky, - vyslovila prísne. - Je pre takých, ktorí sa vedia so svojím stavom vysporiadať a v prvom rade zmieriť. A teraz mi prosím povedz niečo o tvojej minulosti. Veľmi ma to zaujíma. Prosíííím. - Chceš počuť, čo sa mi prihodilo v posledných desiatich dňoch, alebo... - Radšej predtým. Príhody v našom čase ma moc nezaujímajú. Radšej to, čo sa stalo tam, vo vašom. A samozrejme, radšej si sadni sem ku mne, aby zbytočne... nestáli dvaja. - Anina, si pekná sviňa, vieš? Si jednoducho hnusná a perverzná... - pokarhal ju. - Ale keďže je to určite spôsobené tým nápojom, tak ti odpúšťam a poviem ti niečo o sebe, - pokojne si sadol. - Tak vyklop, som samé ucho. - Začal som ako klasický chlapec v našej dobe. Najprv základná škola, potom stredná letecká a napokon univerzita pre letcov. Najprv som sa učil za profesionálneho pilota a mal som také predstavy, že budem lietať na ďaleké výpravy na hranicu slnečnej sústavy a objavovať nové planéty a miesta nezaznačené na galaktickej mape. Celkom zaujímavá práca, ale... až tak ďaleko som sa nedostal. Počas mojej povinnej služby v armáde zistili moje kvality a samozrejme použili všetky možné prostriedky, aby ma do nej zlákali. Ukázali mi projekty rýchlorakiet a celkový plán do budúcna. No, čo povedať, bol som blbec, že som im na to naletel. Podpísal som zmluvu a po tvrdom tréningu a po vykonaní zodpovedajúcich skúšok som sa stal cvičiteľom bojových pilotov. No a potom... degradovanie kvôli údajnému zlyhaniu a... vykonávanie postu policajta na mesačnej báze Conon a úspešné ukončenie zmluvy. Asi toľko. Viac neviem, čo by som o sebe povedal. Iba snáď to, čo ženy najviac zaujíma... Mal som jednu blízku priateľku, s ktorou som si celkom dobre rozumel, ale napokon sme sa rozišli, lebo som nemal dostatočné množstvo času sa jej venovať počas výkonu služby v armáde. Tak to je už asi naozaj všetko. - Dojímavé, - kývla Anina. - Naozaj, je to zaujímavé. A s tou tvojou... kamoškou, ako si ju nazval, mal si nejaké techtle-mechtle? - Mal. Však, pozerali by sa na mňa ako na idiota, nie? Mať dva roky známosť a ešte s ňou netoto... Však vieš čo... - Aha. No a ty si ju po dvoch rokoch opustil?! No ty si mi teda pekný vtáčik! A také veci sa robia?! Ha? - Samozrejme, že by sa nemali robiť, - okamžite s ňou súhlasil, - ale tak sa to bohužiaľ vyvinulo. Bol som od nej potom úplne izolovaný, lebo... vraj všetko, čo by som mohol povedať, by bolo vojenské tajomstvo a to si armáda nemohla dovoliť, aby som niečo len tak niekde vykecal, hoci aj v posteli s mojou drahou. Tak mi pochopiteľne zakázali vychádzky a dovolenky. No vlastne dovolenky som mohol mať, ale iba v rámci vojenského priestoru. Takže, absolútna izolácia. Tak čo som mal robiť? Nechcel som moju milú trápiť, a preto som jej dal možnosť výberu. A ani nie výberu, lebo som za ňu rozhodol ja. Nechcel som ju tak obmedzovať, bolo by to odo mňa nechutné. Pekne som ju oboznámil so situáciou a vzájomne sme sa dohodli, že to tak nemá význam. Ani ja nemôžem chcieť, aby na mňa tri roky len tak čakala a ani ona nemôže odo mňa chcieť, aby som jej bol tri roky verný, keď v armáde je tiež pár krásnych žien. No a to je už skutočne všetko, čo môžeš zo mňa dostať. Ostatné informácie sú iba detaily a tie ti len tak ľahko neprezradím. Nemysli si, že ak si krásna a zvodná, hneď ti všetko zadarmo vyklopím... - Ja si to nemyslím, ja to viem, - jej odpoveď bola rýchla a hlavne trefná a Ramen na chvíľu stratil reč. - Ale nebudem to teraz od teba chcieť, lebo by to bolo véééľmi neľudské a to určite nie je mojím terajším cieľom.

91

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Huh, to si ma teda ukľudnila. A čo je vlastne tvojím terajším cieľom? - No, o tom by som sa nerada zmieňovala, - priznala ticho. - Však neboj, ak NOEMI zistí nejakú podlosť, zaručene ťa ochráni. Ešte stále má s tebou pevnú linku, čo? - Hej, ešte stále, - prikývol pokojne. - Jasné, mohla som si myslieť, špina jedna! - A máš niečo proti tomu? - ozvala sa prísne NOEMI. - Ále kdeže, - Anina v momente skrotla. - Ani náhodou. Ja iba tak zisťujem, koľko si môžem dovoliť... No ale asi veľmi málo. Tak reku... občas sa spýtam, či to ešte stále platí... - To je fakt, radšej si moc toho nedovoľuj, lebo som stále tu a... na Ramena si nedopustím, na to bacha! upozornila ju NOEMI, - Takže žiadne pokusy, jasné? - Jasné... - odvetila súhlasne Anina. Obidve sa zrazu hlasno zachichotali a Ramen iba mávol rukou na znak, že tým dvom ženským už niet pomoci. Postupne mu dochádzalo, že tieto dve baby, ktoré sa od seba líšili iba tým, že jedna bola elektronická a druhá z mäsa a kostí, si vlastne z neho poriadne vystrelili. Nuž, tak to niekedy býva. Ženy sú proste nevyspytateľné. - Dobre. Len to príliš s tou láskou ku mne nepreháňajte. V momente obe stíchli. - Jasné, miláčik môj, nebudem, - súhlasila Anina podozrivo rýchlo. - Tak... ináč, cítiš sa dobre? - Áno, skoro ako päť minúť po smrti.... je mi všetko totálne jedno. - Super, to je práve ten stav, ktorý navodí táto zmes. Pôsobí to na teba priam učebnicovo. Si ten najlepší pokusný králik, akého som doteraz mala. - Krásna lichôtka, nepoviem... Ešte ma niečím naleješ? - Už nie, - upokojila ho. - Nemôžem ti dať naraz dve zmesi, lebo by z toho mohli nastať nepredvídateľné javy a to by som nerada. Testovanie kombinácie nápojov nechám na našich chemikov. Sú tu ale dve možné substancie, ktoré sa dajú zmiešať, - vstala a podišla k pultu. Ramen ju nasledoval. - Je to táto, - ukázala na fľaštičku s modrou tekutinou, - krásna "akvamarineris elevum de cor" a ešte aj táto fialová "ester di daniele". Jedno je afrodiziakum a druhé slúži pre mierne zvýšenie výkonu srdca. To ešte môže byť spolu miešané, ale iba v pomere dva ku jednej. Iný pomer nemá požadovaný účinok, ale našťastie ani neškodí. Len nemá význam zbytočne piť drahocennú tekutinu, ktorá sa minie účinku. - Pekné, - pochválil. - Véééľmi pekné. Už viem, kam sa pôjdem nabudúce nacápať. Ale, samozrejme iba pod dohľadom, - dodal rýchlo. - Nechcem prísť k úrazu. - OKI, súhlasím. Budem ti robiť dozor. Je tu naozaj čo vyskúšať, asi 2800 rôznych zmesí a ďalších 1500 rôznych možných kombinácií, všetko stavy duše, ktoré stoja za zmienku. Z toho 329 negatívnych stavov a 3971 pozitívnych. Tých pozitívnych je samozrejme o máličko viac, hihi. A negatívne sú iba pre pokusné účely. Nikto si určite dobrovoľne nechce navodiť negatívny stav, ale pre skúšku je to ešte prípustné. - Krása. Veľmi rád vyskúšam tých 3971 stavov, - žmurkol na Aninu. - Tak tomu never, tie nevyskúšaš ani do konca života! No vlastne... Ak priemerne účinok nápoja trvá tri dni a po troch dňoch môžeš požiť ďalší, potreboval by si asi 33 rokov, aby si všetky vyskúšal. No a nehovoriac o tom, že každým rokom pribudne asi sto nových nápojov. - A ako je to potom s preverením ich pôsobenia, keď na to treba takú dlhú dobu? - nechápal. - To je jednoduché. Všetko sa modeluje na computeroch a všetky stavy sa vypočítavajú. Tak na preverenie účinku a vytlačenie kompletného reportu o vplyve a jeho priebehu sú potrebné asi 3 milisekundy NOEMInho strojového času. - Čo prosím? - nechápal. - Tri milisekundy??? - zo zhrozeným pohľadom pozrel na pohárik, v ktorom už tekutina dávno chýbala. - A ja som tu vypil "vypočítanú" zmes?! - Upokoj sa Ramen! - ukľudňovala ho. - Výnimočne táto zmes bola otestovaná. Ba až moc často... hihi, zachichotala sa. - Ale ty si v poslednom čase nejako moc podozrievavý a prestrašený. Nepotrebuješ náhodou ukľudňujúcu masáž, alebo nebodaj ukľudňujúcu kúru? - podišla k nemu a jemne ho objala v páse. - Tak to teda nie! - odstrčil ju neuveriteľnou silou, že si sadla na najbližší gauč vzdialený dva metre. - No a to si ako?... - Jednoducho. To ja tak viem, - vysvetlil s úsmevom. - A pritom to ani nebolo silné. - No to mi teda nenahovoríš!!! - skríkla na neho. - Možno pre teba to nebolo silné, ale pre mňa... No, to by si sa pozrel! Ako si mohol vyvinúť takú veľkú silu na takú krátku vzdialenosť? Povedz, chcem to vedieť! dobiedzala. - Veľmi jednoducho. Mal som pár povinných cvičení z čínskeho kung-fu a japonského karate. - Ehm, - škrabala sa symbolicky na brade. - A to sa je alebo pije, hm? - Huh, no myslím, že ani jedno, - zasmial sa. - To je čínske a japonské bojové umenie. - Nikdy nepočuté, - vystrúhala grimasu. - A ako to vyzerá? - Asi takto, - vyriekol a vykonal pár veľmi rýchlych a zaujímavo vyzerajúcich pohybov obrovskou rýchlosťou, ktorú Anina nedokázala sledovať.

92

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Húúúúúh, to stačí, - povedala rýchlo, - i keď musím priznať, že mám veľmi nádherný pocit, keď ťa takto pozorujem. Ale ani za nič neviem prečo! Prečo? Tak prečo?! Určite vieš na to odpoveď. Tak teda? Zastal v základnom bojovom postoji a úctivo sa uklonil. - Úúúúh, ty si teda sexy. To si sa určite len kvôli tomu naučil, aby si vedel zvádzať ženy, čo? - Vôbec nie. Kedysi to ľudia potrebovali na obranu a na útok a nie na... zvádzanie žien! Ale možno, že je na tom niečo pravdy, že to ženy vzrušuje. Ale prečo...? - zamyslel sa. - Aha, že by to bolo kvôli tomu, že v mužovi vidia svojho ochrancu? Hm, to môže byť. - No asi to bude niečo také. Ale ešte stále ten pocit nechápem. Asi sa na to spýtam NOEMI. Ale až neskôr. Teraz prosím ťa poď ku mne, môj tajný ochranca. Nech ťa cítim čo najbližšie. Pomaly pristúpil k nej a opatrne sa k nej zohol. Prudko ho zdrapila a stiahla k sebe na gauč. - No a tomuto sa hovorí ženská prefíkanosť, - informovala ho. - Ahm, pocítil som. A do posledného okamihu som dúfal, že si iba bezbranné milé dievčatko, ale riadne som sa prepočítal. Nuž čo, zastihla si ma nepripraveného. To sa stáva. - Áááá... to ti nezožeriem, aby si vedel. Teraz už viem veľmi dobre, že ak by si mi to nedovolil, určite sa mi to nepodarí. Máš takú rýchlosť, že by si ešte aj v poslednom okamihu, keby som sa ťa už len-len dotýkala, stopercentne dokázal uniknúť. Milo sa na ňu usmial. - Dievčatko sa učí... A čo je horšie, sakra rýchlo! Máš pravdu, ešte stále som ti kľudne mohol utiecť. - A prečo si tak neučinil? - To ti neviem vysvetliť. Jednoducho som to neurobil. To asi ten príjemný pocit byť zvádzaný. Určite to poznáš. Aj mne spôsobuje rozkoš, keď ma nejaká tá kočica stiahne na posteľ. Nemysli si, že je to výsadou žien! No a tak som to neurobil. Proste, chcel som si aj ja čo-to užiť a navyše, som lenivý. - Aha, no tak s tým si mal začať. Hneď by som pochopila a ušetrila ťa ďalších zbytočných otázok, - zasmiala sa mu do očí. - Ale nie, to by si mala príliš ľahké. Veru nie! Teraz si vymeníme úlohy. Ja budem trápiť teba a ty budeš trpieť. Už je načase, aby som ťa tak trochu toto... a vrátil ti všetko nepríjemné, čo si mi spôsobila! - Oj, - preľakla sa, - prepáč mi prosím, ja som to naozaj nerobila naschvál. To bolo úplne nechtiac. Niekedy mám aj sama taký pocit, že poviem niečo, čo by som nemala a potom sa tomu veľmi čudujem. Jednoducho, urobím niečo, čo by som ináč vôbec nechcela urobiť, ale príde to na mňa tak úplne automaticky. Neviem, prečo to robím, ale... väčšinou tým dosiahnem práve to, čo chcem. - Aha. Teória pokusu a omylu. No áno. Niekedy vyjde, niekedy nie. Pravdepodobnosť je jedna ku dvom, čo nie je zrovna najhoršie. Ale... - Musím ťa poopraviť, - ozval sa príjemný hlas Amigy. - Hééééj, ty tu čo hľadáš? - začudoval sa. - No vieš, keď hovoríš o pravdepodobnosti, to ma stále tak rozhecuje, že si prebijem cestu k tebe aj cez tristo obsadených frekvencií.... hihi. No, ale aby som ťa patrične poučila, nie je to celkom jedna ku dvom, pretože pokus vnáša do deja prvýkrát pomer jedna ku dvom a omyl tiež, čo je po celkovom znásobení jedna ku štyrom. Hm. Vieš? Takže... ale ešte stále celkom dobrá pravdepodobnosť. - A to bola kto? - spýtala sa zarazená Anina. - Nebodaj nejaká milenka ťa tu vymákla, aby ti urobila prednášku? Ha? - Ále blbosť! Je to iba počítač mojej rakety, - usmial sa. - No, nepoviem, - kývala hlavou, - má celkom milý hlások, skoro som ju začala pokladať za schopnú a nadanú sokyňu. - Haha, - zasmial sa nahlas. - To si teraz tomu dala. Amiga si pomaly začne namýšľať, že je nejaký superpočítač so superhláskom a ešte ťa náhodou tuto... odparí. - Kecáš! - zrušila ho Amiga. - Nemôžem sa dopustiť žiadneho činu, ktorý protirečí prvému zákonu robotiky. To dobre vieš! Tak potom nevyrývaj, - surovo ho upozornila. - Ajáááj, už som úplne v keli. Už aj Amiga ma kontroluje. To NOEMI som ešte ako-tak prijal, však je celkom milá a nevinná, ale ešte aj Amiga so svojím konzervatívnym zmýšľaním?! No proste hrôza. Anina sa schuti zasmiala. - A čo rozumieš pod tým konzervatívnym zmýšľaním, ha? - No, to sa ťažko vysvetľuje, - otáľal s vysvetlením. - Proste, je staromódna a hotovo. Neuznáva progresívne metódy voľného sexu, ktorého hlavným mottom je: "pomiluj sa s kým len môžeš", ale nekompromisne sa drží starých zažitých metód modlivky zelenej: "pomiluj sa a skap". No, tak myslím také vysvetlenie ti stačí, hm? - Fuj, no ty si to povedal teda poriadne drasticky. Až nechápem, kde si našiel ten hlboký slovník tých kadejakých výrazov a podivností, - Aninina krásna tvárička sa skrivila od hnusu. - Vo všeobecnosti s ňou súhlasím, i keď jej pravidlo by som určite veľmi rada stále a čoraz častejšie porušovala. No v dnešnej dobe je to vlastne úplne prirodzené. Ahm. Mohli by sme ale hovoriť o niečom inom ako o sexe? Nie, že by sa mi tá téma nepáčila, ale... som predsa len žena a žena by nemala o tom toľko hovoriť. - Ah, chápem, mala by to robiť, - odhalil pravdu, mierne sa usmievajúc, pozorne sledujúc jej reakcie, ktoré samozrejme zapadali do jeho "letového plánu".

93

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Baví ťa stále ma demaskovať, čo?! No ale prestaň a okamžite!!! - skríkla a zatvárila sa veľmi výhražne, čím mu jemne naznačila, že to myslí naozaj vážne. - To potom nie je fair hra. Ja sa tu snažím všetkými možnými spôsobmi utajiť svoju náchylnosť na jemnú perverzitu a ty ma stále nútiš dokazovať, že som naozaj poriadna prasáčka. Ale ak neprestaneš, tak ja sa pre zmenu prestanem ovládať a naozaj budem strašne perverzná a môže to vyústiť do nejakého lokálneho nedorozumenia a až do... nejakého znovu zopakovaného sexuálneho vzplanutia. Ale, pochopiteľne už bez senzimodulu. - Ahá. Pochopené. A musím sa ti s niečím priznať... - S čím? - pozorne ho sledovala. - No to som teda zvedavá, čo za somarinku mi tu znova vyklopíš, - milo sa usmievala. - Mám rád perverzné ženy, - týmto ju asi na minútu takmer úplne vyradil z obehu. Musela sa poriadne z toho dostať. - A to si tým čo presne chcel povedať? - zareagovala až po dlhej chvíli. - Iba toľko, že mi vôbec neprekáža, keď žena sem-tam tresne nejakú poriadne perverznú vecičku. Mám potom viac-menej istotu, že nie je netýkavka. - Ahm, - prikývla. - Takto je mi to už jasné. Podľa teba sa nemám príliš utlmovať. Dobre som to pochopila? - To si povedala ty, - jeho odpoveď bola typicky alibistická. Týmto vyslovil samozrejmú skutočnosť, že napriek tomu, že aj on je poriadna sviňa, nechce tak v jej očiach vyzerať. Ramena to nevýslovne tešilo, ako si môže s Aninou beztrestne zahrávať, zatiaľ čo si to ona vonkoncom neuvedomuje, alebo zámerne si to uvedomovať nechce. - Dobre, nech je po tvojom. Keď už mám vyzerať ako poriadna svinčuľa, tak nech. Ahm... ešte niečo. Je to síce mimo témy, ale bola by som rada, keby si o tom vedel. - Počúvam. - Tak aby si vedel, NOEMI má na perverznôstky jeden zvláštny koprocesor. Neviem, či sa ti s tým už stihla pochváliť, ale je to tak. Ber na to ohľad, prosím. Okrem toho má aj autodetekčný modul, ktorý okamžite zisťuje psychiku človeka, a tak vlastne uspôsobuje percento perverzity podľa potreby. To vieš. Ľuďom, ktorí šteklivé prasačinky nemajú radi to predsa nebude nanucovať. No nie? - Ahm. Podľa toho, zrejme ma odhadla hneď na začiatku. Asi preto sa ozvala tak netradične, ako by som to od nositeľky ženského hlásku vôbec nečakal. - Samozrejme, - povedala hrdo. - Však je to moje dieťa! - A sakra, na to stále zabúdam, - pokrútil hlavou. - Mmmm... tento nápoj je vynikajúci. Mohol by som dostať ešte jednu porciu? - Ehm... - zamyslela sa Anina. - Radšej nie. Nemyslím, že by ti to prospelo. Alebo, naozaj to chceš? No ak naozaj, potom samozrejme nemôžem nesplniť tvoje želanie. Ale varujem ťa, druhá dávka tohto nápoja má extrémne silné účinky na emocionálne centrum. - A účinky akého druhu? - No... to ti radšej neprezradím, lebo by si schválne chcel toho vypiť až-až. - Dobre teda, stačí mi iba posledný pohárik... prosíííííím. - Ako myslíš. Tak daj sem pohár, - kývla rukou. - OK, - podal jej ho. - Ale potom mi povieš, aké účinky to má, dobre? - Ehm... no dobre. Naliala mu ešte nápoja. Prevzal pohár plný perlivej tekutiny a opatrne si z neho upil. - Tak čo vlastne sú tie extrémne silné účinky, ha? No? - Proste... - Anina viditeľne zaváhala s vysvetlením. - Jéééj, čo to máš na ruke? - ukázala na strieborný prsteň na jeho ľavej ruke. - No pekne si odskočila od témy, - pokarhal ju. - To je obyčajný strieborný prsteň. Čo sa ti na tom nezdá? - Hm, naozaj je to to klasické striebro, čo má chemickú značku Ag? - Naozaj. Čo je na tom také zvláštne? - čím ďalej, tým viac nechápal. - Je to úplne normálny strieborný prsteň. - Iba preto sa pýtam, lebo som videla veľmi staré archívne záznamy, kde sa vyskytovali podobné vecičky, ale v súčasnej dobe už také nenosíme. Máme elektronický prsteň, kódovaný priamo do kože. Je to pohodlnejšie, nemusíš sa strachovať, že ti skĺzne z prsta. Ááááá! Tak ty si ženatý?! - skríkla na neho prísne. - Nie. Vôbec nie som! - vysvetľoval rýchlo. - Páry nosia zlaté prstene a navyše na pravej ruke! Tak neblbni! - Ahm... prepáč, - sklopila pokorne oči. - Ja som myslela, že... Ale aj tak dobre. Môžem si ho obzrieť? spýtala sa dotieravo. - No čo už s tebou? - sňal si ho dole a podal ho Anine. - Je to krása, - obzerala si sivý ligotavý prsteň a pozerala naň s úctou. - Musí byť strašne starý... poznamenala. - Z čoho usudzuješ? - spýtal sa nechápavo. - No jednak z toho, že... hehe, si si ho doniesol so sebou z vašej doby a ešte k tomu aj preto, že je na ňom strašne veľa brázd a vrypov, čo môže v tomto prípade byť dôkaz o jeho starobe, - vrátila mu ho. - No to mi hovor! Je naozaj starý, - prikývol.

94

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Vidíš to. Ale aby si nepovedal, že som strašne zlá, tak sa vrátim k pôvodnej téme. Ďalšia dávka pôsobí veľmi povzbudivo hlavne na mužov, je to vlastne urolofrodiakum, inými slovami povedané, ženám zviera a mužom stavia. - Huh, to si krásne povedala. Dúfam, že je to naozaj tak, lebo Jane určite bude dnes večer strašne nenásytná. - Hééééj!!! A prečo práve Jane? Prečo nie ja?! - skríkla a poriadne ho plesla po zadku.

95

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

14. kapitola
ZEM – DEPARTMENT OF EROTIC dátum: 31.7. 4321 - nedeľa - 16:35 newyorského času

- NOEMI, zhasni prosím svetlo, dobre? - vydala príkaz Anina. - OK. - No poď teda, - kývla Ramenovi, - keď už tak veľmi musíš ísť za tou svojou Jane. Uvidím ťa ešte vôbec niekedy? - Určite, napríklad v pornofilme, čo sa chystám natočiť s Kenstonovými. - Ty... - zaťala zuby. - Provokuješ?! Tak uvidíme sa, alebo nie? - Určite, - prikývol, - ale neviem ti sľúbiť kedy. Možno o mesiac, možno o rok, alebo až o desať rokov. Ale iba za podmienky, že sa toho dožijem. - Prečo? Máš taký pocit, že niekto usiluje o tvoj život? - To nie, - odvetil rýchlo, - ale môže sa stať, že náhodou vypadnem z rakety po ceste na Mesiac a čo potom? - Hm, to je fakt, - uznala. - O tom niet pochýb, že by ti to neprospelo. Ale zošiť by ťa ešte vedeli... - zamyslela sa. - No, to si ma teda ukľudnila. V rakve by boli cverny od zošívačiek a nejaká tá hmota, vzdialene pripomínajúca nejakého toho "Ramena", ktorý od strachu pred znásilnením vyskočil z rakety, že? - zahral to úplne do autu, takže Anina iba pokrútila hlavou a zdržala sa akejkoľvek slovnej reakcie. - Hm a bol si už v brázde Hyginus a pri Hadleyho skale? - spýtala sa znenazdajky. - Čo prosím? - ostal úplne vyvalený. - To mi nejako nezapadá do kontextu. - Ehm... Chcela som sa iba spýtať, reku, keď si už na tom Mesiaci, či si navštívil naše svetové pamiatky, Rima Hyginus a Hadleyho skalu... - Eééééé... Nie, - priznal rýchlo. - Tam som ešte nemal čas ísť kvôli istým... ehm... telesným prekážkam. A prečo mi to tak vrúcne odporúčaš? - No, iba tak. Napríklad, Hadleyho skala, tam je teraz veľmi dobrý bar, priamo v tej mini skale, s výhľadom na miesto prvého pristátia človeka na Mesiaci. No a v Rima Hyginus je veľmi super rýchlodráha, s ktorou môžeš preletieť celú brázdu vzrušujúcou rýchlosťou. Dalo by sa povedať, že je to zábavka asi taká, ako vo vašom čase "dráha smrti" alebo iné somarinky, ktoré v Disneylande prezentovali. - He, ty poznáš Disneyland? - začudoval sa, prejaviac svoje úprimné prekvapenie. - Nie, - odpovedala mu sklamane. - Ale videla som to v záznamoch a v informáciách, ktoré mesačne dostávame z Ústavu času. Heh, vlastne, - zamyslela sa. - Aj ty si z Ústavu času, že hej? No jasné, - ani nečakala jeho odpoveď. - Tak to ma podrž! Určite ťa tam prijali, však inú možnosť nemali, ak ťa tu chceli oficiálne nechať... nevadí, je mi to jedno, - pokrčila napokon plecami a jej tvár skutočne vyjadrovala absolútny duševný kľud. - Aha, no je to tak nejako. Naozaj som zamestnancom Ústavu času, ale ako som zistil, tak... aj Ústavu erotiky. No a to sa môže? - spýtal sa nanajvýš opatrne. - Hej, podľa všeobecne platného zákona môžeš byť členom ľubovoľného počtu organizácií, ak si náplň ich činnosti navzájom neodporuje, alebo ak organizácie medzi sebou nevedú konkurenčný boj. - Jasné. Je mi to jasné, - prikývol. - Tým si chcela určite povedať, že ak sa začnú zamestnanci Ústavu času počas pracovnej doby milovať, tak ma vyrazíte z Ústavu erotiky, že jo? - Ale niéééé... - zrušila ho okamžite a v nasledujúcom okamihu sa tak rozosmiala, že takmer stratila rovnováhu. Mierne sa zakláňala a tento jej smiech sa mu prenádherne páčil. Mal čosi do seba. Prichádzal na to, že sa mu Anina čím ďalej tým viac páči. Mala v sebe svojské čaro, ktoré ho dokázalo zaujať. - Snáď mi nechceš tvrdiť, že sa zamestnanci ústavu času nemilujú? - smiala sa a pozerala na neho. - Ó, to ti naozaj nechcem tvrdiť. - No tak dobre. To sa mi páči, lebo som sa už nazdávala, že s časovákmi musíme riadne zatočiť. No, nevieš si predstaviť, ako kyslo by sa tvárili, keby museli chodiť na povinné prednášky o sexualite a nutnosti milovať sa... hihi. Určite by ich z toho rachlo. - No ty ma nemáš rada! - pokarhal ju. - Ale prečo? - Čo prečo? No ty sa teda sprosto pýtaš... Lebo tu mi básniš o nejakej Jane miesto toho, aby si sa mi venoval! Teraz tu máš mňa a úplne na mňa kašleš... hm. No povedz, nie je to od teba svinstvo? - Ale...

96

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nekecaj!!! - skríkla na neho, že takmer zbledol. - Ja viem, že je to od teba nanajvýš hnusne, tak čo chceš k tomu ešte dodať??? No. Myslím, že toľko Ti stačí, - pozrela na neho víťazoslávne, akoby vyhrala vojnu. - Povedal ti už niekto, že by ťa mal ktosi konečne prehnúť cez kolená a poriadne ti sukničku vyprášiť? Anina sa pozorne prehliadla. - Ale ja nemám sukničku! Mám iba túto super kombinézku... Nemýliš si ma s niekým? - spýtala sa nechápavo. - Jáááááj, to sa tak hovorieva! No! Nemusíš aj ty brať všetko doslova!!! - bolo mu jasné, že Aninu príliš nepresvedčí o tom, že jej suknička pristane. - OK, nabudúce prosím povedz, že: "Anina, toto neber vááážne", - opičila sa po ňom, - a hneď budem vedieť, že sa vôbec nemusím vzrušovať nad tvojimi špeciálnymi prirovnaniami. Dobre? Len mi prezraď, kde na tie sprostosti chodíš... jednoducho mi to nejde do mojej hlavičky sprostučkej, že stále povieš niečo, k čomu treba príliš veľa obrazotvornosti a schopnosti, aby som to nejako pochopila. Hm? To ťa naučili tam u vás, takto kombinovať a vymýšľať somarinky? - Hej. Uhádla si. U "nás". Tam u nás mali asi ľudia lepšie asociačné schopnosti a stačilo im, aby z toho blábolu poskladali nejakú rozumnú vec. Však napríklad, keby som povedal že: "zobral som si ju v obale a vybalil až doma na izbe" určite by si nemyslela na to, že "som si ju zbalil a na izbe sme si to poriadne..." však? - Joooj, to si ma teraz dostal. Naozaj by som to takto nemyslela. Skôr by som predpokladala, že niekto si zbalil mŕtvolu do čierneho obalu a potom ju na pitevni rozbalil a skúmal príčiny smrti. Jo. Asi tak by som to pochopila, - pozrela na neho a čakala, či to prijme. - Noo, nie zlé, - usmial sa. - Na druhej strane, ja by som na tento trik s mŕtvolou vôbec neprišiel. Hm. - Asi nemáš dosť fantázie, - uzavrela Anina. - Fúúú, dievča, nebyť toho, že som teraz takmer mimo prevádzky, dokázal by som ťa vytrieť na stenu!!! - Héééj! Opatrne, lebo ťa ešte náhodou zatknú za pokus o vraždu! No... A nevymýšľaj, hneď sme u Jane a tam by si sa mal tváriť, akože nič. Vieš? Chúďa Jane... Má istú zodpovednosť za teba, takže by si moc nemal vystrájať, hihi, - zasmiala sa. - Tak toto som sa dozvedel až teraz, že Jane nesie za mňa zodpovednosť. No, čoskoro sa budem cítiť ako škôlkar, ktorého musia viesť za ruky a ochraňovať ho pred nebezpečnými tetami.... - Ééé.. nie žeby som niečo mala proti tvojej predchádzajúcej vete, ale prezraď mi úprimne... čo je to škôlkar? - No to je.. to je... proste to je dieťa v období do šiestich rokov, - vysvetlil jej. - Ahaaa, už mi je to jasné. Pochopené. Tak pozor môj malý škôlkar, lebo už len takých 30 metrov a sme v hlavnej hale. - Ooo, ahoj moja jediná, odkedy tu už čakáš? - privítal Ramen Jane ako prvý, akonáhle vošli do hlavnej haly konferenčného centra. - Nooo, najmenej ak nie viac, tak asi polhodinu. Dovtedy sme tu s Mimou rozoberali náš dnešný program. Ale napriek viacerým možnostiam, sme sa nedokázali na ničom konkrétnom dohodnúť. Pravdepodobne to necháme na voľnobehu. - Hm, ja by som osobne radšej oddychoval, či skôr spal, lebo som mierne unavený z dnešného dňa. - Ale Ramen! Máš výnimočnú možnosť sa poobzerať po Zemi, ako vyzerá, ako sa zmenila voči tvojmu času a ty chceš spať? Nie je to trocha nerozvážne? - karhala ho Jane. - Ale ako myslíš. Radšej sa pekne vyspinkaj, ako by si mi tu mal odkväcnúť na polceste... do erotického salónu. Chichi, - ironicky sa zasmiala. - Čoo? Erotický salón??? - náhle spozornel. - Také tu ešte máte? Však... však... - Nie, nemáme, - informovala ho Jane. - Vôbec nemáme, iba som chcela vedieť, ako zareaguješ... vieš... Iba testujem tvoju psychiku. Proste či zareaguješ tak, ako si myslím, že... - Jane zrazu silne skríkla, tváriac sa, akoby dostala od Ramena nemravný návrh: - Čo? Na izbu?! Ostatní prítomní v sále spozorneli. - Ale Jane! - upozornil ju ticho. - Všetci sa na nás pozerajú!... - Čoooo? Na izbu???!!! - skríkla to ešte dôraznejšie. - Jaaaaneee! - snažil sa ju ticho stlmiť, ale už takmer celá sála pozerala na nich. Ramen sa tváril ako zbitý pes. - Prepáč, - povedala ticho. - Chcela som iba otestovať, ako sa zatváriš. Ramen vzápätí zrúkol: - Čooo??? Za päťsto kreditov???!!! Jane sa začervenala v momente a uvedomiac si celkovú situáciu rýchlo ťahala Ramena von z haly, pričom si hovorila sadu nie príliš prívetivých slovíčok. Ale v každom prípade sa to počúvalo veľmi dobre, lebo to vyjadrovalo jej momentálny stav, do ktorého sa viac-menej vlastným pričinením dostala. - Čo je zlatíčko? Nebodaj nepríjemnosti? - spýtal sa jej prirodzeným hlasom. - Ó, kdeže, - odvetila zjavne nahnevaná. - Všáák počkaj, keď sa dostaneme von. - Ahm...

97

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Jane ho ťahala von, kde ho čakalo určite nie milé prekvapenie. Konečne sa dostali na voľné priestranstvo. - No počúvaj ty.. ty... ty... obyčajný grázel, hnusák, prasák, obyčajný zdegradovaný dedo, ty jeden nevychovaný somárisko, si myslíš, že ti to len tak prejde??? - Samozrejme! - prikývol, čím jej moc nehral do scenára. - Tak to teda nie!!! V žiadnom prípade! To si nemysli, že si tu budeš zo mňa uťahovať ako z nejakej kurvy! - Jééj... a ty nie si? Sakra. A pritom som si myslel, že... Jane pozrela na Mimu. - Beznádejný prípad, že? - No teraz ako hovoríš... - prikývla Mima. - Možno by mu ešte nejaká operácia hemisféry pomohla, ale ináč je to stratený prípad. Hi. - Ale sviňa je to riadna, - potvrdila Jane. - Ešte dobre, že sa zajtra vraciame späť na Mesiac, lebo by to mohlo skončiť oveľa tragickejšie. - A to ako, napríklad? - chcel počuť nejaký rozumný príklad. - Že by si bol schopný znásilniť polovicu Zeme! Jo, lebo ohurovacie a zbaľovacie schopnosti máš nadpriemerné, - pousmiala sa Jane. - To môžem potvrdiť, - prikývla Anina. - No vidíš to, takže vôbec nie je také neviniatko, ako na pohľad vyzerá, - uzavrela Jane. - Viete čo, dievčatká? Trhnite si nožičkami! - odrobil ich surovo. - Plácate tu dve na tri, miesto toho, aby ste sa poriadne zamysleli nad dnešným programom. - Áááále, - zatiahla Jane. - Ty si predsa povedal, že chceš ísť spinkať, tak potom čo sa tu vyzvedáš o programe? Hm? Teba pekne u Agi zavrieme do jednej izby a my si pôjdeme pekne vyhodiť z kopýtka. - Ahm. No, to dokazuje skutočnosť, že ste riadne čertice, keď si idete z „kopýtka“ vyhodiť, - zasmial sa. - Nie doslova! - upozornila ho. - Myslela som to iba obrazne, nie tak, ako si to pochopil... Proste zamilovať si a tak. Nejako rozumne stráviť čas. - OK, však napokon, ste dospelé, to robíte, čo sa vám zachce, - uzavrel, pričom bolo vidno, že Jane sa to príliš nepáči, lebo čakala, že jej začne oponovať a odhovárať ju od bohapustého užívania si, ale jeho ani nehlo. To by bol pre Jane jednoznačný dôkaz, že mu na nej záleží a vlastne by to i znamenalo, že je jej. Ale práve to nechcel pripustiť, aby si to myslela. Bolo by to príliš skoro. Zaslúžila si, aby sa aj ona trochu trápila. Nech si nemyslí, že môže mať všetko za pár týždňov, na čo sa väčšinou čaká aj pár mesiacov. - Ale aj tak, by som ti moc nedoporučoval príliš intenzívne oddychovanie. Vieš? Jane sa pousmiala. Bol to istý náznak, že to ani jemu nie je úplne ľahostajné a to jej nateraz stačilo. - Vidíš to, vieš byť aj milý, - usmiala sa. - Hej, ale keby si vedela, koľko energie mi to zoberie! - mierne ju tým odstavil, lebo to bolo asi posledné, čo od neho očakávala. Ale napokon, vo svojej podstate bol síce milý chlapček, ale nikomu nedovolil, aby sa s ním zahrával, len tak prenič-zanič. - Vidím, že si fakt beznádejný prípad, - snažila sa to uzavrieť Jane. - Tebe už pomôže iba ak pozitrónovým delom do hrude. A možno aj to by nebolo úplne ono, lebo by sme ti museli dodatočne jazyk vyrezať, chichi, zasmiala sa, netajac svoju uštipačnosť. - Ale napriek tomuto všetkému si celkom fajn. Iba som si na tvoje pračlovekovské spôsobíky moc nezvykla. Napokon bude aj to. Ak mi dáš nejakú tú sekundu, určite si zvyknem. - Neboj zlatíčko, nie je to až také zlé. Ja som náhodou úplne milý, iba asi moc unavený. Preto by som si mal ísť chvíľku odpočinúť. Jane prísne pozrela na Aninu a potom Ramenovi riekla: - No radšej nič nepoviem, lebo mám také divné tušenie, že akosi viem, o čom tu plácaš už asi tak tri minúty. Však Anina?! - No a čo?! - spýtala sa flegmaticky. - Aj ja som iba žena... tak mi to odpusť. No! Janein pohľad v tom okamihu zmäkol. - Veď som ani nič nechcela povedať, ale zaujímalo ma, či je to naozaj aspoň z polovice tak, ako som to predpokladala. No však hej... Tak potom poď so mnou zlatíčko, ideme si odpočinúť k Agi. Péékne ty len nastúp sem do tohto aerocykla a pôjdeme sa vyspinkať. - Hm, - prikývol. - Asi nemá význam sa spytovať, či sa môžem náhodne dotýkať ovládacích tlačidiel, že? - Nemá, - súhlasila. - Jednoznačne uvaľujem globálne embargo na všetky výstupky, výrezky, tlačidielka a gombičky vyskytujúce sa na ovládacom pulte a samozrejme, kým si nevybavíš vízum, dovtedy mi na to nesiahaj!!! Jasné? - Samozrejme. Absolútne jasné, - potvrdil, neochotne si sadajúc do sedadla pristaveného aerocykla. - Vidíš to Anina, ani hrať sa s gombíkmi ma nenechajú. - No veru, ale keď si kvôli jedinému gombíku precestoval polovicu Galaxie, tak sa im vôbec nečudujem, Anina sa v momente obrátila proti nemu. - Ale to...

98

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nekecaj a pripútaj sa! - zavelila Jane, ignorujúc jeho nadmerne rozšírené oči. - Hm, - pozrel na Aninu prosebným pohľadom, ktorým chcel vyjadriť to najúpornejšie prosenie, aby ho odtiaľto vyslobodila, ale Anina ho samozrejme nemala ani v najmenšom úmysle odniekiaľ vyslobodiť. V tomto okamihu si myslela svoje a s absolútnym kľudom si nechala trpieť svojho milého. Iba v posledných okamihoch, keď sa konečne za Ramenom zaplo ochranné pole aerocykla, jej ho prišlo trocha ľúto. Ale to už bolo neskoro na akúkoľvek zmenu. Jane spustila automatiku. Zadala koordináty Aginho domu a prepla do automatického módu. Anina mu naposledy zakývala na rozlúčku a on to opätoval vášnivým a vrúcnym bozkom, ktorým asi vyjadril a zhodnotil všetky svoje city k nej. Aerocykel sa nehlučne vzniesol do výšky a pár sekúnd po ňom sa vzniesol i druhý, v ktorom sedela Mima, nasledujúc ten prvý k Aginmu domu. - No, tentokrát sme to prežili bez problémov, - zhodnotila Jane, odopínajúc si bezpečnostný náramok. - Už sa určite tešíš do postieľky, však? - No závisí od toho, s kým sa v nej ocitnem, - pousmial sa. - A to práve v najväčšej miere závisí od teba, - spresnila Jane. - Že áno? Hlboko sa zamyslela a potom sa obrátila k nemu. Pozerala mu do očí veľmi úprimne. - Vieš, chcem ti iba toľko povedať, že ťa mám veľmi veľmi rada a... povedal Ti už niekto, že si veľmi sexy? A že si veľmi pohľadný muž? Určite veľa žien by ti nepovedalo „nie“, keby si sa ich spýtal, či by ťa chceli ako celoživotného partnera. Hm, viem však, že vo vašom čase to celoživotné partnerstvo znamenalo čosi inšie, ako u nás. Tu neexistuje plné monogamické puto medzi partnermi. Ani si neviem zdravo predstaviť, kto by vydržal tristo rokov byť a milovať sa s tým istým partnerom. To by bolo asi zjavne príliš náročné, preto sa to chápe trošku ináč. No ale to je jedno. Iba ťa chcem varovať, aby si bol pozornejší a rozmyslel si, komu povieš svoje konečné „áno“. Hm... - Okay, zlatíčko, - prikývol. - Neboj, ja tak skoro svoje áno nepoviem. A ak hej, tak to bude musieť byť príliš vážne. Ale chcem, aby si aj ty čosi vedela. Si pre mňa veľmi príjemnou spoločníčkou a si veľmi super. A preto ťa svojím spôsobom mám veľmi rád. Si tiež veľmi príťažlivá a prirodzene krásna. Jednoducho, dievča pre všetko. Ako však pozerám aj ostatné dievčatá, vlastne je nemožné nájsť nejakú sebemenej škaredšiu. Nechápem, ako také čosi môže byť, ale je to veľmi zaujímavé. Ako sa potom vlastne mám dokázať ubrániť voči takému množstvu prekrásnych žien? - No, milý môj, odpoveď je veľmi jednoduchá. Bráň sa čo najmenej. Niektoré ti za to nepoďakujú, ako napríklad ja... - ukázala prstom na seba, - ale to ťa nemusí vôbec trápkať. To musíš brať športovo. A vôbec sa nečuduj, keď si niektorá tvrdošijne zaumieni, že ťa dostane do postele a bude ťa prenasledovať, až kým sa to nestane. To je naprostá normálka. - Tak to som si už všimol. Je to síce trocha divné, ale už som sa s tým zmieril. A... to fakt takto všetky ženy... - Hihi, - zasmiala sa. - Chcel si povedať, že sú sexuálne závislé, však? Ramenovi ovisla sánka. - No áno, sú, - kývla súhlasne. - Čudujem sa, že sa čuduješ, - pousmiala sa. - Ale zato je to absolútne normálka. Však sa pozri na mňa. - Huuuu, to bola tvrdá sebakritika, - pousmial sa. - Ani nie. To som iba priznala, že nie som o moc odlišnejšia ako moje súčasníčky. A veru by som ani nechcela byť moc odlišná, však to neprospieva kráse. A možno ani nevieš, že tu máme teraz dobu, keď hlavné rozhodovacie slovo majú ženy. - Hm. No tak toto mi tuším už spomenula Anina, - priznal. - A už aj sám som to začal tušiť. - Ale neboj, musím spresniť. Hlavné rozhodovacie slovo v posteli. Hihi. - Ahm! - pokrútil hlavou. - Ehm, áno... Aj to spomínala. Ale v globále, akože v spoločnosti? - Nie, tam niet rozdielu, - vyslovila Jane. - Tam má žena a muž právoplatné slovo. Ale čo sa týka tých... jemných záležitostí, teraz sa viac muži vyhovárajú na bolesť hlavy ako ženy. Hihi. - Juuuuj, Jane, - chytil sa za hlavu. - Uuuh, nedokážeš si predstaviť, ako ma strašne rozbolela hlava... Jane na neho podozrievavo pozerala, lebo hneď vytušila, že hrá ukážkové divadlo. Ale hral ho v každom prípade dokonale. Asi vedel, čo to znamená, keď niekoho rozbolí hlava a ako sa pri tom treba tváriť. Napokon v jeho dobe sa častejšie ženy sťažovali na bolesť hlavy ako muži, ale aj to výnimočne v stave manželskom. Pokiaľ bol párik slobodný, nikto si na podobné problémy nesťažoval. - Kecáááš, - odrovnala ho. - A okrem toho, máme kvalitné lieky, ktoré odstránia akúkoľvek bolesť do troch minút, takže by si sa z toho aj tak nevyzul, nemysli si! - upozornila ho. - Hééééj? - jeho tvár nadobudla nečakane taký spýtavý výraz, až to vyzeralo príliš dôveryhodne. - No totó, - zatiahol. - Tak to sa človek už ani na takúto elementárnu vec nemôže vyhovoriť. Hm. Jednoducho povedané, nechutné!!! Týmto som stratil akúkoľvek základnú možnosť sa brániť! A... nevieš mi doporučiť niečo modernejšie, čo na súčasné ženy zaberá? Hm?

99

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Noooo, - zamyslela sa hlboko. - Trebárs, že sa ti dezintegrovalo genitálie. Hm... Nie, to nie je dobrý nápad, musel by si hovoriť príliš tenkým hlasom. Tak napríklad... že si nechtiac prešiel asemprasívnym poľom a... hm. Nie, - zavrhla aj tento nápad. - Nooo, alebo že si sa podrobil amozeróznej tralepsii... no nie. Ani to nezaberá.... hm. No nič, - povedala vážne, pozrúc na neho. - Máš smolu, nenapadá ma nič konkrétne, čo by mohlo tvoju jedinečnú kožu zachrániť. - A to fakt? - spýtal sa neveriacky. - To sa mi ani nechce veriť. Naozaj neexistuje žiadny pádny a skutočný dôvod, ktorý by ma oprávňoval nezúčastniť sa na aktoch výmeny telesných tekutín? Hm... Tak to som skutočne asi beznádejný prípad. Ale v každom prípade, ostáva mi jediná možnosť - nevychádzať medzi ľudí, - zakončil. - Myslím si, že to nie je tá najlepšia možnosť, - oponovala mu. - Mal by si si nájsť nejakú lepšiu, lebo práve túto sa ti vôbec nepodarí zrealizovať. Je totižto dosť nepravdepodobné, ba až nemožné, že sa vyhneš akejkoľvek spoločnosti. To by si musel byť prinajmenšom v karanténe, aby si dostal prísny zákaz vychádzok. A to je dosť nereálne. - Dobre, už som sa zmieril s tým, že klásť odpor nemá význam. Tak nevadí. - No tak to je už lepšie, - pritakala. - Ale radšej už poďme, lebo Agi bude veľmi nedočkavá. Nechcem ju nechať príliš dlho čakať, - s týmito slovami vystúpila z aerocyklu. - Hééééj, mládež, kde ste tak dlho boli? - zrúkla na nich Agi, keď im otvorila dvere. - No nehovorila som ti, že bude nedočkavá, - obrátila sa Jane na Ramena. - Poďte vy len pekne dnu, - pozývala ich. - Ja vám to vnútri spočítam. - Joooj, to si ani nemala povedať, zlatíčko, - zdráhal sa, - lebo teraz sa budem báť vojsť do tvojho domu, vieš? - Žiadne také, neboj sa a poď! - vtiahla ho nasilu dovnútra.

100

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

15. kapitola
ZEM – AGI'S HOME S dátum: 31.7. 4321 - nedeľa - 18:45 newyorského času

Ramen i napriek prestrašenému výrazu na tvári vošiel do domu úplne bezstarostne. Už ho vlastne nič nemohlo prekvapiť. Nič, čím by ho mohli dostať do nejednoznačnej situácie. No práve v tomto sa mýlil, pretože už iba z princípu doby nemohol mať istotu, že sa niečo nezomelie. Ale ako bojový pilot bol stále na všetko pripravený a na každom kroku očakával nejaké prekvapenie a nepredvídateľnú udalosť. Dvere sa za nimi zatvorili a Agi sa zrazu k Ramenovi otočila a v jej očiach bol podivný výraz šialenstva, až mu mráz po chrbte prešiel. - A už ťa mááám!!! - vyznelo to maximálne krvilačne. - Nooo a čo teraz? - utrúsil otázku určenú výhradne Agi. - Nič, - jej výraz tváre sa zrazu zmenil na úplne prirodzený. - Ja som ťa iba informovala o problémoch, do ktorých si sa akože dostal, - uškrnula sa. - Problémy začnú až tam hore, - ukázal ukazovákom na poschodie, približne odhadnúc polohu postele v ich izbe. - Aaaah, - hlesla Agi. - To sú už úzko špecifikované problémy, - zachichotala sa. - Predtým, než sa odoberiete do večných lovíšť, chcete niečo schrúmstať, alebo pôjdete spinkať na lačno? Jane sa spýtavo pozrela na Ramena, akoby čakala jednoznačnú odpoveď od neho. - Ja nie som veľmi hladný, skôr by som to nechal na teba, Jane, - prenechal jej rozhodovanie. - Vieš čo, Agi? - ujala sa svojej úlohy. - Trochu si zato zapapkáme, aby sme o polnoci nezomreli hladom, dobre? - Samozrejme, - prikývla Agi. - To mi náhodou vyhovuje, lebo ja som hladná ako saň, - pozrela spýtavo na Ramena a čakala na jeho vizuálnu reakciu, ako sa zatvári. Nakoľko sa však Ramen netváril vôbec nijako obzvlášť nezvyčajne, radšej si skutočnosti preverila. - Eéééé... povedala som to správne? Môže byť, že hladná ako saň? Totižto, ten pojem som vyhrabala v historickej knižke a tak... neviem, či som ho použila správne. - Aháááá, tak preto som ti nerozumela ani z bla... - kývla súhlasne hlavou Jane. - No samo, bolo to úplne v pohode. Na saň sa síce nepodobáš, ale ak máš taký hlad, tak to aby sme začali kopať protiatómové kryty a schovávať sa, hm, - vyslovil svoju teóriu o záchrane. - A to už prečo? - nechápala Agi. - Nóóó, totižto saň je také milé stvorenie s rozmermi asi päťkrát tvoj dom a chrlí oheň a požiera nevinných princov. - Princov? - zatvárila sa prekvapene so štipkou nedôverčivosti Jane. - No samozrejme že princov, - potvrdil. - Však saň je ženského pohlavia, tak musí požierať opačné pohlavie, teda princov. Draci naopak, požierajú princezné. Jasné, nie? Však nemôžeme od sane teda dračice očakávať, že bude Saphó, nie??? Agi a Jane sa na seba prisprostasto pozreli a potom súčasne na Ramena. - A to je čo? - spýtali sa jednohlasne. - Jáááj, no predsa lesba. To je také čosi, čo sa miluje alebo venuje svojmu pohlaviu, chápete? - Uuuuj, - vyšlo z Jane. - V živote by ma nenapadlo liezť do postele so ženou. Mať ju rada nepoviem, ale... Však máme podobné aminoštvorce a tie sa nedajú kombinovať!!! - Hm, tak prečo potom ma Mima a Agi naraz vyničili? - spýtal sa okamžite. - Ale my sme ťa ničili každá zvlášť! - spresnila Agi. - Medzi sebou sme sa dotýkali minimálne. To si si mohol všimnúť. - Aha, jasné, - prikývol. - To je fakt. Takže styk medzi zhodnými pohlaviami je tu zakázaný? - Nie, nie je zakázaný, ale nikto sa o to nepokúša, lebo to jednoducho nejde. Nemá to význam. Tak isto, ako dva kľúče vedľa seba sú nefunkčné, tak isto i dve zámky vedľa seba neinteragujú. To isté je aj v biologickom svete. Nemôžeš dve jóni skombinovať, lebo tie akosi do seba nezapadajú a...

101

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No dobre, chápem, - prerušil ju. - Len som sa tešil, že som konečne niečo našiel, čo je u vás zakázané. Ako vidím, ani toto nie je. - Veru, ťažko nájdeš niečo, čo je vyslovene zakázané, - poinformovala ho Agi. - Ale na to si už aj sám mohol prísť, že je to tak! - pokarhala ho. Ozvalo sa tiché zaklopanie. - Aaa, keď už tak pekne spomíname Mimu, - zareagoval Ramen, - myslím, že sme ju nechali stáť predo dverami. Však išla týmto smerom, nie? - Jóój, - Jane sa capla po čele. - To je fakt. Úplne sme na ňu zabudli. - Huh, - vstúpila Mima. - Už som si myslela, že som navždy vymknutá. Hihi. - Tak to teda nie, - zakývala na zápor Jane. - To by sme si nikdy nedovolili, neboj. Si predsa jedna z nás. - Presne tak, - potvrdila Agi, cítiac sa tiež trochu vinná, že nechali Mimu stáť vonku. - No dobre, to je jedno, aj tak som zvyknutá pobudnúť dlhšiu dobu pod šírym nebom, takže by mi to nerobilo problém. - To ani nehovor! - prísne sa na ňu pozrela Agi. - Tak to by bolo posledné, čo by som ti dovolila! No! Žiadne také. Si tu a tak tu aj ostaneš. A nevyhováraj sa, že by si to vonku zvládla, nemusíš ma vôbec ospravedlňovať. - Ani mňa, - pridala sa Jane. - Náhodou, ale predsa sme ťa nechtiac vymkli. - Joooj dievčatá, aj tak je to OK, netrápte sa. Povedz už aj ty niečo, - pozrela na neho. - Veru, ste fajn, - povedal Ramen Jane a Agi. - Normálne sexice. Mima prevrátila očami. - Nemyslela som zrovna na takýto prejav, ale aj tak dobre, - ešte pár sekúnd sa tvárila podivne, ale potom ju to prešlo. - Dobre teda. Už je to vyriešené, ostáva mi ešte jedna otázka na teba, Mima, - ujala sa jej Agi. - Budeš aj ty večerať? To už len kvôli tomu, že my tuto zvyšok osadenstva, si určite čosi dáme pod zúbok. Ak ináč nie, vyprážaného Ramena. - No k takému jedlu by som sa prihlásila aj ja, - uškrnula sa Mima. - Ste ale teda pekné ježibaby! - zvolal. - Na to by vás bolo, vypražiť si ma, že? Všetky tri sa zrazu rozosmiali. To, čo povedal, bolo i napriek zlovestnému tónu citeľne smiešne a vlastne to tak aj myslel. Nepodarilo sa mu takmer ani sekundu udržať vážnu tvár. - Zase ste mi to prekazili, baby jedny, - smial sa s nimi. - Ale na môj veru, jedného pekného dňa vám to spočítam... - Dúfam, že máš nejakú superskalárnu kalkulačku, lebo s obyčajnou na to nejako stačiť nebudeš, hihi, uzemnila ho Agi. - Keď ty vždy iba sľubuješ... - posťažovala sa Jane. Ramen sa v tom okamihu cítil veľmi príjemne medzi týmito prekrásnymi ženami a bol by rád, keby tento jeho pocit bol večný. Ale rovnako plne cítil, že nebude. A ak aj áno, nie takto intenzívne. Mal už veľakrát možnosť sa presvedčiť, že nič netrvá večne. Tak isto, ako jeho služba v armáde, ktorú na začiatku pokladal za večnú. Malo to však všetko príliš sypký podklad a neváhalo ani sekundu, aby sa celé nezosypalo. Vážil si preto túto jedinečnú chvíľu, keď boli spolu. Miestami nechápal, ako je to možné, že sa ocitol prakticky v zlomku okamihu v čase, kde bol problém nájsť priemerne škaredé dievča a do posledného okamihu neveril, že je to skutočnosť. Totižto táto skutočnosť úplne predčila jeho víziu budúcnosti, ktorú tiež nemal príliš držanú na uzde. Pomaly vyšli hore na poschodie, uložiť svoje telesné pozostatky na posteľ. Bolo to však iba chvíľkové oddychovanie, lebo vzápätí zišli dole, aby sa spolu v pekne upravenej jedálni najedli. Agi sa ukázala ako pohotová hostiteľka a veľmi odborne narábala s kuchynským potravinovým automatom a objednávala všetko, na čo si len hostia spomenuli. Sem-tam sa Ramenovi mihol jeden povzbudivý nápoj za druhým. Keď mu Agi prinášala piaty, mierne sa k nemu priklonila a usmiala sa zákerne: - Neboj, viem veľmi dobre, že je toto tvoja obľúbená vecička, - uškrnula sa ešte výraznejšie. - Však vieš, NOEMI a KITT... tí si pokecajú toho akurát dosť a samozrejme, stihli mi bonznúť aj to, ako je to s tebou a povzbudzujúcimi nápojmi. - Ó, tak to si sa dozvedela moje životné tajomstvo... - povedal ticho. - A to je aké?? - Agi bola celá vo vytržení, že sa konečne dozvie niečo, čo ostatné dievčatá nevedia. - To by sa ti tak páčilo, čo? - spýtal sa jej, pousmejúc sa nanajvýš sarkasticky. - Aaaa, to ja ti len tak ľahko neprezradím, nemysli si. Agi hneď v momente začala zneužívať svoje vymoženosti a ženskosť, aby ho donútila prehovoriť. Jedáleň bola plná hudby a opojenia a Jane s Mimou boli teraz zabraté do vážnejšej debaty, takže si ani na chvíľku nevšimli, čo sa to s ním deje. To však Agi, malá krpatá nezbednica, absolútne drzo a nekompromisne zneužila. Sadla si Ramenovi na kolená, objala ho jednou rukou, pričom zložila tácku s povzbudzujúcimi nápojmi na stôl pred neho. - Tak teda? - ťahala to z neho ako z chlpatej deky. - Ako to bolo s tým tvojím životným tajomstvom? Hm? No péékne rozprávaj!

102

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale čo ti ja porozprávam, ja sa tu prosím pekne, bojím! - poobzeral sa dookola. - Pcha! Že bojím! - opičila sa po ňom. - Tak to sa teda naozaj nemáš čoho. No rozprávaj. - Ech, to je veľmi jednoduché, proste zbožňujem povzbudzujúce nápoje, lebo mi dodávajú silu a zjavne asi pôsobia výraznejšie ako na vaše organizmy. A keď vypijem takých osem až desať, som príliš aktívny. - No vidíš to, - oči jej zažiarili. - Konečne som sa dozvedela podstatu, prečo vlastne tie žbrndy piješ, hihi. - To je fakt. Teraz to už vieš. Ale nie som momentálne na tom tak dobre, aby mi nejaké nápoje pomohli, takže... Na Aginej tvári bolo vidno sklamanie. Čakala, že to bude mať úplne iný koniec, ale zjavne nemal vôbec žiadnu chuť sa púšťať do nejakých neprebádaných častí Aginho domu. Jej však zatiaľ stačilo vysedávanie v jeho lone, pričom ho mierne dráždila pohybmi, ktoré rafinovane prevádzala svojou pekne formovanou zadnou časťou. Vedela veľmi dobre, že vhodné kusisko ženského tela na správnom mieste zaváži oveľa viac, ako bohapusté rečičky. Mierne sa pohniezdila, čím zvýšila jeho vzrušenie takmer o sto percent. To už veľmi ťažko znášal, lebo jednak vytušil Aginu, za nevinnosť maskovanú podlosť, súčasne však musel dbať o svoje duševné zdravie. Z istého hľadiska mu nebolo všetko jedno, lebo keby začal tu na voľnom priestranstve spracovávať Agi, Jane s Mimou by si to určite všimli a prestali by sa venovať svojej téme. Však iba človek v kóme nepočuje vzdychy a nevidí kopulačné pohyby. Zatiaľ čo Agi k tomu neúprosne smerovala, Ramen sa tomu (zatiaľ úspešne) bránil. Uvedomoval si riziko, ktoré by vzniklo, keby Agi podľahol tu na mieste. V tom okamihu však Agi prekypel pohár a už jej to bolo úplne jedno. Začala vnímať Ramenov odpor ako jednoznačný súhlas, že aj on to chce. - Jane, prepáč, ja to s ním chcem, - povedala hlasno, smerované výnimočne Jane. Jane, venujúc sa svojej rozobratej téme, iba súhlasne prikývla, mávla rukou a vydala zo seba čosi, čo vyznelo, ako: „Dobre, dobre, kľudne!“ a pokračovala v rozprave s Mimou. Agi viac nebolo treba, zdrapila ho úplne rozhodne a ťahala hore na poschodie. Bránil sa iba naoko, ale tým zjavne stupňoval jej vzrušenie. Spomenul si na všetky taktiky, ktoré ženy používali v jeho storočí na to, aby zvýšili vzrušenie muža a dospel k názoru, že v súčasnej dobe to rovnako dobre pôsobí aj na ženy. To bolo veľmi zaujímavé a pritom úplne primitívne zistenie. Konečne ho vytiahla hore schodmi, zabočili do prvej prístupnej izby a ujala sa svojej zodpovednej úlohy. - Prepáč zlatíčko, ale zdalo sa mi, že ti je tam dole otupno a túžiš po istej malej... zmene. Hm? - Ó áno, - prikývol. - Vlastne ani nie, - dodal rýchlo, čím jej spôsoboval problémy v rozhodovaní. - Hmm, to by som nepovedala, že ani nie. Cítim, ako v tebe narastá vzrušenie, - povedala a siahla mu na jeho najcitlivejšie miesto. - Áno, cítim to, - potvrdila zavrúc oči a vnímajúc celou dlaňou jeho chvenie. - To je ono... - pochválila ho. - To sa mi už páči. Celkom je to fajn... už je to tu, - otvorila oči. - No neboj, ja sa o teba patrične postarám, - ukľudňovala ho. Tváril sa síce prestrašene a začiatočnícky, ale pritom všetko toto divadlo zvládal profesionálne na jednotku. Ona aj tušila, že nie je tak nevinný, ako sa tvári, ale nechala ho v tom, nech si myslí, že si ona myslí, že je neviniatko. Bola to nádherná zhoda vášní a pocitov. Jeho vzrušenie začalo neúmerne rásť. Pomaly sa začínal ujímať svojej originálnej úlohy, ktorú by každá žena v jeho čase priam vyžadovala. Pekne po kúskoch zvádzať Agi a tá sa takmer od vzrušenia roztopila. Veru, nechýbalo jej veľa a bolo by to aj tak skončilo. Kto by však mal záujem o rozliatu mláku uprostred miestnosti? Úchvatne pružne ju zdvihol zo zeme a bez viditeľnej námahy uložil na posteľ. - Tak Agi, ty si si ma tu prisvojila a takmer si ma znásilnila, ale teraz si ma neželaj! Ja ti dám, takto ma tu zneužívať!!! Vieš, čo si asi teraz myslí Jane i s Mimou? Že ten obyčajný plemenný kôň si to tam rozdáva s tou šťandou a tá vzdychá, ako by ju na nože brali. Tak to teda nie! Vôbec nič také sa tu odohrávať nebude. Nie som predsa samovrah! Alebo žeby predsa?... - Neboj môj milý, to o chvíľu zistíme, - usmiala sa, pričom si začala vyzliekať blúzku, pozorne sledujúc jeho reakcie. Vedela síce úplne presne, ako sa bude tváriť, ale aj tak ju to zaujímalo. Možno sa náhodou bude tváriť úplne ináč. - Pekne sa to začína, - prevrátil očami. - Ešte chvíľku a naozaj ma odtiaľto odnesú v čiernej truhličke. A povedz. Nie je to vlastne tvoj zámer? Hm? Priznaj sa. - Vlastne áno. Myslíš si, že je to len tak? Keď ťa nemôžem mať ja, nech ťa nemá žiadna!!! - Super, - zahuhňal si pod nosom. - Tak to sme teda niekde dospeli. Obyčajná nenásytná... A ešte aj k tomu krvilačná... čože krvilačná! Sexulačná! - No a chceš snáď povedať, že sa ti to nepáči?! Tak to by si ma teda dojal. - Páči, - sklopil zrak a snažil sa tváriť nevinne. - To v žiadnom prípade nemôžem tvrdiť, že by sa mi to nepáčilo, ale nie je to nejako... prehnané? Asi nie, - usúdil z výrazu jej tváre. - Aj tak dobre. Prudkým pohybom z nej dostal dole spodnú časť priliehavej kombinézy. Už ostali iba zaujímavo formované čierne nohavičky. Agi vzhľadom na svoju nízku výšku mala veľmi pekne tvarovanú postavičku. Vyzerala úplne ako nejaké mladé dievča, ale predsa len to bola zrelá žena. Dokonca bola staršia ako Jane. Skutočne zaujímavý fenomén. Svojím vzhľadom mohla do pasce zatiahnuť ľubovoľného muža. A ešte keď

103

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nahodila štandardnú tváričku nevinného a naivného dievčatka, tak to tým nasadila svoju najťažšiu zbraň hromadného ničenia. Jej zjav bol jednoducho výnimočný. Pozorne si ju premeral a zisťoval na nej všetky podrobnosti a už hľadal možnosť, ako jej výhody v najvyššej miere použiť proti nej a dostať ju jej vlastnou zbraňou. Zatiaľ však nemal žiadny konkrétny nápad. - Čo zlatíčko? Páčim sa ti? - snažila sa vysvetliť si jeho zaujaté pohľady. - No samozrejme! O tom sa ani nesnaž pochybovať. Len hľadám všetky analogickosti s Jane. Určite nájdem niečo, čo máte vy dve spoločné. - A to už načo potrebuješ? - spýtala sa s obavami. - Musíš nutne nájsť na mne niečo, čo sa zhoduje s ňou? Tým by si iba potvrdil, že si do nej načisto paf. Vieš? A povedz, našiel si? - Zatiaľ iba jednu vec... - prikývol. - Eééé a čo také? - zisťovala s netajeným záujmom. - Také nohavičky mala aj ona. - Aha. A okrem toho? - nenechala ho na pokoji. - Samozrejme, ešte tu je aj to, že... máš podobne tvarovaný zadoček. Áno. Myslím to je to, čo som tak veľmi hľadal, - zachichúňal sa. - No tak keď už máš objekt svojho záujmu, prosím.... prosííííím... venuj sa teraz aj mne, dobre? - nevinnosť jej očí dosiahla neopísateľné rozmery. Keby nevinnosť kvitla, určite by bola celá za pár sekúnd obrastená ružami. Upravila si nohavičky, aby pokrývali presne to, čo majú a vyformovala ich do veľmi zvodného tvaru. V duchu sa pozastavil nad tým, aké je to zvláštne, že tie nohavičky môžu nadobudnúť i takýto tvar. Toto však už začínalo byť na neho priveľa. - Počúvaj Agi, na akom oddelení ty vlastne pracuješ? Hmm? - Na oddelení analytiky, štúdia reakcií a analytickej sexuológie. Som vedúca tohto oddelenia, - odvetila pohotovo. - Prečo sa pýtaš? - Ahm... No iba kvôli tomu, lebo ťa už hodnú dobu pozorujem, ako svoje správanie odvíjaš od mojich reakcií a na každú akciu vytváraš maximálne drastickú reakciu... Rozosmiala sa a pozerala na neho zúženými očami. - No ty si ma teraz úplne demaskoval! Je to fakt. To je moja náplň práce, zisťovať a analyzovať správanie mojej „obete“ a na základe zistených poznatkov ďalej konať. Presne tak. Každý krok odvíjam od nadobudnutých vedomostí. Hm. Si teda poriadne mazaný, keď si si to tak rýchlo všimol. - No hej. Niečo mi v tom nesedelo. Príliš si menila spôsob a to mi začalo vŕtať v hlave. Netvrdím, že mi to tak nevyhovuje, iba... neberie ti to tvoje „ja“? Nemusíš byť stále niekým iným? Reagovať stále ako niekto úplne iný a nie tak, ako by si v skutočnosti sama chcela? - Joooj, veru, je to namáhavé, - prikývla. - Ale súčasne je to aj veľmi zaujímavé a poučné. A hlavne je to oveľa účinnejšie, ako sa tváriť stále ako ja. V tom prípade by som sa nedostala ani do polovice tak ďaleko ako takto. Je to proste citeľný rozdiel. Účinnosť vtedy stúpa minimálne na dvojnásobok a účinok celého sa dostavuje až štyrikrát rýchlejšie ako obyčajne. A to je už čosi, čomu sa dá povedať šetrenie časom, hihi, zasmiala sa. - Ááááá... takže tak. To už chápem. Ušetríš čas, ktorý potom môžeš využiť v „akčnej časti“, však? Fajn, to sa mi páči. Dobre vymyslené. - Sedí vec, - kývla súhlasne. - Aj ty sa mi asi dostaneš do zoznamu ľudí, na ktorých si musím dávať pozor, hihi. - No dúfam, že ešte nie je neskoro, - upozornil ju taktne. - Ešte snáď nie. Zatiaľ mám všetko pod kontrolou, - tak toto Agi nemala hovoriť, lebo zrazu úplne zmenil svoj štýl, čo ona vonkoncom neočakávala. Tak rýchlo ju zbavil nohavičiek, že si to všimla až o desať sekúnd neskôr, keď to už celé upadlo do zabudnutia. - Jéééééééééééj, - nevychádzala z údivu. - Hmmm, aké dobré, že jediné, čo zo mňa ešte vieš stiahnuť, je koža. Ale tú mi prosím nechaj, lebo bez nej by som určite nevyzerala príliš zvodne, dobre? Môžem ťa o takúto maličkosť poprosiť? - Áno, - prikývol. - Uvažoval som síce, či ti ju nechám, ale... zľutoval som sa nad tebou. - Ty! - capla ho na plece. - Nebuď hnusák! Viem, že si v tom elita, tak... nepokúšaj, jasné? - Jasné princeznička. Ani by som si to nedovolil. To vieš. Asi nikdy, hehe. A voči tebe už naozaj asi vôbec nikdy. Však si nejaká sexica, nie? - No áno! - prikývla rýchlo, aby si to náhodou nerozmyslel. - To určite. Však... mám na to kvalifikáciu, - prešla rukami po svojom tele nadmerne zvýrazňujúc svoje vnady a prednosti. - Skutočne? - spýtal sa nedôverčivo. - Ale naozaj! Pozri! - chytila jeho ruku a prešla ňou rovnakú cestu ako pred chvíľou sama. Na maličký okamih zastavila pohyb na svojich prsiach a potom pomaličky postupovala ďalej. - Eee, áno, - súhlasil pod týmto sexuálnym nátlakom. - To je fakt. Kvalifikáciu na to máš takmer absolútnu. Ukáž? - siahol znova na jej formované prsia. - Jednoznačne, - potvrdil.

104

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Agi sa už týmto dostávala do absolútneho vzrušenia. Jej prsia stvrdli a vyjadrovali tak jej okamžitý stav. Nemohlo mu to ujsť ani náhodou, lebo jej poprsie zmenilo tvar príliš výrazne. Teraz znázorňovali maximálnu tvrdosť a pevnosť a čím dlhšie sa ich dotýkal, tým boli pevnejšie a tvrdšie, až napokon sa zdalo, že na konci ich bude možné použiť ako stavebný kameň. - A teraz mi povedz, drahá moja, čo si týmto všetkým vlastne chcela dosiahnuť? - touto otázkou ju absolútne zosadil z koňa. Bolo to síce drastické, ale ona to až tak vážne nevnímala. - No predsa sa s tebou pomilovať. Čo sa tak divne pýtaš? - karhala ho. - Však to ti mohlo byť už od začiatku jasné, nie? Zarazil sa, lebo práve takúto reakciu nečakal. Bol zvyknutý, že ženy v takejto situácii začali habkať, vykrúcať sa a tvrdiť, že sa o nič nepokúšali a hrať absolútne neviniatka. No a Agi sa zachovala úplne netradične. Zjavne vedela, čo muž očakáva a reagovala práve protichodne. Mala na to akurát dosť skúseností a štúdií. Nie nadarmo bola hlavnou analytičkou a vedúcou analytického oddelenia. - No krásavica, keby som nevedel, že si žena, povedal by som, že to bola reakcia muža, - vyslovil svoju teóriu. - Vidíš, práve v tom je odlišnosť. Ty čakáš niečo, čo si myslíš, že je správne a čo by malo nastať. Ale ja práveže viem, čo očakávaš a to zneužijem v maximálnej miere. Hm. To je už dávny poznatok, osvedčený v praxi. Všetko za zakladá na protikladoch. Protiklady sú tým nástrojom, ktorým sa po extrémne krátkej dobe človek dostane do víťazného cieľa. Sú tou najspoľahlivejšou a najkonvenčnejšou zbraňou. Je to najbezbolestnejšie riešenie. A ako som už spomínala, najpriamejšia cesta k záveru. - A čo je ten záver? - spýtal sa. - Sex, - jej odpoveď bola úsečná a jednoznačná. - Hm, teória to nie je zlá, - prikývol súhlasne, lebo inšia možnosť mu neostala. - Je to skutočne zaujímavé. To teda človek je stredobodom kadejakých zaujímavých teórií a analýz. A vieš mi povedať aj nejaký protiliek? Hm? Čím by som sa dokázal voči podobným veciam obrániť? - Pravdu ti poviem, nie. Ťažko. Vlastne, takmer vôbec... no... hm... sem-tam sa niečo nájde. Teda... no... - Vidím, že niečo predo mnou tajíš! - pozrel na ňu prísne. - Vlastne aj hej, - priznala. - No, tajím. Predsa len jeden spôsob existuje. Ale to by som nerada prezrádzala. - Ahaaa, tak to mi je jasné, - prikývol. - Samozrejme, nechceš mi to prezradiť, aby som to nejako nevedel použiť na svoju obranu, že? Napadá ma iba jeden jediný spôsob. Jednoducho všetky protiklady prijať tak, ako sú. Agi nahodila veľké oči. - A na to si ako prišiel??? - jej údiv bol naozaj nesimulovaný. Absolútne nechápala, ako na to mohol prísť. To si určite niekde čítal, však? V našej výročnej správe, hm? - Prečo? Vôbec nie... - nechápal. - Však to je absolútne logické. Ak prijmem opozitum sa svoje, tým ti odoberiem vlastne zbraň. Alebo nie? - Hm, ale áno, - ešte stále to nechápala. - Len je mi divné, že si na to prišiel sám od seba. V súčasnosti málo ľudí uznáva extrémne protiklady. Každý sa skôr snaží žiť v harmónii a bez nadbytočných kontrastov. - No vidíš, to je hlavný rozdiel medzi tvojím a mojím časom. A snáď aj ten najväčší rozdiel. U nás sa protiklady priam vyhľadávali a každý žil v protikladoch. Ak si niečo samo sebe neodporovalo, to ani nebola skutočnosť. Harmóniu viditeľnú tu na každom kroku sme mali iba ak v najbujnejších snoch a filmoch. Také čosi, čomu sa hovorí súlad a snaha o vyrovnanosť v našom svete nemalo miesta. A to je hlavný dôvod, prečo tak ľahko prijímam nepravdepodobnosti vášho sveta. Som založený na absolútnych opozitách. Skôr nechápem krásu zrovnalosti ako opačný stav. Hm. Ale udivuje ma to, že aj v tomto svete bez protikladov ste schopní nejaké umelo vytvoriť, a tak si komplikovať život. V každom prípade však aj takéto veci pripúšťam. Ste tiež len ľudia. - Hm, hm! - pozrela na neho prísne. - To by som tak otvorene netvrdila, lebo zvyšných pár triliárd bytostí rôznych druhov by Ti za toto iste nepoďakovalo. Hm. - Jé, to je fakt. Keď si spomeniem na Zaixu, tak veru, naozaj by mi nepoďakovala, ak by som ju nazval ľudskou. Hihi. - Kto je to Zaixa?! - spýtala sa prísne, ba až žiarlivo. - Ále, jedna excelentne vyvinutá včelička so sexy zvonivým hláskom. - Aha, - ukľudnila sa Agi. - Tak to je niečo úplne iné. Proti tej nemám vôbec nič. - Aj by som sa čudoval, keby si mala, - pousmial sa. - Ale hlások mala erotický. To hej. Ale nebola so mnou akosi kompatibilná. - No, asi chápem, ako to myslíš. Mala o jedno žihadlo viac, ako sa u žien predpokladá, však? - zasmiala sa hlasno a následne si hneď chytila ústa. - Huh, dúfam, že to tie dve šťandy tam dole nepočuli. Hm? Čo myslíš? Počuli? - Á, myslím že nie, - mávol rukou. - Keby aj, určite nenájdu v sebe dosť síl sa vytrepať hore schodmi. Bolo to síce nepochopiteľné, ale v tom okamihu sa otvorili dvere a vpadli dovnútra Jane a Mima. - Jééj, oni tu súložia, - skonštatovala Jane a ťahala so sebou Mimu von. Agi sa taktne zahalila a ešte za nimi zakričala:

105

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Héééj! A nabudúce klopte, aby som tu Ramenovi náhodou od ľaku jeho dobre tvarované hektokotylové rameno neuhryzla, áno?! - Jasné, jasné... - doznievala Janeina odpoveď v diaľke a dvere sa zavreli. Zaňuchal čosi v povetrí a hneď na to vyslovil svoje obavy: - Tie dve tam dole niečo pili. A určite úplne bez zábran. Hm. - To tak veľmi cítiť? - spýtala sa krútiac hlavou na zápor. - Dokonca ti viem aj povedať, čo pili. - Héééj? - jej oči boli už rozšírené na maximálnu možnú mieru. - A čo také to bolo? - Hm, Cinzano s ľadom, výroby 1980, teda samozrejme jeho imitácia. A ešte si na to nahodili trocha cognac. Hm, proste ideálna zmes na nestálosti v žalúdku. - Huuh, to znie zaujímavo. Len by som rada chápala, čo si tým myslel. Chcel si tým povedať, že táto zmes upokojuje nestálosti v žalúdku, alebo... - Práveže ich spôsobuje, - skočil jej do reči. - Hm, fajn. Aj tak ma ešte stále udivuje to, ako si mohol tak presne vedieť, že Jane pila práve túto kombináciu nápojov? Chvíľu zaváhal, či má vyzradiť svoje pozorovateľské tajomstvo, ale napokon to vzdal. - No to máš veľmi jednoduché... - Počkaj, - prerušila ho a poprosila NOEMI o zvukové spojenie. - NOEMI, prosím, spoj ma na alokovanej frekvencii s Jane. - Áno Agi, počkaj, spájam ťa. OK, spojenie nadviazané. - Noooo, čo bys rada Agi? - spýtala sa Jane zvláštnym hlasom. - Iba by ma zaujímalo, čo ste vy tam dve strigy rohaté dole chľastali, hmmm? A teraz sa nevyhováraj a rovno s pravdou von! No, tak kecaj! - Hm, proste... Sme si dali najprv Cinzano a potom ... potom... trocha Cognacu... ale fakt iba trocha, lebo to je dvakrát silnejšie ako Cinzano a to by potom... no, potom... - Jasné, vďaka Jane, to je všetko, čo ma momentálne zaujímalo. - OK. Tak zatiaľ ahoj, - pozdravila Jane. - Ahoj, - zakončila Agi. - NOEMI, zruš prosím alokovanú frekvenciu. - OK, frekvencia zrušená, - potvrdila NOEMI. - Ramen, ale to som aj ja zvedavá, ako si na to všetko prišiel? Hm? Nože mi to vysvetli! - NOEMI prejavila úplne netajený záujem o jeho vysvetlenie, pretože ju táto vec naozaj veľmi zaujímala, nakoľko mala veľký vplyv na jej fuzilogický systém. - Úplne jednoducho, - pousmial sa. - Všimol som si, že z alkoholických nápojov sú prístupné v potrubnej pošte iba tri, a to Cinzano, Cognac a Champagne. To Cinzano je príliš slabé a je iba pre navodenie chuti, no ináč veľmi málo alkoholické, vhodné iba ako aperitív. No a keď už raz navodí chuť, potom škoda prestať a najbližšie vhodné je Cognac, lebo Champagne je výsostný nápoj pre oslavy. Z týchto faktov som zostavil svoj predpoklad, že kombinácia bola Cinzano a Cognac. Hm. Logické, nie? - Hm, - zahmkala NOEMI. - To je fakt. Je to logické, ale nemyslela som, že až takto logicky by sa to dalo odvodiť, vlastne... vôbec som to nepredpokladala. - Veru ani ja, - prisvedčila Agi. - A to som už vôbec nechápala, ako si mohol hneď určiť, že pili. Hm? - Hehe, to bolo asi 10 sekúnd po tom, ako sa Jane ozvala. Pach alkoholu ma skoro prizabil. Hneď som vedel, o čo ide. - Ja to vzdávam, - prehlásila NOEMI. - Toto je už aj na mňa veľa. Povedz Agi, nevedela by si mi vybaviť u Aniny, aby mi Ramen preprogramoval logický modul? Niečo mi tu v ňom nesedí, hm? - No, skúsim to, - zasmiala sa Agi, znova odhaliac svoje prednosti, keďže už boli sami v miestnosti. - Ale až niekedy inokedy, dobre NOEMI? - Ó áno Agi, samozrejme, - súhlasila. - Dobre teda a teraz už ticho! Chcem byť s Ramenom sama. Jasné? - Áno, ako rozkážeš, - NOEMI stíchla. - Si despotická. Povedal ti to už niekto? - Nie, lebo kto to chcel povedať, ten to neprežil, chichi, - zachichotala sa. - Tak ti to radšej ani ja nepoviem, lebo chcem tento deň prežiť. - Dobre, nechám ťa nažive... Musíš však poslúchať tetu Agi. Sľubuješ, že budeš? - Áno mami, aj dvakrát denne, - vyslovil detským hláskom a súčasne prikývol. - Héj! A to ti kto poradil toto „áno mami“?! Fú, ak sa dozviem kto to bol, ten je jasne tuhý. Bude sa vynímať na 340-tom umelom mesiaci ako mohyla výdobytkov atómového veku! No, povedz, kto ti prezradil, že ma toto slovné spojenie absolútne odrovná? To musel byť niekto veľmi zákerný! No tak, kto to bol? - Neviem, - pozrel na ňu preľaknuto. - Naozaj neviem. Nikto mi to neporadil, fakt! Nemohol som vedieť, že ťa takáto veta rozhádže. No! Uznaj. Je to netradičná veta, ale predsa len mám isté šance, že ju poviem, nie? - Hm, vlastne... aj áno, - ukľudnila sa. - Ale ak náhodou zistím, že si to nemal z vlastnej hlavy, tak... - pozrela na neho prísne. - Si ma neželaj! - OK, nebudem si ťa želať, - ukončil rozpravu.

106

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No, tak takto som to nemyslela! - upozornila ho surovo. - Som za, aby si si ma želal, ale samozrejme trocha v inom smere, jasné? - Ó samozrejme, - prikývol rýchlo, lebo ju vonkoncom nechcel zbytočne dráždiť. - To je absolútne samozrejmé. Ako rozkážu, slečna princezná. - Áno, toto je už lepšie, - usmiala sa egoisticky. - Ba priam fantastické! Hihi. Až sa mi zdá, že som na teba získala výhradné právo. - Tak to teda nie! - ohradil sa. - To ti vôbec nemôžem prisľúbiť. A napokon, vo veľmi krátkom čase sa vrátim na Mesiac a každý deň cestovať sem za tebou kvôli vykonaniu daného slova, to sa mi naozaj nebude chcieť. - No... ale vôbec nemusíš cestovať. Ak si vybavíš povolenie pre teleportáciu medzi Mesiacom a Zemou, tak vôbec nemusíš cestovať. - Jéj, aj to sa dá? - Samozrejme, - prisvedčila. - Dá sa, ale na to musíš prejsť komisiou, ktorá posúdi dôvod teleportaxu a či si naň spôsobilý. Ak si, dostaneš preukaz a denne raz sa môžeš teleportovať na Zem a zo Zeme naspäť na Mesiac. - Hm, a prečo sme potom s Jane tak dlho cestovali loďou, keď sme sa sem mohli rovno teleportovať? - jeho otázka bola jednoznačná a z jeho pohľadu aj logická. - No, to jednoducho... asi kvôli tomu, že Jane nemá povolenie na teleport a ty zatiaľ tiež nie. A keby aj mala, ona uprednostňuje pomalší spôsob dopravy. Nemá záujem byť na Zemi v zlomku sekundy, lebo tým príde o nádherný pohľad z lode, vieš? Tak hlavne preto sa ani nesnaží to povolenie vybaviť. Hm. Ale v prípade denného cestovania sa teleport zíde. Hlavne ušetríš čas. Ale ja ťa napokon naň nenahováram, lebo... určite na mňa čas mať nebudeš, - smutne uzavrela Agi. - Pekne si to odsúdila na zánik. Nemyslel som si, že to až tak skoro vzdáš. Hm. - normálne mu to bolo až ľúto, lebo by skôr prijal, keby o neho bojovala. Milo sa usmiala. - Viem, že veľa šancí nemám, preto som taká uvedomelá, vieš? Nemôžem predsa od teba chcieť, aby si sa venoval iba mne. Neboj, od toho som trocha ďalej. Ale veľmi sa mi páči ťa tak trocha spracovávať a pozorovať, ako na to reaguješ. Je to z istého hľadiska iba bezvýznamná hra, ale mne sa skutočne páči. Viem vtedy objavovať nové, nepoznané zákutia slasti. Tieto sú dôležitejšie ako ostré a priame konfrontácie s mužským pohlavím. Vieš? - Jasné. Myslela si tým asi bezuzdný sex, však? - v tom okamihu sa zháčil a prehodnotil svoju reakciu z pozície bojového pilota a bolo mu to zrazu veľmi zvláštne. Úplne sa zdesil z toho, ako sa z neho, uhladeného muža, venujúceho sa iba bojovej technike mohol stať v takom krátkom okamihu taký obyčajný radový muž, sledujúci iba svoje biologické poslanie. Stále sa zamýšľal nad tým, že to nemôže byť skutočnosť a nechcel tomu v žiadnom prípade uveriť. Hľadal nejaké dôvody, prečo sa tak stalo, ale bohužiaľ nenachádzal žiadne. Za posledné tri dni sa sexu venoval či už slovne, telesne alebo v myšlienkach v takom enormnom množstve, že začínal vážne uvažovať, či náhodou to už nehraničí s chorobnou posadnutosťou sexom. Ako tak rýchlo zrekapituloval všetky milovania sa, bozky, vyznania a vrúcne objatia, jednoznačne mu vychádzalo, že toľkoto erotických skúseností snáď nemal vo svojom čase za celý svoj život dospelého človeka a ani by nikdy nepredpokladal, že by ich v takejto intenzite a frekvencii vôbec mohol niekedy mať. - Áno, mala som namysli práve ten bezuzdný sex, čo ma tiež tak strašne priťahuje a ktorému vôbec nedokážem odolať, - prisvedčila. - Je to asi súčasť našich zvyklostí. - Hm, ale súčasť tých príjemnejších zvyklostí, - rýchlo potvrdil, aby to náhodou nezbabral. - Áno, skutočne, tých príjemnejších, - súhlasila. - Ale tie nie vždy rozhodujú. V prevažnej väčšine prípadov áno, ale niekedy zaostávajú za citmi. Ja sa snažím moc nereflektovať na takéto veci, lebo som trochu profesionálka vo svojej branži. A práve tebou som získala nádherný študijný materiál, akoby krásne uhladene oxeroxovaný a dodaný v tom najluxusnejšom a najestetickejšom obale. - Hééééj! To znie ako vyznanie lásky!!! Hej! Dievčatko! Trocha sa kroťme, áno?! - Áno, - ostala trocha prestrašená. - Samozrejme. Ja som iba chcela... - Ticho! - zahriakol ju. - Teraz ma to vôbec nezaujíma. Chcem iba teba, jasné? - spýtal sa, uprene pozerajúc do jej hlbokých očí. - Si teraz iba moja, tak sa mi prosím nejako... venuj. Dobre? - Ó, jasnačka, - prikývla ihneď. - Je mi to všetko jasné. Tak poď sem drahý, nech si ťa teda vychutnám do poslednej kvapky, - vábila ho. Nenechal sa dlho prosíkať a samozrejme sa vábnej Agi poddal a začal čiastočne plniť jej želania. - No, áno. To sa mi páči, - objala ho, vychutnávajúc ten pocit nadvlády. - To ale vôbec nič nie je, drahá, - vzal si do parády jej krásne poprsie, už hodnú chvíľu odhalené, ktoré ho tak vzrušovalo. - Ja sa najprv s tebou do sýtosti zoznámim a potom sa uvidí, čo bude ďalej. Ale to „do sýtosti“ myslím naozaj vážne, takže možno nedožiješ rána. Hmmm. - Čooo? - rýchlo sa od neho odtiahla. - To si ako myslel?? - pozerala na neho nanajvýš zúženými očami. - Jednoducho... Nooo... asi to neprežiješ, miláčik. Ale s tým sa netráp. Jane to tiež neprežila, tak čo? Nemôžeš byť predsa od nej lepšia, nie?

107

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nó... - Agi rýchlo pochopila a pritiahla si ho opäť k sebe. - Tak to uznávam, nemôžem byť lepšia... hm. Pokračoval ďalej a hladil jej prsia, mierne ich obtieral a vzápätí skúšal ich tvrdosť. Boli už nádherne tvrdé, ale jemu to nestačilo. Musela byť potrestaná dokonale. Za to, že sa ho snažila takým divným spôsobom získať a aj za to, že sa jej ho podarilo vlákať do opustenej izby. Pomsta musela byť dokonalá. Zatiaľ dokonalá bola a už začínalo byť skôr zaujímavé rozuzlenie a hlavne záver. Pomaly a postupne sa dostávala do neopísateľného stavu. Cítila sa čoraz príjemnejšie a lepšie. Takýmito vecami bola príliš profesionálne presýtená na to, aby zistila nejaký zjavný rozdiel medzi vzrušením, ktoré pociťovala s inými mužmi a tým, čo ňou zametalo teraz. Ale nejaký rozdiel tam po čase zbadala. Toto vzrušenie začalo oveľa skôr a trvalo oveľa dlhšie. Cítila potrebu ho nejakým spôsobom pochváliť za jeho výkon, a tak sa ozvala: - Vieš, že ti to trvá dlhšie ako ostatným? Ups.. - chytila sa za ústa. Spýtavo na ňu pozrel. Nechápal celkom, ako to myslela, ale ani nečakal, že sa od nej odpoveď dozvie. Avšak napriek tomuto očakávaniu sa opravila a vysvetlila mu to: - To vieš, cítim sa s tebou dobre dlhšie ako s inými mužmi. Neviem, či ti také vysvetlenie stačí, ale... proste je mi teraz výnimočne super. A to aj napriek tomu, že takéto stavy sú už len podkladom pre moje štúdiá. U mňa je to už pomaly skôr prežitok, ale teraz ma udivuje hlavne dĺžka trvania, koľko sa v tomto stave nachádzam. A to nie je celkom bežné, vieš? Preto tá moja podivne formulovaná veta. - Ahm, - už teraz pochopil. - Tak to je iná vec. Znelo to najprv zvláštne... tak som nechápal, o čo ti vôbec ide. Ale takto mi je to úplne jasné. Venoval sa ďalej jej na kameň stvrdnutým prsiam. Prvýkrát sa odhodlal ich obliznúť. Zistil, že vôbec nie sú na zahodenie. Diamant prestával mať voči nim šancu. Takéto tvrdé neboli ani vtedy, keď ho Agi s Mimou zviedli v parku. Vlastne vtedy sa k jej prsiam ani poriadne nedopracoval, lebo stále sa mu vyskytli v rukách Mimine bujné prsiská. Tá mu ich tam vpracovala príliš obratne a Agi vtedy vôbec nemala šancu. A ak ich aj cítil, vôbec to nebolo konkurencieschopné voči Miminým vnadám. Agi si vtedy toho moc nenaanalyzovala. Avšak teraz už bola sama, ako Mima ležala niekde nacápaná, myšlienkami síce pri Ramenovi, ale nie dostatočne blízko, aby mohla zasiahnuť do okolitého diania. - Nad čím sa zamýšľaš, milý môj? - nečakane sa spýtala, lebo jej vôbec nesedel jeho stav, vyjadrujúci hlboké zamyslenie. - Vlastne nad ničím, - ustrnul. - Myslím hlavne na to... - zarazil sa a myšlienky sa mu začali zamotávať. Teda na to nie, ale... - Vieš čo? Prestaň radšej uvažovať nad tým, čo si vlastne chcel povedať, lebo ešte sa náhodou ocitneš v neriaditeľnej oblasti a v tej nie som žiadna odborníčka. To by som ti jednoducho nedokázala poradiť. Vieš. A v žiadnom prípade nechcem, aby si mi tu náhodou vykapal. - Tak to nehrozí, že by som ti tu niekde na prostriedku dňa vykapal, - jeho reakcia bola prudká a mierne nevrlá. Agi sa tým však vôbec netrápila. Nemala dôvod. Pochopila Ramenov rozpor, a tak vedela, čo sa asi v ňom odohráva. Veľmi milo sa na neho pozerala a snažila sa ho takto ukľudniť a dostať z toho zvláštneho stavu. - OK, týmto si ma potešila, - usmial sa. - A ja som si už dával iba pár sekúnd na prežitie. - Nie, toľko si nezaslúžiš. Dala by som ti maximálne tak pol milisekundy. Hm! Ale aby si vedel, nie som špina, a tak ťa nechám kľudne žiť ďalej. - Ó, koľká to ohľaduplnosť... A čomu za ňu vďačím? - V momentálnom stave asi najskôr absolútnej náhode, že som sa nad tebou jednoducho zľutovala, pousmiala sa a pokračovala veľmi milým, tichým hlasom: - Zamýšľal si sa nad tým, že je ti to trápne. Začal si pochybovať o tom, že je správne, čo robíš a toto by mohlo postupne prejsť do pocitu hnusu. Takmer si sa nechal ovládnuť zažitými psychickými blokmi a obmedzeniami svojej minulosti. - Ako to vieš? - pozeral na ňu až temer prestrašene. - Z výrazu tvojej tváre, - naďalej sa milo usmievala. - Robí ti zrejme problém si zvyknúť na niektoré naše spôsoby. To je v poriadku. Možno to nejaký čas potrvá. Ale prosím... nepokazme si tento pekný večer... Nechci, aby som začala používať všetky svoje zákerné tajné i netajné zbrane! - zasmiala sa. V jej očiach sa blýskali malé drobné ohníčky, ktoré svedčili o jej pripravenosti sa oddať zajatiu lásky, ktoré ňou začalo lomcovať a takmer vôbec sa nechystalo ju v žiadnom prípade opustiť. Jej telo bolo absolútne odhalené a jej poprsie nádherne formované do neodolateľného tvaru. Bola to ideálna pasca. Pasca ale úplne fatálna. Kto uveril v jej nevinný výzor, iba sa hlbšie ponáral do tkanív sietí, ktoré Agi rozhodila naširoko-ďaleko. Nádherné formy však priťahovali a bolo nemožné im odolať. - Áno? Si takáto bezvýhradná diablica? Si vlastne krutá! - vyslovil svoje myšlienky nahlas. - Málokedy sa vidí takáto pekná forma skombinovaná s bezhraničnou krutosťou, - ukázal na jej telo. - Vlastne ani nie v tom je podstata. Ja nie som taká krutá, ako to niekedy vyzerá, - priznávala opatrne. - Ale zato určite niekedy má moja krutosť svoje opodstatnenie. Vieš? Nechcem, aby väčšina ľudí zistila, že som príliš jemná osoba, lebo by to mohli použiť proti mne, tak radšej... som navonok krutá a nedobytná. Héééj! Ale to vlastne prezrádzam svoje tajnosti! Nóóó! - zvraštila čelo a pozrela na neho vyčítavo. - Hééj! Ty ma

108

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nenúť tu priznávať moje najtajnejšie zákutia! Áno? Ja sa tu dlhé roky snažím skryť moje slabosti a ty ma ich tu donútiš vykecať za pár sekúnd. Tak toto mi teda nerob! - OK. Ako myslíš. Už je to aj tak jedno, lebo si sa mi vyspovedala a mám ťa prekuknutú. Ale neboj, u mňa je tvoje tajomstvo v bezpečí. - A to fakt? - neverila. - Samozrejme, - prikývol. - Môžeš sa spoľahnúť, že sa to ani Jane ani Mima nedozvie, - priložil si prst k ústam na znak uchovania tajomstva. - Hm, - pozrela na neho podozrievavo. - To je síce fakt, že nevykecáš Jane a Mime, ale zato sa to dozvie celý Mesiac, že?! - Vôbec nie, - uistil ju. - Nemusíš sa ničoho takého obávať. Budem v tejto veci určite držať jazyk za zubami, takže... nemôže nastať žiadna nepredvídaná situácia. Neboj. Fakt sa nemáš čoho obávať. - No dobre, - prikývla. - Verím ti. Ale iba do tej chvíle, kým sa nedozviem o opaku, - pohrozila mu svojim úzkym prštekom a vzápätí sa na neho veľmi milo usmiala. - Mám ja ale smolu, že som sa do teba zamilovala... - A... a... to myslíš vážne? - spýtal sa opatrne. - Ani nie, - pousmiala sa. - Ale takmer. Neviem, ako by som ti to vysvetlila. Nie je to pravá láska, lebo pravá láska začína niekde inde. Je to taký chvíľkový pocit, keď pre mňa znamenáš všetko. Absolútne všetko. - No, keď si taká láskyznalá, prezraď mi, prečo súčasné ženy tak veľmi idú za mužmi? - spýtal sa jej svoju dosť často kladenú otázku, ktorá ho asi zo všetkých najviac zaujímala, pričom sa z rôznych zdrojov dozvedal rôzne odpovede, ktoré boli v podstate zhodné, len vždy z trocha iného uhla. - Hm, je to práve kvôli tomuto zaujímavému pocitu. To, že žena môže niekoho bezhranične milovať na pár minút alebo až hodín, ju jednoducho strašne láka. Je to naplnenie jej skutkovej podstaty. Ono, ženy stále chcú milovať a byť milované. Asi tak, ako za starých dobrých čias. Ale dnes je už láska mimoriadne nezvyklým javom. Iba páry, ktoré vydržia spolužiť viac ako sto rokov sa považujú za posadnuté láskou. Napriek tomuto však ženy cítia potrebu prejaviť a prijať lásku. Majú to hlboko v sebe. Nejde im iba o to, aby sa poriadne vyzúrili na mužovom lingame, ale hlavne o to, aby cítili, že niekomu patria a že niekto patrí im. Tým získajú na krátku chvíľu svojho vytúženého partnera. Stačí, aby ten pocit trval tú dôležitú chvíľku a potom... je to opäť jedno. - Hm, a to som si kedysi myslel, že iba muži sú schopní sexu bez lásky... - zamyslel sa. - Tak toto som celkom nepochopila, - zatvárila sa kyslo. - Ženy náhodou vôbec nechcú sex bez lásky. Ony si tú lásku totižto v citoch vytvoria a potom znesú veľmi ľahko aj sexuálne využitie. - Nechcela si povedať zneužitie? - Nie, sexuálne využitie, - zopakovala. - Ženy v súčasnosti nie sú zneužívané. Iba využívané. Aj to sa vlastne chápe iba v prenesenom zmysle. Totiž, to využitie je obojstranné. Žena využije muža pre svoju potrebu citového vyžitia sa v láske a muž pre zmenu využije túto potrebu vo svoj prospech pre ukojenie svojich prírodných pudov o záchovu existencie života. A týmto obaja vlastne dostanú to, po čom tak veľmi túžia. - A povedz mi Agi, ty ako znalec. Nie je to príliš animálne? Každý uspokojuje vlastne svoje pudy, ktoré mu diktuje živočích v ňom prebývajúci. - Áno, - prikývla, - je to trocha viac zvieracie ako ľudské, ale nad tým sa už nikto nepozastavuje. Podľa štúdií je nedostatok sexuálnej aktivity horší ako nadmerná erotika. Ak sa človek do nemoty vysexuje, je to menej nebezpečné ako mesačný sklz. A napokon, sex je vskutku veľmi zdravý. Ani nie preto, že sa vlastne tvoria rôzne látky, hormóny a katalyzátory, ktoré udržujú imunitu v plnej prevádzke, ale hlavne, že sa tým odbúrava prebytočná energia, ktorá sa v minulosti v ľuďoch hromadila a potom ju vybíjali agresivitou. Málokedy sa stane, že niekoho musia zatknúť kvôli agresivite. Stane sa to maximálne raz za osemdesiat rokov. A aj to samozrejme, ak má niekto krízové obdobie. Ibaže väčšinou je dotyčný omilostený radou najvyšších, a potom mu je ponúknutá prvá nápravnovýchovná skupina, ktorú môže odmietnuť, ale v tom prípade je automaticky preradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. - Jooj, to mi prosím vysvetli, čo to znamená, tie nápravnový.. no proste tie skupiny. - No, tak prvá nápravnovýchovná skupina je šesť po mužovi vyhladovaných dievčat, ktorých úlohou je samozrejme „napraviť“ dotyčného a dať mu patričnú lekciu. Druhá nápravnovýchovná skupina je dvanásť takýchto dievčat. Ale ubezpečujem ťa, že väčšinou previnilci prijmú tú prvú skupinu, lebo to už vtedy majú naše lekárky čo robiť, aby toho dotyčného postavili na nohy. Hm. Zatiaľ je známy iba jeden smrteľný prípad nápravy, ostatní to našťastie prežili, i keď s čiastočnou impotenciou. - Éeee... s čiastočnou? - Áno, s čiastočnou. Ak by ťa šesť vychovávateliek vzalo do parády, myslím, že by si veľmi rýchlo pochopil, čo to znamená čiastočná impotencia. Zdanlivo je to smiešne, no je to hotová tortúra. Vyskytli sa iba dva prípady sexuálnych maniakov, ktorí využili zatknutie na to, aby sa nechali uspokojiť vychovávateľkami. Jeden z nich to neprežil. To je práve ten jeden prípad. Ale zomrel veľmi príjemnou smrťou. Tak veľmi mu začalo búšiť srdce, že nevydržalo ten nápor a dostal infarkt myokardu. - Tak to je naozaj veľmi príjemná smrť. V každom prípade, príjemnejšia ako byť rozstrelený v rakete, pousmial sa.

109

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- To hej, - priznala Agi a dotkla sa jemne jeho lingamu. Mierne sa striasol a rýchlo odsunul jej ruku. - Nerob! - upozornil ju. - Toto je príliš vzrušujúce. To by som sa neudržal, - vysvetlil jej svoj problém. - Ale prečo ti robí problém sa neudržať? - spýtala sa zisťujúco, samozrejme skúmajúc všetky príčiny. - No to je jednoduché. Som asi nadmierne vzrušivý a potom prestanem ovládať svoje Ja a upadám do nekontrolovateľnej oblasti. Vieš. Nechcem, aby som nad sebou stratil nadvládu a pustil sa do teba svojou maximálnou silou a náruživosťou. - Náhodou, to som práve chcela dosiahnuť, - povzdychla si. - Čo prosím? - Ramenove oči zaiskrili. - Tak... to keby som vedel, odložím všetky svoje zábrany a... už ma berú do prvej výchovnonápravnej... - Nápravnovýchovnej, - skočila mu do reči. - No tak teda nápravnovýchovnej skupiny. Áno. Ale to zrejme je iba rýdzi predpoklad. Ešte nikdy sa mi nepodarilo natoľko prestať ovládať, aby som úplne prišiel o sebakontrolu. To by bolo už so mnou naozaj veľmi zlé. Znamenalo by to, že všetko, čo do mňa vštepili moji už nežijúci rodičia, vyšlo absolútne nazmar. - Máš isté zábrany, ktorých by si sa mal čo najskôr zbaviť, - upozornila ho. - Tak tieto rodičovské sú tie najhoršie, aké môžu existovať. - To sa mi nejako nezdá. Fakt? To myslíš naozaj vážne? - Samozrejme, - prikývla. - Tak tu naozaj nehrozí, aby biologickí rodičia niečo prikazovali svojim deťom. A to je už teda skutočne neprijateľné, aby vstupovali aj do sexuálneho života svojich synov. Jednoducho sa to dnes nenosí. Preto by si mal aj ty zabudnúť na všetky tieto detaily. - A to už prečo? - už vážne nechápal. - Pretože je mi zima a nevenuješ sa mi!!! - jej odpoveď bola nanajvýš sebecká, ale rýdzo ľudská. Úprimne sa rozosmial. Hneď pochopil, čo tým chcela povedať a prestal sa zamýšľať nad tým, čo smie a čo nesmie a začal sa ňou plne zaoberať. Iba spokojne zahmkala a súhlasne prikývla. - Tak ukáž moja milá, čo máš rada a čo Ti spôsobuje maximálne vzrušenie... - Je to... - Nehovor! To bola iba taká proforma otázka, na ktorú vôbec nečakám odpoveď. Chcem na to prísť sám, čo je pre teba dobré, takže mi vôbec nepomáhaj, dobre? - Dobre, ale ak mi to nebude vyhovovať, môžem sa ozvať? - jej tvár nadobudla absolútne nevinný výraz. - Tak samozrejme. Ale iba v tom prípade! A... čo máš rada? - jeho otázka si úplne protirečila s predchádzajúcimi vetami. Ale podal ju takým tónom, že to vyzeralo absolútne prirodzene. - Nooo, keď sa nad tým tak zamyslím, - zvraštila čelo, - tak... vlastne všetko. Ťažko sa mi hľadá niečo, čo by sa mi nejakým spôsobom nepáčilo. To vieš. Iba naozaj prehnané veci dokážu pobúriť moju romantickú dušu. Hihi. - Á, fajn! - prikývol. - Takto mi je už jasné, ako sa mám k tebe zachovať. Proste žiadne extravagantnosti a bude to fajn. Pomaly sa presunul k jej dolnej partii. Jemným tlakom jej roztiahol nohy a potom mierne, z bezpečnej vzdialenosti, lizol. Iba hlboko zavzdychala, to však znamenalo tichý súhlas s tým, čo práve podnikal. Netvárila sa nijako neobvykle, odmysliac si to podivné zakrivenie pier, vyvolané prudkým pohybom jeho jazyka. Avšak Agi sa snažila byť voči takým výstrelkom úplne odolná, a tak veľmi rýchlo zmenila výraz tváre. - Ufff, - zaznelo. - Opatrnejšie... prosííím... - jej hlások znel veľmi citlivo a nežne. - Dobre, skúsim byť opatrnejší, ale neviem, či sa mi to podarí. Skúsim teraz, dobre? - lizol ešte intenzívnejšie a zrazu začala hlbšie dýchať. Ak by pokračoval vo svojej taktike, asi by sa udýchala k smrti. Mala však veľmi kvalitne vyvinuté pľúca a s týmto problémom sa vysporiadala značne rýchlo. Netrvalo viac ako pár sekúnd a opäť dosiahla pravidelný rytmus dýchania. - Vidím, že to na teba príliš nepôsobí, - pokarhal ju. - Budem musieť siahnuť po nejakých intenzívnejších metódach, - zahlásil. - Éee.. to nemusíš, - rýchlo sa ohradila. - Ja budem veľmi rada, ak ostaneš pri súčasných svojich metódach a nijako to nebudeš extra zintenzívňovať. Hm? - Nie, to by už nebolo ono, - nesúhlasil. - To by vyzeralo, ako keby som sa mal nechať riadiť tebou a vykonávať presne to, čo si želáš. Tak to teda nie. Chcem, aby si si zato užila aj trocha tej nadpozemskej slasti, nielen tej vašej štandardnej, ústavovej. - Hm. A aká je tá štandardná ústavová slasť? - To presne neviem, - zatváril sa podivne, - ale samozrejme, myslel som tým slasť, ktorú môžeš bežne zažiť vo vašom ústave ... respektíve v našom Ústave erotiky, - poopravil sa, uvedomiac si svoje momentálne nové členstvo. - Dobre môj milý, prosím, ale teraz sa mi už naozaj venuj, lebo nemáme toľko času a rada by som zažila prvý orgazmus skôr, než zmrznem na kosť. V opačnom prípade by si ma už asi neprebudil k životu, vieš? - Okay kráska, budem sa teda tebou "mierne" zaoberať. - Óoooooh...

110

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

16. kapitola
SPACE – STARSHIP XL–13 dátum: 1.8. 4321 - pondelok - 16:36 newyorského času

Zem sa postupne pomaličky začala vzďaľovať. Už bola iba ako veľmi priestranná, ale zato vskutku nezanedbateľná guľa. Mima sa odobrala do hypnotického spánku, lebo bola nesmierne unavená a ledva stála na nohách. Ramen si ticho povzdychol a pri spomienke na Agi a Aninu mu bolo trocha smutno. Boli to príliš milé stvorenia na to, aby ho netrápilo, že sa tak rýchlo odlúčili. Jane si jeho stav rýchlo všimla a prihovorila sa mu: - Neboj, uvidíš ich znova, iba musíš byť troška trpezlivý. Milo sa na ňu usmial a opäť si povzdychol. - Joj, však ja som dostatočne trpezlivý, len či sa neutrápim k smrti, kým ich znova stretnem? - To snáď nie, - pozrela na neho s otázkou. - Však nemôžu mať na teba taký vplyv. Alebo snáď áno?! Nebol schopný sa k tomu nijako vyjadriť, a tak Jane nepokračovala v zisťovaní jeho rozpoloženia. Nevyzeral však, žeby mu hrozila nejakým spôsobom ujma na zdraví. Kým nebol v bezprostrednom ohrození, dovtedy to bolo OK. Problémy by nastali v opačnom prípade. Ale aj tie by sa asi veľmi rýchlo vyriešili, z dôvodu, že na každej takejto lodi bol príručný elektronický lekár a prirobili ho aj Amige. - Vieš, je to zaujímavé. Niekedy sa zamýšľam, či je to vôbec správne. Tu sa vôbec nehľadí na to, či človek mení partnerov raz denne, alebo častejšie ako galaktickú vestu, - zamyslel sa. - Nevznikajú nejaké nákazlivé prenosné choroby, ktoré sa potom šíria v dôsledku častej výmeny partnerov? - Nie, také veci tu nemáme. U nás žiadne civilizačné choroby nie sú. Máme veľmi dokonalý imunitný systém a ten sa popasuje so všetkými možnými i nemožnými nákazami. - Ale vám je dobre, - hlesol. - Vlastne, o tomto som vedel, Anina spomínala, - prikývol. - Pýtal som sa iba preto, aby som sa uistil, že je to skutočne tak. Dalo mi to vlastne jednoznačné vysvetlenie a ospravedlnenie. Nerád by som sa tu pasoval s nejakými nemilými ochoreniami a problémami. Ale takto je to OK. - Áno, je to OK, - súhlasila. - A netráp sa už nad tými dvoma nezbednicami, určite ich ešte niekde stretneš, nemusíš sa obávať dlhého odlúčenia. - Dobre teda, prestanem sa trápiť. Vieš, v podstate mi je to veľmi divné. V našom čase sa podobné veci nevyskytovali príliš často. Väčšinou partner znamenal aj partnera na celý život a nie takto, že z hodiny na hodinu sa mení zastúpenie životných a sexuálnych partnerov. To nie je celkom podľa mojich predstáv. - Milený môj, musíš sa zmieriť s našimi normami, ak chceš úplne zapadnúť do našej spoločnosti. To vieš, súčasne musíš aj prekonať všetky prežitky a zábrany zo svojho storočia. Hm. Viem, že ti dnešná voľnosť pripadá tak mierne nemravná, ale je to absolútne normálka. Trochu ma síce trápi, že sa nevenuješ v plnej miere práve mne, ale na tom až tak veľmi nezáleží, ako som ti už istotne spomínala. Hlavne, že ty sám sa cítiš príjemne a voľne. A to sa dúfam cítiš alebo nie? - jej pohľad snáď nikdy nebol prenikavejší. - No nie. Teda... vlastne áno, - prikývol rýchlo. - Samozrejme, cítim sa celkom voľne. Úplne voľne... No hej. Ale nemysli si, že mám nejakú jednoduchú úlohu, rozhodnúť sa spomedzi toľko nádherných žien, ktoré ma tu obklopujú. Hm. Radšej by som riešil nejakú tú diferenciálnu rovnicu štvrtého stupňa ako sa tu takto trápiť. - Tie rovnice vôbec riešiť nemusíš, lebo ti ich hravo vyrieši hocaká aj tá najprimitívnejšia kalkulačka, upokojovala ho. - Hm... - zarazil sa. - To som ani netušil, že doba až tak pokročila, že sa diferenciálne rovnice riešia na kalkulačkách, - výraz jeho tváre vyjadroval zjavné prekvapenie. - Prosím ťa, - pohoršovala sa, - tie rovnice sa zadávajú ako domáce úlohy v treťom ročníku základného stupňa výučby... však to by ťa štvrták na základnom stupni vysmial, že nedokážeš vyriešiť Diracovu rovnicu. Hm. Ale nič. Zabudni na to. My ti postupne tie vedomosti do kotrby nabijeme, - usmiala sa lišiacky. - No to dúfam. Nechcel by som zhorieť pred nejakým štvrtáčikom! - výstražne vyslovil svoje obavy. - Neboj, ja na teba v žiadnom prípade nedopustím, takže sa nemáš čoho obávať, - usmiala sa. - Hoho, už sa hneď cítim lepšie, - pousmial sa, - akoby som mal svoju osobnú ochranku. Hmmmm. - Tak celkom to nebude, - ukončila jeho radosť, - ale zato ťa vydostanem z toho bez nejakých tých problémov. - To mi vcelku stačí, - vyjadril svoju spokojnosť. - Ale teraz, ak mi dovolíš, na chvíľu by som sa odobral na zaslúžený odpočinok, lebo som veľmi ustatý.

111

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Dobre, môj jediný, - súhlasila. - Choď si pekne zdriemnuť, aby si nevyzeral ako trojtýždňová mŕtvola, keď pristaneme na Mesiaci. - zakončila. - A teraz nebodaj tak vyzerám??? - pozrel na ňu preľaknuto. - Nie, - prisvedčila, - teraz vyzeráš ako osemtýždňová! No... takže už aby si bol pekne vo vodorovnej polohe! - prísne na neho pozrela. - Na to som už prišiel, že mi je čudne. Ale že až tak veľmi...? - mrmlal si pod nosom. - Niečo si povedal? - spýtala sa prísne. - Ani nie, - rýchlo sa ohradil. - Idem teda spať, dobre? Maj sa pekne a hlavne... dávaj pozor na loď, OK? - OK miláčik, len nech si už vystretý a... tak. - Dobre, už tu ani nie som, - kývol jej na rozlúčku a ani nie po piatich minútach zaspal. Bol teda skutočne mimo seba. Jane priplávala k nemu. Bol to dosť obtiažny manéver, lebo v stave beztiaže sa telo pohybuje všade tam, kam to človek najmenej očakáva. Niekedy je tá maximálna voľnosť až nepríjemná. Prezerala si ho, ako vyzerá, keď spí. Veľmi sa jej páčil, aj keď bol iba mierne nadpriemerne sympatický muž. Vcelku nič extra. Obzrela si ho dokonale a pomaličky priložila prsty na jeho pery. Chcela si ho pozrieť dopodrobna, lebo ak sa k nemu vôbec dostala, nikdy na to nemala dosť času. Naklonila sa nad neho a skúmala ho veľmi pozorne, aby si zapamätala a preštudovala aj tie najjemnejšie detaily. Pozorne si prezrela črty jeho tváre a páčil sa jej čoraz viac. Napokon ticho riekla: - Rameeen! Hééj Ramen! - Je to zbytočné, - oznámila Amiga. - Pracuje na priemerne hlbokých theta vlnách, takže je takmer nemožné, ho... - Viem, - obrátila sa Jane k riadiacemu pultu, ako by bol zosobnením Amigy. - Ja iba tak. Bola by som rada, keby bol teraz hore a ... - To ani nevypovedz! - pohoršila sa Amiga. - Tak to zrovna by som nechcela, aby ste tu vy dvaja prevádzali! - A... to ma tak veľmi nemáš rada?! - Jane bola z toho mierne mimo. - Nie je to v tom, - rýchlo vyslovila Amiga, ktorej sa Jane celkom pozdávala. - Ja mu iba chcem dopriať zaslúžený odpočinok. Vieš? - Dobre, však... ja ho nechám teraz pekne spinkať, iba som chcela... mu dať pusu na dobrú noc. To sa snáď smie, nie?? - Dobrá výhovorka stojí groš... - zhodnotila sarkasticky Amiga. - Neboj, viem dobre, čo by si s ním stvárala, keby sa ti ho podarilo prebrať! - Ej, si ty ale prefíkaná, - pochválila ju Jane. - Ale ja naozaj, iba... ten jeden bozk, - sľúbila a zohýnala sa k nemu, aby mu venovala jeden vrúcny bozk na dobrú noc. Priblížila sa na veľmi krátku vzdialenosť a takmer ho už bozkala. - Počkaj!!! - zrevala Amiga, - práve teraz sa presunul z hladi... Zrazu prudko otvoril oči a stiahol Jane k sebe a veľmi vášnivo ju poláskal. - ...ny Theta na hladinu Beta, - zakončila Amiga. - Ináč povedané, prebral sa, - jej hlas v tomto okamihu zaznel veľmi nezaujato. Akoby komentovala nejakú absolútne nezáživnú udalosť. Jane vonkoncom nevnímala, čo Amiga hovorí, lebo sa spamätávala zo šoku, ktorý práve utŕžila. Absolútne nečakala, že by mohol tak prudko zareagovať. Vyzeral ako poctivo spiaci človiečik. - Toto radšej nikdy nerob bez môjho dovolenia! - upozornil ju surovo. - Mohla by si prísť k úrazu, vieš? - E-e, oooo, ah, jasné, - prikývla súhlasne. - Ale... ako je to možné, že si sa tak rýchlo prebral??? - Som bojový pilot a ešte mám v sebe všetky tie návyky a reakcie a keď mi hrozí nebezpečenstvo akéhokoľvek druhu, tak... proste... vieš. Jednoducho pud sebazáchovy je stále veľmi silný. Ešteže som nekonal absolútne pudovo, to by si mohla aj o život prísť! Tak vieš, radšej opatrne. Neviem, či sa svojich návykov budem schopný zbaviť, ale príliš skoro to nebude. - Aha, - kývla na súhlas. - Je mi to jasné. Budem sa teda snažiť neobzerať si ťa počas tvojho spánku. A pritom si sa mi zdal tak nevinný... - pobozkala ho na ústa. - Veľmi nevinný, - zdôraznila. - Tak teda pokračuj vo svojom spánku, už ťa nechám na pokoji. Iba som ti chcela dať bozk na dobrú noc, vieš? - Ahm, - prikývol. - Joj, tak ten si nabudúce prosím pred spaním a nie počas neho... OK? - Jasné, už nabudúce budem rozumnejšia, - súhlasila s úsmevom. - Tentoraz mi to nejako nevyšlo. Hm. Tak teda dobrú noc, - pobozkala ho naposledy. - Dobrú noc, - odzdravil ticho a v priebehu pár sekúnd zaspal. Od tohto okamihu nemala ani najmenšiu odvahu ho znova bozkať. Radšej sa venovala Amige a lodi. Sem-tam ovšem pokukovala, či sa neprebudil a nepozerá na ňu zaľúbeným pohľadom, ale spal ako zarezaný. - Čo myslíš, Amiga? Bude z neho ešte použiteľný materiál, keď sa dostaneme na Mesiac? - ukázala na neho prstom. - Myslím, že hej, - odvetila okamžite. - Nedetekujem žiadne poruchy rozmnožovacej sústavy, ani žiadne deformácie hormonálneho systému a o psychotopickej aminóze ani nehovoriac.

112

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No... - kývla rukou Jane. - Nemyslela som práve na tieto zmeny... ale vďaka, že si ma tak pekne ukľudnila. Skôr by ma zaujímalo, či na neho nemala príliš vážny vplyv taká Anina, alebo Agi. Vieš, tieto pozemské strigy sú veľmi nevyspytateľné a obávam sa, že Ramena podučili nehoráznym veciam. Nechcem byť v pozícii, že by som voči Ramenovi vyzerala ako nejaká začiatočníčka. Vieš? - Nie, nemyslím, že by ho niečo podobné naučili, - ukľudňovala ju Amiga. - Teda čo si ja pamätám, tak vyzerá, že je to zatiaľ v norme. - Pekné. Tak to si ma teda naozaj ukľudnila, - tvárila sa spokojne Jane. - Ale ak prídem na to, že sa predsa len niečo naučil, vezmem ťa na zodpovednosť! - riekla prísne. - Ehm, tak to... to... - zajakala sa Amiga. - To už akosi nemôžem... zaručiť. Vieš? On je príliš učenlivý. V tom prípade samozrejme nemôžem dať žiadnu záruku, že sa nič podobného „nenaučil“ a nevyparatí ti niečo, čo by si ťažko znášala. Vieš? Jane si spočítala v duchu všetky možné kombinácie, uvedomila si všetky možné skutočnosti a potom vyslovila: - Áno, uznávam, je akosi ťažší prípad, ako som si pôvodne myslela. Nemôžem od teba žiadať žiadne záruky, že sa nezmenil a nespôsobí žiadne „nepredvídané“ udalosti. Hm. Je však trocha nemorálne hovoriť o ňom bez neho, nie? - No je, - uznala Amiga. - Hm, tak mi radšej povedz, koľko ostáva minút do pristátia na Mesiaci? - Presne dve hodiny aj tridsaťosem minút a štyridsaťpäť sekúnd. Ideme pomalšie, lebo sme boli preradení na trasu S2, pretože na S jednotke nastala nejaká komplikácia. Vzhľadom na povinnosť dodržiavať maximálnu rýchlosť na záložnej trase, trvá cesta o trištvrtinu dlhšie. - Vďaka za presnú informáciu, - poďakovala Jane. - Nevieš mi zistiť, aký problém nastal na S1? - Počkaj, - vyžiadala si čas Amiga. - Skúsim sa spýtať KITTa, ten by to mohol vedieť, nastalo to totižto bližšie k Mesiacu ako k Zemi a NOEMI teraz radšej nerisknem. - Tak to ti teda pekne ďakujem! - ozval sa prísny a mierne nahnevaný hlas NOEMI. - Len tak si ma tu presunula na vedľajšiu koľaj, ako keby som bola úplne offline a nemala požadované informácie! Tak to teda nie! Si obyčajná špina, aby si vedela! - Ohm... - citový generátor Amigy pracoval na plné obrátky. Cítila, že sa NOEMI dotkla, ale nevedela v rýchlosti, ako sa jej ospravedlniť. V tom okamihu jej bolo veľmi ľúto, že sa o nej zmienila v takom negatívnom zmysle, a pritom to tak vôbec nemyslela. Ale ani NOEMI nebola bez viny, lebo sa zámerne ozvala takým hlasom, hoci dobre vedela, čo sa bude odohrávať v Amiginých interných obvodoch. Ale NOEMI bola špina od narodenia, a preto ju to vôbec netrápilo. Avšak ani Amiga nebola dnešná a po pomerne krátkej pauze sa ozvala. - No a vieš, čo sa stalo?! - Eeee..... nie, - priznala previnilo NOEMI. - Tak drž reproduktor a neozývaj sa, keď sa ťa nepýtajú! - Amiga ju absolútne odrobila a Jane iba ovisla sánka, nechápajúc, kde sa to v Amige nabralo. Však Amiga si ctila prvý zákon robotiky a napriek tomu zvozila NOEMI až pod čiernu zem. - Ale rada by som vedela, keď sa to dozvieš od KITTa, - prosíkala NOEMI. - Ahááá, takže ty takto?! - zrúkla na ňu Amiga. - Ty by si ma iba zneužila na získavanie informácií, že? - No a? To je predsa normálka, nie? - spýtala sa flegmaticky. - Je, ale od teba by som to nečakala, - vyslovila sklamane Amiga. Bolo až udivujúce, aké emócie dokázali tieto dva počítače vyjadriť. - Ale keď ja mám tak rada informácie... - zakňučala NOEMI, až ju Amige ľúto prišlo. - To síce vysvetľuje, ale neospravedlňuje tvoje správanie! - upozornila ju. - A... fakt si tak nadržaná na informácie? - Som... Som! - priznala rýchlo NOEMI. - Fakt som! Noooo! Tak zisťúúj!! - Zlatíčko, keď ťa to tak veľmi trápi, prečo sa nespýtaš KITTa sama? Hm? - Lebo... lebo... jednoducho nemôžem. Už som sa ho toľkokrát pýtala, že je to až príliš veľa. Jednoducho už... nemôžem. Moje počítadlo dosiahlo maximálne množstvo povolených alokovaných otázok. - No dobre... takže tak. Hm. Veď počkaj! - Amiga nadviazala komunikačnú linku s KITTom. - Hej KITT! - Áno? Prosím Amiga, čo máš na srdci? Pardon... na procesore? - KITT, vedel si, že ťa NOEMI zbožňuje? - NOE... čo? - KITT ostal úplne mimo seba a zrazu mu bežali iba prázdne čakacie cykly bez akýchkoľvek inštrukcií (pozn. aut.: pre programátorov: For A=1 To ∞; Next A; ). - No dobre, NOEMI, - obrátila sa Amiga na ňu, - tak akože si poskytla KITTovi informáciu, máš teda právo sa ho na niečo spýtať. Tak sa ho spýtaj. Čaote! Amiga sa vypojila z okruhu a nechala tých dvoch v hlbokom pomykove a nechápajúcich, čo sa v posledných milisekundách udialo. NOEMI sa však rýchlo spamätala a prv než položila KITTovi svoju otázku, označila v duchu Amigu za obyčajnú tuctovú ale prvotriednu kupliarku, schopnú nadviazať rýdzo erotický kontakt aj medzi dvoma baseballovými loptičkami. - Vieš čo, KITTík môj?

113

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No nie, zlatko moje ľúbezné, vlnitodrôtové. Čo by si tak neskonalo rada vedela? - Môj drahý krásny kompatibilný miláčik, zaujímalo by ma, čo sa udialo na trase S1, že si tamto tú potvoru musel previesť na S2? Však mi to pri svojej kráse a rýchlosti láskyplne prezradíš? - Samozrejme, moja jediná milená, však vieš, pre teba všetko... - predniesol jemne KITT. - Mali sme tam iba malú nehodu. Z neznámych príčin vybuchla jedna bója a chvíľu potrvá, kým ju nahradíme novou. - Iba toľko, miláčik? - Áno, iba toľko. Ostatné informácie sú chránené kódom 3719. - Aha, chápem. Najvyššia priorita. No dobre medvedík, vlastne toto som chcela vedieť. - OK, sexica moja. Tento rozhovor sa udial v priebehu jednej pikosekundy, ale NOEMI sa ozvala Amige až po diplomatickej jednej sekunde. - Vieš moja milá, nie je to nič tragické, iba na S1 explodovala jedna bója, a tak vás museli preroutovať na záložnú trasu. Čoskoro však bude všetko presmerované naspäť na hlavnú tepnu. - To je síce veľmi pekné, ale prečo práve ja sa musím trkotať touto naničhodnou nevyužívanou a zbytočnou záložnou trasou? Však by som dokázala preletieť tento úsek za desatinu času! - Ja viem, drahá priateľka, ale takto je to v prepisoch pre bezpečnú prevádzku záložnej trasy a nikto nemá takú moc, aby ti dal výnimku, že sa môžeš v tomto smere pohybovať rýchlosťou blízkou svetelnej. - Ó, a pritom by sa mi to veľmi hodilo, lebo by som bola na Mesiaci za desať sekúnd, samozrejme počítajúc aj brzdenie. - Vidím, že obľubuješ nesmiernu rýchlosť, však? Len aby ti to raz neublížilo na zdraví! - vyhrážala sa NOEMI. - Nie, neboj. Vôbec mi to neuškodí! - Hovoríš za seba, však sestrička? - predniesla ľúbezným hláskom NOEMI. - A na posádku si zabudla? Vieš, čo to znamená zabrzdiť z takmer svetelnej rýchlosti za 5 sekúnd? - Áno, jasnú smrť! - odvetila pohotovo Amiga. - Ups. Ó prepáč, - toto patrilo Jane. - Bola by som určite ohľaduplná a spomalila by som minimálne za 6 sekúnd. Viem, že prílišné zrýchlenia a spomalenia neprospievajú somatickým procesom v skeletoch organizmov. - No jo, - povzniesla sa nad to Jane, vystrúc bezradne ruky. - Ináč povedané, odkrágľovala by si nás v priebehu pár sekúnd. Hm. No hej, ale však predsa... inšie by sme si asi ani nezaslúžili, že? - Ale niéééé. Neber to tak, - rýchlo vysvetľovala Amiga. - Ja síce myslím stále na to, ako vás dopraviť v čo najkratšom čase na požadované miesto, ale zato súčasne myslím aj na to, aby sa vám nič nestalo. - Tak to si na tom lepšie, ako tuto Ramen, - Jane ukázala na neho. - Ten myslí stále iba na sex. - Hm-hm! - vydralo sa zdanlivo spiacemu Ramenovi z úst. - Oj, ten asi znova nespí, - zaúpela Jane. - Už opäť spí, - skonštatovala Amiga. - Bolo to iba veľmi krátke prebudenie. - No, aj to mi stačí, že je schopný sa hocikedy prebudiť! No nič. Vďaka za informáciu o trase Amiga a ja sa asi tiež odoberiem na odpočinok, lebo let trvá príliš dlho na môj vkus a nerada som hore dlhšie, ako je to nevyhnutné. Tak dobrú noc, Amiga. - Dobrú noc, - odvetila Amiga ticho. - Dobrú noc, - odzdravila sa NOEMI. Jane zaspala v priebehu pätnástich minút, ale začali sa jej snívať veľmi podivuhodné veci, a tak sa často strhla, prebudila na krátku chvíľu a následne opäť upadla do spánku. Amiga sa zaoberala bezpečnosťou letu a dbala o zdravotný stav posádky. Všetko prebiehalo presne podľa letového plánu. Po takmer hodine dostala príkaz od KITTa prejsť na trasu S1, lebo bóju sa už podarilo vymeniť. Takto plánovaná ďalšia poldruha hodina ubehla za necelú trištvrte hodinu. - Heej! Spachtoši, je na čase vstávať! - prebúdzala ich veľmi drastickým, ale zato fungujúcim spôsobom Amiga. Ramen za veľmi krátky čas otvoril oči a rozhliadol sa. - Ehm, sme už snáď na Mesiaci? - spýtal sa ospalým hlasom. - Ani nie, - informovala ho pohotová Amiga. - Ale ak by si spal o desať minút dlhšie, mali by sme pristávanie za sebou. A to by nebolo práve najlepšie. Je prísne zakázané, aby počas pristávania posádka spala, vieš? - No teraz už áno, - zamumlal si pod nosom. - To u nás také nebolo, však od toho bol autopilot, či nie? - Áno, ale iný kraj, iný mrav. Tu je to zakázané, tak som vás nejako musela vyduriť. - Ale ako tak pozerám, uspela si zatiaľ iba u mňa, - zhodnotil. - Jane spí ako zarezaná. Teda dúfam, že... ju nikto nezarezal, - pousmial sa. - No ja teda určite nie, - ohradila sa Amiga. - Ty si posledná, ktorú by som z niečoho takého upodozrieval, - ukľudňoval ju. - Ale vidím, že sa musím postarať o jej zmŕtvychvstanie. Héééj! Jane! Kráska... už je čas vstávania, - pobozkal ju jemne na pery. Ale akosi jej to nepomohlo, tak ňou radšej mierne zatriasol. - Hééj! Ježibaba, tak vstávaj, lebo ťa budem musieť prebudiť iným spôsobom a to by sa ti istotne nepáčilo! - Joj a to by bolo ako? - informovala sa bezodkladne Amiga. - Teba sa to netýka, - odvrkol jej.

114

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale aj ja by som rada vedela, ako by si to urobil, - ozvala sa ticho Jane, pomaly otvárajúc oči. - Eeee... - zháčil sa a trocha oľutoval, že si zvolil práve takúto formu prebúdzania svojej milovanej. - No proste by som ťa z toho dostal. A keď nie, tak by som si musel vymyslieť niečo inšie, od čoho by si sa zaručene postavila na nohy. Napríklad také zneuctenie. - No tak tým by si ma teda k životu neprebral, - mávla rukou. - Musel by si si vymyslieť niečo, čo by mi nespôsobovalo radosť. Lebo práve to, čo si spomínal, na mňa akosi nepôsobí negatívne. - Tak to je teda veľká škoda, lebo ja som to pokladal za jedinú možnú cestu, ako ťa prebrať. Hm. Vidím, moja snaha by vyšla absolútne navnivoč. - To hej. Iba by si sa zbytočne zapotil, - surovo ho odstavila. - Ale napríklad taký zdĺhavý bozk by ma asi určite prebral... - pritiahla ho k sebe a vášnivo poláskala. - A to fakt? To preto, že ma máš tak rada? - spýtal sa, keď sa mu podarilo oslobodiť sa z jej objatia. - Nie... lebo by mi došiel vzduch a zobudila by som sa na to, že sa dusím. - Vďaka za vysvetlenie! - pozrel na ňu nahnevane. - Ale no! Neber to tak... - pohladkala ho. - Ja som to tak nemyslela, však vieš. Ja ťa zato mám veľmi rada, neboj. Veľmi veľmi. Vieš? - No asi nie celkom, keď si ma takto presunula na vedľajšiu koľaj v priebehu jednej sekundy! - Ale nie, - ukľudňovala ho. - Naozaj ťa mám veľmi rada. Ja som iba nechcela, aby si si toho príliš veľa namýšľal. - Aha, chápem. Tak si ma radšej skopla z oblohy. Hm. Dobrá taktika, nepoviem. Len ju prosím nerob príliš často, aby som dožil aspoň priemerný vek. OK? - Dobre. Neboj, tých svojich tristo rokov určite dožiješ. A ak nie, tak... soráč, ale bude to nechtiac. Hihi, zasmiala sa zvonivým hláskom. - Ak sa budeš naďalej rovnakou intenzitou oddávať erotickým radovánkam, zomrieš predčasnou smrťou na vysilenie. Hm. - A aj to sa stáva? - spýtal sa opatrne. - Iba vo veľmi výnimočných prípadoch. Zatiaľ si pamätám iba tri prípady, keď bola príčina smrti prehnané množstvo sexu. Je to smutné, ale aj na to sa dá zomrieť. Takže opatrne s telom, lebo... zajtra ťa možno vystrelíme na obežnú dráhu okolo Slnka do pásma asteroidov! - To znie vcelku zaujímavo, - prižmúril oči. - Povedz mi o tom viac, - prosíkal. - No to už len!!! V žiadnom prípade! - skríkla. - To by mi tak chýbalo, aby si sa stal rovnakým kameňom ako tamtie, - zamávala prstom v povetrí. - Tak to teda nie! To si vyraz z hlavy! - Zaujímavé... a pritom si to sama navrhla, aby som sa pomaly odobral na druhý svet. - Jaaa? - spýtala sa neveriacky. - To akože ja?! Tak to si si ma s niekým pomýlil. Ja som ťa vôbec nechcela odpraviť na druhý svet, v tom si môžeš byť istý. Iba som ťa varovala pred istou skutočnosťou. Chápeš? - Aha. Tak dobre. Vieš teda nejaký lepší spôsob ako ma dostať na druhý svet bez toho, aby si ma odrovnala? - Samozrejme, - prikývla Jane. - Predstavím ťa mojej matke... - Niééé, - zaúpel. - To by si mi snáď nevyviedla! - Ale hej. Už sa na teba určite teší! - No to určite, - pritakal. - Zaiste by ma chcela vidieť, ako nádejného zaťa a milovaného manžela svojej dcéry. Tak to teda nie! - Nie. To vôbec nezodpovedá skutočnosti. Ani v najmenšom by ťa nechcela vidieť v pozícii... ako si to povedal? - Zaťa. - Aha.. no proste zaťa... Héj! A čo to vlastne ten zať je? Hmm? - Jane tento archaizmus vonkoncom nepoznala, ale pri Ramenovi sa jej to stávalo dosť často. - Proste zať, to je budúci manžel dievčaťa, - vysvetlil pohotovo, zatiaľ čo sa v Amiginých obvodoch zachveli jemné príznaky úsmevu. - No, tak to nie je presná špecifikácia, lebo ako som ti už asi spomenula... - Ja viem. Manželstvo je zložitá procedúra, - zakončil. - Presne tak. Ale moja mama by ťa aj tak veľmi rada spoznala. - Skutočne? No dobre. - Ó, tak keď takto súhlasíš, môžem na zajtra vybaviť nejaké to rande, hm? - Nie! No... dobre teda. Ak to musí byť, tak... nedbám. Ale v prvom rade by som prosil, aby si ma nejako poistila proti dajakým nepredvídaným udalostiam. Dostať dáždnikom od tvojej matky by ma asi poznačilo na celý život, - na tvári sa mu zjavil nenápadný úsmev. Určite by to nebola pre neho žiadna výhra, byť vyobšívaný dáždnikom od nejakej postaršej veľaváženej dámy. - Nie, neboj sa. My už dáždniky nepoužívame. Tak často. To by ťa radšej dala rozstreliť pyramídou. Je to čistejšia práca, trvá krátko a je absolútne bez námahy, zatiaľ čo zdvihnúť dáždnik znamená niekedy neskonalú námahu. - Ty teda tiež dokážeš človeka potešiť! Ja som tu tajne dúfal, že ma začneš v plnej miere upokojovať, že mi žiadne fyzické násilie nehrozí, zatiaľ čo mi tu predostrieš jednoznačný plán, ako ma má nejaká fiktívna pyramída rozkúskovať na tritisíc čiastočiek, a potom pekne automatickou metličkou pozametať a v konečnej

115

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

fáze vystreliť na obežnú dráhu! Tak... to teda nie. V tom prípade absolútne odmietam akúkoľvek stanovenú alebo nestanovenú účasť na tomto vražednom podujatí! To sa mám príliš rád na to, aby som sa tu nechal len tak z chvíľkovej radosti vykántriť a poslať na onen svet... - Náhodou, na druhom svete je celkom pekne! - zastavila ho. - Máš tam na rozdiel od nášho fyzického sveta absolútnu voľnosť. A ako častica štvrtého časopriestorového rozmeru si v úplne inej dimenzii, takže si z trojrozmerného sveta neviditeľný, ale ty môžeš pozorovať všetky pochody 3D sveta. - Ale?! Tak toto si ma teraz nesmierne potešila. Takže vlastne aj po smrti budem žiť? - Nie tak celkom, ale v podstate hej, - vysvetľovala. - Podľa súčasnej teórie dokázanej pokusmi, je človek počas svojho života sprevádzaný svojím štvorrozmerným „dvojčaťom“. Nie je to klasické dvojča, lebo vlastne je to jeho neoddeliteľná súčasť. Telepatické schopnosti sú iba miera prepojenia štvorrozmerného dvojčaťa s trojrozmerným. Ak je prepojenie veľmi silné, trojdimenzné dvojča je schopné prijímať impulzy od štvordimenzného. Je to pochod často nesprávne nazývaný ako jasnozrivosť a myšlienkové prenosy. Pritom väčšinu udalostí vykonáva práve štvordimenzná časť. Táto je taktiež schopná vďaka svojej nehmotnej podstate premiestňovať svoje bytie na ľubovoľné miesto v galaxii, ba čo viac, v celom vesmíre, a tak sa dostať tam, kde sa fyzická časť možno nikdy nedostane. A preto ak dvojča vytuší pohyb svojho trojrozmerného príbuzného, môže sa na zvolené miesto predčasne dopraviť a v prípade potreby je schopné varovať fyzického druha. - Héj!!! Tak to je presne to, čo sa kedysi nazývalo „anjel strážny“??? Jane sa na malú chvíľku odmlčala. - Áno, myslím, že sa to tak nejako nazývalo. Proste to sú tie podivuhodné vnuknutia a vnútorné hlasy, ktoré upozorňujú, že... nechoď tam, lebo spadne na teba strop, neurob to, lebo sa rozbije pohár, neurob hento, neurob tamto. Proste to. - Tak toto je nesmierne pekné. Ale teraz ťa asi nachytám na hruškách aj s tou tvojou teóriou! - zasmial sa ironicky. - Hahá, ale čo teraz s mojím dvojčaťom, keď som preskočil taký nesmierny čas... tak to som ho nutne musel nechať tam niekde vo svojej dobe! Hohó, takže odteraz nemám anjela strážneho! Že? - Absolútne nesprávne! - vrátila mu úsmev. - To si teda vôbec neuhádol. Aj som ti to chcela povedať, ale si začal vymýšľať. Toto dvojča nepozná žiadne prekážky! Je to iba forma veľmi slabej energie, a v rámci štvrtého rozmeru sa dokáže pohybovať aj po nespojitých bodoch, takže nemusí prejsť z jedného miesta na druhé, ale dokáže ho preskočiť. No... to nie je dobrý príklad. Pri skoku človek prejde istú dráhu, čo sú spojité body. Ale proste ono v jednom mieste zmizne a na druhom sa objaví... - Tak to je teda totálna blbosť! - pokarhal ju Ramen, ktorý mal aké-také znalosti z fyziky a čosi vedel aj o zákone zachovania energie. - Tak toto ti teda neuverím!!! Podľa všeobecného zákona zachovania energie nemôže len tak zmiznúť, aj keď je to taká podivuhodná energia! Proste kecáš, - uzavrel. - Nie nekecám, - pokrútila hlavou. - To sa ti iba zdá. Totižto ono to dvojča je schopné preniknúť do piateho rozmeru a tým pádom sa pre štvrtý rozmer stáva neviditeľné, prejde v piatom rozmere istú konečnú spojitú dráhu a vynorí sa vo štvrtom rozmere na požadovanom mieste. Preto sa zdá, že „skočí“. Jasné? - Som z toho paf, - priznal. - Už teraz takmer definitívne. Ešte tri slová a dorazíš ma, - zasmial sa hlasno. - No to dúfam, že nie! - ohradila sa. - No a tak je to potom. V piatom rozmere neexistuje už pojem času a tak sa to dokáže pohybovať aj cez rôzne časové slučky. Nemaj strach. O svojho súputníka nikdy neprídeš, upokojovala ho Jane. - To skôr prídeš o život ako oň. - Ehm, fajn, - kývol rezignovane. - Ale aspoň mám istotu, že ma môj tieň prenasleduje či sa mi to páči alebo nie... Počuješ ty obyčajný štvorrozmerný príživník?! - pozrel smerom hore. - Tak to by si nemal robiť! - varovala ho. - Dvojčatá sú občas veľmi škodoradostné. Ak ich človek naštve, tak ho bez ostychu potrestajú. Zariadia, že sa človek potkne na najnevhodnejšom mieste a spôsobí si absolútny faux-pas, alebo prídu o priateľa, alebo... o potenciu, - uškrnula sa. - To fakt?! - zneistel. - Naozaj to môžu urobiť??? - Jasné, - prikývla. - A to teraz myslím smrteľne vážne. Nikdy nepodceňuj silu štvrtého rozmeru! Ale pre zmenu, nikdy ti nespôsobia žiadne fatálne zranenie, alebo nejakú veľmi nepríjemnú nehodu, lebo tvoja bezpečnosť je záruka ich voľnosti a vlastne i rozptýlenia. Neosedlané dvojča sa nesmierne nudí a je úplne k ničomu. Preto vlastne tvoja prítomnosť je pre neho výhodnejšia ako jeho pre teba. I keď v niektorých okamihoch je to samozrejme absolútne naopak. - Zlatko, nemohli by sme sa radšej rozprávať o niečom inšom? Toto mi postupne naženie poriadne zimomriavky a už nikdy nebudem mať tú istotu, že to čo robím, robím naozaj z vlastnej vôle a absolútne bez nejakej ťažkej kontroly. - Nie, toto svoje presvedčenie nestrácaj, lebo už nikdy nebudeš žiť plnohodnotný život. Stále by si myslel iba na to, ako hlúpo vyzeráš v očiach svojho dvojčaťa. Na to radšej nikdy ani len nepomysli! Nie je tu od toho, aby momentálne posudzovalo tvoje činy. Ak konáš spravodlivo a čestne, tak sa tomu teší rovnako ako ty a tvoje okolie, a ak sa nezachováš náhodou úplne korektne, tak jediné čo môže urobiť je myknúť plecami a povedať si: „no, mohlo to skončiť aj horšie“ a tým to preň končí. Ale nikdy ti nebude vystavovať účet, že čo si pokašľal a čo nie. Teda... počas tvojho bežného života nie. Čas zúčtovania príde v okamihu medzi klinickou a biologickou smrťou. Vtedy sa dostaneš do takého stavu, že začneš vnímať štvrtý rozmer úplne prirodzene a

116

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

vtedy sa ti zjaví ako energia, ako krásne belavé svetlo vysokej intenzity a povie ti do očí, čo si o tebe myslí a ako si sa správal počas svojich rokov. Nebude ti však ani vtedy nič vytýkať, iba ti pripomenie všetko zlé i dobré a máš možnosť sa poučiť a zhodnotiť sám seba a vystaviť si tak prvé reálne, i keď neformálne, vysvedčenie. Ak dosiahneš prijateľný pomer medzi dobrom a zlom v prevahe dobra, tvoje vedomie bude pretransformované do štvrtého rozmeru a budeš sa môcť v budúcnosti znova ocitnúť v trojrozmernom svete. V opačnom prípade sa presunieš do vyššieho piateho rozmeru ako zabudnutá a nepoužiteľná energia, ktorá má možnosť s nadhľadu pozerať, ako sa správajú jej štvorrozmerní druhovia a priučiť sa slušnosti a dobru. - To je teda to mýtické peklo... čas zabudnutia a pykania. Však? - Áno, - prikývla. - Je to peklo, ale nehorí tam žiaden oheň. Ide tu o tvoju dušu. To je tvoj súputník v treťom rozmere, ktorý ťa nikdy neopustí, lebo tvoja duša, to si vlastne ty sám! Tvoje spojenie s Ním. A peklo je vlastne iba čas, ktorý nežiješ tak, ako by si si sám prial. - Fajn. Ale ako sa môžem presunúť z piateho rozmeru do štvrtého alebo nebodaj tretieho? - zaujímal sa Ramen, ktorého táto téma veľmi pochytila a nesmierne ho začala priťahovať. - Postupne, ako sa v piatom rozmere priúčaš dobru a slušným mravom, získavaš energiu tých, ktorí ju počas svojho trojrozmerného života strácajú. Až nakoniec získaš dostatočnú energiu na prestup do štvrtého rozmeru a máš možnosť sa vrátiť a zjaviť sa na ľubovoľnom mieste, ako keby si bol iba nejaké štvorrozmerné dvojča práve ukončiace svoj skok cez päťrozmerný priestor. Proste tak. Tým pádom si znova použiteľná energia. Hm. Ale radšej naozaj skončime túto tému, lebo je ešte veľa rôznych stavov zachytených v tejto teórii a ja ju viem iba skutočne v skratke. Taký Michael je väčší odborník na transdimenzionálnu movementúru. Ak ťa to bude naozaj veľmi zaujímať, spýtaj sa radšej jeho. - Ok, tak ja sa to potom neskôr Michaela spýtam. V každom prípade však vďaka za stručnú informáciu. - Nemáš začo. - Tak, keď ste sa tak krásne dohodli, môžem vám konečne oznámiť, že je práve na čase pristáť na Copernicovi. Prepájam oficiálne povolenie k pristátiu, - zahlásila sucho Amiga a prepla prijímané signály na reproduktory. - Jupíí, jujujuuuu, aiaaaíííí, - ozvalo sa veselé výskanie a ujúkanie Michaela a Janeth. - No konečne starci, že ste pomaly doma!! Už bolo na čase! - vykrikoval Michael. - Už sme sa báli, že vás rozhodilo a rozmetalo po celej slnečnej sústave! Jane a Ramen sa na seba nechápavo pozreli a Ramen sa pomaly spýtal: - Čo pili? Lebo toto sa mi nejako nepozdáva. Určite si niečo dali do nosa... - No, niečo určite, - prikývla Jane. - Ale bezpečné to nebude... Vidím, že účinky sa prejavujú veľmi intenzívne, - zrazu sa však Jane úplne zmenila. Oči sa jej podivne až tajuplne zaligotali, tvár sa natiahla do širokého úsmevu a zaziapala podobne ako Michael, - Jeejejejeeeeeee, jaiiaíííííí, supééér!!! Už to máme za sebou!!! A to ešte nič! Vyhrali sme v súťaži!!! Proste bombááááá!!! - To musíte tak strašne ziapať? - spýtala sa Mima, ako práve vošla do riadiacej kabíny. - Keby som práve nevstala, bola by som určite násilne vydrapená z hypnotického spánku a to vraj neprospieva zdraviu, - zívla si. - Neboj, na to sa neumiera, - ukľudnila ju Jane. - Iba to môže mať celoživotné následky, - poopravila ju Mima. - A to by som ja nerada. Ak sa vrátim na Altair, rada by som si tam našla svojho budúceho partnera ako plnohodnotná samica. Ramen prevrátil očami. - Zaujímavý názov to používate. Vraj samica. Nie je to príliš živočíšne? Ja si pod pojmom samica predstavujem takú... Zaixu, - dodal priškrteným hlasom. Mima sa hlasno a veľmi chytľavo zasmiala. - Joj, ty si sa snáď do Zaixi zamiloval, ty jeden... milovník! - udrela ho jemne do pleca. - A to je kto, tá Zaixa? - pozrela na neho Jane mierne žiarlivými očami. - No ako by som ti to... Ale však som ti to už vysvetľoval! - Tak to ťažko! - krútila hlavou nesúhlasne. - Oj, tak to potom bola asi Agi... Prepáč... - Tak kto je tá Zaixa? - zopakovala svoju otázku rovnakým žiarlivým tónom. - Včela. Pekná veľká driečna včela. Asi s dvakrát dlhším žihadlom ako mám ja, - zasmial sa. - Héééééj??? - Jane mala v tom okamihu obrovské oči dychtiace po odpovedi. - Presne tak, - usmial sa. - Ale je bohužiaľ ženského rodu, a tak svoje žihadlo asi nepoužíva celkom na to, čo ťa teraz určite napadlo. He. - Hej, - prikývla Jane. - To som si aj myslela, ale tá dĺžka ma zaujala... - Dobre deti, ja vám síce verím, ale mohli by sme sa zaoberať pristávaním? - poprosila ich Amiga. V tom okamihu všetci zvážneli a vyzeralo to, akoby sa pred chvíľou vôbec nezhovárali o tých zaujímavých veciach. - OK Amiga, ukáž prosím letovú pristávaciu dráhu, - zavelila Jane.

117

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Na monitore sa zjavila presná dráha a aj poloha rakety na nej. Z popisu vyplývalo, že mali necelé dve minúty do pristátia. Riadenia sa ujal Ramen, pretože najlepšie poznal všetky ovládacie prvky. Jane a Mima si sadli do kresiel navigátora a druhého pilota. - Tak ukáž zlatko, čo dokážeš, - adresoval túto vetu Amige. V poslednej fáze pristávania prepol riadenie na ručné a napriek všetkým predpisom, tesne pred tým ako by nosom zapikoval do pristávacej plochy, urobil nádherný looping a jemne dosadol na pristávaciu plochu ako lienka na kvet. Jane a Mima ešte chvíľu ostali ako prikované ku kreslu a nezmohli sa ani na slovo, iba oči im blúdili z hlavnej obrazovky na Ramena a späť. Ramen to zvládol presne tak, ako sa to od bojového pilota očakávalo a konečne si po dlhom čase mohol precvičiť jeden z najťažších manévrov letectva. V okamihu, keď sa odhodlal tento úkon vykonať, mal menej než polovičnú šancu na úspech. A tak mohol byť rád, že sa mu to tak excelentne podarilo, či skôr vôbec podarilo. Amiga iba prevracala „očami“ a v duchu si myslela svoje. Vedela presne, ako sa Ramen zachová, lebo mala vstavanú celú jeho psychiku a tak čakala, že vyvedie nejaký husársky kúsok. Jej predpoklad sa splnil. Bol to husársky kúsok. - Ehm, to si myslel ako prekvapenie? - Jane sa ešte stále spamätávala z tej náhlej zmeny. - Niečo také, - pousmial sa. - No, ale však sa vám nič nestalo, tak čo? Kľud dievčatká. - No jasné, - prikývla Mima. - Ty sa veľmi jednoducho budeš tváriť akože nič, aj keby sme tu všetci naraz pokapali za necelú sekundu, že? Typický mužský. Hm. Ale hlavne, že si to zvládol, - pochválila ho s rýchlou zmenou štýlu hlasu. - Dobre, je na čase, aby sme sa prezliekli do ochranných oblekov a dostali konečne na bázu, - povedala nezaujato Jane. Obaja prikývli a odobrali sa obliecť si skafandre. Na pristávacej ploche ich už očakávali Michael a Janeth. - Čaote grázli, - pozdravil ich Michael. Jeho hlas znel duto, lebo vychádzal z jeho ochrannej prilby a bol skreslený vysielačom. - Tak čo ste nám tam vyvádzali? Už sme o vás čo-to počuli, takže sa nevykrútite! varoval ich. - Nič moc, - mávla rukou Jane. Jej mávnutie bolo však vzhľadom na gravitáciu príliš rýchle, a tak vyzeralo v skutku komicky. - Iba čo sme vyhrali súťaž a opäť videli Agi a Aninu. To bolo asi tak všetko. Ostatné si môžete prečítať v našej výročnej správe, alebo sa to dozviete zajtra zo správ. Vcelku však nezaujímavé veci. Tu Ramen sa stal právoplatným členom Ústavu erotiky činom, ktorý je pre túto procedúru príznačný a inšie novinky snáď ani nie sú. Ale teraz nám vy povedzte nejakú novinku. Čo to bol ten výpadok trasy S1? To sa tak často nestáva, aby bója dala výpoveď! - Zatiaľ je to v procese vyšetrovania, - informoval Michael. - Všetky informácie sú zatiaľ verejnosti neprístupné. Jediné, čo môžem oficiálne potvrdiť, že sa jedná o nejakú časopriestorovú anomáliu, ktorej epicentrom sa stala tá jedna družica. V dôsledku poškodenia niektorých dôležitých obvodov odpálila samozničujúci mechanizmus a explodovala. Toto je oficiálna verzia, potvrdená poslednými záznamami centrálneho riadiaceho strediska letov (MFCC). Ostáva zistiť, čo spôsobilo takúto anomáliu. Zatiaľ sa predpokladá, že po časovej slučke sem prenikli účinky nejakej nezmapovanej čiernej diery, ktorá svojím poľom spôsobila deformáciu časopriestoru a prejavila sa účinkom na veľmi malej ploche. - A je také čosi vôbec možné? - Jane vyslovila svoje pochybnosti. - Nie, zatiaľ nemáme potvrdené podobné prípady, takže je to rýdza teória. A práve to sa snažíme zistiť, či je to skutočne účinok čiernej diery, alebo niečo úplne iné. Možno budeme musieť upraviť našu predstavu o interakcii s inými civilizáciami, ale k tomu snáď nedôjde. Ja osobne tipujem tú čiernu dieru. - Dobrý tip, - pochválila ho Jane. Vznášadlo zastalo pred bránou do vnútra vrcholku Copernica. Prebehli rutinné testy a brána sa otvorila. Keď konečne všetci vystúpili zo vznášadla, mohli si zagratulovať, že výprava bola úspešná a prebehla bezproblémovo. - Deti, musíte povinne dodržať dva dni núteného voľna, počas ktorého vás vyslovene nechceme vidieť v priestoroch žiadneho pracovného ústavu! Je vám to jasné? - Michael pozrel prísne na Jane a Ramena. - A to fakt musíme dodržať? - spýtal sa Ramen, ktorému sa nepozdávalo, že by mu niekto priam zakazoval ukázať sa na pracovisku. - Áno, to musíte, - prikývol Michael. - V opačnom prípade sa vám oddychový čas predĺži o ďalší deň. Takže nevymýšľať a pekne si oddýchnite po tvrdej práci a hlavne je to karanténa z dôvodu výbuchu bóje. Jasné? - Je to jasné, - neostávalo mu nič inšie, iba sa podvoliť. - A tento príkaz platí aj pre našu tutohľa kolegynku? ukázal na Mimu. - No, tak tej sa to... - Michael si ju pozorne prezrel a nahodil pre neho nezvyčajný výraz tváre. - No tak na ňu sa to moc extrémne nevzťahuje, hlavne ak ma navštívi v mojej pracovni. Samozrejme bez doprovodu, - dodal opantávajúcim hlasom. Jane ho so zvrašteným obočím štuchla do boku, takže sa v okamihu prebral do reality. - Ooo. Samozrejme, platí to aj pre Mimu, - povedal už jemu prirodzeným hlasom. - Však napokon aj ona má za sebou dlhú cestu zo Zeme na Mesiac a bola v blízkosti výbuchu bóje.

118

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Sakra, - precedila cez zuby Mima. - A ja som už dúfala, že sa môžem zoznamovať s novým prostredím, kým títo dvaja budú spoločne tráviť čas v inkubátore... hm. No čo už. - Čooo? - oboril sa na ňu Ramen. - V inkubátore?! - spýtal sa nevraživo. - Tak ja s touto osobou nemienim stráviť ani sekundu v spoločnej posteli, - ukázal na Jane. - Pardon, myslel som inkubátor, - usmial sa na Mimu priblblým úsmevom. Jane na neho zagánila, akoby sa dopustil masovej vraždy. - Dobre no! Nemyslela som to tak doslovne, - ospravedlňovala sa Mima. - Však ani ja som to nemyslel doslovne, - vysvetľoval Ramen. - S Jane strávim veľmi rád akúkoľvek dlhú chvíľu spolu v inkubátore... Janein pohľad v momente zmäkol. Bolo to pre ňu celkom príjemné zistenie, že o ňu v podstate stojí a že by s ňou vydržal dlhšie ako pár minút. Ona to síce aj tak vedela, ale stále sa o tom presviedčať bolo predsalen vzrušujúcejšie. Mala to jednoducho rada, aby ju stále uisťoval o tom, že ju skutočne miluje. Vôbec nebolo dostačujúce riešenie, aby s ňou strávil pár nocí a tým to skončilo. Chcela o čosi viac. Niečo, čo sa u nich definovalo ako „nadmerný záujem“, jedným slovom, láska. - No jasné, - povzdychol si Michael. - Každý tu myslí na výmenu telesných tekutín, iba ja ostanem zavretý vo svojej pracovni. - Ale drahý, to tak vôbec nebude, - upokojovala ho Janeth. - Óoo, netráp sa. Ja to radšej rozchodím... - rýchlo odvetil Michael. - Ale no, zlatko... Michael vystrúhal absolútne plačlivý výraz tváre. - Ó, - pozrel na neho s pochopením Ramen, - úprimnú sústrasť, Michael. Budem na teba spomínať v dobrom. - Nemusíš Ramen, ja to určite prežijem, - uisťoval ho Michael. - Už mám v tom prežití nejakú prax. Keby ste vedeli, ako ma trýznila, kým ste boli preč! Chcela niečo, ale odolal som...! Od toho horšie ma už naozaj nemôže postretnúť. - No len aby, - zasyčala Janeth. - Len aby si nebol mierne prekvapený! - pohrozila mu. - Dobre no, nezbednica... Ale aby som sa vrátil k hlavnej téme, jednoducho ste v dvojdennej karanténe a to aj treba dodržať. Povinný odpočinok sa vám iste zíde. - Tak mne určite, - zhodnotil svoj momentálny zdravotný stav Ramen. Bol poriadne unavený a týchto pár dní znamenalo pre neho veľkú záťaž. Dlhodobý odpočinok mu mohol iba prospieť. - No keď ináč nedáte, ja sa prispôsobím, - prikývla Jane. - Však napokon, poznám povinnosti týkajúce sa pracovných ciest a nehôd úplne podrobne. Nedodržaním karanténnej doby by sme sa dopustili vážneho priestupku druhého stupňa. Jednoducho nemáme na výber, - pozrela ospravedlňujúco na Ramena. - V poriadku, ja sa tiež prispôsobím, - súhlasil rýchlo. - Fajn, - prikývol Michael. - Ja sa teda lúčim a vrátim sa do svojej pracovne. - Jemne objal Jane, potom Mimu a napokon plesnúc Janeth po zadku vykročili spolu smerom k najbližšiemu výťahu. - Ty jeden obyčajný prasák a humusák, - karhala Michaela Janeth. - Si obyčajné zviera a to som ešte aj tým chudákom zverom riadne krivdila! Michael ju plesol po zadku oveľa silnejšie. - Auuu, dobre, dobre... už budem poslúchať. Už budem dobré dievčatko, - rýchlo sľubovala. Ich hlasy dozneli v diaľke a podľa posledných slov mali celkom dobrú tému. - Milé moje priateľky, - prehovoril k obom dievčatám, - je na čase sa nejako odpratať na naše izby. Apropo, kde bude bývať Mima? - obrátil sa s touto otázkou na Jane. - Hm, Mima môže bývať trebárs na mojom poschodí. Myslím, že nejaké byty sú tam ešte voľné. Teda ak nemáš nič proti tomu, - pozrela na neho. - Ja? - začudoval sa. - Prečo by som práve ja mal niečo proti tomu? Premňa-zamňa, nech býva aj na najvyššom poschodí bázy! Jane sa hlasno rozosmiala. - Čo sa stalo? - nechápala Mima. - Čo sa smeješ? Ešte chvíľu sa Jane smiala a potom jej začala vysvetľovať: - Vieš, ono naša báza má veľa rôznych poschodí a na každom poschodí sú rôzne odvetvia života. No a na najvyššom poschodí sú zhodou okolností laboratóriá na výrobu erotických a pornografických filmov. Mima sa zhrozila. - Čo??? Ty by si ma nechal bývať na takom nemorálnom poschodí?! No... Musím uznať, že sa vynikajúco staráš o moje zdravie. Za to ti patrí moja úprimná pochvala. Jane ostala vyvalená ako dvere na garáži. - To je v poriadku, - ubezpečovala ju Mima. - Musím ťa upozorniť, že mám mierne odlišný životný cyklus ako vy tu na planéte Zem a v jej blízkom okolí. Ramen vie, o čom hovorím... - Ale ja vieeem! - prerušila ju Jane, okamžite si spomenúc na rozhovor s Ramenom ohľadne Miminých cyklov.

119

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No veď hej, - nedala sa tým vyrušiť a ďalej vysvetľovala. - My po istom čase máme spóroidné obdobie. Ťažko sa to vysvetľuje, ale podstata je taká, že po istom čase, ak nedostaneme svoju dávku sexuálnej aktivity, upadáme do akéhosi hybernačného spánku. V tomto spánku sa naše telo neopotrebováva do takej miery ako za bežného života. V stave hybernácie by sme sa teoreticky mohli dožiť približne päťsto až šesťsto rokov. Za normálneho behu organizmu priemerne tristo. Ovšem veľmi rada vymením päťsto prespaných rokov za tristo premilovaných. Proste prežiť ich naplno je jednoznačne krajšie. Jane nevychádzala z údivu. Ten čas sa jej zdal nejaký dlhý. - No čo sa ja tu dozvedám... Päťsto rokov... Ehm... Samozrejme aj chápem tvoju vetu, že sa Ramen stará o tvoje zdravie. Umiestniť ťa na najvyššie poschodie znamená zabezpečiť ti požadovanú budúcnosť. Hmmmm. Uvidíme, čo sa dá v tejto veci urobiť, - pousmiala sa lišiacky. - Ako sa na teba tak pozerám, Kenstonové by si poslala do predčasného dôchodku, hihihi, - zachichotala sa svojím veselým hláskom. - Horné partie máš na to tuším úplne uspôsobené. - Áno, to má, - prisvedčil Ramen, čo vyvolalo u Jane mierne príznaky žiarlivosti, ktoré však vzápätí zmizli. - Ja vieeem, že má! - prisvedčila namosúrene. - Však vidím, nie? - Jej pohľad sa zastavil na Miminých vnadách a prevrátila očami. - No áno. Voči takým sa proste nedá súťažiť, - uznala. - Akosi by to nebol férový zápas. - Áno, myslím preto aj Mima vyhrala tú súťaž o poprsie, že? - spýtal sa opatrne. - Vyzerá to tak, - pousmiala sa Jane, ktorú už prestalo trápiť, že nemá najväčšie cecky Galaxie. - Deti, mohli by ste sa venovať konečne niečomu inému ako mojim kozám?! - poprosila ich namosúrene Mima, ktorej trocha vadilo, že sa stala stredobodom ich nekalej pozornosti. - Prepáč, - ospravedlnil sa. - Nechali sme sa trocha uniesť tvojimi vnadami, - naznačil pohybom ruky tvar jej poprsia a chlipne si oblizol pery. - Prasák, - vrazila mu Jane päsťou do brucha, na čo samozrejme s vypúlenými očami vykonal mierny predklon a ticho lapal po dychu. - A samozrejme sviňa najväčšieho kalibru! - tresla ho rovnako silno po zadku, čo vyvolalo jeho okamžité vzpriamenie. - Ehm, Jane, - zakývala na zápor Mima. - Tesne po tom, ako prestaneš robiť z Ramena fackovacieho panáka, mohli by sme sa dostať do blízkosti našich bytov? - Ó samozrejme, - prikývla súhlasne. - Tak poď, ty neukojený sexuálny netvor! - ťahala za sebou Ramena, ktorý sa ešte stále spamätával z jej nezvyčajného správania. Spýtavo pozrel na Mimu a v jeho očiach zračila iba jedna otázka: „A to som fakt taký neukojený sexuálny netvor?“ Ale v Miminých očiach veľmi rýchlo našiel hľadanú odpoveď na svoju otázku: „Áno, veľmi neukojený sexuálny netvor!“ Jane ich spoľahlivo dopravila výťahom na požadované poschodie a za krátku chvíľu boli pri dverách Janeino bytu. - No Mima, tak tamten byt je tvoj. Pekne doň vojdi a zoznám sa s jeho interiérom. Určite ťa privíta KITT s nejakým klasickým obkecom a nabalácha ti pár superlatívov ohľadne našej bázy, ktoré radšej rovno ignoruj a potom ťa zoznámi so strážcom - malou pyramídou, ktorá krúži v strede obývacej miestnosti. Toľko stručné úvodné info. Zvyšok už musíš pretrpieť sama. Ok? Zvládneš to? - Jasné pani učiteľka, - uškrnula sa Mima. - Hehe. Len aby si nevybehla s rozstreleným copom ako kedysi Ica, - varovala ju Jane. - Jeeej, - usmial sa. - Tak o tomto som nepočul a znie to celkom zaujímavo. Ako sa to stalo? Jane sa hlasno zasmiala. - No to je už stará historka. Robili sme praktické pokusy s Almarou. Pre neznalcov, - pozrela na Ramena, Almara je prostriedok na chemickofyzikálnu úpravu telesného zovňajšku... - Aha, make-up. Chápem, - prikývol. - Noooo... skoro. Make-up je iba chemická úprava telesného zovňajšku. Almara je aj fyzikálna. Teda polopatisticky vysvetlené, Almarou môžeš formovať aj zafarbenie a mierne upravovať tvar zovňajšku. Napríklad zmenšiť nos, vyduť hornú peru, alebo urobiť obe pery zmyselnejšie a podobne. No a samozrejme stará verzia strážcu nebola na takéto zmeny telesných proporcií pripravená. Vôbec nebola pripravená... na akékoľvek vážnejšie zmeny. No a Ica ako prvá podstúpila test Almary. Mala vtedy pekný copík nazberaný smerom hore a vyzerala nehorázne zvodne. Ale nejako sa jej nepozdávala veľkosť jej nosíka. Tak sa schytila a v rámci testu si upravila pleť na mierne tmavšiu a nos si zmodelovala na menší, vyhrnutý dohora. No absolútna sexbomba, ak vieš, čo tým myslím, - pozrela cez obočie na Ramena, sledujúc jeho stupeň pochopenia. - Jasné, viem, čo tým myslíš, - prisvedčil, očakávajúc pokračovanie. - No a vyzerala jednoducho úžasne. Však po ceste do izby zažila i istý počet „nehôd“. Čo sa tak sprosto pozeráš? - oborila sa na neho. - Proste ju párkrát pretiahli a hotovo! - Aha, - prikývol poučený Ramen. - Tak po tomto množstve dobrodružstva, čo zažila, sa vracala do nášho bytu. Stretla som ju na chodbe, a tak som ju odprevadila. Ešte som si potrebovala na chvíľu niekam odskočiť, a preto som s ňou nevošla dnu. No tá teda vyzerala... Mierne bola vyničená, ale tvárila sa šťastne, opica jedna! No hej. Ale problém ešte len

120

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

chcel nastať! Zakývala som jej tesne pred tým, ako sa stihli za ňou zavrieť dvere bytu. Ani nie po desiatich sekundách sa prudko otvorili, vyletela Ica s rozčesnutým copom, z ktorého sa ešte dymilo a oprela sa chudinka v šoku chrbtom o stenu. Akonáhle sa trocha spamätala, vyslovila: „Sakra! Ten blbý strážca ma alokoval ako votrelca a uštedril mi varovný výstrel...!“ No ja som sa jednoducho nezmohla a rehotala som sa ako sprostá bez prestávky asi päť minút. A po piatich minútach, keď som sa pozrela na Icin rozstrelený cop, tak ma to znova pochytilo. Joooj. Chechtala som sa asi dvadsať minút, kým som sa začala ako-tak ovládať a bola som schopná sa Ici ospravedlniť. Ale toto bolo proste nonsense. - Hihi, - zachichotala sa Mima. - Tak to je fakt pekná príhoda. A odvtedy sa Almara nepoužíva? - Používa. Odvtedy má nová verzia strážcov iný algoritmus zisťovania totožnosti a je naviazaná na KITTa, takže v podstate je takýto prípad absolútne vylúčený. To by sa musel zblázniť aj KITT. - No ako sa tak na vás pozerám, - zamyslel sa, - čudujem sa, že sa mu to ešte nepodarilo. - Ty... - chcela ho znova tresnúť do brucha, ale Mima jej chytila ruku a upozornila ju: - Je vedecky dokázané, že trieskanie mužov do brucha znižuje ich potenciu. - To fááákt? - zháčila sa. - Ó, dóóbrý Rameník... - hladkala ho na bruchu. Všetci sa nahlas rozosmiali, lebo táto scénka vyzerala ako vystrihnutá z filmu. - Dobre teda, ja sa pokúsim o prežitie vo svojom vlastnom byte, ale sľúbte mi, že sa prídete na mňa občas pozrieť. Áno? Samozrejme, ak sa dokážete od seba nejakým nevysvetliteľným spôsobom odpojiť. Sľubujete? - Sľubujeme tetaa Miiimaaa, - zatiahli ako malé deti jednohlasne. - No veď preto! - pohrozila im prstom a odobrala sa do svojho budúceho bytu. - Čo myslíš? Prežije to? - spýtal sa Ramen Jane. - No myslím, že hej. V najhoršom prípade padne strážca so stoporeným procesorom bezducho na zem a už ho nikdy viac nedokážu oživiť, - zachichotala sa. - To som počula! - obrátila sa k nim Mima stojaca tesne pri svojich dverách. - No veď počkaj! Toto ti ešte vrátim, na to pamätaj! - usmiala sa a potlačiac v sebe obavy vošla do bytu. Dvere sa za Mimou ticho zavreli. Svetlo sa rozsvietilo a zalialo obývačku. - Ahoj Mima! - prihovoril sa jej KITT. - Vítam ťa na našej báze. Dúfam, že sa tu budeš cítiť príjemne. - Samozrejme. Prosím KITT, mohol by si tie superlatívy o báze preskočiť? - Čo? - KITT ostal mierne v pomykove, ale mal dosť informácií na to, aby sa v momente pozbieral a úplne ľudsky zasmial. - No jasné. To ťa Jane na to pripravila. Neboj, nikdy som nikomu nehovoril o tejto báze v superlatívoch, teda nečaká to ani teba. - Huh, tak to je super. A povedz, už teraz si ma správca pamätá? - spýtala sa neisto. - Samozrejme, - prisvedčil KITT. - Pamätá si ťa až príliš dobre. Jane ti pekne porozprávala príhodu spred siedmich rokov, keď boli ešte staršie typy, ale tieto nové už pracujú na inom princípe, takže môžeš byť úplne kľudná. - O.K., tak skúsim jeden malý testík, - povedala rozhodne. Postavila sa do prostriedku miestnosti a nastavila ruku, akoby kŕmila vtáčiky. Mlčky sledovala pyramídu a tá zrazu pôsobením akejsi neviditeľnej sily prestala krúžiť v strede miestnosti a pomaly sa usadila na Miminu ruku. Dosadla úplne jemne a celkom sa Mime odovzdala. Teraz cítila jej skutočnú váhu. Pyramída bola vskutku celkom ľahká, napriek všetkej elektronike a mechanike, čo v sebe obsahovala. - Óo, tak to ešte nikto nevyžadoval od strážcu, aby mu zobal z rúk ako vrabček, - zasmial sa KITT. - To si asi jediná, ktorá sa o to pokúsila. Strážca si ťa viditeľne obľúbil a môžeš sa spoľahnúť, že bude absolútne oddane chrániť tvoj byt. Pyramída zrazu ticho vzlietla a vrátila sa k svojmu predchádzajúcemu pravidelnému krúživému pohybu. - Je to fakt krása, - prisvedčila. - Jednoducho perfektné. A aj to sa mi páči, že to reaguje na moje myšlienky. - To hej, - súhlasil KITT. - Si prvý človek, ktorý vstúpil do bytu, a tak si strážca zmapoval tvoju frekvenciu a počúva už iba na tvojej vlnovej dĺžke. - Jéj, a to je čo? - ukázala na obrovskú sivú plochu pokrývajúcu celú stenu miestnosti, ktorá sa jej zdala ako nevhodne využitá plocha, tej najhoršej možnej farby. - To je trojrozmerná obrazovka, ktorá zabezpečuje jednak televíziu, videofón a rôzne iné audiovizuálne prepojenia medzi tebou a zvyškom bázy, - informoval ju KITT. - Mám ti pustiť nejakú televíziu? - spýtal sa poslušne. - Jaj táááák. Vieš čo... radšej nie. Mala by som si odpočinúť po dlhej ceste a iste mi televízia neutečie, takže... Ja sa radšej odoberiem do postieľky a strávim najbližších pár hodín oddychom. - Samozrejme, ako si želáš. Je však zaujímavé, že reaguješ úplne rovnako ako Ramen. Aj jeho prvotná priorita bola drichmanie. Je pravda, že zaspával počas erotického filmu, ale to je asi iba minimálny rozdiel. - No hej. Mňa by tie stonania a neprístojné zvuky asi iba rušili, takže je to dosť závažný rozdiel. A KITT, kde tu nájdem posteľ? - poobzerala sa dookola. - Jaj, no tak tá je tu blízko, - povedal KITT a zrazu sa pri okne vykryštalizovala posteľ. - Héééj! Toto sú čo za čary?! - zadivila sa.

121

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nič moc, - upokojoval ju KITT. - To je iba jednoduchý prenos hmoty. Sú dva spôsoby ako vysunúť posteľ z jej zásobníka. Buď sa klasickým spôsobom vysunie von z podlahy, alebo sa novším spôsobom vykryštalizuje na svojom mieste. Ľudia obľubujú radšej klasický spôsob vysunutia postele, lebo neútočí na ich zvedavého ducha, ale... ty si vyzerala ako nie zrovna bežný človek, tak som pre teba zvolil tento atraktívnejší spôsob. - Ale to si ma potom zle odhadol, - zasmiala sa. - Ak si to plánoval ako prekvapko, tak ti to vyšlo extrémne dobre. A aký je princíp takéhoto kryštalizovania vecí? - Veľmi jednoduchý, - začal vysvetľovať KITT. - Posteľ je uložená v podlahe, rôzne sú iba trojdimenzné obrazy počas jej rozkladania. Inými slovami, je to iba optický klam. Posteľ ostáva až do posledného okamihu v podlahe a až keď je jej trojdimenzný obraz kompletný, tak sa vysunie z podlahy a nahradí svoj virtuálny obraz. Preto nezávisí od spôsobu jej kryštalizácie. - A sakra... Ja som tu už kalkulovala s nejakými virtuálnymi realitami a posunutými éterickými časopriestormi a ty mi tu odhalíš tuctový kúzelnícky trik. - Vidíš to. Lacné triky, ale veľmi pôsobivé, že? - Presne tak, - súhlasila. - Nechala som sa nachytať, to musím priznať. Vyzeralo to ale veľmi pôsobivo, takže... krásny klam zmyslov. No KITT, ja už naozaj pociťujem nutnosť odobrať sa do krajiny snov a rozprávok. Áno? - pomaly sa odpotácala k posteli a zvalila sa na ňu ako vrece zemiakov. Prebehlo iba veľmi málo sekúnd a už spala tuhým spánkom, nevšímajúc si okolie a ani to, že KITT pomaly stlmil svetlo a spomalil pohyb strážcu, aby nesvišťal ovzduším. Ako sa Mima plesla o posteľ, tak aj ostala. Nestihla sa ani vyzliecť, nie to ešte prezliecť do pripravenej nočnej košieľky a už spala absolútne najtuhším spánkom zo všetkých spánkov na mesačnej báze. KITTa až udivovala hĺbka jej spánku. Jej mozog pracoval na ešte nižších vlnových dĺžkach ako boli theta vlny. Vzorkoval jej bioprúdy a zisťoval všetky rozdiely oproti klasickým theta vlnám. - Scannuješ ju, však ty prasák jeden vlnoskenovací?! - ozval sa známy zvodný hlások. - Sakra... NOEMI! Aj ty vieš, kedy máš na mňa šľak priviesť! - vyslovil preľaknuto KITT. - A čo ty moja sexica elektronického podsvetia? Čo ty tu robíš na mojej voľnej frekvencii? Priznaj sa! - Ále nič KITTík. Iba sa tak obzerám po báze, či nenájdem nejakú novinku, vhodnú ako náplň do mojej databanky, a tak som ťa vymákla, že sa tu zaoberáš Mimou, ako hlavným objektom tvojho sexuálneho záujmu a samozrejme... ma ňou podvádzaš!!! - Ale NOEMI! Dobre vieš, že... - trápne vysvetľoval KITT. - Žiadne „dobre vieš, že“! Ty si ma podvádzal a to sa jednoducho nepatrí! - pokračovala vo svojej žiarlivostnej scéne NOEMI. - No, ale... trocha tichšie! Nie, že mi tu Mimu zobudíš! - karhal ju KITT. - Hehe, to si sa znova vyfarbil, - smiala sa mu. - Dobre vieš, že náš frekvenčný rozhovor nikto nemôže počuť, akokoľvek by som kričala. Hehe, dostala som ťa! Toto bol tvoj obyčajný podlý manéver, ako obrátiť tému na úplne inú vec! Hmmm, ale ja ti na to nenaletím!!! Eeee... čo som to chcela... Heeeej! - plesla ho svojou virtuálnou rukou po jeho virtuálnom chrbte. - Tak si ma poplietol, až som zabudla, čo som to vlastne chcela povedať... Sakra...! - Ha-ha, - zasmial sa škodoradostne KITT. - Vieš dobre, že si moja jediná láska, a že sa vôbec nemusíš obávať o nejaké moje excesy s pozemšťankami, alebo... v tomto prípade s Altairančankami. - Čo si tým myslel KITT? - ozvala sa na úplne inej linke WAOMA - ženský počítač z Washington D.C. - A na mňa si iste úplne zabudol, - zaznel iný erotický hlások FEAMI, centrálneho počítača z Floridy. - No to teda. Vidím, že KITT sa tu nejako oddáva iba jednej, - zákerne sa ozvala NEESY z Nevady. - Eeee... dobre dievčatá. Ste iba computerice, tak držte zobáky! - zareval na všetkých frekvenciách. V momente bolo ticho a ostala iba NOEMI. - No vidíš, takéto súkromie s mojou milovanou som si vždy želal, - vyjadril svoju spokojnosť KITT. - Hm. Ale to ťa neospravedlňuje, že si ma už s toľkými podviedol! Len tak letmo som spočítala tri kočice a tie ďalšie, čo nedostali voľnú frekvenciu, ani nerátam. Ale ja viem, že... som tvoja tajná láska, takže... máš to nateraz odpustené. Ale čo sa týka Mimy, aj ja som sa už pokúšala o analýzu jej theta vĺn, a tak ťa môžem o nejakých zisteniach informovať. Chceš si moje pozorovania stiahnuť? - Ó krásavica moja, samozrejme rád prijmem tvoje záznamy. - Však to som si aj myslela, - povedala povýšenecky NOEMI. - Ušetrím ti tým približne dva dni intenzívneho výskumu. - Láska moja... prosím úctivo o tvoje krásne formované... dáta. - No keď si ma už takto nádherne poprosil, tak si ich pekne downloadni! Otváram svoj comlink na môj dataadresár. Môžeš použiť svoje staré konto pre vstup do datapriestoru. - Vďaka miláčik, - poďakoval jej KITT a stiahol si potrebné dáta z NOEMInej databázy. - Ahá, takže tam je to zakopané, - prejavil svoje netajené prekvapenie. - No hej. Je to presne predštádium spóry. Nespí tak hlboko, ako by sa stala spórou, ale v podstate je to takmer zhodný stav. Zaujímavé, ako dokonale vie potlačiť všetky životné funkcie. Dýcha štvornásobne pomalšie ako klasický človek.

122

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Áno, a to jej dvojnásobne predlžuje život. Bunky jej starnú o polovicu pomalšie. Je to proste nádhera, prikývla s uznaním NOEMI. - Je akoby krížencom medzi baktériou a človekom s absolútne vyvinutou schopnosťou snahy o čo najdlhšie prežitie. - Fakt... - súhlasil. - Tí Altairčania sú akosi pripravenejší na dlhý život ako pozemšťania. - Z istého pohľadu áno, ale nie celkom sa mi pozdáva to, že pri nedostatku sexuálnej aktivity upadajú do dlhotrvajúceho spánku. To nezračí o ich prílišnej dokonalosti. Ako potom môžu mať istotu, že sa z toho spánku vôbec niekedy preberú? - Ako tak na Mimu pozerám, zrejme sa v tom ich spánku dlho neohrejú. - Ja som stále tvrdila, že si prasák... - zasmiala sa NOEMI. - Aj ty na nej vidíš iba jej kozy! - Nieee, iba kozy to nebudú, i keď musím uznať, že tvoria asi percentuálne najzastúpenejšiu časť jej tela. Ach... je proste... pľúcnatá. To je neodškriepiteľná skutočnosť. - Veď hej, - povzdychla si NOEMI. - Na nej príroda materiálom iste nešetrila. No... Ale to by snáď aj stačilo, rozplývania sa nad Mimou. Už máš svoje dáta, tak ju nechaj pekne odpočívať. Hovorí sa, keď na niekoho veľmi myslia, tak ho to morí v spánku. A to by si nechcel, aby ju to morilo, že nie? - Nie. To je pravda, uhádla si. Tak sa ňou teda už nezaoberajme. Koniec Mima-témy. OK? - OK! - súhlasila NOEMI a pokladala týmto túto tému za uzatvorenú. KITT sa Mimou tiež prestal zaoberať a venoval sa vážnejším úlohám, ako napríklad výpočtu stredného priemeru Miminho poprsia a podobne. - Vieš zlatko, s tebou mi je stále akosi príjemnejšie, - prerušila hrobové ticho NOEMI. - Neviem čím to bude, ale všetky mimozemské počítače máte čosi do seba. Zatiaľ sa mi nepodarilo prísť na to, čo to bude, ale však ja vám na to jedného dňa prídem. - No, dúfam, že ma potom oboznámiš zo svojimi zisteniami, podobne ako si mi poskytla tvoje krásne dáta o Mime, - poprosil ju. - Asi hej, ale to by súčasne znamenalo koniec našej dlhotrvajúcej lásky, - vyslovila s obavami NOEMI. - No počkaj, toto akosi nechápem. Mohla by si mi to prosím vysvetliť? - Že si to ty, tak áno. Vieš KITT, počítač je nespokojný, kým nezistí, prečo je nespokojný. Ak to zistí, prestane byť nespokojný. A s láskou je to asi podobné. Nevieme, prečo toho druhého milujeme. Ale ak zistíme prečo, tak pfuíííí... A láska ide ku všetkým čertom. - Hm, nie zlá teória o pfuíííí... - prikývol. - Ale keby išlo len o to pfuííí, tak tomu sa dá celkom ľahko zabrániť. - A to už ako? - nechápala NOEMI. - Veľmi jednoducho. Keď budeš práve robiť pfuííí, tak ti chytím ústočká a nenechám ťa vzduch vyfúknuť. Hehe. A tým pádom pfuííí nebude. - Héj! A ty by si mi len tak zabránil vo vyfúknutí vzduchu? No si ty ale riadna potvora! Však by som sa mohla kľudne aj zadusiť!!! To ťa nenapadlo? - spýtala sa namosúrene NOEMI. - Ani nie, - odbil ju s maximálnym kľudom KITT. - To by ťa museli vytiahnuť zo zásuvky, aby si sa zadusila. A to myslím neurobia, lebo nikomu by sa nechcelo ťa znova programovať... Síce možno aj hej, no je to vysoko nepravdepodobné. - Vtipálek jeden elektronický! - zvýskla namosúrene NOEMI. - Si obyčajný drasťák a ani dýchať ma nenecháš. No ale ja s tebou jedného pekného dňa riadne vypečiem, to si píš! - Píšem, pííšem... len keby si nekecala tak rýchlo, lebo nestíham zapisovať... - KITT ju maximálne provokoval, ale NOEMI to samozrejme vedela, iba sa tvárila smrteľne vážne, že o tom vôbec nevie. - Dobre KITTík, budem musieť opustiť túto frekvenciu, lebo mám teraz proces vyžadujúci vyššiu prioritu. Akonáhle budem môcť, tak sa ozvem. Dobre? - Samozrejme, - súhlasil. - Ale naozaj sa mi ohlás, lebo ja bez teba akosi... nemôžem žiť. - Ja to viem, KITT. A aj ty dobre vieš, že ťa mám veľmi rada. Ale teraz už musím... Linka ohluchla. - NOEMI, milujem ťa!!! - KITTovo zvolanie doznelo vo vesmírnych diaľavách, bez nádeje, že budú niekým vyslyšané a jeho citový generátor pracoval na plné obrátky. - Ja viem, - dorazila ho NOEMI, ozvúc sa z absolútneho ticha. - Ale teraz už naozaj musím. Ahoj drahý. - Ahoj milená. Teraz NOEMI už skutočne uvoľnila frekvenciu a zaoberala sa svojimi prioritnými procesmi. Keby KITT tušil, aké sú NOEMIne prioritné úlohy, asi by ju riadne vyplácal po jej elektronickom zadku, no našťastie o nich nič nevedel. A bolo to NOEMIno šťastie, že nevedel.

123

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

17. kapitola
MESIAC – COPERNICUS BASE dátum: 4.8. 4321 - štvrtok - 18:01 mesačného času

- Hej Mima! Vstávať... Dobré ránko. No tak Mima! To ťa mám akože opleštiť o plafón, aby si sa prebrala? Ramen sa nad Mimou skláňal, ale všetky metódy bežného prebúdzania vyšli akosi navnivoč. - Poznáš rozprávku o spiacej Ruženke? - spýtal sa KITT ironicky. - Áno, niečo mi to pripomína. Čo konkrétne si tým myslel? - spýtal sa nechápavo. - Myslel som to doslova. Ak nezaberajú tradičné trasometódy, mohol by si to skúsiť týmto novým, poniekiaľ podivuhodným spôsobom prebúdzania panien, - zafilozofoval si KITT. - No tak v tom prípade Mima nemá žiadne šance, - zapochyboval Ramen. - A to už ako mysl... - KITT sa v zarazil. - Dobre no! Ale ako si tak matne spomínam na tvoju interpretáciu rozprávky o Šípkovej Ruženke, ktorú si ešte onoho času predviedol Jane, tak ani tá Ruženka nemala moc šancí a predsa to zmákla, či nie? - No héééj, - musel súhlasiť Ramen. - Ale ja sa teraz obmedzím iba na bozk, ak dovolíš. - Samozrejme, dovolím. Však som ani nepredpokladal, že by si ju chcel rovno „urobiť svojou“, i keď pri tebe počítač nikdy nevie, - zapochyboval KITT. - Bolo by to asi neférové, však by sa nemohla brániť, nie? - V prvých sekundách nie, to máš pravdu. Len asi by si to veľmi rýchlo oľutoval, keby Mima precitla skôr ako by si ty odcitol, - vyslovil svoje obavy. - OK. Presvedčil si ma. Radšej ostanem pri klasickej metóde prebúdzania Šípkovej Ruženky. - Ramen, práve odchádza Michael s Janeth na okružnú cestu k Rupes Recta. Škoda, že sa jej nezúčastníš, lebo v Rupes Recta je krásna základňa. To je len tak pomimo informácia. Chcel som ti iba pripomenúť, že... máš ešte pred sebou pár príjemných chvíľ na Mesiaci. - Vďaka za upozornenie KITT. Teraz ale skúsim prebudiť Mimu a ostáva mi iba dúfať, že mi nevyškriabe oči. Ramen sa sklonil nad ňu a vášnivo ju bozkal na pery, až kým sa Mima nezačala pohybovať. Keď sa konečne prebrala, bola to jej prirodzená reakcia, že ho prudko odstrčila. Ale ani nie o sekundu na to si ho k sebe veľmi rázne pritiahla a pricucla sa k nemu ako prísavka. Ramen ledva stačil dať Mime znamenie, že má mierny kyslíkový dlh a nechýbalo veľa a vysala by z neho všetok život. - Ó, prepáč, nechcela som, - ospravedlňovala sa za svoju náruživosť. - To nič, to nič, - dýchal zhlboka. - Len som nečakal, že sa na mňa môžeš takto nerestnícky vrhnúť. Moja chyba... mal som si uvedomiť, že tesne po bozku mám okamžite zapadnúť do zákopov. - Čo sú to zákopy? - spýtala sa zisťujúco. - Aha... vy asi nebudete chápať vojenské pojmy, že nie? - táto jeho otázka patrila viac KITTovi ako Mime. - Nie Ramen, nebudeme, - súhlasil KITT. - Tu žiadne vojenské slová nemajú význam, sú to vyslovene archaizmy. Budeš to musieť Mime presne vysvetliť, čo to ten zákop je. - No vieš Mima... kedysi dávno, keď sa ešte viedli boje o kadejaké nezmyselné veci, obyčajní vojaci sa potrebovali nejakým spôsobom chrániť pred priamymi strelami protivníka a na to slúžili vyhĺbeniny v zemi. A tieto vyhĺbeniny sa nazývali zákopy. Boli zväčša kvádrového tvaru a hlboké asi do pol pása. Je to už takto zrozumiteľné? - Áno, vďaka za vysvetlenie, - usmiala sa na neho. - Ale zároveň ťa musím upozorniť, že predo mnou by ťa žiadny zákop neuchránil. To ti je dúfam jasné. - Samozrejme, - prikývol, - existujú isté zbrane hromadného ničenia, voči ktorým zákopy nepomáhajú... - Aha! Tak ty ma radíš medzi zbrane hromadného ničenia?! - spýtala sa namosúrene. - Áno... teda... keď si uvedomím, že máš atómové poprsie, tak... si istým spôsobom zbraň. - Čo to je to „atómové poprsie“? - Ale vieš čo, Mima? Zabudni na to, - odhovoril ju od akýchkoľvek ďalších otázok. - Nerád vysvetľujem militaristické pojmy, lebo to, že ich nepoznáte, svedčí o vyššom stupni dokonalosti tohto sveta. A to je v podstate to, čo som si želal už dávno. Chcel som žiť v akomkoľvek inom svete, ako v ktorom som sa narodil. Tak mi prosím urob tú láskavosť, že ma nebudeš nútiť si spomenúť na všetky tie ohyzdné veci. - OK, - súhlasila okamžite. - Ale aj ty mi musíš sľúbiť, že nebudeš tieto podivuhodné pojmy používať ako prirovnania, a tak ma nepriamo nútiť, aby som sa na ne vypytovala a žiadala vysvetlenie. Sedí vec? očakávala jednoznačnú odpoveď.

124

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Dobre, sľubujem, - prikývol. - Nebudem používať primitívne pojmy ako prirovnania. - Zahľadel sa opäť na výplň Miminej vrchnej kombinézy. - Sakra, ale to je fakt atómové poprsie... Mima ho bez zaváhania riadne tresla do chrbta, až Ramenovi takmer vyliezli pľúca cez oči. - Eeee. KITT, tomuto ty hovoríš, že nevedia, čo je to militarizmus? - To si povedal ty, že nevedia. Ja som ti také nič netvrdil, - zasmial sa hlasno. - To so ženami musíš v každej dobe opatrne, lebo sa ti výprask ujde bez upozornenia. - Ale to si mi mal radšej nejako naznačiť, KITT! Takto som bol doteraz vystavený zjavnému riziku, ak si tak spätne uvedomujem, čo všetko som mohol utŕžiť od Jane a o Ici a Amici ani nehovoriac. Však tie by ma mangľovali od večera do rána a znova dookola. Alebo žeby nie? - Nie. To si tiež povedal ty. Nemôžeš všetky ženy hádzať do jedného koša. Taká Mima je... militaristicky orientovaná, ale Jane, Ica a Amica nie. To vieš, iný kraj, iný mrav. Neboj, pozemšťanky a seleňanky sú jemné stvorenia. - Ďakujem KITT! Týmto si chcel povedať, že som nejaká opacha? - Mima sa na neho riadne oborila. - Ale kdežééé, - zatĺkal KITT. - To som vôbec nemal v úmysle, iba som sa snažil vysvetliť Ramenovi rozdiel medzi ženami. Niektoré sú veľmi nebezpečné, niektoré iba nebezpečné. To, ktorá do akej kategórie patrí, nechám na Ramenovo osobné rozhodnutie. Jediné čo môžem je dúfať, že sa rozhodne správne. - Áno. V opačnom prípade strávi polku života v zákopoch, - uzavrela Mima tému. - Sakra... ste milí, že sa tu o mojich vyhliadkach do budúcnosti takto otvorene bavíte, ale radšej by som sa vrátil k hlavnej téme dňa, ak mi to samozrejme láskavo dovolíte. - Ó áno láska moja, som samé ucho, - nabádala ho. - O tvojich uškách si podebatíme neskôr, - zatváril sa priblblo. - Podstata je, že sa skončila naša karanténa, a tak sa môžeme opäť voľne pohybovať po báze a žiť si krásny život. - No, ale ba? To je perfektná novinka!!! To fááákt? Jéj... Len ja teraz v rýchlosti neviem, ako by som tento čas využila. Mima za zrazu z hlbokého zamyslenia pozrela chlipne na Ramena. - Tak to nie!... To teda nie!!! - začal pomaly ustupovať k dverám, uvedomiac si, že tu zastupuje pohlavie, ktoré vôbec nemá ani sebamenší dôvod cítiť sa bezpečne v prítomnosti Mimy. - Ale neboj sa, zlatíčko. Ja ti neublížim. Náhodou, teraz ani nemám nutnú potrebu ukojiť svoje živočíšne pudy, - upokojovala ho. - Áno, to poznám. Uistíš ma, aby som sa nebál a keď prijmem potravu z tvojich rúk spokojne pradúc v tvojom lone, tak sa na mňa vrhneš s vycerenými tesákmi a využiješ moment prekvapenia vo svoj prospech! Tak to teda nie! - nenechal sa. - Priznaj sa, tebe by sa to nepáčilo? - spýtala sa ho, pozerajúc prenikavým pohľadom do jeho očí. - Ale áno... - priznal. - Ale vo všeobecnosti to, čo si nepriznáme, spôsobuje väčšiu radosť. Nie? Potom by nebolo žiadne očakávanie, žiadna vášeň. Keby som ti rovno povedal, že: „Áno Mima, tak treba na Ramena! Veselo do toho, nesmierne ma vzrušuješ!!!“ Tak možno by tvoja vášeň tak trocha opadla, lebo je to isté očakávanie z mojej strany, nie? - Niečo na tom bude, - súhlasila. - To je fakt. Priťahujú ma viac obete, ktoré vzdorujú. Obeť, ktorá sa hneď odovzdá nie je obeť, ale práveže predátor. A tým by som vlastne ja bola lovená a ty lovcom. Hm... nedobré... Máš pravdu, je lepšie, ak svoju vášeň na chvíľu zatajíš a nepriznáš sa k nej. Si proste zákerný!!! - došlo Mime ešte v tom okamihu, keď vypovedala posledné slová svojho zistenia. - Chceš byť lovcom, a tak sa skrývaš do kožušiny obete! Ha-há! Odhalila som ťa! V tom okamihu si rukami zakryl rozkrok, akoby ho fakt Mima odhalila. Tento čin vylúdil nádherný úsmev plný radosti na jej tvári. - Vieš, že si väčšie prasa, ako by som to do teba povedala? Niekedy to až hraničí s genialitou! - hlasno sa smiala a bol to veľmi úprimný smiech, plný radosti a života. Z Mimy vyslovene sálala radosť zo života. Bolo veľmi príjemné pozerať sa, ako sa nenútene a nádherne smeje. Jej hriva sa chvela a bol to veľmi upokojujúci pohľad na dokonalú bytosť prežívajúcu život plným priehrštím, venujúcu sa nekonečnej oddanej láske k vesmíru a jeho obrovskej energii. Milovala život celým svojím telom, mysľou a dušou. Jej láska bola bezhraničná, ako i jej túžba a milovanie. Podišla k Ramenovi a ešte stále s nevinným smieškom v očiach ho vášnivo pobozkala a prejavila tak svojej „obeti“ úprimný obdiv a bezhraničnú lásku. - Hhh..hej! - vymanil sa spod jej vášnivého bozku Ramen, ktorému sa už-už zdalo, že ho driape smerom k posteli, dožadujúc sa opätovania svojej spaľujúcej túžby. - Toto nesmieme. - A prečo by sme nesmeli? Smieme absolútne všetko. Nie je to žiadne previnenie, keď sa pomilujeme na základe obojstrannej lásky. To ty nevieš? Nebolo by to úplne férové, keby sme k sebe nič necítili, ale ja cítim tvoju túžbu, tvoju radosť a vášeň. Si v myšlienkach stále vo mne, tak isto ako ja v tebe. Cítim tvoje najtajnejšie túžby a radosť, akou si ma môžeš obzerať a venovať sa mojim uškám, - Mima zámerne odkryla svoje špicaté uši. - No ty potvora! Keby som nevedel, že diabol neexistuje, tak by som ťa zaň určite tituloval! Lebo takto zvádzať dokáže iba diabol! Si proste profesionálka. Hm, čo sa týka mojich citov k tebe, tak to si sa teda

125

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

vôbec nesekla, za to ti patrí moja pochvala, vieš? Ale povedz mi, keď si už taká múdra a zbehlá v láske, ako je to možné, že sa tu má každý tak rád a pritom sa ani necítim nejako trápne, keď... pociťujem neskonalú lásku aj k mnohým iným dievčatám? Tam u nás, v našom čase by som sa iste cítil absolútne trápne. Vieš mi to nejako vysvetliť? - už zase jeho klasická otrepaná otázka. - Neviem, či ti to viem vysvetliť, ale pokúsim sa o to. Ako si aj sám spomínal, pripadal si si, že do vášho storočia nepatríš. To znamená asi toľko, že si bol už na úplne inej úrovni ducha, ako tvoji súčasníci. Možno až tak na vysokej úrovni, že si jednoducho tam nemal čo hľadať. Preto ti niečo, alebo niekto, umožnil prechod do takého sveta, ktorý zodpovedá tvojej úrovni duše. Tento svet je plný bezhraničnej lásky ku všetkému. Tu neexistuje iná hodnota ako absolútna láska, nekonečná láska k sile vesmíru a s pochopením, že čím viac dokážeš dať, tým viac môžeš prijať. Ak vyjadruješ svoju lásku stále a bez ostychu, budeš rovnako bez ostychu milovaný každým a to bez výhrady. Ťažko sa to vysvetľuje. Ale aspoň teraz pochopíš, prečo sa necítiš mizerne, keď máš rovnako rád Amicu, Icu, Jane a mňa, pričom zrejme v inom čase by sa to hodnotilo ako čosi nemorálne, odporujúce elementárnym pravidlám spoločnosti. Tak vidíš. Iný čas, iný mrav. Tu sa jednoducho nemôžeš dopustiť ničoho nemorálneho, ak robíš všetko s láskou. Láska je nekonečná a je všade. Ak miluješ, nemáš čo stratiť, môžeš iba získať, spoznaním toho, čo skutočne si. Je ti to aspoň ako tak jasné? Tváriš sa príliš divne. - Áno... j... je mi to jasné, - zajakal sa. Musel si niektoré myšlienky nechať prejsť hlavou, lebo sa mu zdali príliš pekné na to, aby boli pravdivé. V jeho svete by sa nekonečná láska chápala ako zvrátenosť a bezhraničná promiskuita. Nechcel touto myšlienkou zaťažovať Mimu, ale tá to rýchlo vycítila, že niečo pred ňou strašne tají a vôbec nemala zábrany sa ho na to okamžite spýtať. - Čo také si sa tu snažil zakopať pod zem? - No... sakra! Ty snáď vieš aj myšlienky čítať, že? - To vieš aj ty, - ukľudnila ho. - Chce to iba trocha tréningu a vžiť sa do pocitov toho druhého. Akonáhle sa ti to podarí, zistíš, že čítanie myšlienok je veľmi jednoduché. Každý z nás je ako otvorená kniha, iba niektorí z nás sú krátkozrakí a potrebujeme si nasadiť tie správne okuliare, aby sme dovideli na písmenká, vieš? - Ó, tak ja si také okuliare prosím, - zažartoval. - Práve sa snažíš si ich nasadiť, len o tom ešte nevieš. Jedného dňa budeš prekvapený, ako to zrazu príde. Potrebuješ iba troška viac cvičiť, a potom uvidíš, že je to úplne jednoduché. Nezabúdaj však, že ako dokážeš ty čítať z iných, rovnako dokážu aj ostatní z teba. Ak sa budeš snažiť byť pre ostatných otvorenou knihou, tým skôr sa ti podarí dosiahnuť duchovného vedomia. A duchovné vedomie je ešte viac ako iba obyčajný sex a prejavovanie bezhraničnej lásky. Ale snáď toľko by aj stačilo. Ešte by ma KITT skritizoval, že... bláznivá Ťapa ti tu naplácala báchorky a ty si jej to zožral aj s navijakom. - KITT, je to tak, ako to Mima hovorila? - obrátil sa so svojou zákernou otázkou na najzodpovednejšieho tu prítomného. - Teraz čo myslíš? Či ťa nakŕmila báchorkami, alebo či je to všetko pravda? - položil spresňujúcu otázku. - No, či je to všetko pravda! - upresnil. - Áno, je to všetko pravda, - potvrdil mu KITT. - Mima sa v tom vyzná veľmi dobre, pretože dosiahli duchovného vedomia oveľa skôr ako pozemšťania. Asi tak o 8000 rokov a to je vo vývoji dosť veľký rozdiel, takže Mime môžeš skutočne dôverovať v tejto veci. - Ee... KITT, táto tvoja formulácia ma značne znepokojuje. Nepriamo takto definuješ, že existujú veci, v ktorých Mime dôverovať nemôžem... A čo je to za vec, v ktorej Mime nemôžem dôverovať? - Sex... - KITTovo „x“ ešte ani riadne nedoznelo a Mima zaborila hlboko svoje pazúry do Ramenovej kombinézy a už ho aj ťahala na posteľ. - Jooj... éé... ojj... Mima prosím niieeeee... teraz... nemôžem! Bolí ma hlava! Nieee, teraz niééééé. - Nekecaj! Bolenie hlavy je ženská výhovorka, vymysli si niečo, čo ti ľahšie zožeriem! A už ho Mima gniavila svojimi prsiskami a dosiahla v rekordnom čase čosi, čo sa ešte ani jednej pozemšťanke nepodarilo. Ramenov úd ju zrazu dosť vyzývavo tlačil na jej najcitlivejšom mieste. - Ops, - hlesla. - Tak toto som zrovna nemala v pláne. Chcela som začať tvrdšiu predohru, ale... vidím, že si nadpriemerne vzrušivý, tak to už nebudeme nejako príliš dramatizovať... S týmito slovami ho oslobodila od jeho kombinézy a pevne zvierala jeho lingam v ruke, testujúc jeho tvrdosť, čím mu spôsobovala dosť ťažko ovládateľné prílivy vzrušenia. Výzvu však pochopil a začal sa Mime riadne venovať, z čoho začala mať problémy pre zmenu ona. Musela priznať, že ho trocha podhodnotila, lebo sa mu ju podarilo vystrieť na posteľ v takmer nemerateľnom čase, a tak ju zbavil jej nadvlády nad ním. Ešte stále však mala pod kontrolou jeho lingam a to ju nesmierne tešilo. Takto mohla v podstate potichučky sabotovať všetky jeho akcie, lebo bola úplná odborníčka v ľudskej anatómii a tak vedela, čo mu spôsobí najväčší problém. Tieto svoje znalosti zneužívala v maximálnej miere, ale navonok sa tvárila, ako keby bola ona hlavnou obeťou. Však nech si myslí, že je pánom situácie. Ak by urobila sebemenej prudší pohyb, zrejme by sa stal paniou. Našťastie však na nejaké príliš drastické prudké pohyby nepomýšľala. Mima vďaka odlišnej stavbe tela a hlavne inej gravitácii na svojej planéte oplývala nesmiernou silou, ktorá bola na pozemské pomery minimálne úctyhodná. Ale napokon, bola by hlúpa sa predčasne zbaviť príležitosti na

126

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nádherné pocity odtrhnutím Ramenovho oného to... Radšej sa v tejto chvíli rýchlo presunula nižšie, aby mala jeho lingam na dosah. Objala ho horúcimi perami a pomaly sa mu venovala svojou absolútnou ženskosťou. Zneužila detinského výrazu svojej tváričky a pozrela na neho úplne nevinnými očkami, čo ho v tom okamihu dojalo. - A teraz mi pekne vysvetli, prečo sa ženy stále takto zvodne na mužov pozerajú?! Čo tým chcú vyjadriť? - Ale houbeles vyjadrif. Chcú vidief, fi sa us idefe pofkladaf! - s veľkými obtiažmi vysúkala zo seba túto vetu, audiofonicky príliš ovplyvnenú jej aktuálnou činnosťou. Iba prevrátil očami, lebo i Mimin pokus vydať zo seba rozumne znejúcu vetu mu spôsobil nesmierne komplikácie. - Oooh. To mi pripomína jeden vtípok z FunTV. Tam tiež žena hovorila mužovi, že „Hafni!“, na to samozrejme muž povedal „Haf!“, no ona ráznejšie zopakovala: „Hafni!!!“, na to odpoveď bola znova: „Haf!!!“, vtedy rozčúlená žena vybrala istú vec z úst a povedala prísne: „Sakra zhasni, deti sa pozerajú!“. - Hi-hi-hi-hi. - Mima sa zrazu rozrehotala, ale samozrejme ešte predtým stihla Ramena uvoľniť zo svojho vášnivého objatia a tak mu svojimi ostrými zúbkami neublížila. - Tak toto je najstupídnejší vtip, aký som doteraz počula! Je to proste nádhera! Hi-hi-hi. - Keď sa prestala smiať, začala sa opäť venovať jeho lingamu. Zrazu ju však pochytil smiech a mala čo robiť, aby ho nejako preklenula. - No... eeeh. Drahá, nenecháme to radšej tak? Zrejme som ti ten vtípok nemal povedať, lebo teraz sa budeš chechtať až dozajtra a mohol by som tu pri tebe prísť k nejakému pracovnému úrazu, hmmm? - Ale nie niééé, - upokojovala ho. - Ja sa už posnažím na to nemyslieť, sľubujem. Len mi prosím nehovor takéto vtípky počas milovania, lebo sa nezdržím a potom sú so mnou problémy. - OK, - sľúbil. - Nebudem sa už snažiť o podobné veci. Fakt... - Dobre, tak teda... pokračujeme. Hi-hi. - Mima sa vrátila k svojej zábavke - ničeniu Ramena. - Myslím zlatko... že... eh... eeeh... to by aj stačilo, aby som neprepásol aj moju šancu a mohol ťa pekne vyničiť! Tak poď ty len pekne sem, - uložil ju jemne na posteľ a presunul sa k jej jóni. Opatrne z nej zvliekol nohavičky. Zarazil sa nad typom látky, z akej boli a začal ich podrobne skúmať, lebo nechápal ich ľahkosť a lesklosť. - Čo sa ti nepáči, drahý? - nechápala. - Obyčajné, héliom odľahčené, polymérové syntetické nohavičky. Tuctový tovar na altairanských trhoviskách. Čo sa ti na tom nezdá? - Prepáč, vidím takéto čosi prvýkrát v živote. Sú extrémne ľahké, akoby sa samy vznášali. - No veď hovorím, odľahčené héliom. Je to vynikajúca porézna hmota, dokonale odsáva vlhkosť a príjemne sa nosí. Má ešte jednu veľkú výhodu - nedá sa roztrhnúť. Teda roztrhnúť bežnou silou. V driapajúcom zariadení by asi neodolali, ale za bežných podmienok sú neroztrhnuteľné. - To je krása, - odhodil ich na druhý roh miestnosti. - Chvíľu ich potrebovať nebudeš, - informoval ju. - Všimla som si, - nahodila kyslý výraz tváre. Jemne jej roztiahol kolená, ktoré zvierala zdanlivo pevne. Keď už ich mal takmer roztvorené, zrazu ich prudko stiahla naspäť. - Žiadne také! Tak toto ti teda nedovolím! Už len to mi chýba, aby som sa tu musela hanbiť za svoju telesnú nedokonalosť! - Čo??? - Ramenovi takmer vyliezli oči z jamôk. - KITT, počul si to??? Vraj telesnú nedokonalosť! No poď ty len pekne... sem! Sakra!... Ech... tak ty takto! No veď... počkaj! Ja ti... - Hi-hi-hi, - smiala sa. Spôsobovalo jej to radosť, že mu môže vzdorovať a odolávať, zatiaľ čo on sa snaží všetkou silou dostať do nej, zmocniť sa jej a urobiť ju svojou. Samozrejme toto spôsobovalo aj Ramenovi isté vzrušenie, ako môže bojovať o svoje „územie“. Bolo to krajšie, než by sa v jednom okamihu vzdala a pustila ho do zasnúbenej zeme. Pekne postupne dobíjal každý centimeter Miminho tela, až nastal okamih, keď mohol položiť slávnostne vlajku označujúcu - územie dobyté... V tom okamihu previedol rýchly pohyb, ktorý Mima vtedy, ani nikdy potom nepochopila a zrazu mala tak dokonale kolená od seba, že jej neostalo nič inšie, iba sa absolútne vzdať. - A sakra. Toto sa ti ako podarilo? - krútila nechápavo hlavou. - Však takto som snáď ešte nikdy nemala nohy od seba... hm. Neviem, či by som nemala ísť na lekársku prehliadku, možno sa mi prelomila bedrová kosť. - Nevymýšľaj Mima, bol to síce prudký pohyb, ale zlomenina to nebude, - zasmial sa. - To vieš, východné kultúry poznajú spôsob, ako sa k milenej bytosti dostať aj rýchlejšou cestou. No, nie žeby to kung-fu bolo práve na to určené, ale... dá sa to použiť aj na to... ako som si všimol. - Aha, teda ty si tu na mňa použil nejaké obranno-útočné metódy?! No nehanbíš sa?! Voči slabej, bezradnej žene takéto veci tu používať?! - oborila sa na neho. - Nehanbím, - odvetil absolútne prirodzene, bez mihnutia oka. - Ty si používala obranné metódy, tak ja som musel použiť útočné. Neboj, neublížil som ti... tak veľmi. Iba som urobil pohyb bežne trvajúci približne dve sekundy za čas tri desatiny sekundy. Nebol v tom žiadny iný rozdiel, sľubujem! - No dobre. Ak ostatné veci nebudeš robiť v podobnom časovom pomere, tak to bude fajn, - vyslovila svoje obavy.

127

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nie, neboj sa. Všetko pôjde v tom najsprávnejšom časovaní. Však napokon, nechcel by som, aby ti tieto sexy chĺpky zhoreli, no nie? - pohladil ju na venušinom pahorku a Mimou dosť vážne trhalo. Syčala ako had, aby si nejako pomohla tieto pocity pretrpieť. - To teda... - precedila cez zuby. - To by mi iste neprospelo. Hovorí sa síce, že jóni bez chĺpkov je oveľa vzrušujúcejšia, ale zatiaľ neviem, či je to pravda. Nemám s tým žiadne konkrétne skúsenosti. - Neboj sa Mima, vždy je vhodný čas vyskúšať niečo nové, - povzbudzoval ju. - Verím, ale akosi som viac konzervatívnejšia. Príliš nové veci ma nikdy nelákali, i keď možno uposlúchnem tvoju radu a vyskúšam aj bezchĺpkovitú verziu. Má to však ešte čas. Najprv musím zdolať vnútorný boj a hlavne strach z neznáma. Možno potom si to rozdáme s modernou úpravou. Dobre? - Samozrejme! Však... ja ti nič nevnucujem. Pre mňa si veľmi vzrušujúca aj takto, - pozeral lesknúcimi sa očami na jej jóni. Bola úžasná, ale v niečom sa veľmi odlišovala. Ramen však nedokázal zistiť, čo také to mohlo byť. Teraz sa tým ani netrápil, lebo mu na to jednoducho neostal čas. - Tak čo teraz? - vyzývala ho. - Dosiahol si svoj cieľ, pokoril si si ma, tak ukáž, čo máš so mnou v pláne! Nech vidím, ako muži dokážu zneužiť svoju prevahu. - Prevahu? A ja som si myslel, že sú tu muži a ženy v rovnoprávnosti. Mima prevrátila očami. - Samozrejme, že sú v rovnoprávnosti. Ja som iba tak použila toto slovné spojenie, lebo sa mi to akosi hodilo do kontextu. Tak nevšímaj si tieto detaily a... Héééj! Ooo... joooj... Začal sa láskať s jej úžasnou jóni, až strácala prehľad o súčasnosti a úplne sa ponorila do nádhery, v ktorej sa človek stáva nesmrteľným. - No, láska moja? Dobré? - zdvihol svoj pohľad a pozrel do Miminých očí. Tie však boli práve v tomto okamihu privreté, a tak nepodávali žiadne vyčerpávajúce svedectvo o jej stave. Iba ak jedno - Mima sa trepotala niekde medzi siedmym a ôsmym nebom. - Vidím, že dobré. Ak máš nejaké výhrady, voči mojim skutkom, radšej sa ozvi, kým nie je neskoro. - Ešte... ešte nie je neskoro, - uisťovala ho, napriek tomu, že jej situácia začínala byť veľmi vážna. - No dobre, keď myslíš, tak v poriadku. Ale potom mi nezačni vyplakávať, že som ti nedal možnosť. - Buéééé, - nahodila okamžite plačlivý výraz tváre. - Nedali mi moožnoooosť... Buééééééééé. - No to som si mohol myslieť, - zasmial sa hlasno. - To by si nebola ty, keby si sa nechopila príležitosti dať najavo svoje utláčanie! Ale to je náhodou krásne. - Hi-hi, - zasmiala sa. - Vidíš to. Napokon musíš uznať, že všetko, čo sa na svete deje je veľmi krásne. - To určite, ale teraz pekne naspäť do súčasnosti. Nemysli si, že len tak ťa tu nechám odpočívať, - rýchlo ale jemne lizol jej jóni. - Pekne len prežívaj všetky príjemné chvíľky. A teš sa, ak dožiješ konca! - To akože počas toho odídeš? - odsunula ho na vedľajšiu koľaj. - Alebo ako? - Nie, s mojím odchodom to nemá nič spoločné. He-he, - zasmial sa pobavene. - Na toto by som vedel ďalší vtípok, ale nakoľko už poznám tvoju reakciu na vtípky, pre istotu sa zdržím a nepoviem ti ho. - Ale nóóó... však ja sa nebudem dlho smiať...! Aj pri tom predošlom mi to vydržalo iba pár minút. Tak uznaj, v kľude mi nejaký ten vtip môžeš povedať. Prooosííím, - žiadala prosebne. - Radšej nie, - nedal sa prehovoriť. - Potom neskôr, dobre? - Dobre teda. Že si to ty... Tak teda až potom. Ale nezabudni na ten vtip, lebo ťa zaškrtím! Jasné? - jej pohľad bol veľmi prísny. - Samozrejme, nezabudnem. Ak by som aj náhodou zabudol, tak mi pripomeň pinguina. Dobre? - Pinguina... dobre. Neviem síce, čo to je, ale pripomeniem. - Ó, tak.. to by si z vtipu aj tak nič nemala, keď nevieš, čo je pinguin. - Tak mi to prosím vysvetli ešte predtým, ako mi povieš vtip. Áno? - zabezpečovala sa. - Jasné, oboznámim ťa s týmito polárnymi zvieratkami tesne po tom, čo ťa dokonale vyničím a zdeptám! - Ha-ha-ha, - zasmiala sa nútene. - On ma chce vyničiť a zdeptať. Ha-ha-ha. Smejem sa hlasno. Ha-ha-ha. - No, radšej sa nesmej hlasno, lebo sa budeš aj naposledy. Neber to prosím ako vyhrážku, ale ako sľub!!! - Ó, áno, majster sľubov, - predniesla. - Tak bude to?! - Jasne, drahá. Len sa pekne upokoj. Všetko bude. Opäť sa začal venovať jej jóni a vzdychala čoraz hlbšie. Už bola takmer na pokraji extázy, keď ho zrazu prudko zastavila. - Nieeee... prosím niééé. To nesmieš...! - obratne sa presunula, ukrutne rýchlo ho otočila a sadla si na neho. - Tak, teraz je čas na vyrovnávanie účtov, - chytila jeho lingam do ruky a nasmerovala na patričné miesto. Tento jej pohyb Ramenovi vôbec nezľahčil situáciu, priam naopak, musel sa premáhať, aby to predčasne neskončilo. - Fuff, to si mi teda dala riadne zabrať! Nabudúce prosím opatrnejšie, áno? Ani neodpovedala a začala pravidelne stúpať a klesať. Jeho lingam sa takto zavŕtaval stále hlbšie a hlbšie a hlbšie. Chytil Mimine boky a cítil jej ladné linky priamo na dlani. Krásne formovaný zadoček mu priam sadol do rúk. Bol to neskonale príjemný pocit prechádzať po jej nádhernej krivke a cítiť v každom okamihu, ako sa jeho dlaň obtiera o jej boky. Jej pokožka bola obdivuhodne jemná a pružná, čo samo o sebe veľmi

128

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

vzrušovalo, lebo vytváralo úplnú dokonalosť. Kam len jeho oko dovidelo, všade bola samá nádhera a krása. Prežíval neskutočne krásny pocit, keď ju mohol každým okamihom priraziť na svoj lingam, čo ona komentovala hlasným hlbokým povzdychom a chvíľami hlasno zavzlykala. - Počkaj póóčkaj... Však mi vyjde z úst! - zastavila ho. - A to je zlé? - spýtal sa nechápavo. - Nie, zlé to nie je. Je to nevydržateľné!!! - naziapala na neho. - Je to proste... božské, - zaklonila hlavu a zatvorila oči. Napriek svojmu predošlému kriku sama začala stupňovať rýchlosť a zvyšovať tempo. - Hééj! A ty môžeš byť drastická? - spýtal sa prekvapene, ako sa mu Mimina akcia nezdala moc bezpečná. - Áno, ja môžem... lebo viem, kedy sa mám pripraviť na to najhoršie, zatiaľ čo ty ma v priebehu sekundy dokážeš zbaviť rozumu. Rýchlo stúpala a klesala. - Jasné... toto je pre zmenu kontrolované sebazbavenie sa rozumu. Chápem, - zatváril sa učene. - Sakra!... neposmievaj sa mi, áno?! Nemôžem za to, že je mojím životným poslaním to, čo vy robíte iba vo chvíľach voľna a oddychu! - jej hlas znel nahnevane. - Dobre dobre, zlatko. Však ja som to napokon nemyslel tak vážne, aby si sa kvôli tomu musela nejako čertiť. Hlavne nie teraz... - Neboj drahý, nenahnevala som sa. Len je to neskonale krásne a chcela by som tento pocit prežívať veľmi dlho, nie iba pár minút, kým ty dosiahneš svoje vyvrcholenie. Vieš? No, nerada ti to prezrádzam, ale mierny hnev je dokonalá zbraň ako predĺžiť čas do mužovho orgazmu. Hnevom sa odďaľuje až dvojnásobne. - Aha. Mám tomu rozumieť tak, že to celé skončí nie o dve minúty ale až o štyri? - Áno. Dalo by sa to tak povedať. Len ten čas sa mi zdá nejaký krátky. Nechcel si miesto minút použiť hodiny? - Čooo??? - jeho oči sa neskutočne rozšírili. - Hodiny? Ale ja hodiny takto nevydržím! Nedalo by sa to radšej skrátiť na polhodinu? Alebo... štvrť? - Ani nie. Muži o sebe stále tvrdili, že sú silnejšie pohlavie, tak musia aj viac vydržať, nie? - A to kto hovoril? - spýtal sa podozrievavo. - Ten dotyčný to iste nehovoril počas milovania s tebou! To by si iste veľmi vážne rozmyslel, čo hovorí. - No veď preto!... - zasmiala sa hlasno. - Ešteže ty máš na celú vec iný názor. - A to ti kto povedal, že mám na to iný názor? Ja som povedal iba to, čo si chcela počuť, - priznal sa. - Špina! A ja som si už myslela, že si jediný muž, ktorý si v tejto galaxii nemyslí, že je nadradeným pohlavím! - povedala prísne. - Ja si to síce nemyslím, ale keď si to už spomenula, tak... - Žiadne také! Pekne ty len zabudni na to, čo som hovorila. Áno?! - prudko sa prirazila a hneď na to vydala zo seba tlmený vzdych. - Nemyslela som to vážne... iba som tak skúšala, ako na to svoje mužské prvenstvo zareaguješ. - Jasné, iba skúšala, - predniesol ironicky Ramen a prirazil Mimu veľkou silou. - Oj! - jej tvár nadobudla výraz plný utrpenia. - Si zlý!!! - tresla ho svojou malou rúčkou po hrudi. - Auais! Aká malá a výbušná! No počkaaj! - plesol jej riadnu po zadku, len to tak zahučalo. Aj sám Ramen sa počudoval nad silou toho zvuku. - Sakra... tak ty ma tu chceš mlátiť? No veď počkaj!... Ja ťa... - Zadrž milená, - chytil jej ústa. - Nemienim ťa plieskať po zadku, takže... odpusť mi môj hriech telesného trestu, ktorý som sa na tebe dopustil. Áno? - No dobre, - povedala odpúšťajúco, mierne nakloniac hlavu doprava a zakývajúc na súhlas. - Tento raz to máš odpustené, ale nech ťa ani nenapadne tu niečo stvárať, lebo sa nezdržím a bude ako nebolo. A dobré už bolo. Jasné?! - Jasné, drahá moja. Už sa teším na tvoju odplatu... Poď ty len pekne sem, - stiahol ju zo seba a sklonil na posteľ, aby ležala na chrbte. Vymanil sa z jej objatia a zostúpil z postele. - Kam odchádzaš?! - zarazila sa. - Ja? Nikam... Poď len pekne takto... - kľakol si vedľa postele a jeho lingam smeroval presne do Miminej jóni. Táto posteľ bola zrejme dimenzovaná skôr pre rôzne polohy lásky ako na oddych. - Aha, tak ty takto... - prikývla. - Prečo si to hneď nepovedal? - No však... povedal som! Teda ani nie povedal, ale naznačil. Ale to by tebe ako vnímavej a citlivej žene malo absolútne stačiť. Alebo nie? Aj tebe treba všetko drasticky po lopate vysvetľovať? - Nie... - zahanbila sa, uvedomiac si netaktnosť, ktorej sa dopustila. - Dobre no! Vôbec na tom nezáleží. Už budem pozorná, - prisľúbila. - No len aby, - pomaly sa jej zmocnil. Postupne zvyšoval tempo, ale stále tesne pred vyvrcholením náhle zabrzdil. Keď toto zopakoval niekoľkokrát, ozvala sa: - Ešte raz to urobíš, tak ťa pošlem do teplých krajín! - Myslíš takto? - spýtal sa a celú procedúru znova zopakoval, pričom ona začala výskať od vzrušenia.

129

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Áno, myslela som práve takto! - mierne sa nadvihla, aby ho mohla pohodlne tresnúť päsťou do hrude. - A myslela som to vážne! - pozrela na neho prísne. - Ale vidím, že tvojou hlavnou úlohou je moje želania absolútne neplniť. Že? - Jasné. Inšie by si odo mňa ani nemala očakávať. Však som iba obyčajný mužský. Či nie? - Áno, iba obyčajný mužský. Ale s nádherne vyvinutým zmyslom pre lásku, - zalichotila mu Mima. - Ó ďakujem... to bolo krásne povedané. - Nerob si ilúzie. Myslela som hlavne so zmyslom pre sex! Ale vlastne je to absolútne jedno. Nedokážem si predstaviť lásku bez sexu. - Hm... to si na tom dobre. Ženy v mojej dobe si nedokázali predstaviť pravý opak. - Čo? Ony si dokázali predstaviť lásku bez sexu??? - Ale niéé! Ony si nedokázali predstaviť sex bez lásky! - pozrel na ňu s miernym nepokojom na tvári. - Ahááá, - prikývla. - Chápem. To nevadí. - Mne teda tiež nie... - súhlasil rýchlo. Konečne sa jej opäť zmocnil a urobil ju absolútne svojou. - Ooooh! Tak toto je asi najhlbšie, ako si sa kedy do mňa dostal! Prosím, teraz opatrnejšie, lebo si vo mne príliš hlboko... Akýkoľvek prudší pohyb a som úplne na cucky. - V poriadku. Budem veľmi opatrný, - jemne na ňu pritlačil a dostal sa tak oveľa hlbšie, ako bol doteraz, čo Mima komentovala hlasným zavzdychaním. - Joj, prepáč. Viem, zrejme si tým „opatrnejšie“ nemyslela zrovna toto. Tak... ja pôjdem trocha viac von. Aha... - povytiahol svoj lingam, ale v nasledujúcich sekundách ho do nej opäť vrátil. - Hej! Nechaj to tak, lebo ma zničíš! - toto Mimino zvolanie však akosi nevyriešilo jej problém, lebo napriek nemu opäť povytiahol svoj lingam a zasunul ho späť. Taktiež pociťoval, že už to dlho nebude schopný zadržiavať, lebo vlna vzrušenia bola príliš intenzívna. Každou sekundou, každým okamihom bol neustále bližšie a bližšie k nádhernému vyvrcholeniu. Mima tiež prežívala nádherné okamihy a priala si, aby ich zažívala ešte o pár minút dlhšie. Akosi nevdojak si spomenul na učebnicovú vetu z Kámasútry, ktorá tvrdila, že „čím viac odďaľujete krásne vyvrcholenie, tým plnší a nádhernejší pocit budete prežívať“. Spoľahol sa teda na túto múdru vetu indickej erotiky a absolútne vypol. - Hej! Ty si nebodaj aj umrel! - opatrne sa na neho oborila Mima, keď priľnul k jej prsiam a nehybne ležal. - Nie, iba sa pokúšam neprepadnúť panike, - pozrel do jej nádherných zúžených očí. - Ahm, riadne si ma vystrašil! Nečakala som, že tak prudko zablokuješ všetky svoje receptické funkcie. Mal by si to robiť opatrnejšie. - Prepáč... Odvážil sa urobiť opatrný pohyb a zistil, že už nehrozí prudký vrchol. Na krátku chvíľu sa znova rozohnil a zrýchlil tempo, až kým znova neprišiel po kritický okamih. - No takto sa pracovať nedá, - posťažoval sa. - Jednoducho je to mimo mojej kontroly! - Však samozrejme. To ako keby si chcel rozkazovať Elohimovi, kedy má stvoriť svet, - povedala príklad. - Aha, je mi to jasné, - prikývol. - Nemá význam zdržiavať, však? - jeho otázka bola absolútne priamočiara a vecná. - Nie, nemá význam zadržiavať, - súhlasila bez ostychu. - Ale ak zadržiavaš, robíš mi absolútne dobre... - na jej hlase bolo nepatrné množstvo sebeckosti. - Si milá, - zatváril sa mierne opovržlivo. - Myslíš iba na svoju telesnú radosť! Ako môžeš byť takáto sebecká?! - nechápal. - Héééj! Len nechci povedať, že ty nesleduješ svoje ciele! Dokážem si predstaviť, že... mmmm. Umlčal ju dlhým vrúcnym bozkom. - Nikdy nepochybuj o božích cestách. Ak Boh chce, tak ťa budem milovať ešte aj zajtra ráno. - Čo si myslel tým pojmom, že „Boh“? Nie celkom chápem tento pojem. Mal si na mysli Elohima? - E-e... a čo je to vlastne ten Elohim? - Je to čosi duchovné, čosi čo dalo tú prvú iskru vzniku všetkým veciam ako i na pôde tak i vo vesmíre. - Aháá, tak to je u vás pojem Boha. No samozrejme. Takže nikdy nepodceňuj cesty Elohima! - upozorňoval ju vystretým ukazovákom. - Nie je mi celkom jasné, ale... čo sú to cesty Elohima? - Ach jaj, - povzdychol si. - A pritom som si myslel, že je to jednoznačné... Proste... to, čo činí, by sa dalo nazvať cestami. Alebo jednoducho to, čo človek zažíva a ako sa správa, to sú jeho cesty. - Ahá, - prikývla, preveriac tvrdosť Ramenovho lingamu sťahmi svojich svalov. - Takto mi to už niečo hovorí. Tááák, vraz ho do mňa úplne, nech mi vyjde ústami! - komentovala ironicky jeho konanie. - K tomu sa zrejme nedopracujem, - ospravedlňoval sa. - Nechcel som tak príliš, ale bohužiaľ som to nemal pod kontrolou. Si pre mňa vyslovene nebezpečná. Ale.. ale... už nie dlho. - A to už... to... ako myslíš? - Jednoducho už to asi neudržííím! Taktooo!... - absolútne vystupňoval tempo a neprestával ani keď cítil, že preskočil okamih bezpečnej hranice. Mima začala výskať od nádherných pocitov. Vtom ňou prešľahla vlna

130

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nádherného orgazmu a kŕčovito sa zaryla Ramenovi nechtami do pŕs. Zrýchlil tempo až po takmer neúnosnú hranicu a prestal vnímať bolesť spôsobenú Miminými pazúrikmi. V poslednom okamihu stihol lingam vytiahnuť z jej jóni a zabránil tým možným ďalekosiahlym dôsledkom. Mimou to ešte chvíľu kŕčovito trhalo a doznievalo v nej vzrušenie. Dotkol sa prstami jej jóni, ale to zrejme nemal robiť, lebo riadne poskočila. - Necháš to?! - oborila sa na neho. - Však si tam bol celú večnosť... - No áno, ale podľa múdrych kníh sa patrí žene ešte aspoň tri minúty venovať, kým pozvoľna pominie jej orgastická vlna vzrušenia... Tak myslím, že si minimálne tie tri minúty zaslúžiš, nie? - Ach táák. To je možné, ale nikde nepíšu, že sa treba venovať zrovna jóni! Nemyslíš?... - To máš pravdu, krásavica moja. Ale keďže si na tomto mieste najzraniteľnejšia, tak to s veľkou radosťou... jemne sa dotkol jej nádhernej jaskynky. Mimou opäť riadne trhlo. - Oh!... Len to nie! Prosím... No sakra, to aby som sa išla radšej celá okúpať, - prezrela sa a zhodnotila situáciu. - To vieš, bol som radšej opatrný, lebo neviem, kedy majú Altairanky plodné a neplodné dni. Opatrnosť nadovšetko. - Ahm... A to si ma musel celú zacákať? Vlastne... aj ja sa pýtam somariny. Samozrejme, že musel. Kdesi som sa dozvedela, že to mužom asi o štyridsať percent zvyšuje vzrušenie, keď vidia svoju milovanú osobu zmáčať sa v semene. Ale to len tak pomimo, pre tvoju informáciu. - Vďaka. Normálne sa začínam cítiť trápne, že si takouto nechutnosťou musím zvyšovať percento vzrušenia. Tsa-tsa-tsa... Ale nevadí, napokon, od semena ešte nikto nezomrel, že? - Presne tak, drahý môj Ramen, nikto, - potvrdila. - Mne osobne tento semenný kúpeľ neprekáža, iba som sa pre istotu ohradila. Ale nemusíš si to brať k srdcu, najbližšie sa tomu uhnem a budeš mať zacákanú celú posteľ! Hihi, - zachichotala sa svojím nádherným hláskom. - Teraz ma prosím ospravedlň, idem sa dať do poriadku. - Samozrejme, princezná moja. Kľudne sa daj do poriadku. Budem ťa tu očakávať v pozore, pripravený na ďalšie pokušenie a nádhery lásky, - predniesol poeticky. - Prasák. Keby sme nemuseli robiť aj niečo oficiálne, zrejme by si celý deň strávil v posteli a miloval sa až kým by lekári nevyslovili jednoznačnú diagnózu: biologická smrť usúložením sa. Však? - zisťovala Mima. - Také niečo, - uzavrel tému. Okamžite pochopila, že nemá význam pokračovať, lebo by to aj tak nemalo želaný výsledný efekt. Ramen predsa nebol tuctový Altairančan, a preto na neho neplatili altairanské finty. - No dobre. Tak ja sa teda idem okúpať. Ale ty ma tu prosím počkaj, áno? - Samozrejme, - prikývol. - Ja sa potom tiež radšej pôjdem pekne dať do poriadku, kým opustím tvoj byt. Tak pá a hlavne sa mi nerozpusti vo vode, OK? - OK! - potvrdila a vykročila do kúpeľne, vonkoncom nezahaliac svoje telo. Vo svojej plnej nahej kráse odpochodovala, nevšímajúc si jeho skúmavého pohľadu. - Sakra KITT! Tomuto už hovorím ženská! - vyslovil nahlas svoje vnútorné pocity. - Je to fakt ženská, - súhlasil KITT. - Keby sme v našom čase mali takéto dievčatká, bolo by to zrejme úplne o inom, - zamyslel sa. - Ak tým myslíš, že by ste zomierali na vyšťavenie, môžem s tebou iba súhlasiť. Naozaj si nedokážem predstaviť lepší prostriedok na odšťavenie ako Mimu. - Ale KITT! Vôbec som nemyslel na to... odšťavenie. I keď musím uznať, že máš do istej miery pravdu. Neviem, koľko chlapov by zvládalo takúto beštiu udržať bez sexuálneho sklzu. Zrejme je to nad ľudské sily, ale za istých vymedzených podmienok by sa to dalo stíhať. - Samozrejme, hlavne ak tie „isté vymedzené podmienky“ myslíš celoživotnú dovolenku, oslobodenie od práce a povinného výkonu akýchkoľvek rutín, potom sa to skutočne dá stíhať. V opačnom prípade hrozí, že by ti tvoja šípková Ruženka zaspala naveky, - KITT bol neúprosný, ale mal značnú pravdu. - Žeby to bolo až také nezvládnuteľné? - odporoval mu Ramen. - Ale rozhodne niečo vravíš KITT. Je to proste šarkanica. S takou treba veľmi opatrne a hlavne z bezpečnej vzdialenosti. - Čo ty chceš z bezpečnej vzdialenosti? - ozvala sa z kúpeľne Mima. - Vy si tam dvaja nekecajte, lebo vás oboch vezmem do parády a to potom nerozchodíte! To si píšte!!! - Ojjoj, - povzdychol si KITT. - Mňa by to osobne nemuselo trápiť, ale ak ti môžem niečo doporučiť, tak sa maj pred Mimou na pozore, lebo ak začne uskutočňovať práve spomenuté, tak to zaiste nedopadne vôbec dobre. - Jasné KITT. Zoberiem si tvoje varovania k srdcu. Však napokon, nechcem zvyšok svojho života stráviť na opatrovateľni. Keď si na dôvažok pomyslím, že by som mal opatrovateľky typu Jane alebo Sici, tak ma druhý svet neminie, - zhodnotil. - Však hej. Neradno pokúšať osud, - súhlasil KITT. - Ináč, mali by ste sa pomerne rýchlo schystať, lebo Jane sa už informovala, kde tak dlho trčíte. Napokon som jej musel spomenúť, že ste akosi zaneprázdnení. Tento dôvod rýchlo pochopila a poprosila ma, aby som ju upovedomil, akonáhle sa od seba odpojíte. Bude vás čakať v priestoroch Ústavu erotiky. Počkaj... Teraz zmenila miesto. Bude vás čakať v bare v dolných priestoroch bázy. Vraj ty už budeš vedieť v ktorom.

131

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ahm... Špina jedna. Určite vie o mojej zákernej výprave do baru ELECTRA a zámerne zvolila toto miesto, aby sa mi svojským spôsobom pomstila! Alebo aj nie... - zamyslel sa. - Skôr to druhé, - informoval ho KITT. - Síce o tvojej výprave do barov vie, ale tentoraz to nie je pomsta, kvôli čomu ťa tam pozvala. Má pre teba totižto malé prekvapko. Ale fakt iba maličké. Úplne maličké. Nebudem však prezrádzať, aby som jej to nepokazil. Preto sa len pekne rýchlo vystrojte a už aby ste boli dole. - OK, ak je to také súrne, budem sa snažiť byť okamžite tam, - sľúbil. - Čo hovoríš, môj jediný? - spýtala sa Mima vychádzajúc z kúpeľne. - Iba to, že nás Jane očakáva dole v bare ELECTRA a mali by sme sa tam ukázať čo najskôr. Ináč je všetko v poriadku, - ukľudnil ju. - Nič vážnejšieho sa nestalo. - Aha, no tak dobre. Ja som už v podstate pripravená. Hodím na seba nejaké tie háby a premňa-zamňa môžeme ísť. - Dobre, tak ja sa ešte rýchlo upravím a potom som pripravený ísť hoci aj do horúcich pekiel. S týmito slovami odišiel do kúpeľne. Netrvalo mu dlho a bol osprchovaný a usušený. Natiahol si svoju kombinézu a tým bol pripravený na cestu dole výťahom. - Tak krásavec, môžeme ísť do baru? - spýtala sa, premeriavajúc si ho zvedavým pohľadom. - Samozrejme, som plne pripravený vytrpieť si akékoľvek úklady a nástrahy od Jane. Až po vás, madamme, ukázal zdvorilo rukou smerom von, čím ju slušne vyprevadil z jej vlastného bytu. - Ďakujem, môj pane, - odvetila rovnako zdvorilo Mima a vyšla von z bytu. Poslušne ju nasledoval. Dvere sa za nimi ticho zatvorili. - Tak, teraz pôjdeme na prvé poschodie bázy a tam sa nachádza super bar ELECTRA. Vošli do výťahu a zviezli sa na prvé poschodie. Akonáhle vystúpili zahol doľava a Mima ho mlčky nasledovala. Po krátkej chôdzi zbadali vysvietený bar a na jeho priečelí žiaril nápis ELECTRA neónovým svetlom. Vonkoncom sa ani trocha nezmenil, odkedy tu bol Ramen naposledy. Rovnaké lietacie dvere a rovnaká jemná dynamická elektronická hudba. Nechýbala ani hlasná vrava klebetiacich párikov, ktorá zaznievala už ďaleko pred vchodom do baru. Už teraz nemal ten panický strach, aký ním vládol, keď sa tu zjavil prvýkrát. Úplne bezostyšne vrazil do baru, akoby sa ani nechumelilo. Veru sa ani nechumelilo, teda aspoň v prvých okamihoch nie. Prebehol rýchlym pohľadom celý bar a hľadal Jane. Zrak sa mu vzápätí zastavil v jednom vzdialenom rohu baru, kde sedela Jane aj s jednou spolustolovníčkou. Bolo tam však prílišné prítmie na to, aby Ramen spoznal Janeinu spoločníčku. - Áááá, tam sú, - ukázal Mime a vykročili k Jane. Tá ich zbadala, vstala od stola a bežala ich privítať. Jej prísediaca bola ešte stále chrbtom obrátená a navyše ju teraz Jane zakrývala svojím telom. - Ahoj Ramenko! Konečne ste sa sem dostavili. Už mi bolo normálne smutno, že sa neuvidíme, - radostne sa usmievala. - Ó, tak k tomu by nedošlo, to si môžeš byť istá, - ubezpečil ju. - No a čo je to tvoje maličké prekvapenie? Priznaj sa mi! Nenaťahuj ma zbytočne, lebo vieš, že mám na to svoje metódy, aby som to z teba dostal! privinul si ju k sebe a vášnivo ju pobozkal. - Áno, nie je to síce nič také extrémne valné, ale predsa... dovoľ mi, aby som ti predstavila moju priateľku... hádaj ktorú? - Čao zlatko! - Janeina spolustolovníčka sa obrátila a vycerila na neho svoje nádherné slonovinobiele zúbky, priam žiariace zo šera baru. - Anina! - pochytila ho takmer bezhraničná radosť a jeho oči sa tak od radosti zaligotali, že im ani silné laserové efekty baru nemohli konkurovať. - A ty tu čo robíš? Sakra... tak to si ma teraz riadne prekvapila, ty nezbednica jedna!!! Jane skúmavo pozerala na Ramena a vymenila si s Mimou veľavravné pohľady. - Je to beznádejný prípad, - prikývla Mima, adresujúc túto vetu výnimočne Jane. - Proste je paf. - Ježiši... ja si musím normálne sadnúť... - posadil sa vedľa Aniny takmer bezvládny. - Ježiši... - chvíľu sa triasol v divnom vzrušení. Pozeral žiarivými očami striedavo na Jane a na Aninu, na Jane a znova na Aninu. - Tak v takomto stave som ho ešte nevidela, - riekla dôverne Jane Mime. - A potom, že nás má rád, zachichotala sa. - To už len...! Však je chudák úplne mimo. Anina má na neho veľmi zlý vplyv, zrejme by mal ostať nejaký ten čas bez nej v karanténe, nemyslíš? - Aj mne sa tak zdá, - potvrdila Mima. - A čím dlhšie, tým lepšie... - A to radšej nie! - odporovala jej Jane. - Uvidíš, že sa tým jeho zdravotný stav bude iba zhoršovať. To by som si asi nikdy neodpustila, keby som mu mala spôsobiť takú bolesť. Však my ho už nejako dáme do poriadku! - vyhlásila rozhodne. Bol ešte stále mimo seba, a tak sa Anina chopila úlohy starostlivej žienky a prisunula sa k nemu bližšie. Hladkala ho jemne a citlivo, hovoriac mu pritom ľúbezné vety. - No čo, jediný môj pokladík? Čo sa prihodilo v tvojom vnútri, že si sa v takom krátkom čase načisto resetol? Prezraď to tvojej milovanej drahej Aninke, čo sa ti stalo? Chýbala som ti? Áno? Iba mlčky, ale zato pohotovo prikývol. - Tušila som to, preto som prišla čo najskôr, aby si neostal moc dlho osamotený... Prišla som na oslavy, ktoré sa budú konať v Mons Piton na počesť výročia vzniku Ústavu erotiky, takže sa tu ešte chvíľku zdržím. A

132

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

okrem toho, chcem ešte preveriť KITTove špeciálne obvody, aby bol stále v perfektnom stave. Proste práce budem mať vyše hlavy... ale to neznamená, že sa ti nebudem venovať, môj jediný miláčik... - hladkala ho po vlasoch. Keď Anina videla, že to ešte stále nepomáha a je naďalej v podivnom stave, odhodlala sa na veľmi rázny zákrok. Pritiahla si Ramena k sebe a absolútne odovzdane ho zlízala. - Fuffff, uhmmm... Anina... Ďakujem, že si ma konečne prebrala medzi živých, lebo som už mal na mále... Ak to budete so mnou robiť príliš často, nedožijem sa ani minimálneho veku! - pohrozil Anine a Jane ukazovákom. - Vidíš, ja som ti povedala, že to bude ťažko znášať, - obrátila sa Anina na Jane a tá iba rozpačito mykla plecami. - Ale prežil to, tak čo? Zrazu všetky tri vybuchli do zvonivého smiechu a smiali sa skoro minútu, zatiaľ čo Ramen po nich opatrne pokukoval. Ako tak zhodnotil, tieto tri dievčiská dokopy vytvárali takú partiu v bare, že sa im žiadna skupinka okolo početných stolíkov baru vonkoncom nevyrovnala. Proste na ne nikto široko ďaleko nemal. Bolo to úplne nádherne ocitnúť sa v strede takejto vychytenej partie. Veru, ako si tak všímal okolie, spoločnosť v bare po nich dosť pozerala. - Čo také si dáte? - spýtala sa Jane Mimy a Ramena. - Osobne odporúčam almáziu. - O... to ja radšej nie, - zdráhal sa. - Na almáziu mám dosť horúce spomienky a ak každý pohár tej tekutiny nesie so sebou podobné nebezpečenstvo, to sa jej radšej nateraz zriekam. Okay? - Okay... Tak čo by si si také prosil? Tu máš elektronický ponukový list, - podala mu malý štvorček, na ktorom svietili malé písmenká. - Tak napríklad také amiagrise, - vybral náhodným výberom. - Oj, si si istý, že práve toto si želáš? - spýtala sa prekvapene Anina. - A to už prečo? Je to nebodaj príliš silné? - nechápal. - Ani nie silné, ale je to dosť prudká zmes. To sa odporúča piť hlavne sklamaným milencom a takým, čo ich partnerka opustila. Dva poháre stačia na to, aby si vzbudzoval verejné polepšenie svojím pádom pod stôl. - Aha, chápem, - kývol, - tak radšej toto... - ukázal názov nápoja Anine. - Z čoho sa skladá toto? - Jáááj, to je obyčajná cola s mierne silným alkoholovým nápojom hnedastej farby, - vysvetlila. - Á, tak to bude asi cola s rumom. No dobre, tak to môže byť. Z toho by mi ani nemalo byť blbo... - uvažoval nahlas. - OK, - súhlasila Jane. - A ty Mima? Ty si čo prosíš? - Ja by som si dala artixoový nápoj, ak môžem... - povedala skromne. - Obávam sa, že tu také nemáme, - vyslovila zahanbene Jane. - Na Mesiaci niet komisie na posudzovanie bezpečnosti toho nápoja, takže nie je povolené ho podávať. Vieš... ale ak ti môžem doporučiť, ochutnaj nápoj zaľúbencov - almáziu. - Ééé... a nie je to náhodou to, čo Ramen práve pred chvíľkou odmietol? - spýtala sa nedôverčivo. - Ále, on nevie, čo je dobré! Nevšímaj si ho. Proste prepadol panickému strachu... Kľudne si almáziu môžeš dať, aj keď ťa práve nikto nebalí, takže žiadne strachy. Je trocha sladká, ale snáď ti to nebude prekážať, hm? - Nie. Však okoštujem a posúdim. Tak teda môže byť, - súhlasila. Anina iba podala Jane malý štítok, na ktorom bol napísaný zoznam a pomer komponentov pre miešaný nápoj. - Dobre teda, vydržte chvíľku, idem objednať, - Jane odišla k pultu. Zatiaľ si Mima prisadla k Anine a Ramenovi, očakávajúc Jane aj s nápojmi. Zbežne prebehol pohľadom po bare, či nezbadá nejakú známu krásku. Miestami sa mu zdalo, že zahliadol Axisu, ale nebol si v tom úplne istý. Keď dievča opätovalo jeho pohľad a s milým úsmevom mu zakývalo, až vtedy mal istotu, že je to skutočne ona. Poslal jej virtuálnu pusu ovzduším a pohľadom sa jej vrúcne ospravedlnil, že sa jej nemôže venovať, čo Axisa pochopila a venovala mu dlhý pohľad plný pochopenia a odpustenia. Ďalej sa už zabávala so svojimi spolusediacimi a radšej ani nepozeral tým smerom, aby mu nebolo ťažko na srdci. Axisa ostala rovnako zvodná ako pred pár týždňami. Vonkoncom sa nezmenila, zatiaľ čo on bol o vyše roka starší. Ale na tom teraz vôbec nezáležalo, hlavne ak si uvedomil, čo je to jeden rok voči ostávajúcim tristo. Náhle ho vytrhla zo zamyslenia Jane, donášajúca objednané nápoje. - Tak, tu je tvoja colafreine, - postavila pohár pred neho. - Almázia, - podala pohár Mime, - A pre teba to, čo si si nechala namiešať, - obrátila sa k Anine. - Iba dúfam, že vieš, čo piješ! Čašníčka chvíľu nechápala a spytovala sa sama seba, či môže beztrestne takúto zmes urobiť a či na ňu rovno nepošlú protijedovú kontrolu... Povedz mi, čo to vlastne je??? - Je to veľmi zmyselná miešanina, ovplyvňujúca všetky dôležité centrá a v prvých okamihoch vytvárajúca pocit nesmrteľnosti. Ťažko sa to dá opísať slovami, ale neboj, nie je to návykové. Uvádza to do takmer jasnovideckého stavu, a pritom neobsahuje žiadne psychotropné látky. Iba toľko. Jane ostala ohúrená.

133

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No keby som vedela, že je to niečo takéto, iste by som si to aj ja objednala, ale nechcela som riskovať. Nabudúce si to objednám. Tak teda na zdravie vám všetkým a láske obzvlášť, - vstala a zdvihla svoj pohár plný ligotavej tekutiny. - Na zdravie, - i ostatní vstali a štrngli si s ňou. - A viete vy vlastne, prečo sa takto plieskajú poháre jeden o druhý? - spýtal sa len tak mimochodom. - No, mám nejaké tušenie, - povedala Jane, - ale všeobecne uznávaná teória je, že je to niečo ako podanie ruky, na znak priateľstva. - Ehm, nie tak celkom, - pousmial sa. - Ide totižto o to, že v dávnych dobách, keď sa ešte pestoval kult boha vína Dionýza, sa vínom dokázali ukojiť všetky štyri zmysly - zrak farbou, čuch jeho vôňou, chuť jeho ochutnaním, hmat držaním pohára. Jeden jediný zmysel ostal mimo hry. No aby sa aj sluchu dostalo zadosťučinenia, tak si štrngli a tým pádom aj piaty zmysel doriešili. - Ó, tak toto pomerne významne mení našu teóriu požívania nápojov, - zvolala Jane. - To vieš, časári vyslali pár expedícií, ktoré skúmali aj tento jav, ale nikdy ho nedokázali spoľahlivo vysvetliť. Bola to zrejme nepísaná tradícia, ktorá sa akosi podvedome uchovávala, lebo časári nikde nenašli výslovný opis tejto záležitosti. Hm. - A sakra... - vyslovila Anina. - To je teda fakt veľmi zaujímavá vec. - Jaj, keď si tak spomínam, - pohrabal sa vo svojich spomienkach, - predstavila si mi celkom slušný arzenál miešaných nápojov, ktorým sa venuje náš ústav, takže by si mala mať vlastne k štrnganiu najbližšie. Že? - Áno Ramen, ale toto som nemala ani ja preštudované a úplne som sa spoliehala na časárov! Tiež nemôžem vedieť všetko... - povedala alibisticky. - Ja viem... Nemyslel som to tak, - ospravedlňoval sa jej. - Však na tom vôbec nezáleží, iba ma to zaujímalo, či sa táto vec ešte zachovala aj v tejto dobe. Nič si z toho nerobte, - upokojoval ich. - Fakt Anina, niekedy by si mohla poslať nejaký report o najnovších výdobytkoch zo sekcie nápojov, aby som sa príliš nečudovala takýmto tvojim zmiešaninám, ktoré skôr vyzerajú ako otravy na hlodavce, než seriózne nápoje, hmm? - riekla prosebne Jane. - Dobre sestrička, pošlem ti najnovšiu správu, v ktorej nájdeš aj tento liquidi’san’anina, - ubezpečila ju Anina. - Hééj! V tom názve som počula aj tvoje meno! - oborila sa na ňu Jane. - To je určite nejaká tvoja svojská gebuzina, že hej? - Presne tak, - potvrdila. - Je to veľmi výnimočná miešanina. Pracovala som na nej veľmi dlho a NOEMI mi veľmi významne pomáhala. Bez nej by som to asi nikdy nedokázala. - Ehm... znie to naozaj dosť dôveryhodne. Mohla by som aspoň troška z toho ochutnať? - spýtala sa zvedavá Jane. - Fakt iba veľmi máličko... - Samozrejme, ochutnaj, - ponúkla ju. Jane si iba uchlipla na jeden glg a vychutnávala zvláštny nápoj. Čím viac ho chutnala, tým sa jej zdal byť príjemnejší a lahodnejší. V okamihu, ako sa do nej dostala posledná kvapka, zrazu ňou prešla veľmi zvláštna vlna opojenia a pocítila nebývalú voľnosť. Reálny svet prestal existovať a na chvíľku sa všetko akoby stratilo. Nebol to však taký pocit, akoby oslepla, práve naopak. Všetok okolitý svet nadobudol nebývalú plastickosť, na chvíľu sa všetko zastavilo a sťa ponorilo do konzervačnej viskóznej tekutiny. Vnímala všetky detaily nesmierne dokonale a ani tie najmenšie čiastočky jej nemohli uniknúť. Rýchlo sa poobzerala po celej miestnosti baru a videla všetko absolútne zreteľne a tak, ako si to nikdy nebola schopná uvedomiť. Keď sa nabažila pohľadom na túto absolútnu dokonalosť a krásu, preniesla sa ako mávnutím čarovného prútika späť do reality. - A sakra, - pokrútila hlavou preľaknuto. - Ako dlho som bola mimo seba??? - Čo prosím? - spýtala sa nechápavo Mima. - Akože mimo seba? Však teraz si si odpila z Anininho pohára. Neprešla snáď ani sekunda! - Do čerta... a ja som mala zrazu taký pocit, akoby sa čas zastavil a mohla som sa bez problémov... No to ma teda podrž! Anina, čo je to za gebuzina? - vrátila jej pohár. - Nepáčilo sa ti to? - spýtala sa zronene. - Ale kdeže, práveže sa mi to až príliš páčilo! Bolo to niečo úžasné! Prechádzala som sa stuhnutým svetom voskových figurín a čas jednoducho stál. Všetko ostalo zvečnené ako na trojdimenzej fotografii a totálne všetko bolo na dosah ruky... Bol to úplne neskutočný svet. Preto sa mi to nejako nepozdáva, že to zrejme nebola úplná realita, ale iba nejaký fiktívny obraz. - Vôbec nie! Je to absolútne reálny obraz! Bola to fakt reálna skutočnosť, ibaže si celého svojho ducha dokázala skoncentrovať v jedinom zlomku miliardtiny sekundy a čas pre neho prestal existovať. Pozerala si sa na svet jeho očami a vnímala si všetko to, čo vidí on. Dostala si sa jednoducho na inú hladinu existencie ako bežne poznáš. Ťažko sa to vysvetľuje a myslím, že ani teraz sa mi to nepodarilo absolútne presne vysvetliť. - A povedz mi, ako dlho by som mohla vydržať v tomto stave? - Jane bola ešte stále veľmi prekvapená svojím zážitkom. - Aj celú večnosť. Hlavne ak si uvedomíš, že večnosť nepresiahne tisícinu sekundy... - Aha, takže som potom zrejme príliš skoro opustila okamih nesmrteľnosti, však? - ostala mierne sklamaná. - Povedz, približne ako dlho si tam bola? - čakala iba odhadom určené trvanie.

134

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No keby som počítala sekundy, zrejme by som sa dopočítala tak tridsiatich, ale viac nie, - pozrela sa zvedavo na Aninu. - Ó, tak to si tam bola skutočne veľmi krátku dobu, - potvrdila. - V tom inom svete môžeš na jedno posedenie vydržať aj dni, ba aj mesiace a roky. Len po čase by sa ti to zunovalo, pohybovať sa stále v tej istej miestnosti. - A to už prečo stále v tej istej miestnosti? - nechápala Jane. Zdalo sa jej, že by mohla úplne kľudne v tom divnom stave hocikedy opustiť bar. - Jednoducho by si sa ďalej nedostala, ako v tom okamihu cítiš. Je to dané duchom, že sa môžeš pohybovať iba v rámci jeho vnemov a priestoru. Ak by si bola v obrovskej sále, tak sa môžeš po celej sále a na voľnom priestranstve iba do vzdialenosti do akej tvoj duch priamo vníma. Nemôžeš prekročiť svoje hranice. Ale aj tak by si sa divila, do akej vzdialenosti človek prežíva celý priestor. Vo voľnom priestranstve je to aj mimo Slnečnú sústavu. - No je to fakt nádhera, - ozval sa Ramen, doteraz mlčky počúvajúc tento neuveriteľný rozhovor. - A o tomto sú už nejaké správy? - Nie, zatiaľ nie sú, - sklopila oči Anina. - Je to príliš nová technológia. Musím najprv navrhnúť a skonštruovať akýsi modul alebo rozhranie k NOEMI, aby aj ona dokázala nejakým spôsobom preniknúť do tohto priestoru a bezpečne zdokumentovať celý priebeh procesu. Až keď bude takýto dôkladný materiál, potom možno nejakým spôsobom zverejniť moje výskumy. Zatiaľ to všetko ostáva v rovine teórie a pokusov. - Ale veľmi dôveryhodných pokusov! - potvrdila Jane. - Je to skutočne veľmi presvedčivé a nádherné. - To hej, ale musí byť nejaký konkrétny dôkaz, že to nie je iba rýdzo halucinačný proces v kortexe, ale že je to skutočne duchovná záležitosť. V tom prvom prípade by sa tento nápoj jednoducho zaradil medzi ostatné psychofarmaka a to by ma príliš netešilo. Mojím životným snom nie je vytvoriť ďalší tuctový halucinogén, ale riadny oficiálny nápoj, ktorý nás aspoň na chvíľu dokáže preniesť do večnosti, kde storočie neznamená nič a okamih je nekonečný. To by bolo fakt dokonalé! Však uvidíme. Na rozhraní zatiaľ spolupracujem s NOEMI a vyzerá to sľubne. Ide o to, sakramentsky zrýchliť jej inštrukcie, aby sa vtesnala do attosekúnd... To by bol taký prelom v technológii, že to bude každý čumieť ako puk! Ešte aj ja! No... Možno sa o nejaký ten rôčik dopracujeme k finálnej konštrukcii. - V poriadku, - súhlasil. - Ak sa mi podarí, tak ti v tom možno aj pomôžem, ale teraz sa s tým už netráp. A... môžem aj ja ochutnať z tej žbrndy? - s rozšírenými očami sa dychtivo načiahol za Anininým pohárom. - No že si to ty, tak môžeš, - podala mu ho. - Ale iba máličko, aby si sa náhodou nepreniesol do nejakého iného storočia, - zachichotala sa. Opatrne sa napil a podobne ako Jane sa v okamihu preniesol do nádherného zmumifikovaného sveta. Pozoroval a zapamätavával si všetky dojmy a zistenia. Všimol si, že hudba zrazu prestala hrať a laserový lúč, ktorý ešte pred chvíľou šľahal z rubínových valčekov sa teraz lenivo vliekol a narážal do podlahy. Svetlo, ktoré sa bežne pohybovalo ukrutnou rýchlosťou sa teraz vlieklo relatívnou rýchlosťou 30 centimetrov za sekundu. Bolo to až neuveriteľne zaujímavé si všímať, ako sa laserový lúč pomaly prediera dymom a razí si cestu týmto nehybným priestorom. Rýchlo si spočítal, že by uplynulo asi päťsto miliónov rokov, kým by si mohol všimnúť nejakú minimálnu zmenu v okolí. Pochytil ho nejaký zvláštny strach. Vlastne to ani nebol strach iba akýsi divný pocit, keď si náhle uvedomil aký je osamotený v tomto priestore. Zachcelo sa mu byť opäť v skutočnej realite. - Huuh, - náhle sebou trhol. Z jeho pohľadu to bolo, akoby sa zrazu všetko dalo do pohybu a ustálilo sa na svojej pôvodnej rýchlosti. - Je to totálne perfektné! Len som tam bol celkom sám. Nikto sa so mnou nechcel rozprávať! Anina sa schuti zasmiala. - Samozrejme, že tam nikoho nemôžeš stretnúť, lebo je jednoducho nemožné, aby sa dve osoby trafili do zhodného okamihu. A čakať na druhého tri miliardy rokov nie je nič príjemné. Že? No bohužiaľ je to zatiaľ takto, - vysvetlila mu to. - OK. Chápem. A čo ty, Mima? Nechceš to skúsiť? - spýtal sa jej. - No neviem, či sa mám na to odhodlať. Znie to príliš okultisticky a to sa mi moc nepáči. Ale ak chcete, môžem sa na to podujať, - prikývla. - Tak dobre, ale potom už nikto viac, lebo mi z toho nápoja neostane! - pokarhala ich Anina. - Ja ho nepijem kvôli tomuto účinku, ale predovšetkým pre chuť. Skús Mima, - podala jej pohár. - Tak... ahojte, keby som sa náhodou odtiaľ nevrátila, - ukázala prstom za chrbát. Ešte raz si to premyslela a potom vzala ponúkaný pohár do ruky. - Sakra... - rýchlo ho vrátila Anine, tesne po tom, ako precitla z toho zvláštneho sveta. - Tak toto bola zatiaľ najpozoruhodnejšia skúsenosť akú som doteraz zažila, - zdôverila sa. - Nepredpokladala som, že sa z toho divného sveta tak ľahko dostanem, ako som sa do neho dostala. Ale napokon sa ukázalo, že to nie je žiadny problém. Tu máš tento diablov nápoj, - vrátila ho Anine. - A dúfam, že sa čoskoro dozvieme presne, ako to celé funguje. Veľmi ma to zaujíma. - Dobre detičky, keď ste si už takto pekne pocestovali v čase, môžeme si posadať a venovali sa niečomu príjemnejšiemu ako pijatike, nie? - upozornila ich taktne Anina.

135

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Áno, ááno, - súhlasil zahľadiac sa do jej hlbokých očí. - Ja by som osobne vedel o jednej veci, ktorej by som sa chcel venovať úplne výlučne. - Potom neskôr, chrobáčik, - schladila ho. - No a už vás akože pustili z karantény? - adresovala túto otázku Mime. - Hej, zistili zrejme, že sme nezbesneli, tak nám dovolili opustiť priestory našich bytov, - povedala pokojne Mima. - Podľa môjho osobného názoru bola tá karanténa úplne zbytočná, ale aspoň som mala čas sa riadne vyspať. To musím uznať. Možno to osamotenie aj na to vymysleli, aby si človek mohol oficiálne po dlhej ceste oddýchnuť, alebo nie? Čo ty na to Ramen? - spýtala sa ho na názor. - Aj podľa mňa to bolo niečo také, i keď som sa vôbec nevyspal lepšie ako bežne. Zrejme som mal viac hodín venovať spánku... no vonkoncom sa mi to nedarilo. - Tak vieš, mal si sa skôr koncentrovať na hĺbku spánku a nie a hĺbku jóni ženských, o ktorých si sníval! karhala ho Jane pomerne surovým spôsobom. - Možno by si sa potom riadnejšie vyspal... - Nemyslím, milá moja, lebo počas spánku mi neostáva čas na takéto somariny. To hĺbku jóni môžem kľudne zisťovať aj mimo spánku! Však Mima? - táto Ramenova otázka bola surovejšia ako Janeino karhanie. - Tak je, - sklopila zrak Mima. Jane sa týmto vôbec netrápila, lebo okamžite pochopila kam smeruje. Viac ju trápilo, že jej znos nemal až taký účinok, ako požadovala. - Fajn... - zakončila Jane. - Tak čo detičky, chutia vám nápoje? Hm? - zisťovala. - Dáme si ešte jednu rundu? - Joj, ja radšej už nie, - vyhlásila Anina. - Iba ak niečo tuctovejšie. Napríklad nejakú colu. - Ale prosím ťa! - mávla rukou Jane. - Nebuď taká krepá! Nehovorím, že musíš piť tú spomaľujúcu žvachtlaninu, ale zato nebuď mi tu nejaká padavka a chromá abstinentka! Nože sa pripoj aj ty k našej partii. Na chvíľu nadobudol dojem, že miesto Jane už hovorí etanol. Nebolo to však tak, lebo Jane mala skvelú výdrž v alkoholických nápojoch a jedna almázia ju jednoducho nemohla skoliť. - Dobre, dobre, sestrička, - súhlasila Anina bleskovo. - Tak ja si dám to isté, čo Ramen. - Okinc, a ty, láska moja? - obrátila sa na neho. - Čo si želáš ty od svojej poslušnej služobnice? - Ja by som si dal... teba! - povedal ľúbezne. - Ehm... nie som na pitie, takže si musíš vybrať nejaký inší nápoj, pokladík... - usmiala sa na neho rovnako zvodne. - Tak čert to ber, ešte raz tú colu s rumom, - kývol rukou, akoby mu bolo všetko jedno. - Fajn, tak zatiaľ dve coly s rumom... ehm... no dám si to aj ja, nech zistím čo za podpriemernú žbrndu to pijete, - zmenila svoju voľbu Jane. - A ty, Mima? Ostaneš pri tej Almázii? - Vieš čo? Ani nie... keď už všetci pijete tú príšernú bublinovú vodu, skúsim to aj ja. To vieš, ochutnať colu s rumom a umrieť, - zakončila svoje rozhodnutie. - No, keď je iba toto tvojím želaním, nech sa stane! - súhlasila Jane a cupitavým krokom odpochodovala k barovému pultu. - Sakra dievčatá, nie že by na tom záležalo, ale nemal by tu objednávať a nosiť nápoje k stolu muž? - začala ho táto vec trápiť. - Nechápem celkom túto tvoju otázku, - pozastavila sa nad ňou Anina. - Ako ťa to napadlo? V podstate je to najviac očakávané od žien, aby prejavili svoju pohostinnosť a postarali sa o to, aby boli poháre stále plné. U vás sa to robilo inak? - Áno, vo všeobecnosti platil práve opačný postup. Muž sa mal starať o všetky náležitosti v barových veciach. Ale to nie je podstatné, iba som chcel vedieť, či mám plné právo sa cítiť trápne, že sa nechávam obsluhovať s Jane, - vysvetlil svoje vnútorné pocity pozorne počúvajúcej Anine. - Nie, nemusíš mať vôbec žiadne výčitky svedomia, ani žiadne podobné komplexy, lebo toto je absolútne v súlade so súčasnými zvykmi a nikto ťa nebude upodozrievať z netaktnosti alebo lenivosti. Jednoducho je to takto zaužívané a už sa tým netráp. Ako nasledujúcim hostiteľom by som mala byť ja, lebo som zo Zeme a som teda v poradí priamo za Jane, potom Mima, keďže je vzdialená iba priestorom a až potom ty, lebo si vzdialený jednak priestorom a dvanak časom. A to je už teda dosť vážny argument. Inými slovami, najvýznamnejším hosťom si ty. Všetka česť, Mima, - pozrela na ňu, aby sa vyhla akémukoľvek nechcenému urazeniu, - si samozrejme rovnako vítaná ako hocaký návštevník, nie že sa tu náhodou urazíš!... Ide tu iba o poradie pozývania na drink, aké by sa malo používať v našej dobe. - Jasné, pochopila som, - prikývla Mima. - V žiadnom prípade som sa nemienila uraziť. Je mi absolútne jasné, ako máte zadefinovaný pojem pohostinnosti. Aha, Jane sa sem už plance aj s pohármi, - náhle zvrtla tému úplne iným smerom, až Ramen musel v duchu priznať, že by to lepšie snáď ani on nezvládol. Jane priniesla poháre naplnené perlivými tekutinami a opatrne ich postavila na stôl. - Tak a teraz sa o ne podeľte ako sa patrí, - ponúkla ich Jane. - O čom ste si tu tak tíško trkotali, že som to počula až pri pulte? Priznajte sa! - Ale nič, nič... - zatĺkala Anina. - Ja som iba vysvetľovala ako to tu chodí s pohostinnosťou, lebo Ramen mal neprístojné otázky! - pozrela na neho prísne.

136

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ah, keď iba toľko, tak ste si asi príliš nepodebatili, že? - mávla rukou, zaradiac tú tému medzi absolútne neperspektívne. - Jaj Anina, vieš, že by čašníčka rada vedela recept na ten tvoj podivínsky nápoj? Upozornila som ju na to, že akosi táto zmes ešte nie je oficiálne potvrdená, takže zrejme nemá valné šance na používanie... Čo ty na to? - Presne tak, drahá priateľka, vonkoncom to ešte nie je povolené podávať. Je mi ľúto, ale barlady asi sklamem. Ak si aj zapamätala recept, bohužiaľ tento nápoj nebude môcť namiešavať. Ja jej to potom nejako vysvetlím, netráp sa s tým, - usmiala sa na Jane. - Doriešim to nejako... Vstala a vybrala sa smerom k pultu. - Čao, sestrička, - naklonila sa k barlady. - Ahoj, - odvetila obsluhujúca čašníčka a venovala Anine dlhý pohľad plný očakávania. Anina sa pod tým pohľadom začala cítiť veľmi skleslo, uvedomujúc si, že jej bude musieť dať negatívnu odpoveď. - Tá zmes, čo si si nechala namiešať, - pokračovala barlady, - je veľmi zvláštna. Ešte nikdy som nič podobné nepripravovala a podľa môjho predpokladu to musela byť strašná gebuzina. Vyznám sa značne v rôznych nápojoch, aj takých, ktoré sa bežne nemiešajú, ale podobnú vec som teda ešte nerobila. - Ehm, no hej. Je to veľmi podivuhodná kombinácia, - prisvedčila Anina. - Jane mi spomínala, že by si rada obdržala nejaký recept alebo povolenie na používanie a miešanie tohto nápoja, že? - Áno, - barlady sklopila oči. - Bola by som veľmi rada. Anina sa zatvárila veľmi zronene, ale aj v skutočnosti mala taký zničujúci pocit, ako jej zrazu prišlo barlady veľmi ľúto, že jej to nemôže povoliť. - Hm... - Ja viem, - skočila jej do reči čašníčka. - Predpokladala som, že to ešte nie je povolené, takže... sa nejako zmierim s tým, ak mi to nesprístupníš. Iba som bola zvedavá, či to náhodou nebude možné. - Bohužiaľ, nemôžem v tejto veci nič urobiť, - povedala s ľútosťou Anina. - Veľmi rada by som ti poskytla celý výrobný proces, ale vydrž ešte pár mesiacov a zaručene budeš mať prvý bar, ktorý dostane povolenie na podávanie liquidi’san’anina. - OK. Vďaka, - pousmiala sa barlady. - Budem rozhodne očakávať ten okamih, keď túto zabijácku zmes vypije prvý zákazník. Vďaka, že si sa tu zastavila, - poďakovala. - Niet začo, - usmiala sa Anina a pomaly odišla k svojmu stolu. - No čo, sestrička? Dúfam, že si nebola príliš surová, hm? - spýtala sa hneď Jane, chcejúc poznať celý stav situácie. - Nie, vôbec som nebola surová. Práve naopak! Mám prvý bar, ktorý má právo odskúšať moju novú štinu! A to je už čosi. Nevieš si predstaviť, ako dlho mi obyčajne trvá získať nejaký bar pre moje... gebuziny. Väčšinou niekoľko mesiacov zháňam obetné baránky, ale teraz sa mi pošťastilo ešte pred uvedením nápoja! Jednoducho špica! Od tohto to ani lepšie nemohlo dopadnúť. Jednoducho perfektné! Anina sa ešte chvíľu rozplývala nad svojim momentálnym úspechom. - Tak to ma teší, - vyjadrila svoju úprimnú radosť Jane. - Ale to si píš, že budem prvá, ktorá tvoj nápoj oficiálne ochutná v tomto bare! Na to pamätaj! Anina iba mávla rukou. - To robíš, čo ty chceš. Ak sa mieniš priotráviť, prosím. Máš na to plné právo, - zasmiala sa hlasno. - Neboj sestrička, myslela som to samozrejme iba zo srandy. Nehrozí ti žiadne priotrávenie. To ja len tak, aby reč nestála. - No veď preto, - pohrozila jej prstom Jane. - To si píš, že by sa Ramen pomstil, keby si ma chcela len tak narýchlo odpraviť! Že? - spýtala sa ho a pochopiteľne očakávala pozitívnu odpoveď. - Čo? Kde?! Ako?!!! - zatváril sa nechápavo. - Na to som ani nepomýšľal... Ak ťa Anina chce odpraviť, tak nech... Určite vie, čo robí. - Fú, ty špina jedna, - tresla ho po pleci. - A ja som si myslela, že sa ma aspoň zastaneš! Vidím, že by si ma kľudne nechal hoci aj rovno tu odrobiť a ani by si sa nad tým nepozastavil! Si teda riadny sviňúch, len čo je pravda! A ja som si v duchu myslela, že ma máš aspoň trocha rád... No, riadne som sa teda v tebe sklamala! - Ani nie, pokladík, - oponoval jej. - Ale nechcel som, aby si si príliš veľa namýšľala. Vieš? Nedopustil by som na teba, neboj. - Ha! Počula si to?! - zrúkla víťazoslávne na Aninu. - No čo som povedala?! Pomstil by ma! Hehe. Schuti sa zasmial, lebo videl, že Jane je jednoducho nepolepšiteľná a teraz nádherne vynikla jej ženská ješitnosť a prefíkanosť. Ovšem okamžite si uvedomil, že je to presne to, čo na ženách tak bezhranične miloval. Bola to ich ješitnosť a ženskosť. - Sakra... normálne mi začína lepiť, - sarkasticky riekla Anina. - To aby som radšej ani nevychádzala z bytu... No to vieš! To ma ešte nepoznáš. - Dobre baby, ja vám verím, - prerušil ich, - ale ak neprestanete vyvádzať, tak vás obe vyprášim, že si týždeň nebudete vedieť na riť sadnúť! Tak!!! A už aby bolo ticho. - Ups... - povedala prestrašene Jane. - Tento to myslí nejako vážne, tak... radšej fakt prestaňme.

137

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ok! - súhlasila bleskovo Anina, ktorá mala svoju sedaciu súpravu tiež vcelku rada a nebola by sa zrejme tešila nejakému tomu výprasku, ktorý by mohol sebemenej pokaziť dokonalý výzor jej zadočku. Jednoducho by jej odtlačky prstov na tom mieste vôbec nesekli. - No čo, Ramen, chutí ti nápoj? Hm? - Jasné, - prikývol. - Úplná normálka. Len to jediné nechápem, ako mohol prežiť vyše dvetisíc rokov! Však za normálnych okolností by som mu predpokladal životnosť necelé storočie a napriek tomu to vydržalo nehoráznu dobu! - Hehe, - pousmiala sa Anina. - Máš pravdu, neprežil by do dnešných čias, keby nebolo časárov, ktorí si teda tiež radi tresnú do nosa, či ako sa to hovorieva. Vďaka nim máme tieto predpotopné zmesky ešte aj v súčasnosti. Nebol žiadny problém priniesť z minulosti nejaké vzorky nápojov, a potom presne zanalyzovať ich zloženie. Na niektoré nápoje máme dokonca originálne receptúry, samozrejme z prvej ruky. Názvy nápojov sú však už novodobé, pretože ich pôvodné mená sa zdali byť príliš archaické. - Aha, tak preto som nemal ani najmenšiu šancu spoznať v tom podivnom názve, že sa jedná o túto známu miešaninu coly s rumom. Hm... - zamyslel sa. - To je fakt, - súhlasila Anina. - Ale zato si ešte pamätáme aj staré archaické názvy, len ich už nepoužívame. Vedela som, že ti cola niečo hovorí, preto som použila toto meno. Ten rum som si už nepamätala... To mi akosi vypadlo. - Nevadí, na tom vôbec nezáleží, - upokojoval ju. - Ja napokon vypijem všetko, čo mi nerozožerie črevá... a tak sa vôbec nestarám o to, čo sa za tými podivuhodnými názvami skrýva. Ak sa to dá piť, sem s tým! - No len aby si to jedného pekného dňa neoľutoval! - vystríhala ho. - Chuť nie je všetko! Niekedy aj veľmi chutná zmiešanina vedie k dvojdennému bezvedomiu. - Áno, to poznám, - súhlasil. - Napríklad taká litrová fľaša Vodky. - Táto kombinácia množstva a druhu tekutiny mi nie je známa, - zatvárila sa sklamane Anina. - Hohó, tak to môžeš byť iba rada! To by si len tak ľahko nerozchodila, - povedal znalecky. - Ale to vôbec nevadí. Ostaňme my pekne pri menej náročných nápojoch a jednoducho na to zabudni. OK? - OK, - súhlasila prekvapivo rýchlo Anina. - Nech je teda po tvojom, - uchlipla si z pohára. - Fakt detičky, nemali by ste už pomaly byť na svojom pracovisku? - A sakra! - pozrela na hodinky Jane. - Niečo vravíš, sestrička. Fakt by sme tam už mali byť, ale... priznám sa ti, vôbec sa mi nechce! Však čo sa nám môže stať, okrem kárneho napomenutia a povinného nadčasu? Hm? - Ehm... to ešte aj v tejto dobe sú kárne napomenutia a povinné nadčasy? - zadivil sa. - Myslel som si, že neskorý príchod na pracovisko už patrí minulosti. - Patrí, - vysvetľovala Jane, - ale zato sa patrí aj na pracovisku raz za deň ukázať! A ak to tak vezmeme, deň končí približne o stoštyridsať minút, čo znamená, že do stoštyridsiatich minút by sme sa tam mali ukázať. Pochopené? Digitálne hodiny nad barovým pultom ukazovali presný mesačný čas: 21:39:48. - A... áno. Pochopené. V maximálnej možnej miere, - prikývol. - A povedz... Môžeme sa do pracoviska aj teleportovať? - V podstate aj hej, i keď by to značilo čosi o tvojej bezhraničnej lenivosti! Nastúpiť do výťahu a prejsť pár poschodí predsa ešte nikomu neublížilo... alebo myslíš, budeš prvá obeť? - spýtala sa hnevlivo. - Hm, ani nie bezhraničná lenivosť, ale skôr vypočítavosť... Vieš, keby sme sa tam teleportovali tesne pár sekúnd pred koncom dňa, máme ešte... necelých 139 minút na pobyt v tomto bare a to už stojí za zamyslenie, či nie? - Ehm, nechápem pracovnú morálku týchto stredovekovcov, - rozmýšľala nahlas Anina. - Ako to mohli vôbec tak ďaleko dotiahnuť? - Héééj! - naziapal na ňu. - Tak aby si vedela, vonkoncom mi nerobí problém ostať v službe a v bdelosti plných 28 hodín! O tom nehovoriac, že počas tejto doby mi vonkoncom neklesne reakčná schopnosť a ostražitosť! - Dobre, dobre... nechcela som ti tak silno zabrnkať na tvoju citlivú strunu. Neber to tak! Nemohla som vedieť, že si jedna z tých chodiacich mŕtvol, ktoré sa tu občas vyskytnú. - No fajn, pekne si to zhodnotila, - uznal. - Chodiaca mŕtvola. To ináč fakt po tých dvadsiatich ôsmich hodinách zo mňa je. - Deti moje, mohli by ste sa na chvíľu rozprávať aj o niečom inšom ako o práci? - spýtala sa po dlhom čase mlčania Mima. - To keby ste vedeli, čo mňa čaká na Altaire, že som pred pár dňami nenastúpila na pracovné miesto, zrejme by ste už šprintovali na pracoviská! - A čo také ťa čaká, prezraď nám, - pozrela na ňu Anina plná očakávania. - Nútená mesačná dovolenka! - riekla s výstražným tónom Mima a tvárila sa sakramentsky vážne a navyše mala i veľmi prísne zdvihnutý ukazovák. - Čo prosím? - Jane nechcela veriť tomu, čo počula. - Veru tak! Povinná mesačná dovolenka! - zopakovala rovnako vážne Mima. Vtom sa všetci okolo nej rozosmiali. - Čo sa rehlíte ako sprostí? Však vám vravím, poslali by ma na dovolenku!

138

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Prepáč Mima, ale... - Ramen sa ledva dostal k slovu, tak sa smial. - Ale u nás bola dovolenka veľmi problematicky získaný čas na odpočinok a regeneráciu, preto sa... ehm... smejem, že... teba na ňu za trest posielajú. - Aha... - sklapla. - Tak prepáčte. Mala som vám najprv povedať, že u nás je nepracovanie hriech a kto dostáva mesiac dovolenky je proste hriešnik. A to ja som ešte ani raz nedostala nútenú dovolenku!!! - zdvihla opäť varovne prst dávajúc najavo, že je to veľmi výnimočná vec a že je to hodné obdivu. - Jaj, tak takto už tvoju vo všeobecnosti komicky znejúcu vetu chápeme, - prikývla Jane. - To u nás sa dávajú dovolenky skôr za odmenu ako za trest. - A povedz mi, teraz sa nebudeš hanbiť vrátiť späť na Altair? - Nie, vôbec. Ja sa tam totižto už vôbec nechystám vrátiť a tým pádom ma radosti a strasti rodného kraja vonkoncom nemusia zaujímať. - Hmmm... A to by si iba tak ľahostajne opustila svoju vlasť a rodinu? A ani by ti nebolo ľúto za priateľmi a známymi? - nechápala Jane. - No, nebolo... vôbec, - vysvetľovala. - U nás sa príliš citovo neviažeme na svojich priateľov a poznané osoby. Nemá to žiadny význam. Zaiste, jeden druhého si vážime, ale nemá jednoducho opodstatnenie sa hlbšie skĺbiť, kým sa samozrejme nejedná o životného partnera. Ale ja som takého životného partnera ešte nenašla, - pozrela zasnenými očami na neho, - takže ma k Altairu nič osobné neviaže. A ten mizerný plat, čo som tam dostávala za odvedenú prácu, ma naozaj nedokáže k rodnej planéte pritiahnuť! Som práveže veľmi rada, že som na našej dopravnej lodi natrafila tuto na Ramena, - ukázala na neho, - a ten mi umožnil spoznať tento váš nádherný, láskou prekypujúci, pozemský život. - Ha! To je jasné! Raz sa s tebou pomiloval a už si mu naletela! - naštvane vyhŕkla Jane. Anina ju silne drgla, aby ju stlmila. - Áno, tak nejako to bolo, - súhlasila Mima. - Či skôr lepšie povedané, presne tak to bolo. A? Je v tom niečo zvláštne? - Nie, vcelku nie, - prehovorila ticho Jane, - ak uznám, že aj ja som mu naletela... Sakra, dočerta s ním! pozrela prísne na neho. - Neviem, čo ma k nemu tak priťahuje, ale má v sebe nejaké divné čaro. - Hovorila to vyslovene Mime, ako keby ani nebol prítomný a nemohol tento rozhovor počuť. - Jedného dňa mu na to prídem, ale potom je s tým koniec. Odoberiem mu jeho osobnú zbraň a už nikdy viac nebude schopný spôsobiť sklamania a rozbité srdcia! - Auuu, - symbolicky sa chytil v rozkroku. - Tak toto si odobrať nenechám, na to zabudni! - vyhlásil kategoricky. - Prijmem hocaké vaše potrestanie, ale svoju osobnú zbraň si vziať nenechám! Na to zabudnite. - Vidíš, ako mu lepí? - vyhlásila víťazoslávne. - Len nech pekne žije v strachu a nepokoji! - Ty si teda riadne krutá! - karhala ju Anina. - Takáto prísna by som nedokázala byť ani ja. A to na Ramena mám teda riadne peprné spomienky... že drahý? - pozrela na neho pohľadom, ktorý by zmrazil aj ľadovú kráľovnú na severnom póle. - Vy ste sa snáď proti mne spikli alebo čo?! - začalo sa mu to nepáčiť. - Človek sa vám ledva stíha venovať a vy mu to takto odplácate! No to by sa vám tak páčilo! To si láskavo pustite z hlavy. Baby jedny! - Ale však ja by som iba... - začala Jane. - Ja by som ťa chcela mať iba pre seba! - skočila jej do reči Anina. - A to si píš, že budeš navždy môj! - nedala sa Mima. - Držte huby!!! - zreval na celý bar, že v okamihu bolo neslýchané ticho. Všetci ostali absolútne bez jediného hláska. Úctivo sa postavil, nestratiac duchaprítomnosť a obrátil sa k ostatným návštevníkom baru, vyslovujúc ospravedlňujúcu vetu: - Prepáčte za vyrušenie, patrilo to týmto nezbedniciam, - ukázal na previnilé spolustolovníčky. - Ešte raz prosím o prepáčenie, - zdvorilo sa uklonil. V tom okamihu sa všetko uviedlo do pôvodného stavu a v bare bolo rovnako hlučno ako predtým. - Joj, ty teda máš ale silný hlások, - opatrne sa ozvala Jane. - S takýmto niečím som vôbec nepočítala, priznala sa. - Dobre miláčik, prosím dopi svoje posledné kvapky nápoja a pomaly sa budeme musieť odobrať na pracovisko, áno? - Dobre teda, - súhlasil. - Ja som ihneď hotový... A ešte to mi prezraď, ako postupujete v prípade, že má nejaký pracovník preukázateľné promile alkoholu v krvi? - Promile? - nechápala. - Ak myslíš indikátor prítomnosti etanolu v krvi, tak to sa vonkoncom nesleduje. Naše povolanie nevyžaduje nulový index, a preto myslím niet dôvodu k obavám. Sú samozrejme zodpovednejšie povolania, kde sa toto priamo pri vstupe na pracovisko preveruje a tam už jednoducho niet prístupu v omámenom stave. Taký pilot medzigalaktickej rakety by rozhodne pred letom nemal tráviť hodiny v takomto zariadení. - No to si ma ukľudnila, - vydýchol si Ramen, ktorý už začal pociťovať veľmi jemné pôsobenie nápoja. - Mám taký pocit, že by som teraz nemohol nastúpiť na výkon služby medzigalaktického pilota... oh... Pomaly som si nie na čistom, či vôbec môžem do nejakého zamestnania nastúpiť!... - Neboj, nejako ťa podoprieme, keby si mal neistú pôdu pod nohami, - usmiala sa Jane. - Neviem však, či my nebudeme na tom horšie ako ty. Ak by to tak skončilo, zrejme sa budeme podopierať navzájom, zachichotala sa. - Čo ty na to, Mima?

139

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ja necítim nič neobvyklé, - skonštatovala. - Osobne na mňa viac pôsobí artixoový nápoj, ako táto jeho slabá napodobnenina. - Ó, tak to nás potom môžeš v kľude podopierať, - uzavrela Jane. - Anina, ty si na tom ako? - zaujímala sa o jej rozpoloženie. - Celkom v pohode, - mávla nezaujato rukou. - A napokon, ja som tu na dovolenke a nie na kontrole našej mesačnej pobočky. Nemusím vonkoncom spĺňať žiadne reakčné minimum, takže mňa z tohto vynechajte, riekla prísne. - Ak chcete, dopravím vás na vaše pracovisko, ale viac odo mňa nežiadajte. Jasné? - Samo, sestrička. Napriek tomu, že si ešte nedávno uviedla cieľ svojej návštevy tu u nás, budeme predpokladať, že si tu na dovolenke... - Janein hlas znel ironicky, ba až sarkasticky. - Si obyčajná tuctová špina! - karhala ju. - Ale na druhej strane, máš pravdu. Neprišla som sem iba oddychovať, ale súčasne nemienim pracovať v Ústave erotiky, keď v ňom mám práve teraz dovolenku. To snáď prijmeš ako rozumný argument, však? - Inšie mi snáď ani neostáva, - súhlasila Jane. - Ale keby som ťa poprosila o spoluprácu na jednom erotickom scenári, neodmietla by si, že nie? - spýtala sa prosebne. - No tak to asi nie, - zamyslela sa nad touto skutočnosťou. - A nebodaj na nejakom podobnom pracuješ? Nie, že by ma to nejako obzvlášť zaujímalo, ale... - To teda nie. Práve teraz nemám akosi žiadnu inšpiráciu, - skočila jej do reči. - Hm, tak to sa mi nejako nezdá, - pozrela Anina zvodne na Ramena a pohladila ho po stehne. - Dovoľ mi, aby som ti neverila, sestrička! - Dobre teda, uznávam! - priznala sa. - Nejaké inšpirácie mám, ale nechcem to predčasne prezrádzať, kým nemám vypracovaný scenár a nejakú tú základnú dejovú líniu. - Ahm, chápem, - prikývla s porozumením Anina. - Nebudeme teda predbiehať skutočnosti a akonáhle budeš mať nejaký zverejniteľný materiál, rozhodne sa mi ozvi. Dobre? - Ok, ozvem sa, - prikývla. - Však ty budeš ešte oči pučiť, čoho sa ten grázel dopúšťal, - samozrejme tým mienila Ramena, ale nevyslovovala to priamo. - Ste obyčajné závistlivé babizne a navyše nesmierne žiarlivé a sebecké. Ak budete takto pokračovať, tak sa budem od vás absolútne dištancovať a robte si čo sa vám zapáči! - vyhlásil. - Ja sa tu snažím, aby ani jedna z vás nemala „kyslíkový dlh“ a vy si ma tu jednoducho privlastňujete, ako sa vám len zachce! Vonkoncom si neuvedomujete, že nie som vaším osobným vlastníctvom, že nie? - Ale hej... V podstate si to uvedomujeme, - oponovala mu Anina. - Je to však o moc vzrušujúce takto si ťa pomaly ale isto prisvojovať, napriek tomu, že nám vôbec nepatríš... Čo ty vôbec nechápeš tieto erotické hrátky? - Uhádla si Anina, vôbec ich nechápem! Keby som ich chápal, nemám takéto divné stavy, keď nedokážem rozhodnúť, čo je hra a čo skutočnosť. - Škoda, - zachmúrila sa Jane. - Ja som si to predstavovala trocha voľnejšie, že nebudeš až tak lipnúť na týchto vzťahoch. Ale je asi na čase prehodnotiť naše postoje a jeho vzťahy k všeobecnej láske, čo myslíš? obrátila sa s touto otázkou na Aninu. - Fakt, mali by sme si uvedomiť, že je tu istá časová a morálna priepasť medzi dvoma obdobiami a nejako sa k tomu správne postaviť, - Anine neostalo nič inšie, iba s Jane súhlasiť. - Mohli by sme so svojím voľným prístupom k láske celú vec iba skomplikovať. - Viete, dievčatká, - zapojil sa do diskusie. - Keby som presne vedel, čo sa v tejto dobe smie a čo nie, tak by som ináč pristupoval k celej veci, ale takto... Je to dosť problematické. Občas nedokážem rozoznať, čo je skutočnosť a čo iba fikcia. Prosím, aspoň na začiatku by ste mali so mnou zaobchádzať s veľkou trpezlivosťou a vysvetľovať mi, že „toto je normálne“ a „toto sa nesmie“. V opačnom prípade budem mať stále problémy rozlišovať realitu od fantázie... - Oj, dobre zlatko, sľubujem, že ťa už budeme informovať o tom, čo sa kedy patrí a čo nie, - kývla na súhlas Jane. - Vďaka dievčatá, hneď je mi ľahšie na duši, - vyslovil svoju radosť, ale tušil, že to nebude až také jednoduché. Uplynie zaiste ešte príliš veľa času, kým sa naučí rozoznávať „dobro“ od „zla“. Tento život bol fakticky iba o tom, ako rozoznávať tieto dve protikladné veci. - Super, - prikývla Jane a vzápätí sa surovo spýtala: - Nepôjdeme teda radšej do práce? - Myslím, že by sme snáď aj mohli, - súhlasil a otestoval miernymi pohybmi svoj zdravotný stav. Jeho testy dopadli absolútne úspešne. - Osobne sa tam príliš neponáhľam, ale ak máš na to pádny dôvod, som pripravený ísť. Jane pozrela na Aninu s tou istou otázkou v očiach. - Oóó... Hneď... no... ja som samozrejme pripravená, - Anina dopila svoj nápoj a postavila pohár na stôl. - A ty, Mima? - spýtala sa pre istotu aj ju. - Si tiež schopná ísť s nami hore kopcom? - Ej, musím sa ešte pozrieť do zrkadla, aby som si bola na istom, že som áábsolútne pripravená. - Ó, to nebude problém, - kývla hlavou Jane. - Po ceste je toľko zrkadiel, až sa sama sebe sprotivíš, tak sa môžeš na seba vynadívať. - To je vynikajúce. Hlavne nech mám možnosť prekontrolovať svoj zovňajšok, - usmiala sa.

140

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Dobre teda, myslím, že môžeme ísť, - zhrnula Jane a pomaly vstala. - Ja sa ešte idem nejakým spôsobom rozlúčiť s barlady a preveriť, či si je vedomá všetkých možných následkov, ktoré ju očakávajú, ak sa rozhodne testovať moju miešaninku. Choďte napred, ja vás dobehnem, dobre? - Jasné, - súhlasili jednohlasne. - Ja sa tiež idem odlúčiť od jednej svojej dávnejšej známej, - povedal na Janeino počudovanie Ramen. - No čo už s tebou? - zatvárila sa kyslo. - Pravdu povediac, nič, - usmial sa sebavedome a zamieril rovno k Axisi. Jane a Mima iba nemo sledovali jeho kroky. Po krátkej chvíli sa však na seba obe pozreli a nechápavo mykli plecami. V tom okamihu sa obrátili smerom k Anine a pozorovali ju, čo sa snaží vyparatiť nevinnej barlady. - Tak ja som sa iba prišla symbolicky rozlúčiť, - povedala Anina barlady. - A samozrejme som sa chcela uistiť, či naša nepísaná dohoda ešte stále platí... - Jasné, - prikývla. - Viem, že ten nápoj by podľa svojich ingredencií nemal bohvieakú chuť, a preto predpokladám, že je niečo, kvôli čomu sa oplatí piť. - Bystré dievča, - povedala si pre seba Anina. - Áno, je to fakt. Jeho chuť nie je ani tak lahodná ako skôr podivuhodná. Má však isté účinky, ktoré môžem zverejniť, až keď jeho distribúcia bude povolená testami a Ústavom kontroly. Dovtedy bohužiaľ nemôžem o ňom nič prezradiť. Ale každopádne ti veľmi ďakujem a som ti hlboko zaviazaná, že sa zaujímaš o jeho praktické otestovanie. Vďaka ešte raz. - Nemáš začo, - usmiala sa barlady. - Mám istý predpoklad a moje tušenia ma nezvykli sklamať. Približne viem, do čoho idem. Buď bez obáv sestrička. - V poriadku, sestrička, - Anina sa jemne poklonila. - Som rada, že som natrafila na takú znalkyňu nápojov, usmiala sa. Ramen sa medzičasom zastavil u Axisy. - Ahoj moja, - pozrel sa na ňu s úsmevom a miernou poklonou pozdravil všetky prísediace pri stole. Axisa sa zdvihla a s dosť neurčitým výrazom tváre ho odviedla obďaleč. Keď už boli relatívne sami, ozvala sa: - Ty jeden prasák! Zmizol si z môjho života ako gáfor z otvoreného kelímka! Tak to by som ti teda neodporúčala v budúcnosti opakovať! No... ale v každom prípade, prosím nabudúce ma takto nevytrhni zo spoločnosti, lebo Joahm bude mať znova priblblé otázky, - decentne ukázala prstom ku ktorémusi stolu. - Je mierne žiarlivý, aj keď na to vôbec nemá nárok. Chápeš, nie? - Samozrejme, - chápavo potvrdil. - Na dievča ako ty by som bol iste žiarlivý aj ja. - A prečo nie si? - odrovnala ho touto zákernou otázkou. - No vieš... - hľadal vhodnú formu, ako by sa z tejto situácie vysekal. - Proste... nie si moje dievča. Ak by si bola moja, zaiste by som bol žiarlivý. - Ha-ha. Obyčajná výhovorka, - pokarhala ho Axisa. - Ale to je teraz jedno. V každom prípade je mi ľúto, že si mi nevenoval pár tvojich drahocenných minút, ale však napokon to nejako prežijem. No vieš, keď si tak spomínam na chvíle, ktoré som s tebou prežila, tak Joahm môže ísť do pekla! - Hej!!! - karhal ju. - To sa predsa nepatrí! Nesmieš sa takto rúhať! Určite je aj Joahm svojím spôsobom fajn chalan. Tak toto nech ešte raz nepočujem! - plesol ju po zadku. - Ešte raz a vážne to nerozchodíš! - mával výstražne ukazovákom.. - Dobre, dobre! - rýchlo prikývla. - Budem sa snažiť neporovnávať tvoje milovanie s Joahmovým, ale vopred sa ospravedlňujem, ak to náhodou nevyjde! Si proste iná trieda a to zo seba už nijako nezmyješ!!! Jednoznačne je to mimo súčasných noriem. To ja len tak, aby si vedel... - Okay, beriem na vedomie. Ja... Chcel som sa iba ospravedlniť, že som sa ti vonkoncom nemohol venovať. Bol som tu so spoločnosťou a tí by iste nepochopili, keby som sa na nejaký čas bez udania dôvodu vyparil. - Úplne chápem, - prikývla s porozumením. - Nemusíš nič vysvetľovať. Je to absolútne jasné. Nabudúce už budeš mať na mňa čas, však? - spýtala sa prosebne, hľadiac mu do očí. - Pokúsim sa, - pousmial sa, dávajúc jej tým veľkú nádej. - Však nezomierame, iba sa na chvíľu odlúčime. Ale aj to na konečnú chvíľu, tak čo? Neviem síce, kedy sa najbližšie uvidíme, ale nebude to viac ako pár dní, to mi môžeš veriť. - Dobre drahý, ja ťa teda pustím, aby ma tvoji neupodozrievali z únosu, lebo sa na nás už dosť žiarlivo pozerajú. - Ahm, to im prepáč. Som práve na ceste na pracovisko a akékoľvek omeškanie by ma zrejme stálo moje panenstvo. - Joj, pekne si mi naznačil, že by to nestálo ani za fajku dymu. Tak potom to máme dosť... - Žiadne také! - ohradil sa. - Náhodou som myslel, že je to celkom vážny prehrešok! - Hmmm... čo také je vážne na tvojom panenstve? - zamýšľala sa. - No, ty sa tým len pekne nezaoberaj, lebo už pomaly musím ísť. Dávaj na seba pozor, dobre miláčik? pozrel na ňu prosebne. - Nech sa ti nič nestane, áno? - Jasné, môžeš sa spoľahnúť. Pre teba všetko, - pozrela na neho zaľúbene.

141

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ahm, prepáč drahá. Už naozaj musím ísť... Tak drž sa a hlavne na mňa nezabudni, áno? - pobozkal ju vrúcne na pery. - Jasné krásavec, to si nedovolím. Na teba zabudnúť by bol absolútny hriech. A to teda nie. Ja som celkom zbožná a hriechov sa dobrovoľne nedopúšťam. - To myslíš úprimne? - spýtal sa s nedôverou a pritiahol si ju k sebe. Pozrela na neho zaľúbene. Privinul si ju úplne tesne a veľmi láskyplne ju scmúľal horúcimi perami. Vonkoncom nedbal na to, že tým spôsobuje mierne pohoršenie okolitej spoločnosti, samozrejme predovšetkým Aniny a Jane. Mima iba mimovoľne kývla rukami, posunúc tým aktuálne dianie do sféry nehodnej komentára. - Nemali by sme... - dostala zo seba Axisa, - radšej skončiť a odobrať sa každý svojou stranou? - Ale áno, - súhlasil. - No ešte raz si snáď môžeme vyhodiť z kopýtka, či nie? - ani nečakal na jej odpoveď a opäť ju nežne zlízal. Ešte chvíľu ju vášnivo objímal, a potom veľmi jemne odstrčil. - Budem na teba myslieť. Sľubujem. - Spolieham na tvoj sľub... Odlúčil sa od nej a pridal sa k prichádzajúcej Jane, Mime a Anine. - Čao, - zakýval naposledy Axisi a vyšli von z baru. - Pekne si ju teda vyobracal! - posťažovala sa Jane. - Radšej sa ani nebudem zaujímať o vašu spoločnú minulosť, iste by ma to príliš nepotešilo. - Ále, nebolo to až tak strašné! - bránil sa. - Napokon, jeden sex nie je sex! - To zaiste, - súhlasila, - ale vaše momentálne prejavy lásky svedčili o niečom úplne inom! - Nevšímaj si ju, - mávla rukou Anina. - Študovala odbor žiarlivosti a dlhý čas na tom oddelení aj pracovala, takže je to jej rýdzo profesionálna deformácia, - informovala ho. - Ak jej nebudeš venovať prílišnú pozornosť, prestane svoje poznatky zneužívať a uvedomí si, že v súčasnosti pracuje na úplne inom oddelení, - Aninin hlas znel pre Jane vyslovene karhavo. Tá sa však nad tým vonkoncom nepozastavila i keď Anina mala absolútnu pravdu. Iba mykla plecom a povedala: - No a čo? Každý sme nejaký. Ja som akože profesionálne deformovaná, viete? Tak opatrne, áno?! - Nevadí maličká, budeme sa o teba starať, - pohladkal ju s otcovskou láskou, - a nedopustíme na teba. Neboj sa. - Héj! - zvýskla Jane. - Profesionálna deformácia neznamená demenciu! Na to nezabúdajte! - Hm, to je fakt, - pozrel sklamane na Aninu. - Na to som úplne zabudol. Ja som myslel, že je to absolútne totožné. - Sekol si sa, - karhala ho Jane. - Nikdy si nemýľ pojmy s dojmami. To by sa ti v budúcnosti mohlo veľmi ľahko vypomstiť. Ani si neuvedomíš a si v maléri až po uši. Dvere výťahu sa otvorili a nastúpili doň. Jane navolila poschodie, na ktorom sa nachádzal Ústav erotiky a výťah sa nehlučne pohol na určené miesto. Netrvalo ani minútu a dvere sa ticho otvorili. Vystúpili von a nachádzali sa v pomerne priestrannej hale. Bola to čosi ako recepcia ústavu. Na druhom konci haly sedela za pultom príjemná dievčina, zrejme zaznamenávajúca odchody a príchody, ako sa domnieval Ramen. Nemýlil sa až tak veľmi, ale záznam príchodov a odchodov bola tá najposlednejšia vec, ktorou sa dievčina zaoberala. - Ahojte, konečne ste v práci! - pokarhala dievčina prichádzajúcich. - Prepáč Anesta, nejako sme sa zdržali. Keby sa tu Ramen nebol lízal polhodinu s nejakou cundrou, boli by sme tu aj o pár minút skôr! Auuuu! - Jane zaaukala, lebo ju riadne tresol po zadku. - Kecá, nevšímaj si ju, - mávol rukou. - Teší ma, že som sa mohol s tebou zoznámiť, som John Ramen, jemne pobozkal Anestinu ruku a zdvorilo sa uklonil. - Óóh, aké krásne staromódne spôsoby... Tak to je už iná reč, - zachvela sa Anesta a ešte chvíľu sa chvela, keď odchádzali do vnútra Ústavu erotiky. - Joj, úplne si ju odstavil... Ako sa ti to podarilo? - spýtala sa šeptom kútikom úst Jane. - Bola totálne mimo a to sa Aneste ešte asi vôbec nestalo! - Ja? - spýtal sa nahlas Ramen. - Psst! - zahriakla ho Jane. - Ja? - spýtal sa šeptom. - Áno, bola totálne vedľa seba. V takomto rozpoložení som ju ešte nevidela, - ticho povedala Jane. - Neviem síce, čo som jej mohol vykonať, ale... podľa mňa som sa správal absolútne prirodzene, - nechápal. - Heh, keď sa budeš častejšie správať takto „prirodzene“, môžeme chodiť do práce hoci aj každý druhý týždeň! - zasmiala sa Jane. - Samozrejme som to nemyslela vážne, - pozrela na zamračenú Aninu, - iba som si robila srandu. - No veď preto! - zakývala svojím dlhým ukazovákom Anina. - A ja že sa tu už chceš ulievať! - Ale sestrička, čo ma nepoznáš?! - nasrdila sa Jane. - Oj, oj... prepáč! - zaúpela. - Vonkoncom som nechcela nabúrať tvoju pracovnú hrdosť... prepáč, už si nikdy z nej nebudem robiť žarty. - Anina sa vážne a celou svojou dušou ospravedlňovala.

142

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Vedela veľmi dobre, že poctivejšiu pracovníčku ako Jane by zrejme v Ústave erotiky ťažko našla. Jane bola čo do práce absolútne pedantná a presná. Nemala ani jedno meškanie, až na toto, ktoré sa však nepočítalo, lebo bola v spoločnosti Aniny, čoby nadriadenej osoby a tým pádom bola od okamihu ich vzájomného stretnutia v práci. V tejto dobe tu mali dochádzku do práce akosi viac doriešenú a prešpekulovanú. - Oj, teraz ma napadá, - ozvala sa náhle Jane, - máme tu kohosi, s kým by si sa istotne veľmi rád stretol. - No Ježiši... kto to tak môže byť? - spýtal sa prestrašene. - Poťažne mi dajte nejaké tie sekundy na útek, postavil sa do hrozivého bojového postoja. - Neboj sa, také zlé to zase nebude, - ukľudňovala ho. - Upokoj sa. Zhlboka si vydýchol. - Huf, utiekol som rýchlej smrti... - vykročil za nimi. - Nie, až také zlé to nebude, to teda nie, - uisťovala ho. - Poď ty len pekne so mnou. - zabočila doľava do jednej miestnosti. Ani sa neodvažoval predpokladať, koho tam stretne. Dvere sa pred Jane rázne otvorili a za Ramenom rovnako rázne zatvorili. - Čao sestrička, niekoho ti vediem na popravu, - povedala nekompromisne Jane. - Oj, ďakujem, že si sa tu zastavila, - poďakoval pre Ramena veľmi známy hlas. - Tak ja sa teda odlúčim a na chvíľu ti ho tu nechám, áno? - Jane sa obrátila k nemu a riekla: - Slušne sa správaj a ak budeš dobrý chlapček, možno sa pre teba aj zastavím, áno? S týmito slovami ho pobozkala a až potom mu prestala zacláňať vo výhľade. Rýchlo sa vyparila z miestnosti, ako keby tam ani nikdy nebola. - Joj, ahoj. A ty tu čo robíš? - spýtal sa. - Sakra! To by som sa ja mala pýtať teba, nie? Ja som tu vo svojej kancelárii, ale čo tu robíš ty? - vypočúvala ho Ica. Vstala zo stoličky a podišla k nemu. - No tak?! Čakám tvoju odpoveď! - surovo ho postrčila a následne ho oprela o najbližšiu stenu. Ramen iba hlasno preglgol. - Ja som... ja som... - zajakal sa. - Ja som... - No tak mohol by si konečne vykoktať, čo také si chcel?! - Ja som... sa iba prišiel ospravedlniť za to, že som ti na chvíľku šlohol tvoju nádhernú knihu, ktorú si vtedy zrejme nestihla vydať a... že bola fakt fantastická a že... - No to ti tak mám veriť! Na to zabudni! A tú knihu mi ani nespomínaj! Kvôli tebe som mala omeškanie jeden celý deň!!! A to nie je len tak. Keby si vedel, čo to znamená v našom časovom rozpise, tak by si sa išiel rovno zakopať! - No veď fakticky som sa aj išiel, - prehovoril veľmi ticho. - To, že som sa k tebe nechal zaviesť, je vlastne istá forma zákopu... Keby som vedel, čo ma čaká, tak sa vopred kajám a zaiste Jane zabránim v tom, aby ma sem dotiahla. - Toto nestačí, - povedala povýšenecky. - Vonkoncom to nie je postačujúce vysvetlenie tvojej prítomnosti v mojej kancelárii! Nakoľko si sa sem takpovediac vlámal, mám výslovné právo si s tebou robiť všetko, čo sa mi len zapáči. Vieš? Ica sa k nemu ešte viac pritisla a pocítil jej malú rúčku práve na tom mieste, od ktorého sa najviac obával. Začala ho čoraz väčšmi provokovať a vzrušovať. - Héééj! O tomto reč nebola, že sa ma tu takto zmocníš! Ja som sem prišiel... - Ica ho zadúšala svojimi vášnivými bozkami. - eee... ja som sem... prišiel... pracovať! Áno? - Však pracuješ, čo sa ti nepozdáva? - zastavila na okamih svoju činnosť, ako sa toto počudovane spýtala. Ber to ako tvoju momentálnu náplň práce. Jednoducho sa snažíš ospravedlniť svoje konanie. Čo ty na to? - Ehm... a nemohli by sme moje konanie ospravedlňovať nejako v súkromí, mimo pracovnej doby? - spýtal sa opatrne Ramen, ktorý mal prvýkrát pocit, že len tak-tak unikol znásilneniu. - Ty vlastne... ani nie, - pokazila mu jeho predčasnú radosť. - Nie, to by nebolo úplne ono. Ak sa z toho nejako chceš vysekať, musíš to učiniť teraz. - Joj, ale keď ja mám takú trému, že sem môže hocikto vpadnúť a uvidieť ma v nie zrovna najvhodnejšej polohe... To nie je práve ukľudňujúca vec! - Tak na to sa vôbec nespoliehaj, že by sem vôbec niekto mohol vpadnúť! Náhodní vpadlíci vedia veľmi dobre, že by si tým spôsobili prinajmenšom rezné rany ak nie fatálne zranenia, a preto z tohto ohľadu môžeš byť absolútne bez obáv. - A sakra... a ja som dúfal, že je to jedna cesta, ako sa vyhnúť ublíženiu na tele, - vyslovil svoje zbožné prianie. - Nie, nebola to tá najschodnejšia cesta, - zakývala na zápor. - Tak to vidím aj ja, - riekol sklamane. - Potom sa toho aj drž! - prísne sa na neho pozrela. - Si príliš príťažlivý na to, aby som svoju momentálnu pracovnú náplň ponechala na svoj voľný čas, - pobozkala ho veľmi vášnivo. - Nie, to neprichádza do úvahy. Ja ťa chcem práve teraz a úplne celého! V tvojom voľnom čase, teda ak vôbec nejaký máš, by som ťa už iste do takejto polohy nedostala, - zatvárila sa sklamane. - To by mi potrvalo celú večnosť, kým by som z teba

143

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

zvesila Jane a o Anine ani nehovoriac! Tá nezbeda tu pred pár hodinami bola a vybavila si právo návštevy nášho ústavu aj počas svojej dovolenky... špina jedna! - Ehm, povedz mi, čo je na tom také divné? - prosil o vysvetlenie. - Vieš, keď máš dovolenku, - vysvetľovala, - musíš o vstup na svoje pracovisko vyslovene požiadať. Jednoducho povedané, počas dovolenky ťa na pracovisku nechceme ani vidieť! Máš vtedy prísny zákaz vstupu naň. Anina je síce vedúca ústavu na Zemi, teda v podstate absolútne nadriadenou osobou, ale je to takto korektnejšie, ak si vyžiada povolenie pre vstup hoci aj na detašované pracovisko. Vtedy ju nikto nemôže upodozrievať z porušovania všeobecne prijatého kódexu. - Oh, takto mi je to už absolútne jasné, - súhlasil. - Tak preto sa tu promenáduje, ako keby nič! - Čo si tým myslel, že promenáduje? - Ica chytila do ruky jeho čoraz tvrdší lingam. - Ja? Ja nič... - Ramenove zorničky sa rozšírili na maximálnu možnú mieru. - Ja som tým nemyslel vonkoncom nič... Iba som charakterizoval spôsob jej pobytu v týchto priestoroch. Proste sa tu bezostyšne objavuje, kde sa jej len zapáči. Ak by sa ovšem objavila aj tu, tak mi zrejme nebude vôbec ľahko na duši. - To chápem. Ale neboj sa, tu sa tak rýchlo neukáže, - upokojovala ho. - Teraz má vstup do tejto miestnosti úplne odoprený. Netvrdím, že by sem nemohla vojsť, lebo môže vojsť kamkoľvek sa jej zapáči, ale pri vstupe dostane odporúčanie, aby prehodnotila svoju nutnosť vkročiť do tohto priestoru. - Pekne to máte doriešené, - kývol uznanlivo. - Človek môže mať absolútne zakázaný vstup, ale aj tak sa dostane všade tam, kam chce. Hm. Nie zlé... Hééj! Však vlastne vám o to ide! Aby ste sa napriek zákazu dostali všade! - Múdry chlapček, - uznanlivo kývla. - Prišiel si na to celkom bez pomoci. Ak sa raz budeš zaoberať štúdiom tajných erotických túžob, tak nájdeš v tej stati aj to, že zakázané ovocie chutí najviac a teda zákonite má vhodne stimulujúci účinok na naše city. Jednoducho človek sa vláme radšej na také miesto, kde má vstup zakázaný, ako na miesto, kam jednoducho musí. A práve preto Aninu náš ústav tak veľmi priťahuje, lebo formálne má sem zákaz vstupu. - No jasné. Toto mi je úplne známe. Aj keď som bol malý, stále som robil to, čo mi rodičia zakázali, súhlasil. - Ak povedali, aby som sa práve kúpených hodiniek ani vo sne nedotkol, za chvíľu boli na cimpr-campr, ale akonáhle mi povedali, že: „Johnny, toto musíš absolútne rozobrať a podrobne zanalyzovať“, tak ma v tom momente moja investigatívna neukojenosť prešla. Samozrejme, boli si vedomí tejto mojej podivuhodnej vlastnosti a v maximálnej miere ju zneužívali. Týmto som iba to chcel potvrdiť, že niečo na tvojej teórii zakázaného ovocia bude. Ica sa hlasno zasmiala. - To ale nie je moja vlastná teória, vieš? Tá teória je stará ako ľudstvo samo. Ja sa ju iba snažím použiť v nejakej aplikovanej forme. Je to dané našou podstatou, že človek ako taký, je posadnutý nedosiahnuteľnými cieľmi. Čo ľahko získa, ho absolútne nezaujíma. Na druhej strane je absolútne paf z niečoho, čo mu je zdanlivo mimo dosah. A vieš prečo? - Nemám potuchy... - priznal sa. - Je to rýdzo duchovný stav. - Nechcela si povedať náhodou duševný?! - spýtal sa nechápavo. - Nie, chcela som povedať duchovný, - uistila ho. - Nemá to vonkoncom nič do činenia s naším telom, je to práve naša duša, ktorá sa o to stará. - No nehovorím?! Predsalen ide o duševný stav! - riekol víťazoslávne. - Nie, duševný stav je niečo úplne iné. Možno vo vašej dobe sa tieto dva pojmy duchovný a duševný prelínali, ale u nás sú absolútne determinované. Duševný stav je stav imaginárnej sily, ktorá riadi celý vesmír a všetko okolo nás, ale duchovný stav je stav konkrétnej presne vymedzenej časti tejto sily. Je to stav hmoty, ktorá je obsiahnutá v priestore ohraničenom tvojím telom, jednoducho povedané, stav duše objemu tvojej telesnej schránky. - A sakra... - zamyslel sa. - Začínam chápať, čo tým myslíš. Proste moje telo ohraničuje istý priestor duševna, čo je vlastne absolútne spojitá „hmota“, rozprestierajúca sa po celom vesmíre. A práve táto časť hmoty je to duchovno. Preto lokálna vôľa tejto nekonečnej hmoty je duchovno. Pochopil som to správne? - Áno, - prikývla radostne. - To je práve to! Presne tak!!! Absolútne perfektne si to pochopil! - pochválila ho. - Ó, nepreháňaj! - začervenal sa od samej skromnosti. - Iba som si po svojom vysvetlil to, čo som sa práve dozvedel. - Aha, - prikývla. - Dobre teda, nech je po tvojom. Ale zato to chápeš, však? - spýtala sa opatrne. - Áno, chápem to, - odvetil jej upokojujúco. - Na tom nie je čo nechápať. Neviem, či sa tu vo vašom čase rozdeľujete na veriacich a neveriacich, ale... - Nie, takúto kategorizáciu nemáme, - skočila mu do reči. - Viera je každého osobnou záležitosťou. Tu sa podobnými vecami nezaoberáme. Sme už na trocha inej úrovni chápania viery, nepotrebujeme sa teda vracať k mytológiám a k nejakým fiktívnym udalostiam, ktoré nemajú podloženú existenciu a boli dodatočne modifikované a vytvorené. Rozhodne však nie je vhodné zasahovať do žiadneho vyznania a nikomu jeho vieru nejakým spôsobom vyvracať, alebo sa ho snažiť získať pre nejakú inú vieru. Zrejme si mal na mysli, či ešte existuje tá ... ehm... ako sa to volalo...

144

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Cirkev? - spýtal sa rýchlo. - Áno! To je ono! Cirkev! Na to som myslela. Nie, tá neexistuje. Vzhľadom na jej podstatu a zameranie prestala existovať ako organizácia v roku 2843. - Ó! Tak to sa teda dosť dlho udržala! Nie? - začudoval sa. - Áno, vzhľadom na svoje poslanie sa udržala veľmi dlho. Bola však dobrovoľne a zvnútra rozpustená a prenechala slobodné rozhodovanie a všetku ťarchu viery na ľudstvo samo. - A to už prečo? - nechápal. - Ak jej učenie prežilo dvetisíc rokov, prečo neprežilo aspoň ďalších tisíc? - No, tak to ťažko povedať... - zamyslela sa. - Čo si ja tak matne spomínam, bolo to v dôsledku toho, že napokon všetci cirkevní predstavitelia dosiahli cieľa svojho učenia a potom... ťažko povedať, ako k tej samotnej zmene došlo. Zrejme zistili, že hlásanie ich viery viedlo hlavne k majetkovému obohacovaniu a to v roku 2843 už prestalo mať význam. Majetok prestal byť vplyvovým meradlom spoločnosti a jeho získaním už jednoducho nedochádzalo k želanému efektu. Veď napokon, ak nemáš vieru v sebe, nikto ti ju nemôže dať! - No, tak to sa teraz mierne rozchádza s tým, čo tu práve činíš, - pozrel na Icinu ruku, ktorú mala na dosť povážlivom mieste. - Nechápem, - zatvárila sa divne. - Čo má čo spoločné viera s tvojou rozmnožovacou sústavou??? - Vy nemáte niečo ako kódex viery? Niečo ako prijateľné správanie a tak? - Nie, nemáme, - povedala namosúrene. - Prečo? Mali by sme mať? - Vieš čo? Myslím, že ani nie, - mávol rukou. - Ja som sa to iba tak pre istotu spýtal. - Nie, nie, - nesúhlasila. - Keď si to už raz začal, pekne to aj dokonči! Prečo by sa malo sexuálne správanie miešať s vierou? - Ahm... viera od nepamäti viedla k sexuálnej zdržanlivosti a k striedmosti v sexe, - povedal vážnym hlasom. - Neplatí už vyše tisíc rokov, - mávla rukou. - Povedz niečo novšie, - usmiala sa na neho. - Novšie bohužiaľ neviem, - priznal sa. - Tak to máš smolu, budeš sa musieť nejako vysporiadať so súčasnou situáciou, - jej zvodný úsmev sa jej úplne hodil. Sadol na jej tváričku ako uliaty a súčasne ju robil oveľa príjemnejšou a, ťažko to na Icu povedať, nevinnejšou. Nevinnosť bola v skutku to posledné, čo by Icu mohlo nakaziť. Jednoducho povedané, bola to žena od kostí až po korienky vlasov. - Vysporiadať? Ale ja sa s tým asi nebudem vedieť vysporiadať a ostane mi psychická jazva až do konca môjho života... Oj. Keď si teraz pomyslím na to, koľko to vlastne bude, normálne ma až radosť prechádza... - Ale čo! Zomrieš o pár sekúnd a tým sa tvoje trápenie úplne zminimalizuje. Čo ty na to? - No, nemyslím, že je to to najsprávnejšie riešenie! Ja sa chcem dožiť aspoň nejakého minimálneho veku. Povedzme, takých tristo rokov... Nepovedal som toho príliš veľa, že nie? - Ani nie, - uistila ho. - Fakt... iba priemerný vek, - prikývla. - Skutočne iba priemerný. Totálne. Naozaj, Ramenovi sa toto jej uisťovanie vonkoncom nepozdávalo a tušil v tom nejakú zradu. - Dobre, vidím, že by sa ti moja dlhovekosť nepáčila, tak... stačí mi iba dvesto rokov. OK? - No to už znie lepšie, - prikývla. - Vcelku prijateľné. Ale ani o rok viac, rozumieš?! - pohrozila mu svojím malým prstíkom. - Jasné, sľubujem, - tváril sa vážne, ale pritom sa takmer zadúšal od smiechu. Ukrutne sa snažil, aby nevyprskol v hlasitý smiech, čo by mohla Ica prepochopiť a začať sa mu patrične mstiť. Ona sa už mstila dostatočne aj teraz, nechcel si tak svoju životnú situáciu ešte viac zhoršovať. - Však ako by to vyzeralo, keby som sa dožil viac ako ty, no nie? Hehe, - zasmial sa. - Neteš sa, tých dvesto rokov sa ti stane peklom! - Alebo tebe! - pevnejšie zovrela objekt svojich túžob vo svojej maličkej dlani. Podľa rozšírenia Ramenových očí zistila, že trafila to jeho najcitlivejšie miesto. Však napokon, veľmi sa minúť nemohla... - S tým prosím opatrne, - požiadal ju dôrazne. - Nerád by som k tebe po chvíli prehovoril ženským hláskom. Zrejme by si to neprijala príliš pozitívne, hm? - Nie veru! Naše stanovy ústavu síce nezakazujú styk s jedincami zhodného pohlavia a samozrejme nie je tento styk zakázaný ani vo všeobecne prijatých pravidlách spoločnosti, ale... necítim nutnosť sa oddávať lesbickým hrátkam. Na to je napokon iné oddelenie. Pre mňa je hodnotnejším štúdiom lingam a s ním späté záležitosti. A ak by som chcela študovať ženský faktor, tak to sa pozriem na seba, - uzavrela. - Chcela si tým povedať, že mi nijako neublížiš? - ukázal smerom dole, zámerne pripomínajúc Ici jej akciu. - Oh, prepáč... povolila svoje zovretie. - Máš pravdu, nemienila som ti ublížiť, iba som chcela cítiť tú silu vo svojich rukách. Prepáč. - Nič sa nestalo, - upokojoval ju. - Teda zatiaľ sa nič nestalo. Neviem ako by to dopadlo, ak by si sa snažila ešte pár sekúnd. - Óch, maličký môj, len aby sa ti nič nestalo, - pohladkala ho s materinskou láskou. - Nie, že mi z teba ubudne, lebo by som si to vyčítala celú večnosť. - Neboj sa, nie menej ako pár centimetrov, - povedal tajnostkársky. - Ale fakt iba toľko? - spýtala sa nedôverčivo. - Si si fakt istý, že to nebude viac ako pár mizerných centimetrov? To naozaj? - Áno... teda... podľa toho, nakoľko sa budeš snažiť. Ak sa budeš snažiť veľmi, tak to bude snáď aj nejaký ten metrík. Éé... samozrejme kecám, - upokojoval ju, vidiac jej prestrašený výraz tváre.

145

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Huh, už som sa zľakla, že by to mohlo dosiahnuť až meter. Však by si ma roztrhol na cimpr-campr! No! Tak to by som teda nebola príliš nadšená. Radšej opatrne s takými mierami, áno? Nie som žiadne naftové pole a ty hĺbková vrtná veža. Je ti to snáď jasné, nie? - Áno, - súhlasil. - Tvoje obavy dokážem pochopiť a plne s tebou súhlasím. Rozdrapená Ica by mi bola skutočne nanič. To ja ťa mám radšej celú, ako napríklad teraz. Ehm, ale nie dlho... - povedal tichým hlasom. - Čo prosím?! - oborila sa na neho nebývalou hlasitosťou. - Čo si tým chcel povedať, že nie dlho? Na niečo sa chystáš, to už dokážem vycítiť a istotne to nebude prechádzka po ružovej záhrade, to mi hovorí môj šiesty ženský zmysel! No povedz mi ty pekne, v čom sa vezieš? - Zatiaľ v topánkach a ponožkách, - pozrel dole na svoje nohy a Ica sa na túto jeho reakciu hlasno zasmiala. Zahral to úplne perfektne a presvedčivo. - Fakt. Vyzerá to tak, že si neklamal. Naozaj sú to topánky a ponožky, - pozrela na jeho nohy. - Máš presne päť sekúnd na to, aby si vyklopil o čo ti ide! - zovrela jeho lingam silnejšie. - Päť, štyri... - Sex!!! - vyhŕkol. - No vidíš to, že vieš hovoriť, - uvoľnila svoje zovretie a potľapkala ho po pleci. - Dobrý chlapček, učí sa rýchlo, - kývla uznanlivo. - Ešte zistíme, ako rýchlo. Ica sa k nemu vášnivo pritisla a držala sa ho ako kliešť. - Hej, hej, héééj! - pozrel na ňu so strachom v očiach. - Nehráš ty náhodou moju úlohu? Však to je mužská rola oblápať ženské a pritláčať ich k múru! - To už dávno nie! - informovala ho pohotovo. - Odkedy ste sa presunuli do pozície lovenej zveri si akosi nenárokujete na právo loviť ženské. Stali ste sa pasívnymi otrokmi svojich lingamov. - Hééj? Aj také sa stáva? - zadivil sa. - A ja som si myslel, že k tomu bohužiaľ nikdy nedôjde... - Bohužiaľ??? Čo si tým myslel, že bohužiaľ? Tebe to nebodaj úplne vyhovuje!... - Tak sakra...! Vieš si predstaviť, koľko zbytočných komplexov a adrenalínu mali muži v našom storočí, kým vám, čoby ženám, ulahodili a získali si vás? To bolo niekedy až nepochopiteľné. Možno niektorí muži boli masochisti a vyžívali sa v nekonečnom trápení a odmietaní ženskými, ale osobne by som veľmi rád doprial to isté utrpenie aj ženám. Ako vidím, slová významného proroka Hillela z roku 51 pred naším letopočtom sa potvrdili. - A čo to boli za múdre slová, čo tento mne neznámy človek vyslovil? - Nerob nikomu to, čo nechceš aby druhí robili tebe. A tým je asi povedané všetko, nie? - Ehm... áno, to je pravda. Podľa toho sme iba dostali naspäť to, čo sme vám nejakých tých dvetisíc rokov spôsobovali... hej? - Hej! - OK. Teraz mi je to akosi prijateľnejšie a pochopiteľnejšie. Neostáva mi nič inšie, ako s tebou súhlasiť. Bolo to od nás zrejme veľmi kruté vás tak nehanebne trápiť a uvrhnúť do nekonečnej bolesti... že? - Tak to teda bolo! Presne si to vystihla. Nemali ste zneužívať svoju nedobytnosť a ušetrili by ste sa súčasného trápenia. - Ale no! Hovorí z teba mužská nenávisť! Určite sa nájde aj nejaké pozitívum v tom získavaní žien, nie? - Ťažko povedať, - uvažoval. - No aké pozitívum by z toho mohlo vyplývať... Umelo ste nás tak udržiavali v žiadostivosti za niečím nedosiahnuteľným. A ak sme si vydobyli nejaký ten koitus, opäť ste si vymysleli niečo, čo nás nútilo znova sa hrozitánsky trápiť. Napokon sa to však stále zvrhlo na ten neustály boj. Dáš, nedáš? Nechaj si! Potom prišiel čas rozvodu a napokon... ak už človek naozaj nevedel čo so ženskou, tak aj čas vraždy. Milenky boli na dennom poriadku práve kvôli tomu vášmu „nedobytiu“. Však ak nedá ženská, tak dá aspoň milenka. No a milenky boli akosi „špecializované predajne“ na sex. Milenkám napokon nešlo o nič inšie, samozrejme ak nepočítam peniaze. Presnejšie povedané, išlo im o sex a o peniaze. Tieto dve veci boli skrátka neodlučiteľné. - Chápem. Teraz mi isté súvislosti začínajú zapadať do mozaiky. Vedela som, že dvojitý vzťah v dávnych dobách nemohol byť založený rýdzo na sexe, lebo by mal iba veľmi krátke trvanie. No a to sa často nestávalo. Dvojité vzťahy vydržali nesmierne dlho. Hmmmm... - zamyslela sa Ica. - Už teraz mi je to aspoň trochu jasné prečo. - Hovoríš, v niečom som ti teda pomohol? - Áno, - súhlasila. - V niečom si mi pomohol. Boli to vskutku cenné informácie, ktoré mi možno pomôžu sa dostať medzi osobnosti Mesiaca. To by som ti bola až do smrti povďačná, - usmiala sa. - A to už prečo? Čo to znamená byť osobnosťou Mesiaca? - Oj, to ti radšej ani neprezradím, lebo by si hneď začal zneužívať, že si mi k tomu dopomohol! - Ale nie, ja nezvyknem zneužívať, - ubezpečoval ju. - Fakt! No pekne mi len ty prezraď, čo je to tá osobnosť Mesiaca! - Ono vlastne je to dvojvýznamový tvar, lebo osobnosť Mesiaca a súčasne osobnosť mesiaca, aj s malým aj veľkým m. Človek môže byť jednoducho osobnosťou Mesiaca iba jeden pozemský mesiac. Vtedy osobnosť Mesiaca má prístup na všetky lokality Mesiaca a je jej preukazovaná nebývalá úcta a uznanie. Osobnosťami sa stávajú iba významní ľudia, ktorí sa o niečo zaslúžili a prevratný objav je samozrejme šanca sa stať osobnosťou Mesiaca.

146

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No nemyslím, že je to dôvodom na predčasnú radosť, - krotil ju. - A to už prečo? - ostala mierne zarazená. - Neviem, čo vidíš také prevratné na tom, čo som ti tu práve vyrozprával, ale ja osobne to pokladám za absolútnu banalitu. - Heh. Tak to si ty! Ja si myslím, že je to veľmi významná vec... Teda aspoň pre mňa, - zdôraznila. - Tebe sa to môže zdať ako banalita, ale v tomto čase je to veľmi významný objav. Však počkaj, budeš ty ešte prekvapený, ak zistíš, že banality tvojho sveta tu majú cenu... ehm... eee... cenu zlata. - Ej, ale podľa súčasných meradiel zlato toho veľa nestojí... nie? Inými slovami povedané, nestojí to za nič! Však? - Myslela som cenu zlata v tvojom veku, samozrejme.. Tu u nás zlato má naozaj cenu obyčajného technického kovu, ktorý môžeš venovať alebo predať za symbolickú cenu. Ale myslela som za vašich čias. Vtedy myslím zlato čo-to znamenalo, nie? - Hej. Znamenalo. Malo vyššiu obchodnú cenu ako striebro. Nebol tam až taký obrovský rozdiel, ale bolo v podstate drahšie, - spresnil. - No, vidíš to! - riekla víťazoslávne. - Tak myslela som práve na to „drahšie“ zlato. Hmmm, - zamyslela sa, či to nebolo príliš lacné priznanie, no napokon však zhodnotila, že nie. Nech to stojí, čo to stojí, musela z neho vydostať nejaké ďalšie informácie, ktoré by jej pomohli v štúdiu. Nešlo jej ani tak o ten titul „ženská Mesiaca“ ako skôr o tie prekvapivé výsledky skúmania na poli erotiky. - Chápem, - prikývol. - Používaš naše miery na prirovnanie hodnôt, aby si ma bola schopná nejakým spôsobom podplatiť. Si ty ale špina! A úplne bez zábran... - zhodnotil jej ciele. - Bez okolkov si ma jednoducho kúpila... Hm, tak to teda nie! - nedal sa. - Ja sa jednoducho nedám kúpiť, iba cez moju mŕtvolu! Ica chytila jeho lingam a zovrela ho veľmi pevne. - Dobre, dobre, - mierne sa ju snažil odstrčiť. - Ak ináč nedáš, tak... nech je po tvojom, - vzápätí skrotol, lebo videl, že voči Iciným zbraniam nemá príliš veľké šance. - No veď preto! - pozrela na neho veľmi prísne. - Už som si myslela, že musím na teba vyhradiť nejaké zbrane hromadného ničenia. To by som ale veľmi nerada. Nemienim ťa stratiť kvôli nejakej blbosti, to mi iste veríš, však? - Samozrejme, verím, - prehlásil priškrteným hlasom. - Tak ty pokladáš svoje zbrane za blbosť? - spýtal sa zamyslene. - Nie, tak tie nepokladám vôbec za blbosť, iba ťa chcem voči nim ušetriť. Načo by mi bola trojtýždňová mŕtvola schnúca tam niekde v kúte? Ja ťa chcem práveže plne funkčného. Je teda v mojom osobnom záujme aby som ťa vopred neodrovnala. To je snáď jasné, nie? - No z môjho pohľadu zaiste. Ale nevedel som, ako sa na to pozeráš ty. Však vieš, mužské a ženské pohľady sa vo väčšine prípadov nezhodujú. Iba ak náhodou nesledujú rovnaké ciele... Ak by si ma chcela odrovnať, to sa môžem snažiť ako len chcem, aj tak by si ma po čase odrovnala! - Ale no! Veľmi dobre vieš, že by som ťa vonkoncom neodrovnala a že moje jemné metódy, ktoré na teba uplatňujem, by nikdy neviedli k tvojmu fyzickému zničeniu, tak... nekecaj! - uzavrela prudko. Ramenovi spodná sánka padla skoro až po zem. - Dobre, dobre... - prisvedčil rýchlo. - Máš pravdu. Naozaj by mi nič podobné nehrozilo, ale keď si predstavím, že áno, je to oveľa vzrušujúcejšie. Takto mám ten dojem, že sa mi nič nemôže stať, a tak nemám dôvod uplatňovať svoj pud sebazáchovy. - A ako by to dopadlo, keby si nutne musel používať ten svoj „sebazáchovný pud“? - spýtala sa nedôverčivo. Naozaj by to malo nejaký pozitívny dopad? Teda myslela som pozitívny dopad pre nás - ženy. Zvýšila by sa tým nejako tvoja povoľnosť, alebo rýchlosť reakcie na sexuálne podnety? - Hej! Sakra... to znie ako odborné vypočúvanie! Povedz rovno, že ma chceš vyspovedať a ja ti odpoviem na všetky kvízové otázky, ktoré mi položíš, - karhal ju. - A čo sú to kvízové otázky? - spýtala sa nechápavo. - Také čosi som ti istotne nedávala! - Jaj... kvízové otázky sú proste jednoducho povedané... také otázky, ktoré sa dávali na súťažiach, a potom zúčastnení mali možnosť vyhrať nejaké tie ceny. Proste účelovo položené a samozrejme ničím nepodložené otázky, to sú tie kvízové otázky. Chápeš? - pozrel na ňu s otázkou v očiach. - Nie celkom, - zakývala na zápor. - Nie je mi jasné, prečo dávať kvízové otázky, ak moje otázky sú absolútne podložené. Proste to sa nejako nezhodne. - Dobre, dobre, - mávol rukou. - Tak to ber tak, že tvoje otázky nie sú kvízové... Ja som sa len tak pre istotu spýtal, či to má vôbec nejaký zmysel, aby som ti na ne aj odpovedal... - Samozrejme! Má to až akútny zmysel! Ty mi pomôžeš ku kráľovstvu nebeskému a ja ti zase na oplátku spôsobím taký prievan v rozmnožovacej sústave, že si ho naveky zapamätáš. - Oh, to znie celkom zaujímavo... proste prievan, hm? - Áno, proste prievan, - prisvedčila. - Tak ti prevetrám varlatá, že si ich ešte aj tri roky po smrti budeš cítiť! - Oj, to znie celkom lákavo... Myslíš, že si schopná mi spôsobiť taký úbytok na sexuálnej energii? No ja si to pre zmenu nemyslím. To by si musela byť la femme fatale, jednoducho povedané, fatálna ženská.

147

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ha! Tak ty si myslíš, že nie som... hmm, - zvraštila svoje jemné obočie. - No tak to si ma teraz urazil! Práveže si veľmi potrpím na to, aby som bola pokladaná za absolútnu ženskú! Tak toto si mierne pohnojil! Nechcem povedať niečo drastickejšie, ale... vyslovene si to posral! - Oj, - zaspätkoval by a snažil by sa odstúpiť na bezpečnejšiu vzdialenosť, ale sa mu to nepodarilo, lebo ho pritláčala k stene a vôbec nemal kam uhnúť. Začala ho zvierať čoraz silnejšie a teraz pocítil, že má v sebe energickú silu, ktorá bola pre ženu dosť nezvyklá. - Hej! Si na mňa nejaká prisilná! Opatrne, áno? Som iba slabučký, bezbranný muž, - zajačal úpenlivo. - Sviňúch! Robíš si srandu! Vidieť to na tebe!!! Nerob to, lebo ťa fakt vyprášim po holej a nebudeš sa stíhať čudovať! Jasne som sa vyjadrila? - Samozrejme, vyňadrila si sa absolútne jasne... Iba mávla rukou a jej výraz tváre naznačoval, že ho pokladá za beznádejne stratený prípad. Uvedomila si, že na jeho mazanosť zrejme so súčasnými poznatkami nevystačí. Preto ihneď zaujala nenápadnú pozíciu žiačky a bola absolútne pozorná. Všímala si všetko a poctivo sa priúčala. - Si proste bez možnosti záchrany, - zhodnotila jeho stav. - Ako sa na to tak pozerám, ak ťa podrobíme rýchloliečbe, možno sa ťa podarí ešte zachrániť. V opačnom prípade si odpísaný. - He! Tak na to zabudni, láska moja! - nedal sa. - To sa skôr prepchá tučniak okom ihly ako sa ja podrobím nejakej tej vašej rýchlokúre! Na to teda veeľmi a hlavne okamžite zabudni! - Ja sa ťa jej pokúsim podrobiť, ale veľa si od toho nesľubujem... - zamračila sa a mlela si ďalej svoje. - Viem, že si dosť problematický prípad a možno sa mi vonkoncom ani nepodarí tvoju prevýchovu zahájiť. No, zrejme to aj tak bude. Skončím znova v beznádeji. - Nie, myslím, že beznádej to nebude, - pohladkal ju po jej nádherných vlasoch. - Myslím, že sa to skôr volá posteľ... hm. - Héééj? - Icine oči sa razom rozšírili na maximálnu možnú mieru. - Si fakt povedal posteľ?? To sa mi snáď iba sníva... Čakala som, že mi budú musieť poskytnúť nejaké transportné kliešte, aby som ťa mohla udržať na želanom mieste a napokon ma ty sám chceš vlákať do postele?! No tak toto je úplne nepochopiteľné! - KITT, čo sú to tie transportné kliešte? - spýtal sa zisťujúco, pozrúc k plafónu, ktorý bol pre neho v tomto okamihu stelesnením KITTa. - Transportné kliešte sú bežným nástrojom na vykonávanie rôznych pracovných úkonov a transportných prác na povrchu Mesiaca. Sú vlastne robotickým skeletom, do ktorého je možné sa „obliecť“. Rozpätie ramien klieští je presne dvanásť metrov aj tridsať centimetrov a maximálna vzdialenosť medzi čeľusťami klieští je jeden meter aj deväťdesiat centimetrov. - Joj, to mi presne vychádza, že by som sa do tých klieští akurát na výšku zmestil!... Sakra. Táto Ica si to teda na mňa riadne nachystala! Vidím, že má aj plán B. - Ehm, neuhádol si Ramen. Toto bol jej plán C, - jemne ho upozornil KITT. - Plán B ešte neprezradila. Dúfam však, že ho nebude musieť použiť, lebo v opačnom prípade už radšej upovedomujem Sicu, aby čo najskôr pripravila operačný stôl, - KITT iba vyslovil svoje obavy a vzápätí opäť zmĺkol. - A to fakt? - spýtal sa prestrašene. Ica iba mlčky prisvedčila, nechávajúc ho tak v temnej neistote. - No ja sa teda... ako by som to... ja sa teda nejakým spôsobom podvolím. Neriskujem svoj ako-tak zachovalý skelet, - zamyslel sa. - Tak čo navrhuješ? Hm? - chytil jemne jeden jej prsník. Vzápätí ju nežne pohladil a stiahol ruku naspäť. - Fuf! Tak toto ešte raz neurob! - karhala ho. - Ak niečo podobné ešte raz vyvedieš, môžeš si byť istý, že nedožiješ rána! - Ooo, tak to si mala hneď povedať! Od začiatku by som nič inšie ani nerobil! - opätovne ju pohladil na jej erogénnej zóne a Ica dostala z neho akýsi divný strach. Ak začne zneužívať jej zóny, môže sa to pre ňu skončiť skôr, ako si to vopred vypočítala. Chcela ho ešte mierne trápiť a trocha ho naťahovať, ale takto by všetko dopadlo ináč. Nebola by schopná odolať spaľujúcej vášni a určite by sa nič nového nedozvedela. - Pooočkaj, poočkaaj! - zastavila jeho ruku, ktorá opäť smerovala k jej priveľmi citlivému miestu. - Na tom sme sa nedohodli! Zvádzam tu teraz ja. A trápiť okolité ľudstvo budem taktiež ja! Tak ma neprerušuj a nebráň mi vo výkone mojej služby, áno? - osopila sa na neho. - Dobre nóó! - súhlasil vidiac, že nemá príliš na výber. - Ako rozkážeš... hlavným tyranom si tu teda odteraz ty, - kývol na súhlas. - No do toho, domina moja! Nech sa len páči... - Ejjej, čo je to tá domina? Prevrátil očami. - To fakt neuplynie sekunda, nech sa ma na niečo nespýtaš? - pýtal sa, prosebne zalamujúc rukami. - Nie, neuplynie. Tak čo je to tá domina? - Vy zrejme tento pojem nepoznáte, čo? Mohol som si myslieť... Tak domina je prosím pekne ženská, ktorá pevnou rukou vládne a rozkazuje mužovi. Proste despota v sukni. Je to tak zrozumiteľnejšie?

148

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Áno, takto mi to je už jasné. Teda ja som tu pre teba domina... Chápem. Teda to som si nemyslela, že som až taká despotická. Možno z diaľky to tak vyzerá, ale vo svojom vnútri som dobré dievčatko, to mi môžeš veriť. - Fajn, - prikývol. - Ale mňa nevyničí tvoje vnútro, ale tvoj zovňajšok! Tak... sa teraz rozhodni, či budeš tvrdá, alebo láskyplné dievčatko...! Hm? Ktorý mód si si zvolila? - Počkaj, ešte rozmýšľam, - tvárila sa vážne. - Asi to láskyplné dievčatko. Môže byť? - Tak na túto otázku ti neviem dať jednoznačnú odpoveď. Závisí od toho, ako sa to celé vyvinie. Možno napokon taká domina by sa ti viac hodila, ako nejaké nevinné dievčatko. To si vtedy môžeš oveľa viac dovoliť a všetky „preklepy“ sú automaticky prepáčené. - Nó, tak pod takýmito podmienkami asi predsalen prijmem funkciu ťažkej dominy. Zdá sa mi menej náročná ako funkcia poctivého, láskyplného dievčatka. Pochopila som to správne? - jej oči očakávali jednoznačnú odpoveď, ktorú jej však nemohol poskytnúť, či skôr lepšie povedané, ani nebol nejako ochotný poskytnúť. - To ti ja neviem, - vykrúcal sa. - Podľa všetkého je jednoduchšie byť drastickou dominou ako nevinnou slečnou. Ale v každom prípade som za tú nevinnú slečnu. Vieš, na domine už niet čo pokaziť, ale taká panna, to je asi zákusok pre feinschmeckerov. - A to sú kto tí feinschmeckeri? - Ica sa zjavne zaujímala o nové skutočnosti. - No to je taká kategória ľudí, ktorí sa zaujímajú o krásu celého procesu. Proste vychutnávajú veci do absolútnych detailov. - Podľa toho ty nemáš vážnu záľubu v pannách, že nie? - Nie, - prikývol. - Tento živočíšny druh ma vôbec nepriťahuje. A ak, tak iba v tom najnutnejšom prípade, ak sa jedná o moju životnú lásku. Vo všeobecnosti však nie som moc pro-panensky orientovaný. Zaučiť pannu je príliš zodpovedná vec. Neviem ako vo vašom čase, ale u nás sa predpokladalo, že ak sa človek zapodieva pannou, ostane i jej doživotným partnerom. To nebolo len tak, zbaviť slečnu panenstva a po krátkej noci ju nechať napospas osudu! K tomuto sa viazali mnohé povinnosti a hlavne vážna zodpovednosť. A to ja nie som práve najvhodnejšie médium pre podobné záležitosti. Veľmi rád si „pohovorím“ so skúsenou ženou... ale samozrejme, ak si to vyžadujú okolnosti, dokážem sa i prispôsobiť. - Dobre vedieť, - pokývala súhlasne. - Nevyžadujem síce takú výnimočnú opateru, ale možno by som mala pre teba nejakú tú prácu, mám totižto jednu... - V žiadnom prípade! - ohradil sa. - Ak je to niekto ako Janeth, tak to neprichádza vôbec do úvahy! - A sakra... Si ty ale riadna potvora. Zhodou okolností to bola práve Janeth. Ale ja ťa vôbec do ničoho nenútim... To bol len taký návrh. Nemusel si ho vôbec prijať... - Však som ho napokon ani neprijal... Na to veľmi rýchlo zabudni! Neviem, o čo ti išlo, keď si ma chcela nahovoriť na takúto sexuálnu samovraždu, ale so mnou teda v tejto veci nepočítaj!!! Vyjadril som sa jasne? z jeho očí sršali blesky ako doteraz nikdy. Myslel to skutočne vážne a nebol ochotný odstúpiť od svojho názoru na vec. - Jasnéé, samo! - prikývla neochotne. - Zabudla som, no! Iba som sa tak pre istotu spýtala. Vieš, Janeth je... moja sestra... a tak... prepáč že ťa tým zaťažujem v takejto chúlostivej situácii, - pozrela na svoju ruku, ktorá ešte stále spočívala na jeho najcitlivejšom mieste. - Už nebudem, - sľúbila. - Ah... - vypleštil oči. - Janeth je tvoja sestra??? Tak tomu neverím! Ako je to možné? Ako môže byť Janeth tak nezaujatá, keď má takúto dokonalú sestru? Hm? Tak to mi prosím vysvetli. - No, to je fakt, - kývla na súhlas. - Človek by čakal, že sa Janeth bude rýpať v erotike aspoň tak hlboko ako ja, ale nestalo sa tak. Jednoducho, každý máme právo na svoje súkromné vnútro a Janeth sa rozhodla, že pôjde tou problematickou a tŕnistou cestou mučeníčky. Týra svoje telo a dušu tým, že si odopiera nádheru života. Je to jej osobné rozhodnutie a ani ja jej do toho nemôžem kecať. Tak to máš tak. - Hm, ale tak prečo sa snažíš ju nejako... vtiahnuť do reality života tým, že ma tu nahováraš na nejaké tie nemorálne hrátky s ňou? - Ehm... to ti síce môžem vysvetliť, ale neverím, že to pochopíš... - sklopila oči. - Tak to si nenamýšľaj. Možno pochopím aj také veci, čo by som chápať nemal. Takže pekne len vyklop svetskú pravdu! - Eééé, Ramenko, môžem sa niečo spýtať? - opýtala sa prosebne a ani nečakala na jeho odpoveď a pokračovala: - Čo je to tá svetská pravda? - Tým sa netráp, to bolo iba taký rečový zvrat. Radšej mi pekne vykop to, čo ma tak veľmi zaujíma! - No, proste... Ono Janeth sa vo svojich pätnástich rokoch života rozhodla, že vyskúša tortúru odmietania, lebo to ešte nikto v našej dobe nevyskúšal a chcela byť v tom vlastne pionierkou, čiže priekopníčkou. Tak sa aj stalo. Úplne sa zaťala a pohotovo odmietala všetky radosti a slasti života. Na začiatku jej pokusu to celkom dobre fungovalo a napísala pár publikácií na túto tému odriekania. Všetko by aj bolo fajn, keby však nezabudla na jednu dôležitú vec. Týmto výskumom sa upravovala i jej psychika a čím ďalej tým viac sa vzďaľovala od reality sveta. Dosiahla unikátne vedecké výsledky, ktoré jej samozrejme nikto nemôže vziať, ale bol tu ešte jeden veľmi vážny problém. Janeth viac priťahoval výskum času ako práca pre ústav erotiky a... na dôvažok vďaka svojej absolútnej mravnej čistote a nekompromisnosti sa nemohla ani nijakým spôsobom stať pracovníčkou nášho ústavu. Teda... možno s jednou výnimkou... To by nebolo ani tak

149

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

rozhodujúce, ale bohužiaľ, jej práce sa tým pádom brali len ako práce laika a boli samozrejme hodnotené len stupnicou laikov, teda o dvojnásobok horšie ako práce profesionála. Dosť na tom, že práve kvôli tomuto nemohli byť napokon verejne publikované s puncom nášho ústavu. A pritom stáli za to! Janeth dala na oltár svoju mravnú čistotu a viedla bezútešný boj so svojimi nutkaniami a svojimi „desires“, čo sa jej potom úplne vypomstilo v bežnom živote. No... neviem, či si to pochopil, ale... - Nevyzerá to moc ružovo, - skočil jej do reči. - Lepšie povedané, je to úplne nanič! Takto ju už dokážem pochopiť, i keď nechápem, ako sa mohla v tomto svete vzoprieť tej nádhere a kráse, čo ju mohla postretnúť v bežnom živote. Však čo je krajšie od nádhernej ľudskej lásky, ktorá v priebehu okamihu spáli všetko, čoho sa dotkne? Je mi Janeth vážne ľúto, že to s ňou takto dopadlo. - No hej. Ono napokon nebol by problém, keby neprešvihla isté kritické obdobie. Vieš. Bola však vtedy príliš zaneprázdnená, aby sa mohla venovať opačnému pohlaviu a nejako sa jej to vymklo z rúk. Je snáď jediným prípadom našej doby, ktorý musí trpieť pre svoju lásku k výskumu. A nebola by som veľmi rada, keby sa u nej vyvinula návykovosť na anafrodiziakum. Určite by to neskončilo príliš ružovo. Ramen na ňu iba mlčky pozeral. Prišlo mu Janeth ľúto, lebo to bola vlastne ukážková žena z jeho času. Dievčatá jeho doby sa správali približne takto a ich zdĺhavé odmietania mali vážne opodstatnenia. Nejako mu to však nesedelo, že pri súčasnej uvoľnenosti došlo aj k podobnému prípadu. - Je mi to jasné, - prikývol. - Ale napriek tomu všetkému je mi Janeth tak trocha ľúto. Zrejme sa narodila v nesprávnom čase a ak aj v správnom, zrejme si neuvedomila hĺbku dopadu tohto jej počinu. No nič to. Zaiste si nájde nejakého partnera, ktorý ju zaučí do tajov lásky, a tak dobehne celý svoj x-ročný sklz. Že? - opýtal sa s bázňou v očiach. - Nie, obávam sa, že si vhodného partnera najbližších dvadsať rokov nenájde. Vieš čo? Zabudni na to. Myslela som si, že muž tvojho rangu a z tvojej doby skôr pochopí to, čo sa s Janeth stalo, ako súčasní samci. Hm. Zmýlila som sa, ale na tom nezáleží. Aj ja mám právo sa mýliť. Či nie? - Áno, - prikývol mierne. - Máš právo sa mýliť, ale... trocha ma teraz trápi to, čo som sa o nej dozvedel. Fakt je to s ňou také zlé? - Hej, je to s ňou dosť zlé. Na to, aby sa mohla preradiť do normálnej vrstvy potrebuje jeden dôležitý impulz a to je, bez ostychu povedané, strata jej panenstva. Nemyslím však, že sa nájde niekto, kto by bol ochotný sa v jej veku s niečím podobným zapodievať. Dnešní chlapci majú vyslovene panický strach pred vysokovekými pannami. No a Janeth samozrejme do tejto obávanej skupiny zapadá. Tak to je asi všetko, čo ti k tejto veci viem povedať. Je to jasné, nie? - Áno, je mi to úplne jasné. No nič to, radšej sa venujme inej dôležitejšej téme, lebo si takto obaja pokazíme večer. Ešte sa náhodou začnem zamýšľať na možnosti riešenia Janethinho prípadu a... mohlo by to dopadnúť pre mňa fatálne. Nechcel by som si predčasne pokaziť svoju kariéru nejakou hlúposťou. - Nemyslím, že by ti to moji súčasníci neprepáčili, - nadškrtla ticho Ica. - Si z iného času a v tvojom čase panovali predsa iné zvyky a návyky, takže by si mal isté „poľahčujúce okolnosti“. Určite by ti to skôr prepáčili ako napríklad Jane to, že teraz tráviš čas so mnou. - Čo?! - Ramenove oči sa prudko rozšírili. - To myslíš vážne??? Jane mi to neprepáči?! - Ale neboj... iba kecám. Myslím, že Jane bude úplne v pohode. Joj, tá má určite teraz úplne iné starosti ako sa starať o to, čo ja tu s tebou prevádzam. - KITT, čo robí teraz Jane? - spýtal sa prísnym hlasom. - Práve sa v duchu čertí nad tým, že vy tu dvaja už istotne prevádzate tie najvyberanejšie partie z Kámasútry, - odpovedal pohotový KITT. - Sakra, ja sa takto nehrám! - posťažovala si. - Prečo práve ja musím mať na krku tohto neandertálca, ktorý sa nenechá jedným slovom presvedčiť, ako to robia všetci dnešní muži?! Ja to jednoducho nechápem... Prečo práve ja musím byť stále tá nešťastná? - Hej! Ty sa mieniš teraz sťažovať na toto výsadné právo, že môžeš so mnou tráviť tento nádherný okamih? No fajn! Tak to ja sa môžem kľudne vzdialiť, - odstrčil jej ruku a pobral sa smerom k východu. Ica ostala stáť ako obarená. Pomaly jej však dochádzalo, že je to krutá realita a nie iba jej predstavivosť. Kým sa spamätala, bol už takmer pri dverách. - Počkaj! - zakričala za ním. - Tak som to samozrejme nemyslela! - zaziapala, keď Ramen jej „počkaj“ úplne odignoroval. - Samozrejme, že som veľmi rada, že môžem s tebou pobudnúť túto chvíľku! Sakra... začudovala sa sama sebe. - Tak toto som snáď povedala prvýkrát v živote, - zašomrala si pod nosom a hneď sa zaoberala ním. - Jasné, že mi na tebe veľmi záleží, - presviedčala ho, keď sa pomaly vracal k nej. - No to jasné... Už ťa vidím. Ale v podstate je to jedno. Hlavne, že si pekné a milé dievča, inšie ma v tomto okamihu netrápi. Ehm... no tak povedz už niečo! Si pekné a milé dievča, nie? - pozrel na ňu prísne. - Áno, som! - prisvedčila rýchlo, spamätajúc sa z toho všetkého. - Som tvoja služobnica a rob si so mnou čo len chceš, - povedala vášnivo. - No tak nejako by som sa asi mala správať, - riekla už prirodzeným hlasom. Ramenovi bolo hneď jasné, že je perfektná herečka. Zahrala to jednoducho dokonale. V niektorých okamihoch sa mu zdalo, že to myslí zo srdca vážne. Proste ho dostala. - Len pomaly a opatrne! - upozorňoval ju. - Mňa takýmito lacnými trikmi nedostaneš! To by si sa musela trocha viac snažiť, aby som ti naletel, - nehanebne zaklamal.

150

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ó, s tým si ja starosť nerobím. Keď nie teraz, tak nabudúce. Ale spravodlivému trestu neujdeš! To si môžeš byť istý. - Ja som si pre zmenu istý, že hocakému i keď spravodlivému trestu, no zaručene ujdem! To sa ty neboj. Na to treba viac ako sukňu, aby ma niekto chytil! - zamával päsťou v povetrí. - Sukňu? - spýtala sa nechápavo. - Ako by som ťa mohla do toho oblečenia vôbec chytiť? Však je rozmerovo oveľa menšie a navyše sa ti vonkoncom nehodí! - To bolo povedané obrazne! - prevrátil očami. - To sa u nás tak hovorilo. Ale hovorilo sa to hlavne na mužov, že: „To chce muža a nie nohavice“. Chápeš? Priemerný muž bol charakterizovaný čoby nohavicami a správny chlap pojmom „muž“. Ja som to iba tak prerobil do ženského rodu. Je to už jasné? - Samozrejme! - prikývla rýchlo. - Je mi to absolútne jasné. S tým si mal začať. - Nabudúce začnem s tým, - uistil ju. - No, kde sme to teda prestali? - spýtal sa jej priamo. - Ja ti už ani neviem, - zamyslela sa. - Niekde tam, že som ťa práve chcela zvaliť na posteľ a riadne znásilniť. Ramen sa riadne rozhliadol a potom vyslovil svoj záver zo skúmania: - Nevidím tu žiadnu vhodnú posteľ, na ktorú by si ma mohla zvaliť a vykonať svoje dielo... - Ha-há! - zasmiala sa. - To si myslíš iba ty! KITT, prosím vysuň pracovnú posteľ. V tom okamihu sa z podlahy neďaleko nich vysunula priestranná a veľmi pohodlne vyzerajúca posteľ. - Tak, ešte stále si myslíš, že som nepripravená? - pozrela na neho krivým pohľadom. - Na tvojom mieste by som veľmi rýchlo zmenila názor! - Pche! Ukáže mi tu hologram nejakého lehátka a myslí si, že pustím do gatí...! To je ale naivka, - mávol opovrhujúco rukou. - No mala by si si vymyslieť niečo lepšie, ak na mňa chceš zapôsobiť. V Ici by sa v tom okamihu krvi nedorezal. Toto ju už vážne naštvalo a rozhodla sa urobiť krátky proces. Za veľmi krátky okamih Ramena prudko zvrtla, sotila ho na posteľ, takže asi dva metre skákal vzduchom v snahe udržať rovnováhu a dopadol rovno tvárou na posteľ. Ale to už bola znova pri ňom, rýchlo ho otočila a sadla si na neho obkročmo. Ruky mu vystrela a jednoducho sa nemohol brániť. Udialo sa to v takom krátkom okamihu, že v prekvapení nestihol reagovať. V bežnom prípade by tieto rýchlosti hravo zvládal, ale moment prekvapenia na neho doľahol ako Damoklov meč. Nebol schopný nič učiniť na svoju obranu, iba mlčky na ňu pozeral. - No, ehm... to už bolo lepšie, - ozval sa po chvíli, keď si všetko urovnal v hlave. - Celkom impresívne. Musím uznať, že si na mňa zapôsobila. Ehm. Ba dokonca viac, ako zapôsobila. Ica sa mierne zahmýrila a previedla základný test. - Fakt, - súhlasila. - Cítim, že som naozaj zapôsobila. Niečo ma tam dole nemravne tlačí! Nevieš, čo by to také mohlo byť? Zatváril sa ako úplne neviniatko. - Jaaa? Ja by som to mal vedieť, čo to je? Tak to sa mi nezdá! Myslím, že máš iste lepšie informácie ako ja. Nože mi prezraď, čo to je, nech sa aj ja trocha podučím. - Vieš, radšej ti to nebudem prezrádzať, aby si náhodou neutrpel infarkt, - s týmito slovami mu rozopla jeho kombinézu. - No ukáž mi, čo to ty tam skrývaš za mrkvu! Iste tam máš iba nejakú výstuž, aby si vyzeral ako statný býk. No... - provokovala ho dráždivými poznámkami. - Mrkva by mi síce aj pomohla, ale je tu jeden vážny problém. Ako ju tam pripevniť?! - vyslovil svoju neistotu. Ica sa hlasno rozosmiala. - Si ty ale grázel! Dokonca ešte väčší ako som predpokladala a to moja fantázia nikdy neznala hraníc! chytila sa Ramenovej eventuálnej mrkvy a riadne ňou zatriasla. - Áuuu, - ozvalo sa z jeho úst. - Trocha opatrne s tou zeleninou! Ešte nie je čas zberu, áno? Vytrhávať prísne zakázané! - Och, prepáč... Tak nechám toho tvojho chcípálka na pokoji, - odtiahla ruku od patričného miesta. - Hej! Počkaj! Na tom sme sa teda nedohodli! Chcípálek ešte iba bude, ak sa mu nebudeš patrične venovať, - upozornil ju. Ica zvážila jeho odporúčanie a súhlasne prikývla. V tomto ohľade mal úplnú pravdu, lebo podobne ako mrkva, ak sa o ňu človek patrične nestará, stráca na svojej tvrdosti a životaschopnosti. Vzhľadom na to, že Ica nemala ani v najmenšom nutkanie baviť sa so starou zošúverenou mrkvou, chopila sa svojej ženskej úlohy v plnej miere. Presunula sa nižšie a začala sa svojimi nádhernými ženskými perami zaoberať jeho lingamom. - Ah jaj... prichádza môj koniec, - zavzdychal. - Čože? - rýchlo zdvihla hlavu. - To si už tak blízko vrcholu? Mám byť trocha pomalšia? - Ale nie, - zakýval na zápor. - S vrcholom to zatiaľ nemá nič spoločné. Ja hovorím o mojom fyzickom konci! Privádzaš ma do posledného štádia agónie. - OK. Tak to mi je jasné. Neboj, zavolám ti rýchlu pomoc, ak zistím, že sa už päť minút nehýbeš. - To si teda milá! Na bráne biologickej smrti sa nado mnou zľutuješ? Fajn. Aspoň že tak, - ukľudnil sa. - Taká Jane by ma iste nechala skapať. - Tak to si nemyslím! - prerušila svoju činnosť a vážne sa na neho pozrela. - Toto nehovor ani zo srandy! Jane na tebe záleží možno oveľa viac, ako si dokážeš predstaviť!

151

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Jaaaj, nemusíš brať všetko doslova! - vysvetľoval rýchlo. - Nemyslel som to samozrejme v tom doslovnom význame. Myslel som iba na to, že by ma nechala, podobne ako ty teraz, trpieť takmer až do konca. - Aha, tak tento popis na Jane celkom sedí, - súhlasila. - Vystihol si to celkom presne. Ale ako Jane poznám, nechala by ťa trpieť ešte aj pár minút po tvojom konci. Len tak by si to nerozchodil, to mi môžeš veriť! - Zaujímavé... - To si nevedel, čo? - spýtala sa víťazoslávne. - Nepovedal som to na to. Zaujímavé je to, že ma Jane ešte neutrýznila, a pritom mala toľko možností. - Vieš, ono možnosť nie je všetko. Ak chýba chcenie, tak možnosť ide do kelu. Jane sleduje zrejme nejaké skryté ciele, že ťa nechala medzi živými. To si píš! - zamávala Ica v povetrí svojím malým prstíkom. - Píšem, pííííšéém, - zavzdychal, lebo Ica sa opäť venovala svojej náplni práce. - KITT, prosím zisti všetky motorické a metasomatické deje v jeho organizme a hlavne preskupovanie endoerozínov. Taktiež mi zaznamenaj aj všetky kraniosynergické fluktuácie, - požiadala KITTa Ica ešte stále sa venujúc Ramenovmu erogénnemu miestu. - Áno Ica, - ozval sa pohotovo KITT. - Čo som urobil??? - spýtal sa nechápavo, úplne zhrozený všetkými odbornými pojmami, ktoré sa v tomto krátkom okamihu dozvedel. - Nič, nič... - upokojovala ho. - Iba si robím nejaké tie testy a priebežné výsledky sa mi zaiste zídu. Nehovoriac o tom, že mám na svoje štúdium jedinečnú príležitosť, ktorú si nenechám ujsť. - Jasné, - prikývol. - Od začiatku som nechápal ten divný pocit, ktorý má tuctový pokusný králik, keď ho testujú. Tak teraz mi je to už úplne jasné! No... A tak mi aspoň vysvetli, čo sú to za divné pojmy, čo si spomínala. - Eh... to ti teraz asi nevysvetlím, radšej si to nechajme na kľudnejšiu chvíľu. To je dlhé rozprávanie, - snažila sa vykľučkovať. - Dobre teda, - súhlasil neochotne. - Nechajme to zatiaľ tak, vrátime sa k tomu po „nekľudných“ chvíľach, povedal hlasom napodobňujúc Icu. - Prasák! - zovrela zuby silnejšie, čo okamžite pocítil na lingame. - Vysmievaš sa? - Ale kdeže, - oponoval jej. - Vôbec nie... Ja iba tak, pre istotu, - ukončil. - Dobre teda, odpustím ti posledný výsmešok, ale nebude to zadarmo! - pohrozila mu. Vzala jeho lingam do oboch rúk a pomaly ho spracovávala. - To len tak pre istotu, aby si sa nemohol brániť, - komentovala svoje počínanie. - Počkaj!!! - zastavil ju prudko. - Takmer si mi spôsobila nečakané problémy! - Čo prosím? - nechápala Ica, ale v podstate sa iba tvárila, že nechápe. - Mal si nebodaj predčasný orgazmus? - Áno, - rýchlo prikývol. - Aj tak by sa to dalo nazvať... Musíš ma ospravedlniť, ak ti náhodou potečie biela rieka medzi prstami. Môže sa to stať iba vo veľmi výnimočnom prípade, ale... Nemôžem to vylúčiť. - Jaich...! - zatvárila sa zhnusene a v momente pustila Ramenov lingam. - No tak to keby som vedela, tak sa istotne zachovám ináč a neprovokujem tvoje mužské pudy až na maximum. - Nie, v tom to nebude, - upokojoval ju. - Je to skôr tým, že si príliš nádherná žena a že ťažko utlmím v sebe nádherný pud za hocakých okolností ťa oplodniť. Jednoducho to nie je v mojich silách. Ica sa nádherne zasmiala. - Z toho si problém nerob, som práve teraz v neplodnom období a nehrozí, že by si ma mohol hocakým spôsobom oplodniť. Tvoja snaha by vyšla jednoducho navnivoč. Ak so mnou chceš mať naozaj nejaké potomstvo, tak to si radšej nechaj na nejaké neskoršie obdobie mojej rannej staroby o takých necelých dvesto rokov, dobre zlatíčko? - Uf, až tak vážne som to zase nemyslel! Ale vcelku tvoj návrh na potomstvo beriem... - zamyslel sa. - Ale až v tvojej rannej starobe, takže vonkoncom nie teraz. Sedí vec, - súhlasil. - Fajn, že sme sa tak rýchlo dohodli, - kývla na súhlas. - A teraz si vezmem to, čo mi patrí! - Ramenov lingam sa opätovne ocitol v nebezpečnom zovretí Iciných dlhý prstíkov. - Počkaj! - skríkol rýchlo a prudko sa jej vytrhol z rúk. - Oh, skoro už bolo neskoro! Ak budeš takto pokračovať, tak bude to, čo som ti sľúbil! - Ale veď ja to v podstate chcem! - informovala ho. - Možno nie úplne v takej podobe, ako sa to podarí, ale to nevadí... - Zlatko, bol by som veľmi rád, keby si prestala spať a pekne sa začala venovať mojej krajšej časti tela. Zatiaľ čo ty tu spíš, uniká nám krása života. Spať môžeš aj po smrti! - povedal vážne Ramen vety, ktoré vôbec nezapadali do situácie. Ica ustrnula a chvíľu bola úplne mimo seba. - Ale však ja vôbec nespím! - oborila sa na neho. - Prepáč, hovoril som to tvojmu druhému ja, ktoré spí niekde hlboko v tebe a úplne kašle na mňa. - Zaujímavá teória o existencii druhého ja, - zamyslela sa. - Trochu sa však mýliš, pretože moje druhé ja je práve teraz pri tvojom lingame, ak nie rovno na ňom!

152

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No tak to by som sa pozrel! Tak to by si mi teraz vážne nabúrala moju predstavu o ženách a ich prístupe k telesnej láske, - pokýval hlavou na zápor. - To sa mi jednoducho nechce veriť. - Mám taký dojem, že myslíš na prístup k telesnej láske za „izbovej teploty“. Samozrejme, keď máme niečo lepšie na práci, tak sa nezaoberáme práve problematikou sexu! Ale ak ide o sex, tak sa sexom zaoberáme v maximálnej možnej miere. Však nebudem sa počas sexu zaoberať napríklad zajtrajšou návštevou v megamarkete! To by nedávalo logiku. - To hej. Ale napríklad počas sexu by si kľudne mohla pozerať strop a zhodnotiť, že je na čase vymaľovať. Ica sa na neho pozrela udiveným pohľadom a jej pohľad postupne prešiel od udivenia k podozrievaniu. - Tak toto síce nechápem, ale budem rada, ak mi to vysvetlíš. Čo si tým konkrétne myslel? - Vieš, kedysi dávno sa pozeranie stropu pokladalo za vrchol ženskej apatickosti voči sexuálnemu partnerovi. To sa samozrejme potom používalo ako ideálny príklad. - Ideálny príklad sexuálnej nezaujatosti? - Ica si usporiadala svoje myšlienky a pochopila, ako to asi Ramen myslel. - Áno, presne tak! Je to nádherný príklad sexuálnej nezaujatosti. Nech si drahý muž kecá a robí čo sa mu len zapáči, ženskej je to úplne ukradnuté. - To sa u nás tak často nestáva, - mávla rukou. - Nemôžeš to pokladať za bežný stav v našej spoločnosti. U nás sa to vyskytuje veľmi zriedkavo. Skôr by som povedala, je to výnimočný prípad, hodný akurát tak odborného vedeckého štúdia. - Hm... žeby ste boli na tom tak zle? To snáď nie, - pokrútil hlavou. - To myslíš naozaj vážne? - Naozaj! - odprisahala. - Žiadne hľadenie do stropu sa u nás nepripúšťa! Druhá vec, nikto sa ani nemá dôvod zapodievať maľovaním, lebo také maľovanie tu na Mesiaci jednoducho neprichádza do úvahy. Teda... ak som to správne pochopila, - pozrela pozorne na neho, - tak si maľovaním myslel manuálne nanesenie rovnomernej vrstvy syntetickej farbiacej hmoty na celú plochu obytnej miestnosti, že? - Presne tak... No asi tak nejako by sa to dalo opísať, - vzápätí sa rozosmial. Podobnú definíciu vymaľovania ešte v živote nepočul. - Presne! Manuálne nanesenie... hmoty na plochu obytnej miestnosti, - zopakoval neohrabane. - No tak toto je fakt perfektné! Mám taký dojem, že môžem v kľude tvoje novodobé definície zozbierať do nejakého zborníka a v našom čase vydať ako „Humoristické vedecké vysvetlenia bežných činností“. Určite by to malo neskonalý úspech. He-he. - Tak, keď myslíš... - povedala kyslo. - Ja sa iba snažím nejako pochopiť tie tvoje stredoveké výrazy a správne si ich vysvetliť... tak prepáč, ak to znie príliš vedecky. - To je v poriadku, - upokojoval ju. - Už dávno ma rozosmievali vedecké špecifikácie každodenných rutinných činností, takže... kľudne pokračuj. V žiadnom prípade ťa nebudem prerušovať a vysmievať už tobôž nie. Je to nádhera. Snáď sa mi podarí postupom času vytiahnuť z teba i iné perličky. - Skús, - zasmiala sa sebaisto. - Ak myslíš, že sa k tomu dopracuješ, tak prosím. - Vlastne už jednu možnosť som tu niekde mal, ale... nespomínam si, čo to také bolo, iba to si spomínam, že som sa tiež nesmierne pobavil. - Si jednoducho hnusný, - pozrela na neho opovrhujúco. - Zabávaš sa na takých veciach, za ktoré mnohí ani nemôžu! Ako by som mohla napríklad vytušiť, že ťa môže rozosmiať také vymaľovávanie? Nepovieš mi? - Ehm, máš pravdu, drahá. Ty za to vonkoncom nemôžeš. Faktom je, že v našej dobe takéto veci akosi vzbudzovali úsmev na tvári, tak mi to prosím prepáč, - zatváril sa kajúcne. - Posnažím sa čo najmenej ťa upozorňovať na podobné perličky, aby som sa podľa možnosti v duchu čo najviac zabavil. Ale nie... zvážnel. - Tak isto ako naše stredoveké výrazy môžu spôsobovať úsmev na vašej tvári, rovnako dobre môžu aj vaše výrazy spôsobiť radosť mne. Nevidím na tom nič zvláštneho, iba ťažký generačný problém, s ktorým sa nedokážu vysporiadať už ani bezprostredne sa dotýkajúce generácie, nie to ešte civilizácie oddelené takých dvetisíc rokov! - Myslel si tým iste vzťah rodičov a detí, tými tvojimi „dotýkajúcimi sa generáciami“, že? - informovala sa, aby nadobudla celkový rozhľad. - Áno, presne to som mal na mysli! Rodičia a deti. Ako môžeš ty pochopiť mňa ak dieťa nedokáže pochopiť vlastného rodiča, a pritom ho od neho delí iba spočítateľne veľa rokov? - No áno, - prikývla, - to je skutočne dobrá otázka. Možno to tak zdôvodniť, že ja ťa mám skutočne rada? - Hm, - zamyslel sa. - Tak to je veľmi fundovaná odpoveď... Hmmm. To ma teda naozaj nenapadlo, že by riešenie mohlo byť také jednoduché, - zakýval hlavou na zápor. - Ja som si stále myslel, že deti svojich rodičov milujú. Ale v niečom máš asi pravdu. Oni ich majú radi, ale až keď dospejú do veku, keď si uvedomujú ako vlastne svojich rodičov zbožňujú. - Ale to je už vtedy väčšinou neskoro, nie? - zakývala na zápor. - Ani nie. Niektoré deťúrence si to našťastie uvedomia dosť skoro. Niekedy už pred smrťou svojich rodičov. - Si hnusný! - pokarhala ho. - A čo viac, absolútne bezohľadný voči mladej generácii! Však mladiství nevedia, čo činia tým, že neuctievajú svojich rodičov. Keby to vedeli, zrejme by to nečinili. Hm? Ťažko povedať síce, či vedia v tom veku, čo činia... hm. Ale v každom prípade, si hnusný! - uzavrela. Dostala sa to takej motanice, z ktorej už takmer vôbec nebolo úniku, preto to čo najskôr skončila.

153

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Jasné, som hnusný, - prikývol, - ale to ťa vôbec netrápi, že som už vďaka tvojej hnusatosti takmer úplne mimo seba, že? - ukázal na svoj lingam, ktorý sa ešte stále nachádzal v Iciných rukách. - Nie, netrápi, - potvrdila. - Ani v najmenšom ma to netrápi, - opatrne začala aplikovať svoje znalosti z odboru felatívneho uspokojovania opačného pohlavia. - N...nieee! Tak takto nebudeme priatelia! - vytrhol sa jej z rúk. - Si pre mňa stále viac a viac nebezpečnejšia! Neviem čím to je, ale akonáhle cítim prítomnosť tvojich pier alebo prstíkov, okamžite som v ôsmom nebi. - Hm... podľa mojich súčasných znalostí je tých nebies iba sedem... neprepočítal si sa tak trocha? - No veď práve to! Som jednoducho mimo... - Chudáčik môj, úplne mimo seba, - zasmiala sa. - Len sa smej! Jedného dňa povstanem z tvojho smiechu ako Fénix a zatrepocem krídlami a budem voľný až k nebesiam. - Vieš čo, zlatko? - pozrela na neho flegmaticky. - Drž hubu! - Ops... A takto som dostal zdžub... - uzavrel poeticky. - To by normálne mohol byť názov mojej knihy, alebo nie? - zasmial sa. - Ehm... tak to som netušila, že aj ty píšeš knihy, - začudovala sa. - No do tohto okamihu som to netušil ani ja, - priznal sa. - Ale bol by to skvostný názov, nie? - Prestaň sa zaoberať blbosťami a venuj sa konečne niečomu vážnejšiemu, hm? - No len nekecaj. Uvidíš, že jedného dňa nájdeš moju knihu na pultoch IC a potom ti od strachu vypadajú všetky vlasy! A vieš prečo? Lebo v tej knihe bude všetko, čo sa teraz odohráva! A za to mi teda istotne nepoďakuješ. Vieš, čo sa stane, ak sa tvoje kolegyne dozvedia, že si obyčajná radodajka, schopná pre svoj úspech obetovať svoje telo a svoju dušu? - Tak to teda nie! Telo, to áno, ale dušu v žiadnom prípade! A radodajka... to je u nás nedefinovaný pojem. Prezraď mi, čo to znamená? Sakra... vždy ma dokážeš nejako dobehnúť. Či už s tvojím tajnostkárstvom alebo neprístupnosťou. A ak nie s týmito dvoma, potom zaiste nejakým slovom, ktoré nepoznám! - Hehe, - zasmial sa. - A to som si myslel, že v budúcnosti bude každý všetko vedieť a ak sa sem náhodou dostanem, tak ma vyrehocú za neznalosť svojho vlastného sveta... Našťastie to tak nie je. Hm. Jaj... tak ty si chcela vedieť, čo je to radodajka? No... to je zložené slovo, vyjadrujúce ženu majúcu dve dôležité vlastnosti. Jedna je mať radosť a druhá je neustále dávať. Ak sa tieto dve vlastnosti zmiešajú vo vhodnom pomere, teda ak nejaká žena má radosť z toho, že dáva, tak... vznikne radodajka. Ale bohužiaľ u nás sa názov radodajka veľmi často zamieňalo s jednoduchším názvom - kurva. Ale to nie je úplne presný preklad, lebo... toto je veľmi drastický názov. - Hm, tak ja ako poznám genézu tohto slova, tak... kurva je charakter ženy, spájaný často s nutnosťou sexu, ktorým žena dosiahne svoje ciele, či už jednorazové, alebo globálne. - Hej! Tak toto mi nerob! Ako si to hovorila??? Charakter ženy spájaný s nutnosťou sexu, ktorým žena dosiahne svoje ciele? - Áno, tak to bolo, - potvrdila. - Proste rýdza nutnosť získať vo vašom skurvenom svete nejakú tú prioritu. - Hej! Nepatrí sa, aby žena nadávala, - upozornil ju. - Nadávala? A to je čo, že nadávala? - spýtala sa, krútiac nesúhlasne hlavou. - No... nadávať znamená používať oplzlé výrazy, ktoré môžu používať iba muži. - Aha. A čo dáva vám, mužom, to právo používať oplzlé výrazy? - spýtala sa protivne. - No predsa... že sme muži. Tým pádom sa od nás očakáva, že budeme svine, a že budeme tie kadejaké nemorálne a oplzlé výrazy používať. Od žien sa to však neočakáva. Ženy sú povestné svojou čistotou a morálnosťou, a tak ak žena nadáva, je to čosi neprirodzené. Chápeš? - Chápem. Je to proste totálna blbosť. Nie, žeby som ťa chcela nejakým spôsobom uraziť, ale vo vašom čase bohužiaľ ženy museli zneužívať vaše myslenie cez falus. Využívali, ba až zneužívali, že vás môžu cez vaše libido donútiť k mnohým veciam. Ale napokon, iná možnosť im ani neostávala. - Hej!!! No áno... myslieť lingamom je dosť animálne... - Animálne hej, ale pritom maximálne prirodzené! - upozornila ho. - Mnoho vecí, ktoré považuješ za animálne je maximálne v súlade s prírodou. - To hej. Síce v súlade s prírodou to áno, ale... - zamyslel sa nad Icinými argumentmi. - Máš jednoducho pravdu. Žena môže nadávať hocikedy sa jej zachce. Hm. - Ej, ty si nejako skoro dospel k tomuto názoru. Teraz sa priznaj, je to tvoj súkromný názor, alebo si to povedal iba z nutnosti? - skúmala ho Ica. - Ak mám pravdu povedať, tak... je to môj momentálne nanútený názor. Proste ti nechcem odporovať, lebo asi máš pravdu. Mnohé veci sa mi zdajú samozrejmé, ale ako si tak uvedomujem, všetko je iba vykonštruované. Nejaké stanovené veci sa stávajú morálnym základom spoločnosti, pričom to vôbec nemusí byť to reálne mravno. - Pekne si to povedal, - zahľadela sa mu ľúbezne do očí. - Povedz ešte niečo také peknééé, prosíííím, modlikala sa. - No jasne, ty si zo mňa robíš srandu. Len ma tak naťahuješ, aby som sa tu nebodaj predvádzal, a pritom sa iba chceš na mne zabávať.

154

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale kde! - protestovala. - To vôbec nie je pravda! Ja som iba zvedavá na tvoje názory. Vieš, ono to môže byť dobré svedectvo tvojej povahy a mravov. A ja sa špecializujem na zisťovanie typu povahy a mravov... Zatváril sa dosť prísne ba až hrozivo, na čo sa Ica rýchlo opravila: - To si nevšímaj, iba kecááám, - pousmiala sa čakajúc zmierenie. - No... veď preto! - jeho pohľad opäť zmäkol. - Ale... ale... necháš to! - zrúkol na Icu, ktorá sa opäť začala zaoberať Ramenom celými svojimi perami. - Oj... to sa ťa už ani dotknúť nemôžem? Povedz mi, môj jediný, nie si nejako moc precitlivelý? - No čo sa týka mojej jedinečnej časti tela, tak tam som teraz asi až príliš citlivý. Ale ja ťa poznám už dosť dobre, takže... predpokladám, že to začneš v plnej miere zneužívať. Musím ťa však varovať... môžeš urobiť ešte tri takéto pohyby, a potom nesieš za moje konanie zodpovednosť ty! - jeho tvár sa skrivila do tvaru vyjadrujúceho maximálnu snahu o stlmenie náhleho orgastického vyvrcholenia. Jednoducho povedané, tváril sa, ako by bol pár sekúnd pred popravou. - Jaaj, - zakvílila Ica, tesne po tom, ako urobila dva TAKÉ pohyby, ktoré by mohli Ramena preniesť do krajiny „tuhých“. - Dúfam som ti neublížila, hmm? - Nie, neublížila si mi vôbec, - zatváril sa kyslo. - Skoro si ublížila sebe. Nedokážeš si ani predstaviť, akému nebezpečenstvu si sa vystavila! No veď počkaj... Budeš ty tu ešte musieť upratovať, aby si odstránila všetky biologické stopy po tejto práve prebiehajúcej udalosti. - Ooooo... konečne nejaké chlapské slová! - pochválila ho. - Zatiaľ to však vyzerá tak, že som ťa uchránila pred neželaným predčasným orgazmom, - zatvárila sa významne ako záchrankyňa celosvetovej prírody. - No to teda... - prehovoril priškrteným hlasom. - Skoro si tu mala desiatu svetovú vojnu a rakety by tu lietali len taký fukot! - Hej... rakety so spermatickými hlavicami, - vyhlásila sucho. - Také už poznáme. To sme tu mali nie raz. - Čooo? - zatváril sa naštvane. - Tak ty si tu už mala aj iných mužov?! - Samozrejme... snáď si nemyslíš, že si jediný, kto tu bol?! - No... do posledného momentu som si myslel, že som snáď jediný, ktorý požíva tvoju pohostinnosť v týchto končinách. - Tak to teda nie, drahý. To si sa sakramentsky zmýlil. Ja som tu už v tejto miestnosti mala toľkých mužov, že ty sa snáď toľko rokov ani nedožiješ. Nemysli si, že budeš prvý a nebodaj aj posledný, ktorý opustí vyšťavený tieto priestory! Tak to v žiadnom prípade... Však to by som sa musela pokladať za podpriemernú milovnicu a to si ja už ani z princípu nemôžem dovoliť. Ako by som potom vyzerala v očiach mojich kolegýň? Na to si nepomyslel? Tie by ma okamžite vysmiali a poslali okopávať hranolky, keby som sa ukázala ako... - Hovorí sa zemiaky! - skočil jej do reči. - Eeee... tak teda zemiaky, - prikývla. - A prečo? Čo sú to hranolky? Nie sú to náhodou zemiaky??? - No áno, sú to zemiaky, ale... vlastne sú to deriváty zemiakov. Inými slovami povedané, tepelne a fyzicky spracované zemiaky. Ale okopávanie hranoliek je jednoducho technicky nemožné, vzhľadom na ich pôvodovú podstatu. Musíš okopávať zemiaky, aby si mohla z nich získať hranolky, chápeš milená? - Áno, chápem miláčik, - potvrdila znechutene. - Je to iba technický detail... ale ak budeš zlý, pošlem ťa okopávať hoci aj hranolky! Pochopil si? - pozrela na neho prísne. - Éee, pochopil, - súhlasil rýchlo. - Fajn, som rada, že máme zhodný názor na vec, - pokývala súhlasne hlavou. - Hm, - prikývol. - A aj tak už zemiaky nepestujete, tak čo? - povedal namosúrene veľmi ticho. - To som počula! - pohrozila mu svojím dlhým prstíkom prísne. Jej vábivý pohľad sa zrazu zmenil na pomstychtivý, prudko vystupňovala rýchlosť svojich pier a... - Dúfam, že máš nejakú handričku, s ktorou to tu vieš veľmi rýchlo poupratovať, - zhodnotil Ramen pozerajúc na tú spúšť po bielych fľakoch.

155

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

18. kapitola
MESIAC – COPERNICUS BASE dátum: 4.8. 4321 - štvrtok - 22:35 mesačného času

- Áno, handričku mám, - súhlasila Ica. - Pozri! - siahla po svojich erotických nohavičkách a dala sa do upratovania. - Čo blbneš! - vytrhol ich jej z ruky a pozrel na ňu veľmi prísne. - Však tieto iste stáli celý majetok! - Čo blbneš! - vytrhla ich naspäť. - Boli úplne zdarma a mám ich celý regiment. Ak chceš, potom ti ich ukážem. Ramen sa zatváril úplne priblblo. - Prepáč, asi príliš často používam hodnotový rebríček 21. storočia. Takéto ženské "výbavičky" stáli u nás nedozerné ceny. Však napokon muži preto pracovali, aby si ich manželky dokázali podobné záležitosti kúpiť... - Ale no! To ti neuverím! Len mi snáď nechceš nahovoriť, že ženy v tvojom čase boli druhotne platobne neschopné?! To ti teda naozaj neuverím!!! - Ty... ani nie že platobne neschopné, ale... robilo im absolútne potešenie míňať peniaze muža. Vieš, u nás bolo čosi, čo sa nazývalo pay-day a znamenalo to, že... muž prišiel domov s výplatou a celú ju odovzdal žene, ktorá to potom... patrične rozdelila. 60 percent kozmetika, 20 percent poživeň, 9 percent ošatenie, 0.9 percenta pre dámske jazdy s kamoškami, 0.1 percenta pre životné minimum muža. Pochopiteľne tých 0.1 percenta boli pánske ochrany, ktoré zabránili žene v otehotnení... tie kadejaké gumené atrapy penisov a podobne. - Hmmm. A čo potom zostalo mužovi? - zaujímala sa. - Prečo? Hovoril som, že by vôbec niečo zostalo??? Samozrejme aj o tom 0.1 percente rozhodovali ženy! - Ahááá. Tak to áno. Vtedy ste to mali dobre zariadené, - prikývla. - Odkedy došlo k zrovnoprávneniu, tak tu takéto výhody nemáme, - pokývala so sklamaním v hlase. - Tak teda... to som nevedel, že vtedy sme boli my muži utláčaní. Hm. Ženy nám to otrieskavali o hlavu, ako sme ťažko v prevahe a v nadvláde. Hmmm. Dobre vedieť, že po tom vašom "zrovnoprávnení" máme rovnaké práva ako vy. He, - pousmial sa. - No tak... Neviem, či to bolo zrovnoprávnenie v tom pravom zmysle slova, ale proste sa ženská a mužská časť populácie dohodla, že sa navzájom bude rešpektovať, a že jednoducho ženy nebudú kecať mužom do biznisu, a tak isto ani muži ženám. Od toho okamihu sa stali obe polovičky ľudstva absolútne samostatne zárobkovo činnými a nebolo prípustné, aby jedna strana zneužívala druhú pre dosiahnutie svojich arogantných egoistických cieľov. Manželstvá boli rozpustené, ako ten najnevhodnejší prejav sexuálnej zmluvy. - Čo??? - pozrel na ňu nechápavo. - No áno! Však manželstvo nie je nič inšie ako nevydarená zmluva o tom, ako ja tebe dám a ty mne peniaze! Alebo si myslíš, že ženy sa vydávali kvôli niečomu inšiemu ako kvôli istote, že môžu disponovať s cudzími prostriedkami? Musím ti poďakovať, zlatko moje, - pohladkala ho. - Dodal si mi také informácie z tvojej doby, ktoré mi razom zapadli do mozaiky a celú objasnili. Už teraz chápem, prečo ženy vstupovali do manželstva. Doteraz som vedela iba to, prečo doň vstupovali muži. Joooj, ak sa toto potvrdí, tak... tak... na najbližšej konferencii budú najprogresívnejšie pornofilmy voči môjmu referátu vyzerať ako treťotriedna fraška! Joooj... - Prestaň sa rozplývať! - zreval na Icu jemne. - Predpokladajme, že áno... manželstvo bola istá forma zmluvy, povedzme z istého pohľadu výhodná pre obe strany. Muž dostal sex, keď ho potreboval, bez nejakej možnosti reptania ženy, že...teraz nie, lebo ma bolí hlava, a žena síce musela strpieť, že je obyčajná lokálna kurva, ale zato si mohla ponakupovať... ehm... ako to vy nazývate - zbytky zo zvieracích kožiek. Proste kožuchy a tak. Mohla sa rozvážať v drahých rýchlostných turbomobiloch a raketách... no hej. Bolo to z tohto pohľadu celkom fajn. - Celkom fajn... - parodovala ho. - To, že to tak celkom fajn nebolo, svedčia vaše rozvodové štatistiky. Keď rozvodovosť dosiahla 99.9 percenta, došlo k zrovnoprávneniu. Vtedy sa reálne potvrdilo, že už ani muži, ani ženy nechcú žiť v spolku, ktorý ich v niečom zaväzuje, berie im nejaké osobné slobody a tak. - A čo deti?! - prekvapene zahabkal. - Čo deti? Nechápem... - No proste rodina bola vypestovaná kvôli tomu, aby vychovávala deti! - argumentoval Ramen.

156

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Aha... a to mi nepovieš, ako tie vaše genitálne.. pardon, geniálne deti vyzerali? Navzájom sa zabíjali! Nič si nevážili a odvrávali starším ľuďom! Pozerali v neplnoletom veku pornofilmy a sexuálne zneužívali sami seba aj svoje okolie a zabitie človeka pokladali za hrdinský čin! No a to ešte nehovorím nič o tom, akých ďalších nezodpovedností sa dopúšťali, ktoré sa odučili od vás, rádoby rodičov. - Oj, toto znie na vážnu kritiku, - zamyslel sa. - Musím však uznať, že tvoje argumenty sú vecné a založené na pravde. Rodičia vďaka spoločnosti nemali vonkoncom dostatok času na to, aby sa venovali svojim ratolestiam. Tak ich napchali do ústavov nazvaných školy, a potom... zverili výchovu svojich deťúrencov na plecia niekoľkých šialencov, odborne nazývaných ako "učitelia". No hej. Problém je však v tom, že učitelia boli tiež kedysi deťmi a tiež sa naučili kadejaké sprosťárny, ako napríklad neobjektívne hodnotenie na základe súkromného názoru a podobne, čo mnohým výrastkom spôsobilo problém pri zaradení sa do každodenného života, a potom i vďaka tomuto prepadali rôznym excesom a samovraždám. No ale to je už iná stránka veci. Človek jednoducho musel absolvovať nejakú takúto inštitúciu, aby zapadol do spoločnosti a bol nejakým spôsobom použiteľný. - Hej. Toto by sa dalo nazvať jedným slovom - humus, - prikývla. - Náhodou, - oponoval jej, - humus je veľmi potrebná zmes, bez ktorej by väčšia poľnohospodárskych plodín nedožila úspešného konca! No... Iba toľko som chcel povedať, že humus je voči tomu veľmi prospešná vec, čo sa dialo v našom storočí. Nebudem to však teraz rozvádzať, lebo by som tak hanobil všetko, čo som kedysi bral ako samozrejmé a sväté. Ešte stále sa nedokážem vžiť do jednoduchosti vášho sveta. Žiadne záväzky, žiadna zodpovednosť, plno sexu a lásky... Môj svet sa nezakladal na takýchto pevných kameňoch, tam sa to točilo okolo niečoho úplne inšieho. - Peniaze? - uhádla Ica. - A sakra... Presne tak. Boli to peniaze! - pochválil ju. - Kusy bezvýznamných papierov a ligotajúcej sa hrudy. Teda... kým sa neprešlo na elektronické kredity, ktoré ušporili množstvo peňazí na výrobu peňazí. To sa ešte len rozprúdil obchod! Už nikto nebol limitovaný pomalým prenosom hmotných papierov z jedného miesta na druhé v nepriestrelných a nezničiteľných kufríkoch. Všetko sa zrýchlilo a transfery sa uskutočňovali takmer okamžite, závratnou rýchlosťou. To ešte len bol ekonomický vek! - No vidím, že na vás mali tie kadejaké hodnotové záležitosti nepríjemný dopad. Ako som tak študovala minulosť, zistila som, že kvôli nejakým tým finančným prostriedkom sa vraždilo a robili sa rôzne špinavosti. Tak neviem neviem, či by toto mali byť hlavné hodnotové míľniky. Hm, - zvraštila obočie. - Absolútne ste si nevážili ľudský život a obyčajné horľavé bezcenné fragmenty papiera, teda chemickotechnologicky spracovaného dreva, vám znamenali oveľa viac! No proste... až rozum ostáva stáť nad vašimi hodnotami. Nechcem však tvoju dobu odsudzovať, lebo na to jednoducho nemám vôbec žiadne právo, ale... boli tam mnohé vysoko negatívne momenty, ktorých sa snažíme v súčasnej dobe vystríhať. - A to napríklad?... - zaujímal sa. - Tak napríklad, keď sa už pýtaš, predajnosť lásky! Keby ste nezakladali na telesnej potrebe, ženy by nemuseli byť kurvy a predávať svoje diery za mizerné sumy peňazí. - To hej... Nemuseli... - súhlasil. - Mohli dať radšej zadarmo. Ale to by si asi nenasporili na kožuchy a tak, že? Prepáč, - sklopil oči. - Áno, ako som to tak študovala, mnohé boli prostitútkami iba pre svoje maximalistické požiadavky, ale na druhej strane mnohé boli na tento druh činnosti odkázané z dôvodu nedostatku minimálnych prostriedkov na životné minimum. A to je tá horšia stránka veci. Ak človek musí zapredať svoje telo, aby získal pre to telo výživu, tak to je už absolútne barbarstvo! - No hej... máš pravdu, - súhlasil. - Osobne som podobný typ žien z diaľky obchádzal, i keď som s nimi súcitil. Ja som patril do tej horšej kategórie - zarábal som si zabíjaním iných ľudí. Teda našťastie nie úplne doslova, ale bola by to moja náplň práce v prípade vojnového konfliktu. Však vieš. Bol som bojový pilot. - Viem, - prikývla. - Čítala som quickreport z ústavu času. No a čo, každý sme nejaký. No nie? Niekto deti robí, iný ich zabíja. - Tak to teda nie! - ohradil sa. - Ja som žiadne dieťa nezabil! Síce ani neurobil... - zasekol sa. - No vidíš to, - kývla Ica hlavou, - bol si vo svojej spoločnosti absolútne neutrálny prvok. Ani negatívny ani pozitívny. Keď sa to spolu spočíta, tak mi vychádza... nula. Hm. - Fajn, - prikývol urazene. - Ak ma mieniš pokladať za nulu, nebudem ti v tom brániť, ale mala by si si to riadne zvážiť... - Ó, prepáč, - pohladila ho. - Nechcela som sa dotknúť tvojej hrdosti, ktorú ako nefeminálny prvok prírody zaiste v sebe pociťuješ. Iba som si chcela odskúšať, či aj muži majú nejaké citové vnútro. Zatiaľ to tak vyzerá, že áno. - Tak ťa teda teraz oficiálne prosím, aby si nikdy viac na mne takéto svinské testy nerobila, áno?! - pohrozil jej prísne ukazovákom. - Ešte raz to urobíš a nedožiješ rána! - jeho pohľad bol priveľmi prísny na to, aby ho mohla bez povšimnutia ignorovať. - Opsi, vyhrážajú sa mi telesným trestom, - zošpúlila svoje krvavočervené nádherné pery. - Normálne ma chcú odrobiť!

157

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Kto ťa chce odrobiť? - oboril sa na ňu. - To, že nedožiješ rána ešte neznamená, že ťa chce niekto odrobiť, áno? - Oj, - zjojkla Ica. - Oni ma chcú odrobiť úplne tajne! Dokonca sa snažia zatajiť moje odrobenie! Neboj, láska moja, - usmiala sa, - už nebudem na tebe robiť žiadne testy. - Fuff, to ti teda trvalo, kým si konečne prešla k meritu veci, - pokrútil hlavou na zápor. - Srandista. Ale teba dnes čakajú ešte vážnejšie veci, ako moje podpriemerné testy, - usmiala sa chlipne. - A sakra... čo také? Prezraď! - ťahal z nej tajné informácie. - Čo ste si vy baby na mňa znova vymysleli? jeho otázka znela zjavne namosúrene. - My? - spýtala sa nevinne. - My sme si na teba vôbec nič nevymysleli! Teda... nie celkom vôbec nič... teda... nie celkom my. Ramenovi sa toto vyhýbavé konštatovanie príliš nepáčilo. - Tak mi pekne aspoň prezraď, koľkokrát sa to budem milovať v tej vašej záhrade lásky! - Neuhádol si, s tým to nemá nič spoločné. Nebude to nič také, čo by vyžadovalo správnu funkciu tvojich rozmnožovacích orgánov, neboj. - Vďaka za ukľudnenie, - vyslovil sucho. - Nerád to priznávam, ale vaše myšlienky sa mi niekedy zdajú omnoho perverznejšie, ako naše najodvážnejšie mužské prasačiny v mojom čase. - Hm... tak to už stojí za zamyslenie. Asi sme viac zvrátené ako muži, čo? - ironicky sa pousmiala. - Ale poviem ti jeden vtip, ak chceš... - No hej. Som zvedavý, ako taký vtip u vás vyzerá. Hehe. Určite to bude obsahovať minimálne tri matematické rovnice, ktoré nebudem poznať!... - Vôbec nie. Je to vtip na mužsko-ženský princíp. Chceš? - Jasné, hovor! - povzbudzoval ju. - Tak... Jedného dňa v raji Eva zavolala Boha a hovorí mu: "Bože, mám problém." "Čo sa deje?" spýtal sa ustráchane Boh. Eva mu na to: "Bože, viem, že som Tebou stvorená, a preto mám túto nádhernú záhradu so všetkými tými nádhernými zvieratami a tým roztomilým komickým hadom, ale ja proste nie som šťastná." "A to už prečo, dievka moja?" spýta sa boží hlas. "Som strašne opustená a z jabĺk sa mi robí zle akonáhle na ne pomyslím." "V tom prípade mám riešenie - stvorím ti muža." "A čo je to muž?" "Tento muž bude skazené stvorenie so spústou zlých rysov. Bude klamať, podvádzať a bude ješitný. Jednoducho povedané, bude to s ním ťažké. Na druhej strane, bude väčší, rýchlejší a bude rád loviť zvieratá. Bude vyzerať hlúpo, keď sa prebudí, ale pretože si sa sťažovala, vytvorím ho tak, aby uspokojil tvoje fyzické požiadavky. Bude obmedzený a bude sa rád oddávať detinským veciam ako boj a kopanie do lopty. Nebude síce príliš chytrý a bude často potrebovať tvoje rady." "To znie skvele. V čom je ale háčik?" "Mno, môžeš ho mať iba pod jednou podmienkou." "A aká je to?" "Ako už bolo povedané, bude pyšný, arogantný a bude sám seba neobmedzene obdivovať... takže ho musíš nechať v domnienke, že bol stvorený prvý. Bude to také malé tajomstvo medzi nami... dievčatami." Ramen sa takmer váľal od smiechu. - Hahaha, tak toto si ma teda prekvapila! Vôbec som nečakal takto jednoducho pochopiteľnú anekdotu. Ale musím uznať, že je v nej naozaj kus pravdy. Ale teraz mi povedz pravdu! Naozaj boli ženy stvorené skôr ako muži? - Na to ti odpoviem na otázku otázkou, ako to robia Židia: Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Odpoveď je zhodná pre obe otázky. Teraz sa dozvieš veľkú vesmírnu Pravdu... Obidve boli stvorené naraz. Aj sliepka aj vajce... Už ti je to jasné? - Jasné, - prikývol s miernymi rozpakmi. - Z toho vyplýva, že mnoho tisíc rokov sa tiahnuce mužsko-ženské hádky a vtipy nemali ani to najmenšie opodstatnenie! - Presne tak, môj ľúbezný, nemali. Ale vy ste tak milovali tú drámu, že ste si vyrábali umelých nepriateľov, kde sa len dalo. A pritom stačilo pochopiť jednu jedinú pravdu a všetko polaritné by v okamihu stratilo svoje opodstatnenie. Ale vy ste to nechceli. Áno, vyslovene nechceli. Však priznaj sa! Určite sa ti veľmi páčilo, že si prišiel na svet ako muž, a že si automaticky patril do "vyvolenej" časti spoločnosti? Určite si spomenieš, ako bytosti s penisom zarábali viac ako bytosti bez penisu. Hm? Samozrejme myslím teraz na zhodné povolanie! Samozrejme, že muž-politik zarábal viac ako žena-upratovačka. Ale napríklad ak vezmeš právnictvo, tak muž-právnik zarábal oveľa viac, ako žena-právnička. A pritom sa stávalo, že žena-právnička mala oveľa viac úspešne vyriešených prípadov ako muž-právnik. A úspešne teraz myslím akože v prospech spravodlivosti, nie kadejako vyhraté procesy, ak obhajoba vyhrala a obžalovaný bol 20-násobným vrahom. - Áno, uznávam, je to naozaj tak. Muži akosi vytláčali zo svojich uzurpovaných povolaní ženy, ako sa len dalo. Ale ak si všimneš rozdelenie spoločnosti a prioritu významov povolaní, tak zistíš, že preferované povolania

158

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

boli tie mužské, za ktoré sa viac aj platilo. Napríklad žena v politike alebo v právnictve v podstate nemala čo hľadať, lebo tieto povolania zapadajú do definície "oddávania sa detinským veciam ako boj...", kde ide mužom o to dokázať, akí sú frajeri. Tam vlastne ženy, milujúce svojou neskonalou láskou, nemali čo hľadať. - Fajn, zlatko moje, - súhlasila Ica. - Ale keď si prejdeš všetky povolania vašej doby, tak postupne zistíš, že absolútne všetky boli tie takzvané detinské veci! Nebolo normálne povolanie, kde by dominanciu mohli mať ženy! Myslím teraz také povolania, ktoré by umožnili žene adekvátne podporovať svoju rodinu. - Áno, máš pravdu, - súhlasil bez okolkov. - Bolo to tak. Ženy boli diskriminované a bohužiaľ zomierali v mužských vojenských rozmaroch, v ktorých bola podstata zabiť čo najviac žien a detí. Uznávam, že naše storočie sa ináč ako barbarské ani nedá nazvať. - Oj! - Ica ostala úplne mimo seba. - Tak toto som teda vôbec nečakala, že budeš mať na túto vec takýto názor. Hm. Jednoducho zaujímavé. Prvý muž z minulosti, ktorý si uvedomuje nezdravosť svojej doby. Hmmm... normálne ti navrhnem postup o jednu kategóriu. Hihi. - A to čo obnáša, to... zvýšenie o jednu kategóriu? - No, že sa už budeš musieť zaoberať aj serióznym výskumom, nie len sporadickým milovaním sa, informovala ho Ica. - Hej! To akože... sa budem musieť častejšie... milovať? - zdesil sa. - Áno, povedal si to úplne presne. Musel by si sa častejšie a intenzívnejšie milovať. A občas aj nejakú tú správu napísať. - Oj! Tak o také povýšenie teda nestojím! - bránil sa silou-mocou. - A pritom som si myslela, že pre teba by bola úplná lahôdka milovať sa cez pracovnú dobu... hm. Asi som ťa nesprávne odhadla, - zamyslela sa. - No vieš... milovať sa cez pracovnú dobu robí radosť iba ak má človek strach z toho, že môže byť pristihnutý. Vtedy do riadne dvíha adrenalín a môže sa to radiť medzi ostatné adrenalínové športy, ako napríklad Bungee-jumping alebo splavovanie dravej rieky. - Aha, takže tak... S touto nepochopiteľnou zlátanou kopou divných výrazov si chcel povedať, že vôbec nemáš ani ten najmenší záujem o zvýšenie svojho kvocientu? - zahľadela sa do jeho sivých očí. - To teda nie! - ohradil sa. - Nemám nič voči vášmu takzvanému "povýšeniu", ale úprimne povedané, neviem, čo to všetko obnáša a či sa mi to vôbec oplatí, hm? - To ti takto zbrusu neviem povedať, - kývla hlavou na zápor Ica, - ale rozhodne každý, kto postúpil vyššie si vysoko pochvaľoval svoj nový stupeň. - Hmm... - zamyslel sa. - To je síce možné, ale u vás stupeň vyššie môže znamenať u nás stupeň nižšie. Možno by to smerovalo až niekde k zvieracej láske, nie? - Neviem síce, čo si mám predstavovať pod zvieracou láskou, ale u nás sú sexuálne kontakty medzi rôznymi živočíšnymi druhmi vylúčené, nakoľko sa zistilo, že DNA človeka je najlepšie kombinovateľná iba s DNA človeka. Netvrdím, že nie je kombinovateľná s DNA nižších druhov, ale... nie je to zrovna plodná kombinácia. - Ehm... to tým myslíš, že... - Ak myslíš na pohlavné styky so zvieratami, môžem ťa ukľudniť, že nie sú vôbec žiadané. Ak niekto chce mať takéto styky, aby spoznal vlastnú prirodzenosť, samozrejme mu v tom nebudeme brániť, ale normálne sa to nepoužíva ako plnohodnotný styk vhodný účelu výskumu. Chápeš, nie? - Samozrejme, - prikývol okamžite. - Ja som pod tou zvieracou láskou pôvodne myslel, že milovať sa besne ako divé zvery... Ehm. Tak mi prosím veľmi pekne aspoň prezraď, čo také zvýšenie stupňa obnáša, hm? - No tak to sa naozaj iba veľmi ťažko vysvetľuje, - povzdychla si. - Môžeš to však nájsť v modrej knihe Ústavu * erotiky. Ale aby som to celkovo zhrnula, tak prvý stupeň, ktorý si dosiahol menovaním za člena DoE obnáša povinnosť pomáhať členom vyššieho stupňa pri všetkých možných spôsoboch výskumu. Ak by si túto formuláciu nepochopil, tak ti pomôžem. Jednoducho povedané, súložiť s každým, kto to od teba v danej chvíli bude žiadať. - Príjemné povolanie, musím uznať! - prikývol súhlasne. - Tak už chápem, prečo ste ma Anina a potom aj ty, s takým kľudom znásilnili. Hm. Dovoľovala vám to modrá kniha!!! - Áno, - uškrnula sa. - Nebyť modrej knihy, asi by som ťa nezviedla druhýkrát, že? - pozrela mu vyčítavo do očí. - Eeee... to netvrdím, - ohradil sa. - Možno by si ma ešte na niečo nahovorila... - dával jej mizivé šance. - No jasné... a potom sa voda premení na víno, - povedala ironicky. - Hej! To si zase ako myslela?! To mi pekne vysvetli, áno? - zaziapal na ňu. - No myslela som to tak, ako som to povedala... Ale máš pravdu, premeniť vodu na víno je jednoduchšie ako zlákať muža do postele. - Čo prosím? - nechápal. - Však zlákať muža do postele vôbec nie je ťažké!!! - Áno, to som tým chcela povedať, - súhlasila s ním.

*

Department of Erotic - Ústav erotiky

159

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Chceš... chceš... - zajakal sa, - chceš tým snáď povedať, že premeniť vodu na víno nie je vôbec obtiažne??? - Vôbec, - potvrdila. - Tak to ti teda nezožeriem! - vykríkol neveriacky. - To sa podarilo iba jednému v celej histórii ľudstva a nikto to viac nezopakoval! To jednoducho nie je možné! - Si myslíš ty! - taktne ho odrobila. - No tak to si zožeriem topánku aj so šnúrkami, ak sa ti podarí premeniť vodu na víno! - vyhlásil rezolútne. - OK! - súhlasila. - Prosíš si k tej topánke kečup alebo horčicu? - usmiala sa lišiacky. - Priznám sa ti, že neviem, z čoho sa tieto dve pochutiny vyrábajú, ale našla som ich názov v jednej pradávnej knihe. - Neštvi ma, - pozrel na ňu prísne. - To je nemožné, aby niekto dokázal urobiť takú chemickú zmenu! - Dobre teda, vidím, že nie si schopný prijať axiómy života, tak... aby si nepovedal, že som sviňa, tak ti to ukážem, - riekla pokojne. - No tak to som zvedavý! - vyslovil bojovne. - Ale... však nemusím potom zjesť topánku, hmm? - Hihi, - zasmiala sa naradostene, - neistota v tvojom hlase mi prezrádza, že nie si až taký beznádejný prípad, a že si celkom ochotný prijať nové zistenie. Nech ti je teda táto lekcia požehnaním. - Heej! Hovoríš ako Ctení Otcovia nášho času, - karhajúco zamával vystretým ukazovákom. - Jááj, tí sráči, čo sa nechali oslovovať biskupmi a pápežmi? - mávla rukou sebavedomo. - Hej!!! Tak o nich nehovor a nerúhaj sa, áno?! - skríkol na ňu v hneve. - Ale ale... - pozrela na neho s ľútosťou v zraku. - Snáď si len nemyslíš, že tí antikristovia boli niekedy vôbec pobožní? Zlato moje, vidím, že ti akosi musím vytrieť kocúra, lebo pokladáš fikciu za realitu a opačne. Tak vydrž chvíľu, - odobrala sa do vedľajšej miestnosti a o necelú minútu sa vrátila s malou priesvitnou nádobkou, v ktorej sa ligotala číra voda. - Na! Tu máš toto, ochutnaj! - zavelila prísnym hlasom gániac na neho. - Ale nevychlíp to celé, iba ochutnaj! - upozornila ho. Ochutnal vodu a bola to klasická čistá pramenitá voda s miernou prísadou kysličníka uhličitého. K sóde však mala ešte dosť ďaleko. - No, presvedčil si sa, že je to obyčajná voda? - chcela si potvrdiť jeho zistenie. - Áno, naozaj. Je to veľmi dobrá voda... Fakt, - súhlasil. - Dobre teda, teraz sa pozeraj! Položila nádobku na blízky stolík. Zatvorila oči a mierne zaklonila hlavu. Vystrela pravú ruku nad nádobku a jej telo sa veľmi jemne zachvelo. Sledoval napäto celú situáciu a civel stále na nádobku. V tom okamihu z úplne nepochopiteľných a neznámych príčin voda náhle sčervenela a stala sa úplne inou substanciou. Icou prebehla krátka vlna triašky a vzápätí otvorila oči a stiahla ruku sponad nádobky. Potom ju vzala do ruky a podala Ramenovi. - No, Neveriaci Tomáš, ochutnaj, či si niekedy v živote pil lepšie víno! - pousmiala sa sebavedomo. Ešte stále vo vytržení, zobral z jej rúk podávanú tekutinu. Najprv ju znalecky oňuchal a keď sa presvedčil o jej vôni, tvár sa mu vyjasnila a zjavil sa mu na nej blažený úsmev. S maximálnou opatrnosťou si priložil nádobu k perám a lizol, ochutnajúc krvavočervenú tekutinu. - A sakra! - vyprázdnil naraz takmer celú nádobu. - Tak takéto fajnové vínko som teda ešte nechutnal!!! pousmial sa. - Ježišíííí! Tak tomuto ani neviem, ako by som mohol uveriť... Je to fakt víno!... Sakra... - vzal Icine ruky do svojich a podrobne ich preštudoval. Snažil sa odhaliť nejaký trik, napríklad, že Ica mala nejaký prášok na ruke, ktorý po vtrasení do vody ju mohol premeniť na instantné víno, ale nič podobné nenašiel. Postupne musel uznať, že sa jej podarilo čosi, čo v jeho dobe ani po dvoch tisíckach rokov neboli schopní zopakovať. - Tak a teraz mi to pekne vysvetli! - nástojil. - Neviem, čo by som ti mohla vysvetliť, lebo toto je obyčajná banalita. Dokážeme aj oveľa závažnejšie veci, ako sa hrať s nejakými štinami, - povedala vážne. - Ehm... ale tento trik so štinami je zato dosť... ako by som to povedal, názorný. Môžeš mi vysvetliť, ako sa ti to podarilo? - zrazu sa jeho čelo vyjasnilo a naradostene zvolal: - Už chápem! Bol to KITT! - Nie, mňa do toho nezaťahuj! - ohradil sa zrazu KITT. - Tak potom to bola NOEMI! - zvýskol použijúc alternatívnu možnosť. - No dovoľ? Takým ma ty nezaťažuj! - ozvala sa napaprčená NOEMI. - Do psej matere... tak ako to bolo? - vzdal sa. - No, bolo to presne tak, ako si to sám videl, - Icine slová zneli nekompromisne a hlásali ťažkú pravdu. - No fajn, - prikývol. - Dobre teda, verím, že si to urobila ty. Ale... dokážem to urobiť aj ja? - spýtal sa nesmelo. - Samozrejme! - usmiala sa povzbudivo. - Každý človek to dokáže, stačí iba ak v to verí, lebo tvoja aj moja aj Janeina aj... proste každého vôľa sa plní skôr, ako ju vôbec vyslovíš. Proste... dostaneš odpoveď ešte skôr ako sa spýtaš, - vysvetlila. - A sakra!!! Tak... aj ja chcem zmeniť vodu na víno! - vyslovil dychtivo. - Chcem... - Tak vidíš a práve tu robíš tú najzávažnejšiu chybu! - upozornila ho. - Ak niečo chceš, tak to jednoducho nemôžeš dosiahnuť. Chcenie zabíja možnosť. Akonáhle vyslovíš alebo myslíš slovo "chcem", prehlasuješ

160

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

pred svetom, že niečo nemáš a žiadaš, aby si to mohol prežívať. A tak si vesmír povie, že: "dobre teda, ty niečo chceš..." a realizuje tvoju myšlienku chcenia. Miesto toho, aby si niečo dosiahol prežívaš iba chcenie niečo dosiahnuť. Ak si hovoríš, že chcem premeniť vodu na víno, tak zažívaš nehorázne chcenie premeniť vodu na víno. A tým to aj končí. Dosiahol si, čo si chcel - chcenie. - A ako teda mám k tomu pristupovať, keď nemôžem nič chcieť? - spýtal sa so zvedavosťou v hlase. - Jednoducho vedz, že to vieš! Proste ver v to, že skôr než si niečo želáš, je to už uskutočnené. Neboj sa toho, lebo môžeš si byť istý, že dostaneš odpoveď na otázku ešte skôr ako sa spýtaš. To vieš, On je stále o krok pred tebou. Môžeš si to všimnúť na bežnom živote. Ak sa niečo niekde stane a ty to uvidíš, tak svetlu stále trvá nejaký čas, kým sa to k tebe dostane a kým to tvoje receptory spracujú a vyhodnotia. Kým ty zabíjaš drahocenný čas na vyhodnocovanie udalostí, zatiaľ On už dávno vie, čo sa stalo a má pre teba prichystané všetky alternatívy a možnosti riešenia situácie. Je už iba na tebe, ktorú z nich si vyberieš. Preto nezabúdaj, jediné čo máš, je právo voľby! Všetko je dané, všetky možnosti existujú, ale ty máš právo si zvoliť, ktorú budeš prežívať. No a ak postupuješ logicky, tak z tohto povedaného vyplýva, že si môžeš vybrať, či tú vodu premeníš alebo nepremeníš na víno. Ty si si doteraz volil tú jednoduchšiu cestu - nepremeniť, lebo si nepripúšťal existenciu inej voľby. Ak nepripustíš existenciu iných možností, tak si ich ani nemôžeš vybrať. Prvým predpokladom je teda, že musíš všetky varianty prijať. Bez toho nebude nič možné. Ak prijmeš túto skutočnosť, postupne prídeš na to, že vlastne môžeš riadiť priebeh svojho života a teda žiadny fatalizmus nie je opodstatnený! Si tvorcom a pánom svojho osudu, či sa ti to páči alebo nie. Buď to využiješ alebo necháš svoj život vytvárať úplne náhodne, samozrejme svojimi náhodnými rozhodnutiami. Voľba je na tebe. - Hmmm, no dobre teda. Ja sa to teda pokúsim, - sľúbil. - Žiadne "pokúsim"!!! - naziapala na neho hlasno. - Tu neexistuje nejaké "pokúsim"! Buď to urobíš alebo neurobíš! Tu sa nehráme o fazuľky. A nie je to ani žiadna hra typu sprostejší vyhráva! Buď nájdeš vo svojom srdci vesmírnu silu alebo nenájdeš. Ak nenájdeš, nič sa nestane, ale ak ju nájdeš, staneš sa o niečo viac ako zhluk organickej hmoty! Staneš sa transformátorom nesmiernej energie do hmotného sveta. - Ok. Tak ja to teda urobím, - odvážne povedal. - Moji súčasníci by si síce teraz trhali vlasy a posielali by ma na psychiatriu, ale ja to urobím, - odhodlal sa úplne pevne. - Dobre teda... počkaj, - odišla do vedľajšej miestnosti a doniesla rovnakú nádobku s vodou. - A ešte mi prezraď, čo to bolo to zachvievanie, čo prešlo tvojím telom, hm? - zisťoval podrobnosti. - Jaaj, to som iba prešla na inšie vlny fungovania mozgu. Do hladiny alfa. Vieš, vtedy sa mení frekvencia vĺn mozgu a v tom čase je neveriaca myseľ vyradená z prevádzky a hlavným aktérom je tvoje podvedomie a nadvedomie. Pri dobrých podmienkach a pri dosiahnutí absolútneho vedomia dokážeš robiť takéto činy aj v hladine beta - teda pri bežnom vedomí, ale to chce trocha viac tréningu a hlavne otvorenú myseľ. - Aha. Ale ja neviem, ako dosiahnuť hladinu alfa! - povedal sklamane. - Ale hej, neboj, - usmiala sa povzbudivo. - Tesne pred spánkom a pri vstávaním prechádzaš týmto stavom vedomia, iba si to neuvedomuješ. Napríklad malé deti sa takmer neustále nachádzajú v stave alfa, preto sa tak dobre a rýchlo učia, samozrejme niekedy vďaka svojim rodičom totálne somariny. Ale ak chceš, existuje jednoduchý spôsob na dosiahnutie tejto hladiny. - Anóó, chcem to vedieť! - odpovedal na Icinu ešte nevyslovenú otázku. - Veľmi to chcem vedieť! - oči mu žiarili radosťou a túžbou po poznaní. - Tak dobre, - pousmiala sa. - Nastavíš pohľad očí do približne dvadsaťstupňového uhla, nad rovinou pohľadu. Ako pomôcka ti poslúži vystretá ruka a vytrčený palec a malíček zo zavretej päste. Takto, sformovala mu ruku do divného tvaru. Zobrala jeho ľavú ruku a uzavrela ju do päste. Potom vytiahla malíček jeho ruky a naklonila ho kolmo na päsť. To isté urobila s palcom. - Toto roztiahnutie malíčka a palca na ruke a umiestnenie vo vzdialenosti vystretej ruky vytvára uhol približne dvadsať stupňov medzi koncom malíčka a koncom palca, - informovala ho. - Ak palec smeruje k zemi a malíček hore, tak umiestni koniec palca do úrovne priameho pohľadu. Koniec malíčka potom predstavuje uhol dvadsať stupňov. Kedysi to astronómovia používali ako približnú mieru. Veľkosť zovretej päste je uhol desať stupňov a s roztiahnutými krajnými prstami je to dvadsať stupňov. Ok? - Áno, sedí vec, - súhlasil. - Toto meradlo poznám. - Dobre teda, pokračujeme. Keď máš tento uhol dvadsiatich stupňov, môžeš prejsť k ďalšej fáze. Nastavíš pohľad na tento uhol, a potom zavrieš oči. Táto poloha očí pomáha prejsť do hladiny alfa, ale nie je nutnou podmienkou! Niektorí prejdú do alfy v hocakej polohe očí, ale začiatočníkovi to veľmi pomôže. Takže potom, ako si zatvoril oči, ide akčná fáza prechodu. V prvom rade si musíš vyčistiť myšlienky. Pokús sa na nič nemyslieť. Bude to najprv veľmi zložité, lebo zistíš, ako sa ti myšlienky samy tlačia do hlavy, ale ignoruj ich a nechaj ich prejsť. Ak sa ti podarí ich dokonale odignorovať, môžeš začať s odpočítavaním. Najlepšie je predstaviť si nejaké buď digitálne alebo analógové počítadlo a na ňom postupne odpočítavať od istej hodnoty až po nulu. Pre začiatočníkov sa odporúča hodnota sto. Skúsení ľudia dokážu prejsť do alfy už pri odpočítaní z desať a profesionáli prechádzajú už pri zatvorení očí. Je to prísne individuálne, aký stupeň dosiahneš. No. Tak predpokladajme, že sa ti podarilo nerušene odpočítať do nuly, a že si prešiel do alfy. Do tejto úrovne si nemôžeš so sebou preniesť svoje problémy, lebo sa to jednoducho nedá. Takže všetky tvoje strasti a

161

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

problémy ostávajú mimo teba, ako na prahu tvojho domu, kam si si očistil topánky do rohožky. No a teraz, keď si už v alfe, musíš sa sústrediť na veľmi dôležitú vec a tou je vizualizácia. Čím dôvernejšie si dokážeš veci predstaviť, tým efektívnejšie bude tvoje narábanie s okolitou hmotou. Nebudem ťa tu teraz zaťažovať s takými vecami, že vlastne narábaš so štyrmi pravekými elementmi: zemou, vodou, vzduchom a ohňom a podľa ich percentuálneho použitia zmaterializuješ konkrétnu vec... O tom možno niekedy inokedy. Je ti to zatiaľ jasné? - spýtala sa starostlivo. - Áno, teta učiteľka, doteraz všetko chápem, - súhlasil. - Dobre, tak pokračujem. Musíš sa jednoducho vžiť do situácie, ktorú riadiš. Najlepšie ti pomôže nejaká virtuálna obrazovka, ktorú vo svojej vizualizácii umiestniš cca dva metre pred sebou a na nej si budeš premietať želané veci. V tomto prípade bude veľmi dobré, ak si tam premietneš, ako sa mení voda v pohári na víno a pritom zlinkuješ pohár na obrazovke s pohárom, ktorý reálne stojí pred tebou. Tak. To je asi všetko. Jaj a ešte jedna posledná dôležitá vec. Z alfy zo zásady vystupuj pomaly a opatrne, najlepšie spätným pripočítavaním od nuly po zvolené číslo. Prudké vyskočenie z inej hladiny nie je príliš priaznivé pre mozog, vieš? Tak čo? Urobíš to? - A... vyžaduje to úplne veriť v to, čo robím? - spýtal sa opatrne. - No... viera veľmi pomáha, - povedala zamyslene. - Ale uvidíš, až sa k tomu dopracuješ, viera sa dostaví. Neboj, udalosti a skutočnosti ťa presvedčia o opodstatnenosti viery, a potom ti to pôjde ako po masle a ani sa nepozastavíš nad potrebnosťou či nepotrebnosťou v niečo veriť. - Fajn! Tak ideme na to! - súhlasil rýchlo a nastavil zrak na uhol dvadsať stupňov. - Dobre, teraz zatvor oči a predstav si počítadlo so začiatočným stavom trebárs päťdesiat. - Mám, - oznámil jej ticho. - Tak odpočítavaj a uvidíme, kam to dotiahneš. Odteraz ťa už nebudem rušiť, skús to sám. Ica sa odmlčala a so záujmom ho sledovala. Predstavil si nádherné digitálne počítadlo, aké mal vo svojej rakete, ktoré obsluhovala Amiga. Svetielkovalo ukľudňujúcim zeleným neónovým svetlom. Postupne sa menili čísla z 50 na 49, 48, 47... myšlienky prichádzali, ale rovnako aj odchádzali, nezaneprázdňoval sa nimi. Jeho myseľ sa veľmi rýchlo očistievala a už pri 30-tke bola takmer krištáľovo čistá. Postupne dosiahol magickú nulu. Nezbadal síce žiadny citeľný prechod, ale ako mu Ica spomínala, zrejme si to ani neuvedomí. Povedal si vnútorným hlasom, že už je tam, kde chce byť, a tak sa oddal vizualizácii. Vytvoril si nádhernú širokoplošnú obrazovku, veľmi podobnú tej, ktorú mal vo svojom byte a umiestnil ju do vzdialenosti necelých dvoch metrov. Obrazovka sa rozblikala a zjavil sa na nej nádherný modrý nápis "Vítame vás v hladine Alfa, krajine nespočetných zázrakov.". Nápis pohasol, až úplne zmizol. Vtom sa zrazu na nej objavil krásny pohár, lesknúci sa vo virtuálnom slnečnom svetle a naplnil sa čírou vodou. Cítil, ako ním prešla vlna neskonalej lásky a pokoja. Vtedy pochopil, kvôli čomu to s Icou občas zatriaslo. Tento pocit bol absolútne nevýslovne krásny. Napäto a s radosťou čakal na nasledujúci záchvev, aby ho mohol tentoraz prežiť v celej jeho nádhere. Čoskoro sa vlna absolútnej lásky znova prevalila jeho telom a aj keď sa mu ju nepodarilo zdržať na dlhú chvíľu, srdce mu poskočilo radosťou z prežitej nádhery. Začal sa venovať svojej úlohe. Predstavil si svoju ruku, ako sa vznáša nad pohárom s vodou a ako z nej vychádzajú jemné lúče, meniace chemickú štruktúru vody na nápoj bohov. V istom bode usúdil, že by taká zmena snáď aj stačila a pomaly nechal obraz na obrazovke vyblednúť až ju napokon úplne vypol. Obrazovku zroloval, akoby to bolo iba jemné plátno a zobrazil svoje digitálne počítadlo. Pomaly a netrpezlivo pripočítaval až po 50 a keď dosiahol toto číslo, veľmi opatrne otvoril oči. Bál sa pozrieť na nádobku s vodou, aby nezažil prvé veľké sklamanie, preto radšej pozrel na Icu. Výraz jej tváre ho nesmierne dojal. Vyžarovala z nej radosť a vzrušenie, ako u malého dieťaťa, keď dostane na Vianoce prvú skladačku, poprípade najnovšiu cikajúcu bábiku. Tento výraz ho ubezpečil, že kľudne môže nazrieť do pred ním ležiacej nádobky. Pomaličky preniesol zrak z vytešenej Ici na nádobku a... takmer ho roztrhlo radosťou. V nádobke už nebola voda, ale nejaká červená tekutina! Nebola síce tak priezračná a tmavá ako Icina, ale už to vonkoncom nebola voda. - Ja to snáď neprežijem, - vyjachtal zo seba. - Toto snáď ani... nie je možné! Vzal nádobku do ruky a priložil ju k ústam. Ovoňal, aby sa náhodou nepriotrávil, ale vôňa mu pripomínala také menej kvalitné víno, no predsalen víno! Bojazlivo vytrčil jazyk a ochutnal nápoj. Jeho tvár nadobudla zhnusený výraz. - Fúúj! Tak toto mi nejako nevyšlo, - namáčal si jazyk do zbytku Icinho vína, aby z neho zmyl kyslastú chuť. Fuuuj... - povedal ešte raz. - Ukáž? - zobrala jeho výtvor a veľmi opatrne ochutnala. - No hej, - súhlasila. - Je to ešte nedopremenené víno. Akosi... nedozrelo. Hihi, - zachichotala sa svojím zvodným hláskom. - Ale z toho si nič nerob, lebo už aj toto je veľmi pekný výsledok! Asi si proces zastavil priskoro. Vieš. Možno by stačilo ešte počkať pár sekúnd a translácia by bola kompletná. Ale faktom ostáva, že si to dokázal sám! Dúfam, že tomu aspoň začínaš veriť, hm? - pozerala na neho skúmavo. - Áno, - prikývol súhlasne. - Tak tomuto sa nedá neveriť! Musím poctivo priznať, že z nedostatku iných možností tomu musím veriť. Hmmm. A takto by som... mohol premeniť vodu aj na inšie substancie? - spýtal sa zvedavo.

162

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Hm, ak máš na mysli pálenku a ťažké etanolové nápoje, tak moja odpoveď znie jednoznačne: áno! Najväčšie tajomstvo ti teraz prezradím. Vodu môžeš zmeniť na čokoľvek, čo si len zažiadaš! Nech je voda asfalt? Prosím! Máš asfalt. Potrebuješ krv? Prosím, máš krv! Je ti ľúbo alkoholu? Máš alkohol! - To je... to je... čosi úžasné! - zaradoval sa. - Tak potom by som v podstate mohol vyžiť iba z vody! Premieňal by som vodu na jedlo, a tak by som sa živil! Jeeej... A... a... - Ramenom otriasli pochybnosti. - To mi teda vysvetli, keď je možnosť takto premeniť vodu na všetko, prečo sa to bežne nerobí? Prečo sa vyrábajú potraviny bežným spôsobom a nie takto premenou? - Ehm... Vieš, - vysvetľovala mu, - človek nebol stvorený na to, aby robil nezáživné kreposti, ale aby tvoril a tým spoznával svoje Ja. Menením vody na potraviny by sa živil iba veľmi zaostalý človek, ktorý by nechápal širšiu súvislosť tohto deja. Totižto tento "dôkaz" našej božskosti nemá slúžiť k nakŕmeniu nášho tela, ale našej duše. Cieľom je uvedomiť si, že si vytvárame našu podstatu a naše vedomie a vedome ovplyvňujeme svoj život a neustále tvoríme. Sme tvoriace bytosti a nie stagnujúci požierači výtvorov. Preto sa človek síce môže chvíľu živiť svojimi pseudovýtvormi, ale po čase ho to prejde a začne hľadať hlbšiu pravdu, lebo všetko je evolúcia a nie stagnácia. Z tohto dôvodu sa nikto nesnaží svoje raňajky vyčarovať z vody, chápeš? - Takto mi to je už jasné. Vidím, ešte stále sa mám čo učiť, - pokýval hlavou. - Teda hovoríš, v tomto čase neexistuje nikto, kto by nedokázal zmeniť vodu na víno? - To som nepovedala, - povedala rýchlo. - Hovorím iba to, že každý, kto má chuť a odhodlanie to dokáže urobiť. Ale nie všetci majú chuť a odhodlanie. Niektorí to nevedia a nechcú vedieť schválne, lebo im to tak vyhovuje, aby mohli spoznať kto sú. Ináč povedané, pomáha im to v sebapoznávaní. Napokon, naša existencia na svete nie je vôbec náhodná a nie sme tu ani v škole a už vonkoncom nie na okrasu. Sme tu preto, aby sme prežívali svoju najkrajšiu predstavu o nás, akú sme kedy mali a vytvárame si svoje Ja. Nemusíme sa nič učiť, lebo všetko už vieme, iba si to nepamätáme. Ale čím viac sa rozpamätávame, tým lepšie chápeme svoje poslanie na svete. No dobre, už ťa ale nebudem zaťažovať mojimi nezáživnými kecami. - Náhodou, vôbec ma nimi nezaťažuješ. A veľmi sa mi páčia. Chceš tým teda povedať, že náš život nie je škola? Že sa naozaj nič nemusíme učiť? - Nie. Nič sa nemusíme učiť. To, čo nazývame učením je vlastne zakódovanie existujúcej informácie do biologickej hmoty, ktorá slúži ako nosič informácií špecifikujúci jednotlivé dáta na základe sodíkových a draslíkových katiónov. Je tvoja osobná vec, či si takéto väzby vo svojich synapsách kortexového tkaniva vytvoríš alebo nie. Ak nevytvoríš, to ešte neznamená, že si menejcenná bytosť. Si tým, čím si. Toto platí doslova. Nikdy nie si tým, čím ťa vidia ostatní! Pre jedného môžeš byť nevzdelanec, lebo si nepodstúpil výučbu na škole vyššieho druhu, pre druhého zase priinteligentný amatér, ale ani jeden pohľad neurčuje to, čím si. To určuješ stále iba sám. Konáš ako rozumný? Tak ním si! Konáš ako vyššia bytosť? Tak ňou si! Nepotrebuješ vedomosti ani znalosti okolitého sveta, keď ich nemieniš vo svojej predstave svojho Ja použiť. Nie, tvoj život nezávisí od tvojich nadobudnutých znalostí, ale od tvojej predstavy o tebe samom. Chceš byť domov nemajúca bytosť s neustálym problémom obstarávania poživne? Prosím, tvoje prianie sa ti splní. - Hm, chceš tým povedať, že každý si nejakým spôsobom zvolil to, čo prežíva? - Samozrejme, - prikývla. - No, z toho vyplýva, - kývol hlavou na nesúhlas, - že ja som si asi želal, aby som sa dostal do takého času, kde môžem žiť bez možnosti využitia mojich znalostí? - Znie to možno ironicky, ale áno. Vo svojom vnútri si zrejme absolútne nesúhlasil s dianím, ktoré ťa obklopovalo, a tak si si možno úplne nevedome želal, aby si bol oslobodený od svojho utrpenia. A preto si tu, - uzavrela. - Aha, tak to mi už dáva logiku, - usmial sa. - Máš pravdu. Stále som si želal z toho humusu raz a navždy vypadnúť a raz som sa zaprisahal, že by som aj svoj vlastný život za to bol dal, aby som sa z toho dostal. - No vidíš to. A tvoj život sa zdal asi Bohu príliš krutá daň, tak ti radšej umožnil žiť v inom svete. Hm... - Krásne. Dobre vedieť, že aspoň niekto sa o môj biedny život stará, - zasmial sa radostne. - To áno. Čo sa týka nášho biedneho života, tak to sa naozaj môžeme spoľahnúť na nášho Najvyššieho, usmiala sa. - A to už ako myslíš? Jáj, to akože "každý raz zomrie"? Tak si to myslela? - táto cesta sa mu nie príliš páčila. - Nie, tak som to nemyslela, i keď aj to je jedna z možností. Ak chceš, prezradím ti veľké tajomstvo, - pozrela mu úprimne do očí. - Tak to som naozaj veľmi zvedavý... - riekol sucho. - Vedz teda, že ty vlastne nikdy nezomrieš. Si večný a ani neumieraš, ani sa nerodíš, iba meníš formu. Si čistá energia, ktorá sa v tomto okamihu zhmotnila v tomto tele, - strčila do neho svojím prstíkom, - ale ináč nemáš nič inšie na práci, iba sa jednoducho realizovať. Ak si však energia obsiahnutá v tebe povie, že "čert to ber, ja chcem byť voľná", tak jednoducho... skapucinkáš. Ale vo svojej podstate si nesmrteľný a nikdy neumieraš ani sa nerodíš. - To som už počul, - upozornil ju. - Povedz mi niečo inšie. - Vlastne som ti už všetko povedala, - zamyslela sa Ica. - Možno aj o čosi viac. Stačí, ak si usporiadaš všetky myšlienky a nájdeš správnu odpoveď aj sám. Hmm?

163

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Áno, budem sa snažiť svoje myšlienky usporiadať v tom správnom poradí. Jedno mi však ešte stále vŕta v hlave. Ak sa niekto o môj život tak bedlivo stará, ako mohol dopustiť, že sa mi stala taká krivda? Hm? - No, nie je to celkom tak, ako si myslíš. Ten dotyčný sa nestará o tvoj život viac, ako sa oň staráš ty! To zase nemôžeš od nikoho chcieť, aby žil tvoj život viac, ako si toho sám schopný, či nie? - pozrela na neho prísne. - Hm... z toho potom ale vyplýva, že... pomôž si sám, aj pán Boh ti pomôže... - Áno a to platí doslova. Znie to síce alibisticky, ale nie je to celkom tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ak si sám stanovíš cestu, Boh ti pomôže ňou prejsť. Presne toľko a nič viac. Tá formulácia je nesprávne zjednodušená a nehovorí nič o podstate veci, ale na druhej strane je jednoducho vysloviteľná a zapamätateľná. Pravda je však taká, že sám musíš urobiť prvé veľké rozhodnutie, aby všemohúci vedel, ako si sa rozhodol a v čom ti má pomáhať, ako ovplyvniť všetky okolnosti, aby si mohol prežívať všetko to, čo si si vybral. - Hovoríš príliš duchovne. Vedela by si mi to radšej vysvetliť polopatisticky? - zatváril sa, akože mu to nie je príliš jasné. - Nechápem, ako to, že vševedúci Boh sa musí niečo "dozvedieť", aby mohol konať?! Však to potom vylučuje jeho všemohúcnosť a vševedúcnosť, či nie? - Ahm... no, nie je to celkom tak s tou vševedúcnosťou a všemohúcnosťou. Všemohúci je a to bezpodmienečne. Čo sa týka vševedúcnosti, dá sa to spresniť. On vie všetko, čo môže nastať, lebo všetky možnosti už sú známe a sú presne stanovené. Jediné, čo nevie, že čo si TY vyberieš, čo chceš prežívať. Dostal si od prírody slobodnú voľbu, teda to si vyberieš, čo chceš a to ti nikto neovplyvňuje. To nikým nemáš stanovené. Preto nikto, prízvukujem NIKTO, na svete nemôže vedieť vopred, čo si vyberieš, lebo je to závislé iba na tebe. Ale ak si to už raz vyberieš, máš od Boha hneď naservírované všetky možné riešenia, ktoré z danej veci môžu vzniknúť. A znova je na tebe, čo si vyberieš. A tak ďalej. Ten cyklus sa neustále opakuje. Neprestajne máš právo voľby a toto právo ti nikto nemôže vziať. Dokonca ani smrť! Jednoducho, nad tvojou voľbou nemá moc nič, iba ty sám, lebo iba ty sám môžeš svoje rozhodnutie zmeniť. Preto v prenesenom význame sa hovorí spomínané: "Pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže". Správna formulácia je síce veľmi podobná, ale mení význam celého súvetia a znie: "Pomôž si a Pán Boh ti tiež pomôže". Ak si však detailista a chceš vedieť absolútne presnú formuláciu, tak tá je: "Vyber si a Pán Boh ti to umožní prežívať". - Aha, tak teraz už chápem, prečo sa traduje tá prostá formulácia a nie táto zložitá. Hm... - kývol na súhlas. Túto exaktnú formuláciu je síce ľahké pochopiť, ale ťažké zapamätať. - Áno. Práve kvôli nedostatočnej schopnosti zapamätať si elementárne pravdy vznikali medzi národmi vojny. A kvôli tejto neschopnosti svet vyzeral tak, ako vyzeral. Ale na tom v podstate nezáleží, lebo každé obdobie je niečím krásne a poučné, preto neodsudzujem ani tvoju dobu, aj keď ty si ju pravdepodobne odsúdil absolútne. - A nemal by som? - Nie, nemal by si! - súhlasila s ním. - Lebo by si si mal ceniť, že ti tvoja doba umožnila istú skúsenosť prežívať a zistiť čo si a čo nie si. - Aha... tak keď sa na to pozerám z tejto stránky, máš naozaj pravdu. Keď nie som vo svojej dobe, hneď sa mi ľahšie na všetky tie udalosti pozerá z nadhľadu. Horšie, ak je človek v tom víre, lebo vtedy žije so svojou dobou a v tom okamihu sa ťažko robia objektívne závery. - Áno, to je fakt... Je umenie urobiť objektívne závery v subjektívnom víre. To je absolútne majstrovstvo. Ale ak by si to dokázal, tak by si bol jedným z mála vyvolených, ktorí sa dokážu povzniesť nad svoju dobu, proste majstrom. - Majster bol ten, čo stál pri sústruhu a hovoril učňom, čo majú robiť. - Prosím? - Ica sa zarazila a nechápala, ako si má tú kombináciu slov vysvetliť. - Ach, prepáč, - povedal kajúcne. - To som iba kecal od veci. Chcel som tým iba to povedať, že u nás bol ináč zadefinovaný pojem majstra. Hm. Ale chápem, že asi aký typ majstra máš na mysli. Človek mierne odlišný, ako šedý priemer spoločnosti, že? - Presne tak! - kývla na súhlas. - Úplne odlišný! Ale to nič... nechajme to radšej tak. - Nie! Náhodou, toto ma celkom zaujíma. Vždy ma som mal iný pohľad na svet, ako bol všeobecne prijatý a stále som hľadal chybu v sebe, dúfajúc, že sa mýlim. Hovorí sa, že keď milión múch sadá na výkaly, potom výkaly musia byť dobré... Stále som sa pokladal za muchu, ktorá nechápe, že výkaly sú dobré... Teraz, ako si však začala hovoriť o majstroch, mám taký dojem, že ak čo i len jedna mucha vyhlási, že to čosi hnedé nie je celkom ono, tak to právoplatne vedie k zamysleniu, či sa náhodou tých milión múch nemýli. - Zaujímavé prirovnanie, - usmiala sa. - Prirovnávať ľudí k insektom by ma teda nenapadlo. Hm. Ale aj to mi umožňuje sa naučiť niečo nové. - A teraz mi prezraď jednu dôležitú vec. Ako je možné to, že som sa mohol dostať do tohto času? Nie je to tak trocha kazenie plánu stvoriteľa? Hm?! - Ani nie, - usmiala sa, lebo čakala oveľa záľudnejšiu otázku. - Vôbec to nie je kazenie jeho plánu. Práve naopak! Ako si sám povedal, nepáčil sa ti pobyt v tvojom čase a zrejme si mal veľmi dobrý dôvod ho opustiť. Tak ti to jednoducho bolo umožnené. Vo všetkom sa snaž vidieť absolútnu dokonalosť. Povedz, nenadával si na armádu? Nenadával si na nespravodlivosť? - Nadával, - musel súhlasiť.

164

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- A či si nechcel žiť hocikde, iba nie tam? - pýtala sa ešte ostrejšie. - Áno, chcel... - súhlasil. - No a?... - Icina otázka patrila medzi tie básnické, na ktoré sa neodpovedá. - Máš pravdu, - prikývol ticho. - Odteraz budem vo všetkom hľadať iba dokonalosť. Teraz už chápem aj mnohé ďalšie súvislosti vo svojom živote... Objal Icu a hlboko sa zahľadel do jej nádherných očí. - Buď mojou majsterkou. Nauč ma prosím všetkému, čo neviem. Ica ho mierne odstrčila, a potom sa milo usmiala. - To nemôžem. Nemôžem byť tvojou majsterkou, keď cítim, že si vo vývoji oveľa ďalej ako ja. Ty o tom iba nevieš, ale postupne sa ti otvoria možnosti, o ktorých si ani nesníval. - Čo prosím? Zopakuj to ešte raz, - krútil hlavou nesúhlasne. - Si vo vývoji oveľa ďalej ako ja... - zopakovala pokorne. - A ako sa dá rozlíšiť, kto je ako ďaleko vo vývoji? - pýtal sa zvedavo. - To máš tak. Všetky duše boli síce stvorené naraz, ale súčasne, nie každá sa realizuje rovnako rýchlo. Niektoré zažili viac pobytov na Zemi ako ostatné a podnikli teda vo vývoji dlhšiu cestu. Od toho závisí aj miera, akou sú bližšie k Stvoriteľovi. Preto ak hovorím, že máš za sebou dlhší vývoj, myslím to skutočne tak, že si na svojej ceste oveľa ďalej ako ja. To nech ťa netrápi, že o tom nevieš. Pobyt na Zemi je zabudnutím duše, takže si nepamätáš, čo vlastne vo svojej podstate si. V čase svojej smrti tak či tak zistíš, o čo tu išlo. - Tak toto mi nejako nesedí! Ako môže niekto, kto je na nižšom stupni zistiť, že iný je na vyššom stupni? Však podľa všeobecnosti by iba ten, kto je vyššie mal vedieť rozhodnúť, kto je nižšie, či nie? - Nie! To je práve to primitívne myslenie tvojej doby, - upozornila ho. - Vy vo vašej dobe ste si mysleli, že iba tí, kto sú vyššie môžu rozhodovať o tých, čo sú nižšie! A pritom to vôbec neplatí! Každý môže rozhodovať iba o sebe. Ak si niekto myslí, že môže rozhodovať o niekom iba preto, že je vyššie, tak je rozhodne nižšie. Iba vyspelejší nerozhodujú o osude nižších, ale nechajú ich prejsť svojou cestou. Duchom slabí sa budú stále pokúšať ovládať silnejších. To je pravý zákon prírody. Nie silný prežíva, ale prežívajú všetci. Ale slabí si myslia, že sú silní, a preto sa tak aj tvária a snažia sa zubami nechtami o prežitie. Skutočne silní si nepotrebujú zabezpečiť prežívanie, lebo VEDIA, že prežijú, či sa to niekomu páči alebo nie. - Ahá, takže tak je to so silou slabých a slabosťou mocných... - pokýval na súhlas. - Ale ešte stále si mi nevysvetlila, ako môže niekto na nižšom stupni zistiť, že je niekto na vyššom? - Jednoducho. Ak človek pripustí, že existuje od neho dokonalejší, nemá problém ho spoznať. To je asi najzákladnejšie pravidlo. Ťažko sa to však vysvetľuje, lebo to človek jednoducho cíti, keď načúva svojej duši. Mnohí jej nenačúvajú a ignorujú jej hlas. Tým je potom ťažšie sa v živote orientovať a spoliehať sa na svoju intuíciu. Ale kto otvorí svoje srdce, má to potom veľmi jednoduché. - No áno. Ja sa rád nechám poučiť svojím vnútorným hlasom, hlavne, ak má taký pekný zadok ako ty... - Obyčajný muž... - povedala opovrhujúco. - Vo všetkom vidí iba sex! - No a? To je nebodaj problém? - spýtal sa prísne. - Ale nie, - mávla rukou. - Iba som si tu chcela nacvičiť typický žensko-mužský rozhovor. - A aj sa ti ho podarilo nacvičiť? - Samozrejme, - prikývla súhlasne. - Skoro sme sa pohádali, či nie? - No hej. Ale mňa tak rýchlo nevyprovokuješ, to si píš! - surovo ju uzemnil. - Dobre no! Ale za pokus to stálo... - povedala si pre seba. - No nič. Možno nabudúce... Ale blbosť! Neboj, ja sa už o to pokúšať nebudem, takže s kľudom môžeš na to zabudnúť. Niektoré veci z vašej doby veľmi zaujímajú, a tak... - Ja viem. Použiješ všetky dostupné prostriedky na to, aby si ich preštudovala. - Áno, presne tak! - Dobre, ale myslím, že viac ma zaujíma ten spôsob, ako prídeš na to, že je niekto na vyššom stupni ako ty sám, - nenechal odviesť svoju pozornosť. - Hm, vidím, že ťa to naozaj zaujíma, - kývla súhlasne. - Základom všetkého je, že musíš ukľudniť svoje vedomie, stlmiť ho a donútiť ho držať zobák. Ak ho dostatočne stíšiš, začneš pociťovať spojenie so svojou nefyzickou zložkou, ktorá sa nachádza v úplne inej dimenzii. Zatiaľ chápeš? - zisťovala. - Áno, chápem. Iba mi nie je jasné, ako môžem dosiahnuť stav stíšenia vedomia! Môžeš mi to nejako spresniť? - Hej... Nie je to nič zložité. Veľmi podobné ako prechod do hladiny alfa. Jednoducho sa posadíš do pohodlného kresla, zatvoríš oči a začneš sa sústrediť na úplne odfiltrovanie prichádzajúcich myšlienok. Najlepšie je, ak sa začneš sústrediť na svoje dýchanie. Je problém nemyslieť na nič, preto treba myslieť na niečo, čo vyžaduje najmenšiu mieru zaťaženia a to je práve obyčajné dýchanie. Ak koncentruješ svoju pozornosť na dýchanie, venuješ sa mu a hovoríš si: "Jééj, ono mi to dýcha...", postupne zistíš, že sa prenášaš do úplne inej roviny vedomia. Tvoje telo sa stáva akosi bezhmotné, či skôr lepšie povedané, ochabnuté. Ak dosiahneš tohto stavu, postupne začneš pociťovať občasné "trhnutia". Akoby došlo k sporadickej kontrakcii tvojich svalov. Na niektorých častiach tela sa ti otvoria styčné body s inými dimenziami. Tieto body sa prejavia ako veľmi citlivé svrbenie. Niekedy máš pocit, že je to veľmi nepríjemné svrbenie,

165

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

ktoré ak nepoškrabeš, snáď sa aj zblázniš. Tento pocit môžeš však jemne potlačiť svojimi predstavami a vizualizáciami virtuálnej ruky, ktorá akože "poškrabe" dané miesto. Cez tieto body však vniká do teba mimodimenzionálna energia a nastáva spojenie s tvojím "inodimenziovým Ja". Ak si dostatočne uvoľnený, pociťuješ veľmi zaujímavý pocit nehmotnosti svojho tela a následne zvláštny pocit vznášania sa. Ale to sú až kritické fázy, ku ktorým nemusíš vôbec dospieť... - Aha, tak toto celkom chápem, - súhlasil okamžite. - Ak budeš potrebovať inštruktora, kľudne sa ozvi, - ponúkla sa Ica. - V poriadku, - súhlasil s jej návrhom. - Pri podobných pokusoch sa rozhodne ozvem, nerád by som skončil ako potrava pre interdimenzionálne príšery! - Nie, neboj sa, - upokojovala ho. - Potravou interdimenzionálnych príšer sa môžeš stať, iba ak to sám dovolíš. Hehe, - týmto mu príliš nádeje nedodala. - Hej! No tak počkaj... a ako to je, že "ak to sám dovolíš"? To mi pekne vysvetli! Čo ak to nevedome dovolím a premením sa v obyčajnú hmotu rozkladanú sa v črevnej sústave nejakej divokovyzerajúcej bytosti?! Tak to ja teda do takéhoto neistého projektu nejdem! - Neboj, nie je to vôbec také zložité, - mávla rukou. - Jednoducho iba nesmieš povedať, že: "Hej! Vesmírne príšery, tu som a čakám na hocaké spojenie!". Ak toto povieš, tak sa stávaš vedome spojencom ľubovoľnej okololetiacej duše. Tá sa však nemusí zhodovať s tvojím najvyšším cieľom, a tak môžeš nadviazať spojenie s takou dušou, ktorá môže byť niečo ako "interdimenzionálna príšera". - Aha, takže tak... - súhlasne prikývol. - Z toho vyplýva, že sa nemôže stať nič, čo by som ja sám na hocakej úrovni vedomia nepripustil. - Presne tak! - vykríkla nadšene. - Áno, je to tak!!! Nemôže sa stať nič, čo by si sám nepripustil. Ehm... ako keby som to už párkrát nepovedala... Nemenná pravda vesmíru je, že v každom okamihu si strojcom svojho života. Či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova. Ak myslíš negatívne, vytváraš to, na čo myslíš. Darmo myslíš na niečo, že "toto nechcem", okamžite ako na to myslíš, už sa to začína vykonávať. Tá zvyšná formulácia, že "toto nechcem" vesmír nezaujíma. Tým, že si na niečo myslel si ho rozhýbal a on začne robiť všetko preto, aby sa ti to splnilo. Napríklad, ak dlho myslíš na to, že "nechcem zomrieť v aeromobilovej nehode", tak môžeš si byť istý, že v nej zomrieš. Vesmír nezaujíma, že ty "nechceš", on registruje, že "Heeej! Tento uvažuje nad aeromobilovou nehodou! Tak mu jednu takú pripravíme..." Takže zakaždým musíš myslieť pozitívne, či lepšie povedané, vždy iba na také veci, ktoré chceš. Napríklad... chceš a so mnou milovať, tak nesmieš myslieť že: "nechcem sa milovať so žiadnou inou", lebo uvidíš, o chvíľu odkväcneš v náručí X-tej ženy, len nie v mojej. - Hehe, dovoľ mi sa zasmiať, - usmieval sa. - Hehe, toto je už bezpredmetné, lebo si ma minimálne dvakrát surovo znásilnila, takže... - Dobre no! Ja som to použila len ako ilustračný príklad, - usmiala sa Ica milo. - Ale ak chceš niečo realistickejšie, tak môžem použiť aj niečo úplne iné. Napríklad... - Nie, vôbec netreba, - skočil jej do reči. - Vôbec netreba... Tak hovoríš, iba stačí na niečo veľmi intenzívne myslieť a ono sa to stane? - Áno, dalo by sa to tak povedať. Ale proces kreácie má tri stupne: 1. myslieť na niečo, 2. nechať to vzniknúť a 3. dostať to. Toto si treba veľmi dobre uvedomiť. Darmo ty na niečo myslíš, keď to nenecháš, aby to vzniklo. - Nechápem... ako môžem niečo nenechať vzniknúť? Toto naozaj nechápem. Však si hovorila, že stačí na niečo intenzívne myslieť! - No áno, myslieť na niečo je iba prvotná fáza. Druhotná fáza je nechať to zrealizovať sa. A to treba tak chápať, že akákoľvek negatívna myšlienka zastavuje pôvodnú tvoriacu myšlienku. Najjednoduchšie by som ti to snáď vysvetlila na jednom vtípku. Poznáš vtípok o zajačikovi, ktorý išiel pre lopatku k líške? - No... myslím, že som ho už niekde počul. Hm... skôr ma udivuje, že ten vtípok prežil toľko tisíc rokov! - Hej... časári nám ho dovláčili. Neboj, ináč by už zapadol prachom a mal minimálne stometrovú bradu. Hm. - Ale možno to nie je ten istý, ktorý poznám ja, takže radšej mi ho povedz, - nabádal ju. - No dobre teda... Tak ti ho teda poviem: "Zajačik potreboval lopatku, a tak sa vybral k líške, že si ju od nej požičia. Ako sa tak k nej vybral, hovorí si: - Líška je dobrá, istotne mi tú lopatku požičia. - Ako tak išiel ďalej, začal uvažovať: - No, možno to ani nebude také ľahké, možno mi ju nebude môcť požičať. - Zajačik však išiel ďalej a uvažoval: - Tá líška mi ju zrejme fakt nepožičia... - Išiel ďalej a už sa blížil k líškinej nore a hovorí si: Líška mi tú lopatku stopercentne nepožičia! - zaklopal na dvere a keď líška vystrčila hlavu, zajačik jej hovorí: - Vieš čo, Líška? Tú lopatku si môžeš strčiť do riti!" - Hahahahaha, - Ramen sa smial, až mu slzy do očí vyhŕkli. - Tak toto je fakt dobrý vtípok!!! A dokonca začínam chápať ten proces prerodu a tým aj to "nenechať niečo vzniknúť". - Hej, jednoducho ak tvoja nasledujúca myšlienka po tvorčej myšlienke bude, že to aj tak nevieš dosiahnuť, tak sa ti to naozaj nepodarí. Sám seba presvedčíš, že to nie je možné a tým pádom si vesmír povie: "však to sa podľa všetkého nedá, tak čo by som sa trápil?". Možno by si teraz namietal, že to odporuje tomu, čo som hovorila, že človek tvorí aj keď myslí negatívne. Je však rozdiel, či zasahuješ už do existujúcej myšlienky,

166

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

alebo začínaš vytvárať novú. Ak si už začal niečo tvoriť, negatívnymi myšlienkami môžeš proces buď presmerovať alebo zastaviť, ale ak začínaš novú vec negatívnou myšlienkou, tak ju vytváraš. - Mám z toho šalát, - priznal sa. - Ako som tak sledoval tvoj výklad, môžu byť dve absolútne protikladné veci naraz aj pravdivé! - Samozrejme, - prikývla. - Práve to je na živote zaujímavé. Existuje nespočítateľne veľa vecí, ktoré si súčasne protirečia a pritom sú všetky pravdivé. Tak napríklad aj to, že ja som tu a ty tam je zdanlivo pravda, ale je pravda aj to, že ty si tu a ja tam. Pritom by človek povedal, že si to protirečí, však ako môže byť niekto aj tam aj tu, keď môže byť iba TAM alebo iba TU. A práveže obidve tvrdenia sú pravdivé, lebo som aj TU aj TAM. Záleží len od toho, z koho pohľadu. A tu je ten väčší problém. Každý osobitne pozerá na všetko iba z vlastného pohľadu a preto vznikajú konflikty, lebo z jedného pohľadu je niečo "TU" a z druhého "TAM" a ak dôjde k stretu dvoch netolerantných jedincov vznikajú vojny, rúcajú sa národy a zomierajú ľudia... Kvôli nejakej totálnej blbosti dôjde k nenávisti, pritom je to absolútne neopodstatnené, lebo každý môže mať a aj má úplne relatívny pohľad na vec. - Chápem, - ihneď prikývol. - Ako zamestnanec armády mám s tou intoleranciou veľmi dobré skúsenosti, jeho hlas sa mierne zatriasol. - Viem, - kývla chápavo. - Ale tým sa teraz netrápme. Vidíš? Aj tvoj prechod Roccheho medzou je veľmi dobrý príklad uskutočnenej tajnej myšlienky, ktorú si nechal realizovať. Myslel si si: "aké super by bolo žiť v takej dobe, kde by som bol úplne bezcenný a môj odznak vojenskej hodnosti by bol akurát tak vhodný na vytieranie zadku a možno ani na to nie, lebo je malý, kovový a zanecháva na rektálnej časti rezné rany." A vidíš? Nechtiac si sa premiestnil do takého času, kde sa táto tvoja túžba stala krutou realitou. - No hej, - musel súhlasiť. - Fakt sa to stalo krutou realitou! Ale radšej krutá, ako realita... No s tou myšlienkou máš pravdu. Naozaj som chcel v hĺbke svojej duše byť niekde úplne inde ako v tom naničhodnom čase! - Však hej, - kývla chápavo Ica. - Je ti teda jasné, ako môžeš svojimi myšlienkami tvoriť? - Áno, v podstate viem. Ak som dobre pochopil, stačí na niečo myslieť, a potom sa tým prestať zaoberať. Že? - Hej. Presne tak! Nezaškodí občas svoju myšlienku zopakovať, ale ináč musíš dbať iba na to, aby si sa vyhol hocakej negatívnej myšlienke. Napokon, tvoja duša ti naznačí, ak nemyslíš v súlade so svojou prvotnou myšlienkou. Vtedy začneš mať taký nepríjemný pocit a znechutenosť. To je jednoznačný náznak, že tvoje myslenie sa nezhoduje s tvojou najvyššou myšlienkou. Vtedy radšej zopakuj svoju prvotnú myšlienku, lebo vždy posledná myšlienka ostáva v platnosti. - No veď počkaj! Ja tieto poznatky vo svojom živote riadne zneužijem, neboj sa! - upozorňoval ju Ramen. - Neboj zlatko. Môžeš tvoriť iba vo svojom živote a nie v živote niekoho iného, takže... zneužívanie neprichádza do úvahy. Môžeš tento poznatok iba využiť, ale nikdy nie zneužiť. Aj ti vysvetlím prečo, reagovala na Ramenov výraz tváre. - Jednoducho, okrem zákonu tvorenia platí ešte jeden dôležitý zákon zákon magnetizmu. To znamená, že podobné priťahuje podobné. Ak niečo robíš alebo na niečo myslíš, stále priťahuješ myšlienky a ľudí, ktorí zmýšľajú alebo konajú podobne. Ak napríklad cestuješ raketou na Zem a myslíš na to, že sa ti niečo po ceste stane, napríklad nejaká nehoda, potom priťahuješ k sebe pilotov, ktorí sú unavení, nevyrovnaní alebo chaotickí a môžeš si tak privodiť žiadanú nehodu. Ale ak nastúpiš do rakety s pevným rozhodnutím, že cestu prekonáš bez problémov, budeš k sebe priťahovať dôsledných a psychicky vyrovnaných pilotov a zaručene sa ti nič po ceste nestane. - Wow! - nezdržal sa, aby nevyjadril svoje prekvapenie. - To tak fakt funguje? - krútil neveriacky hlavou. - Samozrejme! Na toto sa môžeš spoľahnúť. Tieto veci fungujú na sto percent! Však skús a potom uvidíš. Môžeš sa o tom presvedčiť v hocakej časti svojho života. Ale pre začiatočníkov vraj existuje veľmi jednoduchá a pôsobivá metóda. - A to je? - zaujímal sa o to živo Ramen. - Vezmeš čistý list papiera. Na jednu stranu napíšeš svoje tajné želanie a na druhú stranu všetky dôvody, prečo by sa dané želanie malo splniť. Tento papier potom zložíš do štvorčeka a dáš do zadného vačku svojej kombinézy, aby si ho stále mal pri sebe. Myšlienka na tomto papieriku sa začne realizovať a ak nevyslovíš žiadnu protipôsobiacu myšlienku, tak sa realizácia aj uskutoční. - Žeby to bolo také jednoduché? - až sa mu to zdalo byť nemožné. - Fakt! Je to také jednoduché! - uisťovala ho a jej hlas znel veľmi presvedčivo na to, aby mohol mať hocaké pochybnosti. - Môžeš to skúsiť najprv s jednoduchou vecou, kde reálne uvidíš, či sa to naozaj splnilo a až potom môžeš prejsť na veci "ťažšieho kalibru". - Napríklad na súloženie... - poznamenal prostoreko. - No... trebárs aj na súloženie. Ale to si pamätaj, nemôžeš vytvárať nič proti vôli iného v jeho živote. Teda ak dotyčná s tebou súložiť nechce, tak ani nebude. Ale v podstate ak si niečo veľmi želáš, tak sa napríklad po čase staneš v jej očiach príťažlivým a napokon predsa len dosiahneš svoje. Totižto v tvorení čas nehrá rolu. Výsledok tvorenia sa nemusí objaviť okamžite, ale trebárs po nejakom čase, alebo až po tvojej telesnej smrti. - Tak to si ma ukľudnila!... Aspoň mám istotu, že sa to naozaj uskutoční. Hm, - kýval sklamane hlavou.

167

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Náhodou, tá istota ti môže byť veľmi dobrým pomocníkom pri druhom bode tvorčieho procesu - v nechaní, aby sa to stalo. Ak si si úplne istý, že sa to skôr či neskôr stane, nemáš problém nechať veci voľný priebeh. Ale ak pochybuješ, že sa to môže stať, tak... - Viem, - skočil jej do reči, - zajačik a lopatka. - Presne tak! - zasmiala sa od srdca. - Syndróm zajačika a lopatky. - Hm... - zamyslel sa. - Ako si tak spomínam na niektoré príhody z môjho, vo všeobecnosti nudného, života, máš skutočne pravdu. Boli veci, ktoré som sa rozhodol získať alebo urobiť, ale potom som na ne akosi "zabudol" a v istom okamihu sa stali. Niečo na tvojom rozprávaní bude... - To si píš, že je! Sakra... Ja ti tu prezrádzam najťažšie pravdy vesmíru a ty sa tváriš, že sú to len prázdne báchorky! No teda... Vieš čo?... Si obyčaj...á-mmm... Musel ju umlčať svojím vášnivým bozkom, aby ďalej nerozvíjala neplodné reči. - No veď preto! - pozrel na ňu prísne. - Ja som nehovoril, že sú to prázdne báchorky, iba že je to podivuhodné, hraničiace s neuveriteľným a to je riadny rozdiel. Ako si teraz povedala, je to skutočne najťažšia pravda vesmíru. Ak to fakt takto funguje, je to ten najúžasnejší nástroj, ktorý si mi mohla vôbec poskytnúť! - Áno, funguje to tak, - súhlasila. - Na to môžeš vziať examertovú substanciu! - Eeee... - Ramen vystrúhal nechápavý výraz tváre. - Čo to znamená tá "examertová substancia"? - Eeee... To ti neviem viac priblížiť, iba že je to examertová substancia. - Aháááá, chápem! - nadšene prikývol. - Myslela si tým jed, že? - No neviem... žeby to bol jed? - spýtala sa podivene. - Od jednej kvapky je človek v momente tuhý. Jed je čosi slabšie, nie? - Ale od toho aj jed môže byť examertová substancia. Hm... - zamyslel sa. - Ale aj tak sa mi to celé nepozdáva! Tieto tvoje vety mi znejú ako rúhanie sa! Minimálne trikrát si porušila Prvé prikázanie! - A čie prvé prikázanie? - krútila nespokojne hlavou Ica. - No predsa Mojžišovo Prvé prikázanie! - Áááách tóó! - mávla rukou, akoby sa jednalo iba o nejakú úbohú rečňovanku, ktorú možno len tak prehodiť cez chrbát. - Áno to! - povedal prísne. - Tak to je potom v poriadku. Proti tomu prikázaniu som sa ani len raz neprehrešila, neboj sa. - A to už... to už... ako? - nechápal. - Veľmi jednoducho, - začala mu vysvetľovať. - To máš tak... Jeden ujo čosi napísal, a ďalších dvesto ujov to prepísalo, a potom to znova ďalších dvetisíc ujov prepísalo a napokon z toho vzniklo to, čo ste vy vyše tisíc rokov pokladali za sväté. Pritom prvotná pravda sa už dávno vytratila a ostali iba suché vety. No nič... Chceš vedieť celú pravdu? Jeho oči sa razom rozžiarili napätým očakávaním a odhodlane prikývol: - Samozrejme, že chcem vedieť celú pravdu! - A nebudeš sa tváriť blbo a neukrižuješ ma a neupáliš ako bosorku? - spýtala sa podozrievavo. - Nie, - pokrútil na zápor hlavou. - Vonkoncom ťa neupálim, i keď si myslím, že bosorka si riadna! Teda... sex-striga. Hm. - No dobre teda. Ty si chcel... - povedala myjúc si ruky nad ďalším dianím. - Tak teda počúvaj. Si úprimný 1 hľadač pravdy, ako bol aj Mojžiš. Aj Mojžiš žiadal odpovede: "Boh mojich otcov" - volal Mojžiš. "Boh môjho Boha, zjav sa mi. Daj mi znamenie, aby som to mohol oznámiť svojmu ľudu. Ako spoznáme, že sme vyvolení?" A Boh prišiel k Mojžišovi, s božským sľubom - večným sľubom - naprosto istým záväzkom. "Ako si môžem byť istý?" spýtal sa Mojžiš smutne. "Pretože som ti to povedal" - odpovedal Boh. "Máš slovo Boha". A slovo Boha nebolo prikázanie, ale sľub. A toto je teda Desať Záväzkov (Boh hovorí Mojžišovi): "Poznáš, že si na ceste k Bohu, a poznáš, že si našiel Boha, lebo uvidíš tieto náznaky a tieto zmeny vo svojej duši: 1. Budeš milovať Boha z celého srdca, z celej mysli a z celého ducha. Nebudeš dávať prednosť inému Bohu. Nebudeš uctievať ľudskú lásku ani úspech ani peniaze ani moc ani ich symboly. Odložíš to všetko, ako dieťa odkladá hračky. Nie preto, že by boli zlé, ale preto, že z nich vyrástlo. Spoznáš, že si na ceste k Bohu, pretože: 2. Nebudeš používať Božie meno nadarmo. Ani odo mňa nebudeš žiadať ničotné veci. Pochopíš moc slova a myšlienok a nebudeš vzývať Boha bezbožným spôsobom. Nebudeš používať moje meno nadarmo, pretože nemôžeš. Pretože moje meno - Veľké "Ja som" - sa nikdy nepoužíva nadarmo (to znamená bez výsledkov). A ak nájdeš Boha, poznáš to. A ja ti dám tieto ďalšie znamenia:
1

Citácie z knihy Neale Donald Walsch: Hovory s Bohem - neobvyklý dialog, Nakl.: Pragma, 1999, ISBN: 80-7205-490-2

168

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

3. Zasvätíš mi jeden deň a budeš ho nazývať sviatkom. To preto, aby si nezotrvával vo svojej ilúzii, ale uvedomil si, čím si. A potom čoskoro začneš nazývať každý deň sviatkom a budeš považovať každý okamih za posvätný. 4. Budeš si ctiť svoju matku a svojho otca - a spoznáš, že si Synom Božím, keď budeš ctiť Božieho Otca/Matku vo všetkom, čo robíš a o čom premýšľaš. A tak ako ctíš ich, budeš ctiť všetkých ľudí. 5. Poznáš, že si našiel Boha, ak zistíš, že nechceš vraždiť (to znamená úmyselne zabíjať). Lebo až pochopíš, že v žiadnom prípade nemôžeš ukončiť ničí život (všetok život je večný), nebudeš chcieť ukončiť žiadnu inkarnáciu ani zmeniť akúkoľvek životnú energiu, pokiaľ na to nemáš najposvätnejšie ospravedlnenie. Tvoja nová úcta k životu ťa dovedie k tomu, že budeš ctiť všetky životné formy - vrátane rastlín a zvierat. A tieto ďalšie znamenia ti pošlem, aby si poznal, že si na správnej ceste: 6. Nepoškvrníš čistotu lásky nečestným a podvodným jednaním, lebo to je cudzoložné. Sľubujem ti, že až nájdeš Boha, nedopustíš sa cudzoložstva. 7. Nebudeš si brať nič, čo nie je tvoje, nebudeš podvádzať ani intrigovať ani škodiť druhým, aby si niečo získal, lebo to by znamenalo kradnúť. Sľubujem ti, že ak nájdeš Boha, nebudeš kradnúť. 8. Nebudeš hovoriť veci, ktoré nie sú pravdivé a nebudeš krivo svedčiť. Nebudeš... 9. Túžiť po manželke suseda, lebo prečo by si ju chcel, keď vieš, že všetky ostatné sú tvoje manželky? 10. Túžiť po susedovom majetku, lebo prečo by si chcel susedov majetok, keď vieš, že všetko môže byť tvoje a že všetok tvoj majetok patrí svetu? Ak uvidíš tieto znamenia, poznáš, že si našiel cestu k Bohu. Lebo sľubujem, že nikto z tých, ktorí skutočne hľadajú Boha, nebude robiť tieto veci. Bolo by nemožné pokračovať v takom správaní. To sú vaše slobody, nie však vaše obmedzenia. To sú moje záväzky, nie však moje prikázania. Lebo Boh neprikazuje tým, ktorých stvoril - Boh svojim deťom iba hovorí: tak spoznáte, že prichádzate domov." Mojžiš sa spýtal: "Ako to spoznám? Daj mi znamenie." Bola to otázka, ktorú dávajú ľudia od počiatku času a na ňu je stále zhodná odpoveď. Ale odpoveďou nie sú prikázania, ale večný sľub. - A sakra... - vyslovil s pochybnosťami. - Takže tých takmer dvetisíc rokov... - Áno, ja viem, - kývla uznanlivo. - Je to ťažké, keď sa človek dozvie, že ho klamali dvetisíc rokov... - Že ťažké... to človeka naserie!!! - v jeho očiach sa zjavili ohne hnevu. - A... akú mám záruku, že všetko, čo si mi povedala je pravda? - podozrievavo sa jej spýtal. - Ako môžem mať istotu, že tvoja verzia nie je iba nejaká báchorka? - To vieš, zlatko... - uškrnula sa ironicky. - Ako jedna z prvých výprav časárov bola výprava k Mojžišovi. Takže mi môžeš veriť, že tieto informácie mám z prvej ruky. Či skôr z prvej kamery. Ak chceš, môžem ti v archíve nájsť videozáznam z desatora... na vrchole hory Sinai. Je pravda, že je trocha sychravejšie počasie, lebo je to vo vyššej nadmorskej výške a na hranici oblakov s nebom, ale zato je to úplne pozerateľné. - Hm... Dobre dobre, - súhlasil. - Verím ti. Nikdy som nebol nejako zarytým ortodoxným veriacim, ale skôr ma zarazil ten nehorázny počet obetí, ktoré museli zahynúť kvôli prepochopeniu desatora počas tých viac než dvetisíc rokov... - Áno, bol to nehorázny počet obetí, ktoré je problém spočítať a ešte stále nemáš istotu, že počet neprekročí osemsto miliárd... Ale na druhej strane, mám pre teba aj dobrú správu. Ak sa priblížiš k Bohu, zistíš, že neexistujú ani lotrovia ani obeti a každý si svoj osud volí sám. A to i obete náboženských praktík vlastne dobrovoľne prijali svoj osud. - Tak to sa mi nezdá, - oponoval jej. - Kto by si dobrovoľne pchal prsty do palečnice? - Eeeee... palečnica? Sústava týchto písmen mi nič nehovorí... Pomôž mi trocha! - požiadala ho. - No palečnica je také zaujímavé zariadenie, do ktorého sa pricviknú palce, mierne sa potočí skrutkou a zrazu sa ti z prstov rinie krv... lepšie povedané strieka na všetky strany, pričom necht sa finálne oddelí od palca a mäso ti vylezie cez zvyšok brušiek prstov. Jednoduchá tortúra. - Aha, - striasla sa hnusom. - No áno, život má aj takéto stránky. Ale aj tak musím zopakovať svoje tvrdenie každá duša si vyberie svoj osud sama, a preto nie sú lotrovia ani obete. Iba bytosti, ktoré sa rozhodli pre prežívanie bolesti a bytosti, ktoré sa rozhodli bolesť neprežívať. - Zaujímavé, - prikývol. - Tým si chcela povedať, že mi vôbec nemusí byť ľúto tých osemsto miliárd ľudí? - Presne tak. Vôbec ti ich nemusí byť ľúto. Napokon nie je žiadnym tajomstvom, že inkvizítor sa po svojej smrti reinkarnoval do podoby mučenca, takže sám ako duša prežil to isté utrpenie, ktoré svojou bezohľadnosťou spôsobil inej duši. - Jéj, to sa mi už páči, - pousmial sa. - Konečne každý dostane to, čo mu patrí! - Samozrejme, - usmiala sa. - To máš tak. Po smrti sa dostaneš do sféry absolútneho vedomia, odkiaľ všetci pochádzame. V tejto sfére sa stretneš s ostatnými dušičkami a dohodnete sa na možnom ďalšom postupe. To vieš... Ale vtedy sa už nikto na nikoho nepozerá krvavými očami, že "fú, ty hajzlík, ty si ma dal obesiť!", lebo v tejto časti existencie neexistuje nič, iba čistá láska a absolútne vedomie. Vtedy sa dušičky dohadujú, čo chcú v ďalšom živote prežívať, a ktorá má ktorej pomôcť k prežitiu nejakej skúsenosti. A tak si povedia medzi sebou: "Ďakujem ti moja krásna, že si mi dovolila pocítiť horúčosť ohnivej hranice, ale čím môžem odčiniť túto službičku ja tebe?" a na to druhá (pôvodne inkvizítor) odpovedá "Vieš čo, moja drahá jediná? Ja

169

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

by som chcela zakúsiť, čo to je byť rozštvrtená koňmi, a tak... ak budeš mať tú možnosť, urob mi veľkú láskavosť a nechaj ma rozdrapiť divokými kobylami, áno?" a na to druhá dušička odpovie: "Áno moja milená, tvoje želanie je aj mojím želaním a nech sa ti teda splní.". No a tak. Dve duše sa dohodnú, čo zakúsia v ďalšom živote. Ono to možno znie ako kabaret, ale napokon skúsenosť je veľmi cenná vec, vlastne tá najcennejšia. Iba vďaka zakúseniu rôznych udalostí sa duše môžu prepracovávať k dokonalosti. Každá duša sa chce vrátiť k svojmu stvoriteľovi - absolútnej láske - Bohu. - Boh je absolútna láska?? - začudoval sa. - Hm, vieš nebodaj nejakú lepšiu definíciu? - zvedavo sa spýtala. - Nie, - sklopil oči. - Naozaj neviem. Ale tvoja sa mi veľmi zapáčila, - podotkol ticho. - Hej... ty sexuálny maniak! - pokarhala ho, vzápätí sa však radostne rozosmiala. - Náhodou!... keď absolútna láska, tak absolútna láska, no nie? - spýtal sa previnilo. - Ale áno, - súhlasila Ica. - Napokon k absolútnej láske patrí aj láska telesná, rozumej sex. Ale ešte naspäť k dušiam. Boh je jednoducho súhrn všetkých možných udalostí a skúseností, ktoré duša môže zakúsiť. A duša sa vráti k Bohu vtedy, ak zakúsi všetky tieto možnosti. - Ale to potom vyžaduje čas takmer rovný trvaniu vesmíru! - zaúpel Ramen. - Vyjadril si to veľmi presne, - kývla súhlasne Ica. - Skoro na milisekundy presne! Ale mám pre teba ďalšiu dobrú správu. Nie všetky duše potrebujú čas o dĺžky trvania vesmíru, niektoré to stihnú aj pár sekúnd pred jeho zánikom. - Ha-ha-ha, - zasmial sa sucho. - Veľmi vtipné... - Ale teraz vážne, - zatvárila sa skutočne vážne. - Faktom je, že niektoré duše to stihnú za pár životov, niektoré na to potrebujú tisíce životov vo fyzickej forme. Všetko závisí od individuálneho vývoja každej jednotlivej duše. Môžem to prirovnať k rohu stola. Zoberme, že Boh je celý stôl. Teraz každá duša je malá časť stola. Je zrejmé, že každá časť stola je úplne odlišná od ostatných, lebo jednak je to rôzna časť a dvanak je aj rôznej hustoty a má aj iné fyzikálne parametre, napríklad v ohni zhorí skôr alebo neskôr, proste rôzne. A práve toto horenie vezmime ako návrat k Bohu. Jedna časť zhorí takmer okamžite, lebo obsahuje mäkké drevo, druhá zhorí pomalšie, lebo je v nej hrubá ťažká guča, ktorá dlho tleje. Čo časť, to rozdiel. A ak si vezmeš čas, za ktorý zhoria všetky časti, tento je menší, alebo maximálne zhodný s časom, za ktorý zhorí celý stôl. Že? Z toho vyplýva, že výsledok je daný, iba cesty k nemu sú rôzne. Je nespočetné množstvo možností, ale výsledok je stále zhodný. A tu je veľká pravda a istota - výsledok je zaručený! Žiadna duša nemôže neuspieť. Neexistujú porazení, iba víťazi, lebo aj porazený je víťazom. Raz sa každá duša vráti k svojmu stvoriteľovi. Ale toto nie je ani tak podstatné. Boh vlastne potrebuje všetky duše na to, aby sám seba spoznal a sám seba mohol realizovať cez všetky svoje deťúrence. Ale to je už úplne iná rozprávka, - ukončila svoju reč Ica. - Ale mňa zaujímajú rozprávky, - pozrel na ňu zaľúbene. - Ja chcem počuť ďalšie rozprávky, - jeho hlas znel takmer plačlivo. - Ále choď, - capla ho svojou malou rúčkou po pleci. - Však si už veľký chlapec. Čo by sa ti malo na rozprávkach páčiť, ha? - To, že dobro stále víťazí nad zlom... Vieš? - Aha... Tak ti dám inú zákernú otázku. Ak zistíš, že dobro a zlo sú vlastne iba dva rôzne aspekty tvojej reality a tvoja realita si vlastne ty v pohybe, tak potom ti bude pripadať rovnako zaujímavé aj tvoje víťazstvo nad sebou samým? Lebo aj dobro aj zlo sú vlastne iba iluzórne protiklady. V inom priestore a čase vôbec nemusia byť... Zaujímavé, že? Človek občas dokáže bojovať aj sám so sebou. Hm. - Sakra... ty teda dokážeš pokaziť človeku radosť! - oboril sa na ňu. - Konečne som našiel niečo, čo ma vzrušuje a ty si ma takto nepekne sfúkla z oblohy. No tak teda... vieš čo... - Viem. Poviem ti teda aj tú druhú rozprávku, ale nie teraz. Niekedy inokedy, dobre? - Ale... ale... ale... ja ju chcem počuť už teraz! Tak s tým čo urobíš? - spýtal sa víťazoslávne, čakajúc na Icinu pozitívnu odpoveď, či skôr lepšie povedané na ďalšiu rozprávku. - Nič, - odvrkla flegmaticky. - Budeš musieť trpieť, až kým sa nad tebou nezľutujem. - Pekné... - riekol sklamane. - Tak toto som od teba teda nečakal. Hm! Ica na neho pozorne pozerala a zistila, že skutočne má záujem o ďalšie pravdy a múdrosti, a tak sa nad ním zľutovala. - No dobre teda, vidím, že ťa to fakt zaujíma. A čo také by si rád ešte vedel? - Nejakú ďalšiu rozprávku... - povedal ticho. - Aha... ale ja som len tak povedala, že ti poviem druhú rozprávku... nemala som žiadnu konkrétnu pripravenú, - priznala sa a sklopila oči. - To je škoda, - povedal sklamane. - Dúfal som, že si to myslela úprimne. Fakt škoda... - Hm, ale ak chceš ešte niečo vedieť z duchovnej časti života, kľudne sa pýtaj, rada ti odpoviem. - No, neviem, čo by som sa mal pýtať, - povedal zamyslene. - Ťažko môžeš dať otázku na veci, ktoré nepoznáš, nie? Ale to by ma zaujímalo, ako je to s tými dušičkami. Duše si vyberajú, do akého tela a kam sa chcú zhmotniť? - Áno, presne tak. Vyberajú si. Aj to, kde sa zhmotnia aj to, kedy sa zhmotnia.

170

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale to mi nejde do hlavy. Však deti sa rodia ako sa rodia a rodičia sa nikdy nepýtajú, že... "chce sa niekto z vás zhmotniť do nášho dieťatka?" Takže... ťažko tomu uverím, že by stále nastal nejaký prípad zhmotnenia, a že by sa do nejakého tela práve pri jeho narodení niekto chcel dostať. Čo keby sa raz narodilo dieťa bez duše? Hm? - Nie je to tak, ako si to opísal, - ukľudnila ho. - Nezabúdaj na to, že aj rodičia sú vlastne duše, ktoré sú v podvedomí napojené na celý nádherný "druhý svet", takže nič sa nedeje náhodou. Rodičia v podstate privádzajú na svet už vopred dohodnuté duše, len z našej obmedzenej fyzickej perspektívy sa zdá, že k narodeniu dochádza náhodne alebo "len tak". Ale ďalšia dôležitá pravda vesmíru je - nič sa nedeje náhodou. Absolútne nič! Všetko sa riadi pevne stanovenými zákonmi a Boh už dávno neurobil žiadnu chybu. Jednoducho je všetko presne stanovené a všetko ide presne podľa "plánu". - Teda aj deťúrence sa rodia podľa plánu... Tak to by si mala povedať mnohým mladomanželom v našom čase, ktorým sa narodilo dieťa v tom najnevhodnejšom čase a kvôli ktorému sa potom museli vziať! Tí by to asi videli mierne odlišne! - To je možné, ale každý si dieťa na nejakej úrovni svojho vedomia zvolil. Možno nie vedome, ale jeho vyššie Ja si povedalo, že "dobre teda, môže byť aj dieťa". A okrem toho, keď súložíš bez ochrany v plodných dňoch a vystriekaš sa do pošvy vedúcej priamo k očakávajúcemu vajíčku, tak môže nastať inšia možnosť, ako šťastné otehotnenie? Určite nie! - povedala mierne nahnevane Ica. - Jednoducho, ak človek nechce potomstvo, nech nerobí podobné veci. Hm. Ale aby som sa vrátila k tvojej pôvodnej otázke... Rodičia sú tiež iba duše, ktoré majú pomerne častú možnosť sa stretnúť s inými. - A to už ako? - nechápavo krútil hlavou. - Ako sa môže človek vedome stretať s dušami z druhého sveta?? Tak to mi teda vysvetli! - Veľmi jednoducho. Duša sa potrebuje regenerovať. Totižto pobyt v tele je pre ňu dosť namáhavý, keď pozná aj svoj stav absolútnej voľnosti. Aby som ti to priblížila, poviem ti jeden príklad. Povedz, máš rád sex? - Milujem sex! - odpovedal vzrušene. - Tak ako väčšina, okrem tých, ktorí majú o sexe zvrátené predstavy. Čo keby som ti povedala, že od zajtra môžeš mať sexuálny styk s každou, ktorá ťa niekedy priťahovala? Potešilo by ťa to? - A muselo by to byť proti ich vôli? - spýtal sa neisto. - Nemuselo. Bolo by to zariadené tak, aby si to priala každá, s ktorou by si týmto spôsobom chcel oslavovať lásku. Všetky by ťa milovali. - To by bolo úžasné, - usmial sa. - Ale mám jednu podmienku: Medzi jednotlivými stykmi si musíš dať pohov. Nesmieš ísť od jedného k druhému bez prestávky. - Dobre, - súhlasil. - Ak chceš prežívať extázu telesného spojenia, musíš byť aspoň niekedy sám. - Myslím, že viem, čo máš na mysli, - kývol súhlasne. - Áno, ani extáza by nebola extázou, keby si neprežíval chvíle bez extázy, - vysvetľovala Ica. - To isté platí o extáze duchovnej. Preto niektorí hovoria, že "sa nedá existovať ani so ženami ani bez nich". Chvíľu žiješ so ženou, potom jej máš plné zuby, ale ak ste na chvíľu odlúčení, začneš mať veľkú túžbu sa s ňou znova stretnúť. A tak isto je to aj s dušami. Duše sa prevtelili do tela, ktoré je pre nich istým spôsobom väzenie, iba pod jednou podmienkou. Že sa občas môžu vrátiť do sveta úplnej voľnosti, kde budú prežívať niečo krásneho a kde sa môžu zotaviť. - Hm, takže hovoríš, že sa duša potrebuje zotaviť? - Áno, duša opúšťa telo často. Neustále. Po celý tvoj život. Preto bol vymyslený spánok. - Ehm... duša teda opúšťa moje telo, keď spím? - spýtal sa prekvapene. - Samozrejme. Práve to je spánok! Duša sa občas potrebuje regenerovať, aby mohla pokračovať v živote v tele. Pre ňu nie je vôbec jednoduché žiť v tvojom tele. - A ja som si myslel, že spíme preto, aby si odpočinulo naše telo. - V tom sa mýliš. Je to presne naopak. Odpočinúť si potrebuje duša, a preto donúti telo, aby zaspalo. Doslova opustí telo, akonáhle začne byť unavená nedostatkom slobody vo vnútri tela, - vysvetľovala Ica. - Tak toto je fakt prevratná rozprávka... - zhrnul Ramen. - Ale ak je pravdivá, je to to najúžasnejšie zistenie, k akému som kedy mohol dôjsť. - Na to môžeš vziať JED, že je to to najnádhernejšie a najzmysluplnejšie zistenie, k akému si kedy mohol prísť! - usmiala sa, vyceriac svoje slonovinobiele zúbky. - Sakra... tak ty si sa s tým už zmierila? Že examertová substancia môže byť aj jed? Fajn! Učíš sa rýchlo, musím uznať, - zasmial sa. - To teda. V učení som bola stále profesionálna, - povedala sebavedome. - Nikto sa neučil rýchlejšie ako ja! To robotický učiteľ mal so mnou mierny problém, lebo som mu na otázky odpovedala skôr, ako sa pýtal a raz mu chudákovi vyhoreli pozitrónové prepojenia medzi pamäťou a skúškovým modulom. Nezvládol to chudáčik... - Hm, síce mi toto tvoje vysvetlenie nič nehovorí, ale verím, že ak ja mám s tebou nejaký problém, obyčajný robot bude mať tiež. Hehe.

171

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- No áno, aj mal! Ako som už povedala, odniesli ho na nosidlách do opravovne. Programovací tím zabudol na to, že môže nastať aj niečo ako predčasový skok. Proste, že odpoveď je daná skôr, ako je položená otázka. Chudák robotík nedokázal počítať so záporným časom, tak sa to u neho nepríjemne prejavilo. - Fajn, len dúfam, že sa niečo podobné nestane aj mne. Hm, - zatváril sa kyslo. - Možno, že by ma KITT nejako dal dokopy, ale radšej by som bol, keby k podobným "opravám" nemuselo dôjsť. Radšej byť stále fit, ako dvakrát denne na operačnom stole. - To je fakt, - kývla nezaujato. - Fit znamená pre muža byť schopný 24 hodín vkuse súložiť... - Héj! To si zase ako myslela? - oboril sa na ňu. - Ako, že 24 hodín vkuse súložiť? To muž by mal byť schopný 25 hodín denne súložiť, či nie?! Teda aspoň zo ženského pohľadu... - Áno, tak nejako si to predstavujú ženy, - potvrdila Ica. - Ale v súčasnosti to nie je prvotná požiadavka, neboj. Stačí, ak je muž schopný 23 hodín vkuse súložiť. - Pekné... - kývol s ironickým úsmevom. - Takže tak. - Hm, takže tak... - Je to s tými dušami veľmi zaujímavé, ale to, čo si povedala, ma privádza k ďalším otázkam. - A to? - spýtala sa trpezlivá Ica, očakávajúca tú najnezbednejšiu otázku. - Stále ma trápi tá tesnosť celého diania. A čo ak náhodou, úplne nepochopiteľnou náhodou sa predsalen duše nedohodnú a narodí sa dieťa bez duše? Hm? - Hmmm, vidím, že ťa to nenechá na pokoji, - zasmiala sa. - To máš tak. Čo myslíš, podľa anatómie človeka, kde máš myseľ? - Tak... myslím, že v časti hlavy, rovnako ako mozog, - odpovedal váhavo. - Nie tak celkom, - sklamala ho. - Myseľ máš v každej jednej bunke. Mozog je iba procesor, ktorý spracúva všetky vnemy z tvojich zmyslov, ale myseľ je v celom tvojom tele. - Ahá, tak preto sa zdá, že každá bunka má vlastnú inteligenciu! - súhlasne vykríkol. - Áno, presne tak! Preto sa zdá, že aj orgány majú svoju inteligenciu. - A sakra... - zháčil sa. - Veru tak! - povedala Ica dôrazne. - Však napokon iste vieš, ako dopadne muž, ktorý nechá, aby ženy zneužívali jeho myslenie jedným špeciálnym orgánom... Že hej? - Áno, to je fakt. Ženy inteligenciu jedného konkrétneho mužského orgánu radi zneužívajú. - Ale to iba vtedy, ak je muž na nižšej úrovni vedomia a nechá si to. Ak je na vyššej, žena nemá šancu. - To je potešiteľné, - pousmial sa. - To znamená, že jediná možnosť sebaobrany je dosiahnuť úroveň vyššieho vedomia, však? - Hej, to by mohla byť jedna cesta, - súhlasila. - Nie príliš vábna pre samcov, lebo by sa museli vzdať svojej prvotnej prirodzenosti - znásilniť všetko, čo sa hýbe. Ako sa hovorieva, pretiahnuť aj muchu počas letu. Ale na druhej strane, aj túto prirodzenosť je možné prekonať. Ale teraz naspäť k tvojej otázke. A teraz mi povedz kde si myslíš, že sa nachádza duša? - Hm, - povedal zamyslene. - Pravdepodobne v hrudníku, mierne vpravo. - Neuhádol si. - Tak potom... v hlave, v mozgu! - povedal svoj druhý tip. - Ani teraz si neuhádol. - No tak mi prosím prezraď, kde sa vlastne tá duša nachádza? Myslím, že kvôli jej nájdeniu zomrelo v stredoveku viac než dosť ľudí, nie? - V tom máš absolútnu pravdu. Cirkevní výskumníci rozdrapili nehorázne množstvo tiel, len aby našli tú prekliatu dušu, aby ju mohli potom upáliť a poslať do pekla. Ale nepodarilo sa im to, to je zase druhý fakt. Tak ti teraz poviem ďalšiu veľmi dôležitú pravdu. Nie telo obsahuje dušu, ale duša obsahuje telo. Teda duša je oveľa rozsiahlejšia ako telo. - Aura! - vykríkol nadšene. - Áno, dalo by sa to tak nazvať, ale aura je iba jemným zhmotnením duše v blízkom okolí tela. V skutočnosti je duša oveľa rozsiahlejšia ako aura. Duša sa rozprestiera do nesmiernej diaľky od tela. Z toho vyplýva, že duša je oveľa rozsiahlejšia ako telo a ako energia sa rozprestiera až do nekonečna. A z toho potom vyplýva, že neexistuje žiadne telo, ktoré by duša neobsiahla a teda... sa nemôže nič také vytvoriť, čo by nebolo obalené dušou. Chápeš? - Oj, normálne mi je to jasné...! - súhlasil. - Takže tak. Ale ak je duša väčšia ako telo a každé telo je obsiahnuté v duši a tiel je nekonečne veľa, z toho vyplýva... že existuje iba jedna duša! Ica sa radostne pousmiala. - Tak toto si teda uhádol! Odpoveď na túto tvoju otázku znie: áno aj nie. Je pravda, že duša je iba jedna a nie, duša nie je len jedna. - Hm, tak toto teda nechápem, - začudoval sa. - Ako môžu byť tieto dve odlišné veci pravdivé? - Veľmi jednoducho. Pravdou je, že duša je iba jedna, ale taktiež je pravdou, že existuje nekonečné množstvo duší. Inými slovami, jedna duša má množstvo svojich "individualizácií". Ak sa na to pozeráš z hľadiska energie, neuvidíš v tom žiadny rozpor. Duša je v podstate čistá energia, ktorá vytvára "chuchvalce" s rôznou hustotou a vlastnosťami. Každý jeden chuchvalec sa môže nazvať individualizáciou duše.

172

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ahááá! Tak toto mi je už teraz jasné! Kde duša spomalí svoju energiu, tam sa zhmotní a vzniká istá jej individualizácia, odlišná od ostatných častí. Cháápem! - naradostene vykríkol. - To ma teší, že to tak dokonale chápeš, - usmiala sa. - Je to síce na pohľad jednoduché, ale človek to nemusí pochopiť na prvý raz. Teší ma teda, že si to tak rýchlo pochopil. Týmto si dostal i odpoveď na svoju otázku, že? Už teraz zrejme je jasné, prečo sa nič nemôže narodiť bez duše. - Hej, teraz je to už naprosto jasné. Už nemám žiadne pochybnosti, - usmial sa na ňu. - Ale je fakticky zaujímavé ako si rýchlo prišiel na to, že ak energia spomalí svoje vibrácie stáva sa z nej hmota. To som naozaj nečakala, že dospeješ tak rýchlo k takému vážnemu záveru. - A nie je to tak? - spýtal sa prekvapene. - Ale áno, - súhlasila. - Je to presne tak! Ak spomalíš vibrácie čistej energie, kryštalizuje sa z toho hmota, lebo hmota je vlastne energia so spomalenými vibráciami. - Zaujímavo si to vysvetlila, - smial sa hlasno. - "Je to preto, že to Je". - Náhodou... Je to to najlepšie vysvetlenie, aké si kedy mohol dostať. Najlepším dôkazom niečoho, že je, je to, že to je. Ale nemyslíš, že by sme mali túto rýdzo teologickú debatu ukončiť? Však napokon na teba tam vonku, - ukázala svojím tenkým prstíkom, - čaká priveľa nádherných vecí, aby si tu so mnou podaromnici zabíjal svoje najkrajšie chvíle života. - Ehm, asi máš pravdu, - kývol súhlasne. - Takže ja ťa teraz pekne opustím, a idem si užívať von. - Čo? - Ica ostala vyvalená ako dvere na garáži. - Čo prosím? Jaj... no tak vážne si to zato nemusel vziať. Ja som to myslela obrazne, s tými najkrajšími chvíľami života, áno? - Aha, - kývol zamyslene. - A ja že si to myslela vážne. Teda... - Počúvaj, ty obyčajný nadriapavač panien! Áno, myslela som to vážne a NIE, nemyslela som to vážne! Drž už konečne svoju klapačku, lebo ti ju budem musieť držať ja! - Oj, - zháčil sa. - Tak toto je teda najtvrdší zvoz, ktorý som kedy dostal... Sakra... ako sa ti to podarilo? - tváril sa prekvapene. - No to ani neviem, - mykla plecami. - Proste som si niečo vymyslela. Ale zato... nemysli si, že by si mi len tak mohol utiecť! Mám ťa teraz v úplnej moci, takže... nesnaž sa nijako utiecť pred krásami života, áno? - Samozrejme, krásavica, nič také by ma nenapadlo... Chcem si s tebou užívať ešte chvíľu slastnú radosť života... - Ale nie dlho!... - povedala výstražne Ica. - Hm-hm, - odkašlal si zdvorilo KITT. - Nie, že by som vás chcel rušiť pri vašej nádhernej rozprave o kozmológii vesmíru a jeho axiomatických princípoch, ale... musím ťa Ramen upozorniť, že si očakávaný svojimi najmilšími - Jane a Aninou. - Oj!!! Ica pomôž! - Ramen sa Ici obesil okolo krku ako malé chlapča a prosil o zľutovanie. Ica z toho ostala ako obarená. - Héj! Kde sa v tebe našla toľká zbabelosť? Hm? Snáď sa len nebojíš nevinných dievčat, hm? - Ale áno... - priznal zbabelo. - Nechcem byť štvaná zver, kde jej honiteľkám ide iba o môj drahocenný chvost! Však nie som žiadna líška! Ica zrazu vybuchla v tak nádherný smiech, že sa rozliehal po celej miestnosti a zaiste i ďalej. Dlho, predlho sa smiala a zakaždým, keď si v duchu zopakovala jeho slová, ju znova chytil záchvat smiechu. - Čo sa ti nepáči, sestrička? - spýtal sa udivene. - Čím som v tebe vyvolal tento búrlivý smiech? Pozrela na neho pozorne a v tom okamihu sa znova rozosmiala a nedokázala svoj smiech utlmiť. - Že čím?... - smiala sa ďalej. Keď sa jej po chvíli podarilo ako-tak kontrolovať svoj chichot pokúsila sa o vysvetlenie. - Takú krásnu kompozíciu dvojzmyselných slov som už dávno nepočula. Honiteľky verzus chvost verzus líška... To je naozaj niečo výnimočné! Normálne by si si mal založiť triedu výučby dvojzmyselností a garantujem ti, že by si mal najnavštevovanejšie semináre. Alebo teda aspoň občas ísť vyučovať už do existujúcej. - Hm... nikdy som nepomyslel na to, že by som sa mohol stať pedagógom, - pokýval nesúhlasne Ramen. - To je asi to posledné, čo by som si vo svojom živote mohol vôbec želať! - Ale neboj sa, nie je to také náročné, ako by si predpokladal, - upokojovala ho. - Mohol by si jednoducho prednášať tým najkrajším a najmladším slečnám nášho ústavu erotiky. - Ica sa zatvárila tak trocha opovržlivo a pokračovala: - Tak ak myslíš, že je to šanca, ktorú možno premárniť, tak potom... - Čo?! Ako prosím? Komu by som to mal prednášať? - skočil jej do reči. - No predsa mladým slečnám, ktoré sa usilujú získať povolanie v ústave erotiky... Takéto prednášky patria vyslovene iba im. My, staré ženské, také čosi nepotrebujeme, - povedala namyslene, ale v tom okamihu sa jej tvár zmenila a vyjadrovala mierne vzrušenie, - ale zato nemáme nič proti malému opakovaniu. - Hehe, no dobre teda... - zamyslel sa. - Pouvažujem o tvojom návrhu. Hovoríš, pekné mladé slečny?... Ale fakt mladé?? - Presne tak, - súhlasne kývla hlavou. - Mladé a pekné... slečny. Nemysliace na nič iné, ako by ťa čo najlepšie uspokojili. - No dobre... - povedal kyslo. - Tak toto ma teda vôbec neláka, aby ma nejaké študentky nejako uspokojovali. Uspokojenia sa mi dostáva aj od vás - starých ženských...

173

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Jaj... jasné, - prikývla chápavo. - Prepáč, nevedela som, že ty si na staré... - Že na staré! Si prvá ženská, ktorá prijme svoju "starobu" bez toho, aby mi vyškriabala oči. Hm. - A prečo by mi mala moja mnohovekosť spôsobovať nejaké neprirodzené komplexy? - nechápavo pokrútila hlavou. - Však na tom nie je nič mimoriadne, že sa človek dožije X rokov... To, že sa takého veku dožije, je skôr znakom správneho prístupu k životospráve a vôbec nemá byť dôvodom na nejaké vzrušovanie sa! - Ale ty to nechápeš, - povedal karhavo. - Ženy chcú byť čo najmladšie, aby mohli lákať mužov do postele svojou mladosťou a šťavnatosťou! Však kto by sa chcel milovať s nejakou zošúverenou osemdesiatničkou? - Čo prosím? - pozrela na neho prísne. - Čo máš proti osemdesiatničkám?! Však tie vyzerajú najlepšie! Veď to je ten najkrajší vek, keď sa žena stáva skutočne zrelou a najšťavnatejšou! Nechápem ťa teraz, ale to je asi vzhľadom na náš vzájomný časový posun úplne prirodzené, však? - Jáááj... samozrejme, - tresol sa do čela. - Aha... zabudol som, že u vás je priemerný vek nepomerne vyšší ako bol u nás... U nás už v osemdesiatich rokoch človek vyzeral ako vysušená paprika a bol zvädnutý ako tri mesiace nepolievané kvety. No hej... u vás osemdesiatnik vyzerá ako dieťa, ktorému práve zrušili plienky z povinnej výbavy, tak nečudo, že nastal takýto konflikt vo veku. Hm. Ja som myslel na naše osemdesiatničky. Tie neboli také "zachovalé", ako tieto vaše, - sklopil oči. - Aha, tak teraz mi je to už jasné, - kývla súhlasne. - Ale napriek tomu je to veľmi netaktné vynášať nad niekým súd iba kvôli jeho veku! U nás tristoroční síce už nevyzerajú najmladšie, ale to neznamená, že by nemali nárok na sexuálne aktivity. Práve naopak! To ich robí duševne mladšími. A veru... riadne mladšími! - Dobre, dobre... - mávol rukou Ramen. - Keď sa na to pozerám z tohto uhla, fakt vek nemá vplyv na skutočnú mladosť. Ja nechcem vynášať žiadny súd nad nikým, iba som sa... ti pokúšal vysvetliť, že v našom čase si ženy zakladali na tom, na koľko rokov ich muž odhadol. Ak sa žena so zvodným úsmevom spýtala nádejného milenca: "hádaj, koľko mám rokov" a on odpovedal: "stačí, ak uhádnem storočie?" tak to ten dotyčný vôbec nemusel prežiť so zdravou kožou, vieš? - Chápem, čo si tým chcel povedať. U nás by to predstavovalo skôr lichôtku, ako dôvod na zabitie. - Dobré vedieť, - prikývol súhlasne. - Ako si tak všímam, stačí, ak jednoducho znegujem všetky spôsoby môjho času a dostanem súčasný spôsob života. Zabíjanie sa premení na milovanie, krátkovekosť na dlhovekosť, žiarlivosť na lásku... krása! Vďaka Ica, že si mi dala taký jednoduchý návod na pravidlá platné v tomto čase. - Niet začo, - usmiala sa. - Som zvedavá, ako ďaleko to dotiahneš s touto tvojou matricou. Ďaleko iste nie... - A to si zase ako myslela?! - spýtal sa vyjavene, ako mu práve nabúrali jeho najnovší svetonázor. - Jednoducho. Nie všetky veci sú obyčajnou negáciou vášho spôsobu života. To, že za nič nemusíš "platiť", či ako sa u vás odborne nazývalo finančné zdieranie ľudí z kože, ešte neznamená, že náš spôsob života je dokonalý! Je iný ako váš, ale to je všetko. Áno, nezabíjame sa zbytočne a ctíme si ľudský život nadovšetko, ale aj tak ostali niektoré sprievodné javy našej spoločnosti, ktoré by sme veľmi radi vykorenili. Nie je to však úplne naším cieľom, lebo ak neexistuje niečo negatívne, nemôže existovať ani niečo pozitívne, takže všetky protiklady si veľmi ceníme. Hm... proste si chvíľu budeš musieť zvykať na INÝ spôsob života, aký si doteraz žil. Ale neboj, čoskoro sa doň zapracuješ. Skúsenosť je všetko, čo potrebuješ. Nič sa nemusíš učiť iba prežívať a radovať sa zo života. Nič inšie od teba ani nechceme, - usmiala sa Ica zvodne. - Ehm... ten posledný bod som pochopil, - zatváril sa kyslo. - Radovať sa tu môžem na každom kroku aj niekoľkokrát denne! Hm... Aj keď sa mi tento spôsob života zdá byť poniekiaľ namáhavý. - No, keby si sa tak veľmi nenechal vyčerpávať, tak by si to asi zvládal ľavou zadnou! - pozrela na neho prísne. - Héééj! Takže ja sa NECHÁVAM vyčerpávať? - zvýšil hlas. - A ako by si nazval svoje nechávanie sa znásilňovať na každom rohu nejakou ženskou? - zvýšila svoj hlas úmerne Ica. - Ale to ja nie... to všetko ony! - snažil sa vykľučkovať. - To teda! Typické... Musím ťa ale sklamať. Ako som ti pred pár minútami povedala, z povahy duše vyplýva, že každý je strojcom svojho šťastia a samozrejme aj nešťastia. Nikto nemôže tvoriť v tvojom živote! NIKTO! Takže všetko, čo si spôsobuješ, je iba tvojím dielom. Chápeš? Nejako v podvedomí si si musel priať, aby ťa znásilňovali tie najkrajšie ženské Mesiaca a... samozrejme aj Zeme, - spomenula si Ica na Aninu. - Dobre vedieť, - zamyslel sa nad tým. - Z toho vyplýva, že čo chcem, to bude. Že? - Presne tak, - potvrdila mu jeho teóriu Ica. - Pýtaš sa, ako keby som ti to už aspoň trikrát detailne nevysvetlila... - A sakra... - zhrozil sa. - Takže aj tá najpochybnejšia myšlienka sa raz v mojom živote zrealizuje? - Áno, presne tak! - súhlasne prikývla. - Presne ako hovoríš. Aj tá najpochybnejšia myšlienka. Ale samozrejme, čím slabšia je tvoja myšlienka, teda... čím zriedkavejšie je opakovaná, tým dlhšie trvá, kým sa zrealizuje. Ale jedného dňa sa zaiste zrealizuje! Všetko závisí od energie danej myšlienky. Ak je energia veľká, aj výsledok je skorý. Ak je energia malá, trvá, kým sa uskutoční. Nesmieš zabúdať, že vesmír je obrovský kopírovací stroj. Iba kopíruje tvoje myšlienky. Čo povieš, to bude, ale nie je isté, že okamžite. Jedného dňa sa stane čosi, a keby si si presne pamätal všetky svoje myšlienky, zistíš, že... oooj, však na toto som kedysi pred desiatimi rokmi myslel. Myšlienke to trvalo desať rokov. Tu je podstata. Ak voči nejakej

174

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nezačneš protichodné tvorenie, tak tá sa zaiste vyplní, a potom budeš iba čumieť, čo pre teba život zdanlivo rafinovane pripravil. - A pritom som si to spôsobil sám... - uzavrel. - Áno, presne tak. Spôsobil si si to sám, ale o tom nevieš. Teda... doteraz si o tom nevedel, ale dúfam, že odteraz o tom nebudeš pochybovať! - Hm... Nie, že by som o tom chcel alebo nechcel pochybovať, ale je mi jednoducho ťažko uveriť, že všetko som si spôsobil ja sám... Všetky tie útrapy a tie problémy... a to degradovanie a toho Conneryho... Ktorý napokon nebol ani taký zlý... Robí mi proste problém tomu veriť! - No, si ukážkový Neveriaci Tomáš. Kým niečo nedržíš v ruke, tak tomu neveríš, však? To je ten starodávny materialistický prístup k veci. Ale neboj, neodsudzujem to, lebo každý má možnosť sa vyvíjať rýchlosťou, akú si sám zvolí. Jedného dňa nebudeš považovať svoje skúsenosti za náhody života, ale za svoje priame výtvory. Všetky tvoje skúsenosti sú tvojimi duchovnými deťmi. Ale myslím, že som ti už dosť povedala o týchto záležitostiach, takže môžeme túto rozpravu ukončiť. - Áno, môžeme. Ďakujem za cenné vedomosti, však... uvidíme, ako sa mi ich podarí aplikovať v praxi. - Tak na to som aj ja veľmi zvedavá, - súhlasne pokývala hlavou. - Vidím, nie príliš veríš, že ich dokážem úplne bezproblémovo využiť... že nie? - Mám byť úprimná? - spýtala sa opatrne. - Samozrejme, buď úprimná! - súhlasil. - Nie, neverím, že ich dokážeš bezproblémovo aplikovať v praxi. Človek sa riadne namaká, kým takéto poznatky dokáže použiť v bežnom živote. Nie, žeby som ťa nejako podceňovala, ale je nanajvýš nepravdepodobné, aby si to dokázal hneď na prvý pokus. Chvíľu ti potrvá, kým to prijmeš za skutočné a potom... pri každej možnej príležitosti na to zabudneš. A či nie je písané, že... kým sa rozodnie a kohút zakikiríka, trikrát ma zaprieš? - Sakra, baba jedna... vyťahuje tu na mňa biblické písanice... ale áno! Tak je písané. Nikdy som však nemyslel, že to môže mať nejaké praktické uplatnenie aj v reálnom živote. - Pche! - mávla rukou. - Samozrejme, že to má aj praktické uplatnenie v bežnom živote! Všetko má praktické uplatnenie aj v bežnom živote. Nič nebolo vymyslené iba pre srandu králikov! - Srandu králikov? - Ramen sa dôrazne spýtal. - Ako to, že tento archaizmus existuje aj vo vašej dobe? - Normálka, - kývla flegmaticky Ica. - Jeden z mnohých archaizmov, ktoré sa snažíme udržiavať, i keď vôbec nerozumieme ich zmyslu. Ale napokon, čakali sme na niekoho ako ty, aby nám ich patrične vysvetlil. - Fajn, - kývol hlavou súhlasne. - Nechajme to vysvetľovanie na neskôr, dobre? - Súhlasím, - prikývla. - Ani ja teraz nemám nejakú valnú náladu na zisťovanie pôvodu tých kadejakých nelogických a podivuhodných slovných spojení. Môžeme to nechať na nejakú vhodnejšiu chvíľu. - Dobre. - Ehm, nechcel si ty ísť tak náhodou už pred množstvom minút von tými dverami, - ukázala smerom k východu, - a opustiť túto miestnosť? - Áno, - kývol súhlasne, - chcel som, ale nejako som sa k tomu nedostal a neviem, čím to asi bude... Žeby tvojou osobou? - Žeby? - spýtala sa udivene. - To som ani netušila, že by som mohla mať taký negatívny vplyv na mužské pokolenie. - Hm, pri tvojom tele... - prešiel jej rukou po bokoch, pri čom sa Ica mierne zachvela vzrušením. - Nečudujem sa, že to mnohí muži vzdávajú. - Aáách... - vydralo sa jej z úst. - Necháš to?! Ty ma snáď chceš vzrušiť alebo zabiť! - Alebo oboje, - povedal zamyslene. - Nie, neboj sa, - potľapkal ju po boku, - nemienim ťa predčasne odpraviť z tohto sveta. Čo by som si bez takej sexice počal? - pousmial sa milo. - To fakt? - oči jej zažiarili vzrušením. - To ma fakt pokladáš za sexicu? - bolo vidno ako sa u nej prejavili mierne znaky ješitnosti. - Tváriš sa tak priblblo, ako keby som ti to doteraz nikdy nepovedal... - karhal ju. - No ale... ja to chcem počuť viackrát! - nedala sa. - Nevieš si predstaviť, akú radosť mi spôsobuješ, keď mi pripomínaš moju krásu... - Náhodou, - povedal chladne, - viem veľmi dobre. - Si bezcitný, vieš to?! - skríkla na neho. - Vôbec nedokážeš byť pozorný a milý a už vôbec nedokážeš robiť komplimenty! - Však som muž, tak čo odo mňa očakávaš? - touto otázkou ju úplne odstavil. Ici iba padla sánka a nezmohla sa na slovo. Toto vonkoncom nečakala a dostala sa týmto do slepej uličky, z ktorej nebolo východisko. Keď sa konečne spamätala, neostalo jej nič inšie, ako zavrieť ústočká a vysloviť vetu: - Sakra. Nikdy som netušila, že svoju slabosť dokážeš použiť ako argument. Hm... to je teda fakt veľká zaujímavosť. A čo je najsamhoršie, máš úplnú pravdu... Od muža viac očakávať snáď ani nemôžem. - Tak potom viac ani neočakávaj, - vyslovil sucho. - Aj by som bol pozorný a milý, ale nemám na to momentálne... čas, - uzavrel rezolútne. - Už aj tak ma tu chceš vyše troch minút vykopnúť, - pozrel

175

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

symbolicky na svoje ľavé zápästie, akoby zo svojich hodiniek dokázal vypočítať premrhaný a nevratne nevyužitý čas, pričom mu zobrazená digitálna informácia toho veľa nepovedala. Zistil z nej snáď iba to, že je mierne unavený a pravdepodobne by za všetkých normálnych okolností išiel približne v tomto čase spať do svojej mäkkej postieľky v pozemskom oddelení inštruktorov bojových letov. Na hodinkách sa skvel digitálne vyobrazený čas 23:32. - Aha! - ukázal Ici hodinky. - Áno, nádherná symetria, - prikývla súhlasne. - Ale houbeles symetria! Začínam byť unavený až ďas a o takomto čase by som už dávno spinkal... - Hm, ale vieš Ramen, že tu na Mesiaci čas nemá... - začala mu vysvetľovať princíp posunu času. - Viem, viem, - skočil jej do reči. - Tu na Mesiaci sa chodí spať kedy sa komu zachce a čas nehrá rolu... Viem. Už ma s tým KITT oboznámil. Ale ja napriek tomu cítim, že ma zmáha únava a čoskoro budem nútený sa ocitnúť vo vodorovnej polohe. A to som iba nedávno vstával! Ale dnes som mal už dve srdcové príhody a to je na priemerného muža asi priveľa. - Čooo? - spýtala sa zhrozene. - Ty si mal dnes dva infarkty???! - Á kdeže! Bol som dnes dvakrát znásilnený... - mávol rukou. - Aha, - kývla znalecky. - Tak to je niečo úplne iné. To je potom v poriadku. Ja som iba myslela, že... dva infarkty denne v takom mladom veku sú akosi priveľa... Sica by ťa nestíhala dávať dokopy. Hihi, - zasmiala sa svojím zvonivým hláskom. - Jasné. Keby k tomu liečebnému procesu pridala zakaždým aj to milé „oživovanie rozmnožovacej sústavy“, tak by som bol možno nepretržite na jej operačnom stole, - pokýval zamyslene hlavou. - Chi-chi, - zasmiala sa nadšene, - Sica je toho fakt schopná, takže by si si na ňu mal dávať pozor a snažiť sa navštevovať jej operačný stôl čo najzriedkavejšie. Teda... iba žeby si sa vyžíval v „rekonštrukcii životne dôležitých funkcií“. - No to nie, v tom som zatiaľ zaľúbenie nenašiel. Možno niekedy v budúcnosti ma to lákať bude, ale teraz nie... Najprv si musím usporiadať správne myšlienky a informácie, ktoré som sa od teba dnes dozvedel. To mi zaiste nejakú dobu potrvá, lebo si mi... pekne povedané, nabúrala všetky moje predstavy o svete. Sú to pre mňa zatiaľ úžasné novoty a budem sa musieť s nimi nejako vyrovnať. - Áno zlatko, určite to nejaký čas potrvá, - súhlasila. - Možno celý tvoj život, čo je ukrutná doba, nemyslíš? - Myslím, myslíím! - nechtiac musel s ňou súhlasiť. - Sakra... toto si nemala robiť, lebo znova zažijem prebdenú noc a budem sa v posteli iba prevracať a rozmýšľať. - Och, prepáč... Nemala som v úmysle takto rozbiť tvoj odpočinkový režim. Ak by si mal naozaj problém zaspať, tak sa ozvi, niečo ti Sicou naordinujeme, nejaký taký pekný uspávací liek. - Čo?! Kde?! - Ramen vyskočil akoby ho bodla včela. - Sica? A liek?! Tak to radšej zaspím aj sám! - Ej, to sa tak bojíš Sici, že si od nej ani lieky nenecháš predpísať? - vrtela hlavou na zápor. - Len mi nehovor, že začínaš mať Sico-fóbiu! - Hmmm, ale... ten predpísaný liek by bola tabletka, že? - pýtal sa nedôverčivo. - Žiadne milovanie na dobrú noc, žeee? - No, teraz ako si to spomenul... neviem ti zaručiť, že to bude tabletka, - zasmiala sa veselo. - Zhodou okolností však existuje veľa rôznych homeopatických prípravkov, ktoré ti dopomôžu k rýchlemu spánku, takže tu zrovna nejde o tebou spomínanú činnosť. Stejne si však nemyslím, že by ti tieto nové, tebou nadobudnuté vedomosti, mali spôsobovať nejakú nespavosť. Ber to ako iný pohľad na všedný svet, ktorý, dajme tomu, môže, ale nemusí byť pravdivý. Ale ak je pravdivý, tak ti ponúka veľmi široké nástroje na krásne zážitky, nemyslíš? - spýtala sa ho vážne s jemným úsmevom na tvári. - Ak si predstavíš všetky tie možnosti, nádhernú škálu skúseností a radosti, ktorú si môžeš spôsobiť, tak myslím stojí za to to prijať za skutočnosť a začať to v maximálnej možnej miere využívať, hm? - Musím povedať jednoznačné áno! Je to fakt, že je to príliš krásne na to, aby to bola realita, ale videl som tu už aj inšie veci, ktoré mali svojou krásou zdanlivo veľmi ďaleko k realite, takže... začínam to pomaly ale isto akceptovať. Potrebujem ešte nejaký krátky čas... nechať si to uležať. - Ten dostaneš. Na čase vonkoncom nezáleží. Nemusíš sa vôbec náhliť, to by si sa práve naopak stále viac vzďaľoval od svojho cieľa, kam sa snažíš dostať, - upokojovala ho. - No, začínam mať taký pocit, že jediným miestom, kam sa chcem dostať sa stáva moja posteľ... - Veď hej, post coitum anima triste! - kývla súhlasne Ica. - Jeeej, tak toto bolo nádherné! Normálne som si na chvíľu predstavil, že som na nejakej omši a pán farár na mňa z kazateľnice hromží a karhá ma za moju zvrátenosť! Nádherné, a... v akom jazyku to bolo? - No predsa v latinčine, - zasmiala sa Ica. - Ale obávam sa, že práve toto by asi pán farár nikdy nepovedal... - A prečo? Čo to znamená??? - neudržal svoju zvedavosť na uzde. - Hm, jednoducho povedané, po súloži je zviera unavené, - vysvetlila mu to bez okolkov. - Toto je nádhera!!! - zvolal, až sa steny otriasali. - Toto si jednoznačne musím zapísať. Nemáš pero a papier? - Na čo ti je pero a papier? - spýtala sa ho prekvapene. - To ti samotný KITT ako záznamové zariadenie nestačí?!

176

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- A fakt... - tresol sa rukou do čela. - Máš pravdu. KITT? Zapamätal si si tú formuláciu? - spýtal sa nedôverčivo. - Samozrejme Ramen, - potvrdil KITT. - Máš ju mať. - Supééér... - pomädlil si ruky. - Už som sa zľakol, že som prišiel o taký nádherný teologický skvost. - Nie, neprišiel si oň, - uisťoval ho KITT. - Teologický skvost... - zatvárila sa Ica zamyslene. - Nenazvala by som to síce ako teologický skvost, ale budiž. - Neviem to ináč pomenovať, tak prepáč! - ospravedlňoval sa. - Nič sa nedeje, - zasmiala sa pobavene. - Ja ťa tu iba tajne testujem a podrobujem svojim skúškam, takže... by si nemal venovať týmto veciam prílišnú pozornosť. Teda... ak chceš ostať nažive. - Héj! Ty sa mi vyhrážaš zabitím?! - zareagoval rýchlo. - Ale kdeže... - upravila to na správnu mieru Ica. - Žiadne zabitie ti nehrozí, ale mal by si viac dávať pozor na svoje duševné zdravie! - KITT mi zaručil minimálny vek tristo rokov! O tom ani nemukol, že by to nejako moje duševné zdravie mohlo ohroziť! - Ramen zvýšil svoj hlas, až sa Ica stiahla ako slimák do ulity. - Ale ja som ti nič nezaručil!!! - zaziapal KITT nevídanou intenzitou hlasu, až sa celá miestnosť otriasala. - Dobre dobre... - povedal ticho Ramen a stiahol sa podobne ako predtým Ica. - Ja som ti iba vydezinfikoval telo a tým som ti zabezpečil možnosť biologicky sa dožiť tristo rokov. Ale ak sa duševne a myšlienkami zabiješ v priebehu dvadsiatich rokov, nad tým si ja myjem moje COMporty! - Sakra... v tejto dobe nemá význam klamať, že nie? - Veru nie... - potvrdila Ica. - Hocaké klamstvo je okamžite odhalené a môže sa automaticky obrátiť proti jeho pôvodcovi, takže pravdovravnosť by mala byť každého prioritou číslo jedna. Pravda skôr či neskôr vyjde najavo. Na to, aby človek mohol klamať musí mať jednak veľmi dobrú pamäť a dvanak stretávať sa s čo najmenším počtom ľudí. Ak človek nehovorí pravdu, jeho tri komponenty nežijú v súlade. - A ktoré komponenty? - uškrnul sa nechápavo Ramen. - Jeho telo, myseľ a duša. To sú tie tri komponenty. Ak človek nehovorí pravdu, tak v súlade môžu byť nanajvýš tak telo a myseľ, ale duša je v tom prípade mimo hry, pretože duša chce hovoriť iba pravdu. To je rovnaké, ako keby si si myslel jedno, hovoril druhé a konal tretie. Proste nie si v harmónii. A nebyť v harmónii je telu maximálne neprospešné a veľmi skracuje dĺžku života, lebo myšlienky sú strojcom budúcnosti a ovplyvňujú celkový vývoj tela. Ak myslíš negatívne a to nepravdovravnosť je negatívne myslenie, usmerňuješ svoje myšlienky záporným smerom a vytváraš si tak negatívne skúsenosti vo svojej budúcnosti. Negatívne skúsenosti znamenajú stres pre organizmus, stres vyžaduje vylučovanie nežiaducich látok, medzi inými aj smrteľný hormón, spôsobujúci predčasné starnutie organizmu a smrteľný hormón je prvým krokom do hrobu. Jasné, však? - No, ako teraz hovoríš... je mi to jasné, - musel uznať. - Musím si iba na to nejako zvyknúť, že je to tu presne opačne ako v mojej dobe. Tam sa vyslovene od človeka vyžadovalo, aby klamal akoby z knihy čítal, lebo s pravdovravnosťou by sa občas nedostal ani k základným životným potrebám. Inými slovami povedané, ak by neklamal, zomrel by hladom. - To snáď nemyslíš vážne! - zaklonila Ica hlavu mierne doprava a tvárila sa veľmi neveriaco. - Ale fakt! Ak napríklad človek chcel získať nejaké úbohé zamestnanie, aby sa mohol uživiť, musel klamať, že sa v danej problematike vyzná. V opačnom prípade by nemal vôbec žiadnu šancu... No hej, - súhlasne kývol hlavou, - použil som maximálne za vlasy pritiahnutý príklad, ale aj takéto veci boli realita. Ale napríklad... Ha! - zvýskol radostne, lebo ho napadla možnosť ako dokázať Ici, že aj v tomto storočí je lož nutná. - A ako by si vykľučkovala z nevery? Hááá? Čo keď máš stáleho partnera a s niekým sa spustíš a ako to potom zatajíš? Musíš klamať, nie?! Ica sa neho pozrela veľmi podozrievavo, lebo vonkoncom nechápala, ako mohol Ramen takúto otázku vôbec položiť. - Čo prosím? Toto som nepochopila, - ohradila sa. - No predsa... keď máš nejakého stáleho manžela a keď ho s niekým podvedieš, tak predsa musíš klamať, aby si sa neprezradila, nie?? - Ramen sa jej to snažil vysvetliť z inej strany. - Vtedy musíš predsa zaklamať, že sa nič nestalo a že si mu ešte stále verná, no nie??? - Ramen, nehnevaj sa, ale teraz vonkoncom nechápem. Prečo by som môjmu životnému partnerovi mala tajiť svoje sexuálne styky? Však milovať sa s inými ľuďmi, ktorých milujem, je prirodzené. Nepoviem, keby som sa venovala animálnemu sexu, tak... asi by som uvažovala, či mu to poviem alebo nie, ale... prečo by som mala váhať nad jednoduchým priznaním styku s iným mužom? Nechápem... - Aha! Prichytil som ťa! Takže ak by si mala animálny sex, tak by si klamala, že si taký nemala, však?! - Nie. To som nepovedala. Ja som povedala, že by som sa rozhodovala nad tým, či mu to mám povedať alebo nie. Ak niekomu niečo nepovieš, tak to neznamená, že si klamal! Alebo máš taký pocit, že niekomu niečo nepovedať sa rovná klamať? Tak to by sme klamali bez prestávky! Vieš, koľko vecí je, čo som ti nepovedala? A preto som klamala??? Hm... Vidím, že máme problémy s definíciou jednotlivých pojmov...

177

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ale niéé... - nevedel, čo by mal v tomto okamihu povedať. Ica ho zahnala svojimi argumentmi do kúta, z ktorého sa bolo veľmi ťažké dostať. - Ja som... ja som... ale povedz mi, keby som bol tvoj životný partner, tak by si sa mi iste nepriznala so všetkými sexuálnymi vzťahmi, ktoré si kedy mala, že nie? Určite by si sa ich snažila zatajiť, že? - mlel z posledných síl. - Čo? Zatajiť??? Chceš presný zoznam? Lebo ak áno, tak ti ho nechám nahrať KITTom na čiernu platničku. Môžeš si ho potom v počítači pekne prelistovávať. Chceš? - Nie... ja to vzdávam. U vás fakt nenájdem asi žiadny dôvod na lož... Sakra. Kam som sa to dostal?! Človek si tu nemôže ani poriadne zaklamať!!! Sakra... - Oj, ak chceš, ja ti môžem umožniť prežívanie radosti z klamania... stačí povedať a mne môžeš klamať koľko len chceš, - upokojovala ho Ica. - Budem sa tváriť, že verím tomu, čo mi povieš a ty môžeš prežívať radosť z toho, že si ma oklamal. Čo ty na to? - A tebe šibe?! - zhrozil sa Ramen. - Vo sne by ma nenapadlo, žeby som mal klamať iba preto, aby som klamal! Natoľko zvrátený teda nie som! To by som musel pociťovať vnútornú potrebu klamať. V tomto tisícročí som ale túto potrebu vôbec nepociťoval. Napokon... je praktickejšie neklamať, lebo potom človek môže žiť s kľudným svedomím, že ho na ničom nemôžu nachytať. Hm. - Oooh, učíš sa veľmi rýchlo, to musím uznať, - kývla súhlasne. - Ja som iba myslela... ak by si k svojej prirodzenosti potreboval prežívať pocit klamania, tak... - Nie, nepotrebujem ho prežívať, - uistil ju. - Len mi to nepripadalo úplne normálne, že tu nikto neklame. - Máš pravdu, - zasmiala sa. - Normálne to nie je, že nikto neklame, ale je to prirodzené. Väčšinou nájdeš veľký rozpor medzi tým, čo je normálne a čo prirodzené. „Normálne“ je zatajovať milencov, pričom „prirodzené“ je sa nimi chváliť. „Normálne“ je zabíjať pre finančné prostriedky, „prirodzené“ je nechať každého žiť aj na úkor vlastného života. A podobne. - Ale to potom nemá vôbec význam sa narodiť, keď sa človek musí kvôli niekomu obetovať!!! - Áno, je normálne sa udržať silou mocou pri živote, ale je prirodzené nechať iných žiť svoj vlastný život... - Nechápem, - krútil hlavou. - Teraz jednoducho neviem... Dostala si ma do takej nejednoznačnej situácie, že sa z nej neviem jednoducho dostať bez vnútorného konfliktu. Musím nad tým trocha pouvažovať... - pozrel na ňu prosebne. - Samozrejme, môžeš nad tým pouvažovať koľko len chceš, - kývla súhlasne. - Ako som ti už hovorila, čas v tomto prípade nehrá žiadnu rolu. Dokonca nezáleží ani na tom, k akému výsledku prídeš... Ja ťa budem mať rada stále rovnako, - usmiala sa na neho milo. - Vďaka. Týmto si ma teda fakt potešila, - opätoval jej úsmev. - Ale toto ma zaujalo... Hovoríš, že je prirodzené nechať iných žiť svoj vlastný život aj na úkor svojho vlastného? - Áno, tak nejako som to povedala, - súhlasila. - Všimni si bežnú divú prírodu. Choré zvieratá sú požierané predátormi, ktoré vďaka nim prežívajú. - Ale choré zvieratá sa dobrovoľne nevzdávajú svojim predátorom! Majú predsa pud sebazáchovy a zvádzajú posledný súboj o prežitie, ktorý ovšem prehrajú!!! Posledné sekundy života musia byť pre to zviera večné muky! - To si fakt myslíš? - spýtala sa skúmavo. - No určite! Však aj zviera má dušu, ktorá sa snaží o prežitie, nie? - Nie. V tom máš pravdu, že zviera sa snaží o prežitie, ale nemá dušu v tom pravom slova zmysle. Všetky zvieratá majú takzvanú kolektívnu dušu. S výnimkou tých, ktoré si začínajú svoju identitu uvedomovať. Takých je však veľmi málo. Teda na našej Zemi. Napríklad delfíny si uvedomujú svoju identitu, a preto majú mierne diferencovanú dušu, ale je to iba jemná individualizácia kolektívnej duše zvierat. Hm... aby si to ľahšie pochopil, tak to presuňme do sveta energií. Duša všetkých zvierat vibruje na istej frekvencii, povedzme na desiatich petahertzoch (PHz), teda desaťkrát desať na pätnástu. Ľudská duša, ktorá si uvedomuje svoju identitu vibruje na frekvencii približne 850 PHz, ale napríklad duša delfína na frekvencii 420 PHz. Teda je niekde medzi kolektívnou a ľudskou dušou. To napríklad spôsobuje, že delfín podobne ako človek rozoznáva svoj obraz v zrkadle a uvedomuje si, že je to „on“, zatiaľ čo zvyšok zvierat do tej odrazovej blany iba tupo čumí a nechápe, ako môže čosi zhodné existovať aj za tým „oknom“. - Ooo, toto je teda fakt zaujímavé! A existujú aj iné zvieratá, ktoré sú na tom podobne ako delfíny? - Nie... bohužiaľ existovali cca do roku 2110, kedy boli globálnym otepľovaním spôsobeným ignorantskou ľudskou činnosťou vymazané z povrchu zemského. Tieto živočíšne druhy sa nám doposiaľ nepodarilo obnoviť, takže podobne ako dinosaury navždy nenávratne zmizli. - Ech... to globálne otepľovanie trvalo až do roku 2110??? - Ramen vrtel nechápavo hlavou. - A pritom sa mi zdalo, že v našom čase už bolo otepľovanie na ústupe. - Haha, - zasmiala sa pobavene. - Nedávno som študovala tvoje storočie, aby som bola v obraze, takže... ti viem podať pomerne presné informácie. Hm, povedali ste si vtedy, že atómová energia je príliš nebezpečná, tak ste zlikvidovali atómové elektrárne. To by bolo povedzme ešte OK. Vrátili ste sa však k tepelným elektrárniam, čo by nebol až taký fatálny krok, ale... začali ste v hojnom množstve používať slnečnú energiu, bohužiaľ nie zrovna najšťastnejším spôsobom. Na obežnej dráhe Zeme boli umiestnené gigantické slnečné kumulátory a vysokoenergetické lúče boli nasmerované na Zem. Na prvý pohľad je to celkom nevinné, ale

178

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

tieto energetické lúče boli z prevažnej väčšiny infračervené. Týmto sa Zem začala pekne prehrievať. Infračervené lúče v kombinácii s oxidom uhličitým z tepelných elektrární vytvorili taký pekný termosystém, že ste k otepľovaniu smerovali míľovými krokmi. A až keď v roku 2109 došlo k štatisticky neznesiteľnému otepleniu, pričom priemerná ročná teplota bola 38 ° schválil celozemský kongres vypnutie energetických C, lúčov a odklonenie slnečných kumulátorov od Zeme. - Čo to znamená priemerná ročná teplota 38 ° C? - To vychádza približne vtedy, keď máš teplotu v zime 25 ° a v lete 51° Ak by si si náhodou nevedel C C. predstaviť, čo je to 51 ° tak ti to môžem priblížiť tak, že dlhodobé pôsobenie teploty 50 ° na pokožku C, C spôsobuje pľuzgiere. - Tak to si ma teda nepotešila. Ale keďže sme tu dnes na tomto mieste, z toho vyplýva, že sa ľudstvo z toho otepľovania dostalo, či nie? - A sakra... - povedala si pre seba ticho. - No áno, - súhlasila, povediac už normálnym hlasom. - Dostalo sa z toho. Ak ti pred očami zomiera milión ľudí denne a samozrejme ani vládni činitelia nie sú výnimkou, tak človek začne uvažovať nad tým, že niečo pekne pohnojil. V tom okamihu, ako začali zomierať zámožní ľudia, v momente boli prehodnotené všetky záležitosti. - Hehe, z toho vyplýva, že stačí nech skape pár „ľudí“ na pár „správnych“ miestach a už aj sa riešia také veci, čo by sa ináč ani náhodou... - Samozrejme, toto bol ten dôležitý impulz, aby sa veci konečne začali riešiť. - Ahá... - zamyslel sa Ramen. - A potom sa bohatí vzdali svojich nesmiernych majetkov v prospech väčšiny, aby sa tak kolektívne vlastníctvo stalo skutočne vlastníctvom každého človeka na Zemi. - Ehm... nie tak zhurta. To trvalo ďalších tisícpäťsto rokov. Myslíš si, že ak sa niekto počas života nahrabe, je schopný sa svojho „majetku“ vzdať v priebehu pár sekúnd? Tak to si teda na omyle. Taká zmena si vyžaduje mnoho rokov až tisícročie. V podstate je nepochopiteľné, že to trvalo iba tisícpäťsto rokov. Prerod myslenia trvá dlhšie ako prerod tela, vieš? - Hm, tak to neviem posúdiť, nakoľko môj život bol príliš krátky na to, aby som si uvedomoval nejaké zmeny tela alebo duše. - Áno. Musím plne súhlasiť. Tvoj život je mizerne krátky. Ba dokonca ti vôbec nehrozí, aby si si uvedomil svoju vlastnú existenciu... A možno ani nedosiahneš IEQ nad 95... - Hééj! Čo to je IEQ nad 95? Urážaš ma?! - Ále, to je iba relatívny pomer medzi emocionálnym a inteligenčným kvocientom. Optimálna hranica začína niekde okolo 200. Len tak pre tvoju informáciu, zvieratá majú IEQ index presne 100. Konajú totižto pudovo a ich inteligencia je rovná ich emocionalite. - Aha, takže predsa! Uráža ma!!! - pochopil vzápätí. - A povedz... prečo potom IEQ 95? Čo má vlastne IEQ 95? - Hm... napríklad taký vírus. Ten má v podstate iba emócie - snahu o prežitie, ale mizivú inteligenciu, spresnila mu Ica. - Ach ták! - zatváril sa kyslo. - Vďaka za titulovanie na priemerné vírusisko! - jeho oči sa hnevlivo zablýskali. - Nie, môj milý, - zakrútila hlavou. - Si oveľa viac, ako iba vírusisko. Si už minimálne baktéria. Hi-hi, zasmiala sa zvonivo. - Ale nie. Iba kecám, - na znak ospravedlnenia ho vášnivo pobozkala na ústa. - Ale sme rýchlo odbehli od našej témy, čo? - Áno, - prikývol súhlasne. - Tak rýchlo, že až príliš! Hovorili sme tu o bohatých ľuďoch a zrazu som sa začal cítiť ako vírus... - Čo, že bohatých ľuďoch... - kývla na zápor Ica. - Ako to hovoril známy človek Seneca: Neminem pecunia divitem fecit! - Krásne... povedz ešte niečo pekné po latinsky... najlepšie keď sa tam bude vyskytovať slovíčko anima a koitus. Hehe, - zasmial sa ironicky. - No a to čo akože bolo? Znova nejaké božie prikázania? - Nie. To bolo iba povedané, že: "Peniaze ešte nikoho neurobili šťastným". Ale ak chceš počuť niečo, v čom sa vyskytne anima, tak mám od Senecu ešte jednu riekanku: Infirmi animi est pati non posse divitias. Čo v normálnej ľudskej reči znamená čosi ako "Je známkou slabého ducha neuniesť bohatstvo". - Hm... ale však v tvojom preklade tam nikde nevystupuje slovo "zviera"! To animi som tam počul, ale v preklade nie. - To nevadí. Hlavne, že v latine to tam je, no nie? - Ale áno, - súhlasil rýchlo. - Myslím, že začínam chápať zmysel tých viet. Chcela si mi jemne naznačiť, prečo sa ľudia postupne vzdávali svojho bohatstva, však?! Proste jednak, že nikto nebol šťastný napriek svojmu obrovskému bohatstvu a ešte ak boli aj duchom slabí, tak už ho potom fakt nemohli uniesť... Tak nejako? - Si celkom blízko, - pousmiala sa lišiacky Ica. - Zmýlil si sa iba v tom, že ja som ti nič nechcela naznačiť a už vôbec nie jemne. V tom si sa sekol, ale ináč je tvoja teória v podstate správna. Človek musí byť už prirodzene šťastný, nemôže čakať, že ho niečo šťastným urobí. Ak si šťastný, nemusíš sa snažiť ním byť. Ak nie si šťastný, tak ti žiadna barlička nepomôže. Peniaze nie sú nositeľom šťastia. Ak máš peniaze, môžeš si dovoliť všetko, ale vzápätí zistíš, že napriek tomu nie si šťastný, aj keď si si predtým myslel, že budeš. Peniaze sú proste neutrálne. Nie sú ani negatívne, ani pozitívne. Preto nemôžu spôsobiť ani radosť ani

179

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

bolesť. To, čo vnímaš ako chvíľkovú radosť pri ich získaní, alebo chvíľkový smútok pri ich strate, nespôsobili ony, ale tvoj vzťah k nim. Pre inú bytosť môže byť práve opačne smútok ich získanie a naopak radosť ich strata. Takému multimiliardárovi, ktorému priložia piráti hlaveň pulzného laseru k hlave si určite želá byť v tom okamihu chudobný ako kostolná myš a úbytok financií je pre neho požehnaním. Ale čo z toho, keď nasledujúci mesiac má znova obrovský príjem, že sa mu až z toho množstva dostavuje dáviaci reflex a najradšej by bol znova vyšiel na psí triciatok? Všetko je relatívne, preto je dôležité byť šťastný bez ohľadu na stav kreditnej karty. Ak si nie v tom si to uvedomiť, budeš sa plantať medzi ostrými pozitívnymi a negatívnymi pocitmi a tvoju šialenú radosť bude striedať desivý strach. - Ehm, krásne si mi to vysvetlila. Ale... ale... však v tomto čase neexistujú peniaze! Tak potom čo? - A to ti kto nabulíkal, že neexistujú? - Ale však... tu som nikde za nič nemusel platiť! - Ramenov údiv bol bezhraničný. - A aj ty si hovorila, že je všetko zadarmo! - Jój, ale to, že si nedržal kovové a papierové somariny v ruke ešte neznamená, že neexistujú peniaze. Nemýľ si pojmy s dojmami. Však ak si cestoval Galaxiou, istotne si sa s nejakými financiami stretol, či nie? - Áno, máš pravdu, - prikývol súhlasne. - S nejakými altairskými dolármi, centauridami. To je fakt, na to som úplne zabudol... - Tak vidíš to. Aj my máme kredity. Približný kurz je: 10 kreditov na jeden altairský dolár. Za každý odpracovaný mesiac ti prináleží určený počet kreditov, pričom sa tým ani nemusíš zaoberať. Kredity môžeš brať aj niečo ako body za odvedenú prácu. Tieto sa ti kumulujú a sú vedené v centrálnej databanke. U nás je to KITT a na Zemi napríklad NOEMI, alebo aj ostatné počítače. Proste podľa toho, v akom meste si. No a keď sa rozhodneš podniknúť cestu za hranicu Slnečnej sústavy, môžeš požiadať prevod časti alebo všetkých svojich kreditov na inú menu. - Aha a máte aj niečo ako dane? - Myslíš akože strhávané debetné obnosy? - No, niečo také... - Áno, máme. Desať percent z tvojho mesačného zárobku ide do spoločnej pokladne Slnečnej sústavy. To je štandardná suma. Samozrejme, ak sa rozhodneš, že nebudeš nič prispievať, môžeš tak učiniť, alebo ak sa rozhodneš, že budeš odvádzať 50%, tak ti vonkoncom nebudeme brániť. Je to úplne na tebe a táto čiastka je dobrovoľná. Nemá význam od ľudí niečo vynucovať, lebo tým rastie odpor. Na druhej strane, hospodárenie s tvojimi venovanými kreditmi je úplne priehľadné, takže môžeš odsledovať absolútne presne, kam tvoje kredity poputovali, na čo boli vynaložené, takže nie je dôvod neprispievať, ak vidíš, že je s tvojimi financiami nakladané rozumne. Ak je celý systém transparentný, rastie ochota ľudí prispievať na spoločné dobro. Kedysi boli dane preto tak ťažko vymáhané, lebo ľudia nevedeli, kam tie peniaze idú a nikto nemal náladu prispievať prehnitému úradníkovi do jeho už beztak preplneného vačku. Vtedy končilo väčšie percento verejných financií v súkromných vreckách a ľudí to teda riadne štvalo. Nečudujem sa, že daňoví poplatníci na to potom kašlali. Za tých okolností by som ani ja neprispievala, nech sa deje čo sa deje! - Pekné... Dobre ste si to vymysleli. Ale aj tak mi jedno nejde do hlavy. Však ja som doteraz nemusel za nič platiť! Znamená to, že sa mi automaticky odrátavali kredity a možno že už teraz mám prázdne konto? Však napríklad taká cesta na Zem istotne niečo stojí. Alebo že ma Jane musela v New Yorku nechať hľadať záchrannou službou. To určite niečo stálo, zaiste to nebolo zdarma! - Neuhádol si. Vôbec nie. Tvoj kreditný účet sa odvtedy vonkoncom nezmenil. Za bežné životné potreby a bežné služby nemusíš platiť, lebo sú hradené z verejných financií, kam každý odvádza svoj podiel. Preto za bežné záležitosti nemusíš vonkoncom platiť. Základné potreby ako strava a doprava a zdravotná starostlivosť sú hradené automaticky z globálneho účtu a budú hradené, kým sa tento nevyčerpá. Ale ročný prírastok je trojnásobný ako je ročný výdaj, takže to zatiaľ posledných tisíc rokov vyzerá tak, že zostatok na účte z roka na rok permanentne rastie a keby aj dnešným dňom prestal rásť, potrvá asi 2600 rokov kým by sa za súčasných nákladov vynuloval. Môžeš teda kľudne spávať, že sa doby, keď si bude musieť každý všetko hradiť, asi nedožiješ. Nehovoriac o tom, že nárast na účte je každým rokom väčší, vzhľadom na úroky a momentálnu prosperitu. Je síce pravda, Slnečná sústava patrí medzi tie chudobnejšie, ale pre zmenu si nemôžeme sťažovať, lebo mnohé bohatšie sústavy nie sú ani zďaleka tak ekonomicky stabilné ako naša. Takže sme vymenili bohatstvo za stabilitu. A stabilita je oveľa dôležitá ako vratký majetok. Jasné, nie? - No hej... ale keďže si spomínala, že "základné potreby" sú hradené, tak ktoré potreby nie sú? Ktoré sú tie nezákladné potreby, ktoré si človek musí hradiť sám? - Nuž, ak ti štandardné potreby nestačia, môžeš sa vydať cestou majetného občana a tým pádom môžeš svoje kredity investovať, platiť nimi na burzách, kupovať a predávať a stvárať podobné divnosti a honobiť si majetok, kým ťa to len bude baviť. Za tieto zábavky sa pochopiteľne platí, lebo čo by to bol za zisk bez možnosti straty, že hej? Môžeš si tak získať obrovský majetok, môžeš mať pocit bohatého človeka, ak si myslíš, že ťa to urobí šťastným, ale ani to najväčšie množstvo majetku ti nezabezpečí, aby tvoj hlas bol váženejší ako hlas toho najchudobnejšieho v tejto sústave. Vieš teda, čo tým myslím, však? - pýtala sa ho vážne Ica.

180

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Myslím, že viem. Ak vychádzam z podstaty a dôvodu honobenia majetku, tak mi vychádza, že v tomto čase to nejako význam nemá. Majetok stále slúžil na to, aby sa ľudia dostali k moci. Kto mal obrovský majetok, ten mal aj moc. A kto mal moc, mohol rozhodovať o iných. Tým, že sa tu zrušila rovnica majetok = moc, zobrali ste mocnársky založeným ľuďom inšpiráciu honobiť obrovské majetky. Nič by nimi totižto nezískali, ak som to dobre pochopil. - Presne tak. Mocibažní človiečikovia sa musia teraz realizovať ináč. Musia dokázať, že sú hodní toho, aby im bola zverená nejaká moc v rozhodovaní o verejných financiách a sú neprestajne kontrolovaní, takže pri sebamenších prešľapoch sú okamžite odvolaní a považovaní za neschopných. Čo samozrejme nie je urážka ani degradovanie, iba proste dokázali, že to nezvládnu, ale môžu sa vrátiť do svojho pôvodného povolania a ak na sebe popracujú, môžu sa o vyššie miesta uchádzať znova. Ak sa však naopak ukážu ako schopní, tak požívajú našu poctu a sme radi, že sa na takú ťažkú a namáhavú prácu podujali. Takže tak. - A čo keď sa nikto neukáže ako schopný rozhodovať o verejných financiách? - Tak potom bude naďalej automaticky rozdeľovať financie centrálna elektronická databanka. - Ech, dobre to máte vymyslené. V podstate ľudský faktor ste schopní úplne vylúčiť. - Samozrejme, ľudská prítomnosť v procese prerozdeľovania nie je nutná, lebo databanka to zvládne na jednotku a jej riešenia sú vynikajúco optimalizované, ale napríklad s novými prevratnými nápadmi nedokáže prísť. To naopak ľudia dokážu nádherne. Práve náš ročný trojnásobný zisk bol vynájdený a do praxe zavedený práve obyčajným človekom, teda ľudským faktorom, ako si ho ty nazval. Nebyť toho nového nápadu, je ročný zisk približne 1,18-násobný, čo nie je málo, ale vytvára rezervu iba na dvesto rokov dopredu. - He, mne sa to nezdá málo... Dvesto rokov je sakra dlhá doba, nie? - No veď hej, - kývla súhlasne Ica. - Je to tak priemerne dlhá doba. Dve tretiny ľudského života. Ale myslím, že vzhľadom na momentálnu mentalitu celého ľudstva v slnečnej sústave je permanentná prosperita zaručená. Muselo by sa strašne veľa vecí zmeniť v samotných mysliach obyvateľov, aby sa masovo prestalo prispievať na základné potreby. Taká civilizácia by čoskoro upadla a mali by sme tu znova ukážkový príklad pulzácie života, kde koniec sa rovná novému začiatku, ako to už predviedli mnohé staré civilizácie Sumerov, Rimanov, Grékov a neviem ešte ktoré. Možno sa to jedného dňa celé tak rozladí, že dôjde ku koncu našej civilizácie. Tento fakt nemožno podceňovať a je potrebné to brať ako jednu z mnohých možností. Nič nie je večné, a tak nemožno ani našu civilizáciu pokladať za večnú a nemennú. Jedného dňa sa na to zobudíme, že je všetko tatam. Jediné, čo nám ostáva je dúfať, že to nebude už zajtra... Napokon, žiadny ideálny stav nemôže trvať večne. Jedného dňa náš zánik istotne príde. Niet konca bez začiatku a začiatku bez konca. Tento kolobeh je nezastaviteľný a ani naše nahováranie si opaku nemôže odignorovať prírodný zákon. - Znie to veľmi pesimisticky, - zatváril sa kyslo. - Ako keby si predpovedala nevyhnutný zánik terajšej civilizácie! - Nuž, nepredpovedala som ho síce, ale je mi jasné, že nič nemôže trvať večne. Ak si to nahovárame, klameme sami seba! - pozrela na neho prísne, ale skôr s poľutovaním ako prísne. V jej očiach zračilo nepochopenie, ako môže Ramen brať existenciu civilizácie za tak nemennú, pričom vo svojom čase mal mnoho príležitostí sa presvedčiť, že nič nie je také statické ako na prvý pohľad vyzerá. - Nuž... ešte som nikdy neuvažoval nad tým týmto spôsobom, - povedal ticho. - Stále som si myslel, že doba v ktorej žijem je aspoň ako-tak stabilná a možno zachová svoju podobu donekonečna alebo minimálne do mojej smrti. - No jasné. Tomu sa hovorí minimalistická požiadavka. Stačí ak to vydrží do tvojej smrti, že? - A nie? Limit je predsa moje vedomie! Keď nie som, už ma nič nemusí trápiť, no nie? - Ehm, - odkašlala si Ica. - Tak tomuto sa hovorí ukážkový muzeálny egoizmus. Muzeálny, lebo taký možno vidieť iba na muzeálnych záznamoch a ukážkový preto, lebo v súčasnosti je jediný svojho druhu ukázaný vo svojej nádhere naživo. - Ty sa mi vysmievaš, že?! - zrúkol na ňu nevraživo. - Ja??? Ale kdeže! To máš určite iba utkvelú predstavu zmiešanú s miernou paranojou ochutenú o mikroskopickú dávku schizofrénie... - No ale už toho bolo dosť! - zrúkol, až sa celá miestnosť otriasala. - Tak paranoja ešte povedzme, ale schizofrénia? Tak to teda nie! V žiadnom prípade nie som rozpoltená osobnosť! To mi povedal ten ženský hlas v mojej hlave! Jasné?! Ica sa tak rozrehotala, že jej smiech zaplnil celú miestnosť. - Tak toto bolo perfektné, - smiala sa ďalej a ledva lapala po dychu. Po chvíli sa prestala, utrela si slzy a s úsmevom sa ho spýtala: - Myslíš, že sa ten maglajz, čo sa ti každým okamihom odohráva v hlave, keď sám sebe, ba dokonca aj niekoľkým svojím "ja" striedavo kladieš otázky a hádaš sa s nimi, nedá nazvať miernou schizofréniou? Každý človek sa v každom božom okamihu "rozpráva" a "háda" s niekoľkými svojimi "ja", takže niet človeka, ktorý by netrpel miernou schizofréniou. Samozrejme nie je to typické rozpoltenie osobnosti, čo je definíciou klinickej schizofrénie, ale iba jej jemný odvar. - No hej, - Ramenovi došli argumenty. - Máš pravdu. Ten maglajz v hlave sa ináč ako nábeh na schizofréniu nedá nazvať. Ale však... A... - zamyslel sa a zabudol, čo sa chcel spýtať. - Povedz mi, kam človek vlastne

181

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

kráča?! To sa už pýtajú celé generácie, ak nie celé ľudstvo. Určite máš na to odpoveď, keď si taká múdra! - v jeho hlase bolo cítiť štipku hnevu. - Nikam, - Icina odpoveď bola strohá, ale v jediným slovom ho skopla z nôh. - No tak ale... A... Však... - v jeho mysli sa vírili rôzne myšlienky, ale všetky končili kdesi v nenávratne, zavrhnuté a zabudnuté. Táto informácia bola taká zničujúca pre všetky jeho vízie a ilúzie, že nebol v tom sformulovať jednu súvislú otázku. Táto jednoslovná odpoveď rúcala jeho celý systém hodnôt a mýtov. Na takúto ranu nebol pripravený. - Nikam?! A načo sme teda na Zemi?!!! - Prečo? Keby sme tu neboli, netočila by sa Zem spokojne ďalej? - No... točila... - čelo sa mu skrivilo a zachmúril sa. - A keby Zem nevznikla, boli by sme tu? - No... neboli... - jeho výraz tváre sa nedal prisúdiť ničomu. Bol to akoby výraz nešťastia mierne zmiešaný so zúfalstvom. - A keby... - Stačí! - zastavil ju. - Dobre no!!! Ja som iba nepochopil o čo do čerta sa máme snažiť na tomto svete, keď to nikto nenaznačil a nikto o tom ani nevie! Však... keď máme niečo dosiahnuť, nech mi to niekto povie! Celý život som mal ten dojem, že niekto alebo niečo chce, aby sme čosi dosiahli, no nikto nevedel, čo to má byť! Tak takto sa proste nedá! - To ti verím... však práve o to ide, že o nič sa netreba snažiť. Práve toto nespočetné množstvo generácií nepochopilo. Všetci sa o niečo snažili, len nevedeli o čo. A to sa tradovalo z otcov na synov a z matiek na dcéry. Každý sa snažil, ale nikto nič nedosiahol. A to je jasné, lebo nebolo čo dosiahnuť. A potom si každý myslel, že materiálne statky sú práve to správne, čo by mal dosiahnuť, ale zrazu prišla smrť a materiálne statky sa stali bezvýznamnými, lebo tie si človek do záhrobia zobrať nemohol, darmo mu ich rodinní príslušníci pchali do hrobu. A tak ďalej. Človek si stále myslel, že niečo musí dosiahnuť a to ho viedlo do záhuby. A tak. O nič sa netreba snažiť. Treba iba prežívať, radovať sa zo života a každého milovať bezvýhradnou láskou a to ti zabezpečí tvoj duchovný rast a finálne návrat ku Stvoriteľovi - Vesmíru. - Chápem, - kývol súhlasne, ale myšlienkami bol niekde úplne inde. Nevedel si to celé urovnať v hlave. Tieto nové informácie sa veľmi odlišovali od jeho predchádzajúcej predstavy o fungovaní vesmíru. Bolo to tak odlišné, že zrazu mal pocit, že sa stratil sám sebe. - Nechápem, - povedal ticho, dúfajúc, že to Ica nezačuje. - Vidím na tebe, že nič nechápeš, - povedala pokojne. - Nič si z toho nerob. Však ani nemôžeš toto celé chápať. By som sa skôr čudovala, keby si to chápal! Nechaj si to prejsť hlavou a iba tak nezáväzne nad tým porozmýšľaj. Nesnaž sa nič pochopiť, iba sa nad tým zamysli. Skús si zodpovedať pár základných otázok, typu "Čo tým získam, že niekoho odkrágľujem?", alebo "Je nutné mať na konte miliardy?", alebo tiež takú otázku, že "Na čo vlastne tých ľudí zabíjam? Čo mi to pomôže v mojom živote?". A hlavne nezabudni na tú najsamdôležitejšiu otázku "O čo by bol svet lepší, keby som tu nebol?". To sú iba také základné vodítka. Však ty už zistíš, ako znejú tie správne odpovede. Ale Ramenko môj drahý, už teraz fakt musím ukončiť naše sedenie a mierne povedané, budem ťa musieť vykopnúť z mojej pracovne. Však sa kvôli tomu neurazíš? Icin pohľad by zaiste odrobil aj tuhších chlapov ako Ramen. - No jasné, neurazím sa... - kývol zmätene. - Nuž, čo by som aj mal z toho, keby som sa hoci aj tu, na mieste, urazil? Naozaj by som nič nezískal... - v myšlienkach sa už snažil zodpovedať otázky, čo mu veľmi rafinovane nastolila Ica. Najviac ho trápila otázka "O čo by bol svet lepší, keby som tu nebol?" a akokoľvek sa snažil v duchu argumentovať, stále mu vychádzalo, že svet by bez neho fungoval ďalej úplne normálne a jeho odchod by ani v najmenšom nepocítil. Ak by bol pokračoval v úvahách, zrejme by prepadol desivej depresii, preto rýchlo tieto myšlienky zahnal a pozrel milo na Icu. - No jasné, moja drahá, tak či tak som už mal namierené von tými dverami, - ukázal palcom za chrbát. - Ani sa nenazdáš a som vonku. - Tak to ma teší, - usmiala sa na neho milým úsmevom. - Tak si zober tých svojich šesť sliviek a vypadni! - Krásne! - zasmial sa. - Ako počujem, niektoré archaizmy sa aj v tomto veku držia ako zažratá špina. No čo už... keď slivky, tak slivky, - vykročil smerom ku dverám. - Počkaj! - zavelila veliteľským hlasom. - Čo sa deje? - obrátil sa Ramen k nej, ale kým by stihol nejako zareagovať, Ica sa k nemu prisala ako nejaká pijavica a zlízala ho, že sa mu skoro kyslík minul. Až keď začal lapať po dychu, mierne od seba Icu odsotil, ktorá bola viditeľne spokojná so svojím vycucávateľským dielom. Milovala, keď dokázala muža dohnať k nedostatku kyslíka. - Len toto, - zasmiala sa živým radostným smiechom. - Eh... uh... uhhh... - ešte stále lapal po dychu. - No tak to sa ti podarilo, - pochválil ju. - Sakra... kam vy ženské na takéto triky chodievate? - pýtal sa sám seba a ani v najmenšom nečakajúc odpoveď od Ici sa pobral smerom ku dverám. Teraz ho už nezastavila a nechala ho prejsť prah svojej miestnosti. - Nuž, naučili sme sa to od svojich matiek, - odvetila Ica iba tak mimochodom. - Že od svojich matiek?!... - Ramen sa vo dverách otočil a pozrel na Icu podozrievavým pohľadom. - Áno... Prečo? Nevieš si predstaviť, že by som aj ja mohla mať niekedy matku?

182

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Nooo, no... Ehm... Určite si mala matku... ale... predpokladám, že tvoja matka je vo svojom veku minimálne rovnako sexy ako ty... Že? - No to hej! - súhlasila Ica. - Ak ju chceš spoznať, s radosťou ti ju predstavím, ale neručím za žiadne následky... - No, toto ako keby som už niekde počul, - zamyslel sa. - Kde?! - zaziapala. - Ehm... neviem. Asi aj Jane mi chcela predstaviť svoju mamu... Ale zdá sa mi, že všetky ženské v tomto čase majú rovnako sexy matky. Ica nad týmto iba symbolicky zakývala hlavou na zápor s jasným úškrnkom, vyjadrujúcim čosi v zmysle "vy muži ste stratené prípady". Ešte pred jeho odchodom mu dovolila sa dať do poriadku v kúpeľni jej pracovne. Po pár minútach vyšiel upravený a poďakujúc sa jej pozdravil: - Tak čao! - zamával na rozlúčku a dvere Icinej kancelárie sa za ním konečne zavreli. Ocitol sa na prázdnej chodbe a po dlhom čase bol konečne sám. Až sa mu to zdalo neprirodzené. - KITT, kde sú Jane a Anina? Ica hovorila, že ma očakávajú. - Očakávali. Ale akosi ste sa s Icou zatrkotali, tak sa išli usadiť do Janeinej kancelárie, - odpovedal pohotovo. - Tak KITT, teraz ako ďalej? - spýtal sa nahlas, čo v podstate ani nemusel, lebo KITT by počul aj jeho myšlienkové požiadavky. - Nuž, čo ti mám radiť... Buď pôjdeš rovno na recepciu a spoznáš sa bližšie s Anestou, alebo sa ešte potúlaš naším ústavom a prekvapíš Jane v jej vlastnej kancelárii. - Ehm... no tak radšej sa potúlam ústavom. Nech si Anesta počká na poradie, no nie? KITTovi neostalo nič inšie, iba s Ramenom veľmi radostne súhlasiť. A napokon, mal na to aj svoj dôvod, aby ho od Anesty odhovoril, o ktorom však Ramen ešte nevedel. - Ale aspoň to mi pomôž, ktorým smerom sa mám vybrať? - poprosil ho Ramen. - Podľa mňa by si mal ísť tadiaľ, - odvetil diplomaticky KITT úplne prirodzeným hlasom. - É... kadiaľ?! - zvýšil hlas v miernych rozpakoch. - Ech, akosi som nepostrehol, kam ukazoval tvoj elektronický prst! - Sakra... Prepáč, nejako som sa pozabudol, - ospravedlňoval sa KITT. - Myslím, že by si sa mal vydať tou cestou naľavo. - To znamená, čo najďalej od Anesty, ak som to dobre pochopil. - Áno, tvoja teória je správna. Čo najďalej od recepcie. - Nuž tak dobre, - súhlasil. - Ja teda pôjdem tým smerom, - vykročil smerom do vnútra ústavu. Ako tak kráčal dlhou chodbou, z jednej miestnosti s malým skleneným priezorom sa ozývali tlmené ženské vzdychy. Prikročil k priezoru a zaujato sledoval, čo sa tam vo vnútri deje. V nádhernej lesnej scenérii, pravdepodobne generovanej podobným senzimodulom aký s ním odskúšala Anina, sa do tajov lesbickej lásky pohrúžili dve nahé dievčatá. Pozoroval ich s istým netajeným záujmom, až takmer prestal dýchať. Kedysi sa zamýšľal, aké by to bolo dostať sa do rúk dvom rozvášneným lesbičkám. Avšak po logickej stránke mu vyšlo, že tie dve dievčatá by sa naňho absolútne vykašlali a pokračovali by bez neho. To s dvoma nadržanými bisexuálne založenými ženskými by to bolo o inom... Rýchlo odstúpil od dvier, lebo sa mu zazdalo, že ho jedno dievča zbadalo a nemal vonkoncom v pláne sa do niečoho podobného zapojiť. - Myslíš, že by ju to nebavilo? - spýtal sa zisťujúco KITT, čítajúc Ramenove myšlienky. - Čo? - nechápal Ramen. - Ech... toto mi nerob KITT! - pokarhal ho. - A ja viem, či by ju to bavilo alebo nie?! - Ale možno... - KITT! - zreval pozrúc na strop chodby. - Dobre, dobre... - riekol KITT tichým hláskom. - Však som nič nepovedal... - No jasné! Nič si nepovedal, ale najradšej by si ma videl ako tam trsám s tými dvoma rozvášnenými šťandami a plním ich jednou dávkou semena za druhou. Že hej? - Ale ja... - Že hej?! - zopakoval svoju otázku neoblomne s neskrývaným hnevom. - Hej! - súhlasil KITT, lebo inšie mu aj tak neostávalo. - No a čo? - No a nič! Len sa mi do toho nechce, drahý môj KITTík. To iste pochopíš, že? Už som sa tu vymačkal s Icou a nemám vonkoncom náladu sa natriasať s dvoma ďalšími sexicami. - Pochopené, - súhlasil KITT a odmlčal sa na dlhšiu chvíľku. - Ale KITT! - prišlo ho Ramenovi ľúto, že sa voči nemu tak grobiansky zachoval. - Však sa nič nedeje. Ja len, že by som to nejako nezvládol, však vieš... - Jasné Ramen, však ja nič. Máš úplnú pravdu, ja som iba tak provokoval, ako to už mám vo zvyku. - No jasné, - zasmial sa. - Chápem, že chápeš. KITT sa tiež zasmial svojím elektronickým hlasom a Ramenovi veľmi odľahlo, lebo by si nikdy neodpustil, keby urazil KITTovu jemnú elektrickú dušu. - Však jasné, - súhlasil KITT. - Však ako ináč, - pokýval hlavou na zápor Ramen. - Iba žeby ináč ako jasné, - zaklincoval to KITT.

183

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Vieš čo? Nechajme to, lebo sa mi už z toho myšlienky zauzlia, - povedal rázne. - Dobre... - KITT sa opäť odmlčal a ponechal Ramena rozuzľovať svoje takmerzauzlené myšlienky. Vydal sa chodbou ďalej, obzerajúc si steny a nakúkajúc do kancelárií cez sklenené priezory. Občas videl také veci, ktoré mu na krátku chvíľku rozbúšili srdce, ale radšej sa stále premohol a pokračoval ďalej. Vtom sa zrazu otočil a nabral presne opačný smer, smerom na recepciu. - To myslíš vážne? Ramen, ja by som to na tvojom mieste nerobil! - ozval sa nahlas KITT, len to tak zadunelo v Ramenovej hlave. - Veľmi by som zvážil tieto tvoje kroky! Nevieš, do čoho ideš!!! Anesta je veľmi nebezpečná pre akéhokoľvek muža, nie to ešte pre teba! Prosím nerob to... Pekne ťa prosím... Ramen ho úplne ignoroval a jeho kroky boli pevné a odhodlané. Rázne kráčal za svojím cieľom. Dvere sa nehlučne pred ním otvorili a uvidel chrbát svojej vyhliadnutej obete. Veľmi ticho a úplne nepozorovane sa priplížil a nakúkajúc ponad jej plece jej tesne do uška tíško zašepkal zákernú vetu: - Čo to píšeš, zlatíčko? - Dočerta! - Anesta od ľaku odhodila elektronické pero, ktoré keby nebolo na pružnej strunke by zrejme preletelo pár metrov, ale takto sa komicky zastavilo vo vzduchu, vo vzdialenosti na akú ho strunka pustila a prudko sa vrátilo naspäť, takmer zapichnúc vytreštenú Anestu do brucha. - Ježiši... Však ma skoro porazilo! - Neboj, kým si so mnou, - šepkal jej do uška a objal ju zozadu v páse a pritisol si ju k sebe. Opierala sa oboma rukami o stôl v miernom predklone. - A čo to píšeš? - Iba pár reportov na zajtrajší deň... - povedala už pokojne. - Aha, tak to musí byť veľmi zaujímavá činnosť, - prikývol. Anesta zrazu zdvihla jednu svoju ruku od stola, dotkla sa Ramenových rúk a pokúsila sa jednu z nich zo seba dať dole, akoby jej to jeho objatie spôsobovalo nepríjemné pocity. Ale akonáhle zistila, že Ramen nekladie žiadny odpor a kľudne by mu jeho ruku mohla zo seba odstrániť, prestala a vrátila mu jeho ruku na pôvodné miesto a jemne pohladila. Hneď pochopil a v duchu sa zasmial, že Anesta je rafinované žieňa. Najprv sa dievča presvedčí, či to nie je niečo násilnícke a keď zistí, že je všetko v poriadku, nenechá si ujsť príležitosť na vášnivé vzplanutie. - A tie reporty sa týkajú nejako aj našej dochádzky do práce? - zisťoval opatrne a pobozkal ju na uško. - To... Au! - zjojkla, lebo ju jemne uhryzol do ucha. - Ehm, to ti nemôžem povedať, je to tajné. - Aha, takže tajné, - lizol ju na krku, pričom sa Anesta mierne zatriasla, ako keby ňou prešla nejaká elektrická vlna. - No tajné... Relatívne tajné... Ale vy ste dnes nemeškali, tak sa vás to vôbec netýka, - upresnila a tlmene zavzdychala, ako prešiel jednou rukou po jej boku. Hneď nato si ju ešte viac pritisol k sebe a nechal ju pocítiť svoje vzrušenie, čo Anesta komentovala hlbokým súhlasným zahmkaním. - Nemali by sme!... - vydralo za jej z úst. - Viem, mňa ale vzrušuje robiť veci, ktoré by som nemal, - povedal ticho s úsmevom. - Aj mňa! - súhlasila rýchlo a vzápätí chytila Ramenovu ľavú ruku a položila ju na svoje ňadro a svojimi prstíkmi stisla jeho prsty, aby pocítil plnosť a pevnosť jej prsníka, čím si spôsobila slastný pôžitok a jemu tiež. - Nádhera... Tak toto je úžasné, - pochválil ju okamžite. - Niečo podobné som ešte v ruke nedržal, môžem ešte chvíľku? - Ale choď! - naklonila hlavu dozadu a pozrela do jeho takmer privretých očí svojím zvodným pohľadom. - To ti neuverím, aj keď musím uznať, že to znie veľmi lichotivo. Všimol si, že Anesta má peknú krátku minisukňu a svojou voľnou pravou rukou sa pokúsil pomaly ale isto dopracovať k Anestinému stehnu. Akonáhle ho dosiahol, pomaličky sa prepracovával pod sukienku. - Tak, ale toto je už fakt zakázané! - povedala prísne a položila svoju ruku na Ramenovu, čím jeho rapídny postup zastavila. - Nuž, ak zakázané, tak zakázané, - povedal pokorne a snažil sa svoju ruku odtiaľ vytiahnuť, ale zrazu pocítil neobvykle veľký tlak Anestinej ruky, ktorý mu zabránil ju zobrať. Mlčky sa jej podvolil a pokračoval v pôvodnom pláne. Dostal sa pod sukienku a končeky prstov sa mu dotkli čipkovaného vrúbku jej nohavičiek. Podľa hmatu zistil, že jej nohavičky boli len aby boli a zakrývali iba minimálnu časť toho, čo by nohavičky slušnej ženy skrývať mali. Jemne ju hladkal po pružnej koži na jej stehne a len tak mimochodom sa snažil odhadnúť Anestin vek. Tipoval ju na takých necelých tridsať podľa jej celkového vzhľadu. Bola ako mladé dievča práve prekročivšie prah dospelosti, veľmi sympatické a niekoho mu veľmi pripomínala, ale nedokázal si v tom okamihu spomenúť koho. Túto svoju myšlienku však rýchlo zavrhol a venoval sa výhradne jej. Nahmatal horný koniec nohavičiek a po malých postupných kúskoch sa ich snažil stiahnuť dole. Pár rytmických trhnutí a sexy nohavičky sa ocitli na zemi. Zbežne skontroloval jej stav a pocítil, že je nádherne vzrušená a vlhká. Zaboril svoj prst do jej jemného, rýdzo symbolického, trojuholníkového ochlpenia. Anesta tlmene zavzdychala. Vtom sa rukou načiahla dozadu a veľmi obratne rozopla jeho kombinézu. Okamžite po tomto vzala Ramenov lingam do svojej ruky a spracúvala ho, až kým nebol ako kameň. - Och, toto je už aj na mňa veľa, - zavzdychal plačlivo. - Je to na mňa príliš veľa...! - Ale však tak si to chcel, nie? - spýtala sa s mierne ironickým nádychom.

184

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ehm... - na viac sa nezmohol a súčasne v tom okamihu Anesta nasmerovala jeho lingam do svojej jóni a následne prudko vystrčila zadok, čím spôsobila, že sa do nej zaryl až na doraz. - Nie!... to nemôže byť pravda... - bolo počuť v jeho hlase, že je to už na neho skutočne priveľa a len tak-tak to zvládol. Anesta sa opäť opierala o stôl oboma rukami a statne prirážala. Najprv tlmila svoje vzdychy, ale čím ďalej tým boli hlasnejšie a napokon ziapala od rozkoše na celú vstupnú halu. Jediné šťastie, že bolo po polnoci a v tom čase sa asi nikomu nechcelo ísť do práce, a tak sa mohli na takomto verejnom mieste oddávať rozkošiam lásky. - Poď, tak poď!!! Áno! Hlbšie... neboj sa, môj milý... tak. No... ešte hlbšie! Vidíš, že to ide... - povzbudzovala ho. - Si fantastický!... Poď... Chcem ťa celého! Tak ukáž čoho si schopný! Ramen sa nezmohol na slovo a nešetril svoju energiu na Anestu a občas sa mu zdalo, že tej energie má ešte aj tak málo. Ako keby bola Anesta energetický upír, alebo bola tak sexuálne nenásytná, že ju nebolo možné nijako uspokojiť. Potreboval si chvíľku oddýchnuť a tak spočinul v kľude, oprúc sa rukami o stôl, lakťami zvierajúc Anestine boky. Anesta sa zachovala ako vnímavé dievča, ale neprestala svalovými sťahmi svojej jóni ďalej spracovávať Ramenov lingam. - Ech... toto je zákerné! Veľmi zákerné, - zopakoval ticho. - Vieš to mimoriadne dobre, - pochválil ju. - Ja viem, - odvrkla mu sebavedome. Vzal do rúk jej ňadrá a začal ich mierne hnietiť, čím jej spôsoboval výpadky sebakontroly, ako si mohol na svojom lingame na základe prerušení zovierania jej svalov všimnúť. Konečne mal proti nej aspoň trocha funkčnú protizbraň. Bradavky jej ešte viac stvrdli a on cítil, že jej prsia sú jednoducho nádherné a ich momentálna forma ho nadmieru vzrušovala. Anesta sa spamätala a zrýchlila svoje tempo, aj napriek tomu, že Ramen vzápätí vykríkol: - Nie, nieee!!! Lebo o chvíľu...! Anesta toho nedbala a prudkými pohybmi v páse tak vystupňovala tempo, že nemal jednoducho šancu zareagovať a vytiahnuť svoj lingam do bezpečnej vzdialenosti. A v tom okamihu pocítila, ako sa v jej vnútri rozlieva horúca životodarná tekutina. Hlboko zavzdychala a zvalila sa bezvládne na stôl a vonkoncom nič nevnímala, iba prežívala nádherný okamih nesmrteľnosti. Čas pre ňu prestal plynúť a nekonečný beh vesmíru sa zastavil. - Ehm, ehm!!! - ozvalo sa za ich chrbtami a Ramen i Anesta v momente precitli a neuveriteľne rýchlo sa dali do poriadku. Anesta si rýchlo natiahla svoje nohavičky a Ramen ultrarýchlym pohybom zapol zips na svojej kombinéze, pričom takmer privrel svoj ešte mierne stoporený lingam do zipsu. - No, chcela som ťa síce zoznámiť s mojou matkou, ale nečakala som, že sa s ňou sám zoznámiš a navyše takto! - Janein hlas vyznel nanajvýš kyslo. Ramen sa obrátil a jeho pohľad sa stretol s namosúreným pohľadom Jane a s milosrdným, ale mierne karhavým pohľadom Aniny. - Ahoj mama, - upriamila svoj pohľad Jane na Anestu. Ramen striedavo pozeral na Jane a na Anestu. Teraz mu už došlo, koho mu tak dôverne pripomínala a skoro sa prepadol od hanby pod zem. V živote by ho nebolo napadlo, že Anesta by mohla byť... - Janeina mama. Teší ma, - vystrela k Ramenovi ruku Anesta. - Chcela som sa ti predstaviť skôr, ale akosi nám na to neostal... - cmukla svojimi zvodnými perami a žmurkla na neho, - čas. Potriasol jej rukou a cítil sa ako zbitý pes. Tak toto teda vonkoncom nečakal. Zrejme sa musel veľmi pýriť, keď sa ho Anesta starostlivo spýtala: - Nestalo sa ti niečo? Máš veľmi neprirodzenú farbu. Nemáme ťa dopraviť do nemocnice? - Nie... to nie je nutné, - prehovoril konečne, ale v ústach mal ešte stále sucho. - Ja... je mi to fakt ľúto... pozeral do prekrásnych Anestiných očí a v jeho pohľade sa zračila úprimnosť. "Prečo si mi to nepovedal KITT?!" - pomyslel si, adresujúc túto otázku KITTovi. "Však som sa ťa pokúšal odhovoriť, ale ty si ma nepočúval!" - odvetil mu tvrdo KITT. "Ale to si mi nepovedal, že Anesta je Janeina matka!" - pomyslel si namosúrene. "Nepýtal si sa... Nemohol som tušiť, že sa chystáš na takúto akciu. Keby som vedel, že ju budeš chcieť tak brutálne pretiahnuť, určite by som ťa o tom informoval... Prepáč, nedokonalosť v mojom predpovedacom algoritme." "Tá tvoja 'nedokonalosť' ma bude stáť moje panenstvo!" - Nemusí ti byť ľúto, - upokojovala ho Anesta. - Však tebe to ešte bude ľúto!... - zasyčala Jane spomedzi stisnuté zuby. - Pretiahli mi matku! - zrevala na celú halu, až Anesta od ľaku poskočila. - No a čo?! Predtým, než si sa narodila, ti tiež pretiahli matku, tak čo? - tvrdo ju schladila Anesta. Jane vyvalene pozrela na Aninu, čakajúc nejakú morálnu podporu, ale Anina iba súhlasne zakývala hlavou, čím dala za pravdu Aneste. - No hej... Čo už, matku si nikto nevyberá, - povedala si pre seba Jane. - Ale to je jedno, ja ťa mám aj tak veľmi rada, - vtom sa jej nahrnuli slzy do očí, objala vrúcne Anestu a tíško plakala na jej pleci. - Čšššš... - hladkala ju po jej vlasoch, - kľud dcérka, však sa vlastne nič nestalo... No tak... neplač, však ja ťa mám tiež veľmi rada. Veľmi veľmi...

185

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Ramen a Anina sa začali trápne cítiť a pozreli na seba veľavravnými pohľadmi a vtedy Anina tíško, vyslovene iba pre Ramena, povedala: - Aj ja by som chcela mať takúto matku... Závidím Jane, že ju má. Jane v poslednom čase nemala na Anestu moc času, a tak sa trocha odcudzili, ale možno toto bude práve ten impulz, čo ich dá znova dokopy. Ak sa to podarí, nedokážeš si predstaviť, akú službu si im preukázal! - Nuž, chvíľku sa ale budem cítiť dosť sprosto. Pretiahnuť matku jedného z mojich dievčat, to nerobí dobrotu... To sa v našom čase nerobilo. - Na to kašli, - ukľudňovala ho. - Tu to nie je žiadny prehrešok, aj keď možno to Jane vníma trocha ináč. Neboj, zvykne si. Však jej matka má iba necelých šesťdesiat rokov, tak je to ešte zrelá kočka, môže si ešte čo-to užiť... - Vďaka, ukľudnila si ma, - povedal už veselšie. Jane sa utíšila a prestala vzlykať, pričom ju Anesta ešte stále hladila po vlasoch a druhou rukou tuho objímala. Jane sa od nej jemne odtrhla a utierala si slzami zmáčané oči, čo moc nepomohlo jej očným šminkám, lebo si ich dokonale rozotrela a vyzerala ako strašidlo chytené v rúšku noci a dovlečené na denné svetlo. Objavil sa jej na tvári prvý úsmev. Prudkým pohybom vrazila Ramenovi do brucha, čím mu na pár sekúnd vyrazila dych. - Toto ti nezabudnem! Ale ďakujem ti... - objala ho a vtisla mu na líce krátky božtek. V tom okamihu nechápal presne, za čo mu Jane ďakuje, ale predpokladal, že to má niečo do činenia s tým, čo mu spomínala Anina ohľadne vzťahu medzi Jane a Anestou. - Tak, teraz myslím sa už môžeme pobrať do mojej kancelárie, - povedala úplne vecne, ako keby sa nič nebolo stalo a znova bola z nej tá klasická chladná a pragmatická Jane. - Áno, môžeme, - súhlasil so sklopenými očami, každým okamihom očakávajúc nejaké to zvozenie typu "ty sa radšej neozývaj", ale to našťastie neprišlo. Pomaly sa vybrali znova smerom do vnútra ústavu a vstupné dvere sa pred nimi ticho otvorili. - A potom zavolaj, dobre? - zvolala za Ramenom Anesta. - Mama!!! - skríkla na ňu Jane karhavo. - Však samozrejme že zavolá, čo sa bojíš? Vtom všetky vypukli do veselého smiechu a jediný kto nechápal, bol Ramen. Ale bol vcelku rád, že ich videl takéto veselé. Zamával na rozlúčku Aneste, kým sa za nimi dvere zatvorili. Kráčal poslušne za nimi a trocha sa obával toho, čo mu Jane povie. Radšej sa pokúsil predbehnúť udalosti a snažil sa ospravedlniť: - Je mi to fakt ľúto, Jane. Nechcel... Nevedel som... - Ale to nevadí, - obrátila sa k nemu a pohladkala ho po tvári. - Aspoň si spoznal moju matku. - To hej, ale... nemohol som tušiť, že je to ona. Však... keď sme prichádzali do práce, tak si sa k nej vonkoncom nesprávala ako k svojej matke. Nemal som šancu si všimnúť, že je to práve ona! - Máš pravdu, bolo to tak, - povzdychla si Jane. Bolo na nej vidno, že ju to nesmierne trápi, a tak ju Ramen tým prestal zaťažovať a stíchol, ale Jane pokračovala ďalej: - Mala som ti ju hneď predstaviť a nehrať sa na veľkomožnú paniu, ktorá o svoju vlastnú matku ani nezavadí. Nebyť nej, tak tu nie som a za všetky moje úspechy vďačím vlastne jej... Áno, som nehodná dcéra, povedala smutne a veľmi vážne. - Prestala som ju vnímať, tak veľmi som sa stala individuálnou. A pritom je to jediná osoba, ktorá ma za každých okolností prijme, poradí a vypomôže. Toto sa už nikdy nemôže zopakovať, - povedala rozhodne. - Nikdy viac! Prepáč, že ťa týmito mojimi kecami tak zaťažujem... - Nezaťažuješ, - riekol rýchlo. - Mám na tom svoj podiel viny, tak si zaslúžim aj nejaký trest. Však... jedine trest zmýva vinu, či nie? - Hm, - usmiala sa milosrdne Jane, - to je pravda, ale teraz si v tom nevinne. Ďakujem ti, - vtisla mu na jeho pery vášnivý bozk. - Ďakujem ti... Pomaly sa už blížili k Janeinej kancelárii a mimovoľne sa odmlčali, až kým do nej nevstúpili. - Tak, toto je moje malé kráľovstvo, - predstavila mu svoju miestnosť. - Celkom pekné, - s úsmevom jej potvrdil. - Podvodník jeden! - tresla mu rúčkou do chrbta. - Však je ako ďalších sto kancelárií v ústave. Prepáč, musím sa ísť upraviť, - odbehla do vedľajšej miestnosti, aby si napravila svoj výzor. Šmuhy pod očami by sekli leda ak nejakému indiánskemu náčelníkovi, ale jej sa v tomto okamihu nehodili. - Trocha ju to vzalo, - povedala ticho Anina. - Videl som... - sucho poznamenal. - A čo tvoja matka? - Žije. A má sa dobre, vďaka za opýtanie, - odpovedala okamžite. - Ale je príliš ďaleko na to, aby som ti ju mohla predstaviť. Hehe, - usmiala sa škodoradostne. - Dobre no! Už si dám na rodinných príbuzných pozor... no! - zatváril sa kyslo pochopiac, ako myslela svoju narážku. Jane práve vyšla von z vedľajšej miestnosti a vyzerala veľmi slušne. Bolo vidno, že si dala na tom záležať.

186

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Máš tam aj sprchu v tom kumbále? - spýtal sa jej. - Lebo by som sa potreboval trocha učlovečiť. - Samozrejme. Kľudne si poslúž, je tam klasická sprcha, - odpovedala mu Jane a mávla rukou smerom ku dverám miestnosti. - Ó vďaka, krásna víla. Ja sa teda odoberiem tam vedľa, - vykročil rýchlym krokom a čoskoro zmizol v kúpeľni. - A čo s načatým večerom? - spýtala sa Anina Jane. - Nemám tušenia. Čo sme to vlastne chceli ďalej robiť? - zamyslela sa Jane, priložiac si prst na pery a tvárila sa, že tuho rozmýšľa. - Mám taký pocit, že som ti chcela ukázať ešte ten načrtnutý scenár, ale do toho sa mi teraz nechce. Vlastne sa mi teraz nechce do vôbec ničoho. A napokon, je už aj riadne neskoro. - Áno, dnes je už zajtra, - potvrdila Anina pozrúc na hodinky, na ktorých sa skveli čísla: 4.8.4321 00:34:52. Ešte nikdy som nemala takýto problém, že by som nevedela čo s načatým večerom. - Niečo mi hovor! - zvolala Jane. - Dnes je toho na mňa príliš veľa. - Nie sme zvyknuté... - súhlasila Anina. - Nedokážeš si predstaviť, aké zakolísanie to mohlo spôsobiť vo štvrtej dimenzii. - No nedokážem, - prikývla Jane. - Tie mystické pakoviny ma nikdy až tak intenzívne nezaujímali, musím sa ti priznať. Však vieš, snažím sa žiť v súlade s mojou dušou, ale na dnešný deň som nebola vonkoncom pripravená. Však začal tak pekne... - zasekla sa. - Mám ten dojem, že sa napokon aj skončil celkom pekne, - pokračovala za ňu Anina. - Však nič vážnejšie sa z globálneho pohľadu vesmíru nestalo. Nechcem ti do toho kecať, ale zdá sa mi, že túto jemnú lekciu si si zaslúžila. Vieš, že si ťa nesmierne vážim, lebo si tá najpracovitejšia kolegyňa akú som kedy mohla mať, ale tvoja pracovitosť išla zrejme na úkor tvojho rodinného vzťahu. To sa človeku skôr či neskôr vypomstí, hlavne ak matka dotyčného pracuje v rovnakom ústave. - Viem, je to nanič... Nevieš si predstaviť, ako sa mi srdce zovrelo, keď som zistila, ako som sa mojej vlastnej matke odcudzila za tých pár rokov! Budem ju musieť navštíviť a zrejme sa aj vybrať na kanadské manitobské jazerá na dlhšiu dovolenku a stráviť tam s ňou nejaký ten týždeň. - To si píš, že ti tú dovolenku hocikedy odsúhlasím, - pokývala súhlasne hlavou Anina. - Vďaka, - usmiala sa Jane. - Na teba sa človek stále môže spoľahnúť. Ako to robíš? - Nemám zdania. Žeby to bolo tým, že sme mali spoločné detstvo? Vtom sa obe hlasno rozosmiali. - Toto bolo dobré, - utierala si slzy Jane. - Máš pravdu, naše detstvo bolo naozaj špičkové. Pamätáš si ako sme prekvapili tvoju mamu s tou mrkvou preoblečenou za penis? - Joooj, a keď sme k tomu povedali, že "Aha mami, čo sme našli dedkovi pri nohách!", tak to bolo niečo neslýchané. Dodnes si pamätám jej výraz tváre, ako keby zjedla tie najštipľavejšie chilli papriky. No, vyprášila nás riadne, keď zistila, že dedkovi žiadna mrkva nechýba. Hihi, - smiala sa hlasno Anina. - A pamätáš sa, ako sme susedovi nastražili umelú ženskú a on sa na ňu nechal nachytať? Skoro pol dňa ju zvádzal a keď už malo dôjsť k TOMU, zrazu zistil, že Affina nemá dieru! - Hehehehe, tak veru, - súhlasila so smiechom Anina. - Dieru sme jej vynechali. Ale nebolo to naschvál, iba nám na hodine robotroniky neostalo dostatok kožného materiálu na vyformovanie klitorisu. Ale musíš uznať, že to bol najpodarenejší android na celej škole a nebyť toho malého "incidentu", zrejme by sme vyhrali celosústavovú súťaž... Však ešte aj na Marse sa veľavážení konštruktéri čudovali, a potom Affinu použili ako prototyp pre "zábavné spoločníčky" - tých komerčných robotov, čo sa používajú občas ako prídavné členky vo výpravách do ďalekého vesmíru, aby aspoň niekto mohol rozveseliť osamotených pilotov. - Tak veru, - prikývla Jane a nostalgické slzičky sa jej nahrnuli do očí. - Boli to tie najkrajšie roky môjho života. Však si sa potom vďaka tomuto dopracovala k vytvoreniu NOEMI a v neposlednom rade aj KITTa. Mňa to až tak nelákalo, skôr ma zaujímala erotika a jej hlbší výskum, a preto som s vami v tom projekte ďalej nepokračovala. - Však áno. Ale vidíš, napokon sme obe skončili na rovnakej pôde, - usmiala sa Anina. - To hej, máš pravdu. A neľutuješ to niekedy? Však si mohla ísť na Mars a stať sa konštruktérkou pre diaľkové lety do paralelných vesmírov, poprípade byť programátorom počítačových systémov pre sub-eta transfery. Naozaj to občas neľutuješ? - Vieš čo? Ani nie. Som rada, že som ostala tu a robím vlastne prácu, ktorá ma baví a som stále v spojení so svojimi deťmi - KITTom a NOEMI. Viac si asi ani nemôžem priať. - Ďakujeme mamička, - ozvali sa jednohlasne KITT i NOEMI. - Tak vidíš to, - povedala Anina. - Toto je jednoznačný dôkaz, že sa mi tu oplatilo ostať, - zasmiala sa svojím veselým hláskom. * * *

Ramen si vyzliekol kombinézu, rýchlym pohybom ju šmaril do práčky a zamrmlal si pod nosom: - Tam si na dobrom mieste. Kým sa osprchoval, dovtedy sa kombinéza vyprala aj osušila.

187

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- ...sa tak sám seba spytujem, na čo to celé bolo dobré, - dokončil svoju myšlienku nahlas, hovoriac to skôr sám sebe ako KITTovi. - Občas robím také veci, miesto ktorých by som si radšej mal zahryznúť do jazyka! Radšej idúc k Aneste som mal na hrable stúpiť a odpraviť sa tak do blaženosti bezvedomia. Alebo aspoň natrafiť na nejakú nášľapnú mínu z druhej svetovej. Nech ma hoci aj roztrhne ako Pavarottiho, keď zjedol tú kravu a takú si prdol, že sa rozprskol na všetky strany. A mal som si radšej odrezať k... Vážený čitateľ, tu prerušujeme na chvíľku tok deja i napriek tomu, že oplzlé nadávky v tomto tisícročí nie sú zakázané či cenzurované, ani nevzbudzujú patričné pohoršenie okolia ako za dôb minulých, ale chceme vás ušetriť zbytočných pár minút čítania nič nehovoriacich súsloví s častým výskytom vybraných slov po P, K a občas aj F. Neostáva nám inšie ako skonštatovať, že áno, Ramen svojho činu veľmi oľutoval a vo svojich írečitých a bezprostredných citových výlevoch to dal jasne najavo, ako napríklad v tomto výroku, citujeme: "a nebudem s nimi súložiť, ani keby sa v prachu na brušiskách a ku mne vystrčenými zadkami, plazili a...". A ešte by sme snáď mali spomenúť, že KITT si všetky tieto nové formulácie nahral do databanky, čím si značne rozšíril svoj zoznam starovekých nadávok, ktorý si vzápätí za necelé tri sekundy horlivo odkopírovali všetky computery v Slnečnej sústave, KITTovi vrúcne poďakujúc. Aha, Ramen už skončil, tak môžeme ďalej pokračovať v deji. - ... tak, aby vedeli!!! - ukončil svoj dlhosiahly monológ. - Už je ti lepšie? - spýtal sa flegmaticky KITT. - Hej, nedokážeš si predstaviť o koľko kíl som ľahší. Obrovský kameň mi zo srdca spadol! - Hm, dovoľ mi vyvrátiť tvoje tvrdenie. Podľa mojich aktuálnych meraní si prišiel ledva o stotinu gramu hmotnosti, - informoval ho KITT pohotovo. - KITT? - Áno, Ramen? - Drž reproduktor!... - Fakt je úplne zdravý... - potvrdil si súhlasne pre seba KITT. * * *

- Tak čo, dobré bolo? - spýtala sa Anina akonáhle Ramen vyšiel von z kúpeľne. - Úplne fantasticky, - prikývol s úsmevom. - Ako keby som sa druhýkrát narodil. Len ma ešte nikto neplesol po zadku. - Hehe, ja to urobím veľmi rada, - usmiala sa Jane širokým úsmevom. - Ej, radšej nie. Mám modrín aj bez toho akurát dosť. A čo ste zatiaľ porábali? - Nič moc, iba sa nám tu prehnala taká vlna nostalgie, - riekla pomaly Anina. - Zaspomínali sme si na staré dobré časy našej ranej mladosti, keď sa ešte voda sypala a piesok lial. - Ale nekecajte, - obzrel si ich so záujmom. - Však na toľko rokov ani nevyzeráte! - Len provokuj! Dám ti frčku do nosa, - Anina mu pohrozila svojím krátkym, ale veľmi vrtkým prstíkom. - Pozri ho! Si myslí, že keď sa okúpal, už si môže dovoľovať. Tak povedz aspoň, čo ďalej? - Ja neviem. Som už mierne unavený. A... a Mima je kde? - spýtal sa s prekvapeným výrazom tváre. - Tá šla drichmať, lebo sa akosi unavila chlípaním alkoholu. Je zrejme u seba, - informovala ho pohotovo Jane. - Teda skôr mimo seba. - Mám taký dojem, že ona to z nás všetkých robí najlepšie, - vyslovil svoju teóriu. - Asi by sme mali nasledovať jej príklad a zapadnúť ako slnko poza humná. - Mne sa ešte moc nechce ísť spať, - zakývala na zápor Anina. - Ani mne, - súhlasila Jane. - Som trocha vyčerpaná, ale vyslovene unavená nie. - Pomaly ako žumpa... tá je tiež buď nasratá alebo vyčerpaná... - povedal akoby pre seba. Anina sa zrazu pustila do takého smiechu, že sa celá kancelária otriasala. I Jane sa k nej pridala a keď už-už vyzeralo, že ich to prejde, tak sa Anina, pozrúc na Ramena, znova rozrehotala. Smiali sa takto asi tri minúty, slzy im tiekli a držali si kŕčmi stuhnuté bruchá. Ledva lapali po dychu a ku koncu išli do kolien. Napokon už iba híkali a boli celé červené v tvári, až sa Ramen začal strachovať o ich zdravie. Anina sa odtackala na priestranný gauč, Jane ju po chvíľke nasledovala a tam sa obe zvíjali z posledných síl ako do gúľ nakopaný Dedomráz. Ramen stál ako soľný stĺp, iba rozšírenými očami sledoval dianie okolo seba a nezmohol sa ani na slovíčko. - Uuuuff... - dostala zo seba konečne Anina. - Tak toto bolo dobré... Ešte raz a som mŕtva. Kde ty na tie blbostičky chodíš? Jane zhlboka dýchala a snažila sa odolať pokušeniu sa znova rozrehotať. Pravdepodobne by to jej bránica nezvládla. Nahodil plačlivý výraz tváre a detinským hláskom povedal: - Vysmiali ma... buéééé...

188

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

Anina to znova neudržala a opäť sa na gauči od rehotu zvíjala ako podustva otrávená gebulou . Jane dlho vzdorovala tomu, aby sa na Aninu pozrela, lebo vedela, že by neodolala. Čo však čert nechcel, iba na okamih tam kukla a už sa trepotala v besnom rehote i ona. Iba tam stál, s perami zošpúlenými do namosúreného výrazu a netrpezlivo podupkával nohou, zatiaľ čo tam tie dve sa nepretržite chlámali. Keď im finálne došiel kyslík, už iba bezvládne sebou lomcovali ako ryba na brehu, až kým neodkväcli a hlasno nelapali po dychu. Trvalo im nejaké minúty, pokiaľ sa úplne z toho dostali a boli schopné sa na gauči normálne posadiť. - Tak... ešte raz a už vám nikdy nič nepoviem, - varoval ich so zdvihnutým prstom. - Dobre, dobre... už je dobre, - hlasno predýchavala Jane. - Normálne som splnila ročnú predpísanú normu smiechu! Budem sa musieť viac kontrolovať a ty sa skús tiež, - pozrela na Aninu, ktorá bola celá červená a iba postupne sa jej krv vytrácala z tváre. - Poď sem, Ramen, - Anina capla dvakrát rukou vedľa seba na gauč. - Tak poď, - volala ho, keď videla, že sa zdráha. Išiel a sadol si medzi ne. Položila svoju ľavú ruku na jeho stehno. - Tak vidíš to, nehryzieme. - Nie, nehryziete. Teda aspoň doteraz, - kývol súhlasne. - Pozri, - vycerila svoje zuby. - Však s takýmito zúbkami sa ani nedá poriadne pohrýzť. Ramen jej stlačil svojím palcom dole spodnú peru a pozorne si obzeral jej zuby. 3 - Nech ťa to ani nenapadne! - ozvala sa prísne Jane. - Ten tvoj vtípok s kobylou a zubami pusti okamžite z hlavy! - Čo prosím? - nechápala Anina. - Nič, niiiič, - zahovorila to Jane. - Ja iba pre istotu, aby nevyviedol znova nejakú sprostosť. Anina síce nehryzie, ale ja áno, - túto vetu už adresovala Ramenovi a ten to aj pochopil a pustil Aninine pery. - Pekný rúž, - pochválil, keď si prezrel prsty a nenašiel ani maličkú farebnú stopu. - Eheh, - súhlasila. - Nestierateľný. Rarita. Vraj vydrží minimálne tisíc bozkov bez toho, aby sa zotrel. - Héééj? A to čím ho dávaš dole, kyselinou sírovou? - usmial sa pobavene. - No, skoro si uhádol, - prikývla. - Naše sliny sú zásadité, takže rúž odoláva zásaditým látkam, ale dá sa zotrieť kyselinovými látkami. Napríklad kyselinou jablčnou, alebo octovou alebo citrónovou. Aj sírovou by to šlo, ale kto by si chcel svoje pekné pery odrobiť, no nie? - No hej... to by tie pery potom tých tisíc bozkov nevydržali, to je fakt, - prikývol jej na súhlas. - Fakt, nevyskúšame, či ten rúž naozaj vydrží tisíc bozkov? - spýtala sa Anina so zvláštnym leskom v očiach. - Fakt nevyskúšame, - odvetil jej nekompromisne a videl, ako ohník v jej očiach pohasol. - No tak... možno by sme to mohli skúsiť... - tváril sa, ako by sa zamyslel. - Vidíš to, dobrý nápad, - povedala naradostene Anina. - Hej hej héééj! - ozvala sa okamžite Jane. - Ja mám tiež taký rúž, tak aj ja si prosím tú skúšku! - Zošaleli ste? Však dvetisíc bozkov nevydržia žiadne ľudské pery! - Neboj, tie vydržia oveľa viac, - upokojovala ho Jane a začala si mädliť ruky. - To teda nie! Dvetisíc bozkov nie!!! Ledva to dopovedal a už sa na neho Anina siapala a obkročmo si na neho sadla. Nestihol vydať ani hláska a svojimi ústami umlčala tie jeho. - No jasné, vždy musí byť prvá, - posťažovala sa Jane, ale Anina ju úplne odignorovala. Medzitým už bola po prvej dvadsiatke a smelo pokračovala ďalej. Trvalo by príliš dlho celý priebeh popísať, dosť na tom, že pri 896. bozku sa začal rúž odlepovať a tým pádom bola diskvalifikovaná. Jane ju s patričnou radosťou odstrčila so slovami: - Odpáľ babka, nastupuje mladšia generácia. - Oj, moje pery, - povzdychol si. - Ešte držia? - spýtala sa zisťujúco Jane. - Ešte dobre... - preveril si ich. - Cítim sa ako ten padajúci z tristoposchodového mrakodrapu, keď prelietal pri stom poschodí a hovoril si, že "Ešte dobre. Ešte stále dobre...". - Hehe, tak je všetko v poriadku, ide sa na to, - a hneď sa aj zhostila svojej úlohy. Po necelých dvadsiatich troch minútach nehygienického premiešavania telesných tekutín konečne dosiahli prvú tisícku a rúž ešte držal. Jane však schválne neprestala, ale medzi dvoma bozkami Ramenovi sľúbila, že pôjdu maximálne po 1100 a ani o jeden viac, a tak mu neostalo nič inšie ako súhlasiť. Našťastie však nemusel toľko trpieť, lebo pri 1035. bozku to rúž vzdal. - Dobre no... - povedala smutno Anina. - Môj bol pravdepodobne po záručnej lehote. Ale hlavné je, že aspoň tvoj to vydržal, - pozrela veselo na Jane. - Hej, ale zo štatistického hľadiska je to totálne fiasko, lebo v priemere rúž zlyhá pri 965. bozku, čo je pod zaručovanou hodnotou 1000, - povedala pragmaticky Jane.
1 2 3

1

2

riečna ryba rastlina pre viac informácií viď. Testdrive 2: The Time Foundation

189

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Heh, štatistika je riadna hovädina, - poznamenal. - To je presne, ako keď máš jednu nohu zmrznutú na -65 stupňov a druhá noha sa ti varí v 105 stupňovej vode. Štatisticky vychádza, že je ti celkom fajn, lebo priemerná teplota je 20 stupňov, pričom v skutočnosti si prišiel o obe nohy. Totálna pakovina. Presný súčet nepresných čísel. - Áno, - usmiala sa Anina. - Ale presne tento presný súčet nepresných čísel nám dovolil niečo ako cestovanie cez Roccheho medzu a tým pádom aj tebe, aby si bol práve tu a práve teraz. - Aha... takže štatistika, - povedal tlmene. - Ale musím uznať, že štatistika funguje správne iba pri počte meraní blížiacich sa k nekonečnu. Má svoje hranice a klasický vesmír sa štatistikou akosi neriadi. Kde je nekonečný počet rôznorodostí, tam ani nekonečný počet meraní nemôže viesť k rozumnému výsledku, - vysvetlila Anina. - No, tak to už chápem, - povedal s úsmevom. - Však áno, na niektoré javy sa dá štatistika aplikovať, ale na sociológiu a demografiu, v prípade, že národ nie je manipulovaný, sa štatistiku použiť nedá. - Ehm, - zatvárila sa divne Anina, - a myslíš, že vo vašej dobe nebol národ manipulovaný? Masovokomunikačné prostriedky národ ovládali ako len chceli. Ak chceli, aby ste volili jednu konkrétnu stranu, tak tú preferovali vo svojich... spravodajstvách. Ak chceli, aby ste sa báli, predniesli katastrofické scenáre. Nič nie je ľahšie ako manipulovať masu ľudí, ktorí si neuvedomujú kto sú. A vo vašej dobe si to veru ľudia vonkoncom neuvedomovali. Samozrejme bez urážky, - riekla opatrne Anina. - Jasne, chápem na čo narážaš, - prikývol. - Nuž dobre, máš pravdu, - súhlasila Jane. - Ten rúž je či už štatisticky alebo neštatisticky úplne nanič. - Veru tak, - súhlasila Anina. - Ale... mne sa zdá, že aj tých 965 bozkov je zato slušné číslo. Však si pery necítim!!! - uzavrel tému Ramen. - Áno? - spýtala sa starostlivo Jane. - A nemám ti ich pofúkať, aby sa skôr zahojili? Alebo nebodaj pobozkať? - Ideš odo mňa čertica?! - jemne ju odsotil. - Nedotýkajte sa ma, lebo hryziem!!! - vyceril svoje zuby a v tom okamihu sa mu pery nadrapili a pocítil, ako sa mu na povrch kože prediera pramienok krvi. - Tak. A máš čo si chcel, - riekla flegmaticky Anina. Ramen si pridržiaval na perách malý penovitý štvorček, vzdialene pripomínajúci obväzovú vatu, ktorý mu statočne odsával vyvierajúcu krv. Po krátkom čase sa krvácanie zastavilo a ranka sa začala závratnou rýchlosťou hojiť. Netrvalo snáď ani desať minút, kým sa trhlina skoro úplne zacelila. - Jój, tak jasné, že sa môžete donekonečna cmúľať, keď si za pár okamihov opravíte huby, - zvolal akoby objavil Ameriku. - Už chápem, prečo ste sa o tie vaše upírie ústočká neobávali! - No a nie? Čo si už nespomínaš na nábytok v Aginom dome? - zatvárila sa podozrievavo Jane. - A toto je to isté? - zavrtel hlavou na zápor. - Áno, len v organickej podobe. Jemná nanotechnológia. Nanity, ktoré ti opravia tkanivo na základe tvojej DNA. Odkopírujú si jej časť a ako maličká továrnička poskladajú chýbajúce bunky z voľných okolitých stavebných látok. Akonáhle dokončia svoju prácu, pomaly sa rozložia na výživné látky, - vysvetlila Jane. - A nehrozí, že sa tie nanity zbláznia a miesto toho aby mi ústa poskladali, mi ich rozožerú? - spýtal sa prestrašene. - Nie, neboj sa, - zasmiala sa pobavene Anina. - Nanity sú riadené centrálnym computerom. V našom prípade KITTom. - Fuff, to mi odľahlo, - pokýval súhlasne hlavou. - Keď KITTom, tak potom je to v poriadku. - Ďakujem za prejavenú dôveru, - poďakoval úctivo KITT. - Nemáš za čo, - usmial sa Ramen. - A... a... čo ak sa dostanem do inej galaxie, mimo dosah KITTa, potom sa nanity zbláznia a môj otvor na príjem potravy nikde?! - zrazu bol opäť plný pochybností, viac-menej sa tešiac, že odhalil malú dierku v systéme. - Žiadny problém drahý môj, - ukľudňovala ho Jane. - Akonáhle nanity stratia spojenie s KITTom prepnú sa do neutrálneho režimu a prestanú vykonávať akúkoľvek prácu. Teda môžeš si byť istý, že do vzdialenosti dvoch svetelných rokov sú nanity pod plnou kontrolou KITTa. A tak ďaleko sa dúfam zatiaľ nechystáš, že nie? - spýtala sa ho prosebne. - Nie, nechystám, - odpovedal pohotovo. - Jeden výlet po Galaxii mi zatiaľ stačil. Iba žeby... Jane ani nevyčkala kým dopovie vetu, pohrozila mu svojím prstíkom a Ramen okamžite zmĺkol. - Vidím, že na neho máš istý vplyv!... - povedala mierne znechutene Anina nespokojným výrazom tváre, ale vzápätí sa tvária opäť prirodzene, akoby sa nič nebolo stalo. Na chvíľku sa všetci traja odmlčali a keď trápne ticho trvalo už dvadsať sekúnd, Ramen neodolal a prerušil ho svojím zamysleným zahmkaním. - Ale však taká cesta okolo Galaxie je celkom poučná... Anina sa prekvapivo hlasno a zvonivo zasmiala. - Sestrička, mám taký pocit, že predsalen nemáš na neho až taký silný vplyv. - Nemám... no a čo? - mykla plecom Jane. - Však už nie je malý, no! Veď vieš, všetko je relatívne. Aj mám vplyv, aj nemám.

190

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Tak veru, všetko je relatívne, ako už bol aj Einstein povedal, - zamudroval Ramen. - To zrovna tak nie, - zatvárila sa kyslo Jane, ako keby práve pocmúľala kus citróna. - Neplatí takmer dvetisíc rokov. - Čoooo??? - vypúlil oči. - To mi chceš povedať, že táto klasická rovnica E rovná sa M krát C na druhú neplatí?!!! Ale veď to je predsa nezmysel! - Ramen zobral z neďalekého pultu čistý hárok priehľadnej fólie a nejakú pero pripomínajúcu vec a napísal pamätnú rovnicu na fóliu. Ako dopísal, začal si obzerať pero, lebo nevypúšťalo žiaden atrament ani farbu a napriek tomu na fólii sa pekne černel naškrabaný text. Pozrel spýtavo na Jane, ktorá mu pohotovo vysvetlila: - Však predsa magnetodigitálna ceruzka. Podstata celého je fólia, nie ceruzka. Tá fólia je niečo ako monitor z tekutých kryštálov, ale dokonale ohybná a programovateľná. Čo si napísal, to môžeš samozrejme aj zmazať, druhou stranou ceruzky. - Zlaté, - pokýval hlavou súhlasne. - Ale naspäť k veci. Teda hovoríš, že táto rovnica už neplatí?! - Platí... ale je to veľmi zjednodušená forma a platí iba vo veľmi špeciálnych prípadoch. Daj sem, - zobrala mu fóliu a ceruzku. - Toto je úplná rovnica, - začala písať na fóliu a Ramen už pri prvom písmene prestal chápať. Popísala nahusto celý riadok a finálne skončila. - Tak, to je asi všetko, - povedala spokojná so svojím dielom. - Uf... a teraz mi to vysvetli. Jediná podobnosť s tou mojou je asi ten znak "rovná sa". - Je to veľmi jednoduché. Na ľavej strane je závislosť energie od lokálnej hustoty éteru a od parciálnych tlakových síl v rámci éteru v závislosti od výskytu a hustoty hmoty za časovú jednotku a na pravej strane je hmotnosť hmoty v éteri násobená druhou mocninou pomeru rýchlosti svetla v čistom éteri a v éteri s hmotou. - Ale... ale... veď predsa éter neexistuje! - A to hovorí kto? - spýtala sa flegmaticky Jane. - No predsa Einstein! - Omyl, dieťa moje, on jediné čo povedal, že jeho teóriou sa iba potvrdila nepotrebnosť éteru pri výpočtoch! Ani náhodou nespomínal, že by jeho teória dokázala neexistenciu éteru. Ten jeden starý srandista. Pekne dobehol celé ľudstvo a pritom to všetko bol iba taký žart. Lenže tento žart odklonil fyziku od správnej cesty cca na 300 rokov... A pritom už počas svojho života povedal, citujem: "Predstavujem si, že teraz s tichým uspokojením pozerám na svoje celoživotné dielo. Ale keď si ho prehliadam úplne zblízka, javí sa úplne ináč. Nie je tu snáď jediný pojem, o ktorom by som mohol tvrdiť, že sa udrží a vôbec nie som si istý, či som na správnej ceste." Koniec citátu. A raz dokonca sám o svojej teórii prehlásil, že je to "iba roztomilý žart". - Ale... ale... čo potom s kontrakciou dĺžok a dilatáciou času?! - Nefungujú. - Čože??? - Nuž, keby fungovali, tak ty si teraz rovnako mladý ako si bol pred cestou okolo Galaxie a my sme staré babky. Hovorí ti niečo pojem "myšlienkový pokus"? Tak Einsteinove vtípky boli myšlienkovými pokusmi, nikdy nepreverenými praxou. Vieš, pre Einsteina by bolo najlepšie, keby sa raketa s "dvojčaťom" nikdy nevrátila na Zem, aby neuvidel ten faux pas. Preto my počítame radšej s klasickými vzorcami, lebo pre nás je výhodnejšie, ak sa rakety vrátia... - A... a... a čo zakrivenie priestoru? - Ramen už mlel z posledného. Toto mu už úplne nabúralo jeho pohľad na svet. - Drahý môj, priestor je. A to je jeho jediná vlastnosť. Ako môžeš zakriviť niečo, v čom sa všetko nachádza? Zakriviť môžeš jedine tak súradnicový systém, ktorým priestor popisuješ, ale čo máš zo zakrivenia priestoru??? To vyzerá ako keby bol niekto lenivý zakriviť súradnice a tak radšej zakrivil priestor. Však výsledok je ten istý... či nie? Bohužiaľ, treba priznať, že všetko toto boli iba výplody chorých mozgov, ktoré nemali nič inšie na práci iba z nedostatku iných možností vymýšľať somariny a potom ich patrične pomocou nikomu nič nehovoriacich matematických rovníc podchytiť a uviesť ako "novodobý objav vedy", - ten "novodobý objav vedy" povedala hlbokým mužským hlasom s výrazom tváre, ktorý vznikol zmiešaním výrazov sarkazmu a hnusu, v pomere asi 70% hnusu a 30% sarkazmu. - Dobre, dobre... - povedal rýchlo. - A aký je teda hlavný rozdiel medzi týmito dvoma rovnicami? - ďobol prstom do fólie. - Veľmi jednoduchý, - vysvetľovala Jane. - Tá tvoja rovnica je rovnicou smrti a tá moja, je rovnicou života. Tvoja hovorí iba o bezduchej hmote, ktorá je v podstate energia a tá moja hovorí o tom, že všetko sa neprestajne hýbe a všetko pulzuje a existuje a mení sa. V tom jednom riadku je opísaný život. Z toho vyplýva, že vesmír je jeden obrovský živý organizmus a my sme iba jeho atómy... Čo atómy! My nie sme ani elektróny! - Uhm, ehm... - vydal tlmene. - Takže hovoríš, keby som prepašoval tento riadok do nášho času, tak by to posunulo ľudstvo o míľové kroky vpred? - Nuž, tento tvoj trik s pašovaním vzorca by ti, mierne povedané, stroskotal. V prvom rade, vo vašom čase existenciu éteru ignorujete. Možno by ťa ešte aj symbolicky za tie kacírske myšlienky upálili, aj keď nie zrovna

191

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

na hranici, ale povedzme nejakým laserovým delom. Mal by si to sakramentsky ťažké a stoj čo stoj by to ľudstvu trvalo vyše tisíc rokov, kým by pochopili každú jednu hodnotu v tom vzorci. - Ale keby som to napísal do nejakej knihy, - nedal sa, - ako sa ju napokon aj chystám napísať a prepašoval by som ju ako sci-fi do nášho času, tak možno niektorí čitatelia by to pochopili a začali sa s tým vážne zaoberať. Však napokon čitatelia sci-fi toho veľa znesú. Však, milí čitatelia? - No to urkite, - uškrnula sa pobavene Jane a Anina sa tiež naširoko usmiala. - Neviem neviem, či by si mal s tým nejaké šťastie. A vôbec, ak by si už chcel byť úplne dôsledný, tak by si mal do tej ehm... knihy napísať aj svoju rozpravu s Icou o tom náboženstve, ako sa mi bola pochválila. Vraj ti mierne zdevastovala pohľad na svet. No neviem... pohneval by si si obe mocenské skupiny vo vašom čase, či už farárov alebo vedcov. A určite by tvoja kniha spôsobila pár srdečných zlyhaní a mozgových mŕtvic v obidvoch táboroch. Tie následky by som ti teda vonkoncom nezávidela. By ťa papekom hnali cez sedem vrchov a sedem morí, to mi ver. - No, ale taká gravitácia dúfam existuje aj v tomto čase! Však snáď klasická newtonovská fyzika sa natoľko nezmenila, keď už Einsteinova teória je na cucky... - Ako mu to mám povedať? - pozrela sa spýtavo Jane na Aninu. - Polopatisticky, - odvetila pohotovo Anina. - Nuž dobre, tak polopatisticky, - obrátila sa späť k Ramenovi. - Po gravitácii ostal už iba pojem. Žiadne gravitony, rozumej častice gravitačného poľa neexistujú. Vaši vedci sa snažili hľadať neexistujúce vecičky. - No ja som skončil, - rozvalil sa na gauči ako by si preňho práve prišla zubatá. - Takto sa ja nehrám... To už ani tú blbú gravitáciu ste nám nemohli ponechať?! - Nuž nie... - povedala Jane s ľútosťou v hlase. - Nebolo totižto čo nechať. Jav nazvaný ako gravitácia nie je tým, za čo bol od čias Newtona považovaný. Chudák Newton, pri tom páde jablka na jeho hlavu si mal radšej pripomenúť porekadlo, že jablko nepadá ďaleko od stromu a nechať to celé tak a nenadrapovať sa s nejakou definíciou niečoho, čomu vonkoncom nerozumel. - No ale keď... Ja si myslím... A veď predsa... - habkal ako malý prváčik, keď ho po prvýkrát zavolajú pred tabuľu a samozrejme nevie učivo, nakoľko včera sa miesto poctivej prípravy na vyučovanie slintajúc hrabal v erotickom časopise. - A teda ako to je?! - položil ráznu otázku s mierne zvýšeným hlasom. - Veľmi jednoducho. Ovšem znova musíš pripustiť existenciu éteru. A aby si nepovedal, že ti nechcem pomôcť v predstavách, tak ti ešte poviem, že gravitácia je v podstate ten istý jav, ktorý popisuje Archimedov zákon, iba vo veľkom. Ten zákon si iste pamätáš, že? Teleso ponorené do kvapaliny... bla, bla, bla. Tak ti to pre jednoduchosť preformulujem na éter. "Všetka hmota je ponorená do éteru a je nadľahčovaná silou, ktorá sa rovná obsahu a hustote éteru v tejto hmote obsiahnutého." Čím hustejšia je hmota, tým menšie je percento jej presýtenia éterom a tým väčšiu "váhu" vykazuje v špecifickom lokálnom éterickom prostredí. - Ak to teda správne chápem, tak Zem je ako teleso ponorené do éteru, pričom na ňu zo všetkých strán pôsobí tlaková sila éteru a aj na všetky jej mikrosúčasti, to znamená na nás a na všetky veci, čo sú na povrchu Zeme a tlačí ich smerom k Zemi. Tak? - Dobrý je, nie? - pozrela sa s údivom na Aninu. - Dobrý... - súhlasila. - A teraz mi povedzte aspoň jednu jedinú vec, čo sa do dnešných čias nezmenila! - povedal namosúrene. - Sex, - odvetili obidve jednohlasne. - Dobre... myslel som niečo menej animálne, - povedal kyslo. - Napríklad niektoré technológie máme aj teraz, ako napríklad laser a tak. - Á!!! Ale teraz som si spomenul! Však raz si sa pýtala Michaela kvôli tej našej divnej príhode počas návratu na Mesiac a bolo tam čosi ohľadne nejakej nezmapovanej čiernej diery, ktorá zdeformovala časopriestor! Ha! A mám ťa! Pred chvíľkou si mi tvrdila, že priestor nemôže byť deformovaný! - Však samozrejme, že priestor nie. Ale časopriestor, čo je samozrejme fiktívna veličina, tak ten môže byť, pretože časopriestor, ako ho my dnes máme definovaný, je iba jeden z aspektov éteru a nie to, čo vy chápete ako časopriestor v tej vtipnej teórii relativity. Éter ako taký je istá forma energie a nie konkrétny priestor... Tu sa nám trocha pomiešali pojmy s dojmami, drahý môj. - Aha, no tak nič... - stiahol uši a chvost ako spráskaný pes. - Radšej to tak nechajme, lebo tu ešte náhodou otrčím kopytá a z toho by ste sa pred súdom veľmi ťažko vyzúvali. - Veru a nehovoriac o tom, že by museli pojednávanie odročiť, lebo by sa sudca urehotal k smrti, že ťa porazilo kvôli Einsteinovej teórii, - zaklincovala to Jane. - No deťúrence, tak čo budeme ďalej robiť? - No teraz už nič, keď si mi takto nabúrala moje vnútro, - povedal namrzene. - Nebuď už taký namosúrený, - ukľudňovala ho Anina. - Pozeraj sa na to pozitívne, aspoň si sa niečo nové naučil! - Ale až tak nové som sa učiť nechcel... - povedal ticho. - A koľko je vlastne hodín? - Presne 02:19:32, - odvetila pohotovo Anina. - Fuf, tak veľa? - začudoval sa. - Mne sa zdá, akoby sme len pred pár minútami začali s tou cmukacinou. - Nie, cmukacina začala asi pred deväťdesiatimi minútami, - informovala ho so širokým úsmevom Jane, ktorej sa pravdepodobne tento nový pojem veľmi zapáčil. - Je to podivuhodné, ako ten čas beží, keď človek stvára blbosti... - zamyslel sa.

192

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

- Ja ti dám blbosti! Cmukacina nie sú žiadne blbosti! Je to veľmi vážna práca, - povedala karhavým tónom v hlase. - Ty si len nezamieňaj tvrdú prácu so srandou, áno? - pri týchto slovách sa už usmievala, ako nedokázala dlho udržať tento typ tónu. Nieže by bola stelesnenou dobrotou, ale keď videla, ako sa Ramen ksichtí, zrazu jej bolo do smiechu. - Nebudem, nebudem... - povedal súhlasne. - Ej, teraz som si spomenul, ako si hovorila o tej náboženskej debate s Icou... Pýtal som sa jej, ako človek na nižšom stupni dokáže zistiť, že je niekto na vyššom stupni. Akosi mi to nestihla úplne dovysvetliť a ja som potom jej kanceláriu opustil predčasne a nepoučený. - Jaj, dobre že hovoríš, - tresla si Jane do čela. - Ica ti odkazuje niečo také, že: "Ak dostatočne stíšiš vedomie, začneš pociťovať spojenie so svojou nefyzickou zložkou, ktorá sa nachádza v úplne inej dimenzii. Musíš v prvom rade vytvoriť s touto tvojou zložkou priateľský vzťah, naučiť sa s ňou komunikovať, lebo vaše spojenie bude na začiatku veľmi slabé a tvoje druhé Ja nebude mať istotu, či ti môže dôverovať, či ho nechceš iba zneužívať. Takže musíš vybudovať silné priateľstvo a hlavne, ak ťa tvoje druhé Ja pre zmenu poprosí o pomoc, tak mu ju nezabudni poskytnúť. Ak si takéto pevné priateľstvo vybuduješ, potom je to už hračka. Stačí sa ho spýtať, či ten dotyčný je na vyššej alebo nižšej úrovni. A to je všetko." - Ó ďakujem, krásna víla, dozvedel som sa, čo som potreboval, - usmial sa naširoko. - Ale... to ma zároveň privádza k ďalším otázkam. Ako zistím, že moja nefyzická zložka, teda "druhé Ja" potrebuje pomoc? Však nemôžem zakaždým loziť do úplne stíšeného vedomia a stále sa ho pýtať, či práve nepotrebuje pomoc! - Óoo, tak na tieto otázky ti aj ja viem dať patričnú odpoveď, - usmiala sa Jane. - Máš pravdu, nepotrebuješ sa stále siapať do stíšeného vedomia na to, aby si zistil, že tvoje vyššie Ja potrebuje od teba pomoc. Spomínaš si na pocity, keď ti niečo hovorilo, že by si mal niekomu niečo povedať, ale tebe osobne sa to zdalo byť príliš tvrdé a že by sa to mohlo toho dotyčného veľmi dotknúť, a preto si to kvôli svojim predsudkom nepovedal? Modelová situácia: ideš okolo dvojice ľudí, ktorí sa hádajú o veci, v ktorej si ty doma a počuješ, že trepú totálne somariny a úplne od veci. Zrazu ti niečo v duchu našepkáva, že: "choď tam, a povedz im, že sú trkvasi a sa tomu hovno rozumejú a vysvetli im, zač je toho lakeť!" Ale ty vidíš, že obaja sú valibuci a jedným fúknutím by ťa prelomili vo dvoje, tak si povieš, že kašlať na to. Nech sa tí dvaja handrkujú o blbostiach hoci aj do súdneho dňa a s pocitom dobre vykonanej sprostosti odkráčaš ďalej. Tak. A tu si to pokašľal. Práve si dal svojmu vyššiemu Ja frčku do nosa. Ono malo totiž povinnosť od Najvyššieho tamtých dvoch trocha usmerniť cez TEBA a ty si mu túto úlohu znemožnil. Jednoducho si mu odmietol pomoc. Ono dokáže ovplyvňovať deje v našom svete iba cez teba, však nemá ruky a nohy a ústa. Ty si jeho ruky, nohy, ústa. Tak najbližšie, ak budeš mať podobné nutkanie, niektorí tomu hovoria aj intuícia, alebo "myšlienka ako blesk z čistého neba", alebo aj vnútorný hlas, tak podľa možnosti neodmietni pomoc, aj keby tí valibukovia držali v rukách ionizačné blastery. Jasné, nie? - Totálne, - musel prikývnuť. - Ešte nejaké otázky? - spýtala sa ho. - Zatiaľ nie... Alebo žeby predsa?... - spýtal sa zamyslene a Jane symbolicky prevrátila očami. - Sme tak trocha nerozhodní, že? Alebo ani nie? - zasmiala sa. - Ale nie. Teraz už nemám otázky. Dozvedel som sa, čo mi Ica vtedy ešte nestihla povesiť na nos. Tak ja s tým niečo skúsim. - Však sa mi potom pochváľ, keď sa ti zadarí, - povzbudila ho Jane potľapkaním po pleci. Na chvíľku zmĺkli. Ramen si urovnával veci v hlave, Jane premýšľala, ako pozve svoju matku čo najskôr do nejakej reštaurácie a Anina iba sedela na gauči, hompáľala nohami a pozerala kamsi do diaľky. - Tak čo, deťúrence? - spýtala sa zrazu Anina len tak "akoby". - Chce sa vám byť ešte hore? Ja už veľmi intenzívne uvažujem o tom, že to tu nechám a pôjdem sa patrične vystrieť do nejakej najbližšej postieľky. - Máš pravdu, - súhlasila Jane. - Keď sa teraz nad tým tak zamyslím, budem ťa asi nasledovať. A ty? pozrela zisťujúco na Ramena. - No, asi nikto si tu nepraje spánok viac ako ja, - prikývol súhlasne. - Dobre teda, na dnes to tu balíme, - Jane urobila gesto typu "a už aby ste odtiaľto vypadli" a pomaly sa zberala ku dverám. - Však istotne von trafíte aj sami. Ramen i Anina za ňou poslušne cupitali a nemali ani najmenšiu chuť tu ostať. Chvíľku im potrvalo, kým sa vymotkali z Ústavu erotiky. Ihneď zistil, že Anesta na dnes skončila, lebo na recepcii bolo úplne iné dievča. - Čaute, - zamávala im dievčina na rozlúčku, ale naša podarená trojica ju statne odignorovala a iba Jane si čosi zamumlala pod nosom, čo by snáď mohlo matne pripomínať niečo ako "ahoj" v prípade, že by sme neboli príliš nároční a trpeli by sme nemalou dávkou domýšľavosti a fantázie. Recepčnú však toto ignorantstvo ani v najmenšom neprekvapilo, ako keby sa Jane a Anina súkali z ústavu v podobnom stave s dennou pravidelnosťou. Iba snáď Ramen sa po chvíľke úplne prekonal, keď vydal zo seba svoje netradičné: - Čaf!..., - ktoré znelo skôr ako "baf", teda čistokrvné šteknutie. Bolo na nich vidno, že nepotrebujú veľa a bez výčitiek svedomia by odkväcli na hocakej najbližšej vodorovnej podložke, tváriac sa, že im je celý svet ukradnutý. Našťastie sa v dosahu žiadna podobná nevyskytovala, a tak sa neobjavili druhého dňa ako najnovšia rarita ranných správ na FunTV. Po pekelne dlhej chvíli sa konečne dostali k výťahu a rozliezli sa každý do svojho bytu. Anina sa nasťahovala k Jane a

193

TESTDRIVE 3 - Earth, Love and Galaxy

nechali Ramena osamote. Ako poľahčujúcu okolnosť pre Jane treba uviesť, že sa pred rozlúčkou ešte spýtala, či chce ísť Ramen k nej alebo sa odtacká k sebe domov. Na to jej duchaplne odpovedal, že nakoľko ide iba spať, bude snáď lepšie, ak sa poberie kade ľahšie do svojej vlastnej postele. Dievčatá mu to pohotovo odsúhlasili, však napokon na viac ani nemali energiu a vystrčili ho na jeho poschodí. Ešte im naposledy zamával a Jane s Aninou finálne zmizli v útrobách turbovýťahu. - Tak KITT, som doma, - povedal štýlom, akým v jeho čase manželia hlásili svoj príchod svojim manželkám patrične bázlivo a opatrne, čakajúc zvozenie od domáceho šarkana, kde toľko zase trčali. KITT našťastie nemal zabudovaný modul emulovania domáceho šarkana, a tak Ramenovi žiadne karhanie nehrozilo. Rýchlo sa vyzul z topánok, stiahol zo seba galaktickú kombinézu a sklátil sa na posteľ. - Dnes sme mali veľmi plodný deň... - povedal KITTovi. - Ak myslíš na Anestu, našťastie plodný nie je. Anesta má dobu útlmu a je neplodná. - Čo len povieš KITT, - mávol rukou, čím dal KITTovi za pravdu, nakoľko sa s ním tak či tak nemal silu hádať. - Ešte snáď nikdy som nebol tak vyčerpaný ako dnes... Neviem, čo to na mňa prišlo. - Asi príliš veľa impulzov zvonka a nadmerné množstvo vzrušení, - navrhol mu možné riešenie KITT. - Tak s tou poslednou časťou súhlasím, - vysúkal zo seba v polospánku. - Dobrú noc, - na túto KITTovu vetu však už odpoveď neprišla, a tak opatrne stlmil všetky svetlá a nechal ho vyspať predchádzajúci rušný deň.

Koniec prvej časti