You are on page 1of 9

Rozren spsoby divckej recepcie digitlneho umenia

Katarna Rusnkov

Vedeck redaktor publikcie: Prof. Ladislav arn, akad. mal. Recenzenti publikcie: Prof. PhDr. Vclav Macek, PhD. Prof. PhDr. Zora Rusinov, PhD.

Publikcia vyla s finannou podporou Ministerstva kolstva SR v rmci rieenia projektu KEGA . 3/7479/09.

Text: Katarna Rusnkov Fakulta vtvarnch umen, Akadmia umen v Banskej Bystrici, 2011
ISBN 978-80-89078-92-9

Obsah

* vod I. pecifik digitlneho umenia

913 1732

II. Krtky exkurz: Postmodernizmus v re globalizcie 3542 II. Priestor, as a dematerializcia v digitlnom umen 4549 IV. Interaktivita a participcia zmena paradigmy divckej recepcie digitlneho umenia V. Potaov hry VI. Internetov umenie VII. Interaktvne intalcie VIII. Virtulna realita a imerzvne prostredia 5361

6577 8197 101136 139160 163164 166167 168173 174175

Zver
Zoznam reprodukci Vber z bibliografie Menn register

vod

V kninej publikcii Rozren spsoby divckej recepcie digitlneho umenia sa sstreujeme na problematiku, ktor je v ostatnch rokoch mimoriadne aktulnym, hoci dosia iba parcilnym predmetom vskumu viacerch bdateov v oblasti tzv. umenia novch mdi, figurujceho aj pod vstinejm nzvom umenie postmdi. Preto zatia chba jej komplexnejie syntetick spracovanie v odbornej literatre. Predmet vskumu tejto pomerne lenitej problematiky svis s masovm nstupom informanch a komunikanch technolgi na zaiatku devdesiatych rokov 20. storoia, ktor ete zintenzvnil dynamick proces globalizcie po pde Berlnskeho mru a po ukonen rozdelenia sveta na zpadn a vchodn blok, zruenm tzv. eleznej opony. Hlavnm mdiom a genertorom vvinu digitlnych technolgi sa stal pota a jeho multifunkn vyuitie vo vetkch sfrach sasnej informanej spolonosti. Pota v kontexte digitlneho umenia pln viacer vznamn funkcie. Je nstrojom na tvorbu, prezentciu a distribciu digitlnych diel a rovnako je dleitm prostriedkom na komunikciu s vnmatemi i uvatemi. Hoci analgov potae sa zaali pouva na kreatvne ely v elektronickom umen na Zpade u v esdesiatych rokoch 20.storoia, a boom pokroilch digitlnych technolgi v masovom meradle, sprevdzan nstupom internetu na zaiatku devdesiatych rokov, vytvoril obrovsk potencil na rozvoj irokej kly prejavov digitlneho umenia z hadiska rozmanitosti vrazovch foriem, plurality tm a bohatosti umeleckch praktk.

Predloen text je zameran na teoretick osvetlenie otzok svisiacich s dynamickmi zmenami v tvorbe a divckej recepcii digitlnych diel, ktorch hlavnou charakteristickou vlastnosou je interaktivita vnmateov. Treba pripomen, e aktvna as divkov a divok na recepcii umeleckch diel sa zaala vraznejie uplatova u poas esdesiatych rokov 20. storoia, hlavne v takch umeleckch prejavoch, ako s happeningy, eventy a environmenty hnutia Fluxus, minimalistick objekty i prostredia alebo o nieo neskr umenie intalcie. Aktvnu divcku participciu zaznamenvame aj v rmci expanded cinema rozrenho filmu, kde jednm z typologickch druhov je video s uzatvorenm okruhom, ktor je zaloen na bezprostrednch reakcich pozorovateov aktrov. Vetky tieto formy neklasickho umenia, tzv. neoavantgrd, vyznaujce sa konceptulnym rodokmeom, odkazuj na kov osobnos Marcela Duchampa, ktor sa preslvil vrokom: Divk ukonuje umeleck dielo. Kee alou podstatnou vlastnosou digitlneho umenia je hybridnos, ktor spova v tom, e jeho prejavy s zvyajne definovan ako syntza umenia, vedy a technolgie, podobn hybridnos je prznan aj pre vskumn metdy a teoretizovanie o digitlnom umen. Teoretick prstupy pri jeho skman vychdzaj z vyuvania vedomost viaucich sa na interdisciplinrny kontext tejto problematiky, kde s, okrem dejn a terie digitlneho umenia, almi dleitmi disciplnami dejiny umenia, tdi vizulnej kultry, kultrne tdi, filmov a medilne tdi, kybernetika, informan teria, recepn estetika, sociolgia, filozofia, psycholgia, literrna veda, antropolgia a pod. Hoci filmovm tdim a medilnym tdim patr prvenstvo vo vskume divckej recepcie, na rozdiel od nich sa pri skman recepcie digitlneho umenia uplatuj in metodologick prstupy, vyplvajce z povahy interaktvnych diel. aiskovou odbornou literatrou naej prce boli vinou syntetick monografie a antolgie zahraninch, prevane euroamerickch teoretikov a teoretiiek umenia mdi, ktor psobia vinou v akademickom prostred. V rmci textov je zastpench aj vea teoretickch prspevkov, ktorch autormi s samotn umelci, o je prznan fenomn pre tto oblas audiovizulneho umenia. aliu, nemenej dleit kategriu tvorili publikcie a texty aktvnych kurtorov a kurtoriek vstav digitlneho umenia. Pri naom vskume sa jednou zo zsadnch teoretickch knh, komplexne systematizujcich vedomosti z oblasti tzv. novch mdi, dejn umenia, filmu, potaovej vedy a literrnej vedy, stala publikcia Leva Manovicha Jazyk novch mdi (The Language of New Media, 2001).1 Bola vznamou oporou pre teoretick objasnenie charakteristickch vlastnost mdia potaa a princpov tzv. novch mdi (numerick reprezentcia, modularita, automatizcia, variabilita a prekdovanie), ako aj pre priblenie alch kovch pojmov svisiacich s touto

10

1 MANOVICH, L. The Language of New Media. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2001. 354 s.

problematikou, ktormi s interfejs, teleprezencia, programovatenos, navigcia, databza, interaktivita, typolgia potaovch hier a podobne. Vychdzali sme aj z alch textov Leva Manovicha,2 ktor s prezentovan na internete alebo boli zaraden do viacerch antolgi medilneho umenia. V nich tento autor pokrauje v skman vybratch problmov elektronickho a digitlneho umenia, sasou ktorch je aj precizovanie odbornej terminolgie. Vzhadom na to Manovich navrhuje pouvanie vhodnejieho, vznamovo presnejieho strenho termnu postmdi vo svojej tdii Estetika postmdi (Post-media Aesthetics, 2001). Rovnako syntetick monografia kombinovan s antolgiou textov Edwarda A. Shankena Umenie a elektronick mdi (Art and Electronic Media, 2009),3 ktor obsahuje okrem vberu diel aj bohat vber textov o elektronickom umen od dvadsiatych rokov 20. storoia po dnes, nm poskytla cenn databzu textov od takch autorov teoretikov umenia aj umelcov, ako s Edward A. Shanken, Erkki Huhtamo, Lev Manovich, Steve Dietz, Roy Ascott a Eduardo Kac. Do irokho okruhu odbornej literatry, syntetizujcej teoretick poznatky z histrie a sasnch dejn umenia mdi, ktor sme pri svojej prci vyuvali, patr publikcia Franka Poppera Od technologickho ku virtulnemu umeniu (From Technological to Virtual Art, 2007), kniha Rona Burnetta Ako myslia obrazy (How Images Think, 2004), ako aj monografia Steva Dixona Digitlna performancia. Histria novch mdi v divadle, tanci, umen performancie a v intalcii (Digital Performance. A History of New Media in Theater, Dance, Performance Art, and Installation, 2007).4 Okrem tchto publikci sa nm pri tdiu aktulnych otzok tkajcich sa rchlych zmien, ktor prebiehaj v oblasti recepcie digitlneho umenia, stala rovnako uitonou kniha dvojice autoriek Beryl Grahamovej a Sarah Cookovej Prehodnotenie kurtorstva. Umenie po novch medich (Rethinking Curating. Art after New Media, 2010).5 Spomnan odborn literatra, ale aj prspevky mnohch zahraninch autorov a autoriek publikovan v Zbornku 16. ronka ISEA Medzinrodnho sympzia o elektronickom umen (2010)6, a alie lnky uverejnen v odbornch asopisoch alebo prezentovan na internete, sa stali podnetnm tudijnm materilom pre n vskum. Prv kapitola teoretickej asti publikcie sa venuje objasneniu pecifickch vlastnost digitlneho umenia, druh kapitola pribliuje irie svislosti medzi

2 MANOVICH, L. Post-media Aesthetics. 2001 [online]. Dostupn na internete: http: // www. manovich.net; MANOVICH, L. New Media from Borges to HTML. Introduction to the New Media Reader. In WARDRIP-FRUIN, N. MONTFORT, N. (eds.). The New Media Reader. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2003, s. 1325. Text je dostupn aj na internete: http: // www.manovich.net.; MANOVICH, L. On Totalitarian Interactivity, in Art, Power, and Communication. In SHANKEN, E. A. (ed.). Art and Electronic Media. London New York: Phaidon Press Limited, 2009, s. 223224. 3 SHANKEN, E. A. (ed.). Art and Electronic Media. London New York: Phaidon Press Limited, 2009. 304 s. 4 POPPER, F. From Technological to Virtual Art. Cambridge, Massachusetts London, England: the MIT Press, 2007. 460 s; BURNETT, R. How Images Think. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2004. 254 s.; DIXON, S. Digital Performance. A History of New Media in Theater, Performance Art, and Installation. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2007. 810 s. 5 GRAHAM, B COOK, S. Rethinking Curating. Art after New Media. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2010. 354 s. 6 FUNKE, J. RIEKELS, S. BROECKMANN, A. (eds.). Proceedings of the 16th International Symposium on Electronic ART. ISEA 2010 Ruhr. Berlin: Revolver Publishing, 2010. 544 s.

11

postmodernizmom a globalizciou v kontexte postmodernej filozofie a vizulnych kultrnych tdi, tretia kapitola charakterizuje zmeny tkajce sa chpania priestoru, asu a dematerailizcie v digitlnom umen a tvrt kapitola sa sstreuje na definovanie kovch pojmov, akmi s interaktivita a participcia, ktor priniesli zmenu paradigmy divckej recepcie v digitlnom umen. V druhej asti publikcie analyzujeme v jednotlivch kapitolch pecifick spsoby recepcie diel v tyroch typolologickch druhoch digitlneho umenia, ktormi s onlinov potaov hry s pridanou umeleckou hodnotou, internetov umenie, interaktvne intalcie a virtulna realita, spolu s almi typmi imerzvnych prostred. V dsledku kvalitatvnych zmien vo vvoji digitlneho umenia dochdza k tomu, e divk sa men na aktvneho, v mnohch prpadoch mobilnho participanta, interaktra, performera i uvatea umeleckch diel, ktorch kontitutvnou zlokou s digitlne technolgie zaloen na ase a audiovizulnom obraze. Jednotliv pase textu sa snaia pribli rznorod prejavy digitlnych diel z hadiska ich recepcie vo vzahu k danmu sociokultrnemu kontextu (mzeum umenia, galria, alternatvne vstavn priestory, verejn urbnny priestor, kyberpriestor internetu, skromn priestor) a venuj pozornos individulnej a kolektvnej recepcii diel v zvislosti od rznych typov interfejsu. Pri skman a interpretcii konkrtnych prejavov digitlneho umenia v tomto segmente publikcie sme erpali okrem spomnanch zdrojov literatry aj z aktualizovanho vydania prehadovej knihy Christiane Paulovej Digitlne umenie (Digital Art, 2008) 7 a z monografickch knh, ktor boli zameran na konkrtne sledovan problmy. Takou bola publikcia dvojice autorov Steva Aukstakalnisa a Davida Blatnera Reln o virtuln realit (1994),8 rovnako kniha Olivera Graua Virtulne umenie. Od ilzie k imerzii (Virtual Art. From Illusion to Immersion, 2003),9 sumarizujca poznatky o histrii a sasnosti virtulnej reality, alebo kniha Henryho Jenkinsa a kol. eli vzvam participatvnej kultry. Medilne vzdelvanie pre 21. storoie (Confronting the Challenges of Participatory Culture. Media Education for the 21st Century, 2009),10 ktor sa zaoberala otzkami potaovch hier edukatvneho a umeleckho zamerania, vrtane alch foriem participatvnej kultry. V rmci slovenskej a eskej literatry, venovanej problematike postmdi, mono spomen knihu Jaroslava Vanta Vvoj obrazivosti od objektu k interaktivit. Gnozeologick pedpoklady analzy obrazov strnky novch mdi. (2009),11 antolgiu Jozefa Cseresa a Michala Murina Od analgovho k digitlnemu...Nov pohady na nov umenia v audiovizulnom veku (2010),12

12

7 PAUL, CH. Digital Art. Revised and expanded edition. London: Thames & Hudson Ltd., 2003 and 2008.256 s. 8 AUKSTAKALNIS, S. BLATNER, D. Reln o virtuln realit. Umn a vda virtuln reality. Brno: JOTA, 1994. 285 s. 9 GRAU, O. Virtual Art. From Illusion to Immersion. Cambridge, Massachusetts London, England: The MIT Press, 2003. 416 s. 10 JENKINS, H. a kol. Confronting the Challenges of Participatory Media Education for the 21st Century. Cambridge, Massachusetts London, England: THE MIT Press, 2009. 130 s. 11 VANT, J. Vvoj obrazivosti od objektu k interaktivit. Gnozeologick pedpoklady analzy obrazov strnky novch mdi. Praha: Karolinum, 2009. 246 s. 12 CSERES, J. MURIN, M. (ed.). Od analgovho k digitlnemu...Nov pohady na nov umenia v audiovizulnom veku. Bansk Bystrica: Fakulta vtvarnch umen Akadmie umen, 2010. 218 s.

ako aj knihu Katarny Rusnkovej Histria a teria medilneho umenia na Slovensku (2006).13 Uveden teoretick problmy s demontrovan na vybratch prkladoch digitlnych diel umelcov a umelk zo svetovej aj slovenskej scny, ktor s interpretovan z hadiska divckej recepcie. Radi by sme zdraznili, e ide o selektvnu vzorku diel, ktorej ambciou nebolo ponknu vyerpvajci prehad. Tm, e truktra publikcie je akmsi hybridom medzi teoretickou asou a interpretciou konkrtnych vybratch diel, je vlastne pokusom pozrie sa na problematiku rozrench spsobov divckej recepcie digitlneho umenia ako na samostatn problm zasluhujci si teoretick reflexiu.

13 RUSNKOV, K. Histria a teria medilneho umenia na Slovensku. Bratislava: Vysok kola vtvarnch umen, Afad Press, 2006. 300 s.

13

*Autorka a vydavate akuj jednotlivm umelkyniam a umelcom, ako aj fotografom a intitcim za lskav shlas reprodukova v tejto publikcii diela, ktor s v ich majetku. Vydavate vynaloil vetko silie, aby zistil majiteov autorskch prv. Ospravedluje sa za prpadn nemyseln vynechanie mien. S radosou uverejn autorov v nasledujcom vydan tejto publikcie.

Vetky prva vyhraden. iadna as tejto publikcie nesmie by pouit, ren elektronickou, mechanickou, fotografickou formou i inm spsobom bez predchdzajceho psomnho shlasu majiteov autorskch prv.

Katarna Rusnkov Rozren spsoby divckej recepcie digitlneho umenia Jazykov prava: Katarna Holecov Grafick prava, oblka a zalomenie: Katarna Czikorov Menn register: Jitka Madarsov Pouit psmo: Leitura, Leitura Sans,ION C Vydavate: Fakulta vtvarnch umen, Akadmia umen v Banskej Bystrici Rok vydania: 2011 Rozsah: 176 strn Tla: OTA, a.s. Koice Nklad: 300 ks 1. vydanie ISBN 978-80-89078-92-9