You are on page 1of 340

UEBNE TEXTY PRVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO V BRATISLAVE

Jozef Prusk

TERIA PRVA

VYDAVATESK O D D E L E N I E PRVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKHO

VYDAVATESK ODDELENIE PRVNICKEJ FAKULTY UK BRATISLAVA 2001

OBSAH
Predhovor k druhmu vydaniu VODOM I. KAPITOLA SPOLONOS, NORMY A HODNOTY 11 13

V E R E J N AUTORITA, NORMATIVITA A INTEGRITA SPOLONOSTI Kde je spolonos, t a m je aj prvo N o r m a t v n e s y s t m y a integrita s p o l o n o s t i S p o l o e n s k zmluva a o b m e d z e n i e slobody SPOLOENSK HODNOTY A NORMY PRVO A NEPRVNE NORMATVNE SYSTMY ttne dontenie t t o m s t a n o v e n alebo u z n a n forma prva M o n i z m u s prva HODNOTA ROVNOSTI V PRVE PRVO A SPRAVODLIVOS S o c i l n a spravodlivos L e g l n a a e t i c k spravodlivos Rozdeujca a vyrovnvajca spravodlivos PRVO A MORLKA. CIVILN NEPOSLUNOS A PRVO NA ODPOR Existuje m o r l n a povinnos repektova prvo? Argumenty pre morlnu zvznos prva PRVO A HODNOTA SLOBODY S p o l o e n s k zmluva a z a b e z p e e n i e slobody S l o b o d a a princp kody" Miera o b m e d z e n i a slobody MODEL 1: Anarchia MODEL 2: Liberalistick tt a zsady konzervativizmu Hodnoty konzervativizmu MODEL 3: Intervenujci a socilny tt Zsahy ttnej byrokracie do ekonomiky Socilne partnerstvo MODEL 4: Totalitn tt O c h r a n a s l o b o d y o b a n o v spolonosou a t t o m N e t t n e (mimovldne) organizcie a obianska ochrana slobody S l o b o d a prejavu a prvo na informcie Ako chrni s l o b o d u o b a n o v tt?

15 16 16 17 18 21 22 22 23 23 25 25 26 27 28 31 32 33 35 38 40 41 42 44 45 45 46 47 49 50 51 52

II. KAPITOLA PECIFICK ZNAKY TTU A SSTAVA TTNYCH ORGNOV

TT AKO PRVNA INTITCIA NZOV A PECIFICK ZNAKY TTU ZEMIE (TERITRIUM) TTU z e m i e t t u je trojrozmern Hranice ttu S p s o b y n a d o b d a n i a a straty t t n e h o z e m i a Akcesia (akrescencia) Prvotn okupcia , Anexia Vydranie zemn adjudikcia zemn cesia Strata ttneho zemia Vznik a znik t t u OBYVATESTVO A TTNE OBIANSTVO t t n e obianstvo Ak s podmienky nadobudnutia a straty obianstva Prvne postavenie cudzincov TTNA MOC Vznamy v r a z u vlda" m sa odliuje t t n a m o c od i n c h verejnch moc? S u v e r e n i t a ttnej moci Je suverenita deliten? S u v e r e n i t a udu a nroda L e g i t i m i t a a legalita ttnej m o c i Efektvnos ttnej moci P r v n y s y s t m a vlunos t t u E k o n o m i c k a finann s y s t m t t u Dane a poplatky ttny rozpoet t t n e symboly SSTAVA TTNYCH ORGNOV Kde sa n a c h d z a ttna moc? t t n e intitcie, ttne orgny a t t n e o r g a n i z c i e t t n i (verejn) funkcionri a radnci (ttni, verejn z a m e s t n a n c i ) Karirny systm verejnej sluby Spolilny systm verejnej sluby Meritn systm verejnej sluby Klasifikcia t t n y c h orgnov a ich prvomoc s t a v o d a r n a z k o n o d a r n orgn Orgny verejnej moci, vkonnej moci, ttnej sprvy a verejnej sprvy

56 57 58 59 59 60 60 61 61 62 62 62 62 62 63 63 64 65 65 65 65 66 67 67 68 70 70 70 71 71 72 73 73 73 74 75 76 76 76 77 79

Hlava ttu Prvo milosti Vlda (kabinet) Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy ttna sprva a samosprva Horizontlna a vertiklna deba moci (kompetenci) Stupne miestnej (zemnej) samosprvy Triedenie zujmovej samosprvy Komora advoktov a komora komernch prvnikov Notrska komora a notri Komora exektorov a sdni exektori Orgny vkonnej m o c i sui g e n e r i s Najvy kontroln rad (a in kontroln orgny ttnej sprvy) Prokuratra (ttne zastupitestvo) rad ochrancu prv (ombudsman) Modern koncepcia ombudsmana Sdy a sdnictvo Ak veci prejednvaj veobecn sdy ? Osobitn verejnoprvne sdy Sdy niej a vyej intancie (niieho a vyieho stupa) Samosudcovia, senty a poroty K o m p e t e n c i a (psobnos, prslunos) t t n y c h orgnov zemn a asov kompetencia Osobn, vecn a funkn kompetencia Kompetenn spory (spory o prslunos) Zloenie t t n y c h orgnov S p s o b u s t a n o v o v a n i a t t n y c h funkcionrov do funkci D r u h y t t n y c h o r g n o v poda ich vzjomnch vzahov Zodpovednos ttnych orgnov Subordincia ttnych orgnov

80 81 82 82 83 83 84 84 85 85 86 87 . . . 87 87 89 89 91 92 92 93 93 94 95 95 96 96 87 97 97 98

III. KAPITOLA STAVA A FORMA TTU

FORMA, OBSAH A FUNKCIE TTU P O J E M FORMA TTU A ZLOKY FORMY TTU O PODMIEUJE MNOHOTVRNOST FORIEM TTU ? FORMA TTU A STAVA TTU IDELNA FORMA TTU VZNIK MODERNCH STAV KLASIFIKCIA STAV stavy psan a nepsan R i g i d n a flexibiln s t a v y a z m e n a stavy

100 102 103 106 107 109 110 110 112

V om spova miera rigidity stavy? iv (faktick) a p s a n stavy OCHRANA STAVNEJ FORMY TTU

114 114 115

IV. KAPITOLA FORMY VLDY

DEFINCIA FORMY VLDY A J E J ZLOKY FORMY VLDY V SYSTME DEBY MOCI A V PARLAMENTARIZME V o m s p o v a zloitos interpretcie deby moci? M o d e l y deby m o c i DEBA MOCI A KONCENTRCIA MOCI udia s nchyln zneuva moc Ako sa del moc v tte? TERIA DEBY MOCI ZSADY DEBY MOCI Oddelenos moci a trojdelenie moci Nezluitenos moci Nezvislos moci Samostatnos moci Nezodpovednos moci Rovnovha moci KOOPERCIA / KONKURENCIA ZLOIEK MO PREZIDENTSK REPUBLIKA Klasick prezidentsk republika a sasnos VZNIK A VVOJ PARLAMENTARIZMU Transformcia zkonodarnej moci panovnka Ako sa formovala exekutva a jej vzahy k parlamentu? PARLAMENTN MONARCHIA A PARLAMENTN REPUBLIKA Dsledky neobmedzenej zkonodarnej moci

116 117 118 119 120 120 121 121 122 122 123 125 126 126 126 128 130 130 131 132 134 136 136

V. KAPITOLA DEMOKRACIA
i

DEMOKRACIA JE VLDA UDU Pravidlo majority a obmedzen (limitovan) vina

138 140

VLDA UDU AKO VLDA LIMITOVANEJ VINY


Negatvne dsledky vldy neobmedzenej (nelimitovanej) viny Pravidlo majority a limitcia majority VEOBECN A ROVN PARTICIPCIA NA SPRVE VEREJNCH VEC POLITICK PLURALIZMUS EKONOMICK PLURALIZMUS DEMOKRATICK VOBY A VOLEBN PRVO Mandt a koncepcie reprezentcie udu Volebn systmy KONTROLA REPREZENTCIE MOCI (DRITEOV MOCI) ZDROJOM MOCI

DEMOKRACIA AKO PRVNA INTITCIA A JEJ ZNAKY Princpy (znaky) demokracie

142
143 144 146 147 149 149 150 151 152

141 142

VI. KAPITOLA TTNE ZRIADENIE

POATIE TTNEHO ZRIADENIA Jednotn (unitrny) tt Decentralizovan tty Autonmia Centralizovan tty Zloen tt Zvzy ttov a ich formy

155 156 156 157 157 157 158

VIL KAPITOLA TTNY REIM A PRVNY TT

POJEM TTNY REIM POLICAJN TT A PRVNY TT Dve koncepcie prvneho ttu Policajn tt Prvo a bezprvie IDEA PRVNEHO TTU ivot pod vldou zkonov a nie ud

160 161 161 162 163 163 163

P o i a d a v k y anglo-americkej k o n c e p c i e p r v n e h o t t u (rule of law) 164 P r v n y t t proti s a l u s populi s u p r e m a l e x a l i m i t c i a m o c i . . 165 Prvna istota 166 PRINCPY PRVNEHO TTU A ZRUKY OCHRANY PRVA . 166 Vlda prva (vlda prva krajiny) a prvo na spravodliv (riadny) p r o c e s (due p r o c e s s of law) 167 O b m e d z e n v l d a (limited government), stavnos (kontitucionalizmus), zkonnos (legalita) 169 stavn a zkonn limitcia ttnej moci 169 Formulcia explicitnch dovolen a zkazov pre ttnu moc 170 Deba m o c i a s u v e r e n i t a udu 171 u d s k a o b i a n s k e prva 172 Tri genercie udskch prv 173 Eurpsky systm kontroly dodriavania udskch prv 174 Nezvislos s d n i c t v a 175 Zruky sudcovskej n e z v i s l o s t i 175 Zsady k o n a n i a a spravodliv p r o c e s 176

VIII. KAPITOLA TVORBA PRVA A PRAMENE PRVA

KONCEPCIE TVORBY PRVA Konflikt m e d z i obyajovm a z k o n n m prvom F r a n c z s k a c e s t a tvorby prva a historicko-prvna kola . . . . M i e s t o r e c e p c i e prva v tvorbe prva L e g i s l a t v n a (etatistick) k o n c e p c i a tvorby prva Kreatvne a d e r o g a t v n e prvky tvorby prva PRAMENE PRVA P r v o m n i e l e n svoj obsah, ale aj formu N o r m a t v n e prvne akty a n o r m a t v n e zmluvy stava, s t a v n zkony, m e d z i n r o d n zmluvy a v s l e d k y referenda so s i l o u s t a v n h o z k o n a Zkony, m e d z i n r o d n zmluvy, v s l e d k y referenda so s i l o u z k o n a a n o r m a t v n e prvne akty so s i l o u z k o n a . . . In druhy normatvnych aktov, najm exekutvy so silou zkona Dekrty prezidenta Nariadenia s mocou zkona Zkonn opatrenia Nariadenia vldy Vyhlky, opatrenia, v n o s y a sprvne nariadenia" orgnov miestnej samosprvy a m i e s t n y c h orgnov ttnej sprvy

180 181 182 182 183 185 187 188 189 189 190 191 191 191 191 191 192

V e o b e c n e z v z n e n a r i a d e n i a miestnej s a m o s p r v y Organizan akty O r g a n i z a n a k t y o r g n o v zujmovej s a m o s p r v y P r e c e d e n s a s u d c o v s k tvorba prva (judge-made-law) P r v n a obyaj Prvna nuka TDI LEGISLATVNEHO PROCESU L e g i s l a t v n a iniciatva Prerokovanie nvrhu H l a s o v a n i e (rozhodovanie) o n v r h u P o d p s a n i e (signcia) s c h v l e n h o n v r h u Vyhlsenie normatvneho prvneho aktu a m e d z i n r o d n e j zmluvy v Zbierke z k o n o v

193 195 196 197 198 198 199 199 200 201 202 203

IX. KAPITOLA

PRVNY SYSTM A PRVNA NORMA POJEM PRVNY SYSTM AKO PLATN PRVO TTU 205
207 208 209 209 210 210 212 212

P o d m i e n k y p l a t n h o prva Formlna p o d m i e n k a p l a t n o s t i Zkladn norma Rekognin norma Materilne podmienky platnosti Efektvnos prva a prvnej normy Efektvnos a akceptcia prva Vntorn nerozpornos prvneho systmu Vonkajia nerozpornos prvneho systmu (dynamika prvneho systmu) Stabilita a rovnovha prvneho systmu (statika prvneho systmu) Obsoltne prvne normy Morlnos prva a prvnej n o r m y PECIFICK ZNAKY PRVNEJ NORMY t t o m s t a n o v e n alebo u z n a n forma Zvznos Veobecnos Normatvnos ttne dontenie R e t i t u n , r e p a r a n a satisfakn s a n k c i e S p s o b a r o z s a h n h r a d y kody Represvne sankcie Terie t r e s t a n i a a e l t r e s t u TRUKTRA PRVNEJ NORMY PLATNOS A INNOS PRVNYCH NORIEM

213 . 213 214 214 215 216 217 218 218 219 219 221 221 222 223 224

Znik platnosti a innosti prvnych noriem Derogan pravidl Intertemporalita prvnych noriem Retroaktivita prvnych noriem a zkaz retroaktivity Rektroaktivita vo verejnom a skromnom prve Prav a neprav retroaktivita Miestna (teritorilna) a osobn (personlna) psobnos prvnych noriem MEDZINRODN PRVO A VNTROTTNE PRVO Transformcia medzinrodnho prva Kolzne normy KOMUNITRNE PRVO - PRVNY SYSTM EURPSKEJ NIE Psobnos komunitrneho prva Primrne a sekundrne prvo a druhy aktov VEK PRVNE SYSTMY Kontinentlny prvny systm Anglo-americk prvny systm Socialistick (komunistick) prvny systm Nboensk a tradin systmy prva

227 231 232 233 233 235 236 237 238 238 239 240 240 241 242 242 242 242

X. KAPITOLA TRUKTRA PRVNEHO SYSTMU

HIERARCHIA PRVNYCH NORIEM A ICH PRVNA SILA PRIMRNE (PVODN) A SEKUNDRNE (ODVODEN) PRVNE NORMY BLANKETOV A ODKAZUJCE PRVNE NORMY GENERLNE A PECILNE PRVNE NORMY UNIVERZLNE A LOKLNE NORMY VEREJN A SKROMN PRVO. ODVETVIA PRVA
Transformcia slovenskho prva Transformcia verejnho prva Transformcia skromnho prva PRIKAZUJCE, ZAKAZUJCE A DOVOUJCE PRVNE NORMY KOGENTN (KATEGORICK) A DISPOZITVNE PRVNE NORMY STRIKTN A EKVITLNE PRVNE NORMY (SLUNOS V PRVE) Federlne prvo a prvo lenskch ttov federcie

POJEM TRUKTRA PRVNEHO SYSTMU Triedy (druhy) prvnych noriem

245 246 247 249 250


. 253 254 255 255 256 257

243 244

251

250

A r i s t o t e l e s o s l u n o s t i v prve E k v i t l n e prvo v anglo-americkom p r v n o m s y s t m e E k v i t l n e prvo v k o n t i n e n t l n o m a v slovenskom prvnom systme RIADNE A MIMORIADNE PRVNE NORMY P R O C E S N A HMOTN PRVO Terie vzahu p r o c e s n h o a h m o t n h o prva In druhy prvnych noriem

258 259 259 262 262 263 264

XI. KAPITOLA REALIZCIA PRVA

REALIZCIA PRVA A PRVNE VZAHY VZNIK, ZMENA A ZNIK PRVNEHO VZAHU PRVNE SKUTONOSTI Druhy prvnych skutonost Prvne konanie - prvne kony Ako delme prvne kory Neplatnos p r v n y c h k o n o v P r o t i p r v n e k o n a n i e (protiprvny kon) a p r v n a zodpovednos Zvzkov a mimozvzkov prvna zodpovednos Vznik prvnej zodpovednosti P r v n e d o m n i e n k y (prezumpcie) a fikcie Prvne udalosti a plynutie asu Premlanie Prekluzia SUBJEKTY PRVNEHO VZAHU P r v n a subjektivita fyzickch o s b P r v n a subjektivita p r v n i c k c h o s b Pojem p r v n i c k o s o b a Nadcie a fondy R e g i s t r c i a a sdlo p r v n i c k c h o s b Z a s t p e n i e fyzickch a p r v n i c k c h o s b Objekty p r v n e h o vzahu Obsah p r v n y c h vzahov REALIZCIA A APLIKCIA PRVA R o z h o d o v a n i e sporov sdmi a mimosdne rozhodcovsk konanie Ukladanie trestov I n d i v i d u l n e s p r v n e akty Deklaratrne a kontitutvne individulne prvne akty P R O C E S APLIKCIE PRVA

265 267 267 269 269 271 272 273 274 274 274 276 277 278 279 279 281 282 282 283 283 284 285 285 286 287 288 288 289

tdi aplikcie prva 289 Aktvna a pasvna legitimcia 290 Interpretcia, prvna kvalifikcia a subsumpcia v aplikcii prva 290 Prejudicialita v aplikcii prva 291 Vydanie rozhodnutia 291 Prvoplatnos rozhodnutia a fikcia pravdy 291 Formlna a materilna strnka prvoplatnosti 292 Vykonatenos a vkon rozhodnutia 293 Uvenie pri aplikcii prva a analgia v prve 294 HERMENEUTIKA A INTERPRETCIA (VKLAD) PRVA 295 Metdy vkladu prva 296 Jazykov (gramatick) vklad 296 Logick vklad 296 Systematick vklad 297 Historick vklad 297 Triedenie vkladu poda subjektu vkladu 297 Leglny vklad 298 Autentick vklad 298 Vklad najvyieho sdu 298 Vklad orgnov aplikcie prva 298 Intern organizan vklad 299 Doktrinlny vklad 299 Rozirujci a zuujci vklad prva 299

LITERATRA

LITERATRA

301

NORMATVNE AKTY

STAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZKON O ZBIERKE ZKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY .l/1993 Z.z

309 329

Predhovor k d r u h m u vydaniu
tudijn predmet teria prva, prpadne teria ttu a prva alebo in obdobn predmet pln v progra moch prvnickho vzdelvania tak mer na vetkch univerzitch t a k funkciu propedeutick, ako aj synte tick. Preto sa v minulosti aj v sas nosti teria prva alebo teria ttu a prva prednala u ns t a k v pr vom ronku, ako aj v poslednch ro nkoch tdia. Na zaiatku tdia pl n funkcie propedeutick, na zver funkcie syntetick. Prv vydanie uebnice Teria pr va sa uskutonilo roku 1995; dotla roku 1997. V roku vydania zskalo dielo ocenenie Slovenskho literr neho fondu. Dielo predstavovalo z kladn uebn pomcku pre tdium tudijnho predmetu teria prva. Koncepcia, truktra ako i rozsah diela Teria prva v ase jej prvho vydania nadvzovali na blokov sys t m tdia prva, obnoven na Prv nickej fakulte Univerzity Komen skho po roku 1990, lebo t a k sa tudovalo prvo v medzivojnovom ob dob nielen na Prvnickej fakulte Univerzity Komenskho. tudijn predmet teria prva spolu s dejina mi prva a rmskym prvom bol sasou prvej ttnej skky. Teria prva v koopercii s almi prvnoteoretickmi a prvnofilozofickmi predmetmi, najm dejinami prvnej filozofie, prpadne predmetom eurp ske politick a prvne myslenie a ob sahom prvej ttnej skky vytvra li propedeutick predpoklady pre tdium prva ako odboru vysoko kolskho tdia. Propedeutickej a ttnicovej" funkcii tudijnho predmetu teria prva zodpovedala koncepcia a rozsah uebnice Teria

prva (1995) a, pravda, aj zmer au tora rozri jej rozsah pri najbliom vydan. V kolskom roku 1997/1998 sa vak architektra tdia prva na Prvnickej fakulte Univerzity Ko menskho podstatne zmenila. Orga nizciu tdia poda semestrov a blo kov nahradil poriadok tdia poda ronkov, ie ronkov systm t dia. Zmena systmu a organizcie tdia sa dotkla aj obsahu a rozsahu tudijnho predmetu teria prva. Vuba terie prva definitvne opustila program magisterskho t dia v prvom ronku v kolskom roku 1998/1999. Na jej miesto nastpil no v propedeutick predmet vod do tdia prva". Zanajc uvedenm kolskm rokom sa vak teria prva vo forme povinnho predmetu zkla dy terie ttu a prva naalej vy uuje v prvom ronku bakalrskeho tdia a vo forme volitenho pred metu pecilny seminr z terie pr va aj pre tudentov vych ronkov. tudijn predmet teria prva bol zaraden do programu tdia tvr tho ronka, kde m plni syntetizu jcu funkciu. S vubou syntetizuj ceho tudijnho p r e d m e t u teria prva sa zane po prvkrt v kol skom roku 2001/2002, a to pre tu dentov, ktor absolvovali vod do tdia prva v kolskom roku 1998/1999. Pred zaiatkom vuby djde k vydaniu uebnice terie pr va, ktor bude podstatne rozrenou, doplnenou a upravenou verziou ueb nice Terie prva z roku 1995. Novoty v programe tdia prva na Prvnickej fakulte Univerzity Ko menskho v kolskom roku 1997/1998 ovplyvnili aj zmenu zmeru autora uebnice Teria prva pripravi jej rozren a inovovan vydanie dva-tri roky po jej prvom vydan. Nebolo to nutn. V prechodnom obdob vyme-

11

dzenom ukonenm vuby terie prva ako propedeutickho ttnicovho predmetu a zaatm vuby te rie prva ako syntetizujceho nettnicovho predmetu v tvrtom ronku sa Katedra terie prva Prvnickej fakulty sstredila na prpravu ueb nch textov tudijnho predmetu vod do tdia prva.

D r u h vydanie uebnice Terie prva vychdza bez akchkovek zmien i zsahov do prvho vydania. Je uren najm tudentom bakalr skeho tdia, ako aj uchdzaom o ri gorzne skky a obhajoby rigorz nych prc v tudijnch odboroch, kde teria ttu a prva vytvra ich ir zklad.

Bratislava, december 1998 Jozef P r u s k

12

Preto nenechme vldnu loveka, ale zkon, lebo lovek to rob vo svoj prospech a stva sa tyranom, A r i s t o t e l e s : E t i k a N i k o m a c h o v a , 1134a, b

vodom Predchdzajce vydanie uebnch textov z oblasti terie prva, ako aj terie ttu pre posluchov Prvnic kej fakulty Univerzity Komenskho sa uskutonilo roku 1993. Poznanie a sksenos aj v tejto oblasti medzi asom pokroili, a to jednak v dsled ku vvoja domcej i zahraninej le gislatvy a jednak vaka vskumu prvnej vedy na poli terie a filozofie prva. Nov poznatky a podnetn predstavy o ich usporiadan i doplne n s vdy bezpochyby dvodom pr pravy novch uebnch textov. A boli vznamnm podnetom aj v tomto prpade. Predmetom novho uebnho textu s zkladn otzky terie verejnho prva, ktor je vlastne bvalou teri ou ttu, ako aj zkladn otzky te rie skromnho prva. tt je jedno znane prvna intitcia upraven verejnm prvom. Doterajia teria ttu a teria prva sa tmto trans formuj na teriu prva, ktor je te riou tak verejnho prva, ako aj te riou skromnho prva a samozrejme teriou, ktor na svet prva had z vtej perspektvy", ie z priesto

ru, ktor sa nachdza o osi vyie ako miesto, z ktorho platn prvo, v spojen s jeho realizciou, aplikciou a judikatrou, robiac potrebn zo veobecnenia, vyklad a analyzuje teria obianskeho, pracovnho, stavnho, sprvneho, trestnho ale bo stavnho prva. Miesto terie prva v sstave prvnych n u k jej umouje vidie prvo v irom kon texte inch spoloenskch javov. Nov uebn text rozober vlu ne zkladn otzky verejnho a s kromnho prva. Niektor kapitoly obsahuj len zkladn nrt alebo dokonca evidenciu problmov v pr slunej oblasti. Jednoznane to plat o kapitole venovanej ttnemu zria deniu alebo kapitole o demokracii, o realizcii prva a pod. Medzery a strun explikcie m na svedom as. Informci je dostatok, chba as na ich spracovanie a vyjadrenie. Napriek tmto nedostatkom, ktor hodl autor napravi v novom vydan Terie prva asi o dva a tri roky, ver, e aj tento uebn text bude pre tudentov prva, ale aj pre tudentov inch odborov tdia spoahlivm propedeutickm sprievodcom po sve te ttu a prva. Bratislava, oktber 1995 Autor

13

I. KAPITOLA

SPOLONOS, NORMY A HODNOTY

LITERATRA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G. London 1956. ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava 1979. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1991. BALLESTREM, O.: Politick filosofie 20. stolet. P r a h a . Oikoymenh. 1993. BERLN, I. - RAWLS, J. - NOZICK, R. - MACINTYRE, A. - DWORKIN, R. - RORTY, R.: O slobode a spravodlivosti. Bratisla va 1993. BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie a princpy. Koice 1995. BRKE, E.: Reflections on the Revolution in France. Harmondsworth. Penguin. 1968. COING, H.: Grundzge der Rechtsphilosophie. Berlin 1950. COTTERRELL, R.: The Sociology of Law. London 1984. COTTERRELL, R.:The Politics of Jurisprudence. A Critical Introduction to Legal Philosophy. London and Edinburgh 1989. DEVLIN, R: Morals and the Criminal Law. In: Morality and the Law. Ed. Wasserstrom R. A. Los Angeles 1971. DEVLIN, R: The Enforcement of Morals. In: Morality and the Law. New York 1988. F I N N I S , J.: N a t u r a l Law and N a t u r a l Rights. Oxford 1980. FULLER, L. L.: The Morali ty of Law. Revised ed. New Haven 1970. 3. vyd. GNDH, M. K: Mj experi m e n t s pravdou. I.-II. Bratislava 1988. HARRIS, J. W.: Legal Philosophies. London 1980. HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961. HART, H. L. A: Law, Liberty, and Morality. Stanford 1962. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. P r a h a 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodarstv a svoboda. I.-III. P r a h a 1991. HEGEL, G. W. F.: Zklady filosofie prva. P r a h a 1992. HEYWOOD, A.: Politick ideolgie. P r a h a 1992. HOBBES, T.: Leviathan neboli o podstate, zzen a moci ttu cirkevnho a obanskho. P r a h a 1941. HOEBEL, E. A.: The Law of Primitive Man. Cambridge. Harvard University Press 1954. KING, L. K. Jr.: Letter from Birmingham Jail. In: Political Obligation and Civil Disobedience: Readings. Ed. Smith, M. O. - Deutsch, K. L. Boston University 1971. KRECH, D.- CRUTCHFIELD, S. R. - BALLACHEY, E. L.: lovek v spolo nosti. Zklady socilnej psycholgie. Bratislava 1968. KRSKOV, A.: Etika prvnickho povolania. Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 4. Bratislava 1994. KUBE, V.: Prvni filozofie XX. stolet. Kantismus, hegelianismus, fenomenologie a terie mylenkovho rdu. In: Acta Universitatis Brunensis. Iuridi ca No. 111. Brno 1992. Law, Morality, and Society: Essays in Honour of H. L. A. H a r t . Ed. by Hacker, P. M. S. and Raz, J. Oxford 1977,1979. LOCKE, J.: Dve pojednan o vlde. P r a h a 1965. LLOYD, L. -FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's In troduction to Jurisprudence. London 1985. MALCEVOV, E.: Oban, obian ska spolonos, prvny tt. Bratislava 1995. MILL, J. S.: O slobode. Brati slava. Iris. 1995. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zkonov. Bratislava 1989. NOZICK, R.: Anarchy, State and Utopia. New York 1974. PODGRECKI, A.: Sociolgie prva. P r a h a 1968. POSPISIL, L.: Antropology of Law. A Comparative Study. New Haven 1974. PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A. H a r t a. Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tom. XV. Brati slava 1993. RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. P r a h a 1995. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. P r a h a 1911. SA14

MUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D.: Ekonmia I.-II.Bratislava 1992. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava. 1993. SCRUTON, R.: Smysl konzervativismu. Praha. 1993. THOREAU, D. H.: Obansk neposlunost a jin ese je. Poprad. Christiania 1994. TOMSA, B.: Idea spravedlnosti a prva v eck filosofii. Bratislava 1923. WEINBERGER, O.: Filozofie, prvo, morlka (Prob lmy praktick filozofie). Brno 1993. ZIPPELIUS, R.: Rechtsphilosophie. Ein Studienbuch. Munchen 1982.

VEREJN AUTORITA, NORMATIVITA A INTEGRITA SPOLONOSTI Jednou z vznamnch t a k indivi dulnych, ako aj socilnych potrieb loveka je potreba socilneho ivota. Socilna a kultrna antropolgia, so ciolgia, psycholgia a kadodenn prax potvrdzuj, e lovek me rea lizova potrebu socilneho ivota len v podmienkach spolonosti, ie v so cilnej skupine. Takou skupinou je rodina, kme, rod, nrod, tt i in spoloenstvo vymedzen zemm, zujmom, jazykom a tradciou alebo inm kritriom. Je celkom vylen, aby lovek naplnil potrebu socilne ho ivota mimo spolonosti. Potreba socilneho ivota je vlastne nevyh nutnosou i v spolonosti a by tvo rom spoloenskm. lovek je tvor spoloensk tm, e jednotlivec nadobda atribty loveka len v podmienkach ivota v spolo nosti, ale aj tm, e lovek neexistuje a neme existova mimo udskej spo lonosti. V tejto svislosti sa cituje Aristo teles, ktor povedal, e lovek je od prrody ttotvorn bytos (zoon poltikon)."Kto na zklade svojej priro dzenosti a nielen nhodou ije mimo ttu, je alebo menejcenn, alebo je mocnej ako lovek" (ARISTOTE LES, I.1253a). Socilny ivot jednotlivca sa za na jeho vleovanm do spolonosti. Tento proces sa oznauje termnom socializcia. Je uenm a adaptciou 15

na podmienky ivota v spolonosti, a najm na normatvny systm a hodnotov systm a ich poiadavky na sprvanie. - O vzname socializcie svedia najm prpady jej zanedbania alebo vylenia a zloitos resocializcie i reintegrcie jednotlivca do spolonos ti. Ide o prpady, ke sa jedinec v d sledku nepriaznivch okolnost a oso bitne na zaiatku svojej ontogenzy ocitne mimo udskej spolonosti. Znmy je pokus o reintegrciu Gapara Hausera z r. 1828, ktor do sedemnstich rokov preil svoj ivot v izolcii od spolonosti. Pitva uk zala, e vvoj jeho mozgu nezodpove dal norme, e najpravdepodobnejia prina smrti postihnutho spovala vo vvoji izolovanom od spolonosti. Aj prpad dvoch det, ktor vyrastali medzi vlkmi a ktor boli objaven v r. 1920 v Indii, potvrdzuj uveden zver. Jednak, e jedinec sa stva lovekom, len ke sa jeho vlastnosti formuj v interakcii so spolonosou, s udmi a jednak, e reintegrcia je dincov vyrastajcich mimo spolo nosti do spoloenskch vzahov je v podstate neuskutoniten. Vetko silie o reintegrciu viedlo k ne mernej sociopsychickej a sociokultrnej zai osb vyrastajcich mi mo udskej spolonosti, ktor vystila do ich predasnej smrti, ale bo prehbenm ich izolanch feno mnov, ktor z pohadu normlnej spolonosti sa javili ako neschopnos adaptcie i manifestovanie duev nej choroby.

tvnej demokracie sa uplatuj rzne mechanizmy tvorby spoloenskej v le, ktor sa navonok prejavuje ako va ttu. Obsahom prvnych no riem je prve tto spoloensk va a spoloensk zujem. Pravidl spr vania vytvran alebo uznvan t tom, ktor stanovuj, o m by, na zvame prvnymi normami, prpadne prvnymi pravidlami. Mono kontatova, kde je prvo, je aj spolonos a kde je spolonos, existuje aj verejn t t n a moc, ev. autorita, ktor v podmienkach de mokracie pramen zo zdroja moci, ktorm je ud; opiera sa o dveru spolonosti a m jej podporu pri uskutoovan poiadaviek prva. Legitmna verejn t t n a autorita vznik na zklade prvame spsobil urova sprvanie lenov spolonosti pomocou prvnych noriem, k t o r v demokratickej spolonosti vcelku repektuje tak t t n a moc, ako aj vina jej lenov.

Normatvne systmy a integrita spolonosti Potreba socilneho ivota, ktor sa v procese socializcie transformuje na hodnotu, diktuje kadmu jedin covi, o m robi, aby preil. Pretoe jedinec preije len v skupine (spolo nosti), dotka sa jeho prkaz na pre itie a rozvoj jednak konania smerom k ostatnm lenom skupiny a jednak sa tka nroku na sprvanie ostat nch lenov voi nemu. Z toho vypl va, e kad len skupiny pln sme rom voi ostatnm lenom urit spoloensk role a sasne oakva plnenie konkrtnych spoloenskch rol od ostatnch lenov skupiny voi sebe. Jedinec naprklad pln spolo ensk rolu otca a napa ju prime ranou starostlivosou o vchovu det a o ich duchovn potreby i materil16

ne zabezpeenie. Sasne oakva a m nroky na plnenie spoloenskej role svojich det a ostatnch lenov rodiny voi sebe a ostatnm lenom spolonosti. V tom istom zmysle m spolonos nroky na plnenie spolo enskej role lekra, uitea i strcu verejnho poriadku. Spoloensk role nie s vo svojej podstatne nim inm ne shrnom spoloenskch noriem, ktor upravu j konanie jedinca voi inm na jed nej strane, a s shrnom oakvan, poiadaviek, nrokov jedinca na ko nanie ostatnch voi nemu. Shrn tchto normatvnych poiadaviek jed nho k ostatnm a ostatnch voi jed nmu, ako aj jednho voi druhmu, vytvraj spoloensk sie vzahov medzi jednotlivcami, ale aj skupina mi, ktor mono nazva spoloenskou normativitou. Jednotlivci s v rmci skupiny spojen shrnom poiada viek, noriem, oakvan, hodnt, kto rch repektovanie a uplatovanie zabezpeuje integritu spolonosti, jej preitie a rozvoj, a tm aj integritu jednotlivca, jeho preitie a rozvoj. Skupina (spolonos) neme exis tova a rozvja sa bez integrity, kto r je zabezpeen hodnotami a nor mativitou. Hodnoty a normy, ktor ich vyjadruj a zabezpeuj, s tmelom, ktor dr skupinu (spolonos) pospolu. Normativita je predpokla dom integrity (skupiny) spolonosti a spsobom uskutoovania potreby socilneho ivota. Pravda, je vecou skupiny (spolonosti), aby sa rozhod la, ktor hodnoty a normy s pre jej integritu, existenciu a rozvoj dlei t, ktor normy integritu spolonosti podporuj viac a ktor menej, pr padne ktor mus kontrolova, kee psobia v protismere a spolonos dezintegruj. V spolonosti existuje pluralita normatvnych systmov. Triedime ich poda rznych kritri.

Potrebn stupe integrity spolo nosti a ttu vytvra nielen normati vita prva, ale aj normativita ne prvnych normatvnych systmov, naprklad morlnych i nboenskch noriem. Integran funkcia prva a neprvnych noriem kotv vo vyjad ren a ochrane hodnt, ktor sa po vauj za hodnoty charakteristick a podstatn pre existenciu prslu nho spoloenskho systmu. Prvne i neprvne normy tieto hodnoty pro strednctvom zkazov, prkazov a do volen jednak vyjadruj a jednak ich zabezpeuj stanovenm nsledkov, ktor postihn toho, kto ich nere pektuje. lohou normatvnych systmov v spolonosti, ktor vychdzaj z hodnt spolonosti a ktor reguluj sprvanie ud, je teda integrcia skupiny (spolonosti), ktor si vya duje jej existencia. Bez potrebnho stupa integrcie by dolo k dezin tegrcii, k rozpadu a napokon k zni ku skupiny (spolonosti). Prvo a in normatvne systmy integruj spolo nos tm, e vyjadruj a chrnia urit potreby a hodnoty, bez ktorch nie je mon ich existencia, vvoj a prosperita.

S p o l o e n s k zmluva a obmedzenie slobody Existencia noriem, pomocou kto rch verejn ttna moc alebo in ve rejn moc, ev. autorita uruje spr vanie ud, obmedzuje prirodzen slobodu kadho lena spolonosti. Obmedzenie slobody je vak nevyh nutn, lebo ivot jednotlivca v spolo nosti je nutnosou. Jednotlivci sa musia zriec asti svojej prirodzenej slobody v prospech verejnej moci, reprezentujcej skupi nu, spolonos, ku ktorej p a t r i a a v ktorej ij, aby zskali alebo

ochrnili hodnoty nevyhnutn na za bezpeenie ich ivota, istoty, zdravia, majetku a osobnho rozvoja, a tieto im me poskytn alebo ich ochr ni i zabezpei len verejn autorita. Vaka tejto prvotnej spoloenskej zmluve sa poda Kanta a inch auto rov vetci jednotlivci i celok zriekaj svojej slobody, aby slobodu znovuna dobudli ako lenovia pospolitosti, n roda, ttu. Vznik a existenciu ttu ako naj vznamnejej verejnej autority mono zdvodni prve prirodzenou nutno sou ivota v spolonosti spravovanej verejnou mocou. Rozrenou teriou v tejto oblasti je uenie o spoloenskej zmluve, ktor vznikla v 18. storo a ktor prijal o.i. aj Kant a v sasnos ti Rawls. lenovia spoloenstva postu puj verejnej autorite viu alebo me niu as svojej prirodzenej slobody. K transferu slobody jednotlivca na ve rejn ttnu moc dochdza v dsledku: a) nsilia, nsilnej uzurpcie slo body, b) dobrovonho postpenia asti prirodzenej slobody jednotlivca (jednotlivcov) verejnej autorite na zklade spoloenskej zmlu vy. V podmienkach sasnosti je pro ces tejto transformcie mon na z klade uritho demokratickho po s t u p u a repektovania princpov medzinrodnho prva, medzinrod nej bezpenosti a spoluprce, kto rho vsledkom je stava a v irom zmysle cel prvny systm. Aj sta vu (prvny systm) mono z tohto hadiska interpretova ako spoloen sk zmluvu medzi obyvatestvom s cieom zabezpei si svoje zujmy a potreby pomocou verejnej ttnej autority, ktor spravuje spolon ve ci pospolitosti a m spsobilos vyd va prvne normy a zabezpei ich uplatovanie a repektovanie aj po mocou ttneho dontenia. 18

V oboch prpadoch vznik tt ako spoloenstvo ud integrovan nutno sou socilneho ivota, a preto aj nut nosou existencie verejnej ttnej moci, urujcej sprvanie ud pomo cou prva. Km v prvom prpade vznik spo loenstvo neslobodnch ud, prpad ne slobodnch a neslobodnch ud, v druhom prpade vznik spoloen stvo slobodnch ud. lenovia spolo nosti uzavreli spoloensk zmluvu, na zklade ktorej postupuj as svo jej zvrchovanej slobody celku, verej nej autorite (ttu), vmenou za ochranu slobody, ktor si ponechali, a tie vmenou za bezpenos, ochra nu ivota, majetku i in hodnoty, kto r sa verejn a u t o r i t a zaviazala ochraova na zklade prva. Spolo ensk zmluva je vlastne v moder nom chpan stavou, v ktorej s za kotven prva a povinnosti obidvoch strn, tj. verejnej ttnej moci na jed nej strane a obanov ttu na strane druhej.

SPOLOENSK HODNOTY A NORMY Obe cesty vzniku ttu a urova nia sprvania spolonosti pomocou prvnych noriem, ktor nevyluuj in prstupy k vzniku ttnej orga nizcie spolonosti, vychdzaj po prv, z mimoradne dleitej hodnoty udskho ivota. V prpade vzniku ttu a jeho pra vidiel uzurpciou moci prevyuje hodnota neistho a holho ivota u d hodnotu ich slobody; po druh, jedna i druh cesta ku vzniku ttu a prva vychdzaj z potreby socilneho ivota, ktor sa vo vvoji civilizci pretransformova la na spoloensk hodnotu; po tretie, vznik ttu spoloenskou

zmluvou m jednotlivcom zabezpei aj in spoloensk hodnoty, ktor sa tradine spjaj so spoloenskou normativitou, najm s existenciou prva. K tmto hodnotm patr spra vodlivos, sloboda, rovnos, slunos, istota a in hodnoty. Spolonos a jednotlivci prisudzu j rozmanitm procesom a javom spoloenskho, nrodnho, ttno politickho, morlneho i prvneho ivota urit vznam a hodnotu. S existenciou prva sa oddvna sp ja hodnota spravodlivosti. O zkom vzahu prva a hodnoty spravodlivosti lapidrne sved sku tonos, e v mnohch ttoch sveta sa ttne orgny so sdnou prvomo cou nazvaj justinmi orgnmi i jednoducho justciou. Justitia bola rmskou bohyou spravodlivosti. Stvrovala sa a zobrazovala so za viazanmi oami. Me v jej pravej ru ke bol symbolom t r e s t a n i a . Na vhach, ktor drala v avej ruke, spravodlivo vila vinu a nevinu. loha a postavenie bostiev spra vodlivosti boli vemi dleit aj v grckej mytolgii. Diovi (Zeus), kto r dozeral na zkony udsk, rodinu a tt, slili Temis, Dik a Nemesis, trestajca zloiny a spupnos. Atri btom Dik bol me, a bohya spra vodlivosti Temis bdela nad poriad kom v prrode i udskom ivote. Vznamn rmsky prvnik Ulpianus napsal, e jurisprudencia (prv na veda) je n u k a o spravodlivom a nespravodlivom (iusti atque iniusti scientia) a rovnako znmy prvnik Celsus je autorom vroku, e prvo je umenm dobra a spravodlivosti (ius est ars boni et aequi). Hodnoty rmskej spolonosti vy jadruje tie iroko znma prvna ve ta, ktor vyslovil prvnik Ulpianus: Prvne pravidl s tieto: Cestne i, druhmu nekodi a kadmu da, o mu patr (luris praecepta haec sunt: 19

honeste vivere, alterum non leadere, suum cuique tribuere). Rmska prv na doktrna dospela tie k nzoru, e spravodlivos nemono docieli ne rozvnym uplatovanm zkonov, kee osi tak vedie len k bezprviu (summum ius summa iniuria), e po zna zkony neznamen pozna slo v, ale predovetkm ich vznam. V podmienkach spoloenskho i vota nadobdaj hodnoty regulujci vznam a orientuj spolonos, sku piny a jednotlivcov v ich rozhodovan, innosti, konan. Mnoh hodnoty pl nia funkciu cieov uritej spolonosti, ako aj ttnopolitickej innosti a ide lov v ivote ud. Veda, ktor sa zaober hodnotami a hodnotenm, sa nazva axiolgia. Tvor sas filozofie. Kee prvo vyjadruje mnoh spoloensk hodno ty, odvodnene sa hovor o prvnej axiolgii alebo o axiologickch pro blmoch prva. V celom doterajom historickom vvoji sa stretvame s tm, e vetky spolonosti si vytvraj urit sys tm, sstavu hodnt. Hodnoty s v danej sstave hierarchicky uspo riadan, take vytvraj stupnicu alebo tzv. rebrek hodnt. Na jeho najvyom stupni je, povedzme, hod nota osobnej slobody alebo vlastenec tva, hodnota zdravia, bezpenosti alebo hodnota pokory a neodporovania zlu nsilm, prpadne hodnota a moc peaz i majetku. Hierarchia hodnt uritej spolo nosti sa vyvja. Na zmeny v hierarchii a truktre hodnt vplvaj rozmani t initele ivota. Vek Britnia bola niekedy znma hodnotami, ku kto rm patrilo fair play, social responsibility, charity a tie community spirit. Ich opakom je nielen foul play, nezod povednos, ale aj krutos, bezcitnos a egoizmus. Zodpovednos, charita i solidarita vyjadrovali pripravenos t a k m e r kadho pomha inmu

v ndzi. Vskum zo zaiatku devde siatych rokov vak ukzal, e k povin nosti pomha inm, ktor sa ocitn v akostiach, sa vo Vekej Britnii, ako aj v inch krajinch prihlsilo podstatne menej ud ako v minulosti. Hodnoty delme poda rozmani tch kritri; naprklad na hodnoty mravn, kultrne, ekonomick, poli tick a in. Kad hodnota m svoj hodnotov protiklad, antipl, napr klad pravda lo, statonos zba belos. Hodnoty sa v niektorch prpa doch oznauj vrazom dobro". V predstavch spolonosti a jed notlivca o spravodlivosti vystupuje prvo spravidla ako dobro" a neraz ako vysok mravn hodnota, ktor zvyajne formuje a stri spoloensk mravnos a integritu spolonosti. Hodnoty prinleia do kultry da nej spolonosti. Jej lenovia maj cel rad spolonch hodnt, ktor upevu j jej jednotu, sdrnos a integritu. Prvorad vznam maj udsk hodnoty, ktor s humanitnmi ide lmi a hodnotami udskho ivota. Ide o hodnoty kadho loveka a vetkch ud bez rozdielu miesta ich ivota v Eurpe, Amerike, zii, Ocenii i Afrike. Patr k nim najm hodnota ivota a dstojnosti loveka, jeho slobody a rovnosti. Ideov pred stavite grckej demokracie Prtagors, ktor il asi v r. 485 p. n. L, ju vyjadril v spise Althei (Pravda) takto: Mierou vetkch vec je lovek, jestvujcich, e s, a nejestvujcich, e nie s. Po tragickch nsledkoch druhej svetovej vojny sa demokratic k tty sveta nanovo alebo s vou intezitou prihlsili k hodnotm ud skch prv. Od skonenia druhej svetovej vojny a do rozpadu komunizmu bolo v Eu rpe i na celom svete dos dvodov na tvrdenie i vieru, e aspo ist as udskch prv vyjadrench najm

Veobecnou deklarciou udskch prv (1948), ako aj Medzinrodnm paktom o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach (1966) i Medzi nrodnm paktom o obianskych a politickch prvach (1966) by mala tvori sas hodnt kadej spolo nosti a civilizcie bez ohadu na jej tradcie, dominantn nboensk vy znanie populcie a in prvky prslu nho sociokultrneho systmu. Roz pad Sovietskeho zvzu i S F R J a nsledn loklne vojny poukzali naopak na konflikt hodnt a noriem. Z emprie konfliktu hodnt a noriem vzila znma teria konfliktov sas nosti i budcnosti vrtane tretej sve tovej vojny. Jej autorom je Samuel Huntington, ktor ponkol paradigmu prin viny svetovch konflik tov budcnosti. Hlavnm zdrojom konfliktov maj by nie hospodrske zujmy i ideolgia krajn, ale rozdie ly civilizci, rznos hodnt a kultr, konflikty medzi nrodmi alebo asa mi nrodov, ktor prinleia k rz nym civilizcim, a preto s aj vy znavami osobitnch hodnotovch systmov. Huntington pozn civiliz ciu zpadn, konfucinsku, islam sk, japonsk, hinduistick, slovansko-pravoslvnu, latinskoamerick a africk. Problm je o.i. v tom, e Z pad vytvra prostrednctvom medzi nrodnch intitci normy pre ostat n svet, ktor predstavuje viac ako 8 0 % populcie. Zpad v skutonosti vyuva medzinrodn intitcie, vo jensk silu a ekonomick zdroje k ta kej sprve sveta, ktor udriava z padn nadvldu, ochrauje zujmy Zpadu a presadzuje zpadn politic k a ekonomick hodnoty (HUN TINGTON, 22n). Poda Huntingtona tty stanovuj svoje zujmy a ciele v civilizanch hodnotch a v zujme ich presadzovania sa spjaj do zo skupen, ktor tie spaj civiliza n kritri. Odmieta nieo tak ako

20

PRVO A NEPRVNE NORMATVNE SYSTMY Vieme u, e spoloensk normativita je spojen s existenciou tak prvneho systmu, ako aj neprv nych systmov regulcie sprvania ud. Poiadavky neprvnych norma tvnych systmov s vo vej i menej miere v slade alebo v ne slade s poiadavkami prva. Naprklad zkony niektorch t tov vrtane nho nezakazuj umel preruenie archavosti, avak nbo ensk a morlne normy tchto spo lonost mu hodnoti iados o pre ruenie archavosti, ako aj sm medicnsky zkrok lekra negatvne a jednoznane ho morlne odsdi. Kresansk morlka v zsade tie odmieta rozvod manelov. Modern prvny systm vak nekladie rozvo du v niektorch prpadoch nijak vie prekky. To ist mono pove 21

da o antikoncepcii. Nboensk mo rlka dnes el v tejto oblasti zaa kvacej skke. Vyvolala ju expanzia AIDS a jej zhubn nsledky na popu lcii, ktorm je mon eli prevenci ou spojenou s antikoncepciou. Inm prkladom je vzva" monogamnmu manelstvu mua a eny, ktor sa spravidla spja so zaloenm rodiny, a t je pod ochranou zkona. Oproti tomu stoja pokusy homose xulnych spolkov a dvojc legalizova svoj vzah v trvalom spoluit, ktor by malo vykazova vetky prvne atri bty manelstva vrtane uplatnenia prslunch ustanoven dediskho prva, prvnej ochrany spolone nado budnutho majetku i rozvodovho ko nania a monosti osvojenia det homo sexulnymi manelmi." Tejto snahe vylo v strety Dnsko r. 1989, Nrsko r. 1993 a vdsko r. 1994, ke prijali normy, ktor zrovnoprvuj homose xulne dvojice a zavdzaj registered partnerships, avak nepriznvaj im prvo osvoji diea ani monos ume lho oplodnenia. Proti tomu stoja a mu st opozin postoje nositeov odlinch nzorov na morlku spolo nosti. Znme je aj to, e na nemocni nch lkach s umelo vyivovan aj mlad pacienti, ktorch mozgov funkcie s znien, a ktor sa poda vetkho u nikdy neprebudia. Ich rodiny iadaj prstroje odpoji. Le krom vak v takomto prpade hroz sthanie pre trestn in vrady. Sta rostlivos o pacientov v tzv. vegeta tvnom stave stoj obrovsk peniaze. Nielen tento dvod vedie mnohch odbornkov k nzoru, e lekri by mali bra vne iadosti nevylieite ne chorch pacientov a ich rodn o ukonenie ivota trpiacich, e tt m legalizova eutanziu. Pravda, nemocnice by potom nielen lieili. Prkladom liberlnej legislatvy na tomto poli je Holandsko, ktor,

22

HODNOTA ROVNOSTI VPRVE Rovnos, spolone so slobodou a spravodlivosou, patr k najvznam nejm hodnotm, ktor vyjadruje a ochrauje modern prvo. Heslo rovnosti asto znelo v revolunom i evolunom vvoji sveta a Eurpy. Mocensk elita 18. storoia nemo hla pochopi otzku obianskej slobo dy a rovnosti obanov z pozcie pod danho a neskr obana. Preto si udovt XVI. da 14. jla 1789, v de dobytia pevnostnej vznice Bastilly, vraj urobil do svojho dennka nasle dujci zznam: "Utorok 14. ni." Ke v noci zo 14. na 15. jla videl, e si tucia je naozaj vna, optal sa voj vodu La Rouchefoucauld-Liancourta: "Je to vzbura?" Vojvoda mu odpove dal rovnako znmymi slovami: "Nie, sir, je to revolcia." Idey rovnosti a zvrchovanosti udu s mylienkami, ktor revolune zmenili svet. Deklarcia prv love ka a obana z r. 1789 vyjadrila rovno prvnos obanov nasledovne: Vet ci obania maj prvo zastova sa osobne alebo prostrednctvom svojich zstupcov na jeho tvorbe. Zkon je rovnak pre vetkch, i u poskytu je ochranu alebo trest. Vetci oba nia s si pred nm rovn, maj rov nak prstup ku vetkm verejnm hodnostiam, miestam a verejnm zamestnaniam poda svojich schop nost a len poda rozdielov, ktor vyplvaj z ich cnost a nadania." Deklarcia bola prvm dokumentom tohto druhu, ktor zakotvil nielen prirodzen slobodu loveka, ale aj princp rovnoprvnosti. stava Spo jench ttov je sce o dva roky star ia, ale prvch desa dodatkov k nej, ktor sa tkaj prv a slobd oba nov, nadobudlo innos a v r. 1791 (Bili ofRights). Rovnos znamen, e udia s si

23

rovn ako udsk bytosti. To nevylu uje prirodzen nerovnos determi novan naprklad biologicky. Pod statn je vak rovnos jednotlivca ako lena spolonosti vrtane jeho rovnosti pred zkonom. Rovnos je znakom demokracie, ale dobre uspo riadan, mienil Montesquieu. V pod mienkach rovnosti s si udia rovn pred zkonom, maj rovnak prva a slobody a maj tie rovnak prvo na prvnu ochranu, bez ohadu na akkovek rozdiely poda: a) rasy, b) farby pleti, c) pohlavia, d) jazyka, e) nboenstva, f) politickho alebo inho pre svedenia, g) nrodnostnho alebo inho p vodu, h) majetku, i) rodu j) alebo inho postavenia. Rovnos v prve sa m prejavova tak v oblasti tvorby prva, ako aj pri jeho realizcii. Uprednostovanie ur itch osb alebo skupn v prvnych dokumentoch je dnes v kultrnom svete a civilizovanej spolonosti podistm raritou. Akceptuje sa iba tzv. reverse discrimination, ktor spova vo favorizcii menn. Dvod sa, e priznanie tzv. nadprv meninm, ie preferennho zaobchdzania spolu so zkazom diskrimincie, vy rovnva nedostatok prleitost ud, ktor patria k meninm, v porovna n s vinou danej spolonosti. tty, ktor sa hlsia k demokra cii, odmietaj nerovnos. Napriek tomu aj dnes existuj skryt formy diskrimincie, ktor s neraz vsled kom nerovnakch socilnych mo nost a anc. Socilna rovnos alebo nerovnos sa prejavuje v materilnej oblasti, v oblasti vlastnctva a rozde 24

ovania ako nerovnos prjmov, spo treby, nerovnos v oblasti trvenia vonho asu a pod. V sasnosti je spoloensky citliv najm nerovnos v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ktor sa vak v liberalistickch spolonostiach, osobitne v Spojench ttoch, neraz chpe ako vraz slobodnej voby nema nemo censk poistenie alebo nema prstup na prestne univerzity, ktor zabez peuj spen kariru a prosperitu. Spolonos sa vak mus rozhod n aj prostrednctvom politickej slobody a politickej rovnosti, ktor zabezpeuje rovnos politickch sub jektov a von hru politickch sl, v akom vzahu bude v danej spolo nosti hodnota rovnosti k hodnote slo body a naopak. Idel socilnej rovnosti, pochope n ako aksi celospoloensk cie, viedol takmer bez vnimky k centra lizcii ttnej moci a k nslednej lik vidcii slobody a prvneho ttu. Friedrich August von Hayek (18991991), znmy predstavite liberaliz mu, ktor dva prednos slobode pred rovnosou a vznam rovnosti vi d najm v jej vzahu k prvu, o tom napsal: Prve panstvo zkona, v zmysle panstva formlneho zkona a neexistencie zkonnch privilgi uritch ud vybratch verejnou au toritou, chrni rovnos pred zko nom, ktor je opakom svojvonej vl dy. Nevyhnutnm a len zdanlivo paradoxnm dsledkom toho je, e formlna rovnos pred zkonom je v rozpore a v skutonosti je nezlui ten s akoukovek innosou vldy, ktor vedome smeruje k materilnej rovnosti rznych ud, a e akkovek politika, priamo smerujca k idelu spravodlivosti v rozdeovan, mus nevyhnutne vies k detrukcii pan stva zkona. Aby sa dosiahol rovna k vsledok pre rznych ud, treba zachdza s nimi rzne. Dokonca

mono kontatova, e ak m pan stvo zkona psobi efektvne, je dleitejie, aby sa existujce pravid lo vdy aplikovalo bez vnimiek, ne to, o ak pravidlo vlastne ide. asto je obsah pravidla menej dleit, po kia ho pouvame veobecne. Vr me sa k nmu skoriemu prkladu: nezle na tom, i jazdme po vozov ke vetci rovnako. Podstatn je, e pravidlo nm umouje sprvne predvda sprvanie ostatnch ud, pretoe je aplikovan na vetky pr pady, dokonca aj vtedy ke mme pocit, e je to nespravodliv" (HAYEK, 72).

liv rozdeli prve poda zsluhy kadho lena spolonosti primerane kvalite a kvantite hodnt (dobra), ktor kad jednotlivec odovzdva spolonosti. ie v dsledku komparovania a reciprocity treba tm, kto r odovzdali viac, da viac ne tm, ktor odovzdali v porovnan s nimi menej, a tm, ktor odovzdali to ist, treba rozdeli hodnoty rovnako, a na pokon tm, ktor neodovzdali ni, nie je mon da nieo. Socilna spravodlivos Spsob distribcie dobra a zla m okrem reciprocity sledova aj urit zsady, ktor kotvia v hodnote love ka a udskho ivota vbec. Napr klad poiadavka minimlneho blaho bytu pre kadho lena spolonosti sleduje koncepciu zsadn" a nie koncepciu reciprocity". Kad m uva minimlny blahobyt bez oha du na podiel dobra, ktor odovzdal spolonosti. Socilna spravodlivos ako socia listick mylienka vychdza z pred stavy, e rozdiely medzi jedincami nie s prejavom rozdielov v ich schopnos tiach, ale s produktom spolonosti". Kresansk koncepcia socilnej spra vodlivosti pramen z odlinej koncep cie rozdeovania v spolonosti a preja vuje sa v takch hodnotch, ako je solidarita, charita a scit. Rovnos je zkladnou hodnotou so cializmu. Naopak, zkladnou hodno tou liberalizmu je sloboda, a preto aj rovnos prleitost. Poda liberalizmu sa udia rodia s odlinmi schopnosa mi a nadanm. Maj by odmeovan poda toho, o skutone doku, poda svojho vkonu a schopnosti. Poda li beralizmu hodnota rovnosti spova v tom, e vetci udia s si rovn pred zkonom a maj rovnak morlnu hodnotu a, samozrejme, maj ma rov25

PRVO A SPRAVODLIVOS Je veobecne znme, e spravodli vos je uritm idelom, ako m spo lonos rozdeova to, omu sa veo becne pripisuje hodnota dobra alebo naopak zla, ako rozdeova bohat stvo, tituly, rady alebo naopak, ako rozdeova zlo, tj. tresty, bremen, ndzu i boles. Spravodlivos je ide l, ktor sa dotka rozdeovania do bra a zla na zklade uritho princ pu rovnosti a idel, ktor sa dotka vzahov medzi jednotlivcom a spolo nosou na jednej strane a vzahov medzi jednotlivcami navzjom na strane druhej. Ide o reciprocitu, vz jomnos, vyadujcu si komparciu, pretoe o spravodlivosti alebo ne spravodlivosti hovorme vtedy, ke vychdzame z porovnvania recipro city minimlne dvoch ud. Hodnoty (dobro) s v spolonosti limitovan. Nie s nekonen a nevy erpaten. Pri ich rozdeovan nie je mon a ani by nebolo sprvne chcie uspokoji vetkch len preto, e ka d z lenov spolonosti po tchto hod notch ti a je spsobil ich uva. Naopak, hodnoty (dobro) je spravod

nak spoloensk ance (HEYWOOD, 100). V ttoch, v ktorch sa presadila zsadn" koncepcia spravodlivosti, a teda hodnota minimlneho blaho bytu spolu so socilnym ttom, sa vak stle had odpove na otzku limitov socilnej spravodlivosti. Zvy ovanie socilnych dvok, podpr a inch foriem socilnej starostlivos ti ttu a vbec vdavkov na verejn ely, sa neme dosiahnu inak ako len zvyovanm daovho zaaenia obanov, ktor maj vyie prjmy v dsledku svojich schopnost, nada nia a vysokho vkonu a usilovnosti. V rovnostrskych tradcich komu nizmu m socilna rovnos aj u ns stle vznamn podporu verejnosti. Podobne aj v inch transformujcich sa krajinch, kde je podpora verej nosti ete vyia. Verejnos m odpor k vysokej diferencicii v prjmoch. Jej negatvny postoj pramen z nedvery k monosti zska majetok a vysok prjmy nadanm, osobnmi vlastno sami a vysokm pracovnm vko nom bu vbec, alebo aspo v tdiu transformcie. Skr sa ver, e vyso k prjmy s vsledkom legalizova nch krde v privatizcii, negatv neho podnikania, ktor nevytvra pre krajinu hodnoty, ako aj platkr stva a zloinu. Zdvodovanie vyso kch prjmov zloinom a nepoctivo sou dva mravn" zmysel apatii, neschopnosti, ev. nekompetentnosti, zvisti a lenivosti. Poiadavky socilnej spravodlivos ti mu degenerova a na rovnos aldkov". Socilna rovnos v racio nlnom chpan vak predstavuje vchodisko na vyrovnvanie a pred chdzanie socilnym rozdielom medzi lenmi spolonosti. Je profilu jcim prvkom programu socilnode mokratickch strn a v sasnosti tvor organick sas dokumentov zkladnch prv a slobd. Medzi z 26

kladn medzinrodn dokumenty patr na tomto poli Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach (1966), ako aj Eurpska socilna charta, podpsan r. 1961 a odvtedy dvakrt novelizova n (1988, 1991). Eurpska socilna charta predstavuje vysok a kom plexn tandard socilnej spravodli vosti. Dotka sa otzok prce, jej podmienok, odmeovania, prpravy na povolanie, ako aj zamestnanosti, odborovch prv, ochrany ien, det a rodiny, prva socilneho zabez peenia a prva na socilnu a zdra votn pomoc, ako aj prva prisaho valcov a zahraninch pracovnkov. Leglna a etick spravodlivos Aristoteles vo svojej znmej knihe Etika Nikomachova napsal, e o spravodlivosti a nespravodlivosti sa hovor vo viacerch vznamoch (ARISTOTELES, 1129 a), e jestvuje niekoko spravodlivost (ARISTOTELES.1130 b). Poda neho za nespravodlivho mono oznai toho, kto nedb na z kony. alej toho, kto si nrokuje ma viac. Napokon toho, kto nedb na obiansku rovnos. Aristoteles v tom to duchu vah rozoznva spravodli vos, ktor mono nazva spravodli vos etick a spravodlivos leglna a alej spravodlivos, ktor pomeno val spravodlivos rozdeujca na jed nej strane a spravodlivos vyrovn vajca na strane druhej. Leglna spravodlivos je spravodli vos na zklade prva a poda prva. Je to spravodlivos toton s prvom, jeho poiadavkami. Ak v konkrtnom prpade sdneho konania bol vynese n rozsudok na zklade nedostato nho dokazovania a nesprvneho zistenia objektvnej i materilnej pravdy, hovorme, e toto rozhodnutie

je protiprvne, to znamen nespra vodliv. Prkladom leglnej nespra vodlivosti s justin omyly a mnoh justin procesy zaloen na cieavedomo vypracovanch dkazoch a kri vch obvineniach s cieom zbavi sa nepohodlnch, najastejie politic kch protivnkov zdanlivo riadnou, zkonnou cestou. Poiadavky leglnej spravodlivosti s toton s prkazmi platnho pr va, take vychdzaj z pozcie de lge lata, ie z hadiska platnho prva, tj. toho, o m by poda platnho prva. Poiadavky prinleiace k etickej spravodlivosti, na rozdiel od poiada viek leglnej spravodlivosti, s ulo en v spoloenskch predstavch o spravodlivosti, rovnosti, slobode, slunosti, solidarite, charite a pod. Poaduj zmenu platnho prva a vychdzaj z pozcie de lge ferenda, ie z hadiska prijatia novho zkona alebo novelizcie platnho zkona, tj. toho, o by malo by. Vy vjaj sa dynamicky, v slade s vvo jom spoloenskch vzahov. Tm sa nevyhnutne odliuj od platnho prva, a preto aj od leglnej spravod livosti. Z toho je zrejm, ak je dlei t odliova leglnu spravodlivos od etickej spravodlivosti. Prvne systmy mnohch ttov obsahuj osobitn ustanovenia, ktor umouj, aby v uritch prpadoch, na zklade leglnej spravodlivosti sa uplatovala etick spravodlivos. Tej to monosti sa hovor slunos v pr ve a prvne normy, ktor ju upravuj a umouj, sa nazvaj ekvitlne prvo. Najvznamnejou formou ekvitlneho prva s dobr mravy. V alom vklade sa objasuje ich podstata a funkcia. Protiplom ekvitlneho prva je striktn prvo (ius strictum). Ide o to, e striktn prvne normy s nepovon, km ekvitlne prvne normy dvaj sdu alebo in 27

mu ttnemu orgnu monos pri hliadnu na pecifickos konkrtneho prpadu a odstrni tvrdos uplatne nia prva. Rozdeujca a vyrovnvajca spravodlivos Okrem leglnej a etickej spravodli vosti sa v prve uplatuje spravodli vos aj z hadiska rovnho a rovno prvneho vyrovnvania a rozdeovania prv a povinnost v prvnych vza hoch. Rozdeujca spravodlivos uruje, ako rozdeova prva, ako aj povin nosti medzi rovnoprvne subjekty prva tak, aby za rovnakch podmie nok jedni nemali viac prv alebo viac povinnost ako in, ktor by preto ma li menej prv alebo menej povinnos t, prpadne, aby jedni nemali viac prv a menej povinnost ako in, kto r by mali preto menej prv a viac povinnost. Vyrovnvajca spravodlivos, kto r upravuje vzjomn vzahy subjek tov predovetkm v konkrtnych prvnych vzahoch, uruje obsah a spsob, na zklade ktorho sa sub jekty prvnych vzahov vyrovnvaj za dobro (zlo) poskytnut (spsobe n) v tchto prvnych vzahoch. V prvnych vzahoch vystupuje rozdeujca a vyrovnvajca spra vodlivos bu spolone, km na nie ktor prvne vzahy je mon uplat ni bu jedno alebo druh stanovisko. Je zrejm, e tam, kde treba uplatni obe stanovisk, nemono nastoli spravodlivos vylenm jednho z nich. Poiadavky rozdeujcej a vy rovnvajcej spravodlivosti s orga nickou sasou realizcie prva, re imu ukladania trestov, rozsahu nhrady spsobenej kody a pod. Rozdeujca spravodlivos si na prklad iada, aby dva prpady trest-

nej innosti, ku ktorm dolo za rov nakch podmienok, a ktor vykazuj zhodn objektvnu a subjektvnu strnku, boli kvalifikovan a hodno ten rovnakm spsobom, ktor by sa finlne prejavil v rovnakom druhu a vke trestu pre obidvoch obalo vanch. Uplatni tento princp bez ohadu na osobitosti objektvnej a subjektvnej strnky trestnho i nu me vak na druhej strane vies k nespravodlivosti. Tu u mus na stpi vyrovnvajca spravodlivos. Vyrovnvajca spravodlivos bola v dvnej minulosti postaven na princpe tlie, odplaty rovnakho rov nakm, ie prostrednctvom zsady oko za oko, zub za zub". V prve do minovali trestn sankcie, take aj koda v obianskoprvnom zmysle sa odplcala, vyrovnvala trestom. V vojom sa trestn sankcie zaali apli kova tak, aby sa uloenm trestom vyrovnala koda pokodenmu, ktor vznikla protiprvnym konanm. V d sledku postupnej emancipcie ob ianskoprvnej zodpovednosti od trestnej zodpovednosti sa zlo spsobe n v obianskoprvnych vzahoch u nevyrovnva represvnymi sankcia mi, ale sa vyrovnva takmer vlune reparatvnymi, retitunmi a satisfaknmi sankciami. Za podmienky, e oban spsob inmu obanovi ko du (zlo), je povinn ju nahradi, t.j. poskytn dobro, ktor v dsledku protiprvneho konania (zla) bolo po kodenmu odat. Zklad vyrovn vajcej spravodlivosti je teda v kore lcii spravodlivo rozdelench prv a povinnost a v prpade ich nere pektovania v realizcii sankci, kto r s ekvivalentom spsobenho zla, zaloenho poruenm prva. Vyrov nvajca spravodlivos sa preto naz va aj ekvivalentnou spravodlivosou a vyjadruje ju o.i. retributvna teria trestania. Nespravodlivos nastupuje v pr 28

pade, ak uloen trest vo vzahu k spsobenmu zlu by bol neprimera n, neekvivalentn, bu vemi prs ny, alebo benevolentn, a to nielen z hadiska leglnej, ale prpadne aj etickej spravodlivosti. Poruenm ek vivalencie vznik in zlo, tentoraz spsoben ttnym orgnom, ktor m by spravodlivo odinen, vyrov nan nhradou kody a eventulne aj aplikciou ekvivalentnej represv nej sankcie voi ttu.

PRVO A MORLKA. CIVILN NEPOSLUNOS A PRVO NA ODPOR Tradcia vzahov medzi prvom a morlkou m svoje vchodisk u v staroveku; u vtedy sa vytvorili z klady duality prirodzenho prva a pozitvneho prva. Poda Aristotela existuj princpy prirodzenho prva alebo prirodzenej spravodlivosti (fysei dikaion), ktor s univerzlne a nezvisl od mienky ud. Podistm tchto zsad a veky trvajceho po riadku, ktor kotv v mravoch spolo nosti, sa dovolvala Antigna. Spravujc sa mravom, nerepektovala prvny prkaz tbskeho kra Krena, ktor zakzal pochova jej brata Polyneika ako nepriatea vlasti. Za nerepektovanie prva bola potresta n zamurovanm zaiva do skalnej hrobky, kde si vzala ivot. Konflikt medzi Krenom a Antignou je dodnes modelom rozporu pr kazov prva a morlky a irie , kon fliktu dvoch povinnost. Prirodzen prvo tvorilo dleit sas ivota spolonosti 17. a 18. sto roia. V interpretcii Grotia a Puffendorfa sa dokonca prednalo spo lu s rmskym a kanonickm prvom na eurpskych univerzitch. Rene sanciu vzahu prva a morlky

a tm aj pozitvneho a prirodzenho prva prinieslo optovne a 20. sto roie prostrednctvom Norimber skho procesu. Avak ete predtm otvoril nov kapitolu vzahov prva a morlky Gndh. Pre Mahtma Gndhho boli nespoluprca s Brit mi, ako aj nensilie zkladn sasti jeho hnutia a filozofie, ktor o.i. vy loil v znmom lnku Doktrna mea v r. 1920. Pe sa tam naprklad: Nensilie je zkonom udskho rodu, ako je n silie zkonom sveta zvierat... Nensi lie znamen neustle utrpenie. Ne znamen to skloni sa pokorne pred tm, kto pcha zlo, ale vyaduje to postavi vetku silu svojej due proti vli tyrana. Jednotlivec, ktor kon v slade s tmto zkonom, me vy hlsi vojnu vetkej moci nespravod livej re, me zachrni svoju es, svoje nboenstvo a svoju duu, sp sobi pd alebo obrodu re." V esdesiatych rokoch jeho my lienku pasvnej rezistencie, nensilia, ale aj priamej akcie oivil Martin Luther King Jr. V znmom liste z Birminghamskho vzenia napsal v aprli 1963, e akkovek prvo, ktor degraduje udsk osobnos, je nespravodliv, a v jednote s Gndhm zdraznil, e je nesprvne poui nemorlne prostriedky na dosiahnu tie morlnych cieov. Modern problematika vzahu prva a morlky sa zana otzkou rozdielneho definovania prva prirodzenoprvnou teriou a prvnym po zitivizmom. Prvny pozitivizmus trv na sepa rcii prva a morlky a zastva nzor, e aj nespravodliv vldy (a zkony) s vldami na zklade platnch zko nov. Zlovonos nacistickch alebo bolevickch zkonov, ktor zaviedli kr vav ttny teror, nie je dvodom ich neplatnosti, i ke autoritatvny sys tm me produkova natoko ex 29

trmne nespravodliv zkony, ktor si nemu nevyadova rezistenciu. Jusnaturalistick koncepcia za stva naopak stanovisko, e otzka, o m by poda prva a o by malo by poda prva, nie s oddelen, ale naopak spojen otzky. So zreteom na nacistick prvo zastva teda jusnaturalizmus stanovisko, e toto pr vo pozostvalo zo zkonov, ktor boli extrmne, privemi nespravodliv na to, aby nadobudli atribt platnosti, aby boli platnm prvom, ktor sa vyznauje veobecnou zvznosou. kola prirodzenho prva odkazuje toti pri definovan prva na jeho morlnos. Niektor radiklne prdy odmietaj uzna za platn prvo shrn prvnych noriem ttu, ktor nevyjadruje poadovan morlny ob sah. Tm poda tejto koncepcie vzni k mravn dvod rezistencie, nere pektovania nespravodlivho" prva ttu rozmanitmi, najm nensil nmi prostriedkami civilnej neposlunosti, prostrednctvom individul nej alebo kolektvnej akcie. Obidve cesty nali uplatnenie naprklad pri odmietan povolvacch rozkazov se veroamerickmi brancami poas voj ny vo Vietname. Civiln neposlunos je poruenm prva. Od civilnej neposlunosti, ktor je poruenm prva, je potrebn odli prvo na odpor. Prvo odporu (ius resistendi) vy jadrilo naprklad Vyhlsenie nezvis losti v r. 1776 takto: Povaujeme za nevyvrtiten pravdy, e udia maj neodaten prva, ako je prvo na ivot, slobodu a budovanie osobnho astia a e na zabezpeenie tchto prv si udia ustanovuj vldy, odvo dzujce svoju oprvnen moc od shlasu tch, ktorm vldnu. Lene kedykovek zane niektor vlda tmto cieom preka, m ud prvo ju zmeni alebo odstrni a ustanovi nov vldu, ktor bude zaloen na

zsadch a bude ma prvomoci, kto r ud uzn za najvhodnejie na zais tenie svojej bezpenosti a astia." Prvo na odpor v pecifickej forme vyjadruje tie stava Slovenskej re publiky (Rmik . 1-1). RMIK . 1-1 Prvo na odpor v

Prvu odporu oponoval o. i. Kant, ktor dvodil, e nijak zriadenie nie je mon zlepi revolciami, ale len reformami. Ak ud povi nsilie na prvo, zru spoloensk zmluvu a tm cel stavn a prvny systm, stave Slovenskej republiky

Obania maj prvo postavi sa na odpor proti kadmu, kto by od straoval demokratick poriadok udskch prv a slobd uvedench v tej to stave, ak innos stavnch orgnov a inn pouitie zkonnch pro striedkov s znemonen." I. 32 stavy Slovenskej republiky

Prvo na odpor, prvo na povsta nie (revolciu) sa odvodzuje zo spolo enskej zmluvy. Spsob ako odporo va vlde, nemus by jednoznane spojen iba s ozbrojenm odporom. Thoreau odporoval americkej vlde vo vzen s predstavou: Ak oban odmietne vldu podpori a radnk opust svoj rad, revolcia sa dosiah la." (THOREAU,30). Usudzuje sa, e prvo na odpor sa me uplatni v prpadoch samovldy skupn a jed notlivcov. Scholastika rozoznvala dva druhy samovldy (samovldy jednotlivca); jednak samovldu ex defectu tituli, nelegitmnu vldu a jednak ab exercitio, ie vldu, kto r moc zneuva. J e d n a i druh for ma vldy koreponduje s poatm nezkonnho bezprvia a zkonnho bezprvia. Prvo na odpor m viac kritikov ako zstancov. Negatvne stanovisko k prvu na odpor sa spravidla tka aj civilnej neposlunosti, ktor, na roz diel od prva na odpor, nie je ani for mlne odvoden z platnho prva, ale je poruenm prva alebo vzvou na jeho poruovanie.

m nahrad obiansky stav prrod nm stavom, v ktorom op zavldne anarchia a boj kadho proti kad mu. Repektovanie zkonov a obian ska disciplna s preto zkladom obianskeho ivota i ivota loveka v tte. Odmietnutie prva na odpor treba u Kanta vidie aj v spojen s od sdenm krutost, sprevdzajcich revolciu vo Franczsku. Uplatovanie prva na odpor je v demokratickej spolonosti vzdiale n predstave prva ako takho. Mo dern prvo demokratickej spolonos ti, v ktorom vldne prvny a nie policajn tt, je vystrojen celm ra dom t a k preventvnych, ako aj sank nch zruk. Prvo na odpor nem v civilizovanej a demokratickej spolo nosti miesto takisto, ako v medzin rodnch vzahoch nem, i nem ma miesto pouitie sily alebo hrozby si lou. V Zverenom akte Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe sa o.i. stanovuje: Zastnen tty sa vo svojich vzjomnch vzahoch, ako aj v medzinrodnh vzahoch veobecne zdria pouitia sily alebo hrozby silou proti zemnej celistvosti

30

alebo nezvislosti ktorhokovek t tu, alebo jej pouitia akmkovek inm spsobom, ktor je v rozpore s ciemi Spojench nrodov a tejto de klarcie. Nijak dvody nemu ospravedlni nedodranie tohto prin cpu siahnutm k hrozbe silou alebo k jej pouitiu." V podmienkach mo dernho ttu a prva neexistuj ani nijak dvody na nvrat k anarchii. Na druhej strane vak zakotvenie prva na odpor v stave ttu je od vodnen ako krajn rieenie a stav n poistka obianskej spolonosti. Existuje morlna povinnos repektova prvo? Spoloensk zmluva, v ktorej sa oby vatelia (obania) prostriedkami repre zentatvnej alebo priamej demokracie dohodn na spolonej sprve spolo nch vec, zaha rozdelenie prv a po vinnost na oboch stranch, tak na stra ne ttu, ako aj na strane obanov, obianskej spolonosti. Povinnosou ttu je najm chrni verejn poria dok, zemn celistvos ttu, bezpeno s a majetok obanov a zaisova urit socilne funkcie, km zkladnou povin nosou obanov je dodriava stavu a zkony ttu. Ide o prvnu povinnos vyntiten ttom. Z hadiska vza hov prva a morlky vak vznik otz ka tkajca sa aj morlnej povinnosti repektova prvo. Preto do okruhu vzahov prva a morlky patria aj s ci vilnou neposlunosou priamo i nepria mo spojen otzky, i vbec: a) existuje morlna povinnos do driava prvo, b) pri definovan prva je nevy hnutn urobi nejak odkaz na morlku, na jeho morlny ob sah", alebo nie, c) je morlne vynucova morlku pomocou prva a ttneho do ntenia. 31

Na podmieovanie platnosti prva morlnosou prva existuj rzne n zory. Poda klasickej terie je prirodzen prvo poznaten rozumom a je uni verzlne a nemeniten. Vo vzahu k pozitvnemu prvu ttu ide tie o vyie prvo", ktor pri kolzii s po zitvnym prvom m ma prioritu. Poda Finnisa, ktor je predstavi teom sasnho jusnaturalizmu, sentenciu, e nespravodliv prvo, nespravodliv zkon nie je prvo (lex iniusta non est lex), chybne interpre tuj kritici prirodzenho prva. Z v roku o nespravodlivosti pozitvneho prva nieje mon v kadom prpade usudzova, e ide o neplatn prvo, na ktor netreba jednoducho dba. Nespravodliv i zl prvo je prvo, ktormu chba potrebn sila, aby z vzne prikazovalo svedomiu jednot livca, i ke zkony ttu s a maj by takouto silou vybaven. Poda niektorch predstaviteov jusnatura lizmu existuje naopak morlna po vinnos obanov repektova ne spravodliv, zl prvo, ak by civiln neposlunos viedla k oslabeniu prvneho systmu, ktor ako celok je inak spravodliv. In predstavitelia jusnaturalizmu, ako sa u spomnalo, zastvaj ne kompromisn nzor, e extrmne ne spravodliv prvo autoritatvneho ttu, ktorho prkladom je nacistic k prvo, nie je a neme by v nija kom prpade prvom (HARRIS, 19, FINNIS, 351). Vzah prva a morlky zaha aj odpove na otzku, i existuje morl na povinnos repektova prvo? Po da Sokrata takto povinnos existuje a Platn ju vyjadril v znmom dialgu.ktor sa odohral medzi Sokratom a Kritnom. Aj Bentham ako predsta vite prvneho pozitivizmu nabdal, e prvo je potrebn slobodne kritizo va, avak dsledne repektova.

Rozhovor Sokrata s jeho priateom Kritnom sa uskutonil bezprostred ne predtm, ne filozof vypil bolehlav a vo veku 71 rokov zomrel. Sokrates odmietol ponuku Kritna, aby z vze nia uiel a zachoval si ivot. Naopak, rozhodol sa repektova rozsudok trestu smrti. Dvodil, e ak by bol so zkonmi ttu neshlasil, mal dos asu a monost prejavi opan sta novisko, prpadne slobodne opusti vlas a i v tte, v ktorom vldnu spravodlivejie zkony. Kee neuro bil ani jedno ani druh, je jeho povin nosou repektova zkon a podriadi sa jeho sile a dsledkom (PLATN: L, 379). Argumenty pre morlnu zvz nos prva Ak existuje morlna povinnos re pektova prvo, potom mus existo va nejak mravn dvod povinnosti obana repektova prkaz stanoven prvnou normou alebo sa zdra za kzanho sprvania. Existuje niekoko argumentov v prospech morlnej zvznosti pr va: a) Prv vychdza z chpania plat nosti prva v jusnaturalizme. Platn prvo, ktor zavzuje, mus spa urit poiadavky na morlnos svojho obsahu. Dvodom morlnej zvznosti prva je jeho obsah, ktor je v slade s morlnymi normami. b) In argument romanticky ape luje na vanos obana, dvodiac, e krajina a jej zkony po skytuj obyvatestvu vhody, take najmenej, o me kad pre svoju vlas urobi a zavai sa za poskytnut dobrodenie, je, e repektuje zkony ttu. c) al argument vychdza nevyhnutnosti dodra sub. Ne 32

vyhnutnos dodra sub i zmluvu vychdza zo zmluvnch teri vzniku a existencie ttu, poda ktorch jednotlivec a spo lonos uzavreli s verejnou tt nou autoritou zmluvu, ktorej ob sahom je prsub repektova zkony vmenou za ochranu slo body, ivota a majetku, ako aj inch hodnt zabezpeovanch ttom. Variant poslednho argumentu i terie, preo existuje morlna povin nos dodriava prvo, je obsahom terie spravodlivosti Rawlsa. Ak je spolonos spravodliv, m svoje miesto prirodzen povinnos podpo rova spoloensk intitcie a postu pova tak, ako spoloensk intitcie vrtane prva od obanov poadaj. Ak je truktra spolonosti zreteahodne spravodliv a ak sa v nej ne prekrauj urit hranice spravodli vosti, ak sa naprklad neuznvaj neoprvnen nroky uritch skupn alebo sa nevyskytuje odmietanie z kladnch slobd, potom sa povinnos repektova prvo vzahuje aj na jed notliv nespravodliv zkony. V pr pade prekroenia hranc spravodli vosti a extrmnej nespravodlivosti je vak odvodnen civiln neposlunos. Civiln neposlunos je poda Rawlsa nensiln, verejn a proti prvny akt, ktorho cieom je vyvola zmenu v zkonoch, prpadne v politi ke vldy (RAWLS, 217). d) al argument morlnej po vinnosti repektova prvo vy chdza z povinnosti obana k spoluobanom a nie k ttu, a dovolva sa slunosti. Je for mulovan takto: Ak spoluoba nia repektuj prvo, nie je slun uva vhody ivota v tte a pritom odmieta po iadavky prva. e) Rozren je tie tzv. utilitrny argument, ktor znie: Ak udia

poruuj zkony prosperita a blahobyt ttu sa zniuj, take obania maj morlnu povinnos repektova prvo. S otzkou vzahu prva a morlky zko svis tie vec slobody, ako aj vzah prva a spravodlivosti na jed nej strane i vzah prva a slunosti na strane druhej. Obe otzky s predmetom alieho vkladu.

PRAVO A HODNOTA SLOBODY Politick chpanie slobody bolo znme u starovekm Grkom, ktor usdili, e sloboda v demokratickom systme sa prejavuje slobodou kona nia, e kad me kona a vyjadro va sa slobodne v medziach prva. Osobitn vznam sa pripisoval slobo de slova (isegoria) a rovnosti prv vetkch subjektov prva (isonomia). Ponajc liberalizmom, obianska sloboda a tm aj sloboda v prvnom zmysle znamen, e tt: a) nesmie zasahova do vymedze nej sfry ivota jednotlivca, oso bitne zasahova do jeho bezpe nosti a majetku; b) me postupova len v medziach zkona a poda zkona, a oba nom je dovolen robi vetko okrem toho, o im zkony zaka zuj. Obdobie klasickho liberalizmu vyzdvihlo tak nboensk slobodu, ako aj politick slobodu, slobodu asti obanov na spravovan ttu. Prvna sloboda alebo sloboda v prvnom zmysle je vymedzen kla sickm liberalizmom negatvne ako absencia obmedzenia slobody jednot livca ttom. Modern liberalizmus nastolil otzku pozitvnej slobody ako proti pl negatvnej slobody (BERLN, 31). Predpokladom objasnenia slobody 33

v negatvnom vzname je filozofia in dividualizmu, nhad, e lovek je nezvisl od politickho systmu, v ktorom ije, e tt nezasahuje do ivota obana, e oban nie je obme dzovan postupom ttu. Oban je neslobodn, ak mu tt zabrauje re alizova jeho potreby, zujmy a ciele. Miera slobody obana je teda uren mierou nezasahovania ttu do obianskej slobody. Nezasahovanie vytvra priestor, v ktorom sa obian ska sloboda transformuje na alie hodnoty. To, o dodva hodnotu exis tencii kadho z ns, zvis od neza sahovania zo strany inch ud" (MILL, 12). John Locke uil, e existuj slo body, ktor nie je mon odli od podstaty loveka, kee s spojen s ochranou jeho slobody, ivota a vlastnctva. udia sa rodia a zost vaj slobodn a rovnoprvni, uvdza sa hne v prvom lnku Deklarcie prv loveka a obana (1789). Idea, e existuj prva indivdua, ktor politick moc nesmie obmedzova, sa konkretizuje v katalgu prv. Prv genercia udskch prv vzila z Vy hlsenia nezvislosti a Franczskej revolcie. Jej zmyslom bola ochrana obianskej slobody pred svojvonmi zsahmi ttnej moci.Druh gener cia udskch prv kladie draz na ekonomick, socilne i kultrne pr va a osobitne na socilnu rovnos. Tretia genercia udskch prv sa spja so solidaritou a nazva sa ge nerciou the solidarity rights. Vrme sa k otzke obianskej slo body a tm k jadru prvej genercie udskch prv. lovek sa rod slobod n a tt jeho slobodu mus garanto va a nezasahova do nej. Obmedze nie slobd zakotvench stavou je mon len vo vnimonch prpadoch a iba na zklade podmienok ustano vench stavou a zkonmi, priom obmedzenie slobody a prv nesmie

by trval a nesmie ich tt zneu va na in ely, ne na ktor bolo ustanoven. Vzah medzi vymedzenm slobody v prvnom zmysle a podmienkami ttnych zsahov do nej mono na prklad vidie na zakotven ochrany osobnej (obianskej) slobody v naej stave (Rmik . 1-2). RMIK . 1-2 stavn garancie

Citovan text (Rmik .I-2) doku mentuje garantovanie osobnej slobody jednotlivca, ako aj stavou a zkonmi ustanoven podmienky vnimonch zsahov ttu do tejto slobody. Slobodu obana nieje mon obmedzi inak ne stavou a zkonom vydanm len na zklade stavy a len v prpadoch, ak sa ho stava dovolva. osobnej (obianskej) slobody

(1) Osobn sloboda sa zaruuje. (2) Nikoho nemono stha alebo pozbavi slobody inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanov zkon. Nikoho nemono pozbavi slobody len pre neschopnos dodra zmluvn zvzok. (3) Obvinenho alebo podozrivho z trestnho inu mono zadra len v prpadoch ustanovench zkonom. Zadran osoba mus by ihne obo znmen s dvodmi zadrania, vypout a najneskr do 24 hodn prepus t e n na slobodu alebo odovzdan sdu. Sudca mus zadran osobu do 24 hodn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slo bodu. (4) Obvinenho mono zatkn iba na odvodnen psomn prkaz sud cu. Zatknut osoba mus by do 24 hodn odovzdan sdu.Sudca mus za t k n u t osobu do 24 hodn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe ale bo ju prepusti na slobodu. (5) Do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom a na zklade rozhodnutia sdu. (6) Zkon ustanov, v ktorch prpadoch mono prevzia osobu do stavnej zdravotnckej starostlivosti alebo ju v nej dra bez jej shlasu. Takto opatrenie sa mus do 24 hodn oznmi sdu, ktor o tomto umiestnen rozhodne do piatich dn. (7) Skmanie duevnho stavu osoby obvinenej z trestnho inu je mo n iba na psomn prkaz sdu." I. 17 stavy Slovenskej republiky

(1) Obydlie je nedotknuten.Nie je dovolen do vstpi bez shlasu toho, kto v om bva. (2) Domov prehliadka je prpustn len v svislosti s trestnm kona nm, a to na psomn a odvodnen prkaz sudcu. Spsob vykonania do movej prehliadky ustanov zkon. (3) In zsahy do nedotknutenosti obydlia mono zkonom dovoli iba vtedy, ke je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu ivo ta, zdravia alebo majetku osb, na ochranu prv a slobd inch alebo na odvrtenie zvanho ohrozenia verejnho poriadku. Ak sa obydlie pou-

34

va aj na podnikanie alebo vykonvanie inej hospodrskej innosti, ta kto zsahy mu by zkonom dovolen aj vtedy, ke je to nevyhnutn na plnenie loh verejnej sprvy." I. 21 stavy Slovenskej republiky

Pravda, sloboda jednotlivca, ako ukazuje citcia uvedenho dokumen tu, nie je absoltna (RMIK . 1-2). tt me intervenova do sfry slo body jednotlivca len na zklade plat nho prva, ktor mus spa urit kritri. Dleitm znakom v tejto svislosti je najm generalita prva (veobecnos), ktorej podstata sa ma nifestuje v znmej poiadavke vldy prva a nie vldy ud. Dovolen zsahy ttu do sfry slobody obana vyplvaj z princpu spoloenskej zmluvy a zmluvnho rozdelenia prv a povinnost medzi verejnou ttnou autoritou na jednej strane a slobodnm obanom a ob ianskou spolonosou na strane dru hej. stava ttu a v irom v zname prvny systm je vlastne zmluvou medzi obanmi a verejnou ttnou autoritou, v ktorej obania shlasia, aby verejn t t n a moc vo vnimonch prpadoch urench stavou a zkonmi intervenovala do sfry prvnej slobody v zujme integ rity spolonosti. Intervencia t t u mus predstavova osi vnimon a v nijakom prpade neme by pra vidlom. ttna moc mus garantova nielen slobodu jednotlivca, ale zaisti aj jeho bezpenos, majetok a ochr ni ho pred zhubnmi nsledkami anarchie, ktor rozklad tt, zko ny a dobr mravy. Ako sa chpe sloboda v pozitvnom zmysle? Poda Berlna je pozitvna sloboda odvoden zo snahy jednotlivca by sm sebou a osobitne by svojm p nom. lovek si el, aby o jeho ivote

rozhodovala jeho va a nie va inch (BERLN, 31).

Spoloensk zmluva a zabezpeenie slobody Ako sa u dvodilo, lovek neme i mimo spolonosti. Cel rad socil nych potrieb a hodnt vedie ud k to mu, aby vylili niiv nsledky boja kadho proti vetkm a vetkch proti kadmu, a naopak aby si usta novili verejn ttnu autoritu. To predpoklad, aby sa zriekli asti svo jej slobody v prospech celku, ktor sa na zklade tejto zmluvy (stavy) za vzuje spravova verejn zleitosti, najm zaisova ich slobodu, bezpe nos a vlastnctvo. John Locke v diele Two Treatises of Government (1688-1689) takto ob jasuje dvody postpenia asti slo body kadho lena spolonosti ve rejnej a u t o r i t e : Ak je lovek v prirodzenom stave tak slobodn, ako sa u povedalo, ak je neobmedze nm pnom svojej vlastnej osoby a svojho majetku, najvyiemu rovn a nikomu nepodroben, preo sa chce zriec svojej slobody, preo sa chce vzda svojej zvrchovanosti a podda sa panstvu a riadeniu niektorej inej moci? Odpove je samozrejm: Aj ke v prirodzenom stave m tak prvo, predsa jeho uplatovanie je vemi neist a ustavine je predme tom zasahovania inch, lebo vetci s krmi rovnako ako on, a kad lovek je mu rovn a vina z nich nie s dsledn pri repektovan slu-

35

nosti a spravodlivosti, take uva nie vlastnctva, ktor dr v tomto stave, je len vemi mlo bezpen, vemi neist. To ho nti k ochote vzda sa tohto stavu, ktor akoko vek slobodn, je pln obv a ustavi nho nebezpeenstva."(LOCKE,198). Na inom mieste mono ta: Ke dykovek sa teda urit poet ud spoj do jednej spolonosti spsobom, e sa kad vzd vkonnej moci svoj ho prirodzenho prva a odstpi ju verejnosti, potom tam a len tam je politick ie obianska spolonos. A toto sa deje kedykovek, ke urit poet ud v prirodzenom stave vst pi do spolonosti, aby vytvorili jeden ud, jedno politick teleso pod jednou zvrchovanou vldou, alebo tie vtedy, ke sa k nim ktokovek pripoj a splynie s u ustanovenou vldou. Pretoe tm oprvuje spolonos alebo o je to ist, jej legislatvu, aby vydvala za neho zkony, ktor si vy aduje verejn dobro spolonosti, priom ich vykonvanie predpoklad aj jeho vlastn spoluas" (LOCKE, 180). Poda Hobbesa spoloensk zmlu va je skutonou jednotou vetkch, zjednotench v jednej a tej istej osobe zmluvou vetkch so vetkmi rovna ko, akoby kad kadmu povedal: Vzdvam sa svojho prva vldnu sebe a odovzdvam toto prvo muovi alebo tomuto zboru muov, ak im tak tie ty odovzd svoje prvo a rovna ko ako ja ich splnomocn na vetko a uzn ich iny za svoje. Ke k tomu djde, nazva sa tm zjednoten po et v jednej osobe pospolitos, obec, tt, latinsky civitas. Tak sa zrodil vek Leviathan alebo, aby som sa vyjadril ctivejie, tento smrten boh, ku ktormu mme povinnos vaky, e pod ztitou nesmrtenho Boha nastolil na svete pokoj a zabez peil poriadok a ochranu. Toti tmto splnomocnenm, ktor mu dal kad 36

jednotlivec, me uva tok silu a moc na neho prenesen, e jej m nadosta, aby u len ou hroziac, vy konval vu vetkch, vu ma do ma pokoj a vzjomn ochranu proti vonkajm nepriateom. V om a v tom spova podstata ttu. Majc ju vymedzi, mm na mysli jednu osobu, ktorej kad in uznva za svoj vlastn vek mnostvo ud, spojench navzjom zmluvou za tm elom, aby som uval silu a pro striedky ich vetkch, ako uznm za dobr a na prospech veobecnho po koja a spolonej ochrany." Nositeom tejto osoby je vladr, a uvdza sa, e m zvrchovan moc. Vetci ostatn s popri om podda n." (HOBBES, 206). Spoloensk zmluva, ktorej sa do volva Hobbes, sa odliuje od spolo enskej zmluvy, ktor projektoval Locke. Hobbes je na strane silnho ttu, ktor by sme dnes asi nazvali autoritatvnym ttom, km Locke a dnes Nozick je na strane slobody a minimlneho ttu. Pravda, kad predstavite zmluvnej terie je na strane ttu, ale otzka znie, akho ttu, toti i liberalistickho a kon zervatvneho, alebo naopak socilne ho, prpadne autoritatvneho, totalit nho? Poda Hobbesa je tt nensytn biblick prera Leviathan, ktor ne m nikdy dos moci, financi a inch prostriedkov na zabezpeenie svojho monopolnho postavenia v spolo nosti. tt bude iada vdy viac mo nost kona, vytvra stly ntlak na odblokovanie stavou a zkonmi ustanovench obmedzen zasahova nia ttu do sfry slobody jednotliv ca, nrokova si viac financi na verejn ely. Len zkonom ustano ven limity mu obmedzi tt v pri rodzenom leviathanskom sil zhro maova oraz viac moci, zvyova dane i zadlova tt. Tejto snahe

ttu vychdzaj v strety najm po litick strany socilnej i socialistic kej orientcie, ktor subuj napr k l a d obmedzi alebo odstrni nezamestnanos. Tm vak navrhu j udra alebo zavies intenzvne jie prerozdeovanie dan, z ktorch sa vytvra ttny rozpoet, a ktor platia spen obania a tt ich prerozdeuje rznymi formami menej spenm i nespenm obanom, ktor s odkzan na pomoc ttu t a k z hadiska prirodzenho, ako aj so cilneho. Z hadiska liberalistickho chpa nia ttu Hayek vemi zretene uk zal, e m viac sa zvyuj prerozdeovacie funkcie ttu, tm viac rastie jeho moc a tm viac sa zniuje sfra prvnej slobody jednotlivca. Preto obania, ktor vystupuj proti neza mestnanosti a vyzdvihuj heslo so cilnej spravodlivosti, s zstancami socilneho ttu, km obania, ktor, vaka svojmu vzdelaniu, prirodze nm i nadobudnutm schopnostiam sa uplatnia na trhu prce, s zstan cami liberalistickej alebo konzerva tvnej orientcie ttu. Pre teriu spoloenskej zmluvy, ktor vychdza z demokratickch princpov vzahu medzi obanom a ttom a z princpu slobody, a kto r vyjadruje nielen Hobbes, ale tie Locke, a vbec liberalizmus, je pod statn limitova tt, ttne orgny a ttne intitcie v ich prirodzenej tendencii sprva sa neobmedzene, monopolne v oblasti moci. Demokratick spolonos uzavrie zmluvu, v ktorej stanov podmienky obmedzenia slobody obanov na prin cpe obmedzenej vldy (limited government). Vlda, rozumej tt, me postupova len v medziach stavy a zkonov, ie len s repektom k z kladnm prvam a slobodm jednot livca. Limited government je dlei tm princpom prvneho t t u .

Zmluva limituje tt a prikazuje tt nej moci, aby postupovala len v me dziach stavy a zkonov. Na druhej strane je obianska sloboda vymedze n tak, e obanom dovouje vetko okrem toho, o im zkony zakazuj. Spoloensk zmluva, ktor, samo zrejme, je fikciou, vznikala na rz nych miestach i relne a spontnne od najstarch ias, aj ke predstavy o slobode neboli na svite naich de jn natoko jasn, pretoe sa vykry talizovali a neskr, najvmi v my lienkovom svete liberalizmu. Vekm vzorom najm pre Eurpu bola starozmluvn, prpadne starozkonn predstava vzahu medzi Bohom a lo vekom (Nach, Abrahm), prpadne medzi Bohom a idovskm nrodom. Vaka Starej zmluve, ktorou sa i dovsk ud zavzuje dodriava Boie zkony, sa stva vyvolenm medzi vetkmi nrodmi a Boh mu zaruu je vazstvo nad nimi. Obdobn princp zmluvy je pod statnm prvkom kresanstva, vyjad renm v Novej zmluve, ktor sa uza tvra prostrednctvom Jeia Krista a pripomna a utvrdzuje sviatosou oltrnou tak, ako ju vyslovil napr klad Mat: Ke teda veerali, vzal Jei chlieb, poehnal ho, lmal, a dval svojim uenkom a povedal: "Vezmite a jedzte, toto je moje Telo!" A vzal kalich, vaky vzdval a dal im ho, so slovami: Pite z neho vetci, to to je toti moja Krv Novej zmluvy, ktor bude vyliata za mnohch na odpustenie hriechov." (MAT 26, 1970). Zmluvn princp je dleitm no siteom mylienky zvzku, obli gcie, povinnosti, ktor je v jadre prva. Zmluvn terie poukzali tie na zdroj moci v tte. Spoloensk zmluva je predsa zmluvou obyva teov, obanov. Nie darom, ktor pri chdza zhora. Navye je vypovedaten, ak je ttna moc nelegitmna

37

alebo sa vykonva v rozpore so zmlu vou, a preto aj v rozpore s prvom, stavou a zkonmi. Existuj d o k u m e n t y novovekej histrie, ktor ukazuj, e princp zmluvy a obligcie je najm slobod n m u duchu obana najbliou prv nou formou vyjadrenia slobody na jednej strane a zodpovednosti voi tvoriacej sa pospolitosti a verejnej autorite na strane druhej. Naprklad prvou starosou vysahovalcov, ktor sa vylodili na nehostinnom pobre Novho Anglicka, ako uvdza vo svo jom diele Alexis de Tocqueville s od kazom na opis istho osadnka, bolo, aby vyhotovili zmluvu, v ktorej stlo: My, ktorch men nasleduj, a ktor pre slvu Boiu a pre rozre nie kresanskej viery a es svojej vlasti zaali budova prv kolniu na tomto odahlom pobre, sme sa vo vzjomnej a slvnostnej zhode a pred Bohom dohodli, e sa spojme do tva ru politickej spolonosti s cieom vld nu si a pracova na uskutonen svo jich myslov. Na zklade tejto zmluvy m m e v mysle vydva zkony, radn listiny, vytvra poda potreby rady a subujeme, e sa im podriadime a budeme ich repektova." (TOC QUEVILLE L, 32). Touto cestou uza vret zmluvy medzi americkmi osadnkmi boli zkladom tvorby chrt, ktor sa neskr pretransformo vali na stavy (JELLINEK, 547).

jej prirodzenej slobody m oban po stpi verejnej ttnej autorite, aby ochrnil svoju slobodu, ivot a maje tok a prpadne aj in hodnoty a tm tie umonil ttu, aby zabezpeil zemn celistvos a integritu spolo enstva, ku ktormu jednotlivec pri nle? Existuje nejak objektvne kritrium, pomocou ktorho mono v tejto oblasti uri hranicu, ktor uspokoj nroky obanov na zachova nie slobody a sasne nroky delego vanej verejnej ttnej moci na ochra nu vntornej i vonkajej integrity ttu vrtane zachovania celistvosti zemia? V kadodennom ivote ud a ttov vznikaj na tomto poli kon fliktn situcie. Vyplvaj z extrm nych nrokov jednotlivcov a skupn, ktor ohrozuj obiansku slobodu. Jeden extrm predstavuj poiadav ky anarchistov.Inm s vzvy ak tulnych driteov moci, e tt je ohrozen, e sa treba zjednoti a zve ri svoj osud a slobodu doteraz ga rantovan stavou do r k vodcu alebo nejakej skupiny, p r p a d n e viny. Otzkou kritria limitov obianskej slobody sa zaoberala u genercia, ktor vytvrala mylienkov zdroje Vyhlsenia nezvislosti a Franczskej revolcie, ako aj podmienky evolu nho formovania suverenity anglic kho parlamentu. Otzka limitov slobody zaujala aj John a S t u a r t a Milla. Svoj pohad na vec prezentoval v r. 1859 v znmom diele On Liberty. Vyjadril v om nhad, e jedinm dvodom, ktor oprvuje uplatni dontenie orga nizovan ttnou mocou proti ktor mukovek lenovi civilizovanej spolo nosti a proti jeho vli, je prevencia ujmy (kody), ktor v dsledku pr vom zakzanho konania vznikne ostatnm lenom spolonosti. Mil teda dospel k zveru, e sloboda jed notlivca je neobmedzen, dokia jeho 38

S l o b o d a a princp kody" Medzinrodn dokumenty o ud skch prvach, ale aj stavy demo kratickch ttov stanovuj, e lo vek sa rod slobodn. V spojen s tm tie vymedzuj hranice prirodzenej slobody loveka. Kadia ved tieto hranice, kto ich vytyuje a preo s stanoven t a k a nie inak? Ide o vnu otzku. Koko zo svo

konanie nespsobuje kodu inm, km neubliuje inm" (RMIK .I3). Princp kody" t a k vytvra liberalistick k r i t r i u m na vytenie hranice, za ktorou tt poda pred stv liberalizmu nesmie zasahova

nemu by stanoven inak ako zko nom." Interpretcia princpu kody sa sasti dotka aj i. 5 Deklarcie: Zkon me zakza len iny kodli v spolonosti. Nikomu nie je mon brni v tom, o nie je zakzan z

RMIK . 1-3 Princp kody v diele J. S. Milla O slobode"

Jedinm elom, kvli ktormu sa me moc spravodlivo poui proti ktormukovek lenovi spolonosti aj proti jeho vlastnej vli, je zabrni ubliovaniu inm. Vtedy vlastn dobro jednotlivca, telesn alebo morl ne, nie je dostatonm oprvnenm." MILL, J. S.: O slobode. Bratislava 1995, s. ln

do sfry slobody jednotlivcom, a kto r je spoahlivo garantovan stavou a spoloenskmi intitciami, najm nezvislmi sdmi. Hoci princp kody" sa spja s Johnom Stuartom Millom, predsa tak m e r rovnak z s a d u vyslovil u o storoie skr J o h n Locke, ktor na psal: Aj ke toto je stav slobody, predsa to nie je stav zvole... Priro dzen stav m prirodzen zkon, aby ho spravoval. Zavzuje kadho. Ro zum, ktorm je tento zkon, u cel udstvo, ktor sa uchdza o jeho ra du, e ak s vetci udia rovn a ne zvisl, nikto nesmie spsobi kodu inmu, pokia ide o jeho ivot, zdra vie, slobodu alebo majetok." (LOC KE, 141). Princp kody" formulovala aj kontinentlna Eurpa. Deklarcia prv loveka a obana ho vyjadrila v i. 4 v r. 1789 nasledov ne: Sloboda znamen monos robi vetko, o nekod druhmu. Teda v kon prirodzench prv kadho love ka nem medze, iba tie, ktor zabez peuj ostatnm lenom spolonosti uva rovnak prva. Tieto medze 39

konom, a nikto nie je povinn robi to, o mu zkon neprikazuje." Princp kody" aktualizoval nvrh modelu trestnho kdexu USA v r. 1955, ako aj nvrh Wolfenden Committee v Anglicku v r. 1958, poadujc zruenie trestnoprvneho postihu za homosexualitu a prostitciu. Spr va vboru na ele s Johnom Wolfendenom odporala, aby dobrovon homosexulne sprvanie dospelch v skrom, ako aj prostitcia za rov nakch podmienok a s vylenm ve rejnch ponk, u neboli v budcnos ti postihovan trestnm prvom. Predtm ne Trestn zkon z 29. novembra 1961 nadobudol 1. j a n u r a 1962 innos, boli pohlavn styky medzi osobami toho istho pohlavia trestn a zakzan aj v esko-Slovensku. Dvodilo sa, e homosexul ne styky odporuj morlke. Lekri a psycholgovia naopak argumento vali, e ide o odlin zaloenie love ka, ktor nie je mon liei a t a k zmeni sexulnu orientciu. Lieeb n opatrenie, ako aj trestn sankcie, ktor sa do r. 1961 aplikovali, vykza li absoltnu neefektvnos. Vo vzni-

ciach sa homosexuulne orientcie odsdench naopak manifestovali v plnej rke. Ak bol osud nvrhu na zruenie trestnosti dobrovonej a skromnej ho mosexuality i prostitcie v Anglicku? Sprva Johna Wolfendena kontato vala, e zleitosti skromnej morlky nie s vecou prva. Nvrhy vboru vy volali nielen shlas, ale aj kritiku. Oponenti dvodili najm tm, e uvo nenie zkazu me narui integritu spolonosti. Poda kritikov sprvy existuje zky vzah medzi morlkou spolonosti a samou spolonosou, tak e legalizcia homosexuality i prosti tcie podkope socilne intitcie spolo nosti a jej truktru (DEVLIN, 16). irok diskusia o tejto otzke pre rstla svoj pvodn rmec. Dotkla sa vetkch zkladnch problmov vza hu prva, morlky a slobody. Z hadis ka mylienkovej sstavy konzervati vizmu dokumentovala, e platn prvo: a) zakazuje aj sprvanie, ktor je neodvodniten princpom ko dy"; dvodom zkazu je fakt, e toto sprvanie je negatvnou hodnotou" prslunej spolonos ti, i ke jeho realizcia z liberalistickho hadiska nespsobuje inmu a inm kodu, c) nie je mon separova od morl ky, e to, o m by poda prva, a to o by malo by poda prva, s neoddeliten otzky. Diskusia, a najm jej vsledky posilnili pozcie j u s n a t u r a l i z m u , predstaviteov zmluvnej terie, ako aj reprezentantov konzervativizmu a oslabili argumentan zkladu li berlnych teoretikov prva. Lord Devlin, hlavn oponent nvr

hov Wolfenden Committee, argumentujc v prospech nutnosti zabezpeo va morlku prvom, poukzal napr klad na fakt, e zkony jeho krajiny zakazuj incest, sboj, eutanziu a vradu na objednvku, i ke vo vet kch tchto prpadoch ide o shlas po kodenho (obete), take uveden trestnoprvne zkazy nie je mon od vodi z princpu kody". Devlinovi z toho vyplynulo, e obmedzenie priro dzenej osobnej slobody prostrednc tvom prva nie je mon vysvetli len poukazom na princp kody", ale aj na zabezpeenie integrity spolonosti pro strednctvom prvnej ochrany hodnt a morlnych tandardov spolonosti.

Miera obmedzenia slobody Vzah medzi mierou slobody a jej zmluvnm obmedzenm prostrednc tvom ttnej moci mono dokumento va prkladmi z historickho vvoja ttov, ako aj prkladmi prvnych do kumentov, ktor zakotvili mieru prv nej slobody a podmienky nezasahova nia ttnej moci do tejto oblasti. Zmluvu, na zklade ktorej si spolo nos vytvra verejn autoritu, treba chpa v irom vzname. V pravom zmysle slova zmluva vznikne len v podmienkach slobody a slobodnho prejavu vle, pre ktor v 20. storo vy tvra potrebn rmec prvny tt, od vodzujci svoju legitimitu z demokra tickch volieb a politickej plurality. V niektorch prpadoch sa tty for movali, formuj a trvaj na zklade dikttu jednotlivca alebo dominantnej skupiny spolonosti, ktor jednostran ne uruje podmienky ivota v organi zovanej spolonosti.

40

RMIK . 1-4 Modely miery ttnej moci a osobnej (obianskej) slobody

Anarchia

Liberalistick tt

Socilny tt

Autoritatvny tt

STAVA

SLOBODA SLOBODA
STAVA TTNA MOC
Prvnym vyjadrenm dikttu ale bo zmluvy je prvny dokument, kto r v sasnosti nazvame stavou, t vak me ma formu oktrojovanej stavy. Podmienky spoloenskej zmluvy sa v demokratickch spolo nostiach obnovuj vdy poas veo becnch volieb. Miera slobody a jej obmedzenia me by rozmanit, pretoe na jed nej strane je absoltna sloboda, km na strane druhej je absoltna neslo boda. Prpadne, na jednej strane je absoltne obmedzenie slobody dan absoltnou mocou ttu, km na strane druhej je absoltne neobme dzenie prirodzenej slobody dan pod mienkami anarchie. MODEL 1 v R miku . 1-4 znzoruje podmienky anarchie, ie absoltnu slobodu, km MODEL 4 absoltnu neslobodu v podmienkach autoritatvneho, to talitnho, nedemokratickho ttu. Jednotliv varianty vzahu slobo dy a ttnej moci nie s reprezentan tom rozmanitch foriem vldy i do konca foriem ttu. Ich zkladnm poslanm je schematicky vyjadri rznu mieru slobody v prvnom zmysle. P r p a d n e aj neslobodu v prvnom zmysle. Vyjadrenie slobo 41

SLOBODA
STAVA TTNA MOC

TTNA MOC

dy a neslobody sa uskutouje v spo jen s vymedzenm funkci ttnej moci, ktor garantuje slobodu a pr padne aj socilnu rovnos i mini mlny blahobyt", ako aj v spojen s disfunkciou ttnej moci, ktor sa prejavuje podstatnm i absoltnym popretm slobody a svojvou moci i naopak v spojen s disfunkciou slobo dy, ktor sa prejavuje svojvou ka dho lena spolonosti.

MODEL 1: Anarchia Anarchiou rozumieme bezvldie spsoben neexistenciou verejnej" autority, integrujcej spolonos pomocou veobecnej vle vyjadrenej v platnom prve. Anarchia vznik a pretrvva aj v podmienkach osla benej" verejnej autority, naprklad pri transformcii jednej formy vldy na druh, pri revolcich a pod. Termn anarchia pochdza z grckeho vrazu archein, ktor mal poda Hayeka oznaova vldu na zklade pravidiel a ktor je preto spolonm kmeom rznych foriem vldy, naprklad mo narchie, oligarchie. Pravda, predpona

ttoch zneuva ttna moc polciu na politick ciele, aby zastraila a lik vidovala politickch sperov, m sa vracia k pvodnmu komunistickmu poatiu polcie i ttu ako policaj nho ttu, ktorho zkladnou lo hou je potla obyvatestvo. MODEL 2: Liberalistick tt a zsady konzervativizmu V priestore medzi MODELOM 1 a MODELOM 4 sa vyskytuj rozma nit varicie vzahu slobody a jej ob medzenia verejnou ttnou mocou, ktor s variciami MODELU 2 a MODELU 3. MODEL 2 znzoruje liberalistick tt, nazvan poda Ferdinanda Lassalla tie ttom nonm strnikom. Liberalistick tt je toton s liberalistickou de mokraciou, ttom liberalistickch hodnt. Liberalistick tt je neodde liten od prvneho ttu. Takisto je s princpmi prvneho ttu organic ky spojen tt vytvoren na Zpade na princpoch konzervativizmu. Naj m anglosask tradcia trv na limitovan moci, kee akkovek ne kontrolovan alebo nedostatone kontrolovan ttna moc smeruje ne vyhnutne k jej zneuitiu. K liberalistickm hodnotm patr najm osobn sloboda, sloboda vlast nctva, sloboda prejavu, prvo slo bodne vyhadva a ri informcie. V klasickom liberalizme m priorit n miesto jednotlivec a jeho osobn sloboda. loha spolonosti a ttu je druhotn. Ve tt vznik len z roz hodnutia jednotlivcov spravova nie ktor veci spolone. Liberalizmus priznva prirodzen prva kadmu bez ohadu na farbu pleti, nrodnos alebo politick zmanie. Je proti akmukovek zvhodovaniu uri tch jednotlivcov alebo skupn. Pre42

sadzuje zsadu rovnosti prleitost a tm aj ideu vkonu, schopnost a model meritokratickej spolonosti. Liberalistick tt nezasahuje do ivota vo vej miere ne je to nut n, a ako vyplva zo spoloenskej zmluvy obyvateov, ktor tt vytvo rili. tt je nestrannm arbitrom medzi rozmanitmi zujmami obyva teov. Rozhoduje ich na zklade pr va, ktor plat pre vetkch rovnako. Liberalistick tt ovlda zsada laissez faire - laissez passer, ktor zna men, e tt je najlep, ke iba vldne a nezasahuje do ekonomiky, pretoe hospodrsky ivot uruje slo bodn konkurencia. lohou ttu je ochraova slobodu, majetok, ivoty obanov a verejn poriadok, ako aj integritu ttu smerom navonok, to z n a m e n neporuitenos hranc a zemn celistvos ttu. Rovnako je jeho lohou ochrni slobodn konkurenciu a nzorov a tm aj po litick pluralitu. Sfra slobody indi vdua je v liberalistickom tte vy medzen v podstate maximlne, tj. v miere vyluujcej negatvne d sledky anarchie a pripajcej a re pektujcej verejn ttnu autoritu v miere zabezpeujcej jej integritu, ekonomick prosperitu, bezpenos a vlastnctvo lenov spolonosti. Aj v oblasti podnikania je innos ttu obmedzen na najvyiu mie ru, pretoe jeho zkladnou lohou je registrcia podnikateskch subjek tov, vyberanie a sprva dan. V libe ralistickom chpan sa akkovek ob medzovanie podnikania, ktor prekrauje hranicu registrcie sub jektov a sprvy dan, spravidla stoto uje s obmedzovanm zkladnch prv a slobd, osobitne slobody vlast nctva a podnikania. Liberalistick tt sasnosti sa odliuje od svojho predchodcu budo vanho na zsadch klasickho libe ralizmu a minimlnych zsahov

ttu do ekonomiky. Modern libera lizmus, liberalizmus 20. storoia, si osvojil mylienku socilneho ttu. Miesto minimlneho t t u zaujal welfarizmus, ktor je liberalistickm modelom socilneho t t u v pod mienkach trhovej ekonomiky. Z kladnm argumentom welfarizmu je, e ak s niektor jednotlivci i sku piny znevhodnen svojou socilnou situciou, potom m tt socilnu zodpovednos, ie povinnos tieto znevhodnenia odstrni alebo as po oslabi (HEYWOOD, 49). Zsahy sasnho liberalistickho ttu do ekonomiky maj svoje limi ty, ktor vlastne uruje trhov eko nomika. loha ttu, ktor zabez peuje ttna byrokracia, m by o najmenia. lohou ttu je len: a) stanovi kvalitn pravidl hry hospodrskej sae a dozera na ich repektovanie, ie vy tvra dobr zkony, zabez peova ich dodriavanie a vy vodzova prvnu zodpovednos za ich poruovanie v hospodr skej sai, b) zabezpeova makroekonomick stabilitu spolonosti, c) stara sa o znevhodnench jed notlivcov a socilne skupiny a tieto znevhodnenia odstrao va alebo oslabova, priom tre ba vyli zneuvanie ttnej starostlivosti. V dsledku sksenost so ttnym socilnym zabezpeenm (welfare state), ktor zmenilo podnikavch jednotlivcov na obanov spoliehaj cich sa na tt, sa Anglicko vrtilo k idem liberalizmu a konzervativiz mu po nstupe Margart Thatchero-" vej do vldy, ktor mala vyhlsi: Ni tak ako spolonos neexistuje, existuj len jednotlivci." Idea atomizmu je pre klasick liberalizmus prznan. Kotv v extrmnom indi vidualizme, kde spolonos vlastne

43

neexistuje, pretoe jednotlivci s sa mostatn a spoliehaj sa len sami na seba.

Hodnoty

konzervativizmu

Koncepcia konzervatvneho t tu", prpadne konzervatvneho ch pania autority a ttnej moci me v niektorch oblastiach funkci ttu pripomna model liberalistickho t t u . Prelnanie liberalistickho a konzervatvneho ttu mono vi die v tom, e niektor radiklne" liberalistick hodnoty, ako aj ich mot vy, ktor vyvrtili absolutistick monarchiu, sa stabilizovali. Vytvorili u ist tradciu a stlos, take pso bia konzervatvne. Identita hodnt a princpov je charakteristick pre prvny tt, vldu prva, striktn re pektovanie dlhodobo fixovanch de mokratickch pravidiel hry, poiada viek stavnosti, legality a legitimity ttnej moci. Jednota medzi konzer vativizmom a liberalizom v inch oblastich je iba elanm. Konzervativiz mus je rezervovan k spoloenskm z m e n m v r t a n e zmien zkonov. Ochrauje to, o existuje a existova lo, take spoloensk zmeny i zmeny prva akceptuje, len ak s nevyhnut n. Sstavu zkladnch hodnt i princpov konzervativizmu, ktor ako prv formuloval Brke, predsta vuje najm (HEYWOOD, 55-67): a) rezervovan postoj k zmenm, akceptovanie zmien, len ak s nevyhnutn (meni len v zuj me zachovania"), b) draz na stabilitu a tradciu, c) repektovanie autority, povin nost, spoloenskej hierarchie a lojalita, d) repektovanie a ochrana majet ku, e) lohou prva je ochrana po riadku a morlnych princpov,

f) sloboda ako chpanie povinnos t, g) spoloenstvo, osobitne rodina, obec, cirkev, nrod m prednos pred jednotlivcom. Km liberalizmus zdrazuje naj m slobodu jednotlivca, konzervati vizmus pie na autorite spoloen skch skupn, komunt, ku ktorm patr najm rodina, cirkev, nrod a najrozmanitejie korporcie. Slobo da je zaruen len prostrednctvom autority skupiny a jej normativity. Konzervativizmus sa pri vymedzen slobody odmieta spravova princ pom kody." Pri obmedzen prirodze nej slobody vychdza z morlnych hodnt spolonosti, ktorch prvna ochrana zabezpe integritu spolo nosti a jej intitcie. Otzka slobody nie je preto v centre pozornosti kon zervativizmu. Poda Scrutona slobo da ako spoloensk cie je pochopi ten len vtedy, ke je podriaden nieomu, o samo slobodou nieje; ne jakej organizcii i poriadku, ktor vymedzuj individulne ciele. Usilo va sa o slobodu znamen preto zro ve usilova sa o tie obmedzenia, usi lova sa o plnenie povinnost, ktor s jej predpokladom. Sloboda je v sledkom dlhodobho procesu spolo enskho vvoja a dedistva intit ci, bez ochrany ktorch by nemohla trva. Sloboda v tomto zmysle nie je podmienkou, ale a dsledkom veo becne prijatho spoloenskho uspo riadania. Sloboda bez intitci je slep (SCRUTON, 21). Na rozdiel od liberalizmu, ktor vy chdza z bipolrnej truktry autori ty (slobody) obana a autority (moci) ttu, konzervativizmus spova na tripolrnej truktre autort, v ktorej medzi autoritou (slobodou) obana a autoritou ttu psob autorita sku pn, ktor sprostredkva vzah ttu a obana. Zatia o sloboda liberalis tickho ttu je zaruen primrne

44

nezasahovanm ttnej moci do slobo dy jednotlivca a zabezpeenm ochra ny jeho autonmie, potom sloboda v tte, ktor sa spravuje konzerva tvnou ideolgiou, spova primrne na zkaze ttu obmedzova auton miu spoloenskch skupn, komunt a hodnoty spolonosti. Vetci vznam n predstavitelia hodnt konzervati vizmu zdrazovali, e svtou po vinnosou politickho ttu je zdra sa v maximlne monej miere akch kovek zsahov do ekonomickch, so cilnych a morlnych zleitost a ro bi vetko mon pre posilnenie funkcie rodiny, susedskch spoloen stiev a dobrovonch kooperanch asocici" (NISBET, 53). Model liberalistickho ttu a ias tone konzervatvneho ttu kore ponduje s prvou generciou udskch prv.

MODEL 3: Intervenujci

socilny

tt

MODEL 3 znzoruje vzah medzi mierou slobody a mierou jej obmedze nia ttnou mocou v podmienkach in tervenujceho, socilneho ttu. Ide o tt, ktor zasahuje do hospodrstva najm v oblastiach, ktor maj celo spoloensk vznam, naprklad pri vstavbe autostrd, eleznc, priepla vov, jadrovej energetiky, kozmickho vskumu, pri predchdzan hospodr skej recesii a krzam, v oblasti stabi lizcie meny, ochranrskych opatren, podpory bankovnctva a inch oblast, ktor upevuj jeho ekonomick a obrann pozciu v medzinrodnopolitickch relcich aj z geopolitickho a globlneho hadiska. Zaiatky socilneho ttu sa sp jaj s vldou Bismarcka, take ich treba hada najm v 19. storo v Ne mecku. Prvky socilneho ttu sa osobitne prejavili v socilnom zko

nodarstve, naprklad prijatm zkona o nemocenskom a razovom poisten (1883-1887), prvnych predpisov, kto r obmedzovali pracovn dobu ien a det a pod. Vvoj socilneho ttu posilnila svetov hospodrska krza v tridsia tych rokoch tohto storoia, ktor po skytla cel rad argumentov na zd vodnenie intervencie t t u do ekonomiky, na ttnu makroekonomick regulciu a na rast ttneho dirigizmu aj v inch oblastiach ivo ta obianskej spolonosti. Intervenujci tt je aktvny nie len v oblasti zsahov do ekonomiky, rozirovania t r h u a jeho stability, ale intervenuje aj do oblasti kolstva, kultry, vedy, osvety, zdravotnctva. Intervencie ttu sprevdza narasta nie lohy ttu, centralizcia ttnej moci a redukcia sfry slobody jednot livca, kee tt preber na seba v uritom rozsahu naprklad starost livos o vzdelanie, zdravie a popula n politiku podporovanm rodiny, starostlivos o socilne zabezpeenie a zamestnanos v r t a n e regulcie miezd a zabezpeenia minimlneho blahobytu" a socilnej spravodlivosti. Zsahy ttu do hospodrstva sa uskutouj aj v oblasti dotanej po litiky, vedecko-technickho a priemy selnho rozvoja, exportu a importu. K redukcii sfry prvnej slobody dochdza vmenou za viac istoty, stability, komfortu a monost rozvo ja vzdelanosti a kultry spolonosti a j ej lenov. Model socilneho a intervenujce ho ttu koreponduje s druhou ge nerciou udskch prv.

Zsahy ekonomiky

ttnej

byrokracie

do

Socilny tt na eurpskom konti nente sa odliuje od socilneho ttu

45

v tle welfarizmu, ktor stle spova na idech liberalizmu v politickej a ekonomickej oblasti; to znamen d sledn zabezpeovanie podmienok tr hovej ekonomiky a vlun psobenie ttu iba v oblasti stanovenia a garantovania pravidiel hospodrskej sae a zabezpeovania makroekonomickej stability, ako aj odvodnenej starostlivosti o znevhodnench je dincov a skupiny. Starostlivos ttu na eurpskom kontinente je iria ne v krajinch, v ktorch zkladnou hodnotou je slo boda a nie rovnos. Aj zsahy ttu, ie zsahy ttnej byrokracie do eko nomiky, s na kontinente intenzvne jie. tt me uskutoova populr ne zsahy do ekonomiky, aby si vldnuca strana prpadne vldnuca koalcia zabezpeili vazstvo v bud cich vobch, aj ke tieto zsahy tt nej byrokracie, za ktormi stoj stra ncka byrokracia, v konenom dsledku pokodzuj prosperitu kraji ny. ttna byrokracia, ktor zsahy uskutouje, sa neme sprva ako vlastnk. Je zainteresovan vlune na tom, aby si uchovala svoje miesto a funkcie v ttnej administratve, a preto sa vyhba riziku, rozhodova niu a zodpovednosti, priom negatvne dsledky rozhodnut prena na oba nov, daovnkov. Zvyovanie lohy ttu vdy so sebou prina rast tt nej byrokracie a nevyhnutne aj zvyo vanie daovho zaaenia obanov.

Socilne

partnerstvo

Dleitm prvkom modernho so cilneho ttu, optovne najm na kontinente, je tzv. socilne partner stvo spojen so socilnym dialgom v rmci tripartizmu (tripartity) alebo bipartizmu (bipartity). Orgnmi so cilneho partnerstva v rmci tripar tity s vlda (exekutva), zamest

nvatelia (zamestnvatesk zvzy) a zamestnanci reprezentovan z stupcami odborovch zvzov. Bipart i t n t r u k t r y sa uplatuj bez asti vldy, i ke ingerencia ttu je zachovan v inch formch. V Belgic ku naprklad vlda vymenuje predse dov orgnov socilneho partnerstva. Mylienka tvorby orgnov socil neho partnerstva na zklade tripar tity alebo bipartity sa sformovala ako spsob predchdzania socilnym konfliktom, ktor destabilizuj eko nomick a spoloensk vvoj. lohou socilneho partnerstva je najm: a) predchdza socilnym konflik tom a vytvra socilny zmier, b) vleova do politiky prostred nctvom dialgu socilny roz mer a napa mylienku so cilnej spravodlivosti, c) rozirova politick demokra ciu, d) prispieva k hospodrskej pros perite a stabilite. Organizan truktra socilneho partnerstva je spravidla upraven z konmi. V naich podmienkach sa or gny tripartity vytvorili r. 1990 spon t n n e . T r i p a r t i t n rokovania sa dotkaj najm dleitch hospodr skych, socilnych a mzdovch otzok vrtane zamestnanosti. lohou tri partitnch dohd je socilna stabili ta, ktor je nevyhnutnm predpokla dom rozvoja ekonomiky a prosperity. Generlna dohoda sa u n s uzatvra kad rok. Dotka sa najm politiky: a) hospodrskej a socilnej, b) pracovnch prjmov, c) ochrany zujmov zamestnva teov a odborov. Modern socilny tt sa tie roz vja v rmci socilno trhovho hospo drstva. Vraz socilny v tomto spo jen vak nie je poiadavkou na ttne zasahovanie do princpov slo bodnho trhu, do hospodrstva a tm

46

aj ivota obianskej spolonosti. So cilne zabezpeenie nie je teda zchrannou sieou, ktor zmieruje psobenie trhovho hospodrstva. Je samostatnm socilnym systmom, ktor psob popri systme trhu a slobodnej konkurencii. Pozitvnou strnkou socilneho zmieru a prevencie socilnych kon fliktov je urit socilna stabilita spolonosti. Narastanie ttnej byro kracie a zvyovanie zsahov ttu do ekonomiky je negatvnou rtou tejto stability. Intezvne zsahy ttu do ekonomiky sa uskutouj vo vi ne krajn s tzv. tranzitvnou ekono mikou v strednej a vchodnej Eur pe. Transformujce sa krajiny v tradcich minulosti vo zvenej miere zabezpeuj ttnu ochranu domcej ekonomiky najm kontrolou a regulciou investci a privatizcie v spojen so trukturlnou a priemy selnou politikou, zabezpeovanm ttneho protekcionizmu, a preto aj ochranou domcej zastaranej vroby, ktor nie je nten zavdza inov cie. tt reguluje mzdy, njomn a vea alch prvkov ekonomiky, ktor s sasou trhovej ekomomiky a vlastne vyaduj nezasahovanie ttu, to znamen, e im v skuto nosti prospieva ttna deregulcia, a nie ttna regulcia. MODEL 4: Totalitn tt MODEL 4 reprezentuje tt, ktor sa v 20. storo oznauje rozmanitmi termnmi. Najm vrazom totalita, diktatra, totalitn tt, autoritatv ny tt, despocia, tyrania. Mono sa stretn aj s termnom absolutizmus, ktor vo forme absolutistickej monar chie je popri parlamentnej, kontitu nej a stavovskej monarchii jednou z foriem monarchie, prpadne s ter mnom autokracia. 47

Absolutizmus profiluje vetky ne demokratick tty a znamen abso ltnu, nim neobmedzen ttnu moc, osobitne moc neobmedzen z konmi; je dleitm znakom nedemo kratickho ttu, v ktorom sa legitm na alebo nelegitmna moc sstreuje v jednom a spravidla formlne alebo relne jedinom ttnom orgne, kto rho prvomoci vykonva jednotlivec alebo skupina osb (oligarchia, pluto kracia, teokracia a pod.). Opakom vetkch uvedench ter mnov je demokracia. Nedemokratic k reimy sa navye tie oznauj aj vrazom autoritatvne tty i rei my. Niektor z uvedench vrazov po chdzaj zo staroveku, ale ich v znam sa vvojom pretransformoval a je celkom in ako v minulosti, a lie vznikli v 20. storo, o osobitne plat o totalitnom tte. Tyrania, ako vlda jednotlivca, vykonvan samovldcom vznikla v starovekom Grcku. Pvodne pso bila ako doasn a legitmna forma vldnutia na obmedzenie zneuva nia moci aristokraciou. Tyrania na dobudla negatvny vznam a v ne skorom obdob, v ase krzy mestskch ttov, ktor sa odohrala v 4. storo pr. n. 1. Na rozdiel od tyranie despotick forma vldy sa najastejie situuje do prostredia niekdajch zijskch spolonost, vrtane ttnych tva rov predkolumbovej Ameriky. Grci diferencovali medzi tyraniou a despociou, ktor obyajne spjali s neob medzenou vldou nad udom ne schopnm slobody (SARTORI, 205). Montesquieu napsal, e ako je po trebn cnos v republike a v monar chii es, despotick tt vyaduje strach. Tak ako sa v monarchich usiluje vchova odvahu zvyova, v despotickch ttoch sa ju usiluje potlai. Mus ju prenikn duch ot-

roctva. Bude vhodn, ak bud v tom duchu vychovvan vldnuci udia, pretoe v takom zriaden je kad ty r a n zrove otrokom (MONTESQUIEU, 128, 132)." Totalitn tt je nedemokratickm ttom 20.storoia a takmer vlune nm oznaujeme systm vldnutia vo faistickom tte, ako aj v komunis tickom tte, reprezentovanom naj m reimom osobnej moci Hitlera v rokoch 1941-1945 a Stalina v ro koch 1934-1937 (ARON, 161). Totali tarizmus znamen zruenie hranice medzi ttom a spolonosou, love kom a obanom, prvom a povinno sou, verejnm a skromnm ivo tom, pravdou a lou. Totalitarizmus je uvznenm celej spolonosti v rm ci t t u , veprenikajce politick ovldnutie vetkho, aj mimopolitickho ivota loveka. Trockij mal po veda na margo totalitnho ttu a reimu osobnej moci, e Stalin me prvom poveda: La societ c' est moi" - spolonos som ja (SARTORI, 199n). Uveden vrok para frzuje veobecne znme slov udo vta XIV (1638-1715), ktor sa ujal vldy r. 1661 a vo Franczsku dovil vvoj absolutistickej monarchie a ktor vyhlsil: tt som ja". To pl ne charakterizuje absoltnu moc pa novnka, prpadne exekutvy absolu tistickej monarchie vykonvajcej jeho prkazy. Stalinsk koncepcia moci, spolonos som ja", predstavu je ovea viac moci, je vetkou mocou, pretoe ovlda nielen tt, ale aj ka d spolok, kad domcnos i ka dho obana. Nad takouto mocou u nie je moc. Totalitn tt pln svoje funkcie najm prostrednctvom stleho za straovania, nsilia a teroru i vytv ranm obrazu nepriatea, ktor ohro zuje vetkch. Potlauje rozlin skupiny obyvatestva, ktor s apriori oznaen za nepriateov krajiny 48

a prekku pokroku. Profesionlne, socilne, ako aj fyzicky likviduje ak tulnych alebo potencionlnych poli tickch protivnkov v koncentranch tboroch alebo gulagoch. Totlne kontroluje, indoktrinuje a manipulu je s myslenm a postojmi obana, dnes najm pomocou elektronickch mdi. Bez ohadu na dve najznmejie formy totalitarizmu je tento vldny reim charakteristick aj tm, e v om namiesto princpu individua lizmu vldne princp ttneho kolek tivizmu. tt centrlne plnuje a ria di cel ekonomick ivot a centrlne zabezpeuje socilnu rovnos vet kch jeho lenov. Skutonos, e eko nomick ivot sa organizuje prostred nctvom ttu, ktor je najm v sovietskej forme totalitarizmu v podstate vlunm vlastnkom v robnch prostriedkov, m neblah n sledky na oblas slobody jednotlivca. Sloboda obanov, ako aj tradin in titcie a hodnoty brnia zstancom autoritatvnej ttnej moci ttu v ich plne centrlne riadi ekonomiku a centrlne zabezpeova rovnos as to na rovni mizrie a distribcie jed nej misky rye. Autoritatvna ttna moc mus teda akkovek minimlnu mieru slobody obana i autoritu a slo bodu rodiny, cirkv, miestnej a zuj movej samosprvy potlai a vyli. S tmto cieom autoritatvny tt vytvra a dva spolonosti v niekto rch prpadoch aj oktrojovan stavu. Termn oktrojovan stava je odvode n z latinskho slova auctoritas, kto rho vznamom je o.i. moc, sila, tie rozhodnutie, vnos a pod. V uom zmysle slova a z historickho hadis ka je oktrojovan stava zkladnm zkonom, ktor daruje" krajine pa novnk. V irom zmysle slova je ok trojovan stava zkladnm zko nom, ktor vznikol nie demokratickou cestou a ktor pln najm propagan-

distick funkcie. stava tohto druhu vak nie je nutnm znakom autorita tvneho ttu. Autoritatvny tt sa spravidla vyznauje nestavnosou a neuznvanm princpu vldy prva ani princpu obmedzenia ttnej moci prvom. Ochrana slobody obanov spolonosou a ttom MODEL 2 a MODEL 3, ako aj ich rozmanit varianty, ktor ponka histria i sasnos, zabezpeuj is t mieru slobody a sbene potrebn mieru integrity a rozvoja spolonosti. Predstavuj tie zklad demokratic kho usporiadania spolonosti, zalo enho demokratickou stavou a z konmi, ktor prijmaj legitmne orgny. Relne demokratick tt tie zabezpeuje ich skuton uplat ovanie v kadodennom ivote. stavn zakotvenie obianskej slo body, naprklad slobody zdruovania, nesta. Aby sa obania tejto slobode teili a neruene ju uvali, je nevy hnutn zakotvi v stave a zkonoch tak ttnomocensk, ako aj obianske intitucionlne zaruenie nedotknu tenosti sfry prvnej slobody vrta ne ttnomocenskho zabezpeenia limitov ttnej moci. stavn dekla rciu slobd mus teda doplni inti tucionlny systm stavnch garan ci. Na zklade stavy a zkonov psobia preto v demokratickom tte rzne ttne intitcie, ktor tvoria ttne orgny a ttne organizcie a nettne intitcie obianskej spo lonosti, nazvan mimovldne orga nizcie, ktorch funkcia spova jed nak v ochrane prv a slobd obanov a jednak aj v zabezpeovan inch zujmov verejnosti. Prostrednctvom intitucionlnych garanci si spolonos vytvra rzne mechanizmy a poistky v prpade ne 49

repektovania slobody ttnou mo cou. Vaka tomu me ma spolo nos relnu istotu, e ttna moc bu de repektova zmysel a rozsah delegcie asti slobody obianskej spolonosti na tt, e tt nepodnik ne kroky, aby svoju moc rozril na kor slobody obana a slobody spolo nosti, reprezentovanej najm mimo vldnymi organizciami. Funkciou intitucionlnych garanci je preven cia obmedzovania stavne garantova nej slobody, ako aj potreba znovu na stoli stav slobody a vldy prva, ak tt svojvone prekro rmec dele gcie. Intitucionlny systm el pokusom a nsledkom prirodzenej" expanzie ttnej moci na zemie" obianskej spolonosti a do sfry obianskej slobody, kde je vstup ttnej moci dovolen len vo vopred stavou a zkonmi stanovench pr padoch. Sasou intitucionlneho systmu s najm prvne garancie obianskej slobody. lohou intitucionlnych garanci na strane ttu prostrednctvom inti tci ttu a ich prvomoc je: a) predchdza neoprvnenm z sahom ttu do sfry prvnej slobody, b) odstraova nsledky neoprv nench zsahov do sfry prv nej slobody, c) uklada obianskoprvne, ad ministratvne, ako aj trestn sankcie za neoprvnen zsahy do sfry prvnej slobody, d) iniciova zlepenie systmu ochrany obianskej slobody ale bo aktmi ttu priamo zdoko naova jej ochranu. stava a zkony demokratickej spolonosti umouj vytvra inti tucionlny systm ochrany obian skej slobody jednak na strane ttu a jednak na strane obana a obian skej spolonosti prostrednctvom in nosti mimovldnych organizci.

Nettne (mimovldne) o r g a n i z c i e a o b i a n s k a o c h r a n a slobody V priestore medzi rodinou a t tom sa poda Hegla nachdza obian ska spolonos (HEGEL, 219). Ob ianska spolonos je protikladom spolonosti organizovanej vo forme ttu. Organizanmi tvarmi ttu s ttne orgny (parlament, hlava ttu, sdnictvo) a ttne organiz cie (koly, mze, armda, vznice, ttne podniky). Postavenie, lohy a in skutonosti o ttnych org noch a ttnych organizcich maj by upraven stavou a zkonmi. Obianska spolonos sa organizu je poda zujmov, take organizan mi tvarmi obianskej spolonosti s intitcie (organizcie, obianske zdruenia), ktor sa vytvraj a pso bia na zklade zujmov jednotlivcov, zdruench ich spolonm zujmom. Jednotlivci s nositemi rozmanitch zujmov. Tieto zujmy sa mu v spo lonosti uskutoova ako veobecne organizovan zujmy. Ide najm o zujmy ekonomick, politick, kul t r n e , charitatvne. Organizciami ekonomickch zujmov s naprklad skromn obchodn spolonosti a podnikatesk zvzy, politickch zujmov politick strany, kultrnych zujmov obianske zdruenia v oblas ti filmu, divadla, vtvarnho umenia. Na jednej strane je tt so svojimi ttnymi (vldnymi") intitciami a na strane druhej obianska spolo nos a jej nettne (mimovldne") intitcie. Obianska spolonos a jej intitcie maj ma v demokratic kch podmienkach zabezpeen au tonmiu, maj by oddelen od ttu. ttna moc neme demokraticky a efektvne sli obanom a verejnos ti bez nettnych organizci obian skej spolonosti, kee tie umouj realizova potreby a zujmy obanov

v rozmanitch oblastiach spoloen skho ivota, vrtane ochrany slobody a demokracie. ttna moc demokratic kch krajn preto aj podstatne prispie va na innos nettnych organizci. Nettne (mimovldne) neziskov or ganizcie vytvraj v spolonosti tzv. tret sektor. Prv sektor je vyhraden pre ekonomiku. Druh sektor repre zentuje ttna moc, sstava ttnych orgnov a organizci, teda ttnych (vldnych") intitci. V treom sekto re psobia nettne (mimovldne) ne ziskov organizcie orientovan naj m na h u m a n i t n a charitatvnu innos, ivotn prostredie, vzdelva nie a mlde, kultru a udsk prva, rozvoj slobodnch a nezvislch mdi a pod. Pri zabezpeovan svojich zujmov a pri ochrane slobody sa teda obania nemu vlune spolieha na tt. Re lne fungujca demokracia a trhov ekonomika predpoklad psobenie rozmanitch obianskych zdruen, nadci a inch organizci, ktor nie s riaden ttom. tt len zkonom v tejto oblasti uruje zkladn pravid l, ktor sa tkaj vzniku, orgnov a pod. Obianske zdruenia s orga nickm prvkom demokratickej spolo nosti. Ich lohou je o.i. kontrola vld nej politiky, kontrola repektovania volebnho a vldneho programu, ako aj vsledkov volieb a foriem, ktormi ttna moc uplatuje svoj m a n d t a hlas kadho volia, monitorovanie foriem ochrany obianskej slobody. Programom asti neziskovch obianskych zdruen je aj ochrana stavne zaruench slobd, priom zdruenia s tmto zameranm pso bia t a k na rovni nrodnej, ako aj medzinrodnej. Prkladom je Amnesty International alebo monitorovanie ochrany prv a slobd v jednotlivch krajinch sveta, ktorho vsledkom je kadoron sprva Human Rights Watch (World Report).

50

V om je vznam vytvrania a inkovania od ttnej moci nez vislch a neziskovch zdruen oba nov, ktor psobia v oblasti ochrany obianskej slobody? Obiansku slobodu a demokraciu neme vonkoncom ochrni po prv, iba tt, sstava ttnych orgnov, akmi s sdy, aj stavn sd, parla ment a in intitcie, aj keby vykon vali svoje prvomoci v slade s sta vou a efektvne. Po druh, pouitie stavnch a z konnch prostriedkov ochrany slobo dy ttnymi orgnmi me by zne monen, demokratick intitcie zakotven v stave sa mu zrti", najm prostrednctvom koncentrcie moci a trvalm zneuvanm ttnej moci, ktorho nsledkom je vdy obmedzovanie obianskej slobody a prv obanov. lohou obianskych zdruen na tomto poli je: a) predchdza situcii, v ktorej by bolo pouitie stavnch a z konnch prostriedkov ochrany slobody znemonen, b) inkova ako intitucionlna sie obianskej spolonosti, kto r znovu nastol stavu a obno v fungovanie stavnch inti tci a princpy prvneho ttu, ak je pouitie stavnch a z konnch prostriedkov ochrany slobody znemonen. Treba teda kontatova, e vytv ranie a udriavanie demokratickho pluralitnho prostredia je nepred staviten bez intitci obianskej spolonosti, osobitne intitci jej tre tieho sektora, v ktorom psobia ne t t n e neziskov organizcie oriento van na humanitn a charitatvnu innos, ivotn prostredie, vzdelva nie a mlde, kultru a udsk prva, rozvoj slobodnch a nezvislch m di a pod. Obianska spolonos m ma v demokratickch podmienkach 51

zabezpeen autonmiu, m by od delen od ttu.

Sloboda prejavu a prvo na informcie K n e n a h r a d i t e n m nstrojom ochrany slobody jednotlivca pro s t r i e d k a m i obianskej spolonosti patr sloboda slova, sloboda prejavu a prvo na informcie. Nezvisl masmdi s sasou intitucionl neho systmu ochrany slobody oba na v prvnom zmysle a obianskej spolonosti. Preto tie stava Slo venskej republiky ustanovuje, e kad m ma prvo vyjadrova svo je nzory slovom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako aj prvo slobodne vyhadva, prij ma a rozirova idey a informcie bez ohadu na hranice ttu. Vyd vanie tlae nesmie podlieha povoo vaciemu konaniu. Podnikanie v od bore rozhlasu a televzie sa nesmie viaza na povolenie ttu. Tla, rozhlas a televzia s stredo bodom zujmu reprezentantov rz nych verejnch moci, vdy najm vld nej moci, aby vplvali na verejn mienku a presadili vlastn normu pre tt a obiansku spolonos. Aby sa vy lilo, ev. vznamne obmedzilo elov zasahovanie ttu do oblasti inform ci a aby sa obania a intitcie obian skej spolonosti teili neruenmu u vaniu slobody slova, je potrebn do oblasti elektronickch mdi zavies tzv. dulny systm. Podstatou dulneho systmu je paraleln vysielenie ve rejnch a skromnch televznych a rozhlasovch stanc, ie jednak p sobenie verejnej televzie a verejnho rozhlasu a prpadne i verejnej infor manej siete a jednak vysielanie ko mernch televznych a rozhlasovch stanc, na zklade udelenia licencie na urit asov obdobie.

Nezvisl televzia a nezvisl rozhlas s v demokratickom prostre d verejnoprvne a nezvisl intit cie, ktor patria spolonosti a nie ttu. Spolonos ich prostrednc tvom koncesionrskych poplatkov a dobrovonej finanej podpory div kov a posluchov aj podstatne, pr padne vlune financuje. V asti postkomunistickch ttov sa vak verejnoprvnych elektronickch m di znovu fakticky, priamo alebo ne priamo zmocnila vldnuca skupina. Demokratick tt tie zakazuje cenzru a zakotvuje slobodu prejavu a prvo vyhadva a ri inform cie. Slobodu prejavu mono obmedzi len zkonom a len v prpade ochrany prv a slobd inch, ako aj v prpade ohrozenia bezpenosti ttu, verej nho poriadku, ochrany zdravia a mravnosti. Prvna regulcia slobody prejavu, vyhadvania a renia informci sa tka najm (DRGONEC, 61 n): a) prvnej ochrany pred zsahmi do slobody prejavu, b) prvnej ochrany pred zneui tm hromadnch informanch prostriedkov, c) prvnej zodpovednosti za zneu itie slobody prejavu. Prvna zodpovednos za zneuitie slobody nastupuje pri zkonom sta novench podmienkach t a k v s kromnom prve, ako aj vo verejnom prve, osobitne poda trestnho pr va. Naprklad v Spojench ttoch sa prvna zodpovednos me uplatni, ak zverejnen informcia podnecuje na protiprvne konanie, ohrozuje mravnos alebo n a p a skutkov podstatu ohovrania. Sdy vak in t e r p r e t u j ohovranie, ohrozenie mravnosti a podnecovanie na proti prvne konanie vemi retriktvne a, pravda, dkazn bremeno zaauje pokodenho. Prvne svislosti slo body prejavu sa tkaj aj zverejova

nia informci, ktor mu ohrozi t t n e tajomstvo, alej utajenia zdrojov informci, ako aj monosti ttu poadova od novinra oznae nie zdroja informci, ak je inform cia spojen so spchanm trestnho inu (WILSON, 135). Slobodu prejavu garantuje osobitn ochrana prv novinrov a programo vch pracovnkov elektronickch m di, zakotven v kdexe urnalistickej etiky, i etiky programovch pracovn kov. Nedovolen zsahy ttu do oblas ti slobody, zneuvanie moci ttnymi funkcionrmi a radnkmi, utajovanie a skresovanie informci, i ke povin nosou ttnych orgnov i orgnov zemnej samosprvy je poskytova in formcie o svojej innosti, viedli k vzni ku investigatvnej urnalistiky, ktorej znmym vsledkom bola afra Watergate (1972). Washington Post na srii lnkov odhalil, e pracovnci Bieleho domu, prezidentovi poradcovia at. sa dopustili nestavnch postupov a i nov, ktor boli v rozpore s trestnm z konom a stavou. Intitucionlnou zrukou ochrany slobody je takisto politick pluraliz mus, vaka ktormu vznik a exis tuje t a k parlamentn, ako aj mimoparlamentn opozcia, ktor s pre fungovanie demokratickho systmu nevyhnutnou podmienkou.

Ako chrni s l o b o d u o b a n o v tt? Podstatnm prvkom spoloenskej zmluvy je nielen negatvne vymedze nie slobody v prvnom zmysle, do kto rej nesmie tt zasahova a ak, tak iba v prpadoch ustanovench stavou. Spoloensk zmluva o. i. obsahuje 1) s h r n zkladnch princpov vstavby ttu a fungovania ve rejnej ttnej moci (naprklad v stavovskej monarchii princ-

52

pu, e tt, korunu tvor panov nk a politick nrod, e panov nk vldne spolu so stavmi, princp voby hlavy ttu sta vovskm snemom, princpu ius resistendi; v modernom prv nom tte princpu sdnej kon troly stavnosti, princpu spra vodlivho (riadneho) sdneho procesu, princpu suverenity u du, princpu trojdelenia ttnej moci a pod.), 2) sstavu ttnych intitci (na prklad parlament, hlava ttu, stavn sd, veobecn sdnic tvo, ombudsman), ktorch lo hou, v rmci ich prvomoci je, aby a) uskutoovali prevenciu, zabezpeovali kontrolu n a d zmluvnm" (stavnm) fungovanm ttnej moci, repektovanm zkladnch princov jej vstavby i kon trolu n a d repektovanm obianskej slobody a zakot vench prv, vykonvali sankcie, zabez peovali sankn npravu nestavnho a nezkonnho stavu, zaloenho protiprv nymi zsahmi ttu alebo inch verejnoprvnych i skromnoprvnych subjektov do sfry obianskej slobody a do prv obanov,ako aj do prvneho postavenia inti tci obianskej spolonosti.

V irom vzname ochranou prva chpeme nielen vykonvanie pre vencie a realizciu sankci ttnymi intitciami, ale aj vykonvanie pre vencie a vykonvanie sankci intit ciami zemnej samosprvy a navye i poskytovanie prvnej pomoci, ktor organizane zabezpeuj najm sta vovsk prvne komory, najm advo ktska komora, komora komernch prvnikov, komora sdnych exekto rov a notrska komora. Sstava ochrany prva v irom vzname pozostva z tchto prv nych intitci ochrany prva: a) ttnych orgnov a ttnych organizci, b) samosprvnych intitci a ich orgnov, c) organizci prvnej pomoci, d) prvnych noriem,ktor zakot vuj spsob ochrany obianskej slobody a prv obanov i spsob postupu intitci ochrany pr va pri vkone prevencie, pri v kone sankci a pri poskytovan prvnej pomoci. K zkladnm intitucionlnym mechanizmom kontroly obianskej slobody a prv obanov, prvnej po moci ako aj npravy dsledkov proti prvnych zsahov do obianskej slo body p a t r aj so zreteom na slovensk prvny systm najm: 1. P a r l a m e n t n kontrola, ktor sa uskutouje formou a) interpelci a otzok, b) kontrolnej innosti vborov, 2. Kontroln innos najvyieho kontrolnho r a d u a celej sstavy orgnov kontroly, dozo ru a dohadu vrtane uplato vania prvomoci prokuratry i orgnov ttneho zastupite stva, ako aj prvomoci ochran cu prv (ombudsman). 3. Uplatnenie petinho prva, ev. sanost (oznmen a podnetov). 4. Sdna kontrola stavnosti.

b)

Uskutoovanie prevencie a vyko nvanie sankci ttnymi intitcia mi sa nazva ochrana prva alebo sstava ttnej ochrany prva. Prv nu ochranu vak vykonvaj aj org ny zemnej samosprvy. Ochrana prva je nemysliten bez prvnej pomoci (ev. bez prvnych sluieb). Z tohto dvodu je potrebn ochranu prva chpa v uom a irom vzname. t t n a ochrana prva je um vznamom uvedenho pojmu.

53

5. Sdna kontrola zkonnosti roz hodnut sprvnych orgnov. 6. Rozhodovacia innos veobec nch sdov v obianskom sd nom konan a trestnom konan. 7. Rozhodnutia vydan v sprv nom konan. 8. Poskytovanie prvnej pomoci. Intitucionlne mechanizmy ochra ny prva sa v konkrtnych prpadoch uskutouj pomocou konkrtnych ve rejnoprvnych alebo skromnoprvnych konov, postupov. Prkladom ve rejnoprvneho konu je rozhodnutie sudcu o vzat obvinenho do vzby ale bo nariadenie ochrannej vchovy s dom, prpadne inpekcia alebo previer ka kontrolnho orgnu. Prkladom skromnoprvneho konu je nvrh (aloba) na zaatie obianskoprvneho konania alebo stavn sanos pred loen obanom stavnmu sdu. Odpove na otzku ako chrni slo bodu obanov tt, je potrebn vidie v niekokch rovinch a vdy vych dza z odlenia toho, o je poda zko na, od toho o m by poda zkona. Fakt, e stava uritho ttu zakot vuje intitt stavnho sdu, vbec e te neznamen, e ttna moc takto orgn kontituovala a alej, ak umo nila realizciu jeho prvomoc, e uskutouje funkcie stavnho sdu. Ak stavn sd realizuje prvomoci kontroly stavnosti neznamen to na vye, e ich pln v maximlnej miere a na sekoch, ktor s pre ochranu slo body obanov rozhodujce.

Pri posudzovan otzky, i tt chrni slobodu obanov, je dleit tie oddeli repektovanie ducha z kona od litery zkona. Duch zkona je cieom, zmyslom zkona. Uebnica v tejto svislosti ete zdrazn prv nu vetu Celsa, ktor povedal, e po zna zkony neznamen pozna ich slov, ale pozna ich silu a moc (CELSUS D. 1, 3, 17). Rozdiel medzi du chom zkona a literou zkona vypl va aj zo znmej Cicernovej vety summum ius, summa iniuria, ktorej vznam spova v tom, e do psmena a bodky naplnen zkon vedie k ne spravodlivosti. Nespravodlivos je aj vsledkom ignorovania zmyslu zko na a jeho ducha. Ochrana slobody ttnymi or gnmi je efektvna v podmienkach prvneho ttu. Aj na tomto poli nie je vak mon povaova za re lnu skutonos, e stava a zko ny deklaruj urit tt za prvny a demokratick tt. Prvny tt me v tomto prpade existova iba na papieri, priom v relnom ivote vldne policajn tt. Prvny tt a ochrana slobody ttnymi orgn mi si okrem toho vyaduje atmosf ru demokracie, tolerancie, miernos ti, slunho sprvania a repektu k nzorom, ktor s in ne tie mo je a nae, ie si iada, aby sa re pektovala nielen litera zkona, ale aj demokratick duch stavy a z konov, ak sa v nej, pravda, tak o si nachdza.

54

II. KAPITOLA

PECIFICK ZNAKY TTU A SSTAVA TTNYCH ORGNOV

LITERATRA: BAKE, M.: Finann prvni intitty. Vehrd 1990. BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva. Praha 1981. BRZDA, J. BBR, R. - IMEK, P: Notstv. Jeho vvoj, organizace a prvomoc. Praha 1976. BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm v boru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BROKLOV, E.:eskoslovensk de mokracie. Politick systm SR 1918-1938. Praha 1992. HEGEL, G. W. F.: Z klady filosofe prva. Praha 1992. HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn st. Praha 1994. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva, trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KALLAB, J.: Idea ttu. In: eskoslo vensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. KALOUSEK, V.: Statn zem. SVP IV. Brno 1938. KARPT, J.: Corona regni Hungariae v dobe Arpdovskej. Bra tislava 1937. KARPT, J.: K dejinm pojmu Corona Regni vo Franczsku a Anglicku. Praha 1940. KARPT, J.: Zkonodarn moc v Uhorsku v rokoch 1526-1604. Bratislava 1944. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc. Brati slava 1980. KRESK, P: Druh komora parlamentu. Parlamentn kurir. 4, 1994. KUERA, R.: Kapitoly z djin stredn Evropy. Praha 1992. KUCHTA, J. - SCHELLE, K.: Statn zastupitelstv. Zln 1994. MAL, K. - SIVK, F.: De jiny ttu a prva v eskoslovensku. I.diel. 1989. MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o vlde. Bratislava 1968. MATEJKA, J.: Korporace verejnoprvni. In: SVP II. Brno 1932. NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. Praha 1933. NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. Praha 1947. NOVK, J.: Slovensk mestsk a obecn erby. Bratislava 1972. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik. Bonn 1994. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bra tislava 1994. RAUSCHER, R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. In: eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. RAZ, J.: The Authority of Law. Essays on Law and Morality. Oxford 1979. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. Praha 1911. REB RO, K. - BLAHO, P: Rmske prvo. Bratislava 1991. SAMUELSON, P. A. NORDHAUS, W. D.: Ekonmia I.-II. Bratislava 1992. Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud esk republiky. Svazek 1. I.dl. Praha 1994. SCRUTON, R.: Slovnk politickho myslen. Praha 1989. KULTTY, R: Verejn sprva a sprvne prvo. Bratislava 1995. WEYR, F.: stava eskoslovensk republi ky. In: eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. WEYR, E: Minister stva. In: SVP II. Praha 1932. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937. WEYR, F.: Svrchovanost. SVP IV. Praha 1938.

55

TT AKO PRVNA INTITCIA V odbornej literatre njdeme rz ne poatia ttu. Po prv, sociologic k koncepcie vrtane politologickch a prvno-antrologickch a po druh, normatvne koncepcie, ktorch pod statou je chpanie ttu ako prvnej intitcie, ako prvnej formy orga nizcie spolonosti. Takto norma tvna koncepcia, ktorej sa dsledne pridal Kelsen, najviac vyhovuje li berlnodemokratickej koncepcii t tu ako prvneho ttu a je imperat vom pre tty, ktorch architektra vyrast z nsilia a nie zo ttnej mo ci podrobenej stave a zkonom. tt je verejnoprvna korporcia, ktorej intitcie (ttne orgny a ttne oprganizcie), ich usporia danie, funkcie, vzjomn vzahy, vzahy k obyvatestvu a ich prva a povinnosti ustanovuje vntrott ne i medzinrodn prvo. tt je prvna intitcia. Z historicko-prvneho hadiska tt vznik na zklade spoloenskej zmluvy, ktor je prvnym dokumen tom. Spoloensk zmluva je fikcia, o nevyluuje empiricky doloen spolo ensk zmluvy. V modernom tte je spoloenskou zmluvou stava a zko ny, a v irom zmysle prvny systm ttu, ktorho slad s stavou zabez peuj osobitn intitcie. Spoloen sk zmluva sa obnovuje" v pravidel nch termnoch uskutoovania demokratickch volieb. Ako subjekt medzinrodnho prva je tt uzna n na zklade medzinrodnho pr va a svoje funkcie m uskutoova na zklade vntrottneho prva a zsad medzinrodnho prva. Vetky ttne intitcie maj by vy tvoren v slade so spoloenskou zmluvou a vykonva svoju prvo moc a kompetencie na zklade sta vy a zkonov. Chpanie ttu ako 56

prvnej intitcie vychdza z princ pov prvneho ttu, v ktorom vldnu zkony a nie udia, kde nielen vznik ttu, ale aj innos ttu sa m uskutoova len na zklade prva a vychdza z jeho obsahu. S uritm zjednoduenm mono kontatova, e tt ako verejnoprv na korporcia je forma organizcie spolonosti, ktor vznikla a existuje na zklade spoloenskej zmluvy, vy znauje sa tak najvyou, suvern nou mocou nad ttnym teritriom a obyvatestvom, ako aj personl nym, vecnm a organizano - norma tvnym substrtom. Personlny substrt reprezentuje obyvatestvo, najm obania ttu, ako aj ttni funkcionri, alej rad nci, to znamen ttni zamestnanci a al pracovnci, ktorch nae pr vo v minulosti oznaovalo za tt nych zriadencov. Vecnm substrtom je teritrium ttu, nerastn bohatstvo, vodn to ky a pod. vrtane hnutench a ne hnutench vec, ktormi s napr klad miesta ttnej reprezentcie, budovy a zariadenia parlamentu, vldy, ministerstiev, sdov, prokura try, polcie vrtane informanho hardwaru a softwaru, obrann a bez penostn systmy, vznice, strelni ce, pionne druice i nehmotn vecn substrt, ktor tvor know-how jednotlivch ttnych orgnov, proto kol, mechanizmy rieenia vntro ttnych i zahraninch konfliktov, techniky diplomacie, zahranin kontakty a pod. Organizano-normatvnym sub strtom ttu je prvny systm t tu, ktor upravuje aj organizciu, usporiadanie ttnych intitci, ich funkcie a vzahy i vzahy k obyvate stvu. Personlny, vecn a organizano-normatvny substrt ttu je v chodiskom pre urenie pecifickch znakov ttu.

NZOV A PECIFICK ZNAKY TTU tt bez ohadu na spsob vldy alebo historick obdobie i rozlohu, miesto alebo ekonomick vznam sa vyznauje uritmi pecifickmi znakmi. Prostrednctvom pecific kch znakov je mon definova tt ako prvnu intitciu, ktor je verej noprvnou korporciou. Len prostrednctvom pecifickch znakov odlime tt od inch organi zanch socilnych tvarov i prv nych intitci, vytvorench love kom a spolonosou. tt sa tm zretene odli od okolitho prostre dia, ktor vytvraj in organizan socilne tvary, aj verejnoprvne korporcie, ktorch reprezentantom je najm obec. Problm je v tom, e nielen tt, ale aj in verejnoprvne korporcie maj svoj organizano normatvny substrt, personlny substrt a vecn substrt, kee dis ponuj uritm hnutenm a nehnu tenm majetkom vrtane teritria. lohou urenia znakov ttu je presne vymedzi, m sa tt odliuje od inch socilnych a prvnych inti tci, m je pri porovnan s nimi pe cifick. Jazykov vraz tt pochdza z la tinskho status, ktorho vznamom je stav, stava, prpadne aj poriadok; objekt, ktor je ustanoven aj na z klade uritho aktu. Tmto aktom me by statutum. V rmskom prve status oznaoval stav, postavenie jed notlivca v spolonosti, shrn vet kch jeho prv a povinnost. V starovekom Grcku bol tt toto n s poli. Kvli obrane sa niektor poli zdruovali. Znmy je atnsky nmorn spolok s hegemniou Atn alebo peloponzsky spolok na ele so Spartou. Neskr dochdzalo k vytv raniu spolkov s vm repektom k rovnoprvnosti lenskch ttov. 57

Prkladom je vytvorenie aitlskeho alebo chajskho spolku. V starovekej rmskej terminolgii je ttom civitas, to znamen mesto Rm a k nemu prinleiace okolie (po zemky). V rmskej terminolgii je okrem toho ttom aj res publicae, ktorho pvodnm vznamom je obecn, spolon majetok. Neskr sa pojem rozril aj na zleitosti, ktor sa tkaj nielen majetku, ale aj ve rejnch vec v spoloenskom vzna me, ktor treba posudzova a rozho dova verejne v politickom zmysle, najm prvo obanov zastni sa na sprve verejnch ttnych zleitost. Civitas je v zkom vzahu k vra zu civis, prpadne Civis Romanus. V tejto svislosti sa poukazuje, e rmsky nzov ttu vychdza z oba na, rmskeho obianstva, z obianskej prslunosti k rmskej pospolitosti (JELLINEK, 135), i ke na druhej strane, oproti uvedenmu vznamu civitas stoj in nzor, poda ktorho sa vraz pouval predovetkm na oznaenie obc mimo Talianska, ktor disponovali aj vysokm stupom sa mosprvy (BARTOEK, 102). Vznam mestskho ttu postup ne zanikal, strcal svoj pvodn cha rakter, spolone s rmskou expanziou a vytvranm imprium Romanum. V stredoveku sa tt oznauje naj m vrazmi imprium, regnum a corona regni. Nzov a poatie ttu vo vetkch troch uvedench prpadoch sa spja nielen s mocenskm, ale aj personlnym substrtom ttu ako verejnoprvnej korporcie a sasne aj so ttnym teritriom a efektivi tou ttnej moci. Chpanie ttu ako koruny je do kumentovan ponajc 12. a 13. sto rom v Anglicku, Uhorsku, Francz sku (Aragnsku), eku, Posku i v inch ttoch. Jazykov vraz corona treba chpa po prv, ako koru novan klenot, rovnoznane nazva-

n aj diadm (KARPT, 3, 30) a po druh, ako stavnoprvny pojem, kto r sa bu vlune vzahoval na tt ako tak, alebo na tt (ttnu moc), reprezentovan panovnkom a politic km nrodom. Corona regni sa v jed notlivch ttoch sformovala na po jem, ktor obsahoval takmer vetko, o dnes vyjadruje pojem tt a tm aj jeho pecifick znaky vrtane ttne ho zemia. Obsahom pojmu bol oso bitne suvernny a nedeliten tt, ktor stoj nad panovnkom i stavmi. Corona regni bol v Uhorsku sym bolom vldy, delenej medzi kra a nrod". V tomto zmysle sa hovorilo o zvrchovanosti koruny a nie zvrcho vanosti panovnka. Sasou koruny s kr, achtici, cirkevn ustano vizne a mest. Spoluvytvraj corpus Sacrae Regni Coronae. Corona regni je teda symbol ttnej moci od lenej od osoby panovnka (KAR PT, 13, 19). Koruna je ven, take aj tt vytvoren na jej zklade je ven. Koruna legitimizuje ttnu moc a zabezpeuje neruen konti nuitu moci. Vrazy corona a regnum sa v nie ktorch krajinch pouvali v rov nakom vzname, km v inch, na prklad v Nemecku, sa r e g n u m pouvalo v spojen s rex (Kaiser und Reich). Regnum vak oznaoval aj tt, km rex hlavu ttu. Pouvanie vrazu tt v sas nosti vo forme republiky a monarchie (knieatstva) uviedol do odbornej li teratry Machiavelli v znmom diele II Princpe (MACHIAVELLI, 11). Vznam vrazu tt sa postupne stabilizoval, najm v 18. a 19. storo, aby do dnench dn oznaoval verej noprvnu korporciu, ev. politick, ekonomick, socilny a geografickoteritorilny tvar a na om ijce obyvatestvo, nad ktorm viac alebo menej z jeho vle (shlasom) vykon vaj legitmnu, leglnu a efektvnu

moc prslun ttne orgny, ktor je vntri ttneho teritria i navonok suvernna (nezvisl) a u z n a n in mi, najm susednmi ttmi, ev. tt mi, ktor s regionlne alebo globlne dominantn z hadiska svojej vojen skej, ekonomickej a inej sily (vplyvu). Ak budeme postupova poda toho, ako sa jednotliv pecifick znaky for movali cez nzov ttu, potom peci fick znaky ttu tvor z historickho hadiska ttne zemie, obyvatestvo a organizcia ttu prostrednctvom prva, prvneho systmu. Primrne znaky ttu predstavuj jeho vecn, osobn a prvny substrt. K tomu pristupuj sekundrne znaky, odvo den od primrnych znakov, najm dane, rozpoet a ttne symboly. Bez manifestcie primrnych znakov ne me djs ani k prvne relevantnej manifestcii sekundrnych znakov.

ZEMIE

(TERITRIUM) TTU

Historickm vvojom zemia t tov, ako aj vvojom nuky o tte sa vytvorilo niekoko teri ttneho ze mia. Km v staroveku a stredoveku prevldala patrimonilna koncepcia, ke sa zemie chpalo skromnoprvne ako vlastnctvo panovnka, te da ako dominium, modern chpanie teritria, ktorho poiatky s u v R me, je koncipovan u verejnoprvne ako res publicae, ev. ako imprium. Na jednej strane je pojem vlastnctvo (dominium) na strane druhej je pojem panstvo (imperium). Transformcia z domnia na imprium bola a je ve mi dleit a, pravda, zloit. V transformcii domnia na impri um je zklad modernho poatia tt neho teritria i samho ttu. Na ttnom teritriu vykonva tt svoju suverenitu, priom nemus by vlu-

58

nm alebo dominantnm vlastnkom pdy. tt ako imprium okrem nevy hnutnho vlastnctva pdy, ktor nie je predmetom obchodnej innosti a na ktorej sa nachdzaj zariadenia na vkon ttnych funkci, nemus by vbec vlastnkom pdy. Teritrium, vecn substrt ttu, nie je toton s vlastm'ctvom.

z e m i e t t u j e trojrozmern zemie ttu je trojrozmern. Le pie vyjadren, zemie ttu je pries torom, a to priestorom trojrozmer nm. o tvor zemie ttu, a ktor s jeho tri priestorov rozmery? ttne zemie vytvra suchozem sk povrch, vrtane vodnej hladiny, ako aj priestor pod suchozemskm povrchom, ale aj nad nm. Prelety lie tadiel cudzch ttov a leteckch spo lonost si preto vyaduj shlas prslunho ttu. Sasou teritria s vntorn vody, najm rieky, ja zer, umel vodn ndre, vrtane pobrench, teritorilnych vd, ktor priliehaj k morskej hranici ttu. Jednotliv prmorsk tty uplatu j rzne poiadavky na rku pobre nch vd od 3 do 12 nmornch ml, ale aj viac. ttne zemie nemus vytvra kompaktn geografick celok. Me pozostva z niekokch miestne od delench celkov. V takomto prpade sa najvznamnejia as zemia, na ktorej sa nachdzaj najvyie org ny a intitcie ttu vrtane hlav nho mesta nazva matersk ze mie, km miestne oddelen asti ttneho teritria, obklopen najm inmi ttmi, naprklad dnes oblas Kaliningradu, sa nazvaj exklvami; z pohadu obklopujcich ttov" s enklvami. zemie Spojench ttov tvor jednak tzv. kontinentl na as, jednak zmorsk zemie 59

alebo in zemia, ktor s politickou sasou tohto ttneho teritria (Al jaka). Podobn prklady poskytuje Franzzsko, Rusk federcia, pa nielsko, Taliansko a in tty. Terit rium uritho ttu nemus hranii s inm ttom (ostrovn tt), alebo me hranii len s jednm ttom, osobitne v prpadoch, ak je lokalizo van vntri inho ttu (Vatikn, San Marino), prpadne hrani s nie kokmi ttmi. Aj teritrium Vati knu a San Marina sa povauje za enklvu.

Hranice t t u zemie ttu je teritorilne vyme dzen hranicami ttu, ktor s nie len v modernom tte zabezpeen konkrtnym zmluvnm systmom, osobitne mierovmi zmluvami, obsa hujcimi aj hranin zmluvy, prpad ne bilaterlnymi zmluvami, v ktorch tty okrem inch otzok potvrdzuj existujce hranice, a tm aj ich deli mitciu a demarkciu. Delimitcia je zmluvn urenie smeru a charakteru hranice a jej v sledkom je hranin iara. Demarkcia je u uritm, detailnm vymedze nm hranice na zklade delimitcie, a to priamo na mieste hranice pomo cou hraninch znakov. V minulosti sa vonkajia hranica odliovala od vn tornej, obrannej hranice. Vonkajiu hranicu vytvrali prrodn prekky alebo umel prekky, ktor sa u ns nazvali prieseky. Ich funkcia bola jednoznane fortifikan a tm aj obrann (KLIMKO, 16). Delimitcia hranice vychdza z orografickej (priro dzenej) alebo geometrickej (umelej) metdy urenia hraninej iary. V s vislosti s tm sa hranice delia na hra nicu orografick, prirodzen, ktor kopruje relif miesta, prechdza hre beom hr alebo stredom rieky, km

geometrick hranica sa delimituje bez ohadu na prrodn charakter miesta, avak v nutnch prpadoch repektuje verejnoprvny alebo skromnoprvny charakter miesta, v ktorom sa vykon va delimitcia a demarkcia. Okrem toho je znma astronomick hranica, ke sa hranin iara spravuje lniou rovnobeiek alebo poludnkov. Spsoby nadobdania a straty ttneho zemia zemie ttu chrni tak medzin rodn prvo, ako aj vntrottne pr vo. V medzinrodnom prve je dnes dleit zkaz hrozby silou a pouitie sily. Vntrottne prvo ochrauje zemie prostrednctvom stavy, kto r me zakotvi jednotnos a nedelitenos, prpadne aj nescudzitenos ttneho zemia. Na zmenu hranc ttu sa me vyadova okrem me dzinrodnej zmluvy aj jej schvlenie stavnm zkonom, prpadne inm kvalifikovanm spsobom. zemie ttu rovnako ako zemie v skromnom prve je dynamick fe nomn. ttne zemie vznik a zani k spolu so vznikom a znikom ttu. Teritrium ttu sa me rozirova, zmenova, ba aj zanika, prpadne niektor jeho asti s zaaen uri tmi medzinrodnmi zvzkami alebo zvzkami k inm ttom, tak e tt na om vykonva svoju su vernnu moc v obmedzenom rozsahu. Vznik a znik ttu je spravidla spo jen so vznikom a znikom inho t tu, alebo so zmenenm i zvenm jeho teritria. Nadobdanie alebo strata ttneho zemia s vsledkom prvneho konania, v prpade agresie protiprvneho konania, ktor medzi nrodn prvo zakazuje, alebo s v sledkom rozmanitch prvnych uda lost (zmeny toku rieky a pod). Nadobdanie, strata, rozirovanie 60

alebo zmenovanie ttneho zemia sa uskutouje rozmanitmi forma mi. Nadobudnutie alebo strata tt neho zemia m asto za nsledok vznik novho ttu alebo znik dote rajieho ttu. V rmci spsobov na dobdania a straty ttneho zemia je preto potrebn poukza na spso by vzniku a zniku ttov. Via as spsobov nadobdania a straty ttneho zemia je adaptci ou spsobov nadobdania alebo zni ku vlastnckeho prva v rmskom s kromnom prve na oblas verejnho prva, osobitne verejnho medzin rodnho prva. iaston alebo celkov strata ttneho zemia je opakom nado budnutia ttneho zemia. ttne zemie sa nadobda, pr padne roziruje najm nasledujcimi spsobmi: a) akcesiou, b) prvotnou okupciou, c) anexiou, d) vydranm, e) adjudikciou, f) cesiou. Akcesia (akrescencia)

Akcesia (akrescencia) v rmskom prve znamenala nadobudnutie vlast nctva prrastkom, osobitne ak dolo k rozreniu plochy pozemku. Akcesia je spsob nadobudnutia zemnho prrastku ttu jednak psobenm prrodnch sl mimo vle loveka, na prklad naplaveninami, a jednak umelm zemnm prrastkom, v d sledku cieavedomej innosti ud, na prklad vstavbou vodnch hrdz, odvodovanm pobreia a pod. Pr kladmi prirodznej akcesie s nielen naplaveniny (alluvio) na morskom alebo rienom brehu, ale aj objavenie novho ostrova v pobrench vodch i zmena toku hraninej rieky.

Prvotn

okupcia

Poda rmskeho prva sa vlastnctvo prvotnou okupciou nadobda k veci, ktor nepatr nikomu, ktor nem vlastnka; predstavuje historicky naj star spsob nadobdania vlastnctva. Prvotn okupcia ako spsob na dobdania a rozirovania ttneho zemia stratila v sasnosti vznam, kee vetky teritri vykazuj zna ky domnia i impria v uvedenom vzname, take prvotn okupcia je dnes spravidla iba argumentom pri preukazovan prv ttov k uritm astiam vlastnho alebo cudzieho te ritria. Naprklad v zemnch spo roch medzi Ruskou federciou a Ja ponskom a mnohmi inmi ttmi.

Anexia Anexia je nadobdanm teritria RMIK . vzahoch II-l Zkaz pouitia ttov sily

ttu pomocou sily (vojnou, vbojom, agresiou) najm v minulosti, ke medzinrodn prvo pripalo hrozbu silou a pouitie sily v medzi nrodnch vzahoch a ke anexia bola uznvanm prvnym titulom nadobudnutia zemia inho ttu. Anexia je j e d n o s t r a n n m a k t o m anektujceho ttu, ktorm roziru je svoje ttne teritrium o as ze mia alebo cel zemie inho t t u a efektvne podrobuje toto zemie a obyvatestvo svojej suverenite. Anexia bola spsobom rozirovania zemia agresiou, vojnou. Anexiou celho zemia inho t t u dochdza lo k debelcii, k nsilnmu zniku ttu obyajne po prehratej/vyhratej vojne. V sasnosti sa nadobdanie, ev. rozirovanie ttneho zemia po mocou hrozby silou alebo pouitm sily neuznva (RMIK . II-l). Ane xiu je potrebn odliova od pvodnej okupcie.

alebo

hrozby

silou

vo

vzjomnch

II. Nepouitie sily alebo hrozby silou Zastnen tty sa vo svojich vzjomnch vzahoch, ako aj v medzin rodnch vzahoch veobecne zdria pouitia sily alebo hrozby silou proti zemnej celistvosti alebo politickej nezvislosti ktorhokovek ttu, alebo jej pouitia akmkovek inm spsobom, ktor je v rozpore s ciemi Spoje nch nrodov a tejto deklarcie. Nijak dvody nemu ospravedlni nedo dranie tohto princpu siahnutm k hrozbe silou alebo k jej pouitiu. Zastnen tty sa v slade s tmto princpom zdria akhokovek i nu, ktor predstavuje hrozbu silou alebo priame i nepriame pouitie sily proti inmu zastnenmu ttu. Takisto sa zdria akhokovek prejavu sily, ktorho cieom je printi in zastnen tt k tomu, aby sa vzdal pl nho uplatnenia svojich zvrchovanch prv. Takisto sa vo svojich vzjom nch vzahoch zdria akchkovek represli s pouitm sily. K nijakmu takmuto pouitiu sily alebo k hrozbe silou nesiahnu ako k prostriedku na urovnanie sporov alebo otzok, ktor by mohli vies k spo rom medzi nimi." Zveren akt Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. In: Doku menty konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. Bratislava 1975, s. 12 61

Pri okupcii dochdza k nadobud nutiu teritria, nad ktorm nikto nevykonva zvrchovan ttnu moc. Anexiou sa nadobdalo zemie, nad ktorm vykonval suverenitu in tt. Vydranie Aj intitt vydrania ako spsob nadobdania vlastnctva, ktor po znalo rmske skromn prvo, sa transformoval do vydrania ako sp sobu nadobudnutia zemia v medzi nrodnom verejnom prve. f Vydranie je spsobom nadobud nutia ttneho zemia dlhodobm a neruenm vykonvanm suvereni ty nad zemm inho ttu, prpadne nad zemm, ktorho prslunos k inmu ttu ne ttu, ktor ze mie dr, je sporn. zemn adjudikcia

veriteom). Intitt cesie (postupu) bol znmy nmu obianskemu pr vu, ev. skromnmu prvu u v mi nulosti a je jeho sasou aj v sas nosti. Reguluje zmenu zvzkov, ku ktorej dochdza i cestou postpenia pohadvky (cesie). Aj v tomto prpade sa skromnoprvny intitt transformoval na inti tt verejnho prva, medzinrodnho verejnho prva, kde zabezpeuje cesiu (postup) zemia jednho ttu in mu ttu vrtane ttu, ktor vznik. Preto je na mieste nazva takto cesiu zemnou cesiou.fUzemn cesia je spsobom nadobudnutia ttneho ze mia na zklade shlasu cedenta, to znamen ttu, ktor as svojho ze mia postupuje inmu ttu na zklade zmluvy. Sporn je, i prostrednctvom cesie je mon nadobudn vetko ze mie cedenta. Strata ttneho zemia

S vrazom adjudikcia sa stretva me v anglo-americkej prvnej termino lgii v spojen so sdnymi rozhodnu tiami. Z tohto hadiska treba od rozhodovacej innosti sdov v rmci vntrottneho prva odliova adjudikciu v medzinrodnom prve, ktor sa tka nadobudnutia zemia ttom. Adjudikcia je spsobom nado budnutia ttneho zemia na zkla de rozhodnutia prslunho doas nho alebo stleho medzinrodnho orgnu. zemn cesia Cesia (postup) je tie intittom rmskeho skromnho prva. Usku toovala sa zmluvou o postpen po hadvky medzi cedentom (pvod nm veriteom) a cesionrom (novm 62

Protikladom akhokovek spsobu nadobudnutia zemia je strata asti alebo celho zemia. Opakom nado bdania zemia okupciou je derelikcia, to znamen opustenie zemia. Pendantom akcesie je opan psobe nie prrodnch sl, ktor, povedzme, odplav as zemia. Obdobne je opa kom vydrania i adjudikcie i cesie strata prslunho zemia. Vznik a znik ttu Spsoby nadobdania a straty tt neho zemia s zko spojen s jed notlivmi spsobmi vzniku a zniku ttov. Vznik ttu nastva nadobud nutm zemia a znik ttu stratou ttneho zemia alebo jeho rozdele nm medzi novovznikajce tty. V minulosti tty vznikali alebo sa rozirovali najm prvotnou okup-

ciou, ktor v sasnosti u nie je ak tulna. Nov tty v sasnosti vznikaj: a) prilenenm (integrciou), b) rozlenenm, c) odlenenm. V prvom prpade dochdza k prile neniu jednho ttu k druhmu alebo k integrcii dvoch a viacerch ttov. Nov tty vznikaj i rozlenenm (dismemberciou) doterajieho ttu na niekoko ttov; prkladom je bval Raksko-Uhorsko a nedvno i esko slovensko, alebo tty vznikaj odle nenm asti zemia cesiou od pvod nho ttu. Spsoby zniku ttov s priro dzenm doplnkom spsobov vzniku ttov. V dsledku rozlenenia p vodnho ttu, teda faktom dismembercie zanik pvodn tt. Vzni kaj nov tty, prpadne niektor asti pvodnho ttu sa pripjaj cesiou k inm ttom. Organickou sasou zniku dote rajch ttov a vzniku novho ttu i niekokch ttov je sukcesia, to znamen prechod prv a zvzkov doterajieho ttu na nov tt, na sukcesora alebo na nov tty, nie kokch sukcesorov. Aj sukcesia je pvodom skromnoprvny intitt rmskeho prva, ktor naiel miesto vo verejnom medzinrodnom prve.

substrt ttu, je obyvatestvo perso nlnym substrtom ttu. Obyvatestvo ije na uritom teri triu a v uritom geografickom pro stred. Medzi ttnym zemm a oby vatestvom je organick vzah aj z hadiska historickho, etnickho, kultrneho, hospodrskeho i politic kho hadiska . Obyvatestvo ttu tvoria jednak obania ttu a jednak cudzinci. Obania nemusia i na teritriu prslunho ttu. Za normlnych okolnost mu neruene uva svo je obianske prva, ktor im zo tt neho obianstva vyplvaj bez oha du na skutonos, i sa zdriavaj doma alebo v cudzine. tt vykonva svoju suvernnu ttnu moc nielen nad zemm, ale aj nad obyvatestvom, ktor sa na tomto zem oprvnene zdriava, osobitne nad obanmi ttu, i sa na ttnom teritriu zdriavaj alebo nie, ako aj nad cudzincami, ktor sa na ttnom teritriu zdriavaj oprvnene alebo neoprvnene. Ak sa cudzinci na teritriu ttu zdria vaj neoprvnene, me ich tt v slade s medzinrodnm i vntro ttnym prvom vyhosti alebo v rm ci readmisnch dhod odovzda in mu ttu. Demokratick tt vak neme vyhosi svojich obanov, vy da ich inmu ttu alebo nti oba nov, aby opustili svoju vlas. Statne obianstvo ttni obania, ttni prslunci s v podmienkach demokracie osoby, ktor s zdrojom ttnej moci. V zmysle spoloenskej zmluvy si oba nia jednak slobodne vytvraj tt a ttnu moc a jednak sa tejto ttnej moci aj dobrovone podrobuj, priom sa na sprve ttu zastuj priamo alebo vobou svojich reprezentantov. 63

OBYVATESTVO A TTNE OBIANSTVO


Obyvatestvo ijce na teritriu, na ktorom psob efektvna suvernna ttna moc, je alm esencilnym znakom ttu. Ak bez zemia nie je tt, rovnako si ako predstavi tt bez obyvatestva. Hustota obyvate stva je prirodzene rozmanit, determi novan nielen klimatickmi initemi. Km ttne zemie predstavuje vecn

Obania preberaj na seba najm po vinnos repektova stavu a zkony, ako aj postup ttu na zklade prva. Aj tt preber na seba cel rad z vzkov, ktor mus plni smerom k obanom. Medzi ttom a obanom je ttoobiansky vzah, v ktorom s prva a povinnosti obanov a ttu rozdelen na oboch stranch. Domovsk prvo, obdobn vzah, ak vyjadruje ttne obianstvo, sa vytvral v minulosti u ns, a dnes v rznych krajinch, aj medzi obyva teom obce a obcou. Pri vzniku a u van domovskho prva je vak obianstvo urujce, pretoe domov sk prvo v zsade nevznikne osobe, ktor nie je obanom uritho ttu. Osoba, ktor nedisponuje domov skm prvom, je bezdomovec v zmys le vntrottneho prva. Odlin chpanie bezdomovcov ob sahuje medzinrodn prvo. Bezdomovci v zmysle medzinrodnho pr va s osoby bez ttneho obianstva (apoliti). Medzinrodn prvo im spolone s uteencami poskytuje oso bitn prvnu ochranu. Celkom in, najskr sociologick vznam nadobda vraz bezdomovec v sasnosti. Vzahuje sa na ud, ktor nemaj monos zabezpei si byt ale bo nhradn ubytovanie a s na ulici. Obce v spoluprci s humanitnmi or ganizciami alebo vlune tieto orga nizcie im v rmci monosti poskytuj ubytovanie v azyloch pre bezdomovcov. Ak s podmienky nadobudnutia a straty obianstva? Podmienky nadobdania, zniku i straty ttneho obianstva uruje prvny systm ttu. ttne obianstvo nadobdaj obyvatelia prslunho ttu, prpad ne in osoby spravidla: 64

a) narodenm, z rodiov, ktor s ttnymi obanmi, prpadne ak jeden z rodiov je ttnym oba nom prslunho ttu, prpad ne narodenm na prslunom ttnom teritriu; vyskytuje sa monos nadobudn obian stvo aj adopciou maloletch osb; b) naturalizciou, najm uzavre tm manelstva s cudzincom a udelenm ttneho obianstva na zklade iadosti a vydania naturalizanho aktu ttom. Naturalizciou sa nadobda tt ne obianstvo aj opciou spravidla pri cesii zemia ttu. Ak zemie, ktor je predmetom cesie, sa stva sa sou inho ttu, me sa oban cedenta rozhodn pre nov obian stvo, prpadne poda konkrtnych zmlv aj pre obidve obianstva. Kee pri vzniku ttneho ob ianstva sa v rznych ttoch sveta neuplatuje rovnak prvny reim a neraz so vznikom prslunosti k uritmu ttu nezanik prslu nos k inmu ttu, stretvame sa aj s dvojakm ttnym obianstvo (bipolitismus). tty sa bipolitizmu brnia s rznou intenzitou a pre pr pad konfliktu dvoch obianstiev sta novuj pravidl, urujce znaky obianstva, ktor je potrebn apliko va a ktor m prednos. K strate ttneho obianstva do chdza zvyajne v spojen so vzni kom ttoobianskeho vzahu k in mu ttu a na zklade iadosti. V komunistickej minulosti bolo mo n u ns oda ttne obianstvo, ak oban opustil zemie republiky bez shlasu ttu alebo sa nevrtil v stanovenej lehote alebo poda vte dy platnho prva pokodzoval dleit zujmy republiky" a pod. Dnes je zakzan oda ttne obianstvo ktormukovek obanovi ttu proti jeho vli.

Prvne postavenie cudzincov Na t t n o m teritriu sa okrem obanov nachdzaj osoby s cudzou ttnou prslunosou a so ttoobianskym vzahom k inmu ttu, alej bezdomovci v zmysle medzin rodnho prva a uteenci. Na zem ttu sa mu nachdza aj cudzinci, ktorm tt poskytol azyl. Cudzinci podliehaj prvu ttu, na zem kto rho sa nachdzaj. Cudzinca mono vyhosti len v prpadoch stanovench zkonom a vyda inmu ttu najm na zklade zmlv o prvnej pomoci, ako aj zmlv o extradcii. tt na zklade dohd s inmi tt mi me pre obanov cudzieho ttu zabezpeova prvne postavenie, kto r sa vyrovn postaveniu obanov toh to ttu, prpadne si tty poskytuj zmluvne zabezpen vhody, napr klad bezvzov styk pre obanov alebo aplikuj ben, ev. minimlny medzi nrodn tandard. Ak tt A" zaob chdza s obanmi ttu B", ako aj s ich osobnmi a majetkovmi prva mi rovnako ako tt B" zaobchdza s obanmi ttu A", ako aj ich osob nmi a majetkovmi prvami, ide o reciprocitu (vzjomnos).

tane inch foriem verejnej ttnej moci, stotouj niektor autori s au toritou (RAZ, 5). alie koncepcie di ferencuj medzi autoritou a mocou. Ak m moc podporu verejnosti, ide o moc s autoritou. V opanom prpa de mme do inenia s holou mocou" (SCRUTON, 72). In formy verejnej moci reprezentuje najm verejn moc orgnov zemnej a zujmovej samosprvy.

Vznamy v r a z u vlda" Synonymom ttnej moci alebo jej vykonvateov, driteov, reprezen tantov moci je jazykov vraz vlda (government), pre ktor maj inde vraz kabinet, rada ministrov a pod. Vraz vlda sa u ns pouva t a k na oznaenie orgnu exekutvy, ktor pozostva najm z ministrov, a na e le ktorho stoj predseda vldy (pre mir), ako aj na oznaenie ttnej moci vbec. V poslednom prpade sa vldou rozumie nielen kabinet, ale aj vetka verejn sprva, parlament, hlava ttu, miestna sprva, proku ratra, sdnictvo, no najm kabinet, hlava ttu a parlament, prpadne i miestna ttna sprva. Napokon, vraz vlda sa uplatuje pri kvalifi kcii formy vldy (vlda prezidenta, vlda parlamentu, vlda udu ), zlo enia vldy (koalin vlda, jednofa rebn vlda, radncka vlda) alebo pri kvalifikcii spsobu vldy, spso bu vkonu moci (dobr vlda, sko rumpovan vlda, vlda tvrdej ru ky), prpadne spsobu vzniku moci (samozvan vlda, legitmna vlda).

TTNA MOC ttna moc ako forma verejnej mo ci je spoloensk sila, ktor je spso bil urova to, o by m, to zname n sprvanie obyvatestva pomocou stavy, zkonov a inch aktov, ktor obsahuj prvne normy i pomocou mimoprvnych metd realizcie vldnych zujmov,tie vak musia by v slade s stavou a zkonmi. ttna moc je najvznamnejm druhom ve rejnej moci. Moc je prvo prikazova a zrove prvo by repektovan (RAZ, 11, WOLFF). t t n u moc, vr

m sa odliuje t t n a m o c od i n c h verejnch moci? Na ttnom teritriu psobia rz ne formy verejnej moci, ktorou dis-

65

ponuj najm verejnoprvne zem n alebo zujmov korporcie, org ny zemnej a zujmovej samospr vy. Vlun postavenie ttu medzi nimi a vznam ttnej moci ako ve rejnej moci a orgnov ttu ako or gnov verejnej moci, v porovnan s verejnou mocou samosprvnych verejnoprvnych korporci je dan jeho teritorilnou a personlnou univerzalitou a vlunosou; t sa vzahuje na cel teritrium ttu a na vetkch obyvateov. ttna moc je najvyia verejn moc. ttna moc vo vzahu k verejnej moci verej noprvnych korporci sa vyznauje aj tm, e im moc delegoval tt na zklade zkonov ttu a s cieom de centralizcie ttnej moci. Nad z konnosou a prpadne hospodrenm s finannmi prostriedkami korpo rci tt vykonva dozor. Pravda, aj verejnoprvne zemn a zujmov korporcie vykonvaj kontrolu ttnej moci a metd jej uplatova nia. ttna moc sa m vyznaova naj m tm, e je a) suvernna, b) legitmna, c) leglna, d) efektvna. Kontatovalo sa, e ak neexistuje zemie a ak neexistuje obyvate stvo, sotva je mon tt. Uveden zver v nezmenenom rozsahu plat, ak chba podmienka suverenity ttnej moci a efektivity ttnej moci. Legitimita a legalita ttnej moci sa sce poaduje, avak jej skryt ale bo zjavn nedostatok sa v medzin rodnch vzahoch z asu na as aj po druhej svetovej vojne toleruje. Najas tejm dvodom je obchod. Obchodn vzahy umouj, aby sa absencia i nedostatok legitimity a legality doda tone sanoval tak politicky, ako aj prvne. 66

Suverenita ttnej moci Klasick defincia vymedzuje su verenitu ttu ako nezvislos tt nej moci od akejkovek inej moci vo vntri ttu a navonok ttu, vo vn tornch i vonkajch funkcich ttu, vo vntornej a zahraninej politike ttu. Nezvislos ttu navonok relativizuje nutnos ttu spolupracova s in mi ttmi. Prve spoluprca s inmi ttmi doke zabezpei suverenitu ttu. Prkladom je kolektvna bezpe nos. plnej vonkajej nezvislosti, ktor znamen izolciu, sa spravidla dovolvaj nedemokratick tty. Ne demokratick tty sa vak dostvaj do medzinrodnej izolcie aj v dsled ku zmernej izolanej politiky medzi nrodnej verejnosti alebo v dsledku izolcie nedemokratickho ttu od medzinrodnho spoloenstva. Nezvislos ttu vntri nezname n, aspo nie v demokratickch t toch, mocensk ubovu, ale naopak moc podroben zkonom. V prvnom tte je vntorn suverenita ttu podriaden vlde prva, prvnemu systmu, ktor je najvznamnejm prejavom vntornej suverenity ttu. Zaiatky modernej terie suvere nity sa spjaj s dielom Jeana Bodina es knh o tte (Les Six livres de la Rpublique, 1576). Modern teria suverenity sa dotkala v zsade len vntornej suverenity ttu, pretoe chpanie vonkajej suverenity ttu sa sformovalo dlhodobmi mierovmi a vojenskmi sksenosami eurp skych ttov a medzinrodnmi do kumentmi, ktor tmto sksenos tiam dali prvnu formu a ich obsahu uritos. Bodin il v obdob nboenskch konfliktov medzi katolkmi a protes tantmi, ktor sa odohrvali v druhej polovici 16. storoia. Charakter doby ho priviedol na mylienku suvern-

nej moci panovnka, nezvislej od akejkovek moci. Suverenita je poda neho najvyia moc prikazova a je n e v y h n u t n o u podmienkou t t u . ttna moc m by absoltna a trva l a suvern, ktorm je panovnk, nie je viazan vlastnmi prvnymi pr kazmi ani prvom, ktor vzniklo pred tm, ne sa ujal moci. Opan stanovisko je sasou koncepcie prvneho ttu, kde je tt viazan platnm prvom. ttna moc je suvernna, pretoe je najvyou a najsilnejou mocou n a d vetkmi verejnmi mocami na teritriu ttu. V dsledku toho je jej drite najsilnejm initeom (WEYR, 10). Suvernna ttna moc sa vyznauje nezvislosou i autarkiou. Je nezvisl od akejkovek inej moci vntri ttu i navonok ttu. Autarkia moci znamen jej sebesta nos, prenesene sebestanos ttu (ARISTOTELES, 1252b, 1253a). Au tarkia ttu sa prejavuje najm poli ticky a ekonomicky. V politickom zmysle je autarkia vlastne toton s nezvislosou.

ttne orgny, ak s vbec ustano ven, s od tohto d o m i n a n t n h o ttneho orgnu krean a aj inak zvisl. V absolutistickej monarchii ustanovenej na spsob Bodina alebo Hobbesa je tmto orgnom panovnk, ktor vldne neobmedzene. V parla mentnej republike ustanovenej na spsob Rousseaua je tmto orgnom p a r l a m e n t . Vldne neobmedzene a koncentruje vetku moc; je jedinm reprezentantom suverenity. Ak ttna moc vychdza z udu a je dekoncentrovan, ak sa teda uplatuje princp suverenity udu spolone s princpom deby moci, po tom ud vykonva svoju moc nielen prostrednctvom zkonodarnho or gnu, ale aj prostrednctvom orgnov vkonnej moci a sdnictva. Pri debe moci reprezentuje suverenitu ttu sstava najvych ttnych orgnov, kee deba moci je nezluiten s predstavou jedinho najvyieho orgnu.

S u v e r e n i t a udu a n r o d a Suverenitu ttu je potrebn od liova od suverenity udu, prpadne od suverenity nroda, pretoe suve renita udu, prpadne suverenita n roda, ako aj ich kombincia alebo identita je prameom a zkladom suverenity ttu. Obyvatestvo ttu nazvame u dom, prpadne nrodom alebo oba vrazy oznauj identick predmet, take sa pouvaj ako synonym. V niektorch vntrottnych prv nych dokumentoch sa pouva jazy kov vraz ud, v inch nrod aj v zmysle politickho nroda, to zna men udu. Poda terie suverenity udu, ktorej autormi s Marsilus z Padovy a Rousseau, zdrojom tt nej moci je ud. Podstata suvernity udu spova

Je

suverenita

deliten?

Za znak suverenity sa povauje aj jej nedelitenos (WEYR, 796). Nzo ry na otzku delitenosti a nedelitenosti suverenity nie s jednotn najm pri vymedzen suverenity zlo enho ttu vrtane jej pvodnosti a odvodenosti. irok diskusia o deli tenosti a nedelitenosti suverenity a jej pvodnosti predchdala znik Cesko-Slovenska. Delitenos a nedelitenos suve renity prenik aj do otzky deby moci. Forma ttu, ktor je zaloen na koncentrci moci bu v exekutve alebo v parlamente, vklad suvereni tu ttu do rk jedinho nositea naj vyej moci v tte, priom ostatn

67

v tom, e ud, obania ttu, a nie Boh alebo panovnk, je zdrojom tt nej moci. Zvrchovan moc sa utvra z jednotlivcov (ROUSSEAU, 24). V odbornej literatre nachdzame rozmanit interpretcie pojmu ud (SARTORI, 24). Patria k udu vetci obania ttu, alebo len obania, kto rch v parlamente reprezentuje par l a m e n t n vina? V Eurpe sa modern tty osobit ne po napoleonskch vojnch organi zovali ako nrodn tty. Na formova nie nrodnch ttov, vrtane Nemecka i Talianska, vrazne vpl valo najm uenie Hegla (1770-1831), Herdera (1744-1803) a alch filozo fov. Poda Hegla ttom vstupuj n rody do dejn. Nrody mu i histo ricky iba v prpade zaloenia ttu, take najvyou povinnosou jednot livcov je by lenom ttu (HEGEL, 274). Z tohto hadiska hovor Hegel aj o suverenite nroda len v tom zmysle, e nejak nrod je navonok niem samostatnm a tvor vlastn tt ako ud Vekej Britnie, ale ud Anglicka alebo ktska, rska alebo Bentok, Janova, Cejlonu at. u nie je su vernnym nrodom, od tch ias, o prestali ma vlastnch vladrov alebo najvyie orgny ttu ako tak"(HEGEL, 314). Z uenia Hegla vyplva, e len tt dva dejinm nroda zmysel, akoby ich prve tm zbavoval ich ma losti a slabosti (KUERA, 11). V Eurpe sa historicky sformovali aj nadnrodn tty, najm dunaj sk monarchia, Raksko-Uhorsko, ktor integrovala nemeck a slovan sk prvky, maarsk i talianske, kresansk, idovsk a sasti islam sk. Nacionalizmus podunajskej mo narchie vak priviedol tento tt k zniku najm detruknou snahou dvoch dominantnch nrodov monar chie vytvori jednotn nrodn tt. V konenom dsledku sa dunajsk tt transformoval z nadnrodnho

na mnohonrodn tt a tm nevy h n u t n e zanikol. Vvoj sa urchlil po porke Rakska Pruskom (1866), ke u monarchia nedokzala odo lva mocenskm poiadavkm Maarov", ktor sa prejavovali o. i. maarizciou. Nacionalizmus vak natartoval predtm, ve u r. 1844 sa zruila latinina ako rokovac ja zyk uhorskho snemu (KUERA, 19). Dismemberciou po r. 1918 vzniklo niekoko nrodnch ttov, avak s nrodnostnmi meninami a meninovmi problmami, ktor najm po zniku komunizmu nemu sia by menie ne tie zo zaiatku storoia. Rozpad bvalej socialistic kej sstavy ttov", zaloenej na socialistickom internacionalizme, sprevdza alia dismembercia a drobenie ttov na nrodnom, et nickom princpe. Pre tento proces a vsledok sa vil vraz balkanizcia. Suverenita ttu je teda spojen tak zo suverenitou udu, ako aj suve renitou nroda. V mnohonrodnej Eu rpe je suverenita nroda v duchu prva na sebaurenie nie nezvyklm vchodiskom suverenity ttu. Suve renita nroda sa v medzinrodnom prve uplatuje prve prostrednc tvom sebaurovacieho prva nrodov. Suverenita udu zaklad smerom k tvorbe a existencii ttu tzv. obian sky princp a suverenita nroda tzv. nrodn princp. Niektor stavy sve ta vychdzaj zo suverenity udu, in zo suverenity nroda, priom v alch jazykoch vznam nroda a udu spl va, najm v ttoch, kde historick v voj ttu bol neoddeliten od historic kho formovania nroda.

Legitimita a legalita ttnej m o c i Legitimita ttnej moci j e d n a k znamen, e ustanovenie ttnych

68

orgnov a ich prvomoc sa odvodzuje od obanov ako od zdroja moci uzna nho stavnm a zkonnm postu pom a jednak, e obania akceptuj usporiadanie ttu a ttny reim (metdy vldnutia) ako sprvne, dob r, stavn a zkonn, ktor je po trebn z tohto dvodu repektova. Poiadavky legitimity, ako vidie, pozostvaj jednak z prvnych, ev. stavnoprvnych postultov a jed nak z obianskych postultov, ktor s spojen s repektovanm vldy nielen v mienke obanov, ale aj v po stojoch obanov, take tak nzorom, ako aj konanm preukazuje obian ska spolonos fakt uznvania vldy ako vldy hodnej repektu, lojality. Legitimita sa vyznauje stavno prvnym i prvnym aspektom i as pektom repektovania vldy obanmi. Prvna, prv strnka legitimity moci spova v tom, e moc mus prameni zo zdroja moci. Druh, obianska strnka legitimity moci spova v tom, e moc mus by obanmi akceptova n, e obania takto moc repektuj. Ak kontatujeme, e moc je legi tmna v prvnom zmysle, mme na mysli fakt, e je odvoden, transportovan od stavne uznanho zdroja moci, ktorm s v demokratickch ttoch obania, k reprezentantom, driteom moci. Riadne, v slade s stavou a zkonmi ustanoven re prezentanti moci vykonvaj moc prostrednctvom uplatovania pr vomoc zkonodarnch orgnov, v konnej moci a sdnictva. Legitimita moci je zko spojen s legalitou moci a efektvnosou moci. Legalitu moci je mon chpa v uom a irom vzname. V uom vzname je legalita moci v tom, e transport moci zo zdroja moci k repre zentantom moci, to znamen k jed notlivm ttnym orgnom, ktor dis ponuj mocou ako prvomocou, sa mus uskutoova na zklade pod 69

mienok a postupu ustanovenho sta vou a zkonmi vrtane vopred defino vanch intervalov transportu moci zo zdroja moci, vzniku a zniku prvo moci a pod. K najvznamnejm zko nom upravujcim transport moci zo zdroja moci k driteom, reprezentcii moci predstavuj zkony, vrtane stavy a stavnch zkonov, ktor upravuj volebn prvo, konanie vo lieb do parlamentu, volieb do orgnov zemnej samosprvy, volieb hlavy ttu, prpadne ostatnch zloiek exe kutvy, volieb, prpadne inho spso bu ustanovovania sudcov a alch re prezentantov ttnej moci. Transport moci zahruje aj proces odovzdania a prevzatia radov" po vobch alebo pri inom legitmnom a leglnom spsobe ustanovenia osb do funkci. Vykonvanie moci repre zentantmi moci je toti kontinulne. V modernom tte s modernou sta vou sa neme vyskytova interregnum, obdobie bez vldy, to znamen prpad, ak mandt skorch driteov, reprezentantov moci by zanikol, ale mandt neskorch driteov, repre zentantov moci by ete nevznikol. V irom vzname legalitou moci chpeme poiadavku striktnho a bezvnimonho vkonu moci na zklade zkonov a stavy, inak pove dan, na zklade repektovania po iadavky zkonnosti a stavnosti moci. Reprezentanti moci, ttne or gny mu kona iba na zklade stavy a zkonov a spsobom upra venm zkonom. Konanie nad tento rmec alebo nekonanie, neinnos v prpadoch, ak ttny orgn mal ko na, ale nekonal, nie s leglne. Km v uom vzname sa legalita dotka transportu, ev. transformcie moci, v irom vzname sa navye vzahu je na stavn a zkonn vykonvanie moci po nadobudnut mandtu. Km pri uom chpan ide naprklad o to, i sa voba kandidtov za poslancov

parlamentu uskutonila v slade so zkonom o vobch, pri irom ch pan pristupuje k tomu spsob vko nu mandtu kadm poslancom a spsob vkonu zkonodarnej moci parlamentom ako zborom. Leglny je tak spsob vkonu mandtu, prvo moci, ktor sa uskutouje na zkla de stavy a zkona. Spsob vkonu mandtu poslanca me by nielen v slade, ale aj v rozpore s stavou a zkonmi. Takisto postup parla mentu pri prerokovvan rznych vec, hlasovan i uplatovan krea nch i kontrolnch prvomc me by v slade alebo rozpore s stavou a zkonmi.

Efektvnos ttnej moci Legalita moci je spojen s legitimi tou moci aj v tom zmysle, e len le glna moc je legitmna moc. Obdob n vzah spja legitimitu moci s efektvnosou moci. Moc je legitm na, nielen ak pramen z uznanho zdroja moci, ale ak okrem toho vyka zuje leglnos a efektvnos. Moc je efektvna, ak je vcelku a veobecne repektovan. Efektvna ttna moc m by repektovan obanmi a funkcionrmi i radnkmi ttu. Repektovanie moci obanmi sa pre javuje prostrednctvom verejnej mienky a konania, ktor je v slade s stavou, zkonmi a inmi veobec ne zvznmi prvnymi predpismi.

normatvny substrt, ktorho zdro jom je ttna va vyjadren prkaz mi, zkazmi a dovoleniami v obsahu prvnych noriem. Prvny systm v irom zmysle slova je sbor platnch prvnych no riem plus sstava ttnych intit ci, ktor prvo tvoria (nachdzaj, uznvaj), aplikuj a zabezpeuj je ho ochranu. V uom vzname repre zentuje prvny systm objektvne prvo, teda shrn platnch prvnych noriem. Prvny systm je najvznamnej m prejavom vntornej suverenity ttu. Normatvne zabezpeuje vlunos ttu, kee tt vyluuje z teritria akkovek in moc, ktor by nebola podroben jeho jurisdik cii. Ekonomick a finann systm ttu Suverenita ttu je ilziou, ak by funkcie ttu neboli zabezpeen fi nanne a ekonomicky. V jednotlivch ttoch sa ekonomick a finann systm vyskytuje bu v rmci mode lu centrlne riadenej ekonomiky, v ktorom je loha ttu dominantn, alebo v rmci trhovej ekonomiky, v ktorom tt najm uruje pravidl sae, dozer na ich regulrnos a rozhoduje konflikty. Predchodcom dnench poplatkov vrtane dan s naturlne dane, ako aj stredovek regly. Reglnymi pr vami disponoval panovnk. Predsta vovali praktick strnku poatia ttnej moci" (BAKE, 17). Regly boli vsadami panovnka, ktor mu prinali majetkov prospech", naj m bansk regl, mincov, coln re gl (coln poplatky a mto) a pod. (MAL, SIVK, 59). Finann systm ttu, ktor za bezpeuje ttne prjmy a vdavky 70

Prvny systm a vlunos ttu Schopnos ttu urova sprvanie obyvateov a stav vec na ttnom te ritriu sa uskutouje pomocou sta vy, zkonov a inch prvnych no riem. tt tvor nielen personlny a vecn substrt, ale aj organizano-

ttu, pozostva v modernom tte z rozpotovej sstavy, najm ttne ho rozpotu a daovej sstavy. Vznam rozpotovej a daovej ssta vy pre celkov pochopenie t t u a prva treba vidie z historickho hadiska i relneho zabezpeenia chodu ttu. Pozoruhodn je, e vvoj demokracie, slobody, prvneho ttu a sasnch modernch foriem vldy sa v minulosti odohrval prve na pozad dramatickho konfliktu me dzi panovnkom a stavmi, prpadne panovnkom a parlamentom o bern prvo, prvo vybera ttne dvky, ktor boli uren najm na pokrytie potrieb ttnej administratvy a voj ska v r t a n e vedenia vojny. Pvodne patrilo bern prvo vlune do pr vomoci panovnka. Postupne bolo li mitovan shlasom parlamentu.

reimu sa u ns uskutonila daov reforma, kompatibiln s reformou ekonomickho systmu. Otzka dan je v stabilizovanch demokracich dleitou sasou programu politic kch s t r n , p r p a d n e programu, s ktorm pred vobami a pred volimi sa prezentuj kandidti na funkciu hlavy ttu. Obania volia tie strany a kandidtov, ktorch daov prog r a m je viac spravodliv a nosn ne in programy. Politikom a obanom ide najm o otzku daovej sadzby, zkladu dane, daovch av, pr padne oslobodenia od dane, napr klad v oblasti vchovy a vzdelvania, ako aj o predmet a subjekty dane. Sstavu strednch dan dopluje systm miestnych poplatkov, ktor p a t r i a do kompetencie orgnov miestnej samosprvy, naprklad po platok za psa, kpen alebo rekre an pobyt, uvanie verejnho prie stranstva, poplatok za povolenie vjazdu s motorovm vozidlom do vy branch ast miest at.

Dane

a poplatky

Dane, poplatky relne zabezpeu j nklady spojen s vkonom funk ci t t u . Sasou spoloenskej zmluvy je, e obania uhrdzaj po mocou dan a poplatkov innos t tu, innos ttnych funkcionrov a radnkov vrtane sdnictva, pol cie, bezpenostnch informanch sluieb, armdy, e uhrdzaj t a k osobn vdavky ttnych funkcion rov a radnkov (mzdy, odmeny), ako aj materilne a investin vdavky ttu, to znamen vstavbu a pre vdzku administratvnych budov, le tsk, vzbroj a vstroj polcie i arm dy, vvoj novch zbran at. V systme ttnych prjmov maj dane najv vznam. Prostrednc tvom dan tt oderpva as d chodku prvnickch i fyzickch osb na h r a d u funkci ttu a programov ttu. Okrem ttnych dan poznme aj miestne dane, priame a nepriame dane a pod. Po pde komunistickho 71

ttny

rozpoet

ttny rozpoet je prvny doku ment, ktor stanovuje predpoklada n prjmy a vdavky na urit obdo bie, spravidla na jeden rok. ttny rozpoet m za sebou vvoj, ktor do spel k sasnmu stavu. Je schvao van zkonodarnm orgnom ttu, u n s vo forme zkona. Aj dane je mon uklada iba na zklade zko na. Hlavnm zdrojom rozpotovch prjmov ttneho rozpotu s dane, dvky, poplatky i cl. tt vak me uhrdza svoje vdavky aj z inch zdrojov, naprklad zo zahraninch piiek alebo daovch verov, tt nych dlhopisov a pod. Na rozdiel od minulosti, ke t t n y rozpoet sstreoval vnosy dan, poplatkov a pod. na zabezpeenie innosti ad-

ministratvy, obrany a bezpenosti, v sasnosti plnia dane aj nrodo hospodrske funkcie (BAKE, 6). ttne symboly K ttnym symbolom patr zvyaj ne ttny znak, ttna vlajka, ttna pea, ttna hymna. Okrem toho sa vyskytuje aj irie koncipovan tt na symbolika, doplnen o hlavn mesto, ttne sviatky a pamtn dni, prpadne aj in ttne symboly, na ktor nadvzuj nrodn symboly, nrodn hymnick piesne, asti fau ny a flry krajiny, prvky geografic kho prostredia, historick osobnosti a udalosti, legendy a pod. Stabiliz cia ttnych i nrodnch symbolov m zklad najm v 18. storo a v pr vej polovici 19. storoia, ke sa for movali novodob nrodn tty. tt ne znaky vak symbolizovali tty u predtm, prostrednctvom rodovho erbu vldnucej dynastie, a takto sa uplatovali u od druhej polovice 12. storoia, od kedy sa datuje vznik ro dovch erbov a o storoie neskr vznik obecnch a mestskch erbov (NOVK, 12, 30). ttny znak Slovenskej republiky tvor na ervenom ranogotickom tte dvojit strieborn kr patriarchov, vzten na strednom vyvenom vku modrho trojvria. Interpret ci trojvria nebolo v naich dejinch mlo, ale napokon sa ujal nzor, kto r s uritou rezervou vyslovil Matej Bel, e ide o symbolizciu Tatier, Fa try a Matry. V obdob nrodnho ob rodenia dochdza k stotoneniu troj vria s Tatrami. Toti prve z Tatry sa zlietali orly na ochranu vlasti a slobody a v zlch asoch matka Ta tra smtok nosila. Motv Tatier, matky rodu, sa pre lna vetkmi zlokami duchovnej i hmotnej kultry Slovenska tohto 72

obdobia, take nemohol obs ani je ho znak. V zsade tento vznam ako prazkladu nroda, jeho sily, ne zlomnosti a aj matky rodu, nadobud lo trojvrie v znaku Slovenska u pred rokom 1848, aby s tmto vzna mom vstpilo aj do ttneho znaku republiky po vzniku samostatnho esko-slovenskho ttu r. 1919. Z malho, strednho a vekho ttneho znaku predmnchovskej esko-Slovenskej republiky sa stal najznmej stredn znak, ktor sa podstatne zmenil a po prijat socia listickej stavy r. 1960. Na ervenom tte bol vyobrazen strieborn lev so zlatou elenkou a zlatmi pazrmi, ktor na svojej hrudi niesol znak Slo venska, obsahujci vetky tri nrod n i ttne farby. Farebn kombin cia vyhovovala celkom poiadavkm heraldiky. Tie pripaj len tyri zkladn farby. erven, zelen, mo dr, iernu a dva kovy, zlato a strieb ro, ktor me nahrdza lt a biela farba. Revolcia r. 1989 uvonila cestu aj k pvodnej slovenskej ttnej a nrodnej symbolike. V spore o n zov federatvneho ttu sa nepresa dil argument, e v medzinrodnch zmluvch, ktor zakotvili vznik nho ttu r. 1918, sa pouval n zov esko-Slovensko (La TchcoSlovaquie). Vinu zskal nzov esk a Slovensk Federatvna Re publika. Avak ete pred prijatm federlneho zkona o nzve ttu a ttnych symboloch prijala Slo vensk nrodn rada zkon o nzve, ttnom znaku, ttnej vlajke, tt nej peati a o ttnej hymne Sloven skej repoubliky (. 50/1990). ttnu symboliku zakotven v tomto zko ne prevzala s menou pravou aj slovensk stava. stava tie ak ceptovala zkonn zmenu nesprv neho, avak dovtedy pouvanho vera zastavme sa bratia, za histo-

rieky doloen text Janka Matuku zastavme ich bratia, ktor o.i. vylu uje defenzvne poatie ttnej hymny. Nielen tt, ale aj orgny zemnej samosprvy pouvaj prslun symboliku, najm obecn a mestk erby, peate, vlajky a in symboly. Bratislavsk radnicu zdob ervenobiela zstava, bardejovsk radnicu erveno-modr zstava, ako aj mest sk erb na zklade erbovej listiny z r. 1453.

SSTAVA TTNYCH ORGNOV ttna verejn moc, ktor je peci fickm znakom ttu, sa nevykonva sama. Moc patr udu, a preto ud vy konva verejn moc jednak prostred nctvom ttnych intitci - sstavy ttnych orgnov a jednak inch or gnov verejnej moci, najm orgnov zemnej a zujmovej samosprvy. ttny orgn je potrebn vymedzi najm prostrednctvom atribtov ve rejnej moci. So zreteom na uveden je ttny orgn intitcia verejnej tt nej moci, ktorej lohou je uskutoo va funkcie ttu na zklade stavy a v jej medziach a v rozsahu a spso bom, ktor ustanovuje zkon. stava ttu stanovuje najm prvomoc tt nych orgnov, to znamen schopnos vydva prvne akty. stava a zko ny stanovuj medze innosti ttnych orgnov, inak povedan, ich kompe tenciu a stanovuj aj spsob ich in nosti, ktor nieje nim inm ako pro cedrou postupu ttneho orgnu.

ne len pri referende, take zva vy konva moc nepriamo, prostrednc tvom ttnych orgnov a orgnov zemnej a zujmovej samosprvy. Odpove na otzku, kde sa vlastne nachdza ttna moc i irie verej n moc, ktor je defininm znakom ttu i inch, ttom uznanch org nov verejnej moci, je vcelku jednodu ch. V demokratickch podmienkach moc pramen zo zdroja moci, ktorm je ud. Na zklade stavy a zkonov sa moc transportuje, deleguje na sta noven a uren as a podmienok na konkrtnych vykonvateov, dri teov, reprezentantov moci, ktormi s ttni funkcionri ttnych org nov. Dritemi moci s ttni funkci onri, ktor s vobou alebo vymeno vanm alebo kombinciou voby a vymenovania alebo inak dosaden do funkci v ttnych orgnoch. Ke teda hovorme, e driteom moci je ttny orgn, e mocou disponuje ttny orgn, mysl sa tm, e obsa dzovanie osb do funkci je intitucionalizovan v rmci ttneho org nu, e moc nie je mon vykonva inak ako na zklade prvom stanove nho transportu, delegcie moci z jej zdroja na jej reprezentantov, a len v rmci ttnej intitcie, ktor je zakotven v stave a zkonoch. Nie je mon naprklad vykonva funk ciu sudcu bez riadneho ustanovenia sudcu vobou alebo vymenovanm a ani mimo sstavy sdov ustanove nej stavou.

ttne intitcie, ttne orgny a ttne organizcie Spolonm nzvom pre ttne or gny plus ttne organizcie je vraz ttne intitcie, intitcie ttu. ttnymi organizciami s napr klad ttne vedeck stavy, ttne 73

Kde sa nachdza ttna moc? V sasnom demokratickom tte vykonva ud svoju moc bezprostred

kolstvo, mze, galrie, ale aj arm da a in intitcie, ktor uskutou j funkcie ttu, v tomto prpade funkcie v oblasti vzdelvania, vedy, kultry a obrany. ttne orgny, na rozdiel od tt nych organizci, s reprezentantmi, dritemi a vykonvatemi zkonodar nej, vkonnej a sdnej moci. ttna moc je celkom relna entita, nachdza sa v ttnych orgnoch a navonok sa prejavuje uplatovanm prvomoci ttnych orgnov, ktor s ou mu disponova len tak a v takom rozsahu, ako im uklad stava a zkony. ttne intitcie sa v neprvnom a v neprvnickom jazyku oznauj aj termnom vldne organizcie." Vraz vldne organizcie m ir vznam (ttne orgny a ttne organizcie) a u vznam, ktor sa vzahuje len na niektor ttne orgny a organiz cie reprezentujce tt najm navo nok a prpadne sa vzahuje len na osobitn, elov ttne organizcie. Opakom ttnych orgnov a tt nych organizci s nettne organiz cie obianskej spolonosti vo vzname, ktor uebnica vymedzila v prechdza jcej kapitole. Nettne orgny a orga nizcie sa v neprvnom a v neprvnic kom jazyku oznauj vrazom mimovldne orgny a organizcie". Na spolon oznaenie vetkch org nov a organizci, ktor vznikaj v rmci obianskej spolonosti, budeme pouva termn nettne orgny a ne ttne organizcie. Orgny ttnej sprvy, orgny zemnej samosprvy, ako aj orgny zujmovej samosprvy sa nazvaj spolone orgny verejnej sprvy.

rencovan. V minulosti sa naprklad obyvatestvo delilo na slobodnch jednotlivcov, ktor tvorili politick nrod a mali politick prva. alej na neslobodnch jednotlivcov a napo kon na driteov moci a osoby, ktor zabezpeovali chod ttu, ktor sa zaoberali zabezpeovanm vldnutia. V demokratickom tte u neexis tuje diferencicia, ktor by vychdza la z nerovnosti ud, take obyvate stvo diferencujeme poda ich vzahu k ttnej moci a jej vykonvaniu a za bezpeovaniu funkci ttu na: a) osoby, ktor s reprezentantmi verejnej moci (poslanci, sudco via, lenovia zastupitestva, starostovia a pod.); nazvame ich ttni, verejn funkcionri; b) osoby, ktor sa profesionlne zaoberaj vldnutm", to zna m e n prpravou a vkonom rozhodnut reprezentantov mo ci v rmci ttnych intitci; predstavuj osobitn vrstvu obyvatestva, ktor sa nazva radnctvo, byrokracia, ttni zamestnanci, p r p a n e t t n i zamestanci a ttni zriadenci; c) osoby, ktor s obanmi ttu, s zdrojom moci, avak moc vy konvaj priamo len vnimo ne (referendum); d) osoby, ktor nie s obanmi ttu a ktor nedisponuj poli tickmi prvami, osobitne vo lebnm prvom. Prslunos k uritej skupine osb je zluiten s prslunosou k inej skupine osb, osobitne v rmci pr vch troch skupn osb. radnctvo sa odborne nazva byrokracia a tvor odborn, peciali zovan a trval as personlneho substrtu ttu. radnctvo (ttni zamestanci) je hierarchicky usporia dan, o vyjadruj aj nzvy alebo ti tuly funkci, ktor jednotliv osoby vykonvaj. Hierarchia sa me za-

t t n i (verejn) funkcionri a r a d n c i (ttni, verejn zamestnanci) Personlny substrt ttu je dife

74

na stupom vysokokvalifikova nch vldnych alebo poslaneckch poradcov, poradcov najvych sd nych intitci, vedcich oddelen alebo sekci ministerstiev a stred nch orgnov ttnej sprvy, ktor s odbornci v oblasti medzinrodnch vzahov, autorskho prva, medzin rodnho skromnho prva, stav nho prva, makroekonomiky i so cilnych otzok, km na alch stupoch s pracovnci, ktor zabez peuj ben administratvne a tech nick prce, materilne zsobovanie, dopravu, komunikciu a pod. V oz brojench zlokch, v armde a pol cii je radnictvo, ttni zamestatnci difrencovan poda hodnosti a funk nho zaradenia najm na zklade vzdelania a dky sluby. Od radnkov, ktor so zreteom na ich prvne postavenie a verejn (tt nu) slubu maj postavenie ttnych (verejnch) zamestnancov, treba z ha diska spsobu ustanovovania do funk ci, ktor sa uskutouje vobou alebo vymenovanm, odliova ttnych, ve rejnch funkcionrov. Ustanovovanie ttnych funkcionrov upravuje naj m ttne prvo a sprvne prvo, km ustanovovanie radnkov upravuje najm sprvne prvo i pracovn pr vo. V kadom tte existuje tak hie rarchia radnkov a prpadne aj hie rarchia ttnych funkcionrov. V svislosti s innosou ttnych funkcionrov a radnkov najm vo verejnej sprve sa pouva pojem ve rejn sluba alebo uie, ttna slu ba. Pojem verejn sluba vyjadruje prvny status, to znamen prvne po mery pracovnkov verejnej (ttnej) sprvy, prpadne aj inch orgnov (sudcov). Intitcia verejnej sluby je metdou profesionalizcie verejnej, a najm ttnej sprvy, ktor sa od liuje od politizcie ttnej sprvy; t to spova v tom, e miesta v ttnej sprve sa obsadzuj poda preukza 75

nho prospechu alebo prslunosti k politickej strane alebo koalcii strn, ktor zskala vo vobch vinu. t ty upravuj prvne pomery radn kov, ttnych zamestnancov osobitn mi zkonmi, ktor s zkonmi o ttnej (verejnej) slube. Zkony o ttnej slube stanovuj najm kva lifikan predpoklady pracovnkov ttnej sprvy, sluobn postup spoje n so splnenm kvalifikanch pred pokladov, disciplinrnu zodpovednos, profesijn etiku a in poiadavky. K znmym systmom verejnej(ttnej) sluby patr karirny, spolilny a meritn systm. Karirny systm verejnej sluby Karirny systm, systm de la carriere", sa sformoval na eurpskom kontinente. V naich podmienkach plnila dleit lohu sluobn prag matika, zaloen zkonom o sluob nch pomeroch ttnych radnkov a ttnych zriadencov (15/1914), kto r sa uplatovala aj v predmnchov skej republike. Karirny systm je znmy intittom tzv. definitvy, to znamen celoivotnm zamestna nm, celoivotnou ttnou slubou, monosou sluobnho postupu po da zskanej kvalifikcie a dky ttnej sluby, nezruitenosou slu obnho pomeru a ak, len na zklade kvalifikovanch dvodov. Karirny systm podporuje profesionalitu a kompetenciu. ttna sluba je od politizovan, take sluba ttnych zamestnancov nie je zvisl od v sledku volieb najm z hadiska vzni ku alebo zniku ich sluobnho po meru. V rmci karirneho systmu sa sformovali urit princpy vkonu ttnej sluby, osobitne tieto: a) sluobn postup na zklade vo pred urench podmienok, b) poiadavka mlanlivosti,

c) nezluitenos ttnej sluby s inou, vedajou pracovnou in nosou a osobitne s podnika nm, d) zkaz zamestnvania prbuz nch, e) zkaz lenstva v politickch stranch a asti na politic kch akcich, prpadne i trajkoch a pod., f) lojalita.

ttnej sluby, najm konkurzy, ab solvovanie uritch odborov pre a postgradulneho vysokokolskho tdia alebo dokonca konkrtnych univerzt, absolvovanie rozmanitch testov, vyadovanie rekomendci alebo odporuen od morlnych a od bornch autort a pod. Meritokracia a meritn systm sa teda najm z hadiska poiadaviek na kvalifik ciu, morlnu bezhonnos a apolitic kos pribliuje ku karirnemu syst mu.

Spolilny

systm

verejnej sluby Klasifikcia t t n y c h o r g n o v a ich prvomoc ttne orgny sa klasifikuj poda rozmanitch kritri (BOGUSZAK, 54). Najm poda: a) prvomoci, b) kompetencie (psobnosti), c) zloenia, d) ustanovovania (dosadzovania) osb do funkci, e) vzjomnch vzahov. Prvomoc sa definuje ako spsobi los ttnych orgnov na zklade stavy a zkonov uskutoova pr slun funkcie t t u vydvanm prvnych aktov. Prvo priznva pr vomoc vlune tm ttnym intit cim, ktor s ttnymi orgnmi, to znamen orgnmi zkonodarnej, v konnej a sdnej moci. Prslun pr vomoc vykonvaj na zklade stavy a zkonov. Podstatou prvomoci je ttna moc regulovan prvom, kto r sa prejavuje ako spsobilos tt neho orgnu vydva prvne akty na zklade stavy a zkonov. Teda dleitm aspektom prvomoci nie je len prvo uritho ttneho orgnu vyda prslun prvny akt, ale aj prvo a povinnos vyda ho spso bom, ktor ustanovuje zkon. Napr klad Trestn poriadok upravuje pr vomoc orgnov innch v trestnom

Spolilny systm (spolia lat. = ko ris) sa poda svojho uplatovania v uritom obdob vvoja v USA naz val spoils systm", to znamen kor i s t n systm. J e h o p o d s t a t a je v tom, e funkcie, i miesta v ttnej sprve sa obsadzuj po parlament nch alebo prezidentskch vobch jednotlivcami, ktor sa zaslili o vo lebn vazstvo alebo s stpencami i politickmi priaznivcami voleb nch vazov. Vetky dleit miesta sa v spolilnom systme stan kori sou vaza politickho sperenia, ktor ich rozdeuje ako odmenu, sinekru, lno".

Meritn

systm

verejnej

sluby

Meritn systm (meriti lat. = pod a zsluhy, vborne) sa poda svojho uplatovania v USA nazva tie merit systm", to znamen systm zsluh. Meritn systm n a h r a d i l v USA spolilny systm. V meritnom systme sa obsadzovanie funkci v ttnej sprve uskutouje na z klade kvalifikcie, schopnosti, vko nu a nie poda politickej prslunosti alebo inch kritri, ktor charakte rizuj spolilny systm. Sprievod nm javom meritnho systmu s nov formy prijmania odbornkov do

76

konan vydva rozsudky a uznese nia, avak sasne stanovuje po pr v, osobitn poiadavky na spsob ich vydania a po druh, veobecn zsady vydvania aktov v trestnom konan, naprklad zsadu, e orgny inn v trestnom konan musia veci prejednva o najrchlejie a d sledne zachovva obianske prva zaruen stavou, objasova s rov nakou starostlivosou okolnosti sve diace proti obvinenmu i okolnosti, ktor svedia v jeho prospech, a vy konva v oboch smeroch dkazy, ne akajc na nvrhy strn. Prvne akty, ktor s vsledkom uplatnenia prvomoci ttnych org nov, sa tradine delia na: a) Normatvne prvne akty (sta va, zkony a in normatvne ak ty), b) individulne prvne akty (oslo bodzujci rozsudok, nariadenie predsedu sentu a v prprav nom konan i prokurtora o exhumcii a in individulne akty). Z hadiska prvomoci poznme nasledujce druhy ttnych orgnov: a) stavodarn a zkonodarn or gn, b) orgny vkonnej ttnej moci a irie, orgny verejnej spr vy, c) sdy, sdnictvo. Prvomoc je prvm z uvedench kritri, na zklade ktorho rozliu jeme rzne druhy ttnych orgnov prve vzhadom na rzne druhy mo ci ako prvomoci. V ttoch, ktor s zaloen na debe moci, sa aj v sta ve rozdeuj jednotliv orgny na ttne orgny zkonodarnej moci, vkonnej moci a sdnej moci. V terii komunistickho ttu sa v niekto rch prpadoch vydeovala tvrt, kontroln prvomoc, odvoden naj m z osobitnho postavenia prokura try, ale aj inch kontrolnch org

nov. V demokratickom tte je pro kuratra, prpadne ttne zastupi testvo sce intitciou sui generis, avak rozhodne sa povauje za or gn, ktor spsobom svojej vstavby a funkciami jednoznane patr do v konnej moci. Sasou vkonnej mo ci s aj kontroln orgny ttu. So zreteom na kontroln funkcie za raujeme medzi orgny vkonnej moci aj rad ochrancu prv (ombudsmana), ktor vak rovnako ako pro k u r a t r a je vkonnm orgnom sui generis.

stavodarn a zkonodarn orgn stavodarn a zkonodarn orgn sa vyznauje najm stavodarnou a zkonodarnou prvomocou. Pod stata tejto prvomoci spova v prve prijma, meni, dopa i revidova stavu, ako aj v prve prijma, me ni, dopa, zruova zkony a inici ova ich prijatie, zmenu, doplnenie i zruenie. stavodarn a zkono darn zbor nemusia vytvra identi tu z hadiska krecie, zloenia i pr vomoci. Teria rob rozdiel medzi stavodarnou a zkonodarnou mo cou a tm aj medzi stavodarnm a zkonodarnm zborom a ich prvo mocami. V zmysle rousseauvskho chpania suverenity udu nieje stavodarn moc nim obmedzen, km zkonodarn moc je limitovan. Z tohto vyplva znma stavnoprv na konzekvencia, e zmeny, prpadne revziu stavy, ako aj jej prijatie ale bo derogciu niektorch jej ast je nevyhnutn ratifikova obligatrnym referendom, udovm hlasovanm. Takto postup ustanovuj niektor stavy aj v sasnosti. Obligatrne referendum sa vo vajiarsku apli kuje pri kadej zmene stavy. Od r. 1874 bolo spench u viac ako

77

90 nvrhov. Je pozoruhodn, e rev ziu vajiarskej stavy, ktor r. 1934 iniciovala faistick strana, volii zastnen na referende odmietli. Mandty poslancov zkonodar nho orgnu vznikaj zva vo veobecnch vobch. Parlament me tvori jedna komora, jedna snemova, prpadne dve komory, dve snemovne. stavy zakotvuj bu jednokomorov, alebo dvojko morov sstavu. Komory sa odliu

j najm dkou funknho obdobia, spsobom dosadzovania osb do funkci, kompetenciami, nzvom. Horn snemova, pansk snemo va, snemova lordov je jednou z komr, km druh je doln, udov alebo poslaneck snemova. V zlo ench ttoch federatvneho typu je lohou druhej komory reprezen tova zujem ttov, krajn tvoria cich federciu (RMIK . II.-2, PAR LAMENTY, 34).

RMIK . II-2 Diagram parlamentu Spolkovej republiky Nemecko

Horn snemova je z hadiska spsobu dosadzovania, dky funk nho obdobia a pod. konzervatvne jm elementom zkonodarnej moci. Tm prispieva k stabilite prvneho poriadku, elimincii radiklnych n vrhov zkonov a k ich vestrannmu posdeniu. Dvojkomorov sstava prospieva stabilite prvneho syst mu tm, e s nvrhmi zkonov musia vyslovi shlas obidve snemovne. Ak horn snemova odmietne nvrh z kona, odbremeuje hlavu ttu, kto r nie je nten asto uplatova prvo veta, pretoe zamietav stano visko sentu psob ako prirodzen filter nestavnch, radiklnych, ne komplexnch, elovch, ako aj par

cilnych nvrhov, ktor by zasahova li najm do kodifikovanho prva, ktorho formou je kdex. Dvojkomo rov sstava v dlhodobom vvoji pre ukzala svoje vhody i nedostatky. Vo veobecnosti sa usudzuje, e vhody dvojkomorovej sstavy roz hodne prevauj nad vhodami jednokomorovej sstavy." Dvojkomorov sstava je pravidlom a jednokomorov skr zvltnosou, vnimkou (WEYR, 1937, 38). Parlament okrem legislatvnej prvomci vykonva aj exekutvnu prvomoc v oblasti kontroly, vyetro vania a prpadne ochrany prv a slo bd obanov. Svojou podstatou exe kutvne kontroln a vyetrovacie

78

kompetencie parlamentu s zamera n na kontrolu exekutvy. Parlament si zriauje najm vbory, prpadne podvbory,aj vyetrovacie vbory, ko misie, naprklad anketn (prieskum n) komisie, ktor s ustanoven, aby zistili urit skutkov stav (PAR LAMENTY, 34). Vbory, podvbory ev. komisie sa zriauj ako stle (riadne) vbory alebo ako doasn (mimoriadne) orgny ustanoven na uren el ad hoc. P a r l a m e n t v rmci vborov me uplatova osobitn mechanizmus kontroly exe kutvy, ktor sa nazva hearings a ktor dopluj in mechanizmy kontroly exekutvy p a r l a m e n t o m , znme interpelcie a otzky. P a r l a m e n t pln aj autonmne funkcie, ktor sa dotkaj samho zkonodarnho zboru. Prijma roko vacie pravidl, overuje m a n d t y a vsledky volieb, vykonva discipli n r n u prvomoc nad lenmi parla mentu, vol si vlastn orgny, najm predsedu parlamentu a predsedov vborov, podvborov a komisi, roz hoduje o programe rokovania. Parlament pln aj justin funkcie, ktor pvodne prinleali panovnko vi, ako vetka ostatn moc a suvere nita. J u s t i n funkcie vykonva v dvojkomorovom systme sent v rmci tzv. impeachmentu a nsled nho pozbavenia radu, ktor nevy luuje v pozitvnom prpade riadne sdne konanie.

tvom inch subjektov. Inmi subjektmi s orgny zemnej a zujmovej samosprvy, na ktor tt preniesol as vkonu verejnej moci. Verejnou mocou je tak moc, ktor autoritatv ne rozhoduje o prvach a povinnos tiach subjektov, i u priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorho prvach alebo povinnostiach rozho duje orgn verejnej moci, nie je v rov noprvnom postaven s tmto org nom a obsah rozhodnutia tohto orgnu nezvis od vle subjektu" (NLEZ 3, 92). V hovorovom jazyku i v prvnom a prvnickom jazyku sa vraz orgn (orgny) vkonnej moci a vraz or gn (orgny) ttnej sprvy pou vaj vemi asto v tom istom vzna me. Oba pojmy maj svoj ir a u vznam. ir vznam orgnu (orgnov) v konnej moci a ir vznam orgnu (orgnov) ttnej sprvy s toton. Rozdiel je medzi um vznamom or gnu vkonnej moci a um vzna mom orgnu ttnej sprvy. ir vznam oboch pojmov je identick. Orgnmi vkonnej moci ttu s v uom zmysle len hlava ttu a vl da (kabinet) vrtane jej predsedu a lenov. Orgnmi vkonnej moci ttu v irom zmysle slova s hlava ttu, vlda (kabinet), ministerstv a ostatn stredn i miestne orgny ttnej sprvy, ale aj vkonn orgny sui generis, ku ktorm zaraujeme rzne kontroln orgny, prokuratru (ttne zastupitestvo) a r a d och rancu prv (ombudsmana). Orgnmi ttnej sprvy v uom zmysle s ministerstv a ostatn stredn i miestne orgny ttnej sprvy. Rozsah pojmu orgny ttnej sprvy v irom zmysle slova je toto n s rozsahom pojmu orgny vkon nej moci. Zahruje teda takisto hlavu ttu, vldu (kabinet), ministerstv a ostatn stredn i miestne orgny 79

O r g n y verejnej moci, vkonnej moci, ttnej sprvy a verejnej s p r v y Pojem verejn moc je nadraden pojmom vkonn moc, ttna sprva i verejn sprva. Je najveobecnej, pretoe zaha vkon moci orgnmi zkonodarnej, vkonnej a sdnej mo ci, ako aj vkon moci prostrednc

ttnej sprvy, orgny kontroly a pr padne aj in orgny, osobitne proku ratru a rad ombudsmana. Zarade nie hlavy ttu medzi orgny vkonu ttnej sprvy spsobuje spravidla urit vhrady, prpadne rozpaky (HENDRYCH, 201). Hlava ttu je nepochybne sasou vkonnej moci, avak jej postavenie v sstave org nov vkonu verejnej sprvy je peci fick. Ak je vzah vetkch uvedench pojmov k orgnom verejnej sprvy? Ak ich zoradme poda kritria podradenosti a nadradenosti, vyzer ich vzah takto: 1. Orgny verejnej moci 2. Orgny verejnej sprvy 3. Orgny vkonnej moci/orgny ttnej sprvy v ich irom vzname. Hierarchia ukazuje, e pojem org ny verejnej sprvy je podraden poj mu orgny verejnej moci a nadraden pojmu orgny vkonnej moci/ orgny ttnej sprvy v ich irom vzname. Pri vymedzen pojmu orgn verej nej sprvy je potrebn vychdza z faktu, e po pde komunizmu u tt nie je jedinm subjektom, ktor vykonva verejn moc a verejn sprvu. tt as verejnej sprvy po stpil verejnoprvnym korporcim (intitcim), samosprvnym verej noprvnym zemnm a zujmovm korporcim (intitcim), to zname n, e as sprvy odttnil, sprivati zoval (HENDRYCH, 5). Tmto po stupom dochdza k decentralizcii ttnej moci" (KULTTY, 7). Dnes sa na verejnej sprve okrem ttnej sprvy zastuj aj orgny zem nej a zujmovej samosprvy. Ak je teda vznam vrazu orgny verejnej sprvy? Okrem orgnov vkonnej moci i orgnov ttnej sprvy v ich irom vzname patria do sstavy orgnov verejnej sprvy aj orgny zemnej a zujmovej samosprvy. 80

S tm svis alia otzka. Org ny zemnej samosprvy i zujmovej samosprvy s uznacou prvomo cou s akmisi miestnymi parlamentami, ktor sa kontituuj v komu nlnych vobch. Prinle im prvomoc prijma veobecne zvz n prvne normy s psobnosou na prslunom loklnom teritriu alebo s psobnosou na realizciu uritch verejnch zujmov. Tm, e orgny zemnej a zujmovej samosprvy za raujeme do sstavy orgnov verej nej sprvy, akoby sa redukovala ich prvomoc len na oblas sprvy, akoby sa vyluovali ich samosprvne funk cie. Pojem verejn sprva vo vzahu k orgnom zemnej a zujmovej sa mosprvy vak treba chpa irie a sce tak, e samosprva pln na miestnej a zujmovej rovni tak z konodarn" funkcie, ako aj funkcie vkonu miestnej a zujmovej sprvy.

Hlava

ttu

Osobitn postavenie v systme or gnov vkonnej moci (exekutvy) je vyhraden hlave ttu. Postavenie hlavy ttu determinuj tak stavno prvne, politick a in initele, vrta ne charizmy. Charakter a silu" po stavenia hlavy ttu uruj najm: a) stavn kompetencie, b) spsob krecie, c) formulcia stavnopolitickej nezodpovednosti/zodpovednosti a formulcia prvnej, najm trestnej zodpovednosti. V kompetencii hlavy ttu je zvy ajne uzavieranie a dojednvanie me dzinrodnch zmlv, zastupovanie ttu navonok, krecia ttnych funk cionrov, hlavn vojensk velenie i tradin prerogatvy hlavy ttu. Delia sa na estn, akmi s pouva nie prezidentskej stre a tandardy, zapoiiavame ttnych vyznamena-

n, udeovanie titulov i hodnost a na vsostn prerogatvy. Medzi vsostn mi prvami hlavy ttu je vymenva nie ttnych funkcionrov, reprezen tcia ttu navonok, vypovedanie vojny a dojednvanie mieru, vyhlaso vanie vnimonho stavu; hlava ttu tie odrouje a rozpa parlament, udeuje milos. Hlavu republiknskeho ttu vol bu priamo/nepriamo obyvatestvo alebo parlament, alebo osobitn zhro madenie, ktorho sasou mu by aj lenovia parlamentu. Hlava ttu volen priamo/ nepriamo obyvate stvom sa spravidla nazva siln pre zident", krean nezvisl od parla mentu. Siln prezident", ktor je prinajmenej rovnako siln" ako zko nodarn moc i sdna moc, m najm miesto v prezidentskej republike, kde zosobuje vkonn moc, take vlda" vtedy psob skr ako zbor poradcov hlavy ttu a nie ako najvy orgn vkonnej moci. Sila hlavy ttu je vak v konenom dsledku uren kompetenciami a stavnopolitickou nezodpovednosou/zodpovednosou. Hlava ttu nie je zvyajne stavnopoliticky zodpovedn. V prpade ne zodpovednosti hlavy ttu sa najm v podmienkach klasickej parlament nej republiky prena zodpovednos za akty prezidenta na vldu alebo na prslunho lena vldy. Aj v minulosti sa panovnk nielen v podmienkach patrimonilnej alebo absolutistickej monarchie, ale aj sta vovskej monarchie nezodpovedal (stavovskmu) snemu. Stavovsk snem volil panovnka a hlava ttu bola na ele snemu a propozciami urovala jeho program. V niektorch prpadoch sa vak v podmienkach uhorskho ttu darilo aj stavovsk mu snemu, prostrednctvom vyzdvi hovania pons, gravaminii (querelae) a prosieb, supliky vznamne ovply vova program snemu a jeho pora 81

die (KARPT, 1944,120,134). peci fickm prostriedkom zodpovednosti boli tzv. volebn kapitulcie, ev. ko runovan diplom, ktorm novozvo len panovnk zaruoval stavom na dobudnut prva, ako aj prva, ktor im navye pri vobe a korunovcii priznval. Ako mechanizmus zodpo vednosti psobila hrozba ius resistendi, ktor v Uhorskom tte vyjadrila Zlat bulla Ondreja II., ke v i. 31 zakotvila prvo brannho odporu achty voi panovnkovi, ktor po ruuje stavu. Prvo milosti

Ako sa u uviedlo, k vsostnm prvam hlavy ttu patr prvo mi losti. Prvo hlavy ttu udeova mi los sa realizuje tak v zmysle veo becnom, ako aj individulnom, smerom k veobecne urenej skupine osb a trestnch vec alebo vo vzahu k individulne urenej osobe, oso bm a konkrtnemu prpadu. Individulne akty milosti spovaj v abolcii, agracicii, ako aj v prve zahladi odsdenie, ktor sa tie na zva rehabilitcia. Abolcia je prkaz hlavy ttu orgnom innm v trest nom konan, aby sa pre urit in ne zanalo trestn sthame, prpadne aby sa v trestnom konan nepokrao valo a trestn sthanie sa zastavilo. Agracicia je prkaz hlavy ttu prslunmu sdu, aby v jeho mene odpustil alebo zmiernil prvoplatne uloen trest v trestnom konan za trestn in. Abolcia a agracicia pat ria medzi podmienky zahladenia od sdenia, vaka omu sa na prslun osobu had, akoby nebola trestan a odsden. Amnestia, ktor m hro madn charakter, sa prejavuje vdy individulne bu inkami abolcie, alebo agracicie a sbene aj inka mi zahladenia odsdenia.

Vlda

(kabinet)

Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej

sprvy

Vlda je najvym orgnom v konnej moci, ttnej sprvy, take je n a d r i a d e n m orgnom minister stvm a ostatnm strednm i miest nym orgnom verejnej sprvy pri v kone ttnej sprvy. Vlda sa sklad z predsedu a mi nistrov a p r p a d n e alch lenov vldy. Spsob u s t a n o v e n i a lenov vldy je rozmanit. V p a r l a m e n t nch republikch, ev. p a r l a m e n t no-prezidentskch republikch v e t k c h lenov vldy v r t a n e p r e d s e d u vymenva/odvolva a po veruje ich r i a d e n m ministerstiev hlava t t u , p r p a d n e hlava t t u vymenva/odvolva lenov vldy n a n v r h p r e d s e d u vldy, ktorho p r e d t m pover zostavenm vldy. Je p a r l a m e n t n o u zvyklosou pove ri zostavenm vldy alebo vyme nova vetkch lenov vldy z par l a m e n t n e j viny. H l a v a t t u me vymenova aj tzv. r a d n c k u v l d u , v l d u odbornkov, k d e prslunos k p a r l a m e n t n e j vine nie je n u t n o u podmienkou vymeno v a n i a . Aj r a d n c k a vlda vak m u s ma podporu p a r l a m e n t n e j viny. E x i s t e n c i a r a d n c k y c h vld je vrazom krzy demokracie a obmedzovania p a r l a m e n t a r i z m u (BROKLOV, 44). Vlda je v parlamentnej republike zodpovedn parlamentu, ktor jej me vyslovi nedveru. Vlda je kolegitnym orgnom, ktor prijma na vykonanie zkonov nariadenia. Prijma tie programov vyhlsenie, s ktorm vyslovuje s hlas/neshlas p a r l a m e n t . Na zkla de p a r l a m e n t o m schvlenho prog ramovho v y h l s e n i a pripravuje nvrhy zkonov, ktor predklad p a r l a m e n t u , v r t a n e nvrhu ttne ho rozpotu a t t n e h o zverenho tu.

Ministerstv a o s t a t n s t r e d n orgny ttnej sprvy s centrali zovan a monokratick orgny. Na ich ele stoj m i n i s t e r alebo vedci r a d u , ktor sa zodpoved za vkon svojej innosti p a r l a m e n t u , hlave t t u alebo vlde, p r p a d n e jeho zodpovednos je r o z m a n i t m spso bom delen medzi vetky alebo a s uvedench orgnov. M i n i s t e r , ako dokumentuje aj etymolgia slo va, sa v minulosti povaoval za slu hu hlavy t t u , panovnka. Po vzni ku kontitunej monarchie vznik a posiluje sa jeho stavnopolitick zodpovednos predovetkm k par l a m e n t u a oslabuje smerom k hlave t t u . Vlda a ministri maj ma vak aj v modernej p a r l a m e n t n e j republike dveru nielen p a r l a m e n tu, ale aj hlavy t t u (prezidenta). Vymenovanie predsedu k a b i n e t u , ako aj lenov vldy nie je len for m l n y m procesnm a k t o m hlavy t t u . M svoju m a t e r i l n u s t r n ku, ktorej obsahom je vyslovenie dvery lenom kabinetu. Hlava t tu vymenovanm vldy a lenov vldy vyslovuje jej lenom a predse dovi dveru. Ministerstv sa spravidla zriau j zkonom. Rozmanitos ttov pri na aj rozmanitos a odlinos nie len potu, ale aj vecnej kompetencie ministerstiev. s t r e d n t t n u spr vu uskutouj okrem ministers tiev, prpadne strednch orgnov ttnej sprvy, na ele ktorch je len vldy, aj ostatn stredn org ny ttnej sprvy, ktor u n s napr klad reprezentuje tatistick rad, r a d jadrovho dozoru, r a d geod zie, kartografie a k a t a s t r a , protimonopoln rad, r a d priemyselnho vlastnctva, r a d bezpenosti prce at.

82

ttna

sprva

samosprva

t t n a sprva vrtane miestnej ttnej sprvy spolu s zemnou a zujmovou samosprvou, ale aj s inmi intitciami verejnej sprvy (verejn fondy, verejn podniky) vy tvraj systm verejnej sprvy a sstavu orgnov verejnej moci. Samosprva sa len na zemn samosprvu a zujmov samospr vu. Intitcie zemnej a zujmovej samosprvy s verejnoprvne korpo rcie (intitcie). Poda jednej defin cie je verejnoprvna korporcia lensk organizovan subjekt verej nej sprvy, ktormu bola zveren moc samostatne plni verejn lohy" (HENDRYCH, 184). Samosprva je p e n d a n t o m ttnej sprvy. Samo sprva nie je ttnou sprvou. Je z kladom demokratickho systmu. V podmienkach decentralizcie poli tickho rozhodovania sa prvo asti obanov na sprve verejnch vec uskutouje nielen na rovni stred nch orgnov ttu, ale aj na miest nej rovni (obecn, regionlne, pr padne krajinsk zastupitestvo) a na rovni orgnov a intitci zujmovej samosprvy, naprklad verejnoprv nych korporci v oblasti poisovnc tva, zdravotnctva, ivotnho prostre dia, kultry, kolstva alebo telesnej kultry. ttnu sprvu, i u stredn alebo miestnu organizuje a vykonva tt, km vkon samosprvy je v rukch zemnch a zujmovch verejnoprv nych korporci. tt iba zkonom uruje medze samosprvy; jej naplne nie konkrtnym obsahom, obianskou innosou a iniciatvou a skutonou samosprvnou innosou je vak ve cou obanov, ktor ij v uritom mies te, obci, meste alebo ij uritm zuj mom alebo elom, hospodrskym a obchodnm zujmom (obchodn ko mora) alebo zujmom a profesiou

prvnej pomoci (advoktska komora), prpadne zdravotnckej i audtorskej pomoci.

Horizontlna deba moci

a vertiklna (kompetenci)

V demokratickch ttoch, ako uebnica podrobne uvdza alej, sa ttna moc del: a) horizontlne, medzi zkonodar n moc, vkonn moc a sdnu moc, b) vertiklne, medzi stredn or gny a miestne orgny, m sa mysl ani nie na miestne org ny ttnej sprvy, ale na org ny miestnej samosprvy. To vak nie celkom presne vystihu je skuton situciu v debe moci. as ttnej moci demokratick tt deleguje toti aj na orgny zujmovej samosprvy. Pod pojem vertiklna deba moci preto treba zahrn: a) vertiklnu debu moci medzi stredn ttne orgny, najm stredn orgny ttnej sprvy a orgny miestnej samosprvy, ktor sa vak na miestnej rov ni prejavuje aj ako horizontl n a " deba moci, medzi miestne orgny ttnej sprvy a orgny miestnej samosprvy, b) debu moci medzi stredn or gny ttnej sprvy a stredn orgny zujmovej samosprvy. Deba moci uveden pod psme nom b) stricto sensu je horizontlna deba moci. Do vitej terminolgie nie je na tomto mieste potrebn za sahova. Bolo vak treba upozorni na obsah jednotlivch pojmov. Vo veobecnosti sa prijma nzor, e ttna sprva m zabezpeova ve rejn zujmy najm v oblasti vntor nej bezpenosti, obrany, sdnictva, zahraninch vec. Kompetenciu or gnov samosprvy zvyajne vypluje

83

komunlny odpad, starostlivos o ve rejn zele, miestne komunikcie a osvetlenie, miestnu bezpenos. Do kompetencie samosprvy patria aj veci vzdelania, nielen zkladn vzde lanie, ale sasti aj stredn vzdelenie, vrtane strednho odbornho kol stva, socilnej starostlivosti a zdra votnctva a prpadne aj in oblasti, naprklad hospodrenie s bytmi, tu ristika at. Stupne miestnej samosprvy (zemnej)

Rozdelenie kompetenci medzi ttnu sprvu a orgny miestnej (zemnej) samosprvy je spojen aj s rozdelenm kompetencie medzi jed notliv stupne miestnej samosprvy. Miestna samosprva sa me organi zova v rmci prvho, vyieho a pr padne ete vyieho stupa. Prv stupe zemnej samosprvy tvoria obce (mest). Vy stupe samo sprvy zemnch celkov sa organizu je na teritriu, ktor je vym zemnm celkom". To ist plat o charaktere a tm aj o rozlohe teri tria, na ktorom psobia orgny ete vyieho stupa miestnej samospr vy. zemn celky prvho i vyieho stupa sa mu zdruova na zabez peovanie vec spolonho zujmu a prpadne vytvra zvzy zemnch celkov, naprklad upn zvzy. Pre druh stupe i vy zemn samosprvny celok sa u ns ujal v raz regin a oblas. o s vlastne re giny? Poda defincie Rady Eurpy a Zhromadenia eurpskych reginov je regin sprvny tvar na stupni bezprostredne pod rovou strednej alebo federlnej (spolkovej) sprvy (MOLLSTEDT, 7). Ekonomick po atie reginu uprednostuje monos relnej hospodrskej koopercie v rmci uritho teritria. Vekos 84

a charakter reginov me vychdza aj z historickch tradci teritria, tie z jazyka obyvatestva, prpadne z kombincie rznych initeov, v kto rch vak ekonomika pln dleit lohu. Miesto reginu v systme strednej a miestnej demokracie vidie aj na znmom reazci: obanobec-regin-tt-Eurpa. zemno sprvne lenenie v jednotlivch kraji nch vak medzi obec a regin zaleuje aj in teritorilne celky. Orgnmi regionlnej i oblastnej samosprvy by mali by v naich pod mienkach regionlne zastupitestvo, vkonn regionlna rada a predseda regionlnej samosprvy. Na zabez peovanie loh regionlnej samospr vy sa vytvoria regionlne, oblastn rady. Zavedenie regionlnej samo sprvy predpoklad, aby sa zkonom zvzne ustanovil urit model zemnosprvneho lenenia ttu. Jednou z najdleitejch otzok obecnej a regionlnej samosprvy je prenos kompetenci zo ttu na org ny samosprvy a dobudovanie vza hov medzi ttnou sprvou a samo sprvou vrtane vzahov medzi ttnym prvom a samosprvnym (komunlnym) prvom. Triedenie zujmovej

samosprvy

Demokratick tt deleguje as verejnej moci aj na orgny zujmovej samosprvy, naprklad na obchodn a priemyseln komoru, notrsku ko moru a notrov a in verejnoprvne korporcie, ako aj na orgny samo sprvy vysokch kl, orgny sud covskej samosprvy, ktormi s sud covsk rady rzneho stupa. V odbornej literatre sa mono stretn s rznymi prstupmi k trie deniu zujmovej samosprvy (HENDRYCH, 185). Vsledkom jednho

z prstupov, vytvorenho na zklade prva platnho u ns pred 2. sveto vou vojnou, s niie uveden sku piny zujmovej samosprvy (MATJKA, 375, HOFFMANN, 162). Prehad umouje porovnva nie kdajie druhy zujmovej samosprvy s orientciou sasnch verejnoprv nych zujmovch korporci, prpad ne verejnoprvnych intitci, ktor psobia aj v inch oblastiach ne v minulosti, naprklad v oblasti elek tronickch mdi. Poatie a druhy zujmovej samosprvy bude potreb n zaloi na platnej prvnej prave, ktor vymedz verejnoprvne inti tcie a ich vzah k ttu a obianskej spolonosti. V minulosti sa v prvnej prave a ivote vyskytovali tieto dru hy zujmovej samosprvy: a) verejnoprvne stavovsk orga nizcie (advoktske, notrske, lekrske, obchodn, priemysel n a ivnostensk komory, ev. spoloenstv, kolsk rady a pod.), b) hospodrske a finann verej noprvne zvzy (poovncke spoloenstv, zvzy, drustv), c) verejnoprvne intitcie zabez peujce socilne, nemocensk a in poistenie, d) cirkevn samosprva. Z jednotlivch verejnoprvnych korporci boli a s pre oblas realiz cie prva najvznamnejie stavovsk prvnick komory, najm advoktska komora, komora komernch prvni kov a notrska komora, ako aj komo ry i zdruenia, ktorch lohou je v kon sdnych rozhodnut. Vetky komory s orgnmi verejnej sprvy a vykonvaj verejnosprvnu (odtt nen) innos. Niektor komory vyd vaj naprklad licencie na vkon prslunej profesie bez ingerencie ttu, in si vyaduj kooperciu so ttom. Komory tie vykonvaj kon trolu nad vkonom profesie. Verej85

nosprvnou innosou je aj vedenie zoznamu lenov komory, rovnako in nos spojen s overovanm znalost a vchovou akateov a pod. Komora advoktov a komora komernch prvnikov Jazykov vraz advokt je odvode n od lat. slova advocatio, advocatus prpadne advoco, ktor oznauj aj toho, kto je privolan, aby poskytol radu, prvnu pomoc. Advokt je slobodn povolanie. Advokti a komern prvnici sa slo bodne organizuj v kancelrich a vytvraj si vlastn stavovsk or ganizciu. Zkladom prce advokta je prca s klientom. Stavovsk komora je dleitou ga ranciou povolania advokta, ktor chrni a zaruuje jeho nezvislos, ale aj ochranu klienta tm, e kon troluje spsob vkonu profesie, naj m z hadiska repektovania zkona a profesijnej etiky. Nezvislos advokta je vchodis kom slobodnho vkonu jeho povola nia, pretoe advokt zastupuje klien ta aj v sporoch proti ttu alebo proti inm silnm" korporcim alebo ob chodnm i inm, aj politickm orga nizcim. Komoru advoktov, ako aj komoru komernch prvnikov upravuj osobitn zkony. Postavenie a lohy oboch komr s takmer identick. Roz diel je v rozsahu poskytovanch prv nych sluieb. Km advokti mu po skytova vetky prvne sluby, je prvna pomoc komernch prvnikov sstreden na oblas podnikania. Notrska komora a notri Notrska innos je organicky spo jen s overovanm prejavov udskej

vle, ktor sa tkaj prv a povinno st. Notri od najstarch ias spiso vali verejn listiny, ktormi osvedo vali p r v n e skutonosti. Profesia notra vznik z funkcie a poslania pisra, ktor zapisoval urit prvne kony. Notrsky zpis, alebo zpis pisra vnal do prvnych vzahov pocit istoty, nestrannosti a objektv nosti. Listiny spsan pred nestran nou osobou, potvrden razidlom svedkov mali viu vhu, prpadne celkom in prvne dsledky ako s kromn listiny. Rozdiel medzi verej nou listinou a skromnou listinou sa vak utvral postupne a rznymi ces tami v jednotlivch astiach Eurpy. Sasn chpanie verejnej listiny a lohy notra medzi stranami m svoj zaiatok najm v pestovan ars notaria na univerzite v Bologni, vr t a n e innosti glostorov. N e k l a m n m znakom notrskej innosti v staroveku s sumersk, babylonsk i egyptsk listiny a, pravda, verejn listiny, ktor vznikli v starovekom Grcku a Rme. Teda u v dvnej minulosti sa spisovali lis tiny a kony, zmluvy, ktor pred chodcovia modernch notrov, pisri uchovvali. Osoby, ktor spisovali, vyhotovovali a registrovali zmluvy, sa v starovekom Grcku nazvali mnmon, neskr aj epistotoi, agoranomoi. V starovekom Rme notrsku innos vykonvali tabelliones, ale aj in osoby, ktor na verejnom mieste vykonvali spisovanie zmlv a in notrske kony. Zmluvy boli zazna m e n a n n a voskom p o t i a h n u t c h drevench doskch, nazvanch ta belliones. Modern koncepcia notrskej in nosti sa odvja z prvnej pravy, kto r vznikla po buroznej revolcii vo Franczsku a ktor ovplyvnila kon cepciu notrstva ako slobodnho povo lania aj u ns. Rovnako ako v sas nosti aj v bvalej esko-slovenskej

republike plnili notri o.i. lohu sd nych komisrov. Po nastolen komu nistickch pomerov r. 1948 sa notr stvo stalo sasou ttneho apartu a notrstvo stratilo charakter slobod nho povolania. Po pde komunizmu sa notrstvo odttnilo, take v sas nosti sa optovne vykonva v zsade spsobom, ku ktormu na tomto poli dospel vvoj eurpskej prvnej kult ry i prvnych intitci. Po odttnen notrstiev u notr nie je ttnym funkcionrom ani ttnym radnkom (zamestnan com). Je vak ttom poveren, aby vykonval notrsky r a d na zklade zkona. Notrstvo nie je ttnym or gnom. Je vak verejnm radom, ktor vykonva verejn innos, kto r m charakter verejnej sprvy. V rmci verejnej innosti spisuj no tri s psobnosou na oblas skrom nho prva listiny, ktor maj cha rakter verejnch listn. Plat predpoklad, e to, o notr overil, sa v skutonosti a pred nm naozaj sta lo. Opak treba dokza. Z toho vypl va, e t a k listiny, ako aj celkov ve rejn innos notra sa vyznauj znakom verejnej dvery (fides publica). Verejn dveru v innos notra a verejnch notrskych listn zabez peuje najm nestrannos, ktor spo lu s objektvnosou je zkladom v konu notrskej innosti. Zujmov samosprva notrov sa uskutouje v rmci stavovskej ko mory. Tradcia notrskych komr sia ha do stredoveku. Na ich zaiatku bo li notrske kolgia vytvran v rmci jednotlivch talianskych miest.

Komora a sdni

exektorov exektori

Exekcia sdnych rozhodnut je jednou z pvodnch funkci ttu, ktor namiesto ttnych orgnov,

86

veobecnho sdnictva, zabezpeuje spolonos, ev. ttom poveren oso by (sdni exektori) v rmci vkonu slobodnho povolania. Sdny exek tor je fyzick osoba, ktor je splno mocnen ttom, aby v rmci slobod nho povolania zabezpeovala na nvrh oprvnenho subjektu nten vkon sdnych rozhodnut, ak je sdne rozhodnutie vykonaten a povinnostnmu subjektu mrne uply nula lehota na dobrovon splnenie povinnosti. Postup exektora pri uskutoovan exekcie upravuje exekun zkon (exekun poria dok). V krajinch, ktor nepoznaj in titt sdnych exektorov, zabezpeu je vkon sdnych rozhodnut spra vidla sdnictvo. P r e s u n vkonu sdnych rozhodnut zo ttu na s kromn osoby je podmienen najm tm, e vkon sdnych rozhodnut je vemi zdhav. Tm sa oslabuje auto rita sdov a v niektorch prpadoch dochdza navye k vybavovaniu po hadvok mimosdnou, nezkonnou cestou. V dvodovej sprve k sloven skmu Exekunmu poriadku sa uvdza, e v krajinch, kde sdne rozhodnutia vykonvaj sdni exe ktori, je efektvnos vymhania po hadvok 70%, km v prpadoch vymhania rozhodnut ttom dosa huje efektvnos tejto innosti iba 30%.

venie aspo najvych ttnych funkcionrov v tejto oblasti je v kom petencii bu p a r l a m e n t u , alebo v spolonej kompetencii hlavy ttu a parlamentu. Medzi uveden osobitn vkonn orgny zaraujeme najm: a) najvy kontroln r a d a in kontroln orgny ttnej spr vy, b) p r o k u r a t r u (ttne zastupi testvo), c) r a d ochrancu prv (ombudsman).

Najvy kontroln rad (a in kontroln orgny ttnej sprvy) Najvy kontroln rad je org nom, ktor nielen u n s , ale aj v inch ttoch vykonva kontrolu hospodrenia s prostriedkami tt neho rozpotu, ttnym majetkom, majetkovmi prvami a pohadvka mi ttu. Kompetencie najvyieho kontrolnho r a d u v jednotlivch ttoch me vykonva aj finann prokuratra, ochraujca majetkov zujmy ttu.

Prokuratra (ttne zastupitestvo) rad prokurtora m svoje korene v staroveku a svis s ochranou ma jetkovch i inch zujmov panovn ka, prpadne ttu. Etymologicky je spojen so sprvou a obstarvanm zleitost vlastnka. V rmskom s kromnom prve oznaoval uveden vraz sprvu cudzieho majetku oso bou, ktor na zklade generlnej pl nej moci zabezpeovala sprvu ma jetku vlastnka. Vo verejnom rmskom prve je pro kurtor radnkom, ktor vykonval 87

Orgny vkonnej m o c i sui g e n e r i s Do okruhu vkonnej moci zarau jeme aj orgny verejnej sprvy sui generis. Charakterizuje ich jednak innos, ktorej podstatou je vykon vanie kontroly, alebo ktor je profilovan prvkami vkonu kontroly a jed nak krean nezvislos od inch vkonnch orgnov, kee ustano

sprvu majetku panovnka alebo spravoval verejn financie, zastupo val panovnka v sprvnych, vojen skch a dediskch veciach. Skromnoprvny vznam uvede nho termnu sa v modernom konti nentlnom prve transformoval cez recepciu rmskeho prva do intittu prokry a prokuristu, km jeho verej noprvny vznam sa transformoval do intittu prokuratry alebo verej nej aloby i ttneho zastupitestva. Vraz prokurtor je etymologicky spo jen aj s vrazom cura, curator, ktor v skromnom rmskom prve oznao val opatrovnctvo n a d majetkom v uritch prpadoch, prpadne nad vecami osoby, ktor nebola spsobil spravova vlastn zleitosti. Vo ve rejnom prve oznaoval jednotliv ob lasti verejnej sprvy alebo radnkov, ktor boli poveren sprvou v oblasti potravn, vodovodov, kalendra, verej nch budov, stavieb, ciest a pod. Modern koncepcia prokuratry, osobitne na prklade Franczska, nadviazala na jej kompetencie v sta roveku ako ochrancu najm majetko vch zujmov panovnka, koruny, impria, ttu a irie, verejnch zujmov vbec, v r t a n e verejnch majetkovch zujmov. Neskr sa prokuratra prostrednctvom fran czskej trestnej kodifikcie, tj. Code pnal (1810) a Code instruction criminelle (1808) definovala ako orgn verejnej aloby, a s touto kompeten ciou prenikla cez Nemecko a do naej oblasti (KUCHTA, SCHELLE, 8). Z k l a d n loha p r o k u r a t r y (ttneho zastupitestva) spovala v povinnosti stha na zklade prin cpu oficiality, ie trestnho stha nia z radnej povinnosti (ex officio), vetky trestn iny s vnimkou skromnoalobnch trestnch inov. Kompetencia prokuratry sa dotka la aj niektorch vec obianskeho sdneho konania a inch vec.

V obdob komunistickho t t u nadobudla p r o k u r a t r a prvomoci veobecnho kontrolnho orgnu i akhosi nadorgnu", zodpovedajce ho boevickej predstave o innej re presvnej intitcii, ktor je veobec nm a efektvnym nstrojom nielen ttnej kontroly a ttneho teroru, ale aj stranckej kontroly n a d celou spolonosou a ttom. P r o k u r a t r a stla nielen nad exekutvou, ale aj sdnictvom a, pravda, fakticky aj n a d zkonodarstvom. Aj ke spolo ne s tajnou slubou a komunistickm apartom vykonvala ttny teror proti vlastnm obanom, poda zko na malo by jej lohou stri zkon nos. Otzka ochrany zkonnosti a s tavnosti je v demokratickch ttoch vecou nestrannch a nezvislch s dov. Rezdu tohto chpania proku ratry v postkomunistickch ttoch dodnes pretrvvaj, najm ponecha n m agendy veobecnho dozoru v kompetencii prokuratry, ktor je v demokratickch ttoch agendou sprvneho sdnictva, veobecnho sdnictva, prpadne radu ochrancu prv (ombudsman) alebo je vecou obana a obianskej spolonosti. V demokratickch ttoch sa po stavenie prokuratry (ttneho za stupitestva) v rmci ttnej sprvy spravodlivosti sstreuje najm na funkciu verejnho alobcu, to zname n ttneho zstupcu. V zsade sa vyluuje, okrem vnimiek, zasahova nie ttneho zastupitestva do oblas ti obianskeho sdneho konania a do kompetencie sprvneho sdnictva. Okrem ttneho zastupitestva sa stretvame v tchto ttoch s pso benm finannej prokuratry, ktorej prvomoc sa vzahuje na zastupova nie ttu vo finannch veciach ako vlastnka a veritea. Prokuratra psob nateraz u n s okrem veobecnho dozoru najm

88

ako verejn alobca pri trestnom sthan osb, ktor s podozriv zo spchania trestnho inu. V jej kom petencii je tie dozor nad zachovva nm zkonov v prpravnom trestnom konan a dozor n a d zachovvanm zkonov v miestach, kde sa vykonva vzba, trest odatia slobody, ochran n lieenie a ochrann vchova.

rad ochrancu (ombudsman)

prv

rad ochrancu prv a slobd (om budsman) je nezvisl ttny orgn kontroly vkonu ttnej moci ustano ven na zklade stavy alebo zkona s prvomocou preetrova z vlastnej iniciatvy alebo prostrednctvom sa nost obanov nezkonnos a nestavnos, ako aj maladministrciu v in nosti vldy, ministerstiev a ostatnch orgnov verejnej sprvy a ich tt nych funkcionrov a radnkov. Na zklade vsledkov preetrovacej in nosti signalizuje prslunm orgnom zisten nedostatky, navrhuje konkrt ne opatrenia a vydva ron sprvy. Na ele radu je ombudsman, vo len parlamentom alebo ustanoven spolonm kreanm postupom par lamentu a hlavy ttu. Ombudsman je nezvislm orgnom kontroly v konu moci v tom zmysle, e je vyba ven imunitou a jeho odvolanie je mon podobne ako u sudcov. Pod nzvom justitieombudsman vznikla stavne intitcia ombudsm a n a vo vdsku r. 1809. Odtia sa rozrila do ostatnch kandinv skych krajn a v poslednch dvad siatich rokoch zaujala miesto aj v s stave ttnych orgnov ostatnch krajn nielen Eurpy, ale tie Afriky, zie a Latinskej Ameriky. rad ombudsmana m aj in nzvy ne v kandinvii. V Anglicku je zn my ako Parliamentary Commissioner 89

for Administration a vo Franczsku Mdiateur de la Rpublique. Aj v inch krajinch vyjadruje nzov radu om budsmana hlavn zameranie jeho p sobnosti: V panielsku Defensor del Pueblo, v Portugalsku Provedor de Justica a v Raksku Volksanwaltschaft. V asti ttov psob ombudsman iba na regionlnej rovni, naprklad v niektorch kantnoch vajiarska alebo v Taliansku (Difensore Civico). Okrem strednho ombudsmana sa tento rad me vyskytova aj na lo klnej rovni (urit holandsk municpi, Bazilej, Zrich). Navye, v jednom tte sa prvomoci om budsmana sstreuj bu v jednom monokratickom orgne (rade), ale bo prvomoc ombudsmana vykon vaj viacer osoby s rznou vecnou kompetenciou (v Raksku psobia na strednej rovni 3 ombudsmani). Funkciu obmudsmana pln v Ne mecku Petin komisia Bundestagu. Rovnak loha je zveren Petinej ko misii Eurpskeho parlamentu sme rom k postupu intitcii Eurpskej nie. Intitciu ombudsmana zakot vila aj Maastrichtsk zmluva (138E). Prvomoc pvodnho r a d u om budsmana vo vdsku spovala v plnen funkcie verejnho alobcu, v etren podnetov o poruovan prva sudcami, ttnymi funkcionrmi a radnkmi vrtane initeov brannej moci. V prpade podozrenia z poruo vania prva zaal ombudsman trestn alebo disciplinrne konanie. V sas nosti je kontroln innos ombudsma na obmedzen na oblas verejnej spr vy s vnimkou vdska a Fnska, kde sa aj naalej vzahuje na sdnictvo.

Modern koncepcia ombudsmana So zreteom na potrebu innejej ochrany prv obanov a snahy zlep-

i fungovanie verejnej sprvy sa po druhej svetovej vojne sformovala mo dern koncepcia r a d u ombudsmana, ktor najm zaha: a) prvomoc vyjadrova sa nielen k porueniu zkona, ale aj k otzke, i v innosti orgnu ve rejnej sprvy nedolo aj k inm nedopatreniam, omylom a chy bm (maladministrcia), b) zke spojenie s parlamentom i osobitnm vborom parlamentu, c) rozsiahle vyetrovacie prvo moci, d) prvo verejne vyslovova nzor, e) povinnos vypracovva (ron) sprvy a predklada ich na pre rokovanie parlamentu. Nov koncepcia reagovala na roz irovanie ttnej sprvy a interven ciu socilneho ttu do rznych ob last ivota obana i jeho skromia, kontroly dan, zsahov do sfry slo body v prvnom zmysle. Tm vznik viac trecch plch, a preto aj rozporov medzi ttom a obanom. lohou ombudsmana je predchdza rozpo rom a tlmi konflikty. Ak s vlastne prvomoci ombuds mana, ktor sa spravidla oznauje za orgn ochrany zkladnch prv i zujmov obana a obianskej spolo nosti voi ttu, najm s ohadom na zneuvanie, neinnos alebo malfunknos ttnej moci? Prvomoc ombudsmana sa upla tuje najm v oblasti: 1. ochrany prv a slobd jednot livca, 2. sprostredkovvania parlament nej kontroly najm nad postu pom vldy a inch orgnov ve rejnej sprvy a jej pracovnkov (ttnych funkcionrov a rad nkov). Kontroln innos ombudsmana sa sstreuje na ttnu sprvu vr t a n e kontroly innosti vldy a jed notlivch rezortov i ttnych zamest 90

nancov, ktorch postup je v rozpore so zkonom, prpadne ktor s nein n a neplnia svoje povinnosti stano ven prvom. V niektorch ttoch m ombudsm a n prvo zkonodarnej iniciatvy, ako aj oprvnenie iniciova konanie pred stavnm sdom o sladnosti prvnych predpisov s stavou (v pa nielsku, Portugalsku). Pozoruhodn a charakteristick pre funkciu ombudsmana je, e ne disponuje rozhodovacou prvomocou. Ombudsman nie je vystrojen sank nou prvomocou, t a k e neme zrui, prpadne aj sanova nezkon n rozhodnutia inch orgnov, oko vek nariaova, pozastavova vkon rozhodnut orgnov ttnej sprvy. Sila jeho postavenia je naopak v tom, e je oprvnen zverejova a verej ne poukazova na nezkonnos a in nedostatky pri vkone ttnej moci. Na zklade vlastnch informci, ako aj podnetov i nvrhov upozoru je ttne orgny a intitcie na po ruenie prv a slobd a tie na nez konnos postupu orgnov ttnej sprvy, prpadne na jej neinnos a malunknos, prejavujcu sa naj m byrokratickmi prieahmi v kona n, nevhodnm sprvanm ttnych funkcionrov a radnkov, korupciou, neinnosou ttnych orgnov, nedo statonou informovanosou oprvne nch jednotlivcov o postupe konania, ale naprklad aj nedopatreniami pri potaovom spracovan dajov a pod. Ombudsman neriei teda iba otz ku zkonnosti, ale aj spomalenie vy bavovania vec, neochotu, hrubos, prieahy v konan a in omyly a ne dostatky v innosti verejnej sprvy, ttnych funkcionrov a radnkov. Malfunkcie ttu predstavuj v ny problm, pretoe ich dopad na obiansku spolonos me vyso va do obianskej rezigncie, nedve ry v tt s nslednmi negatvnymi

inkami na cel postup formovania spoloenskho konsenzu a stability ttu. V zujme, aby rad ombudsmana plnil spoloensk funkcie, je podobne ako sdnictvo vystrojen nezvislo sou najm od exekutvy. Ombudsm a n je spravidla volen parlamentom (poslaneckou snemovou), je zodpo vedn parlamentu, a preto sa celkom oprvnene pouva aj termn parla mentn ombudsman". rad ombuds m a n a naprklad v Holandsku pozo stva z 80 pracovnkov. Vina z nich m prvnick vzdelanie. Efektvnos innosti ombudsmana pri kontrole vkonu moci je podmie nen najm osobnosou ombudsma na, jeho autoritou a nestrannosou, ako aj schopnosou presvedova a argumentova. Dleit je miera podpory zo strany sprvnych org nov, verejnosti a mdi a dvera par lamentu.

SUDY A SDNICTVO stavy jednotlivch ttov okrem zkonodarnej, vkonnej moci zakot vuj v slade s teriou Montesquieua osobitne sdnu moc a deklaruj jej oddelenie od exekutvy, respektve oddelen vkon sdnictva od inch ttnych orgnov. Podstata sdnej prvomoci a sdnictva, ktor v demo kratickom tte vykonvaj nezvis l a nestrann sdy, spova v nez vislom a nestrannom rozhodovan a) o prvach, povinnostiach a pr vom chrnench zujmoch, b) o vine a uloen trestu alebo

inho represvneho opatrenia, c) vo veciach ochrany stavnosti a zkonnosti. V jednotlivch ttoch existuje kon krtna sstava sdov, organizovan najm poda charakteru vec, o kto rch prslun sd rozhoduje. V tejto svislosti je mon hovori o homo gnnej a heterognnej sstave sdnic tva. Homognnu sstavu reprezentu je vlune veobecn sdnictvo, ie sdy so veobecnou vecnou a osobnou kompetenciou, ktor rozhoduj vet ky veci, prislchajce poda stavy a zkonov do prvomoci sdnictva. Heterognna sstava sdnictva pozo stva zo veobecnho sdnictva, veo becnch sdov, ktor sa nazvaj aj riadne sdy, a mimoriadnych sdov. Osobitnm druhom mimoriadnych sdov s zvltne verejnoprvne s dy. Veobecn sdy, ktor rozhoduj najm v trestnch a obianskoprv nych veciach, s riadnymi, veobecn mi sdmi z toho dvodu, e s vyba ven veobecnou kompetenciou, preto aj termn veobecn sdy", take s oprvnen rozhodova o vetkch obianskoprvnych i trestnch ve ciach. Ak s niektor veci z ich prvo moci vyat na zklade zkona, po tom ich prejednvaj a rozhoduj o nich mimoriadne sdy. Prkladom mimoriadnych sdov z minulosti s pracovn sdy, poisovacie sdy, iv nostensk sdy a v oblasti trestnej spravodlivosti ttny sd, prslun sdi zloiny poda zkona na ochra nu republiky. V uritom zmysle je mi moriadnym sdom aj stann sd, kto r prejednva a rozhoduje o trestnch inoch uvedench v trestnom zkone, na ktor sa stann prvo vzahuje.

RMIK .

II-3

Veobecn sd

astnka,

subjektu

konania

Na konanie je prslun veobecn sd astnka, proti ktormu n vrh smeruje (odporca), ak nie je ustanoven inak." 91

84 Obianskeho sdneho poriadku (1) Veobecnm sdom obana je sd, v obvode ktorho m oban byd lisko, a ak nem bydlisko, sd, v obvode ktorho sa zdruje. (2) Veobecnm sdom prvnickej osoby je sd, v obvode ktorho m prvnick osoba sdlo. (3) Veobecnm sdom ttu je sd, v obvode ktorho nastala skuto nos, ktor zaklad uplatnen prvo." 85 Obianskeho sdneho poriadku

Termn veobecn sd" chpeme v irom a uom zmysle. Veobecn sd je sd so veobecnou vecnou a osobnou kompetenciou, ktor sa vzahuje na vetky veci prejednva n sdmi a na vetky fyzick a prv nick osoby. Veobecn sd v uom zmysle slova je sd astnka obian skeho sdneho konania, sd subjek tov trestnho konania (RMIK . II. - 3). Prslunos sdu ustanovuj z kony. Nikoho nemono oda jeho z konnmu sudcovi. Ak veci prejednvaj veobecn sdy ? Charakter veobecnch sdov uruje zkonodarstvo kadej krajiny z hadiska ich vecnej, osobnej i miest nej kompetencie. Veobecn sdy, pokia ide o slo vensk prvny systm, rozhoduj v obianskoprvnych a trestnch ve ciach. Veobecn sdy u ns preskmavaj aj zkonnos rozhodnut sprvnych orgnov. V obianskom sdnom konan pre jednvaj a rozhoduj sdy veci, kto r vyplvaj z obianskoprvnych, rodinnch, drustevnch, ako aj ob chodnch vzahov, vrtane podnika teskch a hospodrskych vzahov, 92

pokia ich poda zkona neprejednvaj a nerozhoduj o nich in orgny. In veci sa rozhoduj v obiansko prvnom konan, iba ak to ustanovu je zkon. V rmci obianskoprv nych, rodinnch a inch prvnych vzahov sdy v naich podmienkach rozhoduj: a) o osobnom stave (o rozvode, ne platnosti manelstva, o uren otcovstva, o osvojen, o spsobi losti na prvne kony, o vyhl sen za mtveho), b) o splnen povinnosti, ktor za loil zkon, prvny vzah alebo poruenie prva, c) o existencii i neexistencii pr va a prvneho vzahu. V trestnom konan rozhoduj sdy o vine a nevine a o uloen spravodli vho trestu alebo ochrannho opatre nia za trestn iny, ktorch znaky s uveden v zkone. Osobitn verejnoprvne sdy

Do kategrie osobitnch verejno prvnych sdov, to znamen sdov vyatch z kompetencie veobecnch sdov na zklade stavy a zkonov, patr zvyajne osobitn stavn sd, najvy sprvny sd a volebn sd. Z osobitnch verejnoprvnych sdov

je u ns kontituovan iba stavn sd, avak v predmnchovskej esko slovenskej republike sstavu osobit nch verejnoprvnych sdov tvoril najvy sprvny sd, volebn sd a stavn sd. Najvy sprvny sd preskmaval zkonnos rozhodnut orgnov verejnej sprvy. Uveden prvomoc dnes u n s vykonvaj veobecn sdy. Volebn sd overoval platnos mandtov a rieil rozmanit spory spojen s vobami. stavn sd rozhodoval o slade zkonov a aktov so silou zkona s stavou.

sd. Krajsk sdy rozhoduj: po pr v, ako sdy druhho stupa pri od volaniach vo veciach, v ktorch roz hodovali okresn sdy, a po druh, ako sdy prvho s t u p a , ak t a k uruje zkon. Sdom druhho stu pa je v tchto prpadoch najvy sd.

Samosudcovia,

senty

a poroty

Sdy niej a vyej intancie (niieho a vyieho stupa) Sasou sstavy sdov t a k v ho mognnom, ako aj heterognnom systme je ich intann organizcia na sdy niej a vyej intancie (stupa), na prvointann (prvostu pov) a druhointann (druhostu pov) sdy, ale aj sdy ete vyej ne druhej intancie, stupa. Sd nictvo je u ns organizovan v dvojintannej sstave, k t o r tvor okresn sd, krajsk sd a najvy

Veobecn sdy rozhoduj bu v se ntoch, alebo rozhoduje samosudca. V sentoch zasadaj v prpadoch ure nch zkonmi aj prsediaci, laici, ktor s ustanovovan do funkci odlinm spsobom ne sudcovia. Veobecne znmou formou asti verejnosti na vkone sdnictva s okrem prsedia cich najm poroty, porotn sdy. Porot n sdy vykonvali v predmnchovskej republike svoju psobnos len v niekto rch veciach. Porotn sd sa skladal zo sdneho dvora, ktor tvorili traja sud covia z povolania a zapisovate a z la vice dvanstich porotcov. Z anglickch prvnych dejn a americkho prvne ho systmu je znmy intitt tzv. ve kej poroty a porotnho sdu.

RMIK . II-4 Zakotvenie vekej poroty v

stave

USA

Na kadho obana, ktor sa m zodpoveda z hrdelnho alebo inho akho zloinu, mus poda riadnu alobu Vek porota - vnimkou mu by prpady obanov v innej vojenskej slube v pozemnch alebo nmornch ozbrojench silch alebo v milcii, a to v dobe vojny alebo v neho ohrozenia verejnej bezpenosti; nikto nesmie by pre t e n ist nedo volen in dvakrt trestan ohrozenm ivota alebo zdravia; nikto nesmie by nten svedi sm proti sebe; nikto nesmie by pozbaven ivota, slobody alebo majetku bez riadneho sdneho procesu; skromn majetok me by vyvlastnen len za nhradu." Dodatok V. (1791) stavy USA

93

Vek porota nieje orgnom, ktor za zastuje na hlavnom pojednva n v konkrtnej trestnej veci, ale or gnom vyetrovania. Psobnos ve kej poroty sa uskutouje na zklade V. dodatku stavy USA (RMIK . II. - 4). So zreteom na stavu USA je mon vytvori vyetrovaciu porotu alebo obalovaciu porotu, ktor je obvyklejia. Obaloba, ktor vydva vek porota, pln rovnak funkciu

ako obaloba predloen prokurto rom (INCIARDI, 427n). Na rozdiel od vekej poroty porot n sd (tzv. mal porota) predstavu je odlin intitciu, ktor je zakot ven v i. III. oddiel 2 stavy USA (RMIK . II. - 5) a ktor sa sklad z 12 porotcov. V prpade zvenho zujmu mdi a verejnosti o prpad me sudca rozhodn o sekvestarizcii porotcov, ktor znamen izo-

RMIK . II-5 Zakotvenie prva na porotn sd v

stave

USA

Vetky trestn iny, s vnimkou prpadov.ak ide o pozbavenie radu, musia by pojednvan pred porotou; konanie sa uskutouje v tte,v ktorom dolo k spchaniu trestnho inu; ak nebol spchan na zem niektorho zo ttov, prebieha konanie v mieste alebo miestach, ktor ustanov Kongres zkonom." I. III. odd. 2 stavy USA

lciu porotcov od vonkajch vplyvov (INCIARDI, 450). Po skonen doka zovania a po pouen sudcom sa po rota porad a prednesie svoj verdikt, i povauje obalovanho za vinnho alebo nevinnho.

K o m p e t e n c i a (psobnos, prslunos) t t n y c h orgnov ttne orgny sa vyznauj nielen prvomocou, ale aj kompetenciou. Kompetencia je alm kritriom, po mocou ktorho sa klasifikuj ttne orgny. Kompetenciou (psobnosou) rozumieme okruh spoloenskch vzahov, na ktor sa vzahuje a v kto rch sa vykonva a uskutouje prslun prvomoc, i u zkonodar n, vkonn alebo sdna prvomoc (BOGUSZAK, 61). V procesnom pr 94

ve i v hovorovom jazyku, na rozdiel od toho vecn kompetencia, prslunos ttneho orgnu, sa stotouje s jeho prvomocou. Teria prva pozn nasledujce druhy kompetenci ttnych orgnov: a) z e m n (priestorov, terito rilna), ktor vymedzuje cel ttne teritrium alebo jeho as, na ktorom tento orgn realizuje svoju prvomoc, b) asov (temporlna), ktor vy medzuje obdobie, poas kto rho vykonva ttny orgn svoju prvomoc, c) osobn (personlna), ktor vy medzuje kategrie osb, na ktor sa vzahuje prvomoc prslunho orgnu, alebo uri t kategrie osb vyluuje z je ho psobnosti, d) vecn, ktor vymedzuje druhy

innosti ttneho orgnu, v kto rch sa uplatuje jeho prvo moc, e) funkn, ktor vymedzuje vz jomn rozsah psobnosti medzi niekokmi ttnymi orgnmi, orgnmi vyej a niej intan cie, ktor sa zastuj na vy bavovan rovnakej veci.

zemn

asov

kompetencia

Z hadiska zemnej kompetencie delme ttne orgny na a) stredn a b) miestne. zemn psobnos strednho or gnu sa vzahuje na cel teritrium ttu, km zemn psobnos miest neho orgnu sa vzahuje iba na as teritria, naprklad na teritrium ob ce, mesta, na teritrium okresu, ob lasti, upy, departementu alebo grf stva. strednm orgnom sudcovskej moci v rmci veobecnho a riadneho sdnictva je naprklad najvy sd, km miestnym orgnom sudcovskej moci je okresn sd alebo mestsk sd. V terii prva sa kladie draz aj na odlenie delenia orgnov na stredn a miestne od delenia org nov na vyie a niie. Tak medzi strednmi, ako aj miestnymi orgn mi s alebo mu by orgny vyie a niie. Z hadiska asovej kompetencie delme ttne orgny na orgny vy konvajce svoju prvomoc: a) neobmedzene, b) obmedzene, obmedzen dobu. ttne orgny vykonvaj svoju p sobnos takmer vlune trvalo, asovo neobmedzene. Ich asov psobnos nie je obmedzen funknm obdobm ttnych funkcionrov a personlny mi zmenami v obsaden parlamentu alebo vldy po veobecnch vobch. 95

Pri asovej kompetencii ide o trvalos ttnej moci, o trval psobnos jed notlivch ttnych orgnov a nie prslunch osb. Na zklade zkonov vak v tte vykonvaj svoje funkcie aj orgny s asovo obmedzenou dobou. Prkla dom s stredn i miestne volebn komisie. Od asovej psobnosti ttnych or gnov treba odliova dku funk nho obdobia osb ustanovench (do sadench) do funkci i u vobou, vymenovanm alebo na zklade n stupnckeho prva. Naprklad pa novnk ustanoven do funkcie aktom korunovcie, i u na zklade dosa denia do funkcie na zklade dynastickho postupu alebo na zklade voby stavmi je ustanoven natrvalo, takisto s natrvalo ustanoven do funkcie sudcovia najvyieho sdu v USA. In ttni funkcionri s do saden do funkcie na dobu urit, najm ak vykonvaj funkciu na z klade volieb. V stanovenom asovom limite vykonvaj svoju funkciu po slanci a u ns aj sudcovia. Posledn kategriu predstavuj ttni funkci onri a radnci, ktor s ustanoven do funkci na dobu neurit, najm v oblasti exekutvy.

Osobn, vecn kompetencia

a funkn

Z hadiska osobnej a vecnej kom petencie delme ttne orgny na or gny s osobnou a vecnou kompetenci ou: a) veobecnou, b) osobitnou. Prvomoc orgnu so veobecnou osobnou kompetenciou sa vzahuje na vetkch prslunkov ttu, prpadne na vetkch obyvateov, km prvo moc orgnu s osobitnou kompetenciou iba na urit as obanov. Delenie or-

gnov poda osobnej kompetencie cha rakterizuje najm starovek i stredo vek tty, kde prevaoval princp personality n a d princpom teritoriality, a v ktorch sa ete neuplatovala rovnos vetkch pred zkonom, na opak obyvatelia ttu sa delili na slo bodnch a neslobodnch. Orgnom so veobecnou vecnou kompetenciou chpeme orgny v rmci jednotlivch prvomoc. Naprklad z konodarn orgn so veobecnou vecnou kompetenciou, prpadne urit vkon n orgn so veobecnou vecnou kompe tenciou (vlda) alebo vkonn orgn s osobitnou vecnou kompetenciou (mi nisterstvo). V rmci sdnej moci s pr kladom riadne sdy so veobecnou vec nou kompetenciou alebo mimoriadny sd s osobitnou vecnou kompetenciou, naprklad u uveden, v minulosti p sobiace pracovn sdy, poisovacie s dy i ttny sd, prslun pre zloiny poda zkona na ochranu republiky. Z hadiska funknej kompetencie del me ttne orgny na orgny: a) vyej intancie (stupa), b) niej intancie (stupa). V innosti ttnych orgnov sa uplatuje tzv. intann princp ale bo intann postup pri prejednvan a rozhodovan vec. O uritch ve ciach rozhoduj orgny prvej intan cie, o inch orgny druhej intancie v oblasti sdnej moci i vkonnej mo ci. Funkn kompetenciu uruj z kony. Orgny vyej intancie s naj m oprvnen potvrdi, meni alebo zruova rozhodnutia orgnov niej intancie.

ktor maj povahu negatvneho alebo pozitvneho kompetennho sporu. Pozitvny kompetenn spor sa prejavuje snahou dvoch a viacerch orgnov vec prejedna a rozhodn, alebo sa prejavuje neinnosou, od mietanm ttneho orgnu vec prejed na a rozhodn. Z psychologickho, sociologickho a politologickho ha diska s kompetenn konflikty v sledkom udskej ctiiadosti a udskej tby po moci, z hadiska prva s v sledkom odlinch vsledkov inter pretcie prva odlinmi subjektmi prva. Pri kompetennom spore je prslunch" alebo neprslunch" niekoko ttnych orgnov rovnakho druhu prvomoci a rovnakej intan cie, rovnakho druhu prvomoci a od linej intancie a ttnych orgnov odlinej prvomoci, najm medzi or gnmi verejnej sprvy a sdnictva, sdnictva a prokuratry a pod. Spory o prvomoc medzi sdmi a orgnmi ttnej sprvy rozhoduje u ns Naj vy sd Slovenskej republiky. Aj v inch prpadoch zkony uruj tt ny orgn, ktor je poveren rieenm kompetennch sporov rzneho dru hu. Niektor oblasti prva umouj, aby si astnci sami urili prslun sd, ktor ich spor prejedn a vo veci rozhodne. Dohovor astnkov o pr slunosti sa nazva prorogcia.

Zloenie t t n y c h orgnov Poda charakteru zloenia delme ttne orgny na monokratick a kolegitne. Kolegitne orgny s zborov orgny, ktor prijmaj svoje rozhod nutia hlasovanm alebo konsenzom. Ich krecia sa uskutouje t a k vobou, ako aj vymenovanm. Monokratick orgny reprezentuje nie kolgium, ale jednotlivec, osoba. Aj monokratick or gny sa kreuj bu vobou, alebo vy menovanm, prpadne inm spsobom. 96

Kompetenn spory (spory o prslunos) Napriek skutonosti, e kompeten cia ttnych orgnov je uren zkonmi, mu v konan ttnych or gnov vznika spory o prslunos,

Prkladom kolegitneho orgnu s sdne senty, porotn sdy, ako aj par lament a jeho vbory i kabinet. Vo vetkch uvedench prpadoch vzni kaj rozhodnutia ttneho orgnu ako vraz kolektvnej vle. Prkladom monokratickho orgnu je samosudca, minister, prokurtor alebo ombudsman a pravda, prezident, na rozdiel od kolegitnej hlavy ttu, ktor v Slo venskej nrodnej rade v minulosti vy konvalo jej predsednctvo.

Spsob ustanovovania t t n y c h funkcionrov do funkci Spsob ustanovovania osb do funk ci v ttnych orgnoch je tie krit riom lenenia ttnych orgnov. Osoby s do funkci ustanovovan vobou, vymenovanm alebo na zklade n stupnckeho prva. So zreteom na tie to spsoby poznme orgny volen, vy menvan a dedin. V totalitnch ttoch sa vyskytuj samozvan org ny, ktor vak trpia absenciou legiti mity, kee nie s ustanoven na z klade prva. Je takmer pravidlom, e aj vkon moci sa vtedy uskutouje metdami bezprvia.

ren, zo truktry ttnych orgnov a ich vzjomnch vzahov. Tieto vzahy s rozlin. V zsade zvisia od toho, ak formu vldy uruje pre prslun tt stava tohto ttu, na prklad i uruje p a r l a m e n t n re publiku, prezidentsk republiku ale bo parlamentn monarchiu. Poda vzahov urench stavou, ako aj zkonmi ttov delme ttne orgny poda ich vzahovej (relanej) charakteristiky najm na orgny a) zodpovedn a nezodpovedn, b) nadriaden a podriaden, c) kontroln a kontrolovan, d) vyej a niej intancie, ktor sme u charakterizovali. ttne orgny z hadiska svojej vzahovej (relanej) charakteristiky sa mu vyznaova nielen jednm relanm znakom, ale aj viacermi relanmi znakmi, to znamen, e vzah dvoch orgnov ovlda napr klad znak zodpovednosti i podriade nosti.

Zodpovednos

ttnych

orgnov

Druhy ttnych orgnov poda i c h vzjomnch vzahov Vzahy ttnych orgnov vypl vaj z stavy, ktor uruje formu ttu a tm aj jeden z jej prvkov, for mu vldy, ktor je naplnen" vzah mi ttnych orgnov i vzahmi tt nych orgnov k obyvatestvu. Pojem forma ttu a forma vldy sa analy zuje v nasledujcich statiach. V s vislosti s delenm ttnych orgnov poda ich vzahov je vak potrebn u v tejto asti kontatova, e forma vldy pozostva, jednoducho vyjad 97

Otzka zodpovednosti ttnych or gnov je zloit, pretoe jej predme tom s vzahy zodpovednosti/nezod povednosti medzi: a) zdrojom moci (volii) a repre zentantmi moci, b) ttnymi orgnmi zkonodar nej, vkonnej a sdnej moci, c) ttnymi orgnmi len v rmci zkonodarnej, vkonnej a sd nej moci. Niektormi otzkami zodpovednosti uvedenmi pod psmenom a) sa ueb nica zaober na miestach vyhradench terii demokracie. lohou tejto asti nie je podrobne riei otzky zodpo vednosti, ale iba evidova existenciu zodpovednosti a nezodpovednosti a di ferencova medzi zodpovednmi a ne zodpovednmi ttnymi orgnmi.

Prkladom vzahov uvedench pod psmenom a) je zodpovednos vldy parlamentu v parlamentnej republi ke a nezodpovednos sdnej moci v konnej moci. Prkladom vzahov uve dench pod psmenom b) je vzah zodpovednosti ministra vlde a pred sedovi vldy alebo u ns vzah zod povednosti parlamentnch vborov parlamentu (plnu). Z hadiska zodpovednosti a nezod povednosti sa vo vzahoch ttnych orgnov uplatuje: a) stavnopolitick zodpovednos a nezodpovednos, b) prvna zodpovednos a nezod povednos, osobitne trestn a obianskoprvna, irie skromnoprvna zodpovednos (nezodpovednos). Jasnm prkladom stavnopolitickej zodpovednosti je zodpovednos vldy a jej jednotlivch lenov parla mentu v parlamentnej republike. stavnopolitick zodpovednos sa vzahuje na vetku innos zodpoved nho ttneho orgnu, take aj na innos, ktor nie je upraven pr vom a nie je predmetom prvnej zod povednosti. Sankciou stavnopolitickej zodpovednosti je odvolatenos a odvolanie prslunho ttneho funkcionra. Uplatnenie zodpoved nosti nastupuje stratou dvery parla mentu k vlde alebo jej lenovi, pr padne k inm ttnym funkcionrom ustanovenm parlamentom, ak sa zodpovedaj parlamentu. Hlava ttu, ako sa u uviedlo, nie je spravidla stavnopoliticky zodpo vedn parlamentu tak v parlament nej republike, ako aj v prezidentskej republike. stavnopolitick zodpo vednos hlavy ttu je vak v niekto rch prpadoch stavne vyjadren kvalifikovanm spsobom. stavne je vyjadren trestn zodpovednos, najm za vlastizradu. Mimochodom, u ns je prezident trestne zodpoved 98

n za vlastizradu. Parlament sme rom k prezidentovi psob pri trest nej zodpovednosti na spsob vekej poroty", kee vo veci rozhoduje stavn sd. Ako sa uplatuje stavnopolitick zodpovednos hlavy ttu? stavnopolitick zodpovednos hlavy ttu je ex constitutione vy len alebo je vslovne upraven. Uplatuje sa najm na zklade stavne kvalifikovanch dvodov. Z hadiska nezodpovednosti i zodpo vednosti hlavy ttu ide celkove o tieto prpady: a) stavnopolitick nezodpovedno s hlavy ttu vslovne zakotvuje stava. V tomto prpade za vet ky alebo as aktov hlavy ttu (prezidenta) nesie stavnopoli tick zodpovednos vlda, pr padne jednotliv lenovia vldy. b) stavnopolitick zodpovednos hlavy ttu sa uskutouje len na zklade stavne kvalifiko vanch dvodov, naprklad ak prezident vyvja innos sme rujcu k odstrneniu demokra tickho stavnho zriadenia. c) stavnopolitick zodpovednos prezidenta sa uskutouje po dobne ako u poslancov, na kon ci funknho obdobia. stavnopolitick zodpovednos jednho orgnu i ttnych funkcio nrov tohto orgnu sa me uplato va bu vo vzahu k jednmu org nu, alebo dvom a viacerm orgnom. Naprklad zodpovednos lena vldy (kabinetu) sa me uskutoova tak smerom k parlamentu, predsedovi vldy, ako aj k hlave ttu. Subordincia ttnych orgnov

Na rozdiel od vzahov zodpovednos ti a nezodpovednosti podstata vzahov nadriadenosti a podriadenosti spova

v hierarchii ttnych orgnov, a preto v subordincii jednho orgnu inmu ttnemu orgnu, osobitne vo vza hoch orgnov ttnej sprvy. Subordincia sa prejavuje tm, e nadriaden orgny mu vydva zvzn pokyny podriadenm orgnom, ktor s po vinn ich repektova. Zvzn poky ny nadriadench orgnov obsahuj tak normatvne prvne akty, ako aj organizan akty nadriadenho org nu, prpadne individualizovan prka zy. Nadriaden orgny vykonvaj nad podriadenmi orgnmi tie dozor a pri zistench nedostatkoch mu uklada disciplinrne sankcie. Vzahy nadriadenosti a podriade nosti sa uplatuj medzi orgnmi ttnej sprvy. Nadriaden a podriaden ttne or gny s asto a sasne orgnmi kon

troly i orgnmi kontrolovanmi. Z ha diska kontrolnch a kontrolovanch orgnov je dleit zdrazni, e v t te uplatuj svoju prvomoc a kompe tenciu ttne orgny, ktor sa vhrad ne zaoberaj kontrolnou innosou (najvy kontroln rad), km in or gny vykonvaj kontroln innos ako sas svojej vecnej kompetencie, najm ako sas kompetencie nad riadenho orgnu k podriadenmu or gnu. Vzah kontrolnch a kontrolo vanch orgnov pripomna teda vzah nadriadench a podriadench org nov, pretoe aj kontroln orgny mu vydva zvzn pokyny na odstrne nie zistench nedostatkov. Na rozdiel od nadriadench a podriadench org nov je ich kompetencia uia a vza huje sa iba na oblas kontroly alebo na oblas dozoru a dohadu.

III. KAPITOLA

STAVA A FORMA TTU


LITERATRA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BEDNR, F.: Cirkev a tt. Praha 1934. BLAHO, J.: stavn soudnictv v kapitalistickch sttech. Praha 1975. BOLZANO, B.: O nejlepm stt. Praha 1981. BORK, R. H.: Amerika v pokuen. Praha 1993. BROKLOVA, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm vboru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BRO KLOVA, E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 1918-1938. Praha 1992. DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. Praha 1995. FILIP, J. SVATO, J. - ZIMEK, J.: Zklady sttovdy. Brno 1994. HAMILTON, A. MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: Pr vo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HERRINGTON, J.: Republi ka Ocena. Praha 1985. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KRESK, R: Techni ky stavnch zmien. Parlamentn kurir 5, 1994. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zkonov. Bratislava 1989. MORE, T.: Utpie. Praha 1978. NEUBAUER, Z.: Sttovda. Praha 1947. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. Praha 1991. PLATN: Dialgy I.-III. Bratislava 1990. POSLUCH,M. - CI BUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. RAUSCHER, R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. In: eskoslovensk vlastiveda. Dl V. tt. Praha 1931. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. Praha 1911. WILD, J.: Plato's Modern Enemies and Theory of Natural Law. Chicago 1953. WEYR, E: eskoslovensk pr vo stavn. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA. Praha 1995.

FORMA, OBSAH A FUNKCIE TTU Kad tt m svoj obsah i formu. o je obsahom ttu ? Obsahom ttu je innos, ktor je zameran na urit cie, je trval a zabezpeen ttnou mocu, vyko nvanou sstavou ttnych orgnov a tm aj innosou ttnych funkcio nrov a radnkov. Smer a okruh in nosti ttu s uren spoloenskou zmluvou. V modernom tte je smer a okruh innosti ttu i jeho funkcio nrov a radnkov uren jednak stavou a zkonmi a jednak na z klade opakujcich sa volieb aj prog ramom viny pre prslun volebn obdobie. innos ttu sa v niekto 100

rch oblastiach vyznauje dlhodobo nemenitenm zameranm, najm v oblasti ttnych zujmov a bezpe nosti ttu, a preto aj zahraninch zujmov, km v inch oblastiach ide skr o relatvnu stabilitu. innos ttu je nepredstaviten bez energie", ktor zabezpeuje rea lizciu funkci ttu. Je ou ttna moc. ttna moc je prostriedkom za bezpeenia innosti ttu. ttnu moc vykonvaj bu priamo volii (obania), ktor s v modernom de mokratickom tte zdrojom ttnej moci, ako aj, a najm reprezentanti moci, ktor prvo reprezentcie nado bdaj bu priamo, alebo nepriamo delegciou od zdroja moci. Jedno tliv druhy ttnych orgnov a tt-

ni funkcionri maj pouva ttnu moc v rmci svojich prvomoc a kompetenci, priom ich povinno sou je postupova len na zklade stavy a zkona a v medziach zko na. Realizcia moci nad rmec pr vomoci alebo kompetencie, pouitie moci v prpadoch, ktor stava a z kony vslovne prslunmu orgnu alebo funkcionrovi zakazuj, ako aj pouitie moci v rozpore s jej elom i pouitie moci s cieom odstrni de mokratick poriadok zkladnch prv a slobd, prpadne pouitie mo ci, ktorho zmerom je koncentrcia moci a obmedzovanie obianskej slo body, je zneuitm moci alebo tzv.prekroenm prvomoci. o je obsahom innosti ttu, za bezpeenej ttnou mocou, prejavuje sa v jeho funkcich, uskutoova nch na zklade prva. K poatiu funkci ttu je mon pristpi tak z politickho, ako aj prvneho ha diska. Z politickho hadiska delme funkcie ttu na vntorn a von kajie. Shrn vntornch funkci, prostriedkov ich realizcie a reim ich uplatovania sa nazva vntorn politika ttu. Obdobne, shrn von kajch funkci, ich zameranie, pro striedky ich realizcie a reim ich uplatovania zahraninou slubou a inmi nstrojmi diplomacie sa na zva zahranin politika ttu. Je pravidlom, e tt tak vo vntornej, ako aj v zahraninej politike sleduje urit strategick ciele. Uveden cie le sa spravidla nazvaj prioritami ttu. Z prvneho hadiska sa funkcie ttu uskutouj prostrednctvom uplatovania prvomoc a kompeten ci ttnych orgnov. Prvny tt je pri realizcii vonkajch i vntornch funkci viazan prvom. Z prvneho hadiska sa funkcie ttu rozdeuj na funkciu zkonodarn, sdnu a v konn. Spolonm znakom realizcie 101

vetkch troch funkci je normotvorba vo vzname tvorby zkonov, vyko nvania zkonov vykonvacmi prv nymi predpismi a tvorby individulnych prvnych aktov sd nymi, sprvnymi a inmi orgnmi aplikcie prva (WEYR, 1937, 21). K vntornm funkcim ttu z hadiska politickho a prvneho naprklad patr: a) ochrana prv a slobd obanov vrtane ochrany ich ivota, zdravia a bezpenosti, b) ochrana skromnho a verej nho majetku, c) ochrana verejnho poriadku, d) ochrana prrody a kultrnych pamiatok, e) zabezpeovanie a tvorba pravi diel hospodrskeho ivota a hos podrskej sae, f) podpora rozvoja kolstva, vzde lania, vedy a kultry. K vonkajm funkcim ttu z ha diska politickho a prvneho patr najm: a) zabezpeovanie hospodrskej a politickej spoluprce s inmi ttmi a medzinrodnmi or ganizciami, b) obrana pred agresiou a von kajia bezpenos ttu, c) vytvranie priaznivej predsta vy o tte, o stave dodriavania udskch prv, kultre, prv nom systme, podmienkach hospodrskej spoluprce, turis tike a pod. Princpy spoluprce medzi ttmi v rmci ich vonkajch funkci rele vantne zakotvil aj Zveren akt Konferencie o bezpenosti a spolu prci v Eurpe r. 1975. Zastnen tty sa zaviazali, e vo svojich vz jomnch vahoch sa bud spravova nasledujcimi princpmi: a) Zvrchovan rovnos a repekto vanie prv vyplvajcich zo zvrchovanosti,

b) nepouitie sily alebo hrozby si lou, c) neporuitenos hranc, d) zemn celistvos ttov, e) mierov urovnanie sporov, f) nezasahovanie do vntornch zleitost, g) repektovanie udskch prv a zkladnch slobd vrtane slobody zmania, svedomia, nboenstva a presvedenia, h) rovnoprvnos a prva nrodov na sebaurenie, i) spoluprca medzi ttmi, j) svedomit plnenie zvzkov po da medzinrodnho prva. Charakter funkci ttu a najm vzah medzi vntornmi a vonkaj mi funkciami determinuje cel rad faktorov. Vekos ttu a jeho prie myseln, surovinov, ako aj vojensk potencil je dleitm faktorom vza hu vonkajch a vntornch funkci ttu. V innosti globlnych alebo re gionlnych vemoc, mocnost h r dleit lohu zahranin politika a priama as na medzinrodnom dian. Pravda, zahranin politiku intezvne rozvjaj aj mnoh menie tty. V tejto svislosti sa uznva, e najlepou zahraninou politikou ma lch ttov je ich vntorn politika, to znamen charakter a spsob rea lizcie vntornch funkci ttu. Na opak, najlepou vntornou politikou vemoc je asto ich zahranin poli tika.

ma urit formu. Je ou forma ttu. Forma je spsob organizcie obsahu. So zreteom na tt mono poveda, e forma ttu je spsob organizcie tt nej moci a reim jej fungovania. For ma ttu je teda spsob organizcie ttnej moci, ktor je hnacm moto rom uskutoovania funkci t t u ttnymi orgnmi, ttnymi organiz ciami, ttnymi funkcionrmi a rad nkmi, prpadne priamo volimi (referendum). Je nepochybn, e charakter moci a ttu sa prejavuje prve vo for me ttu. ttna moc je organizovan v t toch rznym spsobom. Neexistuje univerzlna forma ttu uplatova n vo vetkch ttoch. Existuj vak tandardn modely foriem t tu, prpadne tandardn moduly", z ktorch je mon zloi" urit for mu ttu, vyhovujcu uritmu n rodu alebo udu, ktor si zaklad tt alebo ktor m v mysle zmeni formu svojho ttu. V rmci tan dardnho modelu alebo tandard nch modulov" vdy nachdzame osobitosti, odliujce formu t t u v jednom tte od formy v inom a inch ttoch. Spsob organizcie ttnej moci je statickou strnkou formy ttu, km reim jej fungovania predstavuje dy namick strnku formy ttu. Spsob organizcie ttnej moci reprezentuje: a) forma vldy, b) ttne zriadenie, ie zemnoorganizan lenenie ttu. Reim fungovania ttnej moci re prezentuje c) ttny reim a prpadne aj poli tick reim. Z toho vyplva, e forma ttu je nadraden pojem vo vzahu k forme vldy, ttnemu zriadeniu, k ttne mu reimu a prpadne aj k politick mu reimu, km uveden pojmy s vo vzahu k pojmu forma ttu pod-

POJEM FORMA TTU A ZLOKY FORMY TTU Kad tt m aj svoju formu. o je forma ttu ? Organizcia obsahu innosti ttu, ktor sa vaka spoloenskej energii sstredenej v ttnej moci uskutou je a prejavuje vo funkcich ttu, mus 102

raden pojmy. Forma kadho ttu preto pozostva z formy vldy, zemnoorganizanho lenenia ttu a zo ttneho reimu a prpadne aj z poli tickho reimu.

CO PODMIEUJE MNOHOTVRNOS FORIEM TTU ? o podmieuje konkrtnu formu ttu? m je ovplyvnen skuto nos, e jeden tt je absolutistickou monarchiou, kde o vetkom rozhodu je panovnk, km v inom tte je moc rozdelen medzi parlament, exekut vu a sdnictvo a v ktorej vldne slo boda? Preo jeden tt je federcia, km in konfedercia, priom al

je unitarny tt s jednou sstavou najvych ttnych orgnov a jed nou stavou? Ako si vysvetli, e v jednom tte m miesto demokra cia, km v susednom tte panuje vlda tvrdej ruky spolu s koncentra nmi tbormi, prpadne pracovnmi tbormi pre ud s inm nzorom ne je nzor moci? O forme ttu rozhoduje vea ini teov. Jednm z nich je geografick prostredie, rozloha ttu a prirodze n povaha rznych nrodov podmie nen aj klimatickmi podmienkami ivota uritej spolonosti. Na tento fakt v svislosti s obsahom zkonov poukzal Montesquieu vo svojom diele Duch zkonov (RMIK . III-l). Faktor zemia vplval na formu ttu zakotven v stave USA naj m z hadiska vertiklneho rozdele-

RMIK . III-l Formu ttu determinuje geografick prostredie a kli matick podmienky

V zii boli vdy vek re; v Eurpe nemohli nikdy pretrva. Je to preto, lebo zia, ktor poznme, m vie roviny; hory a planiny ju roz deuj na vie celky; a kee sa nachdza vmi na juhu, pramene tam skr vysychaj, pohoria s menej pokryt snehom a nevek rieky nevytvraj tak prekky. Voda v nich sa toti strca alebo vyparuje, skr ne sa zozbiera, alebo po tom, o sa zozbierala. V zii mus by teda vdy despotick moc; lebo keby tam nebolo ot roctvo dohnan do krajnosti, tty by sa rozdrobili a to povaha krajiny ne smie pripusti. V Eurpe sa vytvra prirodzenm rozdelenm viacero ttov s prie mernou rozlohou, v ktorch sa d sprva na zklade zkonov zli so za chovanm ttu: naopak, pre ne je t sprva tak priazniv, e bez nich by tt upadol a musel by sa podriadi vetkm ostatnm ttom. Za takchto okolnost vyrstol duch slobody, vaka ktormu sa kad krajina v Eurpe ako podriauje a podmauje cudzej sile inak ne pro strednctvom zkonov a obchodnch zujmov. V zii vldne naopak duch otroctva, ktor ju nikdy neopustil; a v ce lch dejinch tejto krajiny nieje mon njs jedin stopu, ktor by sve dila o slobodnej dui: vdy v nej vypozorujeme iba hrdinstvo poroby." Montesquieu, Ch. de S. (1989, 281). 103

nia moci medzi federciu a jednotliv republiky. Protivnci nvrhu stavy a tm aj vytvorenia federcie pouka zovali na privek rozlohu zemia Spojench ttov v spojen s nha dom Montesquieua, e demokracii sa dar najm na nevekom ttnom zem (FEDERALISTA . 9,14). Zs tancovia nvrhu ratifikcie stavy, zakotvujcej federciu oznaili za omyl nzor, e zastupitesk demo kratick systm je efektvny len na malom zem a naopak zdrazovali, e Montesquieu pldoval v prospech formy ttu, ktor disponuje vetk mi vntornmi vhodami republiky a vonkajmi prednosami monarchie (MONTSQUIEU, 190). Federatvna republika je poda Montesquieua for mou, ktor obe vhody kumuluje: Sklad sa z malch republk, uva dobr vntorn vldu kadej z nich a navonok m prostrednctvom spol kovej sily vetky vhody vekch mo narchi... Preto sa na Holandsko, Ne mecko a vajiarske kantny dvaj v Eurpe ako na ven republiky." (MONTESQUIEU, 190). Na formu ttu a tm aj na stavu psobia aj mravn nzory vldnuce v ttoch" a naopak urit forma t tu psob na mravy obanov (PLA TN II., 554E). Preto poda Platna timokracia, oligarchia, demokracia a tyrania maj svojho loveka timokratickho, oligarchickho, demokra tickho. V tyranii sa vodca men na tyrana a obania na poslun dav (PLATN II., 548E-556A). Inm dleitm faktorom je raso v alebo kmeov prslunos najm v krajinch Afriky a aj etnicita oby vatestva. Existencia dvoch nrodov psobila na premenu unitrneho t tu na federciu v bvalej Cesko-Slovenskej republike ponajc r. 1969 a ponajc r. 1993 na dismemberciu federatvneho ttu na dva unit r n e a samostatn tty. Etnicita 104

o.i. initeov psobila na zmenu for my ttov aj v niekdajej Juhoslvii, Sovietskom zvze a inch krajinch. Sasne bola a je motvom hadania novch foriem ttov, ktor sa usilu j sformova teritri a obyvatestvo s rovnorodou etnickou prslunosou a rovnakm nboenskm vyzna nm. K vznamnej transformcii formy ttu dolo aj v Juhoafrickej republike, ktor na zklade aparthe idu organizovala v minulosti farebn obyvatestvo v rmci zemnej samo sprvy v tzv.bantustanoch. Mnohotvrnos foriem ttu pod mieuje i politick ideolgia, rozma nitos politickch uen a vo veobec nosti vvoj ducha, ie myslenia a filozofie. Vvoj formy ttu v staro veku je neodmysliten od starovekej filozofie, stredovek forma ttu od uenia Augustna a Toma Akvinskho. tt formovala tie renesan n filozofia, klasick i poklasick no vovek filozofia, ako aj m o d e r n filozofia 20. storoia. Osvietensk filozofia zrodila osvietensk absolutizmus, to znamen re im vldy niektorch eurpskych pa novnkov druhej polovice 18. storoia (Fridrich II., Jozef II. a pod.). Idea demokracie a demokratick forma vldy, ktor je dnes tandard nou sasou formy t t u asti krajn sveta, je naprklad poda Dahla vsledkom dvoch transformci v politickom ivote. Prv sa uskuto nila v starovekom Grcku a Rme a o tisc rokov neskr sa nastolila de mokracia v niektorch mestskch ttoch terajieho Talianska. Ako po litick hnutie sa tto transformcia dala do pohybu v 19. storo (DAHL, 195). Nielen idea demokracie, ale aj ide olgia liberalizmu, konzervativizmu, socializmu a ich zhubnch mutci, faizmu a komunizmu, ovplyvnila formu modernho ttu. Liberaliz-

mus a konzervativizmus podporil na prklad mylienku samosprvy. Ko munizmus a faizmus boli naopak ideologickm vchodiskom vstavby centralizovanch ttov s koncentro vanou mocou v rukch jednho tt neho orgnu, ktorm bol spravidla jednotlivec, vodca. Podobn ciele sle duje nacionalizmus najm so zre teom na pocity ohrozenia nrodnej identity. Aj politick islam ovplyvu je formu ttu psobenm na vstav bu teokratickho islamskho ttu, kde namiesto svetskej moci dominu je nboensk autorita a uplatuje sa islamsk prvo, ari'a, vychdza jce z Kornu ako zkladnho pra mea prv a povinnost. Podobn sksenosti s zo vzjom nch vzahov medzi cirkvou a ttom po rozpede Rmskej re, ktor vo Vchodormskej ri vystila do tzv. cezaropapizmu, osobitnej formy autokracie, v ktorej bol panovnk ppeom a sasne hlavou ttu. Aj v zpadnej asti Rmskeho impria sa postupne vytvoril tzv. cirkevn tt, ktor sa legitimizoval prostred nctvom terie, e ppe je nielen kazom, ale aj krom z vle Boha, take od ppea pochdza (je odvode n) nielen vetka cirkevn, ale aj svetsk moc. V bulle Unam sanctam, vydanej r. 1302, sa v tomto duchu uvdza: Cirkev m jedin hlavu, nie dve. Moc nad duchovnm, ako aj svet skm meom prinle cirkvi...Du chovn me pouva cirkev, svetsk me sa pouva len z jej vle. Duchov n me je v rukch kastva, svetsk me je v rukch panovnka a vojska, avak pouva sa na pokyn ppea. Svetsk me je podriaden duchovn mu meu." (BEDNR, 32n). Formu ttu ovplyvnila neskr reformcia, ktor odmietla podriadenie ttu cirkvi; podmienila odluku cirkvi od ttu a tm dekoncentrciu moci, o priaznivo vplvalo na vvoj ttov 105

smerom k republiknskej forme ttu a na zavedenie foriem ttu s rozde lenou mocou, na zaiatku tohto vvo ja na rozdelenie moci medzi panovn ka a stavy v stavovskom tte. Vznamnm initeom urujcim formu ttu je tie kultra danej spo lonosti, jej hodnoty, veobecne uzna n normy, ako aj stavn zvyklosti, tradcie v tvorbe a vklade prva, tradcie vzahov medzi reprezentant mi moci a obyvatestvom, obianske tradcie rieenia konfliktov a tradcie miestnej i zujmovej samosprvy a tm aj tradcie v orientcii verejno prvnych korporci, stavovskej cti ich lenov a pod. Formu ttu ovplyvuje aj stupe vedeckho poznania a rove spolo enskho poznania obyvatestva, ako aj verejn mienka. Na formu ttu psob vntorn politick vvoj a politick zpas me dzi rozmanitmi zujmami a politic kmi alternatvami. Prkladom nech je obnova monarchie v Anglicku, spo jen s nvratom Stuartovcov na trn. Na forme ttu nechva pea aj v voj v inch krajinch, prpadne medzinrodnopolitick situcia. Forma ttu, ktor nadobudlo Cesko-Slovensko na zklade stavnej lis tiny r. 1920, sa utvrala v rmci versaillskho zmluvnho systmu."U v priebehu vojny bolo autorom kon cepcie esko-slovenskho ttu jasn, e ttna forma bude zvisl od toho, kto zo spojencov bude st pri kolske novho ttu." (BROKLOV, 17). V predstavch o budcej forme ttu sa vyskytla aj monarchia, ktor sa mala utvori pod patronciou Ruska. Vemi dleitm initeom uruj cim formu ttu je ekonomika. Pro strednctvom psobenia na fiklnu politiku, politiku dan a poplatkov doke ekonomika" vytvra priamy tlak nielen na kompetenciu jednotli vch ttnych orgnov, najm parla-

mentu a exekutvy, ale v konenom dsledku na vetky prvky formy t tu. Priamy vplyv na formu ttu sa makroekonomicky prejavuje bu v politickch dsledkoch voby pre centrlne riadenie ekonomiky, kto rho vsledkom je centralizovan tt, alebo v dsledkoch voby pre tr hov hospodrstvo, ktor podporuje vstavbu a fungovanie demokratic kho ttu. Ekonomick initele, oso bitne argument aktvnej obchodnej bilancie, efektvnejia daov politi ka, financovanie radnctva a in sa zapsali na federatvnom usporiadn USA (tt, ktorho rozmery prekro ia ist hranicu, vyaduje rovnako siln vldu a rovnak formy ttnej sprvy, ak si vyaduje tt ovea v." (FEDERALISTA . 13). Z makroekonomickho hadiska m urit forma ttu vplyv na dlho dob prosperitu ttu, mieru neza mestnanosti, tempo rastu cien, mieru inflcie, ako aj na rast alebo pokles produktivity prce, zahranin zadlenos alebo naopak vzostup pri zs kavan exportnch trhov. Nie je preto nim osobitm, ak prve ekonomika ovplyvuje vobu pre urit formu ttu alebo moderciu jej krajnch socialistickch, liberalistickch alebo konzervatvnych prejavov alebo t. Kad forma ttu ovplyvuje svojm spsobom dane, vdavky a peniaze prve z hadiska ciea politicky stabi lizova ekonomiku. Faktor ekonomi ky pri urovan formy ttu je vysvet liten najm tm, e hospodrska prosperita ttu dnes najvraznejie uruje politick, obrann a socilne postavenie ttu. Forma ttu me urchli alebo spomali ekonomick rast a prosperitu. Forma ttu me teda pozitvne alebo negatvne ovply vova ekonomick innos ttu pro strednctvom konkrtnej fiklnej po litiky, t.j. urovania rovne zdanenia a vdavkov, monetrnej politiky 106

a inch makroekonomickch, ale aj mikroekonomickch nstrojov.

FORMA TTU A STAVA TTU Forma ttu je spsob usporiada nia krajiny, jej sprvy a sdnictva, spsob politickho a obianskeho ivo ta, charakter ttnych intitci a or gnov, ich vzjomn vzahy a mnoh in javy a vzahy verejnho ivota, ktor Rimania nazvali res publica, to znamen vec verejn. Kad tt je ustanoven uritm spsobom, take kad tt m svoju stavu. Pojem formy ttu, prpadne for my vldy a stavy ttu oznaoval v staroveku, ale ete aj v novoveku rovnak predmet. stavou ttu sa v staroveku ale nezriedka i dnes ro zumie forma i spsob vldy a vld nutia, skuton usporiadanie ttu, sstava ttnych orgnov, sprva ttu, v staroveku tie prvne po stavenie rznych kategri obyva testva, a in dleit vzahy danej spolonosti, najm vak forma vl dy. V tomto zmysle sa za najstariu grcku stavu povauje dedin monarchia. Sparta mala tzv. vojen sk stavu, znmu najm z obdo bia 5. a 4. storoia p.n.l. Vo vzahu k Rmskej republike v 5.-1.storo p. n. 1. sa hovor o republiknskej stave. Poda Aristotela je stava ist druh poriadku medzi tmi, o ob vaj tt", priom ttna stava a sprva ttu znamen to ist" (ARISTOTELES, 1275a, 1279a). stavu ttu, ie spsob, akm bol urit tt ustaven v minulosti najastejie fixovala prax organiz cie ttnej moci a sprvy ttu. Ale v niektorch prpadoch rovnak funkciu plnil jeden alebo viac prv-

nych dokumentov, rozhodnut prslu nej monokratickej alebo kolegitnej verejnej ttnej autority. Ak teda smerom k staroveku kon tatujeme, e Perikles alebo Soln, prpadne niekto in dal uritmu t t u t a k alebo o n a k stavu, mysl sa tm jednak dokument, z kon alebo zkony a jednak, e kon k r t n y m spsobom zorganizoval tt, usporiadal prvomoci a kompe tencie ttnych orgnov, ako aj ich vzjomn vzahy, ustanovil zemn organizciu a sprvu ttu, uril vzahy orgnov ttu k obyvates tvu a vzahy rznych kategri oby vatestva, najm poda majetkovho kritria k rznym radom a pod mienky dosadzovania osb do tt nych funkci. K dleitm zmenm vzahu me dzi formou ttu a stavou ttu do chdza a v podmienkach moder nho ttu, ktor zavdza princp prvnej rovnosti, volebn prvo, par lament, najm poslaneck snemovu i sent a nastouje mylienku kontitucionalizmu. Km v minulos ti sa zva stretvame s identitou formy ttu a stavy ttu, potom v modernom tte sa stava oddeu je od formy ttu. o m a t e r i l n e p a t r do stavy a ako je stava formlne trukturovavn, prelo dlhodobm vvojom, ktor je spojen s kontitucionalizmom, volebnm prvom a reprezen tatvnou demokraciou, prvnym t tom a vznikom modernch psanch stav zakotvujcich formu ttu, na zaiatku ktorch stoj stava USA (1787) a Franczska stava (1791). stavy minulosti i modern sta vy, ktorch obsahom je t a k forma ttu a najm forma vldy, ako aj z kladn prva a slobody, sa usiluj nastoli formu ttu, ktor jej navr hovate projektuje ako idelnu, opti mlnu, funkn, dobr. 107

IDELNA FORMA TTU Otzka mnohotvrnosti foriem t tu zamestnva uencov u od starove ku. Zanietenie formou ttu je vn tornou spruinou socilnej a prvnej filozofie v tom zmysle, e uenci i ttnici ponajc starovekom ha daj idelnu, spravodliv, dobr for mu ttu, prpadne idelnu, spravod liv formu vldy alebo vystrhaj pred zlou formou ttu i zlou formou vldy. Spravodliv i dobr forma t tu m najm zabezpei stabilitu a trvalos ttu, prosperitu i spravod livos a vytvori garancie proti podro beniu krajiny inm ttom, ako aj proti tyranii, teda zlovonej praxi, za loenej najm na zneuvan moci. Takisto ako prvna komparatistika svojm spsobom smeruje k ha daniu idelneho prva, to znamen prvneho systmu prijatenho pre ktorkovek tt, aj praktick socil na a prvna filozofia smeruje k ha daniu idelnej i spravodlivej formy ttu, prpadne spravodlivej, dobrej formy vldy, ktor by bolo mon ap likova v kadom tte. Idelne formy vldy nartol Pla tn, ke nechal vldnu filozofov (sofokracia). Dobr formy ttu i formy vldy rozoznval od zlch, nespravod livch aj Aristoteles. Aristoteles po znal dobr formy vldy, ktor mu poda neho degenerova na zl formy vldy. Dobrou formou vldy je pre monarchia, ktor sa vak me zvrh n na tyraniu jednotlivca. Dobrou je tie aristokracia, ktor me upad n do osdiel oligarchie. Dobrou for mou je napokon tzv. politeia, ktor vak asto prejde do demokracie, pod m mal Aristoteles na mysli vldu chudoby. Polybios poznal aj ochlokraciu, ktor je vldou luzy a ulice, ke, ako ukazuj aj dejiny nho storoia, najm vvoj faizmu a komunizmu, degeneruje demokracia.

Hadanie spravodlivho usporiada nia ttu alebo modelu moci, ktor bude spravodliv tm, e nebude ne spravodliv, je rovnako star ako ha danie spravodlivho prva. Dokonca mono poveda, e v minulosti vzni kol cel rad modelov idelneho, spra vodlivho ttu, priom jeho sasou bola aj spravodlivos prva. Autormi najznmejch modelov idelneho ttu a tm zva aj idelnej, spra vodlivej formy vldy s najm okrem Platna a Aristotela osobitne Polybios, neskr Campanella, More a urite Montesquieu v 17. storo, alej Harrington s jeho Republika Oceana. Neskr, v 18. storo, k tomu pribudol najlep tt Bolzana, ako aj predstavy socilnych utopistov, v die lach ktorch vak skr ilo o socilnu spravodlivos ne o spravodliv vl du. V minulosti, nielen u Platna, ale takisto u Morea a inch sa spravod liv vlda spjala t a k m e r vlune s osvietenm, rozumnm panovn kom (No, najlepie je, ke nie zko ny s siln, ale mu, ktor vykon va krovsk umenie s rozumom." PLATN II. 636,2 94A." Je potreb n zachovva nielen zmluvy uza vret medzi skromnkmi, ale aj t t n e zkony, ktor bu spravodli vo vyhlsil dobr vladr, alebo veo becnm s h l a s o m schvlil ud..." MORE, 81). Neskr sa spravodliv vlda zlu uje s volont gnrale; postupne so veobecnm volebnm prvom a kontitucionalizmom a ete pred tm s nzorom, e spolonosti maj vld nu zkony a nie udia. K modernm koncepcim spra vodlivej vldy p a t r i a teoretick sstavy i predstavy spojen s teriou prvneho ttu, take aj zmluvn terie, koncepcia udskch prv a slobd, teria deby a vyvaovania moci. Je pochopiten, e spravodli 108

v vlda ako vlda prva je sasou eunmie, terie dobrho spoloen skho poriadku (FULLER, WILD), ako aj demarchie (HAYEK, 40) i inch koncepci najlepej, prpadne spravodlivej vldy. Modern koncepcie spravodlivej vldy, ponajc najm prpravou a prijatm americkej stavy, jej do datkov a j u d i k a t r y najvyieho s du sa spjaj a do s a s n o s t i o.i.s intitucionlnym zabezpeenm demokracie a udskch prv, ako aj s relne demokratickm stavnm ivotom. stava a kontitucionalizmus v om ije vaka jej realizcii najm v rozhodnutiach stavnho sdnictva, to z n a m e n prostrednc tvom procesnej ochrany stavnosti a stavnch prv a slobd obanov. Mono preto kontatova, e aj ke v sasnosti vznik cel rad mode lov idelnej a spravodlivej formy vldy v oblasti socilnej a prvnej filozofie, politolgie i politickch vied, prkladom me by s uritou koncesiou a v irom vzname nie len Hayek a Nozick, ale aj Dahl i Rawls, predsa idelne tty sa me nia na relne tty tm, e modely idelnej vldy s v prevanej miere projektmi stavy a kontitucionalizmu, prpadne jeho dotvrania a a lieho vvoja modelov, ktor pred stavuj urit vziu, ako spravodlivo a dobre spravova tt a vldnu. Ak by teda dnes il Platn alebo Aristo teles, stali by sa i u z vlastnej v le alebo na zklade nvrhu lenmi komisie pre prpravu stavy, pr padne zskali poverenie na oponen t r u jej projektu. Spravodliv vlda, zaloen sta vou jednej krajiny nemus by zru kou spravodlivej vldy na zklade recepcie jej stavy, ako ukazuj pr klady niektorch stavnch syst mov v latinskoamerickch ttoch, ktorm bola vzorom stava USA.

Tm sa len napa posolstvo Aristo telovej Politiky, Ducha zkonov Montesquieua, filozofia moci Machiavelliho a mono aj odkaz Savigniho, pretoe charakter stavy a z konov a ich uplatovanie je spojen s kultrou a histriou krajiny, cha r a k t e r o m obyvatestva, nboen stvom, etnicitou, polohou a aj inmi faktormi. Je celkom pravdepodobn, e sasn proces harmonizcie n rodnch prvnych systmov krajn strednej a vchodnej Eurpy s kom u n i t r n y m prvom a prslunou judikatrou nebude ani z tohto ha diska linernym procesom.

VZNIK MODERNCH STAV Vznik a formovanie stav moder nch ttov sa uskutonilo najm v obdob buroznych revolci. Anglick stava pozostva t a k z prvnych i stavnch zvyklost upravujcich otzky ttnej moci (government) a vldnutia, ako aj ochrany slobody obanov vo vzahu k ttnej moci. Svoj obsah formovala v kontinuite s Magna Charta, ako aj Petition ofRight (1628) osobitne v ob dob tzv. Dlhho parlamentu (16401653), ktor zasadal 13 rokov. Parla ment dosiahol cel rad stupkov od exekutvy. Vznamn poiadavky ob sahovala parlamentom prijat tzv. Vek remontrcia (1641), ktor nadvzovala na Petition of Right a ktor bola podnetom obianskej vojny medzi panovnkom a parla mentom. Za vldy Karola II. bol pri j a t Habeas Corpus Act, ktorho lo hou bolo ochrni osobn slobodu obanov pred svojvonm zatknutm (1679). K formovaniu anglickej sta vy prispeli aj akty, ktor vzili z tzv. Slvnej revolcie. J e d n a k a najm Bili ofRights (1689), ktor vymedzil 109

kompetencie parlamentu a Koruny a tm aj ich vzjomn vzahy, a jed n a k aj Act of Settlement z r. 1701 (Z kon o nstupnctve). Z hadiska vvoja stavy m oso b i t n miesto o s e m n s t e storoie, v ktorom sa sformovali praktick stavn postupy a stavn doktrny, ktor s dnes veobecne z n m e a uznvan demokratickmi ttmi. V osemnstom storo vznikla mo dern psan stava. Pravda, existo val u Bili of Rights (1689), ktor vlastne reprezentuje jednu as ale bo jeden zo tandardnch obsahov modernch stav, ktorm s zklad n prva a slobody. Modern stava vak na rozdiel od toho obsahuje na prklad vzhadom na stavu Spoje nch ttov, prijat na konvente vo Filadelfii r. 1787, aj vymedzenie pr vomoc, funkci a vzjomnch vza hov orgnov t t u a ich vzahov k obyvatestvu. Je dokumentom, kto r v porovnan s anglickm Bili of Rights reprezentuje u akt odlinej kategrie. Americk stava je prvm repre z e n t a n t o m modernch psanch stav vo vzname, ktor sa spja so zkladnm zkonom ttu v demo kratickej kontinentlnej Eurpe. Na vye je stavou, ktor zakotvila re publiknsku formu vldy. stave prijatej r. 1787 predchdzala najm Deklarcia nezvislosti z r. 1776 a lnky konfedercie prijat r. 1777, ktor ratifikovala vina lenskch ttov r. 1778. V kontinentlnej Eurpe je prvou stavou tohto d r u h u franczska stava z r. 1791, ktor v vodnej as ti obsahovala Deklarciu prv love ka a obana (1789). Na prv psan stavy, ktor predstavuj ucelen dokumenty, vak apiruj aj posk stava (1791), prijat tyri mesiace pred franczskou stavou i vdska stava z r. 1772 (KELLY, 277). Fran-

czska stava na rozdiel od americ kej zakotvila jednak kontitun mo narchiu a jednak jej psobenie bolo skr symbolick, kee k pdu mo narchie dolo u v auguste 1792, to znamen necel rok po jej prijat. V alom vvoji franczskych stav a tm aj franczskych foriem ttu skr dominoval radiklny a neskr aj nedemokratick duch reprezentova n jakobnskou stavou (1793) a po pde jakobnskej diktatry termidorinskou stavou (1795-1799). V r. 1799 bola napokon prijat tzv. konzulsk stava, ktor zaviedla nede mokratick formu ttu a vldy, tzv. bonapartizmus, ktor je blzky peronizmu, prpadne inm, podobnm formm ttu a formm vldy, ktor nachdzame v niektorch postkomunistickch krajinch a v ktorch sa moc s obubou populisticky obracia na masu, kladie draz na socilne otzky a had politick podporu me dzi nemajetnmi vrstvami obyvate stva. Napoleonsk legendu oivil u dovt Bonaparte, ktor sa poksil transformova napoleonsk legendu do politickej doktrny. Neobonapartizmus staval na napoleonskej trad cii silnej a autoritvnej ttnej moci, na priamej demokracii prostrednc tvom veobecnho hlasovania, ako aj na socilnej spravodlivosti. alie psan stavy vznikali naj m v priebehu 19. storoia, avak stavn vvoj pokraoval po prvej svetovej vojne, ako aj po druhej sve tovej vojne. Je pre charakteristick aj to, e nov stavy zakotvuj formu t t u so zreteom na sksenosti s fungovanm stav a strednch ttnych orgnov v inch krajinch. V r. 1920 bola prijat aj stavn lis t i n a Cesko-Slovenska. Jej tvorcovia prihliadli nielen na franczsku a americk stavu, ale aj na raks ku, nemeck, vajiarsku a anglick stavu. Preambula stavy bola 110

prakticky doslova prevzat z americ kej stavy. Americk stava plnila vznamn lohu, pokia ilo o sd nictvo a oddelenie moci, franczska predloha sa uplatnila najm v usta noveniach o organizcii parlamentu. Raksky vzor sa pouil v asti o obianskych prvach" (BROKLOV, 23).

KLASIFIKCIA STAV stavy ttov, ktor zakotvuj for mu ttu, klasifikuje teria prva, ako aj teria stavnho prva na z klade celho radu kritri. Vsled kom je diferencovanie medzi rozma nitmi druhmi stav, ktor predstavuj t a k z hadiska jazyko vho, formlneho a materilneho ter minologick dvojice, v ktorch po pr v, jeden druh stavy v rmci uritej dvojice vyluuje monos existencie inho druhu stavy a po druh, v ber jednho druhu stavy z kadej dvojice vetkch dvojc vyjadrujcich vetky druhy stav, umouje defi nova stavu uritho ttu a tm aj formu prslunho ttu.

stavy psan a nepsan Psan a nepsan stavy s orga nickou sasou systmu psanho a nepsanho prva. Aj v tomto pr pade vak vnimka potvrdzuje pra vidlo. Spojen tty sa so svojm pr vom zarauj medzi systmy nepsanho prva, avak ich stava je dokument, ktor jednoznane cha rakterizuje stavy systmov psa nho prva. Americk stavn ivot profilovan stavnou j u d i k a t r o u najvyieho sdu urobil vak z ame rickej stavy svojm spsobom doku ment systmu nepsanho prva. Po-

da slov jednho z predsedov najvy ieho sdu, ide o Ch.E.Hughesa (1862-1948), je stavou to, o sudco via povedia, e ou je (BORK, 187). Systm nepsanho prva zskal svoje pomenovanie preto, lebo pra meom platnho prva s vlune prvne obyaje a akty (precedensy) justcie a exekutvy, ako aj stavn zvyklosti. Tie tvoria sas politickej a prvnej kultry krajiny. Vznikali vo forme dohd medzi reprezentant mi rznych zujmov. Vrazom nie ktorch dohd sa stali znme zko ny, ktor uzatvrali, ale aj otvrali urit etapy stavnej" histrie An glicka. Prslun ttne orgny v systme nepsanho prva vlastne prvo ne tvoria. Ich lohou je prvo nach dza. Prvo v spolonosti poda ich predstv, ktor sa formovali v staro veku i stredoveku, u v spolonosti existuje. Nielen v podobe prirodze nho prva alebo boskho prva. Existenciu prva v spolonosti im do kumentuj prvne obyaje, a pokia ide o nepsan stavy aj stavn zvyklosti, ktor s vsledkom dohd, zmlv medzi rznymi silami spolo nosti a ttu. Prvo tvoren parla mentom alebo orgnmi exekutvy, osobitne kabinetom (vldou) je v sys tmoch nepsanho prva iba dopln kovm prameom prva. Naopak, v systmoch psanho prva je z kladnm prameom prva zkonn, ttne prvo, legislatva, to znamen akty parlamentu, zkony a stavn zkony i stava na jednej strane a akty vldy i ministerstiev, ktor ich vykonvaj, na strane druhej. Typickm zstupcom nepsanej stavy je stava Anglicka. Nepsan stava Anglicka sa vyvjala nie ako cieavedom zkonodarn snaha de klarova urit zsady realizcie a organizcie ttu a ttnej moci (DVID, 80). Jej vvoj nesmeroval 111

k tvorbe ucelenho prvneho doku m e n t u , deklarcie alebo sstavy dokumentov. Anglick s t a v a je z historickho hadiska vrazom kompetennch dohd najm medzi panovnkom a parlamentom s cieom zabezpei slobodu, limitova t t n u moc, vykonva kontrolu zkonnosti aktov najm vkonnej moci a garan tova slobodu, bezpenos i majetok prostrednctvom sdneho konania. Nepsan stava najlepie zodpo ved predstave zkladnho zkona t t u ako faktickho ustanovenia uritej organizcie ttnej moci, medzivzahov ttnych orgnov a ich vzahov k obyvatestvu a faktickho ustanovenia garanci ochrany prv a slobd jednotlivca. Takto faktick usporiadanie sprvy ttu mu fixo va zkony. V Anglicku naprklad Bili ofRights alebo Act ofSettlement. Existencia zkonov nie je vak nevyhnutnou podmienkou tvorby a fungovania systmu nepsanho prva. Nepsan usporiadanie sa na miesto cieavedomej tvorby zkonov i inch normatvnych aktov vyvja skr prostrednctvom zmluvnho systmu, tradci, ustaovania (fixo vania) vzahov medzi rznymi subjektmi moci a obyvatestvom. Tvor sa dlhodobmi, opakovanmi a uri tmi spsobmi rieenia rozmanitch tandardnch i netandardnch kon fliktnch situci a vzahov medzi ttom a spolonosou, subjektmi moci, v ktorch ide najm o otzku moci, vplyvu a majetku, slobody a poroby, prva a bezprvia, ale aj o otzku integrity ttu. Psan stava vznik celkom od linm spsobom. Je vsledkom cieavedomej zkonodarnej (stavodarnej) innosti. Drite ttnej moci alebo relevantn subjekty iniciuj prijatie, prpadne zmenu stavy ale bo zkona, ktor vytvoria i tvoria stavn systm ttu. Prijatie alebo

zmena psanej stavy je sce vzc nou, predsa vak organickou sa sou kadodennej normotvornej pr ce legislatvnych orgnov, prpadne osobitnho stavodarnho orgnu. V tom je dleit rozdiel medzi psa nou a nepsanou stavou. Psan stavu tvor: a) j e d e n ucelen p r v n y doku ment, b) j e d e n ucelen prvny doku ment spolu s jednm a viacer mi zkonmi, c) viacer zkony, z ktorch ani jeden nie je mon povaova za sjavu tak z hadiska for mlneho, ako aj materilneho, to znamen z hadiska tan dardnch poiadaviek na obsah stavy a na stavu ako ucelen prvny dokument. Ak psan stavu vytvra ucelen p r v n y dokument (stava) spolu s jednm a viacermi zkonmi, po uva sa na oznaenie uvedenho s boru noriem jednak vraz stava, ako aj vraz stavn poriadok, pr padne stavn sstava alebo stav n systm. Slovensk stava diferen cuje medzi stavou a stavnmi zkonmi, avak procedra zmeny stavy a prijatia alebo zmeny stav nch zkonov je identick. Osobit nm druhom stavnch zkonov ale bo zkonov, ktor s stavou tvoria stavn systm, s stavn dodatky. stavn dodatky s stavnmi z konmi alebo zkonmi, ktor stavu ako ucelen dokument dopluj, tak e priamo do dokumentu inovan alebo derogane spravidla nezasahu j. V porovnan s stavnmi dodat k a m i t a n d a r d n stavn zkony bu plnia funkciu stavnch dodat kov alebo stavn zkony stavu nie len dopluj, ale priamo do nej zasa huj tm, e menia alebo deroguj jej originlne ustanovenia. Ak stavodarca reaguje na vvoj spolonosti 112

dodatkami, mono poveda, e stav n systm sa dobudovva. Ak stavodarca reaguje na vvoj spolonosti stavnmi zkonmi alebo zkonmi, ktor stavu nielen dopluj (dodat ky), ale aj menia tm, e do jej dikcie zasahuj, aby urit ustanovenia zruili a nahradili ich inmi, je skr namieste hovori o prebudovvan stavy i stavnho systmu, ktor neraz vedie k postupnej alebo radi klnej zmene, presnejie revzii sta vy a stavnho systmu a tm aj k zmene formy ttu. Spojenie stavn systm a in ob dobn spojenia sa vak pouvavaj ete v irom vzname ne v u uve denom vzname systmu vytvore nom integrciou normatvnych aktov subsumovanch pod psm.b) alebo normatvnych aktov subsumovanch pod psm. c). stavnm systmom v najirom chpan rozumieme nie len stavu a stavn zkony a zko ny, prpadne stavn dodatky, ale aj judikatru stavnho sdu a skuto n prax stavnho ivota, ie faktic k stavn ivot vytvran doku mentmi, judikatrou, stavnmi doktrnami a stavnmi interpret ciami i faktickm stavom stavnho ivota. V najirom chpan sa pojem stavn systm roziruje aj na inti tucionlne zabezpeenie realizcie stavy, to znamen na stavn org ny. R i g i d n a flexibiln s t a v y a zmena stavy Delenie stav na rigidn a flexibil n vyjadruje mieru legislatvnej n ronosti zmeny stavy. Z inho po hadu vyjadruje m i e r u stability stavy a jej ustanoven. Niektor stavy je mon zmeni bez vch problmov. Ide o stavy flexibiln, ie prun. Uvdza sa, e flexibiln

stavy m na, Nov Zland (FI LIP, 52). Na ich zmenu sa spravidla vyaduje rovnak procedra a t ist majorita, ak je predpsan na zme nu obyajnho zkona. Zmena inch stav je viac alebo menej zloit; predpisuje sa osobit n procedra. Ide o stavy rigidn, ie t u h . Na ich zmenu sa v porov n a n so zmenou obyajnho zkona vyaduje osobitn procedra, kvali fikovan majorita a prpadne aj kva lifikovan kvrum a in stavou sta

noven rigidn podmienky. Miera ri gidity stav nie je rovnak. Niekde vyia, inde niia. Najvyiu mieru rigidity dosahuj tie lnky stav jednotlivch ttov, ktor s nezme niten, prpadne s nezmeniten za uritej situcie, naprklad poas vyhlsenia vnimonho stavu (KRESK, 29). Niektor stavy sve ta zakazuj zmenu republiknskej formy vldy. esk stava zakazuje zmenu podstatnch nleitost prv neho ttu (RMIK . III-2).

RMIK .

III-2

Neprpustnos

stavnch

zmien

(1) stava me by doplovan alebo zmenen len stavnmi zkonmi. (2) Zmena podstatnch nleitost demokratickho prvneho t t u je neprpustn. (3) Vkladom prvnych noriem nie je mon oprvni odstrnenie ale bo ohrozenie zkladov demokratickho ttu." Cl. 9 stavy eskej republiky

Medzi znme rigidn stavy patr zkladn zkon USA, ktor aj vaka rigidite plat viac ako 200 rokov. Po zoruhodn tie je, e tty s totalit r n o u sksenosou zabezpeuj de mokratick systm vyou mierou rigidity ne in tty. Prkladom je Portugalsko. Slovensk republika aj so zreteom na jednokomorov sys t m zabezpeuje stabilitu stavy v najniej miere rigidity. Demokratick tty sveta a najm ich obania, obianska spolonos si chrnia stabilitu stavy ako oko v hlave. J e d n a k tm, e niektor stavn princpy ako vidie zakotvu j prostrednctvom nemenitenosti. Tieto princpy neme zmeni u nik 113

to. Ide o jeden z aspektov, prpadne prejavov kontitucionalizmu. Stabilitu stavy zabezpeuje tie zloit proces navrhovania zmien sta vy a rovnak proces prijmania zmien, prpadne doplnkov. Ostrait postup ochrany oka, ktorm si obania stria svoju slobodu, lebo ona ako koris je cieom kadej nekontrolovanej ttnej moci, dopluje rozdelenie stavnch zmien na technick, ev. ben na jednej strane a zsadn i revzne zmeny stavy na strane druhej. Revzia je podstatnou zmenou stavy. Vytvra naprklad nov formu vldy, zavdza nov vzahy medzi legislatvou, exeku tvou a justciou alebo vytvra nov spsob krecie ttnych orgnov.

V om spova miera rigidity stavy? V om spova miera rigidity sta vy? V pote a nronosti podmienok platnej zmeny stavy a v osobitnej legislatvnej procedre. Ide o nasle dujce podmienky a rozlin mieru ich asti na zmene stavy, stav nho poriadku. Zmena rigidnej stavy si me vy adova: a) nvrh na zmenu stavy predlo en len urenmi subjektmi osobitnm spsobom a predp sanou majoritou, b) zkon alebo uznesenie skorie ho parlamentu o nutnosti zme ny stavy (prpadne aj rozpus tenie parlamentu) a rokovanie a hlasovanie neskorieho, novo zvolenho parlamentu o zmene stavy bu bezprostredne po vobch, alebo po uplynut sta novenej lehoty, ktor nastupuje prijatm uznesenia parlamentu o potrebe zmeny stavy, c) niekoko tan nvrhu a sta noven asov limity medzi ni mi, d) shlas kvalifikovanej viny parlamentu s nvrhom; v pr pade dvojkomorovho systmu bu na oddelenom alebo spolo nom zasadnut oboch komr, e) nadpolovin alebo kvalifikova n kvrum, f) suspenzvne veto hlavy ttu, g) fakultatvne alebo obligatrne ratifikan referendum, h) osobitn procedru v zloench ttoch, i) in poiadavky. Poda i. V. stavy USA me na prklad dodatky k stave navrhn 2/3 lenov kadej z komr Kongresu. Nvrhy sa stan platnou sasou stavy len v prpade, ak s nimi vyslo v shlas 3/4 zkonodarnch zborov, 114

prpadne konventov ttov nie. Vo vdsku sa na zmenu zkladnch z konov tvoriacich stavn systm vy aduje, aby bol nvrh prijat dvoma nasledujcimi zasadnutiami parla mentu, medzi ktormi sa uskutonia parlamentn voby. Nvrh na zmenu stavy me teda prerokova po vo bch a nov parlament. V predvo lebnej kampani politick strany jasne ohlsia svoj postoj k zmene i doplne niu stavy. Aj v inch eurpskych krajinch je zmena stavy zloitm procesom. Mieru rigidnosti stavy uruje k o n k r t n a kombincia uvedench poiadaviek. stava dosahuje naj vyiu mieru rigidity v prpade, ak zmena stavy je mon len po splne n vetkch poiadaviek a navye, ak stava zakotvuje aj nemenitenos niektorch stavnch princpov. stava sa men nielen v dsledku flexibilnho alebo rigidnho postupu v parlamente. stava a stavn po riadok sa vyvja, a preto men a do tvra paralelne aj vkladom stavy, judikatrou stavnho sdu a stav nmi zvyklosami.

iv (faktick) a p s a n s t a v y Delenie stav na iv a psan sa odliuje od delenia stav na psan a nepsan. Pri psanch a nepsa nch stavch je v popred otzka spsobu tvorby stavy a jej vsled nho tvaru. Pri ivch a psanch stavch je v centre pozornosti zhoda textu stavy so skutonm stavnm ivotom. Delenie stav na iv a p san vychdza z rozdelenia prva na prvo deklarovan (law in books) a prvo realizovan (law in action). iv stava sa me zreteahodne odliova od psanej stavy alebo prekrva s psanou stavou. Prin je niekoko. Po prv, vysok rigidita

alebo flexibilita psanej stavy. Po druh, komplexnos alebo medzerovitos stavy, ie stava obsahuje potrebn modely rieenia stavno prvnych otzok alebo naopak nepo skytuje odpovede na rieenia stav nch vzahov i realizcie stavnch prv a slobd. Po tretie, miera dyna miky alebo statiky spoloenskho, politickho a ekonomickho ivota. Po tvrt, in initele, najm rozsah prvomoci a judikatra stavnho sdnictva, miera demokracie a cha rakter ttneho reimu, pomer tt nej moci a slobody obanov. Delenie stav na iv a psan sa me v niektorch prpadoch prel na s delenm stav na fiktvne a re lne, pretoe v poslednom prpade ide o mieru zhody medzi stavou a skutonosou. K fiktvnym sta vm zaraujeme najm stavy nede mokratickch ttov, ktor plnia pro pagandistick funkciu dovntra i navonok ttu.

OCHRANA STAVNEJ F O R M Y TTU stavnosou rozumieme slad po stupu vetkch ttnych orgnov, or gnov samosprvy i ostatnch prv nickch osb a napokon aj fyzickch osb s stavou. stavnos znamen vldu stavy. stava vldne aj forme ttu. Prikazuje formu ttu. Kee modern psan stava zakotvuje t a k zkladn prva a slobody, ako aj formu ttu, je potrebn pod ochra nou stavnosti rozumie i ochranu demokratickho poriadku, vytvore nho a fungujceho na zklade sta vy. Forma ttu uren stavou je pod ochranou stavy, ktor zabez peuj intitcie ochrany stavnosti. K najvznamnejm intitcim ochrany stavnosti p a t r s d n a ochrana stavnosti, ktor psob aj v naich podmienkach. O sdnej ochrane stavnosti sa hovor na inom, prpadne na inch miestach.

115

IV. KAPITOLA

FORMY VLDY

LITERATRA: ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BAXA, A.: Par lament a parlamentarism I.-II. Praha 1924. BLAHO, J.: Statn prvo kapitalistikch zem. Praha 1985. BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm vboru v lednu a noru 1920. Praha 1992. BROKLOV, E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 1918-1938. Praha 1992. BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. Praha 1926-1927. DAHL, R. A.: Demo kracie a jej kritici. Praha 1995. HAMILTON, A. - MADISON, J. JAY, J.: Lis ty federalistu. Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KRESK, R: Kongres USA. Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 1. Bratislava 1993. KRESAK, R: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch ttov sveta. Bratislava 1993. LEE, J. S.: The European Dictatorships 19181945. Cambridge 1990. LOCKE, J.: Dve pojednan o vlde. Praha 1965. MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o prvej dekde Tita Livia. Bratislava 1968. MAUROIS, A.: Dejiny Francie. Praha 1994. MAUROIS, A.: Dejiny Anglie. Praha 1995. MERKL, A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno. 1932. MILL, J. S.: vahy o vlde stavn. Praha 1992. MONTESQUIEU, Ch.: Duch zkonov. Bratislava 1989. NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. Praha 1947. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. In titt fur Europische Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. Praha 1991. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. Praha 1911. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. Praha 1992. WEYR, F.: esko slovensk prvo stavn. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA. Praha 1995.

DEFINCIA FORMY VLDY A JEJ ZLOKY Forma vldy je v porad prvm a zd sa aj najvznamnejm kompo nentom formy ttu. Bude asi uito n zopakova, e alm komponen tom je ttne zriadenie; tretm a poslednm je ttny reim. Poatie formy vldy a klasifikcia rznych foriem vldy sa vyznauj istou stabilitou. Dvod treba hada jednak v dlhodobom skman formy vldy, ponajc starovekom a kon 116

iac sasnosou a jednak v tom, e formu vldy vyjadruj stavy ttov. Pojem forma vldy zaha: a) sstavu najvych orgnov ttu a vzahy medzi nimi, b) vzahy medzi obyvatestvom na jednej strane a ttom (tt nou mocou) reprezentovanou sstavou ttnych orgnov na druhej strane a naopak. So zreteom na sstavu ttnych orgnov a ich vzjomn vzahy, ako

aj so zreteom na hlavu ttu delme formy vldy na: a) monarchie, b) republiky, c) diktatry. V historickom vvoji sa objavili najm tieto monarchie: a) absolutistick, b) stavovsk, c) parlamentn, d) kontitun. Republiknska forma vldy sa vy skytuje najm vo forme: a) parlamentnej republiky, b) prezidentskej republiky. Autoritatvne, totalitn nedemo kratick systmy sa vyskytuj vo for me diktatry: a) jednotlivca, b) meniny, c) viny. Poda sstavy najvych orgnov ttu a vzahov medzi nimi a s aplikovatenosou len na demokratick tty sa rozoznvaj najm tieto tri formy ttu: a) p a r l a m e n t n monarchia, b) parlamentn republika, c) prezidentsk republika. Poda vzahov medzi obyvate stvom na jednej strane a ttom na druhej strane a naopak sa rozozn vaj dve formy vldy: a) demokratick forma vldy, b) nedemokratick forma vldy.

FORMY VLDY V SYSTME DEBY MOCI A V PARLAMENTARIZME V tejto kapitole je naou lohou venova pozornos vlune forme vl dy z hadiska sstavy najvych or gnov ttu a vzahov medzi nimi. Rovnako je potrebn poukza na z kladn znaky najm parlamentnej republiky, parlamentnej monarchie

a prezidentskej republiky a poukza na vetky dleit rozdiely medzi nimi.Rozmanitos sstavy najvych ttnych orgnov a vzahov medzi nimy prezentuje RMIK . IV.-l, 2, 5, 7 na prklade Belgicka, Spolkovej re publiky Nemecko, Franczska a Ve kej Britnie (PARLAMENTY, 20n). Vklad parlamentnej monarchie a parlamentnej republiky sa v ueb nch textoch alebo v odbornej litera tre zameranej na formu vldy usku touje zvyajne prostrednctvom terie parlamentarizmu. Parlament n formy vldy charakterizuje domi n a n t n postavenie p a r l a m e n t u vo vzahu k vkonnej moci a sdnej mo ci a osobitne stavnopolitick zodpo vednos kabinetu parlamentu. Stu pe domincie parlamentu je rzny. Na zaiatku vvoja parlamentariz mu bol znan, v sasnosti je menej vrazn. Vklad prezidentskej re publiky na rozdiel od toho sa usku touje prostrednctvom terie deby moci. Klasick prezidentsk republi ku charakterizuje najm trojdelenie a rovnovha zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci a koopercia/konku rencia medzi nimi. Na jednej strane je vklad parlamentarizmu, z kto rho sa odvja explikcia parlament nch foriem vldy, osobitne parla mentnej monarchie a parlamentnej republiky. Na strane druhej je v klad deby moci i presnejie syst mu deby moci, z ktorho sa prech dza na explikciu prezidentskej republiky na prklade severoameric kho stavnho systmu, pretoe prezidentsk republiky v inch t toch sa od klasickho modelu deby moci odliuj nevyvenosou vet kch troch moci, medzi ktormi as to dominuje prve exekutva repre zentovan prezidentom. Uebnica sa pridriava tradinej metodiky vkladu klasickej prezi dentskej republiky cez objasnenie sys-

RMIK . TV-1 Diagram formy vldy v Belgicku

tmu deby moci a oboch parlament nch foriem vldy, cez objasnenie par lamentarizmu. Finlne sa zvrazn, e tak prezidentsk forma, ako aj par l a m e n t n formy sa stle vvojom transformuj. P a r l a m e n t n formy preberaj z klasickej prezidentskej re publiky najm po druhej svetovej voj ne niektor prvky, ktor posiluj v konn moc a ktorch funkcie vznamne modifikuj klasick parla mentarizmus. So zreteom na tento vvoj je celkom odvodnen veda kla sickej parlamentnej formy postavi aj parlamentno-prezidentsk alebo prezidentsko-parlamentn formu vldy.

V o m spova zloitos i n t e r p r e t c i e deby moci? Zloitos vkladu deby moci je v nasledovnom: a) Systm deby moci, ktor vy t v r a a r c h i t e k t r u klasickej 118

prezidentskej republiky na z klade severoamerickej stavy, nie je toton s phym rozdele nm prvomoci a vecnej kompe tencie mezi rzne orgny ttu, ktor reprezentuj zkonodar n, vkonn a sdnu moc. Ne vyerpva sa teda len oddele nm jednotlivch zloiek moci a len stavnm kontituova nm trojdelenia ttnej moci. b) Deba moci v zmysle oddelenosti moci a trojdelenia, pr padne dvojdelenia" moci je j e d n m z charakteristickch znakov vetkch troch uvede nch demokratickch foriem vldy t a k z hadiska ich sas nch, ako aj pvodnch histo rickch varici. ttna moc je v demokratickch t toch spravidla vdy rozdelen medzi zkonodarn moc, vkonn moc a sd nu moc, a to tak v parlamentnej mo narchii, parlamentnej republike, ako aj

RMIK .

V-2 Diagram formy

vldy

Spolkovej republike Nemecko

v prezidentskej republike. Klasick parlamentarizmus pozn vak skr dvojdelenie moci, pretoe zkonodar n a vkonn moc v uritom zmysle splva. So zreteom na klasick brit sk parlamentarizmus a jeho aplik cie je ttna moc dvojdelen". Na jed nej strane v prospech parlamentu a jeho vboru, kabinetu" a na druhej strane v prospech sdnictva. U v minulosti si teoretici i prakti ci uvedomovali, e deba moci je princpom slobody i demokracie, e nie je znakom len uritch foriem vldy, ale charakterizuje vetky de mokratick formy vldy. Prve preto zsadu deby moci bez ohadu na usporiadanie ttu jednoznane po aduje i. 16 Deklarcie franczskej revolcie, ktor znie takto: Spolo nos, v ktorej nie je zabezpeen zruka prv ani vytvoren deba mo ci, nem vbec stavu." c) Teria a prax deby moci pozo 119

stva z uritch zsad deby mo ci. Parlamentn formy s spso bil unies urit zsady deby moci bez toho, aby dolo k zmene formy vldy. Na druhej strane systm deby moci si vyaduje, aby boli naplnen tie zsady de by moci, ktor s nevyhnutnou podmienkou architektry syst mu deby moci. Najvznamne jou zsadou systmu deby moci je rovnovha moci doplnen medzimocenskmi brzdami a ich koopercia/konkurencia. Zsada rovnovhy moci a koopercie/ konkurencie medzi mocami je kvintesenciou systmu deby moci.

Modely deby m o c i Jednotliv demokratick formy vldy sa medzi sebou teda odliuj

nie tm, e v jednom prpade je tt na moc formlne aj na zklade sta vy rozdelen, km v inom nie. o ich odliuje, je konkrtny model deby moci vyjadren stavou a potvrden stavnm ivotom, ktor v klasickej parlamentnej forme vldy je skr rozdelenm funkci ttu, pretoe moc je sstreden najm v parla mente, km v klasickom prezident skom systme predstavuje takto model systm skutonej deby moci, zaloen na rovnovhe moci a ich nutnej koopercii/ konkurencii. Existuje niekoko modelov deby moci. Kad z foriem vldy reprezen tuje in spsob deby moci. Miera de by moci, prpadne hbka deby moci v klasicej prezidentskej republike predstavuje in model deby moci v porovnan s debou moci v parla mentnej republike, najm v rousseauovskej republike, kde s sce vy tvoren osobitn orgny na vkon zkonodarstva, exekutvy a sdnic tva, avak ich podriadenie zkono darnej moci vyluuje ich samostatn a nezvisl fungovanie.

ti moci, ktor pokrauje v zsade ne zluitenosti moci a samostatnosti moci. Histria mnohch ttov sa za na rozdelenou mocou; prkladom je Nemecko za Weimarskej stavy, a kon sa neobmedzenou mocou vod cu. V inch podmienkach sa zana koncentrovanou mocou a jej kado dennm zneuvanm a kon sa roz delenm moci a podrobnou pravou prv a slobd a ich garanci, ako dokumentuj stavy ttov vypra covan po pde diktatry v Talian sku, Nemecku, Grcku, Portugalsku a panielsku a aj v asti tzv. transformanch krajn strednej a vchodnej Eurpy. Sstredenie moci v rukch jednho orgnu nazval Madison defi nciou tyranie: Sstredenie vetkej zkonodarnej, vkonnej a sdnej mo ci do tch istch rk, i jednch, nie kokch alebo mnohch, i dedinch, samozvanch alebo volench, meme oprvnene oznai za skuton defin ciu tyranie" (FEDERALISTA . 47).

udia s nchyln zneuva m o c Deba moci je princpom prvneho ttu a demokratickho usporiadania verejnch vec. Moc mus obmedzova moc. Poda Madisona proti ctiiadosti treba postavi ctiiados. Na udsk povahu mono vrh zl svetlo fakt, e je nevyhnutn pouva tak triky, aby sa zneuvanie moci udralo pod do hadom. Nevrh vak na ud najho rie svetlo u vlda ako tak? Keby u dia boli anjeli, neboli by vldy potrebn. A keby udom vldli anjeli, nebolo by treba na moc dozera zvonka ani zvntra. Pri vytvran systmu moci, v ktorom maj jedni udia vld nu inm, spova nemal problm v tom, e najskr muste vlde umo ni, aby kontrolovala ovldanch, ale hne nato ju muste donti, aby kon-

DEBA MOCI A KONCENTRCIA MOCI


Deba moci je opakom koncentrcie moci. ttna moc je bu rozdelen medzi niekoko ttnych orgnov, ale bo vetky ttne funkcie s sstrede n v rukch jednho, neobmedzenho ttneho orgnu, prpadne tento nim neobmedzen ttny orgn me, ak s vytvoren alie naj vyie ttne orgny, vlastnmi roz hodnutiami vyluova kedykovek a akkovek ich rozhodnutia. Pravda, vkon moci odlinmi ttnymi or gnmi nevytvra ete systm deby moci, ale je jeho predpokladom a z sadou, konkrtne zsadou oddelenos120

trolovala samu seba" (FEDERALISTA . 51). Ak moc neobmedz moc, potom moc obmedz a napokon celkom zni slobodu obanov. udia vdy sleduj svoj vlastn prospech, ctiiados a zu jem podrobi si inch, ak zkony nevy tvoria pevn hradby, ktor silie po vej moci, samobosti, ziskuchti vosti i tbe zotroi ostatnch ne me prekona. Ani Machiavelli nemal o udoch najlepiu mienku a usudzo val, e s nevan, nespoahliv, po kryteck zbabelci a ziskuchtiv. S cel kom tvoji, ponkaj aj svoju krv, imanie, ivot synov, ak im in dobro a km je nebezpeenstvo aleko. Bria sa, ak u dolieha. udia skr zabudn na smr otca ako na stratu dedistva. ud rob dobrmi len nevyhnutnos (MACHIAVELLI, 43n, 58). Starovek a stredovek myslitelia i modern teria upozoruj, e dri telia moci zneuvaj moc, ak im sta va a zkony nevytvoria vemi striktn limity jej pouvania a zkazy jej po uvania. V jedenstej knihe svojho slvneho diela Montesquieu napsal: Politick sloboda jestvuje len v t toch s umiernenou vldou. Nie je tam vak vdy, len vtedy, ke sa moc ne zneuva; odvek sksenos ukazuje, e kad lovek, ktor vlastn moc, m sklon zneuva ju, pokrauje, km ne naraz na urit hranice...Aby nikto nemohol moc zneuva, treba vytvori tak systm, aby sa jedna i druh moc navzjom obmedzovali." (MONTES QUIEU, 206). Zneuva moc znamen v rozpore s stavou a zkonmi ne oprvnene zasahova pomocou tt nych orgnov, najm jej mocenskch zloiek, polcie, prokuratry, armdy do sfry obianskej slobody, prv a slo bd obanov.

kom, ako zabrni koncentrcii tt nej moci v rukch jednho ttneho orgnu, ktorm me by jednotlivec alebo skupina i u vo forme meniny alebo vo forme viny. Prevenciou proti zneuitiu moci je jej rozdelenie jednak medzi niekoko najvych ttnych orgnov, alej medzi stred n a miestne orgny, ako aj rozdele nie moci vntri prslunej zloky mo ci. Obianska spolonos sa proti zneuitiu moci brni vlastne tm, m nad ou a slobodou vaz nede mokratick ttna moc, toti zsadou rozdeuj a panuj (divide et impera). ttna moc sa del jednak horizon tlne a jednak vertiklne. Pri horizon tlnej debe sa rozdeuje moc medzi zkonodarstvo (legislatvu), sd nictvo (justciu) a vkonn moc (exeku tvu). Vertiklnu debu moci predstavu je deba moci medzi stredn orgny a samosprvne miestne orgny. Verti klnu debu moci reprezentuje v seve roamerickom stavnom systme kon cepcia federalizmu, rozdelenie moci medzi federciu a lensk tty nie. Pri vertiklnej debe sa rozhodovanie o sume verejnch vec rozdel medzi najvyie, stredn orgny ttu (par lament, najvyie sdy a najvyie or gny vkonnej moci) na jednej strane a zemn orgny samosprvy a orgny zujmovej samosprvy na strane dru hej. Okrem toho hovorme aj o von kajej a vntornej debe moci. Preja vom vonkajej deby moci je trojdelenie moci medzi zkonodarn moc, vkonn moc a sdnu moc. Prejavom vntornej deby moci je naprklad deba moci vntri zkonodarnej moci najm pro strednctvom dvojkomorovho systmu.

Ako sa del moc v tte ? Deba moci je innm prostried 121

TERIA DEBY MOCI Teriu deby moci rozpracoval tak John Locke (1632-1704), ako aj Char-

les de Secondant Montesquieu (1689-1755) vo svojom znmom diele Duch zkonov (De esprit des lois, 1748). Teriu deby moci v stavnom systme Spojench ttov poda mo delu Locka a Montesquieua alej do tvrali jednak autori Vyhlsenia ne zvislosti (1776), toti Thomas Jefferson (1743-1826) a Benjamn Franklin (1706-1790), a najm tvor covia americkej stavy, ktor sa zili v r. 1787 celkom na 4 mesiace vo Fi ladelfii, aby revidovali lnky konfe dercie, ale ktor vypracovali nov stavu. K terii deby moci osobitne a vrazne prispeli Alexander Hamilton (1755-1804), J a m e s Madison (1751-1836) a J o h n Jaye (1745-1829), ktor svoje nzory na architektru stavy a usporiadame moci prezen tovali v sbore esej. Tieto eseje pod pseudonymom Publius zverejovali v newyorskch novinch na podporu ratifikcie stavy v r. 1787-1788, a ktor s veobecne znme pod nz vom Listy federalistov, skrtene Fe deralista. Inicitorom Federalistu bol tridsaron Hamilton. Federa lista spolu s Vyhlsenm nezvislos ti a stavou USA sa povauje za tri najdleitejie dokumenty americkej politiky (FEDERALISTA-vod).

Optovne treba zdrazni, e exis tuje cel rad zsad deby moci, na prklad oddelenos moci i nezlui tenos moci a in zsady, ktor samy osebe nevytvraj systm de by moci, reprezentovan klasickm prezidentskm systmom, funguj cim na zklade severoamerickej stavy. Na druhej strane me by forma vldy vybaven zsadou rov novhy moci, ktor neklamne sved o existencii systmu deby moci. K zsadm deby moci patr odde lenos moci a trojdelenie moci, nezlu itenos, nezvislos, samostatnos a nezodpovednos moci, rovnovha a koopercia/ konkurencia moci so systmom vzjomnch bz medzi mocami.

Oddelenos moc a trojdelenie moc V 1 1 . knihe, 6. kapitole diela Duch zkonov rozdelil Montesquieu t t n u verejn moc na zkonodarn moc, vkonn moc a sdnu moc. Zkono darn moc vydva zkony, vkonn moc uzatvra mier a vedie vojnu, vysiela alebo prijma vevyslancov, nastouje bezpenos, predvda tok nepriatea. Pomocou tretej trest zlo iny alebo sdi spory jednotlivcov." (MONTESQUIEU, 206). Zkonodarn moc vykonva naj vy zastupitesk orgn, ktor v sasnch podmienkach vznik v periodicky sa opakujcich veobec nch demokratickch vobch. Zko nodarn moc neme by ani neob medzen ani prejavom ubovle, neme si osvoji moc vldnu pr leitostnmi a ubovonmi nariade niami (LOCKE, 204). Zkonodarn moc je nutn oddeli od vkonnej moci. Locke pe, e pre udsk krehk n t u r u , ktor m sklon uchvti moc, by bolo vekm

ZSADY DEBY MOCI Deba moci z hadiska jej funkci je zaloen na uritch zsadch. Miera uplatnenia jednotlivch zsad deby moci v stavch ttov je rzna. Sstava najvych ttnych orgnov a vzahy medzi nimi me teda v rz nej miere a rznej funknosti vych dza z nasledujcich zsad deby mo ci. Zsady s zoraden chronologicky, t a k ako ich postupne vyjadrovali au tori deby moci i kontitun doku menty. 122

pokuenm, keby tie ist osoby, ktor dvaj zkony, mali v rukch aj moc ich vykonva. Tm by zkonodarco via vyali samch seba z ich psob nosti, z povinnosti repektova zkon, ktor odhlasovali a vykonanie zkona by prispsobili svojmu vlastnmu prospechu a tm nadobudli zujmy, ktor s v rozpore s elom ttu a spolonosti a ktor s odlin od zujmov, ktor mu poda zkona uskutoova ostatn (LOCKE, 209). Vkonn moc zveril Montesquieu panovnkovi, ktor je ustanoven ne zvisle do funkcie na zklade dynastickho alebo politickho princpu. Pri vobe panovnka stavovskm snemom (politick princp) ide v konenom d sledku tie o nezvislos, pretoe pa novnk je ustanoven do funkcie natr valo. V republikch vykonva vkonn moc bu vlune prezident, take ka binet" je skr zborom poradcov, alebo je vkonn moc tak v republikch, ako aj sasnch parlamentnch monar chich rznym spsobom rozdelen medzi kabinet a hlavu ttu (prezi dent, panovnk). Poda Montesquieua sa sdna moc nemus zveri stlym sdom. Stle a presn musia by vak zkony, na zklade ktorch nestle" sdy roz hoduj. Odpora vytvranie sen tov ad hoc, na nevyhnutn obdobie. Tm sa dosiahne, e sdy nebud viazan na urit stav alebo povola nie a udia sa bud obva radu a nie radnkov. Pri vnych obvine niach m ma obalovan prvo v slade so zkonom vybera, prpad ne odmieta n a v r h n u t c h sudcov kvli zaujatosti. V demokratickch ttoch sas nosti vykonvaj sdnu moc nez visl sdy. Ich nezvislos spova v tom, e aj ke s sudcovia vymeno van alebo volen zkonodarnou ale bo vkonnou mocou, s spravidla ustanoven natrvalo a s odvolaten 123

len na zklade kvalifikovanch dvo dov stanovench stavou. Sudcovsk nezvislos spova v tom, e zkono d a r n moc a vkonn moc im neme vydva prkazy, ako maj v kon krtnej veci rozhodn. Ich jedinm nadriadenm" je stava a zkon. Sudcovia musia repektova len slo v a duch stavy a zkonov. Ni viac a ni menej. Deba moci pozostva t a k z von kajej, ako aj vntornej deby moci. Najvznamnejou ideou klasikov de by moci je deba moci medzi dvoma komorami parlamentu. Poda Montesquieua je potrebn vy tvori dvojkomorov parlament. V jed nej komore maj zasada zstupcovia, ktor vynikaj pvodom, majetkom ale bo vnosou. V dolnej komore zasadaj zstupcovia udu. Zkonodarn moc sa zver teda achticom aj orgnu uren mu zastupova ud; kad z nich sa bu de stretva a rokova zvl a ich n zory aj zujmy bud odlin" (MONTESQUIEU, 209). V sasnosti s jednokomorov parlamenty v ty roch lenskch ttoch ES, v Dnsku, Luxembursku, Portugalsku, Grcku (PARLAMENTY, 14). V ostatnch t toch je zaveden dvojkomorov sstava. Vntorn deba moci, ako sa u uvied lo, sa me uplatova aj v rmci inch moci, osobitne v rmci vkonnej moci, medzi kabinetom a hlavou ttu. Pr kladom je dualistick exekutva vo Franczsku, rozdelenie moci medzi mi nistersk radu, na ele s prezidentom a kabinetn radu na ele s predsedom kabinetu (vldy). Napriek vntornej debe moci je postavenie franczskeho prezidenta vak rozhodujce. Nezluitenos m o c i Zsada oddelenosti moci prech dza plynulo do zsady nezluitenos ti (inkompatibility) moci. Oddelenos

moci je vchodiskom nezluitenosti moci. U Montesquieu poadoval z kaz zluovania moci. Odtia princp inkompatibility moci. Vetko by sa zvrhlo, keby jeden a ten ist lovek alebo intitcia zloen z obanov, achticov alebo udu, vykonvali vetky tieto tri druhy moci naraz: moc vydva zkony, moc vykonva vldne nariadenia a moc sdi zloi ny alebo spory jednotlivcov... Ke sa chceli sta panovnci despotickmi vldcami, zaali teda vdy tm, e spojili vo svojej osobe vetky rady; a viacer eurpski krli vetky naj vyie funkcie."(MONTESQUIEU, 207). Podstata nezluitenosti moci spova v tom, e ttny funkcionr me vykonva svoje funkcie len v rmci jednej moci. stava a zkony umouj, aby naprklad ttny funkcionr vykonval mandt po slanca, ale neme sasne vykon va funkciu sudcu alebo lena vldy. Km zsada oddelenosti a trojdelenia

moci oddeuje jednotliv moci, zsada nezluitenosti zakazuje vy konva dve a viac funkci ttnym funkcionrom v oddelench zlokch moci. Poslanec me vykonva v rmci zkonodarnej moci svojm spsobom exekutvnu funkciu pred sedu parlamentu alebo predsedu v boru i podvboru alebo vyetrovacej komisie parlamentu, ale neme vy konva funkciu lena vldy alebo in vyiu alebo niiu funkciu v rmci exekutvy i sdnej moci, kto r s u funkciami v rmci inej zlo ky moci. Zsada nezluitenosti nadobudla vvojom aj ir vznam, pretoe s vkonom uritch funkci je nezlu iten nielen vkon funkci v rmci inch zloiek moci, vrtane prslu nosti k policajnmu zboru, vzenskej i justinej stri alebo armde, ale aj in, najm podnikatesk innos a lenstvo v politickch stranch. V tomto prpade sa hovor o rozpore

RMIK , IV-3 Obmedzenia ttnych funkcionrov v niektorch in nostiach a vzahoch (1) ttny funkcionr sa mus pri vkone ttnej funkcie.ako aj v osob nom ivote zdriava vetkho,o me by v rozpore so svedomitm v konom ttnej funkcie a o me ohrozi jeho dveryhodnos. Z tohto d vodu ttny funkcionr nesmie a) vyuva svoju ttnu funkciu, prvomoci a informcie nadobudnut v svislosti s vkonom ttnej funkcie na zskavanie vhod pre seba ale bo inho, b) prijma dary alebo navdza inho na poskytovanie darov v svis losti s vkonom ttnej funkcie; to neplat, ak ide o dary poskytovan ob vykle pri vkone ttnej funkcie alebo na zklade zkona alebo kolektv nej zmluvy, c) pouva svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoj hlas, obraz alebo podpis na reklamno-obchodn ciele; to neplat, ak ide preukzatene o bezplatn reklamu s charitatvnym alebo inm obdobnm elom, d) pouva symboly spojen s vkonom ttnej funkcie na osobn pros pech, 124

e) sprostredkva za odplatu obchodn styk so ttom, ttnymi podnikmi alebo inou prvnickou osobou s majetkovou asou ttu, so ttnym fon dom, s Fondom nrodnho majetku a jeho organizciami, s rozpotovou ale bo prspevkovou organizciou alebo s inou prvnickou osobou zaloenou t tom, f) pobera prjem presahujci minimlnu mesan mzdu za aliu in nos v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzahu, g) vykonva in platen funkciu alebo podnikatesk innos a ne smie by lenom riadiaceho a kontrolnho orgnu prvnickej osoby, ktor vykonva podnikatesk innos, s vnimkou valnho zhromadenia a lenskej schdze; to neplat, ak lenstvo v orgne prvnickej osoby vy plva zo zkona alebo z vkonu ttnej funkcie a je bez nroku na finan n odmenu a ak ide o sprvu vlastnho majetku, h) vykonva funkcie, povolania a innosti, ktor s nezluiten so ttnou funkciou poda stavy Slovenskej republiky a osobitnch zko nov, ch) nadobda majetok od ttu alebo od Fondu nrodnho majetku poda osobitnho predpisu inak ako vo verejnej sai, vo verejnej drabe alebo prostrednctvom kupnovej privatizcie, i) uzatvori zmluvu o tichom spoloenstve.

pri

I. 3 stavnho zkona . 119/1995 Z. z. o zamedzen rozporu zujmov vkone funkci stavnch initeov a vych ttnych funkcionrov

(konflikte) zujmov, p r p a d n e o za medzen rozporu zujmov pri vko ne funkci t t n m i funkcionrmi. Na zamedzenie rozporu zujmov vydvaj jednotliv t t y aj osobit n zkony, u n s stavn zkon. Ich elom je stanovi u r e n m t t n y m funkcionrom t a k obme dzenia a povinnosti, ktor by zame dzili rozpor osobnch zujmov s ve r e j n m i z u j m a m i p r i vkone funkci a upravili spsob uplatne nia ich zodpovednosti za nesplnenie alebo poruenie ustanovench po vinnost. Slovensk stavn zkon o zamedzen rozporu zujmov sta novuje k o n k r t n e obmedzenia pre t t n y c h funkcionrov v niektorch innostiach a vzahoch (RMIK . IV.-3). 125

Nezvislos moci Zsada nezvislosti upravuje vz jomn vzahy troch zloiek moci tm spsobom, e stanovuje zkaz vzjom nej krecie medzi mocami. Krean nezvislos moci znamen, e kad jedna zloka moci je z hadiska svojho vzniku a zniku nezvisl od inch zloiek moci. Naprklad prezident ako predstavite vkonnej moci je v seve roamerickom stavnom systme vole n obyvatestvom, voliten. Rovnako sa vytvra zkonodarn zbor. Sudcov najvyieho sdu sce vymenva hla va ttu na zklade odporania a so shlasom Sentu, avak natrvalo, m sa sila kreanho prva ru. Sud covia maj poda tvorcov tejto stavy vykonva svoju funkciu bez asovho

obmedzenia, po dobu ich bezhonnos ti (FEDERALISTA . 78). S a m o s t a t n o s moci Zsada oddelenosti moci prechdza plynulo nielen do zsady nezluitenos ti (inkompatibility), ale aj do samostat nosti moci. Oddelenos moci je vcho diskom aj poatia samostatnosti moci. Samostatnos moci spova v tom, e z konodarn, vkonn a sdna moc s jednak oddelen a jednak nie s uspo riadan hierarchicky, take medzi nimi nie s vzahy nadriadenosti a podriade nosti. Vznam samostatnosti vynikne pri opaku, ktorm je nesamostatnos moci. Vtedy je urit moc oprvnen vy dva zvzn pokyny orgnom ostat nch moci s konzekvenciami, ktor uebnica rozobrala pri analze vzahov nadriadenosti a podriadenosti ttnych orgnov (Kapitola II.)

veroamerickej stavy je mon prezi denta, viceprezidenta a vetkch radnkov pozbavi funkci len v pr pade, ak sa im preuke, e spchali vlastizradu, dopustili sa platkr stva alebo inho akho zloinu ale bo trestnho inu (II. odd. 4). stavnopolitick zodpovednos ttnych funkcionrov sa uskutou je len na konci funknho obdobia a vo vzahu k voliom, vbec nie v rmci jednotlivch zloiek moci.

Rovnovha moci Rovnovha vetkch zloiek moci spojen s kooperciou / konkurenciou medzi nimi tvor najdleitejiu z sadu systmu deby moci v prezi dentskej forme vldy. Ak plat zsa da rovnovhy moci a ich koopercie / konkurencie, je ist, e vo vej ale bo menej miere psobia aj ostatn zsady. Zsadu rovnovhy moci a vzjomnch bzd medzi nimi for mulovala americk kontitucionalistika, osobitne tvorcovia stavy a ich autentick interpretcia, ktor je ob sahom Listov Federalistov a neskr predmetom bezpotu odbornch prc z oblas-ti americkej kontitucionalistiky. stavn systm mus pracova tak, aby medzi jednotlivmi zlokami moci vldla rovnovha. Relnemu systmu deby moci sa teda priei ne rovnovny stav vzahov medzi mocami, v ktorom niektor zloka zaujme dominantn, nadraden pozciu voi inm zlokm. Takto situcia sa me vyskytn iba prechodne, v rmci dynamiky vytvrania rovno vhy, na krtky as, km mechaniz my zabezpeovania rovnovhy, za komponovan do stavy a stavnho ivota, znovunastolia vyvenos vetkch moci. Mechanizmy zabez peujce dynamick rovnovhu syst mu sa nazvaj brzdy a cel sstava

Nezodpovednos moci Zsada oddelenosti moci prechdza plynulo nielen do zsady nezluite nosti (inkompatibility), samostatnos ti, ale aj nezodpovednosti moci. Odde lenos moci je vchodiskom aj pre chpanie vzjomnej nezodpovednosti jednotlivch zloiek moci. Pozornos si zasli najm skutonos, e v sys tme deby moci sa medzi ttnymi orgnmi, ktor reprezentuj jednotli v zloky moci, neme uplatova stavnopolitick zodpovednos. Prvna zodpovednos sa realizuje v rmci funknho obdobia len v ob medzenom rozsahu a na zklade stavne kvalifikovanch dvodov od volania. Osoba pozbaven radu na zklade rozhodnutia Sentu podlie ha obalobe, t r e s t n m u konaniu, rozsudku a uloeniu trestu poda trestnho prva (I. odd. 4). Poda se 126

RMIK . TV-4 Rovnovha moci

dostala nzov systm bzd a rovno vhy moci (checks and balances). Po mocou vzjomnch bzd sa dosahuje ich rovnovha a tm vyluuje nielen domincia jednej moci nad almi, ale aj nedemokratick uskutoova nie moci na kor obianskej slobody. V RMIKU . IV.-4 s zakreslen nie 127

ktor brzdy medzi mocami, ktor po mhaj vytvra rovnovhu moci a tm vlastne zabezpeova obiansku slobodu. Odborn tdie o rovnovhe jed notlivch zloiek moci zastvaj as to nzor, e proces ich vyvaovania pomocou systmu bzd je vsledkom

konkurencie moci (BLAHO, 154). V inch prstupoch sa kladie naopak draz na kooperciu, nie konkuren ciu moci (PATTERSON, 51). Rovna k stav a brzdn mechanizmy sa te da vysvetuj celkom odline. Tie ako prejavy konkurencie moci alebo ako prejavy a mechanizmy kooper cie moci (spolupsobenia, spolupr ce, shlasu). So zreteom na jednotli v brzdy, n a p r k l a d prvo veta prezidenta voi zkonom kongresu, sa v duchu koopercie nsledne zd razuje, e prvomoc tvorby prva sa del medzi Kongres a prezidenta, e urit prvomoc nie je mon uplat ni bez shlasu inej zloky moci. Takisto sa postupuje aj pri interpre tcii alch bzd medzi jednotlivmi zlokami moci, toti zdrazuje sa,

e jedna zloka moci sa del o urit moc, prvomoc s inou zlokou moci.

KOOPERCIA/KONKURENCIA ZLOIEK MO Vzahy medzi mocami, ako vidie, je mon interpretova tak z hadiska konkurencie moci, ako aj z hadiska ich koopercie. Kee v doterajej prvnoteoretickej literatre sa exponovala najm konkurenn a nie kooperatvna podstata deby moci, je potrebn objas ni niektor strnky deby moci prve z hadiska mierovho rieenia" kom petennch sporov medzi jednotlivmi zlokami moci", ie aj z pohadu koo percie a nie iba konkurencie.

RMIK .

IV-5

Diagram formy vldy vo Franczsku

128

Montesquieu, Locke, ale najm tvorcovia americkej stavy zretene vnmali fakt odlinosti, plurality zujmov vldcov a ovldanch, boha tch a chudobnch, obyvateov miest a vidieka, severu a juhu, veriteov a dlnkov, liberlov, konzervatvcov, socialistov a inch, vzjomne odli nch vrstiev obyvatestva. Je veo becne znme, e udia sa hlsia k od linm nboenskm, geografickm, etnickm, ideologickm, politickm, ekonomickm a inm hodnotovm orientcim a skupinm. Pluralita orientci je podmienen nielen pri rodzene, ale aj na zklade voby, slo bodnho rozhodnutia. Tvorcov terie deby moci znepo kojovalo nebezpeenstvo, ktor ohro zuje spolonos zo strany minority alebo majority, pohanej zujmom, ktor je nepriatesk voi prvam a zujmom inch, prpadne ktor je nezluiten s kontantnm alebo celkovm zujmom spolonosti. Ak takto majorita alebo minorita zska vetku moc, me poui svoje posta venie na rozvinutie a zabezpeenie svojich zujmov na kor vetkch ostatnch lenov spolonosti. Obiansku slobodu nie je mon z tohto hadiska zabezpei iba tm, e sa v slade s predstavou Montesquieua moc rozdel medzi legislatvu, exekutvu a justciu. Aj napriek trojdeleniu ttnej moci me urit hodnotov orientcia alebo socilna skupina,politick strana, prpadne ktorkovek z troch moci vyui a zne ui svoje postavenie na kor inch. Naprklad parlamentn vina, kto r kontroluje parlament, navrhne a prijme zkony, ktor znemonia re alizciu inch zujmov a hodnt. Pr ve z toho dvodu sa rozhodol Madison dokza, e oddelenie moci, ktor po uka povauje za podstatn pre slo bodn vldu, neme by v praxi za chovvan v nleitej miere, ak 129

nebud tieto zloky spojen a prepoje n natoko, e kad z nich bude ma k dispozcii prostriedky stavnho do zoru nad ostatnmi" (FEDERALISTA . 48). Demokratick i demokratickejia deba moci spova prve v tom, e nijak zo zloiek moci nie je spsobi l v rmci trojdelenia postupova sa mostatne vo vine agendy, ktor je sasou jej prvomoci a kompeten cie. Ide teda o systm, v ktorom ka d z troch moci sa efektvne realizuje len s podmienkou koopercie s a lou jednou alebo obidvomi mocami. Dochdza k tomu uplatnenm me chanizmu bzd medzi mocami. Ak re alizcia uritej kompetencie jednho ttneho orgnu n a s t a n e len vaka koopercii s inm orgnom, len na zklade jeho shlasu, je menej prav depodobn, e jedna skupina, jeden organizovan zujem sa stane domi n a n t n m a zska kontrolu n a d ostat nmi zujmami. Kooperujce mocen sk subjekty m u s i a vtedy svoje poiadavky zmierova, vaka omu cel sstava realizcie moci v tte zana sli a prospieva viac mno hm zujmom ako len jednmu zuj mu. To znamen, e koopercia moci prispieva a prospieva tomu, aby jed notliv organizovan zujmy mali monos participova na moci tm, e zskaj as moci, ale v nijakom pr pade nemu nadobudn vetku moc. Pri dslednej debe moci sa teda uplatn nielen trojdelenie moci, ale navye sa vyli, aby ktorkovek moc prijala definitvne rozhodnutie v uritej veci bez podpory, shlasu alebo inch foriem koopercie s org nom, ktor reprezentuje aliu moc. Ak by jednotliv moci neboli v nleitej miere prepojen a pre miean, s cieom zabezpei kadej zloke moci stavn kontrolu nad almi zlokami moci, potom stupe

oddelenosti jednotlivch moci, ktor je nevyhnutnm vchodiskom suve renity kadej z nich, by nebolo mon v praxi nleit zabezpei" (FEDE RALISTA . 48).

PREZIDENTSK REPUBLIKA Ako sa systm rovnovhy a vz jomnch bzd, v ktorom kad zloka moci kooperuje/ konkuruje inm zlo km moci, prejavuje v severoame rickom stavnom systme? Zkonodarstvo je v prvomoci Kongresu, avak do legislatvy zasa huj aj in zloky moci, m sa even tulne narastanie zkonodarnej mo ci pribrzuje. Prezident me vetova akty parlamentu. Disponuje tie prvom vykonva a tm vlastne interpretova zkony prijat parla mentom. Najvy sd m prvomoc interpretova zkony v rmci prero kvania konkrtnych vec a rozhodo va o stavnosti/nestavnosti zko nov. Aj v rmci p a r l a m e n t u psob brzdn systm, kee zkon mus zska potrebn vinu v oboch ko morch Kongresu. Prvomoci exekutvy patria prezi dentovi. Ich uplatnenie je vak limito van kooperciou so zkonodarnou a sdnou mocou. Prvomoc preziden ta uzatvra medzinrodn zmluvy, vies vojnu a vymenva vysokch ttnych funkcionrov sa realizuje len so shlasom Kongresu; disponuje prvomocou zrui 2/3 vinou v oboch komorch aj inky veta pre zidenta a v stave stanovench prpa doch obalova hlavu ttu a pozbavi ho radu. innou brzdou voi exeku tve je vak tvorba prva. Exekutva nie je spsobil kona bez zkonov alebo finannch prostriedkov, ktor zabezpeuj a podporuj jej program. 130

Najvznamnejia brzda sdnictva voi exekutve spova v kontrole le glnosti jej rozhodnut a ich vyhlse n za nezkonn, prpadne za ne stavn. Sdna moc, ktor vykonva Naj vy sd a niie federlne sdy, je tie limitovan almi mocami. Kongres m naprklad prvo zriao va niie federlne sdy ne je Naj vy sd, poda obalobu proti fede rlnym sudcom a odvola ich z funkcie. Prezident vymenva fede rlnych sudcov so shlasom Sentu a zodpoved za vkon sdnych roz hodnut. Klasick p r e z i d e n t s k republika a sasnos Klasick prezidentsk republika je zaloen na rovnovhe vetkch troch zloiek moci. Sila kadej zloky je re latvne rovnak, take ani jedna nie je silnejia ne ostatn. Vetky zloky navzjom s nezodpovedn, samo statn, nezvisl a nezluiten. Ich oddelenos so zreteom na kooperciu moci je vak relatvna. Z hadiska p vodnch motesquieuovskch predstv nie s a nemaj by jednotliv zloky vzjomne izolovan, kee vaka brzdnm mechanizmom je ich lohou kooperova/konkurova, a t a k najm tmto spsobom vyluova akkovek dominciu v systme moci. Prezidentskmu systmu dnes chbaj jasn kontry. V klasickom chpan je prezidentsk systm to, o vzniklo na zklade severoamerickej stavy, ktor odmietla dominciu akejkovek z troch moci, osobitne z konodarn zloku moci, ktor sa po vauje za najagresvnejiu. Klasick systm vaka zsade rovnovhy za bezpeuje slabie zloky moci proti silnejm, kee najm zkonodar stvo roziruje oblas svojej psobnos-

ti vo vetkch smeroch a do svojho prudkho vru vahuje vetku moc" (FEDERALISTA . 48). Pod prezidentsk systm, prezi dentsk republiku sa v sasnosti subsumuje nielen klasick severo americk systm deby moci. Do tej to kategrie sa teda zarauj nielen formy vldy, v ktorch je sila vet kch zloiek moci rovnak, ale aj for my vldy, v ktorch medzi zlokami moci dominuje exekutva reprezento van hlavou ttu. Prkladom s nie ktor republiky Junej Ameriky, b valho Sovietskeho zvzu i republiky alekho Vchodu. V tomto irom chpan je prezidentsk systm for mou vldy, v ktorom sila vkonnej moci reprezentovanej prezidentom je rovnak alebo vyia ako sila ostat nch zloiek moci. Prezidentsk systm, najm vo svojej klasickej forme, sa vyznauje architektrou deby moci, najm rov novhou vetkch troch zloiek moci, zaloenou kooperciou/ konkurenciou medzi nimi. V klasickom systme de by moci nie je a nem by sila prezi denta vyia ne sila ostatnch zlo iek moci.

Historick cesty vzniku a vvoja parlamentarizmu s rzne. Km na prklad anglick parlamentarizmus vyrastal na suverenite parlamentu, franczsky sa formoval na rousseauovskej suverenite udu. Na zaiatku parlamentarizmu je vak mylienka o spolonej sprve verejnch vec, starovek modely demokracie a de mokratickej formy vldy, starovek i stredovek prax s demokraciou, ako aj mylienka reprezentcie moci. Reprezentcia moci v parlamente i v inch zlokch vldy nebola zn ma grckym demokracim. Starove k demokracia v Grcku bola priama demokracia, nie reprezentatvna, (za stupitesk, nepriama) demokracia. Verejn zhromadenia vetkch slobodnch obanov, snemy, sa sch dzali najmenej tyridsa k r t do ro ka. Vykonvali priamo nielen zko nodarn, ale v uritch prpadoch i sdnu moc. V Atnach sa zhroma denie schdzalo na pahorku Pnyx, prpadne na agore. Najvym vkon nm orgnon, aspo v Atnach, bola bl, rada pozostvajca z 500 oba nov ustanovench na zklade rebu. Na poradu a rozhodovanie sa sch dzali aj prslunci rodovch, kmeo vch zhromaden t a k v starovekom Grcku (fly, fratrie), ako aj v Rme (curia). Kri bolo tridsa. Schdzali sa na snemoch, ktor boli najvym orgnom tejto rodovej spolonosti. V rmskych dejinch m pvod aj sent (senatus), ktor najskr plnil funkciu poradnho orgnu, zloenho zo zstupcov aristokracie. Neskr, po as principtu mali uznesenia sentu prvnu silu zkonov a sent dispono val aj inmi prvomocami. V obdob domintu jeho vznam upadol. udov zhromadenia sa zachovali aj v obdob feudalizmu. Ilo naprklad o tzv. marcov i mjov pole, kado ron stretnutia panovnka s vojskom. Okrem toho sa konali zhromadenia 131

VZNIK A VVOJ PARLAMENTARIZMU Celkom odlin vzahy medzi jed notlivmi zlokami moci vytvra architektra klasickho parlamenta rizmu, p a r l a m e n t n h o systmu. P a r l a m e n t a r i z m u s je zaloen na domincii jednej moci vo vzahu k ostatnm zlokm moci. V parla mentnom systme patr najvyie miesto parlamentu. Domincia par l a m e n t u n a d ostatnmi zlokami moci je opakom, poruenm princpu rovnovhy moci v klasickom prezi dentskom systme.

achty, naprklad u Frankov pravi deln jarn a jesenn zasadnutia, na ktorch sa posudzovali najdleitejie zmery panovnka. V 9. a 10. storo bola takm poradanm orgnom vo Franczsku krovsk kria (curia regis), ktor sa schdzala trikrt do roka. Neskr sa z krovskej kurie vy delili orgny s osobitnmi kompeten ciami. Jednak krovsk rada, ktor plnila podobn funkcie ako krovsk kria a jednak parlament vystrojen sdnymi a aj inmi prvomocami. V obdob stavovskej monarchie vzni kaj tzv. generlne stavy (tats gneraux), zhromadenia achty, ducho venstva a tretieho stavu, ako aj stavovsk snemy. Vznik generlnych stavov je alou dleitou etapou vzni ku modernho parlamentu. V inch krajinch, naprklad v Rusku, Posku sa poradn orgn panovnka nazval knieacia rada. So zkonodarnm zborom sa v stre doveku stretvame osobitne v tzv. ko RMIK . ty, 12) TV-6 Politick vvojov

mnach (v Bentkach, Janove), v kto rch sa v 12.-15. storo uplatovala re publiknska forma vldy. Zkonodarn innos vykonval zbor, ktor sa naz val vek rada, prpadne mal rada. Okrem rady bol v mestskch republi kch zriaden aj sent, ktorho kompe tencie sa uplatovali najm v oblasti zahraninej politiky a obchodu.

Transformcia zkonodarnej moci panovnka Vznik parlamentarizmu v Anglicku, povaovanho za jeho domov, je koncom 12. a zaiatkom 13. storoia spojen s narastanm konfliktu medzi panovn kom na jednej strane a barnmi, a ne skr i almi stavmi na strane druhej. Opozcia voi panovnkovi podporila vy tvorenie opozinej koalcie barnov, du chovenstva, rytierov a zstupcov miest. Vsledkom zpasu je znma Magna Charata Libertatum (1215). tdi eurpskych ttov (Parlamen

tt Nemecko Anglicko vdsko Nrsko Dnsko Fnsko Island Holandsko Belgicko Luxembursko Raksko vajiarsko Franczsko Taliansko panielsko Portugalsko Grcko rsko

Prv stava 1849/1850 1689 1772,1809 1814 1849 1772 1874 1815 1830 1848/1868 1867 1848 1791 1861 1812 1822 1844 1918 132

Parlamentarizcia 1917 1725-1846 1776-1917 1884 1901 1919 1848 1830 1868 1918 1830/1875/77 1861 1931/1977 1974 1875 1918

Sasn stava 1949 1689 1975 1814 1953 1919 1944 1983 1984 1868 1920/29 1874 1958 1948 1978 1976 1975 1922

Predchodcom parlamentu v Anglic ku obdobne ako v inch krajinch je curia regis, zloen z krovch vaza lov, ktor sa spomna v i. 14 Magna Charta Libertatum a ktor disponova la prvom da shlas s krovskou propozciou vypsa dane i poplatky. Dleitm medznkom vo vvoji an glickho parlamentarizmu je vytvore nie rady barnov, ktorej prvomoc mala spova v kontrole panovnka, a ktor sa aj nazvala parlamentom. Medzi krom a opozciou vypukol r. 1263 ozbrojen konflikt, ktor na strane opozcie viedol imon z Montfortu. Po vazstve zvolal r. 1265 za sadnutie parlamentu, na ktor povo lal nielen barnov, ale tie rytierov a zstupcov miest. Zaiatky anglickho parlamentu a parlamentarizmu vak Baxa spja a so stavovskou monarchiou z r. 1295, ke v parlamente nali zast penie vetky tri stavy, a sce cirkev, barni a tret stav, reprezentovan v parlamente zstupcami grfstiev tak z radov rytierov, ako aj zo z stupcov miest. as stavov na moci podmienil neskr, v 14. storo, orga nizciu tretieho stavu v rmci dolnej komory a organizciu cirkvi a ach ty v hornej komore, ako aj oddelen zasadanie oboch komr (BAXA, 13). Vvoj anglickho parlamentariz mu, ako sa u uviedlo, bol zko spoje n s prvomocami parlamentu v ob lasti bernho prva. V tomto obdob ilo vlastne o jedin dleit prvo moc parlamentu, ktor dokzal tento zbor cieavedome uplatova voi pa novnkovi. Tm postupne nadobdal nov a nov prvomoci, cez ktor sa profiloval parlamentarizmus ako for ma vldy. Zkonodarn prvomoc, ako aj z konodarn iniciatva (krovsk pro pozcie) prinleala v minulosti vlu ne panovnkovi. Formovanie parlamentarizmu pozo 133

rujeme aj na postupnom prechode pr vomoci panovnka prijma zkony na parlament. Pravda, panovnk a vbec exekutva aj po plnej transformcii zkondarnej prvomoci na parlament si ponechali normotvorn prvomoci pri vykonan zkonov a prpadne aj pri vydvan aktov so silou zkona. Nositeom transformcie zkono darnej prvomoci na parlament sa z technickho a historickho hadiska stali krovsk propozcie vo veci vy psania dan, ktor inicioval panov nk. Parlament sa prezentuje ako z konodarn orgn len pri prijman aktov. Akty parlamentu iniciuje a signuje hlava ttu. Neskr vak upla tuje zkondarn iniciatvu aj doln snemova. Spoiatku sa obracia na panovnka iba s phou propozciou, avak neskr u predklad paragrafovan znenie zkonov (BAXA, 18). V priebehu Dlhho parlamentu si parlament na panovnkovi definitv ne vyntil alie prva, najm: a) pravideln zvolvanie parla mentu, najmenej jedenkrt za tri roky a monos jeho zvola nia bez shlasu panovnka, ak zvolanie odauje, b) rokovanie parlamentu nie je mon ukoni a odroi na viac ako tri roky alebo parlament rozpusti, ak jeho rokovanie tr-t v menej ne pdesiat dn, c) zkaz vybera akkovek dane bez shlasu parlamentu, d) obmedzenie prvomoci kra a jeho rady (MAUROIS, 258). V tejto etape vvoja sa presadila alebo upevnila o.i. aj: a) poslaneck imunita, b) transformcia imperatvneho mandtu na reprezentatvny mandt, c) overovanie mandtov parla mentom, d) prava vntornch vec parla mentu na zklade vlastnch

uznesen, vrtane rokovacch pravidiel. V zloitom a brlivom vvoji vza hov medzi parlamentom a panovn kom ilo teda o postupn presun vi ny prvomoc z exekutvy na parlament. Na zklade vsledkov in nosti Dlhho parlamentu ich svojm spsobom zavila a Slvna revolcia a jej stavn konzekvencie. Najm Listina prv (Bili ofRights, 1689) a Z kon o nstupnctve trnu (Ad of Settlement, 1701), ktor o.i. vymedzili kompetenciu" medzi panovnkom a parlamentom v prospech parlamen tu a vyjadrili podriadenos panovnka a vbec koruny zkonu. Tak vlastne vznikol princp, e zdrojom suverenity a suvernom nie je vlune panovnk, prpadne vlune len parlament, kee suverenitu reprezentuje tak pa novnk, ako aj parlament, respektve kr v parlamente (BAXA, 22).

Ako sa formovala e x e k u t v a a jej vzahy k p a r l a m e n t u ? Spolu s vyjasovanm miesta a fun kcie parlamentu nastupuje trans formcia krovskej rady, ktor nado bda charakter vkonnho orgnu panovnka. Za Karola I. sa zana na zva kabinetn rada. Poda Baxu sa novm spsobom vyvja jej zodpoved nos v obdob nstupu Henricha II. na trn. Malolet panovnk sce signoval prvne akty, avak zodpovednos za ich obsah, to znamen materilnu zod povednos, niesli lenovia rady. Tak vznikol intitt nezodpovednosti hlavy ttu v parlamentnom systme. Za rozhodutia hlavy ttu zodpoved ka binetn rada, prpadne prslun mi nistri. Nezodpovednos hlavy ttu charakterizuje tak klasick parla mentn systm, ako aj hybridn parla menty sasnosti, v ktorch vak na-

RMIK .

IV-7

Diagram formy vldy vo Vekej Britnii

134

chdzame cel rad novch prvkov, kto r uveden znak klasickho parlammentarizmu modifikuj. Panovnk vymenval lenov kabi netnej rady z oboch snemovni parla mentu. Zo zaiatku nie je mon ho vori o politickom profile kabinetnej rady. Neskr vak hlava ttu vyber lenov rady len z vinovej strany whighov alebo toryov. Toto je dleit moment, pretoe kabinetn rada ako poradn orgn panovnka nadobda funkcie akhosi vboru majority. Me dzitm sa upevnila zvyklos, e mi nistri s lenmi strany, ktor m v parlamente vinu. lenovia rady s zodpovedn parlamentu. Zana sa formova otzka dvery rady a vplyv parlamentu na jej vymenovanie (BAXA, 16, 38). Popri prvnej zodpoved nosti lenov kabinetu, obmedzenej impeachmentom, nadobda namies to prvnej zodpovednosti prevahu stavnopolitick zodpovednos, ktor je dnes sstreden v intitte dvery a ktor je zodpovednosou za vetku innos vldy a ministra. Politika ka binetu m by v parlamentarizme po litikou majority parlamentu. V opa nom prpade strca jeho dveru. Profilovaniu jednotlivch prvkov parlamentarizmu napomohli aj nho dy. Transformcia britskej monarchie na parlamentn monarchiu finalizuje v obdob nstupu hannoverskej a ne skr windsorskej dynastie. Spolu s Ju rajom L, ktor nastupuje na trn, pri chdza z Hannoveru cel jeho druina, z ktorch nikto neovldal anglick ja zyk. Dorozumievacm prostriedkom bola latinina. Kee Juraj I. nerozu mel anglicky, prestal sa zastova na zasadnutiach kabinetnej rady. Tto nhoda vrazne kompletizovala parla mentarizmus ako formu vldy. Podporila toti vznik: a) stavnopolitickej zodpovednos ti kabinetu (vldy) voi parla mentu (dolnej snemovni), 135

b) intittu dvery/nedvery, kto r vyslov/nevyslov parlament kabinetu alebo jej jednotlivm lenom s nslednm podanm demisie a ustanovenm novho lena vldy, prpadne kabine tu, c) nezodpovednosti hlavy ttu za akty kabinetu a ministrov. Vznam tejto udalosti je v tom, e pred Jurajom I. sa nemohla mylienka ministerskej zodpoved nosti rozvin, pretoe vetky roz hodnutia kabinetnej rady, na kto rch sa kr zastnil, sa povaovali za jeho rozhodnutia." Nhoda vytvorila aj ministerskho predsedu, pretoe ak kr neovl dal jazyk, neme predseda rade, take ho mus jeden z ministrov na hradi, ktor postupne nadobda tandardn funkcie predsedu vldy (MAUROIS, 316). Tmto dochdza k oddeleniu vldy a predsedu vldy od hlavy ttu. Architektra parlamentarizmu si vyaduje u iba detaily. Zkladn kamene s na svojom mieste, najm stavnopolitick zodpovednos vl dy parlamentu, intitt dvery, pra vidlo majority a funkcia vldy ako vboru parlamentu, ktor je spoje n so sinnosou vldy a parla mentu. Dopln ich ete zluitenos vkonu funkcie vo vkonnej a v z konodarnej moci, rezigncia na po uvanie prva veta hlavou ttu a pod. Uvedenmi charakteristickmi r tami sa parlamentarizmus vrazne odliuje od systmu deby moci. K formovaniu parlamentarizmu, oso bitne parlamentnej monarchie, pri spel aj stavn a politick vvoj v alch ttoch, predovetkm vo Franczsku, Belgicku s drazom na suverenitu udu, v Nemecku s dra zom na suverenitu panovnka, ako aj v inch ttoch.

PARLAMENTN MONARCHIA A PARLAMENTN REPUBLIKA Klasick parlamentn monarchiu a parlamentn republiku charakteri zuje najm: a) stavnopolitick zodpovednos vldy parlamentu, b) prvomoc parlamentu vyslovi vlde alebo jej jednotlivm le nov nedveru a prvo lenov vldy uchdza sa o vyslovenie dvery, c) krean zvislos vldy od par lamentu, d) zluitenos zkonodarnch a exekutvnych funkci, kee vlda je vborom" parlamen tu, e) realizcia pravidla parlament nej viny kabinetom, f) stavnopolitick nezodpoved nos hlavy ttu za akty kabi netu a ministrov a zodpoved nos vldy za akty hlavy ttu. Oba parlamentn systmy, parla m e n t n monarchia a parlamentn republika, obdobne ako prezidentsk systm, sa vyvjaj aj v sasnosti. Na zaiatku stoj klasick parla mentarizmus, v ktorom zkonodarn moc splva s vkonnou mocou. V sasnosti hovorme o modernom parlamentarizme. M niekoko vari ci. Jeho variciou je okrem inho aj kancelrska republika. V modernom parlamentnom systme sa domincia parlamentu oproti ostatnm zlokm znila. Na rozdiel od minulosti sa jednak parlament del o niektor pr vomoci s inmi zlokami moci a jed nak mu stava zakazuje urit postu py, najm zmeni niektor princpy stavnho systmu. Koopercia/kon kurencia parlamentu v parlament nom systme s inmi zlokami moci je vsledkom zaleovania asti zsad deby moci i princpov prvneho ttu do parlamentnho systmu s cieom 136

vyli jeho degenerciu na vldu nim neobmedzenej viny alebo vy li zlyhanie Weimarskej stavy a inch obdobnch demokratickch stav, ktor neobsahovali dostatok poistiek proti nastoleniu faizmu, ko munizmu alebo inho systmu totali ty, akoby stavnou cestou. Parlamentn systm bez ohadu na rozmanit varicie si stle ucho vva svoju identitu v prpade zakot venia a fungovania stavnopolitickej zodpovednosti vldy (kabinetu) par lamentu. Klasick, rousseauovsk parla ment, ale aj anglick parlament vy tvoren na mylienke suverenity par lamentu a najvyej moci zkona, koncentruje vo svojich rukch prak ticky vetku moc v tte, okrem auto nmneho postavenia nezvislho sdnictva. Aj ke stavy ttov s par lamentnm systmom deklaruj de bu moci, predsa rozdelenie moci za kotvuj len prostrednctvom uznania asti zsad deby moci. Tieto zsady vak nedoku vytvori rovnovhu moci. S prinajlepom spsobil iba redukova dominciu postavenia z konodarnej moci voi inm zlokm moci.

Dsledky neobmedzenej zkonodarnej m o c i V modernom parlamentarizme ide vlastne o interpretciu kombincie dvoch stavnch princpov, ktorch korene siahaj a k Deklarcii prv loveka a obana (1789). Vyjadruje ich jednoznane najm l. 3 a l. 16 Deklarcie. Problm je v tom, na kto r lnok polo urit doba, k u l t r a a jej udia draz. I. 3 Deklarcie znie: Zsada vetkej zvrchovanosti spova v pod state v nrode. Nijak zbor, nijak jednotlivec neme ma a u t o r i t u ,

ktor by z nej nebola vslovne odvo den." I. 16 Deklarcie znie: Spolo nos, v ktorej nie je zabezpeen zruka prv a ani uren deba mo ci, nem vbec stavu." Rousseauovsk poatie contrat social vedie ku koncentrcii moci v ru kch parlamentu a k zneuvaniu moci parlamentom. Nositeom auto ritatvneho systmu me by toti nielen jednotlivec, ale aj vina, kto r neuznva alebo nedostatone ga rantuje prva a slobody jednotlivca, ako aj nzory skupn, ktor sa nehl sia i nepatria k vldnucej majorite. Vsledkom takto poatho parla mentarizmu nie je ni in ne teror viny, ak nastolil faizmus i ko munizmus. Komunizmus stotonil demokraciu s vinou. Skupiny s od linmi nzormi sa stali predmetom ttneho terorizmu a fyzickej likvid cie. Politick vina sa identifikuje so zsadou pravdy, ktor vak nie je kategria politick, ale noetick. Identifikcia viny s pravdou zna men, e vetko ostatn je nepravda a zlo. lohou ttu je zlo likvidova. Idea Rousseaua o neobmedzenej moci suverna (udu, parlamentu) vzbudzovala vdy opodstatnen oba vy. esk literrny kritik Salda ich v eseji pod nzvom Jean Jacques Rousseau, bsnik a myslitel (Prolog k romantismu), vyjadril v r. 1912 takto: Rousseauovi tu ide pokia mono o najsilnej vraz veobecnej vle: Jednotlivec so svojm sklonom odlio va sa mus by potlaen... Vetko, o m jednotlivec, je len asou veci ve rejnej a uva toto len postpenm; vlastnkom vetkho je tt; jednotli vec nie je pred nm nim. tt sa star o jeho spsu a vnti mu ju pr padne aj proti jeho vli. Kedykovek sa bude zdrha, aby nasledoval veo becn vu, bude k tomu hmotne do nten, bude donten, aby bol slo

bodn - on le forcera tre libre." (SALDA, 29). Na rozdiel od rousseauovskej kon cepcie vytvra deba moci innejie garancie voi zneuitiu moci a obme dzovaniu obianskej slobody. Je celkom odvodnen, aby sa tt na moc, ktor pochdza od obanov, vykonvala nielen priamo a prostred nctvom parlamentu, ale aj prostred nctvom sdnej moci a vkonnej moci. V sasnosti mono skr hovori o hybridnch formch prezidentskej, ale najm parlamentnej republiky, to znamen o parlamentno-prezidentskej i o prezidentsko-parlamentnej republike. Na strane parlamentnej republiky je jej vsledkom zavedenie rozmanitch prvkov deby moci do parlamentnho systmu, priom do minantn postavenie parlamentu je zachovan vo vzahu k exekutve, najm pokia ide o kontroln funk cie. Dominciu parlamentu v moder nej parlamentnej republike limituje najm sdna kontrola stavnosti, ako aj princp kontitucionalizmu, ktor oslabil lohu parlamentu, tra dine koncipovan na mylienke Ro usseaua o zvrchovanosti udu. Hybridnou formou vldy je aj par lamentn systm Slovenskej republi ky, ktor prijal niektor prvky deby moci. Slovensk republika nie je v tomto smere nijakou vnimkou, pre toe najm po druhej svetovej vojne, ako vidie poda roku prijatia stav niektorch eurpskych ttov v R MIKU . IV.-4, sa klasick parlament n systmy eurpskych ttov moder nizovali. Najm tm, e prevzali niektor prvky deby moci, vrtane asti brzdnch mechanizmov, predo vetkm stavn sdnictvo a sprvne sdnictvo, ako aj posilnenie exekutvy voi parlamentu, tak na strane kabi netu, ako aj hlavy ttu, okrem inho jeho priamu vobu obyvatestvom ale bo priznanm prva veta.

137

V. KAPITOLA

DEMOKRACIA

LITERATRA: ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1988. BANFIELD E. C. Ed.: Obansk cnosti. P r a h a 1995. BAXA, A.: Parlament a parlamentarism I.-II. P r a h a 1924. BROKLOV, E.: eskoslovensk demo kracie. Politick systm SR 1918-1938. P r a h a 1992. BRYCE, J.: Modern de mokracie I.-II. P r a h a 1926-1927. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatry a nej zvanej i ch prpadu. P r a h a 1995. DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. P r a h a 1995. FILIP, J.: Zkladn otzky volebnho prva v SFR. Brno 1992. HAMILTON, A. - MADISON, J. JAY, J.: Listy federalistu. Olomouc. 1994. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. P r a h a 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. P r a h a 1991. HEYWOODD, A.: Politick ideolgie. P r a h a 1994. JELLINEK, J.: Veo becn sttovda. P r a h a 1906. KLOKOCKA, V.: Politick reprezentace a volby v demokratickch politickch systmech. P r a h a 1991. KREJI, O.: Kniha o volbch. P r a h a 1994. LEE, J. S.: The European Dictatorships 1918-1945. Cambridge 1990. LOCKE, J.: Dve pojednan o vlde. P r a h a 1965. udsk pr va. Vber dokumentov OSN. Bratislava 1991. MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o prvej dekde Tita Livia. Bratislava 1968. MASARYK, T. G.: O demo kracii. P r a h a 1991. MICHELS, R.: Strany a vudcov. P r a h a 1931. MILL, J. S.: vahy o vlde stavn. P r a h a 1992. MILL, J. S.: O Slobode. Bratislava 1995. MILLS, Ch. W.: Mocensk elita. P r a h a 1966. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. P r a h a 1991. PEKA, Z.: eskosloven sk volebn soud. P r a h a 1927. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. P r a h a 1911. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. Sloboda, prvo, bezprvie. I. Lubyho dni. Brati slava 1990. TOCQUEVILLE, A.: Demokracie v Americe. I-II. P r a h a 1992. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. P r a h a 1937. WILSON, J. Q.: J a k se vldne v USA. P r a h a 1995.

DEMOKRACIA JE VLDA U D U Pojem forma vldy okrem sstavy najvych orgnov ttu a vzahov medzi nimi zahruje aj vzahy medzi obyvatestvom na jednej s t r a n e a ttom, reprezentovanm sstavou ttnych orgnov na druhej strane a naopak. Poda tchto vzjomnch 138

vzahov rozoznvame demokratick formu vldy a nedemokratick for mu vldy. Demokracia, na rozdiel od inch foriem vldy, nie je vldou meniny spolonosti, naprklad aristokracie, oligarchie ani vldou monarchu, ne obmedzenho stavou a parlamen tom, ale je vldou udu. Abrahm Lincoln, ktor bol americkm prezi-

dentom v r. 1861-1865, je autorom znmej defincie demokracie, ktor je poda neho: Vlda udu, prostred nctvom udu a pre ud." Kto alebo o je vlastne ud? Vklad otzok demokracie sa spra vidla zana z hadiska etimolgie v razu demokracia a osobitne jej dvoch ast. Sklad sa z dvoch grckych v razov, a sce dmos, ud a vrazu krate, vlda, vldnutie. Vznam vrazu dmos t a k v minulosti, ako aj v sas nosti nebol jednoznan. V starove kom Grcku oznaoval jednak vetko obyvatestvo alebo tandardn" oby vatestvo, od ktorho sa odrtali in skupiny obyvatestva, naprklad aris tokracia, otroci, cudzinci. V tomto vzname bol a je blzky latinskmu vrazu plebs, ktor sa vzahoval na najirie vrstvy rmskej populcie od lin od patricitu. Plebs bol organic kou sasou rmskych obanov, tak e disponoval politickmi prvami. Obyvatelia subsumovan pod kateg riu plebs sa viac alebo menej z prv neho i historickho hadiska prel naj z rmskou" kategriou plebej, plebejec, plebejovia. Km dmos je nprotivkom aristokracie, vraz ple bej je protiplom patricitu. V pod state ide o rovnak relciu s tm roz dielom, e patriciovia boli potomkami pvodnho a najstarieho rmskeho obyvatestva, ktor limitovali plebejcov v zastavan radov, v uvan pr va ius honorum, ie prva vykon va najm najvyie rady a vbec v asti na verejnom politickom ivo te. Predstavitelia patricitu alebo ich predkovia, ktor zastvali rad cum imperio, sa nazvali nobilita. Tieto rady sa neskr otvorili aj pre zmo nejch plebejcov. Ani v sasnosti nie je vznam v razu ud rovnoznan. Jeho interpre tcie variuj poda rozmanitch pre mennch. Historick vvoj a chpanie udskch prv i demokracie plnia na 139

tomto poli dleit lohu, ktor napo mha siliu za jednoznan vznam tohto termnu, ktor bol a bude vy staven rznym mocenskm a tm aj terminologickm skkam. Rozrili tie psobnos kategrie ud" na a lie vrstvy obyvatestva osobitne po buroznych revolcich tm, e de klarovali rovnos vetkch obanov pred zkonom. as na verejnch ve ciach je v porovnan s minulosou innejie prvne garantovan. Pr kladom je prvomoc volebnho alebo sprvneho sdnictva rozhodova vo veciach poruenia volebnho prva. V dsledku veobecnej akceptcie suverenity udu sa po prv, uznva, e ud je zdrojom vetkej moci a po druh, e tmto udom s vetci obania bez rozdielu, i ke na zaiatku formovania modernho ttu rozdiely medzi obanmi, vyjadren aj zkonmi, pretr vvali. Naprklad volebn prvo sa pri znvalo iba obanom, ktor platili da ne. Ostatnm nebolo volebn prvo priznan. Takisto sa z asti na verej nom ivote prostrednctvom volebnho prva vyluovali urit skupiny i vrs tvy obyvatestva poda etnicity, nbo enskej prslunosti, farby pleti, poli tickho presvedenia a inch kritri. Prkladom s prva alebo neprva" farebnho obyvatestva v Spojench ttoch, kde afroameriania a aj latinoameriania ete v nedvnej minu losti nemohli navtevova integrovan koly, sedie na miestach vyhradench vo verejnch dopravnch prostried koch pre bielych alebo nadobda do vlastnctva nehnutenosti v beloskch tvrtiach i navtevova akko vek verejn zariadenia (WILSON, 275). Inm prkladom s nae domce pomery pred vznikom esko-Slovenskej republiky, ke zkonn volebn innos slovenskch aktivistov sa vylu ovala alebo minimalizovala politick mi opatreniami alebo trestala vzenm (VOTRUBA, 419).

Je teda zrejm, e prvo me upravi as obyvatestva na sprve verejnch vec: a) neobmedzene, veobecne, bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a nboen stvo, politick i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie; b) obmedzene, ak z asti na spr ve verejnch vec vyluuje uri t kategrie obyvatestva z ha diska pvodu, pohlavia, jazyka, majetku alebo politickho pre svedenia. Vyluovanie asti obyvatestva z asti na sprve sa uskutouje aj prostrednc tvom tzv. cenzov, ktor pvodne oznaovali iba majetkov cenzus zaloen odhadom majetku cenzorom a aj prihlsenm ma jetku na odhad. Evidencia ma jetku obanov vak plnila v sta rovekom Rme nielen politick ciele. K znmym limitom patr i patril tie cenzus pobytu, gramotnosti" a pod. Z hadiska miery asti obyvate stva na sprve verejnch vec i u priamo alebo vobou zstupcov pred stavuj ud": a) vetci volii bez obmedzenia, b) as voliov, ktorch p l a t n prvo s rovnakm obmedzuj cim efektom definuje: ba) pozitvne tm spsobom, e volebn prvo sa priznva naprklad iba muom, len nositeom uritho politic kho nzoru, len prslun kom pracujceho udu, vlune prslunkom uri tej rasy, kmea alebo nro da, bb) negatvne tm cpsobom, e volebn prvo sa prizn va vetkm okrem asti 140

obyvateov, ktorch drite lia moci oznaia naprklad za nepriateov pracujceho udu, nepriateov demokra cie, alebo ktorm odopr volebn prvo kvli tomu, e s kresania, idia, mo hamedni alebo hinduisti. V podmienkach zastupiteskej de mokracie je okrem definovania udu rovnako dleit vyjasni otzku, kto vykonva moc udu, ktor je zdrojom vetkej ttnej moci? Vo vine de mokratickch ttov sasnosti vy konva ud svoju moc priamo iba z asu na as, zriedka, s vnimkou podmienok uplatnenia priamej de mokracie najm vo vajiarsku. Na zklade transportu moci zo zdroja moci na reprezentantov moci vyko nvaj moc udu ttne orgny, na celottnej rovni vetky tri druhy moci a osobitne parlament. V moder nch podmienkach sa vlda udu uskutouje nepriamo.

Pravidlo majority a o b m e d z e n (limitovan) v i n a Demokraciu ako vldu udu cha rakterizuje pravidlo viny, pravid lo majority. Znamen, e rozhoduje vina, vina hlasov pre urit al ternatvu, pre urit nvrh. Pravidlo viny sa uplatuje t a k pri vobch zstupcov udu do zastupiteskho zboru, ako aj pri hlasovan zastupi teskho zboru, kde sa rozhodnutia prijmaj vinou hlasov. V prpade, ak sa na sprve verej nch vec zastuj vetci obyvate lia bez obmedzenia, je potrebn z hadiska pravidla viny nevy h n u t n e diferencova medzi vinou, ktor rozhoduje: a) bez akhokovek obmedzenia; nim neobmedzen rozhodova nie viny sa nazva tyraniou

viny n a d meninou spolo nosti i tyraniou parlamentnej viny n a d p a r l a m e n t n o u meninou (opozciou) a je v roz pore s poiadavkami demokra cie; v rozpore s demokraciou je, prirodzene, aj tyrania meniny, b) s obmedzenm uplatnenm pra vidla viny, ktor je limitova n prvami jednotlivca a poli tickej meniny (opozcie), ako aj inch minoritnch nzorov, zujmov (SARTORI 26). V tejto svislosti sa vynra otz ka, ktor koncepcia udu je vlastne demokratick? i chpanie udu ako neobmedzenej viny, alebo poatie udu ako limitovanej viny, zabez peujcej prva meniny i prva jed notlivca a repektujcej aj in ne vlastn nzory a zujmy? Teria demokratickej formy vldy jednoznane zastva nzor, e demo kratick koncepciu udu predstavuje vlune nie akkovek, ale len a len limitovan vina, ie vina li m i t o v a n (obmedzen) prvami meniny a prvami jednotlivca. Ak toti urit politick subjekt zska neobmedzen (absoltnu) moc, me sa etablova ako trval vaz. Ak je to tak, potom demokracia nem de mokratick budcnos a u v samom zaiatku demokraciou prestva by; demokratick budcnos demokra cie toti zvis od zamenitenosti vn za meniny a naopak menn za viny. Detailnej pohad potom uke, e vlastnm demokraticky fungujcim princpom demokracie je princp obmedzenej viny" (SAR TORI, 27). Demokratickou je vi na, k t o r je obmedzen prvami meniny a jednotlivcov a ktor z ha diska rozhodovania vedie stly dia lg so skupinami, ktor reprezentu j meninov nzory a zujmy odlin od nzorov a zujmov vi ny. 141

V modernej spolonosti predstavu j poda Sartoriho ud v uom ch pan volii a v zmysle konsenzu je u dom obyvatestvo. ud pozostva z viny plus meniny". Ak sa z viny utvorenej hlasovanm utvo r v nedemokratickch podmienkach absoltna vina, neobmedzen pr vami meniny a jednotlivca, potom je vlastne as spolonosti degradovan na ne-ud" (SARTORI, 35).

DEMOKRACIA AKO PRVNA INTITCIA A J E J ZNAKY Otzka demokratickej/nedemo kratickej formy vldy takisto ako vina spoloenskch javov sa vy znauje rozmanitmi strnkami vr tane prvnej strnky. Demokracia a jej jednotliv princpy s zvyajne vyjadren v stave a zkonoch demo kratickch ttov. Z tohto hadiska je demokracia prvna intitcia. stava a zkony ttu ustanovuj zkladn prvne znaky demokracie a dokonca v niektorch prpadoch de klaruj tt za demokratick, pr padne aj za prvny tt. Ak je prv ny vznam uvedenej deklarcie, ako aj prvneho zakotvenia znakov de mokracie? Po prv, prvnu vetu deklarujcu demokratick tt je potrebn ta a interpetovat' tak, e prslun tt m by demokratickm ttom, e vo vetkch oblastich mus postupova v slade s prvnymi normami upravu jcimi demokratick proces, priom orgny verejnej moci ich musia vykla da v demokratickom duchu stavy. Uveden veta, ako vidie, vbec ne znamen, e prslun tt je demo kratickm ttom. Jej vznam spova v tom, e takm tento tt m by. Deklarcia, e urit tt je demo kratickm ttom, pln v demokratic-

kom prostred aj aliu interpretan funkciu najm vo vzahu k politickm prvam obanov. Vznam politickch prv sa konkretizuje prve ich zmys lom, ktor je odvoden z poslania de mokratickho zriadenia. Po druh, stava, ako aj zkony ttu, naprklad zkon o vobch, o petinom prve, o referende alebo in zkony zakotvuj zkladn zna ky i princpy demokracie ako prv nej intitcie. Medzi tm o stanovu je stava a zkony a tm, o sa deje v skutonom ivote, me by a z ha diska znakov i princpov demokra cie aj bva vek rozdiel. Pre demo kratick pomery je vak dleit, aby zkladn princpy demokracie oba nia v stave a zkonoch prvne v bec vyjadrili, zakotvili. Zakotvenie aspo zkladnch princpov demo kracie v zkonoch je u pokrokom. Umouje, aby sa obania, vaka p r v n e m u zakotveniu, dovolvali ich prvnej zvznosti, aby brali ttnych funkcionrov, radnkov a inch pracovnkov ttnych intit ci na stavnopolitick a prvnu zod povednos.

c)

d)

e)

f) P r i n c p y (znaky) d e m o k r a c i e Platn prvo spravidla zakotvuje nasledujce znaky demokracie, ktor sa nazvaj aj prvnymi princpmi demokracie a ktorm budeme alej venova osobitn pozornos. Ide o tie to znaky alebo prvne princpy de mokracie: a) demokracia je vlda udu, vl da obanov na zklade rozho dovania viny, obmedzenej prvami meniny a jednotlivca (princp obmedzenej viny); b) obania maj prvo zasto va sa na sprve verejnch vec priamo alebo prostrednctvom svojich reprezentantov, ast 142

nci sprvy verejnch vec maj rovnak zkladn prva a slobody, vrtane politickch a obianskych prv. Nikoho nie je mon vyli z asti na sprve verejnch vec, ani z pr stupu k volenm a inm funk cim (princp veobecnej a rov nej participcie); platn prvo umouje a ochrauje slobodn sa politickch sl (politick plura lizmus) pred vobami, v ase konania volieb, bezprostredne po vobch a medzi vobami, v r m c i volebnho obdobia stanovenho zkonom; prvo zakotvuje ochranu vlast nctva a rovnak zkonn ob sah vlastnckeho prva vet kch vlastnkov (ekonomick pluralizmus), trhov ekonomi ku a hospodrsku sa; platn prvo umouje a ochra uje konanie volieb v pravidel nch lehotch na zklade veo becnho, rovnho a priameho volebnho prva, ktor sa vyko nva tajnm hlasovanm (prin cp slobodnch volieb); prvo zabezpeuje vonkajiu a vntorn kontrolu vykonva nia verejnej moci reprezentant mi moci (princp kontroly re prezentcie moci);

VLDA UDU AKO VLDA LIMITOVANEJ VINY


Prvo asti obanov na sprve ve rejnch vec sa uskutouje: a) volebnm prvom, b) slobodnm prstupom k vole nm a inm verejnm funk cim, c) petinm prvom, d) referendom,

e) prvom na odpor, f) inmi formami asti na spr ve verejnch vec a stavnmi i zkonnmi formami kontroly ttnej moci, zabezpeenmi o. i. slobodnm vyhadvanm a renm informci. Vlda udu, ktor je zdrojom vetkej ttnej moci, patr k stavnm princpom demokracie. V demokracii vldne pravidlo majority (viny). Rozhodnutia sa prijmaj vinou hlasov. Pravidlo majority vak v pod mienkach demokracie m by stav ne a zkonne limitovan prvami meniny (minority), ako aj prvami jednotlivcov. Z toho vyplva, e demokracia je vlda udu, vlda obanov na zklade rozhodovania viny, limitovanej (obmedzenej) prvami meniny a jednotlivca. Z toho alej vyplva, e a) nzor viny sa s cieom for movania spoloenskho kon senzu mus utvra prostred nctvom dialgu (diskusie) a hadania kompromisu s men inou a meninami, b) vina mus repektova stav n a zkonn prva meniny, ako aj prva a slobody jednotliv cov, c) menina a meniny maj prva asti na kontrole ttnych intitci, zaloench na upla tovan pravidla majority.

lizcie a normy a m odlin po litick i nboensk presvedenie, pvod a pod. V podmienkach parla mentnej demokracie predstavuj meninu i meninov nzory najm opozin politick strany, ktor vo vzahu k parlamentnej vine plnia funkciu parlamentnej opozcie. V slade s teriou Rousseaua je zdrojom vetkej moci ud. Lene ud rovnako ako jednotlivec me zneu va moc. U Aristoteles a neskr Machiavelli na analze historickch udalost poukzali na prpady degra dcie demokracie ako vldy udu na tyraniu viny. J e d n u z jej foriem reprezentuje vlda ulice a luzy, ktor Polybios nazval ochlokraciou. Prve demokracia sa me zvrhn na ochlokraciu (ROUSSEAU, III. X.). Dominantn, nim neobmedzen postavenie viny v podmienkach re prezentatvnej (zastupiteskej) demo kracie a negatvne dsledky, ktor z toho vyplvaj, nazvali tvorcovia americkej stavy, Tocqueville a in ty raniou viny. Tvorcovia americkej stavy povaovali za najvie riziko demokracie ako vldy udu pr ve jej degradciu na vldu nelimitova nej viny, ktor je tyraniou viny. V ivote ttu a spolonosti mu poda Madisona namiesto racionlnej vahy zska priestor vne a emcie. Vina si osvoj arogantn presve denie, e jej nzor na urit vec je sprvny, e jej pohad prevlda nad akmkovek nzorom inch obanov. Avak minorita m ma tie svoje pr va a zujmy, vrtane vlastnctva, osobnej slobody a spravodlivej prlei tosti presvedi majoritu o podstate svojho stanoviska (MADISON, 10). Dobre usporiadan tt minimalizuje strancke rozpory, ie rozpory medzi rozmanitmi zujmami, vrtane roz porov medzi vinou a meninou ale bo meninami, ktor mu predstavo va majetn a nemajetn, veritelia

Negatvne dsledky vldy n e o b m e d z e n e j (nelimitovanej) viny Meninou sa v stredoeurpskom kontexte spravidla rozumie nrod nostn menina. Ide o vemi zke po atie meniny. Meninou je akko vek skupina obanov, ktor sleduje in zujem ako vina, uznva in hodnoty, ciele, prostriedky ich rea 143

a dlnci, pozemkov, obchodn, pe an zujmy a pod. Zkladnou otz kou v tejto svislosti je, ako zaisti verejn blaho a osobn prva pred ohrozenm stranckosti viny a z rove zachova duch a formu udovej vldy." Ako je mon tieto veci riei, ukazuje aj FEDERALISTA . 10. lohou demokratickch ttov je, aby prostrednctvom stavy a tm aj truktry moci zakotvili pravidlo majority, avak sbene chrnili mi noritn zujmy a individulne prva. Monos vytvori stavn model mo ci, ktor absoltne garantuje obian sku slobodu a celkom vyli monos tyranie viny, vyluuj nielen skeptici a pesimisti, ale aj realisti. Nebezpeenstvo nastolenia tyranie viny vak treba minimalizova. V leninskom chpan, ktor vldlo v minulosti, sa demokracia vlune identifikovala s vinou (boevici), presnejie s diktatrou viny. Mi noritn nzory a koncepcie, ktor v demokracich na parlamentnej ale bo komunlnej pde reprezentuje opozcia a ktor s odlin od nzoru viny, sa povaovali za nepriates k pre tt. Prekonvanie existencie nzorov odlinch od viny sa rieilo nsilm, najm pomocou fyzic kej likvidcie ich nositeov na zkla de ttneho teroru. Nim neobmedzen majorita pred stavuje vemoc, ktor je vemi nebez pen. Tocqueville poaduje zruky proti tyranii viny nielen v zmysle celo ttnom, ale aj loklnom, komunl nom. Tyrania viny sa me uskuto ova nielen ubovou, ale aj le glne, pomocou prijmania zkonov majoritou, ktor vznikaj bez akch kovek zruk uplatnenia inch nzo rov. Vina naprklad prijme v par lamente alebo jeho vbore uznesenie vinou hlasov, e o uritej otzke sa 144

nebude vbec kona rozprava (disku sia), alebo uznesenie, e rozprava sa kon, pretoe vsledok hlasovania je vopred jasn. Aj na tchto prkladoch vidie, e nim nelimitovan majori ta v parlamente a jej vlda (kabinet) disponuj hrozivejou silou ako nie kdaj monarcha. K tomu Tocqueville uvdza: Na rozdiel od viny, ktor je vybaven prvom vydva zkony a vykonva ich, neexistuje dokonca ani absoltny monarcha, ktor by vo svojich rukch integroval tok sily spolonosti a prekonal kad odpor" (TOCQUEVILLE, 1.193). Pravidlo majority a limitcia majority Demokracia je zaloen na pravid le majority. To znamen, e kad rozhodnutie u v parlamentnej alebo komunlnej politike vznik na zkla de hlasovania viny. Vsledkom je rozhodnutie, ktor zavzuje vet kch, ktor odovzdali hlas za, aj ktor hlasovali proti. V dleitch otzkach je majorita kvalifikovan. V inch je relatvna alebo nadpolo vin (absoltna). Majoritn pravidlo je v demokracii vemi dleit. Ak by neexistovalo, nebolo by mon realizova ttnu moc a zabezpei chod spolonosti. Na druhej strane mus demokra tick systm zabezpei politick sa politickch sl, ich pluralitu a limitciu viny alebo limitciu pravidla viny. Politick sa predpoklad politick pluralizmus (RMIK . V-l). Politick sa zabezpeuje vme nu majority a minoritu. Politick sa sa neme sstreova iba na predvolebn obdobie, ktor je znme ako predvolebn kampa. Vzahuje sa na cel funkn obdobie, na obdo bie medzi vobami.

RMIK . V-l Politick sa a politick pluralizmus

Zkonn prava vetkch politickch prv a slobd a jej vklad a po uvanie musia umoova a ochraova slobodn sa politickch sl v demokratickej spolonosti." I. 31 stavy Slovenskej republiky

Klasick zdvodnenie racionality pravidla viny pochdza od J. A. de Condorceta. Ten vychdzal z predpo kladu, e kad jedinec niekedy m a niekedy nem pravdu, ale astejie rozhoduje sprvne. Z toho vyplva, e pravdepodobnos, e vina bude vo li sprvne, je via ako pravdepo dobnos, e bude sprvne voli meni na (KREJ, 14). Poda Krejho zaauj tento zver dve slab mies ta. Jednak pie na axime, e jedinec m astejie pravdu ako nepravdu. o s nzorom monarchu alebo aristokra cie? (KREJ, 15). Inou slabinou je, e v demokracii sa asto rozhoduje me dzi niekokmi alternatvami. Krej uvdza prklad hlasovania o 3 kandi dtoch, ke neme vznikn nadpo lovin, ale len relatvna vina. Demokratick systm sa vyznau je nielen tm, e jeho zkladnm riadiacim pravidlom je majorita a majoritn rozhodovanie, ale aj za kotvenm garanci proti zneuitiu pravidla majority. Antimajoritn pra vidl vytvraj jednak garancie proti tyranii viny a jednak zabezpeuj priestor pre minoritn nzory a hod noty tak v rmci ttnej moci, ako aj v obianskej spolonosti. Demokratic k truktra moci sa mus navye vy tvra tak, aby dokzala zabezpei prva obanov a eli pokusom o zne uitie moci najm v kritickch obdo biach ivota ttu, vo vnimonch situcich. So zreteom na mon zneuitie moci vinou mus s s 145

bene o systm, ktor sce vychdza z momentlnych zujmov majority, avak pritom cieavedome zabezpeu je irie a trval zujmy celej spolo nosti. S cieom zamedzi majorite vy vrti demokratick zklady ttu i tradin hodnoty spolonosti a vldnu neobmedzene nad ivo tom, majetkom a slobodou obanov, obsahuj stavy niektorch ttov rozlin antimajoritn nstroje, ku ktorm patr zloit postup a proce dra pri revzii stavy, zakotvenie nemenitenosti uritch hodnt, proporcionalita pri vytvran rz nych orgnov, v ktorej zasadaj tak predstavitelia majority, ako aj opo zcie a podobne. Riziko tyranie viny pri repek tovan suverenity udu minimalizuje systm, ktor mono nazva intitu cionlnym sprostredkovanm moci. Jeho podstata spova v tom, e zdroj moci (volii) je oddelen alebo o je to ist, nie je intitucionlne priamo napojen na reprezentantov moci. Tento systm zaviedla do ivota mo dernho ttu stava Spojench t tov americkch a americk kontitucionalistika. Model oddelenosti zdroja moci od reprezentcie moci kladie draz na nepriame voby, prpadne na spro stredkovan vobu. Volii vytvraj priamou vobou Snemovu reprezen tantov (l. I od. 2). Pvodne aj lenovia Sentu nadobdali mandty spro-

stredkovane, kee boli volen zkonodarnm zborom prslunho ttu (i. I. od. 3). Poda Dodatku XVII. z r. 1913 v sasnosti vol lenov Sentu obyvatestvo prslunho ttu. alej, prezident nadobda prvo zastva svoj rad na zklade nepriamej voby, ktor vykonaj volitelia (i. II. od. 1), take priame spojenie medzi repre zentantom exekutvnej moci a obyvatestvom neexistuje. truktra moci takto vyjadren stavou je zaloen na mylienke, e moc mus by oddelen od bezprostrednho vplyvu zdroja moci, voliov. Snemova reprezentantov je inti tciou, ktor je situovan blzko k voliom. Jej lenov vol obyvatestvo priamo na dvojron obdobie. elom pravidelne sa opakujcej a priamej voby poslanocv je, aby zbor reagoval na zujmy viny. Pravda, stava stanovuje, e v Sne movni reprezentantov nebude viac ako jeden jej len na 30 000 obyvateov" (i. I. od. 2). Kad poslanec zastupuje viu oblas populcie, vaka omu sa neme vytvori zke spojenie poslanca s miestnymi zuj mami a ich predsadzovanm v parla mente, namiesto zujmov celott nych. lohou Sentu je kontrolova a vyvaova Snemovu reprezentan tov, ktor v dsledku astejej priamej voby jej lenov je viac priprave n reagova na verejn mienku ako by dokzal Sent. Rozmanit metdy voby reprezen tantov ttu, vrtane metdy ustanovovania sudcov, nevyluuj sce riziko, e vina zska vetku moc a nastol pln kontrolu nad spolonosou, avak znemouj, aby k to tlnej kontrole dospela rchlo a bez mnohch problmov. Snemova re prezentantov me kapitulova pred majoritou vn, ale Sent, prezident a justcia by neustupovali pred tyra niou viny rovnakm tempom aj so 146

zreteom na procedurlne a technick prekky. Fakt omekvania by isto podstatne zredukoval pravdepodobnos transformcie rozdelenej moci na koncentrovan moc a tm aj jej zneuitie majoritou.

VEOBECN A ROVN PARTICIPCIA NA SPRVE VEREJNCH VEC Veobecn a rovn participcia na sprve verejnch vec spova v tom, e stava a zkony ttu garantuj veobecn, neobmedzen prvo rov nej asti obanov na sprve verej nch vec na zklade zkonom usta novench: a) foriem a postupov (spsob vy konania referenda, iniciovanie referenda obanmi, volebn prvo a pod.), b) obmedzen, ktor platia rovna ko pre vetkch obanov bu na zklade zkona (vek, prslunos k ozbrojenm silm, vkon trestu a in), alebo rozhod nutia prslunho ttneho orgnu, naprklad v prpade spsobilosti (nespsobilosti) na prvne kony, c) rovnakch prv a povinnost obanov, ktor sa zastuj na sprve verejnch vec, zkazu diskrimincie, ako aj ich vy lenia z asti na sprve ve rejnch vec a z prstupu k vo lenm a inm funkcim. Veobecnos asti na sprve ve rejnch vec spova v tom, e sa na nej zastuj vetci obania bez obmedzenia. Rovnos i rovnakos spo va v tom, e prva a povinnosti astnkov s rovnak, e vetci obania spravujci veci verejn maj rovnak politick aj obianske prva, e nikto z astnkov na verejnej

sprve nie je diskriminovan alebo vylen z p r s t u p u k volenm a inm funkcim. Demokratick systm zabezpeuje stavou i zkonmi prvo obanov zastova sa na sprve verejnch vec priamo alebo prostrednctvom za stpenia, reprezentcie moci a repre zentantov moci. Priama as oba nov na sprve sa zvykne nazva priama demokracia alebo referendov demokracia (SARTORI, 118). Uskuto uje sa najm prostrednctvom celo ttneho alebo miestneho hlasovania o dleitch otzkach verejnho zuj mu. V podmienkach modernho ttu sa ud zastuje na sprve verej nch vec najm prostrednctvom nepriamej demokracie. as udu na sprve sa realizuje prostrednctvom reprezentantov udu v rmci zkono darnej, vkonnej a sdnej moci. Nepriama demokracia sa nazva zastupitesk alebo aj reprezentatvna demokracia. Jej vznam, funkciu a charakter je potrebn vidie v s vislosti s volebnou demokraciou alebo irie v svislosti s prvnou regulciou volieb. Podstata reprezentatvnej demokracie spova v tom, e ud vy konva moc prostrednctvom repre zentantov, ktor nadobudli prvo re prezentcie zo zdroja moci na zklade priamych alebo nepriamych volieb alebo na zklade prva delegovanho zdrojom moci na reprezentantov moci kreova alich reprezentantov (zdroja) moci. V uom chpan sa v nepriamej demokracii ud zastuje na sprve verejnch vec prostrednctvom vole nch zastupiteskch orgnov s uni verzlnou (parlament) alebo loklnou psobnosou (miestne zastupitestv rznych stupov). V irom chpan sa v nepriamej demokracii ud zas tuje na sprve verejnch vec nielen prostrednctvom zkonodarnej moci 147

a verejnej moci miestnych parlamentov", ale aj prostrednctvom vkonnej a sdnej moci.

POLITICK PLURALIZMUS Pluralizmus je opakom monizmu. Monizmus je jeden nzor, jeden po had na svet, vlune jedna filozofia, jeden spsob rieenia problmov. Pluralizmus oznauje nzorov roz manitos, ktor vldne v slobodnej spolonosti, rznos politickch, eko nomickch, socilnych a inch pred stv, spsobov rieenia problmov, rozmanitos filozofickch, politic kch, ekonomickch, socilnych a inch koncepci. Pluralizmmus je skutonm prejavom podstaty ivota loveka v spolonosti. udia s nosi temi rznych potrieb, zujmov a n zorov. Spolonos charakterizuje rz nos a nie jednotnos nzorov lenov spolonosti. Existencia toho istho nzoru na rieenie verejnch otzok je neprirodzen a spravidla je vsled kom politickej manipulcie a koncen trcie ttnej moci a jej zneuvania. Pluralizmus sa prejavuje v rznych oblastiach spoloenskho ivota.V kul tre, ekonomike, ako aj v rozmanitos ti politickej filozofie i ideolgie. V irom zmysle sa pod politickm pluralizmom rozumie mnohos poli tickch ideolgi a na ich zklade mnohos, pluralita a slobodn sa politickch programov, ktorch kone nm cieom je presadi urit spolo ensk ciele, ako aj konkrtne spsoby ich realizcie, a ktor reprezentuj a vo verejnom ivote presadzuj rzne politick subjekty (sily), najm poli tick strany. V uom zmysle slova sa politic km pluralizmom rozumie mnohos politickch subjektov (politickch strn) a odlinos ich programov,

z ktorch si oban na zklade slobod nej sae politickch sl a ich prog ramov vyber ako voli ten, ktor po vauje z hadiska vlastnch zujmov a potrieb a prpadne i zujmov uej alebo irej komunity, v ktorej ije, za najlep. Politick pluralizmus je prvna intitcia, kee je zakotven a ga rantovan v demokratickch ttoch stavou a zkonmi. V demokratickej spolonosti m ma kad prvo slo bodne vyjadri svoj nzor a slobodne sa zdruova v spolkoch, spolonos tiach i zdrueniach, zaklada poli tick strany a v slobodnej sai po litickch sl sa uchdza o priaze obana a volia. Podstatou politickho pluralizmu ako prvnej intitcie je: a) sloboda prejavu a sloboda zdru ovania obanov v politickch stranch, hnutiach a inch spolkoch, zdrueniach a spolo nostiach na zklade rznych politickch ideolgi a politic kch programov, b) na zklade slobody prejavu a zdruovania existencia sku tonej plurality politickch subjektov a pluralita ich poli tickch programov, c) stla a urit, na prve zaloe n slobodn sa politickch subjektov (sl), ktor je slobod nou saou politickch prog ramov, ev. politickch koncep ci. Politick pluralizumus si v demo kratickej spolonosti vyaduje in n prvne garancie. Ich lohou na prklad je, aby zabrnili vldnucej politickej strane zneuva svoje po stavenie a poruova zsady slobod nej sae politickch sl s cieom za bezpei si vazsvo v budcich vobch. Pluralismus je rozmanitos. Z roz manitosti a sae politickch sl ne 148

vyhnutne vznikaj konflikty. Spsob rieenia konfliktov upravuje najm prvo, a to tak, aby slobodn sa politickch sl nezanikla vazstvom jednej politickej sily nad jej politic kmi spermi najm vo vobch. Slobodn sa sa mus uskutoo va na zklade pravidiel, najm prvnych noriem a ich striktnho re pektovania a mus sa uskutoova permanentne. To znamen, e slo bodn sa politickch sl m ma v spolonosti svoje trval miesto, stlos a uritos, pokia ide o pra vidl regulujce sa nielen pred vobami, ale aj v ase konania vo lieb, bezprostredne po vobch a me dzi vobami, ie v rmci celho volebnho obdobia stanovenho zkonom. Slobodn sa mus pre bieha bez prestvky a na zklade prvom stanovench podmienok a medzi pluralitnmi politickmi si lami (subjektmi). Pravidl trvalej a uritej politickej sae politickch sl upravuje najm stava, volebn zkony, rokovac poriadok parla mentu a jeho vborov, ako aj in z kony. Pluralizmus a slobodn sa poli tickch sl predpoklad aj repekto vanie politickch noriem, ktor s sasou politickej kultry spolo nosti, v ktorej m dleit miesto pravidlo dialgu, diskusie a stav nho i zkonnho rieenia konfliktov. Rieenie konfliktov, ktor vzni kaj pri slobodnej sai politickch sl, m smerova ku konsenzu a poli tickej stabilite ttu. V demokratic kch podmienkach je konsenszus a politick stabilita vdy vsledkom dialgu a zabezpeenia rovnakch anc a rovnch zkonnch podmie nok sae pre vetky politick sily. Princp politickho pluralizmu vylu uje nastolenie politickej stability a pokoja" monopolizciou politickej moci jednou politickou silou.

EKONOMICKY PLURALIZMUS Demokracia si vyaduje nielen po litick, ale aj ekonomick pluralitu. Nielen rozmanitos politickch alter natv, ale aj rozmanitos v oblasti vlastnctva. Pluralizmus v ekonomike sa preja vuje pluralitou vlastnkov, pluralitou foriem vlastnctva a slobodnou hos podrskou saou na ekonomickom trhu. Ekonomick pluralizmus je z formlneho hadiska takmer iden tick s politickm pluralizmom. ia da si pluralitu vlastnckych subjek tov, pluralitu foriem vlastnctva a ich prvnu rovnos a slobodn hospodr sku sa v trhovej ekonomike. Cen trlne riaden spolonosti ne s za loen nielene na politickej, ale ani na ekonomickej pluralite. Ekonomic k ivot sa spravuje z centra. Ekonomick pluralizmus vyjadru je v ekonomickej rovine v zsade to ist o politick pluralizmus v rovine verejnho prva. Ak je politick plu ralizmus poprenm jednej politickej sily, takisto je ekonomick pluraliz mus poprenm jednho vlastnka a centrlneho organizovana ekono mickho ivota ttom.

DEMOKRATICK VOBY A VOLEBN PRVO Obania maj prvo zastova sa na sprve verejnch vec priamo alebo prostrednctvom svojich repre zentantov. Priama as obanov na sprve ttu sa nazva priama de mokracia. Priame mocensk rozho dovanie obanov v oblasti zkonodar stva, vkonnej moci i sdnictva je znme hlavne na grckom prklade. Priama demokracia sa vak uplatu je aj v modernom tte, a to predo vetkm prostrednctvom referenda. 149

Referendum, i u celottne alebo loklne, je hlasovanm obanov, vo liov o dleitej verejnej otzke. Pri priamej demokracii ud ako zdroj ttnej moci priamo uplatuje moc, aby rozhodol o uritej otzke. Na rozdiel od toho pri nepriamej de mokracii ud rozhoduje prostrednc tvom svojich reprezentantov. Predpo kladom nepriamej, reprezentatvnej demokracie teda je, aby sa uskuto nil transport moci od zdroja moci na reprezentantov moci. Transport moci sa v demokratickch ttoch uskuto uje v demokratickch vobch a na zklade demokratickho volebnho prva. Demokratick voby a demokratic k volebn prvo sa vyznauje najm tm, e sa vol na zklade pravidiel stanovench stavou a zkonmi, kto r upravuj prva a povinnosti poli tickch subjektov, ttnych orgnov, voliov, kandidtov, masmdi a pod.: a) pred konanm volieb (politick pluralizmus, monos formulo va a predstavi politick - vo lebn program), b) poas volieb (monos vberu politickho volebnho progra mu, rovnos, veobecnos voleb nho prva, tajn hlasovanie a vazstvo programu, ktor zskal najviac hlasov), c) po vobch ( zistenie vsledkov volieb a ich zverejnenie na z klade prijatch pravidiel, re pektovanie vsledkov volieb dritemi moci, transformcia moci z doterajch na nast vajcich driteov moci poda vsledkov volieb), d) medzi vobami (realizcia poli tickch - volebnch programov, politick pluralizmus, demo kratick metdy vldnutia a rozhodovania reprezentantov moci). Demokratick voby a demokratic-

k volebn prvo nie je mon, ako vidie, redukova iba na samotn v kon volebnho prva. Demokratick volebn prvo cha rakterizuj najm tieto zsady (KREJ, 19): a) voby sa organizuj, vol sa a vsledky volieb sa zisuj, zverejuj a overuj na zklade veobecne zvznch pravidiel, o ktorch rozhodli volii priamo alebo prostrednctvom repre zentantov moci, vrtane pravi diel financovania politickch strn a predvolebnej kampane, b) kontrola dodriavania pravi diel pred konanm volieb, poas volieb, po vobch a medzi vo bami, c) slobodn rozhodnutie o kandi datre poda tchto pravidiel, d) slobodn sa kandidtov a ich programov, e) slobodn prstup voliov k al ternatvnym informcim, k al ternatvnym programom, f) pravideln opakovanie volieb, periodicita, g) veobecnos volebnho prva, h) rovnos hlasov voliov, i) tajnos volieb, j) kontrola vkonu funkcie zo strany voliov, k) repektovanie vsledkov volieb vetkmi obanmi, ttnymi orgnmi, politickmi stranami, kandidtmi a pod. 1) monos overenia a zruenia vsledkov volieb a opakovania volieb v prpade, ak sa vsled ky volieb dosiahli poruenm veobecne zvznch pravidiel. Mandt a koncepcie reprezentcie udu V demokratickch vobch doch dza k transportu moci zo zdroja moci 150

na reprezentantov moci. Reprezen tantovi moci tm vznik prvo vyko nva prslun funkciu, osobitne funkciu lena zastupiteskho zboru. Reprezentant moci nadobda na z klade vsledkov volieb mandt. V reprezentcii moci sa pri vzniku parlamentarizmu uplatovala trad cia skromnho prva. Verejnoprv ny mandt sa spoiatku chpal ako mandtny vzah poda skromnho prva. Zastpen v om vydva za stupujcemu splnomocnenie, povere nie vykona stanoven innos a z stupca mus da vkaz z vsledkov tejto innosti. To viedlo k vzniku im peratvneho mandtu. Existuj rzne koncepcie mandtu tak z hadiska jeho rozsahu, ako aj definovania mandtu, pri ktorom sa kladie do popredia bu povinnos, alebo prvo vykonva splnomocne nie, poverenie zaloen vobou. Poznme dve koncepcie reprezen tcie udu, ktor sa prejavuj v dvoch druhoch mandtov. Ide o: a) imperatvny, viazan mandt, b) reprezentatvny, von man dt. Imperatvny mandt sa uplatoval najm v minulosti. Vychdza z rousseauovskej predstavy, e poslanec vo liov len zastupuje, take je viazan ich vou. Ak vu voliov nerepek tuje, maj volii prvo poslanca z je ho funkcie odvola aj pred skonenm funknho obdobia. iToto chpanie mandtu znamen, e na poslanca a jeho mandt prenesol ud doasne len nektor prva (KREJI, 22). Im peratvny mandt sa spravidla spja bu s prvom voliov, alebo s prvom politickej strany odvola poslanca, ak nepln jej pokyny. Monos odvolania poslanca, ak odmietol plni pokyny svojej strany, upravovalo zkonodar stvo predmnchovskej esko-Slovenskej republiky. Reprezentatvny mandt je zaloen

naopak na predstave, e poslanec re prezentuje vetkch voliov, ud a nie iba voliov prslunho obvodu, mesta alebo voliov, ktor odovzdali svoj hlas programu uritej politickej strany. Re prezentatvny mandt zabezpeuje ne zvislos poslanca, vyluuje jeho pria mu zopovednos asti voliom alebo politickej strane a umouje mu vyko nva mandt osobne poda vlastnho svedomia a presvedenia. Poslanci s zstupcami vetkch obanov. Podstata reprezentcie zdroja mo ci reprezentantmi, dritemi moci aj so zreteom na reprezentatvny man dt je o. i. v tom, e a) parlament reprezentuje vo liov, ud, b) zodpovednos parlamentu volistvu sa uskutouje po sko nen volebnho (funknho) obdobia. Zdvodovanie imperatvneho ale bo reprezentatvneho mandtu nie je rovnak. Pri presadzovan reprezen tatvneho mandtu sa mono stretn nielen s konzervatvnou, liberlnou, ale aj socialistickou interpretciou. Naprklad poda klasickej konzerva tvnej predstavy je lohou poslancov, aby presadzovali zujem voliov, avak rozhodovanie o tom, o je zuj mom volia, je vecou reprezentanta moci a nie volia. Argumentuje sa, e podstata veci tkvie v tom, i moc sli zujmom u d a nie v tom, i a nakoko udia priamo ovplyvuj obsah funkci mo ci. Verejnos nie je synonymom do asnej majority. Ak by bola, potom i dav je verejnosou. Takto monos predstavitelia klasickej koncepcie odmietaj. Predstavitelia klasickej konzerva tvnej koncepcie tvrdia, e verejnos nie je spsobil politikom poveda, o by mali v ich politickej innosti pre sadzova. Argumentuj tie, e poli tika roben ako odpove na verejn 151

tlak je takmer vdy zlou politikou. Poda klasickej koncepcie sa pra vidlo majority repektuje tm, e oby vatelia (volii) prostrednictvom opa kujcich sa volieb vyjadria svoj postoj k reprezentantom moci a k realizcii ich politickho programu. Hlas volia je sankcia, ktor motivuje reprezen tantov moci sli skr verejnosti ako sledova vlastn zujem. Sasn predstavy o innejom uplatnen princpu majority poadu j presun prvomoc z celottnej rovne na loklnu, kde sa prleitos priameho vplyvu obanov na politiku zvyuje. Cieom je participan de mokracia. Posilnenie majoritnho princpu sa had aj vo vstavbe sil nch politickch strn, osobitne vo vytvran systmu dvoch politickch strn a ich programov, medzi ktor mi maj volii monos rozhodova a tak presadi svoj zujem priamo v oblasti uplatovania moci. Volebn systmy Organizcia volieb, vkon subjek tvneho volebnho prva na zklade objektvneho volebnho prva, ako aj zisovanie a zverejovanie vsledkov volieb, vrtane spsobu rozdelenia mandtov a volebnej geometrie i vo lebnej aritmetiky a pod. sa realizuje v rmci rozmanitch volebnch sys tmov, ktor zvyajne svisia so sys tmom politickch strn v prslu nom tte. Poznme tieto volebn systmy: a) vinov, b) pomern, c) kombinovan. Vinov volebn systm sa vysky tuje najm v ttoch so systmom dvoch politickch strn. Pomern sys tm, systm pomernho zastpenia nachdzame najm v ttoch so syst mom viacerch politickch strn.

Kombinovan systm, v ktorom sa uplatuj prvky vinovho systmu v rmci pomernho systmu a naopak sa vyskytuj v oboch systmoch. Podstata vinovho volebnho systmu spova v tom, e mandt nadobda kandidt, ktor zskal naj viac hlasov, priom v tte sa vytvor len toko volebnch obvodov, koko je mandtov. Volebn obvody s v po rovnan s volebnmi obvodmi pomer nho systmu menie. Vinov systm sa diferencuje poda viny potrebnej na zvolenie a zskanie mandtu, ako aj potom skrutni. Pouva sa najm relatvna a absoltna vina, iba vnimone kvalifikovan vina. Pri uren pravidla, e na zvolenie postauje re latvna vina, sa uskutouje iba jedno skrutnium. Pri uren pravid la absoltnej viny sa vyskytuj dve skrutnia. Pri prvom sa vyaduje absoltna vina. Do druhho kola, skrutnia postupuj dvaja kandidti, ktor zskali najviac hlasov; zvolen je ten, ktor zska absoltnu alebo relatvnu vinu hlasov. Systm pomernho zastpenia od zrkaduje celkom relne, skuton rozloenie, proporcionalitu politic kch sl v prslunom tte. Podporu je aj vznik a trvanie malch politic kch strn. Tm umouje, aby v parlamente boli zastpen meni nov politick alternatvy. Podstata systmu pomernho zastpenia tkvie aj v tom, e mandty sa rozde uj poda pomeru hlasov, ktor zs kali jednotliv volebn programy a ich reprezentanti. Systm pomernho zastpenia v demokratickom prostred tie umo uje vldu limitovanej viny. Ide o to, e tak vina, ako aj menina zastupuj v parlamente ud a jeho suverenitu. Ak by menina nezastu povala ud, potom by vldlo pravidlo, e ten, kto nezskal vinu hlasov

vo vobch, neme zska mandt. Ak menina (opozin strany) dispo nuje meninou mandtov, neme sa ich mandt uplatova iba pri hlaso van, ale sa mus naplni v celej in nosti parlamentu alebo inho zboru. Opan postup vedie k popretiu prin cpov demokracie: Ak vina nad mieru vyuva svoje prvo, systm ako tak prestva fungova ako demokracia."(SARTORI, 35). Sasou systmu pomernho za stpenia je aj tzv. uzavieracia klau zula. Len politick strany, ktor vo vobch zskali viac ako 5% alebo 3%, prpadne in podiel odovzdanch hlasov, sa zastuj na rozdeovan mandtov a maj zastpenie v par lamente. Jednotliv volebn systmy umo uj, aby volii vstupovali priamo do vberu kandidtov alebo im odo vzdvali preferenn hlasy. Okrem vinovho systmu a sys tmu pomernho zastpenia sa upla tuj aj kombinovan volebn syst my, v ktorch nachdzaj uplatnenie prvky oboch systmov. Kombinov systm sa naprklad aplikuje v Spolkovej republike Ne mecko. Voli disponuje 2 lilasmi. Je den uplatn v obvode, vytvorenom na vinovom princpe, km druh hlas odovzd v rmci systmu pomernho zastpena. Polovica platnch mand tov sa obsadzuje z vinovch" obvo dov. Druh polovica sa obsadzuje z pomernch" obvodov, ktor s toto n s krajinami a slobodnmi mesta mi.

KONTROLA REPREZENTCIE MOCI (DRITEOV MOCI) ZDROJOM MOCI Kontrola reprezentcie moci zdro jom moci sa za podmienok reprezen-

152

tatvneho mandtu uskutouje na konci funknho obdobia. Sankciou voliov je odmietnutie volebnho prog ramu, politickej alternatvy, ktor vy konvala do volieb mandt. Kontrola driteov moci len a len na konci ich funknho obdobia by bola v rozpore s princpmi demokracie. Demokracia si vyaduje stlu kontrolu diteov moci obianskou spolonosou, voli mi, udom, a to najm nad spsobom vykonvania moci, aby sa zabrnilo zneuvaniu moci a jej koncentrcii, ako aj svojvonmu nakladaniu s ve rejnmi financiami. Stla kontrola nad vykonvanm moci a verejnmi financiami je o to dleitejia, e ka d moc m tendenciu k zneuvaniu, ku koncentrcii a vstavbe absoltnej moci nad spolonosou, ttom, love kom a obanom. Jednotliv, zkonom stanoven prostriedky kontroly sa stan disfunkn, podobne ako vo Weimarskej re publike, ak v spolonosti nevldne at mosfra demokracie, duch koopercie, diskusie (dialgu), tolerancie, slu nosti, spravodlivosti a solidarity. V ce lom kontrolnom systme dochdza potom k zlyhaniu, a to aj v prpade de by moci, ak vetku moc vykonvaj predstavitelia tej istej politickej alter natvy, toho istho politickho nzoru. Tm deba moci degeneruje na rozde lenie funkci a vhod na spsob spolilneho systmu. Metdy a prostriedky kontroly driteov moci s v podstate toton s prostriedkami ochrany slobody spo lonosou a ttom (I. kapitola). K najvznamnejm nstrojom kon troly patria masmdi a sloboda tlae (RMIK . V-2). Judikatra Eurp skeho sdu pre udsk prva k l. 10 Dohovoru o ochrane udskch prv naprklad poukzala na tieto skuto nosti a poiadavky (APEK, 76): a) Sloboda prejavu chrnen ln kom 10 plat pre vojakov rovna153

ko ako pre ostatn osoby pod jurisdikciou zmluvnch ttov (Rozsudok vo veci Engel a in/1976). b) Sloboda prejavu je jednm z hlavnch zkladov demokra tickej spolonosti; s obmedze nm vyplvajcim z lnku 10 ods. 2 sa vzahuje nielen na informcie" alebo mylienky", ktor sa prijmaj priaznivo alebo ktor sa povauj za ne kodn alebo sa k nim zaujma ahostajn postoj, ale aj na ta k, ktor uraj, okuj i znepokojuj. Sloboda prejavu, tak ako je vymedzen v lnku 10, podlieha r a d u vnimiek, ktor je potrebn vyklada z en a nevyhnutnos kadho obmedzenia sa mus presvedi vo preukza (Rozsudok vo veci Sunday Times/1978). c) Sloboda prejavu je jednm zp zkladov demokratickej spolo nosti, a to najm pokia ide o slobodu politickej a verejnej diskusie. M osobitn vznam pre slobodn tla, ktor m le gitmny zujem na podvan sprv a na upozorovanie ve rejnosti na nedostatky v in nosti ttnych orgnov vrtane prpadnej nezkonnej innosti. Tla m prvo tieto informcie a nzory ri a verejnos m prvo ich slobodne vyhadva a prijma. (Rozsudok vo veci Sunday Times/1978). d) innos ttnych funkcionrov a zamestnancov sa mus podro bi trvalej kontrole a debate a mus by otvoren kritike (Rozsudok vo veci Barford/1989). e) Aj ke tla nesmie prekroi pevne stanoven hranice, naj m ochranu cti tretch osb, m napriek tomu prvo ri infor mcie a mylienky verejnho

RMIK . V-2 Kontrola moci prostrednctvom slobody prejavu

zujmu. S jej funkciou roziro va informcie sa spja prvo verejnosti ich prijma. Ak by to bolo inak, nemohla by tla

hra dleit lohu verejnho strcu, public watchdog" (Rozsudok vo veci Observer a Guardian/1991).

154

VI. KAPITOLA

LITERATRA: ELANDER, L: Rozbor vzahu mezi stredn vldou a mstn sprvou v rznch systmech: pojmov rmec a nkter prklady. Prvnik 9-10, 1991. HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federa listu. Olomouc 1994. HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn st. Praha 1994. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KALOUSEK, V.: Statn zem. SVP IV. Brno 1938. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc. Bratislava 1980. KRESK, P: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch ttov sveta. Bratislava 1993. MAL, K. - SIVK, F.: Dejiny ttu a prva v eskoslovensku I. diel. 1989. MATJKA, J.: Korporace verej noprvni. In: SVP II. Brno 1932. MAURER, H.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Mnchen 1992. MERKL, A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno 1932. NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. Praha 1933. NEUBAUER, Z.: Stto vda a theorie politiky. Praha 1947. NESTUPN, L. (kol.): Evropsk spoleenstv. Praha 1992. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, prstupy. Intitt fr Europische Politik. Bonn 1994. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. Praha 1991. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. PRCHA, P. - SCHELLE, K: Zklady mstn sprvy. Brno 1995. Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud esk republiky. Svazek 1. I. dl. Praha 1994. Sbrka usnesen a nlezu. stavn soud SFR 1992. Brno 1992. KULTTY, P: Verejn sprva a sprv ne prvo. Bratislava 1995. WEYR, R: stava eskoslovensk republiky. In: eskoslovensk vlastiveda. V. tt. Praha 1931. WEYR, R: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937.

POATIE TTNEHO ZRIADENIA ttne zriadenie je v porad dru hm komponentom formy ttu. Po jem ttne zriadenie vyjadruje zemnoorganizan lenenie ttu na zklade prvom stanovench vza hov medzi ttom ako celkom a jeho zemnmi asami. Vzahy medzi ttom ako celkom s zaloen bu na nedelitenej, jednotnej suverenite ttu, alebo naopak na delenej suve renite medzi strednmi orgnmi ttu a orgnmi zemnch celkov ttu. 155

Jednotliv tty sa medzi sebou od liuj nielen z hadiska formy vldy, ale aj z hadiska ttneho zriadenia, osobitne potom a vekosou zem nch jednotiek, charakterom vzahov zemnch jednotiek k strednm or gnom ttu a rozsahom prvomoci a kompetencie zemnch jednotiek a strednch orgnov ttu. ttne zriadenie takisto ako forma vldy je prvna intitcia zvzne ustanoven prvnym systmom t tu. ttne zriadenie upravuje najm stava a zkony ttu a v niektorch prpadoch aj medzinrodn zmluva. ttne zriadenie je otzkou zem-

neho delenia, lenenia ttu. tty sa vntorne lenia na administratvno-teritorilne asti, ev. samosprv ne asti a prpadne aj ttoprvne" a medzinrodnoprvne" asti. Poda vzahov medzi ttom ako celkom a jeho zemnmi jednotkami, asami delme tty na: a) jednotn (unitrne) tty, b) zloen tty, c) zvzy ttov. Najznmejm zstupcom zloe nch ttov s federatvne (spolkov) tty, take v literatre sa v niekto rch prpadoch tty delia priamo na unitrne a federatvne (spolkov). Internacionalistika vychdza z delenia ttov na jednotn (unitrne) a zlo en, kee nielen unitrne tty, ale aj zloen tty reprezentovan naprklad federciami vystupuj v zmysle medzinrodnho prva a medzinrodnoprvnej subjektivity ako jednotn tty.

Decentralizovan tty Miera decentralizcie ttnej moci v decentralizovanch ttoch je roz manit; vyjadruje mieru vertiklnej deby moci v tte. Miera decentra lizcie je determinovan aj koncepci ou delegcie moci, toti i tt je obec obc a vznik zdola delegciou, ktor vychdza od obana a obce, alebo na opak i prvomoc a kompetencia or gnov obc a vych zemnch jed notiek vznik na zklade delegcie zhora, ktor vychdza z strednch orgnov. Decentralizovan jednotn tty charakterizuj najm tieto znaky: a) Prvomoc a kompetencia miest nych samosprvnych orgnov vznik na zklade stavnej a zkonnej delegcie prvomoci a kompetencie strednch or gnov; vyskytuj sa vak aj in nzory o pvode prvomoci a kompetencie orgnov zem nej samosprvy. b) Pri realizcii svojej psobnosti postupuj miestne orgny sa mostatne. c) Krecia miestnych orgnov, orgnov miestnej samosprvy sa uskutouje nezvisle od strednch orgnov (krean nezvislos). d) V rmci delegovanej prvomoci a kompetencie neexistuj me dzi strednmi a miestnymi or gnmi vzahy nadriadenosti a podriadenosti; miestne org ny s v delegovanej" oblasti viazan len stavou a zkonmi, V podmienkach decentralizova nho ttu stredn orgny: a) reguluj postavenie miestnych orgnov stavou a zkonmi, b) kontroluj slad miestnych normatvnych prvnych aktov s normatvnymi aktami stred nch orgnov, ich slad so z-

Jednotn (unitrny) tt Jednotn tt sa vyznauje najm: a) jednotnou sstavou najvych orgnov ttu, jednou stavou, jednotnou sstavou ttnych symbolov a pod., b) neexistenciou zemnch jedno tiek na teritriu ttu, ktor disponuj samostatnosou na zklade sebaurovacieho pr va, prpadne na zklade inho princpu. Prvomoc orgnov jednotnho t tu je delegovan, odvoden z nedelenej" suverenity ttu ako celku, pr padne vychdza z medzinrodnej zmluvy. Prkladom s medzittne reginy. Jednotn tty sa spravidla delia na a) centralizovan, b) decentralizovan. 156

komi a stavou; miestne org ny s oprvnen iniciova pre skmanie zkonnosti i stav nosti postupu strednch orgnov, ktorm zruili norma tvny akt miestnych orgnov, c) v stanovenom rozsahu vykon vaj finann kontrolu. Autonmia Sasou decentralizovanho, ale v niektorch prpadoch aj centralizo vanho ttu je autonmia. Autonm ne tvary sa v sasnosti vyskytuj v Rusku, Izraeli, Taliansku (Jun Tirolsko) a v inch ttoch. Existuje nie koko druhov autonmie, naprklad politick autonmia, kultrna auto nmia a pod. Jednotliv druhy auto nmie vytvra miera, rozsah delego vanej prvomoci a kompetenci, ktor uplatuj na zklade zkona, prpad ne tattu o autonmii orgny auto nmie, ktormi s v prpade silnej" autonmie parlament, kabinet" a prpadne aj sdnictvo, polcia a in orgny a organizcie. Naprklad v Junom Tirolsk, v ktorom stle existuje latentn etnick konflikt, dis ponuj orgny autonmie tak primr nymi, ako aj sekundrnymi prvomo cami a kompetenciami (financie, zdravotnctvo). Autonmny (krajin sk) parlament prijma zkony v ob lasti regionlneho plnovania, kult ry, cestovnho ruchu a pod. Vetky prijat zkony si vyaduj shlas strednch orgnov ttu. V prpade vetovania zkonov strednmi orgn mi rozhoduje stavn sd.

n existencia strednch a miest nych orgnov ttu. Podstatn roz diel je v prvomoci a kompetencii miestnych orgnov. stredn orgny v centralizovanom tte: a) ustanovuj vymenovanm funk cionrov miestnych orgnov, b) maj prvo zasahova do in nosti a rozhodovania miestnych orgnov a zruova a meni roz hodnutia miestnych orgnov, c) reguluj innos miestnych or gnov tak veobecne zvzn mi prvnymi predpismi, ale aj organizanmi aktmi. Zloen tt Zloen tt sa vyskytuje najm vo forme: a) federcie, b) relnej nie, c) modernej nie. Zloen tt v porovnan s jednot nm ttom sa spravidla vyznauje: a) dvojitou sstavou najvych orgnov ttu, viac ako jednou stavou, dvojitou sstavou ttnych symbolov a pod., b) existenciou dvoch a viacerch ttov na ttnom teritriu, kto r disponuj samostatnosou na zklade sebaurovacieho prva, prpadne na zklade inho prin cpu, c) spolonm prvnym dokumen tom, ktorm je v prpade feder cie stava alebo in dokument, naprklad zmluva alebo niekoko prvnych dokumentov s funkci ou zmluvy, stavy a pod., d) dvojkomorovm parlamentom, osobitne v prpade federcie, v ktorom sa jedna z komr vytv ra zo zstupcov lenskch ttov, e) rozdelenm prvomoci a kom petencie medzi orgny zloe nho ttu a lensk tty.

Centralizovan tty Aj v centralizovanch ttoch sa vytvra zemnoorganizan lenenie ttu, s ktorm je nevyhnutne spoje 157

Federcia je v sasnosti najas tejou formou zloenho ttu. Zlo enm ttom federatvneho typu bolo aj esko-Slovensko od r. 1969 do r. 1992, ke cestou dismembercie vznikli dva samostatn unitrne tty, Slovensk republika a esk republika. Relna nia je zloenm ttom so spolonou hlavou ttu a spolonmi prvomocami a kompetenciami, oso bitne so spolonmi vecami v oblasti financi, obrany a zahraninch vec. Prkladom relnej nie je RakskoUhorsko od vyrovnania r. 1867. K spolonm veciam patrilo zahra niie, vojensk veci a iastone finan cie. Spolon stredn orgn (dele gcia") sa vytvoril zo zstupcov zkonodarnch zborov oboch ttov. Pri zasadnut obe delegcie" hlaso vali osobitne (rakska, uhorsk). Pri neprijat zhodnho uznesenia sa hla sovalo na spolonom zasadnut. Modern nia je integrciou bva lch kolonilnych mocnost a kolni. Vznikla po rozpade kolonilnej ssta vy po druhej svetovej vojne. Jednou z modernch ni je Commonwelth, Britsk spoloenstvo nrodov a dru hou znmou modernou niou je Spo

loenstvo krajn pridruench k Fran czsku. Zvzy ttov a ich formy Zvzy ttov predstavuj nadttne spojenie ttov. V minulosti sa vy skytovali vo forme personlnej nie. Znmou formou ttu zvzu je kon federcia. Konfederciou boli Spojen tty americk v obdob r. 1778-1787, ako aj vajiarsko do r. 1847. lensk tty konfedercie si zachovvaj svo ju medzinrodnoprvnu subjektivitu. Vytvraj si spolon orgn. Platnos a innos uznesen spolonho org nu na teritriu lenskch ttov sa uplatuje, len ak s nimi vyslov shlas prslun stredn ttny or gn. Nadttne spojenie ttov konfederanho typu najm po prijat Maastrichtskej zmluvy predstavuje Eu rpske spoloenstvo. Okrem nadttnych spojen ttov sa suvernne tty integruj aj v rmci medzittnych organizci s celosvetovou alebo regionlnou p sobnosou. Patr k nim naprklad Or ganizcia Spojench nrodov.

158

VII. KAPITOLA

LITERATRA: ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G., London 1956. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. BANFIELD, E. Ed.: Obansk cnosti. Praha 1995. BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo vystaven svodm politiky. Praha 1993. BLAHO, J.: Komparace procesnch as pektu nsledn konkrtni kontroly stavnosti. Prvnik 7, 1990. BLAHO, J.: stavn stnost. Prvnik 5, 1991. BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie a princpy. Koice 1995. CRAWFORD, J. Ed.: The Rights of Peoples. Oxford 1988. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatry a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995. DENNING, Lord, Hon.: The Due Process of Law. London 1980. DOKUMENTY Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. Helsinki 1975. Bratislava 1976. FRIEDRICH, C. J.: Li mited Government. A Comparsion. Englewood Cliffs 1974. HAMILTON, A. MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HAYEK, F. A.: The Constitution of Liberty. Chicago 1960. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. Praha 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HOWARD, A. E. Diek.: Konstitucionalismus. Prvnik 4, 1991. HUBKOV, E.: Efektvnej ochrana lidskch prv - cl reorganizace kontrolnho mechanismu Rady Evropy. EMP 1,1995. Human rights Reader. Ed., Laquer W., and Rubin, B. New York 1989 revised ed. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva, trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KRGER, H.: Allgemeine Staatslehre. Sttutgart 1966 (2.vyd.). LEE, S. J.: The European Dictatorships 19181945. Cambridge 1990. UDSK PRVA. Vber dokumentov OSN. Bratislava 1991. udsk prva. Otzky a odpovede. Levice 1993. MALCEVOV, E.: Oban, obianska spolonos a prvny tt. Bratislava 1995. MILL, J. S.: O Slobode. Iris. Bratislava 1995. PRVNY TT: Koncepcie a intitcie. Referty z konfe rencie. Prvny obzor. 3.1994. Brno 1992. RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. Pra ha 1995. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. SLOBODA, prvo, bezprvie. L Lubyho dni. Bratislava 1990. STRNICK, V. - EBESTA, .: lovek a jeho prva. Medzinrodn prava ochrany udskch prv. Bratislava 1994. TURMA, P: Vlda prva podl Evropsk mluvy o lidskch prvech. Prvnik 5, 1993. TOCQUEVILLE, de A.: Demokracie v Americe. I.-II. Praha 1992. WALTER, R.: Stedoevropsk stavn soudnictv a ist nuka prvni. Vehrd 1, 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Masarykova univerzita. Brno 1995. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937. WILSON, J. Q.: Jak se vldne v USA. Praha 1995. WOLFF, R. P. Ed.: The Rule of Law. New York 1971. WRIGHT, N.: stavn ustanoven, kter se vztahuj k soudnictv a k pezkoumvan stavnosti zkonu: Srovnvac t die. Prvnik 5, 1991. ZIPPELIUS, R.: Allgemeine Staatslehre. Mnchen 1988. ZIPPELIUS, R.: Zdvodnenie vinovho princpu v demokracii. Prvny obzor 8,1991. ZOULK, F.: Soudy a soudnictv. Praha 1995.

159

POJEM TTNY REIM ttny reim je poslednou z troch zloiek formy ttu. ttnym rei mom rozumieme metdy vldnutia, metdy vkonu ttnej moci, to zna men spsob, ako sa ttna moc vy konva. ttny reim sa v zsade rovn metdam vldnutia. ttnu moc je mon vykonva roz manitmi prvnymi i mimoprvnymi metdami - bu demokraticky, alebo sa ttna moc vykonva nedemokra tickmi metdami, reimom tvrdej ru ky, autoritatvne, zneuvanm prva a moci. Zneuvanie prva spravidla kulminuje nsilm a ttnym terorom, zneuvanm najm ozbrojench zbo rov a informanch sluieb proti vlast nmu obyvatestvu, picovanm a pro vokciami. Cieom je zbavi sa a diskreditova kritikov nedemokratic kho reimu zneuitm prva. Medzi vkonom ttnej moci demo kratickmi a nedemokratickmi me tdami je priestor, ktor vypa kom binovan ttny reim. Kombinovan ttny reim je bu viac demokratic k ako nedemokratick alebo viac ne demokratick ako demokratick. Obsahom ttneho reimu je naj m prvna regulcia: a) prvneho postavenia loveka a obana a garanci jeho z kladnch prv a slobd, b) organizovanch zujmov spolo nosti, najm spsob zabez peenia zdruovacieho a zhromaovacieho prva, c) inch prvnych i neprvnych metd uskutoovania ttnej moci dritemi moci (reprezen tantmi moci) pri tvorbe prva a aplikcii prva. ttny reim je dynamick kateg ria. Takisto ako forma vldy a ttne zriadenie je tie prvnou intitciou. Uruje spsob vkonu moci pomocou prva. Na druhej strane je ttny re

im dynamick kategria v tom zmysle, e odzrkaduje relny spsob vldnutia, nielen to, ako sa m moc poda stavy a zkonov uskutoo va, ale ako sa naozaj v kadodennom ivote a politike vldnutia uskuto uje. Poda jednotlivch prameov o re pektovan udskch a obianskych prv sa zd, e nedemokratick tt ny a kombinovan reim, v ktorom prevlda nedemokracia nad demo kraciou, m v celosvetovom meradle vie pole psobnosti ako demokra tick ttny reim. Demokracia m vea nedostatkov a kritickch miest jej realizcie. Hovor sa, e najlepm liekom na nedostatky demokracie je viac demokracie. Vnym nebez peenstvom pre demokratick spsob vkonu moci je opan nzor, ktor tvrd, e demokracie je vea, take nedostatky demokracie je potrebn riei nie rozrenm demokracie, ale jej redukciou, prikrtenm demokra cie. Nedemokratick reim je reimom totalitnho ttu, ktor je predme tom inej asti uebnice (I. kapitola). V tejto kapitole sa venuje pozor nos demokratickmu ttnemu rei mu, ktor je vlastne reimom vldy prva a ktor sa uskutouje v prv nom tte. Demokratick ttny re im je v tomto zmysle identick s me tdami vldnutia, ktor reprezentuj princpy prvneho ttu, na prvom mieste je metda postupu len na z klade prva a v medziach prva. Ide o princp limitovanej moci. Na druhej strane mus psobi princp limitova nej majority. Len v ttoch, v ktorch sa v kadodennom ivote uplatuje princp limitovanej moci ttu, to zna men postupu ttu len na zklade prva a princp limitovanej viny, to znamen postup viny len pri uzna n prv jednotlivca a politickch, ako aj inch menn, meninovch nzo-

160

rov, je mon relne garantova rea lizciu demokratickch metd vld nutia. V opanom prpade ide o viac alebo menej otvoren nsilie ttnej moci a majority, prpadne a o ttny teror a pritom aj o kamuflciu demo kratickch metd vldnutia.

POLICAJN TT A PRVNY TT Demokratick tt je spoloen stvom slobodnch a rovnoprvnych subjektov, v ktorom ttna moc ochrauje slobodu a prva obanov. Poiadavka dodriava platn prvo sa v demokratickch podmienkach verejnho ivota uplatuje nielen vo vzahu k obanom, ale sa uplatuje generlne a bez vnimky. Platnm prvom je viazan aj ttna moc, ktor me postupova len na zkla de prva a v medziach prva. Mylienka a teria prvneho ttu s dielom politickho liberalizmu tak v kontinentlnej Eurpe, naprklad liberalizmu Charles-Louis de Secondat Montesquieua (1689-1775), Immanuela Kanta (1724-1804) i Wilhelma von Humboldta (1767-1835), ako aj dielom anglo-americkho libe ralizmu, naprklad liberalizmu Johna Locka (1632-1704), Johna Stuarta Milla (1806-1773), Lorda Actona (1834-1902) alebo Alexisa de Tocquevilla (1705-1859). Pravda, pri posled nom zo spomnanch mien me vznikn pochybnos, i ide o konti nentlny alebo o anglo-americk li beralizmus.

nemeckho prvneho pozitiviz mu minulho storoia, b) anglickej i americkej kontitucionalistiky, ktorej zaiatky me me hada u v Magna Charta Libertatum (1215), v dsledku ktorej bol panovnk nten re pektova dleit prva a privi lgi feudlnej nobility. Magna Charta Libertatum vyjad rila v lnku 39 o.i. aj princp zkon nosti, ktor sa v tom ase obmedzo val iba na slobodnch ud a ktor nadobudol univerzlny charakter a v dsledku liberalistickho chpania prvnej slobody a princpu rovnosti vetkch pred zkonom osobitne v 18. a 19. storo. Podstatou terie prvneho ttu, ku ktorej prispel nemeck liberaliz mus a prvny pozitivizmus najm dielom Rberta V. Mohla, C. T. Welckera, O. Bhra a inch na jednej stra ne a Rudolfa v. Gneista a F.J.Stahla a inch na strane druhej, je zsada postupu ttu striktne na zklade prva a zasahovania ttu do ivota jednotlivca vlune v slade s sta vou a zkonmi. Ide o dleit princp limitovanej ttnej moci, ktor stano vuje, e ttne orgny mu postupo va len a len na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. V kontinentlnej Eurpe a v An glicku sa sformovali celkom dve kon cepcie prvneho ttu, jednak a naj m nemeck teria, Rechtsstaat a jednak anglo-americk koncepcia prvneho ttu, rule oflaw. Obe kon cepcie maj cel rad spolonch zna kov, lene modifikovanch odlinm prvnym systmom, v ktorom vzni kali a psobia, a navye aj vzahom k lohe sdnictva a k hodnote demo kracie a slobody, pretoe rule of law je nielen formlnym princpom zasa hovania ttu do ivota obana v slade s prvom, ale aj poiadav-

Dve koncepcie prvneho ttu Idea prvneho ttu a jeho teria s okrem liberalizmu aj vsledkom a) prvneho pozitivizmu, najm

161

kou na demokratick spsob vldy a poiadavkou na obsah prva. Tak sa aspo koncepcia rule of law pod dominantnm a nepretritm pso benm anglo-americkho liberalizmu a predstv o liberalistickom tte ako o minimlnom a delegovanom tte formovala. V tomto smere ovplyvnila rule of law kontinentlny prvny tt a a najm po druhej svetovej vojne. Faktom je, e kontinentlnu Eur pu vdy viac fascinovala rovnos ne sloboda.Idea liberalizmu je osi ako chrbtica anglo-americkho politic kho a prvneho myslenia. Je vade, v kadej mylienke. Oproti tomu idea slobody nem v prvnom myslen kontinentu tzv. prierezov charakter, take ke nakrojme prvny poziti vizmus uritej oblasti kontinentlnej Eurpy i u v centrlnych alebo marginlnych bodoch, vbec nemus me narazi na ideu slobody. Jedine nos anglo-americkho myslenia je naopak v tom, e sloboda je sasou kadej modernej prvnej koncepcie, najm rule oflaw, ako aj due process of law. Due process of law treba z procesnoprvneho hadiska chpa ako prvo na riadny a spravodliv sdny proces, na sdne konanie, ako prvo neby pozbaven ivota, slobody a majetku bez riadneho sdneho pro cesu. Z tohto hadiska je koncepcia rule of law skr filozofiou nezasaho vania ttu do ivota jedinca ne uenm a poiadavkou zsahov len na zklade stavy a zkonov. Policajn tt Z historickho hadiska je prvny tt pendantom policajnho ttu, ttu absolutistickej monarchie, v ktorom proti zsahom ttnej moci nemal oban nijak inn ochranu, 162

a ktorej vetka moc sa koncentrovala v exekutve. Odtia tie vraz policaj n tt, ie tt, v ktorom dominuje ttna sprva, exekutva, polcia. V raz polcia je odvoden od vrazu politei, ktor m niekoko vznamov. Najznmejia interpretcia vyplva z Aristotelovho diela Politika, kde k dobrm" formm vldy, okrem mo narchie a aristokracie, zarauje sta rovek myslite aj poltei, t.j. demo kraciu, ktor je spravovan zkonmi. Vrazom poltei sa o.i. oznaova la nielen forma vldy a stava v sasnom poat dokumentu naj vyej prvnej sily, ale aj truktra a funkcie sprvy obce (ttu), ie shrn orgnov ttu, radnkov vy konvajcich sprvu. Ete pred pr vou svetovou vojnou, ale aj medzi obi dvoma svetovmi vojnami sa polciou nazvali rzne druhy i seky vko nu ttnej sprvy, naprklad coln polcia, divadeln, finann, bansk, pohrebn, mravnostn, plavebn, zdravotn, ale tie kriminlna a tt na polcia, ktorch nekontrolovan innos v autoritatvnych ttoch ovplyvnila sasn chpanie policaj nho ttu. Z dominantnho postavenia exeku tvy v policajnom tte tie vyplva, e orgnom ttnej sprvy je dovolen vetko okrem toho, o im nie je zak zan. Naopak, obanom (poddanm) je dovolen len to, o im prvo prizn va, ostatn vetko je im zakzan. Z historickho hadiska prvny tt predstavuje teda vazstvo nad policajnm ttom, o bolo dobov po menovanie absolutistickej monar chie. V sasnosti sa termn policajn tt rozril aj na in formy vldy. Ide o autoritatvny, totalitn tt, o nede mokratick formu vldy, v ktorej sa ttna moc opiera o represvne met dy vldnutia spojen s perzekciou, potlaovanm zkladnch prv a slo bd a dominantnm postavenm neli-

mitovanej viny alebo meniny, ako aj represvnych zloiek, najm tajnej polcie a ostatnch orgnov sprvy vrtane zvislej, ev. kabinetnej just cie, organizovanej nie na funknej a statusovej nezvislosti a princpe verejnosti, ale na princpoch subordincie a repektovan nie prvnych, ale politickch noriem i prkazov ttnej a stranckej administratvy. V policajnom t t e minulosti i sasnosti je ttna moc sstrede n v rukch jednotlivca alebo zkej skupiny ud a opiera sa o byrokra tick a represvny apart.

bezprvia je najm v hlbokom rozpo re medzi slovami zkona a radnm postupom.

IDEA PRVNEHO TTU

Prvo a bezprvie V nedemokratickch ttoch na chdzame namiesto prva rozmanit formy bezprvia. Bezprvie je charakteristickou r tou nedemokratickho ttneho a po litickho reimu. Bezprvie je stav, ktor vznik a pretrvva s aleko siahlymi demoralizanmi inkami na spolonos a jednotlivcov jednak pri trvalom a hrubom poruovan a nezohadovan stavy a zkonov predstavitemi moci, ktor formlne deklaruj udsk prva, a jednak pri rozpore prvneho systmu uritho ttu s udskmi prvami a ich me dzinrodnm tandardom. Medzi formy bezprvia patr okrem anarchie a anmie zkonn a nezkon n bezprvie. Pre zkonn bezprvie ako jednu z metd vldy v nedemokra tickom ttnom a politickom reime je charakteristick podstatn obmedze nie, pozastavenie (suspenzia) alebo ab soltny zkaz zkladnch prv a slo bd obanov (udskch prv). Naproti tomu nezkonn bezpr vie sa vyskytuje pri formlnom de klarovan udskch prv, ktor vak vykonvate ttnej moci systema ticky a celkovo poruuje. Podstata 163

Prvny tt sa vracia ku grckej naturalistickej mylienke nomos despotes, k predstave vldy prva, zko nov. Vldcom, ktor prikazuje vet km a kadmu, je zkon. Grci chpali zkon (prvo) ako sas pr rody. Zkon trnil nad vetkmi a n a d kadm. Museli sa mu podriadi aj bohovia, nehovoriac u o panovn koch. Vznam mylienky o veobecnej viazanosti zkonmi pre formovanie ide prvneho ttu, ktor boli vlastne prrodnmi zkonmi, vynikne najm v porovnan s vldnucou ideolgiou starovekch despoci, najm vchod nch despoci. V despotickch syst moch sa vldcovia deklarovali za bo hov, a tm aj za tvorcov zkonov, ktor mohli kedykovek meni. ivot love ka v dsledku toho ohrozovali nielen povodne, smrte a in prrodn ivly, ale aj niiv premeny vle vldcu, kto r nebolo mon predvda.

ivot p o d v l d o u z k o n o v a n i e ud Prvna istota je mon len za pod mienok veobecne zvznho zkona, ktorm sa mus spravova aj vldca a vlda. Ak sa jednotlivec i skupina postavia nad stavu a zkony ttu, s monosti formovania obianskej slobody, prvnej istoty a prvneho

stotouj s human rights (udskmi prvami), pretoe poda nich tradi nm termnom pre udsk prva je prve rule oflaw (BROWNLIE,!). Poiadavky anglo-americkej koncepcie prvneho ttu (rule of law) K veobecnej predstave o prvnom tte treba pripota nielen prvky kontinentlnej koncepcie, ktor naj m v obdob svojho vzniku zdrazo vala vldu zkona, viazanos ttu prvom, zkonnos vkonu ttnej moci a zasahovanie ttu do ivota obana len na zklade zkona a v je ho medziach, a tm aj zodpovednos ttu, ale aj poiadavky anglosaskej predstavy rule of law. V nej sa zvraznili najm tieto z kladn mylienky: a) bez riadneho sdneho procesu nikoho nemono pozbavi ivo ta, slobody a majetku; b) nikto nie je nad zkonom; nad prvom nestoj najm ttna moc, take prvny tt je vl dou prva; c) prvo sa vyznauje generalitou a nepsob retroaktvne. Pvodn princpy prvneho ttu, ktor vyjadrovali a zabezpeovali nie len legalitu, ie viazanos ttu pr vom, ale aj slobodu jednotlivca, jeho zkladn prva a slobody sa vvojom alej prehlbovali, ale aj rozirovali. Vo veobecnosti mono kontatova, e vetky princpy prvneho ttu vy tvraj monos kontroly moci. V s vislosti so zodpovednosou treba spo men najm princp sebalimitcie moci, ktor formuloval o.i. Humboldt, a ktor anglo-americk teria vyti la prostrednctvom zsady limited go vernment. Limited government je po iadavkou na obmedzenie celej moci, vetkch foriem, druhov a metd 164

ttnej moci, nielen moci exekutvy, ako sa spravidla poaduje v konti nentlnej terii prvneho ttu. Li mited government sa jednoznane vzahuje aj na parlament. Prvny tt si vyaduje, aby bola limitovan t a k moc exekutvy, ako aj moc zko nodarn i sdna, i ke sdna moc m pri ochrane udskch prv takmer najvznamnejie poslanie. P r v n y tt proti s a l u s populi s u p r e m a l e x a l i m i t c i a moci V zodpovednostnom systme vza hov ttu a obana pln dleit lo hu najm justin systm. J e d n a k verejnoprvne sdnictvo, najm sprvne sdnictvo, stavn sdnic tvo a prpadne volebn sdnictvo, a jednak veobecn sdnictvo. Upla tovanie prvomoc sdnictva, ktor je viazan len stavou a zkonmi a u nim inm, napa tie pred stavy spravodlivosti, naprklad pred stavu fiat iustitia, pereat mundus (nech sa uplatn spravodlivos, tre brs by svet zahynul), i predstavu iustitia regnorum fundamentum a vedie k odmietnutiu prekonanho stanoviska absolutistickej zvrchova nosti, e va panovnka je najvym zkonom, toti suprema lex regis voluntas, ktor vyslovil Wilhelm II., parafrzujc r.1891 zsadu salus po puli suprema lex, e blaho nroda je najvym zkonom. Problm je v tom, e aj idea, aby blaho nroda bolo najvym zkonom, viedla as to k totalitarizmu. Jellinek k tomu vo svojom zn mom diele uvdza: Pojem blaha" a jeho prbuzn pojem itku" s to ti natoko mnohoznan a neurit, v takej miere zvisl od subjektvne ho hodnotenia, e v minulosti bolo z nich odvoden a aj dnes mono z nich odvodi okovek. udia sa do 165

volvali veobecnho blaha odjaki va, ke sa bezohadne napdali naj vyie a najdleitejie individulne hodnoty. Preto uenie o blahu akcep tovali vetci, ktor sa usilovali rozi rova pole innosti ttu donekone na. Ide o klasick teriu ttneho absolutizmu a policajnho ttu... Jakobni vyhlsili veobecn blaho oficilne za najvy el ttu, o prakticky znamenalo sankciu neob medzenej vldy viny. Pre demo kratick zodpovednostn systm mus by dominantn nielen priorita obana pred ttom (suverenita u du), ale aj odmietnutie vldy silnej ruky i veobecnho blaha. Jednm zo zkladov demokratic kej formy vldy je vlda prva. Po mocou nej mono zabezpei inn kontrolu moci a vytvori sstavu fun govania zodpovednostnho systmu, ktor zabrni tomu, aby sa veobec n blaho nezvrhlo na veobecn pa dok prosperity, slobody a mravov. Jednm z najvznamnejch impli citnch znakov prvneho ttu je z konnos (legalita) a z nej vyplvajca viazanos ttnych orgnov prvom. Rovnako je zrejm, e prvny tt je ttom, ktor zasahuje do sfry udskch a obianskych prv i slobd len do tej miery, pokia je to nevy h n u t n , a len a len na zklade sta vy a zkonov, take slobodu loveka obmedzuje v minimlnej miere. Teda prazkladom prvneho ttu, na kto rom sa historicky sformoval a po dru hej svetovej vojne zaznamenal rene sanciu, s vzahy medzi obanom a ttom v systme poiadaviek limited government, sebaobmedzenia ttnej moci prvom, jeho podriade nie sa zkonom, ktor sm vydva, ako aj limitcia viny prvami me niny a jednotlivca. Teria a filozofia prva pozn cel rad princpov prvneho ttu. Nezna men to vak, e ak urit tt nena-

pa niektor z podmienok vyjadren princpmi, e nespa kritri prv neho ttu. Ide o to, e niektor tty s viac prvnymi ttmi ako in t ty, o nie je dan ani tak charakterom prva ako tm, o ak tt vlastne ide, najm i je demokratickm alebo ne demokratickm ttom, prpadne ttom, ktor je na ceste k demokra cii alebo smeruje od nej k nedemo kratickmu systmu vldy. Prvna istota Okrem spomnanch princpov je poiadavkou prvneho ttu aj prv na istota, ktor znamen monos predvda rozhodnutia ttneho or gnu v konkrtnej veci, ale aj vvoj zkonodarstva. Vyaduje si najm stabilitu zkladnch princpov prv neho systmu, pln repektovanie nadobudnutch prv a zsad neretroaktivity, t.j. aby prvne normy psobili do budcnosti, a nie do mi nulosti (sptne) a aby sa prvne po mery v zsade spravovali prvom platnm v ase, v ktorom vznikli. Napokon si vyaduje nosn mieru objemu vsledkov tvorby prva a frekvencie zmien normatvnych prvnych aktov. Princpy prvneho ttu maj aj ekonomick zklad, kee prva a slobody obanov by stratili svoj vznam bez ekonomickej slobody. Rozdelenie majetku medzi mnostvo vlastnkov znamen, e ani jeden z vlastnkov, ke postupuj nezvis le od seba, neme vlune urova postavenie ud. Pluralita vlastnc tva, ekonomick sloboda a von fungovanie trhu s dleitou zru kou slobody nielen pre vlastnkov, ale aj pre nevlastnkov. Kontrola nad vrobnmi prostriedkami sa v spolonosti rozdel a nikto nem nad obyvatestvom pln moc, take

jednotlivci mu relatvne slobodne rozhodova o svojom osude. Ak s naopak vetky vrobn prostriedky v rukch jednej osoby i intitcie, m nad obyvatestvom absoltnu moc vlune ten subjekt, ktor vy konva kontrolu nad vlastnctvom vrtane plnovania vetkho ekono mickho ivota. Existencia i neexistencia prvneho ttu je teda pod mienen nielen demokratickou alebo nedemokratickou formou vl dy, ale aj ekonomickm systmom spolonosti a zkou nadvznosou fungujceho politickho a spoloen skho pluralizmu na pluralizmus vlastnctva a von fungovanie trhu.

PRINCPY PRVNEHO TTU A ZRUKY OCHRANY PRVA Princp vldy prva, obmedzenej vldy a obmedzenej (limitovanej) viny, stavnosti a zkonnosti, ud skch prv, deby moci a suverenity udu, nezvislosti sdnictva a niekto r alie s princpmi prvneho t tu. Prvny tt vak nie je mon re dukova na prvne princpy. Dleit s tie ekonomick a politick pod mienky ivota spolonosti, prostredie demokracie a ekonomickej sae. Na zabezpeenie udskch prv nesta prvo. Prvo demokratickej spolo nosti bez prvnej a politickej kultry vea nezme. Dleit je aj efektvnos prvneho systmu a kadej prvnej normy, za bezpeovan zo strany ttu najm monosou aplikcie dontenia v pr padoch nerepektovania prva. V spo jitosti s tm maj dleit vznam ttne intitcie, zabezpeujce po iadavky prvneho systmu a lohy ochrany prva, garanci prv a slobd obanov, naprklad sstava sdov a ich prvomoci, innos ombudsma-

166

na, prokuratry, polcie a inch inti tci ochrany prva. Nevyhnutnou poiadavkou prv neho ttu s nielen princpy, ale aj ich realizcia a fungovanie prvnych garanci v prpade poruenia prva. Zabezpeovanie dodriavania pr va pomocou prvnych sankci a ttnomocenskho dontenia tvor sas systmu ochrany prva. Pod pojmom prvna zruka ochrany prva rozu mieme ttnym dontenm zabez peen prvne formy ochrany verej nho i skromnho prva, prv a slobd obanov, ako aj verejnho po riadku a bezpenosti demokratickej spolonosti pred bezprvm a nez konnm konanm a zkonom ustano ven spsoby a postupy ich npravy. Prvna ochrana sa uskutouje roz manitmi formami zabezpeenia pr va a zvzkov v oblasti skromnho prva i v oblasti verejnho prva. Prvny tt zabezpeuje ochranu prv subjektov prva pred nezkon nmi zsahmi a postupmi celm ra dom prvnych zruk ochrany prva. Vyjadruje ich bu vo forme oprvne n jednotlivcov, prvnickch osb ale bo vo forme prvomoc ttnych org nov. aisko ochrany spolonosti a jednotlivca pred neoprvnenmi z sahmi ttnych orgnov, prvnickch osb a jednotlivcov spova najm na ttnych orgnoch, na ttnej pomo ci". Z tohto dvodu sa prvne zruky ochrany prva charakterizuj ako prvom ustanoven spsoby zabez peenia realizcie prva ttnymi or gnmi. To najm preto, lebo nstro jom, ktor v konenom dsledku zabezpe realizciu uritho prva alebo inho oprvnenho zujmu, s ttne orgny a v uritch oblastiach aj orgny samosprvy, tj. v oboch pr padoch legitmni reprezentanti verej nej moci. V alom vklade podrobnejie rozvedieme podstatu princpov prv

neho ttu, ktor zvrazn aj funkciu garanci ochrany prva.

Vlda prva (vlda prva krajiny) a prvo na spravodliv (riadny) p r o c e s (due p r o c e s s of law) Princp vldy prva i vldy prva krajiny a z neho vychdzajce poia davky vyjadruj jedno zo zkladnch vchodsk prvneho ttu, ktorm je primt prva nad ttom. Prvny tt je verejnou autoritou, ktor sa spravuje prvom, v ktorej vldne pr vo a nie udia a kde ttne orgny uskutouj svoje prvomoci a funk cie na zklade prva a v medziach prva. Princp vldy prva, vldy prva krajiny i primtu prva n a d ttom je neoddeliten od prva na spra vodliv, riadny proces (.due process of law), ktor sa neraz interpretuje ne sprvne len ako intitt procesnho prva. Vznam prva na spravodliv proces je vak ir. Vznik prva na spravodliv sdny proces (.due process oflaw) nadvzuje na Magnu Chartu Libertatum, v kto rej sa u v spomnanom i. 39 o.i. sta novilo: Nech nijak slobodn lovek nieje zadran alebo zatknut... alebo inm spsobom pokoden, s vnim kou zkonnho postupu porotnho s du (except by the lawful judgment of his peers) a poda prva krajiny (by the law of the land)." Spojenie judg ment of his peers identifikuje Howard prve ako porotn sd (HOWARD, 296). Formulcia prva na spravodliv (riadny) proces sa prv raz pouila v r. 1345 v Statute of Westminster, signovanom Eduardom Ill.(That no man of what estate or condition that he be, shall by put out of land or tenement, nor taken nor imprisoned,nor 167

disinherited, nor put to death, without being brought in answer by due process ofthe law."(DENNING, 5 (V). Odvtedy sa obe spojenia, tak dikcia prvo na spravodliv proces (due pro cess of law), ako aj frza poda prva krajiny (by the law of the land), po uvali v rovnakom vzname. Pri uplatovan prva na spravod liv proces sa anglick sudcovia dovo lvaj prirodzenej spravodlivosti (natural justice). Koncepcia anglickej prirodzenej spravodlivosti je porovna ten s americkou predstavou o prve na spravodliv proces a znamen naj m, e: a) kad m prvo na sudcu vo svojej veci, b) obvinen mus by oboznmen o vznesen obvinenia a m pr vo vyjadri sa ku vetkm sku tonostiam, ktor sa mu klad za vinu, c) nikoho nemono odsdi bez to ho, aby sa vyjadril ku vetkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu. Zmienka o vlde prva, o postupe poda prva krajiny a tm aj o prve na spravodliv proces, sa v USA po prv krt objavila vo Virginia Bill of Rights, ktor vypracoval George Mason r. 1776 a ktor sa stala sasou stavy Virgnie. Dokument v pod state opakoval formulciu Magny Charty, toti e nikto nesmie by po zbaven ivota, slobody alebo majet ku s vnimkou postupu poda prva krajiny (that no man be deprived of his liberty, except by the law of the land."). Prvo na spravodliv (riadny) pro ces vyjadruje v anglo-americkej tra dcii jednoducho poiadavku vldy prva. Tto zsada je zko spojen s 5. dodatkom k stave USA, v kto rom sa o.i. ustanovuje: Nikto nesmie by pozbaven ivota, slobody alebo majetku bez spravodlivho sdneho

procesu (due process of law). Rovna ko je spojen so 14. dodatkom k sta ve USA, v ktorom sa o.i. ustanovuje: iadny tt nem prvo pozbavi ni jak osobu ivota, osobnej slobody alebo majetku bez spravodlivho sdneho procesu (due process oflaw). Ako vidie z uvedenej citcie oboch dodatkov k stave USA, modern z konodarca pouil len spojenie prvo na spravodliv sdny proces (due pro ces of law) a u nie spojenie dovol vajce sa prva krajiny, ktor vak znamen vldu prva. Veobecne sa uznva, e prvo na spravodliv proces m dve zkladn dimenzie, jednak procesnoprvnu, kde toto prvo vystupuje ako poiadavka na slun a spravodliv, riadny sdny proces, prpadne na spravodliv a slu n sprvny (administratvny) proces, a jednak hmotnoprvnu dimenziu, kde toto prvo vystupuje ako poiadavka na ochranu slobody pred svojvou ale bo neodvodnenou, neopodstatnenou regulciou zo strany ttu. V tejto ob lasti sa prvo na spravodliv proces uplatuje naprklad pri garantovan prva na skromie a osobn slobodu. Na tomto zklade naprklad sd vo ve ci Roe v. Wade (1973) odmietol ako ne stavn zkon, ktor nepripal umel preruenie archavosti okrem prpadu zchrany ivota rodiky a ar gumentoval prvom na riziko, ktor je poda nzoru sudcu Harry A.Blackmuna zahrnut do osobnej slobody, vyjad renej poiadavkou spravodlivho pro cesu, zakotvenou v 14. dodatku stavy USA. V prvnych systmoch krajn kon tinentlnej Eurpy je prvo na spra vodliv (riadny) proces vlune pro cesnm prvom, bez signifikantnho vzahu k princpu vldy prva. Prvo na spravodliv proces je ako procesn garancia osobitne vyjadren Eurp skym dohovorom o ochrane udskch prv a zkladnch slobd v prpadoch

168

rozhodovania o obianskych prvach a zvzkoch alebo o oprvnenosti akhokovek trestnho obvinenia. Poiadavku vldy prva a nie vl dy ud treba v kontinentlnom prv nom systme chpa najm z hadis ka stavnosti a zkonnosti, ako aj udskch prv a ich ochrany. Obmedzen vlda (limited government), stavnos (konti tucionalizmus), zkonnos (legalita) Idea vldy prva a nie jeho zneu vanie poda rozmaru a diskrenho prva radnkov je zkladnm ka meom kontitucionalizmu (HOWAED, 296). Logickm dsledkom uplatnenia princpu vldy prva je zsada obmedzenej vldy, pod ktorou rozumieme princp obmedzenej tt nej moci, viazanos ttu prvom. Viazanos ttu prvom sa mus uplatova jednak v oblasti viazanos ti ttu stavou, stavnmi zkonmi a zkonmi, ako aj v oblastiach ich vy konvania orgnmi ttnej sprvy len na zklade zkonov a v ich me dziach. Viazanos ttnej moci prvom sa tie mus uplatova pri repektova n medzinrodnch zmlv, ktor tt transformoval, osobitne v oblasti udskch prv. Z formlneho hadiska stavnos znamen striktn dodriavanie sta vy, stavnch zkonov, ako aj trans formovanch medzinrodnch zmlv a slad vkonu moci, povinnost a prv s stavou. Obdobne, zkon nos je poiadavkou na repektova nie zkonov a ostatnch prvnych predpisov vetkmi subjektmi prva bez rozdielu. Sasou stavnosti a zkonnosti je najm nutnos postu pu ttu na zklade prva a v medzi ach prva, osobitne v prpadoch ob 169

medzenia prv a slobd ustanove nch stavou a zkonom, tj. zasaho vania ttnych orgnov do stavne garantovanch prv a slobd. Z materilneho hadiska vystupuje stavnos ako prvo na stavu, ktor zabezpe zkladn prva a slobody a zakotv demokratick truktru ttnej moci, ale tie prvo na nemenitenos demokratickch stavnch princpov a stavy garantujcej ud sk prva, zakotvujcej republikn sku formu vldy a pod. Z tohto ha diska je idea kontitucionalizmu blzka mylienke vldy prva. Kontitucionalizmus sa v niektorch prpa doch stotouje s demokratickou for mou vldy, prpadne sa chpe extenzvne, v dsledku oho je v pod state toton s anglosaskm chpa nm prvneho ttu. stavnos je jadrom zkonnosti, najm jej zsada veobecnej viazanos ti vetkch platnm prvom a zsada postupu ttnych orgnov a ttnych intitci na zklade zkona. stavn a zkonn limitcia ttnej moci Princp sebalimitcie moci formulo val u Humboldt. Anglo-americk teria limitcie ttnej moci je znma ako limited government. Ide o poia davku na obmedzenie celej moci, vet kch foriem, druhov a metd ttnej moci, nielen moci exekutvy, ako sa spravidla poaduje v kontinentlnej terii prvneho ttu. Limited govern ment sa jednoznane vzahuje aj na parlament. Prvny tt si toti vya duje, aby bola limitovan tak moc exe kutvy, ako aj moc zkonodarn i sd na, i ke sdna moc m pri ochrane udskch prv takmer najvznamne jie poslanie. Cieom autorov terie deby moci, najm Locka, Montesquieua a tvor-

cov stavy USA bola t t n a moc, ktorej uplatovanie je striktne obme dzen zkonom ustanovenou kompe tenciou (odtia - potia"), ako aj z konom ustanovenm poriadkom jej realizcie (len takto a nie inak"), aby nedolo k zneuitiu moci a obme dzeniu slobody ud. Zkladn my lienka limitovanej moci je vyjadren poiadavkou vldy prva a nie vldy ud". Dritelia moci s limitovan ustanovenou prvomocou, take je pre nich nezkonn spravova sa roz marom, svojvou, vrtochom i pou va diktt a, pravda, postup, ktor n e m oporu v stave a zkone. Koncepcia prvneho ttu u pri svojom zrode v 19. storo iadala pre dovetkm limitova innos ttnej sprvy stavou a zkonmi a vytvori j a s n hranicu medzi ttom a oba nom. Dovolvala sa obianskej slobo dy, aby obanom bolo dovolen vetko, s vnimkou obmedzen zakotvench v stave i zkonoch. ttnym org nom a najm ttnej sprve, na roz diel od toho, sa povoovala innos iba na zklade zkonov a v ich medziach. Formovanie ide prvneho ttu sa zko spja s poiadavkou deby tt nej moci. Nadvzuje na mylienku spoloenskej zmluvy a je neoddelite n od poiadavky zakotvenia a re pektovania prirodzenho prva i prirodzench prv, ktor dnes naz vame udsk prva. stava me zabezpeova limito van moc najm: a) zkazom uplatova urit prvomoc alebo zkazom upla tova tto prvomoc a kompe tenciu uritm postupom, b) vymedzenm jej dovolench (zkonnch) prvomoc, c) rozdelenm moci medzi rzne ttne orgny, ktorch kompe tencie s brzdou vo vzahu k inm kompetencim inch ttnych orgnov, 170

d) udelenm prvomoci rozhodova, i ttna moc postupuje v rmci jej dovolench (zkonnch) pr vomoc najm sdnictvu. Vvoj v Eurpe, najm sstreo vanie moci v rukch panovnka v ob dob absolutistickej monarchie, ako aj vlda Stuartovcov a Cromwela v Anglicku pouili Montesquieua, Locka i tvorcov americkej stavy, e ak ttna moc m sli veobecn mu blahu a dobru, mus by obme dzen a navye rozdelen. Liberli 17. a 19. storoia a tvorco via kontitunch aktov tohto obdo bia sa na jednej strane usilovali usta novi ttnu moc dostatone siln, aby zabezpeovala verejn zujmy, vrtane obchodu a obrany, avak na strane druhej, nie a natoko siln, aby zniila obiansku slobodu. Takto limitovan moc je mon v stave fi xova prostrednctvom vslovnho priznania alebo vslovnho obmedze nia prvomoci legislatvy (zkonodar stva), exekutvy (vkonnej moci) a justcie (sdnictva).

Formulcia explicitnch dovo len a zkazov pre ttnu moc Pri skman otzky, i parlament, vlda a sdnictvo m kompetencie, ktor stava vslovne nezakotvuje, ide najm o otzku, i kompetencia parlamentu, vldy a sdnictva, ktor nie je vslovne vyjadren stavou, je ex constitutione zakzan? stava Slovenskej republiky vymedzuje kompetenciu Nrodnej rady SR v i. 86 pomocou normatvneho spojenia do psobnosti Nrodnej rady Slo venskej republiky p a t r najm...". Naproti tomu je Kongres USA strikt ne limitovan taxatvnym vymedze nm 17 prvomoc, ev. kompetenci. Dopluje ich tzv. elastick klauzu la", ktor oprvuje Kongres vyd-

va vetky zkony nevyhnutn na uskutoovanie uvedench prvomo c a vetkch ostatnch prvomoc, prepoianch touto stavou vlde USA, jej orgnom alebo radnkom" (l. 1 as 8). Vo svojej prvomoci je obdobne li mitovan americk prezident. Sdnictvo je limitovan zkazom rozirova rozhodovanie na zklade vlastnho vberu. Aj u ns sdy mu rozhodova len a len o veciach, ktor navrhn oprvnen osoby. stava USA tie zakazuje prijma zkony, ktor by uloili fyzickm oso bm trest straty obianskych prv bez riadneho sdneho rozhodnutia (bills of attainder, legislatve trials). Takisto ako naa stava zakazuje prijma retroaktvne zkony, poda ktorch by bolo mon stha obanov za iny, ktor boli v ase, ke k nim dolo, plne v slade s platnm prvom. Na pokon, tto stava obsahuje zloit procedru svojej revzie. Dodatky k stave platne navrhuj najmenej 2/3 poslancov oboch komr parlamen tu, ev. sa uplatn in rovnocenn sp sob. Zloit procedra ratifikcie do datkov proces rigidity stavy ete prehlbuje.

gitmnym zdrojom ttnej moci, ve rejnej ttnej (politickej) autority je ud, neskr a spolone s princpom veobecnej rovnosti nanovo formulo val J.J.Rousseau (1712-1778) najm v diele Du contrat social (1762). Problm je v tom, e absolutizcia princpu suverenity udu vedie nevy hnutne ku koncentrcii moci v parla mente a nsledne k zneuvaniu moci. Nevyhnutnou podmienkou skuto nho fungovania prvneho ttu, v ktorom vldne prvo, je preto nielen repektovanie suverenity udu, ale aj rozdelenie moci a navye, uplatnenie zsady viazanosti ttu prvom aj smerom k parlamentu, ktor mus po stupova na zklade stavy, ako aj v slade s ostatnmi zkonmi, ktor prijma a je nimi viazan. inn ga rancie viazanosti parlamentu prvom predstavuje okrem deby moci najm kontitucionalizmus a kontrola stav nosti, najm sdna kontrola stav nosti. Predmetom kontroly stavnosti, ako sa u uviedlo, je slad zkonov a ostatnch normatvnych prvnych aktov s stavou. Pod stavnosou z konov a ostatnch prvnych predpi sov sa rozumie jednak formlna stavnos, ktor normatvny akt na dobda tm, e vznik na zklade postupu ustanovenho stavou a jed nak materilna stavnos, ktor normatvny akt nadobda tm, e je ho obsah je v slade s stavou. Pred metom kontroly stavnosti je tie ochrana stavou zaruench prv a slobd obanov. Kontrola stavnosti sa uskutouje bu formou parlamentnej alebo sd nej kontroly stavnosti, prpadne ich kombinciou, alebo aj inmi prostried kami, naprklad realizciou prva veta. V prvom prpade sa uplatuje sa mokontrola najvyieho zastupites kho orgnu vrtane monosti, e pr vo kontroly alebo kontrolnej iniciatvy

Deba moci a suverenita udu Princp obmedzenej vldy a obme dzenej viny, viazanosti ttnych orgnov a intitci stavou, zkon mi a transformovanmi medzinrod nmi zmluvami vznamne garantuje najm deba moci. Deba moci medzi moc zkonodar n, sdnu a vkonn je tie innou garanciou proti negatvnym dsled kom suverenity udu a koncentrcii moci v parlamente. Princp suvereni ty udu medzi prvmi vyzdvihol Marsilius z Padovy (1275/80-1342) v diele Defensor pacis (1324). Zsadu, e le 171

je zveren niektormu z orgnov naj vyieho zastupiteskho zboru. V dru hom prpade vykonvaj kontrolu stavnosti bu veobecn sdy, alebo osobitn stavn sd. Ak stavn sd zist neslad me dzi predpismi a stavou, vyslov, e dotknut predpisy alebo ich asti strcaj innos. Prslun orgny tvorby prva s povinn v stanove nom asovom limite da dotknut predpisy do sladu s stavou, inak stratia platnos i innos. Nlezy stavnho sdu sa zverejuj v rad nej zbierke ttu. udsk a obianske prva Pojem a obsah udskch prv sa sformoval na zklade prirodzenho prva v predveer buroznych revo lci a odporu proti absolutistickmu policajnmu ttu. Pojem udsk prva je odvoden z prirodzenho prva. udsk prva s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten. Pri nleia kadmu loveku bez ohadu na jeho ttnu prslunos alebo in status. Patria aj jednotlivcom bez ttneho obianstva, uteencom a pod. udia sa rodia a zostvaj slobod n a rovnoprvni. lohou ttu je tie to prva loveka zakotvi v zkonoch ako prva loveka i obana a zabez pei ich neruen uvanie. Po dru hej svetovej vojne sa pojem a katalg udskch prv najastejie spja s ich deklarovanm Organizciou Spojench nrodov, km pod pojmom obianske prva a slobody sa mysl jednak na vyjadrenie obianskych a politickch prv v stavch a zko noch ttov a jednak na prva, ktor patria obanom ttu, naprklad vo lebn prvo, petin prvo a pod. udsk prva predovetkm chr

nia loveka, jeho osobnos pred ubovou a zneuvanm moci. Okrem ochrannej funkcie obianske a poli tick prva umouj najm jednot livcom ovplyvova sprvanie, in nos, postup moci. Obidve funkcie s vak uskutoniten len v demokra tickej spolonosti.v ktorej sa skuto ne uplatuj princpy prvneho t tu, politick pluralita, dsledn deba moci a sudcovsk nezvislos. Km obmedzovanie zsahov ttu do sfry slobody jednotlivca sa formo valo v anglickom prve v 16. a 17. sto ro, ba aj skr, modern uenie o pri rodzenom prve sa rozrilo a ovplyvnilo stavy a kontitun ak ty najm v 18. storo. Americk de klarcia nezvislosti zakotvila prvo na rovnos, ivot, ako aj na slobodu vrtane prva na zmenu alebo od strnenie vldy, ktor nedb na re pektovanie tchto prv (1776). In vznamn akt, Deklarcia prv lo veka a obana (1789) o.i. vyhlsila, e cieom vetkho politickho zdruo vania je ochrana prirodzench a neodatench prv loveka. K novmu rozmachu udskch prv dolo po druhej svetovej vojne nielen v terii, kde sa obnovila teria prirodzenho prva, smer nazvan jusnaturalizmus alebo kola priro dzenho prva. Mylienka udskch prv zretene prenikla do zkonodar stva ttov, skupn ttov, a najm do innosti Organizcie Spojench nrodov. Valn zhromadenie OSN prijalo v roku 1948 Veobecn deklarciu udskch prv. Stala sa vchodiskom pre alie dokumenty najm pre So cilnu chartu z roku 1961, Medzin rodn pakt o obianskych a politic kch prvach (1966), Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach (1966) a pod. Dleit je aj regionlna kodifik cia a ochrana udskch prv. Dohovor

172

o ochrane udskch prv a zklad nch slobd (Eurpska konvencia udskch prv) bol dojednan v Rme 4. novembra 1950 a dopluje ho cel rad protokolov, dojednanch najm v trasburgu. Pri ratifikcii tohto do hovoru uznalo Cesko-Slovensko pr vomoc Eurpskej komisie pre udsk prva akceptova poda l. 25 Doho voru a na zklade vzjomnosti aj pr vomoc Eurpskeho sdu pre udsk prva poda lnku 46. Dohovor na dobudol pre Cesko-Slovensko plat nos 18. marca 1992. tty zdruen v Organizcii ame rickch ttov prijali Americk kon venciu udskch prv 22.novembra 1969, ktor nadobudla platnos v r. 1978. Regionlna kodifikcia udskch prv sa uskutonila aj na Africkom kontinente. Da 26. j n a 1981 bola prijat Africk charta udskch prv a prv ud, ktor nadobudla plat nos r. 1986.

Tri

genercie

udskch prv

V spojitosti s rozvojom udskch prv po druhej svetovej vojne sa ho vor o troch genercich udskch prv. Africk charta spolu s inmi dokumentmi reprezentuje tretiu ge nerciu udskch prv, ktor je gene rciou prv ud, prv zaloench na solidarite. Zpad sa spravidla identi fikuje najm s ich prvou generciou, v ktorej je evidentn kontinuita pri rodzenho prva a udskch prv. P r v genercia z n a m e n najm osobn slobodu, obianske a politick prva. Viac v Eurpe a menej v Spo jench ttoch americkch pristpili jednotliv tty, uprednosujce pr v generciu prv, na zabezpeenie druhej genercie prv, ie ekono mickch a socilnych prv. Prv genercia udskch prv, ako 173

sa u zdraznilo, vzila z Vyhlsenia nezvislosti a Franczskej revolcie. Cieom bola ochrana obianskej slo body pred svojvou ttnej moci. Ide o negatvne prva v zmysle limitova nia, obmedzovania ttnej moci. Americk kontitucionalistika tu ho vor o limited government, ktor je jednm z princpov prvneho t t u v terii stavy a stavnho prva i sdnej kontroly stavnosti. Druh genercia udskch prv, na rozdiel od prvej vyaduje pozitv nu akciu zo strany ttu. Rieenie problmov treej gener cie udskch prv je nemysliten bez medzinrodnej spoluprce ttov a organizci. udsk a obianske prva sa vn torne lenia na osobn prva a slobo dy, politick prva a slobody a socilno-ekonomick a k u l t r n e prva. Pokia ide o osobn prva, Medzin rodn pakt o obianskych a politic kch prvach naprklad stanovuje, e kad udsk bytos m prirodze n prvo na ivot. Nikto nesmie by vystaven svojvonmu a protiprv nemu zasahovaniu do skromnho ivota, rodiny, domova alebo kore pondencie, ani protiprvnym tokom na svoju es a poves. Kad m prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenstva. V oblasti politickch prv ide naj m o prvo pokojnho zhromaova nia, zdruovania, ako aj o prvo pe tin i prvo na slobodu prejavu, ktor zahruje slobodu vyhadva, prijma a rozirova informcie i mylienky vetkho d r u h u bez ohadu na hranice a pod. K socilno-ekonomickm a kultr nym prvam patr naprklad prvo na prcu, prvo na nezvadn pra covn podmienky, odpoinok a zota venie, zakladanie odborovch orga nizci a ich prvo na slobodn innos, ktor nepodlieha inm ob-

medzeniam okrem tch, ktor usta novuje zkon, prvo na trajk, prvo na vzdelanie, prvo asti na kultr nom ivote, na uvan plodov vedec kho pokroku a pod. Zkladom innosti medzinrod nej ochrany udskch prv je predo vetkm kontrola plnenia zvzkov, ktor tty na seba prevzali. Dlei t lohy v systme kontrolnch org nov pln sama OSN. Jej pecializova nm orgnom v oblasti udskch prv je Komisia OSN pre udsk pr va, ktor je pomocnm 43-lennm orgnom Hospodrskej a socilnej rady. Osobitn kontrolu vykonva aj Medzinrodn organizcia prce v oblasti socilnych prv a UNESCO na poli kultrnych prv. Do kontrolnho systmu sa za rauj aj vbory expertov. Vznam n je najm Vbor pre udsk prva, ktor je kontrolnm orgnom strn medzinrodnho paktu o obian skych a politickch prvach. Je oprvnen riei aj sanosti jednot livcov, pokia s obanmi ttov, kto r prijali tzv. Opn protokol. alm prvkom kontrolnho systmu s mi movldne medzinrodn organiz cie, naprklad Amnesty Internatio nal, Medzinrodn liga pre udsk prva a in. Eurpsky systm kontroly dodriavania udskch prv Situciu v Eurpe charakterizuje skutonos, e tty zdruen v Eu rpskej rade si vytvorili prijatm Eu rpskej dohody o udskch prvach osobitn systm kontroly plnenia Eurpskeho dohovoru o ochrane ud skch prv, a to vo forme Eurpskej komisie pre udsk prva a Eurp skeho sdu pre udsk prva (Rm 4. 11. 1950). Eurpsky systm kontroly dodriavania udskch prv vystil 174

jednak judikatrou, ktor repektu j alebo mali by repektova vetky zdruen i pridruen tty, a jednak vytvoril inn tlak na legislatvu lenskch ttov Rady Eurpy. Pod statnou otzkou je, aby sa jednotliv com umonil prstup k eurpskym sdnym intitcim v prpadoch po ruovania ich prv a slobd, ktor za kotvil Eurpsky dohovor o udskch prvach. Komisia pre udsk prva sa usta novila, aby filtrovala nvrhy saovateov, ktor vyerpali vetky opravn prostriedky poda vntrottneho prva. Jej lohou bolo a nateraz ete je overi sanosti, aby sd nebol za plaven nvrhmi. Ako psob uvede n filter ?". Od r. 1954 prerokovala komisia viac ako 20 tisc sanost, avak sd od r. 1960 vyniesol rozsud ky iba v 415 prpadoch (HUBKOV, 12). Ukazuje sa tie, e priemern doba definitvneho prerokovania sanosti Sdom, prpadne Vborom ministrov je 5 rokov. Z tohto, ako aj so zreteom na rast potu lenov Ra dy Eurpy dozrelo presvedenie o nutnosti reformova kontroln me chanizmus dodriavania Eurpskeho dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. S cieom zvi efektvnos ochrany prv poda Eu rpskeho dohovoru a skrti dku konania bol r. 1994 prijat Dodatko v protokol . 11. Doteraj dvojintann postup je nahraden jednm sdnym orgnom - Eurpskym s dom. Sd m prvomoc aplikova a interpretova Eurpsky dohovor tak vo veciach, ktor sa tkaj me dzittnych sporov, ako aj v prpa doch nvrhov predloench jednotliv cami. Doteraj sd ukon svoju psobnos so vznikom innosti Pro tokolu . 11. Siln impulz na rozvoj udskch prv, ktor trv do dnench dn, predstavovala Konferencia o bezpe-

nosti a spoluprci v Eurpe. Svoje ro kovanie skonila v Helsinkch v roku 1975 prijatm Zverenho aktu, kto rho sasou sa stali aj ustanovenia upravujce spoluprcu v humanitr nych oblastiach. Helsinsk proces prehlbuj a alej rozvjaj stretnutia' astnckych ttov konferencie. Nezvislos sdnictva Zsada nezvislho rozhodovania sdov je najvznamnejm prejavom osobitnho postavenia sdov v ssta ve ttnych orgnov a garantom sd nej ochrany prv a slobd obanov. Sdnu ochranu zakotvuje spravidla stava. Kad sa me domha z konom stanovenm spsobom svojho prva na nezvislom a nestrannom sde a v prpadoch ustanovench z konom aj na inom ttnom orgne. Kto tvrd, e bol na svojich prvach ukrten rozhodnutm orgnu verej nej sprvy, me sa obrti na sd, aby preskmal zkonnos takhoto rozhodnutia. Z prvomoci sdu ne smie by vylen preskmanie roz hodnut tkajcich sa udskch prv. Sudcovsk nezvislos je stavnou zsadou demokratickch ttov, kto r ustanovuje, e sudcovia s pri v kone svojej funkcie nezvisl, take pri rozhodovan sa spravuj vlune stavou a zkonmi, prpadne aj ostatnmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi. Ak to ustano vuje stava alebo zkon, sudcovia s viazan aj medzinrodnou zmluvou. Ak sa sd domnieva, e in veobec ne zvzn prvny predpis odporuje zkonu, konanie preru a pod n vrh na zaatie konania pred stav nm sdom. Nlez stavnho sdu Slovenskej republiky je pre i pre ostatn sdy zvzn. Nezvislos sudcu, ktor pri vko ne svojej funkcie nieje viazan okrem 175

mi. Rozhodovaciu innos ttnych orgnov ovldaj procesn zsady, ktor zabezpeuj viazanos tt nych orgnov prvom vo vetkch tdich aplikcie prva, ako aj ochranu zkladnch prv a slobd obanov najm v trestnom, obianskosdnom a sprvnom konan. Me dzi dleit zsady patr najm zsa da objektvnej a materilnej pravdy, zsada rovnosti procesnch s t r n i astnkov konania, verejnos kona nia, von hodnotenie dkazov, zsa da bezprostrednosti i priamosti a stnosti konania. Z hadiska procesnch zruk ide najm o prvo kadho na to, aby je ho zleitos bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednan ne zvislm a nestrannm sdom, ktor rozhodne o jeho obianskych prvach alebo zvzkoch alebo o oprvnenosti akhokovek trestnho obvinenia pro ti nemu. Rozsudok mus by vyhlse n verejne. Tla a verejnos mu by vylen bu po dobu celho pojedn vania, alebo z asti procesu len v zuj me mravnosti, verejnho poriadku alebo nrodnej bezpenosti v demo kratickej spolonosti, alebo ke to vy aduj zujmy maloletch, ochrana skromnho ivota astnkov a pod. Dleit procesn zsady, pokia ide o ochranu osobnej slobody a ne dotknutenos jednotlivca, vyjadruje trestn prvo procesn, ktor upra vuje postup orgnov vyetrovania a trestnho sdnictva pri rieen otzky viny a trestu. Kad, kto je obvinen z trestnej innosti, mus by povaovan za ne vinnho, dokia sa zkonnm postu pom nedoke jeho vina. Tto zsada prezumpcie neviny je spojen so z sadou objektvnej pravdy a s pravid lom, e nedokzan vina m t e n ist vznam ako dokzan nevina, ako aj almi pravidlami zaruujcimi slo bodu jednotlivca. Nikto nesmie by 176

Zsady k o n a n i a a spravodliv p r o c e s Na princp sudcovskej nezvislosti nadvzuje cel sstava procesnch zruk, ktor tvoria garancie zklad nch prv a slobd ustanovench najm stavou, zkonmi a transfor movanmi medzinrodnmi zmluva

pozbaven slobody okrem prpadov, ke sa t a k stane vlune na zklade zkona a na zklade konania, tie ustanovenho zkonom (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege). Poda Eurpskeho dohovoru o ochra ne udskch prv kad, kto je obvine n z trestnho inu, m tieto miniml ne prva: a) by bez mekania a v jazyku, k t o r m u rozumie, podrobne oboznmen s povahou a dvo dom obvinenia proti nemu, b) ma primeran as a monosti na prpravu svojej obhajoby, c) obhajova sa osobne alebo s po mocou obhajcu poda vlastnho vberu, alebo pokia n e m pro striedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to zujmy spravodlivosti vy aduj, d) vyslcha alebo da vyslcha svedkov proti sebe a dosiahnu predvolanie a vsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakch podmienok ako svedkov proti sebe, e) ma bezplatn pomoc tlmon ka, ak nerozumie jazyku pou v a n m u p r e d sdom, alebo tmto jazykom nehovor. Je t e d a zrejm, e kad, kto je ob vinen, nesmie by printen k tomu, aby svedil proti sebe alebo priznal vinu. Mus by v zkonom stanovenej dobe informovan o povahe a dvo doch zadrania a obvinenia, pouen o svojich prvach a ma dostaton monos na prpravu obhajoby. Ne me plati veobecn pravidlo, aby osoby oakvajce sdne konanie bo li dran vo vzbe. Obvinenho alebo podozrivho z trestnho inu mono zadra len v prpadoch ustanove nch zkonom. Zadran osoba mus by najneskr do 24 hodnn prepuste n na slobodu alebo odovzdan sdu. Sudca mus zadran osobu do 24 ho 177

dn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slobodu. Nikto tie nesmie by pri vyetrovan alebo pri vkone trestu podroben neudskmu alebo poniujcemu za obchdzaniu, priom kad, kto sa stal obeou nezkonnho zatknutia alebo trestu, m zaruen prvo na odkodnenie. Plat tie zsada, e nikoho nemo no odsdi za konanie alebo opome nutie, ktor v ase, ke bolo spcha n, nebolo poda p l a t n h o p r v a trestnm inom. Takisto nesmie by uloen trest prsnej, ne ak bolo mon uloi v ase spchania trest nho inu. Trestn sthanie je tie neprpustn proti tomu, proti komu sa skorie sthanie pre t e n ist sku tok prvoplatne skonilo alebo zasta vilo. V niektorch ttoch zkon tie uruje aj asov limit, dokedy treba nariadi pojednvanie, p r p a d n e ukoni vec. Ide o prvo na rchly sd (speedy trial), ktor zaklad na prklad V. dodatok k stave USA. Rchly sd chrni obvinench a obalovanch pred dlhotrvajcou vzbou tm, e stanovuje asov limit medzi obvinenm, ev. zatknutm obvi nenho a odovzdanm veci sdu. Ak sa poda Zkona o rchlom sde, ktor v USA nadobudol platnos r. 1980 ne podar predloi vec sdu do 100 dn od zatknutia, mus sa trestn sthanie za stavi a obvinen prepusti na slobodu (INCIARDI, 441). Poiadavka, aby sa trestn veci prejednvali o najrch lejie a dsledne zachovvali prva za ruen stavou, sa v naich podmien kach realizuje prostrednctvom asovch limitov trvania vzby. Trva nie vzby sa po r. 1990 vznamne skr tilo, avak postupne sa predlovalo najm cez argumentciu rastu krimi nality a ochrany spolonosti. V sas nosti me vzba trva a tri roky. Tm sa v legislatve presadila vlune mylienka ochrany spolonosti a verej-

nej bezpenosti namiesto ochrany slo body jednotlivca. Ak zkon umouje nemern trvanie vzby, obvinen je vlastne trestan, aj ke prvoplatnm rozhodnutm sdu nebola vysloven vina. Tm dochdza k prelomeniu z sady prezumpcie neviny a podporova niu neinnosti a neefektvnosti org nov innch v trestnom konan. Vzba znevhoduje obvinenho oproti obvi nenm, ktorch vyetrovanie sa usku touje na slobode. Poda vskumov je pravdepodobnos odsdenia u zatknu tch osb vyia ne u obvinench vy etrovanch na slobode. Monosti prvnej ochrany zatknutch oproti vy etrovanm na slobode s podstatne niie. Nemaj predovetkm toko monosti radi sa so svojm obhajcom, zbiera dkazy a svedkov vo svoj pros pech, a najm dokza svoju spoahli vos ivotom medzi slobodnmi oban mi." (INCIARDI, 420). Pln ochranu zkonnch zujmov a zkladnch prv a slobd vyjadru je tie zsada zabezpeenia prva na obhajobu. Ten, proti komu sa vedie trestn konanie, mus by v kadom tdiu konania pouen o prvach, ako aj o tom, e si me zvoli obhaj cu a radi sa s nm aj bez asti tre tch osb. Zkladnm zujmom ob hajoby mus by, aby nedolo k odsdeniu nevinnho a vinn nebol postihnut prsnejie, ne je to spra vodliv. Obhajoba sa nesmie zmeni na obalobu, advokt nesmie prebe ra funkcie aloby alebo usvedova obalovanho. Obhajoba uplatuje to, o je v prospech obvinenho. Bolo by vak v rozpore so zsadami mo rlky, aby obhajoba presadzovala ne pravdu a na tomto zklade dosiahla oslobodenie alebo oslobodzujci roz sudok. Etika vkonu povolania zaka zuje advoktovi uvdza okovek, o obalovanmu pria. Naopak, pri kazuje mu preukazova len to, o mu poah a prospeje. 178

Procesn zruky konania vrtane minimlnych prv obvinenho s praktickm naplnenm poiadaviek spravodlivho (riadneho) sdneho pro cesu. Eurpsky sd pre udk prva v tejto oblasti judikatrou k l. 5, ale najm k i. 6 fixoval cel rad dleitch otzok. V svislosti s tm je mon so zreteom na otzku ttneho reimu a prvneho ttu poukza najm na tieto postupy spravodlivho procesu (APEK, 22-63): a) U osb vo vzbe sa vyaduje zven starostlivos a upred nostnenie (Rozsudok vo veci Engel/1976). b) Eurpsky dohovor si vyaduje periodick kontrolu trvania le glnosti pozbavenia slobody (Rozsudok vo veci Weeks/1987). c) Sd" je orgn, ktor je nielen nazvisl, ale ktor tie posky tuje zruky sdneho konania (Rozsudok vo veci De Wilde, Ooms a Versyp/1971). d) Spravodlivos konania zaha predovetkm princp rovnosti zbran" (galit des armes", equality of arms"), tj. princp, e kad strana mus ma v pro cese rovnak monos hji svo je zujmy, priom iadna z nich nesmie ma podstatn vhodu voi protistrane. Poiadavka spravodlivho procesu sa vak naplnenm princpu rovnosti zbran vonkoncom nevyerpva; princp je iba jednm z iastko vch aspektov irieho pojmu spravodlivho procesu (Rozsu dok vo veci Delcourt /1970). e) Prvo na spravodliv proces, i u civiln alebo trestn, pred poklad, e kad strana m monos uplatni svoje argu menty za podmienok, ktor v porovnan s protistranou nie s jasne nevhodn (Rozsudok "o veci Delcourt/ 1970).

f) Verejnos konania chrni stra ny pred kabinetnou justciou vymkajcou sa kontrole ve rejnosti; je tie jednm z pro striedkov na zachovanie dvery k sdom. Priehadnos, ktor poskytuje verejn vkon spra vodlivosti, napomha dosaho va ciele lnku 6 ods. 1, tj. spravodliv proces (Rozsudok vo veci Pretto /1983). g) Kontradiktrne konanie je jed nm zo zkladnch zruk sd neho konania (Rozsudok vo ve ci Feldbrugge /1986). h) Prvo na spravodliv proces za ujma popredn miesto v demo kratickej spolonosti v zmysle Eurpskeho dohovoru. (Rozsu dok vo veci F.C.B./ 1991). i) Pri rozhodovan o tom, i mono orgn povaova za nezvisl

tribunl, tj. najm nezvisl od exekutvy a od strn danho pr padu, je nutn prihliadnu na spsob vymenvania jeho lenov a na dku funknho obdobia, na existujce predpisy upravu jce ich odvolanie alebo na z ruky ich neodvolatenosti, na zkony zakazujce, aby ich exe kutva intruovala pri ich rozho dovan, na existenciu prvnych zruk proti vonkajm tlakom, na otzku, i sa orgn jav ako nezvisl a na as lenov sud covskho zboru na konan (Roz sudok vo veci Campbell a Fell/ 1948). j) Prvo obalovanho na osobn as pri sdnom konan je z kladnm prvkom prva na spravodliv proces (Rozsudok vo veci Colozza/1985).

179

VIII. KAPITOLA

LITERATRA: BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo vystaven svodm politiky. Praha 1993. CAPEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatury a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995. DVID, R.: Anglick prvo. Bratislava 1972. DVID, R. Ed.: The Different Conceptions of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tubingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tubingen 1984. DWORKIN, R. M.: Taking Rights Seriously. Cambridge. Mass. 1977. GUREVI, A. J.: Kategrie stredovek kultry. Praha 1972. HART, H. L. A: The Concept of Law. Oxford 1961. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. HOLMES, O. W.: The Path of the Law. 1897,10 Har. L. Rev. 457-478. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva. Praha 1983. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KRITFEK, Z.: Historick z klady prvnho pozitivizmu. Praha 1967. LLOYD, L. - FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's Introduction to Jurisprudence. London 1985. LUBY, .: Obyajov pr vo a sdna prax (Civilistick tdia zo slovenskho prva). Bratislava 1939. MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995. SAVIGNY von F. C: Vom Beruf unserer Zeit fr Gesetzgebung und Rechtswissenschaft. Heidelberg 1814. THIBAUT, A. F. J.: Uber die Notwendigkeit eines allgemeinen btirgerlichen Rechts fr Deutschland. Heidelberg 1814. TUNC, A.: Prvo Spoje nch ttov americkch. Bratislava 1966. URFUS, V.: Historick zklady novo dobho prva soukromho. Praha 1994. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEYR, F: Prameny prvni. SVP. III. Brno 1934. WEYR, R: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937.

180

ide o sociatvne determinovan pro ces, v ktorom psobia mechanizmy formulovania spoloenskch hodnt a zujmov a ich vyjadrovania v pr ve. Preto prv cesta neznamen vy lenie ttu a ttnomocenskch prvkov prva a druh cesta vyrade nie spoloenskho charakteru a spo loenskej podmienenosti prva. ivot spolonost a jednotlivcov 20. storoia je natoko dynamick, e v voj pospolitost bez flexibilnej tvorby prva reagujcej na spoloensk zmeny si dnes nevieme predstavi. Starovekej a stredovekej spolonosti vak bola bliia predstava, e zkon nieje vtvorom loveka, prpadne v sledkom normotvornej innosti t tu. Vldlo presvedenie, e prvo pramen priamo zo spolonosti alebo od Boha, take lohou uench prv nikov bolo prvo objavova, nach dza. Mylienka stleho vvoja prva prostrednctvom tvorby prva ttom nemala vtedy v spolonosti miesto. Podstatnm znakom prva bol jeho vek, platilo od vekov ako spravodli vos. Zkonodarcovia stredoveku ne boli tvorcami zkonov. Prvo iba na chdzali", obnovujc lesk jeho spravodlivosti (GUREVI, 128).

Konflikt medzi obyajovm a zkonnm prvom Prvo vstpilo novovekom na rz cestie, na ktorom sa odohrval kon flikt medzi obyajovm i precedensnm prvom na jednej strane a zkonnm prvom na strane druhej. Cestu k zkonnmu prvu kliesnili aj dominantn formy ttu s centralizo vanou mocou tak pred Viedenskm kongresom, najm vo Franczsku, panielsku a Rusku, ako aj postup 181

a vsledky formovania centralizova nch nrodnch ttov po kongrese, transformovan rokom 1848, najm v Nemecku, Taliansku i RakskoUhorsku. Nstup zkonnho prva namiesto obyajovho prva bol d sledkom deklarcie rovnosti vetkch pred zkonom a vstavby centralizo vanej ttnej moci. Vo vvoji ttu a prva na konti nente dolo teda v porovnan s An glickom k uritmu zvratu v chpan hierarchie a vzahu prameov prva, ktor podmienila najm domincia absolutistickej monarchie. Hayek v tejto veci usudzuje, e dejiny intelektulneho rozvoja, v ktorom sa od 13.storoia a hlavne na eurpskom kontinente zaalo na tvorbu zkonov pomaly a postupne oraz viac pozera ako na akt uvedo melej a neobmedzenej vle vldcu, s prli dlh a zloit...Z podrobnch tdi tohto procesu vyplva, e zko svisia so vzostupom absolutistickej monarchie, ke sa formovali predsta vy, ktor neskr ovldli apircie de mokracie" (HAYEK, 77). Poiatky legislatvneho, etatistickho smeru tvorby prva, ktor vy chdzal z racionalizmu a prirodze nho prva, nachdzame v rznych astiach Eurpy, kde vznikli prv ko difikcie. Pozoruhodn je najm prusk Allgemeines Landrecht fr die preuischen Staaten (1794) a Zeillerov raksky Veobecn obiansky zkonnk (1811). Najznmejou kra jinou kodifikci je Franczsko. Re prezentuje ich cel sstava napole onskch kdexov, najm Code civil z r. 1804, ako aj mylienka, e dote raj kult Prva nahradil kult Zko na, reprezentovan kultom Code ci vil (KRITFEK, 24). Racionlna legislatva znsoben franczskym vzorom spolu s my lienkami revolcie si nala mnohch zstancov aj v ostatnch krajinch

Eurpy. Protinapoleonske vojny transformciu tradinej tvorby prva na legislatvnu, rozumej etatistick tvorbu prva pribrzdili, avak v ko nenom dsledku sa na eurpskom kontinente ujala idea celonrodnch zkonnkov, a preto i etatistick kon cepcia tvorby prva. Legislatvna, ev.etatistick tvorba prva zodpove dala forme vtedajieho ttu, podpo rovala centralizciu ttnej moci i rozvoj obchodu a trhovej ekonomiky vytvorenm jednotnch a prvne z vznch pravidiel. Histria kodifikanch prc sa vak nezana 17. storom a prijatm Code civil i alch napoleonskch kdexov, ku ktorm patr i zkon o obianskom sdnom konan (Code de procdure ci vil, 1806), obchodn zkonnk (Code de commerce, 1807), trestn zkon (Code pnal, 1810) a trestn poriadok (Code instruction criminelle, 1808). Kodifikan snahy sa uplatovali aj predtm i v systmoch obyajovho prva. Prkladom je Corpus iuris Hungarici, ktor tvor o. i. Tripartitum, predloen snemu r. 1514. Naj znmejm dielom minulosti je kodifi kcia cisra Justinina z r. 529. Starie kodifikcie nachdzame v pa nielskom i portugalskom prve, tie v kandinvii v 16. a 17. storo a pod.(DAVID, 1984, 60).

zemskho prva (KRITUFEK, 50). Na potrebu jednotnho obianske ho zkonnka pre Nemecko poukzal r. 1814 jednoznane Thibaut, odkazu jc na Code civil a na prusk a rak sky zkonnk. Savigny sa postavil drazne proti uvedenmu programu. V intencionalite historicko-prvnej koly, ktor Savigny zaloil, dvodil, e prvo sa formuje, vytvra organic ky cez veobecn presvedenie pospo litosti o tom, o je dovolen a zakza n, priom presvedenie pospolitosti, ev. nroda formuluje stav prvnikov. Podobne ako v stredovekej predstave aj v historicko-prvnej kole je vek prvneho prkazu i dovolenia dlei tm argumentom jeho odvodnenos ti, organickosti, spojenia prva so veobecnm presvedenm nroda. Miesto recepcie prva v tvorbe prva Za sas tvorby prva je mon povaova aj recepciu prva. Je for mou prenosu asti prva i prvnej kultry z jednej spolonosti do inej alebo inch spolonost. Najzn mejou sa stala recepcia rmskeho prva, pri ktorej dolo k prenosu vznamnej asti rmskoprvnej kul try a najm rmskeho skromnho prva do prvnych systmov strednej a zpadnej Eurpy. Osobitosou re cepcie rmskeho prva je, e ilo o transformciu u neplatnho prva staroveku najm do novoveku, hoc romanizcia eurpskeho prvneho myslenia, ev. preberanie rmskoprvneho dedistva maj svoj historick zaiatok v stredoveku. Kee recep ciu transformovali univerzity i tt na moc, uskutoovala sa tak vo for me teoretickej recepcie,ako aj vo forme praktickej recepcie. Faktom je, e u neplatn a takmer zabudnut prvo silou recepcie nadobudlo znovu

Franczska cesta tvorby prva a historicko-prvna kola Franczsky vzor legislatvnej tvor by prva sa stretol s kontraverznou odozvou osobitne v Nemecku, najm na pde historicko-prvnej koly, i ke Savigny zastavajci nzor, e zkon je nemenej vhodnm prostried kom tvorby prva, prijal r. 1842 po zvanie panovnka, aby sa postavil na elo pruskho legislatvneho minis terstva, ktorho lohou bola revzia 182

zvznos,i ke v modifikovanej for me a obsahu, ku ktorej prispela ko la glostorov a komenttorov. Pred metom recepcie nie s v podstate pvodn pramene rmskeho prva; v Nemecku nm naprklad bola prvna veda i skr prvna kultra, ktor vytvorili talianske koly, naj m... dielo komenttorov" (URFUS, 154). V sasnch podmienkach je re cepcia transformciou vntrottne ho prva poda vzoru (pramea) pr va jednho alebo viacerch ttov, prpadne poda vzoru (pramea) me dzinrodnho prva alebo komunitrneho prva. Recepcia nie je teda v mnohch prpadoch kpiou recipovanho textu, pretoe normotvorca jej predmet viac alebo menej adaptu je na domce prostredie, prpadne sa recipovan prvo adaptuje v novom sociokultrnom prostred v procese jeho realizcie v prvnych vzahoch. V tejto svislosti sa stretvame so zaujmavm kazom. Rovnak dik cia zkona vyvolva v odlinch pod mienkach, ie v inom kultrnom, mocenskom i prvnom prostred nie kokch ttov nerovnak efekty, ktor s odlin od efektov, ktor prslun prvo vyvolva v krajine, v ktorej vzniklo, a navye efekty, kto r variuj v zvislosti od kultry t tov, ktor toto prvo recipovali. Pr kladom je stava Spojench ttov americkch, ktor bola vzorom pre niektor latinskoamerick tty, kto r sa jednoznane definovali ako au toritatvne reimy. Predmetom recepcie me by je den normatvny prvny akt, najm kdex, stava inho ttu alebo iba as uritho zkona. Nemeck obiansky zkonnk bol recipovan v Japonsku. Franczsky Code civil v Brazlii a v Argentne. Nie je zried kavosou, e predmetom recepcie je niekoko prvnych prav niekokch

ttov a vsledkom, cieavedom kombincia rznych vzorov. Vzorom brazlskeho obianskeho zkonnka z r. 1916 bol jednak Code civil, portu galsk obiansky zkonnk a as ustanoven prevzal domci normo tvorca z nemeckho BGB (62 ln kov), priom alia polovica zkona prihliada na domce obyajov prvo (MNCH, 108). Kombinciu doku mentuje aj tvorba stavy eskoslo venskej republiky r. 1920. Normo tvorca prihliadal na mnoh cudzie vzory, okrem franczskej a americkej stavy aj na stavu raksku, nemec k, vajiarsku i anglick (BROKLOVA, 22). Kreativita recepcie spo va najm v selekcii recipovanho prva, v spsobe jeho vlenenia do vntrottneho prva prjemcu. Recepcia prva je integrlnou sa sou tvorby prva osobitne v nie kdajch komunistickch ttoch strednej a vchodnej Eurpy. Navrho vate novch prvnych predpisov komparuje nvrh na nov prvnu pravu alebo nvrh na novelizciu najm s prvnou regulciou lenov Eurpskej nie, vrtane komunitrneho prva nie. Harmonizcia (apro ximcia) prvneho systmu s prvom lenskch ttov nie sa pri exporte a importe prva" prevane uskuto uje prve prostrednctvom recepcie. Legislatvna (etatistick) koncepcia tvorby prva Verejn ttnu moc a verejn sa mosprvnu moc vykonvaj orgny so zkonodarnou, vkonnou (exeku tvnou) a sdnou (justinou), ako aj samosprvnou prvomocou. Prvo moc ttnych orgnov a orgnov sa mosprvy spova aj, a najm v sp sobilosti vydva: a) normatvne prvne akty (sta vu, zkony, nariadenia vldy 183

a in veobecne zvzn nor matvne akty vrtane veobec ne zvznch nariaden miest nej samosprvy); b) individulne prvne akty (roz hodnutia sdu, prokurtora a pod.). Normatvne prvne akty obsahuj generlne normy, km individulne prvne akty obsahuj individulne normy. Schopnos urova sprvanie le nov spolonosti pomocou prvnych noriem je dleitm znakom verejnej ttnej autority, ttu. Preto tie tvorba prva a existencia prvneho systmu ttu, ako aj jurisdikcia t tu patria k najvznamnejm preja vom zvrchovanosti a nezvislosti ttnej moci. Tvorba prva je jednou zo pecifickch foriem realizcie pr va. Tvorbu prva okrem realizcie predpisov upravujcich cel proces vzniku noriem charakterizuj aj kre atvne prvky, spojen s formovanm a vyjadrovanm spoloenskej vle ako ttnej vle v demokratickom pro stred politickej plurality, v ktorom dochdza k uplatovaniu hodnoto vch hadsk, spoloenskho pozna nia, predstv o morlnosti, elnosti, demokratickosti, spravodlivosti, eko nomickej, finannej a inej odvodne nosti navrhovanej prvnej pravy a tie k uplatovaniu i presadzova niu inch prstupov. Tvorba prva je dleitou oblasou innosti ttu a je upraven platnm prvom. Z formlneho hadiska plat nho prva a jeho realizcie je tvorba prva v podmienkach modernho t tu a v rmci kontinentlneho prvne ho systmu stavou a zkonmi upra ven postup ttnych orgnov a orgnov zemnej samosprvy, kto rho cieom je vznik, zmena (noveliz cia) a znik normatvnych prvnych aktov alebo ich ast, obsahujcich prvne normy s univerzlnou alebo

loklnou psobnosou. Normatvne prvne akty, ktor obsahuj normy psobiace na celom teritriu ttu, sa nazvaj univerzlne normy. Normy psobiace len na uritej asti teritria ttu, s loklne normy. Normatvne prvne akty s uni verzlnou psobnosou prijma na prklad Nrodn rada Slovenskej republiky, vlda, ministerstv a normatvne akty s loklnou psob nosou prijma ktorkovek obecn alebo mestsk zastupitestvo, ako aj miestne orgny ttnej sprvy, ak s na to splnomocnen zkonom. Oprvnenie ttnych orgnov a or gnov miestnej samosprvy vydva veobecne zvzn prvne predpisy s univerzlnou alebo loklnou psob nosou je ich normotvornou prvomo cou, prpadne prvomocou tvorby prva, tj. spsobilosou prijma nor matvne prvne akty, ktor tie na zvame veobecne zvzn prvne predpisy. Jednoducho, aj prvne nor my. ttne orgny a orgny samo sprvy s normotvornou prvomocou s orgnmi tvorby prva. Nie vetky ttne orgny maj spsobilos prij ma normatvne prvne akty. V Slovenskej republike maj pr vomoc rozhodova o nvrhoch na pri jatie normatvnych prvnych aktov: a) Nrodn rada Slovenskej re publiky, b) obania (volii) Slovenskej re publiky v celottnom referende, c) vlda Slovenskej republiky na vykonanie zkonov a v ich medziach, d) ministerstv a ostatn stred n orgny ttnej sprvy v me dziach zkonov a na ich zkla de, tj. ak s na to splnomocnen zkonom, e) obecn zastupitestvo na plne nie loh samosprvy obce, ale bo ak to ustanovuje zkon,

184

f) obyvatelia obce (volii) v miest nom referende, g) miestne orgny ttnej sprvy v medziach zkonov a na ich zklade, tj. ak s na to splno mocnen zkonom, vrtane obecnho zastupitestva vo ve ciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy. Na oznaenie procesu i vsledku tvorby prva sa pouvaj vo vzahu ku vetkm subjektom tvorby prva a k rznym formm a procedram tvorby prva najm termny normotvorba, legislatva a zkonodarstvo. Normotvorba m z uvedench ter mnov najir rozsah, pretoe oznauje nielen tvorbu prvnych no riem, ale aj tvorbu neprvnych no riem, km zkonodarstvo m medzi nimi naju vznam. Tka sa len tvorby stavy, stavnch zkonov a zkonov. Normotvorbou sa rozumie aj shrn noriem vydvanch parla mentom, alej noriem vydvanch na ich vykonanie exekutvou a shrn noriem vydvanch orgnmi aplik cie prva najm v systme common law. Legislatva sa pouva v podob nom vzname ako normotvorba, avak tento termn je vemi rozre n aj pri tvorbe organizanch aktov. Legislatva je navye vraz oznau jci jednak prvne normy, ktor s vsledkom cieavedomej normotvor nej innosti ttu, a jednak postup ttu, ktor ich vytvra. Legislatva je teda opakom socilnej, ev. sociatvnej normotvorby, ktorej vsledkom s sdne precedensy alebo prvne obyaje. Kreatvne a derogatvne prvky tvorby prva Tvorba prva v sebe zaha jednak prvky kreatvne (tvoriv) a derogatv ne (zruovacie) a jednak aj prvky re

pektovania zkonom ustanovenho postupu vetkch subjektov zast nench na tvorbe prva, najm pre postup subjektov vybavench spso bilosou tvorby normatvnych prv nych aktov. Podstata derogatvnych prvkov v tvorbe prva spova najm v tom, e prvomoc tvori (kreova) norma tvne prvne akty spravidla bez v nimky zahruje aj spsobilos zruo va normatvne prvne akty alebo ich asti a ustanovenia. Plat zsada, e kad orgn tvorby prva m pr vomoc zrui normatvny akt, ktor vydal. Pravda, je otzkou, i je pr pustn vyda akt derogcie samo statne alebo len ako sas krecie, tj. sas aktu, ktorm dochza aj k vzniku, prpadne k zmene platnej prvnej pravy. Inou otzkou derogatvnych prv kov v tvorbe prva je prvomoc jed nho orgnu tvorby prva, prpadne orgnu kontroly stavnosti a zkon nosti pozastavova innos alebo zruova normatvne akty, ev. ich asti a ustanovenia vydan orgnom tvorby prva. Prvomoc zruova normatvne prvne akty orgnov tvorby prva, prpadne rozhodova o pozastaven ich innosti platn prvo spravidla zveruje orgnom s prvomocou: a) stavodarnou a zkonodarnou, b) sdnou, spojenou so spsobilo sou rozhodova o slade zko nov a ostatnch prvnych pred pisov s stavou. ttne orgny so zkonodarnou a stavodarnou prvomocou mu zrui normatvne prvne akty alebo ich asti: a) hlasovanm o nvrhu zkona alebo stavnho zkona, kto rho sasou je obvykle aj zruenie normatvnych aktov, ich ast alebo ustanoven, ktor vydali in orgny tvorby prva;

185

b) konkludentnm prejavom derogatvnej vle, ak stavn sd vyslov neslad prvnych pred pisov, alebo hlasovanm o nvr hu na zruenie uritho norma tvneho aktu alebo jeho asti, ktorho vsledkom je norma tvny akt, ktor pozostva len z ustanovenia o abrogcii inho zkona (derogcii asti zkona) alebo inch zkonov, ako aj ich ast. Monos uveden pod psm. b) na stane v naich podmienkach, ak: ba) stavn sd Slovenskej re publiky vyslov, e urit normatvny prvny akt je v rozpore s aktom vyej prvnej sily (stavou, zko nom) a orgn, ktor do t k n u t predpis vydal, ho uvedie do sladu s normou vyej prvnej sily tak, e tento akt alebo jeho as zru bu osobitnm nor matvnym aktom, alebo konkludentnm vyjadre nm svojej derogatvnej v le, ie cieavedomm neko nanm, ktorho elom je znik platnosti aktu (asti aktu), bb) normotvorca prijme akt, ktorho obsahom je len abrogcia alebo derogcia inho a k t u (aktov) i asti a k t u (aktov), priom prv na sila zruujceho nor matvneho prvneho aktu je identick s prvnou si lou zruenho normatvne ho prvneho a k t u a dvo dom prijatia tohto a k t u nie je kontrola stavnosti a zkonnosti normatv nych prvnych aktov. Prvomoc tvorby prva, k t o r stava zveruje Nrodnej rade SR im plicitne zahruje aj prvomoc zruo 186

va normatvne prvne akty inch orgnov tvorby prva v prpade, ak je zruenie aktu organickou sasou novej prvnej pravy formou stav nho zkona i zkona a je uveden v jeho zruovacej doloke. Nrodn rada Slovenskej republi ky vak nie je oprvnen, okrem ustanovench vnimiek, zruova sa mostatnm uznesenm a samostat nm normatvnym aktom in norma tvne prvne akty s odvodnenm, e medzi normatvnym aktom i jeho asou, ktor sprevdza nvrh na zruenie na je+dnej strane a stavou na strane druhej, je neslad. Vnimkou je iba prvomoc Nrod nej rady Slovenskej republiky zmeni alebo zrui stavnm zkonom v sledky referenda po uplynut troch rokov od jeho innosti, ako aj prvo moc Nrodnej rady Slovenskej re publiky zruova veobecne zvzn nariadenie orgnov samosprvy vo veciach zemnej samosprvy. Zkon o obecnom zriaden ustanovuje, e nariadenie obce nesmie odporova stave ani zkonu. Ak nariadenie od poruje stave alebo zkonu, zru ho Nrodn rada Slovenskej republiky na nvrh generlneho prokurtora, vldy alebo z vlastnho podnetu. V kon nariadenia a do jeho rozhodnu tia sa podanm nvrhu pozastavuje. Prvomoc rozhodova o slade normatvnych aktov s stavou alebo s inmi normatvnymi aktmi me vystupova aj samostatne a by odde len od prvomoci tvorby prva. Ak stavn sd Slovenskej republiky pri rozhodovan o slade zkonov s stavou, prpadne nariaden vldy s stavou a zkonmi vyslov, e me dzi normatvnymi aktmi je neslad, strcaj prslun predpisy, ich asti, prpadne niektor ich ustanovenia innos. Orgny tvorby prva, ktor tieto predpisy vydali, s povinn uvies ich do sladu s stavou, pr-

padne s inmi prvnymi predpismi. Ak tak neurobia, tieto predpisy, ich asti alebo ustanovenia strcaj platnos po iestich mesiacoch od vy hlsenia rozhodnutia. Tm, e normatvne prvne akty na zklade rozhodnutia stavnho sdu o ich rozpore s aktom vyej prvnej sily strcaj najskr innos a neskr prpadne aj platnos nezna men, e stavn sd je orgnom tvorby prva. stavn sd nem pr vomoc zruova platnos a innos normatvnych prvnych aktov. Svojm rozhodnutm len vyslov, e urit akt alebo jeho as je v rozpore s inm ak tom a pozastav jeho innos. Je u vecou orgnu, ktor tento predpis vy dal, aby ho v stanovenom ase uviedol do sladu s stavou alebo inmi akt mi alebo medzinrodnmi zmluvami alebo v prpade lenstva ttu v Eu rpskej nii uviedol do sladu s komunitrnym prvom, prpadne aby zruil platnos aktu, ev. napadnutch ustanoven. Ak prslun ttny or gn je neinn, ak teda nepristpil k novelizcii aktu alebo jeho asti, je potrebn jeho postup chpa ako konkludentn vyjadrenie vle derogova to, o je obsahom rozhodnutia stav nho sdu. Ide teda o osobitn spsob derogcie napadnutho aktu konkludentnm rozhodnutm ttneho org nu, ktor predpis vydal. Akm spsobom mu dotknut orgny tvorby prva uvies napadnu t akt alebo jeho as do sladu s stavou a prpadne aj s inmi prv nymi predpismi? Z hadiska stavnosti a zkonnos ti je akceptovaten rovnak postup, ak sa uplatuje v prpade nvrhu na vydanie normatvneho prvneho aktu s monosou derogcie prslu nej asti i abrogcie aktu, prpadne zmeny a doplnenia dotknutho nor matvneho aktu alebo jeho asti tak v rmci nlezu, ako aj nad rmec 187

nlezu stavnho sdu, avak v in tencich nlezu. Od prvomoci tvorby prva a od prvomoci zruova normatvne akty je potrebn odli prvo navrhova (iniciova): a) prijatie alebo zmenu normatv neho prvneho aktu, ktor za ha aj prvo navrhova zruo vanie normatvnych prvnych aktov, ktor nie s v slade s predloenm nvrhom, b) zruenie normatvneho aktu alebo jeho asti, najm ak ten to normatvny akt odporuje stave alebo zkonu. Prvu poda nvrh na vydanie alebo zruenie normatvneho prvneho aktu zodpoved prvna povinnos prslu nho ttneho orgnu sa s tmto nvr hom zaobera a rozhodn. Nvrh na vydanie alebo zruenie normatvneho aktu me poda ktokovek, avak prslun ttny orgn sa takmto n vrhom neme oficilne zaobera.

PRAMENE PRVA Pojem tvorba prva je vemi zko spojen s pojmom prame prva tak z hadiska koreov tvorby prva, ako aj jej vsledkov. Chpanie pramea prva, tj. odpove na otzku, o je pra me prva, podmieuje orientcia prvnej terie. Sociologick koly ha daj prame prva v spolonosti a v spoloenskch vzahoch. Jusnaturalisti v udskej prirodzenosti, abso ltnych prvach loveka i v Boej prozretenosti a analytick smery prvneho myslenia v stave i zkone. Stanovisk k poatiu prame pr va, pokia ide o jeho pojem, ako aj druhy prameov a ich vznam, sa v literatre rznia, o om sved pre had niektorch nzorov na pojem prame prva:

Prvo m nielen svoj obsah, ale aj formu Obsahom prva s prva a povin nosti subjektov prva. Obsahom autorskho zkona je naprklad prvo autora diela udeli zmluvou shlas na pouitie diela. Autorsk zkon obsahuje aj cel rad inch prv a povinnost. Tento i in obsah autorskho prva je jednak vyjadren vo forme jazyka a jednak je vyjadren vo forme zkona, v naom prpade je vyjadren autor skm zkonom. Z toho vyplva, e ob sah prva m vdy svoju formu prva. Prameom prva vo formlnom zmys le je prve tto urit forma prva, v ktorej je prvo obsiahnut a z kto rho formlne pramen, kde ho mono njs a identifikova ako prvo ustano ven ttom, a vaka tomu sa do mha jeho uplatnenia alebo splnenia. Forma prva je dleitm znakom prva jednak vo veobecnom zmysle a jednak v osobitnom zmysle slova so zreteom na urit prvny systm, naprklad so zreteom na slovensk prvny systm. 1. Vo veobecnom zmysle je t tom uznan alebo stanoven forma prva pecifickm zna kom prva. Vaka tomu sa pr vo svojou formou: a) odliuje od inch spoloen skch noriem (morlky, po litiky, portu), b) existuje, plat, lebo m svo ju ttom uznan alebo stanoven formu a v d sledku toho aj veobecn zvznos; kde nie je forma prva, nie je ani platn prvo. 2. V osobitnom zmysle je ttom uznan alebo ustanoven forma prva pecifickm znakom prva uritho ttu. Vo svete existuje rozmanitos prvnych kultr 188

a nrodnch prvnych systmov, a preto aj rozmanitos foriem pr va. Kad tt stanovuje a uzn va urit konkrtne formy prva, v ktorch nachdzame platn a zvzn prvo tohto ttu. Prame prva vo formlnom vzna me, tj. forma prva, m ir a u vznam. Pojem formy prva v irom vzname slova zahruje formu v zmysle: a) procedry, postupu prijmania i vzniku uritho pramea prva, b) rezulttu, vsledku, ktor vznikol v slade s ustanovenou procedrou. Takmto rezult tom je naprklad autorsk z kon, ktor je veobecne zvz n normatvny prvny akt prijat orgnom tvorby prva. Pojem forma prva v uom, a tak reeno vlastnom vzname slova za hruje len veobecne zvzn vsle dok legislatvnej innosti orgnu tvorby prva. Na tejto forme je cha rakteristick to, e je ustanoven alebo uznan ttom a e obsahuje veobecne zvzn prvne normy. Prvna nuka pozn najm tieto

Normatvny prvny akt ako vsle dok tvorby prva sa odliuje od indivi dulneho prvneho aktu, ktor je v sledkom aplikcie prva, rozhodnutia ttneho orgnu na zklade zkona i inho normatvneho prvneho aktu. Normatvny prvny akt sa vyznauje veobecnosou najm z hadiska osob nej psobnosti, ako aj vecnej psob nosti, tj. predmetu regulcie prv nych noriem, ktor normatvny akt obsahuje. Pre individulny prvny akt je naopak charakteristick indivi dualizcia a konkretizcia subjektov a predmetu, na ktor sa vzahuje. V kadom tte existuje niekoko druhov normatvnych prvnych ak tov. Ke zoradme normatvne prv ne akty poda stupa prvnej sily i poda toho, i ide o univerzlne ale bo loklne normy, rozoznvame so zreteom na esko-slovensk histriu i sasnos najm tieto druhy aktov: stava, stavn zkony, medzinrodn zmluvy a vsledky referenda so silou stavnho zkona stavy, prpadne aj stavn zko ny, ako u vieme, delme na rigidn (tuh) a flexibiln (prun). Prijatie, zmena alebo doplnenie rigidnej sta vy alebo jej asti si vyaduje kvalifi kovan vinu alebo in kvalifiko van spsob, km na prijatie, zmenu a doplnenie flexibilnej stavy alebo jej asti postauje absoltna vina. Rigidn stava me obsahova aj asti, ustanovenia, ktor vyluuj akkovek zmenu, naprklad sa za kazuje zmeni formu vldy, osobitne zmeni republiknsku formu vldy na monarchiu.

189

190

In druhy normatvnych aktov, najm exekutvy so silou zkona V sstave druhov normatvnych prvnych aktov jednotlivch ttov nachdzame okrem obyajnch zko nov aj in druhy normatvnych prv nych aktov, ktor maj silu zkona. Ide o normatvne prvne akty, ktor vydvaj jednak orgny exekutvy a jednak aj orgny parlamentu v a se, ke najvy zkonodarn zbor nezasad. V histrii esko-slovenskej ttnosti sa vyskytli nasledujce druhy normatvnych prvnych aktov, ktor mali silu zkona. Dekrty prezidenta

Zkonne

opatrenia

Silu stavnho zkona alebo zko na mali dekrty prezidenta esko slovenska, ktor vydval v r. 19401945 v nevyhnutnch prpadoch a na zklade nvrhu vldy. Ich platnos neskr potvrdilo, schvlilo ex tunc Doasn Nrodn zhromadenie, jednokomorov zkonodarn orgn Cesko-Slovenska, ktor vykonval svoju prvomoc od oktbra 1945 do mja 1946. Nariadenia s mocou zkona V histrii esko-slovenskho ttu a jeho legislatvy sa vyskytli aj tzv. splnomocovacie zkony, prijat v r.1920, 1933-1936, ktormi parla ment delegoval v uritom a presne stanovenom rozsahu as svojej zko nodarnej moci na vldu, a ktor dali prslunm nariadeniam vldy silu zkona. Nariadenia vldy vydvan v oblastiach, na ktor sa vzahovala delegcia, mali preto rovnak prv nu silu ako zkony.

Silu zkona dosahovali v minulosti aj zkonn opatrenia Predsednctva Slovenskej nrodnej rady, kolegitnej hlavy ttu, dokia nebola prijat stava, ktor zaviedla monokratick hlavu ttu (prezident). Do vzniku platnosti stavy Sloven skej republiky prijmalo zkonn opat renia Predsednctvo Slovenskej nrod nej rady vlune v ase, ke Slovensk nrodn rada nezasadala. Ak ich rada na najbliom svojom zasadnut ne schvlila, strcali platnos a innos. Zkonn opatrenia s federlnou p sobnosou vydvalo tie Predsednctvo Federlneho zhromadenia SFR. Zkonn opatrenia zostali v novej podobe zachovan v stavnom poriad ku eskej republiky. Ak djde k roz pusteniu Poslaneckej snemovne, Se nt, ktor poda l. 15 stavy eskej republiky je druhou komorou parla mentu, me poda l. 33 prijma ne odkladn opatrenia, na ktor by bol inak potrebn zkon. Nariadenia vldy Zkony parlamentu vykonva vl da, ministerstv a in orgny ttnej sprvy prostrednctvom normatv nych aktov , ktor nazvame vykon vacie prvne predpisy. Pomocou nich sa vykonvaj zkony. Vlda na vy konanie zkona a v jeho medziach vydva nariadenia. Vlda vydva nariadenia na vykonanie zkonov na zklade generlnej delegcie, ktor vyjadruje stava. Vlda neme pri vykonan zkona nariadenm prekro i medze zkona a upravi spoloen sk vzahy nad rmec zkona. Ak by tieto medze prekroila, osvojila by si v rozpore s stavou prvomoc parla mentu. Kontrolu v tejto oblasti za bezpeuje stavn sdnictvo.

Vyhlky, opatrenia, vnosy a sprvne nariadenia" orgnov miestnej samosprvy a miestnych orgnov ttnej sprvy Do skupiny vykonvacch prv nych predpisov patria aj in norma tvne prvne akty, jednak veobecne zvzn prvne predpisy ministers tiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy a jednak veobecne zvzn nariadenia orgnov miestnej samosprvy, vydvan vo veciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy, ako aj nariadenia miestnych orgnov ttnej sprvy. Vetky tieto normatvne prvne akty vydvaj prslun orgny tvorby prva len na zklade zkona a v jeho medziach. Splnomocnenie na vydanie vykon vacieho predpisu sa nazva pecilna delegcia a je vyjadren v splnomo cujcom ustanoven, ktor je obsa hom zkona. Zkony parlamentu sa vykonvaj nielen prostrednctvom nariaden vldy, ale aj prostrednctvom veo becne zvznch prvnych predpisov, ktor vydvaj ministerstv a in or gny ttnej sprvy na zklade zko nov a v ich medziach. O ak subjekty tvorby prva ide? Jednak o minister stv a in stredn orgny ttnej sprvy a jednak o orgny zemnej sa mosprvy v prpadoch, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy, ako aj o miestne orgny ttnej sprvy. Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy vydvaj veo becne zvzn prvne predpisy, kto r sa nazvaj vyhlky, opatrenia a vnosy. Veobecne zvzn prvne predpi sy vo forme veobecne zvznch na riaden prijmaj orgny miestnej samosprvy vo veciach, v ktorch miestna samosprva pln lohy tt nej sprvy. Tieto nariadenia me 192

samosprva, obdobne ako minister stv a in orgny ttnej sprvy, vy da len na zklade zkona a v jeho medziach. Veobecne zvzn naria denia toho istho vznamu a prvnej sily prijmaj aj miestne orgny tt nej sprvy, tie len v prpade, ak s na to splnomocnen zkonom. Vyhlky, opatrenia a vnosy po dobne ako nariadenia samosprvy vo veciach, v ktorch psobia ako org ny ttnej sprvy, a nariadenia miestnych orgnov ttnej sprvy spolu s nariadeniami vldy vytv raj triedu vykonvacch prvnych predpisov. Poda legislatvnych pravidiel mus by splnomocnenie na vydanie vykonvacieho prvneho predpisu vdy urit. Mus z neho jasne vypl va, ktor orgn je splnomocnen, ak otzky a v akom rozsahu me vo vykonvacom prvnom predpise upravi. Nie je mon akceptova ne urit splnomocnenie na pravu podrobnost." V slade s legislatv nymi pravidlami je celkom nepr pustn presva do neskorch vyko nvacch prvnych predpisov pravu otzok, ktor sa nepodarilo vyriei alebo dohodn pri prprave zkona. Zkony musia toti upravova vetky zkladn vzahy v oblasti, ktor je predmetom prvnej pravy. Nariadenie vldy, ako aj in veo becne zvzn prvny predpis, sa musia pohybova v medziach zkona, na vykonanie ktorho boli vydan. Nemu najm: a) rozirova oblas prvnej regu lcie nad rmec zkona, b) vypa medzery v zkone, c) meni alebo korigova ustano venia zkona. Vlda me vykona zkon naria denm aj bez splnomocujceho usta novenia obsiahnutho v zkone. Po sta, ak je nariadenie vydan na vykonanie zkona a v jeho medziach.

Na rozdiel od toho ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, ako aj orgny miestnej tt nej sprvy a samosprvy vo veciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy, mu vyda vykonvac prv ny predpis len na zklade splnomoc nenia zkona a v jeho medziach. V slovenskej legislatvnej praxi sa vaka legislatvnym pravidlm po uvali a pouvaj splnomocujce ustanovenia aj pri vydvan nariade n vldy. Legislatvne pravidl stano vili zsadu, e ak sa pota s vyda nm nariadenia vldy, je potrebn, aby sa do zkona vloilo prslun splnomocnenie. Vlda vak, na roz diel od ministerstiev a inch orgnov ttnej sprvy a orgnov samospr vy, ktor plnia lohy ttnej sprvy, je oprvnen vyda nariadenie aj vtedy, ke zkon neobsahuje vslov n splnomocnenie. Patria do skupiny vykonvacch prvnych predpisov aj zkony? Je diskutabiln, i termnom vyko nvac prvny predpis mono oznai aj zkon, ktorm sa vykonva stava a ktor me vykona len parlament, ktor stavu prijal. Pravda, stavu me prija aj ir stavodarn zbor, ktorho zlokou s jednak poslanci parlamentu a jednak zstupcovia miestnych samosprv i inm spso bom kontituovan stavodarn zhro madenie, prpadne o nej mu volii rozhodn referendom. V tchto pr padoch je celkom na mieste aj z for mlneho hadiska hovori o vykonan stavy zkonmi. Bez ohadu na zloenie stavodarnho zboru, ktor hlasuje o prijat stavy, je vykonanie stavy vdy dvoj stupov. Jednotliv lnky a ustano venia si spravidla vyaduj, aby boli vykonan nielen zkonom, ale na z klade zkona aj normatvnymi prv nymi aktmi vldy, ministerstiev a inch orgnov ttnej sprvy. 193

Veobecne zvzn nariadenia miestnej s a m o s p r v y Normotvorn innos na rovni zemnej samosprvy platne ustanovu je stava, ako aj zkon o obecnom zria den. Obec me vydva tri druhy veo becne zvznch nariaden. Dva dru hy nariaden vznikaj v oblasti plne nia loh samosprvy obce a jeden druh nariaden, ktor sa u uvdzal, vyd vaj obce vo veciach, v ktorch plnia lohy ttnej sprvy a len na zklade splnomocnenia zkona a v jeho medzi ach. Nzvy vetkch druhov veobecne zvznch nariaden obce s rovnak; ich prvna povaha je vak odlin. Ide o nariadenia, ktor prijmaj: a) obyvatelia obce miestnym referendom, b) obecn a mestsk zastupites tv ako orgny zemnej samo sprvy: ba) na plnenie loh samospr vy obce, bb) na plnenie loh samospr vy obce, ak to ustanovuje zkon, c) obecn a mestsk zastupites tv v prpadoch, v ktorch plnia lohy ttnej sprvy. V tomto prpade vydva mesto, obec na riadenia len na zklade splno mocnenia obsiahnutho v zko ne a v jeho medziach. Vychdzajc z dikcie zkona, ako aj z povahy veci, mono teda hovori o: a) samosprvnych (veobecne z vznch) nariadeniach, ku kto rm p a t r i a normatvne akty uveden pod psm.a) a psm.b), b) sprvnych (veobecne zvz nch) nariadeniach, ku ktorm patria normatvne akty uvede n pod psm. c). Ak s vzahy medzi veobecne zvznmi predpismi vydvanmi strednmi orgnmi, ktor obsahuj

RMIK . VIII-1 Druhy normatvnych aktov a zmlv v Slovenskej re publike Normatvne akty a zmluvy STAVA STAVN ZKONY VSLEDKY REFERENDA SO SILOU STAVNHO ZKONA MEDZINRODN ZMLUVY SO SILOU VYOU AKO ZKON ZKONY VSLEDKY REFERENDA SO SILOU ZKONA MEDZINRODN ZMLUVY SO SILOU ZKONA NARIADENIA VLDY VYHLKY OPATRENIA VNOSY VEOBECNE ZVZN SAMOSPRVNE" NARIADENIA VSLEDKY MIESTNEHO REFERENDA SO SILOU VEOBECNE ZVZNHO SAMOSPRVNEHO" NARIADENIA Uznesenie, shlas, rozhodnutie Nrodn rada SR Nrodn rada SR

Obania(volii) SR Nrodn rada SR Nrodn rada SR Obania(volii) SR Nrodn rada SR Vlda SR Ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy Obecn a mestsk zastupitestv

Obyvatelia obce,mesta Obecn a mestsk zastupitestv a miestne orgny ttnej sprvy

VEOBECNE ZVZN SPRVNE" NARIADENIA

194

univerzlne normy, a veobecne z vznmi nariadeniami obce, ktor obsahuj loklne normy? Samosprvne loklne normy uve den pod psm. a), ako aj pod psm. b), podobne ako stavu, stavn z kony a ostatn zkony zaraujeme do skupiny primrnych noriem. Primrne normy vydvaj orgny ttnej moci, kee ttna moc poch dza od obanov, ktor ju vykonvaj prostrednctvom volench zstupcov alebo priamo. stava v slade s tm preto ustanovuje, e vo veciach zem nej samosprvy rozhoduje obec samo statne, e povinnosti a obmedzenia jej mono uklada len zkonom a napo kon, e tto samosprva sa uskutou je na zhromadeniach obce, miestnym referendom alebo prostrednctvom or gnov obce, ktor na plnenie loh sa mosprvy vydvaj veobecne zvzn nariadenia, prpadne o nich rozhoduj loklnym referendom, hlasovanm oby vateov obce. Hlasovanie je platn, ak sa na om zastn nadpolovin vi na obyvateov obce oprvnench voli. Rozhodnutie je prijat, ak dostalo nad polovin vinu platnch hlasov. Hlasovanie obyvateov vyhlasuje obec n zastupitestvo, ak poda zkona o obecnom zriaden ide o nvrh na zlenie, rozdelenie alebo zruenie ob ce. Ak o tom rozhodlo zastupitestvo, uskuton sa verejn hlasovanie aj v prpade nvrhu na zavedenie a zrue nie verejnej dvky a pri nvrhu na za vedenie a zruenie miestnej dane alebo miestneho poplatku, ako aj o petcii 20% oprvnench voliov i o inch dleitch otzkach, o ktorch sa uznieslo zastupitestvo. Samosprvne nariadenie obce ne smie odporova stave ani zkonu; poda preskmavacej prvomoci stavnho sdu ani inmu veobecne zvznmu prvnemu predpisu. Sprvne nariadenie obce, ktor org ny zemnej samosprvy vydvaj len 195

na zklade splnomocnenia zkona a v jeho medziach, nesmie odporova stave, zkonu a ani inmu veobec ne zvznmu prvnemu predpisu. stavn sd v tejto oblasti rozho duje o slade: a) samosprvnych nariaden s s tavou a zkonmi, priom vak obecn zastupitestvo je povin n uvies prslun nariadenie nielen do sladu s stavou a zkonmi, ale aj s inmi z konmi, medzinrodnmi zmlu vami, s nariadeniami vldy Slovenskej republiky a so veo becne zvznmi prvnymi predpismi ministerstiev a os tatnch strednch orgnov ttnej sprvy; b) sprvnych nariaden s stavou, zkonmi a s inmi veobecne zvznmi prvnymi predpis mi. Celkov systm vzahov noriem dotvraj aj vzahy medzi samo sprvnymi nariadeniami orgnov miestnej samosprvy a sprvnymi nariadeniami, ktor vydvaj na z klade zkonov a v ich medziach tak orgny miestnej ttnej sprvy, ako aj orgny samosprvy vo veciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy. Organizan akty V predchdzajcej kapitole sa pou kzalo na pluralitu normatvnych systmov v spolonosti. Jednm z druhov noriem s aj organizan normy, ktor nachdzame v organiza nch aktoch. Organizan akty vy dvaj ttne intitcie, ako aj in orgny verejnej moci, najm orgny verejnej zujmovej samosprvy, org ny verejnoprvnych intitci a fon dov, akmi s naprklad Slovensk rozhlas a Slovensk televzia, Fond

det a mldee, alej stavovsk komo ry a rzne drustv a zvzy, napr klad Slovensk advoktska komora, komora komernch prvnikov,ponohospodrska a potravinrska ko mora, komora audtorov, komora daovch poradcov a pod. Organizan akty, oznaovan tie termnami intern normatvne in trukcie, organizan normy, vntroorganizan normy (predpisy), vyd vaj teda nielen ttne orgny, ale aj orgny verejnej zujmovej samospr vy (verejnoprvne intitcie), a tie prvnick osoby, naprklad poda Ob chodnho zkonnka, organizcie po da Zkonnka prce a pod. Organizan akty vydvaj tak or gny tvorby prva, ako aj orgny in titci, ktor nie s orgnmi tvorby prva, ba ani ttnymi intitciami. Zvznos organizanch aktov psob len dovntra orgnu, intit cie, zvzu, organizcie, a najm v ttnych orgnoch ich zvznos vyplva zo vzahov nadriadenosti a podriadenosti v uritej oblasti tt nej sprvy. Vntorn zvznos organiza nch aktov nettnych organizci psob na zklade zkonov, poda ktorch tieto organizcie vykon vaj svoj el a na zklade shlasu jednotlivca s elom a stanovami or ganizcie i shlasu s obsahom pra covnej zmluvy a pod. Jednotliv obianske zdruenia naprklad vo svojich stanovch preto uruj dvo dy zniku lenstva, medzi ktor pat r aj poruovanie organizanch ak tov vydanch zdruenm. Organizan akty ministerstiev a inch strednch orgnov ttnej sprvy sa publikuj v rezortnch publikanch nstrojoch. Zkon o Zbierke zkonov Sloven skej republiky umouje, aby sa v najvznamnejej oficilnej zbierke Slovenskej republiky publikovali aj 196

in prvne alebo organizan akty, o ktorch to ustanovuje veobecne zvzn prvny predpis. Zbierka z konov naprklad vyhlsila Spravovac a rokovac poriadok stavnho s du Slovenskej republiky, pretoe to ustanovil veobecne zvzn prvny predpis. Slad rozhodnutia orgnu ttnej sprvy vydanho na zklade organiza nho aktu je preskmaten v sd nom konan o zkonnosti rozhodnut sprvnych orgnov. Organizan akty ttnych org nov a intitci maj rozmanit nz vy. Najastejie sa vyskytuj rzne tatty, smernice, pokyny, metodick pokyny. Nzvy organizanch aktov nemu zmeni ich charakter a vzah k prvnemu systmu. Bez ohadu na nzov neobsahuj organizan akty veobecne zvzn prvne predpisy a nepatria do sstavy prameov pr va Slovenskej republiky, aj ke ich vplyv a dopad na prvne postavenie subjektov prva nie je zanedbaten najm v oblasti verejnej ttnej spr vy. Organizan akty orgnov zujmovej samosprvy Jednm z druhov organizanch aktov, ktor vydvaj najm orgny zujmovej samosprvy, s tatty a in organizan akty, naprklad or ganizan poriadok, rokovac poria dok, volebn poriadok a pod. tatt je organizanm aktom ve rejnoprvnych zdruen zujmovej samosprvy. Jeho vntorn zvz nos, ako aj vntorn zvznos inch organizanch aktov orgnov zujmovej samosprvy, vydanch na zklade zkona alebo v medziach z kona, pramen zo zkona, ktor uruje spsob jeho uznania ttom. Uznanm sa potvrd nielen jeho

slad s stavou a zkonmi, ale aj ob sahov prepojenie so zkonom, ktor na prslun tatt odkazuje. tatty upravuj vntorn zlei tosti zujmovho, profesionlneho i stavovskho zdruenia. tatt zdru enia mus by v slade s stavou, zkonmi a ostatnmi veobecne z vznmi prvnymu predpismi. Slad overuje vy samosprvny orgn alebo ttna sprva, spravidla prslun minister pri signcii tat tu schvlenho orgnom zdruenia, komory a pod. Naprklad poda zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky o umelec kch fondoch podrobnosti o poslan a lohch jednotlivch fondov a sp soby ich uskutoovania uria ich tatty, ktor na nvrhy rd literr neho, hudobnho a vtvarnho fondu schvauje minister kultry. tatt je tie dleitm organizanm nstro jom uskutoovania samosprvy vy sokch kl. Poda zkona o vyso kch kolch podmienkou platnosti tattu vysokej koly je jeho regis trcia ministerstvom, pri ktorej sa posudzuje slad jeho ustanoven so zkonmi a ostatnmi veobecne z vznmi prvnymi predpismi. Ak ministerstvo odmietne registrova tatt, me vysok kola poda opravn prostriedok na najvy sd. tatty faklt, ktorch sasou je tudijn a skobn poriadok, nado bdaj platnos po ich schvlen aka demickm sentom vysokej koly, ktor posudzuje jeho slad so tat tom vysokej koly. Precedens a sudcovsk tvorba prva (judge-made-law) Zatia o v kontinentlnych t toch Eurpy je zkladnm prameom prva normatvny prvny akt a nor matvna zmluva, v anglo-americkom 197

198

nuka nie je prameom slovenskho prva.

Legislatvna iniciatva Prv tdium legislatvneho pro cesu sa zana podanm nvrhu na prijatie normatvneho prvneho ak tu. Prvo poda nvrh na vydanie normatvneho prvneho aktu je 199

RMIK . VIII-2 Obsahov zameranie prijatch rade Slovenskej republiky (jn 1992 -jl 1993)

zkonov

v Nrodnej

parlament. Vsledkom referenda, ako sa u uviedlo, je prvny akt s prvnou silou stavnho zkona alebo zkona.

o zachovanie ducha a dikcie zkona a limitcia exekutvy tmto spso bom sa vyskytuje najm na rovni kdexov. Legislatvna iniciatva nie je

pade, ak prslun zkon neobsahuje vslovn splnomocnenie, aby vlda vydala vykonvac prvny predpis (nariadenie vldy). Prvo podva nvrhy na vydanie nariadenia vldy prislcha vetkm lenom vldy. Vlda rozhoduje o nvrhu v zbore, obdobne ako pri schvaovan nvrhov zkonov. Zkonodarca vak me prostrednctvom zkona zakza je ho vykonanie aktmi exekutvy. Tm podporuje rozvoj judikatry a zmedzuje, aby exekutva regulovala prslun vzahy nad rmec zkona a aj menila obsah a zmysel zkona. Starostlivos zkonodarnej moci 200

201

202

suje u ns jeho predseda, prezident a predseda vldy. Prezident m prvo vrti stavn zkon alebo zkon par lamentu s pripomienkami v lehote do 15 dn po ich schvlen. Vtedy Nrod n rada Slovenskej republiky stavn zkon alebo zkon optovne preroku je. V prpade jeho schvlenia mus by takto zkon vyhlsen. Prezident re publiky vrti s pripomienkami zkon aj vtedy a vdy, ak ho o to poiada vl da. Zkon o Zbierke zkonov tie ustanovuje, e na uverejnenie v Zbier ke zkonov mono prija len texty au torizovan podpismi. To znamen, e stavn zkony a zkony by mali by vyhlsen len v prpade, ak ich signuj vetci stavn initelia. Pri vydva n aktov sa m dba o to, aby veobec ne zvzn prvne predpisy boli v Zbierke zkonov uverejovan naj neskr do 15 dn od odovzdania auto rizovanho textu. Vyhlsenie normatvneho prvneho aktu a medzinrodnej zmluvy v Zbierke zkonov Finlnym tdiom legislatvneho procesu je vyhlsenie normatvneho prvneho aktu spsobom, ktor usta novuj stava a zkony. Veobecne zvzn normatvne prvne akty s univerzlnou psobno sou sa uverejuj v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. Slovensk republika si zriadila oficilnu zbierku zkonom o Zbierke zkonov Slovenskej republiky da 16. decembra 1992 a tento zkon nado budol innos 1. janura 1993. Zbierka zkonov tvor sbor jej iastok postupne vydvanch v prie behu kalendrneho roka. Kad iastka obsahuje v zhlav ttny znak Slovenskej republiky, oznaenie ronka zbierky, nzov Zbierka z konov Slovenskej republiky", slo

iastky a dtum uverejnenia, ktor je dtumom vzniku jej platnosti Veobecne zvzn prvne predpi sy sa v jednotlivch iastkach oznau j poradovmi slami. V citcii veo becne zvznch prvnych predpisov sa namiesto nzvu Zbierka zkonov Slovenskej republiky" pouva skrat ka Z.z. Pri citcii veobecne zvz nch prvnych predpisov SFR sa po uva skratka Zb. Pri skrtenej citcii sa uvdza druh prvneho predpisu, jeho poradov slo a rok vydania v zbierke a nzov skratky zbierky. Pri plnej citcii sa uvdza druh predpi su, nzov subjektu tvorby prva, slo predpisu a ronk zbierky, ako aj jej druh a nzov predpisu. Vydvanie Zbierky zkonov patr do psobnosti Ministerstva spravod livosti Slovenskej republiky. Publi kan norma stanovuje, e pri jej vy dvan sa db o to, aby veobecne zvzn prvne predpisy boli v nej uverejovan najneskr do 15 dn od odovzdania autorizovanho textu na uverejnenie. Ministerstvo spravodli vosti mus tie zabezpei, aby kad zujemca o Zbierku zkonov mal mo nos obstara si ju za uren cenu. Obce s povinn zabezpei, aby Zbierka zkonov bola na pracovisku orgnu jej samosprvy prstupn na nazretie kadmu, kto o to prejav zujem. Na tento el sa obciam za siela jeden vtlaok kadej vydanej iastky Zbierky zkonov bezplatne. V Zbierke zkonov sa uverejuj: a) stava, stavn zkony a ostat n zkony Nrodnej rady Slo venskej republiky vrtane v sledkov referenda a plnho znenia zkonov, b) nariadenia vldy Slovenskej republiky, c) vyhlky, opatrenia a vnosy ministerstiev a strednch or gnov ttnej sprvy, d) medzinrodn zmluvy ratifiko203

koov, nariaden vldy a vy hlok i opatren ministerstiev a ostatnch strednch org nov ttnej sprvy, b) uverejnenm oznmenia minis terstva alebo inho strednho orgnu ttnej sprvy o vydan vnosu. Okrem publikcie normatvnych prvnych aktov m dleit vznam aj publikcia medzinrodnch zmlv, ktor sa v dsledku transformcie vleuj do platnho prvneho syst mu ttu. Medzinrodn zmluvy, ktormi je Slovensk republika viazan, sa vy hlasuj v Zbierke zkonov, ak ide o: a) zmluvy ratifikovan preziden tom, b) in zmluvy, ak obsahuj pravu tkajcu sa prvneho postave nia fyzickch a prvnickch osb alebo ich oprvnench zujmov. V Zbierke zkonov sa oznamuje aj vypovedanie medzinrodnch zmlv. Vyhlasovanie medzinrodnch zmlv, podobne ako vyhlasovanie veobecne zvznch prvnych pred pisov, sa uskutouje dvoma forma mi: a) uverejnenm oznmenia Minis terstva zahraninch vec Slo venskej republiky o uzavret zmluvy, obsahujce aj jej pln znenie, a daje dleit na jej vykonanie, b) uverejnenm oznmenia Ministerstva zahraninch vec Slo venskej republiky o uzavret zmluvy a daj o tom, kde mo no do nej nazrie. Ak sa v Zbierke zkonov vyhlasuje medzinrodn zmluva, v oznmen sa popri jej slovenskom znen uvdza aj jej pln znenie v jazyku, v ktorom bola vyhotoven.

204

IX. KAPITOLA

LITERATRA: AARNIO, A.:The Rational as Reasonable. A Treatise on Legal Justification. Dordrecht 1987. DVID, R.: Anglick prvo. Bratislava 1972. DVID, R.: Structure and the Division of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tbingen 1971. DVID, R.: The Different Conceptions of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tbingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Compar sion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tbingen 1984. HAYEK, F. A.: Pr vo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. Praha 1991. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva. Praha 1983. KNAPP, V.: Zklady srovnvac prvni vedy. Praha 1991. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KREJ, J.: Zptn psobnost zkonu s hlediska prva stavnho. Brno 1933. KREJ, J.: Prvni jevy v ase. Praha 1937. LU BY, .: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958. MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995. PECZENIK, A.: Grundlagen der juristischen Argumentation. Wien 1983. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Dordrecht 1989. PROCHZKA, A.: Retroaktivita zkonu. In: SVP III. PROCHZKA, A.: Zklady prva intertemporlnho. Brno 1928. PRUSK, J.: Systmovos prva, prvny systm a systm prva. Prvny obzor 7,1990. PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A. Harta. Acta facultatis Universitatis Comenianae. Tomus XV. Bratislava 1993. RAZ, J.: The Concept of a Legal System. An Introduction to the Theory of Legal System. Oxford 1970. ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. Zv. IV. Praha 1936. N, Z. - EHK, K: Metodika tvorby predpisu. Pra ha 1993. TUNC, A: Prvo Spojench ttov americkch. Bratislava 1966., WEINBERGER, O.: Zklady prvni logiky. Brno 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEINBERGER, O.: Intitucionalizmus. Nov teria konania, prva a demokracie. Bratislava 1995. WEYR, F.: Terie prva. Brno 1936. WEYR, F.: eskoslovensk prvo stavn. Praha 1937.

POJEM PRVNY SYSTM AKO PLATN PRVO TTU Pri predchdzajcom vklade o spo loenskch normch a hodnotch sa zdraznilo, e so ivotom loveka v spolonosti je nutne spojen existen

cia normatvnych systmov, rznych spoloenskch noriem, ktor reguluj udsk sprvanie a zabezpeuj integ ritu spolonosti. Normatvne systmy vyjadruj a zabezpeuj repektova nie hodnt spolonosti. Medzi takto normatvne systmy patria aj prvne 205

normy,ktor s obsahom prameov prva, u ns najm normatvnych prvnych aktov. Prvne normy, v porovnan s ne prvnymi systmami noriem, sa po kladaj za dleit najm preto, lebo ich existencia je spojen so ttnou mocou a s jej uplatovanm v innos ti ttnych orgnov a intitci, ak mi s parlament, vlda, hlava ttu, ministerstv, sdy, polcia. Spojenie medzi spolonosou, t tom a prvom sa uskutouje jednak na rovni vytvrania prvnych no riem v legislatvnom procese a jednak na rovni ich realizcie v prvnych vzahoch, najm v oblasti rozhodova cej innosti ttnych orgnov v proce se aplikcie prva. Za prvnymi nor mami prostrednctvom ttnych orgnov a ttnych intitci stoj tt, ktor je motorom" legislatvne ho procesu a garantom repektovania prva i verejnho poriadku. Akkovek normatvny systm vr tane prvneho systmu pozostva z uritch prvkov, ktor s konkrt nym spsobom usporiadan a medzi ktormi s urit vzahy, podmienen vlastnosami tchto prvkov, a tie va ka tmto vlastnostiam plnia urit funkcie. Zkladnm prvkom (elementom) prvneho systmu je prvna norma. Normy s v rmci systmu usporia dan jednak poda stupa prvnej si ly vertiklne (hierarchicky) a jednak horizontlne, ako aj poda inch kri tri. Inm kritriom je naprklad predmet prvnej regulcie, metda prvnej regulcie a in kritri. S po uitm kritria predmetu prvnej re gulcie zatried'ujeme normy prvne ho systmu do oblasti obianskeho prva, trestnho prva, pracovnho prva alebo rodinnho prva. Vertiklne usporiadanie prvnych noriem poda stupa prvnej sily sa prejavuje tm, e na ele prvneho

systmu je stava. Za stavou nasle duj zhora nadol zkony a za z konmi ostatn veobecne zvzn prvne predpisy s nim stupom prvnej sily ne zkony. Horizontlne usporiadanie prv nych noriem poda stupa prvnej sily sa prejavuje tm, e veda seba s na tej istej rovni usporiadan z kony, naprklad Obiansky zkon nk, Obchodn zkonnk, Zkonnk prce, Trestn zkon, zkon o poli cajnom zbore. Na inej horizontlnej rovni s poda prvnej sily usporia dan vyhlky alebo in druhy nor matvnych prvnych aktov rovna kho stupa prvnej sily. Prvny systm pozostva jednak z noriem a jednak z vzieb medzi nimi. Vzby medzi normami, ktor sa vy znauj stabilitou, invariantnosou, tvoria truktru systmu. Na fungova nie prvneho systmu s dleit oba komponenty. Normy bez vzieb netvo ria systm a vzby bez noriem ho tvo ria ete menej. To znamen, e prvny systm tvor jednak mnoina prvnych noriem a jednak mnoina ich vzjom nch vzieb, ktorch charakter uruj vlastnosti noriem. Stabilita vzieb a ich charakter vytvraj truktru prvneho systmu. Existencia prvnych noriem prv neho systmu ktorhokovek suvern neho ttu spova v ich platnosti. Platnos normy je vdy uren temporlne, so zreteom na as, alej terito rilne, so zreteom na ttne zemie, na ktorom tt vykonva jurisdikciu, a napokon personlne, to znamen so zreteom na osoby, na ktor sa vza huje, aj ke sa nenachdzaj na jeho zem. Pokia ide o fyzick osoby, prvny systm ttu upravuje svoju psobnos i u veobecne alebo kon krtne aj vo vzahu k obanom inch ttov vrtane osb bez ttnej prslu nosti. Sasou prvneho systmu s preto tie kolzne normy.

206

Z hadiska definovania prva uri tho ttu nm vdy ide o prvo, kto r momentlne plat, a nie o prvo, prvny systm, ktor platil dakedy v minulosti, prpadne o prvo inho, cudzieho ttu i medzinrodn pr vo alebo o prvo", ktor sce m pla ti, ale z akchkovek dvodov plat nos nenadobudlo. Existujci prvny systm ttu je shrn (momentlne) platnch prv nych noriem a ich vzieb. Tento shrn platnch prvnych noriem na zvame tie jednoducho prvo" ale bo platn prvo", pozitvne prvo", prpadne objektvne prvo. Platn, pozitvne prvo (ius positivum) je opakom prirodzenho prva (ius naturale). Pozitvne, platn pr vo je prvo dan ttom, vyjadren v ttom stanovenej forme, ie v prameoch prva. Prirodzen pr vo na rozdiel od neho pramen poda jednej koncepcie z boskej prozrete nosti a spravodlivosti, km poda koncepcie prirodzenho prva rozu movho je loveku vroden, take pramen z jeho udskej podstaty. Prvny systm, prvo, prpadne platn prvo i objektvne prvo sa pouvaj ako synonym. V niekto rch prpadoch sa vak prvny sys tm chpe irie ne platn prvo.Vtedy s jeho prvkom nielen normy a vzby, ale aj in prvky, na prklad intitcie vytvrajce formu vldy, tj.ttne orgny a intitcie tvorby prva a jeho aplikcie. Prkla dom irieho vymedzenia prvneho systmu je koncepcia prvneho sys tmu ako prvneho poriadku. Prv ny poriadok plnil v prvnej nuke najm medzi obidvomi svetovmi vojnami funkciu, ktor sa dnes spja s termnom prvny systm. Poda Kelsena prvny poriadok tvor tak objektvne prvo, ako aj subjektvne prvo (KELSEN 1934, 23) a poda Weyra prvny poriadok pozostva zo

veobecnch noriem (zkon a pod.) a individulnych noriem (rozhodnu tie sdu a pod. (WEYR, 50). Kad prvna kola m vak vlast n predstavy o platnosti prva a lnii, hranice oddeujcej prvo od nepr va, a tm aj o tom, ak podmienky m urit norma splni,aby patrila do platnho prvneho systmu. Prvny systm sa vyznauje uri tmi znakmi, vlastnosami. Esencionlnou vlastnosou prvne ho systmu je jeho platnos. Prvny systm existuje, ak plat. Len z plat nho prvneho systmu a z platnch prvnych noriem, ktor do systmu patria, vyplvaj prvne povinnosti, zvzky a prva. Iba platn prvo je prvo. Za hranicou platnosti nie je prvo. Ak kontatujeme, e urit norma je prvne platn, znamen to, e patr do prvneho systmu (PECZENIK1979, 273). Adjektvum platn (prvo) oznau je as prvnych teoretikov za superfluum; dvodia, e len platn prvo je prvo. Jeho pouvanie sa vak odpo ra so zreteom na mnostvo adjektv, s ktormi sa prvo v svojej tisc ronej histrii spojilo, no najm preto, aby sa platn prvo odlilo od neplatnho prva, tj. naprklad pr vo, ktor platilo v minulosti od ak tulne platnho prva uritho ttu. Podmienky platnho prva Jednotliv prvne koly vymedzuj platn, zvzn prvo odline, a to so zreteom na odlin podmienku alebo podmnienky platnho prva. Takto sa sprva prvny pozitivizmus, jusnaturalizmus, ako aj sociologick smery. Kad z tchto teri teda hovor: Urit sbor noriem je platn prvo, len ak a len ak... Potom nasleduje de finovanie podmienky, prpadne pod mienok platnosti prva. To, o nasle-

207

duje za podraovacou spojkou uvdza jcou podmienku, je hraninm ka meom prvnych teri i kl. Kad z teri stanovuje jednu ale bo viac podmienok platnosti prva, prpadne podmienok platnosti prv nej normy. Tieto podmienky mono rozdeli na formlne a materilne. Prvny pozitivizmus kladie draz tak na formlnu podmienka, ako aj na materilnu podmienku platnosti prva, ktorou je efektvnos. Sociolo gick terie prvneho systmu klad draz na materilne podmienky. Hlavnou sociologickou podmienkou platnosti prva je tie jeho efektv nos, skuton pouvanie prvnych noriem sdmi a obanmi v kadoden nom ivote pri rieen konkrtnych situci. Aj prirodzenoprvne terie pod mieuj platnos a zvznos pr va materilnou podmienkou, pr padne podmienkami. Zkladnou podmienkou je, aby prvo stanove n ttom bolo v slade so vetk mi, prpadne s uritmi princpmi alebo hodnotami prirodzenho pr va (morlky). V sasnej prvnej terii a prv nej filozofii s aj snahy vytvori syn tzu v oblasti terie platnosti prva. Okrem materilnej podmienky efek tvnosti, ktor presadzuje prvny po zitivizmus a sociologick kola, obja vuje sa aj materilna podmienka morality prva v tom zmysle, e pri vemi zlovon, extrmne nemorlne prvo nie je prvo. Z tchto pokusov o syntzu vych dza aj nasledujci vklad formlnej a materilnej podmienky platnosti prva. Z hadiska vymedzenia plat nosti prva je pre ns urujce spl nenie formlnej podmienky, ktor spova v dodran ttom stanovenej formy prva pri repektovan princ pov prvneho ttu.Pri vklade ma terilnej podmienky platnosti nor

my, ktorou je efektvnos, sa sce ak ceptuje jej dleitos, avak znik efektvnosti normy nie je mon po vaova za prvny dvod zniku nor my, ale len za dvod nvrhu na zruenie platnosti normy postupom, ktor stanovuje platn prvo. Formlna podmienka platnosti uruje poiadavky na proces vzniku prvnej normy, materilna pod mienka i podmienky s poiadav kami na obsah prvnej normy, ako aj na mieru pouvania i akceptcie normy. Formlna podmienka platnosti Formlnou podmienkou platnosti prva a normy je ttom stanoven forma prva. V uom zmysle formou prva rozumieme prame prva vo formlnom zmysle a v irom zmysle formou prva rozumieme nielen v sledok tvorby prva, ale aj proces tvorby prva, v ktorom norma vznik. Ako sa u kontatovalo, ttom sta noven alebo uznan formu treba teda vidie z dvoch hadsk. Jedno je rezultatvne a druh procesn (procedurl ne). Z rezultatvneho hadiska berieme do vahy ttom stanoven formu ako vsledok. Takouto formou je u ns naj m normatvny prvny akt, naprklad zkon, ktorho obsahom s prvne normy, a ktor bol publikovan ure nm spsobom v Zbierke zkonov Slo venskej republiky. Z procesnho hadiska si vmame nie vsledok, ale proces vzniku tohto zkona zisujeme, i ttom stanove n forma (vsledok) vznikla prvom ustanovenm alebo uznanm spso bom (proces,procedra). Sasou tejto procedry je, prirodzene, aj otzka, i normu prijal oprvnen subjekt, to znamen subjekt tvorby prva s prslunou normotvornou prvomocou. 208

Zkladn

norma

Spsob vzniku a pvod normy i ce lho systmu prva s rozhodujce pri overovan platnosti normy, tj. jej identity, prslunosti ku konkrtne mu prvnemu systmu. Kad prv na norma prinleiaca k uritmu prvnemu systmu, mus v sebe nies genetick pea" tohto systmu, ie spa podmienky platnosti, prslu nosti k systmu, spa podmienky lenstva" v systme, ktor ustanovu je stava, ako aj ostatn zkony. Ke si teda kladieme otzku, i urit nor ma patr k nejakmu systmu, i je je ho sasou, doadujeme sa prvneho dvodu jej platnosti i neplatnosti. Tento dvod i dvody ustanovuje urit norma alebo shrn noriem, spravidla stava a ostatn zkony upravujce tvorbu prva, ktor uru j ttom stanoven formu prva. Ta kto normu,z ktorej sa odvodzuje platnos celho prvneho systmu, nazval Kelsen zkladn norma. Ak sa ptame na dvod platnosti uritho rozhodnutia sdu, djdeme poda Kelsena k uritmu zkonu. Ak ptrame alej, preo tento zkon plat, preo je zvznou normou, ale bo, o je to ist, preo je aktom uri tho ttu, a teda prinle do ssta vy uritho ttneho poriadku, djdeme k uritmu stavnmu zko nu, tj. zkonu, na ktorom sa v uritej dobe uzniesol urit orgn, napr. par lament. Ak sa ptame ete alej na dvod platnosti tejto sstavy, djdeme mono k jednmu alebo k niekokm stavnm zkonom, ktor boli usta noven poda skorej stavy, napokon vak dospejeme k stave, ktor u ne bola stanoven poda ustanoven ne jakej starej stavy, teda v pozitvno prvnom zmysle, pristpime k stave takpovediac prvej alebo prvotnej. e tto prv stava a s ou vetky prv ne normy, ktor sa z nej odvodzuj, 209

platia, treba, pokia ostvame na p de uritho ttu, jednoducho predpo klada. Ide teda o predpoklad (hypothesis) tohto obsahu: Sprvaj sa tak, ako to nariadil orgn, ktor ustanovil prv stavu." Tto hypotetick z kladn normu nazva zakladate normativizmu stavou v zmysle prvnologickom na rozdiel od stavy v zmysle pozitvnoprvnom, ktor bo la stanoven na jej zklade (KELSEN 1926, 32). Rekognin norma

Obdobnm spsobom riei forml nu podmienku platnosti prvnej nor my znmy reprezentant prvneho po zitivizmu Hart, ktor rozdelil normy tvoriace prvny systm na sstavu primrnych noriem a sekundrnych noriem. Primrne normy ustanovuj zkazy, prkazy a dovolenia. Sekun drne normy upravuj reim prijma nia, zmeny a zruovania prvnych no riem. Existencia sekundrnych noriem poda Harta znamen pod statn krok od predprvneho sveta k svetu prva. Dleitm druhom se kundrnych noriem je rekognin norma, ktor pecifikuje kritri identifikcie platnch prvnych no riem v rmci prvneho systmu.Rekognin norma, ktor mono nazva identifikan norma, implikuje pod statn znaky sekundrnych noriem, ktor stanovuj prvne dvody a sp soby vzniku a zniku platnosti prv nej normy. Z tohto dvodu budeme v alom vklade pouva vlune termn rekognin norma alebo ter mn identifikan norma tak v uom vzname pravidla, ktor stanovuje kritri identifikcie platnho prva, ako aj v irom vzname pravidla, ktor upravuje podmienky prijma nia, zmeny a zruovania prvnych no riem.

Rekognin norma me poda Harta vo veobecnej podobe znie nasledovne:"Akkovek pravidlo je plat nm pravidlom prvneho systmu, ak bolo prijat zkonodarnou mocou, alebo bolo odvoden z pravidla prija tho zkonodarnou mocou." In rekognin normy systmu pecifikuj podmienky poruenia obliganej nor my alebo postup, prostrednctvom ktorho sa zruuj a menia obligan normy. Rekognin normy maj rozmani t formy. V primitvnej spolonosti funkciu rekogninej normy pln na prklad kompletn zoznam platnch noriem v nejakom prvnom doku mente vydanom ttom. Modern a zloit" spolonos me uri, e prvnou normou je len a len norma, ktor prijal vopred stanovenm sp sobom urit ttny orgn s normo tvornou prvomocou (zkonn pr vo), prpadne norma, ktor bola dlhodobo pouvan a ttom sankci onovan ako platn prvo (obyajov prvo, sudcovsk prvo). Tm je po da Harta vlastne vyrieen otzka platnho prva. So zreteom na funkcie sekundr nych noriem a rekogninej normy v prvnom systme v alom vklade, ako sa u uviedlo, nazvame ich len rekognin norma." Materilne podmienky platnosti Materilne podmienky platnosti normy a prva sa tkaj jeho obsa hu, prpadne miery akceptcie prva spolonosou, ktor sa prejavuje mie rou dodriavania a pouvania no riem obanmi a orgnmi ttu. Poiadavky na obsah prva, i u na jeho morlnos alebo in poia davky na obsah prva, vdy vypl vaj z nejakej normy. Bu ich pozi tvne alebo negatvne stanovuje 210

prvna norma, spravidla stava ale bo zkon, alebo ich stanovuje ne prvna norma, najastejie morlna norma. stava Slovenskej republiky na prklad zakazuje urit obsah zko nov. V i. 31 sa ustanovuje: Zkonn prava vetkch politickch prv a slobd a jej vklad a pouvanie musia umoova a ochraova slo bodn sa politickch sl v demo kratickej spolonosti." Z citovanho ustanovenia vyplva jednak prkaz, aby parlament pri prijman zkona v tejto oblasti ochrnil slobodn sa politickch sl a jednak zkaz prijma zkony, ktorch obsah by spsoboval opak. V stavch ttov, prpadne v z konoch, ktor upravuj tvorbu pr va, sa neraz vyskytuj normy,ktor zakazuj normm niej prvnej sily odporova normm vyej prvnej si ly, alebo upravova urit vzahy. l. 120 stavy ustanovuje, e vlda me vydva nariadenia len v medziach zkona. Aj v tomto prpade ide o po iadavku na obsah prva stanoven vyou normou. Norma zakazuje vl de, aby obsahom jej nariaden boli in vzahy ne tie, ktor upravuje z kon. Efektvnos prva normy a prvnej

Za materilnu podmienku plat nho prva sa okrem morlnosti pr va, ku ktorej sa ete vrtime, po vauje asto jeho efektvnos. Efektvnos prva a efektvnos nor my poaduje nielen prvny pozitiviz mus a normativizmus, ale aj sociol gia prva. Chpanie efektvnosti v prvnom pozitivizme a v sociolgii prva vak nie je toton, aj ke sa terie efektvnosti v oboch orient cich prvnej nuky iastone pre-

krvaj. Opakom efektvnosti je neefektvnos, ktor sa tie nazva obsoltnos. Poda Kelsena, ktor reprezentuje normativizmus, je norma efektvna, ak je vcelku repektovan. Efektv nos je podmienkou platnosti. Nor matvna efektvnos vak nie je plat nos. Je podmienkou platnosti v tom zmysle, e platnos normy alebo s boru noriem zanik, ak zanikne ich efektvnos alebo monos efektv nosti. Ak zkon pod trestom zake zabja urit druh zvierat, potom je ho platnos zanikne len v prpade vy mretia chrnenho druhu, pretoe zakazujcu normu u nebude mon viac repektova. Obdobne, ak zkon zake predaj alkoholu a stanov prsny trest odatia slobody, jeho platnos zanikne v prpade rezisten cie, nerepektovania zkazu povinostnmi subjektmi. Ide o prpad, ktor sa nazva dsutude, tj. ak sa prvna norma prestala pouva ale bo ak upadla do zabudnutia, ie ak je norma obsoltna. Poda Kelsena norma poadujca osi nemon, prikazujc naprklad udskej bytosti nesmrtenos, je neefektvna od za iatku (KELSEN 1979, kap. 34). Efektvnos sa v prvnom pozitiviz me definuje aj takto: Nielen normy, ale aj urit kony s sasou plat nho prva.Platn prvny systm sa vyznauje efektvnosou. Efektvnos prva je otzkou sladu medzi nor mami a konmi. Urit normatvny systm je platnm prvom, ak jeho najdleitejie normy s takmer vdy repektovan a ak ostatn normy sys tmu s vcelku repektovan. Efek tvnos jednak znamen, e na uri tom ttnom teritriu vina populcie repektuje vinu prv nych noriem a jednak, e ttne org ny v prpade nerepektovania (vi nou a riadne) pouvaj dontenie (PECZENIK1989, 283). 211

Vymedzenie hranice, za ktorou vznik alebo zanik efektvnos nor my alebo efektvnos systmu, je zlo it otzka. Kelsen poaduje, aby sa prvne normy vcelku repektovali a dodriavali. Mono sa tie stretn s nzorom, e prvny systm plat, ak sa normy realizuj a repektuj ako celok aspo v minimlnej miere. In vymedzenia na rozdiel od toho poaduj, aby sa prvne normy re pektovali a dodriavali vinou, prpadne v prevanej miere. Pri vymedzen miery normatvnej efektvnosti sa vak spravidla obja vuje poiadavka, aby sa prvne nor my realizovali a repektovali celkove, vo veobecnosti. Efektvny prvny systm je platn prvny systm, v ktorom subjekty prva celkove, vo veobecnosti re pektuj prkazy i zkazy, vyuvaj dovolenia, a ttne orgny pri po ruovan i obchdzan prva rozho duj o sankcich a aplikuj ttne dontenie. Podmienka efektvnosti sa v prv nom pozitivizme spravidla uplatuje tak pokia ide o systm ako celok, ako aj pokia ide o konkrtny zkon alebo jeho ustanovenie. Efektvnos noriem neznamen, e kad norma sa repektuje a dodriava bez vnim ky. Znamen iba, e sa repektuje celkove, vo veobecnosti. V prvnom systme mus vdy existova mo nos porui urit normu, pretoe inak je norma zbyton (KELSEN 1979, Kap. 34). Ak zver vyplva z uvedenho chpania efektvnosti? Je efektvnos normy a prva rovnocennou pod mienkou platnosti, ktor pln rovna k lohu ako podmienka i podmien ky formy stanoven rekogninou normou? Rozumie sa, e rozhodovanie o tom, i konkrtna prvna norma je platn alebo neplatn so zreteom na jej

efektvnos alebo obsoltnos (neefektvnos), nie je mon ponecha na ubovu ttnych orgnov alebo jednot livcov. V tomto prpade by ktokovek mohol vyhlsi, e urit norma alebo trieda noriem je obsoltna, a preto ne platn a prvne nezvzn. Z toho vyplva, e podmienky plat nosti vlune stanovuje rekognin norma, e obsoltnos (neefektvnos) prvnej normy nie je prvnym dvo dom zniku platnosti, innosti a z vznosti normy, ale iba dvodom po da nvrh na jej zruenie spsobom, ktor stanovuje platn prvo. Tento zver o podmienkach plat nosti normy podporuje prezumpcia sprvnosti prvnych noriem, ie predpoklad, e ak prvne normy zod povedaj poiadavkm rekogninej normy, povaujeme ich za platn prvne normy. Ak by mali nejak chy by, najm obsahov nedostatky, po zerme sa na ne, akoby ich nemali, dokia nie s zkonom ustanovenm spsobom zruen alebo novelizovan. Efektvnos a akceptcia prva

Vntorn prvneho

nerozpornos systmu

Efektvnos prvneho systmu a kadej prvnej normy podmieuje cel rad faktorov, osobitne akcept cia prva. Akceptcia prva je ure n tak subjektvne, adrestmi prv nych noriem, ako aj objektvne, charakterom a kvalitou prvneho systmu, jeho vntornou a vonkajou nerozpornosou, ako aj stabilitou. Prvny systm je subsystmom so cilneho systmu a uritmi vzba mi je s tmto systmom prepojen. Ak lohy plnia vzby, ktormi je prvny systm prepojen so socil nym systmom? Vznam vonkajch vzieb spova v tom, e zabezpeuj potrebn mieru jeho akceptcie a tm aj jeho efektvnos,e prvo nie je odtrhnut od ivota. 212

Jednota, ie vntorn sladnos a nerozpornos systmu noriem si najm vyaduje, aby jedna prvna norma nezakazovala sprvanie, ktor in prvna norma dovouje. Rozpor prvnych noriem je jednou z monos t konkurencie noriem. V prpade roz poru prvna norma N" ustanovuje: Ak je A, m by B." Na rozdiel od to ho prvna norma R" ustanovuje: Ak je A, m by non B." Vntorn nerozpornos prvneho systmu spova v tom, e prvne normy nepsobia proti sebe, e prv ny systm stanovuje prvne postupy, ako predchdza vzniku rozporov no riem a tie ako ich odstraova. Existuje niekoko foriem odstrao vania rozporov v prve. Niektor formy odstraovania roz porov spovaj vlune v prve inici ova odstrnenie rozporu, km in formy kotvia v prvomoci pozastavi alebo zrui platnos a innos no riem, ktor odporuj normm vyej prvnej sily. Rozpor, neslad noriem maj oprvnenie iniciova a riei ttne orgny tvorby prva, orgny veobecnho sdnictva a stavnho sdnictva, ttne orgny pri upla tovan prva veta, kontroly a pod. V sstave ttnych orgnov, ktor disponuj prvomocou iniciova ko nanie zameran na odstrnenie roz poru v prvnom systme, m dlei t funkciu najm stavn sdnictvo. stavn sd Slovenskej republiky reprezentuje u ns intitciu sdnej kontroly stavnosti ex post. stava jednoznane vyluuje sdnu kontro lu stavnosti ex ante. stavn sd nsledne kontroluje a rozhoduje o slade: a) zkonov s stavou a s stavn mi zkonmi, b) nariaden vldy.veobecne z-

vznch prvnych predpisov mi nisterstiev a ostatnch stred nch orgnov ttnej sprvy s stavou, s stavnmi zkonmi a zkonmi, c) veobecne zvznch nariaden orgnov zemnej samosprvy s stavou a zkonmi, d) veobecne zvznch prvnych predpisov miestnych orgnov ttnej sprvy s stavou, z konmi a inmi veobecne z vznmi prvnymi predpismi, e) veobecne zvznch prvnych predpisov s medzinrodnmi zmluvami vyhlsenmi spso bom ustanovenm na vyhlaso vanie zkonov. Ak stavn sd svojm rozhodnu tm vyslov, e medzi prvnymi pred pismi je neslad, strcaj tieto pred pisy, ich asti alebo ustanovenia innos. Ak orgny, ktor tieto predpisy vydali, do iestich mesiacov od vyhlsenia rozhodnutia ich ne daj do sladu s prslunmi norma mi vyej prvnej sily,strcaj takto predpisy alebo ich asti i ustanove nia platnos. Vonkajia nerozpornos prvneho systmu (dynamika prvneho systmu) Prvny systm sa neuzatvra pred svojm okolm, t.j. socilnym syst mom, ale reaguje na jeho spoloen sky relevantn dynamiku, vvoj, zujmy a potreby a sbene na sa mostatne psob. Dynamika prvneho systmu, t.j. jeho vonkajia nerozpornos si vya duje, aby sa prvny systm neuzatv ral voi svojmu okoliu, ale naopak, aby vo vzahu k nemu vystupoval ako viac i menej otvoren systm. Prv ny systm vaka svojej otvorenosti reaguje na vvoj socilneho systmu

vlastnm vvojom. Sbene psob samostatne a regulujco na svoje okolie, na socilny systm. Ak by sa prvny systm celkom uzavrel pred socilnym systmom, dostal by sa po stupne do izolcie a rozporu s potre bami, hodnotami a zujmami spolo nosti, skupn i jednotlivcov. iria alebo uia otvorenos prv neho systmu je sce zkladnm predpokladom vvoja systmu, ale prvny systm neme, resp. nemal by zmenami prvnych noriem reago va na kad i sebemeniu zmenu v oblasti socilneho systmu, pretoe tm by sa naruila stabilita systmu. Stabilita a rovnovha prvneho systmu (statika prvneho systmu) Prvny systm m reagova proce som tvorby prva na vvoj socilneho systmu, potreby i zujmy rozv ne", zachovvajc si potrebn stabili tu a zabezpeujc tm aj optimlnu mieru prvnej istoty. Medzi dynamikou systmu a jeho statikou (stabilitou) mus vldnu potrebn rovnovha. Ak sa bude pr vo meni kad de, nebude tm, m m by, ie prvom, ktor mus vna do spolonosti potrebn isto tu pevnch pravidiel hry. A naopak, ak potrebn zmenu alebo zruenie prvnej normy mono v spolonosti dosiahnu len vemi zloitou cestou a s vynaloenm neprimeranho si lia, potom sa podstatne zni miera akceptcie prva a tm aj efektv nos systmu. Regulan funkcie prva sa v tomto prpade transfor muj na in systmy regulcie spr vania v spolonosti. Prve z tchto hadsk je dleit, aby v prvnom systme zavldla rov novha medzi dynamikou noriem, stabilitou noriem a nemennosou uri213

tch noriem, t.j. medzi prlivom inovovanch noriem do" systmu, odlivom neefektvnych noriem, ktor u vyli z pouvania, prpadne ktor boli pre konan vvojom spolonosti von" zo systmu a zotrvanm efektvnych no riem v rmci systmu, ktor ochrauj integritu spolonosti a jej ttnu ideu a vyjadruj zkladn udsk prva a ostatn veudsk hodnoty. Obsoltne prvne normy

Obsoltne prvne normy s ne efektvne normy, ktor nie s vcelku repektovan, ktor bu nevstpili do pouvania, prpadne u vyli z pouvania. Obsoltne normy s neefektvne prvne normy. Tento fakt vak mus ttny orgn s po trebnou prvomocou autoritatvne kontatova. Ak obsoltne normy ne boli stanovenm spsobom zruen, s prvkami prvneho systmu. Tm, e ich tt nezruil, uznva, e obsoltna prvna norma stle spa pod mienku prslunosti k danmu prv nemu systmu. Obsoltnou prvnou normou nieje norma, ktorej podmienky uplatnenia nastvaj raz za as, ako pri realiz cii prvnych noriem upravujcich v kon volebnho prva do zastupites kch orgnov, ktor sa pouvaj naprklad v intervale tyroch rokov. Mieru akceptcie noriem a tm aj ich efektvnos podmieuje tie for ma vldy a vzahy medzi vldou a verejnosou, mocou a udom. V ne demokratickch formch vldy je efektvnos prvnych noriem vsled kom represvnych metd a nsilia. V demokratickej spolonosti vych dza efektvnos normy z konsenzu obyvatestva (verejnosti) a vldy, ktor je legitmna a m jeho dveru. Prvo nie je nsilie, take je nevy hnutn, aby sa zakladalo na konsen

ze a aby za nm stla legitmna tt na moc, podporovan obyvatestvom. Aj v demokratickch ttoch sa pri vytvran konsenzu vyskytuje cel rad problmov, ale proces hadania sprv nych rieen je neporovnaten s roz hodovacm politickm procesom tota litnho systmu. M svoje pravidl a hra prebieha pred oami vetkch obanov. Pravidl hry upravuj tie spsob, ako sa divk z vlastnej vle a priinenm men na hra a hr na divka vrtane striedania hrov a ce lch drustiev. Demokracia je najhor spsob vldy, ale nebol vynjden ia den lep, povedal Winston Churchill. V autoritatvnom systme, ktor vylu uje politick a ekonomick pluralitu, sa monopol moci neusiluje o nijak konsenz i dialg s verejnosou. Morlnos prva a prvnej normy Mieru akceptcie prva a tm efek tvnos prva podmieuje aj skuto nos, i proces tvorby prva vyrast zo veobecne uznanch hodnt spolo nosti, jej kultry, morlky a tradci. Vieme u, e podmienkou platnosti a zvznosti prva v jusnaturalizme je slad prva stanovenho ttom s prirodzenm prvom. Umiernen predstavitelia koly poaduj aspo minimlny morlny obsah prva, pr padne uruj princpy, na ktor treba bra zrete pri tvorbe obsahu prva. Aj v sasnej, pozitivistick orien tovanej prvnej terii a filozofii sa mono stretn s nzorom a poia davkou, e prvny systm ako celok nesmie by extrmne nemorlny. Predpokladajme teda, e podstatn as prvneho systmu pozostva z extrmne nemorlnych ustanoven. Je mon z toho vyvodi zver, e da n systm nie je platn prvny sys tm? Odpove na tto otzku vak

214

sasn prvnu teriu op privdza do zaarovanho k r u h u kontraverznch vymedzen platnho prva z hadiska prvneho pozitivizmu ale bo jusnaturalizmu. Extrmne nemorlny systm ako celok nie je mon uzna za platn prvny systm. Treba vak presne stanovi podmienky, kedy urit prvny systm nie je extrmne ne morlny, prpadne podmienky, kedy urit systm noriem je extrmne nemorlny (PECZENIK 1989, 288). Na zver treba kontatova, e : a) formlne podmienky platnosti normy zvzne stanovuje rekognin norma; b) obsoltna (neefektvna) norma, ktor spa formlnu podmien ku platnosti stanoven rekogninou normou, je platn a z vzn prvna norma, dokia nie je zruen urenm postu pom; c) obsoltnos prvnej normy nie je prvnym dvodom neplatnos ti, ale je dvodom nvrhu na jej zruenie urenm postupom; d) dokia nie je obsoltna prvna norma zruen urenm postu pom, nemono na normu, o kto rej vldne presvedenie o jej obsoltnosti, alebo ktor bola oprvnenm orgnom navrh n u t na zruenie, hadie, ako by bola neplatn; e) extrmne n e m o r l n a prvna norma je platn prvna norma, ak prvny systm ako celok nie je extrmne nemorlny; f) extrmne nemorlny prvny systm ako celok je prvne ne platn a nezavzuje vyhlse nm reprezentatvnych zstup cov celej obianskej spolonosti uritho ttu na zklade pod mienok, ktor pre tento prpad stanovuje vntrottne prvo alebo medzinrodn prvo, pr 215

padne in politicky a prvne relevantn a veobecne uzn van spsob.

PECIFICK ZNAKY PRVNEJ NORMY Zkladnm prvkom nielen prvne ho systmu, ale aj ostatnch norma tvnych systmov regulujcich udsk sprvanie, je norma. Charakteristika akejkovek normy ako pravidla ud skho sprvania je pre vetky druhy noriem spolon a tvor jej genus proximum. Norma ustanovuje prkaz, zkaz alebo dovolenie. Naprklad: Zatvor okno!" Miluj svojich nepriateov!" Staraj sa o svoje zdravie!" Nezabije!" Kad m prvo na ivot." udsk ivot je hodn ochrany u pred narodenm." Nikto nesmie by pozbaven ivo ta." Trest smrti sa nepripa." Norma ustanovuje to, o m by. Prkaz, zkaz alebo dovolenie tvor podstatu jej genus proximum. Pri definovan niektorho d r u h u z mnohch druhov spoloenskch no riem, naprklad morlnej alebo prv nej normy, vak nepostauje genus proximum, pretoe jeden d r u h no riem treba jasne odli od inho dru hu spoloenskch noriem. Preto je nutn definciou jednoznane uri to, o je pre prvnu normu alebo pre morlnu normu i pre portov nor mu pecifick. Ak urit skupinu spoloenskch noriem nie je mon definova, a tm pomocou pecific kch znakov odli od inej skupiny a inch skupn spoloenskch no riem, nie je dvod hovori o uritom d r u h u noriem, pretoe neexistuje. Na rozdiel od genus proximum (nor-

ma) sa pri vymedzen znakov niekto rho druhu spoloenskch noriem, a z hadiska nho zujmu najm prvnych noriem, vyaduje uri jej vonkajie pecifick znaky, ie to, m sa prvna norma odliuje od ostatnch spoloenskch noriem. Vy aduje sa teda uri jej prvne differentia specifica, ktor prvnu normu definuj navonok, smerom k neprv nym systmom noriem. Tieto pecifick znaky prvnej nor my s vonkajmi pecifickmi znak mi prvnej normy, ktor treba odlio va od vntornch pecifickch znakov jednotlivch tried, prpadne druhov prvnych noriem. Vonkajie pecifick znaky definuj prvnu nor mu vo vzahu k inm spoloenskm normm, k neprvnym normm. Vntorn pecifick znaky definuj urit triedu (druh) prvnych noriem vo vzahu k inej triede alebo triedam prvnych noriem, naprklad triedu noriem obianskeho prva vo vzahu k triede noriem trestnho prva, ale bo triedu noriem vydvanch orgn mi so zkonodarnou prvomocou k triede noriem vydvanch orgnmi s vkonnou prvomocou a pod. pecifickos prvnych noriem, kto rmi sa odliuj od inch systmov noriem, pramen najm zo spojenia prva, prvnych noriem so ttom, ttnou mocou. ttny" charakter prvnych noriem sa viac alebo menej prejavuje v kadom pecifickom zna ku prvnych noriem. Otzky pecifickch znakov prv nej normy sme sa dotkli u pri vkla de podmienok platnosti prvneho systmu a prvnej normy. Draz sa poloil na formu prva, kee len v prpade vzniku platnej prvnej nor my sa prejavia jej pecifick znaky. Okrem formy prva sa medzi pe cifick znaky spravidla zarauje naj m ttne dontenie, prpadne mo nos ttneho dontenia, alej

zvznos, normatvnos a veobec nos. Tieto tri posledn znaky vak charakterizuj aj neprvne normy. Napriek tomu zvznos, normatv nos a veobecnos je zaraden do niieho vkladu pecifickch zna kov prvnej normy, aby charakteris tika prvnej normy, pri nedostatku pozornosti charakteristike normy ako takej, vyznela komplexne. K pecifickm znakom prvnej normy, ktor charakterizuj vlune prvne normy, a k znakom, ktor charakterizuj aj in spoloensk normy, avak v prve nadobdaj osobitn vznam, patr: a) na zklade rekogninej normy ttom stanoven forma, za hrujca postup (procedru) prijatia normy normotvornm subjektom v legislatvnom pro cese, ako aj vsledok tohto po stupu (procedry), ktor finalizuje publikcia prva, b) zvznos, c) normatvnos, d) veobecnos, e) ttne dontenie. ttom stanoven alebo uznan forma ttom stanoven alebo uznan formu prva zakotvuje rekognin norma. Pomocou rekogninej normy je kedykovek mon uskutoni identifikciu normy a verifikova jej prslunos k prvnemu systmu a na zklade tohto hodnovernho ar gumentu tvrdi, e tto norma je platn a tm aj prvne zvzn ale bo naopak, e je neplatn a prvne nezvzn. ttom stanoven alebo uznan forma m strnku procedurlnu a strnku rezultatvnu. ttom sta novenou alebo uznanou formou rozu mieme z rezultatvneho hadiska for-

216

mu i formy prva, v ktorch tt vy jadruje prvne normy, v ktorch s normy obsiahnut. Takmito forma mi prva s v kontinentlnom syst me prva najm normatvne prvne akty rzneho druhu (zkony, naria denia a in akty) a v anglo-americkom systme okrem normatvnych aktov (tatte law, legislation) najm judiktne a sprvne precedensy. Normatvne prvne akty, v kto rch tt vyjadruje prvne normy, nazvame aj veobecne zvzn prvne predpisy. Sasou ttom stanovenej alebo uznanej formy prva je z rezultatvneho hadiska aj publikcia prv nych noriem, t.j. pravideln uverej ovanie, publikcia zkonov a inch veobecne zvznch prvnych pred pisov v radnch zbierkach, napr klad v Journal Officiel de la Republique Francaise i v Zbierke zkonov Slovenskej Republiky. V anglo-americkom systme uve rejuje tt nielen zkony, ale aj ju diktne precedensy, povedzme v AU England Law Reports i vo Weekly Law Reports alebo v Commonwealth Law Reports a v mnohch inch. ttom stanoven alebo uznan forma prva, ako sa u kontatovalo, m nielen svoju rezultatvnu strn ku (vsledok), ale aj procesn strn ku (postup, procedru). Normatvny prvny akt, ktor ob sahuje prvne normy a ktor na z klade rekogninej normy m nlei t formu, mus najm schvli ttny orgn s potrebnou normotvornou kompetenciou a prvomocou. Ak je naplnen rezultatvna i pro cesn strnka ttom stanovenej for my, kontatujeme, e urit prvna norma vyjadren konkrtnym norma tvnym prvnym aktom i inm pra meom prva je platn, e existuje. Neplatn prvna norma (norma nulla) nie je prvkom prvneho systmu.

Princp prezumpcie sprvnosti normatvneho prvneho aktu ns ve die k zveru, e normatvny prvny akt, ktor vznikol v slade s rekogninou normou, je platn a prinle do prvneho systmu uritho ttu dovtedy, km nie je op na zklade rekogninej normy zruen. Normatvny prvny akt (prvny predpis) na jednej strane a prvna norma na strane druhej nie s toto n pojmy a nevyjadruj ten ist predmet. Normatvny prvny akt (veobecne zvzn prvny predpis) je naprklad Obchodn zkonnk, ktor obsahuje prvnu normu zaka zujcu nekal sa formou klamli vho oznaovania tovaru a sluieb. Prvna norma sa niekedy chybne stotouje najm s paragrafmi, usta noveniami i lnkami normatvnych prvnych aktov. Rozdiel medzi nimi je v tom, e prvne normy s obsa hom normatvnych prvnych aktov alebo inch prameov prva a s vy jadren prostrednctvom normatv nych i permisvnych prvnych viet a slov. Normatvna prvna veta vyjadruje normy prkazom alebo zkazom. Permisvna veta ich vyjadruje dovolenm. Vyjadruj ich rznym spsobom, rz nymi vrazmi, naprklad, e nieo ,je zakzan", e oban nieo mus", ,je povinn", me" a podobne. V norma tvnych prvnych aktoch vak okrem normatvnych a permisvnych viet na chdzame aj vroky. Zvznos Zvznos prvnych noriem vypl va z ich platnosti. Norma vyjadren normatvnou i permisvnou vetou v normatvnom prvnom akte, ktor je sasou platnho prvneho systmu, zavzuje. Dvodom zvznosti je plat nos. Podmienky^zvznosti sa preto

odvodzuj z podmienok i kritri plat nosti. Nzory na morlnu zvznos prva sa rozoberaj v I. kapitole. Veobecnos Na zvznos prvnych noriem nadvzuje ich veobecnos. Dleit poda Knappa je, e prvna norma je nielen zvzn, ale aj veobecne z vzn (KNAPP 1983, 29). Na veobecnos prvnych noriem meme nazera z niekokch hadsk. Na prvom mieste je hadisko subjektu, adresta prvnej normy. Na druhom mieste je hadisko predmetu sprva nia upravovanho, regulovanho nor mou. Prvna norma nie je toti adre sovan konkrtnemu subjektu, ale neobmedzenmu potu subjektov, priom znaky subjektu, e norma sa vzahuje iba na obanov Slovenskej re publiky alebo len na matky s viac ako dvoma maloletmi demi, s vopred stanoven prvnou normou. Aj predmet prvnej pravy vyjad ruje prvna norma cez svoju skutko v podstatu veobecnmi znakmi. Veobecnos normy vyzdvihla aj anglick teria prvneho ttu, supremcie prva, rule of law. U viac ako pred sto rokmi Dicey poadoval, aby prijatie zkonov nebolo motivo van osobnm zujmom jednotlivca, aby zkon nerieil konkrtny prpad a aby jeho elom nebolo zvhodni i potresta konkrtne osoby, pozba vi ich slobody, ivota alebo majetku. Znakom prva v podmienkach rule of law je preto generalita, veobecnos. Zkony stanovuj trestn sankcie a podmienky nhrady kody, lebo urit konanie spsobuje inm ko du, a nie kvli tomu, aby sa verejn politick autorita zbavila svojich pro tivnkov a opozcie pomocou zkona. Veobecnos prvnej normy mono napokon chpa aj cez rousseauovsk

volont generale, lebo norma je vy jadrenm vle suvernneho udu, take nie je stom vle kadho jed nho obana, presnejie, stom in dividulnych vli vetkch voliov. Normatvnos Prvne normy zakazuj, prikazu j alebo dovouj urit sprvanie prostrednctvom slov a viet. Prvne normy s vyjadrovan pomocou jazy ka. Tento jazyk je spisovnm jazy kom, avak v dsledku pecifickch vrazovch prostriedkov sa nazva aj prvny jazyk. Okrem prvneho jazy ka pozn prvna nuka aj prvnick jazyk. Prvny jazyk je jazykom prv nych predpisov. Prvnick jazyk je jazyk rozhodovacej innosti ttnych orgnov, prvnej vedy a pod. Slov a vety vyjadrujce zkazy a prkazy nazvame normatvne prv ne vety. Tie, ktor obsahuj dovolenie, nazvame permisvne prvne vety. a) Cenzra sa zakazuje" je nor matvna prvna veta, obsahuj ca normu, ktor zakazuje kon trolu tlae a tm aj nestavn obmedzovanie slobody prejavu a prva na informcie. Veta je prkladom formulcie zkazu a norma, ktor obsahuje, naz vame zakazujca norma. b) Povinnosti mono uklada len na zklade zkona,v jeho me dziach a pri zachovan zklad nch prv a slobd". Normatvna prvna veta uveden pod psmenom b) je prkladom for mulcie prkazu, a preto aj prkla dom prikazujcej prvnej normy. c) Obania maj prvo zasto va sa na sprve verejnch vec priamo alebo slobodnou vobou svojich zstupcov." V tomto prpade ide o permisvnu prvnu vetu, ktor formuluje dovole-

218

nie. Normy vyjadren permisvne na zvame oprvujce alebo dovoujce prvne normy. Pomocou permisie sa v stavch demokratickch ttov vy jadruj najm zkladn prva a slo body. Permisvne prvne vety a opr vujce prvne normy s vak ben tak v obyajnom zkonodarstve, ako aj pri tvorbe normatvnych prvnych aktov exekutvy. Okrem permisvnych viet vyjadruj cich dovolenia a normatvnych prv nych viet vyjadrujcich zkazy a prka zy sa v normatvnych prvnych aktoch vyskytuj aj vrokov vety, vroky. m sa normatvne prvne vety a normy odliuj od vrokov? Normatvne prvne vety a v nich obsiahnut normy ustanovuj to, o m by, km vroky vypovedaj o tom, o je alebo nieje, tie o tom, e nieo bolo alebo nebolo, prpadne o tom, e nieo bude alebo nebude. To znamen, e vrokom sa tvrd, e nieo je pravda alebo nie je pravda. Weinberger tento rozdiel charakteri zuje strune takto: Proti schme v roku A je", kladieme schmu nor matvnej vety A m by". Normy teda stanovuj to, o m by, km v roky vypovedaj o tom, o je. ttne dontenie ttne dontenie je pecifickm znakom prvnej normy par excellen ce. Zkladnou funkciou dontenia je v demokratickej spolonosti ochrao va jednotlivca a spolonos pred po ruovanm prva a jeho dsledkami. ttnym dontenm sa zabezpeuje plnenie prvnych povinnost v prpa doch nerepektovania prva. Dontenie sa uplatuje tak vo vzahu k primrnej prvnej povinnos ti, ako aj vo vzahu k sekundrnej prvnej povinnosti. Primrnou prv nou povinnosou je prkaz alebo zkaz 219

sprvania stanoven normou. Sekun drnou prvnou povinnosou je tie prkaz alebo zkaz sprvania stano ven normou, ktor je vak nsled kom negcie primrnej povinnosti. ttne dontenie sa zvyajne del na priame a nepriame. Pri nepria mom donten je innos ttu orien tovan tak, aby povinnostn subjekt, ktormu platn prvo uklad prvne povinnosti, dobrovone splnil pri mrnu prvnu povinnos stanoven prvnou normou alebo v prpade jej negcie dobrovone splnil sekundr nu prvnu povinnos. V niektorch prpadoch vak bu z iniciatvy fy zickej osoby alebo prvnickej osoby, prpadne z iniciatvy ttu, najm v oblasti verejnho prva, rozhodne o kvalite a kvantite sekundrnej po vinnosti tt, najastejie sd alebo orgn ttnej sprvy. V prpade, ak nepriame dontenie vrtane uloenia sekundrnej povin nosti sdnym i sprvnym rozhodnu tm nenalo priazniv odozvu u povinnostnho subjektu, ktor by sa bola prejavila dobrovonm splnenm prvnej povinnosti, nastupuje pria me dontenie, tj.nten plnenie prvnej povinnosti povinnostnm subjektom, ktor organizuje tt. Niektor formy priameho donte nia s toton so sankciou.In formy dontenia s pecifickmi mocen skmi metdami, pomocou ktorch tt zabezpeuje plnenie uloench sankci. Sankcia je sekundrnou prvnou povinnosou, ktor vznik ako nsledok nesplnenia primrnej povinnosti, ktor stanovuje zkon alebo in prvny predpis. Retitun, reparan a satisfakn sankcie Sankcie sa obyajne delia na skromnoprvne a verejnoprvne.

K skromnoprvnym sankcim patria tie, ktor stanovuje obianske prvo, obchodn prvo, rodinn pr vo alebo autorsk prvo a in oblasti skromnho prva. Verejnoprvne sankcie njdeme v ttnom prve, sprvnom a finan nom prve, ako aj v trestnom prve. Ak pouvame pojem obiansko prvna sankcia, myslme vlastne na skromnoprvne sankcie, pretoe Obiansky zkonnk ustanovuje prin cpy nhrady kody, ktor sa pou vaj aj v ostatnch oblastiach s kromnho prva. Nie je potrebn ich znovu zakotvi a zopakova v Obchod nom zkonnku. Preto Obchodn z konnk ustanovuje, e ak niektor otzky postavenia podnikateov,obchodnch zvzkovch vzahov, ako aj inch vzahov svisiacich s podni kanm nie je mon riei poda Ob chodnho zkonnka, rieia sa aj po da predpisov obianskeho prva. V oblasti skromnho prva sa po uvaj najm sankcie reparan, re titun a satisfakn. elom sank ci tejto skupiny je nahradi kodu, ktor vznikla protiprvnym kona nm. V oblasti verejnho prva sa upla tuj represvne sankcie. Pre druh skupinu sankci je charakteristick uloenie trestu alebo ochrannho opatrenia (ochrann vchova, ochran n lieenie). Dleit je uvedomi si, e sankcia nie je synonymom trestu. S existen ciou prvneho systmu sa toti asto spjaj tzv. punitvne predstavy, akoby prvo vlune pozostvalo z trestnoprvnych alebo administra tvnoprvnych noriem, a tt za ka d poruenie prvnych povinnost nariaoval zkonom trest alebo ochrann opatrenie. V om je podstata a odlinos jed notlivch druhov skromnoprvnych sankci?

Reparan sankcie sa uskutouj reparovanm" poruenia prva, v d sledku ktorho vznikla majetkov (materilna) ujma (koda). Reparovanie spsobenej ujmy plnenm sekun drnej povinnosti nahradi kodu sa uskutouje relutrnou nhradou, prostrednctvom peaz ako veobec nho ekvivalentu, pomocou ktorho je mon vyjadri majetkov alebo nema jetkov ujmu. Nhradu kody je toti mon poadova len s podmienkou, e koda je vyjadriten v peniazoch. Je pravidlom, e koda sa uhrdza v peniazoch. Ak vak o to pokoden poiada a ak je to mon a eln, uhrdza sa koda uvedenm do pre dolho stavu,ktor tvor podstatu retitunch sankci. Retitun sankcie vychdzaj zo znmej zsady restitutio in integrum a poaduj navrtenie vec do pvod nho stavu. Satisfakn sankcie (zadosuine nie) sa uplatuj pri spsoben ne majetkovej ujmy, pri neoprvnenom zsahu do osobnostnch prv jednot livca, jeho cti a dstojnosti, ako aj za vytrpenie bolesti. Realizcia satisfaknch sankci spova naprklad v tom, e pokode n, o ktorom bol uverejnen v dennej tlai lnok, obsahujci nepravdiv daje, sa me alobou na prslu nom sde domha, aby autorovi lnku bolo uloen, nech strp uve rejnenie sprvy uritho obsahu v periodiku vydavatea a sasne nech postihnutmu (pokodenmu) nahrad ujmu v peniazoch. Platn prvo teda poskytuje ochra nu osobnosti subjektom, proti ktorm smeroval zsah zniujci ich vnos, dstojnos i es a ohrozujci ich po stavenie a uplatnenie v spolonosti. Tento zsah mus by neoprvnen a objektvne spsobil vyvola takto ujmu. Sd me postihnutmu pri zna primeran satisfakciu (zados-

220

uinenie). Nvrh me priamo znie na uverejnenie ospravedlujceho lnku, prpadne na in formu satis fakcie. Pred r. 1990 bola mon len tzv. morlna satisfakcia. V sasnosti p sob nov a al prvny prostriedok ochrany jednotlivca, prvo domha sa (na sde) priznania nhrady ne majetkovej ujmy v peniazoch. Nhra da nemajetkovej ujmy v peniazoch sa nazva materilna satisfakcia. V mi nulosti mal pokoden prvo do mha sa najm, aby sa upustilo od neoprvnench zsahov do prva na ochranu osobnosti a aby sa odstrnili nsledky tchto zsahov. Mohol tie poadova priznanie primeranho za dosuinenia, ktor vak malo vlu ne formu morlneho a nie materil neho zadosuinenia, satisfakcie. Spsob a rozsah nhrady kody Pokia ide o rozsah nhrady kody, uhrdza sa skuton koda, a to o pokodenmu ulo. Ak bola koda spsoben aj zavine nm pokodenho, zna kodu po merne; ak bola koda spsoben vlu ne jeho zavinenm, zna ju sm. Pri uren vky kody na veci sa vychdza z ceny v ase pokodenia. Pri kode na zdrav sa jednorazovo odko duj bolesti pokodenho a saenie jeho spoloenskho uplatnenia. Ak prvny reim plat v oblasti spolonej zodpovednosti? Ak kodu spsob viac kodcov, zodpovedaj za u spolone a nerozdielne. V odvod nench prpadoch me sd rozhod n, e t, ktor kodu spsobili, zod povedaj za u poda svojej asti na spsoben kody. Kto zodpoved za kodu spolone a nerozdielne s in mi, vyporiada sa s nimi poda asti na spsoben vzniknutej kody.

Z hadiska asti subjektov prva na prvnom vzahu me ma teda zodpovednos bu charakter solidr nej zodpovednosti, alebo delenej zod povednosti. Pri solidrnej zodpoved nosti sa zodpoved v zsade spolone a nerozdielne. V prpade delenej zod povednosti zodpoved kad, kto sa zastnil na spsoben kody, poda kvality a kvantity svojej asti na kode. Represvne sankcie Represvne sankcie sa pouvaj najm v trestnom, sprvnom, finan nom prve i v inch oblastiach ve rejnho prva. Podstatou represvnej sankcie je trest alebo ochrann opat renie. Hovor sa, e elom represv nych sankci je spsobi boles, km elom reparanch, retitunch a satisfaknch sankci je zhojenie bolesti spsobenej majetkovou alebo nemajetkovou ujmou. Realizcia represvnej sankcie v bec nevyluuje sben realizciu reparanej, retitunej i satisfaknej sankcie. Prve naopak. Ak pri trestnej innosti dolo aj k spsobe niu kody, o je takmer pravidlom, uklad sa spolone s trestom aj po vinnos nahradi spsoben kodu. Takto sa postupuje aj v adhznom konan, v ktorom sd ulo nielen trest, ale rozhodne aj o kode. Vo vine prpadov sa vak o kode ne rozhoduje v trestnom konan, ale v obianskom sdnom konan. V trestnom konan sd ulo trest a odke pokodench, aby nhradu kody uplatnili v obianskom sd nom konan. Systm represvnych sankci pozo stva z rznych druhov trestov. V sta roveku, ako aj stredoveku bol zklad nm druhom trestu trest smrti. Ete donedvna do tejto sstavy patrili te221

lesn tresty. Dodnes sa pouvaj v niektorch krajinch. V Singapure, sa vandalstvo postihuje bitm pali cou. dermi ratanovej palice za pr tomnosti lekra sa trest tak v Sin gapure ako aj v Malajzii ozbrojen lpe, nos, nevera a in trestn iny. Terie trestania a el trestu Vo vvoji prvneho myslenia sa vykrytalizovali dve zkladn terie trestania a elu trestu, psobenia a ukladania represvnych sankci, prpadne fungovania priameho a ne priameho dontenia. Ide o retributvnu a utilitrnu teriu trestania. V oboch koncepcich elu trestu sa kladie draz bu na odplatu, od straovanie, izolciu pchatea alebo na jeho npravu, prpadne sa kladie draz na rzne kombincie odplaty, odstraovania, izolcie a npravy p chatea. Znmym zstancom retributvnej terie bol Kant i Hegel. Retributvna teria trestania vychdza zo zklad nch mylienok liberalizmu a je zko spojen so zmluvnmi teriami vzni ku a existencie ttu a prva. Spolo ensk zmluva na strane obanov zahruje prvo ochrany majetku, slobody a bezpenosti a na strane ve rejnej ttnej autority prvo vynuco va nhradu kody a tresta iny za meran proti majetku, slobode, bezpenosti, prpadne inm hodnotm,ktor s obsahom zmluvy. Poda retributvnej terie si spravodlivos vyaduje, aby toho, kto poruil z kon, postihla ekvivalentn odplata, trest za zlo, ktor spsobil. Domi nantnm elom trestu poda retri butvnej terie je odplata. Naopak, poda utilitrnej terie je mon trest zdvodni iba tm, e uloenie trestu je zbranou vzniku vieho zla tak v zmysle generlnej

i individulnej prevencie, ako aj v zmysle izolcie zloinca. Preto zs tancovia tejto terie trestania vystu puj aj proti trestu smrti. Argumen tuj, e nie s dostaton dkazy o jeho odstraujcom inku. Domi nantnm elom trestu poda utili trnej terie je odstraovanie a pr padne izolcia pchatea. K tomu pristupuje predstava, e elom tres tu je aj nprava pchatea. Retributvna teria na rozdiel od toho dvod, e generlna a pecilna prevencia a tm aj odstraovanie v spolonosti nepsob, oho dkazom m by recidva poruovania prva. Zstancovia utilitrnej terie na dru hej strane obviuj svojich protivn kov z krutosti, kee poda nich pod poruj trestanie aj v prpadoch, ke nie je mon hodnoverne preukza, e sa tm dosiahne dobro. Retribu tvna teria argumentuje, e vych dza z dstojnosti loveka, akceptujc ho ako zodpovednho jedinca, ktor mu trest dva monos, aby si odpy kal spsoben zlo a vaka tomu sa po vykonan trestu vrtil do spolonosti, ktor ho me akceptova, berc do vahy u vykonanm trestom vyrov nan a odtrpen zlo. Ako inak mono preklen medzeru, ktor vznikla medzi zloincom a spolonosou? Retributvna teria kladie zstan com utilitarizmu tie otzku, ako mo no uplatni odstraovanie v prpade nedbanlivostnej trestnej innosti, alebo v podmienkach predispozcie jednotlivcov pcha trestn innos? Argumenty a otzky na oboch stranch prehlbuj asi neprekona ten dilemu v terii trestania, ktor sa aj u ns sstreuje okolo otzky dekriminalizcie, depenalizcie a za chovania i znovuzavedenia trestu smrti. esko-Slovensko r.1990 a ne skr aj Slovensk republika sa svo jou stavou toti pripojili k ttom sveta, ktor zruili trest smrti.

222

TRUKTRA PRVNEJ NORMY


Prvnu normu vyjadren v nor matvnom prvnom akte alebo inom prameni prva prostrednctvom nor matvnej i permisvnej vety charak terizuje aj jej logick truktra. Nzory na truktru prvnej normy nie s v terii prva jednotn. V minu losti mala vea zstancov trojlnkov, trichotonomick truktra prvnej normy. Dnes je v popred koncepcia zdvojenej truktry prvnej normy, ktor rozpracoval Kelsen a predstavi telia prvneho pozitivizmu, respektve analytickej prvnej filozofie. Prvna norma poda tradinch trichotonomickch predstv je zloe n z troch ast, a to z hypotzy, dis pozcie a sankcie. Dispozcia je vlastn pravidlo sprvania, t.j .prvna povinnos ale bo oprvnenie, vyjadren uritm slovom alebo spojenm slov bu z kazom, prkazom alebo dovolenm. Hypotza prvnej normy stanovuje podmienky, za ktorch mus povinnostn subjekt splni prvnu povinnos ale bo uskutoni subjektvne prvo (oprv nenie). Podmienkou je vek, zdravie, narodenie deaa, ttna prslunos a mnoh in. Dispozciou prslunej normy je naprklad oprvnenie jednot livca voli, priom hypotza vymedzuje toto oprvnenie podmienkou ttneho obianstva, vekom 18 rokov a pod. Z hadiska troj lnkovej truktry prvnej normy sa sankcia vymedzuje ako zvltna ujma postihujca toho, kto za podmienok stanovench hypo tzou nedodral pravidlo sprvania vyjadren hypotzou. Modern teria prva formuluje otzku logickej truktry prvnej normy inm spsobom ne teria trojlnkovej truktry normy. Poda ce lho radu prvnych teoretikov pozo stva logick truktra prvnej

normy nie z troch ast, ale ju vytv raj dve dvojice prvnych noriem, ktor s vzjomne prepojen, take v tejto svislosti mono hovori o zdvojenej truktre prvnej normy. Vaka omu je dvojica prvnych noriem prepojen? K prepojeniu dvo jice prvnych noriem dochdza v d sledku negcie primrnej povinnosti. Ak je primrna povinnos negovan, vytvra sa nov podmienka, ktor spsobuje vznik sekundrnej povin nosti. Vznik sekundrnej povinnosti je logickm nsledkom poruenia primrnej povinnosti. Zdvojen truktra prvnej normy sa od trojlnkovej odliuje tm, e po zostva z dvoch navzjom spojench noriem, z ktorm kad norma m svo ju dispozciu a hypotzu, take je mo n hovori o primrnej hypotze a pri mrnej dispozcii na jednej strane a o sekundrnej hypotze a sekundr nej dispozcii na strane druhej. Z ha diska logickej truktry m teda kad dvojica jednak svoju podmienku (hypo tza) a jednak svoj nsledok (dispoz cia), ie celkove dve odlin podmien ky a celkove dva odlin nsledky. Hypotzu prvej" prvnej normy, ktor stanovuje podmienky, za ktorch sa mus alebo me uskutoni dispoz cia (nsledok), nazvame primrna hy potza. Dispozciu prvej" prvnej nor my, ktor stanovuje nsledok, ie to, o m by, ak nastan stanoven pod mienky, nazvame primrnou dispoz ciou. Vzah primrnej hypotzy a dis pozcie mono vyjadri jednoducho takto: Za podmienky a" m by b". Hypotzou druhej" prvnej nor my, ktor stanovuje podmienky, za ktorch sa mus alebo me uskuto ni druh" dispozcia, je negcia pri mrnej dispozcie a nazvame ju se kundrnou hypotzou. Dispozciou druhej" prvnej normy, ktor stano vuje nsledok, ie to, o m by, ak djde k negcii primrnej dispozcie,

223

nazvame sekundrnou dispozciou. Vzah sekundrnej hypotzy, ktor je negciou primrnej dispozcie, mo no jednoducho vyjadri takto:Za podmienky non b" m by c". Aplikujme vzah medzi obidvoma dvo jicami podmienky a nsledku na kon krtnom normatvnom prvnom akte. Naprklad poda zkona o prevdz kovan rozhlasovho a televzneho vy sielania licencia na rozhlasov alebo televzne vysielanie, ktor udeuje komernm staniciam Rada pre roz hlasov a televzne vysielanie Sloven skej republiky, strca platnos uply nutm doby, na ktor bola vydan. Primrnou podmienkou (hypotzou) je uplynutie doby, na ktor bola licen cia vydan. Primrnou dispozciou je znik platnosti licencie a tm aj uko nenie vysielania uritej komernej te levznej alebo rozhlasovej stanice. Vieme u, e sekundrnou hypot zou je negcia primrnej dispozcie. Negcia v naom prpade nastane, ak komern stanica pokrauje vo vysie lan napriek tomu, e u uplynula do ba, na ktor bola licencia vydan. Za tchto podmienok, tj .nerepektova nia podmienok udelenej licencie, Ra da pre rozhlasov a televzne vysiela nie poda uvedenho zkona ur primeran lehotu na npravu, o predstavuje sekundrnu dispozciu. V prpade, ak dotyn komern stanica nerepektuje rozhodnutie toh to orgnu ttnej sprvy, znovu na stupuje zdvojen logick truktra prvnej normy, v ktorej povinnos urobi npravu, tj. zastavi vysielanie alebo poiada o obnovenie licencie, vytvor primrnu dispozciu. V prpa de, ak prslun komern stanica ne bude repektova rozhodnutie Rady pre rozhlasov a televzne vysielanie, vytvor sa znovu sekundrna hypot za, ktor umon nstup sekundrnej dispozcie, zakotvenej zkonodarcom v tom istom zkone.

Ak k nprave v urenej lehote ne djde, ulo Rada prevdzkovateovi vysielania pokutu. Uloenm pokuty sa vytvra nov zdvojen truktra prvnej normy, v ktorej povinnos za plati pokutu vytvor primrnu dispo zciu. Z toho vyplva, e zkladnm lnkom reaze nepriameho a priame ho dontenia je prvna norma, truk trovan v zdvojenej forme podmienky a nsledku, ie hypotzy a dispozcie. Sekundrna dispozcia je nsled kom poruenia prvnej normy, ktor me ma podobu sankcie, ale von koncom nie vdy. Spojenie prva so ttom sa tm vbec nenara. Lebo ak nenastala primrna dispozcia, t.j. ak nebola repektovan primrna povinnos, nastupuje sekundrna dispozcia, sekundrna prvna po vinnos, ktor me ma bu formu nesanknho, alebo sanknho n sledku, ktor spova v reparcii, re titcii, satisfakcii alebo represii. Logick a prvna truktra prv nej normy nie je toton so trukt rou normatvneho prvneho aktu ale bo truktrou inho pramea prva, v ktorom je prostrednctvom prvne ho jazyka vyjadren. Normatvne prvne akty s truk trovan na asti, hlavy, oddiely, ln ky, paragrafy, odseky, psmen. Nzvy, ev. nadpisy tchto oddielov, lnkov i paragrafov nazvame rubriky.

PLATNOS A INNOS PRVNYCH NORIEM Prvne normy, ktor tvoria sas prvneho systmu ttu, platia v ur itom ase, na uritom ttnom zem alebo jeho asti a vzahuj sa na fy zick a prvnick osoby. Platnos prvnych noriem sa realizuje z ha diska asu (temporalita), zemia (teritorialita) a subjektov (personalita).

224

So zreteom na temporalitu hovorme o asovej psobnosti prvnych noriem. Temporalita prvnych noriem je uren vznikom ich platnosti a in nosti, znikom ich platnosti a in nosti, intertemporalitou, ako aj aretroaktivitou / retroaktivitou prvnych noriem. Zkladnmi kategriami asovej psobnosti prvnych noriem je teda platnos, innos (innos platnos ti), intertemporalita (tranzitorita) a aretroaktivita/ retroaktivita. Platnos prvnych noriem vznik dom ich verejnho vyhlsenia, pr padne rozoslania zbierky, v ktorej je prslun normatvny prvny akt pub likovan (zverejnen). Vyhlsenie (publikcia) sa uskutouje bu for mou materilnej publikcie (vybubnovanm"), alebo formlnej publik cie, t. j. uverejnenm noriem v radnej zbierke zkonov a nariaden ttu ale bo inej oficilnej zbierke ttu. Formlna publikcia sa zaala uplatova roku 1773 vo Franczsku, zriadenm Bulletin des lois de la Rpublique, i ke niektor vznik for mlnej publikcie posvaj do roku 1795. Princp formlnej publikcie bol na zem terajej Slovenskej re publiky zaveden r. 1868. Normatv ne prvne akty boli u ns do rozdele nia federcie vyhlasovan v Zbierke zkonov SFR, ako aj v inch oficil nych radnch zbierkach. V sas

nosti sa vyhlasuj spsobom, ktor ustanovil zkon o Zbierke zkonov Slovenskej republiky. Platnos prvnej normy, ktor je vsledkom platnho uznesenia, plat nho rozhodnutia o prijat normy a jej publikcie, je potrebn odliova od innosti (innos platnosti), ktor vznik bu zrove so vzni kom platnosti, alebo neskr. A vzni kom innosti platnosti vyplvaj z prvnych noriem zvzn prva a povinnosti a nastupuje aj monos aplikcie ttneho dontenia. Publi kan norma ustanovuje, e veobec ne zvzn prvne predpisy a roz hodnutia stavnho sdu Slovenskej republiky nadobdaj platnos dom ich vyhlsenia v Zbierke zkonov Slovenskej republiky. Vznik innosti platnosti prv nych noriem sa spravuje bu gene rlnym, alebo pecilnym ustanove nm o innosti. Generlne ustanovenie (generlnu klauzulu) o innosti obsahuje bu stava, alebo tzv. publikan norma, ktorou je u ns zkon o Zbierke zko nov Slovenskej republiky (RMIK . IX-1). Ako u vieme, ide o normatvny prvny akt upravujci vyhlasovanie zkonov a ostatnch prvnych pred pisov v uritom tte, ktor spolone s stavou a inmi prvnymi predpis mi predstavuje rekognin normu v prvnom systme uritho ttu.

RMIK . IX-1 Generlna klauzula upravujca vznik innosti nor matvnych prvnych aktov vyhlsench v Zbierke zkonov

225

Generlne ustanovenie (generlna klauzula) o innosti stanovuje, e veobecne zvzn prvne predpisy nadobdaj innos (innos plat nosti) ptnstym dom po ich vyhlse n v Zbierke zkonov, ak nie je v nich ustanoven neskor de nadobudnu-

tia innosti. Generlne ustanovenie o innosti sa realizuje len s podmien kou, e vznik innosti konkrtnej nor my nieje stanoven v pecilnom usta noven o innosti, ktor je spravidla zverenm ustanovenm normatvne ho prvneho aktu (RMIK IX-2).

RMIK . IX-2 pecilne ustanovenie o innosti

Tento zkon nadobda innos l.janurom 1992." 81 zk. 6.455/1991 Zb. (ivnostensk zkon) ivnostensk zkon nadobudol platnos 15.11.1991

V pecilnom ustanoven o in nosti sa stanov skor alebo neskor zaiatok innosti normatvneho ak tu, ne uruje generlne ustanovenie o innosti. Ak je to odvodnen na

liehavm veobecnm zujmom, me sa v prvnom predpise vnimone ustanovi skor zaiatok jeho in nosti, najskr vak dom vyhlsenia v Zbierke zkonov (RMIK . IX-3).

RMIK . IX-3 pecilne ustanovenie o innosti, na zklade ktorho vznik innos aktu dom vyhlsenia Tto vyhlka nadobda innos dom vyhlsenia." 30 vyhlky . 5/1995 Z.z. o hospodrskej prave lesov Vyhlka o hospodrskej prave lesov bola uverejnen da 16.1.1995.

as, ktor plynie medzi platno sou a innosou, sa nazva vacatio legis alebo legisvakan lehota. V slovenskej tvorbe prva sa po uvali a pouvaj takmer vlune pecilne ustanovenia o innosti. To znamen, e innos je najastejie

uren pre kad normatvny prvny akt osobitne. innos noriem sa viae nielen na plynutie asu, ale me nastupo va aj na zklade vzniku inch prv nych skutonost, naprklad vzniku platnosti inho normatvneho aktu.

226

innos prvnych noriem, vyjad rench v jednom a tom istom norma tvnom prvnom akte, me vznika v rozdielnom ase.Jedinm ustano venm normatvneho prvneho aktu, ktorho innos vznik vdy spolo ne s platnosou, je ustanovenie o innosti. O vetkom, o bolo v Zbierke zko nov uverejnen, plat domnienka, e dom uverejnenia sa stalo znmym kadmu, koho sa to tka; domnien ka o znalosti vyhlsench veobecne zvznch prvnych predpisov je nevyvrtiten. Znik platnosti a innosti prvnych noriem Prvne normy psobia v ase, tak e ich platnos a innos nielen vznik, ale aj zanik. Spsob zniku platnosti prvnej normy ustanovuje rekognin norma. Poznme von kajie a vntorn dvody zniku plat nosti a innosti prvnych noriem. Vonkajm dvodom zniku plat nosti a innosti uritho normatv neho prvneho aktu, vrtane aktu vy hlsenho ako zkon alebo jeho as, je: a) zruenie aktu orgnom s nor motvornou prvomocou, ktor tento predpis vydal; b) zruenie aktu inm orgnom s normotvornou prvomocou, ktor je spsobil vydva akty rovnakej alebo vyej prvnej sily.ktor charakterizuje pred met derogcie (abrogcie); c) rozhodnutie o jeho neslade s stavou, stavnmi zkonmi

a zkonmi, medzinrodnmi zmluvami a v urench prpa doch aj s ostatnmi veobecne zvznmi prvnymi predpis mi. Osobitn dvod zniku platnosti a innosti sa vyskytuje v oblasti vy konvacch prvnych predpisov. Ak zkonodarca abroguje zkon alebo ak pri derogcii zru aj splnomocovaciu blanketu zkona a ak prostred nctvom deroganej klauzuly vslov ne nezru vykonvacie prvne predpisy, dochdza k zniku ich plat nosti a innosti v dsledku zniku platnosti a innosti zkona, na vy konanie ktorho boli vydan. Ak za nikne innos zkona, zanik aj vy konvacia funkcia podzkonnho prvneho predpisu, ktor u sm osebe neme vykonva zkon, kto r bol zruen a neplat" (N, REHK, 23). Obdobnou otzkou je, i vykonva cie prvne predpisy vydan na vyko nanie skorieho zkona mu sli aj na vykonanie neskorieho, novho zkona, ktor abrogoval skor z kon? Neskor zkon mus vslovnm ustanovenm deklarova platnos a innos uvedench vykonvacch prvnych predpisov. Inak ich plat nos zanik dom vzniku innosti neskorieho zkona. Normatvne prvne akty, ktor zruuj skorie normatvne prvne akty, ich asti alebo ustanovenia s: a) iastkovmi alebo rozsiahlej mi novelizciami, ktor menia,zruuj a dopaj skorie normatvne prvne akty, b) celkom novmi aktmi alebo rekodifikciami, c) vlune zruovacmi aktmi.

227

RMIK . IX-4 Derogcia pomocou novely, ktorou sa men a dopa normatvny prvny akt

Normatvne prvne akty zruuj in normatvne prvne akty, ich as ti alebo ustanovenia bu prostred nctvom novely tm spsobom, e ne skor akt men, zruuje alebo dopa urit asti alebo ustanovenia skorieho aktu (RMIK . IX-4), ale bo k zrueniu dochdza pomocou deroganej klauzuly. Derogcia pro strednctvom novely zruuje, vypa a men jednotliv asti a ustanovenia novelizovanho nor matvneho prvneho aktu (RMIK . IX-4). Derogan klauzula sa vdy na

chdza v asti normatvneho prv neho aktu nazvanej zveren a prechodn ustanovenia, prpadne spolon, prechodn a zveren ustanovenia. Poznme tieto druhy deroganch klauzul: a) generlna, ktor v slade so zsadou lex posterior derogat priori ustanovuje, e vetky skorie normy, ktor s v roz pore s touto neskorou normou, s zruen a strcaj platnos a tm aj innos (RMIK . IX-5);

RMIK . IX-5 Generlna derogan klazula

228

b) generlna s demontratvnym vpotom derogci. V slade so zsadou lex posterior derogat priori ustanovuje, e vetky skorie normy, ktor s v rozpo re s touto neskorou normou, s zruen a strcaj platnos a innos. Jej sasou na rozdiel od generlnej deroganej klau zuly je vak demontratvny v poet najvznamnejch noriem, ktorch sa zruenie dotka;

c) pecilna, s taxatvnym vpo tom derogci. Aj pecilna derogan klauzula v slade s pr vm deroganm pravidlom zruuje vetky skorie norma tvne akty, ktor s s ou v roz pore, ale na rozdiel od generl nej i demontratvnej klauzuly ich jeden po druhom taxatvne vymenva s oznaenm sla, nzvu a roku prijatia predpisu (RMIK IX-6).

RMIK . IX-6 Derogan klauzula s plnm (taxatvnym) vpotom derogci

V pecilnej zruovacej doloke normatvneho prvneho aktu njde me neraz taxatvny vpoet, ktor vo vzahu k jednej skupine doteraz platnch prvnych predpisov m derogan inky, km vo vzahu k druhej skupine doteraz platnch prvnych predpisov m abrogan inky. Prkladom s zruovacie ustanovenia zkona o obecnom zria den. Taxatvne vpoty zruench nor matvnych prvnych aktov alebo ich ast s v niektorch prpadoch obsa hom samostatnho normatvneho 229

prvneho aktu. Tieto zruovacie nor matvne prvne akty sa nazvaj aj depuran akty. Pouvali sa najm v minulosti s cieom preisti prvny systm a zbavi ho obsoltnych no riem i noriem odporujcich normm rovnakej i vyej prvnej sily. Depu ran akty sa vak vyskytuj aj v sasnej tvorbe prva (RMIK . IX-7). Vydvanie tzv. depuranch aktov m vak okrajov vznam v krajinch, v ktorch psob sdna alebo inm spsobom organizovan kontrola stavnosti a zkonnosti normatvnych prvnych aktov.

RMIK . IX-7 Zruovac normatvny prvny akt (tzv. depuran akt)

Z hadiska rozsahu zruenia uri tho aktu odliujeme derogciu od abrogcie. Derogcia znamen zruenie asti normatveho prvne ho aktu, km abrogcia je zruenm celho normatvneho prvneho aktu. Sasou terminolgie derogcie je tie dvojica vrazov:

a) aktvna derogcia a b) pasvna derogcia. Aktvna derogcia sa spja s nor matvnym prvnym aktom, ktor ob sahuje derogan klauzulu alebo ktor inm spsobom zruuje in akt, jeho as i ustanovenia. Aktv nu derogciu obsahuje zruujci akt.

230

Naopak, pasvna derogcia sa spja s normatvnym prvnym aktom, jeho asou alebo ustanovenm, ktor je predmetom derogcie. Pasvna dero gcia sa tka zruenho aktu. Derogan pravidl

Pri vklade vonkajch dvodov zniku platnosti normatvneho aktu sa neraz odkazuje na tzv. derogan pravidl. V om spova podstata deroganch pravidiel a ak je ich funkcia? Derogan pravidl s vlastne interpretan pravidl, po mocou ktorch interprettor usdi, e pri rieen konkrtnej veci nepri hliadne na urit skor normatvny akt, jeho as alebo ustanovenie kv li ich nesladu s neskorm aktom. Interprettor nie je spsobil zrui (derogova) prslun akt alebo jeho as i ustanovenie, ale v prvnej nuke sa traduje, e pomocou deroganch interpretanch pravidiel je mon vyli uplatnenie prslu nho aktu (asti, ustanovenia) pri rieen konkrtnej veci. V literatre sa spravidla uvdzaj najm tieto lo gick derogan pravidl: 1. Lex posterior derogat priori (neskor zkon ru skor).

2. Lex posterior specialis derogat legi priori generali (neskor pecilny zkon ru skor ge nerlny zkon). Ak je praktick dsledok uplat nenia oboch pravidiel pri prvnej vahe, ktorej predmetom je posde nie sladu dvoch aktov, prpadne ak tu a medzinrodnej zmluvy vyda nch v rznom ase, ktor sa mu vyznaova rovnakm alebo odli nm stupom prvnej sily, ako aj rznym stupom veobecnosti? Legislatvne pravidl vldy v otz ke deroganch pravidiel naprklad stanovuj, e v legislatvnej praxi nie je prpustn spolieha sa na inter pretan pravidl, hoci veobecne uznvan, o vzjomnom pomere ne skorej prvnej normy ku skorej norme a veobecnej normy k pecil nej norme. Zruovacia doloka mus by preto konkrtna a mus vslovne uvies vetky prvne predpisy, ktor sa novou pravou zruuj. Od vonkajch dvodov treba od li vntorn dvody zniku plat nosti a innosti. Vntornm dvodom zniku plat nosti a innosti aktu je uplynutie doby platnosti a innosti aktu ure n terminovanou normou (RMIK IX-8).

RMIK . normou

IX-8

Znik platnosti

ustanoven

termnovanou prvnou

231

In vonkajie i vntorn prvne dvody zniku platnosti normy sa v naom prvnom systme nevysky tuj, take znik platnosti normy ne me nasta automaticky" ako prv ny nsledok: a) nsilnho prevzatia ttnej moci, b) zmenou podmienok a okolnost, ktor podmienili vznik uritho normatvneho prvneho aktu, c) zniku efektvnosti prvnej normy a vzniku jej obsoltnosti, ke sa norma prestala po uva. Za predpokladu, e vznikne nie ktor z tchto relnych podmienok, vznikne dvod, aby subjekty uren platnm prvom iniciovali zruenie alebo zmenu prslunho prvneho predpisu. Dovtedy, km nie je tento predpis predpsanou procedrou zruen, je sasou platnho prv neho systmu. Od zruenia platnosti a innosti normatvneho prvneho aktu, jeho asti alebo ustanovenia treba odlio va dsledky rozhodnutia stavnho sdu, ktor vyslov, e medzi prvny mi predpismi je neslad. V tomto prpade strcaj prslun predpisy alebo ich asti najskr iba innos a prpadne a neskr strcaj aj platnos. Intertemporalita prvnych noriem K zkladnm kategrim asovej psobnosti prvnych noriem patr okrem platnosti, innosti.aretroaktivity/retroaktivity aj intertempora lita prvnych noriem. Pri tvorbe prva je takmer pravid lom, e neskor normatvny prvny akt (lex posterior) alebo jeho as na hradzuje skor normatvny akt (lex prior) alebo jeho as. Pravda, vysky

tuj sa aj prpady, e normatvny prvny akt alebo jeho ustanovenia normotvorca zru bez toho, aby ich nahradil novou prvnou pravou. V prpade, ak neskor akt i jeho as nahradzuje skor akt alebo jeho as, je potrebn, aby neskoria nor ma ustanovila, poda akho prva sa spravuj prvne vzahy, ktor vznik li za platnosti a innosti skorieho aktu, ale ktor sa realizuj a finalizuj za platnosti a innosti neskor ieho aktu. Intertemporlne (prechodn) us tanovenia normatvneho prvneho aktu s sasou zverench, spo lonch (prechodnch) ustanoven aktu. V spolonch ustanoveniach vy jadr normotvorca to, o je pre vetky normy prslunho normatvneho aktu spolon. Zveren asti aktu obsahuj najm derogan / abrogan ustanovenia, ako aj ustanovenie o innosti. Obsahom prechodnch ustanove n je intertemporalita, ie reim prechodnho spolupsobenia skor ieho a neskorieho prva. V ase psobenia prechodnch ustanoven sa v stanovenom rozsahu doasne pouvaj skorie prvne normy, ktorch platnos a innos zanikla, a naopak doasne sa nepouvaj neskorie normy, ktorch platnos a innos vznikla. Intertemporlne ustanovenia teda nanovo, na pre chodn as a na rieenie konkrt nych situci vracaj" skoriemu aktu i jeho uritm ustanoveniam platnos a innos z hadiska kon krtne vymedzenej, najm vecnej a osobnej psobnosti, alebo naopak na prechodn as pozastavuj" innos neskorieho aktu alebo je ho ast, najm z hadiska jeho vec nej a osobnej psobnosti. Intertemporlne ustanovenia aktu s prechodn. Po splnen svojej tran-

232

zitrnej funkcie sa stvaj obsoltne; nestrcaj vak platnos a innos, iba ak nastane prpad, e vetky ale bo niektor z intertemporlnych ustanoven obsahuj aj terminovan normy. Predmetom intertemporlnych ustanoven, ktor nazvame aj tranzitrne alebo tie prechodn ustano venia i normy, je teda prava doas nho psobenia skorieho aktu v budcnosti, ev. spolupsobenia skorieho a neskorieho aktu v pre chodnom obdob, v ktorom sa finalizuje realizcia prvnych vzahov vzniknutch za asovej psobnosti skorieho normatvneho aktu. Retroaktivita prvnych noriem a zkaz retroaktivity Sasou spolonch, zvere nch a prechodnch ustanoven normatvneho aktu s aj ustanove nia, ktor deklaruj aretroaktivitu alebo vymedzuj retroaktivitu. Od prechodnch ustanoven sa odliuj najm tm, e ich psobnos je trva l, e nie je doasn. Trvalos je da n dobou ich platnosti a innosti. Ich loha nie je v tom, aby doasne upravili vzahy zaloen za psob nosti skorieho aktu a ukonen za psobnosti neskorieho aktu, ale aby natrvalo vymedzili rozsah a charakter psobenia neskorieho aktu do minulosti, ktor je v zsade domnou skorieho aktu. Retroaktivita je sptnm psobe nm neskorej prvnej normy do minulosti.Prvne normy v podmienkach demokratickho ttu, kde vldnu zkony a nie udia, psobia a maj psobi v zsade do budcnosti, a nie do minulosti. Na princpe zkazu retroaktity je zaloen ochrana obian skej slobody jednotlivca, ochrana jeho prvneho konania v minulosti a prv

nych inkov tohto konania aj sme rom k prtomnosti a budcnosti vr tane ochrany nm nadobudnutch prv v minulosti. Zkaz retroaktivity, zsadu, e z kony maj plati len pre budcnos, vyslovil zvzne po prv raz Teodosius I. Zkaz retroaktivity sa vlenil do zkonodarstiev jednotlivch ttov ponajc 18. storom, a to najm v oblasti trestnho a stavnho pr va. V Deklarcii prv loveka a oba na z roku 1789 sa uvdza, e tresta je mon len poda zkona, ktor bol prijat a vyhlsen pred inom. Re volun stava z roku 1793 stanovi la, e zkon, ktor trest delikty sp chan skr, ne nadobudol platnos a innos, nie je nim inm, ne ty ranstvom. Stanovi sptn inky zkona je zloinom. Retroaktivita v trestnom prve me by v niektorch prpadoch pro spen, ak sa pouije na pravom mieste.Tmto pravm miestom je sptn psobenie neskorieho zko na, ktor spchan trestn in pred vznikom platnosti a innosti novho trestnho zkona alebo jeho nove lizcie: a) posudzuje miernejie ne v minulosti.take stanovuje mier nej trest ne skor zkon, b) deroguje ako trestn in a tm zavdza jeho beztrestnos; jeho znaky ako trestnho inu u nie s uveden v zkone,take vzni kom platnosti neskorieho zko na predtm zakzan konanie, ktor bolo trestn, je v sas nosti a budcnosti z prvneho hadiska beztrestn. Rektroaktivita vo verejnom a skromnom prve Pri rozhodovan o prvnych nro koch a o stavnch prvach a slobo-

233

dch obanov vystupuje do popredia nielen otzka chpania zkazu retroaktivity vo verejnom a v skromnom prve, ale aj otzka jasnej diferenci cie medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Aretroakltivitu / retroaktivitu vo verejnom prve upravuje najm stavn, trestn, sprvne a finann prvo. Nielen medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slo bodch, ktor Slovensk republika transformovala do nrodnho prv neho systmu, ale aj stava Sloven skej republiky explicitne stanovuje: Trestnos inu sa posudzuje a trest sa uklad poda zkona innho v ase, ke bol in spchan. Nesko r zkon sa pouije, ak je to pre p chatea priaznivejie."(l. 50 ods. 6). S uvedenou zsadou prvneho t tu bola plne v slade u prv roz siahlejia novela Trestnho zkona .175/1990 Zb., ktor v l. II ods. 3 ustanovila: Trest odatia slobody uloen pred innosou tohto zko na za in, ktor nie je trestnm i nom, prpadne jeho nevykonan zvy ok, sa nevykon. Ustanovenie o shrnnom treste sa v takom prpa de nepouije. Ak za tak trestn in alebo prein a zbiehajci sa in in bol uloen hrnn alebo shrnn trest, sd trest pomerne skrti; pri tom prihliadne na vzjomn pomer zvanosti inov, ktor od innosti tohto zkona nie s trestnmi inmi, a ostatnch inov." Zsada uren stavou Sloven skej republiky sa vzahuje na vetky delikty v oblasti verejnho prva. Po krva preto tak psobnos Trestnho zkona, ako aj zkona o priestup koch, vrtane osobitnch zkonov, ktor obsahuj sankcie za poruenie povinnosti vo vzahoch chrnench sprvnym prvom. stava upravuje zsadu aretroak-

tivity v l. 50 ods. 6 nielen pre oblas trestnho prva. Extenzvnym vkla dom stavy rozhodne djdeme k z kazu retroaktivity, aj pokia ide o pro tiprvne kony v skromnom prve, to znamen k zkazu ukladania no vch reparanch, retitunch a satisfaknch sankci za kony, ktor sa udiali v minulosti, pred vznikom plat nosti a innosti neskorieho aktu. Rovnak stanovisko zastvala aj predvojnov civilistika (ROUEK, F. SEDLEK, J., 110) Princp, e prvne normy psobia v zsade do budcnosti a nie do mi nulosti, to znamen princp aretroaktivity ovlda aj oblas skromnho prva. V niektorch prvnych systmoch je princp aretroaktivity vslovne za kotven aj v oblasti skromnho pr va. Princp aretroaktivity vyjadroval aj eskoslovensk veobecn Zkon nk obiansky v znmom 5: Zko ny nepsob nazpt; nemaj tudi vlivu na jednn, kter se sebhla dve, a na prva dve nabyt." Obdobn prvny reim psobil na Slovensku najm prostrednctvom tradcie Tripartita, ktor v asti II. 2, 7 stanovilo: Constitutiones non ad praeterita, sed futura ligant." Obianske prvo platn na Sloven sku do konca r. 1950 vyjadrovalo princp aretroaktivity takto: "o sa tka asovch hranc, plat tu zsa da, e zkony nepsobia sp, ktor znamen, e nov zkon sa nedotka prvnych pomerov, ktor predch dzali jeho vydaniu, a e ponechva starmu prvu upravova tieto po mery i naalej v dobe panstva no vho zkona. Tto zsada bva mlo kedy poruen a ke sa tak stane, mus to by v zkone vslovne stano ven" (ROUEK, F. - SEDLEK, J., 118). Princp aretroaktivity vo verejnom i skromnom prve vychdza zo z-

234

sady, e kto konal s dverou v urit zkon, nem by v svojej dvere skla man (ROUEK, R- SEDLEK, J. 108). Prav a neprav retroaktivita Teria rozoznva prav a neprav retroaktivitu. Pri pravej retroaktivite sa neuznvaj prva a povinnosti za loen skutonosami, ktor sa uzn vali za prvne skutonosti za plat nosti skorieho zkona (lex prior).

Naopak, pri nepravej retroaktivite sa tieto skutonosti uznvaj, nov prvna prava vak men alebo zav dza nov prva a povinnosti. Vzah neskorej a skorej prvnej pravy, medze nepravej retroaktivity, vrta ne noriem potvrdzujcich relevanciu prvnych skutonost poda skorie ho prva, s zakotven v zverench ustanoveniach aktu (RMIK . IX-9, Prklad 1 a 2). Neskoria norma te da pre prvne vzahy zaloen poda skorieho prva vytvra nov prvny reim, naprklad zvyuje zdanenie

RMIK . IX-9 Generlna klauzula nepravej retroaktivity

majiteov nehnutenost, ale neiada sptne o finann vyrovnanie rozdie lu medzi vkou zdanenia ustanove nou skorou a neskorou normou, ani neustanovuje, e neuznva prv ne skutonosti, na zklade ktorch majitelia tieto nehnutenosti nado budli. 235

Teria v oblasti asovej psobnosti prva nepovauje teda kad vplyv, psobenie neskorieho zkona do mi nulosti za sptn psobenie, a preto hovor aj o nepravej retroaktivite. Teria asovej psobnosti tie dife rencuje medzi objektvnymi prvny mi situciami a subjektvnymi prv-

nymi situciami (KREJ, 49). Po da tejto koncepcie neme nov z kon meni subjektvnu prvnu situ ciu dan existenciou individulnych prvnych konov subjektov prva, ktor zahruj aj prvoplatn indivi dulne prvne akty. Nov zkon ne me meni subjektvnu prvnu si tuciu. Ak k tomu dolo, mal by retroaktvny inok... Do minulosti s vak prvne situcie individulne nedotknuten" (PROCHDZKA, 50, 56). Z uvedench nzorov je zrejm, e princp aretroaktivity sa dotka naj m prvnych konov a individul nych prvnych aktov, ktor vznikli na zklade skorieho zkona. Tieto prv ne kony a individulne prvne akty mus repektova neskor zkon. Z hadiska pravej a nepravej retroaktivity je dleitou otzkou najm ochrana nadobudnutch prv, ktor v zmysle princpu aretroaktivity ne smie lex posterior zrui, zhori, iba ak zlepi, naprklad innejmi ga ranciami. Aj nadobudnut prva by vak stratili prvnu ochranu, ak by sa preukzalo, e sa nadobudli v roz pore s dobrmi mravmi a navye, ak s v rozpore s medzinrodnmi zmlu vami o udskch prvach a zklad nch slobodch transformovanch do slovenskho prvneho poriadku. V literatre sa v zsade prijma nzor, e plnenie prvnej povinnosti, ako aj spsob uplatovania nrokov sa spravuje prvom platnm v ase plnenia povinnosti a realizcie nro ku Formlne nleitosti plnenia, ako aj aktvna a pasvna legitimcia plnenia sa uruj poda novho pr va" (ROUEK, F. - SEDLEK, J. 114). Mono tie kontatova, e akko vek vnimku z princpu aretroakti vity mus prvny predpis vslovne stanovi. Inak sa treba spravova princpom aretroaktivity. o je / nie

je prav / neprav retroaktvne pso benie mono v konkrtnom prpade uri len vkladom prslunho usta novenia. Miestna (teritorilna) a osobn (personlna) psobnos prvnych noriem Platn a inn prvne normy p sobia na zem prslunho ttu. Psobia pritom na celom teritriu ttu (ius universale) alebo na nie ktorej jeho asti (ius particulare). Normy teda platia na ttnom ze m, pre ktor boli vydan, a na tomto zem zavzuj vetkch, ktor sa na om nachdzaj. Zavzuj obanov prslunho ttu, ako aj osoby bez ttneho obianstva (apoliti) i osoby, ktor maj viac ttnych obianstiev (bipoliti). Rozumie sa, e prvne nor my sa vzahuj aj na prvnick osoby. Vnimkou zo veobecnej osobnej i teritorilnej psobnosti prvnych noriem s najm diplomatick imu nity a vsady, ktorch sasou je aj vyatie (exempcia) uritch osb, a to diplomatickch zstupcov z ju risdikcie ttu. Tieto osoby tie naz vame exteritorilnymi osobami. S vyatm osb z psobnosti veo becne platnch a innch prvnych noriem sa tie stretvame v podobe imunity lenov zkonodarnch zbo rov, prpadne imunity sudcov. Inti tcia imunity poslancov vznikla v anglickom prve. V podstate ide o vyatie poslancov a sudcov najm z psobnosti trestnoprvnych a ad ministratvnoprvnych noriem. Oso by povajce imunitu s bu celkom vyat z jurisdikcie ttu, ktorho s obanmi, alebo platn prvo umo uje, aby o obmedzen i vylen ich imunity rozhodol parlament. Ak platn prvo obmedzenie alebo vy-

236

lenie imunity poslancov nepri pa, uplatuje sa disciplinrna prvomoc parlamentu, nahradzujca jurisdikciu ttu. stava Slovenskej republiky usta novuje, e za hlasovanie v Nrodnej rade Slovenskej republiky alebo v jej vboroch poslanca nemono stha, a to ani po zniku mandtu.Za vro ky pri vkone funkcie poslanca pred nesen v Nrodnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgne poslanec podlieha len disciplinrnej prvomoci Nrodnej rady Slovenskej republiky. stava alej ustanovuje: Poslanca nemono trestne ani disciplinrne stha, ani ho vzia do vzby bez shlasu Nrodnej rady Slovenskej republiky. Ak Nrodn rada Sloven skej republiky shlas odoprie .stha nie je navdy vylen. Ak bol posla nec pristihnut a zadran pri trestnom ine, prslun orgn je po vinn to ihne oznmi predsedovi Nrodnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandtov a imunitn vbor N rodnej rady Slovenskej republiky shlas na zadranie ned, poslanec mus by ihne prepusten. Sudcovia stavnho sdu maj imunitu rovnako ako poslanci. Shlas na trestn sthanie sudcu stavnho sdu alebo na jeho vzatie do vzby dva stavn sd. stavn sd dva shlas aj na trestn stha nie alebo vzatie do vzby predsedu a podpredsedov Najvyieho sdu Slovenskej republiky. Imunita sudcov veobecnch s dov nie je vslovne zakotven, avak dvody odvolania sudcu parlamen tom s podobn ako ich pozn inti tt imunity. Nrodn rada Sloven skej republiky sudcu odvol jednak na zklade prvoplatnho odsudzu jceho rozsudku pre myseln trest n in a jednak na zklade discipli nrneho rozhodnutia pre in,ktor je nezluiten s vkonom jeho funkcie.

Nrodn rada Slovenskej republiky me sudcu odvola jednak kvli zdravotnmu stavu, ktor mu nedo vouje vykonva sudcovsk povin nosti najmenej poas jednho roka, a jednak ak dosiahol vek 65 rokov. Nezvislos sudcov je zabezpeen aj tm, e Nrodn rada Slovenskej republiky si mus pred rozhodnutm o odvolan vyiada stanovisko od prslunho disciplinrneho sdu.

MEDZINRODN PRVO A VNTROTTNE PRVO


Pojem prvny systm sa pouva nielen na oznaenie platnho prva uritho ttu (vntrottne prvo), ale aj na oznaenie medzinrodnho prva. Na rozdiel od vntrottneho pr va upravuje medzinrodn prvo najm vonkajie vzahy ttov. Km systm vntrottneho prva tvoria normy, ktor pramenia naprklad zo zkonov alebo inch prvnych pred pisov, systm medzinrodnho prva tvoria normy,ktor pramenia z me dzinrodnch zmlv a obyaj. Tra din stanovisko hovor, e subjektmi medzinrodnho prva s vlune suvernne tty, km subjektmi vntrottneho prva s fy zick a prvnick osoby. Medzinrodn vvoj po prvej sve tovej vojne, kulminujci uznanm a naplnenm sebaurovacieho prva nrodov a prv menn, ako aj vvoj po druhej svetovej vojne, spojen s internacionalizciou a zdokonao vanm ochrany prvej a druhej gene rcie udskch prv a s upevnenm a rozvojom tretej genercie udskch prv, viedol k prehodnoteniu nzo rov na subjektivitu v medzinrod nom prve. Vsledkom tohto vvoja je, e aj jednotlivci s za uritch 237

okolnost subjektmi medzinrodn ho prva. Vzahy medzi medzinrodnm prvom a vntrottnym prvom mu by rozmanit. Pomer jednho k druhmu sa viac alebo menej spra vuje monistickou alebo dualistickou koncepciou. Podstata dualistickej koncepcie spova v zsade na mylienke, e medzi vntrottnym prvom a me dzinrodnm prvom je vzah disjunkcie, pretoe ide o dva odlin a samostatn systmy. Triepel pove dal: S to dva kruhy, ktor sa na najv dotkaj, ale vbec sa nepre tnaj." Oba tieto systmy sa poda tohto obracuj k odlinm subjek tom a zretene sa odliuj v pra meoch. Opan stanovisko zastvaj pred stavitelia monistickej terie vzahu obidvoch systmov. Vntrottne a medzinrodn prvo tvoria poda nich jeden prvny systm. Ale prv vetva monizmu vychdza z primtu medzinrodnho prva, km druh z primtu vntrottneho prva. Me dzi najznmejch reprezentantov primtu medzinrodnho prva pat ril Hans Kelsen. Za zkladn normu medzinrodnho prva, ktor zabez peuje jeho jednotu a identitu, oznail zsadu pacta sunt servanda (zmluvy sa maj dodriava). Transformcia medzinrodnho prva Vstup prvkov systmu medzin rodnho prva do vntrottneho prva sa spravidla uskutouje sp sobom stanovenm vntrottnym prvom, ktor sa nazva transform cia medzinrodnho prva. Transformcia prebieha spravidla dvoma cestami; jednak prostrednc tvom generlnej transformcie a jed

nak prostrednctvom pecilnej trans formcie. Generlna transformcia si vya duje, aby urit prame vntrott neho prva, najastejie stava alebo zkon, obsahovali odkazujcu prv nu normu, odvolvajcu sa na me dzinrodn prvo. pecilna transformcia si vyaduje prijatie dvoch i viac prvnych aktov. Prvm aktom je spravidla hlasova nie parlamentu, ktorm zkonodarn orgn vyslovuje shlas s medzinrod nmi politickmi zmluvami, medzi nrodnmi hospodrskymi zmluvami veobecnej povahy, ako aj s medzin rodnmi zmluvami, na vykonanie ktorch je potrebn zkon. Druhm aktom je ratifikcia me dzinrodnch zmlv hlavou ttu, s ktormi u parlament vyslovil shlas. V prpade, ke na vykonanie uri tej zmluvy nie je potrebn zkon, uplatn sa namiesto ratifikcie konfirmcia, ktor uskutouje vlda alebo jej jednotliv lenovia. Tretm, prpadne alm aktom je vyhlsenie ratifikovanej alebo konfirmovanej medzinrodnej zmluvy v Zbierke zkonov Slovenskej repub liky. stava Slovenskej republiky ne riei jednoznane otzku prvnej sily transformovanch medzinrodnch zmlv. Ich prvna sila vak nie je rov nak. Kolzne normy V prvnych vzahoch medzi oban mi rznych ttov maj dleit vznam kolzne normy.Kolzne nor my reguluj prvne vzahy s tzv. cu dzm prvkom v oblasti obianskeho, rodinnho, obchodnho, pracovnho prva a inch oblast prva.Stanovuj, poda prva ktorho ttu treba

238

postupova v rozmanitch prvnych vzahoch s cudzm prvkom. Cudzm prvkom prvneho vzahu me by jeden zo subjektov prvneho vzahu, ktor je obanom cudzieho t tu, prpadne predmet prvneho vza hu, ktorm je naprklad nehnutenos

v druhom tte, prpadne autorsk prva ku koproduknmu filmovmu dielu, ktor vytvorili obania dvoch rznych ttov v ateliroch tretieho ttu. Kolzna norma uruje prvo t tu, poda ktorho treba postupova v prvnom vzahu s cudzm prvkom.

RMIK .

IX-10 Kolzna norma

Kolzna norma stanovuje spsob nadviazania na prvo uritho ttu urenm hraninho ukazovatea,tj. kritria, pomocou ktorho dochdza k ureniu prva uritho ttu.Krit ri s najm osobn a miestne. V prpade osobnho kritria sa uruje prslun prvo poda ttne ho obianstva alebo poda dohody strn.V prpade miestneho kritria sa uruje prslun prvo poda mie sta uzavretia zmluvy, prpadne uza vretia soba, miesta vkonu prce, bydliska zmluvnej strany a pod. Ko lzne normy a tm aj hranin uka zovatele stanovuje medzinrodn prvo skromn. Jeho prameom s aj zmluvy medzi ttmi.

KOMUNITRNE PRVO PRVNY SYSTM EURPSKEJ N I E Komunitrne prvo EU - prvo Eurpskej nie je osobitn prvny

systm odlin t a k od medzinrod nho prva, ako aj od vntrottneho prva lenskch ttov Eurpskej nie. Prvny systm Eurpskej nie (alej nia"), nazvan tie komuni t r n e prvo (community law, droit communitaire), je s h r n prvnych noriem vytoren a uplatovan len mi nie, a orgnmi nie t a k v rmci innosti orgnov nie, ako aj na teri triu lenskho ttu. Vytvranie sladu medzi vntrottnym prvom pridruenho alebo riadneho lena nie s k o m u n i t r n y m prvom sa oznauje najm vrazom zbliovanie prvnych poriadkov lenskch t tov, prpadne vrazom harmonizcia alebo aproximcia. Proces harmo nizcie zabezpeuj j e d n a k orgny nie vydvanm aktov, ktor priamo psobia na teritriu lenskch t tov, prpadne aktov, ktor usmeruj lensk tty ako a dokedy harmoni zova vntrottne prvo s prvom n i e a j e d n a k orgny lenskch ttov, kee v ich normotvorbe mus

239

dominova idea harmonizcie. Poia davka harmonizcie vystupuje aj pred ttmi, ktor apiruj na riad ne lenstvo v nii, pretoe aktom pri stpenia zana na teritriu prslu nho ttu psobi komunitrne prvo. tt apirujci na prijatie do nie mus splni urit poiadavky. O lenstvo sa me uchdza iba tt, ktor sa nachdza na eurp skom kontinente. lenstvo v nii te da nevznikne organizcii alebo teri torilnej asti ttu,lebo vlunm lenom nie s iba tty. Inou hmotnoprvnou psanou poiadavkou je, aby uchdza splnil podmienku eu rpskeho ttu, ktorej iadate vyho vie, ak aspo as ttneho teritria le v Eurpe. In poiadavky sa tkaj politic kho a hospodrskeho systmu. V politickej oblasti sa poaduje mie rumilovnos, demokratick forma vldy, pluralitn politick systm a ochrana udskch prv. V hospo drskej oblasti sa nateraz poaduje trhov ekonomika a slobodn hospo drska sa. V svislosti so vzni kom menovej nie sa hospodrske poiadavky v budcnosti rozria aj na oblas meny. Psobnos komunitrneho prva Komunitrne prvo zana psobi na teritriu prslunho ttu oka mihom vzniku platnosti dohody o pristpen. Je charakteristick tm, e m prednos pred vntro ttnym prvom, ako aj tm, e sa vyznauje priamou innosou z ha diska osobnej a teritorlnej psob nosti v lenskch ttoch nie. Z vznos komunitrneho prva nie je teda podmienen ratifikciou alebo konfirmciou ani shlasom vyslove

nm prslunm normotvornm or gnom lenskho ttu. lensk t ty nie sa dobrovone zriekaj asti svojej suverenity a vopred shlasia s tm, aby sa prvne vzahy spravo vali normami komunitrneho prva. Primrne a sekundrne prvo a druhy aktov Z hadiska spsobu vzniku a sub jektov tvorby prva sa komunitrne prvo vntorne len jednak na pri mrne a sekundrne prvo a jednak na intitucionlne prvo, ktor sa nazva aj stavnm prvom nie, a na hmotn i procesn prvo. Primrne prvo tvoria akty len skch ttov nie, ktor reprezentu j najm zakladajce zmluvy nie. Naprklad Parska zmluva o zaloe n ESUO, Rmska zmluva o zaloen EHS, zmluva o Eurpskej nii (Maastrichtsk zmluva) a pod. Sasou primrneho prva s aj zmluvy o pri stpen skupn ttov (Dnsko, r sko, Vek Britnia /panielsko a Portugalsko/ Raksko, vdsko a Fnsko) alebo jednotlivch ttov (Grcko), Sekundrne prvo tvoria akty, ktor prijmaj orgny nie poda zakladajcich zmlv. Sekundrne akty v vodnej asti vdy odkazuj na akty primrneho prva, ktor ob sahuj generlne splnomocnenie na ich vydanie. Orgny nie prijmaj tieto prvne akty: a) nariadenia (regulations), b) smernice (directives) c) rozhodnutia (decisions) d) odporania (recommendations), e) stanovisk (opinions). Najvznamnejm normatvnym aktom s nariadenia, ktor sa vy znauj veobecnou zvznosou tak na rovni orgnov nie,ako aj pria-

240

mym psobenm na teritriu len skch ttov nie. Odporania a stanovisk nie s zvzn, take nezakladaj prvne povinnosti ani prvne nroky. Intitucionlne komunitrne pr vo tvoria normy, ktor upravuj naj m prvomoc, kompetenciu, proces n postupy jednotlivch orgnov intitci nie, to znamen Eurp skeho parlamentu, Rady nie, Komi sie nie, Dvora audtorov nie a Sd neho dvora nie, ktor nie je identick s Eurpskym sdom pre udsk prva. Hmotn komunitrne prvo regu luje jednotliv oblasti hospodrskeho, socilneho, ekologickho ivota nie, dotka sa obchodnho a daovho prva, prva ivotnho prostredia a pod. Sasou komunitrneho prva s aj normy, ktor vyjadruj veobecn prvne zsady, ktor sa uznvaj tak na pde nie,ako aj v lenskch t toch.

VEK PRVNE SYSTMY Vek prvne systmy s prvne kultry skupn ttov, ktorch platn prvo a prvny ivot s vytvoren na spolonch hodnotch, tradcich, ide ch i prvnom a politickom myslen. tudujc prvne systmy ttov, ich platn prvo nielen v sasnosti, ale aj v minulosti, prvny ivot a jeho najrozmanitejie prejavy vrtane prvnickho a politickho myslenia i vzdelvania, zistme, e prvne sys tmy ttov a spolonost, ktor maj k sebe blzko, i u z hadiska terito rilneho, historickho, kultrnych alebo nboenskch tradci, zvykov i mentality populcie, vykazuj cel rad spolonch znakov. Mnohch prvnych teoretikov to viedlo k zveru 241

o akchsi rodinch i vekch skupi nch svetovch prvnych systmov. Tieto predstavy nevznikli samoinne, ale vaka cieavedommu porovnva niu rznych prvnych systmov. Naj vznamnejiu lohu na tejto ceste pl nila i pln prvna komparatistika. Poda jednho zo zakladateov prvnej komparatistiky Reymonda Saleillesa nie je a nebolo jej lohou vytvori ro diny" i skupiny" prvnych systmov, ktor sa dnes nazvaj vek prvne systmy, ale porovnvanm prvnych systmov ttov prispieva k vytvore niu spolonho prva udstva. Prvne systmy ttov, ktor vytvraj vek prvne systmy, sa vyznauj najm rovnakm systmom prameov prva, truktrou prva, technikou tvorby, realizciou, aplikciou a inter pretciou prva. Medzi vekmi prv nymi systmami je rozdiel i v samej koncepcii prva. Km Eurpania na kontinente spjaj svoju predstavu o prve so zkonodarnou innosou parlamentu, Ameriania hadaj a nachdzaj prvo v rozhodovacej innosti sdov. Prvna komparatisti ka diferencovala najskr len medzi kontinentlnym systmom prva, t.j. systmom psanho prva (lex scripta) a anglo-americkm prvom, t.j. syst mom common law, nepsanm prvom (lex non scripta). Na to nadviazala roz vinutejia diferencicia, ktor tento model doplnila o orientlne prvo" a kanonick prvo". V roku 1950 od delil Ren Dvid od kontinentlneho systmu sovietsky systm prva", ktor roku 1964 dostal nzov socialis tick systm prva". So socialistic km prvnym systmom" sa vyporia dali klasifikan aj in komparan terie (Slavische Gebiete", Kommunistischer Rechtskreis" a pod.). Jednu z najznmejch klasifikci vekch prvnych systmov, ktor ovplyvnila aj systematiku impozantnho diela International Encyclopedia ofCompa-

rative Law uskutonil Ren David. Rozoznva tieto vek prvne syst my: a) kontinentlny (lex scripta, civil law), b) anglo-americk (lex non scrip ta, common law), c) socialistick, d) nboensk a tradin systmy prva. Kontinentlny prvny systm Tento systm m charakter psa nho prva, take dominantn loha pripad tzv. zkonnmu i ttnemu prvu vytvranmu najvymi tt nymi orgnmi a nie prvnym obyajom alebo sdnym precedensom. Sdy a in orgny aplikcie prva s oprv nen prvo nachdza. Nemaj vak prvomoc prvo tvori. Slovom, sudca je stami zkona. Kontinentlny sys tm, ktor m korene v rmskom pr ve a v jeho recepcii politickmi tvar mi stredovekej a novovekej Eurpy, existuje naprklad v Nemecku, Fran czsku, Taliansku, Turecku, Raks ku, Posku, Maarsku, panielsku, Portugalsku a tie u ns. Anglo-americk prvny systm V anglo-americkom prvnom sys tme je loha sdov celkom odlin. Systm prva sa tam vstine naz va case law, lebo zsady systmu sa odvjaj z rieenia konkrtnych vec.Zkladn koncepciu tvorby pr va predstavuje sudcovsk tvorba prva, judge-made-law. Anglo-americk prvo je prvom praxe.V centre prvneho systmu je sdny prece dens. M veobecne zvzn inky, porovnaten s inkami zkona

v ktoromkovek eurpskom prvnom systme. V Spojench ttoch i v An glicku prijmaj najvyie ttne or gny aj cel rad zkonov i nariaden (statute law, legislation), ktor u nich nadobdaj skuton prvny vznam a pri ich aplikcii sdom alebo orgnom ttnej sprvy. Je preto pochopiten , e anglo-americk teria i prax zretene rozliuj medzi prvom deklarovanm a apli kovanm, t.j. medzi Jaw in books" a law in action". Socialistick (komunistick) prvny systm Socialistick prvny systm v s asnosti a v Eurpe je v procese transformcie do rodiny" kontinen tlneho systmu prva. o je pre ty pick v ttoch, v ktorch sa naalej uplatuje? Prkladom je Severn K rea alebo Kuba: Priama alebo nepria ma tvorba prva najvymi orgnmi komunistickej strany. Podriadenos prva politike, prvnych noriem poli tickm normm, alej socialistick zkonnos, garantujca prioritne zujem ttu, a nie zujmy a prva obana, irok prvna vchova, ktor je nevyhnutn najm preto, lebo cel rad noriem nevychdza z demokratic kch zsad tvorby politiky a prva, ani z morlnych tradci spolonosti.

Nboensk a tradin systmy prva K nboenskm a tradinm sys tmom prva patria najm islamsk prvo, hinduistick prvo, africk prvo, prpadne aj prvne systmy alekho vchodu, najm nske a japonsk prvo.

242

X. KAPITOLA

LITERATRA: BLAHO, R: Aequitas ako correctio iuris v rmskom s kromnom prve. In.: Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II. Lubyho dni. Bratislava 1993. DVID, R.: Structure and the Division of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tubingen 1971. DVID, R.: The Different Conceptions of the Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tubingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tubingen 1984. KNAPP, V.: O prvu kogentnm a dispozitivnm (a tak o prvu heteronomnm a autonomnm). Prvnik 1,1995. KELSEN, H.: Ryz nuka prvni, me tda a zkladn pojmy. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. KNAPP, V.: Co je dovoleno a co je zakzano. Prvnik 1,1990. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. LUBY, S.: Dejiny skromnho prva na Slovensku. Bratislava 1946. LUBY- S.: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958. MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho a hmotnho. Brno 1993. VNY, J.: Rmsky proces civiln. Praha 1935. STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. Praha 1981. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEINBERGER, O.: Intitucionalizmus. Nov teria konania, prva a demokracie. Bratislava 1995. WEYR, E: Terie prva. Brno 1936. WEYR, R: vod do studia prvnickho (normatvni terie). Brno 1946.

POJEM TRUKTRA PRVNEHO SYSTMU Slovo truktra je odvoden z la tinskho structura, struere, ktor znamen stava. truktra sa pvod ne vzahovala vlune na oblas ar chitektry. Postupne sa jej vznam roziroval smerom k loveku a jeho anatmii i k loveku ako spoloen skej bytosti, a preto aj k jeho innos ti vrtane rei. V dvadsiatom storo sa trukturlne myslenie rozrilo na mnoh alie oblasti poznania, take vraz truktra sa udomcnil tie v antropolgii, psycholgii, jazykove de, estetike, sociolgii. Vaka kyber netike a veobecnej terii systmov prenikol aj do prvnej vedy.

Vntorn truktru maj nielen prvne normy a normatvne prvne akty, ale aj prvny systm spolonos ti. truktru m taktie kontinen tlny systm prva, ako aj angloamerick systm prva a in vek prvne systmy. truktra vekch prvnych systmov nie je rovnak. Pre ns je nateraz smerodajn truk tra prvnych systmov patriacich do rodiny kontinentlneho prva, ktor je aj domovom slovenskho prvneho systmu. Z tejto truktry budeme vychdza. Prvny systm tvor nielen mnoi na prvnych noriem, ale aj mnoina ich vzjomnch vzieb. truktra prvneho systmu je formovan pr ve charakterom tchto vzieb medzi

243

normami, ktor vytvraj charakte ristick architektru kadho prv neho systmu. Pod truktrou prvneho systmu teda chpeme charakter siete vzieb medzi prvnymi normami, a preto aj spsob usporiadania prvnych no riem v rmci systmu. Tieto vzby s relatvne stabiln (invariantn) a pre dan systm charakteristick. V om s vzby stabiln (invariant n) a m charakterizuj systm? Sie vzieb, charakter vzieb medzi normami a spsob usporiadania no riem v rmci systmu s uren vn tornmi charakteristickmi znakmi prvnych noriem. Kad prvna norma, ako u vie me, sa vyznauje: 1. vonkajmi charakteristickmi znakmi, ktor s spolon pre kad prvnu normu; prostred nctvom vonkajch znakov je uren a overiten ako platn prvna norma; nimi je defino van vo vzahu k normatvne mu okoliu prvneho systmu, to znamen k neprvu; 2. vntornmi charakteristickmi znakmi, ktor s spolon len pre urit triedu prvnych no riem; prostrednctvom vntor nch znakov je prvna norma uren a overiten ako norma prinleiaca k uritej triede prvnych noriem; nimi je defi novan vo vzahu k normm: a) tej istej triedy, prpadne tej istej kombincie vn tornch charakteristickch znakov, b) kadej inej triedy, z kto rch kad trieda sa vy znauje odlinmi vntor nmi charakteristickmi znakmi, prpadne inou kombinciou vntornch charakteristickch znakov. m s determinovan (uren)

vzby medzi normami prvneho sys tmu? S uren: a) stupom prvnej sily normy, b) predmetom jej regulcie, c) obsahom a formou jeho vyjad renia, d) funkciou normy, e) metdou realizcie normy, f) vzahom medzi rznymi pra memi prva, g) inmi initemi. Horizontlne a vertiklne vzby noriem s uren v rovine truktry prvneho systmu nielen stupom prvnej sily. Uruje ich aj predmet prvnej regulcie, teda otzka, i sa normy dotkaj rodinnch vzahov, majetkovch a pracovnoprvnych vzahov alebo mnohch inch vza hov upravench prvom. Vzby s uren aj jazykom prva, spsobom vyjadrenia zkazov, prka zov a dovolen. Okrem toho s vzby medzi nor mami uren aj metdami prvnej regulcie a vzahmi medzi rznymi druhmi prameov prva, naprklad medzi normatvnymi prvnymi akt mi a medzinrodnmi zmluvami, alebo medzi normatvnymi aktmi a precedensmi, prpadne medzi uni verzlnymi a loklnymi normatvny mi prvnymi aktmi. Vzby medzi normami uruj aj ich funkcie. Jednou z funkci strikt nch noriem je naprklad zaisova rovnos pred zkonom a zabezpei leglnu a rozdeujcu spravodlivos, km funkciou pendanta striktnch noriem, ktorm s ekvitlne normy, je zaisti vyrovnvajcu spravodli vos a prp. aj etick spravodlivos. Triedy (druhy) prvnych noriem Prvne normy v dsledku tchto vntornch znakov, ku ktorm patr

244

rznos stupa prvnej sily, miera veobecnosti, rznos predmetu, rz nos metdy a funkci i rznos formy vyjadrenia toho, o m by, je mon roztriedi a vytvori rzne triedy prvnych noriem. Triedy prvnych noriem nazva te ria prva aj druhy prvnych noriem. Doteraz sme sa oboznmili s nor mami vyej a niej prvnej sily. V prvnom systme existuj aj in druhy dvojc prvnych noriem, ktor vytvraj dulnu truktru prvne ho systmu. Ide naprklad o dvojicu noriem, ktor tvoria striktn a ekvitlne normy alebo dvojicu noriem re prezentovan veobecnmi normami a pecilnymi normami. Dulna truktra prvneho syst mu je jednm z jeho charakteristic kch znakov. Kad prvna norma, vaka svojm vntornm charakteris tickm znakom, je spsobil vytvra rzne vzby s inmi prvnymi norma mi (kombincie, kombinan vzby). Naprklad stavn, generlna a strikt n norma vzhadom na svoju prvnu silu vytvra jednak vzbu s normou niej prvnej sily, obdobne vzbu so pecilnou normou a navye aj s pro tikladnou ekvitlnou normou. Vzby a kombincie prvnych no riem, ako vidie, nie s uren len prvnou silou prvnych noriem. S uren aj ostatnmi vntornmi cha rakteristickmi znakmi jednotlivch druhov prvnych noriem. Vzby medzi normami sa vyznau j nielen svojimi charakteristickmi znakmi, ktor s prejavom pecific kch vntornch znakov prvnych noriem, ale aj stabilitou tchto v zieb a stabilitou dulnej truktry prvneho systmu. Stabilita (invariantnos) prvneho systmu v rovine vzieb medzi prv nymi normami je vlastne zaloen na uritch, systm charakterizujcich dulnych vzbch medzi rozmanit

mi druhmi prvnych noriem. Vzby medzi protikladnmi dvojicami rz nych druhov noriem s stabiln (invariantn), km normy systmu s dynamick, menia sa v dsledku spo loenskho vvoja. Dulna truktra prvneho syst mu sa prejavuje v rozmanitch dvoji ciach prvnych noriem, medzi ktormi existuj urit, podstatn a charakte ristick vzahy, ktor vytvraj stabi litu (invariantnos) systmu.

HIERARCHIA PRVNYCH NORIEM A ICH PRVNA SILA Shrn prvnych noriem je syst mom len s podmienkou, ak medzi normami existuj zodpovedajce vz by uren vntornmi pecifickmi znakmi noriem, z ktorch dleit funkciu maj najm hierarchick vzby, ie hierarchia prvnych no riem. Jednu z najdleitejch vzieb truktry prvneho systmu vytvra prve hierarchia prvnych noriem. Je jeho chrbtovou kosou. Hierarchiou prvnych noriem rozumieme usporia danie prvneho systmu na zklade prvnej sily noriem, ktor je vrazom prvomoci a kompetencie prslunho normotvornho ttneho orgnu a ktor uruje jeho postavenie v exis tujcej truktre ttnej moci. Norma hierarchicky vyia, to zna men norma vyej prvnej sily, je v dy vsledkom normotvornej innosti orgnu, ktor m v hierarchii trukt ry ttnej moci vyie postavenie ne orgn, ktor prijma normy niej prvnej sily, prpadne ktorho prvo moc vydva normy vyej prvnej sily je jednm z nstrojov zabezpeovania rovnovhy medzi jednotlivmi mocami. Norma vyej prvnej sily je zkla dom zvznosti normy niej prvnej sily. Plat preto pravidlo, e normu 245

vyej prvnej sily neme zrui nor ma niej prvnej sily. Normu uritej prvnej sily zru len norma tej istej alebo vyej prvnej sily. Z hadiska hierarchickch vzieb medzi normami rznej prvnej sily je dleit, e norma vyej prvnej sily uruje aj obsah normy niej prvnej sily, vaka omu me v prvnom sys tme existova skuton vntorn jed nota, nerozpornos prvnych noriem. Rzny stupe sily noriem sa preja vuje aj v odlinch nzvoch norma tvnych prvnych aktov, ktor ich vy jadruj. Okrem noriem vyjadrovanch sta vou a stavnmi zkonmi, ktor s normami absoltne najvyej prvnej sily, je stupe prvnej sily ostatnch noriem relatvny. Naprklad norma A je vo vzahu k norme B normou niej prvnej sily, ale vo vzahu k nor me C je norma A normou vyej prv nej sily. Prvna norma vyjadren, po vedzme, nariadenm vldy (A) je vo vzahu k norme vyjadrenej zkonom (B) normou niej prvnej sily, ale vo vzahu k norme vyjadrenej vyhlkou ministra vntra (C) je normou vyej prvnej sily. V zsade vak plat, e prvne nor my vyjadrovan normatvnymi aktmi, ktor v parlamentnej republike prijma najvy orgn ttnej moci (parla ment), s normami vyej prvnej sily v pomere k normm niej prvnej sily, ktor vyjadruj normatvne akty naj vych orgnov ttnej sprvy, t.j. vl dy, ministerstiev a ostatnch stred nch orgnov ttnej sprvy.

PRIMRNE (PVODN) A SEKUNDRNE (ODVODEN) PRVNE NORMY Primrne prvne normy prijmaj orgny ttnej moci s uznacou pr

vomocou, t.j. orgny so zkonodar nou a stavodarnou prvomocou, vrtane udovho hlasovania o nvr hoch zkonov, a prijmaj ich aj or gny miestnej samosprvy. Sekundrne prvne normy prij maj orgny ttnej sprvy na vyko nanie primrnych prvnych noriem. Rozdelenie noriem na primrne a se kundrne sa sasti prekrva s dele nm noriem poda prvnej sily, avak medzi primrnymi a sekundrnymi normami na jednej strane a norma mi vyej a niej prvnej sily nie je vzah totonosti. Primrne prvne normy prijma nielen parlament. Prijmaj ich tie orgny miestnej samosprvy. Primrnos samosprv nych nariaden je nesporn. Sporn me by ich prvna sila. Zkon o obecnom zriaden zakazuje ich ne slad s stavou a zkonmi. ttna moc pochdza od obanov, ktor ju vykonvaj prostrednctvom svojich volench zstupcov alebo priamo. Primrne normy s norma mi orgnov ttnej moci, obanov a ich volench zstupcov. Primrnos noriem sa navonok prejavuje najm: a) druhom prvomoci ttnych or gnov, ktor ich vydvaj, b) pvodnosou prvnej pravy, kee ich obsahom s v rmci stavy akkovek spoloensk vzahy, ktor je mon a eln upravi zkonmi alebo inmi primrnymi normami, c) vym stupom prvnej sily; univerzlne primrne prvne normy sa v porovnan so sekun drnymi normami vdy vyznau j vym stupom prvnej sily, d) nzvoslovm, ktor ich spravid la zretene odliuje od sekun drnych prvnych noriem. Primrne normy s vrazom suve renity udu, ktor reprezentuj org ny ttnej moci zloen z volench z-

246

stupcov udu (parlament, obecn ale bo miestne zastupitestvo), prpadne priamo volii pri hlasovan v celott nom alebo miestnom referende. Ob sahom sekundrnych noriem na roz diel od toho neme byt' ni, o nie je obsahom primrnych noriem a ich prijmanie sa mus uskutoova len na zklade a v medziach primrnych prvnych noriem a pritom sli e lom ich vykonania. Sekundrne prvne normy prij maj vkonn ttne orgny, ktor vykonvaj vu obanov vyjadren v referende alebo vu ich zstupcov vyjadren v stave, stavnch zko noch a zkonoch a na loklnej rovni v samosprvnych nariadeniach org nov miestnej samosprvy. Sekundrne prvne normy prijma j ttne orgny s vkonnou prvomo cou, vlda, ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, ako aj orgny miestnej sprvy a samosprvy vo veciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy. Sekundrne normy s obsahom nariaden vldy, vyhlok, opatren, vnosov a sprvnych nariade n orgnov miestnej ttnej sprvy, ako aj orgnov samosprvy vo veciach, v ktorch plnia lohy ttnej sprvy. Nariadenia vldy musia by vydan v medziach primrnych aktov. Vyhl ky, opatrenia a vnosy ministerstiev a ostatnch strednch orgnov tt nej sprvy, ako aj sprvne nariadenia musia by vydan na zklade zkonov a v medziach zkonov. Kee primrne normy sa vykonvaj prostrednctvom sekundrnych noriem, nazvaj sa se kundrne normy aj vykonvacmi prvnymi predpismi.

BLANKETOV A ODKAZUJCE PRVNE NORMY


Ako treba rozumie zsade, e se

k u n d r n e normy mu prijma prslun orgny ttnej sprvy len n a zklade p r i m r n y c h noriem a v ich medziach? Vydvanie sekundrnych noriem na zklade primrnych noriem sa z technickho hadiska uskutouje spravidla pomocou blanketovej nor my, ktor je sasou primrnej nor my. Osobitnm druhom blankety je splnomocujca blanketa, ktor ob sahuje splnomocnenie na vydanie se kundrnej normy, tj. delegciu na vydanie vykonvacieho p r v n e h o predpisu alebo predpisov obsahuj cich sekundrne normy. Plat zsada, odvoden zo zsady suverenity udu, e splnomocnenie vy jadrujce delegciu na vydanie vyko nvacieho prvneho predpisu, ktor obsahuje sekundrne normy, me by iba sasou zkona, obsahujceho primrne normy. Delegcia neme by sasou sekundrnych noriem. Naprklad vlda nie je oprvnen na riadenm splnomocni urit minister stvo na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu, normatvneho prvneho aktu (vyhlky, opatrenia, vnosu), ktorm by sa vykonalo toto nariadenie vldy. Takto nedovolen postup sa nazva subdelegcia. Subdelegcia odporuje zkladnm zsadm vzahov medzi primrnymi a sekun drnymi normami, ktor s uren vzahmi medzi orgnmi ttnej moci a orgnmi ttnej sprvy v podmien kach parlamentnej republiky. Splnomocnenie na vydanie sekun drnej normy je teda vyjadren vlu ne v zkone. Blanketa je vak irm pojmom ne splnomocujce ustanovenie. Blanketou me normotvorca odka zova veobecne jednak na neurit normatvny prvny akt, a jednak aj na stavn zkon alebo zkon, kto rho prijatie si nevyaduje pecilne splnomocnenie (Rmik . X-l).

247

RMIK . X-l Blanketov norma

Blanketa obsahujca splnomocne nie na vydanie vykonvacieho prv neho predpisu, nazvan splnomo cujce ustanovenie, je ustanovenm primrneho aktu. V om sa odkazuje na normatvny prvny akt, obsahuj ci sekundrne normy, ktor sa m prija v budcnosti, po schvlen z kona a po vzniku jeho platnosti a innosti (RMIK . X-2).Z tohto

dvodu sa tieto normy nazvaj aj blanketov normy, pretoe odkazuj na in normy, ktor v ase prijatia a vydania primrnej normy obsahu jcej blanketu nie s ete vydan, t.j. vyjadren normatvnym prvnym ak tom, kee ich vydanie neme v ni jakom prpade predchdza vydaniu primrnej normy, zakladajcej prv ny dvod vzniku sekundrnej normy.

RMIK . X-2 Blanketov norma obsahujca splnomocnenie na vyda nie vykonvacieho prvneho predpisu (splnomocujce ustanovenie)

Blanketov prvne normy je po trebn odliova od odkazujcich prvnych noriem, ktor vdy odkazu j na platn a urit (konkrtny) nor

matvny prvny akt alebo normatvne prvne akty, prpadne na platn a urit (konkrtne) ustanovenie nor matvneho prvneho aktu. Odkazy na 248

in normy sa pouvaj najm preto, lebo v prvnych predpisoch sa nemaj prebera ustanovenia inch normatv nych prvnych aktov. Odkazy na in normy sa vak maj pouva o naj menej. Ak sa odkazuje na in prvny predpis, pouva sa veobecnejie slovn oznaenie tohto predpisu alebo predpisov a ich priama citcia sa uv dza v poznmke pod iarou.

GENERLNE A PECILNE PRVNE NORMY pecifickm znakom prvnych no riem je ich veobecnos, generalita. Jednm z vznamov veobecnosti je, e tvorba prva, proces, v ktorom vznikaj prvne normy, mus vyjad rova zkazy, prkazy a dovolenia spsobom, ktor umon podriadi pod prvnu normu urit triedu ud skho sprvania, a nie iba jedinen prejav uritej triedy udskho spr vania. m je tto trieda iria, tm je norma veobecnejia a naopak, m je tto trieda uia, tm je nor ma pecilnejia. Triedenie prv nych noriem na generlne a pecil ne je ich delenm poda stupa i miery veobecnosti vyjadrenia pred metu prvnej normy, tj. toho, o m by (dispozcia) vo vzahu k povinnostnm subjektom a podmienkam (hypotza), za ktorch m by, m nasta dispozcia, nsledok stanove n prvnou normou. Kad prvna norma sa vyznauje znakom veobecnosti. Je vbec mon deli prvne normy na generlne a pecilne, ak charakteristickm znakom prvnej normy je jej veobec nos? Delenie prvnych noriem na generlne a pecilne vychdza zo stupa i miery veobecnosti normy. Jednoducho, kad norma je veobec n, pokia ide o spsob vyjadrenia jej

dispozcie a hypotzy, avak kad norma je zrove bu generlna, ale bo pecilna vo vzahu k inej norme a stupu i miere jej veobecnosti. Delenie noriem na generlne (ius generale) a pecilne (ius speciale) nie je toton s delenm noriem na primrne a sekundrne. Podobne nie je toton s delenm noriem poda stupa prvnej sily. Pravda, norma niej prvnej sily je vo vzahu k uritej norme vyej prvnej sily prvnou normou pecilnou, km norma vyej prvnej sily je v tejto relcii generlnou normou. Nie je vak zriedkavosou, e generlna a pecilna prvna norma maj rov nak stupe prvnej sily. Prkladom noriem rovnakej prv nej sily, avak odlinho stupa veobecnosti, je vzah Obianskeho zkonnka k autorskmu zkonu ale bo k Obchodnmu zkonnku, pr padne k zkonu o vlastnctve bytov a nebytovch priestorov. Obiansky zkonnk je vo vzahu k autorskmu zkonu, Obchodnmu zkonnku ale bo k zkonu o vlastnctve bytov a ne bytovch priestorov generlnou nor mou, km tieto tri zkony s vo vzahu k Obianskemu zkonnku pecilnou normou. Ide o vzah pri mrnych noriem a noriem rovnakej prvnej sily, avak noriem s odlinou mierou i stupom veobecnosti. Ten ist Obchodn zkonnk je vak v inom vzahu generlnou nor mou, km in zkony, naprklad z kon o konkurze a vyrovnan, zmenko v a ekov zkon, zkon o burzch, zkon o cennch papieroch i zkon o ochrane hospodrskej sae a mno h alie s pecilne normy. Obdob n vzah existuje medzi Trestnm po riadkom i Trestnm zkonom a zkonom o policajnom zbore na jed nej strane a zkonom o policajnom zbore a zkonom o obianskych pre ukazoch na strane druhej.

249

Veobecnos prvnych noriem umouje, aby prvo v potrebnej r ke a hbke plne vyjadrilo predmet prvnej pravy, a tak vytvorilo r mec na vetky varianty vzahov, kto r prinesie ivot a ktor do detailov nie je mon predvda. Konkretiz ciu predmetu pravy obsahuj pe cilne prvne normy. m je norma veobecnejia, tm je jej ivotnos dlhia a m je norma pecilnejia, tm je jej asov p sobnos kratia. Pri tvorbe noriem sa treba vyvarova toho, aby pecilne normy mali kazuistick charakter a aby generlne normy v dsledku ich privekej abstraktnosti nestratili schopnos regulova urit druh spo loenskch vzahov a sprvania.

UNIVERZLNE A LOKLNE NORMY Poda rozsahu teritria, na ktorom prvne normy psobia, delme ich na univerzlne a loklne. S delenm no riem na univerzlne a loklne sme sa stretli pri objasovan samosprv nych a sprvnych nariaden orgnov zemnej samosprvy, ako aj veobec ne zvznch nariaden miestnych orgnov ttnej sprvy. Univerzlne prvne normy pso bia na celom teritriu ttu, km lo klne prvne normy psobia len na uritej asti tohto teritria. Prkla dom univerzlnych a loklnych no riem s aj vsledky federlnej a re publikovej normotvorby v zloenom tte, prpadne republikov prvo a prvo orgnov miestnej samospr vy tejto republiky. V rmci republiky, ktor je lenskm ttom federcie, platia loklne prvne normy v jej jednotlivch samosprvnych oblas tiach, tj. obciach, mestch a regi noch. S vsledkom tvorby prva 250

miestnou samosprvou, ako aj miest nou ttnou sprvou. Tie sa odliuj od univerzlnych prvnych noriem, vzahujcich sa na cel zemie prslunej republiky alebo federcie tm, e psobia len na teritriu uri tej asti ttu, vymedzenej jej zem nm a sprvnym lenenm. Delenie noriem na univerzlne a lo klne, podobne ako delenie noriem na normy vyej a niej prvnej sily i ge nerlne a pecilne normy je relatvne a relan. To znamen, e na otzku, i urit norma je univerzlna alebo lo klna, mono da odpove len v rmci konkrtnej formy ttu a s podmien kou, ak obe normy postavme veda se ba. Republikov norma, ktor je vo vzahu k federlnej norme loklna, je vo vzahu k norme obecnej alebo regi onlnej samosprvy normou uni verzlnou. V podmienkach unitrneho ttu, ktor v sasnosti okrem inch znakov charakterizuje formu Sloven skej republiky, je posudzovanie vzahu univerzlnych a loklnych noriem priehadnejie, pretoe sa dotka iba vzahu univerzlnych prvnych no riem vydvanch strednmi orgnmi ttnej moci a sprvy a loklnych prvnych noriem, vydvanch miest nymi orgnmi miestnej samosprvy a miestnymi orgnmi ttnej sprvy.

Federlne prvo a prvo lenskch ttov federcie Vzah federlneho a republiko vho prva je uren vymedzenm kompetencie medzi federciou a re publikami. Otzka rozdelenia kompetenci je vecou chpania suverenity, zvrchova nosti. Vo federcich je zvrchovanos rozdelen medzi federciu a lensk tty tm spsobom, e lensk tty deleguj as svojej zvrchovanosti fe dercii. Nzory na tto otzku sa

vak rznia. Delen zvrchovanos vo federcii as teoretikov a praktikov odmieta. Zdrazuj tie, e zvrcho vanos deleguje lenskm ttom fe dercia, a nie naopak. V prpade, ak vychdzame z origi nlnej zvrchovanosti lenskch t tov federcie, postupuj tieto na z klade stavy as svojej suverenity federcii (spolku), zvyajne v oblasti vstavby spolonch brannch sl, zahraninch vec a meny. Najzloi tej vzah medzi republikami a fede rciou sa vytvra v oblasti tzv. spolo nej kompetencie. V rmci prvneho systmu feder cie psob tak federlne (spolkov) prvo, ktor je vsledkom normotvorby orgnov federcie, ako aj re publikov prvo, ktor je vsledkom tvorby prva orgnov republk (len skch ttov federcie,nie). Fede rlne prvo tvoria prvne normy v oblasti vlunej kompetencie fede rcie, ale aj normy, ktor patria do spolonej kompetencie federcie a re publk. Obdobne republikov prvo tvoria prvne normy, ktor s v sledkom vlunej kompetencie re publk, ale aj spolonej kompetencie i kooperecie s federciou. Napr klad orgny federcie prijmaj v uritej oblasti zkony, ale ich vkon patr do prvomoci republk. Vzah federlneho a republikovho prva je organizovan rznym spso bom. Podstatn vak je, aby tt vy tvoril prvny mechanizmus na pred chdzanie a rieenie konfliktov medzi federlnym a republikovm syst mom. Naprklad v Spolkovej republike Nemecko sa republikov zkonodar stvo uplatuje v oblasti spolonej kompetencie len dovtedy a v takej miere, pokia spolok neuplatn svoju prioritu a vyd prslun prvnu pravu. V tomto prpade sa napln z sada, e spolkov prvo ru krajinsk (zemsk) prvo (Bundesrecht bricht 251

Landesrecht). Otzka vzahu federlneho a repub likovho prva, ktor je vlastne otz kou vertiklnej deby moci medzi fede rciou a republikami, sa stala zdrojom vntropolitickho naptia, ktor vys tilo do zniku esko-Slovenska a vzni ku dvoch suvernnych ttov. Obdobn problm rieili vo svojej histrii aj Spojen tty, ke vstpili do obdobia systmu dulnej federcie, ktor sa v podstate uplatoval v pros pech republk od r. 1789, do Vojny Se veru proti Juhu (1861-1865). Po najc jednm z najznmejch rozhodnut najvyieho sdu Spoje nch ttov na ele s Marshallom vo veci Marbury v. Madison v r. 1804, ako aj alch rozhodnut najvyieho sdu, ktor sa stal oporou federalis tov, tie rozhodnutia vo veci Fletcher v. Peck a uplatovanm 13., 14. a 15. Dodatku k stave, sa americk federalizmus postupne transformoval. Do pomohla k tomu najm Marshallom federalisticky koncipovan sdna moc. Autorita federcie zaala rs, km prvomoc republk sa zniovala. Predstava Jeffersona a jeho stpen cov o silnch republikch nie a o ich suverenite utrpela porku. Dulny federalizmus sa neskr pretransfor moval na tzv. kooperatvny federaliz mus, ktor charakterizuje narastanie autority federcie, prejavujcej sa vo zvyovan prvomoci prezidenta a fe derlnych orgnov ttnej sprvy, vo vzname federlnych sdnych dok trn v oblasti zkladnch prv a slo bd, sdneho procesu a pod.

VEREJN A SKROMN PRVO.


ODVETVIA PRVA Dleitou vzbou dulnej truk try prvneho systmu je vzah me-

252

253

sa v sasnosti rozvja na novch z kladoch. Transformcia verejnho prva Zkladn oblasti slovenskho prvneho systmu u preli transfor mciou. Zaiatky transformcie s ete spojen s existenciou federlne ho prva, a najm s stavnm pr vom, ktorho vvoj dosiahol vznam n bod najm prijatm Listiny zkladnch prv a slobd (9.1. 1991) a stavnho zkona o stavnom s de eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky (27.2.1991). Transform cia stavnho prva pokraovala pri jatm rznych stavnch zkonov, ktor mali federlne usporiadanie ttu zachova. stavn a prvny vvoj neskr na opak charakterizovali zkony, ktor regulovali znik federcie a vznik dvoch samostatnch ttov. Poslednou etapou transformcie stavnho prva je tvorba stavnho prva Slovenskej republiky, ktor sa odvja z stavy Slovenskej republiky, nadvzujcej na stavn vvoj fede rcie, osobitne na Listinu zkladnch prv a slobd. Prvnu kontinuitu me dzi esko-slovenskm prvnym syst mom a slovenskm prvnym syst mom zabezpeila jednak stava Slovenskej republiky, ako aj cel sys tm zmlv medzi Slovenskou republi kou a eskou republikou. Vraznou transformciou prech dza sprvne prvo najm v spojen so zavedenm miestnej samosprvy a prijatm zkona o obecnom zriade n, ako aj finann, pracovn prvo a prvo socilneho zabezpeenia. Rozvoj sprvneho prva je spojen najm s rieenm otzok zemno sprvneho lenenia Slovenskej repub liky a tvorbou koncepcie ttnej spr

vy a samosprvy. V sasnosti sa pri pravuje, ev. prebieha reforma miest nej verejnej sprvy, ktor zahruje re formu miestnej samosprvy, ako aj reformu ttnej miestnej sprvy. Predpoklad presuny kompetenci medzi ttnou sprvou a samospr vou, avak a ako konen krok. Nvrh uvauje s vytvorenm smich vych administratvnoprvnych zemnch celkov. Reforma sa m us kutoni najm na zklade prijatia zkona o zemnom lenen ttu, zkona o rozdelen kompetenci medzi orgny prvho a druhho stupa tt nej sprvy, zkona o kontituovan or gnov zemnej samosprvy vyieho, druhho stupa, ako aj zkona o pre sune asti kompetenci orgnov tt nej sprvy na orgny samosprvy. Vvoj poslednch rokov sa v znamne dotkol aj trestnho prva, kto r predstavuj zmeny spojen napr klad s prijatm zkona, ktorm sa men a dopa Trestn zkon (. 557/1991 Zb., . 177/1993 Z. z.) a zkonov, ktor upravili trestn konanie (. 588/1991 Zb., . 178/1993 Z. z.), vkon trestu odatia slobody a pod. Parlament Slo venskej republiky schvlil r. 1994 zsa dy rekodifikcie trestnho prva, ale doteraz sa na uskutonenie tohto z meru neurobili potrebn kroky. Vvoj prva neobiiel ani trukt ru ttnych orgnov a intitci, ani ich prvomoci a miesto v truktre ttnej moci vrtane odttnenia niektorch intitci, ku ktorm pat r notrstvo.V sasnosti sa u upla tuje obdobn prstup v oblasti sd nych exekci. Oproti minulosti sa zsadne zmeni lo postavenie sdov v truktre tt nej moci, ako aj ich lohy.Na sdy sa preniesla agenda vo veciach obchod nho prva a preskmavanie zkon nosti rozhodnut sprvnych orgnov a od r. 1993 aj as rozhodovacej agen dy niekdajch ttnych notrstiev.

254

a ostatn prvne predpisy, ktor sa do tkaj tak oblasti skromnho prva, najm vlastnckeho prva a osobitne pozemkovho prva, ako aj sprvneho prva. Ich jadro tvoria tzv.retitcie, ktor s najm predmetom zkona o zmiernen nsledkov niektorch ma jetkovch krvd (. 403/1990 Zb.), zko na o prave vlastnckych vzahov k p de a inmu ponohospodrskemu majetku (. 229/1991 Zb.), zkona o prave niektorch vlastnckych vza hov k nehnutenostiam (. 293/1992 Zb.) a inch normatvnych aktov. Do tejto oblasti patr aj otzka rehabilit ci, upraven najm zkonom o sd nych rehabilitcich (. 119/1990 Zb.), zkonom o mimosdnych rehabilit cich (. 87/1991 Zb.), ako aj zkonom o zmiernen majetkovch a inch krvd a o psobnosti orgnov ttnej sprvy Slovenskej republiky v oblasti mimo sdnych rehabilitci (. 319/1991 Zb.).

PRIKAZUJCE, ZAKAZUJCE A DOVOUJCE PRVNE NORMY Zkazy, prkazy a dovolenia, ktor s vznamom prvnych noriem, vy jadruje normotvorca prvnym jazy kom pomocou opertorov normatvnosti. Spravidla sa uvdzaj tri opertory i mdy normatvnosti: pr kaz, zkaz a dovolenie. Poda toho, ak modus normatvnosti normotvor ca pri jazykovej formulcii normatv nej prvnej vety pouil, i prkaz, z kaz alebo dovolenie, delme prvne normy na prikazujce, zakazujce a oprvujce. Z hadiska truktry prvneho systmu je dleit, e s kadm do volenm koreponduje urit prvna povinnos vyjadren prkazom alebo zkazom. Kadmu prkazu a zka zu zodpoved na druhej strane urit 255

dovolenie. Prkaz alebo zkaz vdy implikuje aj dovolenie, pretoe spr vanie, ktor nie je prikzan alebo zakzan, je vdy dovolen. Na dru hej strane dovolenie implikuje zkaz sprvania, ktor znemouje realiz ciu dovolenia. Existencia prv bez povinnost by bola utpiou. Dovolenie je nerealizo vaten bez toho, aby si povinnostn subjekt neplnil korelatvnu prvnu povinnos.

KOGENTNE (KATEGORICK) ADISPOZITVNE PRVNE NORMY Kogentn (kategorick) normy (ius cogens) a dispozitvne normy (ius dispositivum) s alou dvojicou

dulnej truktry prvneho syst mu, ktor zabezpeuje stabilitu (invariantnos) prvneho systmu. Rozdiel medzi kogentnmi a dispozitvnymi normami je v tom, e ko gentn normy ustanovuj variant sprvania, ktor je zvzn a neme niten (RMIK . X-3), km dispozi tvne normy ustanovuj variant sprvania, ktor subjekty prva mu, avak nemusia poui, take zkonodarca im priznva prvo uri si zvzn variant sprvania doho dou, zmluvou inak ne ustanovuje variant sprvania prvna norma podporne pre prpad, ak sa subjekty prva nedohodn na zmluvnom va riante. Pravda, subjekty prva mu zmluvou vslovne deklarova akcep tciu variantu sprvania, ktor usta novuje dispozitvna norma (RMIK . X-4).

RMIK . X~3 Taxatvny vpoet kogentnch noriem

Realizcia kogentnch prvnych noriem sa uskutouje vlune sp sobom, ktor ustanovuje prvny predpis. Realizcia dispozitvnych prvnych noriem sa uskutouje bu spsobom, ktor ustanovuje prvny predpis, alebo spsobom, ktor uria subjekty prva dohodou: a) odline od podpornho varian 256

tu, ktor podporne pre prpad, ak sa subjekty nedohodn, ustanovil inak prvny predpis, b) takisto ako stanovuje podporn variant vyjadren v prvnom predpise, c) pretoe prvny predpis nesta novil nijak podporn variant sprvania.

Pod psmenom c) s subsumovan prpady, v ktorch astnci prvnych vzahov si mu vzjomn prva a po vinnosti upravi dohodou odchylne od

zkona, ak to zkon vslovne nezaka zuje a ak z povahy ustanoven zko na nevyplva, e sa od neho nemono odchli.

RMIK .

X-4

Dispozitvna

norma

Ako vidie, dispozitvne normy sa odvodnene nazvaj aj podporn normy, pretoe podporne pre prpad, ak subjekty prvneho vzahu nedo hodn nieo in, stanovuj urit va r i a n t povinnosti alebo prva. Ak sa dohodlo nieo in, plat to, o sa do hodlo, a nie to, o ustanovuje norma. Podstata rozdielu medzi kogentnmi a dispozitvnymi normami je v tom, e uplatnenie kogentnch prvnych noriem nie je mon vyli alebo zmeni prejavom (skromnej) vle. (Ius cogens, quod privatorum pactis mutari non potest.) Naopak, va riant sprvania stanoven dispozitvnou prvnou normou je mon zmeni alebo vyli prejavom (skromnej) vle. (Ius dispositivum,quod privato rum pactis mutari potest.) Rozdiel medzi kogentnm a dispozitvnym

prvom mono preto nachdza v slo bode konania jednotlivca. Km kogentn norma sa uplatuje bezpodmienenne, v prpade dispozitvnej normy si subjekty (strany) vytvraj prvo inter partes samy (KNAPP, 6).

STRIKTNE A EKVITALNE PRVNE NORMY (SLUNOS V PRVE) Striktn a ekvitlne prvne nor my s alou dvojicou dulnej truk t r y prvneho systmu (ius strictum,ius aequum). Rozdiel a vzah medzi striktnm a ekvitlnym prvom vziiel z rm skeho prva, osobitne z p o s t u p u praetora. Praetor mal monos roz-

257

hodova o tom, i nvrh na skromn sdne konanie m oporu v Zkone XII. tab, prpadne v inch normch civilnho prva, jednoducho v zkon nom prve. as z noriem zkonnho prva nedokzala nleit saturova spravodliv zujmy jednotlivca, spo loenskch skupn i verejnosti a pri merane reagova na vvoj spolonos ti. Na druhej strane as zujmov, ktor zkonn prvo vyjadrovalo a chrnilo, sa stali v dsledku vvoja a v zmysle etickej spravodlivosti spo chybniten, nespravodliv. V tchto situcich praetor jednak: a) dval shlas s konanm aj v prpadoch, v ktorch zkonn prvo (Zkon XII. tab i in civiln normy) neumoovalo kona, b) zamietal nvrhy na konanie, aj ke poda zkonnho prva (Zkon XII. tab i in civiln normy) neexistovala nijak prekka vo veci kona. Praetor teda uplatoval etick spravodlivos, ktor nadobdala for mu ekvitlneho prva, nazvanho tie ius praetorium, prpadne ius ho nor arium. Mono poveda, e ius praetorium bolo prazkladom ekvi tlneho prva, ktor predstavovalo aksi pendant striktnho prva, ie prva vyjadrenho zkonnm pr vom (Zkonom XII. tab a inmi ci vilnmi normami). Sasn zkonn prvo, ktor v tejto svislosti pouvame ako ter minologick pendant obyajovho prva, me a aj mus obsahova ekvitlne normy. Platn slovensk prvo, v ktorom lohu najdlei tejieho pramea prva pln norma tvny prvny akt (zkonn prvo), vyjadruje ekvitlne normy prve po mocou zkonov a inch prvnych predpisov. V om spova protiklad medzi striktnm a ekvitlnym prvom, ek-

vitlnymi a striktnmi prvnymi normami, ktor tvoria sas prv neho systmu? Striktn prvne normy nepri paj prihliada na okolnosti a zvltnosti jednotlivho prpadu. Ekvitlne prvne normy viac ale bo menej pripaj, aby sa pri ich uplatovan vychdzalo zo slunosti a prihliadalo na zvltnosti a okol nosti jednotlivho prpadu, aby uplatnenie normy nebolo spojen s bezohadnosou a tvrdm postu pom. Historick zklady rozdielov medzi striktnm a ekvitlnym pr vom s v prtorskom prve, i vbec v chpan loh jurisprudencie v sta rovekom Rme, ako aj v tom, o sa u spomnalo, e toti ius est ars boni et aequi, e prvo je umenm dobrho a spravodlivho, slunho.

Aristoteles o slunosti v prve Zklady slunosti v prve maj e te hlbie korene ne rmsku prvnu nuku. Kotvia v grckej nuke o vzahu slunosti a spravodlivosti, ktor cez filozofick sksenos vvo ja filozofickej tradcie na Zpade na novo dsledne interpretoval Rawls (RAWLS, 3n). Jasn antick pred stavu o vzahu slunosti a spravodli vosti dokumentuje najm koncepcia ARISTOTELA, ktor vyjadril v Eti ke Nikomachovej: akosti spsobuje okolnos, e hoci je slunos prvom, nie je pr vom zkonnm, ale jeho opravou, a to preto, e kad zkon sa chpe veobecne, ale o mnohch jednotli vch prpadoch nemono poveda veobecne, e s sprvne. Tam teda, kde sa treba vyjadrova veobecne, neme sa to dia tak, e vetko je sprvne, pretoe zkon prihliada na vinu prpadov, aj ke dobre vie, e je to chyba. A predsa je tento postup

258

sprvny, lebo chyba nie je v zkone ani v zkonodarcovi, ale v povahe ve ci, pretoe vetko, o p a t r do oblasti udskho konania, je takho d r u h u a povahy. Kedykovek t e d a zkon hovor veobecne, ale sa prihod osi nie veobecn, je vhodn opravi a dopl ni medzeru, ktor zkonodarca za nechal, pretoe hovoril veobecne a dopustil sa chyby, ako by bol pove dal aj sm zkonodarca, keby bol tu a ako by ustanovil, keby bol o tom ve del. Preto je slunos prvo, a to le pie ako urit forma prva, nie ako prvo vbec, ale ako to, ktor je chyb n preto, lebo hovor veobecne. A to je podstata slunosti, e je opravou zkona tam, kde m zkon pre svoje veobecn znenie medzery. To je aj prinou, e vetko nie je po da zkona, lebo na mnoh prpady nemono ustanovi zkon, a preto je tu potrebn osobitn pravidlo tak, ako sa v lesbickom stavebnctve po uva oloven krokvica; t sa toti prispsobuje tvaru k a m e a a nie je merav. V tomto zmysle sa aj uzne senie prispsobuje skutonostiam. Z toho je vak zrove zrejm aj to, kto je slun:ten toti, kto sa roz hoduje pre takto prvo a uskuto uje ho, a kto prsnos prva nezostruje, ale zmieruje, hoci m zkon na svojej strane, je slun a takto duevn stav sa nazva slunosou, ktor je uritou formou spravodlivos ti a nie stavom od nej odlinm (ARISTOTELES 1979,137n)."

dulna truktra common law a ekvitlneho prva. Pre anglo-americk prvny systm je delenie prva na common law a law of equity jednm z najpodstatnejch vzahov t r u k t r y tohto vekho prvneho systmu. Je preto porovna ten s delenm kontinentlneho sys tmu na verejn a skromn prvo. Sdnictvo equity sa v Anglicku vyv jalo od konca 14. a zaiatku 15. do 17. storoia. Systm pravidiel anglickho ekvitlneho prva sa aplikoval oso bitnou sstavou sdov a do roku 1875. Rozdiel medzi common law a law of equity sa v anglickom prve prejavuje dodnes. Zkladn zsady law of equity s koncentrovan do niekokch mravnch maxm i ma xm spravodlivosti. Spravodlivos predpoklad t a k existenciu common law, ako aj law of equity. V anglo-americkom prvnom systme nie je spravodlivos zabez peen, ak by niektor z oboch syst mov chbal. Toto sa uznvalo u v 15. storo. Pri objasovan ekvitlneho prva sa v minulosti pouvali pojmy epikeia a conscience. Prv pojem zname n, e akokovek je vetko prvo vy jadren vo veobecnej forme, m by aplikovan na individulne veci s po trebnou flexibilitou a mierne. Pojem conscience m dnes v kontexte s ekvitlnym prvom rovnak vznam ako v 16. storo a znamen to, o je absoltne sprvne a dobr (right) oproti tomu, o je nesprvne, nespra vodliv, zl (wrong).

E k v i t l n e prvo v anglo-americkom prvnom systme Km kontinentlny prvny sys tm charakterizuje dulna truktra verejnho a skromnho prva, anglo-americk systm charakterizuje 259

E k v i t l n e prvo v kontinentlnom a v slovenskom prvnom systme V kontinentlnom prve m ekvi tlne prvo rzne formy vyjadrenia

a uplatnenia. Jednou z najdlei tejch foriem s dobr mravy, na ktor odkazuj zkony a in prvne predpisy, v tomto prpade kategoric k prvna norma (RMIK . X-5). Vzah dobrch mravov k slunosti je subordinan, pretoe odkaz na dobr mravy je jednou z foriem uplatnenia slunosti v prve. Odka zy na dobr mravy alebo v minulosti aj na zl mravy njdeme najm v obianskom, rodinnom, obchodnom a pracovnom prve, priom platn obchodn prvo odkazuje aj na pra

vidl poctivho obchodnho styku a obchodn zvyklosti. Slunos sa vak pri realizcii pr va mus uplatni aj bez odkazu na akkovek jej formu. Realizcia striktnho prva nem by nespra vodliv a neslun, kee prvo je umenm dobrho a slunho. Rea lizcia prva m by preto spravodli v a slun, to znamen v zhode s dobrmi mravmi, mierna a odstarova tvrdosti, ktor mu vznikn pri aplikcii prva (RMIK X-6).

RMIK . X-5 Dobr mravy s podmienkou platnosti prvnych konov

Pri realizcii striktnho prva je spravodlivos najm v tom, e strikt n prvo sa uplatuje v stanovench podmienkach rovnako. V slade s rmskoprvnou tradciou je v konti nentlnom prve ekvitlne prvo pendantom striktnho prva. Obsah ekvitlneho prva sa v procese inter pretcie napluje prirodzenmi prv nymi zsadami a veobecne uznan mi morlnymi hodnotami a normami, vyjadrovanmi orgnom aplikujcim normu. Kde zkon slunos predpiso val a ju iada aj dnes, tam sa priro dzen prvne zsady a veobecne uznan morlne hodnoty a normy prostrednctvom slunosti alebo dob rch mravov transformuj v konkrt nom prpade na zkon, prvo a pri stabilizovanej a dlhodobej aplikcii prva v prslunej oblasti plnia funk

ciu, ktor je identick s funkciou i ob sahom obyajovho prva. Prvo platn na Slovensku a do konca r. 1950 naprklad stanovilo, e sa vbec zakazuje (zkonom) kad tak zmluva, ktor sa svojm obsa hom priei dobrm mravom. Ako pr klad sa uvdza odmena za neman elsk spoluitie, odmena za spchanie trestnho inu, ako aj zmluva, ktor by viac ne je to pr pustn, obmedzila slobodu dlnka, a to naprklad zkazom konkurencie. Poda niekdajieho slovenskho pr va stla proti dobrm mravom aj erncka zmluva a niektor alie. Inm dleitm ustanovenm bol cel rad okolnost zakladajcich mimozmluvn zodpovednos. Zakza nm inom bolo aj to, ke niekto sce neporuil osobitn prvne pravidlo,

260

ale inho pokodil spsobom, ktor bol proti dobrm mravom."Ba i ten i n proti prvu a dopa sa inu za kzanho, kto uva sce svojho pr va, ale len preto, aby ho zneuil na pozlobenie alebo na pokodenie inho (ikna)." Obdobne kodifikoval zko nodarca povinnos nahradi kodu: Tie ten, kto spsob kodu mysel ne spsobom, ktor sa priei dobrm mravom, je zodpovedn, ale ak k to mu dolo pri vkone prva, len v pr pade, e vkon prva mal zrejm el inho pokodi" ( 1295). Pri objasovan vznamu a funk cie slunosti v prve a dobrch mra vov v slovenskom prve do r. 1950 sa poukazovalo prinajmenej na: 1. Obsah, obsahov strnku dob rch mravov; kee obsah dob rch mravov nie je v platnom prve priamo vyjadren, je ne-

vyhnutn tento obsah hada v inom normatvnom systme ne v prvnom systme. 2. Formlny aspekt dobrch mra vov, pretoe v dsledku odkazu na dobr mravy nadobdaj neprvne pravidl vlastne for mu prvnych pravidiel. 3. Skutonos, e pri objasovan vrazu dobr" treba bra do vahy len tie mravy, ktor spolo nos a v dsledku toho aj sudca povauj za dobr; aby mal sud ca istotu, e vonkoncom ide o dobr mravy, je monos potvr di alebo vyvrti ich existenciu znaleckm posudkom. Na to nadvzuje problm monosti re vzie sdneho rozhodnutia, toti i otzka posdenia protireivosti konania proti dobrm mravom je otzka prvna alebo skutkov.

RMIK . X~6 Slunos v prve ako miernos pri odstraovan tvrdost zkona v procese jeho aplikcie

Celkove sa rozliovalo es skupn konania, zmlv proti dobrm mra vom. Boli to zmluvy, ktor a) odporovali sexulnej mo rlke, b) ohrozovali manelstvo a ro dinu, c) boli v rozpore s nboen skou morlkou, d) nadmerne obmedzovali osobn alebo hospodrsku slobodu jednotlivca, 261

e) poadovali konanie, strpe nie alebo opomenutie v z vislosti od peanho plne nia, i ke dobr mravy si vyadovali konanie nez visl od tohto plnenia, f) dotkali sa inch prpadov. 4. Prvne nsledky zmlv urobe nch v rozpore s dobrmi mrav mi. Nsledky postupu contra bonos mores riei prvny systm kategoric-

kou normou, ktor ustanovuje, e zmluvy proti dobrm mravom s ne platn (RMIK . X-5). Dobr mravy v sasnom plat nom slovenskom obianskom prve nachdzame na tchto rozhoduj cich pozcich, ktormi s ustanove nia: a) veobecn, obsahujce gene rlnu klauzulu dobrch mra vov, b) pecilne, obsahujce pecil ny odkaz na dobr mravy. V jednom z dvoch veobecnch ustanoven Obianskeho zkonnka sa vznam a funkcia dobrch mravov stanovuje takto: Vkon prv a po vinnost vyplvajcich z obiansko prvnych vzahov nesmie bez prv neho dvodu zasahova do prv a oprvnench zujmov inch a ne smie by v rozpore s dobrmi mrav mi." V alom veobecnom ustanove n sa stanovuje: Neplatn je prvny kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu alebo ho ob chdza alebo sa priei dobrm mra vom." Jednm z dleitch miest vyjad renia dobrch mravov je tie oblas zodpovednosti za kodu spsoben myselnm konanm proti dobrm mravom. Zkonodarca pod tmto titulom ustanovuje: Za kodu zodpo ved aj ten, kto ju spsobil mysel nm konanm proti dobrm mra vom." Mono zhrn, e v sasnom slo venskom prve sa slunos v prve vyskytuje najm vo forme dobrch mravov, ako aj prostrednctvom po iadavky na odstrnenie tvrdost, ktor mu vznikn pri aplikcii uritho normatvneho prvneho ak tu alebo jeho asti i ustanovenia. Tvrdos zkona odstrauje orgn ap likcie prva uvenm (RMIK . X-6).

RIADNE A MIMORIADNE PRVNE NORMY Riadne prvne normy (ius commu ne) obsahuj prvnu pravu, ktor zodpoved proklamovanm veobec nm zsadm prvneho systmu vr tane zsady rovnosti a rovnoprvnosti. Mimoriadne prvne normy (ius singulare) obsahuj prvnu pravu len pre urit skupinu alebo triedu osb (privilegium personae), vec i prvnych pomerov (privilegium causae), ktor sa vymyk zo veobec nch zsad prvneho systmu, t. j. z riadnych noriem (ius commune). Tieto privilgi mu predstavova: a) zlepenie, vhodu oproti ius commune (benefcia iuris), ie zvhodnenie osb alebo prv nych pomerov (socilne zabez peenie a nemocensk poistenie, pracovn a mzdov podmienky uritej asti spolonosti), b) zhorenie, nevhodu oproti ius commune (maleficia iuris), ie znevhodnenie uritch osb alebo prvnych pomerov.

PROCESN A HMOTN PRVO Prvo uklad subjektom povinnos ti a poskytuje prva (oprvnenia). Obsahom tchto prv je naprklad ochrana obianskej cti a dstojnosti, ochrana spotrebitea, ochrana ivota, zdravia a vlastnctva, ochrana pred falovanm verejnch listn, ochrana det a mldee, naprklad zkaz ob chodovania s demi i ohrozovania mravnej vchovy mldee a pod. Funkciou oprvnenia (prva) je jeho relne a neruen uvanie. stavou a zkonmi uloen povin nosti a zakotven prva (oprvnenia) vak

262

po prv, nie vdy a vetci leno via spolonosti repektuj, po druh, niektor prva sa zneuvaj na kor inch osb, po tretie, prva a povinnost mu by sporn, po tvrt, niektor rozhodnutia ttnych orgnov sa dobrovo ne neplnia. Vo vetkch tchto prpadoch prvny systm ttu ustanovuje pro cesn postup ttnych orgnov, ktor je upraven procesnm prvom, prslunmi procesnmi normami. Rozhodovanie sporov a inch prv nych vec, vkon rozhodnut, ktor ne boli dobrovone splnen, a ukladanie trestov za sprvne delikty alebo trest n iny, ako aj rozhodovanie v oblasti ttnej sprvy i rozhodovanie o stav nch otzkach je funkciou ttu. Uskutouje sa na zklade noriem najm obianskeho, trestnho, sprv neho a stavnho procesnho prva. Procesn prvo, ktorho cieom je do siahnu v konkrtnom prpade spra vodlivos, predstavuje formu ochrany hmotnho prva, je prostriedkom jeho presadenia a uplatnenia. Predpisuje konkrtny postup subjektov prva, stanovuje prva a povinnosti vetkch astnkov konania, osobitne ttnych orgnov ochrany prva v procese jeho aplikcie. Vznam procesnho prva je v tom, e prostrednctvom rozhod nutia sdu alebo sprvneho orgnu, prve na zklade procesnho prva dochdza k realizcii objektvneho hmotnho prva v konkrtnom prpa de. Ochrana akhokovek hmotnho (materilneho) prva sa uskutouje na zklade procesnho prva. Napr klad v obianskom sdnom konan sa na zklade noriem, ktor s obsa hom Obianskeho sdneho poriadku, prejednvaj a rozhoduj veci, ktor vyplvaj z obianskoprvnych, pra covnch, rodinnch, drustevnch

a obchodnch hmotnoprvnych vza hov, pokia o nich poda zkona ne rozhoduj in orgny. Obiansky sdny poriadok upravuje o.i. spsobi los astnkov konania, zastpenie astnka advoktom, skutonos, i v danej veci rozhodne samosudca ale bo sent i prslunos sdu, otzku dkaznej povinnosti a vykonvania dkazov, p l a t e n i a trov konania, opravnch prostriedkov, obnovy ko nania a dovolania, vkonu rozhodnu tia a pod. Obdobn prklady poskytuje sprvne konanie, ako aj trestn pr vo procesn. Upravuje n a p r k l a d vznesenie obvinenia, postup pri vy etrovan a as obhajcu vo vyetro van, podmienky zastavenia alebo preruenia trestnho sthania, poda nie obaloby prokurtorom, nariade nie a vedenie hlavnho pojenvania predsedom sentu, vsluch obalova nho a pod.

Terie vzahu procesnho a hmotnho prva Historicky sa procesn prvo emancipovalo z h m o t n h o prva. N u k a a prax procesnho prva vak bola v rmskom prve rozvinut ve mi detailne, osobitne so zreteom na jednotliv a oddelen actiones (V NY, 10). Vzah procesnho a hmot nho prva je niekedy vzahom ve rejnho a skromnho prva. Najm v prpade obianskeho prva; na opak, v situcii trestnho, sprvneho a stavnho prva prinle t a k pro cesn, ako aj hmotn prvo do sfry verejnoprvnej regulcie. Dleit lohu pri diferencicii h m o t n h o a procesnho prva plnilo aspo v obianskom prve uenie o prv nom nroku, prpadne o vzahu me dzi prvom a prvnym nrokom (MACUR, 9).

263

Vzah procesnho a hmotnho pr va ovlda jednak teria, ktor podrauje procesn prvo hmotnmu prvu a naopak teria, ktor podrauje hmotn prvo procesnmu prvu; napokon je tu koncepcia rovno cennej pozcie procesnho a hmotnho prva (MACUR, 26). Zstancovia domincie procesnho prva niekedy spochybuj existenciu hmotnho prva. Presadenie hmotnho prva proti subjektom, ktor ho nerepektu j, a to prostrednctvom procesnho prva nie je argumentom, ktor by vyluoval existenciu hmotnho prva alebo potvrdzoval, e hmotn prvo existuje len prostrednctvom proces nho prva. Vylenie existencie

hmotnho prva neobstoj ani vtedy, ke sa hmotn prvo v ivote nepresad, povedzme, pri kontumanch rozsudkoch alebo pri dkaznej ndzi. In druhy prvnych noriem Z rozmanitch druhov prvnych no riem, ktor si ete zaslia pozornos, pretoe formuj truktru niektorch odvetv i oblast prva i celho prv neho systmu, je predovetkm dele nie prva na objektvne prvo a sub jektvne prvo, ale aj roztriedenie noriem na normy autonmne a heteronmne, perfektn a imperfektn normy a pod.

264

XI. KAPITOLA

LITERATRA: AARNIO, A.: The Rational as Reasonable. A Treatise on Legal Justification. Dordrecht 1987. AARNIO, A. - MacCormick N. D., Ed.: Legal Reasoning. Vol. I.-II. Dartmouth Publishing Comp. Aldershot 1992. ALEXY, R.: Theorie der juristischen Argumentation. Frankfurt a. M. 1991. BULN, H.: V klad norem. In: SVP V. Brno 1948. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judikatry a nej zvanej i ch prpadu. Praha 1995. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 3. Tibingen 1984. DWORKIN, R. M.: TakingRights Seriously. Cambridge, Mass. 1977. HOETZEL, J.: Voln uven. SVP V. Brno 1948. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva, trestnho r du a npravn vchovy. Praha 1994. KNAPP, V. - GERLOCH, A.: Logika v prvnm myslen. Praha 1983. KNAPP, V. - HOLLNDER, R: Prvne myslenie a logika. Bratislava 1989. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KOHL, J.: Interpretace. Nstin terie a praxe interpretovan. Praha 1989. LUBY, S.: Zklady veobecnho skromnho prva. Bratislava 1947 (2. vydanie). LUBY, S.: Preven cia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958. LUBY, S.: Obian skoprvny nrok. Prvnick tdie 1,1958. MACUR, J.: Zkladn otzky prvni moci civilnch soudnch rozhodnut. Brno 1972. MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho a hmotnho. Brno 1993. MATEJKA, J.: Korporace verejnoprvni. In: SVP II. Brno 1932. MATHERN, V.: Dokazovanie v eskoslo venskom trestnom procese. Bratislava 1984. PECZENIK, A.: Grundlagen der ju ristischen Argumentation. Wien 1983. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Dor drecht 1989. ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Pod karpatsk Rusi. Zv. I.-VI. Praha 1935-1937. ROUEK, F: Vklad a pouit zko nu v praxi. Praha 1941. SEDLEK, J.: Prvnick osoba. SVP III. Brno 1934. STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. Praha 1981. V NY, J.: Rmsky proces civiln. Praha 1935. WEINBERGER, O.: Zklady prvni lo giky. Brno 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. WEYR, F: Terie prva. Brno 1936. ZUKLNOV, M.: Smlouva. Pra ha 1985.

REALIZCIA PRVA A PRVNE VZAHY elom tvorby prva nie je vytv ra prvne normy pre prvne normy. Tmto elom je, aby sa v prvnych vzahoch medzi subjektmi prva re

lne uskutoovali prkazy, zkazy a dovolenia, aby sa na zklade ob jektvneho prva realizovalo subjek tvne prvo. Uplatovanie prvnych noriem v prvnych vzahoch je rea lizciou prva. Medzi prvnou nor mou a vznikom, zmenou a znikom 265

prvnych vzahov je plynul pre chod. Norma je osi statick, prvny vzah je osi dynamick. Norma ije prvnym vzahom a prvny vzah i je vaka norme. Realizcia prva je uskutoo vanie platnho prva v prvnych vzahoch medzi subjektmi prva, v ktorch tieto vystupuj ako nosite lia oprvnen, prvnych povinnost a prvomoc. V realizcii prva do chdza k uskutoovaniu zujmov ttu, zujmov obianskej spolonosti a zujmov jednotlivcov pomocou z konov a ostatnch prvnych predpi sov. Bez realizcie prva a vle usku toni zujem, ktor vyjadruje prvo, by zkon zostal mtvou literou. Na naplnenie uritho zujmu, i u t tu alebo jednotlivca, nesta vyda prvny predpis. Je potrebn poda neho postupova. Konanie, innos, postup s domnou realizcie prva. Prvne vzahy s vzahy vov. Realizcia prvnych noriem si vya duje prejav vle, ktor smeruje k vzniku, zmene alebo zniku prv a povinnost, ktor prvne predpisy s takmto prejavom spjaj. Subjekty prva uskutouj pr kazy, zkazy a dovolenia stanoven v normatvnych prvnych aktoch, tj. povinnosti a prva jednak konanm, take ich podstata je v innosti, a jednak nekonanm, take ich pod stata je v neinnosti. Naprklad astnk sdneho konania v zko nom ustanovenej lehote nepod proti rozhodnutiu odvolanie, aj ke tak me urobi. Tento astnk prejavil svoju vu nekonanm. Nie akkovek prejav prostrednc tvom konania alebo nekonania je ko nanm a nekonanm v zmysle prva. Konanie a nekonanie je prvnym ko nom alebo protiprvnym konom iba v prpade, ak spsobuje prvne nsled ky, ktor s takmto konanm alebo ne konanm prvne predpisy spjaj.

Konanm a nekonanm sa teda re alizuj: a) oprvnenia subjektov prva, b) prvne povinnosti subjektov prva. Medzi zkladn druhy povinnostnho konania patr povinnos da, kona, nieoho sa zdra (nekona) alebo nieo strpie. Prvna povinnos da a kona sa realizuje konanm, km prvna povinnos nieoho sa zdra (nekona) alebo nieo strpie sa realizuje nekonanm. Prvne povinnosti vznikaj jed nak priamo, na zklade normatv nych prvnych aktov a jednak ne priamo, zo zvzkov, ktor vznikaj zo zmlv uskutonench na zklade normatvnych prvnych aktov. Prkladom vzniku povinnosti pria mo na zklade normatvneho prv neho aktu je povinnos vlastnka zdra sa konania, aby nad mieru primeran pomerom obaoval suse dov hlukom, prachom, popolekom, dymom, pevnmi a tekutmi odpad mi, svetlom, tienenm a vibrciami. Nesmie tie neetrne, prpadne v ne vhodnej ronej dobe odstraova zo svojej pdy korene stromu alebo od straova vetvy stromu presahujce jeho pozemok a pod. Prkladom vzniku povinnosti na zklade zmluvy, ktor vychdza z platnho prva, je zmluva o njme bytu na zklade njomnej zmluvy, ktorou prenajmate prenechva n jomcovi za njomn byt, povedzme, na dobu kolskho roka. Prvne vzahy sa vyznauj tie korelatvnosou. Dovolenosti sprvania i prvomoci jednho subjektu zodpo ved povinnos i prvomoc inho sub jektu. Korelatvnos prv a povinnost je vemi zreten v oblasti zvzko vho prva. Naprklad pri kpnej zmluve vznikne predvajcemu povin nos predmet kpy kupujcemu odo vzda a kupujcemu povinnos pred-

266

met kpy prevzia a zaplati za pre dvajcemu dohodnut cenu. Ak by sa vak stalo, e splynie prvo s povinno sou (zvzkom) v jednej osobe, zanik ne prvo i povinnos (zvzok), ak z kon neustanovuje inak.

VZNIK, ZMENA A ZNIK PRVNEHO VZAHU Povinnosti a prva subjektov pr va vznikaj, menia sa a zanikaj; ak vznikaj, menia sa a zanikaj pod mienky, za ktorch konanie stano ven prvnym predpisom m by (zkaz, prkaz) alebo me by (dovo lenie). Tieto podmienky, predpoklady prvneho vzahu, stanovuje hypot za prvnej normy. Hypotza prvnej normy, i u ako primrna alebo se kundrna, stanovuje, za akch pod mienok a so zreteom na ak subjekt a objekt m nasta urit sprvanie. Naprklad ak pri njomnej zmluve njomca (subjekt prvneho vzahu) uva prenajat vec (objekt prvneho vzahu) takm spsobom, e prenaj mateovi (subjekt prvneho vzahu) vznik koda alebo e mu hroz zna n koda, prenajmate me odst pi od zmluvy (dispozcia). Podmienkami (predpokladmi) prv neho vzahu s prvnou normou sta noven: a) prvne skutonosti, b) subjekt (subjekty), c) objekt. Realizcia prva subjektmi prva v prvnych vzahoch si vyaduje, aby sa splnili zkonmi a ostatnmi prv nymi predpismi stanoven podmien ky (predpoklady) prvneho vzahu a aby existovali vetky prvky prv neho vzahu. Prvkami prvneho vzahu, ktor s tie stanoven prvnou normou, s: a) subjekt (subjekty),

b) objekt, c) oprvnenia a prvne povinnos ti subjektov. Ako vidie z uvedenho prehadu, podmienky (predpoklady) prvneho vzahu a prvky prvneho vzahu sa iastone prelnaj. Z tohto dvodu je eln urobi vklad jednotlivch termnov spolone. Predmetom al ieho vkladu s jednak podmienky (predpoklady) a jednak prvky prv neho vzahu v tomto porad: - prvne skutonosti, - subjekty prvneho vzahu, - objekty prvneho vzahu.

PRVNE SKUTONOSTI Prvne skutonosti s fakty, ktor ustanovuje prvna norma a ktorch vznik, zmena a znik je podmienkou (predpokladom) vzniku, zmeny a z niku prvnych vzahov na zklade tejto normy. Kedykovek vznikne, zmen sa ale bo zanikne nejak skutonos, fakt, ktor zkon i in prvny predpis za kotvuje ako podmienku (predpoklad, hypotzu), a tm uznva za skutono s, ktor je prvne relevantn, ktor m prvny vznam, lebo je spsobil podmieni, vyvola vznik, zmenu ale bo znik prvneho vzahu, vdy vtedy vznikne, zmen sa alebo zanikne prv ny vzah, prpadne prvne vzahy. Ke sa oboznmime s textom akhokovek zkona alebo inho prvneho predpisu, njdeme v om i u vslovne (explicitne) alebo impli citne vyjadren prvnu podmienku i podmienky (predpoklady) realizcie sprvania, ktor norma prikazuje, za kazuje alebo dovouje. Tieto podmien ky me zkonodarca vyjadrova ako v uvedenom prpade disjunkciou (R MIK . XI-1), prpadne kumulatvnou podmienkou, ie konjunkciou, ktor

267

RMIK . XI-1 Prvne skutonosti ustanovuje prvna norma

vznik alebo zmenu i znik prv neho vzahu podmieuje vznikom dvoch i viacerch podmienok. Vtedy, len v prpade, ak s splnen vetky uren podmienky, me nasta aj prvny nsledok, v naom prpade platnos prvneho konu. Naprklad na platnos vlastnorunho zvetu

treba splni dve podmienky. Nesta,aby bol vlastnorun zvet na psan vlastnou rukou. Mus by aj podpsan vlastnou rukou (RMIK . XI-2). Podmienky (predpoklady) vzniku, zmeny a zniku prvneho vzahu me vyjadrova norma aj inmi spsobmi. 268

RMIK . XI-2 Kumulatvna podmienka (predpoklad) prvneho vzahu

Prvna skutonos je teda fakt, so vznikom ktorho, alebo s jeho zme nou i znikom spja platn prvo prvne nsledky, ie vznik, zmenu alebo znik prvneho vahu. Prvne skutonosti zakotvuje plat n prvo. Urit fakt, ktor vznikol, zmenil sa alebo zanikol, ale ktor nie je zakotven v prve ako fakt majci prvny vznam, ie ako prvna sku tonos, vyjadren hypotzou prvnej normy, neme z prvneho hadiska nijako ovplyvni vzahy medzi udmi i inmi subjektmi. Takto fakt, sku tonos, je prvne ni. Neme by podmienkou sprvania.Poiadavky na sprvanie nie s nikdy stanoven bez podmienok. Druhy prvnych skutonost So vznikom i znikom alebo zme nou prvnych skutonost platn pr vo spja vznik, zmenu a znik prv nych vzahov, prv a povinnost subjetkov prva. Vznam a triedenie prvnych skutonost zobrazuje sch ma Systm prvnych skutonost v RMIKU . XI-3. Schma vychdza z terie rozpracovanej poprednm slovenskm prvnym teoretikom te fanom Lubym (1910 -1976). Jeho sys tm, ktor vznikol na pde terie s kromnho prva, je stle aktulny a vyhovuje aj didaktickm nrokom terie prva. Je komplexn, kee re 269

alizciu prva spja s prvnou zodpo vednosou (RMIK . XI-3). Prvne skutonosti poda toho, i s prejavom vle ud alebo vznikaj nezvisle od ich vle, delme na: a) vov udsk sprvanie, b) prvne domnienky (prezumpcie) a fikcie, c) prvne udalosti, tj. prrodn a spoloensk javy mimo ud skho sprvania, Do skupiny vovch udskch kona n zaraujeme tieto prvne skutonosti: a) prvne konanie (prvne kony), b) protiprvne konanie (protiprvne kony), Prvne konanie - prvne kony Prvne vznamn vov udsk sprvanie poda toho, i je prvnymi normami dovolen alebo zakzan, delme na prvne konanie a proti prvne konanie, prpadne v podstate s tm istm vznamom na prvne kony a protiprvne kony. Prv dvo jica vrazov sa pouva skr so zre teom na verejn prvo, km druh dvojica skr so zreteom na skromn prvo. Ide teda jednak o skromnoprvne kony a o verejnoprvne ko ny, tj. verejnoprvne konanie. Verejnoprvnym konanm s oso bitne urit radn" rozhodnutia ttnych orgnov, tj.individulne prvne akty, ktor vznikaj v aplik-

cii prva. Rozhodnutia ttnych org nov v aplikcii prva s v skrom nom prve tzv. doplnkovou prvnou skutonosou, ktorej existencia je ne vyhnutn na vznik,zmenu a znik niektorch prvnych vzahov. V nu ke procesnho prva, ktor vychdza z tradcie rmskeho prva,sa za prv

ne skutonosti uznvaj vlune kon titutvne individulne prvne akty. Oba termny prvej dvojice, ako aj oba termny druhej dvojice budeme alej pouva v rovnakom vzname, ak z vkladu otzok terie prva so zreteom na skromn prvo alebo verejn prvo nevyplnie nieo in.

RMIK . XI-3 Systm prvnych skutonost

270

Prvne konanie (prvny kon), ako u vieme, je prejav vle smerujci k vzniku, zmene alebo zniku tch prv alebo povinnost, ktor prvne predpisy s takmto prejavom spjaj. Prvne kony ako prejavy vle sa uskutouj jednak konanm a jed nak opomenutm (nekonanm). Pre jav vle sa me uskutoni vslovne alebo inm spsobom, ktor nevzbu dzuje pochybnosti o tom, o chcel sub jekt prva prejavi. Prejav vle je ne vyhnutnou podmienkou prvneho konania (prvneho konu). Tam, kde nie je prejav vle, nie je ani prvny kon. Vdy vak mus s o tak pre jav vle, s ktorm platn prvo spja zaman prvne nsledky. V ivote spolonosti sa toti stretvame s pre javmi vle, ktor prvo nepredvda, a s ktormi nespja nijak prvne nsledky. Prpadne sa stretvame s prejavmi vle, ktor sce prvo predvda, ktor vak nespaj nleitosti platnho prva na prejav vle, prpadne nleitosti subjektu prva (vek, pohlavie, ttna prslu nos a pod.). Nleitosti prvneho konu s po iadavkami na: a) subjekt, b) vu, c) prejav vle, d) objekt prvneho konu (prv neho vzahu). Subjekt, ktor prejavuje svoju vu, mus ma prvom stanoven a poadovan spsobilos ma prva, ako aj spsobilos na prvne konanie. Nleitosami vle s sloboda vle, vnos vle a neomylnos vle, tj.ne dostatok omylu vo vli. Prvny kon sa mus urobi slo bodne a vne; inak je neplatn. Va nie je slobodn, ak je prvny kon uroben pod ntlakom, v tiesni, pod hrozbou nsilia a pod. astnk, ktor uzavrel zmluvu v tiesni za n padne nevhodnch podmienok, m

preto prvo od zmluvy odstpi. Va nie je vna, ak ide naprklad o art, tj. v prpadoch, ak ten, kto vu pre javuje, nem v mysle vyvola prv ne nsledky, ktor inak prvo s ta kmto prejavom vle spja. Poiadavkou tie je, aby neexistoval omyl v samej vli, ktor nie je toto n s omylom v prejave vle. Pokia ide o omyl v samej vli, prvo stano vuje neplatnos prvneho konu, ak ho konajca osoba urobila v omyle vychdzajcom zo skutonosti, ktor je pre jeho uskutonenie rozhoduj ca, a osoba, ktorej bol prvny kon uren, tento omyl vyvolala, alebo o om musela vedie. Prvny kon je takisto neplatn, ak omyl tto osoba vyvolala myselne. Nleitosami prejavu vle s zro zumitenos, uritos a forma prejavu vle. Prvny kon sa mus urobi urite a zrozumitene;inak je neplatn. Zro zumitenos sa vzahuje na formu prejavu vle, km uritos na jej ob sah. Prvny kon si tie vyaduje urit formu prejavu vle. Ak prvny kon nebol uroben vo forme, ktor vyaduje zkon alebo dohoda ast nkov, je neplatn. Nleitosami objektu prvneho konu je jeho monos a dovolenos so zreteom na prvne nsledky, kto r m vyvola. Prvny kon, ktorho predmetom je nemon plnenie, je neplatn. Obiansky zkonnk napr klad zakazuje vetky prvne kony, ktor by zasahovali do prv a oprv nench zujmov inch a boli v rozpo re s dobrmi mravmi. Ako delme prvne kony

Prvne kony delme poda roz manitch kritri. Rozoznvame najm tieto druhy prvnych konov:

271

1. Jednostrann a dvojstrann. Pri jednostrannch prvnych ko noch sa vyaduje len prejav jedno strannej vle, ako je to naprklad pri zvete (testamente). Jednostrannm prvnym konom je aj vytknutie va dy scudziteovi, ktorm nadobdate bez zbytonho odkladu oznauje va du kpenej veci, prpadne jej prejavy. Pri dvojstrannch prvnych ko noch sa vyaduje prejav vle obidvoch strn. Dvojstrann prvne kony na zvame zmluvy. Okrem dvojstran nch prvnych konov existuj aj viacstrann prvne kony. 2. Formlne a neformlne. Pri neformlnych prvnych ko noch sa nevyaduje, aby prejaven va mala urit formu. Na rozdiel od toho sa. pri forml nych konoch vyaduje forma stano ven pre konkrtny prvny kon. Ide osobitne o psomn formu, pretoe nielen norma bez stanovenej alebo uznanej formy je norma nulla, ale aj prvny kon bez splnenia forml nych nleitost je kon neplatn. Napokon je nutn aj istota oprvne n a povinnost, ktor s obsahom zmlv, lebo verba volant scripta manet, slov odletia, napsan zostane. Osvedovanie prvne vznamnch skutonost vykonvaj najm not ri. Neplatnos prvnych konov Platnos a neplatnos prvneho konu priamo svis so veobecnmi a pecifickmi nleitosami platnos ti prvneho konu. Nerepektovanie poadovanch nleitost prvneho konu spsobu je neplatnos prvneho konu. V d sledku nerepektovania poadova nch nleitost prvneho konu diferencuje prvna teria medzi

neexistenciou prvneho konu (non negotium), neplatnosou konu (negotium nullum) a napokon odporovatenosou konu (negotium rescissibile). Neexistentn prvny kon nie je mon dodatone zmeni na plat n. Neplatn kon sa v uritch pr padoch me prostrednctvom san cie sta platnm prvnom konom. Je potrebn rozliova medzi abso ltnou a relatvnou neplatnosou prvneho konu. m sa odliuje ab soltna neplatnos prvneho konu od jeho relatvnej neplatnosti? Po prv, rozsahom a kvalitou pred psanch nleitost. Po druh, tm, e absoltna ne platnos psob proti kadmu, km relatvna neplatnos len proti tomu, kto je vadnm konom dotknut. Take absoltnej neplatnosti sa me dovolva ktokovek, km relatvnej neplatnosti iba dotknut subjekt pr va. Neplatnosti sa vak neme dovo lva ten, kto ju sm spsobil. Po tretie, absoltnu neplatnos konu mono namieta kedykovek, km relatvnu neplatnos spravidla len v rmci benej premlacej lehoty. Po tvrt, na absoltnu neplatnos konu prihliadaj sdy a in orgny aplikcie prva z radnej povinnosti, km na relatvnu neplatnos len v prpade, ak sa jej dovolva ten, kto je takm konom dotknut. Absolt ne neplatn kon treba hodnoti ako neexistentn kon (non negotium). Absoltne neplatn kon neme vy vola nijak prvne nsledky. Ak ta kto nsledky vznikli, s dvodom vzniku sekundrnej prvnej povin nosti. Odporovatenosou prvnym ko nom rozumieme prvo veritea do mha sa, aby sd uril, e prvne kony dlnka, pokia ukracuj uspokojenie jeho vymhatenej po hadvky, s voi nemu prvne ne inn.

272

Protiprvne konanie (protiprvny kon) a prvna zodpovednos Protiprvne konanie (protiprvny kon) je prejav vle, ktorm subjekt poruuje prkazy a zkazy stanoven platnm prvom, prpadne povinnos ti stanoven zvzkom.

Protiprvne konanie delme na za vinen protiprvne konanie a na ne zavinen protiprvne konanie (ko ny). Zavinen protiprvne konanie na zvame deliktom, a vyskytuje sa na prklad vo forme obianskoprvneho, administratvnoprvneho i trestnoprvneho deliktu.

RMIK . XI-4 myseln a nedbanlivostn zavinenie v trestnom prve

Nezavinen protiprvne konanie sa vyskytuje najm v obianskom prve, obchodnom prve, ako aj v inch oblastiach skromnho pr va. So zavinenm protiprvnym ko nanm (deliktom) je spojen subjek tvna prvna zodpovednos. S nezavinenm protiprvnym kona nm (ne-deliktom) je spojen objek tvna prvna zodpovednos. Zavinenie sa definuje tak v trest nom , ako aj v obianskom prve ako vntorn psychick vzah toho, kto

poruuje prvo, jednak k vlastnmu konaniu, ktor je v rozpore s platnm prvom i zvzkom uskutonenm na zklade a v medziach prva, a jednak k jeho protiprvnemu v sledku. Zavinenie sa prejavuje vo for me priameho a nepriameho myslu alebo vedomej a nevedomej nedbanli vosti (RMIK . XI-4). V oblasti trestnho prva sa upla tuje vlune subjektvna zodpoved nos, ktor vdy predpoklad zavine nie. Trestnoprvna zodpovednos je

273

Vznik

prvnej

zodpovednosti

Zvzkov zodpovednos vznik na zklade protiprvneho konania, ktor je v rozpore s prvnymi povin nosami vyplvajcimi zo zvzko vho prvneho vzahu, n a p r k l a d z kpy vadnej veci alebo z omekania objednanej opravy veci. Spornou je v l i t e r a t r e otzka vzniku prvnej zodpovednosti. Ide o problm, i prvna zodpovednos vznik spolone s primrnou prv nou povinnosou vyjadrenou v pri mrnej dispozcii normy, alebo vzni k a vtedy, ke bola p r i m r n a povinnos poruen a ke v dsledku jej negcie vznik sekundrna prv na povinnos, vyjadren sekundr nou dispozciou prvnej normy? Luby vyslovil a dostatone zdvod nil nzor, e zodpovednos vznik a poruenm prvnej povinnosti, a nie predtm, e prvnou skutonosou, ktor spsobuje vznik prvnej zodpo vednosti a zodpovednostnho prv neho vzahu, je a samo protiprvne konanie (kon).

Prvne domnienky (prezumpcie) a fikcie Osobitnm druhom prvnych sku tonost s prvne domnienky (pre zumpcie) a prvne fikcie. Prvne do mnienky sa lenia na vyvrtiten a nevyvrtiten domnienky. Prvne domnienky s prvne skutonosti, ktorch vznik, zmena alebo znik nastupuje so vznikom, zmenou alebo znikom inej prvnej skutonosti

274

RMIK

XI-5

Vyvrtiten prvna

domnienka

(prezumpcia)

(vovho k o n a n i a alebo prvnej udalosti). Vychdzaj z dlhodobej udskej sksenosti v rznych oblas tiach spoloenskho ivota. Prvne domnienky (prezumpcie) a fikcie si muluj existenciu uritho faktu, ktor je p r v n o u skutonosou. V predchdzajcom vklade sa spo mnali dve prvne domnienky (pre

zumpcie). J e d n a k domnienka (pre zumpcia) znalosti prva a j e d n a k domnienka (prezumpcia) sprvnosti p r v n y c h aktov. P r i d o m n i e n k e (prezumpcii) znalosti prva sa pred poklad, e uverejnenm normatv neho prvneho aktu, ktor je prv nou skutonosou, sa stalo z n m y m kadmu, koho sa tka to, o bolo

RMIK

XI-6 Nevyvrtiten prvna

domnienka

(prezumpcia)

v Zbierke zkonov uverejnen. Tto prezumpcia (domnienka) o znalosti vyhlsench veobecne zvznch

predpisov je nevyvrtiten mnienka (RMIK . XI-6).

do

275

RMIK .

XI-7 Prvna fikcia

Pri domnienke (prezumpcii) sprv nosti prvnych aktov sa predpoklad, e ich forma je nleit a e aj obsah je vecne sprvny. Ak teda urit prvny akt m chyby t a k z hadiska formlneho, ako aj obsahovho, ha dme n a , vaka prezumpcii sprv nosti, akoby tieto chyby nemal. P r i vyvrtitench domnienkach subjekty prva a osobitne sdy pred pokladaj existenciu stavu, ktor vy jadruje domnienka. V prpade, ak sa dkazom zist opak, uplatn sa na miesto domnienky zisten fakt ako prvna skutonos.Pri nevyvrtitench prvnych domnienkach je d kaz opaku vylen (RMIK . IX-6). Od nevyvrtitench domnienok, ktor vychdzaj zo sksenosti, tre ba odliova fikcie; tie simuluj uri t fakt ako prvnu skutonos bez ohadu na sksenos a spoloensk prax a pravdepodobnos jeho mani festcie (RMIK . XI-7).

tonosami, ktor vznikaj nezvisle od vle ud, a s ktormi platn pr vo alebo zvzky uroben v medziach prva spjaj nsledky, prejavujce sa vznikom,zmenou a znikom prv nych vzahov. P r v n o u udalosou mu by prrodn javy, naprklad zplavy i zemetrasenia pokodzuj ce majetok, zabezpeen poistnou zmluvou, smr i narodenie loveka, plynutie asu a cel r a d alch uda lost ustanovench zkonom alebo inm prvnym predpisom. Vo vet kch uvedench prpadoch ide o fak ty, ktor existuj nezvisle od vle subjektov prva, ktor vak platn prvo alebo zvzky uroben v jeho medziach stanovuj ako prvne sku tonosti a spjaj s nimi vznik, zme nu a znik prvnych vzahov. U pri vzjomnch vzahoch medzi platnosou a innosou prvnej nor my sa ukzalo, e plynutie asu i sm as je dleitou prvnou skutono sou, s ktorou platn prvo spja uri t nsledky. as je relevantn ako d tum, ako medznk, pomocou ktorho sa vymedzuje vznik, zmena alebo z nik uritho prvneho vzahu, napr klad prv a povinnost, ktor vznikaj

Prvne udalosti a plynutie asu Prvne udalosti s prvnymi sku

276

rodiom dom narodenia dieaa, prv, ktor vznikaj smrou a pod.Dtum je vznamn aj z hadiska upla tovania prva poda poradia. Premlanie Plynutie asu je prvne vznam nou skutonosou. Premlanie je kvalifikovan ply nutie asu, v dsledku ktorho prv ny nrok, vyplvajci z uritho oprvnenia subjektu, je mon od vrti nmietkou premlania tohto nroku. Na premlanie sd prihliadne len na nmietku;inak nemono premla n prvo prizna. Prvo sa preml, ak sa nevykonalo v dobe, ktor usta nov zkon alebo in prvny predpis. Zkony tie ustanovuj zaiatok ply nutia premlacej doby. Ak v obian skom prve nie je ustanoven inak, premlacia doba je u ns trojron a plynie odo da, ke sa prvo mohlo vykona po prv raz. Subjektvne

Zkony, prpadne ostatn prvne predpisy stanovuj tie premlacie doby na uplatnenie jednotlivch prv a sasne uruj prva, ktor s nepremlaten. Naprklad nepremlaten je vlastncke prvo. Takisto sa nepremluj prva z vkladov na vkladnch knikch alebo na inch formch vkladov a bench toch, pokia vkladov vzah trv. Premlanie sa uplatuje aj vo ve rejnom prve, naprklad v trestnom prve pri premlan trestnho stha nia, prpadne vkonu trestu. Trestnos inu zanik uplynutm premla cej doby, ktor je desa rokov, ak je horn hranica trestnej sadzby oda tia slobody najmenej desa rokov, a p rokov, ak je horn hranica trestnej sadzby odatia slobody naj menej tri roky. Trestn zkon upra vuje aj premlanie vkonu trestu. Uloen trest nemono vykona po uplynut premlacej doby, ktor je ptns rokov, ak ide o odsdenie na trest odatia slobody prevyujci de sa rokov; desa rokov, ak ide o ods denie na trest odatia slobody najme nej na p rokov. Avak vkon trestu uloenho pre niektor trestn iny sa nepremluje, naprklad za trestn in vrady, ublenia na zdrav, ob medzovania osobnej slobody a pod. Pre premlanie v trestnom prve existuje cel rad dvodov. Obvinen alebo obalovan alebo svedkovia si

RMIK . XI-8 Znik prv a povinnosti (zvzku) prekluziou

s odstupom asu u nedoku spo men na dleit okolnosti inu, zhromadi dkazy, ktor vyvracaj obvinenia. Pchate trestnho inu me tie vies nepretrite riadny i vot, sta sa riadnym obanom, ktor u nestoj proti spolonosti, take je ho odsdenie, ak najm v uritej spo lonosti prevlda utilitrna koncep cia trestania, by bolo celkom zbyton (INCIARDI, 434). Preklzia Pri preklzii, ktor sa nazva aj prepadn lehota, na rozdiel od pre mlania zanik nielen prvny nrok, ale aj subjektvne prvo (oprvne nie), pretoe v stanovenej prepadnej lehote sa neuplatnil potrebn prvny

kon (prvne konanie). Prepadnmi lehotami s naprklad zrun leho ty. Ak zrun lehota uplynie, potom oprvnenie i prvny nrok zanikaj. Na rozdiel od premlania, teda po uplynut prekluzvnej lehoty, neexis tuje nijak naturlna obligcia. Ak by sa po uplynut prekluzvnej lehoty plnila prekludovan povinnos (z vzok), plnila by sa bez prvneho d vodu. Znik prekludovanej povinnos ti (zvzku) nastupuje priamo zo zkona. Na znik zvzku sa pri hliadne, aj ke to dlnk nenamieta (RMIK XI-8). Pri preklzii dochdza k zniku prva, prpadne prvnej povinnosti, lebo prvo sa v urenom ase ne uplatnilo. Ako treba prvo uplatni? Nie inak ako prvnym konanm, prvnym konom.

RMIK . XI-9 Objektvna a subjektvna premlacia lehota

278

P r i premlan a preklzii sa od liuje subjektvne uren zaiatok a koniec plynutia premlacej alebo prekluzvnej lehoty od objektvne urenho zaiatku alebo konca lehoty.V RMIKU . XI-9 reprezentuje 106 ods. 1 Obianskeho zkonnka subjektvne uren koniec premla cej lehoty a 106 ods. 2 objektvne uren koniec premlacej lehoty. V tejto svislosti sa hovor o objek tvnej premlacej, prpadne preklu zvnej lehote na rozdiel od subjektv nej premlacej alebo prekluzvnej lehoty. V naom prpade nastupuje objektvna lehota subsidirne (R MIK . XI-9).

a prvnych povinnost subjektu. Pr vo sa nezaober fyzickou osobou ale bo prvnickou osobou v ich plnosti, ale len z hadiska ich reflexie v pr ve, z hadiska s h r n u oprvnen a prvnych povinnost, ktor im pri znva.

279

(protiprvne) kona, ktor sa na zva aj prvnou subjektivitou, rozumieme spsobilos vlastnm konanm a vo vlastnom mene za klada, meni alebo rui prvne vzahy. Kto je spsobil prvne kona, je spsobil aj protiprvne kona, m deliktulnu spsobilos, ktor je sp sobilosou nies prvne nsledky, spojen so zavinenm poruenm prva. Deliktulna spsobilos je spsobilosou zodpoveda sa poda

platnho prva za vlastn konanie, ktor je protiprvne, a vlastnm pro tiprvnym konanm zaloi vlastn prvnu zodpovednos. Spsobilos fyzickch osb vlast nm konanm nadobda prva a bra na seba povinnosti, determi nuje cel rad initeov. S to najm vek, duevn zdravie, pohlavie, ro dinn stav, ttne obianstvo a v mi nulosti tie stavovsk prslunos, povolanie, obianska es a in fak tory.

RMIK . XI-10 Pozbavenie o obmedzenie spsobilosti na prvne a pro tiprvne konanie (kony)

Spsobilos fyzickch osb na oprvnenia a povinnosti me by pl n alebo obmedzen. Spsobilos je obmedzen zkonom alebo rozhod nutm prslunho ttneho orgnu. Priamo zo zkona je spsobilos osb obmedzen naprklad z hadiska ich veku. O obmedzen spsobilosti fyzic kch osb na prvne a protiprvne konanie na zklade inch dvodov, naprklad duevnej choroby, rozho duje sd (RMIK . XI-10). Pln sp sobilos na prvne a protiprvne ko

nanie nadobdaj fyzick osoby pl noletosou. Takto osoby nazvame svojprvnymi, tie plnoprvnymi, naopak osoby s obmedzenou spsobi losou na prvne a protiprvne kona nie osobami nesvojprvnymi, neplnoprvnymi, maloletmi, mladistvmi, prvne nespsobilmi a pod. V trest nom prve nie je naprklad trestne zodpovedn ten, kto v ase spchania trestnho inu nedovil ptnsty rok svojho veku. Prvna zodpoved nos v trestnom prve vak iastone 280

zaauje mladistvho jedinca, osobu, ak v ase spchania trestnho inu dovila p t n s t y a neprekroila osemnsty rok svojho veku. Osobitn postavenie mladistvho spova aj v tom.e trestn sadzby odatia slo body ustanoven Trestnm zkonom sa u mladistvch zniuj na polovi cu, priom horn hranica trestnej sadzby nesmie prevyova p rokov a doln hranica jeden rok. Poda Trestnho zkona sa prvna zodpo vednos v niektorch prpadoch vza huje aj na osobu, ktor dovila dva nsty rok svojho veku a je mladia ako ptns rokov. Ide o prpady, v ktorch Trestn zkon umouje vnimon trest, a sd jej v obian skoprvnom konan ulo ochrann vchovu.

RMIK .

XI-11

Zriadenie prvnickej

osoby

zkonom

281

Zkonom sa zriauj rzne verej n fondy (RMIK . XI-11). Zriao vanie prvnickch osb upravuje aj zkon o zdruovan obanov, zkon o zdruovan v politickch stranch a v politickch hnutiach, pretoe strany a hnutia s tie prvnickmi osobami, zkony o komorch a pod. Prvnick osoby psobia jednak v ob lasti skromnho prva - ide najm o obchodn spolonosti, naprklad o komanditn spolonos, spolonos s ruenm obmedzenm, akciov spolonos.a jednak v oblasti verejnho prva; tu ide najm o tt (ttne or gny a intitcie s prvnou subjekti vitou), jednotky zemnej samospr vy, rzne spolky, politick strany, odborov organizcie a pod.

Pravda, spolonosti, ktor charak terizuje personlny substrt, nemu vykonva svoju innos bez finan nch zdrojov a imania. Obchodn spolonosti preto rozvjaj svoju pod nikatesk innos nielen vaka per sonlnemu substrtu, ale aj vaka zkladnmu imaniu, ktor je vyjadre nm shrnu peanch i nepeanch vkladov vetkch spolonkov do spo lonosti. Zkladn imanie sa mus v niektorch prpadoch vytvra po da zkona povinne, naprklad pri za loen akciovej spolonosti alebo spo lonosti s ruenm obmedzenm. Zdrojmi neziskovch spolonost, roz manitch spolkov s na druhej strane najm lensk prspevky, dary a pod.

Nadcie a fondy Fyzick alebo prvnick osoby mu jednotlivo alebo spolone zriaova nadcie, prpadne fondy. Nadcie s zdruenm financi, ma jetku, ktor je venovan veobecne prospenm cieom, osobitne rozvoju duchovnch hodnt, ochrane ud skch prv alebo inch humanitnch cieov, na ochranu a tvorbu ivotnho prostredia, zachovanie prrodnch hodnt, na ochranu kultrnych pa miatok a pod. Nadcia si vyaduje majetkov substrt, ktorm je bu hnuten, alebo nehnuten majetok, vntorn organizciu a stly el (cie), ktor mu sli. Finann, majetkov zdroj tvoria spravidla dary a prspevky 282

Slovenskej republiky, v eskej repub like je vydvan Obchodn rejstfk a v Spojench ttoch americkch s zoznamy firiem zverejovan v roen ke The Legal Pages. V terii sa odliuje formlne sdlo prvnickej osoby od relneho sdla. Formlne je sdlo evidovan na z klade registrcie v obchodnom regis tri. Formlne sdlo prvnickj osoby, ktor je jej adresou, mus by spra vidla uren pri registrcii. V nie ktorch prvnych systmoch sa po aduje, aby sa formlne sdlo celkom alebo iastone zhodovalo s jej rel nym sdlom, aby registrovan sdlo bolo prinajmenej sdlom riadiacich, t a t u t r n y c h orgnov prvnickej osoby, jej riadiacich zloiek, hlav nho stanu", prpadne miestom, kde sa vykonva obchodn, podnikates k alebo in innos prvnickej oso by. Vznam prvnych poiadaviek na sdlo spova o.i. v tom, e prva a povinnosti prvnickej osoby sa v zsade spravuj prvom t t u , v ktorom je formlne sdlo prvnic kej osoby.To je odpove na otzku, preo cel rad prepravnch spolono st plva pod panamskou vlajkou, kde je ich formlne sdlo, km rel nu obchodn innos tieto organiz cie rozvjaj na zem inch ttov. Platn prvo tie uruje dvody z niku prvnickej osoby. Patr k nim na prklad uplynutie doby, na ktor bola zaloen, splnenie elu, zruenie do hodou a pod. Ak je prvnick osoba zapsan v obchodnom registri, zani k dom vmazu z tohto registra.

Z a s t p e n i e fyzickch a prvnickch osb Fyzick osoby spsobil vlastnm konanm nadobda prva a bra na seba povinnosti, ako aj prvnick oso by, ktor boli zriaden v slade so z283

iC

284

prva a oprvnene zujmy spo jen s tvorivou udskou inno sou ,t.j. l i t e r r n e , kinemato grafick, vtvarn i vedeck a in diela. O b s a h p r v n y c h vzahov Obsahom prvnych vzahov s oprvnenia a p r v n e povinnosti. V zvzkovch prvnych vzahoch sa oprvnenie veritea nazva aj poha dvka. Pohadvke veritea zodpove d povinnos dnika. Kontatovalo sa u, e prvne vzahy sa vyznauj korelatvnosou. Oprvneniu jed nho subjektu zodpoved prvna po vinnos druhho subjektu zaloen prkazom alebo zkazom. Normatv ny prvny a k t pomocou normatvnej prvnej vety vyjadr n a p r k l a d vslovne (explicitne) urit zkaz, avak t t o vslovne formulovan prvna povinnos obsahuje aj vslov ne neformulovan dovolenie, subjek tvne prvo, ktor je implikovan tmto zkazom a ktor je korelatvne k tomuto explicitne formulovanmu zkazu. Pri komentovan prvnych povin nost a oprvnen subjektu a pri vy medzen pojmu p r v n a povinnos a pojmu dovolenie, oprvnenie (sub jektvne prvo) sa vychdza t a k z aletickej logiky, ako aj deontickej logiky. Aletickmi modalitami s nutnos a monos. Deontickmi modalitami s povin nos a dovolenos. V literatre je sporn, i deontick modality, t.j. po vinnos a dovolenos je mon pri ich definovan vymedzi vlune ako mo nos alebo ako nutnos a monos, toti i, po prv, treba oprvnenie vy medzi ako monos kona spsobom stanovenm platnm prvom, a i, po druh, treba prvnu povinnos vy-

medzi ako nutnos alebo naopak tie ako monos postupova poda platnho prva.

REALIZACIA A APLIKCIA PRVA Realizcia prva sa uskutouje tak v procese tvorby prva, ako aj pri usku toovan prva v kadodennch prv nych vzahoch a osobitne pri jednej z jej foriem, ktorou je aplikcia prva. Proces tvorby prva, v ktorom prvo nadobda ttom stanoven alebo u z n a n formu, m cel r a d prvkov t a k kreatvno-deroganej, ako aj realizanej povahy. Kreatv nos tvorby prva, z ktorej je odvo den aj nzov tohto procesu, a v kto rom dochdza k vytvraniu novch noriem, k ich zmene, ako aj k ich zruovaniu, sa dotka formovania obsahu prva, km cel proces tvor by prva je otzkou realizcie pr va. Tvorba prva je prvnymi nor m a m i stanovenou formou realizcie prva, p r i ktorej t t n e orgny s prvomocou tvorby prva realizuj prvne normy vydvanm normatv nych prvnych aktov. Realizcia prva sa uskutouje aj pri aplikcii prva. P o d s t a t a rea lizcie prva v jeho aplikcii spova v tom, e t t n e orgny so sprvnou, kontrolnou a justinou prvomocou realizuj prvne normy vydvanm individulnych prvnych aktov na zklade normatvnych prvnych ak tov. Aplikcia prva je v kontinentl nom systme jednou z dleitch fo riem realizcie prva. V anglo-americkom systme m aplikcia prva aj kreatvne funkcie tvorby prva. V kontinentlnom systme prva s orgny tvorby prva zretene oddele n od orgnov aplikcie prva. Km

285

J e d n a strana, ktorou je alobca (na vrhovate), sa pri spore domha roz hodnutia o uritom prvnom nroku, ktor jej patr, proti druhej strane, ktorou je osoba alovan (odporca). Sporovmi alebo procesnmi stra nami v spore s t e d a alobca a alo van (navrhovate a odporca). Ne strann a nezvisl sd, prpadne nezvisl rozhodca, rozhodcovsk sd na zklade noriem procesnho prva spor prejedn a vo veci roz hodne. Od sporovho konania je po trebn odliova konanie nesporov, ktorm je naprklad konanie o osvo jenie, o spsobilosti prvne a proti prvne kona, o povolenie uzavrie manelstvo a pod. Rozhodovanie sporov sdmi sa uskutouje na zklade Obianskeho sdneho poriadku. Tento zkon upravuje postup sdu a astnkov v obianskom sdnom konan tak, aby bola zabezpeen spravodliv ochrana prv a oprvnench zuj mov astnkov, ako aj vchova k za chovvaniu zkonov, k estnmu pl neniu povinnost a k cte k prvam spoluobanov. Rozhodovanie sporov sdmi nie je vlunm spsobom rieenia prv nych sporov. V jednotlivch ttoch sa viac alebo menej uplatuje aj mimo sdne rozhodovanie sporov nettny mi rozhodcovskmi orgnmi, a to v rozhodcovskom konan, ktor sa spravidla tka rozhodovania majetko vch sporov, a v ktorom rozhoduj ne zvisl a nestrann rozhodcovia. Roz hodovanie sporov v rozhodcovskom konan sa uskutouje bu na zkla de zkona, ale najastejie na zklade psomnej rozhodcovskej zmluvy, pr padne na zklade inch obligatrnych alebo dohodnutch podmienok pred rozhodcom, ev. pred stlymi rozhod covskmi sdmi, ktor s ustanoven na zklade zkona. Dohoda o rieen sporu rozhodcom alebo rozhodcami 286

me tvori sas benej obchodnej zmluvy. V tomto prpade hovorme o rozhodcovskej doloke. Intitcia rozhodcovskch sdov nie je ni nov. V bvalom Cesko-Slovensku psobil Rozhodcovsk sd pri eskoslovenskej obchodnej a priemy selnej komore. Stle rozhodcovsk sdy mu psobi aj pri inch inti tcich, naprklad pri burze cennch papierov, pri komoditnch burzch alebo pri jednotlivch komorch. St le rozhodcovk sdy s stlymi inti tciami, ktor spravidla vytvraj variabiln rozhodcovia poda dohody zmluvnch strn. Rozhodcovia alebo rozhodcovsk sdy rozhoduj poda vlastnch pra vidiel (poriadkov), avak nie je zried kavosou, e postupuj aspo sasti poda procesnch pravidiel sdov a v prvnych vzahoch s medzinrod nm prvkom poda prva ttu, kto r uruje zmluva alebo zkon, pr padne aj poda inch dohodnutch zsad, n a p r k l a d poda princpov spravodlivosti. Pri vzahoch s medzi nrodnm prvkom sa mu zmluvn strany dohodn aj na postupe poda prva tretieho ttu, kee rozhod covsk konanie plne ovlda zsada dispozitvnosti. Na rozdiel od sdne ho konania, rozhodcovsk konanie je nielen neformlne, ale v zsade aj jednointann, take rozhodnutie rozhodcovskho sdu alebo rozhodcu je konen a okamite vykonaten. Rozhodnutie nadobda prvoplat nos a vykonatenos doruenm. Preskmanie rozhodnut rozhodcov skch sdov a rozhodcov je mon len pri hrubom poruen procesnch pravidiel, naprklad ak rozhodcovsk nlez nevznikol uznesenm viny rozhodocov a pod. Platn prvo zvy ajne upravuje vzah mimosdneho alebo sdneho rieenia sporov. V nie ktorch prpadoch je mimosdne rieenie sporu podmienkou sdneho 287

rieenia sporu, km v inch prpa doch sdne konanie pln v stano vench prpadoch funkciu preskmavacieho konania, prpadne tt zabezpeuje exekciu rozhodcovsk mu nlezu. Mimosdne rieenie sporov sa as to uskutouje aj v oblasti pracov nho prva, rodinnho prva, prpad ne v inch oblastiach prva. Mimosdne rieenie sporov nach dzame aj v oblasti obianskych zdru en a ich rozhodcovskch orgnov. Postavenie rozhodcovskch orgnov obianskych zdruen zakotvuje bu zkon, alebo rozhodcovsk orgny zriauje zdruenie na zklade vlast nho rozhodnutia. Postavenie a in nos rozhodcovskho orgnu vyjadru je v oboch prpadoch tatt zdruenia, ktor registruje tt.

Ukladanie trestov Ukladanie trestov alebo ochran nch opatren pokia ide o trestn i ny, patr do prvomoci sdov. Prvo moc uklada tresty za iny, ktor sa vyznauj nim stupom nebezpe nosti a ktor nazvame priestupky, zveruje platn prvo spravidla org nom ttnej sprvy. Systm trestov je v neustlom v voji. Km v stredoveku bol jednm z najdleitejch trestov trest smrti, v novoveku ho nahradil trest odatia slobody. Trestn politika demokra tickch ttov sa stle humanizuje. V sasnosti ju charakterizuje pro ces dekriminalizcie a depenalizcie. Pozornos sa venuje nielen penitencirnej starostlivosti (starostlivosti o odsdench), ale aj postpenitencirnej starostlivosti. Pre nedemo kratick tty je naopak charakteris tick kriminalizcia spolonosti. Filozofia t r e s t a n i a na zklade trestnho prva vychdza bu z re-

tributvnej, alebo z utilitaristickej koncepcie a ich rozmanitch varici. Retributvna teria v podstate poa duje, aby ten, kto poruil prvo, trpel primerane zvanosti inu a nsledkom,ktor spsobil. Ukladanie trestov a ochrannch opatren sa uskutouje na zklade zkona o trestnom konan sdnom, Trestnho poriadku.Tento zkon upra vuje postup orgnov innch v trest nom konan tak, aby trestn iny boli nleit zisten a ich pchatelia poda zkona spravodlivo potrestan.

I n d i v i d u l n e s p r v n e akty Individulne sprvne akty pred stavuj podistm najpoetnejiu sku pinu individulnych prvnych aktov, a stretvame sa s nimi na vetkch sekoch ttnej sprvy, v kolstve, zdravotnctve, pri ochrane verejnho poriadku, pri sprve obrany ttu, ochrane ivotnho prostredia a pod. Prkladom je rozhodnutie orgnu ttnej sprvy o zastaven vstavby uritho objektu z ekologickch dvo dov, rozhodnutie bezpenostnch or gnov o pokute za prekroenie dovo lenej rchlosti, alebo o pridelen miesta pre diea v materskej kole, rozhodnutie prslunej vojenskej sprvy o mieste a spsobe vkonu tzv. nhradnej vojenskej sluby, rozhod nutie o zriaden elezninho prieces tia, o umiestnen stavby na lesnch pozemkoch, rozhodnutie o uznan po ovnho revru, vydanie ivnosten skho listu ivnostenskm radom, prpadne vydanie koncesnej listiny alebo zruenie ivnostenskho oprv nenia v prpade, ak ivnostnk (pod nikate) u nespa podmienky usta noven zkonom,ak naprklad stratil bezhonnos. Orgny ttnej sprvy vydvaj in dividulne prvne akty najm v oblas

ti verejnho poriadku, v oblasti inves tinej vstavby, ponohospodrstva vrtane zabezpeovania veterinrnej starostlivosti, vodnho hospodrstva, kolstva, kultry, zdravotnctva, so cilneho zabezpeenia, vo veciach dan a poplatkov a pod. Individulne prvne akty vydvaj t a k ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, ako aj miestne orgny samosprvy a ttnej sprvy, osobitne okresn rady, obvodn ra dy a tie orgny tzv. pecializovanej miestnej ttnej sprvy, naprklad lesn rady, kolsk sprvy, veteri nrne sprvy, daov rady a pod. Orgny ttnej sprvy vydvaj tie radn osvedenia, ktormi sa osveduj urit fakty, ktor s poda platnho prva prvnymi skutono sami a ktor spolu s almi skuto nosami podmieuj vznik, zmenu a znik prvnych vzahov. Prkladom radnho osvedenia je vydanie povo lenia na vkon povolania obchodnka s cennmi papiermi i maklra, vyda nie zbrojnho preukazu, vydanie osvedenia o pvode tovaru vrtane overenia, e vyvan tovar je tuzem skho pvodu, vydanie osvedenia o slovenskom ttnom obianstve, osvedenia o odbornej spsobilosti osb vydvajcich odborn posudky vo vecich ochrany ovzduia a pod. Individulne akty kontroly, dozo ru a dohadu, ktor patria do triedy individulnych sprvnych aktov, vy dvaj osobitne ttne orgny s v konnou prvomocou, naprklad pro k u r a t r a a orgny ttnej kontroly.

Deklaratrne a kontitutvne individulne prvne akty Individulne prvne akty delme tie poda inkov, ktor vyvolvaj, na kontitutvne a d e k l a r a t r n e . V prpade deklaratrnych aktov sa

288

ich vydanm dan prvny vzah ne men, take ak je naprklad sporn, i v danom prpade existuje vlastnc tvo, manelstvo i prvo uva byt, rozhodnutm sa deklaruje existencia vlastnctva, manelstva alebo exis tencia prva uva byt, teda prv, ktor existuj a trvaj. Deklaratrne akty maj preto inky ex tunc. Ak sa naprklad rozhodnutm deklaruje, e pracovnk mal prvo na prplatok ku mzde od vzniku pracovnho po meru, inky ex tunc sa prejavia tm, e zamestnvate mus tieto prplatky vyplati sptne, pravda, ak neboli medziasom premlan a ak zamestnvate neuplatnil nmietku premlania. Kontitutvne akty vytvraj roz hodnutm nov prvny stav, take ich inky (oprvnenia a prvne po vinnosti) vznikaj a prvoplatno sou rozhodnutia, t.j. ex nunc. Pr kladom je rozhodnutie o rozvode manelstva i o zruen spoluvlast nctva, ktorch inky nastupuj ex nunc, a po prvoplatnosti rozhodnu tia. Kontitutvne individulne prv ne akty s prvnymi skutonosami, ktor podmieuj vznik, zmenu a z nik prvnych vzahov.

Pri aplikcii rznych oblast prva sa vyskytuj rzne druhy konan. Tieto rzne druhy konan s samo statn celky, ktor umouj ukoni urit druh konania bez nutnosti za a in, na predchdzajce konanie nadvzujci druh konania, alebo prej s z jednho druhu konania do dru hho. Naprklad v trestnom konan je lohou prpravnho konania zisti, i je nutn poda obalobu a vec odo vzda sdu. Osobitn funkcie pln predben prejednanie obaloby, alej hlavn pojednvanie, prpadne odvo lacie konanie a vkon rozhodnutia. V obianskom sdnom konan sa diferencuje medzi konanm prvo na chdzajcim a konanm prvo vyko nvajcim (exekunm konanm). Ide o dva samostatn druhy konania. V konan nachdzajcom ide o pro cesn ochranu hmotnoprvnych prv, km vo vykonvacom konan ide sce tie o procesn ochranu prv, ktor vak vyplvaj z judikovanho prva (STEINER, 282).

tdi aplikcie prva Podobne ako legislatvny proces aj aplikan proces sa len na niekoko tdi. Ak berieme do vahy prvnu pravu konania v zkladnch oblas tiach procesnho prva, a najm ko nania vo veci samej, potom mono poveda, e aplikan proces, osobit ne obianske sdne konanie, ako aj trestn konanie i sprvne konanie v zsade pozostvaj z tchto tdi: a) zaatie konania, b) dokazovanie, c) rozhodnutie. V niektorch prpadoch je obliga trnou sasou konania aj vkon rozhodnutia, ak ide naprklad o v kon odsudzujceho rozsudku. Nte n vkon rozhodnutia sdu alebo inho orgnu aplikcie prva nie je

P R O C E S APLIKCIE PRVA Proces aplikcie prva je proces nm prvom upraven postup tt nych orgnov pri konan, dokazovan, rozhodovan, preskmavan a vkone ich rozhodnut, prpadne aj pri vko ne rozhodnut inch ttnych org nov. Proces aplikcie prva je u ns dvojintann a uskutouje sa ko n a n m na prvom stupni a v prpade u p l a t n e n i a opravnho prostriedku a preskmavacieho, odvolacieho ko nania aj na druhom stupni. 289

potrebn, ak to zkon nestanovuje alebo ak povinnostn subjekt dobro vone spln rozhodnutie. Vkon roz hodnutia sa me v obianskoprv nych veciach uskutoova aj na zklade osobitnho exekunho z kona a prostrednctvom sdnych exe ktorov.

Aktvna

pasvna

legitimcia

Pri zaat konania je potrebn dife rencova medzi aktvnou a pasvnou legitimciou. Aktvnou legitimciou disponuje navrhovate, alobca kona nia, ktor je subjektom prva uvede nho v nvrhu a uplatovanho ces tou aplikcie. Naopak, pasvna legitimcia prinle odporcovi, alo vanmu, ktor je subjektom povin nosti poadovanej v nvrhu konania.

Interpretcia, prvna kvalifikcia a subsumpcia v aplikcii prva Organickou sasou jednotlivch tdi aplikanho procesu,najm za atia konania a dokazovania, je: a) zisovanie skutonho stavu veci, b) interpretcia prslunej prv nej normy, ktor prostrednc tvom subsumpcie, ie podradenia prpadu (veci) pod prvnu normu sa kon prvnou kvalifi kciou veci a vydanm rozhod nutia. Pri aplikcii prva je potrebn vy chdza zo skutonho stavu vec a je ho zistenia a objasnenia. Rovnako je dleit identifikova a interpretova prvnu normu a urobi prvnu kvali fikciu, ktor je spojen so subsumpciou, predstavujcou vlastn aplik ciu prva, ie aplikciu normy na 290

konkrtny prpad, ktor m svoju konkrtnu skutkov podstatu vyjad ren v norme veobecnmi znakmi. Pri subsumpcii zavenej prvnou kvalifikciou veci porovnvame kon krtny prpad a jeho konkrtnu skut kov podstatu so veobecnou skutko vou podstatou vyjadrenou normou. Potom vyslovme vrokom zver, kto rm tento konkrtny prpad podradme (nepodradme) pod prvnu normu, ktor sme interpretovali a porovnva li jej obsah s konkrtnym prpadom. Predpokladajme, e uskutouje me subsumpciu prpadu zasahovania fyzickej osoby A do vlastnctva po zemku fyzickej osoby B. Aby sa sub sumpcia mohla uskutoni, je potreb n ma k dispozcii dva jednoduch vroky. Jeden, ktor je vsledkom in terpretcie prva, a druh, ktor je vsledkom zistenia skutonho stavu veci. Po prv, na zklade interpretcie p l a t n h o prva potvrdme, e je pravda, e platn prvo zakazuje, fy zick osobu B nevynmajc, akko vek zsahy do vlastnctva osoby A. Po druh, na zklade zisovania sku tonho stavu veci a jeho vzahu k platnmu prvu potvrdme, e je pravdou, e osoba B skutone zasa hovala do vlastnctva osoby A a br nila jej pozemok riadne uva. Teraz mme pristpi k samej aplikcii, subsumpcii, prvnej kvali fikcii veci a na zklade porovnania konkrtneho prpadu s jeho veobec nm vyjadrenm v norme kontato va prostrednctvom zloenho vro ku, e povinnosou osoby B ako nevlastnka tohto pozemku bolo zdra sa akhokovek konania, kto r osobe A brnilo riadne uva jej vlastnctvo. Pretoe osoba B takto nepostupovala, ale n a o p a k osobe A do jej vlastnctva zasahovala, po ruila tmto konanm prvom stano ven povinnos.

Prejudicialita

aplikcii prva

t t n e orgny aplikcie prva v procese konania rieia pred vyda nm rozhodnutia vo vlastnej veci aj in otzky, ktor nazvame predbe n, prejudicilne otzky. Bez vyriee nia prejudicilnych otzok nie je mo n vyda rozhodnutie v prslunej veci. Prejudicilne otzky maj t a k charakter hmotnho, ako aj proces nho prva. Do sstavy prejudiciality p a t r osobitne otzka: a) viazanosti t t n e h o orgnu prvoplatnm rozhodnutm to ho istho alebo inho ttneho orgnu v tejto alebo v inej veci vydanm v minulosti, ktor predstavuje prekku rozsdenej veci (rei iudicatae), b) zastavenia konania v prpade, ak sa v tejto veci u zaalo ko nanie (litispedencia), c) preruenia konania, ak in or gn ete nevydal rozhodnutie vo veci, ktor m vzah k prslu nmu konaniu. V tchto a inch prpadoch ttny orgn poda povahy veci bu zastav, alebo preru konanie a do rozhod nutia o takej predbenej otzke, ktor neme vyriei v rmci tohto kona nia a svojej prvomoci a kompetencie (prslunosti). Treba vak zdrazni, e cel rad prejudicilnych otzok riei konkrtny ttny orgn v rmci svojej prvomoci a kompetencie a a lej, e v prpade rei iudicatae a litispedencie sa konanie zastav, lebo obe prvne skutonosti s prekkou ko nania.

latvy i terie procesnho prva nie je v tejto oblasti jednotn. Napriek vet km rozdielom je vak potrebn, naj m pokia ide o rozhodnutia vo veci samej, rozliova naprklad pri sd nych rozsudkovch rozhodnutiach na jednej strane medzi vydanm, verej nm vyhlsenm a doruenm rozsud ku a na druhej strane robi rozdiel najm medzi prvoplatnosou, vyko natenosou a vkonom rozhodnutia. Ak m individulny prvny akt, naprklad rozhodnutie sdu, vyvola vetky prvne inky a sta sa ne zmenitenm, mus nadobudn pr voplatnos. Prvoplatn rozhodnutie u nie je mon napadn odvola nm, t . j . r i a d n y m opravnm pro striedkom, a to bu preto, e lehota na odvolanie uplynula mrne, alebo preto, e oprvnen sa vzdal oprav nho prostriedku, prpadne z toho dvodu, e ide o rozhodnutie, proti ktormu u nie je prpustn iadny opravn prostriedok. P r v o p l a t n rozhodnutie je nenapadnuten.

Prvoplatnos a fikcia pravdy

rozhodnutia

Vydanie

rozhodnutia

Poslednm tdiom aplikcie prva je vydanie rozhodnutia, individulne ho prvneho aktu. Terminolgia legis 291

Intitt prvoplatnosti bol dobre znmy u rmskemu prvu. Po rozpa de Rmskej re sa preruila aj konti nuita rmskeho prva. Na niektorch teritrich sa vak princp prvoplat nosti celkom alebo sasti a navye s prestvkami zachoval a uplatoval. P l n m u znovuzavedeniu i n t i t t u prvoplatnosti v procesnom prve brnil v stredoveku aj inkvizin pro ces, opak akuzanho procesu. Preto vstup intittu prvoplatnosti do mo dernho prvneho systmu si jedno ducho vyiadal urit as. Ten sa na plnil v obdob buroznych revolci, ktor vyzdvihli najm nevyhnutnos zakotvenia prvoplatnosti oslobodzu jcich rozsudkov.

V inkvizinom procese, v ktorom splvala funkcia sudcu, alobcu a ob hajcu, tak odsudzujce, ako aj oslo bodzujce rozsudky nenadobdali prvoplatnos v sasnom chpan, pretoe po konenom rozhodnut v samej veci bolo mon predklada nov a nov dkazy a tak znovu vy vola nov konanie. Inkvizin pro ces postavil do popredia princp ma terilnej pravdy, ktor je vlastne nezistiten. Z toho muselo nevy hnutne vyplyn, e pravdu nie je mon termnova a alej, e prvne dsledky prvoplatnosti rozhodnu tia, ku ktorm patr nezmenitenos a zvznos, s v zsadnom rozpore s princpom materilnej pravdy. K najdleitejm prvnym, d sledkom prvoplatnosti rozhodnutia patr teda jeho zvznos, nezmeni tenos, a preto aj nenapadnutenos riadnym opravnm prostriedkom. Po vzniku prvoplatnosti u nie je mo n konanie opakova alebo v om po kraova. Je vylen, aby sa v tej is tej veci znovu konalo a rozhodlo.lebo tomu, ponajc rmskym prvom, brni exceptio rei iudicatae. Rozhod nutie sa v rmskom civilnom procese povaovalo za pravdu, aj ke bolo ob jektvne nesprvne. Prvoplatn roz hodnutie je tak vlastne vystrojen prvnou fikciou pravdy. Res iudicata pro veritate accipitur (prvoplatne rozsden vec sa prijma ako prav da). Vylenie novho procesu v pr voplatne ukonenej veci sa tu chpa lo ako postult veobecnho zujmu, ako poiadavka veobecnej prvnej bezpenosti (VNY, 71). Na rmske prvo nadviazala burozna revolu n procesualistika. Vo Franczsku teriou prezumpcie pravdy. V Ne mecku teriou o fikcii pravdy, ktor sformuloval Savigny. asto sa cituje jeho mylienka, e prvoplatnos rozhodnutia nie je ni in ako fikcia pravdy (SAVIGNY, 261). 292

Formlna a materilna strnka prvoplatnosti V terii prva sa mono stretn tak s formlnou, ako aj materilnou koncepciou (teriou) prvoplatnosti. Materilna teria u, e prvoplatn rozhodnutie vytvor hmotn prvo medzi stranami, km procesn te ria tvrd, e prvoplatnos m pro cesn povahu, take jej inky s vlune procesnoprvne. Rozdiel me dzi obidvoma koncepciami mono preukza na filozofii dsledkov pre kky rei iudicatae a prpadne aj na filozofii dsledkov nesprvneho pr voplatnho rozhodnutia. Po prv, km materilna teria d vod, e v prpade rozsdenej veci ne me orgn aplikcie prva kona, le bo tmto prvoplatnm rozhodnutm bolo vytvoren hmotn prvo, zatia formlna teria zastva nzor, e or gn aplikcie prva neme kona, pretoe zkaz novho konania alebo pokraovania v prvoplatne ukone nej veci stanovuje procesn prvo. Po druh, procesn teria tvrd, e v prpade nesprvneho alebo aj ne spravodlivho rozhodnutia orgnu aplikcie prva, osobitne sdu, ne me vznikom prvoplatnosti ne sprvneho i nespravodlivho rozhod nutia nasta transformcia neprva na prvo. Jednoducho preto, lebo po da procesnej terie rozhodnutie or gnu aplikcie nezaklad nov hmot n prvo. Naopak, materilna teria hovor, e ak prvoplatn rozhodnu tie m hmotnoprvny inok, ktorm sa vytvra prvo medzi stranami, men sa v prpade nesprvneho roz hodnutia nepravda na pravdu. Poda tejto filozofie nie je z istho hadiska ani odvodnen hovori o pravde/ne pravde, sprvnosti/nesprvnosti, pre toe prva a povinnosti ustanoven normatvnym aktom vo veobecnej podobe s vlastne iba monosami,

ktor nadobdaj skuton, konkrt ny obsah, vznam a v rozhodnut or gnu i v inom akte realizcie prva (MACUR, 1972,19). Prvoplatnos m dve strnky. Materilnu a formlnu. V skutonos ti ide o materilnu a formlnu strn ku prvoplatnosti rozhodnutia. Prv sa zva chpe ako zvznos roz hodnutia, jeho povinnostn, a preto aj zvzn psobenie na vzahy, ktor s predmetom rozhodnutia, km for m l n a strnka prvoplatnosti spo va v jeho nenapadnutenosti a nezmenitenosti. Z toho vyplva zkaz kona ete raz v tej istej veci. Forml nu strnku prvoplatnosti vyjadruje zsada ne bis in idem (nie dvakrt v tej istej veci). Zkaz kona dvakrt v tej istej veci zabezpeuje prekka rei iudicatae. Okrem nenapadnutenosti rozhod nutia riadnym opravnm prostried kom a nezmenitenosti rozhodnutia je prvnym dsledkom prvoplatnos ti aj jeho vykonatenos.

ktor upravuje podmienky umouj ce vykona rozhodnutie. Vykonaten rozhodnutie m povinnostn subjekt splni dobrovone. Ak povinnos nespl n, nastupuje vkon rozhodnutia na zklade priameho dontenia. Vykona tenos je mostom, ktor spja prvo platnos a vkon rozhodnutia. Od vykonatenosti rozhodnutia tre ba teda nevyhnutne odliova vkon rozhodnut ttnych orgnov, ktorm sa realizuje priame ttne dontenie. Vkonom rozhodnut, ktor usku touj ttne orgny, najm sdy a orgny ttnej sprvy, sa dovruje ochrana oprvnench zujmov fyzic kch i prvnickch osb. Vkon roz hodnut uskutouj bu t t n e or gny ex offo, alebo vkon rozhodnut je ovldan dispozinou zsadou, a to najm v oblasti obianskoprvnych vzahov. Dochdza k n e m u vtedy, ak napriek vykonatenosti rozhodnutia prslunho orgnu odmieta povin nostn subjekt svoju povinnos dob rovone splni, ke neinkuje hroz ba dontenia (nepriame dontenie). V prpade vkonu rozhodnut ex offo s ttne orgny povinn dba na to, aby ich rozhodnutia, len o sa stali vykonaten, sa vykonali rchlo poda zkonov. Tto zsada plat aj v prpade, ak sa urit rozhodnutie stalo prvoplatnm a vykonatenm len sasti. Konkrtne spsoby vyntenia spl nenia povinnosti uloenej vykonate nm rozhodnutm upravuj zkony v zhode s povahou vynucovanho prva alebo povinnosti. Ak vkon uritch rozhodnut ovlda dispozi n zsada, je zkladnou nleitosou podania nvrhu na nariadenie vko nu rozhodnutia zistenie podkladu na jeho vkon. Tmto podkladom s vo vine prpadov len prvoplatn rozhodnutia ttnych orgnov, ktor sa v obianskoprvnej oblasti naz vaj exekun tituly.

Vykonatenos a vkon rozhodnutia Jazykov vraz vymhatenos je synonymom jazykovho vrazu vyko natenos. Vykonatenos je identic k s vymhatenosou a naopak. Vykonatenos (vymhatenos) rozhodnutia zvyajne nastupuje a po vzniku jeho prvoplatnosti, ktorou sa potvrdzuje povinnos alebo nrok, a t m aj ich zvznos, a prvo za bezpei aj sdnou cestou ich n t e n realizciu voi povinnostnmu sub jektu. V niektorch prpadoch platn prvo umouje, aby ete pred vzni kom prvoplatnosti sa rozhodnutie predbene vykonalo, naprklad pri rozhodnut o plnen vivnho. Vykonatenos nie je zlokou prvo platnosti. Je samostatnm intittom,

293

RMIK .

XI-12

Odpsanie

nedoplatku pre

nevymoitel'nos

Od vkonu rozhodnutia (priameho dontenia) treba odliova jeho tzv. vymoitenos. Rozumej sa ou ma terilne predpoklady realizcie ulo enej sankcie. Vymoitenos vak nie je toton s vymhatenosou sankcie stanovenej rozhodnutm, t.j. s vykonatenosou sankcie stanove nej rozhodnutm. Pokia ide o vymo itenos sankci, s t r e t v a m e sa v praxi s prpadmi, e niektor roz hodnutia ttnych orgnov nie je mo n fakticky vymc. V obianskom procesnom prve plat naprklad z sada ochrany povinnho. Pean pohadvka oprvnenho je nevymoiten, ak by sa vkonom rozhodnu tia podstatne naruila ivotn ro ve povinnostnho subjektu.

plat zsada iura merae facultatis, e vetko, o nie je zkonom zakzan, je kadmu dovolen. Miera viazanosti ttnych orgnov prvom je podmienen celm radom faktorov. Medzi nimi vystupuj do po predia tie, ktor s spojen so veo becnosou normy a prezieravosou normotvorcu, aby tam, kde to neohro zuje slobodu jednotlivca a spolonosti, ponechal v systme prvnej regulcie dostaton priestor orgnom aplik cie prva, ktor zoi-voi konkrtne mu prpadu mu lepie ne orgny tvorby prva prihliadnu na zvlt nosti kadho prvneho vzahu. Z tohto hadiska sa subsumpcia kadho konkrtneho prpadu usku touje bu vo forme sdenia (iudicium), alebo vo forme posdenia {arbitrium). Najm as kategorickch noriem, ako aj as striktnch prv nych noriem s z hadiska dispozcie i hypotzy formulovan neraz jedno znane, take neposkytuj alternat vy. Ich aplikcia je vcelku jednodu ch, majc vetky znaky sdenia, take za tejto situcie je sudca na ozaj len s t a m i zkona. V porovan s tm prvne normy do-

U v e n i e pri a p l i k c i i p r v a a analgia v prve V demokratickom tte plat prin cp viazanosti ttu (ttnych org nov) prvom. ttne orgny musia postupova secundum et intra legem, t.j. poda prva a na jeho zklade. Naopak, vo vzahu k jednotlivcom 294

voujce, ekvitlne a in druhy, vr tane asti noriem kogentnch a striktnch, vytvraj monos po sdenia konkrtnej veci, t.j. uvenia pri aplikcii prva. Poznme viazan uvenie a von uvenie, ktor sa tie nazva aj diskrenm prvom. Monosti uvenia vytvra veo becnos prvnej normy, ako aj spsob jej formulcie (bez ohadu na jej druh), v dsledku oho niektor prv ne normy ponechvaj na prslunom ttnom orgne aplikcie prva, aby vec posdil a uvil, i je potrebn vec rozhodn a ako, alebo aby rozhodol v rmci stanovench medz, podmie nok, alternatv, sadzieb, ktor usta novuje norma. V niektorch prpadoch normotvorca oprvuje ttne orgny apli kcie prva aj na von uvenie, prpadne na pouitie analgie. Naprklad Obiansky sdny poria dok ustanovuje, e dkaz listinou sa vykon tak, e listinu alebo jej as na pojednvan predseda preta alebo oznmi jej obsah. ie predseda sen tu viazanm uvenm zvi, o bude v konkrtnom prpade primeranejie. Viazan uvenie tie umouje aj a lie ustanovenie toho istho zkona, v ktorom sa hovor, e sd me pre kroi nvrhy astnkov a prisdi viac, ne oho sa domhaj, a to za t a m ustanovench podmienok. Uve nie sudcu je teda viazan uvedenmi podmienkami. alej sa v ustanoven, ktor upravuje konanie o vyhlsenie za mtveho, obdobne ustanovuje: Ak sd uzn, e poda dajov nvrhu s tu podmienky na vyhlsenie nezvest nho za mtveho, ustanov nezvestn mu opatrovnka." Aj na tomto mieste mme do inenia s viazanm uve nm, lebo sudca je viazan dajmi n vrhu. Ak by takouto podmienkou ne bol viazan, ilo by tu o von uvenie, presnejie, o jednu z jeho fo riem. 295

Pri diskrenom prve nerozhoduje zkon", ale nzor sudcu, prpadne se n t u alebo inho orgnu aplikcie prva, najm orgnu ttnej sprvy, kee astm domovom vonho uvenia je najm sprvne prvo. Tvrdenie, e pri diskrenom prve ne rozhoduje zkon, nie je vak plne presn, pretoe aj ke diskren pr vo nemono uplatni subsumpciou na spsob secundum et intra legem, pred sa na druhej strane je tie zakzan postup contra legem, take viazanos ttnych orgnov prvom, hoc je mi nimlna, sa diskrenm prvom ne zruuje.

HERMENEUTIKA A INTERPRETCIA (VKLAD) PRVA V asti venovanej vekm prv nym systmom a najm anglosask mu systmu je n e p a t r n zmienka o rozdieloch medzi prvom deklaro vanm a prvom realizovanm, toti poda Pounda, medzi law in books a law in action a poda Llewellyna medzi paper rules a rel rules. Na pr v pohad sa zd, e prav a ozajstn ivot prvneho systmu a kadej prvnej normy tkvie v realizcii prvnych noriem, e ivot p r v a v knihch, normatvnych vetch, v prvnom jazyku je iba vzdialenm odleskom skutonho ivota prva. Nie je to vak vbec tak, pretoe jed nou zo zkladnch podmienok exis tencie prva je jeho ttom stanove n alebo u z n a n forma. Touto formou je v konenom dsledku slo vo, jazyk prva, normatvne prvne vety, ktor obsahuj prvne normy. Pretoe prvo je vyjadrovan slo vami a vetami, ktor maj podobu normatvnych slov a normatvnych viet, je nevyhnutn aj v terii zaobe-

ra sa otzkou ich chpania. Nuka, ktorej predmetom je vklad, a ktor je teriou a umenm vkladu, sa na zva hermeneutika. Nuka, zaobe rajca sa interpretciou prva, je prvna hermeneutika. Nzov hermeneutika je odvoden od boha Hermesa, ktor prinal uom posolstvo od bohov. Pod hermeneutikou sa chpe nielen nuka, ale asto aj umenie vkladu. Jej predmetom s otzky vysvetovania a chpania textov i udalost. Hermeneutika nachdza v prvnom systme vemi vanho hostitea. Ve denne sa uskutouje bezpoet interpretci najrozmani tejch situci pri ich tvorbe a pri rea lizcii prva v uom vzname. Naj v vznam vak m objasovanie a chpanie normatvnych textov, napr klad medzinrodnch zmlv, zkonov, ale aj formlnych prvnych konov, ktor maj psan formu, ako aj aktov aplikcie prva. Kovmi pojmami hermeneutiky je predchpanie (predporozumenie). Predchpanie (predporozumenie) je zkladnm predpokladom chpania. Predchpanie je tradcia a dejinnos, v ktorej lovek a spolonos ij, ctia, myslia, a ktor rozhoduje o tom, ak vznam dva lovek skutonosti, ako ju chpe. Zkladom a vchodiskom predchpania je jazyk, prvny jazyk, v ktorom s formulovan vpovede o prvnom jazyku. o treba chpa interpretciou (v kladom) prva? Z logickosmantickho hadiska treba interpretciou rozumie udelenie vznamu znakom. Vklad prva je proces, v ktorom ob jasujeme jednotliv normatvne slo v a vety ako nositeov uritho nor matvneho vznamu a obsahu, e nieo je dovolen, prikzan alebo za k z a n . Slovom, vkladom prva chpeme objasnenie vznamu prv nych noriem. Vklad prva nie je iba procesom objasovania vznamu, ale 296

je aj vsledkom, ktorm sa proces ob jasovania kon a kon sa tm, e normatvne slov a normatvne vety nadobdaj urit vznam.

M e t d y v k l a d u prva Metda vkladu je spsob mylien kovho postupu, pomocou ktorho sa objasuje vznam prvnej normy. Prvna teria v tejto svislosti rozo znva najm metdu vkladu, ev. v klad jazykov (gramatick), logick vklad, systematick vklad a histo rick vklad.

Jazykov

(gramatick)

vklad

Jazykov a gramatick vklad vy chdza predovetkm z analzy slov a ich etymolgie, rozmanitch gra matickch foriem, smantiky, lexiky a objasovania noriem pomocou pra vidiel gramatiky, tylistiky, syntaxe i morfolgie.

Logick

vklad

Logick vklad objasuje vznam prvnych noriem tm, e uruje (sta novuje) ich obsah. Pomocou logickch metd sa analyzuj normatvne v razy a normatvne vety, ako aj vza hy jednotlivch ast zdvojenej truk try prvnej normy. Pri logickom vklade platnho pr va i prvnych konov sa pouvaj rozmanit logick opercie (argumen ty). Je to naprklad dkaz vylenm (argumentum per eliminationem), ktor sa nazva aj dkazom z opaku (argumentum a contrario), a pomocou ktorho jednm tvrdenm, naprklad, e urit norma sa nevzahuje na sta noven prpady v nej uveden, vyli me (eliminujeme, exkludujeme) z jej

uplatnenia in prpady. Z inch logic kch argumentov mono ete spome n argumentum a maiori ad minus, argumentum a minori ad maius, ar gumentum. per analogiam. Vklad prva tie spravidla ovl daj tzv. smernice logickho vkladu, i ke sa niekedy dvod, e nespaj poiadavky logickch argumentov. S to naprklad tieto smernice vkladu: a) vychdzame z toho, o je pri meran, sme veden ekvitou s tm, e k normatvnemu tex tu ani k obsahu normy ni ne pridvame; b) spravujeme sa zsadou v po chybnostiach miernejie (in dubio mitius); c) vsledkom vkladu neme by vznam, ktor znamen nesplni ten povinnos, pretoe na ne mon neme by nikto zavia zan (ultra posse nemo tenetur); d) nerozliujeme, ak prvna nor ma nerozliuje (lege non distinguente nec nostrum est distinguere); e) prvne normy s uren uom, a to treba ma na pamti (omne ius hominum causa constitutum), a in smernice.

ku ktorej patr, vrtane relci k nor m m inch oblast, s ktormi je v uritom vzahu, najm v podstat nom vzahu. Pri systematickom vklade vych dzame zo zsady, ktor formuloval Celsus, e je neprpustn vyklada len jednotliv normu, kee jednotli v norma je umelou izolciou. Vdy vykladme normu v uritom subsys tme, v svislosti s almi norma mi. K tomuto zveru dospel i nie kdaj Najvy sprvny sd SR: Zmysel zkona sa ned uri z jed notlivch jeho ustanoven od seba izolovanch, ale len z ich svislosti s ostatnmi zkonnmi predpismi" (Boh. adm. 1654).

Historick

vklad

Systematick

vklad

Historick vklad vychdza z ob jasovania normy z hadiska jej vzni ku v tvorbe prva. K metdam histo rickho vkladu patr porovnvanie neskorej (lex posterior) a skorej (lex prior) normy a porovnvanie nvrhu zkona s konenm znenm zkona, ktor schvlil prslun orgn. His torick vklad sa uskutouje aj so zreteom na occasio legis, ie dvod, vonkaj podnet prpravy a prijatia prvnej normy, prpadne na ratio le gis, el, cie prvnej normy.

Systematick vklad je objasne nm vznamu normy z hadiska jej miesta v prvnom systme a v jeho truktre, t.j. prinleitosti interpre tovanej normy k uritmu d r u h u prvnych noriem a charakteru ich vzahov k inm prvnym normm, ako aj prslunosti tejto normy k jed nmu z prvnych odvetv vrtane ve rejnho i skromnho prva. Interpretovan norma sa objasu je jednak v rmci konkrtneho pra mea prva, naprklad v rmci kde xu, a jednak v rmci oblast prva,

Triedenie vkladu poda subjektu v k l a d u Vklad prva me uskutoova ktokovek, nielen ttne orgny, ale aj laici a, pravda, aj prvnici, ktorm je interpretcia asto ivotnm osudom. Interpretova normy me ktokovek, ale veobecn alebo individulnu (konkrtnu) zvznos nadobdaj vsledky vkladu len niektorch sub jektov, vlune ttnych orgnov. 297

Tmto vkladom budeme tu venova viac pozornosti. V zvislosti od toho, kto je subjek tom vkladu, kto vklad podva, rozo znvame leglny, autentick vklad, forenzn vklad, osobitne vklad naj vyieho sdu, vklad orgnov aplik cie prva, intern organizan vklad a doktrinlny vklad.

Leglny

vklad

Leglny vklad je vklad veobec ne prvne zvzn a zaober sa nm ttny orgn, ktormu stava zverila prvomoc podva veobecne zvz n vklad zkonov a ostatnch prv nych predpisov.

Autentick

vklad

Autentick vklad je vklad nor my ttnym orgnom, ktor ju prijal. M rozmanit formy a poda toho, v akej forme sa podva, mono spoa hlivo zisti, i je alebo nie je prvne zvzn. Dvodov sprvy s napr klad autentickm vkladom zko nov, ale bez prvnej zvznosti. Au tentick vklad je veobecne zvzn len vtedy, ke je sasou normatv neho prvneho aktu, a to bu toho istho aktu, obsahom ktorho s in terpretovan prvne normy, alebo inho normatvneho prvneho aktu. Zauvanou formou autentickho v kladu s leglne defincie. Rmec autentickho vkladu je zachovan, ak tieto normy o normch" vydal or gn, ktor prijal nielen normu inter pretujcu, ale aj interpretovan.

renznho) vkladu. Mu ho podva rzne orgny najvyieho sdu. Oso bitne jeho trestn a obianskoprvne kolgium. Vklad najvyieho sdu je v naich podmienkach obsahom sta novsk obidvoch kolgi najvyieho sdu na zabezpeenie jednotnho v kladu zkonov a ostatnch prvnych predpisov. Ide o mimoprocesn v klad, ktor nie je vsledkom rozhodo vacej innosti najvyieho sdu, ale jeho neprocesnej, zoveobecujcej innosti. Stanovisk najvyieho s du sa zverejuj v zbierkach rozhod nut najvych sdov. Stanovisk nie s prvne zvzn, ale ich spoloen sk a prvna relevancia je vysok, take nielen u ns, ale takmer vo vetkch prvnych systmoch, ktor patria ku kontinentlnemu systmu, plnia funkciu pramea sudcovskho prva, ktor zavzuje de facto, nie de iure, ale predsa zavzuje". V niekto rch systmoch je zvznos stano vsk zakotven zkonmi. Najvy sd podva vklad aj v rmci svojej procesnej innosti ako orgn rozhodujci spory a ukladajci tresty i ochrann opatrenia. V tchto prpadoch je vklad sentu najvyie ho sdu zvzn len v konkrtnej ve ci. Ak ide o zvzn rozhodnutia, pro cesn vklad aj vaka zverejneniu v Zbierke rozhodnut a stanovsk s dov Slovenskej republiky pln t ist funkciu ako stanovisk na zabezpee nie jednotnho vkladu. Zbierka sd nych rozhodnut a stanovsk obsahu je jednak rozhodnutia Najvyieho sdu Slovenskej republiky a jeho sta novisk prijat k jednotnmu vkla du zkonov, ale poda potreby aj nie ktor rozhodnutia krajskch sdov, prpadne aj okresnch sdov.

Vklad

najvyieho

sdu Vklad orgnov aplikcie prva

Vklad najvyieho sdu je jednm z najdleitejch druhov sdneho (fo298

Vklad orgnov aplikcie prva

zavzuje len v konkrtnej veci. Ka d r o z h o d n u t i e o r g n u aplikcie prva pozostva z vrokovej asti (enuncit), odvodnenia, ktor prve obsahuje vklad aplikovanej normy i noriem a napokon z pouenia o opravnch prostriedkoch.

zvzn a podva ho, vychdzajc z vedeckho poznvania p l a t n h o prva, prvna veda a jej popredn predstavitelia.

Rozirujci a vklad prva

zuujci

Intern

organizan

vklad

Intern organizan vklad pod vaj stredn i miestne orgny tt nej sprvy vo forme organizanch aktov, naprklad pod nzvom meto dick pokyny, zvzn smernice a pod., alebo ho presadzuj opakova nou a dlhodobo rovnakou interpret ciou prvnych predpisov, naprklad pri rozvzovan pracovnho pomeru, pri ukladan krnych opatren a pod. Tento vklad je zvzn v rmci uri tej organizcie, rezortu, odvetvia prie myslu, dopravy, spojov, polcie, arm dy a pod.

Doktrinlny

vklad

Doktrinlny vklad nie je prvne

Vklad prvnej normy triedime tie poda vzjomnch vzahov medzi rozsahom (extenziou) vznamu slov v normatvnych textoch a rozsahom ich vznamu stanovenho interpre tciou. Ak porovnme akkovek in terpretovan text s vsledkom jeho vkladu, zistme, e tento vsledok me by vznamovo, a tm aj obsa hovo ir, u alebo vznamovo identick s interpretovanm textom. Poda toho delme vklad na roziru jci (extenzvny), zuujci (retriktvny) a doslovn (deklaratvny). Pri rozirujcom vklade, ktor m ve mi blzko k analgii, je obsah a vznam prvnej normy uren v kladom ir oproti r o z s a h u jeho vznamu, naprklad v zkone alebo vo vyhlke. Pri zuujcom vklade sa dostavuje opan vsledok.

299

AARNIO, A.: The Rational as Reasonable.A Treatise on Legal Justification. Dordrecht, 1987. AARNIO, A. - MacCormick, N. D. Ed.: Legal Reasoning. Vol. I.-II. D a r t m o u t h Publishing Comp. Aldershot 1992. ACTON, Lord: Essays on Freedom and Power. Ed. Himmelfarb, G. London 1956. ALAN, W. N.: Lawjdeology and Punishment. Dordrecht 1991. ALEXY, R.: Theorie der juristischen Argumentation. Frankfurt a. M. 1991. AQUINAS T. St.: Treatise on Law (Summa Theologica. Questions 90-97). Washington 1987. ARISTOTELES: Etika Nikomachova. Bratislava 1979. ARISTOTELES: Politika. Bratislava 1988. ARON, R.: Demokracie a totalitarismus. P r a h a 1988. BAKE, M.: Finann prvni intitty. Vehrd 1990. BALLESTREM, O.: Politick filosofie 20. stolet. P r a h a 1993. BANFIELD E. C. Ed.: Obansk cnosti. P r a h a 1995. BARANY, E.: O moci. Prvny obzor 1, 1993. BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva. P r a h a 1981. BARRY, B.: The Liberl Theory of Justice. Oxford 1973. BARTOEK, M.: Encyklopdie rmskeho prva.Praha 1981. BAXA, A.: Parlament a parlamentarism. I.-II. P r a h a 1924. BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. P r a h a 1926-1927. BEDNR, F.: Cirkev a tt. P r a h a 1934. BERLN, I. - RAWLS, J. - NOZICK, R. - MACINTYRE, A. - DWORKIN, R. RORTY, R.: O slobode a spravodlivosti. Bratislava 1993. BLAHO, P.: Aequitas ako correctio iuris v rmskom skromnom prve. In.: Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II.Lubyho dni. Bratislava 1993. BLAHO, J.: stavn soudnictv v kapitalistickch sttech. P r a h a 1975. BLAHO, J.: Statn prvo kapitalistikch zem. P r a h a 1985. BLAHO, J.: Komparace procesnch aspektu nsledn konkrtni kontroly stavnosti. Prvnik 7,1990. BLAHO, J.: stavn stnost. Prvnik 5,1991. BLAHO, J.: Vznik a potky vvoje stavnho soudnictv (Srovnvac pohled). Prvnik 5, 1995. BOGUSZAK, J. Red.: Terie ttu a prva I.-II. P r a h a 1967. BORK, H. R.: Amerika v pokuen. Prvo vystaven svodm politiky. P r a h a 1993. BOLZANO, B.: O nejlepm state. P r a h a 1981. BRZDA, J. - BBR, R. - IMEK, P: Notstv. Jeho vvoj, organizace a pr vomoc. P r a h a 1976. BRADNEY,A.- FISHER,V.- MASSON.J.- NEAL,A.- NEWELL,D.: How to Study Law. London 1986. BROKLOV, E.: Prvn eskoslovensk stava. Diskuse v stavnm vboru v lednu a noru 1920. P r a h a 1992. BROKLOV, E.: eskoslovensk demokracie. Politick systm SR 19181938. P r a h a 1992. 301

BRSTL, A.: Dejiny politickho a prvneho myslenia. Koice 1994. BRSTL, A.: Prvny tt. Pojmy, terie a princpy. Koice 1995. BROWNLIE, L: The Rights of Peoples in Modem International Law. I n : The Rights of Peoples. Ed. J. Crawford. Oxford 1988. BRYCE, J.: Modern demokracie I.-II. P r a h a 1926-1927. BULN, H.: Vklad norem. In: SVP V. Brno 1948. BRKE, E.: Reflections on the Revolution in France. Harmondsworth. 1968. COING, H.: Grundzge der Rechtsphilosophie. Berlin 1950. COTTERRELL, R.: The Sociology of Law. London 1984. COTTERRELL, R.: The Politics of Jurisprudence. A Critical Introduction to Legal Philosophy. London and Edinburgh 1989. CRAWFORD, J. Ed.: The Rights of Peoples. Oxford 1988. APEK, J.: Evropsk soud a Evropsk komise pro lidsk prva. Pehled judik a t u r y a nej zvanejch prpadu. P r a h a 1995. DAHL, R. A.: Demokracie a jej kritici. P r a h a 1995. DVID, R.: Anglick prvo. Bratislava 1972. DVID, R.: Structure and t h e Division of t h e Law. In: The Legal Systems of t h e World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 2. Tubingen 1971. DVID,R. Ed.: The Different Conceptions of the Law.In: The Legal Systems of t h e World, their Comparsion and Unification. Volume II. Chapter 1. Tubingen 1974. DVID, R.: Sources of Law. In: The Legal Systems of the World, their Com parsion and Unification. Volume II. Chapter 3.Tbingen 1984. DENNING, Lord, Hon.: The Due Process of Law. London 1980. DEVLIN, P: Morals and the Criminal Law. In: Morality and the Law. Ed. Wasserstrom, R. A. Los Angeles 1971. DEVLIN, P: The Enforcement of Morals. In: Morality a n d t h e Law. New York 1988. Dokumenty Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe. Helsinki 1975, Bratislava 1976. DRGONEC, J.: Prvne otzky eutanzie. Prvny obzor 8,1992. DRGONEC, J.: Tlaov prvo na Slovensku. Bratislava 1995. DRUCKER, F. P: Postkapitalistick spolenost. P r a h a 1993. DWORKIN, R. M.: Taking Rights Seriously. Cambridge, Mass. 1977. DWORKIN, R. M. Ed.: The Philosophy of Law. Oxford University Press 1990. 8. vyd. ELANDER, L: Rozbor vztah mezi stredn vldou a mstn sprvou v rznch systmech: pojmov rmec a nkter prklady. Prvnik 9-10,1991. FINNIS, J.: N a t u r a l Law and N a t u r a l Rights. Oxford 1980. FILIP, J.: Zkladn otzky volebnho prva v SFR. Brno 1992. FILIP, J. - SVATO, J.- ZIMEK, J.: Zklady sttovdy. Brno 1994. FLETCHER, G . P : Prva a povinnosti v stavn terii. Prvnik 2,1992. FRANZEN, A.: Mal cirkevn dejiny. P r a h a 1995. FRIEDRICH, C. J.: Limited Government. A Comparsion. Englewood Cliffs 1974. FULLER, L. L.: The Morality of Law. Revised ed. New Haven 1970. 3. vyd. GADAMER, H. G.: Wahrheit u n d Methode. Grundzge einer philosophischen Hermeneutik. Tubingen 1961.

302

GNDH, M. K.: Mj experiment s pravdou. I.-II. Bratislava 1988. GERLOCH, A. - HEJBEK, J. - ZOUBEK, V.: stavn systm esk republi ky. Zklady eskho stavnho prva. P r a h a 1994. GRUPP, S. E.: Theories of Punishment. Ed. by S. E. Grupp. Indina Univ. Pre ss 1972. GUREVI, A. J.: Kategrie stredovek kultry. P r a h a 1972. HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J.: Listy Federalistu. Olomouc 1994. HACHA, E. - HOBZA, A . - HOETZEL, J. - LATOVKA, K. - WEYR, F. Red.: Slovnk verejnho prva eskoslovenskho. Zv. I-V. Brno 1929-1948. HARRINGTON, J.: Republika Ocena. P r a h a 1985. HARRIS, J.W.: Law and Legal Science. An Inquiry into the Concepts Legal Rule and Legal System. Oxford 1979. HARRIS, J. W.: Legal Philosophies. London 1980. HART, H. L. A.: The Concept of Law. Oxford 1961. HART, H. L.: Law, Liberty, and Morality. Stanford 1962. HART, H. L.: Positivism and the Separation of Law and Morals. In: The Philosophy of Law. Ed. Dworkin, R. M. Oxford 1977. HART, H. L.: Essays in Jurisprudence and Philosophy. Oxford 1983. HAYEK, F. A.: The Constitution of Liberty. Chicago 1960. HAYEK, F. A.: Cesta do otroctv. P r a h a 1990. HAYEK, F. A.: Prvo, zkonodrstv a svoboda. I.-III. P r a h a 1991. HEGEL, G. W. E: Zklady filosofie prva. P r a h a 1992. HENDRYCH, D.: Sprvni prvo - obecn st. P r a h a 1994. HENKIN, L.: stava a zklady stavnosti. Prvnik 11-12,1991. HERRINGTON, J.: Republika Ocena. P r a h a 1985. HEXNER, E.: tdie k problmu publikcie veobecnch prvnych predpisov. Bratislava 1934. HEYWOODD, A.: Politick ideolgie. P r a h a 1994. HOEBEL, E. A.: The Law of Primitive Man. Cambridge. Mass. 1954. HOBBES, T.: Leviathan neboli o podstate, zzen a moci ttu cirkevnho a obanskho. P r a h a 1941. HOETZEL, J.: Voln uven. SVP V. Brno 1948. HOLLNDER, P.: Problm normatvnej rozpornosti v prve. Prvnik 9,1981. HOLLNDER, R: Logick modely vzahu povinnosti a nutnosti, dovolenosti a monosti. Prvnik 12, 1988. HOLMES, O. W.: The P a t h of the Law. 1897,10 Har. L. Rev. 457-478. HOUBOV, E. Ed.: Normatvni terie prva v kontextu prvnho myslen. Br no 1991. HOWARD, A. E. Diek: Konstitucionalismus. Prvnik 4,1991. HUBAKOVA, E.: Efektvnej ochrana lidskch prv - cl reorganizace kontrolnho mechanismu Rady Evropy. EMP 1,1995. H u m a n Rights Reader. Ed. Laquer W. and Rubin, B., New York 1989, revised ed. HUMBOLDT, W. v.: Indivduum und Staatsgewalt. Leipzig 1985. HURDK, J.: Zneuit subjektivnch obanskch prv. Brno 1987. CHALOUPECK, V.: O znaku Slovenska. Sbornk prac venovanch prof. dr. G. Friedrichovi k edestm narozeninm 1871-1931. P r a h a 1931. CHOVANCOVA, J.: Liberalistick koncepcie spravodlivosti 20. storoia. Brati slava 1994.

303

INCIARDI, J. A.: Trestn spravedlnost. stavn princpy trestnho prva, trestnho rdu a npravn vchovy. Praha 1994. JACKSON, V. C: Federalismus a soudn kontrola stavnosti. Prvnik 2,1991. JELLINEK, J.: Veobecn sttovda. Praha 1906. KALLAB, J.: Idea ttu. In: eskoslovensk vlastiveda. Dl V. tt. Praha 1931. KALLAB, J.: Etika. SVP I. Brno 1929. KALOUSEK, V.: Statn zem. SVP IV. Brno 1938. KAISER, G.: Kriminolgie. Praha 1994. KARPT, J.: Corona regni Hungariae v dobe Arpdovskej. Bratislava 1937. KARPT, J.: K dejinm pojmu Corona Regni vo Franczsku a Anglicku. Pra ha 1940. KARPT, J.: Zkonodarn moc v Uhorsku v rokoch 1526-1604. Bratislava 1944 KELLY, J. M.: A Short History of Western Legal Theory. Oxford 1994. KELSEN, H.: Zklady obecn terie statn. Brno 1926. KELSEN, H.: Allgemeine Theorie der Normen. Wien 1979. KING, L. K. Jr.: Letter from Birmingham Jail. In: Political Obligation and Ci vil Disobedience: Readings. Ed.Smith, M. O. Deutsch, K. L. Boston University 1971. KLABOUCH, J.: Zpadoevropsk prvni filozofie ve 2. polovine 20. stolet. Praha 1989. KLABOUCH, J. - VEVERKA, V.: Strun antolgie z djin politickch uen a filosofie prva. I. Praha 1994. KLIMKO, J.: Vvoj zemia Slovenska a utvranie jeho hranc. Bratislava 1980. KLOKOCKA, V.: Politick reprezentace a volby v demokratickch politickch systmech. Praha 1991. KLOKOCKA, V.: K terii reprezentatvni formy pluralistick demokracie. Prvnik 11-12,1991. KNAPP, V. a kol.: Teoretick problmy tvorby eskoslovenskho prva. Praha 1983. KNAPP, V. - GERLOCH, A.: Logika v prvnm myslen. Praha 1983. KNAPP, V. a kol.: Prvo a informace. Praha 1988. KNAPP, V. - HOLLNDER, P.: Prvne myslenie a logika. Bratislava 1989. KNAPP, V.: Zklady srovnvac prvni vedy. Praha 1991. KNAPP, V.: Terie prva. Praha 1995. KOHL, J.: Interpretace. Nstin terie a praxe interpretovan. Praha 1989. KR, J.: Statn zzen rmske. Praha 1921. KREJ, J.: stavn soud. In.: SVP V. Brno 1948. KREJ, J.: Zptn psobnost zkonu s hlediska prva stavnho. Brno 1933. KREJ, J.: Prvni jevy v ase. Praha 1937. KREJ, O.: Kniha o volbch. Praha 1994. KRECH, D. - CRUTCHFIELD, S. R. - BALLACHEY, E. L.: lovek v spolo nosti. Zklady socilnej psycholgie. Bratislava 1968. KRESK, P.: Kongres USA. Bratislava 1993. KRESK, P.: Porovnvacie ttne prvo. stavn systmy demokratickch ttov sveta. Bratislava 1993. KRESK, R: Druh komora parlamentu. Parlamentn kurir 4,1994. 304

KRESK, R: Techniky stavnch zmien. Parlamentn kurir 5,1994. KRITFEK, Z.: Historick zklady prvnho pozitivizmu. P r a h a 1967. KRSKOV, A.: Etika prvnickho povolania. Bratislava 1994. KRSKOV, A.: Sudca v prvnom tte. Prvny obzor 3,1994. KUBE, V.: Prvni filozofie XX. stolet. Kantismus, hegelianismus, fenomenologie a terie mylenkovho rdu. In: Acta Universitatis Brunensis. Iuridica No. 111. Brno 1992. KUCHTA, J. - SCHELLE, K.: Statn zastupitelstv. Zln 1994. KUERA, R.: Kapitoly z djin stredn Evropy. P r a h a 1992. KUERA, Z.: Mezinrodn prvo soukrom (3.vyd.). Brno 1994. Law, Morality, a n d Society: Essays in Honour of H. L. A. Hart. Ed. by Hacker, P. M. S. and Raz, J. Oxford 1979. LEE, J. S.: The European Dictatorships 1918-1945. Cambridge 1990. LEVIN, L.: udsk prva. Levice 1993. LIPTK, . Red.: Politick strany na Slovensku. Bratislava 1992. LLOYD, L. - FREEMEN, M. D. A.: Lloyd's Introduction to Jurisprudence. London 1985. LOCKE, J.: Dve pojednan o vld.Praha 1965. LUBY, .: Obyajov prvo a sdna prax (Civilistick tdia zo slovenskho prva). Bratislava 1939. LUBY, .: Slovensk prvna terminolgia - vvin, stav, vhady. Prvnick tdie IV.1953. LUBY, .: Obianskoprvny nrok.Prvnick tdie 1,1958. LUBY, S.: Prevencia a zodpovednos v obianskom prve I.-II. Bratislava 1958. UDSK prva. Vber dokumentov OSN. Bratislava, Archa 1991. LYONS, D.: Ethics and the Rule of Law. Cambridge University Press 1987. 3. vydanie. MACUR, J.: Zkladn otzky prvni moci civilnch soudnch rozhodnut. Brno 1972. MACUR, J.: Problmy vzjemnho vztahu prva procesnho a hmotnho. Ma sarykova univerzita. Brno 1993. MACHIAVELLI, N.: Vladr. vahy o vlde. Bratislava 1968. MACHIAVELLI, N.: vahy o vldnut a o vojenstv. P r a h a 1986. MALCEVOV, E.: Oban, obianska spolonos, prvny tt. Bratislava 1995. MAL, K. - SIVK, F.: Dejiny ttu a prva v eskoslovensku I. diel. 1988. MASARYK, T. G.: O demokracii. P r a h a 1991. MATJKA, J.: Korporace verejnoprvni. In: SVP II. Brno 1932. MATHERN, V.: Dokazovanie v eskoslovenskom trestnom procese. Bratislava 1984 MAURER, H.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Mnchen 1992. MAUROIS, A.: Dejiny Francie. P r a h a 1994. MAUROIS, A.: Dejiny Anglie. P r a h a 1995. MERKL,A.: Obecn prvo sprvni. Praha-Brno 1932. MICHELS, R.: Strany a vdcov. P r a h a 1931. MILL, J. S.: O slobode. Iris. Bratislava 1995. MILL, J. S.: vahy o vlde stavn. P r a h a 1992. MILLS, Ch. W.: Mocensk elita. P r a h a 1966. MONTESQUIEU, Ch. de S.: Duch zkonov. Bratislava 1989.

305

MORALITY and the Law. Ed.: Baird, R. M. - Rosenbaum, S. E. New York 1988. MORE, T.: Utpie. P r a h a 1978. MNCH, v. L: Export a import prva. Prvni rozhledy 3,1995. NEUBAUER, Z.: Zkon a zkonodarstva. In.: SVP V. Brno 1948. NEUBAUER, Z.: Pojem sttnho zem. P r a h a 1933. NEUBAUER, Z.: Sttovda a theorie politiky. P r a h a 1947. NESTUPN, L. - PAUKNEROV, M. - SKALA, J. - ZACHARI, J. - ZEMNEK, J.: Evropsk spoleenstv. P r a h a 1992. NISBET, R.: Konzervativismus: Sen a realita. P r a h a 1993. NOZICK, R.: Anarchy, State and Utopia. New York 1974. NOVK, J.: Slovensk mestsk a obecn erby. Bratislava 1972. OLIVA, R: Ran eck tyrannis. P r a h a 1954. OPPERMANN, L.: Europarecht. Mnchen 1991. Parlamenty a evropsk integrace. Zpsoby prce, kompetence, pistupy.Instit u t fr Europische Politik. Bonn 1994. PATTERSON, T. E.: The American Democracy. New York 1990. PAVLEK, V. - HEJBEK, J.: stava a stavn rd esk republiky. 1. dl. stavn systm. P r a h a 1994. PECZENIK, A.: Grundlagen der juristischen Argumentation. Wien 1983. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Dodrecht 1989. PEROUTKA, E.: stavy stt eckch. P r a h a 1916. PEROUTKA, E.: Budovan ttu. I.-IV. P r a h a 1991. PEKA, Z.: eskoslovensk volebn soud. P r a h a 1927. Philosophy of Law in the History of H u m a n Thought. ARSP Supplementa 1988. PILT, J.: Davharll Nhr. P r a h a 1967. PLATN: Dialgy I.-III. Bratislava 1990. PLICHTOV, J. Ed.: Minority v politike. Bratislava 1992. PODGRECKI, A.: Sociolgie prva. P r a h a 1968. POSLUCH, M. - CIBUKA, .: ttne prvo Slovenskej republiky. Bratislava 1994. POSPIIL, L.: Antropolgy of Law. New Haven 1974 PROCHZKA, A.: Retroaktivita zkonu. SVP III. Brno 1934. PROCHZKA, A.: Zklady prva intertemporlnho. Brno 1928. PRUSK,J.: Systmovos prva, prvny systm a systm prva. Prvny obzor 7,1990. PRUSK, J.: Slunos v prve a morlnos prva. In: Slunos v prve. Anstndigkeit im Recht. II. Lubyho dni. Bratislava 1993. PRUSK, J.: Filozofia prva a debaty H. L. A. H a r t a . Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tom. XV. Bratislava 1993. PRCHA, P. - SCHELLE, K.: Zklady mstn sprvy. Brno 1995. RADBRUCH, G.: Der Mensch im Recht. Gttingen 1961. 2. vyd. RADBRUCH, G.: P mint prvnej filozofie. Prvny obzor 5,1991. RAUSCHER, R.: stavn dejiny na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. In: es koslovensk vlastiveda. Dl V. tt. P r a h a 1931. RAWLS, J.: Terie spravedlnosti. P r a h a 1995. RAZ, J.: The Concept of a Legal System. An Introduction to the Theory of Legal System. Oxford 1970. RAZ, J.: The Authority of Law: Essays on Law and Morality. Oxford 1979.

306

REBRO, K. - BLAHO, R: Rmske prvo. Bratislava 1991. ROUEK, F. - SEDLEK, J.: Komentr k eskoslovenskmu obecnmu Zkonku obanskmu a obansk prvo platn na Slovensku a v Podkarpatsk Rusi. Zv. I.-VL P r a h a 1935-1937. ROUEK, F.: Vklad a pouit zkonu v praxi. P r a h a 1941. ROUSSEAU, J. J.: O smlouv spoleensk ili o zkladech politickho prva. P r a h a 1911. SAVIGNY von F. C: Vom Beruf unserer Zeit fr Gesetzgebung u n d Rechtswissenschaft. Heidelberg 1814. SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. D.: Ekonmia. I - I I . Bratislava 1992. SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava 1993. Sbrka nlezu a usnesen. stavn soud esk republiky. Sv. 1. Ronky 1993, 1994 - 1 . dl. P r a h a 1994. SCRUTON, R.: Slovnk politickho myslen. P r a h a 1989. SCRUTON, R.: Smysl konzervativismu. P r a h a 1993. SEDLEK, J.: Prvnick osoba. SVP III. Brno 1934. SKALA, J.: Evropsk konvence lidskch prv. Prvnik 7-8, 1991. Sloboda, prvo, bezprvie. I. Lubyho dni. Bratislava 1990. Slunos v prve. II. Lubyho dni. Bratislava 1992. SOMMER, O.: Uebnice soukromho prva rmskeho. Obecn nuky. P r a h a 1946. tt a prvo 27,1989. Sbornk prspevku o problematice interpretace ve vede o ttu a prvu. P r a h a 1989. STEINER, V.: Zkladn otzky obanskho prva procesnho. P r a h a 1981. STRNICK, V. - EBESTA, .: lovek a jeho prva. Medzinrodn pra va ochrany udskch prv. Bratislava 1994. SUMMERS, R. S.: Positivism, N a t u r a l Law and the Theory of Legal Validity. In: Theory and Systems of Legal Philosophy. ARSP. Supplement Vol. III. Ed. Panou, S. - Bozonis, G. - Georgas, D. - Trappe, P. Stuttgart 1988. SUMMERS, R. S.: Essays on the N t u r e of Law and Legal Reasoning. Berlin 1992. SVP - Slovnk verejnho prva eskoslovenskho. Red.: HACHA, E. - HOBZA A. - HOETZEL, J. - LATOVKA, K. - WEYR, F. Zv. I-V. Brno 1929-1948. SALDA, F. X.: J e a n Jacques Rousseau, bsnik a myslitel. Prolog k romatismu. In: Soubor dla F. X. aldy 2. P r a h a 1950. SKULTTY, P: Verejn sprva a sprvne prvo. Bratislava 1995. TEFANOVI, M: Porovnvanie prva. Bratislava 1987. STURMA, R: Vlda prva podl Evropsk mluvy o lidskch prvech. Prv nik 5,1993. N, Z. - EHK, K.: Metodika tvorby predpisu. P r a h a 1993. THIBAUT, A. F. J.: Uber die Nothwendigkeit eines allgemeinen burgerlichen Rechts fr Deutschland. Heidelberg 1814. THOREAU, D. H.: Obansk neposlunost a jin eseje. Poprad 1994. TOCQUEVILLE de Alexis: Demokracie v Americe. I.-II. P r a h a 1992. TOMSA, B.: Idea spravedlnosti a prva v eck ilosofii. Bratislava 1923. TUNC, A.: Prvo Spojench ttov americkch. Bratislava 1966. URFUS, V.: Soudob teoretick varianta pojmu prvni tt. In: Kritika buroznch a revizionistickch koncepc demokracie. P r a h a 1983. URFUS, V.: Historick zklady novodobho prva soukromho. P r a h a 1994.

307

VERDROSS, A.: Statliches u n d dynamisches Naturrecht. Freiburg 1971. VOTRUBA, F.: Slovensko v politickej aktivite. In: Milan Hoda. Publicista, po litik, vedeck pracovnk. P r a h a 1930. WALTER, R.: Stedoevropsk stavn soudnictv a ist n u k a prvni. Vehrd 9,1993 WEINBERGER, O.: Zklady prvni logiky. Brno 1993. WEINBERGER, O.: Filozofie, prvo, morlka (Problmy praktick filozofie). Brno 1993. WEINBERGER, O.: Norma a instituce. vod do terie prva. Brno 1995. Wert u. Recht. Beitrge zum internationalen Kolloquium. In: Wissenschaftliche Zeitschrift der Friedrich-Schiller Universitt, 28. Jahrgang. Heft 1,1979. WEYR, E: Prameny prvni. In: SVP. Brno 1934. WEYR, F.: Politika. SVP III. Brno 1934. WEYR, E: Zklady filosofie prvni. N u k a o poznvan prvnickm. P r a h a 1919. WEYR, F: stava eskoslovensk republiky. In: eskoslovensk vlastiveda. Dl V. tt. P r a h a 1931. WEYR, E: Ministerstva. In: SVP. Brno 1932. WEYR, E: Prvni veda a veda o prvu. Brno 1935. WEYR, E: Terie prva. Brno 1936. WEYR, E: eskoslovensk prvo stavn. P r a h a 1937. WEYR, E: Svrchovanost. SVP IV. Brno 1938. WEYR, F: vod do studia prvnickho (normatvni terie). Brno 1946. WILD, J.: Plato's Modern Enemies and Theory of N a t u r a l Law. Chicago 1953. WILSON, J. Q.: J a k se vldne v USA. P r a h a 1995. WOLFF, R. P. Ed.: The Rule of Law. New York 1971. WRIGHT v. G. H. - AARNIO A.: On Law and Morality. A Dialogue. Ratio Juris. Vol. 3. N.3,1990. WRIGHT, N.: stavn ustanoven, kter se vztahuj k soudnictv a k pezkoumavn stavnosti zkonu: srovnvac studie. Prvnik 5,1991. XENOFN: Spomienky na Sokrata. PLATN: Sokratova Obrana, Bratislava 1970. ZIPPELIUS, R.: Rechtsphilosophie. Ein Studienbuch. Munchen 1982. ZIPPELIUS, R.: Zdvodnenie vinovho princpu v demokracii. Prvny ob zor 8,1991. ZOULK, E: Soudy a soudnictv. P r a h a 1995. ZUKLNOV, M.: Smlouva. P r a h a 1985.

308

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2659

460

STAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY


z. 1. septembra 1992

Strana 2660

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

PREAMBULA
My, nrod slovensk, pamtajc na politick a kultrne dedistvo svojich predkov a na stron sksenosti zo zpasov o nrodn bytie a vlastn ttnos, v zmysle cyrilo-metodskho duchovnho dedistva a historickho odkazu Vekej Moravy, vychdza|c z prirodzenho prva nrodov na sebaurenie, spolone s prslunkmi nrodnostnch menn a etnickch skupn ijcich na zem Slovenskej republiky, v zujme trvalej mierovej spoluprce s ostatnmi demokratickmi ttmi, usilujc sa o uplatovanie demokratickej formy vldy, zruk slobod nho ivota, rozvoja duchovnej kultry a hospodrskej prosperity, teda my, obania Slovenskej republiky, uznam e s a prostrednctvom svojich zstupcov na tejto stave:

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2661

Strana 2662

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(2) Zkladn prva a slobody sa zaruuj na zem Slovenskej republiky vetkm bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a nboenstvo, politick, i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, pr slunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie. Nikoho nemono z tchto dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova. (3) Kad m prvo slobodne rozhodova o svojej nrodnosti. Zakazuje sa akkovek ovplyvovanie toh to rozhodovania a vetky spsoby ntlaku smerujce k odnrodovaniu. (4) Nikomu nesmie by spsoben ujma na pr vach pre to, e uplatuje svoje zkladn prva a slobody. I. 13 (1) Povinnosti mono uklada len na zklade z kona, v jeho medziach a pri zachovan zkladnch prv a slobd. (2) Medze zkladnch prv a slobd mono upra vi za podmienok ustanovench touto stavou len z konom. (3) Zkonn obmedzenia zkladnch prv a slo bd musia plati rovnako pre vetky prpady, ktor spaj ustanoven podmienky. (4) Pri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto obme dzenia sa mu poui len na ustanov cie. Druh oddiel

I. 17 (1) Osobn sloboda sa zaruuje. (2) Nikoho nemono stha alebo pozbavi slobo dy inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanov zkon. Nikoho nemono pozbavi slobody len pre ne schopnos dodra zmluvn zvzok. (3) Obvinenho alebo podozrivho z trestnho i nu mono zadra len v prpadoch ustanovench zko nom. Zadran osoba mus by ihne oboznmen s dvodmi zadrania, vypout a najneskr do 24 ho dn prepusten na slobodu alebo odovzdan sdu. Sud ca mus zadran osobu do 24 hodn od prevzatia vy pou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slobo du. (4) Obvinenho mono zatkn iba na odvodne n psomn prkaz sudcu. Zatknut osoba mus by do 24 hodn odovzdan sdu. Sudca mus zatknut osobu do 24 hodn od prevzatia vypou a rozhodn o vzbe alebo ju prepusti na slobodu. (5) Do vzby mono vzia iba z dvodov a na as ustanoven zkonom a na zklade rozhodnutia sdu. (6) Zkon ustanov, v ktorch prpadoch mono prevzia osobu do stavnej zdravotncke] starostlivosti alebo ju v nej dra bez jej shlasu. Takto opatrenie sa mus do 24 hodn oznmi sdu, ktor o tomto umiestnen rozhodne do piatich dn. (7) Skmanie duevnho stavu osoby obvinenej z trestnho inu je mon iba na psomn prkaz sdu. I. 18 (1) Nikoho nemono posla na nten prce alebo nten sluby. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzahuje na a) prce ukladan poda zkona osobm vo vkone trestu odatia slobody alebo osobm vykonvaj cim in trest, nahradzujci trest odatia slobody, b) vojensk slubu alebo in slubu ustanoven z konom namiesto povinnej vojenskej sluby, c) slubu vyadovan na zklade zkona v prpade ivelnch pohrm, nehd alebo inho nebezpe enstva, ktor ohrozuje ivoty, zdravie alebo znan majetkov hodnoty, d) konanie uloen zkonom na ochranu ivota, zdravia alebo prv inch. I. 19 (1) Kad m prvo na zachovanie udskej dstoj nosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Kad m prvo na ochranu pred neoprvne nm zasahovanm do skromnho a rodinnho ivota.

ZKLADN UDSK PRVA A SLOBODY I. 14 Kad m spsobilos na prva. I. 15 (1) Kad m prvo na ivot. udsk ivot je hod n ochrany u pred narodenm. (2) Nikto nesmie by pozbaven ivota. (3) Trest smrti sa nepripa. (4) Poda tohto lnku nie je poruenm prv, ak bol niekto pozbaven ivota v svislosti s konanm, ktor poda zkona nie je trestn. I. 16 (1) Nedotknutenos osoby a jej skromia je zaru en. Obmedzen me by len v prpadoch ustanove nch zkonom. (2) Nikoho nemono mui ani podrobi krutmu, neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestu.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2663

(3) Kad m prvo na ochranu pred neoprvne nm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm zneuvanm dajov o svojej osobe. Cl. 20 (1) Kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu. Dedenie sa zaruuje. (2) Zkon ustanov, ktor al majetok okrem majetku uvedenho v i. 4 tejto stavy, nevyhnutn na zabezpeovanie potrieb spolonosti, rozvoja nrod nho hospodrstva a verejnho zujmu, me by iba vo vlastnctve ttu, obce alebo urench prvnickch osb. Zkon tie me ustanovi, e urit veci mu by iba vo vlastnctve obanov alebo prvnickch osb so sdlom v Slovenskej republike. (3) Vlastnctvo zavzuje. Nemono ho zneui na ujmu prv inch alebo v rozpore so veobecnmi zujmami chrnenmi zkonom. Vkon vlastnckeho prva nesmie pokodzova udsk zdravie, prrodu, kultrne pamiatky a ivotn prostredie nad mieru usta noven zkonom. (4) Vyvlastnenie alebo nten obmedzenie vlast nckeho prva je mon iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom zujme, a to na zklade zkona a za pri meran nhradu. I. 21 (1) Obydlie je nedoknuten. Nie je dovolen do vstpi bez shlasu toho, kto v om bva. (2) Domov prehliadka je prpustn len v svis losti s trestnm konanm, a to na psomn a odvodne n prkaz sudcu. Spsob vykonania domovej pre hliadky ustanov zkon. (3) In zsahy do nedotknutenosti obydlia mo no zkonom dovoli iba vtedy, ke je to v demokratic kej spolonosti nevyhnutn na ochranu ivota, zdravia alebo majetku osb, na ochranu prv a slobd inch alebo na odvrtenie zvanho ohrozenia verejnho poriadku. Ak sa obydlie pouva aj na podnikanie ale bo vykonvanie inej hospodrskej innosti, takto z sahy mu by zkonom dovolen aj vtedy, ke je to nevyhnutn na plnenie loh verejnej sprvy. I. 22 (1) Listov tajomstvo, tajomstvo dopravovanch sprv a inch psomnost a ochrana osobnch dajov sa zaruuj. (2) Nikto nesmie porui listov tajomstvo ani ta jomstvo inch psomnost a zznamov, i u uchovva nch v skrom, alebo zasielanch potou, alebo inm spsobom; vnimkou s prpady, ktor ustanov z kon. Rovnako sa zaruuje tajomstvo sprv podvanch telefnom, telegrafom alebo inm podobnm zariade nm.

I. 23 (1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaruuje. (2) Kad, kto sa oprvnene zdriava na zem Slovenskej republiky, m prvo toto zemie slobodne opusti. (3) Slobody poda odsekov 1 a 2 mu by obme dzen zkonom, ak je to nevyhnutn pre bezpenos ttu, udranie verejnho poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu prv a slobd inch a na vymedzench zemiach aj v zujme ochrany prrody. (4) Kad oban m prvo na slobodn vstup na zemie Slovenskej republiky. Obana nemono n ti, aby opustil vlas, nemono ho vyhosti ani vyda inmu ttu. (5) Cudzinca mono vyhosti iba v prpadoch ustanovench zkonom. I. 24 (1) Sloboda myslenia, svedomia, nboenskho vyznania a viery sa zaruuj. Toto prvo zaha aj monos zmeni nboensk vyznanie alebo vieru. Kad m prvo by bez nboenskho vyznania. Ka d m prvo verejne prejavova svoje zmanie. (2) Kad m prvo slobodne prejavova svoje n boenstvo alebo vieru bu sm, bu spolone s inmi, skromne alebo verejne, bohoslubou, nboenskmi konmi, zachovvanm obradov alebo zastova sa na jeho vyuovan. (3) Cirkvi a nboensk spolonosti spravuj svo je zleitosti samy, najm zriauj svoje orgny, usta novuj svojich duchovnch, zabezpeuj vyuovanie nboenstva a zakladaj rehon a in cirkevn intit cie nezvisle od ttnych orgnov. (4) Podmienky vkonu prv poda odsekov 1 a 3 mono obmedzi iba zkonom, ak ide o opatrenie ne vyhnutn v demokratickej spolonosti na ochranu ve rejnho poriadku, zdravia a mravnosti alebo prv a slo bd inch. I. 25 (1) Obrana Slovenskej republiky je vecou cti ka dho obana. (2) Nikoho nemono nti, aby vykonval vojen sk slubu, ak je to v rozpore s jeho svedomm alebo nboenskm vyznanm. Podrobnosti ustanov zkon. Tret oddiel

POLITICK PRVA I. 26 (1) Sloboda prejavu a prvo na informcie s zaru en.

Strana 2664

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(2) Kad m prvo vyjadrova svoje nzory slo vom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako aj slobodne vyhadva, prijma a rozirova idey a informcie bez ohadu na hranice ttu. Vydvanie tlae nepodlieha povoovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televzie sa me viaza na povole nie ttu. Podmienky ustanov zkon. (3) Cenzra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a prvo vyhadva a ri in formcie mono obmedzi zkonom, ak ide o opatre nia v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochra nu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti. (5) ttne orgny a orgny zemnej samosprvy maj povinnos primeranm spsobom poskytova informcie o svojej innosti v ttnom jazyku. Pod mienky a spsob vykonania ustanov zkon. I. 27 (1) Petin prvo sa zaruuje. Kad m prvo sm alebo s inmi obraca sa vo veciach verejnho ale bo inho spolonho zujmu na ttne orgny a orgny zemne] samosprvy so iadosami, nvrhmi a sanos ami. (2) Petciou nemono vyzva na poruovanie z kladnch prv a slobd. (3) Petciou nemono zasahova do nezvislosti sdu. I. 28 (1) Prvo pokojne sa zhromaova sa zaruuje. (2) Podmienky vkonu tohto prva ustanov z kon v prpadoch zhromaovania na verejnch mies tach, ak ide o opatrenia v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, ochranu verejnho poriadku, zdravia a mravnosti, majetku ale bo pre bezpenos ttu. Zhromadenie sa nesmie pod mieova povolenm orgnu verejnej sprvy. I. 29 (1) Prvo slobodne sa zdruova sa zaruuje. Ka d m prvo spolu s inmi sa zdruova v spolkoch, spolonostiach alebo inch zdrueniach. (2) Obania maj prvo zaklada politick strany a politick hnutia a zdruova sa v nich. (3) Vkon prv poda odsekov 1 a 2 mono obme dzi len v prpadoch ustanovench zkonom, ak je to v demokratickej spolonosti nevyhnut pre bezpenos ttu, na ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo na ochranu prv a slobd inch. (4) Politick strany a politick hnutia, ako aj spol ky, spolonosti alebo in zdruenia s oddelen od t tu.

I. 30 (1) Obania maj prvo zastova sa na sprve verejnch vec priamo alebo slobodnou vobou svojich zstupcov. (2) Voby sa musia kona v lehotch nepresahuj cich pravideln volebn obdobie ustanoven zkonom. (3) Volebn prvo je veobecn, rovn a priame a vykonva sa tajnm hlasovanm. Podmienky vkonu volebnho prva ustanov zkon. (4) Obania maj za rovnakch podmienok pr stup k volenm a inm verejnm funkcim. I. 31 Zkonn prava vetkch politickch prv a slo bd a jej vklad a pouvanie musia umoova a ochraova slobodn sa politickch sl v demok ratickej spolonosti. I. 32 Obania maj prvo postavi sa na odpor proti kadmu, kto by odstraoval demokratick poriadok zkladnch udskch prv a slobd uvedench v tejto stave, ak innos stavnch orgnov a inn pouitie zkonnch prostriedkov s znemonen. tvrt oddiel

PRVA N R O D N O S T N C H MENN A ETNICKCH SKUPN I. 33 Prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine nesmie by nikomu na ujmu. I. 34 (1) Obanom tvoriacim v Slovenskej republike n rodnostn meniny alebo etnick skupiny sa zaruuje vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi pr slunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kul tru, prvo rozirova a prijma informcie v ich mate rinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnch zdru eniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne in titcie. Podrobnosti ustanov zkon. (2) Obanom patriacim k nrodnostnm meni nm alebo etnickm skupinm sa za podmienok usta novenm zkonom zaruuje okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj a) prvo na vzdelanie v ich jazyku, b) prvo pouva ich jazyk v radnom styku, c) prvo zastova sa na rieen vec tkajcich sa nrodnostnch menn a etnickch skupn. (3) Vkon prv obanov patriacich k nrodnost nm meninm a etnickm skupinm zaruench v tej-

iastka 92

Zbierka zkonov . 460-/ 1992

Strana 2665

to stave nesmie vies k ohrozeniu zvrchovanosti a zemnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskri mincii jej ostatnho obyvatestva. P i a t y o ti d i e 1 HOSPODRSKE, SOCILNE A KULTRNE PRVA I. 35 (1) Kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos. (2) Zkon me ustanovi podmienky a obmedze nia vkonu uritch povolan alebo innost. (3) Obania maj prvo na prcu. tt v primera nom rozsahu hmotne zabezpeuje obanov, ktor nie z vlastnej viny nemu toto prvo vykonva. Pod mienky ustanov zkon. (4) Zkon me ustanovi odchyln pravu prv uvedench v odsekoch 1 a 3 pre cudzincov. I. 36 Zamestnanci ma| prvo na spravodliv a uspoko jujce pracovn podmienkv. Zkon im zabezpeuje najm a) prvo na odmenu za vykonan prcu, dostaton na to, aby im umonila dstojn ivotn rove, b) ochranu proti svojvonmu prepaniu zo za mestnania a diskrimincii v zamestnan, c) ochranu bezpenosti a zdravia pri prci, d) najvyiu prpustn dku pracovnho asu, e) primeran odpoinok po prci, f) najkratiu prpustn dku platenej dovolenky na zotavenie, g) prvo n.\ kolektvne vyjednvanie. I. 37 (1) Kad m prvo sa slobodne zdruova s in mi na ochranu svojich hospodrskych a socilnych z ujmov. (2) Odborov organizcie vznikaj nezvisle od ttu. Obmedzova poet odborovch organizci, ako aj zvhodova niektor z nich v podniku alebo v odvetv, je neprpustn. (3) innos odborovch organizci a vznik a in nos inch zdruen na ochranu hospodrskych a so cilnych zujmov mono obmedzi zkonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu bezpenosti ttu, verejnho poriadku ale bo prv a slobd druhch. (4) Prvo na trajk sa zaruuje. Podmienky usta nov zkon. Toto prvo nemaj sudcovia, prokurtori,

prslunci ozbrojench sl a ozbrojench zborov a pr slunci Zboru poiarnej ochrany. I. 38 (1) eny, mladistv a osoby zdravotne postihnut maj prvo na zven ochranu zdravia pri prci a oso bitn pracovn podmienky. (2) Mladistv a osoby zdravotne postihnut maj prvo na osobitn ochranu v pracovnch vzahoch a na pomoc pri prprave na povolanie. (3) Podrobnosti o prvach poda odsekov 1 a 2 ustanov zkon. I. 39 (1) Obania maj prvo na primeran hmotn za bezpeenie v starobe a pri nespsobilosti na prcu, ako aj pri strate ivitea. (2) Kad, kto je v hmotnej ndzi, m prvo na ta k pomoc, ktor je nevyhnutn na zabezpeenie z kladnch ivotnch podmienok. (3) Podrobnosti o prvach poda odsekov 1 a 2 ustanov zkon. I. 40 Kad m prvo na ochranu zdravia. Na zklade zdravotnho poistenia maj obania prvo na bezplat n zdravotn starostlivos a na zdravotncke pomcky za podmienok, ktor ustanov zkon. I. 41 (1) Manelstvo, rodiovstvo a rodina s pod ochranou zkona. Zaruuje sa osobitn ochrana det a mladistvch. (2) ene v tehotenstve sa zaruuje osobitn staros tlivos, ochrana v pracovnch vzahoch a zodpovedaj ce pracovn podmienky. (3) Deti naroden v manelstve i mimo neho maj rovnak prva. (4) Starostlivos o deti a ich vchova je prvom ro diov; deti maj prvo na rodiovsk vchovu a staro stlivos. Prva rodiov mono obmedzi a malolet deti mono od rodiov odli proti vli rodiov len roz hodnutm sdu na zklade zkona. (5) Rodiia, ktor sa staraj o deti, maj prvo na pomoc ttu. (6) Podrobnosti I a 5 ustanov zkon. o prvach poda odsekov

I. 42 (1) Kad m prvo na vzdelanie. kolsk do chdzka je povinn, jej dku po vekov hranicu usta nov zkon.

Strana 2666

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(2) Obania maj prvo na bezplatn vzdelanie v zkladnch kolch a strednch kolch, poda schopnost obana a monosti spolonosti aj na vyso kch kolch. (3) Zriaova in koly ako ttne a vyuova v nich mono len za podmienok ustanovench zko nom; v takchto kolch sa me vzdelvanie poskyto va za hradu. (4) Zkon ustanov, za akch podmienok maj obania pri tdiu prvo na pomoc ttu. Cl. 43 (1) Sloboda vedeckho bdania a umenia sa zaru uje. Prva na vsledky tvorivej duevnej innosti chr ni zkon. (2) Prvo prstupu ku kultrnemu bohatstvu sa za ruuje za podmienok ustanovench zkonom. iesty o d d i e l PRVO NA O C H R A N U IVOTNHO PROSTREDIA A KULTRNEHO DEDISTVA I. 44 die. (1) Kad m prvo na priazniv ivotn prostre

(2) Kto tvrd, e bol na svojich prvach ukrten rozhodnutm orgnu verejnej sprvy, me sa obrti na sd, aby preskmal zkonnos takhoto rozhodnu tia, ak zkon neustanov inak. Z prvomoci sdu vak nesmie by vylen preskmanie rozhodnut tkaj cich sa zkladnch prv a slobd. (3) Kad m prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm sdu, inho ttneho org nu i orgnu verejnej sprvy alebo nesprvnym rad nm postupom. (4) Podmienky a podrobnosti o sdnej a inej prv nej ochrane ustanov zkon. I. 47 (1) Kad m prvo odoprie vpove, ak by ou spsobil nebezpeenstvo trestnho sthania sebe alebo blzkej osobe. (2) Kad m prvo na prvnu pomoc v konan pred sdmi, inmi ttnymi orgnmi alebo orgnmi ve rejnej sprvy od zaiatku konania, a to za podmienok ustanovench zkonom. (3) Vetci astnci s si v konan poda odseku 2 rovn. (4) Kto vyhlsi, e neovlda jazyk, v ktorom sa ve die konanie poda odseku 2, m prvo na tlmonka. I. 48 (1) Nikoho nemono oda jeho zkonnmu sud covi. Prslunos sdu ustanov zkon. (2) Kad m prvo, aby sa jeho vec verejne prero kovala bez zbytonch prieahov a v jeho prtomnosti a aby sa mohol vyjadri ku vetkm vykonvanm d kazom. Verejnos mono vyli len v prpadoch usta novench zkonom. I. 49 Len zkon ustanov, ktor konanie je trestnm i nom a ak trest, prpadne in ujmy na prvach alebo majetku mono uloi za jeho spchanie. I. 50 ny. (1) Len sd rozhoduje o vine a treste za trestn i

(2) Kad je povinn chrni a zveaova ivotn prostredie a kultrne dedistvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanoven zkonom ohrozova ani pokodzova ivotn prostredie, prrod n zdroje a kultrne pamiatky. (4) tt db o etrn vyuvanie prrodnch zdro jov, o ekologick rovnovhu a inn starostlivos o ivotn prostredie. I. 45 Kad m prvo na vasn a pln informcie o stave ivotnho prostredia a o princh a nsledkoch tohto stavu. Siedmy oddiel

PRVO NA S D N U A I N PRVNU O C H R A N U I. 46 (1) Kad sa me domha zkonom ustanove nm postupom svojho prva na nezvislom a nestran nom sde a v prpadoch ustanovench zkonom na inom orgne Slovenskej republiky.

(2) Kad, proti komu sa vedie trestn konanie, povauje sa za nevinnho, km sd nevyslov prvo platnm odsudzujcim rozsudkom jeho vinu. (3) Obvinen m prvo, aby mu bol poskytnut as a monos na prpravu obhajoby a aby sa mohol obhajova sm alebo prostrednctvom obhajcu.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2667

(4) Obvinen m prvo odoprie vpove; tohto prva ho nemono pozbavi nijakm spsobom. (5) Nikoho nemono trestne stha za in, za ktor bol u prvoplatne odsden alebo osloboden spod obaloby. Tto zsada nevyluuje uplatnenie mimo riadnych opravnch prostriedkov v slade so zko nom. (6) Trestnos inu sa posudzuje a trest sa uklad poda zkona innho v ase, ke bol in spchan. Neskor zkon sa pouije, ak je to pre pchatea priaz nivejie.

TRETIA

HLAVA

Prv oddiel HOSPODRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. 55 (1) Hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trho vej ekonomiky. (2) Slovensk republika chrni a podporuje hospo drsku sa. Podrobnosti ustanov zkon. I. 56

s m y oddiel SPOLON USTANOVENIA I. 51 Domha sa prv uvedench v i. 35, 36, 37 ods. 4, i. 38 a 42 a i. 44 a 46 tejto stavy sa mono len v medziach zkonov, ktor tieto ustanovenia vykonva|. I. 52 (1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto stavy pou va pojem oban", rozumie sa tm ttny oban Slo venskej republiky. (2) Cudzinci povaj v Slovenskej republike z kladn udsk prva a slobody zaruen touto stavou, ak nie s vslovne priznan iba obanom. (3) Kde sa v doterajch prvnych predpisoch pou va pojem oban", rozumie sa nm kad lovek, ak ide o prva a slobody, ktor tto stava priznva bez ohadu na ttne obianstvo. I. 53 Slovensk republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovanm za uplatovanie politickch prv a slobd. Azyl mono odporie tomu, kto konal v roz pore so zkladnmi udskmi prvami a slobodami. Podrobnosti ustanov zkon. I. 54 Zkon me sudcom a prokurtorom obmedzi prvo na podnikanie a in hospodrsku innos a prvo uveden v i. 29 ods. 2, zamestnancom ttnej sprvy a zemnej samosprvy vo funkcich, ktor ur aj pr vo uveden v i. 37 ods. 4, prslunkom ozbrojench sl a ozbrojench zborov aj prva uveden v i. 27 a 28, pokia svisia s vkonom sluby. Osobm v povola niach, ktor s bezprostredne nevyhnutn na ochranu ivota a zdravia, me zkon obmedzi prvo na trajk. K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE

Slovensk republika zriauje emisn banku. Pod robnosti ustanov zkon. I. 57 Slovensk republika je colnm zemm. I. 58 (1) Finann hospodrenie Slovenskej republiky sa spravuje jej ttnym rozpotom. ttny rozpoet sa prijma zkonom. (2) Prjmy ttneho rozpotu, pravidl rozpoto vho hospodrenia, vzahy medzi ttnym rozpotom a rozpotami zemnch celkov ustanov zkon. (3) ttne elov fondy zapojen na ttny roz poet Slovenskej republiky sa zriauj zkonom. I. 59 (1) Dane a poplatky s ttne a miestne. (2) Dane a poplatky mono uklada zkonom ale bo na zklade zkona.

Druh oddiel NAJVY KONTROLN RAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. 60 Najvy kontroln rad Slovenskej republiky je nezvisl orgn vykonvajci kontrolu hospodrenia s rozpotovmi prostriedkami, so ttnym majetkom, majetkovmi prvami a pohadvkami ttu. I. 61 (1) Na ele najvyieho kontrolnho radu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyieho kontrolnho radu vol a odvolva Nrodn rada Slo venskej republiky.

Strana 2668

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(2) Za predsedu najvyieho kontrolnho radu me by zvolen kad oban Slovenskej republiky, ktor je voliten do Nrodnej rady Slovenskej re publiky. (3) T ist osoba me by zvolen za predsedu najvyieho kontrolnho radu najviac v dvoch po sebe nasledujcich pronch obdobiach. (4) Funkcie predsedu a podpredsedov najvyieho kontrolnho radu s nezluiten s inou funkciou v ttnych orgnoch, orgnoch zemnej samosprvy a orgnoch prvnickch osb, ktor vykonvaj pod nikatesk innos. I. 62 Najvy kontroln rad predklad najmenej raz do roka sprvy o vsledkoch kontrolnej innosti N rodnej rade Slovenskej republiky a vdy, ked o to po iada Nrodn rada Slovenskej republiky. I. 63 Psobnos, prvomoc a vntorn organizan le nenie najvyieho kontrolnho radu ustanov zkon.

da len zkonom. zemn samosprva sa uskutouje na zhromadeniach obyvateov obce, miestnym referendom alebo prostrednctvom orgnov obce. I. 68 Vo veciach zemnej samosprvy me obec vyd va veobecne zvzn nariadenia. I. 69 (1) Orgnmi obce s a) obecn zastupitestvo, b) starosta obce. (2) Obecn zastupitestvo tvoria poslanci obecn ho zastupitestva. Voby poslancov obecnho zastupi testva sa uskutouj na zklade veobecnho, rovn ho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm. (3) Starostu obce volia obania obce na zklade veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva taj nm hlasovanm. Starosta obce je vkonnm orgnom obce. Starosta obce vykonva obecn sprvu a zastu puje obec navonok. I. 70

TVRT

HLAVA

Zkon ustanov predpoklady a spsob vyhlsenia obce za mesto; uprav aj nzvy orgnov mesta. I. 71 (1) Na obec mono zkonom prenies vkon ure nch loh miestnej ttnej sprvy. Nklady takto pre nesenho vkonu ttnej sprvy uhrdza tt. (2) Pri vkone ttnej sprvy obec me vydva na zklade zkona v rmci svojej zemnej psobnosti veobecne zvzn nariadenia, ak je na to splnomocne n zkonom. Vkon ttnej sprvy prenesen na obec zkonom riadi a kontroluje vlda. Podrobnosti ustano v zkon. PIATA HLAVA

ZEMN SAMOSPRVA I. 64 (1) Zkladom zemnej samosprvy je obce. (2) Obce je samostatn zemn a sprvny celok Slovenskej republiky, zdruujci osoby, ktor maj na jej zem trval pobyt. (3) Samosprvu vych zemnch celkov a jej or gny ustanov zkon. I. 65 (1) Obec je prvnick osoba, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlast nm majetkom a so svojimi finannmi prostriedkami. (2) Obec financuje svoje potreby predovetkm z vlastnch prjmov, ako aj zo ttnych dotci. Zkon ustanov, ktor dane a poplatky s prjmom obce. tt nych dotci sa mono domha len v medziach zko na. I. 66 Obec m prvo zdruova sa s inmi obcami na zabezpeovanie vec spolonho zujmu. I. 67 Vo veciach zemnej samosprvy rozhoduje obec samostatne; povinnosti a obmedzenia jej mono ukla

ZKONODARN MOC Prv oddiel N R O D N RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. 72 Nrodn rada Slovenskej republiky je jedinm stavodarnm a zkonodarnm orgnom Slovenskej republiky. I. 73 (1) Nrodn rada Slovenskej republiky m 150 po slancov, ktor s volen na tyri roky.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2669

(2) Poslanci s zstupcovia obanov. Mandt vy konvaj osobne poda svojho svedomia a presvede nia a nie s viazan prkazmi. I. 74 (1) Poslanci s volen vo veobecnch, rovnch, priamych vobch s tajnm hlasovanm. (2) Za poslanca mono zvoli obana, ktor m volebn prvo, dosiahol vek 21 rokov a m trval pobyt na zem Slovenskej republiky. (3) Podrobnosti o vobch poslancov ustanov zl. 75 (1) Na schdzi Nrodnej rady Slovenskej republi ky, na ktorej sa poslanec zastuje po prv raz, sklad sub, ktor znie: Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo venskej republike. Svoje povinnosti budem plni v z ujme jej obanov. Budem dodriava stavu a ostatn zkony a pracova tak, aby sa uvdzali do ivota." (2) Odmietnutie subu alebo sub s vhradou m za nsledok stratu mandtu. I. 76 Platnos voby poslancov overuje Nrodn rada Slovenskej republiky. I. 77 (1) Funkcia poslanca je nezluiten s funkciou prezidenta, sudcu, prokurtora, prslunka policajn ho zboru, prslunka zboru vzenskej a justinej stre a vojaka z povolania. (2) Ak bol poslanec vymenovan za lena vldy Slovenskej republiky, jeho mandt poslanca poas v konu tejto funkcie nezanik, iba sa neuplatuje. I. 78 (1) Za hlasovanie v Nrodnej rade Slovenskej re publiky alebo v jej vboroch poslanca nemono stha, a to ani po zmku jeho mandtu. Za vroky pn vkone unkcie poslanca prednesen v Nrodnej rade Sloven skej republiky alebo v jej orgne, poslanec podlieha len disciplinrnej prvomoci Nrodnej rady Slovenskej re publiky. (2) Poslanca nemono trestne ani disciplinrne st ha, ani ho vzia do vzby bez shlasu Nrodnej rady Slovenskej republiky. Ak Nrodn rada Slovenskej re publiky shlas odoprie, sthanie je navdy vylen. (3) Ak bol poslanec pristihnut a zadran pri trestnom ine, prslun orgn je povinn to ihne oznmi predsedovi Nrodnej rady Slovenskej republi

ky. Ak Mandtov a imunitn vbor Nrodnej rady Slovenskej republiky shlas na zadranie ned, posla nec mus by ihned prepusten. I. 79 Poslanec me odoprie svedectvo vo veciach, o ktorch sa dozvedel pri vkone svojej funkcie, a to aj ke prestal by poslancom. I. 80 (1) Poslanec me interpelova vldu Slovenskej republiky, lena vldy Slovenskej republiky alebo ve dceho inho strednho orgnu ttnej sprvy vo ve ciach ich psobnosti. Poslanec mus dosta odpove do 30 dn. (2) O odpovedi na interpelcie sa v Nrodnej rade Slovenskej republiky kon rozprava, ktor mono spoji s hlasovanm o dvere. I. 81 (1) Poslanec sa me funkcie poslanca vzda. (2) Mandt poslanca zanik, ak poslanec bol pr voplatne odsden za obzvl zvan myseln trestn in. I. 82 le. (1) Nrodn rada Slovenskej republiky zasad st

(2) Ustanovujcu schdzu Nrodnej rady Sloven skej republiky zvol prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutonila do 30 dn od vyhlsenia vsled kov volieb. Ak tak neurob, Nrodn rada Slovenskej republiky sa zde tridsiaty de po vyhlsen vsledkov volieb. (3) Nrodn rada Slovenskej republiky me uznesenm prerui svoje zasadanie. Dka preruenia nesmie presiahnu tyri mesiace v roku. Poas prerue nia zasadania vykonvaj svoju psobnos predseda, podpredsedovia a vbory Nrodnej rady Slovenskej republiky. (4) Poas preruenia zasadania predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky me zvola schdzu N rodnej rady Slovenskej republiky aj pred urenm termnonj. Urob tak vdy, ak o to poiada vlda Sloven skej republiky alebo najmenej ptina poslancov. (5) Zasadanie Nrodnej rady Slovenskej republiky sa skon uplynutm volebnho obdobia alebo jej roz pustenm. I. 83 (1) Schdze Nrodnej rady Slovenskej republiky zvolva jej predseda.

Strana 2670

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

(2) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky zvol schdzu Nrodnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to poiada najmenej ptina jej poslancov. V takomto prpade zvol schdzu do siedmich dn. (3) Schdze Nrodnej rady Slovenskej republiky s verejn. (4) Neverejn schdze sa mu kona len v prpa doch, ktor ustanov zkon, alebo v prpade, e sa na tom uznesie Nrodn rada Slovenskej republiky trojptinovou vinou vetkch poslancov. I. 84 (1) Nrodn rada Slovenskej republiky je schopn uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vet kch jej poslancov. (2) Na platn uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky je potrebn shlas nadpolovinej viny prtomnch poslancov, ak tto stava neustanovuje inak. (3) Na prijatie stavy, zmenu stavy, stavnho zkona, na vobu a odvolanie prezidenta a na vypove danie vojny inmu ttu je potrebn shlas aspo trojptinovej viny vetkch poslancov. I. 85 Na poiadanie Nrodnej rady Slovenskej republi ky alebo jej orgnu sa len vldy Slovenskej republiky alebo vedci inho orgnu ttnej sprvy mus zast ni na jej schdzi, alebo na schdzi jej orgnu. I. 86 Do psobnosti Nrodnej rady Slovenskej republi ky patr najm: a) uzna sa na stave, stavnch a ostatnch zko noch a kontrolova, ako sa dodriavaj, b) voli a odvolva prezidenta Slovenskej republiky tajnm hlasovanm, c) stavnm zkonom schvaova zmluvu o vstupe do ttneho zvzku Slovenskej republiky s inmi ttmi a o vypovedan takejto zmluvy, d) rozhodova o nvrhu na vyhlsenie referenda, e) pred ratifikciou vyslovi shlas s medzinrodn mi politickmi zmluvami, medzinrodnmi hos podrskymi zmluvami veobecnej povahy, ako aj s medzinrodnmi zmluvami, na vykonanie kto rch je potrebn zkon, f) zriaova zkonom ministerstv a ostatn orgny ttnej sprvy, g) rokova o programovom vyhlsen vldy Sloven skej republiky, kontrolova innos vldy a roko va o dvere vlde alebo jej lenom,

h) schvaova ttny rozpoet, preverova jeho plne nie a schvaova ttny zveren et, i) rokova o zkladnch otzkach vntornej, medzi nrodnej, hospodrskej, socilnej a inej politiky, j) voli sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyie ho sdu Slovenskej republiky a predsedu a pod predsedu Najvyieho kontrolnho radu Sloven skej republiky, k) uzna sa o vypovedan vojny, ak je Slovensk re publika napadnut alebo ak to vyplva zo zvz kov z medzinrodnch zmlv o spolonej obrane proti napadnutiu, 1) vyslovi shlas na vyslanie ozbrojench sl mimo zemia Slovenskej republiky. I. 87 (1) Nvrh zkona mu poda vbory Nrodnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vlda Slovenskej republiky. (2) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky odpisuje predseda Nrodnej rady Slovenskej republiy, prezident Slovenskej republiky a predseda vldy Slovenskej republiky. (3) Ak prezident Slovenskej republiky vrti stav n zkon alebo zkon s pripomienkami, Nrodn rada Slovenskej republiky stavn zkon alebo zkon op tovne prerokuje a v prpade jeho schvlenia mus by takto zkon vyhlsen. (4) Prezident Slovenskej republiky vrti s pripo mienkami zkon poda odseku 3 vdy, ke ho o to po iada vlda Slovenskej republiky. (5) Zkon nadobudne platnos vyhlsenm. Po drobnosti ustanov zkon.

I. 88 (1) Nvrh na vyslovenie nedvery vlde Sloven skej republiky alebo jej lenovi prerokuje Nrodn ra da Slovenskej republiky vtedy, ke o to poiada naj menej ptina jej poslancov. (2) Na vyslovenie nedvery vlde Slovenskej repu bliky alebo jej lenovi je potrebn shlas nadpolovinej viny vetkch poslancov.

I. 89 (1) Predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky vol a odvolva v tajnom hlasovan Nrodn rada Slo venskej republiky nadpolovinou vinou hlasov vet kch poslancov. Predseda je zodpovedn len Nrodnej rade Slovenskej republiky.

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2671

(2) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky a) zvolva a riadi schdze Nrodnej rady Slovenskej

(3) Predmetom referenda nemu by zkladn prva a slobody, dane, odvody a ttny rozpoet. I. 94 Kad oban Slovenskej republiky, ktor m pr vo voli do Nrodnej rady Slovenskej republiky, m prvo sa zastni na referende. I. 95 Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej repu bliky, ak o to petciou poiada aspo 350 000 obanov, alebo ak sa na tom uznesie Nrodn rada Slovenskej re publiky, a to do 30 dn od prijatia petcie obanov ale bo uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky. I. 96 (1) Nvrh na prijatie uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky o vyhlsen referenda mu po dva poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky ale bo vlda Slovenskej republiky. (2) Referendum sa vykon do 90 dn od jeho vy hlsenia prezidentom Slovenskej republiky. I. 97 (1) Referendum sa neme kona v obdob krat om ako 90 dn pred vobami do Nrodnej rady Slo venskej republiky. (2) Referendum sa me kona v de volieb do Nrodnej rady Slovenskej republiky. I. 98 (1) Vsledky referenda s platn, ak sa na om zastnila nadpolovin vina oprvnench voliov a ak bolo rozhodnutie prijat nadpolovinou vinou astnkov referenda. (2) Nvrhy prijat v referende vyhlsi Nrodn ra da Slovenskej republiky rovnako ako zkon. I. 99 (1) Vsledok referenda me Nrodn rada Slo venskej republiky zmeni alebo zrui svojm stavnm zkonom po uplynut troch rokov od jeho innosti. (2) Referendum v tej istej veci mono opakova najskr po uplynut troch rokov od jeho vykonania. I. 100 Spsob vykonania referenda ustanov zkon.

republiky,

b) podpisuje stavu, stavn zkony a zkony, c) prijma sub poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, d) prijma sub prezidenta Slovenskej republiky, e) prijma sub sudcov a predsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky, f) vyhlasuje voby do Nrodnej rady Slovenskej re publiky. (3) Predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky ostva vo funkcii aj po uplynut volebnho obdobia, km si Nrodn rada Slovenskej republiky nezvol no vho predsedu. I. 90 (1) Predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky zastupuj podpredsedovia. Tajnm hlasovanm ich vol a odvolva Nrodn rada Slovenskej republiky nadpo lovinou vinou hlasov vetkch poslancov. Pod predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky je zod povedn Nrodnej rade Slovenskej republiky. (2) Ustanovenie i. 89 ods. 3 plat aj pre podpred sedu Nrodnej rady Slovenskej republiky. I. 91 innos Nrodnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda a podpredsedovia. I. 92 (1) Nrodn rada Slovenskej republiky zriauje z poslancov vbory ako svoje iniciatvne a kontroln orgny; ich predsedov vol tajnm hlasovanm. (2) Rokovanie Nrodnej rady Slovenskej republi ky a jej vborov ustanov zkon.

Druh oddiel REFERENDUM I. 93 (1) Referendom sa potvrd stavn zkon o vstupe do ttneho zvzku s inmi ttmi alebo o vystpen z tohto zvzku. (2) Referendom sa me rozhodn aj o inch d leitch otzkach verejnho zujmu.

Strana 2672

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

IESTA

HLAVA

VKONN MOC Prv oddiel PREZIDENT SLOVENSKEJ I. 101 (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. (2) Prezidenta vol Nrodn rada Slovenskej repu bliky tajnm hlasovanm na p rokov. (3) Na zvolenie prezidenta je potrebn trojptinov vina hlasov vetkch poslancov. REPUBLIKY

k) na nvrh vldy Slovenskej republiky vyhlasuje vojnov stav a na zklade rozhodnutia Nrodnej rady Slovenskej republiky vypovedva vojnu, ak je Slovensk republika napadnut alebo ak to vy plva zo zvzkov z medzinrodnch zmlv o spolonej obrane proti napadnutiu, 1) vyhlasuje vnimon stav na zklade stavnho zkona, m) vyhlasuje referendum, n) me vrti Nrodnej rade Slovenskej republiky stavn zkony a zkony s pripomienkami, a to v lehote do 15 dn po ich schvlen, o) podva Nrodnej rade Slovenskej republiky spr vy o stave Slovenskej republiky a o zvanch po litickch otzkach, p) m prvo by prtomn na schdzach Nrodnej rady Slovenskej republiky, r) m prvo by prtomn na schdzach vldy Slo venskej republiky, predseda jej a vyadova si od vldy alebo od jej lenov sprvy.

I. 102 Prezident a) zastupuje Slovensk republiku navonok, dojedn va a ratifikuje medzinrodn zmluvy. Dojednva nie tch medzinrodnch zmlv, na ktor nie je potrebn shlas Nrodnej rady Slovenskej repu bliky, me prenies na vldu Slovenskej republi ky alebo so shlasom vldy na jej jednotlivch le nov, b) prijma a poveruje vyslancov, c) zvolva ustanovujcu schdzu Nrodnej rady Slo venskej republiky, d) me rozpusti Nrodn radu Slovenskej republi ky, ak tri razy do iestich mesiacov po vobch ne djde k schvleniu programovho vyhlsenia vl dy Slovenskej republiky. Prezident je povinn vy pou stanovisko predsedu Nrodnej rady Sloven skej republiky. Nov voby vyhlsi predseda N rodnej rady Slovenskej republiky do 30 dn, e) podpisuje zkony, f) vymenva a odvolva predsedu a ostatnch lenov vldy Slovenskej republiky, poveruje ich riadenm ministerstiev a prijma ich demisiu; predsedu a ostatnch lenov vldy odvolva v prpadoch uvedench v i. 115 a 116, g) vymenva a odvolva vedcich strednch org nov a vych ttnych funkcionrov v prpadoch, ktor ustanovuje zkon; vymenva profesorov a rektorov vysokch kl, vymenva a povyu]e generlov, h) zapoiiava vyznamenania, ak na to nesplnomocn! in orgn, i) udeuje amnestiu, odpa a zmieruje tresty ulo en trestnmi sdmi a nariauje, aby sa trestn konanie nezanalo, alebo aby sa v om nepokra ovalo, a zahldza tresty, j) je hlavnm veliteom ozbrojench sl,

I. 103 (1) Za prezidenta me by zvolen kad oban Slovensk] republiky, ktor m prvo voli a ktor do siahol vek 35 rokov. (2) T ist osoba me by zvolen za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujcich obdobiach. (3) Voba prezidenta sa vykon v poslednch 60 doch volebnho obdobia radujceho prezidenta. Ak sa rad prezidenta uvon pred uplynutm volebnho obdobia, voba novho prezidenta sa uskuton do 30 dn. (4) Ak za prezidenta bude zvolen poslanec N rodnej rady Slovenskej republiky, len vldy Sloven sk] republiky, sudca, prokurtor, prslunk ozbroje nch sl alebo ozbrojenho zboru, len Najvyieho kontrolnho radu Slovenskej republiky, odo da zvo lenia prestane vykonva svoju dotera|iu funkciu. (5) Prezident nesmie vykonva in platen funk ciu, povolanie alebo podnikatesk innos a nesmie by lenom orgnu prvnickej osoby, ktor vykonva podnikatesk innos.

I. 104 (1) Prezident sklad pred Nrodnou radou Slo venskej republiky do rk ]ej predsedu tento slub: Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo venskej republike. Budem dba o blaho slovenskho nroda, nrodnostnch menn a etnickch skupn i jcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2673

vykonva v zujme obanov a zachovva i obhajova stavu a ostatn zkony." (2) Odmietnutie subu alebo sub s vhradou m za nsledok neplatnos voby prezidenta. I. 105 (1) Ak nie je prezident zvolen, alebo ak sa rad prezidenta uvon a ete nie je zvolen nov prezident, alebo ak bol zvolen nov prezident, ale ete nezloil sub, alebo ak prezident neme svoju funkciu vyko nva pre zvan dvody, vkon funkcie prezidenta patr vlde Slovenskej republiky, okrem oprvnen pre zidenta poda i. 102 psm. d) a g). V takomto prpade me vlda poveri svojho predsedu vykonva niekto r prvomoci prezidenta. Na predsedu vldy prechdza v tom ase aj hlavn velenie ozbrojench sl. (2) Ak prezident neme vykonva svoju funkciu dlhie ne jeden rok, Nrodn rada Slovenskej republi ky ho z funkcie odvol a zvol novho prezidenta na riadne funkn obdobie. I. 106 Nrodn rada Slovenskej republiky me odvola prezidenta z funkcie, ak prezident vyvja innos sme rujcu proti zvrchovanosti a zemnej celistvosti Slo venskej republiky alebo innos smerujcu k odstrne niu demokratickho stavnho zriadenia Slovenskej re publiky. Nvrh na odvolanie prezidenta v tchto pr padoch me poda nadpolovin vina vetkch po slancov. Na odvolanie prezidenta je potrebn shlas aspo trojptinovej viny vetkch poslancov. I. 107 Prezidenta mono stha len pre vlastizradu. Ob alobu na prezidenta podva Nrodn rada Slovenskej republiky; o obalobe rozhoduje stavn sd Sloven skej republiky.

(3) len vldy nesmie vykonva in platen funkciu, povolanie alebo podnikatesk innos a ne smie by lenom orgnu prvnickej osoby, ktor vyko nva podnikatesk innos. I. 110 (1) Predsedu vldy vymenva a odvolva prezi dent Slovenskej republiky. (2) Za predsedu vldy me by vymenovan ka d oban Slovenskej republiky, ktor je voliten do Nrodnej rady Slovenskej republiky. I. 111 Na nvrh predsedu vldy prezident Slovenskej re publiky vymenva a odvolva calch lenov vldy a poveruje ich riadenm ministerstiev. Za podpredsedu vldy a ministra me vymenova obana, ktor je vo liten do Nrodnej rady Slovenskej republiky. I. 112 lenovia vldy skladaj do rk prezidenta Sloven skej republiky tento sub: Subujem na svoju es a svedomie vernos Slo venskej republike. Svoje povinnosti budem plni v z ujme obanov. Budem zachovva stavu a ostatn z kony a pracova tak, aby sa uvdzali do ivota." I. 113 Vlda je povinn do 30 dn po svojom vymenovan predstpi pred Nrodn radu Slovenskej republiky, predloi jej svoj program a poiada ju o vyslovenie dvery. I. 114 (1) Vlda je za vkon svojej funkcie zodpovedn Nrodnej rade Slovenskej republiky. Nrodn rada Slovenskej republiky jej me kedykovek vyslovi ne dveru. (2) Vlda me kedykovek poiada Nrodn ra du Slovenskej republiky o vyslovenie dvery. (3) Vlda me spoji hlasovanie o prijat zkona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovanm o dvere vl de. I. 115 (1) Ak Nrodn rada Slovenskej republiky vyslov vlde nedveru, alebo ak zamietne jej nvrh na vyslo venie dvery, prezident Slovenskej republiky vldu od vol. (2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme de misiu vldy, pover ju vykonvanm jej funkcie a do vymenovania novej vldy.

Druh oddiel VLDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. 108 Vlda Slovenskej republiky je najvym orgnom vkonnej moci. I. 109 (1) Vlda sa sklad z predsedu, podpredsedov a ministrov. (2) len vldy neme vykonva poslaneck mandt alebo by sudcom.

Strana 2674

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

iastka 92

I. 116 (1) len vldy je za vkon svojej funkcie zodpo vedn Nrodnej rade Slovenskej republiky. (2) len vldy me poda demisiu prezidentovi Slovenskej republiky. (3) Nrodn rada Slovenskej republiky me vy slovi nedveru aj jednotlivmu lenovi vldy; v tomto prpade prezident Slovenskej republiky lena vldy od vol. (4) Nvrh na odvolanie lena vldy me poda prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vldy. (5) Ak demisiu pod predseda vldy, demisiu pod cel vlda. (6) Ak Nrodn rada Slovenskej republiky vyslov nedveru predsedovi vldy, prezident Slovenskej repu bliky ho odvol. Odvolanie predsedu vldy m za n sledok odstpenie vldy. (7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky de misiu alebo ak odvol lena vldy, ur, ktor z lenov vldy bude doasne spravova veci lena vldy, ktorho demisiu prijal. I. 117 Vlda pod demisiu vdy po ustanovujcej sch dzi novozvolenej Nrodne) rady Slovenskej republiky; vlda vak vykonva svoju funkciu a do utvorenia no vej vldy.

h) o podan nvrhu zkona Nrodnej rady Sloven skej republiky alebo inho zvanho opatrenia na verejn diskusiu, i) o tom, e poiada o vyslovenie dvery, j) o udelen amnestie vo veciach priestupkov, k) o vymenvan a odvolvan ttnych funkcionrov v prpadoch ustanovench zkonom, 1) o alch otzkach, ak to ustanov zkon. I. 120 (1) Na vykonanie zkona a v jeho medziach me vlda vydva nariadenia. (2) Nariadenie vldy podpisuje predseda vldy. (3) Nariadenie vldy sa mus vyhlsi spsobom, ktor ustanov zkon. I. 121 Vlda m prvo udeova amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanov zkon. I. 122 stredn orgny ttne] sprvy a miestne orgny ttnej sprvy sa zriauj zkonom. I. 123 Ministerstv a in orgny ttnej sprvy na zklade zkonov a v ich medziach mu vydva veobecne z vzn prvne predpisy, ak s na to splnomocnen z konom. Tieto veobecne zvzn prvne predpisy sa vyhlasuj spsobom, ktor ustanov zkon.

I. 118 (1) Vlda je schopn uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina jej lenov. (2) Na prijatie uznesenia vldy je potrebn shlas nadpolovinej viny vetkch lenov vldy. I. 119 a) b) c) d) e) f) Vlda rozhoduje v zbore o nvrhoch zkonov, o nariadeniach vldy, o programe vldy a o jeho plnen, o zsadnch opatreniach na zabezpeenie hospo drskej a socilnej politiky Slovenskej republiky, o nvrhoch ttneho rozpotu a ttneho zvere nho tu, o medzinrodnch zmluvch Slovenskej rcpubliky

SIEDMA

HLAVA

SDNA M O C P r v o d diel STAVN SD SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. 124 stavn sd Slovenskej republiky je nezvislm sdnym orgnom ochrany stavnosti. I. 125 stavn sd rozhoduje o slade a) zkonov s stavou a s stavnmi zkonmi, b) nariaden vldy, veobecne zvznvch prvnych predpisov ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy s stavou, s stavnmi z konmi a zkonmi, c) veobecne zvznch nariaden orgnov zemnej samosprvy s stavou a zkonmi,

g) o zsadnch otzkach vntornej a zahraninej po litiky,

'

iastka 92

Zbierka zkonov . 4 6 0 / 1992

Strana 2675

d) veobecne zvznch prvnych predpisov miest nych orgnov ttnej sprvy s stavou, zkonmi a s inmi veobecne zvznmi prvnymi predpis mi, e) veobecne zvznch prvnych predpisov s me dzinrodnmi zmluvami vyhlsenmi spsobom ustanovenm na