You are on page 1of 275
Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta Katedra lesnej ťažby a mechanizácie Katedra hospodárskej úpravy
Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta Katedra lesnej ťažby a mechanizácie Katedra hospodárskej úpravy

Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta Katedra lesnej ťažby a mechanizácie Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie

pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča

Ministerstvo pôdohospodárstvo SR, Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, Bratislava Vojenské lesy a majetky, š.p. Pliešovce Lesy SR, š.p., Banská Bystrica Vysokoškolský lesnícky podnik TU vo Zvolene

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie

PROGRESÍVNE POSTUPY SPRACOVANIA NÁHODNÝCH ŤAŽIEB

Zvolen, 2011

PROGRESÍVNE POSTUPY SPRACOVANIA NÁHODNÝCH ŤAŽIEB PROGRESSIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLINGS

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie

Recenzenti:

- prof. dr.sc. dr.h.c. Vlado Goglia

- prof. Ing. Jindřich Neruda, CSc.

- prof. Igor Potočnik, PhD

- prof. Ing. Ján Tuček, CSc.

- doc. Ing. Alois Skoupý, CSc.

- doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

Editori:

- prof. Ing. Ján Tuček, CSc.

- doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

- Ing. Miloš Gejdoš, CSc.

- Ing. Ján Jurica

Grafická úprava:

- Ing. Martin Slančík, PhD.

- Ing. Miloš Gejdoš, PhD.

- Figová Helena

Počet strán:

Náklad: 200 Rok vydania: 2011

275

© Technická univerzita vo Zvolene Lesnícka fakulta Katedra lesnej ťažby a mechanizácie

ISBN 978-80-28-2286-2

OBSAH

VPLYV NÁHODNÝCH ŤAŢIEB NA LESNÍCTVO SLOVENSKA INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON SLOVAK FORESTRY

JOZEF SUCHOMEL, MILOŠ GEJDOŠ

7

ZMENY ENVIROPODMIENOK LESOV SR V KOTEXTE NÁHODNÝCH ŤAŢIEB CHANGES OF ENVIRONMENTAL CONDITIONS OF SLOVAK FORESTS CONNECTED WITH INCIDENTAL FELLING

JAROSLAV ŠKVARENINA

22

VÝVOJ NÁHODNÝCH ŤAŢIEB ZA OBDOBIE ROKOV 2006 – 2011 V PODMIENKACH VLM SR – Š.P., PLIEŠOVCE – VYŢIADANÁ PREDNÁŠKA DEVELOPMENT OF INCIDENTAL FELLINGS DURING 2006 - 2011 YEARS IN VLM SR STATE ENTERPRISE PLIEŠOVCE

JÁN JURICA

24

PROGRESÍVNE METÓDY SPRACOVANIA KALAMITY A INTEGROVANEJ OCHRANY LESA V PODMIENKACH LESY SR, š.p. OZ NÁMESTOVO PROGRESIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLINGS AND INTEGRATED PROTECTION OF FORESTS IN CONDITIONS OF LESY SR STATE ENTERPRISE, OZ NÁMESTOVO

JOZEF HERUD, JOZEF BRUNČÁK, FRANTIŠEK POLETA

30

MODERNÉ METÓDY USKLADŇOVANIA DREVA Z NÁHODNÝCH ŤAŢIEB MODERN METHODS FOR STORING OF WOOD FROM INCIDENTAL FELLINGS

MILOŠ GEJDOŠ, JOZEF SUCHOMEL, VLADO GOGLIA

42

ANALÝZA NÁHODNÝCH ŤAŢIEB OD ROKU 1996 ANALYSIS OF INCIDENTAL FELLINGS FROM 1996 YEAR

ANDREJ KUNCA, MILAN ZÚBRIK

54

ŤAŢBOVÉ TECHNOLOGICKÉ POSTUPY PRI SPRACOVÁVANÍ NÁHODNÝCH ŤAŢIEB A KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE V PODMIENKACH VLM SR – Š.P., PLIEŠOVCE, LHC SKLENÉ LOGGING PROCEDURES FOR PROCESSING OF SALVAGE CUTTINGS AND QUANTITATIVE INDICATORS IN THE CONDITIONS OF VLM SR – Š.P., PLIEŠOVCE, UNIT SKLENNÉ

JOZEF KRÁL

59

POTENCIÁL A PERSPEKTÍVY PRECÍZNEHO LESNÍCTVA POTENTIAL AND PERSPECTIVES OF PRECIOUS FORESTRY

JÁN TUČEK

64

NÁVRH VYUŢITÍ GIS PRO MULTIKRITERIÁLNÍ HODNOCENÍ ŠETRNÝCH PŘIBLIŢOVACÍCH TECHNOLOGIÍ V LESNICTVÍ DESIGN OF GIS USE FOR MULTICRITERIONAL EVALUATION OF SENSITIVE LOGGING TECHNOLOGIES IN FORESTRY

MARTIN KLIMÁNEK, MICHAL SYNEK, TOMÁŠ MIKITA………………………………………………

72

LESNÍCKY GIS – LESNÍCKY INFORMAČNÝ SYSTÉM NOVEJ GENERÁCIE FORESTRY GIS: NEW GENERATION INFORMATION SYSTEM ON FORESTS

LOKALIZÁCIA A GRAFICKÁ EVIDENCIA NÁHODNÝCH ŤAŢIEB PROSTREDNÍCTVOM GPS VO VLM SR, Š.P. PLIEŠOVCE LOCATION AND GRAFICAL EVIDENCE OF INCIDENTAL FELLING WITH USE OF GPS IN VLM STATE ENTERPRISE PLIEŠOVCE)

86

MIROSLAV ČONGRÁDY

VLIV NASTAVENÍ GPS PŘIJÍMAČŦ NA PŘESNOST MĚŘENÍ A JEJICH PRAKTICKÁ VYUŢITELNOST V LESNICTVÍ INFLUENCE OF GPS RECIEVER SETTING ON ACCURACY OF MEASUREMENTS AND ITS PRACTICAL EFFICIENCY IN FORESTRY PŘEMYSL JANATA, MARTIN KLIMÁNEK…………………………………………………………

93

VYUŢITÍ DAT LETECKÉHO LASEROVÉHO SKENOVÁNÍ PRO DIGITÁLNÍ MODELOVÁNÍ TERÉNU V LESNÍCH POROSTECH USING OF DATA FROM AEREIAL LASER SCANNING FOR DIGITAL TERRAIN MODELING IN FOREST STANDS MILOŠ CIBULKA, TOMÁŠ MIKITA…………………………………………………………………

100

POSÚDENIE PRESNOSTI MERANIA HRÚBKY STROMU POMOCOU POZEMNÉHO LASEROVÉHO SKENOVANIA EVALUATION OF ACCURACY DURING THE MEASUREMENT OF TREE DIAMETERS WITH USE GROUND BASED SCANNING

RÓBERT SMREČEK, JÁN TUČEK

109

AUTOMATIZÁCIA ŤAŢOBNEJ ČINNOSTI NA BÁZE DELTASTATU AUTOMATION OF TIMBER MINING ACTIVITIES ON THE BASIS OF DELTASTAT

PAVOL BOŢEK, VLADIMÍR ŠTOLLMANN

113

ROZDELENIE PRAVDEPODOBNOSTI VÝSKYTU EXTRÉMNYCH OBJEMOV NÁHODNÝCH ŤAŢIEB DREVA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA THE PROBABILITY DISTRIBUTION OF EXTREME TIMBER INCIDENTAL FELLINGS OCCURRENCE IN THE TERRITORY OF SLOVAKIA

JÁN HOLÉCY

124

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA A MOŢNOSTI PRIESTOROVÝCH DATABÁZOVÝCH SYSTÉMOV BRIEF DESCRIPTION AND POSSIBILITIES OF SPATIAL DATABASES SYSTEMS

MATÚŠ KAJBA, IVAN PÔBIŠ, JÁN TUČEK

130

VZNIK NÁHODNEJ ŤAŢBY AKO DÔSLEDOK PASÍVNEJ OCHRANY LESA SANITARY FELLING AS A RESULT OF A PASSIVE MANAGEMENT OF FORESTS

ANDREJ KUNCA, CHRISTO NIKOLOV, JOZEF VAKULA, JURAJ GALKO, ROMAN LEONTOVYČ, ANDREJ GUBKA, MILAN ZÚBRIK

136

ACCIDENT RISK DURING SALVAGE CUT RIZIKO ÚRAZOV PRI NÁHODNÝCH ŤAŢBÁCH ANTON POJE, IGOR POTOČNIK ………………………………………………………………………142

PROGRESÍVNE POSTUPY UMELEJ OBNOVY HOLÍN PO NÁHODNÝCH ŤAŢBÁCH PROGRESSIVE REFORESTATION TECHNIQUES AFTER INCIDENTAL FELLINGS

VPLYV NÁHODNÝCH ŤAŢIEB NA INVESTIČNÝ ROZVOJ DREVOSPRACUJÚCEHO PRIEMYSLU SR INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON CAPITAL DEVELOPMENT OF WOODPROCESSING SECTOR IN SLOVAKIA

JOSEF DRÁBEK MARTINA MERKOVÁ

157

MOŢNOSTI UPLATNENIA HARVESTROV V KOMBINOVANÝCH TECHNOLÓGIÁCH POSSIBILITIES OF USING THE HARVESTERS IN COMBINED LOGGING

TECHNOLOGIES

MICHAL ALLMAN

166

NÁVRH KRITÉRIÍ PRE OPTIMALIZÁCIU VÝROBY ENERGETICKÝCH ŠTIEPOK

Z NÁHODNÝCH ŤAŢIEB

THE CRITERIA PROPOSAL FOR OPTIMIZATION THE ENERGY CHIPS PRODUCTION FROM INCIDENTAL FELLING

KATARÍNA BELANOVÁ, MÁRIA VLČKOVÁ, ĽUBOMÍR IVAN, MOJMÍR IVAN

171

ZHODNOTENIE ZMIEN NIEKTORÝCH VLASTNOSTÍ LESNEJ PÔDY V DÔSLEDKU SPRACOVANIA VETROVEJ KALAMITY V BUKOVÝCH PORASTOCH HARVESTEROVOU TECHNOLÓGIOU EVALUATION OF SELECTED CHANGES OF FOREST SOIL PROPERTIES CAUSED BY CTL TECHNOLOGY AFTER PROCESSING A WINDFALL IN BEECH STANDS

MICHAL FERENČÍK

176

POROVNANIE KVALITATÍVNYCH PARAMETROV LESNÝCH ŠTIEPOK

Z

NÁHODNÝCH A ÚMYSELNÝCH ŤAŢIEB

THE COMPARISON OF QUALITATIVE PARAMETERS OF WOOD CHIPS FROM INCIDENTAL AND PLANNED FELLING.

 

LIESKOVSKÝ MARTIN, BELANOVÁ KATARÍNA

183

KLASIFIKÁCIA NÁSTROJOV PRE PODPORU PRIESTOROVÉHO ROZHODOVANIA SLÚŢIACICH AKO PODPORA EURÓPSKEHO LESNÉHO HOSPODÁRSKEHO PLÁNOVANIA CLASSIFICATION OF DSS TOOLS TO SUPPORT THE EUROPEAN FORESTRY MANAGEMENT PLANNING

ANDREA MAJLINGOVÁ, MAROŠ SEDLIAK

191

ŤAHOVÉ VLASTNOSTI ŠPECIÁLNEHO LESNÉHO KOLESOVÉHO TRAKTORA

V

LESNOM TERÉNE

TRACTION PROPERTIES OF SPECIAL FOREST WHEELED TRACTOR IN THE

 
 

TERRAIN

JURAJ MIKLEŠ, MILAN MIKLEŠ

198

VYBRANÉ POSTUPY SPRACOVANIA NÁHODNÝCH ŤAŢIEB SELECTED PROCEDURES FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLING

MAREK PAZDERA ,VLADO GOGLIA, PETER POLAKOVIČ

206

HODNOTENIE KOMBINOVANEJ TECHNOLÓGIE NA BÁZE HARVESTERA KAISER S2 NASADENEJ PRI ODSTRAŇOVANÍ PODKÔRNIKOVEJ KALAMITY EVALUATION OF COMBINED TECHNOLOGY BASED ON THE KAISER S2

HARVESTER DURING SANITATION OF BARK BEETLE CAUSED SALVAGE FELLING

MOŢNOSTI VYUŢITIA LETECKÉHO LASEROVÉHO SKENOVANIA PRE POTREBY PRECÍZNEHO LESNÍCTVA USING POSSIBILITIES OF AEREIAL LASER SCANNING FOR PRECISE FORESTRY

RÓBERT SMREČEK

218

PROJEKT NA SPRACOVANIE KALAMITY NA PRÍKLADE VYSOKÝCH TATIER PROJECT FOR PROCESSING OF WOOD FROM WINDFALL BASED ON VYSOKÉ TATRY

JOZEF SUCHOMEL, MILOŠ GEJDOŠ

224

ŠKODLIVÉ ÚČINKY SPAĽOVACÍCH MOTOROV HARMFUL EFFECTS OF COMBUSTION ENGINES VLADIMÍR ŠTOLLMANN, MICHAL ALLMAN……………………………………………………

233

TECHNOLÓGIA FFI A JEJ VPLYV NA ENVIRONMENT TECHNOLOGY FFI AND ITS INFLUENCE ON ENVIRONMENT

VLADIMÍR ŠTOLLMANN, ŠTEFAN ILČÍK

240

ZMENY V ŠTRUKTÚRE PORASTOV VYSOKÝCH TATIER PO KALAMITE Z ROKU 2004 A PRIEBEH ICH REKONŠTRUKCIE STRUCTURAL CHANGES OF FOREST STAND INVYSOKÉ TATRY AFTER THE WINDFALL IN 2004 YEAR AND THEIR RECONSTRUCTION PROCESS

JOZEF TAJBOŠ, JOZEF SUCHOMEL

246

VÝVOJ CIEN A ODBYTU VLÁKNINOVÉHO DREVA V SR ZA OBDOBIE ROKOV 1999-

2011

DEVELOPMENT OF PRICES AND OUTLET OF PULPWOOD IN SLOVAKIA DURING

THE YEARS OF 1999 - 2011 JOZEF TAJBOŠ, MÁRIA BREZINOVÁ…………………………………………………………………

252

NAVIGAČNÉ SYSTÉMY V LESNÍCTVE NAVIGATION SYSTEMS IN FORESTRY

JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANČÍK, VLADO GOGLIA

258

POROVNANIE PRÁCE HARVESTEROVÉHO UZLA PRI SPRACOVANÍ NÁHODNEJ A ÚMYSELNEJ ŤAŢBY THE COMPARISON OF HARVESTER NODE WORK IN THE PROCESSING OF AN INCIDENTAL AND PLANNED FELLING

JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANČÍK, KATARÍNA BELANOVÁ, MATÚŠ TOMAN

266

VPLYV NÁHODNÝCH ŤAŢIEB NA LESNÍCTVO SLOVENSKA

INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON SLOVAK FORESTRY

JOZEF SUCHOMEL, MILOŠ GEJDOŠ

Abstract The paper deals with analysis of the development of accidental fellings in the European area. It also details the development of this in the Slovak Republic. Described are the specific problems of forestry and wood processing industry in connection with the increasing intensity of this phenomenon, including problems arising with the different legislative approaches. Part of the issue paper is devoted to the impact of accidental fellings on the timber market and the resulting problems. In this paper we have established the basic proposition that should determine the direction of Forest Economy in view of the increasing intensity of accidental fellings.

Keywords: accidental felling, value of wood, harmful factors, processing of accidental felling

1.

ÚVOD

V

období posledných 20 rokov je čoraz viac, v radoch laickej aj odbornej verejnosti,

frekventovaný problém zvyšujúcej sa intenzity a frekvencie náhodných ťaţieb. Z dlhodobého pohľadu sú najviac zastúpené náhodné ťaţby spôsobené veternými smršťami, ktoré sa predtým objavovali pribliţne raz za 50 aţ 100 rokov v pravidelných intervaloch. V súčasnosti sa tento interval výrazne skrátil a rozsiahle vetrové kalamity postihujú európsky priestor v 10 ročných (v niektorých prípadoch aj kratších) intervaloch. V nadväznosti na rozsiahle objemy poškodeného dreva pôsobili okrem škodlivých činiteľov ďalšie faktory (nevhodné drevinové zloţenie, nesprávna aplikácia postupov ochrany lesa, legislatívne rozpory a rozdielne pohľady

orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a ţivotného prostredia atď.). Aj vplyvom týchto skutočností škodlivé činitele spôsobili dramatický nárast náhodných ťaţieb. Vzhľadom na tieto skutočnosti môţeme konštatovať, ţe do určitého obdobia vývoja ľudskej spoločnosti bolo moţné náhodné ťaţby skutočne charakterizovať len ako určitý selekčný tlak prírody, s dostatočnou frekvenciou na to, aby mohol prispieť k selekcii ţivých organizmov, s ich dostatočnou adaptívnou odpoveďou. Dnes má väčšina náhodných ťaţieb taktieţ prirodzený prírodný pôvod, avšak pod vplyvom prostredia, ktoré vo veľkej miere ovplyvnil, resp. zmenil človek a jeho činnosť. Na Slovensku je podiel náhodných ťaţieb dlhodobo na vysokej úrovni, pričom za posledných 5 rokov náhodné ťaţby predstavujú viac ako 60 % podielu zo všetkých ťaţieb dreva. Kritická situácia je v ihličnatých, najmä v smrekových porastoch (monokultúrach), kde objem náhodnej ťaţby predstavuje viac ako 84 % z celkovej ťaţby (za rok 2009) (ZELENÁ SPRÁVA 2010).

V našom príspevku prezentujeme vybrané výsledky analýzy vývoja náhodných ťaţieb.

Zároveň upozorňujeme na aktuálne problémy v súvislosti s problematikou náhodných ťaţieb

a na potrebu diferencovaných prístupov pre ich vyriešenie. Uvádzame rozhodujúce vplyvy náhodných ťaţieb na lesnícky sektor a drevospracujúci priemysel v SR. Navrhujeme zmeny doterajších zásadných prístupov, ktoré bude v blízkej budúcnosti nevyhnutné uplatniť.

2. FENOMÉN NÁHODNÝCH ŤAŢIEB

Hospodárska úprava lesov definuje náhodnú ťaţbu ako mnoţstvo dreva vyťaţeného v dôsledku zničenia alebo poškodenia lesných ekosystémov škodlivými činiteľmi. V závislosti od veku porastu, v ktorom vznikla ju (MARUŠÁK, 2002) rozdeľuje na:

– náhodnú ťaţbu v rubných porastoch (RN), ak sa vek porastu rovná alebo je vyšší ako vek začatia obnovy.

V opačnom prípade ide o náhodnú ťaţbu v predrubných porastoch, ktorá sa vzhľadom

na vznik skutočnej alebo redukovanej holiny, vyţadujúcej si zalesnenie, ďalej delí na:

– náhodnú ťaţbu v predrubných porastoch, po ktorej nevznikla zalesňovacia povinnosť (PN),

– náhodnú ťaţbu v predrubných porastoch, po ktorej vznikla zalesňovacia povinnosť (RNP). Z uvedenej definície je zrejmé, ţe náhodné ťaţby vznikajú v dôsledku zničenia alebo poškodenia lesných porastov rôznymi škodlivými činiteľmi. Prvotnou príčinou vzniku je teda škodlivý činiteľ a jeho vplyv na lesný porast. Pre poškodenia lesných porastov rozsiahleho charakteru sa z pohľadu terminológie lesnej ťaţby zauţíval pojem „kalamitná ťaţba“.

2.1 Vývoj náhodných ťaţieb v Európe Zvýšená intenzita náhodných ťaţieb je celosvetový problém. V Európskom meradle sme sa zamerali najmä na dve geograficky blízke a lesnícky vyspelé krajiny Rakúsko

a

Nemecko. Historický vývoj objemu celkovej a náhodnej ťaţby v Rakúsku je vyhodnotený

v

tabuľke 1.

Z tabuľky je zrejmé, ţe okrem postupného nárastu objemu náhodnej ťaţby (maximum za posledných takmer 40 rokov dosiahla práve v roku 2008) sa intervaly, kedy sa vyskytuje rozsiahlejší podiel náhodných ťaţieb, zmenšujú (roky 1990, 2003, 2007, 2008). Údaje za posledné tri roky, ktoré sú k dispozícii jasne poukazujú na zvyšujúcu sa intenzitu podielu náhodných ťaţieb, keď od roku 2007 do roku 2009 neklesol podiel náhodných ťaţieb pod 40 %. Za posledných 10 rokov bol podiel náhodných ťaţieb v Rakúsku niţší ako 20 % len

v

rokoch 2001 a 2002.

Tabuľka 1 Historický vývoj objemov celkovej a náhodnej ťaţby v Rakúsku

 

Rok

celková ťaţba

náhodná ťaţba

% podiel NŤ

 

1974

10

024 014

2

090 980

20,9

1980

12

732 507

4

361 119

34,3

1990

15

732 545

8

254 243

52,5

2000

13

276 255

3

705 522

27,9

2001

13

466 525

2

475 486

18,4

2002

14

845 440

2

897 579

19,5

2003

17

055 236

8

240 103

48,3

2004

16

483 387

5

555 515

33,7

2005

16

470 661

4

582 557

27,8

2006

19

134 863

6

329 551

33,1

2007

21

317 341

 

10

507 714

49,3

2008

21

795 428

 

13

853 739

63,6

2009

16

727 438

7

124 145

42,6

 

Podobný vývoj náhodných ťaţieb môţeme konštatovať aj v Nemecku (tabuľka 2),

s

tým rozdielom, ţe podiel náhodných ťaţieb je s výnimkou určitých rokov pomerne nízky

(pod 5 %). Vysoký podiel dosiahli náhodné ťaţby v rokoch 1990, 1999 (orkány Lothar a Martin) a 2007 (orkán Kyrill). Rozsiahlejšie náhodné ťaţby sa tak v Nemecku za posledné

obdobie vyskytujú spravidla v intervale kaţdých 10 rokov. Údaje za roky 2008 a 2009 neboli

k dispozícii. Aj tu je však badateľný postupný trend stúpajúcej intenzity a rozsahu náhodných ťaţieb najmä v posledných rokoch. V tabuľke 3 je uvedený stručný prehľad najväčších škôd na lesných porastoch, ktoré boli spôsobené vetrovými kalamitami v Európe za posledných 20 rokov. Z tohto prehľadu je zrejmé, ţe hlavne v období posledných 10 rokov sa frekvencia výskytu veterných smrští

v Európe výrazne zvýšila. Taktieţ objem dreva poškodeného týmito náhodnými ťaţbami

stúpa. Na základe uţ uvedených skutočností však v blízkej budúcnosti nemoţno očakávať výrazné zlepšenie tejto situácie, skôr naopak.

Tabuľka 2 Historický vývoj objemov celkovej a náhodnej ťaţby v Nemecku

Rok

celková ťaţba

náhodná ťaţba

% podiel NŤ

1990

76

308 000

73 680 000

96,6

1995

39

342 000

1 847 000

4,7

1999

37

637 000

33

890 000

90,0

2000

53

710 000

2

076 000

3,9

2001

39

482 000

4 174 000

10,6

 

42

2002 379 000

1 817 000

4,3

 

51

2003 182 000

1 490 000

2,9

 

54

2004 505 000

919

000

1,7

 

56

2005 946 000

914

000

1,6

 

62

2006 290 000

757

000

1,2

2007

76

728 000

31

300 000

40,8

2008

55

367 000

 

- -

2009

48

073 000

 

- -

Tabuľka 3 Najväčšie škody spôsobené vetrovými kalamitami v Európe od roku 1990 (SUCHOMEL, GEJDOŠ,

2010)

Rok

Meno

Región

Objem

1990

Vivian, Wiebke

Stredná Európa

>100 mil. m 3

1999

Lothar

Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko

180 mil. m 3

2002

Uschi

Rakúsko, Česká republika

6

mil. m 3

2004

Silvio

Slovensko

8

mil. m 3

2005

Erwin, Gudrun

Škandinávia, Pobaltie

85

mil. m 3

2007

Per

Švédsko

12

mil. m 3

2007

Kyrill, Olli

Stredná Európa

>55 mil. m 3

2008

Paula

Rakúsko

6,3 mil. m 3

2008

Emma

Stredná Európa

9,5 mil. m 3

2008

Annette

Švédsko

> 1,2 mil. m 3

2009

Klaus

Francúzsko, Španielsko

> 40 mil. m 3

2010

Xynthia

Francúzsko, Nemecko

> 4,7 mil. m 3

2.2 Vývoj náhodných ťaţieb na Slovensku Na Slovensku začala problematika náhodných ťaţieb výraznejšie rezonovať aţ po rozsiahlej vetrovej kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004. Ich dynamický vývoj a nárast však nastal uţ oveľa skôr. Vývoj výšky ťaţieb v SR, vrátane náhodných ťaţieb, za posledných 10 rokov uvádzame v tabuľke 4. V roku 1990 bola výška ťaţby dreva v SR cca 5 276 000 m 3 , v roku

2000 6 167 914 m 3 a v roku 2009 9 248 147 m 3 .

Najmarkantnejšie je prekračovanie plánovaného etátu v ihličnatých porastoch. Kým v roku 2000 bol plánovaný etát v týchto porastoch prekračovaný pribliţne o 30 %, v roku

2009 to uţ bolo o viac ako 68 %.

Z analýzy vývoja náhodných ťaţieb od roku 2000 je zrejmý postupný nárast objemu náhodných ťaţieb (s výnimkou roku 2009, kde došlo k minimálnemu poklesu) s väčšou

intenzitou, najmä v porastoch s ihličnatými drevinami, pričom nárast od roku 2000 po rok

2009 predstavoval pribliţne +157 %. Miernejší nárast objemu náhodných ťaţieb je badateľný

pri porastoch listnatých drevín. S výnimkou rokov 2000 aţ 2002 vzrástol objem náhodných ťaţieb v listnatých porastoch od roku 2003 pribliţne o 35 % (tabuľka 4). Z uvedených údajov je zrejmé, ţe objemy náhodných ťaţieb v súčasnosti dosahujú aj trojnásobok v porovnaní so situáciou v 50-tych rokoch minulého storočia. Kritická situácia je v ihličnatých, najmä v smrekových porastoch (monokultúrach), kde objem náhodnej ťaţby

v roku 2009 predstavoval viac ako 84 % z celkovej ťaţby (SUCHOMEL, GEJDOŠ, 2010).

Tabuľka 4 Vývoj objemov ťaţieb v SR v rokoch 2000 2009 v m 3

   

ťaţba plánovaná

 

ťaţba realizovaná

 

z toho ťaţba náhodná

Rok

ihličnatá

 

listnatá

 

spolu

ihličnatá

listnatá

 

spolu

ihličnatá

listnatá

 

spolu

2000

2

393 484

2

932 302

5

325 786

3

203 160

2

964 754

6

167 914

2

012 000

1 009 000

3

021 000

2001

2

517 251

3

101 059

5

618 310

3

037 450

3

146 907

6

184 357

1

581 000

861

400

2

442 400

2002

2

629 194

3

284 942

5

914 136

3

209 465

3

038 714

6

248 179

1

727 400

430

400

2

157 800

2003

2

723 524

3

473 918

6

197 442

3

508 522

3

143 380

6

651 902

2

375 800

300

900

2

676 700

2004

2

931 904

3

607 364

6

539 268

4

000 728

3

267 416

7

268 144

2

555 000

361

000

2

916 000

2005

3

088 908

3

732 952

6

821 860

6

927 449

3

263 088

10 190 537

6

152 700

380

300

6

533 000

2006

3

247 485

3

793 625

7

041 110

5

150 052

3

207 202

8

357 254

3

831 000

435

000

4

266 000

2007

3

341 664

3

886 615

7

228 279

5

435 466

3

149 347

8

584 814

4

271 800

429

000

4

700 800

2008

3

494 055

4

028 449

7

522 504

6

354 438

3

112 637

9

467 076

5

559 400

555

800

6

115 200

2009

3

672 407

4

158 063

7

830 470

6

183 485

3

064 662

9

248 147

5

178 800

406

900

5

585 700

Pri hodnotení a interpretácii jednotlivých štatistických údajov o celkovom rozsahu kalamity netreba zabúdať, ţe tieto údaje o objeme spracovaného kalamitného dreva môţu byť od reálnej skutočnosti odlišné. Potvrdzuje to skutočnosť, ţe vykazovaný objem náhodnej ťaţby sa odvíja predovšetkým od objemu spracovanej náhodnej ťaţby. V tabuľkách 5 aţ 7 uvádzame vývoje výšok náhodných ťaţieb, v závislosti od jednotlivých typov škodlivých činiteľov, ktoré ich spôsobili. Z tabuľky 5 je zrejmé, ţe za posledných 18 rokov zapríčinili tri hlavné abiotické škodlivé činitele náhodné ťaţby v rozsahu viac ako 30 miliónov m 3 , čo predstavuje

v priemere viac ako 1,6 mil. m 3 objemu náhodnej ťaţby na rok. Viac ako 90 % z tohto objemu

spôsobil vietor. Škody snehom z týchto troch škodlivých činiteľov predstavovali pribliţne 6,7

% objemu náhodných ťaţieb a škody spôsobené námrazou pribliţne 2,8 % (KUNCA a kol.,

2010).

V tabuľke 6 uvádzame vývoj objemu náhodných ťaţieb a škôd zapríčinených

hlavnými biotickými škodlivými činiteľmi. Na prvý pohľad je zrejmé, ţe výraznú gradáciu

v tomto smere za posledných 9 rokov zaznamenáva najmä podkôrny a drevokazný hmyz, kde

objem napadnutej drevnej hmoty týmto škodlivým činiteľom zaznamenal za posledných 9 rokov viac ako 1000 %-tný nárast. Objem škôd v dôsledku pôsobenia listoţravého a cicavého hmyzu boli najvyššie najmä v období rokov 2004 a 2005, pričom v období posledných dvoch rokov boli títo škodcovia v štádiu latencie a ich gradácia sa očakáva v roku 2013. Mierne stúpajúcu úroveň má aj objem náhodných ťaţieb spôsobených fytopatogénmi a ochoreniami (ZELENÁ SPRÁVA). V tabuľke 7 uvádzame vývoj výšky objemov napadnutých porastov antropogénnymi

škodlivými činiteľmi od roku 2001 podľa údajov ZELENEJ SPRÁVY. V niektorých rokoch

neboli evidované objemy škôd spôsobené niektorými škodlivými činiteľmi (boli uvedené len finančné, resp. plošné škody), preto nie sú údaje v tabuľke úplne kompletné.

Z vývoja poškodenia je zjavné, ţe postupne klesá podiel napadnutej hmoty imisiami, najmä

v dôsledku ekologizácie, resp. radikálnej redukcie priemyselnej výroby. O klesajúcom trende sa dá hovoriť aj pri škodách spôsobených poţiarmi, kde za rok 2009 boli zaznamenané najniţšie škody od roku 2001. Celkovo môţeme konštatovať, ţe vo všeobecnosti rozsah škôd spôsobených antropogénnymi škodlivými činiteľmi postupne mierne klesá. Zároveň je však potrebné uvedomiť si, ţe dlhodobé pôsobenie imisnej záťaţe výrazne ovplyvnilo chemizmus lesných pôd. Táto skutočnosť môţe v kombinácii s ďalšími faktormi, napr. suchom, vyvolať ďalšie rozsiahle škody a problémy. V podmienkach Slovenska sú z hľadiska rozhodujúceho vplyvu na výšku objemov

náhodných ťaţieb dominantné predovšetkým dva škodlivé činitele (vietor, podkôrny

a drevokazný hmyz). V dôsledku ich vplyvu sa v podmienkach Slovenska nedarí zníţiť podiel

náhodných ťaţieb). Prognózy vývoja týchto škodlivých činiteľov do budúcnosti prezrádzajú, ţe nemoţno očakávať postupné zvyšovanie ich intenzity. Naďalej treba počítať s tým, ţe náhodné ťaţby budú naďalej tvoriť významný podiel z celkovej ťaţby dreva v SR.

Tabuľka 5 Vývoj objemu náhodných ťaţieb (v m 3 spracovaného dreva) zapríčinených mechanicky pôsobiacimi abiotickými škodlivými činiteľmi za posledných 18 rokov

Rok

Vietor

Sneh

Námraza

 

Spolu

 

(m

3 )

1992

826

932

105

872

12

491

 

945

295

1993

666

491

70

061

6

259

 

742

811

1994

793

908

510

885

 

969

1

305 762

1995

822

899

239

558

21

376

1

083 833

1996

1

122 026

125

590

117

843

1

365 459

1997

1

815 592

51

245

64

857

1

931 694

1998

954

270

30

538

29

161

1

013 969

1999

1 472 253

43

456

6

611

1

522 320

2000

2 143 483

74

807

6

413

2

224 703

2001

933

670

31

242

466

743

1

431 655

2002

1 115 861

42

514

54

306

1

212 681

2003

1 607 474

16

004

20

338

1

643 816

2004

1

096 220

15

786

25

866

1

137 872

2005

5

177 337

33

059

3

931

5

214 327

2006

1 684 124

460

414

4

702

2

149 240

2007

1 943 505

92

973

4

084

2

040 562

2008

2 330 586

19

557

6

606

2

356 749

2009

1 075 995

73

625

1

375

1

150 995

Spolu

27 582 626

2 037 186

853

931

30 473 743

Tabuľka 6 Vývoj objemu náhodných ťaţieb (v m 3 ) a škôd zapríčinených biotickými škodlivými činiteľmi za posledných 9 rokov

 

Podkôrny a drevokazný hmyz

 

Fytopatogény a choroby

Zver

napadnuté

spracované

Listoţravý a cicavý hmyz

napadnuté

spracované

red. plocha

škoda

Rok

m

3

 

m

3

 

ha

m

3

m

3

ha

tis. €

2001

390

845

 

353

527

7

899

84 620

75

236

811,49

276,624

2002

372

782

 

331

559

3

546

102

289

94

527

978,40

291,575

2003

522

788

 

428

536

10

967

184

766

148

336

939,25

295,736

2004

986

905

 

857

837

31

647

367

867

300

961

795,73

307,550

2005

1 010 976

 

874

566

16

431

274

127

247

926

981,96

408,580

2006

1 344 224

1

185 100

9

441

388

484

344

994

891,00

301,965

2007

2 506 847

2

024 629

 

-

251

057

235

640

-

411,605

2008

3 644 936

2

827 153

 

587

308

668

274

927

771,38

486,033

2009

4 174 407

3

191 158

 

583

386

573

338

591

1211,10

987,70

Tabuľka 7 Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi v rokoch 2001 2009 v m 3

(zdroj: ZELENÁ SPRÁVA)

Škodlivý činiteľ

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Imisie

342

339

349

000

250

000

293

000

-

214

093

200

021

103

696

62

201

Poţiare

9

000

7

000

3 600

-

-

4

707

7

654

2

137

1

101

Krádeţe dreva

9

000

8

000

30 000

-

11 029

11 842

8

032

5

127

6

786

Iné antropogénne činitele

0

0

0

-

-

6

721

0

3

478

437

Spolu

360

339

364

000

283

600

293

000

-

237

563

215

707

114

438

70

525

3. NÁHODNÉ ŤAŢBY A ICH VPLYV NA TRH S DREVOM Náhodné ťaţby sú jedným z hlavných faktorov, ktorý môţe výrazne ovplyvniť stabilitu a trhu s drevom a reálne speňaţenie dreva, a to na základe dvoch prístupov:

- Deformácia rovnováhy ponuky a dopytu (nárazový prebytok dreva na trhu, ktorý nie sú spracovatelia v krátkom čase kapacitne schopní spracovať).

- Poškodenie stojacich potenciálnych nositeľov najkvalitnejších sortimentov pôsobením škodlivého činiteľa – zásadné zníţenie kvality surového dreva (zlomy, rozštiepenia, sucháre atď.). Zhoršenie kvality vyrobených sortimentov surového dreva v dôsledku dlhej doby uskladnenia. V tabuľke 8 uvádzame vývoj dodávok jednotlivých sortimentov surového dreva v SR za obdobie posledných 4 rokov.

Z tabuľky je zrejmé, ţe objem dodávok najkvalitnejších akostných tried postupne klesá

a naopak podiel vlákninového a palivového dreva stúpa. Veľký vplyv na tomto vývoji majú

rozhodne aj náhodné ťaţby. Reálne zhodnotenie sortimentov surového dreva negatívne ovplyvnila aj globálna ekonomická kríza, ktorá bola charakteristická krátkodobou prevahou ponuky nad dopytom sortimentov surového dreva. Spracovatelia dreva a obchodné subjekty to vyuţili a boli náročnejšie pri výbere a kvalitatívnom zatrieďovaní sortimentov surového dreva. Ďalším podstatným faktorom bola zmena technických podmienok v hlavných normách STN 48 0055, 48 0056 v roku 2007. Ich zavedenie v praxi potvrdilo, ţe je prakticky nemoţné vyrobiť niektoré sortimenty surového dreva vo vyšších akostných triedach. Ďalej tieţ platí konštatovanie, ţe najmä v prípade dreviny buk, chýbajú na Slovensku spracovateľské kapacity orientované na dopyt po kvalitnejších akostných triedach tejto dreviny čo spôsobuje jeho horšie zhodnotenie. Klesajúci podiel dodávok najkvalitnejších akostných tried je tak dôsledkom celého

komplexu príčin, pričom náhodné ťaţby patria medzi príčiny s rozhodujúcim vplyvom. Ekonomický dopad náhodných ťaţieb na reálne speňaţenie dreva môţe je spravidla veľký

a v prípade rozsiahlych náhodných ťaţieb môţe ovplyvniť ceny dreva aj v niekoľkých

krajinách súčasne. Známe sú prípady vplyvu na trh s drevom a výrobkami z dreva (kalamity Lothar a Martin z roku 1999). Pre analýzu vplyvu náhodných ťaţieb na realizačné ceny dreva sme si ako príklad vybrali piliarsku guľatinu drevín smrek a jedľa, pretoţe práve tieto porasty sú v poslednom desaťročí najviac postihované náhodnými ťaţbami v dôsledku abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Tu je dôleţité uviesť, ţe ceny v Rakúsku sú uvádzané na obchodnej parite lesná cesta, resp. lesný sklad, čo znamená, ţe k týmto cenám by bolo potrebné ešte pripočítať prepravné náklady vo výške cca 6 €.m -3 , aby sa dostali na zrovnateľnú obchodnú paritu, aká sa pouţíva v SR, alebo ČR. Informácie o vývoji cien boli získané z Holzkurieru,

Informačného listu NLC, EUWID-Holzu a Českého statistického úřadu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe analyzované časové rady sme zámerne štatisticky nevyrovnávali, aby sme poukázali na vplyv konkrétneho obdobia. Ceny z obdobia keď ešte neplatila jednotná európska mena Euro boli prepočítané v SR a ČR priemerným kurzom za daný mesiac

a v ostatných krajinách platným prepočítavacím koeficientom. Rovnako je dôleţité uviesť, ţe sledované ceny neboli upravené deflátormi, ktoré by zohľadňovali vývoj inflácie

v jednotlivých rokoch a jednotlivých krajinách.

Tabuľka 8 Vývoj objemu dodávok sortimentov surového dreva v SR v rokoch 2006-2009 (zdroj: ZELENÁ

SPRÁVA)

 

2006

2007

2008

2009

Ihličnaté drevo

tis. m 3

%

tis. m 3

%

tis. m 3

%

tis. m 3

%

Výrezy I. triedy akosti

0,307

0,01

0,525

0,01

0,246

0,004

0

0,000

Výrezy II. triedy akosti

8,941

0,19

11,553

0,23

7,639

0,12

8,679

0,14

Výrezy III. triedy akosti

2922,762

61,08

3135,597

62,4

3603,331

57,89

3295,465

52,51

Stĺpy

0,558

0,01

-

0

8,61

0,14

7,236

0,12

Banské drevo

14,519

0,30

4,698

0,09

20,403

0,33

6,944

0,11

Ţrde

13,072

0,27

17,938

0,36

18,373

0,30

11,097

0,18

Vlákninové drevo

1017,480

21,26

1133,918

22,6

1402,199

22,53

1804,060

28,75

Lesné štiepky

69,277

1,45

10,291

0,2

61,94

1,00

80,529

1,28

Palivové drevo

142,462

2,98

207,499

4,1

213,099

3,42

224,091

3,57

Drevo na pni

308,872

6,45

139,946

2,78

205,979

3,31

488,126

7,78

Surové kmene

287,177

6,00

163,176

7,23

682,725

10,97

349,438

5,57

Spolu Ihličnaté

4785,427

100,00

5025,140

100

6224,544

100,000

6275,665

100,000

Listnaté drevo

               

Výrezy I. triedy akosti

5,445

0,18

5,948

0,19

2,371

0,08

0,886

0,03

Výrezy II. triedy akosti

34,422

1,12

35,876

1,15

25,249

0,83

12,850

0,46

Výrezy III. triedy akosti

1129,882

36,65

1293,230

41,63

1152,551

37,86

897,373

31,92

Banské drevo

5,016

0,16

3,121

0,1

0,296

0,01

2,072

0,07

Listnaté ţrde

0,639

0,02

0,180

0,01

0,120

0,00

4,119

0,15

Vlákninové drevo

1505,667

48,84

1520,724

48,96

1590,131

52,24

1602,114

56,99

Lesné štiepky

83,861

2,72

50,791

1,64

36,174

1,19

35,542

1,26

Palivové drevo

164,613

5,34

131,344

4,23

194,200

6,38

193,798

6,89

Drevo na pni

119,158

3,86

33,341

1,07

29,947

0,98

48,490

1,72

Surové kmene

34,379

1,12

31,791

1,02

12,974

0,43

14,082

0,50

Spolu listnaté

3083,082

100,00

3106,347

100

3044,013

100,00

2811,326

100,00

Spolu

7868,509

-

8131,487

-

9268,557

-

9086,991

-

Na obrázku 1 je vyhodnotený vývoj cien piliarskej guľatiny smreka a jedle vo vybraných Spolkových krajinách Rakúska, Nemecku, ČR a SR s prehľadom veľkých vetrových kalamít v jednotlivých obdobiach. Pri sortimente A/B/C 2b (hrúbkový stupeň 2b je hrúbkový interval hrúbky 25-29 cm meranej v strede výrezu) v Burgenlande si ceny zachovali stúpajúci trend aţ do II/2007 – cena 86,5 €.m -3 (celkový nárast o 25 %). V júni cena poklesla na 80,5 €.m -3 , ale v októbri 2007 opäť začala stúpať aţ na úroveň 81,5 €.m -3 . Začiatkom roka 2008 však v dôsledku vplyvu vetrových kalamít klesla na svoje minimum spred 4 rokov 65 €.m -3 . Vývoj cien guľatiny, zo začiatku roka 2009, je poznačený recesiou, pričom cena, okolo 73 €.m -3 , bola podľa vyjadrení lesníckych subjektov v Rakúsku tesne na hranici rentabilnosti. V Burgenlande a východnom Štajersku ceny klesli dokonca aţ na úroveň 65 €.m -3 a v druhom štvrťroku 2009 mierne stúpli na 68 resp. 71, 72 €.m -3 . V mesiacoch marec a apríl 2011 zostali ceny sortimentov piliarskej guľatiny vo všetkých sledovaných Spolkových krajinách Rakúska uţ na rovnakej úrovni. V Burgenlande tak cena zmiešaného sortimentu A/B/C, 2b dosahovala v apríli úroveň 89 €.m -3 . Rovnaký sortiment sa v Dolnom Rakúsku predával za 99 €.m -3 a vo Východnom Štajersku to bolo za 87 €.m -3 . Vývoj cien v Nemecku bol veľmi podobný vývoju rakúskych cien.

Obrázok 1 Vývoj cien piliarskej guľatiny drevín smrek a jedľa vo vybraných Spolkových krajinách Rakúska,

Obrázok 1 Vývoj cien piliarskej guľatiny drevín smrek a jedľa vo vybraných Spolkových krajinách Rakúska, Nemecka, ČR a SR v €.m -3

V druhej polovici roka 2007 začal Český statistický úřad uvádzať ceny za zmiešaný sortiment III.A/B, ktorý zaznamenal výrazný pokles v druhom štvrťroku 2008 na úroveň 58,5 €.m -3 , čím sa aj napriek posilňujúcej mene prejavil negatívny vývoj na trhu s drevom. Od tohto obdobia (podobne ako v Rakúsku) nastal výraznejší pokles cien všetkých sortimentov piliarskej guľatiny. Vývoj cien počas druhého a tretieho štvrťroka 2009 poukazuje na čiastočnú stabilizáciu cien sortimentov surového dreva (podobne ako v Rakúsku) u všetkých

sortimentov piliarskej guľatiny. V ČR v druhom štvrťroku 2010 zaznamenali ceny piliarskej guľatiny nárast pribliţne o 5 €.m -3 a v treťom štvrťroku vzrástli pribliţne o ďalších 6,5 €.m -3 , vo všetkých kvalitatívnych triedach. Celkovo tak ceny piliarskej guľatiny v ČR vzrástli od začiatku roka 2010 o pribliţne o 13 €.m -3 (75,7 €.m -3 za zmiešaný sortiment III.A/B

v IX/2010), v porovnaní s koncom roka 2009. V priebehu prvého štvrťroka 2011 stúpli ceny

sortimentu A/B drevín smrek a jedľa o pribliţne 5 €.m -3 a v marci 2011 tak dosiahla cena tohto sortimentu 82,7 €.m -3 . V SR zaznamenávali ceny piliarskej guľatiny drevín smrek a jedľa trvalý nárast aţ do konca roku 2008, kedy cena kvalitatívnej triedy III.A dosiahla úroveň 74,8 €.m -3 . Takýto vývojový trend vznikol však aj v dôsledku pozitívneho kurzového vývoji Slovenskej koruny voči Euru a následným prechodom na jednotnú európsku menu. Aj napriek takémuto kurzovému vplyvu došlo začiatkom roku 2009 a následne aj v druhom štvrťroku k poklesu cien najkvalitnejšej triedy III.A celkovo o 18,1 €.m -3 (pokles o 24 %). Cena v SR u štátnych

subjektov pri sortimente III.A, za prvé tri mesiace roka 2010 vzrástla o 3,6 €.m -3 , v druhom štvrťroku 2010 zostávajú ceny prakticky nezmenené. Ceny v SR naďalej pokračovali

v kontinuálnom raste a v priebehu prvého štvrťroka 2011 vzrástli takmer o 10 €.m -3 a v marci 2011 dosiahli tak pri sortimente III.A úrovne 75,9 €.m -3 v štátnych lesníckych subjektoch

a 70,43 €.m -3 pri neštátnych lesníckych subjektoch. Z analýzy vývoja cien sortimentov surového dreva od roku 200 vyplýva, ţe veľké vetrové kalamity, môţu mať rôzny vplyv na vývoj cien sortimentov surového dreva. Veľké vetrové kalamity Lothar a Martin z roku 1999 spôsobili značný prebytok, najmä ihličnatého

dreva na trhu a následne značný pokles cien, napr. v Rakúsku (obrázok 1). Kalamita z konca roka 2004, ktorá postihla najmä Slovensko, spôsobila prevaţne prudký nárast cien (najmä

v dôsledku zvýšeného dopytu v tom období a vybudovania nových spracovateľských kapacít,

napr. na Morave v ČR). Veterná smršť Kyrill z 19.1. 2007 (cca 55 mil. m 3 ) vyvolala úplne opačný efekt, čo malo niekoľko príčin (podhodnotený stav, špekulatívna atmosféra, drevospracovatelia neoznámili rozsah dohodnutých nákupných zmlúv, umelé rozširovanie kalamitných plôch pre lepšie vyuţitie harvesterových technológií). V Nemecku, ktoré bolo kalamitou postihnuté najviac, neurobili všetky opatrenia, preto, aby stabilizovali trh, čo bolo nanajvýš kontraproduktívne. Situáciu čiastočne zachránilo niekoľko faktorov: 1) Zníţenie cien sa uskutočnilo neskôr, ako po veľkých kalamitách v minulosti, 2) 2 mil. m 3 kalamitného dreva sa mohlo obchodne realizovať za staré ceny. 8 mesiacov po kalamite sa situácia postupne stabilizovala a v strede 3. štvrťroku vtedajšia depresia dosiahla najniţšiu úroveň

(SUCHOMEL, GEJDOŠ, 2007).

Tieto faktory rozhodujúcou mierou ovplyvnili to, ţe napriek nárastu spracovateľských kapacít, došlo k poklesu cien a trţieb za drevo. K chvíľkovému oţiveniu došlo začiatkom roku 2008, ale ďalší vývoj uţ naplno poznačila globálna ekonomická kríza. Na vývoj cien mal vplyv výskyt ďalších vetrových kalamít (Paula, Emma, Annette, Klaus, Xynthia – tabuľka 3).Uvedené skutočnosti s výrazným spolupôsobením globálnej ekonomickej krízy rozhodujúcou mierou spôsobili výrazný pokles cien sortimentov surového dreva. Takýto vývoj trval pribliţne do polovice roka 2010. Aj napriek tomu, ţe objem dodávok sortimentov surového dreva na trh v druhej polovici roka 2010 bol pribliţne rovnaký ako v roku 2008, alebo 2005, prudko stúpol dopyt najmä po ihličnatých sortimentoch piliarskej guľatiny, čo malo za následok ich výrazný cenový nárast.

čo malo za následok ich výrazný cenový nárast. Obrázok 2 Porovnanie vývoja cien piliarskej guľatiny a

Obrázok 2 Porovnanie vývoja cien piliarskej guľatiny a cien ihličnatého reziva v Rakúsku (zdroj:

Landwirtschaftskammer ʼnsterreich)

Z uvedeného je zjavné, ţe v niektorých prípadoch môţu mať náhodné ťaţby pomerne značný vplyv na cenový vývoj, čím môţu do značnej miery priamo ovplyvniť vývoj trţieb a celkovú ekonomiku nielen jednotlivých lesníckych subjektov, ale často aj producentov drevnej hmoty na celoštátnej resp. európskej úrovni. Vývoj cien ihličnatého reziva a výrobkov z dreva do značnej miery ovplyvňuje stratégia drevospracovateľov, ktorí často účelovo interpretujú a premietajú (často aj neopodstatnene) do cien svojich produktov vývoj cien sortimentov surového dreva. Ako príklad odlišného prístupu uvádzame graf, ktorý hodnotí vývoj cien guľatiny a reziva v Rakúsku za obdobie 10 rokov od roku 1995 po rok 2005 (obrázok 2).

4. VYBRANÉ PROBLÉMY A VÝCHODISKÁ PRE LESNÉ HOSPODÁRSTVO SR V KONTEXTE VÝVOJA NÁHODNÝCH ŤAŢIEB Vzhľadom na fakty uvedené v predchádzajúcich častiach nášho príspevku formulujeme základné problémy lesného hospodárstva vo vzťahu k náhodným ťaţbám a na to nadväzujúcim činnostiam. K zásadným problémom v súčasnosti patrí najmä:

- Nesúlad legislatívy SR a organizácií štátnej správy, ktoré rozhodujú v procese ťaţby

a spracovania dreva. V roku 1994, ale najmä v roku 2002, prijatím legislatívnych predpisov o ochrane prírody a krajiny, sa prerušil kontinuálny mnohoročný, praxou overený prístup k zabezpečovaniu úloh ochrany lesa na Slovensku. Toto je pravdepodobne hlavná príčina súčasného nepriaznivého zdravotného stavu lesov, najmä hynutia smrečín v dôsledku napadnutia podkôrnym a drevokazným hmyzom na Slovensku. Do „Programového vyhlásenia vlády SR z roku 2006“ sa zakotvila úloha „Zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udrţateľné hospodárenie v lesoch – zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny“. Toto opatrenie vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR z roku 2006 sa nesplnilo. (KONÔPKA, KONÔPKA, 2010). Práve v súvislosti so spracovaním kalamity z roku 2004 sa naplno prejavili tieto nedostatky a práve v ich dôsledku došlo k celému radu chýb, ktoré spôsobili deštrukciu smrekových porastov podkôrnym hmyzom. Je zrejmé, ţe počet a výmera chránených území v SR narastá a spolu s chránenými vtáčími územiami je ich výmera 54,91 % plochy lesov. Táto výmera je výrazne nad úrovňou lesnícky a najmä ekonomicky vyspelejších krajín. Prax navyše ukazuje, ţe slovenská koncepcia stupňov ochrany nie je kompatibilná s európskou legislatívou. Legislatívne a ani finančne nie je doriešené kompenzovanie obmedzení hospodárenia na týchto chránených územiach, ktorých majiteľmi sú súkromní vlastníci, ešte horší je stav v tejto oblasti v lesoch, ktorých majiteľom je štát (štát za ujmy a obmedzenia neplatí štátu). Lesnícke subjekty bez rozdielu vlastníctva majú veľmi malý vplyv a moţnosti pri riešení kľúčových problémov slovenského lesníctva. Odborné a kvalitfikované rozhodnutia, ktorými disponuje manaţment lesníckych subjektov sa často nahrádzajú politickými rozhodnutiami, resp. tlakom lobby z oblasti chémie, spracovania dreva, resp. obchodu. Tieto javy sú najvypuklejšie v Lesoch SR, š.p. Tento stav často ovplyvňujú aj postoje Štátnej ochrany prírody, v kombinácii s organizáciami tretieho sektora, ale samozrejme aj súkromné záujmy, ktoré v náhodných ťaţbách vidia moţnosť presadenia svojho biznisu (napr. chemická lobby). Práve v dôsledku uvedených obmedzení nie je moţné vykonávať lesnícku činnosť správne a najmä preto naďalej stúpa zásoba dreva napadnutého podkôrnym hmyzom na lokalite peň – porast, za čo budú lesnícke subjekty v budúcnosti niesť zodpovednosť. Súčasne je potrebné opätovne zaviesť záväzné ukazovatele v oblasti

Návrhy na riešenie problémov v oblasti legislatívy Do budúcnosti bude potrebné prehodnotiť celkové postavenie legislatívy ochrany prírody verzus legislatíva obhospodarovania lesov (najmä zákony 543/2002 Z.z. a 326/2005 Z.z.). Všeobecne je potrebné pristupovať ku kalamitám ako k mimoriadnym udalostiam, resp. ţivelným pohromám. V dôsledku takejto výnimočnej udalosti je potrebný status „stavu núdze“, ktorý je potrebné formulovať aj legislatívne s náleţitosťami, ktoré k nemu patria. Ak chceme zabrániť úplnému rozpadu smrekových porastov bude nevyhnutné prehodnotenie stupňov ochrany a prípustnosti opatrení v nich. Samozrejme dôleţité je aj nastavenie

mechanizmov kontroly a účinnosti vykonaných opatrení v takýchto extrémnych prípadoch

s podrobným hodnotením jednotlivých pracovísk. Dôleţitá je kooperácia a dohoda jednotlivých zloţiek štátnej správy a lesníckych subjektov v prípade takýchto mimoriadnych udalostí. Tomu však musí predchádzať súlad legislatívy. Z uvedeného vyplýva potreba spoločného uplatňovania princípu jednoty a práva

k zodpovednosti. Súčasne je potrebné opätovne zaviesť záväzné ukazovatele v oblasti výchovy lesných porastov, ktoré tvoria základ pre ich stabilitu a kvalitu. V súčasnosti niektoré lesnícke subjekty z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov tieto činnosti nerealizujú. Pri riešení týchto komplexných problémov je potrebné viac vyuţívať lesnícke subjekty

v oblasti vedy a výskumu. Na druhej strane práve by práve Technická univerzita a jej súčasti mohli byť aktívnejšie pri riešení problémov – napr. nového zákona 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

- Výrobno-technické podmienky Slovenska, štruktúra technických prostriedkov Pribliţne 40,4 % všetkých porastov Slovenska sa nachádza na svahoch so sklonom 40 % a viac (18° a viac), čo sú tzv. lanovkové terény. Z hľadiska zásob dreva je viac ako 50 % všetkých zásob na svahoch so sklonom vyšším ako 40 %. Ťaţba v týchto výrobno- technických podmienkach kladie vysoké poţiadavky na technológie, čo môţe ťaţbu dreva

v týchto terénoch posunúť nad hranicu rentabilnosti. V budúcnosti musíme počítať so zmenou drevinového zloţenia, s dominanciou dreviny buk. Čoraz väčší bude objem v štruktúre výchovných ťaţieb, a teda ťaţieb v dimenziách tenkého dreva. Bude potrebné zvládnuť správnu realizáciu týchto ťaţieb technicky a technologicky na čo by mali nadväzovať aj systémové zmeny v štruktúre spracovateľov. Súčasný stav ukazuje priam na veľmi nízky podiel harvesterových technológií

v porovnaní podmienok Slovenska s okolitými krajinami (ČR, Rakúsko, Švajčiarsko). Hlavnou príčinou, okrem rozdielnych výrobno-technických podmienok (ktorých vplyv sa

s rozvojom technológií postupne zniţuje), je hlavne spôsob realizácie hlavných lesníckych

činností a zadávanie prác v podmienkach lesníctva SR. Prevládajú skôr jednoročné kontrakty, výberové konania atď., ktoré sú z pohľadu podmienok pre kúpu a prevádzkovanie týchto technológií neprijateľné z hľadiska moţnosti čerpania úverových prostriedkov a pod. Súčasný stav je taký, ţe ťaţbové spoločnosti, ktoré by kúpili harvesterový uzol na Slovensku sú skôr výnimočné a v podstate len kalamita z r. 2004 spôsobila, ţe na jej spracovaní krátkodobo pôsobilo 56 harvesterových uzlov, z ktorých väčšina sa po spracovaní kalamity zo Slovenska

odišla. Toto sa podpisuje na technickej zaostalosti v štruktúre prostriedkov (veková, druhová

a typová štruktúra je chudobná). V dôsledku toho sa v ťaţbovom procese pouţívajú stroje

a zariadenia, ktoré sú často odpísané, repasované. Prevádzkovanie takýchto strojov

nepriaznivo ovplyvňuje environment. Z hľadiska výrobno-technických podmienok, sklonu svahu, drevinového zloţenia atď., sa postupne zniţuje vplyv týchto faktorov. Potvrdzujú to poznatky z ČR alebo Rakúska (vývoj nových typov harvesterových hlavíc pre spracovanie listnatých drevín, nových typov podvozkov s vysokou svahovou dostupnosťou atď.). Vývoj týchto nových prostriedkov podnietili práve rozsiahle vetrové kalamity z konca 90-tych rokov v Nemecku a Francúzsku. Úspešné overenie takýchto technologických variantov sa uskutočnilo aj v podmienkach Slovenska. Pre obhospodarovanie lesov a ťaţbu dreva je nevyhnutné aj zodpovedajúce sprístupnenie lesov lesnou cestnou sieťou. Za posledných 10 rokov nenastalo v tejto oblasti takmer ţiadne zlepšenie. V roku 2002 bolo na Slovensku vybudovaných 40 276 km (hustota

20,16 m/ha) a v roku 2009 to bolo 40 392 km (hustota 20,1 m/ha). Lesnícke subjekty, ktoré spolu vyuţívajú lesnú cestnú sieť nemajú dostatok prostriedkov na jej údrţbu, obnovu

a budovanie, pretoţe prostriedky z EÚ v tejto oblasti sú veľmi obmedzené a ich čerpanie na

tento účel je úradne aj evidenčne veľmi náročný proces. O 3 aţ 5 rokov bude lesná cestná sieť

v takom stave, ţe nebude prakticky moţné realizovať dopravu dreva, čo vyvolá potrebu

obrovských investícií, ktoré lesnícke subjekty nebudú mať. Mimoriadne kritická situácia

v tejto oblasti je u väčšiny neštátnych lesníckych subjektov na Slovensku.

Návrhy na riešenie problémov v oblasti moderných technológií Lesnícke subjekty by mali pristupovať k realizácii lesníckych činností. Je potrebné prehodnotiť a upraviť podmienky – napr. zmluvy na 5 a 10 ročné obdobie, tak, aby vznikla

moţnosť rentability a relatívnej istoty pre firmy, ktoré sa rozhodnú čerpať úver alebo leasing na nové technologické uzly. Z tohto pohľadu je potrebné prehodnotiť zmenu legislatívy

z pohľadu vyznačovania ťaţby a evidencie dreva (Vyhláška č. 232/2006) pre harvesterové

uzly. Dôleţité bude zvládnutie zmien v štruktúre ťaţieb na technickej a technologickej úrovni. Existuje reálna moţnosť nasadenia úplne nových technológií a princípov, napr. deltastatov, rekuperačných lanových zariadení atď. Bude potrebné nájsť prístupy a finančné riešenia údrţby, opravy a budovania lesnej cestnej siete. Zmenu drevinového zloţenia a štruktúru sortimentov bude musieť akceptovať aj spracovateľský priemysel. Pestrosti výrobno-technických podmienok musí zodpovedať aj adekvátna štruktúra techniky a technológie. Všeobecne sa zhodneme na skutočnosti, ţe univerzálny a optimálny variant techniky

a technológie neexistuje. Napriek tomu v podmienkach Slovenska prevláda kmeňová metóda ťaţby dreva na báze LKT.

- Dodávky dreva pre drevospracovateľský priemysel a globálna ekonomická kríza V nedávnej minulosti, čiastočne podmienenej aj kalamitou z roka 2004, výrazne narástol počet spracovateľských kapacít (najmä na ihličnaté sortimenty surového dreva) bez akéhokoľvek prieskumu trhu a reálneho odhadu krytia objemov dodávok. Po rokoch rozsiahlych náhodných ťaţieb sa slovenské lesnícke subjekty dostávajú do situácie, kedy výrazne obmedzujú plánované ťaţby, a tým výrazne zniţujú objem drevnej suroviny na trh. Uţ súčasné dodávky nedokáţu uspokojiť dopyt domácich spracovateľov, najmä pri ihličnatom dreve. Do budúcna sa tento nedostatok ešte viac zvýrazní. Štruktúra spracovateľského priemyslu je nevyhovujúca, pričom chýbajú spracovatelia kvalitnejších sortimentov najmä dreviny buk, čo sa prejavuje v prevahe ponuky nad dopytom. Jednotlivé spracovateľské a obchodné subjekty to v dôsledku tohto stavu vyuţívajú a vyvíjajú tlak na ceny a kvalitu sortimentov buka. Pre ilustráciu uvádzame vývoj cien bukovej piliarskej guľatiny v Rakúsku, ČR a SR (obrázok 3).

Obrázok 3 Vývoj cien piliarskej guľatiny dreviny buk vo vybraných Spolkových krajinách Rakúska, ČR a

Obrázok 3 Vývoj cien piliarskej guľatiny dreviny buk vo vybraných Spolkových krajinách Rakúska, ČR a SR v €.m -3

Štruktúru spracovateľov dreva a úroveň cien sortimentov surového dreva dlhodobo a výrazne ovplyvňuje aj realizácia obchodnej politiky zo strany majoritného subjektu Lesy SR, š.p. Do tejto situácie pravdepodobne zasiahne ďalšia vlna globálnej recesie, ktorá bude mať vplyv nielen na štruktúru drevospracujúceho priemyslu. Zásadný vplyv bude mať aj na vývoj cien sortimentov surového dreva.

Návrhy na riešenie problémov v oblasti spracovania dreva Bude potrebná zásadná zmena štruktúry spracovateľov dreva, čo vyvolá redukciu spracovateľských kapacít, čo následne ovplyvní zamestnanosť. Návrhy na riešenia formou obmedzovania voľného obchodu a hospodárskej súťaţe v obchodnom priestore Európskej únie nemajú miesto, a treba hľadať riešenie práve v diverzifikácii a orientácii na sortimenty, ktoré v súčasnosti na Slovensku nemajú významné spracovateľské kapacity (napr. buková piliarska guľatina). Z tohto pohľadu by bolo zaujímavé v podmienkach Slovenska vybudovať kombinát na spracovanie buka za podmienok zrovnateľných pre výstavbu automobiliek PSA, resp. KIA. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by malo zmeniť prístup a zamyslieť sa nad moţnosťami podpory menších špecializovaných spracovateľov dreva, a tým podporovať ich činnosť v regiónoch Slovenska. Mimoriadne dôleţitý je aj fakt výšky štátnej podpory na lesnícku činnosť. V roku 1990 predstavovala 1 007 tis. € a v roku 2009 to bolo uţ len 577 tis. €. Z tohto titulu sú často zanedbávané základné lesnícke činnosti a úlohy vyplývajúce zo zákona. Nové prístupy Vlády SR, ale aj lesníckych subjektov budú potrebné aj v oblasti spracovania menej kvalitných sortimentov surového dreva, pretoţe dnes si navzájom konkurujú vlákninové a energetické drevo. Z palivového dreva a ťaţbového odpadu prevaţuje preferovanie výroby biomasy na energetické účely čo nie je vyváţený a správny prístup. V budúcnosti bude zaujímavá orientácia na nové účely vyuţitia týchto sortimentov, napr. biopalivo, bioetanol a podobne, ktorých význam bude s úbytkom fosílnych palív narastať.

5. ZÁVER V najbliţších rokoch moţno predpokladať vzostup objemu náhodných ťaţieb. K tomuto konštatovaniu prispievajú jednak globálne klimatické zmeny, v dôsledku ktorých moţno odôvodnene predpokladať, ţe intenzita a frekvencia veterných smrští môţe ďalej narastať a ušetrené tak nebudú ani porasty, ktoré boli doposiaľ povaţované za stabilné. Postupne bude treba ozrejmovať vo verejnej mienke aj iné funkcie lesa, ktoré je potrebné oceniť a nájsť reálne zdroje na platby za verejnoprospešné funkcie lesov. Lesné hospodárstvo na Slovensku je dlhodobo finančne poddimenzované, čo sa prejavuje a v budúcnosti ešte výraznejšie ovplyvní aj zdravotný stav lesov. Pokiaľ nie sú zabezpečené základné úlohy ochrany, pestovania a hospodárskej úpravy lesa, tak je náchylnosť lesných porastov podľahnúť škodlivým činiteľom ešte výraznejšia. Rozsiahle poškodenia lesných porastov môţu mať veľmi negatívne dôsledky hľadiska environmentu, vodnej bilancie, ale aj mnohých ďalších funkcií lesa, ktoré môţu mať za následok aj ohrozenie ţivota a majetkov občanov. Z doposiaľ uvedených skutočností je zrejmé, ţe nás čaká obdobie, v ktorom budú náhodné ťaţby na Slovensku postupne gradovať. Na všetky uvedené problémy je potrebné pripraviť sa. Parciálne, neúplné a nekoncepčné riešenia však danému stavu nepomôţu, skôr uškodia (tak ako sa uţ viackrát potvrdilo aj v minulosti). Je potrebné pripraviť dlhodobú koncepciu najmä úprave existujúcej legislatívy, financovania lesníckych činností, zabezpečovania mimoprodukčných funkcií lesa a trhovej politiky, pre postupné zniţovanie dodávok dreva na trh. Lesnícke a spracovateľské subjekty by mali vypracovať dlhodobé stratégie rozvoja a plánovania činností vo väzbe na predpokladaný objem dodávok dreva na trh, ktorý by sa mal postupne zniţovať. Mal by sa vypracovať návrh postupnej redukcie spracovateľských kapacít a pripraviť sa na ďalší vzostup cien sortimentov surového dreva. Lesnícke subjekty by mali vypracovať koncepciu a postup zvládnutia náhodnej ťaţby zapríčinenej podkôrnym hmyzom. V neposlednom rade správne, včas a dôsledne vykonávať opatrenia ochrany, pestovania, hospodárskej úpravy lesa a lesnej ťaţby vo väzbe na odolnostný a zdravotný potenciál lesov SR. Cieľom príspevku bolo prezentovať nové prístupy progresívneho spracovania náhodných ťaţieb, ale aj nové prístupy z pohľadu informačných technológií a realizácie prístupov precízneho lesníctva. Hlásime sa k zodpovednosti za stav slovenského lesníctva, ale túto zodpovednosť vnímame ako jednotu práva a zodpovednosti. Poţadujeme teda aj právo spolurozhodovať a formovať vývoj slovenského lesníctva.

POĎAKOVANIE: Príspevok vznikol na základe výsledkov výskumu riešeného v projektoch VEGA 1/0764/10 Výskum princípov a metód precízneho lesníctva. APVV LPP-0420-09 Analýza bezpečnostných, zdravotných a hygienických rizík pri spracovaní lesnej biomasy na energetické vyuţitie. COST Action FP 0902 “Development and harmonization of new operational research and assessment procedures for sustainable forest biomass supply.

LITERATÚRA BREZINOVÁ, M. 2007, 2008, 2009. Vývoj priemerných cien sortimentov a dodávok surového dreva za štvrťroky 2007, 2008, 2009 In: Informačný list Národného lesníckeho centra, Zvolen 9 s. HOLZKURIER, ročník 2006, 2007, 2008, 2009 KONÔPKA, J., KONÔPKA, B. 2010. Legislatívne a spoločenské pomery vplývajúce na zvládnutie kalamitnej situácie z novembra 2004, In: Výskum smrečín destabilizovaných

škodlivými činiteľmi, Vedecký recenzovaný zborník, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, ISBN 978-80-8093-124-7, s. 11- 20 KUNCA, A., a kol. 2010. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2009 a ich prognóza na rok 2010. Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Banská Štiavnica, 160 s. MARUŠÁK, R. 2002. Hospodárska úprava lesov – Návody na cvičenia. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2002. 171 s. SUCHOMEL, J., GEJDOŠ, M. 2007. Vývoj trhu a cien dreva v stredoeurópskom priestore. In:

Financovanie 2007 Lesy- Drevo, Zvolen, 2007, ISBN 978-80-228-1795-0 SUCHOMEL, J., GEJDOŠ, M. 2010. Analýza vplyvu náhodných ťaţieb na finančné zdroje lesníckych subjektov. Zborník MVK: Financovanie 2010 Lesy – drevo, Technická univerzita vo Zvolene, 25. 11. 2010. ISBN 978-80-228-2176-6 ŠTOLLMANN, V., BELANOVÁ, K., 2007. Niekonwencjonalne systemy linowe. In: Uzytkowanie maszyn rolniczych i lesnych, Krakow, ISSN 1733-5183: 185-192 ŠTOLLMANN, V., BELANOVÁ, K., 2007. Calamity processing by forest cableway. In: Logging and wood processing in central Europe, Kostelec nad Černými lesy, 20-21.6.2007, ISBN 978-80-213-1652-2:101-104

ZELENÁ SPRÁVA, roč. 2001 – 2010, kolektív autorov, Národné lesnícke centrum, Zvolen. www.cnb.cz www.nbs.sk www.czso.cz

Adresa autorov:

doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Ing.Miloš Gejdoš, PhD. Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra lesnej ťaţby a mechanizácie T. G. Masaryka 24, Zvolen 960 53 gejdos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk

ZMENY ENVIRONMENTÁLNYCH PODMIENOK LESNÝCH EKOSYSTÉMOV V KONTEXTE NÁHODNÝCH ŤAŢIEB NA SLOVENSKU

CHANGES OF ENVIRONMENTAL CONDITIONS OF SLOVAK FORESTS CONNECTED WITH INCIDENTAL FELLING

JAROSLAV ŠKVARENINA

Abstract: Natural forest conditions SR from the late 20th century is characterized by the global environmental change. By many specialists, the increasing number and degree of the natural hazards and disasters as temperature extremes, risk of frost, drought, forest fires, heavy precipitation, hail, floods, landslides and block falls, avalanches, winter storms, air pollution, wind throw, outbreak of the bark beetle (Ips typographus) is unmistakable indication of the human stored up global climate change.

Key words: climate change, emissions, air pollution, natural hazards, wind, drought, heavy precipitation, outbreak of the bark beetle, Unregulated felling

Prírodné podmienky lesov SR od konca 20. storočia sa vyznačujú z globálnymi zmenami prostredia. Na pozadí vysokej a nadlimitnej imisnej záťaţe koncom 80-tych rokov minulého storočia sme sa stali svedkami nastupujúcej globálnej zmeny klímy. Rastúce prírodné riziká a katastrofy, ako napríklad: teplotné extrémy, riziko skorých a neskorých mrazov, sucho, lesné poţiare, prívalové lejaky, krupobitie - ľadovec, povodne, zosuvy pôdy a jej erózia, lavíny, zimné búrky, ale aj imisné, veterné kalamity a kalamity podkôrneho hmyzu, sú podľa mnohých vedcov neklamnými znakmi človekom podmienenej globálnej zmeny klímy. Za obdobie 1881-2008 sa na Slovensku pozoroval rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,6°C a pokles ročných úhrnov atmosferických zráţok asi o 3,4 % v priemere (na juhu SR bol pokles aj viac ako 10%, na severe a severovýchode ojedinele je rast do 3%). Zaznamenaný bol aj výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (na juhu SR od roku 1900 okolo 5 %, inde v SR menej) a pokles snehovej pokrývky do výšky 1000 m takmer na celom území (vo väčšej nadmorskej výške rast). Aj charakteristiky potenciálneho a aktuálneho výparu, vlhkosti pôdy, globálneho ţiarenia a radiačnej bilancie potvrdzujú, ţe najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje (rastie potenciálna evapotranspirácia a klesá vlhkosť pôdy), no v charakteristikách slnečného ţiarenia nenastali podstatné zmeny (okrem prechodného zníţenia v období rokov 1965-1985). Zvýšenie teploty vzduchu v čase výskytu cyklonálneho počasia vyvolá významné zvýšenie tlaku vodnej pary (aj mnoţstva vodnej pary pripravenej na kondenzáciu v atmosfére), čo zapríčiní dramatický rast mimoriadne vysokých úhrnov zráţok počas silných búrok v teplom polroku a aj niekoľkodenných cyklonálnych situácií celoročne. Dá sa predpokladať, ţe prípady mimoriadne vysokých úhrnov zráţok (opakujúcich sa zriedkavejšie ako raz za 50 rokov) budú o 25 aţ 50% vyššie ako v predchádzajúcich desaťročiach. Pravdepodobne najvyššie denné úhrny prekročia 150 mm takmer kaţdý rok a raz za 50 rokov aj 400 mm v niektorej lokalite na Slovensku. Tento predpoklad vyplýva priamo z fyzikálnej teórie atmosférických zráţok (Škvarenina, Szolgay, Šiška, Lapin 2010). Z ďalších extrémov budú zaujímavé predovšetkým vlny letných horúčav. Vlny horúčav budú spojené aj s vysokou frekvenciou výskytu sucha a následných lesných poţiarov. Potreba závlah sa v intenzívnej lesníckej škôlkarskej činnosti stane pravdepodobne nevyhnutnosťou. Dramatická zmena zimných podmienok umoţní preţitie celého radu teplomilných organizmov, vrátane škodcov. Napriek tomu významne vzrastie riziko poškodenia stromov a vegetácie neskorými jarnými mrazmi, pretoţe sa posunie začiatok vegetačného obdobia do polovice februára, keď astronomické podmienky dovoľujú výrazný krátkodobý pokles teploty

vzduchu (na niekoľko hodín nadránom) pri občasných vpádoch studeného vzduchu. Moţné zmeny odtokových pomerov, spôsobené zmenenými klimatickými podmienkami, vyvolajú celospoločenský tlak na posilnenie hydrických a vodohospodárskych funkcii lesov SR v oblastiach hospodárenia s vodnými zdrojmi.

POĎAKOVANIE: Časť prezentovaných výsledkov bolo získaných z výsledkov projektov: APVV 0423-10 Analýza prírodných rizík vývoja krajinných ekosystémov v podmienkach klimatickej zmeny Slovenska a projektov VEGA MŠ SR No. 1/0642/10 a 1/0281/11

Adresa autora:

prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc., Katedra prírodného prostredia, Lesnícka fakulta, Technická univerzita vo Zvolene, Masarykova 24, 960 53 Zvolen, Slovenská republika, e-mail: jarosk@vsld.tuzvo.sk

VÝVOJ NÁHODNÝCH ŤAŢIEB ZA OBDOBIE ROKOV 2006 2011 V PODMIENKACH VLM SR – Š.P., PLIEŠOVCE – VYŢIADANÁ PREDNÁŠKA

DEVELOPMENT OF INCIDENTAL FELLINGS DURING 2006 - 2011 YEARS IN VLM SR STATE ENTERPRISE PLIEŠOVCE

JÁN JURICA

Abstract: Predloţený príspevok sa zaoberá rozborom vývoja náhodných ťaţieb v podmienkach VLM SR š.p., ako i opisom postupu realizácie obranných opatrení pri spracovávaní napadnutých porastov. Výkonu opatrení na LHC Sklené predchádzal monitoring zdravotného stavu. Vzhľadom na masívny priebeh poškodzovania porastov bol v októbri 2008 vykonaný aj letecký monitoring zdravotného stavu porastov, ktorého výstupom boli RGB a CIR snímky. Prednostne boli spracovávané náhodné ťaţby s aplikáciou chemickej asanácie vyťaţeného deva, v roku 2009 i letecká aplikácia prípravku Vaztak 10EC. Výrazne bola skrátená doba uloţenia vyťaţeného napadnutého dreva na odvozných miestach spolu so zabezpečením jeho prednostnej expedície. Pri spracovávaní boli vyuţité viacoperačné harvestorové technológie pri súčinnosti operovania vývozných súprav. Je moţné konštatovať ţe bolo dosiahnuté výrazné zníţenie šírenia podkôrnikovej kalamity, za predpokladu, ţe porasty nebudú opäť atakované abiotickými škodlivými činiteľmi.

Key words: unregulated felling, abiotic factor, logging costs, defensive measures, bark beetle

Ihličnaté porasty s dominantným zastúpením smreka sú v prostredí štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR situované len v rámci dvoch organizačných jednotiek. Jednou z nich je prostredie Odštepného závodu Keţmarok rozprestierajúce sa v Levočskom pohorí – dnes uţ zrušený Vojenský obvod Javorina. Druhou organizačnou jednotkou je Správa lesov Pliešovce, Lesný hospodársky celok (LHC) Sklené, nachádzajúci sa v okrese Turčianske Teplice v Kremnických vrchoch. Vplyvom pôsobenia abiotických a nadväzne na to biotických škodcov došlo k masívnemu rozpadu týchto smrekových porastov a teda k úplnému narušeniu plnenia nielen produkčnej funkcie lesov, ale aj ostatných mimoprodukčných funkcií.

1.

VÝVOJ

V PODMIENKACH VLM SR – Š.P., PLIEŠOVCE, LHC SKLENÉ

ROKOV

NÁHODNÝCH

ŤAŢIEB

ZA

OBDOBIE

2006

2011

Lesné pozemky obhospodarované, štátnym podnikom Vojenské lesy a majetky SR, v LHC Sklené zastávajú výmeru 2 283 ha, z čoho 437 ha pokrýva výmera tzv. satelitných objektov, teda lesných pozemkov vzdialených od LHC Sklené. Dominantnou drevinou týchto ihličnatých porastov je smrek so zastúpením 60%. Nadpriemerné snehové zráţky a pôsobenie silného vetra v roku 2006 na LHC Sklené, mali za následok vznik rozsiahlych snehových a veterných polomov (Obr. 1). V zimných mesiacoch roku 2006 bolo snehom poškodených takmer 2 700 m 3 drevnej hmoty a vetrom viac ako 3 900 m 3 drevnej hmoty. V roku 2007, ako dôsledok silného vetra, vznikli na tomto LHC rozsiahle plochy s vetrovými polomami a vývratmi, ktoré obsiahli viac neţ 9 000 m 3 dreva. V takto abiotickými činiteľmi poškodených porastoch pri súčasnom vplyve priaznivých poveternostných podmienok došlo k mimoriadnemu rozšíreniu sekundárnych biotických škodcov, najmä však lykoţrúta smrekového.

100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 2006 2007 2008 2009
100%
90%
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Podkôrny hmyz
Vietor
Sneh
Vojenská prevádzka

Obr. č. 1: Percentuálny podiel náhodných ťaţieb podľa vplyvu škodlivých činiteľov

Mimoriadne teplé obdobia rokov 2007 a 2008 umoţnili podkôrnemu hmyzu vytvoriť

v

období rojenia viacero generácií neţ je obvyklé. V roku 2008 bolo evidovaných aţ 52 801

m

3 vyťaţenej drevnej hmoty napadnutej a poškodenej podkôrnym hmyzom. Rýchly progres

jeho početnosti v priaznivom prostredí spôsobil značné rozšírenie potravinovej základne, najmä na smrekové porasty vo veku nad 50 rokov (Obr. 2). V roku 2009 promptnou

realizáciou ťaţby napadnutých jedincov a asanácie vyťaţenej drevnej hmoty v súčinnosti

s ďalšími obrannými opatreniami je zaznamenaný pokles početnosti lykoţrúta a teda aj pokles náhodných ťaţieb o viac ako o polovicu v porovnaní s rokom 2008. V roku 2010 bol zaznamenaný rovnaký trend, kedy podiel náhodnej ťaţby v dôsledku poškodenia podkôrnym hmyzom zastáva pribliţne tretinové mnoţstvo roku 2009. Avšak v nasledujúcom roku 2011 dochádza k opätovnému nárastu podkôrnym hmyzom poškodenej drevnej hmoty na viac ako 9 000 m 3 , čo je bezprostredným dôsledkom vzniku ďalších vetrových polomov a vývratov

v roku 2010 (pribliţne 4 900 m 3 ).

60 50 40 30 20 10 0 2006 2007 2008 2009 2010 2011 tis. m
60
50
40
30
20
10
0
2006
2007
2008
2009
2010
2011
tis. m 3

ťažba úmyselná60 50 40 30 20 10 0 2006 2007 2008 2009 2010 2011 tis. m 3

ťažba náhodná60 50 40 30 20 10 0 2006 2007 2008 2009 2010 2011 tis. m 3

Obr. č. 2: Vývoj náhodných ťaţieb v rámci LHC Sklené v porastoch nad 50 rokov veku

2.

MANAŢMENT POSTUPU PRI SPRACOVÁVANÍ PORASTOV POŠKODENÝCH BIOTICKÝMI A ABIOTICKÝMI ŠKODLIVÝMI ČINITEĽMI

Vplyv abiotických a následne sekundárnych biotických škodlivých činiteľov vo zvýšenej miere má za následok vznik kalamít. Negatívny vplyv týchto škodlivých činiteľov zintenzívnený pôsobením vhodných poveternostných podmienok prostredia v krátkom časovom intervale, v rozpätí niekoľkých mesiacov aţ jedného roka, je moţné eliminovať prostredníctvom zmeny reţimu hospodárenia v takto postihnutých a poškodených porastoch. Výkonu opatrení na LHC Sklené predchádzal monitoring zdravotného stavu resp., poškodenia smrekových porastov. Monitoring na jar roku 2008 bol realizovaný v dvoch líniách. Jednou z nich bolo zisťovanie stavu početnosti podkôrneho hmyzu prostredníctvom feromónových lapačov a odparníkov rôzneho druhu. Rovnako bolo vykonávané monitorovanie zdravotného stavu porastov pochôdzkami v teréne, so zameraním na lokalizáciu ohnísk a rozšírenia podkôrneho hmyzu (aktívne chrobačiare) s určením intenzity poškodenia porastov. Monitoring stavu kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom na LHC Sklené, ktorý je tvorený dvoma územne oddelenými časťami – Lesnými obvodmi (LO), bol vykonaný v spolupráci s LOS Banská Štiavnica. LO Rovná Hora zaberá asi 28% výmery celého LHC. Plocha poškodených porastov vo veku nad 50 rokov činila 27% výmery všetkých smrekových porastov nad 50 rokov veku s poškodením v rozsahu 5 10% celkovej výmery. V druhej časti tvorenej LO Langrund a LO Rovná Dolina činila plocha porastov nad 50 rokov veku, poškodená podkôrnym hmyzom, 25% celkovej výmery s poškodením v rozmedzí 20 – 45%, so zaznamenaním menších areálov s poškodením veľmi silnej intenzity. Vzhľadom na rýchly a masívny priebeh poškodzovania porastov bol v októbri 2008 vykonaný aj letecký monitoring zdravotného stavu porastov, ktorého výstupom boli RGB snímky a CIR snímky. Vzhľadom k zistenému stavu bolo nevyhnutným opatrením prednostné vykonávanie náhodných ťaţieb s výkonom chemickej asanácie vyťaţeného deva, najmä u aktívnych chrobačiarov, ručným postrekom prípravkom Vaztak 10EC s pridaním farbiva Scolycid. V roku 2007 bolo takto vyťaţených pribliţne 24 000 m 3 drevnej hmoty, kedy priame náklady na ťaţbu dreva predstavovali 221 499 €, t.j. pribliţne 10 € na technickú jednotku m 3 vyťaţeného dreva. V nasledujúcom roku, kedy bola zaznamenaná kulminácia stavu početnosti podkôrneho hmyzu, bolo z napadnutých porastov vyťaţených takmer 59 000 m 3 drevnej hmoty, čo malo bezprostredný vplyv na nárast priamych nákladov na ťaţbu dreva o takmer štvornásobok objemu priamych nákladov v porovnaní s rokom 2007. Taktieţ priamy náklad na technickú jednotku m 3 vyťaţeného dreva stúpol o 8 €. V nasledujúcich rokoch je v závislosti od mnoţstva vyťaţenej drevnej hmoty evidovaná klesajúca tendencia priamych nákladov na ťaţbu dreva v roku 2009 pribliţne o tretinu v porovnaní s rokom 2008, ako aj klesajúca tendencia v priamych nákladoch na ťaţbu dreva na technickú jednotku m 3 vyťaţeného dreva. V roku 2009 klesol priamy náklad na technickú jednotku dreva o 5 € v porovnaní s rokom 2008, avšak v rokoch 2010 a 2011 je tendencia kolísania priamych nákladov na ťaţbu podstatne vyrovnanejšia (Obr. 3). Ďalším z prijatých a vykonávaných opatrení bola výrazne skrátená doba uloţenia vyťaţeného dreva na odvozných miestach a zabezpečenie prednostnej expedície dreva pochádzajúceho z porastov napadnutých podkôrnym hmyzom. Progres v početnosti a rozšírení podkôrneho hmyzu mal za následok napadnutie značnej plochy smrekových porastov, v ktorých bolo pre zabezpečenie obranných opatrení nutné pristúpiť k rozsiahlej údrţbe, oprave a budovaniu lesných ciest a zváţnic. Najvyššie náklady pre údrţbu a budovanie lesnej cestnej siete boli vynaloţené v roku 2008, čo činilo takmer 255 000 €, čím bolo zabezpečené najrozsiahlejšie sprístupnenie napadnutých porastov. V rokoch 2009 a 2010 bolo pre dosiahnutie úplného sprístupnenia vynaloţených pribliţne 35 000 €, v roku 2011 uţ

len tretina spomínaných nákladov. Hodnota priamych nákladov na odvoz dreva kulminovala v roku 2007, čo činilo takmer 11 300 €, no v nasledujúcich rokoch je zaznamenaná klesajúca tendencia. V roku 2011 predstavujú priame náklady na odvoz dreva 1 100 €. Celkové priame náklady na ťaţbu dreva predstavovali v roku 2007 viac ako 256 000 €, v roku 2008 viac ako 1 067 000 €, v roku 2009 pribliţne 350 000 €, roku 2010 takmer 213 000 € a v roku 2011 viac ako 160 000 €. Zvýšené priame náklady na ťaţbu boli dôsledkom nie len vysokého objemu spracovaných náhodných ťaţieb, ale aj dôsledkom vyuţitých nových technológií, kedy tradičné technológie v spracovávaní ťaţieb nedosahovali poţadovaný efekt (LKT, UKT). V podmienkach takto poškodených porastov s tendenciou rýchlo narastajúceho poškodenia bolo nutné vyuţiť účinnejšie viacoperačné harvestorové technológie pri súčinnosti operovania dvoch vývozných súprav, čo priamo ovplyvnilo výšku nákladov na ťaţbu.

1 200 1 000 800 600 400 200 - 2007 2008 2009 2010 2011 tis.€
1 200
1 000
800
600
400
200
-
2007
2008
2009
2010
2011
tis.€

Odvoz dreva1 000 800 600 400 200 - 2007 2008 2009 2010 2011 tis.€ Údržby lesných ceiest

Údržby lesných ceiest a zvážnic1 200 1 000 800 600 400 200 - 2007 2008 2009 2010 2011 tis.€ Odvoz

Ťažba dreva1 200 1 000 800 600 400 200 - 2007 2008 2009 2010 2011 tis.€ Odvoz

Obr. č. 3: Štruktúra priamych nákladov na ťaţbu dreva

V priebehu trvania kalamitného stavu prebiehal neustály monitoring stavu početnosti podkôrneho hmyzu prostredníctvom kontrol feromónových lapačov v intervale 3 dní a pochôdzok porastov. V roku 2009 bol vzhľadom na rozsah napadnutia porastov ďalším prijatým opatrením letecký postrek s aplikovaným prípravkom Vaztak 10 EC, stojacich smrekových porastov s náznakmi napadnutia podkôrnikom, na výmere pribliţne 100 ha. Pre dosiahnutie poţadovanej účinnosti bol letecký postrek vykonávaný v súčinnosti s ďalšími obrannými opatreniami a to, drvením konárov a haluziny po vykonanej náhodnej ťaţbe frézou, uhadzovanie a spaľovanie haluziny a taktieţ pozemná aplikácia biopreparátu Bo Veril na báze Beauveria bassiana.

200,00 175,00 150,00 125,00 100,00 75,00 50,00 25,00 0,00 2007 2008 2009 2010 2011 tis.
200,00
175,00
150,00
125,00
100,00
75,00
50,00
25,00
0,00
2007
2008
2009
2010
2011
tis. €

Ostatné pestovné práce50,00 25,00 0,00 2007 2008 2009 2010 2011 tis. € Ochrana lesa Prerezávky Ochrana mladých lesných

Ochrana lesa2008 2009 2010 2011 tis. € Ostatné pestovné práce Prerezávky Ochrana mladých lesných porastov

Prerezávky2010 2011 tis. € Ostatné pestovné práce Ochrana lesa Ochrana mladých lesných porastov Odstraňovanie haluziny

Ochrana mladých lesných porastov porastov

Odstraňovanie haluziny2011 tis. € Ostatné pestovné práce Ochrana lesa Prerezávky Ochrana mladých lesných porastov Obnova lesa umelá

Obnova lesa umelátis. € Ostatné pestovné práce Ochrana lesa Prerezávky Ochrana mladých lesných porastov Odstraňovanie haluziny

Obr. č. 4: Štruktúra priamych nákladov na pestovnú činnosť

Výkon týchto obranných opatrení mal za následok navýšenie priamych nákladov na pestovnú činnosť najmä v roku 2009, kedy spomínané náklady predstavovali viac ako 193 000 € (Obr. 4). Najvýraznejšiu poloţku z priamych nákladov na pestovnú činnosť predstavujú vo všetkých porovnávaných rokoch náklady na zabezpečenie umelej obnovy lesa. Od roku 2007 vykazujú náklady na zalesňovanie stúpajúcu tendenciu, čo je od roku 2008 ovplyvnené vznikom holín po výkone náhodných ťaţieb. Kým v roku 2007 bolo na umelú obnovu vynaloţených pribliţne 37 000 €, v roku 2008 tieto náklady vzrástli o 2 500 €.

Markantný nárast nákladov, aţ o viac ako 30 500 € na zalesňovanie je evidovaný v roku 2009

a v nasledujúcom roku 2010 priame náklady vzrástli o ďalších 5 000€. V súčasnosti je

evidovaný pokles priamych nákladov na pestovnú činnosť o takmer 17 500 € (Tab. 1).

Tab. 1: Prehľad priamych nákladov a trţieb v sledovanom období

 

(€)

2007

2008

2009

2010

2011

Náklady na pestovnú činnosť

81346

123242

193289

179482

138211

Náklady na ťaţbovú činnosť

256293

1067137

354921

212094

161622

Náklady celkom

337639

1190379

548210

391576

299833

Trţby

901136

2246956

854515

595400

730246

Z

údajov uvedených v tabuľke 1 je moţné pozorovať, ţe najvyššie trţby boli dosiahnuté

v

roku 2008 takmer 2 247 tis. €, čo je priamo úmerné objemu vyťaţenej drevnej hmoty

z

náhodných ťaţieb. Zároveň je však moţné konštatovať, ţe aj objem celkových priamych

nákladov je v porovnávanom období najvyšší, čo je spôsobené vysokými priamymi nákladmi na ťaţbovú činnosť, keďţe zvýšené priame náklady na pestovnú činnosť sa prejavia aţ

v

neskoršom období, a to v roku 2009 – vznik holín po realizácii náhodných ťaţieb.

3.

ZHRNUTIE

Ročná priemerná bilancovaná ťaţba dreva na začiatku decénia 2005 – 2014 pre LHC Sklené činila 20 288 m 3 . V rokoch 2010 a 2011 bola dosiahnutá istá vyrovnanosť

v objeme ťaţby, kedy je vyťaţených pribliţne 14 000 m 3 drevnej hmoty. Preto je moţné

konštatovať, ţe realizáciou náhodných ťaţieb v súčinnosti so všetkými obrannými opatreniami bol dosiahnutý poţadovaný efekt na zabránenie šírenia podkôrnikom spôsobenej

kalamity resp., výrazné zníţenie jej šírenia, za predpokladu, ţe porasty nebudú opäť atakované abiotickými škodlivými činiteľmi. Avšak spomínanú priemernú ročnú bilancovanú ťaţbu dreva, pri tak masívnom rozvrátení porastov vplyvom abiotických a biotických škodlivých činiteľov, nezvratne nemoţno dosiahnuť. Spôsobený stav si vyţiadal predčasnú obnovu Plánu starostlivosti o les s platnosťou od 1. januára 2012.

LITERATÚRA Jurica, J. (2011). Ochrana lesov a realizácia obranných opatrení vo VLM SR š.p. Aktuálne problémy v ochrane lesa 2011, Zborník referátov z medzinárodnej konferncie (s. 11). Nový Smokovec: Národné lesnícke centrum.

Adresa autora Ing. Ján Jurica, Lesnícka č. 23 962 63 Pliešovce, e-mail: jurica@vlm.sk

PROGRESÍVNE METÓDY SPRACOVANIA KALAMITY A INTEGROVANEJ OCHRANY LESA V PODMIENKACH LESY SR, š.p. OZ NÁMESTOVO

PROGRESIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLINGS AND INTEGRATED PROTECTION OF FORESTS IN CONDITIONS OF LESY SR STATE ENTERPRISE, OZ NÁMESTOVO

JOZEF HERUD, JOZEF BRUNČÁK, FRANTIŠEK POLETA

Abstract The paper is aimed to problems connected with using of progressive methods for performing of incidental felling and for integrated forest protection. The area of aim for this study was Námestovo Forest District. Processing of timber from incidental felling has started in December 2004. The biggest part of total timber volume has been processed until June 2005 (65 %). It was mainly due to using the harvester and forwarder technology, which processed 11,5 % from total volume of felled timber. Incidental felling which occurred in 2004 2007 years, were caused by abiotic factors and they caused gradation of insect pests. The insect pests caused next incidental felling consequently in years 2007 2009. The most important thing for realization of integrated forest protection was harmonization of timber processing with steps aimed to decreasing rate of the bark beetles. Timely processing of wood with smooth removal of wood debris is the most important way of fight with the bark beetle

METÓDY A TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA KALAMITY Z 19.11.2004

Lesy na Orave od 80-tich rokov nie sú v najlepšej kondícií. Zhoršovanie zdravotného stavu bolo zapríčinené vplyvom imisií, rozšírením huby Armillaria ostoye a v neposlednom rade globálnym otepľovaním, najmä prudkými výkyvmi počasia. Preto vetrová kalamita z 19.11.2004, ktorá neobišla ani lesy Oravy, bola o to nebezpečnejšia. Na rýchlosti jej spracovania a zabezpečenia hygieny porastov závisel zdravotný stav ostatných porastov. Špecifickosť tejto kalamity bola v tom, ţe postihla po spracovaní kalamity všetky porasty nad 50 rokov, aj keď rôznou intenzitou a zasiahla aj porasty na hornej hranici lesa. Aj s odstupom času môţeme preto konštatovať, ţe rozhodnutie o výpomoci pracovníkmi OZ Prievidza a OZ Ţilina bolo správne. Išlo o manaţovanie spracovania kalamity a obchodu na ucelených kalamitných celkoch. Bol vypracovaný harmonogram spracovania, ktorý predpokladal spracovať kalamitu do konca roku 2005. Harmonogram bol vypracovaný na odhadnutú kalamitu 192 tis. m 3 a skutočnosť bola 242 tis. m 3 . Veľmi dôleţité bolo, ţe 65% z celkovej kalamity sa spracovalo do júna 2005. Bolo to najmä rýchlym nasadením harvesterovej technológie. Tretí deň po kalamite sme začali okrem klasických metód spracovávať kalamitu harvestermi. Boli zriadené vysunuté ES odkiaľ sa priamo dodávalo drevo odberateľom.

m3

250000

200000

150000

100000

50000

0

232011 229433 212085 197626 191306 182114 157418 164306 173306 182306 150806 123937 135306 118806 88196
232011
229433
212085
197626
191306
182114
157418
164306 173306 182306
150806
123937 135306
118806
88196
Skutočnosť…
97306
Harmonogra…
54496 65258
74806
41903
54606
25710
39309
26407
11820
12/04
1/05
2/05
3/05
4/05
5/05
6/05
7/05
8/05
9/05
10/05
11/05
12/05

mesiac

Obr. 1 Harmonogram spracovania kalamity z 19.11.2004 a jeho plnenie narastajúcim spôsobom podľa mesiacov v OZ Námestovo

0,54% 11,49% 3,93% 84,04%
0,54%
11,49%
3,93%
84,04%

Harvester0,54% 11,49% 3,93% 84,04% Lanovky Klasické technologie Samovýroba

Lanovky0,54% 11,49% 3,93% 84,04% Harvester Klasické technologie Samovýroba

Klasické technologie0,54% 11,49% 3,93% 84,04% Harvester Lanovky Samovýroba

Samovýroba0,54% 11,49% 3,93% 84,04% Harvester Lanovky Klasické technologie

Obr. 2 Podiel technológií na spracovaní kalamity z 19.11.2004 u OZ Námestovo

Harvesterovou technológiou bolo spracované 11,5% kalamitnej hmo