You are on page 1of 89

1.

Prednka Zaradenie zvrania medzi ostatn technologick procesy


Obrbanie

16.02.2011

Tvrnenie, Odlievanie, Zvranie, Tepeln spracovanie. Zvranie


Je proces

AK PROCES Vyhotovovania nerozoberatench spojov, AKO Dosiahnutm medziatmovch vzieb medzi spjanmi asami, ZA AKCH PODMIENOK
Pri ich ohreve alebo plastickej deformci, alebo pri spolonom psoben jednho i druhho.

Dvody pouvania zvrania:


Ekonomick,

Technologick ( zloit tvary). Prbuzn procesy


Tepeln delenie materilov,

Drkovanie, Nananie kovov striekanm. pecifik technolgie zvrania Zvranie je zaraden medzi zvltne technologick procesy, vzhadom na podmienky, ktor vyaduje zabezpeovanie kvality. Zkladnm problmom hodnotenia kvality zvarkov, je e vo vine prpadov vlastnosti zvarovho spoja nie je mon hodnoti iba nedetruktvnymi skkami alebo kontruktvne. Zvranie ako multiodborov disciplna Zodpovednos a npl innosti poda normy STN EN 719 vyaduje plne vedomosti v komplexnej problematike zvrania. Komplexn problematika zvrania zaha potrebu zodpoveda zvrakm ininierom okrem inch predovetkm na nasledujce otzky: O ZVRA?
Vhodnos navrhnutho materilu,

Poiadavky na kontrukciu, Poiadavky na dokladovanie a garancie. AKO, M A KM ZVRA?


Vber spsobu zvrania,

Vber zariaden na zvranie, Vber prdavnch materilov,

Urenie postupu vroby kontrukcie, Urenie a schvlenie zvracch postupov, Dozor ad priebehom prpravy polotovarov i zvrania, Preberanie kvalifikcie zvraov. AK JE VSLEDOK ZVRANIA?
Kontrola vstupnch prvkov do zvrania,

Kontrola odbornej spsobilosti personlu NDT, Rieenie nezhd s technickmi podmienkami, Navrhovanie a dohad ad opravami, Dokumenotavanie kvality pre odberatea.

Zkladn pojmy
Zvran kontrukcia - je kovov kontrukcia vyhotoven zvranm jednotlivch ast.

Zvarok je as kontrukcie, v ktorom sa zvraj navzjom pripojen asti. Zvarov spoj je nerozoberaten spojenie vyhotoven zvranm. Zvar je as zvarovho spoja vytvrajca sa v dsledku krytalizcie roztavenho kovu alebo plastickej deformcie pri tlakovom zvran, alebo kombinciou krytalizcie a deformcie. Zvar je teda asou zvarovho spoja, ktor je zase asou zvarku, z ktorho pozostva cel zvran kontrukcia. Navranie je pecilny prpad kedy naname vrstvou kovu na povrch sast pomocou zvrania. Dvodom pre nanesenie vrstvy kovu me by napr. obnovenie pvodnch rozmerov opotrebovanej siastky at. Zkladn materil je materil, ktor sa zvra alebo sa na navra. Prdavn materil je materil, ktor sa pouva na vytvorenie zvaru alebo nvaru a zastuje sa popri zkladnom materili zvracieho procesu. Zvarov spoj je kov odtaven z prdavnho materilu bez premieania so zkladnm materilom. Zvarov kov spoja je kov odtaven z prdavnho materilu a premiean so zkladnm materilom. Kore zvaru as zvarovho spoja v mieste zubu prvej zvarovej vrstvy. Zvarov plocha as povrchu zkladnho materilu uren pre zvarov spoj. Nvarov plocha as povrchu zkladnho materilu uren na navranie. Zvarov kos skosenie zkladnho materilu pre potrebu zvrania. Styn medzera medzera medzi zvranmi asami pred zvranm. Koreov medzera vzdialenos medzi zvranmi dielcami v mieste budceho korea zvaru. Vrstva sa sklad z jednej alebo niekokch hsenc umiestnench na jednej rovn prieneho prierezu zvaru. Jednovrstvov zvar vytvorenie zvaru z jednej zvarovej vrstvy. Viacvrstvov zvar sa zana vytvorenm prvej vrstvy zvarovho kovu spoja v koreni.

Druhy zvarovch spojov a zvarov


Tup spoj - zvarov spoj dvoch prvkov navzjom spojench elnmi povrchmi.

Rohov spoj zvarov spoj dvoch prvkov umiestnench pod uhlom a zvranch v mieste spojenia ich okrajov. Prepltovan spoj - zvarov spoj, v ktorom s zvran prvky umiestnen sbene a navzjom sa iastone prekrvaj. Spoj T - zvarov spoj, v ktorom sa elo jednho prvku dotka pod uhlom a privra sa k bonmu povrchu druhho prvku. Na vyhotovenie prslunho zvarovho spoja je mon poui niekoko typov zvarov, ktor meme bliie charakterizova poda ich tvaru:
Tup zvar zvar tupho spoja.

Ktov zvar zvar rohovho, prepltovanho alebo spoja T. Bodov zvar zvar, v ktorom sa zvran prvky spjaj v jednotlivch oovkch. Lemov zvar zvar vzniknut v dsledku roztavenia lemovch okrajov zvranch plechov. Dierov zvar zvar vyplujci otvor pripraven v jednom zo zvranch dielcov.

Spsoby zvrania Spsoby zvrania norma STN 05 0000 del poda:


Zkladnch metd zvrania,

rovne automatizcie. Zkladn metdy zvrania s rozdelen do dvoch skupn:


Tavn zvranie - zvranie vykonvan loklnym stavenm spjanch ast bez pouitia tlaku. (oblkov, zvranie, plameov, elektrotroskov, elektrdov, laserov, aluminotremick zvranie). Prslun prvlastok spresuje zdroj tepla, pouitho na roztavenie zvranch materilov. Na doplnenie treba doda, e pri elektrotroskovom zvran sa na ohrev pouva teplo

uvoujce sa pri prechode elektrickho prdu cez roztaven trosku a pri aluminotermickom zvran je zdrojom ohrevu energia horenia aluminotermickej zmesi.

Zvranie s pouitm tlaku zvranie, pri ktorom je tlak nevyhnutn. Odporov zvranie na ohrev sa vyuva teplo vznikajce prechodom elektrickho prdu cez zvran asti. Trecie zvranie ohrev vznik dsledkom trenia vyvolanho vzjomnm pohybom zvranch ast alebo nstroja. Tlakov zvranie zdroj tepla me by rzny, avak vekos ohrevu nesmie prekroi teplotu tavenia zvranch materilov. Kovske zvranie najstar spsob zvrania, pri ktorom sa spojenie dosiahne plastickou deformciou pri kovan. Difzne zvranie dlhodob psobenie zvenej teploty a malej plastickej deformcie spsob vzjomn difziu atmov v tenkch povrchovch vrstvch stkajcich sa ast a tm aj vznik spoja. Ultrazvukov zvranie vyuva sa psobenie ultrazvukovho kmitania. Zvranie za studena zvranie pri vekej plastickej deformcii bez ohrevu vonkajm zdrojom tepla. Magnetickoimpulzn zvranie spojenie vznik v dsledku tlaku, vzniknutho nrazom spjanch ast, vyvolanho vplyvom impulznho magnetickho poa. Zvranie vbuchom na pohyb zvranch ast sa vyuije tlak detonanch splodn trhaviny. Poda rovne automatizcie sa del zvranie na:
Run zvranie zvranie vykonvan rune pomocou nstroja, ktor zskava energiu zo zvracieho zdroja,

Mechanizovan zvranie zvranie vykonvan pouitm strojov a mechanizmov riadench lovekom. Automatizovan zvranie zvranie vykonvan mechanizmami stroja poda zadnho programu bez bezprostrednej asti loveka, priom vkladanie, upnanie ast a odoberanie zvarkov sa vykonva mechanizmami riadenmi lovekom.

Postup vyhotovenia zvarov zvis od:


Pouitej technolgie zvrania,

Hrbky zvranch materilov, Polohy zvrania, Kontruknho rieenia zvranej kontrukcie, alch faktorov. 1. fza:
prprava materilov,

delenie materilov, prprava zvarovch polh, oistenie, stehovanie alebo upnanie na zabezpeenie polohy zvranch materilov poas zvrania. 2. fza:
vlastn zvranie,

voba technolgie, voba parametrov, smer zvrania : avosmern (dopredn), pravosmern (dozadu),

zvranie bez preruenia zvranie v jednom slede. Preruovan zvranie hrubie materily, minimalizcia tepelnho prkonu, striedav vyhotovenia zvaru. ( striedav krok, vratnm krokom, striedavovratnm krokom). Preruovan zvranie: Striedav Vratn Striedavo vratn Tvar zhotoven kaskdovo Postup vyhotovenia zvarov zvis od pouitej technolgie zvrania, hrbky zvranch materilov, polohy zvrania, kontruknho rieenia zvranej kontrukcie a alch faktorov. V prvej fze je treba pripravi zvran materily. Prprav materilov pred zvranm sa sklad z delenia materilu, prpravy zvarovch plch, oistenia a stehovania alebo upnania na zabezpeenie polohy zvranch materilov poas zvrania. Pri vlastnom zvran rozliujeme smer zvrania ktor je mon definova ako smer pohybu zdroja ohrevu pozd osi zvarovho spoja. Obyajne sa pouva zvranie avosmern dopredu, alebo pravosmern dozadu. V prpade, e nie je nutn preruova zvranie, zvar je mon zhotovi v jednom slede, t.j. jednm smerom ako sa zvraj hrubie materily, alebo je tepeln prkon vy pouva sa zvar zhotoven striedavo t.z., e sa jednotliv krtke zvary klad striedavo, km je cel spoj hotov.

al spsob vyhotovenia zvaru je zvar zhotoven vratnm krokom. V tomto prpade sa jednotliv krtke zvary klad za sebou postupne, ale v opanom smere ako postupuje zvarov spoj. Kombinciou zvaru zhotovenho striedavo a vratnm krokom je zvar zhotoven striedavo vratnm krokom. Zvar sa vytvor vratnm krokom s medzerami, ktor sa postupne striedavo vyplnia. Ak sa jednotliv vrstvy zvaru vytvraj stupovite v podobe kaskd, jedn sa o zvar zhotoven kaskdovite. Po zvaren nasleduje oistenie zvaru od trosky a prpadnho rozstreku a zvar je podroben predpsanm defektoskopickm skkam. Ak sa defekty nezistia, zvarok pokrauje alej v procese vroby siastky alebo zariadenia. V prpade vskytu chb vo zvare sa ur, i je mon chyby opravi, alebo je nutn zvarok vyradi ako nepodarok. V tomto prpade je nevyhnutn posdi vku nkladov na opravu zvaru oproti vyhotoveniu novho zvarku. Vznam urovania polh pri zvran o je poloha zvrania?? Pod polohou zvrania sa rozumie poloha zvaru v priestore pri jeho vyhotovovan. Vzhadom na kontrukn rieenie zvarku nemus by vdy mon vetky zvary vyhotovi v jednej polohe.

Preo je dleit uvdza polohu v ktorej sa zvar vyhotovuje? Pretoe na polohe zvrania zvis:
Voba parametrov zvrania,

Kvalifikan nroky na zvraa. Rotciou zvaru okolo osi x dostaneme 5 polh zvrania: PA vodorovn poloha zhora PB vodorovno zvisl PC vodorovn na zvislej ploche PD vodorovn nad hlavou PE nad hlavou alie polohy dostaneme rotciou zvaru okolo osi y. PF zdola nahor PG zhora nadol.

Polohy naklonenia
Pozd osi zvarku,

Priena os zvarku, Zvisl os zvarku.

Polohy zvrania

Vplyv zvrania na vlastnosti zvarku Zdroje tepla pre tavn spsoby zvrania:
Elektrick oblk horiaci medzi elektrdou a zkladnm materilom,

Odporov ohrev generovan prechodom elektrickho prdu cez dotkajce sa zvran materily, Plame zskan spaovanm zmesi horavho plynu s kyslkom, Mechanick energia premiean na teplo trenie, ultrazvukov vibrcie, Exotermick chemick reakcia, produkujca tekut kov, L elektrnov, L elektromagnetickho iarenia infraerven, sveteln laser, ultrafialov. Teplotn cyklus zvrania Posuvn vznik zvarovho spoja:
Technologick dvody,

Ekonomick dvody. V dsledku pohybu zdroja tepla, kad as zvarovho spoja prejde teplotnm cyklom. Fzy teplotnho cyklu s:
Oblas ohrevu tavn spsoby zvrania v plynnom stave

Zohriatie a maximlnej teplote, Oblas ochladzovania.

Analza teplotnho stavu: Pre bliiu analzu tepelnho cyklu musme pozna:
rchlos ohrevu,

maximlne dosiahnut teplotu, as zotrvania na maximlnej teplote, rchlos ochladzovania. Rchlos ohrevu zvis od :
vekosti a intenzity zdroja tepla,

innosti prenosu tepla do zkladnho materilu, koeficient tepelnej vodivosti zvranho materilu, skupenskho tepla tavenia zkladnho materilu, pecifick tepeln kapacity zvranch materilov vyuitia tepla na tvorbu zvaru, geometria zvaru, hustoty zkladnho materilu. Ohrev na maximlnu teplotu me by:
pozvon elektotroskov zvranie

rchlej z elektrickm oblkom extrmne rchly z elektrickm odporom, laserovm lom. Rchlos ohrevu:
pri zvran ocel a zliatin s polymorfnou premenou nastva v ohriatej asti polymorfn premena -, - -,

polymorfn premena je termlna aktivovan proces maj tdi nuklecie a rastu, rchlos ohrevu vplva na vekos tepelnej krytalrie bodov premeny. Vysok rchlosti ohrevu zahocvvaj jemn zrn. Niekokonsobn cestovanie cez teploty polymorfnej premeny me by vhodnm tepelnm spracovanm na zskanie jednho a extrmne jemnho zrna. 2.Prednka Vplyv zvrania na vlastnosti zvarku Ohrev na maximlnu teplotu me by: pozvon (elektrotroskov zvranie) rchlej (zvranie elektrickm oblkom) extrmne rchly (zvranie elektrickm odporom, laserovm lom) Pri zvran ocel a zliatin s polymorfnou premenou nastva v ohrevovej asti polymorfn premena (alfa %, alfa % delta). Polymorfn premena je termlne aktivovan proces ( maj tdi nuklecie a rastu). Rchlos ohrevu vplva na vekos tepelnej hysterzie bodov premeny. Vysok rchlosti ohrevu zachovvaj jemn zrno. Niekokonsobn cyklovanie cez teploty polymorfnej premeny me by vhodnm tepelnm spracovanm na zskanie jemnho a extrmne jemnho zrna. (str 74 75) Pri vysokch rchlostiach ohrevu, premena alfa pka gama nezane pri A1, ale pri teplote o 50 a 300st.C vyej. 23.02.2011

Pri impulznom zvran elektrickm odporom je rchlos ohrevu a 1000stu.C/s, take pri zvran kontruknch ocel elektrickm odporom me existova v ohrevovej asti aj pri 1000st.C ete netransformovan ferit. Maximlna dosiahnut teplota zvis od: max. teploty zdroja tepla tepelnho vkonu zdroja tepla innosti prenosu tepla as zotrvania na max. teplote zvis od: rovnovhy medzi tepelnm prkonom a odvodom tepla do okolia m je as zotrvania dlh, tm je zkladn materil ovplyvnen na vej vzdialenosti od miesta zvaru. as zotrvania nad uritou vysokou teplotou je mon poklada za mieru hrubnutia austenitickho zrna. as zotrvania na max. teplote je vhodn minimalizova! Rchlos ochladzovania M dleit lohu pri dvoch procesoch: proces truktrnej (polymorfnej) premeny proces difzie (najm vodka) vodk je neiaduci m je rchlos ochladzovania v oblasti transformanch teplt vyia, tm je via pravdepodobnos zskania nerovnovnych truktr (martenzit). m je menia rchlos ochladzovania pri nich teplotch (cca 300st.C) tm je via pravdepodobnos difundovania (niku) vodka z oblasti zvarovho spoja. Parametre kategorizcie teplotnho cyklu zvrania 1. as ohrevu na max teplotu v sekundch (nepouva sa asto) 2. Max teplota cyklu Tmax zsadn parameter rozdeujci oblas zvarovho spoja na nasledovn charakteristick zny: zvarov kov ako as zvarovho spoja, ktor je vyhriata nad teplotu solidusu prechodov psmo al. hranicu stavenia ako zku znu vyhriatu na teplotu solidusu. Parametre kategorizcie teplotnho cyklu zvrania nad A3 ( pri oceliach) s plnou polymorfnou premenou alfa pka gama pka alfa nad A1 resp. v intervale A1 A3 ako znu s iastonou transformciou. 3. Rchlos ochladzovania vyjadren parametrom asu chladnutia: t 8/5 t 12/8 medzi teplotami 1200 a 800 st.C t T0max/100 medzi max. teplotou cyklu a 100st.C v300 (r300) rchlosou chladnutia pri 300st.C o je to tepom ovplyvnen oblas? Je t as zvarovho spoja, ktorej mikrotruktra je ovplyvnen teplom pri vyhotoven zvarovho spoja. Zvranie kovov bez polymorfnej premeny Pri zvran kovov bez polymorfnej premeny napr. Al, Cu, Ni,:

mikrotruktra materilu zostva v TOO nezmenen nastvaj iba subtruktrne zmeny (rekrytalizcia, rast zn a pod) Zvranie kovov s polymorfnou premenou V kovoch a zliatinch s polymorfnou premenou dochdza v TOO k vraznm trukturlnym zmenm maj vplyv na vlastnosti zvarovch spojov. Jednotliv asti TOO TOO delme na nasledovn oblasti: oblas vyhriata pod teplotu A1 (oblas reklytalizanho hania), oblas vyhriata na rozmedzie teplt A1 a A3 ( oblas neplnej transformcie), oblas vyhriata na teplotu A3 (oblas normalizanho hania), podhsenivoc oblas (as predchdzajcej oblasti vyhriatia nad kritick teploty rastu zn), prechodov zna . Obrzok: farby iar: - erven, modr, zelen, iara veda islovej osi sprava je erven Zvislos teploty od vzdialenosti od hranice stavenia - foto od Zdenky V ktorej oblasti nastva ...nejaka zmena,,,,poda krivky asi ....je to na skke

Mirkotruktrne zmeny v TOO zvisia od: chemickho zloenia ocele

jej vchodiskovej mikrotruktry (dan tepelnm spracovanm) vky tepoty ovplyvnenia rchlosti ochladzovania Mikrotruktrne zmeny nzkouhlkovej ocele oblas nad A1 Vchodiskov truktra feriticko-perlitick. Rozpanie perlitu v zne vyhriatej nad teplotu A1. Premena perlitu na austenit nukleciou a rastom potrebn as. Dsledok posuv transformanch teplt A1,A3 k vym teplotm ako s rovnovne. Tento posuv je tm v, m je vyia rchlos ohrevu. Tmto spsobom sa me sta, e pri zvran elektrickm oblkom sa posvaj teploty A1 a A3 o 100 a 200st.C. Pri ochladzovan vmi rchlosami sa me bval jadro perlitu zakali na martenzit eutektoidnej koncentrcie, alebo na prechodov truktry. V extrmnom prpade me vznikn dvojfzov truktra feriticko-martenzitick. Jemnejie zrno difzia uhlka cez hranice feritickch zn, spsobuje ich rozdrobovanie. Tepelnm spracovanm v rozmedz teplt A1- A3 je mon vznamne zjemni zrno bez polymorfnej premeny alfa pka gama pka alfa a tie bez deformcie a rekrytalizcie. Mikrotruktrne zmeny nzkouhlkovej ocele ohrev nad A3 pln polymorfn premena alfa pka gama pka alfa pri teplotch nad A3. Poas ohrevu je truktra tejto zny isto austentick, polyedrick. Pri ochladzovan mu vznika truktry: feriticko-perlitick jeden extrm martenzitick druh extrm Medzi tmito truktrami sa mu vyskytova rozpadov truktry bainitick alebo zmiean. Charakter truktry tejto zny je uren diagramom rozpadu austenitu v podmienkach zvrania. Tento diagram sa odliuje od diagramu izotermickho rozpadu austenitu. Dvody: prtomnos teplotnho gradientu prtomnos koncentranho gradientu prtomnos deformanho gradientu Pre oblas zvrania sa kontruuj samostatn diagramy rozpadu austenitu. Vlastnosti TOO

(zhrubnutie zrna poda Hall-Petchovho vzahu sigma = sigmai + k.d na-1 ...) Hevnatos TOO

Pevnostn spevnenie TOO nerob vnejie problmy, o nie je mon poveda o hevnatosti. Mon skrehnutie je v dsledku segregcie niektorch povrchovo aktvnych prvkov na hraniciach austenitu. Vraznej pokles hevnatosti pozorujeme v podhsenicovej zne, najm v svislosti so zhrubnutm zrna. Normalizan hanie cieom je zjemnenie hrubho zrna vzniknutho hania alebo tvrnenm pri vysokch teplotch. Podeutektoidn ocele 30 a 50xt.C nad A3. hanie na znenie vntornch napt Teplota sa vol o najbliie k A1 (zvykov naptia s tm menie, m je vyia teplota hania). Ocele sa haj pri teplote 500 a 650st.C (nesmie nasta sferodizcia perlitu, al. grafitizcia cementitu). Napovodeforman cyklus zvrania Priny napovodeformanho cyklu nerovnomern ohrev zvranch dielcov v dsledku tepelnho cyklu zvrania tepeln rozanos pri ohreve a zmrovanie pri chladnut vznik nerovnovnych truktr tuhos upnutia Dsledky napovodeformanho cyklu Dsledky: vznik prechodnch napt vznik premennch napt vznik trvalch napt loklna alebo celkov deformcia zvarku

Naptia vo zvarovch spojoch priame aktvne ( vo zvare a okol zvaru) nepriame reakn (tuhos zvarku) V zvislosti od vskytu: makronaptia naptia 1.rdu v makroobjemoch, maj smer aj vekos mikronaptia naptia 2.rdu na hraniciach zn a fz (trukturlne naptia) submikroskopick naptia naptia 3.rdu vznikaj v krytlovej mrieke Vzhadom na priebeh zvrania: teplotn doasn zvykov Poda smeru psobenia: jednoosov dvojosov rovinn trojosov priestorov Poda polohy k osi zvaru: priene kolm na os zvaru pozdne v smere osi zvaru v smere hrbky materilu

3. prednka Bez napov cyklus

02.03.2011

Idealizovan vzdialenos naptie - deformcia Tuh upnutie je mon prekresli aj do sradnc ( -) ak vieme mera tenzometrom nie len naptia ale aj deformcie. Dosiahneme idealizovan naptos ( -) jednoosov stav naptosti.

Vchodz bod 0 okolit teplota, Vzrast teploty indukcia tlakovch napt, Od 300 400C plat Hookov zkon a zvislos je linerna, Nad touto teplotou, relatvne ni prrastok naptia vyvol viu tlakov deformciu. Po dosiahnut teploty asi 500C vyvol aj menie naptie a viu tlakov deformciu. Pri teplotch 600-700C (sek krivky B C) je pevnos kovu tak mal, e vemi mal tlakov naptie zaprin vznik vekej tlakovej deformcie. V bode C je dosiahnut maximlna teplota. Maximum dosiahla aj tlakov deformcia.

Ochladzovanie opakovanie situcie. Pri vysokch teplotch sta mal ahov naptie na vyvolanie vekej ahovej deformcie (sek C D). Pri teplotch 300-400C zana op plati Hookov zkon. Vsledn deformcia = 0F iba as tlakovej deformcie. sek DF je tvoren nelinernou asou DE a linernou asou EF. Ak by sme odstrnili tuh upnutia tye, uvonia sa elastick naptia EF a tm sa zmen aj deformcia 0. Ostatn naptie 0Eostva psobi aj po uvonen tuho upnutch koncov. Zvykov naptia po zvran sa skladaj z elastickej zloky a neplastickej asti, ktor meme zni iba niektorm zo spsobov revolunho spracovania (hanie).

Nadmern zvislos zvykovho naptia od maximlnej teploty ohrevu

vplyv pnut na nosnos zvranho spoja Zvykov naptia pri prevdzkovch zaaeniach urchuj vplyv loklnych plastickch deformci znenie maximlnych napt v tchto oblastiach. Vznikom viacnsobnej naptosti sa zvyuje na kor plastickch vlastnost medza pevnosti a medza sklzu. Deformcie zvarkov Vonkajie zmena geometrickho tvaru zvarkov. Vntorn prejav v jednotlivch vlknach alebo objemoch. Vzniknut deformcie meme poda ich polohy k zvaru rozdeli na: Pozdne: vznikaj pozdnym zmratenm zvarovho kovu spoja pri tupch a ktovch zvaroch a prejavuj sa skrtenm dky zvaru.

Priene: vznikaj prienym zmratenm zvarovho kovu spoja pri tupch a ktovch zvaroch a prejavuj sa skrtenm rky zvaru. Uhlov: vznikaj rznym prienym zmratenm v prpade tupch zvarov uhlom rozovretia a ktovch zvarov, pretoe horn asti zvaru maj v rozmer a zmrtia sa viac ako doln asti.

Zniovanie zvykovch ahovch napt zvarkov kontruknmi zsahmi Vhodn technologick nvrh zvranej kontrukcie: Nepredimenzovan zvary, Minimalizova poet zvarov, Umiestni zvar v neutrlnej asti zvarku. tepelnho prkonu pri zvran a vhodnej rchlosti

Pouitm limitovanho ochladzovania.

Zniovanie zvykovch ahovch napt zvarkov technologickmi zsahmi Vhodnm spsobom kladenia zvarovch hsenc, Vhodnm postupom zvrania (od stredu von), Preddeformovanm v opanom smere, Pouitm predhrevu, hanm na znenie vntornch napt. Teplota sa vol, o najbliie k teplote A1: zvykov naptia s tm menie, m je vyia teplota hania. Ocele sa haj pri teplote 500-650C, priom nesmie nasta sferoidizcia perlitu, resp. grafitizcia cementitu.

Zniovanie deformci zvarkov Pozdnych: Pouitm menieho tepelnho prkonu, Prestvkami medzi kladenm hsenc,

Pouitm bzickch elektrd.

Prienych: Stehovanm, Vonkajm upnutm, Prekovanm zvaru, Zmenenm prierezu zvaru.

Uhlovch: Vonkajm upnutm, Postupom zvrania, Pouitm nesymetrickho kosu.

alie postupy zniovania vntornch napt a deformci zvarkov - Rovnanm plameom, Vibrciami, Vbuchom (podobn inok ako prekovanie).

Zvranie plameom Zvranie plameom je tavn spsob zvrania, pri ktorom spaovanm zmesi horavho plynu a kyslka sa uvouje teplo potrebn na roztavenie zkladnho a prdavnho materilu. Schma zvrania plameom

1. kyslkov faa, 2. Acetylnov faa, 3. Bezpenostn poistka, 4. Kyslkov hadica, 5. Acetylnov hadica, 6. Hork, 7. Prdavn materil, 8. pika horka, 9. Zvran materil, 10. Plame.

Plyny na zvranie plameom

Acetyln, Metylacetyln propndinov zmesi, Kyslk.

Porovnanie hustoty plynov

Porovnanie vbunch limitov plynov

Porovnanie teploty plamea, hustoty vkonu, rchlosti plamea plynov

Porovnanie plynov zpaln teploty

Acetyln Vlastnosti acetylnu: Meran hmotnos pri 20C: Relatvna mern hmotnos: Vbunos O2: Minimlna zpaln teplota: Rchlos horenia v kyslku: Vhrevnos: Teplota plamea s kyslkom:

1,17 kg m -3 0,91 2,8 93% objemu 300C 13,5 m s-1 56,5 MJ m-3 3106C

Pri stlaen sa acetyln rozklad exotermick reakcia. Acetyln

Vroba acetylnu 1. Vroba karbidu vpnika: Reakcia oxidu vpenatho s uhlkom v elektrickej peci, CaO+ 3C +Q CaC2- CO

2. Vroba acetylnu: Reakcia karbidu vpenatho s vodou v tzv. vyvjaoch acetylnu, CaC2 + H2OC2H2 + Ca(OH)2 + Q

3. Po preisten plnenie acetylnu do flia. Vyvjae acetylnu

MAPP MAPP = zmesi metylacetylnu, propndinu a ostatnch horavch plynov. Vbunos zmesi metylacetylnu a propndinu sa zniuje pridanm stabiliztorov: - Propn,

Propyln, Butn.

Oznaenie poda vrobcov: MAPP, TETREN, APACHI.

Metylacetyln

Kyslk - Plyn bez zpachu, farby a chuti,

Vroba kyslka Chemick zloenie vzduchu:

Vroba kyslka: Fraknou destilciou vzduchu: - Predistenie (chemick viazanie na povrchu resp. zamrazenie),

Predchladenie (-180C), Vstup do deliacej kolny, Chladenie a delenie (fyziklny dej, rozdielne teploty varu, kyslk -183C, dusk 196C).

Modern frakn kolna: - 40 000 m3 vzduchu/h: 1860m3 Ar, 3,6 m3 Ne, 1 m3 He, 0,22 m3 Kr, 0,016 m3 Xe, istenm sa zska 60 -80% vemi istho plynu. Genertor kyslka:

Fae na stlaen plyny - Vyrbaj sa z bezvovch oceovch rrok, Na zvranie sa najastejie pouvaj oceov fae s vntornm objemom 40l, v poslednom ase 50l, Kad faa je ukonen ventilom (odlinm poda druhu plynu), Ochrana faovho ventilu je zabezpeen ochrannm klobikom, alebo ochrannm strmeom, ktor zrove sli ako miesto na uchopenie pri manipulcii s faou napr. eriavom, Aby nedolo k zmene flia, je kad faa farebne oznaen.

Fae na stlaen plyny - Vyrbaj sa z bezvovch oceovch rrok, Na zvranie sa najastejie pouvaj oceov fae s vntornm objemom 40l, v poslednom ase 50l,

Kad faa je ukonen ventilom (odlinm poda druhu plynu), Ochrana faovho ventilu je zabezpeen ochrannm klobikom, alebo ochrannm strmeom, ktor zrove sli ako miesto na uchopenie pri manipulcii s faou napr. eriavom, Aby nedolo k zmene flia, je kad faa farebne oznaen.

4. prednka alie doplnkov daje na fai

09.03.2011

slo fae, meno vrobcu, pln nzov plynu, vodn objem fae, plniaci a skobn tlak, dtum poslednej revzie fae, tlakov fae podobne ako hasiace prstroje podliehaj i prslunm predpisom o tlakovch ndobch. Kontrukn rieenie flia Kontrukcia kyslkovch flia: nevyaduj sa pecilne pravy, vntorn objem a plniaci tlak kyslkovch flia: - 40l / 15 MPa, 50l/20 MPa, - vo fai s vntornm objemom 40l a plniacim tlakom 15 MPa je 6000l kyslka. Kontrukcia acetylnovch flia

vntorn priestor fae je vyplnen provitou hmotou provit hmota je napusten acetnom v acetne sa pod tlakom 2,5MPa rozpa acetyln jeden liter acetnu rozpust pri normlnej teplote a tlaku asi 18 litrov acetylnu jedna acetylnov flia s objemom 40l obsahuje asi 18l acetnu, kt. pri plniacom tlaku 1,5 MPa rozpust asi 6000l acetylnu. Faov ventily

Fae na stlaen plyny

Redukn ventily loha reduknho ventilu : znenie tlaku vo fai na pracovn tlak pouvan pri zvran. Druhy reduknch ventilov: ventil s priamym vstupom, ventil s opanm vstupom.

Bezpenostn poistky el : zabrnenie preniknutiu plamea do acetylnovej fae pri sptnom ahnut plamea, a zabrnenie sptnmu prdeniu plynu. + obr.8.12 a 8.13 str.76 a 77

Hadice na zvranie plameom Hadice pre kyslk a acetyln s spevnen textilnou vlokou. Vzjomn odlenie farbou a svetlosou: kyslkov hadice s modrej farby so svetlosou 6 mm acetylnov hadice s tehlovoerven a ich svetlos je 8 mm. Minimlna dka hadc je 5 m. + obr.8.14 str 77

Zvracie horky

Plame acetyln-kyslk Zaplenm kyslkovo acetylnovej zmesi vznikne zvrac plame. Spaovanie acetylnu sa deje v 2 oblastiach dvojfzovo: Prv fza vyuva sa v nej kyslk priveden do horka, spaovanie nie je dokonal, pretoe vslednmi produktmi s ltky vodk a oxid uhonat: C2H2+O2 2CO+H2+21 MJ.m-3, redukn charakter prvej oblasti vyplva prve z prtomnosti oxidu uhonatho a vodka, roztaven kov je tak chrnen pred oxidanm inkom okolitej atmosfry,

oblas je tvoren jasne ohranienm a svietiacim kueom za ktorm vo vzdialenosti 2 a 4 mm sa nachdza maximlna teplota plamea, ktor dosahuje asi 3150 C.

Druh fza vodk a oxid uhonat z prvej fzy oxiduj na vodu a oxid uhliit: 4CO+2H2+3O2 4CO+2H2O+27 MJ.m-3 V tejto fze sa na reakcii zastuje u kyslk z okolitej atmosfry. Tto oblas sa nazva chvost plamea, m oxidan charakter, a tak neme chrni roztaven kov pred vzdunm kyslkom.

Druhy plameov Vzhadom na monos regulcie vzjomnho pomeru kyslka a acetylnu je mon nastavi tri druhy plameov, liacich sa poda ich chemickho zloenia: neutrlny, oxidan , karburan (nauhliujci).

Neutrlny plame Pomer objemov kyslka a acetylnu je 1 a 1,2:1. Tento druh plamea sa pouva na zvranie uhlkovch ocel. M jasne svietiaci ohranien zvrac kue a na zvranie sa pouva najastejie. Oxidan plame Pomer kyslka k acetylnu je vy ako 1,2:1. V zmesi je viac kyslka, ako je potrebn na 1.fzu spaovania. Prebyton kyslk spauje oxid uhonat na oxid uhliit, redukn oblas sa plne strat a plame sa stane oxidan. Zvrac kue je krat, zahroten a modr. Na zvranie ocel sa tento plame nehod, pretoe na povrchu zvranch materilov vytvra oxidy eleza. Oxidan vlastnosti plamea je mon vyui pri zvran mosadze, kedy vytvrajca sa oxidick vrstvika zinku zabrauje jeho vyparovaniu a tm i vzniku prov vo zvare. Okrem mosadz sa oxidan plame pouva na zvranie niektorch druhov bronzov na rezanie kyslkom. Redukn (karburan) plame Pomer kyslka k acetylnu klesne pod hodnotu 1:1. V zmesi je prebytok acetylnu, kt. sa neme spli s kyslkom na oxid uhonat. Nesplen as uhlka dohorieva za asti vzdunho kyslka. as uhlka prechdza do zvarovho kovu spoja a nauhliuje ho. Na zvranie oceli sa tento plame nepouva, pretoe nauhlienm sa zvar stva krehkm , tvrdm a provitm, o negatvne ovplyvuje jeho kvalitu. Nedostatok kyslka v karburanom plameni je mon vyui pre zvranie hlinka a jeho zliatin, (nehroz vznik oxidu hlinitho, kt. sauje zvranie), sivej liatiny a pri vytvran tvrdonvarov. Rozdelenie plameov poda vtokovch rchlost Vzjomn pomer kyslka a acetylnu je mon dodra i napriek rozdielnemu objemu horavej zmesi, vychdzajcej z dzy horka. m je zmesi viac, tm mus by jej vstupn rchlos via. Plame mkk, vstupn rchlos je medzi 70 a 100m.s-1 hor ticho, nevri zvarov kpe, ale je nchyln na sptn ahnutie. Pouva sa na zvranie tenkch plechov, ktovov s niou teplotou tavenia a v niektorch prpadoch na spjkovanie. Plame stredn, vstupn rchlos je medzi 100 a 120 m.s-1 hor pokojne s miernym umom, nie je nchyln na sptn ahnutie a m nepatrn dynamick inok na zvarov kpe. V praxi sa pouva najastejie. Plame ostr, vstupn rchlos je via ako 120m.s-1 a je na hranici rchlosti horenia.

Vyznauje sa vekm dynamickm inkom, rozvirovanm a prehrievanm zvarovho kpea. Z toho dvodu sa tento plame pouva zriedkavo. Spsob zvrania plameom Zvranie dopredu (pravosmern): prdavn materil postupuje pred horkom v smere zvrania v smere svojej osi sa striedavo ponra do tavnho kpea, kde sa odtavuje. zvar je vystaven inku okolitej atmosfry a rchlejie chladne. Z toho dvodu s vie i deformcie a niia kvalita zvaru. Pouva sa pre materil do hrbky 4mm.

Zvranie dozadu (avosmern): prdavn materil je umiestnen za horkom v smere zvrania, postupuje sa zava doprava. Plame smeruje na vznikajci zvar, chrni ho pred oxidciou a zabezpeuje jeho pomalie chladnutie. Deformcie a pnutia s menie a kvalita zvaru je vyia.

Parametre zvrania plameom pracovn tlak kyslka ( 0,3 a 0,5 MPa) pracovn tlak acetylnu (0,1 a 0,15 MPa) druh plamea vzdialenos horka od zkladnho materilu sklon horka rchlos zvrania spsob zvrania + obr. 8.25 str 85 ! Oznaovanie drtov na zvranie plameom + kuk tabuku

Pouitie zvrania plameom Technolgia sa vyuva najm pri: klampiarskych, vodointalanch, a krenrskych prcach, rovnan plameom, kyslkovo acetylnov plame tie pri spjkovan a rezan materilov kyslkom. Vhody zvrania plameom nezvislos od elektrickej energie, nzke nklady na zariadenie, vyuitie vej asti zariadenia pre navranie i rezanie. Nevhody zvrania plameom nzka produktivita prce, vek tepelne ovplyvnen oblas, nemonos automatizcie.

5. prednka

16.03.2011

vod do zvrania elektrickm oblkom Vedenie elektrickho prdu v plynoch Vedenie elektrickho prdu v plynoch spsobuj iny. Za normlnej teploty bez psobenia silnho elektrickho poa vznikaj iny psobenm: ionizujceho iarenia zo zemskej kry, kozmickho iarenia.

1. 2. 3. 4. 5.

vyuitie vonch inov vytvorench ionizujcim iarenm. 3. mal zmena prdu. 4. vytvranie alch nosiov nboja. 5. vytvorenie vodivej zionizovanej drhy, lavnov ionizcie. iskrov vboj.

Vedenie elektrickho prdu v plynoch Jednorazov iskrov vboj sa me zmeni na trval, ak: - zdroj prdu je schopn pri napt potrebnom pre vznik oblka doda tak prd, aby vkon premenen na teplo v zionizovanej drhe umonil tepeln ionizciu. Vznik elektrickho oblka - dotykom a oddialenm elektrdy, - zvenm naptia nad prierazn hodnotu izolanej plynovej medzery, - zionizovanm prostredia medzi elektrdami: Tepeln energia, VF elektromagnetick iarenie, In typy iarenia. asti elektrickho oblka 1. Katda: - katdov kvrna, - katdov oblas, 2. Stpec oblka 3. Anda: - andov kvrna, - andov oblas.

Katdov oblas - bytok naptia v katdovej oblasti Uko svis s vstupnou prcou elektrnov. - Zvis od zloenia plynov v oblasti katdy. - Uko = 10 a 16 V. - Hrbka katdovej oblasti = 10-7 m. S rastcim prdom sa: - zokrcuje prierez, ktorm prdia siloiary, - zmenuje sa plocha katdovej kvrny, - zvyuj sa energetick rovne vodivostnch elektrnov, Dsledkom je e kles bytok naptia na katdovej oblasti. Andov oblas

Stpec oblka - stpec oblka je tvoren prdom zionizovanch astc. - Tvar stpca oblka: guovit, valcovit, kueovit (vrchol na katde). - VA charakteristika stpca oblka je priamka. - Sklon priamky zvis od dky stpca. - bytok naptia na stpci oblka je rovnomern a zvis od: dky oblka, zloenia a tlaku pr obklopujcich oblk.

Stpec oblka Teplota stpca oblka sa pohybuje od 4000 do 23000K. Najv vplyv na teplotu oblka m ionizan potencil Eief, ktor zvis od ionizanch potencilov jednotlivch zloiek plynov v oblku. bytok naptia na stpci oblka bva 5 a 8 V. Teplota stpca oblka pre rzne prostredia Elektrda Prostredie Fe Vzduch Fe Vzduch Fe Pary Na2CO3 Fe Pary K2CO3

Prd [A] 5 280 280 280

Teplota oblka [K] 5300 6100 4800 4300

V stpci oblka sa nachdzaj: - priame elektrdy (emitovan z katdy), - kladn iny - zporn iny

vznikaj zrkou primrnych elektrnov

sekundrne iny

a sekundrnych atmov.

Energia udelen nosiu nboja elektrickm poom:

Andov oblas Andov kvrna rozeraven miesto na povrchu andy kde dopadaj elektrny. Teplo vznik premenou kinetickej energie elektrnov. as kinetickej energie sa men na elektromagnetick iarenie. Rozmery andovej kvrny s vie ako katdovej (pri kueovom oblku). bytok naptia s rastcim prdom sa najskr nemen. Pri uritom kritickom prde sa dosiahne bod varu materilu andy. Do andovej oblasti sa tak dostan pary kovu andy. Dsledok: znenie ionizanho potencilu zmesi plynov a znenie bytku naptia na andovej oblasti.

VA statick charakteristika oblka

Vvoj tepla na katde a ande Rozdiely v tepelnej bilancie andy a katdy spsobuj primrne elektrdy. Ak nie je rozdiel v odvode tepla z katdy a andy, anda m vdy vyiu teplotu. Rozdiel v teplotch je minimlne 200C. teplota katdy 2400C. teplota andy 2600C. Rozloenie teplt v oblku Teplota v stpci oblka zvis od: - Tepelnho prkonu oblka, - Tepelnej vodivosti plynu v ktorom hor oblk, - Ar vzduch (N2+O3) CO2

Mern tepeln prkon Mern tepeln prkon je mnostvo tepla vnesen do zvaru jednotkovej dky.

U zvarov naptie, I zvrac prd, l je dka zvaru, - innos procesu, v rchlos zvrania. Vplyv magnetickch pol Vplyv magnetickho poa sa posudzuje z troch hadsk: - Vplyv vlastnho magnetickho poa a jeho podiel pri tvorbe kvapiek kovu a ich predenie v oblku, - Vplyv vlastnho magnetickho poa zvracieho obvodu na stabilitu zvracieho oblka a jeho vychyovanie fkanie oblka, - Vplyv cudzch magnetickch pol. Fkanie oblka je mon minimalizova: - o najsmernejm usporiadanm priebehu siloiar vo zvarku a v prvodoch prdu: Umiestnenm prvodnej svorky o najbliie k miestu zvrania, - Uhlom sklonu elektrdy: m kolmej tm men, - Pouitm striedavho prdu: Dochdza k fzovmu oneskoreniu vrivch prdov vznikajcich vo zvarku zo zvracm prdom v dsledku oho je vekos psobiacej sily menia. Run oblkov zvranie obalenou elektrdou Princp technolgie:

Polarita prdu Priama polarita: - Elektrda pol - Zkladn materil. Priama polarita m hlb zvar, uiu rku hsenice. Nepriama polarita: (tzv. obrten polarita) - Elektrda, - Zkladn materil pl. Nepriama polarita m plyt zvar, via rka hsenice. Elektrdy na ROZ Elektrdy pre ROZ je mon rozdeli na: - Elektrdy pre zvranie nelegovanch ocel, - Elektrdy pre zvranie legovanch ocel, - Elektrdy pre zvranie neeleznch kovov, - Elektrdy pre navranie, - Elektrdy pre ostatn ely. Poda hrbky obalu je mon rozdeli elektrdy na: 1. Tenko obalen: D/d 1,2 2. Stredne obalen: D/d = 1,2 a 1,46 3. Hrubo obalen: D/d = 1,46 a 1,8 4. Vemi hrubo obalen:D/d 1,8. Obal elektrdy pln funkciu: 1. Elektrick: - Uahovanie zapaovania oblka, - Stabilizcia horenia oblka. 2. Fyziklnu: - Ochrana zvarovho kovu pred inkami okolitej atmosfry, - Vplyv na teplotu oblka, - Vplyv na fyziklne vlastnosti oblka. 3. Metalurgick: - Tvorba trosky, - Spomaovanie chladnutia zvarovho kovu, - Formovanie kresby zvarovej hsenice, - Reakcia trosky s roztavenm kovom, - Rafinovanie zvaru,

- Dolegovvanie zvaru. Pre zabezpeenie tchto funkci mus obal obsahova: Ionizan ltky: uahuj zapaovanie a horenie elektrickho oblka. Pouvaj sa soli alkalickch kovov K, Na, Ca. Plynotvorn ltky: vyhorenm vytvraj ochrann atmosfru proti okolitej atmosfre CaCO2CaO+Co2. Troskotvorn ltky: teplom oblka sa roztavia a obalia jednotliv kvapky kovu po ich prechode do kpea z neho vyplvaj a vytvoria svisl vrstvu trosky, chrnia tak tekut zvarov kpe a spomauj aj jeho chladnutie. Ako troskotvorn prsady sa v obaloch pouvaj: - Magnezit, - Kremiitany, - Kazivec, - Vpenec, - Rutil, - Mastenec. Legujce ltky: - Feromangn, - Ferosilcium, - Ferochrm, - Ferovand, - Feromolybdn. Rafinan ltky: zabezpeenie: - Dezoxidcia, - Desulfidcia. alie ltky: - Spojiv, - elezn prok. Druhy obalov elektrd Stabilizan A, Kysl B, Rutilov R, Kombinovan rutilov: - Rutil-celulzov RC, - Rutil-kysl RA, - Rutil-bzick RB, Organick C, Zo sol halovch prvkov, Zvltne (naprklad grafitov obal). Charakteristika obalovch elektrd: Stabilizan obal - Obsahuje alkalick kovy a minerly, - Tenko obalen elektrdy, - Odtavovanie vo vch kvapkch, - Zvranie vo vetkch polohch, - Jednosmern a striedav prd, - Pouitie iba pre mlo namhan zvary.

Kysl obal: - Obsahuje kremiitany, elezn a mangnov rudy, dolomit, vpenec, rutil, fermonagn (dezoxidan prsady) a tak alej, - Mal kvapky, - Riedko tekut ZK, pomal tuhnutie, - Ploch povrch hsenice, jemn kresba, - Hrubo obalen elektrdy, - Pripjanie na pl, alebo na prd, mlo citliv na preaenie, - Zven obsah SI v ZK, - Zvranie v polohch obtiane, - Nchylnos na vznik horcich trhln (troska zle viae S a P). Bzick obal: - Pouva sa najastejie, - Obsahuje vpenec, mramor, ferozliatiny a Fe prok, - Hustej ZK ako pri kyslk elektrdach, - Vek kvapky, - Hrubo obalen elektrdy, - Pripojenie elektrdy na + pl, - Dobr dezoxidcia ZK, mal obsah N2, H2, mlo vtrsenn a neistt, - Potreba krtkeho oblka, citliv na preaenie a na navhanie, - Zvranie vo vetkch polohch. Rutinov obal: - Obsahuje rutil (TiO2), kremiitany, magnezit, ivec, - aia trieska ako pri bzickch elektrdach, - Krehk ahko sa odstrauje, - Hust ZK, zvranie v polohch, - Men zvar nevhodn pre krov zvary, - Pripjanie na pl a na prd, s necitliv na preaovanie, - Mal citlivos na vlhkos, - Zvranie tenkch plechov, - Neodporaj sa na zvranie hrubch plechov, tlakovch ndob a kotlov. Organick obal: - Obsahuje organick ltky (celulzu, dextrn, dreven mku a podobne), - Obal m vznam iba pre ochranu pred okolitou atmosfrou, - Vytvra sa vea ochrannch plynov ale mlo trosky, - Husto tekut kov, - Niia vrubov hevnatos ZK. Obal zo sol halovch prvkov: - Pouitie predovetkm na zvranie Al a pre rozpanie ako tavitench oxidov, - Pripjanie na pl. Zvltny obal: - Grafitov obal pre zvranie so sivej liatiny, - Stredne obalov elektrdy, - Jadro Ni, zliatiny Fe a Ni, - Pripjanie sa pl. Suenie elektrd Kysl obal: 120 a 150C /2h, Bzick obal: 100C/1h, 300 a 350C/2h.

Voba elektrdy Pri vobe druhu elektrdy sa berie do vahy: - Vlastnosti zkladnho materilu (zvaritenos, pevnos, anos, hevnatos), - Vekos a druh namhania a povaha namhania a in podmienky, - Poiadavky kladen na tvar a vzhad zvaru, druh zvaru, - Poloha zvrania, - Rchlos zvrania, - Hbka zvaru, tepeln prkon, - Nutnos alieho spracovania zvarku, - Cena a hospodrnos, - Druh a hodnota zvarovho prdu (voba zdroja zvarovho prdu). Statick charakteristika zdroja na zvranie ROZ

Parametre zvrania Zvrac prd: I = (40 a 50).d kysl elektrdy, I= (35 a 50).d bzick elektrdy. - Polarita zvracieho prdu, - Naptie, - Priemer elektrdy, - Druh obalu elektrdy, - Rchlos zvrania. Vhody ROZ - irok sortiment zvranch a prdavnch materilov, - Niie ceny zvranch zariaden, - Univerzlnos technolgie: Zvranie, Navranie, Delenie materilov. Nevhody ROZ - Nzke vyuitie prdavnho materilu, - Niia produktivita prce vyie vedajie asy zvrania, - Nevhodnos na automatizciu, - Vyia tvorba plynovch splodn. Pouitie technolgie Zvranie rznych typov oceovch kontrukci: - Mostov kontrukcie, - Haly,

Kontajnery, Mree, Roty, Spjanie oceovej vstue v paneloch, Zvranie potrub, Zvranie plynovodov, Zvranie ropovodov, Vytvranie tvrdonvarov, Renovcia opotrebench strojovch siastok.

6. Prednka 23.03.2011 Zvranie pod tavivom Proces vyvinut v 20. rokoch 20. storoia. Rozren najm v druhej svetovej vojne. Je vhodn pre uhlkov ocele, nzkolegoavn ocele, nehrdzavejce ocele. Do hrbky 12 mm je mon zvra bez pravy hrn. S pravou hrn na jeden prechod je mon zvra hrbky v rozsahu 6,5 a 25 mm. Pre viacer prechody je hrbka zvranho materilu prakticky neobmedzen. Princp zvrania pod tavivom Oblk hor medzi holou kovovou elektrdou a zkladnm materilom pod vrstvou taviva nasypanho do miesta zvaru. Roztavenm taviva vznik tekut troska, ktor m podobn funkcie ako troska vzniknut roztavenm obalu elektrdy. Pouva sa hol elektrda, ktor je navinut na cievke vo forme drtu. Elektrdou pri zvran kontinulne do zvaru podva podvacie zariadenie. Tavivo sa do miesta zvaru sype z nsypky, priom nespotrebovan tavivo je mon znova poui.

Rozdelenie tavv 1. Poda spsobu vroby taviva rozdeujeme: - Tavn: roztavenie suchej zmesi a nsledn odliate do vody vhodou je rovnomernejie chemick zloenie. - Keramick : spjanie prkovej zmesi pomocou spojv, vek drobivos, nerovnomern rozloenie, horie formovacie vlastnosti ako tavn na zvranie legovanch ocel. - Sintrovan: ako keramick ale hanie pri teplote vej ako 800C a psobenie tlaku. - Aglomerovan: iba teplota. 2. Poda truktry sa taviv delia na: - Zrnit, - Pemzovit. 3. Poda metalurgickho psobenia poznme taviv: - Neutrlne, - Bzick, - Kysl. Vber taviva a drtu Tavivo sa vyber na zklade poadovanch vlastnost zvaru alebo nvaru. Poda tavia sa nsledne vol prdavn materil. Vrobcovia pre dan typ prdavnho materilu odporaj konkrtny typ taviva. Tavivo me by neutrlne, alebo aktvne: - Neutrlne: pre viac prechodov zvary, - Aktvne: obsah Mn a Si = znenie provitosti trhln. pecilny typ taviva sa pouva na vytvranie legovanch nvarov na uhlkovch ocel. Zariadenia na zvranie pod tavivom Zariadenia na zvranie pod tavivom pozostvaj z: - Zdroja prdu, - Podvaa drtu a kontrolnho systmu, - Zvracieho horka (pre automatizovan aj poloautomatizovan zvranie), - Zsobnka na tavivo s nsypkou (recyklcia nepouitho taviva), - Zdroj mus ma 100% DZ, - Pri strmej charakteristike sa pouva podva so senzorom naptia na oblk, - Zdroje na jednosmern prd pouvaj ploch statick charakteristiku, - Zdroje je mon spja paralelne a dosiahnu tok v ako zvrac prd, - Zvranie jednosmernm prdom sa pouva na poloautomatizovan zvranie,

Pre mechanick alebo automatizovan sa pouvaj zdroje striedavho zvracieho prdu, Do priemeru drtu 3,2 mm sa pouva ploch statick charakteristika, Pri systme s viacermi elektrdami sa pouva strm statick charakteristika.

Parametre zvrania Hlavn parametre zvrania s: - Zvrac prd (najastejie v rozsahu 200 a 1200 A niekedy a 2000A), - Naptie (je vie ako U a to je vie ako rka zvaru a vie ako spotreba taviva), - Priemer elektrdy (zodpoved vekosti zvaru a zvracieho prdu), - Rchlos podvania drtu, - Vyloenie vonho konca elektrdy, - Druh pouitho taviva. Sekundrne parametre - Uhol sklonu elektrdy, respektve zvarku, - Hrbka tavivovej vrstvy (mal vrstva provitos zvaru, vek vrstva zky a deformovan zvar. Na vkon navarenia vplva: - Polarita, - Von dka elektrdy (25 a 40mm, - Prsady v tavive, - Pridanie alej elektrdy. Najv vkon navarenia je pre jednosmern prd s + plom na elektrde.

Varianty zvrania pod tavivom Hlavnm elom je zvenie vkonu navarenia: 1. Zvranie dvomi elektrdami sa spolonmi zdrojmi paraleln. 2. Zvranie dvomi elektrdami s oddelenm zdrojom tandemov. - Monos poui dvojak polaritu, alebo striedav a jednosmern prd, - Dosiahnite vieho prievaru,

3. 4. 5. 6.

1. Elektrda mnus pl vytvorenie krtera, 2. Elektrda plus pl - vyplnenie krtera, Medzi elektrdami nesmie vznikn oblk, Zvranie tromi elektrdami s oddelenm zdrojom Mon pouitie trojfzovho zdroja, kad elektrdu na jednu fzu, Navranie pskou elektrdou, Zvranie s vekm vyloenm drtu, Zvranie studenm drtom: pridvanie extra drtu do zvaru,

Vhody technolgie Najvy vkon navarenia/kg navarenho kovu za jednotku asu a rchlos zvrania spomedzi vetkch oblkovch technolgi zvrania. alej je to zvarov kov ma vrobn kvalitu, povrch zvaru je hladk bez rozstreku, minimlne mnostvo plynnch splodn, odstrnen svetelnm efektom (zvra sa pod vrstvou taviva), vysok vyuitie automatizcie (znen poiadavky na kvalifikciu obsluhy). Nevhody technolgie Vek mnostvo tepla vnesen do zvaru (tepeln prkon), irok tepelne ovplyvnen oblas, nemonos kontroly vplne korea zvaru (zvranie sa pod vrstvou taviva), komplikcie pri zvran v polohch inch ako PA a PC. Aplikcie technolgie Technolgia zvrania pod tavivom sa vyuva pri zvran rozmernejch zvarov, naprklad tlakovch ndob, reaktorov, rmov strojov, ast obrnench vozidiel, zvranie lod a tak alej.

7. Prednka 05.04.2011 Elektrotroskov zvranie Princp elektrotroskovho zvrania Je mechanizovan spsob zvrania. Na tavenie, prdavnho a zkladnho materilu sa vyuva teplo vytvrajce sa prechodom elektrickho oblka prdu cez roztaven trosku. Zvra sa vo zvislej polohe zdola nahor (poloha PF). Proces zana ako oblkov roztav sa prdavn materil a tavivo vytvor sa zvarov kpe, na ktorom plva svisl vrstva roztavenej trosky. V okamihu, ke sa stpajca hladina roztavenej trosky dotkne konca elektrdy, oblk zhasne. alie tavenie prdavnho materilu prebieha na zklade tepla vytvranho prechodom elektrickho prdu cez roztaven trosku. Funkcie roztavenej trosky - Generuje teplo,

Vedie elektrick prd, Chrni zvarov kov, pred okolitou atmosfrou, ist zvarov kov, Stabilizuje proces zvrania.

Principilna schma elektrotroskovho zvrania s neodtajujcou sa hubicou

Pouitie viacerch elektrd Pridanm alch elektrd a zavedenm oscilanho pohybu v smere hrbky zvranch materilov je mon dosiahnu: - Zvenie vkonu navarenia, - Zvranie vch hrbok.

Elektrotroskov zvranie s odtavujcou sa hubicou Pre vie vkony navarenia sa pouva zvranie s odtavujcou sa hubicou. Hubica je z rovnakho materilu ako prdavn materil a najastejie m tvar rrky. Zvracia hlava sa nepohybuje a pri zvran sa tav prdavn materil spolu s hubicou.

Principilna schma elektrotroskovho zvrania s odtavujcou sa hubicou

Funkcie medench prloiek Zabrauj vyteeniu roztavenho kovu a trosky zo zvarovej medzery. Formuj povrch zvaru, chladia povrch zvaru. K chladeniu prloiek sa pouva voda, priom chladiaci okruh me by koncipovan ako otvoren alebo uzatvoren. Pri zvran sa pohybuj Cu prloky zdola nahor pozd zvranch materilov. Parametre zvrania 1. hlavn parametre zvrania: - Zvrac prd, - Naptie, - Priemer a rchlos podvania drtu, - Rchlos zvrania. 2. vedajie parametre zvrania: - Elektrick vodivos trosky, - Vka troskovho kpea, - Poet elektrd, - Vzdialenos medzi elektrdami, - Rchlos a dka vratnho pohybu. Vhody technolgie - Vysok vkon navarenia (a 20 kg zvarovho kovu za hodinu pre 1 elektrdu), - Hladk povrch zvaru, - Absencia rozstreku a svetelnho iarenia, - Vysok vyuitie prdavnho materilu, - Zvranie vekch hrbok na jeden prechod, - Mechanizcia procesu a z nej vyplvajce niie kvalifikan poiadavky na obsluhu. Nevhody technolgie - irok teplom ovplyvnen oblas, - Hrubozrnn truktra zvarovho kovu spoja ( vek objemy roztavenho kovu), - Obmedzenie zvrania iba na zvisl polohu, - Rozrenie technolgie iba na zvranie ocel.

Prklady pouitia Zvranie vekch hrbok: - Uhlkovch, - Nzkolegovanch, - Niektorch typov nehrdzavejcich ocel. Maximlna zvran hrbka sa pohybuje v stovkch milimetrov, v literatre sa uvdza prklad zvrania hrbky steny a 950 mm. Dka zvaru a niekoko metrov. Zvranie vekorozmernch siastok: - Rm lisov, - Podzostv oceovch kontrukci a budov, - Telies vekch elektromotorov, - Reaktorovch ndob a podobne. Elektrotroskov navranie vytvranie funknch plch definovanch vlastnost, napr. na opotrebovanch valcoch valcovacch stolc. Zariadenia na elektrotroskov zvranie Zdroje zvracieho prdu musia by dimenzovan na dlhodob zaaenie (vzhadom na vek objemy zvarovho kovu je rchlos zvrania nzka). Pouva sa striedav prd (pri systme zvrania s tromi elektrdami kad drt pripojen na jednu fzu). Statick charakteristika zdroja mus by ploch. I = 400 a 800 A na jednu elektrdu. Pri pouit odtavujcej sa hubice sa pouvaj jednosmern zdroje zvracieho prdu a elektrda sa zapja na kladn pl zdroja. Prdavn materil drt, navinut na cievke a podvan do kpea podvacm zariadenm s nastavitenou rchlosou.

8. prednka

13.04.2011

Zvranie v ochrannch atmosfrach plynov taviacou sa elektrdou Pouvan oznaenia jednotlivch technolgi 131 zvranie taviacou sa elektrdou v inertnom plyne: MIG zvranie, 135 - zvranie taviacou sa elektrdou v aktvnom plyne: MAG zvrane, 136: zvranie plnenou elektrdou v aktvnom plyne: FCAW, 137: zvranie plnenou elektrdou v inertnom plyne FCAW. Pouvan oznaenia jednotlivch technolgi alie oznaenia: Nemeck literatra MAGM (zvranie taviacou sa elektrdou v zmesnom plyne), MAGC (zvranie MAG v atmosfre CO2), MAGp (zvranie MAG pulznm oblkom. Anglick literatra GMAW to ist ako MIG/MAG, GMAW P MIG/MAG pulznm oblkom, GMAW S MIG/MAG elektrickm oblkom skratovm procesom.

asti zariadenia na zvranie GMAW: - Zvrac zdroj, Mechanizmus podvania taviacej sa elektrdy (drtu), Vedenie drtu, Zvrac hork, Riadiaca jednotka, Zsobnk drtu, Zsobnk plynu, Chladiaca jednotka, Zvracie vodie, Hadice pre rozvod ochrannho plynu a chladiacej vody, Bezpenostn a ochrann prvky.

Statick charakteristika zdroja

Pouva sa ploch charakteristika zdroja (umouje samoregulciu dky oblka). Vplyv zmeny dky oblka na zmenu zvracieho prdu pri rznej charakteristike zdroja. Samoregulcia dky oblka

innos samoregulcie stpa s rchlosou podvania drtu. Najinnejia je v prpade pouitia drtov priemerov 0,6-1,6 mm. Pri pouit drtov 2 mm prebieha samoregulcia pomaly. Dynamick charakteristika zdroja Dynamick charakteristika ovplyvuje: Zapaovanie oblka (tartovacie vlastnosti zdroja), Stabilitu odtavovania drtu, Rozstrek kovu, m je dynamick charakteristika strmia, tm je v rozstrek kovu, avak zapaovanie oblka je spoahlivejie, Pri nastaven dynamickej charakteristiky zdroja sa vyaduje kompromis medzi zapaovanm tlmivky (cievky s regulovatenou induknosou) do zvracieho obvodu, Modern zvracie zdroje s elektronickou induknosou, mu meni prdov nrast v obvode spojito, Spsob, ako zdroj reaguje na nhle zmeny zaaenia, zvis od jeho dynamickej charakteristiky (U, I = f (t)), Nhle zmeny zaaenia vznikaj pri: tarte oblka, Skratovom prenose kovu v oblku, Zmench vzdialenosti medzi koncom taviacej sa elektrdy a zvarovm kpeom,

Dynamick charakteristika zvracieho zdroja je dan: Rozmermi magnetickho obvodu, Materilovmi vlastnosami kontruknch prvkov,

Ich rozmiestnenm a ich relnym odporom.

Dovolen zaaovate DZ = as horenia oblka/celkov as zvrania * 100%

DZm menovit dovolen zaaovate, Im menovit zvrac prd (A), Ip poadovan zvrac prd (A). Dovolen zaaovate: - Ak maximlny zaaovate meme poui u stroja so 60% DZm pri 300A ak chceme zvra prdom 350A?

Zdroj s menovitm prdom 300A pri 60% DZm chceme poui pre automatizovan zvranie (100% DZm). Ak maximlny prd meme poui?

Metalurgick deje vo zvarovom kpeli - Reakcie tekutho kovu s legrami a dezoxidanmi prsadami, Reakcie tekutho kovu s plynmi, Reakcie tekutho kovu s tavivami a troskami, Vetky ochrann plyny pri zvran MAG psobia oxidane, Najsilnej oxidan inok m ist CO2, Pri 700C disociuje : CO2 --- CO +O, V zmesnch plynoch Ar+O2 dochdza k disocicii O2: O2----O+O, Po disocicii oxidanch plynov dochdza k oxidcii prvkov v prdavnch materiloch (aj kovov): M+O ---MO, Vzniknut oxidy kovov reaguj vo zvarovom kpeli: FeO+C --- Fe+CO, CO je hlavnm zdrojom provitosti zvarovho kovu pri zvran MAG nelegovanch a nzkolegovanch ocel, Rchlos oxidcie je primomern afinite prvku ku kyslku,

Prepal prvkov a provitos ZK pri zvran MAG sa riei: - Zvenm obsahu aktvnych prvkov v prdavnom matrili, Dezoxidciu zvarovho kpea. Pridvanm prvkov Si, Mn, A: 2FeO+Si ---- 2Fe+SiO2 FeO+Mn ---- Fe+MnO 3FeO+2Al ---- 3Fe+Al2O3 Oxidy prechdzaj do trosky, Prdavn materily na zvranie MAG maj Si a Mn v porovnan so zkladnm materilom, Pouitie inertnej atmosfry neovplyvuje priebeh oxidanch dejov v oblku a vo zvarovom kpeli, Oxidan stupe plynov s prsadami O2 (0,5-1%) a CO2 (1-3%) je mal, Pri zvran vysokolegovanch ocel a neeleznch kovov vznikaj dutiny spsoben vodkom: H2 ---- H+H, Elimincia zdrojov vodka: Pouitm ochrannch plynov vysokej istoty, Zvenou istotou zvarovch plch zkladnm materilov, Zvenou kvalitou povrchu prdavnch materilov, Sekundrnou plynovou ochranou, Vhodnm tepelnm reimom a postupom zvrania. Ovplyvovanie priebehu metalurgickch dejov pri zvran Odstrni z priestoru zvaru neiaducu vzdun atmosfru pouitm efektvnej plynovej alebo tavivovej ochrany. Odstrni oxidy a zdroje neiaducich plynov, ako s vlhkos a organick neistoty z povrchu zkladnch a prdavnch materilov. Nahradi prepal prvkov prsadami legr v prdavnch materiloch. Dezoxidova zvarov kpe vhodnmi dezoxidanmi prsadami. Optimalizova podmienky zvrania a zvrac reim v slade zkonmi difzie. Funkcie ochrannch plynov Zabezpeuj ochranu pred kodlivmi inkami vzdunej atmosfry: - Konca taviacej sa elektrdy, Z nej odtavench a oblkom prechdzajcich kvapiek tekutho kovu, Zvarovho kpea, Vysoko vyhriatych oblast zkladnho materilu veda zvaru.

Vytvraj priazniv podmienky pre: - Zaplenie a horenie oblka,

Prenos kovu v oblku, Stabilitu zvracieho procesu veobecne.

Pri zvran MIG/MAG ochrann plyny vrazne ovplyvuj: - Tepeln vkon oblka, Prenos kovu v oblku, Chemick zloenie, formu a rozmery zvaru, Celistvos a itkov vlastnosti zvarovch spojov, Produktivitu a hospodrnos zvrania.

Zkladn zloky ochrannch plynov MIG/MAG zvrania: - Ar, CO2

Doplnkov zloky: - He, O2.

Druhy ochrannch plynov Poda potu zkladnch komponentov (argn, hlium a oxid uhliit) mono ochrann plyny MIG/MAG rozdeli na: - Jednokomponentn (jednozlokov) ochrann plyny (Ar, He, CO2), Dvojkomponentn (dvojzlokov) ochrann plyny (zmesi Ar+CO2, Ar+O2, Ar+He), Trojkomponentn (trojzlokov) ochrann plyny, (zmesi Ar+CO2+O2, Ar+He+CO2, Ar+He+O2), tvorkomponentn (tvorzlokov) ochrann plyny (zmesi Ar+He+CO2+O2).

Druhy ochrannch plynov poda STN EN 439 Poda STN EN 439 sa plyny na zvranie a termick delenie zarauj poda ich chemickej aktivity do tchto skupn: - Skupina I inertn plyny, (Ar, He, zmesi Ar+He), Skupina M oxidan plyny na bze argnu, (zmesi Ar+CO2, Ar+O2, Ar+CO2+O2, Ar+He+CO2+O2): M1: mierne oxidan plyny, (zmesi argnu s prsadami max. 5% CO2 alebo max. 3% O2), M2: stredne oxidan plyny, (zmesi argnu s prsadami 5 a 25% CO2 alebo 3 a 10% O2), M3: silno oxidan plyny, (zmesi argnu s prsadami 25 a 50% CO2 alebo 10 a 15% O2) Skupina R - redukn plyny na bze argnu, (zmesi Ar+H2, N2+H2),

Skupina C oxidan plyny na bze oxidu uhliitho (CO2, zmesi CO2+O2), Na zvranie MIG sa ako primrna plynov ochrana (plyn vytekajci z dzy horka) pouvaj predovetkm inertn plyny (skupina I), Na zvranie MAG zase oxidan plyny (skupiny M a C), Ako sekundrna plynov ochrana (ochrana korea zvaru a vyhriatej oblasti veda zvaru) sa pouvaj tzv. formovacie plyny (skupiny R a ojedinelo F).

Prenos kovu v oblku Prenos kovu v oblku pri zvran MIG/MAG spsob natavovania konca prdavnho materilu (taviacej sa elektrdy) oblkom, pohyb oddelench kvapiek tekutho kovu od drtu v oblku a ich spojenie so zvarovm kpeom. Klasifikcia prenosu materilu cez oblk poda IIW: Prenos vonm letom: - asticami, Kvapkov, Sprchov: sprchov prdiaci, sprchov rotan,

Premosujci prenos: - Skratov, Premosujci bez poruenia,

Troskou chrnen prenos: - Veden tavivovou stenou, In spsoby.

Natavovanie konca elektrdy zabezpeuje teplo oblka s malm prspevkom Joulovho tepla. Elektrda sa vhradne pripja na + pl (andu), ktor je teplej. Oddeovanie kvapiek tekutho kovu od povrchu drtu a ich pohyb v oblku je vslednicou: - Gravitanej sily Fg, Sily tlaku prdiaceho ochrannho plynu Fd, Elektromagnetickej sily Fe, Sily spsobenej vyparovanm kvapky Fv, Sily povrchovho naptia tekutho kovu Fs.

Podiel uvedench sl men charakter prenosu, najm vekos a poet oddelench kvapiek, rchlos a smer ich pohybu v oblku. Preto m vek vplyv na operatvnos zvracieho procesu MIG/MAG a na formovanie zvaru. Vraznm spsobom me ovplyvni napr. rozstrek. O druhu prenosu rozhoduj predovetkm: - Elektrick veliiny vekos zvracieho prdu, najm prdov hustota a naptie na oblku, Druh zvracieho prdu a polarita taviacej sa elektrde, Druh a priemer taviacej sa elektrdy, Druh pouitho ochrannho plynu.

Prenos kovu v oblku poda vky naptia mono rozdeli na: - Mav prenos alebo skratov prenos (nzke naptie U=14 a 20V). zvranie MIG/MAG krtkym oblkom. Poloskratov prenos (kombinovan a bezskratov prenos) stredn naptie na oblku U=18 a 28V. Prenos vonm letom alebo bezskratov prenos. Vyie naptie na oblku U= 25 a 35 V. zvranie MIG/MAG dlhm oblkom 3mm.

Poda prdovej hustoty (A/mm2) sa prenos vonm letom del na: - Kvapkov prenos kovu, ktor sa realizuje pri malej prdovej hustote taviacej sa elektrdy, Kombinovan prenos kovu (kvapkov a sprchov prenos), ktor sa realizuje pri prdovej hustote v prechodovej oblasti s prdom pri medznej prdovej hodnote, Sprchov prenos, ktor sa realizuje pri vysokej prdovej hustote drtu,

Impulzn prenos, ktor sa realizuje pri pulzujcom prde, pravidelne sa meniacim medzi zkladnm prdom (nim ako medzn prdov hodnota) a impulznm prdom (vym ako medzn prdov hodnota) pri definovanej frekvencii.

Horky na zvranie MIG/MAG

Riadenie procesu zvrania Dvojtaktn: - Stlaenie tlaidla 1. Takt: spustenie ochrannho plynu predfuk, zaplenie oblka, spustenie podvania drtu, Pustenie tlaidla 2. Takt : zhasnutie oblka, zastavenie podvania drtu, preruenie ochrannho plynu dofuk.

tvortaktn: - Stlaenie tlaidla: 1. Takt : spustenie ochrannho plynu predfuk, Spustenie tlaidla: 2. Takt: zaplenie oblka, spustenie podvania drtu, Stlaenie tlaidla: 3. Takt: zhasnutie oblka, zastavenie podvania drtu, Pustenie tlaidla: 4. Takt: preruenie ochrannho plynu dofuk.

Parametre zvrania - Zvrac prd, Prdov hustota, Naptie na oblku, Rchlos zvrania, Vyloenie elektrdy, Druh ochrannej atmosfry, Prietokov mnostvo ochrannho plynu.

Vzjomn rozdiely medzi technolgiami MIG a MAG: - Vy odtavovac vkon, Zven prievar (zvenie nosnosti zvarov, najm ktovch),

Vyia tepeln innos, Niie deformcie dielcov.

Vhody technolgie MIG/MAG - Dosiahnutie vych prdovch hustt v dsledku privedenia prdu blzko miesta odtavenia, Vysok produktivita a hospodrnos vroby spojov, Dobr operatvnos aj pri zvran v polohch, Ako ist metda nevyaduje pouitie tavv, Vhodnos na run mechanizovan a robotizovan zvranie, Monos vyuitia u irokho sortimentu kontruknch materilov, Priazniv itkov vlastnosti vyrobench spojov, Mal deformcie zvarkov a zvranch kontrukci, Priazniv podmienky pre uplatnenie v praxi, dostupnos vhodnej zvracej techniky, prdavnch materilov a technickch plynov, Vysok vyuitie prdavnho materilu, Menie mnostvo plynnch splodn.

Nevhody technolgie - Nutnos plynovho hospodrstva, Vyie poiaton obstarvacie nklady.

9. prednka 14.03.2011 Zvranie v ochrannej atmosfre plynu netaviacou sa elektrdou Pouvan oznaenia technolgie Nemeck literatra: - WIG wolfram inert gas Anglick literatra - TIG tungsten inert gas, GTAW gas tungsten arc welding.

Schma zvrania TIG

A zvrac hork, b prvodn kble, c faa s ochrannm plynom, d redukn ventil, e uztvarc ventil plynu, f zdroj prdu, g zkladn materil, h prvod vody, i odtok vody. Prdavn materil Minimlny predpal legr prdavn materil m rovnak chemick zloenia ako zkladn materil 1-2 3-4 5-6 7-8 9-10 12 Hr. Plechu(mm) Priemer prdavnho materilu (mm) 1,5-2 3-4 3-4 4-5 5 5

Elektrdy na zvranie Pouva sa 5 druhov elektrd: - Z istho volfrmu: ist W: Ttav = 3380C, Tvar: 5700C, S prsadou ThO2 S prsadou ZrO2 S prsadou LaO2 S prsadou CeO2.

Prsada prvkov vzcnych zemn zlepuje zapaovanie oblka a stabilitu jeho horenia. Volfrmov elektrdy: - Lacnejie, Horie zapaovanie oblka, Mkk oblk pri striedavom prde,

Vhodn na pouitie str. prdu bez filtranho kondenztora, Nie je potrebn ast regulcia prdu ak pri thriovanch elektrdach,

Elektrdy s prsadou ThO2 - Zvranie jednosmernm prdom, Tvrd oblk, Neodporaj sa na zvranie Al a jeho zliatin,

Elektrdy s prsadou ZrO2 - Prednostne na zvranie striedavm prdom, Zvranie Al, mg a ich zliatin.

Elektrdy na zvranie - oznaovanie

Tvar konca elektrd

Vyloenie elektrdy Hrot elektrdy mus prenieva za okraj dzy (hubice) horka: dka presahu elektrdy = 3 a 5 nsobok priemeru elektrdy. Vie vyloenie: - Pre ktov spoje, Pri zvran v zkych a hlbokch kosoch.

Efektvnos plynovej ochrany striebrist povrch elektrdy. Parametre zvrania TIG

zvrac prd A, zvracie naptie U, resp. dka oblka mm, polarita prdu, typ zvracej elektrdy, druh ochrannho plynu a jeho istota, prietokov mnostvo ochrannho plynu l.min-1, rchlos zvrania m.min-1. Parametre zvrania TIG: zvrac prd - materily s vyou tepelnou vodivosou vyaduj v zvrac prd, pri zvran ktovch spojov s potrebn vie zvracie prdy ako pri tupch, lemovanch a rohovch zvarovch spojoch, pri zvran v polohch sa pouva men prd ako pri polohe PA, pri mechanizovanom zvran sa pouvaj vie zvracie prdy ako pri runom zvran (vyia rchlos zvrania).

Sprvne nastavenie vekosti prdu

Parametre oblka TIG: dka oblka krtky oblk (3a5 mm), pre kovy s nzkou tepelnou vodivosou a nchyln na oxidciu a naplynenie (vysokolegovan austenitick ocele, Ni, Ti a ich zliatiny),

stredn oblk (6 a 10 mm) pre kovy s vysokou tepelnou vodivosou (Cu, Al a ich zliatiny),

dlh oblk (nad 10 a 12 mm) navranie Cu a Cu zliatin na ocele, zvranie mosadz.

Parametre zvrania TIG: mnostvo ochrannho plynu hrbky zkladnho materilu,

typu zkladnho materilu, vekosti zvarovho kpea, vekosti TOO, rchlosti zvrania, pohybu zvracieho horka, typu spoja. Zariadenia na zvranie TIG Zdroj prdu 1. jednosmern: - zvrac usmerova, strm statick charakteristika, naptie naprzdno je menie ako 75 V.

2. striedav: - zvrac transformtor, mierne klesajca statick charakteristika, stabiliztor (zdroj vysokonapovch impulzov pri prechode prdu cez nulu), batria kondenztorov (vyhladenie naptia zdroja).

Riadiaca jednotka: - zaatie a ukonenie zvrania, zapnanie a preruenie zvracieho obvodu.

Zapaovacia jednotka: - zaplenie oblka pomocou vysokonapovho impulzu ( iskrov ionztor), 2500 5000 V, f=2-5 MHz. Programtor: - predfuka a dofuk plynu, ovldanie prvodu chladiacej vody, signl ioniztoru na zaatie a ukonenie innosti.

Zvrac hork Chladiaca jednotka: chladenie najexponovanejch ast (klietina, hubica) - zsobnk chladiacej vody, erpadlo s elektromotorom, ventiltor, hadice na prvod a odvod vody.

Redukn ventil Zsobnk ochrannho plynu Pulzan doplnok: - asto zabudovan do riadiacej jednotky, vytvra jednosmern pulzujci prd.

Horky na zvranie TIG 1. poda spsobu chladenia: - chladen vzduchom do 100 A, chladen vodou nad 100 A. 2. poda pouitia: horky pre run zvranie, horky pre strojn zvranie. 3. poda materilu dzy: horky s keramickmi dzami, horky s kovovmi dzami. 4. poda prdovho rozsahu: do 100 A, do 150 A, do 350 A, do 500 A.

asti horka - teleso horka, elektrda, klietina, kryt elektrdy, driak klietiny, plynov hubica: o o o usmeruje vtok inertnho plynu do miesta zvaru, keramick hubice zle znaj mechanick nzory a tepeln oky, dobr elektrick a tepeln vodivos, kovov hubice z Cu a zliatin Cu, problematickejie odizolovanie, vyia ivotnos, vyia hmotnos pouitie najm u strojnch horkov.

Horky na zvranie TIG

Plyny na zvranie: argn Na zvranie sa pouva argn v istote: - 99,95% (3N5), 99,98% (3N8), 99,996% (4N6 alebo 4,6) 99,998% (4N8 alebo 4,8).

Plniaci tlak: - 15-20 MPa. Objem flia: - 20 l,

40l, 50l.

Plyny na zvranie: hlium - 7x ah ako vzduch, 10x ah ako Ar, Vrazne vyia tepeln vodivos ako Ar, Vrazne vy ionizan potencil ako Ar, Zl zapaovanie oblka, horia stabilita, Vysok tepeln vkon (zvranie materilov s vyou tepelnou vodivosou a vch hrbok),

Na zvranie sa pouva He v istote: - 99,996% (4,6), Plniaci tlak 20 MPa, Objem flia: 50l, Pripevujci zvit: W 21,8 (rovnak ako pre Ar).

Plyny na zvranie: zmesi Ar+He - Najastejie pouvan zmesi: o o o 70% Ar, 30% He, 50% Ar, 50% He, 30% Ar, 70% He.

So stpajcim % He sa zvyuje naptie na oblku a tepeln vkon. Zmesi Ar+He sa pouvaj pri zvran materilov vch hrbok a materilov s vysokou tepelnou vodivosou.

Plyny na sekundrnu ochranu - Pri zvran ocel okrem ocel citlivch na vodk (martenzitick, duplexn a jemnozrnn) sa pouva: o o o Ar+H2 (2a 8% H2) N2 + H2 (5 a 10% H2) Zmesi Ar+ H2 (nad 10% H2) s horav.

Zsady vberu ochrannho plynu - Druh a istota sa vol poda nchylnosti materilu na oxidciu, Pre primrnu ochranu sa pouvaj vhradne inertn plyny poadovanej istoty, Na zvranie tenkch plechov ( 5mm) sa pouva Ar,

Na zvranie plechov 5mm a materilov s vysokou tepelnou vodivosou sa pouvaj zmesi Ar+He, Priemer hubice voli poda predpokladanej rky TOO, Pouva sekundrnu ochranu ak nie je primrna ochrana efektvna, alebo neobsiahne cel oblas vysokovyhriateho materilu.

Pouit technolgie - Zvranie nehrdzavejcich ocel, Zvranie Al a jeho zliatin, Zvranie Ti a jeho zliatin, Zvranie Cu a jej zliatin, Zvranie Ni a jeho zliatin.

Vhody technolgie - Zvranie tenkch materilov, Zvranie materilov citlivch na oxidciu, Zvranie v polohch, Vysok kvalita zvarov, ist povrch zvaru, absencia rzostreku, Minimum plynnch splodn, Monos mechanizcie a robotizcie.

Nevhody technolgie - Niia produktivita prce ako MIG-MAG, Vysok cena ochrannch plynov, Vysok cena zvracch zariaden.

10. prednka 21.04.2011 Odporov zvranie Princp odporovho zvrania Podstatou procesu je ohrev zvranch materilov prechdzajcim elektrickm prdom za sasnho psobenia prtlanej sily. Q= R.I2.t (J)

R je odpor v ohmoch, I - prd v amproch, t = as v sekundch. Odlinosti od ostatnch technolgi: Teplo sa neprivdza zvonku, ale vytvra sa priamo v spoji, Na vznik zvaru je nutn poui silu, Pri zvran sa nepouva prdavn materil. Rozdelenie odporovho zvrania Bodov, vov, Vstupkov, Stykov Stlaenm, Odtavenm. Bodov odporov zvranie Schma bodovho odporovho zvrania

R = Rp +2Rm = Rp (e-m)+Rp (m-m) + Rp (e-m)+ 2.Rm

Zmena odporu v priebehu procesu zvrania

R=f (hrbky materilu, odporu materilu, 1/Ra, 1/F)

Parametre bodovho odporovho zvrania: - Prtlan sila (kN), Zvrac prd (kA), as zvrania (per), Zvrac reim (tvrd, mkk), Prklad parametrov: uhlkov oce hrbky 1mm: zvrac prd 9 kA, prtlan sila 2,5 kN, zvrac as 6perid (0,12s), priemer dosadacieho konca elektrdy 6mm.

Programov riadenie parametrov bodovho odporovho zvrania

Zariadenia na bodov odporov zvranie: - Bodov zvraky: pecilnym prpadom bodovch zvraiek s zvracie kliete zvranie karosri osobnch automobilov. Vyvodenie prtlanej sily: - Mechanicky, Pneumaticky.

Pouitie technolgie - Zvranie oceovch plechov do hrbky 2 a 3mm s nzkouhlkovej ocele: (karosrie osobnch ut, kabny nkladnch ut, vrobu elezninch vagnov, plte a dielce chladniiek, praiek, vrobou kuchynskho riadu, vroba hraiek). Zvranie plechov v leteckom priemysle z ahkch i iarupevnch zliatin.

Tvary elektrd - Priame, Tvarovan.

Vmena elektrd - Po opotrebovan,

Niekedy len funkn as (klobik).

Chladenie elektrd - Vodou. Dosadzovacia plocha - Rovinn, Sfrick.

Dosadzovac priemer elektrd sa vol poda hrbky zvranho materilu: d = 5. h Zvracie zariadenia

Vhody technolgie bodovho odporovho zvrania - Presn dvkovanie tepla, Vysok reprodukovatenos (jednotliv zvary maj rovnak kvalitu), Vysok produktivita prce, Absenciu kodlivch splodn a ultrafialovho iarenia, Monos zvra bez ochrannej atmosfry, Monos robotizcie.

Nevhody technolgie - Obmedzen hrbka zvranch materilov (asi 3 mm). vov odporov zvranie

Tyov elektrdy s nahraden kotovmi, Otanm dochdza k posuvu zvranch plechov a v pravidelnch asovch intervaloch ku vzniku zvarovch ooviek, Pri prekrvan zvarovch ooviek vznikne tesn vov zvar. Znenie rchlosti zvrania: hustejie usporiadanie ooviek, vnesenie viac tepla do zvaru, dsledok: materily sa prehrej a nsledne sa preplia. Pri nich rchlostiach zvrania je potrebn preto periodicky preruova prvod prdu - modulcia.

Princp modulcie zvracieho prdu

Zariadenia na vov odporov zvranie: - vov zvraky: s prienym posuvom a s pozdnym posuvom.

Parametre zvrania - Zvrac prd, Prtlan sila, Rchlos zvrania, Modulcia prdu.

Vzhadom na tesn usporiadanie ooviek dochdza k iastonmu odvodu zvracieho prdu cez u hotov oovku nutnos poui vyie hodnoty zvracch parametrov v porovnan s bodovm odporovm zvranm. Vhody technolgie vovho odporovho zvrania - Monos vytvrania tesnch zvarov, Vysok produktivitu prce, Monos automatizcie.

Nevhody technolgie vovho odporovho zvrania - Obmedzen hrbka zvranch materilov. Typy a tvary spojov - Rzne hrbky plechov (voba rky kota), prava kota pri zvran v rohu, Pozdne zvary zakruenho plechu, Zvary zakruenho plechu na tni,

Zvranie 3 plechov, Zvranie tupch zvarov: rozvalcovanm, psikov zvar.

Pouitie technolgie - Vytvranie hermetickch spojov: raditory, automobilov ndre, rzne druhy ndob vedr, sudy, zvovanie zkladnch formtov plechu na vrobu striech vagnov, privranie rebier na vmennky tepla, Zvranie krytov raketovch alebo prdovch motorov.

Vstupkov zvranie Zvar vznik v miestach vopred pripravenho vstupku alebo vstupkov (vinou vyhotoven iba na jednom zo zvranch materilov). Dva zkladn spsoby vstupkovho zvrania: - Pomocou prelisovanch vstupkov, Pomocou masvnych vstupkov.

Princp vstupkovho zvrania s prelisovanmi vstupkami

Pravidl rozmiestnenia vstupkov - Na vodivejom materili, Vysunutie vodivejieho materilu viac eust, Vytvorenia vstupku na dielci s vm odvodom tepla.

Princp vstupkovho zvrania s masvnym vstupkom

Zvranie pomocou prelisovanch vstupkov - Mnohobodov odporov zvranie, najastejie pri zvran prepltovanch spojov z plechov. Zvranie vstupkovm zvranm s masvnym vstupkom - Vytvranie tupch a krovch spojov (tye, rrky, profily a podobne), Vznik vronku (v niektorch prpadoch je ho nutn z finlneho zvarovho spoja odstrni, niekedy nevad).

Parametre zvrania - Zvrac prd I=200-500 A.mm-2, s 600 mm2, I = 100 A.mm-2, Zvrac as t= 0,5s ak S600mm2, t=2s ak S=4000 mm2, Prtlan slia (tlak) p= 80MPa, Vekos, tvar a rozmiestnenie vstupkov: vstupky kruhov, ovlne, prstencovit, Zvracie parametre sa vzahuj na vekos pdorysu zvranej plochy. Vekos zvranej plochy sa pohybuje rdovo v stovkch mm2.

Stroje na vstupkov zvranie - Zvracie lisy hydraulick vyvodenie prtlanej sily.

Vhody technolgie - Via zvran plocha, resp. v poet zvarovch ooviek na jeden cyklus stroja, Vyia produktivita prce, Monos vyhotovovania aj inch typov spojov, ako s prepltavan spoje, Ostatn vhody s podobn ako pri bodovom odporovom zvran.

Nevhody technolgie - Finann nronos zvracch zariaden, Pri vekch zvranch plochch vysok nroky na rozvodn sie (vek prdov odbery), Nutnos pravy zvarovch plch (vyhotovovanie vstupkov).

Pouitie technolgie

Zvranie polotovarov (nhrada za vkovky, odliatky alebo obrobky v malosriovej vrobe) pre: ozuben koles, vstrednkym varitory. Zvranie polotovarov pre nstroje vyhotoven kombincie dvoch materilov, Zvranie: remenc, dverovch zvesov, okennch zvesov, brzdovch eust pre automobily, zdvhacch pk pre textiln stroje, stpov pre leenie HAKI.

Princp stykovho stlacieho zvrania

Parametre zvrania - Zvrac prd, Prtlan sila, Zvrac as, Vysunutie materlu z eust: 0,5 a 15d.

Pri niektorch jednoduchch zvracch zariadeniach sa namiesto zvracieho asu nastavuje dka stlaenia. Stykov stlacie zvranie Vhody technolgie - V porovnan s vstupkovm zvranm s masvnym vstupkom nie je dka zvranch dielcov obmedzen (horizontlne situovania dielcov), Vhody s podobn ako pri vstupkovom zvran s masvnym vstupkom, Najmenie zvraky s schopn zvra drty priemeru 0,2 mm, maximlna hranica zvranch prierezov sa pohybuje okolo 600 mm2 (priemer 28mm).

Nevhody technolgie - Zvranie obmedzen na tup spoje, V niektorch prpadoch nutnos odstrnenia vronku.

Pouitie technolgie - Vroba bicyklovch i automobilovch rfikov, Zvranie koncov plovch psov okrunch pl, Nadpjanie drtov v drtoahoch,

Vroba reaz.

Principilna schma stykovho odtavovacieho zvrania

Princp odlin od stlacieho zvrania: na zaiatku procesu sa el zvranch dielcov nestlaia, ale iba priblia. Odtavovacie zvranie prebieha bu ako: - Priame, Neprime (s predhrevom).

Priame odtavovacie zvranie: - Fza odtavovania, Fza stlaenia.

Nepriame odtavovacie zvranie: - Fzu predhrevu, Fza odtavenia, Fza stlaenia.

Predhrev: - Plameom, Postupn pritlanie a odaovanie zvranch materilov.

V porovnan so stykovm stlacm zvranm pri odtavovacom zvran pretekaj obvodom vrazne niie prdy (pribline 20x). Dvod: ku kontaktu dochdza nie naraz v celej ploche, ale len v jednotlivch miestach. Dsledok: - Prechodov odpor je mnohonsobne vy, Ni prd, Pri danom vkone zdroja je mon technolgiou odtavovacieho zvrania zvari vie prierezy v porovnan so stykovm stlacm zvranm.

Parametre zvrania - Zvrac prd I=25 A.mm-2 odtavovacia fza, Prtlan sila, resp. tlak (minimlna vo fze odtavovania, vo fze stlaenia p=100MPa)

as zvrania: bva nahraden dvoma parametrami dkou odtavenia, rchlosou odtavenia mm.s-1, Rchlos a dka stlaenia, Vyloenie z eust ( l=0,2-0,5d, resp. 2-5h), V zvislosti od typu zvranch materilov pouitie predhrevu.

Prechodov odpory: Rpzv. odtav. Rp zv.stl. Zvrac prd: Iodtav Istl. Zvran prierez pri rovnakom vkone zdroja: Sodtav. Sstl. as zvrania: todtav. tstl..

Schma stykovej odtavovacej zvraky

Zvracie stroje - Univerzlne, Jednoelov: na zvranie koajnc mobiln, stabiln.

Zvraky bvaj vybaven orezvaom vronku. Vhody technolgie - Niie prdov nroky pre zvranie rovnakch prierezov a z toho vyplvajce vie zvran prierezy v porovnan s technolgiou stykovho stlacieho zvrania, Monos zvra materily s vekou dkou, Monos automatizcie, alie vhody s obdobn ako pri inch technolgich odporovho zvrania.

Nevhody technolgie - Vznik vronku a v niektorch prpadoch nutnos jeho odstrnenia.

Pouitie technolgie - Nstroje z kombinovanch materilov, Reaze vekch rozmerov, Zrubne dver z ocele i hlinkovch zliatin, Rfiky kolies, privranie spojovacch hlv na vrtn rry, zvranie plynovodnch a ropovodnch rr (priemer 1240x22 mm) v terne aj na mori.

11. prednka 28.04.2011 Spjkovanie Defincia spjkovania Spjkovanie definujeme ako spsob metalurgickho spjania kovovch siastok roztavenou spjkou, priom spojovan plochy nie s nataven, ale len zman pouitou spjkou. Fyziklna podstata spjkovania kovov Pre vzjomn spojenie spjky so zkladnm materilom je potrebn aby tekut spjka zmala povrch zkladnho materilu, roztiekla sa po om a bola schopn vyplni aj zku medzeru medzi spjkovanmi materilmi. Tieto schopnosti spjky definuj pojmy zmavos, roztekavos a kapilarita spjky. Okrem spjky je potrebn aby sa vhodnou zmavosou a roztekavosou vyznaovalo aj pouit tavivo. Zmavos spjky Zmavos je schopnos tekutej spjky prin k istmu povrchu spojovanho materilu pri uritej teplote. Kvantitatvnym kritriom zmania je stykov uhol , ktor zviera dotynica povrchu spjky s povrchom zkladnho materilu v mieste ich styku.

Tvar kvapky spjky v zvislosti od uhla zmania: 1-vynikajce a dobr zmanie, 2-ete vyhovujce zmanie, 3-minimlne zmanie, 4-nulov zmanie. Stupne zmavosti poda uhla zmania

Roztekavos spjky Roztekavos je schopnos tekutej spjky roztiec sa pri uritej teplote po vodorovnom povrchu zkladnho materilu. Mierou roztekavosti je plocha rozteenia definovanho mnostva vone uloenej spjky pri definovanej teplote. Stupne roztekavosti poda vekosti plochy rozteenia

Kapilarita spjky Kapilarita spjky je schopnos tekutej spjky vyplni pri pracovnej teplote zku medzeru spoja psobenm kapilrnych sl. Metalurgick reakcie pri spjkovan - Adhzne spojenie, Vzjomn difzia prvkov spjky a zkladnho materilu, Rozpanie zkladnho materilu pouitou spojkou, Reakcia zloiek spjky s povrchovm oxidom zkladnho materilu.

Spjky Spjkou rozumieme prdavn materil, pouvan pri spjkovan. Poiadavky kladen na spjky: - Teplota tavenia spjky mus by niia ako teplota tavenia zkladnho materilu, Interval tavenia spjky, urenej na kapilrne spjkovanie m by o naju (eutektick zloenie spjky), alebo aspo 100C. V opanom prpade, najm pri pomalom ohreve me djs k likvidcii separovaniu nzkotavitenej fzy, ktor je pri spjkovan neiaduca. Pre kapilrne spjkovanie je potrebn, aby spjka mala dobr spjkovacie vlastnosti (zmavos, roztekavos a vzlnavos), Prvky spjky a zkladnho materilu maj ma urit rozpustnos a difznu schopnos, priom nesm tvori so zkladnm materilom intermedirne fzy, Je vhodn, ke m spjka v roztavenom stave mal povrchov naptie a nzku viskozitu, Z dvodu neskorej monej korzie je vhodnejia spjka ktorej prvky maj mal rozdiel elektrochemickho potencilu v styku s pouitm zkladnm materilom, Spjka mus ma dobr mechanick vlastnosti (pevnos v ahu, myku, anos a pod.) a zrove mus vytvra pevn spoje.

Druhy spjok a ich charakteristick vlastnosti Poda teploty tavenia sa spjky rozdeuj na: - Mkk spjky (teplota tavenia je niia ako 450C), Tvrd spjky (teplota tavenia je v rozsahu 450-950C), Vysokoteplotn spjky (teplota tavenia je nad 950C).

Mkk spjky - Vyznauj sa nzkou pracovnou teplotou a sasne aj nzkymi mechanickmi vlastnosami, Pouvaj sa na spoje, ktor nie s pevnostne a tepelne namhan. Mkk spjky s zliatiny kovov s nzkymi teplotami tavenia napr. Sn, Bi In. Od 01.07.2006 je pouvanie mkkch spjok s prsadami Pb a Cd z ekologickch dvodov zakzan.

Mkk spjky - Cnov bezolovnat spjky - Spjky s vysokm obsahom Sn a malm obsahom legujcich prvkov Ag, Cu, Bi, Sb, Zn, In a ich kombincie, Obsah legujcich prvkov je zvyajne Ag (0,1 a 5,0%), Bi (1,0 a 5,0%), Sb (0,2a 5,0%), Cu (0,2 a 2,0%), Zn (0,5 a 9,0%), In (0,5 a 20,0%). Oblas pouitia mkkch spjok zaha: elektrotechnick priemysel, intalciou medench potrub, konzervrensk priemysel, tepeln poistky, mkk spjkovanie skla a keramiky, chladiarensky priemysel a podobne.

Tvrd spjky Tvrd spjky sa pouvaj pre spoje: - Vystaven pri teplote +20C v prevdzke vyiemu mechanickmu namhaniu, Spjkovan spoj je vystaven zvenm teplotm, Spjkovan spoj je vystaven kryogennm teplotm.

Tvrd spjky na spjkovanie hlinka: na bze Al-Si, Al-Si-Cu, alebo Al-Si-Zn (napr. BAl95Si-575/630, B-Al86SiCu-520/585, alebo B-Al86SiMg-555/590). Tvrd spjky na bze medi: na spjkovanie eleznch a neeleznch kovov s teplotou tavenia nad 1000C, Cu-P, Cu- Ag-P, mosadzn spjky na bze Cu-Zn. Tvrd strieborn spjky: - Spjky na bze Ag-Cu-Zn (napr. B-Ag60CuZn-695/730) spjkovanie eleznch a neeleznch kovov a nehrdzavejcich ocel s pouitm taviva. Spjky na bze Ag-Cu-Sn (napr. B-Ag63CuZn-690/730) - spjkovanie vo vkuu, reduknej, alebo ochrannej atmosfre eleznch a neeleznch kovov a nehrdzavejcich ocel. Ag-Cu-Zn-Ni-Mn (napr. B-Cu-38AgZnMnNi-6808/830) spjkovanie spekanch karbidov, niklovch bronzov a austenitickch ocel.

Spjky na bze Ag-Mn (B-Ag85Mn-960/970)- spjkovanie iaruvzdornch, nehrdzavejcich ocel, niklu a jeho zliatin.

iarupevnch,

Tvrd spjky z drahch kovov (Au a Pt), napr. B-Au62Cu-930/940 spjkovanie v umeleckej vrobe, zlatnctve a zubnom lekrstve.

Vysokoteplotn spjky - Pouvaj sa pre vyie prevdzkov teploty nad 600C pre spjkovanie v ochrannej atmosfre alebo vo vkuu. Hlavn skupinu tvoria spjky na bz: Ni-Cr-Si-B (B-Ni74CrSiBFe-980/1070) a Ni-CrSi (B-Ni71CrSi-1080/1135). Okrem toho s v tejto skupine spjok spjky s obsahom paldia (B-Ag95Pd970/1010), alebo zlata (B-Cu70Au-995/1020).

Tvary spjok - Drty: pri spjkach s dobrmi tvrnitenmi vlastnosami, Pasty: krehk ako taviten spjky v tvare zn alebo prku (napr. spjky na bze Ni) zmiean so spojivom, Sendviov spjky: spjkovanie kombinovanch materilov s rozdielnym siniteom tepelnej rozanosti.

Taviv Tavivo je homognna zmes tavench alebo netavench chemickch zlenn (organickch a anorganickch), roztok alebo postovit emulzia ltok v rozpadle, ktorho lohou je rozpa oxidy a predovetkm zabraova ich vzniku, a tm zlepova zmanie zkladnho materilu roztavenou spjkou. Poiadavky kladen na tavivo - Tavivo mus dobre zma zkladn materil aj spjku, t.j. mus ma dobr adhziu (prinavos) k povrchu, Hustota taviva m by vdy niia ako hustota spjky, inn reakn teplota taviva, t.j. teplota tavenia mus by o 50 a 150 C niia ako je teplota tavenia spjky aby tavivo mohlo inne vyui svojich rozpacch schopnost ete pred roztavenm spjky. Reakn rchlos psobenia taviva (reakcie oxidov zkladnho materilu a spjky so zlokami taviva, rozklad kysln, fluoridov a podobne) by mala by o najvyia. Tavivo m ma poas doby spjkovania kontantn povrchov naptie. Tavivo m ma dostaton chemick innos a stabilitu pri skladovan, ale aj pri pracovnch teplotch. Interval tavenia taviva m by minimlne o 50C ni ako je teplota solidu spjky a minimlne o 50C vy ako je teplota likvidu spjky z dvodu vyuitia aktivity taviva. Zvyky taviva sa musia da po spjkovan ahko odstrni a nesm by prinou korzie v prpade, ke sa neodstrauj.

Tavivo mus by zdravotne nezvadn, t.j. nesmie uvoova plyny, kodliv zdraviu pracovnkov.

Druhy tavv 1. poda spsobu spjkovania: - Taviv pre mkk spjkovanie, Taviv pre tvrd spjkovanie.

2. poda inku: - Taviv s leptavm inkom, Taviv bez leptavho inku.

Taviv pre mkk spjkovanie - Taviv s leptavm inkom anorganick: taviv vo forme roztokov a pst najastejie obsahujce kyselinu chlorovodkov alebo fosforen, chlorid zinonat a chloridy alkalickch kovov. Nevhodou tchto je ich siln korzny inok, kvli omu je dleit po spjkovan ich zvyky odstrni. Taviv bez leptavho inku organick: taviv na bze kolofnie. Spjkovanie medi, mosadz, striebra, niklu, plechov s kadmiovanm povrchom, ale na druhej strane nie s vhodn pre oce. Najastejie pouitie organickch tavv je v elektrotechnickom priemysle.

Taviv pre tvrd spjkovanie - Zkladnou zlokou tavv pre tvrd spjkovanie je kyselina borit a jej soli: boritany sodka, draslka, fluoroboritany, fluorokremiitany. Zmesi boritanov, fluoridov, chloridov umouj vytvra koloidn zmesi, ktor s zkladom pre vrobu pastovitch tavv, resp. umouj nalisovanie tavv na jadro spjky a vyrba spjky obalen tavivom. V niektorch prpadoch m spjka tvar rrkovho drtu s tavivom v jej vntri.

Kontrukcia spjkovanho spoja 1. poda tvaru spoja rozoznvame tri druhy spjkovania: - Kapilrne, Do kosu, Nnosov.

2. najvhodnej je prepltovan typ spoja. 12. prednka 02.05.2011 Tepeln delenie kovov Princp technolgie Princpom tejto technolgie je spaovanie materilu predhriateho na zpaln teplotu v prde kyslka. Materil zohriaty na zpaln teplotu sa v prde kyslka s nm okamite zluuje na kovov oxidy, ktor sa v podobe tekutej trosky vyfukuj dynamickm inkom kyslka.

Postup pri rezan Na zaiatku procesu za zapli zmes acetylnu a kyslka vznikne predhrievac plame nahrievanie delenho materilu na zpaln teplotu. Po dosiahnut zpalnej teploty otvorenie ventilu rezacieho kyslka- zaatie exotermickej reakcie. Vznikajce oxidy s prdom rezacieho kyslka vyfukovan z miesta rezu. Podmienky rezatenosti Materil mus horie v prde kyslka, mus prebieha exotermick reakcia kovu s kyslkom. Zpaln teplota mus by niia ako teplota tavenia materilu. Teplota tavenia vznikajcich oxidov mus by niia ako teplota rezanho materilu. Viskozita vznikajcich oxidov mus by nzka, aby nezostvali v mieste rezu. Tepeln vodivos materilu mus by nzka. Rezatenos materilov kyslkom - Kyslkom sa ned reza: Hlink, Me, Vysokolegovan ocele, Siv liatina. Najastejie sa kyslkom re nzkolegovan ocele.

Parametre rezania - Vekos rezacej dzy, Tlak rezacieho kyslka, Rchlos rezania, Vzdialenos rezacej dzy od materilu, istota rezacieho kyslka.

Rezacie zariadenia - Na rezanie je mon poui zvraciu spravu na zvranie kyslkov-acetylnovm plameom.

Zvrac hork sa vymen za rezac hork, ktor sa od neho odliuje tm, e do trysky horka je separtne priveden rezac kyslk.

Vhody technolgie - Rezanie vekch hrbok (500 mm a viac), Monos vyui zariadenie na zvranie plameom, Monos vyhotovova tvarov rezy, Monos mechanizcie a automatizcie rezania.

Nevhody technolgie - Niia kvalita rezu v porovnan s mechanickmi technolgiami rezania, Tepeln ovplyvnenie rezanch materilov, Nemonos rezania vetkch typov kovovch materilov.

Pouitie technolgie - Prprava zvarovch plch pri materiloch vch hrbok, Delenie rznych typov profilov, Vyhotovovanie tvarovch polotovarov z hrubch plechov, Detrukn prce rzneho druhu (aj pod vodou).

Princp technolgie - Loklne roztavenie materilu v dsledku ohrevu plazmovm oblkom, Prdavn inertn atmosfra vznikajcu taveniu vyfukuje z miesta rezu, Nemusia by splnen podmienky rezatenosti.

Schma

Such rezanie a rezanie pod vodou

Parametre rezania - Rezac prd (pre uhlkov oce cca 4A/mm hrbky pri kvalitnom reze resp. 3A/mm hrbky pri deliacom reze, Druh plazmovho, rezacieho a ochrannho plynu, Tlaky plynov (cca 0,5 a 0,58 MPa), Prietokov mnostvo plynu: Ar- 18l/min, H2, N2: 8l/min, vzduch 25-40l/min. Rchlos rezania, Vzdialenos horka od reznho materilu.

Plazmov plyny - Kontrukn oce: kyslk, vzduch, Vysoko legovan oce: argn/vodk, argn/vodk/dusk, argn/dusk, vzduch, dusk, ahk kovy: argn/vodk, vzduch, Farebn kovy: argn/vodk, Kompozitn materily: argn/vodk, argn/vodk/dusk, vzduch, kyslk.

Zariadenia na delenie plazmovm oblkom

Vhody technolgie - Vysok kvalita rezu, Vysok presnos rezania, Vysok produktivita prce, Monos deli i materily, Nerezaten kyslkom, Monos automatizcie, Vytvranie varovch rezov.

Nevhody technolgie - Vyia cena zariadenia, Emisia kodlivch splodn (pri rezan nehrdzavejcich ocel).

Pouitie technolgie - Rezanie tvarovch siastok, Delenie rznych typov profilov, Monos rezania na hotovo, Detrukn prce,

Prprava zvarovch plch pri materiloch - Rezanie tvarovch siastok, Delenie rznych typov profilov, Monos rezania na hotovo, Detrukn prce, Prprava zvarovch plch pri materiloch vch hrbok.

Prklad plazmovho rezania Schma

Princp technolgie - Loklne roztavenie rezanho materilu laserovm lom ( prpadne a jeho sublimcia) a jeho nsledn odstrnenie z miesta rezu. Metdy rezania laserom - Tavn, Oxidan, Subliman.

Tavn rezanie laserom - Loklne roztavenie rezanho materilu , Vyfknutie taveniny prdom vysokoistho inertnho plynu, Inertn plyn sa na vlastnom rezan nepodiea, Vhodn na rezanie nehrdzavejcich ocel, Al, Ms, Cu a pozinkovanho plechu.

Oxidan rezanie laserom - Loklne roztavenie rezanho materilu, Vyfknutie taveniny prdom kyslka, Rezn plyn (kyslk) sa na vlastnom rezan podiea vznik exotermick reakcia, Vyie rchlosti rezania v porovnan s tavnm rezanm, ir rez, niia kvalita rezu, vyia drsnos povrchu rezu, via TOO.

Subliman rezanie - Loklny ohrev materilu a jeho vyparenie (nutn vysok hustota energie laserovho la), Hrbka rezanho materilu priemer la (taviten materily), Vyaduje sa vemi presn nastavenie optiky vzhadom na hrbku rezanho materilu.

Proces rezania - Vzjomn psobenie laserovho la, reznho plynu a rezanho materilu (elo rezu), Exotermick reakcia s kyslkom v prpade oxidanho rezania, Kontinulny pohyb roztavenho psma v smere rezania.

Parametre rezania - Parametre laserovho la, Parametre rezanch materilov, Parametre reznho plynu.

Parametre laserovho iarenia - Vkon laserovho la, Transparentnos fokusanej optiky (jej zniovanie so starnutm zariadenia), Ohniskov vzdialenos optiky, Poloha ohniska vo vzahu k povrchu rezanho materilu.

Tepelno-fyziklne vlastnosti rezanho materilu - Reflexivita rezanho materilu rozhodujca pre vlnov dku laserovho la, Hustota materilu, Tepeln kapacita, Skupensk teplo tavenia, Vparn skupensk teplo, Tepeln vodivos Teplota tavenia, Teplota vyparovania, Chemick energia vzniknut pri reakcii rezanho materilu s kyslkom, Elektrick odpor materilu.

Parametre reznho plynu - Druh plynu, Pracovn tlak, Priemer trysky, ktorou prdi rezn plyn, Geometria tvaru trysky.

Vplyv skosenia na rezan hrbku

Vhody technolgie - Vysok kvalita rezu, Vysok presnos rezania, zka TOO, Vysok produktivita prce, Monos deli i materily nerezaten kyslkom, Monos automatizcie, Vytvranie tvarovch rezov.

Nevhody technolgie - Vysok cena zariadenia, Nzka innos procesu, Obmedzen hrbka rezanch materilov, Nutnos pecializovanho pracoviska (ochrana zraku).

Pouitie technolgie - Rezanie rznych tvarovch siastok z: plechov, plastov, kompozitnch materilov, Vytvranie tvarovch rezov aj na profilovch materiloch.