ROÈENKA KATEDRY DEJÍN FHPV PU 2003

UNIVERSUM

293

293

ROÈENKA KATEDRY DEJÍN FHPV PU 2003

UNIVERSUM Prešov, 2003

1

Zostavil:

Martin Pekár

Redakèná rada: PhDr. Milan Belej, CSc., prof. ThDr. Imrich Belejkaniè, CSc., PhDr. Viera Hudeèková, CSc., doc. PhDr. Imrich Michnoviè, CSc. (predseda), PaedDr. Martin Pekár (výkonný redaktor), PhDr. Milan Podrimavský, CSc., doc. PhDr. Peter Švorc, CSc., doc. PhDr. Vladimír Varinský, CSc., Mgr. Peter Zmátlo, PhD. Autorský kolektív: prof. ThDr. Imrich Belejkaniè, CSc., PaedDr. Patrik Derfiòák, PhDr. Viera Hudeèková, CSc., doc. RNDr. Robert Ištok, CSc., PhDr. Nadežda Jurèišinová, PhD., Mgr. Rastislav Kožiak, PhDr. Mária Kraèunová, PhDr. Henrieta Lisková, doc. PhDr. Imrich Michnoviè, CSc., doc. PhDr. Ján Mojdis, CSc., PaedDr. Martin Pekár, Ing. Juraj Tej, CSc., Dr. Ulrich A. Wien. Recenzenti: PhDr. Milan Belej, CSc., prof. ThDr. Imrich Belejkaniè, CSc., PhDr. Nadežda Jurèišinová, PhD., doc. PhDr. Peter Kónya, PhD., doc. RNDr. René Matloviè, PhD., doc. PhDr. Imrich Michnoviè, CSc., doc. PhDr. Michal Otèenáš, CSc., PhDr. Milan Podrimavský, CSc., Dr. Harald Roth, doc. PhDr. Peter Švorc, CSc., Mgr. Peter Zmátlo, PhD. Za obsah príspevkov zodpovedajú jednotliví autori.

©

Katedra dejín FHPV PU v Prešove, 2003.

ISBN 80-89046-17-7 2

OBSAH
ŠTÚDIE R. Kožiak Cyrilometodské kresanstvo v Malopo¾sku vo svetle najnovších výskumov (Rec. I. Belejkaniè) ............................................................................... J. Mojdis Francúzska historiografia 19. storoèia o Slovákoch (Rec. N. Jurèišinová) ............................................................................ M. Kraèunová Satirické žihadlice Jonáša Záborského (Rec. M. Podrimavský) ......................................................................... N. Jurèišinová Štefan Mišík a jeho pôsobenie na východnom Slovensku (Rec. P. Zmátlo) .................................................................................... U. A. Wien Èinnos Jednoty/Spoloènosti Gustava Adolfa v diaspore v Sedmohradsku a pre Sedmohradsko. Preh¾ad (Rec. H. Roth) ....................................................................................... P. Derfiòák Prešovská banková jednota (1868 - 1924) (Rec. M. Belej) .....................................................................................

9

24

35

57

80

92

V. Hudeèková Týždenník Šariš a kultúrno-osvetová práca v rovnomennom regióne v 30. rokoch 20. storoèia (Rec. I. Michnoviè) ............................................................................... 106 I. Michnoviè „Riešenie“ židovskej otázky v okresoch Zemplína v prvých dvoch rokoch Slovenskej republiky (1939 - 1940) (Rec. P. Kónya) .....................................................................................

115

M. Pekár Politické aktivity maïarskej menšiny na východnom Slovensku v rokoch 1939 - 1944 v zrkadle župnej agendy (Rec. P. Švorc) ...................................................................................... 128 3

................. storoèia (Rec.......... Tej Vývoj názorov na regionálny rozvoj v ekonomických teóriách 20................................ Kraèunová Viklefova heréza ....... 172 R...................... Hudeèková Politický systém Slovenskej republiky (1939 ........... Matloviè) ..... R......................... Belejkaniè Preh¾ad dejín Byzancie ................ 243 4 ............. Lisková Kronika Gašpara Haina a jej miesto v spišskej historiografickej tvorbe (Rec.... 228 KRONIKA................1870 ............................................................. GLOSY ....................................... M.................................................. 153 I......... Ištok Historický vývoj teritoriálno-politickej štruktúry Spojených štátov amerických ....... Jurèišinová Slováci a Èesi v období prvej svetovej vojny a vznik Èeskoslovenska ........1945) ............................................. 161 M.......Apeninský polostrov 1848 ....................................................... 205 V........................... 182 M...................................................................... Derfiòák Doba laténska na Slovensku ........................J................. Otèenáš) .......................... 219 DOKUMENT H......................................... 143 ŠTUDIJNÉ MATERIÁLY P.......................... 197 N................................. Pekár Od revolúcie k národnému zjednoteniu ................

....... P........ Derfiòák Prešov Bank Union (1868 ..................... Kožiak Cyrillomethodian Christianity in the Little Poland in the light of the latest researches (Rev............. 106 I... Belejkaniè) .. N.........................1924) (Rev.... Outline (Rev...... P................................. Kónya) ..............1944 in the mirror of the county agenda (Rev...... P........... Kraèunová Satirical works of JonᚠZáborský (Rev...... M................... Michnoviè „Solution“ of the Jewish question in districts of Zemplín Region in the first two years of the Slovak republic (1939 – 1940) (Rev...........................CONTENTS ARTICLES R.............. Mojdis French historiography of the 19th century about the Slovaks (Rev..... Zmátlo) . Roth) .. N...................................... Belej) ................ J........................... Jurèišinová) .............................................................. Wien Diaspora-work of Gustav-Adolf-Union/Company in and for Transylvania....... P....... 115 M........................................................................... Podrimavský) ... I... I.................................... 6 24 35 57 80 92 V............. Hudeèková Weekly Paper Šariš and culturo-educational work in the region in the 1930’s (Rev...................................... H............... U............................... Michnoviè) . 128 5 ........................................................ M......... M.................................... Švorc) ..................... Pekár Political activities of Hungarian minority in the Eastern Slovakia in the years 1939 .... Jurèišinová Štefan Mišík and his activity in the Eastern Slovakia (Rev........................... A................

........................................... 228 CHRONICLE......... Hudeèková Political system of the Slovak republic (1939 ............................................J..................................................................... Kraèunová Viklef’s heresy ............................. Tej Development of the opinions about the regional progress in the economic theories of the 20th century (Rev............................... M............................ 161 M..................................... Belejkaniè Outline of the Byzantine history .................................1945) ..... 197 N..... 153 I................................................ Otèenáš) .... 219 DOCUMENT H............. Derfiòák La Tène Period in Slovakia ........ R................................................. Lisková Chronicle of Gašpar Hain and its place in the Spiš historiography work (Rev............................ 182 M.............. 172 R............................................................. Ištok Historical development of the territorial-political structure of the United States of America . ANNOTATIONS .... 243 6 ............................ Pekár From the revolution to the national unification – the Apennine Peninsula 1848 – 1870 ............................. 143 STUDY MATERIALS P............. 205 V........... Jurèišinová Slovaks and Czechs in the period of the World War I and formation of the Czechoslovakia ............. Matloviè) ...........

................. P................. Roth) .............. 160 I.............. Jahrhunderts über Slowaken (Rez..... Belej) ........... 6 24 35 57 80 92 V....... 115 M............. Pekár Politische Aktivitäten der madjarischen Minderheit in der Ostslowakei 1939 ............................ 128 7 .... Podrimavský) ........................ Belejkaniè) ................................................... Zmátlo) ..............1940) (Rez.... P............. P....... Wien Diaspora-Arbeit des Gustav-Adolf-Vereins/Werkes in und für Siebenbürgen.................INHALT AUFSÄTZE R..... Hudeèková Wochenblatt Šariš und kulturell-gesellschaftliche Arbeit in der Region Šariš in den 30-er Jahren des 20............................ P.1944 im Spiegel der Gauagenda (Rez........... Jurèišinová Štefan Mišík und sein Wirken in der Ostslowakei (Rez.................... M............................ Kraèunová Satirische Werke von JonᚠZáborský (Rez.................................. Kónya) ........... N. M.... Derfiòák Prešover Bankverein (1868 – 1924) (Rez.. Michnoviè „Die Lösung“ der jüdischen Frage in Bezirken von Zemplín in ersten zwei Jahren der Existenz von Slowakischer Republik (1939 ...................... Jurèišinová) ................................... I............................ Mojdis Französische Historiographie des 19............... Švorc) ........... Michnoviè) ... A................... M....... J.... Ein Überblick (Rez..............I............ H.......... Kožiak Das kyrillomethodische Christentum in Klein-Polen im Licht der neuesten Forschungen (Rez.............. U.............................................................................................................. Jahrhunderts (Rez...................................................... N........

.......................................................................... R....................... 243 8 ........................... 228 CHRONIK.................................................................. M............................ Ein Überblick .. 182 M............ Jahrhunderts (Rez....................................... Lisková Chronik von Gašpar Hain und ihre Stelle in der Zipser historiographischen Schöpfung (Rez....................................... 153 I............... Ištok Historische Entwicklung der territorial-politischen Struktur der Vereinigten Staaten von Amerika .............................. 172 R................... Kraèunová Viklefs Häresie ... Tej Die Entwicklung der Meinungen über den Regionalaufstieg in den ökonomischen Theorien des 20.. Belejkaniè Geschichte des Byzantinischen Reiches... GLOSSEN ...........................1945) .......................................... 219 DOKUMENT H.......... Jurèišinová Slowaken und Tschechen im ersten Weltkrieg und Entstehung der Tschechoslowakei .................... 143 STUDIENTEXTE P...... Derfiòák La Tène-Periode in der Slowakei ................................ Hudeèková Politisches System der Slowakischen Republik (1939 ........... 197 N........ 161 M..................... 205 V..................J...... Matloviè) ................ Pekár Von der Revolution zur nationalen Einigung – Apenninenhalbinsel 1848 – 1870 ...... Otèenáš) .......................

ktoré opä primälo po¾ských bádate¾ov k sumarizácii a hodnoteniu nových poznatkov oh¾adom poèiatkov kresanstva a štátnosti v Po¾sku. A. Skibiñski. 2000. 2001. H. Ed. Hrsg. Ed. Spoloèným menovate¾om mnohých konferencií. Warszawa. Ed. Stuttgart. Gancarski. Hinz. Zaki. doplnená vydaním katalógu a dvoch zborníkov príspevkov. Kraków. Hinz. 2002.3 ïalšími výraznými impulzmi k podobnej vedeckej diskusii boli výroèia smrti sv. G. resp. Band 1-2. Ed. Kroœno. Sz. von. Ed. Katowice. A. LABUDA. Hrsg. Europas Mitte um 1000 : Katalog. 1997. Ed. Ed.: Europas Mitte um das Jahr 1000 – Støed Evropy kolem roku 1000. Wieczorek. I. Vojtecha (997) a jeho kanonizácie (999)4 i hnezdnenského stretnutia cisára Otta III. 2000. 1999. Early Christianity in Central and East Europe. Samsonowicz. Poznañ. 1997. Urbañczyk. Urbañczyk. Warszawa. Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo Œwiêtego Wojciecha. Z. H. Jednou z preferovaných tém vedeckých stretnutí bádate¾ov z tohto regiónu sa stalo zaèleòovanie nových.2 Popri „ve¾kom jubileu“. Wroc³aw. Labuda. 1999. Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. 2000. monografických spracovaní èi výstav bola problematika poèiatkov. Ed. s Boleslavom Chrabrým (1000) a s ním súvisiaceho zriadenia po¾skej 1 2 3 4 Najreprezentatívnejším projektom bola výstava Stred Európy okolo roku 1000. MoŸdzioch. S. 100. Urbañczyk. 3. H. K projektu pozri recenziu: HLAVÁÈEK. s. P. Europas Mitte um 1000 : Beiträge zur Geschichte. 1997. rokov. von.: Œwiêty Wojciech.-M. Ziemie polskie w X wieku i ich znaczenie w kszta³towaniu siê nowej mapy Europy. kristianizujúcich sa vèasnostredovekých štátov stredovýchodnej Európy (Èechy. Warszawa. A. Europe around the Year 1000. Kunst und Archäologie. Centrum i zaplecze we wczesnoœredniowiecznej Europie Œrodkowej. Barciak.-M. P. 1998. Wroc³aw. Kraków. A. G. civilizaèný vývoj okolo roku 1000 v regióne stredovýchodnej Európy. Tropami Œwiêtego Wojciecha. J. Origins of Central Europe. 702-707. Polska na prze³omie I i II tysi¹clecia. 2000. Pozornos bádate¾ov v stredoeurópskych krajinách sa sústredila predovšetkým na rok 1000. Ed. Kurnatowska. 2001. 2000. In: Èeský èasopis historický. 9 . Wieczorek. Œwiêty Wojciech w polskiej tradycji historiograficznej. Poznañ. Po¾sko a Uhorsko) do okruhu západnej kultúry v tom najširšom zmysle slova. P. Warszawa. vývoja a významu kresanstva v dejinách európskej civilizácie. Stuttgart. 2001. Ed.1 Viaceré z takto koncipovaných podujatí sa konali v Po¾sku. zborníkových edícií.CYRILOMETODSKÉ KRESANSTVO V MALOPO¼SKU VO SVETLE NAJNOVŠÍCH VÝSKUMOV RASTISLAV KOŽIAK Jubilejný rok 2000 a s ním spojené výroèie 2000 rokov dejín kresanstva ovplyvòovali tematické zameranie vedeckých podujatí i projektov pre laickú verejnos (hlavne výstavy) už od konca 90. Ed. Œwiêty Wojciech i jego czasy.

: Koœció³ przemyski w dobie wczesnego œredniowiecza. 1999. Gancarski. Chrabrého a Boleslava II.: Zamiast podsumowania. G.. In: Symposiones. patril problém poèiatkov. Lublin.: Pocz¹tki kszta³towania siê polsko-ruskiej rubie¿y etnicznej w Karpatach. KOPERSKI. pokrsti sa ti zo svojej vôle vo svojej kra- 5 6 7 8 STRZELCZYK. kp. s. Labudu krátko po porážke Maïarov nemeckými vojskami roku 955.6 Hlavne v prípade Malopo¾ska sa poukazuje na jeho výhodnú polohu v kultúrnom susedstve s vèasnejšie kristianizovanou Ve¾kou Moravou a neskôr aj pøemyslovskými Èechami7 a Kyjevskou Rusou. PARCZEWSKI. synu. WO£OSZYN. A. s. Už v minulosti viacerí bádatelia kritizovali zjednodušené stotožòovanie Mieškovho krstu roku 966 s prijatím kresanstva v Po¾sku a upozoròovali na staršie alebo iné tradície kresanstva predovšetkým v južnom Po¾sku (Malopo¾sko. M. s. 33. Poslal však k nemu a hovoril: Dobre ti je. Znovu aktuálnou sa tak stala otázka odlišnej chronológie i odlišného pôvodu kresanských vplyvov v rôznych regiónoch vèasnostredovekého Po¾ska. Najnovšie WYROZUMSKI. s.cirkevnej provincie. Sliezsko). In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. Kroœno. s. Východná èas Malopo¾ska (Przemyœl. J. až do 14. 481-482.5 Medzi naïalej živo diskutované problémy napriek ve¾kému množstvu už existujúcich prác. Hlavnú oporu pritom nachádzajú vo fragmente Života Metodovho. J. sídlilo na Vislách.: Ma³opolska „czeska“ i Ma³opolska „polañska“. Kroœno.: Zjazd GnieŸnieñski. Smelého). In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. In: Ziemie polskie w X wieku i ich znaczenie w kszta³towaniu siê nowej mapy Europy. I. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. J M. Kraków. opisujúcom Metodovo proroctvo. Ed. 43. Ed. rúhalo sa kresanom a znepokojovalo ich. BUKO. silné ve¾mi.8 Poèetnú prevahu v po¾skej historiografii majú práce. 2000. Ed. najstarších dokladov kresanstva v Po¾sku. 2001. Sielicki. Samozrejme pod vplyvom nových výsledkov predovšetkým interdisciplinárne realizovaných výskumov nadobúdajú tieto diskusie novú metriku. 2000. Kraków. storoèí za Boleslava I. storoèia. J. ZAKI. M. 25-39. Czerwieñ) bola roku 981 násilne dobytá kyjevským kniežaom Vladimírom I. ktoré sa sústreïujú na interpretáciu možného vplyvu (ve¾ko)moravského kresanstva. s. 2001. s. 2001.: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Polsce po³udniowej w œwietle Ÿróde³ archeologicznych i pisanych. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. F. Ed. Londyn. LABUDA. Powieœæ minionych lat. K³oczowski et al. J. Ed. 1994. Kraków.160. A. Tieto oblasti boli od 10. 65. 1978/1981. Poznañ. 381. 1991. s. ktoré sa vraj neskôr splnilo: „Pohanské knieža. Gancarski. 150-153. 10 . resp. Milenium Synodu – Zjazdu GnieŸnieñskiego. K prièleneniu Malopo¾ska k èeskému štátu došlo pod¾a G. 331n. ktoré sa stali súèasou piastovského štátu až v posledných dekádach 10. J.: Czeskie chrzeœcijañstwo na Sl¹sku i w Ma³opolsce w X i XI wieku. Ma³ecki. storoèia súèasou Kyjevskej Rusi a poèas tohto obdobia boli len dvakrát pripojené k územiu Po¾ska (v 11.: Nowe dane archeologiczne do dziejów chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce pó³nocno-wschodniej. èiže v provinciách. 1982. A. Samsonowicz. H. 11-13. Wroc³aw. Ed.

jine. storoèí sídlili v Malopo¾sku. Brno. Krst vislanského kniežaa na Ve¾kej Morave sa v našej historiografii tradiène spája s expanzívnou politikou Svätopluka. Bartoòková. Praha. 289. Veèerka. Pokým jedni rozpracúvajú ïalej tézu o udomácnení cyrilometodského kresanstva v Malopo¾sku. J. 1969. In: Pøemyslovský stát kolem roku 1000. Ich sídla sa rozprestierali na hornej Visle. R. Sandomierz). aby a zajatého nepokrstili nasilu v krajine cudzej a spomenieš si na mòa. s. XI. Martin.: Malopolsko v 10.: Poloha a rozloha Ve¾kej Moravy. 1988. prívrženci kritického prúdu spochybòujú samotné prièlenenie území južného Po¾ska (nielen Malo- 9 10 11 12 13 14 Život Metoda. 123-124. že kresanstvo sa v Po¾sku ujalo v 9. mali zaujíma východnú èas dnešného Malopo¾ska (Przemyœl. Masaøík. STEINHÜBEL. èo sa aj stalo. Annales Fuldenses ad a.“9 Je paradoxom. P. Ed. In: Slovanské štúdie. In: MMFH. teda v západnej èasti dnešného Malopo¾ska (Krakov. 27.“. s. 874. 2000. III.: Slovensko v dobe ve¾komoravskej. In: Slavica Slovaca. POLESKI. Bratislava. Ed. XI. Ratkoš. s. 10. 1964. 11 . Z. Bartoòková. století. s. èi teda došlo k jeho pripojeniu alebo išlo o vo¾nejší spojenecký zväzok s odvádzaním tribútu. 1994. 109.. a 10. storoèí. J. vydanom vo Vroclavi. L. 225-226. ŠTEFANOVIÈOVÁ. T. In: Pramene k dejinám Ve¾kej Moravy. 156. 291 a u Alfréda Ve¾kého v jeho Popise Germánie (MMFH. Lendzania. s. 1. 1. Ludvíkovský. R. 1989. I. Žitije Mefodija. D. s.: Osudy starých Slovanov.12 Po¾ský poh¾ad na (ve¾ko)moravskú cestu šírenia kresanstva v južnom Po¾sku má totiž omnoho polemickejšiu podobu. III.: Štyri ve¾komoravské biskupstvá. Èeskí editori prekladajú prvú èas úryvku trochu odlišne: „Velice mocný pohanský kníže se sídlem na Visle hanobil køesany a èinil (jim) pøíkoøí. Rozdiel v názoroch po¾ských bádate¾ov je omnoho väèší.“. ve¾kokmeòov. MARSINA. 1968. druhý ve¾kokmeò. 338). P. 25. realizovanou po uzavretí mierovej dohody s východofranským krá¾ovstvom vo Forchheime (874).. Hrbek. ktoré v 9. Vislania boli jedným z dvoch tzv. Dokonca už roku 1786 uvažoval Krystian Bogumi³ Friese vo svojom diele „Kirchengeschichte des Königreichs Polen vom Ursprunge der christlichen Religion in diesem Reiche . J. Havlík. 56-57. RATKOŠ. In: Magnae Moraviae fontes historici (ïalej MMFH) III. Brno. R.Havlík. Veèerka. Týka sa totiž rozsahu hraníc Svätoplukovej ríše. L. s. a to v dôsledku èinnosti slovanských apoštolov. 241-242. Czerwieñ) a èas horného Pripiaska.11 vyvoláva už viac ako storoèie rozsiahlu polemiku v po¾skej historiografii.10 ináè osamotená v súdobých prameòoch. 1992.14 Isté názorové rozdiely možno spozorova len vo forme závislosti Vislanska od Svätoplukovho štátu. s. že táto krátka zmienka o násilnom pokrstení anonymného vislanského kniežaa. než je tomu v èeských a slovenských odborných kruhoch.13 èo umožnilo moravskému kniežau vies výboje do oblastí mimo záujmovej sféry Frankov. s. In: Magnae Moraviae fontes historici I. Bratislava. s. D. Ed. Všeobecnú zmienku o Vislanoch nájdeme v Descriptio civitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii.

Dospel k záveru. Rzeszów. 35-36. s. 1996. Ma³ecki.: Pañstwo Wiœlan. 3-4. storoèia i ïalšieho prežívania slovanskej liturgie v Po¾sku. jeho žiakov i existenciu slovanskej liturgie v južnom Po¾sku v 9.19 J. svetovej vojne. Poznañ. J. historici umenia i filológovia. 2002. 1998. Kraków. že spomedzi nich jediným dokladom o možnom pôsobení Metodových apoštolov v krajine kniežaa Vislanov je fragment z XI. 1988. 2. ale aj Sliezska). G. POLEK. s. In: Sobótka. KORTA. Popri historikoch sa do nich zapojili archeológovia. SZCZUR. 1947.: Studia nad pocz¹tkami pañstwa polskiego. s. s. 83-165. Kraków. že novovznikajúce práce mávajú èasto podobu historiografických analýz. kapitoly Života Metoda. K. II.obrz¹dku slowiañskiego w Ma³opolsce. Opätovnú nezávislos si Vislania mali získa až po rozpade (ve¾ko)moravskej ríše. G. K. In: Sl¹sk i Czechy a kultura wielkomorawska. s. 19 WIDAJEWICZ. 1997.: Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII. s. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. Abrahama spájal s Metodovou misiou poèiatky cirkevnej organizácie. 17-24 16 ABRAHAM.115. W. czyli Kraków biskupi przed rokiem 1000. POLEK.: Chrystianizacja Œl¹ska przed 1000 rokiem. Wroc³aw. J. sa stal Józef Widajewicz. Na rozdiel od W. T. 18 POLEK. 17 ABRAHAM.: Udzia³ Moraw i Czech w chrystianizacji Ma³opolski we wczesnym œredniowieczu. ktorá by sa vzahovala na Metoda.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej. ktoré odôvodòovali alebo mohli odôvodòova pôsobenie a upevnenie cyrilometodského kresanstva v južnom Po¾sku. W. In: Pocz¹tki s¹siedztwa : Pogranicze polsko-rusko-s³owackie w œredniowieczu.: Udzia³ Moraw i Czech w chrystianizacji Ma³opolski we wczesnym œredniowieczu. 31-36. 14-19 (9-19). Abraham v nej zozbieral všetky dostupné indície a z nich odvodené hypotézy. J. In: LABUDA. S. a podrobil ich kritickému rozboru. ktoré zaèali po II. 321-337. 109-110. 35-51 (35-61).. 1994. s.15 Na pomyselnom poèiatku v po¾skej historiografii stojí dnes už klasická práca W³adys³awa Abrahama Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII.: Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII. Ed. Svoj kritický postoj vyjadril zamietnutím možnosti udržania sa cyrilometodského kresanstva po zániku Ve¾kej Moravy zaèiatkom 10. s.17 Nové impulzy k oživeniu polemickej otázky poèiatkov kresanstva priniesli intenzívne multidisciplinárne výskumy o poèiatkoch po¾skej štátnosti (projekt Pocz¹tki Pañstwa Polskiego). In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. 113. Ed.16 W.: Zagadnienie tzw. 7-23. W. a 10. DOBOSZ. K. 12 . K. resp.18 Pritom sa h¾adali a nachádzali nové argumenty pre misijnú akciu Metoda. ktoré si našli viacerých nasledovníkov.: Misja cyrylo-metodiañska w œwietle najnowszych badañ. vyd. S. 1893.: Monarchia i mo¿ni wobec koœcio³a w Polsce do pocz¹tku XIII wieku. Poznañ. Widajewicz spájal krst kniežaa Vislanov s ich vojenskou porážkou a pripojením k Ve¾kej Morave.po¾ska. storoèí. SZCZUR. Najhorlivejším zástancom týchto téz. ktorá 15 LABUDA. Lwów. Wachowski.: Pó³nocna i zachodnia granica pañstwa wielkomorawskiego w œwietle badañ historycznych. M. Ohromná poèetnos literatúry k tejto téme spôsobila. s.

pod¾a mena juhonemeckého pôvodu. In: Svätopluk 894-1994. že „slovanskᓠliturgia. resp. Ed. 1970. S. 159. Vojtìchu. rozšírené nielen v po¾skej historiografii. CSc. 477.: Byzantský a øímsky ritus ve slovanské bohoslužbì. nevystihuje úplne súdobú realitu. R. IV. 156. J. Warszawa. V. 1998. 91. je problematické a nezodpovedá dobovým reáliám. S.: Od úsvitu køesanství k sv. v ktorom je zmienka o Vichingovi a jeho ceste k akémusi èerstvo pokrstenému národu (neophita gens). Ruttkay. 34-35. ktorí s nimi operujú. s. s. používaný od poèiatkov liturgickej èinnosti Konštantína a Metoda na Ve¾kej Morave až po jej vyznenie. T. B. Avenariusovi. PhDr. 21 Používanie termínu „slovanský“ rítus alebo „slovanský“ obrad. si neuvedomujú fakt. èiže k zástancom tzv. a prof. Jeho názor sa prijíma aj v slovenskej historiografii. 26.: Zagadnienie tzw. I. Marsina. £OWMIAÑSKI. Praha. A. keïže liturgikon nerozlišuje konkrétny autonómny slovanský rítus vo vtedajšom kresanstve. (Keïže naša štúdia má historiografický charakter. ThDr. 1996. slovanského rítu. pozn. KONZAL. 151. V. 1978. SZCZUR. 1. používanie oboch pojmov slúži výluène na prezentáciu názorov bádate¾ov. s. Mená oboch biskupov uvádza v Krakove pred rokom 1000 Katalóg krakovských biskupov z 13. s. Nitra. In: Duchovní pastýø.obrz¹dku slowiañskiego w Ma³opolsce. nestotožòuje Vichingov „neophita gens“ s Vislanmi. 4-5. storoèia.21 Po Metodovej smrti a následnom vyhnaní Metodových žiakov ho nahradil Prokulf. J.: Kr¹g czesko-morawski a pierwsza chrystianizacja Polski. Avenariusa ani samotný termín „slovanskᓠliturgia. ktorá v prípade cyrilometodskej liturgie bola nemenná – slovanská. Górka. Existenciu biskupstva v Krakove malo nepriamo potvrdzova obnovenie moravskej cirkevnej provincie pápežskými legátmi roku 899 v podobe arcibis- 20 Henryk £owmiañski. 145-146. ŠOLLE. CSc.mala podlieha nitrianskemu biskupovi Vichingovi. môžeme hovori len o byzantskom alebo rímskom ríte v slovanskom jazyku.20 Moravskej iniciatíve pripisoval taktiež zriadenie biskupstva v Krakove. 13 . A. 1994.: Štyri ve¾komoravské biskupstvá.: Liturgické dielo Konštantína a Metoda.) Obradové zameranie liturgického diela Konštantína a Metoda býva èasto konfesionálne ideologizované a anachronicky zobrazované cez prizmu napätia a nepriate¾stva medzi užívate¾mi gréckobyzantského a rímskolatinského rítu. Praha. 11n. Gajek. ktorého mal dosadi Viching.TKADLÈÍK. má dve stránky: jazykovú. M. In: Cyryl i Metody aposto³owie i nauczyciele S³owian. 1991. s. Belejkanièovi. 32.: Církevnìslovanská literatura – slepá ulièka na prahu èeské kultury? In: Speculum medii aevi – Zrcadlo støedovìku. Misijného biskupa Vichinga mal v èele diecézy vystrieda už ako riadny biskup Prochor.: Pocz¹tki Polski. s. ale s potiskými Slovanmi. Samotné obradové zameranie nebolo predmetom Metodovej kritiky zo strany franského a benátskeho duchovenstva ani pápežskej kúrie. Ed. rovnako ako každá liturgia. L. s. Lublin. V tomto období nie je možné dokáza existenciu takéhoto rítu. A. Základnou výèitkou bolo celebrovanie liturgie v slovanskom jazyku. Pod¾a A. Za odbornú konzultáciu ïakujem Prof. H. s. ktorá sa v prípade cyrilometodskej liturgie mohla zmeni v priebehu pôsobenia slovanských apoštolov z východnej (byzantskej) na západnú (rímsku). a obradovú. ktorého grécke meno (Prochoros) malo pod¾a Widajewicza poukazova na pôvod v juhovýchodnej Európe a príslušnos k Metodovmu táboru. KÜRBIS. STEINHÜBEL. Jeho užívatelia totiž èasto obchádzajú. AVENARIUS. z roku 900. Podobne i èeskí autori . Oporu pritom h¾adal v liste salzburského arcibiskupa a jeho sufragánov pápežovi Jánovi IX. porazenému Svätoplukom a obrátenému z pohanstva na kresanstvo. ktorého tézy predstavíme nižšie.

na èo mali poukazova. V tomto prípade je pravdepodobnejšie. 110-118.kupstva s tromi podriadenými biskupmi.24 Rovnako ako J. Pietrzak nekriticky konštruuje imaginárnu misiu prvých duchovných z Nitrianska do regiónu Dunajca už okolo roku 855 a pripisuje im iroškótsky pôvod. 4. písomné (mladšej proveniencie – pozn. ktorým precizuje. 28 Anonim tzw. Œwierad a pocz¹tek chrystianizacji w Ma³opolsce IX wieku.. pozn.22 Widajewiczowe tézy si našli viacerých nasledovníkov. 14 .: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej . že po vyhnaní slovanského duchovenstva z Moravy ušiel Gorazd do Po¾ska a do Krakova preniesol metropolitné sídlo. Widajewicz uvažovala o kristianizácii územia Vislanov z Ve¾kej Moravy a recepcii tzv. Plezia. medzi ktorých možno priradi J. 7.. s. 25 K. ktorý bol roku 1000 dosadený do novoerigovaného biskupstva hnezdnenskej arcidiecézy v Krakove. 47. Myšlienka o slovanskom arcibiskupstve nachádzala svoju významnú oporu v informácii anonymného kronikára tzv. Pod¾a Gerarda Labudu mohli by obaja olomouckými (misijnými) biskupmi..26 Slovanské biskupstvá mali existova v Sandomierzi a vo Wiœlici. 33. J.. 18. ktoré nebolo v roku 1000 podriadené novozaloženému arcibiskupstvu v Hnezdne. storoèia viï pozn. Preto ich pôsobenie v Krakove možno spája najskôr s obdobím druhej polovice 10. Galla zo zaèiatku 12. 72-73. J. 103-104.: Œw. 36. 160-161. K. 24 LANCKOROÑSKA. Roma. K podriadeniu Malopo¾ska olomouckému biskupstvu v druhej polovici 10. Na túto prvú misiu mala potom nadviaza neskoršia Metodova misia. Ed. s. 1992. storoèia. kœ. že v èasoch Boleslava Chrabrého boli v Po¾sku dvaja cirkevní metropoliti so svojimi sufragánmi.: Studies on the Roman-Slavonic rite in Poland. s.23 Dokonca ešte ïalej zašla vo svojich interpretáciách (emigrantská) po¾ská bádate¾ka Karolina Lanckoroñska. 17-32. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. PIETRZAK.. spoèiatku tolerovaná aj piastovskými panovníkmi. 1989. Klingera.27 Slovanská cirkev. s. s. s.. Kraków. Gall: Kronika polska. Lanckoroñskej našli znaèný ohlas v po¾ských kruhoch pravoslávnych teológov a historikov. Obe mená sú umiestnené pred menom biskupa Poppa. 1947. aut. Spájanie Prochora a Prokulfa s (ve¾ko)moravským obdobím nezodpovedá chronologickej logike zápisu krakovských biskupov v Katalógu. 23 Napr. najdawniejsi biskupi krakowscy. 27 LANCKOROÑSKA.25 Tvrdila.: Pañstwo Wiœlan. s. I. J. In: Nasza Przeszloœæ. Kraków. 26 LANCKOROÑSKA.: Studies . S. G. 30.. R. 22 WIDAJEWICZ.: Dzieje Krakówa. LABUDA.28 Názory K.: Prohor i Prokulf. podobne ako v prípade Krakova. T. WIDAJEWICZ. K. 1961.. kedy bolo Malopo¾sko súèasou èeského štátu. 11. Lanckoroñska uprednostòuje termín „rímsko-slovanský rítus“. 1. S. Grodecki a M. mala by podriadená Rímu a jej odlišnosti sa mali týka len používania slovanského jazyka v liturgii.: Studies . Jeden z nich mal teda sídli v Krakove. s.) i hmotné doklady starobylej architektúry. K. slovanského rítu. Tak sa krakovské arcibiskupstvo malo sta bezprostredným pokraèovate¾om moravskej arcidiecézy. 1948. Wroclaw. WYROZUMSKI.. storoèia. že obrady boli rímske a slovanský bol len jazyk bohoslužby. že Gall mohol s odstupom jedného storoèia považova za druhú metropolu Ungerovo misijné biskupstvo so sídlom v Poznani.

prijal krst pod¾a „slovanského“ rítu. Sliezska a Malopo¾ska až po Bug a Styr.: Misja metodiañska w œwietle historiografii prawos³awnej. 350-354.30 Rovnako ako jeho predchodcovia spájal misijné pôsobenie Metodových žiakov v Malopo¾sku a dokonca i v Sliezsku s úspechmi rozsiahlej výbojnej politiky Svätopluka. Panónie. z roku 1086. 32 „Provincia Uag“ v dokumente Henricha IV. H. Nevzdal sa však úplne myšlienky existencie slovanskej cirkevnej organizácie v južnom Po¾sku pred rokom 1000. storoèia. Osudy slovanskej cirkevnej organizácie v Po¾sku potom zobrazuje pod¾a tradiènej schémy zápasu latiníkov so „slovanským“ obradom. 31 £OWMIAÑSKI. avšak mimo jej podriadenia Rímu. storoèia) o šírení slovanské- 29 Na práce týchto autorov upozoròuje a struène rozoberá ich základné interpretácie OZÓG. £owmiañski v òom nachádzal odkaz na staršiu politicko-cirkevnú situáciu ešte z (ve¾ko)moravských èias a zmienky o „Cracouua civitas“. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. storoèia malo pod¾a neho sídli v Krakove slovanské biskupstvo závislé od bulharského a neskôr konštantínopolského patriarchátu. Výsledkami expanzie malo by pripojenie území horného Potisia. Krakove a Prahe. Pravoslávna interpretácia dejín kresanstva v Po¾sku prebrala tézu o arcidiecéze „slovanského“ rítu v Krakove. Warszawa. a Z. 30 £OWMIAÑSKI. s. s.32 V prebiehajúcej diskusii o kontinuite „slovanského“ rítu na po¾ských územiach £owmiañski odmietol Lanckoroñskej predstavu o prenesení cirkevnej metropoly do Krakova. aj keï neskôr podporoval latiníkov. (Pod¾a J. Ostatné oznaèenia spája s krakovským a moravským biskupstvom. téza. Klingera mali Piasta pokrsti Konštantín a Metod. že Mieško I.31 Rozsiahlos územia Ve¾kej Moravy mal odráža opis hraníc pražskej diecézy zaznamenaný v dokumente Henricha IV. 1970. Nekritickos prístupu týchto autorov voèi prameòom dokumentuje napr. Jeho zriadenie malo by odpoveïou na vznik latinského misijného biskupstva v Poznani okolo roku 968.) K poslednej likvidácii cirkvi „slovanského“ obradu v Po¾sku malo pod¾a nich dôjs až v prvej polovici 12.29 Problematike (ve¾ko)moravských poèiatkov kresanstva a cirkevnej organizácie v južnom Po¾sku venoval osobitnú pozornos aj Henryk £owmiañski vo svojej monumentálnej syntéze Pocz¹tki Polski. Èiech. K.bia³ostockého arcibiskupa Sávu (Micha³ Hrycuniak).: Pocz¹tki Polski. Proroctwa Metodego. £OWMIAÑSKI. H. Dobrzyñského. IV. z roku 1086 sa pod¾a Lowmiañského kryje s nitrianskym biskupstvom.: Pocz¹tki Polski. s. 498-499. 161-164. £owmiañski videl hlavný predpoklad jeho vzniku v ruskej pramennej tradícii (Skazanije o slovianskoj pismiennosti z 15.: Pocz¹tki Polski. V kontexte informácie z listu bavorského episkopátu pápežovi z roku 900 o zriadení moravskej arcidiecézy s tromi sufragánmi rekonštruoval moravskú cirkevnú organizáciu nasledovne: arcibiskupstvo na Morave a biskupstvá v Nitre. „prouintia Uag“ a „regio Morovia“ mohli pod¾a neho zodpoveda jednotlivým diecézam. V druhej polovici 10. 490-492. T. H. 15 .

G.34 Pod¾a G. Takýto výklad však G. Patrili však medzi tých. s. nasilu pokrsteného pravdepodobne na Ve¾kej Morave.. s.35 Predmetom Labudovej analýzy sa stalo tiež privilégium cisára Henricha IV. ale neskorším historicko-geografickým a cirkevno-administratívnym pomerom. 46. storoèí. nie k jej hornému toku. 35 LABUDA. k jej stanoveniu mohla slúži hranica nitrianskeho biskupstva z Kosmasových èias. s. Najrazantnejšie a najkomplexnejšie proti nim vystúpil poznaòský historik Gerard Labuda.. ale vierohodných prameòov. že v prípade Prokulfa došlo pri zápise v Katalógu krakovských biskupov k rozdvojeniu jednej osoby (Proc-horius).. príp. ktorá nehovorí niè o ïalších osudoch vislanského kniežaa. že hranice vymedzené Kosmasom nezodpovedajú (ve¾ko)moravským. 121-126. domnievajúc sa.33 Vyššie predstavení autori a ich interpretácie nie sú jediní. Zaèlenenie územia Malopo¾ska k Svätoplukovej ríši však neindikuje priamo žiaden zo súdobých. V tejto súvislosti zamieta „nadužívané“ interpretaèné možnosti XI.. H. Po dôkladnej analýze odmietol staršie 33 £OWMIAÑSKI. 34 LABUDA. že ich názory neboli nekriticky prijímané. 505-510.. Zmienka o Odre sa pod¾a neho vzahuje na pramene Odry. Do èela diecézy postavil len Prochora. boli naopak živnou pôdou pre ostrú polemiku..: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej . Hmotným dokladom slovanského biskupstva mal by kostol s byzantským patrocíniom sv. Michala na Waweli. Východná hranica Ve¾kej Moravy za èias Svätopluka predsa nekonèila na Hrone. Dnes je všeobecne prijímané jeho datovanie do vèasnopiastovského obdobia. Pod¾a Kosmasovho zápisu mal Svätopluk so súhlasom cisára Arnulfa ovládnu Èechy a odtia¾ rozsiahle územia až k Odre a Hronu. 16 . Labudu je problém cyrilometodského kresanstva v Po¾sku možné rieši výluène v kontexte územnej rozlohy (ve¾ko)moravského štátu za èias Svätopluka. Michala vyvrátili neskoršie archeologické výskumy. 83-165.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej . z roku 900. Samozrejme. 146-147.ho písma a viery medzi Lechmi (Poliakmi) a ich neskoršej likvidácii sv. ktoré väèšina bádate¾ov nekriticky preberá z kroniky pražského kanonika Kosmasa z 12. kapitoly Života Metoda. G. storoèia. pre pražské biskupstvo z roku 1086 a list bavorského episkopátu napísaný na protest pápežovi Jánovi IX. Labuda odmieta a dôvodí. Viï literatúra k pozn. neskorších. ktorých koncepcie najvýraznejšie rozvinuli strohé pramenné svedectvo o krste vislanského kniežaa. Rovnako pesimisticky sa stavia k prièleneniu Sliezska.: Pocz¹tki Polski. Také vèasné datovanie kostola sv. ktorí v po¾skej historiografii spájali poèiatky kresanstva v južnom Po¾sku s Ve¾kou Moravou. Vojtechom. plniaci úlohu slovanskej katedrály. èo tiež malo zodpoveda historicko-geografickým reáliám èeského kniežatstva v 12.

ktoré zvolal mohuèský arcibiskup Willigis a na ktorom sa zúèastnil aj pražský biskup Dìtmar.. 28. ktorá zahròovala Moravu. s. 17 . t. 2.38 V prvom prípade doterajšie výskumy malopo¾ských pohrebísk nepriniesli žiadne doklady o nesporne kostrovom pochovávaní na sklonku 9.názory J. LABUDA.. ktoré by si nárokovalo salzburské arcibiskupstvo. ktoré spájajú opis hraníc pražského biskupstva výluène s cirkevno-politickými pomermi druhej polovice 10. a nebolo územím. s. 3. olomouckej. 37 LABUDA. 74-76.: Štyri ve¾komoravské biskupstvá. priklonil sa k všeobecne prijímaným názorom. lebo len tá podliehala pasovskej diecéze. 380. pozostatky sakrálnej architektúry. kovania kníh) a predmety zdobené náboženskými motívmi. Widajewicza i H.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej . kedy bolo Malopo¾sko prièlenené k èeskému štátu. ktoré vykres¾ujú obraz kultúrneho vývoja Malopo¾ska v sledovanom období. 39. V prebiehajúcej diskusii sa totiž èoraz väèšia úloha prisudzuje argumentom. 93-94. Petra roku 976.: Czeskie chrzeœcijañstwo na Sl¹sku i w Ma³opolsce w X i XI wieku. Labuda z toho usudzuje. s. Existenciu moravskej diecézy v tých èasoch potvrdzuje prítomnos moravského biskupa na zasadnutí v aschaffenburskom kláštore sv. s. že nemohla prekraèova hranice starej Moravy.36 Rovnako odmietal odvodzova lokalizáciu moravských diecéz v Prahe a Krakove na základe listu bavorského episkopátu pápežovi Jánovi IX. a zaèiatkom 10. storoèia. 144-145. popri iných. pod¾a ktorých malo privilégium cisára Henricha IV.j. G.. storoèia.. nároky salzburského arcibiskupa na toto územie. £owmiañského.. Na celom území sa v tomto období udržiavalo žiarové pochováva- 36 V dokumente splýva obraz dvoch diecéz: 1.37 Labudove hyperkritické názory boli prijaté väèšinou pozitívne a v súèasnosti asi najviac ovplyvòujú „optiku“ po¾ských bádate¾ov. ktoré poskytuje práve archeológia. pohrebiská. Otázne je. provinciu „Uag“. pozn. liturgické predmety.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej . nako¾ko ich kvantita prechádza aj do novej kvality a nako¾ko môžeme medzi nimi nájs argumenty alebo protiargumenty k problematike cyrilometodského kresanstva v Malopo¾sku. pražskej. G. J. krížiky. stále pribúda. Možnosti analýzy obmedzených písomných prameòov sa zdajú by už vyèerpané. G. 145-146. Naopak archeologických prameòov. Materiálne stopy kristianizácie vo všeobecnosti poskytujú tri typy archeologických prameòov: 1. odzrkad¾ova hranice Metodovho arcibiskupstva z roku 873 a 900. staré nitrianske biskupstvo a Malopo¾sko „až po Bug a Styr“. 38 WO£OSZYN. M.: Nowe dane archeologiczne do dziejów chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce pó³nocno-wschodniej. predmety (hmotné pamiatky) späté s kresanským kultom (napr. Conversio totiž ani raz nespomína. ktorá zahròovala samotné Èechy a Sliezsko.. Nitriansko vtedy stále patrilo Mojmírovi II. 2. Nemožno však súhlasi s vyèlenením nitrianskeho biskupstva z novozriadenej arcidiecézy. Novovytvorená metropola sa mala pod¾a autorov listu rozprestiera na území pasovskej diecézy. G. Podpornú úlohu pritom zohrávajú poznatky z archeologických výskumov. STEINHÜBEL. s. LABUDA. Naopak.

postavené doèasne na vykonanie krstu miestnych (dospelých) obyvate¾ov.GLIÑSKI.: Czy istniej¹ archeologiczne œlady masowych chrztów ludnoœci wczesnopolskiej? In: Kwartalnik Historyczny. W. In: Silesia Antiqua. K. WACHOWSKI.: Ma³opolska „czeska“ i Ma³oplska „polañska“.: Archeologia a mo¿liwoœci œledzenia przeobra¿eñ idelogicznych w po³udniowej Polsce w IX wieku. A.nie. 105-115.42 Reinterpretáciám pod¾ahol úèel objektu. Objekt bol jeho objavite¾mi datovaný na základe hlineného pohárika s dutou nôžkou. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej.: Wiœlicka „misa chrzcielna“ w œwietle nowych badañ archeologicznych. charakteristické pre pohanský pohrebný rítus. 148-149. storoèia nepotvrdili ani ïalšie archeologické výskumy a rovnako i chronológia odkrytého objektu bola posunutá do mladšieho obdobia. s. K objektu priliehalo trapézovité „pódium“. 1995. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. 40 ANTONIEWICZ. Naopak diskusiu vyvolávajú nálezy jednotlivých kostrových hrobov na Dolnom Sliezsku (Niemcza I.: Formy konwersji S³owiañszczyzny wczesnoœredniowiecznej a problem przedpiastowskiej chrystianizacji Ma³opolski. s. J. 1968.: Wczesnopiastowskie urz¹dzenia chrzcielne na tle baptysteriów pierwszego tysi¹clecia. Takéto datovanie a tým aj prípadné spájanie s (ve¾ko)moravskými vplyvmi odmieta POLESKI. prièom krstiaci charakter stavby bol definitívne zamietnutý.: Znaczenie odkryæ w Wiœlici. CII. Katowice. A. W.j. s. zhotovené z nepálenej hliny.) však nebol prijímaný bez výhrad a objavili sa jej nové interpretácie. zhotoveného zo sádrovca.41 Význaèné postavenie Wiœlice na prelome 9. 1999. Kraków. a 10. na koniec 9. s. 41 Naposledy URBAÑCZYK. t. £ugy. napr. s. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie. s. 1994. Nález krstiacej misy sa pre zástancov recepcie „slovanského“ rítu v južnom Po¾sku stal dokladom existencie slovanského biskupstva vo Wiœlici. 42 BUKO. provizórne misijné baptistérium.: Kontakty Wielkich Moraw z plemionami zamieszkuj¹cymi ziemie po³udniowej Polski. 28-29. P.aut. RODZIÑSKACHORAZY. Ed. 10. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie. W¹sosz). mierne vyhåbeného objektu (priemer asi 4. a tým aj na èinnos cyrilometodskej misie na tomto území. Nález mal v kontexte svedectva Života Metoda odkazova na krst poddaných vislanského kniežaa. 1.40 Krstiaci charakter wiœlickej „misy“ (rovnako ako poznaòskej – pozn.2 m a håbka 20-37 cm). datovaných do druhej polovice 9. . ako pozostatku zariadenia na miešanie malty poèas stavby kostola. 18 .39 V prípade sakrálnej architektúry sa už dávnejšie kládli najväèšie nádeje do výskumov sakrálnych objektov na Waweli v Krakove a nálezu zvyškov (predpokladaného) baptistéria vo Wiœlici. ležiaceho na „pódiu“. H. Barciak. 156. s. 43 Rovnako bola zamietnutá interpretácia stavby ako zariadenia na miešanie malty. storoèia (len) na základe v nich nájdenej keramiky. 176. 135136.43 a tým aj jej význam ako dôkazu kristianizácie vo vèasnostredovekom Malopo¾sku. J. 3-18. s. V roku 1959 sa podarilo archeológom odkry vo Wiœlici pod základmi románskeho jednoloïového kostola zvyšky kruhovitého. storoèia a pod vplyvom podobného nálezu v Poznani interpretovaný ako „krstiaca misa“. KALAGA. 13-14. T. 39 ZOLL-ADAMIKOWA.

201-202. Z. tetrakonchos sv.45 Ïalšie relikty predpokladaných objektov (katedrála. že „pódium“ nepriliehalo k „mise“. by mohli nasvedèova.: Pocz¹tki zespo³u architektury sakralnej na Wawelu. 1998. na mieste ktorej vznikol neskôr murovaný románsky kostol (s. že išlo o drevenú sakrálnu stavbu. J. s. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. siedleckie). teda v období. Pianowski vidí v objekte oznaèovanom ako „pódium“ fragment základov nejakej stavby. ktoré dopåòajú obraz predrománskej architektúry na Waweli. pripomínajú-   44 45 46 47 PIANOWSKI. 166-167). RODZIÑSKACHORAZY. In: Studia z dziejów cywilizacji – Studia ofiarowane Prof. ba dokonca rozvoj slovanskej cirkevnej organizácie. Kalagi a W. 172. Z. MARCZAK. ale pôvodne ležalo nad òou (s. boli tri fragmenty hlinených predmetov – zlomkov.: Kraków wiœlañski. 167168). sú chronologicky zaradené až do vèasnopiastovského obdobia. kedy bolo Malopo¾sko súèasou štátu èeských Pøemyslovcov. A. Gliñského. storoèia. storoèia. Ich poèetné zoskupenie na hradnom vrchu môže by odrazom rýchlej zmeny statusu Krakova. majú vplyv na zmenu pôvodne staršej chronológie pohárika na dutej nôžke (s. pravdepodobne po drevených ståpoch. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. obnovených v roku 2000. datované od 10. storoèia oživili tému cyrilometodských misií.Rovnako intenzívnej pozornosti archeológov i historikov umenia sa tešia nálezy zvyškov predrománskej sakrálnej architektúry na hradnom vrchu na Waweli v Krakove. 67-68. T. 199. 173-175).. czeski i wczesnopiastowski. fragmenty kostolov sv. E.: Najstarsze koœcio³y na Wawelu. stor. s. rokov 20. Nález je spájaný s èeskou prítomnosou na hradnom vrchu v druhej polovici 10. 99119. Z. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. rotunda–baptistérium. Z. s. PIANOWSKI. Poèetné jamky v okolí „misy“. Pod¾a výskumov J. Staršie ani najnovšie výskumy však neodkryli stopy objektov datovaných do poslednej štvrtiny 9.: Pocz¹tki zespo³u architektury sakralnej na Wawelu : Stan badañ i interpretacji do roku 2000. s.: O „misie“ wiœlickiej i budowlach na „regii“ (glos w dyskusji). Z. woj. s.46 Poslednými z archeologických prameòov. PIANOWSKI. PIANOWSKI. s. príp. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce.: „Tabliczki“ z Podeb³ocia : nie rozwi¹zana zagadka. G¹ssowskiemu w piêædzesi¹ta rocznicê pracy naukowej. s. ktoré koncom 80. A. Wczesnopiastowska sztuka Ma³opolski – zarys stanu badañ u progu trzeciego tysi¹clecia. 63-79. Obec Podeb³ocie sa nachádza na pohranièí Malopo¾ska a Mazovska (gm. 78-79. s.44 Predovšetkým historici. PIANOWSKI. 59-67. Warszawa. Michala a sv. Zatia¾ najstaršie relikty sakrálneho (dreveného) objektu boli odkryté pri obnovenom výskume v katedrálnych kryptách v 90. 93-102. rokoch 20. nájdené roku 1986 poèas archeologických výskumov v Podeb³ociu. storoèia. ktorý sa stal popri Hnezdne a Poznani treou metropolou vèasnopiastovského štátu a sídlom biskupstva. 19 .47 Pod¾a výzoru a na povrchu vidite¾ných znakov. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. ktorí pripúšajú misijnú akciu z územia Ve¾kej Moravy. Trojanów. do 13. je možné./11. by práve v týchto reliktoch sakrálnych stavieb radi videli potvrdenie svojich interpretácií. 195. a na poèiatok 10. krížová kaplnka sv. dvojapsidová rotunda NP Márie. Z. Márie Egyptskej. Félixa a Adaukta. Ed.: Pocz¹tki zespo³u architektury sakralnej na Wawelu. Nálezy nových úlomkov hlinených nádob v objekte. Buko. ZAKI. Juraja).

17. E.cich písmo.: Dyskusja. L. boli pracovne nazvané „tabu¾ky z Podeb³ocia“. ktoré tvoria všeobecne používanú skratku I[HSOUS] C[RISTO]S N[IKA] – Ježiš Kristus Zvíaz. do konca 9.49 Domnieval sa. Oszukuj. 1. T. Moszyñski. Wasilewski.50 Nálezy z Podeblocia si tiež našli svojich razantných kritikov.: Formy konwersji S³owiañszczyzny wczesnoœredniowiecznej a problem przedpiastowskiej chrystianizacji Ma³opolski. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. Tretia tabu¾ka nájdená v inom objekte (è. 43. filológovia. 7. kresanských kupcov alebo zajatcov z Ve¾kej Moravy. Nadolski. K. J. októbra 1992 sa v Krakove konal vedecký seminár „Podeb³ocie: najstarsze napisy wczesnoœredniowieczne z ziem polskich?“.: „Tabliczki“ z Podeb³ocia . že nápisy sú stopami po obyvate¾och hradiska. Totiž pre väèšinu z nich možno potvrdi (vèasnejšie) používanie v èeskom cirkevnom a kultúrnom prostredí. patrocíniách èi toponýmii.. falzifikáty èi dielo analfabeta.51 Stopy po kresanských vplyvoch z Ve¾kej Moravy sú h¾adané i v po¾skej cirkevnej terminológii. 1987. 32-33. s. 49 WASILEWSKI. 1. L. MARCZAK. Bieniak. Samsonowicz. s. H. Nevylúèil možnos (ve¾ko)moravského vplyvu. In: Kultura. s. kde je preukázate¾ný priamy vplyv staroslovienskej kultúry a jej transformácia do èeskej cirkevnoslovanskej podoby. kresanov latinskej alebo byzantskej cirkvi. Tyszkiewicz a E. Medzi filológmi však prevláda názor. 1987. s. In: Pocz¹tki s¹siedstwa : Pogranicze etniczne polsko-ruskie-s³owackie w œredniowieczu. Výnimoèný záujem o tento nález v odborných kruhoch48 súvisel s interpretáciou znakov ako písmen (vyrytých do mokrej hliny pred vypálením). Leciejewicz. TRYJARSKI./8. orientalisti). s. s. hlavne tureckých a navrhol ich èíta: „Odbierz dlug. 95.: Czy misja cyrylometodejska dotar³a do Ma³opolski.. 7. ZOLL-ADAMIKOWA. storoèia. ako T. 20 .: Senzacja archeologiczna znad Wis³y : Rêka pogañska ze Wschodu? In: Kultura. H. Kürbis. T. Rovnako aj mená nieko¾kých apoštolov 48 Do diskusie o tabu¾kách sa na stránkach po¾ského týždenníka Kultura v roku 1987 zapojilo mnoho významných po¾ských bádate¾ov (archeológovia. boli prevzaté z Èiech. èi už išlo o misionárov. ktorý v nich videl runové znaky tureckého (orchoòsko-jenisejského) písma. 51 14.: Wokó³ sensacji archeologicznej znad Wis³y : Œladami tureckiego pisma runicznego. Potkowski. A. pozn.: Senzacja archeologiczna znad Wisly : Odczytywanie tajemnicy. Prvé dve tabu¾ky boli na základe nálezov v objekte (è. In: Kultura. 1987. 4. zodpovedajúce staroslovienskej cirkevnej terminológii. 13.. 10) nebola datovaná. ZOLLADAMIKOWA. používaného národmi v juhovýchodnej Európe. 50 TRYJARSKI.“. 13) a na základe rádiokarbónovej metódy datované od 7. Znaky potom charakterizoval ako stopu kultúry stepných národov. Odlišnú interpretáciu ponúkol orientalista E. J. Wasilewski identifikoval vyryté znaky s gréckymi písmenami ICSN. ktorí v nich videli náhodný výtvor prírody (odtlaèky rastlín). E. God³owski. H. B. E. 136. E. L. 4. Tryjarski. 12. historici. s. že po¾ské cirkevné termíny. MOSZYÑSKI. Tryjarski. na ktorom boli tabu¾ky podrobené ostrej kritike.

rokov 9. ktoré vislanské knieža èinilo kresanom. V tomto slede udalostí by zmienka o zajatí 52 MOSZYÑSKI. V. 200. Názvy vytvorené od mena Kliment by mohli by pod¾a jazykovedcov argumentom cirkevnej liturgickej tradície v Po¾sku len vtedy.: Czy misja cyrylometodejska dotar³a do Ma³opolski. Praha. keby vystupovali výluène na územiach. Do roviny literárneho topoi posúva Metodovo proroctvo SZCZUR. a preto sú spájané skôr s èeskými vplyvmi. Predstavená analýza súèasného stavu výskumu v Po¾sku poukazuje na problematickos vèasnejšieho prenikania kresanských misií do Malopo¾ska (i Sliezska54 ). zbawiciel. V. Praha. L. predovšetkým práce èeského slavistu F.52 Pozitívnejšie výsledky nepriniesol ani výskum rozvoja kultu svätcov spájaných s (ve¾ko)moravským prostredím.a evanjelistov (£uka. 28-29. J. z ktorého jeden niesol meno Klemens. 2000. s¹mnienie/sumnienie.53 Preh¾ad lingvistických prameòov konèí naše zhrnutie doterajšieho stavu výskumu šírenia kresanstva z Ve¾kej Moravy na územiach južného Po¾ska. do konca 11. 55 Nemožno súhlasi s názormi. s. storoèia. v miestopisných názvoch èi patrocíniách. 1963. s.: Udzia³ Moraw i Czech w chrystianizacji Ma³opolski we wczesnym œredniowieczu. K historickej realite obsahu XI. 50-51.: Staroslovìnské Životy Konstantina a Metodìje. 54 KORTA. L. Nenachádzame totiž pre ne priame doklady v písomných èi hmotných prameòoch ani nepriame odkazy v cirkevnej lexike. s¹mnieæ siê.V. ktoré mohli ma v danej dobe najskôr ekonomické pozadie? Koristnícke výpravy Vislanov by potom bolo možné situova na zaèiatok 70. s. 322-331. stor. kedy tomu napomáhala sústredenos Moravanov na vojny s východofranským krá¾ovstvom.: Zagadnienie tzw.: Zwi¹zki jêzykowe i kontakty kultorowe Polski po³udniowej ze S³owacj¹ i Chzechami w czasach œwiêtego Wojciecha. ktoré nemajú staroèeské pendanty: mi³osirdy. storoèia. kapitoly Života Metoda sa prikláòa VAVØÍNEK. s. Vystupujú však na celom území Po¾ska. ktoré sa dostali pod moravskú zvrchovanos.obrz¹dku slowiañskiego w Ma³opolsce. BEDNARCZUK. ktoré celé proroctvo charakterizujú len ako literárny topoi bez historických reálií. F. K. publikované vo výbere MAREŠ. In: Swiêty Wojciech i jego czasy. 337. Mareša. zbawiæ. s. (K problematike vývoja cirkevnoslovanskej kultúry v Èechách od konca 9.: Chrystianizacja Œl¹ska przed 1000 rokiem. Ako potom máme rozumie Metodovmu proroctvu. 3 slová a ich deriváty) cyrilometodského pôvodu. Pri názvoch odvodených od mena Klemens sa pritom poukazuje na fundácie ve¾možského rodu Gryfitovcov. nepriamym dokladom konfliktov medzi Vislanmi a Moravanmi. V prípade miestnych názvov utvorených od mien Gorazd a Klemens bol preukázaný ich neskorší pôvod až z 13.: Cyrilometodìjská tradice a slavistika. Pochybnosti vyvoláva len 5 slov (resp. W. 98. stor. ktoré sa pod¾a autora panónskej legendy malo naplni?55 Môže by zmienka o krivdách. 21 .) 53 POLEK. 32-33. s. Maciej) sa dostali do po¾štiny prostredníctvom èeského jazyka.

prebraným modelom z karolínskeho prostredia. 59 KOŽIAK.56 Akt krstu podmaneného kniežaa býval v takýchto prípadoch bežným politickým prostriedkom. s.výmena tovaru a sprostredkovanie cudzích. ozdoby. s.: Poèátky Pøemyslovcù. H. Doterajšie nepoèetné nálezy (zbrane. Lanckoroñska. Tam ïalšia literatúra. 91-93. že cyrilometodské kresanstvo nemalo žiaden vplyv na ïalší proces kristianizácie Po¾ska. aký vo svojich prácach prezentovali J. dali sa pokrsti. 245-246.59 Preto v závere nášho príspevku môžeme konštatova. s. Pod¾a po¾ských archeológov však nemožno ani v súèasnosti konkrétnejšie vymedzi charakter a intenzívnos týchto kontaktov. In: Sl¹sk i Czechy a kultura wielkomorawska. R. kedy sa dôraz kládol skôr na geografický rozmer konverzie. Neznamená to však. 4. na nich nadväzujúci autori. J. J. ktorá mohla nasta až po roku 874. Pohania síce prijali kresanstvo.: Kontakty interregionalne mieszkañców Ma³opolski w VI-X wieku. 57 TØEŠTÍK. Pietrzak. ale naïalej praktizovali pohanské rituály. ažko v horizonte 20 rokov prípadného trvania tesnejších vzahov medzi Vislanmi a Svätoplukom oèakáva výsledky misijnej èinnosti smerujúce k obrazu. sekerovité hrivny) prehovárajú skôr v prospech ekonomických a kultúrnych vzahov .58 Preto aj v prípade kristianizácie území horného Povislia netreba preceòova jej možný dopad na miestnych obyvate¾ov. Ich stopy môžeme opä h¾ada len v archeologických prameòoch. Pod¾a J. 58 POLESKI.: Kristianizácia ako problém historického výskumu. Kœ. než na jej håbku. K. s. In: Acta historica Neosoliensia. 243. Widajewicz. 22 . že v súèasnosti niet presvedèivých dôkazov o rozsiahlejšej kristianizácii na územiach južného Po¾ska. 325-326. D. jazdecká výbava. Motivácií k výprave na sever mohlo by samozrejme viacero: zastavi koristnícke výpravy. ale vplyv 56 BOROÑ. 2001. storoèia. 31-32). na to nám fragment zo Života Metoda nedáva žiadne indície.: Jeszcze o ewentualnej wyprawie Œwiêtope³ka morawskiego na Ma³opolskê. 24-30.57 Aký charakter však mali vislansko-moravské kontakty po tejto udalosti. ktoré by mali dokonca vies k zriadeniu vyšších inštitúcií cirkevnej organizácie v 9. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie. s. Poleského nie sú na základe doterajších výskumov presvedèivé dôkazy o pripojení južného Po¾ska k Ve¾kej Morave (s. predovšetkým železnej rudy. 58. predovšetkým karolínskych vzorov. £owmiañski. a v prvej polovici 10.: Kontakty Wielkich Moraw z plemionami zamieszkuj¹cymi ziemie po³udniowej Polski. 1997. Nebol to však už vplyv vychádzajúci priamo z Ve¾kej Moravy. J. POLESKI. zabezpeèi severnú hranicu èi získa zdroj potrebných surovín. resp. 281.a násilnom pokrstení mohla súvisie s úspešnou výpravou Moravanov. Najmä reálie z misijnej praxe v západnej Európe vo vèasnom stredoveku poukazujú na znaène povrchný charakter primárnej kristianizácie. Praha. P. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie.

(Prešovská univerzita v Prešove.: Jakimi drogami przyszlo do Polski chrzeœcijañstwo? In: Nasza Przeszloœæ. 52. Autor: Mgr. 1988. This study proposes solution to this problem in the light of historical. G. CSc.60 Cyrillomethodian Christianity in the Little Poland in the light of the latest researches Summary The problem of the beginnings of Christianity in the Southern Poland is tradically connected with baptism of the Duke of Vislan in Great Moravia and succeeding spread of Christianity in Little Poland. There has been a discussion among supporters and refusers of Christianization from Great Moravia in Polish historiography. The author has analyzed contemporary stage of research and has discovered that there are no clear evidence about extensive Christianization and building of church organization of Great Moravian origin in the territories of Southern Poland. s. Rastislav Kožiak Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela Tajovského 40 974 01 Banská Bystrica koziak@nextra. 69. ThDr. archeological and lingvistic sources. storoèia do po¾ského cirkevného prostredia dedièstvo cyrilometodského kresanstva. Imrich Belejkaniè. 23 . Tak prostredníctvom èeskej cirkvi prenikalo v druhej polovici 10.sk Recenzent: Prof.sprostredkovaný kresanskou kultúrou z Èiech. Fakulta humanitných a prírodných vied) 60 LABUDA.

Najmohutnejšie sa zaèala presadzova idea slovanstva. ale aj francúzskej literatúry. o èom sa nedá pochybova. zrušenie jezuitského rádu alebo toleranèný patent. storoèí s oneskorením aj do Uhorska. Tieto otázky 1 Ide predovšetkým o reformu školstva Ratio educationis èi sekularizáciu kláštorov. STOROÈIA O SLOVÁKOCH JÁN MOJDIS Storoèie osvietenstva a nové liberálnejšie myšlienkové prúdy. Slovenské národné hnutie v tomto období zaèína pôsobi nielen v rámci monarchie. avšak demokratické a racionalistické názory našli svoj ohlas.1 V tomto období dochádza aj k prebúdzaniu nacionálneho hnutia tak v rámci Európy. ale aj v širších európskych dimenziách. ako to bolo zdôraznené vo francúzskom Ústavodarnom zhromaždení v roku 1790. Osvietenské myšlienky si razili cestu na území dnešného Slovenska predovšetkým vïaka nemeckej. ale aj vo výchove. V tejto novej ideológii sa výrazne uplatòovali h¾adiská a požiadavky. ktorá sa sformovala do relatívne uceleného systému. Prijímanie materialistických èi proticirkevných názorov bolo problematické. prenikali v 18. A práve na myšlienky Ve¾kej francúzskej revolúcie nadväzovalo slovenské národné hnutie.FRANCÚZSKA HISTORIOGRAFIA 19. že národy hovoriace príbuznými jazykmi tvoria etnickú jednotu. ktoré boli motivované skôr emocionálne. èo môžeme pozorova v tom. ktoré mali svoj zrod v anglickom empirizme a francúzskom skepticizme. kde najvýznamnejšou udalosou konca tohto storoèia bola Ve¾ká francúzska revolúcia. ktoré boli èasto protireèivé. Prejavy osvietenských myšlienok sa objavujú nielen v hospodárstve. že snahou slovenských vzdelancov je dostáva „nacionálnu slovenskú problematiku“ do širších európskych rozmerov èi prijíma nové myšlienky z Európy. Takéto idey jednoty a vzájomnosti Slovanov boli rozpracované v rôznych obmenách a programoch. 24 . kde už významnú úlohu zohrali osvietenské reformy rakúskej panovníèky Márie Terézie. èeskej. Prejavilo sa to vo všetkých stránkach života vtedajšej uhorskej spoloènosti. pretože majú spoloèný pôvod a vo svojom vývine mali podobné osudy. V slovenskom prostredí rezonovali myšlienky o presadzovaní „práva národov disponova sám sebou“. prièom táto idea bola založená na myšlienke. ako aj v rámci habsburskej monarchie. V nasledujúcom období sa tak pre národno-uvedomovací proces a národné hnutie utláèaných slovanských národov stal najväèšou spoloèenskou hodnotou národ a meradlom jeho obèianskej aktivity národné vlastenectvo. politike a kultúre.

èo podnietili predovšetkým udalosti po Ve¾kej francúzskej revolúcii. kde nachádzali tak svojich oponentov.1849 významne poznamenali prostredie rakúskeho mocnárstva. ktorí sa. ale v celej Európe. Vyhlasujú o nich. ktoré toto hnutie sleduje.sa takto postupne dostávali do európskeho prostredia. ani politickej sily. h¾adajúc možnosti zlepšenia postavania slovenského národa. storoèia sú obdobím zvýšeného záujmu o slovanskú problematiku.3 Bol to práve on. kde takéto aktivity boli vnímane kontraproduktívne. èím však stratili sympatie v západoeurópskom prostredí. historika. Až štyridsiate roky 19. nako¾ko nemá dos ani morálnej. Hlavne revoluèné roky 1848 . O týchto otázkach sa francúzska intelektuálna verejnos dozvedá viac predovšetkým z èasopisu.1879) bol literárny kritik a historik. Ide o liberálny orleanistický dvojtýždenník Revue des deux Mondes. René Gaspard Ernest Taillandier (1817 . postavili na stranu rakúskeho panovníka.2 Okrem neho sa objavujú vo Francúzsku osobnosti. Vo vzahu k Slovanom v habsburskej monarchii vyjadroval presvedèenie. od roku 1865 pôsobiaceho v Paríži. kedy stúpa záujem o dianie vo Francúzsku u slovanských národov a na druhej strane si aj francúzske prostredie zaèína viac všíma východnú a strednú Európu. ktoré nemalo ve¾a poznatkov o stredoeurópskom priestore a ktorý ho skôr zaujímal v istých politických súvislostiach. rovnosti a bratstve. že Slovania sa chcú konštituova nezávisle od Maïarov a že práve „národné vrenie“ v Uhorsku môže vies až k vojnovému konfliktu. ktoré sa dotýkali najrôznejších stránok života od hospodárstva až po umenie a vedu. Nebolo tomu inak ani vo francúzskom prostredí. ktoré svoj záujem sústreïujú na slovanskú problematiku. Obsahom èasopisu boli èlánky. sú totožné s ich predstavami o slobode. že národné povedomie Slovanov je dôkazom predovšetkým slabosti nemeckého etnika a nemeckej civilizácie vôbec. V mnohých oh¾adoch však slovanskú problematiku vnímal cez prizmu panslavizmu: „Panslavizmus v habsburskej monarchii chápe teda Saint René Taillandier ako revoluèné hnutie slovanských národov orientované nesprávnym 2 3 Revues Des Deux Mondes bol èasopis. 25 . ktorý bol informátorom Francúzov o prostredí strednej Európy. aby sa postavila na èelo zjednocovacieho procesov Nemcov. ako i zástancov. prièom už do týchto udalostí zasiahli aj Slováci. ktorý vo svojich prácach zdôrazòoval. Prièom habsburskú monarchiu ani nie je možné zaèleòova medzi nemecké štáty. pretože ciele. Niektorí francúzski publicisti otvorene prejavujú svoje sympatie s národnooslobodzovacím hnutím. profesora Univerzity v Montpellieri Paríži René Gaspard Ernesta Taillandiera. V tejto súvislosti musíme na prvom mieste spomenú francúzskeho literárneho kritika. ktorý okrem pôsobenia na univerzite pôsobil aj na ministerstve školstva a bol tiež èlenom Francúzskej akadémie vied. že by mali plati nielen vo Francúzsku. ktorý v tomto období zaèal vychádza a ktorý sa zaujímal o dianie v habsburskej monarchii.

storoèí.: Revue des deux Mondes o Èechoch. vzahom s Rakúskom. ktorý sa zaslúžil o informovanie francúzskeho prostredia o slovenskej kultúre. Slovenské poh¾ady 15. ale aj udalosti v Európe v druhej polovici 19.: Louis Leger a Ernest Denis.J. K tomu ho priviedol predovšetkým záujem o èeské dejiny. ktorí sa hlbšie zaoberali dejinami a kultúrnym vývojom Slovákov. 26 . Slovákoch a národnostnom probléme v habsburskej monarchii pred rokom 1871. ale aj k ostatným národom èi národnostiam.smerom – na cárske Rusko“. B. Kušnieriková. s.j. zasiahnutého šialenstvom dionysiovským. ktoré èíhajú na ¾udí. 1925. ktorý popri svojom záujme o štúdium èeských dejín venoval pozornos aj problematike slovenského národa. želali sme si nájs podporu v Európe a ku komu sme sa mali obráti. nadutosti. Cyprien Robert (1807 . storoèia Cyprien Robert5 . Považoval Slovákov za najstaršiu èas národa Èechov a Moravanov a jeho závery v tomto oh¾ade boli na danú dobu autentické. 280. Prvá èas spomínanej práce je venovaná problematike dejín Slovanov v habsburskej monarchii a vzájomným vzahom Slovanov a Germánov. In: Slovanské štúdie XVII. Ten v Slovenských poh¾adoch v roku 1925 o òom mimo iného napísal: „Cyprien Robert bol tiež skôr diletant než profesor. výstrednosti. t. zúriaceho na svojej trojnohe. In: Francúzsko a stredná Európa. pomerne presné a konkrétne. kultúry èi dejín v podmienkach Francúzska. 4 5 6 7 8 Kušnieriková. Aj keï pri hodnotení jeho prác sa o òom niektorí slovenskí autori. Robert mal pozitívny vzah nielen k Slovákom. ktorým pekelné šastie pomútilo rozum a vedú ich k záhube. Mares.7 Avšak domievame sa. Profil dvoch bohemistov v 19. žijúcim v habsburskej monarchii. súc obeou pekelnej moci. ak nie ku Slovanom. 47. Jednou z najvýznamnejších osobností z radov Francúzov. 55. bol znamenitý publicista a cestovate¾“. s. Denis v práci Otázka Rakúska – Slováci. je Ernest Denis. Hudec.: Slavistika ve Francii. spupnosti. Najväèším nebezpeèenstvom pre rakúskych Slovanov je germánske ohrozenie. kde zhrnul všetky svoje poznatky. nevyjadrovali vždy pozitívne.4 Na Collége de France pôsobil v štyridsiatych rokoch 19. „Stojíme pred desným výjavom celého jedného národa. s. získané dôsledným štúdiom problematiky slovanstva v Rakúsko-Uhorsku. Jeho závery boli umocnené aj osobnými èi písomnými kontaktmi s viacerými slovenskými dejate¾mi. píše vo svojej štúdií B. Bratislava 1995. A. storoèia. napr. C. Roberta pre propagáciu slovanskej a slovenskej otázky. predovšetkým porážka Francúzska vo vojne s Pruskom. „Boli sme v úplnom zmätku zarmútení vlastnou nevedomosou. Jozef Hudec6 . že toto vyjadrenie nevystihuje dostatoène objektívne prínos C. Jozef Hudec bol publicista a prekladate¾. pretože na rozdiel od Taillandiera poznal slovenské prostredie aj z vlastnej skúsenosti.“8 Ucelený poh¾ad na dejiny Slovákov podal E. Bratislava 1976.1856) bol profesor na Katedre slovanských jazykov a zástanca myšlienky vzniku federácie slovanských národov.

Ako príklad uvádza prácu S. 27 . že Èesi vždy pomáhali Slovákom. Czambela Slováci a ich reè z roku 1903. Podobne ani dejiny Slovákov nesplývajú s dejinami Èechov. pretože pod¾a E. Aj keï sme sa pozastavili predovšetkým pri kritickejších otázkach. storoèia. 44. Denis Rakúsko-Uhorsko ako zlátaninu. Tamtiež. 9 10 11 12 Denis. Mimo iného zdôrazòuje.. prièom sa odlišujú iba stupòom svojho historického vývinu. spoluvinník despotického jednania vlády (myslí uhorskú vládu. Treba ho rozbi – alebo správnejšie – obráti ho proti nemu. že z historiografického h¾adiska musíme oceni predovšetkým fakt.Nemecko zmenilo svoj starý Otèe nᚠnovou motlidbou: Nech príde krá¾ovstvo moje. ale len urèitým vývojovým etnikom èeského národa.“9 Pri úvahach o germánskom nebezpeèenstve vidí jedinú možnú záchranu Slovanov v rozbití Rakúsko-Uhorska: „Rakúsko je pre Nemecko najhroznejšou zbraòou jeho moci. t. 24-25. ich kultúre a vôbec o slovenskom národe vo francúzskom prostredí. ale mu oznaèili aj smer a dali svoj ráz. s. Ružomberok 1921. je potrebné zdôrazni. ktorá vyšla z pera významného francúzskeho historika. Vcelku je táto práca prvou ucelenejšou prácou o dejinách a kultúre Slovákov. lebo mne prislúcha panovanie.“10 Na historickom pozadí predstavuje E. Tamtiež. ktoré prichádzajú z Pešti. Tamtiež. ale sú ich predåžením. : Otázka Rakúska – Slováci. Nauèili ho pozrie sa nad úzke záujmy krá¾ovstva sv. V druhej èasti práce sústreïuje svoju pozornos na dejiny èesko-slovenských kontaktov. s. E. kedy sa objavuje istá nedôvera èi neopatrnos zo strany vedúcich národných dejate¾ov tak zo slovenskej. s. zjednotenia Slovákov a Èechov. 98. „Slováci nielen. že je „. ako aj èeskej strany. nie sú to dve rozdielne reèi. Denisa Slováci nie sú svojbytným národom.“12 Slovenèina je pod¾a neho iba odvodeninou èeštiny.. keï ho obvinil.“11 Popri pozitívnych výsledkoch nezabúda naèrtnú aj negatívne stránky vzájomných slovensko-èeských kontaktov. ktorí presadzovali myšlienky svojbytnosti slovenského národa. že sa táto práca stala významným zdrojom prvých ucelených informácií o Slovákoch. Václava a h¾ada víazstvo svojej veci len v sláve celej Slávie. èo nás prekvapuje a celú svoju pozornos venuje domnelým zámerom èeskej uzurpácie.). 96. Kritika smeruje predovšetkým k tým slovenským národným èinite¾om. zložitý a náhodilý štát. pri svojom tuhom vlastenectve si nevšíma ohrozenia. s. M. moc i sláva. Takýchto predstavite¾ov nazýval separatistami a považoval ich za škodcov spoloènej veci. poznámka J. nech bude vô¾a moja. ktoré sa pod¾a jeho hodnotenia stupòovali hlavne od druhej polovice 19. že dali súèasnému èeskému obrodeniu niektorých jeho najskvelejších predstavite¾ov.j.

ale má významné postavenie i v politickom dianí Rakúsko-Uhorska. Takéto názory sledujeme aj v jednej z jeho najznámejších prác. 28 . ktorá vyšla v roku 1900 pod názvom Evropa a otázka Rakouska na prahu 20. è. Podobne ako E. staroèechov. publicista a národohospodár. keby na nešastie frakcia po¾ských vyslancov nerobila èasto politiku v nemeckom zmysle. XLV. ktorá svojím významom prekraèuje nielen èeský národ. Postavenie Slovanov v Rakúsku by bolo silnejšie. Pravidelne èasopisecky publikoval. Bol spolupracovníkom F. pretože slovenskú problematiku spoznával a študoval iba z èeských zdrojov. Obèas v jeho vyjadreniach môžeme nájs postrehy o Slovákoch a Slovensku. ktoré však nekorešpondujú s predchádzajúcim tvrdením. Domnievame sa. kde sa stretávali politické a hospodárske záujmy európskych mocností. Od šesdesiatych rokov 19. že podobne ako iní francúzski slavisti v istých okamihoch nedocenil osobitosti jednotlivých slovanských národov. v radoch konzervatívneho prúdu. ktorého pozornos sa sústreïovala na hospodársko-politické dejiny strednej Európy. a to tým. ba minimálne aj v stredoeurópskom rámci. Preto je úlohou Francúzov získa pre svoje ciele slovanské národy strednej a východnej Európy. prièom sa pokúsil naznaèi príèiny. Hlavnou príèinou ich absencie je pod¾a neho nejednotnos slovanského sveta..14 ktorého považoval za osobnos. Vyzdvihoval predovšetkým prácu a národné aktivity L. predovšetkým v Demokratie Nouvelle. Sienkiewiczovi: „Pri všetkých ažkostiach Slovania robia pokroky a ich úspech je len otázkou nieko¾kých rokov. 10. Chéradame ve¾kým odporcom nemeckej rozpínavosti a expanzívnosti.“13 Ako väèšina francúzskych slavistov. tzv. ktoré brzdia slovanské národy v ich väèšom zapojení do politického života vtedajšej Európy. V nej sa zaoberá problematikou slovanských národov. O Slovákoch sa vyjadroval a písal ako o vetve èeského národa.Ïalšou významnou osobnosou vo francúzskom prostredí z h¾adiska spoznávania dejín Slovákov bol André Cheradame. ktorí by v spojení s Francúzskom mohli by protiváhou nemeckého imperializmu. Bol èlenom Národného výboru a poslancom ríšskeho snemu. Podrobnejšie to vyjadruje v liste po¾skému spisovate¾ovi H. r. Riegra. Denis bol A.1903). èeský politik. dáva Nemcom väèšinu a tak prispieva k tomu. že hlasuje za nemecké požiadavky. Za ve¾mi dôležitú považoval oblas strednej Európy. Palackého a organizátorom èeského národného života v Prahe. storoèia stál na èele Národnej strany. Odmietanie germanizmu je možné pozorova vo väèšine jeho prác. tak ani on neuznával samostatnos slovenského národa a jeho pozornos sa niesla v „èeskom duchu“. 14 František Ladislav Rieger (1818 . Antigermanizmus bol urèitým motívom jeho príklonu k Slovanom v habsburskej monarchii. pretože práve toto územie je miestom. aby mohli odporova i najoprávnenejším požiadavkám Slovanov. s. 2. Vcelku však obhajoval práva všetkých slo- 13 Národné noviny. století.

„Od roku 1867 majú Maïari vlastnú správu a zdržujú pod svojou mocou všetky národy. ktoré žijú na území Translajtánie. že stredná Európa a slovanské národy strednej Európy sa môžu sta významnými presadzovate¾mi francúzskej kultúry a francúzskych politických záujmov v tejto èasti Európy. keï tieto osobitosti predsa len zaznamenal.“16 Aj keï teda pod¾a jeho názoru sú Slováci iba vetvou èeského národa. že keï ich vyèleòuje ako samostatný národ. medzi nimi aj Slovákov. ktoré sa javia ako priame dôsledky ideí francúzskej revolúcie. Chéradame do spojitosti s vplyvmi Ve¾kej francúzskej revolúcie. rumunským. po¾ským. pretavenie myšlienok revolúcie v podmienkach habsburskej monarchie nachádzalo svoje miesto aj v tomto období. ktorí plnili úlohy sprostredkovate¾ov vo vzahu k západnej Európe. Osobitou postavou v rozvoji vzájomných vzahov medzi slovanskými národmi a Francúzskom bol Louis Leger (1823 . 29 . ktorého záujem o túto 15 Chéradame. že A.“17 Aj keï toto konštatovanie je v znaènom èasovom odstupe od Ve¾kej francúzskej revolúcie. století. uznáva aj jeho práva na svojbytnos. Rusínov. Srbov. zrejmé nespravodlivý spôsob vlády bol možný iba nad ¾udom ( maïarským.: Evropa a otázka Rakouska na prahu XX. èi zlomky národov nemaïarských.j. žijúcich v strednej Európe. 16 Tamtiež. Chéradame pri hodnotení situácie v Uhorsku po rakúsko-maïarskom vyrovnaní všíma osobitne Slovákov. èo svedèí o tom. Vyjadruje sa napríklad vyjadruje k postaveniu národov v habsburskej monarchii a píše: „Podobný. Praha 1901. s. èeským. s.1923). Slovákov. Nemenej dôležitú úlohu v procese vzájomného poznávania Slovanov v habsburskej monarchii zohrávali aj samotní francúzski slavisti.vanských národov. Chorvátov a Rumunov. talianskym. Chéradame presadzoval vo Francúzsku viac slovanskú otázku ako otázku jednotlivých slovanských národov. chorvátskym. 17. aj keï mu unikali niektoré špecifiká menších slovanských národov. 26.“15 V tomto prípade si A. predsa sa v týchto kontúrach zasadzoval aj za riešenie postavenia Slovákov èi ïalších národov habsburskej monarchie. rusínskym. t. 17 Tamtiež. Vzmáhajúce sa túžby slovanských národov habsburskej monarchie po slobode a samostatnosti dáva A. slovenským. Výraznou mierou prispel k povzbudeniu a rozšíreniu výskumu v oblasti dejín strednej Európy a v politickom zmysle slova ukázal. s. predsa je to však aspoò zlomok èi náznak osobitosti postavenia Slovákov. A. Môžeme však nájs oblasti. 50. keï píše: „Tento vývoj je urèovaný vzmáhajúcimi sa túžbami slobody. srbským). ktorí sa takto dostávali k úlohe sprostredkovate¾ov v medzislovanských otázkach a tých. ktorému sa nedostávalo národného povedomia a ktorý nepoznal svoje práva. Napriek tomu. slovinským.

aby tak spoloène mohli èeli tlaku tureckej ríše. S. 582. ktorý vychádza z toho. 20 Fejtö. Lermontov. ktorú si zvolil v podstate je prijímanie sveta a slovanských národov. 350. Nerudom. In: Slovenské poh¾ady. ktoré ho tvoria. L. Grégrom. že „hlavnú úlohu. Podlipskou. alebo im venujú len 18 Louis Leger. pretože ani encyklopédie ich buï neuvádzajú. ktorý ho odmieta. Leger tvrdí. Podáva pomerne originálny záver o existencii Rakúsko-Uhorska. Autor vystupuje jednoznaène ako predstavite¾ Francúzska. Palackým a mnohými ïalšími nielen èeskými osobnosami tejto doby. XXV. ktorá ve¾mi pekne sa prejavila v tvorbe takých velikánov slovanského sveta akými boli ruskí spisovatelia A. lebo Rakúsko-Uhorsko sa odsúdilo samo a preži môže iba v prípade. spoloèensko-politickú situáciu a postavenie v Rakúsko-Uhorsku.20 L. Medzi práce s takouto problematikou môžeme zaradi aj knihu La liquidation de å Autriche-Hongrie. M. že zánik habsburskej monarchie je nevyhnutný aj preto. Ž. 30 . F. ako sa vtedy Francúzi domnievali. ak by neutláèalo národy. ktoré sa vždy obávalo rastu a posilòovania èi prípadného rozšírenia Nemecka. s. L. In: Francuzskij ježegodnik. Tolstoj. keï sa všetky rozlièné dunajské národa spoja. Tento záver L. s.“18 K záujmu o hlbšie štúdium slovanskej problematiky ho privádzali osobné priate¾stvá s J. L.oblas je bada od 60. F. J. storoèia. Stati i materialy po istorii Francii. Jeho blízky vzah k Slovanstvu a Rusku nachádzal svoj odraz aj v jeho politickom pôsobení na zbližovaní Francúzska a Ruska. Paris 1993. Moskva 1988. pre pochopenie základu tej divnej morálnej filozofie.: Pervyj francuzskij slavist. Z h¾adiska prezentácie èeského a slovenského národa sú zaujímavé kapitoly. F. V súvislosti so slovenským národom uvádza. Jeho poèiatoèný záujem o túto problematiku viedol mnohých k tomu.: Requiem pour un empire défunt. pretože: „Vo vzdelaných kruhoch nechápali ako môže èlovek rozumne uvažujúci sa venova štúdiu jazykov nemajúcich. že Slováci sú ve¾mi málo známi vo Francúzku. Dostojevskij. J.. rokov 19. Riegerom. nijakej literatúry. pôsobiaceho vo Francúzsku Francoisa Fejtö. N. Pod¾a neho je potrebné vytvori nové štáty. Histoire de la destruction de l´Autriche-Hongrie.“19 Celou svojou angažovanosou v oblasti poznania a propagácie slovanských záujmov sa snažil upozoròova francúzsku intelektuálnu verejnos na problémy predovšetkým slovanských a iných nemaïarských èi nenemeckých národov habsburskej monarchie. že existencia tohto útvaru má svoj zmysel iba v èase. Tvrdil a presadzoval myšlienku. že ho považovali za èudáka. Ale nako¾ko v danej dobe turecké nebezpeèenstvo nehrozí. 19 Pozri bližšie: Ležer. s. Puškin. v ktorej predpovedal rozpad Rakúsko–Uhorska. Legera sa objavuje v práci maïarského historika. stratila rakúska ríša zmysel svojej existencie. 1905. ktoré budú schopné èeli nemeckej rozpínavosti. v ktorých autor opisuje ich dejiny. 210. r.

s. 31 . múzeum a spoloènos na vydávanie publikácií v ich reèi.zopár riadkov. boli založené slovenské gymnáziá. èi autorovi ide o skutoèné a spravodlivé postavenie Èechov. ale poukazuje i na ich bohatú históriu a prínos 21 Leger. že je to èeské krajové náreèie Jána Husa. zdôrazòujem to.: La liqidation de å Autriche-Hongrie. ktorý dokonca nemá ani tú výhodu. Paris 1915. Venuje pozornos aj obdobiu. 63. „Slovensko. Zdôrazòuje. Aj napriek tomu. keï dochádza k zatvoreniu Matice slovenskej. ktorí by tak lepšie dokázali èeli nemeckej rozpínavosti. ako píše. L. že kvôli nastoleniu panslavistických myšlienok sa zosilòuje maïarizaèný útlak. že je nemecký. zrušeniu slovenských škôl a konfiškácii slovenských národných kultúrnych fondov. Nepíše o Matici slovenskej a slovenèinu uvádza ako náreèie. Ïalej uvádza. 73. aby sa posilnili Slovania. 22 Tamtiež. snažili sa Slováci priblíži k èeskému národu a z nich hlavne niektorí literáti. s. V práci Les luttes séculaire des Germains et des Slaves poukázal na to. naznaèil nielen dejiny Slovanov a ich dejinné peripetie. a tak by obmedzili ich hegemóniu v Európe. Na jednej strane sa Slováci z politického h¾adiska priblížili k Èechom a Chorvátom a pripojili k slovanskému zjazdu v roku 1848. že Slováci v severnom Uhorsku obývajú desa žúp a že slovenská š¾achta sa síce pomaïarèila. ale obyèajný ¾ud zostal verný svojmu jazyku.22 Z celej práce nie je vcelku jasné. „les Kollar. Súcití so slovenským národom a vyèíta tvorcom encyklopédií ich prístup. ktoré môžu vyústi až do vojnových udalostí. ktorá vyšla pod názvom Histoire Autriche-Hongrie depuis les origines jusqua en 1918. Postavenie Slovákov v nasledujúcom období prirovnáva k postaveniu Poliakov v Rusku alebo Francúzov v AlsaskoLotrinsku. Vo svojom spravodlivom rozhorèení sa dovoláva spravodlivosti pre naplnenie ich oprávnených požiadaviek. ktoré autor považuje za „almužnu“. les Stur. ktorému vnucujú cudzí jazyk. Slovákov a iných národov v rámci RakúskoUhorska alebo skôr iba o to. je slovanské Alsasko. V nej zhrnul výsledky svojho celoživotného bádania v oblasti slovanskej problematiky v strednej a východnej Európe. o ktorom píše. Táto kniha vyzdvihuje pozitívnu úlohu Slovanov v existencii habsburskej monarchie a na druhej strane kritizuje nepochopenie až aroganciu vládnucich národov monarchie voèi slovanským národom. ale na druhej strane podporovali rakúskeho cisára proti Maïarom a hlásali autonómiu všetkých štátov utláèaných Maïarmi. že žiadosti Slovákov neboli vypoèuté. ktorej sa Francúzi tak obávali. Obhajobou slovanských národov rakúskej monarchie je práca. les Safarik“.“21 Keïže ich „náreèie“ bolo zakázané vo verejných publikáciách. Urèitou syntézou jeho celoživotného úsilia o obhajobu Slovanov v habsburskej monarchii je práca. že odveký boj Slovanov a Germánov v dejinách má istú kontinuitu a nachádza v òom príèiny. ktorá vyšla pod názvom La panslavisme et å interet francaise.

ktorý o òom mimo iného napísal: „V tejto zložitej dobe boli ste neúnavným oboznamovate¾om ve¾kého francúzskeho národa a tým aj celého vzdelaného sveta s plemenom slavianskym. sprostredkujúcu francúzskej verejnosti strednú Európu. 32 . ideológia a vášne èasto prevládali aj u neho nad objektivitou a håbkou k predkladanej tematike. d´un prisme á å autre. Antoine Marés. ako sme naznaèili. považuje L. Eisenmann sa považoval za vedca a osobnos. skláòali ste sa k ve¾kým a mocným. ale i k menším a slabším kmeòom slavianskym. možno zaradi La Tchécoslovaquie a La Hongrie contemporaine. du XIXe au XXe siécle. ktorá prispela k propagácii slovenskej problematiky vo Francúzska. Jeho celoživotné dielo významne hodnotil popredný slovenský dejate¾ druhej polovice 19. ideálmi a s dosiahnutými úspechmi. Môžeme uvies predovšetkým W. pretože našou snahou bolo abstrahova z neho predovšetkým jadro. storoèia Svetozár Hurban Vajanský. ale vidí v nich aj spojencov pre èasy.: La vision francaise de å Europe centrale. storoèia. XLIV. 5. obývajúci krásne. Vy ste prvý kliesnili cestu slavianskym literatúram na široké fórum svetové.25 Sám L. jazykmi. Varšava 1991. ich osudmi. 25 Marés. Sympatie. Pozeral sa na svet Stredoeurópanov z poh¾adu Francúza.. ktoré má slovanský èi slovenský záber. jeho rozmanitými vetvami. Medzi diela. èi poukazoval na to. Predovšetkým druhé menované dielo prezentuje víziu vtedajšieho Uhorska vo Francúzsku. jej vývin a históriu. francúzsky historik. ktoré èasto skres¾ujú uvádzané závery. Zaoberal sa dejinami habsburskej monarchie a táto problematika sa stala základom jeho vedeckého bádania. a zaèiatku 20. 3. pohranièie južnej Moravy a kolónie južnej zeme uhorskej. Ïalšou osobnosou.k rozvoju habsburskej monarchie. ale utláèané kraje severného Uhorska.slovenským prekladate¾om a publicistom. 383. prekladate¾. 24 William Ritter bol švajèiarsky umelecký kritik. keï sa Francúzsko dostane do prípadných konfliktov. odborník na dejiny strednej Európy. ktorá v znaènej miere ovplyvòovala svojimi dielami francúzsku verejnos. s. Z odborného h¾adiska boli pracovné metódy a výsledky jeho práce èastokrát kritizované. ktorý po roku 1870 nielen obdivuje ich svet. Eisenmann v òom postupuje od pozitívnej analýzy až 23 Národné noviny. Ve¾mi úzko spolupracoval s Jánom Cádrom . A. Rittera.“23 Tematicky bol záber prác L. bol Louis Eisenmann. Eisenmanna za dôležitú osobnos. kultúru a civilizáciu. v ktorých spracoval problematiku dejín Rakúsko-Uhorska a jeho národností. s. s akou pracoval s prameòmi. r. Legera ove¾a širší.24 ktorý kritizoval hlavne nedôslednos. že vedec jeho formátu by sa nemal dopúša nepresností. ktorý sa zaoberal aj slovenskou problematikou v období konca 19. è. Blahodarne plody vášho polvekého požehnaného namáhania pocítili sme s ve¾kou radosou aj my Slováci. spisovate¾.

Odsudzoval maïarizaèné snaženia uhorskej š¾achty a bol zástancom nového usporiadania monarchie. ktoré viedli k rakúsko-maïarskému vyrovnaniu a na druhej strane naèrtáva dôsledky. storoèí bohaté historiografické zastúpenie v západnej Európe a inak tomu nebolo ani vo Francúzsku. je ove¾a viac. ku ktorej došlo v habsburskej monarchii roku 1867 a ktorá nemala iba vnútropolitické príèiny a dopady. v ktorej by slovanské národy mali možnos etablova sa v rámci tohto štátneho celku ako svojbytné a rovnoprávne národy. Historických prác. Eisenmann vnímal Slovákov podobne ako väèšina francúzskych slavistov. že v tejto krajine sa v už v 19. že dejiny obidvoch národov sú prepojené a vznik spoloèného štátu Èechov a Slovákov je iba logickým vyústením celého radu procesov. ktoré sa popri štúdiu dejín Slovanov a dejín strednej Európy dostali aj k dejinám Slovákov. Obsah ich prác je èasto neúplný èi nepresný. Práca La Tchecoslovaquie predstavuje historicko-etnograficko-politický obraz Èeskoslovenska. ako vetvu èeského národa. t. Záver historického náèrtu smeruje k pripomenutiu toho. aké malo toto vyrovnanie pre jednotlivé národy habsburskej monarchie. v ktorom sa sústredil na najvýznamnejšie udalosti. V historickej èasti je struèný náèrt dejín Èechov a Slovákov. Jej úlohou bolo oboznámi francúzsku verejnos s dejinami a prítomnosou nového štátneho útvaru. storoèí vytvoril priestor na štúdium slovanskej problematiky a v rámci neho sa objavujú aj osobnosti. ktoré má pod¾a neho drastické. ale jej dozvuky zneli v širších európskych dimenziách. Našou snahou ale bolo uvies najreprezentatívnejšie postavy a ich diela o dejinách Slovákov v 19. Napísal množstvo prác publicistického charakteru. Známa je aj jeho práca Le compromis Austro-hongrois de 1867. Avšak vo vzahu k slovensko-èeskej problematike naznaèuje. v ktorých kriticky poukazoval na nedodržiavanie základných ¾udských a národných práv v Rakúsko-Uhorsku a na násilné pomaïarèovanie Slovákov. Eisenmann zoznamoval predovšetkým prostredníctvom èeských a maïarských prameòov. ktoré sa vo svojich prácach zaoberali dejinami Slovákov do roku 33 . ktorou sa L. že je predovšetkým úlohou Èechov. ako sme naznaèili v našom príspevku. aby pomáhali Slovákom. sú príèiny. smerujúcich k tomuto cie¾u. Predstavili sme hlavné osobnosti. aby sa Slováci mohli vráti do lona svojho národa. ktorý vznikol po rozbití habsburskej monarchie. Jednou z najpodstatnejších otázok. v ktorých sú spomínaní Slováci. ktorý napísal tesne po vzniku ÈSR.j. So slovenskou realitou sa L. násilnícke formy vo všetkých oblastiach verejného aj súkromného života èloveka.k odsúdeniu feudálnej spoloènosti a maïarskej aristokracie. storoèí. osobnosti a fakty. Eisenmann zaoberá. Slováci a ich dejiny nemali v 19. Osobitos Francúzska oproti iným západným krajinám bola však v tom. Aj L. V tejto práci sa zamýš¾a nad udalosou. ale napriek tomu sú významným prínosom pre priblíženie dejín malého stredoeurópskeho národa v prostredí „ve¾kého západného sveta“.

The presented contribution is focused on publications about Slovak history in the 19th century. worse situation was in the 20th century.1918. Ján Mojdis. Po roku 1918 sa historiografia slovenských dejín v západnej Európe objavuje ove¾a èastejšie. Za najvýznamnejšie postavy považujeme predovšetkým E. Legera. Eisenmanna. v akých žili v predchádzajúcom období.sk Recenzent: PhDr. novembra è. Leger. However. Autor: Doc. L. Nadežda Jurèišinová. A. Chéradama a L. Among the most outstanding personalities we can consider E. Fakulta humanitných a prírodných vied) 34 . t. Cheradam and L. PhD. In that period only a limited circle of historians pursued Slovak issue.j. Denisa. A. 1 081 16 Prešov mojdis@unipo. (Prešovská univerzita v Prešove. kedy sa aj Slováci dostali do ove¾a priaznivejších pomerov. 17. a tak aj hlavný obsah nášho príspevku smeroval k predstaveniu diela týchto osobností z oblasti histórie. French historiography of the 19th century about the Slovaks Summary Slovak historiography even today at the treshold of the 21th century is in Western Europe represented very modestly. Considering quality and quantity the most favourable situation for the Slovak issue was in France. avšak to je už iné obdobie. In the 19th century these were created very good conditions for development of the Slavic studies with the important personalities dealing with Slavic studies as well as the history of the Slovak nation. Eisenamann. Denis. L. We realize that some of presented works are from present point of view out of date but in the mentioned period they were the only source of information for Western Europeans and the most accessible source of understanding of Slovak history and culture. do obdobia. PhDr. Katedra všeobecných dejín Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Ul. CSc.

In: Biografické štúdie VIII. Prešov : ŠVK. polovici 19. s. V historiografii slovenského novinárstva nenachádzame súhrnný obraz o jeho publicistickej èinnosti. 94. pretože sumarizuje Záborského práce. s. V oboch reagoval na naliehavé * 1 2 Tento príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA è. XXII+513+ 95 s. Kraèunová. je krokom vpred. Prešov : ManaCon. Záborský pôsobil ako redaktor v Slovenských novinách vydávaných vo Viedni v rokoch 1850 . 1984. Zost. V. ktorú vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove v roku 1975 pri príležitosti stého výroèia Záborského smrti. 187. storoèia. Kraèunová. M. Kraèunová. F. M. Niektorí autori sa zaoberali aj jeho neliterárnou tvorbou. 1998.: JonᚠZáborský ako novinár. je málo. Mihóková. 1978. 13-29. Ruttkay. Zost. In: Zborník príspevkov z konferencie k regionálnym dejinám východného Slovenska. Práce z dejín slovenského novinárstva síce uvádzajú struèné informácie o jeho pôsobení v redakcii Slovenských novín a tiež o jeho prispievaní do ïalších novín a èasopisov. roky 1850 . s. 3. slovanskú vzájomnos a panslavizmus. M.2 Dlho bola východiskovou bibliografiou jeho prác Riznerova bibliografia. Záborského je výsledkom literárno-vedného štúdia. s. Neuvádza jeho nepodpísané a anonymné èlánky. In: Príspevky k dejinám východného Slovenska. 2001. s. F.SATIRICKÉ ŽIHADLICE JONÁŠA ZÁBORSKÉHO* MÁRIA KRAÈUNOVÁ Väèšina prác o živote a diele J. Martin : Matica slovenská. preto možno heslo J. Ruttkay. Prešov : Metodické centrum. s. J. Murcko. zv. 1975. In: Roèenka Katedry dejín FHPV PU 2001. Bibliografia. Prešov : ManaCon. Zost. literárne i neliterárne. 1999. 126. Hudeèková.: Pôsobenie J.: Stopami slovenského písomníctva. 1/9214/02. Slovanov. ale len v kontexte širšieho poh¾adu na situáciu v novinách vydávaných na Slovensku v druhej polovici 19. ale Rizner v nej nezaznamenal všetky èlánky podpísané Záborským.1852 a v ïalšom období prispieval do Pešbudínskych vedomostí a Národných novín. hoci v porevoluènom a matiènom období je táto jeho èinnos výrazná.: Záborského názory na osídlenie východného Slovenska. 1991.: Dìjiny žurnalistiky II.: Východné Slovensko v slovenskej tlaèi v 2. Pekár. K. Praha : Novináø. Záborský považova za neúplné. M. ktoré sa venujú výluène jeho konkrétnej novinárskej èinnosti a analýze jeho èlánkov. menej z aspektu jeho zapájania sa do slovenského národného hnutia a jeho úsilí. 3 4 35 . a literatúra o òom prináša tiež novšie údaje o jeho novinárskej tvorbe.4 Stále však chýba súhrnné zhrnutie jeho príspevkov v novinách. ale z aspektu Záborského ako spisovate¾a.3 Bibliografia.1 Prác.1853 a 1861 . V jeho živote existujú dve obdobia aktívnej novinárskej èinnosti. Záborský. 45-71. 7-19. Záborského v redakcii Slovenských novín. M. storoèia.1870. Martin : Matica slovenská.

. s. 1912. Násmešné listy.: Trpkosti a pravda zo župèianskych samôt. roènicu smrti J. Záborský a pamätnie dni na rok 1926. Heslo Záborský. 85. 99. 9 Mráz. Sú oèíslované a každá satira má názov korešpondujúci s obsahom. Záborského. 7 Slovenský biografický slovník. Nápady drotára Fedora. 9-10. A. a II. Krèméry.10 Èo sa týka zaradenia týchto satirických príspevkov Záborského k literárnemu druhu a žánru. Nejde o jednoduché a nezávažné príspevky. è. 12 Rakús.. 1994. è. Z tohto h¾adiska považujeme rukopisný materiál za ve¾mi dôležitý. Rozmluvy.otázky a problémy Slovenska a slovenského národného hnutia. 96. Listy drotára Fedora.. A. J. Mráz.: J. Telegramy z. Rozmluvy. In: Slovenské poh¾ady.: Trpkosti a pravda ….7 Sté výroèie Záborského narodenia v roku 1912 sa stalo príležitosou k napísaniu viacerých štúdií. Martin : Matica slovenská. A. väèšina sa nachádza v rukopise. 384-386. 10 Mráz. 3. F. Votruba. Mráz11 ich nazýva satirickými poznámkami a S. zväzok T-Ž. 1926.: Humor a satira v Záborského diele. Telegramy. In: Prúdy. v ktorých glosuje súèasnos doma i vo svete. 1926. 1912. Kalendárske proroctvá a Žihadlice I. Násmešné telegramy. Kûhn. Rakús12 kratšími satirickými útvarmi. s. 5 36 . Mráz. Praha 1928.9 Venoval sa iba rozboru publikovaných satír Záborského.. Jonáš. In: Zo slovenskej literárnej minulosti. 12-27. 11-21. Košice : Slovenská kníhtlaèiareò. s. s. Nepublikované satiry sú v rukopise zoradené do èastí Násmešné listy. Len malá èas týchto príspevkov bola publikovaná. Š. s. Upozornil na ich súvis s jeho bájkami a tiež na to..6 Ich analýza je ve¾mi zaujímavá. 6 Záborský svoje krátke satiry publikoval pod názvom Násmešné rozhovory. Martin : Matica slovenská. Kniha Džefr. ako aj s jeho literárnou tvorbou. Záborský sa v nich vyjadruje ve¾mi otvorene a kriticky k slovenskej skutoènosti a k podstatným otázkam národného programu Slovákov. Biografický slovník charakterizuje tieto drobné satiry ako kratšie prozaické útvary nerovnakej literárnej hodnoty a pre ich kritické ostrie radí Záborského k najprísnejším kritikom porevoluènej slovenskej spoloènosti.. ¼. 8 Botto. VI.: ¼udia a knihy.. Prvý sa analýzou tohto druhu slovesnej tvorby Záborského zaoberal A. Odtlaèok zo Zborníka spolku profesorov Slovákov na 50. 24-54. s. Šteller. pretože dokres¾uje názory a postoje tejto zaujímavej osobnosti a je spätá rovnako s jeho novinárskymi èlánkami.: Trpkosti a pravda . 1953.. ktoré sa zaoberajú jeho osobnosou a tvorbou.8 ale nikto si nevšimol obsiahly materiál. 8. 1978. 11 Mráz. S. Bratislava : SVKL.1864 a neskôr v humoristickej prílohe Sokola. že pred uverejnením boli redaktorom Paulinym kvôli ostrosti obsahu cenzurované. Turèiansky sv..5 Osobitnou èasou jeho novinárskej tvorby sú drobné satirické príspevky. A. s.: JonᚠZáborský. In: Biografické štúdie VIII. 75-85. Kniha Džefr a Žihadlice.: JonᚠZáborský.: JonᚠZáborský.: Trpkosti a pravda . ktorý Záborský uverejòoval v Paulinyho Èernokòažníku v rokoch 1861 . F. s. Martin. s.

Záborský. komentovaný oznam. V Uhrách krièia národy.. Prešla jedna ruská knižka prez hranièný kordón. Teda žiadny. Záborský. Profesor: Ktoré zvery sú rybám podobné a preèo? Kandidát: Slováci. Boh je všade. napr. rukopis. Záborskému fiktívny rozhovor vyhovoval. rukopis. Mnohé èasopisy sa zmodernizovali a dosahovali slušnú úroveò. že mu sedliaci kradnú bezoèivo ovocie v sade. Apríl XII. Apríl XIII. rukopis. Telegramy. Lebo nemí zostávajú. s. 1862. pokladník plebán. 495. lebo chladný vietor podúva od severu. . Austria dostala nádchu. MS 346. èo sa deje v òom. Záborský. Profesor: Preèo? Kandidát: Lebo na tmavé pomery ve¾a osvety rozširuje. ALU SNK Martin. a to kvalitatívne i kvantitatívne. Profesor: Èo je svetlo? Kandidát: Svetlo je. èo slabé oèi znies nemôžu. 14 Telegram: ALU SNK Martin. Žihadlice. è. ALU SNK Martin. s. zapisovate¾ plebán. fond J. Ja vám poradím. fond J. Komentovaný oznam: ALU SNK Martin. 78.. rukopis. U nás sa zriadil v zmysle ministeriálnej rady spolok ku napomoženiu školskej výchovy. Žihadlice. Záborský.13 V satirických èasopisoch sa objavujú dovtedy zriedkavo sa vyskytujúce žánre. Taliani. Rozmluvy.. MS 346. F. Krátky oznam: ALU SNK Martin. Žihadlice. Písal aj satiry iného typu. s. 600. Záborský. hlavne fejtón a krátke beletristické útvary. rukopis. s. fond J.. Demikát. s. v ostatných zemiach jeho Velièenstva vreštia Slovani. MS 346. Kýcha sa jej tak. 333.. Rakúsko vo velikom nebezpeèenstve. Samojedia. rukopis. Všade hlodanie svojeti).V matièných rokoch sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšila situácia v slovenskej žurnalistike. . Predseda jeho je plebán.. (To vyjadruje. Profesor: Jaký je rozdiel medzi rakom a cenzúrou? Kandidát: Neogabanos a spiatoèníctvo rak ¾úbi. fond J. že ich jedia Nemci. ale Garibaldi sa èaká všade. pretože jeho prostredníctvom mohol vyjadri svoje názory na množstvo aktuálnych problémov a polemickým ladením vyhovoval aj jeho povahe. Záborský. MS 346. V èom sa zrovnávajú Rusko a Rakúsko? Obom je na konci úzko. 6. jediný vý- 37 . Záborský. Èernokòažník. s. Už každá obec má svojho uèi-te¾a. s. Telegramy. Z Kocúrkova. rukopis. rukopis. ale má množstvo celkom krátkych satír. ktoré formou pripomínajú výrok. 549. fond J. è. rukopis. MS 346. Od hraníc Benátska 1866. Anekdotický príbeh: ALU SNK Martin. Záborský.. Záborský. 572. Záborský. Osveta napreduje. anekdotický príbeh.. Zaveste tam knižku a za to vám stojím. MS 346. fond J... s. Apríl X. Žihadlica. podpredseda plebán. MS 346. Nové meno Rakúska je Samojedia. Mrzel sa farár. 573. . že jej celé krá¾ovstvá fúkajú z nozdrov. krátkeho oznamu alebo dialógu. Capi v záhradách a fanatickí biskupi vo svojich biskupiach gazdujú výborne. Niektoré boli rozsiahlejšie. MS 346. že žiaden viac neprijde. Kniha Džefr. že ich hlcú Maïari. Satirické žihadlice uviedol do slovenských novín J. 234. fond J. ktorý bol na Slovensku ob¾úbený hlavne v ¾udových èasopisoch. Dialóg: ALU SNK Martin. ALU SNK Martin. MS 346. fond J. ozval sa kostolník. s. Apríl XIII. trebárs im aj škrupiny z oèí spadnú. Záborský. 487. s. Knižka ako strašidlo. 8. 585. Poliaci.: Dìjiny žurnalistiky II. Nastydla trochu. Oznam: ALU SNK Martin. Žihadlica: ALU SNK Martin.14 Èernokòažník svojou 13 Ruttkay. fond J. fond J. MS 346. Šlo o krátke satiry napísané formou telegramu. Žihadlice. Žihadlice.

Viktorin a iní. Apríl XII.“odvetil bitý Maïar. Bol to pouèný èasopis dobrej úrovne. In: Biografické štúdie VIII. Sokol (1862 .: Prozaická tvorba Jonáša Záborského. Bagin. že úlohou Èernokòažníka je slobodomyse¾ne písa za emancipáciu a rovnos všetkých národností. Záborský. fond J. 1978. MS 346. Vyrovnal sa úrovòou zahranièným èasopisom. následky národnostného zákona 1868. s. In: Biografické štúdie VIII. L. J. fond J. Preto negoval generaèný program štúrovskej generácie.: Racionalizmus. MS 346. ktorú podporoval.16 Došli k záveru. fond J. . 254-258. s. borník plebán. In: Biografické štúdie VIII. Maïar a Slovák povadili sa a pobili v krème. Kniha Džefr. MS 346. Dobšinským v Banskej Štiavnici. 11-21. Niè neodpustil maïarskej š¾achte a buržoázii. 93-98. 38 . Záborský. Slováci sú v aritmetike politickej nula.orientáciou vyhovoval Záborského potrebe vyjadrova sa k slovenskej realite. Pauliny-Tóth. Martin : Matica slovenská. Sedliaci naši už výborne hrajú na forte pijano. s. je ešte vždy dobrý za uèite¾a.: J. s. naopak. Redaktor zdôrazòoval. Krik jeho slyšal druhý mimo idúci Maïar a tázal sa oknom: „Hát! Kto a katuje?“ „Ten. 16 Èepan. Petrus. Od roku 1862 ho redigoval V. Mocnejší Slovák hartušil Maïara na zemi. s. rukopis. pretože neohrozene bránil slovenské národné práva a výrazne pôsobil na formovanie verejnej mienky. Martin : Matica slovenská. Bol najlepší zo slovenských periodík tohto druhu v 19.: Humor a satira v Záborského diele.. Maïar v nebezpeèenstve od Slováka. rukopis. s. F. . 49-64. Mallý-Dusarov. Vydával ho v Budíne V. 83-88. Organista príde tiež. s. H¾a. S. 1978. 312. 1978. 569. In: Biografické štúdie VIII. Pouèný príbeh: ALU SNK Martin. MS 346. 15 Èernokòažník bol prvý slovenský humoristický èasopis. Žihadlice.1864. Zechenter Laskomerský. Pauliny-Tóth v rokoch 1861 . 1978. keï je reè o uhorskej spravodlivosti! ALU SNK Martin. 78-88. s. Vychádzal z politickej línie memorandistov. Kto sa za niè nehodí. Záborský v èeské literární historii.15 Záborského literárnou satirou sa zaoberali viacerí literárni vedci. Prispievali doòho okrem Záborského aj G. ba ich aj pred predbiehal. O. náhoda. Martin : Matica slovenská. D. Záborský.. v porevoluènom a matiènom období práve príklonom ku skutoènosti naznaèil trend vývoja slovenskej literatúry k realizmu.1869) bol literárny èasopis vydávaný P. Výrok: ALU SNK Martin. J. Ruttkay. jediný riadny èlen a prispievate¾ plebán. Rozmluvy. rukopis. 255. Záborský. jediný zakladate¾ plebán. fond J. koho niet. s.: Záborský modernista. Maïar krièal na raty. MS 346. Martin : Matica slovenská. kedyko¾vek sa bude pi oldomáš. A. ALU SNK Martin. J. 509. Pauly.. Vtedy. In: Biografické štúdie VIII. rukopis. Rakús.: Dìjiny žurnalistiky II. fond J. Števèek.: Paradoxy Jonáša Záborského. Rozmluvy. Forst. Kedy sa Pánboh hnevá? Rozmluvy. 1978. Nebola však totálnym odklonom od skutoènosti. 194. s. ku ktorej patril. že jeho literárna satira bola dôsledkom jeho racionalistického kriticizmu. Politická zvláštnos Slovákov. ale ani odnárodneným zemanom a inteligencii. In: Biografické štúdie VIII. Martin : Matica slovenská. Martin : Matica slovenská. s. a jeho spisovate¾ská pozícia bola anomáliou vo vývinovom procese slovenskej literatúry. Záborský. V. s. rukopis. ALU SNK Martin. 1978. storoèí. K. 89-97. kontrast. Vznešené myšlienky o úradu uèite¾skom. ktorá len v spojení s inými èíslami daèo znamená.

Bol dobrý pozorovate¾ a reagoval na množstvo domácich i zahranièných problémov.Kategórie humoru a satiry nie sú ešte v literárnej teórii dostatoène spracované.17 V tomto zmysle postupuje rovnako proti svojim i proti nepriate¾om a robí tak v snahe zachyti aj skrytú pravdu. ktoré poskytuje satira. fond J. ale nebol odrezaný od sveta. Radujte sa Slováci! Uhorský snem hotuje už raz i pre vás zákon. lež ako nenárodu nadelia vám paragrafy a spolu s inými nenárodmi to¾ko práv. hodnotenie vecí a javov sa prichy¾uje takmer jednoznaène k ostrej. 217. 19 ALU SNK Martin. rukopis. Ako národ síce nebudete tam spomenutí. Ja. tvrdý. Kým v slovenskej literatúre a publicistike býval slovenský humor krotký. Nikdy nebol tak vèlenený do celonárodného života ako v èase pôsobenia v Župèanoch.Neviem. Je harmónia disharmonická. zámerný. 212. pretože satiricky reagoval na svetový i domáci vývoj a jeho 17 ALU SNK Martin. údernej a nièivej kritike. najviac na prejavy maïarizaènej politiky. o ktorej Slovani istotne vyžijú až do smrti.. platí neobmedzene pre Slovensko. Záborský. mu vyhovovali a poslúžili mu ako reakcia na zvrátenos dobrých pomerov a na odreagovanie vlastných aživých problémov. rukopis.. hlavne k Slovákom a útoèný iba k nepriate¾skému táboru. Rozmluvy. výsmešné.19 U Záborského toto prechýlenie k satire a sarkazmu vyplývalo z vo¾by témy. s. že jeho smiech je výsmech. 369. 18 ALU SNK Martin. s. že ažko bude nájs skryté tam niè. ako vám. keï považujem život ich v minulosti a prítomnosti. V praxi bime sa! Je generálne milovanie. fond J. fond J. fond J. rukopis. pre obveselenie všetkých. èo bolo v rozpore s právami a potrebami národa a èloveka jeho doby. špeciálne nenávidenie. ALU SNK Martin. Záborský. trápil ho zúfalý kultúrny stav na Slovensku. zdôrazòuje skryté i vidite¾né nedostatky. Slovom. ktorí ho èíta nebudú. Z ¾udských vlastností pranieruje egoizmus. s. 39 . odrodilstvo. Slovania pochádzajú od Kaina. 22. rozpor medzi hlásanou slobodou a realitou. ¾ahostajnos. V jeho satire nedochádza k rovnováhe medzi humorom a satirou. MS 346. Záborský. na vnútornú situáciu v monarchii. 380. Z Pešte 1868. povedám. Rady na tento rok. MS 346. Možnosti. Záborský. niekedy až zúfalý. ALU SNK Martin. na postavenie Slovanov. Záborského humor je iný. nejednotnos Slovákov. Slovania. s. komu bych príhodnejšie mohol som venova nové toto svoje dielo. Na rok ktorýko¾vek od narodenia Antikrista. Rozmluvy.18 Jeho hlboké stotožnenie so satirou ho viedlo k tomu. hlodané mole. alkoholizmus. rukopis. ostré a odsudzujúce. vynájdenia pálenky a národnej aristokracie. Kniha Džefr. Èo je panslavizmus. pre ktoré ja vôbec píšem. hlúpos. je hovädzina. . kde žil síce v izolácii od slovenského národného života a centra. On demaskuje skutoènos a ¾udí. rukopis. Kniha Džefr. Kalendárium drotára Fedora. Panslavizmus je v teórii – boskajme sa. Záborský. MS 346. že pošli z rozumu. Kalendár. objekt svojej kritiky deformuje. fond J. pokrytectvo a všetko. karierizmus. nezáujem ¾udu o svoje pozdvihnutie. MS 346. MS 346. s. Humorné poòatie je kvalifikované ako v podstate zhovievavé a satirické ako nezhovievavé.

argumentuje logicky. V krátkej satire Nápady drotára Fedora23 odsudzuje Hegla jednoznaène tvrdením. Slovenský ¾ud a slovenská aristokracia hodia sa úplne jeden pre druhého. è.21 Filozofia. ktorý nebol publikovaný. Nápady drotára Fedora. Ó. Rozmluvy. ale tie používa iba tam. ktorú študoval už poèas teologických štúdií v Prešove a pokraèoval v jej štúdiu v Halle. nie však náboženským fanatikom a aj vo veciach náboženstva bol viac racionalistom. Slováèky. è. Rozmluvy. 190. 367. Spoèiatku bol silne ovplyvnený osvietenstvom a racionalizmom a starý spor medzi náboženským a filozofickým bohom riešil podobne ako ïalší osvietenci zanevretím na filozofiu. Záborský. Kniha Džefr. polemizoval najviac. rukopis. Jeho krátka satira vyplýva z urážky rozumu. fond J. že rodia malièkých sviniarikov! My. oba nezrozumite¾ne hovoria“. smelé a odvážne. s. MS 346. Satiry. Za medzami rozumu pod¾a racionalistu Záborského zaèína „nerozum“ a tí. pôsobil na ïalší vývin tohto žánru pozitívne. preto stíha všetko nerozumné. rukopis. svedèia o jeho vyrovnávaní sa s jeho filozofiou. Záborský. že „medzi zvieraom a nemeckou filozofiou sa podivná podobnos nachodí. Bol veriacim kresanom. si takých ažko dochova musíme. 263. Záborský. kde narazí na prekážku. Transcendentálnos filozofie. Záborský vo svojich satirách neobišiel ani náboženstvo a cirkev a nezdráhal sa ich ironizova. fond J. 22 ALU SNK Martin. V ¾ude niet zdravého ¾udského rozumu. fond J. ALU SNK Martin. rukopis. Kým dospel ku kritickému a satirickému postoju voèi náboženstvu. MS 346. 21 ALU SNK Martin. s. ako šastné sú Maïarky. MS 346. rukopis. MS 346.20 Aj keï z krátkej satiry publikoval iba zlomky. 250. Ironizuje jeho snahu „rozumom pochopi nepochopite¾né problémy“. Záborský. S Heglom. Na forme mu nezáležalo. 23 ALU SNK Martin.stanoviská sú prekvapujúco samostatné. Pominute¾nos sveta. z èoho pod¾a neho pramení Heglova nepochopite¾nos. nevidia 20 ALU SNK Martin. 348. ktoré napísal. v aristokracii vznešenosti ducha. Rozmluvy. Náboženstvo chápal ako etickú normu ¾udského života. jeho jazyk je expresívny a èasto smeruje k vulgarizmom. fond J. Kniha Džefr. Slovenský ¾ud a aristokracia. 40 . V ironickom dialógu. ho znepokojovala a polemizoval s òou. MS 346. Záborský. musel prejs zložitú cestu vyrovnávania sa s filozofiou svojej doby. osudovým filozofom štúrovcov i celej modernej protestantskej teológie. s. Vzdych závisti Slováèky. Vo vzahu k ¾udu vnímal uplatòovanie náboženstva aj ako národno-výchovného èinite¾a. fond J. Sú jedni druhých hodní. polemizuje a viac ho zaujíma obsah ako forma. ako základ usporiadania sociálnych vzahov v spoloènosti a tiež ako duchovné a kultúrne dedièstvo. keïže „prestupuje rozum rozumom“.22 sa rozprávajú kòaz a adept kòazského povolania. rukopis. ktorí idú za Heglom. Do úst kòaza vložil Záborský vlastné názory na Heglovu filozofiu.

akoby rozumu nemal“. že „pravda je iba ¾udská a nie kresanská“.26 Je zástancom kresanského názoru a z tejto pozície útoèí aj na Hurbana. przníme rozum ¾udský. Od vzdelania požadoval. rukopis. svätuškárstvo a tmárstvo. Napokon napísal aj tvrdé slová na adresu kòazov: „My. s. 30 ALU SNK Martin. Žihadlice. fond J. Záborský. Záborský. 533. MS 346. Súbeh na preklad katechizmu. fond J. MS 346. aby svetskú múdros dopåòala božia múdros. èomu sami neveríme. s. sme všetci rovnakí. Telegramy. 28 ALU SNK Martin.28 Voèi kresanským filozofom a ich neomylnej pravde postavil tvrdenie. Konštatuje. rukopis. že bez hlavy sa najskôr príde do neba. MS 346. rukopis. Kniha Džefr.30 Neodpustil ani sebe. s. Pravda je dobrá len pre nás samých. MS 346. udržujeme za dobrú plácu blud a pomery“. Fenomenológia. MS 346. že „¾udstvo ide iným smerom“. s. Kázeò v cirkvi luteránskej. fond J. rukopis. Odmieta absolútne Ja. popi. 24. MS 346. že „mení jeho filozofiu na luteránsky katechizmus“. 31 ALU SNK Martin. Žihadlice. s. dokonca aj o Panne Márii sa vyjadril. s. prejavy ktorého zo strany ¾udí i kòazov neboli potvrdením toho. Vysmieva sa z heglománie.„pre les stromy“. fond J. Rozmluvy. 493. 361. rukopis.25 V tejto fáze zaèal Záborský spochybòova aj rozum a žiadal. Cirkev v súèasnom svete bude musie pochopi. len èítajú Hegla.29 bude sa musie zmieri s uèením o veènosti hmoty. Uèíme. ktorý spájal Hegla s kresanstvom. fond J. è. lebo vývin ¾udského ducha ide nezastavite¾ne vlastnou cestou. Záborský. fond J. MS 346. Záborský. vraj „nemeckí sedliaci už ani neorú a nesejú. Vedecký ruch v duchovenstve. jeho Fenomenológiu a od kofy na bryndzovom trhu sa výmenou za jeho filozofiu dá získa aj denník doktora Fausta“.31 24 ALU SNK Martin. 41 . MS 346. Záborský. Kalendár drotára Fedora. cítil sa vinným. Útoèí na náboženské predsudky. O filozofii vo vzahu k èloveku pochyboval. „že v lese pri Haršágu skáèe po duboch a produkuje sa pred poèetne zhromaždeným ¾udom šarišským“. Nemecká filozofia k upotrebeniu. Záborský. ktoré je pod¾a neho základom Heglovej i nemeckej filozofie. Astrologické vedomosti. Pozorujúc kresanstvo svojej doby. 29 ALU SNK Martin. Kniha Džefr. pomery. Záborský. útoèí dokonca aj na Krista a nebo „lebo sú tam ¾udia bez hlavy“. 26 ALU SNK Martin. èo hlásali. fond J. aby èloveka neviedlo k pohàdaniu vierou a neuvo¾òovalo v òom zlé sklony. rukopis. 252. rukopis. V praktickom živote nie je pod¾a Záborského napåòané poslanie kresanstva ako posolstva lásky a ¾udskosti. 360. Z Ríma. 25 ALU SNK Martin. 27 ALU SNK Martin. Fenomenológia. že èlovek má kona dobro iba kvôli sebe samému. Zaèal spochybòova to.24 Nemeckú filozofiu nazýva „bolehlavom so židovským koreòom“ a Heglovu dialektiku oznaèuje Záborský analytik za metódu „keï èlovek niekedy hovorí tak. keï zdôrazòuje. 58. fond J. pre každého iného len lož a mámenie. 26. Záborský. èo dosia¾ horlivo bránil. s. pretože sama osebe ešte èloveka nerobí mravným.27 Kritický a satirický duch Záborského nezostal pri týchto nábožensko-teologických názoroch.

fond J. vzdelanos. storoèia. Rozmluvy. 37 ALU SNK Martin. Apríl XIII. Kalendár drotára Fedora. Apríl III. 40 ALU SNK Martin. 41 ALU SNK Martin. MS 346. rukopis. 573. s. „Iní mu radia vies ¾udstvo na ceste vývinu ducha ïalej“. s. fond J. že „duchovenstvo postupuje pod¾a tajného 32 ALU SNK Martin. Záborský. MS 346. pod¾a neho obyèajný kòaz nie je schopný napåòa poslanie. s. fond J. 367. o politike ktorého nemal vysokú mienku33 . Apríl X. Úloha duchovenstva. Uskutoènenie kòažského s¾ubu. Záborský. Uvedomoval si na každom kroku. s. 49. Uvedomoval si vlastnú pozíciu v cirkvi ako takej. 36 ALU SNK Martin. ALU SNK Martin. s. Záborský. pretože sympatizoval so zjednocujúcim sa Talianskom. toto katolíctvo vždy i teraz Slovanstvu vražebné“. oznaèil „ . Pripoviedky. s. MS 346.. MS 346. pretože mal vlastnú predstavu o poslaní kòaza v modernej spoloènosti i v národnom hnutí v duchu osvietenských ideálov a potrieb slovenského národného hnutia. rukopis. ktorý by pozdvihol národné povedomie. hlavne v súvislosti s konkrétnou politikou monarchie a maïarizaènými úsiliami v Uhorsku. rukopis. Žihadlice. Záborský.. s. 157. MS 346. Pa¾uïajevská základina pre farárov.35 Mnohé krátke satiry vyjadrujú vlastné životné pocity katolíckeho kòaza Záborského. fond J. èím mal na mysli také poslanie kòaza. MS 346. aè už potrhané struny žiadnoho viac zvuku nevydávajú“. rukopis. Záborský. rukopis..“36 „Jedni mu kladú za povinnos udržova. MS 346. 199. Kalendár drotára Fedora. 555-556. len hrá a hrá na klavíru svojom. Kniha Džefr.. Záborský. s. ruko- 42 . fond J. 33 ALU SNK Martin. pretože „o úlohe duchovenstva panujú rozlièné mienky. Záborský. Záborský. Záborský.32 Všímal si pápežskú politiku v Taliansku. že tieto predstavy narážajú na obmedzenia cirkevnej vrchnosti38 . Vtipne poznamenal.. 565. 569. 342. fond J. 35 ALU SNK Martin. Popis. 38 ALU SNK Martin. Žihadlice. no najviac ho trápil postoj ¾udu a ostatných zložiek spoloènosti k národne uvedomelým kòazom. fond J. 34 ALU SNK Martin. Rozmluvy. MS 346. Záborský. MS 346. Katolíctvo. fond J. oživova a zúrodòova ustálenú vieru“37 a on nechcel by konzervatívnym kòazom. Posudzovanie. fond J. Rozlièné považovanie kázní. Apríl XII. na silný maïarizaèný tlak a zneužívanie cirkvi na ciele maïarizácie39 . Záborský. Kalendár drotára Fedora. MS 346. rukopis. 39 ALU SNK Martin. Katolícku cirkev oznaèil za spojenca Habsburgovcov a keï hodnotil ich prístup k Slovanstvu a k požiadavkám slovanských národov v monarchii.. rukopis.40 Obviòuje ich z povrchného kresanstva a z nezáujmu o národnú vec41 a sarkasticky poznamenáva. rukopis. fond J. rukopis.. fond J.34 Pápežskú politiku považoval za nerealistickú a vzdialenú potrebám katolíkov 19. s. 624. cirkvi a kòazoch sa Záborský kriticky vyjadroval aj k pôsobeniu cirkvi v domácich pomeroch. Kniha Džefr. že „pápež už asi ohluchol. odsudzoval jej spájanie s Francúzskom a Napoleonom III. ktorý by medzi ¾udom šíril osvetu. MS 346. s.Okrem všeobecných úvah o náboženstve. Kalendár drotára Fedora.

42 Sám konvertoval na katolícku vieru v predstave. 368. Záborský. To je ohavne servilný orgán 42 43 44 45 46 47 pis. Kniha Džefr. Záborský. než za samospasite¾nú maïarskú reè“. ALU SNK Martin. fond J. rukopis. fond J. Dvojakí kazatelia. rukopis. Èasopis Krajan ostro napádal. MS 346. Záborský. MS 346. fond J. 232. kde maïarizácia spôsobila. Najbohatší ¾udia. rukopis. s. MS 346. MS 346. MS 346. Boli financované vládou a vo ve¾kom poète distribuované po celom Slovensku. MS 346. Kòazstvo. ktorou si musí kòaz ažko svoj chlieb zaslúži“. fond J. ktorí si všade nosia svojho boha i svoj oltár“44 a zanedbaný ¾ud potom poèúva „druhých. Záborský. Rozmluvy. tam diabol. Rozlièné pomenovanie kázní. Záborský si uvedomoval ich nebezpeènos pre ïalší vývin na Slovensku. vychádzajúca najprv v Banskej Bystrici a potom v Trenèíne. 16. Oznaèil cirkevných hodnostárov „za hrdláèov a bruchopasníkov. ALU SNK Martin. V Budapešti vychádzal Krajan (1865 .písma“. s. ALU SNK Martin. MS 346. Novovekí jezuiti. Kniha Džefr. ktoré boli vydávané po slovensky. fond J. Spoveï biskupov uhorských. rukopis. rukopis. Záborský. ALU SNK Martin. ALU SNK Martin.1865 hodnotí Krajana slovami: „Ale tu èort. 119. MS 346. Záborský.1885). Kázne proti opilstvu. Záborský. fond J. 207. s. rukopis. praktických kazate¾ov v krème“. 367. Dva listy z Pešte do Košíc. 45 Ve¾mi ho trápil existujúci stav v kòažských semeništiach. evanjelickej a kalvínskej. na spoloènosti „k dovàšeniu odnárodòovania Slovákov“ a v praxi potom kòazi „ani slovenskej spovedi nerozumeli. 1869. Kniha Džefr. Kniha Džefr. MS 346. ALU SNK Martin. V liste Viktorinovi 2.: Zo Šariša. fond J. Záborský. stav „keï kresania považujú slovo božie za politiku a za parádu. s.1868) a Vlastenec (1869 . 3 ALU SNK Martin. rukopis. Èo najlepšie zabezpeèuje muèedlníctvo. že mu katolícka cirkev umožní sta sa profesorom na seminári v Košiciach a že sa mu splní dávna túžba pôsobi aktívne na vzdelávanie a výchovu mládeže. Telegramy.47 Slovenské noviny a èasopisy museli v matiènom období a po vyrovnaní èeli stupòujúcim sa útokom uhrofilských tlaèových orgánov. 367. 43 .43 Nemal žiadne ilúzie o cirkvi a cirkevnej vrchnosti. Kniha Džefr. rovnako katolíckej. J. In: Pešbudínske vedomosti. s. rukopis. fond J. pretože sa spreneverovala svojmu poslaniu. že sa zmenili na „õnképzõ intézet“. pretože pozná situáciu a dôsledkom je strata autority cirkvi. s. Ïalším bola Svornos (1873 . s. fond J. s. Záborský. s. Záborský.10. s.1871). 219.“46 Takýchto kòazov nazýva novovekými jezuitmi. 368. Kniha Džefr. ALU SNK Martin. 343. s. Èasopisy boli nástrojom presadzovania maïarizaènej politiky. ALU SNK Martin. Konvertoval bez ažších vnútorných rozporov a až neskôr si uvedomil dôsledky tohto kroku pre seba samého. è. èím myslí zneužívanie cirkvi pre iné ako duchovné pôsobenie. ktorí „chodia vo sviniarskych èuhách a nehorlia za samospasite¾nú vieru. pretože s obavami sledoval odnárodòovanie všetkých zložiek obyvate¾stva. 388. Rozmluvy.

48 V èase. odrodilstvo“.“53 Redaktor novín Leopold Thull sa vyjadril. kto hutorí. Krajana ironicky nazýva „jediným praktickým èasopisom pre Slovákov. 101. In: Sokol III.49 Šíria ich agenti. s. ALU SNK Martin.“ V telegrame z Kocúrkova 1868 konštatuje. fond J. rukopis. lebo kto u nás hvari. fond J. s. 44 . Zvláštnos Krajanova. 51 ALU SNK Martin. Záborský. že cie¾om jeho novín je okrem iného aj odstráni nezrozumite¾nos spisovnej slovenèiny skutoènou slovenèinou. s. akých najviac. za èo mu štedrí úèastinári tohto krajan- 48 ALU SNK Martin. Záborský.50 Sú to noviny Maïarov a renegátov. Priate¾stvá dvoch redaktorov. è. Žihadlice. MS 346. Z Pešti 1868. fond J. rukopis. MS 346. preto jeho „vlastenecké“ snahy odmietol. rukopis. fond J. rukopis. pretože vláda z neho udržuje neodvislé slovenské èasopisy“. a odoberajú ich ¾udia.. MS 346. tieto vládou podporované noviny „vychádzajú v tisícoch a dostávajú sa bez problémov do každej doliny. Kniha Džefr. šíria sa po všetkých Chujavách. fond J. fond J. Nazval Thulla „hrdinom banskobystrického semeniša vychovaného proti Slovákom. Záborský. 4. s. ALU SNK Martin. Ktoréko¾vek náreèie však zvíazí. MS 346. s. Rozmluvy. 204 53 Dr. Rozmluvy. Záborský. Dve rozlièné svedectvá Krajanovi.odhodlaných protivníkov slovenského života. kde ich odoberajú ¾udia majúci v ob¾ube koèvardiny“. s. s. Rozmluvy. keï slovenská tlaè zápasila s finanènými problémami. s. kúpeným talentom. 39. druhý v dolno a tretí v stredokocúrovskom náreèí. žiada aby druhý hutoril. 54 ALU SNK Martin. Praktickos Krajanova. Násmešné listy. Márnos obetí Krajanova. 237. s. Kniha Džefr. MS 346. fond J. Žihadlice. 1863. rukopis. èím sami pohàdajú. rukopis. Záborský. rukopis. ALU SNK Martin. rukopis. aby Slovák nièoho nežiadal a nièím nebol. Záborský.54 Pod¾a Záborského je táto jeho snaha „mätením jazykov“. fond J. Násmešné listy. Fedor: Z Kocúrkova. chce aby aj druhý s ním hvaril. Dr. In: Sokol III. 384.. rukopis. ktorí ich neèítajú. 52 ALU SNK Martin. 6. Záborský. 95. fond J. s. ALU SNK Martin. 380. ktoré naháòajú Maïarom „vodu na mlyn“ a sú výbojným a cie¾u slúžiacim tlaèovým orgánom51 .52 Sarkasticky sa o ich „slovenèine“ vyjadruje takto: „Vo výtisku pre nás píšte jeden riadok v horno. Záborský. ortografia musí by maïarská. MS 346. Krajan. 49 ALU SNK Martin. MS 346. 95. 50 ALU SNK Martin. 237. Záborský. vydávaným protivníkmi Slovákov pre Slovákov. 45. bo nežiada nièoho“. 97. že „Slováci nemajú príèiny repta na tajný fond. è. fond J. 237. Žihadlice. ktorí „horlivo odporúèajú. 388. Záborský. ALU SNK Martin. Záborský. rukopis. 1863. MS 346. Fedor: Z Kocúrkova. Rozšírenos slovenských èasopisov. ktorí len to chcejú. Priate¾stvo dvoch redaktorov. MS 346. MS 346. s. aby sa každému stalo zados. MS 346. Vlastenec. s. rukopis. fond J. s nedostatkom odberate¾ov a legislatívnymi prekážkami. s. Rozdiel medzi Krajanom a slovenskými novinami. ktorý plodí zámery proti nim samým. s problémami distribúcie. Rozmluvy.

MS 346. rukopis s. In: Sokol IV. Záborský.. že sa objavili popri Slovákoch panslávoch. Kniha Džefr. Kniha Džefr. ALU SNK Martin. Bezmenný notár krá¾a Bely. Záborský. Záborský. è. Záborský. rukopis s. pozdejšie ani pomocou tinktúr a mikstúr ich nevykorení“. oháòa sa slovenèinou. keï pri prvom spozorovaní nepriloží pilnej ruky k vyplieneniu. In: Sokol VI. 56 Záborský. J. 6. preto sú to „noviny pre hlúpych“. fond J. nemaïarských národov. za „zbierku nechutných bájok“. 1867. Požadoval od historika. Panslávi a Krajani. MS 346. ergo. è. rukopis. My teho pana volime za czestneho szprostaka. s. In: Pešbudínske vedomosti. keï sa každé použitie slovenèiny považuje za panslavizmus. s. J. rukopis. 62. s. potupenie a úplné odnárodnenie. 204. že logicky mu vychádza. aby vonkoncom bola znièená každá možná samostatnos.. In: Èernokòažník IV. centralizácia horšia ako bachovská. akísi noví Slováci – Krajani. 44.: Verejná prosba šarišských sedliakov. s. J. J. 58 Záborský. è. rukopis. 2. Noví pozorovatelia reèi slovenskej. že so Slovákmi má dobré úmysly. s.“56 Dodáva. 2. MS 346. 57 Preh¾ad èasopisov. 51. 215. ALU SNK Martin. lebo „dobrá a opatrná gazdinka hneï. In: Èernokòažník IV. ta ich budze znacz i vyszvetlovacz. 1864. Záborský. Vo verejnej prosbe šarišských sedliakov píše Thullovi jeho pravopisom: „Najväèšiu úfnos skladáme roky redaktorovi Krajana. è. 87. pretože mu pripadá nelogické v èase. è.: Demikát. J. fond J. Rozmluvy. 23. Márnos obetí Krajanova. s.: Praktická gramatika slovenská. lebo nie blaho a rozkvet národa je ich cie¾om. Rozmluvy. 16. 60 ALU SNK Martin. Chválite¾ a pohàdate¾ Krajanov. aj literárna. ALU SNK Martin. fond J. Bo kegy zna terefenti pisacz. s. 1864. MS 346. 346. Prirovnáva Krajanov „k neèistému hmyzu. Záborský. fond J. 1.57 Nakoniec zámery Krajana a jeho podporovate¾ov odha¾uje priamo: „Pod zásterou liberálnosti smerujú na to.ského podniku dajú penziu bez práce“. 331. 59 ALU SNK Martin. aby 55 Záborský. Tí zaujímajú samé dôležité miesta a útoèia na všetky vymoženosti Slovákov. s. MS 346. ktorý sa zahniezïuje a rozplieòuje v dome a živote slovenského národa“ a odporúèa proti nim postupova ako proti hmyzu. 21. 45 . za ktorý ho platia „priatelia“ Slovákov“58 . In: Pešbudínske vedomosti 1867..: Krajanovi. Záborský. 2.: Istému Krajanovi. zabíjajúca každý duševný vývin a slobodu. Uvedomoval si tendenènos mnohých historických prác maïarskej historiografie a takúto históriu považoval za nešastie. 65.55 Polemizuje s jeho tvrdením. è. 204. 1864. In: Pešbudínske vedomosti. 1867. ale znièenie. Bezmenný notár krá¾a Bely. fond J. U nas budze macz 0000 czitatejlijoch.60 Záborský ako historik vychádzal z jasne formulovaného stanoviska.59 Záborského záujem o históriu v matiènom období vyplýval zo snahy napísa dejiny Uhorska zo slovenského h¾adiska. ktorí sú všetkými možnými spôsobmi potláèaní. è. 420. ktorá vyvoláva národnostnú nenávis a nevedomos zahmlievaním historickej pravdy. s. s. Kniha Džefr.

. Hložanský stavia vzdušné zámky len zo Sasinkových triesok. ale Slováci sa už klbèia. Kniha Džefr. Hunnogúri. bo všade máme na konci maïarské slovo úri. Zdôrazòoval. neskreslenými dejinami. MS 346. MS 346. 365. èo pod¾a neho pomáha odnárodòovaniu. Záborský. fond J. to všetko boli Hunno-Maïari. Za zvl᚝ dôležité považoval oprie národné snahy Slovákov o neskreslené predstavy o vlastných dejinách. Záborský. Záborský. Rozmluvy. rukopis s. 64 ALU SNK Martin. Žiak: Možno-li pak to dokáza? Uèbár: Je dokázano. ڞitok z našej z prsta vycicanej histórie ukazuje sa už teraz. Ani o slovenskej historickej vede si nerobil ilúzie. 402.. pretože nezáujem vedie k tomu.64 Polemizuje s oboma stranami a rovnako odmieta tendenènos ako idealizáciu. Susedi tým síce pohrdnú. Kniha Džefr. v krátkej satire doslova š¾ahá maïarskú i slovenskú stranu.. že dejiny štátu musia by napísané z h¾adiska všetkých obyvate¾ov krajiny a považoval za potrebné skúma všetky oblasti spoloèenského života. Neustále upozoròuje na potrebu propagácie pravdivej histórie medzi mládežou i v širokom okruhu spoloènosti. Onogúri.. Ešte že dávame tým Maïarom! Dávame sami sebe. Èo všetko možno historicky dokáza. fond J. 202. Azigúri. Záborský. Urogúri.61 To isté vyžadoval aj od jeho názorov a zaujatých stanovísk. Uzinkúri. aj keï k nej došlo s dobrým úmyslom. MS 346. rukopis s. Hložanský zaèiatoèník prevrátil Šafárikove trudoviny a nenecha v òom ani prášku pravdy. Rozlúštenie historickej záhady. 46 . ale to súvisí s jeho popularizaèným zámerom a s jeho spôsobom 61 ALU SNK Martin. Historická svedomitos. Kniha Džefr. Záborský.sa opieral o historické pramene a aby svoje poznanie podporil skutoène vedeckým prístupom. Rozmluvy. MS 346. fond J. fond J. Rozmluvy. Niektoré jeho interpretácie sú svojrázne a nevyhýba sa ani subjektívno-sarkastickým poznámkam. ktorá mu je cudzia. rukopis s. MS 346. 62 ALU SNK Martin. rukopis s. 331 63 ALU SNK Martin. Naše historické kotrmelce. . 65 ALU SNK Martin. niè a nikoho pritom nešetrí. fond J. Záborský. 402.62 Preto stíha negatíva tendenènej histórie prenikavou satirou. Úloha pri výchove slovenskej mládeže. Uèbár: Emendúri. Varoval pred nezáujmom o vlastnú históriu. že iní v tomto smere preberajú iniciatívu a národ tak budúcnos ponecháva iným. pretože školstvo na Slovensku vyuèuje dejiny v maïarskom duchu a mládež nemá možnos zoznámi sa so skutoènými. rukopis s. Naše historické kotrmelce. Žiak: Tak teda i Kocúri sú Maïari? ALU SNK Martin. fond J.63 Kým vo svojich vedeckých èlánkoch v Letopise Matice Slovenskej a vo svojich Dejinách krá¾ovstva uhorského tak robí vedecky a svoje tvrdenia podkladá historickými argumentmi opretými o archívny výskum prameòov a o odbornú literatúru. MS 346. 331. rukopis s..

svojvo¾nú interpretáciu s politickým zámerom a ïalšie prístupy. Záborský. 69 ALU SNK Martin. Výmysel v historickej vede prirovnáva ku kameòu. 187. ktoré nedokáže podloži prameòmi. ale ustaviène vteká do èierneho mora lží“. preto karikuje snahy maïarských historikov dokáza nehistoricky slávu národnej minulosti71 i nevedecké pokusy vyvodzova ïalekosiahle historické zámery z falošných predstáv. èiže odmieta prenáša históriu z po¾a vedeckosti na pole fantázie a proti výmyslom bojova výmyslami. Záborský. Záborský.68 Hložanský zdôrazòoval potrebu modernizácie slovenskej historickej vedy. ale maïarské „ïalej budú panova na verejnosti. fond J.67 Èasto polemizuje aj so slovenskými historikmi. vytrhávanie faktov z kontextu. MS 346. 260 47 . Kniha Džefr. 70 ALU SNK Martin. 346 73 ALU SNK Martin. Rozmluvy. MS 346. Záborský. Historická pravda. Ohrozený historik. MS 346. MS 346. že „naše výmysly sa ïalej budú plazi v tme“. rukopis s. Kniha Džefr. pretože školy a uèebnice dejepisu majú v rukách Maïari a s ich pomocou ïalej odnárodòujú mládež“. fond J. 402. Naše historické kotrmelce. fond J. Za také považoval vytvorenie zvláštneho slovenského územia pod názvom Biele Uhorsko so sídelným mestom Nitrou. MS 346.72 akými bolo stotožòovanie Maïarov so Skýtmi a Hunmi. 72 ALU SNK Martin. Rozmluvy. ktorý „Jáson v Kolchide vrhal medzi obrov a tí sa potom vospolok poškrtili“. Najèastejšie útoèí na svojho súèasníka J. Prvý Maïar. Kniha Džefr. fond J. používanie mýtov. ktorý má mnoho malých prameòov. fond J. Naše historické kotrmelce.73 odvodzovanie Arpádovcov od Attilu a stotož66 ALU SNK Martin. Èo je história. MS 346. rukopis. 402. fond J. s èím Záborský súhlasil. rukopis s. ALU SNK Martin. Záborský. rukopis s. 68 ALU SNK Martin. Záborský. rukopis s. Kniha Džefr. 66 V publikovanej satire O stave histórie predstavuje dobový dejepis ako „Dunaj. 218. Záborský. Rukopis s. ktorá mnohé archy nosí trpezlivo a nejedná opica mu jazdí na chrbte“. že vytvára umelé konštrukcie. Odsudzoval zneužívanie historických prameòov. fond J. že majú „dejepisné knihy. Kniha Džefr. pretože sú napísané s politickým zámerom a predpojatou zaujatosou. MS 346. MS 346. rukopis s.70 Od historikov žiadal Záborský nestrannos. s. Záborský. Hložanského v súvislosti s jeho pokusom o kritické hodnotenie Anonymovej kroniky. 71 ALU SNK Martin. nie však neznášanlivý. 370. Historický blud. Upozoròuje. 401. rukopis s. Je však pravdivý. èo sa prieèi zdravému rozumu a kritickosti. Tým dosiahli. lebo by to znamenalo postupova rovnako ako Maïari. MS 346.vyjadrovania. ale vyèítal mu. rukopis s. fond J. nie dejepis“. Záborský. Bezmený notár krá¾a Bely. Poznávanie slovenských dejín tu hodnotí slovami: „Dejepis nášho národa je ava. ktoré robia z histórie „kumšt zakrývania pravdy“. 61. fond J. nekonformný. Rozmluvy. 67 ALU SNK Martin.69 Považuje za nerozumné dejiny zámerne pretvára v zmysle akejsi „chcenej histórie“.65 Popudzovalo ho všetko. sebavedomiu národa nepomôžu. Listy z Kocúrkova.

. Uznáme li raz tendencionálneho historika za hodnoverný prameò historický. MS 346. Peèlivos Nemcov o èistotu slovanského živlu. 187. rukopis s. 346. s. 370-371. 84 ALU SNK Martin. Záborský.78 Dotkol sa aj najväèšej autority starých uhorských dejín Praya. 370-371. 85 ALU SNK Martin. 77 ALU SNK Martin.80 Podobne odsudzuje aj neochotu Rusov prija normanskú teóriu vzniku ruského štátu. fond J.84 Èasto zdôrazòuje. podvodov a klamstiev. Jediné pravé vysvetlenie – položi na prameò. MS 346. Anonyma položi za hlavný prameò histórie. Kniha Džefr. Bezmený notár krá¾a Bely. fond J. 164. lebo „minulos bola aká bola a zmeni sa nedá“. Záborský.81 zneužívanie histórie vo vzahu Poliakov a Rusov82 i neobjektívny a spolitizovaný prístup k objasòovaniu histórie Rusínov na východnom Slovensku. Rozmluvy s. Historický blud. 348. 202. 85 Výsledkom opaèného prístupu je pod¾a neho postava kocúrkovského Bendeguza na slovenskej strane a cervantesovského Dona Quijota maïarskej 74 ALU SNK Martin. Nový návod. Kniha Džefr. Nemožnos dokázania hunno-maïarskej príbuznosti. Nemci tu distingujú. rukopis s.. Záborský. 48 . Záborský. Kniha Džefr. Totožnos Hunov. 199 78 ALU SNK Martin. Záborský. MS 346. Záborský. MS 346. rukopis s. že históriu je potrebné poznáva a uèi sa ju. Kniha Džefr. rukopis s. 203. Spoveï histórie. 346. že keby platilo uvedené. Priznáva sa. fond J. MS 346. Rozmluvy. rukopis s.79 Pod¾a Záborského identifikácia Maïarov s Hunmi v súvislosti s otázkou ich národnej identity neobstojí a takéto ovplyvòovanie interpretácie dejín odmieta rovnako ako mýty.75 Personifikuje maïarskú históriu. MS 346. 82 ALU SNK Martin. ktorak potom preèislíme históriu? Ktorak obránime ju pred neèistým bendegúzovským duchom? Vyslovili mienky mylné. že z jeho kroniky vzišla poves o bielom koni a datovanie príchodu Maïarov do Panónie k roku 744. Avarov a Maïarov. MS 346. Záborský. MS 346. Historický blud. Rozmluvy. potom sa mýli Priscus a stravu spolu s kašou a medom jedol na Attilovom dvore. 79 ALU SNK Martin. s. 80 ALU SNK Martin. 392. Záborský. Bezmený notár krá¾a Bely. fond J. Záborský.ale nie naša. fond J. MS 346. ktorému vyèítal stotožòovanie Avarov s Hunmi. fond J. kronikárovi Turócimu zase fakt. fond J. MS 346. rukopis s. Tým je pravdivé poznávanie histórie. Maïarskému historikovi Bonfinimu vyèíta neobjektívny prístup ku kronikám77 . Rozmluvy. ktorá sa spovedá pred smrou z hriechov. fond J.83 Pozná iba jediné východisko. 81 ALU SNK Martin. rukopis s. nie „bra ju na hrable“. fond J. MS 346.76 Aj v ïalších satirách poukazuje Záborský na demoralizujúci vplyv takej histórie. ALU SNK Martin. Bonfiniova história. Kniha Džefr. Nevie dobre púša si bielu blchu za golier. fond J. fond J. rukopis s. rukopis s. Kniha Džefr. 76 ALU SNK Martin. že „aj s pamätníkmi zachádzala neverne a vyèítala od nich len to. Záborský. fond J. èo chcela. Kniha Džefr s. že zhrešila. . to ospravedlòuje len politika . 392. fond J. 83 ALU SNK Martin. Záborský. Záborský.74 Ironicky poznamenáva. Záborský. MS 346. Rozmluvy. MS 346. Kniha Džefr. 75 ALU SNK Martin. Bezmený notár krá¾a Bely. 345.òovanie príbehu o pôvode Maïarov s Attilom dobyvate¾om sveta. zamlèovala pravdu a hovorila lži“.

Slovenskí literárni mätežníci. fond J. Záborský. Èo? Palica pre tých. Kniha Džefr. s. ktorí keï gramatiky iných reèí namáhave sa uèia.. rukopis.89 intenzitu jazykových sporov i na ich dôsledky. 90 ALU SNK Martin. 89 ALU SNK Martin. 88 ALU SNK Martin. s. MS 346.90 86 ALU SNK Martin. rukopis. s. Úradník mu súdi právo maïarsky. 87 ALU SNK Martin. Šafárika a Bernoláka. Chybí daèo každej podstatného. So štvrtou už od polstolteia mluvnicou èinia Slováci skúšku a žiadna sa uja nechce.88 existenciu viacerých spisovných jazykov. aby ich uèinili pravdou. Kaprál ho cvièí nemecky. Poukazuje na komplikované utváranie národnej jednoty Slovákov prostredníctvom spisovnej slovenèiny. Slovákovi už štyri reèi slúžia. Kniha Džefr. MS 346. Širák: Èo by ste robili vy. MS 346. s. Koris z mnohých reèí. Otec mu dáva chleba slovensky. Záborský. 388. aby im sama vbehla do hlavy. Kniha Džefr. že ešte nebezpeènejšie ako legendy a mýty je ich popularizovanie. Záborský. s.. v školách na Slovensku sa žiadna spisovná reè neujme – vinou Maïarov. 253. Lož Anonymovi neškodí. fond J. vo svojich literárnych prácach. Èo je stará história Uhorska. 255. MS 346. Odrážajú zložitos jazykovej situácie na Slovensku i Záborského schopnos citlivo vníma vzah medzi jazykom a vyvíjajúcim sa národným hnutím.. Záborský. s. To niè. 365. 49 . rukopis. K problémom súvisiacim s jazykom sa vyslovil v mnohých novinárskych otázkach.87 konfesionálnu rozpoltenos národného hnutia. Na to je akadémia a profesori. Širák: A preèo teda našim sprostáckym literárnym mätežníkom pomocnú ruku podávate? ALU SNK Martin. ani èeská. fond J. 78-79. So záujmom o jazykovú otázku sa u Záborského stretávame po celý èas jeho aktívnej kultúrno-spoloèenskej a literárnej èinnosti. . Záborský. v osobnej korešpondencii a táto téma dominuje tiež v desiatkach jeho satír. Kniha Džefr. ani Bernolákova.86 Maïarská i slovenská historická veda mala v Záborskom neúprosného kritika. Kniha Džefr. Záborský. fond J. ALU SNK Martin. Rozhovor Kollára. fond J. Kniha Džefr. ani Hattalova. rukopis. Slovákom sa kotia spisovné reèi. MS 346. MS 346.romantickej histórie. Nie div. Èo chybí slovenským mluvniciam. ale od slovenskej žiadajú. Rozmluvy. Trnavská Bendegúziada. 388. MS 346. fond J. rukopis s. 330. MS 346. Záborský. fond J. keby dakto ustálenú maïarèinu rušil a nové spisovné reèi zavádzal? Kuèma: Ukameòovali by sme ho. Záborský. rukopis s. fond J. že Anonymus vypravuje historické bájky. 352. . ALU SNK Martin. rukopis. Lekár predpisuje lieky a pop odpúša hriechy latinsky. Èo chybí slovenským mluvniciam. fanatického Slováka. Rovnako odmietal prehnané vlastenectvo karikatúrou Šofrankovho brata. rukopis s. Èo chce viac? ALU SNK Martin. rukopis. MS 346. fond J. Záborský. Rozmluvy.. Proti budúcim recidívam maïarského a slovenského nacionalizmu sa ako historik vyzbrojoval racionalizmom a varoval pred tým. ani Štúrova. Rozmluvy. 254.

s. rukopis. Kuèma: Už to by nemôže.: O nové písemné øeèi na Slovensku. ináè nie sú užitoèné. Keï bol pod tyranstvom latinèiny rovný v porobe Maïarovi. nech mu bude teraz. V každom období zdôrazòuje úlohu jazyka ako prostriedku. 24. Širák: Preèo? Kuèma: Bo žijeme v krajine Maïarov.95 Súèasný trend vývoja národov smeruje od màtvych jazykov vzdelancov k živým národným reèiam.288. 96 ALU SNK Martin. Kniha Džefr.. Slováci majú i nemajú pravdu. je poznanie. è. jako tú staroslovenèinu. že ¾ud slovenský omnoho ¾ahšie porozumie maïarèinu. MS 346. Záborský. s. Následovne vynašiel onen múdry pán dôkaz toho.93 Aj za zmenou jeho postoja k spisovnej slovenèine.Èasto uvažuje o vzahu jazyka a národného hnutia. Záborský. lebo že je ona niè nie je inšie jako zmiešavanie ruštiny a èeštiny. za pomoci ktorého sa utvárala národná jednota a z pozície jednoty národného hnutia aj jazykový problém hodnotí.: J. 93 Záborský. Širák: A to je Világos. J. MS 346. Slováci majú i nemajú pravdu. cenou ktorej vždy býva vlastný život“. èo považuje za snahy „protireèiace duchu doby“ a výsledok školskej výchovy poznaèenej maïarizáciou za „cudziu vzdelanos. pretože za najprirodzenejší prostriedok vzdelávania považuje materinskú reè. keï živým reèiam narástlo sa ich právo. 89. preto odmieta národnostnú politiku Uhorska a nanucovanie cudzích reèí Slovákom. rukopis.Keï sme teda položili výchovu. rovný vo vo¾nosti.92 V pädesiatych rokoch z rovnakých dôvodov obraòoval úradnú staroslovenèinu proti pokusom zavies miesto nej ako úradnú reè maïarèinu. 288. ktorá sa má za úradniu uvies. In: Èernokòažník. Záborský.Szelcsi Kalmán oznamuje. M. Martin : Matica slovenská. že nejednotnos Slovákov v otázke jazyka ohrozuje národnú jednotu slovenského národa a zneužívajú ju odporcovia slovenskej národnej jednoty. Slováci majú i nemajú pravdu. 223. fond J. In: Biografické štúdie VIII. riadi sa i pravopisom vo svojej reèi. dajme i Slovákovi èo požaduje potreba a dopúša možnos.91 Spisovnú slovenèinu v roku 1843 odmietal z pozície obrany jednoty èeskoslovenského kmeòa. že je maïarská reè príbuznejšia slovenskej ako èeskej. s. 1862.. In: Hlasové o potøebe jednoty spisovného jazyka pro Èechy. 95 ALU SNK Martin. To je veru znamenitý vynález. nie sú spojené 91 Kraèunová. 4. keïže o tom Európa v nemom užasnutí svojom jednohlasne vykríkne: „Oszel si Kálmán!“ 94 ALU SNK Martin. s.: Demikát. súdy na základ reèi živej. fond J.. Praha 1846. ktorá je nevyhnutná aj v osvete a národnej kultúre. 96 Odsudzuje germanizaènú i maïarizaènú politiku. Kniha Džefr. správu. J. 50 . Širák: . Záborský a východoslovenské náreèie. 289. s. MS 346. rukopis. 92 Záborský. . Kniha Džefr. s. ku ktorej sa priklonil po roku 1852.94 Spätos jazyka s vývojom moderného národa objasòuje v rozsiahlom satirickom dialógu. 1978.. Nech píše. Moravany a Slováky. fond J.

39. 35-36. pod¾a ktorého sa ujala raz nemèina. že ktorýko¾vek spisový jazyk na Slovensku sa ujíma ažko a za jednu z príèin považoval náreèovú rozdrobenos Slovenska. rukopis. In: Sokol III. ktoré hrozilo zo zneužívania „náreèovosti“ proti jednote národa.102 V èase boja o staroslovenèinu si v plnom dosahu uvedomil závažnos jazykových sporov a tiež nebezpeèenstvo. 51 . žádne pravidlo. a kto ani raz nepríde. Dr. Slováci majú i nemajú pravdu.“99 Záborský èasto poukazoval na to. fond J. MS 346. slivke. s. teda ani 97 ALU SNK Martin. Záborský. rukopis.. 98 ALU SNK Martin. 1864. 101 Dr. Kniha Džefr. In: Sokol III. už sa z toho vysmieva a tamten zas sa vysmeje z oravských zvláštností. už napoly prehral“. Viete èo? Kto najpilnejšie zamešká moje hodiny bude eminent. Lebo ja práve to¾ko viem po slovensky. Násmešné listy. že to pletka? Neberte si to tak ¾ahko. Myslite.. 388. s. 3. hneï na to maïarèina. za prekážku všeobecného rozšírenia jednotnej slovenèiny. Fedor z Kocúrkova. s. že maïarské kruhy podporovali túto rozdrobenos Slovákov. Slováci majú i nemajú pravdu. MS 346. 1863. to musí by všetko dobre. 99 ALU SNK Martin. Literárny život v Šariši. Záborský. 102 ALU SNK Martin. è.so životom a s potrebami národa. 289. rukopis.. To vzájomné pohanenie a vysmiatie sa odtrhuje srdce od srdca a myse¾ od mysle“. è. ale nechtìjí žádne náøeèí slovenské za všeobecné. Fedor z Kocúrkova.97 Postavenie slovenèiny v Uhorsku hodnotí ako „horror vacui“.. Na maïarizaèné praktiky útoèí slovami: „Spravodlivos v cudzej reèi konaná je najväèším tyranstvom na jednej strane a otroctvom na druhej. oba jazyky sú vospolok zápasiace živly a slovenèina vákuum“. Maïaróni priaznivci slovenskej literatúry. Kniha Džefr. Záborský.289. MS 346. Èi vy nie mrzáci? Pri úradoch sa slovenská reè nepotrebuje a èo sprostému ¾udu poviete alebo napíšete. lebo kto sa pravotí v reèi neznámej. tak Nitran zo Šarišana a tento zas z toho. fond J. eminent na druhú.. MS 346. ko¾ko som sa nauèil na ulici a mám vás uèi gramatiku a slovenskej knižky som jakživ nemal v ruke a mám vás uèi literatúru. využívali ju proti zjednocovaniu Slovákov prostredníctvom spisovnej slovenèiny a útoèili proti nej podporovaním používania krajových náreèí v spisovnom úze. fond J. s. Kniha Džefr. 45. In: Sokol III. Obviòuje odporcov spisovnej slovenèiny slovami: „Oni chtìjí slovenèinu. 88 100 Dr. s. žádnou literatúru“. 6. rukopis. dali ste sa zapísa za Slovákov ku mojej galibe. è. pretože pri riešení jazykovej otázky „platí akýsi fyzický zákon.101 Uvedomoval si. fond J. Záborský. s. žádnou gramatiku. s.100 Považoval ju za dedièstvo predchádzajúceho vývoja. 4. 1863. Fedor z Kocúrkova.98 V liste zo Šariša ironizuje školské pomery v monológu uèite¾a: „Chlapci! Strela do vašich materí. lebo „nech príde Oravec do Zvolena a tam poèuje hovori hruške. ktorá sa ažko prekonáva.

Nebojte sa niè. vy krátkozraké nástoje zlovo¾ných Maïarov. pretože jeho jazyk nie je konkrétne východoslovenské náreèie. Nežartujem. Dávno už vàta Slovanom hlavne tá myšlienka.žiadnych Slovákov. že to. Záborský. MS 346. ktorý sa postavil proti zavedeniu slovenèiny do škôl a vyslovil sa v tom zmysle.... Záborský.. fond J.. . Žihadlice. Záborský. Záborský. ALU SNK Martin. ale aj problémom s celoslovenskými dôsledkami. s.. 253.. Teraz práve odstupujú východní odo západných Slovákov a zakladajú svoju osobitnú sotácku literatúru.. 106 ALU SNK Martin. MS 346. èiže písané náreèím pre slovenské deti a odôvodnil tento svoj krok údajnou nezrozumite¾nosou spisovnej slovenèiny pre tunajšie deti. s. tak z Košíc prijde. s. èoho nám potrebno. A to bolo dávno predpovedané predkom. s. Rozmluvy. Zriadenie úèastinnej spoloènosti. že Répazského úsilie „priblíži sa ¾udu a jeho reèi“ je iba manéver. rukopis. MS 346. Slovákom sa kotia spisovné reèi. MS 346. Záborský. ako by sa mohli zjednoti v jednej reèi..106 V roku 1869 vydal farár z Hanisky pri Košiciach J.105 Maïarizaèná politika využívala náreèovojazkyové a literárne tradície východného Slovenska na to.. s. MS 346. fond J. 105 ALU SNK Martin. Ja si vysoko vážim tú „peèlivos“ ostriehomskú o nás!“104 Koncom 60. Záborský. Kniha Džefr. rukopis. postavia nám pomník Maïari. rukopis. aby si medzi Slovákmi žiadne náreèie neosobovalo prednos. Kniha Džefr. Z Hanisky do Pešte 1869. 493. s. prináša v rukopise. fond J. MS 346. októbra 1851. Záborský. ktoré sa stalo v tomto období špecifickým problémom nielen východného Slovenska. fond J.. 121. Kniha Džefr. 103 Z. Záborský si v plnej miere uvedomil. Tam sa musel narodi nᚠMaïar. rukopis. 353. ALU SNK Martin. boèka sa rozsypuje. rukopis. a 70. v ktorom ironizuje zámery prímasa Scitovského. Z Košíc 1869.. Répazský uèebnice v „slovenèine košického biskupstva“. è. fond J. s. 1. „Primas Szcitovský Jánoš musí lepšie vedie nešli my všetci. A hlá! Herceg primᚠtento hovorí Liptákom nedajte sa. rukopis. Z Hanisky do Pešte. Kniha Džefr. 492. Objaveniu všeslovanskej reèi.. keï Pán Boh. Z Pešte do Hanisky. s. ako sa kde hovorí.107 Záborský vystúpil proti týmto maïarizaèným snahám a otvorene poukázal na to. rokov v súvislosti so zostrenou maïarizáciou zaèal ma vzah spisovnej slovenèiny a náreèí vážne dopady.. fond J. 52 . že pri zjednocovaní a formovaní jednotného národa bude silnou prekážkou aj prekonávanie krajového povedomia. aby tunajší ¾ud nezískal prostredníctvom slovenèiny slovenské národné povedomie. In: Slovenské noviny. MS 346. z. . 492. Rozali ste obruè. Kniha Džefr.103 Svedectvo o tom. èo predvídal v minulom období. ako pochopil politické zámery jazykovej otázky.: Žaloby na zemský zákonník.. Slováci sa rúznia a trhajú medzi sebou. 493. 16. rukopis. 34. hlavne na východnom Slovensku. ale aby každý písal tak. 104 ALU SNK Martin. fond J. ALU SNK Martin. Dosaváï márne boli všetky také snahy a h¾a! V Košiciach už leží všeslovanská reè na sklade celkom hotová. 107 ALU SNK Martin. Trenèianèanom nedajte sa Šarišèanom nedajte sa.

s. MS 346. a keï porovnáva ich jazyk so spisovnou slovenèinou konštatuje.. Rozmluvy. tým lepšie. 329. Z Pešti 1868. Tým sú ich práva u konca. fond J. MS 346. ktorý sa dotýkal životných záujmov východoslovenského ¾udu i celého slovenského národa. Ako to stojí s tou novou slovenskou spisbou vo východných Uhrách. èím sprostejšie. fond J. s. Chvála bohu! Teraz už Slovákom zákonne sa bude slobodne hovori slovensky i doma. ale nie uvedomelú a organizovanú národnú pospolitos. rukopis. 494. fond J. Rozmluvy.109 (Cirkev oznaèil za pomocníka maïarizácie. Záborský.“113 Ironizuje vydávanie dvojakých uèebníc pre východných Slovákov. Záborský. s. MS 346. ALU SNK Martin. fond J. Rozmluvy. Žihadlice.111 Vedel. Duchovenstvo katolícke a reè slovenská. 53 . 111 ALU SNK Martin. že nie sú ako tí panslávi. MS 346. Záborský. MS 346. 1873. ktorým ide o likvidáciu národnej jednoty Slovákov.108 Z jazykového separatizmu. že pravým zámerom ich vydávania je úmyselné h¾adanie rozdielu a že Répazského snaha nie je ani prejavom náklonnosti. Východoslovenské náreèie bolo uvede- 108 ALU SNK Martin. s. fond J. 387. ani snahou vyjs v ústrety kultúrnym potrebám východoslovenského ¾udu a logicky svoju úvahu uzaviera konštatovaním. ALU SNK Martin. 113 ALU SNK Martin. A oni v tom h¾adajú zvláštnu zásluhu. i v krème i na ulici. s. s. že keby tak bolo. 114 Anonymne. nazval ich rozkolníkmi. Popis.112 Využitie náreèia pre maïarizaènú politiku odha¾uje slovami: „Kហako ¾ud hovorí. Kniha Džefr. Záborský. Dva listy z Pešte do Košíc. obvinil kòazov košického biskupstva.114 Oznaèuje uèebnice v náreèí za prejav politických snáh. 49. In: Národné noviny IV. Kniha Džefr. rukopis.115 V najvyhrotenejšej forme sa prejavil problém vzahu spisovného jazyka a náreèia na východnom Slovensku po rakúsko-maïarskom vyrovnaní. 118-120. že stoja v reèi níže ¾udu a ïakujú s farizejom Bohu. že ¾ud predstavuje po slovensky hovoriacich ¾udí. s. MS 346. 199. fond J. 112 ALU SNK Martin. Záborský. silné maïarizaèné tendencie i rýchle postupujúci proces odnárodòovania.. Záborský. fond J. pretože si uvedomoval situáciu na východe Slovenska. . 342. Záborský. 4 115 ALU SNK Martin. è. Ako ktorý národ reè svoju považuje. s. MS 346. 332. rukopis.. Spoveï biskupov uhorských. fond J. s. Záborský. MS 346. rukopis. s. rukopis.ale zmiešanina náreèí a pravopisov a za jeho uèebnicami sa skrýva cie¾ „rozdeli nás – Slovákov na sto kusov“. Záborský. 762. 110 ALU SNK Martin. Vyuèovanie maïarèiny. ktorí uvedomelo vyvolávajú odstredivé snahy. rukopis. Kniha Džefr. vydávali by Maïari uèebnice aj pre svoje náreèové oblasti. ktorá by bola schopná ubráni sa tejto skrytej asimilaènej politike. Kniha Džefr. 16. fond J. rukopis. Pochopy Maïarov o národu. ktorí by chceli svet tyranizova mluvnicami.110 ) Bojoval proti nim so zápalom a ve¾kou håbkou presvedèenia. Z Hanisky 1869. rukopis. 109 ALU SNK Martin. Rozmluvy. MS 346. rukopis. kedy už maïarskej vláde niè nestálo v ceste.

. nedorozumení i odsúdenia a nepochopenia. fond J. MS 346. X. Rozmluvy. fond J. jako zo Slavjakoch magyarof.. mal na Slovensku snadnú úlohu. 364. Rozmluvy. fond J. Záborský rozmýš¾al i konal nekonvenène a nedogmaticky a tento postoj je aj zdrojom jeho satiry. Èasto obviòoval literárnu kritiku z „mravnej vraždy. ktorí sa vedia bezvýhradne prikloni k jedinej ideovej orientácii alebo dôsledne vyznáva oficiálnu ideológiu svojej doby. Záborský. Rozmluvy. materiálny zápas. MS 346. ako ode skutoènos v rúcho bájky a žart je hotový“. igen. rukopis. Èitate¾ nech si sám vyma¾uje na table svojho mozku znudeného Slováka a pri òom 54 . 531. iné.. Kniha Džefr. že „u nás všetko možno. duchovne zaostalý ¾ud i tragický pocit osamelosti. ktorá bola tak úplná. že še virovnaju i naj¾epšim kevenczom.. pravopisu maïarskym. Literárny život a vrtkavos v Šariši. In: Sokol. s. è.. skutoène a pravdivo. ALU SNK Martin. rukopis. Násmešné listy. ktori protim primu šeci. ktoré ho poburovali tým. MS 346. èo vyplývalo aj z jeho povahy. Záborský. Recept pre Uhorsko. MS 346. s. pretože nepatril k ¾uïom. fond J. fond J. ALU SNK Martin. MS 346. Záborský. Záborský. u neho ide o prejav tvorivej schopnosti prijíma nové názory a nezmeravie. Rozmluvy. Szloviaci. Èasto stál proti svojim rovesníkom.“121 Jeho sklamanie prehåbilo nevydanie jeho Dejín krá¾ovstva uhorského i neúspech jeho drám. z literatúry a z verejného života. 85.118 ažko sa vyrovnával s literárnymi neúspechmi a na viac ako desaroèie sa odmlèal. rukopis. 1868.119 Vlastné postavenie ako spisovate¾a definoval vecne. „stratil som všetko. Žihadlice. rukopis. s. rukopis. 118 ALU SNK Martin. ktoré „nikdy nenapísal. abi se vzmahala naša ¾iteratura. s. J. fond J. take kusi. MS 346. fond J.né do škôl a napriek protestom národne uvedomelej inteligencie východného Slovenska na èele so Záborským šariština vytláèala spisovnú slovenèinu zo škôl. 120 ALU SNK Martin. s. 262. že bol nevyhranený. Záborského ubíjala existencia na biednej fare v Župèanoch. 121 ALU SNK Martin. .. 122 ALU SNK Martin. Obecné postavenie slovenského spisovate¾stva. priatelia mi prorokujú slávu až po smrti“120 a za svoje „najmúdrejšie dielo“ považoval to. MS 346. fond J. 117 Záborský.: O Satire. Nepotrebuje niè iného. s. s. 249. zakonym ot biskupa potverždzenim. 3. Èeško bi bulo urobicz zaš zos Szloviakoch Sloviakof. 52. menil názory a postoje. V jeho živote bolo ve¾a sklamaní a prehier.116 Viaceré satiry sú Záborského sebareflexiou. 262. nie však preto. èím boli vytvorené možnosti pre úspešné šírenie maïarèiny. rukopis. rukopis. 260. duchovne diferencované prostredie a kontakt so vzdelanými ¾uïmi. Záborský. ani vof našej šarizskej szlavnej sztolyici njebedzeme dlho bez vlasztnych novin a kòich. že kriesenia po nej niet“. s. Záborský. Cítil sa nepochopený ako kòaz122 i ako spisovate¾123 a svoj príklon k satire. Z národnieho výteèníka národný hriešnik.. pretože potreboval iné. Rozmluvy. MS 346. èo je hlúpe“117 a kto chcel „smiešne veci písa. Reagoval na veci okolo seba. Záborský. Najmúdrejšie dielo. 119 ALU SNK Martin. opravdzivi šarišski štil . Záborský. Slovenský spisovate¾ na staros. Obrázok. ktorou sa vyrovnával aj 116 ALU SNK Martin. rukopis s. Posudzovanie. 199.

druhý sa strojí vyreza hriešnikovi nožíkom jazyk.. ktorý metly kupoval po štyroch a predával po dvoch. s.: Trpkosti a pravda . Záborský. kultúrneho a národného vývinu v druhej polovici 19. Bol som zamladi plaèúcim Jeremiášom. These short satirical forms were written in the form of a telegram. s.sám so sebou... Je ve¾kou škodou. J. ktorí ani neplaèú. storoèia. Práca spisovate¾a je ažká ako metlára. druhým smeje a okolo neho Slovákov. smia sa musí.. 124 Mráz. že nemal žiadne ilúzie a práve preto sú jeho postrehy cenné a realistické. Aj keï si všímal viac nedostatky ako pozitíva spoloèenského a národného vývoja. Satirical works of JonᚠZáborský Summary Satirical „stings“ were introduced into Slovak journalism in the second half of the 19th century by J. že tento èlovek. fond J.: Kronika klasikov. Má však moje vtipkovanie príèinu i v okolnostiach. Listy z Kocúrkova. Nech si nikto nemyslí. 123 ALU SNK Martin. vyjadril slovami: „Keï nadšené moje vzdychy potkali sa s úšk¾abkom. 342.“124 Záborského krátka satira dotvára obraz jeho osobnosti a prehlbuje jeho vzah k slovenskému politickému. nadišla ma v najprudšom bôli duchovnom chu ku smiechom a žartom. Musel som sa vysmia sám. Záborský dokázal. ALU SNK 54 H 6. spoloèenskému. Dejú sa na svete veci. ktorý tak svojsky chápal dobové problémy. ako býci. Záborský. ani sa nesmejú.. keï ma vysmiali tí. Jeden mu siaha do kapsy. Satirami potvrdil svoj názor na poslanie slovenského novinárstva v dobe narastajúcej maïarizácie a národného útlaku. aby sa mi blen bol v èase osudov premenil v samý med a cukor. rukopis. dialogue. stal som sa na staré dni smejúcim sa Demokritom. že keï boles dosahuje najvyšší stupeò. 16 .. že dobre poznal problémy Slovenska. Hovorí sa. rev a stony prechádzajú v smiech. 99. za ktorých som plakal. Záborský. bez skres¾ovania a štylizovania robí jeho satiry tým najcennejším. A. s. MS 346. short or commented notice. že sa to stalo z rozkoše.. Rozmluvy. Slávneho slovenského spisovate¾a ako jedným okom plaèe. Iná bola toho príèina. 55 . na ktorých plaka. and they were dvoch mužov. ktorý nemohol by publikovaný a jeho názory preto nemohli ovplyvòova slovenský verejný život. že je „skúškou kriesenia národa màtveho“. je zameraný na h¾adanie pravdy a jeho pravdivý obraz súèasnosti. V mnohom mu dal vývoj v nasledujúcich desaroèiach za pravdu. èo priniesol slovenský humor. nenašiel iné fórum a vhodnejšie miesto pre propagáciu svojich názorov ako rukopis. že im rozumel.

economic and cultural problems. (Historický ústav Slovenskej akadémie vied. Bratislava) Recenzent: 56 . Milan Podrimavský. novembra è. at the criticism of the contemporary Hungarian and Slovak historiography. religion.the author’s reaction to current home and foreign political. The study deals in more detail with his satire directed at the Church. Several of the satires are self-reflection of Záborský. The humour of Záborský differs from the contemporary Slovak humour above all by its offensive and critical approach to negative phenomena of the Slovak national life. Autor: PhDr. Ugro-Finnish press and its influence. 1 081 16 Prešov PhDr. he concentrated mainly on Magyarization and a desperate cultural state of Slovakia. 17. and at the complicated language development in connection with the national movement. but most of them remained unpublished. Mária Kraèunová Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. Concerning the domestic problems. His short satire completes the picture of the author’s character and his journalistic activity and ranks among the most valuable achievements of the Slovak humour in the 19th century. CSc. contemporary philosophy. Some of the satires were published in „Èernokòažník“ and „Sokol“.

1973.1 Jeho otec Matej. 1..1843. Mišíka J. Verejne vystupoval ako príslušník slovenskej národnosti. In: NN 4. IV.12. Peter: Zástoj Štefana Mišíka pri výskume folklóru východného Slovenska. Súèasníci si vážili jeho prácu. zväzok. 1/9214/02. Matka Barbara Vámossy-Nagy (katolíèka). Od neho získal slovenské národné povedomie. 49 AE 2.5. Škultétymu z 7. profánne vedy. Martin : Matica slovenská.1868 pokraèoval v štúdiu v spišskom seminári. najmä od¾ahlá dedinka Ve¾ký Hnilec. Profesori uòho našli èasopis Sokol a len list jedného z redaktorov èasopisu ho zachránil. V rokoch 1862 . polovice 19. s. akou bol Andrej Kme. s. è. kde patril medzi nadaných študentov. In: Nové obzory 17. 6-7. napr. PETRÁŠ. Slovenský biografický slovník. 1990. 2. vplývala na jeho výchovu a konfesionálnu príslušnos. aby študovali slovenskú literatúru a prispievali do slovenských èasopisov. Milan: Kedy sa narodil Štefan Mišík? In: Múzeum 39. zväèša Slovákov. storoèia nesporne patril Štefan Mišík.1844 v dedinke Ondrášová pri Liptovskom Mikuláši. Reè tajomníka Matice slovenskej Štefana Krèméryho. pri odhalení pamätnej tabule Štefana Mišíka. bol hospodárskym správcom na majetku š¾achtickej rodiny Pongrácovcov. Svojou rôznorodou èinnosou sa zaradil k popredným národovcom svojej doby. Trnava : Spolok Sv. 4. Pre národné cítenie mu hrozilo i vylúèenie zo seminára v Spišskom Podhradí. Údaje o dni narodenia Š. rodená Maïarka. že po smrti významnej osobnosti. 1950. 1976. 49. 307-308. Po skonèení ¾udovej školy v rodnej obci odišiel študova na gymnázium do Levoèe (od roku 1856). Košice : Východoslovenské vyd. Štefan: Obrázok zo života. s. 111. s.. Popri teológii študoval aj filozofiu a tzv. Vyzýval ich. s. pôvodom Slovák (evanjelik). Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu (ïalej ARKBÚ) Spišská Kapitula Spišské Podhradie. ŠPIRKO. Heslo Štefan Mišík. LIBA. Tu i napriek silnejúcemu národnostnému útlaku zostal verný slovenskému národnému cíteniu. sign. funkciu predsedu Muzeálnej slovenskej spoloènosti (ïalej MSS) s dôverou zverili práve Š. Jozef: Štefan Mišík Životopis. 1994.2 * 1 Tento príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA è.ŠTEFAN MIŠÍK A JEHO PÔSOBENIE NA VÝCHODNOM SLOVENSKU* NADEŽDA JURÈIŠINOVÁ Medzi najaktívnejšie osobnosti národného života východného Slovenska 2. Mišík sa narodil 19. Mišíkovi. Štefan Mišík. Mišíka sa rozchádzajú. MIŠÍK. 2 57 .1902. Vojtecha. Tento autor sa odvoláva na list Š. Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (ïalej ALU SNK) Martin. In: Národnie noviny (ïalej NN) 55. 197 a i. s. 5. o èom svedèí skutoènos.1924 v Hnilci. storoèia a zaèiatku 20. Niektorí autori uvádzajú 1. Š. Záujem o slovenské veci sa snažil vzbudi i u svojich spolužiakov. è.6.8. ktorú predniesol 15. 1924. è. Jeho hlavným pôsobiskom sa stal Spiš.

: Obrázok zo života . 16-17. Zároveò spoznal i spišské prostredie. Š. Maašovského) a nepravdivých obvineniach ho biskup Jozef Samassa preložil za kaplána do Námestova na Oravu (v roku 1873). Za tento krok a za kázeò o konfesionálnych školách. 3. Spišskí biskupi jeho žiadosti o preloženie ignorovali.8. Halašovi z 27. MIŠÍK.. že nový kaplán je „nebezpeèný èlovek. Mišíka za kòaza.1873) i napriek tomu. sign.synom advokáta ¼.v Ružomberku (v roku 1870).7.. hodili mi rukavicu . mlynári. v ktorom upozornili tamojšieho farára Sztárka. budem h¾adie. biskup Èáska ma poslal sem do Hnilca s tým zjavným úmyslom.4 Zotrval tu dva roky. Z Gniazd totiž odišiel do Ve¾kého Hnilca (na Spiši). 2. Š. Stalo sa to na príkaz biskupa Juraja Császka z 2. že svedomito dodržiaval katolícke zákony. Veriaci fary boli prevažne baníci. V Námestove sa snažil pomôc ¾udu tým.Dòa 26. Umožnil mu bližšie spozna mentalitu spišských Nemcov a ich vzah k Slovákom.“6 Navyše si zobral na faru i svojich rodièov.. že založil knižnicu.. s.: Obrázok zo života. ho opä preložili za kaplána na Spiš do Gniazd (5. furmani. ktoré sa stalo jeho dlhoroèným pôsobiskom.10. Protocollum status personalis sacerdotum. Ab anno 1868. s. ALU SNK Martin.3 Na prvé pôsobisko. Svojou prácou si získal uznanie vedúcich predstavite¾ov mesta. ho sprevádzal list jeho predstavených. kde sa stal samostatným správcom fary.1868 vysvätil Ladislav Zábojský Š. o ktorých sa musel stara. Potom dostal miesto kaplána v najpoèetnejšej farnosti spišského biskupstva . List Š. Mišíka A. náhradu za zrušenú Maticu slovenskú.1892. Mišík to pokladal za nezaslúženú degradáciu. Z Hnilca sa snažil všemožne dosta. argumentoval i nedostatkom financií. ktorým sa stala Nemecká ¼upèa.. Š. 37 H 16. Poèas celého pôsobenia vo Ve¾kom Hnilci trpel hmotným nedostatkom. aby som tu zhnil duševne i hmotne. Mišík vyjadril sklamanie v liste poprednému slovenskému národovcovi v Martine Andrejovi Halašovi: „.dobre zdvihnem ju. robotníci na píle a i. 58 .10. s. abych tomu milému národu predsa nebol ztratený. ale po nepríjemnostiach (s jedným zo študentov . Nemohla poskytnú svojmu duchovnému dôstojný dôchodok. lebo sa zaoberá národnými záležitosami“. ktorú miestne politické kruhy považovali za „založenie akejsi Matice“.. a nachádzajúc sa na novej stanici svojej pokojnejší a príjemnejší život.1874. Svoje rozladenie opísal takto: „Som teda na stratenej „varte“ Slovenského národa. pre nevhodnú cirkevné kruhy. Š.. Farnos bola jednou z „najmizernejších“ v celom biskupstve..“5 Poldruharoèný pobyt v Gniazdach mu osožil. MIŠÍK. poskytovali mu však dvakrát roène (v januári a júli) po 3 4 5 6 ARKBÚ Spišská Kapitula Spišské Podhradie. zlovestný paholok maïarskej vlády.

Halašovi z 27. 127. s. fond Spišské biskupstvo. J. List Š. 4107/ 1905. 1995. List Š.9 I napriek tomu. sign. 2393/1901. 79/1905. Š. Š.7 V roku 1905 sa biskupský úrad rozhodol od roku 1906 zastavi vyplácanie peòazí farnostiam. V liste pápežovi sa sažoval na neprajnos spišských biskupov. a i. è. 59 .národovcov.“12 Celú udalos i svoje konanie oznámil tiež biskupovi J.prerušil sviatos a opustil kostol. Požiadal ho preto o prešetrenie jeho prípadu. smiali sa.10.. sign. Zost. ktorí sa dostavili k biskupovi so sažnosou na Š. Životopis . ktorým nebude od 1. zvlášte do takej.10. aby „som Vašou Svätosou zo sväzku spišskej dioecese vyslobodený bol a do inej dioecese v Uhorsku preložený. Dôvody popísal A. Po tomto incidente zmenili farníci v Hnilci správanie a pozorne poèúvali jeho kázne. ale po hrozbe spišského biskupa Juraja Császku. Mišíka A. Protocollum exibitorum anni 1905. OTÈENÁŠ. Š.12. Halašovi: „¼ud hnilèiarsky nerád poèúva slovo Božie. 9 ALU SNK Martin. è.1905.1906 poskytnutá finanèná výpomoc. è. bol poslaný a kanonicky investovaný do primeranejšej fary. Veriaci neprejavovali ani úctu a rešpekt. èi kópiu tohto listu alebo list podobného znenia odoslal pápežovi. A tak deputáciu farníkov. Dòa 16. Mišík sa s tým nezmieril a rozhodol sa požiada o pomoc Svätého otca. s.1.8 Nespokojný Š. keï bol zvolený za kapitulného vikára. šepkali a chodili búchajúc po kostole. sa svojho plánu vzdal.našiel „¾ud tunajší už zanedbaný. surový“.1919. fond Spišské biskupstvo.1892.10 Vo Ve¾kom Hnilci pôsobil až do apríla 1919. Halašovi z 27. Protocollum exibitorum anni 1919. nepodarilo sa mu to.11 v ktorom bol do svojej smrti 27. Mišík mal 7 ARKBÚ Spišská Kapitula. Prešov. ALU SNK Martin. A 1041. Bratislava. Mišíka. è. 37 H 16. Michal: Štefan Mišík a Spiš. è. kde reè uhorských Slovákov má prevahu“. Császkovi..ako sám uviedol . Pokia¾ by sa to nepreukázalo (o èom bol presvedèený). 11 ARKBÚ Spišská Kapitula. Mišík sa od zaèiatku zaradil medzi aktívnych slovenských kòazov . 16-19. že sa všemožne snažil dosta z Ve¾kého Hnilca. Kòazi boli v úzkom kontakte s ¾udom a vplývali naò. Mišík pápežovi. èo bolo ve¾mi dôležité najmä z h¾adiska postavenia kòazov vo vtedajšom spoloèenskom živote na dedine. 567/ 1919. Mišíka A.1919 zložil predpísanú prísahu a prevzal úrad v Spišskej Kapitule. Nemáme informácie. sign. 8 ARKBÚ Spišská Kapitula. 12 ALU SNK Martin.: Štefan Mišík.1892. 75/ 1901.. Bola medzi nimi aj fara v „Nagyhnilec“. ktorí na jeho prosby o preloženie na inú faru nereagovali. Istú dobu pomýš¾al i na odchod do Ruska. 37 H16. èi sa dopustil kanonických chýb. že ho suspenduje. Protocollum exibitorum anni 1905. 10 ŠPIRKO. Zoznam farností Spišského biskupstva z 5. In: Spiš v kontinuite èasu. lebo mnohí držali sa pod kázòou ve¾mi neslušne. fond Spišské biskupstvo. èo ho raz viedlo k ráznemu kroku . Zaèiatky jeho pôsobenia vo Ve¾kom Hnilci sa spájali s ve¾kými ažkosami.200 K. ako sa majú chova v kostole. prijal biskup „neláskavo“ a pripomenul im.7. tak požadoval.4. Wien : Universum. Švorc. P. pretože . Protocollum exibitorum anni 1901.

Turèiansky Sv.16 Národný hlásnik mal jeho zásluhou v dedine (v roku 1892) takisto 5 riadnych predplatite¾ov. ALU SNK Martin.10. Mišíka A. Žiaci školy (v roku 1892 ich bolo vyše 70) sa po slovensky uèili èíta a písa. národopisnými otázkami. 16 Jeho roèný príjem bol 626 zl. V tejto práci sa venoval nielen cirkevným dejinám. Mišíka A. Š. Požiadal preto slovenských predstavite¾ov v Martine.10.: Kostol a fara v Hnilci. Farníci si ho ob¾úbili a vážili najmä pre jeho prístup. vystrája krvavé bitky. Obec Ve¾ký Hnilec pozdvihol na vyššiu úroveò predovšetkým v kultúrnej a školskej oblasti.15 Zhromažïoval ju vo farskej knižnici a aj do nej prispieval èlánkami. zreštauroval faru i školu. 37 H 16. 14 MIŠÍK. zaobstaral nový oltár.1892. Mišík založil pre svojich farníkov spolok abstinentov. s. slovensky a nemecky. 37 H 16. Zakladal si na tom. náboženstvo a iné predmety.dar skvelého kazate¾a. Š. Š. 1895. Vojtecha.1907. Zmienil sa o tom vo svojej monografii venovanej fare vo Ve¾kom Hnilci: „Uznávam.1892. Mišíka A. Kým v roku 1874 bolo v knižnici len 80 zväzkov. ale opísal historický vývoj a vtedajší stav obce.. predovšetkým Národnie noviny. na pôde ktorého aktívne pôsobil. 15 ALU SNK Martin. Obohatil fond farskej knižnice v Hnilci.14 Veriacich organizoval v Spolku sv. List Š. Keïže starý drevený im už nemohol slúži. Halašovi z 27. z nich 200 zl. húževnatos a starostlivos. Podobne fungovala i škola vo Ve¾kom Hnilci. èo sa deje v Uhorsku i mimo neho. organy. ktorý zahròoval najmä knihy náboženského charakteru. sign. otvorenos. príèinami emigrácie. Dokázal pre òu nadchnú tamojšie obyvate¾stvo. èo sa bytostne týkalo života Slovákov v Uhorsku. ktoré sa o òu staralo. 13. aby jeho kázne viedli k mravnému povzneseniu a vzbudili národné cítenie ¾udí. zaoberal sa životom a zamestnaním obyvate¾stva. Pod vplyvom Š. od biskupa. kde istý èas i sám vyuèoval (v roku 1892 ju navštevovalo vyše 60 detí). pretože trpeli ažkým alkoholizmom. aby mu na Spiš pravidelne odosielali slovenskú tlaè. Halašovi z 9. List Š. písané po latinsky. List Š. Zvl᚝ ho zaujímalo všetko. Zo svojho skromného platu vynakladal roène 28 zl.11. Martin : Kníhtlaèiarensky úèastinársky spolok. Mišíka sa v roku 1891 prihlásilo 12 farníkov za èlenov spolku a každoroène predal svojim farníkom popri iných náboženských knihách a uèebniciach asi 25 kalendárov tohto spolku. opíja sa v krè- 13 Bližšie: ALU SNK Martin. v roku 1895 vzrástol ich poèet jeho prièinením na 175 zväzkov a rovnaký poèet zošitov.13 Medzi ¾udom šíril katolícku literatúru. postavil s pomocou ministerstva financií a mesta Spišskej Novej Vsi kostol v novogotickom slohu. sign. V Gemerskom Hnilci zriadil rímsko-katolícku ¾udovú školu. 37 H 16. Mišík sa zaujímal o aktuálne otázky doby a chcel by dostatoène informovaný o tom. že ¾ud tunajší navyknutý je špatne zloreèi.1909 a 18. 60 . Halašovi z 27. Postaral sa aj o ich kostol.1. sign. na predplatné za slovenské èasopisy.

Zemplínska a Abovsko-Turnianska si udržali v predvojnovom období prvenstvo medzi ostatným župami v masovom vysahovalectve. In: Historický èasopis 23. 1975. List Š. s. S rozhorèením sa o tom zmienil A. è.“22 Š.parádoši nerobia si z toho niè. Maïarské vládnuce kruhy vnímali východné Slovensko ako oblas nepostihnutú „panslavistickým“ hnutím. aspoò ma neúmorí hlad na mojej otcovskej zemi. Jeho kritika padala aj na cirkev.1914. Mišíka Ve¾ký Hnilec. Èinite¾om. s. Mišíka A. List Š. niet zrna!. 37 H 16. V nede¾u po poludní pije sa da capo.10. Š. Predali sme na kontribúciu dva volky. List Š. Jestli aj zomriem v cudzine hladom. 37 H 16. Niet hnoja.“20 Vysahovalectvo do zámoria postihlo i pôsobisko Š. Darmo takému kòaz káže o striezlivosti. 377-415. Mišík maïarskú vládu a jej politiku. Bolo akoby územím nikoho. pán môj.19 Príèin bolo viac.. ktorý vo ve¾kej miere ovplyvòoval stav obyvate¾stva na východnom Slovensku.1892. Považovali ju za zvl᚝ vhodnú na úplnú izoláciu od ostatného Slovenska a pre rýchle šírenie maïarizácie.“21 Za hromadnú vlnu vysahovalectva.. ktorá chcela nielen odnárodni Slovákov. že „taký haviar ryje za týždeò ako krt v zemi. keï sa tisíce chudobného ¾udu sahujú do Ameriky. 4. Východné Slovensko bolo na reprezentantov slovenskej inteligencie najchudobnejšie.“17 Jednou z príèin alkoholizmu bolo pod¾a neho to. Halašovi z 27.. Halašovi: „A dnes naši biskupi . s. 16. nemožno ïalej ži u nás. rýle. Mišíka A. sign. sign. predovšetkým však hospodárska situácia. è. Cez neho sa tento región intenzívnejšie zaèleòoval do národného celku. 19 Bližšie: TAJTÁK. Jako ïalej ži.: Kostol a fara v Hnilci.1892. Ladislav: Slovenské vysahovalectvo a migrácia v rokoch 1900 . vady a ruvaèky“. 61 ..me.. po celej dedine ozývajú sa hulákania opilcov.18 Pritom poznamenal. Mišíka A. že „administratívne vrchnosti“ sa takmer nestarajú o poriadok v obci a len zriedka podporujú kòaza.5. 22 ALU SNK Martin. 1880. prijde „pod zeleným“ do kostola a drieme. 21 ALU SNK Martin. Len výnimoène tu pôsobili výrazné osobnosti národného života. ktorú sledoval s ve¾kým znepokojením.1906. In: NN 11. Mišík bol spojivom medzi Spišom a centrom slovenského politického a kultúrneho života. V liste z roku 1892 sa o tom zmienil: „Znaèná èiastka farníkov mojich vysahovala sa do Ameriky.. ale udrža ich aj v hospodárskej a sociálnej porobe. Ich zámeru mali poslúži i maïarizaèné spolky. Šarišská. èím obrába i tak neúrodnú zem. voz. 47. Halašovi z 5. sign. Nech takéto poriadky v cirkvi všetci èerti berú. motyky a vôbec všetko hospodárske náradie. 20 Chýrnik. 17 MIŠÍK. úžerník mi zobral pluh. Halašovi z 27. v sobotu príde domov a h¾adá potechu v pálenke. stálo na periférii slovenského národného života. Práve štyri tunajšie župy Spišská. 37 H 16. V jednom z množstva èlánkov venovaných tomuto javu Národnie noviny písali: „Ideme do Ameriky. vinil Š. politický život výraznejšie nepulzoval.10. 3. bolo vysahovalectvo. 18 ALU SNK Martin.

M. no nie k takej. s. Hlavný význam pôsobenia videla v tom.27 Napriek tomu sa Š. Mišík so znepokojením sledoval slabý záujem svojich veriacich a vôbec obyvate¾ov východného Slovenska o národný život. Bratislava : SAV. 27 ALU SNK Martin. 24 ALU SNK Martin. sign.24 Národnotvorný a národnopolitický vývin východného Slovenska pribrzdila v èase pôsobenia Š.1891 A.1892. 249-250. Mišíka A. ï. aj tak i tu otupil maïarizaèný tlak národné povedomie ¾udu a takmer úplne znemožnil akéko¾vek kultúrne a politické organizovanie. P. H 16. To isté platilo pod¾a neho aj o uèite¾och. Mišíka A. 2002. 26 ALU SNK Martin. Prešov. keï sú v oh¾ade mravno-náboženskom nie ¾ahko prístupní dobrým radám duchovného pastiera. aby sa Spiš stal prekážkou vytvorenia spojenia medzi „panslavistickým“ západom a „vlasteneckým“ východom. 37. Mišíka A. 62 . ani v Šariši. Halaša.1892. L. závislé od šovinistických svetských a duchovných patrónov. Andrassy pred Š. s. In: Ve¾ká politika a malé regióny 1918 .1939.10. Danilák. že kòazstvo je buï maïarónske alebo zbabelé. kde by mali veru. Halašovi z 27. Mišíkom. neodvislých a spo¾ahlivých v oh¾ade národnom . o èo ho požiadal v liste z 20. V odpovedi zdôrazòoval. List Š. 37 H 16.23 Obavy zo šírenia „politického panslavizmu“ vyslovil i gróf G. In: Príspevky k dejinám východného Slovenska. že organizaèná akcia je možná len tam. ¼ubovni at.: Dvortsákovo separatistické hnutie a maïarská iredenta.Na Spiši maïarizaènú èinnos uskutoèòovala odboèka FEMKE. Graz : Universum. ve¾mi dobrú existenciu“.aspoò nako¾ko mi známo . tam majú by i agenti a takých agentov. Skutoènos bola však iná. 37 H 16. ktorého prijal na svojom panstve na súkromnej návšteve.“ Zároveò poznamenal. V rozvinutí väèšej iniciatívy mu bránili obavy o vlastnú existenciu svoju a existenciu svojich rodièov. V jednom z listov odoslaných do Martina sa na farníkov posažoval: „ažko je tu zapoèa nejakú akciu oh¾adom národného upovedomenia. 1964..8. List Š. Halašovi z 24.10. Halašovi z 27. sign. Do Martina napísal: „Hotový som k akejko¾vek èinnosti v záujme mileného národa slovenského. p. v Novej Vsi. 218. kde je dos inteligentných a vplyvných ¾udí. Š. 25 Bližšie: TAJTÁK. keby aspoò v mesteèkách bolo nieko¾ko nezávislých slovenských mužov. List Š. pretože „naši mladí lekári a pravotári osadia sa radšej v maïarských krajoch než tu uprostred svojho ¾udu.: Východné Slovensko ako malý región v malej politike. ako n.10. Vlachoch. ktorá by terajšie ve¾mi smutné položenie moje neznesi- 23 TAJTÁK. „Kde má by akcia. sign. Mišík snažil v rámci svojich možností zapoji sa do národnoemancipaèného hnutia.1911. Levoèi.niet ani vo Spiši. Mišíka asimilaèná a dezintegraèná politika budapeštianskych vlád.25 Aj keï vidiek nepod¾ahol tak rýchlo maïarizácii ako mestá. Zost. Švorc. L.. Situácia by bola priaznivejšia. Heppner H. ani v Zemplíne.“26 Plne si uvedomoval nedostatoèné podmienky pre rozvinutie organizaènej práce v prospech Slovenskej národnej strany (ïalej SNS).

sign.10.. 1. ak by sa to týkalo i jeho staruèkých rodièov. Poznamenal síce.1892. ktorý bol uverejnený v Národných novinách v roku 1873 poznamenal: „Èo prospejú nám tie najvýteènejšie spisy a èasopisy. In: NN 18.. storoèia sa èastejšie ozývali kritické hlasy. 98. Dovolával sa pomoci z Martina. Príkladov „tichej reakcie v smýš¾aní tunajšieho slovenského ¾udu“ bolo v minulosti i v prítomnosti viac. než dosia¾. Mišíka A. 32 M.te¾ným urobila. ale ich vplyv mal pod¾a jeho mienky viac miestny než všeobecne národný význam. pre ktorých spisované a vydávané bývajú? Pre tých.10. 8. s. Naopak. Maïarizaèné a odnárodòovacie tendencie v politike vládnucich tried tu hlboko zasiahli celú štruktúru národného života a oslabili možnosti národne uvedomelých síl èeli asimilaènému tlaku. Uviedli. Ladislav: Národnodemokratická revolúcia na východnom Slovensku v roku 1918.1873. Mišík v tlaèi. Na jeho izolovanos upozornili Národnie noviny v èlánku Šarišanom a Spišiakom. Verejne sa však prostredníctvom Národných novín zastal spišských Slovákov. Mišík sa zaradil k mimomartinským príslušníkom SNS. aby ho navštívili najmä v letnom období a podnikali turistické výlety s cie¾om spozna miestne pomery. ale to ešte neznamenalo. ktorí z nich èerpa majú národnie povedomie. aby sa viac venovalo aj východnému Slovensku. Podporil mienku popredných slovenských národných èinite¾ov o význame rozširovania novín a èasopisov medzi slovenským ¾udom. 63 . ktorí apelovali na vedenie strany. 31 Š. že by tunajší ¾ud nebol prístupný slovenskej myšlienke a zabúdal na svoje práva. . Bratislava : SPN. sign. že v mojich okolnostiach možno v národnom smere lepšie uèinkova.k: Rozširovanie èasopisov.“30 Zároveò im odporúèal. bol odhodlaný položi všetko na oltár národa. ráète ma o tom láskave pouèi alebo vysla sem jednoho zo Svojich dôverníkov. 1972. 1887. vzdelanos a osvetu?“32 28 ALU SNK Martin. ktoré mali síce dobrý vplyv na prebudenie národného povedomia a udržanie národného ducha. List Š. è. jestli ony nedostávajú sa do rúk tých. no nie vtedy. 29 TAJTÁK.28 Koncom 19. List Š. 6. Tým by získala národná vec viac než divadelnými predstaveniami v nieko¾kých slovenských mesteèkách.1892.29 Š. ktoré vyzývali martinské centrum SNS. V èlánku Rozširovanie èasopisov. 30 ALU SNK Martin.“ Keby išlo len o neho. aby sa o situácii mojej a o pomeroch na Spiši vôbec infacie loci presvedèil.2. že „nebada u nás nejakých zvláštnych výjavov národnej èinnosti“. Halašovi z 27. o èom svedèí i jeho list z roku 1892: „Jestli myslíte. Halašovi z 27. In: NN. že spišským a šarišským zemanom a úradníkom sa podarilo vysokým plotom ohradi stolice Spiš a Šariš. aby prejavilo záujem o zvýšený vplyv národného hnutia na východnom Slovensku. Mišíka A. na mnohých miestach sa vzbúril proti násilnému uvádzaniu maïarèiny do ¾udových škôl.: Listy zo Spiša I. M. s. 1. s.31 Dôležitý prostriedok kontaktov s ostatnými èasami Slovenska videl Š. 37 H 16. 37 H 16.

è. ktorú považoval za hlavnú hybnú silu národného života a jednu z popredných podmienok jeho úspešného vývoja. „kde knižky mravno-náboženského obsahu majú znaèný odbyt“.Torne a Zemplíne“ mal svoj zábavno-pouèný èasopis. ï. 1. životopisné èrty najslávnejších mužov a žien. aby „opustený ¾ud nᚠslovenský vo Spiši. MIŠÍK.34 Poukázal na to. v Košiciach asi taká firma ako je v Trnave. krátke dejepisné èrty. pretože pod¾a Š. ma dobroprajných dopisovate¾ov voèi národu. 1.36 Na adresu slovenských spisovate¾ov po33 34 35 36 ALU SNK Martin. 1891. vlastizradné. panslavistické at. ktorý by miestnym pomerom dobre slúžil. 1891. M. mravné. Abauj .: Listy zo Spiša II. miest a zámkov. pouèné. škôldozorcovia a maïarónski kòazi. a rozširovanie takých prekážajú všemožne stolièní bašovia. že aj o noviny. In: NN 12. è. ¼ud málo èítal historické spisy. èo je dobré. ¾ahko zrozumite¾né a lacné.33 V jednom z Listov zo Spiša z roku 1891 sa verejne vyslovil za to. s. „Poznám obce na Spiši“. akými boli Národný hlásnik a Obzor. Štefan: Listy zo Spiša II.1892. dejiny nových krajín. Mal by by prístupný. Halašovi z 27. Slováci ani jeden. 37 H 16. Nezabúdal ani na ženy. M. že miestny ¾ud chce èíta i rád èíta. napísal do Národných novín. 64 .Uvedomoval si dôležitos a dosah slovenskej tlaèe na obyvate¾ov východného Slovenska. len ich bolo málo. ale o dobre redigovaný populárny èasopis. 1881. V celom Spiši nepoznám èloveka. s. Šariši. Predovšetkým bol potrebný aspoò jeden taký titul. Martine vydávané považujú sa za nebezpeèné. že „spisy v T. ktorá mohla poslúži pri rôznych nemociach ako prvá pomoc. 80. èlánky o nových vynálezoch v hospodárstve i v remeselníctve ich vedeli zauja. ktorý by si všímal pomery vo východoslovenských stoliciach. ktorý mal by dos odvahy také spisy predáva abo odporúèa“. s. krajov. Z vlastných skúsenosti vedel. ale najmä o kalendáre. 80. Pod¾a neho mohla by napr. Naopak. Mišíka ho takéto èítanie nudilo. : Listy zo Spiša II. In: NN 22. Navrhoval vydáva pre ne lacný periodický beletristicko-pouèný èasopis ako dobrý prostriedok šírenia vzdelanosti a udržiavania i prebúdzania národného povedomia žien a ktorý by aspoò èiastoène nahradil vyššie dievèenské ústavy. 35 Dodal. 1. Sv. sign. Š. 41. cestopisy. Pri viacerých príležitostiach upozornil aj na záujem obyvate¾ov o ¾udovú spisbu. že maïarskí a nemeckí obyvatelia tu mali viaceré lokálne èasopisy. è. ovocinárstve a dobrá lekárska príruèka. zábavné. je záujem ¾udí. ve¾mi lacný. Zároveò dôrazne upozornil. ktorým by „svoj um osvecoval a srdce ¾achtil“ a ktorý bol ve¾mi potrebný. Potrebný pre ¾ud bol tiež pod¾a neho praktický radca o chove dobytka. nachádza sa v rukách spo¾ahlivých ¾udí. List Š. Pomocou takéhoto tlaèového titulu v materinskom jazyku sa mali rozvíja bohaté vlohy tu žijúceho slovenského obyvate¾stva.10. vèelárstve. vlastencov a pritom sa nemieša do politiky. Mišíka A. Š. ktorá by vydávala lacný obrázkový ¾udový èasopis. Upozornil na to. že by nešlo o politický èasopis. In: NN 22.

Od roku 1870 písal aj do èasopisu Vojtech. 38 PETRUS. 257. keï štát 37 Š. H. 39 Sborník MSS zaèal vychádza v roku 1896 a Èasopis MSS od roku 1898. Vajanského. Reagoval v nich na problémy slovenského národného hnutia.37 Š. tak ho majú aj jednotlivé národy. s. H. Mišík patril k tým. Zaujímal stanoviská k dôležitým a aktuálnym otázkam.znamenal. Redigoval niektoré konfesionálne èasopis. „keï budú študova život ¾udu a voli látku pre svoje povesti z ¾udového bytu“.39 Zaoberal sa v nich najmä politickými. èasopisy a knihy. 40 M . Misia právneho štátu záleží v tom. èi skutoène osvieži noviny.. že štát je síce spoloènosou národov. 80. odnárodnenie. V. nie však právo štátotvorných národov. Bratislava : SAV. zvlášte teraz. bo toto jestvuje aj vtedy. ktorí prejavili intenzívnejší záujem o národný život a agitaènou èinnosou prostredníctvom tlaèe kritizovali vládnu cirkevnú a národnostnú politiku z konfesionálnych pozícií. H. keï ako pozorujeme. aby jestvujúce práva chránil a nie ignoroval alebo urážal. Stali sa prameòom poznania jeho názorov. Literárnych listov. Mišíka za „statoènú slovenskú dušu“. List S. Sasinkovi z 16. s. Politické rúcho štátu môže sa meni d¾a okolností. do Èasopisu MSS a Sborníka MSS.. postojov a informácií o živote slovenského ¾udu najmä na Spiši. že preukážu národu neocenite¾nú službu. nachodia sa ešte vždy ¾udia. ale aj pre pospolitý ¾ud. ktorí vytkli si za cie¾. Š. Zaradil sa k tým predstavite¾om slovenského katolíckeho duchovenstva. II.. ktorí sa na to podujali a rozširoval medzi farníkmi slovenské noviny. 1.. Prostredníctvom nich umožnil spozna svoje názory ako èloveka. Na odporúèanie Františka Víazoslava Sasinka ho Svetozár Hurban Vajanský prijal za spolupracovníka Národných novín. keïže pod¾a neho „dlho dedináril“. è. zv. ale tak ako jednotlivec má právo na život. M: Listy zo Spiša II. i keï zároveò vyslovil pochybnosti.“40 V 80. v ktorej sa národný život slabo rozvíjal. Reagoval i myšlienkou. 1891. navyše z èasti Slovenska. prispieval do tlaèového orgánu Spolku sv. V Národných novinách uverejòoval na pokraèovanie Listy zo Spiša. Zároveò prispel aj k ich rozvoju. Napísal: „Štát je len historický produkt a jeho práva nesmejú spoèíva vo svevoli. S. tedy umorenie nás v národòom oh¾ade.12.1906. storoèia sa maïarizácia slovenského národa stupòovala. k: Rozširovanie èasopisov . 1. 65 . s. Pavol: Korešpondencia S. Mišíka. Vajanského F. hospodárskymi a sociálnymi stránkami vtedajšieho života Slovákov. 1972.. Svoje úvahy uverejnil v Národných novinách. keï nebudú písa výluène pre inteligenciu.. rokoch 19. In: NN 22. Vzh¾adom na stupòujúcu sa maïarizáciu slovenského národa považoval práve túto stránku za dôležitú: „Do sàdc ¾udu uklada musíme poklady nášho ducha. èo neuniklo ani pozornosti. Vojtecha Katolíckych novín. ktorý stál mimo centra národného života. Zmienil sa o popieraní existencie slovenského národa.38 Èlánkami prispieval i do Slovenských poh¾adov. Vajanský považoval Š. z ktorých dejiny vytvorili organický celok.

1881. . že takéto právo sa v konkrétnych pomeroch nemohlo presadi. „Miešané spoloènosti s konversaènou reèou slovenskou. menej vzdelanú. 1881. 1. s.. vyháòa ich jazyk zo škôl.“43 Š. úradov a spoloèenského života a natíska mu „cudziu. že by sme v jejich nezmenite¾nos verili a nad budúcnosou zúfali.. ba èasto ani najvtipnejší z nich nevedia rozozna historické právo od historickej krivdy. . s.š . šliapané a upierané. In. jeho protest smeroval proti politike uhorských vládnucich kruhov. vo ve¾kom svete pražiadneho významu nemajúcu. Mišík najviac odsudzoval tých Slovákov. è. nie historické právo.že spomenuté pomery dlhého trvania nemajú a že teraz zaznané dobré právo naše o krátky èas uznané bude. kto má rozum a srdce na mieste. 1. že Slováci sú si s Maïarmi rovní..: Naše dobré právo I. 118.. 1.“42 Š. lebo ¾udové masy ešte neprecitli k národnému povedomiu. In: NN 12. In: NN 13. ale právo prírody je jasné každému. s..z nejakých vnútorných alebo vonkajších príèin jestvova prestane. Cítili sme sa v nich ako synovia jednej spoloènej matky.. a preto považoval za hriech „degradova takýto ¾ud na stupeò bezprácnych otrokov“. è. 1. Š.š -: Naše dobré právo II. Mišík neútoèil na maïarský národ. 1.š . Ono môže by naèas urážané. .“45 Postavil sa teda za prirodzenoprávny princíp. a síce jednoducho preto. maïarskou a nemeckou boly odjakživa vo zvyku v našich hornouhorských stoliciach a cítili sa v nich každý dobre. 140. radi si nôtili krásne piesne slovenské. ktorí v záujme vlastných cie¾ov 41 42 43 44 45 . s. ponevaè národy aj po zrušení štátneho zväzku žijú. ktorým išlo o likvidáciu všetkých nemaïarských národov v Uhorsku.a ¾ud nᚠto inštinktívne cíti . s. avšak nie znièené a v príhodný èas zaligoce sa pred svetom. V Národných novinách napísal: „Historické právo dá sa naahova a prekrúca všakovak pod¾a rôznych náh¾adov štátnikov. nie my pevne veríme . è. Mišík nebol zásadne proti jednotnému uhorskému štátu.: NN 12. ktoré ale nie sú naskrze takej húževnatej povahy. „Pripisujeme to len terajším politickým pomerom. .š -. lebo hlavným a prirodzeným základom pre národné sebaurèenie je národné bytie.. Naše dobré právo I. . Naši zemani šarišskí a iní popri svojom ináè ultramaïarskom zmýš¾aní radi sa bavia po slovensky.: Naše dobré právo II. ale upozoròoval na to. v duchu ktorej boli koncipované štátoprávne dokumenty habsburskej monarchie.44 Kriticky sa vyslovil k historicko-právnej doktríne. 141.š -: Listy zo Spiša III. Mišík spomínal na Bachovu éru ako „zlatú èasodobu“ v porovnaní s politikou Kolomana Tiszu. hriech je ubíja abo zkracova mu jeho dobré právo k životu seba dôstojnému“. vlasti našej uhorskej a nenapadlo nikomu kôli maïarskej reèi ostatné vyobcúva a posiela po žobraní.. . 1882.“41 Dokazoval právnu existenciu Slovákov. Pre neho bolo zrejmé. 66 . Š.

In: NN 22.7. 41. ona nás bude ochotne poslúcha a nepôjde za prevrátenou módou zvetrelých svetárov. a predsa ich zanietenos pre slovenskú vec existovala a naplno sa prebudila.47 Apeloval najmä na výchovu mládeže v národnom duchu a jej podporu pri štúdiu. Najmä v èase vlády ministerského predsedu K. Š. 1881. že sú skoro všetci presvedèení o absolútnej nemožnosti skorého pomaïarèenia Slovákov a že ešte ve¾a vody preteèie.1907. z ktorých v posvätnom tichu domáceho krbu apoštolova budú. nenávisti voèi Maïarom. aby márnej ctižiadosti svojej zadosuèinili abo iné sebecké úèele dosiahli. pracovitý a vysoko- 46 47 48 49 . ale poznajúc dobre ¾ud nᚠèo pouèlivý. s. List Š. MIŠÍK. Štefan: Akej viery sú Slováci. 7.“46 Maïarizácia najažšie dopadla na slovenské školstvo. Halašovi a požiadal ho. aby do knižnice Národného domu uložil „védirat“. è. Snažil sa povzbudi slovenský národ.. Mládež naša má ešte cit pre dobré a pekné. è. 1. Mišík to nevnímal s beznádejou. Halašovi z 7. Š. Došlo k zavádzaniu maïarèiny do škôl. pretože neboli pôvodom Maïari. Obával sa skôr zaostávania žiakov vo vedomostnej oblasti kvôli jazykovej bariére. èo si vyžadovalo zabezpeèi slovenské knihy rodièom „obsahu mravno-zábavného a pouèného. 1. aby „budúci kultúrni historikovia vedeli. zabudli materinský jazyk. Nerobili to pod¾a Š. ba èasto ani menom. èo nenechalo Š.pod¾ahli maïarizaènému tlaku. aby si trúfali „prerobi kompaktné massy slovenské v krátkom èase na Maïarov jazykom i srdcom“. Upozoròoval. Štefan: Listy zo Spiša II. Mišíka preto. akým ¾uïom v ére maïarského panstva v Uhorsku bolo zverené školstvo a výchova ¾udových uèite¾ov“. ALU SNK Martin.. 623-631. kým sa uskutoènia zlaté sny o „jednoreèovom Magyarországu.49 Poburovalo ho nemilosrdné vyhadzovanie slovenských detí zo škôl. 1895. 37 H 26. Tisza (1875 . aj keï boli nútené rozpráva po maïarsky.. 67 .. In: Slovenské poh¾ady. Naše dobré právo II. predsa „vypínajú sa“ nad nimi svojou maïarskosou.š -.48 Vyvrcholením maïarizaènej školskej politiky boli Apponyiho zákony z roku 1907. s. Mišíka ¾ahostajným. Mišík vyjadril svoje pohoršenie v liste A. Mišíka A. „Sú oni vôbec pasovaní za lúpežných rytierov v službách maïarismu.1890) sa maïarizaèný tlak podstatne zvýšil. ale bude hrdá na svoju reè a národnos“. èasto pod „lichou zminkou“ o ich nevlasteneckom duchu. Neobával sa toho. Považoval ich za nebezpeènejších ako samotných Maïarov. MIŠÍK. ale najmä preto. sign. . že väèšina popredných národovcov tiež nenavštevovala slovenské gymnáziá.. s. že by deti na ¾udových školách. panslavizme. Bolo potrebné mladých zanietencov len plne podporova a „idea národnosti hýbajúca terajším stoletím nájde si zaiste prístup do sàdc nieko¾ko nadšených mladíkov“. Preto upozoròoval na potrebu douèovania detí v domácom prostredí. Aj keï pre Slovákov bolo zatvorenie slovenských gymnázií tragédiou..

Mišík. MIŠÍK. s. ktorí v dôsledku volebnej pasivity strany odporúèali svojim príslušníkom a priaznivcom. Zakladajúca porada Katolíckej ¾udovej strany sa uskutoènila 28.29. è. In: NN 18. 99. ale to ešte pod¾a jeho názoru nemuselo znamena stiahnutie slovenských politických predstavite¾ov z politickej scény. Uznávala èiastoèné jazykové práva nemaïarských národov vo verejnej správe. 1881. 68 . s. aby sme svoje sily v politickej borbe cvièili a tužili. V 13. V dôsledku nespravodlivého volebného systému i celého priebehu volieb zaznamenávali Slováci jeden neúspech za druhým. ktorá nedelí ani nemnoží. In: NN 12.50 Pri viacerých príležitostiach vyjadril Š. Jedným z tých. že Slovákom boli odòaté takmer všetky politické prostriedky.Katholikus Néppárt)53 sa pridal k predstavite¾om SNS. druhí proti. že nemôžeme sa dobre spriateli s náh¾adom podajedných ináè horlivých rodákov. MIŠÍK. ktorí myslia. ktorí by nás tam zastupovali s väèším abo menším . zdravé zrno národa od plevy cedili a protivníkom ukázali. že sme tu a že nás v politickom oh¾ade nemožno považova len za måkve klasy. . bode svojho programu sa vyjadrila k národnostnej otázke. è. 1. aby svojou vyššou vzdelanosou neohrozoval hegemóniu maïarského živlu“. Za najlepšiu príležitos k vyvíjaniu politickej aktivity považoval vo¾by do krajinského snemu. In: NN 12. èi sa po sklamaniach z rokov 1875 a 1878. ako doposavaï prepadli. keï slovenskí kandidáti neuspeli. 40. Štefan: Listy zo Spiša. Štefan: Listy zo Spiša I.1. Mišík opä nesúhlasil.“51 Priznával. Mišík nutnos úèasti vo vo¾bách odôvodòoval potrebou prezentova národ. Už v roku 1881 zvažovala SNS otázku. Mišík svoju vieru v schopnosti a nadanie Slovákov. 1881. 1887. Stupòujúci národnostný útlak sprevádzaný násilnou maïarizáciou a asimiláciou slovenského obyvate¾stva sa prejavil i v ochromení slovenského politického života. 1.40 ablegátov. lež skôr o to. zapoji do volebného boja.M.1895 v Budapešti. èi budeme ma na sneme 30 . 1.nadaný. s. Prikláòala sa k dodržiavaniu národnostného zákona z roku 1868. aby vo vo¾bách v roku 50 51 52 53 Š. ktorí sa prikláòali k možnosti využi volebný zápas bol Š. Jedni boli za úèas vo vo¾bách. aj keï existovala hrozba neúspechu slovenských kandidátov.výsledkom. 40. školstve i kultúrnej oblasti.na každý prípad ale sotva skvelým . s ktorou Š. „Dopúšam. Postoj predstavite¾ov slovenského národnoemancipaèného hnutia nebol jednotný. ale kandidáti neuspeli. žeby èinnos naša na javišti politickom v terajších pomeroch k cie¾u neviedla. Š. ale veï nám nemá ís o to.“52 Vedenie SNS sa napokon na volebnom zápase zúèastnilo. ba skôr našej veci len škodila. Nesúhlas s politickou pasivitou vyjadril v jednom z Listov zo Spiša: „Najprv musíme úprimne vyzna. za nulu. Pred vo¾bami v roku 1884 SNS zmenila postoj a rozhodla sa pre politickú pasivitu. svoje kolonny muštrovali.: Listy zo Spiša I. že kandidáti naši prepadnú. Po vzniku maïarskej Katolíckej ¾udovej strany (ïalej K¼S . è. kladú všemožné prekážky vývinu jeho len preto.

59 Š. Bratislava : SAV. N. Halašovi v roku 1906 sa sažoval: „Keby sme tam (na Šariši . Mišík vyzýval ústredie v Martine: „¼udová strana špatne sa držala proti Slovákom národne zmýš¾ajúcim. Bratislava : VEDA. 61 ALU SNK Martin. In: Dejiny Slovenska III. Pod¾a jeho mienky „výsledok volieb otvoril oèi mnohým Maïarom. Podrimavský.5. 56 ALU SNK Martin.55 Po vo¾bách ho podobne ako väèšinu slovenských politických èinite¾ov sklamalo poèínanie K¼S.kòaza v Závadke. M. s. 37 H 16. ktorí to porušili.1910. s. Mišík patril medzi tých národovcov. K tejto téme sa obšírnejšie vyjadril ešte poèas pôsobenia v Ružomberku v roku 1872 v Národných novinách v èlánku Vo¾by a duchovenstvo. 1. List Š. zv. 58 ALU SNK Martin. M. že katolíckym kòazom bránila cirkevná vrchnos zapoji sa aktívne do volieb a tí. 156. hlavne na Spiši.59 Upozornil tiež. 177-211. Mišíka S. Zost. 55 PETRUS. H.pozn. 37 H 16. Tým boli stovky slovenských obèanov patriacich k Spišskej Novej Vsi zbavení práva voli.1906. 69 . sign. 698-705.57 Znepokojoval ho takisto malý poèet inteligencie na východe. Mišíka A. List Š. In: NN 22. List Š.: Korešpondencia S.1914. M. Vajanského. V liste A. Mišíka A. Ukázalo sa. Halašovi z 9. P.61 Pre predstavite¾ov SNS v Martine bolo dôležité i to.“56 S nádejou uvítal zmenu postoja SNS v roku 1901.pozn. že doterajšou šovinistickou politikou k nièomu neprídu: národnosti neznièia a seba oslabia. 1. 60 Èlánok bol uverejnený 25. List Š. 78. 37 H 16. že v skutoènosti mala táto strana záujem len o posilnenie svojich pozícií získaním verejnej podpory od SNS. 6. sign. Milan: Zaèiatky katolíckeho politického hnutia. dalo by sa daèo docieli pri vo¾bách. Mišíka A. J. 1972. aby videli. s.“58 V súvislosti s vo¾bami do mestského zastupite¾ského zboru podrobil kritike zákon o zriadení obcí.: Listy zo Spiša. ktorá by mohla vo¾by ovplyvni. 1899. II. Vajanskému z 24. s.1901. In: Historické štúdie 22. ktorí majú právo voli poslancov do krajinského snemu. že právo voli majú len tí obèania.1896 všestranne podporili K¼S. 49. keï sa rozhodla pre samostatnú úèas vo vo¾bách.1872 v è. že ich v korešpondencii informoval o priebehu volieb na východe Slovenska. 1891. To si musíme dobre zapamäta pro futuris contingentibus. 1992. 54 Bližšie: PODRIMAVSKÝ. nemohli za trest vykonáva svoje kòazské povinnosti. ktorý po hrozbe zo strany biskupa v Prešove upustil od svojho pôvodného zámeru (po dohode so Š.54 Preto ho rozèarovalo poèínanie jedného jeho kolegu . ktorý ustanovoval.) a u nás na Spiši mali dako¾ko intelligentov odhodlaných a neodvislých. Halašovi z 9.4.) podpori kandidáta maïarskej K¼S a podporil kandidáta vládnej Liberálnej strany. sign. 1977. N. J.: Organizácia Slovenskej národnej strany v rokoch 1900 .6. 57 Bližšie: PODRIMAVSKÝ. pripravujúc víazstvo nemeckej politiky na celej èiare“.10. Š. s. Bratislava : SAV. è. Halašovi z 5. ale takto je to ažká vec. Mišíkom . H.60 Ve¾mi ho sklamali výsledky volieb do uhorského snemu v roku 1910 a pôsobenie vlády Khuen-Hederváryho. Š.

938. za modlu. inv. Práve do knižnej akcie spolku sa zapojil Š. 18. možnosti jej zneužitia a dopad na spoloènos. že musí by nestranná až k bezoh¾adnosti a vyznaèova sa neúprosnou logickou prísnosou. Mišík.1896. kto ju nepovažoval „za k¾úè najvyššieho krajinského blaha“ v prítomnosti a budúcnosti.6. na èo Š. prièom zodpovednos za výber miesta a starostlivos o zásielku preberali na seba dôverníci. v rámci ktorej sa na Slovensko zasielali knihy. Naše jestvovanie spoèíva na skutoènosti a nie na tabelách štatistických.š -: Štatistika a skutoènos. Dodal: „Nás Slovákov nepomýlia žiadne výkazy štatistiky.. ktorý mal neporovnate¾ne lepšie podmienky na národný život. è. List ÈJ P. Slovenský národný archív Bratislava. „Štatistická veda ako taká musí tedy zaklada sa na skutoènosti a nesmie ma do èinenia s imaginárnymi velièinami. Na Slovensku pôsobil prostredníctvom svojich dôverníkov. kultúrnom. ktorý vznikol 7. sociálnom alebo hospodárskom živote Uhorska. Odpoveï mal jedinú: „Buïme každú chví¾u pripravení. Pružne reagoval na akúko¾vek zmenu. Na žiados svojich dôverníkov posielal spolok knihy. kart. Blahovi. èi sa Slováci vymania spod maïarského panstva. Blaho. ktorý sa ním stal medzi prvými v júni 1897. Š. ale . Jedným z nich bol Š. 1.5. 70 .1897.“62 Maïarizácia sa uplatòovala za každú cenu a ten. Pre Š. s. 142. Spolok sa stal v predvojnovom období hlavným organizátorom èesko-slovenskej spolupráce a pomoci Èechov Slovákom v emancipaènom zápase. V roku 1898 vyhovela ÈJ jeho žiadosti a do Ve¾kého Hnilca 62 . Mišíka neznela otázka tak. 1881. ktorej treba obetova najsvätejšie záujmy jednotlivcov i celých nadaných národov. Neštítili sa ani skreslenia výsledkov sèítania ¾udu. s preludmi politicko-národnej obrazotvornosti . lebo len v tomto prípade je a môže ona by užitoènou vedou. èo stojí v službách maïarismu a sostavuje jich na základ. fond P. Spresòoval v òom najmä funkciu štatistickej vedy. fond Èeskoslovanskej jednoty. Zápis zo schôdze Èeskoslovanskej jednoty dòa 18. Našli ich v èeskom národe.pre ktorých bola oddanos slovenskému národu prirodzená. èi už v politickom.“ Maïarské vládnuce kruhy využívali na potlaèenie nemaïarských národností a na dosiahnutie svojich cie¾ov rôzne formy a prostriedky. Zapojil sa do práce slovakofilského spolku Èeskoslovanská jednota (ïalej ÈJ) so sídlom v Prahe. èasopisy i celé knižnice.. è. 63 Literární archív Památníku národního písemnictví (LA PNP) Praha. In: NN 12.63 Jednou z popredných úloh spolku bola realizácia knižnej akcie. Slovenskí predstavitelia h¾adali vzh¾adom na nepriaznivé podmienky na rozvoj národného a kultúrneho života v Uhorsku spojencov. toho osud bol speèatený. Mišík bol prívržencom èesko-slovenskej spolupráce..kedy sa vymania. Mišík. Mišík reagoval èlánkom Štatistika a skutoènos. Dùvìrníci ze Slovenska.“ Uviedol. è.

Mišíka A. 66 ALU SNK Martin. 37 H 16. aby A.11. ktorý bol suspendovaný najmä „ako podozrivý vo viere (zdôraznil Š. Mišíka A. mala by celá záležitos iný priebeh.11. „Nariadeniu biskupovmu oh¾adom èasu posviacky nemá kanonického práva protivi sa ani farár a veriaci ¾ud.“66 V nasledujúcom roku. keï sa spor medzi A. Hlinka. Stala sa ve¾ká chyba.64 Spolok si pôvodne predsavzal ochraòova národné záujmy v okrajových oblastiach Èiech. Rozhodne odsúdil tých. aby sa posviacke kostola neprotivili. 65 ALU SNK Martin. Bol presvedèený o tom. Martin : Matica slovenská. Povie mi dakto. odprosil biskupa a èestným slovom sa zaviazal. 71 .11. Keby ¾ud pouèil o tom.000 oveèiek ako na muèedníckych vavrínoch odpoèíva vo Vacove.1907. Moravy. 1997. že sa tak nestalo a bolo ju ažké „vyhovori a ospravedlni“. Zápis zo schôdze výboru dòa 16. Mišík . J. Hlinkom a biskupom Párvym riešil v Ríme. keby sme mali viac opatrných delníkov na dediènej roli národa ako hrdinských trpite¾ov a nevo¾níkov v žalároch. Halašovi z 18. Halašovi. Hlinka ústne i písomne zložil vyznanie viery.1908. fond Èeskoslovanskej jednoty. ale i Slovenska. Hlinku by ¾ud ako „miláèka svojho“ poslúchal a bolo by sa vyhlo to¾kému nešastiu.67 Súhlasil s tým. 67 ALU SNK Martin. Iný názor však na túto tragédiu mal Š.pozn. ak by ju biskup v neprítomnosti jeho nariadil“. sign. Sliezska.6. že nariadeniu cirkevnej vrchnosti v èisto cirkevných veciach neslobodno odporova. Urobil to na pokyn zhora. Mišík vlastný postoj. V jej popise a hodnotení sa nestotožòoval s niektorými slovenskými èasopismi. že pravda naša hodná je obetí a žalárov. Mudroòa a Národnie noviny.65 A. List Š.mu odoslala 58 kusov kníh. no v praxi bolo by pre nás predsa lepšie. Túto orientáciu ovplyvnili i udalosti v Èernovej. aby s obsahom listu oboznámil i P. Mišíka A. keby pred svojim odcestovaním bol pouèil svojich statoèných rodákov v Èernovej.). zaujal Š. ba za tohoto i pri vo¾bách verejne agitoval“. Hlinka bol by múdre urobil. Halašovi z 18. To je všetko ideálne krásne v theorii. ale s jeho taktikou nesúhlasil: „Ja by som ho radšej videl ako ružomberského farára uprostred jeho 10. lebo dôverne obcoval s ¾uïmi bez viery a´ la Šrobár. sign. 37 H 16. Hlinku si ako kòaza a národovca vysoko vážil. Odporúèal. pretože ten dostal rozkaz posväti nový kostol bez oh¾adu na ¾ud a farára Andreja Hlinku. pretože sa pod¾a neho neprehrešil nato¾ko proti viere ako proti maïarskej politike.1907. napísal v novembri 1907 A. Mišík. od roku 1909 sa rozhodol upriami výluène na pomoc Slovákom a na rozvoj vzahov s nimi. že s ¾uïmi ako Vavro Šrobár a jemu podobnými „vrahmi viery“ nebude èasto a dôverne udržiava kontakty. sign. že A. 37 H 16 L. N. ktoré vyvolali ve¾kú vlnu solidarity so slovenským národom v èeských mestách. Halašovi z 21. Dúfal. Roman: Tragédia v Èernovej a slovenská spoloènos. List Š.1898. List Š. Bližšie: HOLEC. 64 LA PNP Praha. bude Rímom oslobodený od suspendie. že A. ktorí za hromadnú stre¾bu robili zodpovedným biskupa Párvyho.

6. storoèia zatvorili tri slovenské gymnáziá a majetok Matice slovenskej bol „zhabaný bez súdneho výroku s neslýchanou surovou urážkou vlastníckeho práva“. V liste A. pretože dobre vedeli. aby sa kòaz až príliš zblížil s „hriešnikom“. Halašovi z 9. In: Slovenské poh¾ady. Poukazoval na zaslepenos Maïarov voèi Nemcom a ich neschopnos vidie. keby sa vlastne nebáli samotného Ruska. H. sprevádzaného šovinizmom. Š. najmä na Rusko.1910. storoèia S. List Š.: Akej viery sú Slováci. kam smeruje nemecká politika. ale aj o vtedajšiu medzinárodnú situáciu. Mišík bol orientovaný silne slovansky.68 pretože dovtedajšou šovinistickou politikou k nièomu nedôjdu: národnosti neznièia a seba oslabia. s. že panslavizmus bez mohutného Ruska nemá žiaden zmysel. Mišíka sa vyznaèoval záujmom o slovenský národ. Š. Halašovi z 18. keï by Maïari proti Viedni h¾adali ochranu vo Francúzsku a Rusku a tu doma uzmierili sa s národnosami“. Mišíka A. 623-631. že Maïari sa v skutoènosti málo boja Slovákov a nestíhali by ich pre panslavizmus. v polovici 70.7.70 Po zrušení Matice slovenskej ostali národní nadšenci bez miesta na porady.69 V Národných novinách vyzdvihoval a chválil najmä S. aby sa so Slovákmi vyrovnali. sign. Halašovi písal. kultúrne podujatia. H. 37 H 16. Zhodoval sa v tom s hlavným ideológom SNS od 80. List Š. Radil Maïarom. Požiadal A. divadelné predstavenia. 72 . Medzi slovenskými národovcami sa zrodila myšlienka postavi Národný dom. že je potrebné zabudnú na staré krivdy a myslie na vyššie záujmy. è. Snažil sa zisti hodnotu jej majetku. Mišík sa zaujímal o dianie v habsburskej monarchii. Tvrdil. Halašu.4. èo prejavil pri mnohých príležitostiach.Nesúhlasil s tým. Š. 70 ALU SNK Martin. S nespokojnosou sledoval nemeckú politiku rozpínavosti. K podporovate¾om jeho výstavby 68 ALU SNK sign. 69 MIŠÍK. Keï maïarské vládne kruhy v dôsledku vystupòovaného národnostného útlaku Slovákov. rokov 19. Mišíka A. uznali ich národnú svojbytnos a použili slovanskú pomoc proti Nemcom. 37 H 16. èi by „v takýchto pomeroch nebolo lepšie. pritom patriène zdôvodnené názory na kultúrnohistorický význam slovanstva a Ruska. ale len nato¾ko ako mu to prikazuje láska k blížnemu. Po ustanovení Matice slovenskej (v roku 1863) sa stal jej èlenom. aby sa skontaktoval s národovcami. aby ho mohol „od uhorskej vlády reklamova“. tak dva roky po nástupe do funkcie predsedu MSS prišiel s myšlienkou znovuzaloži Maticu slovenskú. ktorí boli spätí s Maticou slovenskou.1910. Navrhoval vydáva slovenský politický èasopis v maïarèine ako informaèný spravodaj o reálnych pomeroch na Slovensku. Veril. a zistili „skutoèný stav matièného spolku“. Život Š. 1895. Vajanským. Vajanského za nové. smelé. rokov 19. èím umožnia presadi sa nemeckej politike na celej èiare. Videl v nej ohrozenie ve¾kej rodiny Slovanov.

kde budú sa opatrova pre budúce slovenské múzeum“. Všetkých kázní v plnom znení bolo asi 650. Mišík patril od zaèiatku k ve¾mi aktívnym spolupracovníkom Národného domu. O potrebe a cie¾uprimeranosti takej budovy. 1. s. Živeny.. Stal sa sídlom múzea. dvoch èeských máp. s.. 72 MIŠÍK.72 Navrhoval tiež. úryvkov.9. ktorému slúžime. keï zloba protivníkov zdanlive už došla svojho cie¾a a na rumoch poctivej práce slovenskej vystrája ohavné orgie. 73 . že poslúži ku cti všetkým.. 73 ALU SNK Martin. 158. Mišík bol jedným z tých. K tomu uviedol: 71 MIŠÍK. knižnici. èo prispeli bohatou zbierkou do knižného fondu. Š. knižnice.: Museálne sbierky . 37 H 16. úvodov a pod. storoèia. Okrem toho zaslal aj rukopis katolíckeho èesko-slovenského spevníka z rokov 1790 . Š. sign. è. Š. keï zatínajú päs proti nám nadutí fariseji. 1888. aby jednotlivé oddelenia Národného domu boli prispôsobené praktickým potrebám a poskytli útulok divadlu.1813. Zvl᚝ cenné boli najmä rukopisy z 18. Mišík. Halašovi z 12. èeských. 1890. menovite dnes. storoèia. muzeálnym zbierkam. divadla. Na stránkach Národných novín vyzýval vzdelanú slovenskú spoloènos k zberate¾skej èinnosti tvrdiac.73 V roku 1895 zaslal vzácnu zbierku ním zozbieraných rukopisov slovenských katolíckych kazate¾ov z druhej polovice 18. nebude pochybova nikto. kde sme sa narodili. i zem. ktoré boli ešte v tom èase majetkom jednotlivcov a ktoré sa mali sta základom fondu budúceho slovenského múzea. Š. ozdobujú príbytky vzdelancov a nájdu sa v nich aj také predmety.patril aj Š.: Museálne sbierky. V jednom z listov oznámil správe Národného domu. j. V jeho priestoroch sa organizovali veèierky s výchovným zameraním a s prednáškami. ktorý uverejnili Národnie noviny koncom júna 1888: „Stavba nášho „Domu“ napreduje. storoèia. List Š. a my h¾adíme v ústrety šastlivému zvàšeniu diela v presvedèení.“71 Národný dom slávnostne otvorili 12. 1. neúplných. a plní nádeje v pomoc Božiu a obetavos š¾achetných rodomilov. pozostávajúcej z 384 rozlièných slovenských. 8. že chce by a osta verným synom národa bez oh¾adu na prevrátenú politickú módu. kiežatá kòazské z pokolenia Kaifášovho a „liberálni“ zákoníci.1891.. nemeckých a maïarských spisov. 13 nemeckých zemepisov a i. že so zoznamom posiela èas svojej knižnice. a našej dobrej veci prinesie úžitok stonásobný. slúžia ku cti zberate¾om. V priloženom zozname uviedol miesto a rok ich získania a kde boli dovtedy držané. jedného atlasu z 18. t. Jeho entuziazmus cíti i z èlánku. i nebo. In: NN 19. jako by nás už všetko opusti chcelo. storoèia a z prvej polovice 19. èo môžu by prepustené alebo darované „Domu“. Mišíka A. kasína a MSS a hlavne dôstojným reprezentaèným stánkom slovenského národného života. keï zdá sa. èo ho slovom i skutom napomáhajú. že „takéto zbierky sú príjemným zamestnaním. spevokolu. 72.

è. 1892. bývalého kostolného kurátora a mestského notára vo Ve¾kom Bobrovci. o ktorú sa MSS od ustanovenia zvl᚝ usilovala . 78 ALU SNK Martin. 74 . ruskými etnografmi. Martin : Matica slovenská. V rokoch 1890 . sign. 190 s. V liste z roku 1892 A. Mišík. bol èlenom jej prípravného výboru.“74 Z jeho korešpondencie vyplýva. 68 a 71. Halašovi z 16. že bol ve¾mi aktívnym prispievate¾om. List Š. ráète ís najkrajnejšiu hranicu ústupnosti. Halašovi z 5. „urèite bude v týchto vydaniach mnoho pleví. Mišíkovi. 2. že Š.“76 V roku 1893 patril Š. že pochodí z pera Jána Potockého. Štefan: Muzeálna slovenská spoloènos. 37 H 16. Kmea v roku 1908 sa h¾adal dôstojný nástupca vo funkcii predsedu MSS. 1966. Halašovi o ních napísal: „Na „Slov. ako poznamenal. vstúpil v roku 1893 do maïarského historického spolku na Spiši (Spišská historická spoloènos) s úmyslom. 97. 75 ALU SNK Martin. A tak sa považovalo za prirodzené.8. vedecký spolok“ reflektoval som už a prihlásil som sa ako zakladate¾. Zdôvodnil to okrem iného aj tým. Mišíka A. že 74 ALU SNK Martin. s. 77 SOKOLÍK. Bližšie: Referát o stave bibliotéky a musea vo spoluvlastníckom Dome v Turèianskom Svätom Martine. Mišík vynikal v èinnosti. Kme a v prvom 31-èlennom výbore pracoval i Š. ktorému ide o to. Mišíka A. aby si lacnejšie zaopatril vydania tohto spolku a neskôr ich poslal do bibliotéky Domu. In: NN 23. List Š. List Š.75 Dopisoval si tiež s maïarskými. Mišík k zakladajúcim èlenom MSS. 37 H 16. ale nájde sa iste aj dobré zrno“. List Š.4. sign.77 MSS bola pod stálym dozorom maïarských úradov. 37 H 16. Bližšie: HANAKOVIÈ. Do týchto aktivít sa zapojil aj Š. Výbor sa rozhodol ponúknu ju Š.„Rukopis je pre nás Slovákov dôležitý tým. po¾skými. peniaze pošlem keï budem ma s poèiatkom januára Skrovný príspevok pre museum a bibliotéku poslal som už minulého roku. chráni a študova pamiatky slovenskej zeme. s. 1969. sign.vyh¾adáva. Halašovi z 27. V jednom z listov na to reagoval Š. V dôsledku ich zásahu bol na peèati MSS slovensko-maïarský nápis.1899. V snahe získa èo najviac materiálov a hodnotných zbierok. Viliam: Z bojov o pokladnicu slovenskej kultúry. Mišík: „Voèi nepriate¾ovi. ktorý by bol schopný združi vedeckých pracovníkov a podporovate¾ov vedy. Halašovi z 7.1895. aby s MSS urobili tak ako s Maticou. 76 ALU SNK Martin. i keï. Martin : Matica slovenská. ale èinnos zaèala 22. sign.8.1892.1895.1895. Mišík. akú Slováci za maïarského panstva zažívali. MSS založili síce v roku 1893. Mišíka A. Veï maïarská reè na peèati spomenutého spolku bude len pamiatkou na tú peknú slobodu. 37 H 16. študova a opisova život slovenského ¾udu.1893 sa zaèali kryštalizova snahy o založenie slovenského vedeckého spolku.10.8.“78 Po smrti A. Mišíka A. ktorý významne obohatil fond Národného domu a knižnica (Bibliotéka) postupne získala množstvo vzácnych diel. Prvým predsedom sa stal jej zakladate¾ A.

5. Smižian. Písomne požiadal biskupa Párvyho o povolenie vykonáva funkciu predsedu MSS. Hnilèíka. hlavne z okolia Ve¾kého Hnilca. kúsok svojej minulosti a treba bystrého èitate¾a. a to založeniu múzea. že zozbiera všetky ¾udové piesne zo Spiša. 1898. Prijatiu postu predsedu MSS však predchádzal ešte súhlas cirkevnej vrchnosti. 1. viažucich sa k nim. Vyderníka. Š. Sosbieral Štefan MIŠÍK. ktorá ho delila od Turèianskeho sv. Bol presvedèený. Za každou uviedol meno. zv. Veril. Jozef: Štefan Mišík. jeho názory na svet. aby z nich minulos vylúštil.po smrti A.83 Všetky piesne podával foneticky spolu s potrebnými vysvetlivkami jednotlivých slov a výrazov.. In: NN 1. Podobne sa venoval aj zbieraniu slovenských povestí. lúk. pretože sa v nich najzrete¾nejšie prejavuje duch slovenského národa.80 Š. s. Èasopisu Muzeálnej slovenskej spoloènosti z r. Jozef: Štefan Mišík . Markušoviec. 1919.: Slovenské povesti zo Spišského Hnilca.. Sborník MSS 17. že je potrebné zbiera hlavne predmety pre múzeum. 143 s. Mišík vnímal prejav dôvery ako menšie víazstvo. predseda Muzeálnej slovenskej spoloènosti. 1912.81 Keï MSS uverejnila v roku 1895 Výzvu slovenskému obecenstvu. è. že slovenský ¾ud vložil do názvov svojich potokov. ktorá obsahovala 393 ¾udových piesní z okolia Hnilca. In: Sborník MSS 18. v èom sa zrkadlil národný svojráz Slovákov. 1. aby zbieralo ¾udové piesne. zv. od koho ju poèul.84 Š. .. sošit I. Znamenalo to zachováva zvyky. Brutoviec. Zbierka obsahovala náreèový slovník a abecedný register piesní. Martin : Kníhtlaèiarensky úèastinársky spolok. a tak najcennejšie služby preukázal slovenskej veci a vede svojimi národopisnými prácami a zberate¾skou èinnosou. a to v náreèí patrièného kraja. 84 MIŠÍK.. Danišoviec.79 Š. kroje. povesti. podával ich foneticky v dialekte. Mišík konštatoval. Usiloval sa najmä o zrealizovanie sna. Š. 81 Bližšie: ŠPIRKO. Mišík na to reagoval rozhodnutím. Gánoviec. 1756/1908. 75 . a i. piesne. 1898. Napriek obavám súhlas dostal. tak isto ako piesne. Kmea zaujme miesto v predsedníctve MSS práve on. svoju prácu nezanedbával. Turèiansky Sv. Napriek pokroèilému veku. kapitulský vikár. 42. s. Uverejòoval ich v Sborníku MSS. fond Spišské biskupstvo. 1913. Slovenskej Vsi. Martina. ktorý bol blízky všetkým zakladate¾om MSS. Peter: Zástoj Štefana Mišíka . s. s. 83 Bližšie: LIBA.. Ždiaru a Magury. Janoviec. Spišskej Novej Vsi.. Mišík sa vrhol do práce v novej funkcii so sebe vlastným ve¾kým oduševnením a venoval jej všetku svoju pozornos. 82 Piesne ¾udu slovenského. 3-21. Tento rozmer si uvedomoval aj Š. Zozbieral 65 povestí a. 2. rozprávky a i. hájov. 81-96.82 Už v roku 1898 uverejnil prvú zbierku. 330. Protocollum . Mišík. 80 ARKBÚ Spišská Kapitula. In: Príloha ku è. vàškov a povestí. chorobám i dia¾ke. anni 1908.. 173.. 79 ŠKULTÉTY. V ažkom období stupòujúcej sa asimilácie slovenského národa sa pre jeho predstavite¾ov ukazovala ako dôležitá úloha zachova a udrža všetko. s. Piesne zo Spiša. Ondorína.

76 . piesní. 3. èo sa u nás doteraz nasbieralo ¾udových povestí.: Reè ktorou predseda zahájil 18. ko¾ko prevrátenosti. s.: Štefan Mišík . è... Halašovi z 22. Ko¾ko tu mravných a politických kladov. hádaniek. že sa Š. s.8. 65-67 a i. hier. sign. 3. je ešte primálo a z mnohých krajov slovenských to¾ko ako niè. Keï sa v Národných novinách objavil èlánok o prepiatom folklorizme. valné zhromaždenie MSS 2. nádob so slovenskou ornamentikou. 4. Mišík stal predsedom MSS. spoloèenskom a obèianskom živote. Halašovi: „Myslím. než rozsiahle èasopisné èlánky.. povier. porekadlá atï. 49-52. Mišíka A. Zberate¾ská èinnos Š.“87 Aj vïaka tomu. bájok. predsa im chýbajú bájky. ktorým treba raz na vždy strhnú náliènicu. rozprávok. ï.1911. že sa u nás nemôžeme žalova na prepiaty folklorizm.“85 Snažil sa o to. veï sú pre nás dôležitejšie nad akéko¾vek dejepisné listiny v neprístupných archívoch alebo reèiach. In: Èasopis MSS 13. reagoval naò v jednom zo svojich listov A. Zozbieranie prejavov ¾udového umenia znamenalo pre Š. aèko¾vek i také listiny sú nám inaèe ve¾mi vítané. Mišíka bola ve¾mi bohatá. výšiviek. lebo toho. povesti. Len na základe povestí. aby každý prejav slovenskej kultúry ostal zachovaný a v tomto zmysle zneli aj jeho prejavy takmer na každom valnom zhromaždení MSS. stratia sa zväèša o dako¾ko rokov a ostanú potomstvu neznámymi naveky. 87 Èasopis MSS 1908. 88 ALU SNK Martin.. Mišíka spoznávanie povahy a charakteru slovenského národa. Od roku 1891 sa mu podarilo zozbiera množstvo piesní.: Reè. porekadiel. Ako predseda MSS zdôrazòoval neustálu aktuálnos zberate¾skej èinnosti: „Mnohé miestopisné mená. ani na sberate¾skú hraèku bez ladu a skladu. piesne. aké zachovali sa v ústach dobrého ¾udu nášho. List Š. ko¾ko nízkeho sebectva. piesní.8. Ak ich teda zameškáme zbiera po obciach.10. s. zvykov a t. Š. è. MIŠÍK. ktoré treba š¾aha. ktoré všetky daroval MSS. okresoch a stoliciach. kníh. Š. zaèleòovalo sa východné Slovensko intenzívnejšie do národného celku a získavalo tesnejší kontakt s ostatnou èasou Slovenska. In: Èasopis MSS 14. ktorou predseda zahájil valné zhromaždenie MSS 3. 86 MIŠÍK. ko¾ko kultúrnych lží. ktoré treba na pranier postavi. èakajú u nás umných a pilných zberate¾ov. 43.“88 Folkloristickú èinnos vnímal ako 85 ŠPIRKO. Naznaèoval: „Aký bohatý materiál pre zruèného bájkopisca nakopený je v našom rodinnom. s. 65-67. iných predmetov slovenskej domácnosti. porekadiel bolo možné študova slovenskú povahu.1911. Mišík bral ¾udovú tvorbu ako najvyššiu hodnotu. rukopisov. ktorej poznanie bolo nevyhnutné na priblíženie sa k národu.že aj keï Slováci majú množstvo ¾udových piesní a povestí. letákov a pod.1910. A všetko toto vykoná dobrá bájka lepšie a istejšie. Zbierajme teda pri každej príležitosti tie poklady živej stariny slovenskej. è. 37 H 16.86 Za jeho predsedníctva a jeho zásluhou získalo slovenské múzeum najväèšiu èas ¾udových malieb. 1910. 1911. Š. J.

Š. sign. V našom 89 90 91 92 ALU SNK Martin. 90. hoci slabšiu prácu konanú s úmyslom š¾achetným slúži národu. List Š. è. 1.týkalo sa z ve¾kej èiastky kraja spišského. gelnickej a hnilickej doliny. Mišíka zaujímali hlavne dejiny spišských miest. v Sborníku a Èasopise M. Mišíka v oblasti regionálnej etnografie. ALU SNK Martin. . Štefan: Z prítomnosti a minulosti Spiša. že spišské mestá sa vyvinuli zo slovenských osád. ktorú vyvinul vo svojom historickom bádaní. Zborníku MSS. Zároveò poznamenal. 1883. To. Z tohto h¾adiska boli bohatým zdrojom poznatkov a zaujímavých informácií jeho èlánky. Halašovi o jednej stránke svojej èinnosti napísal: „Teraz zbieram slovenské topografické názvy na Spiši a mám už dos hodnú zásobu. èo napísal Mišík pre nás Slovákov . Mišíka naplnila tvrdá a obetavá práca. Slovenských poh¾adoch a v Národných novinách.“90 Š.89 Hlavným zámerom Š. Halašovi z 27. Mišíka A. Znaèná izolácia východného Slovenska spôsobená neprítomnosou slovenských vodcov znamenala pre tento kraj urèitú stagnáciu a zaostalos v národnom cítení. iné osady zase asimilovali a poslovenèili nemecké obyvate¾stvo. s.S. uverejòované na pokraèovanie v Národných novinách v roku 1883 pod názvom Z prítomnosti a minulosti Spiša. Keï budem hotový. ale najmä stav vzdelanosti a regionálnej uzavretosti východného Slovenska.. 77 . Mišík sa okrem zberate¾skej èinnosti venoval aj skúmaniu histórie Spiša. Svoje historické práce publikoval v Èasopise MSS. sign.“92 Prácu Š. List Š. históriu takú bohatú. Bolo mu jasné. že neskôr bude potrebné zbierku systematizova a usporiada. Halašovi z 22. MIŠÍK. kultúrnom a historickom bohatstve ¾udu na východnom Slovensku.1892. dialektológie a histórie znaène poznaèila celková úroveò týchto disciplín.S. 88. A.1911. Objektívnejšie boli jeho vysvetlenia historickej genézy miest hornádskej. 89. ktoré prešli procesom ponemèovania. Mišík bol prvým folkloristom a dejepiscom. Štefan Mišík.prípravnú fázu pre encyklopedické poznanie slovenského národa. 37 H 16.a mnoho vzácneho napísal za 40 rokov v Národných novinách. akou sa máloktorý kraj môže pochlubi. ktorý zaèal širšie informova o prírodnom. v Slovenských Poh¾adoch. Usiloval sa dokáza. Mišíka bolo priblíži Spiš a jeho obyvate¾ov. 91. folkloristiky. Bol osobnosou zaèleòujúcou sa do radu aktívnych realisticky zmýš¾ajúcich reprezentantov slovenskej inteligencie.10. Š. teda i folkloristickú“.91 Výraznou mierou sa zaslúžil o spracovanie dejín Spiša. Snažil sa vyvola v spišskom ¾ude záujem o zberate¾skú èinnos. Uèil nás poznáva históriu kraja tohoto. 37 H 16. pošlem ju do Slov. Poh¾adov.10. jeho dôkazy nie sú uspokojivé. skromne zastúpenej na východnom Slovensku. Ocenil to Štefan Krèméry pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule Š. Mišíka v Hnilci: „Spiš nauèil nás milova Štefan Mišík. Napriek snahe... . 92. Život a pôsobenie Š. Reè tajomníka .. že „vysoko si máme váži každú. Mišíka A. In: NN 14.

výroèia vykonávania kòazských služieb mu predseda SNS Matúš Dula zaslal ïakovný list. v ktorom vysoko hodnotil jeho prácu v prospech slovenského národa.Jahrhunderts gehörte unzweifelhaft Štefan Mišík. Der Hauptort seines Wirkens wurde die Zips. Bol rusofilom. J. etnographischen Tätigkeit.. Mit seiner verschiedenartigen Tätigkeit gliederte sich er zu den führenden Patrioten seiner Zeit ein. nepoddajnosou a otvorenosou sa zaradil medzi národovcov. Er befasste sich mit der geschichtlichten. Angažoval sa aj v politickom živote. storoèia bolo prínosom. keï prijal funkciu predsedu MSS. V roku 1918 pri príležitosti 50. Er veröffentlichte seine Beiträge in mehreren slowakischen zeitgenössischen Zeitschrif- 78 . Neben der Ausübung des Priesterberufs widmete er eine besondere Aufmerksamkeit der Tätigkeit des Nationalansporners.príspevku sme sa snažili struène zhodnoti prínos Š. zostal takým optimistom. najmä na pôde MSS. všetci borcovia za slovenskú národnos. sowie auch mit der Volkskunde. Ideovo sa napojil na politiku SNS. akým boli. vor allem das Dorf Ve¾ký Hnilec.. und am Anfang des 20. Škultéty pri odha¾ovaní pamätnej tabule Š. pracovitosou. Vedel reálne posúdi konkrétnu politickú situáciu v Uhorsku. Hollého a Kollára. Vïaka jeho práci sa stalo východné Slovensko zrete¾nejšou a integrovanejšou èasou Slovenska. Mišíka v Hnilci o òom povedal: „Od Mišíka nikto nepoèul reptajúceho slova . trpezlivosou. Tento proces sa urýchlil. Mišík svoju osobnú biedu premáhal a v budúcnos svojho národa pevne veril.“ Štefan Mišík und sein Wirken in der Ostslowakei Zusammenfassung Zu den aktivsten Persönlichkeiten des Nationallebens der Ostslowakei der 2. Svojou inteligenciou. hoci sám bol aj jej kritikom. Hälfte des 19. a zaèiatku 20. Dank seiner Arbeit wurde die Ostslowakei ein markanterer und integrierbarerer Bestandteil der Slowakei. Mišíka v slovenskom národno-emancipaènom hnutí a jeho podiel na zapájaní sa východného Slovenska do národného života Slovákov. ktorých pôsobenie v prospech slovenského národa v zvl᚝ zložitom období konca 19. poènúc od dvoch Jánov. neunikli mu ani medzinárodné súvislosti. obetavosou.

17. Filozofická fakulta) 79 .ten und Zeitungen. Nadežda Jurèišinová.sk Recenzent: Mgr. Peter Zmátlo. Er nahm auch an der Entfaltung der tschecho-slowakischen Zusammenarbeit teil. Autor: PhDr. 1 081 16 Prešov jurcisin@unipo. PhD. PhD. seit dem Jahre 1908 bis an den Tod vertrat er die Funktion des Vorsitzenden der Slowakischen Museeengesellschaft. Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. Er engagierte sich beim Aufbau des Nationalhauses in Turèiansky Sv. Martin. Er nahm in einzelnen Beiträgen die Stellung zu den wichtigen und aktuellen Ereignissen seiner Zeit ein. (Katolícka univerzita v Ružomberku. novembra è.

Stützung und Entwicklung der Identität kleiner Minderheiten . allermeist aber an des Glaubens Genossen“. Jahrhundert: als Kontrastgesellschaft zur fremdreligiösen. war im 19. der die gesellschaftlich-diakonische Grundfunktion der Kirche in den von den (Landes)Kirchengemeinden unabhängigen Vereinen und Anstalten wahrgenommen und dargestellt hat.. WIEN Das vereinsfreudige 19.10): „Laßt uns Gutes tun an Jedermann. Schon im antiken Judentum und dann auch im frühen Christentum bestand das Phänomen der Diaspora: im Judentum negativ konnotiert in soteriologischer Bedeutung als Zwischenphase des Gerichts bis zur Rückführung aus dem Exil ins gelobte Land. Konstantinischen Wende. die als solche gegenwärtig zum Teil wieder aufgegriffen wird. Jahrhundert hat den Verbandsprotestantismus hervorgebracht. Jahrhundert geprägt von antikatholischen Tendenzen.insbesondere unter dem Aspekt der Förderung religiöser Toleranz in Gegenden mit traditionell erdrückender Majorität Anderskonfessioneller oder in plurikonfessionellen Gebieten (wie in Siebenbürgen) -. Ein spezifisches Segment der ekklesiologisch über den Kirchturm hinaus blickenden und wirkendenden protestantischen Vereinskultur ist die Verbindung mit und die Hilfe für die in der Zerstreuung lebenden Gemeinden vorwiegend protestantischer Minderheitskirchen unter dem paulinischen Motto (Gal 6. Jahrhundert durchaus modern anmutet: Hilfe zur Selbsthilfe.. ethisch weitgehend unannehmbaren „Welt“ die Nachfolge Christi zu leben 80 . Was im 21. war für das NT und die frühen christlichen Gemeinden die Normalsituation ein Leben in der Zerstreuung quer durch alle Regionen des als Ökumene bezeichneten Römischen Weltreiches in der Zeit vor der sog. EIN ÜBERBLICK ULRICH A. selten hat eine größer[e]n Gewinn daraus gezogen“ DIASPORA-ARBEIT DES GUSTAV-ADOLF-VEREINS/WERKES IN UND FÜR SIEBENBÜRGEN. zusammengefasst im Gustav-Adolf-Verein. Diaspora bedeutete somit für die christlichen Gemeinden bis ins 4. sowie ökumenische Offenheit. Der Gustav-Adolf-Verein war gewissermassen noch vor der Gründung der protestantischen Weltbünde eine die innerprotestantischen Grenzen überschreitende ökumenische Weltbewegung – eine Idee. seit der Gründung des Deutschen Kaiserreiches (1871) verbunden mit einem zuweilen „alldeutsch“ angestrichenen deutschnationalen Pathos.„.

719-726. Stipendien oder ähnlichem. oder Konfessionswechsel des Landesherrn konfessionelle Mehrheits. Kirchen. b) in uniforme konfessionelle Landeskirchen oder Bistümer. S.B. Sp 1335f. Schulgebäuden bzw. Von Anfang an aber stand die Förderung geistlichen und kirchlichen Lebens im Mittelpunkt: der Bau von Bethäusern. Gewährung von Gehälterzuschüssen. Dabei ist zu unterscheiden a) in Regionen. wenn Luther die Kirche als corpus permixtum wahrnahm und ihre Zerstreuung beklagte. 81 . Pfarrhäusern. Erst in der Reformationszeit trat das Phänomen wieder ins Bewusstsein. Jedenfalls hat auf Grund der Reformation und Gegenreformation die konfessionelle Diaspora in vielgestaltiger Weise zunächst in Europa und dann in der „neuen“ Welt (sowohl auf den amerikanischen Kontinenten als auch in den seit dem 18. die Pfälzische 1 Eberhard Winkler: Gustav-Adolf-Werk. in: TRE 8 (1981). Göttingen 1932. Signifikant sind die Gründungsdaten: wurde 1832 der Gustav-Adolf-Verein in Lützen bei Leipzig begründet1 . bald auch in Brasilien und am La-Plata.B. Doch erst mit der Ausbildung der reformatorischen Bewegung zu von Rom geschiedenen und definitiv durch komplexe. folgte im Jahr 1848 z. Siebenbürgen mit deutschen sowie ungarischen Lutheranern). Soziologisch war in der Alten Kirche die Diasporaexistenz vorherrschend. c) in Gebiete. Peter Schellenberg: Diasporawerke. Die Geschichte des Gustav Adolf-Vereins. wo das himmlische Bürgerrecht als konkrete Wirklichkeit erwartet wurde.sowie Minderheitsbevölkerung kannte. sogar parallel existierende.unterwegs ins himmlische Jerusalem. Missionierten [Kolonial-]Gebieten) sich entwickelt. in denen auf Grund ständischer frühneuzeitlicher Religionsfreiheit ein geregeltes Nebeneinander mehrerer Konfessionen möglich war. Jh. Kindergärten. in denen unter der scheinbar uniformen Oberfläche alternative Geheimkonfessionen bestanden. die durch Migration etc. aber durch ethnische Differenz separierte Konfessionsverwandte sich in unterschiedenen Kirchen organisierten (z. Insbesondere die protestantische Diaspora in Nordamerika. oftmals auch uniformen Kirchentümern gewann das Phänomen der Diaspora sein neuzeitliches Profil als konfessionelle Diaspora.und Südosteuropa traten für die Initiatoren des aus zwei (1832 und 1841) gestarteten Initiativen 1842 vereinigten GustavAdolf-Vereins in den Blick. in: 4RGG 3. sowie in Mittelost. Hermann Wolfgang Beyer. ineinandergreifende und politisch wie religiös gesteuerte Prozesse zu konfessionell abgegrenzten.

Wien 1980. S.h. Gustav Reingrabner: Aus der Kraft des Evangeliums.. Friedrich Teutsch: Gustav Adolf-Verein und Siebenbürgen. S. Wien 1986. a.Gründung eines Hauptvereins2 .1877). 150 Jahre Gustav-Adolf-Werk der Pfalz. der zunächst noch von der österreichischen Statthalterei behindert wurde. den kirchlichen Nöthen evangelischer Glaubensgenossen in und außer Siebenbürgen nach Kräften abzuhelfen. Mit ihrer Zustimmung erließ er einen Anfang 1860 verschickten Aufruf an die Mitglieder der ev. in seinem Bemühen zielgerichtet fortzufahren. Friedrich Teutsch: Der Gustav Adolf-Verein und Siebenbürgen.a. Friedrich Teutsch: Gustav Adolf-Verein und Siebenbürgen. und im Jahr 1861 die Gründung der Hauptvereine des GAV in Österreich3 sowie in Siebenbürgen. in: Ders.nach dem Abschied vom Neoabsolutismus. Verein der Gustav-Adolf-Stiftung in Siebenbürgen hat den Zweck. 361f. § 1 der Satzung lautet: „Der ev. die Statuten wurden beschlossen und als Delegierter zur Gesamtvertreterversammlung nach Hannover der spätere Landesbischof Georg Daniel Teutsch (1816 .B. Landeskirche Siebenbürgens. Friedrich Teutsch (1852 .4 Alle diese Jahre sind im geschichtlichen Bewusstsein verknüpft mit Hauptereignissen liberaler Politik: den europaweiten demokratischen Aufbrüchen sowie 1861 mit dem für die Habsburgermonarchie einschneidenden Protestantenpatent . S. 82. hier: 362. Leipzig 1998. in Siebenbürgen II (= Schriften 4). Ludwig Binder: Friedrich Teutsch. 67-108. a. in Siebenbürgen II (= Schriften 4). August 1861 fand die konstituierende Sitzung des siebenbürgischen Hauptvereins in Mediasch statt. Wien 1980. 82 . Köln.O. S.1893)6 entsandt. Nach vergeblichen Ansätzen initiierte der siebenbürgisch-sächsische Stadtpfarrer von Mediasch. Doch konnte mit Hilfe der neuen presbyterial-synodalen Kirchenverfassung seit 18615 das neukonstituierte Landeskonsistorium (d. Erlangen. Ein Kapitel kirchlicher Vereinsgeschichte. konnte knapp 70 Jahre später feststellen: „Es ist wohl selten einer auslanddeutschen Kirche so schwer geworden.“9 2 3 4 5 6 7 8 9 Friedhelm Borggrefe: Unterwegs zur Diaspora 1848-1998. Wien 1860.. auf der Synode 1859 die Gründung eines eigenen Hauptvereins. Bereits am 7. in: Evangelische Diaspora und Gustav Adolf-Verein (Festschrift für Franz Rendtorff).1933)8 . Geschehnisse und Personen aus der Geschichte des österreichischen Protestantismus.O. die Verbindung mit dem Gustav-Adolf-Verein zu erkämpfen und selten hat eine größern Gewinn daraus gezogen als die evangelische Kirche Siebenbürgens.B. S. 362. Leipzig 1930. und Josef Scherer: Die Bischöfe der Evangelischen Kirche A. in: Ders. S. Ludwig Binder: Georg Daniel Teutsch. Provisorische Bestimmungen für die Vertretung und Verwaltung der evangelischen Landeskirche Augsburgischen Bekenntnisses in Siebenbürgen. die Kirchenregierung) die Genehmigung kirchlicher Vereine auf dem Gebiet der Landeskirche vornehmen. woraufhin es Stadtpfarrer Fabini ermunterte.7 Dessen Sohn. 3-37.“ Vgl. 360-368. hrg. und Josef Scherer: Die Bischöfe der Evangelischen Kirche A. von Bruno Geißler. Köln.a. Vgl. Samuel Josef Fabini (1794 .

weil sie von ungarischer Seite als Hort der (habsburgtreuen) Reaktion charakterisiert worden war. Dennoch konnten 96 Gemeinden bereits im ersten Dezennium des Bestehens die substantielle Hilfe von 52 277 fl. 11 Harald Roth: Kleine Geschichte Siebenbürgens.Die siebenbürgisch-sächsische Landeskirche hatte zunächst keinen leichten Stand beim Leipziger Zentralvorstand.entwikkelten sich erfreulich: Von den rund 160 000 Seelen der Landeskirche gehörten rund 40 000 dem GAV als fördernde Mitglieder an. 2003. 500 Jahre siebenbürgisch-sächsische Nationsuniversität (=Sieb Arch 24). Wien 1990.): Gruppenautonomie in Siebenbürgen. der eigentlich ein Vielvölkerstaat mit einer gut 40% stellenden ungarischen Dominanz darstellte. das heißt. Landesintern schienen die ethnischen und konfessionellen Barrieren überwindbar zu sein. insbesondere auch der sächsischen Minderheit. Wien 1996.11 Im neugeschaffenen ungarischen Nationalstaat. Joachim von Puttkamer: Schulalltag und nationale Integration in Ungarn.proportional zur Bevölkerungsentwicklung . Bereits an der Wende zum 20. Köln. Slowaken. 10 Wolfgang Kessler (Hg. Die ungarische Innen. Weimar. daß in fast allen Kirchengemeinden der Landeskirche ein Ortsverein bestand. Rumänen und Siebenbürger Sachsen in der Auseinandersetzung mit der ungarischen Staatsidee. München 2003. doch verhinderte die gesamtpolitische Lage eine diesbezügliche Weiterentwicklung. Die Mitgliederzahlen . Köln. nämlich 166 Kirchengemeinden (aus der Gesamtzahl von 258 Gemeinden) von den Gaben des Zentralvorstandes.auf rund 60 000 vor dem I. Nach dem österreichischungarischen Ausgleich von 1867. aber auch aus dem in eigener Verfügung stehenden 1. dem die mittelalterlichen Privilegien der sächsischen Rechtsnation zum Opfer gefallen waren10 . Jahrhundert hatten knapp zwei Drittel. dem zuerst 232.bzw. Diese Zahl steigerte sich . wurde Siebenbürgen zu einem Landesteil Ungarns – und damit endgültig an die Peripherie der Habsburgermonarchie gerückt.jeder Spender wurde als Mitglied gezählt . 1870 bereits 258 Ortsvereine angehörten. Weltkrieg.und Kultur. Organisiert war der Siebenbürgische Hauptverein in zehn Zweigvereine (§3 der Satzung). S. vereinnahmen. Schulpolitik bestimmte nun maßgeblich den Fortgang des kirchlichen Lebens aller Minderheiten. 83 . 1867-1914. Anfänglich hatten auch ungarischsprachige lutherische Gemeinden der Landeskirche sowie auch zwei ungarisch-reformierte Gemeinden dem siebenbürgischen GAV angehört. war nationalistisches Hegemoniestreben und kulturelle Magyarisierung Prinzip des Regierungshandelns in Budapest. 105-119. Drittel (§6 der Satzung) der siebenbürgisch-sächsischen Sammlungsergebnisse mehr als 1 Million Kronen erhalten (knapp das Fünffache des eigenen Sammlungsertrages).

S. 159-163. In: Religion im Nationalstaat zwischen den Weltkriegen 1018-1939. bei dem sich nun auch die Honoratioren der anderen Vereine zur Jahresversammlung zusammenfanden. sowie die ebenfalls angegliederten lutherischen Gemeinden des erst 1932 in der Ev. Landeskirchenversammlung 1922. Maner und M.auf Grund der Kapitalnot der überwiegend ländlichen. Köln. 14 Richard Schuller: Der siebenbürgisch-sächsische Pfarrer in seiner Kulturgeschichtlichen Bedeutung. Landeskirche A.O. Somit rankte sich oft um die Tagung der Hauptversammlung ein großes Festprogramm.. 84 . Wien.oder Kirchbauvorhaben unterstützt. auch Kirchliche Blätter 25 (1933).B. Eine Kulturgeschichte. die offiziell 1949 von der sächsischen Landeskirche entlassen worden waren. Schäßburg 1930 (ND unter dem Titel: Der siebenbürgisch-sächsische Pfarrer. vom Landeskonsistorium. 36. in dem der ungarische Staat mittels vielfältiger Bestimmungen (Gehaltshöhe. oft erst 1848 aus der Hörigkeit entlassenen. 75-78. 13 Die Trennung der magyarischen evang. ebenso Juliane Brandt: Konfessionellle und nationale Identität in Ungarn: Die protestantischen Kirchen.-C. ärmlichen Gemeinden .die Pfarrhaus. Wien 2003).Nach dem Ersten Weltkrieg kehrten diese Gemeinden vorübergehend wieder zur Landeskirche zurück und bildeten das ungarische Dekanat Kronstadt. in Rumänien begründeten slowakischen Kirchenbezirks Nagylak mit annähernd 7000 Gemeindegliedern (vgl. S. (St Odt K 8). Unter 12 Konrad G. von H. Zweimal erhielten Gemeinden die große Liebesgabe. Weimar.a. Zu ihr gehören die bereits unter der nationalsozialistischen Gleichschaltungspolitik und in Folge des sogenannten Zweiten Wiener Schiedsspruchs (1940) vier Jahre von der Landeskirche getrennten nordsiebenbürgischen ungarisch-lutherischen Gemeinden.B. Schulze-Wessel. in Siebenbürgen. nämlich 1908 in Kreisch sowie 1912 in Peschendorf für den Neubau ihrer Kirche. S. Gündisch: Siebenbürgen und die Siebenbürger Sachsen. dazu Verhandlungsbericht über die 30. die nach dem Zweiten Weltkrieg ihren Sitz in Klausenburg nahm: die heutige Evangelisch-lutherischen Kirche. 42f. 32. allerdings vereinigten sie sich mit Banater ungarischen Lutheranern 1927 zur „Synodal-presbyterialen Kirche“ mit Sitz der Superintendentur in Arad. S. hg. Gemeinden des Kronstädter Bezirks von der evangelischen Landeskirche A. vgl. Hermannstadt 1886 (26 S. auch Ulrich A. S. Wien: Kirchenleitung über dem Abgrund a. vgl. hg. München 1998. S.12 In dieser von ethnischen Spannungen gekennzeichneten Situation schieden Mitte der 1880er Jahre acht ungarische evangelische Gemeinden Südsiebenbürgens aus dem Verband der Landeskirche aus und schlossen sich als Kronstädter Seniorat (Brassói egyházmegye) der ungarländischen Kirche des TheissDistrikts an. 18. Stuttgart 2002.) die meist kirchlichen Träger des minderheitlichen Schulwesens zu marginalisieren und auszuschalten drohte. S. .Es entwickelt sich ein „Schulkampf“.13 Durch den GAV wurden seit Anfang der 1880er Jahre in großzügiger Weise die Schulbauprojekte sowie .14 Der GAV war in der Landeskirche Siebenbürgens der populärste und mitgliederstärkste Verein überhaupt. bauliche Mindestanforderungen etc. vgl. 3. Hermannstadt 1932.). mit einer Einleitung und einem Register von Ulrich A.

S. der modernen Reformpädagogik aufgeschlossene Lehrerinnenbildungsanstalt in Schäßburg17 . Wien: Friedrich-Müller-Langenthal.): Festschrift zum 25-jährigen Bestande der Lehrerinnenbildungsanstalt der evang[elischen] Landeskirche A. weil der rumänische Staat seine rechtlich bindenden Verpflichtungen für das Privatschulwesen der Minderheiten nicht erfüllte. 85 . allerdings durch eine Identitätsund Legitimationskrise besonders verstärkt wurde und gravierende Auswirkungen zeigte. dazu auch Richard Schuller: Der siebenbürgisch-sächsische Pfarrer. und b) andererseits die innovative. Ernst Troeltsch hat diese – frei zusammengefasst – als ideale Ausprägung des Kulturprotestantismus nach Richard Rothes Vorstellungen gekennzeichnet. hg.B. Danilák.15 Zwei Projekte kamen hinzu. des Turn. von P. die der pädagogischen Unterversorgung im kirchlichen Schulwesen wehren sollte. in Rumänien kämpfte mit einer Finanzmisere. in: Vel’ká politika a malé regióny. S.dem Titel „Vereinstage“ trafen sich dann die Vertreter des Vereins für siebenbürgische Landeskunde. Jahrhunderts am Standort Hermannstadt reichhaltig diversifiziert und bot von der Volksschule bis zum Gymnasium bzw. 16 Das sächsische kirchliche Schulwesen war seit dem letzten Drittel des 19. vgl.oder Sportvereins und nicht zuletzt der Frauenvereine. 20 Ebenda. S. 18 Ulrich A. von dem die reichsdeutschen Besucher immer wieder fasziniert schienen. die die Kombination von deutschnationaler und konfessioneller Identitätswahrung deutlich machen: a) Das durch den Reiseprediger Bardy begründete.19 Verschärft wurde die Situation. 326f. Švorc. Richard Rothe sei „mit gutem Grund der Normaltheologe der sächsischen Kirche“. des Landwirtschaftsvereins. der Troeltschs Auffassung mit Stolz zitiert. seit 1909 von Diasporapfarrer Berthold Buchalla aus kleinen Anfängen zu großer Blüte geführte Diasporaheim (in Hermannstadt bis 1948). Jahrhundert. 580. kultureller sowie ökonomischer Ausstrahlung. Graz 2002. 83f. 272. H. der Raiffeisenkassen.a.. Es war ein Volksfest mit breiter kirchlicher. S. 19 Ulrich A. Nach dem I. Weltkrieg gelangte Siebenbürgen durch den Vertrag von Trianon an Rumänien. a. 320f. M. die verschiedene Gründe hatte. Dieser noch junge hohenzollernregierte Nationalstaat war mit den Transformationsproblemen einer auf das Doppelte angewachsenen Staatsfläche sowie einer 30%igen Minderheitenbevölkerung schlechterdings überfordert. Wien: Wahrnehmung der Peripherie – deutsche politische Perspektiven in Siebenbürgen. 17 Heinz Brandsch (Hg.O. Landeskirche A. das Kindern aus Familien in absoluter Diaspora Zugang zu einer „deutsch-evangelischen“ Bildung16 zuweilen auch Regermanisierung bieten sollte.B. Heppner. Hermannstadt/Sibiu 2002. Schäßburg 1929. zum sogenannten Landeskirchenseminar (der Lehrerbildungsanstalt der Landeskirche) für beide Geschlechter getrennt die besten schulischen Bildungsmöglichkeiten. des Naturwissenschaftlichen Vereins. in Rumänien.18 Auch die Ev.20 15 Friedrich Teutsch: Kirchengeschichte II. Prešov. S. Leben und Dienst in der evangelischen Kirche in Rumänien im 20.

dazu Hans Petri: Geschichte der evangelischen Gemeinde zu Bukarest. Auf Grund der extrem unterschiedlichen Prägung in Frömmigkeit und Theologie war das gemeinsame Dach der Landeskirche . Jahrhunderts. Stuttgart 1967. S. Die Strukturparallelen mit den Gemeinden in Brasilien und am La Plata sind deutlich (zunächst Einzelgemeinden. 5-28 Bericht über die Dienstreise von Oberkirchenrat Dr. in: Geschichtswirklichkeit und Glaubensbewährung (= FS Friedrich Müller). Vgl. dazu auch: Ricardo Rieth: Solidarischer Dienst . 127-138.1931 mit 2. vgl. 23 Ulrich A. Wien 1994. in: Ev(angelische) Dia(spora) 70 (2001). Serbien und Bulgarien (65 Abb und 1 Karte). ebenfalls die evangelischen Gemeinden (deutscher und slowakischer Verkündigungssprache) im an Rumänien gefallenen Teil des Banats sowie die evangelischen Gemeinden des bis 1918 dem Evangelischen Oberkirchenrat der Altpreußischen Union in Berlin angeschlossenen Gemeinden des „Evangelischen Synodalverbandes an der unteren Donau“22 . 33 (Fußnote 34).O.. nämlich 1906. Archiv des GAW (Leipzig. vgl. Doch konnte auf Grund mehrjähriger Missernten Mitte der 1930er Jahre in Bessarabien eine geistig-materielle 21 Harald Roth: Politische Strukturen und Strömungen bei den Siebenbürger Sachsen 1919 . Leipzig 1939. René Krüger: Leben. 86 . 90 Jahre Obra Gustavo Adolfo in Brasilien. 1924 erhielt die Landeskirche vom Auswärtigen Amt 600 000 RM und 1932 und 1933 je 125 000 RM. Die Diaspora der deutschen evangelischen Kirche in Rumänien. dazu Frederick K. 139-163. in: EvDia 70 (2001). Zu ihrem Wirkungskreis gehörten nunmehr auch die stark pietistisch geprägten ländlichen Gemeinden in Bessarabien und deren Tochterkolonien in der Dobrudscha. die sehr unterschiedliche Traditionen hatten.4 Mio Lei. Vgl.1933 (= Stud. S. 22 Es waren dies Gemeinden.auch durch die „Bessarabien-Klausel“23 . allen voran Bukarest mit der längsten Kontinuität seit der Gründung Mitte des 18.eher formaler Natur.über die Zentrale des GAV in Leipzig. 249. demnächst im EZA Berlin): Rep C No 4434 Lit R No 348 (Rumänien). Unterordnung unter den EOK in Berlin. anschließend Zusammenschluß sowie schließlich die Abtrennung von Berlin nach dem Ersten Weltkrieg). Außerdem unterstützte der GAV die Landeskirche 1921 mit 250 000 RM sowie 1927 . Wien: Kirchenleitung. a.21 Auch in der Zwischenkriegszeit unterstützte der Zentralvorstand in Leipzig die nunmehr (außer dem Gustav Adolf-Verein in der Bukowina) für ganz Rumänien zuständige Landeskirche und ihren Hauptverein. sowie zur Situation der Jahrhundertwende der opulent ausgestattete Band von Hans Meyer. hatten sich auf Drängen der Kirchenbehörde des Evangelischen Oberkirchenrats (EOK) in Berlin und des Gustav Adolf-Vereins die Gemeinden zum „Synodalverband“ zusammengeschlosssen. Köln. S. Erst sehr spät. Wirken und Mission der Evangelischen Kirche am La Plata. Potsdam 1901. seit Moreheads Besuch 1920. Kappler.Trans.In dieser ökonomisch prekären Situation kam auch Hilfe vom Deutschen Reich . S. Wentz: American Lutheran Contacts with their Romanian Brethren in the 1920’s. Auch aus den USA kamen von den Lutheranern weitere materielle Hilfen.a. S.Zeugnis der Einheit. S. 136 und 139. 22 ). Weimar.

Obwohl anfänglich öffentlich kritisch zum NS stehend. in Rumänien. Der in Siebenbürgen seit 1932 amtierende Bischof Dr.). und Josef Scherer: Die Bischöfe der Evang. 150. Wien.umgesiedelt. in: EvDia 69 (2000). Er band die Exponenten der sogenannten gemäßigten Nationalsozialisten in die Kirchenregierung inklusive eines Fraktionssystems ein.B.. Viktor Glondys.O.29 24 Die wachsende Gemeinschaft in der Ev. 87 . Bukowina. er sei ideologisch konvertiert. Sp. Tagebuch. Wien: Kirchenleitung. S. Zur Sammlungstätigkeit der Gustav-Adolf-Vereine im Dritten Reich. wandelte sich seine Kirchenpolitik. Landeskirche A. dazu Bundesarchiv Lichterfelde R 1501/27703. dazu: Ulrich A. S.wenn ich richtig sehe . Die Gemeinden aus Bessarabien. dass nach den „vorliegenden Berichten der Gustav-Adolf-Verein stark unter dem Einfluß der Bekenntisfront steht“. in Siebenbürgen.1949)26 musste dies schmerzhaft erfahren. Kirchenleitung. die auch dem GAV zu verdanken ist. 28 Glondys-Tagebuch.a. Die zuvor bereits für den Bau eines theologischen Schulungsheims für die deutschen Minderheitskirchen Süd-Mittel-Osteuropas in Heltau bei Hermannstadt abgesprochene „große Liebesgabe“ des GAV wurde von der Abgeordnetenversammlung verweigert.1010f.in wohlgesetzter Distanz zur nationalsozialistischen Ideologie gehalten25 und die Abgeordnetenversammlung hat diesbezügliche Ausreißer nicht toleriert. S. zitiert nach Inger Schuberth: Zwischen Deutschtumspflege und Diasporaarbeit. Wien: Glondys. vgl. Dieses „Lutherheim für Volksmission“ genannte theologische Schulungsheim wurde dann mit Hilfe des von Bischof D. 158f. S.und Dobrudschadeutschen. Ludwig Binder: Viktor Glondys.. dazu meine kritische Rezension in ZfSL 20 (1997). 552-557 abgebildet. in: 4RGG 3. eine Fotodokumentation der Einweihungsfestlichkeiten ist im GlondysTagebuch. S. Kirche A.Brücke zwischen den Regionen hergestellt werden24 .eingeweiht. Viktor Glondys (1882 . 25 Vgl.ohne je seiner Bestimmung gemäß genutzt werden zu können . 202-210. in: ders. 284f (Johann Böhm und Dieter Braeg (Hgg): D. hier: S. wo die Einschätzung der NSDAPParteileitung (Stellvertreter des Führers) referiert wird. 108. in Rumänien währte nur kurz. S. München 1984. S. 29 Vgl.27 Das wurde auf der Abgeordnetenversammlung des GAV in Halle-Wittenberg 1938 abgestraft. Vgl. 27 Ulrich A. O.28 Glondys wurde dennoch von den siebenbürgischen Nationalsozialisten 1940 wegen Nepotismusvorwürfen anlässlich des Erweiterungsbaus des Diasporaheims gestürzt. Aufzeichnungen von 193 bis 1949. Der GA-Zentralverein hat sich .auch aus Furcht vor der nach dem Hitler-Stalin-Pakt imperial ausgreifenden Sowjetunion . 106-112.B.B. Von der Volksgruppe in Rumänien zur „Siedlungsbrücke“ an der Reichsgrenze. Köln Wien 1980. a. 26 Vgl. Dinklage 1997. Dr. 111-149. dazu Dirk Jachomowski: Die Umsiedlung der Bessarabien-. a. Theodor Heckel geführten Kirchlichen Außenamtes in Berlin fertiggestellt und in dessen Anwesenheit im Juli 1939 . Seine öffentlichen Stellungnahmen vermittelten den Eindruck.a. Bischof der evangelischen Landeskirche A. dazu Ulrich A. der Bukowina und der Dobrudscha wurden unter der Parole „Heim ins Reich“ 1939 .

Die Isolation der Landeskirche war bis zur Mitte der 1950er Jahre total. 32 Ulrich A. die ebenfalls Verbindung und Hilfe ermöglichten. Wien: Kirchenleitung. wurden in der zweiten Hälfte der 70er Jahre intensiv ausgeübt und der Inhalt minutiös registriert sowie die Bitt. Meist wurden seit den späten 1950er Jahren „private“ Besuchsreisen organisiert. in: EvDia 71 (2002). S. erfolgte. dazu Günter Arndt. S. 174f. Das MfS verschaffte sich „über die totale Kontrolle anderer staatlicher Organe wie Post. 2001].O. Insbesondere die „Kontrolle des Literaturversandes des GAW in die Ostblockstaaten“. Das Gustav-Adolf-Werk wurde unter dem äußerst unüblichen. Landeskirche A.B. 181).32 Erst in den 1970er Jahren war – allerdings nur mit fallweiser Genehmigung – eine gewisse materielle Hilfe offiziell durch das GAW Kassel möglich. die angeblich extreme Gefährlichkeit bezeichnenden Decknamen „O[perativer]V[organg] Giftspinne“ während der gesamten Existenz der DDR mit allen zur Verfügung stehenden Mitteln ausspioniert.und Zolldienst genaue Kenntnis von allen Vorgängen und direkte Zugriffsmöglichkeiten. in der Volksrepublik Rumänien begonnen. a.oder Bibelhilfe zu erhalten.Der siebenbürgische GAV wurde mit der Ausrufung der Volksrepublik Rumänien am 30. 168-176. 176-183. 266f. S. Danach war es kurzfristig möglich. S.und Dankschreiben an die Zentrale in Leipzig umfassend erfasst (Arndt.1947 verboten. der zum Teil auch über Hilfsabsender.T. 31 Vgl. über das GAW(Ost)Leipzig30 vorwiegend Literatur. nämlich Privathaushalte. seit 1966 mußten auf Druck der DDR-Regierung beide Teile formal getrennt werden.d.. in: EvDia 71 (2002).“ Auch wurden „immer wieder größere Mengen der versandten Literatur von den Zollorganen beschlagnahmt“ (Jaeger. S.12. Joachim Jaeger: Bericht vor der Abgeordetenversammlung des Gustav-Adolf-Werkes [in Rothenburg o. Das Gustav-Adolf-Werk als Observierungsobjekt des Ministeriums für Staatssicherheit der DDR (MfS).a. B6XCvysrÃs…Ævriri…tv†purÃGhqr†xv…pur    0 '                    -DKU '0 Ehu…r 30 Der GAV wurde 1947 als Gustav-Adolf-Werk der Evangelischen Kirche in Deutschland anerkannt und hatte eine West-Zentrale in Kassel und eine Ost-Zentrale in Leipzig.).31 Ersatzweise wurde nach 1960 eine Kirchenpartnerschaft zwischen der Thüringischen Landeskirche und der Ev. 88 .

mit Sitz in Hermannstadt. 34 Vgl.000 binnen eines Jahres auf zunächst 40 000. in Rumänien. Landeskirche A. Bistum Oradea. an denen die vereinsamten Gemeindeglieder zu Hunderten zusammenkommen. Lukas-Spital im Lassler Tal bei Schäßburg. nachdem alle nichtorthodoxen Kirchengemeinschaften ausführliche Dossiers mit Rückgabeforderungen bis zum 28.35 Hier wird die besondere Her33 Dazu gehören noch ein Ev. d. Hermannstadt). Landeskirche A. Altenpflegeheim in Scholten.B. Die evangelischen Kirchen bzw. Ref. um kirchliche und geistliche Gemeinschaft zu feiern. in: EvDia 69 (2000).ro]. die zur Unterhaltung oder zu unterrichtlicher Nutzung eines konfessionellen Bildungswesens dienen.gleichzeitig verbunden sein mit der besonderen Ausstrahlungskraft der fremden. Dezsö Zoltán Adorjáni: Evangelisch in Rumänien.B. hat ein renommiertes geriatrisches Fachkrankenhaus inklusive Rehabilitationsstation errichtet. Bistum Klausenburg. Insbesondere die ungarischen Gemeinden und Bistümer bestehen auf der Rückgabe verstaatlichter Schulen sowie aller Immobilien. 50-57. am meisten die von 120. Ev. mitteleuropäisch geprägten Kultur des protestantischen religiösen Milieus auf Teile der mehrheitlich orthodoxen rumänischen Bevölkerung. Die Sicht eines Pfarrers der synodalpresbyterialen Kirche A.in Tradition des 19. vornehmlich Kirchenneubau oder renovierung. In den anderen ungarischsprachigen Landeskirchen wird neben innovativen sozialdiakonischen Initiativen auch der kirchliche Bedarf mit traditionellem Gustav-Adolf-Profil unterstützt.B. das durch seine pietistische Prägung leichter die konfessionsübergreifende Ökumene praktiziert.diakonische Vereine übernahmen (gesamtstaatlich gesehen) Pionierfunktion beim Aufbau zukunftsweisender diakonischer Arbeitsfelder: Der Diakonia-Verein in Alba Julia/Karlsburg hat ein Epilepsie-Zentrum „Betesda“ nach Betheler Vorbild begonnen und eindrucksvoll ausgebaut33 . Gegenwärtig ist die Immobilienrückgabe in der Schwebe. 89 .h. Jahrhunderts . in: EvDia 69 (2000). auch solcher. dazu Christoph Klein: „Protestantismus und Kultur“ aus Sicht der kirchlichen Diasporasituation. und das St. S.34 Die Bildungsperspektive kann . Erst seit den 1990er Jahren wird die Hilfe wieder spezifisch ausgewiesen. eine Sozialstation und eine Kindertagesstätte für behinderte Kinder [diakonia@apulum.Die Projektkataloge des Kasseler GAW weisen in den 80er Jahren jährlich 160 000 DM für alle vier Landeskirchen Transsylvaniens/Rumäniens aus (Ref. S. Synodal-presbyteriale Kirche Klausenburg. . Sie wird heute unter anderem unterstützt mit Bauhilfen. 58-65. aber auch der extremen Diasporasituation entsprechenden Unterstützung von Bezirkskirchenfesten. Februar 2003 bei der rumänischen Regierung eingereicht hatten. zwischenzeitlich auf gut 15 000 (von gut 40 Pfarrerinnen und Pfarrern versorgten) Glieder ausgezehrte Ev. Alle Landeskirchen waren von Abwanderung (auch von Gemeindepfarrern) betroffen.das muß allerdings nach Ethnie differenziert betrachtet werden . 35 Vgl.

S. am 17. S.und Jugendarbeit neben der Fort.interkonfessionell. Ein Beispiel für Pluralismusfähigkeit und Solidarität in Europa und darüber hinaus. dessen Generalsekretär Pfarrer Attila Mátyás wurde.initiiert und durch ausdauernde Ermunterung aus der Zentrale des Gustav-Adolf-Werkes in Leipzig unterstützt . 36 Vgl. Was einst nur ansatzweise gelang. Insbesondere die diakonische Arbeit sowie die Kinder. dazu Gyula Kováts: Die gegenwärtige Lage des Siebenbürgischen Kirchendistrikts der Reformierten Kirche in Rumänien.ausforderung. um einer Überforderung der klein gewordenen Landeskirche vorzubeugen. wurde . 37 Gustav-Adolf-Blatt 1/2003. interethnisch und ökumenisch. in EvDia 69 (2000). 58-65. überwiegend orthodoxen Umfeld die eigene religiöse Minderheitenidentität (lutherisch oder reformiert) sowie die ethnische Zugehörigkeit (ungarisch.und Weiterbildung werden in dem reformierten siebenbürgischen Kirchendistrikt in den Mittelpunkt gerückt. November 2002. ist heute Selbstverständlichkeit: Grenzüberschreitung . 17. der theologisch weiterhin durch das Klausenburger Theologische Institut stark von der dialektischen Theologie geprägt wird. Bischof Dr. Diaspora“ deutlich.36 Jüngst. Klein hat sich. aber auch Chance der „doppelten Minderheit bzw. nur unter der Berücksichtigung der ungarischen Bistümer zur Gründung des GAW in Rumänien bereiterklärt. Im rumänischen. Nach leichten Verzögerungen und atmosphärischer Klärung ist nun .140 Jahren nach der Erstbegründung . deutsch oder slowakisch) zu pflegen bei gleichzeitiger Weiterentwicklung im Blick auf die konfessionsverbindenden Kasualien oder Lebensentwürfe der Gemeindeglieder und der anderskonfessionellen „Sympathisanten“.in Rumänien ein eigenes Landes-Gustav-Adolf-Werk der vier traditionellen protestantischen Kirchen begründet mit Sitz in Oradea.auf verbreiterter Basis ein Neubeginn möglich geworden. 90 .37 Es knüpft an die lange und fruchtbare Geschichte der Gustav-Adolf-Partnerschaft mit Siebenbürgen an und führt sie unter neuen Vorzeichen innerprotestantischer Ökumene fort.

formovanie štruktúr a èinnos Jednoty/Spolku Gustava Adolfa. Za cie¾ si kládla predovšetkým podporu duchovného a cirkevného života.Landau Im Fort 7 76829 Landau Deutschland wien@uni-landau. SRN) 91 .de Recenzent: Dr. Autor: Dr. Už od svojho vzniku bola reprezentantom ekumenického hnutia v rámci protestantizmu. Harald Roth (Siebenbürgen-Institut an der Universität Heidelberg. Preh¾ad Resumé Predložený príspevok mapuje okolnosti vzniku. Jednota Gustava Adolfa bola založená v roku 1832 v Lützene pri Lipsku a do Sedmohradska sa rozšírila práve v roku 1861. prièom sa sústreïuje na jeho aktivity v Sedmohradsku od roku 1861 až do súèasnosti.Èinnos Jednoty/Spoloènosti Gustava Adolfa v diaspore v Sedmohradsku a pre Sedmohradsko. V Sedmohradsku dosahovala Jednota Gustava Adolfa mimoriadne cenné úspechy u veriacich augsburského i helvétskeho vyznania. Ulrich Andreas Wien Institut für Evangelische Theologie Universität Koblenz .

V regióne Šariša pôsobilo v druhej polovici 19. V úsilí využi vysoký a neustále stúpajúci dopyt po tlaèiarenských službách zriadila si banka vlastnú kníhtlaèiareò. Medzi ïalšie aktivity. rokov 19. Svojím pôsobením a najmä svojou úverovou politikou však èasto urèovali hospodárske smerovanie regiónov. V porovnaní s ve¾mi opatrnou obchodnou politikou sporite¾ne sa vedenie novej banky usilovalo presadi podporou a investovaním do rôznych priemyselných aktivít. venovali najmä pôsobeniu ve¾kých finanèných inštitúcií. augusta 1868. Rozhýba priemyselné podnikanie v regióne sa vedenie ústavu snažilo aj kúpou jedného z menších tehliarskych podnikov v Prešove. ktoré vedenie banky rozbehlo v priebehu prvých dvoch rokov svojej * 1 2 Štúdia vznikla v rámci grantovej úlohy VEGA è. malé a stredne ve¾ké ústavy. 1/9214/02. Takéto banky sa spravidla. a na zaèiatku 20. Zatia¾ èiastoène mimo pozornosti zostal región východného Slovenska. z ktorých sa ako najživotaschopnejšia ukázala Hornouhorská prvá priemyselná a úverná banka1 . najmä budapeštianskymi. zakladané miestnymi podnikate¾mi. prípadne národne orientovaným menším slovenským ústavom. Eperjesi Takarékpénztár. Ten sa síce môže pochváli ve¾kým množstvom bánk a sporite¾ní. Väèšina z nich vznikla v období zvýšenej zakladate¾skej aktivity na konci 60. Bádatelia sa však.1924)* PATRIK DERFIÒÁK Problematike histórie slovenského bankovníctva bola venovaná už v rámci hospodárskych dejín Slovenska èi Èeskoslovenska znaèná pozornos. jej základný kapitál bol tridsatisíc zlatých a prakticky až do prvej svetovej vojny bola objemom zhromaždených vkladov a celkovým pokladnièným obratom najväèšou bankou v Prešove. celkom logicky. Jej ustanovujúce valné zhromaždenie sa uskutoènilo v dòoch 30. a zaèiatkom 70.t. väèšinou tu však pôsobili miestne. východisková situácia novej banky nebola jednoduchá. ktorí boli v prevažnej miere orientovaní prouhorsky. Oficiálny názov znel Felsömagyarország elsö ipar és hitel bank. obchodníkmi a úradníkmi. centre Šarišskej stolice. storoèia. a 31. v ktorých pôsobili. 92 . boli založené viaceré nové finanèné spoloènosti. Aj v Prešove. Vzh¾adom na to. storoèia hneï nieko¾ko takýchto akciových bánk a sporite¾ní. že v Prešove už od roku 1845 pôsobila jedna z najstarších akciových sporite¾ní v Uhorsku Prešovská sporite¾òa2 . svojou kapitálovou silou nemohli porovnáva s ve¾komestskými ústavmi. r. až na malé výnimky.PREŠOVSKÁ BANKOVÁ JEDNOTA (1868 . Obchodnú èinnos zaèala táto prvá akciová banka v Prešove vyvíja už 2. novembra toho istého roku.

12.èinnosti. V roku 1876 došlo preto k zlúèeniu Hornouhorskej prvej priemyselnej a úvernej banky a Prešovskej sporite¾nej a úvernej jednoty. 93 . s. s.132. 30. A.4 Už v nasledujúcom roku schválilo predstavenstvo kúpu novej budovy na Hlavnej ulici v Prešove. è. ktoré by s rozumnou mierou rizika prinášali dostatoèný zisk. ktorá bola postupne adaptovaná na bankové úèely. Už v priebehu prvého roku svojej existencie sa ústav stal aj hlavným obchodným zástupcom Prvej uhorskej všeobecnej poisovacej spoloènosti. Nedostatok vhodných investièných príležitostí. spolu s konkurenciou už existujúcich ústavov ich však už v zaèiatkoch podnikania priviedli do znaèných problémov. V roku 1872 však boli založené ïalšie dva prešovské finanèné ústavy. Eperjes 1910. neumožòoval pri pomerne vysokom základnom imaní vypláca dividendy v oèakávanej výške.: Sárosvármegye Kalauz. Banka sa výrazne podie¾ala aj na založení prvých novín v Prešove. Tomu bol prispôsobený aj ich pomerne vysoký základný kapitál. Menovitá hodnota každej z 2500 vydaných akcií sa znížila zo sto na šesdesiat zlatých.: Sárosvármegye Kalauz. Eperjes 1910. 3 4 5 KOSCH. Po piatich rokoch ho zase banka so znaèným ziskom predala. ktorá habsburskú monarchiu a prakticky väèšiu èas Európy postihla v roku 1873. s. 1905. ktorý dosahoval 150 000 zlatých.5 Zo zaujímavejších obchodov v tom období je možné spomenú aspoò predaj kúpe¾ov v Lipovciach spolu so známymi minerálnymi prameòmi. Rozdiel predstavujúci štyridsa zlatých bol akcionárom vyplatený v hotovosti. Miestny Oberungarische Lloyd vychádzal od roku 1871. 5. KOSCH. Nový ústav oficiálne zaèal svoju èinnos 1. Hospodárska kríza. Komplikovaná hospodárska situácia a silná vzájomná konkurencia prinútili vedenie všetkých prešovských finanèných ústavov h¾ada riešenie. 131. Eperjesi Lapok. januára 1877 s novým názvom Prešovská banková jednota – Eperjesi Bankegylet. Obe mali už od svojho vzniku relatívne ve¾ké ambície v oblasti podpory rozvoja miestneho priemyslu. patrilo aj rozpredávanie akcií Kúpe¾nej akciovej spoloènosti v Bardejovských kúpe¾och jednotlivým drobným miestnym akcionárom. Základný kapitál nového ústavu predstavoval 250 000 zlatých a umožnil postupne realizova aj väèšie investièné akcie. Jedným z nich bola Prešovská sporite¾ná a úverná jednota a druhou Prešovská ¾udová banka3 . Napríklad v súdnej dražbe sa vedeniu banky podarilo v roku 1877 získa za 135 600 zlatých ve¾kostatok vo Ve¾kom Šariši. V januári 1881 preto po predošlom schválení valným zhromaždením došlo k zníženiu základného imania banky z 250 000 na 150 000 zlatých. A.

è. Vzh¾adom na znaèné riziko najmä pri obchodovaní s akciami priemyselných podnikov. o rok neskôr už 196 a v roku 1890 dokonca 261 tisíc zlatých. A. Eperjes 1910. 85. Samotná Prešovská banková jednota vykázala takmer stotisícovu stratu. Množstvo najmä menších nájomcov po¾nohospodárskej pôdy v regióne Šariša zbankrotovalo. Vedenie ústavu ve¾mi pozorne sledovalo situáciu na trhu. Zložitá situácia banky sa prejavila aj na prudkom odlive vkladov a len poverenie vykonáva funkciu poboèky centrálnej rakúsko-uhorskej banky opätovne aspoò èiastoène upevnilo jej dôveryhodnos v oèiach vkladate¾ov. 1900. S èo najmenšou mierou rizika zabezpeèi voèi akcionárom banky stabilnú dividendovú politiku a udrža cenu akcií na primeranej úrovni. Postupne boli umorené straty spôsobené neúspešným obchodovaním s po¾nohospodárskymi komoditami a aj keï banka celkom neupustila od financovania priemyselných podnikov. ktoré zaèiatkom sedemdesiatych rokov viedlo k znaèným stratám. Vedenie banky preto h¾adalo možnosti na vhodné investovanie zverených finanèných prostriedkov tak. predstavovala dividenda 8 zlatých na každú akciu v nominálnej hodnote 60 zlatých. Prudký pokles cien po¾nohospodárskych produktov v nasledujúcich rokoch spôsobil Prešovskej bankovej jednote znaèné straty.6 Kvôli týmto ažkostiam sa predstavenstvo rozhodlo preda niektoré aktíva spoloènosti. Tie síce prinášali len pomerne skromné. Napríklad v roku 1893. 12. ktorý ju v krátkom èase prebudoval na ve¾ký a prosperujúci podnik. 5. Tá bola predaná miestnemu podnikate¾ovi Arpádovi Kóschovi. 94 . medzi nimi tlaèiareò.: Sárosvármegye Kalauz. 25. KOSCH.Od roku 1882 vstúpil do platnosti zákon o desapercentnom zdaòovaní úrokov z vkladov. najmä štátnych a komunálnych dlhopisov. Takáto èasto až príliš opatrná politika banky sledovala jediný cie¾. s. A tak keï v spomínanom roku 1893 6 7 Eperjesi Lapok. s. Ako majite¾ pomerne znaènej výmery po¾nohospodárskej pôdy sa obchodovaniu vedenie ústavu venovalo už aj v predošlých rokoch. keï si ústav pripomenul štvrstoroèie svojej existencie. ktorú postupne umorovala až do konca osemdesiatych rokov.7 Ïalšie roky až do prvej svetovej vojny pracovala Prešovská banková jednota už v pomerne pokojnej atmosfére. obmedzila ho na èo najmenšiu mieru. Nádej na stabilné zisky vkladané do tohoto podnikania sa však vzápätí ukázali ako prehnané. aby sa vyhlo dodatoènému zdaneniu úrokových výnosov. V roku 1888 tak na úète cenných papierov evidovala banka cenné papiere v hodnote 166. zato však stabilné výnosy a v prípade potreby boli ¾ahko likvidné. Podobne ako väèšina ostatných podobných regionálnych ústavov zaèala umiestòova èoraz viac prostriedkov do nákupu cenných papierov. rozhodla správna rada banky o rozšírení obchodovania s po¾nohospodárskymi plodinami.

133.: Dejiny poisovníctva v Èeskoslovensku do roku 1918. remeselníkom a malým obchodníkom. každoroène sa však pohybovali rádovo od 800 do 1000 korún. využívajúc svoju spoluprácu s poisovòou. Spojenie s renomovaným budapeštianskym ústavom malo viacero výhod. storoèia na území dnešného Slovenska nebol jednoduchý. 95 . Bližšie: PATOPRSTÝ. Neskôr to bol napríklad Žigmund Péchy z Peèovskej Novej Vsi.75 korún. V dôsledku hospodárskej krízy v roku 1873 však oba tieto miestne ústavy zanikli. Predsedom predstavenstva Prešovskej bankovej jednoty bola vždy významná a politicky aktívna osobnos. Stav bankovníctva však na prelome 19.9 Dobrému menu banky táto spolupráca prospela najmä v roku 1887. Jednoznaène tu dominovali budapeštianske ve¾kobanky. Napríklad v roku 1910 bol z poistnej èinnosti zaznamenaný zisk 947. Ako vcelku výnosná sa ukázala spolupráca s Prvou uhorskou poisovacou spoloènosou. a 20. s. Poèas prvých rokov existencie ústavu stál na èele predstavenstva župan Šarišskej stolice Félix Szineyi-Merse. ktoré tak nemali dostatok prostriedkov na ïalší rozvoj 8 9 V roku 1872 v oblasti životného poistenia vznikol Prešovský spolok pre zabezpeèenie vydaja a vena a v oblasti majetkového zabezpeèenia Prešovský dobytok poisujúci spolok. Toho po vymenovaní za župana Abovsko-Turnianskej stolice a slobodného krá¾ovského mesta Košíc vystriedal v predsedníckom kresle podžupan Šarišskej stolice Štefan Szineyi-Merse. ktoré financovali potreby najsilnejších podnikov a miest. ktorá pre obe strany prinášala znaèný prospech. Išlo skôr o èestnú a reprezentatívnu funkciu. Menšie regionálne banky im nemohli konkurova a spravidla boli odkázané na poskytovanie drobných úverov v po¾nohospodárskej malovýrobe. R. keï centrum Prešova postihol ve¾ký požiar. Prejavilo sa to na náraste rezervných fondov banky i na pravidelných dotáciách penzijnej základiny zamestnancov ústavu. škody sa odhadovali na dva milióny zlatých. Ve¾ká èas mesta bola znièená. Riziko spojené s týmto podnikaním bolo minimálne. úvery boli zvyèajne kryté nehnute¾nosami a výnosy výrazne zvýšili zisky ústavu. Praha 1989. vedenie rýchlo znížilo stav cenných papierov a prostriedky získané ich predajom výhodne rozpožièalo obyvate¾stvu a miestnym podnikate¾om. Okrem bezplatnej reklamy umožòovalo rozšíri ponuku služieb pre klientov a v neposlednom rade znamenalo každoroèný zisk z poistných prémií. Tieto zisky síce nepredstavovali žiadne mimoriadne vysoké sumy. mohla svojim klientom vo ve¾mi krátkom èase vyplati ako preddavky na vzniknuté škody na budovách a zariadení viac ako stotisíc zlatých. Po neúspešnom pokuse založi samostatnú poisovòu priamo v Prešove 8 sa Prešovská banková jednota snažila o ïalší rozvoj už existujúcich obchodných vzahov. Prešovská banková jednota. To si vyžadovalo zvýšené náklady na obsluhu klientov a znižovalo zisky menších ústavov. ale i bežné úvery.zaèal rýchlo stúpa záujem o hypotekárne.

K. è. Vypracoval ju profesor prešovskej právnickej akadémie Karol Florián. poukázala najmä na nízke možnosti a ešte menší záujem miestnych bánk realizova väèšie investície do rozvoja miestneho priemyslu. 8. ktorí ich kupovali. Ako však konštatoval autor analýzy doktor Florián výška základného kapitálu oboch týchto najväèších šarišských bánk je ve¾mi nízka.11 Analýza šarišského bankovníctva zaèiatkom 20. Urèitou výnimkou v tomto smere bola práve Prešovská banková jednota. Jedna akcia v nominálnej hodnote 120 korún. Prvenstvo si medzi piatimi najväèšími analyzovanými ústavmi. 1907. Ve¾mi objektívne. musel prípadný investor zaplati až dvetisíc korún. na základe množstva výpoètov a tabuliek analyzoval situáciu jednotlivých bánk a sporite¾ní. A tak za jednu akciu Prešovskej sporite¾ne v nominálnej hodnote pästo korún. To na jednej strane robilo tieto banky ve¾mi závislými od vkladov obyvate¾stva a na druhej strane neúmerne zvyšovalo hodnotu ich akcií na trhu. že celá emisia sa bez väèších problémov predala pôvodným akcionárom po 220 korunách za jeden kus. ktorá pravidelne vynášala stokorunovú dividendu. O záujme o tieto cenné papiere svedèí aj skutoènos. In: Eperjesi Lapok. 96 .10 Cena akcií šarišských finanèných ústavov sa odvíjala od viacerých faktorov. ako napríklad výška základného majetku èi v poskytnutých hypotekárnych úveroch. Touto emisiou bol základný kapitál banky zvýšený na 600 000 a rezervné fondy na 310 000 korún. s. 10 FLORIÁN. zvyèajne do úvahy aj stabilitu a tradíciu jednotlivých ústavov. pôsobiacimi v regióne Šariša. Zaèiatkom roku 1907 sa v regionálnej tlaèi objavila rozsiahla analýza pomerov v šarišskom bankovníctve. s. prièom bežne sa predávala po 1800 – 2000 korún. každoroène pravidelne vynášajúca 16 korún. Okrem výšky vyplácaných dividend brali investori. udržala Prešovská sporite¾òa.2.: Pénzintézeteink I. è. Tú však postupne vo viacerých ukazovate¾och. storoèia. Banky a sporite¾ne sa uspokojovali s bezpeènými investíciami do štátnych a komunálnych dlhopisov a iba ve¾mi zriedka nakupovali akcie priemyselných podnikov. Ani nie tak kritika príliš opatrného podnikania šarišských bánk. ktorá nákupom akcií podporila založenie prešovskej elektrárne v roku 1894. 32. stála investora iba 270 korún. 6. In.svojho podnikania. Akcie Prešovskej Bankovej jednoty predstavovali z tohto h¾adiska o nieèo lepšiu investíciu. ako skôr klesajúca výnosnos štátnych a komunálnych cenných papierov prinútila vedenie banky h¾ada nové obchodné možnosti. ktorá v plnej miere odzrkad¾ovala situáciu v celom hospodárstve regiónu.: Eperjesi Lapok . : Pénzintézeteink III. K. V júni roku 1907 bolo vydaných 2500 kusov nových akcií v nominálnej hodnote 120 korún. publikovaná doktorom Floriánom. 32. dobiehala Prešovská banková jednota. 11 FLORIÁN.1. Pod¾a vtedajšieho prepoètu napríklad vnútorná hodnota akcie Prešovskej sporite¾ne predstavovala 1046 korún. 1907.

V nasledujúcom roku založila Prešovská banková jednota na podobnom základe aj ïalšie dve takéto banky. prièom všetko riziko zostávalo na novozaložených finanèných podnikoch. Ukázalo sa. ktorý jej zaruèoval kontrolu nad novým ústavom. Svidnícka banka. že celá akcia bola ve¾mi dobre naèasovaná. 97 . zaujímavú možnos podnikania. firemné oddelenie. B I1 48. z 500 kusov vydaných akcií v nominálnej hodnote 120 korún priamo vlastnila iba 150 kusov. zvolilo vedenie banky inú. vo Vyšnom Svidníku. 36. Upísala síce iba minoritné balíky úèastín. Celkový základný kapitál ústavu bol 60 000 korún. že z dosiahnutého zisku bolo možné odpísa všetky náklady spojené so založením sporite¾ne. Prešovská banková jednota jednak iniciovala vznik tejto inštitúcie a súèasne upísala väèšie množstvo jej akcií. každá z nich mala nominálnu hodnotu 100 korún. Okrem toho však ïalších 100 akcií vlastnili menší akcionári a funkcionári Prešovskej bankovej jednoty. bolo založenie Giraltovskej sporite¾ne v roku 1909. Snažila sa eliminova náklady na budovanie poboèkovej siete a súèasne získa nové obchodné príležitosti. V Lipianskej sporite¾ni vlastnila priamo 250 kusov akcií. Z obehu boli stiahnuté ich dovtedajšie listinné akcie a postupne vymenené za nové. Prvým pokusom. Kúpila si podiel. v Lipanoch a Vyšnosvidnícka sporite¾òa. Boli to Lipianska sporite¾òa.Po negatívnych skúsenostiach z predošlých rokov. Nemenej dôležitý bol aj zber vo¾ných prostriedkov od obyvate¾stva v priestore. Rok 1909 bol pre akcionárov Prešovskej bankovej jednoty zaujímavý aj z iného dôvodu. fond Krajský súd v Prešove.13 12 ŠA Prešov. kde obyvate¾stvo doslova vydierali miestni úžerníci. Od roku 1909 zaèala Prešovská banková jednota postupne expandova do okolitých mesteèiek Šarišskej stolice.12 Aj pri nich uplatnila podobný postup ako pri zakladaní sporite¾ne v Giraltovciach. ale ponechával dostatok možností aj pre miestnych obchodníkov. V regióne. ktorý mal potvrdi alebo vyvráti tento zámer. úèastinná spoloènos. Za každých pä pôvodných akcií v hodnote 120 korún dostali akcionári jednu v hodnote 600 korún. kde bola dovtedy iba minimálna konkurencia. Už prvý obchodný rok bol nato¾ko úspešný. úèastinná spoloènos. úradníkov a remeselníkov. kr. Vo Vyšnosvidníckej sporite¾ni bol jej akciový podiel ešte menší. no tie jej vzh¾adom na ve¾kú rozdrobenos akciových podielov ostatných akcionárov zaruèovali úplnú kontrolu nad oboma ústavmi. keï sa pokusy s prevádzkovaním priemyselných podnikov a obchodovaním s po¾nohospodárskymi plodinami skonèili neúspechom. 13 Tamže. bol ve¾ký dopyt po štandardných bankových úveroch. Správa o konaní valného zhromaždenia za rok 1912.

121 500 K.                   O význame týchto investícií svedèí aj skutoènos. Eperjes 1913. 1. keïže Michalovskú obchodnú a úvernú banku. 14 Okrem nich už výraznejšiu investíciu do akcií predstavoval iba podiel v Prešovskej elektrárni v hodnote 39 200 korún. V tom èase sa uskutoènil aj nákup prvých tridsiatich kusov úèastín Seèovskej sporite¾nej a úvernej pokladnice v nominálnej hodnote po 200 korún. 63 465 korún.7 % . Ešte konkrétnejšia je v tomto smere výroèná správa za rok 1912. že v roku 1912 sa na úète cenných papierov. spoloènos sme poòali do svojho záujmového kruhu. Z akcií. takáto podnikate¾ská stratégia Prešovskej bankovej jednoty sa ukázala ako ve¾mi úspešná. 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y . t. 21. už dvadsa rokov pracujúci a pekne rastúci ústav. =LVN Y . 9NODG\ Y .3%. ktorý sa s našou podporou na tamojšom trhu môže pusti do ešte väèšieho rozvoja. nachádzali aktíva v hodnote 184 965 korún. 35 üzletévrõl. Vo výroènej správe za obchodný rok 1918 sa totiž medzi afilovanými finanènými ústavmi okrem Giraltovskej. 15 Tamže.1912              =iNODGQê NDSLWiO Y WLV . že: „… ïalej sa rozšíril okruh afilovaných peòažných ústavov. Eperjesi Bankegylet üzleti jelentése az 1912. Už to naznaèilo ïalší pripravovaný smer prípadnej expanzie. na Zemplíne je to jedna z najväèších. ktoré banka vlastnila. 98 . B I 14. kr. a na obligácie pripadalo 34. fond Krajský súd v Prešove.j. úè.“15 Aj keï presný akciový podiel na majetku dvoch posledne menovaných ústavov vzh¾adom na absenciu dostatoèného množstva archívnych materiálov nie je možné spo¾ahlivo urèi. ktoré banka vykazovala. Z nich akcie tvorili 65. firemné oddelenie. 3{åLþN\ Y . Li- 14 ŠA Prešov. Prešovská banková jednota. pritom akcie takto afilovaných sporite¾ní predstavovali viac ako 81% v hodnote 99 000 korún.j. Vybrané finanèné ukazovatele Prešovskej bankovej jednoty v rokoch 1908 . v ktorej vedenie banky konštatovalo.Tabu¾ka è. t.

Akcionárom sa ju pokúsil objasni na valnom zhromaždení v polovici roku 1920 predseda správnej rady Elemír Horváth: „Obchodný rok 1919 je prvý v histórii ústavu. nemohli sme pre oddelenie meny a vytvorenie èekoslovenskej koruny disponova. Ve¾mi dôležitou oporou bola už pred vojnou vytvorená sie dcérskych finanèných ústavov Prešovskej 16 ŠA Prešov. ocitla sa aj ich banka. 21. Jedným z nich bola strojárska firma Buchner a Moskovics a druhým menšia prevádzka na výrobu modrej skalice. Jednou z príèin je. predstavujúcu hodnotu našich cenných papierov a najmä uhorských štátnych dlhopisov. že celková výška vkladov. Nebolo možné ani odpísa straty. Nedostatok hotovosti riešilo prudkým útlmom obchodnej èinnosti. že zo sumy 4 000 000 korún. Rozpad habsburskej monarchie po skonèení prvej svetovej vojny znamenal pre väèšinu z nieko¾ko sto bánk na Slovensku vážne problémy. bolo nútené prija tvrdé reštrikèné opatrenia. ktorými banka disponovala. ktoré sa nemohlo spolieha na pomoc štátu. ktorý skonèil bez zisku. Mnohé z nich totiž deponovali ve¾kú èas svojich finanèných prostriedkov a cenných papierov v budapeštianskych ve¾kobankách. Najmä mnohé z menších finanèných inštitúcií sa tak ocitli v kritickej situácii. kr. Aj keï to èlenovia vedenia Prešovskej bankovej jednoty len ve¾mi neradi pripúšali.pianskej a Vyšnosvidníckej sporite¾ne uvádzajú aj Seèovská obèianska sporite¾òa a Michalovská obchodná a úverná banka.. Prešovská banková jednota. firemné oddelenie. Správa pre akcionárov za obchodný rok 1921. fond Krajský súd v Prešove. v tom èase už najväèšia prešovská banka. rôznymi úspornými opatreniami a urýchleným inkasovaním poh¾adávok. Po vzniku novej Èeskoslovenskej republiky sa vlastne ocitli v cudzine a rýchlo stúpajúcou infláciou sa znehodnocovali. firemné oddelenie. ktoré vznikli na vojnových štátnych dlhopisoch a ani vyplati dividendu. Podiel v oboch podnikoch bol však zlikvidovaný v priebehu roku 1919. B I 14. ktoré si naša banka uložila na základe predošlej spolupráce u Magyar Általános Hitelbank v Budapešti na bežnom úète. fond Krajský súd v Prešove.. Vedenie. K tomu všetkému treba ešte pripoèíta obsadenie Prešova maïarským bo¾ševickým vojskom v júni 1919. že situácia ústavu bola naozaj kritická. Eperjesi Bankegylet uzleti jelentése az 1918.1920 z viac ako 20 a pol na 16 miliónov korún. Eperjes 1919. sa pre zastavenie výplaty úrokov nedosiahol žiadny príjem. klesla v rokoch 1919 . 99 . 17 ŠA Prešov. Ani sumou 7 000 000 korún. je jasné. prièom sa ich majitelia spravidla rozhodovali medzi likvidáciou alebo spojením so silnejším ústavom. B I 47. kr. 38 uzletévrol. v mimoriadne komplikovanej situácii.16 Banka v roku 1918 vlastnila aj dva menšie prešovské priemyselné podniky. Prešovská banková jednota.“17 Ak vezmeme do úvahy. ktoré našej banke spôsobilo znaèné škody. 21.

Ako prvá bola v roku 1921 založená poboèka Prešovskej bankovej jednoty vo Vranove nad Top¾ou.19 Už od svojho otvorenia v letných mesiacoch roku 1921 rozvinula ve¾mi silnú aktivitu a objem vkladov i poskytnutých úverov rýchlo stúpal. „Za posledné dva roky sme z èistého zisku na odpisy vojnových pôžièiek upotrebili 450 000 korún a tak nám zostáva už len 219 000 korún odpísa ako stratu. filiálka vo Vranove. ú. 21 Obchodná správa pre akcionárov za rok 1920. ktoré vznikli mimo nᚠústav. firemné oddelenie. ukladali všetky prebytky hotovosti a znaènú èas vkladov v materskom ústave. ŠA Prešov.18 Ako s¾ubná cesta k získavaniu vo¾ných finanèných prostriedkov od obyvate¾stva sa ukázalo aj postupné budovanie siete poboèiek na území celého východného Slovenska. Giraltovská banka. Kým Lipianska banka bojovala so znaènými problémami. prièom súèasne poskytla úvery v objeme väèšom ako 2. Zisk banky je teda v prvom rade použitý na odpis strát. a Svidnícka banka. Aj v nasledujúcom roku sa poboèke napriek celoštátnej kríze v bankovníctve podarilo dosiahnu nárast vkladov na takmer 2. že problém vojnových dlhopisov sa jej darí rieši iba postupne. sa kvôli krátkej dobe svojej existencie nemohli výraznejšie rozvinú. Aj v ïalších obchodných rokoch 1920 a 1921 vykazovalo vedenie ústavu iba symbolický zisk a zo všetkých síl sa snažilo vyrovna straty spôsobené prvou svetovou vojnou a rozpadom habsburskej monarchie.bankovej jednoty. založené zaèiatkom roku 1924. v nasledujúcom roku to bolo iba symbolických 3000 korún.3 milióna korún. tak aby sme takto bez zmenšenia vnútornej ceny našich akcií mohli nᚠústav ozdravi. Svidnícka banka. prièom odpísala viac ako štvr milióna korún na vykrytie poklesu hodnoty vojnových dlhopisov vydávaných uhorskou vládou. kr.5 milióna korún. 100 . fond Krajský súd v Prešove.“ 21 Vzh¾adom na stále klesajúcu výšku vkladov a na potrebu ïalšieho kapitálového posilnenia banky schválilo valné zhromaždenie zaèiatkom roku 1921 18 Ako na valnom zhromaždení Svidníckej banky konštatoval jej správca MikulᚠDaòko. Aké problémy musela rieši správna rada banky môžeme zisti napríklad z pravidelne vedených zápisníc a sèasti aj z výroèných správ. B I 148. Napriek týmto opatreniam bojovala Prešovská banková jednota o svoje prežitie tri roky . Už v decembri toho istého roka výška vkladov presiahla dva milióny korún. 19 Zapísaná do obchodného registra 14. Najviac poboèka investovala do kvalitných zmeniek a hypotekárnych pôžièiek. V roku 1920 napríklad vedenie ústavu muselo konštatova. Prešov 1921. jeho ústav mal v prešovskej centrále uložených viac ako 150 000 korún. s. ú. 36. ktoré kvôli nezáujmu ro¾níkov nebolo možné rozpožièa priamo v regióne. 20 Správa o obchodnom podnikaní za rok 1922 pre valné zhromaždenie akcionárov. s. Kým v roku 1918 ešte dosiahla èistý zisk viac ako 270 000 korún.20 Poboèky v Starej ¼ubovni a Sabinove. júla 1921 ako Prešovská banková spoloènos.

101 . 22 ŠA Prešov. Tie za obchodný rok 1922 predstavovali 35 korún na jednu akciu. Jej veritelia a vkladatelia sa museli uspokoji len s èiastoèným odškodnením za svoje stratené vklady. Hitelbanky. fond Krajský súd v Prešove.23 Do predstavenstva prešovského ústavu boli preto zvolení traja a do dozornej rady dvaja zástupcovia nového partnera. B I 47. povojnovú zmenu pomerov a následnú hospodársku krízu však nedokázala prekona. 23 Prešovská banková jednota v tom èase pod¾a výkazu kontrolovala štyri afilované banky a jeden priemyselný podnik. In : Sféra záujmu Magyar Ált. è. V roku 1917 sa s kapitálom 750 000 korún nachádzala medzi bankami. Tá po roku 1918 síce zmenila svoj názov na Prvý prešovský úverný ústav úèastinná spoloènos. ktoré tvorili dovtedajší základný kapitál banky. prostriedky. ktoré sa vo forme vkladov len pomaly získavali od obyvate¾stva a podnikate¾ov. obchodná èinnos Prešovskej bankovej jednoty zaèala vïaka podpore silného partnera rýchlo rás. Táto banka vlastne prebrala všetky obchodné aktivity a podniky Uhorskej všeobecnej úverovej banky v Budapešti na území novovzniknutého Èeskoslovenska. ktoré poskytol nový partner. Okrem už splatených 2000 akcií v nominálnej hodnote 600 korún . najmä pri zmenkových obchodoch. 21. 24 ŠA Prešov. 1922. In: Prúdy. Správa za obchodný rok 1922. ktoré boli s Uhorskou všeobecnou úvernou bankou kapitálovo prepojené.zvýšenie základného kapitálu banky z 1. 21.24 Vïaka zlepšenej finanènej situácii prevzala Prešovská banková jednota v roku 1923 dokonca likvidáciu svojej niekdajšej konkurentky Prešovskej sporite¾ne.7. firemné oddelenie. Zápisnica z valného zhromaždenia akcionárov zo dòa 26. Prešovská banková jednota. malo by vydaných ïalších 3000 akcií v rovnakej nominálnej hodnote. Ako bolo konštatované na valnom zhromaždení akcionárov zaèiatkom roku 1923.2 na 3 milióny korún. Tí si dokonca kvôli kríze zaèali svoje úspory skôr vybera. aby nové akcie vydala v èase. keï na trhu budú vhodné podmienky. kr. 2.1921. s. 134 136. Správa ústavu bola poverená. B I 47.22 V rokoch 1922 a 1923 sa situácia v slovenskom bankovníctve v súvislosti s povojnovou hospodárskou krízou ešte zhoršila. Preto od roku 1922 bolo možné opä zaèa vypláca akcionárom dividendy. Ako sa však vzápätí ukázalo. 6. preda tieto akcie prípadným investorom bolo takmer nemožné. kr. S touto budapeštianskou bankou od roku 1911 do konca prvej svetovej vojny spolupracovala aj Prešovská banková jednota. ktorá vlastnila aj èas jej akcií. firemné oddelenie. Prešovská banková jednota preto v máji roku 1922 znovu obnovila úzku spoluprácu so Slovenskou všeobecnou úvernou bankou. Aj keï stav vkladov v banke postupne poklesol. umožnili podstatne zvýši objem pôžièiek. fond Krajský súd v Prešove. Prešovská banková jednota. Od tohto spojenia sa oèakávalo najmä zlepšenie prístupu Prešovskej bankovej jednoty k finanèným zdrojom.

že akcionári po koneènom vyrovnaní nedostanú za svoje cenné papiere vôbec niè.25 25 ŠA Prešov. nakoniec sa našlo síce neštandardné. dostali za každú svoju akciu 120 korún. v tej dobe však pomerne èasté riešenie.1923           =iNODGQê NDSLWiO Y WLV . firemné oddelenie. B I 47.. Vkladate¾om a iným verite¾om bolo ponúknuté vyrovnanie ich poh¾adávok voèi tomuto ústavu vo výške 41% ich nominálnej hodnoty..þ                                  =iNODGQê NDSLWiO Y WLV ... Tá sa síce nedala vyjadri v peniazoch.þ 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y .þ 3{åLþN\ Y . Správa o prevzatí Prvého prešovského úverného ústavu pre akcionárov.þ 9NODG\ Y .þ 3{åLþN\ Y .þ 9NODG\ Y .þ      Na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov Prešovskej bankovej jednoty v novembri 1923 sa rozhodlo o prevzatí sanácie Prvého prešovského úverného ústavu..þ =LVN Y .. Za 5 svojich prakticky bezcenných akcií tak mohli dosta jednu akciu Prešovskej bankovej jednoty.Tabu¾ka è.... kr.. Ak sa rozhodli pre výplatu v hotovosti. fond Krajský súd v Prešove. 102 . Prešovská banková jednota.þ =LVN Y . Aj keï sa spoèiatku zdalo. 2: Vybrané finanèné ukazovatele Prešovskej bankovej jednoty v rokoch 1917 . 21. akcionárom sanovaného ústavu však zabezpeèila aspoò èiastoèné odškodnenie.þ 'LYLGHQG\ QD  DNFLX Y . Do úvahy sa vzala akási ideálna hodnota obchodných operácií Prvého prešovského úverného ústavu.

z dòa 4.27 O nieèo neskôr fúziu potvrdilo aj valné zhromaždenie Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave. Jej podmienka bola vzápätí prijatá.29 Vedenie Slovenskej všeobecnej úvernej banky mohlo by s uskutoènenou fúziou spokojné. B I 47. že ïalšiemu rozvoju ústavu niè nestojí v ceste. Povolenie fúzie. že jej budú predané za nominálnu cenu. pravda s podmienkou. z ktorých najväèší vlastnili iba nieko¾ko desiatok akcií. bolo takmer jednomyse¾ne odsúhlasené zlúèenie oboch ústavov. Predstavenstvo ho využilo na postupnú realizáciu zvýšenia základného kapitálu banky na 3 milióny korún. 21. Prvých 400 kusov nových akcií dostali za svoje cenné papiere akcionári Prvého prešovského úverného ústavu. Vedenie Slovenskej všeobecnej úvernej banky v Bratislave rozhodlo. B I 47. 28 Tamže. júna 1924. O ïalších sedemsto kusov prejavila záujem Slovenská všeobecná úverná banka. Na poslednom valnom zhromaždení prešovského ústavu 20. vlastniaceho via- 26 ŠA Prešov. fond Krajský súd v Prešove. 103 . ktoré vlastnil. sa zaviazala kúpi Slovenská všeobecná úverná banka. že prevezme úplnú kontrolu nad Prešovskou bankovou jednotou a premení ju na svoju filiálku. mája 1924. vedené Fedorom Houdekom.Pre vedenie Prešovskej bankovej jednoty však mal tento na prvý poh¾ad stratový obchod svoj význam. Slovenská všeobecná úverná banka prevzala takmer všetky ponúkané nové úèastiny.5. Nepredané akcie takto ponúkaných 1900 kusov. Po krátkom rokovaní s pôvodnými akcionármi. Ïalšou možnosou bolo vymeni každú z nich za 2 akcie Slovenskej všeobecnej úvernej banky. 29 ŠA Prešov.26 Filiálky Prešovskej bankovej jednoty i vidiecke ústavy. Prešovská banková jednota. Okrem prosperujúceho bankového ústavu. slušne prosperovali a zdalo sa. Za akcie Prešovskej bankovej jednoty v nominálnej hodnote 600 korún mohli drobní akcionári pri výkupe dosta v hotovosti ešte o 200 korún viac. Správa z valného zhromaždenia akcionárov z 20. mohol výhodne kúpi jednu novú. ktoré symbolicky viedol najstarší èlen predstavenstva Dr. firemné oddelenie.5. ktoré kontrolovala.1924. 27 Tamže.28 Spojenie oboch ústavov následne schválilo osobitným prípisom aj bratislavské ministerstvo. Správa z valného zhromaždenia akcionárov Slovenskej všeobecnej úverovej banky v Bratislave z dòa 30. fond Krajský súd v Prešove.1924. Zaèiatkom roku 1924 však padlo dôležité rozhodnutie. firemné oddelenie. ktoré schválili akcionári ešte v roku 1921. o ktoré by nikto neprejavil záujem. Podmienky boli výhodné pre obe strany. kr. Teofil Rosenberg. boli dohodnuté podmienky nastávajúcej fúzie. ktoré mali doplni základný kapitál prešovského ústavu na tri milióny korún. Prešovská banková jednota. Keïže však trhová cena akcií bola vyššia ako ich nominálna hodnota. Každý z nich si za dve akcie. Pri upisovaní nových úèastín. ponúklo predstavenstvo ïalšie akcie aj pôvodným akcionárom.

36. úèastinnej spoloènosti. sa stala obyèajná poboèka s obmedzenými možnosami a kompetenciami. Za zmienku stojí aj strata. ktorú mesto Prešov utrpelo prevzatím Prešovskej bankovej jednoty Slovenskou všeobecnou úvernou bankou. že viac ako 50 rokov prosperoval a svojim akcionárom vyplácal dividendy.5. ktoré boli investované do nákupu akcií Prešovskej bankovej jednoty. aj keï skromné dividendy.1924. Tá napriek poèiatoèným úspechom nedokázala po prvej svetovej vojne rozvinú väèšiu aktivitu. Horšie dopravné spojenie. Príkladom za všetky môže by likvidácia Svidníckej banky.cero nehnute¾ností. kr. Po konsolidácii jeho hospodárenia sa stal spolu so svojimi filiálkami súèasou Slovenskej všeobecnej úvernej banky. ktoré obmedzovali možnosti podnikania prešovských bánk pred viac ako 100 rokmi. Likvidaèné bilancie a závereèná správa. B I 48. Postupnou likvidáciou niektorých menej výnosných aktív dokonca v krátkom èase získalo spä znaènú èas prostriedkov.30 Prešovská banková jednota predstavuje typickú ukážku stredne ve¾kého bankového ústavu. firemné oddelenie. ktorý sa aj prakticky pokúšal oživi priemyselné podnikanie v Prešove a jeho okolí. firemné oddelenie. Vedenie Slovenskej všeobecnej banky. získalo aj poboèkovú sie a nieko¾ko menších afilovaných ústavov. jednoducho nedokázal prerás rámec regionálneho ústavu. a preto iniciovalo jeho likvidáciu. pôsobiacim v regióne východného Slovenska. kr. vysoká nezamestnanos. 30 ŠA Prešov. v podstate pretrvávajú dodnes. dobroèinným organizáciám a rôznym spolkom zostalo z ve¾kej èasti iba pri s¾uboch. absencia väèších priemyselných podnikov v regióne. V rokoch 1920 – 1925 banka vyplácala pravidelné. Zaujímavým pokusom o expanziu bolo zakladanie siete poboèných menších peòažných ústavov po celom východnom Slovensku. Prešovská banková jednota. Prešovská banková jednota bola stredne ve¾kým finanèným ústavom. 21. Správa z valného zhromaždenia akcionárov 20. ktoré malo podstatne vyššie ambície. deklarovanom na poslednom valnom zhromaždení akcionárov prešovského ústavu. Po odpise strát spôsobených vojnovými operáciami a pobytom ruských jednotiek došlo k urèitej konsolidácii. fond Krajský súd v Prešove. Postupne ho kapitálovo ovládla väèšia a silnejšia banka. Ústav len s ažkosami prežil rozpad habsburskej monarchie a vznik Èeskoslovenskej republiky. fond Krajský súd v Prešove. 31 ŠA Prešov. B I 48. Tá sa však nakoniec pretiahla od roku 1926 až do roku 1939. Je zaujímavé. o podpore mestu. ktorý napriek tomu. Po poèiatoèných neúspešných pokusoch presadi sa pri úverovaní priemyselných podnikov zaèala sa postupne venova výluène poskytovaniu pôžièiek miestnym podnikate¾om a väèším ro¾níkom. na ktoré sa èasom zabudlo. nevidelo ïalšie možnosti rozvoja tohto ústavu. že mnohé faktory. Svidnícka banka.31 Z kedysi prosperujúceho ústavu. vo Vyšnom Svidníku. Napriek postoju jej zástupcov. 104 .

Prešov) 105 .sk Recenzent: PhDr. CSc. Svidník and Lipany were also gradually liquidated.Prešov Bank Union Summary The Bank Union of the town of Prešov was one of the typical medium-sized regional financial institutions. in 1923 it met the same fate like most similar banks acting in Slovakia. 1 081 16 Prešov derfinak@unipo. novembra è. 17. it was seriously damaged by the break-up of Habsburg monarchy. It existed more than 50 years and within this time it built up an attractive network of branches all around East Slovakia. It was absorbed by a larger and financially stronger Slovenská všeobecná úverová banka (Slovak General Credit Bank) and changed to its branch office. Patrik Derfiòák Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. Autor: PaedDr. (Štátny archív. Minor banks that were progressively founded by the Prešov Bank Union in towns of Giraltovce. However. Milan Belej. Although it finally self-helply recovered from the loss it had suffered.

3 (18. Praha 1919. v obciach do 2 000 obyvate¾ov 5 èlenov a 7 èlenov mali v obciach nad 10 000 ¾udí. Zákon o okresných osvetových zboroch è. In: Šariš. t. è. Jeho prvé èíslo vyšlo 4. iniciátorom šírenia kultúry. Sbírka zákonù ÈSR. januára 1930. Na území Slovenska tak vznikali okresné osvetové zbory a miestne osvetové komisie. pomocníkom pri budovaní knižníc. 1. 106 . ktoré pri uplatnení všetkých nárokov na kritický prístup k výpovednej hodnote tlaèe sú nezanedbate¾ným prameòom pri komplexnom historickom prístupe k urèitej historickej etape. Mali by nepolitickým koordinátorom ¾udovýchovných aktivít. Stal sa ním týždenník Šariš. februára 1919. organizátorom výstav. V tridsiatych rokoch 20. zastrešujúcimi všetky kultúrne a záujmové organizácie a spolky. STOROÈIA* VIERA HUDEÈKOVÁ Výskum medzivojnových dejín v regióne Šariša sa nezaobíde bez analýzy miestnych periodík. z. prednáškovej. spojením okresných osvetových zborov celého Šariša vydávaním tohoto osvetového vestníku. podporovate¾om ochotníckej èinnosti. 1/9214/02. kde budeme všetky správy pre miestne osvetové organizácie uverejòova“. sabinovský. vydával ho Okresný osvetový zbor v Prešove a bol urèený pre okresy bývalej Šarišskej župy: prešovský. V obciach do 500 obyvate¾ov mali ma tieto komisie 3 èlenov. j. mal by vyjadrením „…vystupòovanejšej organizovanosti. roè. 2. z roku 19191 a mali by inštitúciami.TݎDENNÍK ŠARIŠ A KULTÚRNO-OSVETOVÁ PRÁCA V ROVNOMENNOM REGIÓNE V 30. stropkovský a giraltovský. storoèia plnil funkciu koordinátora regionálnych aktivít v oblasti Šariša týždenník rovnakého mena – Šariš. s. 1930. Okresný osvetový zbor. 67 zo 7.2 V prvých èíslach týždenníka sa jeho vydavatelia usilovali predovšetkým o sústredenie a súèinnos maximálneho poètu existujúcich spolkov a organizá- * 1 2 Tento príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA è. 67 Zb. Okresné osvetové zbory boli na území novej Èeskoslovenskej republiky zriaïované na základe zákona è. ktorý mal by nápomocný okresným osvetovým zborom. ROKOCH 20. Takéto osvetová zbory existovali vo všetkých východoslovenských okresoch a spomínaných pä okresov šarišského regiónu dokázalo pripravi vydávanie vlastného èasopisu.). bardejovský. osvetovej práce na miestnej úrovni.1.

: Národohospodársky zbor pre Šariš a jeho èinnos v okrese Sabinov v 30. Možno to súviselo s tým. Od tejto inštitúcie sa potom odvíjalo zakladanie regionálnych národohospodárskych zborov. ale v zameraní novín bola zrete¾nejšia snaha aj o podchytenie národohospodárskej problematiky. hospodárske komentáre a hodnotenia sa však stali fundovanejšie a mali koncepènejší charakter. ich úsilie bolo celkom konkrétne a adresné. ktoré mali do èinenia s osvetovou a kultúrnou prácou v danej oblasti. sa stal súèasou tohto širšie koncipovaného regionalistického snaženia a keï sa ujal v roku 1932 vydávania týždenníka Šariš. apríla 1931 v Prešove. ktoré by mohli prispie k hospodárskemu povzneseniu Slovenska. usiloval sa by i naïalej nepolitickým spoloèensko-kultúrnym týždenníkom. M. Aj keï sa protagonisti hnutia usilovali o jeho nepolitickú podobu. storoèia. novinám to iba prospelo. že reagovali na konkrétne potreby ¾udí v danej dobe. Prešov : Manacon. ako sa uvádzalo v jeho tiráži. ktorý bol založený 19. s. No v podobách regionalistickej politiky sa im podarilo zauja a ovplyvni ve¾mi široký okruh ¾udí. videli nevyhnutnos drobnej práce na najnižšej úrovni. M. v koneènom dôsledku malo ve¾a spoloèných èàt s predstavami slovenských agrárnikov o povznesení hospodárstva na Slovensku a mnohí jeho aktívni propagátori boli aj èlenmi agrárnej strany. kultúrny a hospodársky život. Takmer bez zmien vychádzal týždenník pravidelne okrem každoroènej dvojtýždòovej prestávky v auguste až do 14. Bilý. okruh jeho tvorcov a spolupracovníkov bol stabilizovaný a noviny primeraným spôsobom plnili úlohu koordinátora kultúrnych. 53-62.3 V roku 1931 bol totiž na základe iniciatívy Milana Hodžu založený Národohospodársky ústav pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. 107 . 2002. keï vedenie Šariša 3 4 Bližšie viï Hudeèková. pre obyvate¾ov regiónu „zrozumite¾né“. ktoré mali na základe detailného poznania miestnych pomerov a regionálnych potrieb reagova a vyvíja iniciatívu na zlepšenie ekonomickej situácie v krajine. rokoch 20. V. Pekár.1933 bol zodpovedným redaktorom tohto týždenníka spisovate¾ Alexander Križka. októbra 1938. s. dokázali v miestnych pomeroch pracova naozaj bez straníckych predsudkov a ich zdôrazòovanie nepolitickosti nebolo frázou. Šariš bol naïalej nepolitickým týždenníkom pre spoloèenský. jeho orientácia sa nezmenila. V roku 1932 prešiel èasopis pomerne prirodzene a plynulo pod záštitu Národohospodárskeho zboru pre Šariš. Zost. 99-109. Národohospodársky zbor pre Šariš a susedné okresy. In: Nové obzory 32. spoloèenských a ekonomických aktivít regiónu.4 V roku 1934 bol zreorganizovaná redakèná rada èasopisu. Košice 1991.: Podiel východoslovenských literárnych periodík medzivojnového obdobia na formovaní literárneho vedomia. In: Roèenka Katedry dejín FHPV PU 2002. Cie¾om tejto inštitúcie bolo podchyti a koordinova jednotlivcov i inštitúcie. V rokoch 1930 .cií.

“5 Politické pomery však v nasledujúcich mesiacoch neboli priaznivé pre tento druh aktivít.3. 4. Za desaroèie svojho vychádzania sa periodikum Šariš vyprofilovalo do podoby týždenníka. októbra 1919. že aj nové autonómne Slovensko bude uplatòova myšlienku decentralizácie. 12 (25. ktorý nezaostával svojou štruktúrou. ktorá umožní bra úèas všetkým krajom Slovenska na hospodárskych výhodách tejto premeny… Prosíme slovenskú vládu o to.6.). hospodárstva Teplanského. 1938. 1. roè. 1. že ich vklad by mal by prirodzený. 4. s. prešovský spisovate¾. 1. 108 . lebo v programových vyhláseniach politických predstavite¾ov je práca pre oživenie slovenského hospodárstva považovaná za prvoradú úlohu: „Vítame osamostatnenie Slovenska v rámci ÈSR ako ve¾ký pokrok smerom decentralizácie aj na poli hospodárskom… sme presvedèení. In: Šariš. è. 1933. ktorá sa nachádzala obyèajne ako ståpec na prvej strane. roè. Takýto charakter majú príspevky o Belovi Kleinovi-Tesnoskalskom6 .prevzal národný výbor. Tisu 31. rovnako ako v závere roka 1938 prestal vychádza aj týždenník Šariš. struèná rekapitulácia najdôležitejších domácich udalostí pod názvom Z domova. Postupne sa na prvú. In: Šariš. Pevné miesto v štruktúre týždenníka mali pravidelné rubriky. In: Šariš. 80 roèný. Predstavitelia regionálneho národohospodárskeho zboru prejavili ochotu pokraèova v zaèatej práci a nevzdáva sa osvedèených organizaèných foriem v komunálnej politike. spätej s regiónom. ale ani úrovòou a obsahom za èasopismi celoštátneho významu. 9. o jubilujúcom prešovskom spevokole Smetana7 alebo to boli bilancujúce úvahy na konci školského roka èi pri iných príležitostiach. aby dala národohospodárskym župám potrebnú autoritu a aby im poskytla pomoc mravnú aj hmotnú. pôsobili nepriaznivo a ukázala sa potreba preruši vydávanie týždenníka. ktoré boli v centre pozornosti vydavate¾skej inštitúcie. è. 1933.11. úvodníkovú stránku dostali všetky dôležité oblasti. a tak èinnos národohospodárskeho zboru zanikla. Klein-Tesnoskalský. roè. Ve¾mi krátku infor- 5 6 7 Regionálny výbor Nársborov u min. 10 rokov spevokolu Smetana v Prešove. s. ako bola napr. ktoré boli dôsledkom vyhlásenia autonómie. o èinnosti niektorej jubilujúcej kultúrnej inštitúcie (divadla.). teda národohospodárskeho zboru. spolku) alebo významnej osobnosti. Úvodníky neboli písané ako pravidelné komentáre redakcie. Tisu a u min. s. Tak boli úvodníkom významné komentované správy o rokovaniach národohospodárskych zborov v okrese. B. Zrejme politické zmeny. predsedu slovenskej vlády dr. Pri tejto príležitosti zdôrazòovali. kde novej autonómnej vláde tlmoèili svoju ochotu pokraèova v rozvíjaní národohospodárskych aktivít aj v novej situácii. 23 (10. 44 (11. è.). ale aktuálne reagovali na udalosti dòa. Vyjadrením tejto snahy bola návšteva zástupcov okresných zborov u predsedu slovenskej vlády J.

Novostavba židovského múzea v Prešove. 4.4. 15. Sami vydavatelia týždenníka Šariš to zdôvodòovali nasledovne: „Národohospodársky zbor pre Šariš vzal do svojho programu i školskú otázku. 2. obce. Za pozornos totiž stojí skutoènos. akým boli v jednotlivých èlánkoch pripomínané a hodnotené tieto i ostatné udalosti.máciu o zahraniènom dianí našiel èitate¾ vo vnútri èísla pod názvom Zo zahranièia. späté napr. In: Šariš. kultúry a osvety.8. 1936. 1. 15 (10. Tak.4. s náboženským dianím všetkých cirkví. hospodárskej. nie je treba podrobne hovori.“11 Aj v množstve ïalších zásadných a programových èlánkov bola zdôrazòovaná táto prvoradá úloha národohospodárskeho hnutia: „Zvýšenie úrovne života nášho ¾udu prevádza sa nieko¾kým spôsobom.5. opak bol pravdou. s. spoloèenskej. Len vyškolený. (12. ¼udové školstvo v Šariši.). In: Šariš. è. 1930.). In: Šariš. è. že orgán národohospodárskej inštitúcie nebude klás dôraz na problematiku školstva a kultúry. Osobitne sa prispievatelia venovali rozlièným regionálnym výroèiam alebo priebehu osláv rozlièného druhu. cirkvi. 1.8 Podstatnú èas týždenníka tvorili hodnotiace komentáre. ale v skutoènosti tieto dve veci ve¾mi úzko súvisia. O význame školstva. 18 (3. vzdelaný obèan môže by i dobrým hospodárom. èo znamená zriadené školstvo pre jednotlivca. vyèerpávajúco a pohotovo reagujúcej na každodenné úlohy školy. 7. 3. rodiny.). venované najrozliènejším udalostiam v regióne z oblasti kultúrnej.). è. Najdôležitejšie sú: riadne 8 9 10 11 Súbehy na uèite¾ské stanice. pre národ i štát. s. roè. roè. menovite ¾udového školstva. 109 . tak dokázali privíta prenesenie sídla evanjelického biskupstva z Liptova do Prešova v roku 1930. In: Šariš. 1. s. 1930. Zdanlive by školstvo nepatrilo do vecí národohospodárskych. že to neboli len oficiálne štátne výroèia a spôsob. lebo to považovali za jednu z možností prispie k rozvoju mesta a okolia. ktorá plnila úlohu komplexnej informácie o dianí v národohospodárskych organizáciách regiónu. roè. roè. s. 6. zo spolkového diania a pod. 32 (27. V tomto trende pokraèovali jeho vydavatelia aj po prevzatí Šariša Národohospodárskym zborom pre Šariš. Dnes tento význam pozná každý a vie. je dôkazom istej tolerancie a výchovy obèianstva k nej. 1932. è. ako sa dokázali v týždenníku nadchnú pre myšlienku založenia Židovského múzea v Prešove ako ojedinelej kultúrnej ustanovizne na Slovensku9 . Okrem bežných informácií o kolobehu školských povinností boli v rubrike informácie o konkurzoch na uèite¾ské miesta. Pravidelné miesto mala v Šariši rubrika Národohospodársky zbor. zvyèajne bola uverejòovaná na druhej strane.10 V obsahu najmä prvých troch roèníkov Šariša dominovala problematika školstva. Prešov sídlom evanjelického biskupstva. Rovnaký zámer sledovali vydavatelia aj zaradením rubriky Školský obzor. Aj keï by sa mohlo zda.

ktoré propagáciou a zriaïovaním tejto formy spolupráce so školou sledovala štátna školská politika. 4. roè. Iba touto spoloènou prácou sa môže vychova zdárny èlovek… Význam združení je prispie k vytvoreniu zdravej a silnej generácie. Rodièovské sdruženie pri ev . Vo fáze príprav na ich zakladanie pomáhal Šariš odborne pripravi uèite¾ské kolektívy i rodièovskú verejnos a oboznámi ich s predstavami ministerstva školstva o význame a charaktere celej akcie. výstavy. kol. roè. 1931.).4. gymnáziu v Prešove.1. stavby verejných a školských budov…“12 Pravidelne boli sledované každodenné i výnimoèné problémy. ktorí o naliehavosti zaèatia stavby písali priamo do týždenníka Šariš13 .6.15 Pozornos bola venovaná aj rodièovským združeniam na vtedajších ¾udových školách. 1936. è. In: Šariš. è. Bol to nový fenomén v školskej praxi. 1931.1.). In: Šariš. 7. V roku 1933 bola otvorená kampaò za vybudovanie novej budovy pre Štátnu ¾udovú školu v Prešove. 1. 4. 2. 23 (10. 3 (18. výstavba školských budov. Uverejòované boli odborné èlánky o potrebe súèinnosti školy a rodiny: „Je žiadúce neustále spolupôsobenie rodièovského domu v diele školy. ¼udové školstvo v Šariši. è. Podrobne referovali v týždenníku Šariš napríklad o zriadení rodièovského združenia pri prešovskom evanjelickom kolégiu. V množstve informaèných príspevkov bola verejnos starostlivo informovaná o práci rodièovských združení na školách. ¼udovej školy v Prešove opä ohrozená. è. riadna èinnos kultúrnych slovenských spolkov. ktorá sa tiesnila v prepožièaných priestoroch.). s. 1933.“16 V pravidelnej rubrike Školský obzor sa uskutoènila v roku 1931 . 1. 15 (10. 1936. 4.1932 diskusia o potrebe zaklada rodièovské združenia na všetkých typoch škôl. o jeho organizaènej štruktúre a zložení funkcionárskeho aktívu. è. s. Otázkam ¾udového školstva bolo venované aj manifestaèné zhromaždenie Národohospodárskeho zboru pre Šariš. Týždenník Šariš usporiadal anketu o význame združení. Zriaïovanie nových škôl. roè. Jeho organizátori chceli dôrazne upozorni na pretrvávajúce nedostatky pri budovaní škôl v okrajových oblastiach regiónu a na dôležitos permanentnej starostlivosti o výchovno-vzdelávací proces na Slovensku. týždenník sa preto podujal objasni zámery. In: Šariš. Do kampane sa zapojili rodièia. ktoré sa nezatvárajú s ich kultúrnym programom do ulity. 7. ktoré sprevádzali školský proces. 1. marca 1936. prijímal ohlasy a odpove- 12 13 14 15 16 Naše noviny a nᚠprogram. s.). 3 (17. Stavba št.1. s. In: Šariš. s.14 V Šariši bola pravidelne sledovaná èinnos rodièovských združení ako novej a mimoriadne osožnej inštitúcie pre skvalitnenie výchovy a vzdelávania.a úèelne vybudované školstvo. 5 (31. Rodièovské sdruženie v Lemešanoch. roè. 110 .). kritika nevyhovujúcich školských prevádzok boli pravidelnými témami týždenníka. usporiadané 29. 2. In: Šariš. roè.

17 Šarišské okresy. è. zriadená pri škole…. V roku 1931 boli na prešovskom uèite¾skom ústave prvý raz overované nové predpisy na maturitné skúšky. 23 (16. ale najmä výsledkami. 19 Èermák. ktoré boli usporadúvané na pôde tejto odbornej školy a významne ovplyvòovali po¾nohospodárske experimentátorstvo a novátorské metódy v ovocinárstve. prvé skúsenosti.500 osôb. In: Šariš. 5. aby mohlo by vzorom každému zemedelcovi. Bol to nielen záujem o možnos štúdia na škole. za prvých pä rokov existencie nového štátu „…profesorský a úradnícky zbor školy usporiadal 1698 prednášok po dedinách východného Slovenska. vydané praktické príruèky pre zemedelcov… Školské hospodárstvo je tak vedené. è. roè. 3. V èlánku Zkúšky dospelosti na uèite¾ských ústavoch18 boli nové predpisy i ich oprávnenos patriène vyzdvihnuté.Èlenmi zboru napísané bolo na stá odborných èlánkov a pojednaní do èetných odborných èasopisov. roè. Možno poveda. že o živote a dianí na prešovských stredných školách boli èitatelia pravidelne informovaní. roè.).6.000 odborných porád. 2. s.3. Dobré meno školy zabezpeèovala aj rozsiahla prednášková èinnos pre verejnos a ako sa uvádza v jednom z hodnotiacich príspevkov. 5. In: Šariš. Takmer nepretržitú pozornos venoval týždenník Šariš Ro¾níckej škole v Orkucanoch (Sabinove). J. priekopnícke metódy pri využívaní po¾nohospodárskej pôdy a podobne. 5 (31. 1931. odborní spolupracovníci ich vyhodnocovali a oboznamovali s výsledkami ankety opä svojich èitate¾ov.). 18 Šariš. 1934. nako¾ko boli koncipované na základe návrhu pedagógov tejto školy a po schválení nadobudli platnos pre celé územie Slovenska. škola a školské hospodárstvo zúèastnilo sa aj na poèetných výstavách po celej republike…“19 V týždenníku Šariš bola sledovaná aj situácia v oblasti ubytovania študujúcej mládeže. ktoré si vypoèulo 111.de. no najmä mesto Prešov boli ve¾mi hrdé na pomerne rozvinuté stredné školstvo. ïalej usporiadal 36 zemedelských kurzov pre samostatných praktických zemedelcov. pri pestovaní nových druhov plodín. Nebolo to iba tým. F. 10 (7. na èom mala podiel aj Zemedelská poradòa.).1. 1. ktorých sa zúèastnilo 1190 osôb a udelené bolo 12. Køížek bol popredným funkcionárom národohospodárskeho zboru a aktívnym prispievate¾om tohto periodika. è. Hlasy verejnosti o pomere školy a domova. Je primerane výnosné a všetky moderné stroje a zariadenia si platí zo svojho výnosu. 2. Výstavba nových a rozširovanie existujúcich ubytovacích kapacít 17 Anketa o rodièovských sdruženiach.: Hospodárske školy a ich význam. s. 1931. že jej riadite¾ Ing. 111 . ktoré škola dosahovala v celoslovenských ukazovate¾och. ale aj dopyt po jej absolventoch a v neposlednej miere široká škála mimoškolských aktivít. s.

9. In: Šariš. nako¾ko stredné školy boli v medzivojnovom období navštevované zo širokej spádovej oblasti. Po celé obdobie existencie týždenníka Šariš nachádzala na jeho stránkach priestor nielen problematika obsahu školskej výchovy. s.9. 4. 112 . šarišskej skupine slovenského akademického spolku Detvan a poèas prázdnin v roku 1933 urobili v 27 dedinách východného Slovenska sociologický prieskum o úrovni hospodárstva. 1933. ale mnohé svoje kultúrne a spoloèenské aktivity uskutoèòovala v mieste svojho bydliska. Spolok východoslovenských akademikov bol v roku 1933 iniciátorom významnej celoštátnej rezolúcie. 1933. ale vysokoškolskí študenti predstavovali budúcu generáciu inteligencie v regióne a funkcionári národohospodárskeho zboru v nich videli organizátorov spoloèenských. Poèas celého obdobia vychádzania Šariša bol na jeho stránkach poskytovaný publikaèný priestor aktivitám Matice slovenskej v Prešove. aby bol tento nedostatok buï odstránený alebo kompenzovaný ústretovejšou štipendijnou politikou voèi študentom z východných okresov ÈSR. s. úrovni po¾nohospodárstva. v ktorej bola požadovaná predovšetkým rovnos šancí v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu. è. hospodárskych a kultúrnych aktivít v nasledujúcom období. 34 (9. Jeho struèné výsledky boli na stránkach Šariša publikované. è. zaèala rozsiahlu ¾udovýchovnú a kultúrnu èinnos a ve¾ká èas jej èlenstva pokladala vstup do Matice 20 Snemovanie východoslovenského študentstva v Prešove. In: Šariš. ktorá síce študovala mimo regiónu. 4. roè.20 Týždenník Šariš sa uchádzal o koordináciu èinností vysokoškolskej mládeže na území kraja. Koordinátorom týchto aktivít východoslovenských vysokoškolákov bol Spolok východoslovenských akademikov. ale poslúžili najmä miestnym i ústredným funkcionárom národohospodárskeho zboru ako pomerne komplexný a aktuálny materiál pre formulovanie programových dokumentov. sociálne problémy. roè. kde sa síce vysoká škola vtedy nenachádzala. Pre adeptov na štúdium z okrajových èastí Slovenska bolo vysokoškolské štúdium finanène nároènejšie. 34 (9.). ale aj o pomeroch v kultúre. 21 Snemovanie východoslovenského študentstva v Prešove.). O podobách ich rozmanitej èinnosti nachádzame v jednotlivých èíslach týždenníka pravidelné správy. 1. regionálne osobitosti. späté s existenciou stredných škôl.21 Vysokoškoláci z regiónu Šariša pracovali aj v tzv. ale aj celá škála sprievodných okolností.boli predmetom mnohých úvah. Z tohto dôvodu kritizovali východoslovenskí akademici nesplnené s¾uby kompetentných miest o založení vysokej školy technického smeru v Košiciach a dožadovali sa. 1. Pravidelne reagoval týždenník Šariš aj na dianie medzi vysokoškolskou mládežou. adresovanej národnému zhromaždeniu. Jej ustanovujúca schôdza sa v Prešove konala hneï v novembri 1920.

1931. ktoré z jej èinností boli zaujímavé pre národohospodárske regionálne hnutie a na akých participovalo. 2. ale aj prednášky venované domácej i zahraniènej hudobnej tvorbe. ktorý v 30. Prièinením Matice slovenskej bola v Prešove založená hudobná škola. 1. è. patril k periodikám. že táto ambícia bola napåòaná. Na jej èele boli na zaèiatku mnohí príslušníci èeskej inteligencie. R.). skôr sme chceli upozorni. venované významným domácim i svetovým predstavite¾om kultúry. roè.slovenskej za „verejné prihlásenie sa do tábora slovenského“. 113 . Kavalír.22 Až do založenia Okresného osvetového zboru v Prešove v roku 1923 plnila Matica slovenská úlohu koordinátora spolkového života v meste. roè. Gallo. spomienkové veèery. Táto èinnos nemala len nezáväznú popularizaènú podobu. s. O vyspelosti a kvalitách funkcionárskeho zboru tejto organizácie svedèí napr.: Z histórie spolkového života v Prešove. vo¾ný cyklus venovaný èeskej a slovenskej filozofii. 35 (13. V 30. In: Šariš. poriadali sa koncerty. prednášky. škôldozorca. Voborský. In: Šariš. ktoré mali vo svojej kategórii celoslovenskú úroveò. Týždenník Šariš. 3. Treybal. správy z výroèných èi slávnostných schôdzí a pod. S. F. 23 Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Prešove. 22 Prchlík. Neprislúcha nám na tomto mieste hodnoti celú škálu aktivít Matice slovenskej v regióne. ovplyvòovala všetky záujmové a kultúrne sféry spoloèenskej èinnosti.9. Prvým predsedom Matice slovenskej bol P. Fr. poprednými funkcionármi boli stredoškolskí uèitelia L. J.2. V roku 1931 bola usporiadaná prednáška o slovenskom historiografovi V. Pred èitate¾ov predstupoval s vyhranenou ambíciou podie¾a sa na rozvoji hospodárskeho a kultúrneho života v danom regióne a s odstupom èasu možno poveda. 9 (28. národohospodárske i kultúrne aktivity a jeho existencia je významným svedectvom o postupnej pozitívnej premene sociálno-politickej i kultúrnej klímy na východnom Slovensku. s. rokoch vychádzal v Prešove. Rydlo a i. Plnil úspešnú koordinátorskú úlohu pre spoloèenské. Sasinkovi23 . odborná prednášková èinnos. 2. Thomka.). rokoch bol predsedom Matice slovenskej Jozef Koreò. O tom hovorili pravidelné komentáre v týždenníku. venovaná nároènejšiemu publiku. L. ktorí popri slovenských aktivistoch pomáhali „poslovenèi Slovensko“. è. 1930.

CSc. und zwar dem kulturellgesellschaftlichen. (Prešovská univerzita v Prešove. Autor: PhDr. Fakulta humanitných a prírodných vied) Recenzent: 114 . Inhaltlich orientierte es sich zu den Aktivitäten. der volkstümlichen Arbeit. genau so wichtigen Gebiet. 17. sowie der einzelnen Kulturbereichen. Wir beschreiben hier die Wichtigkeit der öffentlichen Wirkung des Wochenblattes. CSc. Jahrhunderts und mit seinen Verdiensten bei der Entfaltung der kulturellen und öffentlichen Arbeit in der Region Šariš/ Scharisch. seine Zuwendung der Schulpolitik.Wochenblatt Šariš und kulturell-gesellschaftliche Arbeit in der Region Šariš in den 30-er Jahren des 20. die zur Erhöhung des wirtschaftlichen Niveaus führten. Unsere Aufmerksamkeit widmet sich dem anderen. novembra è. Imrich Michnoviè. Jahrhunderts Zusammenfassung Der Beitrag befasst sich mit der Stelle und der Bedeutung des Wochenblattes Šariš in den 30-er Jahren des 20.1 081 16 Prešov Doc. Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. PhDr. Das Wochenblatt wurde durch den Národohospodársky zbor pre Šariš a susedné okresy/Wirtschaftlichen Verein für Scharisch und benachbarte Kreise herausgegeben. Viera Hudeèková.

22. Až nástupom totalitného politického systému na Slovensku po 6.14. Zost. In: Národnie noviny. Je len samozrejmé. rešpektujúc príslušné nariadenie ministerstva vnútra z 23. nako¾ko sa òou dnes zapodieva už každý národ. keï v prednesenom vládnom vyhlásení okrem iného konštatoval. Je dôkazom vyspelosti nášho národa. ktorí príslušným štátnym orgá- * 1 Tento príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA è. po postupnej likvidácii demokratických obèianskych práv a slobôd sa stále otvorenejšie dostávala na program dòa aj židovská otázka a najmä úvahy o jej „riešení“. že pri riešení tomto niè iné nás nebude vies. že napriek všetkým posudzovaniam národ slovenský vyèkal zákonité riešenie otázky židovskej a ja ubezpeèujem národ slovenský. 62-70.. marcom 1939. s. rokov predovšetkým z hitlerovského Nemecka.„RIEŠENIE“ ŽIDOVSKEJ OTÁZKY V OKRESOCH ZEMPLÍNA V PRVÝCH DVOCH ROKOCH EXISTENCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1939 . že medzi nimi boli aj tí príslušníci židovskej komunity („neárijskí“ obèania).“1 V „záujme“ tohto národa. výraznejší vplyv. M. Jozef Tiso. že väèšina nových militantných antisemitských podnetov sa sem dostávala už od zaèiatku 30. Ani nie mesiac pred vyhlásením samostatnosti Slovenskej republiky sa na margo tejto otázky vyjadril aj predseda autonómnej vlády dr. Je to otázka už viac-menej medzinárodného charakteru.1939). že jej „riešenie je vecou už najbližších dní. februára 1939.1940)* IMRICH MICHNOVIÈ S viac-menej zahmlenou. Je tiež nesporné. Jozef Tiso preèítal v Sneme vládne vyhlásenie.. Avšak vzh¾adom na demokratický charakter ústavy predmníchovského Èeskoslovenska a kresanskú podstatu tu žijúceho obyvate¾stva tieto tendencie nenachádzali u obyvate¾ov okrem ojedinelých stúpencov profašistických ideí širší. Prešov : Manacon. októbri 1938. Pekár. boli „povinní telesne pracova vo všeužitoèných prácach“ vybrané osoby z radov politickej opozície. skrytou a nesystematickou antisemitskou kampaòou sa aj na území okresov Zemplína stretávame už pred 14. In: Roèenka Katedry dejín FHPV PU 2002. 1/9214/92 a je pokraèovaním nášho príspevku: Prejavy antisemitizmu v okresoch Zemplína v období autonómie Slovenska (6. ako záujem slovenského národa.3. marca 1939 o zaisovacom väznení nepriate¾ov slovenského štátu. 115 .1938 . Nevyhýba sa riešeniu židovskej otázky ani národ slovenský.10. Predseda vlády dr. 2002.

nom boli dostatoène známi nielen z politických aktivít v rámci sionistických strán, ale aj z èinnosti v niektorých ¾avicových stranách, najmä komunistickej a sociálnodemokratickej. Preto z podnetu okresných organizácií Hlinkovej gardy vzniklo aj na území východného Slovenska nieko¾ko pracovných táborov, medzi nimi aj jeden pri Humennom. Mnohí Židia zo Zemplína boli umiestnení aj v zaisovacom tábore v Ilave.2 Tieto, ale aj v niektoré ïalšie právne normy prijaté do konca marca 1939 (o ustanovení prechodného dozoru a vnútenej správy na ve¾kostatky, o mimoriadnych zásahoch do oprávnení hostinských a výèapníckych živností) mohli by, a treba doda, že aj boli použité proti Židom, hoci v nich neboli explicitne menovaní. Takúto zastretú formu aplikácie úradného nariadenia adresovaného náèelníkom okresných úradov nachádzame aj v „dôvernom“ prípise ministra hospodárstva G. Medrického z 24. marca 1939 vo veci personálneho zloženia živnostenských spoloèenstiev a grémií. Oprávnene sa predpokladalo, že vo väèšine spoloèenstiev k takejto reorganizácii došlo už po 6. októbri 1938, avšak tam, kde to do vzniku Slovenskej republiky neurobili, resp. „neprispôsobili sa novým pomerom“, sa v uvedenom prípise upozoròuje, že je to treba vykona „najmä teraz po 14. marci 1939 a najmä tam, kde zloženie predstavenstiev nedáva záruku toho, že sa èinnos spoloèenstva bude vyvíja v duchu kresanskom, v duchu nového slobodného Slovenska.“3 S jeho obsahom, ako to dokladajú archívne fondy a dobová tlaè, okamžite oboznámili okresné živnostenské spoloèenstvá aj náèelníci okresných úradov na území Zemplína. Ústretovo vykonali, èo sa od nich žiadalo, a v nejednom prípade išli aj za rámec tejto požiadavky. Avšak niektoré živnostenské spoloèenstvá, ako napríklad stropkovské, aj v tejto chvíli reagovali na výzvu ministra Medrického znaène oneskorene. „Novým pomerom“ sa prispôsobili až koncom júna 1939 opatrením, že „starosta spoloèenstva sprostil všetkých èlenov Židov ich funkcií, ktoré vykonávali ako námestníci starostu, èlenovia výboru, náhradníci a pod. Namiesto týchto sú povolaní kresania a takto aj v tunajšom spoloèenstve bude sa postupova na budúce v duchu kresanskom spravodlivo pod¾a kresanských a zákonných zásad.“4

2

3 4

Štátny archív (ŠA) Prešov, poboèka Vranov nad Top¾ou, fond Okresný úrad Vranov (OÚV), è. 575/39 prez. Porovnaj tiež: MICHNOVIÈ, I.: Vranov nad Top¾ou v 20. storoèí (Èas prvá: do roku 1948.) Vranov nad Top¾ou : Mesto Vranov nad Top¾ou, 2002, s. 201. MICHNOVIÈ, I.: Humenné v rokoch prvej Slovenskej republiky (1938 - 1944). In: FEDIÈ, V. a kol.: Dejiny Humenného. Humenné : Redos, 2002, s. 241. MICHNOVIÈ, I.: V prvej Slovenskej republike. In: BEÒKO, J. a kol.: Stropkov. Martin : Gradus, 1994, s. 171. ŠA Prešov, poboèka Vranov nad Top¾ou, fond OÚV, è. 438/39 prez. Z èinnosti Okresného živnostenského spoloèenstva v Stropkove. In: Slovenská sloboda, 9. júla 1939.

116

Výslovne protižidovskou právnou normou sa však stalo až vládne nariadenie è. 36 Sl. z. z 30. marca 1939 o zákaze výroby bohoslužobných a náboženských kresanských predmetov nekresanmi a o obchodovaní s nimi. Aj vo viacerých zemplínskych mesteèkách boli títo obchodníci poèetne zastúpení, ale snáï najviac v Michalovciach. Takéhoto zákroku proti nim sa pod¾a anonymného dopisovate¾a Slovenskej slobody (podpísaného ako Slovák) už dávno domáhala aj „michalovská kresanská slovenská verejnos“. O to väèšie vraj bolo jej sklamanie, že k ich potrestaniu („tovar im zhabali a vymeriali im znaèné pokuty peòažité“) došlo až koncom roku 1939. S týmto nariadením pod¾a nášho názoru nesporne súvisí aj otvorená antisemitská dikcia èlánku, ktorý pod titulkom Èo ihneï treba? publikovala Slovenská sloboda. Jeho autor okrem iného požadoval: „Okamžite znemožni, aby Židia menili svoje židovské mená na árijské. Vytiahnu na svetlo všetkých Icikov, Móricov, Sáry a Rebeky a prinúti židovstvo, aby na svojich vizitkách nosilo iba svoje typicky židovské meno.“5 Za prelomové opatrenie proti Židom sa nepochybne považuje až vládne nariadenie è. 63 Sl. z. z 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu Žid a usmernení poètu Židov v niektorých slobodných povolaniach. Ale ani ïalšie vládne nariadenia, ako napr. nariadenie è. 73 Sl. z. o politických zbohatlíkoch èi nariadenie è. 74 Sl. z. (obe z 24. apríla 1939), ktorým boli Židia vylúèení z verejných služieb, už nikoho nenechávali na pochybách, akým smerom sa bude v nasledujúcich mesiacoch a rokoch ubera legislatíva Slovenskej republiky.6 Nárast antisemitských nálad, ktoré boli do krajnosti vybièované týmito a obsahovo podobnými úradnými opatreniami, èoraz èastejšie sledujeme aj v okresoch Zemplína. Za také môžeme považova napríklad útoky na synagógy v niektorých obciach Zemplína (Èemernom, Soli).7 Nepovažujeme za náhodné, že z poètu 58 obyvate¾ov vranovského okresu, ktorí sa 30. mája 1939 dostali do zoznamu „nepriate¾ov“ štátu, takmer polovica (25) boli Židia. Taktiež ako „pochopite¾né“ sa javí rozhodnutie Notárskeho úradu vo Vranove, keï zo šiestich hostinských a hotelových živností vo vlastníctve vranovských Židov sa rozhodol ponecha len jeden židovský podnik, aj ten iba „… vzh¾adom na jeho košernú kuchyòu pre potreby židovského obyvate¾stva a cestujúcich Židov“.

5 6

7

Židia nesmú vyrába bohoslužobné predmety. In: Slovenská sloboda, 6. apríla 1939. Proti Židom treba bojova dôsledne. In: Slovenská sloboda, 30. decembra 1939. Èo ihneï treba? In: Slovenská sloboda, 6. apríla 1939. Slovenský zákonník, roè. 1939, èiastka 14, 20. apríla 1939, s. 77 a 88. Porovnaj: Noví, vymazaní a presídlení advokáti. In: Slovenská sloboda, 5. apríla 1939. Vláda spåòa želanie národa. In: Slovenská sloboda, 5. apríla 1939. Schválený je židovský zákon. In: Slovenská sloboda, 19. apríla 1939. ŠA Prešov, poboèka Vranov nad Top¾ou, fond OÚV, è. 348/39 prez. Demolovali synagógu v Èemernom. In: Slovenská sloboda, 25. apríla 1939.

117

V zdôvodnení tohto kroku sa uvádza, že „… potreba obyvate¾stva obce a jeho vidieku nevyžaduje taký poèet týchto živností, ... takže viac živností v rukách židovských nie je potrebné a len prispieva k nadmernému používaniu alkoholických nápojov, èo nie je žiaducné.“8 S takýmto postupom sa zaèiatkom júla 1939 stotožnilo aj Okresné živnostenské spoloèenstvo vo Vranove, keï súhlasilo s odòatím živnosti vdove Rézi Amselovej s poukázaním, že menovaná „… nie je vôbec odkázaná, aby prevádzala živnos hostinskú a výèapnícku, a verejný záujem vyžaduje, aby bolo umožnené sociálne slabším uplatni sa na poli živnostenskom. Horemenovaná nie je zárukou, že živnos hostinskú a výèapnícku nevyužije na ziskuchtivos.“9 Totožný postup a obsah majú všetky ïalšie žiadosti o ponechanie živností. V podstate to boli prvé kroky na ceste k arizácii židovského majetku, keïže do likvidovaných hotelových, hostinských a výèapníckych živností boli dosadzovaní tzv. doèasní správcovia, budúci arizátori. Do tejto atmosféry zapadajú aj stále ostrejšie útoky proti michalovským Židom za to, že „… mondokujú ... v rýdzo slovenskom meste po maïarsky, že ... na korze na ulici Štefánikovej možno vidie najmä veèer stovky židovských chlapcov a dievèat, ktorí švandrkujú len po maïarsky.“10 Otvorene protižidovský podtón mal aj útok na prekrsteného michalovského Žida Alojza Dostála a jeho manželku, vlastniacich súkromnú hudobnú školu, keïže v Michalovciach „namiesto tejto židovskej školy mohol by uèi uèite¾ Slovák, ktorý dosia¾ márne zápasil s ažkou konkurenciou spomenutého Žida a Židovky.“11 ¼udsky i profesne sa lekárov - Židov pôsobiacich v mesteèkách Zemplína tvrdo dotklo vládne nariadenie z 25. júla 1939 o usmernení poètu Židov vo výkone lekárskej praxe, ktorým sa stanovilo, že celkový poèet lekárov - Židov nesmie prekroèi štyri percentá èlenov lekárskej komory. Len z „… dôvodov nevyhnute¾ne potrebných a verejného záujmu, alebo iného osobitného zrete¾a hodných dôvodov, môže ministerstvo vnútra po vypoèutí lekárskej komory, ponecha Židov aj nad poèet, ktorý je prípustný.“12 Najcite¾nejšie toto nariadenie zasiahlo lekárov pôsobiacich v michalovskej a humenskej nemocnici, ale útokom a následnému prepúšaniu neunikli ani okresní a obvodní lekári, lekárnici a pôrodné asistentky židovského pôvodu i v ïalších mesteèkách.13

8 9 10 11

ŠA Prešov, poboèka Vranov nad Top¾ou, fond OÚV, è. 575/39 prez. ŠA Prešov, poboèka Vranov nad Top¾ou, fond OÚV, è. 477/39 prez. Nenapravite¾ní sú Židia v Michalovciach. In: Slovenská sloboda, 25. júna 1939. Michalovce budú ma slovenskú súkromnú hudobnú školu. In: Slovenská sloboda, 1. júla 1939. Ako je to so židovskou hudobnou školou v Michalovciach? In: Slovenská sloboda, 2.septembra 1939. 12 Vláda prevádza ïalšie odstránenie Židov. In: Slovenská sloboda, 27. júla 1939. 13 V humenskej nemocnici bol útok zameraný na odstránenie jej riadite¾a dr. G. Házayho (Slováka do humenskej nemocnice. In: Slovenská sloboda, 23. júna 1939.). Vo Vranove bol prepustený

118

S vypuknutím druhej svetovej vojny zosilnelo i v Zemplíne spravodajské sledovanie Židov a neustával záujem o tých, ktorí sa vrátili z ilavského väzenia. Na program dòa sa dostala aj citlivá otázka odvodovej (brannej) povinnosti, ktorá v ich prípade bola nahradená pracovnou povinnosou.14 Pod tlakom vzniknutej situácie, ku ktorej došlo po prepadnutí Po¾ska nacistickým Nemeckom a v súvislosti s úèasou slovenskej armády na tomto ažení po jeho boku, bol stále zrejmejší tlak, aspoò takto ho formulovali viaceré prejavy politickej reprezentácie, na „úplné a koneèné riešenie židovskej otázky“.15 Nie síce po prvý raz, ale tentokrát nesporne s väèšou razanciou sa konštatuje, že „… slovenská kresanská verejnos s najväèším uspokojením prijala už dávno èakané rozhodnutie, aby Židia boli zaradení do pracovných útvarov, èím im je nielen znemožòované zahá¾a a rozširova poplašné správy, ale môžu sa nauèi fyzickej práci, ktorú budú musie vykonáva po ich vyradení z obchodov, živností a vôbec z verejného podnikania a života. Je to správny krok zodpovedných dejate¾ov nauèi Židov pracova, lebo rozpínavos tohto „vyvoleného“ národa už nemala hraníc.“16 Z rozhodnutia vedúcich funkcionárov HS¼S a HG boli okresní náèelníci, starostovia miest a obcí Zemplína podobne ako v iných regiónoch vedení k prijímaniu celého radu vyhlášok a nariadení, ktoré sledujú permanentné nasto¾ovanie židovskej otázky. Podporu nachádzajú nielen v redakcii prešovskej Slovenskej slobody, ale i Slováka, v ústrednom ¾udáckom denníku, na stránkach ktorých boli tieto opatrenia takmer denne pertraktované.17
štátny obvodný lekár Eugen Engel a otvorená nespokojnos bola vyjadrená na adresu tamojšej „pôrodnej asistentky - Židovky, ktorá chodí pri krstoch do rímskokatolíckeho kostola“. Jednou z mála výnimiek tohto obdobia bol „ústretový“ postoj vranovských ¾udákov voèi lekárnikovi Zoltánovi Kraemerovi, ktorého sa naèas zastali za jeho ochotu „verejne finanène a hmotne podporova HS¼S vo Vranove“ ešte v rokoch prvej ÈSR. (MICHNOVIÈ, I.: Vranov nad Top¾ou v 20. storoèí…, s. 201.) Do leta 1940 odòal Okresný úrad v Seèovciach v okrese šiestim lekárom - Židom právo vykonáva lekársku prax. (Seèovce. Zost. J. Ordoš. Prešov : L.I.M., 1998, s. 123.) Èo na to hovoria Židia (Postoj Židov k dnešnej medzinárodnej situácii). In: Slovenská sloboda, 8. septembra 1939. Židom treba predpísa osobitnú daò! (Ostré slová hl. velite¾a Macha. Ako treba chápa riešenie židovskej otázky). In: Slovenská sloboda, 27. októbra 1939. HG proti posledným zbytkom židomarxizmu a èechoslovakizmu (Hl. velite¾ HG Š. Mach vydal toto nariadenie). In: Slovák, 29. októbra 1939. Každého Žida treba nauèi pracova (Intervencie za Židov treba vylúèi - Žid ako Žid). In: Slovenská sloboda, 12. septembra 1939. Obyvate¾stvo Slovenska žiada úplné a koneèné riešenie židovskej otázky. In: Slovenská sloboda, 15. septembra. 1939. Odvody Židov do pracovných táborov. In: Slovák, 3. októbra 1939. Slovo k odvodom Židov. In: Slovenská sloboda, 6. októbra 1939. Židia v Michalovciach dos nabohatli (Èo bude s michalovskými židovskými trafikami?). In: Slovenská sloboda, 17. septembra 1939. Židovské tabu¾ky treba vyvesi na vidite¾né miesto (Vyhláška Okresného úradu v Michalovciach). In: Slovák, 21. septembra 1939. Nemožné pomery na dvoroch michalovských Židov. In: Slovák, 21. septembra 1939.

14 15

16

17

119

Široko koncipované protižidovské zákonodarstvo Slovenskej republiky obsiahnuté nielen v príslušných právnych normách, ale od júla 1939 aj v ústave slovenského štátu nielen sledovalo, ale aj dosiahlo prvky zhodné s princípmi zakotvenými v legislatívach nemeckého nacistického èi talianskeho fašistického práva. Týkalo sa to predovšetkým vzahu ústavy a zákonov k obèianskym právam a slobodám, z ktorých bol, ak sledujeme židovskú otázku, vypustený princíp rovnosti. Vypustenie tohto princípu v samom dôsledku bolo oèividne namierené predovšetkým proti Židom, ktorým bola odoprená akáko¾vek ochrana rasy a ústavná ochrana vôbec, pretože sa nehlásili ku „kresanským a národným zásadám“ proklamovaným v ústave. Takýto výklad práva znamenal zásadný obrat aj v chápaní súkromného vlastníctva jednotlivca. Nemožno totiž nevidie, že jedným zo základných cie¾ov slovenskej legislatívy týchto rokov bolo jednoznaène „oèistenie hospodárskeho života od Židov“. A práve s radikálnym „vyriešením“ tohto problému spájali zákonodarcovia aj „koneèné riešenie židovskej otázky“ na Slovensku.18 Tieto tendencie sú viac ako evidentné už od zaèiatku roku 1940 na celom území Slovenskej republiky, zemplínske okresy nevynímajúc. Stále èastejšie sa z hlásení župana Šarišsko-zemplínskej župy v Prešove a z jemu zasielaných hlásení okresných náèelníkov dozvedáme nielen o stave príprav (na v urèitých kruhoch slovenskej spoloènosti najžiadanejšiu akciu) na arizáciu židovského majetku, ale aj o predbežných krokoch, ktoré mali tento prevod z židovských do „árijských“ rúk uskutoèni èo najrýchlejšie. V podstate už do konca roku 1939 sa i v tejto oblasti vykonal „slušný“ kus práce, keï sa okrem iného likvidovali prvé hostinské a výèapnícke živnosti.19 Avšak „túžba“ po ïalšej likvidácii židovského majetku neustávala ani v „kresanských kruhoch“ Zemplína. V situaènej správe za mesiac marec 1940, ktorú Župnému úradu v Prešove zaslal vranovský okresný náèelník, sa okrem iného uvádza: „Arizácia židovských podnikov ešte prevádzaná nebola. V každej obci sa však javí o túto vec živý záujem. už boli podané prihlášky cestou HS¼S. Väèšina obchodníkov Židov má povolenie na odpredaj pálených liehových nápojov v zatvorených f¾ašiach, treba im ho odnia, lebo poškodzuje krèmárov - kresanov.“ Z tej istej správy sa dozvedáme, že „Židia sa chovajú ve¾mi rezervovane, navonok neukazujú nenávis voèi Slovenskej republike, alebo terajšiemu štátnemu režimu, zdanlivým uspokojením berú v známos poriadky smerujúce na zlomenie ich

18 Židovský zákon odhlasovaný (Postupne prejde podnikanie do kresanských rúk). In: Slovenská sloboda, 4. marca 1940. 19 V hlásení stropkovského okresného náèelníka za mesiac máj 1940 sa konštatuje, že „v celom okrese jestvujú už len tri židovské hostinské a výèapnícke koncesie, ktoré sú ubytovacími hostincami“. ŠA Prešov, fond Šarišsko-zemplínska župa (ŠZŽ), è. 586/85/40 ŠB.

120

Stropkove. s. záujem bol o každý židovský majetok. o pokusoch „podpláca gardistov. 22.kresanov. è. mája 1940. februára 1940 šarišskozemplínsky župan Štefan Haššík okresnému náèelníkovi v Humennom. 784/40 prez. februára 1940. z. 23. In: Slovenská sloboda. Napríklad takmer vo všetkých zemplínskych mesteèkách sa stretávame s požiadavkou „ma koneène mýtnikov kresanov“. Vyhláškou Ministerstva vnútra z 9. 24 ŠA Prešov. Nespokojní Židia (Župný úrad potvrdil rozsúdky nad predražovate¾mi v Michalovciach). marca 1940. 40 Sl.24 Zároveò sa pokraèovalo v ïalšom dosadzovaní vládnych komisárov do verejných lekární. 21. 121 . 16. o zmocnenie sa ktorejko¾vek Židmi ovládanej hospodárskej aktivity. novembra 1940. 230/85/40 ŠB. septembra 1940.: Vranov nad Top¾ou v 20. è. In: Slovenská sloboda. fond ŠZŽ. Úradné 20 ŠA Prešov. fond ŠZŽ. Humenné má ma koneène mýtnikov . februára 1940 o pozemkovej reforme. 704-705. 18. Toho èasu vplyv na ¾udí. 202. In: Slovenská sloboda. Porovnaj: MICHNOVIÈ. že podal návrh na odòatie živnostenských oprávnení židovských majite¾ov tlaèiarní v Humennom. 204-205. Státisícové pokuty židovským ukrývaèom (Na každého príde rad). o vynesených rozsudkoch a vymeraných trestoch nad predražovate¾mi a pašerákmi mäsa. zlepšenie ich pomerov úfajú od vývinu udalostí. s. 22 ŠA Prešov. storoèí…. In: Slovenská sloboda. vo Vranove a inde boli Židia. s. januára 1940. 21 ŠA Prešov. z 22. 21. In: Slovenská sloboda. 56. è. è. Michalovciach. o domových prehliadkach s cie¾om zisti utajené zásoby potravín a ïalších èlánkov dennej potreby. keïže výbercami tržnicových poplatkov èi už v Humennom. è. zápisnica Obecného úradu v Humennom z 15.23 Zaèiatkom apríla 1940 oznámil Generálny sekretariát HS¼S v Bratislave Župnému úradu v Prešove. I. In: Slovenská sloboda. K nádeji a K bielemu krížu v Michalovciach. Lietajúci trestný súd plní svoj cie¾ (Po Bardejove do Humenného). 15954/40 adm. Židia obchádzajú zákony (Pohon na pašerákov mäsa v Michalovciach). Výkup majetkov maïarských Židov (Slovenská pôda do slovenských rúk).22 Verejnej publicite sa dostávalo správam o „lietajúcom trestnom súde“ na kontrolu predaja v židovských obchodoch. aby sa vyhli zaslúženým trestom“ a pod. fond ŠZŽ. K Spasite¾ovi v Humennom. februára 1940. 26. alebo na vývin udalostí v tunajšom okrese nemajú. fond Obecný notársky úrad Humenné. 23 ŠA Prešov. Trebišove a Vranove.21 Na žiados miestnych funkcionárov HS¼S a HG v Humennom nariadil 17. novembra 1940. fond ŠZŽ. è. Michalovciach. 1095/94/40 ŠB. mája 1940 sa takýto krok uskutoènil vo vzahu k židovským majite¾om lekární K Apollovi. K zlatému orlu vo Vranove atï.terajšej nadvlády na poli hospodárskom a hoc aj nedávajú to najavo. 4. 30. poboèka Humenné. 25 Úradné noviny.“20 Pravda. mája 1940. aby pozbavil tamojších Židov možnosti manipulova s dobytèími pásmi.25 Za viac ako bežný zásah do vlastníckeho práva jednotlivca treba považova prijatie zákona è.

ani závdavku. 5.noviny postupne zverejòovali Štátnym pozemkovým úradom pripravované Zoznamy židovských statkov. 7. 28 Rýchly postup arizaènej otázky (Konferencia županov a župných úradníkov). è. fond ŠZŽ. 122 . In: Slovenská sloboda. z 25.. bolo viac ako pregnatne vyjadrené práve v obsahu tzv. 55. Záujemcovia o prídel alebo kúpu židovskej nehnute¾nosti boli vyzvaní. júna 1940. S ich obsahom boli na pravidelných poradách na úrovni župných a okresných orgánov moci. 569. lesy a iná pôda) 12 majite¾ov v 26 katastrálnych územiach štyroch okresov Šarišsko-zemplínskej župy o celkovej výmere 3 110 ha. ktorý nadobudol úèinnos 1. Neúplná informácia odhadovala. ktoré sa vykupovali v priebehu roka 1940. In: Slovenská sloboda. aby neplatili niè. V Zozname židovských statkov (maïarských štátnych príslušníkov). vo Zvolene a v Spišskej Novej Vsi.27 Že „riešenie“ židovskej otázky malo nielen politické a právne. Pripravuje sa rozsiahla arizaèná akcia všetkých neslovenských podnikov (26 000 židovských podnikov na Slovensku). 23. In: Slovenská sloboda. ako aj riešenia židovskej otázky vôbec. júna 1940. „rozsiahlu arizaènú akciu všetkých neslovenských podnikov“. sa nachádzali nehnute¾nosti (role. z. 113 Sl. 45. júna 1940. è. októbra 1940. ktoré mali sídlo v Bratislave. 299/40 prez. apríla 1940 o židovských podnikoch a Židoch zamestnaných v podnikoch. záhrady. lebo výkupná cena týchto nehnute¾ností bude sa plati z fondu pre pozemkovú reformu ako záruka a náhrada za nehnute¾nosti. vykupovaných v jesennom období roku 1940.. 691. Vo vzahu k majetkovému vlastníctvu Židov maïarskej štátnej príslušnosti Štátny pozemkový úrad priamo varoval záujemcov. Úloha úradov a ustanovizní v arizaènom procese. že na Slovensku bolo takýchto podnikov takmer 26 tisíc. týkajúcich sa tak arizácie. è.“26 Od polovice mája 1940 zaèalo Prezídium Ministerstva vnútra v Bratislave vydáva v súvislosti s blížiacou sa právnou úpravou o židovských podnikoch celú sériu ïalších predpisov. ktoré boli odòaté našim ro¾níkom (uteèencom) v Maïarsku. V intenciách tohto zákona pripadla rozsiahla právomoc pripadla ministerstvu hospodárstva a župným úradom. novembra 1940. 27 ŠA Prešov. ale predovšetkým hospodárske h¾adisko. è. ale aj na úrovni sekretariátov HG a HS¼S oboznamovaní tí. 6. 1902/40 prez. ako o tom písala tlaè.. sa nachádzali nehnute¾nosti 49 majite¾ov v 57 katastrálnych územiach pätnástich okresov tejto župy o celkovej výmere okolo 3600 ha. ktorým pripadla úloha realizova. lúky. s. aby si podali prihlášky v obvodových úradovniach Štátneho pozemkového úradu. júna 1940. vinice. . 4. arizaèného zákona è.28 26 Úradné noviny. s. Len v Zozname židovských statkov spišskonovoveskej obvodovej úradovne. urèených na výkup v obvode tejto úradovne v novembri 1940. ktorí „by boli už vyjednávali s maïarským Židom o kupu v zozname uvedených nehnute¾ností.

èítame: „Protižidovské opatrenia vlády. krátkym. kramárstiev. od úèinnosti židovského zákona možno nariaïova likvidáciu ktorýchko¾vek židovských podnikov okrem tovarenských. v hlásení okresného náèelníka zo Stropkova.Úloha vysvet¾ova a zdôvodòova ciele tohto zákona pre široké vrstvy obyvate¾stva pripadla predovšetkým dennej tlaèi. módnym a galantérnym tovarom). In: Slovenská sloboda. o tom podávajú preh¾adné svedectvo pravidelné mesaèné hlásenia okresných náèelníkov. 123 . Nie náhodou sa v letných mesiacoch roku 1940 venuje tejto problematike vo zvýšenej miere aj prešovská Slovenská sloboda. arizova na 51% alebo doèasne ponecha. zákony.30 Od všetkých okresných a notárskych úradov a žandárskych staníc sa požadovalo. júla 1940. že cie¾om je. ustrašení. hlboko zapôsobili na vonkajšie chovanie sa Židov. 4.Trojaký spôsob prevádzania arizaèného zákona). so strižným. è. júna 1940. najmä tie. O osobe arizátora a podmienkach arizovania (Kto nemôže arizova . aby pri jednotlivých oprávneniach uviedli poznámku. aby „hospodársky život na Slovensku bol postupne zbavovaný židovského vplyvu a aby sa do hospodárskeho života zapojoval v èo najväèšom rozsahu živel slovensko-kresanský.. In: Slovenská sloboda. júna 1940. 12. ktorá ako orgán predsedu vlády usmeròovala všetky práce spojené s riešením arizácie. v ktorých sa opakovala známa téza arizaèného zákona. mäsiarskych a údenárskych. Doteraz vzahovali sa na hostinské a urèité taxatívne vypoèítané obchodné a remeselné živnosti.) In: Slovenská sloboda. že župný úrad odoberie živnostenské oprávnenie Židom a nariadi prevedenie likvidácie živnosti do 3 mesiacov od rozhodnutia. 30 Otvorenie arizaèného kurzu v Prešove. èi sa má podnik likvidova.Najrýchlejší proces na 100 perc. 31 ŠA Prešov. fond Notársky úrad Stropkov. arizova na 100%. ktoré hovorili o osobe arizátora a o podmienkach arizovania. Humenné) prvý cyklus prednášok o arizácii. obchodov so železom. aby do zaèiatku júla predložili nielen zoznam všetkých živnostenských oprávnení vydaných Židom v ich obvode (hostinských a výèapníckych. In: Slovenská sloboda. júla 1940.29 Na urýchlenie postupu arizácie bola uznesením vlády už v tomto èase zriadená Hospodárska úradovòa predsedníctva vlády. Spoèíva v tom. Vranov. ktorá v spolupráci s arizaèným oddelením Župného úradu a župným sekretariátom HS¼S pripravila už koncom júna 1940 vo viacerých mestách Zemplína (Seèovce. obchodov s miešaným tovarom. rešpektu29 Ako sa prevádza arizácia? (O likvidácii židovských podnikov . 21. 102/40 prez.31 Ako reagovalo na všetky tieto vládne opatrenia samotné židovské obyvate¾stvo okresov Zemplína. Likvidácia židovských podnikov je už z praxe známa. Redakcia pravidelne publikovala èlánky. ale zároveò.“ Verejnosti sa približovali aj ïalšie èasti zákona. poboèka Svidník. Sú skromní.. V zmysle jej pokynov sa aktivizovala aj èinnos Obchodnej a priemyselnej komory v Prešove. V jednom z nich. Prednášky o arizácii v Zemplíne. 10.

aby neznepríjemòovali Slovákov vo všetkých humenských kaviarniach“.). 30. Nebada u nich žiaden organizovaný odpor proti slovenskému štátu.jú každý rozkaz. ktoré by „vylúèili Židov z kaviarní. hodinou predpoludním“.priekupníkom „zakázal nakupova tovar. kedy budú likvidovaní „siedmi drožkári . prinesený na trh. aby vládny komisár v Seèovciach „zakázal Židom vstup do mestského parku. Podobné opatrenie dal „vybubnova“ vládny komisár Humenného. 230/85/40 ŠB. 1. è. Vyhlášku o novom trhovom poriadku vydal aj vládny komisár Michaloviec. z 11. z. šírenia nespokojnosti medzi robotníctvom a zamestnancami židovských podnikov.Zakážu im aj prístup na korzo). In: Slovenská sloboda. novembra 1940. ktorým sa vláda splnomocnila uskutoèòova opatrenia vo veciach arizácie. In: Slovenská sloboda. Na „provokácie“ seèovských Židov sa už v tomto období žiadala „tvrdá päs“.novembra 1940. hod. októbra 1940 o doèasných správcoch pre domy Židov a o výpo- 124 . In: Slovenská sloboda. septembra 1940. odlivu židovského kapitálu do zahranièia. 22. 34 Porovnaj vládne nariadenie è. Medzi protižidovskými opatreniami nechýbali aj také. ktoré upravovali arizáciu a postavenie židovského obyvate¾stva na Slovenska. narušovanie zásobovania potravinami a surovinami. z 3. 257 Sl. na trhoch“. z 18. j. septembra 1940. Tak napríklad neochota bývalého vranovského obchodníka so železom da obchodné priestory „snaživému kresanskému mládencovi“ na zriadenie obchodu bola vnímaná ako „provokácia“.Židia. Protižidovské opatrenia v Humennom (Židia môžu navštevova len 2 hostinské miestnosti . kupova potravné èlánky len od 9. teda také právne predpisy. 33 Na každom kroku Židia provokujú. Samozrejme nesympatizujú s dnešným režimom. z. Humenné èaká nápravu. že za jedny z najzávažnejších právnych noriem vo veciach arizácie sú spravidla považované až ústavný zákon è. zo 16. ktorou Židom . Aj v Michalovciach trh bez Židov (Vyšla vyhláška o novom trhovom poriadku). avšak bezpeène sa to zisti nedá. In: Slovenská sloboda.33 Tu treba podotknú. augusta 1940. 20. t. z. októbra 1940 o židovských viazaných úètoch a úschovách.“32 Aj ten najmenší odpor zo strany zemplínskych Židov bol ostro komentovaný na stránkach Slovenskej obrody. 24.34 S akou odozvou sa tieto opatrenia 32 ŠA Prešov. In: Slovenská sloboda. Pravdepodobne poèúvajú zahranièný rozhlas nám nepriate¾sky naložený. a s týmto zákonom bezprostredne prepojené vládne nariadenie è. fond ŠZŽ. Koniec židovského panstva v Seèovciach (Na provokácie Židov v Seèovciach príde tvrdá päs. neboli zistené známky sabotáže. z. ktorým èas svojich právomocí delegovala vláda na novozriadený Ústredný hospodársky úrad (ÚHÚ). 210 Sl. ktorí odoberajú chlieb Slovákom“. In: Slovenská sloboda. è. augusta 1940. Túto svoju antipatiu nedajú navonok. 222 Sl. 18. Aj v Humennom sa netrpezlivo èakalo na „nápravu“. augusta 1940. Humenskí Židia. V jesenných mesiacoch roku 1940 vyšli ešte niektoré ïalšie vládne nariadenia a vyhlášky ÚHÚ. augusta 1940. sú ve¾mi úslužní. ako aj ïalej ho predáva v Michalovciach mimo tržných hodín. 271/ Sl. pred 9.

že „pod¾a dôverného zdelenia Židia v okresu Stropkov.. že celé východné Slovensko bude patri k Sovietskemu Rusku ako k slovanskému štátu. ktorá by smerovala proti zjednocovaciemu procesu HS¼S. ich obsah nie je objektívnym vyjadrením skutoènej atmosféry.. dvoch Židov pre priestupok zákona è. Bol to práve okresný náèelník z Vranova. resp. è. 36 ŠA Prešov. Pravda. Repèík.z. novembra 1940 o obmedzení vo¾ného nakladania s majetkom Židov a iné.. Rázne protižidovské opatrenia vlády a Ministerstva vnútra zastrašili Židov do tej miery. 1145/85/40 ŠB. Medzilaborce a Michalovce prichádzajú do tunajšieho okresu a vydržiavajú v súkromných bytoch niektoré tajné schôdzky a rozširujú medzi obyvate¾stvom poplašné správy. Židia rezignovane vzali tieto opatrenia a podrobili sa im bez ïalšieho. z 30. v Ústredni štátnej bezpeènosti v Bratislave. k pokute 60 000 Ks a ïalšieho k pokute 40 000 Ks. Sú až úzkostlivo poddajní a poslušní. z. fond ŠZŽ. Zrejmé je to aj z hlásenia vranovského okresného náèelníka A. 125 . že strach sa javí v každom ich poèínaní. dosia¾ však nebolo niè zistené protištátne.. okresný náèelník v Stropkove: „Zavedenie národného socializmu v našom štáte zapôsobilo blahodárnym dojmom. V okrese sa nevyskytuje žiadna taká politická èinnos. Snina. alebo na Ministerstve vnútra. Domové prehliadky prevedené u Židov v mesiaci septembri hlboko zapôsobili na nich a každý Žid žije v ustaviènom strachu. že za bývalého èeskoslovenského režimu bolo lepšie ako teraz.“35 V podobnom duchu informoval nadriadené orgány aj F.stretli v okresoch Zemplína. Inteligencia. Odòatím rádioprijímaèov nemajú možnos dnes poèúva ani po rozhlase nám nepriate¾sky naladených. V sionistickej organizácii schádzajú sa Židia. Židovskí obchodníci dosia¾ riadne objednávajú tovar a nebolo pozorované. è. 35 ŠA Prešov. chovajú sa k všetkému apaticky. Skoro úplne prestala šuškaná propaganda. na to dávajú odpoveï predovšetkým pravidelné mesaèné situaèné správy okresných náèelníkov. vediach židovským nájomníkom. z ktorého vyberáme: „Hlásim. ktorý Ústredni štátnej bezpeènosti v Bratislave oznámil. Policajný trestný sudca potrestal 14 Židov pre zhromažïovanie zásob k peòažitej pokute 37 000 Ks. akú správu chceli èíta èi už na Župnom úrade v Prešove. Lejku za mesiac september 1940. Bolo by žiadúce rozpustenie tejto organizácie. è. 304 Sl. ro¾níctvo a robotníctvo prijalo s najväèším uspokojením zmenu režimu a menovite prijalo s uspokojením rázne a rýchle opatrenia proti Židom.“36 Aj v záujme zaistenia väèšej bezpeènosti v župe sa pod zostrený policajný dozor dostali aj politické aktivity zemplínskych Židov. že by niektorý obchodník svoj obchod vypredával. kto príde na rad. že posledné opatrenia vlády oh¾adne riešenia židovskej otázky stretli sa medzi obyvate¾stvom s ve¾kým uspokojením. fond ŠZŽ. 1145/85/40 ŠB. ale je plne v súlade s tým. 326/1939 Sl.

lebo vtedy dávali rôzne podpory a subvencie... Podobnú protištátnu propagandu prevádzajú údajne aj v sionistických organizáciách. Konkrétne prípady dosia¾ zistené neboli.“37 Okresní náèelníci boli povinní predloži nové zoznamy „bývalých exponentov komunistickej strany“.38 Úrady ve¾mi citlivo reagovali na každú „podzemnú poplašnú“ správu týkajúcu sa židovského obyvate¾stva, ak sa prípadne vyskytli ažkosti pri arizácii židovského majetku, hneï o tom informovali širokú verejnos.39 Na posilnenie sebadôvery, že „riešenie“ židovskej otázky je „v prúde“, pribúdali informácie o jej úspešnom priebehu.40 Na zdôvodnenie oprávnenosti a zároveò na ospravedlnenie tohto kroku mali poslúži èlánky typu: Ako Židia nadobúdali majetky, Židovské plemä sa nikdy nenapraví, Židovská otázka problém celoeurópsky, Židia nešastím všetkých národov, Židovská drzos nepozná hraníc (Židia ešte vždy predražujú v Michalovciach o 100%), Židovské kšefty s náboženskými predmetmi, Židia chceli lacno zarobi (Nesvedomité predražovanie) a celý rad ïalších.41 Tieto, ale iste i ïalšie skutoènosti, na ktoré sme vzh¾adom na rozsah príspevku nepoukázali, sú pod¾a nášho názoru dostatoène presvedèivé, že i v podmienkach okresov Zemplína sa „riešenie“ židovskej otázky, žia¾, dialo v plnej zhode s prijatými protižidovskými zákonmi, nariadeniami a predpismi Slovenskej republiky. A preto sú viac ako historickým mementom, aký antihumánny rozmer nadobudol režim tejto republiky voèi židovskému obyvate¾stvu už v priebehu prvých dvoch rokoch jej existencie.

37 ŠA Prešov, fond ŠZŽ, è. 800/85/40 ŠB. 38 ŠA Prešov, fond ŠZŽ, è. 1245/15/40 ŠB. 39 Podzemná èinnos Židov v Michalovciach (Pôvodcovia poplašných správ Židia). In: Slovenská sloboda, 4. septembra 1940. Senzácia v Medzilaborciach (Žid ešte vždy majite¾om elektrárne). In: Slovenská sloboda, 7. septembra 1940. Humenné sa nevie vymani spod židovského vplyvu (Slimaèie tempo v arizovaní - Židia urèujú ceny životných potrieb v Humennom). In: Slovenská sloboda, 24. októbra 1940. 40 Židovstvo vyženieme odtia¾to. In: Slovenská sloboda, 10. septembra 1940. Zaisuje sa židovský majetok pre kresanov (Židom zhabali aj rádioprijímaèe - Súpis židovských domov). In: Slovenská sloboda, 17. septembra 1940. Sahovanie Židov z Hlinkovej ulice. In: Slovenská sloboda, 7. decembra 1940. 41 Slovenská sloboda, 14. septembra 1940, 29. septembra 1940; 8. novembra 1940; 15. novembra 1940; 22. septembra 1940; 11. decembra 1940.

126

„Die Lösung“ der jüdischen Frage in Bezirken von Zemplín in ersten zwei Jahren der Existenz von Slowakischer Republik (1939 - 1940) Zusammenfassung Man kann mehrere Ausprägungen des Antisemitismus auf dem Gebiet von Zemplín schon vor dem 14.3.1939 bemerken. Eine offene Form bekamen sie erst nach dem Eintritt des totalitären Systems. Die Gesetzgebung der Slowakischen Republik folgte und erreichte Elemente, die in der Gesetzgebung nazistischen Deutschlands und faschistischen Italiens kodifiziert waren. Eines von Zielen dieser Politik war die Beseitigung von Juden aus dem Wirtschaftsleben. Damit war auch die „Endlösung der jüdischen Frage“ gebunden. Aus dem Aufsatz geht eindeutig hervor, dass „die Lösung“ der Frage auch in einzelnen Bezirken von Zemplín im vollen Einklang mit der Gesetzgebung realisiert wurde.

Autor:

Doc. PhDr. Imrich Michnoviè, CSc. Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. 17. novembra è. 1 081 16 Prešov Doc. PhDr. Peter Kónya, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta)

Recenzent:

127

POLITICKÉ AKTIVITY MAÏARSKEJ MENŠINY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU V ROKOCH 1939 - 1944 V ZRKADLE ŽUPNEJ AGENDY* MARTIN PEKÁR
Maïarská menšina je od konca prvej svetovej vojny neodmyslite¾nou súèasou Slovenska. Problematika jej postavenia i problematika slovensko-maïarských vzahov sa tiahne dejinami 20. storoèia ako èervená ni a má svoju špecifickú krivku vývoja. Obdobie rokov 1939 - 1944 predstavuje v tejto pomyselnej krivke zostupnú fázu. Postavenie Maïarov ako jednej z menšín sa oproti predchádzajúcemu obdobiu prvej ÈSR podstatne zhoršilo a smerovalo k úplnému dnu v období bezprostredne po druhej svetovej vojne. Vzh¾adom na závažnos a aktuálnos témy je spracovanie politických aktivít maïarskej menšiny vo vojnových rokoch v slovenskej historiografii nedostaèujúce. Uvedený stav je však len dôsledkom nevyhovujúceho stavu spracovania a interpretácie dejín Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Nepoèetná dostupná odborná literatúra o danej téme osciluje okolo obmedzeného poètu základných problémov - v kritickom období rokov 1938 - 1939 sa maïarská menšina a jej politická angažovanos stráca v spleti udalostí stredoeurópskej medzinárodnej politiky, po vzniku samostatného Slovenska ide o problém zaradenia politickej strany Maïarov do politického systému SR, ïalej je to problém uplatòovania zásady reciprocity, problém úlohy menšiny v politike Maïarska a èiastoène ešte problém hodnotenia èinnosti predstavite¾a menšiny Jánosa Esterházyho. Absentuje komplexný poh¾ad na dejiny Maïarov na Slovensku v rokoch 1939 - 1945 a znaèné medzery vykazuje spracovanie problematiky z poh¾adu regionálnych dejín, èím sa zo zrete¾a vytrácajú viaceré konkrétnosti i špecifiká. Treba konštatova, že z národností, ktoré v skúmanom období pripadajú do úvahy (okrem Maïarov sú to najmä Nemci a Rusíni), je stav poznania maïarskej menšiny najhorší. Predložená sonda mapuje stav maïarskej menšiny a jej politické aktivity na vybranom území Šarišsko-zemplínskej župy (ïalej len ŠZŽ) v èase od vzniku samostatného Slovenska (14.3.1939) do vypuknutia Slovenského národného povstania (29.8.1944) a následnej okupácie Slovenska Nemeckom v septembri 1944. Vychádza predovšetkým zo štátnobezpeènostnej agendy vedenej Župným úradom v Prešove, ktorá vzh¾adom na vnútropolitické a medzinárod* Tento príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA è. 1/9214/02.

128

nopolitické súvislosti obsahuje podrobné, hoci nie vždy celkom komplexné, vyvážené a objektívne informácie. Po Viedenskej arbitráži a tzv. malej vojne sa poèet Maïarov na Slovensku podstatným spôsobom zmenšil. Pod¾a sèítania ¾udu z roku 1940 bolo v Slovenskej republike 53 128 1 Maïarov, z ktorých malo štátne obèianstvo 45 880 2 obyvate¾ov. Rozdiel tvorili obyvatelia, ktorí nemali na Slovensku trvalé bydlisko alebo im úrady z rôznych dôvodov neudelili obèianstvo.3 Maïari predstavovali teda len 2% obyvate¾ov SR a koncentrovali sa najmä v Bratislavskej a Nitrianskej župe. Na východe vtedajšieho Slovenska v Šarišsko-zemplínskej župe žilo približne 3700 príslušníkov tejto menšiny. Väèšina miestnych Maïarov sa sústreïovala v okresoch Trebišov a Michalovce a v meste Prešov. Bližšie tab. 1. Tab. 1: Maïari v ŠZŽ v roku 1940

Px…r†Ã
%DUGHMRY *LUDOWRYFH +XPHQQp 0HG]LODERUFH 0LFKDORYFH 3UHãRY 6DELQRY 6WURSNRY 7UHELãRY 9UDQRY Q 7RS RX â=ä VSROX

Q…t‡‚€tÂi’‰h‡ryvhà Q…t‡‚€pà â‡i‡vÅt†yˆãtpvà â‡i‡vÅt†yˆã €h Ái…‚q‚†‡và ‚i’‰Ãpryx‚€Ã €h Ái…‚q‚†‡và tpvÃpryx‚€Ã 
                                          

Zdroj: viï pozn. 1 a 2.

1 2 3 4

Národnos prítomného obyvate¾stva v roku 1940. In: Zprávy Štátneho plánovacieho a štatistického úradu, roè. 1, 1946, è. 1, s. 18. Národnos štátnych príslušníkov a poèet cudzincov v roku 1940. In: Zprávy Štátneho plánovacieho a štatistického úradu, roè. 1, 1946, è. 1, s. 17. Otázka štátneho obèianstva bola riešená až slovensko-maïarskou zmluvou z 5.2.1941. Údaje zahàòajú aj okres Vyšný Svidník, ktorý vznikol až v roku 1942.

129

Napriek tomu, že tu celkovo predstavovali ani nie 1% obyvate¾stva, boli ve¾mi aktívni a ich èinnos sa z objektívnych dôvodov tešila mimoriadnej pozornosti úradov i verejnosti. Miera záujmu o menšinu bola priamo úmerná propagande (jej intenzitu a smerovanie urèoval A. Mach), ktorá zas úzko súvisela s vývojom medzinárodnopolitickej situácie a vývojom domáceho režimu. Možnosti politického života Maïarov na Slovensku vymedzovali dve základné právne normy - Ústava SR prijatá 21.7.1939 a zákon è. 121/1940 Sl. z. o politických stranách národnostných skupín, ktorý bol prijatý 15.5.1940. V zmysle uvedenej legislatívy vystupovala ako jediná politická predstavite¾ka maïarskej menšiny na území Slovenska Maïarská strana na Slovensku (maï. Szlovenszkói Magyar Párt, ïalej len MSS). MSS bola nástupkyòou Zjednotenej krajinskej kresansko-socialistickej a maïarskej národnej strany. V skúmanom období stál na jej èele János Esterházy a tlaèovými orgánmi strany boli Magyar Néplap a Magyar Hírlap. Do podoby analogickej dobovému vnímaniu politického systému, t.j. do podoby autoritatívnej sa strana konštituovala v lete roku 1940. V septembri toho istého roku prijala strana nový program. Oficiálny program MSS bol prispôsobený reálnej politickej situácii, èo sa prejavilo jeho zameraním na kultúrnu problematiku (školstvo, spolky, jazykové práva a pod.). Neoficiálna èas programu smerovala k napåòaniu záujmov Maïarska - k revízii hraníc a obnoveniu ve¾kého Maïarska. Od roku 1940 sa jej protislovenský a fašistický ráz stále prehlboval. Napåòanie oficiálneho programu MSS bolo limitované zásadou reciprocity, ktorá bola obsiahnutá v § 95 ústavy5 a ktorej dodržiavanie bolo záujmom štátu. Zásada na jednej strane pomáhala zlepšova podmienky života Slovákov na okupovanom území, na druhej strane brzdila neprimerané nároky Maïarov v SR. Práve z dodržiavania zásady reciprocity vyplývala zvýšená pozornos venovaná maïarskej menšine štátnobezpeènostným a represívnym aparátom režimu. Dôsledkom uplatòovania tohto ustanovenia bola tiež skutoènos, že èinnos strany bola až do registrácie ministerstvom vnútra v novembri 1941 (po povolení Strany slovenskej národnej jednoty v Maïarsku) suspendovaná. V roku 1942 sa dotvorila organizaèná štruktúra strany (miestne a obvodné organizácie) a bola obnovená èinnos Maïarského kultúrneho spolku (maï. Szlovenszkói Magyar Kulturegyesület)6 . Rok 1942 predstavoval vrchol èinnosti MSS, ktorá v tom èase registrovala približne 30 000

5 6

„Práva národnostných skupín, uvedené v ústave, platia nato¾ko, nako¾ko také isté práva v skutoènosti požíva i slovenská menšina na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny.“ Èinnos spolku bola zastavená ešte 20.4.1939.

130

Zost. s. že sa èasto jednalo o ¾udí ve¾mi dobre materiálne zabezpeèených. Peter: Maïarská strana. že tunajší Maïari boli mimoriadne agilní. Hlavným špecifikom politického života Maïarov v ŠZŽ je nepomer medzi ich poètom a intenzitou vyvíjaných aktivít.8 Esterházy nakoniec o poslaneckú imunitu i mandát prišiel a rezignoval aj na funkciu pedsedu MSS. 1997. SUŠKO. Ivan: Štátna rada v politickom systéme slovenského štátu v rokoch 1939 . Politický život maïarskej menšiny bol bezprostredne po vzniku samostatného Slovenska poznaèený rozhodujúcou úlohou Nemecka a jeho záujmami Bližšie k MSS: ZELENÁK. Bratislava : Kalligram. 10 DEÁK. Ladislav: Politik odhodlaný na všetko. že východné Slovensko bolo už v medzivojnovom období objektom zväèšeného záujmu maïarskej propagandy. 8 KAMENEC. Z tohto dôvodu i vzh¾adom na charakter dobovej legislatívy štátny aparát pozorne sledoval nielen èlenov MSS.èlenov. s. Imre: Esterházy János 1901 – 1957. 1995. 14. 1997. 7. In: Kamenec. 336 s. 241-244. Martin: Dejiny okupácie južného Slovenska 1938 . inštitúcie èi armádu. è.: DEÁK. ktorá presahovala oficiálny program a bola režimom vnímaná ako protištátna a iredentistická. Ivan: Osobnos Jánosa Esterházyho a jej kontroverzné interpretácie. Bratislava : Kalligram. Bratislava : Vydavate¾stvo SAV. 24 s. Dunaszerdahely : NAP. Štátna rada najprv „pre nedostatok materiálov a formálne závady“ návrhu nevyhovela. In: Pravda. jej miestnych a obvodných sekretariátov. 2000. s.362. 2000. v mnohých prípadoch politicky skúsených.1945. KAMENEC. Základnú líniu aktivít tvorila oficiálna èinnos MSS. 508 s. I.: H¾adanie a blúdenie v dejinách. Budapest : Ister. Esterházyho napr. ¼. Wien : Böhlau Verlag.10 Poh¾ad na sociálnu štruktúru a minulos politicky aktívnych Maïarov prezrádza. Ladislav: Politický profil Jánosa Esterházyho. ktorá poèítala s jeho prièlenením k Maïarsku. vykazoval niektoré zvláštnosti. Slovensko v politike Maïarska a Po¾ska v rokoch 1933 1939. 1992. 1996. Takéto aktivity podporovala tiež znaèná èas maïarskej menšiny. 148. èinných v iných organizáciách alebo lojálnych) a sympatizantov menšiny bez rozdielu. Èas èlenstva strany však vyvíjala èinnos. 266 s. 2000. Fakt. I.7 Po obrate vo vojne od roku 1943 aktivita strany upadala a MSS i jej vodca sa odkláòali od pôvodne deklarovanej podpory slovenského štátu a vládnuceho režimu. Bratislava : Archa. Gábor: Graf János Esterházy. SZENT-IVÁNY. In: Kamenec.9 Politický život Maïarov na východe Slovenska sa realizoval vo viacerých rovinách a hoci v zásade kopíroval celoslovenskú situáciu. s. s. súvisí pravdepodobne so skutoènosou. Lipták. èo vyvrcholilo v lete roku 1944. VIETOR. 7 131 . ale všetkých príslušníkov (teda aj politicky neèinných. 9 K osobe J.1945. roè. In: Politické strany na Slovensku 1860 1989. 299 s. pôsobiaca už od konca roka 1938 mimo rámec akejko¾vek politickej strany. MOLNÁR. kedy došlo k pokusu zbavi Esterházyho poslaneckého mandátu. A kisebbségi kérdés Estrházy János. 1991. Ladislav: Hra o Slovensko.: H¾adanie a blúdenie v dejinách. 279. 1968. 356 . s rôznymi väzbami na bývalé uhorské úrady. 157. Bratislava : Veda. Bratislava : Kubko-Goral.

listopad. i od Nemcov. demonštratívnejšie politické zhromaždenia. ktorým neboli v tomto smere kladené žiadne prekážky. s.1. preto maïarské aktivity aj na východe Slovenska upúšali od rozsiahlej propagandy a orientovali sa na menšie a reálnejšie požiadavky. marci pretrvávali problémy s obojstranným hromadným vykazovaním obyvate¾ov. jeho rozdelenie medzi Maïarsko a Po¾sko sa stalo nereálnym cie¾om. politických a národnostných otázok. 132 . z. nejednoznaènosti slovensko-maïarskej hranice a možnosti jej väèšej èi menšej modifikácie. Praha : Svoboda. Živnou pôdou pre podobné snahy boli permanentné konflikty a narušenia hraníc. roè. v Humennom.napr. 3. zaèala v zmysle zákona è. 13 ŠA Prešov. 3. nejasnosti situácie a neistej budúcnosti sa Maïari organizovali len pololegálne v menších skupinách okolo politicky agilnejších jednotlivcov. K 1.v danom geopolitickom priestore. V hektických mesiacoch roku 1939 boli mnohé snahy Maïarov neúspešné . 365/38-40 ŠB. 343-344.12 Aj v neskoršom období po úradnom povolení MSS tvorilo toto jadro èlenskej základne popri registrovaných organizáciách hierarchickú sústavu.13 Rok 1940 priniesol z h¾adiska verejného života v regióne viacero dôležitých zmien. Zjednotená krajinská kresansko-socialistická a maïarská národná strana stratila po arbitráži väèšinu svojho èlenstva a štruktúr. fond ŠZŽ.bol okrem iného zodpovedný za riešenie štátnobezpeènostných.župan14 . Poèas roka 1939 vznikol celý rad podpisových akcií za prièlenenie niektorých obcí v pohraniènom pásme k Maïarsku. príp. è. kde sa v roku 1939 nepodarilo založi miestnu stranícku organizáciu vtedy ešte Zjednotenej maïarskej strany. Proces formovania MSS prebiehal pozvo¾na.Štefan Haššík (do októbra 1940) a po òom Andrej Dudáš. Arbitrážní výrok Nìmecka a Itálie o odstoupení èeskoslovenského území horthyovskému Maïarsku. o verejnej správe vnútornej pracova ŠZŽ. v priebehu roka 1940 po stabilizovaní situácie v SR a normalizácii bilaterálnych slovensko-maïarských vzahov (po zásahu Nemecka). 190/1939 Sl. In: Dokumenty moderní doby. v Michalov- 11 1938. pripomínajúcu bunkový systém komunistov. 15 Budeme na stráži proti rozvratným živlom. ako už bolo vyššie spomenuté. 2. Jej menovaný predstavite¾ . Zvyšok musel prejs zásadnou reorganizáciou a transformáciou. Informácie získaval predovšetkým od úradov pôsobiacich v župe . 12 V tom sa zásadne odlišovali od Rusínov. 14 Vo funkcii župana ŠZŽ pôsobili za celý èas dvaja muži . In: Slovenská sloboda. ktoré mali vo verejnosti vyvoláva dojem neustálenosti.11 Aj po 14. Prièlenenie Slovenska k Maïarsku. 1978. èo vyvrcholilo. Z organizaèného h¾adiska bol pre menšinu rok 1939 obdobím zásadných zmien. s. hoci to odporovalo ustanoveniam Viedenskej arbitráže. hoci tu žil dostatoèný poèet Maïarov. 2. ktorých vznikajúci režim „trpel“ a ktorých predstavitelia preferovali väèšie. Z dôvodu zvýšeného záujmu štátu.od zaèiatku roka 1939 pôsobilo v Prešove Policajné riadite¾stvo15 . 1939.

pravidelné hlásenia podávali jednotliví okresní náèelníci a v prípade potreby aj žandárske velite¾stvá a stanice.1939. cez zastrašovanie. Od apríla 1940 zaèali úrady prešetrova konkrétne prejavy politického života menšiny v ŠZŽ. 17 ŠA Prešov. po evidenciu predplatite¾ov maïarských èasopisov. Možno predpoklada.18 Podarilo sa tiež zisti miesta na vidieku. existoval viac èi menej organizovaný politický život. sociálne zariadenia a pod. M. divízie. Pri policajnom riadite¾stve pracovala Odboèka Ústredne štátnej bezpeènosti v Prešove. Nitre. Vo väèších centrách si maïarská strana zriaïovala tzv. ale aj kultúrne spolky.17 Menovaní boli v tomto i v nasledujúcom období skutoène exponentmi maïarskej menšiny v Prešove a okolí.právnikov Tomáša Botha. Používali na to rôzne metódy: od policajného pátrania po pôvodcoch propagandy. 93.1. divadlá. maïarské domy (magyar házak). Najprv bola pozorovaná „rozmáhajúca sa èinnos maïarských buniek“ v Prešove.16 Štátna moc mala teda dostatoèný aparát na sledovanie aktivity menšiny èi na jej prípadné potláèanie. nebol až taký dramatický. ako sa javil úradom. ktoré v tomto èase zaèali prvýkrát v nových podmienkach systematicky a dôsledne mapova politickú èinnos maïarskej menšiny a evidova údaje o jej skutoèných èi domnelých exponentoch.ciach pôsobil do zrušenia v apríli 1941 Štátny policajný úrad. prešetrovanie udaní a výsluchy podozrivých. pretože v duchu dobovej legislatívy vyvolávali 16 Ústredòa štátnej bezpeènosti bola zriadená pod¾a rozvrhu práce ministerstva vnútra è. Arpáda Martényiho. že údajný prudký nárast politického pohybu maïarskej menšiny. 17 401/39 z 30. 18 Súèasou „maïarských domov“ zakladaných v Bratislave. s. Sledovanie menšiny a jej miestnych predstavite¾ov v jarných mesiacoch roka potvrdilo.1940 pracovala v rámci oddelenia D prezidiálneho odboru ministerstva vnútra. v ktorého priestoroch aj sídlila. Svoju èinnos koordinovala s policajným riadite¾stvom. že hoci situácia Maïarov nebola po stránke legislatívnej doriešená. Od 1.12. Uvedené aktivity boli ve¾mi pozorne zaznamenávané. na ktorú prešovského policajného riadite¾a Gustáva Pongrácza upozornil major Ján Krnáè z Velite¾stva 3. Spišskej Novej Vsi a v Prešove mali by nielen politické sekretariáty. fond Odboèka Ústredne štátnej bezpeènosti (ڊBO). kde sa stretávali funkcionári strany. Tento názor bol skôr dôsledkom efektívnejšej práce príslušných miestnych úradov a inštitúcií.: Dejiny okupácie …. ich èinnos na jar roku 1940 však neprekraèovala zákon. Zistenie súviselo s vyšetrovaním rozširovania poplašnej správy o pripojení Slovenska k Maïarsku a týkalo sa konkrétnej skupiny ¾udí . 133 . pozorovaný na jar 1940. statkárov Bartolomeja Szepesházyho a Júliusa Bujanovicsa (bol posledným uhorským županom v Šariši). v ktorých sa sústreïoval spoloèensko-politický život menšiny. Mat 23/21. knižnice. Odboèka ڊB v Prešove vznikla transformáciou prešovskej Odboèky Brannej spravodajskej služby. VIETOR.

21 PAŽUR. štruktúru v Prešove tvoril jeden kmeò rozdelený pod¾a ulíc na 8 okrskov po 1 až 3 roje. Vedúcim kmeòa v meste bol Július Róvo. Týmto aktom.Panské kasíno (Úri kaszinó) na vtedajšej Hlinkovej (dnes Hlavnej) ulici.. Hoci sa sociálna a názorová diverzifikácia èlenstva zmenšovala. 365/38-40 ŠB. s. uvedený problém nebolo možné ani v podmienkach autoritatívneho systému uspokojivo eliminova.pre Šariš v Prešove a pre Zemplín v Michalovciach. funkcionára Zjednotenej maïarskej strany (tiež na Hlinkovej ulici). aby strana prispôsobila svoju politickú líniu smerovaniu maïarských Šípových krížov. Až po roku sa teda podarilo zisti. 20 ŠA Prešov. preto memorandum neprinieslo do podoby strany v ŠZŽ žiadne zmeny. Esterházyho. Priamo v Prešove existovali tri podozrivé miesta . 19 ŠA Prešov.23 Prílišná fašizácia strany nebola v tom èase z poh¾adu jej vedenia žiaduca.10. fond ŠZŽ. Poukazovalo ale na to. poèas ktorej sa stretával s èlenskou základòou. kedy došlo k spojeniu maïarských strán do Zjednotenej krajinskej kresansko-socialistickej a maïarskej národnej strany. Mat 19/1.19 V ïalších dvoch strediskách menšiny na území župy . 1974. 226/15-40 ŠB.v okresoch Michalovce a Trebišov . fond ŠZŽ. 134 . 22 ŠA Prešov. Panská kolkáreò (Úri kuglizó) na Záhradnej ulici a dom advokáta Jozefa Kissóczyho. okrskov a kmeòov.21 Èlenovia miestnych organizácií strany boli organizovaní do rojov. V dòoch 12. Kissóczy. no vzh¾adom na sociálne rozvrstvenie èlenstva nebola vnútorne názorovo homogénna. Napr.podozrenie z protištátnej èinnosti. fond ŠZŽ. 150 radových èlenov MSS mu pri tejto príležitosti predložilo memorandum.22 Po prijatí nového programu strany v septembri 1940 vykonal jej vodca dvojtýždòovú pracovnú cestu po Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavate¾stvo. Stretol sa tu s tunajšími predstavite¾mi maïarskej menšiny.sa miestami stretnutí stali obce Palín. že u J. Tento stav pretrvával ešte od roku 1936. fond ڊBO. 23 ŠA Prešov.1940 navštívil Esterházy Prešov a Michalovce. 1188/264-40 ŠB. Štefan: Protifašistický odboj na východnom Slovensku. sa mladší a sociálne slabší èlenovia strany na èele so Zdenkom Holleniom pokúšali získa dôležitejšie pozície v rámci straníckych štruktúr. v ktorom žiadali. Zaèiatkom jesene 1940 vrcholila vnútorná premena Zjednotenej maïarskej strany na Maïarskú stranu na Slovensku.20 Tradícia politického života maïarskej menšiny z medzivojnového obdobia však urèite pretrvávala aj inde. Slanec a Milhostov. Kissóczyho sa už od marca 1939 pravidelne stretávali poprední predstavitelia maïarskej menšiny vrátane J. ktorý bol skôr prejavom servilnosti a ziskuchtivosti ako skutoènej radikalizácie politického názoru. V ŠZŽ vznikli dva obvodné sekretariáty .13. že maïarská menšina bola síce navonok stranícky disciplinovaná. jeho zástupcom J. 39.

ktorých cie¾om bolo odradi obyvate¾stvo od hromadenia zásob. 25 ŠA Prešov. nemal slovenské štátne obèianstvo. s. s osobitným dôrazom na pomery v Šarišsko-zemplínskej župe. 71-78. pretože v župe sa až na jednu osobu všetci kalvíni hlásili k maïarskej národnosti. fond ŠZŽ. Na zvýšený 24 Frimmerovú oznaèili za hlavnú organizátorku úrady. fond ŠZŽ. Katolíci sa snažili získa právo slúži omše v maïarèine. èo sa málokedy stretlo s pochopením úradov. Zost. jún a Slovensko. ŠA Prešov. Opakované sažnosti verejnosti vyvolávali maïarské bohoslužby v Sabinove.Po oboznámení sa s novým programom mohli predstavitelia menšiny zaèa s jeho napåòaním aj napriek tomu. V ŠZŽ sa popri rôznych promaïarských heslách objavili snahy o získanie ústupkov v jazykovej. Z h¾adiska vyznania boli Maïari žijúci v župe väèšinou buï rímskokatolíci. ktorého autoritu maïarskí kalvíni neuznávali. M. alebo kalvíni. Pekár.26 Vo všeobecnosti panovala v najvýchodnejšej èasti štátu pochmúrna atmosféra. 26 Bližšie: PEKÁR.24 Ešte užšie bola èinnos MSS spätá s kalvínskym zborom. V apríli 1941 sa uskutoènila podpisová akcia za obnovenie maïarských katolíckych bohoslužieb v Humennom. ktorý bol súèasne administrátorom reformovaného zboru v Michalovciach s fíliami vo Vranove nad Top¾ou a v Humennom. Biskup Jozef Èársky ich nepovolil a úrady sa dokonca pokúsili zastraši nespokojencov domovou prehliadkou u hlavnej organizátorky petície Alžbety Frimmerovej. konfesionálnej oblasti. ale i celý politický a verejný život v župe utlmili udalosti spojené so vstupom SR do vojny proti Sovietskemu zväzu. Hoci sa režim pokúšal prípravy na vojnu utaji. že strana stále nebola oficiálne zaregistrovaná. Otcom myšlienky bol ale s najväèšou pravdepodobnosou miestny rímskokatolícky farár a neskorší predseda miestnej organizácie MSS Valentín Bélaffy. èo sa prejavilo viacerými spôsobmi. Prešov : ManaCon. 418/IIIc-41 ŠB. 135 . omše slúžil výluène v maïarskom jazyku (pochádzal z Maïarska a slovenèinu ani neovládal) a väèšinu svojho platu dostával od MSS. Kalvínskym farárom v Prešove sa v septembri 1940 stal Alexander Brányik. resp. verejnosti i cirkevnej vrchnosti. V tejto súvislosti došlo k nárastu aktivity mocensko-represívneho aparátu. ktoré boli v hlavnom èase slúžené pre sotva 80 veriacich. jej blížiaci sa zaèiatok bol verejným tajomstvom. Brányik sa stal farárom bez vedomia a bez súhlasu Organizaèného výboru reformovanej cirkvi v Slovenskej republike. Ambície maïarskej menšiny nepriamo podporili vojenské úspechy maïarskej armády v Juhoslávii v apríli roku 1941. 439/IIIc-41 ŠB. Tieto úspechy sa prejavili novou vlnou provokácií. Martin: 22. In: Roèenka Katedry dejín FHPV PU 2002. ohlasujúcich pripojenie Slovenska k Maïarsku a nárastom aktivity èlenstva MSS. vlnou zatýkania (smerovalo najmä k paralyzovaniu komunistického hnutia) èi domovými prehliadkami. napr. 2002.25 Èinnos Maïarov.

bolo dokázané šírenie revizionistických hesiel.31 Samotné zaregistrovanie MSS ministerstvom vnútra nevnímala verejnos v ŠZŽ pozitívne. Spišskej Novej Vsi a Gelnici. 30 ŠA Prešov. ktorá miestami napriek viacerým reciproèným opatreniam27 neváhala zneužíva aktuálny stav (najmä zásobovacie problémy) na politické ciele. v ktorom sa pestoval šport a organizovali sa vzdelávacie podujatia. že tieto organizácie nemali úradne schválené stanovy a zakroèil proti nim. 29 Prešovská organizácia udržiavala kontakty so spolkami v Poprade. preto využil skutoènos. 28 Napr. Mat 19/1. Na èele celej siete stál údajne František Horváth z Kežmarku a Michal Csáky z Bijacoviec. Brányika. Na ich pôde sa práve v èase zníženej úradnej kontroly v lete 1941 zaèala organizova i tunajšia maïarská mládež. V Prešove sa dokonca konala manifestácia. Levoèi. Organizácia bola v tejto podobe zlikvidovaná úradmi v novembri 1941. v ktorej sa konali rôzne podujatia. èinnos spolku mala od zaèiatku politický charakter. V ŠZŽ jestvoval takýto spolok v Prešove29 a formoval sa i v Michalovciach. na ktorej sa zú- 27 V tom èase smerovali reciproèné opatrenia najmä proti jednotlivcom a týkali sa vydávania pohranièných priepustiek. ktorí sa stretávali nielen v priestoroch sekretariátu strany.nátlak režimu reagovali ¾udia pasivitou a ich aktuálnou prioritou sa stalo zabezpeèenie vlastnej existencie. 952/Ib-41 ŠB. Hlavnými strediskami spoloèensko-politického života maïarskej menšiny ostávali maïarské domy fungujúce pri niektorých sekretariátoch MSS. fond ŠZŽ. Na druhej strane treba poveda. Martényi. Kežmarku. krátko po oficiálnom zaevidovaní MSS. v Michalovciach èi Trebišove. že na Slovensku úspešne pracovala prepojená sie nepovolených maïarských mládežníckych spolkov. ale na politické presvedèenie. Hoci malo ís najmä o kultúrny spolok. 136 . Rozsiahle policajné vyšetrovanie na jeseò roku 1941 ukázalo. nezávisle od èinnosti strany. neskôr ho nahradil A. Mládežnícke spolky pôsobili formálne samostatne. povolení k pobytu a pod. Narastajúca aktivita spolkov bola režimu tàòom v oku. ale aj tajne v súkromných bytoch. ŠA Prešov. Dobšinej. 31 ŠA Prešov. že v tejto situácii ani nebolo pre režim prvoradé sledovanie èinnosti MSS. 29/IIIc-42 ŠB. V Prešove sa spolok volal Eperjesi magyar ifjuság (Prešovská maïarská mládež) a používal skratku EMI.28 Verejný život v župe sa pod vplyvom nemeckých vojenských úspechov a pod vplyvom domácej propagandy upokojil až na prelome leta a jesene 1941. fond ŠZŽ. poplašných správ a letákov. fond ڊBO. Spoèiatku sa EMI organizovala pod doh¾adom A.30 Mládež mala v priestoroch patriacich strane k dispozícii spoloèenskú miestnos. Niektorým agilnejším èlenom. Pri výbere a registrovaní èlenov sa totiž nebral oh¾ad na národnos.

Vranov nad Top¾ou a Zemplínske Hradište. Trebišov. 1069/IIe-41 ŠB. 32 ŠA Prešov. že tam bolo 6 osôb organizovaných v MSS. resp. že miestne organizácie fungovali väèšinou len de facto.33 Úradné zaregistrovanie strany bolo spojené s procesom evidencie poètu Maïarov. 5 Nižný Žipov z 9. 2. Za daných okolností totiž spravidla naberali protimaïarský charakter. Archív MV SR Levoèa. 37 Pomerne vysoký poèet èlenov treba bra s rezervou. nie de iure. tajomník Dezider Mészáros). založenie novej miestnej organizácie museli požiada župana (ak v sídle žilo viac ako 5% maïarského obyvate¾stva) alebo ministra vnútra (v opaènom prípade). že èas èlenstva bola dos pasívna. ŠA Prešov.1942. promaïarsky zmýš¾ajúcich osôb a legalizácie straníckych štruktúr. 33 ŠA Prešov. Prešov. Szepesházy) a v Michalovciach (predseda advokát Alfréd Mertens. .37 V župe naïalej pracovali obvodné sekretariáty v Prešove (predseda advokát T. è. Palín. Bidovce. 34 V preštudovanom materiáli župnej agendy je to jediná zmienka o tejto miestnej organizácii. Už jestvujúce miestne organizácie museli predloži zápisnice o ustanovujúcom valnom zhromaždení a o vo¾bách funkcionárov. 397/42 . ڊB preto zakázala všetky politické demonštrácie (vrátane protižidovských).na jar 1942. Lastovce. 300/IIIc-43 ŠB.1958 uvádza. ktoré pôsobili so starším oficiálnym úradným povolením a mali aspoò 20 èlenov maïarskej národnosti. fond ŠZŽ. kedy ministerstvo vnútra vzalo na vedomie existenciu miestnych organizácií MSS v nasledujúcich sídlach ŠZŽ: Bardejov. Humenné. Èas zúèastnených vtrhla aj do priestorov sekretariátu MSS. 36 ŠA Prešov. Bez nového povolenia smeli fungova tie miestne organizácie. že èlenmi strany muselo by i mnoho Slovákov.36 K miestnym organizáciám. Sabinov. O potvrdenie existencie. Zároveò je z uvedených èísel zrejmé. fond ŠZŽ.4. Správa Okrsku VB è. pretože záujem režimu o èinnos strany spôsoboval. fond ŠZŽ. 1. kr. Both. fond B 10/12. inv. 137 .èastnilo asi 2000 ¾udí a na ktorej sa hovorilo o nedobrom postavení Slovákov na okupovanom území.17. Michalovce. Slanec. ich predstavite¾om a k poètu èlenstva bližšie tab. neskôr ho vystriedal statkár B. Nižný Žipov34 .prez. Seèovce.12. doklad o ohlásení a o úradnom schválení ich existencie. hoci sa k MSS otvorene hlásila. stanovy. Ukázalo sa. 35 Na viacerých miestach sa MO sformovali na poslednú chví¾u . fond ŠZŽ. 1040/Ib-41 ŠB.4.poèas jeho návštevy v župe 16.32 Podobné incidenty marili zahraniènopolitické úsilie SR. Celý proces skonèil 30.1942. 1.35 Miestni funkcionári strany dostali menovacie dekréty priamo od Esterházyho o èosi skôr . j.

354/IIIc-43 ŠB. v júni sa zúèastnil na slávnostnom otvorení nových miestností MSS v Prešove40 atï.1942) menoval statkára z Milhostova Juraja Bessenyey- 38 Z nich viac ako polovica (176) bez štátneho obèianstva. fond ŠZŽ. fond ŠZŽ.3. 358/IIa-43 ŠB. 72/IIIc-43 ŠB. fond ŠZŽ. 72/IIIc-43 ŠB. ŠA Prešov. v máji bol v Sabinove. V apríli 1942 navštívil Michalovce39 . 40 ŠA Prešov. Pri jednej zo svojich návštev (16.1943. 138 . 39 ŠA Prešov. 2: Preh¾ad funkcionárov MO MSS v ŠZŽ a poèet èlenov v marci 1943 Hvr†‡hà ‚…thv“ipvhà 7vq‚‰prà 7h…qrw‚‰Ã Cˆ€rpà Gh†‡‚‰prà Hvpuhy‚‰prà QhytÃ Q…rらà Thiv‚‰Ã Trþ‚‰prà Tyhrpà U…rivらà W…h‚‰Ãhqà U‚ƒ ‚ˆÃ ar€ƒyt†xrà C…hqvã‡rà Q…rq†rqhÃHPà Q‚qƒ…rq†rqhÃHPà EiÃ9pp†€hÃ …‚ txà Gr‚ÃVuyvtà hq‰‚xi‡à Whyr‡tÃ7pyhss’à …xÃsh…i…ÉÉà Ghqv†yh‰Ã F|…‡‰pyr†’và …‚ txà 6‡‚ÃT“‡i…h’Àyà ‰r x‚†‡h‡xi…à 6yr‘hqr…à T“vyit’vÃ…‚ txà W‚w‡rpuÃCh…†itu’à q{pu‚qphà W‚w‡rpuÃBr…try’và hq‰‚xi‡à EiÃH‚yi…à hq‰‚xi‡à EiÃF€r‡“à …‚ txà 6yr‘hqr…à Sip“xr‰vp“à q{pu‚qphà @€vyÃFˆã‡iÃ q{pu‚qphà HvpuhyÃFvãƒr‡và …‚ txà EiÃâvƒ‚ãÃ…‚ txà E‚“rsÃ9‰‚…‡ãixà hq‰‚xi‡à Brw“hÃCh“h’à yrxi…ÉÉà Brw“hÃârir|xà …‚ txà F‚y‚€hÃ F‚†‡†i†“x’à ‚iˆ‰txà ˆq‚‰t‡ÃT“r‡v€…r’à …‚ txà E‚“rsÃU‚xh…p†txà x…hwþt…à Brqr‚ÃQppu’à †‡h‡xi…à @ˆtrÃP…‚†“à †‡…‚wtxà rˆ‰rqrêà rˆ‰rqrêà Uhw‚€txà Fh…‚yÃIrp“y’à …vhqv‡r Àh Ããx‚y’à 6yr‘hqr…ÃQr…wr††’à yrxi…vxà Sˆq‚ysÃUv†pu€vq‡Ã Q‚xyhqtxà D€…vpuÃ9pp†€hÃ …‚ txà E~yvˆ†Ã7h…‡†puà q{pu‚qphà W‚w‡rpuÃ7h…i’và ‚ipu‚qtxà rˆ‰rqrêà Q‚þr‡Ã þyr‚‰Ã 'à $(à "à rˆ‰rqrêà 9r“vqr…ÃErq…pxà xh€ri…à E‚“rsÃ7hy‚tuà …‚ txà Eˆ…hwÃ7hþv†xêà ‚iˆ‰txà E‚“rsÃBhyyhà A…h‡vãrxÃC‚…‰i‡uà ~…hqtxà HvpuhyÃQrx‚Ã…‚ txà rˆ‰rqrêà Brw“hÃQr…r†“yp’và ƒv†i…à rˆ‰rqrêà !'à @ˆtrÃFpuyÀhyvh…à â‡rshÃT“vyit’và …‚ txà rˆ‰rqrêà rˆ‰rqrêà EiÃErþtxà xhy‰t†x’Ãsh…i…à rˆ‰rqrêà rˆ‰rqrêà "!#à à  $#à $à !à &%à ('à "!à rˆ‰rqrêà 6q…rwÃâ‡rshÃ†‡à …‚ txà rˆ‰rqrêà HvpuhyÃT‚‰ixà …‚ txà #à #à Zdroj: ŠA Prešov. fond ŠZŽ.Tab. Esterházy. V nasledujúcom období až do jesene 1943 mala èinnos MSS vzostupný charakter. správa Župného úradu ŠZŽ z 26. Župu pomerne èasto pracovne i súkromne navštevoval J.11.

V Prešove popri maïarskom evanjelickom ženskom spolku úspešne fungovala Prvá prešovská chudobné deti ošacujúca spoloènos so sídlom v Prešove. 139 . ŠA Prešov.. zakládanie 41 42 43 44 45 46 47 ŠA Prešov. fond ŠZŽ. niekde i potravinové družstvá. aby sa najmä pohraniènému a v menšine žijúcemu obyvate¾stvu dostalo potrebnej národnej výchovy a slovenského národného povedomia. Pri miestnych organizáciách MSS spravidla pôsobil Maïarský kultúrny spolok. ktorá mala takmer 50-roènú tradíciu. aby ste vo svojom obvode vhodným spôsobom a bez odvolávania sa na tento pokyn zariadili. (…) … žiadam. 150/IIIc-43 ŠB. ako napr. fond ŠZŽ. fond ŠZŽ. ktorá dokázala obratne narába s verejnou mienkou a vo vhodnej chvíli ponúknu úradom formálny dôvod na zásah. v ktorom sa schádzali školopovinné deti èlenov strany45 . ŠA Prešov. HM a iných slovenských spolkov a korporácií pod patronáciou miestnych sborov Slovenskej ligy.41 Kontakt prešovského obvodu s centrálou zabezpeèoval èlen celorepublikového vedenia MSS rímskokatolícky farár Ján Dobranszký. fond ŠZŽ. v ktorom upozoròovalo županov na túto skutoènos a zároveò žiadalo. 414/IIIc-43 ŠB. Nebude od veci.1943 sa v Prešove konala porada funkcionárov miestnych organizácií MSS. ŠA Prešov. 556/IIIc-42 ŠB.42 15. fond ŠZŽ. Napr. 72/IIIc-43 ŠB. pretože to nepovo¾ovali úrady Slovákom v Maïarsku. 300/IIIc-43 ŠB.5. organizovali sa poulièné verejné zbierky. V maïarských domoch sa konali prednášky. V Palíne sa Maïari pokúsili získa povolenie na zriadenie maïarskej obecnej školy44 . ŠA Prešov.46 Pri povo¾ovaní aktivít maïarskej menšiny brali úrady na zrete¾ dve veci èi sa nejedná o provokáciu a èi je analogická èinnos v zmysle zásady reciprocity povolená Slovákom v Maïarsku. Pre podozrenie z provokácie zas nebola povolená poulièná zbierka na zimnú pomoc. fond ŠZŽ. keï sa slovenskému a na to odkázanému v menšine žijúcemu obyvate¾stvu pri tejto mravnej výchove dostane podpory aj po stránke hmotnej. výstavy a divadelné predstavenia. 300/IIIc-43 ŠB. Na neprijate¾ný nárast èinnosti MSS v roku 1942 reagovalo ministerstvo vnútra zaèiatkom februára 1943 prípisom.ho za riadite¾a pre styk miestnych organizácií patriacich pod michalovský obvodný sekretariát s bratislavskou centrálou. kultúrne podujatia a pod. ŠA Prešov.43 Èastá prítomnos vodcu strany pôsobila motivujúco na èlenskú základòu. v Seèovciach fungovalo maïarské detské opatrovníctvo. ŠA Prešov. ktorá sa rozširovala o nových èlenov nielen maïarskej národnosti. HG. v novembri 1942 boli Maïarom zakázané prednášky. aby „… nežiadúca èinnos bola vhodným a nenápadne organizovaným spôsobom zneškodòovaná aj miestnymi akciami HS¼S. fond ŠZŽ. 72/IIIc-43 ŠB.47 Všetky aktivity Maïarov využívala v prípade potreby propaganda.

rímskokatolík). V decembri 1941 evidovali úrady promaïarsky orientované osoby. Buenos Aires : Zahranièná Matica slovenská. farári a úradníci. menšinových škôl.a udržovanie slov. obchodník (Eugen Né- 48 Podèiarknuté v origináli. Župan A. V ŠZŽ ich bolo približne 250 a z ekonomicky aktívneho obyvate¾stva prevládali advokáti. 2. ŠA Prešov. Bližšie: DUDÁŠ. Je preto logické.51 Koncom marca 1943 vyhotovil župný úrad správu o miestnych organizáciách a èlenstve MSS. ktorý v záujme národností èasto intervenoval na nemeckom konzuláte v Prešove. fond ŠZŽ. ktorému úrady pripisovali na základe niektorých jeho výrokov a èinov spomínanú politickú orientáciu. s. 140 . úradníci a živnostníci . 50 ŠA Prešov. pridelovanie židovských nehnute¾ností. Na vidieku ale i v mestách bolo èlenstvo v strane èasto otázkou spoloèensko-ekonomického postavenia.50 Z konkrétnych mien uvedených v zozname treba osobitne upozorni na biskupa Petra Pavla Gojdièa. predstavovala spolu s diskrimináciou Maïarov úèelný spôsob riešenia problému. že sa k menšine najmä zo zištných dôvodov hlásili aj Slováci a niekde (napr. Štát kamufloval svoj skutoèný záujem a postoj zákazom odvoláva sa na oficiálne pokyny. ktoré poberali príjmy od štátu. fond ŠZŽ. Ján Dobranszký . ŠA Prešov. v mestách lekári. 46-55. 51 Kissóczy bol tiež diecéznym advokátom.“48 Z citátu vyplýva. 72/IIIc-43 ŠB.všetko profesie. Na vidieku patrili k maïarskej menšine statkári a bohatí ro¾níci. 1971. Zamestnanie funkcionárov miestnych organizácií možno vidie v tab. 2 farári (Alexander Kowarik . Andrej: Rusínska otázka a jej úzadie. 72/IIIc-43 ŠB. Alexander Dobay). Dlhoroèným priate¾om biskupa bol i predstavite¾ prešovských Nemcov Bruno Kolb. O sociálnej štruktúre èlenov a prívržencov MSS v župe sa zachovalo viacero dokumentov. Arpád Martényi. lekárnici. cez profesijné.evanjelik. že ministerstvo bolo dobre informované a chápalo podstatu veci. Tvorili ho 5 advokáti (TomᚠBoth. riadite¾ poisovne (Ladislav Ghilányi). Gejza Topercer. z poh¾adu sociálnej štruktúry je zaujímavá vzorka èlenov prešovského obvodného vedenia strany. riadite¾ banky (Július Róvo). konèiac politickými. ktoré v autoritatívnom systéme s prekvitajúcim èiernym trhom prosperovali. kde boli konfrontovaní s popísanou realitou. fond ŠZŽ. 49 Paradoxne v Humennom bolo zas mnoho Maïarov èlenmi Nemeckej strany na Slovensku. poènúc príbuzenskými. Jozef Kissóczy. v Humennom 49 ) tvorili dokonca viac ako polovicu èlenstva miestnej organizácie. právnici. Dudᚠv štúdii o rusínskej otázke z roku 1943 okrem iného upozoròoval na fakt. 1138/IIIc-41 ŠB. V mnohých prípadoch tvorili Maïari miestnu elitu prepojenú najrôznejšími väzbami. podnikate¾ (Karol Szaban). Dezider Bánó). 2 statkári (Bartolomej Szepesházy. podpora zo župných prostriedkov a pod. Hospodárska podpora chudobnejších slovenských obyvate¾ov v prostredí. že politickým poradcom biskupa Gojdièa bol Jozef Kissóczy.

Zvyšok menšiny sa radikalizoval. úplne sa odklonil od ¾udáckeho režimu i od SR a správal sa živelne pod¾a aktuálneho medzinárodnopolitického postavenia Maïarska a jeho vnútropolitického vývoja. 3. 249. Väèšia èas menšiny oportunisticky a z alibizmu upustila od politických aktivít. VIETOR. ktorých poèet prudko narastal.54 Partizánske akcie. ale i v èinnosti MSS. s. opakovane narúšali telefonické spojenie. Pod¾a kusých informácií je v zásade možné konštatova. že sociálna štruktúra a majetkové pomery maïarskej menšiny nezodpovedali priemeru medzi Slovákmi ani štandardu v ŠZŽ. taktiež zrete¾ne vyplýva. Na základe župnej agendy už nebolo možné podrobnejšie rekonštruova sledovanú problematiku. kde a ko¾ko osôb maïarskej národnosti je zamestnaných v štátnej správe.: Dejiny okupácie ….55 Od tohto obdobia sa zaèalo upúša od dôsledného vedenia úradnej agendy. umelecký maliar (Arnošt Rákossi). ktoré sa odrazili v postupnom úpadku režimu SR. èím znemožòovali spojenie župného úradu s centrálnymi úradmi v Bratislave i s jednotlivými úradmi na území župy. 72/IIIc-43 ŠB.52 V auguste 1943 bola na príkaz ministerstva vnútra vyhotovená presná evidencia o maïarskej menšine. Zo zoznamov. kde a aké maïarské spolky a inštitúcie hospodárskeho. výroèia arbitráže sa v Prešove a v Michalovciach konali manifestácie a výtržnosti. PAŽUR. kde a ko¾ko priemyselných. V súvislosti s vývojom na bojiskách druhej svetovej vojny dochádzalo od jesene 1943 k ve¾mi rýchlym a dôležitým zmenám medzinárodnopolitickej situácie. Obsahovala tri rubriky: 1. príslušníci MSS sa vzdávali èlenstva. sa menilo jej zameranie. fond ŠZŽ. V rozklade bol štátny aparát a zásadným spôsobom sa menili postoje èi názory celej spoloènosti. Štefan: Protifašistický odboj …. 2 dôchodcovia (Vojtech Dömötör. že v aktivitách a v charaktere maïarskej menšiny nastal zásadný zlom. s. 2 úradníci (Zdenko Hollenia. 2. mnohí sa dokonca prestali hlási k maïarskej národnosti. kultúrneho a sociálneho charakteru jestvujú. do ktorých poskytli podklady jednotlivé okresné úrady. Eugen Zeman). 52 53 54 55 ŠA Prešov. 184-188. K úpadku režimu prispievalo popri partizánskom hnutí tiež rapídne zhoršenie hospodárskej situácie a opatrenia nemeckej armády súvisiace s približovaním frontu.meth). M. živnostenských a hospodárskych podnikov je v rukách Maïarov. 141 . príp. Pri príležitosti 5. 414/IIIc-43 ŠB. Ladislav Hollenia) a jeden èlen bol uvedený ako pomocník (Pavol Milly).53 Uvedený materiál z augusta 1943 je jedným z posledných rozsiahlejších dokumentov k pertraktovanej problematike. fond ŠZŽ. ŠA Prešov.

1944 im Spiegel der Gauagenda Zusammenfassung Nach der Wiener Arbitrage lebten in der Slowakei 53 128 Madjaren. (Prešovská univerzita v Prešove. 1 081 16 Prešov pekar@unipo. novembra è.1. CSc. Die Minderheit konzentrierte sich in den Verwaltungsbezirken Michalovce und Trebišov. lebten 3725 Madjaren. wo insgesamt 13 Ortsgruppen funktionierten. weil die slowakische Regierung das Prinzip der Reziprozität durchsetzte. Die Ausprägungen der politischen Tätigkeit von Madjaren in der Ostslowakei waren dieselben wie in anderen Regionen. Die hiesigen Madjaren waren eindeutig aktiver. Filozofická fakulta) 142 . Martin Pekár Katedra dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. was mit der politischen Entwicklung und mit der Propaganda in der Zwischenkriegszeit zusammenhing. und in der Stadt Prešov. Das politische Leben der Minderheit war in der Verfassung garantiert und die Madjaren organisierten sich in eigener Partei. die seit dem 1. Die Tätigkeit der Partei wurde sehr intensiv beobachtet.in den Regionen Šariš und Zemplín.Politische Aktivitäten der madjarischen Minderheit in der Ostslowakei 1939 . PhDr. Peter Švorc. Autor: PaedDr. Der Unterschied war im Missverhältnis zwischen der Anzahl von Madjaren und der Intensität von ihren Aktivitäten. 17.1940 eine Verwaltungseinheit bildeten.sk Recenzent: Doc. In der Ostslowakei .

Nástup transformaèného obdobia. Na prelome storoèí sa na Slovensku stáva potreba štúdia regionálnych problémov a nevyhnutnos ich riešenia èoraz naliehavejšou. prístupové obdobie do európskych štruktúr a neustále sa prehlbujúce disparity naštartovali procesy zvýšeného záujmu o efektívny a funkèný regionálny rozvoj. Charakteristika problému Základom pre koncipovanie adekvátnej regionálnej politiky a pre tvorbu lokálnych a regionálnych stratégií je znalos súèasných teórií regionálneho * Štúdia vznikla na základe riešenia projektu VEGA/1/0493/03. Na Slovensku sú možnosti nadviaza na predchádzajúce skúsenosti a výsledky regionálneho výskumu pomerne obmedzené. STOROÈIA* JURAJ TEJ Úvod Problematika regionálneho rozvoja sa od 90. pretože skúsenosti s riešením regionálnych problémov z predchádzajúcich desaroèí boli len ve¾mi ažko aplikovate¾né do nových podmienok. pretože práve miera nezamestnanosti je považovaná za významný indikátor regionálnych problémov. Hoci Slovensko ako súèas Èeskoslovenska v 80. nová regionalizácia. rokov 20. potreba získavania externých zdrojov ako aj ambície vstupu Slovenska do EÚ. rokoch 20. v nasledujúcom období bolo v tejto oblasti ve¾mi nároèné nadviaza na dovtedajšiu prax. Hlavnými príèinami boli výrazne narastajúce disparity medzi regiónmi. 143 . tak na strane laickej ako aj odbornej verejnosti. V štátoch západnej Európy. vznik samostatného Slovenska. storoèia vykazovalo mimoriadnu mieru znižovania medziregionálnych rozdielov. storoèia zaèína dostáva do popredia záujmu politikov a odborníkov rôznych profesií.VÝVOJ NÁZOROV NA REGIONÁLNY ROZVOJ V EKONOMICKÝCH TEÓRIÁCH 20. ale aj u niektorých našich susedov (v Maïarsku a Po¾sku) má regionálny výskum mnohoroènú tradíciu. a to predovšetkým v dôsledku principiálnych zmien spoloèenského a ekonomického systému. Podstatným dôvodom pre predchádzajúci okrajový záujem o regionálny rozvoj a jeho marginálne postavenie bola predovšetkým mimoriadne nízka miera nezamestnanosti na Slovensku v spomínanom období. decentralizácia verejnej správy. potreba spracovania stratégií regionálneho rozvoja zo strany územných orgánov.

Tie sa vyznaèovali výrazne neoklasickým založením a ich cie¾om bola identifikácia lokalizaèných faktorov pre ekonomické aktivity v konkrétnom ekonomickom priestore. Ich základy boli položené už pri zaèiatkoch formovania sa teórií lokalizácie a základoch regionálnej vedy v 18. štrukturalistické a kritickorealistické prístupy. ale aj v modernom ponímaní sa vytvárajú už nieko¾ko desaroèí a prešli mnohými vývojovými etapami. storoèí. (Jenèíková 2002. Za predchodcov teórií regionálneho rozvoja. príèin. Ïalší smer vychádzal z behaviorálneho prístupu a snažil sa by realistickejší vnímaním subjektivity aktérov. Najstaršie pokusy o vysvetlenie lokalizácie siahajú až do 17. názory na ich poèet sa v súèasnosti rôznia. Druhým smerom bolo skúmanie vzájomných závislostí lokalizaèných rozhodnutí viacerých rôznych firiem. ktoré sa navzájom líšia svojou metodológiou. a ani existova nebude jediná správna teória regionálneho rozvoja. subjektov. ktoré sa prikláòalo k základom nedokonalej konkurencie. ktoré sa usilovali o vysvetlenie priesto144 . Sú to: – – – – neoklasické teórie regionálneho rozvoja. ktoré sú v okolitom prostredí jedinca a môžu ho ovplyvòova.rozvoja. Blažek. Posledným smerom lokalizaèných teórií sú teórie regionálnej rovnováhy. Keïže doteraz neexistuje. ich väzby na ekonomické teórie a hospodársku politiku. V rámci neoklasických lokalizaèných teórií rozlišujeme štyri základné smery. storoèia. pouèi sa zo skúseností histórie a tvorivo ich využi pri riešení tak závažného problému našich regiónov. Neoklasické teórie regionálneho rozvoja – ich základným rámcom je neoklasická ekonómia. ale zároveò sa èasovo prelínajú. v krajinách s trhovou ekonomikou. ako je ich regionálny rozvoj – v rozhodujúcej miere z autonómnych zdrojov. Môžeme ich rozèleni do viacerých vývojových etáp. Prvým je Weberova snaha založená na mikroekonomickom prístupe vo vysvet¾ovaní lokalizaèných rozhodnutí jednotlivých firiem cez lokalizaèné faktory. Uhlíø 2002) Pre naše potreby je možné ich rozdeli do nasledujúcich etáp. hoci abstrahoval od ostatných vplyvov. èi za ich najstaršiu súèas je možné považova lokalizaèné teórie. Keynesiánske obdobie. Teórie predstavujú ucelený systém hodnotenia základných faktorov rozvoja. a 18. Ich vzah je ve¾mi úzky a èasto býva odvodený od prevládajúcej ekonomickej školy. Vývoj teórií regionálneho rozvoja Vývoj regionálneho rozvoja je závislý od vývoja ekonomickej teórie. je potrebné pozna základné funkèné elementy jednotlivých teórií. súvislostí a mechanizmov regionálneho rozvoja. ktorá kulminovala hlavne v prvej polovici 20. inštitucionálne smery. storoèia.

von Thünena a Alfred Webera a ktorú ïalej rozpracoval August Lösch. technický pokrok). V polovici 20. Uhlíø 2002. geografiu a priestorové plánovanie. (Tej. pretože zjednodušovali a zanedbávali podstatné faktory na úkor štúdia priestorových aspektov. rastové úètovníctvo. Isard . aj napriek svojim nedostatkom predstavujú dôležitý stupeò vo vývoji chápania regionálneho rastu a vo vývoji regionálneho výskumu. storoèia a ekonómie tohto obdobia (preferencia ponuky).zakladate¾ regionálnej vedy . 2002) Lokalizaèné neoklasické teórie aj napriek tomu. Ich význam spoèíval v snahe vysvetlenia geografickej organizácie spoloènosti ako celku (firiem aj domácností). U nás sa Cobb-Douglasova produkèná funkcia využívala napríklad na modelovanie závislosti produkèných faktorov vidieckych firiem. Známa je teória centrálnych miest. nevnímajú základné regionálne disparity vyplývajúce zo základných štrukturálnych a sociálnych odlišností jednotlivých regiónov. aj tak sa v 90. že iba v ideálnom prostredí. že regionálny rozvoj nestál u nich na prvom mieste. existencie územnej správy. a to hlavne v súvislosti so zahraniènými investíciami a výberom lokalít pre nové závody …(Matloviè. (Blažek.rového usporiadania ekonomiky ako celku. 1989) Výpoèet neoklasických teórií regionálneho rozvoja nie je vyèerpávajúci (pre úplnos môžeme aspoò menova dvojsektorový model. Aj napriek tomu.snahou prepoji ekonómiu. 145 . že abstrahujú od existencie inštitucionálnych faktorov. Je preto pochopite¾né. rokoch objavilo oživenie záujmu o regionálnu vedu v Isardovom ponímaní. Michaeli. Neoklasické teórie položili teoretický základ pre všetky budúce teórie regionálneho rozvoja. Ich úroveò zodpovedá úrovni rozvoja ¾udskej spoloènosti na zaèiatku 20. 62) Prvý a najjednoduchší deduktívny spôsob neoklasickej teórie vysvetlenia regionálneho rastu predstavuje jednosektorový model. Hoci kritika lokalizaèných neoklasických teórií je ve¾ká. s koncepciou lokalizaèných faktorov sa v oblasti regionálneho výskumu i praxe pracuje dodnes. neberú do úvahy úlohu štátu a štátnej politiky. H. škoda. nové teórie rastu…). s. Tej. Transformácia do pomerne jednoduchého matematického modelu predstavuje exaktný spôsob popisovania a vysvet¾ovania javov. Christaller na základe prác J. že za urèitých okolností môžu trendy regionálneho rozvoja zodpoveda predstavám jednoduchého jednosektorového modelu. Výsledky hospodárskeho vývoja v jednotlivých krajinách v dlhších èasových obdobiach (napríklad USA 1880 – 1958) poukazujú na to. že lokalizaèné teórie sú v súèasnosti takmer opustené. ktorú vypracoval W. storoèia na dovtedajšie úsilie nadviazal W. Na základe štatistických údajov je pomocou Cobb-Douglasovej produkènej funkcie odvodzovaná závislos medzi rozhodujúcimi faktormi (migrácia obyvate¾stva a kapitálu.

že samotná teória vychádza z predpokladu nerovnomerného ekonomického rastu. ale môže by založená aj na po¾nohospodárstve alebo službách. Dôkazom je aj rozvoj prímorských letovísk. že pre tradiène hospodársky a sociálne zaostalé regióny je perspektíva rastu regionálneho exportu skutoène minimálna. Do ucelenej teórie exportnej bázy/základne ho v 50. Zaèiatkom 30. North. za hybnú páku regionálneho rozvoja v tomto období bola považovaná trhová nerovnováha a ve¾kos dopytu po produktoch regiónu a mimo neho (regionálny export). Perroux. èím sa vyzdvihovanie významu dopytu po regionálnom produkte stáva charakteristickou èrtou teórií rastu blízkych keynesiánskemu chápaniu. ako aj vývoj slovenského exportu dreva a drevnej hmoty v roku 1994. Dôležité je. ktorý spôsobil dnes takmer historické aktívne saldo obchodnej bilancie slovenskej ekonomiky. ktoré vysielajú impulzy do hnaných odvetví. C. hoci preferujú stranu ponuky. Súèet týchto troch efektov predstavuje regionálny multiplikátor. ktoré sú sústredené okolo hnacieho odvetvia. pretože mnohé teórie kladené do tohto obdobia nenesú všetky znaky keynesizmu. ktoré predpokladali postupný prechod od jednoduchej uzatvorenej ekonomiky založenej na primárnom sektore cez vyššiu špecializáciu až po exportujúce industriálne odvetvia. Perroux definoval hnacie odvetvie ako rýchle sa rozvíjajúce odvetvie. Teória pólov rastu (F. rokoch a jej predstavitelia považujú nerovnomerný vývoj regiónov za samozrejmý. Pod¾a tejto teórie nie je potrebné do diferenciácie regiónov zasahova. Zároveò polarita jadro-periféria je považovaná za druhý stupeò rozvoja priestorovej ekonomiky. rokov sa v regionálnych vedách objavilo nové rozde¾ovanie zamestnanosti pod¾a sektorov (exportného . Za hlavný mechanizmus je považovaná spolupráca 146 . ktorému dominujú ve¾ké firmy. rokoch rozpracoval D. èo ovplyvòuje atraktivitu regiónu. Boudeville) vznikla v 50. Po Baudevilleovom dopracovaní táto teória považuje za póly rastu súbor dynamických a vzájomne intenzívne prepojených odvetví. ktorý poukazuje na špecifiká jednotlivých regiónov. J. ktorý uzatvára trojicu efektov cez zvýšene výdavkov domácností. Základom tejto teórie bolo odmietnutie koncepcií založených na princípe „sektorovej bázy“.Keynesiánske obdobie – je typické presunom váhy faktorov na stranu dopytu. Exportné odvetvie nemusí by iba priemyselným odvetvím. Pod¾a teórie exportnej bázy by mal by región definovaný na znakoch spoloènej exportnej základne. ktorá je rozhodujúca pre jeho ekonomický rast a zároveò urèuje výšku príjmov regiónu. Negatívom je. Jeho následné aplikácie využívali indukovaný efekt rastu. ktorých príjem sa v regióne zvýšil vïaka predchádzajúcemu priamemu a nepriamemu efektu rastu. Blažek.základného a obslužného – doplnkového). pretože mobilita výrobných faktorov (ako hlavný mechanizmus) je schopná z dlhodobého h¾adiska znižova rozdiely medzi regiónmi. Keynesizmus dominoval ako prúd v ekonomickej teórii povojnových rokov 1950 – 1975. Uhlíø (2002) priraïujú toto obdobie k teóriám „jadroperiféria“.

storoèia. Ani v odbornej literatúre táto skupina teórií nie je kategorizovaná jednoznaène. hoci úplne odstránenie rozdielov nie je možné. Oba prístupy obsahujú èastokrát teórie. ale ani žiadúce. Skúsenosti s aplikácie teórie pólov rastu ukázali. teda štruktúram. teória nerovnomerného vývoja. M. roky 20. napr. ktorý je odvodený od existencie ekonomických zákonov. Ïalšie teórie. ktoré vychádzajú z tej istej myšlienkovej základne (napríklad neomarxistické). Holman (1999). Štrukturalistické a kritickorealistické prístupy. Objavujú sa v 60. a aj napriek tomu sa jeho teória stala základòou pre množstvo koncepcií regionálneho rozvoja. ale je potrebné komplexne zmeni sociálno-ekonomické prostredie regiónu. 80. Tie môžu vznika na akejko¾vek úrovni – 147 . prièom aj zmeny v medzinárodnej de¾be práce považujú za ïalší faktor posilòovania závislosti. foriem usporiadania individuálnych prvkov a javov. z ktorej na základe dodávate¾sko-odberate¾ských vzahov profitujú aj ostatné firmy. Harvey. Lisý (1999). Keynes sa regionálnym problémom takmer vôbec nevenoval. Je zaujímavé. Vývoj ekonomiky je predsa dynamický proces. Nerovnosti v regionálnom rozvoji preto vyžadujú zásahy vlády do týchto procesov. ktoré podmieòujú existenciu regionálneho rozvoja. Teórie jadro-periféria Keynesiánskeho obdobia priniesli do teórií regionálneho rastu zásadnú zmenu – považujú ekonomický rast v regióne za nerovnovážny proces. Blažek. že pre zaostávajúce regióny nestaèí iba alokova propulzívne odvetia. ktorého ochranu zabezpeèujú teritoriálne aliancie.firiem hnacieho odvetvia v regióne. Tieto dva prístupy zaraïujeme do spoloèného prúdu. Nerovnomerný regionálny rozvoj považujú neomarxistické teórie rozvoja za obyèajný priestorový rozmer sociálnych nerovností v systéme. ale v zmysle keynesizmu považujú za rozhodujúce pre naštartovanie rastových procesov stimuláciu dopytu. Príznaèný je pre nich historický prístup štúdia regionálnych problémov. Uhlíø (2002). pretože sa líšia viac svojim metodologickým prístupom ako obsahom. Abstrahuje od jednotlivostí prvkov a pozornos venuje kvantitatívne nevyjadrite¾ným kvalitám. Štrukturalistický prístup nazerá na regionálny rozvoj z h¾adiska existencie štruktúr. Pri objasòovaní priestorovej nerovnomernosti sa sústreïuje hlavne na lokálnu úroveò sídiel a na rozdelenie kapitálu na mobilný a nemobilný. èo bolo typickou èrtou K. Marxa a marxistických teórií. rokoch 20. Zaoberajú sa nerovnomerným vývojom v rozvojových krajinách a zvyšujúcou sa ekonomickou závislosou na monopolných vyspelých krajinách. že sám J. ktoré zaraïujeme do keynesiánskej skupiny teórií regionálneho rozvoja sú teória kumulovaných príèin. teória polarizovaného rozvoja a Harrod-Domarov model. Spojenie nerovnomerného rozvoja s teóriou krízy kapitalizmu nachádzame v smere nazvanom štrukturálny marxizmus (D. storoèia).

Typickým rysom neomarxistických teórií regionálneho rozvoja. storoèia) v najvýznamnejšej neomarxistickej teórii územných delieb práce. napr. alebo ich premiestnenie do upadajúcich regiónov. Za ïalšiu teóriu založenú na kritickorealistickom prístupe považujeme diskusiu o lokalitách (80. Snažia sa o zoh¾adnenie vplyvu jednotlivcov na zmenu štruktúr. ktoré sú založené na štrukturalistickom princípe je skutoènos. Vychádza s existencie rôznych spôsobov. pretože nerieši podstatu problému. Pod¾a autorky dochádza k novej priestorovej de¾be práce zmenou sociálnych vzahov. Jedným z riešení je pod¾a autorky aj radikálna decentralizácia inštitúcií verejnej správy. Preto aj obdobie ve¾kých priestorových zmien súvisí s obdobím ve¾kých ekonomických a sociálnych zmien. s èím môžeme iba súhlasi. ktorá sa snaží objasni.. Pod¾a Hymera existuje systematická väzba medzi hierarchiou regiónov a hierarchiou závodov ve¾kých firiem.lokálnej až medzinárodnej a svojou èinnosou odïa¾ujú prepuknutie krízy. teóriu mezoekonomiky. ako dochádza pri existencii a pôsobení tých istých štruktúr k rôznym výsledkom. èi udalostiam. Za hlavný mechanizmus zvyšovania regionálnych rozdielov sa považujú práve aliancie. ako sa zdanlivo homogénne globalizaèné procesy pretransformovali špecifickými mecha148 . ktoré všeobecne považujeme za dané. Riešenie vidí v spoloènosti. Kritickorealistické prístupy zmieròujú tvrdé mechanistické chápanie štruktúr ako bezprostredných príèin javu. regulaèné teórie. Zaujímavá je aplikácie tejto teórie na priestorové správanie ve¾kých firiem. že považujú zaostalos za proces.. èo vedie k vytváraniu urèitého sociálno-ekonomického profilu regiónu. technologický vývoj. teóriu nerovnomernej výmeny. Massey (80. Predstavujú ve¾mi zaujímavú skupinu teórií regionálneho rozvoja. Pochopenie regionálnej diferenciácie je možné iba umiestnením daného problému do širšieho kontextu spoloèenského vývoja. v ktorom dochádza k transferu nadhodnoty/zisku z periférií do centra. storoèia). ktoré vytvárajú rôzne de¾by práce (na základe odvetví. èím sa vytvárajú možnosti novej technickej de¾by práce. ktorá spoèíva v jadre kapitalistického systému. roky 20. Regionálnou úrovòou sa z h¾adiska kritického realizmu zaoberala D. Odstraòovanie medziregionálnych rozdielov intervencionalistickým spôsobom štátu považujú za nevhodné. ktoré sú bezpodmieneène súèasou ekonomického priestoru. K ïalším teóriám inšpirovaným štrukturalistickým prístupom zaraïujeme množstvo teórií. funkcií). sú iba produktom špecifického spoloèenského vývoja.. roky 20.. teórie výrobných a ziskových cyklov. ktorá umocòuje svojim pôsobením medziregionálne rozdiely. pretože mnoho skutoèností. ktorý nové firmy zoh¾adòujú. investície do nemobilnej infraštruktúry. Zároveò preceòujú úlohu spoloèenských štruktúr (boli donedávna redukované v ¾avicových smeroch na vzah medzi triedami) v ekonomike. javom. a preto je možné ich zmeni. teda o vyriešenie problému.

nizmami regionálnych spoloèenských vzahov a podmienok do radikálne odlišných sociálnych, politických a hospodárskych výsledkov. Rozdiely, ktoré môžeme pozorova medzi lokalitami s podobnými štrukturálnymi podmienkami, je možné pod¾a predstavite¾ov tohoto smeru pripisova aktivitám takých aktérov (samospráva, firmy, domácnosti), ktorí majú schopnosti využi možnosti a zapoji sa do procesov, ktoré prebiehajú mimo a nezávisle od prostredia lokality èi regiónu, napr. proces globalizácie. Ve¾mi zaujímavé je tvrdenie, že lokalita môže dokonca predstavova alternatívu štátu, ktorého funkcie sú v globalizaèných procesoch oslabované. Inštitucionálne smery – vychádzajú z trojuholníka problémov inštitucionálnej ekonómie, hlavne z problému inštitúcií, ktoré predstavujú nie iba organizácie, ale aj inštitucionalizované praktiky, rutinné správanie, zvyky, hodnoty... Ich jednotiacou líniou je, že objasni príèiny regionálnych rozdielov sa snažia venovaním svojej pozornosti jednému, ale aj nieko¾kým problémom spomínaného trojuholníka. Do teórií regionálneho rozvoja sa tento smer dostal v 80. rokoch 20. storoèia a neustále sa dynamicky vyvíja. Teória uèiacich sa regiónov – predstavuje historicky najmladší teoretický smer regionálneho rozvoja. Vychádza zo sociologického základu existencie siete kontaktov medzi firmami, ktoré spoèívajú na miere dôvery i zakorenenia jednotlivca v sieti vzahov a vytvárajú tak základ, na ktorom sa odohrávajú ekonomické transakcie. Teória vyzdvihuje úlohu osobných vzahov, vzájomnej dôvery medzi obchodnými partnermi ako formu spoloèenskej integrácie ekonomiky, ktoré umožòujú objasòova mikrosociálne procesy bezprostredných príèin medziregionálnych rozdielov. Aj keï prístupy jednotlivých autorov sú rôzne, majú spoloènú snahu objasni ve¾kú inovaènú schopnos niektorých regiónov, nájs súvislos medzi priestorovou štruktúrou podnikate¾ských aktivít a ich adaptabilitou, nájs úlohu sietí kontaktov a ich ukotvenia v regionálnom rozvoji. Charakteristickými znakmi uèiacich sa regiónov sú (pod¾a Malmberga) ekonomická konfigurácia regiónu, technologická infraštruktúra a kultúra a inštitúcie regiónu. Kultúrou regiónu v zmysle teórie uèiacich sa regiónov rozumieme súbor spoloènej identity aktérov, inteligencie – t.j. schopnos uèi sa a informácie, inštitúcií a integrácie, t.j. previazanos a koordinácia všetkých inštitúcií. Teória neh¾adá všeobecný recept na rozvoj regiónu, ale poukazuje na možnosti analýzy sociálnoekonomických a kultúrnych procesov v úspešných regiónoch a možnos paralely adaptovanej na miestne podmienky, osobitosti regiónu, postupne smerom zvnútra procesom podobným internalizácii. Predchodcom teórie uèiacich sa regiónov bola teória výrobných obvodov a flexibilnej špecializácie (70. roky 20. storoèia). Inštitucionálny smer teórií regionálneho rozvoja má v súèasnosti ve¾ký vplyv na formovanie regionálnej politiky, pretože sa zameriava hlavne na pomoc 149

vzájomnej interakcie a uèenia sa jednotlivých aktérov regionálnych procesov, èo môže by dosiahnuté len spoloèným úsilím verejného a súkromného sektora. Záver V priebehu posledného storoèia sa v systéme ekonomických teórií udomácnili už aj teórie regionálneho rozvoja. Snažili sme sa poda popis a kategorizáciu jednotlivých teórií regionálneho rozvoja, poukáza na zmeny, ktorými turbulentne v poslednom období prechádzali. Pretože regionálny rozvoj je interdisciplinárny pojem, ktorý èerpá z ekonómie, geografie, sociológie, kultúrnej antropológie a iných, je možné bada jeho postupnú premenu z èiastkovej ekonomickej disciplíny na odbor. Žiadna z teórií regionálneho rozvoja nedokáže spo¾ahlivo predpoveda budúci vývoj regiónu. Zároveò sa nesnaží popiera význam snáh o analýzu, popis a vysvetlenie rozdielneho ekonomického rozvoja regiónov. Heterogenita faktorov ekonomického rozvoja v jednotlivých regiónoch a množstvo rôznych ekonomických subjektov s rôznou kvalitou inštitucionálnych vzahov priamo evokujú existenciu ve¾kého množstva rôznych teórií a alternatívnych prístupov. Poznanie jednotlivých pretrvávajúcich smerov, koncepcií èi teórií, ale aj upadajúcich do zabudnutia, môže prinies novú hodnotu vzahov tak v teoretickej rovine, ako aj v regionálnych aplikáciách. Je zaujímavé, vzh¾adom na súèasnú prax regionálneho rozvoja, ako málo sa jednotlivé teórie venujú orgánom územnej samosprávy, èi celkovo verejnej správe, úlohe štátu a štátnej politike, samozrejme následne aj regionálnej hospodárskej politike. Je potrebné sledova ako sa preferuje strana firiem, èasto bez oh¾adu na domácnosti, na ich spotrebu, zamestnanos a nezamestnanos v regióne. Nedocenené je aj postavenie regiónu v regionálnej štruktúre a jeho sociálnoekonomické a štrukturálne špecifiká. Možnos zovšeobecnenia jednotlivých teórii je ve¾ká, všetky poskytujú urèitú mieru pre aktivitu subjektov a pluralitu v konaní inštitucionálnych štruktúr. Štúdium týchto teórií a poznanie ich miesta v historickom kontexte predstavuje ïalšiu z možností objektivizácie poh¾adu na minulos, súèasnos a budúcnos ekonomického rozvoja jednotlivých regiónov.

150

Zoznam bibliografických odkazov 1. BLAŽEK, J., UHLÍØ, D. (2002): Teorie regionálního rozvoje – nástin, kritika, klasifikace. Praha : Univerzita Karlova, s. 5. 2. HOLMAN, R. a kol. (1999): Dìjiny ekonomického myšlení. Praha : C. H. Beck, s. 55. 3. JENÈÍKOVÁ, Š. (2002): Regionálna politika v kontexte ekonomických teórií. In: Národná a regionálna ekonomika IV. Košice : EF TU, s. 235. 4. KIRETA, Š. (1993): Dejiny ekonomických teórií. (Vybrané kapitoly). Košice : PdF UPJŠ, s. 89. 5. KUZMIŠIN, P., KUZMIŠINOVÁ, V. (1999): Ekonómia ponuky v teórii v hospodárskej praxi. In: Ekonomický èasopis è. 2, s. 295. 6. LISÝ, J. (1999): Dejiny ekonomických teórií. Vývoj ekonomickej vedy. Bratislava : Elita. 356 s. 7. MATLOVIÈ, R., MICHAELI, E., TEJ, J. (2002): Štruktúra geografických informácií o rozvojových lokalitách požadovaných potenciálnymi zahraniènými investormi (na príklade BMW). In: Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis XXXVIII. Prírodné vedy. Folia geographica 6. Ed. R. Matloviè. Prešov : FHPV PU, s. 127. 8. SAMSON, Š. (2001): Keynesiánstvo a súèasné ekonomické teórie. Košice: E F TU, s. 23. 9. TEJ, J. (1989): Možnosti využitia faktorovej analýzy pri pestovaní cukrovej repy. In: Zemìdìlská ekonomika, è. 6, s. 493.

Development of the opinions about the regional progress in the economic theories of the 20th century Summary In the second half of the 20th century we deal with the theories of regional development more often. The theories present the complex system of evaluation of the basic factors of the development, subjects, causes, connections and mechanisms of the economic development of the regions. We divide the theories into the following groups that are different mainly in their methodology: neoclassical theories of regional development, Keynesian period, structuralist and critical realism approaches, institutional directions. The knowledge of the regional development theories is the basis for drafting the adequate regional policy based on the creation of the local and regional strategies. The possibility 151

of the generalization of the individual theories is large. They all of them provide the certain level for subjects activity and plurality in institutional structures actions. The study of the development of the theories mentioned and knowing their position in the historical context presents another possibility of the objectification of the view on history, present state and future of the economic development of the Slovak regions.

Autor:

Ing. Juraj Tej, CSc. Katedra verejnej správy Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity Ul. 17. novembra è. 1 081 16 Prešov tej@unipo.sk

Recenzent:

Doc. RNDr. René Matloviè, PhD. (Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied)

152

DOBA LATÉNSKA NA SLOVENSKU PATRIK DERFIÒÁK
Mladšia doba železná, alebo aj doba laténska, zahàòa obdobie od 4. storoèia p.n.l. až do prelomu letopoètov. Pre strednú Európu je to obdobie keltskej expanzie. Kelti sa v písomných prameòoch prvýkrát spomínajú už zaèiatkom 5. storoèia p.n.l. Ich pravlasou bolo územie medzi Alpami, stredným Nemeckom a východným Francúzskom. V tomto priestore dosahuje svoj vrchol halštatská kultúra, ktorú charakterizujú bohaté hroby privilegovaných vrstiev a opevnené kniežacie sídla (Heuneburg). Práve v narastajúcich sociálnych a ekonomických problémoch halštatskej spoloènosti v spojení s pre¾udnenosou krajiny môžeme h¾ada korene keltskej expanzie. Tá v nasledujúcich storoèiach zasiahla postupne prakticky celú Európu. Spoèiatku smerovala západným smerom a jednotlivé keltské kmene prenikli do západného Francúzska a na Pyrenejský polostrov. Neskôr zasiahla aj južnú Európu (dnešné Taliansko), Karpatskú kotlinu a Balkán. Kelti, alebo Galovia, ako ich oznaèovali Rimania, predstavovali zoskupenie poèetných kmeòov. Jednotliví vojenskí náèelníci so svojimi bojovými družinami a nasledovaní celými kmeòmi prenikli do západnej Európy, Ve¾kej Británie, Grécka, Talianska a usadili sa dokonca v Galatii, v centrálnej oblasti Malej Ázie. Neboli to však len zdatní bojovníci. Poèetnú zložku keltského etnika tvorili aj zruèní remeselníci a obchodníci. Vo svojom diele Ab Urbe condita (Od založenia mesta) opisuje rímsky historik Titus Lívius udalos, ktorá naznaèuje, ako mohli vyzera poèiatky keltskej expanzie. Krá¾ Bituringov Ambigatos vyslal svojich synovcov Bellovesa a Sigovesa, aby na èele ozbrojených družín odišli z jeho pre¾udneného územia a h¾adali si nové sídla. Bellovesovi veštba urèila za cie¾ putovania dnešné Taliansko, Sigoves so svojimi ¾uïmi zamieril do Hercynského lesa, zalesnenej oblasti na východ od Rýna a na sever od Dunaja. Do priestoru Karpatskej kotliny prenikli Kelti už poèas prvej fázy svojej expanzie niekedy okolo roku 400 p. n. l., teda približne v tom èase, keï prekroèili alpské priesmyky a postupne zaplavili celé Taliansko. Boli prvým historickým etnikom, ktoré prišlo zo západu a ich zásluhou sa stredodunajský priestor dostal na pomerne dlhý èas pod vplyv západoeurópskej kultúrnej sféry. Spoèiatku však išlo len o menšie skupiny, prichádzajúce z viacerých smerov, zaoberajúce sa prevažne prospektorskou èinnosou. Na území dnešného Slovenska h¾adali najmä železo a farebné kovy. Typické sú pre nich kostrové hroby bojovníkov s dlhými železnými meèmi, roztrúsené najmä v západnej Panónii. Na Slovensku dokladajú prvé keltské obyvate¾stvo pohrebiská (Stupava) a neve¾ké síd153

napríklad zásobnice a odpadové jamy. Najhustejšie osídlenie sa koncentrovalo v povodí Dunaja a na dolných tokoch riek Ipe¾. Mali obdåžnikový pôdorys s rozmermi spravidla 3 krát 4 m. Posledný väèší nápor keltských kmeòov zasiahol Slovensko niekedy okolo roku 200 p. Od 2. Bol to pravdepodobne dôsledok ústupu keltských kmeòov usadených v severnom Taliansku. Nitry a Hrona. kvôli ktorým zmenili smer svojho ïalšieho postupu a obrátili sa na Balkán. èiastoène do zeme zahåbených obydlí. respektíve zaèiatkom 3. Až druhá. zakrytých jednoduchou sedlovou strechou. Keltské osady sa tak rozširujú do povodia Hrona. V ïalšom postupe na východ zabránili keltským kmeòom Skýti. Do vyššie položených údolí Váhu. Žitava a Nitra. storoèia p. Miznú luxusné predmety a vyrábajú sa väèšie série rovnakých výrobkov. 2. chlievy èi studne. Poèetné pozostatky železných nástrojov (kosy. už súvislo osídlila nížiny juhozápadného Slovenska a o nieèo neskôr aj juh stredného Slovenska a Košickú kotlinu. storoèia p.l. Žitavy a èiastoène i na Považie.n. pozostávajúcich z malých. koncom 4.l. V tomto priestore sa zachovali stopy po ich neve¾kých osadách.. kosáky). prenikajú na Žitný ostrov a Východoslovenskú nížinu. storoèie p. Výrazne sa zmenila i štruktúra odberate¾ov. Predmety keltského pôvodu z vèasnolaténskeho obdobia. Hron. to všetko vytváralo ideálne podmienky pre keltské osídlenie.l. Najmä v šperkárstve sa strácajú predmety z drahých 154 . Keltské príbytky nemali zvyèajne ani piecku èi ohnisko. kosti zvierat a zuho¾natené zvyšky plodín svedèia o rozvinutej po¾nohospodárskej výrobe. sa na stredné a severné Slovensko dostali pravdepodobne prostredníctvom rozvíjajúcich sa obchodných stykov. Definitívne pri tom prekryli posledné zvyšky pôvodného halštatského obyvate¾stva i prvú vrstvu keltských osadníkov. Základnú kostru takýchto domov tvorili ståpy a tenké zvislé koly poprepletané prútím a omazané hlinou. ktoré ovládali príslušníci púchovskej kultúry. pece. Zvyšky železiarskych pecí a dielní na spracovanie kovov však dokumentujú aj rozvinutú remeselnú výrobu.n. Okolo nich boli rozmiestnené hospodárske budovy. prenikli Kelti až v mladšej a neskorej fáze doby laténskej. Ip¾a.n.n. Úrodné podunajské a východoslovenské nížiny.liská pri Dunaji a na dolnom toku Váhu. je obdobím ve¾kého hospodárskeho vzostupu založeného na spracovaní kovov v množstve malých dielní po celej krajine. storoèia p. Tie po viacerých porážkach spôsobených Rimanmi zaèali odchádza smerom na sever. že ešte výraznejšie nenarušili pôvodnú štruktúru vtedajšieho obyvate¾stva Slovenska. ako bronzová prilba (Turiec) èi maskovitá spona (Slovenské Pravno). Malá poèetnos týchto pamiatok však naznaèuje.l.l. svoju najväèšiu intenzitu.n. Aj vïaka príchodu tohoto nového obyvate¾stva dosiahlo keltské osídlenie Slovenska v prvej polovici 2. blízkos karpatských a alpských surovinových zdrojov a významná poloha na dia¾kových obchodných cestách. Nitry. podstatne silnejšia vlna keltského obyvate¾stva.

Teutóni). Tu vyrastajú ve¾ké správne a hospodárske strediská – oppidá Pohanská v Plaveckom Podhradí a Bratislave. Posilnili tak kmene VolkovTektoságov. ktorí odišli z Èiech pred prvými útokmi germánskych kmeòov (Kimbrovia. sa sídelná štruktúra keltského obyvate¾stva v celej strednej Európe výrazne mení. poloha tohto oppida na križovatke jantárovej a tzv. Okrem toho.n. sa tu našlo aj osem pokladov mincí. storoèí p. prièom znaèná èas Bójov opustila toto územie a prešla do oblasti Norika. storoèia p. V druhej polovici 2. Strategicky výhodne bolo situované oppidum na Pohanskej pri Plaveckom Podhradí. v prípade potreby slúžili aj ako útoèisko pre obyvate¾stvo z okolitých neopevnených osád. že boli politickými a hospodárskymi centrami. èeskej cesty zvyšovala jeho význam.kovov a nahrádzajú ich technicky dokonalé. dosiahlo najväèší význam v 1.l. Z významných hospodárskych centier sa do popredia dostal priestor dnešnej Bratislavy. Zemplín. zdobené emailom a koralom. Ve¾ké a opakujúce sa série vyrábaných predmetov dokladajú aj obchod s okolitými etnikami. Aj keï tunajšie osídlenie malo len pomerne krátke trvanie. ktoré však bolo niekedy pred polovicou 1. V tom èase tu prichádzajú noví keltskí osadníci pravdepodobne skupiny Bójov. Obyvate¾stvo sa zaoberalo najmä spracovávaním železnej rudy a výrobou keramiky. Jeho úlohu prebrala v tom èase osada na Devíne. železo) boli budované na terasovite upravených plochách. Vo ve¾kom množstve sa tu okrem bežných nádob vyrábala aj ma¾ovaná keramika. za rieku Váh. pozostatkov hrnèiarskych pecí a importov zo Stredomoria. O zapojení do dia¾kového obchodu svedèia aj nálezy keltských a rímskych mincí.l. l. ktoré malo skôr refugiálny charakter. Hlavá èas tunajších obytných a výrobných objektov sa nachádzala mimo opevnenia hradiska. storoèia p.n. Svedèí o tom množstvo nálezov z tohto obdobia. tvarovo ve¾mi podobné bronzové. Zaujímavé je opevnenie Pohanskej.n. Prestáva sa pochováva na tradièných pohrebiskách a otvorené po¾nohospodárske sídliská sa zaèínajú presúva smerom na západ.n. Na východnom Slovensku malo osobitný význam oppidum v Zemplíne. keï okrem keramiky. znièené. storoèia p.l. železné alebo sklenené šperky.. 155 . Ich potomkovia Kotíni sa na území Slovenska spomínajú ešte aj v dobe rímskej. Neskorolaténske obdobie ešte podèiarkuje rozdelenie juhozápadného Slovenska na dve èasti tokom Váhu.. prièom jej zánik sa dáva do súvislosti s vojenskými zrážkami medzi keltským a dáckym etnikom. usadených na Morave a v priestore západného Slovenska. V redukovanej forme už len prežívalo do prelomu letopoètu. Obytné objekty a výrobné dielne (keramika. kde sa kombinoval klasický murus gallicus (akropola) a v strednej Európe inak nepoužívaný systém dvojitej hradby – murus duplex (vonkajšie opevnenie). Táto lokalita je datovaná do prvej polovice 1. Na území dnešnej Bratislavy tak pravdepodobne existovalo centrum bójskeho kmeòového zväzu. ako ïalšie z keltských oppíd na našom území. prichádzajúcich zo severu.

Neskôr pod tlakom germánskych kmeòov ustupujú do hornatých oblastí stredného Slovenska. mince s lýrou. Z umeleckého h¾adiska je síce len napodobeninou originálnych keltských predlôh. ktorá sa postupne obohacovala gréckymi. . Na toto sporné územie si robili nárok obe strany. (Stupava).4. musíme konštatova. storoèia p. venujúci sa tejto problematike. Poèiatky samostatného laténskeho umeleckého prejavu je nutné vidie ešte v prostredí halštatskej kultúry. zdobená ¾udskou tvárou z prelomu 5. je to však najcennejší nález svojho druhu na území Slovenska. Predovšetkým by to mala by dobre opevnená poloha väèšieho rozsahu. storoèia p. Na východ od Váhu prevažujú v neskorolaténskom období zmiešané keltsko-dácke osady.Aj keï spomínané keltské centrá oznaèujeme ako oppidá. S tým súvisí aj napojenie na dia¾kový obchod a poèetné nálezy mincí. porazili dácke jednotky vedené Burebistom. ale i politického rozvoja keltskej spoloènosti. Prvé razby na našom území sú tzv. sa zhodli iba na základných podmienkach. ktoré by lokalita mala spåòa. Zo správ antických autorov (Strabón) sa dozvedáme. Základnou èrtou ranej keltskej tvorby bola ob¾uba bohatej výzdoby. Táto zmiešaná kultúra sa v tomto priestore udržala až do doby rímskej. etruskými a skýtskymi prvkami. Okrem surovinových a technických predpokladov si vyžadovala aj vysokú organizovanos spoloènosti a pevné postavenie vydavate¾a. no nakoniec ho ovládli Dákovia.n. magický zmysel v súvislosti s tzv.l. 156 . Antickí autori ešte Dákov spomínajú ako susedov Vanniovho krá¾ovstva. Bádatelia. Na šperkoch. kde sa našlo ve¾ké množstvo typicky dáckej keramiky. storoèia p. kultom odatých hláv. Šperky s maskovitým motívom tak zrejme mali význam talizmanu. S Keltmi bol vo vyspelom antickom svete neoddelite¾ne spojený kovový nákrèník – torques. Predpokladá sa tiež väèší poèet stálych obyvate¾ov a rozvinutá diferencovaná remeselná výroba. K najvýznamnejším vèasnolaténskym pamiatkam na Slovensku patrí bronzová platnièka z opaska. Približne v rovnakom èase sa takáto lokálna produkcia objavuje aj na východnom Slovensku (Ptièie). ktoré sa na juhozápade Slovenska objavujú niekedy zaèiatkom 2. že podunajských Bójov a Tauriskov niekedy v pädesiatych rokoch 1. nádobách i ïalších predmetoch sa plastická èi plošná figurálna výzdoba prelínala s rôznymi ornamentami.l. n. Tvár èloveka ako výzdoba mala v keltskom prostredí zvláštny. ktorý bol u Keltov ve¾mi rozšírený. kde splynuli s etnicky pestrou púchovskou kultúrou. l. Najrozšírenejším druhom používanej plastiky bola ¾udská maska. Centrom keltsko-dáckeho územia bola Nitra. zrete¾nom v po¾nohospodárskych osadách i opevnených centrách (Nitriansky Hrádok). Razba mincí bola dôkazom významného hospodárskeho.n. náhrady skutoènej lebky. Kompletný zlatý torques sa našiel na Myjave. èasto vyrábaných miestnou mincovòou. Došlo k prelínaniu oboch etník. že jednoznaèná definícia pojmu keltské oppidum nie je doposia¾ vytvorená.

Tie nielen že urýchlili žatvu. ktorá si už podobne ako výroba obrovských hlinených zásobníc vyžadovala jednoznaènú špecializáciu výroby. ošípaných. Existovalo tu súèasne ve¾ké množstvo razieb. i keï v tomto období bolo územie Slovenska križovatkou rozvinutého dia¾kového obchodu (cín. prípadne ich napodobeninami. ale mali ve¾ký význam aj pri rozširovaní dobytkárstva. Na neskôr prežívajúcich sídliskách sa už stretávame len s importovanými rímskymi mincami. sídliacich na území okolo Budapešti. prièom sa len približne dodržiavala hmotnos a kvalita jednotlivých razieb. Železo sa zaèalo používa pri výrobe nástrojov pre ro¾níkov (železná radlica. Stupava). Vysoko cenená bola napríklad ohòovzdorná keramika z grafitovej hliny. èo u¾ahèilo prácu. Strieborné keltské mince sa pravdepodobne razili na území dnešnej Bratislavy a v èase po Burebistovom víazstve nad Bójmi v polovici 1. V priebehu 1. Hlavnou plodinou pestovanou na našom území poèas mladšej doby železnej bola pšenica. Titto a i. suché lístie). Dlhšie. ktorá sa našla aj na viacerých ïalších náleziskách (Trnava. storoèia p. raže. Preto sa aj na viacerých oppidách našli jemné váhy.l. Pravdepodobne každé väèšie produkèné centrum vydávalo vlastné mince. Sú charakteristické nápismi (Biatec. hydiny a koní. Vïaka kosám sa totiž ¾ahšie zhromažïovalo krmivo pre zvieratá na zimu (seno. Na Slovensku sa z nich najèastejšie objavujú mince Eraviskov. Pri spracovaní týchto produktov mal ve¾ký význam ïalší keltský vynález – rotaèný žarnov. luxusné výrobky zo Stredomoria).n. Nonnos.Na území obývanom keltskými kmeòmi bola razba mincí mimoriadne rôznorodá. Razba mincí sa nesústreïovala len na oppidách. ve¾kobystereckého typu na území púchovskej kultúry. Znalos výroby keramiky na hrnèiarskom kruhu sa na našom území objavuje už na konci doby halštatskej. storoèia p. sa náhle strácajú. zlepšilo obrábanie pôdy a zvýšilo výnosy. prežívalo razenie mincí tzv. sa na západnom Slovensku rozširuje razba hodnotnej striebornej mince bratislavského typu. ktoré slúžili na urèovanie hodnoty jednotlivých mincí. Zvýšilo sa však aj pestovanie jaèmeòa. ešte po prelome letopoètu. Všeobecne sa však rozšírila až s príchodom Keltov. ktorá sa stala aj dôležitým exportným artiklom. ktoré mali rôznu hmotnos a obsah drahého kovu. Používali sa najmä v rámci domáceho obchodu. strukovín a ¾anu. ktoré pravdepodobne zachytávajú mená miestnych vydavate¾ov. Busu. jantár. Okrem hovädzieho dobytka bol bežný chov oviec. Medzi významné objavy. motyka. 157 . je potrebné zaradi aj železné kosáky a kosy. rý¾).n. ovsa. ktoré zaviedli Kelti na našom území.).l. Najmä v neskorolaténskom období sa totiž v hrnèiarskych dielòach vyrábala bohato zdobená ma¾ovaná keramika. halúzky. Vïaka nemu bolo možné ove¾a rýchlejšie a s menšou námahou získa kvalitnú múku. Všestranný rozvoj keltskej remeselnej výroby sa prejavil aj v zdokonalení po¾nohospodárstva.

Keï sa však z rôznych dôvodov zadåžili. Obsah ich uèenia poznáme len sèasti. zriedkavejšie šperky (náramky. Posvätné pre nich boli dubové háje a žiadnu obe nemohli vykona bez halúzky tohto stromu. dostávali sa èasto do klientskej závislosti od bohatších príslušníkov kmeòa.Kelti priniesli do priestoru Karpatskej kotliny opä zvyk pochováva nespálené telá. najèastejšie meè. Prechod od kostrového k žiarovému pochovávaniu pravdepodobne vyplýva z príklonu k viere v prevte¾ovanie duší hlásanej druidmi. náramky a náhrdelníky. ktorá sa v niektorých prípa158 . Významnejším jedincom budovali hrobky s drevenou konštrukciou. Bojovníkom zvyèajne dávali do hrobu zbrane. ktorých hroby sú roztrúsené na území Èiech. storoèia p.n. Koncom 3. Ich meèe sú umelecky zdobené. bronzové alebo železné spony. do ktorých sa ukladala potrava a nápoje na cestu do záhrobia.l. Chotín). odev a potravu na poslednú cestu. a tak sa nám nezachovali žiadne ich písomné pamiatky. Druidi vytvárali kòažské zbory.n. Najpoèetnejšou zložkou keltskej spoloènosti boli slobodní ro¾níci a remeselníci. èasto emailom alebo drahými kovmi. storoèia p. Druidi boli aj vychovávate¾mi synov zo vznešených rodín. štít a železný opasok na zavesenie meèa. Rozhodujúcou zložkou keltskej spoloènosti boli príslušníci vojenských družín. sa však postupne aj keltské etnikum opä priklonilo k žiarovému rítu. Zo zaèiatku doby laténskej sú známe len skupiny hrobov (Stupava) alebo menšie zmiešané pohrebiská (Buèany). Vïaka tomu poznatky získané pri výskume pohrebísk patria k najdôležitejším prameòom poznávania keltskej kultúry na Slovensku. Mali ve¾ký význam v rámci náboženstva. Keltská spoloènos sa pod¾a antických autorov delila na tri až štyri ve¾ké skupiny. Hroby týchto bojovníkov a v ich blízkosti pochovaných žien sú bohato vybavené a dovo¾ujú teda pomerne spo¾ahlivo odlíši túto privilegovanú vrstvu.. Dôležitú súèas hrobovej výbavy predstavovala keramika. Neskôr. To svedèí o celkovej racionalizácii pohrebného rítu a zmenách predstáv v náboženskom živote. smr znamenala v ich uèení len stred dlhého života. kopija. V ženských hroboch sa vyskytujú najmä šperky a ozdoby odevov.l. prstene. Verili napríklad v nesmrte¾nos duše. najmä v prvej polovici 3. Moravy a Slovenska (Hurbanovo). sú známe aj väèšie pohrebiská s prevahou kostrových hrobov (Malé Kosihy. Spravidla to boli 2-3 nádoby. Na nových pohrebiskách (Hurbanovo) klesá množstvo zbraní a šperkov v hroboch. ktorú Caesar nazýva equites. šperky. V závere doby laténskej sa vyskytujú už len chudobné žiarové hroby. oštep a štít. Ve¾kej úcte sa u nich tešili aj mesaèné symboly. Viera v posmrtný život podobný pozemskému kázala uloži màtvemu do hrobu jeho zbrane. pôvodne vyhradené pre príslušníkov privilegovaných vrstiev. ale aj silný politický vplyv. Písmo však nepoužívali. Hlavným spoloèným znakom týchto mužských hrobov je zbraò – železný meè. nákrèník). kopiju. zriedkavo až 7 nádob. Maòa.

Na Spiši s kuštanovickou kultúrou a na západe s plátìnickou kultúrou. prežívalo od strednej doby bronzovej v podstate plynule až do doby laténskej. striebro. Výrazne sa posilòuje obchodná výmena s keltskými oblasami (Panónia. neskôr charakterizované ako oravský typ. Hornaté územie severného a stredného Slovenska sa stalo priestorom. Spôsobila to jednak rozpínavos Ríma a súèasne útoky Germánov a Dákov. Nálezy z osád. V západnej Európe (Bretónsko. K výraznej zmene dochádza niekedy v polovici 2. Írsko. ale aj zvierat. storoèia p. V okrajových oblastiach dochádzalo k postupnému prelínaniu s inými etnikami. Boli tu dokonca objavené aj nespálené zvyšky obetovaných ¾udských tiel. Úplne neslobodnou a bezprávnou bola kategória obyvate¾stva tvorená otrokmi. malé hrádky (Ve¾ký Slavkov). Zintenzívnila sa výroba a spracovávanie rúd. Kontinuálne osídlenými oblasami boli najmä Orava a Liptov. vplyv keltskej kultúry je ešte malý. Keltská spoloènos prešla poèas svojho vývoja významnými zmenami. Poèetné obytné objekty a výrobné dielne na spracovanie železa. Noricum) a vysokú úroveò púchovskej kultúry dokladá aj razba vlastných strieborných mincí. ako napríklad šperkárske techniky èi hrnèiarsky kruh. Na rozsiahlych obetiskách sa vo ve¾kom množstve spa¾ovali obetné dary vo forme šperkov. vznikali nové osady. vzápätí však boli budované nové. Vzrástla hustota obyvate¾stva. Toto obdobie oznaèujeme ako laténsku fázu púchovskej kultúry. Škótsko) však táto kultúra a jej nositelia prežívali až do stredoveku. ktoré vznikali v staršej a strednej dobe laténskej dokazujú naïalej prežívanie pôvodného obyvate¾stva.l. kde pôvodné lužické obyvate¾stvo. Významným centrom tejto kultúry bolo podrobne preskúmané mohutne opevnené hradisko Havránok pri Liptovskej Mare. Pôsobením vonkajších vplyvov síce došlo k náhlemu násilnému zániku hradísk a osád v tomto priestore.n. obilia. Najèastejšie sa prejavuje vo forme importov výrobkov. Rýchly hospodársky rozvoj tejto oblasti umožnili poèetné náleziská kovov (meï. èo dokladá vzájomné obchodné kontakty. v neprístupnejších polohách. Medzery medzi brvnami zrubu potom utesòovali hlinenou mazanicou. 159 . striebra a jantáru boli umiestnené mimo hradieb. Keï sa však dostala do štádia vytvárania prvých foriem štátnej organizácie. Wales. Túto fáza osídlenia oznaèujeme ako predpúchovský horizont. ktorého kamenná hradba chránila najmä zaujímavý kultový objekt. medi. V období okolo zmeny letopoètu sa Kelti a s nimi aj laténska kultúra z priestoru strednej Európy postupne strácajú. sem spadali aj zmiešané rodiny. Dôkladne opevnené boli najmä ve¾ké hradiská. vonkajšími zásahmi bol tento proces zastavený. Z južných oblastí sa postupne preberali nové technické vynálezy. mincí. železo) a ich následné spracovávanie.doch podobala až otroctvu. ale aj ve¾ké centrálne hradiská (Liptovská Mara). Keramika má ešte výrazne halštatský charakter. Ich obyvatelia si budovali prevažne zrubové domy s podmurovkou z nasucho kladených kameòov.

Pomerne plynulý vývoj púchovskej kultúry bol násilne prerušený v prvých desaroèiach nášho letopoètu. 1028 s. 5. Karol: Umenie doby železnej. 2. 1999. Jan : Keltská civilizace. 1976. 296 s. ISBN 80200-0526-9. Praha : Academia. 294 s. 160 . R. ISBN 80-8045-002-1. 9. Bratislava : Národné literárne centrum. Jozef: Keltské hradisko Pohanská v Plaveckom Podhradí. Praha : SPN. 405 s. Miroslav a kol. Marsina. Marián: Sprievodca pravekom východného Slovenska. 1985. aj keï už s výrazným vplyvom przeworskej kultúry. Bratislava : Tatran. 11. 11-30. 3. 1985. PAULÍK. Jozef a kol. Neskôr v staršej dobe rímskej sa pôvodné osídlenie èiastoène obnovuje. POBORSKÝ. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. 342 s. Germánska a sèasti snáï aj dácka expanzia znièila opevnené hradiská i ve¾kú èas otvorených ro¾níckych osád. Ed. 1986. Gerhard: Kelti. 280 s. VIZDAL. s. 67 s. Praha : SPN. FILIP. Bratislava : Obzor. 1962. 7. Prešov : Metodické centrum.: Život a umenie doby železnej na Slovensku. NOVOTNÝ. Použitá a odporúèaná literatúra 1. 146 s. Bohuslav a kol: Encyklopédia archeológie. Krakov : APWO. ISBN 80-88878-12-8. 4. KOZLOVSKY.: Dìjiny pravìké Evropy. 1995. PAULÍK. Kvádov a Dákov. 260 s. HERM. 620 s. 10. BUCHVALDEK. Janusz: Encyklopedia historyczna sviata I. 8. 6. Martin : Osveta. 1982. 1998. 1992. Bratislava : Obzor. 1995. Bratislava : SVKL. PIETA. Vladimír: Dìjiny pravìku.

* Príspevok vznikol v rámci grantovej úlohy VEGA s názvom Byzantská tradícia v kontexte európskej civilizácie è. aby sme dejinám Byzancie venovali náležitú pozornos. ktoré bolo zo zaèiatku zdržanlivé pri formulovaní hodnotenia prínosu Byzancie ako kresanskej ríše pre Európu. Vznik Východorímskej . ale zaznamenala aj obdobie prosperity. ktorého život bol ve¾mi úzko spojený s kresanstvom a osobitne s východným kresanstvom.Konštantínopol. ktorý 8. že naša štátnos má svoje korene v byzantskej misii realizovanej na Ve¾kej Morave. rozkvetu kultúry a spirituality. mája. sa situácia mení v prospech kladného postoja.1/8226/01.Byzantskej ríše Všeobecne v dejinách je vznik Byzancie spájaný s rímskym cisárom Konštantínom Ve¾kým. novembra 324 položil základný kameò mesta. V preambule Ústavy Slovenskej republiky jej tvorcovia uviedli. uplynie 550 rokov od pádu Konštantínopola. V súèasnosti viac ako v minulosti prichádzame cez cyrilo-metodskú misiu k priamemu „dotyku“ s dejinami Byzancie. ktoré sa malo sta po Ríme hlavným mestom rímskej ríše. Konštantínopol bol hlavným mestom Východorímskej . ale tak isto aj sídlom východného patriarchátu. Životné osudy cisára Konštantína Ve¾kého zaznamenal vo svojej histórii Euzebius Cezarejský. Mnohí bádatelia dodnes ukazujú na prínos Byzancie pre rozvoj európskej kultúry a vzdelanosti. 161 . Mnohí historici práve tento èasový horizont považujú za poèiatok byzantských dejín. presne 29. Byzantská ríša od svojho vzniku prežívala ve¾mi zložité obdobia. Aj v kresanskom prostredí. Konèí sa epocha štátneho útvaru.Byzantskej ríše. Táto skutoènos nás inšpiruje k tomu.PREH¼AD DEJÍN BYZANCIE * IMRICH BELEJKANIÈ Úvodná èas V roku 2003. niekdajšieho hlavného mesta Východorímskej . Mesto bolo politickým a spoloèenským centrom ríše. Mesto dostalo názov pod¾a svojho zakladate¾a .Byzantskej ríše.

Údajne sa založením mesta pripomína víazstvo Konštantína nad Liciniom. 162 . keï si útoky barbarov vyžadovali vysielanie vojenských jednotiek k dolnému Dunaju alebo na Východ. Bola viac za¾udnená.Dôvody. Hoci sa Konštantín Ve¾ký vydaním Milánskeho ediktu (313) snažil vytvori jednotnú ideovú platformu ríše. ktoré viedli Konštantína Ve¾kého k vybudovaniu nového hlavného mesta rímskeho impéria dodnes nie sú jednoznaèné. Navyše rímska ríša koncom 2. Objavilo sa Áriovo uèenie. V dôsledku týchto skutoèností mohla rímska ríša len ažko odoláva nájazdom barbarských kmeòov. bolo pre neho ve¾mi ažké udrža ju. že si ob¾úbil po každej stránke prosperujúci východ ríše. Pod¾a iných historikov výber starobylého Byzantionu za hlavné mesto ríše ovplyvnili iné okolnosti.„Nový Rím“ Konštantín Ve¾ký panoval plných trinás rokov. Východná poloha „Nového Ríma“ bola ve¾kou výhodou v èase. Je málo pravdepodobné. storoèie. kedy Huni prekroèili rieku Don a narazili na germánske kmene Gótov. rozvojom remesla a obchodu. Obdobie jeho vlády nebolo jednoduché. posledného protivníka. storoèí prežívala všeobecnú krízu. Konštantínopol . a tým sa na Východe kumuloval politický a kultúrny život rímskeho impéria. Na Diokleciánovom dvore v Nikomédii neïaleko Byzantionu vyrastal aj samotný cisár Konštantín. „Starý Rím“ sa otriasal vo svojich základoch. Byzantion bol gréckym prístavným mestom na západnom brehu Bosporu. kde Konštantín porazil Licinia. úzkeho prielivu medzi Tureckom a Európou. ktorý mu bránil v ceste k moci. ako jediný vládca celej rímskej ríše. Vïaka výbornému spojeniu po mori so Stredozemným a Èiernym morom tu prekvital obchod a mesto sa rýchlo rozrastalo. Už vtedy východná èas ríše prejavovala urèité špecifiká. predovšetkým jeho priaznivá strategická pozícia. Prenesením hlavného mesta na východ sa niè nevyriešilo. odlišovala sa väèšou výrobnou aktivitou. Aj samotná idea preloženia hlavného mesta z Ríma nevznikla za èias Konštantína Ve¾kého. Práve táto skutoènos mohla vies Konštantína k tomu. Všeobecne sa uvádza. že 4. ktoré podkopávalo samotné základy kresanského uèenia. pretože spochybòovalo tradièný kresanský trinitarizmus. uviedlo do pohybu obyvate¾stvo takmer celej Európy. „Nový Rím“ bol vybudovaný na mieste starobylého mesteèka Byzantion. Už v dobe tetrarchov sa cisárske rezidencie nachádzali mimo Ríma. že cisár Konštantín Ve¾ký založil nové hlavné mesto ríše iba èisto z náboženských dôvodov. storoèia a najmä v 3. sídla Grékov.

Pomocou 1. až na Frankov.480. sa mu ešte podarilo udrža ideovú jednotu impéria. ekumenického koncilu v Konštantínopole (381). Ve¾ký (379 . Theodosios I. aby kresanská viera bola hlásaná v ariánskej verzii. kedy „Nový Rím“ plnil funkciu hlavného mesta impéria aj v reálnom živote. a Constantom) a stal sa jediným vládcom ríše. Dlhé obdobie vlády Theodosia II. V tom nachádzame vysvetlenie. Keï v roku 395 prevzali vládu jeho nedospelí synovia Arkadius a Honorius. Ved¾a oficiálnej latinèiny sa stále viac uplatòovala aj gréètina. Od tohto obdobia je „Nový Rím“ skôr symbolom minulosti a urèitej perspektívy zachovania kultúrnej kontinuity „Starého Ríma“. preèo germánske kmene. Theodosios II. ktorý vládol nad celou rímskou ríšou v èase. uskutoèòoval aj helenizáciu verejného života. vládol takmer celú polovicu 5. V tomto kontexte treba vníma aj uskutoènenie 2. ekumenického koncilu v Nicei (325). Theodosios II.395) sa usiloval udrža jednotu ríše. Constantius používal kresanskú vieru aj ako prostriedok šírenia vplyvu ríše za jej hranicami.hlavné mesto Východorímskej . keï zvíazil v súperení so svojimi bratmi (Konštantínom II. Prejavom jeho snáh bolo za každú cenu udrža jednotu impéria. Ve¾ký bol však posledným cisárom. zaèína sa proces rozpadu Západorímskej ríše. presadzoval v ríši ariánsku formu kresanstva ako jediný ideologický základ. Za jeho vlády hlásal medzi germánskymi kmeòmi túto verziu kresanstva gótsky biskup Wulfila. 163 . Poèas jeho vlády ohrozovali Byzanciu zo severu Huni a na východe sa od roku 421 zaèali nové vojny s Peržanmi. Od tohto èasu sa už byzantským cisárom nikdy nepodarilo obnovi jednotu rímskej ríše v jej pôvodných hraniciach. predstavuje významnú etapu pri utváraní svojbytného charakteru východorímskeho štátneho útvaru. na ktorom bol arianizmus odsúdený. hoci sa o to ve¾mi usiloval cisár Justinián prostredníctvom svojich vojvodcov Belizara a Narsesa. Pod¾a vzoru svojho predchodcu Konštantína Ve¾kého chcel cisár zabezpeèi jednotný ideový základ ríše. „Starý Rím“ už žije svojimi problémami a „Nový Rím“ Konštantínopol sa stáva za panovania cisára Theodosia II. Aj cisár Theodosios I. prijali ariánsku formu kresanstva. ve¾komestom s okolo 400 000 obyvate¾mi. kedy Germán Odoaker dosiahol diplomatickými cestami uznanie za námestníka cisára v Itálii. Konštantínopol . Pritom dbal o to. storoèia.východnú a západnú. Avšak jeho syn Constantius.Byzantskej ríše Cisár Theodosios ešte poèas svojho života rozdelil rímsku ríšu na dve èasti . ktorý sa zavàšil v rokoch 476 . Zastavil vojenské aženia barbarov a s Vizigótmi uzavrel mier. Vrcholom kultúrneho rozvoja tejto doby bolo založenie vysokej školy v Konštantínopole v roku 425.

ktorý sa ale uskutoènil až po jeho smrti na podnet jeho sestry Pulcherie. že jeho cie¾ nie je reálny. S vládou Theodosia II. Preto je vláda jeho nástupcu cisára Markiana (450 . ktorý dokázal pomerne rýchlo reagova na zmeny v západnej èasti bývalého impéria vytvorením ravennského a kartágskeho exarchátu. je spájaný aj 4. Konstantinos (578 582) a zvl᚝ Maurikios (582 . Po premiestnení ve¾kého poètu vojakov z dunajského na ázijský front sa obrana hranice na Dunaji úplne zrútila a celé územie polostrova bolo otvorené Slovanom a Avarom. Až cisár Anastasios. sucho a èasté epidémie. Podarilo sa mu však uzavrie mier na 7 rokov.518. kde bol odsúdený nestorianizmus. (565 . Aby mohol èeli útokom Peržanov.602) museli vynaloži ve¾ké úsilie na zastavenie vnútorného rozkladu ríše. uzavrel v roku 604 mier s Avarmi v nádeji. K tomu sa pridružili prírodné katastrofy. Byzantská ríša dosiahla vrchol rozkvetu za panovania cisára Justiniána. ale nepodarilo sa mu vykona územnú obnovu niekdajšej rímskej ríše.578). že dosiahne pokoj na Balkáne. ktoré bojovalo proti Avarom a Slovanom. èo znamenalo koniec vcelku úspešnej vlády. Na druhej strane vypukla poèas jeho vlády v roku 502 vojna s Peržanmi. ktorý vládol v rokoch 491 . Poèas pokojnej vlády Markiana však získali prevahu velitelia cisárskych gárd.457) všeobecne charakterizovaná ako obdobie pokoja a vnútornej konsolidácie. Po Attilovej smrti (453) pominulo dokonca aj nebezpeèenstvo Hunov. Podarilo sa mu síce obnovi jednotu impéria. ktorí krajinu pustošili a nivoèili. 164 .Cisár Theodosios II. Poèiatky rozkladu Byzantskej ríše Cisár Justinián použil na dosiahnutie svojho cie¾a všetky možné prostriedky. Jeho nástupca Fokas (602 . V ažkej situácii však vydal chybné rozhodnutie o prezimovaní svojho vojska na nepriate¾skom území za Dunajom. èím ríšu finanène vyèerpal. ktorý trval aj po uplynutí tohto obdobia. sa vysporiadal s vplyvom Isaurov. Koncil znamenal víazstvo nad monofyzitstvom. Preto na sklonku svojej vlády pochopil. ktorí sa po smrti cisára Leona I. èo upevnilo ideovú jednotu ríše. Tiberios I. v roku 474 dostali k moci.610) svojou necitlivosou pre správu vohnal celé impérium do obèianskej vojny. Jeho nástupcovia Justinos II. ekumenický koncil v Chalcedone v roku 451. Justinián si zaumienil obnovi rímsku ríšu v jej pôvodných hraniciach. zložených v prevažnej väèšine z germánskych žoldnierov. ekumenickom koncile v Efeze v roku 431. Taktiež dbal o upevòovanie jednoty kresanstva. èo bolo prezentované na 3. Germánsky vplyv bol oslabený po príchode Isaurov. Skutoène obratným vládcom bol cisár Maurikios. ktoré iba urýchlili všeobecnú krízu Byzancie. nariadil vytvori aj prvý kódex rímskeho práva pod názvom Codex Theodosianus.

ekumenický koncil v Konštantínopole (680 . bol vo svojom vojenskom ažení proti Bulharom neúspešný a nakoniec musel mier s Bulharmi vykúpi zlatom.685) vïaka novej zbrani . Arabský panovník Muávija bol nútený uzatvori s Byzanciou mier na 30 rokov a každoroène odvádza byzantskému cisárstvu stanovenú daò. alebo s Avarmi a so Slovanmi. Po poèiatoèných neúspechoch sa mu podarilo vyvies krajinu z krízy. na ktorom bol odsúdený monotheletizmus a monoenergizmus. storoèie je v Byzancii obdobím. obsahuje posvätná kniha islamu korán. prišiel neèakaný úder. aký dosiahol Konštantín IV. Vojenské aženie Arabov zastavil až cisár Konštantín IV. nedosiahol v stretnutí s Bulharmi v roku 680. pre ktoré je charakteristická snaha o získanie cisárskej moci. ale neskôr aj celého byzantského impéria. boli na prekvapenie ve¾mi obratní bojovníci aj na mori. sa uskutoènil 6. žijúce na Balkáne. Tak sa v roku 680 zrodil prvý bulharský štát. Arabi.681). Prorok Mohamed vo ve¾mi krátkej dobe zjednotil beduínske kmene pod bojovým práporom nového. èi už to bolo v boji s Peržanmi.641). Byzancia a Slovania Koniec 7. ako sa neskôr ukázalo svetového. Zjavenie. Za vlády Konštantína IV.islamu. že po ažkých vojenských aženiach nastane v Byzancii pokoj a mier. ktorý ríšu prevzal v totálnom rozklade. keï bol tento bojový živel ešte plný expanzívnej sily. Arabské loïstvo nebolo schopné èeli útokom Byzantíncov pri použití novej nièivej zbrane a utrpeli ažkú porážku. Cisár Konštantín IV. ktorý významne ovplyvnil nielen dejinné osudy Slovanov žijúcich v Thrákii a Macedónii. (668 . ktoré mal Mohamed. náboženstva . Je to aj obdobie ikonoklazmu 165 .gréckemu ohòu. Ubránením Konštantínopola zabránili Byzantínci prívalu Arabov do Európy v dobe. strácal jedno územie za druhým. storoèia a celé 8. v boji s Arabmi.V tejto aživej situácii musel proti Fokovi zasiahnu správca kartágskeho exarchátu Herakleios (610 . ktoré dovtedy žili pokojným koèovným životom na púšti Arabského polostrova. Cisár Herakleios bol neúspešný v bojoch s Arabmi. Byzancia a arabský islam Keï už všetko nasvedèovalo tomu. èím bola opä posilnená ideová jednota ríše. Bulhari na èele s legendárnym chánom Asparuchom obsadili severný breh Dunaja a ovládli slovanské kmene. Podobný úspech. národ púšte. Nový cisár Herakleios zaznamenal úspechy aj vo vojenskej oblasti. Na ázijské územia impéria zaèali útoèi beduínske kmene.

ktorá umožòovala pôsobenie byzantských misionárov v novom kyjevskom štáte. Poèas jeho vlády v roku 863 sa uskutoènila misia na Ve¾kú Moravu. Bola podpísaná prvá byzantsko-ruská mierová dohoda.Bulharobijca (976 . potom dynastie Komnenovcov (1081 . Do doby jeho panovania spadá aj pokrstenie Vladimíra a Kyjevskej Rusi (988 . „Grécky oheò“ a silná búrka na Èiernom mori znièili ruské vojsko. ktorý sa ukrutným spôsobom vysporiadal s odporom Bulharov a v roku 1019 vstúpil do Samuelovho sídelného mesta Ochridu. Ikonoklazmus bol prekonaný na 7..1055). ktorá sa neoèakávane objavila pod hradbami Konštantínopola v roku 860. ktorou sa Slovania zaradili medzi kultúrne vyspelé národy vtedajšej Európy. Byzancia a vznik Latinského cisárstva Vývoj v Byzancii v 10. Jeho krstným otcom bol údajne sám cisár Michal III. aj v bitke s Arabmi pri meste Samosaty v roku 863. Cisár Michal III. ktorá sa stala centrom byzantskej vedy a kultúry. Ide o významnú dejinnú udalos. Michal III.1185). Misionári síce do Kyjeva dorazili. Prítomnos Byzancie už nikdy nebola v strednej Európe taká intenzívna ako v tejto dobe. preto za neho vládla jeho matka cisárovná Theodora. ktorý bol poctený titulom „Caesar“. storoèí sa dá charakterizova ako obdobie nástupu macedónskej dynastie na cisársky trón (867 . Tak sa stal byzantský cisár opä vládcom celého Balkánu. dynastie Angelovcov a uskutoènenia štvrtej križiackej výpravy (1204) a taktiež vzniku Latinského cisárstva (1204 . prevzal moc roku 856 a èoskoro sa pri òom objavil jeho strýko Bardas. pretože Byzancia od tohto èasového horizontu mohla do sféry svojho vplyvu zahrnú aj silný kyjevský štát. bol v dobe smrti svojho otca Theofila (20.a neustálych bojov s Arabmi a Bulharmi. ktorá spravovala ríšu celých 14 rokov spoloène s kancelárom eunuchom Theoktistom. Byzantskí misionári pôsobili aj v Bulharsku. Cár Boris sa v snahe predís znièujúcej porážke od Byzantíncov rozhodol kapitulova a prija krst z rúk byzantských duchovných. Nasledujúce 9. po ktorom Boris prijal krstné meno Michal. ale vo svojej misijnej èinnosti neboli úspešní. storoèie je všeobecne vnímané ako vrchol byzantskej štátnosti a je spájané s vládou cisára Michala III. ekumenickom koncile v Nicei v roku 787.1025). 166 . dosiahol rozhodné víazstvo nad ruskou námornou flotilou. Bulgaroktonos . Z predstavite¾ov macedónskej dynastie významne ovplyvnil dejinný vývoj Basileos II.1261). Jasné víazstvo zaznamenal cisár Michal III. až 13. januára 842) ešte dieaom. Za jeho vlády bola založená nová konštantínopolská univerzita.989). Michal III.

v ktorom vládol Michail VIII. že štvrtá križiacka výprava znamenala roku 1204 pád Konštantínopola. 167 . Dòa 16. Intenzívne sa rozvíjala filozofia. Monomach (1042 . Hlavné mesto bolo vyplienené a nastolené bolo Latinské cisárstvo. vzišlo obnovenie Byzancie a oslobodenie hlavného mesta. rétorika a stúpal záujem o klasickú literatúru. Koniec Latinského cisárstva a pád Konštantínopola Latiníci sa však nezmocnili celého územia Byzancie. Do obdobia jeho vlády spadá tzv. Za jeho vlády pôsobili na univerzite v Konštantínopole významní uèenci Ján Italos a Michail Psellos. že neby štvrtej križiackej výpravy. ktorého vo¾bu presadili Benátèania. Slávna korunovácia nového cisára Balduina Flanderského. mája 1204 v chráme Hagia Sofia a vykonali ju latinskí cirkevní hodnostári na èele s novovymenovaným latinským patriarchom Benátèanom Thomassom Morosinim. ve¾ká schizma medzi kresanským Východom a Západom už dávno prekonaná. Tým bol „odštartovaný“ rozkol.1055). poézia. augusta 1261 do Konštantínopolu. ktoré z nich bolo najmocnejšie. ktorá sa skonèila plienením Konštantínopola a nastolením Latinského cisárstva. Nezvratnou skutoènosou je. zaslúžil sa o rozkvet kultúrneho života. Súèasne bol zo severu ohrozovaný ustaviènými útokmi Bulharov a Srbov. bola by tzv. pretože v oblasti stredného Grécka a na Peloponéze ešte trvalo latinské panstvo. Michael VIII. ktorí v byzantskom kultúrnom prostredí aktualizovali antickú tradíciu. Takéto úvahy a tvrdenia možno prijíma jedine v rovine hypotézy. èo znamenalo zánik Latinského cisárstva. júla 1054 pápežskí legáti na èele s kardinálom Humbertom položili na oltár chrámu Hagia Sofia pápežskú bulu. Byzantská moc zostala zachovaná v troch nezávislých štátoch: v Epirskom despotáte. Palaiologos nastupoval na cisársky trón za situácie. ktorí prenikali na územie Thrákie a Macedónska.Z macedónskej dynastie sa významným spôsobom zapísal do byzantských dejín aj cisár Konštantín IX. ktorou boli patriarcha Michael Kerularios a jeho stúpenci exkomunikovaní z cirkvi. ktorý dodnes nie je v kresanskom svete prekonaný. sa uskutoènila 16. ve¾ká schizma. Mnohí cirkevní historici kresanského Východu zastávajú názor. Aj benátske panstvo. ktoré zostalo neporušené na egejských ostrovoch. Bol to však smutný príchod. Palaiologos s pomocou Janovèanov vstúpil 13. pretože mesto bolo vylúpené a zdevastované. A práve z Niceiského cisárstva. Michael VIII. Trapezuntskom a Niceiskom cisárstve. Najväèší zisk z dobytého územia mali benátski kupci s benátskym dóžom Enrikom Dandolom. Palaiologos. ktorá bola ve¾mi zložitá. vyžadovalo silnú vojenskú protiváhu na mori. Hoci nezískal nijaké vojenské úspechy.

(1261 .Obnovená Byzantská ríša nemala silu ubráni sa náporu zo Západu a Východu. Dragases chcel v tejto situácii ešte zachráni hlavné mesto a spoliehal sa na pomoc Európy. pustili do dobyvaèných vojen..1264). konkrétne rokovaním o kresanskej únii. kam zaèali prenika osmanskí Turci. Tento èiastoèný medzinárodný úspech. nemal dostatok síl na zastavenie tohto procesu. ale krátko trvajúcej ríše v Strednej Ázii. Michael VIII. Nepomohlo ani to. Zaèali sa už za pápeža Urbana IV. nezastavil rozklad ríše. ktorí sa stali trvalou hrozbou pre byzantský štát. Omnoho komplikovanejšia situácia nastala na východnej hranici ríše. ktoré sa cítili ohrozené vo svojich záujmoch. ale až za Gregora X. mája 1453 v skorých ranných hodinách. poslali nieko¾ko lodí a pár stoviek vojakov na pomoc hlavnému mestu.1439). v roku 1291 rozhodol vyda za neho svoju dcéru Simonidu. Situácia sa nezmiernila ani na severnej hranici.1328). Vïaka tomu sa situácia na severnej hranici podstatne upokojila. (1264 . Jeho nástupca Andronikos II. sa dosiahol želaný výsledok v podobe uzavretia únie v Lyone (1274) a odvrátenia križiackej výpravy. zakladate¾ nesmiernej. Zvl᚝ cár Miljutin vzbudzoval u Byzantíncov ve¾ké obavy. Rokovania prebiehali v nieko¾kých etapách. ktorý dosiahol vïaka svojej diplomatickej šikovnosti cisár Michael VIII. že grécki cirkevní predstavitelia súhlasili s cirkevnou úniou na konciloch vo Ferrare a vo Florencii (1438 . Murad II.1451) dobyli osmanskí Turci podstatnú èas Peloponézu a Solún. Západ ponechal Byzanciu v boji proti osmanským Turkom osamotenú.1446 a 1451 . ani povstanie zelótov v Solúni a ani nástup Jána Kantakuzena na cisársky trón.1481). pokraèovali za pontifikátu pápeža Klimenta IV. Ich rozpínavos na urèitú dobu zastavil dobyvate¾ Timur (1370 . a Andronikom III. Byzancia v dobe jeho panovania mala ve¾mi slabú armádu z toho dôvodu.. sa snažil diplomatickými krokmi. ktoré vznikali v súvislosti s bojom o cisársky trón medzi Michalom IX. odkia¾ Byzancii hrozilo neustále nebezpeèenstvo od Bulharov a Srbov. oslabi tlak Západu.. V meste vypukla všeobecná panika a všetko bolo stratené. Iba Benátky a Janov.1268). prezývaný Dobyvate¾ (1444 . Po smrti Timura sa osmanskí sultáni Mehmed I. Tisícky oby168 . Cisár Konštantín XII. Byzancii na stabilite nepridávali ani vnútorné rozpory. ktorú pripravoval proti „schizmatickým Grékom“ Karol z Anjou. ktorý vládol relatívne dlho.1405). že pravidelne musela spláca finanèné záväzky a pôžièky talianskym republikám a na vydržiavanie potrebnej armády nemala dostatok finanèných prostriedkov. Za vlády Murada II. (1421 . a najmä Mehmed II. preto sa cisár Andronikos II. (1282 . Keï ortodoxný kresanský svet odmietol vo všeobecnosti cirkevnú úniu s Rímom. Závereèný útok sultán stanovil na 29.

Byzancia po Byzancii Po dobytí Konštantínopola sa stal ostrov Kréta azylom pre uteèencov a vzdelancov hlavného mesta. pretože verili v zásah nebeskej sily na záchranu mesta. mníchovi z hory Athos. Okrem toho bol ochromený cirkevný život kresanov Východu. vandalizmu a k plieneniu. Bohatstvo východnej spirituality sa nám zachovalo do dnešných dní vïaka Nikodémovi Hagioritovi (Svätohorec). hoci nie úplne znièený. Do roku 1459 bolo anektované Srbsko a Bulharsko. storoèí jestvovala Athoská škola. na ostrove Patmos Patmoská škola a ešte v 18. Okrem Ruska. že v Istanbule (Konštantínopol) naïalej existovala Patriarchálna akadémia. kde bolo aj v najažších dobách zachovávané byzantské kultúrne dedièstvo. Neskôr je však zaznamenaný úpadok a zánik byzantského školstva. Dochádzalo k znásilneniam. V historickej pamäti sú s osmanskými Turkami spájané pustošivé nájazdy aj na naše územie. 169 . Celkové škody boli nevyèíslite¾né. ktorého zbierka z diel patristických otcov bola vydaná v Benátkach roku 1782 pod názvom „Philokalia“ (Dobrotoljubie). Pádom Konštantínopola a zánikom Byzantskej ríše sa osmanským Turkom otvorila cesta cez Balkán do strednej Európy. rabovaèkám.1460 európska èas Grécka. odkia¾ sa toto kultúrne dedièstvo dostalo do Itálie. èo potom umožnilo obnovi nezávislos a nájs svoju identitu Grékom a národom Balkánu. èo znamená „láska k dobru“ alebo „láska ku kráse“.vate¾ov sa snažili nájs úkryt v chráme Hagia Sofia. Prítomnos islamu na týchto územiach je dodnes hodnotená z rôznych aspektov. kde sa zrodila idea „tretieho Ríma“. sa celý kresanský Východ dostal pod nadvládu islamu. v roku 1463 Bosna a Hercegovina a nakoniec v roku 1517 Egypt. avšak v tej najjednoduchšej forme ich jestvovanie zaznamenávame. v rokoch 1459 . V èasoch tureckej okupácie bola byzantská kultúra a vzdelávanie paralyzované. Je známe. Cirkevné organizaèné štruktúry boli zachované a cirkev s patriarchom Gennadiosom Scholariosom sa stala jedinou inštitúciou. kde vyzvalo zrod renesancie a humanizmu. Dobyvatelia rabovali mesto s Mehmedovým súhlasom tri dni a obyvate¾stvo odviedli do otroctva. Zmizli umelecké diela. boli znièené knižnice.

August: Malé církevní dìjiny. 434 s. že v Kristovi sú dve podstaty. božská a ¾udská. 3. Bratislava : Veda. že Panna Mária porodila Krista ako Bohoèloveka. prièom ¾udská sa dobrovo¾ne podriaïuje božskej. 6. ktoré prezentovalo. Boh je jednej podstaty. 160 s. ISBN 80-88723-81-7. Praha : Zvon. Pod¾a uèenia cirkvi v Kristovi je božská aj ¾udská vô¾a. ISBN 80-7260-005-2. 2. ale v troch osobách: Otec. 1989. 294 s. FRANZEN. František: Zrod støední a východní Evropy. Cirkev hlása. Monoenergizmus – heretické uèenie. že v Kristovi je iba jedna podstata. storoèie zápasu o ikonu. pod¾a ktorého mal Kristus iba jednu božskú energiu. 170 . Abdulwahab: Islam . 1997. ISBN 80-967210-3-8. b/ 1. Bratislava : Agora. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity. 4. Monotheletizmus – heretické uèenie. 358 s. Bibliografia a/ 1. 148 s. 5. pod¾a ktorého mal Kristus jednu vô¾u (božskú). že v osobe Krista sú zastúpené tak božská. Pramene EUSEBIUS: The History of the Church. že Panna Mária porodila Krista ako èloveka.viera a náboženstvo. ISBN 80-7113-119-9.Malý slovník teologických pojmov použitých v texte Kresanský trinitarizmus – kresanské uèenie o trojjedinom Bohu. 210 s.BELEJKANIÈ. 1995. Nestorianizmus – heretické uèenie. ISBN 0-14-044535-8. Bratislava : ALJA. 2001. Cirkev však uèí.843. Syn a Svätý Duch. 399 s. DVORNÍK. Korán. Literatúra AL-SBENATY. Alexander: Byzantský ikonoklazmus 726 . ako aj ¾udská energia. ISBN 80-88722-48-9. 1998. Praha : Obzor. Cirkev uèí. Žilina : Knižné centrum. ELIADE. Arianizmus – heretické uèenie. 2002. Pavel . 1999. Mircea: Dejiny náboženských predstáv a ideí III. ALEŠ. Imrich: Poh¾ady do dejín pravoslávnej dogmatickej teológie. 525 s. ktoré popiera súpodstatnos Otca a Syna vo Svätej Trojici. Monofyzitizmus – heretické hnutie zdôrazòujúce. 1999. New York : Penguin Books. AVENARIUS. 2. prièom ¾udská sa dobrovo¾ne podriadila božskej. ISBN 80-224-0582-5. ISBN 80-968262-1-2.

387 s. A. ISBN 80-8046-217-8. 529 s. MARSEILLE. 171 . ISBN 80-88998-09-3. Bratislava : Mladé letá.: Dìjiny Byzance. SCHMEMAN. Praha : SPN. Jacques . ISBN 80-06-01150-8. a kol. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta UPJŠ v Prešove. 1968. 10. 15. 241 a 443 s. KUÈERA. a II. KRYŠTOF.LANEYRIE-DAGENOVÁ. JURKO. ISBN 80-06-01074-9. ISBN 808068-062-0. 319 s. Dejiny Európy. ISBN 80-200-0454-8.7. MATLOVIÈ René: Geografia relígií. Jozef: O dokumentoch druhého vatikánskeho koncilu. 2002. Bratislava : Perfekt. Praha : Academia. 1996. biskup olomoucko-brnenský: Úvod a pøehledné dìjiny byzantského státu. 9. ISBN 5-87468-014-4. Bohumila a kol. 1995. 228 s. 429 s. Matúš: Stredoveké Slovensko. Prešov : Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Bratislava : Mladé letá. 11. 163 s. ZÁSTÌROVÁ. Bardejov : Bens. 8. ISBN 80-7097-325-0.: Dìjiny støedovìku I. 2001. 171 s. TEICHOVÁ. 13. 2000. 1954. Alexander: Istorièeskij pu pravoslavija. New York : Palomnik. 2001. 12. Nadeije: Dejiny sveta. 2001. 14. 375 s.

storoèia nevystúpil John Viklef (asi 1320 . Cirkevné neporiadky. Aj preto sa 14. nevznikla tu žiadna významná heréza a ani sem žiadna z kontinentu neprenikla. Kým koncom 14. že anglický panovník mal nad òou znaènú kontrolu. ale pôsobi mohli až vtedy. Keï sa v súvislosti so storoènou vojnou stalo nové zdanenie nevyhnutnosou. Jednou z príèin odlišnosti vývoja bola dobre organizovaná a riadená štruktúra anglickej cirkvi a skutoènos. ktorým krá¾ získal prevahu v otázke menovania vysokých cirkevných úradníkov. keï dokázali nevinnos svojho uèenia. ale nebola spojená so snahou o vnútorné reformy anglickej cirkvi. Anglicko sa nikdy nestalo scénou krik¾avých škandálov pri uvádzaní do cirkevných úradov a panovníkom sa podarilo presadi kandidátov slušnej úrovne. ktorá kvôli filtrácii heretických myšlienok kontrolovala prístavy a obchodníkov prichádzajúcich z pevniny.1384). ale boli zlikvidovaní. V 14. Prenikaniu herézy do Anglicka bránila dobre fungujúca administratíva. Františkáni prišli v roku 1224.stor. v Anglicku si udržali bezúhonnos omnoho dlhšie. nemali však úroveò osobností predchádzajúceho obdobia. Bola namierená proti nákladnosti cirkevného života.VIKLEFOVA HERÉZA MÁRIA KRAÈUNOVÁ Vývoj herézy v Anglicku mal oproti kontinentu isté osobitosti. V porovnaní s kontinentom. storoèia. Z pevniny preniklo do Anglicka ortodoxné hnutie i žobravé rády. dokonca mnohí z nich boli vynikajúcimi osobnosami. ktorí tvorili opozíciu bohatého kléru. sa postavenie anglickej cirkvi zhoršilo. kedy sa stredoveká spoloènos rozkladala. Anglickí cirkevní hodnostári boli skôr svetskými správcami než kòazmi a starali sa viac o svoje ekonomické záujmy ako o duše veriacich.1189) sem prenikli katari. ktoré dávali podnet k heréze. ktoré boli vhodnou pôdou pre náboženskú opozíciu. sa v Anglicku pred 14. bola cirkev jej slabou èasou. zaèala v Anglicku agitácia za sekularizáciu cirkevného majetku. Kontakt Anglicka s pevninou bol po kultúrnej a cirkevnej stránke úzky a prostredníctvom obchodu s vlnou malo živé styky a ekonomické väzby s flanderskými mestami. Kým úpadok ich rádu na kontintente viedol k vzniku novej herézy – sekty fraticellinov. že sa cirkev 172 . Agitácia poskytla príležitos radikálnym kazate¾om i žobravým mníchom. storoèie v dejinách anglickej cirkvi nazýva jej zlatým vekom. Koncom 14. Za vlády Henricha II. Boje o investitúru trvali v Anglicku iba krátko a skonèili kompromisom. v Anglicku ich rýchle strácala. storoèím významnejšie neprejavili. Predstavitelia anglickej cirkvi síce neprepadli nemravnému spôsobu života ako inde. kde si cirkev ešte nieko¾ko storoèí zachovala svoje výsady. Títo ¾udia neprepadli trendu cirkevného vývoja a znepokojovalo ich. (1154 .

Ich príjmy odovzdávali svetskí feudáli biskupom a opátom a po more v roku 1380 bol do praxe uvedený zákon. Anglicko bolo plné predavaèov odpustkov. túlali sa po krajine a žili z toho. ktoré zneužívali svoje právomoci hlavne pri mravnostných preèinoch. pod¾a ktorého dostával kòaz roène iba 6 libier – ako najchudobnejší robotník. èo vyžobrali. radca nedospelého Richarda II. † 1400). a vojvoda z Lancasteru.. zákon. svoje fary prenajímali farmárom. ktoré žilo iba z desiatkov a milodarov.zosadený 1399. Spoèiatku sa proticirkevná agitácia nevyznaèovala silným antiklerikalizmom. Názormi bol puritán dávno predtým. ako sa tento názov zaèal používa na oznaèenie predstavite¾ov radikálnych protestantských smerov. 173 . Kòazi žili v hroznej chudobe. profesorom oxfordskej univerzity a jedným z prvých teoretikov reformácie. Uèenie Johna Viklefa Bol filozofom. (*1367. všeobecného vedomia jej neporiadkov. Inkvizícia prenikla do Anglicka iba v prípade templárov. Svojou politikou vyvolal odpor proti celému lancasterskému rodu. znakmi jeho vlády bola neschopnos. Vojvoda bol považovaný za najväèšieho nepriate¾a anglického ¾udu. Akýko¾vek hriech bolo možné zaplati. Istý èas ich ako ¾udovú základòu pre svoje názory využíval aj Viklef. finanèný úpadok krajiny) nadobudla znaèný rozsah i intenzitu. ktorý sa stal heretikom a inšpiroval ¾udové proticirkevné hnutia anglických lollardov a èeských husitov. za prís¾ub. Anglickým duchovným sa nepodarilo zavies pápežskú inkvizíciu ako na kontinente. ktorý ich zmocòoval odpúša hriechy a ude¾ova odpustky tým. V histórii stredoveku nemožno k nemu nájs presnú paralelu. Aj štátna moc zaèala voèi cirkvi prejavova nepriate¾stvo. ktorí si od nich kúpili pozostatky svätcov. krá¾om 1377 . pod¾a ktorého sa každý anglický poddaný dopúšal zrady. korupcia. teológom. Vo vzahu k Viklefovi bol jeho významným svetským ochrancom. Verejná mienka sa obracala aj proti pôsobeniu cirkevných súdov. (1327 . ktorí prišli z Ríma a boli poverení listom s pápežskou peèaou. ktorá sa rýchle šírila po celej krajine a na ktorú anglická cirkev nebola pripravená. ak uznal cudziu právomoc. V Anglicku sa objavila domáca heréza. Episkopáty postupovali voèi heréze ažkopádne a nedokázali jej rozšíreniu zabráni. Útoky proti cirkvi silneli za vlády Eduarda III. nastupujúcej ve¾kej západnej schizmy i úpadku autority pápežstva vystúpil Viklef. že sa za darcov pomodlia.1377) a poèas vlády Jána z Gentu v období nedospelosti Richarda II.spreneveruje pôvodnému kresanstvu. V roku 1353 vydal Eduard III. ale po vystúpení Jána z Gentu (bol to syn Eduarda III. V atmosfére nepriate¾skej voèi cirkvi. Predstavuje jedineènú osobnos univerzitného majstra.plnoletý 1386 . Zvl᚝ zlá bola situácia drobného kòažstva.

V ranej fáze svojej èinnosti sa Viklef angažoval v politike. Tu v roku 1384 zomrel. Na príkaz pápeža Martina V. že dokázalo vytvori vlastnú literatúru.). že dokázali inšpirova hnutie odolávajúce perzekúcii viac ako sto rokov.12. V roku 1884 bola v Anglicku založená spoloènos Viklefsociety. Najviac skutoèného ocenenia sa mu dostalo pri hodnotení súvislosti jeho uèenia s reformáciou. Viklefova heréza nebola ovplyvnená žiadnym predchádzajúcim heretickým hnutím a jeho ¾udoví prívrženci. ktorou vyhlásil boj proti všetkému viklefskému kacírstvu.1420. Súvisí to s tým.Intelektuáli vystupujúci proti cirkvi neboli v 14. aj keï sa nakoniec zaèali podoba valdenským. V skutoènosti bol Viklefov vzah k týmto hnutiam dvojznaèný a vzburu poddaných proti vrchnosti popieral. Pôsobil ako krá¾ovský úradník so zvláštnym poslaním v Bruggách a ako diplomat pri vyjednávaniach s pápežom v Avignone. kde sa venoval písaniu svojich filozofických a teologických spisov. syn Eduarda III.3. kde je hodnotený ako prvý zrelý produkt reformácie. jeho názory si prispôsobili a zjednodušili. dospeli k tejto podobnosti bez závislosti od kontinentálneho vplyvu.. On sám bol plodom jej intelektuálneho prostredia a strávil tu väèšinu svojho života od študentských èias až po vynútený odchod v roku 1380. Viklefove myšlienky boli nato¾ko radikálne a silné. že katolícki historici a filozofi Viklefa ako kacíra vedome obchádzali a obchádzajú a protestantskí zase nemajú porozumenie pre jeho filozofický a myšlienkový systém. že bol známy svojimi antiklerikálnymi názormi a jeho angažovanos súvisela so snahou realizova v praxi svoje predstavy o cirkevnej reforme a sekularizácii cirkevného majetku. 174 . Viklefovo filozofické a teologické uèenie nie je ešte komplexne spracované a nie je dostatoène ocenené. Jadro ich uèenia vychádzalo z Viklefa. Husa. Vo vzahu k husitstvu a husitskej revolúcii sa zdôrazòuje úzka súvislos jeho uèenia s uèením J. ktorý je protestantizmu cudzí a obsahuje protináboženské tendencie. Do služieb dvora ho povolal buï Èierny princ (Eduard. ktorú koncom života uplatòoval Viklef. Do krá¾ovských služieb vstúpil preto. boli 9. a nato¾ko životaschopné. ale zámerná neposlušnos voèi cirkvi. alebo jeho ochranca Ján z Gentu. bola èímsi úplne novým. Posledné roky života strávil na fare v Luttenworthe. Cirkev zaujala proti Viklefovi a jeho uèeniu krajne nepriate¾ské stanovisko 1. Pápež Martin V.1427 Viklefove telesné pozostatky exhumované a ako kacírske znièené. Mnohé z jeho najoriginálnejších myšlienok sú bagatelizované. vydal na žiados cisára Žigmunda bulu Omnium plasmatoris domini. ktorá vydávala jeho spisy. otec Richarda II. Viklef splnil teoreticky i prakticky tú istú úlohu ako neskorší protestantizmus – likvidoval stredovekú cirkev. Viklefovou základòou bola oxfordská univerzita.storoèí nièím výnimoèným. Mnohé z jeho uèenia je zdôrazòované iba v súvislosti s ¾udovou herézou a protifeudálnymi hnutiami koncom stredoveku.

Hriech. ktoré neboli spokojné so stavom cirkvi. prišiel s ním dávno pred Viklefom augustinián Giles z Ríma. používa pod¾a Viklefa majetkové práva neoprávnene a môže by majetku zbavený. Jeho názory na sekularizáciu cirkevného majetku mu zaistili podporu anglickej š¾achty. bez okázalej nádhery lakomosti. že krá¾ovi a rovnako svetským feudálom sa nesmie vzdorova. Nominalizmus. Viklefova teória prišla vhod laickým ve¾možom. zhýralosti a majetku. Zrodilo sa jeho uèenie o vlastníckom práve na základe cnosti. chcel spoèiatku cirkev iba zreformova. Zdalo by sa. pobera desiatky. preto sa pod¾a jeho predstavy mala reforma uskutoèni zhora. že teória o vlastníckom práve obsahuje nebezpeèné dôsledky aj pre svetských feudálov.Oxford Viklefa hlboko poznamenal. skepticizmus a fideizmus. Krá¾a uznával ako božieho zástupcu. pretože ich povo¾oval Starý zákon. Dostal sa tu pod vplyv vtedy moderného nominalizmu. Všetky tieto smery vyvolávali hlboké konflikty a otvárali cestu k uplatneniu názorov radikálnych alebo extrémistických myslite¾ov.1371. Hrešiacim kòazom mohli farníci desiatky odoprie. násilím a mal ju realizova štát – panovník a svetskí feudáli. storoèia. Neveril v schopnos pápeža a kléru uskutoèni zásadné zmeny v cirkvi. Duchovenstvo chcel vráti k poctivému životu pod¾a Kristovho evanjelia. Každý kòaz a mních. Viklef jeho názory prevzal a rozvinul na celú cirkev. tvoria základ pre pochopenie intelektuálnej scény 14. Liek na cirkevné neporiadky našiel v reforme cirkvi. Sekularizovaný cirkevný majetok mal slúži ïalším reformám. ktorý nežije cnostne. že keï je možné vráti cirkev k cnostnému životu. Keïže vo svojom reformaènom pragmatizme vychádzal z uèenia o trojakom ¾ude a nemennosti spoloèenského poriadku. ktorý rušil cirkevnú autoritu tak kléru. je nevyhnutné zbavi ju všetkých svetských majetkov a vráti k pôvodnej chudobe. aby sa spoloènos riadila Kristovým zákonom a kládol dôraz na dodržiavanie tohto zákona. Cirkevné príjmy však podmieòoval mravnosou kòazov a cirkevnej hierarchie. neplatil pre predstavite¾ov svetskej moci. ako aj pápeža. V tomto smere je však Viklef jednoznaèný. ale v písanej podobe ich zverejnil až v spise De civili dominio (1378). S dobovým myslením korešpondovala jeho zbožnos orientovaná na Krista. ktorí v dobe neúspešnej vojny a zlej finanènej situácie dvora h¾adali nové finanèné prostriedky na vojnu. Ockhama a jeho školy. Nemal v úmysle zvádza ¾ud k neposlušnosti (preto sa dištancoval od povstania v roku 1381). Svoje myšlienky o vlastníctve rozvinul Viklef v rokoch 1370 . žiadal. ktorý vychádzal z uèenia V. Roztrpèený všeobecnou nemravnosou svojej doby došiel Viklef k názoru. èo ho spájalo s ostatnými spoloèenskými vrstvami. Toto uèenie nebolo celkom nové. rešpektoval však nemennos spoloèenského poriadku trojakého ¾udu. Klérus mal aj naïalej ži v dostatku. ktorý spôsobil jeho nízku morálnu úroveò. preto zdôrazòoval. 175 . ktoré ho sprevádzali.

V spise De civili dominio je ešte umiernený. Písmo bolo preòho božským vzorom. bol presvedèený monarchista a hlboko veril v spravodlivú svetskú moc. uskutoènenie ktorého by bolo celkom narušilo poriadok a stav cirkvi. keï pôsobil v službách dvora. Silní a významní muži ho potom bránili pri pokusoch cirkvi umlèa ho. Zákony spoloènosti považoval za nedotknute¾né. Zhruba do roku 1380 mal Viklef zabezpeèenú ochranu univerzitných kruhov a š¾achty. ktorí ho kritizovali. Od ¾udového násilia sa dištancoval. ktorí pri òom zostali dlhšie ako iní prívrženci. Písmo 176 . každé jeho slovo považoval za pravdivé a každú jeho èas za rovnako autoritatívnu. že všetko zlo v spoloènosti pochádza výluène od cirkvi. Podarilo sa mu vytvori spojenectvo heretického uèenia a praktickej politiky. pretože z krúžku vyšli popularizátori Viklefovho uèenia. Útoky na bohaté cirkevné rády urobili Viklefovými spojencami žobravých mníchov. èo bolo dôležité aj pre rozvoj lollardstva. citovaním autorít a vehemenciou uvažovania. Rok 1378 sa stal rozhodujúcim vo vývoji jeho názorov. ktorú žiadna heréza predtým nedosiahla. pretože v 14. Bolo jeho ve¾kou zásluhou. Viklef útoèil na bohaté rády a boli to práve ich predstavitelia. hlavne augustiniánov. èiže vo svetskej politike bol konzervatívny. udivoval energickými výrokmi. zakolíše aj viera. ktorí s ním ostro polemizovali a v roku 1377 poslali jeho traktát do Avignonu. To umožnilo Viklefovi vyda svoje najradikálnejšie spisy. Viklef vystúpil s kritikou nominalizmu. že opä uviedol Bibliu do teologického uvažovania. storoèí málokto veril. Písmo bránil aj proti skeptikom. ktorý pod¾a neho podkopával vieru v Písmo a viedol laikov do bludu svojou nedôverou v schopnos rozumu dokáza pravdy viery. Uèením o cirkvi sa Viklef zaèal zaobera v èase. Augustína. Biskupi sa o to pokúsili v roku 1377 i 1378. Zaèínal v òom zdôrazòova chudobu a pokoru ranej kresanskej cirkvi a zaèína používa Písmo ako východisko kritiky mieriacej na súdobú cirkev. ktorým mala by legitimácia vyvlastòovania krá¾ov a vojvodov ¾udom.Ako prví reagovali na jeho názory mnísi. Pápež varoval pred koneèným dôsledkom Viklefovho uèenia. To ale znamená nepochopenie Viklefa. hlavne Jána z Gantnu a vdovy po Èiernom princovi. Viklef bol obratným diskutérom. že keï padne autorita Písma. keï prišiel s absolútnym odmietaním kláštorného života ako neproduktívneho a zbytoèného a so svojou teóriou eucharistie. ale v ïalšom De eccelesia (1378) už háji radikálne uèenie o cirkvi. Spis Postbilla super totam Bibliam dokonèil v roku 1376. oznaèoval ho za Boží zákon. Táto koexistencia dvoch úplne rozdielnych h¾adísk pôsobí nerealisticky. Pri obhajobe Písma sa odvolával na výrok sv. Proti nominalistom postavil vieru v Písmo a autoritu Písma. aby ho pápež scenzuroval. Spoèiatku Viklefa podporoval akademický krúžok na univerzite. Ich podporu stratil. pretože oni predstavovali prvý cie¾ jeho útokov na cirkevné bohatstvo. Najvyššou autoritou bol preòho Kristus. Získal ochranu najvyššej vrstvy v takej miere. ale rozhodlo slovo jeho ochrancov.

Viklef transsubstanciáciu a dogmu o skutoènej božej prítomnosti v oltárnej sviatosti odmietol. Teológovia 14. tradovanú). Viklef tým. Viklef odmietol poslušnos dogme. že anglická cirkev bola k nemu (a ku kacírom vôbec) menej prísna ako neskôr. V práci De domino divino napísal. Naopak. To už bol útok proti omši ako zázraku a pápež. ktorou sa mal riadi každý kresan. že zbaví univerzitu výsad. rokoch dospel k odvážnejším myšlienkam. Oslobodzuje èloveka stredoveku z pút stredovekého katolicizmu. že v dobe. uèenie o spoloènej prítomnosti hmotného chleba a Kristovho tela. odmietol Viklef uzna jeho právomoc. Keï dal Viklefa do kliatby v roku 1382. storoèia nerobili rozdiel medzi Písmom. že èo nie je v Písme. že prijímal iba vieru Písma (zapísanú) a odmietal vieru cirkvi (nezapísanú. Získal si rešpekt univerzitných majstrov. Katolícka cirkev zastávala oficiálne názor. Definuje cirkev ako spoloènos predurèených k spáse a existenciu cirkevnej hierarchie pripúša iba v jej rámci. Aj keï jeho uèenie malo heretické dôsledky a filozofický postoj. Každý kresan. Slúžila mu na zosilnenie útokov proti cirkevným inštitúciám. Písmo (Boží zákon – Kristov zákon) sa stal normou. Univerzita bola pyšná na svoju nezávislos a jej uèitelia sa považovali viac za uèencov a uèite¾ov ako duchovných a postavili sa na odpor. aby viklefovcom znemožnil prednáša na Oxforde. bol neortodoxný. ktorý dostal od Boha svoje malé domínium (panstvo). Vzburou proti moci katolíckej cirkvi bola aj Viklefova predestinaèná teória. oceòovali jeho nezávislos v myslení a schopnos vyvoláva diskusie. Jeho postavenie po vyobcovaní z cirkvi potvrdzuje. je dielom Antikrista. Považoval transsubstanciáciu za škodlivú manipuláciu. stále mal ešte podporu univerzitného prostredia. arcibiskup Courtnay musel vynaloži obrovské úsilie. keï mu zástupcovia boží krivdia. Ako prvú odmietol dogmu o transsubstanciácii. keï bolo v teológii obvyklé pochybova. ktorí aj keï nezdie¾ali jeho názory. Prichádza s aktívnym 177 . Mocou za seba poveruje nedokonalé bytosti – pápeža i krá¾a. V 80.sa v jeho uèení stalo výluènou mierou všetkého a koncom života dospel k názoru. Svojich súèasníkov najviac ovplyvnil tým. Až keï krá¾ pohrozil. ponúkal istotu poznania. že kòaz pri omši premieòa chlieb a víno v skutoèné telo a krv Ježiša Krista. tradíciou a zákonmi cirkvi. Viklef ešte celé 2 roky pôsobil bez väèších problémov ako kòaz v Lutterworthe. ktorý zaujal. cirkev i spoloènos. ktoré chápali ako vzájomne sa dopåòajúcu harmóniu. nemohol toto uèenie trpie. podrobili sa a Oxford prestal by na dlhý èas strediskom slobodného myslenia. sa musí obráti priamo k Božiemu súdu. Rovnako energicky odmietol aj zázraky. èím vlastne oficiálnu cirkev prakticky likviduje. že Boh je vládcom vesmíru a svetským predstavite¾om prepožièiava moc len ako léno. Proti transsubstanciácii postavil uèenie o konsubstanciácii. kresanskú vieru rozpolil. Vo vzahu k predestinácii zdôrazòuje Viklef aktivitu èloveka. Revoluènos jeho názorov je prevratná. pokia¾ nechcel cirkev ako inštitúciu ohrozi.

Èloveka obmedzuje aj duchovne. Toto právo mal pod¾a neho iba Boh. je revoluèným protikatolíckym prvkom a tiež najdôležitejším teoretickým èlánkom. môže si vlastným životom vyslúži svoj koneèný údel. dôsledkom èoho je mrzaèenie èloveka. Týmto názorom zasiahol katolícke chápanie kresanstva na najcitlivejšom mieste. Božský zákon sa takto stáva v jeho uèení normou ¾udského konania i spoloèensko-etickým ideálom. Viklef jednoznaène odmietol možnos rušenia hriechu kòazom alebo odpustkami. Vikef takto zlikvidoval kòažstvo a hierarchiu ako zbytoèný stav. storoèia a kòazom. ktorí žijú v hriechu (èím sú predurèení k zatrateniu). Smeruje k spáse. a naopak. pretože neveril. ktorú sformuloval. keï žije v súlade s Bohom a jeho zákonom. Koncom života sa jeho názory o cirkvi zradikalizovali. Pod¾a jeho uèenia nie je èlovek predurèený k spaseniu alebo zatrateniu bez toho. vzal právo zastáva funkcie a vykonáva cirkevné obrady. Odmietal tiež doèasné konanie dobra. Kléru odobral Viklef moc tiež názorom.(èinným) chápaním viery. Boží zákon je pre Viklefa absolútne záväzným princípom aj v spoloèenskej sfére. ktorí dávali rozhrešenie. Splýva s ideálnym chápaním ¾udského zákona a ¾udských vzahov. Odmietal uzna „kúzelnú moc kòazov“. ktorým Viklef nahradil aj kanonické právo. Pod¾a neho môžu èloveka spasi iba jeho skutky. ktoré jej zaisujú nadvládu nad ním. Cirkev èloveku znemožòuje napåòa Boží zákon vlastným úsilím. že kresanská vierouka a sviatosti sú prostriedkami. Viklefova predestinaèná teória sa stala spoloèným teoretickým východiskom celej reformácie a dáva jej jednotný profil. nie rovnosti. smeruje k zatrateniu. Èlovek môže svoj osud utvára. èím predestinácia nadobúda v jeho ponímaní opaèný zmysel ako v katolíckom. Viklef v plnej viere odmietol vidite¾nú cirkev 14. aby mohol nieèo zmeni na svojom osude. Aj keï ho v plnom zmysle slova uplatòoval na cirkev. že èloveka môžu spasi cirkevné obrady. Vyhlásil. pokánie a odpustky. V tejto teórii je stredoveká cirkev nahradená Božím zákonom. všemocným božským princípom. pretože mu vnucuje svoju ideológiu a povery. èím mu poskytol možnos utvára aktívne vlastný život. ktorý ho spája s husitstvom a smermi reformácie. Nakoniec hodnotí vidite¾nú cirkev ako cirkev bez autority a oznaèuje ju za príbytok Antikrista. keï sa dopúša hriechu. Tento viklefovský koncept reformácie obnovil svojbytnos èloveka a obnovil jeho ¾udskú dôstojnos. Spásu si pod¾a jeho presvedèenia môže èlovek zaslúži iba nepretržitým plnením Božieho zákona. ktorými cirkev upevòuje svoju nadvládu nad ¾uïmi a sleduje pritom svoje hmotné zisky a mocenský prospech. K spáse môže èlovek dospie 178 . že klérus je iba nástrojom Božej vôle a konanie sviatostí je iba uskutoèòovaním božských procesov. nepriamo platí aj pre spoloèenské zriadenie. Na svetských feudálov uplatnil požiadavku konania lásky. Viklef vyzýval kresanov k duchovnej a zároveò sociálnej emancipácii. Predestinaèná teória. Pojem prirodzeného zákona (a tým bol pre neho Boží zákon) sa stal hlavným prostriedkom na podkopanie feudalizmu.

K prescitom patrili pod¾a Viklefa všetci falošní kresania. že záležitosti tohto druhu nemajú by preberané pred laikmi. Aj v tomto smere vychádzali z Viklefa. dalo sa do pohybu hnutie kazate¾ov. odpadlíctvo (apostasian) a rúhaèstvo (blasfémian). Odde¾uje cirkev „oviec“ (predestinanti). V polovici zimy 1380/81 zvolal jeden z jeho oponentov kancelár Barton komisiu 12 doktorov. Niektoré urèite napísal. V èase. Keï Viklef zbavil cirkev všetkých nárokov na dôveru. zaútoèil aj na pápežstvo. že je nepotrebné a ako také nemá oprávnenie na existenciu a autoritu. Takéto používanie Biblie si vyžadovalo širší prístup k biblickému textu a jeho pre179 . Preklad Biblie do angliètiny bol ve¾kou udalosou doby. V minulosti sa Viklefovi pripisovalo mnoho anglicky napísaných traktátov. Literatúra v národnom jazyku bola prirodzeným dôsledkom jeho myšlienok o dominancii Písma a o nutnosti reformy uskutoèòovanej laikmi. nie z rozhodnutia cirkvi. bez cirkvi a bez kòazov. pretože nemali žiadnu oporu v Písme. pod¾a ktorého cirkev stratila moc sprostredkova ¾uïom spásu a jedinou istotou zostáva správne interpretované slovo božie. keï odmietol hierarchiu a kòažstvo.iba jedinou cestou – nepretržitým plnením Božieho zákona. Pod¾a duchovných môžu otázkam viery porozumie iba vzdelaní duchovní a ostatní musia jednoducho veri. mnohé sú však dielom jeho stúpencov. Cirkev v otázke eucharistie zastávala stanovisko. Títo kazatelia pritom používali národný jazyk. Keï tak urobil. ktorá odsúdila Viklefovo uèenie o cirkvi. Za najnebezpeènejší druh kacírstva považoval nedostatky kléru – svätokupectvo (simoniu). Podrobil ho historickej analýze a došiel k názoru. kto je alebo nie je heretikom. Nakoniec oznaèil všetok kláštorný život za neplodný. hlavne o eucharistii. Bol to dôsledok Viklefovho doktrinálneho postoja. predurèených k zatrateniu. Urobil zásadný krok – otvoril cestu pre používanie národného jazyka v cirkvi. keï ju stigmatizoval ako cirkev Antikrista. ktorí jeho myšlienky sprostredkovali širokej verejnosti. keï Viklef stratil podporu vyšších vrstiev a univerzít. èím rozrušil základy stredovekej cirkvi. Pretože bol obviòovaný z herézy. Stále hrozil. pretože Viklef stratil podporu svetských ochrancov a musel univerzitu opusti. Ako kòaz odmietal používanie latinských termínov. Spor o eucharistiu nebol skonèený. Preto vyvolali Viklefove názory také pobúrenie a nepriate¾stvo a jeho uèenie bolo verejne zavrhnuté ako kacírske. Sem zaradil aj kacírov. Toto univerzitné odsúdenie bolo vážne. V tom je kacírstvo jeho uèenia. pre ktorú nebolo možné vies teologické diskusie v národnej reèi v širokom okruhu diskutujúcich. že svoje názory ¾udu sprístupní v angliètine. pretože predstavujú odchýlky od pravého kresanstva. èiže predurèených k spáse od cirkvi „capov“ (presciti). prelomil bariéru. vychádza jedine z Božej mysle. musel zauja postoj aj k tomuto javu. ktorý zdôrazòoval dôležitos kázania vychádzajúceho z Biblie ako hlavného zdroja kresanských právd v zrozumite¾nom jazyku. Pod¾a neho rozhodnutie o tom.

chodili bosí v dlhých kutniach zo surovej vlny a od obce k obci hlásali jeho uèenie. boli väèšinou mladí muži s univerzitným vzdelaním. storoèia sa od Viklefa zásadne odlišujú tým. aby kresania Písmu rozumeli a aby žili pod¾a neho. Viklef nebol organizátorom herézy ani vodcom heretického hnutia. nadšene prijímaní. Dobový preklad Písma znamenal prvý krok k tomu. Viklef im zakázal vlastni peniaze. Bolo to explozívne dedièstvo. so všetkým potenciálom. také preklady už existovali v rôznych krajinách Európy (preklady do národnej reèi). 180 . chudobní kazatelia. Jeho tézy o predestinácii skoncovali s autoritou cirkvi a jeho uèenie o Písme vyzbrojilo predstavite¾ov reformácie nevyèerpate¾ným arzenálom proticirkevnej kritiky. Hus zapa¾uje svieèku a Luther drží pochodeò. Viklef takto prelomil stredovekú tradíciu. Vo Viklefovom uèení je plne zachovaná kontinuita s predchádzajúcim katolíckym myslením v prepojení filozofie a teológie a v istom zmysle túto líniu dovršuje. ktorý mohol vyvola herézu. Reformátori 16. Zároveò likviduje dovtedajšie myšlienkové štruktúry feudálneho katolicizmu a utvára teozofický reformaèný koncept. pretože existujúcemu latinskému a francúzskemu prekladu obyèajní ¾udia nerozumeli. na ktorej Viklef kreše iskru. Èo sa týka anglického prekladu Biblie.klad do národnej reèi. èo tento text obsahoval. Jeho žiaci. že sa snažia o vytvorenie èistej teológie. V tomto zmysle stojí Viklef nad nimi. jej kópie sa opisovali a šírili medzi laickou verejnosou. aby bol daný biblický neprikrášlený a nekomentovaný text do rúk každého èloveka. ktorá pokladala Písmo ako celok za ažký text. Záver O zmysle Viklefovho uèenia vypovedá výstižne iluminácia malostranského graduálu. ale boli urèené panovníkom a š¾achte a boli dielom ortodoxných krúžkov. Preklady Biblie z viklefovskej doby boli vo¾nejšie. Zaèalo lollardské hnutie. So všetkým nebezpeèným. ktorý bol po morovej nákaze radikalizovaný. ktorý musel by vzdelanými kòazmi upravovaný prostredníctvom príruèiek a výkladov. ktoré im umožnili vybudova životaschopné a pôsobivé proticirkevné hnutie. Prvá viklefovská verzia Písma mala širšie urèenie. K anglickej Biblii mali ma prístup kòazi aj laici a základnou potrebou kresanského života pod¾a Písma sa malo sta jeho dôkladné poznanie. Jeho odkaz nasledujúcim obdobiam a reformátorom spoèíva v krá¾ovstve myšlienok. Z týchto jeho myšlienok vychádzalo aj lollardské myslenie. Uèením o kòazstve všetkých veriacich zavrhol cirkevnú hierarchiu. Viklef považoval za podstatné. v ktorom je prirodzene spojená teológia a filozofia. smeli prijíma iba potraviny. Hlásali chudobu a rovnos a boli vidiekom. zrozumite¾nejšie a do obehu sa dostali hlavne po jeho smrti. Predstavovali najdôležitejší odkaz Viklefa hnutiu lollardov. Lollardom dal súbor názorov a predstáv.

: Støedovìká hereze. 1999.: Dìjiny Anglie. 5. A. Praha : Lidové noviny. 3.Použitá a odporúèaná literatúra 1. 1995. LAMBERT. 2000. ŠMAHEL. 2001. Praha : Argo. 596 s. P. 309 s.: Dìjiny køesanství. 541 s. I. R.: Husitské Èechy. 1992. KALIVODA. JOHNSON.: Husitská epocha. 4. Praha : Odeon. MAUROIS. Brno : CDK. M. 2. Praha : Lidové noviny. 181 . 491 s. 757 s.

ktorú získala Ve¾ká Británia parížskym mierom v roku 1763 a ktorej severná èas v okolí Ve¾kých jazier bola pripojená ku kolónii Quebec a zvyšok územia bol vyhlásený za indiánsku rezerváciu. medzi Appalaèami a riekou Mississipi. Na západ od trinástich kolónií.Quebec (pôvodne francúzsky). (Zostalo mu iba malé ostrovné územie Saint Pierre a Miquelon. sa rozkladala britská èas Louisiany. Tieto osady sa vytvorili kolonizáciou z Európy v rokoch 1607 (vznik Virginie) až 1733 (vznik Georgie). ktorého obyvate¾stvo v súèasnosti používa prevažne anglický jazyk. Okrem toho Ve¾ká Británia kontrolovala rozsiahle územia na sever od trinástich kolónií v oblasti dnešnej Kanady. menovaného krá¾om. Georgia). ohranièených na západe Appalaèským pohorím (Virginia. V roku 1763 bolo Francúzsko zo Severnej Ameriky vytlaèené.HISTORICKÝ VÝVOJ TERITORIÁLNO-POLITICKEJ ŠTRUKTÚRY SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH ROBERT IŠTOK Politická mapa Severnej Ameriky na konci 18. Ve¾ká Británia kontrolovala rozsiahle oblasti na východe a severovýchode kontinentu. a zastupite¾skú vládu. Juhozápadná èas Severnej Ameriky (medzi riekou Mississippi a pobrežím Pacifiku) formálne patrila koncom 18. V tomto priestore si v priebehu 16. Každá kolónia mala vlastného guvernéra. storoèia Španielsku ako súèas miestokrá¾ovstva Nueva Espaòa (Nové Španielsko). Massachusetts. Pennsylvania. storoèia konkurovali Briti a Francúzi. ku ktorým neskôr pribudli ïalšie koloniálne provincie. Rhode Island. ktorej územia v dnešnej Kanade sa nazývali Ruppert Land (Ruppertova zem). Maryland. Delaware. storoèia a vznik USA Pod humánnogeografickým pojmom Severná Amerika rozumieme rozsiahlu oblas na sever od Latinskej Ameriky. New York. North Carolina. Severozápadná èas Severnej Ameriky (dnešná Aljaška) bola kolonizovaná zo západu Rusmi. Na konci 18. až 17. Nova Scotia a Newfoundland. storoèia pred vznikom Spojených štátov amerických (USA) bola Severná Amerika rozdelená v podstate medzi štyri európske mocnosti. New Hampshire. New Jersey. Rusko tu vy182 . Postupne tu založili viacero osád. Dnes sem patria samostatné štáty USA a Kanada a viaceré závislé územia (najväèšie Grónsko).) V období vzniku USA bolo územie na sever od trinástich kolónií organizované v rámci viacerých britských koloniálnych celkov . Connecticut. Rozsiahle územia na severe a severozápade boli vo vlastníctve britskej výsadnej spoloènosti Hudson Bay Company (Spoloènos Hudsonovho zálivu). South Carolina. Bolo to hlavne trinás kolónií na pobreží Atlantiku medzi Floridou a Novým Škótskom. teda teritórium.

medzi Ruskom a Španielskom v priestore dnešnej Britskej Kolumbie). Zákonná norma North West Oordinance. vytýèila hranice USA. Po splnení podmienky prekroèenia 60 000 bielych obyvate¾ov na svojom území mal 183 . Spojené štáty americké vznikli v priebehu oslobodzovacieho boja trinástich kolónií . podpísanou v roku 1783. V období do 28. Vytvorili si špecifický model štátneho zriadenia a teritoriálno-politického usporiadania. USA teda získali rozsiahle územie medzi pohorím Appalaèe a riekou Mississippi. Na jeho území malo vzniknú tri až pä nových štátov. aby nové územie bolo rozdelené medzi èlenské subjekty federácie. Severná hranica bola stanovená približne v dnešnej podobe. Tento návrh sa však nepresadil. Federálna moc a štátna moc boli rovnako navzájom oddelené. ktorá sa stala súèasou španielskej koloniálnej ríše pod správou miestokrá¾ovstva Nové Španielsko.Americkej revolúcie. keï 4. i. septembra 1787 (keï bola vo Filadelfii prijatá federatívna ústava) boli USA v podstate konfederáciou 13 èlenských subjektov.Gardoqui (1786) a Pickneyovou zmluvou (1795). na juhu Florida. Ostrov Grónsko (Gronland) spravovalo od prvej polovice 18. ktorá o. Dôsledne boli oddelené zákonodarná a výkonná moc. Líniové hranice medzi jednotlivými celkami vznikali iba postupne. storoèia Dánsko. Tieto hranice boli vytvorené zmluvou Jay . na západe tvorila hranice USA rieka Mississippi. prebiehajúcej v rokoch 1775 až 1783.hlásilo koloniálny správny celok pod názvom Rossijskaja Amerika (Ruská Amerika). Takto vymedzené teritórium USA meralo približne 2 302 000 km2. upravovala vznik nových subjektov americkej federácie v dvoch štádiách. storoèia so španielskymi koloniálnymi územiami. júla 1776 bola prijatá Deklarácia nezávislosti USA. V roku 1787 Kongres USA schválil na severe nového územia vytvorenie správneho celku The Territory of Northwest and the River Ohio (Severozápadné teritórium). spolu s intenzívnejším priebehom kolonizácie. prièom sa vzájomne kontrolovali a ich kompetencie boli vyvážené. Po podpise parížskej mierovej zmluvy niektoré pôvodné osady presadzovali návrh. Vládne orgány USA stáli pred úlohou politickej organizácie území na západ od Appalaèského pohoria. ktorý sa stal inšpiratívnym aj pre iné štáty sveta. Federatívnu ústavu ratifikovalo trinás èlenských štátov únie v rokoch 1787 až 1790 (posledný Rhode Island). kde susedili koncom 18. Tieto územia boli kolonizované len ve¾mi obmedzene a žilo tu prevažne indiánske obyvate¾stvo. USA sa stali prvým národným štátom na americkom kontinente. Vznik USA bol zo strany Ve¾kej Británie potvrdený mierovou zmluvou v Paríži. prijatá v roku 1787. V prvom štádiu mal politicko-správny celok fungova ako teritórium. Rozsiahle územia v Severnej Amerike boli predmetom teritoriálnych sporov medzi európskymi mocnosami (napr.

Išlo o pokus o vytvorenie novej francúzskej koloniálnej ríše v Severnej Amerike s predpokladom úspešnej konkurencie Ve¾kej Británii. transformované neskôr na štáty. V priebehu ïalšieho vývoja boli na území Loisiany vytvorené viaceré teritóriá. V roku 1800 odkúpil francúzsky cisár Napoleon I. storoèia sa USA podarilo vyrieši problém Floridy. èím sa ich teritórium zdvojnásobilo. V roku 1803 sa územie USA podstatne rozšírilo kúpou rozsiahleho územia Louisiana (2 142 000 km2). pretože extenzívne po¾nohospodárstvo vyèerpávalo pôdu. V prvej polovici 19.by celok prijatý do zväzku USA ako rovnoprávny štát. septembra 1806). Tlak USA na získanie Floridy postupne rástol. mája 1804 .23. rozprestierajúceho sa medzi riekou Mississippi a Skalnatými horami. V roku 1795 získali USA ïalšie územia na pomedzí Floridy (dnešné južné èasti štátov Mississippi a Alabama). Americké vojská èasto prenikali na floridské úze184 .1836) Politický vývoj v USA bol dlhý èas spätý so sporom medzi expanzionistami a izolacionalistami. V roku 1910 po vzbure amerických kolonistov bola jej západná èas anektovaná USA a v roku 1812 pripojená k teritóriu Mississippi. ale aj v samotných USA (rozpor s ústavou v prípade vyjednávania takýchto dohôd výkonnou mocou). Neúspech Francúzska po strate ostrova Haiti v Karibiku a nutnos sústredi sa na európsku politiku prinútili francúzskeho panovníka toto územie odpreda USA. 20. Rozdielne predstavy o postavení USA vo svete a ich ïalšom teritoriálnom vývoji spôsobovali napätie vo vnútornej politike. od Španielska (zmluva zo San Ildefonsa) územie v povodí rieky Mississippi. Preskúma nové územie dostala za úlohu vedecká expedícia pod vedením M. Ich hranice majú èasto antecedentný charakter (s geometrickým priebehom pozdåž poludníkov a rovnobežiek). ležiace na západ od jej toku. Štádiom teritória prešli všetky štáty USA. 30. Clarka (14. Lewisa a W. Prvé obdobie územnej expanzie USA (1803 . decembra 1803 sa Louisiana stala súèasou USA. ktorá z juhu susedila s pôvodným územím USA a bola pod kontrolou Španielska. apríla 1803 podpísal americký ve¾vyslanec vo Francúzsku dohody o kúpe Louisiany za 11 250 000 dolárov a za prebratie všetkých francúzskych záväzkov voèi americkým obèanom a Španielsku vo výške 3 750 000 dolárov. ležiace na západ od Appalaèského pohoria. pretože boli vytýèené pred vytvorením kultúrnej krajiny. Kúpa Louisiany vzbudila znaèný odpor najmä v Španielsku. Expanziu v prvom štádiu podporovali najmä južné štáty. Vyplývalo to z potreby získavania novej pôdy pre zakladanie plantáží. ktorá prešla takmer 13 000 km a dostala sa po rieke Columbia až k Pacifiku (èím zaistili USA nárok na územie Oregon).

Tieto hranice boli vytýèené pôvodne iba po Lesné jazero (Lake of the Woods). Významným krokom pre utváranie teritória USA bolo vymedzenie ich severných hraníc s utvárajúcou sa Kanadou. ležiace na rozhraní dnešných štátov Severná Dakota a Minnesota. Táto dohoda zároveò stanovovala hranice medzi USA a španielskymi územiami v priestore Texasu a Skalnatých hôr. Pôvodne boli do sporu o toto teritórium zaangažované aj Španielsko a Rusko. Na základe Adams-Onísovej zmluvy z 22. teda Severom a Juhom. ktoré ležalo medzi 42° a 54°40´ sev. šírky. odtia¾ na sever k rieke Red River a pozdåž nej k 100° záp. Väèšina z nich bola pôvodne teritóriami na západ od Appalaèského pohoria.sa výrazne premietali do politického života a obe strany sa usilovali predís pre185 .mie pod zámienkou prenasledovania vzbúrených Indiánov. severne k rieke Arkansas a k jeho prameòom. otvorenú pre vo¾ný obchod na obdobie desiatich rokov. V rokoch 1791 (prijatie štátu Vermont) až 1850 (prijatie štátu Kalifornia) bolo prijatých 18 nových štátov. Španielska vláda si uvedomila nereálnos ïalšieho udržania polostrova pod svojou správou. šírky. Dohoda prispela aj k riešeniu sporu o rozsiahle územie na tichomorskom pobreží Severnej Ameriky. odtia¾ poludníkovým smerom k 42° sev. V roku 1817 poèas vojny s kmeòom Seminolov americké jednotky vstúpili na Floridu a odmietli ju opusti. nazývané Oregon. Zmluva medzi Ve¾kou Britániou a USA z roku 1818 oznaèila Oregon za slobodnú oblas.) Teritórium Oregon County tak bolo fakticky v spoloènej správe Ve¾kej Británie a USA. USA získali touto zmluvou územie Red River Basin (povodie Èervenej rieky). šírky.èlenských subjektov americkej únie. Štát Maine vznikol oddelením od štátu Massachusetts. Hranica medzi Španielskom a USA viedla pod¾a nej pozdåž rieky Sabine od Mexického zálivu po 32° sev. Na základe dohody z 20. So vznikom nových štátov narastalo napätie medzi slobodnými a otrokárskymi štátmi.slobodný systém a otrokárstvo . dåžky. V tomto období rástol poèet štátov . Dva systémy ekonomiky . Zmluva posilnila zároveò nárok USA na prístup k Pacifiku v priestore územia Oregon. šírky a po nej na západ k pobrežiu Tichého oceánu. Spor zaèal už v roku 1789 po preniknutí Ve¾kej Británie do oblasti dnešného Vancouveru. (V roku 1827 bol tento štatút predåžený na neurèito. októbra 1818 bola hranica medzi britskými územiami v Severnej Amerike a USA na západ od Lesného jazera po Skalnaté hory stanovená na 49° sev. februára 1819 získali Floridu USA za 5 miliónov dolárov. Celkovo òou USA získali 187 000 km2.

pôvodne žijúcich hlavne na juhovýchode USA. Pod¾a nej priestor celej západnej hemisféry nemal v budúcnosti podlieha kolonizácii žiadneho európskeho štátu a každý pokus o rozšírenie európskej moci na americký kontinent budú USA považova za ohrozenie vlastnej bezpeènosti. bolo toto obdobie rozširovania teritória USA 186 . Keï v roku 1808 došlo k zákazu privážania otrokov. Druhé obdobie expanzie USA (1836 . V období vzniku USA ich tu bolo okolo pol milióna (z približne štyroch miliónov obyvate¾ov celého štátu). marca 1820. bolo ve¾mi citlivou otázkou pre zachovanie rovnováhy politických síl. Stal sa ním Washington. júla 1790 Kongres odhlasoval vybudovanie hlavného mesta na tomto území. Toto opatrenie však napätie medzi Severom a Juhom neodstránilo. Okrem toho predstavovala znaèný problém otázka pôvodného indiánskeho obyvate¾stva. Zároveò však tolerovali kolónie európskych štátov. spätého s diplomatickou aktivitou v prospech územnej expanzie. bolo ich na území USA viac ako milión. Monroeova doktrína sa stala jedným z nástrojov expanzionizmu USA. 23. 174 km2). storoèia bol vyriešený aj problém hlavného mesta USA.1848) Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia. šírky. Odvtedy mal Senát prijíma do únie vždy jeden slobodný a jeden otrokársky štát. Prijímanie nových štátov. ktoré už v tomto priestore existovali. decembra 1788 dal štát Maryland Únii k dispozícii 26 km2 svojho územia na brehu rieky Patomac. Zaèiatkom 19.vahe druhej z nich. prièom žili hlavne v južných štátoch a pracovali na plantážach. Oficiálne bol Washington vyhlásený za hlavné mesto 17. Pod tlakom bielej kolonizácie bolo však teritórium postupne redukované a v roku 1907 úplne zaniklo. Monroe. (Mestské práva získal až 3. Tu vzniklo 5 samosprávnych republík indiánskych kmeòov. Pokusom o riešenie bolo vytvorenie Indian Territory (Indiánskeho teritória) v roku 1837 v priestore dnešného štátu Oklahoma a èastí susedných štátov. Na základe uznesenia Kongresu bolo otroctvo zakázané na sever od 36°30´ sev.) Postavenie USA na západnej pologuli bolo formulované americkou politikou na základe Monroeovej doktríny. novembra 1800. 10. decembra 1823 vo svojom posolstve Kongresu USA americký prezident J. mája 1802. Prvých èiernych otrokov z Afriky zaèali na územie dnešných USA priváža po roku 1619. ktoré sa hlásili k jednému zo systémov. Pokusom rieši tieto problémy bol Missourský kompromis z 3. ktoré získalo štatút federálneho dištriktu (District of Columbia. ktorú vyhlásil 2. vznikajúcich na nových územiach.

Zámienkou na vypuknutie bojov bol spor medzi oboma štátmi o najjužnejšiu èas územia Texasu medzi riekami Nueces a Rio Grande del Norte. Vyplývalo to zo sporu medzi slobodnými a otrokárskymi štátmi a z nebezpeèia narušenia vzájomnej rovnováhy. Q. Vojna bola ukonèená mierovou zmluvou. Polkom bol Texas 1. Za toto územie USA zaplatili Mexiku 15 miliónov dolárov a prevzali poh¾adávky amerických obèanov voèi Mexiku. ktoré im zabezpeèilo široký prístup k Tichému oceánu. ktorá krátko existovala ako samostatný štát. Vojnu sprevádzala vzbura amerických kolonistov v Kalifornii. nebol ihneï pripojený k USA. Po skonèení bojov prebiehali mierové rokovania. širšie vymedzený ako súèasný èlenský štát Únie. Zástancovia expanzie medzi americkými politikmi dokonca navrhovali pripoji celé Mexiko k USA. Po mexickom ozbrojenom zásahu zaèala americko-mexická vojna. Nezávislý Texas (1 010 000 km2). ktorí nieko¾kokrát prevyšovali poèet španielskych Texasanov. Korene sporu medzi oboma štátmi spoèívali v probléme Texasu.späté s americko-mexickou vojnou. V roku 1836 prezident J. V roku 1835 žilo v Texase už viac ako 30 000 kolonistov z USA. ktoré v roku 1846 obsadila americká armáda. Ich poèet pomerne rýchlo rástol. septembra 1847 (obsadenie hlavného mesta Mexika americkou armádou) a skonèila víazstvom USA. 187 . Pre politickú nestabilitu a vojenskú slabos Mexika nemohlo èeli ich tlaku a v roku 1829 si vymohli zrušenie zákazu otroctva na území Texasu. Adams ponúkol Mexiku za predaj Texasu milión dolárov. Na základe nej USA získali severnú èas Mexika (provincie Horná Kalifornia a Nové Mexiko) s rozlohou 1 370 409 km2 (Mexiko stratilo dve tretiny územia). Madero) 2. Až keï sa k moci vo Washingtone dostali predstavitelia radikálneho expanzionizmu na èele s prezidentom J. Aj americko-mexickú vojnu predchádzal pokus USA uplatni osvedèenú taktiku nákupu nových území. storoèia zaèali na územie Texasu prenika otrokárski kolonisti z juhu USA. Vtedy došlo k vzbure amerických prisahovalcov. Pred jej vypuknutím odmietla mexická vláda ponuku USA odkúpi Hornú Kaliforniu a Nové Mexiko za 25 miliónov dolárov. Snaha o vojenské riešenie situácie bola pre Mexiko neúspešná. ktorý tvoril provinciu Mexika (samostatného od roku 1823). podpísanou v meste Gudeloupe Hidalgo (v súèasnosti súèas aglomerácie Mexika s názvom Gustavo A. ktorá vyvrcholila v marci 1836 vyhlásením nezávislosti Texasu. februára 1848. marca 1845 anektovaný USA. Od dvadsiatych rokov 19. K. mája 1846 do 14. Víaznou vojnou s Mexikom získali USA rozsiahle územie na západe. Mierová zmluva zároveò vytyèovala hranice medzi oboma štátmi. ktorá trvala od 13.

V roku 1854 schválil kongres návrh zákona. Zmluva podpísaná medzi Ve¾kou Britániou a USA 15. šírky. Jediným nevyriešeným problémom oregonského sporu po podpísaní britsko-americkej zmluvy bolo vymedzenie hraníc medzi ostrovmi v prielive Juan de Fuca (odde¾ujúcom ostrov Vancouver). používaných pri mierových rokovaniach. Reakciou na zvolenie A. po ktorej nasledovalo ïalších šes štátov (Alabama. pod¾a ktorého malo obyvate¾stvo teritórií pred získaním postavenia štátu hlasova o povolení alebo zákaze otroctva. 188 . Zákonom o Kansase a Nebraske bol tak zrušený Missourský kompromis. decembra 1860 vystúpil zo zväzku USA štát Južná Karolína. V roku 1853 ve¾vyslanec USA J. 20. júna 1846 predåžila americko-kanadskú hranicu po 49° sev. (Napr. èím USA získali južnú èas dovtedy spoloène spravovaného teritória Oregon. storoèia . èo by v prípade neskoršieho získania Ruskej Ameriky (dnešnej Aljašky) zabezpeèilo teritoriálnu kontinuitu celého územia USA. Lincolna. Florida. tok rieky Gila na mapách nezodpovedal skutoènosti. Gadsdenova kúpa. šírky od Skalnatých hôr ïalej na západ až k pobrežiu Tichého oceána. Bol vyvrcholením už spomínaných rozporov medzi slobodnými a otrokárskymi štátmi a protireèení medzi otroctvom a modernou ekonomikou. USA tak získali rozsiahle teritórium (740 000 km2) s priamym prístupom k Pacifiku. Georgia. Mississippi. za prezidenta USA v roku 1860 bolo vystúpenie viacerých otrokárskych štátov z Únie. Gadsden odkúpil od Mexika z poverenia americkej vlády územie medzi riekami Gila. Až v roku 1872 otázku riešila arbitrហnemeckého cisára.obèianska vojna a zámorská expanzia Druhá polovica 19. Luisiana a Texas).Následne sa prejavili rozpory pri interpretácii vzájomných hraníc. pod¾a ktorého mali by teritóriá Kansas a Nebraska organizované na princípe ¾udovej zvrchovanosti. zástancu oslobodenia otrokov (ktorých bolo na Juhu okolo troch miliónov). teda na sever po 54°40´ sev. Druhá polovica 19. Zástancovia amerického expanzionizmu požadovali pripoji k USA celý Oregon. Ani tento pokus o riešenie problému Severu a Juhu nebol úspešný. Oficiálnou príèinou tejto kúpy bola plánovaná výstavba železniènej trate. Colorado a Rio Grande del Norte s plochou 77 000 km2 za 10 miliónov dolárov. ktoré vznikli nepresnosou kartografických podkladov.) Spor vyriešila až tzv. storoèia je z h¾adiska územného vývoja USA spätá s pokusom o oddelenie južných štátov.

ktorá bola domíniom Ve¾kej Británie ako svetovej mocnosti. Tennesee a Severná Karolína. decembra 1865 zaèal plati trinásty dodatok k Ústave USA. Maryland. Davis. Po skonèení obèianskej vojny sa pozornos obrátila na severovýchod kontinentu.3. Od štátu Virgínia sa oddelila jeho západná èas. že USA na súši susedili s Kanadou.Na stretnutí ich zástupcov v meste Montgomery (Alabama) boli 11. ktorej obyvate¾stvo nesúhlasilo so vznikom Konfederácie (v roku 1863 prijatá do Únie ako štát Západná Virgínia). Naproti tomu vernos Únii zachovali otrokárske štáty Delaware.) Uznalo ju viacero štátov. Rusko zaèalo dnešnú Aljašku kolonizova od druhej polovice 17. pokladanom za nestabilný. Napriek tomu sa postavenie èierneho obyvate¾stva výrazne nezmenilo. storoèia sa presadzovala idea predaja tohto územia. apríla 1861 do 9. (Najjužnejšia pevnos Fort Ross ležala neïaleko dnešného San Francisca. Tento vývoj viedol k obèianskej vojne. Za hlavné mesto tohto štátu bol vyhlásený Richmond (Virginia). 189 . že Rusko nebude schopné efektívne kontrolova a bráni územie Ruskej Ameriky. (Bol ním J. ktorá trvala od 12. musela by expanzia usmernená do zámoria. 18. ktorý zrušil otroctvo na celom ich území. V súvislosti s tým.1861 vyhlásené Konfederované štáty americké (Confederate States of America). Rozsiahle po¾nohospodárske oblasti boli zdevastované bojmi a drancovaním. Postupne sa ku konfederácii pripojili ešte štyri štáty: Virgínia.) Postupom èasu sa v súvislosti s vývojom mocenských pomerov ukázalo. Jednotu Únie sa podarilo uchova a problém otroctva sa zmenil na rasový problém. a preto pre rozširovanie teritória nevhodný štát. Konfederácia mala vlastnú ústavu. Politický život v USA v druhej polovici 19. storoèia bol v znamení expanzionistickej politiky. apríla 1864 (kapitulácia vojsk Konfederácie pri Appomatoxe vo Virgínii). o kúpu ktorého prejavili záujem Ve¾ká Británia (možnos pripojenia ku Kanade) a USA. storoèia a postupne si vybudovalo svoje pevnosti a osady pozdåž tichooceánskeho pobrežia Severnej Ameriky. Od polovice 19. Politický a ekonomický význam Juhu sa výrazne znížil. Arkansas. kde sa rozkladala Ruská Amerika. Územie bývalej Konfederácie bolo spravované až do roku 1877 v rámci piatich vojenských okruhov a nové zákonodarné orgány južných štátov museli prija zákonné opatrenia o zrušení otrokárskeho systému. Kongres i prezidenta. a s Mexikom. Kentucky a Missouri. Po skonèení obèianskej vojny prijala americká vlády program rekonštrukcie Juhu. medzi nimi aj Ve¾ká Británia a Francúzsko.

Tu sa USA podarilo získa viacero ostrovov a súostroví. z ktorých nie je žiadny úžitok. 7.Zmluva o predaji Ruskej Ameriky USA za 7 200 000 dolárov bola uzavretá 30. Johnstonov atol (1858). Najvýznamnejšie z nich boli Havajské ostrovy (28 313 km2). interpretoval oceány ako dopravnú tepnu na prenikanie USA do zámoria. Palmyru (1898) a Americkú Samou (1900). Ïalším smerom zámorskej expanzie bolo Tichomorie. Reakcie americkej verejnosti na kúpu Aljašky boli prevažne negatívne. ale tiež územie s dôležitými zdrojmi nerastných surovín. Rusko územie odovzdalo 18. 190 . Okrem Havajských ostrovov získali USA v druhej polovici 19. Kritici ju prirovnávali k chladnièke èi kope snehu. Jarvisov ostrov (1856). októbra 1867 v mesteèku Sitka (poèas ruskej vlády Nový Archange¾sk). ktorí polohu USA medzi dvoma oceánmi pokladali za východisko k ich izolácii a k úspešnej obrane. nových území v Pacifiku a podielu na exploatácii Èíny. Prostriedkom na splnenie týchto cie¾ov malo by najmä posilnenie námornej moci USA prostredníctvom vybudovania silného vojenského námorníctva a obchodného loïstva a získania vojenských oporných bodov v zámorí. Na rozdiel od izolacionalistov. keï bol vyriešený spor s Kanadou v jej juhovýchodnom výbežku. júla 1894 bola vyhlásená Havajská republika. storoèia v Tichomorí nasledovné ostrovné územia: Howlandov a Bakerov ostrov (1856). (Od roku 1887 bola budovaná americká námorná základòa Pearl Harbour. storoèia zaèali na súostrovie intenzívne prenika americkí podnikatelia. Utváranie suchozemských hraníc Aljašky bolo ukonèené v roku 1903.) V roku 1893 americkí plantážnici výrazne obmedzili moc panovníèky. júla 1898 ju anektovali USA a 14. Mahana. Navrhol tri smery amerického prenikania: získanie dominancie v Karibskom mori. V súèasnosti existuje na ostrovoch hnutie za obnovenie nezávislosti. Aljaška (Alaska) s rozlohou 1 700 000 km2 bola do roku 1884 spravovaná vojensky. ktorí tu zakladali poèetné plantáže tropického ovocia a cukrovej trstiny a postupne získali znaèný vplyv na politiku krajiny. Od polovice 19. marca 1867 vo Washingtone. V skutoènosti bola však kúpa Aljašky dobrým obchodom. Kingmanov útes (1858). júna 1900 získali Havajské ostrovy štatút teritória. z ktorých má dnes význam najmä ropa. USA získali významnú strategickú oblas (jej význam sa prejavil najmä poèas studenej vojny). ktorá v roku 1894 abdikovala. T. potom bol menovaný guvernér. V roku 1912 sa stala teritóriom USA. Podporu zámorskej expanzionistickej politike predstavovali aj geopolitické myšlienky amerického admirála A. 4. Okrem toho bol pre USA zrejmý strategický význam ostrovov na ceste medzi Severnou Amerikou a Áziou. na ktorých až do roku 1894 existovalo domorodé krá¾ovstvo. Canton a Endenburry (1898). Midwayské ostrovy (1867).

Kuba získavala svoju skutoènú nezávislos len postupne. Aj keï 20. Prevádzkujú ju však dodnes. Mierovou cestou sa USA v tomto priestore podarilo získa iba ostrov Navassa. storoèia vybudovali vlastné koloniálne impérium. sa Španielsko vzdalo suverenity nad Kubou a odovzdalo USA Filipíny. V druhej polovici 19. decembra 1898. Rastúce rozpory medzi oboma štátmi vyústili do španielsko-americkej vojny. ktorá trvala od 23. vybudovanie vojenskej základne Guantánamo (113 km2) vo východnej èasti Kuby. apríla 1898 do 10. Za jeden zo smerov zámorskej expanzie bola v súlade s myšlienkami A. Jeho výrazom bolo o. S. Víazná vojna so Španielskom umožnila USA získa významné pozície v karibskej oblasti a posilni svoje postavenie v Tichomorí. uplatòovaný európskymi mocnosami. Na Guame a Filipínach boli vybudované významné vojenské základne. Vojna skonèila víazstvom amerických vojsk. Na základe parížskej mierovej zmluvy. Jeho žiados o prijatí do Únie však narážala na odpor Kongresu daný spormi o náboženskú doktrínu mormonov. a to napriek kritike európskeho kolonializmu. boli v roku 1979 pripojené k nezávislému štátu Kiribati. ktorý sa stal v 19. Od polovice 19. USA si v priebehu druhej polovice 19.Hoci ide o rozlohou malé územia (najväèšia je Americká Samoa 195 km2). storoèia však vyvíjali tlak na Španielsko. priamy politický. V roku 1850 udelil Kongres Utahu štatút teritória. ktoré istý èas fungovali ako kondomínium USA a Ve¾kej Británie. storoèí plnoprávnym èlenom Únie bol Utah (v roku 1896). aby Utah získal postavenie štátu USA. prièom sa poukazovalo najmä na ich polygamiu. založený na presadzovaní samosprávy a protektorátnom postavení amerických orgánov. Mahana považovaná aj karibská oblas. Posledný štát. ktorí tu tvorili významnú zložku obyvate¾stva. Až po formálnom zrušení tejto praxe v roku 1890 bola otvorená cesta. 191 . decembra 1898. storoèia bolo do Únie prijatých 14 nových štátov. Ostrovy Canton a Endenburry. Guam a Portoriko. prièom bol vytvorený zvláštny systém spravovania závislých území. i. ekonomický a finanèný vplyv USA tu pretrvával až do pädesiatych rokov minulého storoèia. ležiaci medzi Jamajkou a Haiti. vybudovaných v koloniálnom období na Filipínach. Tu však americké plány narazili na odpor Španielska. mája 1902 bola vyhlásená Kubánska republika. ktorú si USA prenajali v roku 1903 na obdobie 99 rokov. USA vyplatili Španielsku v súlade so zmluvou 20 miliónov dolárov ako náhradu verejných stavieb. Na viacerých ostrovoch boli vybudované vojenské základne a oporné body (najväèšie na Americkej Samoe). boli pokladané za strategicky ve¾mi výhodné. keïže ju obmedzoval Plattov dodatok k ústave USA z februára 1901. aby odstúpilo v prospech USA Kubu. Odmietli však klasický koloniálny model. podpísanej 10.

storoèí . 192 . ktoré v roku 1917 kúpili za 25 miliónov dolárov od Dánska. vedená F. Seranilla (Kolumbia) a i. bolo 3. V roku 1889 však technické problémy a finanèné machinácie spôsobili jej krach. Stavba prieplavu Amerièanmi prebiehala v rokoch 1903 až 1914. Keïže kolumbijský parlament odmietol ratifikova zmluvu o vybudovaní Panamského prieplavu Spojenými štátmi. V panamskej spoloènosti postupne rástla nespokojnos so štatútom prieplavu a s rozdelením ziskov za jeho prevádzku. v skutoènosti tu mali USA také právomoci. Po roku 1901. Hoci si formálne suverenitu nad prieplavom zachovávala vláda Panamy. ktorá zaèala prieplav budova v roku 1881. V karibskej oblasti USA prechodne spravovali ostrovné územia Swan (dnes súèas Hondurasu). Pod¾a nej USA garantovali nezávislos Panamy a získali na veèné èasy pre svoje užívanie prieplav. Pre zlepšenie ich strategického postavenia na západnej pologuli bolo k¾úèovým bodom získanie kontroly nad Panamským prieplavom. pás územia pozdåž neho a niektoré ostrovy v Panamskom zálive. keï Ve¾ká Británia uznala zvláštne práva USA na stavbu prieplavu. o podmienkach stavby. Bola zameraná do karibskej oblasti a Tichomoria. V roku 1979 bolo pásmo zredukované na 746 km2 a jurisdikciu nad ním prevzala Panama. na základe ktorej sa mal prieplav po etapách odovzda do správy Panamy a americká vojenská prítomnos mala by postupne obmedzovaná. USA v tomto priestore vytvorili oblas zvláštneho charakteru o ploche 1432 km2 s názvom Panamské prieplavové pásmo (Panama Canal Zone). Dodnes spravujú východnú èas Panenských ostrovov. Corn (Nicaragua). ktorá vtedy kontrolovala oblas dnešnej Panamy. Pravidelná prevádzka však zaèala až v roku 1920. Jej vláda ihneï podpísala dohodu s USA o podmienkach stavby Panamského prieplavu. Lessepsom. 31.Významným prostriedkom. Pôvodné práva na stavbu Panamského prieplavu získala francúzska spoloènos. V roku 1977 bola podpísaná panamsko-americká zmluva. mája 1869. Prvá z nich bola dokonèená 10. Na jej území boli vybudované mnohé vojenské zariadenia a infraštruktúra na podporu prevádzky tejto vodnej cesty. novembra 1903 inscenované vyhlásenie nezávislosti Panamy. USA v 20. zaèala washingtonská vláda vyjednáva s Kolumbiou. ktorý upevnil teritoriálnu kompaktnos USA bolo vybudovanie transkontinentálnych železnièných tratí.zámorská expanzia a dekolonizácia V dvadsiatom storoèí pokraèovala zámorská expanzia USA. ktorý by podstatne skrátil lodné spojenie medzi atlantickým a pacifickým pobrežím USA. že fakticky pásmo ovládali ako kolóniu. decembra 1999 bol Panamský prieplav v plnom rozsahu odovzdaný pod správu Panamy.

5%). Boninské ostrovy. vyèlenených z poruèenského územia Tichomorské ostrovy (zachovali si vo¾ný zväzok s USA). Dekolonizaèný proces zasiahol aj závislé územia USA. Jedno z nich v roku 1998 dosadilo na trón nového havajského monarchu Alahi Nuiho. ktorých rozvoj je podporovaný materskou krajinou. konané 13. Boli to predovšetkým súostrovia Rjúkjú a Boninské ostrovy. Arizona (v roku 1912 ako posledný štát na hlavnom teritóriu USA). apríla 1947 ako poruèenské územie Tichomorské ostrovy (Trust Territory of the Pacific Islands). V ostatných závislých územiach. tvorené ostrovnými skupinami Karolíny. Na hlavnom ostrove Okinawa sú dodnes americké vojenské základne. Toto územie bolo v osemdesiatych rokoch rozdelené na štyri èasti. nad priaznivcami priameho pripojenia Portorika k USA ako 51. Separatistické tendencie vyjadrovali aj menšie politické skupiny v Texase a Vermonte. Mariány a Marshallove ostrovy. decembra 1998. Na Havajských ostrovoch zaèala obnova pôvodnej identity v sedemdesiatych rokoch minulého storoèia. V marci 1999 bola vytvorená tieòová vláda. ktorý vydal proklamáciu o obnovení nezávislosti ostrovov. Presadzovali sa aj medzi radikálnymi skupinami èernošského obyvate¾stva na juhu USA. ktorá presadzuje návrat k samostatnosti a k ústave z roku 1887. boli pod správou USA v rokoch 1945 až 1972. Referendum. nie sú silnejšie politické zoskupenia. štátu (46.6%). skonèilo víazstvom prívržencom dovtedajšieho stavu (50. 193 . storoèia. Nové Mexiko. USA v súèasnosti z bývalého poruèenského územia spravujú ešte Severné Mariány. 5. ktoré predtým spravovalo porazené Japonsko. Za nezávislos krajiny hlasoval iba zanedbate¾ný poèet zúèastnených volièov. Okrem troch samostatných štátov. júla 2001 sa obrátila na Bezpeènostnú radu OSN so sažnosou na USA v záležitosti protiprávnej okupácie a anexie Havajského krá¾ovstva koncom 19. ležiace na juh od ostrova Kjúšu. Zmeny štatútu presadzovali aj niektoré politické sily na Portoriku. Dnes tu existuje nieko¾ko hnutí za nezávislos. júla 1946). spravovali USA v rokoch 1945 až 1968.Po druhej svetovej vojne získali USA prechodne viaceré ostrovné územia v Tichomorí. lokalizované asi 1000 km južne od Tokia. Okrem toho dostali USA do správy od OSN 2. Rjúkjú. Z nich získali nezávislos v roku 1991 Federatívne štáty Mikronézie a Marshallove ostrovy a v roku 1994 aj Palau. ktoré bolo slobodne pridruženým štátom USA. V priebehu dvadsiateho storoèia bolo do Únie prijatých pä štátov: Oklahoma. ktoré boli do roku 1945 súèasou japonského územia. usilujúce o nezávislos. nezávislos po druhej svetovej vojne získali aj Filipíny (4. Aljaška a Havaj (oba v roku 1959). ku ktorým sa pod¾a odhadov hlási približne pätina rodených Havajèanov.

Massachusetts. Nebraska. Wyoming. Idaho. K USA patria viaceré závislé územia s rôznym štatútom. ku ktorým patrí: Americká Samoa (Territory of American Samoa). Alaska. South Dakota. storoèia V súèasnosti sú Spojené štáty americké federáciou 50 štátov. 194 . Pridružené štáty. Maine. West Virginia. ktorej parlament je jednokomorový) a voleného guvernéra. Vermont. Na jeho území sa nachádza hlavné mesto Únie Washington. Connecticut. ku ktorým patrí: Portoriko (Commonwealth of Puerto Rico/Free Associated State of Puerto Rico). Johnstonov atol (Johnston Atoll). New Jersey. Americké Panenské ostrovy (Virgin Islands of the United States). Missouri. South Carolina. Zámorské územia. Louisiana. hoci podstatná èas celej jeho aglomerácie leží na teritóriu susedných štátov Maryland a Virginia. Georgia. Michigan. Severné Mariány (Commonwealth of the Northern Mariana Islands). Delaware. Ohio. Arizona. viceprezident a vláda. Hawaii. Florida. Palmyra (Palmyra Territory). dvojkomorový parlament (okrem štátu Nebraska. Oklahoma. Indiana. Minnesota. Midwayské ostrovy (Midway Islands Territory). V súèasnosti tvoria Úniu nasledovné štáty (v anglickom prepise): Alabama. Jarvisov ostrov (Territory of Jarvis). North Carolina. Každý èlenský štát má vlastnú ústavu. New York. Washington. Virginia. Zvláštne postavenie má District of Columbia. ktorý riadi mestskú radu. Mississippi. Zákonodarná moc pozostáva z dvojkomorového Kongresu (skladajúceho sa zo Snemovne reprezentantov a Senátu). Kentucky. Montana. California. Howlandov ostrov (Territory of Howland). Texas. Wisconsin. New Hampshire. Iowa. Utah. Kingmanov útes (Kingman Reef Territory). Sú to: 1. 2. New Mexico. Bakerov ostrov (Territory of Baker).Teritoriálno-politická štruktúra USA na zaèiatku 21. Kansas. Arkansas. Tennessee. Maryland. Colorado. Illinois. Výkonnú moc federácie dvorí prezident. North Dakota. Rhode Island and Providence Plantations. Pennsylvania. District of Columbia zatia¾ nemá zastúpenie v Kongrese. Nevada. Wake (Wake Island). Oregon. Guam (Territory of Guam). Na èele jeho samosprávy stojí volený starosta (do roku 1973 bol menovaný prezidentom USA).

rozlohou malé ostrovy. Ide o prechodne obývané (personál vojenských základní. 195 . americké velite¾stvo armádnej a strategickej obrany (Wake). resp. V roku 1990 boli Bakerov ostrov. Howlandov ostrov.Pre posledných osem území sa niekedy používa názov Ostrovy USA v Tichom oceáne alebo Menšie od¾ahlé ostrovy USA (United States Minor Outlying Islands). èlenovia vedeckých expedícií) alebo neobývané. resp. Johnstonov atol. Palmyru. námorníctvo USA (Kingmanov útes). Spravuje ich americké ministerstvo vnútra (Bakerov ostrov. Howlandov ostrov a Jarvisov ostrov zahrnuté do štátu Havaj. Midwayské ostrovy ). Jarvisov ostrov.

Honzík. 354 s. 8. Praha : Libri. 1999. Encyklopedický atlas svìtových dìjin. F. 2.. Peèenka. . 1996. Encyklopedie Historie svìta. Klatovy : Amlyn. 196 . 1999. 177 s. 2003-07-03]. c2003 [cit.Peèenka.Fojtík. Praha : Lidové noviny. 6. Honzák. P. M. Skokan. 10. 628 s. D. a kol.lib. Atlas svìtových dìjin.: Státy a území svìta. 1999. Perry-Castañeda Library Map Collection [online]. . B. 1999. 1998.utexas. H.Luòák. Praha : Reader´s Digest Výber.html>. 376 s. .: Státy a jejich pøedstavitelé. 278 s. Nevis.. A.: Dìjiny Spojených státù amerických. Purvis. 1998. 4.a pøekroèil øeku Delaware. 5. Praha : Lidové noviny.: . 1998.: Dìjiny USA. Garraty. Praha : Mladá fronta.Shi. Praha : Naše vojsko. 575 s. 378 s. Ve¾ký atlas svetových dejín. V. Dostupné na WWW: <http://www. 4. 1998. 176 s. M. Historické atlasy 1. 5. Praha : Knižní klub. 1988. 652 s. Argo. 1994. . J. . M. 2002. Austin : The University of Texas at Austin.Základná slovenská a èeská literatúra k problematike 1. Ústí nad Labem : UJEP. H. L.: Amerika v promìnách staletí. Praha : Ivo Železný. 6.: Historickogeografický úvod do regionální geografie. Praha : Libri.: Tisíc a jedna zajímavost z amerických dìjin. 3. L. T. Praha : Columbus. Praha : Libri. P. E. 2. 1095 s. 1999. Opatrný. Praha : Libri.Steele Commager. Dìjiny lidstva od pravìku do konce dvacátého století. . Praha : Brána. J. 883 s.edu/maps/united_states.: Encyklopedie dìjin USA. 449 s. G. 7. Lišèák.Honzíková. 2000. Tindall. 9. 3. 841 s. A. 1998.: Encyklopedie moderní historie. Atlas svìtových dìjin. 141 s.

Na zaostalom agrárnom juhu v Krá¾ovstve oboch Sicílií (v Neapolsku a na Sicílii) vládli španielski Bourbonovci. Na uvedenej názorovej platforme. a teda vies k morálnemu a spoloèenskému pozdvihnutiu národa. Za týchto okolností sa miešali pokrokové túžby nespokojných vrstiev buržoázie. vzdelancov. Domnieval sa tiež. V jeho koncepcii mali mimoriadne dôležité postavenie široké ¾udové vrstvy. založil Mazzini v roku 1831 spoloènos Mladá Itália. ktorá postupne prerástla do hnutia. V strednej Itálii jestvoval pápežský štát. vnútorný obchod bol menej rozvinutý ako zahranièný a najmä v južných oblastiach pretrvávali feudálne vzahy. Severná èas bola s výnimkou Sardínskeho krá¾ovstva (zahàòalo územia Savojska. Ich politickým programom bola jednotná republika vybojovaná ¾udovým povstaním. Revolúcia 1848 . storoèia. príslušníci habsbursko-lotrinského rodu vládli v Modene a v Toskánsku a aj Parma bola celkom závislá od Rakúska. Mazziniovský radikalizmus prežíval rozkvet najmä v prvej polovici 30. Nizzy. V nasledujúcich rokoch ho vytláèal program umiernenej strany. ktorej odporovala najmä skutoènos. kým princíp jednoty môže pomôc k vyrovnaniu spoloèensko-politických rozdielov. dvoch hlavných politických koncepcií . Koncepcia Giuseppe Mazziniho sa spájala s hnutím Mladá Itália. ale aj ¾udových más. storoèia zaostávali talianske štáty v hospodárskom vývoji.OD REVOLÚCIE K NÁRODNÉMU ZJEDNOTENIU APENINSKÝ POLOSTROV 1848 . V Lombardsku a Benátsku vládol priamo rakúsky cisár. èo viedlo aj k politickému napätiu a rozporom. Piemontu. rokoch 19. Mazzini jednoznaène odmietal federálnu podobu zjednoteného Talianska. Železnièná sie sa len zaèala budova. 197 .mazziniovskej a umiernenej. nazývanej aj republikánsko-demokratická. Janovska a Sardínie) pod rakúskym panstvom. Medzi jednotlivými oblasami jestvovali priepastné hospodárske rozdiely. že malo ís o štát jedného národa. Situáciu vyostrovala agitácia dvoch hlavných súperiacich politických táborov. že federalizmus prispieva k zachovaniu výsad aristokracie. rokov 19. Práve podcenenie ich významu spôsobilo pod¾a Mazziniho neúspech všetkých dovtedajších snažení.1870 MARTIN PEKÁR Po napoleonských vojnách sa Apeninský polostrov vrátil do stavu územnej rozdrobenosti.1849 na Apeninskom polostrove a otázka zjednotenia Talianska V 40.

storoèia èlenovia tajnej spoloènosti Guelfia. sa stali liberáli z celého Apeninského polostrova. prièom vyhlásenie liberálnej 198 . ustanovil štátny poradný zbor. Cavour a Balbo založili v roku 1847 èasopis Risorgimento. ich èinnos sa zaèala navonok úspešnejšie realizova zaèiatkom 40. Vyhlásil amnestiu politických väzòov. Aj ostatní panovníci sa museli prispôsobi novej situácii a tlaku verejnej mienky. Proti zjednocovaciemu hnutiu sa ale postavilo Rakúsko. Revoluèná vlna sa èoskoro rozšírila zo Sicílie na pevninu.Vytvorenie umierneného tábora malo by odpoveïou na úspechy Mazziniho koncepcie a prejavom snahy o vytvorenie istej názorovej alternatívy.2. ktorý je považovaný za manifest umiernenej strany v predveèer revolúcie. Jadro však tvorila piemontská skupina. v ktorom propagovali myšlienky hospodárskeho liberalizmu. V júli 1847 Rakúšania demonštratívne obsadili pevnos vo Ferrare. Odpoveïou bola vlna protihabsburských nálad a nepokoje v Miláne v septembri 1847 a januári 1848.1. Udalosti na Apeninskom polostrove v rokoch 1848 . odtia¾ aj oznaèenie neoguelfizmus pre Giobertiho koncepciu). èo o dva roky neskôr ešte doplnil o potrebu reforiem. ktorého záujmy boli ohrozené. zo španielskej vetvy Bourbonovcov. oznaèovaného tiež ako monarchisticko-liberálny. Piemontom a Toskánskom. v pápežskom štáte i v Sardínskom krá¾ovstve. rokoval o zavedení colného spolku medzi pápežským štátom. Tak boli podpísané ústavné listiny v Toskánsku. príslušníka jedinej domácej vládnucej dynastie. Jeho cie¾om bola teda federalizovaná monarchia zjednotená dohodami panovníkov. ku ktorej patrili okrem Giobertiho a d´Azeglia aj Cesare Balbo a zaèínajúci politik Camillo Benso di Cavour. Zdalo sa. vyzývali na prijímanie ústav a vojnu proti Rakúsku. Stúpencami umierneného programu. Gioberti v podstate navrhol konfederáciu jednotlivých panovníkov pod predsedníctvom pápeža (o zjednotení Talianska pod autoritou pápeža hovorili už na prelome 18. Nový pápež Pius IX.1849 spájali dva základné problémy .snahu odstráni cudziu feudálnu nadvládu a zjednotenie krajiny. donútený obnovi platnos liberálnej ústavy z roku 1812 a na jej základe sa uskutoènili vo¾by do parlamentu. Hoci sa umiernení zaèali formova takmer súèasne s Mladou Itáliou. publikované v roku 1843. Ich predzvesou bola politická horúèka v súvislosti s vo¾bou pápeža v roku 1846. Na rozdiel od Giobertiho väèšina považovala za najvhodnejšieho kandidáta na èelo zjednocovacieho procesu sardínskeho krá¾a Karola Alberta Savojského. uvo¾nil cenzúru. rokov. Medzitým 12. bol považovaný za zosobnenie Giobertiho prianí. Do konkrétností rozpracoval Giobertiho názory Massimo d´Azeglio v spise Program talianskeho národného zmýš¾ania (1847). Väèší záujem verejnosti zaznamenali až názory piemontského kòaza Vincenza Giobertiho. Krá¾ bol 10. že sa napåòa Giobertiho koncepcia. a 19.1848 vypuklo v Palerme povstanie proti despotickej vláde neapolského krá¾a Ferdinanda II.

ktorý okamžite zaèal mierové rokovania s Rakúskom.. Po ústupe Rakúšanov sa víazstvo zdalo by na dosah. zlomil posledné centrá odporu na Sicílii. Medzitým bol v máji 1849 vo Florencii rakúskym expedièným zborom dosadený naspä na trón Leopold II. a tvrdo potlaèil liberálne hnutie. V tejto situácii uprednostnil Karol Albert dynastické záujmy. Rakúšania opä obsadili Lombardsko a benátske vnútrozemie.1848 vojnu Rakúsku. èím padla koncepcia neoguelfizmu.3. K piemontským ozbrojeným silám sa vzápätí pripojili toskánske. Navyše v polovici mája sa v Neapolsku vrátil k moci Ferdinand II. Boli ukonèené 6. Všetky tieto ústavy boli vytvorené pod¾a vzoru francúzskej ústavy z roku 1830. Boje vedené neisto a za nevhodných medzinárodnopolitických okolností skonèili porážkou piemontského vojska pri Novare. rímske a neapolské oddiely.ústavy sardínskym krá¾om Karolom Albertom je považované za vrchol konštituèného hnutia. Pod¾a Karola Alberta nastala vhodná chví¾a. Karol Albert abdikoval v prospech svojho syna Viktora Emanuela. v centre Rakúšanmi spravovaného Lombardska.7. 18. ktoré bolo rovnako pod rakúskou správou. najlepšie podmienky ale malo v pápežskom štáte a zasiahlo aj Piemont. V pápežskom štáte bolo dokonca zvolené ústavodarné zhromaždenie a vo februári 1849 vyhlásilo koniec pápežovej svetskej vlády nad Rímskou republikou. 199 . prepuklo spomínané povstanie v Miláne. èo sa odrazilo v hnutí za všeobecné vo¾by do ústavodarného zhromaždenia. Najprv sa od prebiehajúceho konfliktu dištancoval pápež Pius IX. V súvislosti s krízou po vojenskej porážke a po páde Giobertiho koncepcie zjednotenia sa opä zaèala rýchlo presadzova Mazziniho alternatíva. vyhlásil Karol Albert 23. Nedokázal využi vojenské úspechy svojej armády pri Goite a po kapitulácii rakúskej pevnosti v Peschiere a dovolil rakúskemu generálovi Radeckému prejs do protiútoku. Hnutie sa najprv ujalo v Toskánsku v októbri 1848. aby s rozhodnosou viedol vojnu proti Rakúsku za zjednotenie Talianska. Namiesto toho. èo bolo opä vnímané ako presadzovanie záujmov savojskej dynastie. 25. ktorého úlohou by bolo vies boj proti Rakúsku a urýchli zjednotenie krajiny.8.3. Kodifikovali dvojkomorový systém a volebné právo na základe majetkového cenzu. Na jar vypovedal 1849 Karol Albert zmluvu o prímerí a obnovil boje s Rakúskom.1849 a Piemont sa musel vzda nárokov na územné zisky i podpory talianskeho revoluèného hnutia. snažil sa dosiahnu súhlas milánskej a benátskej doèasnej vlády s pripojením k Sardínskemu krá¾ovstvu. aby sa postavil do èela zjednocovacieho procesu. a Ferdinand II. Vedenie vojny ostalo predovšetkým na Karolovi Albertovi a doèasnej republikánskej milánskej vláde. Po ústupe Rakúšanov z Milána v dôsledku nepokojov a po vypuknutí nepokojov v Benátsku. Zjednocovacie a národnooslobodzovacie hnutie ale utrpelo dve neoèakávané rany. vybojovali Rakúšania dôležité víazstvo pri Custozze a Karol Albert aj zo strachu pred nepokojmi zaèal rokova o prímerí.

Uvedomil si však potrebu väèšej jednoty a súhry medzi jednotlivými hnutiami èi už na Apeninskom polostrove. Už predtým ako minister po¾nohospodárstva presadzoval program hospodárskej liberalizácie a v nastúpenom trende pokraèoval i vo funkcii predsedu vlády. Ïalšie pokraèovanie procesu liberalizácie a demokratizácie spoloènosti i procesu zjednotenia Talianska bolo nevyhnutné. ktoré vojensky viedol Giuseppe Garibaldi. Navyše sa vláda nebránila reformám. èím s prijate¾ným odstupom držala krok s vývojom vo vyspelej Európe.1853 podarilo v severnej a strednej Itálii obnovi organizaènú štruktúru prívržencov jeho koncepcie.Stranu èinu. Garibaldi. Z revolúcie sa ale obe skupiny pouèili a ich program sa viac èi menej modifikoval a prispôsoboval meniacim sa pomerom. Tu ponechal po revolúcii Viktor Emanuel II. èo vyvrcholilo.Baštami revolúcie ostávala Rímska republika a mesto Benátky. Spä nastolené režimy boli skompromitované a nemali takmer žiadnu podporu. Vytvoril nové politické zoskupenie . Renesanciu zažili Mazziniho názory až na jar 1860 v súvislosti s výpravou na Sicíliu. Zaèal sa prejavova posun v prospech umiernenej pozície. jeden z hlavných predstavite¾ov umierneného tábora. Po neúspešnom pokuse vyvola vo februári 1853 povstanie v Miláne žil 3 roky v ilegalite. Rím bol dobytý až po zdolaní vytrvalého odporu obyvate¾stva. ústavu v platnosti. Po nej sa Mazzini dostával do politickej izolácie. Na Apeninskom polostrove boli formálne nastolené predrevoluèné pomery. že nová národno-sociálna revolúcia musí zaèa na agrárnom juhu polostrova. alebo v celej Európe. V nemalej miere sa zaslúžil o urýchlené vybudovanie modernej infraštruktúry a zriadenie Národnej banky. sa nezmenilo. Ako posledné padli po vyèerpávajúcom obliehaní Benátky. že chce nastoli mier medzi liberálmi a pápežom. Po politickej kríze v súvislosti so zákonom o civilnom sobáši sa v roku 1852 dostal do èela vlády Cavour. nevznikla žiadna tretia alternatíva. keï sa k nej priklonil G. Výsledkom týchto úvah bola neúspešná výprava na ostrov Sapri v júni 1857. vyslalo Francúzsko proti Rímu expedièný zbor. ktorá sa po roku 1849 rozpadla. Za týmto úèelom bol v roku 1850 v Londýne založený ústredný európsky demokratický výbor. že situácia ostala výbušná. Pod vplyvom spolupráce s bývalým neapolským dôstojníkom Carlom Pisacanom si osvojil názor. Pod zámienkou. poèas ktorých popularita obidvoch politických táborov kolísala. Zjednotenie Talianska Napriek porážke národného hnutia v revoluèných rokoch 1848 . 200 . Úpadku Mazziniho vplyvu výrazne napomohol vývoj v Piemonte.1849. Mazziniho presvedèenie o tom. V skutoènosti ale už nebolo možné zvráti odstránenie feudálnych vzahov. Mazzinimu sa v rokoch 1850 .

Preto sa stal novým domovom pre mnohých vysahovalcov z ostatných talianskych štátov. prímerie. Koneèná mierová zmluva bola podpísaná 10. O to väèšie prekvapenie spôsobil nezáujem ve¾mocí o otázku zjednotenia Talianska na parížskom kongrese v roku 1856. Cavour dlho považoval možnos zjednotenia Talianska pod vládou savojskej dynastie za prakticky nereálnu. Situácia na bojisku sa taktiež vyvíjala v prospech francúzsko-piemontského vojska. Obidve strany sa pripravovali na vojnu. že nebude možné zjednoti krajinu diplomatickou cestou. rokoch 19. prehrali tiež neèakanú bitku pri Solferine. Základné zásady spojeneckej zmluvy boli stanovené na tajnom stretnutí Napoleona III. za èo bol ochotný vyhlási spolu s Viktorom Emanuelom II. V 50. (Po nej vznikol z iniciatívy Švajèiara Henriho Dunanta Èervený kríž. S pribúdajúcim èasom sa oprávnene obával. žiadal Savojsko a Nizzu (Nice). ako mohol predpoklada.) To dávalo Talianom nádej na rýchle víazstvo. vojnu Rakúsku a zotrva v nej. sa zdal by naklonený osobe Cavoura a navyše Piemont sa vstupom do krymskej vojny po boku Francúzska a Británie zaradil medzi ve¾moci. Vojna tým skonèila. storoèia sa však najmä z medzinárodnopolitického h¾adiska javila situácia omnoho priate¾nejšia. Pre vojnu za národné oslobodenie a zjednotenie h¾adal spojenca vo Francúzsku. V bitke pri Magente Rakúšania nevyužili poèetnú prevahu a museli vyprázdni Miláno. Tieto územia mali po vojne pripadnú sardínskemu krá¾ovi. Parme 201 . neskôr i zajatcov a vojnami èi katastrofami postihnutých ¾udí. platila sloboda tlaèe a spolèovania. V Toskánsku. ktorých cie¾om bolo izolova Rakúsko a postavi ho do úlohy agresora. pretože sardínska vláda sa neodhodlala pokraèova vo vojne bez Francúzska. Nieko¾ko dní po Solferine ponúkol Napoleon III. èo by viedlo k vojne na dvoch frontoch. Františkovi Jozefovi I. Piemont bol jediným talianskym štátom.Hospodárska sloboda nebola možná bez politickej slobody. Rakúsko sa vzdalo väèšiny Lombardska aj s Milánom (ale bez pevností Peschiera a Mantova). Toho si bol Cavour vedomý a presadzoval zníženie vplyvu cirkvi a ïalšie reformy. ktorého cie¾om bola pôvodne starostlivos o ranených a chorých vojakov. Napoleon III.11. Došlo k zhoršeniu rakúsko-ruských a rakúsko-pruských vzahov. ktoré bolo podpísané v meste Villafranca dokonca bez vedomia Viktora Emanuela II. Dôvodov na takéto konanie mal Napoleon III. Uvedené ustanovenia dohody boli zverejnené zaèiatkom roka 1859 a potvrdil ich sobᚠprinceznej Clotildy s princom Jérômom Bonapartem. bola rešpektovaná ústava. že situáciu využije Prusko na riešenie sporov na Rýne. Cavour sa preto priklonil k názoru. v ktorom fungoval parlamentný život. Napoleon III. To sa aj podarilo. Popri vojenských prípravách boli nemenej dôležité diplomatické a spravodajské akcie. Rozèarovaný Cavour podal demisiu.1859 v Zürichu. s Cavourom v júli 1858 v Plombières. Objavili sa ale nepredvídané okolnosti. hneï nieko¾ko. kým Rakúšania neodídu z Lombardska a Benátska.

Medzitým získal Cavour od Napoleona III. obával. V neposlednom rade treba doda. vlastné Patrimonium sancti Petri) a Benátsko.10. kde sa tiež realizovali ¾udové hlasovania. hoci mimo ešte stále ostával Rím s okolím (tzv.a v Modene vyprovokoval Národný spolok nekrvavé nepokoje. Garibaldi odovzdal moc Viktorovi Emanuelovi II. Do jari 1860 bola politická iniciatíva v rukách Cavoura a tábora umiernených. Takého revoluèného ¾udového spôsobu zjednotenia sa Napoleon III. ale aj za prispenia revoluèného hnutia.1860 sa Garibaldi a Viktor Emanuel II. V priebehu marca a apríla rozhodli ¾udové hlasovania (hlasovalo dospelé mužské obyvate¾stvo) o pripojení Emilie (oznaèenie Parmy. podarilo získa Garibaldiho. èo by mohlo vies k zníženiu sympatií voèi cisárstvu vo Francúzsku. ktorý sa v januári 1860 vrátil k moci. Rakúšanov tým. že ak nie je v stave pomôc diplomacia. Taliansko bolo zjednotené. že odmietol dosadi zvrhnutých vládcov a nastoli predvojnové pomery. Garibaldi prijal od Viktora Emanuela II. Uvedomil si tiež. ktoré sa pokúšali zosadi miestnych panovníkov a pripoji k Sardínskemu krá¾ovstvu. Zaèal skrytý boj o politickú moc medzi ním a Cavourom. 27. Aktivity sa opä chopila Mazziniho skupina. titul diktátora Sicílie a vyhlásil lojalitu monarchii. Po pripojení Toskánska a Emilie nastala odmlka. kde už prebiehala protibourbonovská vzbura. aby obsadil Marky a Umbriu. Talianov si znepriatelil prímerím. eliminoval Garibaldiho ambície presadením plebiscitu v Krá¾ovstve oboch Sicílií. ktorý už vtedy tušil problémy s vyrovnávaním rozdielov medzi severom a juhom budúceho Talianska. súhlas. a zriekol sa výpravy na Rím. že za daných okolností dosiahli maximum. Ten na prekvapenie dokázal s hàstkou nadšených ozbrojencov porazi pravidelnú armádu. so svojimi vojskami stretli v Teane. marca 1861 v Turíne slávnostne vyhlásený za talianskeho krá¾a. že vojna. Konal sa v októbri a priniesol súhlas s pripojením. èasti pápežského štátu. na druhej strane ale neskrýval odhodlanie pochodova na Rím. Viktor Emanuel II. bol prvým celotalianskym parlamentom 17. bola nákladná. že vojna im niè nepriniesla. tak musí zasiahnu ¾ud.Romagne) a Toskánska k Piemontu a Savojska a Nizzy k Francúzsku. Modeny a èasti územia pápežského štátu . ktorej hlavné bremeno nieslo Francúzsko.nielen vojnami a diplomatickými aktivitami za úèasti európskych ve¾mocí. Pre plán sa napriek nesúhlasu Cavoura i Viktora Emanuela II. Zjednotenie prebiehalo kombinovane . sa svojím konaním dostal do nepríjemnej situácie. že zjednotenie oslabí pozície Francúzska na Apeninskom polostrove i v regióne aj pozície pápežského štátu. V Taliansku ostali zachované monarchie a prežívali pozostat202 . Politicky skúsenejší Cavour. a Francúzov tým. ktorá súvisela s ich presvedèením. Napoleon III. Vrátili sa k staršej Pisacanovej a Mazziniho myšlienke vysla výpravu na Sicíliu. K jej riešeniu výrazne prispel Cavour. Jej prívrženci nesúhlasili so zastavením procesu zjednotenia a verili.

Zákonodarná moc patrila parlamentu. 3. 203 . s. 887 s. 4. Jarmila: Revoluèná jar 1848 v Európe.PEÈENKA. Priaznivá situácia na ïalšie rozšírenie Talianska nastala až v roku 1866 v súvislosti s prusko-rakúskou vojnou. Praha : Libri. James Chastain. 1969. BOBOKOVÁ. Oklieštené boli obèianske slobody.1870 obsadilo Rím. 405 s. 1119. František . Ten mal dve komory . Volebné právo sa obmedzovalo na mužov starších ako 25 rokov. Jitka: Evropa v promìnách staletí. aktualizované vyd. c1997 .9. Sedlák. Pápežovi ostal len Vatikán. ktorou sa Taliansko zaviazalo neobsadi Rím a presunú hlavné mesto z Turína do Florencie. Encyklopedia of 1848 Revolutions [online]. hospodársky a kultúrny rozvoj talianskeho národa. I. 3. V roku 1864 bola podpísaná francúzsko-talianska zmluva. 2. V lete 1862 preto prekazil Garibaldiho pokus o pripojenie zvyšku pápežského štátu.htm>. ktorí vedeli písa a èíta a platili stanovenú výšku dane. pøepracované a doplnìné vyd. 2000.1849. 767 s. ISBN 80-7277-025-X. In: Slováci v revolúcii 1848 . Praha : SPN. 2001.edu/ ~Chastain/index. 2. Použitá a odporúèaná literatúra 1. 768 s. 6. V zahraniènej politike sa taliansky krá¾ aj naïalej spoliehal na spojenectvo s Francúzskom. 5. HONZÁK. Dìjiny novovìku III. ktorého nezávislos garantovalo práve Francúzsko. Vzájomný pomer medzi Talianskom a pápežom bol potom stanovený zákonom v máji 1871. Dostupné na WWW: <http://cscwww. Pod¾a nej disponoval všetkou výkonnou mocou panovník. Zjednotením boli naplnené predpoklady na ïalší politický. Napriek vlastnému vojenskému neúspechu (boli porazení v bitke pri Custozze v júni a pri ostrove Vis v júli 1866) získali po víazstve Pruska Benátsko. 1961. Dìjiny diplomacie I. Dìjiny novovìku II.STELLNER. Marek .cats. kedy Taliani napriek nesúhlasu Francúzska pomohli Prusku otvorením južného frontu.ohiou. Na celú krajinu bola rozšírená platnos piemontskej ústavy z roku 1848. Proces zjednotenia Talianska bol zavàšený poèas nemecko-francúzskej vojny. František VLÈKOVÁ. Zost. S daným stavom vyjadrili súhlas všetky európske ve¾moci okrem Rakúska. anektovalo zvyšok pápežského štátu a 20. Taliansko využilo porážku Francúzska. Praha : SPN. ktorý sa stal hlavným mestom krajiny.senát menovaný krá¾om a volenú poslaneckú snemovòu.ky feudalizmu. 2002-08-05].1999 [cit. Martin : Matica slovenská. 1973. Praha : SNPL.

10.S. ISBN 80-7106-152-2. LUÒÁK. Václav . František: Kapitoly z dìjin mezinárodních vztahù 1648 . Praha : I. 493 s.. Praha : Lidové noviny.: Encyklopedie moderní historie. 866 s. 204 . Marek. Praha : SPN. 9. Giuliano: Dìjiny Itálie. HROCH. Praha : Libri. 1980.: Politické dìjiny svìta v datech 1. Dìjiny novovìku. rozšíøené vyd. SKØIVAN.HROCH. 7. 1999. PROCACCI. Miroslav a kol. Miroslav a kol. Praha : Svoboda. ISBN 80-85983-95-8. 655 s.DRŠKA. 217 s. Aleš .1914.STELLNER.: Obecné dìjiny II. 1988. 8. 1994. ISBN 80-85241-57-9. 3. 544 s. 11.E. PEÈENKA. 1997. Petr a kol.

Od zaèiatku si uvedomovali. predovšetkým do krajín. júla 1914 sa 1. že Slovensko nemalo skutoènú nádej existova ako samostatný štát.SLOVÁCI A ÈESI V OBDOBÍ PRVEJ SVETOVEJ VOJNY A VZNIK ÈESKOSLOVENSKA NADEŽDA JURÈIŠINOVÁ Od vypuknutia 28. vznikla by možnos dosta slovenskú otázku na medzinárodné fórum a žiada jej riešenie. I keï pred vojnou sa zdala by pre slovenskú politiku slovensko-èeská orientácia najvhodnejšia. kde Slováci pred vojnou vo väèšom poète žili a politicky aj pôsobili . nejakú formu spojenia Slovenska s Ruskom. Vyhlásené stanné právo znemožnilo na Slovensku akúko¾vek politickú èinnos. Mala chráni slovenské národné organizácie i jednotlivcov pred vládnymi zásahmi a výbuchmi šovinizmu. v ktorých sa kryštalizovali názory slovenských politikov na štátoprávne postavenie Slovákov. ïalší museli narukova. Medzi slovenskými politikmi všetkých smerov doma i v zahranièí sa postupne ako najperspektívnejšie riešenie presadilo spojenie s Èechmi v spoloènom èeskoslovenského štáte. V dôsledku sprísneného režimu a cenzúry sa slovenskí politici rozhodli vyhlási poèas trvania vojny politickú pasivitu. a teda aj o osudoch Slovákov. Zvažovali viaceré možnosti riešenia: vytvorenie samosprávneho Slovenska vo federatívnom slovanskom štáte. Viaceré slovenské noviny zastavili. 205 . Viacerí zo slovenských politických èinite¾ov sa dostali v prvých dòoch vojny do väzenia. svetovej vojny sa vytvorili nové. orientáciu na slovenskomaïarský štátny zväzok. že vojna rozhodne o budúcich osudoch sveta. svetová vojna stala pre uhorskú vládu zámienkou na zlikvidovanie národnopolitického hnutia nemaïarských národností v Uhorsku vojensko-politickým terorom. objavili sa pod vplyvom frontových udalostí aj iné varianty. Politická a kultúrna reprezentácia bola opatrná a zdržanlivá.do cárskeho Ruska a do USA. Vypuknutím 1. iné cenzurovali. možnos vytvori po¾sko-èesko-slovenskú èi iba po¾sko-slovenskú konfederáciu. bolo evidentné. mimoriadne historickopolitické pomery. Keby centrálne mocnosti prehrali. Pod vplyvom perzekúcií uhorských vládnucich kruhov sa ažisko slovenskej politiky presunulo z domáceho prostredia do zahranièia. Vzh¾adom na to. dovtedy nereálne. Vyhlásením pasivity zaujali vyèkávacie stanovisko a pripravovali sa vo vhodnej chvíli vstúpi do odboja. že Slováci sa budú musie spoji s inými menšími èi väèšími národmi.

ale i ostatným spojeneckým úradom. Memorandum žiadalo vytvorenie samostatného Èeského krá¾ovstva a pripojenie hornouhorských žúp. pretože koncepcie dohodových mocností s existenciou Rakúsko-Uhorska poèítali. Jej predstava sa úplne líšila od koncepcie Masaryka. V memorandách. keï boli rakúske vojská porazené v Halièi a Rusi prenikali cez Karpaty na Slovensko. Nádej na oslobodenie Èechov a Slovákov sa viazala na víazstvo dohodových mocností. Masarykov plán vïaka príažlivosti nachádzal medzi Èechmi a Slovákmi èoraz viac stúpencov. Neprekonate¾ným bol trvajúci rakúsko-uhorský dualizmus. Poèas svojej zahraniènej cesty v októbri 1914 nadviazal Masaryk kontakty s britským novinárom a historikom Robertom Williamom Setonom-Watsonom. vyslovoval požiadavku vytvori èeský štát rozšírením o Slovensko. Iniciatívu za Slovákov prejavila Slovenská liga v Amerike ako vrcholná organizácia amerických Slovákov založená v roku 1907. Vychádzalo z vtedajšej situácie. Rakúsko-Uhorsko malo by len oddelené od Nemecka a malo sa sta akýmsi „strážnikom“ pod patronátom Dohody. žijúcich v Uhorsku. Po vypuknutí vojny bola ochotná akceptova myšlienku èesko-slovenského štátu. To nebolo jednoduché. Od zaèiatku odmietala predstavu. Až po vypuknutí 1. Projekt èesko-slovenského štátu roku 1915 podporili èeskí a slovenskí krajania v USA.zaèali podporova myšlienku spoloèného štátu Èechov a Slovákov a zaèali odboj proti Rakúsko-Uhorsku. realistickej strany TomᚠGarrigue Masaryk. ktorý sa už pred vojnou zaujímal o Èechov a Slovákov. Oproti prvému memorandu nutnos rozbitia Rakúsko-Uhorska zdôvodòoval predovšetkým britskými záujmami: v samostatnom èeskom štáte získa Dohoda spo¾ahlivého spojenca najmä proti Nemecku. ktoré Masaryk posielal dohodovým vládam. svetovej vojny sa aspoò v rovine úvah a projektov stretli èeský a slovenský politický program a zaèala sa formova myšlienka èesko-slovenskej štátnosti. Èesi a Slováci v zahranièí v dohodových krajinách i v neutrálnej cudzine . teda i na porážku a rozdelenie Rakúsko-Uhorska.Èesko-slovenský zahranièný odboj Až do roku 1914 neexistovala žiadna reálna nádej na politické spojenie Èechov a Slovákov. že 206 . Memorandum sa ale nestretlo s oèakávaným efektom. Prvý ju sformuloval a zaèal propagova profesor pražskej univerzity a poslanec tzv. V prvej fáze predovšetkým v zahranièí. Koncom apríla 1915 zopakoval Masaryk svoj pokus a poèas návštevy Londýna vypracoval ïalšie rozsiahle memorandum s názvom Independent Bohemia (Nezávislé Èechy). V spolupráci s ním sformuloval prvé memorandum o èesko-slovenskom štáte a jeho prostredníctvom ho poslal britskej vláde. ktorý bezprostredne reagoval na úspechy ruských vojsk v Karpatoch. prièom Slovákov prezentoval ako vetvu Èechov. Svoju koncepciu musel Masaryk najprv predloži dohodovým mocnostiam a dosiahnu ich súhlas. Išlo o plán vytvorenia èesko-slovenského štátu. urèené nielen britským.

èo žiadala Slovenská liga v Amerike. podpredsedami Štefánik a Josef Dürich. Bolo to poèas Masarykovho pobytu v Paríži. Predpokladala vytvorenie štátu z Èiech. aby sa slovenský odboj v USA orientoval èesko-slovenským smerom. Druhý bod požadoval „spojenie èeského a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska. Predstava slovenských emigraèných èinite¾ov bola zhruba taká. Pre Masaryka ako uznávaného vodcu odboja bolo 207 . Cie¾om zahranièného odboja bolo agitáciou a presviedèaním nakloni dohodových politikov myšlienke rozbitia Rakúsko-Uhorska a vytvorenia samostatného èesko-slovenského štátu. bol vlastne samostatný slovenský štát. Stala sa hlavným organizaèným centrom èesko-slovenského odboja. poslanec agrárnej strany.1915 v Clevelande v štáte Ohio medzi Slovenskou ligou a Èeským národným združením.23. teda nie Èeskoslovenskom. úplnou kultúrnou slobodou. Takáto dohoda známa ako Clevelandská dohoda. jednak predpoklady na to. obrany. G. Po urgenciách delegáta Slovenskej ligy v Paríži Štefana Osuského sa používal názov Èeskoslovenská národná rada (ïalej ÈSNR). vznikla v dòoch 22. S cie¾om vytvori spoloèný èesko-slovenský štát vytvorili v Londýne v roku 1915 Èeský komitét zahranièný. Takýto plán postupne podporili i krajanské organizácie v Rusku. keï sa vo februári 1916 T.by nový èesko-slovenský štát mal by èeským štátom jednoducho rozšíreným o Slovensko. Utvorením tohto ústredného orgánu odboja sa zaèal systematický zápas za uznanie plánu samostatného èesko-slovenského štátu. Preto bola ochotná poskytnú Masarykovej akcii podporu len v prípade. s ktorým Masaryk vystupoval. V roku 1916 ho preložili do Paríža a premenovali na Èeskú národnú radu. Išlo o zápas s neochotou dohodových politikov podpori výrazné politické zmeny v strednej Európe. že vytvorila jednak základòu pre úzku slovensko-èeskú spoluprácu. ktorý by sa vzdal èasti svojej suverenity. s vlastným snemom. Význam Clevelandskej dohody je predovšetkým v tom. so štátnym jazykom slovenským“. tedy i s plným právom užívania jazyka slovenského. že Èeskoslovensko malo by dvojštátom pod¾a vzoru Rakúsko-Uhorska. Francúzsku. Moravy. financií a pod.10. a generálnym tajomníkom Beneš. Masaryk. Jej predsedom bol Masaryk. vlastnou správou finanènou a politickou. Mala pä bodov. . s vlastnou štátnou správou. Švajèiarsku a v iných európskych a zámorských krajinách. Slovenská liga sa spolu s Èeským národným združením v USA dohodli na spoloènom boji a na podpore projektu èesko-slovenského štátu. èeského Sliezska a Slovenska. Edvard Beneš a Slovák Milan Rastislav Štefánik rozhodli vytvori ÈSNR. teda odmietala základ programu. Oba štáty mali spája len najnutnejšie inštitúcie: ministerstvo zahranièia. ak nový štát zabezpeèí zvláštne postavenie Slovenska. Politickú akciu podporila tiež dodávka špionážnych správ z domova prostredníctvom spravodajskej siete a organizovanie vojenských jednotiek na strane Dohody z Èechov a Slovákov žijúcich v cudzine a z èeských a slovenských vojnových zajatcov. ale Èesko-Slovenskom. To.

V polovici júna 1917 zaèal Štefánik náborovú misiu s pomocou výboru Slovenskej ligy.légií aj na Západe. Dòa 29. ktorý oèakávali z USA. Ten sa však v Rusku dostal do osídiel cárskych kruhov naladených proti Masarykovi. Masaryk dosiahol v Rusku povolenie novej ruskej vlády. Kyjevskou dohodou (Kyjevský zápis) krajania v Rusku tento akt zavàšili. (Napr. Najlepšie možnosti na to boli v USA a najmä v Rusku.légie. Štefánik pripravil pôdu na príchod Masaryka do Ruska. Vzniklo poèetné a dobre vyzbrojené vojsko až 70 tisíc mužov. kde okrem krajanov žilo mnoho èeských a slovenských vojnových zajatcov. prièom použil formuláciu o jednotnom èeskoslovenskom národe.8. V marci 1917 dokonèil formovanie Odboèky ÈSNR v Rusku. Hlavný príval dvadsa. lebo v Rusku existovali viaceré skupiny. popredný predstavite¾ Slovákov v Rusku a významný komeniológ Ján Kvaèala zastával pripojenie Slovenska k Rusku. že jeho politický program má masovú podporu èeského a slovenského obyvate¾stva. 208 . Ve¾ká podpora pri ich budovaní sa oèakávala od USA.) S podobnou hlavnou úlohou odcestoval v júli 1916 do Ruska Štefánik (ako nový zástupca ÈSNR).dôležité prezentova pred Dohodou. Prvým predpokladom bolo.1916 tzv.podobne ako v USA . Opieral sa preto o èeské a slovenské organizácie a kolónie vo Francúzsku. aby sa krajania .zjednotili a zaèali podporova zahranièný odboj vedený Masarykom.až tridsatisíc dobrovo¾níkov. že sa do samostatného èesko-slovenského vojska mohli hlási nielen krajania. V roku 1918 sa väèšinou ocitli na európskom bojisku. Rusku a najmä v USA. Organizáciou odboja v Rusku poverili Düricha. aby do èesko-slovenského vojska mohli vstupova nielen Èesi a Slováci v Rusku. Vo Francúzsku dosiahla ÈSNR povolenie budova samostatnú èesko-slovenskú armádu v polovici roka 1917. (Z ÈSNR ho napokon vylúèili. Štefánik v nej sformuloval struèný program zahranièného odboja v Rusku. Jedným z najdôležitejších cie¾ov ÈSNR bolo zorganizova v zahranièí vojsko . V roku 1917 rozvinula ÈSNR nábor do èesko-slovenských jednotiek . keï sa vytvorili priaznivé podmienky aj na organizovanie èesko-slovenského vojska. preto sa s ÈSNR a jej programom rozišiel. Nepodarilo sa mu však získa súhlas. ale aj vojnoví zajatci. Zmena nastala až po ruskej revolúcii a zvrhnutí cára. Nešlo o ¾ahkú úlohu. Nádeje na získanie väèšieho poètu èesko-slovenských dobrovo¾níkov eliminovali aj obavy èasti Slovákov z fiktívnej idey èeskoslovenského národa. Mobilizáciu Slovákov v USA obmedzovala hlavne úèas USA vo vojne od apríla 1917.) Štefánikovi sa enormným úsilím podarilo prekona rozpory medzi krajanmi a získa ich pre podporu ÈSNR v Paríži. ktoré sa vyznamenalo najmä v boji pri Zborove na Ukrajine v júli 1917. Vyše 25 000 Slovákov. ktorých názory na riešenie slovenskej otázky sa ve¾mi odlišovali. Ve¾kú podporu mu pri získaní náklonnosti cára i vojenských kruhov poskytol francúzsky vojenský pridelenec pri ruskom generálnom štábe generál Maurice Janin. obèanov USA. nastúpilo do americkej armády. ale aj vojnoví zajatci.

jeden v Rakúsku a jeden v Uhorsku. ktoré tu prišli zo Srbska. V novembri 1917 sa v Rusku chopili moci bo¾ševici. ale boli dvaja predsedovia vlád .12. Vedúce mocnosti Dohody . Až od leta 1918 sa zaèala èrta zmena v postoji dohodových štátov k èeskoslovenskej otázke. Slováci pôsobili aj v anglickej a srbskej armáde. Po boku dohodových vojsk bojovalo spolu asi 140 000 Èechov a Slovákov.6.4. belvedérskeho kruhu. Umožnil to dekrét francúzskej vlády z 19. V novembri 1916 zomrel František Jozef I. Èesko-slovenské vojsko stratilo v Rusku nepriate¾a. Hodnos mohol uplatòova len vo vzahu k èesko-slovenským zahranièným jednotkám a k èesko-slovenskej veci. Po vypuknutí Sixtovej aféry však bolo jasné. V Taliansku mohla ÈSNR budova èesko-slovenské jednotky až po podpísaní dohody s vládou krajiny 21. kde by spolu s dohodovými vojskami malo èeli nemeckej ofenzíve.1918 vymenoval francúzsky premiér a minister vojny Clemenceau Štefánika za brigádneho generála. kde dúfali v úspešnú ofenzívu. (Bol v tom èase najvyšším spoloèným ministrom. že Rakúsko-Uhorsko nemožno od Nemecka oddeli a že ho treba porazi vojensky. Na základe ustanovení z Brest-Li209 . Talianska èi ïalších štátov.1918. pod¾a ktorého sa mohla zriadi samostatná èesko-slovenská armáda vo Francúzsku.Francúzsko a Ve¾ká Británia . Nemecko však chcelo zabráni. a na trón nastúpil cisár Karol ako uhorský krá¾ Karol IV. Podpísanie brestlitovského mieru však znamenalo zásadnú zmenu v ich postavení. bývalého blízkeho spolupracovníka Františka Ferdinanda z tzv. Voèi Rakúsko-Uhorsku sa správali miernejšie a skôr sa usilovali vymani ho spod nemeckého vplyvu. aby sa presun uskutoènil.nenastal. Za ministra zahranièných vecí vymenoval Ottokara Czernina. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko dosiahli mierovou zmluvou víazné ukonèenie vojny s Ruskom na východe. vyzbrojili do konca vojny okolo 10 000 Èechov a Slovákov. Preto privítali signály viedenského dvora a boli ochotní uzavrie s Rakúsko-Uhorskom mier.pokladali za hlavného nepriate¾a Nemecko. Významnou mierou k tomu prispeli úspechy èesko-slovenských légií na Sibíri. ekonomickú a vojenskú situáciu. Vyústili do podpísania mierovej zmluvy v Brest-Litovsku v marci 1918. Vznikla myšlienka jeho presunu na západný front. pretože Rakúsko-Uhorsko nemalo spoloèného predsedu vlády. Zaèali sa separátne rokovania medzi Ústrednými mocnosami vedenými Nemeckom a sovietskym Ruskom. Zväèša zásluhou Štefánika sa sformovali dve divízie s poètom asi 20 000 mužov. Dòa 20. ale aj so skupinami. inak sa rozpadne.1917. Napriek tomu spoloène s oddielmi z USA. Teraz sa mohli sústredi na západný front. Záver bol jednoznaèný: Rakúsko-Uhorsko potrebuje neodkladne mier. Rumunska.) Czernin ako prvý krok dôkladne analyzoval politickú. Vojnou oslabené a vyèerpané Rakúsko-Uhorsko mohlo však úspechy dosiahnu iba s nemeckou pomocou. z nich 35 000 Slovákov. ktoré po bo¾ševickom prevrate v novembri 1917 pokraèovali v boji proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.

prezident Wilson nechcel súhlasi s rozbitím Rakúsko-Uhorska. Dalo sa predpoklada. Masaryk išiel do USA s jasným zámerom pokúsi sa prekona nedôveru prezidenta Thomasa Woodrowa Wilsona k plánu rozbitia Rakúsko-Uhorska a bezprostredne vplýva na americkú politiku.1. Masaryk sa preto rozhodol pracova na zmene postoja USA. Bol tu už známy a populárny.1918 ju v Pittsburghu uzavreli Slovenská 210 .5. Po konflikte vyprovokovanom bo¾ševikmi sa èesko-slovenské légie rozhodli bráni. Legionári boli ochotní podrobi sa rozkazu.tovska trvali Nemci na tom.Štefánika. Jedným z argumentov mala by aj nanovo dokumentovaná jednota cie¾ov Èechmi a Slovákmi . aby sovietska vláda odzbrojila všetky dohodové vojská na svojom území. ale predpokladal zachovanie Rakúsko-Uhorska ako samostatného štátu. Jeho mierový program. Chceme svoj cie¾: úplnú slobodu a nezávislý èesko-slovenský štát.5. V krátkom èase sa zmocnili celej sibírskej železniènej magistrály a kontrolovali významné spojenie ázijského Ruska s jeho európskou èasou. Chýry o bojovej morálke a úspechoch èesko-slovenského vojska v krátkom èase obleteli celý svet.oèami USA. Vrelé privítanie Masaryka najmä v Chicagu (5.“ Masaryk vedel. (Kongres prebiehal pod patronátom talianskej vlády za prítomnosti Slovákov . že USA zachovávali v otázke samostatného èesko-slovenského štátu zdržanlivé stanovisko. nebola schopná zabezpeèi. Mal prístup k najvyšším americkým miestam . Formálne morálnu podporu zahraniènému protirakúskemu odboju demonštrovali v apríli 1918 v Ríme zorganizovaním Kongresu utláèaných národov Rakúsko-Uhorska. Pre èesko-slovenskú akciu bolo nepríjemné. sa za úèasti mnohých Slovákov (svoje centrum mali v Pittsburghu) stalo azda najmohutnejšou manifestáciou za slobodu Èesko-Slovenska poèas celej vojny. V ostatných dohodových krajinách sa už zaèali objavova náznaky ochoty zmieri sa s rozèlenením Rakúsko-Uhorska. dával národom Rakúsko-Uhorska iba autonómiu. že USA a ich prezident budú ma rozhodujúce slovo pri budúcich mierových rokovaniach. no žiadali zabezpeèenie nerušeného odchodu z Ruska. Potreboval získa na svoju stranu vplyvných politikov a verejnú mienku. Na záver povedal: „Dnes už vôbec nedôverujeme Habsburgovcom. Ten im sovietska vláda v chaose. no stále váhali urobi záväzné diplomatické kroky. Osuského a Jána Gábriša. že v prvom rade musí dosiahnu zhodu medzi americkými Slovákmi a Èechmi. Za tejto situácie boli dohodoví politici ochotní poèúva Masaryka. Presnejšie povedané. ktorý vládol v krajine. Dòa 30.) V apríli 1918 sa vodca èesko-slovenského odboja Masaryk rozhodol odcestova z Ruska cez Japonsko do USA. Inicioval preto medzi nimi novú dohodu. Masarykov prejav mal ve¾ký ohlas. Pod tlakom vydala sovietska vláda takýto rozkaz. ktorý sa stal známy ako 14 Wilsonových bodov z 8.1918). èiže samosprávu. Štefánika a Beneša.k prezidentovi i k ministrovi zahranièia Róbertovi Lansingovi. v centre amerických Èechov. nechceme ma s nimi niè spoloèného.1918.

aby definitívne rozhodla v prospech èesko-slovenskej samostatnosti.29. V iba trojèlennej vláde bol predsedom Masaryk. Išlo o oficiálne vyhlásenie èesko-slovenskej doèasnej vlády. Umožnilo ÈSNR premeni sa na doèasnú vládu. Poslali ho americkému prezidentovi Wilsonovi a všetkým významnejším americkým denníkom. Ako prvá uznala ÈSNR vláda Francúzska .10. V tejto situácii mohla rozhodná Masarykova akcia nakloni misku váh na èesko-slovenskú stranu.8. Pittsburská dohoda schva¾ovala vytvorenie spoloèného demokratického štátu. Dohodové mocnosti zaèali postupne uznáva ÈSNR za èesko-slovenskú vládu de facto a èesko-slovenské vojsko za spojeneckú armádu. V priebehu leta do konca septembra tak urobili všetky rozhodujúce dohodové ve¾moci.1918. jeho konštitúcia bude demokratická.10.9. Slovensko bude ma svoju vlastnú administratívu. Masaryka o èesko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a uznesli sa: Schvalujeme politický program. Nichols a otvorene ho k takej akcii vyzval. pri spoloènom porozumení prehåbená a upravená. pod ktorým boli podpisy Masaryka. Okrem deklarácie nezávislosti obsahovalo aj hlavné zásady nového štátu: „Vyhlasujeme týmto habsburskú dynastiu za nehodnú vies nᚠnárod.10. svoj snem a svoje súdy. Slovenskej ligy.1918 Taliansko. Stalo sa tak 14. Tie ho uverejnili 18. usilujúci sa o spojenie Èechov a Slovákov v samostatnom štáte z Èeských zemí a Slovenska.1918 USA. popierame všetky jej nároky na vlá211 . Slovenèina bude úradným jazykom v škole.liga a èeské organizácie . úrade a verejnom živote vôbec.1918 Japonsko a 3.1918 tak urobila vláda Ve¾kej Británie. Èesko-slovenský štát bude republikou. Zaèiatkom októbra 1918 požiadalo RakúskoUhorsko USA o mierové rokovania. Prezident Wilson so svojou odpoveïou váhal. Masaryk zaèal pracova na texte Vyhlásenia èesko-slovenskej nezávislosti. Uznanie ÈSNR ako vlády de facto bolo významným prelomom v politike Dohody voèi RakúskoUhorsku. Dòa 9. že sa Dohoda môže rozhodnú inak. 9. Èeského národného združenia a Zväzu èeských katolíkov prerokovali za prítomnosti predsedu Èesko-slovenskej národnej rady prof.1918. Podrobné ustanovenia o zariadení èesko-slovenského štátu ponechávajú sa oslobodeným Èechom a Slovákom a ich právoplatným predstavite¾om.Èeské národné združenie a Zväz èeských katolíkov.1918.1918 navštívil Masaryka popredný demokratický politik Charles W. v ktorom malo ma Slovensko vlastnú administratívu a snem. Jej plný text znel: „Predstavitelia slovenských a èeských organizácií v Spojených štátoch. Organizácia spolupráce Èechov a Slovákov v Spojených štátoch bude pod¾a potreby a meniacej sa situácie. Štefánika a Beneša. ktoré je známe ako Washingtonská deklarácia. Koncom leta 1918 prešla Dohoda do rozhodujúceho útoku. 3.9.6. Najmä prezident USA Wilson tvrdošijne zastával svoj program z januára 1918. ministrom zahranièia Beneš a ministrom obrany Štefánik.10.“ Pittsburská dohoda dala krajanskému hnutiu v USA nový impulz a Masarykovi závažný argument pre americkú vládu. Hrozilo však nebezpeèenstvo. Dòa 11.

že národy majú právo na samostatnos.10.1918. o ktorej my tu a teraz vyhlasujeme. že od dnešného dòa bude slobodným a nezávislým ¾udom a národom. Stále vojsko bude nahradené miliciou. sociálne a kultúrne na úroveò mužom. Znamenalo to teda. Domáci protirakúsko-uhorský odboj v èeských krajinách viedla už od prvých dní vojny tajná organizácia Maffia. Èesko-Slovensko sa malo sta republikou s priznanými demokratickými slobodami. Ženy budú postavené politicky. že dal Rakúsko-Uhorsku na vedomie. národné menšiny budú ma rovnaké práva. Vláda bude ma formu parlamentálnu a bude uznáva zásady iniciatívy a referenda. aby vyhlásili svoju samostatnos aj doma. Išlo o konšpira212 . V roku 1918 ich aktivity zosilneli. Napokon 27. V ten deò pražský Národný výbor èeskoslovenský vyhlásil Èeskoslovenskú republiku. Pod¾a toho USA vyžadovali bezpodmieneènú kapituláciu Rakúsko-Uhorska. èo malo ovplyvni americkú verejnú mienku v prospech èesko-slovenskej nezávislosti.“ Deklarácia mala priaznivý ohlas u americkej verejnosti a prezident Wilson sa napokon rozhodol. ale je nútený trva na tom. Domáci èesko-slovenský odboj K programu èesko-slovenského štátu sa postupne prihlásili aj domáci politici. so všeobecným hlasovacím právom a so zabezpeèenými právami národnostných menšín. Obyvatelia Prahy na túto správu odpovedali spontánnymi vystúpeniami a demonštráciami. Hovorilo sa v nej o spojení èeských krajín a Slovenska. prijal podmienky bezpodmieneènej kapitulácie. Textom i dikciou pripomínala deklarácia americké Vyhlásenie nezávislosti. že národy samy. Vo Viedni ešte týždeò váhali. V stálom úsilí o pokrok zabezpeèí úplnú slobodu svedomia.10. Kapitulácia bola signálom pre Èechov a Slovákov. náboženstva a vedy.1918 minister zahranièných vecí Gyula Andrassy ml. tlaèe a práva zhromažïovacieho a petièného. Š¾achtické výsady mali by zrušené a mala sa uskutoèni pozemková reforma. literatúry a umenia. Na jej èele stál v Prahe až do odchodu do zahranièia Masaryk. Cirkev bude odlúèená od štátu. Na rakúsko-uhorskú žiados o mierové rokovanie odpovedal. slova. že prezident už nie je oprávnený prija iba autonómiu národov RakúskoUhorska ako základ mieru. že prestal trva na svojej požiadavke autonómie pre národy Rakúsko-Uhorska a prikláòa sa k názoru. z ktorých sa neskôr všetky nerealizovali: „Èeskoslovenský štát bude republikou. posúdia. Naša demokracia bude založená na všeobecnom hlasovacom práve. nie on.“ Deklarácia naèrtla hlavné princípy budúcej èesko-slovenskej ústavy. Správa o tom sa dostala do Prahy 28.du v èeskoslovenskej krajine. Naèrtli sa aj hlavné zásady vnútorného usporiadania štátu. aká akcia zo strany rakúsko-uhorskej vlády uspokojí ich nároky a ich poòatie vlastných práv a osudov ako èlenov rodiny národov. Práva menšiny budú chránené pomerným zastúpením.

uskutoènil mohutný štrajk. Pražským štábom èeskej politiky bol Národný výbor èeskoslovenský. V júli 1918 vznikol v Prahe revoluèný Národný výbor èeskoslovenský. V Turèianskom Sv. Podobná argumentácia ako vo vyhláseniach ÈSNR sa objavila aj vo vyhláseniach domácich politikov o èesko-slovenskom národe. Jedine argumentáciu o jednom národe. Hoci toto politické vyhlásenie ešte neznamenalo rozchod s Habsburgovcami. Do Budapešti dochádzal i v tom èase jediný aktívny slovenský poslanec uhorského snemu Ferdinand 213 . mimo Slovenska v Budapešti právnik a národohospodár Emil Stodola. teda aj jej uhorskej èasti. v Ružomberku pôsobil Vavro Šrobár. že Èesi sa už s Rakúsko-Uhorskom rozišli a èeská otázka sa bude rieši na medzinárodnom fóre. ktorý plnil funkciu sprostredkovate¾a medzi poslancami a stranami. kde Stanìk vyhlásil. V jej radoch boli aj niektorí poslanci ríšskej rady (Karel Kramáø.1918 sa v Prahe zišiel generálny snem poslancov z èeských krajín. ktorý obsahoval požiadavku vytvorenia èeského štátu s pripojením Slovenska v rámci Habsburskej monarchie. boli politici Dohody ochotní akceptova. ktorý chce svoj štát. pôsobili politici v rôznych mestách.). Zložitá otázka vytvorenia èesko-slovenského štátu. resp. o rôznych vetvách èesko-slovenského národa. ku ktorej sa politici Dohody stavali skepticky. Keïže Slovensko nemalo prirodzené centrum. ktorý združoval poslancov ríšskej rady. ktorý sa stal najvyšším orgánom domáceho èesko-slovenského odboja. Jeho predsedom bol Karel Mattuš. Alois Rašín a i. požiadavka spojenia èeských krajín a Slovenska predpokladala dôslednú federalizáciu ríše. Èeskí politici sa rozhodli. Išlo však o taktické deklarácie. že tento štát má podporu celého „èesko-slovenského“ národa.tívnu skupinu protirakúsky orientovaných politikov s pevnou organizaènou štruktúrou. èasto od spo¾ahlivých ¾udí aj z radov polície i vojenské informácie.1917 predniesol predseda Èeského zväzu František Stanìk èeský politický program. Martine bolo sídlo Slovenskej národnej strany (ïalej SNS).5.1. Stalo sa tak na zasadnutí ríšskeho snemu zaèiatkom septembra 1918. Predstavitelia nespokojných národov èoraz radikálnejšie a dôraznejšie kládli viedenskému dvoru požiadavky smerujúce k vytvoreniu samostatných štátov. V januári 1918 sa v celej monarchii. v ktorej sa èeskí poslanci prihlásili k myšlienke vytvorenia samostatného èeskoslovenského štátu. že program samostatného èesko-slovenského štátu podporia verejným vyhlásením. Ich prostredníctvom udržiaval kontakty s èeskou politickou skupinou Èeský zväz so sídlom vo Viedni. Dòa 6. sa im mala prezentova èo najjednoduchšie a èo najzrozumite¾nejšie. Prijal deklaráciu známu ako Trojkrá¾ová deklarácia. Èeskí politici využili zvolanie ríšskej rady a na jej zasadnutí 30. Aj v jeho deklarácii sa hovorilo o samostatnom èesko-slovenskom štáte a o tom. Napriek hrozbe prenasledovania zo strany úradov sa aktivizovali aj slovenskí politici. Mala za úlohu získava cenné správy pre odboj z domova i zo zahranièia. ale najmä v jej rakúskej èasti.

Tým mali presvedèi svet a hlavne politikov Dohody. Do popredia sa dostala stále živá myšlienka utvori Slovenskú národnú radu (ïalej SNR). mal dobré kontakty s najvyššími armádnymi miestami.1918 v Liptovskom Sv. ktorú sa v roku 1914 už nepodarilo založi. lebo k nim prenikali správy o úspechoch Masaryka a Štefánika v zahranièí. Už od zaèiatku roka 1918 sa aktivizovali jednotliví slovenskí politici aj preto. Slovák Kornel Stodola sa tu stal vedúcim cenzorského oddelenia. Musíme sa rozís. Domáci politici. Z Èiech a Moravy išli do zahranièia jasné signály. v Bratislave mali centrum slovenskí sociálni demokrati na èele s Emanuelom Lehockým. napr.Juriga. Preto Šrobár do rezolúcie z 1. èo by celej veci ve¾mi pomohlo. že takéto riešenie je možné. Viedenské centrum bolo dôležité preto. Museli aj zo Slovenska. Masarykovu a Štefánikovu akciu mala podpori domáca slovenská politika. Tisícroèné manželstvo s Maïarmi sa nevydarilo. Ivana Dérera a Jána Cablka. podriadenou ÈSNR. ktorí videli úspechy Masarykovej akcie v zahranièí. Martine od liberálneho a katolíckeho krídla až po sociálnych demokratov. Najdôležitejšie centrum Slovákov sa však utvorilo vo Viedni. Martine 24. Pred slovenskými politikmi opä vyvstala otázka.1918. Poèas leta 1918 sa u predsedu SNS Matúša Dulu zaèali hromadi listy s výzvou na aktivizáciu politického života a listy naliehajúce na rýchle utvorenie reprezentatívneho orgánu. prispôsobovali vïaka jej èinnosti aktivity a program a napokon i spôsob argumentácie požiadavkám zahranièného odboja. aby sa Slováci doma verejne vyjadrili za èesko-slovenský štát. kto má reprezentova Slovákov a vyslovova sa v ich mene. Až stretnutia s èeskými politikmi a Hodžove odkazy z Viedne postupne presviedèali aj tých. Hlavnou osobnosou bol Milan Hodža.5. ktorí ostali doma. ktoré organizovala Maffia. za ktorým stáli všetci významní slovenskí predstavitelia SNS v Turèianskom Sv. Mikuláši vložil vetu v prospech èesko-slovenskej štátnosti. že èesko-slovenský štát je tiež želaním domáceho obyvate¾stva a že ju podporuje. Na oddelenie do Viedne sa mu podarilo dosta aktívnych politikov. povedzme otvorene. ktorý by zastupoval všetkých Slovákov. Programovú orientáciu na porade výstižne sformuloval Andrej Hlinka: „Neobchádzajme otázku. Plán vytvorenia spoloèného èesko-slovenského štátu bol väèšine z nich blízky. Od Masaryka prichádzali výzvy.5. Z jej aktivít malo by jasné.“ Bol to program. že sme za orientáciu èesko-slovenskú. Èesko-slovenský odboj v zahranièí získaval úspech za úspechom. Rezolúcia so zakotvenou požiadavkou spoloèného štátu s Èechmi bola dôležitým signálom pre zahranièie. Už od zaèiatku odboja existovalo ve¾mi dobré spojenie medzi zahranièným a domácim odbojom. Definitívny a programový rozchod s Uhorskom a prihlásenie sa k èeskoslovenskému štátu urobili slovenskí politici na dôvernej porade SNS v Turèianskom Sv. Od polovice roka 1918 prebiehali intenzívne porady medzi èeskými 214 . lebo udržiavalo kontakt s èeskými poslancami ríšskeho snemu a sprostredkúvalo kontakty s Maffiou.

že uhorský snem už nemá právo rozhodova o Slovákoch. Koncom októbra 1918 viedenská vláda nato¾ko ustupovala. Na stretnutí 215 . Zmysel jeho vystúpenia bol najmä v tom. Pritom federalizácia sa týkala len rakúskej èasti monarchie . kde rokovala s Hodžom. že ïalej už nemožno èaka. že uhorská vláda zhromaždenie nepovolí. pretože v Uhorsku ešte stále vládol teror. Èeskí politici ju odmietli. že SNS sa pokúsi oficiálne zvola verejné zhromaždenie.) Aj on zastával názor. (Slováci mali v tom èase ešte jedného zástupcu v uhorskom sneme Pavla Blahu. Iniciatíva patrila SNS. Keïže sa predpokladalo. V Budapešti sa uzniesli. prièom mali by zastúpené „všetky odtienky slovenského politického života“. Vyhlásil. boli ve¾mi opatrní. a tak väèšinu tvorili jej èlenovia.10. mala SNR až do vhodného okamihu pracova neverejne.9.a slovenskými politikmi. Zostavili SNR z dvanástich èlenov.1918 sa stal pamätným a vyvolal ve¾ké pobúrenie medzi šovinistickými maïarskými poslancami.10. Všetkým pätnástim èlenom poslal Dula obežník s oznámením o ustanovení SNR a o ich menovaní. Za sociálnu demokraciu bol navrhnutý iba jeden èlen Lehocký. aby reprezentanti Národného výboru vycestovali do Ženevy na stretnutie s predstavite¾mi zahranièného odboja. Dula sa obával.1918. Predstavitelia SNS. lebo sa už jednoznaène orientovali na štátnu samostatnos. na ktorom SNR slávnostne vyhlásia. že sústredená akcia maïarskej vlády môže jediným úderom zlikvidova hàstku vedúcich slovenských politikov. Rozhovory s èeskými poslancami viedla slovenská viedenská skupina. že právo zastupova záujmy Slovákov nemá uhorský snem.1918 do Budapešti tajnú súkromnú poradu popredných predstavite¾ov slovenskej politiky. Zaèiatkom septembra 1918 na naliehanie viacerých slovenských politikov zvolal na 12. Platilo to až do 30. Karolov program bol v zásadnom rozpore s požiadavkami èeských a slovenských politikov.10. hlavne Dula. že súhlasila. zatia¾ èo Uhorsko malo naïalej osta centralizovaným štátom. Po budapeštianskej schôdzke konzultoval Dula vec s niektorými ïalšími politikmi a na ich odporúèanie doplnil SNR o troch ïalších èlenov. kedy uhorská vláda zhromaždenie povolila.) Jurigov prejav na poslednom uhorskom sneme 19. V auguste 1918 prišiel na Slovensko predseda Èeskoslovanskej jednoty Josef Rotnágl. Dòa 16. Ako vtedajší jediný poslanec v uhorskom sneme dostal za úlohu.1918 predložil návrh na federalizáciu Predlitavska. ktorý sa pre zlý zdravotný stav stiahol z verejného života. ale výluène SNR. V októbri 1918 pricestoval predseda SNS Dula do Prahy. (Spolok sa stal hlavnou inštitucionálnou základòou rozvíjania èesko-slovenskej spolupráce. Jedným z navrhnutých èlenov SNR bol Juriga. Bola to oneskorená reakcia na vzniknutú situáciu. Delegácia sa pred odchodom do Ženevy zastavila vo Viedni. aby v mene Slovákov vyhlásil. V polovici októbra 1918 sa cisár Karol pod tlakom vonkajších okolností a vyhrotenej situácie rozhodol akceptova národné požiadavky.Predlitavska. že deklaroval rozchod Slovákov s Uhorskom a ich právo samostatne rozhodnú o svojom osude.

ktorá bola založená v roku 1884). znel: „Slovenský národ je èiastka i reèove i kultúrne-historicky jednotného èeskoslovenského národa. že za slovenský národ je oprávnená hovori iba SNR. že vznikla úplne nová situácia. Veèer 30. urèené prezidentom USA.v Ženeve delegácia Národného výboru plne uznala všetko. svetové agentúry ohlásili správu. urèený pre zahranièie. V snahe nakloni si ich a získa pre zotrvanie v Uhorsku rozhodla povoli ich verejné politické zhromaždenie 30.1918 pricestoval do Turèianskeho sv. Delegáti zhromaždenia nevedeli. zato priniesol najnovšie správy. že prezidentom Èeskoslovenska bude Masaryk. Delegáti martinského zhromaždenia zvolili SNR a prijali Deklaráciu. Malo to teda by požadované verejné deklarovanie politickej reprezentácie Slovákov v prospech èesko-slovenskej štátnej samostatnosti. Pre tento èeskoslovenský národ žiadame i my neobmedzené samourèovacie právo na základe úplnej odvislosti.10. Hodža navrhol dve zmeny: vsunú pasហo prijatí Wilsono216 . Aj z nového h¾adiska bol text v poriadku. ktorý obsadil národný socialista Václav Klofáè. že Rakúsko-Uhorsko prijalo podmienky bezpodmieneènej kapitulácie. že posledný rakúsko-uhorský minister zahranièných vecí prijal podmienky bezpodmieneènej kapitulácie. Najdôležitejší bod. Obe delegácie v hlavnom bode rokovali o utvorení èesko-slovenskej vlády. Zhromaždených v Dulovom dome informoval o tom. Martine (v budove Tatrabanky. Súèasne s postom ministra vojny sa vytvoril i post ministra obrany. vojnová cenzúra však zamlèala to podstatné .vyhlásenie nového štátu. bola prijatá všetkými úèastníkmi manifestaèným súhlasom. aby bola skutoène reprezentatívnym orgánom. Samuel Zoch preèítal návrh rezolúcie.1918 v Turèianskom sv. Martina Hodža z Viedne. Ešte raz pozorne preèítali text Deklarácie. že v Prahe už vyhlásili èesko-slovenský štát. aby sa SNR rozšírila prijatím zástupcov zo všetkých kútov Slovenska. Potom zhromaždenie pristúpilo k druhému bodu rokovania. že SNR bude postupne prijíma ïalších èlenov. Keï obe delegácie rokovali v Ženeve. Zvolili výkonný výbor SNR. ktorý bol v tom èase na Sibíri pri èesko-slovenských légiách. Dohodli sa. Pôvodným cie¾om zhromaždenia bolo oficiálne založi SNR ako reprezentatívny orgán Slovákov a jej menom sa prihlási k myšlienke samourèovacieho práva a k vytvoreniu spoloèného štátu s Èechmi. Predsedom vlády sa stal Kramáø. Noviny vo Viedni a v Budapešti síce priniesli správy o nepokojoch v Prahe. Pri ustanovovaní SNR prijali Hlinkov návrh. Memorandové zhromaždenie už nestihol. Oznámil im aj to najdôležitejšie: V Prahe vyhlásili Èeskoslovenskú republiku! Všetci prítomní si uvedomili.“ Deklarácia vošla do dejín ako Martinská deklarácia. V nej sa konštatovalo. èo ÈSNR vedená Masarykom vykonala. ministrom zahranièia Beneš. jej tajomníkom Karol Anton Medvecký.10. ministrom vojny Štefánik. Predsedom SNR sa stal Dula. Aj uhorská vláda zmenila taktiku voèi Slovákom. Dohodlo sa. prvej slovenskej banky.

3. 5. s. Èechoslovakizmus. Slovenské národné rady.: Poh¾ady na slovenskú politiku. M. s. 538-551. PEKNÍK. In: In: Pekník. 2000. . M. v novej situácii by mohla znamena nedôveru k nemu a mohla by skomplikova èesko-slovenskú vec u dohodových politikov. 2000. Marián: Èechoslovakizmus . Bratislava : VEDA. HRONSKÝ. Èechoslovakizmus. Geopolitika. a kol. a kol. 4. HRONSKÝ. In: Pekník. Jan: Pøemìna èeského „èechoslovakizmu“ v období Velké války. Geopolitika. Takto upravenú Deklaráciu uverejnili Národnie noviny a ako leták sa rozširovala po celom Slovensku. GALANDAUER. 4. Ak sa Deklarácia hlásila k už existujúcemu štátu. ktorým vyjadrili vô¾u Slovákov ži v spoloènom štáte s èeským národom.: Slovensko pri rozpade Rakúsko-Uhorska a konštituovaní samostatného Èeskoslovenska. Utvorením èesko-slovenského štátu sa realizoval optimálny variant riešenia slovenskej i èeskej otázky na konci 1.1918). 552-562. 2000. s. M. è.: K slovenskej politike v období prvej svetovej vojny. s. a kol. Èechoslovakizmus. Miroslav: Názory na riešenie slovenskej otázky za prvej svetovej vojny a poèiatky smerovania slovenskej politiky k vzniku Èesko-Slovenska. Aj druhá požiadavka bola logická. Všetky manifestaèné zhromaždenia prijímali Deklaráciu a novú republiku so spontánnym súhlasom. ktoré využili obe národné politické reprezentácie doma i v zahranièí. Bratislava : VEDA. M. HRONSKÝ. s.: Poh¾ady na slovenskú politiku. že Deklarácia už vlastne reagovala na novú situáciu . 383-385. Martinská deklarácia sa stala základným štátoprávnym aktom slovenských politických èinite¾ov. Slovenské národné rady. 81-112. Po ceste vlakom ich na zastávkach na Morave a v Èechách vítali davy. In: In: Pekník. M. 2002. Použitá a odporúèaná literatúra 1. Dérer a Ján Hanzalík dostali za úlohu prinies text Martinskej deklarácie do Prahy. Prvá úprava znamenala.na vyhlásenie Èeskoslovenskej republiky a stala sa dôležitým štátoprávnym aktom. In: Historický èasopis 17. svetovej vojny. Dosiahnutie èesko-slovenskej štátnosti bolo výsledkom radu historických skutoèností.: Poh¾ady na slovenskú politiku. 1969. 217 2.za a proti (1914 .vých podmienok Rakúsko-Uhorskom a vypusti požiadavku samostatného slovenského zastúpenia na mierových rokovaniach. ktorý postupne nadobudol prevahu v zahraniènom i domácou odboji. In: Kapitoly zo slovenských dejín. Geopolitika. Bratislava : STIMUL. Všetci Hodžove návrhy prijali. 473-514. Bratislava : VEDA. Slovenské národné rady.

Kováè.: Èesi a Slováci v kontexte európskych dejín 20. 13. G. Zost. štát a národ v súradniciach doby).: Muži deklarácie. 1986. 41-62.: Dejiny Slovenska.: Domáci národnooslobodzovací boj Slovákov za prvej svetovej vojny. 7. Ed. s. Praha : AEP. D. stor. 1999. Bratislava : VEDA. 1999. In: Èesko-slovenská historická roèenka 2000. (Spoloènos. Praha : Lidové noviny. Alena: Aktivita slovenskej spoloènosti v období prvej svetovej vojny ako súèas prípravy na politický život na pôde ÈSR. 1984. 1999. J. 6. 864-904. 218 . BUTVIN. In: Historický èasopis 32. 342352. Dejiny Slovenska IV. D. Bratislava : VEDA. KOVÁÈ.6. In: Slovensko na zaèiatku 20. M.1945. P. století. do roku 1918). s. KOVÁÈ. M. Podrimavský. 221 s. (Spoloènos. 2000. è. PEKNÍK. s. 418-488. 9. Brno : Masarykova univerzita. In: Slovensko na zaèiatku 20. RYCHLÍK. storoèia. štát a národ v súradniciach doby). D. Podrimavský. 12. M. storoèia. s. Dušan a kol. 11. Masaryka. s. BARTLOVÁ. Èesko-slovenské vztahy 1914 . s. Ústav T. storoèia. Jan: Èesi a Slováci ve 20. Bratislava : VEDA. D. (od konca 19. 1997. Hapák. Bratislava : VEDA. KOVÁÈ. 10.: Slovenská politika na zaèiatku prvej svetovej vojny. 162-180. s. 2000. Ed. 8. Kováè. ISBN 80-224-0598-1. 316333. 85-93. Bratislava.

M. portugalskej a bývalej rakúskej ústave. Foltin. J. kritických èi obhajujúcich jej existenciu. èlenmi komisie boli: V. Novák. ale bol predsa len kòazom. talianskej. ale skutoènos. zodpovednosti za právne a politické rozhodnutia v danom období. Ústava Slovenskej republiky Jedným z najdôležitejších kritérií pri charakterizovaní politického systému Slovenskej republiky je spôsob vypracovania a prijatia základného zákona štátu – ústavy a posúdenie jej charakteru. Sokol a A. ale ani nekoncentrova moc. absentuje charakteristika politického systému tohto útvaru z h¾adiska jeho zákonov a normotvorby. Na prvých rokovaniach sa komisia orientaène dohodla.5. Jednotliví èlenovia komisie vypracovali vlastné návrhy. J. èo mohlo by v budúcnosti problematické vzh¾adom na niektoré nevyhnutné politické rozhodnutia. Motívom však nebolo úsilie o demokratické rozdelenie moci. Smerodajné mali by v tomto prípade i názory cirkevnej hierarchie a encykliky Rerum novarum a Quadragesimo anno. že prezident Jozef Tiso sa na jednej strane síce tešil podpore Nemecka i èasti verejnosti. Ïurèanský.1939. Preto sme pristúpili k struènej informácii o politickom systéme Slovenskej republiky na základe informácií o základných zákonoch štátu a o najdôležitejších aspektoch fungovania politického systému a politického režimu. Takto pripravená predloha ústavy sa odklonila od pomerne radikálnych pôvodných predstáv komisie a predsedníctva HS¼S a mnohí zasvätení ju vní219 . F. Vypracovaním ústavy poverilo predsedníctvo Hlinkovej slovenskej ¾udovej strany komisiu právnikov na èele s Vojtechom Tukom. Virsík.POLITICKÝ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1939 . Mederly.1945) VIERA HUDEÈKOVÁ Vo všetkých doterajších prístupoch k zložitému obdobiu Slovenskej republiky v rokoch 1939 . ktoré boli prerokované na predsedníctve vlády 9. V doterajšej pedagogickej práci sa neraz stretávame s neznalosou pri urèovaní kompetencií. F. K. Už pri týchto predbežných rokovaniach boli sporné dva okruhy problémov: èi má by prezident súèasne i predsedom vlády a aké by malo by postavenie Hlinkovej slovenskej ¾udovej strany v štáte.1945. V otázke funkcie prezidenta a predsedu vlády sa komisia napokon rozhodla ponecha obidve funkcie rozdelené a neredukova právomoci prezidenta na symbolickú mieru. Cserhelyi. že pri príprave ústavy bude uplatòova princípy obsiahnuté v ríšskonemeckej.

Nedemokratické boli už vo¾by do Snemu Slovenskej krajiny a navyše tento zastupite¾ský orgán nemal vôbec mandát pretvori sám seba a už vôbec nemal oprávnenie prijíma ústavu. že prijatá ústava mala jednoznaène autoritatívny charakter a zakotvovala stavovské rozdelenie spoloènosti. ktorý vznikol v marci 1939 zákonom è.mali ako doèasnú. ktoré sa týkali práv a povinností obèanov. Dôležité boli ustanovenia desiatej hlavy. V jedenástej hlave sa hovorilo o postavení cirkvi v štáte.7. „ktorý dosiahol 30. štátnu vlajku a štátnu zástavu mali urèi osobitné zákony. ktoré boli ïalej èlenené na paragrafy. Ale vo¾by by vo vzniknutej situácii nemali nijaký význam. Obsahom prvej hlavy ústavy sú všeobecné ustanovenia. v šiestej politické strany a v siedmej sa hovorilo o stavovskom zriadení. Územnej samospráve bola venovaná ôsma hlava. Už v èase autonómie vznikol na Slovensku systém jednej strany a politický monopol HS¼S bol zakotvený priamo v ústave. v dvanástej o postavení národnostných menšín a koneène v trinástej hlave boli zhrnuté rozlièné ustanovenia. tretia hlava sa zaoberala postavením prezidenta republiky. V piatej hlave sa rozoberala štátna rada. z. akú Slovensko poznalo neskôr poèas komunistickej diktatúry. Prirodzeným spôsobom sa zmenšil aj poèet poslancov a koncom trvania Slovenskej republiky klesol takmer na polovicu. Takisto územie Slovenskej republiky je jednotné a nedelite¾né. Štátny znak. Možno poveda. 220 . štátnu peèa. Urèuje sa tu. ich skutoèný význam postupne klesal v súvise s nárastom zákonodarnej praxe vládnych nariadení a rezortných vyhlášok. druhá hlava snemu. s. štvrtá stanovovala právomoci vlády. súdnictvu deviata hlava. Ústavný zákon pozostával z trinástich hláv. rok svojho života a vyhovuje ostatným podmienkam volebného poriadku do snemu“. Na tento úèel mal by v riadnych vo¾bách zvolený nový snem (Pekár. Prvá hlava bola venovaná všeobecným ustanoveniam. Prijal ju Snem Slovenskej republiky. Ustanovených bolo 11 snemových výborov. Štátne obèianstvo je definované ako jediné a jednotné. zo Snemu Slovenskej krajiny. ktorý bol zvolený ešte v decembri 1938. že slovenský štát je republikou na èele s voleným prezidentom. 78-82). zvolený doò mohol by obèan republiky. Paradoxné boli aj niektoré ïalšie okolnosti vzniku ústavy. Hranice štátu môže meni len ústavný zákon. Za hlavné mesto republiky bola urèená Bratislava. Vznikla v podstate štátostrana. 1/1939 Sl. Farbami republiky bola biela. Definitívna osnova ústavy bola bez dôvodovej správy predložená snemu 21. Rozprava i koneèné hlasovanie o ústave netrvalo ani tri hodiny. belasá a èervená. Snem Snem Slovenskej republiky mal 80 poslancov.1939. bol volený na 5 rokov. Výkonom štátnej moci sú poverené ústavou urèené orgány. 2002.

prijíma a poverova diplomatických zástupcov. Tá istá osoba môže by zvolená za prezidenta iba dva razy za sebou. V prípade. volí sa znova medzi dvoma kandidátmi. Dôležitú oblas povinností snemu tvorili návrhy zákonov. Do výluènej právomoci snemu patrilo: voli prezidenta. 221 . ktoré okrem snemu mohla podáva i vláda a štátna rada. predseda vlády a príslušný minister. ktorý dovàšil vek 40 rokov.Snem mal zvoláva prezident republiky najmenej dvakrát do roka na jarné a jesenné zasadnutie. mal prezident povinnos zvola snem na mimoriadne zasadnutie. Prijaté zákony mal podpísa okrem prezidenta republiky aj predseda snemu. Povinnosti a práva prezidenta štátu boli: reprezentova štát navonok. Prezident republiky mal odôvodnené zákony podpísa do 15 dní po odhlasovaní alebo bol povinný vráti ich do snemu so svojimi pripomienkami na nové prerokovanie. schva¾ova štátny rozpoèet. ústavných zákonoch a na ich zmenách. Ak by žiaden z kandidátov nedosiahol trojpätinovú väèšinu. Prezident V ústavnom zákone sa predovšetkým hovorí. že prezidenta volí snem a môže sa ním sta štátny obèan. ich pôsobnosti a príslušnosti a o súdnom pokraèovaní. ude¾ova súhlasu s medzinárodnými zmluvami. vyhlasova stav brannej pohotovosti štátu a so súhlasom snemu vypoveda vojnu a uzaviera mier. že o to požiadala väèšina poslancov. ktorí dosiahli najväèší poèet hlasov a na zvolenie už staèí jednoduchá väèšina. Iniciatíva väèšiny z jedenástich snemových výborov logicky upadala so vzrastajúcou praxou vládnych nariadení a rezortných vyhlášok a s klesajúcim poètom poslancov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje žreb. vydáva zákony o brannej povinnosti. vydáva zákony o organizácii súdov. vydáva zákony. Ak by tak do 14 dní neurobil. uznáša sa na ústave. ktoré ukladali finanèné povinnosti obèanom. uznáša sa na závereèných úètoch. Na platnos vo¾by prezidenta je potrebná dvojtretinová prítomnos všetkých poslancov a trojpätinová väèšina prítomných. uzatvára medzinárodné zmluvy. snem mal zvola na mimoriadne zasadnutie jeho predseda.

sa v oficiálnych dokumentoch o nej hovorilo ako o najvyššom ústavnom orgáne štátu s ïalekosiahlymi kontrolnými právomocami alebo ako o „svedomí štátu a národa“.- zvoláva a rozpúša snem a vyhlasova zasadania snemu za skonèené. lepšie povedané pri jej formovaní. právo pod¾a paragrafu 72 a dišpenzácie. adresova snemu posolstvo. I keï niekedy možno mala ambície hra úlohu hornej komory snemu. podpisova zákony a nariadenia s mocou zákona. 222 . ude¾ova dary a penzie z milosti. ostalo len pri poèiatoèných plánoch. Mala aj rozhodcovskú funkciu pri sporoch medzi funkcionárskou nomenklatúrou HS¼S. že tento orgán zasahoval dos výrazne do èinnosti zákonodarných. vráti snemu odhlasované zákony s pripomienkami. 32). 1999. ostala táto inštitúcia svojím skutoèným vplyvom na periférii politického života na Slovensku. Šírku jej kompetencií vymedzovali ústavné zákony z rokov 1939 . ale mnohé indície naznaèujú. štátnych úradníkov a dôstojníkov troch najvyšších stupníc. Ostatná vládna a výkonná moc mala prislúcha vláde. ale len pre vlastizradu. s.1940. ude¾ova rády a vyznamenania. vymenúva a prepúša ministrov. právo zúèastòova sa na zasadnutiach vlády. funkcia najvyššieho velite¾a armády. Štátna rada Štátna rada bola modelovaná pod¾a vzoru talianskej Grand Consiglio del Fascismo (Korèek. žiada o ich zvolanie a predseda im. že pri vzniku Štátnej rady. vymenúva všetkých vysokoškolských profesorov a sudcov. Prezidenta poèas funkèného obdobia mohla trestne stíha iba štátna rada na základe obžaloby snemu. legislatívnych i exekuèných štruktúr a ich administratívneho aparátu. Kancelária prezidenta republiky zásadne pripomienkovala napríklad ústavné zákony a vládne nariadenia prerokúvané v sneme. Napriek tomu. Na platnos každého prezidentovho vládneho aktu bol vyžadovaný spolupodpis príslušného ministra. štátnej rady. hlave štátu vyhradené. Štátna rada svojím zložením a funkciami bola najbližšie zákonodarnej sfére. Významné postavenie v politickej a spoloèenskej štruktúre Slovenskej republiky mala aj kancelária prezidenta republiky. Vybavovala tiež sociálnu agendu obèanov a zabezpeèovala intervenènú agendu vo veciach Židov. Dnes nie je možné presne rekonštruova jej èinnos a definova jej význam.

1943. 106/1943 Sl. keï prezident nemôže ïalej vykonáva svoju funkciu. Pod¾a nich mala ma táto inštitúcia v kompletnom zložení 25 èlenov.7. 276). Pod¾a zákona boli èlenmi prvej Štátnej rady z funkcie predseda vlády a snemu.Štátnej rady sa týkali paragrafy 51-57 ústavy. prièom a táto funkcia prešla na prezidenta. pléna a sekretariátu mala Štátna rada aj nieko¾ko komisií: iniciatívnu. èím sa vlastne vytratila jej jediná konkrétna èinnos z predchádzajúceho obdobia. ich zaväzovala mlèanlivos. národohospodársku a kultúrnu (Kamenec. 223 . Právomoc druhej Štátnej rady bola dos oklieštená v súvislosti s posilòovaním vodcovského systému. podáva prezidentovi i vláde dobrozdania v politických. na návrh predsedníctva snemu rozhodova o strate poslaneckého mandátu. Štátnej rade bolo odobratá právomoc zostavova kandidátku pre parlamentné vo¾by. Štátna rada sa zmenšila o polovicu. z. podpredsedom Ján Vojtaššák a druhým podpredsedom Bohuslav Klimo. èi nenastala skutoènos. kultúrnych a hospodárskych veciach. Trojroèné funkèné obdobie prvej Štátnej rady sa skonèilo posledným zasadnutím 9. V skutoènosti mala nemecká strana dvoch èlenov a post pre maïarskú stranu bol z neznámych príèin neobsadený. 6 èlenov menoval prezident republiky. imunitnú. sa zredukoval poèet jej èlenov z 20 na 12. kultúrnych a hospodárskych veciach. poèet mali doplni predseda vlády a snemu. Pri dnešnom poh¾ade na èinnos Štátnej rady môžeme konštatova. 2000. jej èlenovia mali poslaneckú imunitu a vo veciach. s ktorými sa dostanú do styku v rámci vykonávania funkcie. ale podstatné oklieštenie jej kompetencií. V poslednom polroku svojej existencie mala 6 zasadnutí. Ústava súèasne urèila funkèné obdobie Štátnej rady na tri roky. Predsedom Štátnej rady sa stal Viktor Ravasz. ktorý hovoril o zmene ustanovení ústavy o Štátnej rade. Pod¾a ústavného zákona è. s. Paradoxne však neznamenal rozšírenie.teda desakrát do roka. trestne stíha prezidenta a èlenov vlády. 10 vysielala HS¼S a po jednom registrované politické strany: Deutsche Partei a Szlovenszkoi Magyar Párt. V roku 1943 pred vznikom druhej Štátnej rady prijal snem zákon. zostavova kandidátku pre vo¾by do snemu. 10 èlenov menoval prezident. Okrem predsedníctva. nemala už právo podáva snemu návrhy zákonov ani podáva prezidentovi a vláde dobrozdania v politických. že okrem úlohy menovanej ako poslednej využívala ostatné právomoci len ve¾mi zriedka. Dovtedy zasadala približne každý mesiac s výnimkou letných prázdnin . Ústava vymedzovala hlavné úlohy tejto inštitúcie takto: zisova.

ale aj zákonodarnej moci.10. Ministrom vnútra v prvej vláde bol Karol Sidor a po òom F. 1944 bol predsedom vlády opä Vojtech Tuka a od 5. Na úrovni ministra stál aj guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš. v poslednej vláde mal túto funkciu na starosti Štefan Tiso. V prvých troch vládach viedol úrad ministra dopravy a verejných prác Július Stano a po septembri 1944 ¼udovít Lednár. Ministerstvo financií viedol MikulᚠPružinský. Predsedom vlády bol od 14. po òom prevzal funkciu ministra Aladár Koèiš.9. Vláda V politickom systéme Slovenskej republiky predstavovala vláda popri prezidentovi a Sneme SR a teoreticky aj Štátnej rade najaktívnejší autoritatívny orgán. ktoré ministerstvá majú jednotliví ministri spravova. do 26. ktorý túto funkciu zastával vo všetkých štyroch vládach Slovenskej republiky. Totalitné rozhodovanie jej umožòovala reálna koncentrácia nielen vládnej a výkonnej moci. Od 29. Právo menova predsedu vlády a ministrov mal prezident.7. ktorý vykonával túto funkciu aj v druhej vláde do júla 1940. potom až do roku 1945 zastával tento post Štefan Tiso.1939 do 28. Na základe ústavnej listiny sa vláda skladala z predsedu a ministrov. súèasne urèoval.1940 do 5. Na èele ministerstva národnej obrany stál generál Ferdinand Èatloš. Po vynútenom odchode Ïurèanského sa ministrom vnútra až do pádu režimu stal Alexander Mach.1940 bol predsedom vlády Vojtech Tuka. Ministrom pravosúdia (spravodlivosti) bol Gejza Fritz až do septembra 1944. Ïurèanský. ktorý bol súèasne aj prednostom Najvyššieho zásobovacieho úradu. Ministerstvo školstva a osvety viedol až do septembra 1944 Jozef Sivák. Vládu tvorili predseda a osem ministrov.1944 do apríla 1945 Štefan Tiso. ale rozpoèet Štátnej rady bol vyòatý z predsedníctva vlády a zadelený do rozpoètu snemu.Štátnej rade ostalo právo podáva návrhy ústavnému senátu. ich „poèet a obor pôsobnosti“ mal urèova osobitný zákon. Kvôli úplnosti uvedieme aj personálne obsadenie ministerských postov. Od 27.7. po septembri 1944 bol ministrom obrany Štefan Haššík.1939 Jozef Tiso. To isté platí aj o ministrovi hospodárstva Gejzovi Medrickom. Druhá štátna rada sa zišla už iba trikrát. Šéfom Úradu propagandy sa po Ale- 224 . Ministrom zahranièných vecí bol dvakrát Ferdinand Ïurèanský do júla 1940. naposledy v novembri 1944. Ok¾ukou cez rozlièné možnosti nátlaku zasahovala vláda aj do súdnej moci.10. päkrát Vojtech Tuka do septembra 1944. ktorého sekretariát vybavoval aj jeho administratívnu agendu.3.9.

sekretariát (ako výkonný orgán). ktorých hlavným cie¾om bolo v koneènom dôsledku pôsobenie na široké masy v zmysle súhlasu s oficiálnou politikou. Príslušníci národnostných menšín sa pod¾a nasledujúceho paragrafu 59 mohli zúèastòova na politickej moci iba prostredníctvom vlastnej registrovanej politickej strany. Po oficiálnom prijatí vodcovského princípu HS¼S uplatòovala monopol štátno-politickej moci prostredníctvom celkom subordinovanej organizácie: vodca a predseda Jozef Tiso. V paragrafe 58 bolo kodifikované výnimoèné postavenie Hlinkovej slovenskej ¾udovej strany: „Slovenský národ zúèastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ¾udovej strany (strany slovenskej národnej jednoty)“. Turèek. Súèasou tejto politickej strany sa stali Hlinkova garda. Balko. Každodenná stranícka práca sa sústreïovala na organizovanie rozlièných politicko-výchovných. ktorý s¾ubovala ústava v paragrafe 59. Hlinkova mládež. Funkcie župných predsedov zastávali: P. V októbri 1942 bol potom prijatý nový zákon 225 .1939 o HS¼S. Politické strany O politických stranách sa hovorilo v šiestej hlave ústavy.sa museli riadi pokynmi vedenia strany. Funkciu štátneho tajomníka pre nemeckú národnos pri slovenskej vláde vykonával Franz Karmasin. Sokol. èo bolo èasto ažkopádne a kontraproduktívne. poradný orgán vodcu. Na èele strany stál Jozef Tiso. Hlinkova slovenská ¾udová strana mala v roku 1937 necelých 50 tisíc èlenov. z dòa 28. J. Strana (HS¼S) bola od zaèiatku organizovaná a usmeròovaná z centra. Ferenèík. ale aj zjednotené odborové organizácie. Tento zákon len potvrdil a do podrobností rozviedol paragraf 58 ústavy. HS¼S sa tak stala jedinou politickou stranou. M. z. bolo legislatívne upravené postavenie HS¼S zákonom è. Marsina. Medrický. Opluštil. J. prostredníctvom ktorej sa slovenský národ smel zúèastòova na štátnej moci.9. 60 okresných a 2675 miestnych organizácií a 55 miestnych skupín (Korèek. Pred prijatím zákona o politických stranách. Maximálny poèet èlenov 294 580 dosiahla HS¼S v roku 1944.xandrovi Machovi stal Tido J. koncom roku 1938 už 120 tisíc a v roku 1943 dosiahla takmer 300 tisíc èlenov. J. 245/ 1939 Sl. 33). G.jej èlenovia . R. hospodárskych a vzdelávacích kurzov. Koèiš. Dosadení úradníci . Huka. ÚV HS¼S. Gašpar. s. predsedníctvo tvorili štyria podpredsedovia (M. K Mederly) a generálny tajomník A. Kontakty a komunikáciu s ostatnými centrálnymi orgánmi štátu i strany zabezpeèoval Úrad predsedníctva vlády. Tlaèovým orgánom strany boli noviny Slovák. Stano. 1999. A. Dosiahnutím autonómie a vznikom republiky bol totiž vyèerpaný hlavný dovtedajší zámer politiky HS¼S. 6 župných.

1941. Najväèší nárast èlenstva zaznamenala strana v dobe Hitlerových úspechov na fronte – teda v roku 1940 . V januári 1944 vydalo predsedníctvo HS¼S nový organizaèný štatút strany. Politický život menšín mal upravova zákon o politických stranách národnostných skupín. Zákon hovoril o podmienkach vzniku a registrácie strán. že vystupovala ako obhajkyòa nemeckých záujmov na Slovensku. Deutsche Partei sa bez výhrad prihlásila k ideológii nemeckej NSDAP a možno konštatova. Výluèné právo HS¼S na menovanie politických a štátnych funkcionárov a na obsadenie všetkých dôležitých úsekov štátneho života bolo výsledkom totalitného programu ovládania „zjednotenej“ slovenskej spoloènosti. èo predstavovalo len 2 % štátnych príslušníkov. Táto strana vznikla v októbri 1938 ako nástupkyòa Karpatonemeckej strany a jej zakladate¾om a vodcom bol Franz Karmasin. Nemecká menšina na Slovensku sa mohla na politickom živote zúèastòova prostredníctvom Nemeckej strany na Slovensku (Deutsche Partei in der Slowakei). predstavoval 46 919 obyvate¾ov. Po Viedenskej arbitráži sa poèet príslušníkov maïarskej národnosti na Slovensku zmenšil. Hovorilo sa v òom o zásadách vnútornej oèisty. 226 . aby novú stranu „bolo možné poklada za nosite¾ku politickej vôle celej národnostnej skupiny“. Politicky boli podchytení v Maïarskej strane na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Párt). Podobne ako strana nemeckej menšiny aj táto strana prijala autoritatívne vnútorné usporiadanie a jej oficiálny program bol prispôsobený reálnym politickým potrebám. ktorí boli sústredení prevažne v Bratislavskej a Nitrianskej župe.o HS¼S pod èíslom 215/1942 Sl. Registráciu strán malo na starosti ministerstvo vnútra a okrem ustanovení o povinnosti predloži osnovu organizaèného štatútu a žiados s minimálne pästo overenými podpismi príslušníkov tej-ktorej menšiny požadoval tiež. Jej èlenmi boli takmer všetci príslušníci nemeckej menšiny na Slovensku. Strana bola pokraèovate¾kou Zjednotenej kesanskosocialistickej a maïarskej národnej strany. Venoval sa otázkam jazykového zrovnoprávnenia..1940 a nadväzoval na už spomenutý paragraf 59 ústavy. konsolidácie a zvýšenia aktivity. ale aj ako stráže v koncentraèných táboroch. ktorý nahradil starší zákon a ucelene kodifikoval vodcovský princíp v strane. školským a kultúrnym problémom. 2125). pracovali na polícii a v rozlièných špeciálnych komandách. Od roku 1942 prostredníctvom straníckych organizácií Deutsche Partei robili SS nábor dobrovo¾níkov. s. ktorí slúžili na všetkých frontoch. o ich rozpustení a pod.5. Bol prijatý 15. 2000. mala asi 60 tisíc èlenov. Na èele strany stál János Esterházy. z. V sídle tejto strany boli zhromažïované udania a informácie z celej Slovenskej republiky a boli tlmoèené Sicherheitsdienstu – nemeckej tajnej službe (Pekár.

Obsah slovenskej ústavy však formálne nesignalizoval naznaèované premeny. ak smerovali k vidite¾ným snahám o spolitizovanie justície. Slovenský štát sa stal v období druhej svetovej vojny jedinou nacistami neokupovanou krajinou. ktorá uskutoènila deportácie vlastnými mocenskými a administratívnymi silami. Na záver treba pripomenú. Bratislava : Kalligram. M. oblas ich pôsobnosti. že sú viazaní len zákonmi. 4.] Prešov : Katedra dejín FHPV PU. ich príslušnos a spôsoby pokraèovania pred nimi urèia osobitné zákony. jedna z vymožeností moderného štátneho zriadenia. 20). že ich organizáciu. ZAVACKÁ. Bratislava : Ministerstvo obrany SR. ako boli Tuka. 2. Minister pravosúdia Gejza Fritz bol jedným z mála rezortných ministrov. PEKÁR. (2000): Štátna rada v politickom systéme slovenského štátu v rokoch 1939 .1945. 1998. lebo sa tu hovorí o tom. 227 . bez ktorého neexistuje právny štát. v ktorých sa hovorí o osobitných zákonoch alebo o rozšírení právomoci vojenských súdov na civilné obyvate¾stvo i prís¾ub viacerých osobitných zákonov. KORÈEK.Súdnictvo V každom totalitnom štáte sa zmena politického systému najviac odráža v oblasti práva. že režim Slovenskej republiky a jeho národnosocialistický model sa hádam najdôslednejšie realizoval v oblasti riešenia židovskej otázky. 3. PEKÁR. osobitne trestného práva. Postupne prijímané zákony a vládne nariadenia dávali právny podklad pomerne širokému uplatòovaniu perzekúcie. J. KAMENEC. In: Kamenec. Sborník pøíspìvkù ze XXXIV. (2000): K politickému životu Šarišsko-zemplínskej župy v rokoch 1939 . Ústavný zákon formálne zdôrazòoval. I.1945. vìdecké konference Systémové inženýrství SI. In: Kritika systémových pøístupù. Mach a ïalší. (1998): Totalita neznáša liberalizmus. Zdôrazòovala sa nezávislos sudcov v ich sudcovskej funkcii a skutoènos. K.1941. Ale odseky. že súdnictvo je vo všetkých inštanciách oddelené od správy. è. (1999): Slovenská republika 1943 . 1. In: OS. I. M. Ale vodcovský princíp a nezávislé súdnictvo sa navzájom vyluèovali (Zavacká.: H¾adanie a blúdenie v dejinách. i o tom. V transformácii práva na totalitné nemohlo osta bokom ani súdnictvo. (2002): K interpretácii politického systému prvej Slovenskej republiky. 1998. že súdna moc prislúcha štátnym súdom a osobitným súdom s tým. Hradec Králové : Gaudeamus. 5. [Rigorózna práca. ktorý sa dokázal v mnohých prípadoch ohradi proti zásahom prezidenta Tisa alebo radikálov. že nikto v štáte nesmie by zbavený svojho zákonného sudcu. Zoznam bibliografických odkazov 1. s. túto možnos naznaèovali.

teda uhorský. V najstaršom období vývoja spišskej historiografie vznikli na Spiši kroniky rozmanitého zamerania a je možné rozdeli ich pod¾a rôznych kritérií. storoèia.: Kroniky stredovekého Slovenska. A Szepesszombati kronika. Ide skôr o uhorskú kroniku so spišskými vzahmi ako o èisto spišskú kroniku. Bratislava 1995. Sopko. Nájs ju je možné v kódexe spolu s rukopisom Spišskej právnej knihy (Zipser Willkühr) a o jej prvé vydanie sa postaral Kalman Demko2 . v ktorom vznikla. ktorým sa venuje.3 1 2 3 Preh¾adu najvýznamnejších historiografických diel sa venuje sta od: Jankoviè. zachytávajúce nielen významné udalosti toho-ktorého spišského mesta. 156-169. Levoèa 1891.: Spišská historiografia. majú viac všeobecný. stali èoskoro aj významným politickým èinite¾om v rámci Slovenska. Kronika má vzh¾adom na obdobie. In: Spišské mestá v stredoveku. ako spišský charakter. s. Košice 1974.KRONIKA GAŠPARA HAINA A JEJ MIESTO V SPIŠSKEJ HISTORIOGRAFICKEJ TVORBE HENRIETA LISKOVÁ Spiš je jednou z oblastí s osobitným významom pre historický vývoj Slovenska a celého Uhorska. pomerne rozsiahly èasový záber (od vzniku Uhorského štátu po rok 1457) a historické skutoènosti. ale aj vhodná geografická poloha. ale aj dejiny Spiša a celého Uhorska. ktorá vytvárala priestor pre vývoj obchodu a hospodárstva a umožòovala vznik a postupný rozvoj miest. Prešove a Sabinove ako jedno z najrozvinutejších miest nielen Spiša. ale aj celého východného Slovenska. O ich mimoriadnom význame svedèia okrem hospodárskych záznamov a iných dôležitých prameòov aj zachované historické a kronikárske diela. 104-111. Medzi spišskými mestami si osobitnú pozornos zasluhuje Levoèa.1 Ak sa pridržiavame tematického a èasového h¾adiska. J. Príèinou sú nielen priaznivé prírodné podmienky. 228 . èo rozhodujúcou mierou prispelo k tomu. V súèasnosti máme k dispozícii už aj jej prvé slovenské vydanie. Spišské mestá sa vïaka svojmu silnému ekonomickému postaveniu a obchodnej pozícii. musíme na prvom mieste uvies kroniky s celkovým zameraním na oblas Spiša a ako prvú uvies najstaršiu z nich Spišskosobotskú kroniku od neznámeho autora z polovice 15. V. a teda aj Uhorska. vystupujúca v období stredoveku popri Košiciach. Nasledujúci príspevok si kladie za cie¾ vsadi kroniku levoèského kronikára Gašpara Haina do spišskej historickej tvorby a prostredníctvom krátkeho úryvku oboznámi èitate¾a s jej charakterom a obsahom. Bardejove. že sa stala miestom vzniku najväèšieho poètu kronikárskych a historických diel. s.

že vzh¾adom na množstvo informácií. o úèinkovaní Levoèe v bojoch o trón medzi Jánom Zápo¾ským a Ferdinandom Habsburským.Druhou už obsiahlejšou „skutoènou“ spišskou kronikou bola kronika levoèského rektora Joachima Leibitzera a jeho syna. v ktorých je hlavná pozornos venovaná Levoèi. kazate¾a v Huncovciach a Vrbove. plieneniu bratríkov. 4 5 Wagner. Prvou z nich je známa Historia alebo Diarium levoèského obchodníka a richtára Konráda Sperfogela. zachytávajúca historický vývoj v Levoèi v rokoch 1515 – 1537. ktoré sa stali v jednotlivých mestách na Spiši. neúrode a neustále sa zhoršujúcej hodnote mince a ich dopadoch na hospodárstvo mesta. Jeho trefné poznámky o tom. storoèia4 ide už o typicky spišskú kroniku. vydal Wagner. Wagner. 229 . že je vhodné nieèo vynecha a uvies najmä tie udalosti. s. Leibitzer venuje pozornos husitským vpádom. že ak bude mestská obec (na hierarchickom rebríèku v nižšom postavení) „skáka mestskej rade po hlave“ a mesto nebude ma pevnú správu. Z tohto dôvodu je teda možné kroniku považova za èisto spišskú. Ïalej požiarom. roky 17. rôznym zaujímavostiam. Sperfogel písal o sporoch medzi Levoèou a Kežmarkom. podobne ako predchádzajúcu Leibitzeriánsku kroniku. suchu. usúdil. K. nemôžem posúdi rozsah vydavate¾ových zásahov do originálu kroniky. s. Wiennae 1778. Israela zo 17. storoèia. Wiennae 1778. Druhou skupinou sú kroniky. 5 Levoèská kronikárska tvorba tohto obdobia vyvrcholila v obsiahlej kronike košického rodáka. ktorý sa pod¾a dostupných informácií nachádza v Széchényiho knižnici v Budapešti v nemèine.: Annalecta Scepusii sacri et profani II. ktoré slúžia na bližšie osvetlenie dejín Spiša. Bolo by teda zaujímavé porovna jej publikovanú verziu s originálom. vystihujú jeho znalos pomerov a skúsenos.129-188. tureckému nebezpeèenstvu. rektora. Zaujímavé sú najmä Sperfogelove odvážne vyjadrenia a názory na Levoèanov a Kežmarèanov a na vzahy levoèskej mestskej obce k mestskej rade.41-60. Hain v nej venuje pozornos celému historickému obdobiu dejín Levoèe od jej poèiatkov (zaèína rokom 744) až po svoju súèasnos (80. richtára a èlena mestskej rady Gašpara Haina. Sú v nej zaznamenané historické skutoènosti s konkrétnym oh¾adom na Spiš. o drahote. K. dátumom vzniku rôznych spišských kláštorov a bratstiev. storoèia). no keïže mi je známa len jej Wagnerom publikovaná podoba. Necelé Sperfogelovo dielo.: Annalecta Scepusii sacri et profani II. Dokonca aj jej vydavate¾ Wagner v úvode k jej publikovanému textu uvádza. ktoré obaja Leibitzerovci nazhromaždili. Levoèou a 13 mestami. nikdy v òom nebude poriadok a všetko v òom pôjde „dolu vodou“. morovým epidémiám a hladomorom. Pod¾a Wagnerom publikovanej podoby z konca 18.

230 .. Úroveò záznamov èi zápisov svedèí o kronikárovom rozh¾ade. d. ktorý mal zberate¾sko-vydavate¾ský charakter.: c. záznamy o požiaroch. úvahy o založení mesta Levoèe a vzniku jej názvu. prièom sa usiluje nájs súvislosti s mýtickými postavami z Biblie a s germánskymi kmeòmi Gótov a Gepidov. d. storoèia až do roku 1755. Hain sa pokúša nájs odpoveï na otázku pôvodu Spišiakov.9 Keïže sa venujeme najstarším spišským kronikárskym prácam. ktorý v nej chronologicky zachytil priebeh reformácie v Levoèi a na Spiši od roku 1528 do polovice 16.161. Do tejto kategórie by bolo možné zaradi nábožensky orientovanú kroniku levoèského kazate¾a Juraja Mollera. opisovali ich. Hain sa usiluje o struènos. Jankoviè. venované najskôr krátkemu opisu mesta Levoèe a potom struènému oboznámeniu èitate¾a s najstaršími dejinami Spiša a jeho obyvate¾ov. d. s. Hainov záujem o Levoèu dokladá nielen jeho úèas v správe mesta. V. nasledujú dve zaujímavé kapitoly. Jankoviè.. Udalosti zo spoloèenského diania v Levoèi striedajú údaje o cenách potravín. 160.: c. 6 7 8 9 V tlaèi ide o pomerne rozsiahlu z väèšej èasti po latinsky písanú èas asi 71 strán. sa venuje udalostiam rodiny Buchholtzových od polovice 17. Jeho spo¾ahlivé a vierohodné podanie spôsobovala jeho nestrannos a ve¾ká pozornos voèi prichádzajúcim novotám. ktoré pri zostavovaní kroniky využil. epidémiách a rôznych iných prírodných katastrofách v duchu stredovekých kroník.7 Okrem už spomínaných kronikárskych diel historického zamerania vznikli v tomto období na Spiši aj kroniky èi historiografické diela iného charakteru. storoèia. Autori. ktorých sem zaraïujeme. usporadúvali a vydávali. M.Po struènom vymenovaní autorov záznamov èi zápiskov. V. Mollerovu kroniku ïalej až do roku 1674 viedli èlenovia Bratstva 24 spišských miest J. s. 160.8 Kronika Juraja Buchholtza staršieho a mladšieho Historischer GeschlechtsBericht. Jankoviè. s. èo sa mu o dejinách mesta Levoèe podarilo zisti. jednoznaènos a presnos svojich záznamov. Jantschius. J. Nasledujú dátumy vzniku najvýznamnejších spišských kláštorov.. Goltzius a iní. Xylander. ale aj štúdium rozsiahleho jemu dostupného materiálu.: c. vzdelaní a dobrej informovanosti. ktorá má rodinný charakter. Jednoduchý záznam o najdôležitejších udalostiach z dejín Spiša vystrieda podrobný opis vzahov medzi levoèskou mestskou radou a obcou a struèný výah6 zo Sperfogelových úvah. V. nemôžeme vynecha nasledujúci èasový úsek spišskej historiografie. a dielo je preto správne považované za skutoèné historické kronikárske dielo vtedajšieho obdobia. vyh¾adávali pôvodné pramenné materiály. Hain svedomito spracoval a zaznamenal všetko.

ktorý zároveò vystupoval aj ako posledný reformovaný richtár mesta. Štvrtý zväzok obsahuje pramenný materiál k dejinám rodov so vzahom k Spišu. V. d. Thurzovcov.: Annalecta Scepusii sacri et profani. Hadvabný zostavil Archivum Eremi Lechnitz 1763. Ponúkaný preklad je prekladom latinského. Karolovi Wagnerovi sa v rokoch 1774 – 1778 podarilo zozbiera a vo Viedni vyda 4 zväzky prameòov k dejinám Spiša pod názvom Annalecta Scepusii sacri et profani I-IV.12 Nasledujúci úryvok z kroniky zachytáva obdobie štyridsiatych rokov 16. ako rodiny Zápo¾ských. Viennae 1774-1778. narazila na mimoriadne silný ohlas. nemeckého a maïarského textu prvého vydania kroniky Spišskou historickou spoloènosou z roku 1910 191213 . Ide o významné obdobie reformácie. ktoré sa do histórie Levoèe zapísali silným požiarom. ako prepošti Spišskej Kapituly. Pozri: Jankoviè. Levoèe a iných spišských miest a spišského prepošstva. a tak som nemala možnos porovna a posúdi mieru 10 11 12 13 Pozri: Jankoviè.: c. a kol. Zástancom reformácie sa stal aj samotný autor kroniky Gašpar Hain. Jozef Hradsky. ktorý zbieral a opisoval dokumenty. vïaka ktorému vyhorela nielen takmer celá Levoèa. d. bez práce ktorého by sa súèasnému èitate¾ovi nedostala do rúk ani polovica dôležitých a zaujímavých spišských dokumentov. Medzi ïalších predstavite¾ov-vydavate¾ov a zberate¾ov patrili Ján Bardossy.Prvým zberate¾om tohto druhu bol kamaldulský mních z Èerveného kláštora Romuald Hadvabný.10 Èas jeho práce uverejnil aj v poradí druhý zo zberate¾ov a vydavate¾ov tohto obdobia Karol Wagner. Tretí zväzok obsahuje listinný materiál a iný materiál k cirkevným. storoèia. 231 . Ball. týkajúce sa kartuziánskeho a kamaldulského rádu. náboženským a verejným inštitúciám a predstavite¾om Spiša. V. roky 16. J. K. s. 162-163. žijúcich v Èervenom kláštore. Spišského hradu. 162. originál kroniky sa ani napriek pátraniu v archíve a na evanjelickej fare nepodarilo získa. Liber Rubri Claustri a mnohé ïalšie.. Karol Schmauk. ktorá v Levoèi.11 V prvom zväzku uverejnil dokumenty k dejinám Spišskej župy. Úryvok zachytáva aj 50. Wagner. ale aj radnica a archív mesta. Kristán Generisch a Jakub Meltzer.. Mollerova kronika a ïalšie. Leibitzeriánska kronika.: Löcsei kronikája. Thökölyovcov a Warkotschovcov. Kežmarku. podobne ako aj v iných mestách na Slovensku. Samuel Weber. storoèia. s. Löcse 1910-1912. ako Historia alebo Diarium Konráda Sperfogela.: c. kartuzáni v Èervenom kláštore a iné. V druhom zväzku sú ukážky zo spišských kroník a naraèných prameòov.

prièom spomenuté marginálie sú uvedené ako nadpisy jednotlivých odsekov. V tom èase zastával richtársky úrad pán Ladislav Polierer. dcéru Josta Jergela.)14 Evanjelická škola. kedy sa jej autor už pre svoju náboženskú orientáciu nemohol úèastni na správe mesta. (Roku 1544 pán Horváth z Lomnice zanechal úrad prepošta Spišskej Kapituly svätého Martina15 . júla po 30. 402. èi bol spomenutý Ján z Lomnice v roku 1511 vysvätený za prepošta. kto sa pridal k augsburskému vierovyznaniu. na ktorý zomrelo 800 ¾udí. 17 Vydavatelia odkazujú. umiestnených po oboch stranách oltára sa zaèalo najskôr poèas pôstneho týždòa. Daniel Türck. Tohto roku sa Spišský hrad dostal zradou do Báthoryovho vlastníctva. pozri matriku 24 regal: str. (Poèas reformácie v roku 1544 bol v Levoèi ako luteránsky kòaz augsburského vierovyznania zamestnaný pán Bartolomej Bogner z Brašova v Sedmohradsku. Rektorom bol v tom èase pán Konrád Henckel. vtedajší richtár. pod správou ktorého zažiarilo jasné svetlo Evanjelia. Neskôr bol notárom. 232 .)17 Morová epidémia. storoèia v období. že šlo o vloženú poznámku napísanú tým istým rukopisom. s. sú odlíšené písmom. že šlo o vloženú poznámku napísanú tým istým rukopisom.edièných zásahov do textu. Rektorom bol pán Daniel Türck. 201. Báthory vlastníkom Spišského hradu. že šlo o dodatoènú poznámku napísanú na kuse papiera tým istým rukopisom. pod správou ktorého zažiarilo svetlo Evanjelia. Ján Horváth – spišský prepošt sa žení. 16 K zátvorkami oznaèenému textu sa v tlaèi vyskytuje poznámka. S kázòami z kazate¾níc.)16 (Poznámka: Šlo o Agnešu. Kronika vznikla s najväèšou pravdepodobnosou v 80. rokoch 17. 15 Vydavatelia odkazujú na Pirchallu a jeho Dejiny spišského prepošstva. novembra 1545 v Levoèi prudko zúril mor. ktorý bol zároveò prvým. alebo inak Jerga Czipszersa. ktorý vykonával od roku 1529 a oženil sa s dcérou levoèského obèana. ktorých úlohou je oboznámi maïarského èitate¾a s textom a zjednoduši orientáciu. bol medzi nimi aj pán Ladislav Polierer. Poznámky vydavate¾ov uvedené pod èiarou a struèné marginálie. 14 K zátvorkami oznaèenému textu sa v tlaèi vzahuje poznámka. Pod¾a neho nie je isté. Polierer richtárom. Bartolomej Bogner – prvý evanjelický kazate¾ v Levoèi. Od 25.

Kobylky. Krajinský snem. Windeck uèite¾om. sa v Levoèi rozpútala ve¾mi špinavá búrka a zároveò sa strhlo ve¾ké krupobitie. júna tohto roku obsadil Ján Thurzo Bojnice. (Preto sa rozmohla ve¾ká drahota. èo mali a zo slamy urobili oheò až k lesu. V roku 1548 zvolal uhorský a èeský panovník Ferdinand na podnet biskupov do Bratislavy snem. Po sviatku Petra a Pavla v roku 1549 v noci. ktorého spolu s dvoma bratmi Martinom a Demeterom. V tom èase bol v Levoèi richtárom pán Melchior Genersich. vydal tohto roku v Augsburgu nariadenie vo veci vierovyznania. Uèite¾om bol Erazmus Windeck a uèite¾om slobodných umení magister Goldbergensis. Uèite¾om bol pán Lucillus Sedmohradský. augusta roku 1546 bolo v Levoèi a na iných miestach tak ve¾a kobyliek.)18 Genersich richtárom. že všade ležali v hrúbke väèšej ako 3 prekrížené dlane. Roku 1547 sa stal na dva roky levoèským richtárom Martin Kletschko. na ktorom chcel za úèasti barónov. Krupeck richtárom. Na rozkaz Jeho krá¾ovského velièenstva Ferdinanda I. 9. 18 Okrajová poznámka. ¼udia utekali a zo všetkého vhodného. E. Obídenie nariadenia „Interim“. 233 . Poprava Bašu a jeho spoloèníkov. š¾achty a uhorských miest zabezpeèi zverejnenie a dodržiavanie ustanovenia „Interim“19 . Tento hrad patril ve¾kému zbojníkovi Matejovi Bašovi. 19 Vydavatelia uvádzajú. keïže toto ustanovenie neprijala ani š¾achta. Kletschko richtárom. Podivuhodným Božím zásahom sa mu v tom však zabránilo. hneï po ohlásení 12. Stúpenci cisára Ferdinanda obsadzujú Bojnice a Muránsky hrad. ani ostatní úèastníci zhromaždenia. hodiny. magnátov. Padali krúpy s ve¾kosou slepaèieho vajca alebo aj väèšie. zabral pán Mikulᚠzo Salmu aj hrad Muráò. ako aj ïalšími pri obsadzovaní hradu chytili a prebodli meèmi. 9. Lucillus uèite¾om. že panovník Karol V. Poèasie. Jeho cie¾om bolo udrža jednotu viery i za cenu nieko¾kých ústupkov. Richtárom bol v tomto roku Sebastián Krupeck.

Krá¾ a cirkevní hodnostári sú proti akýmko¾vek novotám. èo je v protiklade k Božiemu slovu. lebo krá¾ spolu s biskupmi a niektorými barónmi z krá¾ovstva vážne naliehal. že šlo o Ágostona Dudicsa. Hoci šlo o vážne nariadenie. augusta navštívili Levoèu. 234 . ïalej je tu odkaz na Wagnera II. Pri tejto príležitosti im odovzdávajú záznam evanjelického vyznania viery. ¾ud a niektoré mestá. Tvrdo proti tomu vystúpila š¾achta. (7. ktorí 2. na ktorom bol osobne prítomný samotný krá¾ Ferdinand. a ktorý mali predtým v užívaní obyvatelia Odorína. Vyznavaèi nového uèenia si ponechávajú obnovenie. A naopak ak Jamnièania nedodržia stanovený deò výplaty. predsa nebolo uskutoènené.)21 20 Vydavatelia odkazujú.Krá¾ovskí vyslanci prichádzajú vo veci viery. apríla bola s pánmi z Kapituly uzavretá dohoda o majeri. Boli nimi dôstojný pán vacovský biskup20 a pán Zybrick. 21 Vydavatelia odkazujú. ktorý sa nachádzal v susedstve Jamníka. Pod¾a tejto dohody mali Jamnièania za užívanie majera a prostredníctvom desiatkov za jednotlivé roky Kapitule zaplati vo sviatok Zvestovania P. že je potrebné v kostoloch vyklada pravdu Evanjelia a nie prednáša nieèo. Márii 2. Hneï po 6. ktorí na nikoho neútoèili ani niè nemenili. že sa má pod¾a pápežovho dôrazného nariadenia obnovi starší náboženský obrad. ktoré presadzujú mestá. pravda Evanjelia bola v mestách velebená a zachovávaná so svätým uctievaním a obradmi ako predtým. Na tomto sneme sa okrem iných štátnych vecí do znaènej miery a ve¾mi tvrdo vystupovalo proti kresanskému náboženstvu. januári roku 1550 sa v krá¾ovskom meste Bratislave uskutoènil snem. páni z Kapituly majú zasa možnos prenecha užívanie majera iným. jednohlasne tvrdiac. nemusia zaplati. že ak im páni z Kapituly nezaruèia bezpeènos. Krá¾ to spolu s biskupmi prijal dos rozhorèene a jednoducho povedal. že vec spoèíva v obnovení starého uctievania pápeža. èo im nebolo odmietnuté. Dohoda o majeri medzi Jamníkom a Spišskou Kapitulou. iba si žiadali predloži písomný záznam o vyznaní viery. 16 m. Tohto roku poslalo Jeho krá¾ovské velièenstvo vo veci vierovyznania do slobodných miest vyslancov. Zasadnutie krajinského snemu. že ide o vloženú poznámku napísanú tým istým rukopisom. Dohoda obsahovala takú podmienku. júla 8 zlatých. vacovského biskupa.

že sa v pivniciach. Požiar vznikol pri výrobe pušného prachu. vyhorela Ružová ulica a rad domov na Katzwinkli od Ulricha Wölderra až po Hornú bránu. Levoèa plaèe v ohni. Ten. 4 príjemne zvoniace zvony. žien. Letopoèet je vyjadrený v nasledujúcich veršoch: SoL erat In CanCro. že za 1 a pol hodiny jeho trvania mesto zahalil hustý dym a celá Levoèa s výnimkou 118 domov vyhorela. èo sa hore nachádzalo. ako sa zdvihol. Pozri! Teraz leží smutné vypálené ohòom. ako ho Levoèania obžalovali a ako sa aj sám priznal. júna tohto roku sa o 3 hodine popoludní poèas ve¾kého vetra. prostredníctvom svedkov usvedèili a 12. Pôvodcom tohto ve¾kého požiaru bol strelmajster menom Ján Hagner z Norimbergu. Preklad: „Vznešené mesto. IgnIbVs Vsta IaCet24 . V sobotu 7. Vïaka vetru sa požiar tak rozzúril. peniazmi a všetkým. vždy oplývajúce bohatstvom. ktorou sa ide od trhoviska na Kláštornú ulicu. registrami. Zhorel aj kostol s vežou. keïže sa zrútili klenby a múry. kde sa pred ohòom usilovali ukry. 23 Ide o chronogram vyjadrujúci letopoèet istej udalosti. 24 Tiež chronogram.MCCCLLLLVVVVVVXIIIIIIIIII – 1550. augusta popravili.Ve¾ký požiar. Horelo všetko od Horných kúpe¾ov až po mestský múr. zadusilo mnoho asi okolo 60 dobrých ¾udí. LeVtsChoVIa pLangIt In Igne SeptIMa LVX IVnI. lebo pre ve¾ký vietor nikto nemohol oheò zastavi. kde ho napokon potom. 22 Kopec v chotári mesta Levoèe. odkia¾ sa pozrel na požiar a ušiel do Krakova. knihami. tetrIs Vt orta fVIt23 Alebo v tomto NobILIs Vrbs opIbVsqVe potens LeVtsChoVIa seMper AspICe nVnC trIstIs. Pri tomto požiari vyhorela aj radnica so všetkými privilégiami. uväznili. Preklad: „Slnko bolo na juhu. Vyhorelo takmer celé mesto vrátane starých písomností. Najžalostnejším však bolo.“ . siedme svetlo júna o tretej. mužov. èo spôsobil požiar utiekol do Krakova. ktorý nieèo pripravoval z pušného prachu a potom ho usilovne uložil do stodoly. Výroba pušného prachu však aj naïalej pokraèuje. ve¾ký požiar.“ 235 . ktorý predtým v Levoèi zúril takmer 3 týždne. panien a detí. Páchate¾ najskôr ušiel z mesta na kopec Reberg22 . rozpútal v stodole u Jána Wegera na Malej ulici. vyjadrujúci ten istý letopoèet. kde odsúdili ho na upálenie a popravili. brána a všetky dvere na mestskej hradbe. kde býva Anton Jordan a Melchior Genersich.

)26 25 Vydavatelia upozoròujú. Uèite¾om bol pán magister Benjamin Lyschwyck Goldenbergensis. Potom sa 5. ktoré mesto malo predtým. ktorý na zhromaždení v našom kostole na veèné veky pridelili pánovi Jánovi Thurzovi. keï bol richtárom Michal Kroner. mája prostredníctvom vyslaných jazdcov a pešiakov obsadil Spišský hrad. septembra boli Levoèanom prinesené nové privilégiá25 . ktorú mu v tomto roku mali odovzda.T. Majer Sobrance odovzdávajú do prenájmu Jánovi Thurzovi. Ján Thurzo prechádza cez Levoèu na Spišský hrad.Kroner richtárom. V posledný aprílový deò prišiel z Bojníc do Levoèe ve¾avážený pán Ján Thurzo z Betlanoviec a 3. Pod¾a tejto zmluvy sa zaviazal plati poèas jednotlivých rokov ako daò 5 zlatých a že bude oné pozemky užíva iba poèas života. 236 . Stalo sa to v období. Hajnóci. vtedy už vyprázdnený a zbavený všetkých potravín. Inak sa tento majer nazýva aj Nadasch. kostola a mestského opevnenia. (3. tohto mesiaca po prekroèení mesta vydal na svoj hrad. T. ako radnice. 94. že spomínaná listina sa nachádza v mestskom archíve a jej vydavate¾om bol Wagner I. ktorý svoj úrad vykonával mimoriadne nezodpovedne a Božie slovo bral na ¾ahkú váhu. napísanú tým istým rukopisom.. urèených na obnovu verejných budov mesta. Krá¾ Ferdinand obnovuje mestské privilégiá a finanène podporuje opätovnú výstavbu. archívny fond Szm. Ïalej je tu uvedené. Krá¾ovské velièenstvo zároveò Levoèanom v mene osobitnej náklonnosti darovalo cenzus alebo daò z troch miest Bardejova. a k tomu im prizná aj nové privilégiá. 16. Jeho krá¾ovské velièenstvo im dokonca s¾úbilo. ktoré boli Jeho velièenstvom krá¾om Ferdinandom na augustovom sneme potvrdené na desa rokov. výsady a slobody. Lynschvyck uèite¾om. že obèania a obyvatelia jeho starostlivos využívajú na výstavbu. veže. že im potvrdí všetky privilégiá. Po jeho smrti alebo pri nedodržaní podmienok zasa prejdú pod našu právomoc. s. vydané v rokoch 1901-1904. Prešova a Sabinova. októbra roku 1550 bol prenajatý majer Sobrance. za èo ho aj milostivý Boh potrestal. 26 Ide o vloženú poznámku. Prostredníctvom grófa Mikuláša zo Salmu Jeho krá¾ovské velièenstvo venovalo Levoèanom 600 zlatých. že viacero Ferdinandových opatrení v danej veci sprostredkúva aj I. aby sa tam ujal držby svojho majetku. ak uvidí.

iskola Türck Dániel. der Schulen Rector. Filiam Josti Jergel. 30. darüber eine grosze Tewrung ward. Sind viel Heüschrekken beij der Leütsch vnd andern orthen gewesen. vnter dem Richterambt Herrn Ladislaj Poliereresz.28 Pestis. / Anno 1545. Vnd ist erstlich in der Marterwochen angefangen worden mit Predigen von Sacrament desz Altarsz vndter beijder gestalt. pro tunc Judex. das sie über 3 quer hand dick gelegen. k.) die Pest starck grassiret. Szerinte nem bizonyos. 1511ben lett prépost. 402. A szep. machten auch feüer von stroh vnd trieben sie also bisz in einem Waldt. Szepesvára Báthory Andrásé. vnter deszen regierung dasz helle licht des Ewangelij auffangen. in Gott selig verschieden. et duxit Uxorem Civis Leuchoviensis Filiam. (Beillesztett papirlapon ugyanazon kéz irásával: Anno 1544. lelkész Löcsén. 25. Eodem Anno Castrum Scepus ex proditione datum in possessione Bathori fuit. Praeposituram dimisit. Sáskajárás.) an bisz Andrä (nov. Horváth J. ist der Ehrwürdige Herr Bartholomäus Bogner von Cron27 ausz Siebenbürgen beij reformirung der Kirchen alsz ein Luthrischer vnd der Augszpurgischen Confession zugethaner Pfarrher in die Leütsch beruffen worden. Der Schulen Rector war Herr Daniel Türck. i. 28 L. Pirchalla. dasz Volck lief mit bekken vnd allerlej glokkenwerck herausz.Bogner Bert. 27 Brassó (Kronstadt). Zur der Zeit war Herr Conradus Henckel. hogy fel lett volna szentelve. Más kéz irásával: nomine Agnetem. Dominus Melchior Genersich. a. (széljegyzet u. Martini Scepusiensis fuit. Judex tum temporis fuit Leuchoviae. alias Jerg Czipszers. Anno 1544. Anno 1546. prép. Ev. Die 9 Augusti. so der Augspurgischen Confession zugethan war. auch der Erste. vnd sind beij 800 Personen gestorben. sub cjus etiam praefectura Lux Evangelij refulsit.) Genersich biró. vide Matriculam 24 Regal: pag. 201. elsö ev. Dominus Johannes Horwath de Lumnitza qui ab Anno 1529 Prepositus Capitulij S. 237 . Hatt zur Leütsch von Jacobij (júl. Polirer bíró†. darunter auch Herr Ladislaus Polierer. szepesi prepost megnösül. so hernacher Notarius worden. tört.

Ludi Magister fuit Erasmus Windeck artium Liberalium Magister Goldbergensis. 16. Lucillus tanító.) hatt Johann Thurzo Boynitz eingenomen. 9. II. Átadják nekik az ev. Anno 1548. tanító. Hi vero fuerunt Rverendus Dominus Episcopus Wochiensis30 Dominus Zybrick. 2. qui quidem nihil mutarunt aut 29 V. qui Leuchoviam venerunt feria sexta ante Festum Transfigurationis Dominj (aug. Judex fuit Leuchoviae Martinus Kletschko per biennium. h. Károly adta ki ez évben Augsburgban ezen ideiglenes intézkedéseket a vallás ügyvében. Idöjárás. biztosok jönnek. Vallásügyben kir. Basó és társai kivégzése. cum Baronibus. A császár ezen rendelete azonban kudarcot vallot. 30 Junij tempore Noctis post Festum Petri Paulij. Krupeck biró. statim post sonitum 12 horae oborta est Leuchoviae spurcissima tempestas. per Regiam Majestatem Visitatores in causa Religionis. vnd mit dem schwert gerichtet worden. aut etiam majores. Windeck Er. Anno 1547. Eodem Anno mittuntur ad Civitates Liberas. welcher mit sambt 2 Brüdern Martino vnd Demetrio wie auch mehr Personen bey einvernehmung der Vestung gefangen. Wag. Ducis Ágoston váci püspök. Ferdinandus Rex Ungariae et Bohemiae Posonij habuit Comitias. Eodem Anno die Pentecostes (jún.Kletschkó biró. Hoc Anno Iudex fuit Sebastianus Krupeck. Civitatibusque Hungariae. m. et cecidit grando magnus.). Az Interim mellözése. 30 E. in quibus Sua Majestas ex instinctu Episcoporum Libellum Interim29 in hoc Regno observari et publicari voluit. ita quod hic Libellus a Nobilibus ac alijs in Conventu existentibus non est susceptus. sed hoc tandem nutu Dei mirabiliter impeditum est. Diese Vestung hat zugehöret dem Mathiä Bocze einem groszen Rauber. Ludi Magister Dominicus Lucillus Transylvanus. So ist auch die Vestung Muran auff befehl Ihrer Majestät Ferdinandi I durch Herrn Grafen Nicolaum von Salm eingenommen worden. lapides tantae / magnitudinis. hitvallást. Országgyülés. Célja volt némi külsö engedmények árán megtartani a vallásegységet. Bajnóc és Murány várait beveszik Ferd. Hivei. Anno 1549. Nobilibus. 238 . Magnatibus. Vachiensis. quantum est ovum Gallinae.

vnd in die Scheüer mit fleisz eingeleget. Eodem Anno 7 Junij an Einem Sonnabent vmb 3 Vhr nach Mittag. a városok mellettük. Hoc etsi serio praeceptum erat. die ganze Stad Leütschau. tamen non est factum. neque ferendum aliquid verbo Dei contrarium. da Antonius Jordan vnd Melchior Genersich gewohnet haben. (Széljegyzet ugyanazon kéz írásával: Die 7 Aprilis Facta est conventio cum Dominis Capitularibus de praedio vicino Gemnicensibus. Anno 1550. Et econtra si Jemnicenses diem solutioni constiutum non servarent. Major feletti egyezmény Szepesárki és a káptalan között. das innerhalb anderhalb stunden. Haec omnia Rex cum Episcopis gravi et indignabundo accepit animo. Der Autor dieses groszen feüers ist gewesen ein Büxenmeister mit Nahmen Hansz Hagner von Nürnberg. Statim post Festum Epiphaniae iterum celebrata sunt Comitia in Civitate Regalij Posoniensi. der von Pulwer etwas praepariret. ubi ipse Rex Ferdinandus personaliter adfuit. Országgyülés. a városháza a régi okiratokkal együtt. Capitulares vicissim habeant facultatem usum praedij alijs concedendj. Gemnicenses debent verum Capitulo dare singulis annis pro usu praedii et decimis florenos 8 ad Festum Visitationis Mariae (júl. Contra vero nobiles plebej et Civitates quidam graviter resisterunt / uno ore dicentes: Evangelij veritatem in Ecclesijs esse docendam. és a föpapok az újítások ellen vannak. et sipliciter praecipit antiquos hoc est papisticos restitui cultus. Nam Rex cum Episcopis et quibusdam Baronibus Regni serio ursit Papatum mandans et praecipiens Veteres restaurari ritus. In his autem Comitijs praeter alias res Civiles multa et valde periculosa tentata sunt contra Christianam Religionem. 2. quo antea Odorinenses usi fuerant.) ea conditione ut si Domini Capitulares eos in tuta Possessione conservare non possent neque ipsi solvere tenerentur.) Nagy tüzvész Leégett majdnem az egész város. A tüz puskapor gyártása közben keletkezett. beij einem groszen Wind (wie den zuvor fast beij 3 Wochen grosze Winde gewesen) ist in der Leütschau ein grossesz feüer auszkommen in der Scheüer bey Hansz Weger in der Kleinen gasz da mann von Marckh in die Klostergas gehet. Diesz feüer hatt durch den Wind so gewüttet. nisi quod Confesionem fidei sibj scriptam exhiberi postularunt. ut prius.tentarunt. Az új tanok hivci az újításokat megtarják. ohne 118 Häuser. von der Ober Badstuben an bisz zur StadMauer mit sambt der 239 . cum pijs cultibus et caeremonijs in Civitatibus et pagis praedicata et observata est. Evangelij enim veritas. A kir. id ejs denegatum non est.

durch die Leütschauer verklaget. weill die Gewölber vnd Mauern / eingefallen. Kiadta Wag. Kroner biró. 33 Az eredeti oklevél a városi levéltárban van. Die Jahrzahl ist in volgenden Distichis begrieffen. 240 . T. 94. Ferdinánd király megújítja a város kiváltságait s pénzzel támogatja az építkezést. I. da Er noch das feüer gesehen vnd ist nach Crackau kommen. SoL erat In CanCro. so gantz verblieben. so sich in die Keller reteriret. et libertates 31 Rövidítve Junii h. Dasz erbärmlichste war aber dieses. Frawen. geschehen. In diesem feüer ist auch das Rathausz abgebrand worden. 1901-1904. valószinüleg úgy értendö. mit allen Privilegien. Ludi Magister fuit Dominus Magister Benjamin Lyschwyck Goldbergensis. Jungfern vnd Kinder. hogy nem volt barátja a hitújításnak. bey 60 erstikket sindt. Büchern. dem feüer niemand wiederstehen. Szm. Männer. IgnIbUs Usta IaCet. das so viell feine Leüth. vnd mit zeügen überwiesen worden.Rosengasz. denn es konnte wegen des groszen Windes. kiad. darumb auch der liebe Gott gestraffet. 32 Tisztjét hanyagúl teljesítette és isten igéjét semmibe sem vette. L. suo officio negligentissime fungens ac Verbum DEI summi contemnens32 . Solches ist Im Richterambt Michael Kroners. da Er endlich incarceriret. geld vnd alles was oben war. levt. vnd Vlrich Wölderr die eine Zeil im Katzwinkel bisz zum obern Thor gerechnet. de ottan máglyára itelték és kivégezték. T. LeUtsChoVIa pLangIt In Igne SeptIMa LUX IUnI31 . sambt 4 schönen wohlklingenden glockken. Lyschwyck tanitó. tart. im rauch aufgangen vndt verbrand worden ist. Der Thäter ist alsobald ausz der Stad dem Rehberg zugangen. die Thor vnd alle Thüren an der StadMauer. wie Er es endlich selbst bekand hatt. Hajnóci. so ist auch verbrunnen die Kirch mit den Thurm. / Decima sexta Septembris allata sunt Leuchoviensibus a Regia Majestate Ferdinando ex Comitijs Augustianis nova Privilegia33 et arma. Ferdinand többi intézkedéseit ez ügyben 1. darumb Er auch von einem Gericht zu Krackau die 12 Augustj zum feüer verdambt worden vnd also seinen Lohn wieder empfangen. jegyz. A tüz okozója Krakóba meneküllt. Registern. Vel in hoc NobILIs Urbs opIbUsqUe potens LeUtsChoVIa seMper AspICe nUnC trIstIs. tetrIs Ut orta fUIt.

241 . Turris. Der Ziel folgender Skizze ist. Item Censum seu Dicam ex tribus Civitatibus. utpote Praetorij.confirmatae a Regia Majestate in decenium. Prešov/Eperies und Sabinov/Zeben als eine der am meisten entwickelten Städten nicht nur des Zipser Gebietes.) Chronik von Gašpar Hain und ihre Stelle in der Zipser historiographischen Schöpfung Zusammenfassung Unter den Zipser Städten verdient eine ausserordentliche Aufmerksamkeit Levoèa/Leutschau. die Chronik des Leutschauer Chronisten Gašpar Hains in die Zipser Chronikenschöpfung zu setzen und mittels eines kurzen Bruchstücks bekanntzumachen. Locatum est Praedium Zobrancz. hogy azt birtokába vegye. (Széljegyzet ugyanazon kéz irásával: Anno 1550 die 3 Octobris.. et insuper nova concessurum. Regia Majestas quoque per Nicolaum Comitem a Salmis 600 florenos ad reaedificationem aedium Communis Civitatis. Thurzó János Löcsén át Szepesvárába megy. das in der Zeit des Mittelalters neben Košice/Kaschau. Imo Regia Majestas promisit se omnia privilegia confirmaturum quae antea habuit. sondern auch der ganzen Ostslowakei aufgetreten hat. Cives et incolas rursus diligentiam adhibituros in aedificando. satis tum evacuatam. postea die 5 hujus Ipse egrediens Urbe(m) profectus est in suam arcem. aut etiam conditione non servata. Templi et Muri etc. was dazu beigetragen hat. Bardejov/Bartfeld. decedente eo vicissim sint in Potestate nostra. si intellexerit. ut literas obligatorias det de solvendis florenis 5. Vocatur hoc praedium alio Nomine etiam Nadasch. Ultima die Aprilis venit ex Boynitz Magnificus Dominus Johannes Thurzo de Bethlemfalva Leuchoviam et 3 Maij emissis equitibus et peditibus occupavit Arcem Scepusiensem. quod suggestui Templi nostri perpetuis temporibus assignatum est Domino Johanni Thurzoni hac tamen lege. Epperies et Cibin quam eodem Anno Regiae Majestati dare habebant. et ab omnibus victualibus privatam. Nádasd majort Thurzó Jánosnak bérbe adjak. Bartpha. singulari gratia Regia donavit Leuchoviensibus.per singulos annos nomine Census utque eo vivo tantum agris illis uteretur. dass sie zum Ort der grössten Zahl der Chroniken und historischen Werke wurde.

in denen die Hauptaufmerksamkeit Leutschau gewidmet ist. bereits erwähnten Werken wurden im Zipser Gebiet auch Chroniken und historische Werke anderer Richtung geschrieben. wie Historia oder Diarium des Leutschauer Kaufmanns und Richters Konrad Sperfogel und Leutschauer Chronik von Gašpar Hain. Karol Schmauk. Historrischer Geschlechts-Bericht von Juraj Buchholtz. Jahrhunderts ein. Henrieta Lisková Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela Tajovského 40 974 01 Banská Bystrica Doc.Zu den ältesten Zipser Chroniken reihen wir die Chronik aus Spišská Sobota/ Georgenberg von einem unbekannten Autor aus der Mitte des 15. (Prešovská univerzita v Prešove. die Chronik des Leutschauer Rektoren Joachim Leibitzer und seines Sohnes Israel aus der Mitte des 17. Jozef Hradsky. wie zum Beispiel: Chronik des Leutschauer Predigers Juraj Moller. In die zweite Gruppe reihen wir Chroniken ein. In die Gruppe der Sammler-Verleger gehörten Ján Bardossy. Autor: PhDr. Samuel Weber. Kristián Generisch und Jakub Meltzer. Filozofická fakulta) Recenzent: 242 . CSc. Michal Otèenáš. PhDr. Jahrhunderts. Ausser diesen.

hudobná výchova) a spevácka vložka v podaní ¼ubice Èechovej (3. decembra 2002 o 19. èo možno považova za úspech.00 za prítomnosti väèšiny èlenov Katedry dejín FHPV PU a študentov všetkých roèníkov. roèníka Jana Karasová (dejepis hudobná výchova). Nasledoval prípitok a za ním samotný program. vidite¾ných na mnohých miestach v budove školy. èo sa na naše sklamanie nestretlo s odozvou. Organizátorov k myšlienke priviedla aj snaha oživi a spestri dianie na katedre a zoznámi medzi sebou študentov jednotlivých roèníkov. roèníka odboru dejepis. Snahou bolo zapoji študentov aj priamo do organizovania. èo bolo poèas príprav našou najväèšou motiváciou. Zámerom pri organizovaní tejto spoloèenskej akcie bolo obnovi tradíciu po nieko¾koroènej absencii. dejepis . Hudeèková. roèník katedrovice dejepisárov. ktorý sa postaral o príjemnú atmosféru na taneènom parkete. CSc. Celkovo sa na akcii zúèastnilo 82 osôb. Príprava podujatia prebiehala v nieko¾kých fázach. Osviežením bola urèite ¾udová hudba pod vedením skúseného „primáša“ Stanislava Baláža (3. Oboznamovali sme sa aj s predbežnou úèasou. Samozrejme sme sa snažili voli vtipnú a zábavnú formu.hudobná výchova). Èlenovia katedry dostali osobné oficiálne pozvánky. Mohli sa o nich dozvedie tiež z plagátov. roèník. Katedrovica sa uskutoènila 3. roèníka odboru dejepis rozhodli zorganizova 1.KATEDROVICA DEJEPISÁROV V školskom roku 2002/2003 sa študenti 3. že na katedre dejín by sme našli množstvo talentovaných a schopných študentov. roèníka a na privítanie študentov 1. Pozície konferencierky sa nadmieru dobre ujala študentka 3. Snažili sme sa vypracova kvalitnú agendu a oboznámi všetkých poslucháèov katedry dejín s plánovanou akciou. Stretli sme sa s priaznivou reakciou. Nepochybujeme však. prípadne do programu. Hlavným cie¾om bola v tomto prípade trefná a výstižná charakteristika toho-ktorého èlena katedry. Celú akciu otvorila svojím príhovorom vedúca katedry PhDr. Najdôležitejšie informácie sme študentom sprostredkovali osobnou návštevou v roèníkoch. Prekvapením pre èlenov katedry boli vtipné darèeky a diplomy. Kultúrny program bol orientovaný na rozlúèku so študentmi 5. Na svoje si prišli takisto milovníci modernej hudby – zabezpeèili sme diskdžokeja. Nápad vzišiel spontánne a realizoval sa za plnej podpory a pomoci èlenov katedry dejín a študentov. Miestnos sme po vzájomnej porade a aj na základe finanèného rozpoètu zabezpeèili v reštaurácii Mlados a postupne dostávali konkrétnu podobu kultúrny program i menu slávnostného veèera. roèník. 243 . Zároveò mali pri osobnom kontakte možnos hneï konzultova svoje postrehy a otázky. dejepis .

Z príprav katedrovice a zo samotného konania si odnášame množstvo zážitkov. pre vytrvalcov až do skorých ranných hodín. najmä prvá cena v podobe chutnej torty. že sa o rok v podobnej zostave opä všetci stretneme na druhom roèníku katedrovice dejepisárov. Šastie sa pri žrebovaní torty usmialo na študenta 1. skúseností a podnetov do budúcnosti pri organizovaní ïalších podobných akcií na našej katedre. Natália Demianová Helena Pavlíková 244 . roèníka. roèníka. Pevne veríme. Naše zámery sa teda podarili a aj u zúèastnených sa katedrovica stretla s vynikajúcim ohlasom. ak by sa študenti viac zaujímali o dianie na katedre a prispievali k zlepšovaniu vzahov.Zlatým klincom programu sa stala tombola. že sklamaním pre celú akciu bola slabá úèas študentov 1. Po tejto udalosti už nasledovala neviazaná zábava. V neposlednom rade chceme vyjadri úprimné poïakovanie všetkým èlenom katedry za ich snahu èo najviac nám pomôc a poradi. ktorá zožala ve¾ký úspech. Musíme však vyjadri. Ocenili by sme.

že na katedre bola prijatá zásada. 3. roè.+ príloha).s. roè.s. 6. Derfiòák.On: Struèný náèrt dejín židov v Bardejove (11 rkp.Židovské úverové družstvo (15 rkp. 7. 3. I. Michnoviè. roè. 8. D ..). I. Vedúci práce: PaedDr. apríla 2003 poslucháreò è. PhDr. CSc. Michnoviè. Vedúci práce: doc. Nadežda Jurèišinová. roè. 4.Ev: Jehovovi svedkovia na Slovensku do roku 1945 (25 rkp. Patrik Derfiòák . P.s. 3. 3.). 35 Doc. Michnoviè. Jurèišinová. D . V úvode svojho príhovoru naèrtol miesto vedeckej odbornej èinnosti študentov vysokých škôl v systéme prípravy pre spoloèenskú prax.KATEDROVÉ KOLO ŠVOUÈ 2003 Deò: Miesto: Èas: Poèet prítomných: Komisia: 9. D .Sj: Priebeh a výsledky volieb do župného zastupite¾stva v Košickej župe v roku 1923 (s osobitným dôrazom na mesto Košice) (20 rkp. 5.s.Ev: Dejiny židov v Stropkove .Z: K niektorým otázkam agrárnych pomerov v giraltovskom okrese v medzivojnovom Èeskoslovensku (32 rkp.. Zdôraznil. PhD.). I. 3. Ján Líška. CSc. vo vranovskom okrese (28 rkp.s.. P.predseda PhDr. Vedúca práce: PhDr. PhDr. CSc. CSc. . D . v.èlen Zoznam súažiacich: 1.30 hod. Monika Lazoríková. PhDr. 2. PhD. Vedúci práce: doc. D . Priebeh katedrového kola: Rokovanie otvoril a prítomných èlenov komisie predstavil doc.Sj: Židovské múzeum v Prešove (47 rkp.).. 4. D .). Vedúci práce: doc. Derfiòák. 113/B v areáli PdF PU 11. Jana Majirská. Marianna Malejèíková. roè. I. D . ¼ubomír Valiska..Vv: Dejiny evanjelickej cirkvi a. roè. Derfiòák. .èlenka PaedDr. Vedúci práce: PaedDr. Vedúci práce: PaedDr.s. 4.).s. roè. 3. Ide o jedineènú príležitos štúdentov. Michnoviè. Michnoviè.30 – 13. 3.. CSc. Imrich Michnoviè. P.s. Zuzana Anderková. Vedúci práce: doc. Dominika Bruòáková. ktorá podmieòuje vo¾bu diplomovej práce zapojením sa do ŠVOUÈ.. Renáta Ribovièová.Sj: Postoj Jozefa Škultétyho k národnostiam habsburskej monarchie (15 rkp. N. aby sa prezentovali výsledkami svojej práce nielen pred èlenmi komisie. 245 . roè. PhDr.). I.. PhDr. D . ale i pred prítomnými hosami.

ale aj forma a priebeh rokovania má vzostupnú tendenciu.) vystúpení. Pribúda poèet tých študentov.Samotný priebeh katedrového kola odbornej èinnosti prebiehal formou krátkych (10 min. Imrich Michnoviè 246 . ktorí ako pomocné vedecké sily poberali od fakulty finanèný príspevok. ale i formu prednesu a obhajobu a na základe takto prijatých kritérií sa dohodla na tomto poradí prvých troch najlepších prác: 1. ktorí o takúto formu prezentácie svojho bádate¾ského výskumu majú stále väèší záujem. Monika Lazoríková. Zhodnotenie prác: Komisia posúdila nielen odbornú stránku a rozsah predložených prác. v ktorých mali študenti možnos preukáza schopnos sumarizujúceho poh¾adu na predkladanú prácu. boli zodpovedané otázky. resumovali obsah jednotlivých kapitol a v závere naèrtli okruh otázok. Katedrové kolo študentskej odbornej èinnosti je stále atraktívnejšou udalosou v živote katedry. 3. Spravidla naèrtli stav súèasného spracovania témy. oboznámili prítomných s použitými prameòmi a literatúrou. 2. V diskusii. že nielen úroveò predkladaných prác je z roka na rok lepšia. ktoré zaujímali predovšetkým èlenov komisie. Jana Majirská. Marianna Malejèíková. ktoré budú spracováva v nasledujúcom období. Na záver chceme konštatova. ktorá nasledovala po tomto vystúpení. Uverejòujeme podstatnú èas víaznej práce. Na katedrovom kole sa zúèastnili všetci študenti.

Kým v iných èastiach východného Slovenska sa Maïari aktivizujú. s. spolkov.: Almanach mesta Košíc …. lebo tu pod¾a názoru vedúcich župných èinite¾ov nehrozilo národné hnutie“3 . podliehali budapeštianskej vláde. Bratislava : SAV. s.10.: Dvortsákovo separatistické hnutie. oznámil. Tie sa poèas 1. ako uvádza L. lebo aj po vyhlásení Èeskoslovenskej republiky boli obsadené maïarským vojskom a úradníkmi. Nadšenie Èechov a Slovákov bolo ve¾ké. „v Above nepôsobil žiaden maïarizaèný spolok. Tým priamo i nepriamo podporila Dvortsákovo separatistické hnutie. J. TAJTÁK. L. 1928.. s. ale ve¾ké boli aj problémy. V spolupráci s Maïarskou národnou radou a krajskou komisiou pre propagandu sa sociálna demokracia prepožièala politike na obranu integrity. 37. 250. ktoré odovzdal maïarskému ministrovi O. zakladajú poboèky maïarských odnárodòovacích spolkov. J. divadiel. TAJTÁK. 1964. Maïarizácia sa v Košiciach šírila aj vïaka hornouhorskej sociálnodemokratickej strane.4 Neprešiel ani mesiac od vyhlásenia ÈSR a Dvortsák vyhlasuje vytvorenie Východoslovenskej rady so sídlom v Prešove. In: Príspevky k dejinám východného Slovenska. svetovej vojny stali „maïarskou baštou“1 . že „Slováci východoslovenských žúp: Abov. Národná i sociálna situácia tu bola hrozná: „Východné Slovensko umieralo. Jászimu. Tajták. vytváral vhodnú atmosféru pre revizionistickú politiku. Zvl᚝ výhodné pre tento plán bolo východné Slovensko so svojou metropolou . novín. Týmto aktom chcel zdôrazni protest proti neoprávnenému „èeskoslovenskému tútorstvu“.Košicami. 37. Bereh. . ako nazýva ¼.1918 èeskoslovenský štát. „Trianonský komplex“. So vznikom nového štátu neboli spokojní hlavne Maïari. ktorí stále dúfali a všeobecne sa snažili o obrodu Uhorska. Malý Hont. 1 2 3 4 ŠTANCL. ktorá tu sídlila.v.: Almanach mesta Košíc a východného Slovenska 1918 .2 Nebolo slovenských škôl.. Košice : [b. G. Neboli tu známky národného života. G. ŠTANCL.1928. Gemer. Bolo to preto. s. ba dokonca sa po maïarsky hovorilo i v kostoloch. 247 .]. V memorande. ktoré pred nimi stáli a museli sa rýchlo rieši. ba neboli tu známky tvorby a húževnatého zápasu“. Haraksim pocit nespravodlivosti èi ukrivdenosti. 251.PRIEBEH A VÝSLEDKY VOLIEB DO ŽUPNÉHO ZASTUPITE¼STVA V KOŠICIACH V ROKU 1923 MARIANNA MALEJÈÍKOVÁ Košice v prvých rokoch existencie Èeskoslovenska Na troskách rakúsko-uhorskej monarchie vznikol dòa 28.: Dvortsákovo separatistické hnutie. L. èasopisov.

skonèila 5.12. ktorí nám „neodpustia stratenú moc a slávu“8 . úplne závislý od Budapešti. Verichom. plukom slovenskej slobody na èele s pplk.11 5 6 TAJTÁK.decembra 1918. júl 1919. O tom. Trvácnos SRR bola krátka. 9 ŠKVARNA. èeský robotník. apríl 1919. júna 1919. neuznávajú ich za tlmoèníkov svojich záujmov a proti SNR v Martine vytvorili Východoslovenskú radu. 27. 7 ŠKVARNA. Šrobára. Dvortsáka bolo vyhlásenie Slovenskej ¾udovej republiky.: Lexikón slovenských dejín. marec 1919. 1997.: Lexikón…. Èervená armáda obsadila 2/5 územia Slovenska. ktorý pri príležitosti príchodu (spolu s èeskoslovenskou armádou) na územie Podkarpatskej Rusi zavítal 1. Dòa 20. ktorá trvala od 11. aké škody bo¾ševici napáchali a o rýchlej náprave pomerov. D. ktorá bola vyhlásená v Prešove 16. 248 . 30. podporovate¾ diktatúry proletariátu pod¾a sovietskeho vzoru. strelecký pluk. júl 1919. a kol. Medzitým bola v januári 1919 podpísaná dohoda o vyslaní vojenskej misie do ÈSR za úèelom oslobodi posledné územia. a kol. 8 Genrál Hennocque v Košiciach. In: Slovenský východ. apríla 1919 do Košíc. Vojsko prinieslo vyslobodenie a intenzívnu prácu na kultúrnom i osvetovom poli. Už. 1. Vo svojom príhovore k obyvate¾stvu mesta vyzdvihol nebezpeèenstvo. Bratislava : SPN. s. 12.9 Koneène sa mohli Košice spamätáva.7 Na jej èele stál generál Hennocque. marec 1919. ktorý v reèi ocenil „hrdinský zápas èeskoslovenskej armády proti nepriate¾ovi“. 10 Návšteva ministra dr. Beranom spoloène s 1. 6. ktoré hrozilo zo strany Maïarov i Nemcov. 131. pluku slovenskej slobody. s.1919 presvedèi aj Vavro Šrobár. decembra 1918 do 29.: Dvortsákovo separatistické hnutie…. In: Slovenský východ. Na jej èele stál Antonín Janoušek. Utvorenie týchto dvoch republík bolo zámerné a sledovalo cie¾ ovplyvni rozhodnutie mierovej konferencie v Paríži v prospech Maïarska. Dòa 19. 252. strelecký pluk na èele s pplk.10 O deò neskôr Košièania uvítali generála Pellého. Príslušníkom 1. Wyx ju odovzdal aj Károlyiho vláde v Maïarsku. 23. sa na vlastné oèi prišiel do Košíc 22. 130. hlavného velite¾a èeskoslovenskej armády.6 Po skonsolidovaní situácie vojsko zaèiatkom marca 1919 odchádza.júla 1919 odchodom maïarských vojsk zo Slovenska.1919 bola definitívne stanovená demarkaèná èiara medzi ÈSR a Maïarskom a pplk. D.1918 vstúpil do Košíc 30. Preto minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár vyhlásil štatárium (stanné právo). F.5 Vyvrcholením pôsobenia A. s. In: Slovenský východ. In: Slovenský východ.Spiš. Šariš. Ani to však nezabránilo vzniku Slovenskej republiky rád. In: Slovenský východ. Zemplín“. kultúrne i jazykovo líšia od západných Slovákov a sú od nich geograficky oddelené. O deò neskôr Béla Kún. vyhlásil utvorenie Maïarskej republiky rád.3. ktoré sa rasovo.7. 11 Generál Pelle v Košiciach. L.

30.8. Quido Chytil. Jeho prvoradou úlohou bolo nájs vhodný personál do úradov..10. Nemcov 18 301. Zlepšenie situácie sa prejavilo aj na zvýšení poètu obyvate¾stva. 7. október 1919. LIPSCHER. Funkciu „trojžupana“ zastával do roku 1922. funkciu prijal. február 1921. Bratislava : SAV.Dòa 28. 247 . Tak dlho trvalo vypracovanie modelu fungovania štátnej správy. z toho Èechov a Slovákov 356 322. J. 28. 1966.: K vývinu politickej správy na Slovensku 1918 . Štatistika mesta Košice.1925. s. Ján Rumann župan košický. v Košiciach.15 Sekáè preklenul v úlohe župana i ažké obdobie SRR a v októbri 1919 bol vystriedaný Pavlom Fábrym. február 2003. Preto v priebehu marca 1919 prichádzajú na jeho žiados uvedomelí úradníci z Oravy. ŠTANCL. J. G. 28. In: Slovenský východ. ktorá sa snažila presadzova myšlienky èechoslovakizmu. Maïarov 99 318.16 Práve on sa stal živým príkladom prieniku inteligencie zo stredného Slovenska (narodil sa na Orave) na východ. In: Úradné noviny župy košickej..17 Nakoniec po „vyhrážkach“ Šrobára. Židov 3 178 a iné národnosti. 7. Od roku 1919 do r.: Almanach mesta Košíc…. In: Košický veèer.19 12 13 14 15 16 17 18 Oslavy 28. aby zmenil stanovisko.: Almanach mesta Košíc….1919 už mohli Košice slávi prvé výroèie vzniku ÈSR. ako Koloman Slušný. In: Slovenský východ.1923) Koncom januára 1919 boli obsadené posledné územia Abovsko-turnianskej župy. Váhal..12 Pomery sa konsolidujú. DUCHOÒ. 1921 pribudlo v Košiciach 6720 „duší“ a na druhej strane klesol poèet obyvate¾stva maïarskej národnosti o 6 246 obyvate¾ov. Viktor Medvecký.13 Celkovo mala Košická župa (i s mestom Košice) 599 643 obyvate¾ov. 19 Dr.18 V roku 1920 ho poverili zastupovaním v úrade spišského župana a koncom augusta 1920 bol menovaný za abovsko-turnianskeho župana. lebo ho obviní. L. Definitívne výsledky sèítania ¾udu v Košiciach. G.. septembra 1920 vymenovaný Ján Rumann. In: Slovenský východ. januára 1923 bol oficiálne vyhlásený za ve¾župana novej Košickej župy. s.261. 70. s. Rusov (Rusínov) 75 603. ŠTANCL.: Skvelý politik a ve¾ký župan. október 1919. Na príprave sa podie¾al i on sám a 1. 15. prenikajú èeskoslovenské myšlienky i úradníctvo. Za jeho nasledovníka bol 20. s. Vo februári 1919 bol za abovsko-turnianskeho a košického župana menovaný Ján Sekáè.10. Už v roku 1919 mu Vavro Šrobár ponúkol funkciu župana Šarišskej župy.14 Administratíva v Košiciach (1919 . Viedli ho k tomu dva dôvody: ažká choroba (cukrovka) a žiadne rodinné zázemie (bol starým mládencom). že „uteká pred prácou pre ¾ud“. 249 . Rumann nebol len županom abovsko-turnianskym. 15. Ferdiš Klinovský.1938. J.

Užhorodská i Zemplínska župa.IŠTOK.22 Územie Èeskoslovenska sa malo rozdeli na 21 ve¾žúp. Prešov : Prešovská univerzita. 1. Košice : Východoslovenské vydavate¾stvo. januára 1923.24 Rumann pri novoroènej inštalácii Košickej ve¾župy vyzdvihol 3 body reformy: 1. 21 ŠA Košice.: Štátna a verejná správa Košickej župy v rokoch 1923 . Samosprávne zborové orgány. s. 250 . a tak môžu by riešenia právnejšie a rýchlejšie docielené“. 126/1920 Zb.21 Táto reforma znamenala výrazný medzník územnosprávneho usporiadania Slovenska. pretože sa prvýkrát upustilo od prirodzených regiónov. ktorého cie¾om bolo okrem iného vytvori aj samosprávne zborové orgány v novom župnom zriadení: župné zastupite¾stvo.: Geografia verejnej správy. fungujúcich s drobnými obmenami takmer 900 rokov.Župná reforma So vznikom Èeskoslovenska sa vládne kruhy snažili vypracova úpravu župného zriadenia. Jednou z ve¾žúp bola i Košická župa (XX). fond KŽ. s. ktorá mala poštátni a unifikova štátnu správu republiky. obyvate¾stvo dostane väèšiu priestorovú štruktúru. L.103. Celá župa bola rozdelená na 17 správnych obvodov a podliehala ministerstvu vnútra. župný výbor. Gelnický okres a územie mesta Košíc. toho èasu Vavra Šrobára. Vzájomný styk sa uskutoèòoval prostredníctvom ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. 22 MICHAELI. z.: Štátna a verejná správa….25 20 RUŽIÈKA. Samosprávne zborové orgány. . 1985. 25 Slovenský východ. pretože ešte v roku 1918 boli znaèné rozdiely medzi správou Èiech (krajinské zriadenie) a správou Slovenska (doznievanie župného zriadenia z Uhorska). Abovsko-turnianska župa. 171. 1999.. Na Slovensku ich bolo 6 (za Rakúsko-Uhorska bolo na Slovensku 16 žúp) so 76 okresmi a boli oznaèené rímskymi èíslicami XV . obèania sa aktívne zúèastnia na prácach vo verejnej správe. s. . 3.MARKOVIÈ. 2. L. „záležitosti župných úradníkov budú riešené v samostatnej ve¾kej župe. 24 RUŽIÈKA. R. E. Ostatné mali by zriadené v Èechách. župné komisie.1928. 159. ale tento plán sa naplno nikdy nerealizoval a ani nevstúpil do platnosti. 101 . In: Historica Carpatica 16. Jej územie tvorila bývalá Šarišská župa.23 Rozdelenie na nové župy vstúpilo do platnosti 1. fond Košická župa (KŽ). Sliezsku a na Morave.XX. R. 23 ŠA Košice. január 1920.20 Základom pre reformu verejnej správy bol župný zákon è.

s. Z vlastnej iniciatívy mohlo podáva ústredným orgánom návrhy. 7638/1923. 174 . zastupite¾stvo bolo kompetentné nariadi vyberanie rôznych poplatkov a dávok na územní župy. Ak tieto prostriedky nestaèili. septembra 1923) boli oficiálne vyhlásené vo¾by v novinách a prostredníctvom vyhlášok aj vo všetkých obciach a osadách. Mohlo vydáva v obvode svojej pôsobnosti podrobnejšie predpisy k zákonom. 30 zo 14. Potrebné finanèné náklady na jeho èinnos v kultúrnej. pod¾a zásady pomerného zastúpenia. ako predsedovi župnej volebnej komisie v župnom úrade v Košiciach. Vyhláška popisovala kompletný priebeh príprav volieb od predloženia kandidátnych listín. ktorá však bola viazaná na súhlas ministerstva vnútra. hodiny županovi. september 1923. že jedna tretina èlenov župného zastupite¾stva mala právo menova vládu. ktoré riadilo vo svojej pôsobnosti. è. Svoju právomoc vykonávalo prostredníctvom plenárnych zhromaždení a župného výboru. apríla 1920 si notári odniesli do okresných úradov 31.175. Na území Slovenska pri vo¾bách do žúp platila výnimka. In: Slovenský východ. Prislúchala mu normotvorná èinnos.28 26 LIPSCHER.26 Èlenovia župného zastupite¾stva sa ustanovovali na základe všeobecného rovného. Pod¾a zákona è. ak si to v niektorej vyžiadali z nich zvláštne pomery. Z výnimky sa ale stalo pravidlo a vláda ho uplatòovala vo všetkých slovenských župách poèas celého obdobia trvania župného zriadenia. 251 . 1. podnety a obraca sa na župana (ktorý mu predsedal) s otázkami. priameho a tajného volebného práva. augusta 1923 vyhlášky o vypísaní volieb do župného zastupite¾stva a okresných výborov.: K vývinu politickej správy…. Upozoròovala volebné strany na predloženie dvoch rovnakých kandidátnych listín pre vo¾bu do župných zastupite¾stiev najneskôr do 9. L. prípadne sažnosami. septembra 1923 do 12. cez zostavenie obvodnej volebnej komisie v sídle župy. fond KŽ. štatúty na úpravu záležitostí ústavov a inštitúcií. po vo¾bu splnomocnencov i náhradníkov. Okrem toho vydávalo podrobnejšie predpisy o správe majetku obcí. zdravotníckej a sociálnej oblasti hradil sèasti štát formou subvencie. okresov a župy. Župné zastupite¾stvo však nebolo kompetentné rokova o politických veciach a nevykonávalo èi neobstarávalo štátnu administratívu. ktorá urèovala. pokia¾ malo na to zmocnenie vlády. 27 ŠA Košice.27 Nasledujúceho dòa (1. 28 Vo¾by do župného zastupite¾stva a do okresných výborov vypísané.Župné zastupite¾stvá Župné zastupite¾stvo sa v rámci svojej koncepcie malo stara o administratívno-správne a hospodárske záujmy župy a jej obyvate¾stva.

Ostatní predstavitelia strán verili. Nauèenie z volieb. september 1923. Slovenský východ uverejòoval na pokraèovanie sériu èlánkov pod názvom Èo máme vedie o postupe volieb do župného zastupite¾stva. aby sa intenzívnejšie venovali práci medzi ¾udom a užšie spolupracovali aj medzi sebou. okresné úrady a mestský notársky úrad v Košiciach. Ak vykonávali svoju funkciu v inej obci. Tým všetkých obèanov. Túto možnos využili len dve strany.9. è.j.Verejným vyhlásením volieb sa èoraz viac zaèínali aktivizova volebné strany i tlaè. ale volí pod¾a èísla 1 a pod¾a slova kresanský“. 32 Vo¾by do obcí v Èeskoslovenskej republike.1923) sa ukázala orientácia Košickej župy.29 Vo¾by organizovalo Ministerstvo vnútra s plnou mocou pre správu Slovenska. Zároveò však Slovenský východ upozoròoval všetky „èeskoslovenské“ strany. è. In: Slovenský východ. Boli to Národnodemokratická strana a Republikánska strana. kde mali i volebné právo. 1. bola im pridelená funkcia v mieste bydliska. že aj v Košickej župe ¾udia premýš¾ajú a hlásia sa k Èeskoslovenskej republike.9. že na východnom Slovensku nebolo to¾ko uvedomelého ¾udu ako v Èechách. september 1923. paragraf 73 stanovil.30 Pokia¾ to bolo možné. získajú viac hlasov. akým spôsobom bude ich vo¾ba vykonaná. ale v Košickej župe. pretože „prostý ¾ud nevolí kandidátov pod¾a strán. i s tým. Vyhlášky o vo¾be spolu s vyloženými volièskými zoznamami boli sprístupnené na verejných miestach po dobu 14 dní od vyhlásenia volieb (t.1923 poda vyhlásenie o združení kandidaèných listín.9.9. Dòa 5.32 29 Vo¾by do župného zastupite¾stva a do okresných výborov vypísané. Volebné strany. ktorí si zakúpili noviny.31 Už vo vo¾bách do obcí (16. ktoré sa chceli zúèastni na vo¾bách mohli len do 16. aby dali svojich úradníkov v deò volieb k dispozícii župným úradom a poverilo ich funkciou volebných komisárov. fond KŽ. 30 ŠA Košice. Samozrejme. že je zakázaná agitácia a pri jej porušení hrozí obèanom trest od 205000 korún alebo 24 hodinové až 1-mesaèné väzenie. 252 . èo majú robi èlenovia komisie. 7699/1923. 18.1923 poslalo tlaèivo pre rezortné ministerstvá. oboznamoval s presným priebehom volieb i odovzdaním hlasov. 1. a tým si zabezpeèila viac mandátov. Zvíazila štátotvorná myšlienka (v košickom okrese 55%. In: Slovenský východ. 7704/1923. ale výsledky volieb do župných zastupite¾stiev presvedèili každého o tom.9. Napr. fond KŽ. – 14.1923). že keï pôjdu do volieb osobitne. 31 ŠA Košice. v župe 70%) a východ sa „stal najsilnejšou baštou Slovenska“. Upozoròoval.

34 Na hospodársku situáciu a nezamestnanos upozoròovala komunistická strana (KSÈ). o pár minút skonèila. stále a stále otvorene hlásajú u nás maïarskú iredentu a priznávajú sa za synov toho š¾achtického maïarského kmeòa. Štátotvorné strany vyzdvihovali vo¾by a ich výsledok z toho dôvodu. pretože „Slovensko patrí èeskoslovenskému národu a Slovák sa musí v Prahe a v Brne tak dobre cíti ako na Slovensku“. ako je to možné. fond KŽ. Policajné riadite¾stvo túto agitáciu zastavilo. Poukazovali hlavne na zlé hospodárske a sociálne postavenie ¾udu.. pretože židovské obyvate¾stvo Košíc slovenskému jazyku nerozumelo. Odôvodòovali to tým.1923 sa uskutoènili aj vo¾by do obcí (16. ŠA Košice. V októbri 1923 bolo organizovanie volebných mítingov a predstavovanie programov ekonomickejšie. 7752/1923. ŠA Košice.“36 Ani politici maïarských strán neboli za reformu.1923). ale spotrebuje len jednu štvrtinu. a tak dneškajšie vládne strany nedajú sa prehlasova. že chcú by obèanmi èeskoslovenského štátu. Kresansko-sociálna strana chcela hlavne obnovu vzahov s Maïarskom v hospodárskej oblasti.9. 8435/1923. aby Slovensko patrilo Slovákom. ŠA Košice. aby pokraèovala v maïarskej a nemeckej reèi. è. že dnes prehlasovanie je úplná uskutoènená demokracia. Paradoxne ale vyhlasovali po maïarsky. v ktorých odsudzovali teror. pretože pred vo¾bami do župného zastupite¾stva 13. že èeskoslovenská republika zdedila až 80% z bývalej monarchie. ktorý však o nich vôbec niè nechce vedie. ktorá sa v Košickej župe výrazne aktivizovala. prvá v histórii Košíc.9. fond KŽ.39 33 34 35 36 37 38 39 ŠA Košice. ktorí sú vytláèaní derešom z Maïarska a požívajú naše pohostinstvo v ÈSR. 7706/1923. fond KŽ. ŠA Košice.. è.“38 Aj ich predvolebná schôdza. To nie je pravda a síce preto.. 9512/1923. fond KŽ. In: Slovenský východ. Odmietli. 5. plagáty. veï vymenujú ¾udí takých. è. 253 . ktorú zaèali v slovenskom jazyku. Petofi Petrovièa oslavujú. násilie. ktorí nútení budú s vládou súhlasi.Pred vo¾bami bolo samozrejmosou stretávanie sa predstavite¾ov politických strán s ¾udom..35 Komunisti ako opozièná strana však kritizovali aj samotnú župnú reformu slovami: „Darmo povedia. 8481/1923. 8434/1923. fašizmus. Svedèí o tom aj najväèší poèet schôdzí. že bol zároveò aj výsledkom národnostnej práce Èechov na východnom Slovensku a „slovenskej vyspelosti“ 33 . vydávali letáky.37 O Židoch v Košiciach Slovenský východ napísal: „Nᚠnárod nevie si odpoveda na otázku. január 1923. lebo pri vo¾bách sa môže jedna tretina vymenova. è. fond KŽ. ŠA Košice. è. fond KŽ. è. že príslušníci židovského kmeòa.

9. domovským. prièom každá mala svoje presné poradové èíslo: 1. 41 ŠA Košice. príp. t. fond KŽ. ako jediné slovenské noviny v Košiciach v tej dobe. v porovnaní s tzv.1923 nepoukazovala na to. Privítal ho rozvášnený dav výkrikmi hanby a titulovaním „pôvodca rozvratu na Slovensku.9. pracovnou knižkou). pokia¾ tým nevyluèovali z tohto výkonu iné osoby. Dòa 22. Deò hlasovania pripadol na nede¾u 30. 40 Búrlivé uvítanie Hlinku. do zaèiatku volieb. si mohli prezera volièské zoznamy.1923 až do volieb v mestskom dome na Hlavnej ulici è. In: Slovenský východ. Evidencia o výsledku volieb.9. i s myšlienkou neuznania ich svojbytnosti. ktorí mohli voli (v Košiciach ako ve¾kom meste sa museli preukáza pri vo¾bách preukazom totožnosti. 2. 5. hrobár Slovenskej slobody“40 . Všetci obèania. vodcu ¾udákov na Slovensku. komunistov. návšteva Andreja Hlinku. Kresansko-sociálna strana.1923 v èase od 8:00 do 18:00 hod.41 Kandidovalo 11 strán. Tie boli vyložené od 22.9. Zároveò uvedená vyhláška upozoròovala tých volièov. a tým bolo urèené obèanom miesto hlasovania (v hlasovacej miestnosti). 254 . že prípravy na vo¾by prebehli v medziach normy. Noviny Slovenský východ. napr. Vo všeobecnosti môžeme konštatova. 4. ¾udákov a maïarské strany.1923) nedoruèili do bydliska z úradníckej chyby legitimaèný lístok alebo kandidaèné listiny. ktorým dosia¾ (do 27. neúnavný štváè proti štátu. Skôr naopak. oplývali tendenènosou a príliš farbisto vykres¾ovali èiny opozièných strán. aj keï niektoré schôdze museli prebieha pod policajným dozorom a niektoré boli i rozpustené (týkalo sa to hlavne KSÈ).j. 63 vo ve¾kej dvorane v èase od 8:00 do 13:00 hod a od 15:00 do 18:00 hod. Republikánska strana zemìdelského a maloro¾níckeho ¾udu.j. s vidinou poèeštenia Slovákov. štátotvornými stranami. aby sa najneskôr do dòa volieb osobne dostavili na Hlavnú ulicu è. že tu má ve¾a prívržencov.9. krstným alebo rodným listom. Tabaková továreò. Komunistická strana v Èeskoslovensku. Èeskoslovenská socialistická strana. t. Zdôrazòovali vytvorenie autonómie Slovenska. Mesto Košice bolo rozdelené na 31 volebných obvodov pod¾a miesta bydliska. aspoò taký dojem nastolil Slovenský východ. 3. V Košiciach. ale z iných dôvodov sme sa mohli stretnú aj u maïarských strán. 23. Tabaková ulica è.¼udáci boli nespokojní so situáciou v ÈSR.1923 bola v obciach a na verejných miestach vyvesená volebná vyhláška (opä) o vo¾be do župného zastupite¾stva po dobu ôsmich dní. S podobným cie¾om. 63 za úèelom zistenia a napravenia chyby. dòa 23. v pracovné dni a v nede¾u od 8:00 do 12:00 hod.september 1923. Obèania si mohli robi odpisy a výpisy. napr.

Národný blok sedliakov a obèanov. 6. poslal predseda komisie na župný úrad. fond KŽ.44 Po uzatvorení volebných miestností a potvrdení zápisnice notárom ju odniesol. è.45 42 43 44 45 ŠA Košice. Pod výsledky sa vlastnoruène podpísali všetci èlenovia komisie: predseda. ostatní èlenovia komisie. lebo deò pred vo¾bami a v deò volieb bolo podávanie. ko¾ko volièov sa malo na vo¾bách zúèastni a ko¾ko sa zúèastnilo v skutoènosti.7638/1923. Tam sa kvôli preh¾adnosti vytvorila zo všetkých zápisníc Košickej župy zápisnica o celkovom výsledku. vylúèili neplatné (zväèša z dôvodu. že jedna obálka obsahovala dva rôzne hlasovacie lístky). (Najèastejšie bol predsedom najstarší èlen. è. 10. Èeskoslovensko sociálno-demokratická strana robotnícka. ktorú mala každá volebná miestnos. Karpatoruskaja Republinskaja Zemedelèeskaja Partija. Židovská strana. Slovenská ¾udová strana (Hlinkova).) Pred vo¾bou sa presvedèili èi je urna prázdna. 9.43 Hlasovanie vo vo¾bách do župného zastupite¾stva Každá volebná miestnos mala svoju volebnú komisiu. ŠA Košice. ktorí za správnos vo¾by a zapísanie do zápisnice niesli zodpovednos. Evidencia o výsledku volieb. è. Všetky uvedené náležitosti. 7. Èeskoslovenská národná demokracia v Košiciach. èapovanie a predávanie alkoholických nápojov zakázané. druhý pre župný úrad. 8. v akom poète volili muži. ale ak s tým nesúhlasili ostatní èlenovia komisie. fond KŽ. podpredseda. Až potom sa mohlo prikroèi k vo¾bám. resp. Po skonèení vo¾by sa volebná komisia odobrala sèíta hlasy. fond KŽ.5. ktoré vykonávala volebná komisia. Azda i preto. o predsedovi hlasovali. Uvedená zápisnica bola v Košickej župe vyhotovená dvojjazyène (v slovenskom a maïarskom jazyku) a v dvoch exemplároch. museli zapisova do zápisnice. zapisovate¾. fond KŽ. v akom ženy. Najprv zistila. Hlasovacie lístky rozdelili pod¾a volebných strán. Platné hlasy sa spoèítali a zapísali do zápisnice. ŠA Košice. zástupca dozerajúceho úradu. 8057/1923. Grécko-katolícka národná strana. 8390/1923. ŠA Košice. 11.42 Deò volieb prebehol pokojne. Jeden pre okresný úrad. Pred samotnými vo¾bami prítomní èlenovia komisie väèšinou hlasov za predsedníctva najstaršieho èlena zvolili predsedu a podpredsedu. 255 . Pri porušení tohto predpisu hrozil obèanom trest od 1 do 6 mesiacov väzenia.

Maïari. Platných. Výsledky volieb a percentuálne zastúpenie jednotlivých strán sú uvedené v nasledujúcej tabu¾ke: 3ROLWLFNi VWUDQD            ýVO VRFLiOQD GHPRNUDFLD 5HSXEOLNiQVND VWUDQD . komunisti a ¾udáci . fond KŽ. Paradoxne však 46 ŠA Košice. komunistom a ¾udákom. pretože aj keby sme sèítali hlasy všetkých „štátotvorných“ strán t. Evidencia o výsledku volieb. Aj Slovenský východ toho istého dòa uverejnil èlánok Víazstvo štátnej myšlienky.UHV DQVNRVRFLiOQD VWUDQD ýVO VRFLiOQRGHPRNUDWLFNi VWUDQD .j.10.RãLFLDFK Y Y .6ý . bolo 21 882.RãLFNHM åXSH Y                       Z týchto výsledkov môžeme vytvori záver.V meste Košice sa na vo¾bách do župného zastupite¾stva zúèastnilo spolu 21 992 volièov z celkového poètu 27 690. Èeskoslovenskej sociálno-demokratickej strany. 256 .RãLFLDFK 9ROHEQê YêVOHGRN 9ROHEQê YêVOHGRN Y .boli de facto víazmi. poèet ich hlasov neprevýši poèet hlasov Maïarskej kresansko-sociálnej strany.1923 vyhlásil župan Košickej ve¾župy Ján Rumann výsledky volieb verejnou vyhláškou.DUSDWRUXVNDMD SDUWLMD *UpFNRNDWROtFND VWUDQD 1iURGQê EORN VHGOLDNRY D REþDQRY 6ORYHQVNi XGRYi VWUDQD äLGRYVNi VWUDQD ýVO QiURGQi GHPRNUDFLD Y . Neplatných hlasovacích lístkov bolo 110. v ktorom vyzdvihuje Košickú župu ako suverénneho víaza vo vo¾bách proti Maïarom. Opozièné strany . že najsilnejšou stranou v Košiciach (nie v Košickej župe) sa stala Kresansko-sociálna strana. Èeskoslovenskej sociálnej demokracie. národnej demokracie a republikánskej strany (spolu 5 310 hlasov). V Košiciach teda ešte 5 rokov po vzniku ÈSR zvíazila Maïarská strana.46 2. z ktorých sa zostavovali volebné výsledky.

116. 116. Plné zastúpenie troch èlenov z troch mali v župnom zastupite¾stve košickí komunisti . Andrej Horkai. profesori. október 1923.48 Úradné noviny Košickej župy uverejnili vyhlásenie výsledkov volieb s uvedením riadnych a náhradných èlenov jednotlivých politických strán až 10. Židovskú stranu Ernest Weiser.. František Hromada za republikánsku stranu. 49 Vo¾by do župného zastupite¾stva a okresných výborov.j. 2.50 V nasledujúcich mesiacoch sa o vo¾by zaujímalo hlavne ministerstvo školstva. s. fond KŽ. In: Úradné noviny župy košickej. Florent Šimko. t. dokonca agrárna strana mala z celkového poètu 46 èlenov v zastupite¾stva až 20 (volených i menovaných vládou).pod týmto titulkom uverejnil výsledok volieb v Košiciach. Z víaznej Kresansko-sociálnej strany to boli len dvaja èlenovia . 93 . Konkrétne.Gejza Grosschmid.). sudcovia. s. Sociálno-demokratickú stranu reprezentoval Štefan Guláš.51 47 Víazstvo štátnej myšlienky.95. Aj mesto Košice malo svojich zástupcov. S¼S Jozef Joštiak.47 Do župného zastupite¾stva Košickej župy bolo zvolených 35 èlenov a 11 èlenov bolo menovaných. 48 LIPSCHER. 1923. A samozrejme. kto bol pri vo¾bách pasívny. t. 7960/1923.Jozef Myszík. 51 ŠA Košice. è. Július Fleischmann.. kto volil v prospech štátotvorných strán a kto bol i zvolený. kto z uèite¾ov volil protištátne strany. a teda aj prehru štátotvorných strán. Ignách Glanc-Hynek. 257 . spolu mala XX. L.10. stranu socialistickú. L. Traja komunisti a zástupca èeskoslovenskej sociálnej demokracie boli robotníci. ktoré požadovalo správu o úèasti a èinnosti školských inšpektorov a uèite¾ov pri vo¾bách.j. župa 46 èlenov. ich malo 12: Ján Slávik za Èsl. Z celkového poètu 35 riadnych èlenov.49 Aj toto triedne rozdelenie èlenov nám môže pomôc pri vytvorení celkového obrazu o zložení župného zastupite¾stva. In: Slovenský východ. s. 50 LIPSCHER. 10. Celkový výsledok volieb však v skutoènosti pre Košickú župu znamenal víazstvo štátotvorných strán. október 1923. Z uvedených 12 èlenov boli 8 príslušníci majetných vrstiev a inteligencie (napr. Ich funkèné obdobie bolo 6 rokov. Karpatoruskaju partiju Konštantín Maèík. kòazi. vo¾ných èlenov.: K vývinu politickej správy…. advokáti.: K vývinu politickej správy….

Súèasne sa podarilo udrža a postupne zvyšova poèet publikaèných výstupov. a prvej polovici 20. 1/ 9214/02. Doc. Hlinného a Skrabského. PhDr. Jeho vedúcim je doc.. Spomedzi nich je potrebné spomenú Univerzitu Koblenz – Landau v SRN èi Univerzitu Hradec Králové v Èeskej republike. Medzi nimi majú osobitné miesto Katedra slovenských dejín a archívnictva. Patrik Derfiòák sa v roku 2002 autorsky podie¾al na vydaní publikácie venovanej dejinám obce Rakovèík. PhDr. publikovala v priebehu roku 2002 viaceré vedecké práce v roèenke katedry dejín a ïalších vedeckých zborníkoch. PaedDr. Vedúca katedry PhDr. èím sa dosiahla stopercentná zapojenos do riešenia grantových úloh. Imrich Michnoviè. PhD. Martin Pekár publikoval v roku 2002 viaceré príspevky v zborníkoch z domácich i zahranièných vedeckých konferencií a v roèenke katedry 258 . v priebehu minulého roku publikovala viaceré vedecké štúdie. Napriek neustále stúpajúcim nárokom na pedagogickú èinnos darilo sa ïalej úspešne rozvíja aj vedeckovýskumnú prácu. PhDr. Viera Hudeèková. storoèia. PaedDr.. Ako spoluautor sa podie¾al na vzniku publikácií o histórii Humenného. CSc. S¾ubne sa rozbiehajú aj v uplynulom roku nadviazané kontakty s katedrami histórie na FHV UMB v Banskej Bystrici a FF KU v Ružomberku. CSc. Významným ocenením doterajšej práce a súèasne výzvou do nasledujúcich rokov bolo v roku 2002 pridelenie grantu VEGA è. venovanú dejinám Vranova nad Top¾ou v prvej polovici 20. Je externým doktorandom na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave.VEDECKOVÝSKUMNÁ A PUBLIKAÈNÁ ÈINNOS ÈLENOV KATEDRY DEJÍN FHPV PU ZA ROK 2002 Rok 2002 predstavuje jedno z najnároènejších a súèasne najúspešnejších období existencie katedry. Jej výsledky boli priebežne prezentované na viacerých vedeckých konferenciách a odborných seminároch. Nadežda Jurèišinová. z ktorých treba vyzdvihnú najmä príspevky v zahraniènom karentovanom èasopise Slovanský pøehled. storoèia sú zapojení šiesti èlenovia katedry.. CSc. Katedra všeobecných dejín FF PU v Prešove a HÚ SAV v Bratislave. Do riešenia projektu s názvom Národnostné špecifiká a problémy vo vývoji východného Slovenska v 19. Imrich Michnoviè. Èlenom katedry sa podarilo v priebehu roka 2002 úspešne rozvíja už existujúcu spoluprácu s viacerými zahraniènými pracoviskami. Okrem toho publikoval vedecké a odborné práce v roèenke katedry dejín a konferenèných zborníkoch. Ve¾mi dobre sa rozvíjala aj spolupráca s domácimi partnermi. Vedeckú štúdiu publikoval v roèenke katedry dejín. Ïalšie práce publikovala v roèenke katedry dejín. vydal v roku 2002 rozsiahlu monografiu.

Belejkanièa do riešenia grantových projektov i jeho bohatá publikaèná aktivita vytvárajú dobrý predpoklad na ïalšie skvalitnenie práce katedry. ich študijných programov. CSc. Je redaktorom a zostavovate¾om viacerých odborných publikácií. Koncom roku sa katedra dejín FHPV PU organizaène podie¾ala na príprave a realizácii celoslovenského stretnutia katedier dejín. Patrik Derfiòák 259 . V roku 2002 èlenovia katedry zaznamenali spolu 44 publikaèných výstupov. Je externým doktorandom na Filozofickej fakulte PU v Prešove. ThDr.dejín. Na svoje publikované materiály zaznamenali celkovo 16 citácií a ohlasov. V porovnaní s predošlým rokom je potešite¾ný najmä nárast poètu monografií a vedeckých štúdií. Dôležitým bodom rokovania bola i diskusia o ve¾mi aktuálnej problematike zavádzania kreditovej formy štúdia. Cie¾om tohto podujatia bolo vzájomné predstavenie jednotlivých pracovísk. nadviazanie užších pracovných kontaktov vo vedeckovýskumnej a pedagogickej oblasti i vzájomná výmena doterajších skúseností a poznatkov. Imrich Belejkaniè. Celkový preh¾ad: monografie: vedecké štúdie: uèebné texty a odborné práce: preh¾adové práce: recenzie a anotácie: zostavovate¾ské práce: 5 12 15 6 6 2 Èlenovia katedry osemkrát vystúpili na vedeckých konferenciách a odborných seminároch. V závere roku 2002 po úspešnom výberovom konaní posilnil rady èlenov katedry dejín prof. Tým sa výrazne zlepšila kvalifikaèná štruktúra katedry. Zapojenos prof.

P.5. . hlavným cie¾om organizátorov bolo pripravi zaujímavý program za primeranú cenu.5. odkia¾ v nasledujúcich dòoch vyrážali za programom. Prvý deò exkurzie bol ako vždy venovaný pamiatkam Spiša. Levoèu a Kežmarok. PaedDr. Martine. Trenèíne. Banskej Bystrici.2003 a 16.6.. ale nadobudla tiež dôležitý spoloèenský rozmer. Banskej Štiavnici. N.16. Súèasou programu bola návšteva Oravského zámku. Preto siahli po overenom programe exkurzie z minulých rokov. Podie¾ali sa na nich traja èlenovia katedry . Aj vïaka ich vzornému správaniu a pozornosti prebehla exkurzia bez výraznejších rušivých okamihov a splnila nielen svoje odborné poslanie.6. Študenti navštívili Spišský hrad. PhD. ktorý èiastoène modifikovali a ktorým sa v podstate riadili obidve skupiny. Veèer sa ubytovali v Martine. Bojniciach. poslaním a úlohami Slovenskej národnej knižnice. Obidve skupiny študentov prejavili o program exkurzie záujem. Jurèišinová. . Spišskú Kapitulu. Hronseku.20. vrátane Archívu literatúry a umenia èi s možnosami praktického využitia tejto inštitúcie. Poèas ïalších dní si poslucháèi mohli prezrie pamätihodnosti a múzeá v Kremnici. Uhrovci. Martin Pekár 260 . Prostredníctvom zaujímavých prednášok sa študenti mohli oboznámi i s históriou.2003. Betliari. M.PhDr. Keïže exkurzia je pre poslucháèov povinná.EXKURZIE 2003 V školskom roku 2002/2003 museli èlenovia katedry kvôli vysokému poètu študentov opä zorganizova dve exkurzie. Pekár. Exkurzie sa realizovali v termínoch 12. Jasove. Derfiòák a PaedDr. Beckove.

ukázalo.6. storoèí. Alexander z univerzity v Kolíne nad Rýnom. zlepši vlastné jazykové znalosti (najmä nemeckého a po¾ského jazyka). Dr. k èomu otázkami prispel i prof. Kotowski. Alexander a prof. Všetci úèastníci workshopu sa tak mohli naplno venova odbornej diskusii. PO¼SKO-NEMECKÝ WORKSHOP MLADÝCH HISTORIKOV V dòoch 9. Uvedené zameranie by bolo v súèasnom období rozširovania Európskej únie smerom na východ mimoriadne zaujímavé a atraktívne a mohlo by nemalou mierou prispie k prehåbeniu vzájomných kontaktov a vedomostí. ktoré bolo od stredoveku osídlené nemeckým obyvate¾stvom. podnetmi. Dr. Dr. že bolo možné konfrontova a porovna problematiku Horného Sliezska s analogickými problémami aj z iných oblastí Európy.7. Dr. – 12. problém národnostnej otázky v (historických) hranièných regiónoch). Po prvýkrát boli na workshop vïaka iniciatíve hlavného organizátora prof. ako bolo naplánované. Východiskom pre prácu zúèastnených študentov a doktorandov sa stal rozsiahly súbor vybraných prameòov a textov. viažucich sa k problematike. Odborným garantom workshopu sa stal prof. keï sa napr. èím celé podujatie nabralo širší medzinárodný rámec. Jej smerovanie skúsene urèoval svojimi otázkami. úvahami a poznámkami prof. 261 . kde sa nachádza historický región Spiš. Alexander.2003 som sa zúèastnil na 7. ktorí sa predmetnej problematike priamo nevenujú. že na workshop boli pozvaní aj ¾udia. ktorí vybraný materiál rozdelili do menších blokov. Dr. Kotowski pripravil pre úèastníkov výborné pracovné podmienky. M. Dr. Ve¾mi dobré bolo. Úèastníci workshopu získali bohatý zdroj informácií nielen vo vzahu k workshopu. Ich prínos bol najmä v tom. hoci ide o územie na slovensko-po¾skom pohranièí. ktorý sa konal v nemeckom meste Marburg a ktorý bol venovaný problematike vzahov národnostných skupín v Hornom Sliezsku v 20. Táto skúsenos naznaèila i jednu z ïalších možností smerovania tohto a podobných stretnutí. A. Kotowského z univerzity v Bonne pozvaní aj 3 doktorandi zo Slovenska. Prof. Alexander. ale aj pre ïalšie štúdium. Dr. Mali možnos overi. resp. M. K hladkému priebehu výraznou mierou prispelo organizaèné zabezpeèenie. Isté informaèné vákuum naznaèil i samotný workshop. Išlo o zaujímavé a úspešné podujatie. že väèšina zúèastnených nemá presnejšiu predstavu. Bolo by istotne zaujímavé pripravi multilaterálne podujatie zamerané na analýzu a komparáciu podobných problémov (napr. po¾sko-nemeckom workshope pre študentov a doktorandov. Zúèastnení študenti a doktorandi prešli formou kolokvia jednotlivé body programu tak. Zostavili ho prof. nadviaza pracovné i osobné kontakty èi spozna Herderov inštitút a samotné mesto Marburg.

Mal som tiež možnos bližšie vidie spôsob uvažovania po¾ských a nemeckých doktorandov i uèite¾ov a uvedomi si rozdiely medzi nemeckou. èo poh¾ad „zvnútra“ èasto neumožòuje. že vïaka workshopu sa zlepšili teoretické a metodologické východiská môjho vlastného výskumu. èo urèite ovplyvní i smerovanie mojej práce.Nemôžem celkom objektívne zhodnoti priebeh workshopu. Oboznámil som sa s podobnou. pretože som doteraz nemal možnos zúèastni sa na podujatí tohto typu. Dôležitým aspektom celého podujatia bola nielen možnos vzájomnej konfrontácie doktorandov. Martin Pekár 262 . ale aj nadviazanie perspektívnych kontaktov pre katedru. Z osobného h¾adiska však môžem konštatova. no podstatne lepšie prebádanou problematikou. po¾skou a slovenskou historiografiou èi spozna jej limity a determinanty.

ThDr. tvorivých síl a úspechov v práci. Na katedre pôsobí od novembra 2002. Od roku 1998 pôsobí vo funkcii vedúcej katedry. 55 rokov v tomto roku oslávi PhDr. ktorý sa narodil 23. vtedy Katedry dejín na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. 1948 v Dobšinej. 60 rokov sa v tomto roku dožíva PhDr. Viera Hudeèková. Je absolventkou Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.. Absolvoval štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Ukonèila Filozofickú fakultu UPJŠ a na katedre pracuje taktiež od roku 1991. CSc.. CSc.7. Mária Kraèunová.K ŽIVOTNÝM JUBILEÁM V kalendárnom roku 2003 sa traja èlenovia Katedry dejín FHPV PU dožívajú významných životných jubileí. Narodila sa 25. 1953 v Kašove. Všetkým trom jubilantom prajeme predovšetkým zdravie a šastie. ve¾a pohody v súkromnom živote a nemenej elánu.12. ktorá sa narodila 25. V roku 1991 sa stala èlenkou nášho pracoviska.1943 v Prešove.5. Kolektív pracovníkov katedry 263 . 50 rokov oslávi prof. Imrich Belejkaniè.

ako sú rozlúštené úryvky z textov Tutanchamónovej stély a skalnej hrobky krá¾ovnej Hatšepsut. Za vrcholnú vzburu bola považovaná vražda panovníka a trestala sa smrou. prièom zdôrazòuje autoritatívnos faraóna ako najvyššej bytosti. 2001. aby ich sám zaèlenil do celku. archeologické žurnály a monografie. Preklady z papyrusov danej doby dokladajú aj myšlienku. v ktorých autorka približuje úzku prepojenos dedinského obyvate¾stva a mystiky. bolo považované za previnenie a kruto sa trestalo. Joyce: Jak soudili faraoni : Zloèin a trest ve starém Egyptì. ale vo viacerých kapitolách priamo popisuje formy trestov. že ve¾ké množstvo trestov. Èitate¾ovi predkladá nekomentované dobové materiály a ponecháva na òom. V povedomí verejnosti možno pozorova permanentný záujem o dejiny starovekého Egypta. Autorka na väèšej ploche dôkladne popisuje silnú vieru Egypanov v božstvá. Ten tvorí vrchol hierarchickej pyramídy. pripisoval sa im magický úèinok. odvoláva sa aj na antických dejepiscov. Obohatená je o chronologickú tabu¾ku a pripojených je aj nieko¾ko fotografií. Èastokrát òou bola postihnutá aj odsúdencova najbližšia rodina. Už samotný názov publikácie mnohé napovedá o obsahu monografie. Napríklad obvinenému za krádež bola stanovená výšková hranica náhrady škody. Už nerešpektovanie vezíra ako vykonávate¾a zákona. V prvej kapitole sa èitate¾ oboznamuje s nastoleným spoloèenským poriadkom v starovekom Egypte. Na druhej strane nie je nièím výnimoèným doèíta sa o odrezávaní uší. ktorí sú jeho spolupracovníkmi a radcami a získavajú tak v spoloènosti privilegované miesto. Herodotos. Mimoriadne zaujímavé sú pasáže. V centre jej pozornosti stojí zloèin. Publikácia má 12 kapitol. nosa a zotínaní rúk. opierajúc sa pritom o celý rad iných významných ¾udí v krajine. Plutarchos. Autorka sa neobmedzuje len na teoretický popis vzahu medzi jednotlivými vrstvami egyptskej spoloènosti. Historickým pozadím celého takéhoto procesu sa zaoberá šiesta kapitola. ako sú napríklad prehrešky voèi jednotlivcovi alebo obèianske priestupky. Veštby tvorili neoddelite¾nú súèas staroegyptskej spoloènosti. ISBN 80-86518-15-9. Cituje. opierajúc sa pritom o dobové pramene. bolo možné udeli aj vo forme nápravy ujmy. 171 s. èo previnilcovi znaène zhoršovalo sociálne postavenie v krajine. Taktiež využíva rôzne odborné periodiká. Vešteniu sa veno264 . ktoré boli ude¾ované za neposlušnos. ale tematicky sa do znaènej miery prelínajú. ktoré nepredstavujú prísne oddelené èasti. Praha : Metafora. historické èasopisy.TYLDESLEY. Autorka sa snažila objasni aspoò niektoré z množstva doteraz nezodpovedaných otázok. páchaný odkedy civilizácia existuje. Posudzovaná práca je dopracovaním èiastkových problémov tohto obdobia. a následný trest. zoznam literatúry a bohatý poznámkový aparát. ako sú Diodoros Sicílsky.

Autor práce má dlhoroèné skúsenosti z archeologických vykopávok na území obývanom Etruskami. ISBN 80-205-1029-X.n. ïalej pamiatkam a písomným svedectvám. názorom antických autorov. Publikácia takéhoto charakteru pomáha oboznámi odbornú verejnos s podrobnosami každodenného života a dop¾òa bežne prezentované fakty o vládcoch. Ve¾kým problémom skúmania Etruskov je v súèasnosti absencia vlastnej etruskej literatúry. a 6. vytvorilo 12 nezávislých miest zväz. stor. ktorý v nej panoval. Historici sú odkázaní predovšetkým na zlom265 . Publikácia s rovnomenným názvom . Linda Vaškovièová PRAYON. ba dokonca aj z ich vnútorností. p. raná etruská kopulovitá hrobka. V publikácii je pomerne ve¾ký priestor venovaný osobnostiam starovekého Egypta. Friedhelm Prayon svoju prácu rozdelil do šiestich kapitol a jednotlivé kapitoly na podkapitoly. ažiskom jeho výskumu sú predovšetkým etruské umenie a náboženstvo. nazvaná Mula (západne od Florencie v roku 1494).vali kòazi. Uvádza. etruský jazyk. Friedhelm: Etruskové : Historie – Náboženství – Umìní.Etruskové . etruské mestá a spoloènos. službách a umení obrovskej ríše na Níle.je dielom Friedhelma Payona. Etruskovia boli obyvatelia starovekého krá¾ovstva Etrúrie v dnešnom Toskánsku a Umbrii. než je len lesk a sláva. Netvoria samostatný oddiel. 2002. Záver je obsahovo už len parafrázovaním toho. náboženstve a umení jedného z najzaujímavejších národov staroveku – Etruskov. Autorka svoju pozornos zamerala na celkové usporiadanie spoloènosti. ktorí dokázali predvída udalosti z letu vtákov. Praha : Svoboda.l. neskôr cie¾avedome objavované etruské pamiatky. 108 s. keï boli najprv náhodou. že záujem o Etruskov sa prebudil v období renesancie. èo publikácia ponúka. V 7. sociálnych vzahov a právneho poriadku. Prezentuje tak aj inú stránku egyptskej spoloènosti. Zaèiatkom roka 2002 sa do kníhkupectiev a knižníc dostala populárno-náuèná kniha poskytujúca informácie o dejinách. Vyšla v edícií Vìdìt a znát. profesora etrusko-italskej archeológie na Univerzite v Tübingene. písmo. ktorý ovládal celé dnešné stredné Taliansko. ale ich život a èiny sú priblížené takmer v každej kapitole. ako napr. Monografia Joyce Tyldesleyovej Jak soudili faraoni predkladá struèný prierez historickými skutoènosami a výpoveïami o každodennom živote v starovekom Egypte. V kapitole Etruskológia a jej základy venuje autor pozornos dejinám výskumu Etruskov.

kovité a náhodné poznámky gréckych autorov. prípadne v podsvetí a odtia¾ ovplyvòovali pozemské dianie. Zdôrazòuje sa tu. a je tak v rozpore s gréckou a rímskou vierou. nebeský kríž. že si vytvorili tzv. autor píše. Ako bohovia Grékov a Rimanov. o vzniku Etruskov. ktorý mal v rukách svetskú a zároveò aj náboženskú moc. z èoho vyplývalo obchodovanie s vínom. o zachovaní mieru i vzájomnej vojenskej pomoci. ale bol zároveò aj silnou mocenskou a námornou ve¾mocou. spoloènos oboznamuje autor èitate¾ov s geografickými a prírodnými podmienkami územia obývaného Etruskami. že ženy mali v domácnosti podobnú mocenskú pozíciu ako pán domu. Nasledujúca kapitola hovorí o expanzii. že Etruskovia uzatvárali s inými národmi zmluvy rôzneho charakteru. Èo sa týka vzahu muža a ženy. Najdôležitejšiu základòu pre výskum etruskej kultúry predstavujú zachované pamiatky a písomné svedectvá. Po dlhej ceste sa koneène usadili v Umbrii. rozkvete a zániku národa Etruskov. oliva. Uvádza sa. predovšetkým gréckych a rímskych. lieskový orech. historik Herodotos hovorí o pustošivom hladomore v maloázijskej Lýdii. Bohaté informácie o náboženstve Etruskov poskytuje kapitola Náboženstvo. Na èele každého mestského štátu stál panovník . kde konkrétne bohovia žili. aktívne sa zúèastòovali na politickom živote. že štát Etruskov v zmysle rímskeho štátneho zriadenia alebo našich dnešných štátov nikdy neexistoval. Preto krá¾ Atys prinútil svojho syna Tyrsena i s polovicou národa opusti krajinu. Práve spory s Rímom viedli k zániku tohto národa. Zachovali sa správy o zväze 12 miest. Podobne ako v Grécku aj tu ide o jednotlivé mestské štáty. Grécke pramene píšu o príchode Etruskov z Malej Ázie do Itálie. prevládalo pestovanie vínnej révy. mestá. Staré pramene dokazujú. Spoèiatku priate¾ský a úzky vzah medzi nimi sa premenil na nepriate¾ský. ktorý bol rozdelený do 4 rovnako ve¾kých 266 . Èasto vychádzali do spoloènosti. majú oproti dielam antických autorov dve podstatné výhody: sú autentickým svedectvom svojej doby a ich poèet sa vïaka vykopávkam stále rozmnožuje. ale aj Rimania. Napr. Na rozdiel od Grécka a Ríma sa ich život neobmedzoval len na dom a rodinu. V kapitole Pôvod. Nebesá zodpovedali imaginárnemu kruhu. pre ktorých však Etruskovia neboli príliš dôležití. tak i bohovia Etruskov na nebesiach. Na rozdiel od nich však mali Etruskovia jasné predstavy. založili mestá a pomenovali sa pod¾a svojho vodcu Tyrsenovia. že sa preslávil nielen svojou bohatou umeleckou tvorbou. Autor v tejto kapitole zdôrazòuje. V kapitole Zem. ako kresanstvo alebo islam. Hoci sú neúplné. ktoré mohli vies samostatnú politiku. Boli tu pestované rôzne druhy obilnín. Etruské náboženstvo je náboženstvo zjavené.zvaný mechl. pod¾a Aristotela exitovali medzi Kartágincami a Etruskami zmluvy o pravidlách obchodu. ktorý nemal žiadne mocenské centrum. Znaèný vplyv na Etruskov mali nielen Gréci. Napr. zaèiatky a jazyk sú uvedené teórie niektorých historikov. preto sa o nich zmieòovali len okrajovo a pri špecifických témach.

nebol náhodný. Etruské umenie sa rozvíjalo paralelne s gréckym a je ním výrazne ovplyvnené. Text obsahuje množstvo citátov zo súkromných záznamov súèasníkov. študenta ale aj bežného èitate¾a. Ich èinnos a pôsobenie v spoloènosti výstižne nazval besnením. Prácu uzatvára konkordancia názvov etruských miest a register mien a miest. Výstavba miest sa realizovala pod¾a presných pravidiel. Bolo zistené. náhrobné ma¾by. ISBN 80-80569-07-1. že každé mesto muselo ma najmenej tri vysvätené brány. Spoèiatku by èitate¾ovi mohla publikácia pripada ako senzáciechtivá. Uèite¾a. Autor v nej s nadh¾adom sleduje ¾udské osudy a významné životné medzníky trinástich vysokých bo¾ševických funkcionárov. ale autor predovšetkým na základe autentických svedectiev vytvára obraz pohnutého revoluèného a porevoluèného obdobia v Rusku. Tolstého èi Pasternaka. urèite zaujme kniha Vladislava Moulisa Bìsové ruské revoluce od pražského nakladate¾stva Dokoøán. a to pre bohyne Tiniu. náhrobné. Je bohatým zdrojom informácií pre študentov stredných a vysokých škôl. ktorá je ve¾mi pestrá a bohatá.sektorov. 204 s. že vznik èohosi tak extrémneho. èo vôbec nie je z h¾adiska európskych èi svetových dejín nadsadené. podobne ako aj ostatné oblasti etruskej kultúry. morálka. Boli zbavení bežných ¾udských vlastností ako zdraví rozum. Týchto 16 polí bolo „obývaných“ rôznymi božstvami. výèitky svedomia a súcit. Zuzana Bumbáková MOULIS. Kniha Friedhelma Prayona je teda jedna z najnovších publikácií. vyskytujúcich sa v texte. ale nájdeme tu aj obrazy doby v umeleckej tvorbe Gercena. ob¾ubujúceho literatúru faktu. Vladislav: Bìsové ruské revoluce. Pomáha èitate¾ovi získa konkrétnu predstavu o živote Etruskov. votívne a chrámové plastiky. Solženicyna. Autor súèastne podotýka. 267 . 2002. ako bol bo¾ševický režim v Rusku. Zvl᚝ charakterizuje architektúru. Mimo textovej èasti publikáciu vhodne dopåòa obrazová príloha (mapky. orientovaných pod¾a hlavných nebeských smerov. z reakèných prejavov popredných funkcionárov bo¾ševickej strany. náèrty). Praha : Dokoøán. keramiku a ma¾ovanie váz. Každá štvrtina bola rozdelená ešte na 4 rovnako ve¾ké èasti. o pravouhlé a pod¾a nebeských smerov orientované ulice. fotografie. z korešpondencie. jednoducho nemali žiadne zábrany. Uni a Menervu. Išlo napr. venujúca sa životu a dejinám Etruskov. V kapitole Umenie sa autor snaží priblíži èitate¾om umenie a umeleckú tvorbu Etruskov.

ktorý na sklonku života zhrnul svoje spomienky v pamätiach. umeleckej literatúry. Lazar Mojsejoviè Kaganoviè sa dožil ešte prvých rozhodnutí M. vzahy s inými politickými stranami. veku a postavenia s èo i len možnosou iného politického presvedèenia. ktorý bol mozgom revolúcie. profesionálnych revolucionárov. Genrich Grigorieviè Jagoda. šéf Èeky. ktorý stál na èele NKVD. Z obhajcu na prokurátora vo vykonštruovaných procesoch sa vypracoval Andrej Januarjeviè Vyšinskij. Spoèiatku sa tento fenomén prejavoval len mimo stranu. Úvod tvorí akýsi historický základ pre rozvinutie hlavnej èasti práce. Záverom sú ešte v krátkosti spomínaní tí. V práci Vladislava Moulisa samozrejme nechýba zoznam použitej literatúry a register osobností. ale stal sa obeou Chrušèovovej straníckej èistky. ako obete monsterpocesov. upevòovaním Èervenej armády. Jadro pozostáva z dvanástich životných príbehov. K významným vedúcim pracovníkom sovietskej výzvednej služby patril aj Pavel Anatolijeviè Sudoplatov. Za vhodnú obsahovú a ideologickú stránku novín. Súèasou publikácie je obrázková príloha obsahujúca fotografie zo života najvyšších sovietskych funkcionárov. a Lavrentij Pavloviè Berija.V rozsiahlejšom úvode je všeobecne. ktoré skonèili svoj život tak ako mnoho ich obetí. Ide o V. Lenina. Ako jeden z mála sa teda nestal obeou monsterprocesov. ale aj konkrétne charakterizovaný vznik a vývoj bo¾ševizmu. s nepriaznivým dopadom na po¾nohospodárstvo ZSSR. Obaja pohlavári bezpeènosti skonèili na popravisku. O jeho chybných genetických záveroch. Gorgaèova. Pred procesom a smrou na popravisku ho zachránila màtvica. Prvé tri èasti sú venované vedúcim osobnostiam bo¾ševizmu v Rusku. venovaných osobnostiam ruskej revolúcie a obdobiu po nej. Tvrdým obhajcom vlasteneckej (marxistickej) vedy bol v tomto období Trofim Denisoviè Lysenko. ktorý sa ako prvý postavil na èelo kontrarevoluènej Všeruskej mimoriadnej komisie tzv. I. o ktorých bola v práci zmienka. Èeky. nás oboznamuje posledná èas. Ïalšie tri èasti opisujú na poh¾ad ve¾mi podobné osudy troch osobností. Spo¾ahlivý poboèník Stalina a dlhoroèný èlen politbyra. ale aj ich nástup k moci a posilòovanie vlastných pozícií zakladaním rôznych organizácií napr. neskôr už iba priamo v radoch straníkov. Nikolaj Ivanoviè Ježov. Èeky. ale aj divadelných predstavení zodpovedal Andrej Alexandroviè Ždanov. Cie¾om tejto publikácie bolo prinies èitate¾ovi zopár najreprezentatívnejších postáv z dlhej rady bo¾ševických osobností. nevynímajúc fyzické èistky ¾udí akéhoko¾vek pôvodu. èasopisov. ktorí sa dostali k moci vïaka ruskej revolúcii. Leonid Michajloviè Zakouskij a Lev Aronoviè Švarcman prevádzali každodennú špinavú prácu v vyšetrovacích kabinetoch. ktorý síce prežil svojho vodcu. Autor tu zasadzuje do kontextu ruského prevratu aj èinnos Èeskoslovenských légií. o Stalina ako ne¾útostného diktátora a v neposlednom rade o Félixa Edmundovièa Dzeržinského. ktorých osobnos 268 .

Nemecka. M. 269 . N.historici z Bulharska. Gotovska-Henze sa venuje problematike urèovania hraníc v strednej Európe po prvej svetovej vojne a vzniku Malej Dohody v roku 1920. Švorc. Chrušèov èi maršál Tuchaèevský. ale ich príbehy by pod¾a autora èitate¾a ve¾mi nezaujali. Zostavovate¾mi zborníka sú historici P. Bulharská historièka T. sa venuje geografickému zaèleneniu karpatského regiónu a jeho umiestneniu na geopolitickej mape Európy medzivojnového obdobia. H. Danilák a H. ktorým pod¾ahli mestá na oboch stranách Karpát v priebehu 20. P. V októbri 2001 sa na pôde Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Malé regióny vo ve¾kej politike. Dôležité informácie týkajúce sa konferencie.1939). Graz : Universum. Èeskej republiky. Autor zdôrazòuje viaceré premeny. na Morave. V tomto viacjazyènom zborníku je zaradených celkovo 21 referátov. Švorc. v Sliezsku. ve¾ká politika v malých regiónoch: Karpatský priestor v medzivojnovom období (1918 1939). 322 s. Ištoka. Príspevok R. ve¾ká politika v malých regiónoch: Karpatský priestor v medzivojnovom období (1918 . Slovenska a Ukrajiny. Danilák. obsahovej náplne a následného vydania zborníka prezentovaných referátov obsahuje úvod. definovate¾ný ako ucelený región vo vzahu k väèším územným celkom. ktoré na konferencii odzneli. Prešov. storoèia. ktorý vydalo prešovské vydavate¾stvo Universum. Malenkov. v Bukovine a južnom Rakúsku. boli zaèiatkom roku 2002 publikované v zborníku. ktorých autormi sú úèastníci konferencie . 2002. Tematickým východiskom pre referujúcich bol priestor karpatského oblúka. Silvia Krížeková Ve¾ká politika a malé regióny. K. ktorý napísali zostavovatelia. M. M.ostala mimo pozornosti. Rakúska. Príspevky. Rumunska. ISBN 80-89046-06-1. Molotov. Zost. v Halièi. Po¾ska. M. Heppner. Heppner. Etno-demografické zmeny v karpatských mestách v dôsledku ve¾kej politiky rokov 1918 . Zaoberá sa rozdelením protestantských cirkví v Predlitavsku a Zalitavsku a sleduje ïalší vývoj týchto cirkví v Èechách. G. S. Za zmienku by urèite stáli V. Malé regióny vo ve¾kej politike. jej zamerania. Schwarz je autorom príspevku o dôsledkoch zániku dunajskej monarchie pre evanjelickú cirkev na tomto území.1940 sleduje v príspevku H. zaradený hneï po úvode. Heppner.

ako v závere konštatuje autorka. založeného v júni 1931. èo sa ale nerealizovalo. Vypovedajú o èinnosti slovenských promaïarsky orientovaných emigrantov v Po¾sku v dvadsiatych rokoch minulého storoèia. Lichtej prispel referátom o vytváraní administratívnych orgánov moci na Podkarpatskej Rusi. ako mala Karpatská Ukrajina poslúži expanzionistickým cie¾om Hitlera. Miesto karpatoruskej otázky v zahraniènopolitických aktivitách vlády A. Toto ekonomicko-politické regionalistické centrum si kládlo za cie¾ rieši pálèivé problémy slovenskej ekonomiky. E. aby sa výrazne prejavili výsledky jeho pôsobenia. Osobitne sa autor zameral na to. hlavne F. V. Najvyšším administratívnym orgánom bola Civilná správa. Dvorèáka. Jehlièku. S. Danilák sleduje ciele a politiku susedných štátov vo vzahu k Podkarpatskej Rusi v rokoch 1918 .Zaujímavý blok tvoria štúdie s problematikou regiónu Podkarpatskej Rusi v období medzi dvoma svetovými vojnami. ktorá bola determinovaná ich zahraniènopolitickými záujmami a ambíciami i medzinárodným postavením po vojne. školstva a iných rezortov. B. M. Témou príspevku A. Autorka mapuje èinnos a aktivity Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Tejto otázky sa trochu inak dotýka P. Ferenèuhová vo svojej rozsiahlej štúdii spracovala tému intervencie zástupcov Rusínov Podkarpatskej Rusi na pôde Spoloènosti národov v rokoch 1919 . F. I. Harbu¾ovej. Autorka v òom rozoberá aktivity Kolèakovej vlády na Parížskej mierovej konferencii i na vnútropolitickej scéne Ruska.1938. Vo svojej štúdii píše o vojenských a najmä diplomatických aktivitách maïarskej. využil ako hlavný prameò pre spracovanie svojej štúdie A. èeskoslovenskej a po¾skej vlády v zápase o územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi na pôde Spoloènosti národov. že aj napriek prvotnej podpore prestali slovenskí emigranti Po¾sko zaujíma hneï. Švorc. Boldyžar sa zaoberá problémom štátotvorného procesu v Zakarpatsku v medzivojnovom období.1924. M. Sleduje v nej záujmy a nároky susedných štátov dnešného Zakarpatska na toto územie v období od septembra 1938 do marca 1939. Doteraz neznáme dokumenty nemeckého vyslanectva v Chuste. ktoré boli nasmerované na pripojenie karpatoruského územia k Rusku. ktorej organizáciu a èinnos autor popisuje v príspevku. zdravotníctva. Kolèaka je názov štúdie ¼. Cie¾om ich intervencie bolo dosiahnutie vytvorenia autonómie v rámci Èeskoslovenskej republiky. Orlof zostavila svoju štúdiu na základe zaujímavých materiálov z varšavského Archiwu Akt Nowych z roku 1923. ako sa zistilo. Na základe archívnych dokumentov autorka konštatuje. Bartlovej je regionalistické hnutie na Slovensku v medzivojnovom období. Kotowski. Avšak desaroèie jeho existencie bolo prikrátke na to. Ungera a V. nachádzajúce sa v Politickom archíve ministerstva zahranièia v Bonne. že ich aktivity nemajú podporu väèšiny slovenského obyvate¾stva. 270 .

V kratšom diskusnom príspevku s názvom Východné Slovensko ako malý región vo ve¾kej politike naèrtáva L. Viedenská arbitrហa jej dopady na Slovensko a zvl᚝ región Šariša sú nosnou èasou autorovho príspevku. ktorí predstavovali urèujúcu skupinu rumunských Nemcov. Tie boli vytvorené tak. S územím Banátu získalo Rumunsko aj všetky majetky. Ako najvýraznejšie determinanty vývinu tejto oblasti uvádza autor prírodné podmienky. marcom 1939. M.nemecké politické perspektívy v Sedmohradsku je sústredená na urèenie miesta sedmohradských Sasov. Maïari sa napriek tomu nevzdali svojich ambícií a naïalej vyvíjali aktivity s cie¾om revízie svojich hraníc. osídlenie. kultúrnu. Rychlíka.maïarskej a nemeckej. Wiena Vnímanie periférie . Na základe porovnania volebných výsledkov jednotlivých politických strán prichádza autor k niektorým zovšeobecneniam. Príspevok je zameraný na otázky hospodárstva a politiky tejto oblasti. Pekára Región Šariša v èase medzi Mníchovom a 14. polohu. Zemko skúmal správanie volièov v parlamentných vo¾bách v období prvej Èeskoslovenskej republiky v novozámockom a košickom volebnom kraji. Gräfa. Témou príspevku M. Bonusiak prispel štúdiou. ktoré tvoria záver jeho príspevku. Obsah zborníka dopåòa štúdia M. etnické a náboženské zloženie obyvate¾stva. Pod¾a autora „nemožno konštatova. A. Autor analyzuje politiku po¾ských vlád vo vzahu k ve¾kým mestám s dôrazom na situáciu ¼vova a zároveò podáva náèrt èinnosti mestskej správy tohto mesta. V zborníku nájdeme príspevok z pera J. v ktorej podáva náèrt dejín mesta ¼vov v medzivojnovom období. panstvá. Hlavná pozornos v štúdii U. Hovorí o následkoch umelo vytvorenej hranice medzi Moravou a Slovenskom v dôsledku vyhlásenia samostatného slovenského štátu 14. že ve¾ká politika na konci medzivojnového obdobia mala pre Šariš len negatívne dôsledky“ (s. Z rozsiahlej štúdie. lesy. Stolarczyka je májový prevrat po¾ského generála J. marca 1939 a vytvorenia Protektorátu Èechy a Morava hitlerovským Nemeckom. Ako posledná je v zborníku uverejnená štúdia R. Autor tu sleduje aktivity a politiku Maïarska po Mníchovskej dohode. ktorého najväèšia èas pripadla po prvej svetovej vojne Rumunsku. Pilsudkého v roku 1926 a jeho ohlasy v Brzeskej oblasti. Tajták špecifiká vývinu východoslovenského regiónu a h¾adá na ne objektívnu odpoveï. doplnenej grafmi a tabu¾kami. že zahàòali prevažnú èas volièov dvoch najväèších národnostných menšín na Slovensku . pretože v popredí záujmu berlínskej vlády stáli nemecké menšiny v pohranièí. 226). banské a hutnícke závody a továrne. 271 . že nemecká menšina v Rumunsku bola len objektom slúžiacim imperialistickej politike Hitlera. Týka sa územia Banátu. spoloèenskú a ekonomickú úroveò regiónu. zistíme. ktorá preò bola sklamaním. A.

že stál na nesprávnej strane. „Za všetko sú zodpovední Nemci“. proè vznikali a co jsou? Praha : Libri. na ktoré jeho príslušníci nie sú ve¾mi hrdí. bez romantizmu a ružových okuliarov. Jednotlivé vyhlásenia dopåòajú èlánky z ústavy 1920.Zborník referátov z konferencie spåòa kritériá vedeckej publikácie. že zahranièný odboj sa už poèas vojny zaoberá otázkou budúceho národnostného usporiadania Èeskoslovenska. 126 s. Emanuel Mandler koncipuje prácu do troch väèších okruhov. ktorý poukazuje na odborné spracovanie problematiky. Zahranièný odboj v Londýne vypracúva prvé ústavné dekréty a vzniká tu exilová vláda na èele s Benešom. Spomína si na otca-straníka a strýka – Prokopa Drtinu – Benešovho tajomníka. Miroslava Džupinková MANDLER. Súèasou každého príspevku je nemecké èi slovenské resumé a bohatý poznámkový aparát. Uskutoèní sa bez Nemcov 272 . že jej vydanie by mohlo vyvola rôzne ohlasy. a predsa neobjasnenú. Uvedomuje si. ISBN 80-7277-139-6. Mnohí historici tú. Publikácia by rozhodne nemala chýba v žiadnej odbornej knižnici. V histórii každého národa alebo štátu sa iste odohrali okrem pozitívnych aj negatívne udalosti. ktorou ospravedlòujeme vlastné chyby. nestranného postoja k národným dejinám. Beneš neuznáva mníchovský diktát a Háchovu vládu. ktorý si neskoro uvedomuje. svetovej vojny. Èeskoslovensko nepovažuje za rozbité a vyhlasuje kontinuitu republiky spred Mníchova. Takýmto prívlastkom môžeme oznaèi v našich niekdajších dejinách okolnosti súvisiace s Benešovými dekrétmi. Práve to inšpirovalo autora tejto knihy Emanuela Mandlera priblíži éru nedávnu. osobných skúseností. Ale na druhej strane poukazuje na potrebu kritického. deliacich sa na jednotlivé preh¾adné kapitoly. Mandler sprostredkúva Benešove názory. Ïalej uvádza. to je najèastejšie používaná veta. 2002. Práve tieto fakty ho priviedli k edícii uvedenej knihy. V úvode sa k práci vyjadruje aj šéfredaktor František Honzák. V I. „Národná hrdos“ nám nedovolí pozrie sa pravde do oèí a prija zodpovednos. ešte „nevychladnutú“. ale aj atmosféru v zahranièí poèas 2. okruhu – Jak se pøipravuje svoboda – autor objasòuje situáciu v Èechách a na Slovensku po mníchovskom diktáte a vyhlásení Protektoráru Èechy a Morava. tému obchádzajú. Emanuel: Benešovy dekrety. František Honzák vychádza z vlastných. Zborník uzatvára menný register a abecedný zoznam jednotlivých autorov s uvedením miesta ich pôsobiska.

. III. Èi už súhlasnú. Táto kapitola sa sústredí na politiku vládnucich strán a silu ústavných. skutoènosami a tie pravdu zamotávajú. storoèia ponúkajú množstvo prameòov a informácií. II. hlad. 2002. pramene a literatúra. citované dekréty. Veï „nepohodlným“ Èechom a Slovákom sa dala vina dokáza na ¾udových súdoch. 175 s. Konfiškácia majetku. Táto práca je predovšetkým výzvou na reakciu. èas – Vìk dekretu.a Maïarov. Kniha je venovaná obetiam všetkých etnických èistiek. zradcom. väzenie. ako prejav nenávisti voèi nepriate¾ovi. Stále sa však stretávame s novými odhaleniami. III. Platilo. Tak je to aj v prípade dejín druhej svetovej vojny a osudov všetkých zainteresovaných osôb. okruh – Legislativa etnické èistky – ponúka široké možnosti uplatnenia nacionálnoperzekuèných dekrétov I. aby sme si o celom jednom storoèí vytvorili urèitý obraz. Pod¾a nej si povojnový stav vyžadoval mnohé opatrenia. k èomu prispieva aj doma silnejúce nacionálne hnutie a rasová neznášanlivos. Anna Maria: Nacistické ženy. II. ale aj finanènej. Jana Kužmová SIGMUNDOVÁ. ale je hlúpe sa z nich v budúcnosti nepouèi. epidémie.. alebo nie. Veï nie je hanbou prizna si chyby minulosti. s ktorou autor polemizuje. èeskoslovenskej vlády. Holokaust Židov. . Bratislava : Perfekt. Dejiny 20. Posledná kapitola prvého okruhu analyzuje Košický vládny program. To hrá mnohým do karát. umožòujúcich prenasledovanie a konfiškáciu majetku nielen Nemcom. že všetko. Maïarom. študentom. pracovné tábory. ba aj informovanej verejnosti. násilné masové vysahovanie Nemcov zo Sudet mu pripomína èosi. Pozornos je tiež venovaná Benešovej ceste do Moskvy kvôli získaniu podpory v otázke vysahovania Nemcov. priemyselnej a agrárnej ve¾koburžoázii domáceho pôvodu. Autor ich považuje za najväèší revoluèný èin. je štátne. ktoré mali predchádza potenciálnym konfliktom a ktoré sú za iných okolností neštandardné. že názor E. Hneï po 273 . èo je v štáte. trestných a retribuèných dekrétov. ISBN 80-8046-196-1. èo tu už bolo a èo my sami dnes odsudzujeme. Mandlera je menšinový a oficiálna historiografia sa s ním nestotožòuje. Publikácia je vhodne doplnená poznámkami a prílohami. ako píše autor v úvode. kolaborantom. pedagógom. V závere je zoznam èlenov londýnskej exilovej vlády. Poslednou kapitolou tohto celku je stanovisko oficiálnej èeskej historiografie. V závere je potrebné zdôrazni. Je adresovaná historikom.

avšak spåòala požiadavky ideálnej nemeckej ženy. Nájdeme tu aj zmienky o fanatickej oddanosti týchto žien voèi Hitlerovi. Lenže mnohé vtedajšie senzácie a protichodné opisy pri neskoršom skúmaní neobstáli. Druhej Göringovej žene je venovaná tretia kapitola s podtitulom Vznešená pani. Hrdinky knihy sú zoradené chronologicky pod¾a roku narodenia. Ich skutoèné osudy vychádzajú na povrch možno až dnes. Autorka porovnala poèetné subjektívne a objektívne pramene. èo kedysi v nacistickej spoloènosti nieèo znamenali. je hlavnou hrdinkou šiestej kapitoly.pre jej železnú vô¾u. Prvá kapitola ponúka skôr všeobecný poh¾ad na vzah Hitlera k opaènému pohlaviu a na nacistický ideál nemeckej ženy . aj takto nazývali nacistickú ríšsku vodkyòu žien. Podtitul Prvá dáma tretej ríše výstižne predstavuje Magdu Goebbelsovú (rod. Piata kapitola a meno Leni Reifenstahlová. von Kantzow) s podtitulom Nordický idol a kultová postava. sprístupnenie uzavretých prameòov z dejín tretej ríše a pod. Druhá kapitola už konkrétne popisuje život manželky pruského ministerského predsedu Hermana Göringa . ktorú vydáva Perfekt s tematikou osobností druhej svetovej vojny. To motivovalo Annu Mariu Sigmundovú. Kniha je rozdelená na devä samostatných kapitol. umelecké nadanie. Celkový dojem vhodne dopåòajú èiernobiele fotografie jednotlivých žien. Dokonale ju vystihuje podtitul Krá¾ovná amazoniek . ctižiadostivos. avšak zohrala významnú úlohu kvôli jej obrovského vplyvu na Göringa (dokonca aj po smrti). veselá povaha s mnohými potomkami a podobne. Nedožila sa zaèiatku druhej svetovej vojny. aj keï nie práve oslnivá. aby napísala o vybraných ženách. Magda sa po druhýkrát vydala za národnosocialistického ministra propagandy doktora Josepha Goebbelsa. Sonnermannová) hanlivý výraz. pretože nebola v národe ob¾úbená. Získala slávu filmom Triumf o ríšskom zjazde NSDAP v Norimbergu v roku 1934. z ktorých s výnimkou prvej každá rozpráva životný príbeh jednej nacistickej ženy. Zomrela vlastnou rukou na konci vojny a je chápaná ako najžiarivejšia osobnos medzi ženami nacistickej elity. aby sa vyhla špekuláciám a ponúkla èitate¾om životopisy a osudy žien.skonèení konfliktu tlaè podrobne písala o prominentných ženách nacistického štátu. 274 . Behrendovú) vo štvrtej kapitole. „Súdružka“ Gertrud Scholtzová-Klinková (rod. ktoré kedysi zaujímali významné postavenie v nacistickej spoloènosti po nástupe Adolfa Hitlera k moci. Spomína sa jej herecká kariéra. To bol pre Emmy Göringovú (rod. bojovala proti Židom a ešte aj po vojne zostala presvedèenou nacionálnou socialistkou. za èo bola aj súdená. lebo sa z nich stávali justièné prípady. Nechýbala ani na jednom zjazde strany. pracovitá. Kniha Nacistické ženy je už nieko¾kou v poradí. nordicky plavovlasá.bola urastená.Carin Göringovej (rod. Umožòuje to odstup od udalostí. Treuschová). Natáèala filmy pre Hitlera a NSDAP.

Spojeného krá¾ovstva Ve¾kej Británie a Severného Írska) a ich postupom pri riešení otvorených otázok v súvislosti s Nemeckom a ostatným povojnovým svetom. Helena Pavlíková CHURAÒ. Spojených štátov amerických. Prípravy na Postupim. Milan: Postupim a Èeskoslovensko : Mýtus a skutoènos. Kniha Nacistické ženy je objasnením pozadia vzahov v okolí Hitlera a výpoveïou o ženách. ale zohrali dôležité úlohy v dejinách. Zaoberá sa v nej aj spoluprácou troch šéfov vlád (Zväzu sovietskych socialistických republík. Autor práce M.okolnosti a príèiny smrti nie sú dodnes jasné. Presun Nemcov bol v danom období najdôležitejším problémom èeskoslovenskej vlády. Žena s prívlastkom Utajená milenka v ôsmej kapitole nemôže by nik iný ako Eva Braunová. Churaò sa v nej podujal vytvori obraz situácie pred samotnou konferenciou v Postupime. 275 . Èeská cesta k Postupimu. Tematicky ich vnútorne spája problematika postupimskej konferencie všeobecne a osobitne odsun nemeckého obyvate¾stva z územia Èeskoslovenska. ISBN 80-7277-062-4. Jej život sa skonèil samovraždou vo veku 23 rokov . jej priebeh a nosné udalosti. 2001. 157 s. ktoré síce boli v ústraní. ktorý výstižne predznamenáva smerovanie danej èasti. Publikáciu Postupim a Èeskoslovensko spracoval autor na základe dodnes neznámych alebo len verejnosti neprístupných informácií o prípravách a priebehu konferencie. On sa k nej nikdy otvorene nepriznal. èím ve¾mi trpela. Praha : Libri.október 1945 Výrok E. „Rozhodli sme sa pre odsun našich Nemcov do ríše. Spojenci nám toto stanovisko medzinárodne potvrdili“ Edvard Beneš.Siedma kapitola je výpoveïou o krátkom a tragickom živote Geli Raubalovej s podtitulom Neter strýka Adolfa. ktorej sa až tesne pred dobrovo¾nou smrou splnil sen vyda sa za Hitlera. Na zaèiatku každej z nich (vrátane úvodu a záveru) je citát. ktoré sa odohrali po jej skonèení v auguste 1945. ktorou je nedobrovo¾ný odsun Nemcov z Èeskoslovenska na pozadí postupimskej atmosféry. Posledná deviata kapitola má názov Vodcova žiaèka Henriette von Schirak. 28. Až do smrti roku 1992 vykres¾ovala Hitlera ako „dobrého uja“ a dobrodinca jej rodièov. Hitler ju prakticky vychoval a ona mu bola fanaticky oddaná. V Postupime). Práca okrem úvodu a záveru pozostáva zo štyroch rozsiahlejších èastí (Pred Postupimom. Beneša naèrtáva ažiskovú problematiku publikácie.

8. V zozname literatúry v závere práce sú uvedené edície prameòov a pamäti najdôležitejších úèastníkov udalostí na sklonku druhej svetovej vojny. odstránenie menšiny. v ktorom bolo hlavným problémom Nemecko). odplati. Zdôrazòuje. Churaò struèný vývoj èeského politického myslenia. storoèia. Druhá èas Èeská cesta k Postupimu ukazuje snahy Èechov a Slovákov. americká verzia) a výsledky týkajúce sa otázky „transferu“ Nemcov . V tejto súvislosti naèrtáva M. sa M.7. do ktorej bolo neskôr prijaté aj Francúzsko. návrhy ve¾mocí na odstránenie aktuálnych problémov v súvislosti s povojnovou situáciou (uvádza znenie britského návrhu programu konferencie. v ktorej sa konala. Posledná èas. ktorá sa postupimskej konferencie priamo netýka. ktoré sa zachovali vo viacerých verziách .. nazvaná V Postupime. ktorý zaèal v polovici 19. strieda so suchými citáciami dokumentov a odkazov na pramene. Na základe toho zdôvodnil potrebu diela. reprezentované prezidentom E. tzv.1945).1945 .aj to propagandistický text v èeskom jazyku (okrem sovietskych a amerických dokumentov. M. vytvori etnicky èistý (slovanský) štát. zdecimova. Churaò predkladá postupný vývin otázky „transferu“ nemeckého obyvate¾stva a pripája kópie jednotlivých dokumentov.zdola. Benešom. taktiež literatúra. èelnými predstavite¾mi ve¾mocí a vytvorením najdôležitejšieho orgánu . vyèisti. že predmet publikácie je sám osebe polemický a dokumenty zo západných edícií sú v èeskom preklade publikované väèšinou prvýkrát. vytvorením Európskej poradnej komisie. nóty. 276 . Èeskú cestu do Postupimu sprevádzali smery. presadenie núteného vysídlenia.V Úvode venuje autor pozornos už publikovaným dielam s touto tematikou a zdôrazòuje fakt.2. nazvanej Pred Postupimom. vyhna. že v práci sa autorský text. Autor nasto¾uje najdôležitejšie problémy.Kontrolnej rady v Nemecku. informuje o priebehu konferencie. ktoré by poskytlo verejnosti èo najviac informácií o konferencii samej a o dobe. nechcú ani poèu . transfer nemeckého obyvate¾stva z Èeskoslovenska do ríše. Súèasou práce je aj devä príloh (dokumenty súvisiace s konferenciou v Postupime. V èasti s názvom Prípravy na Postupim autor poskytuje bohatý obraz rozpracovaných zoznamov hlavných otázok.. o ktorých dnes mnohí. odstráni. V prvej èasti. ktorej oficiálny názov je Konferencia v Berlíne (17. že doposia¾ vyšiel iba jediný . správy. M. Churaò v tejto súvislosti uvádza. ktoré sa vyskytli pred vedúcimi štátnikmi troch ve¾mocí na konci vojny a tesne po nej. èasto polemický. aj oficiálny protokol z konferencie a správa z nej). ako uvádza autor.sovietska verzia. Churaò zaoberá porevoluènou situáciou a spojenectvom troch šéfov vlád. Uvádza jednotlivé zápisy z konferencií (dialógy medzi predstavite¾mi vlád. ktoré sú doposia¾ pre mnohých aj profesionálnych historikov neznáme.

ktoré logicky pokrývajú všetky významné úseky pravekých dejín. ISBN 80-8045-281-4. že transfer Nemcov bol uskutoènený na základe uznesenia tejto konferencie“. Po dlhoroènej existencii „mýtu o postupimskej konferencii. Ide už o druhé vydanie tejto publikácie. Vizdala. Práca je svojimi svedectvami prínosom a zároveò neodmyslite¾nou súèasou dejinného procesu. prinášajúce nové objavy. Špecifické postavenie v tomto smere má práve východné Slovensko. Pri všeobecnej charakteristike jednotlivých období od staršej doby kamennej cez neolit. že takáto forma spracovania a podania odborného textu je plne akceptovate¾ná pedagógmi i záujemcami o naše dejiny z radov laickej verejnosti. je nevyhnutné odborne prediskutova aj tieto nové informácie. preto možno poveda. Práca je rozdelená do ôsmich kapitol. Prešov : Metodicko-pedagogické centrum. totiž stále dopåòajú a obohacujú zložitú mozaiku tohto obdobia. ktoré by mali uèite¾om pomôc pri výuèbe slovenských dejín. ale pre každého. že „obranou proti mýtom vždy bolo. kto sa chce o tejto tematike dozvedie viac. V procese výuèby však ich výklad èasto spôsobuje urèité problémy uèite¾om i žiakom. ktoré bolo dôležitým nástupným priestorom pre rozvoj ve¾kého množstva rôznych kultúr prakticky poèas celého pravekého a vèasnohistorického obdobia. Miriam Poprocká VIZDAL.Pod¾a autora je cie¾om tejto publikácie oboznámi verejnos so všetkými vydanými dokumentmi z tejto konferencie a následne odstráni mýty a vraca sa ku skutoènosti. 2003. je a bude poznávanie faktov“.. a to nielen pre odborníkov. sa preto prístupnou a preh¾adnou formou pokúša aspoò v základných rysoch priblíži praveký vývoj východného Slovenska tak. M. Glosovaná publikácia archeológa a vysokoškolského uèite¾a PhDr. Marián: Sprievodca pravekom východného Slovenska. Publikácia Postupim a Èeskoslovensko je cennou pomôckou na doplnenie vedomostí o tomto úseku našich dejín. ktoré boli doteraz z rôznych dôvodov zamlèané. Praveké a vèasnohistorické dejiny patria k mimoriadne zaujímavým obdobiam dejín Slovenska. 96 s. ako je známy na úrovni poznatkov získaných najmä archeologickým výskumom do konca minulého storoèia. Priebežne prebiehajúce archeologické výskumy. ako to vyjadruje aj podtitul publikácie Mýty a skutoènos a taktiež posledná veta textu. CSc. dobu bronzovú a železnú až po slovanské obdobie sa èitate¾ môže aspoò v skratke oboznámi s výrobnými 277 . Metodickopedagogické centrum v Prešove ju pripravilo ako prvú z celého radu pripravovaných metodických príruèiek.

Text dopåòa aj primerané množstvo obrazového materiálu.technológiami. Napriek tomu však po nej iste siahne aj ove¾a širší okruh záujemcov z radov odbornej. ktorý ju napísal v prvom rade ako metodickú príruèku pre uèite¾ov dejepisu na základných a stredných školách. ktoré by ju zaradili medzi vedecké monografie. Práca Sprievodca pravekom východného Slovenska nespåòa všetky kritériá. 2002. Autorsky sa na nej podie¾ali dvaja skúsení a renomovaní slovenskí historici a dlhoroèní pedagógovia . roèník gymnázií. Súèasou práce je aj menný register. moderná uèebnica slovenských národných dejín v období od bitky pri Moháèi do rozpútania prvej svetovej vojny. Okrem najznámejších nálezísk sa však èitate¾ oboznámi aj v odbornej literatúre s menej frekventovanými lokalitami.Július Bartl z Katedry slovenských a všeobecných dejín Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského a Michal Otèenᚠz Katedry slovenských dejín a archívnictva Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Štruktúra jednotlivých uèív je rovnaká.OTÈENÁŠ. Michal: Dejepis. Èo je však na tejto publikácii najcennejšie je skutoènos. súpis v texte spomenutých lokalít a rozsiahly zoznam použitej literatúry. ¼uboš . Uèebnica chronologicky a obsahovo nadväzuje na uèebnicu pre 1. 176 s. Bratislava : SPN. doplnené odkazmi na najvýznamnejšie lokality a zaradené do èasového rámca. Patrik Derfiòák BARTL. pozostávajúce z 22 uèív. ktoré sú však pre poznanie daného obdobia èi kultúry rovnako dôležité. Po dlhých trinástich rokoch od pádu komunistickej totality sa do slovenských škôl koneène dostala nová. Prvou èasou je struèný chronologický preh¾ad najdôležitejších udalostí. roèník gymnázií. Národné dejiny pre 2.KAÈÍREK. ktorý približuje najmä základné tvary pravekej keramiky a kamenných nástrojov. Práca s òou teda vyžaduje od èitate¾a už prinajmenšom základné znalosti danej problematiky. dôležitú úlohu pri príprave uèebnice zohrala tiež metodièka A. sídliskami. To však ani nebolo cie¾om jej autora. spôsobom obživy a pohrebným rítom jednotlivých kultúrnych spoloèenstiev. Jej obsah tvoria 3 tematické celky Slováci v habsburskej ríši. Nasle278 . Autorský kolektív doplnil zaèínajúci historik ¼. Kaèírek. ale i laickej verejnosti. Július . Osvietenstvo a formovanie slovenského národa a Slovensko po revolúcii a v období dualizmu. Bocková. ISBN 8008-03167-0. Najstaršie kultúrne spoloèenstvá v jednotlivých obdobiach sú preh¾adne popísané. že osobitnú pozornos venoval autor situácii na východnom Slovensku.

dba na aktuálnos použitých fotografií èi vyhnú sa niektorým menším nedostatkom (napr. a ako s òou dokážu pracova žiaci. Všetko to ve¾mi plasticky vkladá do rámca celej monarchie a. na prijímacích pohovoroch na univerzitu oèakáva. Každá z uvedených èastí uèiva má vlastné grafické prevedenie. ktorí boli po roku 1989 nútení improvizova. Otázky a úlohy. no v pojmoch je vysvetlený až na str. že žiak sa v nej doèíta nielen o Bratislave. ako ju bude vníma a ako ju prijme uèite¾ská obec. Uèebnica sa zdá by obsahovo vyvážená. Bolo by 279 . register. ktoré èasto obsahujú pomerne podrobné popisky. Banskej Bystrici. Uèebnica sprostredkúva aktuálny poh¾ad historickej vedy na národné dejiny v období 1526 . 28. ak je to potrebné. Ove¾a dôležitejšie bude. Ponúka mu bohatý obrazový materiál. èi mu uèebnica s výrazným zastúpením obrazovej èasti dáva dostatok informácií a možností na domácu prípravu. Orientáciu v èase by mala žiakom u¾ahèi jednoduchá èasová priamka v záhlaví uèebnice. ktorá s òou bude musie každodenne narába. Snáï by tiež bolo vhodné zaradi v budúcnosti do uèebníc porovnávacie tabu¾ky pravopisu vlastných mien. Po každom tematickom celku nasleduje celkový chronologický preh¾ad udalostí. ïalej mapkami èi tabu¾kami. fotografiami a reprodukciami. Liptovskom Mikuláši. Košiciach… Ve¾kým pozitívom uèebnice je tiež fakt. hospodárstvo a kultúra. aj do európskeho kontextu. Na druhej strane však už prvé ohlasy na uèebnicu naznaèujú. Je dobré. V primeranej miere sa venuje relevantným politickým udalostiam.1914 a nahradí èasto subjektívne poh¾ady jednotlivých uèite¾ov. Slovník historika. príp.duje text samotného uèiva. ale aj o Trnave. èo sa dnes vo všeobecnosti od gymnazistu napr. Jednotlivé uèivá spravidla obsahujú aj èasti Z hlbín archívov. Zamyslenia a záver každého uèiva tvorí èas Literatúra. pojem detronizácia je použitý už na str. hospodárskych èi kultúrnych a vzdelanostných pomeroch na Slovensku. takže ju možno na prvý poh¾ad rozozna. Text je dotvorený obrázkami. že venuje pozornos osobnostiam (nielen z oblasti politiky.politika. že by bolo žiaduce zváži. ale aj napr. z dejín vedy). Predložená informácia o uèebnici i podnety na diskusiu vychádzajú z jej zbežného poznania a z poznania okolností jej vzniku. etnických. v ktorom sú farebne odlíšené 3 základné oblasti života spoloènosti . ako publikáciu zhodnotia odborníci z oblasti didaktiky dejepisu. 107). V každom prípade a napriek uvedeným nepodstatným pripomienkam je potrebné vydanie kvalitnej prepracovanej uèebnice privíta. ktorý je rozdelený medzititulkami do menších celkov. Prešove. èi je rozsah uèív a ich nároènos primeraná tomu. èo sa doteraz zanedbávalo. Hlavný text je na viacerých miestach uèebnice rozdelený graficky odlíšeným doplòujúcim textom. množstvo textov na rozbor i podnety na diskusiu a doplòujúce štúdium. Štruktúra uèebnice vytvára priestor pre tvorivý prístup uèite¾a. ktoré vhodne dopåòa informáciami o konfesionálnych.

 ISBN 80-965444-6-6. Rudolf . Hlavnú tra KBŽ. žiadosami i udelením koncesie. kde nájdeme aj meniace sa názvy jednotlivých staníc spojené s predpismi a nariadeniami . jej prevádzku a rôzne udalosti v jednotlivých rokoch až do 1918 zachytáva tretia èas knihy. a tým prispeli k takému potrebnému ïalšiemu skvalitneniu vyuèovacieho procesu. Autori samozrejme nezabudli ani na „mašiny“.KUKUÈÍN. R. ktorý koncesia stanovila na 1. Pri tejto významnej príležitosti sa autori L.dobré. v ktorých sú v chronologickom slede rok po roku zaznamenané jednotlivé etapy výstavby trate spolu s vývojom technických zariadení.130 rokov od dokonèenia jednej z najvýznamnejších tratí Slovenska. V nasledujúcich kapitolách sú tabu¾kovo zaznamenané stanice a zastávky hlavnej trate. Èitate¾om poskytuje obraz udalostí. Práca je rozdelená na dvanás èastí. súvisiacich s prípravnými prácami. náèrtov. máp. technickými údajmi a fotografiami neznámeho autora. Ïalej sa práca venuje už konkrétnej železnici. 2002. Martin Pekár SZOJKA. Bratislava : ŽSR. známej ako Košickobohumínska železnica (KBŽ). Tá vychádzala z nutnosti obchodu v jednom z jej najdôležitejších odvetví priemyslu Slovenska. Sú tu prezentované jednotlivé miestne železnice spolu s plánmi výstavby a technickými údajmi. Ladislav .všetko fotograficky zdokumentované. Pavol: Košicko-bohumínska železnica. a to v železnièiarstve. ktorá sa zaèala realizova 15. Všetko je doplnené množstvom tabuliek. vznikajúce v priebehu budovania KBŽ. na ktoré zbierali materiál nieko¾ko rokov. októbra 1869 ve¾mi vysokým tempom kvôli termínu zaèatia prevádzky. vlakov. taríf a pod. Doterajšie povozníctvo bolo totiž nevýhodné . nespo¾ahlivé a drahé. prevážajúce sa po ko¾ajniciach trate Bohumín – Košice.KUKUÈÍN. Szojka. november 1869. ktorá dostala oznaèenie KBŽ. Kukuèín a P. V roku 2002 si železnièiari pripomenuli významné jubileum . praktické skúsenosti a názory podelili. Druhá èas rozoberá priamo výstavbu trate. aby sa uèitelia o svoje dojmy. Èitatelia tak dostávajú aj vizuálnu predstavu o stave vtedajších železníc a podobe miest. 205 s. Všetky rušne boli zaradené do tried a tvorili 280 . V úvodnej èasti informujú autori o potrebe vzniku železnice v Uhorsku. Kukuèín podujali zdokumentova prelomové udalosti histórie trate.pomalé.

jednotný systém. Hnacie vozidlá boli pri popisovaní oznaèené príslušnými inventárnymi èíslami. Na týchto stránkach máme k dispozícii hlásenia o ich poète v rokoch 1873 - 1917, k èomu sa následne viaže aj technický popis na ïalších 38 stranách. Rozboru sa nevyhli ani vozne, ktorým je tiež venovaná samostatná èas. Osobitne sa autori venujú tarifám KBŽ od poèiatku prevádzky po vznik ÈSR. Tarify sa delia pod¾a I., II., III. a IV. triedy plus isté výnimky, napr. bezplatná preprava pre zamestnancov pošty, preprava vojenských transportov za znížené ceny, 50% z¾ava pre uèòov, robotníkov atï. Závereèné kapitoly knihy sa venujú histórii trate od roku 1919 do r. 1945 a jej hospodárskym výsledkom. KBŽ prechádza k èeskoslovenským dráham a nasleduje príprava na zoštátnenie. Pod vplyvom mníchovského diktátu a Viedenskej arbitráže zaniká 13.3.1943, dòom nadobudnutia platnosti dohody medzi Slovenskou republikou, Nemeckou ríšou a Maïarským krá¾ovstvom, ktoré si ju rozdelili. Aj keï trate KBŽ prešli do vlastníctva ÈSD, jej dejiny sa tým neskonèili. Po roku 1948 sa rozhodlo o zdvojko¾ajení tzv. hlavného ahu ÈSD, ktoré sa uskutoènilo výstavbou trate Družby. O nej i o postupnej elektrifikácii trate hovorí ïalšia kapitola. Posledná kapitola sa venuje hnacím vozidlám ÈSD a ŽSR na bývalých tratiach KBŽ. Publikácia obsahuje množstvo technických údajov, ktoré laikovi za normálnych okolností ve¾a nepovedia. Sú však doplnené tabu¾kami, grafmi, fotografiami, ktoré mu pomôžu s orientáciou v tejto problematike, a tak môže èitate¾ ¾ahšie prijíma informácie o vývoji tejto významnej etapy slovenských železníc. Je prospešné, že vychádzajú aj knihy tohto druhu. Prostredníctvom nich sa totiž èitate¾ dozvie, aká bohatá je história KBŽ a prispeje k hrdosti Slovákov na túto inštitúciu. Erika Saxová HARBU¼OVÁ, ¼ubica: Ruská emigrácia a Slovensko. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001. 236 s. ISBN 80-8068-075-2. Pôsobenie ruskej emigrácie po októbri 1917 na Slovensku v rokoch 1919 1939 popisuje vo svojej monografii doc. PhDr. ¼ubica Harbu¾ová, CSc. z Katedry všeobecných dejín FF PU. Táto monografia bola vydaná Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v roku 2001. 281

Najvýznamnejšou etapou vo vývoji pooktóbrového „zahranièného Ruska“ predstavovalo medzivojnové obdobie. Tisícky obyvate¾ov Ruska z vlastného rozhodnutia opustilo vlas v dôsledku nesúhlasu s politickým vývojom a s vnútrospoloèenskými zmenami, ku ktorým došlo roku v 1917. Tejto problematike sa so snahou bližšie priblíži èinnos emigrantskej skupiny na Slovensku a zachyti kultúrny prínos ruských emigrantov venuje ¼. Harbu¾ová. Pri písaní práce vychádzala hlavne z archívneho materiálu. Ve¾a však èerpala aj z monografií, zborníkov, odborných štúdií i periodík. Kniha okrem tradièného úvodu a záveru obsahuje šes kapitol, v ktorých sa autorka zaoberá problematikou ruskej emigrácie na Slovensku. Napriek svojej málopoèetnosti tvorila ruská emigrantská komunita na Slovensku neoddelite¾nú súèas formujúceho sa „Ruska mimo Ruska“ a cez jeho aktivity sa aj Slovensko stalo malým bodom na pomyselnej mape medzivojnového „zahranièného Ruska“. Vo všetkých kapitolách je priblížený život ruských emigrantov. Prvá kapitola prináša poh¾ad do medzivojnového Èeskoslovenska, jedného z centier ruskej emigrácie v Európe. Je tu opísaný príchod a život emigrantov v Èeskoslovensku, ich kultúrne a umelecké aktivity. To isté, èo ponúka 1. kapitola, prinášajú i ïalšie, no s dôrazom na samotné Slovensko. Sú tu samostatné kapitoly o pobyte ruských študentov na slovenských stredných a vysokých školách, o pôsobení ruskej inteligencie na Slovensku. V kapitole o ruskej inteligencii na Slovensku sa autorka zamerala na vykreslenie osudov týchto emigrantov s poukázaním na ich pedagogickú a vedecko-výskumnú èinnos. V 5. kapitole sa pozornos venuje dvom najväèším mestám Slovenska Bratislave a Košiciam ako strediskám spolkovej èinnosti ruských emigrantov. Ladomírová - konfesionálne stredisko ruskej emigrácie je názov závereènej kapitoly, ktorá popisuje dedinku na severovýchodnom Slovensku v èase medzivojnového obdobia, kedy sa stala jedným z centier ruskej pravoslávnej cirkvi v zahranièí - v Európe. Monografia obsahuje i zoznam použitých prameòov a literatúry a je vhodne doplnená prílohou, ktorá obsahuje reprodukcie dokumentov týkajúcich sa ruských emigrantov na Slovensku. Okrem toho sa v tejto práci nachádza anglické a ruské resumé a menný register. Monografia ¼. Harbu¾ovej odha¾uje pôsobenie porevoluènej emigrácie na Slovensku, ktoré doteraz patrilo k neznámym a neprebádaným stránkam vzájomných slovensko-ruských vzahov. Publikácia je zaujímavým doplnením poznatkov o živote ruských emigrantov, ktorí si za svoj nový domov vybrali práve Slovensko. Jana Dobrocká 282

Acta Judaica Slovaca 7. Zost. P. Mešan. Bratislava : Múzeum židovskej kultúry, 2001. 123 s. ISBN 80-8060-072-4. Ako 49. zväzok edície Judaica Slovaca vyšiel zborník štúdií a príspevkov týkajúci sa židovskej problematiky a dejín ich pôsobenia v Uhorsku a v slovenských mestách. Jeho zostavovate¾om je prof. PhDr. Pavol Mešan, DrSc., ktorý je riadite¾om Židovského múzea v Bratislave. Zborník prináša celkovo pä štúdií týchto autorov: Ješajahu A. Jelínek, Jana Slameòová, Karol Džupa, Veronika Slneková, Tibor Szentandrási a jeden prejav od Jehudu Bauera. Autorom prvej štúdie Dynamika židovského osídlenia v Hornom Uhorsku v 19. storoèí je Ješajahu A. Jelínek. Vo svojej štúdii opisuje sahovanie Židov do Horného Uhorska, ktoré sa uskutoènilo v dvoch etapách. Ve¾kú pozornos venuje kvalitnému a ucelenému zoznamu židovských obcí (khilot) pod¾a poètu veriacich a náboženských ustanovizní. Súèasou štúdie je aj bohato zastúpený poznámkový aparát, ktorý svedèí o množstve preštudovanej literatúry a prameòoch k danej téme. Jana Slameòová je autorkou štúdie Židia vo Vrútkach. Venuje sa v nej v priereze dejín prvým slovenským osadníkom a familiantom v Turci, Židovskej náboženskej obci vo Vrútkach, založeniu synagógy, Chevry kadiše, spolkovej èinnosti, židovskému a kultúrnemu domu vo Vrútkach. Ïalej sa zaoberá obèianskym spolunažívaním, perzekúciou Židov a táborom smrti. Rozsiahly príspevok História michalovských Židov medzi dvoma svetovými vojnami je výsledkom bádania Karola Džupu. Štúdia pozostáva z troch èastí. Úvod je všeobecnejší a poskytuje komplexný poh¾ad na Židov žijúcich v Michalovciach. Jadro je rozdelené na dve èasti: 1. Prvé roky (1918 - 1923), 2. Chudobné roky a zaèiatky tragédie (1931 - 1938). Autor oboznamuje s udalosami, ktoré sa odohrali v tomto období. Závereèné slovo je citlivým zhodnotením života Židov a pôsobenia v Michalovciach. Autorom prejavu Holokaust: špecifický a univerzálny, ktorý bol prednesený pred nemeckým Bundestagom v deò Spomienky na obete národného socializmu 27. januára 1998, je Jehuda Bauer. Autorov prejav je rozèlenený na tieto tematické okruhy: Krvavé dvadsiate storoèie, Výnimoènos holokaustu, Ideológia založená na fantázii, Historik ako rozprávaè. V jeho prejave sa do popredia dostávajú dve majstrovsky koncipované otázky: Nauèili nás dejiny nieèo? Nauèili sme sa nieèo? Jehuda Bauer poskytuje na tieto otázky zaujímavé odpovede. Výnimoèné a fascinujúce sú aj tri autorove prikázania, ktoré by sa možno mali prida k Desiatim Božím prikázaniam. 283

Veronika Slneková prispela do zborníka štúdiou pod názvom Dislokácia židovských obyvate¾ov v rámci mesta, v rámci Slovenska a arizácia židovského domového majetku v Trnave v rokoch 1939 - 1945. V štúdii ide o ucelený preh¾ad mozaiky protižidovských diskriminaèných opatrení v Trnave, ktoré slovenskí predstavitelia realizovali v rokoch 1938 - 1945 a ktoré boli len malým krôèikom do ohromujúcich siení táborov smrti. Posledný príspevok pod názvom Ako ïalej? Objektívne a subjektívne podmienky prekonania protimenšinových postojov je od Tibora Szentandrásiho. Rozpracúva v òom svoj návrh riešenia odpovedí na otázky týkajúce sa ¾udí, ktorí prežili holokaust. Ide najmä o to, ako ži ïalej po skúsenostiach s holokaustom a aké pouèenia z toho pre nás Židov a Nežidov plynú. Zborník zachytáva širokú paletu problémov dejín Židov na Slovensku i vo svete. Príspevky a štúdie sú významným prínosom k poznaniu židovskej problematiky. Je dôležité vyzdvihnú aj dobré spracovanie poznámkového aparátu. Zborník uzatvára anglické resumé jednotlivých príspevkov. Monika Lazoríková MICHNOVIÈ, Imrich: Vranov nad Top¾ou v 20. storoèí. (Èas prvá: do roku 1948.) Vranov nad Top¾ou : Mesto Vranov nad Top¾ou, 2002. 279 s. ISBN 80-968841-8-2. Koncom roka 2002 vydalo mesto Vranov nad Top¾ou publikáciu, ktorá je svojím charakterom v slovenskej historiografii ojedinelá. Ide totiž o mimoriadne podrobnú syntetickú monografiu z regionálnych dejín venovanú histórii tohto zemplínskeho mesteèka v prvých piatich desaroèiach 20. storoèia. Autor, rodák a popredný znalec najnovších dejín východného Slovenska doc. PhDr. I. Michnoviè, CSc., mapuje na rozsiahlom priestore takmer 280 strán pomerne úzke èasové obdobie. Monografia je vyvrcholením štyridsaroèného úsilia autora, jeho poctivej heuristickej práce, je dokladom odbornej erudície a štylistickej zruènosti autora. Svetlo sveta teda uzrela publikácia, ktorá znesie nielen prísne odborné kritéria, ale má tiež všetky predpoklady zauja popri odbornej i širšiu verejnos. Prácu otvára príhovor dnes už bývalého primátora mesta a autorov Úvod. Prvá kapitola je nazvaná Na ceste k 20. storoèiu (1270 - 1900). V krátkosti sa zaoberá dejinami mesta od prvej písomnej zmienky až po koniec 19. storoèia. Je logickým vstupom najmä pre èitate¾a - laika, ktorý si takto môže utvori východiskovú predstavu. Možno azda pripomenú, že tieto staršie dejiny mesta sú spracované v monografii Dejiny Vranova nad Top¾ou, ktorá vyšla v roku 284

1992 a ktorej zostavovate¾om je taktiež I. Michnoviè. Okrem tejto monografie èerpal autor informácie pre prvú kapitolu aj z viacerých dobových prameòov a starších èi novších prác slovenských a maïarských historikov. Nasledujúce štyri kapitoly sa podrobne venujú širokému spektru udalostí a osudov, ktoré v toku rokov vytvárali nielen dejiny Slovenska, ale i dejiny Vranova, prièom mu dali okrem dobovo typických èàt aj nádych výnimoènosti a jedineènosti. Druhá kapitola nesie titul Posledné dve desaroèia v rakúsko-uhorskej monarchii (1901 - 1918). Je rozdelená na štyri podkapitoly a postupne sa venuje administratívnym, demografickým, národnostným, hospodársko-sociálnym, konfesionálnym a kultúrnym pomerom v mesteèku, ktoré malo v tomto období okolo 2 000 obyvate¾ov, hlásiacich sa v ažkých èasoch maïarizácie prevažne k maïarskej národnosti. Osobitnú podkapitolu venoval autor problematike dopadu prvej svetovej vojny a zániku monarchie na mesteèko. Zmenu pomerov k lepšiemu priniesol obyvate¾om Vranova vznik Èeskoslovenska. Práve o období rokov 1918 - 1938 hovorí tretia kapitola Dve desaroèia v Èeskoslovenskej republike. I. Michnoviè v nej mapuje a bilancuje pozitíva a negatíva existencie spoloèného štátu Èechov a Slovákov. Dejiny Vranova, podobne ako v ostatných kapitolách, dáva v prípade potreby do širšieho slovenského alebo èeskoslovenského rámca, no nikdy nespúša zo zrete¾a regionálne h¾adisko. Je to práve tento uhol poh¾adu, ktorý èitate¾ovi umožní v širších a odhalených súvislostiach vníma aj dnes aktuálny problém dynamiky vzahov región - centrum a jednotlivec - systém èi pochopi historické javy, ktoré sa nám v súèasnosti zdajú paradoxné alebo sú ešte stále pokryté nánosom dezinterpretácie. Uvedenú líniu je možné v ešte ostrejších kontúrach sledova v kapitole Roky prvej Slovenskej republiky (1938 - 1945). V rámci slovenských dejín je toto obdobie vnímané ako kontroverzné a je hodnotené z dvoch protikladných pozícií. Èo sa týka regionálnych dejín, môžeme problematiku fungovania politického systému a režimu i život ¾udí v jednotlivých regiónoch s rôznymi tradíciami, etnickými a konfesionálnymi pomermi, teda s vlastnými, špecifickými problémami, oznaèi za biele miesto v slovenskej historiografii. V tomto smere sa príslušná kapitola dá oznaèi za priekopnícku. Autor podrobne zachytáva udalosti a fakty, radí ich do celku, ilustruje množstvom citátov z prameòov a vytvára tak pre každého dostatok priestoru na sformovanie vlastného názoru bez toho, aby presadzoval svoje videnie a hodnotenie doby. To pozorný èitate¾ nájde medzi riadkami. Posledná kapitola sleduje udalosti kritického obdobia rokov 1945 - 1948 a volá sa V obnovenej Èeskoslovenskej republike. Autor ju rozdelil na štyri podkapitoly, v ktorých venoval pozornos najmä situácii po prechode frontu a kritickému obdobiu medzi májovými vo¾bami a februárovými udalosami. 285

Stav dochovaných prameòov od druhej polovice 18. venovanej charakteristike prírodných podmienok obce a jej okolia. štúdií. epidémií) na obec a jej obyvate¾ov vzh¾adom na jej polohu a pomery v nej. zborníkov a èlánkov. novinových výstrižkov) a preh¾adných tabuliek. a vïaka podpore mestského magistrátu. Práca Dejiny obce Hlinné je rozèlenená na devä kapitol. spracované historikmi Imrichom Michnovièom a Petrom Kónyom z Prešovskej univerzity. Imrich – KÓNYA. vyšli v roku 2002. ktorej dejiny. nezodpovedá však príslušnej norme. Monografia obsahuje množstvo obrazového materiálu (fotografie. Dokladom toho je predovšetkým množstvo monografií. Prvý zväzok Dejín Vranova nad Top¾ou v 20. a anglické resumé. násilnej rekatolizácie. neskôr však èoraz pravidelnejších sèítaní obyvate¾286 . storoèia pritom vyvažuje a dopåòa analýzou predpokladaných a pravdepodobných dopadov rôznych udalostí (stavovských povstaní. 182 s. ale aj medzi širšou laickou verejnosou. Nedostatok písomných prameòov z obdobia stredoveku a najmä nepokojného 17. ISBN 80-968730-0-8. Autorom úvodnej kapitoly. Autor v nej na základe dochovaných historických prameòov naèrtáva hospodárske. sociálne. etnické a náboženské pomery obce a jej obyvate¾ov a ich postupné premeny. èo je azda jediným slabším miestom publikácie. ktoré vyšli v priebehu posledných desiatich rokov. docent na Katedre dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. ktorý dokazuje autorovu bohatú znalos archívneho materiálu. v dvoch kapitolách. dobovej periodickej tlaèe a literatúry. a zaèiatku 18. docent na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Je síce preh¾adný a zrozumite¾ný. Peter: Dejiny obce Hlinné. storoèia umožòuje autorovi opiera sa aj o výsledky spoèiatku sporadických. ktoré už majú spracované svoje dejiny sa pripája aj zemplínska obec Hlinné. a to nielen v radoch historikov. V uplynulom období môžeme bada okrem iných trendov aj oživenie záujmu o regionálne dejiny. Najstaršie dejiny obce od stredoveku až po rok 1918 spracoval Peter Kónya. 2002. kópie dokumentov. Pre odbornú verejnos je urèený poznámkový aparát. Do radu miest a obcí. storoèí vyšiel v rámci grantového projektu VEGA. je Imrich Michnoviè. venovaných histórii našich miest a obcí.Celú prácu uzatvára Zoznam prameòov a literatúry. Prvá z nich sa zaoberá dejinami Hlinného v období feudalizmu do roku 1848. Martin Pekár MICHNOVIÈ. ktorý rieši kolektív Katedry dejín FHPV PU. Hlinné : Obecný úrad Hlinné.

287 .1948.1989 je venovaná nasledujúca kapitola. ale aj negatívami. rôznych kultúrnych. Svoju pozornos venuje aj naïalej národnostným a náboženským pomerom v obci. zanestnanosti. Autor v nej rozoberá pozitívne a negatívne dôsledky rozvíjania kapitalistických vzahov a budovania priemyslu v Uhorsku na spôsob života obyvate¾ov Hlinného.1918. Ïalšie dve kapitoly zachytávajú obdobie rokov 1938 . Následne sa zaoberá vývinom po ukonèení vojny až po rok 1948. na základe ktorých vytvára relatívne presný obraz života obyvate¾ov obce Hlinné v období neskorého feudalizmu. preh¾ad starostov. športových a záujmových organizácií aj život náboženských spoloèenstiev. ktorými prešla obec v tomto období. farárov a ïalších èinite¾ov v obci od roku 1918. výpovede a spomienky obyvate¾ov obce. Autor sa tu sústredil najmä na sledovanie premien. Na záver je pripojený zoznam prameòov. Zároveò však neprehliada ani negatíva tohoto obdobia. ktoré ostávalo naïalej hlavným zdrojom obživy i spoloèensko-kultúrnymi a náboženskými pomermi v obci. ktoré im priniesli. kultúrnu a náboženskú situáciu v obci. postoje obyvate¾stva k vojne. ktoré i tu sprevádzali zánik Rakúsko-Uhorska a vznik Èeskoslovenska. kladmi a zápormi. Všíma si tiež pôsobenie miestnej školy a škôlky. Závereènú kapitolu venoval autor kultúrno-historickým. tabuliek a reprodukcií rôznych listín a dokumentov. Kapitolu zakonèuje dopadmi prvej svetovej vojny na obyvate¾stvo. s èím súvisí aj zvyšovania kvality života obyvate¾ov. Kapitolu venovanú dejinám obce Hlinné v období prvej Èeskoslovenskej republiky zaèína opisom krvavých udalostí. zachytáva postupné zmeny v spôsobe obživy. predovšetkým sakrálnym pamiatkam obce. Nasledujúca kapitola je venovaná obdobiu rokov 1848 . Text práce je doplnený preh¾adným poznámkovým aparátom a množstvom dobových fotografií. ktorý sa popri archívnom materiáli opieral aj o dobové svedectvá. je Imrich Michnoviè. aby následne bližšie charakterizoval život obce a jej obyvate¾ov v zmenených podmienkach so všetkými pozitívami. Naïalej mapuje aj spoloèenskú. Autor si tu všíma predovšetkým vývoj situácie po vzniku samostatného slovenského štátu a vypuknutí druhej svetovej vojny. použitej literatúry a mená informátorov z radov miestnych obyvate¾ov. ktoré pre obec Hlinné a jej obyvate¾ov táto doba priniesla a stále prináša. anglické resumé a obrazová príloha. jeho úèas v odboji a oslobodenie obce. Vývoju obce Hlinné v rokoch 1948 . týkajúcich sa dejín obce. nádejami a sklamaniami. Autorom ïalších šiestich kapitol.stva. dôsledky vojnových udalostí pre život v Hlinnom. Bližšie sa zaoberá aj úrovòou po¾nohospodárstva. Ïalšia kapitola mapuje dianie v obci po roku 1989 spolu so všetkými zvratmi a premenami. zaoberajúcich sa dejinami obce od roku 1918 až po súèasnos.

V kapitole nazvanej Spišská Teplica v najstarších písomných prameòoch od Zuzany Kollárovej sa okrem správ o prvých písomných zmienkach o obci a jej administratívnom zaèlenení môžeme dozvedie viaceré zaujímavé informácie o stredovekých i novovekých hospodárskych pomeroch obyvate¾ov obce. Vznik Èeskoslovenskej republiky po skonèení prvej svetovej vojny sa výrazne odzrkadlil aj v živote obyvate¾ov Spišskej Teplice. Z nich prvé. náboženskému životu 288 . PhD. ktorá vznikla vïaka ich úsiliu. ktorú navyše vhodne dopåòajú nákresy viacerých objavených artefaktov a pomerne ve¾ké množstvo nájdených mincí z rôznych období. Ve¾kou výhodou sa ukázalo. je rozdelená celkovo do ôsmych kapitol. ich vývoj v premenách èasu a zaiste bude prínosom pre odbornú i laickú verejnos. Spišská Teplica : Obecný úrad. Pomerne ve¾ká pozornos je venovaná geologickej skladbe územia a tamojšej menšej krasovej oblasti. všíma si rôzne stránky života obce a jej obyvate¾ov.: Dejiny obce Spišská Teplica. Mariána Sojáka. môže sa však pochváli viacerými zaujímavými podzemnými priestormi. miest a obcí. Ondrej Rybár SOJÁK. V osobitných kapitolkách je dos podrobne spracovaná problematika cirkevných dejín a história školstva pred rokom 1918. Vïaka tomu je podrobne spracovaná archeologická situácia na území súèasnej Spišskej Teplice i v jej bezprostrednom okolí. 258 s. Marián a kol. práci miestneho mlyna. sú venované prírodným pomerom a najstarším dejinám osídlenia Spišskej Teplice a jej blízkeho okolia. Pomerne rozsiahla monografia. že èlenom autorského kolektívu je profesionálny archeológ. ale najmä o teplickej papierni. ISBN 80-968730-5-9.1858. ako to býva zvykom pri podobnom type publikácií. Z nich napríklad jaskyòa Suchá diera bola osídlená už v paleolite a v stredoveku poslúžila ako peòazokazecká dielòa. ktorá síce rozsahom a významom nepatrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Stále sa zvyšujúci význam regiónov v súèasnej Európe kladie èoraz väèšie nároky aj na spoznávanie a skúmanie histórie jednotlivých oblastí.Práca historikov Imricha Michnovièa a Petra Kónyu poskytuje preh¾adný a ucelený obraz dejín obce Hlinné od najstarších èias až po dnešok. ktorá pracovala v rokoch 1613 . 2002. V súlade s touto požiadavkou sa históriu obce Spišská Teplica pokúsil zmapova kvalitný autorský kolektív pod vedením archeológa Mgr. V kapitole o medzivojnovom období venovala jej autorka Božena Malovcová popri hospodárskych a politických otázkach najväèšiu pozornos školstvu.

Monografia venovaná dejinám obce Spišská Teplica je zaujímavou a kvalitnou publikáciou. Pokúsil sa okrem toho ukáza aj každodenný život. Prvá èas o obci Kurov vyšla v edícii Oko pod názvom Kurov v minulosti a dnes a na 152 stranách ponúka prierez históriou a súèasnosou obce. Cie¾om autora profesora Mikuláša Mušinku nebolo iba poda sumár informácií o dejinách Kurova.a mapovaniu rôznych kultúrnych aktivít. Najstarším Kurovèanom bol v èase vydania monografie v Toronte žijúci Petro Mušinka. V nasledujúcich kapitolách autor podáva informácie o polohe. Hlavná pozornos je v monografii venovaná najnovším dejinám Spišskej Teplice v kapitole. názve a demografickom vývoji obce. Znaènú pozornos venuje aj prameòom a literatúre o najstaršej histórii obce. ktorú Božena Malovcová nazvala V nových èasoch 1945 2000. ISBN 80-968804-0-3. tradície a zvyky obyvate¾ov tejto malebnej obce. Mikuláš: Kurov v minulosti a dnes I. v ktorej sa síce pomerne struène.anglické a nemecké. Za zmienku však stojí popis èinnosti požiarneho zboru èi športové aktivity. výroèia prvej písomnej zmienky o obci poslal svojim rodákom list. ktorá ponúka odborne fundovaný a pritom pútavý text zaujímavý aj pre laického èitate¾a. Dejiny a súèasnos. 152s. ktoré však bežnému èitate¾ovi u¾ahèujú orientáciu v texte. Starosta podrobne popísal pomerne komplikovaný zrod tejto publikácie a zároveò naèrtol životopis autora. ktorá je však pomerne skromná. Sporadické zmienky o obci sa nachádzajú najmä 289 . ktorý autori nahradili rozsiahlym zoznamom použitej literatúry a prameòov. Úvod publikácie tvorí predhovor starostu obce Milana Špirku a posolstvo najstaršieho Kurovèana krajanom. Hodnotu publikácie zvyšuje aj bohatý prevažne historický fotografický materiál a èoraz dôležitejšie cudzojazyèné resumé . no zaujímavou formou pokúsila priblíži detaily z bežného života tunajších obyvate¾ov. Podrobne sa zamýš¾a nad možnými variantmi názvu obce Kurov a uvádza povesti v domácom náreèí o vzniku jej názvu. Z toho vyplynulo aj nie celkom bežné èlenenie monografie do viacerých kratších kapitoliek. Na òu potom plynulo nadväzujú aj kapitolky venované významným osobnostiam pochádzajúcim zo Spišskej Teplice a kapitolka nazvaná autorkou Zuzanou Kollárovou Každodennos èloveka. Snáï jediným vážnejším nedostatkom publikácie je absencia poznámkového aparátu. Patrik Derfiòák MUŠINKA. 2002. Prešov : Fundácia Karpaty. Ten pri príležitosti 670. ktorý je v publikácii uvedený v rusínskom jazyku.

zachytené v miestnom náreèí. o ktoré sa pri jej písaní opieral. a to epidémie. ktorý sa venuje skúmaniu histórie tohto regiónu. ktorý navyše doplnil viacerými zaujímavosami. Okrem výsledkov sèítania obyvate¾ov. dobrovo¾ný požiarny zbor. ¼udmila Onoferová 290 . a ukrajinské rezumé. Patria k nim napríklad folklórna skupina Kurovèan. trvale žijúcich v Kurove. Jednou z nich je báseò Petra Mušinku Dumky Kurivèana v Kanaïi. Zväz Rusínov a Ukrajincov Slovenska èi Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. ktorí sa zaslúžili o rozvoj obce. ktoré obec postihli. Cenné sú aj povesti. V závere autor zhrnul svoj poh¾ad na pozitívne i negatívne dopady rôznych spoloèenských a politických udalostí na dejiny obce. domov a bytov v roku 2001 sa zaoberá aj spoloèenskými organizáciami pracujúcimi v Kurove. výborné východisko k vlastnému bádaniu. Publikácia profesora Mikuláša Mušinku naèrtla zaujímavý poh¾ad na túto pozoruhodnú obec v bardejovskom okrese. V každej kapitole uvádza autor mená ¾udí.v rôznych úradných a štatistických súpisoch. Okrem toho je potrebné vyzdvihnú citlivo zakomponovaný fotografický materiál z mimoriadne bohatého osobného archívu autora. Zložité obdobie prežívali jej obyvatelia aj poèas prvej a druhej svetovej vojny. predstavuje pre èitate¾a. Dejinami Kurova sa podrobne zaoberá v ïalších kapitolách. Nezabúda ani na pohromy. po¾ovnícke združenie. telovýchovná jednota. verejná a kultúrna èinnos obyvate¾ov. Vo viacerých osobitných kapitolách je zobrazený hospodársky a náboženský vývoj obce. požiare a povodne. majetkových priznaniach a daòových výmeroch. Ïalej je to napríklad zoznam obyvate¾ov. emigrácia do zámoria. Rozsiahly zoznam použitej literatúry a prameòov. Pomerne ve¾a priestoru autor venuje popri opise dejín obce aj jej súèasnému životu. Samostatne sú rozpracované najstaršie dejiny obce i jej stredoveká a novoveká história èi osudy jej feudálnych vlastníkov.

Blanka Boboková (slovenský jazyk) Sadzba: Ing.Roèenka Katedry dejín FHPV PU 2003 Vydanie prvé Zostavil a redakène pripravil: PaedDr. Stanislav Kurimai Vydalo vydavate¾stvo: UNIVERSUM Prešov. 2003 ISBN 80-89046-17-7 291 . Martin Pekár Jazyková úprava: Mgr.

ISBN 80-89046-17-7    292 .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful