Vyjadrenie ministra hospodárstva SR Juraja Miškova k obvineniam zo strany odvolávanej predsedníčky výkonného výboru FNM Anny Bubeníkovej

:
Po svojom návrate zo zahraničia bol včera (10. januára 2011) v neskorých večerných hodinách minister hospodárstva Juraj Miškov informovaný o údajnom liste predsedníčky výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) SR Anny Bubeníkovej. List mal byť údajne doručený predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej, a zároveň bola jeho kópia pokútne doručená anonymnou osobou (spolu s kópiami korešpondencie medzi MH SR a FNM SR, ktoré MH SR nemá k dispozícií, a preto ich pravosť nevie overiť) najmenej dvom redakciám celoslovenských denníkov (Pravda a Nový čas). Juraj Miškov: „V tomto liste ma Anna Bubeníková účelovo, klamlivo a falošne obviňuje z presadzovania piatich krokov, ktorým údajne svojim presadzovaním verejného záujmu zabránila, a ktoré by údajne mali byť skutočným dôvodom mojej žiadosti o jej odvolanie. Všetky uvedené obvinenia sú krivé, nepravdivé, čo viem jednoznačne preukázať.„ Juraj Miškov: „Je to rev gorily, ktorej hrozí, že skončí zavretá v klietke. Po porade so svojim právnikom podniknem kroky smerujúce k ochrane svojho mena, i k trestnému oznámeniu za ohováranie.“ Juraj Miškov: „Krok pani Bubeníkovej vnímam ako zúfalý pokus o svoju záchranu a o zneistenie členov vlády pred hlasovaním o jej odvolaní. Jediným dôvodom návrhu na jej odvolanie sú pritom závažné podozrenia o trestnej činnosti, ktoré síce nie sú potvrdené, ale vyplývajú z verejne publikovaných spisov Gorila a Gorila 1. Aspoň čiastočnú pravdivosť týchto spisov pritom potvrdili viacerí politickí predstavitelia, a SaS jednoznačne požaduje ich riadne prešetrenie. Napriek tomu, že pravosť prepisov v týchto spisoch nebola zatiaľ potvrdená, samotné podozrenia, že pani Bubeníková dlhodobo a pravidelne konala v príkrom rozpore s verejným záujmom považujem za zásadné, a v súlade s politikou transparentnosti tejto vlády žiadam jej odvolanie.“ Stručné zhrnutie: § Ministerstvo hospodárstva nikdy nepresadzovalo priamy predaj 49 % podielu zahraničných investorov jedinému kupujúcemu (EPH), zvlášť nie bez vedomia vlády. Naopak, práve MH SR dalo spracovať právnu analýzu, ktorá potvrdzuje že súhlas vlády je pre takúto transakciu potrebný, rovnako ako rozhodnutie o uplatnení predkupného práva. Z analýzy zároveň vyplývajú i riziká z dôvodu nekvalitne uskutočnenej privatizácie SPP, na ktorej má svoj podiel i pani Bubeníková. Existenciu tejto analýzy Anna Bubeníková zamlčala. MH SR nikdy nepresadzovalo prevod aktív z SPP do spoločnosti eustream bez vedomia vlády, naopak, je jasne preukázateľné, že práve MH SR svojim pokynom dvakrát tento prevod zastavilo a na rokovanie vlády 19. 12. 2011 predložilo informáciu o tomto prevode. MH SR poskytlo všetku súčinnosť pri audite doplatku za privatizáciu Slovenských elektrární. MH SR si je však vedomé, že suma doplatku pre štát má byť podľa tohto auditu najmenej o 78 miliónov eur vyššia, než uvádza Anna Bubeníková. Zároveň sa MH SR plánuje zaoberať transparentnosťou procesu výberu poradcu FNM, ktorý uvedený audit vykonal. MH SR nikdy nemalo kompetenciu zasahovať do konkurzu NCHZ, presadzovalo však udržanie pracovných miest v tejto fabrike. Nesprávny a nezodpovedný postup FNM pod vedením A. Bubeníkovej pripravil štát o milióny eur a stovky ľudí v NCHZ o prácu. Zároveň FNM nedodržal prísľub a tým, že sa zdržal hlasovania na výbore veriteľov, nepresadil povinnú podmienku udržania výroby či zamestnanosti.

§

§

§

§

Minister hospodárstva Juraj Miškov vždy presadzoval privatizáciu akcií (nielen Slovak Telekomu) prednostne prostredníctvom burzy (IPO).

Obvinenie 1: Údajné presadzovanie priameho predaja 49 % akcií v SPP v prospech jediného záujemcu (Energetický a prúmyslový holding (EPH), a to bez predchádzajúceho súhlasu či informovanosti vlády.
Ministerstvo hospodárstva nikdy nepresadzovalo priamy predaj 49 % akcií v SPP v prospech EPH bez súhlasu vlády. Ide pritom o nezmyselné obvinenie už z podstaty, nakoľko tento balík akcií je v súkromnom vlastníctve zahraničných akcionárov (sprivatizovala ho vláda v roku 2001, za aktívnej účasti pani Bubeníkovej), a len GDF a e.on ako majitelia môžu rozhodnúť o predaji týchto akcií. Naopak, v priamom rozpore s tvrdením Anny Bubeníkovej v údajnom liste, práve minister hospodárstva nechal spracovať a zaslal Anne Bubeníkovej právnu analýzu, z ktorej vyplýva právny názor, že súhlas vlády je pre takúto transakciu potrebný, rovnako ako rozhodnutie o uplatnení predkupného práva. Zároveň je potrebné schváliť prípadné zmeny v akcionárskej zmluve vládou SR. Bolo to teda práve MH SR pod vedením J. Miškova, ktoré zodpovedne spracovalo právnu analýzu, ochraňujúcu záujmy Slovenskej republiky pri zhodnotení žiadosti zahraničných akcionárov SPP (SGH, a. s.), ktorí informovali Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií a aj Fond národného majetku o svojom úmysle odpredať svoj 49 % podiel v SPP spoločnosti EPH. K informáciám z listu pani Bubeníkovej je potrebné dodať nasledujúce fakty: a) pri rozhodovaní o sprístupnení dokumentov SPP pre EPH konal FNM nelogicky, najprv ho odsúhlasil, potom zamietol: ako prvý Fond národného majetku rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov týkajúcich sa SPP v rozsahu obvyklého due dilligence pre spoločnosť EPH (list Anny Bubeníkovej – splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení SPP zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011); valné zhromaždenie na základe tohto splnomocnenia due dilligence schválilo. následne na základe požiadavky zahraničných akcionárov minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie i akcionárskej zmluvy pre EPH, a to vzhľadom na to, že výkonný výbor FNM už vyššie uvedeným rozhodnutím odsúhlasil due dilligence. Podľa právnej analýzy, vypracovanej pre MH SR, platí, že „...v rámci bežného due dilligence je úprava vzťahov medzi akcionármi spoločnosti, ktorá je predmetom due dilligence, jedným z podstatných predmetov skúmania. Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu.“ Celá právna analýza bola doručená Anne Bubeníkovej ako príloha číslo 1 listu ministra hospodárstva zo dňa 17. 10. 2011 pod číslom 1663/2011-1000. Minister hospodárstva o svojom rozhodnutí Annu Bubeníkovú bezodkladne informoval listom č. 1430/2011-1000. Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, ale niekoľkými listami upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku a na možné poškodenie vzťahu so

-

-

zahraničnými akcionármi, v niekoľkých prípadoch. -

s ktorými

prebieha

predarbitrážne

rokovanie

Tým, že FNM neudelil súhlas na zverejnenie akcionárskej zmluvy SPP, pričom pre jej sprístupnenie sú potrebné oba súhlasy (aj MH SR, aj FNM SR), nezískalo SGH možnosť túto zmluvu sprístupniť, a jej sprístupnenie teda nenastalo.

Načŕta sa teda otázka, prečo Anna Bubeníková a výkonný výbor FNM najprv rozhodli o sprístupnení všetkých dokumentov pre EPH hlasovaním na valnom zhromaždení o due dilligence, a potom rozhodli o nesprístupnení akcionárskej zmluvy, ktorá je súčasťou due dilligence. Juraj Miškov: „Som presvedčený, že k takémuto nelogickému konaniu mohlo viesť len účelové sledovanie osobných, či dokonca straníckych, záujmov, a nie sledovanie verejného záujmu.“ b) na rokovaniach s SGH o možnom predaji ich podielu spoločnosti EPH boli FNM, MF SR i MH SR súčinné a informované. Rokovania so zahraničnými investormi, na ktorých informovali o ich záujme odpredať svoj podiel v SPP, ktorý získali privatizáciou v roku 2001 (na tej sa podieľala priamo pani Bubeníková a nad jej výhodnosťou pre štát zostávajú otázniky), sa konali od začiatku za účasti zástupcov MF SR, MH SR a aj FNM SR. Prvú oficiálnu informáciu listom zaslalo SGH Ministerstvu hospodárstva a zároveň aj Fondu národného majetku. Napriek tomu si takéto informácie listom Anna Bubeníková opätovne vyžiadala, a boli jej opätovne doručené (ako príloha číslo 3 listu ministra hospodárstva zo dňa 17. 10. 2011 pod číslom 1663/2011-1000). Pani Bubeníková bola teda informovaná rovnako ako minister hospodárstva, a opačné tvrdenie jej klamstvom. Ministerstvo hospodárstva zároveň nechalo spracovať analýzu právnych možností postupu pri navrhovanom odpredaji 49 % podielu SGH v SPP. Táto bola doručená pani Bubeníkovej ako príloha 2 toho istého listu. Jej existenciu Anna Bubeníková zamlčala. Samotná analýza akcionárskej dohody SPP obsahuje citácie z tejto dohody, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva (tak rozhodla vláda za účasti pani Bubeníkovej pri prvej privatizácii SPP v roku 2001), a preto ju MH SR nemôže celú zverejniť. Z tejto analýzy jednoznačne vyplýva, že: o Akcionárska zmluva bola pri privatizácii SPP v roku 2001, ako aj pri jej zmene v roku 2006, pripravená nekvalitne, čo by mohlo v prípade agresívneho postupu zahraničných akcionárov poškodiť záujmy SR. Na jej vzniku sa pritom podieľala práve Anna Bubeníková. o Súhlas slovenskej strany (MH SR a FNM) sa pri prevode 49 % balíka akcií SPP vo vlastníctve SGH vyžaduje, rovnako ako vydanie súhlasu so záložným právom k akciám, a vyjadrenie k využitiu predkupného práva k týmto akciám slovenskou vládou. Preto nemôže platiť, že by minister hospodárstva mohol akokoľvek odsúhlasiť túto transakciu bez súhlasu vlády. o Súhlas vlády by bol potrebný i pri podpise dodatku k akcionárskej zmluve, bez ktorého by transakciu ako bola navrhnutá zahraničnými akcionármi nebolo možné vykonať (nakoľko vláda schvaľovala aj predchádzajúce znenia Akcionárskej zmluvy). o Zároveň však platí, že pri privatizácií a pri následnom podpise Zmenenej a doplnenej akcionárskej zmluvy v roku 2006 bola zmluva pripravená nekvalitne (aj za účasti Anny Bubeníkovej), a dáva možnosť

-

-

„viacerých výkladov“, či obsahuje niekoľko „šedých miest“, ktoré vytvárajú riziko napadnutia zahraničným akcionárom v prípade neudelenia súhlasu s odpredajom jeho podielu v SPP. Aj to dokazuje, že ľudia, ktorí akcionársku zmluvu pripravovali (za účasti Anny Bubeníkovej), nepostupovali vo verejnom záujme, ani s náležitou starostlivosťou. Preto sú všetky tvrdenia Anny Bubeníkovej o presadzovaní priameho predaja bez vedomia či súhlasu vlády účelovým klamstvom. Naopak, bolo to práve MH SR, ktoré zabezpečilo vypracovanie analýzy, ktorá potvrdzuje, že súhlas vlády je potrebný (hoci kvôli nekvalitne pripravenej akcionárskej zmluve pri privatizácii SPP by sa zahraniční akcionári mohli pokúsiť toto stanovisko spochybniť na medzinárodnej arbitráži). Zároveň list zahraničných akcionárov zo dňa 28. novembra 2011 predsedníčke vlády jasne preukazuje, že všetky aktivity v tejto oblasti boli vládou zastavené po jej odvolaní v NR SR. c) napriek nekvalitne odvedenej privatizácii neposkytla A. Bubeníková súčinnosť pri snahe vyrokovať zlepšenie postavenia SR v akcionárskej štruktúre SPP. Na všetkých rokovaniach so zástupcami zahraničných akcionárov SPP informovali zástupcovia MH SR o jednoznačných podmienkach, ktoré budú žiadať, pred prípadným odporúčaním vláde udeliť súhlas s prevodom podielu zahraničných akcionárov akémukoľvek nadobúdateľovi. Snahou MH SR bolo odstrániť práve chyby pri privatizácii SPP. Medzi týmito podmienkami boli napríklad jednoznačné zadefinovanie predkupného práva i potreby súhlasu vlády v akcionárskej zmluve pri prevode každej jednej akcie SPP, či zmena rozhodovania v predstavenstve tak, aby zahraniční akcionári nemohli sami schváliť niektoré vybrané typy rozhodnutí (poradenské zmluvy, SLA zmluvy, a podobne). Anna Bubeníková a FNM nikdy neposkytli podporné stanovisko k týmto snahám zlepšiť pozíciu SR v SPP, a nikdy neposkytli súčinnosť v tejto veci. Obvinenie 2: Údajné presadzovanie presunu majetku v znaleckej hodnote 2,5 mld. EUR z SPP, a. s., do dcérskej spoločnosti eustream, a. s., i napriek tomu, že zatiaľ nedošlo k prijatiu novely zákona ohľadne zmien v plynárenstve, a to bez informovanosti vlády. Ide o absolútne a účelovo nepravdivé tvrdenia. Je jasne preukázateľné, že MH SR vydalo na dvoch valných zhromaždeniach SPP žiadosť (pokyn) zdržať sa hlasovania o tomto bode, a tým prevod zablokovalo (FNM, ktorý nie je vykonávateľom akcionárskych práv, toto rozhodnutie svojvoľne zmenil na hlasovanie proti, s rovnakým právnym účinkom, ale vnášajúce ďalšiu nedôveru do akcionárskych vzťahov v rámci SPP. MH SR zároveň predložilo na rokovanie vlády 19. 12. 2011 Informáciu o príprave prevodu časti podniku v súvislosti s prepravou plynu zo Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. do spoločnosti eustream, a. s. (evidovaná pod číslom UV-41963/2011). Aj toto je dôkazom, že údajné obvinenia sú absolútnym klamstvom. Rokovaní o prevode tohto aktíva so zástupcami SPP sa zúčastnil aj zástupca FNM SR Dionýz Stehlík, zodpovedný za výkon akcionárskych práv.

Ku krivému obvineniu, že nátlak vyvolávalo MH SR prostredníctvom svojich nominantov, ktorí sa podpísali pod žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, je potrebné dodať, že SPP prevod žiadalo uskutočniť ihneď vzhľadom na obavy, že 3. marca začne platiť európska legislatíva aj bez nutnosti jej implementácie v slovenskej legislatíve, čo vyvoláva hrozbu pokút zo strany ÚRSO. Napriek tomu SPP dvojnásobné rozhodnutie MH SR (a FNM SR) prevod neuskutočniť, akceptovalo. Tento prevod pritom bude vzhľadom na platné nariadenia a smernice EÚ v roku 2012 nevyhnutné vykonať pri ktoromkoľvek modeli vlastníckeho oddelenia v rámci skupiny SPP.

 

Obvinenie 3: Údajné presadzovanie tzv. Nulového variantu doplatku kúpnej ceny za už zrealizovaný predaj akcií SE, a. s., i napriek tomu, že odborný poradca odporúča FNM SR žiadať aspoň 150 miliónov EUR ako doplatok kúpnej ceny v prospech SR Toto obvinenie je opäť absolútne falošné a účelové. Takmer plnú iniciatívu pri rokovaní o doplatku za privatizáciu akcií SE (na ktorej sa Anna Bubeníková podieľala a ktorá sa pre štát nejaví ako veľmi výhodná) prebral Fond národného majetku, konkrétne nominanti SDKÚ Anna Bubeníková a p. Petraško. Rokovaní o nulovom variante sa zúčastňovali štátni tajomníci rezortu hospodárstva, pričom však nikto z nich nepodpisoval, a ani nemal vedomosť, o existencii zápisníc z týchto rokovaní, ktoré sa objavili u novinárov. Tieto zápisnice preto považujem za účelovo zmanipulované, resp. za podvrh, ktorý je zúfalým pokusom zo strany pani Bubeníkovej a jej blízkych spolupracovníkov na FNM SR, ktorých si politicky dosadila a nominovala. Materiál o tzv. nulovom variante – vysporiadaní privatizácie SE bez doplatku – predložil na rokovanie vlády minister Ľubomír Jahnátek, počas vlády Roberta Fica. Rokovanie o tomto materiáli nezávisle iniciovali Ministerstvo financií SR prostredníctvom ŠT Tvarošku, ako aj spoločnosť ENEL. Podľa vyjadrení spoločnosti ENEL bolo a je vyrovnanie záväzkov z privatizácie Slovenských elektrární nevyhnutné pre financovanie včasnej dostavby JE Mochovce. Už pri prvých rokovaniach bolo dohodnuté, že sa vyrieši 9 súdnych sporov medzi Slovenskými elektrárňami a ďalšími inštitúciami pod vplyvom štátu, pričom túto úlohu prevzal FNM SR, a nepostupoval s náležitou starostlivosťou, nakoľko situácia vôbec nie je riešená. Zároveň spoločnosť ENEL na prvom rokovaní, za účasti aj pani Bubeníkovej a ŠT Chrena, prezentovala ochotu zahrnúť do vyrovnania aj pohľadávku voči SR zo súdneho sporu v odhadovanej hodnote 90 miliónov eur. Až na jeseň 2010 z iniciatívy Ministerstva financií bolo navrhnuté vypracovanie nového auditu (okrem existujúcich auditov) za účelom zistenia možných ďalších doplatkov z privatizácie SE, a. s.. Túto iniciatívu MH SR od začiatku podporovalo, hoci vyvolala nevôľu zo strany Enel (prezident spoločnosti Enel sa v tejto súvislosti stretol i s predsedníčkou vlády SR Ivetou Radičovou). MH SR poskytlo všetku súčinnosť a všetky potrebné dokumenty pre spracovanie auditu, ktorý sa aj vykonal, hoci transparentnosť obstarania jeho zhotoviteľa vyvoláva otázniky, nakoľko v tendri bola právoplatná len jediná ponuka. Tender vykonávalo FNM. Dňa 19. decembra 2001 informovala Anna Bubeníková ministra hospodárstva listom číslo KP10687/2011o záveroch auditu, podľa ktorého je vyčíslená možná úprava kúpnej ceny – doplatok pre Slovenskú republike vo výške minimálne 228 984 tisíc EUR. Je pre mňa preto nepochopiteľné, že vo svojom liste predsedníčke vlády už Anna Bubeníková hovorí len o doplatku vo výške minimálne 150 miliónov EUR, čo bez náležitého vysvetlenia poškodzuje Slovenskú republiku o takmer 79 miliónov EUR, t. j. 2 382 000 korún. Juraj Miškov: „Zostáva len dúfať, že sa neobjavia ďalšie podozrenia vo forme nového prepisu podobného Gorile, v ktorom si bude postava podobná Anne Bubeníkovej tieto 2,3 miliardy korún rozdeľovať s ďalšími členmi možnej organizovanej zločineckej skupiny, okrádajúcej Slovensko o príjmy z privatizácie štátnych aktív.“

Obvinenie 4: Údajné akceptovanie netransparentného priebehu súťaže predaja majetku v 1. kole konkurzného konania a osobné zasahovanie do priebehu predaja v prospech jedného záujemcu. Toto obvinenie je zavádzajúce a nepravdivé. MH SR nikdy nemalo žiadne kompetencie vstupovať do konkurzu Nováckych chemických závodov (NCHZ). Vlastníkom pohľadávky, ako aj účastníkom konkurzu, bol výlučne Fond národného majetku. Ministerstvo hospodárstva iba informovalo verejne i prostredníctvom médií o záujme zachovať zamestnanosť v nováckom regióne. O tomto cieli Juraj Miškov informoval i predsedníčku vlády SR Ivetu Radičovú počas osobného stretnutia. Na základe výsledkov 1. kola konkurzu sa minister stretol so zástupcom víťaznej firmy (jediná predložená ponuka), ktorý dal verejný prísľub o zachovaní zamestnanosti. Toto stretnutie i prísľub boli súčasťou výjazdu ministra do mesta Nováky a prebehli za účasti tlače a zamestnancov NCHZ. Na rozdiel od FNM to bol práve minister hospodárstva, ktorý požiadal ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú o preverenie postupu konkurzného správcu v rámci konkurzu. Listom zo 10. 10. 2011 pod číslom 13344/2011-52 SKP informovala p. ministerka, že skutočnosti v rámci vykonávania dohľadu ministerstva nepreukazujú, že by bol v rámci konkurzu porušený zákon. FNM teda označuje konkurz za zmanipulovaný, no nepodniklo žiadne kroky; MH SR požiadalo o vykonanie kontroly, ktorá prebehla a tvrdenia FNM vyvracia. Napriek tomu FNM, bez akéhokoľvek ovplyvňovania zo strany MH, rozhodol o opakovaní konkurzu. V rámci tohto opakovaného konkurzu zástupcovia FNM niekoľkokrát postupovali v rozpore s verejným záujmom, zdržiavali sa hlasovaní (napríklad pri formulácii podmienok o udržaní zamestnanosti a výroby, na základe, čo mohlo byť dôvodom pre rozhodnutie konkurzného sudcu neakceptovať túto podmienku a umožniť predkladanie ponúk bez záväzku zachovania výroby a zamestnanosti). Alibistické konanie FNM viedlo k tomu, že v NCHZ počas roka 2011 stratilo prácu niekoľko stovák zamestnancov. Zároveň víťazná ponuka v opakovanom tendri bola len zanedbateľne (cca. o 200 tisíc eur) vyššia, než ponuka v 1. kole tendra. Počas roka 2011 však z dôvodu pokračujúceho konkurzu vzrástli dlhy NCHZ voči štátu o približne 10 miliónov eur (napr. na sociálnom poistení). Na opakovaní konkurzu v NCHZ – z dôvodu nesprávneho konania FNM SR – teda štát prerobil cca. 10 mil. eur, ktoré už nikdy neuvidí, a zároveň prišli o prácu desiatky zamestnancov (pričom nový majiteľ nemá záväzok udržať zamestnanosť). Za toto je osobne zodpovedná Anna Bubeníková, na čo Juraj Miškov niekoľkokrát osobne poukázal, a vyvolal tým zrejme z jej strany nevôľu a pokus o zúfalý protiútok a očiernenie. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že pohľadávka FNM voči NCHZ, ktorá umožnila FNM neúspešne sa zúčastniť konkurzu (nakoľko nároky FNM neboli vôbec uspokojené), vznikla z prevodu akcií Solivary Prešov do NCHZ (na čom opäť spolupracovala v tom čase Anna Bubeníková). MH SR v tejto súvislosti aktuálne preveruje podnet o možnom vytunelovaní podniku Solivary Prešov jedným zo súčasných nominantov SDKÚ v NCHZ, pričom následný prevod akcií Solivarov do NCHZ, ako aj postup FNM pri konkurze NCHZ, mohli byť vedené snahou zamiesť stopy po tomto podvodnom konaní. Zatiaľ však ide iba o rovinu podozrení, pričom však dôležité je, že pri snahe o získanie dokumentov z archívu FNM tvrdili pracovníci FNM, že dokumenty o týchto transakciách sa z archívu „stratili“.

Obvinenie 5: Údajné presadzovanie priameho predaja zostatku akcií Slovak Telekom spoločnosti Deutsche Telecom. Obvinenie je opäť absolútne nepravdivé. Privatizáciu zostávajúceho podielu v podniku Slovak Telekom presadzoval Fond národného majetku spolu s Ministerstvom financií SR. Spolu predložili materiál na vládu dňa 23. 3. 2011 (16. bod programu), v ktorom píšu, že predaj minoritného podielu ST majoritnému akcionárovi – Deutsche Telekom AG - je „najpravdepodnejšou a najefektívnejšou možnosťou“. Naopak, práve Juraj Miškov presadzoval po celý čas predaj prostredníctvom burzy (IPO). Svedčí o tom napríklad článok denníka SME zo dňa 29. 4. 2011: „Miškov však nedávno povedal, že za najlepší spôsob predaja 49-percentného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom považuje verejnú ponuku akcií, teda predaj podielu na burze.“ V rovnakom článku sa uvádza i citát, svedčiaci o nie práve priateľských vzťahoch medzi ministrom a DT: „Včerajšie hlasovanie ma utvrdilo v tom, že Deutsche Telekom zneužíva svoje postavenie 51-percentného akcionára. Juraj Miškov, minister hospodárstva“. MH SR bude naďalej presadzovať privatizáciu ST najmä prostredníctvom kapitálového trhu.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful