Eticky senzitvna administrcia a dokumentcia v socilnych slubch

Andrej MTEL, Ladislav ROMAN Abstrakt Administrcia je integrlnou a dleitou sasou socilnej prce a pomckou socilneho pracovnka. Prspevok sa venuje vybranm etickm aspektom administrcie a dokumentcie v socilnych slubch. Osobitm systmovm nstrojom k posilneniu etickej citlivosti je etick kdex zariadenia socilnych sluieb. Socilna prca ako profesia zaloen na hodnotch me uva administrciu a dokumentciu ako nstroj posilovania a zmocovania klientov k uvedomovaniu si svojich prv, povinnost a vlastnej hodnoty. Kov slova Administrcia, dokumentcia, etick dilema, etick kdex, informovan shlas. Administrcia a dokumentcia patria integrlne k innostiam socilnych pracovnkov v socilnych slubch. V praxi tieto bvaj nezriedka vnman ako byrokratick nstroje, ktor preauj i tak nron prcu s klientmi. Cieom prspevku je poukza na etick citlivos v procese administrcie a dokumentcie, ktor me prispie nielen k zlepeniu kvality poskytovanej sluby, ale aj k ich pozitvnejiemu vnmaniu samotnmi klientmi, pre ktorch mu by dokonca nstrojom k posilovaniu vlastnej identity a prvneho vedomia. Socilna administrcia a jej funkcie Poda Novosada (2004, s. 29) socilnou administrciou rozumieme sbor administratvnolegislatvnych postupov vedcich k posudzovaniu, dokumentovaniu a rieeniu klientovej situcie. Ovea irie ponmanie uvdza Barker (2003, s. 8) v americkej socilnej prci, kde sa administrcia asto pouva synonymne s pojmom (socilny) manament. Pod administrciou v socilnej prci rozumie sbor metd uvanch tmi, ktor maj administratvnu zodpovednos urova organizan ciele pre socilne agentry a in organizan jednotky. V duchu tohto ponmania Mhlpachr (2008, s. 54 - 55) v rmci typolgie rol socilneho pracovnka, rozliuje aj socilneho pracovnka administrtora, ktorm rozumie vedceho pracovnka alebo riaditea zariadenia, ktor plnuje, rozvja a zavdza spsoby prce, sluby a programy v zariadeniach socilnych sluieb. K jeho funkcim patr najm manament. V predloenom prspevku budeme vychdza z uieho ponmania administrcie s vedomm, e administrcia patr do spektra manamentu organizcie. Administrciu vnmame ako integrlnu a dleit sas socilnej prce a pomcku socilneho pracovnka. Tto pln viacer dleit funkcie (por. Novosad, 2004, s. 29 - 30): 1

socilni pracovnci pri jej spracovvan optovne premaj a posudzuj cel prpad; sli na ochranu klienta (napr. vzhadom na ochranu osobnch dajov alebo dvernch informci), ale aj socilneho pracovnka v spornch situcich alebo pri obvinen (klientmi, kolegami alebo nadriadenmi);

dokumentuje vvoj klientovho prpadu, pokroky aj akosti, ktor pri jeho rieen nastali; sli na komunikciu a informovanos ostatnch socilnych pracovnkov v rmci organizcie a taktie pri prevzat prpadu inm socilnym pracovnkom alebo inou organizciou;

pouva sa na informovanie orgnov vykonvajcich administratvne rozhodnutia, eventulne sli ako podklad pre rozhodnutie sdu i orgnov ttnej sprvy; zaisuje kontinuitu socilnej prce po ukonen kontraktu a jeho optovnom uzatvoren v neskorom obdob; sli na hodnotenie efektvnosti socilnej prce a socilnych sluieb a na posdenie prce jednotlivch socilnych pracovnkov; starostlivo a metodicky vhodne zvolen riaden dokumentcia patr k tandardom kvality poskytovania socilnych sluieb; je zkladnm prameom informci pre rozlin tatistick etrenia, pre komunitn plnovanie sluieb, a pre vskum v socilnej prci; pouva sa pri konzultcich prpadovej tdie klienta, resp. kazuistiky v rmci supervzie, pri vcviku mladch a zanajcich pracovnkov alebo v rmci vzdelvania tudentov socilnej prce.

V svislosti s administrciou v socilnej prci jestvuj dva extrmy (Mtel, In Mtel Olh Schavel, 2011, s. 186 - 187): 1. Byrokratizcia uprednostovanie administrcie pred kontaktnou socilnou prcou s klientom; papiere s dleitejie ako osoby a klienti. 2. Deadministrcia zaznvanie administrcie ako plne zbytonej, byrokratizujcej sasti priamej socilnej prce; ako prostriedok obtrukcie a manipulcie zo strany nadriadench orgnov; papierovanie je zbyton.

Etick citlivos v administrcii Socilna prca je profesia zaloen na hodnotch. Medzi kov hodnoty sasnej socilnej prce ktor s zvyajne explicitne uveden v medzinrodnom alebo nrodnch etickch kdexoch patria repektovanie udskch prv a udskej dstojnosti; podpora socilnej spravodlivosti, kompetencia, integrita a sluba (por. Mtel, 2011, s. 198). Vetky tieto hodnoty by mali by integrlnou sasou socilnej prce v socilnych slubch, vrtane administratvnych konov. Socilna pracovnka alebo pracovnk m primrnu zodpovednos za klienta. Znamen to, e z profesionlneho etickho hadiska s prvorad zujmy klienta, nie zujmy jeho samotnho ani organizcie, v ktorej pracuje. Vzhadom na preferencie by administrcia v socilnej prci nikdy nemala st pred priamou prcou so samotnm klientom. V opanom prpade vemi ahko djde k extrmu byrokratizcie. Tomu, aby samotn klient bol ako osoba dleitej ako papiere, treba prispsobi aj rozsah, zrozumitenos a spsob administrcie, ktorm sa vykonva, resp. spsob ako sa o nej informuje. V intitcich socilneho sektora sa nezriedka stva, e zmysel a dvod administratvnych rozhodnut a nstrojov dokumentcie poznaj najvyie organizan zloky, ale nie samotn socilni pracovnci psobiaci aj v rolch administrtorov a u vonkoncom nie klienti. Socilni pracovnci by sa preto mali iniciatvne zaujma aj o dvody, PREO je to-ktor opatrenie sasou administrcie, aby mohli klientov zodpovedne informova o tom, preo mus prejs zdhavm administratvnym procesom. Vemi dleit zodpovednos nesie socilny pracovnk aj za to, AKO bude klienta informova o administratvnych konoch. Z hadiska metd socilnej prce tun socilni pracovnci u poskytuj klientom zkladn socilne poradenstvo. Ak s klienti kompetentne a citlivo informovan o tom, PREO, KDE a AK doklady, potvrdenia a formulre s potrebn pre poskytnutie socilnej pomoci, resp. socilnej sluby, nebud ich vnma ako byrokratick nstroj, ale ako prostriedok k dosiahnutiu socilnej pomoci. Vo vekej miere je viacero administratvno-organizanch opatren sasou ochrany samotnch klientov. Naprklad, ak je sasou domceho poriadku tulku pre ud bez domova, ktor nem nzkoprahov charakter, zkaz vstupovania do zariadenia pod vplyvom alkoholu a omamnch ltok, me s primrne o zabezpeenie ochrany ostatnch klientov a zabezpeenie spenho resocializanho procesu. Ak sa v zariaden socilnych sluieb vypa formulr shlasu dotknutej osoby v zmysle 7 zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov, jeho elom nie je zaai klienta, ale prve naopak informova ho o jeho zkonnch prvach ohadom ochrany osobnch dajov, ako aj etickej povinnosti 3

vetkch socilnych pracovnkoch vzhadom na zachovvanie dvernch informci, o ktorch sa dozvedia od klienta v priebehu poskytovania socilnej sluby i po jej ukonen. Ak bude klient nleite, zrozumitene a dostatone informovan, nebude pre neho byrokratickou zaou dvanie resp. odmietnutie informovanho shlasu v prpadoch, ak tretia osoba, intitcia alebo samotn socilny pracovnk, bud chcie poui akkovek informcie o om. Prve naopak, takto klient sa bude cti posilovan a repektovan vzhadom na svoje prva. Osobitm systmovm nstrojom k posilneniu etickej citlivosti pri poskytovan socilnych sluieb vrtane administrcie v rmci nich me by etick kdex zariadenia socilnych sluieb. V porovnan s nrodnmi etickmi kdexmi resp. medzinrodnm etickm kdexom socilnej prce (IFSW / IASSW 2004), s tieto konkrtnejie, detailnejie a pecificky prispsoben cieovm skupinm, forme a druhu socilnej sluby. Ich pravidelnou aktualizciou sa me prune reagova na novo vzniknut etick problmy a dilemy, ktor sa v priebehu prce v zariaden vyskytli. Naprklad etick kdex Azylovho centra Betnia v Malackch (2009) obsahoval etick princpy vychdzajce z aktulnych problmov zariadenia (por. Mtel, 2010a, s. 72): Socilny pracovnk alebo pracovnka nezneuva klientov ani klientky k vlastnmu prospechu, nebude nadvzova s nimi romantick alebo sexulne orientovan vzah. (. 3.4) Socilna pracovnka alebo pracovnk je povinn chrni vetku dokumentciu klientov a klientok pred prpadnm zneuitm. (. 3.5) Pracovnk je povinn vyiada si shlas klienta alebo klientky k nadviazaniu kontaktu s inm subjektom a pri informovan o zleitostiach tkajcich sa ich osoby. Pracovnk je povinn vyiada si psomn shlas klienta alebo klientky k nahrvaniu rozhovorov s nimi, resp. ich zverejneniu pre tudijn ely. (. 3.6) Inm prkladom je Kdex profesionlneho prstupu Depaul Slovensko (2009), ktor obsahuje aj osobit as s titulom vedenie zznamov: Zamestnanci musia zabezpei, aby zznamy boli veden strune, presne, zrozumitene a itatene, aby boli veden v zodpovedajcom jazyku a kedykovek to bude mon, aby sa vyhli pouvaniu nespisovnch vrazov alebo skratiek. (. 14.1) Zamestnanci musia zabezpei, aby sa zznamy zameriavali skr na fakty skutonost, ktor sa udiali, ne na ich osobn nzory a domnienky. V prpadoch, kedy psomn zznamy maj odzrkadova vlastn posdenie situcie zamestnancom, je potrebn ozrejmi tto skutonos, ako aj dvody, preo sa tak rob. (. 14.2) 4

Dvern informcie o klientoch by sa spravidla mali uchovva v ich spisoch v slade so smernicou organizcie Depaul Slovensko o veden zznamov. V prpadoch, kedy sa odkazy na klientov zaznamenvaj do inch knh zznamov (naprklad do dennka), je potrebn starostlivo sa postara o zabezpeenie zachovvania mlanlivosti o tomto klientovi. (. 14.3) Zamestnanci musia zabezpei, aby spisy klientov boli uchovvan v uzamknutch skriniach za elom zabezpeenia ich utajenia. (. 14.4) Zamestnanci nesm umoni nikomu inmu ne oprvnenm zamestnancom prstup k spisom a zznamom, s vnimkou prpadov, kedy to v slade s prslunmi prvnymi predpismi vyaduj orgny inn v trestnom konan, sdy at. V takchto prpadoch vdy prediskutujte iados tretej osoby o poskytnutie informci s vam lniovm manarom skr, ne budete shlasi s umonenm prstupu a zabezpete, aby sa s takmito iadosami zaobchdzalo v slade s prslunmi predpismi o ochrane osobnch dajov. (. 14.5) Zamestnanci v iadnom prpade nesm necha klientov alebo nvtevnkov v kancelrich bez dozoru. (. 14.6) Zamestnanci musia zabezpei, aby kancelrie boli poas doby, kedy sa nepouvaj, alebo ke sa v nich v danej chvli nebude zdriava iaden zamestnanec, vdy uzamknut. Dvern spisy musia by uschovan pod zmkom a prstup k informcim uloenm v potaoch by mal by zodpovedajcim spsobom kontrolovan zatvorenm dokumentov pred odchodom od potaa a pouvanm primeranej rovne heslovej ochrany. (. 14.7) Keller (2010, s. 12) uvdza, e ak raz vytvorme pravidl, ktor redukuj chaos, nememe uom zabrni, aby na tchto pravidlch lipli. Ak vak na nich lipn prli, stvaj sa byrokratmi. V rmci penitencirnej prce v tejto svislosti upozornil T. Roman (2010, s. 95) na skutonos, e npl prce pedagga (nm me by aj socilny pracovnk) je tak irok a administratvne povinnosti v takom rozsahu, e as venovan administrovaniu me vies len k minimlnemu posdeniu odsdench a jeho komunikcia s nimi bva asto len na rovni krzovej intervencie, m sa zsadnm spsobom zniuje monos naplni poiadavky sstavnej prpravy na riadny ivot obana. Obdobne to, ia, plat aj v niektorch zariadeniach socilnych sluieb. Geiler a Hegeov (2004, por. In Levick 2008, s. 151) preto vstine zdrazuj, e administratvne zznamy maj by tak vek, aby poskytli vetky potrebn informcie a tak mal, aby sa v nich nenachdzali iadne zbyton alebo przdne informcie. lohou vetkch socilnych pracovnkov, ktor pracuj v priamej kontaktnej prci s klientmi, je odovzdva sptn vzbu tm riadiacim (socilnym) pracovnkom, ktor s zodpovedn za administratvne 5 opatrenia ohadom ich

(ne)primeranosti, (ne)vhodnom rozsahu, (ne)vhodnom jazyku a pod. Dobr manari socilnych intitci ktor si uvedomuj skutonos, e papiere nemu by dleitejie ako klienti sa takejto sptnej vzby bud sami doadova. Pravideln evalucia administratvy je dleitm systmovm nstrojom skvalitovania socilnych sluieb. Dokumentcia v socilnych slubch Ak socilna pracovnka pracuje v niektorom zariaden socilnych sluieb alebo socilnej intitcii, je povinn pozna a uplatova vetky vntorn predpisy tohto zariadenia a starostlivo s precznosou vies dokumentciu. Zvyajne je rozsah, obsah a forma vedenia dokumentcie bliie definovan v jednotlivch intitcich, zariadeniach socilnych sluieb alebo zariadeniach SPODaSK. Tieto je preto dleit pozna a repektova (Mtel, In Mtel Olh Schavel, 2011, s. 188). Na Slovensku poda zkona . 448/2008 Z. z. patria medzi prevdzkov tandardy kvality poskytovania socilnej sluby urenie postupov, pravidiel a spsobu spracvania a vedenia evidencie dokumentcie o prijmateovi socilnej sluby a jej archivcie. Spis klienta nm sli ako prehad o vetkch aktivitch, ktor socilny pracovnk v spoluprci s klientom vykonal. Zmyslom vedenia tejto evidencie je uchovva vetky dostupn, znme a objektvne informcie o klientovi a posudzovanej situcii tak, aby bolo mon v prpade potreby kedykovek pokraova v prci (Levick, 2008, s. 150). Zkladnm dokumentom v spise klienta je zmluva o poskytovan socilnej sluby medzi poskytovateom a klientom, v ktorej je psomnou formou zdokumentovan kontrakt medzi nimi (minimlne tandardy tejto zmluvy uvdza zkon . 448/2008 Z. z.). Hoci uveden zkon taxatvne vymenovva len niektor socilne sluby pre ktor je tto zmluva povinn, z hadiska poskytovatea aj prijmatea je vhodnejie, ak je vzjomn kontrakt zdokumentovan psomnou formou. Na druhej strane v socilnej prci s osobitmi skupinami klientov, ktor sa z hadiska metd realizuje najm streetworkom, nemono vies evidenciu a dsledn dokumentciu pre dodranie diskrtnosti a anonymity, o je zsadou nzkoprahovho prstupu prce s umi bez domova, zvislmi klientmi, klientkami v oblasti prostitcie, obchodovania s umi a pod. Preto sa aj v novele . 551/2010 Z. z. zkona o socilnych slubch . 448/2008 Z. z. uvdzaj pecifick prpady, ke nie je nutn vies evidenciu klientov. Zmluva o poskytovan socilnej sluby nie je ani zaleka jedinou sasou spisovej dokumentcie. Reamer (1998, s. 166) okrem toho uvdza zloky dokumentcie, ktor sa

zvyajne pouvaj v americkej klinickej socilnej prci a mu by uiton aj pre socilne sluby v naich podmienkach (por. In Mtel, 2010, s. 123 - 124): kompletn socilna histria a kompletn anamnza (osobn, rodinn, profesijn, resp. kolsk, prpadne aj zdravotn); poradensk pln zameran na odstrnenie problmov klienta a obnovenie porch psycho-socilneho fungovania (v rmci neho je vhodn uvies dvody na poiadanie o slubu, objektvny a nleit asov pln, stratgiu intervenci, plnovan poet stretnut a ich trvanie, spsoby vyhodnocovania rozvoja, pln ukonenia sluieb a dvody ukonenia); shlas so spracovanm osobnch dajov (na Slovensku v zmysle 7 zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov a v slade s zkonom . 448/2008 Z. z. v z. n. p.); tento shlas sa nevyaduje vtedy, ak spracvanie osobnch dajov je nevyhnutn na ochranu ivotne dleitch zujmov osoby, ktor nem spsobilos na prvne kony alebo je fyzicky nespsobil na vydanie shlasu, a ak nemono zska shlas jej zkonnho zstupcu (poda 7 ods. 4 psm. c. zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v z. n. p.); postupy a spsoby poskytovania informovanho shlasu; krtky opis vetkch rozhodnut a intervenci, ktor vykonal socilny pracovnk v priebehu poskytovania sluieb, vrtane zvolench metd a technk socilnej prce; zznamy vetkch kontaktov vytvorench s treou stranou (lenmi rodiny, znmymi, inmi odbornkmi), ich spsoby (osobne, telefonicky, psomnou korepondenciou, emailom), strun opis a vetky dleit informcie, ktor boli poskytnut; zznamy vetkch konzultci s inmi profesionlmi, vrtane dtumu, na ktorom sa klient dohodol pokia ide o alie stretnutia; informcie zahajce akkovek kritick incidenty (napr. suicidlne sklony, ohrozovanie inch, nadmern povanie alkoholu alebo omamnch ltok, krza v rodine) a reakcia socilnych pracovnkov na ne; akkovek pokyny, odporania a rady poskytnut klientom, vrtane distribcie a odporania konzultovania s inm pecialistom; opis vetkch kontaktov s klientmi, vrtane formy (osobne, telefonicky...), dtumu a asu kontaktu; rozhodnutia, ktor urobil vo veciach klienta socilny pracovnk, resp. socilna intitcia (napr. rozhodnutie o priznan dvky v hmotnej ndzi a pod.) a rozhodnutia, 7

ktor urobil vo veciach klienta odbornk z inej profesie (napr. psychiater), intitcie (napr. sd, kola) alebo v prpade maloletch rodi, resp. in zkonn zstupca; zznamy o nespench alebo odvolanch stretnutiach; sumarizovanie predchdzajcich alebo sasnch psychologickch, psychiatrickch alebo inch lekrskych vyetren, dleitch pre intervenciu socilnych pracovnkov; zdokumentovanie priebehu a vsledku dilematickch situci, o je dleit aj kvli eventulnym sanostiam, obvineniam zo zneuitia prvomoci alebo pri sdnom konan; dvody pre ukonenie poskytovania socilnej sluby; zveren zhodnotenie celho prpadu; nvrh alch podpornch opatren aj po skonen kontraktu, resp. monost optovnho kontaktovania socilneho pracovnka, resp. intitcie; kpie vetkch dleitch dokumentov ako s podpsan shlas klienta, korepondencia, dohoda o spsobe platby a sdne listy. Vybran etick aspekty dokumentcie Z etickho hadiska je dleit pripomen, e klient m prvo kedykovek do svojej spisovej dokumentcie nahliadnu. Za neetick sa povauje akkovek falovanie dokumentcie alebo poskytnutie myselne nepresnch zznamov nezvisle od toho, i by lo o prospech alebo neprospech klienta. Zvl drazne to plat pre socilnych pracovnkov s rozhodovacou prvomocou pokia ide o poskytovanie alebo neposkytnutie finannej alebo materilnej socilnej podpory (Mtel, In Mtel Olh Schavel, 2011, s. 123). Z hadiska etiky je dleitm aspektom socilnej prce dvera medzi poskytovateom sluby, resp. socilnym pracovnkom alebo poradcom a samotnm klientom. Tto sa neme minimalizova na zkonn rmec ochrany osobnch dajov a povinnej mlanlivosti. Uveden povinnos trv aj po skonen pracovnho pomeru (v zariaden socilnych sluieb). Mnoh z informci, ktor sa socilny pracovnk od klienta dozvie v priebehu poradenskho vzahu, leia v oblasti dvernosti (Mtel, 2010a, s. 130). Barker v Slovnku socilnej prce (2003, s. 90) dvernos definuje ako etick princp, poda ktorho socilny pracovnk alebo in profesionl nesmie poskytn informcie o klientovi bez jeho shlasu. Tieto informcie zahaj identitu klienta, obsah rozhovorov, profesionlne mienky o klientovi a materily zo zznamov. Dvernos vak nezabrauje poskytova nleit informcie o klientoch kolegom v pracovnej organizcii. V pecifickch prpadoch sa sdnou cestou me od socilnych pracovnkov a ostatnch profesionlov vyadova poskytnutie niektorch informci 8

o klientoch (napr. v prpadoch nsilia, objednanch zloinov a pri podozren zneuvania det). Hoci by sa prezradenm dvernch informci tretej strane (vrtane blzkych rodinnch prslunkov), bez shlasu klienta, neporuil zkon, ilo by o zvan etick zlyhanie socilneho pracovnka. Jednm z dleitch nstrojov administratvno-dokumentanch nstrojov udriavania dvery v socilnej prci je prve tzv. informovan shlas. Barker (2003, s. 217) ho definuje ako poskytnutie shlasu klienta socilnemu pracovnkovi a organizcii alebo inej profesionlnej osobe k pouitiu pecifickej intervencie, vrtane diagnostiky, terapie, vyetrenia a vskumu. Toto dovolenie mus by zaloen na vetkch informcich potrebnch k rozumnmu shlasu. Informovan shlas mus by zaloen na poznan rizk a alternatv (pozn. povinnos mlanlivosti zamestnanci nemaj, ak je to poda osobitnho zkona nevyhnutn na plnenie loh orgnov innch v trestnom konan.). Jednm z najvch rizk zneuitia profesionlnej prvomoci je zanedbanie zskania informovanho shlasu. Informovan shlas sa okrem poskytovania informci tretej strane tka shlasu k fotografovaniu, audio a video zznamu pre mdi. Psomn informovan shlas by mal patri k dleitm sastiam dokumentcie v zariadeniach socilnych sluieb. Socilna pracovnka alebo pracovnk sa v socilnych slubch mu ocitn v nezvideniahodnej situcii, ke maj robi rozhodnutia v dilematickch situcich svojej profesijnej innosti. Etickou dilemou sa rozumie vber medzi dvomi alebo viacermi neelanmi monosami. Kee iadnu z monch spsobov rieenia nie je mon oznai za dobr, vber je rozporupln a konen rozhodnutie m by menm zlom alebo menm utrpenm. V dilematickch situcich sa robia rozhodnutia vemi ako. Od profesionlnych socilnych pracovnok a pracovnkov sa vyaduje, aby vedeli robi nleit rozhodnutia aj v takch situcich, ktor meme oznai za dilematick. Z hadiska profesionlnych kompetenci a zodpovednej etickej prpravy socilnych pracovnkov by tto mali vedie systematicky postupova k rieeniu takchto situci. V priebehu systematickho procesu prpravy na vykonanie rozhodnutia sa asto vyjasuje, ktor smer rieenia prinesie viac prospechu a menej zla. Napriek tomu socilny pracovnk nebude vnma 100 %-n istotu. To je vak sasou povahy etickch dilem. Rozhodnutie je jednoducho nutn spravi. Socilny pracovnk mus by pripraven svoje rozhodnutie zdvodni klientovi, zamestnvateom (vedeniu organizcie), kolegom a nleitm radom. A prve k tomuto elu sli zdokumentovanie celho procesu (por. Mtel, 2010b). Dsledn dokumentcia je dleit aj kvli eventulnym sanostiam, obvineniam zo zneuitia prvomoci, pri sdnom konan,

alebo na ochranu ivota klienta, ktor nem spsobilos na prvne kony alebo je fyzicky nespsobil na vydanie psomnho shlasu. Zver Administrcia a dokumentcia patria k integrlnym innostiam socilnych pracovnkov socilnych slubch. Ich eticky citliv uvanie, zdvodovanie a prezentovanie klientom me by dleitm nstrojom skvalitovania socilnych sluieb. Socilna prca ako profesia zaloen na hodnotch me dokonca uva administrciu a dokumentciu ako nstroj posilovania a zmocovania klientov k uvedomovaniu si svojich prv, povinnost a hodnoty. Zoznam bibliografickch odkazov [1] BARKER, R. L. 2003. The Social Work Dictionary. 5th Ed. Washington, DC : NASW, 2003. 493 s. ISBN 0-87101-355-X. [2] DEPAUL SLOVENSKO. 2009. Kdex profesionlnho prstupu Depaul Slovensko. Bratislava : Depaul Slovensko, 2009. 21 s. [3] GEILER K. A. HEGE, M. 2007. Konzepte sozialpdagogischen Handelns: Ein Leitfaden fr soziale Berufe. 11. Auflage. Weinheim, Mnchen : Juventa Verlag, 2007. 222 s. ISBN 978-3-7799-2013-7. [4] INTERNATIONAL FEDERATION OF SOCIAL WORKERS. 2004. Ethics in social work: Statement of principles. Geneva : IFSW, 2004. [5] KELLER, J. 2010. Sociologie organizace a byrokracie. 2. vyd. Praha : Slon, 2010. 184 s. ISBN 978-80-86429-74-8. [6] LEVICK, J. 2008. Na ceste za klientom. 2. vyd. Trnava : Oliva, 2008. 284 s. ISBN 97880-89332-03-8. [7] MTEL, A. 2010a. Etika socilnej prce. Bratislava : V ZaSP sv. Albety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6. [8] MTEL, A. 2010b. Systematick postup een etickch dilemat v sociln prci. In PITNEROV, D. SKARUPSK, H. Akn pole sociln prce IV. Sbornk pspvk z vdeck konference s mezinrodn ast na Pedagogick fakult Univerzity Palackho v Olomouci 23. bezna 2010. Brno : Paido, 2010, s. 41 45. ISBN 978-80-7315-211-6. [9] MTEL, A. 2011. Socilna prca ako profesia zaloen na hodnotch. In ONDRUKOV, E. KOSCUROV, Z. (eds.) Realita a vzia socilnej prce. Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Univerzita Komenskho, 2011. ISBN 978-80-223-3075-6, s. 193-199. 10

[10]

MTEL, A. OLH, M. SCHAVEL, M. 2011. Vybran kapitoly z metd socilnej MTEL, A. SCHAVEL, M. et al. 2011. Aplikovan socilna patolgia v socilnej MHLPACHR, P. 2008. vod do sociln prce. Brno : V ZaSP sv. Albety NOVOSAD, L. 2004. Zklady teorie a metod sociln prce. II. dl. Liberec : REAMER, F. G. 2006. Social Work Values and Ethics. 3rd Edition. New York : ROMAN, T. 2010. Administratvna prca pedagga ako riziko formlnej prce

prce I. Bratislava : V ZaSP sv. Albety, 2011. 214 s. ISBN 978-80-8132-027-9. [11] prci. Bratislava : V ZaSP sv. Albety, 2011. 442 s. ISBN 978-80-8132-009-5. [12] v Bratislave IMS, 2008. 100 s. ISBN 978-80-7392-070-8. [13] Technick univerzita v Liberci, 2004. ISBN 80-7083-890-6. [14]

Columbia University Press, 2006. 240 s. ISBN 978-0-231-13789-8. [15] v penitencirnom zaobchdzan. In Rizika sociln prce. Sbornk z konference VII. Hradeck dny sociln prce. Hradec Krlov : Gaudeamus. ISBN 978-80-7435-086-3, s. 95-100. [16] [17] Zkon . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov. Zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona .

455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov.

Kontakt doc. PhDr. ThDr. Andrej Mtel, PhD. Katedra socilnej prce V ZaSP sv. Albety Nm. 1. mja 1, P.O. Box 104, 810 00 Bratislava andrej.matel@gmail.com PhDr. Ladislav Roman, PhD. Katedra socilnej prce V ZaSP sv. Albety v Bratislave Nm. 1. mja, . 1, P.O. Box 104, 810 00 Bratislava ladisla.roman@gmail.com

Citovanie: MTEL, A. 2011. Eticky senzitvna administrcia a dokumentcia v socilnych slubch. In KOVAOV, M. MTEL, A. TEPANOVSK, M. (eds.) 2011. Administrcia a riaden dokumentcia v socilnych slubch. Zbornk z medzinrodnej vedeckej konferencie. Skalica : Obianske zdruenie ELISABETH. ISBN 978-80-970567-2-8, s. 19-29.
(Pri citovan lnku prosm o oznmenie na e-mailov adresu: andrej.matel@gmail.com)

11