You are on page 1of 4

Otec Hypokrates

Hlásil organickú príčinu postihnutia. Nevedel presne ešte zadefinovať, ale


predpoklad a správne určil, že každá choroba mala svoju biologickú príčinu.

Galenos
Opísal jednotlivé stupne mentálneho postihnutia, mal aj praktické skúsenosti,
pretože sa dlhodobo staral o postihnutého syna Marka Aurélia.

Aristoteles a Plinius
Zaoberali sa mentálne postihnutými za ktorých pokladali aj hluchonemých,
pretože podľa nich, kto nevie rozprávať , nemá rozum.

Konfucius a Zorlaster
Požadovali od svojich nasledovníkov aby sa starali o mentálne postihnutých, aby
sa k nim správali nanajvyš láskavo a zabezpečovali im všetky duchovné
a materiálne podmienky.

Stredovek
Bol osud závislý od spoločenského a kultúrneho vývoja jednotlivých krajín. Nástup
feudalizmu zaznamenal prvú zmenu starostlivosti o jednotlivcov s MP. Nehádzali
ich zo skál, ani nezabíjali, vykonávali podradné práce, slúžili ako komedianti pre
zábavu a potešenie iných. Boli zväčša žobráci.

Martin Luther a Ján Calvin


Vyjadrovali sa o mentálne postihnutých nepriaznivo, odcudzujúco. Považovali ich
za plod zlého ducha alebo čerta so ženou.

Eduard I. a Eduard II.


Za ich vlády boli významné anglické predpisy, ktoré regulovali vzťah k spoločnosti
k jednotlivcom s MP.

Novovek
Začiatky boli spojené s renesančným procesom, s rozvojom vied, umenia. Začali
sa zaujímať aj o jednotlivcov s MP.

Humanizmus
V období humanizmu sa stali stredobodom spisovateľov ľudia s mentálnym
postihnutím.

Ján Amos Komenský


Žiadal aby sa o jednotlivcov s MP starali najlepší učitelia. Hlásil, že učiteľ sa má
prispôsobiť žiakovi a nie žiak učiteľovi.

Daniel Defoe
Navrhol, aby vláda zriaďovala ústavy pre MP. Sám vypracoval podklady pre ich
stavbu.

Karl Liné
Opísal dva prípady divých detí. Bol to vlčí mládenec z Hesenskaa ovčí mládenec
zo Škótska. Tieto dva prípady sa stali priekopníckym dielom – vďaka nim sa začala
spoločnosť viac zaujímať o deti s MP.

Henrich Pestaloci
Svoje názory na výchovu MP realizoval v ústavoch, ktoré zakladal. Boli určené
najmä pre siroty a opustené deti. V týchto ústavoch vychovával aj deti značne
zaostalé, so sociálne podmieneným MP. Svoje skúsenosti zaznamenával
a publikoval.

Ignác Felbiger
Reformátor rakúsko-uhorského školstva, za čias Márie Terézie si pozorne všímal aj
jednotlivcov s MP, presadzoval, že jednotlivci s MP nesmú byť vylučovaný so
vzdelávania a má im byť zabezpečená najoptimálnejšia a najlepšia starostivosť.

Félix Voisin
Založil v roku 1824 prvý ústav na svete, ktorý sa venoval MP (vo
Francúzskom Bicétri).

Filip Pinel
Bol považovaný za zakladateľa svetovej psychiatrie, pracoval v ústave
Bicétri. Skúmal prejavy mentálne postihnutých, tieto popisoval, zaoberal sa aj
príčinami mentálneho postihnutia. Pokúšal sa starať o 11 – ročného chlapca,
ktorého našli v blízkosti mesta Averyon.

Itard
Bol Pinelovým prvým žiakom, ujal sa na 6 rokov divocha z Averyonu (dal mu
meno Viktor). Po 6 rokoch predložil súborné dielo o výchove Averyonského
divocha, ktorý bol prvým psychopedickým pokusom o popísanie, ako
vychovávať dieťa s MP s predchádzajúcou absenciou výchovy a sociálnej
izolácie.

Esquir
Bol riaditeľom ústavu Bicétri, skúmal správanie MP v podmienkach ústavu.
Zaoberal sa najmä imbecilmi (podľa staršej terminológie). Odporúčal
zamestnávať MP primeranou manuálnou prácou.
Belhomme
Videl podstatu slabomyseľnosti v poruche inštinktov.

Eduard Seguin
Organizoval starostlivosť o MP, vo svete zakladal ústavy a školy. Svoje skúsenosti
a názory opísal v diele Teória a prax výchovy slabomyseľných. Vychovával
nedoslýchavého chlapca s MP, naučil ho čítať, písať, počítať a základom
sebaobsluhy.

Sekvin
Videl jednu z možných príčin nedostatku rozumových príčin z narušením vôle.
Pretože podľa neho nedostatky vôle spôsobujú, že jednotlivec je úplne závislý od
inštinktov.

Karel Slavoj Amerli


Bol zakladateľom ústavu Ernestínu. Študoval tu druhy, stupne a klinické prejavy
mentálneho postihnutia. Chovancov viedol najmä k názornému vyučovaniu
formou ručných prác a pracovnej výchovy. Zriaďoval košikárske, stolárske,
knihárske dielne. Chovanci pracovali aj na poli.

David Dekroly
Zriaďoval pozorovacie triedy, v ktorých uplatňoval výchovné programy, pomocou
ktorých sa deti pri hre a učení pozorujú a diagnostikujú, na základe čoho sa
zaraďovali do normálnych škôl, pomocných tried alebo azylov.

Marie Montesoriová

Bola významnou osobnosťou európskej špeciálnej pedagogiky. Bola to talianska


detská lekárka a zostavovateľka dodnes používaného súboru pedagogických
pomôcok, ktoré dodnes poznáme pod názvom Montesoriovej výchovný
materiál.

Slovensko a Česko
Na Slovensku vývoj starostlivosti o MP ovplyvnili najmä po vzniku ČSSR osobnosti
českej teórie a praxe, napríklad Zeman, Čáda, Herford

Karel Herford
Bol pokračovateľom diela Karla Slavoja Amerlinga v ústave Ernestínu založil prvé
ambulatórium v ktorom sledoval ako popisoval prejavy svojich zverencov.

Karel Čáda
Bol zakladateľom českej pedopatológie. Inicioval tri zjazdy, ktoré sa venovali
výlučne starostlivosti o jednotlivcov s MP.
1988 – začína sa aj starostlivosť o MP na Slovensku založením prvého
ústavu pre slabomyseľných v Plešivci – založil ho Samuel Blúm, jeho
pokračovateľom bola jeho manželka Klára Blúmová a syn Rudolf Blúm. Po jeho
smrti prevzal vedenie ústavu Ján Horák, ktorý v roku 1925 zmenil názov ústavu
z Blumovho ústavu na Ústav pre duševne chorých, slabomyseľných
a epileptikov.

1923 – vznikla na Slovensku v Petrovanoch prvá súkromná pomocná škola,


vznikla pri zdravotno-sociálnom ústave, ktorý zriadil Vladimír Pospíšil pre 11 detí.

Najvýznamnejšou medzi školami sa stala pomocná škola v Trenčíne, ktorú založil


a viedol Vladimír Predmerský . Stala sa metodicko-odborným centrom pre
všetkých učiteľov a vychovávateľov špeciálnych škôl.

1932 – bol v Žiline zriadený spolok pre starostlivosť o MP, ktorého sídlo bola
Trenčianska pomocná škola. Zakladateľom bol Viliam Gaňo, tajomníkom bol
Vladimír Predmerský.

Po II. svetovej vojne sa začala značne rozvíjať starostlivosť o jednotlivcov


s MP. Vznikali rôzne výskumné, teoretické a metodické pracoviská. Významnú
úlohu zohralo aj vzdelávanie špeciálnych pedagógov a učiteľov.

– Do roku 1967 sa vzdelávali výlučne popri zamestnaní,


– Od roku 1967 bolo štúdium denné, vysokoškolské a zároveň aj popri
zamestnaní, študovalo sa v BA,
– Od roku 1972 – 1976 v Trnave,
– Od 1982 – až po súčasnosť opäť v BA.