You are on page 1of 3

Octave Mirbeau - Dennk komornej

Ak tame men Zolovch sptnikov i mladch literrnych druhov, zaraovanch zvyajne pod spolon koruhvu naturalizmu, objavme tam popri Maupassantovi, Huysmansovi, Cardovi, Alexisovi a inch aj meno Octave Mirbeau. Podobne ako menovan, aj on sce z naturalizmu vyiel, ale alej sa poberal zvltnou cestou. Octave Mirbeau (1848-1917) nepatr medzi obbench autorov franczskej literrnej histrie, t mu vo svojich prrukch vyhradzuje vemi mlo priestoru. Nie e by jeho diela nemali dobr literrnu rove, ale skr preto, e sa v jeho diele snbi pomerne siln zujem o erotick ivot s ostrou spoloenskou kritikou. Prkladom par excellence takejto symbizy je romn Dennk komornej (Le Journal d'une femme de chambre, 1900), ktor poznme aj vo filmovej podobe. Dej romnu autor situoval do rokov "tretej republiky", do Franczska rozbrenho a Dreyfusovou afrou rozdelenho na dva tbory, do obdobia polarizovania sl, po ktorom nasledovalo krtke obdobie pokoja a prosperity, zakrtko preruen prvou svetovou vojnou. Tto veobecn politick situciu vak v romne naznauje iba niekoko trkov Josephovch poznmok. Autora zaujma skr spolonos rozloen na atmy a bunky: jednotliv skupiny ud, rodiny, jedinci. Aby mohol prenikn za vonkajiu fasdu domov a dosta sa a do najintmnejieho udskho prostredia, zvolil si Mirbeau vemi astne za hlavn hrdinku a rozprvaa prbehu komorn Clestine. Jej oami toto prostredie a ivot pozoruje, zaznamenva, komentuje a sdi. Intmny ivot dmskych i pnskych izieb, utace toalety, navoan bielize, listy, radn i dvern vzah panstva k sluobnctvu atd. to vetko s

kanly, ktormi sa Clestine dostva k detailnmu poznaniu charakterov jednotlivch ud. i u ide o jej pnov alebo o sluobnctvo. Treba poveda, e ich demaskuje neprosne a nemilosrdne. Bezprostredne vidme bezohadn vykorisovanie podriadench, poliapavanie udskej dstojnosti sluobnc tva, sebectvo, snobstvo, pokrytectvo, neveru, morlnu zvrtenos a chlipnos ... U aj preto sa Mirbeau nemohol sta oficilne uznvanm spisovateom v spolonosti, ktor tak verne opsal. Z hadiska samotnho romnu treba prizna, e autor chvami a privemi lipne na vykreslen alebo detailnom opise tej i onej erotickej situcie, ktor je asto sekundrna, ba bezvznamn. Aj niektor kritick vvody nevyplvaj priamo z kontextu, ale s tam akoby navye, neorganicky pridvan. Na druhej strane sa Mirbeau prejavuje ako skuton majster pri vykresovan jednotlivch postv a v reovej charakteristike. Aj epizdne postaviky dokonale vykreslil, take nm utkvej v pamti. Najlepie a na najvom priestore charakterizuje postavu komornej Clestine, ktorej ivotn prbehy s chrbtovou kosou spjajcou jednotliv epizdy do jednho celku. Medzi ostatnmi komornmi je Clestine akousi "patricijkou". M vycibren vkus, prirodzen inteligenciu, ta. Od vych vrstiev, u ktorch slila, zskala "spsoby", vrtane istej mravnej "vonosti", no na druhej strane jej zostal kritick duch a pohad jednoduchch ud na skutonos, ktor jej zabrnil padn vemi hlboko. A tak koloto jej ivota (prchod do novho domu, prv kontakty s pnmi a sluobnctvom, nadviazanie intmnych vzahov, postupn demaskovanie jednch i druhch a zvyajne odchod a nov hadanie) sa neustle s vmi i menmi obmenami opakuje a po manelstvo s Josephom. Postava Clestine je udsky pln. Autor vyzdvihuje jej prednosti, zhovievavo sa usmieva nad jej slabosami, nezakrva ich. Mono ju zahrn medzi najprepracovanejie a najvraznejie ensk postavy vo franczskej literatre. Ide o postavu-zrkadlo, nastaven sdobej spolonosti. Clestine sa stva prostriedkom, ako zachyti obraz vtedajej spolonosti, no autorovi sli ku cti, e tento prostriedok sa sm stal istou podobou, istm obrazom vtedajieho sveta. Mirbeau dopsal Dennk komornej v marci roku 1900, teda na prelome storo. Mal vtedy za sebou u niekoko romnov a jednu divadeln hru. Najviu hodnotu maj jeho prv romny Kalvria (1886) v diele broj proti vojne a armde, Pter Jlius (1888) je prudkm tokom proti cirkvi, podobne ako al, silne naturalistick romn Sbastien Roch (1890), opisujci prbeh chlapca zvrtenho kazom. Nasledujce romny u nedosiahli umeleck rove prvch jeho prc, maj skr podobu kritickch pamfletov. Hodno sa ete zmieni o romne Zhrada mk (1899), silne exotickom a erotickom diele. Najkritickej voi sdobej spolonosti bol Mirbeau v dramatickej tvorbe, v ktorej toil na svet priemyselnkov, finannkov a obchodnkov (Zl pastieri, 1897 ; Obchod je obchod, 1903 ; Krb, 1908). Octave MIRBEAU, Dennk komornej

Originlny nzov : Le Journal d'une femme de chambre Vydal: Smena Rok vydania: 1970 Preklad: Ruena Jamrichov