P. 1
Jozef Prusák - Teória práva skriptá

Jozef Prusák - Teória práva skriptá

5.0

|Views: 40,222|Likes:
Published by spycam1

More info:

Published by: spycam1 on Feb 20, 2012
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

11/06/2015

pdf

text

original

Forma štátu je spôsob usporiada
nia krajiny, jej správy a súdnictva,
spôsob politického a občianskeho živo
ta, charakter štátnych inštitúcií a or
gánov, ich vzájomné vzťahy a mnohé
iné javy a vzťahy verejného života,
ktoré Rimania nazývali res publica, to
znamená vec verejná. Každý štát je
ustanovený určitým spôsobom, takže
každý štát má svoju ústavu.
Pojem formy štátu, prípadne for
my vlády a ústavy štátu označoval
v staroveku, ale ešte aj v novoveku
rovnaký predmet. Ústavou štátu sa
v staroveku ale nezriedka i dnes ro
zumie forma či spôsob vlády a vlád
nutia, skutočné usporiadanie štátu,
sústava štátnych orgánov, správa
štátu, v staroveku tiež právne po
stavenie rôznych kategórií obyva
teľstva, a iné dôležité vzťahy danej
spoločnosti, najmä však forma vlá
dy. V tomto zmysle sa za najstaršiu
grécku ústavu považuje dedičná
monarchia. Sparta mala tzv. vojen
skú ústavu, známu najmä z obdo
bia 5. a 4. storočia p.n.l. Vo vzťahu
k Rímskej republike v 5.-1.storočí
p. n. 1. sa hovorí o republikánskej
ústave.

Podľa Aristotela je ústava istý
druh „poriadku medzi tými, čo obý
vajú štát", pričom „štátna ústava
a správa štátu znamená to isté"
(ARISTOTELES, 1275a, 1279a).
Ústavu štátu, čiže spôsob, akým
bol určitý štát ustavený v minulosti
najčastejšie fixovala prax organizá
cie štátnej moci a správy štátu. Ale
v niektorých prípadoch rovnakú
funkciu plnil jeden alebo viac práv-

106

nych dokumentov, rozhodnutí príslu
šnej monokratickej alebo kolegiátnej
verejnej štátnej autority.
Ak teda smerom k staroveku kon
štatujeme, že Perikles alebo Solón,
prípadne niekto iný dal určitému
štátu takú alebo onakú ústavu,
myslí sa tým jednak dokument, zá
kon alebo zákony a jednak, že kon
krétnym spôsobom zorganizoval
štát, usporiadal právomoci a kompe
tencie štátnych orgánov, ako aj ich
vzájomné vzťahy, ustanovil územnú
organizáciu a správu štátu, určil
vzťahy orgánov štátu k obyvateľs
tvu a vzťahy rôznych kategórií oby
vateľstva, najmä podľa majetkového
kritéria k rôznym úradom a pod
mienky dosadzovania osôb do štát
nych funkcií.

K dôležitým zmenám vzťahu me
dzi formou štátu a ústavou štátu do
chádza až v podmienkach moder
ného štátu, ktorý zavádza princíp
právnej rovnosti, volebné právo, par
lament, najmä poslaneckú snemo-
vňu i senát a nastoľuje myšlienku
konštitucionalizmu. Kým v minulos
ti sa zväčša stretávame s identitou
formy štátu a ústavy štátu, potom
v modernom štáte sa ústava oddeľu
je od formy štátu.
Čo materiálne patrí do ústavy
a ako je ústava formálne štrukturo-
vavná, prešlo dlhodobým vývojom,
ktorý je spojený s konštitucionaliz-
mom, volebným právom a reprezen
tatívnou demokraciou, právnym štá
tom a vznikom moderných písaných
ústav zakotvujúcich formu štátu, na
začiatku ktorých stojí Ústava USA
(1787) a Francúzska ústava (1791).
Ústavy minulosti i moderné ústa
vy, ktorých obsahom je tak forma
štátu a najmä forma vlády, ako aj zá
kladné práva a slobody, sa usilujú
nastoliť formu štátu, ktorú jej navr
hovateľ projektuje ako ideálnu, opti
málnu, funkčnú, dobrú.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->