You are on page 1of 275

Technick univerzita vo Zvolene

Lesncka fakulta
Katedra lesnej aby a mechanizcie
Katedra hospodrskej pravy lesov a geodzie

pod ztitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gaparovia

Ministerstvo pdohospodrstvo SR, Sekcia lesnho hospodrstva a spracovania dreva, Bratislava
Vojensk lesy a majetky, .p. Plieovce
Lesy SR, .p., Bansk Bystrica
Vysokokolsk lesncky podnik TU vo Zvolene



Zbornk prspevkov z medzinrodnej vedeckej konferencie



PROGRESVNE POSTUPY
SPRACOVANIA NHODNCH AIEB










Zvolen, 2011









PROGRESVNE POSTUPY SPRACOVANIA NHODNCH AIEB
PROGRESSIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLINGS


Zbornk prspevkov z medzinrodnej vedeckej konferencie


Recenzenti:
- prof. dr.sc. dr.h.c. Vlado Goglia
- prof. Ing. Jindich Neruda, CSc.
- prof. Igor Potonik, PhD
- prof. Ing. Jn Tuek, CSc.
- doc. Ing. Alois Skoup, CSc.
- doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.

Editori:
- prof. Ing. Jn Tuek, CSc.
- doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.
- Ing. Milo Gejdo, CSc.
- Ing. Jn Jurica


Grafick prava:
- Ing. Martin Slank, PhD.
- Ing. Milo Gejdo, PhD.
- Figov Helena


Poet strn: 275
Nklad: 200
Rok vydania: 2011






Technick univerzita vo Zvolene
Lesncka fakulta
Katedra lesnej aby a mechanizcie

ISBN 978-80-28-2286-2











OBSAH

VPLYV NHODNCH AIEB NA LESNCTVO SLOVENSKA
INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON SLOVAK FORESTRY
JOZEF SUCHOMEL, MILO GEJDO......................................................................................................... 7

ZMENY ENVIROPODMIENOK LESOV SR V KOTEXTE NHODNCH AIEB
CHANGES OF ENVIRONMENTAL CONDITIONS OF SLOVAK FORESTS CONNECTED
WITH INCIDENTAL FELLING
JAROSLAV KVARENINA ........................................................................................................................22

VVOJ NHODNCH AIEB ZA OBDOBIE ROKOV 2006 2011 V PODMIENKACH
VLM SR .P., PLIEOVCE VYIADAN PREDNKA
DEVELOPMENT OF INCIDENTAL FELLINGS DURING 2006 - 2011 YEARS IN VLM SR
STATE ENTERPRISE PLIEOVCE
JN JURICA..............................................................................................................................................24

PROGRESVNE METDY SPRACOVANIA KALAMITY A INTEGROVANEJ OCHRANY
LESA V PODMIENKACH LESY SR, .p. OZ NMESTOVO
PROGRESIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLINGS AND
INTEGRATED PROTECTION OF FORESTS IN CONDITIONS OF LESY SR STATE
ENTERPRISE, OZ NMESTOVO
JOZEF HERUD, JOZEF BRUNK, FRANTIEK POLETA...........................................................................30

MODERN METDY USKLADOVANIA DREVA Z NHODNCH AIEB
MODERN METHODS FOR STORING OF WOOD FROM INCIDENTAL FELLINGS
MILO GEJDO, JOZEF SUCHOMEL, VLADO GOGLIA..............................................................................42

ANALZA NHODNCH AIEB OD ROKU 1996
ANALYSIS OF INCIDENTAL FELLINGS FROM 1996 YEAR
ANDREJ KUNCA, MILAN ZBRIK............................................................................................................54

ABOV TECHNOLOGICK POSTUPY PRI SPRACOVVAN NHODNCH AIEB
A KVANTITATVNE UKAZOVATELE V PODMIENKACH VLM SR .P., PLIEOVCE,
LHC SKLEN
LOGGING PROCEDURES FOR PROCESSING OF SALVAGE CUTTINGS AND
QUANTITATIVE INDICATORS IN THE CONDITIONS OF VLM SR .P., PLIEOVCE,
UNIT SKLENN
JOZEF KRL............................................................................................................................................59

POTENCIL A PERSPEKTVY PRECZNEHO LESNCTVA
POTENTIAL AND PERSPECTIVES OF PRECIOUS FORESTRY
JN TUEK..............................................................................................................................................64

NVRH VYUIT GIS PRO MULTIKRITERILN HODNOCEN ETRNCH
PIBLIOVACCH TECHNOLOGI V LESNICTV
DESIGN OF GIS USE FOR MULTICRITERIONAL EVALUATION OF SENSITIVE
LOGGING TECHNOLOGIES IN FORESTRY
MARTIN KLIMNEK, MICHAL SYNEK, TOM MIKITA..72

LESNCKY GIS LESNCKY INFORMAN SYSTM NOVEJ GENERCIE
FORESTRY GIS: NEW GENERATION INFORMATION SYSTEM ON FORESTS
JAROSLAV JANKOVI, RBERT CIBULA, IVAN PBI, MAT KAJBA...................................................79



LOKALIZCIA A GRAFICK EVIDENCIA NHODNCH AIEB
PROSTREDNCTVOM GPS VO VLM SR, .P. PLIEOVCE
LOCATION AND GRAFICAL EVIDENCE OF INCIDENTAL FELLING WITH USE OF GPS
IN VLM STATE ENTERPRISE PLIEOVCE)
MIROSLAV ONGRDY...........................................................................................................................86

VLIV NASTAVEN GPS PIJMA NA PESNOST MEN A JEJICH PRAKTICK
VYUITELNOST V LESNICTV
INFLUENCE OF GPS RECIEVER SETTING ON ACCURACY OF MEASUREMENTS AND
ITS PRACTICAL EFFICIENCY IN FORESTRY
PEMYSL JANATA, MARTIN KLIMNEK.....93

VYUIT DAT LETECKHO LASEROVHO SKENOVN PRO DIGITLN
MODELOVN TERNU V LESNCH POROSTECH
USING OF DATA FROM AEREIAL LASER SCANNING FOR DIGITAL TERRAIN
MODELING IN FOREST STANDS
MILO CIBULKA, TOM MIKITA.....100

POSDENIE PRESNOSTI MERANIA HRBKY STROMU POMOCOU POZEMNHO
LASEROVHO SKENOVANIA
EVALUATION OF ACCURACY DURING THE MEASUREMENT OF TREE DIAMETERS
WITH USE GROUND BASED SCANNING
RBERT SMREEK, JN TUEK............................................................................................................109

AUTOMATIZCIA AOBNEJ INNOSTI NA BZE DELTASTATU
AUTOMATION OF TIMBER MINING ACTIVITIES ON THE BASIS OF DELTASTAT
PAVOL BOEK, VLADIMR TOLLMANN...............................................................................................113

ROZDELENIE PRAVDEPODOBNOSTI VSKYTU EXTRMNYCH OBJEMOV
NHODNCH AIEB DREVA NA ZEM SLOVENSKA
THE PROBABILITY DISTRIBUTION OF EXTREME TIMBER INCIDENTAL FELLINGS
OCCURRENCE IN THE TERRITORY OF SLOVAKIA
JN HOLCY..........................................................................................................................................124

STRUN CHARAKTERISTIKA A MONOSTI PRIESTOROVCH DATABZOVCH
SYSTMOV
BRIEF DESCRIPTION AND POSSIBILITIES OF SPATIAL DATABASES SYSTEMS
MAT KAJBA, IVAN PBI, JN TUEK.............................................................................................130

VZNIK NHODNEJ ABY AKO DSLEDOK PASVNEJ OCHRANY LESA
SANITARY FELLING AS A RESULT OF A PASSIVE MANAGEMENT OF FORESTS
ANDREJ KUNCA, CHRISTO NIKOLOV, JOZEF VAKULA, JURAJ GALKO, ROMAN LEONTOVY, ANDREJ
GUBKA, MILAN ZBRIK........................................................................................................................136

ACCIDENT RISK DURING SALVAGE CUT
RIZIKO RAZOV PRI NHODNCH ABCH
ANTON POJE, IGOR POTONIK 142


PROGRESVNE POSTUPY UMELEJ OBNOVY HOLN PO NHODNCH ABCH
PROGRESSIVE REFORESTATION TECHNIQUES AFTER INCIDENTAL FELLINGS
ANNA TUEKOV................................................................................................................................149




VPLYV NHODNCH AIEB NA INVESTIN ROZVOJ
DREVOSPRACUJCEHO PRIEMYSLU SR
INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON CAPITAL DEVELOPMENT OF
WOODPROCESSING SECTOR IN SLOVAKIA
JOSEF DRBEK MARTINA MERKOV..............................................................................................157

MONOSTI UPLATNENIA HARVESTROV V KOMBINOVANCH TECHNOLGICH
POSSIBILITIES OF USING THE HARVESTERS IN COMBINED LOGGING
TECHNOLOGIES
MICHAL ALLMAN...........................................................................................................................166

NVRH KRITRI PRE OPTIMALIZCIU VROBY ENERGETICKCH TIEPOK
Z NHODNCH AIEB
THE CRITERIA PROPOSAL FOR OPTIMIZATION THE ENERGY CHIPS PRODUCTION
FROM INCIDENTAL FELLING
KATARNA BELANOV, MRIA VLKOV, UBOMR IVAN, MOJMR IVAN.......................................171

ZHODNOTENIE ZMIEN NIEKTORCH VLASTNOST LESNEJ PDY V DSLEDKU
SPRACOVANIA VETROVEJ KALAMITY V BUKOVCH PORASTOCH
HARVESTEROVOU TECHNOLGIOU
EVALUATION OF SELECTED CHANGES OF FOREST SOIL PROPERTIES CAUSED BY
CTL TECHNOLOGY AFTER PROCESSING A WINDFALL IN BEECH STANDS
MICHAL FERENK...............................................................................................................................176

POROVNANIE KVALITATVNYCH PARAMETROV LESNCH TIEPOK
Z NHODNCH A MYSELNCH AIEB
THE COMPARISON OF QUALITATIVE PARAMETERS OF WOOD CHIPS FROM
INCIDENTAL AND PLANNED FELLING.
LIESKOVSK MARTIN, BELANOV KATARNA....................................................................................183

KLASIFIKCIA NSTROJOV PRE PODPORU PRIESTOROVHO ROZHODOVANIA
SLIACICH AKO PODPORA EURPSKEHO LESNHO HOSPODRSKEHO
PLNOVANIA
CLASSIFICATION OF DSS TOOLS TO SUPPORT THE EUROPEAN FORESTRY
MANAGEMENT PLANNING
ANDREA MAJLINGOV, MARO SEDLIAK..........................................................................................191

AHOV VLASTNOSTI PECILNEHO LESNHO KOLESOVHO TRAKTORA
V LESNOM TERNE
TRACTION PROPERTIES OF SPECIAL FOREST WHEELED TRACTOR IN THE
TERRAIN
JURAJ MIKLE, MILAN MIKLE..............................................................................................................198

VYBRAN POSTUPY SPRACOVANIA NHODNCH AIEB
SELECTED PROCEDURES FOR PROCESSING OF INCIDENTAL FELLING
MAREK PAZDERA ,VLADO GOGLIA, PETER POLAKOVI......................................................................206

HODNOTENIE KOMBINOVANEJ TECHNOLGIE NA BZE HARVESTERA KAISER S2
NASADENEJ PRI ODSTRAOVAN PODKRNIKOVEJ KALAMITY
EVALUATION OF COMBINED TECHNOLOGY BASED ON THE KAISER S2
HARVESTER DURING SANITATION OF BARK BEETLE CAUSED SALVAGE FELLING
JOZEF SLUGE.......................................................................................................................................211



MONOSTI VYUITIA LETECKHO LASEROVHO SKENOVANIA PRE POTREBY
PRECZNEHO LESNCTVA
USING POSSIBILITIES OF AEREIAL LASER SCANNING FOR PRECISE FORESTRY
RBERT SMREEK................................................................................................................................218


PROJEKT NA SPRACOVANIE KALAMITY NA PRKLADE VYSOKCH TATIER
PROJECT FOR PROCESSING OF WOOD FROM WINDFALL BASED ON VYSOK
TATRY
JOZEF SUCHOMEL, MILO GEJDO.......................................................................................................224

KODLIV INKY SPAOVACCH MOTOROV
HARMFUL EFFECTS OF COMBUSTION ENGINES
VLADIMR TOLLMANN, MICHAL ALLMAN.........233

TECHNOLGIA FFI A JEJ VPLYV NA ENVIRONMENT
TECHNOLOGY FFI AND ITS INFLUENCE ON ENVIRONMENT
VLADIMR TOLLMANN, TEFAN ILK................................................................................................240

ZMENY V TRUKTRE PORASTOV VYSOKCH TATIER PO KALAMITE Z ROKU
2004 A PRIEBEH ICH REKONTRUKCIE
STRUCTURAL CHANGES OF FOREST STAND INVYSOK TATRY AFTER THE
WINDFALL IN 2004 YEAR AND THEIR RECONSTRUCTION PROCESS
JOZEF TAJBO, JOZEF SUCHOMEL........................................................................................................246

VVOJ CIEN A ODBYTU VLKNINOVHO DREVA V SR ZA OBDOBIE ROKOV 1999-
2011
DEVELOPMENT OF PRICES AND OUTLET OF PULPWOOD IN SLOVAKIA DURING
THE YEARS OF 1999 - 2011
JOZEF TAJBO, MRIA BREZINOV..252

NAVIGAN SYSTMY V LESNCTVE
NAVIGATION SYSTEMS IN FORESTRY
JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANK, VLADO GOGLIA.......................................................................258

POROVNANIE PRCE HARVESTEROVHO UZLA PRI SPRACOVAN NHODNEJ
A MYSELNEJ ABY
THE COMPARISON OF HARVESTER NODE WORK IN THE PROCESSING OF AN
INCIDENTAL AND PLANNED FELLING
JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANK, KATARNA BELANOV, MAT TOMAN.................................266







7

VPLYV NHODNCH AIEB NA LESNCTVO SLOVENSKA

INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON SLOVAK FORESTRY

JOZEF SUCHOMEL, MILO GEJDO

Abstract
The paper deals with analysis of the development of accidental fellings in the European area. It also details the
development of this in the Slovak Republic. Described are the specific problems of forestry and wood processing
industry in connection with the increasing intensity of this phenomenon, including problems arising with the
different legislative approaches. Part of the issue paper is devoted to the impact of accidental fellings on the
timber market and the resulting problems. In this paper we have established the basic proposition that should
determine the direction of Forest Economy in view of the increasing intensity of accidental fellings.

Keywords: accidental felling, value of wood, harmful factors, processing of accidental felling

1. VOD
V obdob poslednch 20 rokov je oraz viac, v radoch laickej aj odbornej verejnosti,
frekventovan problm zvyujcej sa intenzity a frekvencie nhodnch aieb. Z dlhodobho
pohadu s najviac zastpen nhodn aby spsoben veternmi smrami, ktor sa
predtm objavovali pribline raz za 50 a 100 rokov v pravidelnch intervaloch. V sasnosti
sa tento interval vrazne skrtil a rozsiahle vetrov kalamity postihuj eurpsky priestor v 10
ronch (v niektorch prpadoch aj kratch) intervaloch. V nadvznosti na rozsiahle objemy
pokodenho dreva psobili okrem kodlivch initeov alie faktory (nevhodn drevinov
zloenie, nesprvna aplikcia postupov ochrany lesa, legislatvne rozpory a rozdielne pohady
orgnov ttnej sprvy na seku lesnho hospodrstva a ivotnho prostredia at.). Aj
vplyvom tchto skutonost kodliv initele spsobili dramatick nrast nhodnch aieb.
Vzhadom na tieto skutonosti meme kontatova, e do uritho obdobia vvoja
udskej spolonosti bolo mon nhodn aby skutone charakterizova len ako urit
selekn tlak prrody, s dostatonou frekvenciou na to, aby mohol prispie k selekcii ivch
organizmov, s ich dostatonou adaptvnou odpoveou. Dnes m vina nhodnch aieb
taktie prirodzen prrodn pvod, avak pod vplyvom prostredia, ktor vo vekej miere
ovplyvnil, resp. zmenil lovek a jeho innos. Na Slovensku je podiel nhodnch aieb
dlhodobo na vysokej rovni, priom za poslednch 5 rokov nhodn aby predstavuj viac
ako 60 % podielu zo vetkch aieb dreva. Kritick situcia je v ihlinatch, najm v
smrekovch porastoch (monokultrach), kde objem nhodnej aby predstavuje viac ako 84
% z celkovej aby (za rok 2009) (ZELEN SPRVA 2010).
V naom prspevku prezentujeme vybran vsledky analzy vvoja nhodnch aieb.
Zrove upozorujeme na aktulne problmy v svislosti s problematikou nhodnch aieb
a na potrebu diferencovanch prstupov pre ich vyrieenie. Uvdzame rozhodujce vplyvy
nhodnch aieb na lesncky sektor a drevospracujci priemysel v SR. Navrhujeme zmeny
doterajch zsadnch prstupov, ktor bude v blzkej budcnosti nevyhnutn uplatni.

2. FENOMN NHODNCH AIEB
Hospodrska prava lesov definuje nhodn abu ako mnostvo dreva vyaenho v
dsledku znienia alebo pokodenia lesnch ekosystmov kodlivmi initemi. V zvislosti
od veku porastu, v ktorom vznikla ju (MARUK, 2002) rozdeuje na:
nhodn abu v rubnch porastoch (RN), ak sa vek porastu rovn alebo je vy ako vek
zaatia obnovy.
V opanom prpade ide o nhodn abu v predrubnch porastoch, ktor sa vzhadom
na vznik skutonej alebo redukovanej holiny, vyadujcej si zalesnenie, alej del na:
8

nhodn abu v predrubnch porastoch, po ktorej nevznikla zalesovacia povinnos (PN),
nhodn abu v predrubnch porastoch, po ktorej vznikla zalesovacia povinnos (RNP).
Z uvedenej defincie je zrejm, e nhodn aby vznikaj v dsledku znienia alebo
pokodenia lesnch porastov rznymi kodlivmi initemi. Prvotnou prinou vzniku je teda
kodliv inite a jeho vplyv na lesn porast. Pre pokodenia lesnch porastov rozsiahleho
charakteru sa z pohadu terminolgie lesnej aby zauval pojem kalamitn aba.

2.1 Vvoj nhodnch aieb v Eurpe
Zven intenzita nhodnch aieb je celosvetov problm. V Eurpskom meradle
sme sa zamerali najm na dve geograficky blzke a lesncky vyspel krajiny Raksko
a Nemecko. Historick vvoj objemu celkovej a nhodnej aby v Raksku je vyhodnoten
v tabuke 1.
Z tabuky je zrejm, e okrem postupnho nrastu objemu nhodnej aby (maximum
za poslednch takmer 40 rokov dosiahla prve v roku 2008) sa intervaly, kedy sa vyskytuje
rozsiahlej podiel nhodnch aieb, zmenuj (roky 1990, 2003, 2007, 2008). daje za
posledn tri roky, ktor s k dispozcii jasne poukazuj na zvyujcu sa intenzitu podielu
nhodnch aieb, ke od roku 2007 do roku 2009 neklesol podiel nhodnch aieb pod 40
%. Za poslednch 10 rokov bol podiel nhodnch aieb v Raksku ni ako 20 % len
v rokoch 2001 a 2002.

Tabuka 1 Historick vvoj objemov celkovej a nhodnej aby v Raksku
Rok celkov aba nhodn aba % podiel N
1974 10 024 014 2 090 980 20,9
1980 12 732 507 4 361 119 34,3
1990 15 732 545 8 254 243 52,5
2000 13 276 255 3 705 522 27,9
2001 13 466 525 2 475 486 18,4
2002 14 845 440 2 897 579 19,5
2003 17 055 236 8 240 103 48,3
2004 16 483 387 5 555 515 33,7
2005 16 470 661 4 582 557 27,8
2006 19 134 863 6 329 551 33,1
2007 21 317 341 10 507 714 49,3
2008 21 795 428 13 853 739 63,6
2009 16 727 438 7 124 145 42,6

Podobn vvoj nhodnch aieb meme kontatova aj v Nemecku (tabuka 2),
s tm rozdielom, e podiel nhodnch aieb je s vnimkou uritch rokov pomerne nzky
(pod 5 %). Vysok podiel dosiahli nhodn aby v rokoch 1990, 1999 (orkny Lothar a
Martin) a 2007 (orkn Kyrill). Rozsiahlejie nhodn aby sa tak v Nemecku za posledn
obdobie vyskytuj spravidla v intervale kadch 10 rokov. daje za roky 2008 a 2009 neboli
k dispozcii. Aj tu je vak badaten postupn trend stpajcej intenzity a rozsahu nhodnch
aieb najm v poslednch rokoch.
V tabuke 3 je uveden strun prehad najvch kd na lesnch porastoch, ktor
boli spsoben vetrovmi kalamitami v Eurpe za poslednch 20 rokov. Z tohto prehadu je
zrejm, e hlavne v obdob poslednch 10 rokov sa frekvencia vskytu veternch smrt
v Eurpe vrazne zvila. Taktie objem dreva pokodenho tmito nhodnmi abami
stpa. Na zklade u uvedench skutonost vak v blzkej budcnosti nemono oakva
vrazn zlepenie tejto situcie, skr naopak.


9

Tabuka 2 Historick vvoj objemov celkovej a nhodnej aby v Nemecku
Rok celkov aba nhodn aba % podiel N
1990 76 308 000 73 680 000 96,6
1995 39 342 000 1 847 000 4,7
1999 37 637 000 33 890 000 90,0
2000 53 710 000 2 076 000 3,9
2001 39 482 000 4 174 000 10,6
2002 42 379 000 1 817 000 4,3
2003 51 182 000 1 490 000 2,9
2004 54 505 000 919 000 1,7
2005 56 946 000 914 000 1,6
2006 62 290 000 757 000 1,2
2007 76 728 000 31 300 000 40,8
2008 55 367 000 - -
2009 48 073 000 - -

Tabuka 3 Najvie kody spsoben vetrovmi kalamitami v Eurpe od roku 1990 (SUCHOMEL, GEJDO,
2010)
Rok Meno Regin Objem
1990 Vivian, Wiebke Stredn Eurpa >100 mil. m
3

1999 Lothar Franczsko, Nemecko, vajiarsko 180 mil. m
3

2002 Uschi Raksko, esk republika 6 mil. m
3

2004 Silvio Slovensko 8 mil. m
3

2005 Erwin, Gudrun kandinvia, Pobaltie 85 mil. m
3

2007 Per vdsko 12 mil. m
3

2007 Kyrill, Olli Stredn Eurpa >55 mil. m
3

2008 Paula Raksko 6,3 mil. m
3

2008 Emma Stredn Eurpa 9,5 mil. m
3

2008 Annette vdsko > 1,2 mil. m
3

2009 Klaus Franczsko, panielsko > 40 mil. m
3

2010 Xynthia Franczsko, Nemecko > 4,7 mil. m
3


2.2 Vvoj nhodnch aieb na Slovensku
Na Slovensku zaala problematika nhodnch aieb vraznejie rezonova a po
rozsiahlej vetrovej kalamite vo Vysokch Tatrch z roku 2004. Ich dynamick vvoj a nrast
vak nastal u ovea skr.
Vvoj vky aieb v SR, vrtane nhodnch aieb, za poslednch 10 rokov
uvdzame v tabuke 4. V roku 1990 bola vka aby dreva v SR cca 5 276 000 m
3
, v roku
2000 6 167 914 m
3
a v roku 2009 9 248 147 m
3
.
Najmarkantnejie je prekraovanie plnovanho ettu v ihlinatch porastoch. Km
v roku 2000 bol plnovan ett v tchto porastoch prekraovan pribline o 30 %, v roku
2009 to u bolo o viac ako 68 %.
Z analzy vvoja nhodnch aieb od roku 2000 je zrejm postupn nrast objemu
nhodnch aieb (s vnimkou roku 2009, kde dolo k minimlnemu poklesu) s vou
intenzitou, najm v porastoch s ihlinatmi drevinami, priom nrast od roku 2000 po rok
2009 predstavoval pribline +157 %. Miernej nrast objemu nhodnch aieb je badaten
pri porastoch listnatch drevn. S vnimkou rokov 2000 a 2002 vzrstol objem nhodnch
aieb v listnatch porastoch od roku 2003 pribline o 35 % (tabuka 4).
Z uvedench dajov je zrejm, e objemy nhodnch aieb v sasnosti dosahuj aj
trojnsobok v porovnan so situciou v 50-tych rokoch minulho storoia. Kritick situcia je
v ihlinatch, najm v smrekovch porastoch (monokultrach), kde objem nhodnej aby
v roku 2009 predstavoval viac ako 84 % z celkovej aby (SUCHOMEL, GEJDO, 2010).

10

Tabuka 4 Vvoj objemov aieb v SR v rokoch 2000 2009 v m
3

Rok
aba plnovan aba realizovan z toho aba nhodn
ihlinat listnat spolu ihlinat listnat spolu ihlinat listnat spolu
2000 2 393 484 2 932 302 5 325 786 3 203 160 2 964 754 6 167 914 2 012 000 1 009 000 3 021 000
2001 2 517 251 3 101 059 5 618 310 3 037 450 3 146 907 6 184 357 1 581 000 861 400 2 442 400
2002 2 629 194 3 284 942 5 914 136 3 209 465 3 038 714 6 248 179 1 727 400 430 400 2 157 800
2003 2 723 524 3 473 918 6 197 442 3 508 522 3 143 380 6 651 902 2 375 800 300 900 2 676 700
2004 2 931 904 3 607 364 6 539 268 4 000 728 3 267 416 7 268 144 2 555 000 361 000 2 916 000
2005 3 088 908 3 732 952 6 821 860 6 927 449 3 263 088 10 190 537 6 152 700 380 300 6 533 000
2006 3 247 485 3 793 625 7 041 110 5 150 052 3 207 202 8 357 254 3 831 000 435 000 4 266 000
2007 3 341 664 3 886 615 7 228 279 5 435 466 3 149 347 8 584 814 4 271 800 429 000 4 700 800
2008 3 494 055 4 028 449 7 522 504 6 354 438 3 112 637 9 467 076 5 559 400 555 800 6 115 200
2009 3 672 407 4 158 063 7 830 470 6 183 485 3 064 662 9 248 147 5 178 800 406 900 5 585 700

Pri hodnoten a interpretcii jednotlivch tatistickch dajov o celkovom rozsahu
kalamity netreba zabda, e tieto daje o objeme spracovanho kalamitnho dreva mu by
od relnej skutonosti odlin. Potvrdzuje to skutonos, e vykazovan objem nhodnej
aby sa odvja predovetkm od objemu spracovanej nhodnej aby.
V tabukch 5 a 7 uvdzame vvoje vok nhodnch aieb, v zvislosti od jednotlivch
typov kodlivch initeov, ktor ich spsobili.
Z tabuky 5 je zrejm, e za poslednch 18 rokov zaprinili tri hlavn abiotick
kodliv initele nhodn aby v rozsahu viac ako 30 milinov m
3
, o predstavuje
v priemere viac ako 1,6 mil. m
3
objemu nhodnej aby na rok. Viac ako 90 % z tohto objemu
spsobil vietor. kody snehom z tchto troch kodlivch initeov predstavovali pribline 6,7
% objemu nhodnch aieb a kody spsoben nmrazou pribline 2,8 % (KUNCA a kol.,
2010).
V tabuke 6 uvdzame vvoj objemu nhodnch aieb a kd zaprinench
hlavnmi biotickmi kodlivmi initemi. Na prv pohad je zrejm, e vrazn gradciu
v tomto smere za poslednch 9 rokov zaznamenva najm podkrny a drevokazn hmyz, kde
objem napadnutej drevnej hmoty tmto kodlivm initeom zaznamenal za poslednch 9
rokov viac ako 1000 %-tn nrast.
Objem kd v dsledku psobenia listoravho a cicavho hmyzu boli najvyie
najm v obdob rokov 2004 a 2005, priom v obdob poslednch dvoch rokov boli tto
kodcovia v tdiu latencie a ich gradcia sa oakva v roku 2013. Mierne stpajcu rove
m aj objem nhodnch aieb spsobench fytopatognmi a ochoreniami (ZELEN SPRVA).
V tabuke 7 uvdzame vvoj vky objemov napadnutch porastov antropognnymi
kodlivmi initemi od roku 2001 poda dajov ZELENEJ SPRVY. V niektorch rokoch
neboli evidovan objemy kd spsoben niektormi kodlivmi initemi (boli uveden len
finann, resp. plon kody), preto nie s daje v tabuke plne kompletn.
Z vvoja pokodenia je zjavn, e postupne kles podiel napadnutej hmoty imisiami, najm
v dsledku ekologizcie, resp. radiklnej redukcie priemyselnej vroby. O klesajcom trende
sa d hovori aj pri kodch spsobench poiarmi, kde za rok 2009 boli zaznamenan
najniie kody od roku 2001. Celkovo meme kontatova, e vo veobecnosti rozsah kd
spsobench antropognnymi kodlivmi initemi postupne mierne kles. Zrove je vak
potrebn uvedomi si, e dlhodob psobenie imisnej zae vrazne ovplyvnilo chemizmus
lesnch pd. Tto skutonos me v kombincii s almi faktormi, napr. suchom, vyvola
alie rozsiahle kody a problmy.
V podmienkach Slovenska s z hadiska rozhodujceho vplyvu na vku objemov
nhodnch aieb dominantn predovetkm dva kodliv initele (vietor, podkrny
a drevokazn hmyz). V dsledku ich vplyvu sa v podmienkach Slovenska nedar zni podiel
11

nhodnch aieb). Prognzy vvoja tchto kodlivch initeov do budcnosti prezrdzaj,
e nemono oakva postupn zvyovanie ich intenzity. Naalej treba pota s tm, e
nhodn aby bud naalej tvori vznamn podiel z celkovej aby dreva v SR.


Tabuka 5 Vvoj objemu nhodnch aieb (v m
3
spracovanho dreva) zaprinench mechanicky psobiacimi
abiotickmi kodlivmi initemi za poslednch 18 rokov
Rok Vietor Sneh Nmraza Spolu
(m
3
)
1992 826 932 105 872 12 491 945 295
1993 666 491 70 061 6 259 742 811
1994 793 908 510 885 969 1 305 762
1995 822 899 239 558 21 376 1 083 833
1996 1 122 026 125 590 117 843 1 365 459
1997 1 815 592 51 245 64 857 1 931 694
1998 954 270 30 538 29 161 1 013 969
1999 1 472 253 43 456 6 611 1 522 320
2000 2 143 483 74 807 6 413 2 224 703
2001 933 670 31 242 466 743 1 431 655
2002 1 115 861 42 514 54 306 1 212 681
2003 1 607 474 16 004 20 338 1 643 816
2004 1 096 220 15 786 25 866 1 137 872
2005 5 177 337 33 059 3 931 5 214 327
2006 1 684 124 460 414 4 702 2 149 240
2007 1 943 505 92 973 4 084 2 040 562
2008 2 330 586 19 557 6 606 2 356 749
2009 1 075 995 73 625 1 375 1 150 995
Spolu 27 582 626 2 037 186 853 931 30 473 743

Tabuka 6 Vvoj objemu nhodnch aieb (v m
3
) a kd zaprinench biotickmi kodlivmi initemi za
poslednch 9 rokov
Rok
Podkrny a drevokazn hmyz
Listorav a cicav hmyz
Fytopatogny a choroby Zver
napadnut spracovan napadnut spracovan red. plocha koda
m
3
m
3
ha m
3
m
3
ha tis.
2001 390 845 353 527 7 899 84 620 75 236 811,49 276,624
2002 372 782 331 559 3 546 102 289 94 527 978,40 291,575
2003 522 788 428 536 10 967 184 766 148 336 939,25 295,736
2004 986 905 857 837 31 647 367 867 300 961 795,73 307,550
2005 1 010 976 874 566 16 431 274 127 247 926 981,96 408,580
2006 1 344 224 1 185 100 9 441 388 484 344 994 891,00 301,965
2007 2 506 847 2 024 629 - 251 057 235 640 - 411,605
2008 3 644 936 2 827 153 587 308 668 274 927 771,38 486,033
2009 4 174 407 3 191 158 583 386 573 338 591 1211,10 987,70


Tabuka 7 truktra pokodenia porastov antropognnymi kodlivmi initemi v rokoch 2001 2009 v m
3

(zdroj: ZELEN SPRVA)
kodliv inite 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
Imisie 342 339 349 000 250 000 293 000 - 214 093 200 021 103 696 62 201
Poiare 9 000 7 000 3 600 - - 4 707 7 654 2 137 1 101
Krdee dreva 9 000 8 000 30 000 - 11 029 11 842 8 032 5 127 6 786
In antropognne initele 0 0 0 - - 6 721 0 3 478 437
Spolu 360 339 364 000 283 600 293 000 - 237 563 215 707 114 438 70 525




12

3. NHODN ABY A ICH VPLYV NA TRH S DREVOM
Nhodn aby s jednm z hlavnch faktorov, ktor me vrazne ovplyvni
stabilitu a trhu s drevom a relne speaenie dreva, a to na zklade dvoch prstupov:
- Deformcia rovnovhy ponuky a dopytu (nrazov prebytok dreva na trhu, ktor nie s
spracovatelia v krtkom ase kapacitne schopn spracova).
- Pokodenie stojacich potencilnych nositeov najkvalitnejch sortimentov psobenm
kodlivho initea zsadn znenie kvality surovho dreva (zlomy, roztiepenia, suchre
at.). Zhorenie kvality vyrobench sortimentov surovho dreva v dsledku dlhej doby
uskladnenia.
V tabuke 8 uvdzame vvoj dodvok jednotlivch sortimentov surovho dreva v SR
za obdobie poslednch 4 rokov.
Z tabuky je zrejm, e objem dodvok najkvalitnejch akostnch tried postupne kles
a naopak podiel vlkninovho a palivovho dreva stpa. Vek vplyv na tomto vvoji maj
rozhodne aj nhodn aby. Relne zhodnotenie sortimentov surovho dreva negatvne
ovplyvnila aj globlna ekonomick krza, ktor bola charakteristick krtkodobou prevahou
ponuky nad dopytom sortimentov surovho dreva. Spracovatelia dreva a obchodn subjekty
to vyuili a boli nronejie pri vbere a kvalitatvnom zatrieovan sortimentov surovho
dreva. alm podstatnm faktorom bola zmena technickch podmienok v hlavnch normch
STN 48 0055, 48 0056 v roku 2007. Ich zavedenie v praxi potvrdilo, e je prakticky nemon
vyrobi niektor sortimenty surovho dreva vo vych akostnch triedach. alej tie plat
kontatovanie, e najm v prpade dreviny buk, chbaj na Slovensku spracovatesk
kapacity orientovan na dopyt po kvalitnejch akostnch triedach tejto dreviny o spsobuje
jeho horie zhodnotenie.
Klesajci podiel dodvok najkvalitnejch akostnch tried je tak dsledkom celho
komplexu prin, priom nhodn aby patria medzi priny s rozhodujcim vplyvom.
Ekonomick dopad nhodnch aieb na relne speaenie dreva me je spravidla vek
a v prpade rozsiahlych nhodnch aieb me ovplyvni ceny dreva aj v niekokch
krajinch sasne. Znme s prpady vplyvu na trh s drevom a vrobkami z dreva (kalamity
Lothar a Martin z roku 1999).
Pre analzu vplyvu nhodnch aieb na realizan ceny dreva sme si ako prklad
vybrali piliarsku guatinu drevn smrek a jeda, pretoe prve tieto porasty s v poslednom
desaro najviac postihovan nhodnmi abami v dsledku abiotickch a biotickch
kodlivch initeov. Tu je dleit uvies, e ceny v Raksku s uvdzan na obchodnej
parite lesn cesta, resp. lesn sklad, o znamen, e k tmto cenm by bolo potrebn ete
pripota prepravn nklady vo vke cca 6 .m
-3
, aby sa dostali na zrovnaten obchodn
paritu, ak sa pouva v SR, alebo R. Informcie o vvoji cien boli zskan z Holzkurieru,
Informanho listu NLC, EUWID-Holzu a eskho statistickho adu. Pre plnos je
potrebn uvies, e analyzovan asov rady sme zmerne tatisticky nevyrovnvali, aby sme
poukzali na vplyv konkrtneho obdobia. Ceny z obdobia ke ete neplatila jednotn
eurpska mena Euro boli prepotan v SR a R priemernm kurzom za dan mesiac
a v ostatnch krajinch platnm prepotavacm koeficientom. Rovnako je dleit uvies, e
sledovan ceny neboli upraven defltormi, ktor by zohadovali vvoj inflcie
v jednotlivch rokoch a jednotlivch krajinch.







13

Tabuka 8 Vvoj objemu dodvok sortimentov surovho dreva v SR v rokoch 2006-2009 (zdroj: ZELEN
SPRVA)
2006 2007 2008 2009
Ihlinat drevo tis. m
3
% tis. m
3
% tis. m
3
% tis. m
3
%
Vrezy I. triedy akosti 0,307 0,01 0,525 0,01 0,246 0,004 0 0,000
Vrezy II. triedy akosti 8,941 0,19 11,553 0,23 7,639 0,12 8,679 0,14
Vrezy III. triedy akosti 2922,762 61,08 3135,597 62,4 3603,331 57,89 3295,465 52,51
Stpy 0,558 0,01 - 0 8,61 0,14 7,236 0,12
Bansk drevo 14,519 0,30 4,698 0,09 20,403 0,33 6,944 0,11
rde 13,072 0,27 17,938 0,36 18,373 0,30 11,097 0,18
Vlkninov drevo 1017,480 21,26 1133,918 22,6 1402,199 22,53 1804,060 28,75
Lesn tiepky 69,277 1,45 10,291 0,2 61,94 1,00 80,529 1,28
Palivov drevo 142,462 2,98 207,499 4,1 213,099 3,42 224,091 3,57
Drevo na pni 308,872 6,45 139,946 2,78 205,979 3,31 488,126 7,78
Surov kmene 287,177 6,00 163,176 7,23 682,725 10,97 349,438 5,57
Spolu Ihlinat 4785,427 100,00 5025,140 100 6224,544 100,000 6275,665 100,000
Listnat drevo
Vrezy I. triedy akosti
5,445 0,18
5,948 0,19 2,371 0,08 0,886 0,03
Vrezy II. triedy akosti 34,422 1,12 35,876 1,15 25,249 0,83 12,850 0,46
Vrezy III. triedy akosti 1129,882 36,65 1293,230 41,63 1152,551 37,86 897,373 31,92
Bansk drevo 5,016 0,16 3,121 0,1 0,296 0,01 2,072 0,07
Listnat rde 0,639 0,02 0,180 0,01 0,120 0,00 4,119 0,15
Vlkninov drevo 1505,667 48,84 1520,724 48,96 1590,131 52,24 1602,114 56,99
Lesn tiepky 83,861 2,72 50,791 1,64 36,174 1,19 35,542 1,26
Palivov drevo 164,613 5,34 131,344 4,23 194,200 6,38 193,798 6,89
Drevo na pni 119,158 3,86 33,341 1,07 29,947 0,98 48,490 1,72
Surov kmene 34,379 1,12 31,791 1,02 12,974 0,43 14,082 0,50
Spolu listnat 3083,082 100,00 3106,347 100 3044,013 100,00 2811,326 100,00
Spolu 7868,509 - 8131,487 - 9268,557 - 9086,991 -

Na obrzku 1 je vyhodnoten vvoj cien piliarskej guatiny smreka a jedle vo
vybranch Spolkovch krajinch Rakska, Nemecku, R a SR s prehadom vekch
vetrovch kalamt v jednotlivch obdobiach. Pri sortimente A/B/C 2b (hrbkov stupe 2b je
hrbkov interval hrbky 25-29 cm meranej v strede vrezu) v Burgenlande si ceny
zachovali stpajci trend a do II/2007 cena 86,5 .m
-3
(celkov nrast o 25 %). V jni cena
poklesla na 80,5 .m
-3
, ale v oktbri 2007 op zaala stpa a na rove 81,5 .m
-3
.
Zaiatkom roka 2008 vak v dsledku vplyvu vetrovch kalamt klesla na svoje minimum
spred 4 rokov 65 .m
-3
. Vvoj cien guatiny, zo zaiatku roka 2009, je poznaen recesiou,
priom cena, okolo 73 .m
-3
, bola poda vyjadren lesnckych subjektov v Raksku tesne na
hranici rentabilnosti. V Burgenlande a vchodnom tajersku ceny klesli dokonca a na rove
65 .m
-3
a v druhom tvrroku 2009 mierne stpli na 68 resp. 71, 72 .m
-3
. V mesiacoch
marec a aprl 2011 zostali ceny sortimentov piliarskej guatiny vo vetkch sledovanch
Spolkovch krajinch Rakska u na rovnakej rovni. V Burgenlande tak cena zmieanho
sortimentu A/B/C, 2b dosahovala v aprli rove 89 .m
-3
. Rovnak sortiment sa v Dolnom
Raksku predval za 99 .m
-3
a vo Vchodnom tajersku to bolo za 87 .m
-3
. Vvoj cien
v Nemecku bol vemi podobn vvoju rakskych cien.

14


Obrzok 1 Vvoj cien piliarskej guatiny drevn smrek a jeda vo vybranch Spolkovch krajinch Rakska,
Nemecka, R a SR v .m
-3


V druhej polovici roka 2007 zaal esk statistick ad uvdza ceny za zmiean
sortiment III.A/B, ktor zaznamenal vrazn pokles v druhom tvrroku 2008 na rove 58,5
.m
-3
, m sa aj napriek posilujcej mene prejavil negatvny vvoj na trhu s drevom. Od
tohto obdobia (podobne ako v Raksku) nastal vraznej pokles cien vetkch sortimentov
piliarskej guatiny. Vvoj cien poas druhho a tretieho tvrroka 2009 poukazuje na
iaston stabilizciu cien sortimentov surovho dreva (podobne ako v Raksku) u vetkch
sortimentov piliarskej guatiny. V R v druhom tvrroku 2010 zaznamenali ceny piliarskej
guatiny nrast pribline o 5 .m
-3
a v treom tvrroku vzrstli pribline o alch 6,5 .m
-3
,
vo vetkch kvalitatvnych triedach. Celkovo tak ceny piliarskej guatiny v R vzrstli od
zaiatku roka 2010 o pribline o 13 .m
-3
(75,7 .m
-3
za zmiean sortiment III.A/B
v IX/2010), v porovnan s koncom roka 2009. V priebehu prvho tvrroka 2011 stpli ceny
sortimentu A/B drevn smrek a jeda o pribline 5 .m
-3
a v marci 2011 tak dosiahla cena
tohto sortimentu 82,7 .m
-3
.
V SR zaznamenvali ceny piliarskej guatiny drevn smrek a jeda trval nrast a do
konca roku 2008, kedy cena kvalitatvnej triedy III.A dosiahla rove 74,8 .m
-3
. Takto
vvojov trend vznikol vak aj v dsledku pozitvneho kurzovho vvoji Slovenskej koruny
voi Euru a nslednm prechodom na jednotn eurpsku menu. Aj napriek takmuto
kurzovmu vplyvu dolo zaiatkom roku 2009 a nsledne aj v druhom tvrroku k poklesu
cien najkvalitnejej triedy III.A celkovo o 18,1 .m
-3
(pokles o 24 %). Cena v SR u ttnych
subjektov pri sortimente III.A, za prv tri mesiace roka 2010 vzrstla o 3,6 .m
-3
, v druhom
tvrroku 2010 zostvaj ceny prakticky nezmenen. Ceny v SR naalej pokraovali
v kontinulnom raste a v priebehu prvho tvrroka 2011 vzrstli takmer o 10 .m
-3
a v marci
2011 dosiahli tak pri sortimente III.A rovne 75,9 .m
-3
v ttnych lesnckych subjektoch
a 70,43 .m
-3
pri nettnych lesnckych subjektoch.
Z analzy vvoja cien sortimentov surovho dreva od roku 200 vyplva, e vek
vetrov kalamity, mu ma rzny vplyv na vvoj cien sortimentov surovho dreva. Vek
vetrov kalamity Lothar a Martin z roku 1999 spsobili znan prebytok, najm ihlinatho
dreva na trhu a nsledne znan pokles cien, napr. v Raksku (obrzok 1). Kalamita z konca
roka 2004, ktor postihla najm Slovensko, spsobila prevane prudk nrast cien (najm
v dsledku zvenho dopytu v tom obdob a vybudovania novch spracovateskch kapact,
15

napr. na Morave v R). Vetern smr Kyrill z 19.1. 2007 (cca 55 mil. m
3
) vyvolala plne
opan efekt, o malo niekoko prin (podhodnoten stav, pekulatvna atmosfra,
drevospracovatelia neoznmili rozsah dohodnutch nkupnch zmlv, umel rozirovanie
kalamitnch plch pre lepie vyuitie harvesterovch technolgi). V Nemecku, ktor bolo
kalamitou postihnut najviac, neurobili vetky opatrenia, preto, aby stabilizovali trh, o bolo
nanajv kontraproduktvne. Situciu iastone zachrnilo niekoko faktorov: 1) Znenie
cien sa uskutonilo neskr, ako po vekch kalamitch v minulosti, 2) 2 mil. m
3
kalamitnho
dreva sa mohlo obchodne realizova za star ceny. 8 mesiacov po kalamite sa situcia
postupne stabilizovala a v strede 3. tvrroku vtedajia depresia dosiahla najniiu rove
(SUCHOMEL, GEJDO, 2007).
Tieto faktory rozhodujcou mierou ovplyvnili to, e napriek nrastu spracovateskch
kapact, dolo k poklesu cien a trieb za drevo. K chvkovmu oiveniu dolo zaiatkom
roku 2008, ale al vvoj u naplno poznaila globlna ekonomick krza. Na vvoj cien mal
vplyv vskyt alch vetrovch kalamt (Paula, Emma, Annette, Klaus, Xynthia tabuka
3).Uveden skutonosti s vraznm spolupsobenm globlnej ekonomickej krzy
rozhodujcou mierou spsobili vrazn pokles cien sortimentov surovho dreva. Takto
vvoj trval pribline do polovice roka 2010. Aj napriek tomu, e objem dodvok sortimentov
surovho dreva na trh v druhej polovici roka 2010 bol pribline rovnak ako v roku 2008,
alebo 2005, prudko stpol dopyt najm po ihlinatch sortimentoch piliarskej guatiny, o
malo za nsledok ich vrazn cenov nrast.


Obrzok 2 Porovnanie vvoja cien piliarskej guatiny a cien ihlinatho reziva v Raksku (zdroj:
Landwirtschaftskammer sterreich)

Z uvedenho je zjavn, e v niektorch prpadoch mu ma nhodn aby pomerne
znan vplyv na cenov vvoj, m mu do znanej miery priamo ovplyvni vvoj trieb
a celkov ekonomiku nielen jednotlivch lesnckych subjektov, ale asto aj producentov
drevnej hmoty na celottnej resp. eurpskej rovni. Vvoj cien ihlinatho reziva a vrobkov
z dreva do znanej miery ovplyvuje stratgia drevospracovateov, ktor asto elovo
interpretuj a premietaj (asto aj neopodstatnene) do cien svojich produktov vvoj cien
sortimentov surovho dreva. Ako prklad odlinho prstupu uvdzame graf, ktor hodnot
vvoj cien guatiny a reziva v Raksku za obdobie 10 rokov od roku 1995 po rok 2005
(obrzok 2).

16

4. VYBRAN PROBLMY A VCHODISK PRE LESN HOSPODRSTVO SR
V KONTEXTE VVOJA NHODNCH AIEB
Vzhadom na fakty uveden v predchdzajcich astiach nho prspevku
formulujeme zkladn problmy lesnho hospodrstva vo vzahu k nhodnm abm a na to
nadvzujcim innostiam.
K zsadnm problmom v sasnosti patr najm:
- Neslad legislatvy SR a organizci ttnej sprvy, ktor rozhoduj v procese aby
a spracovania dreva.
V roku 1994, ale najm v roku 2002, prijatm legislatvnych predpisov o ochrane
prrody a krajiny, sa preruil kontinulny mnohoron, praxou overen prstup k
zabezpeovaniu loh ochrany lesa na Slovensku. Toto je pravdepodobne hlavn prina
sasnho nepriaznivho zdravotnho stavu lesov, najm hynutia smren v dsledku
napadnutia podkrnym a drevokaznm hmyzom na Slovensku. Do Programovho
vyhlsenia vldy SR z roku 2006 sa zakotvila loha Zosladenie veobecne zvznch
prvnych predpisov ovplyvujcich trvalo udraten hospodrenie v lesoch zkona o
lesoch, zkona o poovnctve a zkona o ochrane prrody a krajiny. Toto opatrenie
vyplvajce z Programovho vyhlsenia vldy SR z roku 2006 sa nesplnilo. (KONPKA,
KONPKA, 2010).
Prve v svislosti so spracovanm kalamity z roku 2004 sa naplno prejavili tieto
nedostatky a prve v ich dsledku dolo k celmu radu chb, ktor spsobili detrukciu
smrekovch porastov podkrnym hmyzom.
Je zrejm, e poet a vmera chrnench zem v SR narast a spolu s chrnenmi
vtmi zemiami je ich vmera 54,91 % plochy lesov. Tto vmera je vrazne nad rovou
lesncky a najm ekonomicky vyspelejch krajn. Prax navye ukazuje, e slovensk
koncepcia stupov ochrany nie je kompatibiln s eurpskou legislatvou. Legislatvne a ani
finanne nie je dorieen kompenzovanie obmedzen hospodrenia na tchto chrnench
zemiach, ktorch majitemi s skromn vlastnci, ete hor je stav v tejto oblasti v lesoch,
ktorch majiteom je tt (tt za ujmy a obmedzenia neplat ttu).
Lesncke subjekty bez rozdielu vlastnctva maj vemi mal vplyv a monosti pri rieen
kovch problmov slovenskho lesnctva.
Odborn a kvalitfikovan rozhodnutia, ktormi disponuje manament lesnckych
subjektov sa asto nahrdzaj politickmi rozhodnutiami, resp. tlakom lobby z oblasti
chmie, spracovania dreva, resp. obchodu. Tieto javy s najvypuklejie v Lesoch SR, .p.
Tento stav asto ovplyvuj aj postoje ttnej ochrany prrody, v kombincii s organizciami
tretieho sektora, ale samozrejme aj skromn zujmy, ktor v nhodnch abch vidia
monos presadenia svojho biznisu (napr. chemick lobby). Prve v dsledku uvedench
obmedzen nie je mon vykonva lesncku innos sprvne a najm preto naalej stpa
zsoba dreva napadnutho podkrnym hmyzom na lokalite pe porast, za o bud lesncke
subjekty v budcnosti nies zodpovednos. Sasne je potrebn optovne zavies zvzn
ukazovatele v oblasti

Nvrhy na rieenie problmov v oblasti legislatvy
Do budcnosti bude potrebn prehodnoti celkov postavenie legislatvy ochrany
prrody verzus legislatva obhospodarovania lesov (najm zkony 543/2002 Z.z. a 326/2005
Z.z.). Veobecne je potrebn pristupova ku kalamitm ako k mimoriadnym udalostiam, resp.
ivelnm pohromm. V dsledku takejto vnimonej udalosti je potrebn status stavu
ndze, ktor je potrebn formulova aj legislatvne s nleitosami, ktor k nemu patria.
Ak chceme zabrni plnmu rozpadu smrekovch porastov bude nevyhnutn prehodnotenie
stupov ochrany a prpustnosti opatren v nich. Samozrejme dleit je aj nastavenie
17

mechanizmov kontroly a innosti vykonanch opatren v takchto extrmnych prpadoch
s podrobnm hodnotenm jednotlivch pracovsk.
Dleit je koopercia a dohoda jednotlivch zloiek ttnej sprvy a lesnckych
subjektov v prpade takchto mimoriadnych udalost. Tomu vak mus predchdza slad
legislatvy. Z uvedenho vyplva potreba spolonho uplatovania princpu jednoty a prva
k zodpovednosti.
Sasne je potrebn optovne zavies zvzn ukazovatele v oblasti vchovy lesnch
porastov, ktor tvoria zklad pre ich stabilitu a kvalitu. V sasnosti niektor lesncke
subjekty z dvodu nedostatku finannch prostriedkov tieto innosti nerealizuj.
Pri rieen tchto komplexnch problmov je potrebn viac vyuva lesncke subjekty
v oblasti vedy a vskumu. Na druhej strane prve by prve Technick univerzita a jej sasti
mohli by aktvnejie pri rieen problmov napr. novho zkona 543/2002 Z.z. v znen
neskorch predpisov.

- Vrobno-technick podmienky Slovenska, truktra technickch prostriedkov
Pribline 40,4 % vetkch porastov Slovenska sa nachdza na svahoch so sklonom 40
% a viac (18 a viac), o s tzv. lanovkov terny. Z hadiska zsob dreva je viac ako 50 %
vetkch zsob na svahoch so sklonom vym ako 40 %. aba v tchto vrobno-
technickch podmienkach kladie vysok poiadavky na technolgie, o me abu dreva
v tchto ternoch posun nad hranicu rentabilnosti. V budcnosti musme pota so zmenou
drevinovho zloenia, s dominanciou dreviny buk. oraz v bude objem v truktre
vchovnch aieb, a teda aieb v dimenzich tenkho dreva. Bude potrebn zvldnu
sprvnu realizciu tchto aieb technicky a technologicky na o by mali nadvzova aj
systmov zmeny v truktre spracovateov.
Sasn stav ukazuje priam na vemi nzky podiel harvesterovch technolgi
v porovnan podmienok Slovenska s okolitmi krajinami (R, Raksko, vajiarsko).
Hlavnou prinou, okrem rozdielnych vrobno-technickch podmienok (ktorch vplyv sa
s rozvojom technolgi postupne zniuje), je hlavne spsob realizcie hlavnch lesnckych
innost a zadvanie prc v podmienkach lesnctva SR. Prevldaj skr jednoron kontrakty,
vberov konania at., ktor s z pohadu podmienok pre kpu a prevdzkovanie tchto
technolgi neprijaten z hadiska monosti erpania verovch prostriedkov a pod. Sasn
stav je tak, e abov spolonosti, ktor by kpili harvesterov uzol na Slovensku s skr
vnimon a v podstate len kalamita z r. 2004 spsobila, e na jej spracovan krtkodobo
psobilo 56 harvesterovch uzlov, z ktorch vina sa po spracovan kalamity zo Slovenska
odila. Toto sa podpisuje na technickej zaostalosti v truktre prostriedkov (vekov, druhov
a typov truktra je chudobn). V dsledku toho sa v abovom procese pouvaj stroje
a zariadenia, ktor s asto odpsan, repasovan. Prevdzkovanie takchto strojov
nepriaznivo ovplyvuje environment.
Z hadiska vrobno-technickch podmienok, sklonu svahu, drevinovho zloenia
at., sa postupne zniuje vplyv tchto faktorov. Potvrdzuj to poznatky z R alebo Rakska
(vvoj novch typov harvesterovch hlavc pre spracovanie listnatch drevn, novch typov
podvozkov s vysokou svahovou dostupnosou at.). Vvoj tchto novch prostriedkov
podnietili prve rozsiahle vetrov kalamity z konca 90-tych rokov v Nemecku a Franczsku.
spen overenie takchto technologickch variantov sa uskutonilo aj v podmienkach
Slovenska.
Pre obhospodarovanie lesov a abu dreva je nevyhnutn aj zodpovedajce
sprstupnenie lesov lesnou cestnou sieou. Za poslednch 10 rokov nenastalo v tejto oblasti
takmer iadne zlepenie. V roku 2002 bolo na Slovensku vybudovanch 40 276 km (hustota
20,16 m/ha) a v roku 2009 to bolo 40 392 km (hustota 20,1 m/ha). Lesncke subjekty, ktor
spolu vyuvaj lesn cestn sie nemaj dostatok prostriedkov na jej drbu, obnovu
18

a budovanie, pretoe prostriedky z E v tejto oblasti s vemi obmedzen a ich erpanie na
tento el je radne aj evidenne vemi nron proces. O 3 a 5 rokov bude lesn cestn sie
v takom stave, e nebude prakticky mon realizova dopravu dreva, o vyvol potrebu
obrovskch investci, ktor lesncke subjekty nebud ma. Mimoriadne kritick situcia
v tejto oblasti je u viny nettnych lesnckych subjektov na Slovensku.

Nvrhy na rieenie problmov v oblasti modernch technolgi
Lesncke subjekty by mali pristupova k realizcii lesnckych innost. Je potrebn
prehodnoti a upravi podmienky napr. zmluvy na 5 a 10 ron obdobie, tak, aby vznikla
monos rentability a relatvnej istoty pre firmy, ktor sa rozhodn erpa ver alebo leasing
na nov technologick uzly. Z tohto pohadu je potrebn prehodnoti zmenu legislatvy
z pohadu vyznaovania aby a evidencie dreva (Vyhlka . 232/2006) pre harvesterov
uzly. Dleit bude zvldnutie zmien v truktre aieb na technickej a technologickej rovni.
Existuje relna monos nasadenia plne novch technolgi a princpov, napr. deltastatov,
rekuperanch lanovch zariaden at. Bude potrebn njs prstupy a finann rieenia
drby, opravy a budovania lesnej cestnej siete.
Zmenu drevinovho zloenia a truktru sortimentov bude musie akceptova aj
spracovatesk priemysel.
Pestrosti vrobno-technickch podmienok mus zodpoveda aj adekvtna truktra
techniky a technolgie.
Veobecne sa zhodneme na skutonosti, e univerzlny a optimlny variant techniky
a technolgie neexistuje. Napriek tomu v podmienkach Slovenska prevlda kmeov metda
aby dreva na bze LKT.

- Dodvky dreva pre drevospracovatesk priemysel a globlna ekonomick krza
V nedvnej minulosti, iastone podmienenej aj kalamitou z roka 2004, vrazne
narstol poet spracovateskch kapact (najm na ihlinat sortimenty surovho dreva) bez
akhokovek prieskumu trhu a relneho odhadu krytia objemov dodvok. Po rokoch
rozsiahlych nhodnch aieb sa slovensk lesncke subjekty dostvaj do situcie, kedy
vrazne obmedzuj plnovan aby, a tm vrazne zniuj objem drevnej suroviny na trh.
U sasn dodvky nedoku uspokoji dopyt domcich spracovateov, najm pri
ihlinatom dreve. Do budcna sa tento nedostatok ete viac zvrazn.
truktra spracovateskho priemyslu je nevyhovujca, priom chbaj spracovatelia
kvalitnejch sortimentov najm dreviny buk, o sa prejavuje v prevahe ponuky nad dopytom.
Jednotliv spracovatesk a obchodn subjekty to v dsledku tohto stavu vyuvaj a vyvjaj
tlak na ceny a kvalitu sortimentov buka. Pre ilustrciu uvdzame vvoj cien bukovej piliarskej
guatiny v Raksku, R a SR (obrzok 3).


19


Obrzok 3 Vvoj cien piliarskej guatiny dreviny buk
vo vybranch Spolkovch krajinch Rakska, R a SR v .m
-3

truktru spracovateov dreva a rove cien sortimentov surovho dreva dlhodobo
a vrazne ovplyvuje aj realizcia obchodnej politiky zo strany majoritnho subjektu Lesy
SR, .p.
Do tejto situcie pravdepodobne zasiahne alia vlna globlnej recesie, ktor bude
ma vplyv nielen na truktru drevospracujceho priemyslu. Zsadn vplyv bude ma aj na
vvoj cien sortimentov surovho dreva.

Nvrhy na rieenie problmov v oblasti spracovania dreva
Bude potrebn zsadn zmena truktry spracovateov dreva, o vyvol redukciu
spracovateskch kapact, o nsledne ovplyvn zamestnanos. Nvrhy na rieenia formou
obmedzovania vonho obchodu a hospodrskej sae v obchodnom priestore Eurpskej
nie nemaj miesto, a treba hada rieenie prve v diverzifikcii a orientcii na sortimenty,
ktor v sasnosti na Slovensku nemaj vznamn spracovatesk kapacity (napr. bukov
piliarska guatina). Z tohto pohadu by bolo zaujmav v podmienkach Slovenska vybudova
kombint na spracovanie buka za podmienok zrovnatench pre vstavbu automobiliek PSA,
resp. KIA.
Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka by malo zmeni prstup a zamyslie
sa nad monosami podpory mench pecializovanch spracovateov dreva, a tm
podporova ich innos v reginoch Slovenska. Mimoriadne dleit je aj fakt vky ttnej
podpory na lesncku innos. V roku 1990 predstavovala 1 007 tis. a v roku 2009 to bolo u
len 577 tis. . Z tohto titulu s asto zanedbvan zkladn lesncke innosti a lohy
vyplvajce zo zkona.
Nov prstupy Vldy SR, ale aj lesnckych subjektov bud potrebn aj v oblasti
spracovania menej kvalitnch sortimentov surovho dreva, pretoe dnes si navzjom
konkuruj vlkninov a energetick drevo. Z palivovho dreva a abovho odpadu prevauje
preferovanie vroby biomasy na energetick ely o nie je vyven a sprvny prstup.
V budcnosti bude zaujmav orientcia na nov ely vyuitia tchto sortimentov, napr.
biopalivo, bioetanol a podobne, ktorch vznam bude s bytkom foslnych palv narasta.



20

5. ZVER
V najblich rokoch mono predpoklada vzostup objemu nhodnch aieb.
K tomuto kontatovaniu prispievaj jednak globlne klimatick zmeny, v dsledku ktorch
mono odvodnene predpoklada, e intenzita a frekvencia veternch smrt me alej
narasta a uetren tak nebud ani porasty, ktor boli doposia povaovan za stabiln.
Postupne bude treba ozrejmova vo verejnej mienke aj in funkcie lesa, ktor je potrebn
oceni a njs relne zdroje na platby za verejnoprospen funkcie lesov. Lesn hospodrstvo
na Slovensku je dlhodobo finanne poddimenzovan, o sa prejavuje a v budcnosti ete
vraznejie ovplyvn aj zdravotn stav lesov. Pokia nie s zabezpeen zkladn lohy
ochrany, pestovania a hospodrskej pravy lesa, tak je nchylnos lesnch porastov
podahn kodlivm initeom ete vraznejia. Rozsiahle pokodenia lesnch porastov
mu ma vemi negatvne dsledky hadiska environmentu, vodnej bilancie, ale aj mnohch
alch funkci lesa, ktor mu ma za nsledok aj ohrozenie ivota a majetkov obanov.
Z doposia uvedench skutonost je zrejm, e ns ak obdobie, v ktorom bud nhodn
aby na Slovensku postupne gradova. Na vetky uveden problmy je potrebn pripravi sa.
Parcilne, nepln a nekoncepn rieenia vak danmu stavu nepomu, skr ukodia (tak
ako sa u viackrt potvrdilo aj v minulosti). Je potrebn pripravi dlhodob koncepciu najm
prave existujcej legislatvy, financovania lesnckych innost, zabezpeovania
mimoproduknch funkci lesa a trhovej politiky, pre postupn zniovanie dodvok dreva na
trh. Lesncke a spracovatesk subjekty by mali vypracova dlhodob stratgie rozvoja
a plnovania innost vo vzbe na predpokladan objem dodvok dreva na trh, ktor by sa
mal postupne zniova. Mal by sa vypracova nvrh postupnej redukcie spracovateskch
kapact a pripravi sa na al vzostup cien sortimentov surovho dreva. Lesncke subjekty by
mali vypracova koncepciu a postup zvldnutia nhodnej aby zaprinenej podkrnym
hmyzom. V neposlednom rade sprvne, vas a dsledne vykonva opatrenia ochrany,
pestovania, hospodrskej pravy lesa a lesnej aby vo vzbe na odolnostn a zdravotn
potencil lesov SR.
Cieom prspevku bolo prezentova nov prstupy progresvneho spracovania
nhodnch aieb, ale aj nov prstupy z pohadu informanch technolgi a realizcie
prstupov preczneho lesnctva. Hlsime sa k zodpovednosti za stav slovenskho lesnctva, ale
tto zodpovednos vnmame ako jednotu prva a zodpovednosti. Poadujeme teda aj prvo
spolurozhodova a formova vvoj slovenskho lesnctva.


POAKOVANIE: Prspevok vznikol na zklade vsledkov vskumu rieenho v projektoch VEGA 1/0764/10
Vskum princpov a metd preczneho lesnctva. APVV LPP-0420-09 Analza bezpenostnch, zdravotnch a
hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick vyuitie. COST Action FP 0902 Development
and harmonization of new operational research and assessment procedures for sustainable forest biomass
supply.




LITERATRA
BREZINOV, M. 2007, 2008, 2009. Vvoj priemernch cien sortimentov a dodvok surovho
dreva za tvrroky 2007, 2008, 2009 In: Informan list Nrodnho lesnckeho centra,
Zvolen 9 s.
HOLZKURIER, ronk 2006, 2007, 2008, 2009
KONPKA, J., KONPKA, B. 2010. Legislatvne a spoloensk pomery vplvajce na
zvldnutie kalamitnej situcie z novembra 2004, In: Vskum smren destabilizovanch
21

kodlivmi initemi, Vedeck recenzovan zbornk, Nrodn lesncke centrum vo
Zvolene, ISBN 978-80-8093-124-7, s. 11- 20
KUNCA, A., a kol. 2010. Vskyt kodlivch initeov v lesoch Slovenska za rok 2009 a ich
prognza na rok 2010. Nrodn lesncke centrum, Lesncky vskumn stav Bansk
tiavnica, 160 s.
MARUK, R. 2002. Hospodrska prava lesov Nvody na cvienia. Zvolen : Technick
univerzita vo Zvolene, 2002. 171 s.
SUCHOMEL, J., GEJDO, M. 2007. Vvoj trhu a cien dreva v stredoeurpskom priestore. In:
Financovanie 2007 Lesy- Drevo, Zvolen, 2007, ISBN 978-80-228-1795-0
SUCHOMEL, J., GEJDO, M. 2010. Analza vplyvu nhodnch aieb na finann zdroje
lesnckych subjektov. Zbornk MVK: Financovanie 2010 Lesy drevo, Technick
univerzita vo Zvolene, 25. 11. 2010. ISBN 978-80-228-2176-6
TOLLMANN, V., BELANOV, K., 2007. Niekonwencjonalne systemy linowe. In: Uzytkowanie
maszyn rolniczych i lesnych, Krakow, ISSN 1733-5183: 185-192
TOLLMANN, V., BELANOV, K., 2007. Calamity processing by forest cableway. In: Logging
and wood processing in central Europe, Kostelec nad ernmi lesy, 20-21.6.2007,
ISBN 978-80-213-1652-2:101-104

ZELEN SPRVA, ro. 2001 2010, kolektv autorov, Nrodn lesncke centrum, Zvolen.
www.cnb.cz
www.nbs.sk
www.czso.cz


Adresa autorov:
doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Ing.Milo Gejdo, PhD.
Technick univerzita vo Zvolene, Lesncka fakulta, Katedra lesnej aby a mechanizcie
T. G. Masaryka 24, Zvolen 960 53
gejdos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk









22

ZMENY ENVIRONMENTLNYCH PODMIENOK LESNCH
EKOSYSTMOV V KONTEXTE NHODNCH AIEB NA
SLOVENSKU

CHANGES OF ENVIRONMENTAL CONDITIONS OF SLOVAK
FORESTS CONNECTED WITH INCIDENTAL FELLING

JAROSLAV KVARENINA

Abstract: Natural forest conditions SR from the late 20th century is characterized by the global environmental
change. By many specialists, the increasing number and degree of the natural hazards and disasters as
temperature extremes, risk of frost, drought, forest fires, heavy precipitation, hail, floods, landslides and block
falls, avalanches, winter storms, air pollution, wind throw, outbreak of the bark beetle (Ips typographus) is
unmistakable indication of the human stored up global climate change.

Key words: climate change, emissions, air pollution, natural hazards, wind, drought, heavy precipitation,
outbreak of the bark beetle, Unregulated felling

Prrodn podmienky lesov SR od konca 20. storoia sa vyznauj z globlnymi
zmenami prostredia. Na pozad vysokej a nadlimitnej imisnej zae koncom 80-tych rokov
minulho storoia sme sa stali svedkami nastupujcej globlnej zmeny klmy. Rastce
prrodn rizik a katastrofy, ako naprklad: teplotn extrmy, riziko skorch a neskorch
mrazov, sucho, lesn poiare, prvalov lejaky, krupobitie - adovec, povodne, zosuvy pdy a
jej erzia, lavny, zimn brky, ale aj imisn, vetern kalamity a kalamity podkrneho hmyzu,
s poda mnohch vedcov neklamnmi znakmi lovekom podmienenej globlnej zmeny
klmy. Za obdobie 1881-2008 sa na Slovensku pozoroval rast priemernej ronej teploty
vzduchu asi o 1,6C a pokles ronch hrnov atmosferickch zrok asi o 3,4 % v priemere
(na juhu SR bol pokles aj viac ako 10%, na severe a severovchode ojedinele je rast do 3%).
Zaznamenan bol aj vrazn pokles relatvnej vlhkosti vzduchu (na juhu SR od roku 1900
okolo 5 %, inde v SR menej) a pokles snehovej pokrvky do vky 1000 m takmer na celom
zem (vo vej nadmorskej vke rast). Aj charakteristiky potencilneho a aktulneho
vparu, vlhkosti pdy, globlneho iarenia a radianej bilancie potvrdzuj, e najm juh
Slovenska sa postupne vysuuje (rastie potencilna evapotranspircia a kles vlhkos pdy),
no v charakteristikch slnenho iarenia nenastali podstatn zmeny (okrem prechodnho
znenia v obdob rokov 1965-1985). Zvenie teploty vzduchu v ase vskytu cyklonlneho
poasia vyvol vznamn zvenie tlaku vodnej pary (aj mnostva vodnej pary pripravenej na
kondenzciu v atmosfre), o zaprin dramatick rast mimoriadne vysokch hrnov zrok
poas silnch brok v teplom polroku a aj niekokodennch cyklonlnych situci celorone.
D sa predpoklada, e prpady mimoriadne vysokch hrnov zrok (opakujcich sa
zriedkavejie ako raz za 50 rokov) bud o 25 a 50% vyie ako v predchdzajcich
desaroiach. Pravdepodobne najvyie denn hrny prekroia 150 mm takmer kad rok a
raz za 50 rokov aj 400 mm v niektorej lokalite na Slovensku. Tento predpoklad vyplva
priamo z fyziklnej terie atmosfrickch zrok (kvarenina, Szolgay, ika, Lapin 2010). Z
alch extrmov bud zaujmav predovetkm vlny letnch horav. Vlny horav bud
spojen aj s vysokou frekvenciou vskytu sucha a nslednch lesnch poiarov. Potreba
zvlah sa v intenzvnej lesnckej klkarskej innosti stane pravdepodobne nevyhnutnosou.
Dramatick zmena zimnch podmienok umon preitie celho radu teplomilnch
organizmov, vrtane kodcov. Napriek tomu vznamne vzrastie riziko pokodenia stromov a
vegetcie neskormi jarnmi mrazmi, pretoe sa posunie zaiatok vegetanho obdobia do
polovice februra, ke astronomick podmienky dovouj vrazn krtkodob pokles teploty
23

vzduchu (na niekoko hodn nadrnom) pri obasnch vpdoch studenho vzduchu. Mon
zmeny odtokovch pomerov, spsoben zmenenmi klimatickmi podmienkami, vyvolaj
celospoloensk tlak na posilnenie hydrickch a vodohospodrskych funkcii lesov SR v
oblastiach hospodrenia s vodnmi zdrojmi.

POAKOVANIE: as prezentovanch vsledkov bolo zskanch z vsledkov projektov: APVV 0423-10 Analza
prrodnch rizk vvoja krajinnch ekosystmov v podmienkach klimatickej zmeny Slovenska a projektov VEGA
M SR No. 1/0642/10 a 1/0281/11

Adresa autora:
prof. Ing. Jaroslav kvarenina, CSc.,
Katedra prrodnho prostredia, Lesncka fakulta, Technick univerzita vo Zvolene,
Masarykova 24, 960 53 Zvolen, Slovensk republika,
e-mail: jarosk@vsld.tuzvo.sk


24

VVOJ NHODNCH AIEB ZA OBDOBIE ROKOV 2006 2011
V PODMIENKACH VLM SR .P., PLIEOVCE VYIADAN
PREDNKA

DEVELOPMENT OF INCIDENTAL FELLINGS DURING 2006 - 2011
YEARS IN VLM SR STATE ENTERPRISE PLIEOVCE

JN JURICA

Abstract: Predloen prspevok sa zaober rozborom vvoja nhodnch aieb v podmienkach VLM SR .p.,
ako i opisom postupu realizcie obrannch opatren pri spracovvan napadnutch porastov. Vkonu opatren na
LHC Sklen predchdzal monitoring zdravotnho stavu. Vzhadom na masvny priebeh pokodzovania porastov
bol v oktbri 2008 vykonan aj leteck monitoring zdravotnho stavu porastov, ktorho vstupom boli RGB
a CIR snmky. Prednostne boli spracovvan nhodn aby s aplikciou chemickej asancie vyaenho deva,
v roku 2009 i leteck aplikcia prpravku Vaztak 10EC. Vrazne bola skrten doba uloenia vyaenho
napadnutho dreva na odvoznch miestach spolu so zabezpeenm jeho prednostnej expedcie. Pri spracovvan
boli vyuit viacoperan harvestorov technolgie pri sinnosti operovania vvoznch sprav. Je mon
kontatova e bolo dosiahnut vrazn znenie renia podkrnikovej kalamity, za predpokladu, e porasty
nebud op atakovan abiotickmi kodlivmi initemi.

Key words: unregulated felling, abiotic factor, logging costs, defensive measures, bark beetle

Ihlinat porasty s dominantnm zastpenm smreka s v prostred ttneho podniku
Vojensk lesy a majetky SR situovan len v rmci dvoch organizanch jednotiek. Jednou
z nich je prostredie Odtepnho zvodu Kemarok rozprestierajce sa v Levoskom pohor
dnes u zruen Vojensk obvod Javorina. Druhou organizanou jednotkou je Sprva lesov
Plieovce, Lesn hospodrsky celok (LHC) Sklen, nachdzajci sa v okrese Turianske
Teplice v Kremnickch vrchoch. Vplyvom psobenia abiotickch a nadvzne na to
biotickch kodcov dolo k masvnemu rozpadu tchto smrekovch porastov a teda
k plnmu narueniu plnenia nielen produknej funkcie lesov, ale aj ostatnch
mimoproduknch funkci.

1. VVOJ NHODNCH AIEB ZA OBDOBIE ROKOV 2006 2011
V PODMIENKACH VLM SR .P., PLIEOVCE, LHC SKLEN

Lesn pozemky obhospodarovan, ttnym podnikom Vojensk lesy a majetky SR,
v LHC Sklen zastvaj vmeru 2 283 ha, z oho 437 ha pokrva vmera tzv. satelitnch
objektov, teda lesnch pozemkov vzdialench od LHC Sklen. Dominantnou drevinou tchto
ihlinatch porastov je smrek so zastpenm 60%.
Nadpriemern snehov zrky a psobenie silnho vetra v roku 2006 na LHC Sklen,
mali za nsledok vznik rozsiahlych snehovch a veternch polomov (Obr. 1). V zimnch
mesiacoch roku 2006 bolo snehom pokodench takmer 2 700 m
3
drevnej hmoty a vetrom
viac ako 3 900 m
3
drevnej hmoty. V roku 2007, ako dsledok silnho vetra, vznikli na tomto
LHC rozsiahle plochy s vetrovmi polomami a vvratmi, ktor obsiahli viac ne 9 000 m
3

dreva. V takto abiotickmi initemi pokodench porastoch pri sasnom vplyve
priaznivch poveternostnch podmienok dolo k mimoriadnemu rozreniu sekundrnych
biotickch kodcov, najm vak lykorta smrekovho.
25



Obr. . 1: Percentulny podiel nhodnch aieb poda vplyvu kodlivch initeov

Mimoriadne tepl obdobia rokov 2007 a 2008 umonili podkrnemu hmyzu vytvori
v obdob rojenia viacero generci ne je obvykl. V roku 2008 bolo evidovanch a 52 801
m
3
vyaenej drevnej hmoty napadnutej a pokodenej podkrnym hmyzom. Rchly progres
jeho poetnosti v priaznivom prostred spsobil znan rozrenie potravinovej zkladne,
najm na smrekov porasty vo veku nad 50 rokov (Obr. 2). V roku 2009 promptnou
realizciou aby napadnutch jedincov a asancie vyaenej drevnej hmoty v sinnosti
s almi obrannmi opatreniami je zaznamenan pokles poetnosti lykorta a teda aj pokles
nhodnch aieb o viac ako o polovicu v porovnan s rokom 2008. V roku 2010 bol
zaznamenan rovnak trend, kedy podiel nhodnej aby v dsledku pokodenia podkrnym
hmyzom zastva pribline tretinov mnostvo roku 2009. Avak v nasledujcom roku 2011
dochdza k optovnmu nrastu podkrnym hmyzom pokodenej drevnej hmoty na viac ako
9 000 m
3
, o je bezprostrednm dsledkom vzniku alch vetrovch polomov a vvratov
v roku 2010 (pribline 4 900 m
3
).


Obr. . 2: Vvoj nhodnch aieb v rmci LHC Sklen v porastoch nad 50 rokov veku



0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2006 2007 2008 2009 2010 2011
Podkrny hmyz Vietor Sneh Vojensk prevdzka
0
10
20
30
40
50
60
2006 2007 2008 2009 2010 2011
t
i
s
.

m
3

aba myseln
aba nhodn
26

2. MANAMENT POSTUPU PRI SPRACOVVAN PORASTOV POKODENCH
BIOTICKMI A ABIOTICKMI KODLIVMI INITEMI

Vplyv abiotickch a nsledne sekundrnych biotickch kodlivch initeov vo
zvenej miere m za nsledok vznik kalamt. Negatvny vplyv tchto kodlivch initeov
zintenzvnen psobenm vhodnch poveternostnch podmienok prostredia v krtkom
asovom intervale, v rozpt niekokch mesiacov a jednho roka, je mon eliminova
prostrednctvom zmeny reimu hospodrenia v takto postihnutch a pokodench porastoch.
Vkonu opatren na LHC Sklen predchdzal monitoring zdravotnho stavu resp.,
pokodenia smrekovch porastov. Monitoring na jar roku 2008 bol realizovan v dvoch
lnich. Jednou z nich bolo zisovanie stavu poetnosti podkrneho hmyzu prostrednctvom
feromnovch lapaov a odparnkov rzneho druhu. Rovnako bolo vykonvan
monitorovanie zdravotnho stavu porastov pochdzkami v terne, so zameranm na
lokalizciu ohnsk a rozrenia podkrneho hmyzu (aktvne chrobaiare) s urenm intenzity
pokodenia porastov. Monitoring stavu kalamity spsobenej podkrnym hmyzom na LHC
Sklen, ktor je tvoren dvoma zemne oddelenmi asami Lesnmi obvodmi (LO), bol
vykonan v spoluprci s LOS Bansk tiavnica. LO Rovn Hora zaber asi 28% vmery
celho LHC. Plocha pokodench porastov vo veku nad 50 rokov inila 27% vmery
vetkch smrekovch porastov nad 50 rokov veku s pokodenm v rozsahu 5 10% celkovej
vmery. V druhej asti tvorenej LO Langrund a LO Rovn Dolina inila plocha porastov nad
50 rokov veku, pokoden podkrnym hmyzom, 25% celkovej vmery s pokodenm
v rozmedz 20 45%, so zaznamenanm mench arelov s pokodenm vemi silnej
intenzity. Vzhadom na rchly a masvny priebeh pokodzovania porastov bol v oktbri 2008
vykonan aj leteck monitoring zdravotnho stavu porastov, ktorho vstupom boli RGB
snmky a CIR snmky.
Vzhadom k zistenmu stavu bolo nevyhnutnm opatrenm prednostn vykonvanie
nhodnch aieb s vkonom chemickej asancie vyaenho deva, najm u aktvnych
chrobaiarov, runm postrekom prpravkom Vaztak 10EC s pridanm farbiva Scolycid.
V roku 2007 bolo takto vyaench pribline 24 000 m
3
drevnej hmoty, kedy priame nklady
na abu dreva predstavovali 221 499 , t.j. pribline 10 na technick jednotku m
3

vyaenho dreva. V nasledujcom roku, kedy bola zaznamenan kulmincia stavu poetnosti
podkrneho hmyzu, bolo z napadnutch porastov vyaench takmer 59 000 m
3
drevnej
hmoty, o malo bezprostredn vplyv na nrast priamych nkladov na abu dreva o takmer
tvornsobok objemu priamych nkladov v porovnan s rokom 2007. Taktie priamy nklad
na technick jednotku m
3
vyaenho dreva stpol o 8 . V nasledujcich rokoch je
v zvislosti od mnostva vyaenej drevnej hmoty evidovan klesajca tendencia priamych
nkladov na abu dreva v roku 2009 pribline o tretinu v porovnan s rokom 2008, ako aj
klesajca tendencia v priamych nkladoch na abu dreva na technick jednotku m
3

vyaenho dreva. V roku 2009 klesol priamy nklad na technick jednotku dreva o 5
v porovnan s rokom 2008, avak v rokoch 2010 a 2011 je tendencia kolsania priamych
nkladov na abu podstatne vyrovnanejia (Obr. 3).
alm z prijatch a vykonvanch opatren bola vrazne skrten doba uloenia
vyaenho dreva na odvoznch miestach a zabezpeenie prednostnej expedcie dreva
pochdzajceho z porastov napadnutch podkrnym hmyzom. Progres v poetnosti
a rozren podkrneho hmyzu mal za nsledok napadnutie znanej plochy smrekovch
porastov, v ktorch bolo pre zabezpeenie obrannch opatren nutn pristpi k rozsiahlej
drbe, oprave a budovaniu lesnch ciest a zvnic. Najvyie nklady pre drbu
a budovanie lesnej cestnej siete boli vynaloen v roku 2008, o inilo takmer 255 000 , m
bolo zabezpeen najrozsiahlejie sprstupnenie napadnutch porastov. V rokoch 2009 a 2010
bolo pre dosiahnutie plnho sprstupnenia vynaloench pribline 35 000 , v roku 2011 u
27

len tretina spomnanch nkladov. Hodnota priamych nkladov na odvoz dreva kulminovala
v roku 2007, o inilo takmer 11 300 , no v nasledujcich rokoch je zaznamenan klesajca
tendencia. V roku 2011 predstavuj priame nklady na odvoz dreva 1 100 .
Celkov priame nklady na abu dreva predstavovali v roku 2007 viac ako 256 000 ,
v roku 2008 viac ako 1 067 000 , v roku 2009 pribline 350 000 , roku 2010 takmer
213 000 a v roku 2011 viac ako 160 000 .
Zven priame nklady na abu boli dsledkom nie len vysokho objemu
spracovanch nhodnch aieb, ale aj dsledkom vyuitch novch technolgi, kedy
tradin technolgie v spracovvan aieb nedosahovali poadovan efekt (LKT, UKT).
V podmienkach takto pokodench porastov s tendenciou rchlo narastajceho pokodenia
bolo nutn vyui innejie viacoperan harvestorov technolgie pri sinnosti operovania
dvoch vvoznch sprav, o priamo ovplyvnilo vku nkladov na abu.




Obr. . 3: truktra priamych nkladov na abu dreva

V priebehu trvania kalamitnho stavu prebiehal neustly monitoring stavu poetnosti
podkrneho hmyzu prostrednctvom kontrol feromnovch lapaov v intervale 3 dn
a pochdzok porastov. V roku 2009 bol vzhadom na rozsah napadnutia porastov alm
prijatm opatrenm leteck postrek s aplikovanm prpravkom Vaztak 10 EC, stojacich
smrekovch porastov s nznakmi napadnutia podkrnikom, na vmere pribline 100 ha. Pre
dosiahnutie poadovanej innosti bol leteck postrek vykonvan v sinnosti s almi
obrannmi opatreniami a to, drvenm konrov a haluziny po vykonanej nhodnej abe
frzou, uhadzovanie a spaovanie haluziny a taktie pozemn aplikcia bioprepartu Bo Veril
na bze Beauveria bassiana.
-
200
400
600
800
1 000
1 200
2007 2008 2009 2010 2011
t
i
s
.


Odvoz dreva
drby lesnch ceiest a
zvnic
aba dreva
28



Obr. . 4: truktra priamych nkladov na pestovn innos

Vkon tchto obrannch opatren mal za nsledok navenie priamych nkladov na
pestovn innos najm v roku 2009, kedy spomnan nklady predstavovali viac ako
193 000 (Obr. 4). Najvraznejiu poloku z priamych nkladov na pestovn innos
predstavuj vo vetkch porovnvanch rokoch nklady na zabezpeenie umelej obnovy lesa.
Od roku 2007 vykazuj nklady na zalesovanie stpajcu tendenciu, o je od roku 2008
ovplyvnen vznikom holn po vkone nhodnch aieb. Km v roku 2007 bolo na umel
obnovu vynaloench pribline 37 000 , v roku 2008 tieto nklady vzrstli o 2 500 .
Markantn nrast nkladov, a o viac ako 30 500 na zalesovanie je evidovan v roku 2009
a v nasledujcom roku 2010 priame nklady vzrstli o alch 5 000. V sasnosti je
evidovan pokles priamych nkladov na pestovn innos o takmer 17 500 (Tab. 1).

Tab. 1: Prehad priamych nkladov a trieb v sledovanom obdob
() 2007 2008 2009 2010 2011
Nklady na pestovn innos 81346 123242 193289 179482 138211
Nklady na abov innos 256293 1067137 354921 212094 161622
Nklady celkom 337639 1190379 548210 391576 299833
Trby 901136 2246956 854515 595400 730246

Z dajov uvedench v tabuke 1 je mon pozorova, e najvyie trby boli dosiahnut
v roku 2008 takmer 2 247 tis. , o je priamo mern objemu vyaenej drevnej hmoty
z nhodnch aieb. Zrove je vak mon kontatova, e aj objem celkovch priamych
nkladov je v porovnvanom obdob najvy, o je spsoben vysokmi priamymi nkladmi
na abov innos, kee zven priame nklady na pestovn innos sa prejavia a
v neskorom obdob, a to v roku 2009 vznik holn po realizcii nhodnch aieb.

3. ZHRNUTIE

Ron priemern bilancovan aba dreva na zaiatku decnia 2005 2014 pre LHC
Sklen inila 20 288 m
3
. V rokoch 2010 a 2011 bola dosiahnut ist vyrovnanos
v objeme aby, kedy je vyaench pribline 14 000 m
3
drevnej hmoty. Preto je mon
kontatova, e realizciou nhodnch aieb v sinnosti so vetkmi obrannmi
opatreniami bol dosiahnut poadovan efekt na zabrnenie renia podkrnikom spsobenej
0,00
25,00
50,00
75,00
100,00
125,00
150,00
175,00
200,00
2007 2008 2009 2010 2011
t
i
s
.


Ostatn pestovn prce
Ochrana lesa
Prerezvky
Ochrana mladch lesnch
porastov
Odstraovanie haluziny
Obnova lesa umel
29

kalamity resp., vrazn znenie jej renia, za predpokladu, e porasty nebud op
atakovan abiotickmi kodlivmi initemi. Avak spomnan priemern ron bilancovan
abu dreva, pri tak masvnom rozvrten porastov vplyvom abiotickch a biotickch
kodlivch initeov, nezvratne nemono dosiahnu. Spsoben stav si vyiadal predasn
obnovu Plnu starostlivosti o les s platnosou od 1. janura 2012.


LITERATRA
Jurica, J. (2011). Ochrana lesov a realizcia obrannch opatren vo VLM SR .p. Aktulne
problmy v ochrane lesa 2011, Zbornk refertov z medzinrodnej konferncie (s. 11). Nov
Smokovec: Nrodn lesncke centrum.


Adresa autora
Ing. Jn Jurica, Lesncka . 23 962 63 Plieovce,
e-mail: jurica@vlm.sk




























30

PROGRESVNE METDY SPRACOVANIA KALAMITY
A INTEGROVANEJ OCHRANY LESA V PODMIENKACH LESY SR,
.p. OZ NMESTOVO

PROGRESIVE METHODS FOR PROCESSING OF INCIDENTAL
FELLINGS AND INTEGRATED PROTECTION OF FORESTS IN
CONDITIONS OF LESY SR STATE ENTERPRISE, OZ NMESTOVO

JOZEF HERUD, JOZEF BRUNK, FRANTIEK POLETA

Abstract
The paper is aimed to problems connected with using of progressive methods for performing of incidental felling
and for integrated forest protection. The area of aim for this study was Nmestovo Forest District. Processing of
timber from incidental felling has started in December 2004. The biggest part of total timber volume has been
processed until June 2005 (65 %). It was mainly due to using the harvester and forwarder technology, which
processed 11,5 % from total volume of felled timber. Incidental felling which occurred in 2004 2007 years,
were caused by abiotic factors and they caused gradation of insect pests. The insect pests caused next incidental
felling consequently in years 2007 2009. The most important thing for realization of integrated forest
protection was harmonization of timber processing with steps aimed to decreasing rate of the bark
beetles. Timely processing of wood with smooth removal of wood debris is the most important way of fight
with the bark beetle



METDY A TECHNOLGIE SPRACOVANIA KALAMITY Z 19.11.2004

Lesy na Orave od 80-tich rokov nie s v najlepej kondci. Zhorovanie zdravotnho
stavu bolo zaprinen vplyvom imisi, rozrenm huby Armillaria ostoye a v neposlednom
rade globlnym otepovanm, najm prudkmi vkyvmi poasia. Preto vetrov kalamita
z 19.11.2004, ktor neobila ani lesy Oravy, bola o to nebezpenejia. Na rchlosti jej
spracovania a zabezpeenia hygieny porastov zvisel zdravotn stav ostatnch porastov.
pecifickos tejto kalamity bola v tom, e postihla po spracovan kalamity vetky
porasty nad 50 rokov, aj ke rznou intenzitou a zasiahla aj porasty na hornej hranici lesa. Aj
s odstupom asu meme preto kontatova, e rozhodnutie o vpomoci pracovnkmi OZ
Prievidza a OZ ilina bolo sprvne. Ilo o manaovanie spracovania kalamity a obchodu na
ucelench kalamitnch celkoch.
Bol vypracovan harmonogram spracovania, ktor predpokladal spracova kalamitu
do konca roku 2005.
Harmonogram bol vypracovan na odhadnut kalamitu 192 tis. m
3
a skutonos bola
242 tis. m
3
. Vemi dleit bolo, e 65% z celkovej kalamity sa spracovalo do jna 2005.
Bolo to najm rchlym nasadenm harvesterovej technolgie. Tret de po kalamite sme
zaali okrem klasickch metd spracovva kalamitu harvestermi. Boli zriaden vysunut ES
odkia sa priamo dodvalo drevo odberateom.

31


Obr. 1 Harmonogram spracovania kalamity z 19.11.2004 a jeho plnenie narastajcim spsobom poda
mesiacov v OZ Nmestovo






Obr. 2 Podiel technolgi na spracovan kalamity z 19.11.2004 u OZ Nmestovo

Harvesterovou technolgiou bolo spracovan 11,5% kalamitnej hmoty. Treba
zdrazni, e s touto technolgiou sme sa zaali iba v praxi zoznamova a ani opertori
nemali ete sksenosti s flyovm podlom. alou vhodou tejto technolgie bolo, e prv
kalamitn holiny, ktor sa dali zalesni boli plochy po spracovan harvestermi. Bolo to hlavne
z dvodu rchleho vyistenia plch vyvezenie biomasy vvozkami. Dleit je, e z tchto
plch sa neril podkrny hmyz, lebo sa nemal na om premnoi.

SPRACOVANIE NSLEDNCH KALAMT PO ROKU 2005

Vemi dleit bola skutonos, e na konci roka 2005 sme evidovali iba 8600 m
3

kalamity, z oho necel polovica bola na zem s 5. stupom ochrany. Optimistick vhad
do roku 2006 vyisti kalamitn plochy a zamera sa na boj s podkrnikmi bol
skomplikovan hne v marci. Porasty do 50 rokov boli pokoden rozsiahlou snehovou
kalamitou miestami do takej miery, e sme v zaiatkoch jej spracovania uvaovali nad
likvidciou celch porastov (zakmenenie sa znilo na 0,20 0,3). Aj ke sa nm podarilo
vinu tejto kalamity spracova, prejavilo sa to v nraste zostatku kalamity na konci roka
25710
41903
54496
65258
88196
123937
157418
182114
197626
212085
229433
232011
11820
26407
39309
54606
74806
97306
118806
135306
150806
164306
173306
182306
191306
0
50000
100000
150000
200000
250000
12/04 1/05 2/05 3/05 4/05 5/05 6/05 7/05 8/05 9/05 10/05 11/05 12/05
m
3

mesiac
Skutonos
Harmonogra
11,49%
3,93%
84,04%
0,54%
Harvester
Lanovky
Klasick technologie
Samovroba
32

2006 (cca 19 tis.m
3
). Tento stav pokraoval aj v roku 2007, kedy bol zostatok na konci roka
51 tis. m
3
, ale z toho 23 tis. m
3
bolo na zem s 5. stupom ochrany.
Rok 2007 bol poznaen alou vetrovou kalamitou a prudkm nrastom
podkrnikov a tm aj podkrnikovej kalamity.



Obr. 3 Podiel spracovanej kalamity poda rokov a kodlivch initeov u OZ Nmestovo

Z obrzku 3 vidme, e kalamity v rokoch 2004-2007, ktor boli zaprinen
abiotickmi kodlivmi initemi spsobili premnoenie biotickch kodlivch initeov a
nrast kalamt v rokoch 2007-2009.
Spracovanie kalamity spsobenej biotickmi kodlivmi initemi je o to nronej,
e sa ned vopred odhadn jej mnostvo, ani sa ned vypracova harmonogram jej
spracovania a najhorie je to, e s obmedzen monosti pouitia progresvnych abovch
technolgi.
Napriek tejto skutonosti sa nm podarilo zniova podiel kalamity na konci
sledovanho obdobia v hospodrskych lesoch.
Z obrzka 5 vidme postupn zniovanie zostatku nespracovanej kalamity
v hospodrskych lesoch (rok 2007 28 tis. m
3
a rok 2010 7 tis. m
3
) napriek zvyovaniu
kalamity vplyvom nekontrolovanho premnoenia podkrneho hmyzu na zem s 5. stupom
ochrany (rok 2007 28 tis. m
3
a rok 2010 82 tis. m
3
).

0
20
40
60
80
100
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
%
rok
PH HU VT SN
33



Obr. 4 Podiel harvesterovej a lanovkovej technolgie za roky 2006-2011 v OZ Nmestovo



Obr. 5 Stav kalamity na konci sledovanho obdobia celkom a z toho na zem s 5. Stupom
ochrany v OZ Nmestovo za roky 2004-2011


VYUITIE METD INTEGROVANEJ OCHRANY V PODMIENKACH OZ
NMESTOVO
Vzhadom na rozirujci sa stav podkrnikov OZ Nmestovo uplatoval zsady
integrovanej ochrany lesa. Ako najdleitejie sa ukzalo zladenie spracovania nhodnch
aieb a ochranrskych opatren s cieom predchdza vskytu a nrastu poetnosti populcie
hmyzovch kodcov.
V zsade najatakovanejm zemm boli porasty na LS Oravsk Polhora a LS Mtne
susediace s zemiami, kde sa nekontrolovatene rozmnooval podkrny hmyz (zemia s 5.
stupom ochrany a nettne subjekty). Intenzvne spracovvanie vetrovej kalamity v znach
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2006 2007 2008 2009 2010 2011
celkom
lanovka
harvester
0
20000
40000
60000
80000
100000
120000
140000
160000
180000
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
kalamita celkom z toho kal. 5 SOP
34

B, C, D vetkmi dostupnmi technolgiami umonilo postupne zvlda a kontrolova
situciu v populci podkrnikov.
B-zne CHKO Horn Orava bola venovan mimoriadna pozornos vzhadom na
pecifickos legislatvy OP a obhospodarovatea. V roku 2011 bolo v B zne poloench
714 klasickch lapkov a intalovanch 350 lapaov.
Aplikovali sa v praxi klasick ochranrske opatrenia a najnovie postupy:
Meranie maximlnych teplt poda metodiky TANAPu na sledovanie aktivity a rojenia
lykorta smrekovho.
Bolo zakpench 15 teplomerov, po 3 ks na kadej LS, kde sa od 1. janura merali
maximlne teploty a ich set ns upozoroval na prv vlety, prp. rojenie.
Pre objektvnos a presnos kontroly populcie podkrnikov sa zbierali odchyten imga
a sstreovali sa na LS.



Obr. 6 Likvidcia odchytench podkrnikov














Obr. 7 Navnaden a otrven skupiny lapkov

Pre boj s podkrnym hmyzom sa nm osvedili otrven a navnaden lapky - v skupinch.
Tmto spsobom sme sa priblili k potu klasickch lapkov vypotanch
z kalamitnho zkladu. Jeden otrven a navnaden lapk nm nahradil cca 20 klasickch
lapkov.







35














Obr. 8 Kontrola innosti otrvench a navnadench lapkov na geotextlii

Oetrovanie porastovch stien pozemn aplikcia


Obr. 9 Chemick oetrovanie porastovch stien FURY 10EW pred rojenm podkrnikov

Dleit bolo chemick oetrenie biomasy napadnutej podkrnym hmyzom, lebo tiepkovanie
sa nedalo vdy zosladi s agrotechnickm termnom.












Obr. 10 Oetrenie biomasy FURY 10EW

Zbytky po asananej abe boli uhoden a v maximlnej miere splen.
36



Obr. 11 Uhadzovanie zbytkov po asananej abe a plenie

Pouitie BoVerilu lapaovou metdou a aplikciou na navnaden lapky. Tto metda bola
pouit hlavne v B-zne.














Obr. 12 Lapky oetren prpravkom BoVeril a innos prpravku na odobratom poerku


Obr. 13 Rez upravenm lapaom s prpravkom BoVeril

Vyuitie metdy stojatch otrvench a navnadench stromov

37


Obr. 14 Skupina stromov a trojnoka s aplikovanm chemickm prpravkom FURY 10EW
a nvnadou Pheroprax A

Odkrovanie lapkov a aktvnych chrobaiarov



Obr. 15 Odkrovanie aktvnych chrobaiarov na plachty a plenie kry

Pouitie insekticdnych sieti Trinet a Woodnet

38



Obr. 16 Intalovan sie Trinet s kontrolou innosti na podloenej geotextlii

Zdravotn stav okrem lesnkov monitoruj aj podkrnikov pozorovatelia. Tto
vyhadvaj aktvne chrobaiare, vyznaia ich a avizuj naliehavos spracovania.
Odtepn zvod zko spolupracuje s LOS a vykonva kadorone intern audity
a kontroln dni okolo zem s najvym stupom ochrany za prtomnosti zstupcov GR,
LOS, OP, OL a Sprvy CHKO Horn Orava.

39



Obr. 17 Odchyt podkrnikov za roky 2008-2011 poda druhu a spolu za OZ Nmestovo


FAKTORY OBMEDZUJCE INN OCHRANU PROTI PODKRNIKOM

Aj ke pouvame najiriu klu spsobov na eliminciu podkrnikov, nerealizujeme
vetky spsoby celoplone. Najvm obmedzenm je legislatva, nakoko 70 % zemia, na
ktorom hospodrime je zaraden do tretieho a vyieho stupa ochrany.

Mapa ttne lesy Oravy Mapa CHKO Horn Orava

Obr. 18 Mapa L Hornej Oravy a Mapa CHKO Orava s vyznaenm zn ochrany

Zo znmych metd ochrany proti podkrnikom sa nm s vym stupom ochrany ich
poet obmedzuje.

Lykort smrekov Lykort leskl Drevokaz iarkovan
Rok 2011 10853066 6475372 113231
Rok 2010 8798091 9064275 94143
Rok 2009 19842019 11746620 236075
Rok 2008 23637948 9673731 177668
0
5000000
10000000
15000000
20000000
25000000
40



Obr. 19 Legislatvne obmedzenia a vplyv na pouitie metd ochrany

alm faktorom je neinnos niektorch subjektov obhospodarujcich lesy a renie
podkrnikov zo stromov rastcich mimo les (tzv. biele plochy).
Poslednm, ale najdleitejm faktorom je dostatok finannch prostriedkov pre
vetkch obhospodarovateov a vlastnkov lesa na ochrann opatrenia proti podkrnikom.


ZVER

Realizovan opatrenia a zsady pri spracovan kalamt vieho rozsahu jasne
poukazuj na ich opodstatnenos. Najdleitejou zsadou hlavne pri drevine smrek je vasn
spracovanie kalamity a nsledn asancia zbytkov po abe. Tto zsada je aj
v odporaniach LOS vdy na prvom mieste, ale v praxi z vyie uvedench dvodov nie
vdy realizovan.
Dovolme si upozorni na pr zsad, ktormi by sme sa mali riadi, aby sme znili
v budcnosti ohrozenie smren najm podkrnym hmyzom.

- zsada: V zemiach s 5. stupom ochrany vyli bezzsahovos v prpade opatren na
eliminciu podkrneho hmyzu.

- zsada : Zabezpei znenie ohrozenia lesnch porastov celoplonmi opatreniami
u vetkch subjektov obhospodarujcich lesy (zkaz prepravy neasanovanej
hmoty).

- zsada : Prednostne zabezpei dopravn sprstupnenie smrekovch porastov
zodpovedajce modernm abovm technolgim.
41


- zsada : Zalesovanm vzniknutch holn a vchovou vytvra porasty s drevinovou
skladbou zabezpeujcou staticky a ekologicky stabilnejie porasty.

- zsada : V prpade vch kalamt spsobench abiotickmi initemi (vietor, sneh,
nmraza, zosuvy pdy) spolu so spracovanm realizova ochrann opatrenia proti
premnoeniu podkrnikov.

Nech s nm prkladom a vzvou kalamity vekho rozsahu v minulosti, pri ktorch
nikdy nedolo k takmu nrastu nslednch kalamt ako v sasnosti.

Adresa autorarov:
Herud Jozef, Ing., Brunk Jozef, Ing., Poleta Frantiek, Ing.
LESY SR, .p. Odtepn zvod Nmestovo
Miestneho priemyslu 569, 029 01 Nmestovo
E-mail: jozef.herud@lesy.sk, jozef.bruncak@lesy.sk, frantiek.poleta@lesy.sk


















42

MODERN METDY USKLADOVANIA DREVA Z NHODNCH
AIEB

MODERN METHODS FOR STORING OF WOOD FROM INCIDENTAL
FELLINGS

MILO GEJDO, JOZEF SUCHOMEL, VLADO GOGLIA

Abstract
The paper deals with the description of classical, but also new - a progressive storage methods of raw wood
assortments from accidental felling. Described are the basic principles, approaches and economic criteria for
selected storage methods which are suitable for storage of timber from accidental felling. They are also the
working and technological processes in the use of different methods of storage and potential to achieve the
economic benefits. In this work, we focused mainly on usability in the Slovakia and the principle of choosing a
suitable method of logs conservation.
Keywords: the storage methods of wood, accidental felling, wood quality, value of wood

1. VOD

Sasn technologick rieenia vo vyspelom lesnom hospodrstve umouj pomerne
rchle a kvalitn spracovanie rozsiahlych nhodnch aieb tak, aby nedolo k znehodnoteniu
drevnej suroviny. Toto kontatovanie plat za predpokladu dostatku kapact vhodnch strojov
a zariaden. V niektorch prpadoch vak prevdzkov podmienky neumouj rchle a
efektvne spracovanie vekho mnostva kalamitnho dreva a jeho okamit umiestnenie na
trh, resp. priame dodanie spracovateom.
U samotn psobenie kodlivch initeov zapriujcich nhodn abu me by
natoko detrukn, e kvalita dreva vyaenho z porastov postihnutch kalamitou vrazne
klesne. Aj naalej je vak, v zvislosti od viacerch faktorov (poveternostn podmienky,
podmienky na rozmnoovanie a vvoj biotickch kodcov, podmienky a dka skladovania),
vystaven riziku alieho zniovania jej kvality (znehodnotenie hnilobou alebo hmyzom).
Druhm faktorom je t skutonos, e skutone rozsiahle nhodn aby mu v uritej miere
ovplyvni rovnovhu na trhu s drevom, pretoe sa vyznauj zvenou koncentrciou objemu
drevnej hmoty na relatvne malom priestore (trhu) v pomerne krtkom asovom seku.
Modern metdy uskladovania dreva pochdzajceho z nhodnch aieb s innm
nstrojom na eliminciu tchto nevhod. Doku inne uchova kvalitu vyaenho dreva aj
dlh as a zrove s efektvnym nstrojom pre kontinulne rozloenie dodvok vieho
mnostva dreva.
V prspevku podrobne popeme niektor modern spsoby uskladovania
sortimentov surovho dreva, ktor spaj vetky parametre na eliminciu uvedench
nevhod.

2. PROBLEMATIKA
Hlavnm dvodom preo boli rozvjan metdy dlhodobho uskladnenia sortimentov
surovho dreva, je udranie ich kvalitatvnych vlastnost na rovnakej rovni ak vykazovali
v ase ich aby. Hlavnm zmerom je tak udra ich kvalitu na rovni, ktor je stle
atraktvna pre potencilneho kupujceho. Navye sa dlhodobm uskladnenm guatiny d
ovplyvni aj situcia na trhu s drevom, z hadiska kontinulneho rozloenia objemov
dodvanho dreva na trh.
V zvislosti od asovho obdobia meme skladovanie guatiny rozdeli do dvoch
skupn:
43

- Krtkodob uskladnenie guatiny v lese, hne po abe stromov (spravidla od niekokch
dn a do niekokch tdov).
- Dlhodob uskladnenie guatiny (nasleduje po kalamitch, t.j. od niekokch mesiacov a
po niekoko rokov).
S dlhodobejm uskladnenm guatiny s spojen rizik: tvorba trhln po rchlom
suen prdenm vzduchu v exteriroch (hranin je hodnota vlhkosti dreva pri bode nastenia
vlkien cca 30 %); strata farby, resp. farebn zmeny dreva; napadnutie hmyzom (podkrny
hmyz alebo technick kodcovia dreva); znehodnotenie dreva hnilobou (psobenm hb).
Prejavy tchto rizk s dsledkom nevhodnho skladovania a starostlivosti o vyaen drevo.
Spsobuj iaston alebo vrazn znenie jeho kvality a hodnoty. V extrmnych prpadoch
me djs k plnmu znehodnoteniu dreva. Prve rozsiahle nhodn aby s jednm
z faktorov, ktor zvyuj nronos na logistick zabezpeenie spracovania a nslednho
odbytu vekho mnostva dreva. Dobrou vobou uskladovacej metdy meme inne
ovplyvni to, e sa drevo nebude alej kvalitatvne znehodnocova. Zrove toto rieenie
umouje aj plynul dodvky surovho dreva na trh. Takto je mon udra rovnovhu medzi
ponukou a dopytom. V zvislosti od dky skladovania me k zneniu kvality drevnej
suroviny prispie mnostvo faktorov, ktor vyaduj rzne druhy stratgi uskladnenia.
Hlavnm cieom po splen stromu, resp. spracovan polomu by malo by zabrnenie
strate relatvnej vlhkosti dreva pod rove 120 % a 100 % pre ihlinat stromy a pod rove
80 % pre listnat stromy. V dsledku tohto odporania by sa guatina nemala odkrova.
Kra je povaovan za najlep ochrann materil vrezov a mala by by odstrnen len
vtedy, ak existuje riziko napadnutia vyaenho dreva podkrnym hmyzom. Kra chrni
nielen proti strate vlhkosti, ale tie chrni drevo pred pokodenm pri manipulcii s nm.
Navye sa kra asto vyuva aj pri hodnoten kvality drevnej suroviny, resp. jej vlastnost,
kde je asto indiktorom vskytu pomiestneho kvalitatvneho znaku (napr. zarastenej hre).
Pokia sa drevo uskladuje na dlhie asov obdobie existuj dve stratgie zameran na
relatvnu vlhkos dreva:
- Zabezpei, aby surov drevo bolo uskladnen v podmienkach vysokej relatvnej vlhkosti
(cca 100 % alebo 80 % k hmotnosti suiny).
- Znenie prrodnho obsahu vlhkosti v dreve na bod nastenia vlkien, tak rchlo, ako je to
mon (cca 20 - 30 % obsah vlhkosti k hmotnosti suiny).
Riziko znehodnotenia drevnej suroviny je najvyie poas leta: cca od mja do oktbra
v prpade listnatch drevn a od marca do oktbra v prpade ihlinatch drevn (PISCHEDDA
a kol., 2004).

3. VOBA METDY USKLADNENIA
Sprvna voba metdy uskladnenia zvis najm od:
- typu nhodnej aby (rozsah a druh kodlivho initea),
- druhu drevn, ktor je potrebn uskladni,
- spsobu pokodenia stromov (leiaci, naklonen, visiaci, nalomen, zlomen a pod.),
- predpokladanej potrebnej dky uskladnenia (1 vegetan perida a niekoko rokov),
- organizcie a rchlosti prce,
- dostupnosti skladovacch miest a ich manipulanej kapacity v zujmovom zem,
- potreby finannho a personlneho zabezpeenia,
- prvnych aspektov (potreba povolen, vnimiek, stupe ochrany lesa at.),
- ochrany a bezpenosti pri prci,
- aktulnej situcie na trhu s drevom a vrobkami z dreva.
Prioritou pri kadom uskladnen dreva je udranie jeho hodnoty tm, e sa chrni jeho
kvalita. Okrem toho je potrebn organizova marketingov stratgiu tak, aby sa
kontrolovanm predajom sortimentov surovho dreva zabrnilo prepadu ich cien. Dleit s
44

tie celkov nklady na konkrtnu metdu (vrtane dopravy, nradia, drby, at.), ktor
mu by rovnako ako hodnota dreva viazan na dlhiu dobu, o predstavuje pomerne vysok
finann za.
Nchylnos na pokodenie je vemi variabiln v zvislosti od druhu dreviny. Prav jadrov
dreviny (napr. duby) maj dobr predpoklady pre dlhodob udranie kvality a nie je pri nich
nevyhnutn prija vetky opatrenia, zatia o beov dreviny (napr. javory) vyaduj
okamit opatrenia, aby sa predilo ich aliemu znehodnocovaniu. V zvislosti od
pecifickch vlastnost jednotlivch druhov drevn sa mus vybera optimlna stratgia
uskladnenia (PISCHEDDA a kol., 2004).
Tab. 1 Systematika metd konzervcie dreva
Skupina (Princp) Metda Popis
Uskladnenie In Situ
Kmene sa ponechvaj nespracovan na
mieste v poraste
iv konzervcia pokodench
stromov
In situ skladovanie ivch, vyvrtench
stromov s dostatonm kontaktom koreov
s pdou
Prirodzen vysuovanie
transpirciou
In-situ skladovanie celch stromov (s
korunou) s prienym prerezanm na bze
kmea (aba stromov na tabak)
Mokr uskladnenie
Uskladnenie pod (kontrolovanmi)
vlhkostnmi podmienkami, ktor udruj
drevo nasten vlhkosou
Kompaktn postrekovanie
hromd vodou
Kompaktn postrekovanie hromd s vodou
(vrezy s krou)
Baznovanie (ponranie do vody) Uskladnenie vrezov je v stojacej alebo
tecej vode (vrezy s krou)
Uskladovanie pomocou
adovho krytu
Uskladnenie vrezou pod umelo
vytvorenou vrstvou adu (vrezy s krou).
Skladovanie s za podmienok suenia
Skladovanie za psobenia
(nekontrolovanho) podmienok suenia,
s rchlym alebo pomalm suenm
vrezov
Presuenie vrezov v krytch
hromadch
Presuenie vrezov v krytch hromadch
(vrezy odkrnen)
Rchle presuenie vrezov na
otvorench hromadch
Rchle presuenie vrezov na otvorench
hromadch (vrezy odkrnen)
Skladovanie v atmosfrickch
podmienkach vlhkosti
Skladovanie (nekontrolovan) poas
meniacich sa podmienok
Kompaktn hromady Kompaktn hromady (vrezy s krou/bez
kry)
Kompaktn hromady kryt
plastovmi fliami
Kompaktn hromady kryt plastovmi
fliami (vrezy s krou/bez kry)
pecilne metdy Uskladnenie vrezov s vylenm
kyslka, kompaktn hromady
zabalen v plastovch flich
Kompaktn hromady zabalen a zapeaten
v plastovch flich. Vsledkom je
konzervcia v atmosfre bez kyslka
(vrezy s krou)
Kompaktn hromady kryt
geotextlnou tkaninou
Kompaktn hromady kryt geotextlnou
tkaninou (vrezy s krou)
Kompaktn hromady kryt
s minerlnou suspenziou
Kompaktn hromady kryt s tenkou vrstvou
minerlnej suspenzie (ochrana proti hmyzu)
Skldky v trkoviskch Kompaktn hromady uloen v diere
v zemi, alebo na rovnej zemi pokryt
hrubou vrstvou hliny/pdy
Skldky v baniach Uskladnenie v nepotrebnch banskch
tuneloch a tlniach
Kompaktn hromady nad hornou
hranicou lesa
Kompaktn hromady nad hornou hranicou
lesa (vrezy s krou)
Skldky v snehu Kompaktn hromady zakryt vrstvou snehu
Kompaktn hromady zakryt
organickm materilom
Kompaktn hromady zakryt s drevnmi,
krovmi tiepkami, pilinami at...
Doplnkov skladovacie opatrenia
Doplnkov opatrenia k hlavnm
metdam (integrovan metdy)
Chemick ochrana Ochrana dreva chemickmi prostriedkami
Biologick ochrana Ochrana dreva biologickmi prostriedkami
Fyziklna ochrana Ochrana dreva fyziklnymi prostriedkami
(napr. zapeatenie koncov vrezov a pod.
kodliv initele na uskladnenom dreve potrebuj pre svoj vvoj hlavne vlhkos,
kyslk a sprvnu teplotu. Ako hranin mono povaova relatvnu vlhkos dreva na rovni
25 %. Pod touto hranicou sa vvoj hb, plesn a hf zastav. Teplota pod 10C znane
spomauje vvoj plesn, priom teplotn optimum pre ich vvoj nastva pri teplotch nad
18C. Obmedzenie prstupu kyslka zastav nielen vvoj hb ale aj ostatnch biologickch
kodcov. V tabuke 1 uvdzame kompletn systematiku metd uskladovania dreva
z nhodnch aieb. Vzhadom na obmedzen rozsah prspevku popeme len
45

najpouvanejie modern metdy uskladovania guatiny. Vina z nich vznikla
v Nemecku a ich vvoj urchlili hlavne rozsiahle vetrov kalamity z konca 90-tych rokov.

3.1 Uskladnenie In Situ
Ide o takzvan iv konzervciu stromov, ktor sa vyuva hlavne pri nhodnch
abch spsobench veternmi smrami pri stromoch, ktor nie s plne vyvrten a ich
koreov kol m stle dostaton kontakt s pdou. Vyuva sa tak prirodzen hospodrenie
s vodou v bunkch a obranyschopnos stromov, ktor spomauje vysychanie stromov. Tto
metda bola overen na buku (obrzok 1), duglaske, smreku, borovici a borovici sosne. Pre
uplatnenie tejto metdy je potrebn splnenie tchto aspektov:

- Koreov kol je len nadvihnut a nie je plne
oddelen od pdy;
- Korene potrebuj dostaton kontakt s pdou
(existujci kontakt medzi koreovm
systmom/pdou by mal by v rozpt od min. 20 do
25 % objemu koreov);
- Pokodenie kmea a koruny nesmie by vekho
rozsahu;
- Prpustn je iba nepriame slnen iarenie na kme
a koreov kol (prirodzen alebo umel tienenie);
- Nehroz riziko napadnutia podkrnym hmyzom;
- Sinnos so zkonmi 543/2002 Z.z a 326/2005
Z.z.

Obr. 1 Konzervcia buka in situ (zdroj: www.stodafor.org)

alie faktory, ktor je nevyhnutn bra do vahy pri zvaovan pouitia tejto metdy
s najm: sklonov pomery (svahy vemi mierne a mierne, kde nehroz riziko odtrhnutia
koreovho kola od pdy a samovon pohyb stromu), expozcia (vyslovene nevyhovujce
s najm jun, juhovchodn, juhozpadn expozcia z hadiska rizika nadmernho
slnenho iarenia), synzia podrastu (pri dostatonej synzii existuje predpoklad uzatvorenia
jej zpoja nad kmeom pokodenho stromu, ktor v takchto podmienkach mono skladova
aj 1 rok).
Vhodami s okamit skladovanie bez predchdzajceho spracovania stromov (spiovanie,
manipulcia, odkrovanie, doprava vrezov) a nie je potrebn budovanie skladovacieho
priestoru. Nie je potrebn iadne technick vybavenie a na cel metdu s nzke nklady (len
na kontrolu kvality dreva). Tto metda me by povaovan za lacn alternatvu inch
spsobov ochrany, ale len na obmedzen as. Pre dreviny s rozvinutm a bohatm
koreovm systmom je mon s touto metdou uvaova po urit as na uchovanie
hodnoty dreva, pokia sa vyrieia naliehavejie kody.
Nevhodami s hlavne: zvislos na klimatickch podmienkach, nekontrolovaten
vvoj obsahu relatvnej vlhkosti v dreve, skladovac as je limitovan a riziko vzniku
neakceptovatench sekundrnych pokoden drevnej hmoty (pokodenie podkrnym a
drevokaznm hmyzom). asto tie dochdza k spleniu kry slnenm iarenm
a nslednmu zapareniu v povrchovch vrstvch dreva. Rozhodnutie o tom, i stromy maj
by uskladnen touto metdou zvis od osobnch sksenost a individulneho posdenia
lesnckymi pracovnkmi.
Veobecne spenos tejto metdy zvis na troch hlavnch faktoroch:
46

a) Nchylnos jednotlivch druhov drevn. Vemi nchyln (1 vegetan obdobie riziko
zamodrania) s borovica, smrek, javor, hrab, jase, topo; Nchyln (1 vegetan
obdobie) s borovica sosna, buk, brest, jela, erea, orech; Rezistentn (2 vegetan
obdobia) s duglaska, smrekovec, tis, dub, gatan, agt.
b) Typ pokodenia stromov/koreov: o najv kontakt medzi koreovm systmom
a pdou, minimlne pokodenia kmea a koruny pre zabrnenie rchlemu vysychaniu.
c) Stupe plonho pokodenia (rozptlen alebo nie) stromov: bu s pokoden stromy
chrnen pred priamymi slnenmi lmi alebo s vystaven priamemu slnenmu
iareniu. m via je miera priameho slnenho iarenia, tm horia je innos
ochrany z dvodu rchlejieho poklesu obsahu vlhkosti v dreve.
Tto metda umouje sledovanie kvality dreva po cel as uskladnenia v poraste.
Mu sa pri tom zohadova nasledujce ukazovatele vitality: klivos, schopnos
vrcholcov narovna sa, vron ivice, vskyt alch organizmov (kra pokryt machmi alebo
koreov kol pokryt rastlinami), zmeny v obsahu vlhkosti.

3.2 Mokr uskladnenie
Princp tejto metdy spova hlavne v udriavan vysokho obsahu vlhkosti v dreve o
m za nsledok obmedzen obsah kyslka, m sa zabrni monmu ataku hmyzch kodcov
a vrazne sa zni riziko pokodenia dreva hubami (najm zaparenm a hnilobou), kee prli
vysok vlhkos dreva neumouje ich vvoj a rozvoj. V lesnckej praxi je mon udriavanie
vysokho obsahu vlhkosti dosiahnu viacermi spsobmi. Najpouvanejie s vak metdy
postrekovanm vodou, baznovanm (kpanm) dreva vo vodnej ndri a najm v zimnom
obdob ochrana hromd dreva adovou barirou, resp. uskladnenie vrezov vo vlhkch
pilinch. Z praktickch dvodov sa niekedy na tento el vyuvaj aj prrodn vodn toky,
ktor sa prehradia a v zhromadenej vode sa
uskladuj vrezy.Uskladovanie guatiny
z nhodnch aieb pod vodnmi postrekmi
(obrzok 2) patr medzi najpouvanejie metdy
uskladnenia. Pouitm postrekovaov vody sa
udriava vlhkos dreva na maximlnej rovni.
Hlavnm cieom je udra vysok koncentrciu
povrchovej vody v dreve, ktor psob ako
kyslkov barira proti psobeniu hb a inch
biotickch kodcov. Metda bola spene
overen na drevinch buk, smrek, borovica, jeda
a dub.
Obrzok 2 Uskladovanie dreva pod vodnm postrekom (zdroj: www.stodafor.org)

Faktory, ktor je potrebn bra do vahy pred rozhodnutm poui tto metdu s:
- Lokalita uskladovacieho miesta (preferovan s zvetern lokality);
- Pdne a ternne podmienky skladovacieho miesta (prejazdy vozidiel, drene at.);
- Povolenia na zriadenie loiska (predpisy a zkony);
- Dostupnos vodnho zdroja;
- Dostupnos elektrickej energie;
- Vzdialenos k spracovateskmu zvodu;
- Monosti dohadu/kontroly.
Vhodami tejto metdy s hlavne: monos skladovania na dlhie obdobie. Metda je
relatvne bezpen o sa tka rizika alieho znehodnotenia dreva v porovnan s inmi
metdami. Je mon skladova pomerne vek objemy drevnej hmoty (od desiatok do tiscov
m
3
guatiny). Metda je dobre prepracovan a k dispozcii je vea informci o technike
skladovania a kvalite dreva. Drevo uskladnen tmto spsobom bez problmov spracvaj
47

a akceptuj vo vine spracovateskch prevdzok a rez takto uskladnenm drevom je hlad
a plynulej. Monitoring kvality dreva je mon sprvnym manamentom postrekovania
vodou. V porovnan s baznovanm vrezov je manipulcia s vrezmi ovea jednoduchia.
Hlavn nevhody tejto metdy s: Pomerne vek investcie, ktor s potrebn pred
samotnm uskladnenm na vybudovanie loiska so zavlaovacm systmom, iaston
farebn zmeny na uskladnenom dreve a po ase horie impregnan vlastnosti dreva. Pri
spracovan dreva je potrebn pota s potrebou dlhieho asu suenia vrobkov z dreva.
V porovnan s baznovanm dreva sa spotrebuje vie mnostvo vody a v obdobiach
s vysokou teplotou vzduchu s potrebn astejie kontroly uskladnenho dreva (2 x denne).
Pre dosiahnutie dobrch vsledkov pri tejto metde sa z praktickch sksenost
odpora dodra 9 zkladnch bodov:
1. asov interval medzi splenm dreva a uskladnenm pod postrekovaom by mal by o
najkrat. Najm poas teplej peridy. Interval sa me pohybova od niekokch dn do
2-3 tdov v zvislosti od poveternostnch podmienok.
2. Uskladova by sa mali iba erstvo splen alebo stromy erstvo spracovan z nhodnej
aby.
3. Priene prierezy vrezov by mali by ist, bez trhln a prznakov infekcie hubami.
4. Vrezy sa neodkruj, aby sa zabrnilo ich zbytonmu vysaniu.
5. Pri ukladan dreva na hromady sa drevo mus uklada opatrne a starostlivo tak, aby boli
vetky vrezy v jednej rovine. Hromady by mali by vysok 4-5 m rozdelen poda
druhov drevn a hrbkovch tried.
6. Samostatn postrekova sa umiestuje priamo na konci vrezov (hlavne na koncovch
elch/apoch vrezov).
7. Denn kontroly s potrebn kvli rieeniu problmov potencilneho pokodenia dreva,
v priebehu teplejch perid vykonva kontrolu aj viackrt za de.
8. Vrezy by mali by spracovan o najskr, ak je to mon, hne po skladovan.
9. Rezivo z vrezov, ktor boli skladovan touto metdou mus by suen sprvnym
spsobom (suenie vzduchom alebo v suiarni).
Prehad nkladov na tto metdu uskladnenia je v tabuke 2.

Tab. 2Nklady na konzervciu vrezov postrekovanm vodou (zdroj: PISCHEDDA a kol., 2004).
Nklady Priemern nklady
(/m
3
)
Minimlne
nklady (/m
3
)
Maximlne nklady
(/m
3
)
Prpravn nklady 13 6 34
Nklady na rozvrstvenie 8,3
Prevdzkov nklady 1,8 /m
3
/rok 1,4 /m
3
/rok 2,2 /m
3
/rok
Nklady po skonen skladovania 2,5 11
Priemern nklady na tto metdu sa pohybuj pribline v rozpt 10 20 .m
-3
.
Dka skladovania touto metdou by nemala pri drevine smrek presiahnu 3 a 6 rokov, pri
borovici najmenej 2 roky a pri buku maximlne 2 roky (SUCHOMEL, GEJDO, 2009).
Druhou metdou pre zvenie obsahu vlhkosti v guatine a zabrnenie jej vysychaniu
je baznovanie dreva (ponorenie dreva do stojatej vody obrzok 3).
Podmienkou pre uplatnenie tejto metdy je dostupnos umelch alebo prrodnch
vodnch ndr (rybnky, bazny a pod.). Pri vyuvan prrodnch vodnch ndr je
samozrejme nutn aj shlas prslunch orgnov. Potrebn s aj dostatone kvalitn
prstupov cesty a vtan je aj monos vypustenia celho objemu vody z vodnej ndre.
Skladovan vrezy musia by erstv. Metda sa spene uplatuje pri drevinch buk, dub,
smrek, borovica a jeda.
Vhody s podobn ako pri postrekovan dreva s tm rozdielom, e nklady na drbu s pri
metde baznovania ovea niie ako pri postrekovan.
48

Okrem rovnakch nevhod ako pri
postrekovan dreva me baznovanie
pri drevine buk spsobi farebn zmeny
dreva (ltnutie, erveno-hned), ktor
s vraznejie ako pri metde
postrekovania. alou nevhodou je
monos uvoovania koloidnch ltok
z dreva do vodnho zdroja, o me
ma pri potencilnych zdrojoch pitnej
vody nepriazniv nsledky. Drevo by
malo by po rezan oetren pre
zabezpeenie farebnej jednotnosti.
Obr. 3 Baznovanie dreva (zdroj:www.stodafor.org)

Pri plnovan nkladov prichdzaj do vahy dve varianty:
- Vodn plocha u existuje, nie s potrebn iadne vkopov prce, ale je potrebn trkovanie
njazdov, zalenenie zariaden na plnenie a vyprzdovanie vody nklady cca 15 /m
3
bez
DPH.
- Vodn plocha mus by vybudovan, poaduj sa vkopov a in prce, je potrebn
trkovanie njazdov nklady cca 35 /m
3
bez DPH.
Aj napriek pomerne vysokm nkladom je potrebn zdrazni, e takto vyuit
prrodn plochy sa mu aj naalej vyuva pre rybolov, turistiku, zsobre vody pre zver
at. V prpade alej rozsiahlej nhodnej aby me by vodn plocha optovne pouit
takmer ihne bez alch nkladov (PISCHEDDA a kol., 2004).
alm variantom mokrho uskladnenia je uskladnenie v adovom mokrom sklade
(obrzok 4).
Zmysel adovho mokrho skladu je v tom, e aj poas
zimnch mesiacov je drevo vystaven teplejm
a suchm peridam, ktor zapriuj zniovanie
vlhkosti dreva, v dsledku vyparovania. Vytvorenm
svislej adovej prikrvky (panciera) zavlaovanm pri
teplotch pod 0C sa zabrni zniovaniu vlhkosti dreva,
priom alie zavlaovanie u nie je potrebn. Takto
oetren drevo je potom mon spracova najskr na jar
po roztopen adu (SUCHOMEL, GEJDO, 2009).
Obr. 4 adov mokr sklad (zdroj: ODENTHAL, 2005)
alm z monch spsobov mokrho uskladnenia je ochrana guatiny pomocou
vlhkch piln. Guatina sa nauklad do tesnch hromd a medzery medzi jednotlivmi
vrezmi a hromadami sa nsledne vyplnia vlhkmi pilinami. Piliny sa zavlauj priebene
v intervaloch alebo trvalo, s cieom udra v nich, a tm aj v guatine, vysok vlhkos.
Zvlhovanie dobre uahnutch piln sa me vykonva z kropiacich abov s otvormi
priemeru od 3 do 5 mm, z potrub, zo zbernch striech, vyuijc zrkov vodu, ale aj inmi
spsobmi. Tto metda sa v minulosti vyuvala najm na ochranu bukovej guatiny, napr.
v kombincii aj s postrekom (REINPRECHT, 2008).

3.3 Skladovanie za podmienok suenia

Pri odkrnen vrezov a ich sprvnom uloen tak, aby medzi nimi mohol dostatone
prdi vzduch (obrzok 5), sa d pomerne rchlo zni vlhkos dreva bez rizika pokodenia
biotickmi kodlivmi initemi (25-30 % vlhkos dreva). Metda bola overen pre dreviny
duglaska, jeda, smrek, smrekovec a borovica. Drevo sa uskladuje odkrnen.
49

Ako hlavn vhody tejto metdy je mon uvies:
- Hromady mu by udriavan v rmci bench
lesnckych prc v lesnch uvateskch celkoch.
- Nie s potrebn investin nklady na
postrekovae.
- Nie s potrebn pecilne povolenia.
- Nehroz riziko zneistenia ivotnho prostredia
v dsledku vypania itkovej vody.
-
Obr. 5 Suenie vrezov v hromadch s umelm krytom (zdroj:www.stodafor.org)

- Prstup na hodnotenie kvality vrezov je jednoduch a umouje prakticky okamit
obchodovatenos uskladnenho dreva.
- Mu sa vyuva vek hromady a do 200 m
3
, v zvislosti od dosahu hydraulickch
eriavov vyuvanch mechanizmov. V zvislosti od objemu loiska sa me plnova
objem odbytu.
- Konzervcia dreva sa vykonva s relatvnou vlhkosou pod rovou bodu nastenia
vlkien, zvyajne medzi 15 a 22 %, v zvislosti od poasia. To umouje dodvky
reziva, ktor je such, rozmerovo konzistentn, ubovonch prierezov, bez potreby
alieho umelho suenia.
- Rezivo vyroben z presuenej guatiny je do znanej miery rozmerovo konzistentn.
- Rezivo je mon nsledne rchlo sui v peciach, s ekonomickou efektvnosou
a vysokou kapacitou suenia.
- Presuen drevo sa ahie prepravuje.
- Nie je potrebn aplikcia insekticdov ak sa odkrnenie vykon vas.
Poas procesu uskladnenia je vysok pravdepodobnos vskytu trhln a infekci, ku
ktorm me djs najm v dsledku odkrnenia vrezov, hlavne v mieste prienych rezov.
Doba uskladnenia by mala by obmedzen na p mesiacov a vo veobecnosti je vhodnejia
skr pre rezivo ako pre guatinu. Nevhody metdy meme zhrn nasledovne:
- V zvislosti od poasia sa vek trhliny mu vytvori u v zaiatku skladovacieho
obdobia.
- Suenie vzduchom na vonom priestranstve je zvisl na poas, a preto je vemi ako
kontrolovaten.
- Ak je suenie prli pomal, mu drevo napadn plesne. Ak je suenie prli rchle,
vznik riziko nadmernej tvorby trhln.
- Piliarske spracovanie predsuenho dreva je energeticky nronejie ako pri erstvom
dreve.
- S potrebn nklady vynaloen na ukladanie dreva do hromd a na ich drbu.

Uskladovacie miesto by malo by zriaden na vzdunom a teplom mieste, ktor nie je
vystaven priamemu prudkmu slnenmu iareniu. Uskladnenie by sa malo vykona
nanajv tri tdne po odkrnen vrezov.
Pri tejto metde sa odpora uskladnenie erstvch vrezov, bez znmok pokodenia
hmyzom alebo napadnutia plesami. Nklady na prklade junho Nemecka predstavuj
pribline 10 /m
3
. V tom je zahrnutch 8 /m
3
na prepravu guatiny na skladovac priestor a 2
/m
3
na manipulciu a drbu s hromadami vrezov. Predenie doby uskladnenia m na
nklady mal vplyv (PISCHEDDA a kol., 2004).



50

3.4 Uskladnenie vrezov s vylenm kyslka

Princp tejto uskladovacej metdy je zaloen na absoltnom vylen kyslka,
v dsledku oho sa zabrni pokodeniu dreva hubami a hmyzom, ktor na svoj vvoj kyslk
potrebuj. Metda je vhodn pre viacero druhov drevn. spene bola otestovan na
ihlinatch drevinch (smrek, jeda, duglaska a borovica) a na listnatch drevinch (buk
a javor horsk).
Na spen realizciu metdy je potrebn rovn podkladov tern pre hromady,
plastov nepriepustn flie (napr. z polyetylnovho materilu), plynotesne spojen (zvaren)
konce fli, zdrav erstv drevo.
Uskladovacie miesto sa vol pozdne alebo priene na lesnch cestch. Dleit je
obojstrann balenie vrezov v plastovch flich (obrzok 6). Vynievajce konce listov fli
je potrebn zvari plynotesnm spojom. Dleit je aj kontrola stavu plastovch fli
a utesnenie prpadnch nikov. U tri dni po prekryt kles mnostvo kyslka na 0 % a
mnostvo oxidu uhliitho stpne na 25 %, postupne sa vak poas dlhieho obdobia
signifikantne zniuje. Pre zaistenie kvality drevnej hmoty je tie dleit zaistenie vysokej
vlhkosti dreva. Drevo chrni niekoko vrstiev pecilnej flie, ktorej vrstvy zabezpeuj stle
prostredie, ktor nenaruia ani prpadne al kodcovia (hlodavce, vtctvo a pod.)
(SUCHOMEL, GEJDO, 2009).


Obr. 6 Konzervcia guatiny ochrannmi fliami (zdroj: www.stodafor.org)

Vhody tejto metdy meme zhrn nasledovne:
- Kvalita dreva pri uskladnen touto metdou je pomerne dobr aj poas dlhieho obdobia
uskladnenia.
- Je to jedin metda vyuiten pre uskladnenie dreva na dlhie obdobie bez toho, aby
bolo drevo vraznejie pokoden.
- Metda je inn hlavne z hadiska zabrnenia znehodnotenia dreva vplyvom
fytopatognov, podkrneho a drevokaznho hmyzu poas uskladnenia.
- Nklady na drbu s nzke a zniuj tak celkov nklady.
- Nevhody tejto metdy s:
- Ochrann atmosfru mu narui hlodavce a nsledne ich predtori lky a kuny,
v prpade, e plastov flia nie je v poadovanej kvalite a vrstvch.
- Podklady hromd by mali by rovinn a piesit.
- Nroky na pracovnkov pri balen hromd s vysok, pretoe musia by zabalen
vzduchotesne.
- Metda je vyuiten pre pecifick oblasti, kde nie je mon ochrana dreva
postrekovanm.
- Metda je prcnejia v porovnan s tradinmi metdami.
51

Dleit je umiestnenie vstranch tab s vstrahou na nebezpeenstvo zadusenia
pri vnikan do plastovch fli. Experimenty preukzali, e kvalita dreva me by uchovan
aj na dlhie obdobie. V niektorch prpadoch boli spozorovan na hromadch vrstvy bielych
hb po otvoren plastovch obalov, ale bez akhokovek vplyvu na kvalitu dreva. Rovnak
typ sfarbenia sa vyskytuje aj pri skladovan mokrou a suchou metdou.
Tab. 3 Prklad nkladov pri konzervcii plastovmi fliami (zdroj: PISCHEDDA a kol., 2004).
Hromada Smrek/Jeda, dka:
18,5 m/ objem: 235 m
3

Hromada, Bukov dyharensk vrezy,
dka: 6,5 m/objem: 100 m
3

Materil /m
3
2,80 3,27
Amortizan nklady / m
3
0,70 0,7
Nklady na personl / m
3
3,32 6,14
Mimoriadne nklady / m
3
Exkavtor 0,33 /
Celkov nklady / m
3
7,15 13,03
Tto metda ponka alternatvu dlhodobej ochrany proti pokodeniu dreva hubami
a hmyzom, bez zvislosti na klme, expozcii uskladovacieho miesta a vekosti hromd.
Kompletn nklady za prv rok s porovnaten s nkladmi na baznovanie dreva. Vstupn
nklady na monitoring a drbu s nzke. Monitoring preverovania kompatibilnosti
a nepokodenia plastovch fli mus by vak vykonvan kontinulne a periodicky.
Monitorovanie kvality guatiny je mon len po rozbalen hromady. Poas doby uskladnenia
je mon monitorova len vntorn atmosfru (obsah kyslka/oxidu uhliitho) s meracm
prstrojom, ktor zostva mimo hromady (PISCHEDDA a kol., 2004).
daje o vntornej klme sa zhromauj v stanovench asovch intervaloch. Prklad
nkladov je zhrnut v tabuke 3. Celkovo sa udvaj priemern nklady pri mnostvch nad
5000 m
3
okolo 9 .m
-3
, pri mench mnostvch pribline 15 .m
-3
, na cel obdobie
uskladnenia. Pozitvne vsledky sa dosahuj pri dke skladovacej peridy pri ihlinatch
drevinch 4 roky a listnatch drevinch 2 roky (SUCHOMEL, GEJDO, 2009).

3.5 Doplnkov skladovacie opatrenia
Tieto spsoby ochrany uskladnenej guatiny nazvame aj integrovanmi metdami.
Patria sem hlavne prostriedky chemickej ochrany dreva, biologickej ochrany dreva
a fyziklnej ochrany dreva.
Chemick ochrana dreva sli na zvenie prirodzenej trvanlivosti dreva, to
znamen jeho odolnosti proti biologickm kodcom a abiotickm initeom. Pouva k tomu
vhodn typy chemickch ltok prostriedky na chemick ochranu dreva (REINPRECHT,
2008).
Chemick ochrann prostriedky s bu jednoduch zleniny alebo ich zmesi organickho,
alebo anorganickho pvodu pouvan na ochranu dreva pred znehodnotenm. Zkladnou
vlastnosou tchto ltok je ochrann innos: proti drevokaznm hubm (fungicdy), proti
drevokaznmu hmyzu (insekticdy), proti ohu (antipyrotick ltky), inhibtory chemickej
korzie (zvyuj odolnos dreva voi atmosfrickm vplyvom), odpudzujce vodu,
neprepajce UV iarenie a pod., resp. proti alm znehodnocujcim vplyvom
(SUCHOMEL, GEJDO, 2009).
Hlavnou zsadou je ich skor aplikcia, lebo po napadnut dreva kodlivm initeom
u nemaj iadan inok. Najlepia je aplikcia ete v zimnom obdob alebo skoro na jar.
Dleit je, aby oetrovan vrezy boli dokonale odvetven, prieny prierez bol na obidvoch
koncoch rovn a ist a odstrnili sa vetky neistoty z oblho povrchu kmea (hlina, blato,
liajnky a pod.). Aplikcia prpravku by sa nemala robi poas daa.
Poiadavky na chemick prpravok meme formulova nasledovne:
- rozpustnos vo vode, alebo inch rozpadlch,
- o najlepia schopnos ahko prenika do dreva (penetran schopnos),
- prinavos k drevu,
52

- trvanlivos,
- znen vylhovatenos z dreva,
- antikorozvnos voi drevu (nezniovanie jeho fyziklno-mechanickch vlastnost, voi
impregnanmu zariadeniu a pouvanm upevovacm prvkom - kovy, plasty a pod.).
- o najvyia zdravotn nezvadnos a alie pecilne vlastnosti poda elu pouitia.
Spsoby aplikcie mu by postrekom, natieranm, polievanm, ponranm,
injektovanm alebo tlakovm spsobom v pecilnych kotloch (vkuovo-tlakov
impregncia).
Na ochranu pred tvorbou vsunch trhln sa pouva ochrann nter vpennm mliekom
(biela farba, ktor odra sveteln le a zabrauje tak prehrievaniu dreva a jeho rchlemu
vysychaniu) alebo napr. v minulosti vyuvan LIGNOSAN. V sasnosti sa vyuva na tieto
ely napr. Pellacol (SUCHOMEL a kol., 2011). Pre ochranu dreva v exteriroch, vrtane
kontaktu s ternom s na slovenskom trhu dostupn napr. prostriedky Bochemit Forte, Deron
Plus Profi, Wolmanit CX-S, Wolmanit CX-10, Korasit CK (REINPRECHT, 2008).
Univerzlnym prostriedkom je prpravok GORI UNIVERSAL, ktor je vodn
drevoochrann podkladov prostriedok na bze alkydovej ivice, sliaci na ochranu proti
hubm spsobujcim zmodranie dreva, plese a zaparenie. Ochrana tmto prostriedkom je
doasn a nenahrdza prpadn neskorie oetrenie dreva. Nana sa ponranm alebo
striekanm, priom nanan mnostvo by malo ma 0,6 g aktvnej ltky na m
2
.
Spsob ochrany dreva aplikciou chemickch ochrannch prostriedkov patr medzi
najdrahie, pretoe obstarvacia cena ochrannch postrekov bva zvyajne dos vysok,
priom pri dlhom skladovan guatiny je potrebn ochrann postreky asto opakova. Je to
vak aj jeden z najinnejch spsobov ochrany dreva pred pokodenm kodcami
(SUCHOMEL, GEJDO, 2009).
Biologick ochrana dreva je zaloen na nasaden biologicky kontrolovatenho
initea, ktor rozklad najm huby a plesne. V sasnosti nie je ete dkladn preskmanie
monost nasadenia takchto initeov v lesnom hospodrstve. Zkladnou podmienkou vak
je, e inite mus ma schopnos kolonizova drevo bez jeho pokodenia takm spsobom,
ktor by ho znehodnotil, resp. znil jeho atraktivitu na trhu. Na innos jednoznane
vplvaj aj klimatick faktory, vrtane teploty zrok a vlhkosti vzduchu. Vhodou oproti
tradinej chemickej ochrane je najm potencilne niia za na ivotn prostredie. Ak sa
vak maj v lesnom hospodrstve vraznejie uplatni, tak by mali spa podmienky ahkej
kontrolovatenosti a ovldatenosti vvoja, jednoduchho nasadenia v prevdzke a mali by
by ekonomicky vhodn.
Fyziklna ochrana dreva je zaloen najm na zapeaten koncov vrezov. Znmy je
spsob ochrany bukovej guatiny ntermi exponovanch ast vrezu tak, aby sa zamedzilo
priechodu vzduchu a vody. Dobr vsledky sa dosiahli napr. v Dnsku spjanm vrezov
v mieste prienych prierezov a ich peatenm pomocou zmesi na bze asfaltu (Permaroof),
priom ak bol zmesou pokryt cel vrez dolo k zneniu podielu kd a o 85 90 %.
K dispozcii s aj tmely na bze vosku (napr. Anchorseal). V Nrsku bol na smrekovej
guatine pouit prpravok Santobrite (Sodiumpentachlorophent) + Borax + Lindn (HCH) +
DDT, prpadne bolo vyuit potiahnutie plastom. Takto aplikcia zabezpeila takmer 100 %
ochranu pred hmyzom, ale plastov zapeatenie malo u hniloby skr akceleran inok
(napr. pokodenie pevnkom ervenejcim - Stereum sanguinolentum). Aj ke u nie je
mon vyuva chlrovan fenoly, meme oakva, e bezpen a ekologicky prijaten
nhrada bude k dispozcii v blzkej budcnosti (PISCHEDDA a kol., 2004).

4. ZVER
S rozsiahlymi nhodnmi abami je takmer vdy spojen koncentrcia vysokho
objemu drevnej hmoty v krtkom asovom seku. Okrem sprvnej voby postupov
53

a technolgi jej spracovania je tie nevyhnutn vhodn marketingov stratgia a metda
uskladnenia, tak aby sa kvalita dreva, ktor u iastone znehodnotil kodliv inite, alej
nezniovala. Prve v takchto prpadoch nie je mon dodra veobecne platn zsadu:
drevo ame vtedy, ke je predan.
Metdy, ktor sme charakterizovali v naom prspevku s v praxi overen
a v konkrtnych podmienkach inn nstroje na zaistenie kvality dreva pre dlhie asov
obdobie a maj sli prve na rozloenie vysokej koncentrcie objemu v podobe dodvok na
trh za dlhie asov obdobie. Rovnako je nevyhnutn vhodne priestorovo a dimenzionlne
zvolen ukladanie dreva, vka rka hromd at. Pre predchdzanie pokodeniu hmyzom
a rozvoju hmyzch kodcov sa odpora tie udriavanie istoty v priestore skladov dreva
(asancia zvykov). Ochrann metdy uskladnenia maj aj niekoko inch variant, ktor sme
v prspevku neuviedli, spravidla vak ide o metdy, ktor s zaloen na rovnakch
princpoch, ale vsledky sa dosahuj inm postupom skladovania, resp. inmi
technologickmi a biologickmi prvkami.
S predpokladanm stpajcim rozsahom nhodnch aieb v budcnosti bude stpa aj
vznam tchto metd, ktor s zatia v lesnckej prevdzke na Slovensku skr ojedinelm
javom. Predaj dreva tvor takmer 90 % trieb lesnckych subjektov, preto zujem na
zachovan jeho kvality, km sa dostane k spracovateovi, bude nabera na vzname.
Rozvoj novch metd uskladovania dreva nastal prve v dsledku nhodnch aieb
vekho rozsahu, ako aj v dsledku pecifickho prstupu vld niektorch postihnutch krajn,
v ekonomicky silnch krajinch ako napr. Nemecko, Franczsko at. Vldy tchto krajn po
veternch smrtiach Lothar a Martin z konca 90-tych rokov 2 roky dotovali nklady na
uskladovanie a oetrovanie sortimentov surovho dreva pochdzajceho z tchto kalamt. Aj
z tohto pohadu je prstup v SR, kde v prpade takchto udalost leia nkladov poloky len
na strane lesnckeho sektora zrejm, e v budcnosti bude nutn k tejto problematike
pravdepodobne diferencovan prstup na vldnej rovni.
POAKOVANIE: Prspevok vznikol na zklade vsledkov vskumu rieenho v projektoch VEGA 1/0764/10
Vskum princpov a metd preczneho lesnctva. APVV LPP-0420-09 Analza bezpenostnch, zdravotnch a
hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick vyuitie

LITERATRA
ODENTHAL-KAHABKA, J. 2005. Handreichung Sturmschadensbewltigung. Hrsg.
Landesforstverwaltung Baden-Wrttemberg und Landesforsten Rheinland-Pfalz.
PISCHEDDA, D. a kol. 2004. Technical Guide on harvesting and conservation of storm
damaged timber. Team of experts from the Concerted Action QLK5-CT2001-00645
STODAFOR, CTBA 2004, 103 s.
REINPRECHT, L. 2008. Ochrana dreva, TU Zvolen, Vysokokolsk uebnica, ISBN 978-80-
228-1863-6, 453 s.
SUCHOMEL, J., GEJDO, M., 2009: abovo-dopravn technolgie. Sortimentcia dreva a
tovaroznalectvo v lesnctve. Vysokokolsk uebnica, TU Zvolen, ISBN 978-80-228-
2057-8: 292 pp.
SUCHOMEL, J., SLANK, M., GEJDO, M., LIESKOVSK, M. 2011. abovo-dopravn
technolgie I. (as Lesn aba), vysokokolsk skript, Technick univerzita vo
Zvolene, ISBN 978 80 228 2282 4, 237 s.
www.stodafor.org

Adresa autorov:
Ing.Milo Gejdo, PhD., doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc.
Technick univerzita vo Zvolene, Lesncka fakulta, Katedra lesnej aby a mechanizcie,T. G. Masaryka 24,
Zvolen 960 53, Slovakia, gejdos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk
Goglia Vlado prof.,Department of Forest Harvesting; Forestry Faculty Zagreb, Svetoimunska 25, 10 000
ZAGREB, Croatia,goglia@hrast.sumfak.hr;
54

ANALZA NHODNCH AIEB OD ROKU 1996

ANALYSIS OF INCIDENTAL FELLINGS FROM 1996 YEAR

ANDREJ KUNCA, MILAN ZBRIK

Abstract
Pest agents and damage caused by them are assessed by specialists from the Forest Protection Service. They
calculate all data annually from the whole Slovakia and estimate the development for next years. Out of those
data it is obvious that forest health is the worst within the last 15 years. The major pest agents are Spruce bark
beetle as well as wind. The most susceptible tree species is Norway spruce. Damage is occurring in northern and
central Slovakia. The source of bark beetle outbreaks are also nature protection areas as it is prohibited to control
pest agents as well as attractive wood inside these areas. The forest health and pest agents are also greatly
influenced by weather. If winters will not be much stronger and summer colder the bark beetle population
outbreak will last at least next 5 years.

Key words: pest agents, bark beetles, wind, calamity, sanitary felling

1. VVOJ NHODNCH AIEB

Vysok miera nhodnch aieb bola zaznamenan v rokoch 1993 a 1997.
Nasledujce obdobie a do roku 2004 bola situcia viac-menej stabilizovan na rovni okolo
40 %. Koncom roka 2004 sa vyskytla rozsiahla vetrov kalamita Albeta s rozsiahlymi
dsledkami. Spracovan objem tejto kalamitnej hmoty podstatne ovplyvnil objem vyaenej
hmoty v roku 2005 a iastone aj v roku 2006. Z mnohch dvodov ponechvan atraktvna
a kalamitn hmota mala zsadn vznam pre vvoj sekundrnych kodlivch initeov,
predovetkm podkrnych druhov hmyzch kodcov v rokoch 2005 a 2010 (Obr. 1).


Obr. 1. Podiel nhodnch aieb (erven) na celkovom objeme ronch aieb s prognzou (zelen) pre rok
2011



55


2. VSKYT KODLIVCH INITEOV 1996 2010

Evidencia vskytu kodlivch initeov sa odliuje od evidencie nhodnej aby
v zmysle metodiky Hlsen o vskyte kodlivch initeov L116, kee na tej istej drevnej
hmote sa me vyskytova aj niekoko kodlivch initeov, napr. vetrom pokoden porast
me by napadnut hnilobou alebo podkrnym hmyzom a teda tto hmota sa me
vyskytova aj viackrt medzi jednotlivmi kodlivmi initemi.
Za poslednch 15 rokov najvznamnejm kodlivm initeom boli abiotick initele,
z nich vietor. Nasleduje ich podkrny hmyz, antropognne initele a patognne huby (Obr. 2).
Tieto kodliv initele sa vyskytovali spolu na 50,2 mil. m
3
spracovanej drevnej hmoty.


Obr. 2. Objem spracovanej drevnej hmoty napadnutej hlavnmi skupinami kodlivch initeov za obdobie
rokov 1996 2010

2.1. Abiotick kodliv initele

Abiotick kodliv initele sa zsadnm spsobom podieali na nhodnch abch.
Najvznamnejm initeom bol vietor, ktor pokodzoval listne ako aj ihlinany vvratmi
a zlomami najm v rokoch 1996, 1999, 2002, 2004 a 2007 (Obr.3, Tabuka 1). V niektorch
rokoch bolo zaznamenan zven pokodenie drevnej hmoty adovicou (zaiatok roka
2001), suchom (2003) alebo snehom (zaiatok roka 2006).
Spracovvanie kalamt do roku 2002 bolo podstatne jednoduchie z hadiska
administratvnej zaaenosti. Po prijat zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny
sa spracovvanie kalamitnej hmoty spomalilo a na mnohch miestach erstv kalamitn
hmota zostala bez asancie. To bol impulz pre sekundrne biotick kodce, najm lykorta
smrekovho v smrekovch porastoch.

56


Obr.3. Vvoj objemu spracovanej drevnej hmoty pokodenej abiotickmi kodlivmi initemi

Tabuka 1. Zhrnutie dajov o najvznamnejch kalamitch na Slovensku za 15 ron obdobie (1996 a 2010)
Pvodca a obdobie vzniku kalamity Objem kalamity
Pokoden
dreviny
Postihnut regin
Vetrov kalamita z 8. 7. 1996 1,5 mil. m
3
SM (73 %) Horehronie
Vetrov kalamita v buinch z jna 1999 1,0 mil. m
3
BK (85 %) Horn Nitra
adovica z 24. 26. janura 2001 0,487 mil. m
3
BK (58 %)
OLZ Krupina,
Kriv, Hna
Vetrov kalamita z 27. 28. 10. a 16. 17.
11. 2002
1,5 mil. m
3
SM (80 %)
V. Tatry, Orava,
Spi, Slovensk
rudohorie
Vetrov kalamita z 19. 11. 2004 5,3 mil. m
3
SM (90 %) V. a N. Tatry
Snehov kalamita z janura 2006 0,46 mil. m
3
SM (87 %) Orava, Nzke Tatry
Vetrov kalamita z 18. a 19. 1. 2007 0,4 mil. m
3
SM (90 %) Nzke Tatry
Vetrov kalamita z 23. 24. 8. 2007 1,0 mil. m
3
SM (60 %) Gemer, Nzke Tatry
Vetrov kalamita zo 17.-19. 5. 2010 0,465 mil. m
3
BK (80 %) Mal Karpaty
Kalamita podkrneho hmyzu v smreinch
2004 2010
9,5 mil. m
3
SM (100 %)
V. a N. Tatry,
Orava, Kysuce,
Spi Gemer
Kalamita podpovky smrekovej
v smreinch 1996 2010
1,45 mil. m
3
SM (100 %) Kysuce, Spi
Kalamita mnky vekohlavej 2003 2006 50 tis. ha DB (95 %)
jun asti
Slovenska
Kalamitn hynutie jaseov 2004 2010 20 tis. ha JS (100 %)
rozptlen po
celom Slovensku

2.2. Podkrny a drevokazn hmyz

Najvznamnejm initeom je lykort smrekov Ips typographus, najohrozenejou
drevinou smrek obyajn Picea abies. Nrast spracovanej kalamitnej hmoty napadnutej
podkrnym a drevokaznm hmyzom zaal v roku 2003 a trv do sasnho obdobia (Obr. 4).
Mierny pokles v roku 2010 svis s klimatickmi podmienkami v roku 2010. V tomto roku
bol priemern hrn zrok 1220 mm, o je najviac za viac ako 100 rokov sledovania poasia
na Slovensku, dlhoron priemer je 751,3 mm. Druh najvy priemern hrn bol v roku
1937 a to cca 1010 mm. Tento vlhk priebeh poasia spomalil vvoj podkrnych druhov
hmyzu pod krou.
57

Vznam podkrneho a drevokaznho hmyzu sa zvil najm po roku 2002, po schvlen
zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny, ktor zsadnm spsobom zhoril
monosti spracovvanie kalamitnej hmoty.


Obr. 4. Vvoj objemu spracovanej drevnej hmoty napadnutej podkrnym a drevokaznm hmyzom

2.3. Patognne huby

Z patognnych hb m najv vznam podpovka smrekov Armillaria ostoyae na
smreku obyajnom Picea abies. Vraznej nrast bol zaznamenan v roku 1999, vysok stav
sa dr od roku 2003 (Obr. 5). Ohrozenmi reginmi s najm Kysuce, menej Orava a Spi.

Obr. 5. Vvoj objemu spracovanej drevnej hmoty napadnutej patognnymi hubami

2.4. Antropognne initele

Najvznamnejm antropognnym initeom pokodzujcim lesy s imisie. Ich
vznam poslednch 7 rokov kles (Obr. 6). V poslednch rokoch vrazne klesli imisie SOx,
narast zaaenie NOx.
58


Obr. 6. Vvoj objemu spracovanej drevnej hmoty napadnutej antropognnymi initemi

ZVER

Zdravotn stav lesov je urovan kodlivmi initemi najm vetrom a lykortom
smrekov. Najviac ohrozenou drevinou je smrek obyajn a vskyt je lokalizovan do
horskch oblast Slovenska. Len dslednou hygienou porastov je mon zabrni reniu
kodcov.

Poakovanie
Tento lnok bol vytvoren realizciou projektu Progresvne technolgie ochrany lesnch drevn juvenilnch
rastovch tdi ITMS: 26220220120, na zklade podpory operanho programu Vskum a vvoj
financovanho z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.

LITERATRA
KUNCA, A., ZBRIK, M., 2006: Vetrov kalamita z 19. novembra 2004. Nrodn lesncke
centrum, Zvolen, 40 s.
KUNCA, A., ZBRIK, M., NOVOTN, J. ET AL., 2007: kodliv initele lesnch drevn a ochrana
pred nimi. Nrodn lesncke centrum, Zvolen, 208 s.
NOVOTN, J., ZBRIK, M. (EDS.), 2004: Biotick kodcovia lesov Slovenska. Polnochem a.s.,
208 s.
ZBRIK, M. A KOL., 2006: Projekt ochrany lesa realizan projekt pre rok 2006. Nrodn
lesncke centrum, Zvolen, 140 s.
ZBRIK, M., KUNCA, A., NOVOTN, J., 2008: Hmyz a huby : atlas pokoden lesnch drevn.
Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav Zvolen, Zvolen, 178 s.
ZBRIK, M., NOVOTN, J. (EDS.), 2004: Kalendr ochrany lesa. Polnochem a.s., 94 s.


Adresa autorov:
Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Milan Zbrik, PhD.
Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav Zvolen, Stredisko lesnckej ochranrskej sluby
Lesncka 11, 969 23 Bansk tiavnica
kunca@nlcsk.org, zubrik@nlcsk.org




59

ABOV TECHNOLOGICK POSTUPY PRI SPRACOVVAN
NHODNCH AIEB A KVANTITATVNE UKAZOVATELE
V PODMIENKACH VLM SR .P., PLIEOVCE, LHC SKLEN

LOGGING PROCEDURES FOR PROCESSING OF SALVAGE
CUTTINGS AND QUANTITATIVE INDICATORS IN THE
CONDITIONS OF VLM SR .P., PLIEOVCE, UNIT SKLENN

JOZEF KRL

Abstract: This paper deals with the applied logging technological procedures used in conditions of Military
Forests and Estates SR, State Enterprise, forest management unit Sklenn, during processing of the large-scale
calamity in the spruce stands. Following the development and extent of felling the paper also describes logging
machines that was used for improvement the effectivity and efficience of the salvage cutting. The paper also
describes the development of quantitative indicators for the period 2006 - 2007, when forest stand in given area
was considerably damaged due to biotic and abiotic factors.

Keywords: harvester, technological process, spruce stand

V podmienkach VLM SR .p. sa ihlinat porasty s dominantnm zastpenm
smreka nachdzaj v psobnosti Sprvy lesov Plieovce, LHC Sklen. Vmera lesnch
pozemkov v LHC Sklen zastva vmeru 2 283 ha, z oho 437 ha pokrva vmera
odlench ast od LHC Sklen, tzv. satelitnch objektov. 1/3 vmery LHC Sklen sa
nachdza v Turianskej kotline v oblasti lesa 26 s miernymi svahmi s expozciou severnou
a severozpadnou. Geologick podloie tvoria pieskovce, trky a ly. Vyskytujce sa pdy s
oglejen a glejit, podzolovan. Ostatn 2/3 vmery leia na svahoch Kremnickch vrchov
v oblasti lesa 27 B v nadmorskej vke 600 927 m. Prevldaj svahy s vchodnou
a zpadnou expozciou. Geologick podloie tvor prevane andezit, a dacit. Vyskytujce sa
pdy s hned lesn pdy. Priemern ron teplota celho LHC je 5 8 C, vo vegetanom
obdob 14 15 C. Priemern ron hrn zrok sa pohybuje vo vke 750 1000 mm, cel
LHC Sklen spad do povodia Turca.


1. KVANTITATVNE UKAZOVATELE SPRACOVVANCH NHODNCH
AIEB V PODMIENKACH VLM SR .P. , LHC SKLEN

Vplyvom abiotickch initeov, najm psobenm vetra a snehu v mesiaci december
roku 2006, vznikom polomov a vvratov bolo pokodench a nsledne vyaench 6 600 m
3

drevnej hmoty. inky silnho vetra sa prejavili taktie v roku 2007, kedy bolo vznikom
alch polomov a vvratov pokodench viac ako 9 000 m
3
, zrove vak bol evidovan
zven stav poetnosti u podkrneho hmyzu (siln stupe odchytu), ktorho poetnos
v podmienkach priaznivho prostredia dosiahla v roku 2008 kulminciu. Priamym dsledkom
ataku biotickho kodcu bol objem vyaenej drevnej hmoty, ktor presahoval 52 000 m
3

drevnej hmoty na ploche 118 ha. V roku 2009 predstavoval objem nhodnej aby vplyvom
biotickch a abiotickch kodlivch initeov viac ako 23 000 m
3
drevnej hmoty, z oho
najvraznej podiel 20 000 m
3
predstavovala nhodn aba zaprinen biotickmi
initemi. Realizciou obrannch opatren bol v roku 2010 dosiahnut pokles objemu
nhodnej aby v dsledku pokodenia podkrnym hmyzom, avak vplyv vetra spsobil
60

nrast objemu nhodnej aby a teda vytvorenie vhodnch podmienok pre optovn zvenie
poetnosti podkrneho hmyzu v roku 2011.


Tab. 1: Prehad mnostva vyaenej drevnej hmoty v nhodnch abch poda vplyvu kodlivho initea
v jednotlivch rokoch sledovanho obdobia
kodliv inite aba nhodn v m
3

Celkom
m
3
2006 2007 2008 2009 2010 2011
Podkrny hmyz 590 7741 52801 20822 7181 9131 98266
Vietor 3972 9115 3395 2395 4948 4693 28518
Sneh 2668 156 0 320 36 0 3200
Vojensk prevdzka 0 100 0 0 10 0 110
Celkom 7230 17112 56196 23537 12175 13824 130094

V zvislosti od psobenia kodlivch initeov sa vyvjala truktra aieb
v porastoch nad 50 rokov veku (Obr. 1). Km v rokoch 2006 a 2007 bola ete realizovan
aba myseln, hoci je v roku 2007 zaznamenan znan pokles objemu myselnej aby
o viac ako 9 000 m
3
drevnej hmoty, tento trend vzhadom na postup vvoja pokoden
porastov vplyvom biotickch a abiotickch initeov u v roku 2008 nebol mon. Vplyvom
priaznivch podmienok prostredia poetnos podkrneho hmyzu vrazne gradovala, m bol
zaznamenan zven vskyt biotickch kodcov a ich rchle renie predovetkm
u smrekovch porastov vo veku nad 50 rokov. Poetnos podkrnika v roku 2008
kulminovala a od toho sa odvjalo aj mnostvo evidovanho objemu nhodnej aby (viac ako
55 000 m
3
). V roku 2009 bol evidovan pokles objemu nhodnej aby o viac ako polovicu
v porovnan s rokom 2008 (22 000 m
3
) na ploche 40 ha. V roku 2010 je optovne
zaznamenan pokles ako plochy tak objemu nhodnej aby o polovicu (10 000 m
3
). Vznik
nhodnch aieb u listnatch drevn bol podmienen vplyvom abiotickch kodlivch
initeov. V porovnan s objemom nhodnch aieb u ihlinatch porastov je objem
nhodnej aby u listnatch porastov zanedbaten. V porastoch vo veku nad 50 rokov
predstavoval objem nhodnej aby za sledovan obdobie rokov 2006 2011 celkom 120 000
m
3
drevnej hmoty. Kee jednm z prioritne prijatch opatren bol prednostn vkon
nhodnch aieb, podiel aieb myselnch v porastoch nad 50 rokov predstavoval za
sledovan obdobie 2006 2011 19 000 m
3
drevnej hmoty.

Obr. 1: Percentulny podiel objemu aieb v porastoch nad 50 rokov veku
za sledovan obdobie rokov 2006 2011

0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2006 2007 2008 2009 2010 2011
nhodn listnat
nhodn ihlinat
myseln listnat
myseln ihlinat
61

V porastoch do 50 rokov veku je evidovan za sledovan obdobie aj napriek
kalamitnmu stavu v porastoch rubnho veku, vkon myselnch vchovnch aieb, v tch
porastoch, kde ilo o splnenie elu vchovy, zlepenie zdravotnho stavu, zabezpeenie
hygieny porastu a zvenie stability porastu v celkovom objeme 9 000 m
3
drevnej hmoty za
sledovan obdobie. Avak vplyvom abiotickch kodlivch initeov je u porastov do 50
rokov veku evidovan objem nhodnch aieb v celkovej vke 8 600 m
3
za sledovan
obdobie. Najmarkantnej nrast bol evidovan predovetkm u ihlinatch porastov vo veku
do 50 rokov v roku 2007, kedy boli porasty pokoden inkami silnho vetra a snehu (Obr.
2)


Obr. 2: truktra podielu objemu aieb v porastoch do 50 rokov veku
za sledovan obdobie rokov 2006 2011



2. ABOV TECHNOLOGICK POSTUPY PRI SPRACOVVAN
NHODNCH AIEB V PODMIENKACH VLM SR .P. , LHC SKLEN

Po inkoch biotickch kodcov (sneh a vietor) v roku 2006 a 2007 bol zaat vkon
nhodnch aieb a vykonan iaston spracovanie kalamitnej hmoty. Zdravotn stav
porastov si vyadoval pri spracovvan nhodnej aby okrem likvidcie suchrov aj
odstrnenie aktvnych chrobaiarov v prechodnej zne medzi napadnutmi a zdravmi
stromami. Zo zaiatku platnosti LHP 2005 2007,boli na spracovanie nhodnej aby volen
klasick technolgie aby a pribliovania drevnej hmoty a klasick abov technick
prostriedky, teda lesn kolesov traktory a univerzlne kolesov traktory poda
technologickej typizcie pracovsk. Prevane bola realizovan stromov metda, kedy surov
odvetven kmene boli priblen na lokalitu odvozn miesto a nsledne bola vykonan ich
manipulcia na uren sortimenty. aba bola vykonvan abovmi skupinami, priom za
denn zmenu pracovn skupina takto spracovala v priemere 40 m
3
drevnej hmoty.
Vzhadom na popisovan priebeh vznik a masvne renie resp. zvyovanie plochy
pokodench smrekovch porastov najm vo veku nad 50 rokov, v obdob na prelome rokov
2007 a 2008, bolo nevyhnutn pristpi k vyuitiu innejch a efektvnejch abovch
technolgi a uplatni nov abovo technologick postupy. Z tohto dvodu boli vyuit
monosti viac operanch technolgi harvestorov ROTTNE v spojen s monosami vyuitia
vvoznej spravy ROTTNE. V podmienkach kalamity boli do prce v roku 2008 nasaden
harvestory v pote dva kusy a dve vvozn kolesov spravy (Obr. 3 a 4). Uplatovan bola
0
1
2
3
4
5
2006 2007 2008 2009 2010 2011
t
i
s
.

m
3

nhodn listnat
nhodn ihlinat
myseln listnat
myseln ihlinat
62

sortimentov metda s triedenm drevnej hmoty na sortimenty so zohadnenm hrbok
a kvality (III A/B, III C, agregt, vlknina). V priebehu jednej pracovnej zmeny bolo
harvestorom spracovanch pribline 180 200 m
3
drevnej hmoty, o vrazne urchlilo
postup spracovvania nhodnch aieb v roku 2008 bolo takmto spsobom spracovanch
pribline 9 000 m
3
drevnej hmoty. Meranie hrbok a zatrieovanie do kvalitatvnych tried
prebiehalo na lokalite PE, o si vyadovalo podstatn posilnenie poetnosti
vykonvajcich lesnkov a teda dolo k doasnmu preloeniu zamestnancov z LHC Le na
LHC Sklen. Samotn odoberanie drevnej hmoty a jej oznaovanie ttkom a nsledn prijatie
do potaa LATS BACHER a neskr NOMAD prebiehalo na lokalite Odvozn miesto.

Obr. 4: Vyuitie vvoznch sprav Obr. 3: Vyuitie viacoperanch harvestorovch
technolgi
Za roky 2005 2010 bolo v nhodnej abe spracovanch 124 tis. m
3
drevnej hmoty.
aba nhodn 124 tis. m
3
z celkovho rozsahu vykonanej aby 170 tis. m
3
predstavuje 73
%, abov plocha z N je 211 ha, o z celkovej abovej plochy 315 ha predstavuje 67 %.
Za roky 2005 2010 sa na zloen aby nhodnej podieal podkrny hmyz v objeme 91 000
m
3
drevnej hmoty, vietor v objeme 30 000 m
3
a sneh 3 000 m
3
.
Vrobu tiepky sme realizovali v dvoch porastoch s vekom do 50 rokov, ktor boli
kalamitou pokoden natoko, e vroba sortimentov v polomami vrazne pokodench
porastoch nemala vznam. Spracovanie bolo vykonan harvestorom a vvoznou spravou,
samotn tiepkovanie bolo preveden na lokalitene Odvozn miesto s expedciou
v kontajneroch. Takto bolo spracovanch 350 ton drevnej hmoty.
S ohadom na vysok rozsah, nhodnch aieb vznikli komplikcie pri odvoze dreva
cez vojensky vyuvan priestor s asovm obmedzenm, o vyvolalo potrebu rozsiahlej
rravy, drby prpadne vstavby lesnch ciest spjajcich asti lesa mimo vojensk priestor.
Sbene s likvidciou kalamity sme boli takto zrekontruovan a vybudovan lesn cesty s
nzvom Nad 5. Brnou o dlke 1,2 km, Janokova skala o dlke 2,0 km a sasne sa
vykonala generlna oprava lesnej cesty Langrud o celkovej dlke 5,8 km, na ktor sa obidve
predchdzajce napjaj. Vetko bolo financovan z prevdzkovch nkladov Sprvy lesov
Plieovce a budovan vlastnmi strojmi.
prava plch po kalamitnej abe bola realizovan uhadzovanm a plenm haluziny. Na
vhodnch plochch bola pouit technolgia frzy na drvenie konrov resp., likvidciu
abovch zvykov na ploche 13 ha.
Umel obnova lesa za roky 2005 2010 bola preveden na ploche 244 ha z toho na 42 ha
bolo uplatnen vylepovanie. Prirodzen zmladenie je evidovan na ploche 9 ha. Kalamitn
situcia a jej rozsah si vyiadali postupn premenu drevinovho zloenia z monokultr
smreka na zmiean porasty. Pri umelej obnove bola zaat budova spevovacch psov
63

s vyuitm buka o rke cca 20 m s rozostupom 100 150 m. Vysadench bolo celkom 244
ha, z oho najv podiel 65% predstavovala drevina smrek. Drevina buk bola vysaden
v podiele 18% (Tab. 2)

Tab. 2: Prehad podielu pouitho sadbovho materilu pre zabezpeenie umelej obnovy
Druh dreviny Plocha v ha % podiel
Smrek 159 65
Buk 44 18
Borovica 14 6
Dub 11 5
Smrekovec 9 3
Jeda 7 3

Poty sadenc na 1 ha obnovovanej plochy boli pre drevinu smrek vysaden v pote
3,5 tis., buk 8 tis., borovica 7,5 tis., smrekovec 2,5 tis. a dub 10 tis.
Zvenm rozsahu nhodnch aieb bolo potrebn venova pozornos monitoringu
vvoja poetnosti podkrneho hymzu, ktor sa realizoval rozostavovanm lapaov v pote
200 kusov a pouitmi feromnmi v pote 1100 ks. Na realizcii monitoringu sa vo vraznej
miere ako zakladanm a sledovanm lapkov a lapaov, tak aj poradenskou innosou
podierala LOS Bansk tiavnica. Sviea hmota doasne uloen na lokalite Odvozn
miesto bola chemicky oetrovan proti podkrnikom nesenmi postrekovami a prpravkom
Vastac 10 EC, pri dodran vetkch pravidiel pre zabezpeenie ochrany ivotnho prostredia
hlavne pdy a vodnch tokov. V lokalite Rovn Hora tento spsob nebol povolen z titulu
monho presakovania do podzemch vd. V rmci ochrany lesa bol v roku 2008
zrealizovan leteck postrek proti podkrnikom prostriedkom Vastac 10 EC na ploche 200
ha.

3. ZHODNOTENIE

Nakoko za obdobie rokov 2005 2010 bolo abami na LHC Sklen vyaench
84% decenalnho predpisu a aby nhodn predstavuj 73% z celkovch vykonanch
aieb, VLM SR .p. poiadali v slade so zkonom o lesoch MPRV SR o povolenie
vykona predasn obnovu Programu starostlivosti o lesy (PSoL). Obnova programu bola
povolen a v sasnosti sa nachdza v zverenej fze spracovania.
Vzhadom na spracovvanie kalamitnej hmoty z predchdzajcich obdob leaniny,
k 1.1.2012, kedy zane plati nov PSoL vypracovvan v rmci predasnej obnovy plnu,
LHC Sklen, nebude ma iadne zvyky starej kalamitnej hmoty.


Adresa autora:
Ing. Jozef Krl
Lesncka . 23, 962 63 Plieovce, e-mail: kral@vlm.sk









64

POTENCIL A PERSPEKTVY PRECZNEHO LESNCTVA

POTENTIAL AND PERSPECTIVES OF PRECIOUS FORESTRY

JN TUEK

Abstract: Precision forestry uses high technology sensing and analytical tools to support site specific economic,
environmental and sustainable decision making for forestry sectors supporting the forestry value chain. This
tendency was understood mostly technologically with focus on data and information sources, tools application as
well as application fields choosing. Time depending approach to evaluation of ecosystem goods and services as
well as management targets correction, regarding their development, risk and negative factors influence are
introduced in adaptive forest management. Although these tendencies were understood as independent more or
less, it seems that is possible to append or integrate them one another. The tendency of precise forestry, would
found rationalization and content - object by accurate arrangement to the adaptive forest management. And the
adaptive forest management would acquire part of very important, vital and effective tools and specific research
and management objects employing the precision forestry, vice-versa.

Key words: precision forestry, adaptive forest management, geoinformatics, decision support system

1. VOD

Prepojenie modernch informanch zdrojov s vysokou rozliovacou schopnosou
s metdami inventarizcie lesa, stromovmi rastovmi modelmi a informanmi systmami
predstavuje okrem monost komplexnejie a podstatne detailneie chpa vzahy medzi
stanoviom a jedincami lesnho porastu aj siln nstroj na rieenie doteraz ako
rieitench komplexnch problmov, ako s naprklad dopady zmenenej klmy alebo
vplyvov loveka na vvoj lesnch ekosystmov a krajiny. Geografick databza
a informan systmy s schopn uklada, truktrova a vyuva vetky druhy dajov,
z nich odvoden informcie a znalosti. Posledn vvoj v informatike tie umouje plne
zmeni prstup k publikovaniu a vyuvaniu uvedench zdrojov prostrednctvom internetu
a mobilnch aplikci.
Tieto nov daje, informcie, poznatky a znalosti o zujmovom zem, stromoch,
porastoch a objektoch v zujmovom zem zskan pomocou uvdzanch technolgi maj
vek informan hodnotu. Vhodou je aj vysok miera automatizcie prc pri ich zskavan
a spracovvan ako aj presnos a vpovedn hodnota. Je mon zska daje a informcie,
ktor neboli doteraz dostupn, priom ich presnos mnohokrt prevyuje klasick metdy
zisovania stavu lesa. Pritom tieto informcie sa netkaj len porastov, ale aj jednotlivch
stromov alebo ich ast na jednej strane, resp, skupn porastov alebo rzne geograficky
vymedzench ast krajiny na druhej strane. Priestorov a asov rmce je mon meni,
kombinova a prekrva. Zrove je mon a potrebn kombinova a spja ich s tradinmi
dajmi, informciami a poznatkami.

Takto integrovan vyuitie v lesnckej prevdzke umon ovea lepie plnovanie
zsahov, hospodrskych opatren a vyuvanie zdrojov. Presn informcie o relife
a ternnych podmienkach njde svoje uplatnenie pri plnovan obhospodarovania lesa, jeho
sprstupovania, optimalizci abovo-dopravnch technolgi, nvrhu protipoiarnych
opatren ako aj alom vyuvan a ochrane krajiny. Posledn vvoj jednoznane smeruje
k elovmu trukturovaniu ale najm vyuvaniu takchto rozsiahlych bz dajov
a informci tak, aby bolo mon odvodi z nich a formalizova poznatky a rozhodovacie
pravidl a tieto vyui pre budovanie systmov na podporu rozhodovania.


65

2. VVOJ A STAV ZDROJOVCH OBLAST

Napriek zdaniu nemono problematiku preczneho lesnctva povaova za bytostne
lesncku zleitos. Posledn vvoj naznauje, e koncepcie adaptvneho obhospodarovania
lesov a preczneho lesnctva sa navzjom dopaj a obidve predstavuj vek vzvy
a perspektvne aplikan oblasti geoinformatiky a geoinformanch technolgi.
Posdi strunm a prehadnm spsobom aktulny stav o uvedench oblastiach iste
nie je jednoduch. Urite len syntzu poznatkov rozsiahlej reere publikanch vstupov
meme povaova za prijaten vsledok. Naastie vvoj pravidelne reflektuj viacer
zdroje. Pokia ide o genoinformatiku sledovanm a hodnotenm vvoja sa zaober prof. Berry,
ktor u viac rokov vedie rubriku Beyond mapping v asopise Geo World. V priebehu rokov
2006-2009 v nej bola uverejnen sria lnkov zameran na posdenie vvoja v oblasti GIS
a geoinformatiky. V asti zameranej na sasnos autor dva draz na multimedilne
a webov aplikcie, na mieru rieen zkazncke aplikcie systmov, zdieanie dajov
a tandardy interoperability, zohadnenie dynamiky javov a integrciu geoinformanch
technolgi.
Roziruj sa aplikcie zameran na zdvodovanie a hadanie socilne prijatench
rieen a odstraovanie konfliktov. Najdleitejou celkovou tendenciou je prechod od popisu
(inventarizci) k analytickm predpisom a podpore rozhodovania priestorovch problmov.
Pre aplikcie geoinformatiky je typick rieenie rozporu medzi pecializciami,
vedomosami, prstupmi aj celkovou filozofiou expertov z oblasti technolgie a aplikanej
oblasti. Vo veobecnosti sa uznva, e pre spen rieenie, aplikcia vyaduje komplexn
psobenie obidvoch skupn expertov. Len pri ich vyvenej spoluprci je mon zabezpei
potebn nstroje, procesy a vsledky pod dohadom driteov zdrojov a verejnosti.
Pokia ide o adaptvne obhospodarovanie ekosystmov takisto existuje mnostvo
prstupov a teri. Problematika je irok a trukturovan s mnostvom vzahov a svislost.
Poda HEINIMANA (2010) je pri jej analze potrebn vychdza z histrie obhospodarovania
ekosystmov vrtane lesnch. Tto zaznamenva prechod od exploatanch prstupov
k aplikcii vedeckch prstupov v obhospodarovan. Teriu kontantnho vnosu nahradili
poiadavky na trval udratenos celho ekosystmu. Od lesnckej vedy zaloenej na
sksenostiach o overovania praxou sa prelo na uplatovanie poznatkov neplnosti
a neuritosti v dajoch, znalostiach aj teri. Vvoj vystil do adaptvneho obhospodarovania
ekosystmov zohadujceho dynamiku itkov a sluieb ekosystmov spolu s analzami
rizika.
Bohuia na uveden problematiku neexistuj jednotn nzory, aj ke spolonm
menovateom teri poda HEINIMANA (2010) me by aplikcia biologickch princpov do
zloitch ininierskych problmov. Za zklady adaptvneho obhospodarovania lesov povauje
posledne citovan autor 1. Dynamick chovanie ekosystmov, vysujce do elnej
zmeny, 2. Priestorovo-asov problmy a svislosti, 3. Hospodrske opatrenia zohadujce
riziko.

3. PRECZNE LESNCTVO

Napriek intenzvnemu vvoju v literatre stle nie je ukonen diskusia, i ide len
o frzu slovn spojenie, termn alebo skuton pojem. Pri hadan pvodu sa zvyajne
vychdza z preczneho ponohospodrstva (precision agriculture). Podrobnejm tdiom
vak zistme, e aj v prpade ponohospodrstva existuje irok diverzita nzorov, resp.
podrobnejch pecifikci.
Vonejia interpretcia umouje chpa preczne ponohospodrstvo ako
stanovitne zvisl koncepciu pestovania plodn alebo na informanch technolgich
66

zaloen ponohospodrsky systm na identifikciu, analzu a obhospodarovanie pdno -
stanovitnej priestorovej a asovej variability pol, s cieom optimlnej produktivity, trvalej
udratenosti a ochrany prostredia (ROBERT et al., 1995).
S odstupom asu TAYLOR et al, 2002 definuj preczne ponohospodrstvo ako
riadenie obhospodarovania ponohospodrskych plodn, ich hnojenie, oetrovanie herbicdmi
a pod. na stanovitne zvislch princpoch za elom znenia strt na produkci, zvenia
vnosov a udrania kvality ivotnho prostredia. Poda RASHERA, 2001 je preczne
ponohospodrstvo na informanch technolgich a podpore rozhodovania zaloen
ponohospodrsky systm navrhnut za elom vylepenia ponohospodrskych procesov cez
presn manaovanie kadho kroku (obhospodarovania) tak, aby sa zaistila maximlna
produkcia a svisl trval udratenos prrodnch zdrojov.
Prakticky nezmenen je chpanie pojmu pri aplikcii na lesn plante, resp.
intenzvne obhospodarovan porasty. Avak FOX et al, (2006) zdrazuj vplyv priestorovej
a asovej variability stanovia na jeho komplexn ponmanie (od topografie cez geolgiu,
pedolgiu, klmu, at.) vo vzahu k fyziolgii a nrokom jednotlivch druhov drevn.
TAYLOR, et al. (2002) tie predpoklad, e viacero aspektov preczneho ponohospodrstva
me by pouitch pri obhospodarovan lesa, ale kvli rozdielom medzi odvetviami
navrhuje definciu rozri. Preczne lesnctvo je poda tchto autorov Plnovanie
a vykonvanie stanovitne zvislch lesnckych hospodrskych opatren a aktivt vedcich
k zveniu kvality a vyuitia dreva, zneniu pokodenia prostredia a k zveniu vnosov pri
zachovan kvality prostredia. Navrhuje chpanie pojmu v dvoch rovinch: 1. vyuitie
geopriestorovch informci pre plnovanie a hospodrenie, 2. stanovitne zvisl pestovanie
lesa. V prvej asti kladie draz na vyuitenos informci na podporu rozhodovania,
v druhej na vplyv variability stanov na vekos a kvalitu produkcie.
V jednej z neskorch prc - TAYLOR, et al. (2006) pridvaj tretiu rovinu k celkovmu
pohadu modern stanovitne zvisl technolgie na naplnenie trhovch nrokov a vyie
zhodnotenie produktov priom m na mysli najm vyuitie informci v procese aby dreva.
V tejto prci sa tie taxatvne spomnaj kov prvky pre aplikciu preczneho lesnctva
vyspel technolgie (GPS, GIS, DPZ, SDSS), - kvalitn informcie, - definovanie vhodnej
jednotky pre obhospodarovanie alebo riadenie. Za zkladn cie preczneho lesnctva
povauj zhromaovanie informci o stanoviti pre rznych uvateov, ktor mu by
pouit pre zvenie kvality rozhodovania pri obhospodarovan, ochrane prostredia,
certifikci a alch procesoch.
Vzhadom na prirodzenejiu povahu hospodrenia v lese je chpanie pojmu pre
lesnctvo obecnejie skutone irie aj poda alch autorov. Poda BARE, (2003) Preczne
lesnctvo vyuva hi-tech snmacie a analytick nstroje na podporu stanovitne zvislch
taktickch a operanch ekonomickch, environmentlnych a trvale udratench rozhodnut.
Poskytuje asto opakovaten merania, innosti a procesy pri pestovan a abe stromov
rovnako ako pri ochrane a rozirovan cennch stanov. Poskytuje hodnotn informan
prepojenie medzi manarmi zdrojov, environmentlnymi komunitami, spracovatemi dreva
aj verejnosou. Spja tak prax udratenho lesnctva s ochranou prostredia a obchodom
v zujme najlepch ekonomickch a environmentlnych vstupov. Dleit je aj u tohto
autora jednoznan zdraznenie inovatvnych technolgi povaovanch za kov pre
preczne lesnctvo - GPS a GIS, DPZ, bezdrtov komunikan systmy, systmy pre
vyspel vizualizciu, systmy pre podporu rozhodovania.
Poda WARKOTSCHA, 2006, preczne lesnctvo vyuva hi-tech snmacie a analytick
nstroje na podporu stanovitne zvislch ekonomickch, environmentlnych a trvale
udratench rozhodnut pre lesncky sektor a podporu celho dodvateskho reazca od
stromov a po vrobok. Preczne lesnctvo poskytuje prdavn kvalitn informcie o lese
a spracovan lesnch produktov, pomha maximalizova ekonomick nvratnos
67

hospodrskych opatren za akceptovania bench obmedzen, poskytuje nstroje na tvorbu
dobrch rozhodnut, jednoducho opakovaten merania s vysokou presnosou, podporuje
biodiverzitu a ostatn enviromentlne zdroje.
Podobne uvauje aj SOOD (2005), ke zdrazuje potrebu precznych informci pre
lepie pochopenie komplexu druh dreviny genetick pvod pda geolgia topografia
ternu nadmorsk vka zrky mikroklma at. Modern geoinforman technolgie
umouj tieto informcie zska a spracova v podstatne presnejch mierkach, ako doteraz.
Zrove ich umouj vyuva, kombinova a odvodzova z nich nov informcie. Ako
vzvy, i prnosy koncepcie preczneho lesnctva uvdza posledne citovan autor monos
zmeny myslenia lesnch hospodrov, zmeny mierky (rozliovacej rovne rozhodovania pri
hospodren) a zmeny kvality vyuvanej informcie.
Preczne lesnctvo by nemalo znamena, e kad opercia je automatizovan
a vykonvan s pouitm pomocou potaa. Mnoho stanovitne zvislch pestovnch
innost me by samozrejme vykonanch efektvnym spsobom bez automatizcie. To o
by mal tento pojem znamena je, e proces riadenia alebo operatvna innos je zameran na
vykonvanie rozhodnut pre o najmeniu jednotku hospodrenia alebo poet riadench
jednotiek obhospodarovanho zemia (TAYLOR et al.,. 2006).
ZHENG, et al. 2009 v nzoroch na obidve oblasti preczne ponohospodrstvo aj
preczne lesnctvo zdrazuj dleitos multidisciplinrnych poznatkov, vzieb medzi
biologickmi vedami a vyspelmi technolgiami v zujme trvalej udratenosti a etrenia
ivotnho prostredia. Za modernizciu ponohospodrskej a lesnckej produkcie povauj
vvoj integranej potaovej techniky ktor spja oblas automatizcie a oblas informcie
do integrovanho prostredia pre zskavanie, prenos a spracovanie informcie.
Cieom preczneho ponohospodrstva a lesnctva je realizova minimlny vstup
zdrojov a minimlny vplyv na prostredie pri sasnej maximlnej ponohospodrskej
a lesnckej produkci v ktorej s ponohospodrske a lesncke aktivity integrovan
systematicky tak, aby bola zaisten plynul integrcia toku zdrojov a informci v priestorovo
asovej kle. Na zklade uvedenho navrhuj tto autori zavedenie pojmu
biomechinfotronick ininierstvo.
Slovo biomechinfotronika navrhuj na oznaenie multidisciplinrnych aspektov
komplexnch systmov preczneho ponohospodrstva a lesnctva. K charakteristikm
biomechinfotroniky patr synergick integrcia biologickho ininierstva, vrtane
ponohospodrskeho a lesnckeho ininierstva s mechatronikou, bioinformatikou,
bioelektornikou a inteligentnmi potaovmi systmami na nvrhovanie a produkciu bio
produktov a procesov.
Pravdepodobne prv komplexn, vedeck definciu preczneho obhospodarovania
krajiny vrtane lesnctva uvdza HEINIMANN (2010). Preczne obhospodarovanie krajiny
koordinuje a riadi biofyziklne, technick a administratvne procesy primrnej produkcie
pomocou semiautomatickch a automatickch riadiacich systmov, tak aby bola udran
priestorovo asov variabilita produktov a sluieb ekosystmov (vstupov), hospodrskych
opatren (vstupov) a stanovia spolu s disturbannmi vplyvmi spsobom, ktor
maximalizuje biologick a technick efektivitu systmu a minimalizuje jeho negatvne vplyvy
na prostredie.
Riadenie systmu ovplyvuj 4 kov skutonosti.: Cie (o?), el ( Preo?),
Stratgia (Ako?), Implementcia (Akmi prostriedkami?). Implementcia takchto prstupov
vyaduje senzory, technick prostriedky a systmy.
Od plnch zaiatkov sprevdza preczne lesnctvo aj mnostvo pochybnost a kritiky.
Viacer autori spochybuj jeho relny obsah a socilny, i vedeck zmysel (FARMUM, 2001).
Najastejie je predmetom kritiky chpanie, resp. nepochopenie termnu presn, preczne
68

(DYCK, 2003, WYK, 2004). Najdleitejie s vak pravdepodobne vhrady kvli prlinej
technologickej orientci a absencii skutonho obsahu.
Vinu z tchto vhrad odstrauje u citovan HEINIMANN (2010) poda ktorho
preczne lesnctvo predstavuje ininiersku perspektvu koncepcie adaptvneho
obhospodarovania ekosystmov. Aj ke obidve tendencie boli doteraz chpan ako viac, i
menej izolovan, ako sme u uviedli, je mon ich vzjomne dopa a kombinova.
Presnos netreba chpa ako sprvnos v malch mierkach (klach) ale ako zladen
koordinciu a riadenie procesov v rozdielnych priestorovch klach. Treba zdrazni, e aj
vrazne mimo tradinch, v lesnctve praxou overench a pouvanch. Teda nielen porast
a jeho as ale aj strom, resp. jeho as a krajina, resp. jej rzne geograficky definovan
segment. Potencilom je prve zmena, rozrenie a prekrvanie priestorovch a asovch kl
a k dynamickmu prstupu a prekrvaniu priestorovch mierok.
Preczne lesnctvo nachdza sprvnym zaradenm do adaptvneho obhospodarovania
svoj skuton obsah, zmysel, odvodnenie a npl. Naopak adaptvne obhospodarovanie
zskava cez preczne lesnctvo as dleitch a mimoriadne ivotaschopnch zdrojov,
dajov, nstrojov realizcie aj zrove pecifickch predmetov zujmu. Z uvedenho
pravdepodobne implicitne vyplva potreba komplexnho uplatnenia geoinformatiky,
nehovoriac o jej explicitnom striktnom definovan v doterajch definciach preczneho
lesnctva.

4. POTENCIL A PERSPEKTVY ROZVOJA

V uvedenej oblasti je v sasnosti viacero iniciatv vo vede a vskume. Dobrm
prkladom me by integrovan projekt 7FP MOTIVE (MOdels for adapTIVE Forest
Management) rieen irokm konzorciom 20 rieiteskch intitci zo 14 Eurpskych krajn
pod koordinciou Forest Research Institute of Baden-Wurttemberg.
Projekt ako celok je zameran na adaptvne obhospodarovanie lesov. Jeho rieenie sa
len na 6 pracovnch balkov, priom prinajmenom WP3 Development of inproved models
for adaptive forest management a WP6 Improved decision support in adaptive forest
management prispievaj k rozvoju problematiky preczneho lesnctva a podpory
rozhodovania. Cieom WP3 uvedenho projektu je prehbi poznatky a overi simulan
modely ako zkladn nstroje na identifikciu udratench stratgi obhospodarovania lesov
na rovniach porastov, reginov (krajiny) ako aj celej Eurpy v rznorodch regionlnych
svislostiach. Cieom WP6 je vyvin konceptulne modely rozhodovacch procesov
v adaptvnom obhospodarovan lesov, vvoj modelov ako aj architektry a nstrojov
systmov na podporu rozhodovania, implementcia tchto nstrojov ako softwarovch
balkov spolu s overenm tchto balkov vo vybranch prpadovch tdich v rozdielnych
bioklimatickch znach v Eurpe.
Vek vznam pre vytvranie siet pracovsk, vmenu poznatkov a akcelerciu
vskumu vo vybratch oblastiach zohrvaj aktivity COST. V uvedenej oblasti s
v sasnosti aktvne dve aktivity. Cieom aktivity COST FP 063 Forest Models for Research
and Decision Support in Sustainable Forest Management je napomc vvoju metd na
vylepenie modelov lesa pouitench pri udratenom obhospodarovan lesov. innosti
v rmci aktivity zvyuj kvalitu a konzistenciu lesnckych rastovch modelov na simulciu
odozvy lesov na alternatvne hospodrske opatrenia a scenre vvoja klmy. V rmci aktivity
sa tie preukazuje rznorodos regionlnych prstupov k tvorbe modelov, ktor odraj
pecializciu tvorcov modelov a potreby spolonosti. Oakva sa, e tieto innosti vrazne
prispej k rozvoju poznatkov a vylepia trval udraten hospodrenie v lesoch.
Aktivita COST FP 0804 Forest Management Decision Support Systems (FORSYS) je
zameran na systmy na podporu rozhodovania v lesnctve. Pri definovan cieov aktivity sa
69

zdrazuje mnohoelovos lesov a poiadavky na plnenie viacerch asto konfliktnch
cieov vlastnkov, obhospodarovateov a verejnosti. Eurpske sksenosti vo vvoji a aplikci
systmov na podporu rozhodovania v lesnctve poskytuj soldny zklad pre technologick
inovciu a rozvoj spoluprce medzi vskumnmi intitciami. Aktivita si kladie za cie
definova Eurpske rmce pre zkladn procesy a informan tandardy pre rozhodovanie
v prostred trvaloudratenho multifunknho obhospodarovania lesov. Chce tie definova
poiadavky na implementciu a vytvorenie Eurpskych tandardov pre ich vytvranie.
V uom ponman existuj najm dve pracovisk a vskumn iniciatvy zameran na
problematiku preczneho lesnctva. Svetov prvenstvo pravdepodobne patr Precision Forestry
Cooperative ktor bola zaloen v roku 1990 ako reakcia akademickej sfry na obecnejie
vzvy ttnej administratvy USA hada nov technolgie, ktor umonia transformova
tradin sektory, resp. ako technolgie mu vytvra dleit nov odvetvia. Pre takto
prstupy sa uril nzov Advanced Technology Initiative. Z spenejch z nich sa vyvinul
koncept expertise clusters. Na University of Washinghton sa okrem preczneho lesnctva takto
formovali aj iniciatvy zameran na infekn choroby, potaov animcie a digitlne mdi,
i stavebnctvo. Tento proces dokonca vystil do ich legislatvneho ustanovenia ttom
Washington v roku 1999.
Druhm aktvnym pracoviskom je Stellenboch University, Stellenboch Jun Afrika. Od roku
2003 bola z iniciatvy Oddelenia lesnckych a drevrskych vied University v Stellenboschi v
Junej Afrike zorganizovan sria u tyroch sympzi zameranch na preczne lesnctvo. Na
prprave podujat sa podieala aj Technick univerzita v Mnchove a Precision Forestry
Cooperative z University of Washington. Prv sympzium v roku 2003 slilo na uvedenie
termnov a postupov preczneho lesnctva. Druh sympzium v roku 2004 bolo zameran na
prezentovanie stavu prprav lesnctva Junej Afriky na zavedenie preczneho lesnctva.
Sria kulminovala tretm sympziom, spoluorganizovanm pod gesciou INFRO
v marci 2006 svojm obsahom aj potom astnkov. V zujme zskania novch podnetov
organiztori zorganizovali zatia posledn, tvrt sympzium v marci 2010, ktorho tmou
bolo mapova vvoj v oblasti od roku 2006. Okrem prizvanch kovch refertov
organiztori ponkli zujemcom prezentova prspevky v oblastiach posudzovanie krajiny
a plnovanie, - diakov prieskum a meranie, - simulovanie rastu na rovni jednotlivch
stromov a porastov, - nedetruktvne metdy posudzovania kvality dreva a jej modelovanie, -
monitorovanie a manaovanie zariaden, - simulcie lesnckych operci, - optimalizcia
dodvateskch reazcov.
Technick univerzita vo Zvolene sa poka zachyti uveden trendy. V minulosti
participovali jej pracovisk na viacerch projektoch 5FP. Vo vzbe na komentovan oblas je
mon spomen vedeck projekt QLK5-CT-2000-01349 ITM Implementing Tree Models as
Forest Management Tooks a tie vedeck projekt EVGI-CT-2001-00044 WARM Wild-land
Urban Interface Fire Risk Management.
V sasnom obdob pokraujeme v rieen projektov zameranch na priestorov
modelovanie, preczne lesnctvo a systmy na podporu priestorovho rozhodovania. V roku
2010 sme zskali dva projekty. Prv z nich je projekt VEGA 1/0764/10 Vskum princpov
a metd Preczneho lesnctva. Hlavnou mylienkou projektu je orientcia na princpy
preczneho lesnctva so zmeranm na o najmeniu rove detailu, poda monosti
individulny strom.
K vedeckm cieom projektu patr rozpracovanie princpov preczneho lesnctva na
podmienky Slovenska, vyuitie progresvnych materilov DPZ pre odvodenie charakteristk
stromov a porastov, aplikcie mobilnch prostriedkov geoinformanch technolgi
v lesnctve, obsah a truktra databz pre ely preczneho lesnctva a aplikcie preczneho
lesnctva na prklade sprstupovania lesov a optimalizcie technolgi ako aj protipoiarnej
ochrany lesov.
70

Druh ovea irie koncipovan projekt sme zskali zo zdrojov operanho programu
Vskum a vvoj, Prioritn os 2., Opatrenie 2.1. Podpora siet excelentnch pracovsk
vskumu a vvoja ako pilierov rozvoja reginu a nadregionlnej spoluprce. Ide o projekt
NFP 26220120120 Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, ktorho
rieiteom je TU vo Zvolene a partnerom je NLC Zvolen. Strategickm cieom projektu je
podpori vskum na skvalitnenie rozhodovacch procesov pri manaovan lesa v krajine na
bze geoinformatiky.
Strategick cie sa m zabezpei splnenm 4 pecifickch cieov dobudovanm
technickej infratruktry centra, dtovou podporou innosti centra, podporou excelentnho
vskumu a podporou organizanch, inovanch a diseminanch aktivt. V oblasti vskumu
je projekt zameran na experimentlnu a metodick zkladu preczneho lesnctva, metdy na
zskavanie informci o lese a krajine kombinovanmi technolgiami, progresvne prstupy
k vskumu zmien klmy a ich dopadov na les a krajinu, vvoj systmu na hodnotenie,
prognzovanie a modelovanie meniacich sa podmienok na les, zdokonaovanie
rozhodovacch procesov pre manament lesa a krajiny a charakteristiku zmien truktry
krajiny z hadiska prrodnch a antropickch vplyvov.

Poakovanie
Tento prspevok bol spracovan ako sas rieenia grantovho projektu VEGA 1/0764/10.

LITERATRA

BARE, B., B. 2003: Opening remarks and welcome to the first international precision forestry
symposium. In: Proceedings of the second international precision forestry symposium,
Seattle, Washington, 15 17 June 2003, str. 1 2.
DYCK, B. 2003: Precision Forestry The Path to Increased Profitability! In: Proceedings of
the second international precision forestry symposium, Seattle, Washington, 15 17
June 2003, str. 3 8.
FOX, T., R., ALLEN, L., WYNNE, R., H., BLINN, CH., E.: 2008: Precision Silviculture in the 21st
Century: Linking GIS and Remote Sensing to Develop Site Specific Silvicultural
Regimes in Southern Pine Plantations, In: Proceedings of the 6th Southern Forestry and
Natural Resources GIS Konference, Bettinger, P., Merry, K., Frei, S., Drake, J.,
Nibbelink, and Heinstall, eds. Warner Schoul of Forestry and Natural Resources,
University of Georgia, Athens
HEINIMANN, H., R.: Przision-Forstwirtschaft was ist das?, Schweiz Z Forstwes 158 (2007)
8: 235 242 HEINIMANN, H., R.: Przision-Forstwirtschaft was ist das?, Schweiz
Z Forstwes 158 (2007) 8: 235 - 242
HEINIMANN, H., R.: A concept in adaptive ecosystem management An engineering
perspective, Forest Ecology and Management 259 (2010) 848 - 856
RASHER, M. (2001). The use GPS and mobile mapping for decision-based precision
agriculture. Workshop on the use of GNSS jointly organized by UN/USA/Malaysia.
Kuala Lumpur.
www.gisdevelopment.net/application/agriculture/overview/agrio0011.htm
ROBERT, P. C., RUST, R. H., LARSON, W. E. (EDS.), 1994: Site-specific management for
agricultural systems, Proceedings of the Second International Conference on Site-
Specific Management for Agricultural Systems, Agronomy, Crop Science Society of
America, Madison, WI, 1995., ISBN 0-89118-X, 993 p.
SOOD, M. A. 2005: Precision forestry: A new approach, 2005. Internetov zdroj:
http://www.gisdevelopment.net/magazine/years/2005/nov/38_1.htm
71

TAYLOR, S., VEAL, M., GRIFT, T., MCDONALD, T., & CORLEY, F. (2002). Precision
Forestry: Operational tactics for today and tomorrow. 25th annual Meeting of the
council of Forest Engineers. www.eng.auburn.edu/files/file169.pdf
TAYLOR, E. S., MCDONALD, P. T., FULTON P. J., SHAW, N. J., CORLEY, W. F., BRODBECK, J. C.
2006: Precision forestry in the Southeast U. S. In: IUFRO precision forestry
symposium, Precision forestry in plantations, seminatural and natural forests,
Stellenbosch 2006. Internetov zdroj:
http://academic.sun.ac.za/forestry/precision/iufro2006.html
WARKOTSCH, W. 2006: Precision forestry today and tomorrow. In: Precision Forestry in
Plantations, Semi-Natural and Natural Forests. Power point presentation in the
International Precision Forestry Symposium, Stellenbosch University, South Africa.
March 510, 2006
ZHENG JIAQIANG, ZHOU HONGPING, XU YOULIN, XU LINYUN, 2009. From agricultural
engineering and forestry engineering to biomechinfotronic engineering. Int J Agric &
Biol Eng, 2009; 2(1): 7278.


Adresa autora:
Prof. Ing. Jn Tuek, CSc.
Technick univerzita vo Zvolene, 960 53 Zvolen,
e-mail: tucek@vsld.tuzvo.sk






















72

NVRH VYUIT GIS PRO MULTIKRITERILN HODNOCEN
ETRNCH PIBLIOVACCH TECHNOLOGI V LESNICTV

DESIGN OF GIS USE FOR MULTICRITERIONAL EVALUATION OF
SENSITIVE LOGGING TECHNOLOGIES IN FORESTRY

MARTIN KLIMNEK, MICHAL SYNEK, TOM MIKITA

Abstract: The paper presents an application of geoinformation technologies (GITs) for multi-criteria evaluation
at skidding environment friendly timber haulage in forestry. GITs support modeling of timber haulage
technologies using software (GIS), mobile devices (GPS, PDA), digital spatial data (geodata) and spatial
decision support systems (SDSS; frequently included in GIS). Geodata are subsequently used for multi-criteria
or multi-objective evaluation to model access of forest stands or to find least-cost pathways (e.g. skidding
tracks). Factual criteria can be changed using its priority for one and considering forestry management for
another (e.g. economic or special purpose or protected forests). Particular models are tested at The Mendel
University Training Forest Enterprise, especially accuracy and precision of digital terrain modeling to derivate
morphometric characteristics of relief and friction modeling to find optimal forest skidding tracks.

Key words: applied geoinformatics, multi-criteria evaluation, fiction modeling, environment friendly timber
haulage skidding technologies, digital terrain model


1. MODELOVN PIBLIOVACCH TECHNOLOGI V LESNICTV

Pi modelovn zpstupnn les se historicky uplatovaly dva pstupy. Prvn pstup
je zaloen na eench pro modelov podmnky, kter jsou veobecn platn pro vechny
situace, tedy jsou zaloen na deduktivnch nebo tzv. teoretickch modelech. Postupy se sna
vytvoit model veobecn platnosti, kter je nezvisl na pozorovanch relnch podmnkch
jakhokoliv zem. Hledaj veobecn platn vztahy mezi urovanm parametrem systmu
(hustota cest, rozestup cest) a promnnmi (kritrii), kter ovlivuj tento parametr (operan
nklady, nklady na vstavbu cest, atd.). Modely jsou charakteristick zjednoduovnm
relnch podmnek a plat jen pro zjednoduen pedpoklady.
Druh pstup prezentuje een, kter vychzej z relnch podmnek. Zvry jsou
uvdny pro skuten podmnky definovan vlastnostmi ternu. Rozvoj hardwarovch a
softwarovch prostedk, zdokonalovn prostedk pro zen bze dat, komernch
geografickch informanch systm (GIS) a zaveden digitlnch model ternu (DMT)
usnadnilo modelovn relnch podmnek a tato een pevldla (ARUGA ET AL. 2005).
Vyuit nstroj GIS bylo tedy dalm pokraovnm vvoje v tto oblasti. Standardn
moduly GIS asto nedokou eit specifick problmy spojen se zpstupovnm porostu a
plnovnm tebn dopravnho procesu, ale umouj zalenn novch modul vytvoench
v bnch programovacch jazycch nebo ve vlastnch vnitnch programovacch jazycch a
jejich pouit pro een specifickch problm (viz nap. PACOLA ET AL. 1997, TUEK A
SUCHOMEL 2003).
Samostatnou skupinou metod a postup jsou modely pro automatizovanou lokalizaci
lesnch cest pro porosty dosud nezpstupnn. Ty jsou vtinou zaloen na ekonomickm
vyhodnocen jejich nvrhu. Nejastji pouvan parametry posouzen vhodnosti jednotlivch
alternativnch nvrh jsou: nklady, zisk, prmrn pibliovac vzdlenost a exploatan
index. Hledn optimln st cest pro oblasti doposud nezpstupnn pat k dleitm
lesnickm otzkm a existuje mnoho pstup a metod. Principiln odlinm podtypem
tchto model jsou modely lokalizujc cestu mezi dvma body. Zde se nejastji vyuvaj
73

algoritmy teorie graf a frikn analzy pro vyhledn nejkrat cesty nebo trasy nejmench
nklad (CONTRERAS AND CHUNG 2006).

1.1. Digitln modely ternu
Zkladnm podkladem pro optimalizaci procesu pibliovn devn hmoty v lenitm
ternu jsou podrobn daje o relifu zem. V prosted GIS je relif nejastji reprezentovn
v podob DMT, vzniklch pomoc interpolanch metod z rznch datovch zdroj. DMT
pedstavuj interpretaci skutenho ternu uritho zem v digitln podob, v rznch
datovch reprezentacch a jsou zdrojem zkladnch pesnch numerickch (morfometrickch)
dat o zem a vhodnm nstrojem k jeho nzornmu pedstaven (KLIMNEK 2006). Digitln
podstata dat DMT (zejmna v rastrov podob) pak umouje nad derivty DMT provdt
dal rozmanit statistick analzy (KOLEJKA ET AL. 2009).
Pesnost DMT je pro zem R dna pesnost pouitch vkopisnch dat.
V souasnosti jsou stle dosti rozenm zdrojem dat vrstevnice Zkladn bze geografickch
dat R (ZABAGED). Zcela nov monosti, pedevm s ohledem na kvalitu a pesnost
zdrojovch dat, poskytuje rychle se rozvjejc leteck laserov skenovn (LLS). Metody LLS
jsou zaloeny na urovn geocentrickch souadnic bod na zemskm povrchu metodou
prostorovho rajonu, kdy potek rajonu je dn polohou ohniska leteckho laserovho
skeneru, urenou pomoc diferenciln GPS v danm souadnicovm referennm systmu
(zpravidla WGS-84). Vzdlenost pozemnho bodu od ohniska skeneru je vypotna z asu
uplynulho mezi vyslnm a pijetm odraenho laserovho paprsku (BRZDIL 2009).
S pihldnutm k fyziklnm vlastnostem laserovho paprsku, jeho odrazivost od
rznch materil a s ohledem na poadovan kvalitativn parametry vslednch
vkopisnch produkt, navrhuje se provdt LLS maximln ze stedn vky 1500 m nad
ternem, kdy lze reln doshnout hustoty men a 1 bod na 1 m
2
. Dalm dleitm
pedpokladem pro dosaen kvalitn zdrojov databze vkovch bod je provdn LLS
pevn v mimovegetanm obdob, aby laserov paprsky v maximln me pronikaly
vegetac k zemskmu povrchu (BRZDIL 2009).
Metoda LLS umouje rychl a zrove pesn pozen velkho objemu dat
v krtkm asovm intervalu a pin oproti datm ZABAGED nkolikansobn vy
pesnost ve vkopisu a zrove zachycuje relativn podrobn a pravideln detaily relifu i
v mstech pod lesnm porostem. Vlivem zapojen lesnch porost vak pesto zstv
mnostv odraench bod relifu nedostaten pro zachycen malch detail, jako jsou
paezy i skaln vchozy, je jsou v nkterch lokalitch limitnm faktorem pro vyuit
nkterch tebnch technologi (CIBULKA A MIKITA 2010).

1.2. Metody hodnocen a ternn typizace
Pouvan metody lze rozdlit na nkolik smr:
- prce zamen na problematiku nklad na operace a jejich hodnocen,
- prce analyzujc vztahy podmnek, innosti a vkonnosti rznch technologi, stejn jako
i jednotlivch zazen,
- prce zamen na simulaci innost zazen v rznch podmnkch,
- prce zamen na sbrn vstupnch informac o prosted a innosti stroj,
- prce zabvajc se vztahem mezi umstnm cest a odvoznch mst a efektivitou a
vkonnost zazen a technologi,
- prce zamen na hodnocen a optimalizaci technologi v rznch podmnkch.
Nedlnou soust hodnocen je ternn typizace, protoe tern jako nemnn initel
m stl vliv na vrobn podmnky a vrobn proces se mu mus pizpsobit. Ternn
podmnky charakteristick pro urit vrobn postupy jsou vymezen technologickou typizac
porost a pracovi, stejn jako klasifikac lesnch tern (MODR AND SIMANOV 2002).
74

Pirozenm vystnm vvoje jsou pokusy o sklouben dosud uvdnch pstup do
ucelenho een. Zatm nejkomplexnj een spojen problematiky zpstupovn les a
optimalizac tebn-dopravnch technologi zpracovali TUEK A SUCHOMEL (2003). Hlavn
vchodisko v pstupu autor k navrhovn i hodnocen rozmstn lesnch cest je
provzanost na tebn dopravn technologie anebo prioritn vliv technologickch poadavk
na lokalizaci lesnch cest. Hlavn tematick okruhy k dan problematice jsou dle autor:
- Stanoven optimln nebo potebn hustoty, resp. dlky lesn dopravn st pro dan
ternn podmnky, pouvan technick prostedky nebo technologie a plnovan
hospodsk opaten.
- Nvrh automatizovanho systmu pro lokalizaci lesnch cest, kter umon doshnout
celkov parametry cestn st uveden v pedchozm bod, ppadn splnit i dal
stanoven kriteria, nap. doshnout uritou prmrnou a nepekroit stanovenou
maximln pibliovac vzdlenost.
- Pedbn technologick ale i hlavn environmentln hodnocen novch sek cest v
konkrtnch ternnch a hospodskch podmnkch. Pouv se pi tom porovnvn vce
alternativ lokalizace doplujcch cest k existujcm. Pro kadou variantu se vyhodnot
jednak souhrnn parametry st cest (teoretick rozestup, hustota apod.) a zrove se
posoud hodnoty dosaench prmrnch a maximlnch pibliovacch vzdlenost
celkov, stejn jako jednotliv jednotky obhospodaovn lesa, vkonnost a efektivnost
pedpokldanch technologi a prostedk, vlivy na prodn prosted, rizika sesuv pdy,
atd.
- Analza kritri ovlivujcch nklady, efektivitu a vlivy jednotlivch variant tebn-
dopravnch technologi stejn jako prostedk a metod pro jejich modelovn a hodnocen.
Limitujcmi faktory pro volbu tebn technologie jsou krom sklonu svahu tak
pdn pomry. Dlouhodob pouvanou metodou ternn typizace dle vhodnosti pro tebn
technologie byla ternn klasifikace, kter zohleduje nejen limitn sklon ternu, ale tak
pdn pomry vyjden v podob edafick kategorie, pro vechny zkladn tebn a
pibliovac technologie (SIMANOV ET AL. 1993). Tato klasifikace je vak ji zastaral a
technick parametry tebn-dopravnch stroj se do souasnosti v mnoha ohledech zmnily
(ULRICH 2007).

1.3. Experimentln zem
Experimentln st byla realizovna na zem LP Masarykv les Ktiny (LP
Ktiny) za pouit SW produktu ESRI ArcGIS Desktop 10. Delimitace pouit tebn
dopravnch stroj v prosted GIS byla provedena za pomoci DMT v kombinaci s daty
Oblastnch pln rozvoje lesa (OPRL), konkrtn s datovou vrstvou lesnick typologie. DMT
byl doplnn o dal geodata ternn hrany, skaln vchozy a v naem ppad i specifika
krasovch oblast (CHKO Moravsk kras) jako jsou zvrty. Tato geodata byla spolen s
ternn verifikac integrovna do geodatabze a DMT byl vytvoen pomoc nstroje Topo To
Raster. Kvalita vslednho DMT byla ovena pomoc st kontrolnch bod (minimalizac
hodnoty stedn kvadratick chyby).
zem LP Ktiny se vyznauje hustou st lesnch cest pro odvoz devn hmoty
nutnou pro prod blzk lesn hospodaen. Pibliovn dv k tmto odvoznm cestm by
mlo probhat pomoc vhodn technologie pevn po doasnch pibliovacch linkch, na
nich nedochz ke stren pdnho krytu a ke vzniku eroze. Limitujcmi faktory pro volbu
technologie jsou pedevm sklon svahu a pdn typ v dan lokalit. Kritick sklon ternu
signalizuje riziko pokozen lesn pdy tebn-dopravn eroz. Je to takov sklon ternu v
souvislosti s pdnm typem a seznn nasycenost pdnch horizont vodou, pi kterm je
pouit kolov techniky nepimen riskantn z hlediska potenciln tebn-dopravn eroze,
75

a to i kdy nemus bt vyerpna svahov dostupnost prostedku, kter by jinak pslun
sklonov kategorii vyhovoval.
Proces ternn typizace je zaloen na kombinaci kategori sklonu s edafickmi
kategoriemi. Vpoet sklonitosti na zklad DMT pat mezi zkladn morfometrick analzy
a je standardnm nstrojem rastrovch GIS. Reklasifikac sklon do 5 kategori (ULRICH
2007) dle dostupnosti pro tebn techniku a jejich kombinac s edafickmi kategoriemi
vznikne mapa ternnch typ. Na zklad tto typizace je potom mon definovat jak
pibliovac technologii, tak smr pibliovn (vemi smry, po spdnici).
Krom delimitace lesnch porost umouje GIS tak optimalizaci umstn
pibliovacch linek pro definovan technologie. Modelovn nejoptimlnjch tras (tzv.
least-cost pathways) je provdno za pomoci tzv. friknch povrch, kdy kad buce rastru je
piazena hodnota nklad (odporu) nutnch pro jej pechod (nap. men sklon a stabiln
pda je vhodnj ne velk sklon a podmen lokalita). Nejvhodnj trasa je vybrna na
zklad celkovch nejlevnjch nklad od vchozho bodu (nap. msto tby) po clov
bod (nap. odvozn cesta).
Pro vechny lesn porosty zaazen do dan technologick typizace byly vytvoeny
frikn povrchy pro pohyb technologi (viz Obr. 1 a Obr. 2). Nstrojem Cost Distance byl
vytvoen frikn povrch nklad z mst teb (mtn porosty na LP Ktiny s nejvy
prioritou tby pevzato z digitlnch podklad lesnho hospodskho plnu) k nejbli
odvozn cest. Nstrojem Cost Path byly finln generovny vyvec linky z mst teb k
nejblim odvoznm cestm pi akceptovn vech limit ternu, pdy i dan technologie.



Obr. 1: Mapa pibliovn dv harvestorem a vyvecm traktorem na LP Ktiny

76



Obr. 2: Mapa pibliovn dv lanovkovmi systmy na LP Ktiny

Modelovn pibliovacch tras a jejich vzdlenost je mon povaovat za ppad
kartografickho modelovn. Prostedm, ve kterm toto lze spn aplikovat je mapov
algebra GIS, kter vyuv jako zkladn zdroj informac rastrov digitln model ternu. S
ohledem na povahu a sloitost problmu mus bt standardn nstroje mapov algebry, ale i
analzy vzdlenost, model ternu a analz viditelnosti implementovan s vyuitm
programovacho jazyka (nap. Python), kter se pouije i na dotvoen specifickch utilit,
kter systm standardn neposkytuje (tzv. Macro Modeler).

1.4 Nvrh metodiky multikriterilnho hodnocen
Na zklad ve uvedench fakt a publikovanch prac je na snahou vytvoit
dynamick univerzln systm v prosted GIS, kter by umooval multikriteriln
hodnocen, vetn statistickho zpracovn dat a jejich grafick prezentace ve form
mapovch vstup. Pouit vstupn parametry jsou tyto:
- Ternn podmnky: sklonitost, tvar relifu, vskyt pekek
- Pdn vlastnosti: nosnost, erodibilita
- Klimatick data: doba zmrzu, doba snhov pokrvky, tepeln index
- Porostn charakteristiky: devinn sloen, hmotnatost porostu, hustota porostu
- Parametry technologi: svahov dostupnost, mrn tlak ve stop, svtlost, pibliovac
vzdlenost a smr pibliovn
U vech parametr je testovna a nsledn stanovena jejich statistick vznamnost pro
volbu etrn pibliovac technologie. Statisticky vznamnm veliinm budou piazeny
vhy podle vznamnosti jejich vlivu na vbr konkrtn pibliovac technologie. V souasn
dob probh ovovn tohoto modelu na experimentlnm zem.




77

2. ZVR

Kritria hodnocen variant etrnch pibliovacch technologi a jejich priority je
mon mnit, resp. uspodat podle povahy eenho zem (hospodsk les, les zvltnho
uren, les ochrann), pedpokldanch technologi, pouitch prostedk apod. U
problematiky kriteri pro poteby hodnocen variant tebn-dopravnch technologi lze
hodnotit zejmna tato zkladn kriteria: rizikovost technologie, energetickou nronost
technologie, pm nklady, pracnost a spoteba pohonnch hmot. V ppad pouit metody
multikriterilnho hodnocen se k uvedenm kriterim pidvaj jet riziko vzniku razu,
pokozen a zhutnn pdy a pokozen porostu a podrostu.
Nezbytnou nutnost je pracovat s digitlnm modelem ternu konkrtnho zem a
popisnmi, hospodskmi, daji uloenmi v GIS. Takov pstup rozen GIS o specifick
nstroje systmu pro podporu prostorovho rozhodovn (SDSS) je nejvhodnjm eenm
(FORSBERG ET AL. 2005).
Cel technologie se potom skld z mobilnho GIS een pro ppravu a doplnn
lesnickch tmatickch geodat, systmu pro podporu prostorovho rozhodovn a aplikac
umoujcch sdlen a prezentaci (vizualizaci) geodatabz (viz Obr. 3).


Obr. 3: Vizualizace pibliovacch linek v prosted ESRI ArcGIS Desktop

Podkovn
V textu jsou publikovny vsledky, kter vznikly za podpory z vzkumnho zmru LDF MENDELU v Brn MSM
6215648902 Les a devo podpora funkn integrovanho lesnho hospodstv a vyuvn deva jako
obnoviteln suroviny a projektu NAZV QH71159 Model multikriterilnho hodnocen etrnch pibliovacch
technologi.







78

LITERATURA

ARUGA, K., SESSION, J., MIYATA, E.S. (2005). Forest road design with soil sediment evaluation
using a high-resolution DEM. Journal of Forest Research, vol.10, no.6, p. 471-479.
ISSN 1341-6979.
Brzdil, K. (2009). Projekt tvorby novho vkopisu zem esk republiky. Geodetick a
kartografick obzor, sv. 55, . 7, s. 145-151. ISSN 0016-7096.
Cibulka, M., Mikita, T. (2010). Vyuit laserovho skenovn pro modelovn DMT v lesnch
porostech. [CD-ROM]. Praktick vyuit GIS v lesnictv a zemdlstv. ISBN 978-80-
7375-475-4.
CONTRERAS, M., CHUNG, W. (2006). A computer approach to finding an optimal log landing
location and analyzing influencing factors for ground-based timber harvesting.
Canadian Journal of Forest Research, vol. 37, no. 2, p. 276-292. ISSN 1208-6037.
FORSBERG, M., FRISK, M., RNNQVISTY, M. (2005). FlowOpt - A Decision Support Tool for
Strategic and Tactical Transportation Planning in Forestry. International Journal of
Forest Engineering, vol. 16, no. 2, p. 101-114. ISSN 0843-5243.
Klimnek, M. (2006). Optimization of digital terrain model for its application in forestry.
Journal of Forest Science, vol. 52, no. 5, p. 233-241. ISSN 1212-4834.
Kolejka, J., Ka, D., Plek, V., Klimnek, M., Navrtil, V., Svoboda, J. (2009). Tmatick
mapy zaloen na digitlnm modelu relifu. Geomorphologia Slovaca et Bohemica,
sv. 9, . 2, s. 13-27. ISSN 1337-6799.
Modr, M., Simanov, V. (2002). Terrain properties of selected forest sites in the Jizersk hory
Mts., Czech Republic. Journal of Forest Science, vol. 48, no. 7, p. 310-319. ISSN 1212-
4834.
PACOLA, E., TUEK, J., MRANA, V. (1997). Aplikcia geografickch informanch
systmov na sprstupovanie lesov v horskch ternech. Lesnictv Forestry, vol. 43,
no. 7, p. 318-326. ISSN 0024-1105.
Simanov, V., Mack, J., Popelka, J. (1993). Nov nvrh ternn klasifikace a technologick
typizace. Lesnictv Forestry, ro. 39, . 10, s. 422-428. ISSN 0024-1105.
Tuek, J., Suchomel, J. (2003). Geoinformatika v sprstupovan lesov a optimalizcii
abovo-dopravnch technologi monosti, stav a perspektvy, Zvolen, Technick
univerzita vo Zvolene, 166 s.
Ulrich, R. a kol. (2007). Uplatnn sortimentnch technologi. LDF MZLU v Brn, 64 s.

Adresa autor:
ING. MARTIN KLIMNEK, PH.D. a ING. TOM MIKITA, PH.D.,
Mendelova univerzita v Brn, Lesnick a devask fakulta, Zemdlsk 3, 613 00 Brno, esk republika, tel.: +
420 545 134 017, e-mail: klimanek@mendelu.cz
ING. MICHAL SYNEK,
stav pro hospodskou pravu les Brands n. L., poboka Olomouc, Holick 31c, 772 00 Olomouc, esk
republika, tel.: +420 588 509 832, e-mail: synek.michal@uhul.cz









79

LESNCKY GIS LESNCKY INFORMAN SYSTM NOVEJ
GENERCIE

FORESTRY GIS: NEW GENERATION INFORMATION SYSTEM ON
FORESTS

JAROSLAV JANKOVI, RBERT CIBULA, IVAN PBI, MAT KAJBA

Abstract
National Forest Centre (NFC) implements a project named as Forestry GIS (ITMS code 26220220015) funded
from the structural funds of EU under the operational programme Research and Development of which the
strategic aim is to lay the basis for re-building of the present day forest management information system (IS) to
qualitatively new IS built on the principles of Enterprise GIS. His parts consists of web applications with a rich
variety of functionalities for its users, with the possibility of using many of the GIS functionalities, which are
available only in specialized GIS tools. The solution is based on the following technologies: ArcGIS server 10.0,
MS SQL 2008 + ArcSDE 10, Silverlight 4.0. The system is based on the service-oriented architecture (SOA) and
uses the latest knowledge of application logic in this field.

Keywords:
Forestry geographic information system, Enterprise GIS, Service-Oriented Architecture (SOA), Rich Internet
Application (RIA)

1. VOD
Nrodn lesncke centrum (NLC) vo Zvolene v rmci svojej odbornej psobnosti
disponuje jedinenou databzou informci o lesoch na Slovensku, ktor sa tvorila niekoko
desaro v procese tvorby lesnch hospodrskych plnov a pri rznych prieskumoch a
vskumoch v lesnch ekosystmoch. Na zber, spravovanie, spracovvanie, analzy a
publikovanie spracovanch vstupov sa v minulosti a asto ete aj dnes, pouva vek
mnostvo pecializovanho softvru a rznych softvrovch aplikci vyvinutch vo vlastnej
rii, i externmi dodvatemi. Takto stav vak u prestal zodpoveda sasnm
poiadavkm na komplexn lesncky informan systm a preto, na zklade dlhoronch
sksenost s vyuvanm geografickch informanch systmov na bvalom Lesnckom
vskumnom stave, kolektv pracovnkov NLC navrhol a od 1. 9. 2009 riei projekt
Lesncky GIS (ITMS kd 26220220015) podporen zo trukturlnych fondov E v rmci
Operanho programu Vskum a vvoj (OPVaV). pecifickm cieom projektu je vybudova
zklady pre kvalitatvne nov lesncky informan systm na princpoch Enterprise GIS
(Podnikov GIS), umoujci budce rozirovanie funkcionalt a sluieb na zklade
poiadaviek pouvateov, ktor postupne nahrad sasn informan systm lesnho
hospodrstva na NLC a bude komplexnm informanm nstrojom pre oblas vedy
a vskumu, hospodrsku prax, decznu sfru a verejnos.
Cieom nho prspevku je prezentova zkladn popis aktulneho rieenia
Lesnckeho GIS-u a jeho najvznamnejch funkcionalt, s informciou o pripravovanom
subsystme pre lesn hospodrsku evidenciu, z ktorho bude v ivej prezentcii predstaven
monos on-line editcie informci o nhodnch abch a monosti vyuvania mobilnch
zariaden na zber dt v terne.


2. STRUN POPIS AKTULNEHO RIEENIA LESNCKEHO GIS-U

Pouit prstupy a technolgie
Rieenie Lesnckeho GIS-u je postaven na najmodernejch technolgich (ArcGIS
server 10.0, MS SQL 2008 + ArcSDE 10 a Silverlight 4.0), ktormi NLC disponuje.
80

Poadovan funkcionality a komfortn prstup k dajom boli dosiahnut uplatnenm
najnovch trendov aplikanej logiky a originlneho know-how rieiteov. Zkladom
aktulneho webgisovho rieenia je viacvrstvov aplikcia so servisne orientovanou
architektrou (SOA) vyuvajcou sluby WCF RIA Services pre dtov sluby a ArcGIS
Server pre mapov sluby. Aplikcia pristupuje k dajom centrlnej interoperabilnej
geodatabzy prostrednctvom webovch mapovch a dtovch sluieb. Funknos systmu
budovanho ako Enterprise GIS je zabezpeen orchestrciou jednotlivch sluieb
poskytujcich meniu funkcionalitu do vieho celku. Kad sluba m presne popsan
rozhranie urujce jej funkcionalitu, ktor poskytuje. Sluby s bezstavov, popsan
pomocou tandardnho rozhrania (WSDL Web Service Definition Language) a komunikuj
prostrednctvom komunikanho protokolu SOAP (Simple Object Access Protocol) alebo
REST (Representational State Transfer). V aplikcii predstavovanho rieenia sa vyuvaj
sluby REST, ku ktorm pristupuje tenk klient programovan v prostred MS Visual Studio
2010 vyuvajci plug-in Microsoftu Silverlight 4.0, umoujci vyuva pokroil funkcie a
interaktivitu s tzv. bohatou internetovou aplikciou (Rich Internet Application RIA). Cel
vvoj Lesnckeho GIS-u je realizovan pracovnkmi NLC.
Pouit informan zdroje
Zkladom centrlnej interoperabilnej geodatabzy Lesnckeho GIS-u s priestorov
a atribtov dta z programov starostlivosti o les (donedvna nazvanch lesn hospodrske
plny (LHP)) pre vetky jednotky priestorovho rozdelenia lesa (JPRL) na Slovensku
s vnimkou lesnch porastov v sprve Vojenskch lesov a majetkov . p. Ako topografick
podklad sli v aplikcii digitlne mapov dielo NLC porastov mapa a ortofotomapa
z leteckho snmkovania v rokoch 2005 2007 (Ortofotomapa EUROSENSE, GEODIS
Slovakia). K nim pristupuj daje o zemnosprvnom lenen Slovenska (vrstvy sdiel,
okresov, krajov) a odborn lesncke vrstvy (lesn hospodrske celky, lesn oblasti, at.).
Dleitm informanm zdrojom s vrstvy a vybran dta katastra nehnutenost SR (sbory
popisnch a geodetickch informci), ktor m NLC k dispozcii na zklade zmluvy
Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR s Geodetickm a kartografickm
stavom Bratislava). Informan spektrum Lesnckeho GIS-u alej tvoria pecializovan
lesncke registre lesnckych subjektov, obhospodarovateov lesov, odbornch lesnch
hospodrov, evidovanch priestupkov, at. Vzhadom k otvorenosti systmu je mon
jednoduch dopanie alch vrstiev a informci s lesnckym (resp. poda poiadaviek
pouvateov aj inm) obsahom, ako to bolo naprklad s vrstvou pralesov Slovenska, ktor
vznikla v roku 2010 ako vstup z projektu Ochrana pralesov Slovenska realizovanho
obianskym zdruenm FSC Slovensko.

3. FUNKCIONALITY AKTULNEHO RIEENIA LESNCKEHO GIS-U

Primrnou poiadavkou na lesncky informan systm bol jednoduch a rchly
prstup ku vetkm dajom a informcim o JPRL z platnch programov starostlivosti o les
(bvalch LHP) a to ako atribtovm, tak i priestorovm dopytom prostrednctvom
interaktvnej webovej aplikcie. Pri zskavan informci o lesnch porastoch poskytuje
Lesncky GIS pouvateom viacero uniktnych funkcionalt. Obsahuje napr. sofistikovan
filter, ktor umouje vyhadva JPRL poda prslunho zemia (kraja, okresu,
katastrlneho zemia, lesnho hospodrskeho celku) a podrobnch informci o poraste
(drevinov zloenie, vek). Umouje uskutoni hromadn priestorov vber JPRL kreslenm
bodu, lnie, obdnika a polygnu na obrazovke a tento vber nsledne rozirova, resp.
redukova (Obrzok 1). K vybranmu zoznamu JPRL je mon zska pre zvolen tmu
shrnn informcie ako to ilustruje obrzok 2.
81

Systm m vone prstupn as so zkladnmi informciami o lesnch porastoch
a vybranmi GIS funkcionalitami, ktor me vyuva irok verejnos (kad kto m
prstup na internet). V plnej funkcionalite je Lesncky GIS prstupn po autentifikcii
a v sasnosti ho okrem pracovnkov NLC vyuvaj pracovnci MPRV SR a pecializovanej
ttnej sprvy (Krajsk a Obvodn lesn rady). Zujem o jeho vyuvanie prejavili aj Lesy
SR . p. a viacer alie ttne intitcie.


Obr. 1 Priestorov vber skupiny JPRL uskutonen pouvateom s informciou o drevinovom zloen
konkrtneho porastu.

82



Obr. 2: Shrnn informcie pre skupinu JPRL identifikovan priestorovm vberom.

Vchodiskom pre tvorbu funkcionalt Lesnckeho GIS-u bola analza poiadaviek
potencilnych pouvateov. Z analzy poiadaviek pracovnkov pecializovanej ttnej
sprvy vyplynulo, e pre ich kadodenn innos je mimoriadne dleit vyuvanie
lesnckych priestorovch informci o JPRL v kombincii s rchlym a komfortnm
prstupom k informcim katastra nehnutenost (KN). Pre zabezpeenie tejto poiadavky bol
vytvoren modul RIPKA (Rchle Informcie Poda KAtastra), ktor umouje na zvolenom
topografickom podklade vemi rchle vyhadvanie informci o vlastnctve parciel KN (C
a E) poda nzvu firmy, priezviska a mena vlastnka, IO, resp. sla listu vlastnctva,
s monosou ich okamitho zobrazenia (Obrzok 3).

83



Obr. 3 Okno modulu RIPKA informcie o parcelch zvolenho vlastnka (NLC) s monosou ich okamitho
zobrazenia.

Informcie o vlastnckych pomeroch je mon zska aj na zklade priestorovho
dopytu a vber parciel mono urobi podobne ako v prpade JPRL aj interaktvne
nakreslenm prvkom pomocou lnie, alebo polygnu. Pre ahiu navigciu v priestore
systm umouje jednoduch a rchle vyhadanie zujmovho zemia (kraja, okresu,
katastrlneho zemia, lesnho hospodrskeho celku, obce/mesta). Aplikcia navye poskytuje
pouvateovi geoprocesn sluby, ktor pre zvolen JPRL poskytn informcie
o iastkovch vmerch dotknutch parciel KN (C a E), zskanch prekrytm JPRL a
vrstvy KN s okamitou informciou o vlastnkoch dotknutch parciel (Obrzok 4). Rovnak
informcie pre ubovon parcely je mon zska aj pre interaktvne nakreslen polygn
(Obrzok 5). Takto funkcionality pri poskytovan informci z Katastra nehnutenost SR
dnes neposkytuje iadna in webov aplikcia.
Kee obmedzen rozsah prspevku neumouje podrobne popsa vetky
funkcionality a monosti Lesnckeho GIS-u odporame zujemcom o alie informcie
navtvi webov adresu http://lvu.nlcsk.org/lgis/video/, kde sa nachdza video s ukkou
aktulnych funkcionalt systmu.
84


Obr. 4 Vsledok geoprocesnej sluby informcia o iastkovch vmerch dotknutch parciel E KN, zskan
prekrytm vybranej JPRL a vrstvy KN na podklade ortofotomapy.



Obr. 5 Vsledok geoprocesnej sluby pre interaktvne nakreslen polygn informcia o iastkovch vmerch
dotknutch parciel C KN, zskan prekrytm na obrazovke nakreslenho polygnu a vrstvy KN bez pouitia
podkladovej mapy.




85

4. ZVER
Lesncky GIS predstavuje modern odborn informan systm. V podmienkach
Slovenska je prvm komplexnejm webovm geografickm informanm systmom
s celoslovenskmi informciami o lesnch porastoch a vlastnctve parciel, zaloenm
na servisne orientovanej architektre Enterprise GIS vyvinutm ttnou organizciou. Je to
otvoren rieenie, ktor bude kontinulne dopan o alie funkcionality poda poiadaviek
pouvateov. Aktulne NLC vyvja subsystm pre lesn hospodrsku evidenciu (shrn
dajov o stave lesa, realizcii plnovanch hospodrskych opatren, neplnovanch
innostiach a opatreniach vykonanch pri hospodren v lesoch), ktorho hlavnm cieom je
tto innos zjednodui a vznamne zefektvni.
aliu vek perspektvu pre racionalizciu prc s centrlnymi dtami vidme
v uplatnen sa mobilnch geoinformanch technolgi, ako prirodzenej sasti rieen
zaloench na Enterprise GIS. Za lastoviku v tejto oblasti mono oznai aktulne
pripravovan slubu Lesnckeho GIS-u, ktor zabezpe disponibilitu dt o aktulnom stave
JPRL na zjednoduenom topografickom podklade pre technolgiu ArcGIS mobile. To
zabezpe dostupnos publikovanch dt pre pouvateov ako v reime On-line, tak aj
v reime Off-line a pre irok spektrum operanch systmov a hardvru (napr. mobiln
telefn, PDA, Notebook a pod.).
Na zklade vyie uvedenho mono kontatova, e Lesncky GIS je univerzlnym
prototypom rieenia pre zskavanie, sprvu a poskytovanie priestorovch informci
celottneho rozsahu, ktor je mon aplikova v mnohch alch oblastiach
(ponohospodrstvo, ivotn prostredie, krajinrstvo, kataster, at.). O jeho kvalite
a originlnych prstupoch rieiteov sved aj skutonos, e prototyp rieenia zskal v roku
2010 najvyie ocenenie v kategrii Nov sluby na medzinrodnom kongrese ITAPA 2010
(Informan technolgie a verejn sprva) (http://www.itapa.sk/vitazne-projekty-sutaze-cena-
itapa-2010/).

LITERATRA
CIBULA, R., JANKOVI, J., PBI I, KAJBA, M. (2010): Rieenie webovch aplikci a
sluieb pre poskytovanie dajov z geodatabz na NLC. In: Zbornk prspevkov 6.
ronka konferencie Enviro-i-frum 2010, 8. 9. jn 2010, Technick univerzita,
Zvolen. Bansk Bystrica, Slovensk agentra ivotnho prostredia, Centrum
environmentlnej informatiky, s. 93-97, ISBN 978-80-88850-96-0.
CIBULA, R., JANKOVI, J., KAJBA, M. (2011): Zobrazovanie parciel a informci katastra
nehnutenost webovmi aplikciami porovnanie existujcich rieen na Slovensku a
v echch [Visualization of parcels and cadastral information in web applications
comparison of the existing solutions in Slovakia and the Czech Republic]. In:
Kartografia a geoinformatika vo svetle dneka: Zbornk refertov 19. kartografickej
konferencie, Bratislava 8. 9. 9. 2011, Kartografick spolonos Slovenskej
spolonosti. s. 49-56, ISBN 978-80-89060-19-1.
Prspevok vznikol ako sas rieenia projektu Lesncky GIS
(ITMS kd projektu 26220220015) podporenho v rmci
operanho programu Vskum a vvoj zo trukturlnych fondov E.



Adresa autorov:
Jankovi, Jaroslav, Ing., CSc., jankovic@nlcsk.org, Cibula, Rbert, RNDr., cibula@nlcsk.org, Pbi, Ivan, Ing.,
pobis@nlcsk.org, Kajba, Mat, Mgr., kajba@nlcsk.org,
Nrodn lesncke centrum, T. G .Masaryka 22, 960 92 Zvolen
86

LOKALIZCIA A GRAFICK EVIDENCIA NHODNCH AIEB
PROSTREDNCTVOM GPS VO VLM SR, .P. PLIEOVCE

LOCATION AND GRAFICAL EVIDENCE OF INCIDENTAL FELLING
WITH USE OF GPS IN VLM STATE ENTERPRISE PLIEOVCE)

MIROSLAV ONGRDY

Abstract: Tmou prspevku je Lokalizcia a grafick evidencia nhodnch aieb prostrednctvom GPS vo
Vojenskch lesoch a majetkoch SR, .p. Plieovce je zameran na lokalitu LC Sklen. Vzniknut kalamitn
situcia je nsledkom snehovch polomov z rokov 2006 2007 a nslednm rozmnoenm lykorta
smrekovho v teplom obdob rokov 2007 2008. V aprli 2008 dolo k lokalizcii ohnsk fyzickm zameranm
polygnov prostrednctvom GPS a nslednmu grafickmu spracovaniu dajov.
Prspevok predstavuje aplikciu metd preczneho lesnctva v praxi, chronolgiu postupov zskavania,
spracovania a publikovania informci v geografickom informanom systme Vojenskch lesov a majetkov SR,
.p. Plieovce. Poukazuje na uplatovanie danch metd preczneho lesnctva personlom podniku, vyuvanie
progresvnych technickch prostriedkov a integrovanie dtovch zdrojov v jednotlivch subsystmoch
informanej infratruktry.

Key words: Differencial Global Positioning System, Evidence of Timber, Integrated Technical Information
System, WebGeographic Information System.

Lesn celok Sklen (Kremnick vrchy) v okrese Turianske Teplice patr pod
organizan jednotku Vojenskch lesov a majetkov SR, .p. Plieovce, Sprva lesov
Plieovce, ktor hospodri na vmere 2720 ha. 437 ha predstavuj satelitn objekty a 2283 ha
samotn Sklen s prevahou ihlinatch smrekovch porastov.
Podkrnika napdajceho porasty v tejto lokalite sa darilo a do roku 2006 udra
v zkladnom stave. Polomy po snehovch kalamitch z rokov 2006 a 2007 vytvorili idelne
podmienky pre rozmnoovanie lykorta smrekovho. V rekordne teplch obdobiach rokov
2007 2008 dolo k jeho rapdnemu premnoeniu a zaal napda aj porasty v ktorch sa
predtm nevyskytoval, resp. sa vyskytoval len ojedinele.
LOS Bansk tiavnica na jar roku 2008 kontatovala stav podkrnikovej kalamity
nasledovne: Percento pokodenia smrekovch porastov lykortom smrekovm v LC Sklen
treba rozdeli na dve, zemne oddelen asti. Prvou asou je lesn obvod Rovn Hora (28 %
vmery LC), kde plocha pokodench smrekovch porastov vo veku nad 50 rokov in 27 %
z vmery (plochy) vetkch ihlinatch porastov nad 50 rokov veku. Pritom jednotliv
porasty s pokoden v rozsahu 5 10 % svojej vmery. Druhou asou, omnoho viac
pokodenou, s lesn obvody Langrund a Rovn Dolina (72 % vmery LC). Plocha
podkrnikom pokodench smrekovch porastov vo veku nad 50 rokov in 25 % z celkovej
vmery smrekovch porastov vo veku nad 50 rokov, ale pokodenie v jednotlivch porastoch
je svislejie v rozmedz 20 45 % vmery jednotlivch pokodench porastov a pokodenie
vemi silnej intenzity je sstreden v menom areli. Navrhnut opatrenia na zabrnenie
renia lykorta v roku 2008 boli zostaven v nasledovnej skladbe: aba napadnutch
stromov, monitoring poetnosti lykorta odchytom do feromnovch lapaov, chemick
asancia vyaenho dreva, uhadzovanie a spaovanie haluziny, drvenie haluziny frzou,
pozemn aplikcia bioprepartu BoVeril na bze Beauveria bassiana, leteck postrek.





87

1. LOKALIZCIA

Zaiatkom aprla 2008 sme vykonali prvotn lokalizciu ohnsk napadnutch
podkrnym hmyzom zameranm polygnov ohnsk mnoinou lomovch bodov s pouitm
metdy DGPS. (Obrzok1, 2)
Metda pre urenie polohy mnoiny lomovch bodov je zaloen na meran
vzdialenosti od GPS prijmaa umiestnenho na zemi. Vzdialenos kadho satelitu, ktor je
pre prijma GPS viditen je vypotan samotnm prijmaom GPS. Zkladnou mylienkou
zistenia polohy je poznanie vzdialenosti medzi lomovm bodom (pozorovateom) a troma
bodmi satelitmi, kedy dokeme uri relatvnu polohu lomovho bodu vzhadom na tieto
satelity. Zo vzdialenosti satelitu vieme uri, e poloha GPS prijmaa sa mus nachdza na
povrchu imaginrnej gule, ktorej stred tvor prve satelit GPS troch imaginrnych guovch
povrchov urime polohu GPS prijmaa. Na vpoet vzdialenosti jednotlivch satelitov sa
pouva vemi presn asov daj. Z toho vyplva, e na to, aby sme mohli uri polohu
objektu musme riei rovnicu so tyrmi neznmymi, ktor tvoria polohy troch satelitov a as
za ktor doraz signl na zem. Predmetom polohy merania boli lomov body, ktorch poloha
bola zisovan prijmaom GPS. Pre zvenie presnosti merania a eliminovanie chb sme
pouili metdu diferencilneho urovania polohy DGPS.
Pouit metda merania diferennho GPS (DGPS) je metda, ktor vyuva meranie
dvoma prijmami. Metda merania DGPS je jedinou geodetickou aplikciou GPS merania,
ktor vyuva nie fzov, ale vlune kdov meranie. Metda je zaloen na skutonosti, e
chyby meranch zdanlivch vzdialenost s silne korelovan pre nie prli vzdialen
prijmae. Umiestnenm jednho z prijmaov na bode so znmymi sradnicami meme
chyby zdanlivch vzdialenost vypota a odovzda ich druhmu prijmau. Pri uven
tchto korekci vzrastie presnos urenia polohy druhm prijmaom na rove, ktor je
pouiten pre mapovanie v strednch a vekch mierkach.
Pouitm prijmaom pre meranie uvedenou metdou bol prijma Trimble
GeoExplorer typ GeoXH. [Obrzok1] Konkrtne ide o viackanlov (12 kanlov)
dvojfrekvenn GPS prijma. Prenosn stanica GeoExplorer typ GeoXH pozostvala z
prstroja v hermeticky zapuzdrenom obale s LCD displejom. Druhm prijmaom bola
stabilizovan referenn stanica umiestnen v meranej lokalite (sie georeferennch stanc
VLM SR) na znmom bode, ktor pozostvala z prstroja Trimble NET RS a antny Trimble
Zephyr Geodetic 2. S uvedenou zostavou bol mon statick, kinematick a staticko-
kinematick md merania.
Uvedenou metdou DGPS merania a pouitmi typmi prijmaov, boli v obdob od
aprla 2008 do konca roka 2010 v relnom priestore rekognoskovan a nsledne meran
sradnice mnon lomovch bodov. Vyrovnanm (korekciou) merania GPS a transformciou
do JTSK boli zskan informcie o polohe lomovch bodov s presnosou mxy = 0,20 m.
V lokalite LC Sklen za uveden obdobie bolo personlom VLM SR takto
nameranch 482 polygnov plch po nhodnch abch, ktor po korelcii aplikciou
Pathfinder Office [Obrzok 2] exportujeme do GIS databzy a publikujeme na ITIS portli
VLM SR, kde s prstupn uvateom prostrednctvom aplikcie WebGIS. Publikovanie
grafickej evidencie v aplikcii WebGIS predstavuje komfort v bilancovan plch
v postihnutch porastoch bez ohadu na to ako a kedy jednotliv plochy vznikali. V rmci
celho obhospodarovanho zemia VLM SR evidujeme za dan obdobie 1929 polygnov
plch po abch s atribtmi organizanho lenenia, hospodrskeho lenenia, mesiac a rok
vzniku plochy, vmera, kodliv inite a druh prevedenej aby.



88




2. EVIDENCIA VYAENHO DREVA EVD
Obr. 7 Pracovnk pri meran pomocou prjimaa Trimble GeoXH
Obr. 8 Korelcia pomocou aplikcie Pathfinder Office
89

V roku 2004 VLM SR, .p. Plieovce ako prv na Slovensku spustili projekt Evidencia
vyaenho dreva. Cieom projektu bola implementcia jednoznanho oznaovania drevnej
hmoty na odvoznch miestach, zber informcii o objeme a kvalite uskladnenej drevnej hmoty
a zaznamenanie jej pohybov medzi jednotlivmi lokalitami. Do jna 2005 sa tento projekt
spene implementoval na vetkch organizanch jednotkch v rmci psobnosti VLM SR,
.p. Plieovce a vytvorila sa nov informan infratruktra zberu mobilnch dt.
Zkladom aplikovania projektu bolo vybavenie ternnych pracovnkov (lesnkov)
potrebnmi technickmi a materilovmi prostriedkami. Technick zariadenie na zber dt
sme zvolili PDA TimbaTec, ktor poda medzinrodnej normy IEC 60529 zodpoved stupu
krytia IP 67 (ingress protection 67) a je kompaktnm zariadenm s integrovanou BAR Code
takou a potrebnm operanm systmom pre zavedenie aplikcie EVD vhodn pre prcu v
terne. Pre oznaovanie drevnej hmoty sa pouil systm Signumat a certifikovan plastov
ttky od firmy Latschbacher. Zkladnm predpokladom evidovania drevnej hmoty je
jedinen oznaenie kadho vrezu a rovnane plastovm ttkom s iarovm kdom
a evidencia tohto identifiktora v PDA aplikcii EVD s atribtmi drevina, sortiment, akos,
kodliv inite, druh aby, spsob aby, dka, priemer, objem, pracovn skupina
a lokalizcia odvoznho miesta. Tto komplexn informciu pod hlavikou JPRL odosielaj
ternni pracovnci vdy v momente zaznamenania akhokovek pohybu na lokalite
prostrednctvom paketovch dt (GPRS, EDGE) na server v rmci informanej infratruktry
VLM SR. Spolu s evidenciou aby odosielaj aj sbory dodacch listov (preukaz o pvode
dreva) a informciu o aktulnej zsobe na danej lokalite. Za back office v tomto prpade
povaujeme informcie o aktulnych objemoch aieb, odvoze a zsobch v relnom ase.
Takto zskan informcie s jednoduch, hodnovern, vdy z jednho zdroja pre vetky
zloky riadenia priom nepredstavuj len kvantitatvny, ale hlavne kvalitatvny aspekt a s
publikovan uvateom prostrednctvom webovej aplikcie EVD.NET. [Obrzok 3]




Obr. 9 Aplikcia EVD.NET so zobrazenm vberom prevedench aieb za sledovan obdobie
90

3. ITIS, WEBGIS

ITIS
TM
integrovan technick informan systm je portlom v informanej
infratruktre postaven na webovom rozhran, ktor sli pre prstup k profesnm
aplikcim a dajom alfanumerickho a grafickho charakteru, uloench v jednotnej
databze (Oracle10g). Prstup je autorizovan a mon len z MPLS VPN (virtulna privtna
sie na bze MultiProtocol Label Switching) VLM SR. Tento spsob predstavuje vyspel
komunikan rieenie zaloen na kvalite, rchlosti a bezpenosti prenanch dajov
s packet loss garanciou (garancia straty paketov) pre mission-critical aplikcie (databzy,
CRM, SAP).
WebGIS geografick informan systm prstupn cez webov rozhranie (protokol
http), je jednm z modulov integrovanho technickho informanho systmu (ITIS
TM
). Je
zaloen na produkte GeoMedia WEB MAP, ktor vyuva najnovie tandardy a technolgie
aplikci typu klient server a umouje prstup ku GIS dtam pomocou sieovch aplikci.
Je optimalizovan pre prstup vieho potu pouvateov a v sasnosti m v rmci
organizanej truktry VLM SR 212 aktvnych pouvateov. Umouje zkladn prcu
s geografickmi dajmi, mapou, zapnanie a vypnanie mapovch prvkov, linerne a plon
meranie, tvorbu dynamickch grafickch prvkov, vyhadvanie prvkov poda databzovch
dajov, zobrazenie atribtov prvku a ich zameranie v mape. Osobitn draz je kladen na
vrstvy katastrlnych mp, kde VLM SR vo svojej GIS databze eviduj parcely vojenskho
katastra a civilnho katastra nehnutenost v zmysle vyhlky . 461/2009 Z.z. radu
geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Z geodetickch dajov ide o vektorov
katastrlnu mapu a z popisnch dajov informcie o parcelch registra C a E.

4. ZHRNUTIE

Princpy preczneho lesnctva s vo VLM SR vyuvan pre potreby plnovania, riadenia
a vykonvania lesnckych innost. Pouvanie progresvnych technolgi pre zber
geografickch dajov nm prina hodnovern a vemi presn informcie geotatistiky
a evidencie drevnej hmoty podporen vrstvami progresvnej digitlnej fotogrametrie
(ortofotomapy RGB, CIR) [Obrzok 4,5,6] a v neposlednom rade aj vizualizciu danch
vrstiev na digitlnom modeli relifu (DMR). Prierez informanej infratruktry nm
predstavuje kompaktn celok uvatesky prstupn s minimlnou nmahou vytvrania
vstupov a irokospektrlnym vyuvanm hodnovernch vstupov. Je zrejm, e touto
realizciou aplikci preczneho lesnctva zabezpeujeme daje pre vytvranie kvalitnch
lesnckych tematickch mapovch diel, ktor v budcnosti ete viac ovplyvnia rozhodovac
proces riadenia hospodrenia v lese a doku eliminova aj vplyv tak mimoriadnych udalost
akmi bola kalamita na LC Sklen.
91


























Obr. 10 WebGIS publikovanie nameranch plch na ortofotomape z roku 2004 RGB
Obr. 11 WebGIS publikovanie nameranch plch na ortofotomape z roku 2008 RGB, demontrovan presnos
merania
92





Obr. 12 WebGIS publikovanie nameranch plch na ortofotomape z roku 2008 CIR, demontrovan presnos merania




LITERATRA

Jurica, J. (2011). Ochrana lesov a realizcia obrannch opatren vo VLM SR .p. Aktulne
problmy v ochrane lesa 2011, Zbornk refertov z medzinrodnej konferncie (s. 11).
Nov Smokovec: Nrodn lesncke centrum.


Adresa autora:
ongrdy Miroslav, Lesncka . 23, 962 63 Plieovce, e-mail: congrady@vlm.sk






93

VLIV NASTAVEN GPS PIJMA NA PESNOST MEN
A JEJICH PRAKTICK VYUITELNOST V LESNICTV

INFLUENCE OF GPS RECIEVER SETTING ON ACCURACY OF
MEASUREMENTS AND ITS PRACTICAL EFFICIENCY IN
FORESTRY

PEMYSL JANATA, MARTIN KLIMNEK

Abstract:
The work evaluates the influence of different user settings on accuracy of GPS receivers under a forest canopy.
The results of method based on splitting the signal via the signal splitter from one external antenna into two
differently configured receivers show that with suitable GPS receiver setup and differential correction
application it is possible to increase data collection productivity and accuracy in the forest stand conditions.
Nowadays, modern hauling and logging machinery (harvester, forwarder and haul) sets are being equipped with
GPS devices, which help to monitor the movement of timber assortments in the supply and processing chain.
Another advantage of implementing this system in the logging and hauling machinery is, for example, that
operators can orientate themselves easily in complex terrain and difficult stand conditions that machines can be
navigated along the best path to reach the proposed network of lines and that unwanted exploitation beyond the
boundaries of the specified forest stands is prevented.

Key words: adjust of GPS units, GPS device accuracy, hauling and logging machine, forest canopy impact


1. VOD
Lesnictv podobn jako dal obory zabvajc se vyuvnm a sprvou prodnch
zdroj, je vzno na informace o geografick poloze zjmovch objekt. Tyto informace jsou
vtinou prezentovny prostednictvm tmatickch mapovch dl, kter specifickm
zpsobem zobrazuj skutenosti souvisejc s lesnictvm. Pro zachovn aktulnosti uvedench
map je teba uritm zpsobem zamit a zaznamenat zmny jednotek prostorovho rozdlen
lesa, kter vznikaj vlastn hospodskou innost, ppadn biotickmi a abiotickmi
kodlivmi initeli. Lesn porosty vak vytvej znan nepzniv podmnky jak pro
konvenn zpsoby urovn polohy, tak i pro stle astji vyuvan technologie globlnch
naviganch satelitnch systm (GNSS), jejich vyuitm v podmnkch lesnch porost se
zabv i pedloen text.
GNSS je komplexn soustava, kter umouje pomoc druic umstnch na obn
drze Zem autonomn prostorov urovn polohy kdekoliv na zemskm povrchu a nad nm.
NAVSTAR GPS (Navigation Satellite using Timing And Ranging Global Positioning
System), dle jen GPS, pat mezi nejznmj GNSS a byl pvodn vyvinut pro poteby
armdy USA. V souasn dob je stle provozovan Ministerstvem obrany USA, ale zrove
je iroce pouvn i v civilnm sektoru, kde ovlivnil mnoho rznch oblast lidskch innost a
vdnch obor.
Zkladnm pedpokladem pro praktick vyuit GNSS je pm viditelnost na druice
obhajc Zemi. Stejn tak je tomu i v ppad systmu GPS, pro jeho bezproblmov pouit
je teba zajistit optimln observan podmnky. V souasn dob se vak stle astji
setkvme s vyuitm GPS i v oblastech, kter optimln observan podmnky nenabz.
Hlavnm dvodem tohoto trendu je technologick pokrok, dky ktermu vznikaj citlivj
a levnj aparatury, kter ve spoluprci s dalmi roziujcmi systmy nabzej i v tchto
podmnkch produktivn sbr relativn pesnch prostorovch dat.
Dalm dvodem jejich nasazen i v nepznivch podmnkch je zvyujc se poptvka
po aktulnch prostorovch datech, kter jsou vyuvna pedevm pro podporu rozhodovn,
plnovn a sprvu zdroj. Stejn tak je tomu i v oblasti lesnictv, kde je zvyovn pesnosti
94

daj o lesch velice dleit nejen pro podporu trvale udritelnho hospodaen, ale
i napklad pro uplatovn princip preciznho lesnictv.
S rostouc poptvkou po prostorovch datech z oblasti lesnictv roste i poet uivatel
systmu GPS, kte si nejsou jisti tm, jak sprvn nakonfigurovat sv pijmae, ppadn
nev, jak maj nkter parametry pjmu GPS signlu (PDOP, SNR, elevan hel a aktivace
SBAS - EGNOS) vliv na pesnost uren polohy pod korunami strom. Nejen pro tyto
uivatele, ale i pro vechny zjemce o problematiku vyuit GPS v lesnictv jsou ureny ne
uveden doporuen, kter byly odvozeny z provho porovnn dvou shodnch, rzn
nakonfigurovanch, paraleln mcch GPS pstroj metodou nulov zkladny
(zero baseline test). Jedn se o pomrn jednoduch test, pomoc kterho meme ovit jak
pesnost pijmae, tak softwaru pro zpracovn dat (SES et al., 1999). Pedpokladem tto
metody je vyuit GPS antnnho rozboovae, kter je schopen rozdlit pijman signl
z jedn antny do vce GPS pijma (viz Obr. . 1).


Obr. 1. Sestava dvou GPS aparatur vyuvajcch signl z jedn antny prostednictvm rozboovae signlu.

2. MONOSTI ZVEN PESNOSTI A EFEKTIVITY SBRU PROSTOROVCH
DAT SE SYSTMEM GPS V PODMNKCH LESNCH POROST

Pro dosaen optimlnch vsledk pi urovn polohy pod korunami strom je teba
v prvn ad zvolit odpovdajc typ pouitho zazen. Ten vtinou vybrme na zklad
povahy provdnch prac, ppadn meme vychzet z doporuen uvedench
ve (WING et al., 2008), kde autoi uvd, e nejvhodnj pro uveden podmnky je skupina
mapovacch GPS pijma s relativn pznivou cenou, kter si z pesnch, ale drahch
pstroj pevzaly dostatenou pesnost a z mn pesnch a levnch pstroj produktivitu
sbru dat. Na zklad tchto poznatk byla i zde upena pozornost prv na monost
efektivnho vyuit skupiny mapovacch GPS pijma. Pod pojmem efektivnho vyuit je
zde myleno vyuit uvedench GPS pijma takovm zpsobem, aby jejich uivatel
v podmnkch lesnch porost produktivn zskval co mon nejpesnj polohov data.
95

Pro splnn tchto pedpoklad je teba po vbru vhodnho hardwaru i jeho sprvn
konfigurace. Vtina mapovacch GPS pijma ji disponuje rznmi monostmi nastaven,
kter mohou ve vsledku ovlivnit pesnost uren polohy. Velk st uivatel vak pesn
nev co jednotliv parametry, jako jsou rzn prahov hodnoty PDOP, SNR, elevan hel
nebo aktivace SBAS, znamenaj, ppadn netu, jak mohou mt vliv na kvalitu vsledk.
Pokud se uivatel rozhodne pro studium dostupnch literrnch zdroj z tto oblasti, zjist, e
ani nkte odborn autoi nemaj jednotn nzor na danou problematiku. Napklad
(FAKO, 2007) dochz k zvrm, e spnost men v konkrtnch podmnkch lze
nejvce ovlivnit pznivm faktorem konstelace druic PDOP. (SIGRIST et al., 1999) na
druhou stranu uvd, e pod lesnm zpojem nen PDOP dobrm indiktorem polohov
pesnosti, jak je bn udvno a pod rozlehlmi korunami strom me vy prahov
hodnota PDOP dokonce zlepit pjem signlu bez zhoren pesnosti. (MANCEBO, 2004)
tak uvd, e s ni hodnotou PDOP je mon zskat pesnj data, ale pro dosaen
nejlepho pomru pesnosti a produktivity sbru dat pod korunami strom doporuuje pouit
hodnoty filtru PDOP 8. K zvrm poslednho ze jmenovanch autor je mon se piklnt
i na zklad vsledk provho porovnn dvou rozdln nastavench GPS pijma pomoc
metody nulov zkladny, kde bylo zjitno, e se sniujc se prahovou hodnotou PDOP
dochz ve vtin ppad ke zvyovn pesnosti uren polohy, ale zrove dochz i ke
sniovn produktivity sbru dat. Ve uveden hodnota PDOP 8 tedy pedstavuje pi sbru
polohovch dat v lesnch porostech optimln pomr mezi produktivitou a vslednou
pesnost.
Pomr uitenho signlu k umu tzv. SNR je dalm z parametr pjmu signlu,
jeho vliv lze v GPS pijmach opt nastavit prostednictvm rznch prahovch hodnot.
Dle (DOMINY et al., 2001) je nedouc snen tohoto pomru v lesnch porostech
zpsobeno prchodem ji tak slabho signlu vyslanho druicemi GPS pes asimilan
orgny vegetace. (YOSHIMURA et al., 2003) napklad doporuuj pi sbru dat pod
korunami strom nastavit nzk hodnoty tohoto parametru. Zvry obou uvedench autor
potvrzuj i vsledky provho porovnn, kde bylo zjitno, e nastaven nejni prahov
hodnoty SNR vede k pjmu vyho potu druic GPS pod korunami strom a zrove ve
vtin ppad nedochz ke zhoren vsledn pesnosti uren polohy. Naopak nastaven
GPS pijmae na nejpsnj hodnotu tohoto parametru pjmu signlu pod korunami strom
vedlo ke zhoren vsledn pesnosti a zrove ke snen produktivity sbru dat.
V ppad nastaven rznch hodnot elevanho hlu nebyl zaznamenn vznamn
trend, kter by signalizoval zlepen nebo zhoren vsledn pesnosti uren polohy pod
korunami strom pi zmn tohoto parametru. Dvodem je pravdpodobn omezen pjmu
signlu z druic, nachzejcch se v blzkosti horizontu vlivem jejich zkrytu za kmeny
strom. Do vpotu polohy pak vtinou vstupuj pouze druice nachzejc se v blzkosti
nadhlavnku s elevanm hlem vtm ne 15.
Vliv SBAS - EGNOS na pesnost uren polohy pod korunami strom nebylo mon
na vtin lokalit jednoznan posoudit, protoe geostacionrn druice tohoto systmu,
vyslajc navigan signly pro nai zempisnou ku je umstna v blzkosti jinho
horizontu, kter bv velice asto zakryt kmeny strom. Dle (WING et al., 2008) maj SBAS
korekce v relnm ase pozitivn vliv na pesnost uren polohy. Pokud vak byla tato data
nsledn podrobena postprocesnm korekcm, tento vliv se stv nevznamnm. Pi
hodnocen SBAS - EGNOS v jednotlivch slokch (horizontln a vertikln) za optimlnch
observanch podmnek vak lze ci, e zvyuje pouze horizontln pesnost. V ppad
vertikln sloky (urovn vek) toti po jeho aktivaci dochz ke zhoren pesnosti.
Dal monosti zkladnho nastaven GPS pstroj ji vtinou neovlivuj kvalitu
pijmanho signlu, tud nemaj vliv na vslednou pesnost uren polohy. Po
nakonfigurovn pstroj podle konkrtnch podmnek pichz dal monosti, jak zvit
96

kvalitu vstupnch dat pozench nejen pod korunami strom. Ke zven pesnosti uren
polohy se systmem GPS bylo vyvinuto mnostv metod, od zkladnho prmrovn
nkolika po sob jdoucch zznam polohy, a po diferenn korekce v relnm ase pomoc
dat z virtulnch referennch stanic.
Prmrovn nkolika po sob jdoucch zznam polohy danho bodu je zkladn
metodou jak zvit pesnost uren polohy bez poteby vyuvn, nebo poizovn
jakhokoliv dalho zazen. Ovenm tto metody v podmnkch lesnch porost se
zabvalo mnostv autor, z nich napklad (SIGRIST et al., 1999) uvd, e prmr z 300 po
sob jdoucch zznam je optimln pro zskvn polohovch dat pod dosplm lesnm
porostem. Tento autor sv hodnocen provdl jet v dob, kdy bylo aktivn zmrn vnen
chyb do men tzv. Selective Availability. Po jeho deaktivaci v kvtnu roku 2000 dolo
k vraznmu zven pesnosti uren polohy pro neautorizovan uivatele a dle (WING et
al., 2008) pod korunami strom ji dostauje prmrovat pouze 30 po sob jdoucch zznam
polohy. Z vsledk tohoto autora plyne, e rozdly mezi 30 a 60 zznamy ji nebyly
statisticky vznamn. Tato metoda vak prodluuje as potebn k zznamu polohy danho
prvku a to zejmna v zvislosti na zvolenm intervalu zznamu, kter je ve vtin ppad
mono nastavit na 1, nebo 5 sekund. Dal nevhodou tto metody je monost jejho vyuit
pouze pro statick urovn polohy.
Pokud budeme chtt dle zvyovat pesnost uren polohy se systmem GPS, nebudou
nm stait data pouze z jednoho pstroje, jak tomu bylo doposud, ale musme zrove vyut
i data z tzv. referenn stanice, kterou buto sami vlastnme, nebo vyuijeme slueb nkterho
z poskytovatel tchto dat. Vyut tato data meme ji v prbhu men tzv. v relnm
ase, nebo a po dokonen sbru dat v ternu tzv. postprocessing. Rozdly ve vsledn
pesnosti uren polohy pod korunami strom pi postprocesnm pouit vlastn referenn
stanice, jedn ze stanic st CZEPOS a virtuln referenn stanice CZEPOS byly tak
hodnoceny. Z vsledk je mon pro tyto podmnky doporuit data z virtuln referenn
stanice, kter v prmru vykazovala nejlep vsledky. I pes to, e tato data jsou
poskytovatelem zpoplatnna, dokou uetit as a nklady na nkup a obsluhu vlastn
referenn stanice.
Dal monost, jak zvit pesnost uren polohy pod korunami strom pomoc
GNSS, je pouit tzv. hybridnch pijma nebo GNSS ve spoluprci s inercilnmi
naviganmi systmy.
Hybridn pijmae jsou takov, kter umouj vyuit vce GNSS najednou. V souasn
dob jsou na trhu dostupn pijmae, kter dok pijmat signly jak ze systmu GPS, tak
i systmu GLONASS, co tm o 100 % navyuje poet vyuitelnch druic. Do nedvn
doby nebylo toto een pli efektivn a to z toho dvodu, e systm GLONASS nabzel
pouze omezen poet operanch druic. V souasn dob se situace v tomto smru vrazn
zlepila dky emu lze u hybridnch pijma oekvat jejich masov rozen. V budoucnu
se pot i s vyuitm 30 druic evropskho globlnho druicovho polohovho systmu
GALILEO, kter je v souasn dob ve stdiu vstavby. Dokonen tohoto systmu je
pedbn stanoveno na rok 2014.
Vyuit inercilnch naviganch systm spolu s GNSS me tak velice vrazn
zvit pesnost uren polohy pod korunami strom. Inerciln navigan systmy vyuvaj
gyroskopy a akcelerometry, kter jsou schopny dlouhodob udrovat a indikovat zadan
smr. Pstroje souasn vyuvajc oba uveden systmy pak zpracovvaj signly GNSS
a prostednictvm inercilnch micch jednotek dokou s relativn vysokou pesnost
detekovat zmnu polohy objektu v prostoru a ase. Data z obou systm pak v relnm ase
zpracovv dic jednotka, kter prostednictvm vhodnch algoritm vypot zpesnnou
polohu v prostoru. Tmto se oba systmy vzjemn dopluj a umouj efektivn urovn
polohy i v podmnkch, kter zpsobuj doasn ztrty GNSS signl.
97

Vhody spoluprce obou uvedench systm vysvtluje napklad (SOTK et al.,
2008). Inerciln navigan systm disponuje vysokou pesnost naviganch informac bhem
krtkho asu. Jeho velkou nevhodou je vak neohranien nrst chyby v poloze vzhledem
k asu. Tento nrst je zpsoben integrac chyb gyroskop a akcelerometr. GNSS m naopak
ni krtkodobou pesnost, ale chyba se s asem nezvtuje, je v ase ohraniena.
Komplementrnost tchto dvou systm se projevuje ve schopnosti poskytnut naviganch
informac bhem krtkch a dlouhch naviganch aplikac. Inerciln navigan systm
poskytuje kompletn navigan informace (poloha, rychlost a hlov poloha) s vysokou
rychlost a v relnm ase, i kdy je GNSS signl nedostupn nebo ruen. GNSS na druhou
stranu disponuje relativn konstantn pesnost nezvislou na ase v okol cel Zem a jeho
pouit dovoluje doplkovou kalibraci inercilnho naviganho systmu (zarovnn, odhad
a korekci chyb).

3. PKLAD PRAKTICKHO VYUIT GNSS V LESNICTV

Velice zajmavou monost jak prakticky vyut GPS je, vedle mapovn zjmovch
objekt a jev, i uplatnn GPS v oblasti navigace a logistiky tebn dopravnch stroj
(TDS).
Rostouc ergonomick a hygienick nroky, spora mzdovch nklad a poteba rychlch
reakc na poadavky trhu se devem vedou v poslednch letech k rostoucmu vyuvn
modernch tebn dopravnch stroj (harvestor, forwarder a odvoznch souprav). Pro
zven efektivity jejich prce jsou pak nkter tebn dopravn stroje vybaveny systmem
GPS a vkonnmi potai, kter mimo dcch a vrobnch systm disponuj i pokroilmi
GIS nstroji. Vzjemn propojen dcch a vrobnch systm s GPS a GIS pak umouje
lpe optimalizovat innost TDS a sledovat pohyb sortiment deva v logistickm etzci jeho
zpracovn viz Obr. . 2.
Pednosti implementace GPS do tebn dopravnch stroj lze shrnou takto:
- Opertoi TDS jsou plynule informovni o poloze stroje podle informac z GPS, pokud je
na lokalit dostaten signl alespo ze ty druic.
- Opertor ve vyvecm traktoru (forwarderu) si na zklad dat pevedench z harvestoru
naplnuje pojdn po vyvecch linkch tak, aby se zamezilo jzd s polovinm
nkladem, nebo na przdno, ppadn couvn s nkladem.
- Vyvec traktor nemus v zim nsledovat okamit za harvestorem, aby vyvezl vekerou
vytenou hmotu, protoe i vezy sortiment skryt pod snhem jsou zobrazeny na
pehlednm monitoru palubnho PC.
- V lese ji nezstvaj tm dn zapomenut vezy z roztrouen nahodil tby.
- Opertor m okamit pehled o poloze stroje v porostu a o velikosti ji zpracovan
plochy.
- Navigan systm zajiuje lep orientaci opertor TDS ve sloitch ternnch
podmnkch.
- Zabrn se nhodn tb mimo hranice zadanho porostu.
- Monosti vst pesnou evidenci sortiment dv na jednotliv jednotky prostorovho
rozdlen lesa, zejmna v situaci, kdy je zpracovvno vce sousedcch stejnovkch
porostnch skupin s nevraznou hranic.
- Dodren smru a rozestupu vyvecch linek bez nutnosti jejich vyznaen v porostu.
- Lokalizace skldek sortiment na OM pro snadnj nvaznost odvozu.
- Ped zahjenm tby je vytvoena technologick karta v digitln podob (shoda
podklad s PC v kanceli a na TDS).


98



Obr. 2. Palubn pota harvestoru s prostedm programu pro navigaci a logistiku TDS TimberNavi (John
Deere). Na mapovm podkladu je patn rozlenn porostu (modr linie), zaznamenan polohy harvestoru
(modr body), aktuln poloha harvestoru (zelen bod) a produkce harvestoru (rafovan kruhy).



Podkovn:
V textu jsou publikovny vsledky, kter vznikly za podpory vzkumnho zmru LDF MENDELU v Brn MSM
6215648902 Les a devo podpora funkn integrovanho lesnho hospodstv a vyuvn deva jako
obnoviteln suroviny a projektu NAZV QH71159 Model multikriterilnho hodnocen etrnch pibliovacch
technologi.




LITERATURA

DOMINY, N. J.; DUNCAN, B. (2001): GPS and GIS methods in an African rain forest:
applications to tropical ecology and conservation. Conservation Ecology, 5(2), [online],
[cit. 2011-11-02]. Dostupn z: <http://www.consecol.org/vol5/ iss2/art6/>
FAKO, M. (2007): Meranie hranc lesnch poastiv statickou metodou merania GNSS.
Aktulne problmy lesnickho mapovania, TU Zvolen: s. 8291
JANATA, P. (2011): Vliv uivatelskho nastaven GPS pijma na pesnost uren polohy
v podmnkch lesnch porost. Disertan prce, MENDELU Brno, Brno: 218 s.
MANCEBO, S. (2004): Anlisis de precisin y eficiencia de receptores GPS bajo cobertura
arbrea. Disertan prce, Madrid: 93 s.
SES, S.; KADIR, M.; CHIA, W.T.; TENG, C.B.; RIZOS, C. (1999): Potential use of GPS for
cadastral surveys in Malaysia. 40th Aust. & 6th S.E.Asian Surveyors Congress: s 176-
184
99

SIGRIST, P.; COPPIN, P.; HERMY, M. (1999): Impact of forest canopy on quality and
accuracy of GPS measurements. International Journal of Remote Sensing, 20(18): s.
35953610. ISSN 1366-5901
SOTK, M.; KRLK, V.; KMEC, F. (2008): Cenovo dostupn inercilna navigcia pre
integrovan navigan systmy. AT&P journal (6): s 72-74
WING, M. G.; EKLUND, A.; SESSIONS, J.; KARSKY, R. (2008): Horizontal Measurement
Performance of Five Mapping-Grade Global Positioning System Receiver
Configurations in Several Forested Settings. Western Journal of Applied Forestry,
23(3): s 166171. ISSN 0885-6095
YOSHIMURA, T.; HASEGAWA, H. (2003): Comparing the precision and accuracy of GPS
positioning in forested areas. J. Forest Research, 8(3): s. 147152


Adresa autor:
Ing. Pemysl Janata, Ing. Martin Klimnek, Ph.D.
stav geoinformanch technologi
Lesnick a devask fakulta
Mendelova univerzita v Brn
Zemdlsk 3, 613 00 Brno
xjanata@node.mendelu.cz, martin.klimanek@mendelu.cz



























100

VYUIT DAT LETECKHO LASEROVHO SKENOVN PRO
DIGITLN MODELOVN TERNU V LESNCH POROSTECH

USING OF DATA FROM AEREIAL LASER SCANNING FOR DIGITAL
TERRAIN MODELING IN FOREST STANDS

MILO CIBULKA, TOM MIKITA

Abstract
Using Airbone Laser Scanning data to Digital Terrain Model (DTM) generated under forest canopy.
Effective management of forestry practice requires access to a wide range of quickly available up-to-date data of
high quality. Method of Airbone Laser Scanning (ALS) seems to be a suitable source of these data. Generating a
digital representation of the Earth surface has proven to be the biggest advantage of ALS data. The paper
describes procedure of creating DTM from ALS data and its accuracy assessment in forest areas. The presented
study was carried out in the Training Forest Enterprise Masaryk Forest in Ktiny owned by the Mendel
University in Brno. The ALS50 ALS system from Leica Geosystems was used for ALS data acquisition. The
ESRI ArcGIS 10 with 3D Analyst, Spatial Analyst and Lidar Analyst tools has been selected for the model
creation and calculation of accuracy parameters. DTMs with 0.5 m spatial resolution were interpolated. The
accuracy of the ALS-based model is estimated using comparison with reference model created by classic
geodetic methods. On the basic of results it can be implied, the ALS DTM was found to be accurate and
potentially very useful for forestry applications.

Keywords: Airbone Laser Scanning, Digital Terrain Model, forest area, tachymetry, surface interpolation.

1. VOD

Technologie leteckho laserovho skenovn (LLS) pat k nejmodernjm metodm
sbru geodat. asto je uvdn zkrcen nzev LiDAR, kter je odvozen z angl. Light
Detection And Ranging. Sv vyuit nachz pedevm v oblastech, kde je poteba podit
pesn 3D data. Men pomoc LLS je technologie dlkovho przkumu Zem, kter je stle
vce vyuvna pro mapovn v lesnm ternu. LLS prezentuje modern technologii v oblasti
poizovn prostorovch dat s takovou kvalitou a rychlost, kter nelze doshnout pomoc
metod klasick geodzie nebo fotogrammetrie. Metoda LLS nabz alternativu pro zskvn
prostorovch dat s vysokou hustotou a pesnost (Liu, 2008). Tato data se stvaj hlavnm
zdrojem digitlnch ternnch informac (Raber, 2007) a sv uplatnn nachzej pedevm pi
vytven digitlnch model ternu (DMT).
Tato technologie mapovn vyuv systm men vzdlenost pomoc laserovho
paprsku a leteck navigan systm, kter pesn sleduje pozici nosie, za elem vytvoen
hustho pole zempisnch souadnic v mstech, kde se laserov pulsy odrazily od povrchu
(Baltsavias, 1999). Podle Yu (2007) se jedn se o techniku aktivnho dlkovho przkumu,
kter poskytuje vysoce pesn prostorov men, zaloen na laserovm men v kombinaci
s pouitm diferennho globlnho pozinho systmu (DGPS) a inerciln mick jednotky
(IMU). Vzdlenost mezi laserovm senzorem a objektem se vypot jako souin rychlosti
svtla a asu potebnho pro penos svtla od senzoru k objektu a zpt (Watkins, 2005).
Prostorov poloha skeneru v okamiku vysln pulzu je definovna v souadnicovm
referennm systmu WGS-84 pomoc palubn aparatury GPS. Podln sklon, pn sklon a
pootoen skeneru vi plnovan letov drze ve stejnm okamiku jsou ureny pomoc
aparatury IMU, kter je pipevnna ke skeneru (ma, 2009). Vyhodnocenm vech tchto
parametr zskme informaci o jednom uritm bodu povrchu.
Pi vytven datovch soubor v zalesnnch plochch se mohou laserov pulsy
odret od rznch vrstev vegetanho krytu zahrnujcho nejvy hladinu vegetace (prvn
odraz), stedn povrch (druh a nsledujc odraz) a zemsk povrch (posledn odraz;
101

Reutebuch et al., 2003). Na zklad prvnho a nsledujcch odraz je mon odhadnout rzn
parametry jednotlivch strom jako prmr, objem a vku, ppadn ku koruny (Maltamo
et al., 2004). Pouitm poslednho odrazu me LLS poskytnout DMT velmi vysok kvality
s prostorovm rozlienm piblin 1m a vkovou pesnost 0,1 a 0,2 m. Vysok rozlien
DMT me pomoci lesnm inenrm zkouet nov monosti harvestorovch systm a
navrhovn lesnch komunikac (Akay, 2005). Na zklad pesnho DMT je mon pesn
urit nakldac msta, pibliovac linky, lanov drhy, ppadn modelovat pdn,
hydrologick nebo klimatick charakteristiky, kter vrazn ovlivuj jednotliv sloky
lesnch ekosystm. Obecn lze ci, e v souasnosti je pouit LLS nejefektivnj cestou
pro sbr ternnch dat a nsledn generovn digitlnch vkovch model (Forlani, 2007).
Pestoe ve svt je tato technologie vyuvna vce ne 10 let a i u ns jej vyuit
vzrst s ohledem na snaz dostupnost tchto dat v prbhu nsledujcch let, pedevm v
souvislosti s tvorbou digitlnho modelu relifu 5.generace celho zem esk Republiky
(DMR 5G), existuje jen velmi mlo informac o skuten pesnosti tto metody v obtnch
podmnkch lesnch porost. Podle pedbnch daj by ji vytven DMR 5G ml
dosahovat pesnosti charakterizovan plnou stedn chybou 0,18 m v odkrytm ternu a 0,30
m v zalesnnm ternu (Brzdil, 2009).

2. ZJMOV ZEM A DATA

Pro tvorbu digitlnch model ternu a jejich dal analzy jsou nezbytn data. Tmto
se rozum data LLS, namen ternn data, ppadn ji existujc digitln data. Sbru
ternnch dat klasickm geodetickm zpsobem pedchz vbr a lokalizace vzkumnch
ploch.

2.1. Experimentln lokalita

Jako experimentln lokalita bylo vybrno zem
kolnho lesnho podniku Masarykv les Ktiny
(LP), kter je organizan soust Mendelovy
univerzity v Brn a elovm zazenm
pedevm jej Lesnick a devask fakulty.
Vlastn experimentln lokalita se nachz
v zpadn sti LP a je tvoena nkolika
menmi plochami severn a vchodn od obce
tchov ve stejnojmennm katastrlnm zem,
v poles Vranov, viz. obr. 1.
Konkrtn se jedn o pt mench
samostatnch lesnch ploch tvercovho,
ppadn obdlnkovho tvaru. Plochy . 1 - 4
maj tvar tverce o rozmrech 50 x 50 m, plocha
. 5 je obdlnkovho tvaru s rozmry 50 x 100
m.


Obr. 1 Lokalizace lesnch testovacch ploch
Poloha vech ploch byla stanovena s ohledem na existenci dat LLS a relativn snadnou
dostupnost ternu z dvodu budoucho men ploch klasickm geodetickm zpsobem.
Plochy byly rozmstny v rzn sklonitm a lenitm ternu. Druhov skladba lesnch ploch
je rznorod. Jedn se o smen les, pevaujc devinou je buk, dal zastoupen maj smrk,
102

borovice, douglaska, modn, dub, habr a lpa. Vkov jsou porosty zaazeny do tet a tvrt
vkov tdy (st 60 - 80 let).
Jednm z bod vzkumu byl vliv konfigurace ternu na pesnost DMT v lesnch porostech, a
proto jednotliv plochy byly pojmenovny podle tohoto faktoru. Plocha .1 je ve svahu, proto
byla pracovn nazvna Svah, plochy .2 a .3 jsou na rovin, proto nzvy Rovina 1 a
Rovina 2. Plochy .4 a .5 na sebe bezprostedn navazuj, a protoe konfigurace ternu je
na obou podobn, jsou ob zahrnuty pod pracovn nzev Str. V tabulce . 1 je uvedena
prmrn sklonitost pracovn pojmenovanch ploch.

Tab. 1 Prmrn sklony lesnch ploch
Nzev lesn plochy Rovina 1 Rovina 2 Svah Str
Prmrn sklon (%) 15 13 31 42


2.2. Data LLS
Data LLS bylo teba zskat od firmy (spolenosti), kter disponuje zazenm a technologi pro
sbr a zpracovn tchto dat. stav geoinformanch technologi (GT) Lesnick a devask
fakulty (LDF), kde tento pspvek vznikl, dlouhodob spolupracuje s firmou Geodis Brno,
spol. s r.o., kter pslunmi technologiemi pro sbr a vyhodnocen dat LLS disponuje. Na
zklad dohody o spoluprci mezi tmito subjekty byla data LLS bezplatn poskytnuta.
Data byla zskna z LLS uskutennho 14. 6. 2009. K men byl pouit leteck skener
ALS50-II od firmy Leica Geosystems. Tento typ laseru je vybaven kmitajcm zrcadlem
s maximlnm potem ty odezev (ech). Firmou uvdn pesnost men dlky prostorovho
rajonu, vetn vliv nepesnosti uren prvk vnj orientace skeneru pomoc palubnch
aparatur GPS a IMU, je 0,10 m. Dal parametry pouitho laseru jsou uvedeny v tabulce . 2.

Tab. 2 Zkladn parametry skeneru ALS50-II
Parametr Hodnota
Vka letu 1395 m
hel zbru - FOV (Field Of View) 50
Maximln dkov frekvence 40,34 Hz
Maximln bodov frekvence 148 800 Hz
Pln e zbru 1301 m
Prmrn hustota bod 1,7 bodu / m
2

Prmr stopy paprsku 0,32 m

Primrnm vstupem laserovho skenovn je soubor 3D souadnic odraench bod,
tzv. mrano bod. Tato data jsou pro uivatele dosti nepehledn a patn se s nimi pracuje.
Proto je teba provst jejich zpracovn pomoc automatizovanch, poloautomatizovanch a
manulnch postup. Podle rovn zpracovn rozliujeme metody filtrace (vyhledny jsou
body na jednom uritm povrchu) a metody klasifikace (mrano bod je rozdleno do pedem
definovanch td).
Od firmy Geodis Brno, spol. s r.o. jsme zskali data ve dvou formtech. Jednm byl textov
soubor dat, kter byl klasifikovn do pedem stanovench td podle intenzity odrazu a
druhm typem byl tzv. LAS formt (data filtrovna na body ternn a ostatn). Podle Liu
(2008) je tento krok jednm z nejdleitjch pro generovn pesnch DMT z dat LLS.

103

3. METODIKA PRCE

Ke splnn hlavnho cle prce, kterm bylo zjistit monosti vyuit dat LLS pro
tvorbu DMT pod porosty, bylo teba zjistit pesnost modelu ternu vzniklho z dat leteckho
laserovho skenovn. Ke zjitn pesnosti tohoto modelu bylo teba provst porovnn s
pesnm modelem vybranho zem. Tento model byl vygenerovn z dat zamench
klasickm geodetickm zpsobem.

3.1. Ternn men
Ternn plochy bylo teba nejdve vytyit, nsledn ostabilizovat a pipojit, tzn. urit
rohy ploch v polohovm souadnicovm systmu JTSK a vkovm systmu baltskm po
vyrovnn. K vytyen roh ploch bylo pouito totln stanice Topcon GTS 105N. hlov
pesnost (1,5 mgon) a dlkov pesnost (2 mm + 2 ppm) tohoto pstroje poskytuje
dostaten zruky pro sprvn geometrick vytyen.
Dalm krokem bylo zamen pesnch prostorovch souadnic roh plochy, a to
GPS/GLONASS pijmaem HiPer Pro od firmy Topcon. Men probhlo statickou metodou
(prmrn dlka observace na bod 30 minut) a nsledn bylo zpracovno postprocesingem
v programu Topcon Tools. Dlka observace byla zvolena s ohledem na observan podmnky
na pslun ploe. Polohov i vkov pesnost bod na vech plochch byla do 0,06 m.
Poslednm krokem ternnho men bylo podrobn tachymetrick zamen ploch totln
stanic Topcon GPT-9003M. hlov pesnost (1 mgon) a dlkov pesnost (2 mm + 2 ppm)
pevyovala poadovanou pesnost podrobnho men. Konenm vstupem ternnho
men a zrove vstupnmi daty do dalho zpracovn byly soubory souadnic a vek
v textovm tvaru, kter byly exportovny z mench dat.
Celkem bylo na lesnch vzkumnch plochch o celkov rozloze 15 000 m
2
zameno
3 132 bod, z eho vyplv prmrn hustota 0,21 bodu na jeden m
2
.

3.2. Tvorba DMT
Ke zpracovn namench dat byl zvolen software ESRI ArcGIS 10 s pouitm jeho
nadstaveb 3D Analyst, Spatial Analyst a Lidar Analyst. Z DMT se odvozuj hodnoty rznch
morfometrickch a dalch charakteristik relifu (hypsometrie, sklony a expozice svah,
kivosti svah a reflektance), jejich hodnoty se li podle metod interpolace a nastaven jejich
parametr. Pokud zvolme nevhodnou metodu, vznikne nekvalitn DMT, z nho jsou
nsledn odvozovny chybn hodnoty ve zmnnch morfometrickch charakteristik. Mezi
neastji pouvan metody interpolace pat IDW (ven inverzn vzdlenosti), Krigovn,
Spline, Topo to Raster, Natural Neighbor nebo TIN. Rastrov obrazy ternu z dat LLS i dat
geodetickho men byly generovny s prostorovm rozlienm 0,5 m. Pro tvorbu rastrovch
obraz z dat LLS pomoc metod interpolace byl pouit klasifikovan textov soubor, zatmco
pro vytvoen rastrovch obraz z dat LLS pomoc nadstavby Lidar Analyst byl pouit soubor
bod ve formtu LAS.

3.2.1. Interpolace
Po pevodu souadnic do formtu shapefile byl cel soubor oezn hranicemi
vzkumnch ploch a pot byly na zklad kdu odfiltrovny pouze body odpovdajc
rostlmu ternu bez objekt a vegetace. Tmto krokem jsme vrazn snili poet bod
v souborech, kter se nsledn staly vstupnmi daty pro interpolaci, je probhla v kratm
asovm seku. Ji z prvotnho nhledu na soubor vech bod je zejm, e metoda LLS
poskytla mimodn podrobn informace s velmi hustm pokrytm mranem bod s
prmrnou hustotou 5,16 bodu na m
2
plochy (celkov poet vech bod - 77 383). Toto
pokryt vak nen rovnomrn a je soustedno do pravidelnch ad s rozestupem 1 a 2 m.
104

Vysok prmrn hustota bod je rovn dna pravdpodobnm pekryvem skenovanch
ps v sti zem. V lesnch porostech vak vlivem odrazu od korun strom dochz k velmi
zeteln redukci signl dopadajcch a na rostl tern. Z celkovho potu 4 395 bod
proniklch a k ternu vychz prmrn hustota 0,29 bodu na jeden m
2
lesn plochy (se
znan nerovnomrnm rozloenm), co in 5,68 % vech bod LLS na lesnch plochch.
Podle Chasmer (2004) doshne v lese ternu pinejmenm 10% odeslanch signl. Tento
rozdl lze vysvtlit nkolika faktory. Pedevm typem pouitho skeneru vetn jeho
parametr, dle elem skenovn, kde dleitou roli hraje pedevm vka letu (m vt
vka, tm men hustotu bod, za pedpokladu konstantn rychlosti nosie skeneru) a
v neposledn ad strukturou lesa a konfigurac ternu. Pehled potu bod a jejich hustotu na
vech lesnch plochch zobrazuje tabulka . 3.

Tab. 3 Pehled potu bod na lesnch plochch
Rovina 1 Rovina 2 Svah Str Les
Body LLS - celkem 16165 4272 4539 52407 77383
Body LLS - tern 1329 357 314 2395 4395
Hustota vech bod LLS (b/m
2
) 6,47 1,71 1,82 6,99 5,16
Hustota bod LLS na ternu (b/m
2
) 0,17 0,30 0,30 0,16 0,21
Body LLS na ternu z celku (%) 8,22 8,36 6,92 4,57 5,68

3.2.2. Lidar Analyst
Lidar Analyst obsahuje velkou variabilitu nastaven a zpsob zpracovn a
vyhodnocen dat LLS. Pro tvorbu DMT byla pouita v menu nabdka Extrakt Bare Earth,
po jejm potvrzen se oteve dialogov okno Bare Earth Extraction, kde je mono provst
nastaven rznch parametr pro vygenerovn DMT. Nejdve je vak teba vybrat pslun
soubor dat ve formtu LAS a v poli Return zvolit druh odrazu (nap. first, last, all, custom).
Pro tvorbu DMT byl pouit posledn odraz, ikdy ani tento nemus bt od ternu. Nkter
parametry ovlivn vsledn rastrov obraz jet ped jeho vytvoenm (odstrann piatch
tvar a prohlubn nebo jam), naopak nkter upravuj ji vytvoen obraz povrchu, nap.
pouitm low-pass filtr (odstrann aut, lid, ke, klestu apod.). Po zadn vech parametr
byl vygenerovn rastrov obraz pslun plochy z dat LLS, kter byl pouit k porovnn
pesnosti s daty zamenmi klasicky.

4. VYHODNOCEN A VSLEDKY

Vyhodnocen pesnosti bylo provedeno na zklad velikosti pln stedn kvadratick
chyby m
H
(angl. RMSE Root Mean Square Error). K vpotu tto chyby je teba znt
hodnotu smrodatn odchylky
H
(podle zsad vyrovnvacho potu jde o nhodnou chybu) a
systematickou chybu c
H
, kter se vypot jako prost aritmetick prmr hodnot vech
odchylek se znamnky. Mezi plnou stedn kvadratickou chybou, nhodnou chybou a
systematickou chybou plat vztah:
2 2
H H H
c m + = o

Hodnoty daj pro vpoet pln stedn kvadratick chyby v rmci kad plochy
byly zskny pomoc nkolika rznch postup.

4.1. Rozdl rastrovch obraz
Rastrov obrazy vygenerovan z dat LLS a dat geodetickho men pomoc ji
zmiovanch interpolanch metod se od sebe odetou nstrojem Raster Math - Minus
105

v nadstavb 3D Analyst. Z vsledn mapy odchylek jsou zskny statistick daje potebn
pro vpoet pln stedn kvadratick chyby znzornn v tabulce . 4.

Tab. 4 Pehled plnch stednch kvadratickch chyb na lesnch plochch
Metoda
Rovina 1 Rovina 2 Svah Str
IDW 0,25 0,32 0,61 0,52
Topo to Rastr 0,29 0,25 0,40 0,46
Spline 0,24 0,30 0,23 0,34
Krigovn 0,21 0,28 0,29 0,34
Natural Neighbor 0,23 0,26 0,19 0,34
TIN 0,25 0,26 0,19 0,40
Prmr 0,24 0,28 0,32 0,40

Poznmky: Rozdl odchylek pro vpoet pln stedn kvadratick chyby definovn jako nadmosk vka
LLS minus nadmosk vka uren geodeticky, vsledn hodnoty jsou uvdny v metrech.

Z vsledk vyplv, e prmrn hodnota (ze vech metod interpolace) pln stedn
kvadratick chyby vzrst s vt lenitost ternu a sklonem na pslun ploe. lenitost
ternu a sklon m vliv i na maximln odchylky. Pro plochy Rovina 1, Rovina 2 je max.
odchylka 1,57 m, resp. 0,85 m, zatmco na ploe Svah je max. odchylka 2,95 m a na ploe
Str dokonce 3,69 m.
Pro nzornost byly porovnny i modely vytvoen z vrstevnic ZABAGED a geodetickho
men interpolan metodou Topo to Rastr. Na ploe Rovina 1 bylo dosaeno pln stedn
kvadratick chyby 1,42 m s max. odchylkou -3,29 m, na ploe Rovina 2 1,08 m s max.
odchylkou 1,57 m, na ploe Svah 1,96 m s max. odchylkou 3,58 m a na ploe Str 2,11 m
s max. odchylkou 5,77 m.
Pi pohledu na vsledky je patrn, e metoda LLS poskytuje podstatn vy pesnost ne data
ZABAGED, a to pedevm v lenitm a vce svaitm ternu. Nicmn tato pesnost me
bt ve skutenosti jet vy, protoe odchylky mohou bt ovlivnny interpolac z
nerovnomrn rozloench bod obou datovch zdroj. ada odchylek proto nemus bt dna
nepesnost men, nbr rozdlnou interpolac v danm mst povrchu.

4.2. Spatial Join
Tento nstroj umouje pidvn atribut prvk pipojovan vrstvy (soubor bod
LLS) do atributov tabulky clov vrstvy (soubor geodeticky zamench bod) na zklad
zvolenho prostorovho vztahu mezi prvky v obou vrstvch. Tento vztah je v tomto ppad
realizovn vzdlenost mezi bodem zamenm geodeticky a odpovdajcm bodem LLS.
Principem je tedy vyhledn identickho bodu z pipojovan vrstvy pro bod clov vrstvy.
Tato situace vak nastv jen velmi ojedinle, a proto se vyuv pro vyhledvn tchto
pseudoidentickch bod urit okol, dan vzdlenost od bodu clov vrstvy. Pro porovnn
vkovch hodnot byl zvolen nejbli bod (bez ohledu na vzdlenost) a nsledn okol bodu
dan polomrem 1m, 0,5m a 0,2m. Vsledky jsou uvedeny v tabulce .5.
Tab. 5 Parametry dat LLS zskan z filtrovanho mrana bod
Okol bodu
Rovina 1 Rovina 2 Svah Str
Nejbli bod 0,34 0,33 0,70 0,61
1,0 m 0,19 0,28 0,25 0,36
0,5 m 0,19 0,28 0,21 0,30
0,2 m 0,17 0,26 0,20 0,29
106


Poznmky: Rozdl odchylek pro vpoet pln stedn kvadratick chyby definovn jako nadmosk vka LLS
minus nadmosk vka uren geodeticky, vsledn hodnoty jsou uvdny v metrech.

Tmto zpsobem vyhodnocen doshneme pesnjch vsledk, a to pedevm,
pokud zvolme men parametr pro okol vyhledvanho identickho bodu. Jak je patrn
z tabulky, nejvt rozdl je mezi zadnm nejbliho bodu a bodu v max. okol 1 m. Pi
zadn dalch mench okol u nen tak vrazn posun v pesnosti, ale vrazn se sniuj
maximln odchylky na jednotlivch plochch, ale tak poet porovnvanch bod. Jako
nejvhodnj parametr definujc velikost okol se jev 0,5 m. Pro takto zvolen parametr jsou
max. odchylky jednotlivch ploch (poad podle tabulky) nsledujc: 0,46 m, 0,46 m, 0,44 m
a 0,88 m. Z tchto hodnot je patrn rozdl oproti max. odchylkm vzniklm porovnnm
rastrovch obraz, viz. pedchzejc kapitola. Pi zadanm okol 0,5 m porovnvme 434
bod na lesnch plochch (z celkovho potu 3 132 zamench), co je stle dostaten poet
pro uren skuten pesnosti. Pokud zvolme okol vyhledvn 0,2 m, sn se poet
porovnvanch bod na vech plochch na 85. Tento poet rozdl u nemus bt dostaten
pro vpoet pesnosti.

4.3. Extract Values to Points
Rastrov obrazy vygenerovan z dat LLS pomoc nadstavby Lidar Analyst byly
porovnvny s body zamenmi geodeticky. Kadmu geodeticky zamenmu bodu
odpovd vkov hodnota rastrovho obrazu. Rozdly vek tchto dat, nutn pro vpoet
pln stedn kvadratick chyby, se zskaj nstrojem Extrakt Values to Points v nadstavb
Spatial Analyst.

Tab. 6 Parametry pesnosti dat LLS zskan nstrojem Lidar Analyst
Parametr
Rovina 1 Rovina 2 Svah Str
Poet rozdl 420 750 739 1223
m
H
0,40 0,27 0,51 0,94
Max. odchylka -1,53 0,83 1,88 -4,05

Poznmky: Rozdl odchylek pro vpoet pln stedn kvadratick chyby definovn jako nadmosk vka LLS
minus nadmosk vka uren geodeticky, vsledn hodnoty jsou uvdny v metrech. m
H
pln stedn
kvadratick chyba

Vyhodnocen pomoc Lidar Analystu je velmi jednoduch a rychl. Vsledn pesnost
je vak v porovnn s ostatnmi zde uvedenmi metodami ni. Pedevm plochy lenit,
ppadn s vtm sklonem poskytuj mn pesn vsledky. Me to bt dno algoritmem
vyvinutm pro filtraci bod uritho povrchu, ppadn ne zcela sprvn nastavenmi
parametry pro generovn zvolenho povrchu. Nicmn i tato metoda zpracovn dat LLS
poskytuje mnohem lep vsledky ne vrstevnicov data ZABAGED.

5. ZVR

Vsledky hodnocen pesnosti leteckho laserovho skenovn potvrzuj monost
doshnout vysok pesnosti pi tvorb pesnch vkopisnch model i v mstech pod hustm
lesnm porostem. Dosaen pesnosti dat dokonce pekrauj plnovanou stedn chybu dat
nov vytvenho DMR 5G celho zem R. Lep vsledky vak mohou bt ovlivnny
konkrtn volbou zem a relativn stle velmi malou vmrou testovacch ploch, ppadn
typem snmacho zazen, vkou letu i ron dobou nletu. dov se vak vsledky
testovn shoduj s pedpokldanou pesnost novho vkopisu celho zem R. Oproti v
107

souasnosti poskytovanm datm ZABAGED jsou data LLS obrovskm skokem kupedu,
co potvrzuj i vsledky testovn.
Leteck laserov skenovn je pnosem pro mnostv obor lidsk innosti, jako je
zemn plnovn, vodn hospodstv (modelovn povodn), lesnictv (technologick
typizace pro ely zakldn, pstn a tby lesnch porost) a ada dalch. Dleit je vak
zmnit tak limity dan principem technologie, kdy hlavn pod lesnmi porosty dochz dle
ve zmnnch vsledk k razantn redukci potu odraz od rostlho ternu, a proto ada
tvar mikrorelifu nemus bt pesn nebo vbec zjitna. Jde pedevm o paezy, mrtv
devo, ale i velk kameny a balvany. Z tohoto dvodu je nutn potat s uritm stupnm
generalizace relifu. stenm eenm je podzimn i jarn leteck laserov skenovn, kdy
bude poet odraz od relifu jednoznan vy minimln v listnatch porostech, ppadn
vhodn zvolen typ skeneru a vka letu.


Podkovn: V textu jsou publikovny vsledky, kter vznikly za podpory z vzkumnho zmru LDF MENDELU
v Brn MSM 6215648902 Les a devo podpora funkn integrovanho lesnho hospodstv a vyuvn
deva jako obnoviteln suroviny a projektu NAZV QH71159 Model multikriterilnho hodnocen etrnch
pibliovacch technologi.


LITERATURA
Baltsavias, E. P., 1999. Airborne laser scanning: existing systems and firms and other
resources. ISPRS Journal of Photogrammetry and Remote Sensing, Vol. 54, pp. 164
198.
Akay, A. E., Sessions, J., 2005. Applying the Decision Support System, TRACER, to Forest
Road Design. Western Journal of Applied Forestry, 20(3), 184191.
Brzdil, K., 2009. Projekt tvorby novho vkopisu zem esk republiky. Geodetick a
kartografick obzor, 55/97, .7, s. 145-151.
Forlani, G., Nardinocchi, C., 2007. Adaptive filtering of aerial laser scanning data.
International Archives of Photogrammetry, Remote Sensing and Spatial Information
Sciences 36(part 3/W52), 130-135.
Chasmer, L., Hopkinson, C., Treitz, P., 2004. Assessing the three-dimensional frequency
distribution of airborne and ground-based LIDAR data for red pine and mixed
deciduous forest plots detection. In. The International Archives of the Photogrammetry,
Remote Sensing and Spatial Information Sciences, Freiburg, Germany, Vol. XXXVI,
Part 8/W2, pp. 66-70.
Maltamo, M., Eerikainen, K., Pitkanen, J., Hyyppa, J., Vehmas, M., 2004. Estimation of
timber volume and stem density based on scanning laser altimetry and expected tree
size distribution functions. Remote Sensing of Environment, 90, 319330.
Reutebuch, S. E., McGauhey, R. J., Andersen, H. E., & Carson, W. W. , 2003. Accuracy of
high-resolution LIDAR terrain model under a conifer forest canopy. Canadian J. of
Remote Sensing, 29, 527535.
Raber, G. T., Jensen, J. R., Hodgson, M. E., Tullis, J. A., Davis, B. A., Berglend, J., 2007.
Impact of LiDAR nominal post-spacing on DEM accuracy and flood zone delineation.
Photogrammetric Engineering and Remote Sensing 73(7), 793-804.
ma, J., 2009. Abeceda leteckho laserovho skenovn. GeoBusiness: srozumiteln o
geoinformatice v praxi. Msnk o geoinformatice v praxi. Springwinter, s .r .o., Praha,
. 3, s. 22-25, ISSN 1802-4521.
Watkins, D., 2005. LiDAR Types and Uses: with a Case Study in Forestry. State College, PA,
USA: Department of Geography, Pennsylvania State University.
108

Yu, X., 2007. Methods and techniques for forest change detection and growth estimation using
airborne laser scanning data. Doctoral Thesis, Department of Surveying, Helsinki
University of Technology, 55 p.
Liu, X., 2008. Airborne LiDAR for DEM generation: some critical issues. Journal: Progress in
Physical Geography, Volume 32, Issue 1, 31-49.
Geodis, 2011. Geodetick pstroje a GPS. [online] Geodis Brno, s.r.o., citovno 26.9.2011.
Dostupn na WWW: http://obchod.geodis.cz/geo

Adresa autor:
Ing. Cibulka Milo
Ing. Mikita Tom, Ph.D.
stav geoinformanch technologi
Lesnick a devask fakulta
Mendelova univerzita v Brn
Zemdlsk 3
613 00 Brno
cibulka@mendelu.cz
tomas.mikita@mendelu.cz

























109

POSDENIE PRESNOSTI MERANIA HRBKY STROMU POMOCOU
POZEMNHO LASEROVHO SKENOVANIA

EVALUATION OF ACCURACY DURING THE MEASUREMENT OF
TREE DIAMETERS WITH USE GROUND BASED SCANNING

RBERT SMREEK, JN TUEK

Abstract:
Terrestrial laser scanners are optical devices, which capture images in their surroundings. Under scanning, the
automatic process is understood, where the object is remotely scanned and the information is collected for
further computer processing. The situation is captured in a point cloud. Trees in the sample terrain had a 1.3 m
measured diameter. The breast diameter was measured using two methods, by calliper and by laser scanner. The
data measured by laser scanner was processed by the programme, where the diameter was calculated using
different methods. Our goal was to consider the measurement of terrestrial laser scanner in forest stand.

Key words: forestry, breast hight diameter, terrestrial laser scanner

1. VOD

Pozemn laserov skenery s optick prstroje, ktor zachytia situciu vo svojom
okol. Skenovanie je automatick proces, pri ktorom sa objekt bezkontaktne snma a zskavaj
sa informcie, ktor sa alej spracovvaj pomocou potaa. Snmanie prebieha v dvoch
fzach. Najskr sa situcia snma vo vertiklnom smere, kde je laserov impulz pri
optickomechanickom princpe smerovania impulzu smerovan pomocou zrkadla. Po
dokonen sa horizontlny uhol zvi o kontantu a uskuton sa al vertiklny sken.
Situcia sa zachyt vo forme bodovho mraku. Situcia sa me zachyti aj pomocou kamery.
Snmky z tchto kamier sa nsledne pripoja k bodovm mrakom. Bodov mrak je mon
zafarbi na zklade snmky z kamery (SMREEK 2010).
Tto technolgia m schopnos zobrazova povrchy v 3D s presnosou na milimetre.
Na presn modelovanie rznych povrchov bolo vytvorench mnostvo algoritmov. Najskr
boli vyvjan pre mechanick ininierstvo napr. na sledovanie deformci. Pomocou
pozemnho laserovho skenera je mon zachyti architektonick kontrukcie, vrobn haly,
anatmiu loveka a zvierat a mnostvo alch 3D povrchov v digitlnom formte vhodnom
pre alie spracovanie pomocou potaa (LEEUWEN a NIEUWENHUIS 2010).
THIES a SPIECKER (2004), WEZYK a kol.(2007), LEEUWEN a NIEUWENHUIS (2010) ako
aj al autori, vidia monosti vyuitia laserovch skenerov pri lesnckych inventrach.
Pomocou laserovho skenera je mon zska porastov charakteristiky, ako aj charakteristiky
jednotlivch stromov, jednoznanm, objektvnym a opakovatenm spsobom. Dleitm
aspektom spracovania je automatizcia spracovania a identifikcie stromov. Z bodovho
mraku je mon rekontruova stromy a alej ich poui pre rzne alie tdie (ASCHOFF
a kol. 2004, BIENERT a kol. 2006, CT a kol. 2009). Pre potreby spracovania jednotlivch
stromov je potrebn vytvori algoritmus na rekontrukciu kmeov. Vina algoritmov je
zaloen na hadan optimlneho valca, ktor najlepie charakterizuje kme, alebo jeho as
(THIES a kol. 2004, BIENERT a kol. 2007).


2. DELENIE POZEMNCH LASEROVCH SKENEROV

FRHLICH a METTESLEITER (2004) delia pozemn laserov skenery poda princpu
systmu merania vzdialenosti (kontinulny a pulzn) a technickej pecifikcie archivcie.
110

Vina laserovch skenerov vyuva na meranie dky impulzn diakomery. alej delia
skenery poda vhodnosti pouitia na skenery:
- vhodn do vntra a na stredn vzdialenosti ( do 100 m)
- vhodn von na dlh vzdialenosti
- vhodn na mal vzdialenosti (okolo 1 m) s poadovanou vysokou presnosou.
- Rozoznvaj 3 technolgie merania vzdialenost:
- princp asu letu: dnes najviac pouvan technolgia, umouje jednoznan meranie
vzdialenost nad niekoko 100 m
- princp merania fzy: ben metda obmedzen do 100 m dosahujca presnos do mm
- optick triangulcia: dosahuje presnos m ale dosah m len niekoko metrov.
- Na zklade zornho pola delia skenery na:
- skenery s kamerovm zornm polom, toto pole je limitovan zvyajne na 60x60,
pomocou zrkadiel je ale monos dosiahnu a 360x60
- skenery s panoramatickm zornm polom, ktor m zorn pole 360horizontlne a a
310 vertiklne, vertiklny uhol m obmedzenie v dsledku stavby kontrukcie.
- Uvdzaj, e klasifikcia systmov poda technickch vlastnost je uitonejia, ako
ukazovate ich monost a vkonu. Dleit je rchlos skenovania, oblas zberu,
priestorov rozliovacia schopnos, mnostvo bodov v zornom poli, presnos systmu
merania vzdialenost a celkov presnos systmu, kombincia s inmi zariadeniami
montovanmi na systm (kamera, GPS at.).
- Podobn delenie uvdza BIENERT a kol. (2006), ktor uvdzaj delenie skenerov na
zklade princpu odchyovania la, napr. galvanometrickmi zrkadlami, rotujcimi
eliptickmi zrkadlami, mnohouholnmi kolesami, alebo kombinciou. Poda tchto
autorov by mal by maximlny dosah skenera pouitho pri inventarizcii lesa 20 a 100
m, poet zaznamenanch bodov aspo 10 000 za sekundu, presnos merania vzdialenost
by mala by lepia ako 10 mm. Pouit laserov skener by mal ma panoramatick zorn
pole.

3. PRESNOS MERANIA HRBKY

Ako bolo spomenut vyie na meranie hrbky z dt pozemnho laserovho skenera je
potrebn identifikova kme v bodovom mraku a nsledne rekontruova kme. THIES a kol.
(2004) navrhol algoritmus, ktor iteratvne had valec, ktorho parametre orientcie a
priemeru s najbliie k bodovmu mraku reprezentujceho kme stromu. Na pokrytie celho
kmea s generovan viacer valce. Algoritmus okrem merania hrbky umouje mera aj
vku nasadenia koruny, zbiehavos, krivos a sklon kmea. V zmieanch porastoch buka,
duba a jedle bielej overili tento algoritmus THIES a SPIECKER (2004). Rozdiely medzi
meraniami hrbky manulne psmom a laserom boli medzi 82,3 a 109,5 % pre jeden sken a
84 a 111,6% pre viacnsobn sken. Podobn algoritmus prezentovali aj BIENERT a kol.
(2007). Hrbku merali na smreku sitkanskom, priemern smerodajn odchlka bola 2,48 cm
pre 22 stromov. MAAS a kol. (2008) pri testovan podobnho algoritmu dosiahli 97%
spenos pri identifikcii stromov. Pomocou algoritmu urili hrbku s presnosou do 1,8 cm.
HENNING a RADTKE (2006) pri meran hrbky rozdelili kme na 1 m asti. Pri meran hrbky
dosiahli presnos pod 1 cm do vky nasadenia koruny a chyba pod 2 cm bola a do vky 13
m. Od vky 10 m sa vyskytovali asti kmeov s nedostatonm potom bodov pre meranie
hrbky zaprinen tienenm spsobenm konrmi stromov. SMREEK a HASENAUER (2007)
porovnvali hrbku na 221 stromoch meranch v rakskych lesoch. Aritmetick priemer
rozdielov bol -0,06 cm a smerodajn odchlka 2,96 cm.
111

SMREEK (2010) vo svojej prci potvrdil rovnocennos meran hrbky pomocou
priemerky a pozemnho laserovho skenera. Hrbka d
1,3
bola zisovan pomocou metdy
Optimlnej krunice a metdy Monte Carlo na troch rezoch s hrbkou 10, 20 a 40 cm. Lepie
vsledky vyli prvou metdou. Aritmetick priemer rozdielov bol v rozpt od 0,14 a 0,3 cm
a smerodajnou odchlkou v rozpt od 1,0 do 1,4 cm. Pre metdu Monte Carlo bol
aritmetick priemer rozdielov bol v rozpt od -0,14 do 0,5 cm a smerodajn odchlka 1,5 a
2,2 cm.

4. ZVER

Napriek vysokej presnosti merania vzdialenosti a zachytenia lesnch scenri v 3D
pomocou bodovho mraku existuje niekoko prekok masovho nasadenia pozemnch
laserovch skenerov v lesnctve. Vznamnm faktorom je ich ekonomick a energetick
nronos. Pozemn laserov skenery neboli kontruovan na prcu v lesnom prostred a
preto je potrebn obozretnos pri manipulcii a presune aby nedolo k pokodeniu citlivch
sast. Tto skutonos sa d odstrni kontruknm rieenm. Vekou nevhodou je odraz
laserovho impulzu od prvej prekky. V prpade hustho podrastu me by skener
nepouiten, nakoko za prekkami vznikaj tiene bez dt. Pri skenovan v lese je potrebn
plnova jednotliv stanovitia skenera tak, aby bolo z danho miesta o najvia viditenos
a zrove dostaton prekrytie z ostatnch stanov.
Vhodou je dokumentcia miesta v ase, ktor me by vyuit pri analze zmien v
prrodnom prostred, pri viacnsobnch meraniach na skusnch plochch bez potreby
opakovania meran v terne. Nakoko vina procesov je automatizovan dochdza k
zneniu chb lovekom. Vsledky poukazuj na monosti vyuitia pozemnch laserovch
skenerov najm pre vedecko-vskumn ely, alebo pecifick lesncke aplikcie.

Poakovanie
Prspevok vznikol na zklade vskumu rieenho v projekte Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva,
vedy, vskumu a portu SR a Slovenskej akadmie vied 1/0764/10 (VEGA): Vskum princpov a metd
preczneho lesnctva.

LITERATRA

Aschoff, T., Thies, M., Spiecker, H. 2004. Describing forest stands using terrestrial laser-
scanning. In: ISPRS- International Archives of Photogrammetry, Remote Sensing and
Spatial Information Sciences. Istanbul, 2004. Zv. Volume XXXV, part B, s. 237-241.
Bienert, A., Maas, H., Scheller, S. 2006. Analysis of the Information Content of Terrestrial
Laserscanner Point Clouds for the Automatic Determination of Forest Inventory
Parameters. In: Workshop on 3D Remote Sensing in Forestry. Vienna, 2006. s. 44-49.
Bienert, A., Scheller, S., Keane, E., Mohan, F., Nuget, C. 2007. Tree Detection and Diameter
by Analysis of Forest Terrestrial Laserscanner Point Clouds. In: ISPRS Workshop on
Laser Scanning 2007 and SilviLaser 2007. Espoo, 12-14. September 2007. Zv. Volume
XXXVI, Part 3/W52, s. 50-56. ISSN 1682-1777.
Ct, J.-F., Widlowski, J.-L., Fournier, R. A., Verstraete, M. M. 2009. The structural and
radiative consistency of three-dimensional tree reconstructions from terrestrial lidar. In:
Remote Sensing of Environment. 2009. Zv. Volume 113, Issue 5, s. 1067-1081. ISSN
0034-4257.
Frhlich, C., Mettenleiter, M. (2004). Terrestrial Laser Scanning New Perspectives in 3D
Surveying. In: International Archives of Photogrammetry, Remote Sensing and Spatial
Information Sciences, Volume XXXVI, Part 8/W2, str. 7 13.
112

Henning, J., Radtke, P. J. 2006. Detailed Stem Measurments of Standing Trees from Ground-
Based Scanning Lidar. In: Forest Science. 2006. Zv. 52, s. 67-80. ISSN 0015-749X.
Leeuwen, Martin, Nieuwenhuis, Maarten. 2010. Retrieval of forest structural parameters using
LiDAR remote sensing. In: European Journal of Forest Research. 2010. Zv. Volume
129, Number 4, s. 749-770.
Maas, H.-G., Bienert, A., Scheller, S., Keane, E. 2008. Automatic forest inventory parameter
determination from terrestrial laser scanner data. In: International journal of remote
sensing. 2008. Zv. Volume 29, Number 5, s. 1579-1593. ISSN 0143-1161.
Smreek, R. (2009). Vyuitie laserovch a hyperspektrlnych dajov pre preczne lesnctvo.
[Dizertan prca]. Lesncka fakulta, Zvolen, 2009, 183 s.
Thies, M., Pfeifer, N., Winterhalder, D., Gorte, B. G. H. 2004. Three-dimensional
reconstruction of stems for assessment of taper, sweep and lean based on laser scanning
of standing trees. In: Scandinavian journal of forest research. 2004. 19, s. 571-581.
ISSN 0282-7581.
Thies, M., Spiecker, H. (2004). Evaluation and Future Prospects of Terrestrial Laser Scanning
for Standardized Forest Inventories. In: International Archives of Photogrammetry,
Remote Sensing and Spatial Information Sciences, Volume XXXVI, Part 8/W2, str. 192
197.
Wezyk P., Koziol K., Glista M., Pierzchalski, M. 2007. Terrestrial Laser Scanning Versus
Traditional Forest Inventory First Results from the Polisch Forests. In: International
Society for Photogrammetry and Remote Sensing. 2007. Zv. Volume XXXVI, Part
3/W52, s. 424-430. 1682-1777.



Adresa autorov:
Ing. Rbert Smreek, PhD.,
prof. Ing. Jn Tuek, CSc.,
Katedra hospodrskej pravy lesov a geodzie
Lesncka fakulta, Technick univerzita vo Zvolene, T.G. Masaryka 24,960 53 Zvolen
e-mail: smrecek@vsld.tuzvo.sk, tucek@vsld.tuzvo.sk



















113

AUTOMATIZCIA AOBNEJ INNOSTI NA BZE DELTASTATU

AUTOMATION OF TIMBER MINING ACTIVITIES ON THE BASIS OF
DELTASTAT

PAVOL BOEK, VLADIMR TOLLMANN

Abstract
The paper aims at providing the expert public with the basic information about the robotics implementation in
the forestry and the reasons leading to the automation and robotization of forestry activities.

key words: automatization, forestry

1.VOD

S cieom odvrti hroziacu ekologick katastrofu sa lesnci celho sveta zhodli na
stratgii trvalo udratenho rozvoja, ktor bola prijat na konferencii v Rio de Janeiro v r.
1992. Ak mme by schopn uskutoova prijat stratgiu a zrove ak chceme v lesnom
hospodrstve obst v tvrdom konkurennom boji sasnho ekonomickho systmu, musme
rozvja vedu a techniku. Zsadne nie stupom od technizcie lesnch prc, ale prve naopak
jej posilovanm vo vetkch innostiach pestovanch, ochrannch, abovch [1].
V priemyselnch aplikcich u roboty nali svoje trval miesto. Teraz vstupuj do
ponohospodrstva a lesnctva.



Obr.1: Komerne dostupn krajci harvester


2. ROBOTIZCIA LESNCKYCH INNOST

Prienik robotov do lesnctva meme oakva v nasledovnch oblastiach:
- Na skladoch dreva pri vrobe sortimentov.
- Pri pestovan semenikov a sadenc v klkach.
- V lesnej abe.

Pestovn innos v klkach a vroba sortimentov na skladoch dreva poskytuje
vhodn podmienky pre nasadenie robotov. Tie s dan:
114

- Charakterom vekosriovej vroby.
- Deterministickm pracovnm prostredm.
- Dostupnosou elektrickej energie.
- To umouje prevzatie kontruknch princpov znmych z oblasti priemyselnch
robotov [2]. Omnoho zloitejia je situcia v prpade abovch robotov. Kov
problmy, s ktormi sa treba v tomto prpade vysporiada, s:
- Nron ternne podmienky stochastickho charakteru.
- Nron klimatick podmienky.
- Vekorozmern a ak bremen.

3. SPOLOENSK OBJEDNVKA

Robotizcia lesnckych innost je nevyhnutn trend, ktor sa ned zastavi. Kto
nezachyt vas trend k bezobslunm strojom /obr. 2/, bude musie s vekmi akosami
dobieha zamekan. Preo povaujeme robotizciu v lesnctve za nevyhnutn:
Psychick za. Sasn harvestrov technika odbremenila loveka od nronej
fyzickej prce v abovej innosti. Oslobodila ho od hluku, vibrci a vytvorila mu v mnohom
a komfortn pracovn podmienky, ale aj tak sa musia opertori harvesterov strieda cca po 2
hod. prce. Prinou je vek psychick za v dsledku spracovvania vekho mnostva
informci a poadovanej permanentnej sstredenosti na prcu. Vsledkom je nava,
vyerpanos, stres, zdravotn akosti. Nakoniec prichdza otupenie pozornosti s monmi
fatlnymi dsledkami.
Ochrana P. Harvestrov techniku povaujeme v porovnan s traktormi za
ekologick. Faktom vak zostva, e vyie inky sa dosahuj predovetkm zmenou
technolgie prce, priom vetky nevhody kolesovch a psovch podvozkov zostvaj
zachovan. Kolesov a psov podvozky maj v horskch podmienkach svoje limity. D sa
napr. teoreticky dokza, e max. svahov dostupnos stroja na kolesovom podvozku na
lesnej pde je cca 27
o
, ktor sa pri zohadnen bezpenostnch aspektov zniuje na cca 12
o
.
Samozrejme, e pomocou rznych technickch rieen vieme tto svahov dostupnos zvyi,
ale obrtenou stranou mince je potom zven pokodzovanie P, ohrozovanie bezpenosti
prce, at.
Bezpenos prce a technickch zariaden. Prca ud a strojov v nronch ternnych
podmienkach je nebezpen z hadiska prevrtenia, pdu, i detrukcie siastok v dsledku
vekho mechanickho namhania.
Kvalita prce. Z celej mnoiny kd na P pripad 40% na kor techniky a 60% ako
dsledok nedodriavania technologickej disciplny. Roboty eliminuj tento faktor. Pracuj
presne poda zadanho technologickho postupu vo dne i v noci. Nepoznaj navu, nehadaj
dvody preo sa to ned spravi. S prostriedkom tzv. preczneho lesnho hospodrstva
budcnosti [3].

115


Obr. 2: Systmy navigovania abovch robotov pomocou druicovej techniky.
CPU centrlna procesorov jednotka, NS navigan servosystm, RO regulan obvody
LR abov robot, GPS globlny polohovac systm GPS NAVSTAR

Vvojov proces spolonosti a s ou spt fenomn environment je v sasnej dobe
nutnou podmienkou spenho procesu vzniku novch pracovsk. U vo fze projektu je
nutn navrhova koncepn model robotizovanho pracoviska, na ktorom je mon relne
definova zkladn princpy systmu riadenia technologickho procesu spracovania nielen
drevnej hmoty, ale aj pri om vzniknut odpad. V tejto prvotnej fze vvoja sa jav nasadenie
virtulnych metd vysoko efektvne a vedie k vasnm rozhodnutiam efektvnosti relneho
pracoviska z viacerch aspektov.
S to predovetkm tieto dve nutne akceptovaten aspekty trvalo udratenho
rozvoja (TUR):
1. Environmentlne aspekty - kad technolgia predstavuje istm spsobom za pre P,
o sa premieta aj do ekonomickho hadiska, pretoe opatrenia, ktor sa musia dodra pri
prevdzke takejto vroby, predstavuj finann za pre vrobn podnik. Vhoda virtulnej
technolgie spova v tom, e nie je potrebn vyrba nielen, napr. ani relny model
technologickho zariadenia, ale ani relne technologick pracovisko. Vrobou spomenutch
zariaden je minimalizovan environmentlna za P a s nm spt dopad na P .
2. Ekonomick aspekty - ekonomickch aspektov virtulnej technolgie je niekoko. Mono
ich deli na iastkov skupiny a podskupiny, ale medzi najdleitejie aspekty, ktor treba pri
optimalizcii takejto technolgie bra do vahy, s bezpochyby investin nklady (objem
finannch prostriedkov spojench s nkupom konkrtneho virtulneho zariadenia) a
prevdzkov nklady (technologick zariadenia, spotreba elektrickej energie a alie
svisiace nklady), ktor vo vekej miere ovplyvuj rozhodnutie o zakpen takejto
technolgie. Je dleit imlementova spomenut u v procese prpravy a vvoja lesnckej
robototechniky .

4. DELTASTAT AEROSTATICK A ROBOTICK SUBSYSTM

V kontrukcich deltastatov nachdzaj aerostaty nasledovn uplatnenie:
- na kompenzciu hmotnosti abovej jednotky.
- na odvanie vyrobenej drevnej suroviny do drevospracujcich podnikov.
- na dopravu zamestnancov na pracovisko.
abov jednotka me by naprojektovan s rznym stupom mechanizcie a
automatizcie. V zsade me by procesorovho resp. harvestrovho typu a robotickho
typu.
Aerostatick robot
CPU
NS RO
GPS
LR
Riadiaci systm


116

Najvy stupe automatizcie sa dosahuje pri robotickej abovej jednotke. Aerostat
a robotick abov jednotka tvoria spolu aerostatick robot (AR). Schma aerostatickho
robota je uveden na obr. 3, kde: 6 aerostat, 10 prijma systmu GPS, 11 satelit GPS
systmu, 7 gondola, 8 lanov systm delta, 9 mechanick as robota.

Aerostatick procesor
In rieenie aerostatickej abovej jednotky je navrhnut na obr. 4. Aerostatick as
pozostva z tch istch ast ako v predchdzajcom prpade. Namiesto robota je vak
dokompletovan uchopovacoodvetvovacou hlavicou 12 procesorovho typu upevnenou na
oceovom lane. Zariadenie bolo nazvan ako aerostatick procesor AP. Spiovanie stromu sa
uskutouje motomanulne. 8 predstavuje lan delta lanovho systmu.


Obr. 3: Aerostatick robot


Obr. 4: Aerostatick procesor

Rieenie pracovnej hlavice procesorovho typu je uveden na obr. 5, kde: 21
pohonn jednotka, 22 ovldac panel, 23 teleskopicky vsuvn as, 24 pevn
odvetvovac n, 25 klietiny, 26 zdvhacie lano.
117

Postup prce je nasledovn (vi obr. 4.3): pracovnk natartuje motor a pracovn
hlavicu rune umiestni na ptu stromu. Pomocou diakovho ovldania spust automatick
program pre vstup pracovnej hlavice do koruny stromu za sasnho odvetvovania kmea.
Pri tomto postupe najskr spodn klietina 25 pevne uchop strom, horn klietina 25 sa
uvon, teleskop 23 sa zane vysva a pri tomto pohybe horn klietina spolu s hornm
pevnm odvetvovacm noom 24 zbavuje kme konrov. Potom kme pevne uchop horn
klietina, doln klietina sa uvon a teleskop 23 sa zasunie. Cyklus sa opakuje, priom
pracovn hlavica stpa do koruny stromu za sasnho odvetvovania. Proces je automaticky
zastaven na zklade daja snmaa hrbky kmea. Nakoniec obe klietiny 25 pevne uchytia
strom za vrcholov as. Pli spli strom motomanulne.



Obr. 5: Pracovn hlavica procesorovho typu

Na obdobnom princpe pracuje aj aerostatick harvester, ktor pouva
na lane upevnen hlavicu harvestrovho typu. Spiovanie stromu je v tomto prpade strojov.
Kompenzcia hmotnosti aerostatickch komplexov popsanch v predchdzajcom sa me
uskutoova 2 spsobmi:
- Ako iaston as tiae robotickho komplexu (cca10%) a tia nkladu sa prena do
lanovho systmu delta. Aerostatick komplex vis na lanch delta systmu. aisko
aerostatickho komplexu zaujma doln vrchol D pracovnho priestoru danho delta
systmom, ktor m tvar prieniku 3 guovch plch s polomermi rovnajcimi sa dke
jednotlivch ln (vi obr. 6).
- Ako pln aerostat na viac ako 100% kompenzuje hmotnos robotickho komplexu
spolu s nkladom. Lan delta systmu priahuj aerostatick komplex ku Zemi.
Aerostatick komplex zaujma horn bod H pracovnho priestoru danho delta systmom
pri danej dke ln.

118



Obr. 6: Tvar pracovnho priestoru delta systmu

Za elom kompenzcie hmotnosti visutej abovej jednotky navrhujeme pouitie
neztuench resp. poloztuench riadench aerostatov typu termoplnov. Tvar aerostatov je
diskovit za elom znenia bonho odporu vetra a umonenie vesmerovho pohybu.
Aerostaty s navrhovan ako riaditen, aby bolo umonen premiestovanie z pracoviska na
pracovisko po vlasnej osi. Takto prevedenie zrove umouje mechanizovan stavanie
stoiarov delta systmu v celch dkach a mont jeho lanovho systmu. as aerostatu
plnen hliom zabezpeuje kompenzovanie hmotnosti aerostatickho komplexu na 90%.
Presun medzi bodmi D a H (obr. 6), ako aj vyvaovanie komplexu v rznych prevdzkovch
podmienkach, aby nedolo k preaeniu delta systmu, je zabezpeovan pomocou
termovaku plnenho horcim vzduchom.
Vyaen drevn surovina je ukladan na pracovn ploinu (vi obr. 7). Ukladanie
mus by rovnomern, aby aisko bolo umiestnen v strede ploiny. Po naplnen ploiny
vyaenou drevnou surovinou navrhujeme dopravu ku zkaznkovi (napr. drevospracujci
podnik) realizova op vzdunou cestou pomocou aerostatu o vekej nosnosti (cca 600 t). Pri
vhodnom nadimenzovan aerostatu abovho robota je mon, aby aerostatick abov
robot plnil zrove aj tto dopravn funkciu


Obr. 7: Nkladn ploina

alou funkciou, ktor me plni riaditen aerostatick abov robot, je doprava
zamestnancov do prce a z prce domov.
V prpade realizcie uvedenej technolgie meme hovori o revolcii v logistike
vroby dreva, pretoe:
- Podstatnm spsobom redukuje poiadavky na sprstupnenie porastov cestnou sieou.
119

- Problematiku ochrany prrodnho prostredia riei v celom komplexe. Umouje realizciu
stratgie trvalo udratenho hospodrenia v lesoch.
- Umouje automatizciu a robotizciu abovo dopravnch innost.
- Vyznauje sa exaktnm dodriavanm technologickch postupov a tm umouje
realizova preczne hospodrenie v lesoch.

5. LANOV POLOHOVAC SYSTM DELTA

Lanov polohovaci systm delta pozostva z 3 ks oceovch ln, ktor plnia nosn
a riadiacu funkciu. Je pecilnym prpadom triangulrnych lanovch systmov. Znzornen je
na obr. 8. Oceov lan 11, 12, 13, ktor s na vonom konci pevne uchyten, s navjan na
bubny 14, 15, 16 pohonnch navijakov. Regulcia pohonu bubnov sa uskutouje na zklade
dajov zo snmaov osovch sl ln 17, 18, 19.
Charakteristick znaky, ktor odliuj lanov systm delta od tandardnch
triangulrnych systmov:
- Oceov lan s pevne upevnenen na svojich koncoch.
- Bubny, na ktor sa navjaj lan, s umiestnen v spolonom lanovom uzle.
Regulcia polohy sa uskutouje na zklade merania a vyhodnocovania osovch sl
v lanch alebo odometrickou metdou na zklade merania dlky ln odvinutch z lanovch
bubnov.


Obr. 8: Delta systm

Lanov systm delta pln na pracoviskch s aerostatickmi robotickmi komplexami
nasledovn lohy:
- Realizuje premiestovanie aerostatickho komplexu v priestore, t.j. predstavuje
lokomon (pohybov) strojenstvo aerostatickho robota, aerostatickho procesora resp.
harvestra.
- Zabezpeuje polohovanie aerostatickho komplexu.
- Zabezpeuje stabilitu zaujatej polohy pri manipulovan s bremenom, resp. pri rznych
vyloeniach robotickho ramena.
- inne eliminuje vplyv meteorologickch initeov, najm vetra.
120

- V prpade iastonej kompenzcie preber na seba as zaaenia od hmotnosti
zariadenia.
- V prpade plnej kompenzcie zabezpeuje kotviacu funkciu, t.j. zabrauje
aerostatickmu komplexu vo vonom lete vo vertiklnom smere.
- Po skonen prce zabezpeuje zaparkovanie zariadenia vo vzduchu.

Pri prci lesnckych abovch robotov tzv deltastatov, ktor pouvaj lanov systm
delta ako lokomon strojenstvo, prichdza do vahy vyuitie obidvoch pracovnch bodov.
Pouitie hornho pracovnho bodu je ilustrovan na obr. 9. Zapolohovanie v hornom
pracovnom bode je umonen vaka vztlakovej sile aerostatu.

Obr. 9: Aplikcia deltastatu vyuvajca horn pracovn bod lanovho systmu

Lanov polohovac systm delta m vemi blzko ku Clavelovmu delta robotu. Jedn
sa o originlnu kontrukciu robota, ktor vymyslel Raymond Clavel, profesor na cole
Polytechnique Fdrale de Lausanne, na ktor mu bol v r. 1990 udelen patent. Schma
robota je uveden na obr. 10.

121



Obr. 10: Clevelov delta robot

Clavelov delta robot meme zaradi do skupiny tzv. paralelnch robotov. Jeho
kontrukcia sa vyznauje pouitm 3 ks kbovch ramien 1, 2, 3, ktor zabezpeuj
premiestovanie a orientciu mobilnej platformy 4, s ktorou je spojen efektor robota 5.
Motory nie s sasou ramien ako pri klasickch robotoch, ale s oddelen. Umiestnen s
na zkladovej doske 6.
Charakteristickmi znakmi delta robotov s vysok dosahovan zrchlenia
(experimentlne a 50 g), vysok rchlosti, vysok stabilita polohy a tuhos kontrukcie.
V sasnosti zaznamenali najvie pouitie v potravinrskom priemysle, farmaceutickom
priemysle a strojrstve. V sasnosti na trhu dostupn kontrukcie delta robotov pracuj vo
valcovom sradnicovom systme s priemerom zkladne cca 1 m a vkou 0,2m. Manipuluj
s predmetmi do 1 kg.
Prklady realizcie delta robotov s uveden na obr. 11.



a/ b/

Obr. 11: Delta roboty
a - delta robot IRB 340 uren pre presn montne opercie
b - operan sla s delta robotom

Lanov systmy delta umoujce navigciu a zrove aj orientciu pracovnej ploiny
v priestore vyaduj pouitie iestich ln, ktor s pevne upevnen na troch stoiaroch vi
obr. 12, kde 1- pracovn ploina.

122



Obr. 12: Lanov systm delta so 6 stupami vonosti

Pre aplikciu lanovch delta systmov v zostavch lesnckych robotov, tzv.
deltastatov, je typick gravitan ustavovanie robotickej pracovnej jednotky do vertiklnej
polohy. To umouje zredukova poet ln lanovho systmu delta na tri kusy vi obr. 13.



Obr. 13: Lanov systm delta s 3 stupami vonosti


truktra pohonu lanovho delta systmu je uveden na obr. 14, kde: 1 riadiaca
jednotka, 2 pohonn jednotka, 3 brzda, 4 spojka, 5 bubon, 6 snma dky lana, 7
lanov vozk.



Obr. 14: truktra pohonu


123

Charakteristickm znakom je umiestnenie pohonnch jednotiek a lanovch bubnov
priamo v robotizovanom lanovom vozku. Pohyb robotickej jednotky nad pracovnou plochou
je zabezpeovan pomocou 3 ks oceovch ln delta systmu. Oceov lan s na vonch
koncoch pevne ukotven (prirodzen alebo umel kotvy) a navjaj sa na bubny, ktor s
umiestnen v lanovom vozku 7 (obr. 8).
Typick rieenie lanovho delta systmu pri abe dreva je ilustrovan na obr. 15, kde:
1 stoiare s pevne upevnenmi lanami, 2 lanov vozk, 3 odvozn cesta.




Obr. 15: Delta lanovka

4. ZVER

Cesta k prosperite lesnho hospodrstva a celej spolonosti vedie len cez techniku,
ktor nepokodzuje prrodu a cez vzdelan a kvalifikovan pracovn sily. Vvoj smeruje cez
motorov ply, traktory, harvestre a integrovan lanov systmy ku lesnckym robotom.
Popri ochote je vak potrebn aj odborn pripravenos. Robotizan technika sa u neme
prevdzkova ako napr. motorov ply. Kovou lohou je profesionlna prprava
pracovnkov, preto je potrebn na vetkch stupoch lesnckych kl posilova vubu
technickch vied. asu u nemme vea. Na zklade naich analz je nstup robotizcie
v lesnctve otzkou 10-15 rokov.
lnok vznikol v rmci rieenia grantu V-07-013-00 o nzve Vskum novch
technickch a technologickch princpov strojov na sstreovanie dreva za podpory
Ministerstva kolstva SR a s sasou rieenia projektu KEGA M SR 3-7285-09
pecializovan robotick systmy.

LITERATRA:
[1] PAVLOVKIN, J.: Tendencie v rozvoji robotiky. In: Zbornk MVK Technick vzdelanie
ako sas veobecnho vzdelania. Bansk Bystrica: FPV UMB, 1998. Str. 197-200
[2] SMREK, J., A. PALKO, J. JURIIN. 1999. Problematika servisnch robotov.
Journal strojrstvo No.5/1999:20-22.
[3] TOLLMANN,V.: Roboty- prostriedok ekologizcie lesnckych innost Robots
instrument of ecologization forest activity. ACTA MECHANICA SLOVACA, 2-A/2006,
ro.10, Koice, ISSN 1335-2393, str.531-535.


Adresa autorov:
Doc. Ing. Pavol Boek, CSc.,
Materilovotechnologick fakulta STU v Bratislave, e-mail: pavol.bozek@stuba.sk
Doc. Ing. Vladimr tollmann, CSc.,PhD.,
Lesncka fakulta TU vo Zvolene, e-mail: stollman@vsld.tuzvo.sk

3

1 1
1
2
3
3
124

ROZDELENIE PRAVDEPODOBNOSTI VSKYTU EXTRMNYCH
OBJEMOV NHODNCH AIEB DREVA NA ZEM SLOVENSKA

THE PROBABILITY DISTRIBUTION OF EXTREME TIMBER
INCIDENTAL FELLINGS OCCURRENCE IN THE TERRITORY OF
SLOVAKIA

JN HOLCY

The probability distribution of extreme timber salvage cuttings volumes occurrence in the territory of
Slovakia. The paper presents the data about the occurrence of salvage cuttings volumes recorded in the period of
1990 - 2009 years including the results of their statistical analysis. The objective of a paper is to point out one
possible procedure how to derive the reliable probability distribution of the salvage cuttings extremes
occurrence. The observed data were fitted by both the Normal and Weibull cumulative distribution functions in
order to obtain the assumed distributions of their maximum and minimum expected values. As the more reliable
has been detected the underlying initial Weibull probability distribution, that also allows for the detection of
occurrence concerning the minimum expected values. The simple arithmetic mean of the assumed Normal
distribution of observed values 3 286 848 m
3
proved to be the less reliable measure than the mean value of
assumed Weibull distribution approaching 4 156 361 m
3
, as well.

Key words: salvage cuttings of timber, extreme value distributions

1 VOD

Nhodn aby dreva predstavuj vznamn pecifick riziko hospodrenia na lesnej
pde. Pri technickch i ekonomickch analzach lesnckych projektov, ale aj pri hodnoten
nvrhov opatren lesnckej politiky, mono poznatky o riziku nhodnch aieb dreva
povaova za strategick informciu. Tomuto riziku lesnctva sa u na rznych rovniach
riadenia a vskumu venovalo mnoho publikci. Jeho opisu, prinm a dsledkom sa venuj
napr. Konpka et al. (2008), Kouba (2002), ik a Plkrab (2002), Polster a Polsterov
(2000) a vea inch autorov. Doposia vak na Slovensku chba informcia
o pravdepodobnosti vskytu extrmnych hodnt nhodnej aby dreva. Cieom tohto
prspevku je vykona analzu asovho radu vskytu nhodnch aieb dreva na Slovensku
za obdobie rokov 1990 - 2009 pomocou metd terie extrmnych hodnt a informova o jej
vsledkoch.

2 DAJE O VSKYTE NHODNCH AIEB DREVA NA SLOVENSKU

Pre ely uvaovanej tatistickej analzy sme prevzali daje ktor zozbierali a
zverejnili Konpka et al. (1999) a Suchomel et al. (2011). daj o celkovom objeme nhodnej
aby dreva v roku 1999 bol uveden v Sprve o lesnom hospodrstve (2000). daje s
stami rubnej a predrubnej aby ihlinatho a listnatho dreva. Jedn sa o vsledn daje
celkovho psobenia vetkch znmych prrodnch (biotickch a abiotickch)
i spoloenskch kodlivch initeov. Hoci vznamn vsledky by mohla prinies aj
podrobnejia tatistick analza drevinovho zloenia a truktry nhodnej aby vo vzahu
k podielom jednotlivch kodlivch initeov, tu sa obmedzme len na analzu shrnnch
vslednch dajov. Tieto daje s uveden v TABUKE 1.





125

TABUKA 1: daje o vskyte nhodnej aby dreva na Slovensku v rokoch 1990 2009

ROKY 1990 1991 1992 1993 1994
( m
3
) 2 604 276 1 903 331 1 781 914 2 271 540 2 964 525
ROKY 1995 1996 1997 1998 1999
( m
3
) 2 985 694 3 217 709 3 396 211 2 324 678 1 872 477
ROKY 2000 2001 2002 2003 2004
( m
3
) 3 021 000 2 442 400 2 157 800 2 676 700 2 916 000
ROKY 2005 2006 2007 2008 2009
( m
3
) 6 533 000 4 266 000 4 700 800 6 115 200 5 585 700


3. TATISTICK ANALZA VSKYTU EXTRMNYCH HODNT NHODNCH
AIEB

Pre modelovanie vskytu extrmnych javov sa pouva teria extrmnych hodnt tak
ako jej princpy vysvetuj napr. Kotz a Nadarajah (2002) a Coles (2001). Tto teria vznikla
pre rieenie praktickch problmov z oblasti astronmie a jadrovej fyziky, pri nvrhoch
vodnch priehrad, ale i analz procesov navy materilu a dimenzovania stavebnch
kontrukci proti inkom geofyziklnych, meteorologickch i klimatickch extrmov.
Z metd matematickej tatistiky ako ich uvdza Bury (1986), sa pre tieto ely pouvaj bu
presn rozdelenia minimlnych alebo maximlnych hodnt uvaovanho rozdelenia nhodnej
veliiny, alebo asymptotick rozdelenia tchto extrmov, ak nie je znme vchodiskov
rozdelenie pravdepodobnosti, alebo ak nevieme vypota parametre rozdelenia
pravdepodobnosti extrmnych hodnt znmymi matematickmi postupmi. Pre ely
tatistickej analzy vberovho sboru nhodnch aieb dreva sme zvolili obidva tieto
postupy a nsledne aj porovnali ich vsledky. Asymptotick Gumbelovo rozdelenie
extrmnych hodnt sme pouili pre opis pravdepodobnosti vskytu maximlnych
a minimlnych hodnt nhodnej aby dreva z uvaovanho vchodiskovho normlneho
rozdelenia nhodnch aieb. Presn rozdelenia pravdepodobnosti vskytu minimlnych
a maximlnych hodnt aby sme potom vypotali z uvaovanho vchodiskovho
Weibullovho rozdelenia pozorovanch dajov.

3.1 Modelovanie vskytu nhodnej aby normlnym rozdelenm pravdepodobnosti
Parametre () a () uvaovanho normlneho rozdelenia pravdepodobnosti N(;
2
)
vskytu ronej nhodnej aby (Q), sme odhadli postupom ktor uvdza Packov (2000):


()

kde (Q
i
) je objem pozorovanej aby dreva v roku (i) a (n) je poet rokov v sledovanom
obdob. S vyuitm publikcie Klein a Vacek (1986) je potom mon pomocou znmych
parametrov uvaovanho normlneho rozdelenia N(;
2
) vypota intervalov odhady
vskytu nhodnej aby so spoahlivosou (1 ):

(

) ()
kde (

) je kvantil normovanho normlneho rozdelenia N(0; 1) ktor zodpoved hladine


vznamnosti ().
126

Pre modelovanie pravdepodobnosti maximlnych extrmnych hodnt z vchodiskovho
rozdelenia N(;
2
) sme zvolili distribun funkciu Gumbelovho asymptotickho rozdelenia
maximlnych extrmov ako ju uvdza Bury (1986):

()()

()
kde

() je kvantil maximlnej extrmnej hodnoty vchodiskovho normlneho rozdelenia


ktor nebude prekroen so spoahlivosou = (1 ). Symboly (A) a (B) oznauj linerne
odhady parametrov Gumbelovho rozdelenia maximlnych extrmnych hodnt:


()

()
Extrmnu hodnotu ronej nhodnej aby

() sme potom urili ako inverzn funkciu


k funkcii (3):

()
( ) ()
Pre odhad minimlnych extrmnych hodnt vchodiskovho normlneho rozdelenia sme
pouili modifikciu distribunej funkcie Gumbelovho asymptotickho rozdelenia
minimlnych extrmov v tvare:

()()

()
kde kvantil

() bol uren pomocou inverznej funkcie k distribunej funkcii (6):




()
[( )] ()

3.2 Modelovanie vskytu extrmnej nhodnej aby Weibullovm rozdelenm
pravdepodobnosti
Okrem normlneho rozdelenia je mon vskyt hodnoty ronch nhodnch aieb
opsa aj Weibullovm rozdelenm pravdepodobnosti W(c; ) pomocou jeho distribunej
funkcie:
()

()
Pre odhad parametrov (c) a () metdou maximlnej vierohodnosti sme rozdelili
pozorovan objemy ronch nhodnch aieb do intervalov v stupnici po 0,5 mil. m
3
.
Vhodnos vyrovnania nhodnch aieb dreva rozdelenm W(c; ) sme testovali
Kolmogorovovm Smirnovovm testom pre jeden vber ako ho opisuj Klein a Vacek
(1986). Vsledky testu s zrejm z dajov v TABUKE 2. Pretoe absoltna hodnota
najvieho rozdielu prslunch hodnt obidvoch distribunch funkci je menia ako
kritick hodnota, zhodu empirickej distribunej funkcie F
n
( Q ) s teoretickou distribunou
funkciou F( Q ) rozdelenia W(c; ) na hladine vznamnosti () = 0,05 mono hodnoti ako
vemi vznamn.
Pre modelovanie extrmnych hodnt z vchodiskovho Weibullovho rozdelenia sme
pouili presn znme rozdelenia jeho minimlnych i maximlnych hodnt ktor uvdza Bury
(1973) a ktor je mon algebraicky vypota ako distribun funkcie rozdelen obidvoch
tchto extrmov. V prpade distribunej funkcie rozdelenia vskytu minimlnych hodnt

()
( ) sme pouili vah:


()
( ) [ (

)]

()
Distribun funkcia rozdelenia maximlnych hodnt
()
( ) z vchodiskovho
Weibullovho rozdelenia bola pouit v zkladnom tvare:


()
( ) (

()
Kvantily

() a

() ktor zodpovedaj zvolenej spoahlivosti () sme urili


pomocou inverznch kvantilovch funkci k funkcim (9) a (10):
127

()
()

()

()


TABUKA 2: Vsledky testovania zhody empirickej distribunej funkcie nhodnch aieb F
n
( Q )

s distribunou funkciou F (Q ) predpokladanho rozdelenia W(c; gama)





























4. VSLEDKY A DISKUSIA

Zskan vsledky tatistickej analzy asovho radu dajov o vskyte nhodnch
aieb dreva opsanm postupom s naozaj zaujmav. S usporiadan v TABUKE 3.
Hodnota kvantilu minimlnej extrmnej hodnoty

() z vchodiskovho rozdelenia N(;

2
) je zporn. Normlne rozdelenie preto zrejme nie je vhodnm typom vchodiskovho
rozdelenia pravdepodobnosti pre modelovanie vskytu extrmnych ronch nhodnch
aieb dreva. Hodnovernejie vsledky poskytuje flexibiln Weibullovo rozdelenie.






OBJEM EMPIRICK WEIBULLOVA ABSOLTNE
ABY DISTRIBUN DISTRIBUN ROZDIELY
( mil. m
3
) FUNKCIA FUNKCIA DELTA F( Q )
( Q ) F
n
( Q ) F( Q ) F
n
( Q ) - F( Q )
0,5 0,000000000 0,002393352 0,002393352
1,0 0,000000000 0,015445362 0,015445362
1,5 0,000000000 0,045444521 0,045444521
2,0 0,084544865 0,096172001 0,011627135
2,5 0,224442097 0,168634942 0,055807154
3,0 0,439651259 0,260755417 0,178895842
3,5 0,586219045 0,367485737 0,218733308
4,0 0,586219045 0,481519191 0,104699855
4,5 0,651114050 0,594537801 0,056576249
5,0 0,722623295 0,698722845 0,023900449
5,5 0,722623295 0,788124384 0,065501090
6,0 0,807593765 0,859509810 0,051916045
6,5 0,900619066 0,912490110 0,011871044
7,0 1,000000000 0,948978873 0,051021127
7,5 1,000000000 0,972254268 0,027745732
c = 0,015565885 MAX. DELTA F( Q ) = 0,218733308
gama = 2,699554729 KRIT. D
n
(0,05) = 0,294080000
n = 20
STREDN HODNOTA E( Q ) =
4,156361157
128

TABUKA 3: Vsledky tatistickej analzy asovho radu objemu nhodnej aby dreva

ROZDELENIE HODNOTY INTERVALOVHO ODHADU
DOLN HRANICA STREDN

HORN HRANICA



HODNOTA
N(;
2
) Q
0,025
509 162 3 286 848 6 064 534 Q
0,975

Q
0,05
955 740 3 286 848 5 617 956 Q
0,95

Q
Emin(0,05)
-851 491 7 425 187 Q
Emax(0,95)

W(c; ) Q
0,025
1 197 442 4 156 361 7 580 036 Q
0,975

Q
0,05
1 555 398 4 156 361 7 017 580 Q
0,95

Q
Emin(0,05)
512 742 9 058 281 Q
Emax(0,95)


Pouitie normlneho rozdelenia okrem u spomenutho nedostatku aj podhodnocuje
riziko extrmne vysokch hodnt ronej aby o viac ako 1,6 mil. m
3
. Vsledky je tie mon
poui pre odhad strednho asu prekroenia

(). Pravdepodobnos prekroenia tejto


hodnoty mono opsa geometrickm rozdelenm pravdepodobnosti so strednou hodnotou
() a rozptylom ( )

. Veliina

(

()
()

()
je potom hadanm strednm asom prekroenia aby

() m
3
.
Vsledky tejto a podobnch analz mu poskytova dleit informciu
poisovniam, ktor poisuj lesn majetok proti vskytu niivch prrodnch ivlov, ako aj
zaisovacm spolonostiam ktor zabezpeuj finann stabilitu innosti medzinrodnej siete
poisovn. Informciu o rozdelen pravdepodobnosti extrmnych hodnt nhodnej aby
dreva mono vyui tie ako podklad pri rozhodovan o vke rezervnho fondu na pokrytie
nkladov nutnch pre zvldnutie krzovho stavu ktor me vyvola vskyt skmanho
extrmu. Tieto vsledky je mon tie bra do vahy pri formulcii adaptanch opatren
lesnctva na podmienky klimatickej zmeny, tak ako o nich informuj Halaj a Ilavsk (2009)
a tie kvarenina et al. (2010). Me to vznamnou mierou prispie k ich efektvnosti.



Poakovanie
Vskumn prce opsan v tomto prspevku sa vykonali ako sas vskumnho projektu VEGA 1/0896/09. Zber
dajov pre vykonan analzy sa uskutonil s podporou prostriedkov projektu APVV 51-037902. Autor touto
cestou akuje obidvom agentram za podporu jeho vskumu.

LITERATRA

Bury, K. V. 1986: Statistical models in applied science. Malabar, Florida, Robert E. Krieger
Publishing Company. 625 s.
Bury, K. V. 1973: Distributions of Weibull extremes. INFOR, vol. 11, no. 2. 140-149
Coles, S. 2001: An introduction to statistical modeling of extreme values. London, Springer
Verlag London Limited. 208 p.
Halaj, D., Ilavsk, J. 2009: Podporn politiky a ich nstroje pre zlepenie podmienok na trhu
s energetickm drevom. Zvolen, Technick univerzita vo Zvolene. 99 s.
Klein, T., Vacek, V. 1986: Zklady pravdepodobnosti a tatistiky. Zvolen, Vysok kola
lesncka a drevrska vo Zvolene. 212 s.
129

Konpka, J., Konpka B., Rai, R., Nikolov, Ch. 2008: Nebezpen smery vetra na Slovensku.
Zvolen, Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav. 81 s.
Konpka, J. a kol. 1999: Analza vvoja sasnho stavu lesnho hospodrstva Slovenskej
republiky (1990 1998). Bratislava, Prroda. 268 s.
Kotz, S., Nadarajah, S. 2002: Extreme value distributions Theory and applications. London,
Imperial College Press. 187 p.
Kouba, J. 2002: Das Leben des Waldes und seine Lebensunsicherheit. Forstw. Cbl., vol. 121.
p. 211-228
Packov, V. 2000: Aplikovan poistn tatistika. Bratislava, Elita. 248 s.
Polster, P., Polsterov, H. 2000: Use of information entropy to define a mixed forest. Journal
of Forest Science, vol. 46, no. 6. p. 298-304
Sprva o lesnom hospodrstve v Slovenskej republike 2000 (Zelen sprva). Bratislava, MP
SR. 132 s.
Suchomel, J., Gejdo, M., Tuek, J., Jurica, J. 2011: Analza nhodnch aieb dreva na
Slovensku. Zvolen, Technick univerzita vo Zvolene. 140 s.
lka, J., Terniansky, M., Halaj, D. 2008: Integrcia lesnho hospodrstva do obchodovania
s uhlkom. Zvolen, Technick univerzita vo Zvolene. 108 s.
ik, L., Plkrab, K. 2002: Estimate of economic impacts of climate change upon Czech
forestry. Journal of Forest Science, vol. 48, no. 11. 499-507
kvarenina, J., Szolgay, J., ika, B., Lapin, M. 2010: Klimatick zmena a krajina. Zvolen,
Technick univerzita vo Zvolene. 114 s.



Adresa autora:
prof. Ing. Jn Holcy, CSc.
Technick univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka24, 960 53Zvolen,Slovensko
holecy@vsld.tuzvo.sk

130

STRUN CHARAKTERISTIKA A MONOSTI PRIESTOROVCH
DATABZOVCH SYSTMOV

BRIEF DESCRIPTION AND POSSIBILITIES OF SPATIAL
DATABASES SYSTEMS

MAT KAJBA, IVAN PBI, JN TUEK

Abstract
Utilization of spatial data is ubiquitous. Public commonly access spatial data through web-based applications
like Google Earth, Google Maps, Bing Maps etc. GPS devices are heavily used for free time activities like
biking, tourism and geocaching. Organizations and governments from all over the world already realized the
importance of spatial data in decision process and tend to build international spatial data infrastructures like
European INSIRE. Technologies behind the curtain of these systems are spatial databases, databases design to
store and manipulate spatial data. Advances in data collecting technologies and growing demand for spatial data
produce bigger amount of spatial data with more intense frequency. However complex analysis of large datasets
is becoming more complicated with standard database tools. Spatial data warehouses with data mining and
OLAP technologies are rapidly developing systems design to extract precious knowledge from vast amount of
data. This article briefly describes principles and possibilities of spatial databases and spatial data warehouses.

Key words: spatial database, GIS, spatial data mining, OLAP

1. VOD
Databzov systmy predstavuj v dnenom, informciami zahltenom svete
vadeprtomn, esencilnu zloku informanch systmov. Databzy ukryt za uvateskm
rozhranm s neoddelitenou sasou pracovnho procesu takmer vetkch intitci a
organizci. S rapdnym vvojom technolgi rastie objem, kvalita a rozsah digitlnych
dajov, ktor je mon a zrove aj potrebn zaznamenva a vyhodnocova. Tm sa vytvra
prirodzen tlak na vvoj databzovch systmov a zvyuj sa poiadavky na ne kladen.
Vina objektov a javov relneho sveta, ktor s predmetom zberu dt je
lokalizovaten v priestore a ase. Nezvisl tdie ukzali, e a 80% dajov obsahuje
priestorov zloku (napr. geometria prvku) alebo priestorov referenciu (napr. adresa) [18].
Rozvoj geoinformanch technolgi a ich sprstupnenie irej verejnosti, ako aj rastce
monosti zberu geodt sa odzrkadlili aj na vvoji databzovch systmov, ktor u vnmaj
priestorov dimenziu ako neoddeliten sas dajov. Hovorme o priestorovch
databzach, resp. databzach s priestorovou dimenziou (angl. spatial databases, spatially-
enabled databases), ktor pracuj s geometriou prvkov ako s natvnym formtom a umouj
vykonva zkladn priestorov analzy.
Dleitos a opodstatnenos priestorovch analz, ako aj zobrazovania distribcie
objektov a javov v priestore u dvnejie dokzali geografick informan systmy (GIS).
Vzhadom na zvyujci sa objem a rznorodos podstaty digitlnych geografickch dajov,
je vak oraz aie zskava z dajov relevantn poznatky, ktor je mon zroi v
rozhodovacom procese. tandardn priestorov analzy nedoku jednoducho objavova
nov a neoakvan vzory, trendy a vzahy, ktor mu by ukryt hlboko vo vekch a
diverzifikovanch geografickch dtovch sadch [11]. Rieenie ponkaj dtov sklady
(angl. data warehouses) a rchlo sa vyvjajce techniky dolovania dt (angl. data mining).
V tomto prspevku bud strune predstaven databzov systmy s drazom na
priestorov databzy, ich pecifik a monosti vyuitia. Bude strune opsan koncept
dtovch skladov, ich zmysel a monosti pri odvodzovan novch poznatkov z mnostva
geografickch dajov.

131


2. PRIESTOROV DATABZOV SYSTMY
2.1 Strun charakteristika databz a databzovch systmov
Databzu je mon zjednoduene charakterizova ako sbor trukturovanch
informci pre urit zujmov oblas, uchovvanch v digitlnej forme, spravidla na dlh
asov obdobie. Charakteristickou rtou je, e dta v databze s spravovan. Sprvnos ich
obsahu a ich konzistencia je do istej miery kontrolovan. Systmy pre riadenie bzy dt sa
zaali vyvja v 60. rokoch minulho storoia ako nutnos nahradi sborov architektru
ukladania dt, ktor so vzrastajcim objemom zaznamenvanch informci a potom
pristupujcich uvateov nebola schopn zabezpei ich efektvne vyuvanie a aktualizciu.
Systm riadenia bzy dt, skrtene SRBD (angl. Database Management System DBMS) je
softwarov systm poskytujci prstup k dajom v kontrolovanej a riadenej rovine, ktor
nezvisle definovanou truktrou dt odah aplikan rieenia od starostlivosti o dta [9].
Databzov systm je mon chpa ako databzu a jej systm riadenia bzy dt.
Poda niektorch autorov [11], [5], [4] je vak tento systm vhodnejie chpa holisticky, ako
komplex databzy, SRBD a aplikanch programovch rieen doplnen o udsk faktor
tvoren nielen vvojrmi a sprvcami databzy, ale aj koncovmi uvatemi.

2.2 Charakteristika a pecifik priestorovch databz
Priestorov databzov systm je databzov systm, ktor ponka priestorov dtov
typy vo svojom dtovom modely a dopytovacom jazyku, a podporuje ich v implementci
aspo prostrednctvom priestorovch indexov a efektvnych algoritmov pre priestorov
spjanie dajov (angl. spatial join) [9]. Zjednoduene je mon priestorov databzov
systmy charakterizova ako plnohodnotn databzov systmy s pridanmi prostriedkami
pre manipulciu s priestorovmi dtami. V pvodnch GIS systmoch boli priestorov dta
oddelen od atribtovch a prepojen relanou vzbou pomocou spolonho identifiktora.
Prelom v tomto chpan predstavuje modifikovan relan SRBD vyvinut firmou ORACLE
zaiatkom 90. rokov minulho storoia. V dnenej dobe je podpora pre priestorov daje
implementovan vo vine dostupnch SRBD (PostgreSQL, MySQL, ORACLE, IBM DB2,
Microsoft SQL Server, Sqlite).
Dtov typy vo veobecnosti predstavuj sadu homognnych hodnt, povolench
operci nad tmito hodnotami a spsob akm tieto hodnoty mu by uloen. Priestorov
dtov typy poskytuj zkladn abstrakciu pre modelovanie geometrickej zloky objektov v
priestore ako aj ich vzahy, vlastnosti a opercie [18]. Vzahy priestorovch objektov s
vchodiskom pre topolgiu, ktor prestavuje sbor pravidiel, ktor definuj, ak spsobom s
priestorov objekty navzjom prepojen [3]. Topologick pravidl (napr. strom mus lea vo
vntri porastu) s zkladnm nstrojom na zabezpeenie dtovej integrity priestorovch
dajov a tm aj zkladnm predpokladom pre korektnos priestorovch operci a analz
vykonvanch nad dtami. Vzhadom na zloitos priestorovch prvkov a javov existuje
viacero priestorovch dtovch typov, priom za plne zkladn dtov typy 2D objektov
mono povaova bod, lniu a polygn. Komplexn konceptulny model a popis
priestorovch dtovch typov pre priestorov SRBD je opsan v OGC (Open Geospatial
Consorcium) tandarde - OGC 06-104r4 [14]. Je mon kontatova, e tento model spolu s
dtovmi typmi a funkciami v om definovanmi s menmi obmenami pouva vina
SRBD. pecifik priestorovch objektov sa prenaj aj do konceptulneho dtovho
modelovania, kde je okrem relanch vzahov medzi entitami, resp. asocici medzi objektmi,
potrebn vyjadri aj topologick vzah jednotlivch prvkov, ako aj ich priestorov
reprezentciu. Nvrhy modelovania priestorovch prvkov je mon njs v prcach
[7],[2],[6].
132

Neodmyslitenou sasou priestorovch databz je priestorov index (angl. spatial
index). Databzov indexy s dtov truktry vrazne urchujce zskavanie dajov z
databzy, vinou za cenu pomalieho zpisu. Pri priestorovom kombinovan vch
dtovch sd hr priestorov index kov lohu v rchlosti spracovania dt. Predpokladom
fungovania indexu je urit zoradenie hodnt. To nie je problm pri alfanumerickch
zznamoch, pretoe je jasn v akom porad slice, resp. znaky za sebou nasleduj.
Priestorov dta vak maj vdy minimlne dva rozmery, o znane komplikuje situciu. Za
elom indexcie priestorovch dajov bolo vytvoren vek mnostvo typov priestorovch
indexov. Asi najznmejie s indexy typu R-tree a Quadtree. Poda [7],[11] meme
priestorov indexy rozdeli do dvoch skupn: na priestorov indexy pre body a priestorov
indexy pre zloitejie (nebodov) objekty. iadny priestorov index nem univerzlne
pouitie, kad je navrhnut pre urit typ priestorovch dajov a m svoje vhody a
nevhody.
Ako u bolo uveden sasou defincie dtovho typu s aj opercie, ktor sa s
danm dtovm typom mu vykonva. Opercie nad priestorovmi dtovmi typmi
meme poda [9], [15] rozdeli na opercie, ktorch vsledkom je boolean hodnota, skalrna
hodnota, alebo priestorov objekt. Tieto opercie je mon rozdeli na unrne, binrne a n-
nrne, poda toho s kokmi intanciami geometrie prvku pracuj. Opercie, ktorch
vsledkom je boolean hodnota s tzv. topologick prediktory, ktorch elom je testova
priestorov vzah medzi dvomi intanciami geometrie prvku (napr. prekrvaj sa dva
polygny?). V priestorovch dopytoch (angl. spatial query) sa pouvaj ako primrny filter,
ktor zmen mnostvo prvkov vstupujcich do dopytu. Opercie, ktorch vsledkom je
skalrna hodnota sa vinou tkaj geometrie objektov a vzdialenost medzi nimi (napr.
plocha polygnu, dka lnie). Opercie, ktorch vsledkom je priestorov objekt predstavuj
pomerne rozsiahlu mnoinu funkci znmych z GIS systmov, akmi s priestorov prekryty,
prieniky, zjednotenia a podobne. Konkrtnejie vi. u uveden OGC tandard [14].
Vetky uveden opercie s dostupn prostrednctvom dopytovacieho jazyka,
tandardne SQL (Structured Query Language), o prina vhody databzovch systmov do
spravovania priestorovch dajov, ako aj pribliuje databzov systmy k istej miere
funkcionality GIS systmov. Avak priestorov databzov systmy s vo veobecnosti
podstatne obmedzenejie v zbere a editci dajov, v komplexnejch priestorovch analzach
a v generovan kartografickch vstupov [11]. V takchto prpadoch je ich spoluprca s GIS
systmami nevyhnutn.
Takto spoluprca vak nie je vdy dostaton. GIS aj databzov systmy s
transakne orientovan systmy (zber, ukladanie dt), chba im monos interaktvneho
skmania dt, ako aj komplexnej analzy vekho mnostva dajov. GIS systmy naprklad
vemi ako doku spracovva dlh asov srie dajov, o je pri dnenom frekventovanom
zbieran dt vekou nevhodou, nakoko nie je mon vyai cel potencil z nazbieranch
dajov. Databzov systmy zase prostrednctvom dopytu vdy odpovedaj na konkrtnu
otzku, m sa strca monos objavi neoakvan charakteristiku dajov. Navye pre
zskanie dajov z databzy je potrebn pozna databzov schmu a ovlda dopytovac
jazyk, o pre domnovho experta, ktor sa pecializuje na modelovan problematiku
predstavuje problm. Tento problm sa riei uvateskm rozhranm, ktor vak takmer vdy
zniuje komplexnos dopytov, ktor je mon zada.
Nartnut nedostatky je mon riei vyuitm priestorovch dtovch skladov (angl.
spatial datawarehouses) a technikami dolovania priestorovch dajov (angl. spatial data
minig), ktorch elom je, monos hlbej analzy vekho kvanta dajov a odvodzovanie
novch poznatkov z nich.

2.3 Priestorov dtov sklady a dolovanie priestorovch dt
133

Dtov sklad je integrovan loisko dt, uloench tak, aby boli ahko zrozumiten,
interpretovaten a analyzovaten umi, ktor ich vyuvaj v procese rozhodovania [19].
Dtov sklady pouvaj daje z viacerch databz a organizuj ich do truktr, ktorch
zkladnm prvkom je subjekt ku ktormu sa dta vzahuj. Na rozdiel od databz, s dtov
sklady analyticky orientovan systmy, ktorch daje spravidla u nepodliehaj aktualizcii a
vzahuj sa k dlhm asovm obdobiam. Dtov sklady poskytuj infratruktru, ktor
umouje dosiahnu efektvne a presn odpovede na komplexn dopyty [11]. Najastejie sa
dtov sklady vyuvaj na interaktvnu analzu dt prostrednctvom OLAP (Online
Analytical Processing) systmov, alej na reportovacie sluby, tatistick analzy a dolovanie
dt.
OLAP systmy, tak ako aj dtov sklady s zaloen na tzv. multidimenzionlnom
modely. Tento model prezentuje dta v n-dimenzionlnom priestore nazvanom dtov kocka
(angl. data cube). Zkladnmi prvkami dtovej kocky s tzv. fakty (angl. facts) a dimenzie
(angl. dimensions). Fakty predstavuj numerick hodnoty, ktor s kategorizovan, resp.
agregovan na rovni dimenzi. Dimenzie obsahuj hierarchie agreganch stupov, ktor
predstavuj rzne rovne detailu skmanch dt (angl. data granularity) a agregagn stupe
s popisnmi atribtmi [1]. Typickm prkladom dimenzie, ktor je sasou viny OLAP
kociek je asov dimenzia a rovne detailu napr. de, mesiac, rok. plne zkladnmi
operciami nad dtovou kockou je rolovanie medzi jednotlivmi rovami detailu a vber
mench ast dtovej kocky. Vzhadom na charakter multidimenzionlnej truktry, ktor
obsahuje predagregovan dta, OLAP systmy poskytuj vemi rchle odpovede na ad hoc
dopyty. Umouj rchle a interaktvne prezeranie vekho mnostva dajov v uvatesky
nenronom prostred (napr. aj Microsoft Excell). Je nutn poznamena, e OLAP systmy
obvykle disponuj silnou podporou pre generovanie grafickch reportov. OLAP systmy,
ktor umouj analzu priestorovch dimenzi, spojen s generovanm mapovch vstupov,
bvaj oznaovan ako SOLAP (Spatial OLAP) vi [16].
Dolovanie dt je proces netrivilneho zskavania implicitnej, predtm neznmej a
potencilne uitonej informcie [20], spravidla z objemnch dtovch sd. Informcia v
zmysle predchdzajcej defincie, bva oznaovan ako vzor (angl. pattern) a predstavuje
obvykle shrnn tatistick informciu, alebo jednoduch pravidlo (napr. prvok A m
tendenciu vyskytova sa s prvkom B). Rozdiel medzi klasick dolovanm dt a dolovanm
priestorovch dt spova hlavne v tom, e jednotliv prvky v priestore maj vysok
tendenciu ma vzah k okolitm prvkom a tento vzah je tm silnej, m s prvky k sebe
bliie. Najbenejie typy vzorov odvodzovanch z priestorovch dajov s [17]: vskyt
prvkov znane odlinch od okolitch prvkov (angl. saptial outliers), tendencia prvkov
vyskytova sa spolone (angl. spatial co-locations), predpovedanie vskytu prvkov na zklade
vskytu inej triedy prvkov (angl. location prediction) a neobvykl zhlukovanie priestorovch
javov (angl. spatial hotspots). Dolovanie dt je interaktvny a iteratvny proces v ktorom
analytik sli ako kov lnok, ktor prepja syntaktick znalosti generovan potaom a
smantick poznatky, ktor s potrebn pre ud, aby pochopili a porozumeli skutonosti,
ktor dta reprezentuj [11]. Alternatvnym termnom pre dolovanie dt, je tie objavovanie
znalost (angl. knowledge discovery).
OLAP systmy a systmy dolovania dt je vhodn chpa ako komplementrne systmy,
priom ich spolonm znakom je vyuitie v podpore rozhodovania (angl. decision support).
Vyuitie databzovch systmov, dolovania znalost a ich postavenie v rmci
dtovho toku, je mon ilustrova nasledovne. Prostrednctvom distribuovanch systmov sa
dta nazbieraj a odol do centrlnej databzy, ktor zaru, e daje s korektn a
konzistentn a umon tak ich alie pouitie. Definuje sa problm, ktor je potrebn vyriei.
Na zklade pecifikcie problmu sa vyber dtov sady, ktor prichdzaj do vahy a
transformuj sa do truktry dtovho skladu. Navrhn sa techniky a vhodn algoritmy na
134

dolovanie dt. Domnov expert sa interaktvne preha v dajoch a vygenerovanch
reportoch (grafy, mapy) a skma, resp. had trendy, vzory a vzahy. Na zklade toho stanov
hypotzu, alebo sbor hypotz, ktor je nutn tatisticky overi. Ak s predpoklady overen
stvaj sa poznatkom. Takto poznatky s vyuiten v benej praxi, alebo v komplexnejom
systme na podporu rozhodovania. Nsledne je mon robi efektvne a relevantn
rozhodnutia a posva hranice skmanho problmu alej.

3. SASN STAV A POTENCILNE VYUITIE V LESNCTVE
daje o objektoch relneho sveta s zkladnm predpokladom pre robenie analz,
ktor nm pomhaj bliie pochopi skman objekty a vzahy medzi nimi. Zber dajov sa
stva oraz pohodlnejm, z roka na rok sme schopn zskava vie mnostvo dajov, v
oraz mench asovch intervaloch. Prostrednctvom GPS, DPZ, laserovho skenovania,
rznych digitlnych meraov a ipov zskavame obrovsk kvant dajov v oraz kratch
asovch intervaloch. Existujce databzov systmy sa plnia. asov srie rast.
Dleitos priestorovej zloky dajov v lesnctve asi nie je potrebn rozobera. GIS systmy
s v dnes v lesnctve tandard.
Disponujeme mnostvom priestorovch, ale aj atribtovch dajov z vskumnch
plch, monitoringu, lesnch hospodrskych plnov, at. Dokeme ma tieto daje v
centralizovanch databzovch systmoch a vieme ich sprostredkova pouvateom. Vieme
sa ale na tieto daje pozrie komplexne, dosta z nich potencil, ktor skrvaj?
Les je komplexn ekosystm, tvoren mnostvom prvkov a vzahov distribuovanch v
priestore. Pritom tak ako kad ekosystm, nie je izolovan, ale je v zkom vzahu s
ostatnmi ekosystmami. Hlbie skmanie lesa si preto vyaduje ir priestorov kontext,
m sa mnostvo potencilne vyuitench dt ete zvuje.
Na zklade uvedenho mono kontatova, e priestorov databzov systmy
poskytuj vhodn nstroje a monosti pre aktualizciu, sprvu a dostupnos priestorovch
dajov o lese. Dtov sklady a techniky dolovania dt zase disponuj silnm analytickm
potencilom, ktor umouje dta analyzova v irokom asovom a priestorovom kontexte
a v uvatesky strvitenejej podobe. Predstavuj tak siln nstroj pre zskavanie novch
poznatkov, ktor mu vies k spresneniu a zdokonaleniu rozhodovacch procesov v lese a v
konenom dsledku aj v krajine.

Poakovanie
Prspevok vznikol v rmci rieenia projektu ITMS 26220120069 Centrum excelentnosti pre podporu
rozhodovania v lese a krajine na zklade podpory operanho programu Vskum a vvoj financovanho z
Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja. Podporujeme vskumn aktivity na Slovensku/Projekt je
spolufinancovan zo zdrojov E

LITERATRA
[1] Abell, A., Romero, O. (2009): On-Line Analytical Processing. In Encyclopedia of
Database Systems, L. Liu, T. zsu (Eds.), Springer, pp. 1949-1954, ISBN: 978-0-387-
39940-9
[2] Brodeur, J., Bdard, Y., Proulx, M. J. (2000): Modelling Geospatial Application
Databases using UML-based Repositories Aligned with Internationa Standards in
Geomatics., ACM Symposium on Advances in Geographic Information Systems 2000,
url: http://sirs.scg.ulaval.ca/Yvanbedard/article_nonprotege/266.pdf
[3] Cockroft, S. (2008): Topology. In Encyclopedia of Geographic Information Science,
Kemp, K. K. (Eds.), Sage Publications, pp. 481-482., ISBN 978-1-4129-1313-3
[4] Date, C. J. (2004): An Introduction to Database Systems. Addison-Wesley, 983 p.,
ISBN 0-321-18956-6
135

[5] Elmasri, R., Navathe, S. B. (2003): Fundamentals of Database Systems. Addison-
Wesley, 1030 p., ISBN 0-321-12226-7
[6] Filho, J. L., Iochpe, C. (2008): Modeling with a UML profile. In Encyclopedia of GIS,
Shekar, S., Xiong, H. (Eds.), Springer, pp. 691-700, ISBN: 978-0-387-35975-5
[7] Gandhi, V., Kang, J. M., Shekhar, S. (2009): Spatial Databases. In: Encyclopedia of
Computer Science and Engineering, Wah, B. W., Wiley,
url: http://www.spatial.cs.umn.edu/paper_ps/ecse408.pdf, citovan 9.9.2011
[8] Garcia-Molina, H. , Ullman, J. D. , Widom, J. (2009): Database Systems: The Complete
Book. Prentice Hall, Upper Saddle River, New Jersey, 1119 p., ISBN 0131354280
[9] Gting, R. H. (1994): An intorduction to spatial database systems. The VLDB Journal,
No. 4, Vol. 3, 357-399 pp., ISSN 1066-8888
[10] Helland, P. (2009): Database Management System. In Encyclopedia of Database
Systems, L. Liu, T. zsu (Eds.), Springer, pp. 714-719., ISBN: 978-0-387-39940-9
[11] Malinowski, E., Zimnyi, E. (2008): Advanced Data Warehouse Desing From
Conventiona to Spatial and Temporal Appllications, Springer, 435 p., ISBN: 978-3-540-
74405-4
[12] Manolpoulos, Y., Theodoridis, Y., Tsotras, V. J. (2008): Spatial Indexing Techniques. In
Encyclopedia of GIS, Shekar, S., Xiong, H. (Eds.), Springer, pp. 2702-2707, ISBN:
978-0-387-35975-5
[13] Miller, H. J., Han, J. (2009): Geographic Data Mining and Knowledge Discovery An
Overview. In Geographic Data Mining and Knowledge Discovery, Miller, H. J., Han, J.
(Eds.), Taylor & Francis Group, pp. 1 -26., ISBN 978-1-4200-7397-3
[14] Open Geospatial Consorcium Inc. (2010): OpenGIS Implementation Standard for
Geographic Information - Simple feature access - Part 2: SQL option. Verzia 1.2.1, url:
http://www.opengeospatial.org/standards/sfs, citovan 9.9.2011
[15] Rigaux, P., Scholl, M., Voisard, A. (2002): Spatial Databases with application to GIS.
Morgan-Kaufman, San Francisco, 410 p., ISBN 1-55860-588-6
[16] Rivest, S., Bdard, Y., Proulx, M. J., Nadeau, M. (2003): SOLAP: a new type of user
interface to support spatio-temportal multidimensional data exploration and analysis.
Workshop ISPRS. url: http://sirs.scg.ulaval.ca/Yvanbedard/article_nonprotege/344.pdf,
citovan 14.9.2011
[17] Shekhar, S., Kang, J., Gandhi, V. (2009): Spatial Data Mining. In Encyclopedia of
Database Systems, L. Liu, T. zsu (Eds.), Springer, pp. 2695-2698, ISBN: 978-0-387-
39940-9
[18] Schneider, M. (2009): Spatial Data Types. In Encyclopedia of Database Systems, L. Liu,
T. zsu (Eds.), Springer, pp. 2698-2702, ISBN: 978-0-387-39940-9
[19] Song, I. Y. (2009): Data Warehouse. In Encyclopedia of Database Systems, L. Liu, T.
zsu (Eds.), Springer, pp. 657-658, ISBN: 978-0-387-39940-9
[20] armanov, J. (2003): Dtov sklady a dolovanie znalost z nich. VB Technick
univerzita Ostrava, 239 s., ISBN 80-248- 0302-X
[21] Yeung, K. W. A., Hall, B. G. (2007): Spatial Database Systems: Desing, Implementation
and Project Management, Springer, 533 p., ISBN 1-4020-5393-2

Adresa autorov:
Ing. Ivan Pbi, Mgr. Mat Kajba
Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav, Odbor inventarizcie a manamentu lesa
T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen
pobis@nlcsk.org, kajba@nlcsk.org

prof. Ing. Jn Tuek, CSc.
Technick univerzita vo Zvolene - Katedra hospodrskej pravy lesov a geodzie
T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen
136

tucek@vsld.tuzvo.sk

VZNIK NHODNEJ ABY AKO DSLEDOK PASVNEJ OCHRANY
LESA

SANITARY FELLING AS A RESULT OF A PASSIVE MANAGEMENT
OF FORESTS

ANDREJ KUNCA, CHRISTO NIKOLOV, JOZEF VAKULA, JURAJ GALKO, ROMAN LEONTOVY,
ANDREJ GUBKA, MILAN ZBRIK

Abstract: There is a different view on a management of large wind calamities in Slovakia as well as in Europe.
The paper shows results from a research on the influence of an active and passive management of the great wind
calamity in 2004 in Tatra Mountains upon the spread of a forest damage caused by the secondary pest agent Ips
typographus. The information about the forest damage comes from aerial infrared photos taken annually from
2005 through 2008. The area of damage spreading from 4 paired research plots was measured in 4 different
buffer zones as far as 300 m from core zone border and statistically evaluated. Impacts of both managements are
discussed.

Key words: Ips typographus, active management, passive management, core zone, buffer zone

1. VOD
Ochrana prrody v Eurpe je urovan nrodnmi prvnymi normami, ktor sa
zdokonauj v priebehu niekokch desaro a v poslednch rokoch v stle vej miera aj
smernicami Eurpskej komisie. Ide napr. o projekt NATURA 2000, ktor m prvny zklad v
Smernici o vtkoch 2009/147/EC a Smernici o biotopoch 92/43/EEC. Cieom tchto
eurpskych smernc je zachova alebo obnovi prrodn biotopy s ohadom na ekonomick,
socilne a kultrne poiadavky a regionlne a miestne charakteristiky (lnok 2 Smernice
o biotopoch). Na Slovensku, podobne ako v ostatnch eurpskych krajinch, nov chrnen
zemia s vyhlasovan tak, aby sa naplnili poiadavky smernc, avak ak manament m
by aplikovan, aby sa stanoven ciele Eurpskej komisie aj naplnili? To smernice
neupresuj, nechvaj to na nrodnch prvnych normch. V tomto bode sa krajiny odliuj
a vznikaj z toho nedorozumenia a konflikty.
Na Slovensku je 2,008 mil. lesov. Chrnen zemia s vyhlsen na vmere 1,579
mil. ha. Lesy v chrnench zemiach pokrvaj 1,146 mil. ha, o znamen, e lesnatos
chrnench zem je 72,6 (KOLEKTV, 2010). Je teda zrejm, e lesnctvo na Slovensku,
a podobne aj v inch eurpskych ttoch, je pod trvalm tlakom podporova funkcie ochrany
prrody.
Manament chrnench zem rznou mierou obmedzuje vyuvanie ekonomickch
a socilnych funkci zemia. Ak nastane v tchto zemiach udalos, pri ktorej djde k
vekoplonmu pokodeniu lesov biotickmi a abiotickmi initemi, nastva al problm,
ako manaova takto chrnen zemie, aby sa plnili zujmy a ciele Eurpskej komisie a to
nielen zachova a obnovi biotopy a vtky, ale aj zabezpeova rozvoj vidieka a vyuvanie
domcich surovinovch zdrojov.
Za poslednch 15 rokov sa vyskytlo niekoko kalamt, ktor zvanm spsobom
pokodili lesy a zvrtili vvoj tchto ekosystmov (KUNCA ET AL., 2010). Najvznamnejia
z nich bola vetrov kalamita Albeta z 19.11.2004 (KUNCA, ZBRIK, 2006). Po tejto kalamite,
ke na Slovensku bolo pokodench 5,3 mil. m
3
drevnej hmoty, pecialisti na ochranu lesa
upozorovali na to, e sa tmto vytvorili podmienky pre kalamitn premnoenie podkrnych
druhov hmyzu (ZBRIK ET AL., 2005). Ten sa pri premnoen potom sprva ako primrny
137

kodliv inite stojacich stromov nepokodench inmi initemi. Hlavnm navrhovanm
obrannm opatrenm bola asancia atraktvnej a u napadnutej hmoty, teda as aktvneho
manamentu.
In nzor navrhoval pasvny manament tchto chrnench zem, priom oakvan
kalamitu podkrnych druhov hmyzu opisoval ako sas vvoja chrnench zem. Na to, i
sa m v chrnench zemiach zabezpei vasn aktvny manament po kalamitnch
udalostiach, alebo pasvny manament, nem jednoznan nzor ani Eurpska komisia.
Cieom tejto prce je prezentova vsledky vskumu, pri ktorom sa porovnval vvoj
pokodenia lesa okolo:
(i) spracovanej vetrovej kalamity, t.j. aplikovan aktvny manament vetrovej kalamity s
(ii) vvojom pokodenia lesa okolo nespracovanej vetrovej kalamity, t.j. aplikovan pasvny
manament vetrovej kalamity.

2. METODIKA
2.1. Charakteristika plch
Modelovm zemm boli Zpadn a Vysok Tatry. Vytypovanch bolo spolu 8 plch,
na polovinom pote sa realizoval aktvny a na druhej polovici pasvny prstup v manamente
hospodrenia lesa. Vdy sa porovnvali dve prov plochy, jedna s aktvnym manamentom a
druh s pasvnym manamentom, obe nachdzajce sa v pribline rovnakch pdno-
klimatickch podmienkach. Plochy sa nachdzali v 2., 3., 4. a 5. stupni ochrany prrody
(VAKULA ET AL., 2009A, 2009B).
Vchodiskom pre vber sledovanch zem boli vetrom rozvrten kalamitn plochy
z roku 2002 a 2004 (jadrov zemie), v okol ktorch sa nachdzali zachovan stojace
porasty. Tieto boli atakovan imgami podkrneho hmyzu rojacimi sa v prvch rokoch
z vetrovej kalamity (jadrovho zemia) a neskr u i zo stojacch, dovtedy nepokodench
stromov. Plochy boli vybran tak, aby bolo mon porovna vplyv spracovania kalamity
a ponechania kalamity na renie pokodenia lesa.
Za jadrov znu je v tejto prci povaovan ucelen zemie pokoden vetrovou
kalamitou (z oktbra a novembra 2002 a 19.11.2004), ktor je obklopen stojacim lesom.
Nraznkov znu tvoria stojacie lesy okolo jadrovej zny, v ktorej sa hodnotil prrastok
mtvych stromov. Nraznkov zna bola rozdelen na 4 radilne kruhy vo vzdialenosti 50,
100, 200 a 300 m smerom od vonkajieho okraja jadrovho zemia, aby bolo mon hodnoti
priestorov a asov posun renia kalamity z jadrovej zny.
Pre presnej vpoet pokodenia sme od celkovej sledovanej plochy nraznkovej
zny odpotali nezalesnen as tohto zemia. Takto postup umonil sledovanie
pokodenia len vo vetrom relatvne nepokodench porastoch. V nraznkovch znach bol
kadorone v obdob rokov 2005 a 2008 sledovan plon nrast lykortovej kalamity. Pri
plochch s aktvnym prstupom v ochrane lesa boli k identifikovanej ploche podkrnikovej
kalamity v stojacich porastoch pripotavan aj plochy s postupne vyaenou napadnutou
drevnou hmotou, o je nrast holn, ktor vznikli po nhodnej abe spsobenej podkrnym
hmyzom. Nakoko v rokoch 2005 a 2006 pribudla len minimlna plocha pokodenia
spsoben podkrnym hmyzom (kee do jari 2007 sa podkrny hmyz vyvjal v leiacej
nespracovanej vetrovej kalamite), toto mnostvo sme pripotali k pokodenej ploche z roku
2007.
Plocha jadrovej zny, ktor bola manaovan pasvne, sa pohybovala od 3,49 ha do
21,22 ha, u plch s aktvnym manamentov sa pohybovala od 3,85 ha do 9,31 ha. Vzdialenos
medzi plochami bola od 1,5 km do 6 km (Tabuka 1). Nebol zisten tatisticky vznamn
rozdiel medzi vekosou plch jadrovch zn pre pasvnu a aktvnu ochranu (P=0,32).


138


Tabuka 1. Charakteristika plch s aktvnym a pasvnym manamentom
Lokalita
Typ manamentu
zemia
Plocha jadrovej zny
[ha]
Vzdialenos medzi
plochami
Tich dolina
pasvny 21,22
6,0 km
aktvny 4,20
Kprova dolina
pasvny 3,49
2,5 km
aktvny 3,85
Vaeck dolina
pasvny 16,38
1,5 km
aktvny 6,90
Javorina
pasvny 3,55
1,5 km
aktvny 9,31
Priemer
pasvny 11,16 a 7,83
2,88 km
aktvny 6,07 a 2,21

2.2. Metodick postup
Ako zkladn podklad pre evidenciu nrastu pokodenia lesa okolo jadrovej zny
slili infraerven ortorektifikovan leteck snmky, zhotoven v kadom zo sledovanch
rokov. Na tchto snmkach boli zobrazovan odumret stromy odtiemi zelenej farby (KUNCA
ET AL., 2011). Na identifikovanie vetrovej kalamity nm slila digitlna vrstva vypracovan
pri identifikcii vetrovej kalamity z 19. novembra 2004.
Vvoj kalamity podkrneho hmyzu sme hodnotili na zklade vytvorenej digitlnej
vrstvy pokodenho lesa pre jednotliv roky (2005 2008) a vytvorenej digitlnej vrstvy
vyaenho zemia (len pri aktvnom manamente). Tieto vrstvy obsahovali daje o vekosti
plch (ha), na zklade ktorch bolo mon sledova vvoj pokodenia lesov v kadom
analyzovanom priestore nraznkovej zny a v asovom horizonte.
Priestorov a dajov analzy boli vypracovan v prostred geografickch
informanch systmov ArcGis 9.2 s vyuitm relevantnch tabukovch a tatistickch
nstrojov programov Excel 2007 a Statistica (VAKULA ET AL., 2009A, B).

3. VSLEDKY

Lesnatos nraznkovch zn 8 plch bola spolu 439,55 ha, pokodenie lesa sa
vyskytovalo na 69,68 ha o predstavuje 15,9 % z lesnatosti nraznkovej zny (Tabuka 2).
Relatvne najvie pokodenie bolo zisten v nraznkovej zne 0 50 m od okraja jadrovej
zny (20,1 %), so zvovanm vzdialenosti nraznkovej zny od jadrovej zny klesalo
pokodenie a na 14,1 %.
tatisticky vznamn rozdiely medzi vekosou nraznkovch zn ako aj medzi
vekosami pokodench zem v nraznkovch znach neboli zisten (Tabuka 2).
Porovnanm pokodenia lesov v nraznkovch znach okolo jadrovej zny s aktvnym
manamentom (n=16) a pasvnym manamentom (n=16) vak u bol tatisticky vemi
vznamn (Tabuka 3). Priemern vekos pokodenia lesa v nraznkovej zne s aktvnym
manamentom bola 1,08 ha, s pasvnym manamentom a 3,28 ha. tatisticky vznamn
rozdiely okolo zem s aktvnym a pasvnym manamentom boli zisten v nraznkovch
zemiach 51 100 m a 101 200 m (Tabuka 4).


139


Tabuka 2. Celkov pokodenie lesa nraznkovch znach za roky 2005 2008 (P<0,5; n=8)
Nraznkov
zny
Zalesnen nraznkov zna
[ha]
Pokodenie nraznkovej zny
[ha] [%]
x s
x
Spolu x s
x
Spolu
0-50 m 8,22 a 3,85 65,77 1,65 a 1,11 13,20 20,1%
51-100 m 8,32 a 2,70 66,58 1,40 a 0,93 11,16 16,8%
101-200 m 17,34 a 7,45 138,69 2,69 a 2,43 21,55 15,5%
201-300 m 21,06 a 7,62 168,51 2,97 a 2,40 23,77 14,1%
0-300 54,94 20,86 439,55 8,71 6,64 69,68 15,9%

Tabuka 3. Rozdiely v pokoden nraznkovch znach okolo jadrovch zem s pasvnym a aktvnym
prstupom ochrany lesa za roky 2005 2008 (P<0,01; n=16)
Manament jadrovej zny
Pokodenie jednotlivch nraznkovch zn spolu
[ha]
Pasvny 3,28 a 2,31
Aktvny 1,08 b 0,63

Tabuka 4. Rozdiely v pokoden jednotlivch nraznkovch zn okolo jadrovch zem s pasvnym
a aktvnym prstupom ochrany lesa za roky 2005 2008 (P<0,05; n = 4)
Manament jadrovej zny
Pokodenie v jednotlivch nraznkovch znach [ha]
0-50 m 51-100 m 101-200 m 201-300 m
Pasvny
2,32 a 1,06 2,09 a 0,94 4,41 a 2,79 4,27 a 3,28
Aktvny
0,98 a 0,97 0,70 b 0,36 0,98 b 0,29 1,67 a 0,35

4. DISKUSIA

Najvznamnejm sekundrnym kodlivm initeom v smrekovch lesoch je u
niekoko rokov lykort smrekov a to nielen na Slovensku (KUNCA (ED.), 2010A; KUNCA
(ED.), 2010B; PAVLK ET AL., 2010), ale aj v inch smrekovch lesoch Eurpy (SCHROEDER,
LINDELW, 2002; TRZCINSKI, REID, 2008). V jadrovej zne skmanch plch pokodench
vetrovou kalamitou, v ktorch sa neaplikovali opatrenia aktvnej ochrany lesa, dochdzalo
nsledne k jeho nekontrolovatenmu mnoeniu a reniu z leiacej hmoty do okolitch lesov.
zemie po spracovan vetrovej kalamity vak neposkytovalo substrt pre lykorta
smrekovho. V oboch ekosystmoch (so spracovanou aj nespracovanou kalamitou) sa vak
vyskytovali stresovan stromy na porastovej stene, o zvyovalo objem atraktvnej hmoty pre
lykorta smrekovho.
Vetrom znien stromy sa nedoku brni nletom lykorta smrekovho, stromy
s pokodenmi koremi maj znen schopnos odolva tmto nletom. Ak sa aktvnym
manamentom zni objem atraktvnych stromov pre tchto sekundrnych kodlivch
initeov, priamo v kalamitisku sa teda poetnos lykortov smrekovch nezvi
a neohrozuje ani lesy v okol. Okolit lesy mu pokraova vo vvoji.
Spracovanie kalamity v jadrovch znach naich vskumnch plch (aktvny
manament vetrovej kalamity) tatisticky vznamne znilo pokodenie lesov
v nraznkovch znach do 300 m okolo kalamitiska! Je to potvrdenie poznania lesnckej
praxi o tom, e lykort smrekov je nebezpenm kodlivm initeom, ktor sa na
oslabench stromoch premno ako sekundrny inite, avak pri vekej poetnosti populcie
napda aj zdrav stromy v blzkom okol ako primrny kodliv inite (BENKOVI, 1942).
140

tatisticky vznamn rozdiely v pokoden lesov okolo jadrovch zem do 4 rokov
po vetrovej kalamite sa vak zanaj objavova nie v bezprostrednom okol jadrovch zn (0
50 m), ale a v 51 200 m vzdialenosti od ich okraja. Znamen to, e spracovanie kalamity
v prvch rokoch vznamne neznilo objem kalamity sekundrnych kodcov v blzkom okol
kalamitiska, o pripisujeme prtomnosti stresom zatraktvnench stromov v porastovch
stench. Tieto stromy s stresovan nielen tm, e ich kmene s zrazu odkryt priamemu
slnenmu iareniu a rchlejiemu uschnaniu kry a podkrnych pletv, ale aj pokodeniu
koreov pri ohnan kmeov v ase priameho psobenia vetra. Takto stromy sa vyskytovali
okolo kalamitiska aj s aktvnym manamentom aj s pasvnym manamentom. almi
vskumami by bolo vhodn overi, do akej mieri s stojace stromy okolo kalamitiska
oslaben tak, e s rovnako atraktvne pre naletenie podkrnym hmyzom ako vvraty
a zlomy.
Vznamn rozdiely v pokoden lesov boli zisten v dvoch nraznkovch psmach
a to 51 100 m a 101 200 m. V tomto zem sa neprejavil efekt porastovej steny, ale len
renia premnoench lykortov smrekovch do novch potravnch lokalt. Aktvnym
manamentom sa zachoval ekosystm v tomto zem bez pokodenia a me plni svoje
funkcie aj 4 roky po kalamite rovnako ako pred kalamitou. Spracovanie vetrovej kalamity m
teda priamy vznam hlavne pre lesy vo vzdialenosti 51 200 m.
V tomto krtkom obdob po vetrovej kalamite (2005 2008) sa na druhej strane
lykort smrekov vznamne ete nerozril do vch vzdialenost (nad 201 m) ani v lesoch
okolo jadrovch zem s aktvnym manamentom ani s pasvnym manamentom.
Predpokladme, e tento rozdiel nastane v priebehu alch 3 5 rokov, kee renie
pokodenia okolo zem s pasvnym manamentom sa ete nezastavilo.

5. ZVER

Tto prca prina iaston vsledky vskumov zameranch na zhodnotenie vplyvu
aktvneho a pasvneho manamentu vetrovch kalamt na nsledn pokodzovanie okolitch
lesov. Z vsledkov je zrejm, e nespracovanm vetrovch kalamt dochdza k premnoeniu
kodcov najprv v kalamitnej hmote, potom na porastovch stench, neskr sa masovo
presvaj na okolit porasty.
Spracovanm vetrovch kalamt sa podstatne zabrnilo pokodzovaniu okolitch
lesov. Bezprostredn okolie spracovanho kalamitiska poskytuje stresovan stromy na
porastovej stene, ktor s iastone pokodzovan. Avak vzdialenejie lesy 50 200 m od
okraja jadrovch zn s aktvnym manamentom s u uchrnen pred pokodzovanm.
Najvzdialenejie lesy nad 200 m od okraja jadrovej zny do 4 rokov po vetrovej kalamite ete
neboli lykortom smrekovm vznamne pokodzovan. D sa predpoklada, e toto zemie
bude okolo pasvneho manamentu do 3 5 rokov vznamne pokoden.

Poakovanie
Tento lnok bol vytvoren realizciou projektu Progresvne technolgie ochrany lesnch drevn juvenilnch
rastovch tdi ITMS: 26220220120, na zklade podpory operanho programu Vskum a vvoj
financovanho z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.

LITERATRA

BENKOVI, F., 1942: Ochrana lesov. Stredn kola pre lesnch hjnikov v Liptovskom
Hrdku, Liptovsk Hrdok, 229 pp.
KOLEKTV, 2010: Sprva o lesnom hospodrstve v Slovenskej republike za rok 2009 Zelen
sprva (Report on the Status of Forestry in the Slovak republic of 2009 Green Report).
141

Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Bratislava, 102
pp.
KUNCA, A. (ED), 2010A: Aktulne problmy v ochrane lesa 2010. Zbornk refertov
z medzinrodnej konferencie Aktulne problmy v ochrane lesa 2010, ktor sa konala
15. a 16. aprla 2010 v Novom Smokovci, Nrodn lesncke centrum, Zvolen, 152 pp.
KUNCA, A. (ED), 2010B: Vskyt kodlivch initeov v lesoch Slovenska za rok 2009 a ich
prognza na rok 2010. Nrodn lesncke centrum - Lesncky vskumn stav Zvolen,
Zvolen, 119 pp.
KUNCA, A. ET AL., 2010: Rozbor najzvanejch kalamt od roku 1996 poda dajov Lesnckej
ochranrskej sluby. In: Konpka, B. (ed.), Vskum smren destabilizovanch
kodlivmi initemi. Vedeck recenzovan zbornk, Nrodn lesncke centrum,
Zvolen, p. 107-116. ISBN 978-80-8093-124-7
KUNCA, A., NIKOLOV, CH., VAKULA, J., LEONTOVY, R., GALKO, J., ZBRIK, M., 2011: Vplyv
aktvnej a pasvnej ochrany na renie kalamity sekundrnych kodlivch initeov.
NLC, Zvolen, 42 pp.
KUNCA, A., ZBRIK, M., 2006: Vetrov kalamita z 19. novembra 2004. Nrodn lesncke
centrum, Zvolen, 40 pp.
PAVLK, ., VAKULA, J., GALKO, J., GUBKA, A., KUNCA, A., 2010: Vvoj ronho objemu
lykortom napadnutho dreva v smreinch na Slovensku od roku 1973: analza
a prognza. Lesncky asopis Forestry Journal 56 (3): 235245.
SCHROEDER L.M., LINDELW . 2002: Attacks on living spruce trees by the bark beetle Ips
typographus (Col. Scolytidae) following a storm-felling: a comparison between stands
with and without removal of wind-felled trees. Agricultural and Forest Entomology 4:
4756
TRZCINSKI, M.K., REID, M.L., 2008: Effect of management on the spatial spread of mountain
pine beetle (Dendroctonus ponderosae) in Banf National Park. Forest Ecology and
Management 256: 1418 1426.
VAKULA, J. ET AL., 2009A: tdia vplyvu aktvnej a pasvnej ochrany na renie kalamity
v smrekovch ekosystmoch. Sprva za lohu rieen v roku 2008 v rmci Kontraktu,
ktor bol uzavret medzi MP SR a NLC, Nrodn lesncke centrum Lesncky
vskumn stav Zvolen, Zvolen, 26 pp.
VAKULA, J., NIKOLOV, CH., KUNCA, A., ZBRIK, M., GUBKA, A., GALKO, J., 2009B: Zhodnotenie
vplyvu aktvnej a pasvnej ochrany na zdravotn stav lesov z leteckch snmok. In:
Kunca, A. (Ed.), Zbornk refertov z medzinrodnej konferencie Aktulne problmy
v ochrane lesa 2008, 23. - 24. 4. 2009, Nov Smokovec, p. 6872.
ZBRIK, M., BRUTOVSK, D., BUKO, J., FERENK, J., FINO, S., FLEISCHER, P., HLAV, P.,
JAKU, R., KALISK, K., KATIER, P., KODRK, J., KONPKA, B., KONPKA, J., KORE, M.,
KUNCA, A., NOVOTN, J., PAVLK, M., PAVLK, ., RAI, R., TURNI, M., VAKULA, J., 2005:
Projekt ochrany lesa na zem L TANAP-u po vetrovej kalamite zo da 19. 11. 2004 -
realizan projekt. LV Zvolen. 85 s.


Adresa autorov:
Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Christo Nikolov, Ing. Jozef Vakula, PhD., Ing. Juraj Galko, PhD., Ing. Roman
Leontovy, PhD., Ing. Andrej Gubka, PhD., Ing. Milan Zbrik, PhD.
NLC-LV Zvolen
Stredisko LOS
Lesncka 11
969 23 Bansk tiavnica
priezvisko@nlcsk.org


142



ACCIDENT RISK DURING SALVAGE CUT

RIZIKO RAZOV PRI NHODNCH ABCH

ANTON POJE, IGOR POTONIK

Abstract
The climate changes with their extreme weather conditions such as drought increase damage in forests by
causing bark beetle infestation. Since the method of salvage cut differs from the standard one and since the
altered features of individual tree can also result in different accident risk, this study of accidents in Slovenian
state forests tries to establish whether the salvage cut, which also includes the cutting of infested trees, increases
the accident risk and also what are the characteristics of accidents during cutting of snags. The results show that
salvage cut that calls for immediate measures does not represent an increased accident risk to professional
workers since the relatively extensive cutting area prevents that the cut trees would remain hung up on the
adjacent trees or that their branches or tree tops would break during the cutting operations. Nevertheless, during
cutting of individual dry trees or snags, certain measures for decreasing accident risk have to be taken into
account, e.g. cutting sequence, the use of hand or tractor winches, and minimum safety distance from the
standing snags.

1. INTRODUCTION

The climate changes caused mainly by the increased level of carbon dioxide in the
atmosphere are reflected in the higher air temperature, cloudiness, precipitation patterns,
intensity and frequency of meteorological phenomena, and extreme weather events (Kajfe -
Bogataj, 2007). The climate changes have a direct or indirect effect on natural processes in the
ecosystem by effecting its flora and fauna. Thus the changes in the distribution of tree species
(Impacts of Climate , 2008; Ogris and Jurc, 2007) and their increments in forests (Griar et
al. 2007) are expected due to climate changes. Moreover, the extreme weather conditions, e.g.
drought, decrease the level of water in the ground (Kajfe-Bogataj and Bergant, 2005) which
consequently leads to the increased damage in forests caused by bark beetle gradation (Jaka,
2005; Demar and Jurc, 2007). Higher average air temperatures can have negative influence
on the suitability of animal habitats and the number of populations of wild animals (as and
Adami, 2007).
The altered stand conditions in forest due to higher percentage of snags can increase
accident risk. Some studies of fatal accidents (Peters, 1991) show that 11% of all fatal
accidents are the result of broken branches and tree tops, whereas 8 % of fatal accidents occur
during snag cutting. Regarding non-fatal accidents the authors mention tree parts and the
ground (Poje, 2003) among the most frequent causes for accidents with the most severe
injuries (Potonik et al., 2009).
This article tries to establish whether the salvage cut, a part of which is also the cutting
of trees attacked by bark beetles, represents a higher risk for accident occurrence and what are
the characteristics of accidents when cutting snags.

2. METHOD

The study applied the data on accidents that occurred to forest workers of 14
concession holders in the Slovenian state forests. The data on accidents is annually acquired
on special code lists that apart from general data on the injured person and accident include
also the information on environmental and forestry factors with the data on cutting period (in
growing period, in non-growing period, and in the intermediate period) and timber condition
143

(dry, frozen). Out of 1215 accidents that occurred in the 1999-2005 period, only the accidents
that occurred during cutting operations were included, i.e. 572 accidents. The data on the
types of cut and causes for selecting trees to be cut as well as the cut volume and the number
of cut trees was acquired from the data base of Slovenia Forest Service. Spruce trees
represented 35% of the total 6,082,193 m
3
cut volume which is 34% of the 7,615,837 cut
trees. Among the applied working technologies the cutting with chainsaw and long timber
skidding with adjusted agricultural tractors, cable skidders and tower yarders were the most
prevalent. The share of mechanized cut-to-length harvesting was in this period negligible,
because the period end coincided with the beginning of their introduction.
Methodologically, the study is divided into two parts. In the first part the differences
for accident risk are established according to the type of cut and causes for selecting trees to
be cut. The methodology is based on the assumption that in the case of the equal accident risk
level the distributions of volume or number shares by types of cut and causes of selecting
trees to be cut are the same in the compartments where the accident did and did not occur.
Due to the incomplete data on accident location there were 305 out of total 572 accidents
included in these analyses. In the second part of the study we compared the accident share
according to cutting period and timber condition by working operations in time of the
accident, sources of accidents, and injured body parts. In the frequency analysis there were
240 accidents included that occurred during cutting operations of spruce and fir trees.

3. RESULTS

The study results in the period 1999-2005 show that according to the type of cut the
thinning prevailed in cut volume with 83%, followed by salvage cut and cut of damaged trees
with approximately 8 % (Picture 1) respectively. The main difference in the latter types of cut
is in the urgency of action. Thus the salvage cut has to take place immediately because there
is a danger of the expansion of insects causing damage in the forest or the loss of timber
value, whereas the cut of damaged trees is executed along with regular cut plan. According to
working methods currently in use this means that this type of cut is conducted in the next
year. By comparing the shares according to types of cut in terms of volume and number, it can
be established that the salvage cut includes trees with higher average volumes in comparison
with thinning or cut of damaged trees.
The comparison of accident risk shown by the ratio between shares of number or cut
volume within compartments with and without accidents shows (Picture 2) that regardless of
the reference rate (number of trees or timber volume) the accident risk is increased in the
compartments with conducted thinning operations, since the ratio exceeds the value 1. In
regard to the cut of damaged trees the accident risk is increased mainly in regard to volume of
cut trees. On the contrary, the risk in compartments with salvage cut is smaller than expected
according to share or number of cut trees.

144


Picture 1: Share of trees and volume by compartments with and without accidents according to types of cut




Picture 2:Ratio between shares of number and volume within the compartments with and without accidents
according to types of cut

In the studied period the injuries of trees caused by insects and the danger of insect
gradation were the cause for 5.4% of the total volume of cut trees (Picture 3), i.e. 329,161 m
3

of timber. Out of this, a high 93 % was the cause for the immediate salvage cut. The damages
caused by insects were the most frequent cause for immediate cutting operations in terms of
the volume and the number of trees.
By conducting a more detailed analysis of accident risk in the scope of salvage cut and
in the scope of cut of damaged trees (Picture 4), it was established that accident risk for
salvage cut is higher only in the compartments with tree damages caused by snow and this
only according to the number of cut trees. For regular cut the accident risk is higher in
compartments with tree damages caused by snow, sleet, fires, and forest operations. Accident
risk in compartments with trees damaged by insects is smaller than expected according to the
share or number of cut trees and regardless of the type of cut. However it is still higher in
regular than in salvage cut. The most plausible cause for this is the fact that the cutting of
individual snags is more dangerous than cutting the trees in outbreaks where most of the trees
are still alive and where there is no danger of tree being hung up on the adjacent tree since the
cutting is directed to the centre of outbreak area.
0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%
Thinning
Planting
Salvage cut
Forest infrastructure (skid track, skyline)
Deforestation (road, electric line, urbanization,...)
Cut outside forest area
Ilegal cut
Damaged trees cut
Other
Share of trees in compartments without accidents (N=7.079.653)
Share of tree volumes in compartments without accidents (V=5.616.526 m3)
Share of trees in compartments with accidents (N=536.184)
Share of tree volumes in compartments with accidents (V=465.667 m3)
0,0 0,2 0,4 0,6 0,8 1,0 1,2 1,4
Thinning
Planting
Salvage cut
Forest infrastructure (skid track, skyline)
Deforestation (road, electric line, urbanization,...)
Cut outside forest area
Ilegal cut
Damaged trees cut
Other
Ratio between shares of trees in compartments with and without accidents
Ratio between shares of tree volumes in compartments with and without accidents
145


The accident analysis by cutting period and timber condition showed that 3% or 6 accidents in
the studied period occurred during the spruce and fir snag cutting, which is a somewhat lower
share than is the share of cut spruce and fir trees due to damages (4.3%). Despite the small
sample of accidents that occurred during snag cutting, several findings can be established by
comparing these accidents to the accidents that occurred during the cutting of other trees. The
accidents during cutting operations of snags occurred in the process of back-cutting, wedging,
delimbing and cross-cutting (Table 1). The cause for the increased share of accidents during
delimbing can be a faster working speed, whereas for the operation of back-cutting and
wedging it can be ascribed to the improper working process and insufficient safety distance.
The assumptions are at least partly confirmed also by the accident sources and the injured
body parts where during delimbing the chainsaw caused arm injuries, during back-cutting
operations the falling tree top caused shoulder injuries, whereas the wedging operation caused
leg injuries due to butt rebound.




Picture 3: Share and volume of cut trees by compartments with and without accidents in the scope of salvage cut
and cut of damaged trees

0,0% 1,0% 2,0% 3,0% 4,0% 5,0% 6,0%
Insects
Diseases, fungi
Game
Wind
Snow
Sleet
Landslide
Fire
Imission
Damages due to forest operations
Other
Insects
Diseases, fungi
Game
Wind
Snow
Sleet
Landslide
Fire
Imission
Damages due to forest operations
Other
Share of trees in compartments without accidents (N=7.079.653)
Share of tree volumes in compartments without accidents (V=5.616.526 m3)
Share of trees in compartments with accidents (N=536.184)
Share of tree volumes in compartments with accidents (V=465.667 m3)
Salvage cut
Damaged trees cut
146


Picture 4: Ratio between shares of the number or volume of cut trees in the scope of compartments with and
without accidents within salvage cut and cut of damaged trees

Table 1: Accident share by working operations, accident sources and injured body parts
Accident
share (%)
Legs Arms
Chainsaw Tree Trunk
Tree
top
Ground Chainsaw Tree Trunk
Tree
top
Ground
Back-cutting (4)

17 (4) (2)
Wedging

17 (5)

(4)

(2)
Delimbing (7)

(7) (2) 17(14) 33 (14)

(2) (4) (5)
Cross-cutting (5)

17 (16)

(4)

(2)

17% accident share during snag cutting, (5%) accident share during cutting of other trees

4. DISCUSSION

In contrast to expectations, the study showed that working conditions of cutting due to
damages caused by bark beetles do not represent the increased accident risk for professional
wood-cutters if they are evaluated according to the cut timber volume or number of cut trees.
We believe that the most plausible cause pertains to the method of cutting which is according
to the selected direction of cutting the same as it is in the clear-cut. The cutting of larger
number of trees into the outbreak area prevents the hung-up of a tree and decreases the
possibility of branches or tree top breaking off and injuring the worker. On the contrary, the
results showed that the accident risk in conditions where also the individual trees or smaller
groups of snags are cut is higher than during salvage cut. The findings are thus consistent with
other studies which establish that sustainable forest management brings other dangers as does
clear-cut system (Hartfiel, 2002) and that the causes for 56 % of cutting accidents within the
stand occur due to improper release of hung-up trees, snag cutting and butt rebound during
cutting operation, and injuries caused by broken branches and tree tops (Peters, 1991).
0,0 0,5 1,0 1,5 2,0 2,5
Insects
Diseases, fungi
Game
Wind
Snow
Sleet
Landslide
Fire
Imission
Damages due to forest operations
Other
Insects
Diseases, fungi
Game
Wind
Snow
Sleet
Landslide
Fire
Imission
Damages due to forest operations
Other
Ratio between shares of trees in compartments with and without accidents
Ratio between shares of tree volumes in compartments with and without accidents
Salvage cut
Damaged trees cut
147

According to findings that fatal accidents can have different causes as non-fatal
accidents (Salminen et al., 1992), our results show that the accident share during snag cutting
without fatal result is smaller (3%) than fatal accident share (8%; Peters, 1991). The increased
accident risk during snag cutting is in individual working operations linked with uncontrolled
release of energy (Hartfiel, 2002). Therefore, the expected accident risk is due to broken and
falling branches and tree tops higher in cutting operations (back-cutting and wedging) as well
as during the falling of a tree. The accident analysis results showed that cutting accidents
occur during the expected working operations. Thus we presume that apart from longer
exposure the accident during snag delimbing occur due to faster work whereas during back-
cutting due to falling of broken tree parts. Consistent with accident causes, the injuries caused
by chainsaw and tree parts are more frequent.
Despite the findings that the salvage cut in general does not represent the increased
accident risk, it is apart from standard measures necessary to consider also special measures
for decreasing accident risk occurrence. During regular cutting operations it is necessary to
cut all snags first, if possible without wedging, and by applying hand or tractor winch. The
other option is to leave snags in the forest. However, by selecting the latter option, the cutting
direction of other trees has to meet the minimum safety distance from the snags.


REFERENCES
as, M., Adami, M., 2007. Influence of climate change on the fluctuation of capercaillie
(Tetrao urogallus L.) population in the Slovenian southeast Alps. In: Jurc, M. (ed.).
Climate changes - impact on forest and forestry, Ljubjana, Studia forestalia Slovenica,
p. 99-116
Demar, L., Jurc, M., 2007. The Influence of some Ecological Factors on Spruce Bark Beetles
(Coleoptera: Scolytidae) in the Javorje District, Kranj Forest Management Region. In:
Jurc, M. (ed.). Climate changes - impact on forest and forestry, Studia forestalia
Slovenica, Ljubjana, 130, p.475
Griar, J., Oven, P., Levani, T., 2007. Effect of drought in the year 2003 on cambial activity
in Norway spruce (Picea abies Karst.) in the Pokljuka and at Sorko polje. In: Jurc, M.
(ed.). Climate changes - impact on forest and forestry, Studia forestalia Slovenica,
Ljubjana, 130, p. 177-189
Hartfiel, J., 2002. Auswirkungen naturnaher Waldbewirtschaftung auf die Arbeitssicherheit.
Allgemeine Forst Zeitschrift fr Waldwirtschaft und Umweltvorsorge, 57, 13, p. 667-
669
Impacts of Climate Change on European Forests and Options for Adaptation. 2008.
http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/euro_forests/ (22.9.2010)
Jaka, J., 2005. Bark Beetles in Slovene Forests in the Period 1995-2004. Ujma, Ljubljana,
19. p. 154-162
Kajfe-Bogataj, L., 2007. Climate change now and future changes in climate. In: Jurc, M.
(ed.). Climate changes - impact on forest and forestry, Studia forestalia Slovenica,
Ljubjana, p. 13-26
Kajfe-Bogataj, L., Bergant, K., 2005. Climate change and drought in Slovenia. Ujma,
Ljubljana, 19, p. 37-41.
Ogris, N., Jurc, M., 2007. Potential changes in distribution of autochthonic species of maples
(Acer pseudoplatanus, A. compestre, A. platanoides, A. obtusatum) for the climate
change in Slovenia. In: Jurc, M. (ed.). Climate changes - impact on forest and forestry,
Studia forestalia Slovenica, Ljubjana, p. 317-334
Peters, P.A., 1991. Chain Saw Felling Accidents. Transactions of teh ASAE, 34, 6, p. 2600-
2608
148

Poje, A., 2003. Work accidents in Slovenian forestry companies - concession holders in the
year 2002. Gozdarski vestnik, 61, 9, p. 360-371
Potonik, I., Pentek, T., Poje, A., 2009. Severity analiysis of accidents in forests operations.
Croat. j. for. eng., 30, 2, p. 171-184
Salminen, S., Saari, J., Saarela, K. L., Rsnen, T., 1992. Fatal and non-fatal occupational
accidents: identical versus differential causation. Safety Science, 15, 2. p. 109-118

Authors address:

Ph.D. Anton Poje
University of Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department for forestry and renewable resources
Vena pot 83, 1000 Ljubljana, Slovenija
anton.poje@bf.uni-lj.si

Ph. D. Igor Potonik
University of Ljubljana, Biotechnical Faculty, Department for forestry and renewable resources
Vena pot 83, 1000 Ljubljana, Slovenija
igor.potocnik@bf.uni-lj.si






























149

PROGRESVNE POSTUPY UMELEJ OBNOVY HOLN PO
NHODNCH ABCH

PROGRESSIVE REFORESTATION TECHNIQUES AFTER
INCIDENTAL FELLINGS

ANNA TUEKOV

Abstract: The paper presents the results of research verified progressive afforestation of large artificial calamity
clearings after the incidental fellings. Restoring of forest ecosystems affected by natural disasters requires a
significantly different approach than is usual in artificial forest regeneration, and particularly due significant to
rapid changes in ecological conditions on regenerated areas. Among the advanced technologies of artificial
afforestation with favorable results belongs planting of high quality bareroot and conteinerized plants, using of
various additives, as well as unconventional seeding "into the vegetation cells."

Key words: artificial forets regeneration of incidental fellings, progressive practices


1. VOD

Obnova lesnch spoloenstiev postihnutch prrodnmi pohromami si vyaduje
vrazne in prstup ako je to pri benej umelej obnove lesa a to najm v dsledku vraznch
rchlych zmien ekologickch podmienok obnovovanch plch. Zmena ekologickch
podmienok po prrodnch pohromch ako s napr. aj vetrov kalamity je nhla, radiklna.
Odklad obnovy na nich zvyajne znamen ochudobnenie vrchnch vrstiev pdy o iviny,
stratu na produkcii z dvodu nevyuvania produknho potencilu stanovia, zaburinenie
plochy a nsledn zvenie nkladov na samotn obnovu i aliu starostlivos o zaloen
kultry. Preto treba tieto skutonosti zohadni nielen pri vobe druhu a kvality sadbovho
materilu ale aj technologickch postupoch obnovy tchto holn (TUEKOV 2010).
Eliminova negatvne dopady zhorujcich a meniacich sa klimatickch podmienok sa
dnes aj lesnci snaia vetkmi dostupnmi prostriedkami, i u s to zmeny spsobov
hospodrenia alebo vyuvanie prrodnch materilov a v minulosti nepouvanch postupov.
Toto plat aj v lesnckom procese umelej obnovy (zalesovania) neoakvanch
vekoplonch kalamitnch holn po nhodnch abch. Lesncky vskum sa u viac ako
desaroie zaober viacermi v minulosti nevyuvanmi technologickmi postupmi, ktor
mono zaraova k netradinm a progresvnym (TUEKOV 2010).
Vsledky tohto vskumu s priebene publikovan v dostupnch periodikch na
domcich ale aj medzinrodnch seminroch a konferencich. V prspevku citujem nae
publikovan prce tkajce sa zsad umelej obnovy vekoplonch kalamitnch holn
s vyuitm progresvnych technologickch postupov, v ktorch boli vedeck poznatky
zdokumentovan podrobnejie.

2. HLAVN ZSADY UMELEJ OBNOVY KALAMITNCH HOLN PO
NHODNCH ABCH
2.1. Sadbov materil, jeho kvalita a vber na umel obnovu holn po kalamite
V poslednch rokoch sa na Slovensku rone zalesuje v priemere 9 tis. ha, z toho
kalamitnch holn po nhodnch abch je v rznych podmienkach vysok podiel. oraz
astejie sa zdrazuje pestovanie "sadenc na mieru", ie sadenc dopestovanch uritmi,
o najracionlnejmi technolgiami tak, aby spali poadovan kritri, ktor s
predpokladom pre spen prekonanie oku z presadenia, odolnosti voi kodlivm faktorom
psobiacim na zalesovanch lokalitch a prispsobenie sa stanovitnm podmienkam
150

zalesovanch holn. Prkladom takhoto postupu je napr. umel skracovanie fotoperidy
prikrvanm sadenc tmavou fliou pre dosiahnutie neskorieho puania a vyhnutie sa jarnm
przemnm mrazom, aplikcia mykorz na pestovan sadbov materil.
Vznamn lnok v komplexe prc svisiacich so zakladanm porastov sadbou tvor
sprvna voba sadbovho materilu. Sadbov materil treba voli diferencovane s ohadom
na podmienky prostredia jeho alieho rastu. Veobecne je potrebn vychdza zo zsady, e
so zhorujcimi sa podmienkami prostredia sa zvyuj nroky na vber vhodnch sadenc.
O spechu respektve nespechu umelej obnovy lesa sa zana rozhodova u v lesnej klke.
Sadbov materil, ktor sa pouije na umel obnovu lesa mus by kvalitn (genetick,
morfologick fyziologick kvalita + zdravotn stav). Hlavnm parametrom na posudzovanie
kvality sadbovho materilu je koreov systm.
Rozhodujcu lohu pre spenos zalesovacch prc hr dodriavanie fyziologickej
kvality sadbovho materilu. U krtkodob nedodranie technologickho postupu pri
pestovan a manipulcii so sadbovm materilom (nesprvne vyzdvihovanie, nedostaton
ochrana koreovho systmu, nesprvne krtkodob a dlhodob skladovanie) vedie
k vraznmu fyziologickmu pokodeniu sadbovho materilu. Je zrejm, e prve
fyziologick stav rastliny a to predovetkm koreov je determinujcim prvkom ujatosti. Je
ale potrebn zdrazni, e aj sadbov materil, ktor nebol vystaven fyziologickmu stresu
me ma vysok percento strt. Tento fakt je primrne zaprinen prve v poslednom
obdob suchom v jarnom zalesovacom obdob. Preto je potrebn obrti pozornos k
spsobom ako zabezpei novovysdzanm lesnm kultram dostatok vody. Jednm z rieen
sa ukazuje aj pouitie hydroabsorbentov pri umelej obnove lesa (TUEKOV 2004).
Fyziologick kvalita sadbovho materilu je dan najm stavom vodnho reimu
sadenc, stavom zsobnch ltok, stupom vegetanho kudu, odolnosou voi stresom,
rastovm potencilom koreov, stavom mykorzy a pod.. Viacer autori povauj za najvie
riziko pri zalesovan pouvanie sadbovho materilu s naruenm vodnm reimom
(CHALUPA 1997). Dochdza k nemu v obdob od vyzdvihnutia sadenice po jej vsadbu,
prpadne aj po vsadbe v dsledku extrmneho sucha. So zvyovanm extrmov klimatickch
a pdnych podmienok sa zvyuj aj poiadavky na fyziologick kvalitu sadbovho materilu.
Poznatky zo zahraniia dokazuj, e zavedenm progresvnej novinky exaktnho zisovania
kontroly fyziologickej kvality klesli straty na zalesovan v lesncky vyspelch krajinch
o cca 20 % (DUNSWORTH 1997, JOHNSON 1994).
Nebezpeenstvo znenia fyziologickej kvality je podstatne vyie pri vonokorennom
sadbovom materily. Pritom rozhodujcim a nezanedbatenm parametrom je stav
koreovho systmu, predovetkm schopnos rastu novch koreov, ktor svis s prjmom
ivn a vody pre ujmajce sa, puiace dreviny. Koreov systm je v porovnan s nadzemnou
asou nchylnej k fyziologickmu pokodeniu. Preto je potrebn sstredi sa na tie
opatrenia, pomocou ktorch je mon udra sadbov materil o najkvalitnej o me
nsledne zni ok po vsadbe. Z tohto dvodu odporame na koreov systm sadenc
aplikciu vhodnch vododrnch ltok najlepie ihne po ich vyzdvihnut. Fyziologick
kvalitu sadenc nemono teda podceni. bytok vody v koreoch viac ako 15 % obyajne
vyvolva 100 %-n straty po vsadbe.
Pre konkrtne podmienky zalesovanej holiny je potrebn rozdeli sadbov materil
na vonokorenn a krytokorenn (obalen). Prednosti sadbovho materilu s obalenm
koreovm systmom s veobecne znme a uznvan. Jeho pouitie je najm na lokalitch
s extrmnymi podmienkami pdnymi alebo klimatickmi. Vekos obalench aj
vonokorennch semenikov a sadenc sa mus voli s ohadom na konkurenciu buriny.
Dodnes u ns percento krytokorennch sadenc (z celkovho vysdzanho sadbovho
materilu) napriek svojim pozitvnym vlastnostiam a vhodm nepresahuje 10 %.
Ekonomick rozbory aj v naich prevdzkovch podmienkach ukzali, e i ke s nklady na
151

zaloenie kultry obalenmi sadenicami vyie (asi o 28 %) ako vonokorennmi, celkov
nklady na zaisten 5-ron kultru vrtane produknch strt s naopak o 20 % niie.
Zniovanie nkladov pouitm vonokorennho asto slabieho a teda aj lacnejieho
sadbovho materilu, obyajne nevedie k pozitvnemu ekonomickmu efektu a negatvne sa
odra vo vke nkladov na aliu starostlivos o kultru. alou vhodou krytokorennho
materilu, ktor sa prejavuje uritm ekonomickm efektom je predlovanie sezny vsadby,
o sa nsledne prejavuje nielen rchlejm zvldnutm zalesovacch loh ale aj lepm
vyuitm priaznivejieho stavu holn po odlesnen, prp. vyuitm pracovnch sl.
Po viacronom vskumnom vyhodnocovan rastovch parametrov nadzemnej asti,
koreovho systmu, zdravotnho stavu a pokodenia vsadieb na erstvch kalamitnch
holinch nezaburinench sa preukazuje ako efektvnejie pouitie vsadby krytokorennho
sadbovho materilu (TUEKOV A KOL. 2008). Obdobie vsadby krytokorennch sadenc
mono predi a do asu ich intenzvneho rastu, kedy s citlivejie na manipulciu a
pokraova koncom leta, kedy mono vyui druh etapu rastu koreov. Treba sa vyvarova
neskorej sadby v jesennom obdob, vtedy korene nestihn prers do okolitej pdy a nsledne
s pokodzovan vyahovanm mrazom. V prpade nedodrania odporanej technolgie
pestovania a vsadby krytokorennch sadenc vznik riziko deformcie koreovej sstavy,
ktor podobne ako pri vonokorennch sadeniciach negatvne ovplyvn stabilitu zakladanch
kultr. Krytokorenn sadbov materil pestovan intenzvnymi technolgiami je mon
pozitvne doplni o mykorizciu koreov, ktor vedie k lepej schopnosti sadenc prijma
z pdy iviny, ktor s nedostupn pre nemykorzne korene. Tieto technolgie vznamne
vyuvan v susednch krajinch (Posko, esko) s v naich podmienkach v tdiu
vskumnho overovania (TUEKOV 2004, 2006, TUEKOV A KOL. 2009).

2.2 Progresvne technolgie zalesovania kalamitnch holn sadbou (meliorcie,
hnojenie, aditva)
Pri zalesovan rozsiahlejch kalamitnch holn, na lokalitch s intenzvnym
nstupom buriny brniacej prirodzenej obnove (bez monosti pouitia herbicdnych
prpravkov) a tam, kde je potreba urchli vytvorenie porastovej mikroklmy, dosiahnu
aspo iastonej vekovej rozrznenosti zakladanho porastu a prispie k vytvoreniu
priaznivej skladby pdnych mikroorganizmov je mon poui vsadbu v bioskupinch.
Vsadba bioskupn je svojm charakterom formou umelej obnovy aj ke v sebe spja
iastone prvky obnovy prirodzenej.
Dlhodobo je v procese technolgi umelej obnovy lesa sadbou vskumne rieen
problematika pdnych aditv. Ide o rzne materily, hnojiv (organick, organominerlne,
prrodn), mikrobiologick a mykorzne prpravky, ktorch elom je prava pdneho
prostredia (znenie kyslosti), udranie vlahy a dodanie absentujcich ivn (v naich
podmienkach predovetkm horka, vpnika, fosforu). Preukazuje sa, e okrem mierneho
zvyovania prrastku lesnch kultr mono pomocou meliorci, hnojenia a vpnenia
dosiahnu krat asov interval potrebn na ich zabezpeenie (Tuekov 2000).
Plon aplikcia mletho dolomitickho vpenca, prpadne istho vpenca, m najm
preventvny (kompenzan) inok z hadiska tlmenia kyslej depozcie v pde. Vsledky
hodnoten na zdravotn stav lesnch porastov s vak nejednoznan. Pre innos vpnenia
m vek vznam stav a charakter porastu a v literatre sa uvdza ako problematick
celoplon vpnenie holn, pri ktorom mu prevldnu negatvne dopady (podpora rastu
buriny, strata humusu, a duska a i.). Pri umelej obnove mono vyui vpnenie pri vsadbe
priamo do jamky alebo na jej povrch. Aplikcia dolomitickho vpenca ako vpl
v mulovacch plachtikch nm vak preukzala v koreovom priestore vsadieb vemi
pomal a slab inok, objavujci sa len v najvrchnejch vrstvch pdy (cca do 5 cm)
(TUEKOV 2000).
152

Od chemickej meliorcie nemono oddeli hnojenie, ktor m zlepi stav vivy
dodanm konkrtnych deficitnch ivn a tm zvi vitalitu a toleranciu vysdzanch drevn.
Nedostatok ivn sa prejavuje poruchami rastu sprevdzanmi asto karennmi javmi
(farebn zmeny asimilanch orgnov, ltnutie, kvrny na listoch). V kultrach smreka
vych polh sa asto tieto javy prekrvaj s prejavmi oku z presadenia (vonokorenn
vsadby) a tu je prve hnojenie neinn. Preukzalo sa, e karenn javy po sprvnom
prihnojen rchlo mizn.
Hnojiv (najm umel, priemyseln) nemaj prs do priameho kontaktu s koremi
a nadzemnou asou a je dleit ich doba aplikcie. U prevanej viny starch hnojv
(prkov, tabletov, granulovan) sa po aplikcii uvoovali iviny v pomerne krtkej dobe
(hlavne dusk). V sasnosti dostupn hnojiv s vyroben cielene, uvouj iviny
vymvanm vodou, prp. teplom pomaly a postupne. Hnojiv je nutn aplikova v ase, kedy
s korene sadenc schopn ich prijma, priamo pri vsadbe alebo druh rok po vsadbe
v jarnom obdob, neskoria aplikcia sa neodpora, pretoe me nepriaznivo ovplyvni
fenologick fzu (dokonovanie rastu, zdrevnatenie vhonkov) a v konenom dsledku
podpori najm rast okolitej vegetcie (buriny). Rast novch koreov je zvisl od teploty
pdy, ktor sa uvdza ako optimlna pre rast novch koreov okolo 20 C, tto sa vo
vysokohorskch polohch udriava len krtke asov obdobie (mj - august).
Na holinch s nedostatonm ivinovm reimom, prp. kalamitnch holinch po
poiari odporame pri vsadbe aplikova vskumne overovan organominerlne hnojiv
a aditva na bze ekologickch produktov mikrobilneho pvodu. Tieto aditva veobecne
priaznivo ovplyvuj bakterilne procesy v pde, viau atmosfrick dusk, zabezpeuj
lepie vyuitie ivn a rchlejie odrastanie kultr.
Pri sasnch klimatickch zmench a vkyvoch (nedostatok a nerovnomernos zrok
poas vegetanho obdobia) je potrebn obrti pozornos k spsobom ako zabezpei
novovysdzanm lesnm kultram na rozsiahlych odkrytch holinch dostatok vody. Jednm
z rieen je priamo pri samotnej vsadbe pouitie hydroabsorbentov (hydrogelov). Umel
obnova v neskorch jarnch termnoch je spojen v poslednch rokoch s rizikom vysokch
strt spsobench nielen nedostatkom zrok ale aj nstupom vysokch teplt.
Hydroabsorbenty (hydrogely), ktor s schopn viaza rastline prstupn vodu, poas
transportu a manipulcie chrnia koreov systm sadbovho materilu pred pokodenm
suchom a po vsadbe podporuj optimlny prjem vody m zlepuj nielen vvin koreovej
sstavy, ale zvyuj rozsah ujatosti novozaloench lesnch kultr. Potvrdzuj to najnovie
vsledky overovania tchto produktov na NLC LV Zvolen v rmci vskumu v rznych
oblastiach Slovenska (Zhorie, Nzke a Vysok Tatry, Spi, Kysuce, Orava, Burda a i.).
V zahrani boli doteraz k dispozcii len vsledky aplikcie hydroabsorbentov v aridnch
a semiaridnych oblastiach. Na Slovensku sme spracovali prv informcie o ich pouit
v klimatickch podmienkach strednej Eurpy (Tuekov 2004, Tuekov a kol. 2008).
Hydrogely a mikrobiologick pdne kondicionry sa preukazuj u niekoko rokov
v spolonej kombincii ako najinnejie aditva pri umelej obnove na kalamitnch holinch.
Ich aplikcia v novovyvinutej granulkovej podobe pdneho bakterilneho kondicionra je
vemi jednoduch a nenron aj v lesnckych technolgich (vskumne overen NLC-LV
Zvolen - Tuekov a kol. 2008, 2009). S to technolgie zalesovania, ktor svisia
s ochranou ivotnho prostredia, s citlivmi ekologickmi postupmi zvyovania odolnosti
a vitality novozakladanch kultr a preto ich meme nazva v prrode blzkom hospodren
zelenmi.
Pouitie bakterilnych ekoproduktov a hydrogelu v pdach s mikrobilnym deficitom
zlepuje nielen vlhkostn pomery ale hlavne m na novozakladan kultry pozitvny efekt.
Obidva prpravky zvyuj percento ujatia sadenc o cca 10-15 %, zniuj ok po vsadbe
a zrove priaznivo podporuj rozvoj koreovch vlsonc vrtane celkovho adaptanho
153

procesu. Urit mnostvo mikroorganizmov vrazne obmedzuje prtomnos patognov
v koreoch drevn. Prevanie a aktivita patognov je nepriamo mern mnostvu
mikroorganizmov v pde. Individulna odolnos stromu je vrazne limitovan kvalitou
svojho koreovho systmu. Aj vskum aplikovanch mykorznych inokl hb
v klkrskych technolgich a pri samotnej vsadbe, ktor je v poiatonom tdiu
testovania, sa doteraz jav perspektvne.
elom hnojenia je vo veobecnosti navrtenie oderpanch ivn do pdy, v lesnch
porastoch je to skr doplnenie deficitnch ivn na uritch stanovitiach. V niektorch
krajinch ako napr. vo Vekej Britnii na stanovitiach s vraznm deficitom fosforu alebo na
stanovitiach s blokovanm mineralizcie organickej hmoty a s deficitom prstupnho duska
je hnojenie nutnou sasou pestovania lesa. V minulosti sa v strednej Eurpe nehnojili ani
chudobn lesn pdy, a degradcia pd vplyvom imisi si vyiadala aktvne zsahy do
pdneho prostredia. Ilo najm o vpnenie, ale aj o pouitie rznych minerlnych hnojv
v rznych rastovch fzach lesa, hlavne vak pri umelej obnove. Na Slovensku sa v 80-tych
a zaiatkom 90-tych rokov minulho storoia v podhorskch a horskch oblastiach pod
vplyvom imisi realizovalo prevdzkov vpnenie, ale overovalo sa aj pouitie minerlnych
hnojv. V podstatne vom rozsahu sa aplikovali minerlne hnojiv v Nemecku a v eskej
republike, kde dolo asto k radiklnym zmenm pdnych vlastnost.
V sasnosti sa nzory na opodstatnenos, elnos a efektvnos hnojenia pri
hospodren v lese v podmienkach Slovenska lia. Na jednej strane sa na hnojenie lesnch
pd mono pozera ako na jeden z prostriedkov modernho pestovania lesa, ako uvdza
pedolg prof. ly a za uritch podmienok je hnojenie, prpadne komplexn pedomelioran
opatrenie, podmienkou obnovenia autoregulanej schopnosti lesnch ekosystmov. Existuj
vak aj nzory, e pri degradcii stanovia je vhodnejie akceptova princp prispsobenia sa
rastlinnho spoloenstva zmenenm podmienkam prostredia ako zasa uvdza prof. aboun.
Pri kalkulcich kolobehu ivn sa zvyajne vychdza z predstavy rovnomernho rozdelenia
ivn na plonej jednotke. Treba sa vak zmieni aj o tom, e aj v sasnosti pri ponechan
teniny na holine po kalamite dochdza jednak k nerovnomernmu plonmu rozloeniu ivn
(uhadzovanie zvykov na hromady) a jednak k uritm stratm ivn (splenie abovch
zvykov a mon erzne straty popola). Odborn literatra ponka mnostvo podkladov
o vstupnch dtach pre kalkulcie a hodnotenie oderpvania ivn, konkrtne bilancie
a vsledky relneho dopadu odberu biomasy na pdne vlastnosti s zriedkav, resp. odraj
rzne nzory na mon degradciu stanovia.
V poslednch desaroiach sa aj na Slovensku venujeme tejto progresvnej
problematike meliorci a prihnojovania novozakladanch lesnch kultr. Dvodom s ast
ivinovo nevyven pomery v lesnch pdach po rozpade monokultr smreka, znen
aktivita pdnej mikroflry spojen s nedostatkom a nepravidelnosou zrok. Pri analzach
kyslch a vemi kyslch pd bola zisten pln absencia pdnych baktri, ktor pri pH
niom ako 5 nedoku preva. Nae pdy po rozpade monokultr smreka na rozsiahlych
holinch maj asto pH hodnoty pd v priestore koreovej vrstvy (do hbky 25 cm) okolo 3,8-
4,5.
Vysok percento vsadieb smreka (ale aj inch drevn) na kalamitnch holinch po
rozpade monokultr smreka (najm na Kysuciach) je u po 1. roku napadnut iernymi
povrazcami (rizomorfami) vclavky (Armillarie), ktor rast na okolitch poch a pod krou
smreka. Z toho hadiska by sme navrhovali vobu redieho sponu vsadby a vysdzanie
sadenc v relatvne bezpenej vzdialenosti od infikovanch pov tej istej hostiteskej dreviny
(3-4 m). Z lesnckych protiopatren pri rekontrukcich smren na tchto vekoplonch
holinch prichdza do vahy zvenie zastpenia listnatch drevn, predovetkm buka
a javora horskho na kor smreka.
Mykorizcia koreov vedie k lepej schopnosti sadenc prijma z pdy iviny, ktor
154

s nedostupn pre nemykorzne korene. U viac ako 80 % vetkch rastlinnch druhov na
plante je mykorzna symbiza vytvoren prirodzene. Rep (2001) prezentuje, e
vekovrobn technolgie pestovania sadbovho materilu a naruen mykorzne pomery na
vsadbovch plochch sauj prirodzen tvorbu mykorz. Cudln s kolektvom (1990)
uvdzaj, e jednou z prin nespechu zalesovania vegetatvnym materilom me by
taktie nedostaton vvin mykorz. Vskum v sasnosti v tejto oblasti prebieha aj na
Slovensku.
Po ujatosti sadbovho materilu vonokorennho aj krytokorennho je v procese
adaptcie potrebn venova aliu pozornos zabezpeeniu lesnej kultry. Poas prvch
rokov po vsadbe je zaloen lesn kultra vystaven vekmu konkurennmu tlaku buriny
prp. aj ataku biotickch kodlivch initeov. Rozhodujcim faktorom pre zabezpeenie
lesnej kultry je zabezpei jej rchle vkov odrastenie. Ani najstarostlivejia vsadba vak
ete nezabezpe plynul odrastanie kultry. V dsledku zanedbania oetrovania a ochrany
zaloench kultr s asto nklady na vypestovanie sadbovho materilu a samotn vsadbu
nenvratne straten. Lesn hospodr mus preto predvda mon pokodenia, starostlivo si
vma napadnutie kodcami a realizova protiopatrenia.

2.3 Progresvne technolgie zalesovania kalamitnch holn sejbou (vegetan bunky)
Aby sme sa vyhli v niektorch extrmnych prpadoch na vekoplonch kalamitnch
holinch umelej obnove sadbou navrhujeme monos o najlepieho vyuitia semena -
priamym vsevom. Sejba je jedna z prrode blzkych metd obnovy lesa, ktor je najbliia
k prirodzenej obnove. Aj ke tento spsob obnovy patr k prvm metdam umelej obnovy
(zalesovania) nem doteraz irie prevdzkov uplatnenie. Aspo iastone eliminova
negatvne faktory vysokch strt biotickmi a abiotickmi initemi prp. problematick
ochranu klnych rastln proti tlaku buriny navrhuje netradin spsob sejby vo vegetanch
bunkch (vegetan bunky: substrt, semeno, hydrogel, pdny kondicionr vo vegetanom
kryte). Technolgia navrhnut Ing. treitom (patentovan v R) m zaisti nielen vhodn
fyziklne a chemick podmienky, ale aj vhodn hydrotermlny reim pre rozvoj klnych
rastln a semenikov. Pri testovan tejto technolgie na vekoplonch kalamitnch holinch
u ns sme v spoluprci s autorom doplnili o podporn ltky typu mikrobiologick pdny
kondicionr, hydroabsorbent, prve z dvodu vznamnch zmien pdnych koreovch
vrstiev v naich imisnch, kalamitnch podmienkach, ovplyvnench extrmami klmy
(teplota, vlaha). Na Slovensku tto technolgiu overujeme v prevdzkovch podmienkach na
viacerch kalamitnch holinch od r. 2005( TANAP, Kysuce, Orava, Spi, Nzke Tatry - v
rmci OZ Beu, Nmestovo, adca, Levice, Rimavsk Sobota, Lesy ProPopulo s.r.o.,
Vojensk lesy Malacky, Kemarok a VLP TU Zvolen). Testovanie technolgie sejby do
vegetanch buniek bolo v rmci vskumu (na NLCLV Zvolen) realizovan na
Slovensku v 12 porastoch na vemi kyslch, kyslch, stredne bohatch aj extrmne
chudobnch stanovitiach od nadmorskej vky 200 a do 1100 m n.m. Tto progresvna
technolgia perspektvne pri nzkych nkladoch (o 30-40% niie ako pri sadbe) a prcnosti
m opodstatnenie v naruenom prostred kalamitnch holn, pri nedostatku kvalitnho
sadbovho materilu na vsadbu rozsiahlych holn po kalamitch (TUEKOV 2007).
Vyklen semeniky prevaj bez vch problmov, pokoden, prevane v dobrom
zdravotnom stave (obdoba malho fliovho krytu). Vsevy maj porovnaten rastov
parametre s klasickmi vsadbami, ktor asto po oku z presadenia maj vyie percento
strt a pokodenie terminlnych vrcholov, ale najm nekvalitne vysaden deformovan
koreov systm. Vsevy nemaj iadne deformcie koreovch sstav, ktor je nsledne
spojen s napadnutm rznymi plesami a hubami.


155

3. ZVER

Zakladaniu lesnch porastov na holinch po kalamite umelou cestou sa venuje
pozornos aj z hadiska zabezpeenia produknch i mimoproduknch funkci lesa, ktor
vyplvaj z revitalizcie lesnch spoloenstiev. Lesncky vskum u ns sa zameriava na
hadanie a skanie viacerch progresvnych metd a postupov obnovy holn po nhodnch
abch, ktor by zvili mieru spechu lesnckeho snaenia. Vsledkom viacronho
vskumnho snaenia na Kysuciach je vytypovanie a zaloenie demontranho objektu
Husrik (DO) na zem patriacom Odtepnmu zvodu adca. Cieom projektu je
vybudovanie poloprevdzkovho objektu pre vvoj, overenie a praktick demontrciu
novch technolgi premeny smren na stabilnejie multifunkn lesy. Poda navrhnutch
aktivt v projekte sa v jarnom a jesennom obdob r. 2011 zaloili viacer experimenty aj v
oblasti umelej obnovy lesa (pokusn von vsevy drevn - smrek, jeda, smrekovec, buk,
dub, javor, jase a duglaska do pripravenej pdy, mikrovsevy do vegetanch buniek,
vsadby vonokorennch a krytokorennch sadenc, demontran vsadby vonokorennch
sadenc smreka, jedle a buka s variantmi pouitia rznych aditv, neceloplon vsadby,
podsadby a podsejby. Sasne na to bude nadvzova efektvny a kontinulny prenos
sasnch aj budcich poznatkov do praxe lesnho hospodrstva.
Pri rieen problematiky obnovy lesa je predpoklad zskania novch poznatkov, ktor
umonia prrode blim spsobom prispie nielen k lepiemu adaptanmu procesu novch
vsadieb, ale zrove aj k zlepeniu zdravotnho stavu tchto novozakladanch porastov na
Slovensku. V rmci zvyovania ekologickej stability novch lesnch porastov na kalamitnch
holinch treba zvoli optimlne obnovn drevinov zloenie v spojen s vhodnmi formami
zmieania tchto porastov. V sasnosti uplatovan celoplon forma umelej obnovy lesov
vytvra predpoklady pre vznik rovnovekch, trukturlne mlo diferencovanch porastov
a nedva priestor pre vyuitie prirodzench reproduknch procesov, m sa vytvraj
predpoklady pre zenie biodiverzity. V rmci rekontrukci porastov sa zana overova
u ns doteraz nepraktizovan tzv. neceloplon obnova lesa. Predben vsledky s
povzbudiv a aj preto sa ukazuje potreba overi tto netradin formu obnovy nielen pri
rekontrukcich, ale aj v rmci benej obnovy lesov. Ako u z pomenovania vyplva, ide
o vsadbu sadenc, prpadne vsev semien nie na cel obnovovan plochu, ale v pruhoch
alebo hlikoch, ktorch stredy s od seba vzdialen na priemern vzdialenos cieovch
stromov prslunej dreviny.

Poakovanie
Vetky uveden vskumn aktivity realizovan na NLC-LV Zvolen boli podporovan Agentrou na podporu
vskumu a vvoja na zklade zmluvy . APVV-0628-07(50%) a realizciou projektu Demontran objekt
premeny odumierajcich smrekovch lesov na ekologicky stabilnejie multifunkn ekosystmy,na zklade
podpory operanho programu Vskum a vvoj financovanho z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja (50%).

LITERATRA

Cudln, P., Chmelkov, E., Mejstk, V, 1990. Occurrence of ectomycorrhizal structures in
rooted Norway spruce cuttings. In Mycorrhizas in ecosystems structure and function.
Third European symposium on mycorrhizas, Sheffield, 19.-23. August 1990. s. 59-65
Chalupa, V., 1997. Monosti zven ujmavosti proskoennch sazenic pi vsadb. Lesnick
prce, 1977, s. 350-353
Dunsworth, G. B., 1997. Plant quality assessment: an industrial perspective. New Forests 13,
1997, p. 439-448.
Johnson, C. M., 1994. Field performance of containern systems in British Columbia. For.
Cron.1994, 70, p. 137-139
156

Rep, I., 2001. Tvorba mykorz a rast semenikov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.)
inokulovanch symbiotickmi hubami. Acta Facultatis Forestalis, Zvolen, 2001, 275-
285
Tuekov, A., 200. Vplyv mulovacch plachtiiek na rast a vvoj sadenc smrekovca
opadavho (Larix decidua Mill.) v imisnej magnezitovej oblasti [The effect of mulching
cloths on the growth and development of larch (Larix decidua Mill.) transplants in a
region polluted by magnesite pollutants]. Lesncky asopis-Forestry Journal. 2000, 46,
. 2, s. 155-171.
Tuekov, A., 2004. Vsledky zalesovania imisnch holn vonokorennmi a obalenmi
sadenicami. Lesncky asopis-Forestry Journal, 2004, 50, . 1, s. 17-39
Tuekov, A., 2004. Umel obnova lesa kvalitnm sadbovm materilom a s vyuitm
netradinch postupov. Zbornk refertov z medzinrodnho seminra Aktulne
problmy lesnho klkrstva semenrstva a umelej obnovy lesa. L Mikul 22.-23.3.
2006, s. 35-40
Tuekov, A., 2007. O dleitosti prihnojovania vsadieb na kalamitnch plochch.
Zabezpei lesn kultru v o najkratom ase. Lesnk 2007, 5, s. 6
Tuekov, A., 2007. Pdne kondicionry v kklrskych technolgich. In. Saniga, M.,
Jaloviar, P., Kucbel, S., 2007: Management of forests in chankung environmental
conditions. TU LF Zvolen, 2007, s. 56-66
Tuekov, A., Halk, A., Slamka, M., 2008. Hydrogely v umelej obnove lesa. Lesncky
asopis Forestry Journal, 2008, 53, 4, s. 347-369
Tuekov, A., Longauerov, V., 2008. Vplyv ekologickch a mikrobiologickch prpravkov
na zdravotn stav a rast drevn v juvenilnom tdiu v oblasti kalamitnch holn Kysc
In. Zbornk recenzovanch prspevkov z medzinrodnej vedeckej konferencie
Silviculture at the Beginning of 21
st
Century Kostelec nad ernmi lesy 9.-10.9.2008,
CD, ISBN 978-80-213-1805-2, 14 s.
Tuekov, A., 2009. Vsledky umelej obnovy kalamitnch holn sejbou v Tanape. Results of
artificial regeneration of calamity clearings by sowing in TANAP. Zbornk
recenzovanch prspevkov z medzinrodnej vedeckej konferencie konanej da 8. a 9.
septembra 2009 vo Zvolene. NLC-LV. ISBN 978-8093-089-9, s. 87-97
Tuekov, A., Longauerov, V., Leontovy, R., 2009. Poznatky z testovania mykorizovanho
prepartu Vambac na smreku (Picea abies L.) v oblasti s dlhodobo zvenm stavom
Armillarie sp. In. Sbornk refert Mykorhiza v lesch a monosti jej podpory.
Frdek-Mstek 15.-16.marec 2009, LS ISBN 978-80-02-0212121-6, s. 52-58
Tuekov, A., 2010. Praktick realizcia progresvnych postupov zalesovania kalamitnch
holn po rozpade monokultr smreka. In: Kulla, L., Sitkov, Z. (eds.): Hynutie a
rekontrukcie smren na Slovensku [DVD] : Recenzovan zbornk odbornch prc.
Zvolen, Nrodn lesncke centrum-Lesncky vskumn pstav Zvolen. 2010, s. 216-
223. ISBN 978-80-8093-129-2
Tuekov, A., 2010. Close to nature artificial regeneration of extensive calamity clearings. In:
Rakonjac, L. (ed.): Forest Ecosystems and Climate Changes: International Scientific
Conference, Belgrade, March 9-10th, 2010: Plenary lectures. Belgrade, Institute of
Forestry. 2010, s. 131-137. ISBN 978-86-80439-20-4


Adresa autorky:
Ing. Tuekov Anna, PhD.
Nrodn lesncke centrum LV Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 01 Zvolen
tucekova@nlcsk.org

157

VPLYV NHODNCH AIEB NA INVESTIN ROZVOJ
DREVOSPRACUJCEHO PRIEMYSLU SR

INFLUENCE OF INCIDENTAL FELLINGS ON CAPITAL
DEVELOPMENT OF WOODPROCESSING SECTOR IN SLOVAKIA

JOSEF DRBEK, MARTINA MERKOV

Abstract
For the successful development of wood-processing industry in Slovakia are necessary wood raw resources. As
is known, wood harvesting has recently growing trend, but with a negative impact on the economy of forests and
also wood-processing industry because of decreasing quality of supplies mainly due to unplanned harvesting.
These factors then significantly influence the development of enterprises and their competitiveness in EU
markets. For the development of wood processing industry must be necessary implemented certain systematic
measures in the present time to ensure current share of wood-processing industry into employment, added value,
or GDP in Slovakia.

Key words: wood resources, wood-processing industry, investment development, enterprise competitiveness


VOD

Ako potvrdzuj zkladn identifikan daje, Slovensko m vznamn komparatvnu
vhodu a to v oblasti lesnho hospodrstva - jeho zsob, truktry dodvok sortimentov pre
nadvzujce odvetvie - drevospracujci priemysel. Do drevospracujceho priemyslu (DSP) za
posledn roky vstpili vznamn zahranin investori, ktor zabezpeili rozvoj. DSP ako celok
svojou vznamnou exportnou vkonnosou pozitvne vplva na aktvne saldo platobnej
bilancie. Taktie nie je jeho zanedbaten podiel na zamestnanosti v jednotlivch reginoch
Slovenska. Ak by sme dokzali na Slovensku spracova vetku disponibiln surovinu z lesov
a nedolo by k vvozu suroviny, tak podiel LH a DSP na HDP by zaznamenal vrazn rast,
samozrejme s pozitvnym vplyvom na regionlnu zamestnanos, socilnu stabilitu, ako aj na
al rozvoj najm malho a strednho podnikania.


1. DREVOSPRACUJCI PRIEMYSEL SR

Drevospracujci priemysel (DSP) m v slovenskom hospodrstve pecifick postavenie.
Mono kontatova, e ete stle disponuje komparatvnymi vhodami., ktor vak nie s
zhodnoten v prospech SR ako celku. Je relatvne mlo zvisl na dovoze surovinovch vstupov,
vzhadom na ich rozloenie, je vznamn jeho vplyv z pohadu regionlneho rozvoja malho a
strednho podnikania. V prpade vyuitia zmien technolgie vroby a vsledkov inovanch
procesov me podporova rast zamestnanosti v danch reginoch.
Drevospracujci priemysel je vznamnm spsobom poznaen dsledkami globlnej
ekonomickej krzy. Jeho sasn stav mono povaova z pohadu jeho vkonnosti za znane
kritick. Objem obchodu s drevom poklesol na Slovensku v prvom tvrroku 2009 v
porovnan s rovnakm obdobm roka 2008 o 46 %. Negatvny vvoj maj tie ceny dreva, tie
sa znili na svetovch trhoch o 15 a 20 percent. Na Slovensku priemern cena 1 m
3
dreva v
prvom tvrroku 2009 poklesla v priemere o 24 %. Mono kontatova, e ceny dreva sa
v roku 2009 stabilizovali a v priebehu roka 2010 zaali postupne narasta. Aj ke tento vvoj
v roku 2008-2010 mono povaova z pohadu DSP za vhodn (dsledok aj vo vvoji
objemov nhodnch aieb), tak tento stav sa ia nepremietol do celkovej efektvnosti DSP
158

(vrazn pokles realizanch cien na eurpskom a svetovom trhu vrobkov odvetvia
spracovania dreva (Suchomel, Gejdo 2010).

Tab. 1 Vybran ukazovatele v DSP a priemyselnej vrobe
Ukazovate OKE 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Trby za vlastn
vkony a tovar
(mil. SKK)
20-DP 7 635 8 790 9 872 11 305 11 144 12 554 15 508 17 646 20 455 17 647
361-NP 8 442 10 125 13 874 20 230 26 735 27 830 28 832 29 303 38 691 28 568
21-CPP 22 688 28 949 32 939 32 899 31 108 32 652 32 629 36 247 42 624 42 255
DSP 38 764 47 863 56 685 64 434 68 987 73 036 76 969 83 195 101
770
88 469
D
547
791
657
254
728
145
792
487
947
626
1 027
700
1 125
308
1 356
575
1 557
404
1 609
457
Hospodrsky
vsledok pred
zdanenm
(mil. SKK)
20-DP -316 126 -22 243 -201 687 774 1 108 925 -51 324
361-NP -194 164 -288 -2 631 741 180 1 561 1 200 458 2 076
21-CPP 1 339 2 170 4 167 4 608 2 746 1 171 1 708 2 896 2 445 3 407
DSP 829 2 460 3 857 2 220 3 286 2 037 4 043 5 204 3 828 -45 841
D -9 505 9 868 29 327 24 500 35 712 57 100 64 133 78 561 72 841 65 045
Priemern
evidenn poet
pracovnkov
(osoby)
20-DP 11 400 10 856 10 460 10 323 9 069 8 604 9 924 9 681 9 451 8 617
361-NP 10 351 9 079 10 043 10 410 11 015 11 158 11 830 14 240 15 970 14 812
21-CPP 10 577 10 141 9 828 8 978 8 509 7 615 7 458 7 285 7 110 7 409
DSP 32 328 30 075 30 331 29 710 28 592 27 377 29 212 31 206 32 531 30 838
D 392
703
379
688
381
666
377
770
376
151
363
981
368
664
370
471
383
563
394
965
Pridan hodnota
(mil. SKK)
20-DP 2 044 2 437 2 264 2 738 2 265 3 027 3 581 4 124 3 489 3 326
361-NP 2 027 2 252 2 501 2 313 4 390 4 581 5 355 5 958 6 090 8 013
21-CPP 7 066 9 223 11 081 9 907 7 676 6 657 7 134 8 285 8 899 8 453
DSP 11 137 13 912 15 846 14 958 14 331 14 265 16 071 18 367 18 478 19 793
D 128
792
152
519
169
498
174
843
187
497
215
609
225
745
248
856
272
322
259
946
Zdroj: daje o DSP z MH SR, daje o priemyselnej vrobe zo SR

Obr. 1 Trby a pridan hodnota v odvetviach DSP (mil. SKK)

Niektor problmy sa v celom odvetv spracovania dreva dlhodobo nerieili. Svetov
finann a hospodrska krza odhalila chyby v smerovan slovenskho drevospracujceho
priemyslu po roku 1990. DSP na Slovensku bol zdecimovan, o negatvne ovplyvuje aj
efektvne vyuvanie dreva ako domcej obnovitenej suroviny. Piliarske zvody stratili odbyt
pre vysok ceny svojej produkcie, zl finann disciplnu a z vyaench 7,0 a 9,,0 mil. m
3

drevnej hmoty (v zvislosti od rozsahu kalamt ) nedoku spracova cca 20 % ponkanch
sortimentov. Chbaj spracovatesk kapacity najm na bukov guatinu .


2. SUROVINOV ZKLADA PRE DSP

Z pohadu surovinovch zdrojov pre DSP je vznamnm ukazovateom - lesnatos
Slovenska, ktor je pribline 40,9 %. Lesy na Slovensku maj pomerne pestr drevinov
0
5 000
10 000
15 000
20 000
25 000
30 000
35 000
40 000
45 000
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
T
r

b
y


v


m
i
l
.

S
K
K



.
20-DP 361-NP 21-CPP
0
2 000
4 000
6 000
8 000
10 000
12 000
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
P
H

v

m
i
l
.

S
K
K



.


20-DP 361-NP 21-CPP
159

zloenie s najvym zastpenm buka 31,4 %, smreka 25,7 % a duba 13,3 %. (Sprva
o lesnom hospodrstve, 2009).

Tab. 2 Vybran krajiny s najvyou lesnatosou v Eurpe
Krajina
Rozloha celkom
(tis. ha)
Lesy celkom (tis. ha) Lesnatos (%)
1990 2000 2005 2010 2010
Fnsko 33 842 21 889 22 459 22 157 22 157 73
vdsko 45 029 27 281 27 389 28 203 28 203 69
Slovinsko 2 027 1 188 1 233 1 243 1 253 62
Lotysko 6 459 3 173 3 241 3 297 3 354 54
Rusk Federcia 1 709 824 808 950 809 269 808 790 809 090 49
Raksko 8 387 3 776 3 838 3 862 3 887 47
Bosna a Hercegovina 5 121 2 210 2 185 2 185 2 185 43
Bielorusko 20 760 7 780 8 273 8 436 8 630 42
Slovensko 4 903 1 922 1 921 1 932 1 933 41
Portugalsko 9 212 3 327 3 420 3 437 3 456 38
panielsko 50 537 13 818 16 988 17 293 18 173 36
Bulharsko 11 100 3 327 3 375 3 651 3 927 36
esk republika 7 887 2 629 2 637 2 647 2 657 34
Litva 6 530 1 945 2 020 2 121 2 160 34
Chorvtsko 5 654 1 850 1 885 1 903 1 920 34
Eurpa celkom 2 306 276 989 471 998 239 1 001 150 1 005 001 45
Zdroj: Global Forest Resources Assessment 2010

aba dreva v SR zaznamenva rastci trend. Z dvodu vysokho podielu
nhodnch aieb sa prekroil ron objem celkovej aby dreva plnovanej v lesnch
hospodrskych plnoch, ako aj sa zhorila truktra dodvanch sortimentov dreva,
samozrejme s negatvnym dopadom nielen ne ekonomiku LH, ale aj ekonomiku podnikov
DSP. Z prognzovanch dajov mono kontatova, e pre rozvoj DSP s dostaton zdroje,
avak ako potvrdzuj analzy kvality dodvanch sortimentov, ich kvalita sa vrazne zniuje,
a to aj v dsledku rastu nhodnch aieb.
Tab. 3 Vvoj objemov aieb dreva v SR v rokoch 2000 2009 v m
3
(Gejdo, Suchomel, 2011)
Rok
aba plnovan aba realizovan z toho aba nhodn
ihlinat listnat spolu ihlinat listnat spolu ihlinat listnat spolu
2000 2 393 484 2 932 302 5 325 786 3 203 160 2 964 754 6 167 914 2 012 000 1 009 000 3 021 000
2001 2 517 251 3 101 059 5 618 310 3 037 450 3 146 907 6 184 357 1 581 000 861 400 2 442 400
2002 2 629 194 3 284 942 5 914 136 3 209 465 3 038 714 6 248 179 1 727 400 430 400 2 157 800
2003 2 723 524 3 473 918 6 197 442 3 508 522 3 143 380 6 651 902 2 375 800 300 900 2 676 700
2004 2 931 904 3 607 364 6 539 268 4 000 728 3 267 416 7 268 144 2 555 000 361 000 2 916 000
2005 3 088 908 3 732 952 6 821 860 6 927 449 3 263 088 10 190 537 6 152 700 380 300 6 533 000
2006 3 247 485 3 793 625 7 041 110 5 150 052 3 207 202 8 357 254 3 831 000 435 000 4 266 000
2007 3 341 664 3 886 615 7 228 279 5 435 466 3 149 347 8 584 814 4 271 800 429 000 4 700 800
2008 3 494 055 4 028 449 7 522 504 6 354 438 3 112 637 9 467 076 5 559 400 555 800 6 115 200
2009 3 672 407 4 158 063 7 830 470 6 183 485 3 064 662 9 248 147 5 178 800 406 900 5 585 700
Tab.4 Prognza zsob dreva v SR (mil. m
3
)
Zdroj: Moravk, 2007
Zsoby dreva 2010 2015 2020 2025 Vzia 2050
ihlinat 213,4 213,4 208,4 204,3 181,8
listnat 237,9 239,5 240,3 241,8 233,0
spolu 451,3 452,9 450,7 446,1 418,1
Spolu na ha 234 234 133 230 214
160


Tab. 5 Prognza aby dreva v SR (tis. m
3
)
aba dreva v tis. m
3

2010 2015 2020 2025 Vzia 2050
ihlinat
4 282 4 434 4 538 4 512 4 950
listnat
3 523 3 781 3 993 4 222 4 935
spolu
7 805 8 215 8 531 8 734 9 885

3. ZDROJE DREVNEJ SUROVINY V REGINOCH SR

V rmci zemia SR je vek variabilita druhovej skladby drevn v jednotlivch
oblastiach a reginoch SR, podobne je potrebn rozliova lesnatos, objem zsob dreva,
ktor poskytuj jednotliv kraje Slovenska. Na obrzku 3 je uveden lenenie SR na
jednotliv kraje a percentulny podiel zsob dreva z celkovch zsob v SR k 31.12.2009.











Obr. 2 Reginy SR a podiely zsob dreva (%)

Tab. 6 Lesnatos a zsoby dreva v reginoch SR (k 31.12.2009)
Kraj

Lesnatos Zsoby dreva (m
3
bez kry)
ha % Ihlinat Listnat Spolu spolu v %
Bratislava 75 030 36,5 5 575 278 12 104 377 17 679 655 3,87%
Trnava 65 256 15,7 3 224 378 10 659 507 13 883 885 3,04%
Trenn 220 966 49,1 17 987 722 34 761 138 52 748 860 11,56%
Nitra 96 343 15,2 991 858 16 540 961 17 532 819 3,84%
ilina 380 236 55,8 83 755 340 15 229 580 98 984 920 21,69%
Bansk Bystrica 463 169 49,0 42 036 731 67 126 542 109 163 273 23,92%
Preov 441 279 49,2 35 576 569 50 340 588 85 917 157 18,83%
Koice 266 985 39,5 22 347 490 38 129 631 60 477 121 13,25%
Spolu SR - - 211 495 366 244 892 324 456 387 690 100,00%
Zdroj: forestportal.sk

V tabuke 7 s daje z lesnho hospodrstva o abe dreva v jednotlivch reginoch
Slovenska. Nhodn aba dominovala v ilinskom kraji (a 88% z celkovej aby). daje
o abe dreva s uvdzan za rok 2009.









Bratislavsk
kraj
Trnavsk
kraj
Nitriansky kraj
3,84%
Banskobystrick kraj
23,92%
ilinsk kraj
21,69%
Treniansky kraj
11,56%
Preovsk kraj
18,83%
Koick kraj
13,25%

161

Tab. 7 aba dreva v reginoch SR (m
3
)
Kraj
aba dreva spolu (m
3
) z toho nhodn (m
3
)
Ihlinat Listnat Spolu spolu v % Ihlinat Listnat Spolu
Bratislava 284 613 200 688 485 302 5,25% 202 846 35 331 238 178
Trnava 50 851 194 101 244 953 2,65% 8 064 20 827 28 891
Trenn 341 835 388 411 730 246 7,90% 206 631 55 246 261 877
Nitra 15 764 296 882 312 646 3,38% 3 965 21 738 25 703
ilina 2 565 598 76 384 2 641 982 28,57% 2 293 263 23 244 2 316 508
Bansk Bystrica 1 104 607 889 252 1 993 859 21,56% 845 269 104 869 950 139
Preov 1 022 703 655 528 1 678 232 18,15% 914 197 96 078 1 010 275
Koice 797 510 363 412 1 160 923 12,55% 704 631 49 530 754 161
Spolu SR 6 183 481 3 064 658 9 248 143 100,00% 5 178 866 406 863 5 585 732
Zdroj: forestportal.sk






Obr. 3 Zsoby a aba dreva v reginoch SR (mil. m
3
)


4. INVESTIN ROZVOJ DSP

Svetov hospodrska krza najm od druhej polovici roku 2008 spsobila, e nie je
mon zabezpei pozitvny rast DSP SR a to vo vzahu napojenia odvetvia len na
stavebnctvo, ako aj in odvetvia ekonomiky SR. Pokles HDP SR, jej tempa rastu, sa vrazne
prejav v ekonomike DSP. Mono kontatova, e znenie dopytu, ako aj jednostrann
orientcia viny podnikov na jednho, dvoch odberateov v krajinch E s dvodom
vnych hospodrskych problmov podnikov. Pokles dopytu po vrobkoch z dreva v rokoch
2008 - 2010 me ma vny dopad na stabilitu odvetvia, spracovanie disponibilnch
zdrojov, ako aj znan zvenie socilnej nestability v jednotlivch reginoch Slovenska.
Je mon kontatova, e v odvetviach DSP bez rozvinutia inovcie zameranej na rast
konkurennej schopnosti produkcie a rast efektivity, ako aj bez rieenia dostupnosti zdrojov
na realizciu potrebnch inovatvnych zmerov mono oakva vrazn pokles
konkurennej schopnosti a dlhodobejiu recesiu. Na bze vlastnch zdrojov a relne
dostupnch verov vak nie je poadovan rozvoj relny a bude potrebn hada
zahraninch investorov zameranch najm na spracovanie sortimentov, ktor s vyvan,
ako aj produkciu vrobkov s vyou pridanou hodnotou. Vvoj investci v DSP nm
dokumentuje tabuka 8.
Prlev zahraninch investci na celkovch investcich v odvetviach DSP m vemi
kolsav priebeh, ovplyvnen zskanm vznamnho zahraninho investora v jednotlivch
rokoch.

162

Tab. 8 Investcie v DSP a priemyselnej vrobe (mil. SKK)
Ukazovate OKE 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Obstaran
investcie
(mil. SKK)
20-DP
506 881 766 734 1 788 1 710 2 564 2 573 6 068 2 249
361-NP
580 1 572 1 645 701 794 1 687 2 024 2 787 4 512 1 644
21-CPP
4 785 1 594 2 205 3 083 6 634 5 161 4 744 3 185 2 796 3 300
DSP
5 871 4 048 4 616 4 519 9 216 8 558 9 331 8 545 13 375 7 194
D
44 489 42 328 71 077 56 466 59 152 71 897 104 046 105 101 102 993 98 627
Zdroj: daje o DSP z MH SR, daje o priemyselnej vrobe zo SR

Drevrsky priemysel realizoval investcie zo zahraninch zdrojov najviac v roku
2004 s podielom 32,53% PZI na investcich. Nbytkrsky priemysel prilkal najviac
zahraninch investci v roku 2005 a takmer 70% investci boli zahranin investcie.
Celulzo-papierensk priemysel prilkal zahraninch investorov v rokoch 2006-2007, kedy
podiel PZI na investcich v danom sektore bol 19,08% resp. 21,68%.
Opan trend ako v DSP je zaznamenan v priemyselnej vrobe, kedy prve v roku
2005 bol prlev zahraninch investci najni, 10,901 mld. SKK.
Podiel zahraninch investci na celkovch investcich v DSP sa za 5 rokov (2003
2007) pohyboval na rovni 5,05 - 16,68%, km v priemyselnej vrobe je to v rozmedz 10,48
- 41,17%. To znamen, e investcie v priemyselnej vrobe SR s v ovea vej miere
financovan zo zahraninch investci ako je tomu v DSP.

Tab. 9 Prlev zahraninch investci v odvetviach DSP (mil. SKK)
Ukazovate OKE 2003 2004 2005 2006
2007
Prlev priamych
zahraninch
investci
(mil. SKK)
20-Drevrsky priemysel 68 556 124 226 49
361-Nbytkrsky priemysel 143 48 1 415 1 20
21-Celulzo-papierensk priemysel 260 1 17 608 606
DSP 472 605 1 557 835 675
D Priemyseln vroba 14 269 29 603 10 901 17 179 13 658
Zdroj: daje NBS


5. SYSTMOV OPATRENIA PRE ROZVOJ DSP

Hlavnou prinou negatvneho stavu DSP s dlhodobo nerieen problmy.
Strategick a systmov opatrenia ako efektvnejie vyuvanie dreva ako domcej, trvalo
obnovitenej suroviny, podpora budovania spracovateskch kapact na Slovensku, programy
na zvenie domcej spotreby dreva v stavebnctve (vyuvanie dreva pre verejn projekty na
nov bytov a nebytov vstavbu, rekontrukcie a modernizcie), i podpora domcich
spracovateov dreva, ktor vyrbaj produkty s vyou pridanou hodnotou, sa podceovali aj
v minulosti, a aj preto sa odvetvie spracovania dreva ocitlo na Slovensku v zlej hospodrskej
situcii.
Prinou je tie nepriazniv situcia na trhu s drevom a s vrobkami z dreva.
Vrazne sa znil jeho odbyt tak doma ako aj v zahrani. Veobecnou poiadavkou DSP
v sasnosti nie je nadprodukcia, ale tvorba novch pracovnch prleitost v jednotlivch
reginoch Slovenska, v zmysle disponibility dostupnej suroviny. Potrebn je rozvja tak
programy, ktor zvyuj pridan hodnotu v jednotlivch odvetviach DSP ako celku.
Drevrsky priemysel nem na Slovensku honosn postavenie automobilovej vroby,
neved sa o om ekologick debaty ako o energetike. Napriek tomu drevrsky a nbytkrsky
priemysel na Slovensku existuje a je viac ako potrebn. Lesy a sofistikovane vyuit drevo,
ktor lesy neustle produkuj, s zkladom aj pre rozvoj drevospracujceho priemyslu, ktor
163

me by pre slovensk ekonomiku strategick. Zvenm spotreby dreva v Slovenskej
republike a zameranm sa na domcu spotrebu je mon najlepie pomc firmm njs
vchodisk pre preitie, ako aj ich rozvoj.
Na zklade hodnotenia stavu podnikateskho prostredia SR je mon kontatova, e
v porovnan s ostatnmi ttmi (prioritne v porovnan s krajinami V4) Slovensko disponuje
vhodami v menom rozsahu, resp. situcia na Slovensku sa zhoruje, o naznauj aj sla
najcitovanejch indexov. Zhorenie Slovenska oproti minulm rokom zaznamenal index
vnmania korupcie, index globlnej konkurencieschopnosti a index kvality podnikateskho
prostredia. Zhorenie Slovenska medzi krajinami V4 kontatuje index vnmania korupcie,
index globlnej konkurencieschopnosti a index ekonomickej slobody.

Obr. 4 Najproblematickejie faktory podnikania na Slovensku
Zdroj: Global Competitiveness Report 2009-2010, World Economic Forum

Rozvoj DSP je prepojen s potencilnymi vhodami ako kvalitn podnikatesk
a konkurenn prostredie bez korupcie, rozvinut infratruktra udsk potencil. Zhoren
indiktory a negatvny vvoj na Slovensku ovplyvuje rozhodnutia zahraninch investorov,
a teda je dvod sa obva, e investcie bud umiestovan do inch krajn V4, resp.
ostatnch ttov strednej a vchodnej Eurpy.
Neefektvna vldna byrokracia mus by rieen zefektvnenm a znenm
administratvneho zaaenia veobecne, na vetkch rovniach riadenia. Potencilni
zahranin investori musia by presveden, e nie s zaaovan vymi nkladmi na
neefektvne zdhav administratvne procesy (mnohokrt umelo zavedenmi).
Nedostaton budovanie infratruktry (s vekmi regionlnymi rozdielmi) kladie
draz na cestn sie, je nutn riei problmy s nedodriavanm asovho harmonogramu,
a s tm svisiacim predraenm vstavby. Kvalitn infratruktra v reginoch Slovenska
s najvyou nezamestnanosou je inn rieenie pre prilkanie potrebnch investorov.
Nedostaton prstup k financim vyplva z nedveryhodnosti bnk v splcanie
verov. Natartovanie alebo rozrenie inovatvnej firmy si vyaduje peniaze, ale
financovanie tchto projektov je pre finannkov riskantnou innosou. Rieenm je, aby
existovalo viac bnk ochotnch prija toto riziko a na druhej strane, aby podnikatelia lepie
chpali obavy poskytovateov kapitlu a bnk, a poskytovali lepie zruky za navrhnut
projekty.
V nadvznosti na opatrenia na rovni ekonomiky SR je potrebn, aby aj na rovni
prslunch ministerstiev, ako aj zamestnvateskch zvzov boli prijat opatrenia a to nielen
16,5
16,4
14,3
10,7
10,2
9,0
6,3
5,2
3,8
3,3
1,5
1,1
1,0
0,8
0,0
Neefekt vna vldna byrokracia
Obmedzujce predpisy v oblast i prce
Korupcia
Nedost at on budovanie infrat rukt ry
Prst up k financim
Polit ick nest abilit a
Daov predpisy
Daov sadzby
Nedost at on vzdelan pracovn sila
Zl pracovn morlka
Inflcia
Vldna nest abilit a/prevrat y
Trest n innos a krdee
Devzov predpisy
Slab verejn zdravie
% optanch
164

pre prlev PZI, ale aby boli formulovan a nsledne adresne realizovan komplexn,
systmov opatrenia pre rozvoj investovania a podnikania v DSP ako celku.

ZVER

Strategick rozhodnutia musia smerova k efektvnejiemu vyuvaniu dreva ako
domcej, trvalo obnovitenej suroviny a k podpore budovania spracovateskch kapact na
Slovensku. Pre cel reazec lesy drevo vrobok je dleit, aby sa natartoval cel blok
systmovch opatren a programov na zvenie domcej spotreby dreva v stavebnctve, kde
s vek rezervy, i podpora domcich spracovateov dreva, ktor vyrbaj produkty s vyou
pridanou hodnotou. V stavebnctve treba nadefinova vldne opatrenia zameran na
vyuvanie dreva pre verejn projekty zahajce nov bytov a nebytov vstavbu,
rekontrukcie a modernizcie.
Sasn krza najtvrdie dopad na zamestnanos vidieka, mimoriadne dleit s
systmov opatrenia, ktor je nutn vykona na zmiernenie vnych socilnych a
ekonomickch dopadov krzy na reazec lesn hospodrstvo drevospracujci priemysel
(DP-NP-CPP), ide o systmov opatrenie na udranie existujcich pracovnch miest. Je
prvoradou nevyhnutnosou zachova zamestnanos na vidieku formou podpory existujcich
pracovnch miest. Drevrsky priemysel spolu s lesnm hospodrstvom je jednm z
najvch zamestnvateov na vidieku a to hlavne v reginoch, kde je minimlna ponuka
vonch pracovnch miest.
Rovnako dleit systmov opatrenie predstavuje revitalizcia trhu s drevom,
najm vyuvanie dreva a vrobkov z neho v projektoch a programoch financovanch z
nrodnch a eurpskych finannch fondov. Tka sa to naprklad vyuitia dreva v
stavebnctve, v prpade socilnych domov, drevench strench kontrukci a drevench
okien pri programe zatepovania domov a podobne, ale aj vyuitia dreva pri vstavbe dianic,
oprave elezninch trat a podobne.
Aktulny problm, ktor je potrebn riei, je problematika dostupnosti drevnej
suroviny pre MSP - piliarske prevdzky, ako aj neoakvan rastcu cenov rove
surovinovch sortimentov, ktor negatvne psobia na vyuitie kapact, ako aj na
efektvnos podnikov a ich konkurencieschopnos najm na trhoch krajn E.

Tto publikcia je iastkovm vsledkom rieenia grantovej lohy VEGA M SR . 1/0089/11 - Meranie a
riadenie vkonnosti podnikov drevospracujceho priemyslu SR.


LITERATRA

Drbek, J., Merkov, M. 2010. Efektvnos priamych zahraninch investci v odvetv
spracovania dreva. Vydavatestvo TU Zvolen. 2010. 103 s. ISBN 978-80-228-2196-4.
Gejdo, M., Suchomel, J. 2011. The development of prices and supplies for PULpwood, fuel
wood and energy wood in Slovakia and in selected countries of Central Europe. Zbornk
MVK - Vybran procesy pri spracovan dreva 7. - 9. 9. 2011 trovo, Technick
univerzita vo Zvolene, ISBN 978-80-228-2207-7
Kovalk, M., Moravk, M. a kol.2009. Analza a kvantifikcia dopadov svetovej finannej
a ekonomickej krzy v lesnctve SR a nvrh opatren na jej rieenie. NLC LV
Zvolen, 2009. 59s. ISBN 978-80-8093-082-0.
Moravk, M. 2007. Vypracovanie lesnckej asti prognzy a vzie vvoja slovenskho
ponohospodrstva, potravinrstva, lesnctva a vidieka sprvy za lohy rieen v roku
2007 v rmci kontraktu, ktor bol uzavret medzi MP SR a NLC. December 2007.
Dostupn na: http://www.nlcsk.sk/files/1231.pdf
165

Mrnk, A., 2009. Zmierovanie nsledkov krzy v odvetv spracovania dreva. In Stolrsky
magazn, 5/2009, str. 40-41. ISSN 1335-7018. [online]. [cit. 15.05.2009] Dostupn na
internete: http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=3764
Novotn, J.,2009. Dopady sasnej krzy znsobuj dlhodobo nerieen problmy. In Les
a letokruhy, mj jn 2009. [online]. [cit. 27.05.2009] Dostupn na internete:
http://www.lesmedium.sk/clanok.php?id=1131
Suchomel, J., Gejdo, M. 2010. Analza vplyvu nhodnch aieb na finann zdroje
lesnckych subjektov. In zbornk z MVK: Financovanie 2010 Lesy drevo. [CD-ROM]
Zvolen: 2010. ISBN 978-80-228-2176-6.
Suchomel, J., Gejdo, M., ulek, R. 2010. Marketingov analza obchodu s drevom na TU vo
Zvolene, VLP. Vedeck monografia. Zvolen: Vydavatestvo TU vo Zvolene. 2010.
113s. ISBN 978-80-228-2128-5.
Global Forest Resources Assessment 2010. Rm: FAO, 2010.
Informcia o stave realizcie programu Drevo surovina 21. storoia, vrtane Programu na
podporu rozvoja spracovania a vyuvania drevnej suroviny. Vypracovalo MH SR.
Uznesenie vldy . UV-10455/2006.
Informcia o abe dreva, jeho spracovan a vvoze do zahraniia. Vypracovalo MP SR.
Uznesenie vldy SR . UV-18818/2009.
Odporania, ako zmierni nsledky globlnej krzy v lesnom hospodrstve,
drevospracujcom a celulzovo-papierenskom priemysle. Zvolen: NLC LVU Zvolen,
marec 2009.
Sprva o lesnom hospodrstve v SR 2009 (Zelen sprva). Vypracovalo MP SR, NLC-LVU
Zvolen, 2009. 147s. ISBN 978-80-8093-093-6.
Sprva o stave podnikateskho prostredia v Slovenskej republike s nvrhmi na jeho
zlepovanie. Predkladate MH SR. Uznesenie vldy SR . UV-15097/2010.
World Investment Prospects Survey 2009-2011. New York a eneva: UNCTAD, 2008.
[online].
http://www.economy.gov.sk [online].
http://www.forestportal.sk/ForestPortal/lesne_hospodarstvo/info_o_lesoch/suhrnne_informaci
e [online].
http://www.land.gov.sk [online].
http://www.nbs.sk [online].


Adresy autorov:
Doc. Ing. Josef Drbek, CSc., Ing. Martina Merkov, PhD.
Technick univerzita vo Zvolene, Drevrska fakulta , Katedra podnikovho hospodrstva
T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen , Slovakia

E-mail: drabek@vsld.tuzvo.sk E-mail: merkova@vsld.tuzvo.sk
Tel.: +421-45-5206426 Tel.: +421-45-5206431









166

MONOSTI UPLATNENIA HARVESTROV V KOMBINOVANCH
TECHNOLGICH

POSSIBILITIES OF USING THE HARVESTERS IN COMBINED
LOGGING TECHNOLOGIES

MICHAL ALLMAN

Abstract
A high proportion of harmful agents, which operate on forest ecosystems at present, gives a rise to frequent
incidental felling particularly in conifer stands. This unfavorable situation requires the introduction of
technologies that allow fast processing of wood, which can respond to the demands of field production
conditions and the mountainous regions of Slovakia. The aim of this article is to highlight the harvester Kaiser
S2 as one of the possibilities for implementing the logging even in challenging cableway terrains, or refer to its
application in terms of combined technologies.

Key words: Kaiser S2, harvester, combined technologies, relaz

1. VOD
Lesnctvo a lesn hospodrstvo el v sasnosti mnostvu problmov tkajcich sa
vzniku nhodnch aieb aj v tch najnronejch vrobnch podmienkach. Tejto kritickej
situcii elia najm ihlinat porasty, predovetkm vak smrekov monokultry
nachdzajce sa na nepvodnch, prpadne exponovanch stanovitiach horskch hrebeov,
kde elia nporu vetra a tlaku podkrneho hmyzu. Tto nepriazniv situcia, vyaduje rchle
konanie pracovnkov lesnho hospodrstva, najm v oblasti plnovania abovo-dopravnho
procesu a zavdzanie technolgi, ktor disponuj mnostvom vhod oproti klasickm
motomanulnym technolgim. Vzhadom na premenlivos ternnych a vrobnch
podmienok na naom zem, meme poveda, e len asi 15% zsob drevnej hmoty sa
nachdza v lesnch porastoch so sklonom svahov do 20%, o predstavuje nzky podiel. Na
druhej strane viac ako 50% zsob drevnej hmoty sa nachdza v porastoch so sklonom svahov
viac ako 41%, o predstavuje u tzv. lanovkov terny. Kee podiel lanovkovho
streovania dreva na naom zem je nzky len cca. 3-4%, vyuvaj sa kombincie
klasickch metd, ako spiovanie pomocou prenosnej reazovej ply (PRP), pribliovanie
konskmi poahmi, lesnmi kolesovmi traktormi (LKT), resp. univerzlnymi kolesovmi
traktormi (UKT).
Kombinovan technolgie predstavuj v tomto smere jednu z monost ako prune
a efektvne reagova na premenlivos ternnych a vrobnch podmienok na naom zem.

1.1 Uplatnenie harvestrov v kombinovanch technolgich

Vo veobecnosti by sme mohli kombinovan technolgie definova ako tak
technologick postupy, ke sa v rmci konkrtnej pribliovacej vzdialenosti od pa po
odvozn miesto men druh prostriedku alebo spsob sstreovania dreva (LUK, 1999).

Podmienkou pre zabezpeenie efektvnosti kombinovanch technolgi je (LUK,
1999):
- dobr prprava pracoviska,
- asov synchronizcia vzjomne nadvzujcich prc,
- vkonnostn synchronizcia prostriedkov.
167

Z hadiska uplatnenia v lesnckej prevdzke s tieto technolgie prijman skr
negatvne, najm z dvodu kladenia vych nrokov na organizciu prce.

1.1.1 Druhy kombinovanch technolgi

V lesnckej prevdzke prichdzaj do vahy nasledovn druhy kombinovanch
technolgi:
a) Kombincia malho harvestra a traktorovej vyvacej spravy.
b) Kombincia malho harvestra na psovom podvozku a ahkho lanovho systmu.
c) Kombincia PRP, harvestra strednej triedy a forwardra strednej vkonnostnej kategrie.
d) Kombincia harvestra strednej vkonnostnej kategrie a LKT.
e) Kombincia harvestra s vysokou svahovou dostupnosou a lesnckej lanovky.
f) Kombincia PRP, harvestra s vysokou svahovou dostupnosou a LKT.

Perspektvnou kombinovanou technolgiou je kombincia harvestra s lesnckou
lanovkou typu RELAZ. Tieto lanovky sa vyznauj tm, e pri svojej innosti vyuvaj
horsk energiu. Tento kontrukn princp im umouje dosahova vrazn prednosti v
oblasti ekonomiky prevdzky a ochrany ivotnho prostredia. Rieenia relazov vzniklo na TU
vo Zvolene a tu je v sasnosti sstreden aj vskum a vvoj tchto zariaden
(TOLLMANN, SLUGE, 2009).
Monost pre vytvorenie kombinovanch technolgi je vek mnostvo. Pri vbere
vhodnej konkrtnej technolgie zohrvaj vemi dleit lohu dan vrobn podmienky,
ktor psobia ako jeden z najdleitejch limitujcich faktorov.

2. POPIS KONKRTNEJ KOMBINOVANEJ TECHNOLGIE

Ako prklad uvdzame jednu zo skutone nasadench kombinovanch technolgi v
lesnckej prevdzke, ktor bola skman v rmci rieenia diplomovej prce (ALLMAN,
2011).
Z dajov tkajcich sa prrodnch a porastovch pomerov s uveden zkladn
taxan charakteristiky tkajce sa lesnho porastu (tab.1), (tab.2), kde bola prslun
technolgia nasaden.

Tab. 1 Zkladn daje o poraste . 819
Lesn celok: DEMNOV
Lesn hospodrsky celok: DEMNOV
Lesn oblas: 46 Nzke Tatry, Kozie chrbty
Podoblas: A Salatny, Demnovsk vrchy
Dielec: 819
Vmera JPRL: 10,31 ha
Vek: 108 rokov
Expozcia: SV
Sklon: 70%





168

Tab. 2 Zkladn taxan informcie o poraste . 819
Drevina Zastup.% Stredn kme Bonita Pokodenie
Intenzita %
Fenotyp.
kat. Vka
(m)
Hrbka
(cm)
Objem
(m)
SM 45 27 35 1,05 26 2 C
JD 35 26 36 1,14 26 2 D
BK 20 17 35 0,77 16 1 D


2.1 Podrobn popis technolgie

Vzhadom na nronos a premenlivos vrobno-technickch podmienok v ktorch sa
aba realizovala, bola v uvedenom poraste nasaden technolgia, ktorej kombinciu z
technologickho hadiska tvorili prenosn reazov pla (PRP), harvester Kaiser S2 (Obr.1) a
LKT 81T. Spiovanie v tomto prpade vykonval piliar alebo harvester, v zvislosti od hrbky
d
1,3
a dosahu ramena hydraulickho manipultora. aba v ktorej bola technolgia nasaden
bola kalamitn spsoben dsledkom tlaku podkrneho hmyzu. Z tohto dvodu sa ako
abov zsah pouil holorub, priom sa harvester nepohyboval po pracovnch linkch ale s
ohadom na ternne podmienky a spracovvanie vzniknutej kalamity.
Odvetvovanie splench kmeov zabezpeoval harvester, ktor nevykonval krtenie
kmeov na sortimenty. abov metda bola kmeov. Sstreovanie vyrobench kmeov
zabezpeoval LKT 81T (Obr. 2).


Obr. 1 Harvester Kaiser S2 v pracovnom Obr. 2 Sstreovac prostriedok v
postaven na svahu podobe LKT 81T

2.2 Vkonnostn zhodnotenie technolgie

Zhodnotenie uvedenej technolgie z hadiska vkonnostnch monost je nron,
ovplyvovan mnohmi initemi. Jednm z podstatnch a nezanedbatench faktorov s
predovetkm povahov vlastnosti a schopnosti opertora harvestra, od ktorho zvis
vkonnos celej technolgie. Nevhodou v naom prpade bolo, e vznikali ast poruchy
(hydraulick hadice, spiovac mechanizmus, doplovanie prevdzkovch kvapaln), ktor
spsobovali optovn delenie pracovnch konov a tm nsledn skresovanie zistench
dajov. Vzhadom na to, e ilo o kombinovan technolgiu vplyv rznych faktorov sa v
tomto prpade znsoboval.
Nezanedbaten bol aj vplyv piliara, ktor do znanej miery ovplyvoval priemern
as spiovania stromov, ktor sa pohyboval na rovni 2,13min
-1
, o je pomerne vysok
169

hodnota. Z tohto dvodu sa priemern denn vkonnos pouitej technolgie pohybovala na
nzkej rovni iba okolo 30-40 m
3
.

ZVER

Harvestre a harvestrov technolgie predstavuj v sasnosti na Slovensku nov
spsoby v oblasti realizcie abovo-dopravnho procesu. Premenliv vrobn ale aj prrodn
podmienky na zem Slovenska, ns ntia uplatova nov spsoby a vchodisk, ako
efektvne a plynule reagova a zabezpeova realizciu aby dreva aj v tch najnronejch
podmienkach (TOLLMANN, SLUGE, FERENK, 2006). V tomto smere sa nm
dostvaj do popredia kombinovan technolgie, ktorch pouvanie m v sasnosti oraz
vie opodstatnenie. Vek perspektvu v karpatskch lesoch vidme v uplatnen harvestrov
v kombincii s lesnckymi lanovkami typu relaz. Predstavuj spsob ako efektvne reagova
pri vykonvan sstreovania dreva v ternoch s vysokou relifovou energiou.
Cieom tohto lnku bolo poukza na problematiku kombinovanch technolgi, ako
jednej z monost realizcie aby dreva v nronch podmienkach horskch oblast
Slovenska.
Vemi dleitou sasou prce, je poukzanie na hodnotenie vkonnosti technolgie,
ktor sa v naom prpade pri jednozmennej prevdzke, a priemernej objemovosti kmeov 1,25
m pohybovala v rozmedz 30 40 m. Tto hodnota je na nzkej rovni najm z dvodu
realizcie spiovania podstatnej asti kmeov prostrednctvom PRP, kde bol vkon
podpriemern, o do znanej miery ovplyvnilo aj vkonnos celej technolgie. Z tohto
dvodu, by bolo vhodn zabezpei predstnku surovch kmeov v uritom asovom
predstihu, nsledkom oho by dolo k zveniu vkonnosti a vyuitenosti strojov
v abovom procese. V rmci uvedenej problematiky bol realizovan ir vskum tkajci sa
hlavne analzy pracovnch operci harvestra Kaiser S2, tieto vsledky vak bud
publikovan v alch lnkoch.
Poznatky uveden v lnku vznikli pri rieen projektu RELAZ I (ITMS kd projektu:
26220220036) a projektu RELAZ II (ITMS kd projektu: 26220220035) za podpory
Agentry Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR pre trukturlne fondy E.

Poakovanie:
Za podporu vo vedecko-vskumnej innosti a realizciu projektu RELAZ I Aplikovan vskum a vvoj
pecilnych lanovch zariaden pecilny lanov vozk, ITMS kd projektu 26220220036 a projektu RELAZ
II Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch zariaden pecilny zotrvank, ITMS kd projektu
26220220035 akujeme Agentre Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR pre trukturlne fondy E.

LITERATRA

ALLMAN, M., 2011. Technicko-ekonomick hodnotenie kolesovo-krajceho harvestera
Kaiser S2 nasadenho v horskch podmienkach, Diplomov prca. Zvolen. 83s.
170

LASK, O., 2005. Menzi Muck A91V2 s procesorem pro bu deva Woody 51. Lesnick
prce.zv. Ro 84, .8, ISSN 0322-9254.
LUK, T., 2005. Viacoperan stroje v lesnom hospodrstve, Zvolen: Technick univerzita
vo Zvolene, 2006. 137 s. ISBN 80-228-1348-6.
SLANK, M., SUCHOMEL, J., LIESKOVSK, M., TUEK, J., KORE, M., 2009:
Optimalizcia abovo-dopravnch technologi na OZ Kriv. In: Krajina, les a lesn
hospodstv, ISBN 978-80-213-1894-6: 182-190.
TOLLMANN, V., SLUGE, J., 2009. Lesncke mechanizan prostriedky. Zvolen:
Technick univerzita vo Zvolene, 2009. 213s. ISBN 978-80-228-2065-3.
TOLLMANN, V., SLUGE, J., FERENK, M.,: Teoretick aspekty nasadenia kolesovch
harvestrov v horskch ternoch. In: Uytkowanie maszyn lenych : badania naukowe i
dydaktyka. - [S.l. : s.n.], 2006. - S. 24.
VANARA, J., PILDA, I., 2006. Technolgie v abovo vrobnom procese zamyslenie. In:
Perspektvy vvoja abovo- dopravnho procesu a vyuitia biomasy v lesnom
hospodrstve. Zvolen: Technick univerzita vo zvolene, 2006. ISBN 80-228-1661-2,
s 13-19.
PRLL, W., 2001. Raupenharvester Valmet 911.1. Wald und Holz: Zeitschrift fr Wald,
Waldwirtschaft, Holzmarkt und Holzverwendung. zv. Ro. 82, .5, s 26-27. ISSN 1423-
2456.
TAJBO, J., MESSINGEROV, V., 2010. truktra a spracovanie drevnej hmoty z prebierok
ihlinatch porastov v horskch podmienkach Slovenska. In: Integrovan logistika pri
produkcii a vyuit biomasy. Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene, 2010. ISBN
978-80-228-2148-3, s 175-181.
http://www.kaiser.li/
http://www.lkttrstena.sk/

Adresa autora:
Ing. Michal Allman,
Technick univerzita vo Zvolene, Katedra lesnej aby a mechanizcie,
T. G. Masaryka, 24, 960 53 Zvolen.
E-mail: allman.michal@centrum.sk













171

NVRH KRITRI PRE OPTIMALIZCIU VROBY
ENERGETICKCH TIEPOK Z NHODNCH AIEB

THE CRITERIA PROPOSAL FOR OPTIMIZATION THE ENERGY
CHIPS PRODUCTION FROM INCIDENTAL FELLING

KATARNA BELANOV, MRIA VLKOV, UBOMR IVAN, MOJMR IVAN

Abstract
The article is focused on the issue of optimizing the energy chips production from incidental felling. The aim of
this paper was to propose the basic criteria for optimizing the variants of chips production. Three principal areas
for the criteria selection: economic, environmental and ergonomic were defined on the basis of the research.
Verified criteria for modeling and optimization the chips production variants are part of a precision forestry
philosophy.

Key words: incidental felling, energy chips production, optimization

VOD
Vetrov kalamita z roku 2004 sa okrem vetkch lesnkov Slovenska, zapsala aj
v mysli ud, ktor maj pozitvny vzah k lesom.
Abiotick kodliv initele patria z hadiska rozsahu nhodnch aieb
k najvznamnejm, pretoe iadne in kodliv initele sa im rozsahom nhodnch aieb,
ktor spsobia, nevyrovnaj. Z hadiska pokodenia porastov nhodnmi abami je
najzvanejm abiotickm kodlivm initeom jednoznane vietor a to hlavne v dsledku
globlnych klimatickch zmien (Suchomel, Gejdo, 2010; Suchomel a kol. 2011).
V roku 2008 bol na trh dodan historicky najv objem guatiny v tomto desaro,
a to hlavne kvli vekmu rozsahu nhodnch aieb (Suchomel, Gejdo, 2010).
Gejdo, Suchomel (2011) zrove kontatuj, e v rokoch 2008 a 2009 klesal podiel
dodvok piliarskej guatiny a stpal podiel dodvok vlkninovho dreva. Hlavn prinu
pripisuj najm globlnej ekonomickej krze a zvenmu tlaku odberateov na kvalitu
drevnej suroviny, priom asto nakupovali ako vlkninov drevo tak, ktor
v predchdzajcom obdob bene nakupovali ako piliarsku guatinu. Postupn nrast podielu
dodvok je viditen aj pri sortimente palivovho dreva. Celkov objem dodvok dreva
rozhodujcou mierou v rokoch 2008 a 2009 ovplyvoval podiel nhodnch aieb.
alm zvanm faktom, na ktor je potrebn poukza (nielen v prpade nhodnch
aieb) je spracovanie zvykov po abe. V prpade nhodnch aieb je realizcia tejto lohy
ovplyvovan, resp. obmedzovan viacermi faktormi:
- lokalita nhodnej aby,
- druh nhodnej aby,
- druh dreviny,
- vek porastu,
- rozsah a koncentrcia kalamity,
- sklon svahu,
- nosnos ternu,
- realizovan abov metda a pod.
Relnym a v sasnosti perspektvnym produktom, ktor je mon pri spracovan
abovch zvykov a surovho dreva (vemi pokodenho a tenkho) zo pecifickch druhov
kalamt vyprodukova, s lesn tiepky. Pre efektvne vyuitie zvykov na energetick ely
je potrebn proces vroby tiepok optimalizova a navrhn tak vhodn varianty na jeho
realizciu.

172

OPTIMALIZCIA VROBY ENERGETICKCH TIEPOK
Otzke modelovania a optimalizcie abovch procesov v lesnctve sa venoval
v minulosti rad vznamnch autorov (Dejmal, 1979; Rnay a kol. 1985; Heinimann, 1994;
Suchomel, 1992, 1994, 1997, 1999, Tuek, Suchomel, 2003; Suchomel, Slank, Gejdo,
2008). Na rovni trojrozmernho rozhodovania sa tto problematika zaala rozvja pribline
v devdesiatych rokoch. Absoltnu piku v tejto oblasti predstavuj systmy na podporu
priestorovho rozhodovania (SDSS). Prklad ideovho rieenia aplikcie SDSS pre
plnovanie abovch operci predstavuje prca Heinimanna (1994). V podmienkach
Slovenska sa problematike optimalizcie abovho procesu s vyuitm GIS (Geografick
informan systmy) venovali Tuek, Suchomel (2003).
Relatvne komplexn hodnotenie abovch metd a konkrtnych abovo-
dopravnch technolgi (TDT) si vyaduje efektvne nstroje a metdy. Kritri hodnotenia
variantov a ich priority je mon meni, resp. usporiada poda charakteru rieenho zemia,
predpokladanch technolgi, pouitch prostriedkov a pod. Zmerom je ohodnoti, posdi
o najviac hadsk vopred. Prkladom takhoto prstupu je prca Suchomela (1992), ktor
sli pre ely vberu optimlneho variantu abovej a dopravnej technolgie.
Celkov postoj k chpaniu ergonomickch kritri v optimalizcii technolgi je
publikovan v prci Suchomela (1994). Pracovnci KLM prispeli ku kvantifikcii rizikovosti
TDT v prcach Suchomel (1999), Suchomel, Slank (2005) a Suchomel et al. (2008).
Prca Belanovej (2008) roziruje teoretick a praktick poznatky z analzy kritri a metd
pre optimalizciu abovho procesu. Prvkrt bol analyzovan vplyv exergie, poasia
a biotrofnch faktorov poasia na riziko vzniku pracovnho razu.
Relatvne komplexn hodnotenie variantov abovo-dopravnho procesu je
spracovan v prcach Tuek, Suchomel, Pacola, (2002); Tajbo, Majlingov, Pacola, (2002);
Tuek, Suchomel (2003); Slank, Suchomel, Tuek, (2007); Slank a kol. (2009).
Vroba tiepok na energetick ely nem na Slovensku dlh tradciu. Lesn biomasa ako
potencilny zdroj energie sa v minulosti vyuvala najm vo forme kusovho palivovho
dreva. Z hadiska globlnych klimatickch zmien (produkcia CO
2
, obnoviten zdroje
energie), inovci vrobnch procesov v abe dreva a zvyujceho sa dopytu po drevnch
tiepkach ako perspektvnom obnovitenom zdroji energie je potrebn kls draz na
efektvnos ich produkcie.
Dosiahnu efektvnos vroby energetickch tiepok je mon prve nvrhom
optimlnych variantov. Navrhn optimlny variant je mon na zklade kritri, ktor mu
by limitujce alebo hodnotiace (Fotr, Hoick, 1988).
Konpka a kol. (2010) analyzovali nklady vybranch variantov vroby energetickch
tiepok. Pri vpote nkladov uvaovali s realizciou dodvateskho spsobu (sluby). Do
nkladov zahrnuli hodnotu energetickho smrekovho dreva. Kontatovali, e pri hrbkach
stromov v rozmedz 10 - 15 cm v d
1,3
s ekonomicky najefektvnejie technolgie s nzkym
stupom mechanizcie. S rastcou hrbkou kmeov sa ekonomick efektvnos presva
k technolgim s iastonou, resp. plnou mechanizciou. Nasadenie viacoperanch strojov
zsadne men parametre prce v prospech vrazne zlepench vkonnostnch, ekonomickch,
bezpenostnch, ale predovetkm ekologickch ukazovateov prce (Lieskovsk, 2008).
Metodiku pre optimalizciu zdrojov a dopravu biomasy zaloen na GIS vypracoval
Perpina et al. (2009). Autori vyuili analzu "najbliieho bodu (monosti)", ktor zvauje
najkratiu dobu potrebn na prejdenie vzdialenosti bez pouitia softvru linerneho
programovania.
Okrem ekonomickch kritri pouva pre vber optimlneho variantu vroby
energetickch tiepok Emer (2010) aj ergonomick kritri. Vplyv vrobnho procesu na ud
hodnot prostrednctvom hlukovej zae, pranosti prostredia a pod.
173

Jednm z faktorov, ktor ovplyvuj monos efektvnej vroby energetickch
tiepok je posdenie vchodiskovej situcie. Pri vrobe energetickch tiepok je potrebn
posdi energetick potencil drevn (Suchomel, Lieskovsk, Gejdo; 2009, Treniansky et
al., 2007) a mnostvo spracovvanho dreva (Lieskovsk, 2008) a aj na zklade tchto
ukazovateov navrhn optimlne rieenie vroby tiepok, i u pre primrnych odberateov
alebo sekundrny predaj.
Kanzian et al. (2009) zostavili procedurlnu metdu na vpoet optimlneho
materilovho toku a predpokladanch nkladov pri vrobe tiepok a ich dodvkach pre
odberateov (teplrne). Na zklade rznych scenrov ponuky a dopytu prezentovali rozdiely v
nkladoch medzi variantmi dodvok priamo k odberateovi alebo dodvok na sklad (terminl)
a nsledne k odberateovi. Model rozdelili na dva iastkov modely: jeden optimalizuje
dopravu z terminlu do zvodu, druh optimalizuje tok z lesa do terminlu alebo priamo
k odberateovi (do teplrne).
Dleitm krokom pre viackriterilne rozhodovanie je vber sprvnych kritri
a pridelenie adekvtnych vh. Komplexn rieenie problematiky bva priestorovo, ale
i asovo vemi nron, preto je vhodn uri vybran oblas kritri a na zklade toho
identifikova jednotliv kritri.

NVRH KRITRI
Na zklade vykonanej reere z dostupnej odbornej literatry navrhujeme pre
optimalizciu vroby energetickch tiepok kritri v nasledovnej truktre uvedenej
v tabuke 1.

Tabuka 2 Kritri pre optimalizciu vroby energetickch tiepok
Ergonomick Environmentlne Ekonomick
expozcia hluku pokodenie pdy poadovan objemy dodvok biomasy
expozcia vibrcim
(klimatick faktory,
vlhkos, teplota)
zhutnenie pdy vekos ponuky z jednotlivch lokalt
expozcia prachu abovo-dopravn erzia odpisy
expozcia hubm pokodenie ostvajceho porastu mzdy
stres zneistenie emisiami nklady na opravy a drbu
riziko vzniku choroby z
povolania
zneistenie pohonnmi ltkami in materilov nklady
riziko vzniku razu emisia hluku nklady na PHM
nik PHM
straty v dsledku znehodnotenia biomasy
skladovanm
nklady na skladovanie
nklady na dopravu
nklady na druhotn dopravu

ZVER
Podiel nhodnch aieb na Slovensku je vysok, priom za poslednch p rokov
nhodn aby predstavuj viac ako 60 % podiel zo vetkch aieb dreva. Kritick situcia
je v ihlinatch, najm smrekovch porastoch, kde objem nhodnch aieb predstavuje viac
ako 84 % podiel z celkovej aby (za rok 2009).
Orientcia spolonosti na intenzvne vyuvanie obnovitench zdrojov energie
akcentuje aktulnos a vznam nstrojov pre vber a optimalizciu variantov vroby
energetickch tiepok.
Verifikovan kritri pre modelovanie a optimalizciu variantov vroby tiepok tvoria sas
filozofie preczneho lesnctva (Tuek, Kore, 2010; Kovacsova, Antalov, 2010).


174

Tto prca bola podporovan Agentrou na podporu vskumu a vvoja na zklade zmluvy . LPP-0420-09
Analza bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick ely,
Ministerstvom kolstva Slovenskej republiky v rmci rieenia grantu VEGA 1/0764/10 - Vskum princpov a
metd preczneho lesnctva, projektu IPA 8/2011 Analza vybranch rizk pri skladovan energetickch
tiepok a COST Action FP 0902 Development and harmonization of new operational research and assessment
procedures for sustainable forest biomass supply.


LITERATRA

Belanov, K., 2008. Vplyv vybranch ergonomickch kritri na optimalizciu abovho
procesu v lesnctve. Dizertan prca. Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene. 198
pp.
Dejmal, J., 1978. Soustedenost tench strom na ploe jako faktor limitujc vkonnost
tebnch skupin. Lesnictv, p. 557
Emer, B., 2010. Optimatization of wood energy plants supply. [online]. [cit. 2011-10-04].
Dostupn na internete:http://paduaresearch.cab.unipd.it/2384/1/PhD_Thesis_Emer.pdf
Fotr, J., Hoick, K., 1988. Rozhodovn, een rozhodovacch problmv zen. Institut
zen, Praha. 222 pp.
Gejdo, M., Suchomel, J., 2011. The development of prices and supplies for pulpwood, fuel
wood and energy wood in Slovakia and in selected countries of central Europe. In
Selected processes at the wood processing, CD: 253-267 ISBN 978-80-228-2207-7
Heinimann, H., R., 1994. Cenceptual design of a spatial decission support system for harvest
planning, In: Proceedings of the International IUFRO FAO FEI Seminar on Forest
Operations under Mountainous Conditions, Subject groups S 3.06, 3.03 and 3.08
IUFRO, Harbin, China. pp. 19-27
Kanzian C., Holzleitner F., Stampfer K., Ashton S., 2009. Regional energy wood logistics -
optimizing local fuel supply. Silva Fennica 43 (1): 113-128.
Kovacsova, P., Antalov, M., 2010. Precision forestry definition and technologies. umarski
list 143(11-12): 603-611. ISSN 0373-1332
Lieskovsk, M., 2008. Spsoby rchleho odhadu mnostva dreva vmladkovho lesa pre
energetick ely. Integrovan abovo-dopravn technolgie, TU Zvolen, ISBN 978-
80-228-1916-9: 103-110
Lieskovsk, M., 2008. Spracovanie dendromasy z kalamitnch porastov viacoperanmi
strojmi. In: Tebn dopravn technologie a stavebn pravy v kalamitnch tbch,
ISBN 978-80-213-1791-8: 211-217
Perpi C., Alfonso D. Prez-Navarro A., Pealvo E., Cargas C., Crdens R., 2009.
Methodology based on Geographical Information Systems for biomass logistics and
transport optimization. Renewable energy, 34(3): 555-565.
Rnay, E. a kol., 1985. Teoretick zsady plynulch technolgi pri pouit viacoperanch
strojov v LH. Zveren prca vskumu, Zvolen, 78 pp.
Slank, M., Suchomel, J., Lieskovsk, M., Tuek, J., Kore, M., 2009. Optimalizcia abovo-
dopravnch technologi na OZ Kriv. In: Krajina, les a lesn hospodstv, 182-190,
ISBN 978-80-213-1894-6
Slank, M., Suchomel, J., Tuek, J., 2007. The planning of logging technologies and forest
stand accesing technologies with the utilization of geoinformatics in conditions of
slovak state forest enterprise. In: Woodworking technique, Zalesina, Croatia, 11-
15.9.2007, 109-115, ISBN 953-6307-94
Suchomel, J. et al., 2008. Analza pracovnch razov v Lesoch SR, .p. Zvolen: TUZVO. 135
pp. ISBN 978-80-228-1979-4
175

Suchomel, J., Gejdo, M., 2010. Analza vplyvu nhodnch aieb na finann zdroje
lesnckych subjektov. Zbornk MVK: Financovanie 2010 Lesy drevo, Technick
univerzita vo Zvolene, 25. 11. 2010. ISBN 978-80-228-2176-6
Suchomel, J., Gejdo, M., 2010. Analza vvoja nhodnch aieb a ich vplyvu na trh
s drevom. In Uytkowanie maszyn rolniczych i lenych : badania naukowe i dydaktyka :
materiay V midzynarodowej konferencji naukowej : Zakopane 9-10 wrzenia 2010.
Suchomel, J., Gejdo, M., Tuek, J., Jurica, J., 2011. Analza nhodnch aieb dreva na
Slovensku. Zvolen : Technick univerzita vo Zvolene : 140 pp. ISBN 978-80-228-2289-
3
Suchomel, J., Lieskovsk, M., Gejdo, M., 2009. Energetick potencil vybranch druhov
disponibilnej biomasy lesa. TU Zvolen, 73 pp. ISBN 978-80-228-1988-6
Suchomel, J., Slank, M., 2005. Vplyv vybranch ergonomickch kritri na modelovanie a
optimalizciu v abovo-vrobnch a dopravnch technolgich. In: Manament
udskho potencilu v podniku: 354 359. ISBN 80-8070-360-4
Suchomel, J., Slank, M., Gejdo, M., 2008. Vybran ekologick faktory pri nvrhu
optimalizcie ternnej technologickej typizcie v prostred GIS. Kolokvium ku grantovej
lohe . 1/3534/6, 105-118, ISBN 978-80-228-1937-4
Suchomel, J., 1999. Analza pracovnch razov v abe a sstreovan dreva. In: AFF, vol.
XLI. pp. 327-344, ISSN 0231-5785
Suchomel, J., 1992. Modelovanie vybranch abovo-vrobnch a dopravnch technolgi.
Kandidtska dizertan prca, TU Zvolen. 123 pp.
Suchomel, J., 1997. Modelovanie vybranch abovch technolgi s vyuitm programu
TVDT 2.0. In: MVK Les-drevo-ivotn prostredie, TU Zvolen.
Suchomel, J., 1994. Vplyv vybranch ergonomickch kritri na modelovanie a optimalizciu
technolgi v abe a doprave dreva. In: AFF, vol. XXXVI. pp.323-332.
Tajbo, J., Majlingov, A., Pacola, E., 2002. Optimalizcia sprstupnenia zemia v prostred
GIS. In: Zbornk refertov z MVK Katedier ast a mechanizmov strojov, Zvolen,
TU: 362-365
Treniansky, M., Lieskovsk, M., Oravec, M., 2007. Energetick zhodnotenie biomasy.
Zvolen: NLC Zvolen. 147 pp. ISBN 978-80-8093-050-9.
Tuek, J., Kore, M., 2010. Preczne lesnctvo a podpora rozhodovania: Tradcia a vzvy
sasnosti. In: Biometria, informatika, inventarizcia, modelovanie lesa zklad pre
preczne lesnctvo, pp. 69-83, ISBN 978-80-228-2158-2
Tuek, J., Suchomel, J., 2003. Geoinformatika v sprstupovan lesov a optimalizcii abovo-
dopravnch technolgi monosti, stav a perspektvy, Vedeck tdie /2003/B, TU
Zvolen: 166 pp.
Tuek, J., Suchomel, J., Pacola, E., 2002. Possibilities for SDSS using in forestry focus on
forest roads location and technologies planning. In: IUFRO International Seminar on
New Roles of Plantation Forestry Requiring Appropriate Tending and Harvesting
Operations, Tokyo, Japan: 113-128

Adresy autorov:
Ing. Katarna Belanov, PhD. Ing. ubomr Ivan, PhD. Ing. Mojmr Ivan
e-mail: belanova@vsld.tuzvo.sk e-mail: ivan@vsld.tuzvo.sk e-mail: mojoivan@azet.sk
Ing. Mria Vlkov Vysokokolsk lesncky podnik Katedra ochrany lesa
e-mail: vlckova@vsld.tuzvo.sk Technick univerzita Zvolen a poovnctva
Katedra lesnej aby a mechanizcie tudentsk 20 Lesncka fakulta
Lesncka fakulta 960 01 Zvolen Technick univerzita Zvolen
Technick univerzita Zvolen T. G. Masaryka 24
T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen
960 53 Zvolen

176

ZHODNOTENIE ZMIEN NIEKTORCH VLASTNOST LESNEJ PDY
V DSLEDKU SPRACOVANIA VETROVEJ KALAMITY V
BUKOVCH PORASTOCH HARVESTEROVOU TECHNOLGIOU

EVALUATION OF SELECTED CHANGES OF FOREST SOIL
PROPERTIES CAUSED BY CTL TECHNOLOGY AFTER
PROCESSING A WINDFALL IN BEECH STANDS

MICHAL FERENK

Abstract
Presented paper is aimed on evaluation of damages on forest soil caused by harvester logging technology (CTL)
at the Smolenice Forest Enterprise, Forest department Pla and their comparison with damages, caused in similar
conditions by classical technology (chain saw + skidder). Measurements were performed in 3 forest stands of age
about 55 years, where harvester (John Deere 1070D) and forwarder (John Deere 870E) performed wind caused
salvage cutting. There were measured penetration resistance of undisturbed soil, soil between ruts and also of
soil in ruts. There was also measured soil moisture content and depth of skid trails. Results confirmed increase of
penetration resistance of forest soil after movement of the CTL technology. Growth of moisture content in forest
soil was also recorded after movement of machines. Multiple regression and correlation analysis confirmed
significant influence of soil moisture, depth of measurement, treatment intensity on penetration resistance of the
soil. Generally is possible to say, that skidder in observed forest stand caused minor soil damages than the CTL
technology.

Key words: harvester, forwarder, damage of forest soil, beech stand.

VOD

Harvesterov technolgia bola vyvinut najm pre pouitie pre spracovanie
ihlinatch drevn (prieben kme pravideln rozloenie vetiev), no v sasnosti sa oraz
astejie zanaj vyuva aj v listnatch porastov. Spracovanie veternej kalamity na LZ
Smolenice, LS Pla, bolo jednm z takchto prpadov.
Prebierky s vchovn zsahy uren na zlepenie kvality hlavnho porastu
a v prpade nhodnch aieb ide o minimalizciu spsobench kd a rchlu asanciu dreva
z porastov za elom minimalizcie rizika rozrenia hmyzch kodcov.
Nesprvne pouit abovo - dopravn technolgie mu spsobi znan kody na
ostvajcom poraste a porastovej pde, m minimalizuj pozitvny efekt vchovnho zsahu,
respektve ete zhoria stav porastu po kalamite.
Pohyb techniky po povrchu porastu spsobuje pedokompakciu a abovo-dopravn
erziu (KINDERNAY, 2010). Pedokompakcia je spsoben stlanm pdnych astc
psobenm kontaktnho tlaku pneumatk (KORE, WALCZYK, 2000). Tlak spsobuje zmeny
v pdnej truktre, priom rastie jej objemov hmotnos, kles podiel plynnej zloky, o
nsledne spsobuje zvenie obsahu vody v pde. Pda s takto zmenenmi vlastnosami m
nepriazniv podmienky pre rast koreov rastln a pre zskavanie ivn z pdy. So zvyovanm
tekutho podielu v pde kles jej nosnos o m za nsledok tvorbu koaj. Takto vytvoren
koaje najm v sklonitch ternoch psobia ako zbernice povrchovho odtoku, priom
dochdza k ich aliemu prehlbovaniu a pdnej erzii.
Z vyie spomenutch dvodov je nevyhnutn prieben sledovanie a vyhodnocovanie
kd vznikajcich poas aby a sstreovania dreva a snaha o minimalizciu ich vzniku
Cieom tohto prspevku je zhodnotenie zmien niektorch vlastnost pdy spsobench
harvesterovou technolgiou poas spracovania veternej kalamity v bukovch porastoch.
Hodnotili sa zmeny penetranho odporu pdy, pdnej vlhkosti a hbka vytvorench koaj.
177

Zskan vsledky boli porovnan s dajmi nameranmi inmi autormi a s hodnotami
nameranmi pri pouit traktorovej technolgie.


MATERIL A METODIKA

Merania boli vykonan na zem LZ Smolenice, LS Pla, v porastoch spracovanch
harvesterovou technolgiou (420, 422), pre porovnanie bol vyhodnoten susedn porast 421,
v ktorom bola nhodn aba vykonan s vyuitm klasickej technolgie (prenosn pla +
LKT). Zkladn daje o porastoch s zobrazen v tabuke (Tab. 1).

Tab. 1 Zkladn daje o porastoch
LZ Smolenice
LS Pla
Porast 420 421 422
Vmera (ha) 6,98 10,63 14,61
Vek (r) 55 50 50
Expozcia JV JZ Z
Sklon (%) 25 20 15
Zakmenenie 0,8 0,9 0,9
Pdny typ Kambizem
daje pre drevinu buk (Fagus sylvatica)
Zastpenie (%) 90 90 95
Stredn vka (m) 21 18 19
Stredn hrbka (cm) 23 20 20
Stredn objem (m
3
) 0,39 0,25 0,27
Zsoba (m
3
) 1592 2200 3521
Objem aby (m
3
) 86 295 620
Priem. pribliovacia
vzdialenos (m)
350 480 440
Vmera pokusnch plch
(ha)
0,20 0,35 0,36

V sledovanch porastoch boli zisten podobn podmienky (vek, expozcia, pdny typ,
prevane zastpen buk). Priemern sradnice GPS jednotlivch porastov s nasledovn:
- 420: 4824,92350 N 1718,89355 E
- 421: 4825,04152 N 1718,99325 E
- 422: 4824,58142 N 1718,20310 E
Spracovanie veternej kalamity bolo vykonan s pouitm harvestera John Deere 1070 D a
forwardera John Deere 810 E v porastoch 420 a 422. Porast 421 bol spracovan s pouitm
prenosnej reazovej ply a LKT. Zkladn daje pre harvester a forwarder s uveden v
tabuke 2. Spracovanie kalamity prebiehalo v oktbri 2010. Opertori mali viac ako 5 ron
prax s prcou s harvesteroma forwarderom. Prca prebiehala v 10 - 12 h pracovnch zmench
a opertori sa striedali po tdni prce.
Zkladn daje o opertoroch s udvan v tabuke 3. Prca prebiehala tandardnm
spsobom s rozostupom liniek 20 m.
Merania vlastnost pdy boli vykonan na tvorcovch pokusnch plochch
s vekosou 20 x 20 m (0,04 ha). Plochy boli umiestovan na vvoznch linkch v asti
porastov, kde bola vykonan aba. Hranice pokusnej plochy zodpovedali hraniciam
pracovnho poa. Pokusn plochy umiestnen v poraste 421 boli rozmerovo prispsoben
traktorovej technolgii, pri ktorej s pracovn polia irie a plochy mali rozmer 20 x 50 m.
178

Poet pokusnch plch zvisel od vekosti plochy, na ktorej bol v porastoch vykonan zsah,
priom sa pouila metda vypracovan na MZLU v Brne (ULRICH ET AL., 2002).

Tab. 2 Technick parametre harvestera a forwardera
Type
John Deere 1070 D Eco
III
John Deere 810 E
Hmotnos (kg) 14700 12950
rka (mm) 2610 2480
Dka (mm) 6820 8240
Vkon (kW) 129 100
Dosah eriava (mm) 10,8 9,8
Nklad (kg) - 9000
Pneumatiky
Rozmery - predn 4x Nokian 600/50-22,5 4x Nokian 600/50-22,5
Rozmery - zadn
2x Trelleborg 620/55-
30,5
4x Nokian 600/50-22,5
Tlak - predn (kPa) 500 500
Tlak - zadn (kPa) 400 500


Tab. 3 Zkladn daje o opertoroch
Opertor Vek
Prax
(roky)
Mechanizcia
Harvester
1 41 7 harvester, odvozn sprava
2 35 9
harvester, forwarder,
odvozn sprava
Forvarder
1 49 7
forwarder, odvozn
sprava
2 46 6 LKT, odvozn sprava

Do vahy bolo potrebn bra fakt, e kalamita nepostihla cel plochu porastu. Na
pokusnch plochch boli zaznamenan nasledujce daje:
- Sklon ternu (%),
- hbka koaj (cm),
- penetran odpor pdy (MPa),
- obsah vody v pde (%),
- intenzita zsahu (%).
Koaje boli meran vdy v pravej aj avej koaji, a to na dvoch miestach na linke,
ktor prechdzala stredom pokusnej plochy. Hbka bola odtan s presnosou na 1 cm od
vodorovnej laty. Pedokompakcia bola meran prostrednctvom penetranho odporu pdy.
Tieto merania boli vykonan pomocou penetrometra typu Eijkelkamp, ktor bol vybaven
vlhkostnou sondou ThetaProbe, ktor merala obsah pdnej vlhkosti vo vrchnej vrstve pdy
a GPS modulom. Podrobnosti k priebehu merania udva Ferenk (FERENK, 2009). Na
kadej ploche boli vykonan dve merania v koaji, dve v poraste, kde pda nebola poruen
a dve medzi koajami. Pri kadom meran bola zisovan aj pdna vlhkos. Pouit
penetran kue mal nasledujce rozmery: uhol hrotu 30, prierez 1 cm
2
a rchlos merania
bola 2 cm.s
-1
. Merania sa vykonvali do hbky max. 30 cm.
Zskan daje boli tatisticky spracovan a vyhodnoten v programe Statistica 9
s vyuitm Tukeyho testu pre overenie rozdielov medzi dajmi z rozdielnych porastov.
Viacrozmern regresn a korelan analza bola pouit pre overenie vznamnosti zvislosti
penetranho odporu a pdnej vlhkosti od sledovanch faktorov (sklon, intenzita aby, hbka
merania, pdnej vlhkosti).



179

VSLEDKY A DISKUSIA
Nameran hodnoty vlhkosti neporuenej pdy v jednotlivch porastoch boli
porovnan s vyuitm Tukeyho testu, pre overenie vznamnosti rozdielov medzi nimi. Test
nepotvrdil vznamnos rozdielov medzi hodnotami vlhkosti v porastoch 420 a 421, ale boli
zisten vznamn rozdiely vlhkosti porastu 422 oproti porastu 420 a 421 (obr. 1).

422 420 Skidder
-20
0
20
40
60
80
100
M
o
i
s
t
u
r
e

c
o
n
t
e
n
t

(
%
)

Obr. 1 Porovnanie pdnej vlhkosti neporuenej pdy v jednotlivch porastoch
Test nepotvrdil rozdiely v hodnotch pdnej vlhkosti v koajach medzi jednotlivmi
porastmi. Podobne ani pdne vlhkosti nameran medzi koajami sa v jednotlivch porastoch
od seba nelili. tatisticky vznamn rozdiely boli zisten medzi hodnotami koaj oproti
vlhkosti nameranej v neporuenej pde a v pde medzi koajami. Rozdiely medzi vlhkosou
neporuenej pdy a vlhkosou pdy medzi koajami neboli vznamn. Nameran hodnoty
spolu so zkladnmi tatistickmi charakteristikami s prezentovan v tabuke (tab. 4).

Tab. 4 Nameran hodnoty pdnej vlhkosti v koajach, medzi nimi a v neporuenej porastovej pde
Premenn N priemer S. odchlka V. koeficient
Les 36 35,5 6,24 17,57
Koaj 36 42,6 7,16 16,8
Medzi
koajami
34 37,6 6,82 18,11

Zisten zvenie hodnt pdnej vlhkosti zodpoved vsledkom prezentovanm
almi (BEDRNA ET AL., 1989, KINDERNAY, 2010, VILEK, J., et al., 2005, DVOK, 2004,
STANOVSK, MESSINGEROV, 2006). Pomocou viacrozmernej regresnej a korelanej analzy
bola zisovan vplyv sklonu a intenzity aby na pdnu vlhkos (obr. 2).

Zvi sl premenn: vl hkos
R= ,12789534 R2= ,01635722
F(2,1020)=8,4809 p<,00022 St. chyba : 6,7025
N=1023
b* St. chyba
b*
z b*
b St.chyba b
z b
t(1020) p-hl adi na
Abs.l en
Skl on
Zsah
43,10560 0,49731486,676820,000000
0,006859 0,031329 0,00776 0,035452 0,21893 0,826747
-0,126808 0,031329 -0,02899 0,007161 -4,04764 0,000056

Obr. 2 Vsledky viacrozmernej regresnej a korelanej analzy zvislosti
medzi pdnou vlhkosou, sklonom a intenzitou zsahu
Analza potvrdila viacrozmern zvislos ako vznamn, ale pomerne slab (R =
0,13) na hladine .= 0,05. Iba 16 % variability zvislej premennej (vlhkos) me by
vysvetlen pomocou sledovanch premennch (sklon, sila zsahu). Z jednotlivch faktorov
180

iba intenzita zsahu mala vznamn vplyv na pdnu vlhkos, priom korelcia bola
negatvna.
V alom bola vyhodnoten pedokompakcia. rove pedokompakcie spsobenej
abovou technikou bola stanoven na zklade meran penetranho odporu pdy. Jednotliv
merania (vpichy) boli umiestovan do neporuenej pdy v poraste, v koaji a medzi
koajami. Merania boli vykonan pre dva porasty spracovan harvesterovou technolgiou
a pre jeden porast spracovan pomocou klasickej technolgie. tatistick testy nepotvrdili
vznamn rozdiely medzi penetranmi odpormi neporuenej pde v jednotlivch porastoch
a tak mu by povaovan za jeden sbor. Vsledky meran s prezentovan na obrzku
(obr. 3).
0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30
Depth (cm)
2,0
2,5
3,0
3,5
4,0
4,5
5,0
5,5
M
P
a
Forest
Track CTL
Between
Track skidder

Obr. 3 Priebeh penetranho odporu pdy v zvislosti od hbky pdy
Z obrzka je zjavn nrast penetranho odporu po prejazdoch harvestera a forwardera
oproti neporuenej pde. Naproti tomu po skonen aby a sstreovania dreva klasickou
technolgiou v poraste 421 nebolo zaznamenan vznamn zvenie penetranho odporu
pdy v koajach oproti neporuenej pde. Najni penetran odpor bol zaznamenan
v prpade pdy medzi koajami. Tento jav je vysvetliten poruenm pdneho povrchu pri
sstreovan dreva vleenm. Zisten hodnoty penetranho odporu zarauj pedokompakciu
spsoben harvesterovou technolgiou do strednho stupa pokodenia (VILEK ET AL.,
2005).
Vplyvy nezvislch faktorov (hbka merania, pdna vlhkos, sklon a intenzita zsahu)
na penetran odpor pdy bol zisovan pomocou viacrozmernej regresnej a korelanej
analzy. Jej vsledky s znzornen v tabuke 5, priom vznamn nezvisl faktory s
zvraznen. Zvislos penetranho odporu od nezvislch faktorov je tatisticky vznamn
na hladine = 0,05 a korelcia je stredne siln s R = 0,57 and R
2
= 0,33. T. j. 33 %
z variability zvislej premennej je spsobench sledovanmi nezvislmi faktormi.

Tab.5 Vsledky viacrozmernej regresnej a korelanej analzy zvislosti penetranho
odporu od nezvislch faktorov
r
yx
=0,57 r
2
yx
=0,33 s
yx
=0,92 p<0,000
Nezvisl premenn
x
St. chyba
Beta
B
St. chyba
B
t (1012) p-hladina
n = 1017 Beta
Abs. len 3,670 0,203 18,110 0,000
Hbka 0,568 0,026 0,071 0,003 22,071 0,000
Pdna
vlhkos
-0,072 0,026 -0,012 0,004 -2,771 0,006
Sklon -0,010 0,026 -0,002 0,005 -0,358 0,720
Sila zsahu -0,054 0,026 -0,002 0,001 -2,058 0,040

181

Z individulnych faktorov mala na penetran odpor pdy najv vplyv hbka pdy
s pozitvnou korelciou (s rastom hbky pdy, rstol penetran odpor). Pdna vlhkos
a intenzita zsahu mali takisto tatisticky vznamn vplyv na penetran odpor pdy, aj ke
ich korelcia bola pomerne slab a negatvna. Tieto vsledky zodpovedaj dajom zistenm
poas naich predolch meran (FERENK, 2009, FERENK, KOVIK, 2011) a alm
autorom (KINDERNAY, 2010, SLUGE, 2009).
Na vetkch pokusnch plochch boli zmeran aj hbky vytvorench koaj. Ich hbka
bola meran od pvodneho ternu pred pokodenm. Priemern hodnoty hbky koaj pre
jednotliv porasty s znzornen na obr. 4.
Z obrzka je zrejm najvyie pokodenie pdy tvorbou koaj v poraste 422 (CTL 1),
ktor bol spracovvan harvesterovou technolgiou. V tomto poraste sa zrove vyail
najv objem dreva. Najmenia tvorba koaj bola zaznamenan v poraste 421, kde bolo
sstreovanie dreva vykonan traktorom.

CTL1 CTL2 Skidder
-5
0
5
10
15
20
25
30
35
R
u
t

d
e
p
t
h

(
c
m
)

Obr. 4 Priemern hodnoty hbky koaj v jednotlivch porastoch

ZVER
Tto tdia potvrdila negatvny vplyv harvesterovej technolgie na porastov pdu,
prostrednctvom zvenia obsahu pdnej vlhkosti, pedokompakcie a vytvranm koaj.
Zmeny spsoben harvesterovou technolgiou boli v danch podmienkach intenzvnejie ako
dopady klasickej technolgie (reazov pla + pecilny kolesov traktor). Pdna vlhkos
pred zsahom bola okolo 35 %, priom prve pri takejto vlhkosti je pda najcitlivejia na
zhutnenie (RAB, 2005). alou dleitou skutonosou bola prprava materilu pre
tiepkovanie, kde sa tenina sstreovala forwarderom na hromady, ktor boli po preschnut
tiepkovan. Forwarder preto vykonval navye alie prejazdy za elom sstreovania
biomasy. Okrem toho tenina pouit na biomasu nemohla by ukladan do koaj vo forme
rohoe, o zhorilo zhutnenie pdy. Tieto skutonosti pravdepodobne znsobili negatvny
vplyv technolgie na lesn pdu. Ak by sa tieto negatva podarilo odstrni, dopad
harvesterovej technolgie na porastov pdu bybol vrazne ni.

Tto publikcia vznikla vaka podpore v rmci operanho programu Vskum a vvoj pre projekt: Centrum
excelentnosti: Adaptvne lesn ekosystmy, ITMS:26220120006, spolufinancovan zo zdrojov Eurpskeho fondu
regionlneho rozvoja.




182

LITERATRA
DVOK, J., 2004. Harvestorov technologie a podmnky pro jejich nasazen v lesnm
hospodstv. In: Harvestorov technologie v lesnm hospodstv v rmci programu
SAPARD, Svoboda n. pou: SOU ve Svobod n. ., s. 25 37.
FERENK, M., 2008. Objektivizcia vrobno-technickch parametrov pre vyuitie
integrovanch technolgi aby dreva na Slovensku, Dizertan prca. TU vo Zvolene,
116 s.
FERENK, M., KOVIK, P., 2010. Pokodenie ostvajceho porastu po sstreovan
dreva pomocou traktora HSM 805 HD. In: COYOUS 2010, ISBN 978-80-213-2082-6:
200-209
KINDERNAY, D., 2010. Stanovenie limitov abovo - dopravnej erzie a pokodenia lesa na
vybranch stanovitnch podmienkach, DP, TU Zvolen, 129 P.
KORE, J., WALCZYK, J., 2000. Prspevok k poznaniu prirodzenej regenercie lesnch pd
zhutnench prejazdami lesnckych strojov, AFF Zvolen, XLII, s. 279-292
RAB, M. A., 2005. Review of Factors Affecting Disturbance, Compaction and Trafficability of
Soils with Particular Reference to Timber Harvesting in the Forests of South-West
Western Australia, Sustainable Forest Management Series, SFM Technical Report No.
2, 146 s.
SLUGE, J., 2009. Nasadenie harvesterovch technolgi v listnatch prebierkovch
porastoch do 50 rokov. In: Multioperan vrobn technolgie pri abe a spracovan
dendromasy na energetick a priemyseln vyuitie, ISBN 978-80-228-2033-2: 115-123
STANOVSK, M., MESSINGEROV, V., 2006. Harvesterov technolgie v podmienkach
lesnho hospodrstva SR. In: Perspektvy vvoja abovo-dopravnho procesu a
vyuitia biomasy v lesnom hospodrstve, ISBN 80-228-1661-2: 207-212.
VILEK, J., HRONEC, O., BEDRNA, Z., 2005. Environmentlna pedolgia. Nitra: Slovensk
ponohospodrska univerzita, 299 s.

Adresa autora:
Ing. Michal Ferenk, PhD.,
Technical University in Zvolen, Faculty of Forestry, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovak Republic,
e-mail: ferencik@tuzvo.sk,
tel. +421 455206832.
















183

POROVNANIE KVALITATVNYCH PARAMETROV LESNCH
TIEPOK Z NHODNCH A MYSELNCH AIEB

THE COMPARISON OF QUALITATIVE PARAMETERS OF WOOD
CHIPS FROM INCIDENTAL AND PLANNED FELLING.

LIESKOVSK MARTIN, BELANOV KATARNA

Abstract:
The contribution aim is to assess the quality parameters of energy chips produced from planned and incidental
cutting. The results aimed at monitoring the relative humidity, calorific and heating value, ash proportion and
chips fractions size did not confirm a significant differences between the chips from planned and incidental
cutting. We can positive evaluate the lower relative humidity of chips produced form incidental felling. Dry
summer months and the timber storage length of about 5 months influenced the heating value and this reflected
the price of energy chips. Compared with the freshly chopped material the price increase was 15.31 .t
-1
for
deciduous and 17.22 .t
-1
for coniferous chips.

Key words: biomass, calorific value, energy wood chips, ash, relative humidity

1. VOD

V poslednom obdob dochdza v lesnch porastoch k vzniku rozsiahlych kd
spsobench vplyvom abiotickch alebo biotickch faktorov a v ich dsledku vznikaj
rozsiahle nhodn aby. Abiotick initele spsobuj kody zvyajne jednorzovo (vietor,
nmraza, mokr sneh). Biotick initele (hmyz, hubovit ochorenia) psobia dlhodobo
a elimincia ich vplyvu si vyaduje systematick silie.
Abiotick kodliv initele patria z hadiska rozsahu zaprinench nhodnch aieb
k najvznamnejm, pretoe iadne in kodliv initele sa im rozsahom nhodnch aieb,
ktor spsobia, nevyrovnaj. Z hadiska pokodenia porastov nhodnmi abami patr a je
najzvanejm abiotickm kodlivm initeom jednoznane vietor a to hlavne v dsledku
globlnych klimatickch zmien SUCHOMEL, GEJDO (2010).
Rchle spracovanie kalamity je nevyhnutnou podmienkou zabezpeenia trvalo-
udratenho hospodrenia v lesoch. Hlavnou lohou lesnho hospodrstva je zabezpei
ekologick stabilitu lesa v zmenench podmienkach SUCHOMEL, SLANK (2005).
Spracovanm primrnej kalamity a vyuitm takto zskanej drevnej hmoty zniujeme
monos vzniku sekundrnych kalamt a vytvrame zdroje pre nsledn obnovu porastov.
Jednou z monost ako vyui kalamitou znehodnoten drevn hmotu je produkcia
energetickch tiepok. Lesn tiepky s heterognnou surovinou, zloen z dreva, kry,
asimilanch orgnov a ostanch ast. tiepky s vyrban sekanm dreva naprie vlkien
v sekacch agregtoch sekakch. Na vrobu energetickch tiepok v lesnom hospodrstve
je vyuvan drevo z prerezvok, abov a manipulan zvyky, drevo z energetickch
porastov a taktie drevo z kalamt.

Veobecne plat, e kvalita tiepok je zvisl od tchto faktorov:
1. vlhkos dreva,
2. druh dreviny,
3. podiel teniny,
4. podiel asimilanch orgnov,
5. spsob dezintegrcie drevnej hmoty.

184

1. PROBLEMATIKA

Dleitm faktorom ekonomickej efektvnosti produkcie tiepok je koncentrcia
objemu biomasy na uritej ploche. Z tchto dvodov je napr. tiepkovanie nehrbia priamo
v poraste z rozptlenej aby ekonomicky neefektvne. Najvyia koncentrcia objemu je pri
energetickch porastoch aench holorubom a pri koncentrovanch nhodnch abch. Z
hadiska ekonomickej efektvnosti je dleit, aby presuny tiepkovaa boli o najmenie
a aby bol vyuvan vo viaczmennej prpadne v predenej prevdzke. al predpoklad
efektvnej produkcie tiepok je regionlna dostupnos odberateov a plynul zabezpeenie
odberu vyrobench tiepok.
Proces produkcie biomasy integruje v sebe abu stromov, manipulciu (odvetvenie,
krtenie), priblenie a tiepkovanie. Pri ekonomickom zhodnoten rozdeujeme technolgie
tiepkovania poda stupa mechanizcie do troch zkladnch ast: nzky, iaston a pln
stupe mechanizcie. Zhodnotenie pozitv a rizk pre jednotliv technologick postupy so
zohadnenm nkladov v podmienkach Rakska KANZIAN a kol. (2006). Strun opis
vybranch technologickch postupov aplikovatench v podmienkach Slovenska udva
KONPKA a kol. (2010):
a) aba prenosn reazov pla (PRP), run vyahovanie na linku, tiepkovanie so
tiepkovaom s runm podvanm, transport tiepky traktorom s prvesom,
b) aba - PRP, vyahovanie - k, pribliovanie traktor so zvernm oplenom tiepkovanie
asovo oddelen tiepkovaom s hydraulickou rukou pri lesnej ceste, resp. na odvoznom
mieste (OM),
c) aba - PRP, vyahovanie, pribliovanie - traktor, asovo oddelen tiepkovanie na lesnej
ceste, resp. OM,
d) aba - PRP, vyahovanie - traktor, pribliovanie traktor so zbernm oplenom na sklad,
tiepkovanie na sklade,
e) aba - harvester, vyvanie - forwarder, tiepkovanie na OM, prp. lesnej ceste,
f) aba, tiepkovanie - plne mechanizovan - tiepkovac harvester s kontajnerom, vmena
kontajnera - na odvozn mechanizmus - OM, lesn cesta.


Obr. 1 Technologick postup vroby tiepok harvester, forwarder, tiepkovanie na OM Hakkila (2004)
Vka nkladov na dopravu zvis od miesta predaja a od logistickho spsobu
transportu. V prpade realizcie dopravy cez medzisklad s nklady na dopravu vrazne
vyie ako pri priamej doprave. Medzi najvznamnejie faktory patria: dka odvoznej
vzdialenosti, typ a vkon odvoznho prostriedku, resp. prepravn nklady na t.km
-1
a nklady
na nakladanie biomasy. Pri vpote nkladovosti produkcie energetickch tiepok
185

najvznamnejiu as nkladov tvor hodnota energetickho dreva. Jeho cena je
ovplyvovan faktormi ponuky a dopytu na trhu s drevom a nkladmi na jeho vrobu.
Z hadiska ekonomickej efektvnosti je dleit vber a prprava drevnej hmoty na
tiepkovanie. Pri manipulcii dreva je dleit rozhodn ak podiel kmea sa bude
manipulova na sortimenty dreva, resp. vlkninov drevo a ak podiel hrbia stromu bude
tvori energetick drevo. Dleit je optimlne rozdeli strom na as, z ktorej budeme
vyrba vlkninov drevo a as z ktorej bud produkovan tiepky, tak aby sme dosiahli
minimlne nklady na spracovanie stromu a maximlny vnos z predaja dreva TRENIANSKY
a kol. (2007).

3. MATERIL A METODIKA PRCE

Drevn odpad vznikajci pri abe v lese, resp. v procesoch technologickho spracovania
je rozmerovo znane heterognny (kusov drevo, tiepky, piliny, drevn prach). Drevo v
uvedenej podobe nie je vhodn na priame spaovanie v kreniskch tepelnch zariaden a
vyaduje pravu poda konkrtnych poiadaviek spaovacch zariaden: rotovch krensk,
resp. spaovacch komr. K zkladnm pravy energetickho dreva patr dezintegrcia
kusovho dreva na energetick tiepky. DZURENDA (2005). Takto pripraven surovina na
technologick, prpadne energetick zhodnotenie mus zodpoveda poiadavkm
spracovateov. Pre porovnanie kvality tiepok vyrobench z myselnej aby a z kalamitnch
porastov bolo pouit hodnotenie kvality tiepok poda technickch noriem:
- STN 48 0057: 2004 Sortimenty dreva Ihlinat tiepky a piliny,
- STN 48 0058: 2004 Sortimenty dreva Listnat tiepky a piliny,
- STN ISO 1171: 2003 Stanovenie popola,
- STN ISO 1928: 2003 Tuh paliv Stanovenie spalnho tepla a vpoet vhrevnosti
- STN 01 5111: 1974 Vzorkovanie sypkch a zrnitch materilov

Obr. 2 Lokalizcia zdroja tiepok pochdzajceho z kalamity na LS Pezinok
Na zklade tchto noriem boli hodnoten vybran vlastnosti tiepok pre energetick vyuitie.
tiepky z kalamitnej aby pochdzali z LS Makov (vzorka 1) a LS Pezinok (vzorka 2).
V prpade vzorky . 2 sa jedn o kalamitu, ktor vznikla v aprli 2011, spracovan bola
v priebehu letnch mesiacov a hmota bola zotiepkovan v septembri 2011. tiepky
z myselnej aby boli spracovan v rmci prc na projekte APVV na Vysokokolskom
lesnckom podniku vo Zvolene. Prpravn prce na projekte boli realizovan v priebehu leta
2010 a samotn zotiepkovanie oboch druhov drevn bolo uskutonen v polovici decembra
186

2010. Pre identifikciu vzorka 3 je z erstvho smreka, priom boli spracovan cel stromy aj
s asimilanmi orgnmi a vzorka 4 je z buka vyaenho mimo vegetanho obdobia.
Meranie relatvnej vlhkosti bolo realizovan metdou suenia v laboratriu TU vo
Zvolene. Vzorky boli vysuen pri teplote 104 C 2 C do kontantnej hmotnosti, nsledne
bola vypotan relatvna vlhkos poda vzahu:

[%]

m
w
hmotnos vlhkej vzorky [g]
m
o
hmotnos vzorky po vysuen [g]

K vpotu vhrevnosti bolo potrebn stanovi spaln teplo z odobratch vzoriek. Na
stanovenie spalnho tepla bol pouit kalorimeter IKA C200.
Vpoet vhrevnosti poda STN ISO 1928:

()

] (

- vhrevnos paliva pri kontantnom objeme s obsahom vody

- spaln teplo pri kontantnom objeme v bezvodom stave

- obsah celkovej vody v palive pre ktor sa prepoet vyaduje


Podiel popola bol stanoven poda STN ISO 1171 Tuh paliv. Stanovenie popola.
Podstatou metdy je hanie vzorky, t sa zahrieva na teplotu 815
o
C 10
o
C, pecifikovanou
rchlosou a pri tejto teplote sa udruje do kontantnej hmotnosti. Obsah popola sa vypota
z hmotnosti zvyku po splen.
Stanovenie podielu vekost frakci bolo vykonan poda STN 01 5111: 1974
Vzorkovanie sypkch a zrnitch materilov. Granulometrick rozbor tiepok bol vykonvan
sitovanm, t.j. preosievanm tiepok na sade st s vekosami medzier v pletive: 50 mm, 32
mm, 25 mm, 11,2 mm, 5 mm, a dno, na automatickom vibranom sitovacom stroji.

4. VSLEDKY MERAN
Merania relatvnej vlhkosti, obsahu popola, spaovacieho tepla a vpoet vhrevnosti
boli spracovan do tabuky 3. Z vsledkov meran vyplva, e pokia nedjde k zveniu
podielu minerlnych neistt a inch prmes poas spracovania kalamitnho dreva, je takto
zskan hmota, spracovan do podoby energetickch tiepok, porovnaten so tiepkami
vyrobenmi pri spracovan myselnej aby. Na energetick upotrebitenos tiepok m
najv vplyv relatvna vlhkos. Ako je mon vidie z tabuky 1, relatvna vlhkos vzoriek
tiepok zo spracovania kalamity (leto, jese 2011) je vrazne niia ako erstvo spracovan
myseln aba. Tu sa prejavil efekt diskontinulneho spracovania v prospech lesnckych
subjektov, pretoe niia relatvna vlhkos v prpade ihlinatch tiepok o 15,2% a v prpade
listnatch tiepok o 13,2% sa pozitvne prejav na vhrevnosti a konenej cene vyrobench
tiepok. Ak cena za 1 GJ obsiahnut v tiepkach bude 5,35 tak rozdiel vo vhrevnosti bude
v naom prpade 15,31 .t
-1
pri listnatch a 17,22 .t
-1
pri ihlinatch tiepkach.

Tab. 1 Vsledky hodnotenia vybranch kvalitatvnych parametrov energetickch tiepok
Kvalitatvne vlastnosti tiepok Kalamitn hmota myseln aba
Ihlinat
(sm)
Listnat
(bk)
Ihlinat
(sm)
Listnat
(bk)
relatvna vlhkos [%] 43,6 33,4 58,8 46,6
spaln teplo [MJ.kg
-1
] 20,084 19,784 20,093 19,575
vhrevnos [MJ.kg
-1
] v dodanom stave 9,635 11,584 6,417 8,721
obsah popola [%] 0,76 1,77 0,83 0,37
187

tiepky s drevn astice, priom je pre ne charakteristick, e nevypaj cel objem
priestoru. Zrnitos (granulometrick zloenie) je daj charakterizujci kvantitatvne
zastpenie jednotlivch astc (skupiny astc) uritej vekosti v celom sbore sypkej hmoty.
Technick normy uvdzaj pre jednotliv triedy zrnitosti hmotnostn podiel jednotlivch
frakci v percentch. Kriticky s hodnoten hlavne vekostn frakcie do 5 mm (max. 20%
z hmotnostnho podielu) a maximlna vekos tiepok (80 resp. 250 mm).


Obr. 3 Stanovenie vekosti frakci vzorka .1 ihlinat tiepky z kalamity


Obr. 4 Stanovenie vekosti frakci vzorka .2 listnat tiepky z kalamity
0,0
5,4
1,6
52,0
23,4
17,5
0,0
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
50 32 25 11,2 5,6 < 5,6
Vekos frakci (mm)
0,0
2,6
0,0
59,2
18,7
19,5
0,0
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
70,0
50 32 25 11,2 5,6 < 5,6
Vekos frakci (mm)
188


Obr. 5 Stanovenie vekosti frakci vzorka .3 ihlinat tiepky z myselnej aby


Obr. 6 Stanovenie vekosti frakci vzorka .4 listnat tiepky z myselnej aby

Z obrzkov 3 6 je mon vidie, e iadna zo sledovanch vzoriek neprekraovala
povolen hodnoty podielu vekosti frakci. Je tu vak vidie urit rozdiel, kde frakcie menie
ako 5,6 mm s pri tiepkach z kalamity zastpen v podiele 17,5% a 19,5% (priom horn
0,00
10,83
1,01
59,21
16,10
12,86
0,0
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
70,0
50 32 25 11,2 5,6 < 5,6
Vekos frakci (mm)
7,88
15,79
2,66
42,59
18,83
12,26
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
35,0
40,0
45,0
50 32 25 11,2 5,6 < 5,6
Vekos frakci (mm)
189

hranica udvan v norme je 20%) a najmenie frakcie v tiepkach vyrobench
z nekalamitnho dreva s zastpen na rovni cca 12,5%.

5. ZVER

Spracovanie kadej nhodnej aby s nslednou sanciou vznikajcich ohnsk
podkrneho hmyzu je podmienka, ktor si sasn stav lesov bezpodmienene vyaduje.
Kmeov drevo predstavuje len pribline 60% stromovej hmoty. Ete ni podiel kmeovho
dreva je mon zska pri spracovan veternej kalamity. Pozornos je teda potrebn zamera
na vyuvanie efektvnych technolgi, ktor umonia technologick, i energetick vyuitie
aj tej asti dendromasy, ktor zostvala v porastoch nevyuvan.
Z hadiska bezpenosti prce, ekonomiky a speaenia dreva sa pri spracovan kalamt
javia ako vhodn harvesterov technolgie. Vhodou je niie riziko vzniku pracovnho
razu a spravidla kvalitnejia manipulcia hlavne pri vrobe krtkych vrezov. Nasadenie
harvesterovej techniky pri spracovan kalamt ponka lepie monosti spracovania nielen
kmeovho dreva, ale aj ostatnch zloiek dendromasy. Vhodnm sstredenm abovch
zvykov na dobre prstupn miesta abovej plochy je mon vrazne uetri energiu
a minimalizova prejazd tiepkovaa po ploche. Takmto spsobom je mon zamedzi
prpadnm kodm na pdnom povrchu a nslednej erzii. Vyuitm hmoty z pripravench
hromd sa stva vroba tiepok efektvnejou. Ak nm to podmienky umouj a proces
tiepkovania je mon posun na koniec vegetanho obdobia, je prnos ete zretenej.
Asimilan orgny prispej k rchlejiemu zniovaniu mnostva vody v dreve a vyroben
tiepky maj vyiu vhrevnos. Pri sasnom trende predaja energetickch tiepok na atro
hmotnos sa tento efekt prejav v konenej cene pre spracovatea.
Prspevok mal za cie zhodnoti kvalitatvne parametre vroby energetickch tiepok
z nhodnej a myselnej aby. Vsledky zameran na sledovanie relatvnej vlhkosti,
spaovacieho tepla a vhrevnosti, podielu popola a vekos frakci tiepok nepotvrdili
vrazn rozdiely medzi energetickmi tiepkami. Pozitvny efekt je mon bada pri niej
relatvnej vlhkosti tiepok zo spracovanch kalamt, nakoko sekanie dendromasy sa zvyajne
vykonva a v zvere spracovania kalamity. Such letn mesiace a doba skladovania drevnej
hmoty cca 5 mesiacov sa prejavila v cene, kde cenov prrastok predstavoval od 15,31 .t
-1
pri
listnatch a 17,22 .t
-1
pri ihlinatch tiepkach.

Poakovanie
Prspevok vznikol na zklade vskumu rieenho Agentrou na podporu vskumu a vvoja na zklade zmluvy .
LPP-0420-09 Analza bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na
energetick ely a projektom Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR
a Slovenskej akadmie vied 1/0764/10 (VEGA): Vskum princpov a metd preczneho lesnctva.

LITERATRA

DZURENDA, L. (2005): Spaovanie dreva a kry. Zvolen, Vydavatestvo Technickej univerzity
vo Zvolene, 124 s. ISBN 80-228-1555-1
HAKKILA, P., 2004: Developing technology for large-scale produktion of forest chips Wood
Energy Technology Programme 1999 2003, Finnal Report, VTT Processes, ISSN
1239-1336: 99 pp
KANZIAN, CH., HOLZEITNER, F., KINDERMANN, G., STAMPFER, K., 2006: Regionale
Energieholz logistik Mittelkrnten, Universitt fr Bodenkultur Wien: 133 pp.
KONPKA, J. a kol. 2010: Prruka vlastnka a obhospodarovatea lesa. Zvolen: Nrodn
lesncke centrum, 2010, ISBN 978-80-8093-123-0: 212 pp.
190

SUCHOMEL, J., GEJDO, M. 2010: Analza vvoja nhodnch aieb a ich vplyvu na trh
s drevom. In Uytkowanie maszyn rolniczych i lenych : badania naukowe i dydaktyka :
materiay V midzynarodowej konferencji naukowej : Zakopane 9-10 wrzenia 2010.
SUCHOMEL, J., SLANK, M., 2005: Vplyv vybranch ergonomickch kritri na modelovanie
a optimalizciu v abovo-vrobnch a dopravnch technolgich. In: Manament
udskho potencilu v podniku: 354 359. ISBN 80-8070-360-4
TRENIANSKY, M., LIESKOVSK, M., ORAVEC, M, 2007: Energetick zhodnotenie biomasy,
NLC Zvolen, ISBN 978-80-8093-050-9: 147 pp.

Adresa autorov:
Ing. Lieskovsk Martin, PhD., Ing. Belanov Katarna, PhD.
Technick univerzita vo Zvolene, Lesncka fakulta, katedra lesnej aby a mechanizcie,
Masarykova 22, 96053 Zvolen
e-mail: lieskov@vsld.tuzvo.sk, belanova@vsld.tuzvo.sk





























191

KLASIFIKCIA NSTROJOV PRE PODPORU PRIESTOROVHO
ROZHODOVANIA SLIACICH AKO PODPORA EURPSKEHO
LESNHO HOSPODRSKEHO PLNOVANIA

CLASSIFICATION OF DSS TOOLS TO SUPPORT THE EUROPEAN
FORESTRY MANAGEMENT PLANNING

ANDREA MAJLINGOV, MARO SEDLIAK

Abstrakt
Lesy plnia mnoho elov a funkci s cieom uspokoji mnohokrt vzjomne nezluiten potreby vlastnkov a
uvateov lesa, lesncku vrobu a spolonos vo veobecnosti, o predstavuje vek vzvu pre lesnch
hospodrov. Potreba dokonalch systmov pre podporu rozhodovania (DSS) v lesnctve je zrejm aj z viacerch
dokumentov EU Tieto sa tkaj najm budceho postavenia a vznamu lesov v Eurpe.
Systmy pre podporu rozhodovania v lesnctve umouj lesnmu hospodrovi vyuva pokrokov systmy pre
podporu rozhodovania a techniky pre sprvu poznatkov zaloen na expertnch systmoch, systmoch
zaloench na poznatkovch bzach, viacfaktorovch analzach s vyuitm komunikanch a vizualizanch
nstrojov. Doterajie sksenosti s vvojom a aplikciou systmov pre podporu rozhodovania v lesnctve
predstavuj pevn zklad pre technologick inovciu a ich implementciu do praxe lesnho hospodrstva.
V prspevku je uveden prehad vvoja systmov pre podporu rozhodovania a priestorovho rozhodovania.
alej s tu uveden vetky systmy pre podporu rozhodovania (DSS) v lesnctve, ktor s publikovan na
webovom portli Wikipdie, ktor prezentuje jednotliv DSS aplikovan v lesnckom vskume a praxi, ktor s
klasifikovan do kategri na zklade krajiny pvodu, aplikanej oblasti, asovej a priestorovej kly a pouitej
knowledge management technike.

Kov slov: DSS, FORSYS, lesnctvo, lesn hospodrstvo

1. INTRODUCTION

This article introduces the basic theory of the decision and particularly spatial decision
support system which is very good highlighted at the Spatial Decision Support Portal (link:
http://www.institute.redlands.edu/sds/welcome.html). The SDS Knowledge Portal is
developed to help people involved in a spatial decision process (decision makers,
practitioners, researchers) gain a holistic view of the spatial decision process and better access
to the vast amount of knowledge, information, and various resources that can be applied
during spatial decision making. The objectives of the SDS Knowledge Portal include:
- Developing a systematic representation of the body of knowledge in the field of SDS;
- Promoting semantic clarity of commonly used terms within the SDS user community, in
the areas including decision process, methods and techniques, functionalities of Spatial
Decision Support Systems (SDSS);
- Organizing and facilitating access to a representative set of SDS resources including
literature, tools and models, data sources, case studies, etc.
Except the theory it is oriented also to the introduction and classification of particular
DSS system that were developed for purposes of the forest management planning simulation
and optimization. European-wide framework with core processes and information standards
for decision making in a sustainable multifunctional forest management environment defines
The COST Action 0804 FORSYS. European experience with developing and applying
forest DSSs for forest management provides a solid foundation for technological innovation
and collaboration between E.U. countries research partners/institutions. Furthermore, it
defines requirements for DSS implementation and provides a consistent European-wide
quality reference for development of decision systems enhancing sustainable forest
management. More information about this Action you can acquire at
192

http://fp0804.emu.ee/?id=home. More information about the particular DSS system which
was included onto the FORSYS is included on the Wiki webpage related to the FORSYS
COST Action (link: http://fp0804.emu.ee/wiki/index.php/Main_Page).

2. PROBLEM

2.1 Decision support systems

More than 30 years ago, Mintzberg et al. (1976) in Reynolds and Schmoldt (2006)
proposed a general model for the decision-making process. The Mintzberg model has stood
the test of time; it is still widely accepted today as a general description of the multiple
alternative processes and pathways, including feedback loops that individuals and
organizations use to get from problem recognition to problem resolution, which culminates in
some course of action. Any software system that explicitly assists with the implementation of
one or more components of the overall process can be described as a decision support system
(DSS). Holsapple (1996) captures the essential features of a DSS as: a computer-based system
composed of a language system, presentation system, knowledge system, and problem-
processing system whose collective purpose is the support of decision-making activities. Two
key attributes in the Holsapple definition are a subsystem for processing problems and
purposeful support of a decision-making process. Many DSS focus exclusively, or nearly so,
on the alternative-selection phase of the overall process. Some examples of systems that
conform to the Mintzberg and Holsapple definitions and that usually focus on the alternative-
selection phase include optimization systems, expert (or knowledge-based) systems that
provide a framework for applying procedural or reasoning knowledge to decision problems,
neural networks, Bayesian belief networks, and multi-criteria decision models (MCDM) that
implement the Analytic Hierarchy Process (AHP) and similar MCDM methods.
Decision Support Systems (DSS) are also characterized as a specific class of
computerized information system that supports business and organizational decision-making
activities. A properly-designed DSS is an interactive software-based system intended to help
decision makers compile useful information from raw data, documents, personal knowledge,
and/or business models to identify and solve problems and make decisions.

2.2 Spatial decision support systems

Spatial decision support is the computational or informational assistance for making better
informed decisions about problems with a geographic or spatial component. This support
assists with the development, evaluation and selection of proper policies, plans, scenarios,
projects, interventions, or solution strategies.
Spatial decision making faces various decision complexities such as:
- Spatial nature and temporal development of phenomena and processes;
- Complex multi-dimensional and heterogeneous data describing decision situations;
- Large or extremely large data sets that include data in numerical, map, image, text, and
other forms;
- Large number of available alternatives or a need to generate decision alternatives "on the
fly" according to the changing situation;
- Multiple participants with different and often conflicting interests;
- Multiple categories of knowledge involved, including expert knowledge and layman
knowledge.
The concept of spatial decision support has featured prominently in the GIS science
literature of the last two decades for a simple reason: much of geospatial data processing is
193

done to obtain information for decision making. Since almost any spatial information system
can be claimed to offer some form of decision support, an effort was made in the late 1980s
and early 1990s to define a minimum set of functionalities required of spatial decision support
systems (SDSS). SDSS were originally proposed to aid individual (Densham and Armstrong
1987) and group (Armstrong 1993) decision makers in solving spatial, semi-structured
problems, in which location and spatial relationships of distance, direction, connectivity, and
adjacency are an integral part of problem solution, and decision objective(s), decision
alternatives and their outcomes, and evaluation criteria are not fully known. Accordingly, the
original purpose of SDSS was to assist individuals and groups in articulating decision
objectives and evaluation criteria, finding feasible decision alternatives, and identifying
superior decision options. To achieve this purpose SDSS needed to integrate: (1)
mathematical and logical formalisms (models) to process spatial data and information, (2)
technical data (scientific measurements), and (3) perceptual data (estimates, probabilities, and
human judgments). These requirements mirrored the requirements for decision support
systems (DSS) formulated by Keen (1977) and Sprague and Watson (1986) in the field of
management science. Similar to DSS, a blueprint for SDSS was based on the idea of
providing an easy access to spatial data and decision models through the integration of spatial
databases, analytical models, and visualization tools (Densham 1991).
Spatial decision problems unlike non-spatial decision problems represent explicitly
location and spatial arrangements. The main characteristics of spatial decision problems
include
- Multiple decision alternatives ranging from a few to many,
- The outcomes or consequences of the decision alternatives are spatially variable, each
alternative is evaluated on the basis of multiple criteria,
- Some of the criteria may be qualitative while others may be quantitative,
- There are typically more than one decision maker (or interest group) involved in the
decision-making process,
- The decision makers have different preferences with respect to the relative importance of
evaluation criteria and decision consequences,
- The decisions are often surrounded by uncertainty.
A decision context describes the context in which a spatial decision is being made. It
includes institutional context, legal context, social context, cultural context and geographic
context. It also refers to the decision problem type(s) and application domain(s).

3. MATERIAL AND METHODOLOGY

In the paper are introduced and classified only those DSS tools that are published on
the FORSYS COST Action Wiki web page. They are classified by the forest management by
country of origin, problem they solve, temporal and spatial scale, applied knowledge
management technique and participatory process. On the FORSYS web page you can find
some basic classifications. This article introduces mainly those classification schemes that are
not directly included on the web page.
Classification based on country of origin and problem solved, is not very time
demanding and needs no higher experience. On the other hand, some experience is still
required by DSSs classification based on the method, knowledge management technique used,
their spatial and time scale or identification of participatory processes used by development of
particular DSSs.
Among the methods and techniques used in spatial decision process and collaborative
decision process belong Evaluation criteria selection techniques; Forecasting methods; Group
methods; Multi-Criteria decision analysis; Optimization methods; Problem definition
194

methods; Spatial analysis and modeling methods; Uncertainty methods; Visual analytics
methods.
Important dimension in spatial decision processes is also collaboration. During a
spatial decision process, in addition to the classical decision making phases and steps (i.e.
issue articulation, intelligence, design, choice, and their sub steps), there may also be
activities in the dimension of collaboration. These activities are present in an overlay with
some or all of the decision process phases, and are manifested in different ways, depending on
the parameters of collaboration such as participant type, participation level and contribution
mode. The participant type parameter concerns the range of the decision participant types and
the number of participants that are present (decision makers, types of advisors, types of stake
holders including the public, etc.). For each participant type, the level parameter concerns the
level of their participation (communication, coordination, cooperation, collaboration). The
contribution modes includes direct input (e.g. on importance value of evaluation criteria),
comments, reviews, etc. There are also various methods for selecting/engaging the
participants, and methods for reaching consensus among the participants.

4. RESULTS

In the first classification the DSS tools are classified by the country they were
developed and/or applied: Supranational (AFFOREST-sDSS, EnerTree); Austria (CONES,
DSD); Belgium (AFFOREST-sDSS, MGC Larch, SimForTree); Canada (VDDT,
Woodstock); China (FORESTAR); Denmark (AFFOREST-sDSS, EnerTree); Estonia
(ForMIS); Finland (EnerTree, Geo-SIMA-HWIND, MELA, Mesta, Monsu, SIMO); France
(Capsis); Germany (DSS-WuK, PYL); Great Britain (Conifer Timber Quality, EMIS, ESC,
ForestGALES, GB Forestry DSS, HMSS, HaRPPS, Stormrisk); Greece (DSS for managing
forest fire casualties, FFIREDESSYS, WRR-DSS); Italy (MISFORM, ProgettoBosco); Latvia
(EnerTree); Lithuania (EnerTree); Netherlands (AFFOREST-sDSS); Norway (AVVIRK-
2000, GAYA, SGIS, T; Portugal (Agflor, MfLOR, SADPOF, SADfLOR); Russia
(EFIMOD); Slovakia (SIBYLA), Spain (MONTE, SADMVMC); Sweden (AFFOREST-
sDSS, EnerTree, FMPP, GAYA, Heureka, Hugin, The Forest Time Machine); South Africa
(Microforest), Switzerland (WIS.2); U.S.A. (Criterium DecisionPlus, DTRAN, EMDS, FVS,
HARVEST, Habplan, LANDIS, LMS, MAPSS, NED, NetWeaver, SIMPPLLE, Spectrum,
TEAMS, VDDT, Vista, Woodstock).

The second classification of the DSS tools by the problem they solve problems (application
field) like
- Adaptation strategies of the sustainable forest management to the impact of the climate
change: DSS-WuK, FVS, LANDIS, MAPSS, SimForTree, Stormrisk, VDDT;
- Afforestation: AFFOREST- sDSS, PYL;
- Carbon and nitrogen flows analyses: EFIMOD, GAYA, Heureka, LANDIS, LMS,
MAPSS, Spectrum;
- Development choices / land use zoning: Criterium DecisionPlus, DSD, EFIMOD,
EMDS, EMIS, EnerTree, ESC, FORESTAR, ForestGALES, GAYA, HMSS, Hugin,
LMS, MONTE, MfLOR, Monsu, NED, NetWeaver, PYL, ProgettoBosco, SADMVMC,
SADPOF, SADfLOR, SIMO, SIMPPLLE, Spectrum, TEAMS, Forest Time Machine,
Vista, Woodstock;
- Forest and biodiversity conservation: AVVIRK-2000, Criterium DecisionPlus, DSD,
DSS for managing forest fire casualties, EFIMOD, EMDS, EMIS, EnerTree, ESC,
FMPP, FORESTAR, ForestGALES, GAYA, HaRPPS, HARVEST, Heureka, Hugin,
195

LMS, MAPSS, MONTE, MfLOR, Monsu, NED, NetWeaver, PYL, ProgettoBosco,
SIMO, SIMPPLLE, Forest Time Machine, Vista, Woodstock;
- Forest certification: Vista, Criterium DecisionPlus, DSD, EMDS, EMIS, EnerTree, ESC,
FORESTAR, ForestGALES, GAYA, HARVEST, HMSS, Hugin, LMS, MONTE,
Monsu, NED, NetWeaver, ProgettoBosco, SADfLOR, SIMO, TEAMS, Forest Time
Machine, Vista, Woodstock;
- Forestry growth and yield / dynamics models: Capsis, FVS, GAYA, Habplan, MELA,
Microforest, NED, SIBYLA, SIMO, SimForTree, WIS.2;
- Forest protection: AVVIRK-2000, Criterium DecisionPlus, EMDS, FORESTAR, FVS,
LANDIS, MISFORM, NetWeaver, PYL, SimForTree;
- Forest restoration: Criterium DecisionPlus, DSD, EFIMOD, EMDS, EMIS, ESC,
FORESTAR, ForestGALES, Hugin, LANDIS, LMS, MfLOR, NED, NetWeaver, SIMO,
SIMPPLLE, Forest Time Machine, Vista;
- Landscape protection: AVVIRK-2000, NetWeaver, PYL, Spectrum, VDDT;
- Natural hazards modeling: DSS for managing forest fire casualties, FFIREDESSYS,
FVS, Geo-SIMA-HWIND, LANDIS, LMS, MAPSS, MISFORM, NetWeaver, SIBYLA,
Stormrisk, VDDT, WIS.2, WRR-DSS;
- Policy/intervention alternatives: Agflor, Criterium DecisionPlus, DSD, DTRAN, EMDS,
EMIS, EnerTree, ESC, FORESTAR, FVS, ForestGALES, GAYA, Habplan, HARVEST,
Heureka, HMSS, Hugin, LMS, MONTE, MfLOR, Monsu, NED, NetWeaver, PYL,
ProgettoBosco, SADMVMC, SADfLOR, SIMO, SIMPPLLE, SimForTree, Spectrum,
Forest Time Machine, Vista, Woodstock;
- Silvicultural operations: CONES, Criterium DecisionPlus, DSD, DTRAN, EFIMOD,
EMIS, EnerTree, ESC, FMPP, FORESTAR, ForestGALES, FVS, GAYA, Geo-SIMA-
HWIND, Habplan, HARVEST, Heureka, HMSS, Hugin, LMS, MELA, MCG Larch,
MISFORM, MONTE, MfLOR, Microforest, Monsu, NED, NetWeaver, PYL,
ProgettoBosco, SADMVMC, SADPOF, SADfLOR, SGIS, SIBYLA, SIMO, SIMPPLLE,
Spectrum, TEAMS, Forest Time Machine, VDDT, Vista, WIS.2, Woodstock;
- Sustainable forest management: AVVIRK-2000, Criterium DecisionPlus, EFIMOD,
EMDS, EMIS, EnerTree, ForestGALES, Heureka, HMSS, LANDIS, MELA, MfLOR,
NED, NetWeaver, PYL, SGIS, SIMO, SIMPPLLE, SimForTree, Spectrum, Vista, WIS.2;
- Timber harvesting and logging operations: AVVIRK-2000, CONES, DTRAN, EMDS,
FORESTAR, Geo-SIMA-HWIND, Habplan, HARVEST, Hugin, LANDIS, MELA,
Microforest, NetWeaver, SADPOF, SGIS, SIMO, WIS.2, Woodstock;
- Timber quality and supply analysis: Conifer Timber Quality, DTRAN, MGC Larch,
SADPOF, SimForTree, Woodstock;
- Transportation: DSS for managing forest fire casualties, DTRAN, EMDS, Hugin,
Microforest, NetWeaver, SADPOF, SIMO, Vista;
- Water management: MAPSS, SimForTree;
- From the aspect of dimension (temporal scale) the particular DSS tools were classified to
the following categories
- Long term (strategic level): AFFOREST- sDSS, AVVIRK-2000, DSS-WuK, DTRAN,
FMPP, HARVEST, Heureka, Hugin, MELA, Mesta, MfLOR, SADfLOR, SGIS,
SIBYLA, TEAMS, The Forest Time Machine, WIS.2;
- Medium term (tactical level): AFFOREST- sDSS, AVVIRK-2000, CONES, EnerTree,
GAYA, Heureka, MONTE, Monsu, SADMVMC, SIBYLA, TEAMS, WIS.2;
- Short term (operational level): AVVIRK-2000, CONES, DSS for managing forest fire
casualties, EMIS, EnerTree, FFIREDESSYS, FMPP, Heureka, MISFORM,
ProgettoBosco, SADMVMC, SIBYLA, WIS.2;

196

From the aspect of the spatial level the DSS tool were classified to the following 4
categories
- Tree level: Criterium DecisionPlus, LMS, SIMO
- Stand level: CONES, Capsis, Criterium DecisionPlus, DSD, HMSS, EFIMOD, EMDS,
EMIS, EnerTree, FORESTAR, FVS, ForestGALES, GAYA, Habplan, Heureka, LMS,
Mesta, MGC Larch, MfLOR, Microforest, NED, NetWeaver, SGIS, SIMO, SIMPPLLE,
SimForTree, Vista, WIS.2, SIBYLA
- Forest level: AFFOREST- sDSS, Capsis, Conifer Timber Quality, Criterium
DecisionPlus, EFIMOD, EMDS, ESC, FMPP, FORESTAR, Heureka, LMS, MELA,
MONTE, Mesta, MfLOR, Monsu, NED, NetWeaver, ProgettoBosco, SADMVMC,
SADPOF, SADfLOR, SIMO, SIMPPLLE, SimForTree, Spectrum, The Forest Time
Machine, VDDT, Vista, WIS.2
- Regional/national level: AFFOREST- sDSS, AVVIRK-2000, Agflor, DSS for managing
forest fire casualties, DSS-WuK, DTRAN, EFIMOD, EMDS, FFIREDESSYS,
HARVEST, Hugin, LANDIS, MAPSS, MELA, MISFORM, Mesta, MfLOR, NetWeaver,
PYL, ProgettoBosco, SIMO, SIMPPLLE, Spectrum, TEAMS, VDDT, Vista, Woodstock

Based on the knowledge management technique used the DSS tools were identified the
following categories
- Expert systems: WIS.2, SGIS, CONES, MILOR, NetWeaver, Criterium Decision Plus,
Capsis
- Simulation systems: AVVIRK-2000, FVS, HARVEST, Heureka/PlanWise, Hugin,
LEaRNForME, MAPSS, SADILOR/SAGILOR, SADMVMC, SIMPPLLE, The Forest Time
Machine, GAYA, SIMO, SADPOF, SIBYLA, LANDIS

From the aspect of participatory processes there were identified those systems in which the
participatory process was included: Example DSS (EDSS).

As the spatial DSSs were classified: AFFOREST-sDSS, CONES, Capsis, DSS for managing
forest fire casualties, DSS-WuK, EMDS, FORESTAR, Geo-SIMA-HWIND, Monsu, PYL,
SADfLOR/SAGfLOR, SGIS, TEAMS, WIS.2.

Among those tools which are free of charge belong: AFFOREST-sDSS, Capsis, MISFORM,
NED, ProgettoBosco, SADMVMC, SIMPPLLE, SIBYLA.

5. CONCLUSIONS

Forest DSSs allow the forest managers to use the advanced decision support tools,
such as expert and knowledge based systems, multi-criteria techniques as well as
communication and visualization tools. The experience with developing and applying forest
DSSs for forest management provides a solid foundation for technological innovation and
their next implementation in the practice of forest management. Here presented article
introduces the basic information from the sphere of DSS theory, the particular DSSs which
are more described on the wiki web page representing the results of FORSYS COST Action
solving. There is also introduced their classification based on the country of origin, field of
application, temporal and spatial scale and knowledge management technique used.
This article provides the first information about web portals introducing the basic
terminology, theory related to the particular components of DSS as well as the its application
at all.

197

6. ACKNOWLEDGEMENT

This work was supported by the VEGA Grant Agency of the Ministry of Education,
Science, Research and Sport of the Slovak Republic, under the contracts no. VEGA
1/0764/10, VEGA 1/0313/09. Special thanks belong to the COST Action FP 0804
FORSYS.

7. REFERENCES

Armstrong, M. P., 1993. Perspectives on the development of group decision support systems
for locational problem solving. Geographical Systems 1: 6981.
Densham, P. J, 1991. Spatial Decision Support Systems. (Maguire, D. , Goodchild, M. &
Rhind, D. , Eds.). Harlow, Essex, England : Longman Scientific and Technical.
Densham P. J., Armstrong M P, 1987. A spatial decision support systems for location
planning: design, implementation and operation. Proceedings of AUTOCARTO 8.
ACSM/ASPRS. Bethesda Maryland, pp. 112-121.
Holsapple, C. and A. Whinston, 1996. Decision Support Systems: A Knowledge-Based
Approach, Minneapolis/St. Paul, MN: West Publishing.
Keen, P. G. W., 1977. The Evolving Concept of Optimality: Multiple Criteria Decision
Making, Starr, M.K., and Zeleny, M., eds., New York, North-Holland.
Reynolds, K.M., and D.L. Schmoldt, 2006. Computer-aided decision making. Pages 143-169
in Shao, G. and Reynolds, K.M., eds. Computer applications in sustainable forest
management. New York: Springer.
Sprague, R. H., & Watson, H. J., 1986. Decision support systems: Putting theory into practice.
New Jersey: Prentice Hall.


Address of authors
Ing. Andrea Majlingov, PhD.
Department of Fire Protection, Faculty of Wood Sciences and Technology,Technical University in Zvolen
T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia
e-mail: amajling@vsld.tuzvo.sk
Ing. Maro Sedliak
Department of Forest Management and Geodesy, Faculty of Forestry, Technical University in Zvolen
T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovakia
e-mail: sedliak@vsld.tuzvo.sk















198

AHOV VLASTNOSTI PECILNEHO LESNHO KOLESOVHO
TRAKTORA V LESNOM TERNE

TRACTION PROPERTIES OF SPECIAL FOREST WHEELED
TRACTOR IN THE TERRAIN

JURAJ MIKLE, MILAN MIKLE

Abstract
Traction properties are treated in special forest tractors used for wood skidding. The basic parameters traction
driving force overcoming the rolling resistance are described; these parameters are applicable only if the data on
wheel slip are given. Gradeability is given maximum angle of slope
max
, maximum load are determined using
the limiting criteria as follows: engine power, adhesion conditions, weight distribution and geometric design of
the tractor. This article also deals with problems of measuring the relationship between the traction force and
slippage, traction power, speed of work, of terrain vehicles tractors, especially the instantaneous of these
quantities.

Key words: forest machinery, tractors, traction properties

Problematika ahovch vlastnost je veobecne znma a pomerne vemi dobre
rozpracovan u ponohospodrskych traktorov. Aj ke pecilny lesn traktor pracuje tie na
poddajnej podloke, vyskytuj sa pri vyetrovan ahovch vlastnost pecifik, na ktor je
v lnku predovetkm zameran pozornos. Pri rozbore s vyetrovan hlavne monosti
LKT (pecilny lesn kolesov traktor) v lesnom terne na zklade jeho hmotnostno-
geometrickch parametrov.
V rmci experimentu boli vykonan tandardn ahov skky pecilnych lesnch
kolesovch traktorov slovenskej vroby LKT-81 a LKT 120B (bezvzkov pribliovanie).
ahov charakteristika je vemi eln ako technick podklad pre koncepcie traktoru a jeho
konkrtnych zostv. V rmci OECD pri skanie traktorov sa ahov vlastnosti traktorov
merali na betnovej drhe pri prostom ahu. Preto by bolo idealistick povaova vsledky
uritej ahovej skky za reprezentciu vlastnost traktorov v inch zostavch a na inom
povrchu.

1. AHOV VLASTNOSTI LKT

Doteraz publikovan prce z tejto oblasti s zameran na teoretick vpoet alebo
meranie ahovch vlastnost prevane univerzlnych traktorov. Zvislos, ktor
charakterizuje stroj (traktor) ako celok, od uritej podloky je mon jednoducho upravi na
vzah medzi hnacou (obvodovou) silou na samotnom hnacom strojenstve a medzi preklzom
a konene na vzah medzi siniteom zberu (pomer hnacej sily k zaaeniu hnacieho
strojenstva-tia) a preklzom. To veobecne charakterizuj zberov schopnosti hnacieho
strojenstva bez ohadu na stroj.

Defincia velin
Skr ako pristpime k vyetrovaniu ahovch vlastnost LKT definujeme niektor
zkladn veliiny:
F
x
- zloka celkovej ahovej sily, rovnoben s povrchom drhy,
H
i
- hnacia sila na i-tej (i = 1, 2 .....) nprave definovan vzorom [4],
H - celkov hnacia sila LKT,
T
i
- posuvn sila na i-tej nprave, sila prenan osou npravy na rm,
R
i
- celkov odpor valenia i-tej npravy,
199

R - celkov odpor valenia LKT,
G - celkov tia LKT,
Z
i
- tlakov sila (normlov reakcia) jednej npravy,
F
x
/G - mern ahov sila,
H/G - mern hnacia sila C
m
,
H
i
/Z
i
- sinite zberu
i
,
T
i
/Z
i
- sinite ahu
i
_ ,
R/G, R
i
/Z
i
- sinite valenia
i
, .

Vzahy medzi definovanmi veliinami s tieto:
( )

= + = + = + =
i i i i i x
H R T R T R F H (1)
i i i i i i
_ _ = + = (2)
Preklz je definovan drhou, ktor prejde hnacie koleso na uritej podloke pri
otoen o jednu otku, bez hnacej sily (l
0
) a pri prenose hnacej sily (l):
0
l
l
l = o (3)
Hnacia sila na stynej ploche hnacieho strojenstva a podloky je vyvolan hnacm
momentom. Prca tohoto momentu na jedno otoenie hnacieho kolesa s prihliadnutm na
mechanick innos q t
h
M 2 kompenzuje prcu vntornho odporu valenia
p d
R r t 2
a prcu hnacej sily H r
d
t 2 . Z podmienky rovnovhy vyplva:
H r R r M
d p d h
+ = t t q t 2 2 2

Pre vekos hnacej sily plat:
p
d
h
R
r
M
H

=
q
(4)

Celkov odpor valenia R sa u kolesa s pneumatikou sklad z vonkajej R
t

a vntornej R
p
zloky, ktor vznikaj vplyvom pecifickch strt vo vlastnom hnacom
strojenstve. Straty, ktor s vak zvisl od prenanho hnacieho momentu, je treba zahrn
do mechanickej innosti hnacieho strojenstva q .
Vo vpotoch sa asto pouva priblin defincia: hnacia sila H je pomer hnacieho
momentu M
h
k innmu (valivmu) polomeru kolesa r
d
. Vntorn odpor valenia sa pripota
k vonkajiemu a tvor s nm celkov odpor valenia.
Pri ahovch skkach ternnych vozidiel, ktor sa vykonvaj zsadne na rovine,
nemono dosiahnu nulov preklz. Pri ahovej skke sa meria zvislos medzi ahovou silou
F
x
a relatvnym preklzom o ' . Tento relatvny preklz sa potom prepotava na (skuton)
preklz o . Hnacie koles meranho stroja maj pri nulov jazde preklz zodpovedajci hnacej
sile H, ktorej vekos je rovn stu vonkajieho odporu valenia hnacch kolies a celkovho
traknho odporu (vleen koles). Tto metda je pri meran v terne veobecne platn pri
aplikcii na rzne ternne vozidl.
Skuton preklz pri vyjadren pomocou otok kolies n (s hnacou silou) a n
0
(bez
hnacej sily) hnacieho kolesa na rovnakej drhe s
0 0
n l n l s = =
dosadenm
n
n
l l
0
0
/ = do rovnice (3) dostaneme
200

n
n n
n
n
0 0
1

= = o (5)
Meran stroj mus by pred skkou prehriaty. an zariadenie s dynamografom
m psobi pokia mono vodorovne. ahov vlastnosti ternneho vozidla alebo zberov
vlastnosti hnacieho mechanizmu sa obtiane definuj, o komplikuje ich meranie. Sem patr
hlavne preklz, polomer valenia, hnacia sila a odpor valenia.

2. ANALZA VYBRANCH VELIN LESNHO TRAKTORA

Najprv budeme vyetrova svahov dostupnos dan uhlom svahu
max
o , limitovan
vkonom motora, priom uvaujeme s maximlnym toivm momentom motora M
max
.
Vtedy meme napsa:
( )
max max max
sin cos
1
o o q + = G
r
i M
d
p
(6)

Kde:
a
max
- maximlny uhol sklonu svahu,
M
max
- maximlny toiv moment motora,
i
p
- celkov prevodov pomer prevodovho strojenstva,
q - celkov mechanick innos hnacieho strojenstva,
d
r - inn polomer hnacieho kolesa,
G - tia traktora,
- sinite valenia.

Ak vraz
d p
r i M /
max
q vydelme tiaou traktora, dostaneme mern hnaciu silu C
m

m m m
C
max, max,
sin cos o o + = (7)

Zo vzahu (6) urme uhol svahu
max
o v idelnych podmienkach; daj vak aj
napriek tomu poskytne obraz o svahovej dostupnosti traktora limitovanej vkonom motora
traktora:
( ) ( )
1
1
sin
1
1
cos
2
2
1
2
2
1
max,
+
+
=
+
+
=


o
m m m m
m
C C C c
(8)
Vzah (7) sme dostali vyrieenm kvadratickej rovnice. Na obr. 1 je vynesen
zvislos uhla svahu
max
o od sinitea odporu odvaovania pri rznych kontantnch
hodnotch mernej hnacej sily C
m
. Pri rozbore vzorca (7) mus by vraz pod odmocninou
v itateli: 0 1
2
> +
m
C . Z toho vyplva, e veliina mernej hnacej sily 1
2
+ s
m
C . Tm
dostvame vymedzen oblas hodnt C
m
, ke svahov dostupnos traktora je limitovan
vkonom motora (obr. 2).
201

Obr. 1 Svahov dostupnos traktora limitovan vkonom motora.
Obr. 2 Oblas hodnt Cm, ke svahov dostupnos je limitovan vkonom motora.

al prpad budeme vyetrova, ke svahov dostupnos je limitovan adhziou
medzi podlokou a traktorom. Vtedy meme napsa rovnicu:

( )
a a a
G G
max, max, max,
sin cos cos o o o + = (9)
kde:
a max,
o - maximlny uhol svahu limitovan adhziou.

Rieenm rovnice (8) dostaneme:
( ) _ o
1 1
max,

= = tg tg
a
(10)
kde: _ - sinite ahu.

Na obr. 3 je vynesen zvislos uhla svahu
a max,
o od sinitea ahu _ . Z grafu
vidie, e (teoreticky) maximlny uhol limitovan adhznymi podmienkami je 45.
V relnych podmienkach pri priaznivch adhznych podmienkach (lesn cesta hlinit,
hlinitopiesit such) sa sinite ahu pohybuje v intervale 0,6 0,7, z oho potom vyplva
uhol
a max,
o = 30- 35, v nepriaznivch adhznych podmienkach (lesn cesta hlinit,
hlinitopiesit mokr) . 25 20 5 , 0 4 , 0
max,
= =
a
o _ A konene pre plnos, svahov
dostupnos (uhol
p max,
o ) uruje aj celkov hmotnostno-geometrick rieenie traktora (poloha
aiska), to znamen, e pri svahu vom ako
p max,
o djde k prevrteniu traktora. Uhol
svahu
p max,
o pri statickom rieen dostaneme z rovnice:
p T p
G h G l
max, max, 1
sin cos o o = (11)
T
p
h
l
tg
1 1
max,

= o (12)

kde:
l
1
- vzdialenos aiska traktora od osi zadnej npravy (vzdialenos je v podstate zhodn
so vzdialenosou k bodu okolo ktorho dochdza k preklpaniu traktora),
h
T
- vka aiska traktora.
202

Pri urovan uhla
p max,
o je, ako vidme rozhodujci pomer
T
h
l
1
, ktor sa pohybuje
u sasnch traktorov v rozmedz 1,0 1,7 o zodpoved uhlu svahu 45- 60(obr. 4).
Obr. 3 Svahov dostupnos traktor limitovan adhznymi podmienkami medzi
podlokou a traktorom.
Obr. 4 Svahov dostupnos limitovan hmotnostno-geometrickm rieenm traktora.


3. ROZBOR VZJOMNHO SILOVHO PSOBENIA LESN TRAKTOR KMENE

V tejto asti vykonme analzu silovho psobenia na kmene a LKT poas
opercie pribliovania v polozvese. Najprv pristpime k vyetrovaniu silovho psobenia na
zvzok kmeov. Na obr. 5 je schma silovho psobenia na kmene pri pribliovan
v polozvese. Pri dke kmeov l
L
urme polohu aiska zvzku kmeov pomocou sinitea
k
e
(urenie psobiska sily Q). Potom z podmienky rovnovhy sl a momentov v rovine
meme odvodi tieto rovnice:
0 cos cos sin = + | o o F R f R
k k
(13)
0 sin cos sin = + Q R f R F
k
o o | (14)
( ) ( ) ( ) o | o | o + O = + O + + O cos sin sin cos cos F F Q k
e
(15)
Kde:
Q - tia nkladu (kmeov),
F - sila v lane navijaka traktor,
R
k
- reakcia psobenia na zvzok kmeov od podloky,
o - uhol sklonu svahu,
| - uhol sklonu lana traktora voi horizontle,
O - uhol sklonu kmeov voi ternu,
f - sinite vlenho odporu kmeov.

203


Obr. 5 Schma silovho psobenia na pribliovan kmene v polozvese LKT

Z rovnc (12) a (13) urme silu v lane F:

( )
0 0
sin cos
cos sin
| |
o o
f
f Q
F
+
+
= (16)

pritom o | | =
0
.
pravou rovnc (14) a (15) dostaneme uhol sklonu lana | :
( )
( )
(

)
`

O +
+

=

o
o
o
| tg
f tg
tg f k
k
tg
e
e
1
1
1
1
(17)

Jednoduchou pravou rovnice (15) meme uri aj tia pribliovanch kmeov
(nklad) Q, pri danej vekosti sily v lane
( )
o o
| |
sin cos
sin
0 0
+
+
=
f
f F
Q (18)
Z obr. 5 vidme, e ak 0 = O , rovnice (12), (13) sa nemenia, ale mus plati (aby
kmene boli na zemi):
o | o | o cos sin sin cos cos F F Q k
e
) + (19)

Pre dan prpad urme F aj z rovnice (15), resp. Q z rovnice (17), pritom vak pre
silu v lane (ako vyplva z nerovnosti (18) mus plati e:
0
sin
cos
|
o Q k
F
e
( (20)


4. VSLEDKY EXPERIMENT

ahov skky traktora LKT 81
Traktor LKT 81 je uren na vzkov pribliovanie dreva. Na skky bol pouit
traktor vybaven radlicou a ochrannm ttom. Psobisko ahovej sily bolo v osi kladky
lanovho kozlka, smer psobenia sily k vodorovnej rovine bol 35. Tabukov a grafick
spracovanie je v tab. 1 a na obr. 6. meran boli prv 3 prevodov stupne. Pri meraniach boli
zapnut pohony vetkch hydrogenertorov.


204

ahov skky traktora na betnovom povrchu
Druh skobnej drhy: betnov vozovka
Sinite valivho odporu: = 0,025
Poloha ovldacej pky regultora: pln otky motora
Palivo: motorov nafta letn poda STN 65 6506
Olej motorov: M5 AD
prevodov: PP 90
Vka anho bodu: cca 1850 mm
Vzdialenos od osi zadnch kolies: 680 mm
Smer psobenia ahovej sily: 35
Hmotnos traktora: 6890 kg
Vertiklna statick reakcia predn nprava: 42,67 kN
zadn nprava: 24,92 kN
Rozmery pneumatk predn 16,9/14 30 10 PR
zadn 16,9/14 30 10 PR
Tlak v pneumatikch prednch: 150 kPa
- zadnch: 150 kPa

Tab. 1 Najv ahov vkon
Prevodov
stupe
Vkon
[kW]
ahov
sila [kN]
Rchlos
[m.s
-1
]
Preklz
[%]
Mern
spotreba
paliva
[g.kwh
-1
]
Atmosfer. podmienky
Teplota
vzduchu
[C]
Relatvna
vlhkos
[%]
Tlak
[kPa]
1 30 37,5 0,8 16 480 14,6 56 94,76
2 33,2 19,7 1,68 5 434 21,2 38 94,69
3 32,7 12,2 2,68 2,4 440 19,4 56 94,70

Vsledky ahovch skok na betnovej vozovke analogick charakter.

ahov skky traktora LKT 120 B
Traktor LKT 120 B je uren na bezvzkov pribliovanie dreva. Traktor bol vybaven
radlicou a klietinami. Prevodov strojenstvo: hydrodynamick meni, tvorstupov
prevodovka, hnacie npravy so samosvornm diferencilom. Pri meraniach boli vypnut
nepotrebn pohony. Psobisko zaaovacej sily bolo zvolen v otonom ape klietin
(drapku). Vsledky meran s v tab. 2 a na obr. 7.
Skky na betnovom povrchu
Pruh skobnej drhy: betnov vozovka, s. val. odporu = 0,031
Poloha ovldacej pky regultora: pln otky motora
Palivo: motorov nafta letn poda STN 65 6506
Olej motorov: M5AD
- prevodov: PP 90
Vka anho bodu: cca 2100 mm
Vzdialenos od osi zadnch kolies 1520 mm
Smer psobenia ahovej sily: 320
Hmotnos traktora: 10650 kg
Vertiklny statick reakcia predn nprava: 62,78 kN
- zadn nprava: 41,69 kN
Tlak v pneumatikch prednch: 150 kPa
- zadnch: 150 kPa

205



























Obr.6 ahov charakteristika traktora LKT 81 Obr. O br. 7 ahov charakteristika traktora LKT 120 B na
betnovej vozovke na betnovej podloke


Tab. 2 Najv ahov vkon
Prevodov
stupe
Vkon
[kW]
an
sila [kN]
Rchlos
[m.s
-1
]
Preklz
[%]
Mern
spotreba
paliva
[g.kwh
-1
]
Atmosfrick podmienky
Teplota
vzduchu
[C]
Relatvna
vlhkos
[%]
Tlak
[kPa]
1 40,2 49 0,82 12 14,4 80 95,4
2 44,1 25 1,76 5,5 18,1 55 95,4
3 43,2 12 3,6 3,2 18,1 55 95,4

ZVER

Skan lesncke traktory maj niiu innos ako ponohospodrske traktory. To je
zrejme spsoben pouitm hydrostatickch pohonov.
Vplyvom uchytenia ahovej sily, ktor zodpoved podmienkam pri nasaden traktora
v prevdzke sa dosiahne men preklz. Maximlna sila nie je limitovan stopercentnm
preklzom, ale riaditenosou traktora.


LITERATRA
Greenko, A., 1994.Vlastnosti terennch vozidel, VZ Praha, 1994, s. 115
Mikle, M.; Holk, J.; Mikle, J..2010. Projektovanie a vpoet lesnch strojov, Technick
univerzita vo Zvolene, 2010, s. 200, ISBN 978-80-228-2096-7

Adresa autorov:
Ing. Juraj Mikle, PhD., Prof. Ing. Milan Mikle, DrSc.
Katedra lesnej a mobilnej techniky, Fakulta environmentlnej a vrobnej techniky,
Technick univerzita vo Zvolene
206

VYBRAN POSTUPY SPRACOVANIA NHODNCH AIEB

SELECTED PROCEDURES FOR PROCESSING OF INCIDENTAL
FELLING

MAREK PAZDERA ,VLADO GOGLIA, PETER POLAKOVI

Abstract
The work deals the procedures for processing of the selected incidental felling, describes the security conditions
that must be followed in such cases. It further describes specific cases of individual situations, which occur most
frequently. Movies of examples are documented in a presentation on the CD medium.

Key words: the incidental felling, workflows, movies
Kov slov: nhodn aba, pracovn postupy, filmy


VOD

Nhodn aby predstavuj vznamn podiel aieb na Slovensku, o sa tka ich
plonho rozsahu, ale aj objemu. V roku 2009 inil tento objem 60,4 % objemu vetkch
aieb (Zelen sprva 2010). Vzhadom na takto mnostvo musme pristupova k ich
spracovaniu s osobitnm prstupom, o sa tka legislatvnych, ale aj ekologickch,
ekonomickch a technologickch podmienok.
Prspevok je zameran na vybran pracovn postupy pri spracovan nhodnej aby,
pozostva z prehadu jednotlivch postupov spracovania nhodnch aieb a je doplnen ich
videosekvenciami, ktor sa nachdzaj v prezentcii na priloenom CD mdiu.

PROBLEMATIKA

Pri nhodnch abch bvaj kmene stromov spravidla spojen s koreovou asou,
ktor je zo zeme vytrhnut a tvor tzv. koreov kol (obr. 1).

Obr. 1. Koreov kol

Pri spracovan kalamity je potrebn vykona fyzicky nron a nebezpen prce. Aby
bolo mon drevo zachrni, je spravidla nutn realizova prce rchlo, pritom vak nesmie
by ohrozen bezpenos tch, ktor ich vykonvaj.
207

S prenosnou reazovou plou je treba pracova tak, aby nedolo k pokodeniu dreva
a predovetkm aby bolo minimalizovan nebezpeenstvo vzniku razu.
Spracovane vvratov vyaduje vek sksenosti a dobr a premyslen organizciu
prce. Prve z dvodov obtianosti a nebezpenosti neme by v iadnom prpade
vykonvan jednotlivcami. Monos pouitia strojov (aj jednoduchch) je vekou vhodou.
Dobr spoluprca medzi lesnm robotnkom a obsluhou stroja je bezpodmienene
nutn pokia m by zaisten bezpenos. Pokia je to mon, mal by stroj nasledova
pracovnkov a v prpade potreby zasiahnu.
Predpokladom pri spracovan vvratov je dobr plnovanie a dokonal znalos
miestnych podmienok. Pracova treba vdy s prehadom a sledova ako prce prebiehaj.
Kad piliar, ktor spracva vvraty m by vybaven pretlacou lopatkou, plou,
rukavicami chrniacimi ruky pred trieskami, helmou s ochranou zraku a sluchu, opaskom
s hkom, meracm psmom a nonicami, lekrskym materilom pre prv pomoc, odevom so
signlnou farbou, nohavicami s ochranou proti porezaniu, topnkami s protimykovou
podrkou a vystuenou picou, klinom, obrackom zavesench stromov, druhou
vkonnejou plou, ak je porast vieho vzrastu.
Pri spracvan vvratu sa vdy zana pracova na strane tlaku a kme sa zabezpe
proti roztiepeniu spnaom kmeov (obr. 2).

Obr. . 2. Spna kmeov

Pri spracovan skupiny vvratov (hromady, zvaly alebo bdy) sa zana od
poslednho pa ku korunm stromov.
Pracovn proces meme rozdeli do nasledujcich ast:
Pracova v smere od okraja kalamitiska z vonkajieho okraja do stredu
Nikdy nevstupova na spadnut kmene ani medzi ne a udrova si von stupov cestu
Z dvodu bezpenosti sa mus pracova zhora dole a pritom postupova poda nasledujcich
krokov:
1. naklonen a vyvrten stromy
2. zlomen stromy
3. leiace stromy
4. zlomy kmeov (tompy)
208

Ak sa pracuje zhora dole, vyahovan s najprv naklonen stromy, tieto s
nebezpen a preto sa zana nimi. Pri prci je nevyhnutn postupova opatrne. Najprv je
potrebn urobi rez v tvare psmena V (obr. 3). Je iaduce, aby sa linky psmena V navrchu
krili. Pre bezpenos je dleit, aby zvieran uhol tvoril max. 90, ostrej uhol je ete
vhodnej.


Obr. . 3. V-rez

Ak sa jedn o nadrozmern kmene, alebo kmene s hrbkou vou ako je technologick dka
lity odpora sa postup zobrazen na obrzku (obr. 4).

Obr. . 4. Postup vedenia jednotlivch rezov pri oddeovan koreovho kola od kmea

Zlomen stromy, na ktorch ostali ete zvyky vetiev mu by nebezpen.
Vyahovat' stromy pred odvetvenm nie je mon. Vetvy musia by najprv odrezan,
bezpenos je tu najdleitejia, nesmie sa reza cez ruku.
Zavesen stromy v blzkosti pracoviska mu by nebezpen, treba dba na to aby,
boli najprv uvonen.
Pri plen je nutn postavi sa na sprvnu stranu a reza niekokmi rezmi tak, aby
nedolo k zovretiu ply v reze.
Ak sa jedn o leiace a takmer padnut stromy, predstavuj stromy leiace cez ne
najvie nebezpeenstvo.
Najbezpenejie je odrezanie kmea nad koreovm kolom. Zana sa reza
zospodu, na strane tlaku (obr. 5). Pri rezan je treba pozorne sledova rez. Na om je zavasu
vidie, i sa kme pohybuje a i nehroz zovretie ply. Treba pota s tm, e kme sa me
209

po odrezan vymrti, preto si treba udrova stupov cestu. Pokia hroz nebezpeenstvo, e
by as kmea s koreom mohla padn dopredu, teda na piliara, treba reza v dostatonej
vzdialenosti od koreovho kola, aby nedolo k ohrozeniu piliara. Pokia je k dispozcii
mechanizan prostriedok, je vhodn urobi rez vo vej vzdialenosti (dka prvho vrezu
plus vka pa) a przemkov as spli a po postaven stromu mechanizanm
prostriedkom (obr. 6). V prpade, e nie je k dispozcii iadny stroj, je vdy nutn vies
prieny rez minimlne vo vzdialenosti rovnajcej sa priemeru koreovho kola, ktor
zabrauje, aby koreov kol padol dopredu. Po odrezan vvratov sa maj koreov kole
vrti do pvodnej polohy, najvhodnejie lanom traktora. Nikdy sa nesmie z dvodu
spornosti ohrozi bezpenos.

Obr. . 5. Vymedzenie ahovej a tlakovej zny Obr. . 6. Postavenie koreovho kola pomocou navijaka

Vobu miesta a postupu prieneho delenia (rezu) treba robi s ohadom na pnutie v
kmeni. Ak je pnutie mal, sta normlny protirez. Pri strednom pnut je vhodn otvoren
protirez a pri silnom pnut je najlepie voli metdu v tvare psmena V.
Nikdy sa nesmie pracova bez uvenia, posdenia situcie, prcu je nevyhnutn vykonva
v kude, ni neriskova. Neodmysliten je obhliadka pracoviska a naplnovanie prce,
postupova z vonkajej strany dovntra a zhora dole.
Naklonen stromy alebo stromy s vonkajm nedorezom priene deli rezom v tvare
V. Leiace stromy je vhodn krti prienym rezom. Pri leiacich stromoch treba uri
sprvny postup a miesto s ohadom na pnutie v kmeni (otvoren protirez, rez v tvare psmena
V).

ZVER

Podstatou prspevku je popis a nsledn demontrcia vybranch postupov pri
spracovan nhodnch aieb v podobe videoukok. Uveden videoukky vznikli poas
rieenia projektu KEGA . 3/6429/08 "Integrcia obsahu a truktry predmetov z oblasti
ergonmie, bezpenosti a ochrany zdravia pri prci v tudijnch programoch na LF a DF TU
Zvolen", prca bola podporovan Agentrou na podporu vskumu a vvoja na zklade
zmluvy . LPP-0420-09 Analza bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch rizk pri
spracovan lesnej biomasy na energetick ely, Ministerstvom kolstva Slovenskej republiky
v rmci rieenia grantu VEGA 1/0764/10- Vskum princpov a metd preczneho lesnctva a
COST Action FP 0902 Development and harmonization of new operational research and
assessment procedures for sustainable forest biomass supply.


POUIT LITERATRA

Moravk, M. a kol., 2010. Sprva o lesnom hospodrstve v Slovenskej republike 2010
(Zelen sprva). Bratislava, MP SR a NLC-LV Zvolen, 102 s.
210

Pazdera, M., 2009. E-learningov vzdelvac program pre kurzy obsluhy prenosnch
reazovch pl, diplomov prca, 108 pp.
Suchomel, J., Belanov, K., Vlkov, M., Ivan, ., 2008. Analza pracovnch razov v Lesoch
SR, .p. TU Zvolen, 135 pp. ISBN 978-80-228-1979-4
Suchomel, J., Slank, M., Gejdo, M., 2006. Vzdelvac program obsluhy prenosnej reazovej
ply v abe dreva [elektronick zdroj], Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene
Suchomel, J., Slank, M., Gejdo, M., 2010. Vzdelvac program rozvoja princpov
humanizcie a zsad bezpenosti a ochrany zdravia v lesnctve I. [elektronick zdroj].
Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene
Suchomel, J., Slank, M., Gejdo, M., Pazdera, M., 2010. Vzdelvac program rozvoja
princpov humanizcie a zsad bezpenosti a ochrany zdravia v lesnctve II.
[elektronick zdroj]. Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene

Adresa autorov:
Ing. Marek Pazdera, KLM, LF Technick univerzita Zvolen, pazdera@vsld.tuzvo.sk
Prof. dr. sc. dr. h. c. Vlado Goglia, Department of Forest Harvesting, Faculty of Forestry, University of Zagreb,
Croatia, goglia@sumfak.hr
PaedDr. Peter Polakovi, PhD., KPO, DF Technick univerzita Zvolen, polakov@vsld.tuzvo.sk


























211

HODNOTENIE KOMBINOVANEJ TECHNOLGIE NA BZE
HARVESTERA KAISER S2 NASADENEJ PRI ODSTRAOVAN
PODKRNIKOVEJ KALAMITY

EVALUATION OF COMBINED TECHNOLOGY BASED ON THE
KAISER S2 HARVESTER DURING SANITATION OF BARK BEETLE
CAUSED SALVAGE FELLING

JOZEF SLUGE

Abstract: The paper deals with performance evaluation of wheeled - walking harvester Kaiser S2, in mountains.
The harvester worked in terrain with slope of 70 % as a part of combined technology, which was used to process
the timber from incidental felling caused by the bark beetle. Time consumption of individual work operation and
for whole work cycles was recorded using camcorder. The paper presents results about correlation between
recorded time consumption and dimensions of felled trees. The contribution also evaluates negative impacts of
technology to forest soil. Pedocompaction was measured through penetration resistance. Finally, the results are
changed into practical suggestions which may decrease negative impacts of technology.

Key words: harvester Kaiser S2, combined technology, pedocompaction.

1. VOD

Na Slovensku sa nachdza viac ako 50% zsob drevnej suroviny v porastoch so
sklonom vm ako 41%. V tchto horskch oblastiach musia v sasnosti lesnci
a obhospodarovatelia lesov zpasi s novodobm problmom, a to odumieranm smren.
Zvyajne bvaj svisl smrekov porasty prvotne pokoden abiotickmi kodlivmi
initemi (vietor) a nsledne biotickmi, podkrnym hmyzom. Pri oneskorenom spracovan
kalamity dochdza k jeho masvnemu premnoeniu a expanzi aj do okolia, oho nsledkom
je len alie zvovanie vmery porastov postihnutch podkrnikovou kalamitou. Tto
kritick situcia si vyaduje urchlen odstraovanie kalamity. Na tento el s vhodn
a dobre sa osvedili vysokovkonn viacoperan technolgie na bze harvesterov alebo ich
kombincie (FERENK 2008). Konkrtne harvestery na kolesovo-krajcom podvozku s
schopn prekonva vek ternne nerovnosti, extrmne prekky alebo stre vaka svojej
pecilnej kontrukcii. Doku prekonva aj svahy so sklonom vm ako 100%
a v porovnan s inmi typmi harvesterov sa tieto stroje vyznauj relatvne nzkou
hmotnosou. No kad abov technolgia vplva na ostvajci porast aj negatvne, a to
pokodzovanm ostvajceho porastu, podrastu a porastovej pdy. Hlavne pokodenie
na ostvajcom poraste, ako je oder koreovch nbehov a spodnej asti kmea, me
spsobi infekciu drevokaznmi hubami a tm vznik hniloby, o m za nsledok okrem
znenia kvality drevnej hmoty aj alie oslabenie porastu pred abiotickmi vplyvmi. Pri
pokoden pdy sa okrem erzie prihliada hlavne na jej zhutnenie, m djde k zneniu
kapilrnej schopnosti, z oho vyplva hrozba nslednho vzniku vodnej erzie a strate na
prrastku drevnej hmoty.
Cieom prspevku je zisovanie vkonnosti kombinovanej technolgie na bze
harvestera Kaiser S2 a hodnotenie negatvnych aspektov prce harvestera na porastov pdu.

2. MATERIL A METDY
Vlastn merania sa uskutonili v pohor Nzke Tatry, LHC Demnov, v poraste 819.
Vykonvalo sa tu odstraovanie nsledkov podkrnikovej kalamity za pomoci prenosnej
reazovej ply (PRP), harvestera Kaiser S2 a pecilneho lesnckeho kolesovho ahaa
212

(LKT 81T) s pouitm metdy surovch kmeov. Taxan charakteristiky porastu z dajov
z LHP s v tab. 1.


Tab. 1 Taxan charakteristiky porastu 819
Drevina Zastpenie
Vka
(m)
Hrbka
(cm)
Objem (m
3
) Bonita Zsoba m
3
(1ha) Zsoba celkom (m
3
)
SM 50 18 27 0,41 24 173 1072
JD 30 15 25 0,34 20 73 454
BK 20 18 28 0,48 24 68 423

Vek porastu bol 105 rokov, priemern sklon dosahoval 70%. Pda bola miestami
skalnat, ternny typ 10, nadmorsk vka 980 1020 m.n.m..

2.1 Zisovanie vkonnosti kombinovanej technolgie

Vkonnos technolgie sa zisovala za pomoci metdy videochronometre
a vyhotoven videozznam sa nsledne alej spracovval v kancelrskych podmienkach.
Jednotliv pracovn kony sa evidovali s presnosou na p stotn minty a na ich celkov
vyhodnotenie sa vyuila regresn a korelan analza.

Pri prci harvestera sa merali nasledovn pracovn kony:
t
A121
prejazd harvestera po poraste [m, min],
t
A122
nastavenie polohy hydraulickho manipultora [min],
t
A123
spiovanie [min],
t
A124
odvetvovanie [min],
t
A125
in prce hydraulickho manipultora [min],
t
A126
in prce harvestera [min],
T prestvky, ostatn [min].
Pri urovan spotreby asu na jednotliv pracovn opercie zohrval dleit lohu tzv.
deliaci bod, ktor nm uroval koniec pracovnho konu.

Pracovn zmena trvala tandardne 8 hodn. Spiovanie hrubch stromov bolo
motomanulne s PRP, odvetvovanie stromov harvesterom, ktor zrove koncentroval
vyroben surov kmene pre LKT. Splen stromy, ktor sa nenachdzali v pracovnom
priestore hydraulickho manipultora (dosah 8 m), si harvester priblil prostrednctvom
navijaka umiestnenho v prednej asti stroja (obr. 1). Pribliovanie vyrobench kmeov
zabezpeovalo LKT vzkovm spsobom na odvozn miesto. Harvester o hmotnosti 10 ton
bol vybaven harvesterovou hlavicou Woody 50 (obr. 2), ktor umouje spiovanie kmeov
do max. hrbky v mieste rezu 55 cm.
Na vpoet ceny 1 m
3
vyrobenho dreva na odvoznom mieste (OM) sme vyuili daje
od prevdzkovatea stroja Salatn s.r.o. o skutone vynaloench nkladoch na jednotliv
pracovn innosti. Vzhadom na to, e sa jednalo o kombinovan technolgiu, vsledn cena
sa vypotala ako set nkladov na spiovanie prostrednctvom PRP, prcu harvestera
a sstreovanie LKT 81T.


213


Obr. 1 Navijak na harvesteri Kaiser S2 Obr. 2 Harvesterov hlavica Woody 50

2.2 Zisovanie negatvnych dopadov na porastov pdu
Vskumn plochy na zisovanie pokodenia pdy mali tvar tvorca o rozmeroch
20 20 m (obr. 3) a vytyovali sa a po skonen prce harvestera.


Obr. 3 Tvar vskumnej plochy Obr. 4 Miesta pokodenia na kmeni

Merania zhutnenia pdy prostrednctvom statickej penetrcie penetrometrom
Pentrologer Set (obr. 4) od firmy Ejkelkamp sa vykonvali na vskumnch plochch
v koajach, pod podperou stroja a aj na neporuenej pde v ostvajcom poraste (kontroln
merania). Pri meraniach bol pouit z titulu vyej skeletnatosti kue s plochou 1 cm
2

a uhlom 60.

3. VSLEDKY A DISKUSIA
Na dosiahnut vsledky mali nezanedbaten vplyv extrmne vrobno-technick
podmienky, v ktorch sa vykonvalo odstraovanie kalamity. Pri prci bolo potrebn
predovetkm kls draz na bezpenos a ochranu zdravia pri prci, najm z titulu zloitho
a strmho ternu.

3.1. Vkonnos kombinovanej technolgie
Harvester sa v poraste pri odstraovan kalamity pohyboval po spdnici, no poda
potreby (vvraty, skaln bral) vybooval zo svojej trasy. Jeho zl technick stav
(opotrebovan hydraulick hadice), spsoboval ast preruovanie pracovnch konov a tm
nsledn zniovanie vkonnosti. Dleit bol aj vplyv piliara s PRP, ktor do znanej miery
ovplyvoval priemern as spiovania stromov. Pohyboval sa na rovni 2,13 min.. Priemern
denn vkonnos sa pohybovala na rovni 35 m. In autori napr. SCHTTLE et al. (1997),
214

uvdzaj vkonnos psovch harvesterov v strmch svahoch pri priemernej objemovosti
0,70 m na rovni 20,5 m.h
-1
, o je pri 8 hodinovej pracovnej zmene 164 m
3
.
truktra pracovnch operci harvestera je znzornen na obr. 5. Poskytuje nm
informcie o percentulnom podiele jednotlivch pracovnch konoch stroja, na zklade oho
meme objektvne zhodnoti efektivitu prce a rozsah neproduktvnych prestojov. Najv
podiel spotreby asu zo vetkch pracovnch konov tvorilo odvetvovanie (36 %).


Obr. 5 truktra pracovnch operci harvestera Obr. 6 truktra prac. konov po zapotan asu PRP

Najni podiel tvorilo spiovanie (6 %). Tento vsledok je spsoben najm tm, e
ilo o kombinovan technolgiu, kde podstatn as spiovania vykonvala PRP. Autori
TAJBO MESSINGEROV (2010), ktor robili vskum v ihlinatom prebierkovom poraste
s harvesterom John Deere 770D, dospeli k nasledovnej truktre pracovnch konov:
manipulcia 45 %, prejazdy 26 %, prestvky 17%, spiovanie 12 %. Zisten rozdiely oproti
naim vsledkom s spsoben najm odlinosou technolgi a podmienok, v ktorch stroj
pracoval. V naom prpade toti stroj nevykonval vrobu sortimentov. Na obr. 6 je
znzornen truktra pracovnch konov harvestera spolu so zapotanm asu spiovania
PRP. truktra grafu je v tomto prpade vrazne pozmenen. Najdlhie trvajcim pracovnm
konom bolo spiovanie (55 %), ktor tak tvor viac ne polovicu pracovnho asu
potrebnho na vyrobenie jednho kusa surovho kmea.
Vzjomnm zisovanm korelanch zvislost medzi dkou trvania jednotlivch
pracovnch konov a dendrometrickmi veliinami stromov sme zistili tatisticky vznamn
zvislosti medzi asom spiovania a asom odvetvovania stromu od jeho objemu (obr. 7, 8).


Obr. 7 Zvislos asu spiovania od objemu kmea Obr. 8 Zvislos asu odvetvovania od objemu kmea

V prpade zvislosti asu spiovania od objemu kmea (obr. 7) sa hodnota
korelanho koeficienta pohybuje na rovni R = 0,8861, o je relatvne tesn zvislos.
Priebeh hodnt ovplyvuje do znanej miery stpajca objemovos kmea. Koeficient
determincie sa pohybuje na rovni R = 0,7852, z oho nm vyplva, e 79 % zvislho
znaku (t.j. as spiovania) ovplyvuje znak nezvisl (t.j. objem kmea). Priebeh hodnt m
logick postupnos (so stpajcou objemovosou narast aj hodnota asu spiovania).
spiovanie
6%
odvetvovanie
36%
in HM
10%
in
10%
prestvky
11%
prejazd
11%
nastavenie HM
16%
prejazd
5%
spiovanie
55%
nastavenie HM
8%
prestvky
5%
in
5% in HM
5%
odvetvovanie
17%
y = 0,2626x + 0,1418
R = 0,8861
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
0,9
0 0,5 1 1,5 2 2,5 3
Objem kmea (m
3
)

a
s

s
p
i

o
v
a
n
i
a

(
m
i
n
)
y = 0,239x + 0,1333
R= 0,6886
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
1,6
1,8
2
0 1 2 3 4 5
Objem kmea (m
3
)

a
s

o
d
v
e
t
v
o
v
a
n
i
a

(
m
i
n
)
215

Na zklade zistench hodnt meme poveda, e medzi asom odvetvovania
a objemom kmeov (obr. 8) existuje priemern zvislos, nadobdajca hodnoty korelanho
koeficienta na rovni R = 0,6886. Oproti predchdzajcemu grafu je o nieo niia, o je
spsoben najm tm, e so stpajcim objemom kmeov, narast aj problm s ich
odvetvovanm a manipulciou.
Logicky vznamn sa prejavila aj tesn zvislos medzi asom prejazdu harvestera
a dkou prejazdu v metroch v poraste poas prce. Stroj bol vybaven protimykovmi
reazami na vetkch tyroch kolesch, pri presune asto vyuval pomoc hydraulickho
manipultora, ktor je na konci vybaven pecilnou podpernou ptkou, ktor je dobre
viditen na obr. 2. Vo veobecnosti vak meme poveda, e as presunu aj na kratie
vzdialenosti je v prpade tchto strojov o nieo vy ako pri kolesovch typoch. Tieto
rozdiely vyplvaj na jednej strane z kontruknej charakteristiky stroja, na strane druhej
z nronosti ternnych podmienok, v ktorch stroj pracoval.
Pri hodnoten nkladovosti technolgie sa zohadovala nronos ternnych
a vrobnch podmienok. Skuton priemern objem aench kmeov na zklade zistenho
empirickho materilu sa pohybovala na rovni 1,25 m.kme
-1
. Priemern vzdialenos
sstreovania sa pohybovala na rovni 400 m.

Tab. 2 Zkladn cenov kalkulcie pri objemovosti kmeov 1,00 m a viac
Pracovn opercia Kalkulovan cena .m
-

Spiovanie prostrednctvom PRP (stromov metda) 1,21
Harvester (spiovanie, odvetvovanie celch kmeov) 9,76
Sstreovanie kmeov LKT 81T 3,81
Celkov cena kombinovanej technolgie 14,78

Kalkulovan cena kombinovanej technolgie (tab. 2) dosahuje relatvne priazniv
hodnotu (14,78,- .m
-3
). Tento jav je spsoben tm, e dodvate prc pracoval vo svojich
porastoch so svojimi strojmi, ktor u boli po odpisovej dobe. V prpade dodvateskch
sluieb pre in subjekty, by bola tto cena urite vyia. V porovnan s inmi autormi, napr.
SCHTTLE et al. (1997) uvdza nkladovos psovho harvestera IMPEX 1650 T
Knigstiger pri objeme strednho kmea 0,70 m na rovni 7,82,- .m
-
, priom nm vyla
o 1,94,- .m
-
vyia hodnota. Podobne aj WEIXLER et al. (1999) uvdza nkladovos
psovho harvestera Neuson 11002 HV pri sklone 40 % a objeme strednho kmea 0,30 m
na rovni 4,45,- .m
-
. Oproti nami kalkulovanej cene tu vznikaj urit rozdiely spsoben
najm odlinosou pouitch strojov a prrodnch a porastovch podmienok. TAJBO
MESSINGEROV (2010) zistili priame nklady na vrobu 1 m
3
dreva harvesterom na OM pri
priemernom objeme aench kmeov 1,00 m
3
a viac a pri sstreovan hore svahom 14,84,-
.m
-3
. Tento daj je podobn nami kalkulovanej cene na OM dosiahnutej kombinovanou
technolgiou, priom so stpajcim objemom kmeov, kles aj hodnota nkladov na abov
proces.

3.2. Zhutnenie porastovej pdy
Pri meran zhutnenia pdy statickou penetrciou bola meran aj jej vlhkos
vlhkomerom ThetaProbe, pretoe tto m najvraznej vplyv na jej odolnos voi
utlaniu. Stpajca vlhkos je prinou zniujcej sa odolnosti pdy proti jej stlaeniu.
Kritick obsah vlhkosti pdy je od 39,0 do 49,0% (RAAB, 1999). Pri spracovan nameranch
dajov pre vyhodnotenie penetranho odporu sme brali do vahy iba hodnoty v rozsahu od 0
do 15 cm so stpanm hodnt po 1 cm. Prinou nemonosti merania vo vch hbkach bolo
vemi skeletnat podloie. Pre koaj, podperu a porast boli vykonan 3 srie po 20 meran.
alej bola zvislos odporu pdy od hbky merania a vlhkosti podroben viacrozmernej
regresnej a korelanej analze (obr. 9), ktor potvrdila zvislos odporu pdy od hbky
216

a vlhkosti. Na odpor pdy ma vraznej vplyv hbka a potom vlhkos. Hbka aj vlhkos
ovplyvuj variabilitu zvislho znaku, ie odpor pdy. m s hodnoty vyie, zvuje sa
aj odpor pdy.

3
2,8
2,6
2,4
2,2
2

Obr. 9 Penetran odpor v zvislosti od hbky a vlhkosti Obr. 10 Priemern hodnoty penetranho odporu

Na obr. 10 je zobrazen priebeh penetranho odporu pre vetky tri meran miesta.
K najvraznejiemu zhutneniu vo vetkch hbkach dolo pod podperou stroja. Penetran
odpor na kontrolnch miestach v poraste dosahoval od hbky 3 cm vyie hodnoty, ne
penetran odpor v koaji. Tento zaujmav jav me by spsoben vyou skeletnatosou
pdy, stabilizciou stroja v poraste cez podpern ptky ako aj jeho netradinm spsobom
pohybu. V porovnan s dajmi, ktor uvdza FERENK (2009), s nami nameran daje
vyie, no napr. DVOK (2008) zistil maximlnu hodnotu a 3,4 MPa v koaji a 3,1 MPa
v poraste. Uveden autori ale vykonvali merania a do hbky 25 40 (52) cm.

4. ZVER
Dleitou informciou o vhodnosti nasadenia konkrtnej technolgie je jej vkonnos.
Kombinovan technolgia na bze harvestera Kaiser S2, PRP a LKT dosiahla pri strednom
objeme aench kmeov denn vkonnos iba 35 m
3
. Stroje boli nasaden v extrmnych
vrobno-technickch podmienkach, o sa odzrkadlilo v porovnan s dajmi inch autorov na
relatvne podpriemernej vkonnosti. V draz ne na vkonnos, tu bol kladen na BOZP.
Obhospodarovate lesa tu spene vyuil vlastn prostriedky, ktor aj napriek nie dobrmu
technickmu stavu dokzali vyprodukova priazniv cenu za m
3
dreva na odvoznom
mieste. Pokia by bol nten pre spracovanie kalamity vyui dodvateskm spsobom
naprklad poda ns vhodnejie lanov dopravn zariadenie, dolo by aj ku naveniu ceny za
m
3
vyrobenho dreva. Vsledn pokodenie porastovej pdy jej zhutnenm by bolo ale urite
menie. V naom poraste dochdzalo ku najviemu zhutneniu pod stabilizanou podperou
harvestera. Toto pokodenie je ale iba pomiestne a nehroz pri om zven riziko pdnej
erzie. Utlanie pdy kolesami v koajach na linke je v porovnan so zhutnenm v okolitom
neporuenom poraste irelevantn.
Na zklade zistench vsledkov by sme by sme navrhovali:
- pouva pri tomto harvesteri in typ stabilizanej podpery, ktor m in kontrukn
rieenie a nevytvra tak vysok tlak na pdu,
- zohadova klimatick podmienky, konkrtne mnostvo spadnutch zrok za posledn
dni, o m prostrednctvom vlhkosti pdy najvraznej vplyv na zhutovanie pdy,
- prednostne vyuva vlastn prostriedky za elom zniovania nkladov vynaloench na
pouit technolgiu,
Z
h
u
t
n
e
n
i
e

M
P
a

Hbka
Porast
Koaj
Podpera
217

- v rmci dslednej technologickej prpravy nezabda na vhodn asov a vkonnostn
synchronizciu mechanizanch prostriedkov, obzvl pri kombinovanch
technolgich.

Tto publikcia vznikla vaka podpore v rmci operanho programu Vskum a vvoj pre
projekt: Centrum excelentnosti: Adaptvne lesn ekosystmy, ITMS: 26220120006,
spolufinancovan zo zdrojov Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.

LITERATRA

Dvok, J., 2004: Harvestorov technologie a podmnky pro jejich nasazen v lesnm
hospodstv. In: Harvestorov technologie v lesnm hospodstv v rmci programu
SAPARD, Svoboda n. pou: SOU ve Svobod n. ., s. 25 37.
Dvok, J., 2008: Mechanick pokodenie a zhuten pudy pi nasadzen harvesterovch
technolgi na kalamitnch plochch, Integrovan abovo-dopravn technolgie,
Zvolen. s 25-32. ISBN 978-80-228-1916-9
Ferenk, M., 2008: Objektivizcia vrobno-technickch parametrov pre vyuitie
integrovanch technolgi aby dreva na Slovensku, Dizertan prca. TU vo Zvolene,
116 s.
Raab, S. 1999: Arbeitsverfahren fr die Pflege in der Fichte. Bericht aus der LWF Nr. 20,
Freising,86 S.
Schttle, R.; Pfeil, C.; Sauter, F., 1997: Vollmechanisierte Holzernte am Steilhang,
Raupenharvester Impex 1650 T Knigstiger - Forwarder Valmet 860 -
Kurzstreckenseilkran Ritter KSK. Forstliche Versuchs- und Forschungsanstalt Baden-
Wrttemberg, Versuchsbericht Nr. 2
Tajbo, J., Messingerov, V., 2010: truktra a spracovanie drevnej hmoty z prebierok
ihlinatch porastov v horskch podmienkach Slovenska. In Integrovan logistika pri
produkcii a vyuit biomasy. Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene, 2010. ISBN
978-80-228-2148-3, s 175-181
Weixler, H.; Feller, S.; Hamberger, J. 1999: Der Raupen-Harvester Neuson 11002 HV -
Leistung, Kosten, Pfleglichkeit. Abschlubericht, Bayerische Landesanstalt fr Wald
und Forstwirtschaft und Lehrstuhl fr Forstliche Arbeitswissenschaft und Angewandte
Informatik, 37 S.


Kontaktn adresa:
Ing. Jozef Sluge, PhD.,
Technick univerzita vo Zvolene, Lesncka fakulta,
T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen,
Slovensk republika,
e-mail: slugen1@hotmail.com,
tel. +421 455206262








218

MONOSTI VYUITIA LETECKHO LASEROVHO SKENOVANIA
PRE POTREBY PRECZNEHO LESNCTVA

USING POSSIBILITIES OF AEREIAL LASER SCANNING FOR
PRECISE FORESTRY

RBERT SMREEK

Abstract:
Airborne laser scanning is a remote sensing technique which is originally designed to measure the topography of
the Earth's surface. The airborne laser scanning can be used also in precision forestry for retrieval of tree
parameters. For retrieval of vegetation parameters the most common procedure is to calculate digital terrain
model, forma a digital surface model and calculate a normalized digital surface to represent the height of the
vegetation. So derived vegetation height model can be used as input for further vegetation analysis. Many
authors see the possibility of using airborne laser scanning in forestry inventories and retrieval of forest
characteristics. The paper will focus on possibility of using airborne laser scanning in precision forestry.

Key words: forestry, LiDAR, diameter, height

1. VOD

Cenov dostupnos hi-tech technolgi umonila ich nasadenie v oblastiach, kde to
teraz pre ich cenov nedostupnos nebolo mon. Ich nasadenie umouje zvi efektivitu
prce a takisto prina aj nov informcie. Jednou z tchto technolgi je aj leteck laserov
skenovanie, ktor m obrovsk potencil vyuitia aj v lesnctve. Nedielnou sasou definci
preczneho lesnctva je aj vyuvanie hi-tech technolgi. Poda WARKOTSCHA (2006)
preczne lesnctvo vyuva hi-tech snmacie a analytick nstroje na podporu stanovitne
zvislch ekonomickch, environmentlnych a trvale udratench rozhodnut v lesnctve.
Vyuitie dajov z leteckho laserovho skenovania v precznom lesnctve uvdzaj aj al
autori (BARE 2003, TAYLOR a kol. 2000, TAYLOR a kol. 2006). Vhodou dajov zskanch
pomocou leteckho laserovho skenovania je vysok miera automatizcie spracovania. Takto
je mon zska podrobnejie informcie z vch zem, ktor by pri zskavan klasickmi
metdami boli asovo nronejie. Vyuitiu leteckho laserovho skenovania pre lesncku
inventru sa venovalo viacero autorov (WACK a kol. 2003, ANDERSEN a BREIDENBACH 2007,
KORPELA a kol. 2007).
V praxi a v literatre sa stretvame s pojmom LiDAR. LiDAR je technolgiu
leteckho laserovho skenovania. Skratka pochdza z anglickho Light Detection and
Ranging. Prv full waveform LiDAR skener bol skontruovan u v roku 1980 a komerne
sa pouva od roku 2004, jednalo sa o LiteMapper 5600 (HUG a kol. 2004). Vyuvanie
leteckho laserovho skenovania zaalo u v roku 1970, ilo o presn urovanie prevenia
ternu (LILLESAND a kol. 2008). Dta boli zskavan len pod lietadlom v smere letu a kvli
vysokm nkladom nebola tto technolgia vhodn na zskavanie dajov na vekch
zemiach. Jednou z prvch spench aplikci bolo presn zisovanie hbky vody.
LiDAR sa vyuva na mapovanie ternu a nsledn odvodenie digitlneho modelu
relifu (DMR) a digitlneho modelu ternu (DMT). V porovnan s radarovmi systmami
a fotogrametriou poskytuje najvyiu presnos mapovania ternu. Me sa poui na
mapovanie porastovch truktr ako aj mapovanie nzkej vegetcie. Na odstrnenie umu
a tvorbu DMR a DMT sa vyuvaj rzne techniky filtrovania. Na trhu existuje viacero
programov na spracovanie LiDAR-ovch dt, napr. SCOP++, NGATE, QT Modeler,
LAStools a pod. Aj napriek silnm nstrojom filtrovania, neustle bude asi 1 % bodov zle
219

klasifikovanch (DTMaster 2009). Tieto body je potrebn preklasifikova zmenou
parametrov filtrovania alebo manulne pomocou alch nstrojov a produktov.

2. LiDAR V LESNCTVE

Najvia pozornos pri zskavan lesnch parametrov pomocou LiDAR-u bola
venovan vke. Me sa zisova vka pre porast alebo po segmentcii bodovho mraku
pre jednotliv stromy. Z dt je mon zska priemern, maximlnu vku, vku stromu,
vku nasadenia koruny a pod.
Smerodajn odchlku 1,49 m, o predstavuje 7,6 % z vky stromov na skmanej
ploche dosiahli NSSET a KLAND (2002) pri urovan vky v poraste smreka obyajnho
(Picea abies (L.) Karst.). Smerodajn odchlku 1,8 m dosiahli COOPS a kol. (2007)
v zmieanom poraste duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco) a jedovca
rznolistho (Tsuga heterophylla (Raf.) Sarg.). Pri urovan vky jednotlivch stromov
v porastoch s prevahou buka lesnho (Fagus sylvatica L.) a smreka obyajnho (Picea abies
(L.) Karst.) dosiahol HEURICH (2008) priemern odchlku medzi vkou z LIDAR-u
a meraniami v terne -0,54 m.
Vina autorov uvdza podhodnotenie vky zskanej z LiDAR-ovch dt. Toto
podhodnotenie je spsoben rozmiestnenm laserovch impulzov na korunch stromov. Na
vine korunch sa impulz neodraz od terminlu. V niektorch prpadoch me djs
k nadhodnoteniu vky. V tchto prpadoch dochdza k odrazeniu impulzov od blzkych
vych stromov (LIM a kol. 2001, FARID a kol. 2006).
Hrbku stromov je potrebn odvodzova pomocou rznych modelov. PERSSON a kol.
(2002) dosiahli vo svojej prci stredn kvadratick chybu pre d
1,3
3,8 cm. HEURICH (2008)
dosiahol stredn kvadratick chybu v rozmedz od 4,6 do 5,9 cm a v prpade prce autorov
ANDERSON a kol. (2008) bola priemern stredn kvadratick chyba 2,86 cm, najlep vsledok
bol pre jedovec kanadsk (Tsuga canadensis (Bong.) Carr.) 1,93 cm. Na vpoet hrbky d
1,3

pouil DEAN a kol. (2009) rovnicu:
d

h
BLC

h
M


kde h
BLC
je vka po nasadenie koruny, kde vkou nasadenia nebol prv iv konr,
ale zaiatok koruny a h
M
je medinov vka koruny, ktor bola v rmci ternnych meran
uren ako stredov bod medzi vkou najvyieho stromu na skusnej ploche a minimlnou
vkou nasadenia koruny korunovej vrstvy na ploche.

3. EXPERIMENTLNY MATERIL

Laserov leteck skenovanie prebehlo na ploche cca 52 km
2
na zem odtepnho
zvodu Roava, lesn sprva Betliar. Skenovanie prebehlo v septembri 2009 leteckm
laserovm skenerom Leica ALS 50-II. Dta boli poskytnut firmou Geodis Slovakia, s.r.o.
Spracovanie prebehlo v prostred SCOP++ od firmy INPHO. Na filtrovanie bol pouit
algoritmus hierarchic robust filtering uren na filtrovanie LiDAR-ovch dt.


4. ODVODENIE DMR A DMT

DMR a DMT s odvoden pomocou algoritmu hierarchic robust filtering, ktor je
uren na filtrovanie LiDAR-ovch dt. Filtrovanie prebieha v postupnch krokoch pomocou
modulov eliminate buildings, thin out, sort out, interpolate, filter. Odvodenie
DMR nevyaduje stanovenie nronej stratgie. Pomocou jednotlivch krokov sa eliminuje
um a definuje sa tolerancia pre pripojenie bodov k povrchu. Odvoden DMR je na Obr. 1.
220

Odvodenie DMT vyaduje stanovenie stratgie, ktor by dokzala eliminova budovy
a tie vegetciu. Na eliminovanie budov sli samostatn modul eliminate buildings.
V prpade vegetcie je potrebn ma body na rovni ternu v poraste. Tieto body vznikn
prienikom laserovch impulzov cez vegetan kryt. spenos a presnos vslednho DMT
zvis od potu tchto bodov a tie od nastavenia parametrov jednotlivch modulov.
Odvoden DMT je na Obr. 2.

Obr. 1: Odvoden DMR
Obr. 2: Odvoden DMT

Na zklade potreby bodov na rovni ternu v prpade odvodenia DMT pod porastom
je vhodn skenova zemie poas vegetanho kudu, kedy prenikne viacej laserovch
impulzov na rove ternu. Pre odvodenie DMR je vhodnejie vegetan obdobie, nakoko
viacej laserovch impulzov sa odraz od korn stromov a nzkej vegetcie. V prpade
opadavch drevn je tto skutonos vznamnejia ako pre neopadav dreviny. Skenovanie
DMR vo vegetanom obdob plat najm pre urovanie vky vegetanho krytu (WAGNER
a kol. 2004).

5. URENIE VKY OBJEKTOV NAD ROVOU TERNU

Pre urenie vky objektov nad rovou ternu, napr. vku porastu, je potrebn
odta DMT od DMR. Ako bolo spomenut vyie, pre lepie vsledky je vhodn poui
DMT z obdobia vegetanho kudu a DMR z vegetanho obdobia. Vsledkom bude
normalizovan digitlny model relifu (nDMR). Hodnoty buniek reprezentuj vku objektov
nad rovou ternu (Obr. 3).

6. ZVER

Kvalita DMT odvodench z dt leteckho laserovho skenovania je vemi vysok.
Kvalita zvis od mnostva laserovch impulzov na jednotku plochy (m
2
). Problematick je
odvodenie DMT pod porastom, v tomto prpade je kvalita zvisl od mnostva laserovch
impulzov, ktor prenikli cez korunov klenbu.
Kvalitne spracovan dta z leteckho laserovho skenovania umouj odvodenie
mnostva parametrov o terne, vegetcii, zstavbe a pod. Z porastovch velin je mon
odvodi vku, vku nasadenia koruny, zpoj a pod. Pomocou modelov a vpotov sa
nsledne odvod hrbka, objem, zsoba a pod. V prpade dostatonej hustoty bodov sa tieto
charakteristiky mu odvodi pre jednotliv stromy. Takto spracovanie je vpotovo
nronejie.
Leteck laserov skenovanie me nahradi niektor doterajie postupy zisovania
informci o lese. Vhodou je vysok miera automatizcie a monos zskania informci o
lese na vekch zemiach za pomerne krtky as. Potencil vyuitia leteckho laserovho
skenovania na lesncke inventry bol prezentovan vo viacerch prcach (ZIEGLER a kol.
221

2000, WACK a kol. 2003, ANDERSEN a BREINDENBACH 2007, KORPELA a kol. 2007). Prv
lesncke inventry pomocou s vyuitm leteckho laserovho skenovania boli vo Fnsku
vykonan u v roku 1999.


Obr. 3: Normalizovan digitlny model relifu

Poakovanie
Poakovanie firme Geodis Slovakia, s.r.o. za poskytnutie dt z leteckho laserovho skenovania. Prspevok
vznikol na zklade vskumu rieenho v projekte Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva, vedy,
vskumu a portu SR a Slovenskej akadmie vied 1/0764/10 (VEGA): Vskum princpov a metd preczneho
lesnctva.

LITERATRA

Andersen, H.-E., Breindenbach, J. 2007: Statistical Properties of Mean Stand Biomas
Estimators in a LIDAR-based Double Sampling Forest Survey Design. In: International
Society for Photogrammetry and Remote Sensing, Volume XXXVI, Part 3/W52, Laser
Scanning 2007 and SilviLaser 2007, s. 8 13, ISSN 1682-1777.
Anderson, J. E., Plourde, L. C., Martin, M. E., Braswell, B. H., Smith, M.-L., Dubayah, R. O.,
Hfton, M. A., Blair, J. B., 2008. Integrating waveform lidar with hyperspectral imagery
for inventory of a northern temperate forest. In: Remote Sensing of Environment,
Volume 112, Issue 4, s. 1856-1870, ISSN 0034-4257.
Bare, B., B. (2003). Opening remarks and welcome to the first international precision forestry
symposium. In: Proceedings of the second international precision forestry symposium,
Seattle, Washington, 15 17 June 2003, s. 1 2.
Coops, N. C., Hilker, T., Wulder, M. A., St-Onge, B., Newnham, G., Siggins, A., Trofymow, J.
A., 2007. Estimating canopy structure of Douglas-fir forest stands from discrete-return
LiDAR. In: Trees - Structures and Function, Volume 21, Number 3, s. 295 - 310, ISSN
0931-1890.
Dean, T. J., Cao, Q. V., Roberts, S. D., Evans, D. L., 2009. Measuring heights to crown base
and crown median with LiDAR in mature, even-aged lobolly pine stand. In: Forest
Ecology and Management, Volume 257, Issue 1, s. 126-133, ISSN 0378-1127.
DTMaster Manual for Version 5.2 and higher (2009). INPHO GmbH, Stuttgart.
Farid, A., Goodrich, D. C., Sorooshian, S., 2006. Using airborne lidar to discern age classes
of cottonwood trees in a riparian area. In: Western Journal of Applied Forestry, Volume
21, Issue 3, s. 149-158, ISSN 0885-6095.
222

Heurich, M. (2008). Automatic recognition and measurement of single trees based on data
from airborne laser scanning over the richly structured natural forests of the Bavarian
Forest National Park. In: Forest Ecology and Managent, Volume 255, Issue 7, s. 2416-
2433, ISSN 0378-1127.
Hug, C., Ullrich, A. and Grimm, A. 2004: Litemapper-5600 - A Waveform-Digitizing LIDAR
Terrain and Vegetation Mapping System. In: ISPRS Laser-Scanners for Forest and
Landscape Assessment, Vol. 36, Frieburg, Germany, 2004, ISSN 1682-
1750. [online], [janur 2008]. In:
<http://www.isprs.org/commission8/workshop_laser_forest/HUG.pdf>
Korpela, I., Dahlin, B., Schfer, H., Bruun, E., Haapaniemi, F., Honkasalo, J., Ilvesniemi S.,
Kuutti, V., Linkosalmi, M., Mustonen, J., Salo, M., Suomi, O., Virtanen, H. 2007:
Single-tree forest inventory using LIDAR and aerial images for 3D treetop positioning,
species recognition, height and crown width estimation. In: International Society for
Photogrammetry and Remote Sensing, Volume XXXVI, Part 3/W52, Laser Scanning
2007 and SilviLaser 2007, s. 227 233, ISSN 1682-1777.
Lillesand, M. T., Kiefer, W. R., Chipman, W. J., 2008. Remote sensing and image
interpretation. 6th edition, John Wiley & Sons, Hoboken, 756 s., ISBN 978-0-470-
05245-7.
Lim, K., Treitz, P. Groot, A., St-Onge,B., 2001. Estimation of individual tree heights using
LIDAR remote sensing. In: Proceedings of the 23 rd Annual Canadian Symposium on
Remote Sensing, 20-24 August 2001, Quebec, s. 243-250.
Nsset, E., kland, T., 2002. Estimating tree height and tree crown properties using airborne
scanning laser in a boreal nature reserve. In: Remote Sensing of Environment, Volume
79, Issue 1, s. 105-115, ISSN 0034-4257.
Persson, ., Holmgren, J., Sderman, U., 2002. Detecting and measuring individual trees
using an airborne laser scanner. In: Photogrammetric Engineering and Remote Sensing,
Volume 68, Number 9, s. 925-932.
Taylor, E., S., McDonald, P. T., Fulton P., J., Shaw, N., J., Corley, W., F., Brodbeck, J., C.
(2006). Precision forestry in the Southeast U. S. In: Precision forestry in plantations,
seminatural and natural forests, International Precision ForestrySymposium, March 5
10 2006, Stellenbosch University, Stellenbosch, South Africa, ISBN 0-7972-1121-7. 18
s. [online], [marec 2011]. URL <
http://academic.sun.ac.za/forestry/pf2006/iufro2006.html>
Taylor, E., S., Veal, W., M., Grift, E., T., McDonald, T., P., Corley, W., F. (2000). Precision
forestry: operational tactics for today and tomorrow. 2000. 6 s.
[online], [marec 2011]. URL
<http://www.eng.auburn.edu/department/an/research/ForestEngineering/PrecisionForest
ry/S_Taylor_COFE.pdf>
Wack, R., Schardt, M., Barrucho, L., Lohr, U., Oliveira, T. 2003: Forest inventory for
eucalyptus plantations based on airborne laserscanner data. In: International Society for
Photogrammetry and Remote Sensing, Volume XXXIV, Part 3/W13, 3D reconstruction
from airborne laserscanner and InSAR data, Dresden, ISSN 1682-
1750. [online], [janur 2008]. In:
<http://www.isprs.org/commission3/wg3/workshop_laserscanning>
Wagner, W., Eberhfer, C., Hollaus, M., Summer, G. (2004). Robust Filtering of Airborne
Laser-Scanner Data for Vegetation Analysis. In: International Archieves of
Photogrammetry, Remote Sensing and Spatial Information Sciences, Vol XXXVI, Part
8/W2, ISSN 1682-1750.
Warkotsch, W. (2006). Precision forestry today and tomorrow. In: Precision Forestry in
Plantations, Semi-Natural and Natural Forests. Power point presentation in the
223

International Precision ForestrySymposium, March 510 2006, Stellenbosch University,
Stellenbosch, South Africa, ISBN 0-7972-1121-7. [online], [marec 2011]. URL
<http://academic.sun.ac.za/forestry/pf2006/iufro2006.html>
Ziegler, M., Schradt, M., Konrad, H. 2000: Einsatzungmglichkeiten von Laserscannerdaten
fr die Forstinventur Laserscanning for forest inventur. In: Aplikcia diekovho
prieskumu Zeme v lesnctve, III. Medzinrodn sympzium, Lesncka fakulta, TU vo
Zvolene, s. 57 64, ISBN 80-968494-0-9.

Adresa autora:
Ing. Rbert Smreek, PhD.
Katedra hospodrskej pravy lesov a geodzie
Lesncka fakulta, Technick univerzita vo Zvolene,
T.G. Masaryka 24,960 53 Zvolen
e-mail: smrecek@vsld.tuzvo.sk


































224

PROJEKT NA SPRACOVANIE KALAMITY NA PRKLADE
VYSOKCH TATIER

PROJECT FOR PROCESSING OF WOOD FROM WINDFALL BASED
ON VYSOK TATRY

JOZEF SUCHOMEL, MILO GEJDO, JN TUEK, MARTIN SLANK, KATARNA BELANOV

Abstract
This paper reports the details of a project, which was executed in relation to the wind calamity in the High Tatras
in the end of 2004. Composite authors had compiled a number of related projects within the framework of
complex processing of the calamity, preventing of forest fires and insect infestation and the post elimination of
the wind calamity consequences in the affected area. There is a more detailed explanation of the project of the
calamity processing. This project consists of an open system of information, criteria, principles and priorities for
the choice of an optimal wood harvesting and transport technology alternative for the calamity processing or the
designation of areas without human intervention. Apart from the alternative design of optimal or substitutive
harvesting and transport technology for the processing of the calamity wood and the prioritizing of certain
localities in order to minimize negative outcomes of the calamity, the project also suggests system measures that
can be applied in all areas of Slovakia.

Keywords: wind calamities, calamity processing, wood harvesting and transport technologies

1. VOD

Da 19. novembra 2004 v ase medzi 1500 a 2000 hodinou zemie SR zasiahla
vetern smr s najvm negatvnym dopadom na lesn ekosystmy v reginoch Horehronie
(okresy Brezno, Bansk Bystrica, Zvolen), Kysuce (okresy adca, Kysuck Nov Mesto),
Orava (okresy Nmestovo, Tvrdon), Spi (okresy Spisk Nov Ves, Gelnica, Levoa),
Gemer (Roava, Revca) a Tatry (okresy Poprad, Kemarok, Liptovsk Mikul, Spisk
Magura, Star ubova, osobitne lesn pdny fond na zem Tatranskho nrodnho parku).
Sila vetra dosahovala v nrazoch rchlos takmer 200 km.h-1. Vchrica zanechala po sebe
kalamitu, ktor postihla lesy na zem o celkovej rozlohe takmer 330 tis. ha. Celkov objem
dreva zo zlomench alebo vyvrtench stromov, ktor zasiahla kalamita, predstavoval objem
cca 4,7 mil. m3 dreva. Na lesnch pozemkoch vo vlastnctve ttu bolo zniench 3,75 mil.
m3 a vo vlastnctve nettnych subjektov lesnho hospodrstva predstavoval rozsah kalamity
0,95 mil. m3.
V zmysle ZKONA . 100/1977 Zb., v znen neskorch predpisov, v prpade
mimoriadnych okolnost a nepredvdanch kd v lesoch (vetern a snehov kalamity,
premnoenie kodcov, nebezpeenstvo vzniku lesnch poiarov v obdob sucha a pod.) s
uvatelia lesov povinn neodkladne urobi opatrenia na ich odvrtenie a odstrnenie
nsledkov kd.
Ak odhadnut objem dreva z nhodnej aby poas platnosti lesnho hospodrskeho
plnu presiahne 20 % zsoby dielca alebo ak vznikne holina s vmerou viac ako 0,5 hektra,
obhospodarovate lesa ohlsi tto skutonos do siedmych dn odo da, ke zistil, e k nim
dolo, najneskr vak do 30 dn od ich vzniku, orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva, v
chrnench zemiach so tvrtm a piatym stupom ochrany tie orgnu ttnej sprvy
ochrany prrody a krajiny.
Ak je nhodn aba v rozsahu, na ktorej vykonanie do iestich mesiacov od jej
vzniku obhospodarovate lesa nem sily a prostriedky, vypracuje nvrh harmonogramu
(projektu) na jej vykonanie a predlo ho orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva na
schvlenie. Odvolanie proti rozhodnutiu o schvlen harmonogramu (projektu) nhodnej
aby nem odkladn inok.
225

Na zem TANAP bolo kalamitou postihnutch cca 12 600 ha lesnch ekosystmov a
objem kalamitnho dreva bol odhadnut na 2,5 mil. m3. V psobnosti MP SR a nm
zriadench a zaloench organizci boli vykonan opatrenia na zvldnutie zabezpeovacch
prc, na ktorch sa zastuj vlastnci, sprvcovia a uvatelia postihnutch lesov. Cieom
tohto prspevku je popsa tvorbu projektu na spracovanie kalamity z roku 2004 vo Vysokch
Tatrch.

2. ZSADY TVORBY PROJEKTOV NA SPRACOVANIE KALAMITY

Zkladom pre postup spracovania nhodnej aby, v prpade ak je nhodn aba v
rozsahu, na ktorej vykonanie do iestich mesiacov od jej vzniku obhospodarovate lesa nem
sily a prostriedky, je v zmysle zkona 100/1977 Zb. Projekt spracovania nhodnej aby.
Mal by pozostva z organizanej, technologickej, biologickej a ekonomickej asti. Jeho
hlavnmi ciemi s predovetkm:
- spresni rozsah a povahu pokodenia lesnch porastov,
- zhodnoti porastov, ekologick a technologick podmienky v postihnutom zem,
- navrhn vhodn technologick postupy spracovania dreva z postihnutch porastov,
- navrhn asov harmonogram spracovania kalamity,
- navrhn spsob merania, evidencie dreva, logistiky dodvok,
- stanovi zsady prideovania pracovsk bezpenosti prce a preberania vsledkov,
- definova irie vzby a svislosti v oblasti trhu s drevom, a odbytom, sinnosti
s nettnymi subjektmi a ttnou sprvou,
- repektovanie poiadaviek ttnej ochrany prrody dosiahnu kompromis,
- navrhn organizan, technick, ekonomick opatrenia pre spen realizciu projektu
spracovania nhodnej aby.
Ako prv je v projekte potrebn vypracova zsady pre tvorbu pracovnch pol
s ohadom na: stupe ochrany prrody, asov naliehavos spracovania kalamity, mon
rizik ohrozenia ivota a zdravia, vznik nhodnch ivelnch pohrm (zplavy, poiare),
ron obdobie, potencilne nebezpeenstvo, vek porastov, drevinov zloenie porastov, sklon
svahov a priechodnos ternu.
Druhm krokom je nvrh abovo-dopravnch technolgi na zklade veobecnch zsad
elimincie zdravotnch a bezpenostnch rizk, environmentlnych aspektov a ekonomickch
aspektov.


2. PROJEKT NA SPRACOVANIE KALAMITY VO VYSOKCH TATRCH Z 19.
11. 2004

Rozhodnutm ministra zo da 30. 11. 2004 bolo uren spracova 3 projekty projekt
spracovania kalamitnho dreva, projekt revitalizcie zemia a projekt ochrany lesov.
Nsledne boli vypracovan 4 projekty:
- Projekt na spracovanie kalamity vo Vysokch Tatrch zo da 19. 11. 2004 (SUCHOMEL,
a kol.,2004).
- Projekt revitalizcie lesnch spoloenstiev na zem Vysokch Tatier postihnutom
vetrovou kalamitou zo da 19. 11. 2004 (JANKOVI a kol., 2005).
- Projekt protipoiarnej ochrany na zem Vysokch Tatier po vetrovej kalamite (HLAV
a kol.,2005).
- Projekt ochrany lesa (ZBRIK a kol. 2005).

226

Kee, o do rozsahu, bolo najviac vetrovou kalamitou postihnut zemie
Tatranskho nrodnho parku (tabuka 1), bolo nutnosou o najrchlejie vypracova projekt
na spracovanie kalamitnej hmoty, priom ben postupy a plnovanie saovala hlavne
skutonos vskytu chrnench zem a ochrannch psiem.
Projekt na spracovanie kalamity bol koncipovan tak, aby predstavoval otvoren systm
informci, kritri, zsad a priort na vobu optimlneho variantu abovo-dopravnej
technolgie pre spracovanie kalamity, resp. urenie lokalt bez zsahu.

Tabuka 1 Rozsah objemu kalamity na zem TANAP-u (Suchomel, a kol. 2004)
Ochrann
obvod
Sstreden kalamita Roztrsen
kalamita
Kalamita
spolu
(m
3
) Vvraty
(m
3
)
Zlomy
(m
3
)
Vvraty
(m
3
)
Zlomy
(m
3
)
Podbansk 48694 20869 9188 5250 84001
trbsk Pleso 78779 34870 18726 9685 142060
Vyn Hgy 374956 111567 42556 11502 540581
D. Smokovec 397281 351338 28377 6756 783752
T. Lomnica 172870 259305 34574 35654 502403
K. aby 204398 146775 31530 19570 402273
L TANAPu 1276978 924724 164951 88417 2455070

3.1 Materily a daje pouit pre vypracovanie projektu

Zkladom pre lokalizciu a rozsah pokodenia lesnch porastov bolo leteck
snmkovanie z vrtunka, snmky boli prekryt digitlnou lesnckou mapou. Urenie rozsahu
kalamity v L TANAP vychdzalo z urenia plochy JPRL (porastov), objemu dreva v JPRL.
Na zklade prekrytia snmok boli uren plochy sstredenej a rozptlenej kalamity. Nsledne
bol uren objem kalamity z informanej vrstvy jednotiek priestorovho rozdelenia lesov
s databzou popisov a hospodrskych opatren. Tieto zistenia boli dopan, resp.
konfrontovan so zisteniami pracovnkov ochrannch obvodov L TANAP.
Urenie druhu a stupa pokodenia dreva v JPRL bolo spresnen ternnym zisovanm
a konzultciou s pracovnkmi ochrannch obvodov L TANAP..
alie vstupn daje boli zskan z digitlnej zkladnej lesnckej mapy, priom ilo najm o
informan vrstvy:
- jednotiek priestorovho rozdelenia lesov s databzou popisov a hospodrskych opatren,
- organizanho lenenia zemia na lesncke obvody,
- rastrovho digitlneho modelu relifu ternu (primrne vky s odvodenmi hodnotami
sklonu ternu),
- vodnch tokov, ciest,
- lesnch typov,
- lenenie zemia z hadiska ochrany prrody poda zkona . 543/2002 Z.z., vrtane
vskytu lokalt chrnench NATURA, DAPHNE.

Ako nov boli vytvoren informan vrstvy:
- hranc zn so sstredenou a rozptlenou kalamitou,
- pracovnch pol,
- odvoznch miest a kumulanch plch.




227

3.2 Postup, metdy a faktory vplvajce na spracovanie dajov

Ako prv sa vypracovala defincia pracovnch pol s ohadom na: stupe ochrany
prrody, asov naliehavos spracovania kalamity, ron obdobie, potencilne
nebezpeenstvo, vek porastov, drevinov zloenie porastov, sklon svahov a priechodnos
ternu.
S ohadom na tieto faktory bolo vymedzench 97 pracovnch blokov s optimlnym
a nhradnm spsobom spracovania kalamity.
Druhm krokom bol nvrh abovo-dopravnch technolgi na zklade veobecnch
zsad elimincie zdravotnch a bezpenostnch rizk, environmentlnych aspektov
a ekonomickch aspektov.
Zdravotn a bezpenostn rizik
Pri nvrhu abovch technolgi je potrebn sa z tohto pohadu prioritne orientova
na technick prostriedky a postupy, s cieom minimalizova rizik na zdrav a ivote
obyvateov reginu a pracovnkov, ktor sa podieaj na spracovan kalamity a prednostne
realizova opatrenia na zabrnenie vzniku povodn, pokoden ciest, eleznc, mostov
a alch objektov, priom treba preferova technick, technologick a pracovn postupy,
ktor efektvne znia riziko nslednej kalamity podkrneho a drevokaznho hmyzu, riziko
vzniku poiarov a znehodnotenia zdrojov pitnej vody.

Environmentlne aspekty
Pri navrhovan a realizcii opatren bolo pri tchto aspektoch potrebn vychdza z
aktulneho prvneho stavu chrnench zem (3., 4. a 5. stupe ochrany prrody a krajiny
v zmysle zkona . 543/2002 Z.z.). Nutn bolo repektovanie stupa ochrany prrody lokalt
zahrnutch do siete NATURA 2000. Jednotliv opatrenia a ich realizciu bolo potrebn
navrhova a zabezpeova v slade s rozhodnutm prslunho orgnu ttnej sprvy
ivotnho prostredia, priom osobitn pozornos bola venovan zamokrenm a podmanm
zemiam vypecifikovanch ttnou ochranou prrody.

Ekonomick aspekty
Prednostne bolo potrebn ako prv spracova kalamitn hmotu v rubnch porastoch,
kde je predpoklad maximlneho zhodnotenia dreva, v rmci nich sa bolo potrebn orientova
predovetkm na tie, ktor tvoria sas gnovch zkladn, urench na zskavanie
semennho materilu v slade so zkonom . 217/2004 Z.z., a kde je pred a poas spracovania
kalamity predpoklad zskania zdrojov kvalitnho semena.
Dleitm aspektom bol taktie podkrny hmyz, preto bolo dleit prednostne spracova
kalamitu v oblastiach so silnm vskytom podkrneho hmyzu.
Z hadiska maximlnej monej produkcie piliarskych vrezov sa malo uprednostova
spracovanie vvratov.
Dleit bolo aj maximlne mon vyuvanie integrovanch lanovch systmov a
harvesterovej technolgie predovetkm na lokalitch s prevldajcou pdo-ochrannou
funkciou a v dosahu na existujcu lesn cestn sie, priom sa mali maximlne uplatova
integrovan lanov systmy (lanovka procesor, pri uplatovan stromovej metdy aj
tiepkova).
Pri vbere optimlneho variantu abovo dopravnej technolgie bola orientcia na
ekologicky vhodn prostriedky, ktor zrove maj vysok vkonnos, doku pracova
v zloitch vrobnotechnickch podmienkach (vrstva snehu do 0,5 m (1,5 m) a teploty do -
20C). Mimoriadnu dleitos v tchto prpadoch m aj rchly postup spracovania kalamity,
m sa zni riziko znehodnotenia dreva, urchli kolobeh finannch prostriedkov, vytvoria sa
zdroje pre ochranu, obnovu a revitalizciu pokodenho zemia, at.
228

V urench JPRL, kde bolo rozhodnut ponecha kalamitn hmotu in situ, je
v prpade listnatch drevn odporan ponecha drevn hmotu bez zsahu, v prpade
ihlinatch drevn, kde je riziko premnoenia podkrneho hmyzu, je nutn jej spracovanie
(spli, odvetvi a odkrni) a ponechanie na mieste.
V odvodnench prpadoch (stre, drobn vodn toky a neprstupn lokality) bolo
navrhnut vyuitie sstreovania dreva leteckou technikou (stromov metda).

3.3 Harmonogram spracovania kalamity

V rmci Tatranskho nrodnho parku bolo teda vymedzench 97 pracovnch blokov
s konkrtnym nvrhom optimlneho a nhradnho variantu realizcie spracovania kalamity.
Nsledne bol navrhnut harmonogram spracovania kalamity a rozdelenie vekosti objemov
spracovania na jednotliv technolgie (tabuka 2).

Tabuka 2 Harmonogram spracovania kalamity v zmysle projektu na spracovanie kalamity z r. 2004 vo V.
Tatrch (SUCHOMEL a kol., 2004)
L TANAP celkom m
3
2 455 070 m
3

v roku 2005 1 759 274 m
3

v roku 2006 695 796 m
3

2005 2006
Harvester celkom 1 112 981 m
3
823 538 m
3
303 443 m
3

Lanovka celkom 572 716 m
3
465 430 m
3
107 286 m
3

UKT, LKT celkom 712 686 m
3
427 619 m
3
285 067 m
3

Vrtunk celkom 13 682 m
3
13 682 m
3

Bez zsahu celkom 20 579 m
3
20 579 m
3

Asancia celkom 8426 m
3
8 426 m
3


3.4 Varianty abovo-dopravnch technolgi (TVDT)

Jednotliv varianty abovo-dopravnch technolgi (TVDT) pre kad z 97
pracovnch blokov boli navrhovan v tejto truktre:

Optimlny variant abovo-dopravnej technolgie (TVDT) nvrh v najvyej miere
zodpovedal ekologickm poiadavkm a vrobnotechnickm podmienkam (VTP) v danom
bloku;
Nhradn variant TVDT - z dvodov nedostatonej dodvateskej kapacity bolo prpustn
menej vhodn, ale relne mon rieenie variant TVDT, resp. 2. variant bolo mon
uplatni v uritch VTP (napr. priazniv klimatick podmienky);
Relny variant 1 vychdzal z najvyieho monho potu pouitch lesnckych lanoviek a
harvestrov odvodenho expertnm odhadom z ponk dodvateov k 18. 12. 2004;
Relny variant 2 mal oproti variantu 1 znen poet lesnckych lanoviek so zvenm
podielu TVDT na bze harvestrov a iastone tie TVDT na bze traktorov; vychdzalo sa
z toho, e disponibiln poty lesnckych lanoviek (najm integrovanch lesnckych lanoviek)
boli ovea niie ako bola ich optimlna potreba (variant 1);
Relny variant 3 mal oproti variantu 2 znen poet TVDT na bze lesnckych lanoviek a
harvestrov so zvenm podielu TVDT na bze traktorov.

Prehad jednotlivch variantov TVDT a ich podielov na spracovan kalamity je
uveden v tabuke 3.



229

Tabuka 3 Navrhnut varianty TVDT (SUCHOMEL a kol., 2004)
Rok Variant lanovky harvestory traktory vrtunk
b
e
z

z

s
a
h
u

a
s
a
n
o
v
a


s
p
o
l
u


2005
Optimlny
celkom m
3
465430 823538 427619 13682 20579 8426 1759274
dni 20233 6587 16446 55
poet strojov 68 22 55 1
Nhradn
celkom m
3
334871 347328 958330 89740 20579 8426 1759274
dni 14559 2780 36857 359
poet strojov 49 10 123 3
2006
Optimlny
celkom m
3
107286 303443 285067 0 0 0 695796
dni 4665 2428 10964 0
poet strojov 15 8 37
Nhradn
celkom m
3
139047 44316 512433 0 0 0 695796
dni 6046 355 19709 0
poet strojov 19 2 66
Spolu
Optimlny
celkom m
3
572716 1126981 712686 13682 20579 8426 2455070
dni 24898 9015 27410 55
Nhradn
celkom m
3
473918 391644 1470763 89740 20579 8426 2455070
dni 20605 3135 56566 359

Spracovanie kalamity optimlnym variantom predstavovalo vyie priame nklady na
realizciu spracovania kalamity, ale prinalo so sebou cel rad vhod:
- niie riziko ohrozenia ivota a zdravia pracovnkov,
- ekologick vhodnos variantu TVDT a ni rozsah kd,
- rchlejie spracovanie a zhodnotenie dreva,
- niie riziko nslednej hmyzovej kalamity a poiarov,
- vyiu ekonomick efektvnos.
Potrebn poty prostriedkov v jednotlivch variantoch sa vypotali z mnostva
kalamitnho dreva v konkrtnom bloku a vkonnosti prostriedkov. Vpoet vkonnosti
prostriedkov vychdza z priemernej ronej vkonnosti prostriedkov poda typov
v obnovnch (rubnch) abch znenej o 30 % na prcu v kalamite, potu dn prce za rok:
- 300 dn prce v roku 2005 z toho dvodu, e predovetkm integrovan lesncke lanovky,
harvestre a procesory neboli k dispozcii hne na zaiatku roka, pretoe kontrakty na prcu
s nimi sa z dvodu ich vysokej ceny a vkonnosti uzatvrali najmenej na dobu troch
mesiacov;
- 330 dn prce v roku 2006;
- Pri harvestroch sa uvaovalo s prcou 1,5 zmeny za de.
V zmysle navrhnutch technolgi boli navrhnut aj zsady vberu mechanizanch
prostriedkov na spracovanie kalamity.
Pri abe kalamitnho dreva odporame maximlne uplatova stromov metdu aby.
- Technolgia motomanulna (JMP): pouvanie biologicky rchlo odbratench
mazacch olejov, na prepravu PHM pouvanie bandasiek, ktor vylia nik
a vyparovanie do ovzduia.
- Technolgia strojov integrovan lanovka, kombincia lanovka + procesor, resp.
harvester: pouvanie strojov, ktorch vek nepresiahol dobu odpisovania, v hydraulickch
systmoch pouvanie vlune biologicky odbratench tlakovch mdi, na mlo
nosnch podloiach (raelinisk, mokr humzne pdy, vlhk pdy a podman pdy)
pouvanie kolopsovch alebo psovch podvozkov, v sklonoch nad 40 % na nosnch
230

podloiach pouvanie vlune pecilnych horskch harvestrov a harvestrov na
krajcom podvozku a uprednostova stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych
biologicky odbratench univerzlnych motorovo prevodovch olejov.

V sstreovan dreva:
- Sstreovanie univerzlnymi kolesovmi traktormi (UKT): pouva len stroje, vek
ktorch nepresahuje dobu odpisovania, v hydraulickch systmoch pouvanie vlune
biologicky odbratench tlakovch mdi, uprednostova UKT s diakovo ovldanmi
navijakmi na zvenie monosti usmerovania pohybu nkladu pri jeho vyahovan
z porastu, uprednostova stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych biologicky
odbratench univerzlnych motorovo prevodovch olejov, na mlonosnch
podloiach (raelinisk, mokr humzne pdy, vlhk pdy a podman pdy)
uprednostova stroje s flotanmi pneumatikami, so znenm tlakom na podloie,
kolopsov, psov.
- Sstreovanie pecilnymi lesnckymi kolesovmi traktormi (LKT): pouva stroje,
vek ktorch nepresahuje dobu odpisovania, uprednostnenie LKT s diakovo ovldanmi
navijakmi na zvenie monosti usmerovania pohybu nkladu pri jeho vyahovan
z porastu, uprednostova stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych biologicky
odbratench univerzlnych motorovo prevodovch olejov, na mlonosnch
podloiach (raelinick, mokr humzne pdy, vlhk pdy a podman pdy)
uprednostova stroje s flotanmi pneumatikami so znenm tlakom na podloie.
- Sstreovanie dreva lesnckymi lanovkami (LL): pri pecilnych lesnckych lanovkch,
lanovkch na traktorovom aj na automobilovom podvozku pouvanie strojov, vek
ktorch nepresahuje dobu odpisovania, uprednostova LL s diakovm ovldanm
vozka aj zapnaom z porastu, uprednostova integrovan LL na sstreovanie stromov
a ich spracovanie integrovanm procesorom na odvoznom mieste, v ternoch so
zvenm rizikom vodnej erzie uprednostova LL so sstreovanm dreva v plnom
zvese, pri LL na bze kolesovch traktorov aj nkladnch automobilov uprednostova
stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych biologicky odbratench univerzlnych
motorovo prevodovch olejov, uprednostova LL s pouvanm biologicky
odbratench tlakovch mdi v hydraulickch systmoch.

V odvoze dreva
- Vvoz dreva vvoznmi spravami (VS): pouva stroje, vek ktorch nepresiahol dobu
odpisovania, uprednostova stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych biologicky
obratench univerzlnych motorovo prevodovch olejov, na mlonosnch
podloiach (raelinisk, mokr humzne pdy, vlhk pdy a podman pdy)
uprednostova stroje s kolopsmi a flotanmi pneumatikami so znenm tlakom na
podloie, uprednostova VS s pouvanm biologicky odbratench tlakovch mdi
v hydraulickch systmoch.
- Odvoz dreva nkladnmi automobilmi (NA): pouvanie strojov, vek ktorch nepresiahol
dobu odpisovania, uprednostova stroje s pouvanm bionafty a alternatvnych
biologicky odbratench univerzlnych motorovo prevodovch olejov, uprednostova
NA s pouvanm biologicky odbratench tlakovch mdi v hydraulickch systmoch.

3.5 Odporania v zvere Projektu

Na zver Projektu na spracovanie kalamity vo Vysokch Tatrch zo da 19. 11.
2004 boli formulovan tieto praktick odporania:
231

- Potreba posilni L TANAP-u personlne o cca 50 60 pracovnkov (manipulanch
majstrov, marketing, obchod, odbyt, nov informan technolgie, kontrola).
- Do 25. 1. 2005 vypracova marketingov analzu trhu s ihlinatm surovm drevom
v SR, resp. v stredoeurpskom regine, vrtane analzy cien sortimentov surovho dreva
- nedostatok integrovanch lesnckych lanoviek a iastone i vhodnch harvesterovch
uzlov je potrebn riei: dodvatesky (cca 85 % - 90 % podiel), nkupom (cca 10 % -
15 % podiel).
- Zskanie a udranie dodvateskch kapact (urchlen realizcia predaja dreva na pni,
priom rozhodujce uplatovan kritrium vhodnos variantov TVDT).
- Osobitn reim dopravy a jej regulcie, resp. iastonch obmedzen.
- Urchlene zabezpei projektov prpravu, schvlenie a realizciu vstavby, resp.
rekontrukcie cestnej siete.
- Riei odbyt energetickej tiepky v objeme cca 350 tisc m
3
(Systmov prstup vldy SR.
vypracova osobitn projekt).
- Schvli, resp. implementova do obchodnch zmlv rmcov smernice pre predaj dreva
na pni.
- Vyhodnoti pravidl pre mon pravu ceny dreva na pni.
- Striktne dodriava Zsady pre vber mechanizanch prostriedkov na spracovanie
kalamity v lesoch vodohospodrskeho vznamu, v ostatnch prpadoch uprednostova
firmy a stroje s tmito rieeniami.
- Zabezpei pri mechanizanch prostriedkoch oznaenie osvedujce, e boli pre
spracovanie kalamity vybran.
- Povrobn prava sancia pracovsk
- Predchdza pokodeniu prrodnho prostredia (prpravy vroby a voba vhodnch
abovch technolgi, repektovanie optimlnych podmienok pre vykonanie prc,
v prpadoch nepriaznivej poveternostnej situcie pota s monosou presunu aieb
z ohrozench pracovsk na menej ohrozen).
- Riei problmy v oblasti evidencie dreva (aktulna potreba novelizcie vyhlky .
244/97 Z.z.; Navrhn a overi modern postup pre evidenciu sortimentov surovho
dreva).
- Novelizova Pravidl o ochrane zdravia a bezpenosti pri prci v abovom procese,
osobitn pozornos venova spracvaniu nhodnch aieb.
- Do 20. 01. 2005 zabezpei prekolenie BOZP.

4. ZVER

Rozsah vetrovej kalamity v objeme cca 2,5 mil. m
3
presiahol v podmienkach L
TANAP-u takmer 72 nsobne priemern ron ett. Napriek kalamite obrovskch rozmerov
sa podarilo vaka siliu a nasadeniu vetkch pracovnkov tto kalamitu spracova, aj ke
asov harmonogram nebol dodran. Nedostatok harvesterovch uzlov (vo vtedajch
podmienkach ich pracovalo cca 56) a integrovanch lesnckych lanoviek mal za nsledok
znenie tempa spracovania kalamity, iaston znehodnotenie sortimentov smrekovho
dreva, a nsledn ohrozenie ostvajcich porastov podkrnym hmyzom a poiarmi, ktor sa
stalo realitou s almi negatvnymi dsledkami. iastone k tomu prispeli aj postoje ttnej
ochrany prrody a organizcii tretieho sektora, ktor zabrnili dslednej realizcii vetkch
opatren na zabrnenie nslednej kalamity podkrneho hmyzu.
Dnes meme kontatova, e neboli akceptovan vetky odporania predloenho
projektu, najm odporania, ktor sa tkali legislatvnych zmien prslunch prvnych
predpisov, resp. boli zmenen nevyhovujcim spsobom aj napriek pripomienkam. Niektor
232

prvne predpisy boli novelizovan a s odstupom vemi dlhho asu po spracovan kalamity.
Nebola vypracovan marketingov analza trhu s ihlinatm surovm drevom v SR, resp.
stredoeurpskom priestore, vrtane analzy cien sortimentov surovho dreva.
Aj napriek tomu, e neboli akceptovan vetky odporania projektu a vetky prce
neprebehli optimlnym a plnovanm spsobom, tak sa cel kalamitu podarilo spracova
v relatvne krtkom ase.

POAKOVANIE: Prspevok vznikol na zklade vsledkov vskumu rieenho v projektoch VEGA
1/0764/10 Vskum princpov a metd preczneho lesnctva. APVV LPP-0420-09 Analza
bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick
vyuitie. COST Action FP 0902 Development and harmonization of new operational research and
assessment procedures for sustainable forest biomass supply

LITERATRA
HLAV, P. a kol. 2005. Projekt protipoiarnej ochrany lesa na zem Vysokch Tatier po
vetrovej kalamite. Realizan projekt, TU Zvolen 2005, 53 s.
JANKOVI a kol. 2005. Projekt revitalizcie lesnch spoloenstiev na zem Vysokch Tatier
postihnutom vetrovou kalamitou zo da 19. 11. 2004, 2005
SUCHOMEL, J. a kol. 2004. Projekt na spracovanie nsledkov vetrovej kalamity zo da
19.11.2004, Technick univerzita vo Zvolene, 90 s.
ZKON . 100/1977 Zb. o hospodren v lesoch a ttnej sprve lesnho hospodrstva
ZKON . 217/2004 Z.z. o lesnom reproduknom materili a o zmene niektorch zkonov
ZKON . 326/2005 Z.z. Zkon o lesoch v znen neskorch predpisov (2005)
ZKON . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny
ZBRIK a kol. 2005. Projekt ochrany lesa, Nrodn lesncke centrum Zvolen, 2005

Adresa autorov:
doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Prof. Ing. Jn Tuek, CSc., Ing.Milo Gejdo, PhD., Ing. Martin Slank, PhD.,
Ing. Katarna Belanov, PhD.
Technick univerzita vo Zvolene, Lesncka fakulta, Katedra lesnej aby a mechanizcie
T. G. Masaryka 24, Zvolen 960 53
gejdos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk, tucek@vsld.tuzvo.sk, slancik@vsld.tuzvo.sk,
belanova@vsld.tuzvo.sk,
233

KODLIV INKY SPAOVACCH MOTOROV

HARMFUL EFFECTS OF COMBUSTION ENGINES

VLADIMR TOLLMANN, MICHAL ALLMAN

Abstract:
The share of air pollution emissions are also forestry mechanization means. The article summarized findings
from the literature on the harmful exhaust gases, mechanisms of action and the consequences toll on human
health and the environment. Increased attention to acid rain and its impact on the death of vegetation. In
conclusion, the article talks about the necessity of finding new ways of development of forest resources and the
mechanization of human society in general.

Key words: foresty machinery equipment, internal combustion engines, emissions, acid rain

1. VOD

udsk spolonos je v sasnosti vystaven globlnym ekologickm zmenm ako
nikdy predtm. Tieto zmeny sa tkaj vzduchu ktor dchame, vody ktor pijeme, potravn,
ktor jeme, zhorujceho sa zdravotnho stavu obyvatestva. Poiatky tohto nepriaznivho
stavu svisia s obdobm nstupu priemyselnej revolcie v 18. storo.
Na zneisten ovzduia sa vo vekej miere zastuj predovetkm spaovacie
motory. Odhaduje sa, e spaovacie motory automobilov vyprodukuj vo svete
10 000 000 000 m
3
emisi z vfukovch plynov za rok [4]. Svojim najvm podielom v
tomto smere prispieva cestn doprava, ktor vyprodukuje 91-97% kodlivch emisi zo
vetkch druhov dopravy [6]. Podiel automobilov na celoeurpskych emisich kyslinkov
duska v sasnosti predstavuje a 63 % [4]. Pre organick ltky (napr. benzn) je to 47 %,
tuh astice 10-25 %, kyslink sriit 6,5 % [4]. V mestskch aglomercich, kde v
sasnosti ije a 70% populcie, s tieto prspevky ete vyie [4]. Naprklad podiel dopravy
na koncentrcii tuhch astc v przemnej vrstve atmosfry v Londne predstavuje a 80%, o
je spsoben hlavne naftovmi vozidlami [4]. V inch vekomestch to nie je o ni lepie.
Spaovacie motory pracovnch strojov sa na celkovom zneisten podieaj ovea
menm podielom, pretoe ich poet je men, ale ani ich vplyv nie je zanedbaten. Pri
splen normlnej pohonnej zmesi tvorenej 1 kg benznu resp. nafty, vznikne pribline 15 kg
exhaltov, ktor okrem inho obsahuj 2,5 kg kyslinka uhliitho, 0,350 kg kyslinka
uhonatho, 0,05 kg uhovodkov, 0,015 kg oxidu duska, vye 0,005 kg olova a alch cca
250 druhov kodlivn, ktor ovplyvuj udsk zdravie [5].
Na zneisovan ovzduia sa podieaj aj lesncke mechanizan prostriedky aj ke
ovea menm podielom. pecifikom prc v lese je zvyovanie koncentrcie kodlivn
v dsledku lesnho zpoja. ak ternne a vrobn podmienky, v ktorch musia lesncke
mechanizan prostriedky pracova a vo veobecnosti mal starostlivos o ich technick stav,
zvyuj spotrebu pohonnch hmt, o v konenom dsledku zvyuje mnostvo vypanch
kodlivch ltok.
udia s si vedom kodlivosti vfukovch plynov. Vina vak nepozn mieru
nebezpenosti tchto kodlivch inkov, mechanizmus ich psobenia, ak nsledky
zanechvaj na zdrav loveka a prrode. Potom podceuj riziko a nebezpeenstv z toho
vyplvajce. Treba poveda, e tto situcia vyhovuje jedine nadnrodnm korporcim,
ktor v tejto oblasti robia biznis. Preto si lnok kladie za cie podrobne o tchto veciach
informova na zklade odbornej literatry uvedenej v zvere lnku. Je to predpoklad pre to,
aby sa mohli hada nov cesty rozvoja lesnckych mechanizanch prostriedkov a udskej
spolonosti vo veobecnosti.
234

2. KODLIV ZLENINY VO VFUKOVCH PLYNOCH

Pri innosti spaovacieho motora sa uvouj do ovzduia nasledovn kodliv
zleniny. S to predovetkm :
a) kyslinky duska,
b) kyslink siriit,
c) kyslink uhonat,
d) kyslink uhliit,
e) uhovodky a organick ltky,
f) olovo a ak kovy,
g) tuh astice.


a) Kyslinky duska
V spaovacch motoroch dochdza k tvorbe zmesy kyslinkov duska oznaovanej
ako NO
x
, ktor vznik v dsledku vysokho tlaku a teploty v motore, pri ktorej reaguje dusk
s kyslkom. Viac ako 90 % kyslinkov duska je emitovanch vo forme kyslinka dusnho
N
2
O. Vo vzduchu sa vak tento plyn rchlo men na kyslink dusiit NO
2
. NO
2
reaguje so
vzdunou vlhkosou na kyselinu dusin, ktor vedie ku vzniku tzv. kyslch daov.
V przemnch vrstvch atmosfry sa vplyvom slnenho iarenia as NO
2
men na
kyslink dusnat a kyslk:
NO
2
+ slnen iarenie NO + O (1)
Uvonen atm je vysoko reaktvny a pri reakcii s kyslkom sa men na ozn :
O + O
2
O
3
(2)
Tento przemn ozn je pre organizmy kodliv. Spsobuje neiaduce zmeny v
pcnom tkanive. Pokodzovanie buniek m za nsledok natekanie tekutn do pc, ale aj ich
nahrdzanie hrubmi bunkami, ktormi vzduch aie prenik. Vsledkom takhoto stavu s
chronick zpal a znen funknos pc. Przemn ozn zapriuje vy vskyt zpalu
dchacch ciest a vzniku bolesti pri hlbokom dchan. Podiea sa na zvenom pote mrt
osb hospitalizovanch s dchacmi problmami a zvyuje citlivos alergikov na prtomnos
peovch astc vo vzduchu.
Przemn ozn m vplyv aj na vegetciu, hlavne stromy. Pokodenie lesnch porastov
nastva v dsledku interakcie oznu s uhlkom, o negatvne ovplyvuje priebeh fotosyntzy.
Okrem ivch organizmov przemn ozn negatvne vplva aj na niektor materily
ako napr. textil, gumu a plasty, u ktorch spsobuje predasn starnutie.
Emisie N
2
O, ktor nestihli zreagova na NO
2
,

sa dostvaj do vych vrstiev atmosfry,
kde pokodzuj ochrann oznov vrstvu Zeme. N
2
O inkuje tie ako sklenkov plyn,
ktor sa podiea na otepovan Zeme.

Oznov vrstva
Na vrchole stratosfry, asi vo vke 50 km nad zemskm povrchom, je
koncentrovan ozn vo vrstve, ktorej hovorme oznov vrstva. Teplota je tu vyia ne v
troposfre (vrstva najbliia zemskmu povrchu), pretoe ozn zachytva vek mnostvo
kodlivch ultrafialovch slnench lov. V oznosfre prebieha neustly kolobeh vzniku a
zniku oznu v dsledku fotochemickch procesov. Pre ivot na Zemi je dleit
predovetkm to, e sa pri tchto procesoch zachytva alebo odra sp do vesmru vina
ultrafialovho iarenia, priom viditen svetlo sa prepa na zemsk povrch. Ozn je
zvltna forma existencie kyslka trojatmov kyslk O
3
. Ben kyslk, ktor je nevyhnutn
pre dchanie, poznme v dvojatmovej podobe O
2
. Ozn je plyn, vo vyej koncentrcii
jedovat. V troposfre je preto neiadci, ale v stratosfre je pre ivot nevyhnutn. Od roku
235

1970 pozorujeme stenovanie oznovej vrstvy v oblasti celej zemegule. Je to spsoben
civilizanmi vplyvmi. V sasnosti poznme viac ako 200 chemickch reakci procesu
rozkladu oznu. Hlavnou prinou bytku oznu s v sasnosti najm freny to je
obchodn nzov zlenn pouvanch napr. na chladenie (chladniky, mrazniky,
klimatizcia), ale aj ako hnac plyn sprejov. V sasnosti je celosvetov pokles mnostva
oznu v oznovej vrstve asi 5% [5].




Obr. 1 Oznov diera nad Antarktdou (zdroj: http://www.meteo.sk)

b) Kyslink siriit
Emisie kyslinka sriitho SO
2
v lesnctve pochdzaj hlavne zo spaovania nafty v
nkladnch automobiloch, traktoroch, harvestroch a pod.. Benznov motory produkuj a 6-
krt menie mnostvo SO
2
ako motory naftov [2 ]. Podiel cestnej dopravy v Eurpe je 3
6 % na emisich SO
2
[5]. Tieto emisie nie s teda vek a s silne zvisl na pvode ropy.
Napr. rusk ropa obsahuje vea sry, lbijsk takmer iadnu. Aj ke emisie SO
2
nie s vek,
vrazne ovplyvuj ivotn prostredie a zdravie ud. Sra obsiahnut v palive v spaovacch
motoroch oxiduje a do atmosfry sa dostva vo forme kyslinka sriitho SO
2
. Ten reaguje
so vzdunou vlhkosou a vznik kyselina srov H
2
SO
4
, ktor vedie ku vzniku kyslch
daov. Kyslink sriit SO
2
spolu s kyslinkom dusiitm NO
2
, s hlavnou prinou
kyslch daov.

Kysl dade
Kyseliny neutralizuj vpenat astice v pde a uvouj ak kovy, ktor sa
nachdzali v pde vo forme nekodnch nerozpustnch zlenn. Pda men svoje zloenie
a stva sa kyslou. Niia sa pdne baktrie a alie iv organizmy v pde. Pda sa
nsledkom toho zhutuje, strca nasiakavos. Povrchov voda rchlo stek do doln
a spsobuje zplavy. Jemn korene stromov odumieraj, kles odolnos stromov voi
chorobm, mrazom, obdobiam sucha. Les sa pokodzuje. Najviac trpia mlad
stromy. Pokodenie porastov sa prejavuje opadvanm listov a ihliia. Najskr uschnaj
vrcholce stromov a dochdza k prerieovaniu ich korn. Neskr stromy plne hyn.









236



Obr. 2 Vplyv kyslch daov a inch kodlivn na
pokodenie lesnch ekosystmov (zdroj : http://ovode.wep.sk)
Kysl dade psobia kodlivo nielen cez pdu a korene, ale aj priamo cez ihliie a
listy. Kyseliny v tchto orgnoch pokodzuj bunky a chlorofyl, nsledkom oho sa
zastavuje fotosyntza. Predpoklad sa, e len v strednej Eurpe je v dsledku kyslch
daov pokodench 31 milinov hektrov lesov [4].
Kysl dade spsobuj aj vymieranie rb v jazerch a vodnch tokoch, Ohrozen s
vak aj udia, ktor v dsledku kyslch daov trpia hlavne na ochorenia dchacieho systmu.
Najdleitejm negatvnym vplyvom na udsk zdravie je vznik astmatickch ochoren. Len
v USA kysl dade spsobuj okolo 50 tisc mrt rone [4].
Kysl dade spsobuj kody aj na neivej prrode. kody spsoben uom
v dsledku korzie oceovch kontrukci, rozpadvania stavebnch diel v dsledku
vymvania vpennho spojiva z muriva (hrady a in kultrne pamiatky), zplav a erzie pdy
s obrovsk.
Odstrnenie negatvnych inkov kyslch daov by si vyadovalo znenie
kyselinotvornch emisi vypanch do ovzduia o 80 a 90 % [4]. Takmto podielom by sa
na znen emisi mali podiea vetky odvetvia, ktor kyselinotvorn emisie produkuj, teda
aj lesn hospodrstvo.

c) Kyslink uhonat
Na celkovch emisich kyslinka uhonatho CO sa v sasnosti podieaj
spaovacie motory viacej ako 78 % [5]. Vznik pri prevdzke spaovacch motorov v
dsledku nedokonalho spaovania, pri ktorom uhlk obsiahnut v palive len iastone
oxiduje. Pri dokonalom spaovan dochdza v motore k tvorbe kyslinka uhliitho CO
2
.
Katalytick konvertory (katalyztory) s schopn emisie CO zni. Ich inok je vak mal
poas studenho chodu motora a pri nzkych otkach.
237

Pre organizmus je kodliv, pretoe pri vdychovan zniuje schopnos krvi viaza a
prena kyslk, Spsobuje bolesti hlavy, stres, respiran choroby, ochorenia srdca a pri
vyej koncentrcii rchlu smr loveka.

d) Uhovodky a organick ltky
V sasnosti viac ako 1/3 celosvetovch emisi uhovodkov a organickch ltok
pochdza zo spaovacch motorov [5]. Maj rakovinotvorn inky. Vemi nebezpen je
benzn, ktor m vemi siln rakovinotvorn inky a zapriuje aj vznik leukmie. Medzi
uhovodky patr tie samotn ropa, benzn, nafta. Ku vdychovaniu benznu me teda djs
aj pri erpan a manipulcii s pohonnmi hmotami. Uhovodky reaguj s kyslinkmi
duska pri inku slnenho iarenia a vytvraj in kodliv ltky ako napr. przemn ozn.

e) Olovo a ak kovy
Poas spaovania paliva v spaovacch motoroch s do ovzduia uvoovan aj ak
kovy obsiahnut v benzne resp. nafte, napr. arzn As, kadmium Cd, ortu Hg, olovo Pb,
zinok Zn. Najvznamnejmi z hadiska vplyvu na zdravie s emisie olova. Vplyv inku
olova vo vzduchu na zdravie obyvatestva sa prejavuje hlavne v oblasti zniovania IQ u det.
Na Slovensku, ako v jednej zo tyroch eurpskych krajn (Raksko, Dnsko, Fnsko, SR), sa
podarilo v dsledku plnho vylenia vroby olovnatch benznov tento problm
eliminova. V mnohch krajinch predstavuj stle vek za pre ivotn prostredie.
Olovnat benzny sa v sasnosti podieaj a 35 % na predaji benznov vo svete [5].

f) Tuh astice
Tuh astice predstavuj zmes ltok pozostvajcu z uhlka, prachu a
aerosolov. Vznikaj hlavne pri spaovan nafty. Ich rozmery sa pohybuj od 0,1 m vyie.
Mnoh nie s okom ani viditen a prve tieto mikroskopick astice predstavuj pre zdravie
loveka vne riziko. astice s vekosou 10 m a viac sa zachytvaj v nose a membrnach.
Menie astice vak postupuj hlboko do pc a s zodpovedn za nrast potu
hospitalizovanch osb s chronickmi dchacmi problmami, za zven vskyt astmy,
zpaly nosohltana, rakoviny pc a chrpkov ochorenia.

g) Kyslink uhliit
Kyslink uhliit CO
2
nie je pre organizmy toxick, m vak vplyv na zmenu klmy.
Patr medzi najdleitejie sklenkov plyny a je zodpovedn za viac ako 50% emisi
prispievajcich k tomuto v sasnosti najzvanejiemu ekologickmu problmu [4].
Spaovacie motory sa na celosvetovch emisich CO
2
podieaj v priemere 25% [4]. V
niektorch krajinch vak podiel dosahuje a 38% [4].

ZVER A DISKUSIA

ist vzduch, voda a pda s pre zdravie ud nenahraditen. ijc pod neustlym
ekonomickm tlakom si udia pokodzuj ivotn prostredie, a potom trpia astmou,
rakovinou, srdcovocievnymi ochoreniami, alergiami. Poet tchto ochoren je vek a sved
o tom, e n nrod je chor. Vek podiel na zneisten ivotnho prostredia maj
spaovacie motory. Najzvanejie na sasnej situcii je to, e emisie zo spaovacch
motorov vo vyspelch krajinch neustle rast ako v relatvnych tak aj v absoltnych slach.
Je vbec sprvne nazva takto krajiny vyspel?
V lnku sa popisovali rzne kodliviny nachdzajce sa vo vfukovch plynoch,
mechanizmy psobenia a inky na zdravie ud a prrodu.V tejto svislosti treba poveda, e
vo vzduchu sa nachdza vek mnostvo kodlivn. Jednoznane uri, ktor z nich a v akom
238

rozsahu je zodpovedn za konkrtne ochorenie, nie je mon, nakoko kodliviny psobia
sasne a individulna citlivos ud na ne je rzna. Plat vak, e star udia, osoby ktor u
trpia chorobami, tehotn eny a ich budce deti s vo vrazne vyom riziku.
Zneistenie ivotnho prostredia spsobuje aj odumieranie lesov a klimatick zmeny.
Stabilizcia globlnej teploty Zeme (zastavenie nrastu priemernej teploty) by si vyadovala
a 60%-n znenie celosvetovch emisi CO
2
do roku 2050 [4]. Takto znenie
zneisovania ovzduia by bolo potrebn uskutoni vo vetkch oblastiach vrtane lesnho
hospodrstva.
Vynra sa tu otzka, i cesta technickho rozvoja pre udsk spolonos nie je slepou
ulikou. Akosi vetky technick diela sa nakoniec obracaj proti loveku. Donedvna sa
napr. nafta pokladala za istejie palivo ako benzn, nakoko pri jej spaovan dochdza k
nim emisim CO a NO
x
. Avak v dsledku zistenia emisi tuhch astc mench ako
10 m a ich vnemu vplyvu na zdravie ud dolo k zmene pohadu na toto palivo. Freny
boli vynjden v roku 1930. Zaali sa vyrba v presveden o ich vekej uitonosti a
nekodnosti. S nehorav, nejedovat, bez zpachu, nereaguj s inmi ltkami a s lacn.
Dnes je ich vroba a pouvanie zakzan pretoe sa zistilo, e poruuj oznov vrstvu.
Alebo si zoberme havriu jadrovej elektrrne vo Fukuime o by dnes dali Japonci za to,
keby si v minulosti zvolili in cestu rozvoja ...
Technick innos je loveku preduren. Umouj ju tak dannosti ako tvorivos,
predstavivos a logika. Nstroje, stroje a zariadenia vak musme vyrba nie preto, aby sme
robili biznis, ale preto, aby pomhali loveku a aby lovek pomocou nich premenil nau Zem
na kvitncu zhradu. Kad innos m za nsledok zmenu ivotnch podmienok. To je
objektvna realita. Len gradient tchto zmien nesmie prekroi urit limity, za ktormi sa
strca schopnos organizmov adaptova sa na zmenen podmienky. Budeme musie zmeni
n sasn hodnotov systm a orientova sa na trvalejie hodnoty ne s tie dnen
. Musme vytvori tak spoloensk systm, aby naa existencia nebola zvisl na vrobe
a pouvan technickch zariaden. Vetko potrebn pre n ivot prroda vytvorila. Len sa
musme naui lepie vyuva tieto monosti a nae schopnosti. Ako prklad mu sli
slovensk lesnci, ktor v naich lesoch u storoia hospodria tak, e koko stromov vyrbu,
toko aj vysadia. Aj ropy by sme mali za rok spotrebova toko, koko sa jej za rok doke
vytvori. Uzatvra sa do umelho a virtulneho sveta je z dlhodobho hadiska
neperspektvne.

lnok vznikol v rmci rieenia projektov RELAZ I Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch zariaden.
pecilny lanov vozk, ITMS 2620220036 a RELAZ II Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch
zariaden. pecilny zotrvank, ITMS 2620220035, ktor s spolufinancovan Ministerstvom kolstva, vedy,
vskumu a portu SR a zo trukturlnych fondov E.


Preklad do anglickho jazyka: Mgr. Mria Lacikov


LITERATRA

uransk, D. Moravk, M., 2003: Posudzovanie vplyvu automobilovej dopravy na
zneistenie ovzduia Assesment of the impact of road traficc on air pollution.
Hlava, V. a kol., 1996: Dopravn prostriedok a ivotn prostredie. ilina: ES VDS, 1996,
ISBN 80-7100-306-9.
Suchnkov, J.: Doprava, jej dopad na P a zdravie loveka. Zdroj: http://enviro-edu.sk, [cit.
da 15.7.2011].
239

ivotn prostredie v Slovenskej republike, vybran ukazatele v r. 1996 2000 (The
Environment in the Slovak Republic, Selected Indicators in 1996 2000). Bratislava:
SR, 2000.
http://www.eea.europa.eu, [cit. da 15.7.2011].
http://www.ovzdusie.wz.cz, [cit. da 15.7.2011].
http://ovode.wep.sk, [cit. da 15.7.2011].
http://www.meteo.sk, [cit. da 15.7.2011].

Adresa autorov:
Doc. Ing. Vladimr tollmann, CSc. PhD.,
Ing. Michal Allman,
Technick univerzita vo Zvolene, Katedra lesnej aby a mechanizcie, T. G. Masaryka, 24, 960 53 Zvolen.
E-mail: stollman@vsld.tuzvo.sk, tel.: 045/5206290, allman.michal@centrum.sk, tel.: 045/5206562..

































240

TECHNOLGIA FFI A JEJ VPLYV NA ENVIRONMENT

TECHNOLOGY FFI AND ITS INFLUENCE ON ENVIRONMENT

VLADIMR TOLLMANN, TEFAN ILK

Abstract:
The problems of relationship human-machine-environment are solved in the paper. The stress is laid on the
influence of air pollutants in exhaust gases on man and environment. The causes, which are responsible for
current ecological crisis, are analysed and possible solutions are searched. There are described various
possibilities how to decrease the amount of air pollutants in exhaused gases when the main attention is paid to
optimisation of combustion process in cylinders. The aim of the paper is mainly to inform forest experts about
high technology in this area, which is known as FFI.

Key words: combustion engines, optimisation of combustion process, emissions

1. VOD

Spaovacie motory s v sasnosti hlavnm pohonnm agregtom dopravnch
prostriedkov, pracovnch strojov a mnohch druhov prenosnho nradia. Umonili uom
vonos pohybu, cestovanie po celej zemeguli, odbremenili ich od akej fyzickej prce.
Meme poveda, e s zkladom sasnej technickej civilizcie s vysokou ivotnou
rovou.
Ke udstvo nastpilo na tto cestu vvoja, mlokto si v tom ase uvedomoval rizik
tohto vvoja. Ve vade bol dostatok istho vzduchu, vody, zdravch potravn, neexistovali
dnen tzv. civilizan choroby. Zdalo sa, e to tak zostane navdy. Zsoby ropy boli
obrovsk a nikto sa nezamal nad tm, e sa raz min. Sved o tom aj oslavn lnok
v jednych londnskych novinch zo zaiatku minulho storoia, ke sa v londnskych
uliciach objavil prv automobil, v ktorom sa psalo, e Londn bude konene bez konskho
trusu a zpachu.
Postupne udia zskavali sksenosti a prichdzali na to, e spaovacie motory maj aj
negatvne strnky a e loveku nielen pomhaj, ale aj kodia. Rovnako aj prrode. Do
ovzduia vypaj exhalty, prostredie zaauj hlukom a vibrciami, spotrebovvaj
ivotodarn kyslk, produkuj odpadov teplo, jedovatmi ltkami kontaminuj pdu,
povrchov a podzemn vody, spsobuj kysl dade, vznik przemnho oznu, odumieranie
lesov, masov rozrenie dovtedy nepoznanch chorb, produkuj sklenkov plyny,
nebezpen prachov mikroastice, a pod..
V Londne v 50. r. m. stor. behom jednho tda zomrelo 2 000 ud na otravu.
Prinou mrt bolo zneisten ovzduie v dsledku automobilovej dopravy. Podobn
problmy mali aj in vekomest, napr. v Tokiu museli zavies automaty na kyslk. Dnes u
nikto nepe oslavn lnky na to, e po uliciach vekomiest jazdia automobily. Treba vak
poveda, e to bol plne normlny vvoj. Nieo sa vymyslelo, aby to udstvu pomhalo
a prinieslo itok, potom sa objavili nedostatky a tie sa zaali odstraova. V tejto fze
odstraovania negatvnych dopadov prevdzky spaovacch motorov sa v sasnosti stle
nachdzame, o ilustruje aj tab. 1, ktor ukazuje na sprsovanie predpisov EURO tkajcich
sa povolenej produkcie emisi spaovacch motorov. Nesprvne na tejto vvojovej ceste bolo,
e do toho vstpil biznis, ktor neberie ohad na skuton potreby loveka, ivotn
prostredie, trval a stabiln rozvoj udskej spolonosti. Dsledkom zavedenia hromadnej
241

vroby a masovho rozrenia bolo prekroenie ekologickch limitov, prli rchle zmeny
ivotnho prostredia, ktorm sa iv organizmy nedokzali prispsobi.

Tab. 1 Vvoj podielu karcinognnych ltok pre spaovacie motory (Hlava Istenk, 2003)
Vznetov motor EURO I EURO II EURO III Zihov motor bez/s katalyztorom
100 % 60 % 30 % 15 % 20 4 %

Zatia tty, politick strany ani samotn udia, nie s pripraven prija radiklne
globlne rieenie tohoto problmu. Politici a nadnrodn spolonosti sa nechc vzda ziskov
a moci, obyajn udia zase rznych technickch vymoenost a pohodlnho ivota. Na takto
rieenia doba zrejme dozreje a po vyerpan vetkch foslnych palv. Je to koda. Sved to
o tom, e sasn spolonos nie je dobr, nevie sa sprva cieavedome, je nensytn a
pozer iba na svoje egoistick zujmy. Nie je schopn zabezpei svojim deom zdrav
ivotn prostredie, netrpi ju, e alm genercim nezanech tak vynikajci energetick
zdroj akm je ropa, obnova ktorho bude prrodu trva miliardu rokov. udia na celom svete
by si mali zobra prklad od sloveskch lesnkov, ktor u niekoko stro hospodria v lesoch
tak, e koko stromov vyrbu, tak toko aj vysadia a vaka nim mme zachovan nae lesy.

2. MONOSTI ZNIOVANIA EMISI Z VFUKOVCH SYSTMOV
SPAOVACCH MOTOROV

Najv poet spaovacch motorov sa dnes pouva v cestnej doprave. Preto je aj
doprava v sasnosti najvm zneisovateom ivotnho prostredia. Na celkovch
emisich v SR sa sa doprava podiea a 24% (Televzne noviny, televzia Markza, cit. da
23.7.2011). Podiel lesnckych mechanizanch prostriedkov na celkovom zneisten je mal.
Sasn nepriazniv situcia si vak vyaduje, aby sa produkcia emisi zniovala vade.
Existuje viacero spsobov, ako je mon zni emisie kodlivch ltok obsiahnutch vo
vfukovch plynoch spaovacch motorov:
- Prechodom na in alternatvne foslne paliv (zemn plyn, propn), biopaliv (metanol,
etanol, bionaftu, bioplyn, bioolej, drevn plyn), vodk.
- Pouvanm elektrickch pohonov. To prichdza do vahy hlavne na manipulano
expedinch skladoch, kde je k dispozcii elektrorozvodn sie. Vvoj ale smeruje
k tomu, e v budcnosti bude mon vyuva elektrick pohon aj pri mobilnch
prostriedkoch. Obrat v tomto smere by mohla prinies H
2
lanovka (tolmann a kol.,
2010), ktorej vvoj prebieha v sasnosti na TU vo Zvolene.
- istenm vfukovch plynov. Najinnejm prostriedkom istenia vfukovch plynov
benznovch motorov v sasnosti je pouitie katalyztora. Nov katalyztory s pri
optimlnych podmienkach schopn zni emisie oxidov duska, oxidu uhonatho a
uhovodkov takmer o 90%. Tento efekt je vak mon a po zohriat katalyztora na
pracovn teplotu. Celkov inok katalyztora na znenie emisi poas ivotnosti
automobilu sa odhaduje na 60-80% v porovnan s vozidlom bez katalyztora. Katalyztor
vak nem vplyv na zniovanie emisi sklenkovch plynov (oxidu uhliitho).
242

- Pouitm motorov pracujcich pri vysokch teplotch, ktor zabezpeuj zhorenie
vieho mnostva kodlivch ltok. Zvyuj sa nroky na kontrukn materily blokov
motorov a ich mazanie.
- Zavedenm kontruknho princpu relaz do praxe. Vysvetlenie tohto princpu je tmou
samostanho lnku. V lesnctve m tento princp osobitne vhodn podmienky uplatnenia
najm s ohadom na vyuitie horskej energie, ktor predstavuje v sasnosti nevyuvan
alternatvny zdroj energie.
- Zlepovanm kontrukcie motorov a optimalizovanm spaovacieho procesu. Podrobnejie
sa im budeme venova v alom.

Poznmky:
1. Znenie spotreby pohonnch hmt a exhaltov produkovanch pri spaovan pohonnch hmt v motoroch je
mon dosiahnu aj jednoduchmi organizanmi opatreniami. Napr. znenm prepravnej rchlosti. Vo
veobecnosti plat, e priemern vozidlo s benznovm motorom m a o 30% niiu spotrebu pri rchlosti
90 km.h
-1
ako pri rchlosti 120 km.h
-1,
, o si jednoducho me overi kad motorista. Do vahy me
prichdza aj direktvne obmedzenie povolench rchlost na cestch. Obmedzenie rchlosti m okrem
znenia spotreby pozitvny vplyv najm na znenie emisi oxidov duska.
2. Vznamn znenie produkovanch exhaltov by sa v spolonosti dalo dosiahnu posilnenm verejnej
dopravy hlavne v mestch. Sksenosti tu s z minulho obdobia naej spolonosti, na ktor by bolo mon
nadviaza. S to prve mest, kde je mon znenm exhaltov docieli najvie a najvraznejie zlepenie
ivotnho prostredia s pozitvnymi dopadmi aj na lesy a hospodrenie v lesoch. V tomto smere by malo svoj
vznam aj zobra si prklad z ny, Vietnamu a inch zijskch krajn a snai sa o posilovanie bicyklovej
dopravy.

3. ZHODNOTENIE SASNHO TECHNICKHO STAVU

V sasnosti sa rznymi kontruknmi rieeniami podarilo vrazne zni mnostvo
exhaltov produkovanch v spaovacch motoroch. Uveme zvenie kompresnho pomeru
motorov, zavedenie vstrekovacch jednotiek aj v prpade zihovch motorov, ventilovch
rozvodov s variabilnm asovanm. Vrazn zlepenie stavu sa dosiahlo zavedenm
elektronickch riadiacich systmov, tzv. motormanamentov, ktor vykonvaj
multiparametrick optimalizciu innosti spaovacieho motora. Za elom obmedzenia emisi
NO
x
boli vyvinut rzne redukn inidl, ktor sa pridvaj do nafty. Na podobnom
princpe funguj aj systmy s dodatonm vstrekom paliva vo fze expanzie, priom ako
redukn inidlo sa pouvaj chemicky aktvne uhovodky obsiahnut v samotnom palive.
Zdokonaovanm kontrukcie spaovacch motorov sa podarilo vrazne zni
produkovan exhalty. Napriek tomu nedolo k oakvanmu zmierneniu dopadov na ivotn
prostredie, ba prve naopak ete k zhoreniu situcie. Prinou tohto stavu je neustly nrast
ich potu. Tento nrast nie je ale opodstatnen potrebami spolonosti a u vbec nie prrody.
Svis najm so zlou organizciou spolonosti a jej jednostrannou orientciou na ekonomiku.
Napriek vysokmu stupu dokonalosti dnench spaovacch motorov s stle oblasti,
kde neboli ete dosiahnut limity a je mon alie vylepovanie. Naprklad stle sa nm
takmer 2/3 energie z pohonnch hmt strcaj vo forme odpadovho tepla. Je to alarmujci
poznatok. Alebo si zoberme pracovn cyklus a analyzujme ho. Pracovn cyklus spaovacch
motorov pozostva zo 4 pracovnch fz: nasvanie, stlanie, vbuch, expanzia a vfuk. Zo
samotnho princpu dvojtaktnch motorov vyplva, e as pohonnej zmesy sa pri vplachu
243

valca dostva do vfukovho potrubia. Pri tvortaktnch motoroch sa taktie as nesplenej
pohonnej zmesy dostva vo fze vfuku do vfukovho potrubia, kde postupne dohra, o
v konenom dsledku znamen vyiu spotrebu pohonnch hmt. Tento nedostatok
sasnch tvortaktnch motorov by bolo mon odstrni optimalizciou procesu horenia.
Vsledkom takejto optimalizcie by malo by to, aby vetka pohonn zmes zhorela vo valci
a do vfukovho potrubia sa dostvali len samotn exhalty.
Technolgie na dosiahnutie takejto optimalizcie spaovacieho procesu existuj.
O jednej takejto pikovej High Tech technolgii pochdzajcej z USA bude pojednan
v alej kapitole.

4. TECHNOLGIA FFI

Americk fy Fuel Freedom International vyvinula technolgiu pre upravenie
spaovacej komory vo valci motora. V spaovacej komore sa vytvra katalytick vrstva a to
pomocou pecilnej ltky pridvanej do pohonnch hmt vo forme tabliet. Obchodn
oznaenie tejto ltky je MPG Caps a jej zloenie je chrnen vrobcom. Tablety sa v palive,
ktorm me by ako benzn tak aj nafta, rozpaj, ale nemenia jeho vlastnosti. Palivo
v tomto prpade sli len ako transportn prostriedok. Pomocou neho sa MPG Caps dostva
do spaovacej komory, kde aktivuje jej povrch. MPG Caps nie je teda aditvum v benom
vzname slova.
Vytvoren katalytick vrstva na stench v spaovacej komore m rozmery
v mikrnoch. Jej el spova v tom, e urchuje zaplenie a horenie pohonnej zmesy. Tm
dochdza, poda dajov vrobcu, k efektvnejiemu spaovaniu vo fze vbuchu.
V prevdzke motora sa to prejavuje zvenm vkonu, znenm spotreby a znenm
mnostva exhaltov. Chod motora sa stva vaka dokonalejiemu horeniu rovnomernejm
a zniuje sa teplota vfuku. Nedochdza k prehrievaniu vfuku a vfukovho potrubia.
Environmentlne dopady s nasledovn:
- V dsledku horenia pri vyej teplote a krtkej dobe horenia sa zniuje obsah vetkch
exhaltov, vrtane oxidov N, S a C.
- Testy vykonan v nezvislch intitcich ukzali, e MPG Caps umouje zni emisie
o 75 80 % v porovnan s dnenm stavom!
Technolgia MPG Caps sa vyznauje aj dekarbonizanmi inkami. Steny
spaovacej komory s bez karbnovch usadenn, o vplva okrem inho na vyiu ivotnos
spaovacch motorov.
Sasou technolgie s aj alie produkty, ktor prispievaj ete k vraznejej
spore pohonnch hmt . Uveme napr. prsady do motorovho oleja a prevodovho oleja,
ktor na znenie spotreby PHM inkuj cez znenie trenia v pohyblivch astiach motora
a prevodovky.
244


Obr. 1 Tablety MPG Caps


5. ZVER A DISKUSIA

Za poslednch 15. rokov znili vrobcovia automobilov emisie na cca 25 % z pvodnej
hodnoty. Je to vea, avak tablety MPG Caps umouj zni dnen rove o alch 75
80 %. Je to podstatn zlepenie dnenho stavu, ktor me vrazne prispie k ozdraveniu
ivotnho a prrodnho prostredia. Zrove dochdza k etreniu ropy, ktorej zsoby s
vyerpaten. Pritom je to tak vzcna energetick surovina, e je naou povinnosou
zabezpei, aby ju mali k dispozcii aj nae deti a alie genercie naich potomkov.
Technolgia FFI je pikovou High-Tech technolgiou USA. Zaha cel rad produktov,
z ktorch sme v tomto lnku venovali pozornos produktu MPG Caps, ktor umouje
optimalizciu spaovacieho procesu vo valci motora. V sasnosti sa tieto produkty dostvaj
aj na n tuzemsk trh prostrednctvom sieovho marketingu (multi- level-marketing).
Poznatky o technolgii FFI boli prvotne zskan pri rieen projektov
RELAZ I Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch zariaden. pecilny lanov
vozk, ITMS 2620220036 a RELAZ II Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch
zariaden. pecilny zotrvank, ITMS 2620220035, ktor s spolufinancovan
Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu SR a zo trukturlnych fondov E. Prsne
byrokratick predpisy Agentry Ministerstva kolstva, vedy vskumu a portu SR pre
trukturlne fondy vak neumonilli vskum tejto novej technolgie. Prnosy deklarovan
vrobcom predmetnej technolgie s ale tak zvan, e sme vypracovali nov projekt
a s nm sme sa uchdzali o finann prostriedky v rmci Internej grantovej agentry TU vo
Zvolene. Podali sme projekt IPA o nzve Testovanie technolgie FFI v podmienkach
VLP, ktor bol prijat na rieenie. Jedn sa o pilotn projekt v rmci lesnho hospodrstva.
Vsledky tohoto projektu bud znme koncom r. 2011 a budeme o nich informova odborn
lesncku verejnos.

Preklad do anglickho jazyka: Mgr. Mria Lacikov

LITERATRA:

uransk, D. Moravk, M., 2003: Posudzovanie vplyvu automobilovej dopravy na
zneistenie ovzduia Assesment of the impact of road traffic on air pollution. ilina:
EDIS, In: as. Komunikcie/Communications, . 1, 2003, s. 5 14, ISSN 1335-4205.
245

Hlava, V. Istenk, R., 2003: Niektor problmy kontrukcie a prevdzky automobilu vo
vzahu k ivotnmu prostrediu Possibilities of solution of an automobile designing
and operation in relation to the environment. ilina: EDIS, In: as.
Komunikcie/Communications, . 1, 2003, s. 16 25, ISSN 1335-4205.
tollmann,V. ml, P. Ilk, . Suchomel, J., 2010: Mechanick rekuperan lanov
zariadenie s palivovmi lnkami. Bansk Bystrica: rad priemyselnho vlastnctva
SR, prihlka patentu PP 50053-2010 , 2010.
Firemn literatra fy Fuel Freedom International, USA.



Adresa autorov:
Doc. Ing. Vladimr tollmann, CSc. PhD.,
Ing. tefan Ilk, PhD.,
Technick univerzita vo Zvolene, Katedra lesnej aby a mechanizcie,
T. G. Masaryka, 24, 960 53 Zvolen.
E-mail: stollman@vsld.tuzvo.sk, tel.: 045/5206290, ilcik@vsld.tuzvo.sk, tel.: 045/5206562.





























246

ZMENY V TRUKTRE PORASTOV VYSOKCH TATIER PO
KALAMITE Z ROKU 2004 A PRIEBEH ICH REKONTRUKCIE

STRUCTURAL CHANGES OF FOREST STAND INVYSOK TATRY
AFTER THE WINDFALL IN 2004 YEAR AND THEIR
RECONSTRUCTION PROCESS

JOZEF TAJBO, JOZEF SUCHOMEL

Abstract
In the present work is given the structure of the High Tatras forest stands before and after the wind disaster in
November 2004. Calamity very much and on large area (60 x 2 km) undermine the integrity of the ecosystem.
The main source of data was documents from NLC-Lesoprojekt, forest management plans LHC High Tatras
1997-2006 and 2007-2016, the general part and especially description of forest stands in digital form and
statements of the form LHE L 144. The data was processed in programming environment Visual FoxPro. Part of
the paper is a brief overview of proposed and executed a cutting and silvicultural measures

Keywords: structure of forest stands, calamity, stock, area.


1. VOD A PROBLEMATIKA

V novembri 2004 postihla lesy Tatranskho nrodnho parku vetrov kalamita (vietor
dosahoval rchlos 140-180 km za hodinu). Vietor pokodil aj in chrnen zemia v
severnej a centrlnej asti Slovenska - Nrodn park Nzkych Tatier a Nrodn park
Murnska planina. Mnostvo stromov a padnutho dreva bolo tak vek, ako 90% ronej
aby ihlinatho dreva na zem celho Slovenska. Postihnut boli prevane smrekov
monokultry, umelo vysaden na zaiatku 20. storoia.
Vysok Tatry s nam najvym pohorm, maj ttovit character vehr. Lesn porasty
s v horskom, vysokohorskom a alpnskom psme od 700 metrov nad morom v piatom
jedovo-bukovom vegetanom stupni na juhu v Tatranskej kotline, a miestami nad 2300
metrov nad morom v deviatom kosodrevinovom vegetanom stupni, a alpnskom psme,
teda a 800 metrov nad hornou hranicou vysokho lesa, len 300 metrov pod najvymi
vrcholmi. Vmera porastovej pdy je 36 450 ha.Ako je uveden v alch astiach, porasty
plnia predovekm ochrann a rekrean funkcie, maj vysok hodnotu ako stabiln
ekosystem.
Kalamita vemi podstatne a na veke ploche (pribline 60 x 2 km) naruila celistvos
ekosystmu a zmenila truktra lesa. Z toho vyplynuli lohy na rieenie obnovy, resp.
rekontrukcie pokodenej asti.

1. MATERIL A METODIKA

Hlavnm zdrojom dajov boli podklady z NLC-Lesoprojekt, lesn hospodrsky pln
LHC Vysok Tatry 1997-2006 a 2007-2016, ich veobecn asti a predovetkm popis
porastov v digitlnej forme a vpisy z tlav LHE L 144. Dta sa spracovali v prostred Visual
FoxPro jednoduchmi elove vyvinutmi procesnmi programami, vizualizovali sa v
prostred Excel a Statistika. Pouit boli metdy triedenie, agregovanie dajov poda
zadanch parametrov a tandardn matematicko tatistick metdy.
Polohopis, resp. vertiklna truktra porastov sa prevzala z digitalizovanch
mapovch podkladov, spracovali sa v prostred ArcGIS. Vvoj rekontrukcie (vchovy)
porastov, resp. plnenie predpisov lesnch hospodrskych plnov sa verifikovali s dajmi
tatistickch vkazov LHE L 144 asti aba a zalesovanie za obdobie rokov 1997-2009.
247

2. VSLEDKY

truktra porastov
Vzhadom k rozsashu predkladanej prce s alej uveden len najdleitejie
agregovan daje v grafickej, resp. tabukovej forme. Na obr. 1 je uveden zsoba v m
3
a
vmera (obr. 2) v hektroch poda jednotlivch drevn pri inventarizcii v roku 1996 a 2006.
Dominantnou drevinou je smrek, jeho plon podiel klesol o 12%, zsoba len o 1,6 percenta.
Bol najviac pokodenou drevinou, na druhom mieste je borovica. V absoltnom vyjadren sa
vmera smreka v dsledku kalamity zmenila pribline o 3600 ha, zasoba o 1841 m
3
. Pomer,
resp index stavu zsob v m
3
a vmery drevn v ha 2006/1996 je na obr. 3. Naprklad
porastov vmera jarabiny narstla 3-nsobne tm, e ostala na ploche a zvyok smrekovho
porastu vyvrtila kalamita (zakmenenie porastu sa znilo).


Obr. 1 truktra drevnej hmoty porastov poda drevn


Obr. 2 truktra vmery poda drevn

0
1000000
2000000
3000000
4000000
5000000
6000000
7000000
P
i
c
e
a

a
b
i
e
s
A
b
i
e
s

a
l
b
a
P
i
n
u
s

s
y
l
v
e
s
t
r
i
s
P
i
n
u
s

m
u
g
o
P
i
n
u
s

c
e
m
b
r
a
L
a
r
i
x

d
e
c
i
d
u
a
S
o
r
b
u
s

a
u
c
u
p
a
r
i
a
B
e
t
u
l
a

v
e
r
r
u
c
o
s
a
A
l
n
u
s

i
n
c
a
n
a
A
c
e
r

p
s
e
u
d
o
p
l
a
t
a
n
u
s
F
a
g
u
s

s
y
l
v
a
t
i
c
a
A
l
n
u
s

g
l
u
t
i
n
o
s
a
P
o
p
u
l
u
s

t
r
e
m
u
l
a
S
a
l
i
x

a
l
b
a
U
l
m
u
s

m
o
n
t
a
n
a
F
r
a
x
i
n
u
s

e
x
c
e
l
s
i
o
r
o
t
h
e
r
s
z

s
o
b
a


(
m
3
)

drevina
1996
2006
0
5000
10000
15000
20000
25000
P
i
c
e
a

a
b
i
e
s
A
b
i
e
s

a
l
b
a
P
i
n
u
s

P
i
n
u
s

m
u
g
o
P
i
n
u
s

c
e
m
b
r
a
L
a
r
i
x

d
e
c
i
d
u
a
S
o
r
b
u
s

B
e
t
u
l
a

A
l
n
u
s

i
n
c
a
n
a
A
c
e
r

F
a
g
u
s

A
l
n
u
s

P
o
p
u
l
u
s

S
a
l
i
x

a
l
b
a
U
l
m
u
s

F
r
a
x
i
n
u
s

o
t
h
e
r
s
u
n
s
t
o
c
k
e
d

s
o
b
a


(
h
a
)

drevina
1996
2006
248


Obr. 3 Indexy plochy a zsoby 2006/1996


Obr. 4 Priemern veky dreviny zoraden zostupne


alou vraznou zmenou je znenie priemernho veku drevn o 10 rokov (zalesnenm
kalamitnch plch). Za cel Vysok Tatry je to pokles z 87 rokov na 77 rokov (obr. 4).
Priemern vek smreka, ktor sa podiea na zmench veobecne, nielen pri veku rozhodujcou
mierou, klesol z 85 rokov na 75 rokov.

Na obr. 5 s uveden zastpenia kategri lesa. Pribudli hospodrske lesy po delimitcii
plch.
0,00
0,50
1,00
1,50
2,00
2,50
3,00
3,50
P
i
c
e

A
b
i

P
i
n

P
i
n

P
i
n

L
a
r
i

S
o
r

B
e
t

A
l
n

A
c
e

F
a
g

i
n
d
e
x

m
3
0
20
40
60
80
100
120
140
1996
wood average
age
0
20
40
60
80
100
120
140
P
i
n
u
s

n
i
g
r
a
P
i
n
u
s

c
e
m
b
r
a
P
i
c
e
a

a
b
i
e
s
P
o
p
u
l
u
s

a
l
b
a
S
a
l
i
x

a
l
b
a
A
l
n
u
s

g
l
u
t
i
n
o
s
a
F
a
g
u
s

s
y
l
v
a
t
i
c
a
T
i
l
i
a

c
o
r
d
a
t
a
B
e
t
u
l
a

U
l
m
u
s

F
r
a
x
i
n
u
s

2006
wood
249

63,86
29,95
6,20
2006
protec
tion
forest
63,87
36,13
1996
prot
ectio
n

Obr. 5 Zastpenie kategrii lesa

Rekontrukcia porastov
Na obr. 6 je nvrh obnovnej aby na decennium 1997-2006 a 2007-2016 poda
kategri lesa je. aba smreka na decennium 2007-2016 po vekovch tr. je na obr. 7.


Obr. 6 Obnovn aby poda kategri lesa

0
20000
40000
60000
80000
100000
120000
140000
160000
180000
production forest special purpose
forest
protection forest
m
a
i
n

f
e
l
l
i
n
g



(
m
3
)

forest category
1996
2006
250


Obr. 7 aba smreka na decenium 2006-2010 po vekovch triedach

Na obr. 8 je graficky znzornen pln zalesovania poda drevn na decennium 2007-
2016. Smrek 1410 ha, 40% prirodzen zmladenie (PZ), smrekovec 950 ha, 4% (PZ), borovica
420 ha, 3% (PZ), jarabina 380 ha, 95%(PZ), javor horsk 350 ha, 2% (PZ), jeda 310 ha, 7%
(PZ), breza 220 ha, 98% (PZ). Vrazne sa podporili dreviny ktor vydrali vo vchrici sc, jb,
jh.


Obr. 8 Pln zalesovanie poda drevn na decennium 2007-2016

Skuton priebeh zalesovania je uveden na obr. 9. Po kalamite sa ron
zalesovacia plocha viac ako zdvojnsobila. Najv rozsah zalesovania bol v roku 2006 po
uvonen kalamitnej plochy.
Prca je sasou projektu RELAZ I, Aplikovan vskum a vvoj pecilnych lanovch
zariaden. pecilny lanov vozk. ITMS 2620220036.
0
5000
10000
15000
20000
25000
30000
35000
40000
45000
50000
-60 61-80 81-100 101-120121-140141-160 161+
m
a
i
n

f
e
l
l
i
n
g


(
m
3
)

age class
Picea abies
produc
tion
forest
special
purpos
e
forest
0
500
1000
1500
S
M
J
D
S
C
B
O
L
B
K
S
B
K
J
H
J
X
B
R
J
B
O
S
B
H
J
L
J
S
L
M
V
K
D
G
v

m
e
r
a


(
h
a
)

drevina
z toho zmladenie
zalesovanie (ha)
251


Obr. 9 Priebeh zalesovania LHC Vysok Tatry

3. DISKUSIA A ZVER

V svislosti s kalamitou 2004 nastali zmeny v truktre porastov, ale aj v prstupe k
ich vchove. Ako je uveden v predchdzajcej asti, klesol priemern vek porastov o 10
rokov, napriek tomu e pomerne vek ast kalamitnej plochy tvorili umele vysaden 80-90
ron porasty. Smrek bol najviac pokodenou drevinou okrem inch faktorov aj v dsledku
nevhodnho thlostnho koeficientu a slabho zavetvenia (nepestovan monokultry). Podiel
jeho plochy klesol o 12%. V absoltnom vyjadren sa vmera smreka v dsledku kalamity
zmenila pribline o 3600 ha, zsoba o 2000 m
3
.
Zvil sa podiel aby v ochrannch lesoch. Zalesovanie bolo v deceniu 1997-2006
predpsan na 960 ha, z toho 410 ha sa rtalo s prirodzenm zmladenm. V sasne platnom
decniu je predpis 4,5 krt vy, ale dleit je truktra zalesovanch drevn napr.
smrekovec 950 ha oproti predolm 90 ha, javor horsk 350 ha oproti 50 ha. S to dreviny
ktor sa jednoznane presadili ako odoln a mu podra architektru porastu pri kalamitch
podobnho typu.

LITERATRA

Tuek, J., Majlingov, A2004.Hodnotenie kvality a vhodnosti pouitia digitlnych modelov
ternu. In Aktulne problmy lesnckeho mapovania : II. Sympzium : zbornk
refertov. Zvolen: Technick univerzita vo Zvolene, 2004. - ISBN 80-228-1406-7. - S.
105-111.
Tuek, J., Majlingov, A.2004. Vyhodnotenie kvality a presnosti vybranch digitlnych
modelov ternu. In Aktuln problmy fotogrammetrie a DPZ [elektronick zdroj] :
sbornk konference. - Praha : FSv VUT, 2004. - ISBN 80-01-03171-3. - 13 s.

Adresa autorov:
Ing. Jozef Tajbo, CSc., doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., LF, KLM, TU Zvolen, T.G.Masaryka 24, 960 53
Zvolen, Slovensko, e-mail: tajbos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk


297 285
311
260
236 226
517
701
631
605
577
75
57
70
36
48 53
35
543
56
139
1036
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
1
9
9
9
2
0
0
0
2
0
0
1
2
0
0
2
2
0
0
3
2
0
0
4
2
0
0
5
2
0
0
6
2
0
0
7
2
0
0
8
2
0
0
9
z
a
l
e
s

o
v
a
n
i
e


(
h
a
)

rok
zmladenie
umel
252

VVOJ CIEN A ODBYTU VLKNINOVHO DREVA V SR ZA
OBDOBIE ROKOV 1999-2011

DEVELOPMENT OF PRICES AND OUTLET OF PULPWOOD IN
SLOVAKIA DURING THE YEARS OF 1999 - 2011

JOZEF TAJBO, MRIA BREZINOV

Abstract
Development of price and timber market of pole timber in period years 1999-2003 is presented in this paper.
This assortment create the largest part of timber logs from calamities. Using methods of analysis, synthesis, data
comparison and trend development evaluation there are analysed pole timber production selected indicators
price, participation in profits, volume and participation in pulpwood production. Source data were taken from the
particular business subjects from the form Les (MP SR) 2-04. Their aggregation formed the basis for the creation
of relevant section in the "Green Report".

Keywords: pole timber, prices, harvesting, marketing

1. VOD A PROBLEMATIKA

Trh s drevom je pre lesn hospodrstvo hlavnm zdrojom prjmov. Poznanie trendov
vvoja cien surovho dreva a analzy trhu s dleit pre optimlne rozhodovanie v svislosti
s maximalizciou zhodnotenia dreva.
Zsoba dreva sa v lesoch Slovenskej republiky dlhodobo zvyuje. K 31. 12. 2005 bola
zsoba dreva v lesoch SR 438,9 mil. m
3
bez kry, k 31. 12. 2009 bola 456,4 mil. m
3
. Pri
celkovej sasnej vmere porastovej pdy 1 938 tis. ha je priemern zsoba na 1 ha
porastovej pdy 236 m
3
b.k.
Vka aby dreva z jeho zsob sa pre uvateov lesnch pozemkov stanovuje poas
vypracovania LHP v ette aby dreva. Takto uren a orgnom ttnej sprvy LH schvlen
abov ett predstavuje objektvne a relne abov monosti vyplvajce zo skutonho
stavu lesnch porastov a legislatvnych ustanoven platnch na seku abovej pravy lesov.
Pri kalamitch vznik nhodn aba, ktor m najvyiu prioritu spracovania a tm sa
iastone, alebo plne men predpis aieb z LHP

2. MATERIL A METODIKA

Zdrojom informci pre sledovanie vvoja priemernch tuzemskch cien s tvrron
tatistick zisovania o dodvkach a priemernch cench sortimentov surovho dreva
sledovan v subjektoch ttnych a nettnych lesov na Slovensku Les (MP SR) 2-04 (ich
agregovanm vznikaj podklady pre vytvorenie prslunej sekcie Zelenej sprvy) a
Spravodajca Lesoprojektu, v ktorom s spracovan daje z uvedench tatistickch vkazov.
Vvoj priemernch cien a dodvok surovho dreva sa analyzovali za obdobie rokov 1999-
2010 a za I. tvrrok 2011. Uveden ceny platia pre lokalitu ES (expedin sklad).
Informcie sa spracovali tandartnmi metdami pouvanmi v ekonomike metda
analzy, syntzy, komparcie dajov a zhodnotenie trendov vvoja. Vzhadom k rozsahu
prce nie s analyzovan seznne odchlky (mesan, resp. tvrron), spracovali sa
agregovan ron daje ako stredne a dlhodob trendy vvoja.

3. VSLEDKY

Z celkovch realizovanch dodvok drevnej hmoty v roku 2010, sa predalo na domcom
253

0,05
13,04
24,20
31,32
0,12
0,05
0,32
27,70
3,20
ihlinat
trieda I.a II.
trieda III.A
trieda III.B
trieda III.C
0,06 0,56
3,18
14,99
21,39
0,01
0,01
54,41
5,40
listnat
trieda I.
trieda II.
trieda III.A
trieda III.B
trhu 93 % a na export bolo dodanch 7 % hmoty, ttne subjekty mali podiel podobne ako v
predchdzajcich rokoch 58%, nettne 42% (tab 1). Podiel ihlinatch sortimentov bol 66%,
listnatch 34%.

Tab. 1 Podiely dodvok sortimentov surovho dreva

dodvky celkom

m
3


%
tuzemsk vvoz spolu tuzemsk vvoz spolu

ttne 5248606 306764 5555370 54.68 3.20 57.87
nettne 3667764 375934 4043698 38.21 3.92 42.13
spolu 8916370 682698 9599068 92.89 7.11 100.00

Na obr. 1 je uveden podiel jednotlivch sortimentov surovho dreva. Najviac
obchodovanm sortimentom ihlinatho surovho dreva boli vrezy III.B a C triedy akosti,
ktor tvorili 24 a 31% z celkovho objemu realizovanch dodvok a ihlinat vlkninov
drevo 28%. Listnat vrezy III.B a C triedy akosti mali 15 a 21%, listnat vlkninov drevo
54 %. Spolu ihlinat a listnat malo vlkninov drevo najv podiel viac ako 33% (obr.
4).

Obr. 1 Podiely dodvok poda sortimentov surovho dreva

Tieto sortimenty surovho dreva s podstatn z hadiska objemu hmoty (dodvok) aj
tvorby zisku.

Vvoj cien a dodvok vlkninovho dreva
Ceny ihlinatch a listnatch sortimentov surovho dreva v ttnych lesoch aj nettnych
subjektoch od roku 2009 stpaj (obr. 2-3).

254


Obr. 2 Trend vvoja cien ihlinatho vlkninovho dreva
v porovnan s priemernm speaenm ihlinatch sortimentov surovho dreva


Obr. 3 Trend vvoja cien listnatho vlkninovho dreva v porovnan
s priemernm speaenm listnatch sortimentov surovho dreva

Na obr. 5-7 je uveden vvoj vybranch ukazovateov podiel na trbch, objem a podiel
dodvok vlkniny. Priemern cena ihlinatch a aj listnatch sortimentov surovho dreva
dosiahla minimum v roku 2009. Od roku 2010 do 1. tvrroku 2011 priemern ceny
ihlinatho a listnatho dreva rstli. V prvom tvrroku 2011 vzrstli priemern ceny
surovho dreva v porovnan s rovnakm obdobm minulho roka o 20%. V roku 2010 sme
zaznamenali medzirone nrast priemernch cien o 15%.

20
25
30
35
40
45
50
55
60
1

c
e
n
a


(

.
m
-
3
)

rok
ihlinat
ttne
nettne
vlknina
spolu
20
25
30
35
40
45
50
55
1
9
9
9
2
0
0
0
2
0
0
1
2
0
0
2
2
0
0
3
2
0
0
4
2
0
0
5
2
0
0
6
2
0
0
7
2
0
0
8
2
0
0
9
2
0
1
0
2
0
1
1
c
e
n
a


(

.
m
-
3
)

rok
listnat
ttne
nettne
vlknina
spolu
255


Obr. 4. Trend vvoja cien vlkninovho dreva v porovnan s priemernm speaenm
sortimentov surovho dreva za ihlinat a listnat sortimenty spolu



Obr. 5 Trend vvoja percentulneho podielu vlkniny na celkovom objeme
dodvok sortimentov surovho dreva a podielu vlkniny na celkovom objeme trieb




Obr. 6 Trend vvoja dodvok sortimentov surovho dreva spolu
a vlkninovch sortimentov

20
25
30
35
40
45
50
55
1
9
9
9
2
0
0
0
2
0
0
1
2
0
0
2
2
0
0
3
2
0
0
4
2
0
0
5
2
0
0
6
2
0
0
7
2
0
0
8
2
0
0
9
2
0
1
0
2
0
1
1
c
e
n
a


(

.
m
-
3
)

rok
vlknina
20
25
30
35
40
45
50
55
1
9
9
9
2
0
0
0
2
0
0
1
2
0
0
2
2
0
0
3
2
0
0
4
2
0
0
5
2
0
0
6
2
0
0
7
2
0
0
8
2
0
0
9
2
0
1
0
2
0
1
1
%
rok
podiel z
celkovho
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
1
9
9
9
2
0
0
0
2
0
0
1
2
0
0
2
2
0
0
3
2
0
0
4
2
0
0
5
2
0
0
6
2
0
0
7
2
0
0
8
2
0
0
9
2
0
1
0
t
i
s
.


m
3

rok
dodvky
sortimento
v surovho
dreva
256


Obr. 7 Trend vvoja trieb



Obr. 8 Trend vvoja dodvok vlkninovch sortimentov poda dreviny



Obr. 9 Trend vvoja trieb za vlkninov sortimenty poda dreviny

Na obr. 8 a 9 je znzornen trend vvoja dodvok a trieb za vlkninov sortimenty v
lenen ihlinat a listnat dreviny. V roku 2009 stpali dodvky ihlinatho vlkninovho
dreva, o spsobilo udranie hladiny trieb napriek poklesu cien. Dodvky ihlinatho
vlkninovho dreva boli v porovnan s dodvkami listnatho dreva vyie o 11%. Vzhadom
0
100000
200000
300000
400000
500000
t
i
s
.


rok
trby spolu
trby vlknina
0
500
1000
1500
2000
2500
1
9

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

t
i
s
.


m
3

rok
ihl.
list.
20000
30000
40000
50000
60000
70000
1
9

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

2
0

t
i
s
.


rok
ihl.
li
257

k zveniu cien dreva sme zaznamenali nrast trieb za vlkninov drevo aj pri jeho nich
dodvkach.

4. DISKUSIA A ZVER

Vlkninov drevo spolu (ihlinat a listnat) malo v roku 2010 stle najv podiel z
dodanch sortimentov surovho dreva viac ako 33%. Z ihlinatch sortimentov boli najviac
obchodovanm sortimentom vrezy III.B a C triedy akosti, ktor tvorili 24 a 31% z celkovho
objemu realizovanch dodvok a ihlinat vlkninov drevo s 28%. Listnat sortimenty dreva
mali najviac zastpen vlkninov drevo (54 %) a listnat vrezy III.B a C triedy akosti (15 a
21%).
Z celkovch realizovanch dodvok drevnej hmoty v roku 2010 sa predalo na
domcom trhu 93 % a na export bolo dodanch 7 % hmoty. ttne subjekty lesov z toho
dodali podobne ako v predchdzajcich rokoch 58%, nettne 42%. Podiel ihlinatch
sortimentov z celkovch dodvok surovho dreva bol 66%, listnat sortimenty tvorili 34%.
Koeficient prepotu mnostva dodvok vybranch subjektov nettnych lesov na cel objem
bol 4,68.
Priemern cena ihlinatch a aj listnatch sortimentov surovho dreva dosiahla
minimum v roku 2009. Od roku 2010 do 1. tvrroku 2011 priemern ceny ihlinatho
a listnatho dreva rstli. V prvom tvrroku 2011 vzrstli priemern ceny surovho dreva
v porovnan s rovnakm obdobm minulho roka o 20%. V roku 2010 sme zaznamenali
medzirone nrast priemernch cien o 15%. Trby boli v roku 2010 vyie o 18% oproti roku
2009, dodvky 2010 vyie o 3% oproti 2009 (v ttnych lesoch bol pokles o 5%).
Prca je sasou projektu RELAZ I, Aplikovan vskum a vvoj pecilnych
lanovch zariaden. pecilny lanov vozk. ITMS 2620220036 a RELAZ II, Aplikovan
vskum a vvoj pecilnych lanovch zariaden. pecilny zotrvank. ITMS 2620220035.

LITERATRA

Spravodajca Lesoprojektu, ronk 1999-2011.
Tajbo, J. Brezinov, M., Sluge, J., 2004. Vvoj cien a odbytu vlkninovho dreva v SR za
obdobie rokov 1999-2003. In.: Zbornk refertov z MVK Financovanie 2004 Lesy
drevo, Zvolen, TU: 6 s., ISBN 80-228-1389-3, CD.
Suchomel, J., Gejdo, M., 2009. abovo-dopravn technolgie. Sortimentcia dreva a
tovaroznalectvo v lesnctve. TU Zvolen, ISBN 978-80-228-2057-8: 292 pp.
www.forestportal.sk


Adresa autorov:
Ing. Jozef Tajbo, CSc.
TU Zvolen, KLM, T.G.Masaryka 24, 960 53 Zvolen
e-mail: tajbos@vsld.tuzvo.sk,
Ing. Mria Brezinov
NLC, Sokolsk 2, 960 01 Zvolen

258

POROVNANIE PRCE HARVESTEROVHO UZLA PRI
SPRACOVAN NHODNEJ A MYSELNEJ ABY

THE COMPARISON OF HARVESTER NODE WORK IN THE
PROCESSING OF AN INCIDENTAL AND PLANNED FELLING

JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANK, KATARNA BELANOV, MAT TOMAN

Abstract: The aim of this work was to carry out the techno-economical evaluation of harvester Rottne H 5005
with forwarder Rottne solid F9. The basic source of information for techno-economical evaluation were
registration books for machines. Results of analysis indicate that for the year 2002, the average performance of
harvester H 5005 was 13.28 m
3
.phm
-1
assortments of raw wood at an average tree volume in the range 0.4 to
1.0 m
3
. In 2005, the average performance of harvester H 5005 was 16.42 m
3
.phm
-1
assortments of raw wood.
Forwarder F9 achieved in 2002 the average performance of 9.11m
3
.phm
-1
assortments of wood by average tree
volume in the range from 0.4 to 1.0 m
3
. In 2005, the average performance was 13.40 m
3
.phm
-1
assortments of
wood.

Key words: harvester, forwarder, techno-economical evaluation

VOD
Viacoperan stroje a technolgie predstavuj v sasnej dobe v abovo-vrobnom
a dopravnom procese vrchol modernch technolgi a s zkladnm predpokladom pre trval
obhospodarovanie lesov.
Prv pokusy o vyuvanie viacoperanch strojov na zem eskoslovenska spadaj
do 70. rokov minulho storoia, kde boli snahy o vyuitie vvoznch sprav a rznych
procesorov pri spracovan kalamt. Rzne priny, i u objektvne alebo subjektvne brzdili
al rozvoj nasadenia technolgi s pouitm viacoperanch strojov.
Okolo roku 2000 zana rozvoj vo vyuvan viacoperanch strojov v SR. Dvody s
rzne, okrem poklesu stavov kvalifikovanej pracovnej sily v lesnom hospodrstve, cez
potrebu rchleho spracovania vekho objemu kalamitnho dreva, k potrebe vyaenia
vieho mnostva drevnej hmoty za asov jednotku z dvodu ceny dreva. Na zem SR
rozvoj tchto technolgi napredoval vemi sporadicky, bez snahy o ich zavedenie do lesnej
prevdzky. Boli to ojedinel pokusy, ktor nedokzali vnejie ovplyvni rozvoj tohto
odvetvia v lesnom hospodrstve. Zlom nastal koncom roka 2004, v novembri, kedy vetrov
smr v TANAP-e, ale aj v alch oblastiach SR, spsobila rozsiahlu vetrov kalamitu. To
odtartovalo potrebu a nsledn rozvoj nasadenia harvesterovch technolgi, o malo
vzostupn trend, a km tento rozvoj nezabrzdila hospodrska krza.
S ekonomickou krzou nastal krtkodob pokles dopytu po dreve (Suchomel, Gejdo,
2009). Nstupom obdobia krzy koncom roku 2008 a zaiatkom roku 2009 zaali by
harvesterov technolgie v podmienkach Slovenska drah.
Od tohto obdobia s harvesterov technolgie nasadzovan vemi sporadicky a
nekoncepne. Deformcia trhu prce m za nsledok optovn zvenie podielu klasickch
technolgi, ktor s asto nasaden v nevhodnch podmienkach.

PROBLEMATIKA
Hlavnou prinou, preo sa zaali presadzova harvesterov technolgie bola vyia
bezpenos a produktivita prce ako pri klasickej metde. S tm svisela aj niia spotreba
asu na abu a spracovanie jednotlivch stromov v poraste. Vyia vkonnos
harvesterovch uzlov (HU) sa hlavne ocenila v porastoch pri potrebe rchleho spracovania
porastov z dvodu zamedzenia rozmnoenia hmyzch kodcov. Vhodou HU v spoluprci
259

s balkovaom v prpade myselnch aieb s nielen aba hrubiny, ale aj prprava plch pre
alie zalesovanie (Lieskovsk, 2008).
Najdleitejou vhodou tejto technolgie je vyia bezpenos prce, obzvl pri
spracovvan kalamity, kde sa vrazne zniuje razovos (Suchomel et al., 2008). Sasn
harvesterov technolgia odbremenila loveka od nronej fyzickej prce v abovej innosti.
Oslobodila ho od hluku, vibrci a vytvorila mu v mnohom komfortn pracovn podmienky
(tollmann, 2006).
Nevhodou harvesterovch technolgi s vysok poiaton nklady, vysok
poiadavky na lohu udskho initea (loha opertora, dokonal technologick prprava a
organizcia innost) a dostaton mnostvo dreva (koncentrcia prce) pre prevdzkov
nasadenie celej harvesterovej technolgie. Relatvnou nevhodou tchto technolgi je tie
skutonos, e s predovetkm uren ku spracovaniu ihlinatch porastov (Ulrich, 2002).
Vek rozsah nhodnch aieb v Eurpe, osobitne vchrice Lothar a Martin z decembra 1999
vrazne ovplyvnil vvoj a kontrukn rieenie harvesterovch hlavc. V sasnosti sa HU
pouvaj aj v listnatch porastoch.

METODIKA
Zkladnm zdrojom informci pre technicko-ekonomick vyhodnotenie HU boli
strojn knihy, v ktorch sa eviduj podrobn poloky ekonomickch nkladov.
Zskan daje zo strojnch knh boli vloen do programu Microsoft Excel. Nsledne
boli spracovan do tabuliek a grafov, ktor boli vyhodnoten. Vyhodnotenm HU Rottne H
5005 s forwardrom Rottne solid F14 by sme chceli poukza na ekonomick efektvnos
danho HU, ktor spracovval myseln abu v roku 2002 a nhodn abu v roku 2005.
Okrem ekonomickch aspektov vak musme bra do vahy aj produktivitu prce,
vanos, hygienu porastov a v neposlednom rade pokodenie porastov a pdy. Rozsah
rozboru bol situovan do vetkch vekovch kategri lesnch porastov. V mladch lesnch
porastoch od prvch prebierok, kedy vznik pri abe hmota hrbia, cez prebierky do 50
rokov a nad 50 rokov. Stroje boli nasaden v jednotlivch vberoch, pri presvetovan
porastov, spracovvan kalamity, podkrnikovej alebo vetrovej.
Vybran ukazovatele technicko-ekonomickho hodnotenia v prpade HU zloenho
z harvesteru Rottne H 5005 a forwarderu Rottne solid F9 boli analyzovan za obdobie rokov
2002 2006.
Harvester Rottne H 5005 je vysoko vkonn tvorkolesov harvester vhodn pre
prebierkov, predrubn a rubn abu v tch najnronejch ternoch. Modern
jednohmatov kompaktn harvester je vemi flexibiln, s jednoduchou manvrovatenosou a
silnm hydraulickm eriavom s vnimonm dosahom cez 10 m. Rottne 5005 m pojazdov
hydromotor v kadom ramene kolesa. Mimoriadne kvalitn funkcia vyrovnvania umouje
stroju ahie zdolva i vemi nron lenit terny. Tento typ vaka vyspelej technolgii
vynik tie jednoduchou ovldatenosou stroja. Systm IQAN, ktor riadi a monitoruje
funkcie motora, pracovnej hydrauliky, pojazdu a hydraulickho eriavu, dovouje opertorovi
to najjemnejie nastavenie poda ternu a jazdnch podmienok.
Forwarder Rottne solid F9 je nasadzovan do prebierkovch porastov na vvoz
sortimentov surovho dreva z lesa. Tento typ forwardra pln nron poiadavky na vysok
ivotnos a prevdzkov spoahlivos stroja, sporu energie, vysok pracovn vkon,
ekonomick a hlavne ekologick prevdzku. Vzhadom k prunmu prevodu hnacej sily,
osemkolesovmu podvozku, nzkej hmotnosti stroja a optimlnej nosnosti, dosahuje tento
forwarder vemi mal tlak na pdu (cca 40 kPa).
Harvesterov uzol sa nasadzuje do vopred vybranch porastov tak, aby jeho
vkonnos za 10-12 mth bola minimlne 120-150 m. Vyznaenie porastov vyaduje reflexn
znaky vo vke 1,8 m, aby obsluha pri postupe porastom rchlo rozoznala vyznaen stromy.
260

Pri vberoch pracuje v tvormetrovch linkch vedench proti svahu. Spiovanie je
vhodn realizova ikmo proti svahu. Vekos a vemi dobr manvrovatenos v porastoch
umouje zvldnutie problmovch porastov s prihliadnutm na monosti forwardera
v poraste.

VSLEDKY
V tejto asti prce s vyhodnoten vybran ukazovatele technicko-ekonomickho
hodnotenia harvesterovho uzla.
Vznamnm ekonomickm initeom harvesterovch technolgi je vkonnos harvestera.
Pri udvan vkonnosti sa vinou pouva pomer medzi objemom vyaenho dreva (m)
a motohodinou (mth).
Za rok 2002 dosiahol H 5005 priemern vkonnos 13,28 m
-3
.mth
-1
(min 7,61 m
-
3
.mth
-1
, max 15,24 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva pri priemernej objemovosti kmeov
v intervale od 0,4 do 1,0 m
3
. V roku 2005 predstavovala priemern vkonnos H 5005
16,42 m
-3
.mth
-1
(min 12,20 m
-3
.mth
-1
, max 18,92 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva.
Forwader F9 v HU v kombincii s H 5005 dosiahol v roku 2002 priemern vkonnos
9,11 m
3
.mth
-1
(5,83 - 18,75 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva pri priemernej objemovosti
kmeov v intervale od 0,4-1,0 m
3
. V roku 2005 bola priemern vkonnos 13,40 m
-3
.mth
-1

(min 11,37 m
-3
.mth
-1
, max 15,83 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva.
V nasledujcej asti s tatisticky vyhodnoten vybran ukazovatele technicko-
ekonomickho hodnotenia HU zloenho z harvestra H 5005 a forwardra F9 za roky 2002 a
2005.

Obr. 13 Grafick zobrazenie vkonnosti H 5005 v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2002

H 5005 od priemernej objemovosti aench kmeov v roku 2002 (Obr. 13).
Z vypotanho korelanho koeficientu R = 0,7956 vyplva, e zvislos medzi
vkonnosou a priemernou objemovosou meme charakterizova pri stupni vonosti (n-2)
= 9, na hladine vznamnosti = 0,01 a s 99 % pravdepodobnosou ako tatisticky vemi
vznamn, tzn., e priemern objemovos aench stromov vrazne ovplyvuje vkonnos
harvestra H 5005.
Na zklade hodnoty koeficientu determincie R = 0,6329 a vypotanej regresnej
rovnice y = 6,9599x + 9,321, meme kontatova, e v roku 2002 bol 63,29 %-n podiel
vkonnosti stroja ovplyvnen objemovosou kmeov. Zvynch 36,71 % vkonnosti bolo
ovplyvnench inmi faktormi, v tomto prpade rznorodmi vrobno-technickmi
podmienkami (tern).
261


Obr. 2 Grafick zobrazenie vkonnosti H 5005 v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2005
Rovnak tatistick charakteristiky boli vypotan aj v prpade zvislosti vkonnosti
harvestra H 5005 od priemernej objemovosti aench kmeov v roku 2005 (Obr. ).
Z vypotanho korelanho koeficientu R = 0,1378 vyplva, e medzi vkonnosou
a priemernou objemovosou neexistuje tatisticky vznamn zvislos.
Na zklade hodnoty koeficientu determincie R = 0,019 a vypotanej regresnej
rovnice y = 2,7729x + 14,557, meme kontatova, e v roku 2005 bol podiel vkonnosti
(necel 2 %) stroja ovplyvnen objemovosou kmeov len minimlne. Z uvedenho vyplva,
e vkonnos harvestra H 5005 bola v roku 2005 ovplyvnen predovetkm spracovanm
nhodnej aby v tomto obdob (spracovanie kalamity z roku 2004), ale tie almi
rznorodmi vrobno-technickmi podmienkami (tern).

Obr. 3 Grafick zobrazenie vkonnosti F9 (HU H5005 + F9)
v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2002
Vkonnos zvislosti od objemovosti vyaench stromov bola analyzovan
a tatisticky vyhodnoten aj u forwardrov. Na obrzku (Obr. 3) je graficky znzornen
zvislos vkonnosti F9 od priemernej objemovosti kmeov v roku 2002. Z grafu vyplva, e
vkonnos stroja v zvislosti od priemernej objemovosti kmea rastie.
Na zklade hodnoty korelanho koeficientu R = 0,5529 meme kontatova, e pri
stupni vonosti (n-2) = 9, hladine vznamnosti = 0,05 a s 95 % pravdepodobnosou medzi
vkonnosou forwardra a objemovosou kmea existuje tatisticky vznamn vzah.
Z koeficientu determincie R = 0,3057 a vypotanej regresnej rovnice y = 3,9965x +
5,8472, vyplva, e v roku 2002 sa podiel priemernej objemovosti aench kmeov prejavil
na vkonnosti stroja 30,57-mi percentami a 69,43 % vkonnosti bolo ovplyvnench inmi
faktormi (pecifick vrobno-technick podmienky).

262


Obr. 4 Grafick zobrazenie vkonnosti F9 (HU H5005 + F9)
v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2005
Na obrzku (Obr. 4) je graficky znzornen vkonnos forwardra F9 v zvislosti od
priemernej objemovosti vyaench kmeov v roku 2005.
Na zklade hodnoty korelanho koeficientu R = 0,2209 meme kontatova, e
medzi vkonnosou a priemernou objemovosou kmeov u forwardra F9 v sledovanom
obdob neexistuje tatisticky vznamn zvislos.
Z koeficientu determincie R = 0,0488 a vypotanej regresnej rovnice y = 2,8482x +
15,108, vyplva, e v roku 2005 sa podiel priemernej objemovosti aench kmeov prejavil
na vkonnosti stroja necelmi 5-mi percentami, take aj pokles vkonnosti forwardra
zaznamenan v grafe nie je rozhodujcou mierou ovplyvnen priemernou objemovosou
aench kmeov. Vkonnos hodnotenho stroja bola ovplyvnen predovetkm
spracovanm nhodnej aby v tomto roku (spracovanie kalamity z roku 2004).
Okrem priemernej objemovosti vyaench kmeov ovplyvuje vkonnos
forwardrov aj vvozn vzdialenos. Vplyv tohto ukazovatea bol analyzovan a tatisticky
vyhodnoten za roky 2002 a 2005.
Grafick znzornenie vkonnosti forwardra F9 v zvislosti od vvoznej vzdialenosti
v roku 2002 je na obrzku (Obr.).
Aj napriek logickmu poklesu vkonnosti pri narastajcej vvoznej vzdialenosti sa na
zklade urenho korelanho koeficientu R = 0,3322 nepotvrdil tatisticky vznamn vzah
medzi tmito dvoma ukazovatemi.
Na zklade koeficientu determincie R = 0,1104 a vypotanej regresnej rovnice y =
0,0091x + 13,726, meme kontatova, e v roku 2002 bola vkonnos stroja ovplyvnen
vvoznou vzdialenosou len v 11 %. In faktory ovplyvujce vkonnos forwardra s
v tomto prpade objemovos aench stromov a rznorod vrobno-technick podmienky.
Zvislos medzi vkonnosou forwardra a vvoznou vzdialenosou v roku 2005 je
uveden na obrzku (Obr.). Vkonnos m v priebehu roka prevane stagnujci vvoj.
Vypotan korelan koeficient R = 0,1144 charakterizuje analyzovan zvislos vkonnosti
stroja od vvoznej vzdialenosti ako tatisticky nevznamn.
Regresn rovnica y = 0,0013x + 14,06 a vypotan koeficient determincie R =
0,0131 uruje, e vkonnos forwardra je ovplyvnen vvoznou vzdialenosou len minimlne
(pribline 1 %). Meme teda skontatova, e vkonnos stroja v tomto prpade zvis
predovetkm od VTP pracoviska, druhu spracovvanej aby (nhodn aba) a pod.
Priemern priame nklady na HU H 5005 a F9 dosiahli v roku 2002 vku pribline
9,85 .m
-3
(7,33 18,49 .m
-3
). V roku 2005 dosiahli priemern priame nklady 8,28 .m
-3

(4,75 15,35 .m
-3
).

263


Obr. 5 Grafick zobrazenie vkonnosti F9 (HU H5005 + F9)
v zvislosti od vvoznej vzdialenosti, rok 2002


Obr. 6 Grafick zobrazenie vkonnosti F9 (HU H5005 + F9)
v zvislosti od vvoznej vzialenosti, rok 2005


Zkladn tatistick charakteristiky boli vypotan aj v prpade zvislosti priamych
nkladov HU H 5005 + F9 od priemernej objemovosti aench kmeov v roku 2002 a s
zrejm z obrzku (Obr.).

Obr. 7 Grafick zobrazenie priamych nkladov HU H5005 + F9
v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2002
264

Z vypotanho korelanho koeficientu R = 0,7554 vyplva, e zvislos medzi
vkonnosou a priemernou objemovosou meme charakterizova pri stupni vonosti (n-2)
= 10, na hladine vznamnosti = 0,01 a s 99 % pravdepodobnosou ako tatisticky vemi
vznamn, tzn., e priemern objemovos aench stromov vrazne ovplyvuje priame
nklady HU.
Na zklade hodnoty koeficientu determincie R = 0,5707 a vypotanej regresnej
rovnice y = 7,9764x
-0,58
, meme kontatova, e v roku 2002 bol 57,07 %-n podiel
priamych nkladov HU ovplyvnen objemovosou kmeov. Zvynch 32,93 % vkonnosti
bolo ovplyvnench inmi faktormi, v tomto prpade rznorodmi vrobno-technickmi
podmienkami (tern).

Obr. 8 Grafick zobrazenie priamych nkladov HU H5005 + F9
v zvislosti od priemernej objemovosti, rok 2005
Obdobn tatistick charakteristiky boli vypotan aj v prpade zvislosti priamych
nkladov HU H 5005 + F9 od priemernej objemovosti aench kmeov v roku 2005 (Obr.).
Z vypotanho korelanho koeficientu R = 0,2452 vyplva, e medzi priamymi
nkladmi a priemernou objemovosou neexistuje tatisticky vznamn zvislos.
Na zklade hodnoty koeficientu determincie R = 0,0601 a vypotanej regresnej
rovnice y = 10,197x
0,4836
, meme kontatova, e v roku 2005 bol podiel vkonnosti (cca
6 %) HU ovplyvnen objemovosou kmeov len minimlne. Vkonnos HU bola v roku
2005 ovplyvnen predovetkm spracovanm nhodnej aby v tomto obdob, ale tie almi
rznorodmi vrobno-technickmi podmienkami (tern).

ZVER
V podmienkach lesnctva SR pln abov proces vznamn funkcie. Zabezpeuje
podmienky pre nepretrit vchovu, obnovu a ochranu lesnch porastov s cieom
optimlneho zhodnotenia abovho fondu na princpoch trvale udratenho hospodrenia.
Efektvnos lesnctva je mon zabezpei prostrednctvom zvyovania produktivity prce,
zvyovanm bezpenosti systmov a ekologizciou lesnckych innost. Ekologizova
lesncku innos je mon predovetkm prostrednctvom vhodnej techniky a technolgie.
Cieom prce bolo vykonanie technicko-ekonomickho zhodnotenia vybranch variantov
abovo-dopravnch technolgi na bze harvestrov. Hodnoten bola vkonnos a priemern
nklady harvesterovho uzla: harvester H 5005 a forwarder F9.
Za rok 2002 dosiahol H 5005 priemern vkonnos 13,28 m
-3
.mth
-1
(min 7,61 m
-
3
.mth
-1
, max 15,24 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva pri priemernej objemovosti kmeov
v intervale od 0,4 do 1,0 m
3
. V roku 2005 predstavovala priemern vkonnos H 5005
16,42 m
-3
.mth
-1
(min 12,20 m
-3
.mth
-1
, max 18,92 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva.
265

Forwader F9 v HU v kombincii s H 5005 dosiahol v roku 2002 priemern vkonnos
9,11 m
3
.mth
-1
(5,83 - 18,75 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva pri priemernej objemovosti
kmeov v intervale od 0,4-1,0 m
3
. V roku 2005 bola priemern vkonnos 13,40 m
-3
.mth
-1

(min 11,37 m
-3
.mth
-1
, max 15,83 m
-3
.mth
-1
) sortimentov surovho dreva.
Ukazovateom ekonomickho hodnotenia vybranch variantov boli priame nklady.
Priemern priame nklady HU H5005 a F9 dosiahli v roku 2002 vku pribline
9,85 .m
-3
(7,33 18,49 .m
-3
). V roku 2005 dosiahli priemern priame nklady 8,28 .m
-3

(4,75 15,35 .m
-3
).
Na zklade hodnoty koeficientu determincie R = 0,8345 meme kontatova, e v
roku 2005 priemern objemovos vyaench stromov vznamnm podielom (83,45 %)
ovplyvnila vvoj vkonnosti harvestra H 2004. Ostatnch 16,55 % bolo zaprinench inmi
faktormi (rznorod vrobno-technick podmienky, sksenosti opertora a pod.).

Tto prca bola podporovan Agentrou na podporu vskumu a vvoja na zklade zmluvy . LPP-0420-09
Analza bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick ely,
Ministerstvom kolstva Slovenskej republiky v rmci rieenia grantu VEGA 1/0764/10 - Vskum princpov a
metd preczneho lesnctva a COST Action FP 0902 Development and harmonization of new operational
research and assessment procedures for sustainable forest biomass supply.

LITERATRA
Lieskovsk, M., 2008: Spracovanie dendromasy z kalamitnch porastov viacoperanmi
strojmi. In: Tebn dopravn technologie a stavebn pravy v kalamitnch tbch,
211-217, ISBN 978-80-213-1791-8
Suchomel, J., Gejdo, M., 2009: abovo-dopravn technolgie. Zvolen: Technick
univerzita, pp. 223-224. ISBN 978-80-228-2057-8.
Suchomel, J., Gejdo, M., Slank, M., Tuek, J., 2008: Projekt spracovania kalamity vo
Vysokch Tatrch zo da 19.11.2004. In Tebn dopravn technologie a stavebn
pravy v kalamitnch tbch, p 179-188
tollmann, V., 2006: Preo robotizova. In: Perspektvy vvoja abovo dopravnho procesu
a vyuitia biomasy v lesnom hospodrstve, Zvolen: KLM TU, pp. 239-242. ISBN 80-
228-1661-2.
Ulrich, R., Schlaghamersk, A., torek, V., 2002: Pouit harvesterov technologie
v probrkch. MZLU Brno, 97 pp. ISBN 80-7157-631-X.


Adresy autorov:
doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Ing. Martin Slank, PhD., Ing. Katarna Belanov, PhD., Ing. Mat Toman
Katedra lesnej aby a mechanizcie
Lesncka fakulta
Technick univerzita Zvolen
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
e-mail: suchomel@vsld.tuzvo.sk
e-mail: slancik@vsld.tuzvo.sk
e-mail: belanova@vsld.tuzvo.sk
e-mail: toman@vsld.tuzvo.sk
266

NAVIGAN SYSTMY V LESNCTVE
NAVIGATION SYSTEMS IN FORESTRY

JOZEF SUCHOMEL, MARTIN SLANK, VLADO GOGLIA

Abstract
The contribution is focused on the issues of navigation systems in forestry. These systems are instrumental to
position determination and navigation in forests. The Global Navigation Satellite Systems (GNSS), Inertial systems
and GNSS / IMU Inertial Measurement Unit are described in this paper. From the GNSS there is the NAVSTAR
GPS (Navigation System with Time And Ranging Global Positioning System), GLONASS (GLObanaja
NAvigacionnaja Sputnikovaja Sistema) and the forthcoming European, commercial satellite system GALILEO
mentioned. Obtained accurate data can be used for mapping purposes, and then these mapping specifications can be
integrated into the systems for modeling and optimization of timber harvesting and transport technologies.

Keywords: forestry, navigation systems, inertial navigation

1. VOD
Pouitie GNSS v lesnctve je datovan od konce 80. rokov. Najskr sa GNSS pouvali na
lokalizcii plch, pri vypracovan lesnho hospodrskeho plnu a pri plnovan lesnej cestnej
siete. GNSS zariadenia maj dnes irok uplatnenie, jeho logickm vystenm je praktick
pouvanie GNSS v modernch abovo-dopravnch strojoch harvesteroch, forwarderoch
a odvoznch spravch o umouje sledova pohyb sortimentov dreva v logistickom reazci
jeho spracovanie.
Vyuitie sasnch mobilnch geoinformanch technolgi a prostriedkov, najm GNSS
zariaden, je dleitm predpokladom pre zber detailnch informcii o lese. V tomto prpade ide
najm o aplikciu tchto systmov pre ely mapovania lesnej dopravnej siete, mapovanie
ternnych prekok a javov podmieujcich nosnos pdy. Tieto prostriedky umouj vrazne
racionalizova postup zberu a urchli doplnenie tchto technologicky mimoriadne dleitch
informci do systmu. Otzka svis priamo aj s problematikou potreby vykonvania samotnho
dopravnho a nsledne aj technologickho prieskumu prostredia.

2. NAVIGAN SYSTMY V LESNCTVE
Pri meran polohy v lesnctve systmami GNSS vznikaj problmy s nedostupnosou
signlov GNSS (nepriechodnos signlu cez kmene stromov, nesprvne postavenie satelitov
vzhadom k mikro a makrorelifu) a zlou kvalitou naviganch signlov. Nzka kvalita
naviganch signlov GNSS me by spsoben nzkym postavenm naviganch satelitov
(signl mus prekona viu vzdialenos cez atmosfru a tm je viac ovplyvnen
atmosfrickmi vplyvmi) a odrazmi falonmi signlmi, zaprinenmi vplyvom odrazov
objektov v blzkosti merania (budovy, skaln steny a in odrazov plochy), ktor
zniuj presnos merania. Tieto nedostatky je mon s asti eliminova vyuvanm viacerch
GNSS, nedostatok satelitov jednho systmu (napr. GPS) sa nahrad satelitmi druhho systmu
(napr. GLONASS) resp. dlhmi dobami merania a meranm pri idelnom postaven satelitov.
Rieenm me by vyuitie naviganch systmov vyuvajcich princp inercilnej navigcie,
ktor s nezvisl na vonkajch zdrojoch naviganej informcie a ich kombincia s GNSS.

2.1 GNSS
GNSS nie s jedin prostriedok na urenie polohy a synchronizcie asu. Ale z hadiska
efektvnosti (asovej, kvalitatvnej, finannej, infratrukturlnej) je najperspektvnejm
267

nstrojom riadenia dynamickch aplikci. Stva sa zkladnou infratruktrou globlnych
permanentnch monitorovacch systmov. Umouje lokalizova v priestore a ase vetky
objekty, javy a fenomny prebiehajce na a nad povrchom Zeme. Medzi GNSS patria dva u
existujce satelitn systmy :
NAVSTAR GPS (NAVigation System with Time And Ranging Global Positioning
System) prevdzkovan USA,
GLONASS (GLObanaja NAvigacionnaja Sputnikovaja Sistema) prevdzkovan
Ruskom.
Obidva satelitn systmy slia primrne na vojensk ciele. Sluby s pre civiln sfru
poskytovan bezodplatne. Tret pripravovan eurpsky, komern satelitn systm je GALILEO.
S jeho budovanm zaala Eurpska nia rozhodnutm 26. marca 2002. Ambciou je vybudova
vlastn globlny satelitn navigan systm plne kompatibiln s GPS. 26. jna 2004 v Dubline,
rsku, bola podpsan zmluva o stanoven modelu spoluprce a metodolgii pre rdio-frekvenn
kompatibilitu druicovch naviganch systmov GPS a Galileo. Bude sli primrne na
komern aplikcie. Predpoklad sa, e zkladn sluby nebud poskytovan bezplatne. Bud
zaloen na komernom princpe. Predpokladan termn operanho spustenia systmu je rok
2014.

2.2 INERCILNE SYSTMY
Pri inercilnej navigcii sa vyuvaj gyroskopy, ktor s schopn dlhodobo udrova a
indikova zadan smer (najastejie severn smer). Dlhodobo sa vyuvali klasick gyroskopy a
poslednch rokoch sa zaali objavova aj modern optick gyroskopy, ktor u nemaj iadne
mechanick asti a meranie sa uskutouje (prebieha) na zklade renia laserovho impulzu vo
vemi dlhom do cievky stoenom sklenenom vlkne. S pokrokom snmau pohybu (a hlavne v
zrchlen) sa objavuj aj inercilne navigan systmy pracujce na odlinom princpe. Tieto
systmy s tvoren sadami akcelerometrov schopnch vemi citlivo mera zmeny smeru pohybu
snmaa. Tento snma pracuje v spoluprci s vyhodnocovacm potaom, ktor priebene
integruje vstupn signl jednotlivch akcelerometrov, a tak zisuje aktulnu polohu sledovanho
objektu.
Zavedenie naviganch systmov vyuvajcich princp inercilnej navigcie bolo kvli
poiadavkm na autonmnu navigciu, t.j. nezvislos na vonkajch zdrojoch naviganej
informcie (napr. rdiomajky, GNSS). Princp inercilnej navigcie je zaloen na vyuit
Newtonovho zkona v inercilnom priestore.
Meranm linerneho zrchlenia pohybujceho sa objektu vieme vpotom uri jeho rchlos
}
+ =
t
t
v dt a v
0
0
(1) a drhu, ktor preiel
} }
+ =
t
t
t
t
s t d a s
0 0
0
2
(2)

Inercilne navigan systmy vyuvaj akcelerometre, t.j. snmae linerneho zrchlenia,
ktor s schopn vemi citlivo mera zmeny pohybu snmaa. Tento snma pracuje s
vyhodnocovacm potaom, ktor priebene integruje vstupn signl jednotlivch
akcelerometrov.
V sasnosti s nstupom snmaov tzv. MEMS technolgie vroby snmaov sa pojmom
inercilna navigcia, presnejie inercilna meracia jednotka (IMU) (Inertial Measurement Unit)
oznauje asto jednotka na bze akcelerometrov i v sasnosti astejie akcelerometrov a
gyroskopov , sliaca pre meranie uhlovch rchlost a polohovch uhlov nosia naviganho
systmu.
268

V sasnosti je u dostupnch viacero typov snmaov, dokonca aj priamo v trojosch
prevedeniach s minimlnymi chybami, to je odchlkami od kolmosti citlivch os.
Nov MEMS inercilne systmy sa vyznauj minimlnymi rozmermi a hmotnosami.
Polohov uhly s v nich urovan spravidla integrciou dajov gyroskopov a dynamicky
korigovan na zklade dajov akcelerometrov. Citlivos doteraz sce nedosiahla rove potrebn
pre inercilnu navigciu. Pre urovanie polohovch uhlov je u citlivos MEMS snmaov
postaujca. V sasnosti u s dostupn aj miniatrne trojos magnetometre, ktor spolu s
inercilnymi snmami umouj vytvra takzvan AHRS navigan systmy, ktor s asto
kombinovan so systmami GNSS.

2.3 GNSS/IMU
Vhodn systmy urovania polohy a navigcie v lesnom poraste by mali by
viacsenzorov, priom samotn prijma GNSS je povaovan za jeden zo senzorov. Urenie
presnej priestorovej polohy a priestorovej orientcie hr kritick rolu vo vetkch dynamickch,
statickch, dopravnch aplikcich, i u pozemnej automobilovej, leteckej a vodnej doprave.
Schopnos detekova polohu a orientciu v relnom ase umouj prudko sa vyvjajce
geodetick, negeodetick a integrovan GNSS a GNSS/IMU zariadenia. S to prstroje, ktor
doku bu individulne alebo simultnne spracovva signly GNSS s frekvenciou 1 Hz
a prostrednctvom inercilnych meracch jednotiek IMU (Inertial Measurement Unit) doku
s relatvne vysokou presnosou detekova zmenu polohy objektu v priestore a ase s frekvenciou
10-512 Hz. IMU je mikro-elektro-mechanick systm (MEMS) kombinovan s GNSS
prijmaom. Dta z obidvoch systmov te v relnom ase do riadiacej jednotky (potaa), v
ktorej sa prostrednctvom vhodnch spracovateskch algoritmov vypota spresnen priestorov
a asov poloha, orientcia, rchlos, zrchlenie (Klobuiak a kol. 2006).



Obr. 1 Chyba urenia polohy GNSS a IMU v zvislosti od asu (Sotk a kol. 2008)

Vlastnosti jednotlivch naviganch systmov IMU a GNSS s takmer idelne
komplementrne, a tak sa vzjomne dopaj (Obr. 1). IMU disponuje vysokou presnosou
naviganch informci poas krtkeho asu, jeho hlavnou nevhodou je vak neohranien
nrast chyby v polohe vzhadom na as. Tento nrast je spsoben integrciou chb gyroskopov
a akcelerometrov. GNSS m naopak niiu krtkodob presnos, ale chyba sa s asom
269

nezvuje, je v ase ohranien. Komplementrnos tchto dvoch systmov sa prejavuje v
schopnosti poskytnutia naviganch informci poas krtkych aj dlhch naviganch aplikci.
IMU poskytuje kompletn navigan informcie (poloha, rchlos a uhlov poloha) s vysokou
rchlosou a v relnom ase, aj ke je GNSS signl nedostupn alebo ruen. GNSS zase
disponuje relatvne kontantnou presnosou nezvislou od asu v okol celej Zeme a jeho pouitie
dovouje doplnkov kalibrciu IMU, zarovnvanie, odhad a korekciu chb inercilnho
naviganho systmu (Sotk a kol 2008).
Presnos urenia polohy automobilu pri jazde v zastavanom zem systmami GNSS
a GNSS/IMU porovnvali Rinnan a kol (2008). Vsledky s uveden na obr.2, 3.



Obr. 2 Trasa pri meran GNSS a GNSS IMU (Rinnan a kol 2008)

270



Obr. 3 Odchlka od tartu GNSS a GNSS IMU (Rinnan a kol 2008)

3. ZVER
Vhodn systmy urovania polohy a navigcie v lesnom poraste by mali by
viacsenzorov. Ide predovetkm o GNSS/IMU zariadenia. Tieto systmy umonia urenie
presnej priestorovej polohy a priestorovej orientcie vo vetkch dynamickch a statickch
aplikcich v saench podmienkach lesnho porastu.
Systmy zrove slia pre presn orientciu viacoperanch strojov a po strom,
umouj sledovanie presnej polohy strojov a logistiku pohybu zsob dreva. Takto zskan
presn dta je mon vyui pre ely mapovania a nsledne podklady z mapovania integrova
do systmov pre modelovanie a optimalizciu abovo-dopravnch technolgi. Vyuvanie
optimlnych variantov abovo-dopravnch technolgi je sasou filozofie preczneho
lesnctva (Tuek, Kore, 2010; Kovacsova, Antalov, 2010).

POAKOVANIE: Prspevok vznikol na zklade vsledkov vskumu rieenho v projektoch VEGA 1/0764/10 Vskum
princpov a metd preczneho lesnctva. APVV LPP-0420-09 Analza bezpenostnch, zdravotnch a hygienickch
rizk pri spracovan lesnej biomasy na energetick vyuitie. COST Action FP 0902 Development and
harmonization of new operational research and assessment procedures for sustainable forest biomass supply

Literatra
Hlav, P. a kol., 2005. Projekt protipoiarnej ochrany lesa na zem Vysokch Tatier po
vetrovej kalamite. Realizan projekt, TU Zvolen 2005, 53 pp.
Jankovi a kol., 2005. Projekt revitalizcie lesnch spoloenstiev na zem Vysokch Tatier
postihnutom vetrovou kalamitou zo da 19. 11. 2004,
271

Klobuiak, M., Leitmanov, K., Ferianc, D., Pribul, T., 2005. SKPOS k k presnmu
urovaniu polohy, navigcii a synchronizcii asu, In: GIS vo vodnom hospodrstve,
14.11.2006, 11 pp.
Kovacsova, P., Antalov, M., 2010. Precision forestry definition and technologies. umarski list
143(11-12), pp. 603-611, ISSN 0373-1332
Rinnan, A., Robertsen, A., Marit E. Sigmond, M., E., Johansen, E., Kvan, A., 2008. INS-GNS
Integration Based on MEMS Technology Dynamic Positioning Conference October 7
8,
Sotk, M., Krlk, V., Kmec, F., 2008. Cenovo dostupn inercilna navigcia pre integrovan
navigan systmy, AT&P journal 6/2008, pp. 72-74
Suchomel, J. a kol., 2004. Projekt na spracovanie nsledkov vetrovej kalamity zo da 19.11.2004,
Technick univerzita vo Zvolene, 90 s.
Tuek, J., Kore, M., 2010. Preczne lesnctvo a podpora rozhodovania: Tradcia a vzvy
sasnosti. In: Biometria, informatika, inventarizcia, modelovanie lesa zklad pre
preczne lesnctvo, pp. 69-83, ISBN 978-80-228-2158-2
Zkon . 100/1977 Zb. o hospodren v lesoch a ttnej sprve lesnho hospodrstva
Zkon . 217/2004 Z.z. o lesnom reproduknom materili a o zmene niektorch zkonov
Zkon . 326/2005 Z.z. Zkon o lesoch v znen neskorch predpisov
Zkon . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny
Zbrik a kol., 2005. Projekt ochrany lesa, Nrodn lesncke centrum Zvolen, 2005

Adresa autorov:
doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Ing. Martin Slank, PhD.,
Technick univerzita vo Zvolene,
Lesncka fakulta, Katedra lesnej aby a mechanizcie
T. G. Masaryka 24
Zvolen 960 53
Goglia Vlado prof.,Department of Forest Harvesting; Forestry Faculty Zagreb, Svetoimunska 25, 10 000 ZAGREB,
Croatia,goglia@hrast.sumfak.hr; gejdos@vsld.tuzvo.sk, suchomel@vsld.tuzvo.sk























272

SPONZORI KONFERENCIE:




























273


PREDAJ PECIALIZOVANHO MECHANICKHO
A RUNHO NRADIA PRE LESN A DREVRSKE HOSPODRSTVO,
PONOHOSPODRSTVO, PARKY A ZHRADY.



Katalgova ponuka:

1. Motorov ply ply ,krovinorezy, kosaky a prsluenstvo, pilnky,
mazacie oleje, nradie
2. Run nradie sekery, kliny, meracie psma, sapny, odkrovae
3. Vyznaovanie stromov priemerky, selnkove systmy, znakovacie spreje, rtky
4. Spracovanie dreva reazove vzky,hky, klzky,pilove kote,rankovnky
5. Zhradncke potreby oetrovanie stromov, zavlaovacie systmy,prsluenstvo
6. Prprava pdy mechanizmy, zalesovacie nradie, prestihvacie nonice
7. Ochrana lesa mechanick ochrana, chemick ochrana, feromnov
odparnky, vyvetvovacie spravy
8. Hospodrska prava lesa vkomery, prrastkomery, geodetick prstroje, relaskopy,
stereoskopy,
9. Ochrann pracovn pomcky pilcke prilby, ochrana sluchu, ochrana tvre,
pilckeobleenie, pilcka obuv, pracovn rukavice


V les v dobrch rukch !


274


G-FOREST, s.r.o.


Pre Vs zrealizuje:

- Piliarske prce
- Vroba jednoduchch vrobkov z dreva
- Mont vrobkov z dreva
- Vroba drevenho uhlia
- Prpravn prce pre stavbu-demolcie a zemn prce
- Poradensk innos v oblasti obchodu a sluieb
- Poiiavanie automobilov, zemnch strojov, runho
nradia
- Vntrottna nkladn cestn doprava
- Medzinrodn nkladn cestn doprava
- Predaj nespracovanch ponohospodrskych a lesnch
vrobkov




G-FOREST, s.r.o.
Prask 2
Koice 040 11

Ing. Erich Gregor
Jun trieda 2987/48C
Koice 040 01




275





- Reazov ply
- Kosaky na trvu
- Robotick kosaky
- Zhradn traktory
- Ridery
- Vynae
- Krovinorezy
- Plotostrihy
- Fkae
- Snehov frzy



HSQ TEAM Ing. Radek Godora
Adresa
Nmestie Slobody 5
974 01 Bansk Bystrica
048/4141505, 0800199999
hsq-team@mail.t-com.sk


Neresncka cesta 12
960 01 Zvolen
045/5333704, 0800199999
hsqzv@mail.t-com.sk