A

DVOJMESANK VETKCH TERCHOVANOV www.terchova.sk Ronk 22 slo 6/2011 Cena 1

Mylienka roka: TROCHA LSKY LOVEKA K LOVEKU JE VIAC AKO CEL LSKA K UDSTVU. Richard Dehmel
Uf, to bol ale rok! Mnoh z ns s zrejme aj radi, e ochva kon. Mm siln pocit, e naa modern doba zana znepokojujco a nebezpene pripomna spolonos nevonosti. Komunikan prestenos, obrovsk inflcia informci, strata ilzi o politike a politikoch... To vetko v rznych proporcich a svislostiach vak vyznieva akosi samoelne a a kafkovsky bezndejne. as letiaci okolo ns neustle zvyuje svoje otky a my sa pod jeho permanentnm tlakom ctime neskutone pomal. Dostvame sa tak do pozcie achistu v asovej tiesni, ktor m iba jednu alternatvu o najrchlejie spravi ah bez ohadu na to, i bude dobr, alebo zl... Veru, as ns m vo svojej moci a asto to dva uom nemilosrdne najavo. Kee ns udalosti zo eleznou pravidelnosou zvykn zastihn vdy nepripravench, mme zfal pocit, e sme odsden na to, aby sme ku vetkmu zsadnmu prichdzali s oneskorenm. Ako by sme sa stle len oneskorovali, ako by sme boli prli pomal. Netreba ale zfa, vdy existuje nejak ndej. Take, nech krza pokrauje, nech sa veselo trajkuje alej, nech zdraie okovek, nech sa zvia ceny hocioho ni sa nedeje. My sme sa rozhodli i na Slovensku za kad cenu! primne vm vetkm, mil itatelia, vinujem milostipln preitie vianonch sviatkov, hojnos Boch darov, pokoj vo vaich rodinch, pevn zdravie a trval astie v roku 2012. A, samozrejme, nech ns Pnboh i naalej pri zdravom rozume zachova ri! Peter CABADAJ

O ASE

PF 2012

Foto - Milan KOSEC

Farsk listy Obecn rad informuje spomienky profily osobnost histria vianon recepty humor port fotografie kresby krovka. To vetko + mnoho alch zaujmavost njdete vo vianonom plnofarebnom sle, ktorm sa uzatvra 22. ronk vydvania novn Terchov.

FARSK LISTY

Diea, s ktorm nik nertal, hbe nam ivotom i celmi dejinami

Vek lovek, vnimon udalosti, udalosti, ktor otriasli svetom. asto povame tieto vrazy, denno-denne s ich pln sprvy. Tieto vek udalosti ns ovplyvuj, rozmame o nich, obdivujeme ich, alebo ns okuj. Neraz sa aj bojme, o nm prines a ivot, nejak hrzu? Neraz opakujeme: to neprinesie ni dobrho. Aj ke vek a vek udalosti zasahuj do nho ivota a sveta, predsa niekto in je tu dleit. T, ktor si mysleli, e s pnmi dejn, iba poslili skutonmu Pnovi dejn. V tch doch vyiel rozkaz od cisra Augusta vykona spis udu po celom svete... A vetci li da sa zapsa, kad do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejskho mesta Nazaret do Judey, do Dvidovho mesta, ktor sa vol Betlehem, lebo pochdzal z Dvidovho domua rodu, aby sa dal zapsa s Mriou, svojou manelkou, ktor bola v poehnanom stave. Km tam boli, nadiiel jej as produ. I porodila svojho prvorodenho syna, zavinula ho do plienok a uloila do jasie, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. (Lk 2, 1-7) Najmocnej mu vtedajieho sveta, rmsky cisr pn ivota a smrti sa rozhodne zisti, ak vek je jeho ra, ak je jeho moc. Chce vedie, koko ud je mu poddanch, s kokmi me rta vo vojne, kok mu maj plati dane... o ho zaujma, je moc a financie. Tto vnimon udalos nti chudobn rodinu z Nazareta, aby sa vydala na cestu do mesta, z ktorho pochdzali jej predkovia; tam sa maj zapsa. Tto chudobn udia s vak pre ru nezaujmav, pretoe od nich nedostane cisrska poklada prspevky, a ke aj, tak vemi mlo. Preto

Terchov v 30. rokoch minulho storoia. V popred Kostol sv. Martina.

mono ani nezapsali chudobn enu a jej diea, ktor prilo na svet. Ve nemali ni a ktovie, i diea aj tak zakrtko nezomrie v tchto nehostinnch podmienkach. Boh si vak poslil tmto nariadenm cisra, aby sa splnili proroctv o Mesiovi, e bude pochdza z Dvidovho domu a rodu. Meme sa prvom pta, i Boh nedal do pohybu cel rmsky svet len preto, aby to poslilo jeho plnom. no, mocn sa stali iba sluhami v plnoch Boch. To diea, s ktorm v ri nik nertal a nepotal, pre ktor nemali miesta, v pozad riadi dejiny sveta. A aj dnes, po dvoch tisc rokoch od jeho narodenia, sa presviedame, e je to tak. Kok si mysleli, e s mocn a riadia svet, kok sa teili z toho, e sa ich udia boja. Dnes patria u len na smetisko dejn. Ale Diea z betlehemskch jasie nm svojou lskou iari ako ven majk na cestu ivotom. Ono priahuje a bude priahova mnohch, a vea je tch, ktor si uvedomuj, e sa oplat jeho prija za Pna svojho ivota. Mil priatelia, v tomto predvianonom ase upriamme pozornos na Diea v jasliach. Bezbrann Diea je nam Vykupiteom. Napriek svojej chudobe a bezbrannosti je tak bohat a mocn, aby ns obdarovalo. Ak Ho prijmeme do svojho ivota, budeme bohat. K nadchdzajcim sviatkom Jeiovho narodenia vm toto zo srdca prajem a vyprosujem. Pter Pavol KRUTK, SVD sprvca farnosti

TERCHOV 6/2011

Rehonci zvolili novho predstavenho

Program sv. om a podujat v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej poas vianonho obdobia 2011/12
Dtum De Liturgick slvenie advent tedr de Narodenie Pna as sv. om a podujat 6:30 zakonenie rort 6:30 24:00 polnon sv. oma 7:00 8:30 9:00 domov dchodcov 10:30 15:00 Jaslikov pobonos 7:00 8:30 9:00 domov dchodcov 10:30 popoludn koledovanie det Dobrej noviny 6:30 17:00 6:30 17:00 6:30 16:00 sv. oma a akovn pobonosou na koniec roka 23.12. 2011 24.12. 2011 25.12. 2011 piatok sobota nedea

Podpredsedom konferencie na druh funkn obdobie sa stal vincentn pter Jozef Noga, CM, almi lenmi rady s premontrt Ambrz Martin trbk, salezin Karol Mank, SDB, a frantikn Jeremi Daniel Kvaka, OFM. Jn HALAMA, SVD, rodk z Tepliky nad Vhom (na snmke), vstpil do kazskho seminra Spolonosti Boieho Slova ako 18-ron. V roku 1997 bol vysvten za kaza. Zkladn teologick vzdelanie zskal v Nyse (Posko) a na TF TU v Bratislave. Doktorandsk tdi so zameranm na ekumenizmus absolvoval aj naKatolckej univerzite Jna Pavla II. v ubline (Posko). Bol prefektom v kazskom seminri Spolonosti Boieho Slova v Bratislave a prednal na RKCMBF UK v Bratislave. V mji 2010 sa stal provincilom Spolonosti Boieho Slova na Slovensku. lohou konferencie, ktorej tatt schvlila Apotolsk stolica, je podporova a rozvja zasvten ivot, spolupracova v pastoranej, charitatvnej, vchovno-vzdelvacej oblasti, udriava kontakt s cirkevnmi a ttnymi predstavitemi a jednotlivmi dikastriami rmskej krie, podporova snahy KBS a spolupracova s jednotlivmi biskupmi. -TK KBS(Katolcke noviny, . 42, 23.10. 2011, s.4) SPOMIENKA

Konferencia vych rehonch predstavench (KVRP) m novho predsedu. Salezina Karola Manka, SDB, po troch rokoch vystriedal provincil verbistov Jn HALAMA, SVD, ktor sa stal aj predsedom rady KVRP. Rozhodli o tom zstupcovia KVRP na pravidelnom plenrnom zasadan na Donovaloch 10. 11. oktbra 2011.

26.12. 2011

pondelok Sv. tefan, muenk

28.12. 2011 30.12. 2011 31.12. 2011 1.1. 2012

streda piatok sobota nedea

Svtch neviniatok Sv. rodiny Jeia, Mrie a Jozefa Sv. Silvester, ppe

Panny Mrie Bohorodiky 7:00 Nov rok 8:30 Prv piatok v mesiaci 9:00 domov dchodcov 10:30 2. Vianon nedea 7:00 8:30 9:00 domov dchodcov 10:30 7:00 8:30 9:00 domov dchodcov 10:30 7:00 8:30 9:00 domov dchodcov 10:30

3.1. 2012

nedea

6.1. 2012

piatok

Zjavenie Pna

8.1. 2012

nedea

Nedea Krstu Pna

Pavla TURANA

Kto mal rd, nezabda, kto poznal, spomenie si. Da 28. oktbra 2011 sme si pripomenuli 20. vroie mrtia nho manela a otca

Kto ste ho poznali, venujte mu s nami modlitbu a tich spomienku. S lskou a ctou spomna manelka a deti s rodinami

TERCHOV 6/2011

QBECN RAD INFORMUJE

k vianonm sviatkom vm chcem zaela vea rodinnej pohody, spokojnosti, hojnos Boieho poehnania a v novom roku 2012 pevn zdravie a sprvne rozhodnutia.
Viktor VALLO starosta obce Terchov

Ven spoluobania,

Prostrednctvom OZ Partnerstvo pre MAS Terchovsk dolina, z programu Leader a Programu rozvoja vidieka, zskala Terchov grant na projekt Stavebn pravy obecnho radu. Fotoarchv Obecnho radu Terchov.

Z programu cezhraninej spoluprce Posko Slovensko, v rmci projektu Zvyovanie bezpenosti cestnej premvky v slovenskoposkom prihrani, sa podarilo v obci zabezpei merae rchlosti a spomaovacie prahy (mont sa urobila na jar 2011). Fotoarchv Obecnho radu Terchov.

TERCHOV 6/2011

astnci medzinrodnho projektu Comenius po privtan na Obecnom rade v Terchovej.

Projekt Comenius Cultural heroes are meeting

Zkladn kola Most pri Bratislave je prostrednctvom Slovenskej akademickej asocicie pre medzinrodn spoluprcu a Nrodnej agentry Programu celoivotnho vzdelvania zapojen do projektu pod nzvom Cultural heroes are meeting. Prve z tohto dvodu sa Slovensko stalo na jeden tde hostiteom pre astnkov projektu z Vekej Britnie, panielska, Turecka a eskej republiky. Spolu 18 zahraninch host a 9 host z naej Z slvnostne prijal na Obecnom rade v Terchovej zstupca starostu Ing. Marin Zajac a prednosta radu Ing. Frantiek Kada. Po slvnostnom prijat astnci navtvili mzeum Jnoka a sasne sa pustili po stopch Jnoka; absolvovali sme krsnu tru po Jnokovch dierach. Vemi zaujmavm bolo pre zahraninch host ochutnanie miestnych pecialt v Terchovskej kolibe. Prve Jnok sa stal strednou postavou aj zverenho galaprogramu na Slovenskej pde ilo o predstavenie Jnok v podan naich ikovnch iakov a folklrneho sboru SUK, ktor sa uskutonilo v priestoroch divadla SUK v Rusovciach 22. 9. 2011. Tento projekt podporili aj tak vznamn osobnosti ako Jej excelencia vevyslankya Susannah Montgomery z vevyslanectva Vekej Britnie, z vevyslanectva panielska v Bratislave Luis Pardias Bjar, pridelenec pre vzdelvanie, z vevyslanectva Tureckej republiky v Bratislave Duygu elebisoy, 2. tajomnka vevyslanectva, z vevyslanectva eskej republiky v Bratislave Mgr. Tom Jadlovsk, PhD., 2. tajomnk, z Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR Mgr. Eugen Svitek, riadite odboru M, Z, ZU a kolskch zariaden, Ing. Frantiek Mastn, starosta obce Most pri Bratislave, ktor je zriaovateom Zkladnej koly v Moste pri Bratislave. Projekt sa stal prnosom pre inovciu kolskho programu, dosiahol nadpredmetov charakter a zabezpeil pre iakov skvalitnenie a rozvjanie kompetennho profilu iaka naej koly. Projektov prezentcie, interaktvne dramatizcie, ako aj poznvanie krajn, kultr a nrodnch hrdinov inch krajn slia v tomto projekte na to, aby o najviac priblili ivot, histriu a bohatstvo dejn inou formou, ako len poznvanm obrzkov z knh. Pomocou tohto projektu sme mohli skvalitni nau inovatvnu vchovu na kole. iaci vyuvaj a zrove aj rozvjaj svoje schopnosti narba s informanmi technolgiami pri dokumentcii aktivt a rozvjan projektu, dokzali urobi vstupy projektu v prospech multikultrnych vzahov. Na zver mi dovote vyslovi primne poakovanie vedeniu obce Terchov, obzvl Ing. M. Zajacovi a Ing. F. Kadaovi , ktor zabezpeili dstojn prijatie naich host a ochotne podporili n medzinrodn projekt. Pevne verm, e medzinrodnm projektom naej koly sa aj obec Terchov dostala do povedomia irokej verejnosti doma i v zahrani. PaedDr. Lenka HOLKOV riaditeka Z Most pri Bratislave

TERCHOV 6/2011

VZNAMN OCENENIE TERCHOVSKEJ MUZIKY

Foto - Milan KOSEC

Maliar, grafik a ilustrtor Viliam Chmel (1917 - 1961) patr medzi popredn osobnosti modernho slovenskho vtvarnho umenia. Ist obdobie svojho brlivho ivota preilv Terchovej (presnejie v tefanovej), kde naiel nielen siln inpiran zdroje, ale aj niekoko priateov. Pribline pred dvoma rokmi sa podarilo objavi (dovtedy nezvestn) cyklus nevekch Chmelovch grafk a malieb, ktor vznikli v Jnokovom kraji. Sasou tohto zaujmavho cyklu je aj dielo uverejnen v naich novinch. Autor sa zjavne nechal inpirova terchovskou muzikantskou tradciou.

Foto - Milan KOSEC

TERCHOV 6/2011

Da 6. decembra 2011, rovno na Mikula, to bolo presne 10 rokov, o vznikol FS Chotr. Ilo vtedy o podnet Alenky Martinekovej, teraz u Tichej, a jej kamartky Hanky Murovej, ktor sa, ia, zaloenia nho sboru nedoila a odila do nenvratna...

JUBILUJCI FOLKLRNY SBOR CHOTR

10. vroie vzniku

Pre vek zujem det navtevova n sbor sme boli nten v roku 2010 rozdeli ho poda veku a zrove vytvori detsk folklrny sbor Chotrik, ktor navtevuj deti od tyroch rokov. V tomto odchdzajcom roku sme mali prv vystpenie a zastnili sme sa tie na okresnej sai Vtanie jari; podarilo sa nm vyhra prv miesto a postpi do krajskho kola v Dolnom Kubne!. Hne na to sbor inkoval na Medzinrodnom folklrnom festivale Jnokove dni v Terchovej, neskr sme naprklad sprjemnili posedenie pri prleitosti Da cty k starm v RIC TERCHOVEC. N program, samozrejme, sceujeme vekmi tanenkmi z FS Chotr. Mlados, krsa, rados zo ivota, sdrnos a kamartstvo prevldaj medzi lenmi nho kolektvu. ubozvun tny piesn, ktor vychdzaj z hrdielok naich spevok, ns sprevdzaj nielen v rmci vetkch vystpen, ale asto si ich iadaj aj pri odepovan nevesty na svadbch. Sbor m preto k dispozcii vlastn starodvny svadobn dievensk kroj. Samozrejme, k spevu patr tie tanec. Stovky mint a hodn na skkach nenavne venuj nai lenovia ncviku prvkov, varici i ucelench tancov z rznych reginov Slovenska. Vo svojej ponuke mme spevy a tance z Terchovej, vchodu, Horehronia, teraz sa chystme na goralsk tanec. Do tanca nm hra terchovsk muzika. Poas svojej existencie sbor vystupoval na mnohch pdich doma i v zahrani. Zastnili sme sa rznych sa ako Vtanie jari, Kubnske

krpeky, Slvik Slovenska, Terchov m talent, Talentmnia a na rznych heligonkrskych i spevckych saiach, z ktorch mme aj vazov. Slovensk folklr sme reprezentovali i v zahrani. FS Chotr inkoval tie spolu s Lnicou pri prleitosti 60. vroia jej vzniku. Samozrejme, nikdy nechbame doma v Terchovej na Jnokovch doch, ani na Jaslikovej pobonosti poas Vianoc s ou sme pochodili cel Slovensko. Od zaloenia sboru sa u ns vystriedalo viacero lenov. Niektor odrstli a v dnenej dobe s u z nich rodiia, ktor vychovvaj novch tanenkov; al pre svoj vek postpili do inch sborov, ale s aj tak, ktor sasne navtevuj n sbor, aj in. Z uvedenho vyplva, e mlde, ktor sa stretva dvakrt do tda na skkach, k nm chod rada a berie to skr ako prjemn stretnutie s kamartmi, nie ako povinnos. Ku kadmu tancu je potrebn kroj. Terchovsk kroj m kad n len svoj vlastn, horehronsk dievensk kroje s poian, chlapensk koele mme sborov, vchodniarske tie patria sboru. O uitie sa postarala nenavn Veronika Hajasov, ktor je nielen umeleck vedca, ale aj fotografka, organizan vedca, krajrka a asto i ofrka sboru... Popri svojom zamestnan sa teda okrem inho obetavo venuje i itiu terchovskch chlapenskch krojov. A o doda na zver? Azda by sa patrilo poakova. akujeme teda vetkm terajm i bvalm lenom sboru, muzikantom, rodiom a, samozrejme, vedcej nho sboru, ktor sa o vetko nezitne a prkladne star. Do alch rokov si elme vea krsnych tnov, ladnch pohybov, kamartskych zitkov, dobrch a kvalitnch vystpen. Odkaz folklru od starch rodiov pre budce genercie ide iba cez ns mladch! FS CHOTR

TERCHOV 6/2011

PRED 280 ROKMI BOL POSTAVEN KOSTOL SV. MARTINA

V roku 2011 si pripomname 280. vroie postavenia Kostola svtho Martina v Terchovej. Toto jubileum vznamne rezonovalo aj poas nedvnych novembrovch oslv patrna nho starho kostola. Nasledujci prspevok Petra Cabadaja je strunm zhrnutm pohnutej histrie spomnanho chrmu. Prv priame psomn sprvy o Terchovej pochdzaj z druhej polovice 16. storoia; zakladajca listina m dtum 22. aprl 1580. Vznik samotnej obce svis s takzvanou kolonizciou na valaskom prve, ktor v tomto obdob u strcala svoj pvodn etnick charakter a predstavovala skr urit formu hospodrskeho podnikania. Majitelia feudlnych panstiev v horskch oblastiach Slovenska vyuvali oraz intenzvnejie bohatstvo lesov, lk a pasienkov. Na podporu vysokohorskho chovu oviec a dobytka zakladali (poveda zhusovania u existujcich osdlen) po boiach Bielych Karpt a po oboch stranch Beskd (Kysuce, Orava), nov osady. Intenzifikcia ponohospodrstva spojen tie so zakladanm majerov, kde feudli hospodrili vo vlastnej rii, svisela najm s tureckou okupciou Dolnej zeme najrodnejch ast Uhorska. Uveden situcia spsobila okrem inho i katastroflny nedostatok ivotne dleitch ponohospodrskych produktov. Vsledkom naznaench zloitch hospodrsko-politickch pomerov bol aj vznik viacerch dedn v Oravskej a Trenianskej upe. Jednou z nich sa stala i Terchov.

Vchod do Kostola sv. Martina (zaiatok 40. rokov minulho storoia).

(1731 1980 2011)

Zasvtili ho svtmu Martinovi A do roku 1731 nedisponovala obec vlastnm kostolom ani farnosou. Tto skutonos ntila veriacich zastova sa bohosluieb a prijma sviatosti vo Varne. Terchov bola sasou varnskej farnosti a spomnan Varn vzdialen 15 kilometrov. Kadodenn namhav prca na poli a v lesoch vak neumoovala uom cestova (ie s po vlastnch, peo) tak aleko. Preto si pospolit terchovsk ud budoval kre, kaplnky a na tchto miestach prednal svoje modlitby, akovania a prosby Pnu Bohu. Pokraujci rast obce si ale zaal postupom asu vyadova vlastn chrm so samostatnou farou. K jeho vybudovaniu nakoniec prilo v roku 1731 a kostol zasvtili svtmu Martinovi. Zkladinu rmskokatolckemu kostolu v Terchovej venoval majite strenianskeho panstva Karol Serni. Chrm bol zrealizovan ako jednoloov stavba s predstavanou zpadnou veou, ktor mala k presbytriu pristavan severn sakristiu. Samotn presbytrium rieili projektanti polkruhovou lunetovou klenbou a cel lo chrmu valenou klenbou s lunetami. Na junej, zpadnej a severnej stene lode boli zakotven vek kovov konzoly, ktor niesli emporu so eleznm zbradlm. Na zpadnej strane ju podopierali dva kamenn stpiky. Tto empora pochdzala pravdepodobne z 19. storoia z obdobia pravy vstupu na chr cez juhozpadn prstavbu. Pvodn empora taktie obiehala vetky tri steny lode; na zpadnej strane vak bola zrejme kratia. Do lode sa vstupovalo z podveia obdnikovm portlom so segmentovm zklenkom, z juhu obdnikovm portlom s hladkou kamennou ambrnou, ohranienou litou. Okn lode a svtyne mali polkruhov zklenky. Strecha lode bola sedlov, kryt indom, po stranch elnho ttu sa nachdzali ovlne otvory. Ppodlan vea sa vyznaovala mierne nepravidelnm pdorysom (tvorcovm). Zo zpadu sa do nej vstupovalo polkruhovm portlom so segmentovm zklenkom, z juhu neskr prerezanm vstupom z prstavby. Nad vstupnm portlom bola polkruhov nika, na druhom a tvrtom podla mal obdnikov okienka so segmentovmi zklenkami vntornch paliet, na piatom podla polkruhov zvukov okn (rovnak ako v lodi a vo svtyni). Vea, lo aj svtya mali bohato profilovan podstren rmsu. V barokovom tle Interir elnej fasdy kostola bol pomaovan liznami. Na elnej strane stredu lode stl hlavn oltr v neskorobarokovom tle, pochdzajci z druhej polovice 18. storoia. V stpovej asti dominoval obraz patrna kostola svtho Martina, biskupa (316-397). Jej organick as tvorili aj tyri barokov plastiky z 18. storoia. V strede sa nachdzal obraz svtice Anny, nad nm portrt svtho Antona od znmeho maliara, rezbra a retaurtora Konrda vestku z roku 1906. (Obraz svtho Antona je jednm z umelcovch poslednch diel, pretoe v novembri 1907 zomrel.) V barokovom tle bola postaven i kazatenica; jej parapetu vypali ploch relify alegorickch postv. Ilo o vone namaovan obrazy svtho Petra a svtho Dominika z polovice 19. storoia. Kostol svtho Martina bol postaven z lomovho kamea (pieskovec, bridlica), s vyuitm menieho mnostva tehly. Vea mala cibuovit podobu so indovou strechou. V inventrnom spise kostola z roku 1758 sa medzi inm uvdza jedna zlat montrancia, dva strieborn kalichy, strieborn cibrium a postriebren meden patina. Z obradnch rch tu bolo dvans lb, jedens korporlov, tri kazule (ornty) a jeden zelen pluvil. Na zklade tchto skutonost mono terchovsk farnos zaradi medzi skromnejie vybaven, nie vak chudobn. Svt Martin, patrn chrmu, sa nachdzal aj na obecnej peati; prv doklad o jej pouit pochdza z roku 1822 (predpoklad sa ale, e pea pouvalo vedenie obce u ovea skr). Pea zobrazovala sv-

TERCHOV 6/2011

tho Martina na koni ako dva as svojho pla obrkovi. Rmcoval ju npis Sigillum pagi Terchov 1822. Barokov Kostol svtho Martina sa dlh desaroia teil tedrmu mecenstvu a priazni zo strany grfskej rodiny Majltovcov (Mailathovcov) z Gbelian. Majltovci predstavovali pre jeho duchovnch sprvcov vek oporu a za vetky dobrodenia povala grfska rodina v chrme poetn nepsan privilgi. Tie pretrvali a do ias II. svetovej vojny. Necitliv rozhodnutie Od roku 1945 zaal kostol rchlo pustn a oskoro prestal sli svojmu pvodnmu elu. Poznail ho pomyseln zub asu, priom vetky dostupn finann prostriedky bolo treba okamite investova do finlnych interirovch prc v novopostavenom chrme. V roku 1949 Kostol svtho Martina uzatvorili a jeho al osud predstavuje vemi smutn kapitolu novodobej terchovskej histrie. Vari najsmutnejiu! Okresn

strancke orgny i napriek protestom miestnych veriacich direktvne ponkli schtral interir ronckemu drustvu. A tak sa tu najprv uskladnilo seno, neskorie objekt dokonca premenili na koiar pre oveky. Nie vak duchovn, ale pre tie drustevn... Sochy, obrazy i in relikvie sa, pochopitene, roztratili. (Zachoval sa organ, ktor svojho asu vyrobila firma K. Neusser z Novho Jina. Od roku 1952 je naintalovan v rmskokatolckom Kostole svtho Michala v Slove pri Byti.) Po zrten strechy s klenbou prijalo vtedajie vedenie obce necitliv rozhodnutie vych orgnov a ruiny chrmu boli dynamitom definitvne zrovnan so zemou. S dkladnou likvidciou zvykov sa zapoalo v predveer tedrho da, 23. 12 anno Domini 1980 o 14.00 h. Niekoko mesiacov pred 250. vrom postavenia Kostola svtho Martina! Peter CABADAJ Jna Frtrika ide vetko o autorov, ktorm sa v obdob niekdajieho komunistickho reimu venovala len okrajov pozornos. Tka sa to, naprklad, prslunka katolckej moderny Pavla Uka-Olivu, ako aj exilovch tvorcov Jna L. Dornskeho, Kolomana Kolomiho Geraldiniho (rodka z Terchovej), Karola Strmea, Eugena Vesnina a Andreja arnova. Kee poznm genzu tohto zaujmavho projektu, viem, e Pavol Cabadaj pri vbere bsnikov dobrovone rezignoval na nau sasn poziu a jej protagonistov. Citlivo sa ponoril do starch poetk a trpezlivo hadal vere so silnejm mylienkovm nbojom, zaujmavou obraznosou i originlnou metaforou. Niekedy pri spracovvan vyuil as bsne, inokedy len fragment i motv. Draz kldol na prirodzen harmonick prepojenie psobivej mylienkovej lnie textu s jej hudobnou reflexiou. Zhudobovaniu bsn slovenskch poetov sa skupina Arzn prleitostne venuje u dvans rokov. Dve skladby tejto proveniencie boli dokonca pouit v dokumentrnych filmoch o Jnovi Frtrikovi (Dobr de, bsnik,1999) a Pavlovi Ukovi-Olivovi (Bsnik oblakov, 2000). Spomnan snmky, ktor s pomerne asto reprzovan, nakrtila Slovensk televzia. Reijne je pod nimi podpsan (ia, u neboh) ilinsk rodk Ivan Petrovick. Kdesi som tal, e ra textrov nstupom slobodnch ias skonila. Mono, ale rzne muzikantsk formcie s textami pracuj naalej. Cdeko Odpovede vnmam ako nevtierav odpove kapely Arzn na vzvy a odkaz slovenskej pozie. Sasn genercie ju prli netaj, preto som zvedav, ako zareaguj posluchi. Peter CABADAJ ODPOVEDE /Jn Smrek/ Ten kto je mlad ten m as stiahni svoj prste moja mil natiahne si ho toko rz koko rz si sa opojila Ja miloval som a som mrel a priiel Kronos klesol na ma potom som povstal e som chcel le ja som mdl lska je slvna o je to prste dole da? o je to bozk da a by svt o je to vbec milova? Na to nik odpove mi ned Slvna je lska hovorm ja prorok przdny vchor skor ryby sa tr ja idem k nim pou ich nem rozhovory

Ako sme u naich itateov v predstihu informovali, v uplynulch tdoch vylo skupine Arzn najnovie cdeko s nzvom Odpovede. Viac sa o om dozviete z nasledujceho textu Petra Cabadaja, ktor sa nachdza v zaujmavo rieenom albumovom booklete. Pripjame aj bse Jna Smreka, poda ktorej je cel tento pozoruhodn projekt pomenovan.

ARZN A JE HO ODPOVEDE

Terchovsko-ilinsk skupina Arzn psob na slovenskej hudobnej scne od roku 1983. Poas takmer troch desaro svoje nepretritej existencie (!) preila velio a, samozrejme, m sa aj m pochvli. Album Odpovede, ktor kapela najnovie ponka, je oproti predolm platniam z inho sdka. Skladate Pavol Cabadaj dkladne prekutral vzcnu rodinn kninicu a na muku si zobral neijcich slovenskch bsnikov. Okrem klasika Jna Smreka a iastone ilinskho barda

TERCHOV 6/2011

 U R N OV K R TEFAN B. ROMAN
(Rozprvanie o jednej vnimonej osobnosti)

to ho vak z armdy prepustili a do skonenia vojny pracoval vo firme General Motors v Oshawe, vyrbajcej vojensk nkladn automobily. Zvratn karira Po skonen vojny sa mlad Roman rozhodol podnika v banskom priemysle, o ho zakrtko vynieslo medzi najbohatch ud v Kanade. V roku 1946 zaloil firmu Concord Mining Syndicate, ktor sa vemi spene etablovala v tejto oblasti podnikania. Neskr investoval svoj kapitl aj do urnovch ban v tte Ontario. Ukzalo sa, e bane s mimoriadne vnosn, a preto akcie Romanovej spolonosti zvratne stpli. Z pvodnch 30 centov sa v priebehu jedinho roka vyplhali na 12 dolrov, a v roku 1966 sa ich hodnota pohybovala na rovni a 82 dolrov! Takto vysok hodnota akci sa prakticky udrala a do jeho smrti. Ako vkonn riadite a predseda sprvnej rady spolonosti Denison Mines Limited, ktor postupne vlastnila najvie urnov bane na svete, vyvjal obrovsk organizan silie a administratvne silie pri budovan a rozirovan svojho podnikateskho impria. Romanove podnikanie sa neobmedzovalo len na abu a obchod s urnom, ale vo svetovom meradle zahrovalo i sfry nafty, plynu, uhlia, cementu, ako aj alie bansk a priemyseln (naprklad baliarensk i tlaiarensk) investcie. V tomto smere spene rozvjal spoluprcu s mnohmi americkmi a kanadskmi podnikatemi, bol lenom sprvnych rd viacerch nadnrodnch firiem a spolonost, prvne poradcovstvo mu poskytoval neskor prezident USA R. Nixon... Postupom asu tak vyrstlo mohutn priemyseln imprium, v ktorom pracovali tiscky zamestnancov a ktor nepriamo poskytovalo prcu alm masm ud. (V polovici 60. rokov minulho storoia sa celkov Romanov majetok odhadoval na 2,6 miliardy dolrov!) Zvratn karira sa celkom zkonite odrazila aj na Romanovom postaven v spoloenskom rebrku v Kanade i susednch Spojench ttoch americkch. Napriek tomu mono poveda, e nebol typickm kapitalistickm dravcom. il striedmym ivotom pobonho loveka a znan as svojich ziskov venoval na cirkevn i charitatvne ely. Vlastn podnikatesk filozofiu teoreticky zhrnul v knihe The responsible Society (Zodpovedn spolonos, 1977), ktor napsal spolu so znmym ekonmom Eugenom Lblom . V spomnanej publikcii, ktor mala vek spech a vyla vo viacerch svetovch jazykoch (dokonca aj v Indii), akcentoval vznam udskho intelektu v hospodrskom vvine. Zakladate a prv predseda Svetovho kongresu Slovkov Je obdivuhodn, e . Roman si popri nronch podnikatesko-obchodnch aktivitch dokzal njs as i na krajansk ivot; bol aktvnym inicitorom, organiztorom a najm tedrm mecnom mnohch slovenskch podujat v slobodnom svete. V slade s logikou sa tak stal v roku 1970 zakladateom a prvm predsedom Svetovho kongresu Slovkov. Vznamn bola aj jeho angaovanos na cirkevnom poli, najm pri

tefan Roman ako predseda Svetovho kongresu Slovkov.

V aprli tohto roku sme si pripomenuli nedoit 90. vroie narodenia vraznej postavy naich aj kanadskch modernch dejn spenho podnikatea, priemyselnka a tedrho mecna slovenskho ivota v slobodnom svete tefana B. Romana (narodil sa 17. 4. 1921 vo Vekom Ruskove, zomrel 23. 3. 1988 v Toronte. Kanada). tefan B. Roman pochdzal z chudobnej, hlboko veriacej grckokatolckej rodiny na vchodnom Slovensku. Aj on patril medzi tch, ktorm star vlas nebola schopn poskytn dstojn ivot poda vlastnch predstv. Preto sa ako 16-ron, spolu so starm bratom Jurajom, rozhodol zaa nov ivot v zmor. Jeho cieom bolo zaloi si farmu a podnika v ponohospodrstve. Skutonosou ale bola ak robota na cudzej farme za 50 centov na de. Irniou osudu ho z tejto driny vyslobodila II. svetov vojna... V roku 1941 narukoval do kanadskej armdy, ktor bojovala na strane spojencov proti faizmu. U o rok na

10

TERCHOV 6/2011

tefan Roman ako ako vojak kanadskej armdy(1941).

prpravch pamtnch oslv 1 100. vroia prchodu svtch vierozvestov Cyrila a Metoda na Vek Moravu (1963). stredn oslavy sa konali v Toronte a mali mimoriadny spoloensk ohlas. Svojimi aktivitami si Roman vybudoval siln pozciu aj vo Vatikne a podarilo sa mu dosiahnu zriadenie samostatnej slovenskej grckokatolckej eparchie v Kanade. Patril tie medzi nemnohch laikov, ktorch Svt stolica pozval na II. Vatiknsky koncil. Ako spen podnikate, priemyselnk a vplyvn lovek mal Roman vemi dobr vzahy s kanadskou vldou. Sved o tom tie jeho ast prtomnos vo viacerch vldnych delegcich; v roku 1961 sa naprklad zastnil na konferencii atlantickch ttov v Pari. O p rokov neskr (1966) sa ako len kanadskej vldnej delegcie dostal i do Sovietskeho zvzu. Pri tejto vzcnej prleitosti nemohol nezavta aj na rodn Slovensko. Do Koc priletel svojm vlastnm lietadlom, o vyvolalo vo vtedajom eskoslovensku vek rozruch. Do starej vlasti sa Roman vrtil ete raz a naposledy v roku 1968. Lauret Eurpskej ceny Karola IV. Ke mu v mji 1986 sudetonemeck Landsmannschaft udelil prestnu Eurpsku cenu Karola IV., ktor pred nm dostali viacer vznamn eurpske osobnosti, vo svojom prejave okrem inho predniesol nasledujce mylienky: Eurpa je dnes rozdelenm svetadielom. Nrodom v strednej Eurpe boli vnten tak socilne a politick systmy, ktor sa ostro protivia ich hlboko zakorenenm kultrnym tradcim a mravnm hodnotm... Vetky nrody, mal i vek, musia pova rovnak ctu a kad nrod mus hra rovnak lohu pri urovan osudov Eurpy. Nae ttne hranice nesm by prinou sporov a nenvisti. Musia by ohnivkom, ktor spja rozdielne kultry a rozdielne jazyky. Prve tie dvaj Eurpe jej jedinen krsu a vekos. Eurpa teda potrebuje stratgiu slobody a mieru... Ak sme sa nieo nauili z minulosti, tak je to najm sksenos, e moc despotickch ttov netrv vene. Meme si by ist, e okovy, ktor dnes zvieraj nrody strednej Eurpy, bud jednho da

zlomen a ud strednej Eurpy bude slobodn. ia, naplnenia tchto svojich prorockch slov sa u . Roman nedoil... Za svoju mnohostrann innos zskal cel rad prestnych medzinrodnch vyznamenan a ocenen. Za vetky spomeniem aspo najvyie vatiknske vyznamenanie, Rytiersky rad svtho Gregora Vekho, ktor mu udelil ppe Jn XXII (1963). tefan B. Roman bol tie estnm doktorom niekokch poprednch severoamerickch i eurpskych univerzt. Peter CABADAJ
Foto - Milan KOSEC

TERCHOV 6/2011

11

V TEDY PRED 90 ROKMI

Pripomname si vroie prvho filmovho Jnoka
Jnoka nemete zabi. Jnok je sloboda a sloboda je ven. Uveden slogan, ktor sa nachdza na plagte rovnomennho filmu nakrtenho v roku 1935, azda najvstinejie charakterizuje vsostn postavenie tejto tematiky v dejinch slovenskej kinematografie. Presne pred 90 rokmi (1921) zaal nem Jnok psa jej vodn strnky. Pri zrode nho prvho celoveernho hranho filmu stli bratia Jaroslav a Daniel Siakeovci, Jn Zvodn a ich americk a esk priatelia.

Realizcia siakeovskho nemho Jnoka vemi zko svisela so vznikom vbec prvej slovenskej filmovej spolonosti Tatra Film Corporation. Z rozprvania reisra filmu Jaroslava Siakea (1896 1997) vieme, e as esko-slovenskch legionrskych dstojnkov, ktor sa vracali po skonen I. svetovej vojny zo Sbre domov, nadviazala osobn kontakty s viacermi vplyvnmi Slovkmi z Chicaga. Nechbal medzi nimi ani majite prosperujcej uhliarskej firmy Samuel Tvaroek. Ten spolone s majiteom kina Casimir v Jefferson Parku Jnom Zvodnm (rodkom z Brezovej pod Bradlom) navtvil vtedy u uznvanho filmovho kontruktra a kameramana Daniela Siakea (1886 1946), ktorho chceli presvedi o nevyhnutnosti zaloenia americko-slovenskej filmovej spolonosti. Daniela Siakea nebolo treba dlho presvedova, a tak sa spolone s mladm bratom Jaroslavom ihne zapojili do prpravnch prc na dohodnutom projekte. Spolonos Tatra Film Corporation sa stala realitou v novembri 1920, mala v mysle nakrca hran filmy a plnovala vybudova tri fililky v Prahe, Bratislave a iline. Jej poiaton kapitl predstavoval sumu vo vke 50 tisc americkch dolrov a na zskanie tohto objemu vypsala spolonos 50dolrov podiely. Na formulri jednho podielu reisra Jaroslava Siakea z aprla 1921 bol podpsan ako prezident spolonosti Jn Zvodn, a ako tajomnk mlad z bratov Siakeovcov; na druhom podiele Jaroslava Siakea zo 16. jna 1921 (vtedy sa u nakrcalo na Slovensku) figuruje podpis prezidenta Richarda Blahu a tajomnka Samuela Fbryho. Od prvej chvle neustle problmy Prv slovensk dlhometrny hran film Jnok sprevdzali od prvej chvle rzne problmy. Zaali u scenrom, ktor z poverenia Tatra Film Corporation psal Jozef k Maruiak (poda romnovej predlohy

12

spisovatea Gustva Maralla Petrovskho Jnok, kapitn horskch chlapcov jeho brliv ivot a desn smr, New York 1894). Do odchodu filmovho tbu z americkch brehov nebol scenr ani zaleka hotov, preto musel Jaroslav Siake urobi na lodi niekoko prav, doplnkov a, samozrejme, prepisov pre potreby svojich kolegov. Filmov tb tvorili spolu s bratmi Siakeovcami producent Jn Zvodn (1890 1980) a Frantiek Horliv, ktor mal v kompetencii hereck obsadenie, kostmy a doplnenie tbu v esko-Slovensku. Pre plnos uvdzam, e posledne menovan psobil v USA vemi krtko a predtm inkoval ako reisr, herec a redaktor znmej divadelnej skupiny Ludvkovcov z Prahy. Jeho mimoriadne cennou devzou bolo aj to, e mal priatesk kontakty s vtedajmi praskmi umeleckmi kruhmi. V mji 1921 doputovala tto interesantn filmov kompnia do Prahy. Krtko na to prichdzaj bratia Siakeovci po rokoch optovne do rodnej turianskej obce Blatnica. Ubytovali sa v rodiovskom dome a okamite zaali s vyhadvanm vhodnch exterirov a priestorov na ubytovanie celho tbu. Tieto nron prpravn prce trvali zhruba mesiac a Siakeovci si vemi dobre uvedomovali, e nakrca mu iba v letnch tdoch, teda v ase tudentskch i divadelnch przdnin. Osobitn pozornos by si zaslili aj mnoh neuveriten historky i in skutonosti, svisiace s prpravou i samotnm nakrcanm filmu (obetavos a ochota Blatnianov, vyrieenie stravy, zhanie adekvtnych kostmov, problematika komparzistov...). Ke sa konene zaalo s nakrcanm, priiel od ka-Maruiaka predposledn fragment scenra. Nepredvdan okolnosti vak nastali koncom augusta 1921, ke ete stle neprila na Slovensko avizovan a dohodnut posledn scenristick as. Situcia bola napt, pretoe filmovanie sa muselo z dvodu konca vakci ukoni. Reisr Jaroslav Siake sa nakoniec po dohode so tbom i predstaviteom ti-

TERCHOV 6/2011

tulnej postavy Theodorom Pitkom rozhodol zveren sekvencie dokrti bez scenra. A a po ukonen filmovaky doruili tbu toko oakvan scenristick zver... Dsledky tejto partnerskej koopercie s Jozefom kom-Maruiakom potom vystil do situcie, e ho neuviedli ako tvorcu scenra na propaganom letku pred slvnostnou premirou filmu v Chicagu (1. 12. 1921).

Dve verzie filmu Jednoznane najv a nerieiten problm, ktor trpil filmrov, bol permanentn nedostatok finannch prostriedkov. Z tohto dvodu museli tvorcovia Jnoka nedobrovone pristpi k viacerm racionalizanm opatreniam, znamenajcim v nejednom prpade zsadn rez do zamanch zmerov. K tejto skutonosti sa vzahuje aj dnes u smevn prhoda, ktor vyrozprval novinrom Jaroslav Siake poas svojho pobytu na Slovensku v roku 1981. Dajak neprajnci psali do Chicaga, e mlo etrme, preto som si vymyslel zchrann brzdu. Cestovali sme toti rchlikom, a ten na odboke do tova nestl. Keby ns zaviezol a na aliu zastvku, odvoz ud, kamier, filmov a kostmov by bol stl vea peaz. Tak som sa dohodol so tovanmi, aby akali n vlak na hlavnej hradskej. Ja som vlak na odboke zahamoval, zaplatil pokutu psto korn aj dal elezniiarom nieo do vrecka - , a za pr korn sme boli v tove... Vemi sme vtedy etrili peniaze, pravda je to... Tvorcovia filmu sa poksili o o najzrozumitenejiu vpove vlastnho vnmania jnokovskej legendy na pozad biedneho rozpoloenia slovenskho udu. Konanie hlavnho protagonistu deja vak zobrazili v rovinch nznakov socilneho tlaku, nie vzbury. Osobitn lniu prbehu tvor bostn zpletka Jnoka s Anikou (Mria Fbryov). Dielo je vo vine prpadov zaloen na statickch obrazoch, v ktorch sa odohrvaj jednotliv scny. Niekde akoby si autori neboli ist obrazovm vyjadrenm mylienky, a tak ju umocuj uvdzanm titulkov (Chleba mlo, roboty vea). Zaujmavosou snmky je aj pouvanie retrospektv. Vek spech zoal predstavite titulnej role, esk herec Theodor Pitk (1895 1960), ktorho urasten postava dodvala Jnokovi ndych skutonej legendy. Pozitvne reagovali aj recenzie svekej eskej filmovej kritiky; Jnok je prvou radostnou zvesou o spoluprci Slovkov na vytvran esko-slovenskej kinematografie. Slovci mu do filmu vnies zkladn prvky svojho nroda: citlivos, mkkos a vnivos, ktor sa vo filme vdy uplatnia. O prvom slovenskom celoveernom filme sa popsalo mnostvo prspevkov, v rmci ktorch zohrvali svoju lohu rzne legendy a konkrtnou argumentanou bzou nepodloen tvrdenia a svislosti. V toku desaro sa ale podarilo mnoh objasni a uvies na prav mieru. Dnes u vieme, e jestvovali dve verzie tejto snmky (americk a slovensk);

Vnimon dielo slovenskej kinematografie Prv film o Jnokovi sa nakrcal v Blatnici, Gaderskej doline, Moovciach a tove. Interirov prce sa robili v praskch ateliroch. Je veobecne znme, e dlh roky sme na Slovensku nevedeli, i existuje o i len jedna kpia nemho Jnoka. Nakoniec sa podarilo vyptra a zachrni plne posledn negatv, ktor od zniku filmovej astinnej spolonosti Tatra Film Corporation vlastnil Jn Zvodn. A bol to prve tento producent filmu, o kpiu (ilo o americk verziu) v roku 1970 daroval Slovenskmu filmovmu stavu. Zvodn nsledne spolupracoval i na ozvuenej rekontrukcii tohto priekopnckeho diela slovenskej kinematografie; rekontrukciu reroval filmov historik Ivan Rumanovsk, pre ktorho boli bratia Siakeovci a ich spolon snmka dlhoronou srdcovou zleitosou. Celkovo sa vo filmovch laboratrich na Kolibe prekoprovalo 89 000 polok (62 mint) filmu. Mono viacer oakvali, nakoko ide o nem film, e bude psobi na dnench divkov grotesknm dojmom, istou neikovnosou, i smienym ptosom... Napriek asovmu odstupu nadchna ns svojou lyrikou i pozoruhodnm obrazovm videnm... Spolu s istou dvkou ivelnosti a nadenia vytvra arovn, neopakovaten atmosfrus trokou melanchlie... A e sa na toto dielo aj dnes meme pozera, to je najvm dkazom jeho kvalt. (I. Rumanovsk, 1988) I napriek nedostatkom, ktorm sa prv filmov Jnok nevyhol, si dovoujem poveda, e ide o vnimon dielo naej nrodnej kinematografie kinematografie. V ase svojho vzniku dstojne konkurovalo ovea vyspelejej eskej filmovej produkcii. Zrove treba jednm dychom doplni, e zsluhou tejto snmky sa Slovensko zaradilo medzi desa ttov sveta, v ktorch sa v nemom obdob kinematografie nakrcali celoveern hran filmy! (V roku 1995 zaradilo UNESCO Jnoka do zoznamu Svetovho kultrneho dedistva.) Irniou osudu i nepriazne dejn navdy ostva, e takmer polstoroie leala posledn kpia filmu zabudnut v chicagskej gari producenta Jna Zvodnho. Nehovoriac u o tom, e prv slovensk Jnok takmer existenne zruinoval jeho obetavch tvorcov priekopnkov slovenskej kinematografie. Peter CABADAJ

jedna bola nasnman kamerou Path, druh kamerou Rothacker. Slovensk verzia Jnoka vrchol tribunlom, stavbou ibenice a prchodom hlavnho hrdinu pod povraz. V americkej, v slade s tradciou happy endu, sa vo finle filmu objav baa-rozprva a predstavitelia jednotlivch rol, vyobliekan do turistickho odevu. Baa dohovor Jnokov prbeh a po rozsudok a nvtevnci salaa odchdzaj smerom k horizontu, kde prve zapad slnko... Film sa kon v americkej i slovenskej verzii pretanm rozsudku.

TERCHOV 6/2011

13

OSOBNOSTI TERCHOVEJ (XXXVII.)

OSOBNOSTI TERCHOVEJ Od konca roku 2005 uverejujeme na strnkach naich novn seril o poprednch osobnostiach Terchovej. Ich strun profily ponkame na zklade asovho hadiska, ie od 17. storoia a po sasnos. V porad tridsiatou siedmou osobnosou bude po Jurajovi Jnokovi, Adamovi Frantikovi Kollrovi, Jurajovi Czeiselovi, Alojzovi Chvastekovi, Frantikovi Baltovi, Jozefovi Struhranskom, Jozefovi Berntovi, Jozefovi Staovi, Karolovi Skipskom, Kolomanovi K. Geraldinim, Eugenovi Weinerovi, Milanovi aradinovi, Jozefovi Mekovi-Kvaekovi,

tefanovi Bitterovi, Bohdanovi Blahovi, Borisovi Ivanovovi, Vincentovi Rybrovi, Ondrejovi Bobovi, Jozefovi Weiderovi, Vincentovi Patrniakovi, Jozefovi Turanovi, Jozefovi abovi, Mirovi Kriovi, Stanislavovi Hanuliakovi, Vladimrovi Kriovi, tefanovi Patrniakovi, Milanovi Chvastekovi, Milanovi Moravkovi, Viliamovi Mekovi, Miroslavovi Vallovi, Darine Kohtovej-Hanuliakovej, tefanovi Hanuliakovi, Jozef Gargulkovi, Vladimrovi Ondruovi, Adamovi Vallovi a Frantikovi Muchovi Augustn Hanuliak. konskom vozovom sprievode erbovom podujat festivalu , na prprave a realizcii ktorho A. Hanuliak roky rokce nezitne participoval. Spomenieme tie jeho pravideln inkovanie v Jaslikovej pobonosti, spoluprcu s filmri (inkoval naprklad v dokumentrnych snmkach o A. Chvastekovi, ktor nakrtil V. Ondru), angaovanie sa v spoloenskom ivote obce. Zainteresovan vedia, e A. Hanuliak najradej hrval futbal. V tejto svislosti jeho sestra Viktria vecov uvdza, e raz svoj portov talent vyuil aj pri zchrane udskho ivota. Na Vekonon pondelok hrala Terchov futbalov zpas s Belou na jej ihrisku. Bolo jarn poasie, topil sa sneh a rieka Varnka bola rozvodnen. Odnala kusy adu, snehu, dreva a vetko, o jej stlo v ceste. Po skonen zpasu fanikovania prechdzali cez laviku ponad rozvodnen rieku. Zrazu sa strhol krik, pretoe udia uzreli chlapca, ktorho unala drav voda. Nikto nemal odvahu skoi za nm do studenej rieky a vytiahnu ho. Vtedy Gusto skoil za chlapcom do vody, vytiahol ho na breh a okolostojacich poiadal, aby mu pomohli. On beal hore Belou ku kamartovi prezliec sa do suchch iat a vypi horci aj. T, o Gusta videli bea mokrho, sa usmievali, e bol neikovn, a preto ho dievat poliali. Ke vak iiel nasp prezleen v priateovom obleku, kad sa naho pozeral s vnosou, hovoriac, e je to ,naozajstn portovec... Po tom, o Miestny nrodn vbor v Terchovej zriadil Technick sluby, ponkli mu miesto riaditea. Ponuku prijal a dlh roky sa obetavo staral o cel rad sluieb, poskytovanch spoluobanom i nvtevnkom obce. Popri tom si stihol alm tdiom rozri svoje vedomosti o problematike ivotnho prostredia. Ke po novembrovch udalostiach pamtnho roka 1989 prila na rad privatizcia podnikov a Technick sluby v Terchovej taktie preli do skromnch rk, rozhodol sa ods na zaslen starobn dchodok... Ani v pokroilejom veku svojho ivota A. Hanuliak nezaha. Prve naopak! Pravidelne spieva v dedinskom kostolnom zbore i vo folklrnej skupine Terchovsk dchodci, v rmci medzinrodnho folklrneho festivalu Jnokove dni (okrem spevckeho inkovania) pokrauje v organizanom zabezpeovan konskho vozovho sprievodu, zaujma sa o rozvjanie talentu mladch futbalistov. Samozrejme, spolu s manelkou sa te zo svojich det a vnat, ktor zaha primnou lskou. Pevne verm, e sa poas u pripravovanho jubilejnho 50. ronka Jnokovch dn (koniec jla 2012) nezabudne ani na ud, ktor roky rokce obetavo a asto bez nroku na honorr organizane zabezpeovali n terchovsk ttny sviatok. Do tejto kategrie vzcnych osobnost patr bez najmench pochybnost aj budcoron osemdesiatnik Gusto Hanuliak! Peter CABADAJ

(10. 12. 1932 Terchov ) spevk, organiztor

Jnokov kraj vdy disponoval osobnosami, ktor aj v neilivch asoch, bez nroku na uznanie, dokzali kriesi z popola tunaj spoloensk ivot, kultru i port. O viacerch takchto uoch sa, ia, nikde nedotate, pretoe vroden skromnos im akosi nedovoovala uchdza sa o priaze mdi. Stailo, e sa akcia vydarila a nvtevnci odchdzali spokojn do svojich domovov. Pouit slov, myslm si, v plnej miere platia aj v prpade Augustna Hanuliaka. Narodil sa do ronckej rodiny ako druh z piatich det. (O starom bratovi tefanovi, ktor u neije, sme v rmci rubriky Osobnosti Terchovej psali v prvom tohtoronom sle naich novn.) Ako chlapec sa musel asto stara o svojich mladch srodencov, kee rodiia poas da dlho pracovali na poli. U v mladosti sa A. Hanuliak nenavne zapjal do rznych aktivt. Hral naprklad v kapele, ktor si zaloili takzvan Bjkari. Toto povestn zoskupenie, s ktorm s bezprostredne spojen poiatky populrnej hudby v Terchovej, vzniklo v roku 1955. Ilo o kolektv veselch mladch ud, priom nechbala medzi nimi ani neskoria znma opern spevka, pedagogika a exilov kultrna pracovnka Darina Kohtov, roden Hanuliakov. Bjkari so svojimi estrdami spene inkovali nielen v rodnej obci, ale aj v susednch dedinch (prleitostne i vo vzdialenejch prostrediach, ako naprklad v Jnokovej, dnes Dunajskej Lunej). Po skonen metianskej koly psobil A. Hanuliak ako administratvny pracovnk v ttnom podniku Mlyny. Neskr pracoval na Miestnom nrodnom vbore v Zstran, avak jeho vekou tbou bolo pokraova v tdiu. Prihlsil sa preto na stavebn priemyslovku do iliny, ktor vytudoval popri zamestnan. Nsledne pracoval ako stavbyvedci v podniku Pozemn stavby, neskr na odbore vstavby Okresnho nrodnho vboru v iline. S osobou A. Hanuliaka s neodmyslitene spojen Jnokove dni. Vedno s niekokmi svojimi priatemi a vrstovnkmi stl pri ich zrode, v alom obdob bol aktvny pri organizovan, respektve technickom zabezpeovan tohto dnes u svetoznmeho folklrneho festivalu. Osobitne sa v svislosti s Jnokovmi dami treba zmieni o populrnom

AUGUSTN HANULIAK

Literatra: vecov, V.: Augustn Hanuliak (Rukopisn ivotopis); Cabadaj, P. Krio, V.: Terchov. Terchov 2003, s. 5.

14

TERCHOV 6/2011

POD ROZSUTCOM VYMAL LIETAJCI STROJ

Pred niekokmi mesiacmi vyla vpravn monografia o zakladateskej osobnosti slovenskho kreslenho filmu Viktorovi Kubalovi. V vodnej asti tejto kninej publikcie sme natrafili na riadky, majce priamu svislos s Terchovou (s. 28 30) . Konkrtne ide o rozhovor s Viktorom Kubalom, ktor pre niekdajiu Smenu na nedeu pripravil Zdeno Luknr (Smena na nedeu, 19. 3. 1993, s. 7). Podstatn as rozhovoru bola uverejnen v spomnanej publikcii a my vm z neho ponkame naznaen terchovsk pas. -pcZdeno LUKNR: ...Pamt si ete na meno uitea, ktor postrehol Tvoje zujmy a talent? Viktor KUBAL: Bol to pn uite Strnad z Terchovej, dval mi ta knihy, asopisy. Vea ma nauil. Okrem toho tam mali kolsk kninicu,

Viktor Kubal o Terchovej

Viktor KUBAL: Otec ma prv raz doviedol do Terchovej, ke som mal osem rokov. Najprv mi ukzal fotku, bola na nej skupina krojovanch mldencov, a povedal: Podvaj sa, ako sa nos. A ja som hadal, ako jeden druhho nosia. Ni som nevidel... V Terchovej ila otcova sestra Aranka nny bola riaditekou koly. Jej manel bol sudcom, chodil vraj s pskou cez oko (pri jednej poovake si ho poranil). V ase mjho prchodu teta u bola vdovou. Volala sa Zlatica Fehrov, vemi vzdelan dma. Poznala sa s miestnou smotnkou. Pre blzku honorciu, ktor dochdzala na kooch, sa tu usporadvali i vek hostiny. A vzcne nvtevy z Bratislavy boli vdy vtan, naprklad bsnici Smrek a Luk. U Aranky nny sa zarezalo naraz aj dvans sliepok. Raz, ke som u bol v, dali mi prleitos si to sksi. Hlavu som odrezal a sliepka zaala beha po dvore... Zdeno LUKNR: Chodil si tam aj do koly... Viktor KUBAL: Dva roky a potom kad przdniny. Vemi som sa ne teil. Aj na kamartov Muchovcov, na Meka od neho mm vyrezan samorast, kr na stene. A vea Viktorov, v Terchovej to bolo obben meno. Kad tu mal prmenie. Cestrovi Magutovi sme nehovorili inak ako Kvak. Aj po tridsiatich rokoch ho tak volm... O zbavu nebola ndza. Psol som kravy, chytal raky v potoku za kolou. S nokom som vedel obratne narba. Benou hrou bolo vrha nok tak, aby sa zapichol o najhlbie a najbliie k plstenej topnke, zvanej kapca. Vie si predstavi, ako tak hra obyajne konila... Zdeno LUKNR: V Terchovej si vraj vymyslel lietajci stroj... Viktor KUBAL: Pozeral som raz vyvalen v trve na Rozsutec a napadlo mi, i by sa z neho nedalo spusti na nejakej plachte. Dnes tomu hovoria rogalo. Vyal som v hore strom, ktor mal sli ako trup. Chbali mi plachty, chystal som sa poui deky, ale vravm si: Vikino, nebu sprost, ve to bude ak a padne s tm dolu hubou... Inokedy som zas leal na tej terchovskej lke a akal, kedy zan chlapci vyha kravy zasa som sa strane nudil. Zaal som rozma, o by sa asi stalo, keby som zavrel zdroj svetla do nejakej gule, ktor by mala zvntra zrkadl a tie by svetlo sstredili do jednho bodu. A o by sa stalo, keby som potom tto obrovsk energiu vypustil nejakm lom von... Tak o povie nie je to princp laseru?!

pln vbornch knh a asopisov. Tam som sa dostal aj k humoristickm asopisom, ktor som priam hltal Je, Dere, Kocr, Osa. Netrpezlivo som akal kad tde na Kvtko z ertovy zahrdky s kresbami Josefa Ladu; tu sa v seriloch predvdzala aj Pepina Reiholcov . Ilustrovan spravodaj sa na konci prezentoval rubrikou A nakoniec trochu humoru. Ostatn asopisy sa tie vinou konili humorom. Mm vemi zl pam na arty, preto ke sa chcem smia, musm si vtip vymyslie. Ale napriek slabej pamti mi jeden vtip z Ahoja utkvel v hlave. Dvaja chlapi cestuj spolu vo vlaku a jeden sa pta druhho: V, kter msto je nejhez na Slovensku? Druh hda: Spi? Prv reaguje: Ale kdepak, nespm... Zdeno LUKNR: Spi je ndhern regin, ale ns teraz zaujma Terchov. Kad przdniny si tam bol u tety. V obklopen jedinenou prrodou a v prostred, z ktorho vziiel legendrny zbojncky kapitn, sa stva sasou folklrnych zvykov, detskch radovnok a zbojnckych hier. A tie prebdzaj tbu vetko zachyti, nakresli, namaova. Hri farbami a ceruzkami. Skalisk Jnokovch dier s drevenmi rebrkmi, nebezpene prevsajcimi nad hlbokou roklinou, charakteristick drevenice s oknami-oami do sveta, vysok sosny a majesttne sa tiaca smreina, a potom tvre a vrazy ud, ich obleenie a chdza... Uf, ale som to odrecitoval jednm dychom. Povedz to, prosm a, menej pateticky.

TERCHOV 6/2011

15

Med na chlebe, obltke, v aji, chutn hriata medovina, med ako jedna z prvch medicn, ktorej inky boli znme dvnym civilizcim, a dalo by sa pokraova alej. Med a produkty z neho veobecne obubujeme nielen pre ich prjemn sladk chu, ale aj zdravotn inky. Za vetkm tm sa vak skrva poctiv robota pracovitch viel, ktor nalietaj ctyhodn kilometre za kvetmi pol, lk i lesov, a rovnako poctiv robota velra, ktor

VELR JOKO ROMANK alebo pocta slovenskmu medu

Velr Jozef Romank vo svojom krovstve. Foto - Pavol uro

stovky hodn a mnostvo dn v roku preije v bzuiacom veom krovstve, aby sa sladk a zdrav pochka dostala a na n stl. Niekedy zaiatkom mja som sa s kamartom, fotografom Paom, vybral do osady Vyn Jankovia ku velrovi Jokovi Romankovi, o ktorom jeho zverenkine vely rozniesli chr, e je na ne dobr a m ich rd, ale e vie dorobi aj kvalitn a chutn med, ktor zskal nejedno ocenenie. Joko nm ukzal vye dvadsa ov velch rodn, o to so vielkami porobil, rozdebatovali sme prognzy mnostva medu na tento rok, lebo minul (2010) bol jeden z najhorch v histrii. Ja s Paom sme povali, uznanlivo pokyvovali hlavami, sem-tam sa poksili nieo mdreho poveda... Postupne vak vely zaali do ns dobiedza a, veru, ulo sa nm zopr ihadiel. Asi za tie mdre rei a za to, e Pao a ja mme radi med, vea ho zjeme, a oni tm pdom bud musie robi nadasy. Preventvne sme sa utiahli k Jokovej mame domov; pohostila ns vbornou klobsou s horicou a ete sme sa aj velio dozvedeli o Jokovch velch. Mimochodom i to, e slovensk med je povaovan za jeden z najkvalitnejch vbec zrejme preto, lebo slovensk velri dodruj svoje normy, ktor s prsnejie ako m E, a e manelky velrov asto karhaj vraj maj radej vely ako ich... Bodaj by nie, ke s sladie! Bolo prjemne, ale prilo na rozlku. Cestou domov som si zaal opakova zopr velch verov z mladosti. Rd by som ich venoval Jokovi ako poakovanie, a jeho velm ako bolestn za nadasy, ktor pre ns, o mme radi med, musia odsli. Marin ZAJAC

TEFAN ZVODNK

Naroden: 2. 9. 1813 v Hornej Porube Zomrel: 2. 2. 1885 v Pruine

- rmskokatolcky kaz, pedagg, vznamn osobnos naej nrodnej minulosti, priekopnk velrstva, zakladate spolkov miernosti a striezlivosti. - z jeho iniciatvy sa 12. jla 1869 zili popredn velri zo zpadnho Slovenska na fare v Pruine, aby tu zaloili Spolok slovenskch velrov v Hornom Uhorsku; na ele spolku stl ako predseda tefan Zvodnk. Zdroj: Slovensk velr Ocenenia Jozefa Romanka

VELY Vely v li v zime k sebe tlim.

Aby som sa s nimi v lete ponoril do nektru.

v rozkvitnutom sladkom kvete Hoci v jli nie s v li,

lebo kvet je n magnet,

o me by v lete krajie ako lkou vel let? Iba udsk lsky svet!

a hadme odpove.

kpeme sa spolu v kvete

16

TERCHOV 6/2011

NVRAT K JEDNEJ POZORUHODNEJ VSTAVE

Njden struny stratench nt

Tohtoron Jnokove dni zaali vernisou vstavy Njden struny stratench nt, ktor sa konala 28. 7. 2011 v priestoroch Makovickho domu v iline. Tto pozoruhodn vstavu hudobnch nstrojov Terchovskej doliny pripravilo agiln Krajsk kultrne stredisko v iline. Sasou projektu bol aj katalg, z ktorho pochdzaj nasledujce texty. Hraje mi, muzika, nebesk andele, radej a navam jak kaza v kostele... udov kultra je vo veobecnosti vznamnm identifikanm znakom kadho kultrneho reginu. Svojrznos niektorch mikroreginov a obc sa prejavila najm vzhadom na vlastn diferencovan historick vvin. Ten spsobil, e kultrne rty niektorch oblast s vraznejie, asto jedinen, a tak ahie rozpoznaten nielen vzhadom na materilnu, ale i duchovn kultru. Niekedy na prahu 90. rokov devtnsteho storoia (teda pred 120 rokmi) zaal okolit svet vnma terchovsk muziku. Poda dostupnch prameov sa zrodila v osade U Kvokov; ilo teda o Kvokovsk muziku, takzvan terchovsk trojku. Vo svojich zaiatkoch hrvala v zloen: prednk Michal Fergel, kontr Michal Rechtork a basiar Jn Struhransk. Kee to boli vychren muzikanti, poznali ich nielen v Jnokovom kraji, ale aj v irom okol. Zsluhou muzikantskch rodov Rechtorkovcov, Kvokovcov, Struhranskch, Kuzmovcov, Baltovcov, Rybrovcov, Mekovcov, Mihovcov, Hanuliakovcov, Muchovcov (a inch) sa terchovsk muzika postupne rozrila do susednch obc i mnohch ktov Slovenska. Poda pamtnkov mala takmer kad osada svoju vlastn muziku s charakteristickm repertorom aj interpretanm tlom. Klasick trojku (prv husle, kontra, basika) neskr doplnili druh husle, ktor hraj takzvan terc. Ako mal chlapec som to astie zachyti azda posledn tvoriv vzoptie legendrnej Kvokovskej muziky. Svadby na humnch, Jnokove dni i prleitostn stretnutia priamo u muzikantov v ich osade. A ke si obas len tak spontnne vyli pred svoje skromn dreveniky a spustili, mali ste pred oami autentick obraz nefalovanho starho sveta, ktor nevlastn nijak galria. Obraz iv, precten a sten spolupa-

Obec Terchov patr k typu rzovitch obc s akmi ivotnmi podmienkami udu v minulosti. Po stroia sa jej obyvatelia ivili najm tvrdou prcou v lesoch, neskr pastierstvom, salanctvom a ronctvom. Valasi, ktor v 16. storo kolonizovali oblas Terchovskej doliny, zanechali po sebe v tomto kraji nielen typick spsob ivota a obivy, ale i uteen krsu hudobnho folklru. Poda legendy o zatlanej nebeskej hviezde, ktorej dvorn hudobnci nebesk muzika boli prvmi osadnkmi Terchovej, sa dodnes terchovskej muzike hovor aj nebesk. Nron ivot v podhorskch oblastiach Terchovskej doliny bol kolskou harmnie spevu, hudby a tanca, dodnes typickch svojm temperamentom a ivelnosou, najm slikovej muziky. Pastierska kolonizcia zanechala stopy na terchovskom hudobnom intrumentri bezdierkovou palou zvanou koncovka, pastierskym rohom a trombitou. V 20. storo sa vak objavuj aj nstroje, ktor nemaj tradin zastpenie v terchovskej muzike. Nstrojov skladbu doplnila helignka, drumba, viola, objavuje sa stna harmonika i signalizan nstroj ponica. Hudobn bohatstvo sa v Terchovej odovzdva z pokolenia na pokolenie u stovky rokov. Vaka terchovskm muzikantskm rodom, cte k tradcim a zujmu odbornej i laickej verejnosti preva terchovsk muzika svoj rozkvet aj v 21. storo. Naa vaka patr vetkm interpretom terchovskej muziky, zberateom, umelcom a milovnkom tohto krsneho kraja, ktor prispeli k realizcii vstavy Njden struny stratench nt. Srdene akujeme Soni Jamenej za jedinen oivenie a vtvarn stvrnenie prbehu njdench strn stratench nt. Vstava otvra brnu medzinrodnho folklrneho festivalu Jnokove dni a v roku 2011 ponka irokej verejnosti tradin nstrojov zloenie terchovskej muziky a len sasti predstavuje aj modernejie nstroje, menej typick pre tto oblas. Soa VANOVANOV

trinosou, primnou hrdosou na svoj pvod, na svoju osadu. Obraz pestr, do ktorho husle a basika namiesto tetca nanali harmniu a inpirciu, nadasov tny a podmaniv obsahovho odtiene. Obraz vsostne udsk, ktor si jeho autori starostlivo strili. Ve ilo predsa o najvyiu hodnotu! Nie nhodou sa kvokovsk muzikanti objavili v celosvetovo spenom filme reisra Duana Hanka Obrazy starho sveta. Nikdy nezabudnem na sekvenciu, ktor vyjadrovala presne to, o som od tleho detstva pocioval k tmto starm terchovskm muzikantom. Svojsk archaick interpretan tl, vekorys srdce a neopakovaten zemit humor, v ktorom bola prirodzene sprtomnen viacgeneran udsk sksenos a pam kvokovskch hudcov. Vstava Njden struny stratench nt je v mojom chpan ovea viac ako len obyajn vstava. Cti z nej tlenie kontinuity so svetom dvno zalm. Vnmav lovek si urite nenech ujs vzcnu prleitos pozrie si pozbieran obrazy starho sveta, ktor sa nebl uom robi dobre. Sveta, v ktorom nebesk muzika asistovala pri vetkom, o prirodzene ilo, dchalo, snvalo, ale aj odchdzalo, smtilo a zomieralo. Peter CABADAJ

TERCHOV 6/2011

17

BOHUMIL HRABAL VO VRTNEJ

Svetoznmy esk prozaik Bohumil Hrabal (1914 1997) patr medzi najvznamnejch i najosobitejch spisovateov druhej polovice 20. storoia. Poda jeho literrnch predlh bolo nakrtench viacero filmov, ktor sa stretli s vekm uznanm doma i vo svete Oste sledovan vlaky (oscarov film), Skivnci na niti, Postiiny, Slavnosti snenek, Nn barbar, Obsluhoval jsem anglickho krle ilinsk fotograf a dezmen Ivan Kelly Khler nm ped asom priniesol zaujmav Hrabalov text o jeho dovolenke vo Vrtnej. Vo vianonom vydan novn publikujeme v pvodnej eskej verzii prv as tejto reportnej eseje, ktor potvrdzuje autorove brilantn rozprvask majstrovstvo.

SLVNY SPISOVATEL NAVTVIL AJ JNOKOV KRAJ

A j u s nikm o ni nehdm a mne u nikdo neme urazit a vyvst z mry. J jsem se zvencnul s nekonenem i vnost, m u se netk smrt, protoe j, a na svte, u jsem dvno umel a j jsem tady jen na dovolen od kreman pece. To je tavic pec alchymist, to je ten hrob, ze kterho ale trval unikm, ani bych se snail. Ne bych mohl zat hebnout, u dvno ped tm jsem se sjednotil, a tak jsem si podil Lao-cem nekoneno a pedasn jsem se rovnal a srovnal se svm zrnkem prachu, protoe jsem se poktil od dtstv ohnm, oehl ktem svcen vody, kad voda je svcen, protoe je v mstech, kterm se lid vyhbaj. Od dtstv ichm rd k hln, od dtstv rozumm mystickmu vzklen, od dtstv miluji vzduch, pivrm oi, jako by m kdosi z vyho svta hladil enskmi voavmi vlasy Nad rnem, kdy se potm hrzou, j ani nevm z eho, pichzej obrazy, nkterch se bojm, nkter ale jsou zdnliv hojiv. Dnes, i kdy jsem si vzal prky na span, tak jsem stejn nespal a navc jsem se lekal rna a dopoledne, kdy si budu nadvat, pro jsem si bral prky na span, kdy tak jako tak jsem mohl vdt, e nebudu stejn spt, e m jen navc bude bolet hlava jako po kocovin. A zjevil se mi nad jitrem seril obrazu S pteli jsem byl na dovolen a nevm pro jsme

si oblbili jzdu vtahem na Gr. Bylo lto, chladn dopoledne, ohromn smyka lana s pipoutanmi sedtky unela vzhru lidsk postavy, barevn svetky a pestr bundy, nah kolena, a protoe nikdo nejel dolu z Grn, jen vzhru stoupaly odvrcen tve, sedc nehnut figury lid, zatmco shora se vracela przdna sedtka, sedaky, zvednut sedadla ukazovala sla tch sestupujcch kesel, viml jsem si, e nahoru stoupajc sla napsan na opradle keslek, ta sla se zmenovala, odtala, est koleek unejcch a zabezpeujcch, aby sedtka se neutrhla ze sloupu, melodicky hrelo, viml jsem si, e na kadm sloupu byla ta koleka, rytmicky tyi a pak na kadm tetm est Tak jsme jeli jen proto, abychom byli nahoe, kde jsme poobdvali a prochzeli se, stoupali na pat hor, obdivovali se pohledm na hory obklopujc Vrtnou dolinu, abychom zase odpoledne jeli sedakami dol. A tak jak jsme sjdli dol, hory ped nmi zase stoupaly nahoru, proti nm stoupala sedadla, na kadm tetm nebo ve skupinch za sebou sedli lid, obadn sedli, kdy jsme se mjeli, tak skoro kad se podval do o toho, kterho minul, a tak dol te sla kesel, kter se v horn vrati lanovky obrtila v otoce, sjdla sla, kter narstala, pitala se. Ale v tomhle prvnm setkn s lanovkou jsem si vmal pouze mjen tv krsnch dvek, mladch mu a dt, starch lid... vichni ale, kdy jsme se mjeli, sklopili oi, aby je v posledn chvli zvedli, a vichni v tom mjen jsme se na sebe zadvali, letm, ale tak hlubok pohled lidskch o, e vlastn ta jzda s tolika setknmi o byla velice vyerpvajc, take snad kad astnk t jzdy na sedtkch vzhru i dolu najednou tak zeslbl tou hrou a vydvnm se z o do o, e se snail oi hodit mimo protijedouc oi, ale ten npor tekutiny o byl tak velik, e cel ta jzda se stala snovou jzdou plnou oekvn, jakmsi druhem koketovan vyho rdu, jakmsi nedlnm korzem, kter hrou o zeslabuje tlo a rozjituje dui. Take tam dole, kdy jeden kad cestovatel v kresle se odjistil sponkou jako z etzkovho kolotoe, kdy pistl nohama na velik tece platonu, zzenec za nm zachytil sedadlo a kolikrt musel pomoci lidem vyerpanm mjejcma oima, e se jim podlomily nohy A jet tepl keslko unen mechanismem vtahu s rachotem projelo do otoky, aby jeho slo, kter sestupujc aritmetickou radou narstalo, dostalo tam dole opan znamnko a stoupalo s dalm cestovatelem zase vzhru. Kdy jsem vyvrvoral docela opil lidskma oima ven, tak jsem uvidl krychli betonu ztuenho ernmi traverzami, jako desetitunov zva, kter napn smyku lana nataenho z doliny a nahoru na Gr a ta traverza byla erven naten, a ta krychle betonu byla natena odprskvajc ern ukazujc barvu litho betonu. A od t prvn jzdy mi ptel a j jsme si nepli nic jinho ne kad den aspo jednou vyjet na sedtku nahoru a pak se tit, a zase pojedeme dolu, cosi krsn erotickho byla ta jzda, krsna jak melancholick sen.
Foto - Milan KOSEC
(Pokraovanie v budcom sle)

Bohumil HRABAL

18

TERCHOV 6/2011

FUTBAL BOL JEHO OSUDOM

V prve odchdzajcom roku si domca i medzinrodn portov verejnos pripomenula 100. vroie narodenia a 15. vroie mrtia jednho z najvznamnejch slovenskch a rakskych futbalovch trnerov a expertov Leopolda astnho (narodil sa 23. 5. 1911 v Rohonku, zomrel 14. 5. 1996 v Toronte, Kanada). Tto nezameniten osobnos je veobecne povaovan za zakladatea naej aj rakskej modernej futbalovej koly.

Spomienka na Leopolda Jima astnho

Vznamn etapa ivota Leopolda Jima astnho je neodmyslitene spojen s bratislavskm Tehelnm poom. U ako dorastenec hrval za I. sK Bratislava. V ku psobil v rokoch 1935 1940 a za belas farby odohral 97 ligovch zpasov. Hrval na poste obrancu, vynikal v pozinej hre a predvdavosti; so svojm mustvom vybojoval v najvyej domcej sai dva tituly (1935 a 1940). V roku 1937 nastpil za SR vo vaznch medzittnych stretnutiach proti Lotysku a Raksku. Jeho spoluhrmi v reprezentanom drese boli naprklad Burgr, Kolsk, Kopeck, ha i in Slovk Ferdinand Dauk. Po ukonen aktvnej hrskej kariry sa dal astn na trnersk drhu. Prv trnersky titul zskal s mustvom ministerstva nrodnej obrany OAP (Oddiel armdnych pretekrov) Bratislava v roku 1943. Kee bol id, tak ete predtm museli preho funkcionri klubu vybavi povolenie priamo u prezidenta Jozefa Tisu! Po potlaen povstania po om ptralo gestapo a hol ivot mu zachrnili jeho vlastn hri... Futbal sa tak ukzal a prejavil ako spjajci udsk fenomn. V povojnovom obdob zaal L. astn najdslednejie uplatova progresvne trningov metdy a modern koncepciu hry. Pre svoje novtorstvo si vedel vybra vhodn hrske typy, a preto sa nezastupitenm spsobom podieal na prvch vraznch spechoch slovenskho fut-

balu. tlom vlastnej prce priaznivo ovplyvnil, inpiroval a motivoval viacerch hrov, ktor si potom zvolili trnersk povolanie a vykonali vea uitonej roboty pre rozvoj futbalu na celom Slovensku. V roku 1949 priviedol ako trner svoj klub Sokol NV Bratislava k zisku historickho titulu majstra SR. Ilo o vbec prv neprask mustvo, ktor zvazilo v najvyej eskoslovenskej ligovej sai. V nasledujcich dvoch seznach astnho bratislavsk zverenci prvenstvo obhjili a v roku 1955 pridali aj tvrt majstrovsk triumf! Trner tvornsobnch majstrov republiky to vak nemal v civilnom ivote idylick a jednoduch. Prve naopak. asto ho prenasledovali komunistick represvne orgny a po bratovej emigrcii sa ist as ocitol dokonca vo vzen... Osobne na toto obdobie nespomnam rd. Boli to roky neuveritenho temna v politickom i spoloenskom ivote. Do dnenho da mi naprklad nikto nevysvetlil, preo som nemohol cel roky vycestova s mustvom ako trner o i len do takzvanch socialistickch krajn. (L. astn, 1990) Po zisku tvrtho majstrovskho titulu prijal L. astn v roku 1955 angamn v Innsbrucku. Ke tamojie tirolsk mustvo preberal, patrilo k outsiderom rakskej ligovej sae. O necel dva roky prehralo sboj o majstra krajiny s Rapidom Viede po vyrovnanom bodovom zisku iba o jedin gl. astnho odborn kvality a celkov tl prce, ktor poda viacerch odbornkov posunul vvoj hry najmenej o desa rokov dopredu, si nemohli nevimn predstavitelia Rakskeho futbalovho zvzu. Ako zvzov trner viedol rodk zo Zhoria reprezentan tm Rakska v rokoch 1968 1975 v 49 oficilnych medzittnych stretnutiach. Neskr psobil aj ako hlavn intruktor trnerov Rakskeho futbalovho zvzu. Prca s reprezentciou Rakska bola zloit. Star funkcionri boli presveden, e systm, ktor hral ich svetoznmy wundertm, je nesmrten. A brnili sa zubami-nechtami pred kadou novinkou. Tradcia je sce pekn vec, ale vyi sa z nej ned. Postupne teda pristpili na nae revolun poiadavky na zmodernizovanie rakskeho futbalu. Prijali zsadu, e v najvych saiach mu trnova len teoreticky i prakticky fundovan trneri a z vtedy zaloenej modernej trnerskej koly vylo doteraz niekoko uznvanch trnerov, ktor ved mustv prakticky na celom svete. (L. astn, 1990) V zverenej fze svojho spenho inkovania v Raksku sa astn ako trner ete stihol podpsa pod majstrovsk titul Innsbrucku (1977). O dva roky na to odiiel za bratom do Kanady a usadil sa v Toronte, kde vo veku nedoitch 85 rokov zomrel. Pochovan je v Slviom dol v Bratislave. Leopold Jim astn vychoval dve genercie vynikajcich futbalistov a trnerov. V ich pamti zostal natrvalo zapsan nielen ako vek odbornk, skuton trnersky mg, patriot a dobr priate, ale aj ako lovek s nezabudnutenou osobnostnou charizmou. Peter CABADAJ

Foto - Milan KOSEC

TERCHOV 6/2011

19

NAPSALI NVTEVNCI

Medzinrodn maliarsky plenr Diery Litva, Posko, CZ, UA. a SK. 24. 5. 2011 neitaten podpis Boli sme tu my. Ja Peter a ona Olinka K. Mte vemi pekn slovansk vstavu. Dnes boli v Terchovej Majstrovstv vo varen a jeden haluiek 2011 a nevyli na ma ani na Olinku bryndzov haluky... 28. 5. 2011neitaten podpisy Zaujmav expozcia, ktor nvtevnkom a turistom v Terchovej pribli vetko to, o om pouli alebo tali, a tak prehbi ich vedomosti o tomto ndhernom kraji. 17. 6. 2011 Zuzana a Jozef Thuma z Bratislavy Byli jsme tu, vidli jsme celou expozici a velmi se nm zde lbilo. Trchov je kouzeln. 21. 6. 2011 Bohdana Hasmanov

ktor bojoval a zomrel za slobodu a spravodlivos. P. S. Slovci, zobute sa! 9. 8. 201 Valent, Marcela, Duan, Patrik, Lucka a Veronka Rodina od Koc viaca si histriu slovenskho nroda, jeho kultrne a morlne hodnoty. 10. 8. 2011 Ptele Jnoka a Trchov. Velice poutav filmov ukzka, krsne star vci. Hezk ukzka pro mlad lid. 12. 8. 2011 rodina Kocinova z Noovic, CZ akujeme za krsne zitky. Ndhern miesto Terchov, kde sa vdy radi vrtime. 14. 8. 2011 rodina Sabolov Navtvili sme osadu Jnokovci. A sme radi, e sme ju videli na fotografich aj vo filme. koda, e je tak schtran. Ako turisti sme preli aj Jnokove chodnky Diery, Mal Rozsutec... Vemi sa nm pi v tomto malebnom Jnokovom rodisku, ktor zanechalo v naich srdciach krsne zitky a dojmy. 31. 8. 2011Miriam, 2 x Hanka, Terka a Regna Vemi pkn film a poun. Dkujeme. 20. 9. 2011Svaz dchodcu, Frydek Mstek Dkuji za krsne proveden a ukzku filmu. Velmi zajmav a velmi ns to potilo, e jsme se mohli seznmit z histrii o Jnokovi a mst Terchov. 1. 10. 2011 neitaten podpis, Tinec Jnokovsk tradcia je znma aj u ns v Posku. akujeme za prjemn chvle. Skupina iakov zo Z Kiempach, z Novej Belej, Podolky a z gymnzia v Kiempach, kde sa vyuuje slovensk jazyk. 9. 10. 2011 Marcela Pacigov A zas sme sa dozvedeli nieo nov. Je tu krsne... krsne... aano. 15. 10. 2011Miko, Janka a al

EXPOZCIA JNOK A TERCHOV

Malik mzeum, ale hezk. 24. 6. 2011 Hana a Petr Nedajek Mte to tu velice pkn. Nelitujeme ani tak dlouh cesty z Domalic. A ije Trchov! 5. 7. 2011 Mrie a Vclav Kupilkovi, dnov u Domalic Mte to tu moc pkn. Terchovou pozdravuj Terchovani z Hradce Krlov 8. 7. 2011 Terchov je krsna a dfame, e sa vemi dlho zachov aj pre ostatn genercie. 10. 7. 2011 Marek a Sandra Trnava akujeme. 14. 7. 2011 rodina Jurkovcov Skalica Vemi pekn, len si to strte a zachovajte. Dovidenia. 27. 7. 2011 Film je vemi pekne spraven. Jednoducho a nune. Expozcia je vemi mil. 27. 7. 2011 Jana Sabolov z MMB Krsna vstava Juraja Jnoka, a aj diela Milana Oplku s ndhern. akujeme. 30. 7. 2011 Pongrc a 3 neitaten podpisy Je to ndhern! akujeme za asn pocit, o srdcu, dui, oku i mysli dva silu alej s a nezabudn na ikovnos, um a lsku naich predkov. Terchovci, ste fantastick!!! 30. 7. 2011 Anna Dulmov, Turiansk Teplice akujem za nov informcie o Jnokovi. V dnenej dobe by sa tie ziiel, hlavne v Bratislave pred parlamentom. 2. 8. 2011 vlasat tevo z Popradu Za tak love mlo toho je ukzanho. Aspo keby bolo menie vstupn. Dky. 5. 8. 2011 Broa My, rodina Valenta uriaa z Host, sa tie priklame k slovm nho nrodnho hrdinu Jnoka,

akujeme, prekrsna expozcia. Odchdzame s nadenm. 15. 1. 2011 Darina a Katka akujeme organiztorom a domcej panej za vklad a zabezpeenie pohodovej atmosfry pri prehliadke. Konene sme sa dozvedeli pravdu o Jnokovi. 14. 2. 2011 rodina Barkov Expozcia je vemi pekne uroben, uke vea zo ivota ud v Terchovej. Film o ivote Jnoka nm ho ukzal v plne inom pohade. akujeme 15. 2. 2011 rodina Kanjiskov, Nov Zmky akujeme za pekn expozciu a milmu Jnokovi prajeme, aby sa za tie trapy mohol radova doma v nebi. 24. 2. 2011 Brezinovci z Bratislavy My jsme z esk republiky a moc se nm tu pi. 15. 3. 2011 5 neitatench podpisov akujeme! Jnok je navdy v naich srdciach. 8. 4. 2011 Eva a Juraj Gaovci, Pezinok-Vinin Moc hesk a zajmav !!! Velk podkovan pani, kter zde pracuje. Je ochotn a mil. 1. 5. 2011 Jirka a Eva z Prahy 8 Jnokov a 1 anglick navtvili toto pekn mzeum. 15. 5. 2011 neitaten podpisy Vemi sa mi pi, e toto mzeum je zameran aj na spsob bvania, odievania obyvateov Terchovej a jej okolia. Dfam, e toto mzeum mi pome v psan bakalrskej prce, preto som sem prila. 17. 5. 2011 tudentka UCM Trnava etnolgia, Alena Kubekov Dkujeme za krsnou expozici a velmi krsn a mil dlh pijet a vklad. 21. 5. 2011 manele Kotkov, Rampae 18, echy

V roku 2011 navtvilo expozciu 5 800 zujemcov. Poas poslednch rokov to boli nvtevnci z tchto ttov: Anglicko, Argentna, Austrlia, Belgicko, Brazlia, Cyprus, esko, Dnsko, Fnsko, Franczsko, Holandsko, ile, Chorvtsko, rsko, Izrael, Japonsko, Kanada, Krea, Lotysko, Luxembursko, Maarsko, Nemecko, Nov Zland, Nrsko, Peru, Posko, Portugalsko, Raksko, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Srbsko a ierna Hora, Sria, panielsko, vajiarsko, vdsko, Taliansko, Ukrajina, USA a, samozrejme, Slovensko. Prehad ttov nie je kompletn. Nie vetci nvtevnci zanechali po sebe psomn zznam. Pripravil Vladimr KRIO

20

TERCHOV 6/2011

K R O V K A

TERCHOV 6/2011

21

RECEPTY NA TENTO AS
Foto - Milan KOSEC

Ke je mso polomkk, pridme kapustu, klobsu, bobkov list, rascu, so a povarme alej aspo 20 mint. V osobitnej ndobe si oprame na oleji cibuu, pridme koreov zeleninu, ampiny a podusme aspo 10 mint. Uvaren mso a klobsu z kapustnice vyberieme do osobitnej ndoby. K udusenm ampinom pridme pretlak, mlet papriku, cesnak a pridme ich do kapustnice; nechme povari aspo 15 mint. Pred dovarenm polievku zahustme mkou rozmieanou v ahake a krtko povarme. Poda chuti kapustnicu ochutme octom, soou a mletm korenm. Mso pokrjame na kocky a klobsu na kolieska. Pred podvanm na kad porciu, do taniera vlome pr kskov msa aj pokrjanej klobsky a zalejeme horcou polievkou. Ku kapustnici podvame chlieb alebo bagetu. Suroviny na 8-10 porci: 2 balky lstkovho cesta, 1kg bravov kar bez kost (mu by aj kuracie prsia), 200g kuracej peene, 200g ampinov alebo za hrs suench hb, 1 cibua, 50g kapie (bez nlevu) alebo 1 erven erstv paprika, so, mlet korenie, vegeta, majornka, 1 vajce, 150g denej prerastenej slaniny a olej na opeenie. Postup: Oisten mso pokrjame ako na rezne. Pltky msa dobre vyklepeme z oboch strn a pokrjame na drobn rezaneky. Mso troku posolme, pokorenme a na rozhorenom oleji za stleho mieania prudko opeieme. Opeen mso nechme vychladn. V inej ndobe na troche oleja oprame pokrjan cibuu, k cibuli pridme oisten a pokrjan huby, pokrjan pee, pokrjan kapiu a vetko spolu podusme 10 mint. Odlome z plamea, pridme vegetu, majornku, opatrne so, mlet korenie a nechme vychladn. Km plnka vychladne, vyvakme lstkov cesto na hrbku pribline 3 milimetrov a pokrjame ho na tvorce pribline 20x20 cm. Na kad tvorec dme kpku opeenho masa, na to rozdelme pripraven peienkov zmes a balky dobre zabalme. Balky ukladme na vymasten plech, vrch balkov potrieme rozahanm vajcom a pomaly peieme do zlatista na 180-190 stupov asi 45 mint. Na panvici si oprame slaninu, ktor pokrjame na hrebienky. Na kad upeen porciu dme jeden kus slaniny a prelejeme vpekom zo slaniny. Podvame so zeleninovm altom a 4-5 kskami varench zemiakov. Suroviny: 1kg oistenej cibule, 250g tvrdho syra, 1 erven, 1 zelen paprika, 3 vajcia uvaren na tvrdo, 3 lyice horice, 1 nakladan hrok bez nlevu, ocot, so, mlet korenie, olej a majonza. Postup: Najprv pokrjame cibuu na tenk kolieska, syr pokrjame na drobn kocky, oisten papriky na rezaneky a vajka strojekom na kolieska. Pridme hrok, horicu, 2-3 lyice oleja, majonzu a dochutme octom, soou a korenm. Na porciu podvame kopek altu, varen zemiaky, peen balek s hrebienkom slaniny a zemiaky meme posypa aj zelenou vaou. Ke peieme hus alebo in hydinu, ktor je tvrd a nebola by vas hotov, potrieme ju pri peen istm liehom; v krtkej dobe mso zmkne. Zpachu po liehu sa netreba b, pretoe lieh plne vyprch. Aby sa nm peen hus naozaj vydarila a bola ako rua, venujeme nleit pozornos prprave. Oisten, vypitvan, umyt, odlean hus vntri i na povrchu osolme, posypeme rascou, do vntra vlome 2-3 jabka a dme na pek prsiami nahor. Trocha ju podlejeme vodou a peieme km neservenie na 190-200 stupoch, priom ju asto podlievame vlastnou avou. Potom hus popichme vidlikou, vyberieme z peka a zvl zlejeme vetku mas. Hus prelome znovu na pek obrtenou stranou, podlejeme vriacou vodou a dopeieme. Hus m vborn chu, je ruov, mkk a chrumkav na povrchu. Porcie msa meme podva s rznymi prlohami naprklad dusenou ervenou kapustou a knedou, alebo zemiakovm pir a komptom. Hod sa aj dusen rya a kysl uhorka, alebo mso podvame aj so zemiakovm altom. Najlepie zo vetkch, ktor sa doteraz piekli. S vborn, nerozlievaj sa pri peen, ostvaj stle mkk. Sta ich piec 1-2 dni pred Vianocami a dlho vydria (pokia sa nepojedia). Ako ozdobu na medovnky, ke ich potrieme rozahanm vajcom pred peenm, meme na vrch da hrozienko alebo ksok orieka.

VIANOCE
Vetko sa vkol krsne ligoce, lska ns chyt za srdce, svetlo prenik pokojom a mal Jeiko iari v om. Vianon sviatky, narodenie Jeia Krista, nho Spasitea, i ukonenie starho roku a vstup do novho roka to vetko dvalo udom oddvna podnet k slvnostnej nlade, hojnosti jedl a k hlbokm vahm. Preto s aj tieto dni opraden osobitnm asom, v rodinnom kruhu sa oslavuj rozlinmi zvykmi a k tomu patriacimi tradinmi jedlami. Urite by bolo zaujmav pozna, ak pokrmy pripravuj na tieto sviaton dni gazdinky vo svojich domcnostiach. Okrem rznych zemiakovch altov, peench alebo vypranch rb, i opekancov s makom vm ponkam niekoko receptov na slvnostn dni. Tieto recepty mm dlhodobo odskan, overen, a preto ich odporam. Zo srdca vm vetkm elm poehnan a krsne vianon sviatky a do Novho roku 2012 pevne zdravie a vetko len to najlepie. . Suroviny pribline pre 6 osb: 1 ryba (pstruh), hlava z kapra a vntornosti , koreov zelenina (zeler 200g, mrkva 50g, petrlen 50g, 1 cibua, bobkov list, 3 striky cesnaku), so, mlet korenie, 1 fefernka (nemus by), strhan muktov orech, 1 menia faka lea, sekan zelen petrlenov va alebo va patky, olej, 2 lyice hladkej mky, 1 lyica mletej ervenej papriky, 2 emle, voda poda potreby. Postup: Najprv dme do osobitnej ndoby vari rybu, hlavu a alie vntornosti. Pridme koreov zeleninu, cesnak, bobkov list, so a povarme 15-20 mint. V druhej ndobe si na oleji oprame cibuu, pridme hladk mku, trocha oprame, pridme mlet papriku, zalejeme studenou vodou a rozmieame. Vzpt pridme do polievky leo, zeleninu z vvaru, kde sme varili rybu, a vetko rozmixujeme. Cez sitko prilejeme vvar z ryby. Vetko nechme krtko povrie. Rybie mso oberieme z kosti a vlome do polievky. Polievku dochutme soou, korenm, muktovm oriekom a zelenou vaou. emle pokrjame na kocky a oprame na oleji. Horcu polievku servrujeme do tanierov a pridme pr kskov opraenej emle.

Vianon masov balk so zeleninovm altom

Zeleninovo-cibuov alt

Rybacia polievka s leom a opraenou emou

Peen hus a pozornos pri jej prprave

Suroviny pre 4-6 osb: 500g bravovho erstvho masa (lopatka alebo krkovika), 500g denej klobsy, 800g hlvkovej kapusty, 150g koreovej zeleniny (zeler, mrkva, petrlen), 1 cibua, 1 lyica paradajkovho pretlaku, menia konzerva ampinov, 2-3 strky cesnaku, 1dcl oleja, 1 ahakov smotana, 1 lyica mletej papriky, 2 lyice polohrubej mky, bobkov list, rasca, mlet ierne korenie, poda chuti so, ocot, pribline 2 a pol a 3 l vody. Postup: Najskr si oistme vetky suroviny, ktor pokrjame na mal ksky; len mso a klobsa ostane v celku. Do horcej vody dme vari najskr mso.

Vianon kapustnica z hlvkovej kapusty a so ampinmi

Vianon medovnky

22

TERCHOV 6/2011

Suroviny: 500g hladkej mky, 280g cukru mletho, 1 vanilkov cukor, 80g roztopenho palmarnu alebo masla, 4 vajcia (z toho jedno je u zartan na potretie medovnkov), 2-3 lyice roztopenho medu, 1 kvov lyika sdy bikarbny, 1 balek t.j. 20g pernkovho korenia, 2-3 stredne vek zemiaky (oisten, uvaren, vychladnut a postrhan na jemno). Postup: Vetky suroviny, ktor sme uviedli, dme do ndoby a rukou spracujeme cesto. Cesto je mkie a nechme ho post pribline 2 hodiny. Potom si po astiach z cesta odoberme a na doske pomenej hladkou mkou trochu premiesime. Rozvakme na hrbku 3-4 milimetre a formikami vykrajujeme rzne medovnky. Tie potom ukladme na mierne vymasten plech bravovou masou. Povrchu potrieme medovnky rozahanm vajcom a peieme vo vyhriatej rre na 190-200 stupoch pribline 8 mint. Suroviny na korpus: 8 vajec, 200g medu, 150g mletho cukru, 100g nelpanch pomletch mandl, 4 lyice silnej uvarenej kvy, 100g strhanky (alebo pomrvench detskch pikt), 100g hrubej mky a 1 prok do peiva. Plnka: 200g palmarnu alebo masla, 150g mletho cukru, 1 vanilkov cukor, 2 lyice roztopenho medu, 1 tok, 4 lyice uvarenej kvy Poznmka: (tok meme odobra z vajec, o s na korpus). Poleva: 220g mletho cukru, 2 lyice horcej vody a pol lyice rumu. Ozdoba na tortu: 2 ahaky v prku, 2 dcl mlieka, cukor poda chuti, 100g mletch orechov alebo strhanho kokosu. Postup na korpus: 7 tkov, med, cukor, nelpan pomlet mandle a iernu kvu mieame asi pol hodiny do peny. Pridme mku, strhanku, prok do peiva, sneh z 8 bielkov a vetko zahka premieame. Tortov formu vymastme a vysypeme mkou, cesto nalejeme do formy a peieme tritvrte hodiny na 170 stupoch. Suroviny na plnku, ktor mme v rozpise, komplet spolu mieame 20 mint na hust hmotu. Upeen a vychladnut tortu prekrojme na polovicu a naplnme krmom, ktorm potrieme aj boky torty. Na vrch torty dme cukrov polevu, boky torty posypeme bu orechmi, alebo kokosom. Ke poleva na torte zhustne, ozdobme povrch torty ahakou. ahaku si s mliekom dobre vymieame a poda chuti pridme cukor. ahaku vlome do cukrrskeho vrecka s ozdobnou ruicou a tortu zdobme poda vlastnej fantzie.

pribline 40 mint. Do prvej polovice peenia vrch bbovky zakryjeme alobalom, ktor trocha pomastme, aby sa neprilepilo cesto. Potom alobal zlome a bbovku dopeieme. Upeen bbovku nechme vychladn vo forme. Vyklopme a pocukrujeme. Suroviny na cesto: 350g mletho cukru, 2 vajcia, 1 prok do peiva, 1 nakladan anans v plechovke, 400g hladkej mky, 1 vanilkov cukor. Poleva: 120g palmarnu, 1 vanilkov cukor, 150g mletho cukru, 1 ahaka na ahanie v katuke, 100g mletch orechov (mu by lieskov alebo vlask), 100g strhanho kokosu. Postup: Najprv si vymieame mlet cukor a 2 vajcia, potom pridme vanilkov cukor, prok do peiva, nlev z anansovho komptu a potom anans, ktor nakrjame na drobnejie ksky. Pridme mku, dobre premieame a vylejeme na pomasten a mkou vysypan plech. Peieme vo vyhriatej rre na 180 stupov pribline 20 mint. Ke je pikt upeen a vychladnut, dme na vrch polevu. Na polevu roztopme palmarn, pridme mlet aj vanilkov cukor a ahaku; nechme dobre zohria. Potom to zlome zo sporka a pridme orechy a kokos. Polevu rozotrieme na anansov pikt a nechme vychladn. Krjame na ubovon ksky. Lstkov cesto rozvakme na hrbku 2 milimetrov. Vykrajujeme kolieska a vlome ich do kokovch formiiek, ktor najskr trochu pomastme. Kolieska vykrajujeme aspo o 2-3 milimetre vie, aby, ke ich roztlame do formiiek, vynievali minimlne 1-2 milimetre cez okraj formiky. Pripravme krm a formiky plnme do troch tvrtn. Krm: 3dcl mlieka, 40g palmarnu, 3-4 lyice hladkej mky uvarme na hust kau. Ete do teplej kae pridme tri tky a vyahan sneh z troch bielkov, 100g postrhanho syru, jednu kvov lyiku soli a dobre premieame. Koky plnme krmom do . Naplnen koky posypeme syrom a upeieme vo vyhriatej rre na 170 -180 stupov. Peieme 15-20 mint doruova; ete tepl vyklopme a poukladme na tcku.

Anansov rezy

Vianon medov torta

Lstkov koky plnen syrovm krmom

Suroviny na bbovku: 400g polohrubej mky, 1kvov lyika soli, 2 lyice cukru, 2 vajcia, 3 lyice oleja, 1 kocka drodia, postrhan kra z 1 citrna, vlan mlieko poda potreby na spracovanie cesta. Makov plnka: 200g zomletho maku, 4 lyice krytlovho cukru, 2dcl mlieka, 100g palmarnu, 50g hrozienok, 1-2 lyice rumu. Orechov plnka: 200g zomletch vlaskch orechov, 2 lyice krytlovho cukru, 1 vanilkov cukor, 1 koricov cukor a 2dcl mlieka. Postup bbovkovho cesta: Najprv dme do ndoby mku, do stredu v mke urobme jamku, pridme trochu vlanho mlieka a do mlieka rozdrobme drodie. Ke drodie nakysne, pridme vetky alie prsady a vypracujeme, s pridanm vlanho mlieka, polomkk cesto. Cesto prikryjeme utierkou a nechme nakysn. Plnky si pripravme ete pred kysnutm cesta, aby vychladli Plnka makov: Dme zovrie mlieko s cukrom, alej pridme palmarn. Ke je palmarn u roztopen, pridme hrozienka, rum a do horcej hmoty primieame mlet mak odlome vychladn. Plnka orechov: Podobne postupujeme aj pri orechovej plnke. Mlieko, krytlov cukor, vanilkov cukor a koricov cukor privedieme do varu. Do horceho mlieka pridme orechy, premieame a odlome z plamea. Orechy ete aspo 10 mint nechme zakryt, aby sa uparili. Potom ich odkryjeme, premieame a nechme vychladn. Bbovkov cesto u mme vykysnut, na doske ho rozvakme na obdnik pribline 40x50 centimetrov. Na cesto rozotrieme najprv makov a potom orechov plnku. Naplnen obdnik zrolujeme ako trdu. Do vymastenej bbovkovej formy vlome zrolovan cesto tak, aby konce boli aspo 2-3 centimetre preloen cez seba (aby sme ich mohli dobre popritla). Vo forme nechme bbovku aspo 15 mint podkysn. Peieme vo vyhriatej rre na 180 stupov

Kysnut bbovka plnen makovou a orechovou plnkou

Bannov krm: 4-5 bannov, 3 lyice cukru, 1-2 lyice citrnovej avy, 1 ahakov smotana, 2-3 ksky elatny. Postup: Banny roztlame vidlikou alebo rozmixujeme mixrom a rozmieame s cukrom a citrnovou avou. elatnu namome v troke studenej vody (1dcl) na niekoko mint. alej elatnu pomaly nahrejeme, a km sa nerozpusti. ahaku uahme, vetky prsady spolu zmieame a plnme do polovice pohrov. Tvarohov krm: 200g tvarohu, 1-2 tky, 1 vanilkov cukor, ava z jednho pomarana, 1 lyica medu, krytlov cukor poda chuti. Na ozdobu: trocha pomletch orechov, hrozienka a meme podva ku krmu pikty, alebo obltky. Postup: Tvaroh, tky, vanilkov cukor, avu z pomarana, med a krytlov cukor dobre rozmixujeme. Naplnme do alej polovice pohrov a podvame ozdoben oriekami, hrozienkami a piktami. Dobr chu vm vinuje Oga CHUDOVSK

Pohre pre deti plnen bannovm a tvarohovm krmom

TERCHOV 6/2011

23

SILVESTROVSKM ATRAMENTOM

A
?

Tento poznte?

Mlad mu hovor svojej matke: - Mami, dnes k nm prdu na nvtevu tri dievat. Jednu z nich si chcem vzia za manelku a ty sa poks uhdnu, ktor z nich to je. Dievat prili i odili a mladk sa pta matky: - Mami, tak o mysl, ktor to bude? - T, o sedela v strede. - M pravdu, ale ako si to uhdla? - Jednoducho intucia. Od prvho momentu mi bola odporn. Pta sa uite dejepisu: - o viete o uoch, ktor ili v stredoveku? - e u vetci dvno pomreli.

A ete do druhej nohy

Velite stoj pred nastpenou rotou a hovor: - Vojaci, mm pre vs dve sprvy. Jedna je smutn a druh je radostn. Najprv t smutn: Mme naloi 20 vagnov piesku. A teraz t radostn: Piesku mme dos. Partia vedcov sa rozhodla, e njde najstarieho loveka na svete, a tak sa vybrali do Himalj. Tam po rokoch hadania zbadali vemi starho loveka s dlhou bielou bradou. Podili k nemu a ptaj sa ho: - Ujo, koko mte rokov? - 156. - A nechceli by ste s s nami do USA, aby sme vs ukzali svetu? - Rd by som, mldenci, rd, ale otec ma nepust! - Poul si, e Joov pohreb sa preklad zo tvrtku na piatok? - Preo, m sa lepie? - Fero, cho zablahoela pnovi riaditeovi, narodilo sa mu diea! - A o m? - Fnsku vodku.

Dcra sa pozer na mamu, ako si nana pleov masku a pta sa jej: - Preo to rob? - Aby som bola krsna. Neskr, ke si ju dva dole, sa jej dcrka pta: ? - Vzdva to? lnok z Moskovskch novn: Rusk chemici vymysleli vodu v prku. Bohuia, zatia nevedia, m ju bud zalieva...

V krme sa jeden zdveruje druhmu: - lovee, vera som sa vrtil domov, pred dverami desiatky topnky, na veiaku 49-tka kabt, hne ma chytil tak neprjemn pocit. Vrazm do kuchyne, otvorm chladniku a fakt! Vetko pivo vypit!!! Vojaci sku padkom z lietadla. - Pomc! kri jeden z nich Mj padk sa neotvoril! - No a o m by? pta sa okolo padajci kolega. Ve o ni nejde, je to len cvienie... loha: Vyraz Slovk z bodu A do bodu B rchlosou 90 kilometrov za hodinu. Vyraz druh Slovk z bodu B do bodu A rchlosou 120 kilometrov za hodinu. Kde sa stretn? Sprvna odpove: V krme!

Baa Jano vezie na konskom povoze vek fru sena. Zastav ho policajt: - o veziete, baa? Baa Jano sa naklon k policajtovi a poepne mu do ucha: -Seno. - A preo tak ticho hovorte? - Aby kone neptali... Americk turista stoj pred Eiffelovou veou a nadene si ju prehliada. Potom zastav okoloidceho a hovor: - Ndhern vea. Koko barelov nafty z nej denne vyaia? o znamen, ke pred firmou vis ierna zstava? Mme von miesto... Kedy ste prili na to, e vs mu klame? - Pred piatimi rokmi. - A povedali ste mu, e to viete? - Nie. Odvtedy ete nepriiel domov. Na hasiskej stanici: - Akcia bola spene ukonen. - Poiar bol uhasen, nezhorela ani jedna krava. Desa sa utopilo... Po manelskej hdke hovor manelka muovi: Neby teba, bol by z ns idelny pr! - o si tak smutn? - Zomrela mi svokra. - A preo si tak dokriaban? - Strane sa brnila...

pc-

?
Sekvencia z filmu Viktora Kubala Zbojnk Jurko.

24

TERCHOV 6/2011

V kaviarni Hotela Lux v Banskej Bystrici nechal Viktor Kubal v popolnku nedofajen cigaretu. Prila anka a chcela popolnk vyisti. Mem?, sptala sa. Len si kludne pothnite..., slune odvetil Kubal. Ke bol Viktor Kubal na filmovom festivale v Montecatini, zaregistroval, e si ho udia podozrivo obzeraj. Najm t postar sa za nm otali a osi vznamn si epkali. A neskr zistil, e si ho plietli s Einsteinom. To bude asi tm, e Einstein m rovnak vlasy ako ja. Hovorili mu budci Kubal! Okrem mnohch talentov mal Viktor Kubal aj talent nezapamta si men, alebo tie zapamtan poplies. Modertorka a hereka Elena Vacvalov s humorom spomna, ako ju Kubal predstavoval svojim znmym: Toto je Viacvalcov. Pred Hotelom Devn v Bratislave akal Viktor Kubal na elektriku. Dlho iadna nela. Konene jedna, ale nezastavila, len prefrala. Bola plne przdna. To bude asi vldna, pomyslel si Kubal. V jednom starom katieli v Holi sa poda americkho vzoru chystali postavi mraziare pre ud. Ke ich po storoiach rozmrazia, bud znovu iv. Snaili sa pre ten npad zska aj Viktora Kubala. Vraj, ke sa mohol da zmrazi Disney, preo by tak neurobil aj Kubal? i je on dky hor? Kubal chvu uvaoval a potom zatelefonoval: Nerobte to. Tu asto vypnaj prd!

PRHODY VIKTORA KUBALA

O SI O TOM VETKOM MYSL...

City? o s city? Len kyslink uhliit? Pravopis lsky: o hrbka, to pravda. Ke sa lska presp s mdrosou, narod sa jej smtok. Tak rd som a skal z toho, v om som lietal sm... Na zaiatku lsky vdy verme tomu, omu by sme na konci tak strane chceli veri. Zstava smtku v jej oiach visela na pol slzy. Po niektorch dievatch nm zostali v srdci zimomriavky. Kto sa nikdy nedotkal neba, nevie, ako bol chodi po zemi... ivot je asn. Len ho mus sprvne nepochopi. Zbohom? To sa ahko povie. Ale ke m srdce pohov, ako je mu? Kto vie? Kamil PETERAJ Najhorie na snoch je, e ich musme dosnva na zemi.

TERCHOV 6/2011

25

26

TERCHOV 6/2011

TERCHOV 6/2011

27

PORT

Vsledky jesennej asti futbalovch sa

1. kolo 2. kolo 3. kolo 4. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo 12. kolo 13. kolo V. LIGA DOSPEL - SKUPINA A - 2011/12 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 7 7 7 7 6 6 5 4 4 4 4 3 3 2 4 3 3 1 2 2 5 6 5 3 3 4 1 2 2 3 3 5 5 5 3 3 4 6 6 6 9 9 STAR IACI III. LIGA SK. A 2011/12 Slvia Stakov - FK Terchov TATRAN Oadnica - FK Terchov FK Terchov - TJ Jednota Bnov REaMOS K. Lieskovec - FK Terchov OFK Teplika nad Vhom - FK Terchov FK Terchov - K Radoa K Javornk Makov - FK Terchov FK Terchov - TJ Snaha Zborov nad Bystricou K ierne pri adci - FK Terchov FK Terchov- Pokrok Star Bystrica FK Tatran Turzovka - FK Terchov FK Terchov - Kysuan Ochodnica 2:1 3:2 3:0 2:2 6:0 2:2 6:0 1:2 2:3 0:3 3:0 9:2 gl: L. vec gly: L. vec 2 gly: . Jnok, J. Moravk, L. vec gly: M. Kvoka 2 gly: M. Kritofk. L. vec gl: M. Kvoka gly: M. Baleja, . Jnok, M. Kvoka gly: Kvoka 3, . Jnok 2, M. Baleja, K. Vantch, M. Kritofk, V. Chovanec

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

FK Terchov OK Rosina Jednota Bnov Slovan Podvysok FK Rajec OFK Koteov Slovan Nov Bystrica Pokrok Star Bystrica Polom Rakov FK Streno K Bel K Radoa Kotrina Lka Slovan Rudinsk

31:16 31:14 26:11 20:15 26:21 24:22 16:14 22:15 15:21 25:25 14:19 16:28 17:37 12:37

25 24 24 22 20 20 20 18 17 15 15 13 10 8

1. 2. 3. 4.

MLAD IACI III. LIGA SK. A 2011/12 kolo kolo kolo kolo

Slvia Stakov - FK Terchov TATRAN Oadnica - FK Terchov FK Terchov - TJ Jednota Bnov REaMOS K. Lieskovec - FK Terchov

6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo 12. kolo 13. kolo

4 : 6 gly: M. Hrnko 3, V. Holbek 2, P. Kritofk 2 : 1 gl: E. Sekerka 0 : 14 0 : 8 gly: V. Holbek 2, M. Hrnko, D. vec, E. Sekerka, M. Magt, E. Berek, J. Zicho OFK Teplika nad Vhom FK Terchov 11 : 1 gl: M. Kritofk FK Terchov - K Radoa 2 : 5 gly: E. Sekerka, M. Hrnko K Javornk Makov - FK Terchov 5:0 FK Terchov - TJ Snaha Zborov nad Bystricou 1 : 2 gl: V. Holbek K ierne pri adci - FK Terchov 2 : 4 gly: D. vec 2, M. Hrnko, J. Komaka FK Terchov - Pokrok Star Bystrica 1 : 4 gl: M. Magt FK Tatran Turzovka - FK Terchov 5:0 FK Terchov - Kysuan Ochodnica 3 : 0 gly: J. Zicho 2, V.Holbek

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

K Radoa Pokrok Star Bystrica OK Rosina K Bel FK Tatran Turzovka FK Streno K ierne pri adci OFK Teplika nad Vhom FK adca B SNAHA Zborov nad Bystricou FK Terchov K Doln Hriov Polom Rakov OFK Koteov

V. LIGA DORAST - SKUPINA A - 2011/12 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 9 8 8 7 7 6 7 5 5 5 5 5 3 2 0 1 0 2 2 4 0 3 2 2 1 0 0 1 4 4 5 4 4 3 6 5 6 6 7 8 10 10

MUI V. LIGA SK. A 2011/12 27 25 24 23 23 22 21 18 17 17 16 15 9 7 1. kolo 2. kolo 3. kolo 4. kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo 12. kolo 13. kolo

38:26 42:23 29:21 24:11 19:12 30:20 26:20 40:30 26:28 23:34 23:27 24:45 10:31 16:42

Polom Rakov - FK Terchov K Bel - FK Terchov FK Terchov - TJ Jednota Bnov Slovan Rudinsk - FK Terchov FK Terchov - OK Rosina Slovan N. Bystrica - FK Terchov FK Terchov - Kotrin Lka Slovan Podvysok - FK Terchov FK Terchov - FK Streno FK Rajec - FK Terchov FK Terchov - OFK Koteov Pokrok Star Bystrica - FK Terchov FK Terchov - K Radoa

1 : 1 gl: . Bren 1 : 1 gl: L. Heiser 0:0 2 : 2 gly: P. Tlach, P. Michlek 5 : 3 gly: P. Tlach 4, J. Vantch 3 : 2 gly: P. Tlach, M. Sloviak 4 : 0 gly: J. Vantch 2, . Miho, P. Tlach 1:0 2 : 0 gly: . Bren, P. Tlach (11m) 1 : 2 gly: J. Vantch 2 3 : 0 gly: V. Hanuliak, P. Tlach, J. Vantch 2 : 3 gly: L. Heiser 2, P. Romank 6 : 2 gly: L. Heiser 2, J. Vantch, P. Tlach, J. Sloviak, vlastn

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

OFK Teplika nad Vhom Tatran Oadnica FK Tatran Turzovka K Javornk Makov Pokrok Star Bystrica SNAHA Zborov nad Bystricou Slvia Stakov Jednota Bnov REaMOS Kysuck Lieskovec FK Terchov K ierne pri adci K Radoa Kysuan Ochodnica

III. LIGA STAR IACI - SKUPINA A - 2011/12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 10 10 8 7 6 5 5 4 3 3 3 2 2 2 2 2 1 4 1 0 1 3 2 0 2 0 0 0 2 4 2 6 7 7 6 7 9 8 10

61:11 57:10 38:13 37:9 25:15 26:30 15:30 19:33 28:41 23:33 22:51 14:40 17:66

32 32 26 22 22 16 15 13 12 11 9 8 6

1. kolo 2. kolo 3. kolo 4. kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo 9. kolo 10. kolo 11. kolo

DORAST V. LIGA SK. A 2011/12

12. kolo Pokrok Star Bystrica - FK Terchov 13. kolo FK Terchov - adca B

Polom Rakov - FK Terchov K Bel - FK Terchov FK Terchov - K ierne pri adci OFK Teplika nad Vhom - FK Terchov FK Terchov - OK Rosina FK Tatran Turzovka - FK Terchov FK Terchov - K Radoa TJ Snaha Zborov nad Bystricou - FK Terchov FK Terchov - FK Streno K Doln Hriov - FK Terchov FK Terchov - OFK Koteov

1:0 0:1 0:1 2:2 2:1 5:1 3:2 3:1 2:1 3:2 7:0 5:2 0:3

gl: M. Bal

gly: M. Bal, M. Ondru gly: J. Noga 2 gl: J. Noga gly: J. Noga 2, J. Kani gl: M. Bal gly: M. Michlek, J. Noga gly: J. Kani, J. Hanuliak gly: M. Bal 3, J. Noga, J. Hanuliak, M. Cingel st., M. Michlek, gly: M. Bal, J. Noga

28

TERCHOV 6/2011

A
Foto Pavol MICHLEK

JESENN MAJSTER V. LIGY FK TERCHOV Horn rad zava: Jn Obvan, Ladislav Heiser, tefan Bren (hrajci trner), Vladimr Hanuliak, Peter Zvack, Pavol Hanuliak, Jozef Rybr, Luk Galko, Martin Martinusk (trenr). Doln rad zava: Matej Sloviak, Andrej Opalka, Jakub Sloviak, Juraj Vantuch, Peter Tlach, Peter Romank, Pavol Michlek, tefan Miho. Poznmka: Na fotografii chbaj Juraj Tlach, Jozef Bainsk a Miroslav Magt.

Na vod spomeniem jeden zaujmav fakt. Futbalov klub Terchov m v sezne 2011/2012 vetky tyri mustva (dospel, dorast, star a mlad iaci) v krajskch saiach Stredoslovenskho futbalovho zvzu, o tu nebolo viac ako desaroie! Ide o znak, e v klube sa nieo rob, hoci akost (kto ich nem) je aj tu dostatok. Len poas jesene vybehlo v terchovskch dresoch, v tyroch mustvch, pribline sedemdesiat registrovanch hrov, ku ktorm ke prirtame realizan tmy, tak je to slun slo.

Jesenn primt v 5. lige v rukch FK Terchov

Nie je vbec netradin, ke novik, ktor postpil z niej sae o stupienok vyie, potvrdzuje svoju kvalitu a mti vodu na hornch priekach tabuky. U menej tradin ale je, ke sa novik vyvihne na pln elo tabukovho peletnu a na om trni po jesennej asti 5. ligy skupiny A SsFZ, tak ako je to v prpade terchovskch muov. Talentovan mustvo s nzkym vekovm priemerom okolo 22 rokov si v sai vyslilo repekt a svojimi vkonmi, zaloenmi na ofenzvnom poat hry, nm spsobilo rados a pritiahlo na Sihlu fanikov, ktorch poet stpal merne s posunom v tabuke. Veru, pekn tohtoron nedele boli o to krajie, e na dobre pripravenom terchovskom trvniku (Patrik Kov) sa hral oku lahodiaci futbal, po ktorom sa divci spokojne rozchdzali (niektor pivnou obklukou) do svojich domovov. Na spenom jesennom aen m svoj vrazn podiel aj tandem trnerov Martin Marcinek a Pita Bren, ktor odviedli vborn robotu. Zaujmavosou pri terchovskch muoch je zopr tatistickch faktov, ktor potvrdzuj kvalitu a perspektvu mustva. Prvm je skutonos, e ltozelen jnoci neprehrali san zpas celkovo od augusta 2010 (v Raove 3:2) do septembra 2011 (v Novej Bystrici 3:2), o je viac ako rok. Ete dlh asov sek neporazitenosti si udruj v domcom prostred, ke na Sihle naposledy podahli ete 24. augusta 2008 Zdubniu 1:2. Slun srie, o poviete? V kadom prpade, potencil tu je a nie mal. Vea bude zlea na atmosfre okolo klubu, ktor, povedzme si na rovinu, mohla by lepia. Bola by koda, keby sa vydobyt pozcie a spomnan potencil, ktor tu je nielen hrsky, ale aj sponzorsk, fanikovsk a v talentovanej mldei rozplynul neosonm handrkovanm a osobnmi averziami. Verm, e zima upokoj neplodn vne a ostan len tie, ktor robia z futbalu rados milinom ud na celom svete, od Maracany po Sihlu... Zverom by som chcel v mene vboru FK Terchov poakova vetkm, ktor akmkovek spsobom podporovali, pomhali a spolupracovali na chode klubu, a zaela pokojn, poehnan vianon sviatky a spen rok 2012. A na jar sa op stretneme pri zelench trvnikoch s nam typickm Terchov do teho! Marin ZAJAC

Stoln tenis v Terchovej napreduje

Terchovsk stoln tenisti.

Koncom septembra zaala sa 7. ligy v stolnom tenise. Pre vek poet astnkov bola liga rozdelen do dvoch skupn juh (okresy ilina a Byta) a sever (Kysuck Nov Mesto a adca). STK Jnok Terchov bol zaraden do skupiny juh, v ktorej hr 12 drustiev. Nau spisku tvoria: Miroslav Pako, Jozef upica, Jn Stao, Jn Lutian, Matej Sloviak, Peter Tlacha, Jozef Martinek, Martin Brdy, ubomr Krivo a Vladimr Vallo. Zatia sa nmu drustvu viac dar vonku ako doma, ke na sperovch stoloch vyhrali vetkch 5 zpasov a doma prehrali 4 zpasy. Stoln tenis si v Terchovej postupne zskava alch priaznivcov, dkazom oho je zvyujca sa as zujemcov o tento port na trningoch. ia, koda, e zatia neprejavila zujem o stoln tenis najmladia genercia. Vyzvame preto rodiov, aby vyskali, i prve v ich deoch nedrieme budci ampin a reprezentant svojej obce. Stoln tenis je nenron port a pod dohadom sksench hrov sa hr vdy vo tvrtok od 18.00 h v telocvini Z v Terchovej. Vladimr VALLO

TERCHOV 6/2011

29

30

TERCHOV 6/2011

Automobilov priemysel Vstrekovan plastov diely Hadiky z mkenho PVC Rohoe /domcnosti, priemysel, von as../ Sprostredkovatesk a obchodn innos Nstrojre /vroba foriem a nstrojov/

DIZAJN VVOJ VROBA

Poplachov systmy na hlsenie naruenia, bezpenostn projekty a poradenstvo, elektrick poiarna signalizcia, evakuan rozhlas, systmy kontroly vstupu, priemyseln televzia, evidencia dochdzky, inteligentn riadenie a monitorovanie budov, rodinnch domov a rekreanch zariaden na diaku. Kompletn dodvky slp a nn rozvodov, intalcia el. zariaden a vykonvanie odbornch prehliadok a skok poda prslunch noriem a vyhlok. Fittich ZA, s.r.o. Kragujevsk 398 010 01 ilina mobil: 00 421 905 666 450

www.fittich.sk
TERCHOV 6/2011
31

Da 8. oktbra 2011 sa iaci a uitelia Z s M A. F. Kollra zastnili na Wielkie Zatorskie niwa Karpiowe w Sowackiej Odsonie Vekej zatorskej kaprovej atve v slovenskom preveden v poskom meste Zator v rmci projektu Euroregin Beskydy. Da 16. oktbra 2011 o 18.00 h sa v Hoteli GOLD v Terchovej konala vernis 4. ronka medzinrodnho maliarskeho sympzia pod nzvom Terchovsk paleta Jese 2011. Vstava obrazov sa v priestoroch uvedenho hotela uskutonila v doch 10. 16. oktbra 2011. Da 18. oktbra 2011 sa iaci Z s M A. F. Kollra Terchov zastnili vchovnho programu Zchrana ivota, ktor pripravilo a zrealizovalo obianske zdruenie Phantasia. Program v KD A. Hlinku zabezpeili dvaja profesionlni zchranri, ktor pracuj ako leteck, horsk a lyiarski zchranri. Da 24. oktbra 2011 sa iaci I. stupa Z s M A. F. Kollra Terchov a detiky z M zastnili vchovnho programu Doprava, doava. Program, ktor bol zameran na dopravn vchovu pre deti, sa konal v KD A. Hlinku. Pripravili ho Jaro Gao a Rado Paej z obianskeho zdruenia kola ivota. Da 24. oktbra 2011 sa konalo kultrne podujatie venovan naim spoluobanom nad 65 rokov pri prleitosti Mesiaca cty k starm. Na tohtoronom poseden sme zaznamenali azda najviu as za poslednch dev rokov, o ns, samozrejme, vemi te. Mil stretnutie naich dchodcov sa konalo v RIC TERCHOVEC pod

INFOSERVIS

inkuj: Martin Jakubec, Ldia Volejnkov, Duan Gr. Vstupn: 15 eur. Predpredaj vstupeniek v retaurci Kultrny som Terchov. Teme sa na vs! Poakovanie Touto cestou vedenie FS Terchovec a rodiovsk rada vyslovuj primn vaku Farskmu radu Terchov, ktor umonil 12. 11. 2011 v priestoroch Kostola sv. Cyrila a Metoda realizciu programu Ve sa na Martina rozvese dedina. V tomto komornom programe vystpili lenovia DsFS Terchovek, FS Terchovec, SS Podolie, astnci kolskho kola Slvik Slovenska, H Martinky Bobovej, SZ Kolena a Slikov orchester ZU Ladislava rvaya zo iliny pod vedenm uitea Pavla Fila. Vetkm inkujcim patr primn vaka a obdiv za prnos a pripomenutie si Martinskch hodov, ktor sa v Terchovej v minulosti slvili.

FS CHOTR vystpenie z prleitosti da cty k stram v RIC Terchovec

ztitou socilnej komisie pri OZ Terchov. Neudujem sa, e nvtevnos pomerne prudko stpla, ve kto by si nechal ujs skvel vystpenie naich det a mldenkov z Terchovej, ktor pracuj v DFS Chotrik a FS Chotr pod vedenm Veroniky Hajasovej. Neoddelitenou sasou popoludnia je aj slvnostn obed, ktor pre ns pripravili pracovnci RIC TERCHOVEC a retaurcie Kultrny dom. Za skvel prcu patr vetkm moje primn poakovanie. Osobitne treba poakova Zuzane Patrniakovej za dojmav vystpenie 60 det na sv. omi a vedeniu obce za uvonenie finannch prostriedkov v tchto vemi nronch asoch. Na zver by som sa chcela poakova i vm, mil oslvenci, e ste ns poctili hojnou asou, vanmi slovami a slzami. akujeme, e ste!

REPETE NVRATY V TERCHOVEJ

Mgr. Veronika BEREKOV

FS Terchovec a rodiovsk rada akuj partnerom za realizciu projektu Martinsk veselica; podujatie sa konalo 12. 11. 2011 v priestoroch RIC TERCHOVEC. Hlavnm partnerom a garantom v jednej osobe bol Vladimr vec retaurcia Kultrny dom , ktor poskytol priestory a bol zrove aj hlavnm sponzorom podujatia. alej chceme poakova vetkm sponzorom, ktor poskytli finann prostriedky na realizciu projektu a tomboly.

Da 30. decembra 2011 o 17.00 h sa v kinosle Kultrneho domu A. Hlinku v Terchovej uskuton hudobno-zbavn program divcky populrnych pesniiek a nestarncich lgrov Repete nvraty.

Vaok zo spomnanho podujatia bude venovan na innos FS Terchovec a DsFS Terchovek, ktor ria dobr meno Terchovej na folklrnom poli doma i v zahrani. Milo BOB

QBECN NOVINY TERCHOV

Obecn noviny TERCHOV. Vydva Miestne kultrne stredisko Terchov. fredaktor: Jn Miho ml., Redakcia: Helena Laiakov, Katarna Halapiov. Redakn rada: Peter Cabadaj, Rudolf Patrniak, Vladimr Krio, Milan Moravk st., Mgr. Renta Opalkov, Ing. Mgr. Marin Zajac, Marin iko, Mgr. Katarna uratn, Vclav Bob, Mria Janikov. Jazykov prava: Peter Cabadaj. Grafick prava: Jn Novosedliak. Tla: Vegaprint Moovce. Adresa redakcie: MKS Terchov, tel. . 041/569 51 29. Obecn rad Terchov, tel. . 041/569 51 38, fax. 041/569 53 10, Registran slo: 1/92. Evidenn slo: 3548/09. Vylo v decembri 2011.