You are on page 1of 15

Kdex knonickho prva PRV KNIHA V EOBECN NORMY Kn. 1 - Knony tohto Kdexu sa vz ahuj iba na latinsk cirkev.

Kn. 2 - Kdex zv a neur uje obrady, ktor treba zachovva pri liturgickch slveniach. Preto doteraz platn liturgick zkony si zachovvaj svoju innos , ak niektor z nich neodporuje knonom Kdexu. Kn. 3 - Knony Kdexu neru ia ani plne, ani iasto ne dohody, ktor uzavrela Apo tolsk stolica s nrodmi alebo inmi politickmi spolo nos ami. Preto i na alej zostvaju v platnosti ako doteraz a predpisy tohto Kdexu, ktor s s nimi v rozpore, im ani v najmen om neprek aj. Kn. 4 - Nadobudnut prva, ako aj privilgi, udelen doteraz Apo tolskou stolicou i fyzickm, alebo prvnickm osobm, pou van a neodvolan, zostvaj nedotknut, ak ich knony tohto Kdexu vslovne neodvolvaj. Kn. 5 - 1. Doteraz platn univerzlne alebo partikulrne zvyky, ktor s v rozpore s predpismi tchto knonov a samy knony tohto Kdexu ich zavrhuj, zru uj sa plne a ani v budcnosti sa neprip a ich o ivenie. Aj ostatn sa maj pova ova za zru en, ak Kdex vslovne neur uje nie o in, i s storo n alebo jestvuj od nepamti, mo no ich v ak trpie , ak ich pod a sudku ordinra vzh adom na okolnosti miesta a osb nemo no odstrni . 2. Zvyky mimo prva, tak univerzlne, ako aj partikulrne, ktor s doteraz platn, zostvaj zachovan. Kn. 6 - 1. Nadobudnutm innosti tohto Kdexu sa plne ru ia: 1. Kdex knonickho prva, vyhlsen roku 1917; 2. aj ine zkony, tak univerzlne, ako aj partikulrne, ktor odporuj predpisom tohto Kdexu, ak sa o partikulrnch vslovne neur uje nie o in; 3. v etky trestn zkony, tak univerzlne, ako aj partikulrne, vydan Apo tolskou stolicou, ak nie s prevzat do tohto Kdexu; 4. aj ostatn univerzlne disciplinrne zkony, vz ahujce sa na matriu, ktor tento Kdex upravuje v celom rozsahu. 2. Knony tohto Kdexu, pokia obsahuj star prvo, treba posudzova aj so zrete om na knonick tradciu. I. titul CIRKEVN ZKONY 1 Kn. 7 - Zkon sa ustanovuje vtedy, ke sa vyhlasuje. Kn. 8 - 1. Univerzlne cirkevn zkony sa vyhlasuj uverejnenm v radnom vestnku Acta Apostolicae Sedis, ak v niektorch jednotlivch prpadoch nie je predpsan in spsob vyhlsenia. Nadobdaj innos po uplynut troch mesiacov odo d a, uvedenho v prslu nom sle Aktov, ak z povahy veci nezavzuj ihne alebo ak sa v samom zkone zvl a vslovne nestanovuje krat ia alebo dlh ia vakancia. 2. Partikulrne zkony sa vyhlasuj spsobom, ak vymedzil zkonodarca, a za naj zavzova po mesiaci odo d a ich vyhlsenia, ak sa v samom zkone nestanovuje in lehota. Kn. 9 - Zkony sa vz ahuj na budce veci, nie na minul, ak sa v nich menovite neur uje nie o o minulch veciach. Kn. 10 - Len tie zkony treba pova ova za zneplat ujce alebo zapr i ujce nespsobilos , ktor vslovne stanovuj, e kon je nulitn alebo e osoba je nespsobil. Kn. 11 - isto cirkevn zkony zavzuj pokrstench v katolckej cirkvi alebo do nej prijatch, ktor dostato ne pou vaj rozum, a ak prvo neur uje nie o in, zav ili siedmy rok ivota. Kn. 12 - 1. Univerzlne zkony zavzuj na celom svete v etkch, pre ktorch boli vynesen. 2. Av ak spod univerzlnych zkonov, ktor na ur itom zem neplatia, s vy at v etci, ktor sa na tom zem skuto ne nachdzaj. 3. Zkonom vynesenm pre osobitn zemie podliehaj t, pre ktorch boli vynesen a ktor tam maj trval alebo prechodn bydlisko a s asne sa tam skuto ne zdr iavaj, pri zachovan predpisu kn. 13. Kn. 13 - 1. Partikulrne zkony sa neprezumuj za osobn, ale za zemn, ak nie je zrejm nie o in. 2. Cudzincov nevia u: 1. partikulrne zkony ich zemia, dokia nie s na om prtomn, ak ich prestpenie nespsobuje kodu na ich vlastnom zem, alebo ak zkony nie s osobn; 2. ani zkony zemia, na ktorom sa nachdzaj, okrem tch, ktor chrnia verejn poriadok alebo vymedzuj formlne nle itosti konov, alebo sa vz ahuj na nehnute nosti, nachdzajce sa na zem. 3. Potulnch via u tak univerzlne, ako aj partikulrne zkony, platn na mieste, kde sa nachdzaj. Kn. 14 - Zkony, aj zneplat ujce a zapr i ujce nespsobilos , v pochybnosti o prve nezavzuj;

av ak v pochybnosti o skutku ordinri m u od nich di penzova , len ke di penz, ak ide o rezervovan, vrchnos , ktorej je rezervovan, zvy ajne ude uje. Kn. 15 - 1. Neznalos alebo omyl, ktor sa tkaj zkonov zneplat ujcich alebo zapr i ujcich nespsobilos , neprek aj ich inku, ak sa vslovne nestanovuje nie o in. 2. Neznalos alebo omyl, ktor sa tkaj zkona alebo trestu, alebo vlastnho skutku, alebo cudzieho skutku v eobecne znmeho, sa neprezumuj; ke ide o cudz skutok, ktor nie je v eobecne znmy, sa prezumuj, km sa nedok e opak. Kn. 16 - 1. Zkony hodnoverne vyklad zkonodarca a ten, komu zveril moc hodnovernho vkladu. 2. Hodnovern vklad, dan na spsob zkona, m tu ist innos ako sm zkon a mus by vyhlsen. Ak slov zkona, ktor s ist samy osebe, iba objas uje, m sptn platnos ; ak zu uje alebo roz iruje zkon, alebo pochybn vysvet uje, nem sptn platnos . 3. Av ak vklad na spsob sdneho rozsudku alebo administratvneho konu v osobitnom prpade nem innos a via e iba osoby a vz ahuje sa na veci, pre ktor bol dan. Kn. 17 - Cirkevn zkony treba chpa pod a vlastnho vznamu slov, ak maj v texte a v kontexte. Ak vznam zostal pochybn a nejasn, treba prihliada na paraleln miesta, ak tak s, na cie a okolnosti zkona a na mysel zkonodarcu. Kn. 18 - Zkony, ktor stanovuj tresty alebo zu uj slobodn vykonvanie prv, alebo obsahuj vnimku zo zkona, podliehaj striktnmu vkladu. Kn. 19 - Ak o nejakej veci chba vslovn predpis univerzlneho alebo partikulrneho zkona alebo zvyk, kauzu, ak nie je trestn, treba rozrie i s prihliadnutm na zkony, vydan v podobnch prpadoch, na v eobecn zsady prva, uplat ovan s knonickou miernos ou, na prvnu vedu a prax Rmskej krie, na spolo n a stlu mienku odbornkov. Kn. 20 - Neskor zkon plne alebo iasto ne ru predchdzajci zkon, ak to vslovne vyhlasuje alebo je s nm v priamom rozpore, alebo ak znova usporadva cel matriu predchdzajceho zkona. Av ak univerzlny zkon ani iasto ne neru partikulrne alebo zvl tne prvo, ak sa v prve vslovne neur uje nie o in. Kn. 21 - V pochybnosti sa odvolanie predchdzajceho zkona neprezumuje, ale neskor ie zkony treba porovna s predchdzajcimi a pod a mo nosti da ich s nimi do sladu. Kn. 22 - Ob ianske zkony, na ktor sa prvo Cirkvi odvolva, v knonickom prve sa maj zachovva s 2

tmi istmi inkami, pokia nie s v rozpore s bo skm prvom a ak knonick prvo neur uje nie o in. II. titul ZVYK

Kn. 23 - Iba ten zvyk zaveden spolo enstvom veriacich m innos zkona, ktor schvlil zkonodarca pod a normy nasledujcich knonov. Kn. 24 - 1. Nijak zvyk, ktor je v rozpore s bo skm prvom, nem e nadobudn innos zkona. 2. Ani zvyk, ktor je proti knonickmu prvu alebo mimo knonickho prva, nem e nadobudn innos zkona, ak nie je rozumn; zvyk toti , ktor sa v prve vslovne zavrhuje, nie je rozumn. Kn. 25 - Nijak zvyk nenadobudne innos zkona, ak ho spolo enstvo, schopn aspo prija zkon, nezachovvalo s myslom zavies prvo. Kn. 26 - Zvyk, ktor odporuje platnmu knonickmu prvu alebo je mimo knonickho zkona a nebol zvl schvlen kompetentnm zkonodarcom, innos zkona nadobda len vtedy, ke bol zkonne zachovvan svislch a plnch tridsa rokov. Av ak nad knonickm zkonom, ktor obsahuje dolo ku, zakazujcu budce zvyky, m e prev i iba storo n alebo od nepamti jestvujci zvyk. Kn. 27 - Zvyk je najlep m vkladom zkonov. Kn. 28 - Pri zachovan predpisu kn. 5 zvyk proti zkonu alebo mimo zkona sa odvolva protikladnm zvykom alebo zkonom; av ak zkon neodvolva storo n alebo od nepamti jestvujce zvyky ani univerzlny zkon neodvolva partikulrne zvyky, ak sa o nich vslovne nezmie uje. III. titul V EOBECN DEKRTY A POKYNY

Kn. 29 - V eobecn dekrty, ktormi kompetentn zkonodarca vydva spolo n predpisy pre spolo enstvo schopn prija zkon, s vlastne zkony a riadia sa predpismi knonov o zkonoch. Kn. 30 - Kto m iba vkonn moc, nem e vyda v eobecn dekrt, o ktorom sa hovor v kn. 29, ak mu to kompetentn zkonodarca v jednotlivch prpadoch pod a normy prva vslovne neudelil a pritom neboli zachovan podmienky, stanoven v kone udelenia. Kn. 31 - 1. V eobecn vykonvacie dekrty, bli ie vymedzujce spsoby, ktor treba zachovva pri uplat ovan zkona alebo ktormi sa vymha

zachovvanie zkonov, m u v medziach svojej kompetencie vydva t, ktor maj vkonn moc. 2. o sa tka vyhlsenia a vakancie dekrtov, o ktorch sa hovor v 1, maj sa zachova predpisy kn. 8. Kn. 32 - V eobecn vykonvacie dekrty zavzuj tch, ktorch via u zkony, pre ktor tie ist dekrty vymedzuj spsoby ich uplat ovania alebo vymhaj ich zachovvanie. Kn. 33 - 1. V eobecn vykonvacie dekrty, hoci sa vydvaj v direktrich alebo v inak nazvanch dokumentoch, neru ia zkony ani iasto ne a ich predpisy, ktor s v rozpore so zkonmi, nemaj nijak innos . 2. T ist innos strcaj explicitnm alebo implicitnm odvolanm zo strany kompetentnej vrchnosti, ako aj zaniknutm zkona, na vykonvanie ktorho boli vydan; nezanikaj v ak ukon enm prva toho, kto ich vydal, ak sa vslovne neur uje nie o protikladn. Kn. 34 - 1. Pokyny, ktor toti vysvet uj predpisy zkonov, ako aj rozvdzaj a vymedzuj postupy, ktor treba zachovva pri ich vykonvan, vydvaj sa na pou vanie tm, ktor sa maj stara , aby sa zkony vykonvali, a zavzuj ich pri vykonvan zkonov; tieto pokyny zkonne vydvaj v medziach svojej kompetencie t, ktor maj vkonn moc. 2. Nariadenia pokynov ani iasto ne neru ia zkony a tie, ktor nemo no da do sladu s predpismi zkonov, nemaj nijak innos . 3. Pokyny strcaj innos nielen explicitnm alebo implicitnm odvolanm zo strany kompetentnej vrchnosti, ktor ich vydala, alebo od nej vy ej vrchnosti, ale aj zaniknutm zkona, na ktorho vysvetlenie alebo vykonvanie boli vydan. IV. titul JEDNOTLIV ADMINISTRATVNE KONY

I. kapitola SPOLO N NORMY

Kn. 35 - Jednotliv administratvny kon, i je to dekrt, alebo prkaz, alebo je to reskript, m e v medziach svojej kompetencie vyda ten, kto m vkonn moc, pri zachovan predpisu kn. 76, 1. Kn. 36 - 1. Administratvny kon treba chpa pod a vlastnho vznamu slov a pod a be nho re ovho zu. V pochybnosti tie administratvne kony, ktor sa vz ahuj na spory alebo v ktorch sa hroz trestami, alebo sa nimi tresty ukladaj, alebo sa zu uj prva osoby, alebo sa nar aj nadobudnut prva inch, alebo s v rozpore so 3

zkonom vydanm v prospech skromnch osb, podliehaj striktnmu vkladu; v etky ostatn irokmu. 2. Administratvny kon sa okrem vslovne uvedench prpadov nesmie roz irova na in. Kn. 37 - Administratvny kon, ktor sa vz ahuje na vonkaj ie frum, treba zaznamena psomne; rovnako aj kon jeho vykonania, ak je dan v poverovacej forme. Kn. 38 - Administratvny kon, aj ke ide o reskript vydan z vlastnho popudu, nem inok, pokia poru uje nadobudnut prvo inho alebo je v rozpore so zkonom alebo so schvlenm zvykom, ak kompetentn vrchnos vslovne nepripojila iasto ne zru ovaciu dolo ku. Kn. 39 - Podmienky uveden v administratvnom kone sa iba vtedy pova uj za podmienky spojen s platnos ou, ke s vyjadren spojkami: ak, ak nie, len ke . Kn. 40 - Vykonvate nejakho administratvneho konu neplatne pln svoju lohu pred prijatm listiny a preskmanm jej hodnovernosti a neporu enosti, ak ho predbe ne s ou neoboznmila vrchnos , ktor tento kon vydala. Kn. 41 - Vykonvate administratvneho konu, ktormu sa zveruje iba slu ba vykonania, nem e odoprie vykonanie tohto konu, ak nie je zrejm, e tento kon je nulitn alebo e z inho v neho dvodu je neprpustn, alebo nie s splnen podmienky, uveden v samom administratvnom kone; ak sa v ak vykonanie administratvneho konu vzh adom na okolnosti osoby alebo miesta zd nevhodn, vykonvate m vykonanie odlo i ; v takchto prpadoch m hne upovedomi vrchnos , ktor kon vydala. Kn. 42 - Vykonvate administratvneho konu mus postupova pod a normy mandtu; ak v ak podstatn podmienky uveden v liste nesplnil a nezachoval podstatn formu postupovania, vykonanie je neplatn. Kn. 43 - Vykonvate administratvneho konu sa pod a svojho rozumnho uv enia m e da zastpi inm, ak zastupovanie nebolo zakzan alebo vykonvate nebol zvolen so zrete om na osobu, alebo osoba zstupcu nebola vopred ur en; v tchto prpadoch je v ak vykonvate ovi dovolen zveri prpravn kony inmu. Kn. 44 - Administratvny kon m e vykona aj nstupca vykonvate a v rade, ak vykonvate nebol zvolen so zrete om na osobu. Kn. 45 - Ak sa vykonvate pri vykonvan administratvneho konu akoko vek zmlil, je mu dovolen ten ist kon znova vykona . Kn. 46 - Administratvny kon nezanik ukon enm

prva toho, kto ho vydal, ak prvo vslovne neur uje nie o in. Kn. 47 - Odvolanie administratvneho konu inm administratvnym konom kompetentnej vrchnosti nadobda inok iba od chvle, ke sa odvolanie zkonne d na vedomie osobe, pre ktor bol kon vydan. II. kapitola JEDNOTLIV DEKRTY A PRKAZY

Kn. 48 - Jednotlivm dekrtom sa rozumie administratvny kon, vydan kompetentnou vkonnou vrchnos ou, ktorm sa pod a noriem prva pre jednotliv prpad vydva rozhodnutie alebo vykonva poverenie, ktor svojou povahou nepredpokladaj, e niekto podal iados . Kn. 49 - Jednotliv prkaz je dekrt, ktorm sa osobe alebo ur itm osobm priamo a zkonne naria uje nie o vykona alebo od nie oho upusti najm na vymhanie zachovvania zkona. Kn. 50 - Pred vydanm jednotlivho dekrtu si m vrchnos zadov i potrebn poznatky a dkazy a pod a mo nosti vypo u tch, ktorch prva by mohli by poru en. Kn. 51 - Dekrt sa m vyda psomne, a ak ide o rozhodnutie, aspo so shrnnm uvedenm dvodov. Kn. 52 - Jednotliv dekrt m innos iba vo veciach, o ktorch rozhoduje, a vo i osobm, ktorm bol dan; tie v ak zavzuje v ade, ak nie je zrejm nie o in. Kn. 53 - Ak si dekrty navzjom protire ia, osobitn preva uje nad v eobecnm v tch veciach, ktor vyjadruje osobitne; ak s rovnako osobitn alebo v eobecn, neskor m sa predchdzajci ru nato ko, nako ko mu protire . Kn. 54 - 1. Jednotliv dekrt, ktorho uplatnenie sa zveruje vykonvate ovi, m inok od chvle vykonania; inak od chvle, ke sa d na vedomie osobe autoritou toho, kto vydva rozhodnutie. 2. Aby sa mohlo vymha zachovvanie jednotlivho dekrtu, treba ho da na vedomie pod a normy prva zkonnm dokumentom. Kn. 55 - Pri zachovan predpisu kn. 37 a 51, ke ve mi v ny dvod prek a, aby sa napsan text dekrtu odovzdal, dekrt sa pova uje za dan na vedomie, ke sa pred notrom alebo dvoma svedkami pre ta tomu, komu je ur en, a vyhotov sa zpisnica, ktor v etci prtomn maj podpsa . Kn. 56 - Dekrt sa pova uje za doru en, ak ten, komu je ur en, bol riadne predvolan, aby si dekrt prevzal alebo si ho vypo ul, bez oprvnenho 4

dvodu sa nedostavil alebo odmietol podpsa . Kn. 57 - 1. V dy, ke zkon prikazuje vydanie dekrtu, alebo ke ten, koho sa to tka, zkonne pod iados alebo rekurz o vydanie dekrtu, kompetentn vrchnos m urobi opatrenie do troch mesiacov od prijatia iadosti alebo rekurzu, ak zkon nepredpisuje in lehotu. 2. Ak po uplynut tejto lehoty nebol dekrt vydan, vzh adom na podanie al ieho rekurzu sa prezumuje, e odpove je zporn. 3. Prezumovan zporn odpove neoslobodzuje kompetentn vrchnos od povinnosti dekrt vynies , ba ani od nahradenia prpadnej spsobenej kody pod a normy kn. 128. Kn. 58 - 1. Jednotliv dekrt strca innos zkonnm odvolanm zo strany kompetentnej vrchnosti, ako aj zaniknutm zkona, na vykonvanie ktorho bol dekrt vydan. 2. Jednotliv prkaz, ktor nebol ulo en zkonnm dokumentom, zanik ukon enm prva prikazujceho. III. kapitola RESKRIPTY

Kn. 59 - 1. Reskriptom sa rozumie administratvny kon, vydan psomne kompetentnou vkonnou vrchnos ou, ktorm sa pod a povahy veci na iados niekoho ude uje privilgium, di penz alebo in milos . 2. Predpisy stanoven pre reskripty platia aj pre ude ovanie povolenia, ako aj pre stne ude ovanie milost, ak nie je zrejm nie o in. Kn. 60 - Ka d si m e vy iada akko vek reskript, ak sa mu to vslovne nezabra uje. Kn. 61 - Ak nie je zrejm nie o in, reskript mo no vy iada pre inho aj bez jeho shlasu a plat pred jeho prijatm pri neporu en opa nch dolo iek. Kn. 62 - Reskript, ktor nem vykonvate a, m inok od chvle, ke listina bola vydan; ostatn reskripty od chvle vykonania. Kn. 63 - 1. Platnosti reskriptu prek a subrepcia i e zatajenie pravdy, ak v iadosti nebolo uveden, o pod a zkona, knonickho tlu a knonickej praxe treba k platnosti uvies , ak nejde o reskript milosti, ktor bol dan z vlastnho popudu. 2. Takisto platnosti reskriptu prek a obrepcia i e predostretie nepravdy, ak ani jeden z predlo ench motivujcich dvodov nie je pravdiv. 3. V reskriptoch, ktor nemaj nijakho vykonvate a, motivujci dvod mus by pravdiv v ase, ke bol reskript vydan; v ostatnch reskriptoch v ase vykonania.

Kn. 64 - Pri neporu en prva Penitencirie pre vntorn frum milos , ktor odmietlo ktorko vek dikastrium Rmskej krie, nem e platne udeli in dikastrium tej istej krie ani in kompetentn vrchnos ni ia ako Rmsky ve k az bez shlasu dikastria, s ktorm sa konanie za alo. Kn. 65 - 1. Pri neporu en predpisov 2 a 3 nikto nem iada od inho ordinra milos , ktor mu odoprel vlastn ordinr, bez uvedenia, e mu bola milos odopret; ak je to uveden, ordinr nem udeli milos , ak nepozn dvody odopretia prvm ordinrom. 2. Milos , ktor odoprel generlny vikr alebo biskupsk vikr, nem e platne udeli in vikr toho istho biskupa, aj ke m od vikra, ktor milos odoprel, dvody odopretia. 3. Milos odopret generlnym vikrom alebo biskupskm vikrom a potom bez uvedenia tohto odopretia vy iadan od dieczneho biskupa je neplatn; av ak milos , ktor odoprel dieczny biskup, nemo no platne vy iada , hoci sa jej odopretie aj uvedie, od jeho generlneho vikra alebo biskupskho vikra bez shlasu biskupa. Kn. 66 - Reskript sa nestva neplatnm, ak je v om omyl tkajci sa mena osoby, ktorej sa dva alebo ktor ho vydva, alebo miesta, v ktorom bva, alebo veci, o ktor ide, len ke pod a sudku ordinra nie je nijak pochybnos o samej osobe alebo o veci. Kn. 67 - 1. Ak sa stane, e v jednej a tej istej veci sa vy iadaj dva navzjom si protire iace reskripty, osobitn preva uje nad v eobecnm v tch veciach, ktor vyjadruje osobitne. 2. Ak s rovnako osobitn alebo v eobecn, asovo prv preva uje nad neskor m, ak v druhom nie je vslovn zmienka o prv om alebo ak prv iadate podvodne alebo v dsledku zna nej nedbanlivosti reskript nepou il. 3. V pochybnosti, i reskript je platn alebo nie, treba sa obrti na toho, kto reskript vydal. Kn. 68 - Reskript Apo tolskej stolice, ktor nem vykonvate a, treba predostrie ordinrovi iadate a len vtedy, ke sa to v samom liste prikazuje alebo ke ide o verejn zle itosti, alebo ke treba overi podmienky. Kn. 69 - Reskript, ktor nem vymedzen as na predostretie, m e sa vykonvate ovi predlo i hocikedy, len nech je to bez klamstva a podvodu. Kn. 70 - Ak sa v reskripte samo udelenie zveruje vykonvate ovi, je vecou jeho samho, i na zklade svojho rozumnho uv enia a svedomia milos udel alebo odoprie. Kn. 71 - Nikto nie je povinn pou i reskript udelen len na jeho prospech, ak ho z inho dvodu na to nezavzuje knonick povinnos . 5

Kn. 72 - Reskripty udelen Apo tolskou stolicou, ktor zanikli, m e dieczny biskup z oprvnenho dvodu raz pred i , nie v ak na dlh ie ako tri mesiace. Kn. 73 - Protikladnm zkonom sa nijak reskripty neodvolvaj, ak sa v samom zkone neur uje nie o in. Kn. 74 - Hoci niekto m e stne udelen milos u va vo vntornom fre, pre vonkaj ie frum je povinn ju dokza , kedyko vek sa to od neho zkonne iada. Kn. 75 - Ak reskript obsahuje privilgium alebo di penz, maj sa navy e zachovva predpisy nasledujcich knonov. IV. kapitola PRIVILGI

Kn. 76 - 1. Privilgium i e milos dan osobitnm konom v prospech ur itch osb tak fyzickch, ako aj prvnickch m e udeli zkonodarca, ako aj vkonn vrchnos , ktorej zkonodarca tto moc udelil. 2. Storo n alebo od nepamti trvajce vlastnenie utvra prezumpciu, e privilgium bolo udelen. Kn. 77 - Privilgium treba vyklada pod a normy kn. 36, 1; av ak v dy treba pou i tak vklad, aby nm t, ktor boli obdaren privilgiom, naozaj dosiahli nejak milos . Kn. 78 - 1. O privilgiu sa prezumuje, e je trval, ak sa nedok e opak. 2. Osobn privilgium, ktor sa toti via e na osobu, s ou zanik. 3. Vecn privilgium zanik plnm znikom veci alebo miesta; av ak miestne privilgium o ivne, ak sa miesto po as p desiatich rokov obnov. Kn. 79 - Privilgium zanik odvolanm kompetentnou vrchnos ou pod a normy kn. 47 pri zachovan predpisu kn. 81. Kn. 80 - 1. iadne privilgium nezanik zrieknutm sa, ak ho neprijala kompetentn vrchnos . 2. Ka d fyzick osoba sa m e zriec privilgia, ktor bolo udelen len v jej prospech. 3. Privilgia, ktor bolo udelen nejakej prvnickej osobe z dvodu dstojnosti miesta alebo veci, sa jednotliv osoby nem u zriec ; ani sama prvnick osoba nem prvo sa zriec privilgia, ktor jej bolo udelen, ak zrieknutie predstavuje pre Cirkev alebo pre inch ujmu. Kn. 81 - Privilgium nezanik ukon enm prva toho, kto ho udelil, ak nebolo udelen s dolo kou pod a n ho dobrozdania alebo s inou rovnocennou dolo kou.

Kn. 82 - Privilgium, ktor nie je na archu inm, nezanik jeho neu vanm alebo protikladnm u vanm; to v ak, ktor je na archu inm, strca sa, ak nastane zkonn preml anie. Kn. 83 - 1. Privilgium zanik uplynutm asu alebo vy erpanm po tu prpadov, pre ktor bolo udelen, pri zachovan predpisu kn. 142, 2. 2. Zanik aj vtedy, ke sa postupom asu okolnosti pod a sudku kompetentnej vrchnosti nato ko zmenili, e sa stalo kodlivm alebo jeho u vanie nedovolenm. Kn. 84 - Kto zneu va moc, ktor mu bola dan privilgiom, zasluhuje si, aby bol pozbaven samho privilgia; preto ordinr po mrnom napomenut nosite a privilgia, ktor ho hrubo zneu va, m pozbavi privilgia, ktor mu sm udelil; ke v ak privilgium bolo udelen Apo tolskou stolicou, ordinr je povinn ju o tom upovedomi . V. kapitola DI PENZY

di penzova od univerzlneho a partikulrneho zkona, ak im tto moc nebola vslovne udelen. Kn. 90 - 1. Od cirkevnho zkona sa nem di penzova bez oprvnenho a rozumnho dvodu, pri om treba ma na zreteli okolnosti prpadu a zva nos zkona, od ktorho sa di penzuje; inak je di penz nedovolen, a ak ho nedal sm zkonodarca alebo jeho nadriaden, je aj neplatn. 2. V pochybnosti o dostato nosti dvodu sa di penz ude uje platne a dovolene. Kn. 91 - Kto m moc di penzova , m e ju vykonva aj v prpade, e sa nachdza mimo svojho zemia, vo i podriadenm, hoci aj vzdialenm z zemia, a takisto, ak nie je vslovne stanoven opak, aj vo i cudzincom, ktor sa skuto ne nachdzaj na jeho zem, ako aj vo i sebe sammu. Kn. 92 - Striktnmu vkladu pod a normy kn. 36, 1 podlieha nielen di penz, ale aj sama moc di penzova , udelen pre ist prpad. Kn. 93 - Di penz, ktor m postupn priebeh, zanik tmi istmi spsobmi ako privilgium, ako aj istm a plnm znikom motivujceho dvodu. V. titul TATTY A PORIADKY

Kn. 85 - Di penz i e uvo nenie isto cirkevnho zkona v jednotlivom prpade m u v medziach svojej kompetencie udeli t, ktor maj vkonn moc, ako aj t, ktorm explicitne alebo implicitne prislcha moc di penzova bu zo samho prva, alebo na zklade zkonnho delegovania. Kn. 86 - Di penzu nepodliehaj zkony pokia vymedzuj podstatn prvky in titci alebo prvnych konov. Kn. 87 - 1. Dieczny biskup, ke usdi, e to prospeje ich duchovnmu dobru, m e veriacich di penzova od disciplinrnych zkonov tak univerzlnych, ako aj partikulrnych, ktor pre jeho zemie alebo pre jeho podriadench vyniesla najvy ia cirkevn vrchnos , nie v ak od procesnch alebo trestnch zkonov, ani od tch, od ktorch je di penz zvl rezervovan Apo tolskej stolici alebo inej vrchnosti. 2. Ak podanie rekurzu u Svtej stolice nar a na a kos a s asne z oneskorenia hroz nebezpe enstvo a kej kody, ktorko vek ordinr m e di penzova od tchto zkonov, hoci di penz je rezervovan Svtej stolici, len ke ide o di penz, ktor ona v tch istch okolnostiach zvy ajne ude uje, pri zachovan predpisu kn. 291. Kn. 88 - Miestny ordinr m e di penzova od diecznych zkonov, kedyko vek usdi, e to prospeje dobru veriacich, aj od zkonov vynesench plenrnym alebo provin nm koncilom alebo Konferenciou biskupov. Kn. 89 - Farr a in presbyteri alebo diakoni nem u 6

Kn. 94 - 1. tatty vo vlastnom zmysle s nariadenia, ktor sa pod a normy prva vydvaj pre zoskupenia osb alebo vec a ktormi sa definuje ich cie , ustanovenie, riadenie a poriadok konania. 2. tatty zoskupenia osb zavzuj iba osoby, ktor s zkonne jej lenmi; tatty zoskupenia vec zavzuj tch, ktor maj na starosti jeho spravovanie. 3. Predpisy tattov vydan a vyhlsen na zklade zkonodarnej moci sa riadia predpismi knonov o zkonoch. Kn. 95 - 1. Poriadky s pravidl i e normy, ktor sa musia zachovva v zhroma deniach osb, usporiadanch cirkevnou vrchnos ou alebo slobodne zvolanch veriacimi, ako aj pri inch slveniach, a ktormi sa definuje to, o sa vz ahuje na ustanovenie, spravovanie a poriadok konania. 2. Pravidl poriadku v zhroma deniach alebo pri slveniach zavzuj tch, ktor maj na nich as . VI. titul FYZICK A PRVNICK OSOBY I. kapitola KNONICK POSTAVENIE FYZICKCH OSB

Kn. 96 - lovek sa krstom v le uje do Kristovej

cirkvi a v nej sa ustanovuje ako osoba s povinnos ami a prvami, ktor s kres anom vlastn vzh adom na ich postavenie, pokia sa nachdzaj v cirkevnom spolo enstve a ak tomu neprek a zkonne vynesen sankcia. Kn. 97 - 1. Osoba, ktor dov ila osemnsty rok ivota, je plnolet; ak tento vek nedov ila, je malolet. 2. Malolet osoba pred dov enm siedmeho roku ivota sa vol die a a pova uje sa za tak, ktor nie je zodpovedn za seba, ale po dov en siedmeho roku sa prezumuje, e je schopn pou va rozum. Kn. 98 - 1. Plnoletej osobe prinle pln vykonvanie jej prv. 2. Malolet osoba vo vykonvan svojich prv ostva pod mocou rodi ov alebo poru nkov s vnimkou toho, v om bo sk zkon alebo knonick prvo vynma malolet osoby spod ich moci; o sa tka ustanoven poru nkov a ich moci, maj sa zachovva predpisy ob ianskeho prva, ak sa knonickm prvom neur uje nie o in alebo ak dieczny biskup neusdil, e v istch prpadoch sa treba z oprvnenho dvodu vymenovanm postara o inho poru nka. Kn. 99 - Komu trvalo chba pou vanie rozumu, pova uje sa za nezodpovednho za seba a pripodob uje sa de om. Kn. 100 - Osoba sa nazva obyvate om na mieste, kde m trval bydlisko; pris ahovalcom, kde m prechodn bydlisko; cudzincom, ke sa nachdza mimo trvalho i prechodnho bydliska, ktor si e te podr iava; potulnm, ak nem nikde ani trval, ani prechodn bydlisko. Kn. 101 - 1. Miestom pvodu die a a i novopokrstenca je to miesto, v ktorom ke sa die a narodilo, rodi ia mali trval bydlisko, alebo ak ho nemali, prechodn bydlisko, alebo ak rodi ia nemali to ist trval alebo prechodn bydlisko, v ktorom ho mala matka. 2. Ak ide o die a potulnch, jeho miestom pvodu je samo miesto narodenia; ak ide o odlo en die a, miesto, kde bolo njden. Kn. 102 - 1. Trval bydlisko zskava osoba takm pobytom na zem niektorej farnosti alebo aspo dieczy, ktor je bu spojen s myslom zosta tam natrvalo, ak ju nie o neodvol, alebo ak sa pretiahol na plnch p rokov. 2. Prechodn bydlisko zskava osoba takm pobytom na zem niektorej farnosti alebo aspo dieczy, ktor je bu spojen s myslom zosta tam aspo tri mesiace, ak ju nie o neodvol, alebo sa skuto ne pretiahol na tri mesiace. 3. Trval alebo prechodn bydlisko na zem farnosti sa vol farsk; na zem dieczy, hoci nie vo 7

farnosti, dieczne. Kn. 103 - lenovia reho nch in tittov a spolo nost apo tolskho ivota zskavaj trval bydlisko v mieste, kde sa nachdza dom, do ktorho patria; prechodn bydlisko v dome, kde sa pod a normy kn. 102, 2, zdr iavaj. Kn. 104 - Man elia maj ma spolo n trval alebo prechodn bydlisko, z dvodu zkonnho odl enia alebo z inho oprvnenho dvodu m e ma ka d vlastn trval alebo prechodn bydlisko. Kn. 105 - 1. Malolet osoba si nevyhnutne podr iava trval a prechodn bydlisko toho, koho moci podlieha. Po prekro en detskho veku m e zska aj vlastn prechodn bydlisko; a ke je pod a normy ob ianskeho prva zkonne osamostatnen, aj vlastn trval bydlisko. 2. Kto je z inho dvodu ne z dvodu maloletosti zkonne zveren do poru nctva alebo opatrovnctva inho, m trval a prechodn bydlisko poru nka alebo opatrovnka. Kn. 106 - Trval a prechodn bydlisko sa strca odchodom z miesta s myslom nevrti sa pri neporu en predpisu kn. 105. Kn. 107 - 1. Ka d dostva svojho farra a ordinra na zklade tak trvalho, ako aj prechodnho bydliska. 2. Vlastnm farrom alebo ordinrom potulnho je farr alebo ordinr miesta, kde sa potuln skuto ne zdr iava. 3. Vlastnm farrom aj toho, kto m iba dieczne trval alebo prechodn bydlisko, je farr miesta, kde sa skuto ne zdr iava. Kn. 108 - 1. Pokrvnos sa po ta pod a lni a stup ov. 2. V priamej lnii je to ko stup ov, ko ko potomstiev, i e ko ko osb po odpo tan kme a. 3. V bo nej lnii je to ko stup ov, ko ko osb v obidvoch lnich spolu po odpo tan kme a. Kn. 109 - 1. Rodinn prbuzenstvo vznik z platnho man elstva, hoci nedokonanho, a existuje medzi mu om a pokrvnmi eny a takisto medzi enou a pokrvnmi mu a. 2. Po ta sa tak, e t, ktor s pokrvnmi mu a, s v tej istej lnii a v tom istom stupni rodinnho prbuzenstva k ene a opa ne. Kn. 110 - Deti adoptovan pod a normy ob ianskeho zkona sa pova uj za deti toho alebo tch, ktor ich adoptovali. Kn. 111 - 1. Prijatm krstu sa do latinskej cirkvi zara uje die a rodi ov, ktor do nej patria, alebo ak jeden z nich do nej nepatr, obaja zhodne prejavili v u, aby die a bolo pokrsten v latinskej cirkvi; ak zhodn v a chba, die a sa zara uje do cirkvi toho obradu, do ktorej patr otec.

2. Ka d krstenec, ktor dov il trnsty rok ivota, si m e slobodne zvoli , i m by pokrsten v latinskej alebo v inej cirkvi svojprvneho obradu; v tomto prpade patr do tej cirkvi, ktor si zvolil. Kn. 112 - 1. Po prijat krstu sa do inej cirkvi svojprvneho obradu za le uj: 1. kto dostal dovolenie od Apo tolskej stolice; 2. man elsk strnka, ktor pri uzavieran man elstva alebo po as jeho trvania vyhlsila, e prestupuje do cirkvi svojprvneho obradu druhej strnky; po rozviazan man elstva sa m e slobodne vrti do latinskej cirkvi; 3. deti tch, o ktorch sa hovor v bode 1 a 2, pred dov enm trnsteho roku ivota a takisto v mie anom man elstve deti katolckej strnky, ktor zkonne pre la do cirkvi inho obradu; po dov en tohto veku sa v ak m u vrti do latinskej cirkvi. 2. Ani dlhotrvajci zvyk prijma sviatosti pod a obradov niektorej cirkvi svojprvneho obradu neprin a so sebou zaradenie do tejto cirkvi. II. kapitola PRVNICK OSOBY

Kn. 113 - 1. Katolcka cirkev a Apo tolsk stolica maj zo samho bo skho nariadenia povahu morlnej osoby. 2. Okrem fyzickch osb s v Cirkvi aj prvnick osoby i e v knonickom prve subjekty povinnost a prv, ktor zodpovedaj ich povahe. Kn. 114 - 1. Za prvnick osoby sa ustanovuj bu na zklade samho predpisu prva alebo zvl tneho udelenia, ktor dala dekrtom kompetentn vrchnos , zoskupenia osb alebo vec zameran na cie zodpovedajci poslaniu Cirkvi, ktor presahuje cie jednotlivcov. 2. Cie mi, o ktorch sa hovor v 1, sa rozumej tie, ktor sa vz ahuj na diela nbo nosti, apo toltu alebo dobro innej lsky bu duchovnej, alebo asnej. 3. Kompetentn cirkevn vrchnos m ude ova prvnu subjektivitu iba tm zoskupeniam osb alebo vec, ktor sleduj naozaj u ito n cie a po zv en v etkho disponuj prostriedkami, o ktorch sa predvda, e s dosta ujce na dosiahnutie vyt enho cie a. Kn. 115 - 1. Prvnickmi osobami v Cirkvi s alebo zoskupenia osb, alebo zoskupenia vec. 2. Zoskupenie osb, ktor toti m e by ustanoven aspo z troch osb, je kolegilne, ak jeho innos ur uj lenovia spolu as ou na rozhodovan i u rovnakm alebo nerovnakm prvom, pod a normy prva a tattu; in je 8

nekolgiov. 3. Zoskupenie vec i e samostatn fundcia pozostva z dobier i e vec bu duchovnch, alebo materilnych a spravuje ho pod a normy prva a tattu bu jedna, alebo viacer fyzick osoby, bu kolgium. Kn. 116 - 1. Verejn prvnick osoby s zoskupenia osb alebo vec, ktor ustanovuje kompetentn cirkevn vrchnos , aby v hraniciach im vyzna ench plnili v mene Cirkvi pod a normy predpisov prva vlastn lohu, ktor im bola zveren vzh adom na verejn dobro; ostatn prvnick osoby s skromn. 2. Verejn prvnick osoby dostvaj tto subjektivitu bu zo samho prva, alebo zvl tnym dekrtom kompetentnej vrchnosti, ktorm ju vslovne ude uje; s-kromn prvnick osoby dostvaj tto subjektivitu iba na zklade zvl tneho dekrtu kompetentnej vrchnosti, ktorm ju vslovne ude uje. Kn. 117 - Nijak zoskupenie osb alebo vec, ktor sa uchdza o zskanie prvnej subjektivity, nem e ju zska , ak kompetentn vrchnos neschvli jeho tatt. Kn. 118 - Verejn prvnick osobu zastupuj, konajc v jej mene, t, ktorm sa tto kompetencia priznva univerzlnym alebo partikulrnym prvom alebo vlastnm tattom. Skromn prvnick osobu zastupuj t, ktorm sa t ist kompetencia ude uje tattom. Kn. 119 - Ak sa v prve alebo v tatte neur uje nie o in, o kolegilnych konoch plat: 1. ak ide o vo by, prvnu innos m to, o za prtomnosti v iny tch, ktor musia by zvolan, prijala absoltna v ina prtomnch; po dvoch nespe nch hlasovaniach sa m hlasova o dvoch kandidtoch, ktor dostali najv po et hlasov, alebo ak ich je viac, o dvoch vekom najstar ch; ak po tre om hlasovan je po et hlasov rovnak, za zvolenho sa m poklada vekom najstar ; 2. ak ide o in zle itosti, prvnu innos m to, o za prtomnosti v iny tch, ktor musia by zvolan, prijala absoltna v ina prtomnch; ak po dvoch hlasovaniach po et hlasov zostva rovnak, predseda m e rovnos odstrni svojm hlasom; 3. to v ak, o sa tka v etkch ako jednotlivcov, musia schvli v etci. Kn. 120 - 1. Prvnick osoba je svojou povahou trval, zanik v ak, ak ju kompetentn vrchnos zkonne zru alebo ak po as sto rokov nevyvja innos ; skromn prvnick osoba okrem toho zanik, ak sa zdru enie samo pod a normy tattu rozpust alebo ak pod a sudku kompetentnej vrchnosti fundcia sama pod a normy tattu

prestala existova . 2. Ak z kolgiovej prvnickej osoby zostane o i len jeden len a zoskupenie osb pod a tattu neprestalo existova , vykonvanie v etkch prv zoskupenia prislcha tomuto lenovi. Kn. 121 - Ak sa zoskupenia alebo osb, alebo vec, ktor s verejnmi prvnickmi osobami, spoja tak, e sa z nich ustanov jedno zoskupenie, majce aj ono prvnu subjektivitu, tto nov prvnick osoba dostane majetky a majetkov prva, vlastn predo lm osobm, a preber bremen, ktormi boli za a en; o sa v ak tka najm ur enia majetkov a zn ania bremien, v a zakladate ov a darcov, ako aj nadobudnut prva musia zosta neporu en. Kn. 122 - Ak sa zoskupenie, ktor m verejn prvnu subjektivitu, rozdel tak, e jeho jedna as sa spoj s inou prvnickou osobou alebo sa z oddelenej asti zriadi odli n verejn prvnick osoba, cirkevn vrchnos , ktorej prislcha rozdelenie, sa sama alebo cez vykonvate a mus pri zachovan predov etkm vle zakladate ov a darcov, ako aj nadobudnutch prv a schvlenho tattu postara o to: 1. aby sa spolo n delite n majetky aj majetkov prva, ako aj dlhy a in bremen rozdelili v nle itom pomere v zmysle rovnosti a dobrotivosti medzi prvnick osoby, o ktor ide, so zrete om na v etky okolnosti a potreby obidvoch osb; 2. aby u vanie a vnosy nedelite nch spolo nch majetkov pripadli obidvom prvnickm osobm a im vlastn bremen sa obidvom ulo ili tie pri zachovan nle itho pomeru, ktor treba vymedzi pod a slu nosti a spravodlivosti. Kn. 123 - Ke verejn prvnick osoba zanikne, nalo enie s jej majetkom a majetkovmi prvami, ako aj s bremenami sa riadi prvom a tattom; ak tie o tom ml ia, pripadn bezprostredne vy ej prvnickej osobe v dy pri neporu en vle zakladate ov alebo darcov, ako aj nadobudnutch prv; ke zanikne skromn prvnick osoba, nalo enie s jej majetkami a bremenami sa riadi vlastnm tattom. VII. titul PRVNE KONY

spchanm na osobe, ktormu ona nemohla nijako odporova , sa pova uje za nevykonan. 2. kon uroben z ve kho strachu, spsobenho nespravodlivo alebo na zklade podvodu, je platn, ak prvo neur uje nie o in; av ak sudca ho m e rozsudkom zru i bu na iados po kodenej strnky, alebo jej nstupcov v prve alebo z radu. Kn. 126 - kon uroben z neznalosti alebo na zklade omylu, ktor sa tka toho, o tvor jeho podstatu, alebo sa vz ahuje na podmienku, bez ktorej nie je neplatn; in je platn, ak prvo neur uje nie o in, ale kon uskuto nen z neznalosti alebo na zklade omylu dva mo nos , aby sa pod a normy prva podala aloba na jeho zru enie. Kn. 127 - 1. Ke prvo stanovuje, e predstaven na kony, ktor treba urobi , potrebuje shlas alebo radu nejakho kolgia alebo skupiny osb, mus sa zvola kolgium alebo skupina pod a normy kn. 166, ak partikulrne alebo vlastn prvo, ke ide len o vy iadanie rady, neur uje inak; aby v ak kony boli platn, vy aduje sa, aby shlas dala absoltna v ina prtomnch alebo aby sa rada vy iadala od v etkch. 2. Ke prvo stanovuje, e predstaven na kony, ktor treba urobi , potrebuje shlas alebo radu niektorch osb ako jednotlivcov, vtedy plat: 1. ke sa vy aduje shlas, kon predstavenho je neplatn, ak si nevy iadal shlas tchto osb alebo konal proti ich stanovisku alebo niektorej z nich; 2. ke sa vy aduje rada, kon predstavenho je neplatn, ak nevypo ul tieto osoby; predstaven, hoci nie je viazan pristpi na ich stanovisko, i ke zhodn, predsa nem bez dvodu, ktor pod a jeho sudku preva uje, odstpi od ich stanoviska, najm zhodnho. 3. V etci, ktorch shlas alebo rada sa vy aduje, s viazan primne vyjadri svoju mienku, a ak to vy aduje zva nos zle itost, starostlivo zachovva tajomstvo; predstaven v ak m e tto povinnos vy adova . Kn. 128 - Ktoko vek nezkonne prvnym konom, ba akmko vek inm konom urobenm myselne alebo z nedbanlivosti spsobil inmu kodu, je povinn spsoben kodu nahradi . VIII. titul RIADIACA MOC

Kn. 124 - 1. Pre platnos prvneho konu sa vy aduje, aby ho urobila spsobil osoba a aby obsahoval to, o tvor podstatu samho konu, ako aj formality a po iadavky, ktor prvo ur uje pre platnos konu. 2. Prvny kon riadne uroben z h adiska svojich vonkaj ch prvkov sa prezumuje za platn. Kn. 125 - 1. kon uroben pod vonkaj m nsilm, 9

Kn. 129 - 1. Na riadiacu moc, ktor je toti v Cirkvi z bo skho ustanovenia a vol sa aj jurisdik nou mocou, s pod a normy predpisov prva spsobil t, ktor s vyzna en posvtnm rdom.

2. Pri vykonvan tejto moci m u pod a normy prva spolupracova aj laick veriaci. Kn. 130 - Riadiaca moc sama osebe sa vykonva pre vonkaj ie frum, niekedy v ak len pre vntorn frum, a to tak, e inky, ktor jej vykonvanie m svojou povahou pre vonkaj ie frum, sa v tomto fre neuznvaj, pokia to pre vymedzen prpady nestanovuje prvo. Kn. 131 - 1. Riadna riadiaca moc je t, ktor na zklade samho prva je spojen s nejakm radom; delegovan je t, ktor sa ude uje samej osobe nie prostrednctvom radu. 2. Riadna riadiaca moc m e by vlastn alebo zastupite sk. 3. Kto o sebe tvrd, e je delegovan, m bremeno delegovanie dokza . Kn. 132 - 1. Trval splnomocnenia sa riadia predpismi o delegovanej moci. 2. Predsa v ak trval splnomocnenie udelen ordinrovi, ak sa v jeho udelen vslovne neur uje nie o in alebo ak nebol zvolen so zrete om na osobu, nezanik ukon enm prva ordinra, ktormu bolo splnomocnenie dan, hoci ho sm za al vykonva , ale prechdza na ktorhoko vek ordinra, ktor je jeho nstupcom v riaden. Kn. 133 - 1. Delegovan, ktor prekro medze svojho mandtu vzh adom na veci alebo na osoby, kon nulitne. 2. Nepova uje sa za prekro enie medz mandtu, ak delegovan inm spsobom, ak je ur en v mandte, vykon to, na o je delegovan, ak sm delegujci nepredpsal spsob ako podmienku platnosti. Kn. 134 - 1. Pod menom ordinr sa v prve okrem Rmskeho ve k aza rozumej dieczni biskupi a in, ktor s hoci len do asne na ele nejakej partikulrnej cirkvi alebo jej na rove postavenho spolo enstva pod a normy kn. 368, ako aj t, ktor maj v nich v eobecn riadnu vkonn moc, toti generlni a biskupsk vikri; a taktie pre svojich lenov vy predstaven klerickch reho nch in tittov ppe skho prva a klerickch spolo nost apo tolskho ivota ppe skho prva, ktor maj aspo riadnu vkonn moc. 2. Pod menom miestny ordinr sa rozumej v etci, ktor s uveden v 1 s vnimkou predstavench reho nch in tittov a spolo nost apo tolskho ivota. 3. To, o sa v knonoch ude uje menovite diecznemu biskupovi v rozsahu vkonnej moci, sa rozumie tak, e prislcha iba diecznemu biskupovi a tm, ktor s mu pod a kn. 381, 2, postaven na rove , z oho s vyl en generlny vikr a biskupsk vikr, ak to nemaj na zklade zvl tneho mandtu. 10

Kn. 135 - 1. Riadiaca moc sa del na zkonodarn, vkonn a sdnu. 2. Zkonodarn moc treba vykonva spsobom predpsanm v prve a t, ktor m v Cirkvi zkonodarca ni , ne je najvy ia vrchnos , nem e by platne delegovan, ak prvo vslovne neur uje nie o in; ni zkonodarca nem e platne vynies zkon, ktor je v protiklade s vy m prvom. 3. Sdnu moc, ktor maj sudcovia alebo sdne kolgi, treba vykonva spsobom predpsanm v prve a nemo no ju delegova , ak to nie je na vykonanie prpravnch konov pre nejak dekrt alebo rozsudok. 4. o sa tka vykonvania vkonnej moci, maj sa zachovva predpisy nasledujcich knonov. Kn. 136 - Vkonn moc m e niekto vykonva , hoci sa zdr iava mimo svojho zemia, vo i podriadenm, aj ke nie s na zem, ak z povahy veci alebo z predpisu prva nie je zrejm nie o in; vo i cudzincom, nachdzajcim sa skuto ne na zem, ak ide o udelenie priazn alebo uplatnenie univerzlnych alebo partikulrnych zkonov, ktormi s viazan pod a normy kn. 13, 2, bod 2. Kn. 137 - 1. Riadnu vkonn moc mo no delegova tak na kon, ako aj na v etky prpady, ak prvo vslovne neur uje nie o in. 2. Vkonn moc, ktor delegovala Apo tolsk stolica, mo no subdelegova na kon alebo na v etky prpady, ak delegovan nebol zvolen so zrete om na osobu alebo subdelegovanie nebolo vslovne zakzan. 3. Vkonn moc, delegovan inou vrchnos ou, ktor m riadnu moc, ak bola delegovan na v etky prpady, mo no subdelegova len v jednotlivch prpadoch; ak bola delegovan na kon alebo na vymedzen kony, nem e by subdelegovan, ak to delegujci vslovne nedovolil. 4. Nijak subdelegovan moc nemo no op subdelegova , ak to delegujci vslovne nedovolil. Kn. 138 - Riadnu vkonn moc, ako aj moc delegovan na v etky prpady treba vyklada iroko, akko vek in striktne; kto v ak m delegovan moc, rozumie sa, e dostal aj to, bez oho tto moc nem e vykonva . Kn. 139 - 1. Ak prvo nestanovuje nie o in, tm, e sa niekto obrti na nejak kompetentn vrchnos , aj vy iu, nepozastavuje sa vkonn moc inej kompetentnej vrchnosti, i je riadna, alebo delegovan. 2. Do kauzy predlo enej vy ej vrchnosti sa nem mie a ni ia, ak to nie je z v neho a naliehavho dvodu; v tomto prpade m ihne upovedomi vy iu vrchnos . Kn. 140 - 1. Ke na vybavenie tej istej zle itosti

boli delegovan viacer ako celok, ten, kto skr za al zle itos vybavova , ostatnch z jej vybavovania vylu uje, ak neskr nebol v tom haten alebo vo vybavovan zle itosti nechcel alej pokra ova . 2. Ke na vybavenie zle itosti boli delegovan viacer ako kolgium, v etci musia postupova pod a normy kn. 119, ak v mandte nebolo ur en nie o in. 3. Ak vkonn moc bola delegovan viacerm, prezumuje sa, e im bola delegovan ako celku. Kn. 141 - Ke boli viacer delegovan postupne, zle itos m vybavi ten, ktorho mandt bol prv a neskr nebol odvolan. Kn. 142 - 1. Delegovan moc zanik: splnenm mandtu, uplynutm asu alebo vy erpanm po tu prpadov, na ktor bola dan; zaniknutm cie ovej pr iny delegovania; priamym doru enm odvolania delegovanmu zo strany delegujceho, ako aj oznmenm zrieknutia sa delegovanho delegujcemu, ke ho on prijme; nezanik v ak ukon enm prva delegujceho, ak to nevyplva z pripojench dolo iek. 2. Av ak kon na zklade delegovanej moci, ktor sa vykonva len pre vntorn frum, uroben z nepozornosti po uplynut asu, na ktor bola udelen, je platn. Kn. 143 - 1. Riadna moc zanik stratou radu, s ktorm je spojen. 2. Ak prvo neur uje nie o in, riadna moc sa pozastavuje, ak sa proti pozbaveniu radu alebo proti odvolaniu z neho pod zkonn odvolanie alebo sa predlo rekurz. Kn. 144 - 1. Pri skutkovom alebo prvnom spolo nom omyle a rovnako v pozitvnej a pravdepodobnej prvnej alebo skutkovej pochybnosti Cirkev dop a riadiacu vkonn moc tak pre vonkaj ie, ako aj vntorn frum. 2. T ist norma sa pou va, ke ide o splnomocnenia, o ktorch sa hovor v kn. 882, 883, 966 a 1111, 1. IX. titul CIRKEVN RADY

I. kapitola POVERENIE CIRKEVNM RADOM

Kn. 145 - 1. Cirkevn rad je akko vek loha, natrvalo ustanoven bo skm alebo cirkevnm nariadenm, ktor treba vykonva na dosiahnutie duchovnho cie a. 2. Povinnosti a prva vlastn jednotlivm cirkevnm radom sa ur uj bu samm prvom, ktorm sa rad ustanovuje, alebo dekrtom kompetentnej vrchnosti, ktorm sa ustanovuje a s asne ude uje. 11

Kn. 146 - Cirkevn rad nemo no platne nadobudn bez knonickho poverenia. Kn. 147 - Poverenie cirkevnm radom sa uskuto uje: slobodnm udelenm kompetentnou cirkevnou vrchnos ou; ustanovenm tou istou vrchnos ou, ak predchdzalo navrhnutie; potvrdenm alebo pripustenm, vykonanm tou istou vrchnos ou, ak predchdzala vo ba alebo postulcia; napokon jednoduchou vo bou a prijatm vo by zo strany zvolenho, ak vo ba nevy aduje potvrdenie. Kn. 148 - Vrchnos , ktorej prislcha rady zria ova , obnovova a ru i , je kompetentn nimi aj poverova , ak prvo nestanovuje nie o in. Kn. 149 - 1. Aby mohol by niekto vymenovan do cirkevnho radu, mus by v spolo enstve Cirkvi a by sci i e ma tak vlastnosti, ktor sa univerzlnym alebo partikulrnym prvom, alebo zkonom fundcie vy aduj na tento rad. 2. Poverenie cirkevnm radom dan tomu, komu chbaj po adovan vlastnosti, je neplatn, iba ak sa vlastnosti univerzlnym alebo partikulrnym prvom, alebo zkonom fundcie vslovne vy aduj pre platnos poverenia; in je platn, ale sa m e zru i dekrtom kompetentnej vrchnosti alebo rozsudkom administratvneho tribunlu. 3. Poverenie radom zskan podplatenm je zo samho prva neplatn. Kn. 150 - rad, ktor je spojen s plnou starostlivos ou o du e, na plnenie ktorej sa vy aduje vykonvanie k azskho rdu, nemo no platne udeli tomu, kto e te nebol vysvten za k aza. Kn. 151 - Poverenie radom, ktor je spojen so starostlivos ou o du e, sa bez v neho dvodu nem odklada . Kn. 152 - Nikomu sa nemaj udeli dva alebo viacer nezlu ite n rady, toti tak, ktor t ist osoba s asne nem e vykonva . Kn. 153 - 1. Poverenie radom, ktor pod a prva nie je vakantn, je tm istm inom neplatn a nestva sa platn ani nslednou vakanciou. 2. Ak v ak ide o rad, ktor sa pod a prva ude uje na vymedzen as, poverenie sa m e urobi po as iestich mesiacov pred uplynutm tohto asu a inok nadobda odo d a vakancie radu. 3. Pris benie nejakho radu, dan kmko vek, nem nijak prvny inok. Kn. 154 - rad vakantn pod a prva, ktor azda niekto nezkonne dr , mo no udeli , len ke sa nle ite vyhlsilo, e toto dr anie nie je zkonn, a o tomto vyhlsen sa m urobi zmienka v ude ovacej

listine. Kn. 155 - Kto v zastpen toho, kto je nedbanliv alebo je haten, ude uje rad, nenadobda tm nijak moc nad osobou, ktorej bol udelen, ale jej prvne postavenie je prve tak, ako keby poverenie bolo bvalo vykonan pod a riadnej normy prva. Kn. 156 - Poverenie akmko vek radom sa m zaznamena psomne. 1. lnok SLOBODN UDELENIE

poverovan. Kn. 163 - Vrchnos , ktorej pod a normy prva prislcha navrhnutho ustanovi , m ustanovi zkonne navrhnutho, o ktorom zistila, e je sci, a ktor to prijal; ak sa o viacerch zkonne navrhnutch zistilo, e s sci, jednho z nich mus ustanovi . 3. lnok VO BA

Kn. 157 - Ak prvo vslovne nestanovuje nie o in, diecznemu biskupovi prinle slobodnm udelenm poverova cirkevnmi radmi vo vlastnej partikulrnej cirkvi. 2. lnok NAVRHOVANIE

Kn. 158 - 1. Nvrh na cirkevn rad mus ten, komu prislcha prvo navrhova , poda tej vrchnosti, ktor m prvo ustanovova do tohto radu, a to do troch mesiacov od prijatia sprvy, e rad je vakantn, ak zkonne nie je ur en nie o in. 2. Ak prvo navrhova prislcha nejakmu kolgiu alebo skupine osb, ten, kto m by navrhnut, m sa ur i pri zachovan predpisov kn. 165-179. Kn. 159 - Nikto nem by navrhovan proti svojej vli; preto ten, kto je ur en na navrhnutie, po optan sa na jeho mienku, m e by navrhnut, ak do smich u ito nch dn neodmietne. Kn. 160 - 1. Kto m prvo navrhova , m e navrhn jednho alebo aj viacerch, a to bu naraz, alebo postupne. 2. Nikto nem e navrhova seba samho; kolgium alebo skupina osb v ak m e navrhn niektorho svojho lena. Kn. 161 - 1. Ak prvo nestanovuje nie o in, ten, kto navrhol takho, o ktorom sa zistilo, e nie je sci, m e do jednho mesiaca navrhn inho kandidta, ale len raz. 2. Ak sa navrhnut pred ustanovenm zriekol alebo umrel, ten, kto m prvo navrhova , m e od chvle prijatia sprvy o zrieknut sa alebo smrti, do jednho mesiaca nanovo pou i svoje prvo. Kn. 162 - Kto nepodal nvrh v u ito nom ase pod a normy kn. 158, 1, a kn. 161, ako aj ten, kto dva razy navrhol takho, o ktorom sa zistilo, e nie je sci, strca pre tento prpad prvo navrhova a vrchnosti, ktor m prvo ustanovova , prislcha slobodne poveri vakantnm radom, ale so shlasom vlastnho ordinra toho, kto je radom 12

Kn. 164 - Ak prvo nestanovilo nie o in, pri knonickch vo bch sa maj zachovva predpisy nasledujcich knonov. Kn. 165 - Ak prvo alebo zkonn tatt kolgia alebo skupiny neur uj nie o in, kolgium alebo skupina osb, ktor maj prvo voli do radu, vo bu nemaj odklada dlh ie ne na tri u ito n mesiace, ktor treba po ta od prijatia sprvy, e rad je vakantn; ke tto lehota uplynula bez vyu itia, cirkevn vrchnos , ktorej prislcha prvo vo bu potvrdi alebo nsledne prvo poverova , m slobodne poveri vakantnm radom. Kn. 166 - 1. Predseda kolgia alebo skupiny m zvola v etkch, ktor patria do kolgia alebo skupiny; pozvanie v ak, ke mus by osobn, je platn, ak sa uskuto n na mieste trvalho alebo prechodnho bydliska alebo na mieste pobytu. 2. Ak niekto z tch, ktorch treba zvola , bol opomenut, a preto neprtomn, vo ba je platn; predsa v ak na jeho iados , a to po dokzan opomenutia a neprtomnosti, kompetentn vrchnos mus vo bu, aj ke bola potvrden, zru i , len ke je prvne zrejm, e rekurz bol podan aspo do troch dn od prijatia sprvy o vo be. 3. Ak v ak opomenutch bolo viac ako tretina voli ov, vo ba je na zklade samho prva nulitn, ak v etci opomenut skuto ne neboli prtomn. Kn. 167 - 1. Po zkonnom pozvan hlasovacie prvo maj t, ktor s prtomn v de ur en a na mieste ur enom v tom istom pozvan, pri om ak tatt zkonne neur uje nie o in, je vyl en mo nos hlasova tak listovne, ako aj cez zstupcu. 2. Ak niektor z voli ov je prtomn v tom dome, kde sa kon vo ba, ale pre chorobu sa nem e na vo be z astni , skruttori maj vy iada jeho psomn hlas. Kn. 168 - Hoci niekto m prvo hlasova vo vlastnom mene z viacerch titulov, odovzda m e iba jeden hlas. Kn. 169 - Aby vo ba bola platn, nikto nem e by pripusten k hlasovaniu, kto nepatr do kolgia alebo do skupiny.

Kn. 170 - Vo ba, ktorej sloboda bola akmko vek spsobom skuto ne haten, samm prvom je neplatn. Kn. 171 - 1. Hlasova je nespsobil ten, kto: 1. je neschopn udskho konu; 2. nem aktvny hlas; 3. je postihnut trestom exkomunikcie bu sdnym rozsudkom, alebo dekrtom, ktorm sa trest uklad alebo vyhlasuje; 4. verejne odpadol od spolo enstva Cirkvi. 2. Ak niekto z uvedench bol k hlasovaniu pripusten, jeho hlas je nulitn, ale vo ba je platn, ak nie je zrejm, e by zvolen po odpo tan tohto hlasu nebol dostal potrebn po et hlasov. Kn. 172 - 1. Aby hlas bol platn, mus by : 1. slobodn; preto je neplatn hlas toho, kto z ve kho strachu alebo na zklade podvodu bol priamo alebo nepriamo naveden voli ist osobu alebo rozli n osoby vylu ujcim spsobom; 2. tajn, ist, bezpodmiene n, ur it. 2. Podmienky pripojen k hlasu pred vo bou sa maj pova ova za nepripojen. Kn. 173 - 1. Pred za atm vo by treba z lenov kolgia alebo skupiny ur i aspo dvoch skruttorov. 2. Skruttori maj pozbiera hlasy a pred predsedom vo by zisti , i po et lstkov zodpoved po tu voli ov, preskma hlasy a verejne oznmi , kto ko ko hlasov dostal. 3. Ak po et hlasov presahuje po et voli ov, ni sa nevykonalo. 4. Kto vykonva lohu aktura, m v etky kony vo by presne zapsa a zpis podpsan aspo tm istm akturom, predsedom a skruttormi sa m starostlivo uchovva v archve kolgia. Kn. 174 - 1. Ak prvo alebo tatt neur uje nie o in, vo ba sa m e uskuto ni aj dohodou, len ke toti voli i jednomyse nm a psomnm shlasom pre tento prpad prenes volebn prvo na jednho alebo viac scich osb bu zo svojich lenov, alebo mimo nich, ktor v mene v etkch maj voli na zklade prijatho splnomocnenia. 2. Ak ide o kolgium alebo skupinu, ktor pozostvaj len z klerikov, dohodnut voli i musia ma posvtn rdy; in je vo ba neplatn. 3. Dohodnut voli i musia zachova predpisy prva o vo be a pre platnos vo by dodr iava podmienky pripojen k dohode, ktor neodporuj prvu; podmienky, ktor odporuj prvu, sa v ak pova uj za nepripojen. Kn. 175 - Dohoda zanik a hlasovacie prvo sa vracia na tch, ktor dohodu uzavreli: 1. odvolanm zo strany kolgia alebo skupiny, ke sa e te vo veci ni nepodniklo; 2. nesplnenm niektorej podmienky, pripojenej k 13

dohode; 3. vykonanm vo by, ak bola nulitn. Kn. 176 - Ak prvo alebo tatt neur uje nie o in, za zvolenho m by pova ovan a predsedom kolgia alebo skupiny m by vyhlsen ten, kto dostal po adovan po et hlasov pod a normy kn. 119, bod 1. Kn. 177 - 1. Zvolenie treba hne da na vedomie zvolenmu, ktor mus do smich u ito nch dn od prijatia upovedomenia oznmi predsedovi kolgia alebo skupiny, i vo bu prijma alebo nie; inak vo ba nem inok. 2. Ak zvolen neprijal zvolenie, strca v etko prvo vyplvajce z vo by ani ho dodato nm prijatm nenadobudne, ale m e by nanovo zvolen; kolgium v ak alebo skupina mus do jednho mesiaca od oznmenho neprijatia prikro i k novej vo be. Kn. 178 - Zvolen prijatm vo by, ktor nepotrebuje potvrdenie, nadobda rad plnm prvom ihne ; in zskava na iba prvo. Kn. 179 - 1. Ak vo ba potrebuje potvrdenie, zvolen mus osobne alebo cez inho do smich u ito nch dn odo d a prijatia vo by iada od kompetentnej vrchnosti potvrdenie; in sa zbavuje v etkho prva, ak nedok e, e ho oprvnen prek ka zdr iavala iada potvrdenie. 2. Kompetentn vrchnos nem e odoprie potvrdenie, ak zist, e zvolen je sci pod a normy kn. 149, 1 a vo ba bola vykonan pod a normy prva. 3. Potvrdenie sa mus da psomne. 4. Pred prijatm potvrdenia zvolenmu nie je dovolen zasahova do spravovania radu v duchovnch alebo hmotnch veciach a kony, ktor azda urobil, s nulitn. 5. Po prijat potvrdenia zvolen plnm prvom nadobda rad, ak prvo neur uje nie o in. 4. lnok POSTULCIA

Kn. 180 - 1. Ak zvoleniu toho, koho voli i pova uj za vhodnej ieho a uprednost uj ho, stoj v ceste knonick prek ka, od ktorej mo no da a zvy ajne sa dva di penz, sami ho m u svojimi hlasmi iada od kompetentnej vrchnosti, ak prvo neur uje nie o in. 2. Dohodou ur en voli i nem u postulciu predlo i , ak to nebolo vyjadren v dohode. Kn. 181 - 1. Aby postulcia mala innos , vy aduj sa aspo dve tretiny hlasov. 2. Hlas pre postulciu sa mus vyjadri slovom

postulujem alebo inm rovnozna nm slovom; formula volm alebo postulujem alebo in rovnocenn formula plat pre vo bu, ak prek ka nejestvuje, in plat pre postulciu. Kn. 182 - 1. Predseda mus postulciu do smich u ito nch dn posla kompetentnej vrchnosti, ktorej prislcha vo bu potvrdi a ktor m prvo da di penz od prek ky, alebo ak tto moc nem, m ho vy iada od vy ej vrchnosti; ak sa potvrdenie nevy aduje, postulcia sa mus posla kompetentnej vrchnosti, aby sa di penz udelil. 2. Ak postulcia nebola poslan v predpsanom ase, samm inom je nulitn a kolgium alebo skupina strca v tomto prpade prvo voli alebo postulova , ak sa nedok e, e predsedu zdr iavala oprvnen prek ka postulciu posla alebo e ju podvodne i z nedbanlivosti neposlal v pravom ase. 3. Postulovan nenadobda z postulcie nijak prvo; kompetentn vrchnos nie je povinn postulciu pripusti . 4. Postulciu podan kompetentnej vrchnosti voli i nem u odvola , ak s tm vrchnos neshlas. Kn. 183 - 1. Ke kompetentn vrchnos postulciu nepripustila, prvo voli sa vracia kolgiu alebo skupine. 2. Ke v ak postulcia bola pripusten, m sa to oznmi postulovanmu, ktor mus odpoveda pod a normy kn. 177, 1. 3. Kto pripusten postulciu prijma, nadobda rad plnm prvom ihne . II. kapitola STRATA CIRKEVNHO RADU

Kn. 187 - Ka d, kto je zodpovedn za seba, z oprvnenho dvodu sa m e cirkevnho radu zrieknu . Kn. 188 - Zrieknutie sa vykonan z ve kho strachu, spsobenho nespravodlivo, na zklade podvodu alebo podstatnho omylu, alebo podplatenm je samm prvom neplatn. Kn. 189 - 1. Aby zrieknutie sa bolo platn, i u vy aduje prijatie, alebo nie, mus sa predlo i vrchnosti, ktorej patr poverovanie radom, o ktor ide, a to psomne alebo stne pred dvoma svedkami. 2. Vrchnos nem prija zrieknutie sa, ktor nie je podlo en oprvnenm a primeranm dvodom. 3. Zrieknutie sa, ktor vy aduje prijatie, nem nijak innos , ak nebolo prijat do troch mesiacov; zrieknutie sa, ktor nevy aduje prijatie, nadobda innos , ke ho zriekajci sa oznmi pod a normy prva. 4. Km zrieknutie sa nenadobudlo innos , zriekajci sa m e ho odvola ; po nadobudnut innosti nemo no ho odvola , ale ten, kto sa zriekol, rad m e dosiahnu z inho titulu. 2. lnok PRELO ENIE

Kn. 184 - 1. Cirkevn rad sa strca uplynutm vopred ur enho asu, dosiahnutm veku vymedzenho prvom, zrieknutm sa, prelo enm, odvolanm, ako aj od atm. 2. Akmko vek ukon enm prva vrchnosti, ktor rad udelila, cirkevn rad sa nestrca, ak prvo neur uje nie o in. 3. Strata radu, ktor nadobudla innos , m sa m skr oznmi v etkm, ktorm prislcha nejak prvo poverova radom. Kn. 185 - Tomu, kto stratil rad dosiahnutm veku alebo zrieknutm sa, ktor bolo prijat, sa m e udeli titul emeritn. Kn. 186 - Strata radu uplynutm vopred ur enho asu alebo dosiahnutm veku nadobda innos iba od chvle, ke to kompetentn vrchnos psomne dala na vedomie. 1. lnok ZRIEKNUTIE SA 14

Kn. 190 - 1. Prelo enie m e vykona iba ten, kto m prvo poverova radom, ktor sa strca, a s asne i radom, ktor sa zveruje. 2. Ak sa prelo enie kon s neshlasom nosite a radu, vy aduje sa v ny dvod a m sa zachova spsob postupu predpsan prvom v dy pri zachovan prva predlo i opa n dvody. 3. Aby prelo enie nadobudlo innos , treba ho da na vedomie psomne. Kn. 191 - 1. Predchdzajci rad sa pri prelo en stva vakantnm po knonickom prevzat druhho radu, ak prvo neur ilo alebo kompetentn vrchnos nepredpsala nie o in. 2. Remunerciu spojen s predchdzajcim radom dostva prelo en dovtedy, km knonicky neprevezme druh rad. 3. lnok ODVOLANIE

Kn. 192 - Z radu je niekto odvolvan bu dekrtom, zkonne vydanm kompetentnou vrchnos ou, pri zachovan prv, nadobudnutch prpadne na zklade dohody, alebo samm prvom pod a normy kn. 194.

Kn. 193 - 1. Z radu, ktorm je niekto poveren na neur it as, nem e by odvolan, ak to nie je z v nych dvodov a pri zachovan spsobu postupu, vymedzenho prvom. 2. To ist plat, aby niekto, komu sa ude uje rad na ur it as, mohol by z neho odvolan pred uplynutm tohto asu pri zachovan predpisu kn. 624, 3. 3. Z radu, ktor sa pod a predpisov prva niekomu ude uje na zklade rozumnho uv enia kompetentnej vrchnosti, ten m e by z oprvnenho dvodu odvolan pod a sudku tej istej vrchnosti. 4. Aby dekrt o odvolan nadobudol innos , treba ho da na vedomie psomne. Kn. 194 - 1. Samm prvom sa z cirkevnho radu odvolva: 1. kto stratil klerick stav; 2. kto verejne odpadol od katolckej viery alebo od spolo enstva Cirkvi; 3. klerik, ktor sa poksil uzavrie hoci len ob ianske man elstvo. 2. Odvolanie, o ktorom sa hovor v bode 2 a 3, mo no vymha iba vtedy, ke je zrejm z vyhlsenia kompetentnej vrchnosti. Kn. 195 - Ak je niekto nie samm prvom, ale dekrtom kompetentnej vrchnosti odvolan z radu, ktorm je postaran o jeho materilne zabezpe enie, t ist vrchnos sa m postara , aby jeho materilne zabezpe enie bolo zaisten na primeran as, ak nie je postaran in . 4. lnok OD ATIE

Kn. 199 - Preml aniu nepodliehaj: 1. prva a povinnosti, zakladajce sa na prirodzenom alebo pozitvnom bo skom zkone; 2. prva, ktor mo no zska iba z apo tolskho privilgia; 3. prva a povinnosti, ktor sa priamo vz ahuj na duchovn ivot veriacich; 4. presn a nepochybn hranice cirkevnch zemnch jednotiek; 5. om ov milodary a bremen; 6. poverenie cirkevnm radom, ktor pod a normy prva vy aduje vykonvanie posvtnho rdu; 7. prvo vizitcie a povinnos poslu nosti, tak aby veriacich nemohla vizitova nijak cirkevn vrchnos a nijakej vrchnosti u nepodliehali. XI. titul PO TANIE ASU

Kn. 196 - 1. Od atie radu toti ako trest za delikt sa m e vykona iba pod a normy prva. 2. Od atie nadobda innos pod a predpisov knonov trestnho prva. X. titul PREML ANIE

Kn. 197 - Preml anie ako spsob nadobudnutia alebo straty subjektvneho prva, ako aj oslobodenia sa od zvzkov Cirkev prijma tak, ako je to v ob ianskom zkonodarstve prslu nho nroda, pri neporu en vnimiek, ktor knony tohto Kdexu stanovuj. Kn. 198 - Nijak preml anie neplat, ak sa nezaklad na dobromyse nosti, a to nielen na za iatku, ale aj po cel as vy adovan na preml anie, pri neporu en predpisu kn. 1362. 15

Kn. 200 - Ak prvo vslovne neur uje nie o in, as sa m po ta pod a normy nasledujcich knonov. Kn. 201 - 1. Pod svislm asom sa rozumie as, ktor neprip a nijak preru enie. 2. Pod u ito nm asom sa rozumie as, ktor tomu kto vykonva alebo uplat uje svoje prva, tak prislcha, e ak o om nevie alebo nem e kona , mu neplynie. Kn. 202 - 1. V prve sa pod d om rozumie doba 24 hodn, po tanch svisle, a za na sa o polnoci, ak sa vslovne neur uje nie o in; pod t d om doba 7 dn; pod mesiacom doba 30 dn a pod rokom doba 365 dn, ak sa nehovor, e mesiac a rok treba bra tak, ako s v kalendri. 2. Ak je as svisl, mesiac a rok treba bra v dy tak, ako s v kalendri. Kn. 203 - 1. De od ktorho sa nezapo tava do lehoty, ak sa jej za iatok nekryje so za iatkom d a alebo ak sa v prve vslovne neur uje nie o in. 2. Ak nie je stanoven opak, de po ktor sa zapo tava do lehoty, ktor ak as pozostva z jednho alebo viacerch mesiacov alebo rokov, z jednho alebo viacerch t d ov, sa kon uplynutm poslednho d a toho istho sla, alebo ak mesiac nem ten ist po et dn, po uplynut poslednho d a mesiaca.