You are on page 1of 26

Chmia ivotnho prostredia

Papp Sndor Rolf Kmmel

Weszprm, 2005

OBSAH
Predhovor k maarskmu vydaniu Zoznam pouitch skratiek
1. Chemick procesy v prrodnom prostred 1.1.Vznam a osoh chmie ivotnho prostredia 1.2.Zkladn princpy chmie ivotnho prostredia 1.2.2. Systm a dynamika ekologickch princpov 1.2.3. Vmena energie na Zemi 2. Evolcia prrodnho prostredia 2.1. Syntza prvkov 2.2. Vznik molekl v medzihviezdnom priestore 2.3. Vznik Zeme a geochemick vvoj 2.3.1. Prvotn diferencicia prvkov 2.3.2. Sekundrna (druhotn) diferencicia prvkov 2.3.3. Vskyt prvkov v rudch 2.4. Evolcia v chmii 2.4.1. Zkladn princpy (zsady) 2.4.2. Atmosfra a hydrosfra prvotnej Zeme 2.4.3. Vvin biopolymrov 2.4.4. Druh a tretia perida rozvoja atmosfry 2.5. Hypofza o ivote na Zemi 3. Chmia litosfry 3.1. Zloenie litosfry 3.2. Horniny a nerasty 3.3. Chemick procesy zvetrvania 3.3.1. Rozpanie a krytalizcia 3.3.2. Kartonizcia 3.3.3. Hydrolza 3.3.4. Oxidcia a redukcia 3.4. Chmia pdy 3.4.1. Anorganick komponenty pdy 3.4.2. Voda a vzduch v pde 3.4.3. Organick komponenty pdy 3.4.4. Vlastnosti pdy 4. Chmia hydrosfry 4.1. Voda 4.2. Zloenie vody a jej vlastnosti 4.2.1. Molekula vody 4.2.2. Fzov diagram vody 4.2.3. Vlastnosti vody, anomlne sprvanie 4.2.4. Zloenie vody 4.3. Chmia vody a vodnch roztokov 4.3.1. Antoprotolza, kyselino ....... - bzick reakcie 4.3.2. Oxidano-redukn vlastnosti vody 4.3.3. Voda ako rozpadlo 4.4. Hydrosfra 4.4.1. Kolobeh vody

4.4.2. Zloenie ocenov 4.4.3. Vzjomn psobenie hydrosfry, litosfry a atmosfry 4.4.4. Modely ocenov 4.4.5. Samoistiace mechanizmy v sladkch vodch 5. Chmia atmosfry 5.1. Zloenie atmosfry 5.2. Zloenie a vlastnosti atmosfry 5.3. Zkladn princpy fotochemickch procesov 5.3.1. Vzjomn psobenie medzi molekulami a iarenm 5.3.2. Fotofyzick procesy 5.3.3.Fotochemick reakcie 5.3.4. Fotochmia prostredia 5.4. Chemick reakcie v atmosfre 5.5. Reakcie kyslka a zlenn kyslka 5.5.1. Zkladn stav atmu kyslka a molekula 5.5.2. Kyslk vo vzbudenom stave 5.5.3. Tvorba a rozpad oznu 5.5.4. Reakcie molekuly vody 5.6. Reakcie zlenn duska 5.7. Reakcie zlenn uhlka 6. Antropognne zaaovanie ivotnho prostredia 6.1. Psobenie udskej innosti na biochemick procesy 6.2. Antropognne odpadov ltky v atmosfre 6.2.1. Prach a aerosly 6.2.2. kodliv plynn ltky 6.3. Antropognne odpadov ltky v hydrosfre 6.3.1. Druhy zneisujcich ltok v hydrosfre a ich psobenie 6.3.2. Charakteristika stavu vd za pomoci shrnnch parametrov 6.4. Antropognne zneisujce ltky v pedosfre 6.5. Antropognne zsahy do biologickho systmu 7. Prvky v chmii ivotnho prostredia 7.1. vod 7.2. Transportn procesy a chemick reakcie v prostred 7.2.1. Rozdeovacie rovnovhy 7.2.2. Redukn rovnovhy 7.2.3. Komplexotvorn rovnovhy 7.2.4. Biologick procesy metylcie 7.3. Kolobeh biogeochemickch prvkov 7.4. Kolobeh uhlka 7.4.1. Toky materilov a nlezisk uhlka 7.4.2. Chmia kolobehu uhlka 7.4.3. Psobenie udskej innosti na priebeh kolobehu 7.5. Kolobeh duska 7.5.1. Toky materilov a nlezisk duska v procese kolobehu 7.5.2. Chmia kolobehu duska 7.5.3. Antropognny zsah do biogeochemickho kolobehu duska 7.6. Kolobeh kyslka 7.6.1. Miesto vskytu kyslka 7.6.2. Kyslk v atmosfre 7.7. Kolobeh fosforu 7.7.1. Vskyt fosforu a tok materilov v kolobehu

7.7.2. Chmia kolobehu fosforu 7.8. Kolobeh sry 7.8.1. Vskyt a kolobeh sry 7.8.2. Biogeochemick a antropognne toky materilov 7.8.3. Chmia kolobehu sry 7.8.4. Nekovov prvky v procese kolobehu 7.9. Chmia niektorch kovov v prostred 7.9.1. Kovy v prrodnom prostred 7.9.2. Arzn 7.9.3. Cn 7.9.4. Olovo 7.9.5. Zinok a kadmium 7.9.6. Ortu 7.9.7. Chrm 7.9.8. Mangn 7.9.9. elezo 8. Transportn procesy antropognnych zneisujcich ltok a ich premena v ekosfre 8.1. vodn prehad 8.2. Chemodynamika (transportn procesy antropognnych zneisujcich ltok) 8.2.1. Tlak pr a rchlos vyparovania 8.2.2. Rozpanie a difzia 8.2.3. Adsorpcia a desorpcia 8.2.4. Transportn procesy v biologickch systmoch 8.3. Chemick a biochemick zmeny zneisujcich ltok 8.3.1. Fotochemick reakcie 8.3.2. Redukno-oxidan reakcie 8.3.3. Hydrolza 8.3.4. Mikrobiologick zmeny zneisujcich ltok 9. Zkladn prvky analytiky prostredia 9.1. Cie a loha analytiky prostredia 9.2. Metdy analytiky prostredia 9.2.1. Analza anorganickch chemikli prostredia 9.2.2. Analza organickch chemikli prostredia 9.3. Analytika prostredia a chmia prostredia 10. Zhrnutie Literrne poznmky Vecn ukazovate

Predslov k maarskmu vydaniu


Dnes sa na Zemi v dsledku rozvoja civilizcie vklinili dve globlne sstavy do jednej, a to techosfra a biosfra. Pod techosfrou rozumieme vetky objekty, ktor vznikaj priinenm loveka a v prrode nikdy nevznikaj. Biosfrou nazvame sbor systmov biolgie a geolgie Zeme (prrodn prostredie), ktor vznikaj samovone. Zkladn pomer medzi oboma systmami meme charakterizova: technosfra na zklade innosti sa z biosfry produkuj suroviny, ktor sa potom privdzaj sp

ako technologick a spotrebn odpady. Poas dheho obdobia vvoja civilizcie nebola technosfra, o sa tka rozmerov, porovnaten s biosfrou, pretoe technick rozvoj surovn a ich poiadaviek na energiu sa zdalo takmer neobmedzen, ale na druhej strane bola biosfra schopn bezozvyku prija odpady pochdzajce z technosfry. Nartnut spojenie v sastnosti poukazuje na nepriazniv dopad zmien, vak urit obmedzenia, tkajce sa surovn a zdrojov energie sa oraz rozhodnejie rysuj. Rozhodujca vina naich chemickch znalost sa zrodila z poiadaviek technosfry, a viau sa hlavne k syntze tuhch ltok v laboratrich a k skmaniu takch vlastnost, ktor za prirodzench okolnost nevznikn. Doposia padlo pomerne mlo slov o charaktere chmie ivotnho prostredia a o abe surovn a nositeov energie, o biochemickom kolobehu prvkov loklnom alebo globlnom do akej miery ich ovplyvujeme. Chmia P ako pomerne mlad veda, had na tieto otzky odpove. Tieto aktivity neuveritench rozmerov, ktor s pre udstvo 20. storoia charakteristick (od 2. polovice 20. storoia), dali ich vvoju nov dimenzie. K pochopeniu toho musme ma na zreteli, e vsledky vskumov doposia stanovili a charakterizovali viac ako 10 milinov chamickch zlenn. Chemick priemysel vo svete rone vyprodukuje asi 150 milinov ton chemickch ltok. Z toho vek as tvoria zleniny, ktor s cudzie prrode. V uhonch a rudnch baniach, prpadne pri inch prcach, v dsledku ktorch dochdza k premene prrody, dochdza rone k vekmu pohybu organickch a anorganickch ltok. Vo vekch mestch na pomerne malom a ohranienom zem vznik obrovsk mnostvo odpadu. Takmto spsobom civilizovan spoloenstv uskladuj, dopravuj, spracvaj a umiestuj odpady, v dsledku oho sa do prostredia dostvaj chemick produkty. Tieto ltky sa potom v prrodnom prostred pri kolobehu ltok zapjaj do chemickch reakci, tieto mu vznamne modifikova. Kniha vznikla na zklade srie prednok, .......... s Rolf Kmmelom, profesorom v roku 1984 na jese sme prednali posluchom 5. ronka .............. Technickej univerzity. Na nau rados, po dvoch nemeckch vydaniach (1988, 1990, Lipose) prca uzrela svetlo svetu v maarskom jazyku. Autori vyjadruj poakovanie kolegom z merseburgskej ...............SCHORLEMMER z TU a Veszprmskej univerzity za mnohostrann podporu. Poakovanie patr aj profesorovi KPS Endremu (ELTE, stav anorganickej a analytickej chmie) za starosliv a rchlu kontrolu maarskho prekladu. Jeho prca tak sa domnievame vo vekej miere prispieva k tomu, e posluchi univerzity a odbornci z praxe bud ma osoh. Redaktorke TROK Erzsbet som van za jej trpezliv redaktorsk prcu, za svedomit prpravu a starostlivos nad prvm vydanm rukopisu. Po vydan knihy v maarskom jazyku, zvzky po niekokch rokoch na vek rados autorov nali gazdu. Poakovanie patr vydavateovi Veszprmskej univerzity, e odvtedy sa vzali do vahy nahromaden poiadavky a kniha sa tak znovu stala prstupnou. akujeme aj nmu mladmu kolegovi Md Rudolfovi za starostliv prpravu rukopisu. Papp Sndor, Rolf Kmmel

Predslov
Pre kadho vskumnka prrody je uspokojujcim pocitom pomyslenie, e formy, farby a truktry v ivom a neivom prostred s prejavom nevyerpatenho mnostva a e sa to uskutouje kombinciou sotva viac ako 80 prvkov. Vvoj chemickch vzieb a roztiepenia sa na Zemi odohrvalo prirodzene ete predtm, ne sa zaala evolcia udskho plemena a dvno predtm, ne chmia ako veda vznamnm spsobom prispela k rozvoju udskej civilizcie. Chmia ivotnho prostredia vykresuje spojenie viacerch chemickch discipln a v rovnakom ase odzrkaduje prejavy pomeru zkladnch aspektov prrody a spolonosti. udsk aktivity v minulch desaroiach vznamne urchlili poetn biogeochemick kolobehy a tak sformulovali nov ekologick otzky. Na vinu tchto zkladnch otzok meme da odpove. V spojitosti s tm, musme ma na zreteli, e v ochrane ivotnho prostredia, ako v globlnom laboratriu"

odohrvajce sa chemick procesy s ovea zloitejie a inej dynamiky ako v obvyklch chemickch laboratrich. V chmii ivotnho prostredia sa jedn o tak reakcie, ktor sa dej v otvorenom systme, vo vine prpadov treba pota s vekm mnostvom reakciovch partnerov", v ktorch sa spjaj fyziklne a chemick procesy. Autori knihy s oduevnen chemici a ochrancovia ivotnho prostredia. Vychdzaj z toho, e chmia a ekolgia si neprotireia, alej s hlboko presveden, e poznatky z chemickch svislost prispievaj vznamnou mierou k rieeniu ekologickch problmov. Pozornos je zameran na to, e v sasnosti ns v sprvach zaplavuje okruh otzok, v ktorch sa vemi asto vykresuje pesimistick budcnos, rzne prrodn katastrofy, preto je snahou autorov objektvne predstavi chemick procesy, termodynamick a kinetick podstaty, alej mechanizmy reakci a s nimi svisiace poznatky, ktor sa odohrvaj v prrodnom prostred. V svislosti s tm klad draz na to, e antropognny zsah do prirodzenho ekosystmu m vplyv na chemick dsledky. Autori s si naistom s tm, e nie je mon obs pri brlivo sa vyvjajcom komplexe vedeckho odboru zjednoduovanie, nepresnosti a subjektvne hodnotenie a pravdepodobne vyvol spory. Prve preto s vakou prijmeme zo strany kolegov vetky kritick pripomienky, upresnenie a uvedenie na sprvnu mieru. Pri vypracovan koncepcie knihy sme dostali poetn cenn rady od ............................................, profesora ......................................................................., ktorm aj touto cestou vyjadrujeme poakovanie. Spolupracovnkom z ........................................................ akujeme za spen spoluprcu, kolegom z Veszprmskej univerzity a Messerburgskej ................................... Technickej univerzity za mnohostrann podporu.

Rolf KMMEL a PAPP Sndor

Zoznam pouitch skratiek


A A a a B Cp c c D d E EA
plocha kontanta Debye-Hckela adsorbovan mnostvo i-ty komponent aktivity parameter Debye-Hchela malrna teplotn kapacita rchlos svetla koncentrcia difzna kontanta priemer energia aktivan energia

ED e F f G H H, H h h I I, I J J K K+ KB Kj KL KM KOV KS KS m mF mS N NA, N0 n P Q Q Q R Ri r r rF S S So T t UH V v x

vzobn energia Faradayova kontanta

Henryho kontanta vka ........... kontanta inov sila sveteln intenzita fotodioacian rchlos rovnovna kontanta rovnovna kontanta ............ kontanta slabej zsady kontanta selektivity kontanta Michaelis-Mentena

kontanta Monoda

..............kontanta, .................... slo ltkov mnostvo tlak intenzita slnka plynov kontanta l rchlos reakcie rovnkov polomer Zeme malrna entrpia teplota as objem

Y Z z

elektrnov slo

1. CHEMICK PROCESY V IVOTNOM PROSTRED


1.1.Vznam a itok chmie ivotnho prostredia
udsk spolonos svojou innosou nepretrite pretvra a men prrodn prostredie. Zem sa ako dejisko tchto innost cez historick obdobia prakticky osvedila ako puffrov systm neobmedzenej kapacity, ktor strpel udsk aktivity, aby poas nich neutrpel zsadn zmeny. Ale uplynulch niekoko desaro sved o tom, e udsk prca zintenzvuje ltkov vmenu medzi lovekom a prrodnm prostredm, urchuje mnoh biochemick procesy mnohch chemickch prvkov a v svislosti s tm vyvolva mnoho otzok. Od ns vyaduje hospodrny, inn a ekologicky etriaci spsob spracovania surovn, s o najmenej odpadkami a aby sme pri kolobehu prvkov spoznvali oraz viac podrobnost s vedeckou presnosou. Ernst HAECKEL, nemeck biolg v roku 1866 definoval ekolgiu ako vedn odbor, ktor sa zaober vzjomnmi vzahmi medzi organizmami a ich prostredm. Pod pojmom prostredie rozumieme ivotn priestor, v ktorom sa nachdza niekoko spolonch skutonost a psobia na iv bytosti a s s nimi v spojitosti ltkovo, s energiou a vmenou informci. Medzi vednmi odbormi, ktor s prbuzn ekolgi, je chmia ivotnho prostredia pomerne mladm vednm odborom a v predolch dvoch desaroiach preiel brlivm vvinom. lohou chmie ivotnho prostredia je, aby kontrolovala chemick reakcie, ktor prebiehaj v prrode, popisovala, modelovala a odhaovala ich termodynamick a kinetick zkonitosti, skmala mechanizmy reakci. V dsledku procesov, ktor prebiehaj priinenm udskej innosti, nastvaj prrodn zmeny s chemickmi reakciami a fyziklnochemick zkonnitosti, ktor meme mnohostranne preukza. Chmia ivotnho prostredia teda sstavne zhromauje tak chemick poznatky, ktor s

vo vzjomnom psoben s inmi chemickmi oblasami (biochmia, geochmia, hydrochmia, analytick chmia, organick a anorganick chmia, at.), ako aj s inmi vednmi odbormi (biolgia, geolgia, technick vedy, medicna, at.). ivotn prostredie poukazuje na tak reakcie, ktorch zloenie a vlastnosti sa poas chemickch reakci menia. Modern ekologicko-chemick vskumy sa koncentruj do viacerch oblast. Analza prostredia sa zaober vykazovanm a urovanm cudzch ltok, ktor sa dostvaj do prostredia, alej sleduje vplyv antropognnej innosti na prrodn ltky a ich nslednch globlnych, regionlnych a loklnych zmien koncentrcie. Je to vemi zloit loha a jednotliv analytick vskumy by mala ekosfra uri v 10 10 g. l . Tmto spsobom sme odkzan na uskutoovanie rutinnej analzy niektorch vybranch koncentrci ltok, alebo na urenie sumrnych parametrov. Kede fyziologick psobenie je pecifick pre truktry, alej enzymatick procesy u cudzch ltok u pri 10 6 - 10 mol. l koncentrcii ich mu narui, potrebujeme na rieenie problmov vypracova cieom zodpovedajce analytick stratgie, alebo komplexne fungujce, ivotn prostredie kontrolujce systmy. Ekotoxikolgia skma psobenie chemickch ltok v prostred a ich dsledky, a to, akm spsobom sa tieto premenia v ekosfre. V svetovom meradle sa dostva v sasnosti do obchodnho ruchu okolo 70 000 chemickch ltok a toto slo rone vzrast o 1 000 1 500 novch produktov. To prirodzene znamen, e je vemi dleit spozna vzjomn psobenie v ivom a neivom prrodnom prostred, ich registrciu, to e akm spsobom naruia biologick systmy, ak chemick reakcie sa prostrednctvom nich vyvin, ako sa rozpadaj a ako vznikaj nov. Tieto psobenia a toxicitu znaiace parametre je mon za pomoci bezpenostnch kritri v konkrtnych prpadoch ojasni. Jednou z alch loh chmie ivotnho prostredia je skmanie prirodzench biochemickch procesov a ak vplyv m na ne udsk innos. Je potrebn sa zmieni aj o tom, e globlne procesy, prostrednctvom ktorch je mon uri budce mon zdroje surovn s dleit takisto ako aj ochrana ivotnho prostredia a prognza energo-zdrojov. Logicky sa v dsledku doposia spomnanho, prevane analyzovanho a popisnho vytenia ciea, vynor skutonos, e neoddelitenou sasou chmie ivotnho prostredia sa stvaj poda ekologickch hadsk aj chemick technolgie. Tento nzor utvrdzuje presvedenie, e iba vedecko -technick a obzvl chemick poznatky s vhodn na dlhodob rieenie ekologickch problmov, inmi slovami: bez irokch chemickch poznatkov nie je mon inn ochrana ivotnho prostredia. Stredobodom zujmu chmie ivotnho prostredia je prirodzene snaha o vvin a vyuitie technolgi bez odpadov. Tieto predpokladaj uzatvoren kolobeh ltok a vytvorenie takch chemicko-technologickch postupov, ktor odbremenia a sasne ochrnia ivotn prostredie, znovuzskaj vzcne suroviny a odstrnia, alebo alej zbavia toxicity odpadov ltky. Pravdepodobne nie je nhodn, e tak inn rozdelenie ltok a technk, ako membrnov procesy, .......... mikrobilogick koncentrcie ltok, premena zneisujcich ltok vypracovanmi biotechnologickmi postupmi, at. sa stali rieenm takch loh, ktor chrnia ivotn prostredie.

1.2.Zkladn princpy chmie ivotnho prostredia


1.2.1.Zem Naa Zem je jednou z deviatich plant slnenej sstavy, obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 149,6 . 106 km. Vo vzname chmie je Zem (z chemickho hadiska ......) je Zem uzavret systm, v ktorom prebieha vmena energi a ltkov vmena. Hmotnos Zeme poda poslednch meran je 5,98 . 104 kg. Zem s rovnkovm polomerom (rF = 6 370 km) a hustotou (pF =5 520 kg . m) patr v slnenej sstave k ............. telesm, ktor s podobne charakterizovan vekou hustotou a pomerne malch rozmerov, ako je Merkr, Venua, Mars. Na zklade meran a pozorovan delme Zem cielene na sfry. Ak berieme do vahy hmotnos atmosfry a hydrosfry 5,2 . 1018 kg (< 0,0001 %); 1,38 . 10 kg (0,03 %) - tvoria iba

zanedbaten as k celkovej hmotnosti Zeme. Atmosfra (z gr. Atmos = vzduch, para a sfaira = obal) je vzdun obal Zeme, ktorho zlokami s dusk (78 %), kyslk (21%), argn, oxid uhliit, vodn pary, mal mnostvo inertnch plynov, napr. Kryptn, nen, astice prachu a mikroorganizmy. Atmosfra je zloen z viacerch vrstiev: troposfra siaha do vky 8 18 km stratosfera siaha do vky 11 55 km mezosfra siaha do vky 55 85 km ionosfra siaha do vky 85 800 km exosfra nad 800 km Litosfrou nazvame horn vrstvu s 70 100 km hrbkou. Biosfrou nazvame tie spolon priestory Zeme, kde s pravdepodobn prejavy ivota; v tejto ekosfre existuje rastlinstvo a zvierat, hmotnos sa odhaduje na 1015 kg. Celkov povrch Zeme je 0,51 . 109 km2, z oho 70,8 % tvor vodn plocha a 29 % pevnina.

Na obr. 1 je znzornen podrobnejie rozdelenie. Obr. 1 Ocen Tich ocen Atlantick ocen Indick ocen lenenie zemskho povrchu Plocha (106 km2) 180 lesy 106 pte a polopte 76 trvnat porasty orn pda Antarktda zastavan plocha tundra ostatn plochy 362 Pevnina Plocha (106 km2) 40 33 26 14 13 12 5 6 149

Na zklade plynulej ltkovej vmeny a vmeny energie, ktor si Zem svojvone zvolila, prirodzene alebo iba so zsadnmi hranicami disponujcu as nazvame otvorenou sstavou, v ktorej v pravom slova zmysle neexistuje chemick rovnovha, tieto sstavy s teda kvzirovnovne (floxx eqnilibrium). ubovon objemov as alebo ubovon sfra sa d tzv. Krabicovo oetrova (obr. 1), do ktorej prdia ltky a energia (input), nsledne sa odohrvaj fyziklne, chemick a biologick zmeny stavu, potom z priestoru odchdzaj ltky a energia (ontput). Obr. 1.1 Krabicov model ekologickch sstav

V skmanom systme prirodzene plat zsada zachovania ltka - , energia a impulzu. Zkon zachovania hmotnosti a energie, ktor je zkladnm zkonom, je pouiten nielen na hmotnos celej sstavy berc do vahy chemick reakcie .................... dostatone dlhej ivotnosti ............., napr. Pouiten aj na ............... Fyziklne alebo chemick procesy, ktor ................ spsobom ved k nrastu koncentrcie jednej ltky k tkz. prame (Quelle) zaobchdzania (Q), opane, ktorkovek proces, ktor dosahuje znenie koncentrcie ltky (chemick premeny, odtok) materilu nazvame absorbentom ................... (S). Tok (Prdenie) ltky (mol s_1, kg s-1) oznauje komponent takej kvality, ktor poas asovej jednotky vstpi do systmu, alebo zo systmu vystpi, pokia koncentrcia prdenia ltky v svislosti s fzovm prechodom na jednotku plochy sa vzahujca predstavuje (mol s-1 m-2, kg s m-2). Globlnou mierkou v prpade prdenia ltky je hmotnostnou jednotkou teragram (Tg), ktor sa technicky selne zhoduje s ......... megatonou (Mt) (1 Tg = 1012 g, 1 Mt = 106 t). Pre hociktor ltku s medznou koncentrciou znamen stacionrnu sstavu vymedzenej kapacity .................... Doba prtomnosti ubovonej ltky v sstave me spada medzi zlomky sekundy a tiscroia. as zdriavania z matematickho hadiska neberc do vahy chemick reakciu, meme definova obas ako (prame alebo absorbent) priemern plynutie, T (turnover), recipron k rchlosti plynutia: i-t komponent kvantity v sstave = ______________________________________________ i-t komponent prdenia ltky (input alebo ontput) Pre koncentrciu jednho komponentu v stacionrnom stave ci plat nasledujca svislos: dci ___________ dt = Q S = 0.

Ti

1.2.2.Kontrukcia ekologickej sstavy a jej dynamika


Ekologick sstava, ako organizan forma ltkovho komplexu sa sklad zo ivch organizmov, z neivch komponentov prostredia a z technickch initeov, ktor kontrukne a prostrednctvom funkcionlnej spojitosti patria spolu. Ekologick sstavy s obmedzen v ase a priestore, s inmi sstavami pokrauj v ltkovej vmene a vmene energi, prve preto mu vonkajie faktory ich stav narui. Je pre nich charakteristick, e zostvaj poas dlhej doby v stacionrnom stave, a ohraniuj ich dynamiku, prdenie energie a ltkov premenu. Ekologick sstavy meme rozdeli poda miery zsahu udskej innosti na prrodn (alebo blzke prrode) a mestsk priemyseln sstavy. Najdleitejie prrodn ekologick sstavy s nasledovn: suchozemsk alebo terrestrilne (tropick lesy, pte a polopte, stepi, tundra, tajgy, savana, at.), morsk a limnologick (stojat a tece sladk vody). Mestsk priemyseln ekologick sstavy pozostvaj zo silne pozmenench sstav v dsledku udskho zsahu, pre ktor je priznan, e v nich prebieha aba surovn a nosiov energie. V dsledku tchto, ale aj technologickch procesov, ktor svisia so spotrebou, nsledkom oho je vznamn smerujce prdenie ltok a energie k ivotnmu prostrediu (zneisovanie prostredia),

dochdza k naruovaniu ivotnho prostredia. Horeuveden vytvraj spolone noosfru, ktor v biosfre nsledkom udskho zsahu zna silno dotknut psmo. Stav a kvalita jednej ekologickej sstavy zle od abiotickch a biotickch faktorov. Z nasledujcich abiotickch faktorov k najdleitejm patr: tok energie v sstave, regionlne, vlastne loklne klimatick podmienky (svetlo. Sneh, vlhkos, vzduch, at.) v pde, vo vodch a vo vzduchu prtomn anorganick makro (C, H, O, N, K, Ca, Mg, S. P), alej mikroelementy (Fe, Mn, Na, Mo, Zn, Cu, Cl, V,B, Co, at.). Je znane, e pre iv organizmy je najdleitejm zdrojom energie slnenn energia, priom ostatn zdroje energie kozmick iarenie, druhotn zsahy energie Zeme z toho hadiska maj men vznam. Ekologick sstavy vo veobecnosti prijmaj energiu vyieho rdu (vyarujca energia) a energiu niieho rdu vypaj. iv bytosti, ktor s sasou ekologickej sstavy, s v interakcii s biotickm prostredm, to znamen v interakcii aj s inmi organizmami. Z hadiska sstavy maj tieto skutonosti zsadn vznam. Vzjomn psobenie ( interakcie ), ktor meme rozdeli na interpecifick (spojitos k odlinm druhom organizmov) a intrapecifick (spojitos k podobnm druhom organizmov), je dsledkom zkonitej biologickej evolcie. Ktorkovek biotick alebo abiotick inite ivotnho prostredia je zkonite schopn uri hranicu stability ekologickho systmu v tom prpade, ak ich hodnota sa pohybuje v takej oblasti, ktor spad pre jednotliv organizmy do platnch hranc tolerancie. V skutonosti schopnos ekologickho systmu spova v tom, aby vyrovnval vonkajie vplyvy, a sm seba zachoval v dynamickej rovnovhe; zle od kombincie rozdielnych obmedzujcich initeov.

1.2.3.Energetick bilancia Zeme


Biochemick kolobeh a existenciu ivota ako je znme udruje zdroj energie. Slnko ako neustly a spoahliv zdroj energie 3,8 . 1026 Js-1 disponuje s vyarovacm vkonom. Na zklade jadrovej fzie, odohrvajcej sa v Slnku za prtomnosti zdroja vyarovacej energie, nastva premena vodkovch jadier na hliov jadr, ktorho rozmer a hmotnos premena energie udva rovnos: E = mc2 , kde rchlos svetla c = 2,998 . 108 m s-1. Kontanta straty hmotnosti na zklade horeuvedenho je 4,2 . 109 kg s-1 . Hustota toku energie slnenho iarenia, zodpovedajca skutonej vzdialenosti Zeme od Slnka a rchlosti renia v kolmej rovine je So = (1370 8) Js-1 m-2 , (So je tzv. Solrna kontanta). To znamen, e prieny rez plochou Zeme ( rF2 .....) k celkovej ploche ( 4 rF 2 ....) na zklade skutonho pomeru jednotky plochy Zeme, sa dostva energia na hornej hranici atmosfry v globlnej miere So /4 = 342 Js-1 m-2 . Na zklade toho naa Zem prijma vyarovaciu energiu blzku hodnote kontanty v mnostve 5,51 . 1024 Ja-1 . Slnko vyaruje v ultrafialovej, viditenej a infraervenej oblasti energiu. Maximum energie je pri .... = 483 mm viditen, a pri vonkajej hranici atmosfry 2 200 Js-1 m-2 ....... zodpoved hustote energie, zvislej od vlnovej dlky (obr.1.2).

Obr. 1.2

Energetick spektrum slnenho iarenia energia fotnu (kJ mol-1 )

Prostrednctvom reflexie a rozptylu sa slnen energia, ktor sa dostva do atmosfry, v globlnom priemere 30,5 % sa vracia sp do vesmru. Reflektovan koeficient dopadu slnenej energie, tzv. ........ ( ... = 0,305) cez 85 % atmosferickho ......... (reflexia, rozptyl na mranch, alej komponenty plynnho skupenstva atmosfry a v aerosloch), cez 15 % in odrazen energia

z povrchu Zeme. Z ........... energie (3,83 . 10 24 Ja-1 ) 2,48 . 1024 Ja-1 mnostva (celkov vyarovacia energia 45 % ) absorbuj oceny, pevnina a adovcov plochy, zostvajcu as (1,35 . 1024 Ja-1 ; 24.5%) pohltia komponenty atmosfry. Na zklade posledne uvedench vzjomnch psobeniach (ozn, oxygn, at.) ... < 290 ..... vlnovej dlky, v celom rozsahu sa pohlt kodliv vyarujca energia na iv bytosti, o zna, e bude odlin podiel spektrlneho ............., dostvajci sa na zemsk povrch. Atmosfrou a zemskm povrchom pohlten energia vyvolva ohrievanie pevniny, hydrosfry, atmosfry a prostrednctvom odparovania vody vytvra transport energie smerujci do atmosfry. Pred chvou spomnan transport ........... teploty je nad ocenmi obzvl vznamn, v globlnom mertku prevyuje tvornsobok konvektvneho transportu. Vyarujcu energiu, ktor sa dostva na Zem, atmosfra a zemsk povrch vyrovnva tm, e v infraervenej oblasti vysiela tepeln le do vesmru. To zodpoved v sstave em atmosfra danej rovnovnej teplote (TG). Poda ....................................................... zkona, ktor sa vzahuje na vyarovanie .............. ierneho telesa, je znme: IR = T4 inak So = (1 - ....... ) __________ 4

kde ..... = 5,67 . 10 -8 Js-1 m-2 K-4 ( ......................... kontanta) potajc s hodnotou TG = 254 K. Energetick bilanciu ubovonho bodu zemskho povrchu meme uri nasledujcou rovnicou: Q = + QA + QV + QF + Qph + Q kde QA QV QF Qph Q Qin + Qin

energetick bilancia vzahujca sa na vyarovaciu energiu bezprostredn odovzdvanie tepla v atmosfre inverzn energia vyparovania vody vmena energie s vntrom Zeme koeficient fotosyntzy rastln antropognny energetick koeficient in, menie energetick toky

V prpade priemyselnch oblast a husto obvanch zemiach zo spaovania palivovch ltok vznikaj produkty pochdzajce z antropognnej innosti, antropognny koeficient v globlnom priemere m hodnotu pribline 2 1020 Ja-1 , o me v loklnom energetickom mertku vies k vznamnm zmenm. Energetick bilanciu, vzahujcu sa na vyarovaciu energiu, meme vyjadri nasledujcim vzahom: = sol + UV + A + alb - F kde sol UV A alb vyarovacia energia Slnka rozptylov krtkovln vyarovanie as infraervenho iarenia atmosfry, ktor sa dostva na zemsk povrch albedo vyarovanie energie zemskho povrchu

Na obr. 1.3 nm sstava Zem atmosfre a k nej vzahujce sa vyuitie energie nm udva najpravdepodobnejie hodnoty v globlnych mierkach.

Obr. 1.3 Vyuitie energie v sstave Zemsk povrch atmosfra je dan v jednotkch (tok energie 1024 Ja-1). Znzoruje zkladn proces rozptlenia v ocenoch a v atmosfre sa odohrvajci transport tepla a tepelnej energie na zemskom povrchu. Tomu vame za to, e sa teplota zemskho povrchu men v pomerne zkej oblasti (150 K; od -90C do +60C). Priemern teplota zemskho povrchu je 287 K. as slnenej energie, ktor sa dostva na Zem, sa vyuva na fotosyntzu. Rovnica fotosyntzy: chlorofyl 6 CO2 + 6 H2O C6 H12O6 + 6 O2 RH = 2 830 kJ mol-1, k vzbe 1g uhlka v rastlinch je potrebn energia 39,3 kJ. Ak k pestovaniu biomasy na such ltku potrebujeme v priemere 1,8 . 105 Mta-1 , potom je k tomu potrebn energia 2,8 1021 Ja-1 (0,18 Js-1 m-2), o predstavuje 0,05 % vyarovacej energie. Kede poas fotochemickej premeny CO2 sa uhlk redukuje, a tak je v biomase oxidan stupe uhlka u oxidu uhliitho je men, v dsledku oho s umonen dchacie, rozpadacie a horiace procesy. Za pomoci fotosyntzy iba nepatrn mnostvo vznikajcich organickch ltok (< 0,05 %) opust pred chvou nartnut biologick kolobeh, tm vznik monos vytvrania ........... palivovch ltok. Nerastn suroviny ako uhlie, nafta, zemn plyn, horav bridlica, raelina, at. Nie s nim inm ako miliny rokov uskladovan slnen energia. V nich nachdzajce sa mnostvo uhlka odhaduje na 8 . 109 Mt. Ak predpokladme, e technicky je z toho pouiten iba 1 %, potom z toho vychdzajca antropognna vroba energie prebieha poda nasledujcej rovnice: C + O2 CO2 RH = 394 kJ mol-1,

o zodpoved 2,6 1024 potencilnym zsahom energie. To je ovea menej, ako energia, ktor Slnko vyaruje kad sekundu, a tto skutonos kladie pred ns naliehav lohu v sasnosti, aby sme do budcnosti hadali alternatvne zdroje energie. V nasledujcej kapitole pojednvame predovetkm o evolcii ivotnho prostredia, o chemickch reakcich, odohrvajcich sa v litosfre, hydrosfre a v atmosfre. V svislosti s antropognnymi zsahmi dochdza v ivotnom prostred k narueniu biochemickho kolobehu prvkov, o vedie k narueniu ivotnho prostredia, preto si potom ukeme pohyb rozdielnych typov zneisujcich ltok a ich premenu v ivotnom prostred. V zvere si predstavme tie analytick metdy, s ktormi meme v ivotnom prostred kontrolova a registrova nastvajce zmeny. Nie je lohou nasledujcej kapitoly, aby v spojitosti s ochranou ivotnho prostredia predstavila chemick technolgie. Poukazujeme na to, e ako meme v niektorch prpadoch preds vzniku odpadov, ako s nimi zaobchdza, aj ke je to vdy vsledkom spojitosti danej chemickej reakcie, medzi reakciami, ktor prebiehaj v prostred. Mnoh monografie poukazuj na inn ochranu ivotnho prostredia a k tomu slaice technolgie a tie na zklady zaobchdzania s nimi.

2. EVOLCIA IVOTNHO PRSTREDIA


2.1.Syntza prvkov
Na zklade modernch vedeckch poznatkov o prrode meme s vysokou pravdepodobnosou trvrdi, e vvoj univerza sa odohral pred viac ako 13 15 milird rokmi, pri vemi vekom a nhlom vbuchu (explzii) komprimovanho plynu s vysokou hustotou. Pred chvou nartnut tzv. Big Bang" (pravbuch) a nsledkom jeho rozirovania z neutrnov vznikali protny a z poslednch sa vemi rchlo v dsledku odohrvajcej sa jadrovej fzie mu vytvra dentrium a jadr hlia. V atmosfre, hyfrosfre a litosfre je mon njs 82 prvkov v stabilizovanej nuklidovej forme, alch 11 zase medzi poradovm slom 84 Z 94 sa vyskytuje vlune ako rdioaktvny nuklid. Pribline u 30 prvkov s znane ich rdioaktvne nuklidy v prrode s vemi odlinm polasom rozpadu. Nsledkom majstrovskej premeny jadier bolo doposia predstavench alch 1 000 rdionuklidov rozdielnej stability. Z chvatnch kombinci mnohofarebnch chemickch prvkov je vybudovan vesmr, ivotn prostredie a samotn lovek. Vo hviezdach sa nsledkom stupovito odohrvajcim jadrovm reakcim vytvrali prvky z vodka a hlia. Toto zistenie podporuj nasledujce skutonosti: vodk je vo vesmre najastej prvok (obr. 2.1., tabuka 2.1); rozrenos hlia vo vine hviezd je pribline iba desatina vodka vo vesmre tretm najastejie sa vyskytujcim prvkom s koncentrcie kyslka a tvoria iba stotinu hlia. Spojitos vedomost o jadrovch reakcich nm umouje, e pri vzniku hviezd poskytujeme plauzibiln vysvetlenie. Ak v ubovonom priestore vesmru ltkov hustota (vodk) dosiahne 105 kg m-3 hodnota psobenia gravitanej sily, gravitan energia sa zmen na kinetick energiu (teplo), a teplota sa zvi na 106 - 108 K. Kinetick energia vodkovch jadier vtedy prekro aktivan energiu jadrovej fzie a zane sa tzv. horenie vodka (hydrogen burning).

Tabuka 2.1. astos vskytu prvkov vo vesmre a na Zemi


Prvok Vesmr Zem Zemsk kra Hydrosfra Atmosfra udsk telo

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28

H He Li Be B C N O F Ne Na Mg Al Si P S Cl Ar K Ca Se Ti V Cr Mn Fe Co Ni

92.714 7.185

0.12

2.882 0.009

66.200

60.563

0.008 0.015 0.050 0.020 0.0001 0.0021 0.0002 0.0023 0.0009 0.0003

0.099 0.0003 48.880

0.055 0.007 60.425

0.001 33.100

0.035 78.030 21.000 0.002

10.680 2.440 25.670

0.640 12.500 1.300 14.000 0.140 1.400 0.045 0.056

2.554 1.784 6.251 20.475 0.079 0.033 0.011 1.374 1.878 0.191 0.004 0.008

0.290 0.034

0.075 0.011

0.130 0.017 0.340 0.933 0.006 0.006 0.037 0.230 0.130 0.033

0.0001

0.460 0.028

0.056 0.0014 0.0001 18.870 1.400

0.037 1.858 0.001 0.003

Prvok

Vesmr

Zem

Zemsk kra

Hydrosfra Atmosfra udsk telo

29 30

Cu Zn

0.001 0.002

99.999 99.998 99.999 99.994 99.998 99.999 Horenie vodka je takm reaknm radom, pri ktorom zo 4 protnov emisiou 2 ... - kvantum vznik spolu jadro hlia, 2 pozitrny a 2 neutrna.
1 1

H + D +

H H

D + e+ + .... He + ......

He + 32 He 42 H + 2 11 H __________________________________
2

He + 2 e+ + 2 .... + 2 ....

Proces je exotermick a strata hmotnosti, ktorou je sprevdzan vytvorenie jadier hlia poda Einsteinovej terie hmotnos princp ekvivalenci energie 26 MeV (2,5 . 1012 J mol-1 ) sa dosahuje uvonenie energie. Pri takchto jadrovch fzich je aktivan energia extrmne vek, ve dve pozitvne nabit astice treba k sebe pribli na meniu vzdialenos ako 10-14, aby sme vedeli medzi jadrami aktivova praliv silu. Tto energia je v prtomnosti inch nuklenov (napr. neutrnov) menia. Obr. 2.1 Relatvny vskyt prvkov v univerze (106 vzahujci sa na atm Kremka)

10

12

30

40

poradov slo

V dsledku jadrovch procesov kritick energia atmov, teplota sstavy a hustota sa menia dovtedy, km odchdzajcu energiu vo vntri sstavy kompenzuje vznikajca energia. V tomto dynamickom stave me hviezda osta dlh dobu; tto hodnota je v prpade vodka najniia

a vzrast spolu s hmotnostnm slom jadier, ktor sa fzie zastnili. V dsledku horenia vodka mu vznikajce jadr hlia vo vntri hviezd vyvola gravitan kolaps; teplota je medzitm 108 K a hustota 108 kg m-3, a za tchto okolnost zane horenie hlia (hlium burning). V dsledku toho tvoria ....-astice zastavanie jadier uhlka, kyslka a nenu.
4

He + Be +
6

He He

Be + ... C + ... O + ... Ne + ....

12 6 16

12

C + O +

He He

16

20

10

U hviezd s hmotnosou 1,4 nsobne vyou ako hmotnos Slnka, pri teplote T 2 . 10 7 zane cyklus uhlk dusk silno zvisl od teploty, ktor v skutonosti prostrednctvom nuklidu 126 C sa sklad z katalyzovanch reazovch reakci:
12 6

C + N C + N +

13 7 13

N + ... C + e+ + ... N + ... O + ...

13

13

H H

14 7 15 8

14

N + 11 H 126 C + 42 He _________________________________
7

15

He + 2 e+ + 2 .. + 2 ....

Pozoruhdnou je skutonos, e rovnica cyklu uhlk dusk v plnej miere vyhovuje rovnici ....... vodka (protn protn) cyklusu. V tomto cykle je najastejm prvkom, dochdza k bytku vodka. Spomnan dva cykly s dobrmi pribliovacmi schopnosami dvaj sp v Slnku sa odohrvajcu vrobu energie, v prvom rade inn mechanizmy energi. Ke hmotnos hviezdy dosiahne trojnsobok hmotnosti Slnka, teplota a hustota alej vzrast, vznikaj prvky s vym poradovm slom v dsledku novch jadrovch reakci (....... kyslka, ....uhlka a .............. kremka):
20 12 6

C+

12

10

Ne + Na +

He H ,

23

11

28

14

Si + P +

He

16

O +

16

31

15

31

16

S +

28

14

Si +

He

32

16

S.

Ak teplota dosiahne 3 . 109 K, dosiahneme prakticky aktivan energiu niekokch jadrovch reakci. Za takchto okolnost vznik pribline vzjomn rovnovha medzi protnmi, neutrnmi a ami jadrami, ktor zodpovedaj relatvnej stabilite jednotlivch jadier. Stabilitu jednho jadra vyjadruje vzobn energia jednho nuklenu. Jej hodnota sa vyjadruje za pomoci Einsteinovej rovnice o defekte hmotnosti, z hodnoty m meme rozhodn, ktor stpa, ak vznik z jadier protnov a neutrnov o hmotnosti M: Z
1 1

H + N

X + m.

100

200

hustnostn slo

Obr. 2.2 Atmy vzahujce sa na jeden ml nuklenu pri premene strednej vzobnej energie v zvislosti od hmotnostnho sla

Priemern vzobn energia nuklenov, vzahujca sa na jadr, je 6 8 MeV. Ak zobrazme stredn vzobn energiu jednotlivch prvkov v zvislosti od hmotnostnho sla (obr. 2.2), vidme, e u 5626 Fe - nuklidu sa vytvor maximum stability. Podobne relatvn stabilitu vykazuje aj jadro 4 2 He, alej skupina jadier s hmotnostnm slom medzi 48 66. Na zklade tohto predpokladu je dobre pochopiten Harkinsonovo pravidlo, poda ktorho prvky s neprnym poradovm slom sa v prpade vyskytuj menej asto, ne veda nich stojace prvky s prnym poradovm slom, alej to, e jadr s prnym protnovm slom a prnym neutrnovm slom tvoria 80% prvkov v zemskej kre (168 O, 126 C, 2412 Mg, 2814 Si, at.). Na zklade vskumu relatvnej vzobnej energie samovone vznik otzka, e preo vo vesmre nie je elezo najastejim prvkom, alej akm spsobom vznikaj prvky s hmotnostnm slom vym ako 60. Skutonos, e elezo v astosti vskytu stoj na deviatom mieste, poukazuje jednoznane na to, e niektor prvky vznikaj z jadrovej fzie vodka, ktorch proces sa ete

v sasnosti vbec neukonil, re je iba o zamrznut" radu reakci. Vytvranie rovnovhy prebieha pribline iba v jadrch takch nebeskch telies, ktor obsahuj vznamn mnostvo eleza a so elezom susediacich prvkov. Z hadiska vzniku ach, neprnych protnovch alebo neutrnovch jadier treba zobra do pozornosti aj in jadrov reakcie. Tieto s horenm vodka alebo horenm hlia sa mu odohrva v rovnakom ase a je mon ich ich rozdeli do rozlinch typov: .... - proces, zastavanie ..... - astc do at. poas ich vznikania;
20 10

Ne jadier

12

Mg,

28

14

Si,

32

16

S,

36

18

Ar a

40 20

Ca,

e proces (rovnovny proces): vznika jadier s vekou vzobnou energiou (V, Cr, Mn, Fe, Co, Ni) pri vysokej teplote a vekej hustote; s proces: prjem pomalch neutrnov s nslednm ......, alebo ....... - rozpadom, vytvranie jadier s hmotnostnm slom medzi 23 M 46 a 63 M 209; r proces: rchly prjem neutrnov, vznik nuklidov bohatch na neutrny, ktor sa potom nsledne spjaj s jadrami s hmotnostnmi slami medzi 70 M 209, alej sa stabilizuj na urn a trium; p proces: prjem protnov alebo emisia neutrnov pomerne mlo ast poas vzniku nuklidov bohatch na protny; x proces: vzjomn psobenie jadier uhlka, duska a kyslka s kozmickm iarenm a poas vzniku dentzia, ltia, berlia a bru, ktor s vo vntri hviezd menej stabiln pri prevldajcich teplotch. Vo hviezdach s vekou hmotnosou a pri teplote niekokokrt 109 K sa mu odohrva endotermick reakcie, ktor ved k tiepeniu jadra a v spojitosti s tm k vzniku neutrnov, protnov a ... astc. V tom istom ase sa vo vntri hviezdy me odohrva kontrakcia extrmnych rozmerov, priom pri hustote 1014 kg m-3 nastane tzv. Super-nova-vbuch. Takto vbuch objavili nski hvezdri v roku 1054 v regiu, ktor dnes poznme pod nzvom Rak hviezdna hmla. V roku 1572 T. BRAHE a v roku 1604 J. KEPLER vykonali podobn pozorovania. Prostrednctvom vbuchov ............... sa rozptyuje vo vesmre obrovsk ltkov mnostvo, ktorch rchlos me dosiahnu hodnoty 107 m s-1.. Po psoben gravitcie sa me rozptlen ltka kondenzova na hviezdy druhej alebo tretej genercie. Kede vo vytvorench mench hviezdach teplota a hustota nedosahuj potrebn hodnoty, aie jadr sa neroztiepia. Obr. 2.3 zaha fzne reakcie a reakcie spojen so tiepenm jadra v hviezdach rozdielnej vekosti. Vskum relatvnej frekvencie vskytu prvkov vo vesmre kladie otzky, tkajce sa pokusnch metd, pri ktorch sa zskali vsledky. Bezprostredn vskum toti, okrem vykonanch pokusov na Mesiaci a niektorch inch nebeskch telesch kozmickmi sondami, je pomerne zloit. Samotn Zem je dostatone vek, aby sme jej priemern zloenie bezprostredne urili. Preto je zapotreby pouitie nepriamych analytickch metd. V tabuke 2.1 s vyznaen poskytnut daje strednch hodnt, ktor pochdzaj z nasledovnch prameov: zemsk kra, alebo chemick analza zloenia meteoritov, spektroskopick vskum Slnka, hviezd a medzihviezdneho priestoru, na zklade jadrovch reakci, vykonanch v laboratrich. Obr. 2.3 Vytvranie jadier a tiepne reakcie vo hviezdach (SELBIN) Pravek vbuch 1 H, 2 D, 3 He, 4 He, 5 Li

hviezdy
1

H 4 He ------------------------------------- horenie vodka (TZ 1 ...... 3 . 107 K) He


12

C,

16

O ------------------------------- horenie hlia (TZ 1 ...... 3 . 108 K)

mal hviezdy

<

<

obrovsk hviezdy

1,4 hmotnos slnka


24

20 Ne,
28

Mg -------------------------------- horenie uhlka (TZ 6 . 108 K)

Si,

32

S -------------------------------------- horenie kyslka (TZ 1 ....... 1,8 109 K) (rovnovny stav)


56

32

S,

36

Ar,

Fe ------------------------------ horenie kremka (TZ 4 ........ 5 109 K) (rovnovny stav)

Supernova 12 C, 16 O, 28 Si explozvne horenie U, Cf, Te, I, at. ------------------------------ rchle zachytenie neutrnov
19

F,

21

Ne,

115

Sn ------------------------------ rchle zachytenie protnov


10

Be, 6 Li, 7 Li,

B,

11

B --------------------- tiepenie v dsledku kozmickho iarenia

2.2Vytvranie molekl v medzihviezdnom priestore


Vyskytuje sa to u ltok v plazmatickom stave vo hviezdach; teda pozostva z pozitvne nabitch atmovch kmeov, ve kvli extrmne vysokm teplotm dochdza k plnej ionizcii, Naproti tomu v medzihviezdnom priestore, pri takch teplotch, ktor sa nie vemi lia od zemskch, sa d oakva, e sa vyskytn aj neutrlne atmy a molekuly. V predolch30 rokoch bol vyvinut cel rad vskumnch metd, ktor s vhodn na to, aby

sa mohli za ich pomoci vykza v medzihviezdnom priestore existujce molekuly. K metdam patr translcia, vyuitie energie jadra a vzbudenie elektrnov, alej rotan a vibran spektroskopia. Rd rotanej energie je 10-23 J molekula -1 , oscilan energia naproti tomu 10-20 J molekula -1. Z toho vyplva, e rotan prechody spadaj do oblasti mikrovlnnho iarenia a vibran do oblasti infraervenho iarenia. Vzhadom k tomu, e infraerven iarenie absorbuje CO2 a H2O, nachdzajce sa v atmosfre informcie o interstelrnych (medzihviezdnych) molekulch zskava v prvom rade mikrovlnou spektroskopiou. Tabuka 2.2 obsahuje as doterajch vsledkov merania.

Tab. 2.2 Molekuly a radikly vykazovan v medzihviezdnom priestore Molekula/radikl Rok objavenia Dvojatmov molekuly H2 CO OH CS CN CN
+

Frekvencia zhodnosti identity (GHZ)

Koncentrcia (molekula m-3)

1970 1970 1963 1971 1973 1970 1971 1973 1973 1970 1972 1971 1969 1968 1970 1969 1971

UV 115.271 1.665 146.969 VIS 113.492 130.268 VIS VIS 86.339 168.762 109.463 22.235 23.694 0.834 4.830 87.925

10 11 (predpokladan) 106 10-4 103 102 10

SiO CH+ CH Trojatmov molekuly HON H2S OCS H2O Viacatmov molekuly NH3 CH3OH H2CO HNCO

103 102 102

104 103 102 102

Molekula/radikl

Rok objavenia

Frekvencia zhodnosti identity (GHZ) 9.098 110.383 85.457 3.139 4.619 1.065 1.639 85,3; 90,1 VIS

Koncentrcia (molekula m-3) 102 102 102 10 10 10

HC .... CCN H3CCN H3CC .... CH H2CS HCONH2 CH2CHO HCOOH C2H5OH medzihviezdny prach

1970 1971 1971 1972 1971 1971 1970 1974 1920 - 30

Celkov mnostvo 1%

Vo vesmre z vekej asti prevlda skoro absoltne vkuum, kde je ltkov hustota pribline 1 nuklen cm-3. V medzihviezdnych hmlch me ttoa hodnota dosiahnu aj 104 cm-3. Musme vak vedie, e aj tto koncentrcia je 106 -krt nizia od hustoty, ktor sa vzahuje na najvie vkuum predveden za zemskch okolnost. Tabuka 2,2 poukazuje aj na prtomnos medzihviezdneho prachu, ktor pozostva prevane z kremiitovch, grafitovch a eleznch astc. Maximlna hodnota zrna je 0,2 .... Hoci v medzihviezdnej hmle je koncentrcia vzcnosou, ich celkov hmotnos me by prleitostne obrovsk, me dosiahnu a 105-krt hmotnosti Slnka. Pre chemika je prekvapujca, ale zrove aj poteujca sksenos, e sa v medzihviezdnom priestore nachdza mnostvo molekl, inov molekl a radiklov. Tto skutonos toti umouje skma koncentrciu, vzobn energiu, prostrednctvom vzobnho poriadku uri svislos medzi ich stabilitou pri mimozemskch podmienkach, a e vo vesmre popri molekule vodka dominuj in typy molekl s malou hmotnosou, disponujce s vicnsobnou vzbou. Vskyt molekuly vodka je 104 -nsobok ostatnch, o me vies u atmov vodka v medzihviezdnom priestore k vysokej koncentrcii. Takisto je prznan pre ast molekulu uhlk-monoxid z toho hadiska, e jej disocian energia medzi dvojmocnmi molekulami je najvia, 1077 k J mol-1, nasleduje OH - , potom CS - , alebo CN radikl, ktorho disocian energia je rdovo 424, 761 alebo 1 000 kJ mol-1. Niekoko alch molekl (N2, O2), ktorch vskyt je pravdepodobn, sa nepodarilo zatia dokza. Vzhadom k tomu, e molekula kyslka a duska nedisponuje stlym diplovm momentom, u molekuly s vekou symetriou je ich emisia spadajca do mikrovlnej oblasti tak slab, e neme prs rad na ich presn poukzanie. Ostatn poetn zleniny nitrogn-monoxid, dikarbn, (C2), acetyln, kyselina mravia metylester, metylamn, kynamid, metylmerkaptn pomerne neskoro sa ich podarilo preukza (GREEN; MANN a WILLIAMS). Je prekvapujcou skutonosou, e tak pomerne zloit molekuly, ako kynacetyln, etanol, akrylnitril alebo formaldehyd existuj v medzihviezdnom priestore, mu by takmer v plnom ohade dkazom, e podobn alebo zloitejie molekuly po v ytvoren Zeme mu vznika aj na plantach. Z tchto zlenn mohlo by viac prekurzorov takch velin alebo medziproduktov, ktor nakoniec viedli k syntze aminokyseln a uhohydrtov a tm otvorili cestu vvoja biologickch sstav.

2.3.Vznik Zeme a jej geochemick vvoj


V sasnosti poda presvedivch vedeckch teri v slnenej sstave pred 5 6 . 10 9 rokmi atmy, molekuly, kozmick prach a prostrednctvom gravitanej sily vyvolan kondenzcia aj medzihviezdnych ltok spsobila kondenzciu. Stredobod sahujcej sa sstavy sa zmenil na hviezdu, km z vonkajch ast sa vytvoril otajci sa kol s pomerne vekou hustotou. Poas toho sa potencilna energia gravitcie premenila na tepeln energiu a teplota zaala vzrasta. K tomuto narastaniu teploty prispelo aj exotermick spontnne tiepenie ( 409 K, 23592 U, at.). Vzhadom k tomu, e hmotnos Slnka je najvia, teplota, ktor dosiahla 2 . 10 7 K bola dostaton k rozbehnutiu fznej reakcie vodka. Slnko sa teda stalo iariacou hviezdou a pokia prirovnme ostatn nebesk teles k Slnku, pre podstatne niiu hmotnos nemohli dosiahn potrebn teplotu k jadrovej fzii a takm spsobom sa ochladzovali poas milinov rokov poas vytvrania kvapalnej a napokon takej fzy. Ak je tto teri a o vzniku plant pravdiv, potom Zem, ostatn planty slnenej sstavy, meteority a asteority maj splon pvod. Tto teria napriek silne hypotetickmu charakteru dva oporn bod k tomu, e dnes vieme vysvetli relatvny vskyt prvkov a ich rozdelenie na Zemi, kede je mon predpoklada, e zloenie prvkov niektorch nebeskch telies bol pvodne toton s interstelrnou (medzihviezdnou) hmlou, alebo so zloenm Slnka. Tabuka 2.3 Tzv. Deficitn faktor (...........................) niektorch prvkov [lg (vskyt v kozme / vskyt na Zemi)]

Z 1 2 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 26 36 54

Prvok H He C N 0 F Ne Na Mg Al Si P S Cl Ar Fe Kr Xe

Hmotnos typicky prchavch molekl 2 4 16 (CH4) 28 32 38 20 34 (PH,) 34 (H2S) 71 40 84 131

Deficitn faktor 6.67 14.17 2.69 5.48 0.79 0.96 10.46 -0.02 0.01 -0.03 0 -0.02 0.59 0.25 6.29 -0.35 6.89 7.03

Vek Zeme sa odhaduje pribline na 4,6 milird rokov. astice ltok v plynnom a tuhom stave

v ase zanajcej kondenzcie a agregcie (zhlukovania) mu ma teplotu niekoko sto K. truktra dnench plant sa vytvrala poas niekokch milird rokov ohrievanm a iastonm roztopenm ltok na Zemi; uvoovanm poda hustoty zloiek, strata plynu v kondenzovanej fze, alej pomalm ochladzovanm a krytalizciou. Z tabuky 2.1 je vidie, e loenie prvkov na Zemi sa podstatne li od prvkov vo vesmre, dokonca aj jednotliv sfry Zeme charakterizuje odlin zloenie atmov. Odchlku si vieme najnzornejie predstavi za pomoci tzv. Deficitnho faktora (hymyfaktor). Deficitn faktor vzahujci sa na dan prvok k vskytu prvkov vo vesmre a na Zemi vyjadruje dekodick logaritmus. Odchlka je tm vraznejia, ak deficitn faktory normujeme na kremk ako prvok s nulovm faktorom. Deficitn faktory niektorch dleitejch prvkov s uveden v tabuke 2.3. V tabuke je dobre vidie cel rad rozdielych procesov vvoja, ktor shrnne nazvame prvotnou a druhotnou diferenciciou. 2.3.1. Prvotn diferencicia prvkov