Technická univerzita v Košiciach

Fakulta elektrotechniky a informatiky
Katedra elektroenergetiky



















Modelovanie v prostredí EMTP – ATP






Dušan Medveď – Marek Hvizdoš

















Košice 2011



































Modelovanie v prostredí EMTP – ATP

Copyright ©: Ing. Dušan Medveď, PhD.
Ing. Marek Hvizdoš, PhD.

Recenzent: Ing. Jaroslav Džmura, PhD.

Vydala: Technická univerzita v Košiciach, 2011

ISBN 978-80-553-0776-3

Všetky práva vyhradené. Vyrobené na Slovensku.

Táto publikácia môže byť ďalej reprodukovaná pre výučbové a nekomerčné účely.

Obsah

PREDHOVOR ........................................................................................................................... 4
1 MODELOVANIE PRECHODNÝCH JAVOV .................................................................. 5
2 OBVODOVÉ PRVKY ...................................................................................................... 12
3 NELINEÁRNE PRVKY ................................................................................................... 16
4 VEDENIA ......................................................................................................................... 25
5 TOČIVÉ ELEKTRICKÉ STROJE ................................................................................... 46
6 TRANSFORMÁTORY .................................................................................................... 53
7 MODEL ČASTI ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY ............................................................ 64
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ................................................................................... 74


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4
PREDHOVOR
Učebný text „Modelovanie v prostredí EMTP – ATP“ je určený predovšetkým pre
študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia odboru Elektrotechnika v študijnom programe
Elektroenergetika na FEI TU v Košiciach. Úlohou tejto publikácie je sprístupniť a predstaviť
užívateľovi možnosti využitia tohto simulačného nástroja v prípadoch, ktoré prináša prax,
predovšetkým pri riešení prechodných dejov v elektrizačnej sústave.
Na začiatku sú uvedené základné pojmy problematiky prechodných dejov a stručná
charakteristika programového prostredia EMTP – ATP. V ďalšej časti popísaný spôsob, akým
sa modelujú jednotlivé obvodové prvky. Následne je učebný text zameraný na vytváranie
modelov zložitejších obvodov, ktoré vzniknú spojením jednotlivých prvkov.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 5
1 MODELOVANIE PRECHODNÝCH JAVOV
1.1 Prechodné deje v elektrizačných sústavách
Prechodné deje v elektrizačných sústavách (ES) vznikajú pri prechode z jedného
ustáleného stavu ES do nového prevádzkového stavu. K narušeniu ustáleného stavu ES môže
dôjsť v dôsledku manipulácií uskutočnených v ES, pri zmene zaťaženia ES alebo v dôsledku
poruchy (skrat, vypadnutie generátora zo synchronizmu a pod.).
V závislosti od druhu prechodného deja je potrebné použiť vhodný model ES. Pri
modeloch vedení ide o rozhodnutie, či použiť model so sústredenými alebo rozloženými
parametrami. Príklad schémy elektrizačnej sústavy je uvedený na obr. 1.1.

Obr. 1.1 Príklad schémy elektrizačnej sústavy
V elektrizačnej sústave sa prejavujú najrýchlejšími zmenami vlnové prechodné deje,
ktorých doba trvania sa udáva v mikrosekundách až milisekundách. Priebeh zmien
prevádzkových parametrov je taký rýchly, že nie je možné zanedbať rýchlosť šírenia
elektromagnetických vĺn v jednotlivých článkoch ES a tieto články sa musia pri výpočte
nahradzovať modelmi s rozloženými parametrami. Matematický popis týchto javov vedie
k parciálnym diferenciálnym rovniciam.
Pomalšie sú elektromagnetické prechodné deje s dobou trvania rádovo desatiny
sekundy. Vzhľadom na menšie rýchlosti ich priebehov je možné zanedbať šírenie
elektromagnetických vĺn vo všetkých článkoch ES. Preto sa dajú modelovať ako články so
sústredenými parametrami. Behom trvania elektromagnetického prechodného deja sa môžu
zanedbať zmeny otáčok točiacich sa strojov a predpokladať pri výpočtoch konštantné uhlové
rýchlosti elektrických točivých strojov. To umožňuje chápať ES ako čisto elektrický systém,
bez vplyvu mechanických častí na priebeh prechodného deja. Tieto zjednodušenia potom
umožňujú z matematického hľadiska použiť obyčajné diferenciálne rovnice s časom ako
jedinou nezávislou premennou.
Tretiu skupinu prechodných dejov tvoria elektromechanické prechodné deje, ktorých
doba trvania sa mení v širokých rozsahoch, rádovo od desatín sekundy až po desiatky sekúnd.
Vzhľadom k rýchlosti priebehu prechodného deja je opäť možné zanedbať šírenie
elektromagnetických vĺn a väčšinou i elektromagnetické zotrvačnosti článkov.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 6
Elektromechanické prechodné deje sú charakterizované predovšetkým mechanickým
pohybom rotorov generátorov. Pri riešení elektromechanických prechodných dejov sa
vychádza z mechanických zotrvačných vlastností elektrických točivých strojov, ďalej
mechanizmov, ktoré sú spojené s ich rotormi a z elektrických väzieb medzi všetkými
článkami ES. Obvody generátorov sú matematicky popísané diferenciálnymi rovnicami.
Elektrická sústava, ktorá prepojuje paralelne pracujúce generátory, je popísaná algebrickými
rovnicami. Odbery sú popísané diferenciálnymi rovnicami, v prípade ich dynamických
charakteristík a v prípade, keď postačuje uvažovať lineárne charakteristiky, vedie
matematický popis na algebrické rovnice.
Elektromagnetické a elektromechanické prechodné deje prebiehajú pri prechode
z jedného ustáleného stavu ES do nového súčasne a predstavujú jeden prechodný jav. Avšak
v počiatočnom štádiu prechodného procesu určujú charakter jeho priebehu elektromagnetické
prechodné deje. Elektromechanické javy sa neprejavia v dôsledku veľkej mechanickej
zotrvačnosti paralelne pracujúcich strojov ES. Programom EMTP – ATP (Electromagnetic
Transient Program – Alternative Transient Program) bude riešená už spomenutá druhá
skupina prechodných dejov, teda elektromagnetických, s využitím preprocesora ATPDraw
a grafického postprocesora PlotXY.
Skraty sú poruchy vznikajúce pri spojení nakrátko dvoch alebo troch fáz a v sústavách
s uzemnenou nulou a taktiež pri spojení jednej alebo viacerých fáz so zemou (resp. so
stredným vodičom). Pri vzniku skratu sa v ES značne zmenšuje impedancia medzi miestom
skratu a napäťovým zdrojom. To má za následok vzrast prúdu vo vetvách a pokles napätia
v uzloch, predovšetkým v uzloch elektricky blízkych k miestu skratu. Pôsobenie skratových
prúdov je síce krátkodobé, ale vzhľadom na veľkosti tepelných a dynamických účinkov
prúdov nebezpečné. Značné poklesy napätia vznikajúce pri skratoch môžu pôsobiť rušivo na
chod mnohých elektrických spotrebičov. Môžu byť navyše príčinou narušenia stability
paralelného chodu generátorov, čo je vlastne jeden z najnebezpečnejších následkov skratov,
pretože postihuje prevádzku celej ES.
V rozvodoch vysokého napätia môžu vzniknúť zemné spojenia, ktoré môžu pôsobiť
na paralelné telekomunikačné vedenie i na zariadenia uložené v zemi. Zemné spojenie je
nebezpečné pre izoláciu fáz a nulových článkov ES, pretože pri ňom fázové napätia dosahujú
veľkosti združených napätí a napätie uzla transformátora vzrastie na veľkosť fázového
napätia. Pri prerušovanom zemnom spojení sa napäťové namáhanie izolácie ešte
mnohonásobne zväčšuje.
1.2 Modelovanie prvkov elektrizačnej sústavy v prostredí EMTP – ATP
Vývoj nových ochranných techník vhodných na detekciu porúch v elektrizačných
sústavách nevyhnutne vyžaduje presnú simuláciu prechodných dejov týkajúcich sa týchto
porúch. Aby bolo možné simulovať poruchu, je potrebné vytvoriť jej správny náhradný
model. Nie je jednoduché nájsť presný a nie príliš zložitý model, ktorý zohľadňuje vlastnosti
každého typu poruchy.
Alternative Transient Program (ATP), bol špeciálne vyvinutý pre riešenie problémov
energetických systémov. Je používaný na riešenie algebrických, diferenciálnych a parciálnych
diferenciálnych rovníc, ktoré popisujú obvody skladajúce sa z ľubovoľne prepojených
prvkov. Stanovuje tak časový priebeh elektrických veličín charakterizujúcich pomery
v elektrických sieťach.
Pri simulácii týmto programom sa najprv vytvorí súbor s príponou *.adp, t.j. schéma
zapojenia, v ktorej sa nastavujú jednotlivé parametre. Podľa schémy program vytvorí súbor
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 7
s príponou *.atp, ktorý je vstupným súborom pre uskutočnenie výpočtu. Počas výpočtu sa
vytvárajú tri súbory. Prvý súbor je s príponou *.pl4, ktorý je určený pre výslednú grafickú
interpretáciu funkčných závislostí. Vypočítané priebehy je možné zobraziť využitím
podprogramu PlotXY. Ďalším súborom je *.dbg súbor, ktorý v prípade problémov pri výpočte
upozorní užívateľa na možný zdroj chyby. Posledným je *.lis súbor. V tomto súbore sú
uložené všetky premenné vo výpočte, názvy zdrojových súborov a výpis počítaných veličín.
1.2.2 Simulácia prechodných javov v prostredí EMTP – ATP
1.2.2.1 Popis programu EMTP – ATP
Pôvodné algoritmy programu vznikali pre počítače triedy mainfraim so stĺpcovo
orientovanou štruktúrou vstupných dát, ktoré pracovali s diernymi štítkami. Základným
jazykom zdrojového programu ATP bol FORTRAN, neskôr boli pre rôzne typy počítačov
a pracovných staníc s rôznymi platformami operačných systémov zhotovené hardvérovo
závislé prekladače. V tomto programe môžu byť simulované siete a kontrolné systémy rôznej
štruktúry. Program má rozsiahle možnosti modelovania a ďalšie pridané prostriedky popri
výpočte prechodných javov. Diferenciálne funkcie v časovej oblasti sú riešené základnými
lichobežníkovými pravidlami integrácie. Štandardne je možné modelovať sieť s 250 uzlami,
300 lineárnymi vetvami, 40 vypínačmi, 50 zdrojmi. Program je možné využiť v jedno aj
viacfázových sieťach pre výpočty:
• ustálených hodnôt fázorov v lineárnych aj nelineárnych systémoch s jednosmernými
a striedavými zdrojmi jednej alebo viacerých frekvencií,
• ustálených fázorov v systémoch, kde je frekvencia striedavých zdrojov plynulo
premenná po krokoch daných programom – frekvenčné charakteristiky,
• výpočty energií uvoľnených alebo akumulovaných v prvkoch, výkony,
• dynamiky kontrolného systému. Modelovanie kontrolných systémov umožňujú
procedúry TACS (Transient Analysis of Control Systems), ktoré vykonávajú analýzu
kontrolných systémov v prechodných stavoch. Podprogram umožňuje simulovať
prenosové funkcie, logické obvody, integrátory, obmedzovače a ďalšie podobné
bloky. Môžu samostatne spracovávať vstupné hodnoty z elektrickej siete a generovať
signály pre kontrolné a riadiace účely,
• elektromagnetických prechodných javov a torznej dynamiky hriadeľa rotora
generátora alebo turbíny. S využitím procedúr TACS možno napríklad riešiť
rýchlostné regulátory turbosústrojenstva.
Program EMTP – ATP využíva pre riešenie algebrických, diferenciálnych
a parciálnych diferenciálnych rovníc, ktoré popisujú obvody skladajúce sa z ľubovoľne
prepojených článkov elektrickej siete, tieto prvky:
• prvky so sústredenými parametrami R, L, C,
• prvky so vzájomnou väzbou (transformátory, vedenia),
• viacfázové prenosové vedenia s priestorovo sústredenými aj rozloženými
parametrami, ktoré môžu byť frekvenčne závislé,
• nelineárne prvky R, L, C,
• spínače s premenlivými spínacími podmienkami určené na simuláciu ističov, iskríšť,
diód, tyristorov a iných zmien konektivity siete,
• napäťové a prúdové zdroje rôznych frekvencií. Okrem štandardných matematických
funkcií možno zadefinovať zdroje ako funkcie času bod po bode,
• model trojfázového synchrónneho stroja s rotorom, budiacim vinutím, tlmiacim
vinutím a pružným hmotnostným systémom na simuláciu torzných oscilácií,
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 8
• modely univerzálneho stroja na simuláciu trojfázového indukčného stroja,
jednofázového striedavého stroja a jednosmerných strojov,
• prvky kontrolného systému a snímacích bodov.
1.2.2.2 Prostriedky programu EMTP – ATP

Obr. 1.2 Moduly programu EMTP – ATP
EMTP – ATP, ako univerzálny program na digitálnu simuláciu elektromagnetických
a elektromechanických prechodných javov v silových systémoch, má rozsiahle modelovacie
schopnosti. Popri aktuálnych simulačných moduloch tu existuje niekoľko nesimulačných
podporných programov, ktoré môžu byť použité na generovanie dátových modelov ako sú
napr. výpočet parametrov vedení alebo derivácia väzobne spojených RL matíc na
reprezentáciu viacfázových viacvinuťových transformátorov v časovej oblasti simulácie.
Schematický prehľad dostupných simulačných modulov a podporných programov s ich
vzájomnou interakciou je na obr. 1.2.
TACS je simulačný modul na analýzu kontrolných systémov v časovej oblasti.
Riadiace systémy sú reprezentované použitím blokových diagramov. Spolupráca medzi
elektrickou sieťou a TACS je založená na výmene signálov ako sú informácie o uzlovom
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 9
napätí, prúde vypínačov, polohe vypínačov, časovo premenných odporoch, napäťových
a prúdových zdrojoch. TACS ako simulačný modul bol pôvodne vyvinutý na simuláciu
riadenia vysokonapäťových jednosmerných prevodníkov, použitie je však dnes rozsiahlejšie.
Používa sa aj na simuláciu budiacich systémov synchrónnych strojov, iskríšť na obmedzenie
prúdov v bleskoistkách, elektrického oblúka (výkonových vypínačov a oblúkových porúch),
silovej elektroniky a pohonov a na simuláciu ostatných javov, ktoré nie sú priamo
modelované existujúcimi prvkami v ATP.
MODELS patrí spolu s TACS medzi simulačné moduly. Je to viacúčelový popisný
jazyk používaný k vytváraniu vlastných objektov, užívateľom definovaných kontrolných
a elektrických obvodových komponentov pri práci s programom. Je podporovaný viacerými
simulačnými nástrojmi a môže byť použitý pre spracovanie simulačných výsledkov ako
v časovej, tak vo frekvenčnej oblasti.

1.2.2.3 Programy pre prácu s EMTP – ATP

Samotný program EMTP – ATP je program výpočtový. Kvôli sprehľadneniu práce
s týmto programom, možnosti editácie jednotlivých typov súborov zapojených do spolupráce
pri riešení obvodov simulovaných v ATP a v neposlednom rade kvôli zjednodušenému
vizuálnemu vytváraniu jednotlivých obvodov bol vytvorený rad užitočných programov. Patria
tu podporné programy, ako sú:
• ATPDraw – grafický preprocesor,
• PCPlot, PlotXY, GTPPlot – grafické výstupy ATP,
• Programmer's File Editor (PFE) – textový editor na vytváranie a editáciu vstupných
súborov,
• ATP Control Center – program sústreďujúci ovládanie všetkých týchto programov do
jedného okna.
1.2.2.4 Grafický preprocesor ATPDraw

EMTP – ATP, ako simulačný systém, obsahuje okrem výpočtového programu rozličné
oddelené podporné programy (pre- a postprocesory) a inicializačné súbory. Popri iných
alternatívach (napríklad použitie programu ATP Control Center) môže byť ATPDraw použitý
ako simulačné centrum, ktoré poskytuje operačnú kostru pre ostatné súčasti ATP. Takto je
možné spúšťať externé procesy ako aj priamo vykonávať výpočty v ATP. Taktiež sa dajú
z ATPDraw spúšťať postprocesory a externé podporné programy.
Obr. 1.3 ponúka prehľad tradičného použitia programu EMTP – ATP. Súčasti ATP
komunikujú cez diskové súbory, výstupy preprocesorov sú používané ako vstup pre hlavný
program a produkty simulácie môžu byť použité ako vstupy pre programy na vykreslenie
výsledných priebehov. Štruktúra programových komponentov je dosť zložitá, takže
prítomnosť ovládacieho programu, ktorý kontroluje vykonávanie rozličných iných programov
a dátových vstupov a výstupov je dosť značnou výhodou.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 10

Obr. 1.3 Schematický prehľad práce s programom EMTP – ATP
Na obr. 1.3 je zobrazená zjednodušená schéma funkcie programu ATP s ATPDraw
ako grafickou nadstavbou a centrálnym užívateľským programom. Plné čiary znamenajú
prenos dát a čiarkované prenos informácií. Výstupom alebo vstupom tejto grafickej nadstavby
sú súbory s príponou *.adp určené pre archiváciu vytvorenej schémy, ďalej súbory s príponou
*.atp s 80 znakovou riadkovou štruktúrou určené pre výpočtové jadro ATP so spúšťacím
programom TpbigW.exe. Ďalšími výstupmi ATPDraw sú pomocné súbory s koncovkami
*.pch, *.lib, *.alc, v ktorých možno definovať vlastnosti viacnásobne použitých obvodových
elementov (vedenia, transformátory, nelineárne charakteristiky prvkov, atď.) a ktoré je možno
využiť v iných, v budúcnosti zostavovaných schémach.
Priebeh výpočtu je možné nechať zobraziť na obrazovke alebo potlačiť ako aplikáciu
na pozadie. Behom výpočtu sa vytvárajú tri druhy súborov. Prvým z hľadiska dôležitosti je
súbor s koncovkou *.pl4, určený pre výslednú grafickú interpretáciu funkčných závislostí
v meraných bodoch schémy. Vypočítané priebehy je možné zobraziť v prehliadačoch, ako sú
napr. PCPlot alebo PlotXY. Všeobecne sa dá povedať, že s vypočítanými priebehmi možno
v prehliadačoch ďalej realizovať zväčšovanie a ďalšie operácie vrátane Diskrétnej Fourierovej
Transformácie (DFT). Ďalším menej významným súborom (ak výpočet prebieha podľa
predpokladov) je *.dbg súbor. Jeho význam vzrastie pri akejkoľvek havárii vo výpočte,
upozorní užívateľa na možný zdroj chyby v zadaní, kvôli ktorej sa výpočet zastavil.
Posledným typom je *.lis súbor. V ňom sú v textovo-tabuľkovej forme obsiahnuté všetky
premenné vo výpočte, názvy zdrojových súborov a výpis vypočítaných hodnôt vo zvolenom
kroku. Existuje možnosť vytvorenia súboru *.pl4 v ASCII formáte, prístupnom pre použitie
softvéru typu MS-Excel alebo Corel Qattro Pro, MathCAD a podobne. Generovanie troch
vyššie uvedených súborov možno podľa vlastnej potreby vypnúť, prípadne nastaviť krok
zápisu hodnôt riešení.
ATPDraw je grafický, myšou ovládaný preprocesor k ATP verzii programu pre
elektromagnetické prechodné javy (EMTP). V programe môže užívateľ konštruovať
elektrické obvody vybratím preddefinovaných komponentov z menu knižníc. Preprocesor
potom vytvára, korešpondujúci vstupný súbor *.atp v korektnom formáte. Označenie uzlov
siete prebieha automaticky, prípadne ich môže užívateľ pomenovať sám podľa osobne
zvoleného kódu. Uzly sú v programe veľmi dôležité, pretože sa prakticky celý výpočet
koncentruje na vypočítanie hodnôt napätí, prúdov alebo energie v daných uzloch siete alebo
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 11
vo forme rozdielu medzi uzlami siete. ATPDraw podporuje 64 štandardných prvkov a 24
objektov TACS, umožňuje zjednodušené použitie modulu MODELS, navyše tu môže
užívateľ vytvárať vlastné obvodové objekty použitím programu Data Base Module. Základom
simulovaných obvodov sú jedno- a trojfázové prvky.
V programe je možné vytvárať viacnásobné okná s riešenými obvodmi, pracovať
súčasne na niekoľkých obvodoch a kopírovať medzi nimi informácie. V rámci obvodov sú
k dispozícii funkcie typu kopírovať-vložiť objekty, zlučovať a rozdeľovať, export-import
a pod. Ďalšie funkcie programu ATPDraw sú: vstavaný editor pre súbory *.atp, podpora pre
vstup a výstup súborov vo formáte Windows Metafile/Bitmap alebo PostScript. Preprocesor
obsahuje aj program ATP LCC pre parametre Line/Cable. Významnou je aj možnosť
budovania vlastných knižníc obvodov.
Simulované obvody sa vytvárajú tak, že sa jednotlivé zvolené prvky v obvodovom
okne navzájom spájajú v miestach svojich uzlov. Každému prvku je potrebné priradiť jeho
vlastnosti charakterizované elektrickými parametrami. Toto je možné docieliť v tzv.
dialógovom okne komponentov, ktorý vyvoláme dvojklikom na zvolený prvok simulovanej
elektrickej siete.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 12
2 OBVODOVÉ PRVKY
V tejto kapitole je uvedený prehľad niektorých prvkov podľa roletového menu
v ATPDraw, verzia 4. Aplikácie uvedených prvkov sú podrobnejšie vysvetlené v kapitolách
3, 4, 5 a 6. Vo vyšších verziách sú postupne doplňované ďalšie prvky a pri prechode z nižšej
verzie na vyššiu je preto nutné overiť správnosť prenesených údajov.
2.1 Modely vedení so sústredenými parametrami (Line Lumped)
Vedenie so sústredenými parametrami je charakterizované týmito obvodovými
prvkami:
- činný odpor R [Ω] závislý od parametrov vodiča (geometrické rozmery),
- indukčnosť L [H] charakterizuje usporiadanie vodičov,
- kapacita C [F] je daná vlastnosťou prostredia medzi vodičmi,
- zvodová vodivosť G [S] je závislá od kvality izolácie.
RLC Pi-equiv. 1
π-článok v rôznych podobách. Parametre článku R, L, C sa zadávajú obdobne
ako pri lineárnom prvku RLC.
RL Coupled 51
RL obvody so vzájomnou väzbou.
RL Sym. 51
Symetrické RL obvody s väzbou.
2.2 Modely vedení s rozloženými parametrami (Line Distributed)
Sú to obvody, kde magnetické a elektrické pole je rozložené rovnomerne alebo
nerovnomerne pozdĺž všetkých úsekov obvodu. Napätia a prúdy sú potom ešte funkciou
priestorových súradníc. Základný význam má analýza javov na dlhých vedeniach. Parametre
sú rozložené spojito po celej dĺžke vedenia a sú charakterizované hodnotami vztiahnutými na
jednotku dĺžky.
Transp. lines (Clarke)
Modely transponovaného 1, 2, 3, 6, 9-fázového vedenia. Model 6-fázového
vedenia je aj so vzájomnou väzbou.
Untransp. lines (KCLee)
Model vedenia KCLee 2 alebo 3-fázového.
2.3 Modely nelineárnych prvkov (Nonlinear Branch)
Nelineárny časovo závislý rezistor (R(t) Type 91 a R(t) Type 97)
Pre typ 91 sa zadáva napätie a pre 97 čas.
Nelineárny rezistor (R(i) Type 92)
Reálny, nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 13
Nelineárny rezistor (R(i) Type 99)
Nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou
s časovým určením.
Reálny nelineárny induktor (L(i) Type 93) a pseudo-nelineárny induktor
(L(i) Type 98)
Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického
toku a pretekajúcim prúdom.
Fiktívny (pseudo) nelineárny induktor s hysteréziou (L(i) Type 96)
Oproti predchádzajúcim dvom typom je teraz uvažovaný zvyškový tok.
Nelineárny induktor je teraz definovaný hysteréznou krivkou.
Nelineárny induktor (L(i) Type Hevia 98 → →→ → 96)
Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického
toku a pretekajúcim prúdom. Pri induktore je možné zadať hysterézne straty.
Pri induktoroch typu 93, 96 a 98 je možné zvoliť i počiatočnú nenulovú magnetizáciu
a sú označené init.
Nelineárny rezistor (MOV Type 92, MOV type 92 3-f)
Exponenciálne, prúdovo závislý odpor, ktorý je zadávaný pomocou VA
charakteristiky.
Nelineárny rezistor (R(TACS) Type 91)
Časovo závislý rezistor, riadený externým vstupom.
2.4 Modely vedení a káblov (Line/Cable)
Elektrické parametre vedení sa určujú na základe znalosti rozmerov vedení
a použitých materiálov pomocou procedúr Line Constants, Cable Constants a Cable
Parameters. Po uzatvorení dialógového okna je spustený program ATP, ktorý automaticky
vygeneruje príslušné parametre. Dátový súbor obvodu sa pri riešení prechodného deja načíta
prostredníctvom príkazu INCLUDE.
Line/Cable
Modely vedení a káblov (Pi, J.Marti, Bergeron …). Pomocou tejto procedúry je
možné vygenerovať požadovaný typ vedenia/kábla postupným zadávaním
jednotlivých parametrov. Parametre vedenia sa vpisujú do tabuliek
požadovaných hodnôt v prostredí ATPDraw.
2.5 Modely točivých elektrických strojov (Machines)
SM59
Model synchrónneho stroja s možnosťou riadenia pomocou TACS.
UM1 Synchronous
Model synchrónneho stroja.
UM3 Induction
Model trojfázového asynchrónneho stroja s kotvou nakrátko.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 14
UM4 Induction
Model trojfázového asynchrónneho stroja s krúžkovou kotvou.
UM6 Single phase
Model jednofázového stroja.
UM8 DC
Model jednosmerného stroja.
2.6 Modely transformátorov (Transformers)
Programom ATP sa dajú modelovať rôzne druhy transformátorov. ATPDraw
disponuje modelom ideálneho 1-fázového, modelom 1-fázového a 3-fázového transformátora
s rešpektovaním saturácie a 3-fázového transformátora v zapojení Y-Y. Okrem modelu
Saturable Transformer, kde je nutné zadať priamo obvodové parametre transformátora má
program ATP procedúru BCTRAN, ktorá je obdobou procedúr pri vedeniach a obvodové
parametre transformátora znova určí program ATP po uzavretí dialógového okna, v ktorom sa
vyplňujú základné štítkové údaje transformátora. Novo implementovaný hybridný model
označený XFRM sa naďalej vyvíja.
Ideal 1 phase
Model ideálneho jednofázového transformátora, kde prevod p transformátora
sa určí nastavením n.
Saturable 1 phase
Model jednofázového transformátora s uvažovaním saturácie.
V dialógovom okne sa nastavia jednotlivé parametre:
I
0
prúd magnetickým obvodom v rovnovážnom stave, pri zanedbaní strát v železe
približne zodpovedá prúdu I
µ
[A],
F
0
magnetický tok obvodu v rovnovážnom stave (v stave naprázdno) [Wb]
(veličiny I
0
a F
0
definujú indukčnosť magnetického obvodu v rovnovážnym stave),
R
mag
odpor magnetického obvodu [Ω],
R
p
odpor primárneho vinutia obvodu [Ω],
L
p
indukčnosť primárneho vinutia [mH],
V
rp
primárne napätie [kV] efektívna hodnota,
R
s
odpor sekundárneho vinutia obvodu [Ω],
L
s
indukčnosť primárneho vinutia [mH],
V
rs
sekundárne napätie [kV] efektívna hodnota.
Magnetizačná charakteristika transformátora sa zadáva pomocou položky
Characteristic, ako závislosť magnetického toku (resp. magnetickej indukcie) od prúdu,
približne desiatimi bodmi tejto charakteristiky v širšom rozsahu hodnôt.
Saturable 3 phase
Všeobecný model 3-fázového transformátora s uvažovaním saturácie.
V Attributes je možné zvoliť dvojvinuťový alebo trojvinuťový transformátor.
Pre každé vinutie je možné vybrať zapojenie (Y, D11, D-lag, D-lead).
Nastavenie parametrov je obdobné ako pri jednofázovom transformátore. I pre
terciárne vinutie je nastavenie rovnaké.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 15
# Sat. Y/Y 3-leg
3-fázový transformátor v zapojení Yy s uvažovaním saturácie. Ide o typ 3- leg
core s vysokou homopolárnou reluktanciou.
BCTRAN
Transformátor zadávaný prostredníctvom štítkových hodnôt.
XFRM
Hybridný transformátor zadávaný aj pomocou štítkových hodnôt a aj so
zadaním kapacít.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 16
3 NELINEÁRNE PRVKY
Vlastnosti nelineárneho prvku elektrického obvodu sa prejavujú na jeho voltampérovej
charakteristike. Charakteristiky je možné deliť na niekoľko základných typov:
a) inerciálne a neinerciálne
Príkladom inerciálnych prvkov môžu byť termistory, ktorých odpor je závislý od
teploty a v dôsledku tepelnej zotrvačnosti musíme potom rozlišovať statickú a dynamickú
charakteristiku nelineárneho obvodu. Pri neinerciálnych sú statické a dynamické
charakteristiky zhodné. Ich rozlíšenie závisí od rýchlosti zmien prúdu, resp. frekvencie voči
tepelným časovým konštantám. Pokiaľ tieto zmeny budú pomalé, nie je nutné uvažovať
časové konštanty tepelných dejov, daný prvok je možné považovať za neinerciálny.
b) symetrické a nesymetrické
Pri obvodoch so symetrickou VA charakteristikou nezávisí jeho impedancia od smeru
prechodu prúdu. To platí pre niektoré polovodičové súčiastky (tyristory), podobné vlastnosti
má napríklad i elektrický oblúk. Nesymetrické VA charakteristiky majú prvky, ktoré sa
prejavujú nelineárnou závislosťou odporu od polarity napätia. V súčasnej dobe majú najväčší
význam súčiastky vyrobené na báze polovodičových materiálov. Najjednoduchšou súčiastkou
je dióda.
c) jednoznačné a nejednoznačné
Vyznačujú sa tým, že pre jednu hodnotu nezávislej premennej existuje viac než jedna
hodnota závislej premennej. Tento jav je daný buď výskytom oblasti, kde dochádza k poklesu
napätia pri zvyšovaní prúdu alebo výskytom hysterézie pri cievke so železným jadrom.
Elektrické obvody, ktoré obsahujú prvky s vyššie uvedenými vlastnosťami sa nazývajú
nelineárne. Matematicky je možné popísať nelineárny obvod nelineárnymi rovnicami, ktoré
obsahujú mocniny a súčiny premenných a aj ich derivácie, vzájomné súčiny premenných
a premenné v argumente transcendentných funkcií. Pre tieto obvody nie je možné použiť
princíp superpozície.
Program ATP umožňuje modelovať dané prvky taktiež zo znalosti ich voltampérových
charakteristík, ktoré sa nadefinujú daným počtom bodov tejto charakteristiky. S výhodou je
možné toto použiť pri modelovaní nelineárnej záťaže, modelu spínacieho oblúka a pod.
3.1 Nastavenie parametrov modelov (Branch Nonlinear)
Nelineárny rezistor (R(i) Type 99)
Nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou. Po
otvorení dialógového okna sa objaví ponuka obsahujúca dve zložky.
V zložke Attributes sa postupne zadajú jednotlivé parametre, kde Vflash [V] je
preskokové napätie sériového iskrišťa, Tdelay určuje minimálny čas v sekundách, po ktorom
nastane zopnutie iskrišťa. Pokiaľ prechádzajúci prúd vetvy je po doznení času Tdelay nulový,
bude iskrište znova otvorené. Jump označuje číslo segmentu, na ktorom začne výpočet.
Pokiaľ dôjde vo vetve k poklesu napätia pod hodnotu uvedenú v položke VSEAL (> 0), dôjde
znova k otvoreniu iskrišťa. V zložke Characteristic sa nadefinuje VA charakteristika daného
prvku. Je vhodné zadať aspoň 16 prvkov danej charakteristiky, kde počiatok osí [0,0] je
vynechaný.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 17
Nelineárny induktor (L(i) Type 98)
Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického
toku a pretekajúcim prúdom (viď obr. 3.1a).
V zložke Attributes označuje položka CURR [A] veľkosť prúdu a FLUX [Wb]
veľkosť magnetického toku. Obe hodnoty sú určené pre ustálený stav. Zložka Characteristic
definuje danú závislosť magnetického toku a pretekajúceho prúdu. Je možné zadať 17 prvkov
charakteristiky. Pokiaľ je vynechaný bod [0,0] alebo sú zadané iba kladné hodnoty
charakteristiky, je predpokladaný symetrický priebeh krivky saturácie (nasýtenia).
Reálny nelineárny induktor (L(i) Type 93)
Oproti predchádzajúcemu typu je odlišný svojou krivkou magnetizácie (viď
obr. 3.1b). Ak je jej začiatok určený bodom [0,0] a ak sú vynechané záporné
hodnoty, je krivka symetrická podľa počiatku.
Fiktívny pseudonelineárny induktor s hysteréziou (L(i) Type 96)
Oproti predchádzajúcim dvom typom je teraz uvažovaný zvyškový tok. Ten je
zadaný v Atributtes položkou RESID [Wb]. Nelineárny induktor je teraz
definovaný hysteréznou krivkou.
Predpokladá sa symetrický priebeh hysteréznej krivky okrem prípadu, keď spodná
ľavá časť slučky vymedzujúca krivku hysterézie začína v treťom kvadrante. Posledný bod
krivky hysterézie by mal byť miestom styku oboch kriviek v prvom kvadrante (viď obr. 3.1c).

Obr. 3.1 Priebeh závislostí magnetického toku Φ od pretekajúceho prúdu I
Nelineárny časovo závislý rezistor (R(t) Type 97)
Zadáva sa veľkosť preskokového napätia sériového iskrišťa Vflash [V].
Hodnota Tdelay určuje minimálny čas v sekundách, po ktorom nastane
zopnutie iskrišťa, súčasne musí platiť, že priložené napätie je väčšie ako
preskokové. Pre Tdelay = –1 je rezistor pripojený bez iskrišťa. Závislosť
odporu od času je určená zadanými bodmi krivky.
ZnO obmedzovač – odpor s exponenciálnou závislosťou prúdu (Type 92)
Prúd je daný závislosťou i = p⋅(u/V
ref
)
q
. Konštanty p a q sa vypočítajú zo
zadanej VA charakteristiky automaticky po uzavretí dialógového okna. Vflash
má rovnaký význam ako bolo vyššie uvedené. Môže sa zadať Vzero ako
počiatočné napätie v čase nula. COL udáva počet paralelných a SER sériových
obmedzovačov vo vetve. ErrLim je povolená tolerancia v pomerných
jednotkách.


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 18
3.2 Model spínacieho oblúka
Vypínacia schopnosť súčasných vypínačov je závislá od parametrov oblúka, ktorý
vzniká v priebehu vypínania prúdu medzi kontaktmi, tzv. spínací oblúk. Elektrický oblúk
môže byť uvažovaný ako odpor, ktorého hodnota je premenlivá a je funkciou prúdu. Jedná sa
o činný nelineárny prvok. Všeobecné oblúkové parametre sú vyjadrené diferenciálnymi
rovnicami. Pri analýze obvodov pomocou EMTP – ATP je možné ľahko zahrnúť
diferenciálne rovnice. Preto v prípade, keď ide o systém závislý prevažne od parametrov
oblúka, je možné uskutočniť jeho analýzu bez ťažkostí. Existuje množstvo modelov
elektrického oblúka. K najznámejším patrí Cassieho a Mayrov model.
3.2.1 Cassieho model
Je najlepšie využiteľný pre veľké prúdy oblúka, v rozmedzí 100 A až 100 kA v SF
6

alebo tlakovzdušných vypínačoch. Týmto modelom môže byť analyzované tlmenie prúdu
v prechodnom deji pri vypínaní oblúka. Cassieho teória platí pre oblúk, ktorý horí v rýchle
prúdiacom prostredí, ktorého smer prúdenia je súhlasný s osou oblúkového stĺpca. Prúdiace
prostredie obklopuje celý povrch oblúka. Cassieho model predpokladá, že celkový stratový
výkon odoberá oblúku toto prúdiace médium. Jedná sa o objemové a nie o povrchové
chladenie. Elektrická konduktivita plazmy je potom úmerná (konštanta úmernosti k) teplu
akumulovanému v plazme Q. Pre elektrickú konduktivitu teda platí:
Q k ⋅ = γ (3.1)
Bilančná rovnica podľa Cassieho teórie má tvar:
( )
|
|
¹
|

\
|
− ⋅ = − ⋅ = ⋅ 1
1 1
d
d 1
p
p
0
Φ
P
Φ P
Q t
a
τ
γ
γ
(3.2)
2
0
E Φ ⋅ = γ tepelný výkon odoberaný plazme v stacionárnom stave (3.3)
2
p
E P ⋅ = γ elektrický príkon (3.4)
E
0
je intenzita prúdovej plazmy v stacionárnom stave,
E je intenzita prúdovej plazmy v dynamickom stave.
Tepelnú zotrvačnosť oblúka určuje tzv. časová konštanta, ktorá podľa Cassieho teórie
má tvar:
Φ
Q
=
C
ϑ (3.5)
Výsledný Cassieho vzťah pre oblúkové napätie má tvar:
( )
( ) ( ) [ ]
t
q
a
a
e
R
R
t t
t E
u
⋅ −

(
(
¸
(

¸

⋅ −
+ −
|
|
¹
|

\
|
+ ⋅ ⋅ ⋅ ⋅ + ⋅ ⋅ ⋅


⋅ ⋅ ⋅
=
C
2
2
C
2
2
01
C
2
C
2
1
1
1 2 sin 2 cos
1
1
sin 2
ϑ
ϑ ω
ω ϑ ω ω
ϑ ω
ω
(3.6)
Člen E
a
predstavuje intenzitu prúdového poľa plazmy, pomer R
q
/R
01
je pomer odporov
oblúka, môže nadobúdať hodnoty (0,1; 1; 10).
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 19
Cassieho teória dobre rešpektuje zapaľovacie špičky a priebeh napätia na oblúku
v oblasti prechodu prúdu maximom. Nedostatkom je, že nerešpektuje zhášaciu špičku (viď
obr. 3.2).

Obr. 3.2 Priebeh napätia a prúdu oblúka podľa Cassieho teórie

Obr. 3.3 Priebeh rezistancie oblúka podľa Cassieho teórie
3.2.2 Mayrov model
Je vhodný pre malé hodnoty prúdov, rádovo do desiatok ampérov v SF
6
alebo
tlakovzdušných vypínačoch. Je taktiež použiteľný v prípade analýzy zvyškového prúdu,
vzniknutého po prerušení prúdu (prechod nulou), po dobe niekoľkých µs v stave, ktorý sa
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 20
nazýva „teplotný režim“ Vypínacia schopnosť môže byť najlepšie analyzovaná s použitím
tohto modelu, pretože javy sa prevažne vzťahujú k určitému časovému intervalu. Mayrov
model uvažuje, že straty nie sú odvádzané do okolitého prostredia axiálne, ale len radiálne
vedením do okolitého, relatívne studeného prostredia. Straty prúdením sa zanedbávajú
z dôvodu malého prierezu oblúka. Pritom sa predpokladá, že polomer oblúkového stĺpca je
konštantný a že je konštantná aj celková veľkosť strát radiálnym chladením. Inými slovami
uvažuje statickú charakteristiku oblúka v tvare rovnoosej hyperboly. Pri Mayrovom modeli sa
predpokladá, že konduktivita vzrastá exponenciálne s teplom akumulovaným v plazme.
0
Q
Q
e k ⋅ = γ (3.7)
Q
0
je definované ako teplo, ktoré musí byť privedené do plazmy jednotkovej dĺžky, aby
sa jeho konduktivita zväčšila v pomere 1/e, kde e je Eulerovo číslo (e = 2,71828...)
k je konštanta úmernosti.
Podobne ako pri Cassieho modeli je možné odvodiť bilančnú rovnicu oblúka podľa
Mayrovej teórie:
|
|
¹
|

\
|
− ⋅ = ⋅ 1
1
d
d 1
p
M
Φ
P
t ϑ
γ
γ
(3.8)
Pre Mayrovu časovú konštantu platí:
Φ
Q
0
C
= ϑ (3.9)
Výsledný vzťah pre oblúkové napätie podľa Mayrovej teórie:
( )
( ) ( ) [ ]
M
2
M
2
01
M
2
M
2
m
p
4 1
1
1 2 sin 2 2 cos
4 1
1
1
sin 2
ϑ
ϑ ω
ω ϑ ω ω
ϑ ω
ω
t
q
a
e
R
R
t t I
t P
u


(
¸
(

¸

⋅ ⋅ +
+ − + ⋅ ⋅ ⋅ ⋅ ⋅ + ⋅ ⋅ ⋅
|
|
¹
|

\
|
⋅ ⋅ +
− ⋅
⋅ ⋅ ⋅
=
(3.10)
Mayrov model lepšie charakterizuje priebeh napätia v oblasti zapaľovacích
a zhášacích špičiek. Mayrov model nie je vhodný pre oblasť prechodu prúdu nulou (viď
obr. 3.4).
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 21

Obr. 3.4 Priebeh napätia a prúdu oblúka podľa Mayrovej teórie

Obr. 3.5 Priebeh rezistancie oblúka podľa Mayrovej teórie
3.2.3 Riešenie programom ATP
V dôsledku vypínania indukčných prúdov pred prechodom prúdu prirodzenou nulou
môže vzniknúť veľké prepätie ohrozujúce izolačný systém. Tento problém je charakteristický
pre vákuové vypínače. Najprv je meraný priebeh prepätia v obvode s ideálnym vypínačom
(viď obr. 3.6), potom je vytvorený pomocou ATPDraw model oblúka a zostavená schéma
obvodu, kde je uvažovaný vplyv oblúka (viď obr. 3.7).
Model oblúka je vytvorený v ATPDraw pomocou časovo závislého nelineárneho
rezistora R(t) Type 97. Charakteristika oblúka je vypočítaná na základe Cassieho rovnice
(3.6) pre časovú konštantu ϑ
C
= 1 ms. Pomer odporov oblúka R
q
/R
01
je rovný jednej. Výpočet
odporu oblúka je uskutočnený v časovom rozmedzí 20 až 30 ms. Vypočítanú charakteristiku
oblúka R = f(t) je možné zadať v ATPDraw v zložke Characteristic dvomi spôsobmi. Prvým
spôsobom je zadávanie maximálne 17 hodnôt z tejto závislosti pomocou Add a napísaním
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 22
týchto hodnôt do dátových polí pre čas a odpor oblúka. Overenie priebehu charakteristiky je
možné pomocou View. Druhá možnosť spočíva v použití vonkajšej charakteristiky označením
Include characteristic. Pomocou Browse sa zadá cesta k súboru obsahujúca hodnoty
charakteristiky oblúka. Dátový súbor obsahuje dva stĺpce hodnôt, prvý je vyhradený pre
hodnoty časov a druhý pre výslednú veľkosť odporu oblúka. Jednotlivé stĺpce sú od seba
oddelené medzerníkom. Súbor je uložený s príponou .lib.
Obvod je napájaný jednofázovým generátorom s amplitúdou U
m
= 8485 V
(U
ef
= 6000 V) a frekvenciou f = 50 Hz. Paralelne k vypínaču 6 kV je pripojená kapacita
C
P
= 1,2 µF, ktorá predstavuje kapacitu vedenia. Indukčnosť vedenia je L = 20 mH a odpor
vedenia R = 5 Ω. Vedenie je realizované sériovým prvkom RLC. Na obr. 3.6 je schéma
obvodu s ideálnym vypínačom a na obr. 3.7 s popísaným modelom oblúka. (Odpor 0,01 Ω
pripojený do série s vypínačom zaisťuje správnu funkciu nelineárneho odporu, bez neho berie
ATP len jeho prvú hodnotu.)
K vypnutiu dôjde v čase 20 ms, teda v okamihu, keď prúd obvodom dosiahne svoje
maximum. Jedná sa o najnepriaznivejší prípad z hľadiska napäťového namáhania izolácie.
Oblúk zhasína v okamihu prechodu prúdu nulou, model oblúka je teda odpojený v čase 30 ms.

Obr. 3.6 Vypínanie indukčných prúdov ideálnym vypínačom

a) b)
Obr. 3.7 Vypínanie indukčných prúdov vypínačom s uvažovaním vplyvu oblúka
Na obr. 3.8 je uvedený priebeh napätia a prúdu na oblúku, tak ako bol zadaný podľa
obr. 3.2 pre Cassieho model.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 23
(file o37.pl4; x-var t) v:4 -5 c:4 -5
18 21 24 27 30 33 36 [ms]
-200
200
600
1000
1400
1800
2200
[V]
-100
100
300
500
700
900
[A]

Obr. 3.8 Priebeh napätia a prúdu na oblúku pre schému na obr. 3.7b
Na obr. 3.9 je uvedené porovnanie priebehov prepätí pri vypínaní ideálnym
vypínačom podľa obr. 3.6 a vypínačom s uvažovaním oblúka podľa obr. 3.7a, model Mayr.
o36.pl4: v:1 -2
o37.pl4: v:1 -2
18 21 24 27 30 33 36 [ms]
-15
-10
-5
0
5
10
15
[kV]

Obr. 3.9 Porovnanie priebehov prepätí pri vypínaní ideálnym vypínačom a vypínačom
s uvažovaním oblúka
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 24
(file o37.pl4; x-var t) v:1 -3 v:4 -5
18 21 24 27 30 33 36 [ms]
-500
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
[V]

Obr. 3.10 Porovnanie napätí na oblúku pre model Mayr (uzly 1-3) a Cassie (uzly 4-5)
Na obr. 3.10 sú porovnané priebehy napätí na oblúku pre model Cassie a Mayr.
Odchýlky oproti zadaným hodnotám, ktoré znázorňuje obr. 3.2 a obr. 3.4 sú spôsobené
prietokom nesínusového prúdu, pretože odpor oblúka ovplyvní celkovú impedanciu obvodu.
Ako už bolo uvedené, Cassieho teória veľmi dobre rešpektuje zapaľovacie špičky
a priebeh napätia na oblúku v oblasti prechodu prúdu maximom. Táto teória sa lepšie hodí pre
výpočet zhášadiel s intenzívnym chladením oblúka, je teda vhodnejšia pre výpočet odporu
oblúka vákuového vypínača.

Na druhej strane, z výpočtu napätia pomocou Mayrovej teórie vyplýva, že napätie
medzi zhášacou a zapaľovacou špičkou má značne sedlovitý priebeh. Tento tvar je typický pri
zhášadlách s pomerne nízkou intenzitou chladenia oblúka. Mayrova teória je vhodnejšia pre
výpočet odporu oblúka máloolejového vypínača. Veľkosť odporu oblúka je pri máloolejovom
vypínači väčšia. Vplyvom nižšieho odporu oblúka vákuového vypínača sa až tak polvlna
prúdu neskráti a k vypnutiu dochádza neskôr.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 25
4 VEDENIA
Jednou z hlavných výhod programu ATP je podrobné spracovanie modelov vonkajších
vedení a káblov. Vedenia je možné v programe ATP modelovať mnohými spôsobmi a to
od nahradenia vedenia prvkom RLC až po procedúry Line/Cable Constants, ktoré generujú
obvodové parametre vedenia zo zadaných rozmerov a materiálových konštánt.
4.1 Nastavenie parametrov modelov vedení
ATP umožňuje modelovať vedenie pomocou modelov so sústredenými parametrami,
ako aj s rozloženými parametrami.
4.1.1 Sústredené parametre
Pi článok
Vlastnosti:
• vysoká spoľahlivosť,
• len pre pomerne nízku frekvenciu alebo krátke vedenia,
• časový krok výpočtu nie je limitovaný,
• frekvenčne nezávislý (platí pre zadanú frekvenciu).
4.1.2 Rozložené parametre
Transponovaný model (Clarke)
Vlastnosti:
• efektívnosť číselného výpočtu,
• prakticky postačujúca presnosť väčšiny výpočtov prechodných dejov v obmedzenom
frekvenčnom rozsahu,
• časový krok výpočtu je limitovaný (musí byť kratší ako doba prechodu vlny po
vedení),
• frekvenčne nezávislý (platí pre zadanú frekvenciu),
• nevhodný pre riešenie nesymetrických stavov.
Netransponovaný model (KCLee)
Vlastnosti:
• rovnaké ako predchádzajúce, počíta nesúmernosť vedenia a je vhodný pre
nesymetrické stavy.
4.1.3 Frekvenčne závislé modely (J. Marti, Noda, Semlyen)
Vlastnosti:
• presnosť v širokom frekvenčnom rozsahu,
• relatívne efektívny číselný výpočet,
• časový krok výpočtu je limitovaný,
• pre veľmi nízke hodnoty frekvencií môže byť nepresný.


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 26
4.1.4 Modely vedení a káblov
Line/Cable
Pomocou tejto procedúry je možné vygenerovať požadovaný typ vedenia
postupným zadávaním jednotlivých parametrov. Po voľbe Line/Cable sa
objaví roletové menu s ponukou počtu fáz pre navrhované vedenie. Po zvolení
počtu fáz nasleduje otvorenie dialógového okna. Dialógové okno obsahuje dve
záložky Model a Data.
Model
Užívateľ si volí typ prenosového vedenia v ponuke System type:
• •• • Overhead Line – vonkajšie vedenie
• •• • Single Core Cable – jednožilový kábel
• •• • Enclosing Pipe – viacžilový kábel
Data
V záložke Data sa zadávajú rozmery vedenia a materiálové konštanty vodičov
a izolantov.
4.1.4.1 Overhead Line
Po zvolení vonkajšieho vedenia je možné nastaviť transponované vedenie
Transposed, pre rešpektovanie povrchového javu, označenie položky Skin effect. Voľbou
Units sa volí Metric – metrická sústava alebo English – anglická sústava.
Typ modelu (Bergeron, Pi, J. Marti, Noda, Semlyen) sa nastaví v ponuke Type.
Položka Standard data obsahuje tri parametre. Rho je merná rezistivita zeme [Ω⋅m], Freq.
init je frekvencia, pre ktorú sa budú počítať parametre a Length, je dĺžka vedenia v závislosti
od zvoleného jednotkového systému, t.j. „km“ alebo „miles“.
Pre model Bergeron a Pi je nastavenie v záložke Model ukončené, avšak pri voľbe
ostatných modelov je nutné nastaviť Freq. SS odpovedajúcu frekvenciu ustáleného stavu
a Freq. matrix maximálnu frekvenciu, pri ktorej budú parametre počítané [Hz], Decades je
počet dekád frekvenčného rozsahu a Points/Dec. značí počet bodov v jednej dekáde.
V záložke Data je Phase no poradové číslo fázy, v prípade zemného vodiča sa nastaví
0. Pri každom vodiči sa zadáva React/Resis – reaktancia/odpor vodiča na jeden kilometer
dĺžky [Ω/km], Rout – vonkajší polomer vodiča, polomer celého vodiča alebo lana [cm],
pokiaľ sa v predchádzajúcej ponuke Model nastaví požiadavka Skin efektu, je treba ešte určiť
vnútorný polomer vodiča, polomer oceľovej duše vodiča – lana Rin [cm]. Ďalšie tri položky
popisujú uloženie a rozmiestnenie jednotlivých fáz a zemných vodičov, kde Horiz určuje
horizontálnu vzdialenosť lana od stredu stožiara [m], Vtower je výška lana nad zemou pri
stožiari [m] a Vmid je výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsu [m].
Po ukončení zadávania je možné dáta uložiť voľbou Save as na dolnej tlačidlovej lište.
Dáta je možné taktiež importovať z už skôr vytvorených súborov pomocou Import. Pre
overenie rozmiestnenia jednotlivých vodičov je možné použiť View. Pre kontrolu správnosti
zadania jednotlivých parametrov slúži Verify. Pokiaľ je všetko v poriadku, je možné pristúpiť
k vygenerovaniu vedenia, resp. kábla pomocou príkazu Run ATP a voľbou OK.
4.1.4.2 Single Core Cable
Zadávanie parametrov kábla je podobné ako v predchádzajúcom prípade. Rovnaké je
nastavenie štandardných dát v ponuke Standard data. Doplnená je ponuka Snaking pre
točený (transponovaný) kábel. Uloženie kábla sa špecifikuje v ponuke Cables in. Je možné
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 27
uloženie vo vzduchu (Air), v zemi (Ground) alebo na povrchu zeme (Surface). Označenie
ponuky Matrix output umožňuje získať výslednú impedanciu a dáta admitančnej matice (R,
ω⋅L, ω⋅C). Pre voľbu Add G, Add C sa vyznačia príslušné matice. V záložke Data sa
podobne ako v predchádzajúcom prípade nastavia parametre týkajúce sa vlastného kábla.
Štandardne sa nastavia najskôr parametre jadra (Core), kde Rin je vnútorný polomer vodiča,
Rout vonkajší polomer vodiča [m]. Rho je rezistivita materiálu vodiča [Ω⋅m], mu je pomerná
permeabilita materiálu vodiča, mu (ins) je pomerná permeabilita izolácie na vonkajšej strane
vodiča a eps (ins) je pomerná permitivita izolácie na vonkajšej strane vodiča. Pre nastavenie
parametrov plášťa a panciera kábla je nutné najskôr označiť v ponuke Conductors položky
Sheath, resp. Armor. Celkový polomer kábla (vonkajšia izolácia) sa nastaví v Total radius
[m].
4.1.4.3 Enclosing Pipe
V tomto prípade ide o viacžilový kábel v spoločnom puzdre. Doplnená je tu preto
ponuka zadávania Pipe data, kde sa nastavia parametre trubice (puzdra). Depth značí
vzdialenosť v metroch medzi stredom trubice a povrchom zeme. Význam parametrov Rin,
Rout, Rins, Rho a Mu je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade s tým rozdielom, že
tentoraz sa netýkajú parametrov kábla, ale trubice. Eps (in) je relatívna permitivita vnútornej
izolácie, teda izolácie medzi káblom a trubicou, Eps (out) je relatívna permitivita vonkajšej
izolácie, izolácie okolo trubice. Pri nastavení možnosti infinite thickness sa uvažuje
nekonečná hrúbka vodivej trubice.
4.2 Prevádzka vedenia
4.2.1 Trojfázový skrat napájaný ideálnym napäťovým zdrojom
Na obr. 4.1 je uvedený prípad vzniku trojfázového kovového skratu. Obvod je
napájaný ideálnym napäťovým zdrojom s harmonickým napätím.

Obr. 4.1 Trojfázový skrat napájaný ideálnym napäťovým zdrojom
Pre fázu A platí:
( ) ( ) α ω + ⋅ ⋅ = t U t u sin
m A
(4.1)
kde U
m
je amplitúda sínusového napätia, α je uhol fázora napätia referenčnej fázy
v okamihu t = 0.
V súlade s obr. 4.1 platí diferenciálna napäťová rovnica:
( ) ( )
( ) ( ) ( )
|
¹
|

\
|
+ ⋅ + ⋅ + ⋅ =
t
t i
t
t i
M
t
t i
L t i R t u
d
d
d
d
d
d
C B A
K A A
(4.2)
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 28
Po zjednodušení je možné napísať:
( ) ( )
( )
t
t i
L t i R t u
d
d
A
K A A
⋅ + ⋅ = pre t ≥ 0 (4.3)
M L L − =
K
(4.4)
a pre výsledný prúd potom platí rovnica:
( ) ( ) ( ) t i t i t i
Av Au A
+ = (4.5)
kde i
Au
(t) je partikulárne riešenie rovnice (4.2), ktoré je označované ako ustálená
zložka výsledného prúdu fázy A a predstavuje striedavú periodickú zložku skratového prúdu.
Pre ideálny napäťový zdroj, má ustálený skratový prúd konštantnú amplitúdu a jeho
frekvencia je daná frekvenciou zdroja. Všeobecné riešenie rovnice (4.2) je i
Av
(t), ktoré je
prechodnou zložkou výsledného prúdu a predstavuje jednosmernú aperiodickú zložku
skratového prúdu. Tento prúd je označovaný ako voľný prúd. Jednosmerná zložka skratového
prúdu doznieva s časovou konštantou τ
K
= L
K
/R. Počiatočná hodnota tejto zložky je závislá od
rozdielu veľkosti predchádzajúceho ustáleného prevádzkového stavu a ustáleného skratového
prúdu. Maximálna veľkosť jednosmernej zložky skratového prúdu závisí ako od uhla α, tak aj
od veľkosti prúdu predchádzajúceho prevádzkového stavu.
Pre zložku i
Au
(t) platí:
( ) ( )
K
K
m
Au
sin ϕ α ω − + ⋅ ⋅ = t
Z
U
t i (4.6)
kde Z
K
je impedancia skratového obvodu:
( )
2
K
2
K
L R Z ⋅ + = ω (4.7)
ϕ
K
je uhol skratovej impedancie:
R
L
K
K
arctan = ϕ (4.8)
Pre zložku i
Av
(t) platí:
( )
[ ]
( ) ( ) [ ]
K
0 0
Au u A Av
τ
t
e i i t i

⋅ − = (4.9)
kde i
A[u]
(t) je prúd predchádzajúceho prevádzkového stavu v čase t = 0 a τ
K
časová konštanta.
4.2.1.1 Riešenie programom ATP
Uvažuje sa jednoduché 110 kV vedenie AlFe6 120 mm
2
s dĺžkou 20 km. K 3-
fázovému skratu dôjde vo vzdialenosti 10 km od zdroja. Pre nastavenie parametrov ideálneho
zdroja s frekvenciou je nutné najprv určiť veľkosť amplitúdy fázovej hodnoty napätia Amp,
pre ktorú platí:
kV 815 , 89 2
3
110
2
3
max
= ⋅ = ⋅ =
U
U (4.10)
Vedenie je modelované pomocou procedúry Line Constants s uvažovaním Skin
efektu a je nahradené frekvenčne nezávislým modelom π s parametrami podľa Tab. 4.1. Nie
je uvažované previs lana a platí Vtower = Vmid.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 29
Tab. 4.1 Parametre prenosového vedenia 110 kV, AlFe6 120 mm
2
s dĺžkou 20 km
Phase no
číslo fázy
Rin [cm]
polomer oceľovej
duše vodiča
Rout [cm]
vonkajší
polomer
vodiča-lana
Resis [Ω ΩΩ Ω/km]
odpor vodiča na jeden
kilometer dĺžky
Horiz [m]
Horizontálna
vzdialenosť lana
od stredu stožiara
Vtower [m]
výška lana nad
zemou pri
stožiari
Vmid [m]
výška lana nad zemou
v mieste najväčšieho
previsnutia
1 0.258 1.565 0.234 -1.75 12 12
2 0.258 1.565 0.234 0 12 12
3 0.258 1.565 0.234 1.75 12 12
Merná rezistivita zeme Rho 100 Ω⋅m, frekvencia Freq. init 50 Hz a dĺžka polovice
vedenia Length 10 km.

Obr. 4.2 Rozmiestnenie vodičov na stožiari
Záťaž je realizovaná pomocou 3-fázového RLC obvodu v zapojení do trojuholníka
s parametrami R
1
= R
2
= R
3
= 300 Ω a L
1
= L
2
= L
3
= 0,1 mH. Priebeh prúdu sa sníma vo
vetve fázy A.

Obr. 4.3 Schéma zapojenia v ATPDraw pre 3-fázový kovový skrat napájaný ideálnym
zdrojom napätia
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 30
(file o43.pl4; x-var t) c:X0005A-X0003A
0,00 0,03 0,06 0,09 0,12 0,15 [s]
-25,00
-18,75
-12,50
-6,25
0,00
6,25
12,50
18,75
25,00
[kA]

Obr. 4.4 Priebeh prúdu pred a po skrate vo fáze A
Skrat nastal v čase 50 ms pri prechode prúdu vo fáze A nulou a skratový prúd má
jednosmernú, rýchle tlmenú zložku. Nárazový skratový prúd činí 24,4 kA.
V prípade 3-fázového skratu sa jednalo o tzv. symetrický skrat. Tento druh skratu je
pri vonkajších vedeniach skôr ojedinelý. Častejšie dochádza k tzv. nesymetrickým skratom.
4.2.2 Metóda symetrických zložiek
V 3-fázových sústavách je možné každú trojicu nesymetrických fázorov nahradiť
zložením symetrických fázorov súslednej, spätnej a netočivej sústavy. Pokiaľ je zvolená fáza
A ako referenčná, platí:
0 2 1 A
U U U U + + =
0 2 1
2
B
U U a U a U + ⋅ + ⋅ =
0 2
2
1 C
U U a U a U + ⋅ + ⋅ = (4.11)
o
120 ⋅
=
j
e a (4.12)
Po označení:
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
C
B
A
U
U
U
U [ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
0
2
1
U
U
U
U
F
(4.13)
je možné sústavu prepísať do maticového tvaru:
[ ] [ ] [ ]
F
U F U ⋅ = (4.14)
kde pre maticu [F] platí:
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 31
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
1
1
1 1 1
2
2
a a
a a F (4.15)
Pretože determinant matice [F] je rôzny od nuly, je možné uskutočniť jej inverziu
a prejsť od fázových hodnôt k hodnotám jednosmerných zložiek:
[ ] [ ] [ ] U F U ⋅ =
−1
F
(4.16)
kde pre inverznú maticu [F]
–1
platí:
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ =

1 1 1
1
1
3
1
2
2
1
a a
a a
F (4.17)
4.2.2.1 Symetrické zložky v podmienkach nesymetrického prevádzkového stavu
V tejto podkapitole budú uvedené rozbory nesymetrických prevádzkových stavov
s obmedzením na prípady jedinej miestnej nesymetrie, t.j. platí predpoklad, že nesymetria je
spôsobená jediným nesymetrickým článkom a ostatné články ES sú symetrické. Sieť medzi
zdrojmi a miestom nesymetrie je možné vyjadriť kombináciou symetrických pasívnych
článkov zapojených pozdĺžne a priečne.
Zapojenia pre priečny symetrický článok odpovedajú nasledujúcej rovnici:
[ ] [ ] [ ] [ ] [ ] I Z I Z U ⋅ + ⋅ =
N
(4.18)
Pre jednotlivé matice platí:
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
Z Z Z
Z Z Z
Z Z Z
Z
M M
M M
M M
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
N N N
N N N
N N N
N
Z Z Z
Z Z Z
Z Z Z
Z (4.19)

a) b)
Obr. 4.5 Zapojenie a) priečneho symetrického článku, b) pozdĺžneho symetrického článku
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 32
Po prechode k súmerným zložkám platí:
[ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ]
F F F F
I Z I F Z F I F Z F U ⋅ = ⋅ ⋅ ⋅ + ⋅ ⋅ ⋅ =
− −
P N
1 1
(4.20)
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
0
2
1
I
I
I
I
F
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
=
C
B
A
I
I
I
I (4.21)
Pričom prúdy I
1
, I
2
, I
0
sú súsledné, spätné a netočivé zložkové prúdy.
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ + ⋅ +


=
N M
M
M
P
3 2 0 0
0 0
0 0
Z Z Z
Z Z
Z Z
Z (4.22)
[Z
P
] je matica zložkových impedancií priečneho článku.
Zapojeniu pre pozdĺžny symetrický článok zodpovedajú nasledujúce rovnice:
[ ] [ ] [ ] I Z U ⋅ = ∆ (4.23)
Odkiaľ pre súmerné zložky:
[ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ] [ ]
F F F
I Z I F Z F U ⋅ = ⋅ ⋅ ⋅ = ∆

S
1
(4.24)
[ ]
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ +


=
M
M
M
S
2 0 0
0 0
0 0
Z Z
Z Z
Z Z
Z (4.25)
[Z
S
] je matica zložkových impedancií pozdĺžneho článku.
4.2.3 Jednofázový kovový skrat

Obr. 4.6 Schematické znázornenie jednofázového skratu
Jedná sa o priečnu nesymetriu a z vyššie uvedeného obrázka je zrejmé, že platí:
0
A
= U 0
C B
= = I I (4.26)
Prechodom k zložkovým veličinám platí pre zložkové prúdy rovnica:
[ ] [ ] [ ]
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ = ⋅ =

A
A
A
1
3
1
I
I
I
I F I
F
(4.27)

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 33
Z rovnice vyplýva:
A 0 2 1
3
1
I I I I ⋅ = = = (4.28)
Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému:

Obr. 4.7 Náhradná zložková schéma pre jednofázový skrat
Pre zložkové napätia platí:
( )
1 0 c 2 c 1
I Z Z U ⋅ + =
1 2 c 2
I Z U ⋅ − =
1 0 c 0
I Z U ⋅ − = (4.29)
[Z
c1
], [Z
c2
], [Z
c0
] sú celkové impedancie súslednej, spätnej a netočivej zložkovej sústavy.
4.2.3.1 Riešenie programom ATP
Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr. 4.3), kde v čase
50 ms je spojená fáza A so zemou.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 34
(file o48.pl4; x-var t) c:X0009A-X0007A
0,00 0,03 0,06 0,09 0,12 0,15 [s]
-16
-12
-8
-4
0
4
8
12
[kA]

Obr. 4.8 Priebeh prúdu pred a po 1-fázovom skrate vo fáze A
4.2.4 Dvojfázový kovový zemný skrat

Obr. 4.9 Schematické znázornenie 2-fázového zemného skratu
Z vyššie uvedeného obrázku je zrejmé, že platí:
0
A
= I 0
C B
= =U U (4.30)
Prechodom k zložkovým veličinám platia pre zložkové napätia rovnice:
[ ] [ ] [ ]
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ = ⋅ =

A
A
A
1
3
1
U
U
U
U F U
F
(4.31)
Z rovnice vyplýva:
A 0 2 1
3
1
U U U U ⋅ = = = (4.32)
Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému:
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 35

Obr. 4.10 Náhradná zložková schéma pre 2-fázový zemný skrat
Pre zložkové prúdy je možné pomocou vzorcov pre prúdový delič určiť:
0 c 2 c
0 c 2 c
c1
1
Z Z
Z Z
Z
E
I
+

+
=
1
0 c c2
0 c
2
I
Z Z
Z
I ⋅
+
− =
1
0 c c2
2 c
0
I
Z
Z
I ⋅
+
− =
Z
(4.33)
4.2.4.1 Riešenie programom ATP
Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr. 4.3), kde v čase
50 ms je v súlade s obr. 4.9 spojená fáza B a fáza C so zemou (viď obr. 4.11).
(file o48.pl4; x-var t) c:X0019B-X0017B c:X0019C-X0017C
0,00 0,03 0,06 0,09 0,12 0,15 [s]
-25,00
-18,75
-12,50
-6,25
0,00
6,25
12,50
18,75
25,00
[kA]

Obr. 4.11 Priebeh prúdu pred a po 2-fázovom zemnom skrate vo fáze B a C
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 36
4.2.5 Dvojfázový kovový skrat

Obr. 4.12 Schematické znázornenie 2-fázového skratu
Z vyššie uvedeného obrázka je zrejmé, že platí:
0
A
= I
C B
U U =
C B
I I − = (4.34)
Prechodom k zložkovým veličinám platia pre zložkové prúdy rovnice:
[ ] [ ] [ ]
|
|
|
|
¹
|

\
|
⋅ ⋅ −
⋅ ⋅
⋅ = ⋅ =

0
3
3
3
1
B
B
1
I j
I j
I F I
F
(4.35)
Z rovnice vyplýva:
2 1
I I − = 0
0
= I (4.36)
Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému:

Obr. 4.13 Náhradná zložková schéma pre 2-fázový skrat
Pre zložkové veličiny je možné na základe náhradnej schémy na obr. 4.13 napísať:
c2 c1
1
Z Z
E
I
+
=
1 2
I I − = 0
0
= I (4.37)
1 c2 2 c2 2 1
I Z I Z U U ⋅ = ⋅ − = = 0
0
= U (4.38)

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 37
4.2.5.1 Riešenie programom ATP
Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr. 4.3), iné je len
umiestnenie spínača. V čase 50 ms v súlade s obr. 4.12 sú vzájomne spojené fáza B a fáza C.

Obr. 4.14 Obvod 2-fázového skratu
Mnohokrát je vhodné poznať pomer veľkostí skratových prúdov v jednom mieste
sústavy pri rôznych druhoch skratov. V nižšie uvedených vzorcoch je urobené porovnanie
hodnôt počiatočných rázových prúdov nesymetrických skratov s prúdom 3-fázového
symetrického skratu. Porovnania budú uskutočnené pre okamih t = 0. Pri orientačných
výpočtoch môžu byť zanedbané rezistancie a je možné predpokladať symetrické celkové
reaktancie X
c2
= X
c1
.
(file o48.pl4; x-var t) c:X0037B-X0035B c:X0037C-X0035C
0,00 0,03 0,06 0,09 0,12 0,15 [s]
-25,00
-18,75
-12,50
-6,25
0,00
6,25
12,50
18,75
25,00
[kA]

Obr. 4.15 Priebeh prúdu pred a po 2-fázovom skrate vo fáze B a C
4.2.6 Porovnanie skratových prúdov
Trojfázový kovový skrat
c1
1 k3
X
E
I I
′ ′
= = ′ ′ (4.39)


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 38
Jednofázový kovový skrat
k3
c1
c0
c0 c1
1 k1
2
3
2
3 I
X
X
X X
E
I I ′ ′ ⋅
+
=
+ ⋅
′ ′
= ⋅ = ′ ′ (4.40)
Pomer reaktancií X
c0
/X
c1
sa môže meniť od 0 až do nekonečna, preto môže skratový
prúd nadobúdať hodnoty:
( )
3 k 1 k
5 , 1 0 I I ′ ′ ⋅ ÷ = ′ ′ (4.41)
Dvojfázový kovový zemný skrat
Skratový prúd pri dvojfázovom kovovom zemnom skrate je možné určiť pomocou
zložkových prúdov zo vzťahu (4.33).
Pri hodnotách (X
c0
/X
c1
) blízkych nule platí:
k3 N k2,
3 I I ′ ′ ⋅ = ′ ′ (4.42)
Pri hodnotách (X
c0
/X
c1
) blízkych nekonečnu platí:
3 k N k2,
2
3
I I ′ ′ ⋅ = ′ ′ (4.43)
Dvojfázový kovový skrat
k3
c0 c1
1 k2
2
3
2
3 I
X X
E
I I ′ ′ ⋅ =
+ ⋅
′ ′
= ⋅ = ′ ′ (4.44)
(file o48.pl4; x-var t) c:X0009A-X0007A c:X0037C-X0035C
c:X0030A-X0027A c:X0019C-X0017C
0,04 0,05 0,06 0,07 0,08 0,09 0,10 [s]
-25,00
-18,75
-12,50
-6,25
0,00
6,25
12,50
18,75
25,00
[kA]

X0009A-X0007A 1-fázový skrat, X0037C-X0035C 2-fázový skrat,
X0030A-X0027A 3fázový skrat, X0019C-X0017C 2-fázový zemný skrat
Obr. 4.16 Porovnanie priebehov prúdov pri rôznych druhoch skratov
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 39
4.2.6 Prerušenie jednej fázy
Prerušenie jednej fázy je možné chápať ako zapojenie nesymetrického pozdĺžneho
článku (podľa obr. 4.5b) v mieste poruchy, charakterizovaného úbytkami napätia
v jednotlivých fázach.

Obr. 4.17 Schematické znázornenie prerušenia jednej fázy
Podľa obr. 4.17 je možné napísať:
0
A
= I
C B
U U ∆ = ∆ (4.45)
Po porovnaní rovníc pre 2-fázový zemný skrat je zrejmá zhoda, preto bude i podobný
postup pri odvodení výsledných vzťahov pre zložkové napätia a prúdy:
A 0 2 1
3
1
U U U U ∆ ⋅ = ∆ = ∆ = ∆ (4.46)
0 c 2 c
0 c 2 c
c1
1
Z Z
Z Z
Z
E
I
+

+
=
1
0 c c2
0 c
2
I
Z Z
Z
I ⋅
+
− =
1
0 c c2
2 c
0
I
Z Z
Z
I ⋅
+
− = (4.47)
4.2.6.1 Riešenie programom ATP
Pri riešení sa znova ako v predchádzajúcich prípadoch využijú parametre vedenia
obvodu na obr. 4.3. V čase 10 ms je prerušená fáza A (viď obr. 4.18). Na obr. 4.19, obr. 4.20
a obr. 4.21 je zobrazený priebeh zotaveného napätia v mieste prerušenia (X0001A-X0005A),
napätie zdroja (X0011A), napätie na záťaži (X0013) a prúdy zo zdroja (X0011-X0009).

Obr. 4.18 Obvod prerušenia jednej fázy
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 40
(file o419.pl4; x-var t) v:X0001A-X0005A v:X0011A
0 10 20 30 40 50 [ms]
-150
-100
-50
0
50
100
150
[kV]

Obr. 4.19 Časová závislosť zotaveného napätia v mieste prerušenia a napätia zdroja
(file o419.pl4; x-var t) v:X0013A v:X0013B v:X0013C
0 10 20 30 40 50 [ms]
-90
-52
-14
24
62
100
[kV]

Obr. 4.20 Časová závislosť napätí na záťaži pri prerušení fázy A
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 41
(file o419.pl4; x-var t) c:X0011A-X0009A c:X0011B-X0009B
c:X0011C-X0009C
0 10 20 30 40 50 [ms]
-900
-600
-300
0
300
600
900
[A]

Obr. 4.21 Časová závislosť prúdov pri prerušení fázy A
4.2.7 Zemné spojenie
V kapitole 4.2.3 bolo vodivé spojenie jednej fázy so zemou nazývané jednofázový
skrat, avšak pri predpoklade, že k takému vodivému spojeniu došlo v sieťach
prevádzkovaných s priamo uzemneným uzlom. V sieťach prevádzkovaných s izolovaným
uzlom, prípadne v sieťach kompenzovaných, t.j. v sieťach, ktorých uzol je spojený so zemou
cez zhášaciu tlmivku alebo pri ktorých je vytvorený umelý bod pomocou zhášacích
transformátorov, môže vzniknúť zemné spojenie. Pri 1-fázovom skrate je skratový prúd
niekoľkonásobne väčší ako prevádzkový (alebo je blízky prevádzkovému), ďalej má
induktívny charakter, zatiaľ čo miesto zemného spojenia prechádza len malý prúd
kapacitného charakteru a jeho veľkosť nezávisí od vzdialenosti od zdroja.
V izolovaných sieťach v ustálenom prevádzkovom stave prechádzajú kapacitami voči
zemi kapacitné prúdy, ktorých súčet v symetrickej sieti a symetrickom napätí je rovný nule
(viď obr. 4.22).

Obr. 4.22 Schematické znázornenie siete s izolovaným uzlom


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 42
V prípade, že dôjde v takejto sieti k spojeniu niektorej fázy so zemou, uzatvárajú sa
kapacitné prúdy neporušených fáz cez zem, miesto kontaktu vodiča so zemou a vinutia
transformátora. Zemou prechádzajú prúdy, ktoré pri rozsiahlejších sieťach môžu dosahovať
značné veľkosti.

Obr. 4.23 Schematické znázornenie siete s izolovaným uzlom pri zemnom spojení
Pokiaľ poruchový prúd neprekročí stanovenú hodnotu, môže byť sieť s izolovaným
uzlom ponechaná v prevádzke. Komplikácie nastávajú pri zemnom spojení, keď elektrický
oblúk horí nestabilne, t.j. dochádza k jeho uhasnutiu a opätovnému zapaľovaniu (vznikne tzv.
prerušované zemné spojenie). V týchto prípadoch môže byť prerušované zemné spojenie
zdrojom nebezpečných prepätí v sieti. V sieťach s väčšou rozlohou, kde poruchový zemný
prúd presiahne hodnotu asi 5 A vzniká pri zemných spojeniach spravidla oblúk, ktorý sa
rozrastie do značných dĺžok. Býva veľmi pohyblivý a takmer vždy zasiahne susedné fázy.
Dôsledkom toho sú potom 2- alebo 3-fázové skraty. Horiace oblúkové zemné spojenie
prepaľuje vodiče, drevené stožiare a ničí izolátory.
Účinným prostriedkom pre potlačenie oblúka v mieste zemného spojenia je uzemnenie
neutrálneho bodu transformátora cez tlmivku, ktorej indukčnosť sa dá nastaviť tak, aby
indukčný prúd tečúci od nej k miestu zemného spojenia kompenzoval kapacitné prúdy
zdravých fáz a aby tak došlo k uhasnutiu oblúka.

Obr. 4.24 Schematické znázornenie vplyvu zhášacej tlmivky

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 43
4.2.7.1 Výpočet trvalého zemného spojenia
Výpočty zemného spojenia sa často uskutočňujú vo fázových hodnotách. Pretože
kapacitné reaktancie elektrického vedenia sú značne väčšie ako rezistancie a indukčné
reaktancie článkov, je možné tieto rezistancie a reaktancie zanedbať.
Pre riešenie zemného spojenia z obr. 4.24, kde je uvažované zemné spojenie v sieti
s uzlom transformátora uzemneným cez zhášaciu tlmivku, vychádza hodnota poruchového
prúdu, ktorý preteká zemou:
E
X X
X X
I
C L
L C


⋅ −
=
3
p
(4.48)
Pre nulovú hodnotu poruchového prúdu je potrebná veľkosť indukčnosti tlmivky,
ktorá daná vzťahom:
0
2
3
1
C
L
⋅ ⋅
=
ω
(4.49)
kde C
0
je kapacita vodiča voči zemi v izolovanej sieti.
4.2.7.2 Riešenie programom ATP
Obvod bude zostavený najprv v súlade s obr. 4.23, teda bez použitia tlmivky. Ideálny
zdroj napätia napája transformátor 110/22 kV. Na sekundárnu stranu transformátora je
pripojené vedenie 22 kV. K zemnému spojeniu dôjde na konci vedenia v čase 3 ms.
Pre nastavenie parametrov ideálneho zdroja s frekvenciou je nutné najprv určiť
veľkosť amplitúdy fázovej hodnoty napätia Amp, ktorá sa určila na základe vzťahu (4.10)
a ktorej hodnota je: Amp = 89,815 kV.
Bol použitý transformátor 110/22 kV, 40 MVA s týmito parametrami: S
n
= 40 MVA,
u
k
= 11,5 %, ∆P
k
= 205 kW, i
0
= 0,4 %, ∆P
0
= 40 kW v zapojení Dy. Model transformátora
bol na základe týchto parametrov vygenerovaný pomocou procedúry BCTRAN.
Záťaž je realizovaná pomocou 3-fázového RLC obvodu v zapojení do trojuholníka
s parametrami R
1
= R
2
= R
3
= 600 Ω. Odpor miesta zemného spojenia má hodnotu 10 Ω.
Vedenie 22 kV je pri riešení zemného spojenia modelované pomocou procedúry
Line/Cable Constants ekvivalentným π-článkom s uvažovaním Skin efektu s parametrami
podľa Tab. 4.2. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nie je uvažovaný previs lana a je
zadané Vtower = Vmid. Merná rezistivita zeme Rho je zvolená 100 Ω⋅m, frekvencia Freq.
init 50 Hz a dĺžka vedenia Length je 100 km.
Po vygenerovaní modelu vedenia (Run ATP) a uložení (Save as) je možné pristúpiť
k zostaveniu celkovej schémy obvodu podľa obr. 4.25.
Tab. 4.2 Parametre vedenia 22 kV, AlFe6 95 mm
2
s dĺžkou 100 km
Phase no
číslo fázy
Rin [cm]
polomer oceľovej
duše vodiča
Rout [cm]
vonkajší
polomer
vodiča-lana
Resis [Ω/km]
odpor vodiča na jeden
kilometer dĺžky
Horiz [m]
horizontálna
vzdialenosť lana
od stredu stožiara
Vtower [m]
výška lana nad
zemou pri
stožiari
Vmid [m]
výška lana nad zemou
v mieste najväčšieho
previsu
1 0,218 1,335 0,319 -1.75 12 12
2 0,218 1,335 0,319 0 12 12
3 0,218 1,335 0,319 1.75 12 12
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 44

Obr. 4.25 Obvod siete s izolovaným neutrálnym bodom transformátora pri zemnom spojení
(file o425.pl4; x-var t) c:X0001A-XX0014
0 5 10 15 20 25 30 [ms]
-100
-50
0
50
100
150
200
250
300
[A]

Obr. 4.26 Priebeh nekompenzovaného poruchového prúdu pri zemnom spojení
(file o425.pl4; x-var t) v:X0001A v:X0001B v:X0001C
0 5 10 15 20 25 30 [ms]
-30
-20
-10
0
10
20
30
[kV]

Obr. 4.27 Priebeh napätia v mieste zemného spojenia
Indukčnosť kompenzačnej tlmivky sa určí z amplitúdy poruchového prúdu I = 6,7
odčítanej z obr. 4.26 a z amplitúdy napätia U = 27,6 odčítanej z obr. 4.27 vzťahom:
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 45
H 57 , 7
314 7 , 6 3
6 , 27
3
=
⋅ ⋅
=
⋅ ⋅
=
ω I
U
L (4.49)

Obr. 4.28 Obvod zemného spojenia s použitím zhášacej tlmivky
Následným doladením tlmivky je možné dosiahnuť prakticky nulovú hodnotu
poruchového prúdu, ktorý mal v tomto prípade amplitúdu menšiu ako jeden ampér. Tlmivkou
pritom preteká striedavý prúd s prechodnou jednosmernou zložkou.
(file o428.pl4; x-var t) c: -XX0008
0,0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 [s]
-15
-10
-5
0
5
10
15
[A]

Obr. 4.29 Výsledný priebeh prúdu kompenzačnou tlmivkou

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 46
5 TOČIVÉ ELEKTRICKÉ STROJE
Modelovaním točivých strojov sa dajú simulovať aj elektromechanické prechodné deje
v elektrizačných sústavách. Sem patrí problematika stability, ostrovná prevádzka alebo len
rozbehy motorov a pod. ATP má k dispozícii model synchrónneho stroja SM59 a model
univerzálneho motora UM.
5.1 Model SM59
Pre stroj s konštantným budením a mechanickým momentom sa použije neriadený
model, v inom prípade riadený model pomocou ôsmych in/out signálov TACS. Neriadený
model má len trojfázový vývod z kotvy.
Model neobsahuje saturáciu a počíta s jednou hmotnosťou na hriadeli (v ATP
je možnosť brať viac hmotností). Zadávajú sa elektrické a mechanické
parametre stroja. Požadované veličiny sú popísané v Helpe. Každý z vývodov
pre riadenie umožňuje voľbu typu medzi 0 a 22. Help rovnako popisuje, či ide
o vstupný alebo výstupný signál a čo definuje. Typ 0 ignoruje signál, typ 15 nie
je použitý a zvyšné do 20 sú rôzne výstupné premenné. Typ 21 slúži pre
riadenie budenia a 22 pre riadenie mechanického výkonu.
5.2 Model UM
ATPDraw (verzia 4) poskytuje voľbu 5 typov, program ATP ich pozná 12. UM1 je
model trojfázového synchrónneho stroja, UM3 indukčný klietkový stroj a UM4 krúžkový,
UM6 je jednofázový stroj a UM8 jednosmerný.
V ATPDraw sa jednotlivé požadované hodnoty zadávajú v dialógovom okne
a ich význam je popísaný v Helpe. Navyše sa pre univerzálne stroje v každom
jednotlivom dátovom súbore volí spoločne spôsob inicializácie, použitý systém
jednotiek a vzájomné prepojenie strojov prostredníctvom voľby ATP Settings
Switch/UM.
5.3 Model motorgenerátora
Spôsob práce s modelom UM ukazuje príklad publikovaný na EMTP Summer Course
v roku 1989 v Leuvene: J.A. Martinez: Simulation of a tree-phase synchronous motor-
generator using the U. M. code.
UM model synchrónneho stroja umožňuje zostaviť obvod so strojmi s rôznou
frekvenciou, zatiaľ čo SM59 zadáva tú istú frekvenciu pre každý stroj. Mechanickú väzbu
medzi strojmi je možné realizovať dvomi spôsobmi. Priame prepojenie je vhodné pre malú
mechanickú sústavu dvoch alebo troch strojov. Druhý spôsob rieši mechanickú sústavu
každého hriadeľa zvlášť a vzájomná väzba sa uskutočňuje pomocou TACS. V príklade bude
použitý len prvý spôsob.
5.3.1 Parametre obvodu modelu UM
Daná elektrická sieť má amplitúdu napätia 9,8 kV a frekvenciu 50 Hz, jej ekvivalentná
impedancia je 0,25 Ω a 3,5 mH. Nastavenie UM v ATP je: automatická iniciácia, jednotky SI
a prepojenie má voľbu prediction. Pre iniciáciu generátora je zvolená maximálna hodnota
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 47
9,4 kV a ekvivalent mechanickej záťaže 5 Ω a 4,5 mH. Pomocou rovníc obvodu bola
vypočítaná hodnota iniciačného napätia pre motor: 9,444 kV a –9,4°. V nasledujúcej tabuľke
sú uvedené hodnoty oboch strojov.
odlišné parametre
jednotka MOTOR GENERÁTOR
výkon MVA 50 45
napätie statora kV 12 12
frekvencia Hz 50 100
počet pólov – 6 12
spoločné parametre (pomerné hodnoty)
pozdĺžna reaktancia x
d
1,05 1,12
priečna reaktancia x
q
0,80 0,90
tranzitná reaktancia x
d
‘ 0,25 0,30
subtranzitná pozdĺžna
reaktancia
x
d
“ 0,16 0,20
subtranzitná priečna
reaktancia
x
q
“ 0,22 0,24
rozptylová reaktancia
kotvy
x
l
0,15 0,18
odpor statora r 0,005 0,008
spoločné parametre – časové konštanty (čas v sekundách)
moment zotrvačnosti H 1,10 1,20
pozdĺžna tranzitná
naprázdno
τ
d0
‘ 6,4 8,5
pozdĺžna subtranzitná
nakrátko
τ
d
‘‘ 0,032 0,036
priečna subtranzitná
naprázdno
τ
q0
‘‘ 0,050 0,060

Obr. 5.1 Schéma motorgenerátora v ATPDraw
Ľavý stroj na schéme je motor, pravý generátor. V dialógovom okne sú pre motor
(generátor) v jednotlivých oknách zadané nasledujúce hodnoty:

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 48
General
spojenie do hviezdy; 3 polpáry (6 polpárov); počet cievok rotora d-2, q-1; frekvencia
50 (100 Hz); tolerancia 1E–12
Magnet.
LMUD je 0,0082506 (0,0095748); LMUQ je 0,0059588 (0,0073339); Saturation: none
Stator
Hodnoty pre statorové vinutie určuje menovitá impedancia stroja. Pre motor má
hodnotu 12⋅12/50 = 2,88 Ω. Odpor v tabuľke je potom pomerná hodnota 0,005⋅2,88 = 0,0144.
Pre indukčnosť d a q sa berie pomerná hodnota rozptylovej reaktancie 0,15⋅2,88/(2⋅π⋅50) =
0,0013751. Pre LMUD je pomerná reaktancia 0,9 a pre LMUQ 0,65.

R (Ω) L (H/p.u.)
0 0,0144 (0) 0,00055 (0)
d 0,0144 (0,0256) 0,0013751 (0,0018335)
q 0,0144 (0,0256) 0,0013751 (0,0018335)
Rotor
R (Ω) L (H/p.u.)
1 0,00145 (0,0012913) 0,0010313 (0,0014012)
2 0,020372 (0,027162) 0,0001019 (0,0002445)
3 0,13356 (0,13334) 0,0007192 (0,0006667)
Init
9444 V a –9,4° (9400 V) viď vyššie
Motor je napájaný zo siete s vyššie uvedenými parametrami. RLC obvod vpravo od
zdroja je záťaž naprázdno 1 MΩ. Ľavú časť schémy oboch strojov tvorí obvod budenia. Pri
oboch strojoch je konštantné budenie (striedavý napäťový zdroj má frekvenciu 10 µHz)
Napätie zdroja (0,01 V) nie je dôležité, význam má len horný odpor, ktorý musí byť čo
najmenší, tu 1E–10 Ω. Dolné dva uzly slúžia k zadaniu mechanickej záťaže. Kapacita
kondenzátora vo faradoch zodpovedá momentu zotrvačnosti v kg⋅m
2
. Pri motore je to hodnota
1E10 a pri generátore 3,9E10 kg⋅m
2
. Prúd zdroja v ampéroch predstavuje mechanický
moment v Nm. V oboch prípadoch je hodnota 0,01 Nm. Vodivosť odporu modeluje trenie na
hriadeli. Hodnoty odporov sú rovnaké ako pri budení 1E–10 Ω. Spoločný odpor tak zaisťuje
pevnú väzbu medzi oboma hriadeľmi. Nakoniec dolný obvod RLC pripojený k statoru
generátora predstavuje jeho záťaž 5 Ω a 4,5 mH. Horný obvod RLC so sériovým spínačom
simuluje prechodný dej, keď v čase 20 ms dôjde k zvýšeniu zaťaženia motorgenerátora
paralelným pripojením záťaže 4,8 Ω a 4 mH.
5.3.2 Výsledky simulácie prechodného deja na motorgenerátore
Na obr. 5.2 sú porovnané mechanické momenty motora (u1) a generátora (u2),
moment motora je opačný. Skokovej zmene zaťaženia zodpovedá rýchla zmena momentu na
generátore, zatiaľ čo moment motora sa vďaka zotrvačnosti mení len pomaly. Priebeh
momentu až takmer do ustálenia prechodného deja ukazuje obr. 5.3.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 49
(file motgen.pl4; x-var t)
factors:
offsets:
1
0,00E+00
u1:TQGEN
1
0,00E+00
u2:TQGEN
-1
0,00E+00
0,00 0,05 0,10 0,15 0,20 0,25 0,30 [s]
-350
-310
-270
-230
-190
-150
*10
3

Obr. 5.2 Priebeh mechanických momentov motora (u1) a generátora (u2)
(file motgen.pl4; x-var t)
factors:
offsets:
1
0,00E+00
u1:TQGEN
1
0,00E+00
u2:TQGEN
-1
0,00E+00
0,0 1,5 3,0 4,5 6,0 7,5 9,0 [s]
-350
-310
-270
-230
-190
-150
*10
3

Obr. 5.3 Priebeh mechanických momentov motora (u1) a generátora (u2) do času ustaľovania
Na obr. 5.4 sú priebehy prúdov statorov strojov na začiatku prechodného deja. Prúd
motora narastá pozvoľne, prúd generátora skokom a potom mierne klesá. Rovnako je
viditeľná rozdielna frekvencia strojov. Porovnanie amplitúd prúdov v časoch uvádza
nesledujúca tabuľka. Zvýšenie zaťaženia paradoxne spôsobí v ustálenom stave pokles prúdu
do záťaže a zo siete a tomu taktiež zodpovedá pokles veľkosti mechanického momentu na
obr. 5.3. Mechanická rýchlosť je pritom pri oboch strojoch rovnaká, ako ukazuje obr. 5.5.

čas [s] 0 0,03 9
motor 1430 A 1430 A 1230 A
generátor 1630 A 3000 A 2140 A
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 50
(file motgen.pl4; x-var t) c:X0011A-X0043A+c:X0011A- c:BUSMA -BUS0A
0,00 0,03 0,06 0,09 0,12 0,15 [s]
-3000
-2000
-1000
0
1000
2000
3000
[A]

Obr. 5.4 Priebeh prúdov motora BUSMA-BUS0A a generátora na počiatku prechodného deja
(file motgen.pl4; x-var t) u1:OMEGM u2:OMEGM
0,0 1,5 3,0 4,5 6,0 7,5 9,0 [s]
104,41
104,51
104,61
104,72
104,82
104,92
105,03

Obr. 5.5 Priebeh otáčok motora a generátora počas prechodného deja
5.4 Samostatne pracujúci synchrónny generátor
Podobným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade sa zadávajú hodnoty pre ostatné
modely UM. Nasledujúci príklad ukazuje použitie druhého modelu synchrónneho stroja
SM59. Zatiaľ čo pri motorgenerátore sa mechanické otáčky po skončení prechodného deja
nemenia, pretože sú dané frekvenciou siete, ktorá napája motor, tak pri samostatne
pracujúcom stroji sa zaťažením znížia, pokiaľ stroj nie je vybavený regulátorom otáčok.
Keďže pri modeli SM59 je možné pomocou TACS riadiť len budenie alebo mechanický
výkon, ktoré sú v tomto prípade neriadeného modelu konštantné, nedá sa vytvoriť jednoduchý
model motorgenerátora (pomocou modelu SM59), pri ktorom sa otáčky oboch strojov musia
meniť rovnako. V nadväznosti na predchádzajúci prípad bol preto zvolený model samostatne
pracujúceho generátora, ktorý svojimi parametrami zodpovedá synchrónnemu generátoru
v sústrojenstve. Na samostatne pracujúcom stroji je potom simulovaný rovnaký prechodný dej
ako pri motorgenerátore.
5.4.1 Parametre obvodu modelu SM59
Do tabuľky stroja sa zadáva napätie, frekvencia, uhol, počet pólov, menovitý výkon
a napätie (definujú menovitú impedanciu) a ďalšie pomerné hodnoty a časové konštanty, ako
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 51
sú uvedené v tabuľkách rozdielnych a spoločných hodnôt strojov uvedených vyššie. Pre
moment zotrvačnosti označený HICO pri časovej konštante H platí:
( )
2 6
2 2
s
N
m kg 10 000137 , 0
200
45 2 , 1
⋅ ⋅ =


=

=
π ω
S H
HICO (5.1)

Obr. 5.6 Schéma obvodu so samostatne pracujúcim synchrónnym generátorom
5.4.2 Výsledky simulácie prechodného deja na synchrónnom generátore
Na obr. 5.7 sú porovnané priebehy mechanického výkonu samostatne pracujúceho
stroja a motorgenerátora. Po 9 sekundách prechodného deja klesne mechanický moment
z 0,193 MNm na 0,162 MNm, zatiaľ čo na generátore vzrastie na hodnotu 0,28 MNm.
Porovnanie prúdov statora na obr. 5.8 ukazuje, ako po zmene zaťaženia začína na generátore
klesať frekvencia prúdu a po 9 sekundách klesne frekvencia zo 100 na asi 71 Hz. Tomu
zodpovedá v prípade motorgenerátora mechanický výkon P
mg
a pre samostatne pracujúci
generátor výkon P
sg
:
MW 17
6
100 2
162 , 0
2
mg
=
⋅ ⋅
⋅ =
⋅ ⋅
⋅ =
π π
p
f
M P (5.2)
MW 21
6
71 2
28 , 0
2
sg
=
⋅ ⋅
⋅ =
⋅ ⋅
⋅ =
π π
p
f
M P (5.3)
gen59.pl4:
factors:
offsets:
s1:TQ GEN
1E6
0,00E+00
motgen.pl4: u2:TQGEN
0,00 0,04 0,08 0,12 0,16 0,20 [s]
150
200
250
300
350
400
*10
3

Obr. 5.7 Porovnanie priebehov mechanického momentu samostatne pracujúceho stroja
a motorgenerátora
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 52
gen59.pl4: s1:IA
motgen.pl4: c:X0011A-X0043A+c:X0011A-
0 10 20 30 40 50 60 [ms]
-4000
-3000
-2000
-1000
0
1000
2000
3000

Obr. 5.8 Priebeh statorového prúdu samostatne pracujúceho stroja a motorgenerátora
Z uvedených príkladov je zrejmé, že záleží na riešenom prechodnom deji, ktorý model
synchrónneho stroja bude použitý. V prípade potreby regulácie budenia alebo výkonu stroja
sa použije model SM59 s riadením TACS, ako je popísané v kapitole 5.1. Model SM59
požaduje bežné údaje stroja, model UM už potrebuje ďalšie výpočty.
Problematika modelovania točivých strojov patrí v programe ATP k najzložitejším a je
preto vhodné mať k dispozícii základné charakteristiky stroja, pomocou ktorých sa dá
správnosť modelu verifikovať.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 53
6 TRANSFORMÁTORY
Ako už bolo uvedené v kapitole 2, programom ATP je možné modelovať rôzne druhy
transformátorov. Je možné priamo zadávať model ideálneho 1-fázového transformátora alebo
model 1- a 3-fázového transformátora 2- alebo 3-vinuťového s danou magnetizačnou
charakteristikou (SATURABLE TRANSFORMER). Pritom sa zadávajú hodnoty T článku
náhradnej schémy transformátora. Ďalšia možnosť zadávania poskytuje procedúra BCTRAN,
ktorá potrebné dáta vygeneruje zo štítkových hodnôt transformátora.
Úvod tejto kapitoly bude znova podrobnejšie zameraný na zadávanie parametrov
jednotlivých modelov.
6.1 Nastavenie parametrov modelov
Saturable 1 phase
Model 1-fázového transformátora s uvažovaním saturácie. Dialógové okno
zadávania obsahuje dve zložky, a to Attributes a Characteristic.
V Attributes sa nastavia parametre transformátora v súlade s náhradnou
schémou na obr. 6.1.

Obr. 6.1 Náhradná schéma transformátora
Zadáva sa:
I
0
prúd naprázdno [A],
F
0
magnetický tok v stave naprázdno [Wb-závit],
R
mag
náhradný odpor strát v magnetickom obvode [Ω] (R
Fe
na obr. 6.1),
R
p
odpor primárneho vinutia obvodu [Ω] (R
1
na obr. 6.1),
L
p
indukčnosť primárneho vinutia [mH], resp. reaktancia [Ω],
V
rp
efektívna hodnota primárneho napätia [kV], (U
1
na obr. 6.1),
R
s
odpor sekundárneho vinutia obvodu [Ω],
L
s
indukčnosť primárneho vinutia [mH], resp. reaktancia [Ω].
Magnetizačná charakteristika transformátora sa zadáva voľbou Characteristic, ako
závislosť magnetického toku (resp. magnetickej indukcie) od prúdu.
Saturable 3 phases
Všeobecný model 3-fázového transformátora s uvažovaním saturácie. Pre 2-
resp. 3-vinuťový transformátor sa v dialógovom okne Attributes označí podľa
potreby položka 3-wind. Pre každé vinutie vrátane terciárneho je možné zvoliť
zapojenie (Y, D-lag, D-lead, Y180). Ostatné parametre sú rovnaké, ako
v predchádzajúcom prípade, R
m
je R
mag
.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 54
# Sat. Y/Y 3-leg
3-fázový transformátor v zapojení Yy s uvažovaním saturácie. Jedná sa
o trojstĺpcový jadrový transformátor s vysokou homopolárnou reluktanciou.
V dôsledku uzatvárania homopolárneho toku cez vzduch a konštrukciu
transformátorov je prúd naprázdno nulovej zložky väčší a nemôže byť
zanedbaný.
Zadáva sa:
f frekvencia počas merania [Hz],
S
o
menovitý výkon transformátora [VA],
V
h
menovité fázové napätie na strane vyššieho napätia [V],
V
l
menovité fázové napätie na strane nižšieho napätia [V].
Ďalšie hodnoty sa získajú zo štyroch meraní:
1. Meranie naprázdno zo strany nn pri menovitom napätí na vn:
P
ed
straty naprázdno [W],
I
ed
prúd naprázdno [A],
U
ed
napätie naprázdno [V].
2. Meranie nakrátko zo strany vn pri menovitom prúde:
P
sd
sú straty nakrátko [W],
I
sd
skratový prúd [A],
U
sd
napätie nakrátko [V].
3. Homopolárne zapojenie. Fázy nn strany sú spojené nakrátko do uzla a voči tomuto uzlu
a uzlu transformátora je pripojený zdroj s takým napätím, aby na vn strane bolo v stave
naprázdno menovité napätie:
P
eh
straty naprázdno [W],
I
eh
prúd naprázdno [A],
U
eh
napätie naprázdno [V].
4. Homopolárne zapojenie. Fázy nn strany sú spojené nakrátko do uzla a voči tomuto uzlu
a uzlu transformátora je pripojený zdroj s takým napätím, aby na vn strane v stave nakrátko
tiekol menovitý prúd:
P
sh
sú straty nakrátko [W],
I
sh
skratový prúd [A],
U
sh
napätie nakrátko [V].
BCTRAN
ATPDraw umožňuje vygenerovať parametre transformátora pomocou
procedúry BCTRAN, na základe zadávania štítkových hodnôt transformátora.
V zložke Structure sa zadá počet fáz (1 alebo 3) v Number of phases, počet vinutí (1
alebo 2) v Number windigs a typ jadra v Type of core. Pre jednotlivé typy platí: Triplex –
tri jednofázové transformátory, Shell core – plášťový transformátor, 3- až 5-legged stacked
core a 5-legged wound core jadrové transformátory. Ďalej sa zadá frekvencia v Hz pomocou
Test frequency a typ výstupnej matice LR alebo AR Output.
Parametre, týkajúce sa štítkových hodnôt transformátora a spôsob zapojenia sa nastaví
v zložke Ratings. V L-L Voltage [kV] sa zadávajú hodnoty napätia na primárnej strane
vyššieho napätia HV, na sekundárnej strane nižšieho napätia LV a pri 3-vinuťovom jadre
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 55
taktiež napätie terciárneho vinutia TV. Menovitý výkon transformátora sa zadá v Power
[MV⋅A] a hodinový uhol v stupňoch v Phase shift.
Zložka Factory tests obsahuje dáta získané z merania naprázdno Open circuit
a z merania nakrátko Short circuit. V prípade merania naprázdno sa určí, na ktorej strane
bolo uskutočnené meranie Performed at a kam bolo pripojené napätie Connect at. Ďalej sa
v zložke Open circuit zadajú dáta súsledných zložiek positive sequence a pokiaľ sú
dosiahnuteľné aj nulové zložky zero sequence, kde Volt [%] je napätie, pri ktorom bol
meraný prúd naprázdno Curr [%] a Loss [kW] sú straty naprázdno transformátora. Podobne
sa zadajú dáta z merania nakrátko Short circuit, kde Imp [%] je impedancia, resp. napätie
nakrátko, Pow [MVA] je menovitý výkon a Loss sú straty nakrátko [kW].
6.2 Prevádzka transformátorov
6.2.1 Zapínací prúd transformátorov
Značný prúd môže pretekať vinutím nielen pri skratoch alebo veľkých preťaženiach,
ale taktiež po pripojení nezaťaženého transformátora v určitom okamihu na sieť. Pre
bezstratový transformátor sa prúd odoberaný transformátorom oneskoruje za napätím o uhol
π/2 a v okamihu pripojenia transformátora je nulový. Nasledujúci priebeh zapínacieho prúdu
bude závisieť od hodnoty napätia v okamihu pripojenia:
1. Pripojenie pri maximálnej hodnote napätia. Pre transformátor bez remanentnej
indukcie bude indukčný tok začínať nulovou hodnotou a prechodný dej nenastane,
transformátorom potečie prúd naprázdno.
2. Pripojenie pri nulovej hodnote napätia. Indukčný tok bude mať jednosmernú zložku,
ktorá pri menších transformátoroch zaniká po desiatkach periód a pri väčších
transformátoroch po niekoľkých tisíckach periód.
3. Ďalšie zväčšenie, poprípade zmenšenie hodnoty magnetického toku, môže byť
spôsobené remanentným magnetizmom obvodu, ktorý nebol v predchádzajúcich
prípadoch uvažovaný. Veľkosť tohto zväčšenia je taktiež závislá od usporiadania
magnetického obvodu (pri preplátovaných plechoch je zväčšenie dosť výrazné).
Matematicky je možné popísať jednotlivé deje nelineárnou diferenciálnou rovnicou
prvého rádu.
( )
t
i
N i R u
d
d
1 1 1 1
ϕ
⋅ + ⋅ = (6.1)
kde závislosť ϕ(i) je nelineárna. Linearizácia tohto člena je uskutočnená tak, že za prúd sa
dosadí:
11
1 1
L
N i
ϕ
⋅ = (6.2)
kde L
11
je celková indukčnosť vstupného vinutia. Po linearizácii má rovnica (6.1) tvar:
( ) ψ ω
ϕ ϕ
+ ⋅ ⋅ ⋅ = ⋅ + ⋅ ⋅ = t U
t
N
L
N R u sin 2
d
d
1 1
11
1 1 1
(6.3)
kde ψ určuje okamžitú hodnotu napätia v okamihu pripojenia. Vyriešením tejto rovnice platí
pre okamžitú hodnotu celkového magnetického toku:
( ) ( )
0
0 M 1 0 M 1
sin sin
τ
ψ ψ ψ ψ ω ϕ
t
e Φ t Φ

⋅ − ⋅ − − + ⋅ ⋅ = (6.4)
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 56
kde:
11
1
M 1
2
Z
U
Φ

= (6.5)
je maximálna hodnota magnetického toku a
1
11
0
R
L
= τ (6.6)
je časová konštanta charakterizujúca tlmenie aperiodickej zložky.
Pre chod naprázdno platí:
o
90 arctg
1
11
0
≈ =
R
X
ψ (6.7)
a výsledná hodnota celkového magnetického toku bude:
( ) ( )
0
cos cos
M 1 M 1
τ
ψ ψ ω ϕ
t
e Φ t Φ

⋅ ⋅ − + ⋅ ⋅ = (6.8)
Prvý člen tohto výrazu je ustálený periodicky sa meniaci magnetický tok a druhý člen
predstavuje aperiodickú zložku. Magnetický tok bude mať najväčšiu hodnotu pre π ψ ⋅ = k (k
je prirodzené číslo) teda v okamihu, keď napätie prechádza nulou. Naopak aperiodická zložka
nevznikne, ak dôjde k zapnutiu v okamihu, keď hodnota napätia dosiahne svoje maximum.
Pri uvážení remanencie, dôjde podľa polarity k ďalšej zmene magnetického toku.
Pre prípad pripojenia transformátora pri prechode priebehu napätia nulou, hodnota
magnetickej indukcie môže dosiahnuť veľkosť až:
T 25 , 4 65 , 1 2 95 , 0 2
0 max
= ⋅ + = ⋅ + = B B B (6.9)
Kde B
0
je indukcia remanentného magnetizmu a B hodnota indukcie pri valcovaných
plechoch za studena. Pretože indukcia nasýtenia má hodnotu asi 2 T, dôjde k presýteniu jadra
a tok sa uzatvára okolím. Prúd pretekajúci obvodom je potom obmedzený odporom vinutia
a rozptylovou reaktanciou obvodu a môže dosahovať vysoké hodnoty. Pre maximálnu
hodnotu zapínacieho prúdu platí:
p
1
max z
2
X
U
I

= (6.10)
kde X
p
predstavuje reaktanciu kruhovej cievky bez železa s výškou vinutia l, ktorá sa určí zo
vzťahu:
l
S
N f X ⋅ ⋅ ⋅ ⋅ ⋅ =
0
2
1 p
2 µ π (6.11)
4
2
D
S ⋅ =π je stredný prierez pre stredný priemer cievky D. Intenzita magnetického poľa pri
zapínaní máva hodnotu:
( )
1 5
max
m A 10 9 6

⋅ ⋅ ÷ = H (6.12)
čo predstavuje 800 až 1200-násobok intenzity 800 A.m
-1
, ktorá odpovedá indukcii 1,65 T
v jadre v ustálenom stave. Pretože prúd naprázdno tvorí 0,5 % menovitého prúdu, potom
veľkosť maximálnej hodnoty zapínacieho prúdu dosiahne hodnotu:
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 57
( ) ( )
n n max z
6 4 1200 800 005 , 0 I I I ⋅ ÷ = ÷ ⋅ ⋅ = (6.13)
Vzorec pre maximálnu hodnotu zapínacieho prúdu bol odvodený pri zanedbaní
činného odporu vinutia. V inom prípade tento odpor tlmí jednosmernú zložku magnetického
toku a tým znižuje najväčšie možné hodnoty zapínacieho prúdu.
6.2.1.1 Riešenie programom ATP
Pri analyzovaní problému bol použitý model jednofázového transformátora
500/300 kV, ktorý bol v ATPDraw zadaný ako SATURABLE TRANSFORMER vrátane
magnetizačnej charakteristiky:

I [A] 0,5 5 10 100 5000
Ψ [Wb-závit] 1365 1771 1898 2425 4744

Obr. 6.2 Zadávanie hodnôt náhradnej schémy transformátora v ATPDraw
Transformátor je pripojený ku generátoru s amplitúdou U
m
= 430 kV a frekvenciou 50 Hz.

Obr. 6.3 Schéma zapojenia transformátora
Na obr. 6.4 sú uvedené priebehy prúdov s maximálnou a minimálnou jednosmernou
(aperiodickou) zložkou. Priebeh prúdu c:XX0026-XX0027 odpovedá pripojeniu v okamihu
nulového napätia a priebeh prúdu c:XX0018-XX0019 odpovedá pripojeniu v okamihu
maxima napätia. Linearizácia magnetizačnej charakteristiky je bodom 5 kA a 4,744 kWb-z.
Obr. 6.5 ukazuje priebeh zapínacieho prúdu transformátora:
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 58
a) pri zanedbaní činného odporu vinutia (hodnota R
p
= 0,001 Ω) priebeh (XX0001-
XX0003)
b) pri tlmení jednosmernej zložky rešpektovaním činného odporu vinutia a vnútorného
odporu zdroja (celkom 10 Ω) priebeh (XX0013-XX0008).
(file o63.pl4; x-var t) c:XX0018-XX0019 c:XX0026-XX0027
0 10 20 30 40 50 60 70 80 [ms]
-2000
-1000
0
1000
2000
3000
[A]

Obr. 6.4 Závislosť zapínacieho prúdu od okamihu pripojenia
(file o63.pl4; x-var t) c:XX0013-XX0008 c:XX0001-XX0003
0 10 20 30 40 50 60 70 80 [ms]
-100
100
300
500
700
900
1100
1300
[A]

Obr. 6.5 Priebeh zapínacieho prúdu s tlmením a bez tlmenia jednosmernej zložky
Obr. 6.7 porovnáva veľkosť zapínacieho a skratového prúdu podľa zapojenia na
obr. 6.6. Pritom pre časové konštanty platí:
k 0
τ τ >> pretože
1k 11
L L >> . Zdroj bol pripojený
v čase 10 ms a skrat nastal v čase 50 ms. Je zrejmé, že tlmenie aperiodickej zložky skratového
prúdu je rýchlejšie z dôvodu podstatne menšej hodnoty časovej konštanty τ
k
.

Obr. 6.6 Schéma zapojenia pre porovnanie skratového a zapínacieho prúdu
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 59
Zapínací prúd nie je nebezpečný svojimi dynamickými ani tepelnými účinkami, môže
však spôsobiť chybné odpojenie transformátora v dôsledku presýtenia jadra. Nadmerný
zapínací prúd je možné obmedziť veľkosťou dovolenej indukcie v jadre. Skratový prúd už
nebezpečný je a o jeho vypnutí rozhoduje nastavenie elektrických ochrán transformátora.
(file o66.pl4; x-var t) c:XX0001-XX0002
0,00 0,02 0,04 0,06 0,08 0,10 0,12 [s]
-5
0
5
10
15
20
[kA]

Obr. 6.7 Porovnanie veľkosti skratového a zapínacieho prúdu
6.2.2 Vypínanie malých indukčných prúdov
Vypínanie malých indukčných prúdov nastáva pri vypínaní transformátorov naprázdno
alebo zaťažených tlmivkami, pri vypínaní nezaťažených motorov alebo prúdov
kompenzačných tlmiviek v prenosoch vvn a zvn. Keď sa vypínajú takéto prúdy vypínačom
s účinným zhášadlom, dochádza k prerušeniu prúdu pred prechodom nulou. Vznikajú tým
prepätia dosahujúce násobky menovitého napätia, ktoré ohrozujú izoláciu siete. Ako príklad je
uvedený prechodný dej pri vypínaní transformátora naprázdno podľa schémy na obr. 6.8.
Môžu znova nastať dva hraničné prípady. Buď dôjde k vypnutiu pri prechode prúdu nulou,
alebo pri určitej hodnote prúdu v obvode.

Obr. 6.8 Schéma zapojenia pri vypínaní transformátora naprázdno
6.2.2.1 Vypnutie pri nulovom prúde
Uhasnutím oblúka nastáva rozpojenie oboch obvodov a napätie na každom kontakte
vypínača prebieha už odlišne. Kontakt A sleduje napätie generátora u
G
, kapacita C
T
, ktorá je
nabitá na plné napätie generátora U
GM
, sa začne vybíjať cez indukčnosť L
T
a odpojený obvod
sa rozkmitá frekvenciou f
T
. Pre frekvenciu f
T
platí vzťah:
T T
T
2
1
C L
f
⋅ ⋅ ⋅
=
π
(6.14)
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 60
Priebeh napätia na kontakte B je daný touto frekvenciou. Kmity sú tlmené, pretože
odpor obvodu nikdy nemôže byť nulový. Zotavené napätie na vypínači je dané rozdielom
napätí na jeho kontaktoch.
6.2.2.2 Vypnutie s nenulovým prúdom
Energia v indukčnosti L
T
už nie je nulová, ale má veľkosť:
2
usek T
2
1
I L W
L
⋅ ⋅ = (6.15)
kde I
usek
je veľkosť prúdu v okamihu jeho prerušenia (useknutia). Kapacita C
T
, ktorá je
v okamihu useknutia prúdu nabitá na napätie zdroja, sa začne nabíjať touto energiou. Napätie
na kapacite sa zvýši o hodnotu U
P
, ktorá vyplýva z rovnosti magnetickej a elektrickej energie:
2
P T
2
usek T
2
1
2
1
U C I L ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ (6.16)
Pre hodnotu prírastku napätia potom platí:
T
T
usek P
C
L
I U ⋅ = (6.17)
Keďže kapacita C
T
bola v okamihu useknutia prúdu nabitá na hodnotu napätia zdroja
U
Gusek
, narastá napätie na kontakte B až na vrcholovú hodnotu U
BM
= U
Gusek
+ U
P
. Energia
v indukčnosti L
T
bude najväčšia, ak dôjde k useknutiu prúdu v jeho maxime. Potom platí:
T
GM
usek
L
U
I

=
ω
(6.18)
V tomto prípade dosiahne vrchol napätia na kapacite najvyššiu hodnotu:
T
T
T
GM
PM
C
L
L
U
U ⋅

=
ω
(6.19)
Po dosadení z (6.14) je výsledný tvar U
PM
:
f
f
U U
T
GM PM
⋅ = (6.20)
Frekvencia f
T
obvodov vysokonapäťových motorov a transformátorov naprázdno sa
pohybuje najčastejšie v rozmedzí 300 až 600 Hz. Z toho vyplýva, že prvá špička napätia
medzi kontaktmi môže dosiahnuť veľkosť 6 až 12 U
GM
.
6.2.2.3 Riešenie programom ATP
Na obr. 6.9 je nakreslená schéma v ATPDraw, zodpovedajúca prípadu vypínania
transformátora naprázdno. Tu je použitý model jednofázového transformátora z kapitoly 6.1.
Transformátor je pripojený ku generátoru s napätím s amplitúdou 430 kV a frekvenciou
50 Hz. Vedenie je realizované pomocou RLC článku s parametrami R = 0,5 Ω, L = 35 mH.
Kapacita generátora sa uvažuje a jej hodnota je C
G
= 0,1 µF (faktor sériovej rezistancie je
K
s
= 0,15). Sú taktiež rešpektované kapacity primárneho (C = 3 nF) a sekundárneho
(C = 10 nF) vinutia transformátora voči zemi. Ak je transformátor vypínaný ako nezaťažený,
pohybujú sa hodnoty prúdu v lineárnej časti magnetizačnej charakteristiky. Preto stačí
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 61
v dialógovom okne parametrov transformátora zadať iba maximálnu hodnotu magnetizačnej
krivky, I = 5000 A a Fluxlinked (magnetický tok) = 4744 Wb. Magnetizačná krivka
transformátora je tým považovaná za lineárnu. V prípade odpojenia transformátora je hodnota
prúdu obmedzená impedanciou obvodu. V dôsledku toho je hodnota prúdu v lineárnej časti
magnetizačnej krivky. Toto je druhý dôvod, prečo je možné v prípade vypínania
transformátora naprázdno považovať magnetizačnú krivku za lineárnu. Čas vypnutia je na
vypínači nastavený na 10 ms, čo je okamih pred prirodzeným prechodom prúdu nulou. Je to
taktiež čas, keď prúd dosiahne svoju maximálnu hodnotu. Ide teda o najnepriaznivejší prípad.
Obr. 6.10 ukazuje priebeh zotaveného napätia na kontaktoch (A a B) spolu s napätím
generátora (G). Priebehy napätia na jednom a druhom kontakte sú znázornené na obr. 6.11.

Obr. 6.9 Schéma zapojenia pri vypínaní transformátora naprázdno
(file o69.pl4; x-var t) v:A -B v:G
10 12 14 16 18 20 [ms]
-1,20
-0,76
-0,32
0,12
0,56
1,00
[MV]

Obr. 6.10 Priebeh napätia na kontaktoch pri vypínaní v porovnaní s napätím generátora
(file o69.pl4; x-var t) v:B v:A
10 12 14 16 18 20 [ms]
-1,40
-0,96
-0,52
-0,08
0,36
0,80
[MV]

Obr. 6.11 Priebehy napätí na kontaktoch A a B
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 62
6.2.3 Vypínanie malých indukčných prúdov v 3-fázovom obvode
V predchádzajúcom odseku boli sledované vypínacie procesy pri 1-fázovom
transformátore. V zásade budú obdobné i v 3-fázových obvodoch; tu sa však priebehy
komplikujú tým, že sa jednotlivé fázy medzi sebou ovplyvňujú. Vzájomný vplyv fáz závisí od
spôsobu prevádzky uzla transformátora a siete a od konštrukcie transformátora.
6.2.3.1 Riešenie programom ATP
Na obr. 6.12 je pomocou ATPDraw nakreslená schéma 3-fázového obvodu pre
vypínanie malých indukčných prúdov. Transformátor 110/22 kV je pripojený k 3-fázovému
generátoru, ktorý je modelovaný ideálnym zdrojom napätia s amplitúdou 89,8 kV
a frekvenciou 50 Hz. Spojenie je realizované sériovým RLC prvkom, kde jednotlivé fázy majú
tieto parametre: R = 0,5 Ω, L = 35 mH. Parametre kapacít sú rovnaké ako v predchádzajúcom
prípade, ale tu sú modelované taktiež 3-fázovým RLC prvkom. Čas vypnutia je 10 ms, čiže
pred prirodzeným prechodom prúdu nulou, prúd v tomto okamihu dosahuje svoju maximálnu
hodnotu, ide teda o najnepriaznivejší prípad z hľadiska napäťového namáhania.
Transformátor je modelovaný pomocou procedúry BCTRAN viď. odsek 6.1. Parametre sú
uvedené v nasledujúcich tabuľkách.
Tab. 6.1 Štruktúra transformátora (Structure)
Počet fáz
(Number of phases)
Počet vinutí
(Number windings)
Typ jadra
(Type of core)
Testovacia frekvencia
[Hz]
(Test frequency)
3 2 Plášťový transformátor 50
Tab. 6.2 Štítkové hodnoty transformátora (Ratings)
Primárne napätie
[kV]
(HV)
Sekundárne napätie
[kV]
(LV)
Menovitý výkon
[MV⋅A]
(Power)
Zapojenie
(Connections)
Fázový posun
[°]
(Phase shift)
63,5 12,5 40 Yyn 30
Tab. 6.3 Hodnoty získané z merania naprázdno a nakrátko (Factory tests)
Napätie nakrátko [%]
(Imp)
Straty nakrátko [kW]
(Loss)
Prúd naprázdno [%]
(Curr)
Straty naprázdno [kW]
(Loss)
11,5 25,6 0,4 40

Obr. 6.12 Schéma zapojenia pri vypínaní 3-fázového transformátora naprázdno
Obr. 6.13 ukazuje priebeh napätia medzi kontaktmi vypínača fázy A (AA-BA)
v porovnaní s napätím generátora (GA). Priebeh napätia na kontaktoch všetkých fáz vypínača
je zobrazený na obr. 6.14.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 63
(file o612.pl4; x-var t) v:AA -BA v:GA
0 5 10 15 20 25 30 [ms]
-100
-50
0
50
100
150
200
250
[kV]

Obr. 6.13 Priebeh napätia na kontaktoch fázy A pri vypínaní v porovnaní s napätím
generátora
(file o612.pl4; x-var t) v:AA -BA v:AB -BB v:AC -BC
5 10 15 20 25 30 [ms]
-200
-110
-20
70
160
250
[kV]

Obr. 6.14 Priebeh napätia na kontaktoch jednotlivých fáz

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 64
7 MODEL ČASTI ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY
Pomocou ATPDraw, verzia 4, je zostavený model časti elektrizačnej sústavy podľa
obrázka v prvej kapitole. V tejto časti sústavy je simulovaný trojfázový skrat a úder blesku do
vedenia ako typické príklady prechodných dejov.
7.1 Parametre elektrizačnej sústavy
Nasledujú parametre jednotlivých prvkov sústavy podľa obr. 7.1 teda transformátorov,
vedení a generátorov.
Tab. 7.1 Parametre transformátorov
Transformátor
Menovitý výkon
[MVA]
Napätie
nakrátko [%]
Prúd
naprázdno [%]
Straty nakrátko
[kW]
Straty
naprázdno [kW]
T1 6/22 kV 10 9,6 0,4 30 13
T2 6/22 kV 10 9,6 0,4 30 13
T3 6/22 kV 10 9,6 0,4 30 13
T4 110/22 kV 40 11,5 0,4 40 25,6
Tab. 7.2 Parametre vedení a kábla
Vedenie, kábel
Dĺžka
[km]
Typ
Typ
stožiara,
uloženie
Odpor na
1 km dĺžky
[Ω/km]
Reaktancia
na 1 km
dĺžky
[Ω/km]
Počet
paralelných
vetiev
Kábel 6 kV 0,5 3 × 240 Al Zem 0,326 0,074 Trojité
Vedenie 1 110 kV 6 AlFe6 120 mm
2
viď obr.7.4 Neuvažuje sa 0,26 Jednoduché
Vedenie 2 22 kV 0,5 AlFe6 95 mm
2
viď obr.7.3 Neuvažuje sa 0,27 Dvojité
Vedenie 3 22 kV 0,5 AlFe6 95 mm
2
viď obr.7.3 Neuvažuje sa 0,27 Dvojité
Sieť má na prípojnici 110 kV skratový výkon S
K
= 1000 MVA. Do prípojnice 6 kV
pracuje synchrónny generátor s menovitým výkonom S
G
= 100 MVA. (Parametre generátora
viď Tab. 7.3) Na prípojnici 6 kV je pripojená sústava asynchrónnych motorov s celkovým
inštalovaným výkonom S
M
= 6 MVA, pomerný záberový prúd je rovný i
z
= 7, prúdový odber
200 A, účinník 0,9.
Tab. 7.3 Parametre synchrónneho generátora
Menovitý výkon
[MVA]
Menovité napätie
[kV]
Rázová reaktancia
[–]
Počet pólov
100 6 0,135 4
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 65

Obr. 7.1 Schéma uvažovanej časti elektrizačnej sústavy
7.2 Výpočet trojfázového skratu
Ako príklad prechodného deja je uvedený výpočet 3-fázového skratu na prípojnici
6 kV. Výpočet je uskutočnený v pomerných jednotkách, keď vzťažný výkon je zvolený
S
v
= 1000 MVA a vzťažné napätie U
v
= 6 kV. Pre jednotlivé prvky v pomerných veličinách
platí:
reaktancia sústavy:
1 , 1
1000
1000
1 , 1
K
v
S
= ⋅ = ⋅ =
S
S
c x (7.1)
reaktancia alternátora:
35 , 1
100
1000
100
5 , 13
100
G
v d
G
= ⋅ = ⋅
′ ′
=
S
S x
x (7.2)
reaktancia asynchrónnych motorov:
81 , 23
6
1000
7
1 1
M
v
z
M
= ⋅ = ⋅ =
S
S
i
x (7.3)
reaktancia transformátorov 6/22 kV (odpory transformátorov sú zanedbané):
6 , 9
10
1000
100
6 , 9
100
T
v k
T3 T2 T1
= ⋅ = ⋅ = = =
S
S u
x x x (7.4)
reaktancia transformátora 100/22 kV:
875 , 2
40
1000
100
5 , 11
100
T
v k
T4
= ⋅ = ⋅ =
S
S u
x (7.5)
reaktancia kábla 6 kV:
343 , 0
3
1
6
1000
5 , 0 074 , 0
2 2
n
v
kk kab
= ⋅ ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ =
U
S
l X x (7.6)
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 66
odpor kábla 6 kV:
509 , 1
3
1
6
1000
5 , 0 326 , 0
2 2
n
v
kk kab
= ⋅ ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ =
U
S
l R r (7.7)
reaktancia vedenia 110 kV (odpory vedenia sa zanedbávajú):
198 , 0
110
1000
6 4 , 0
2 2
n
v
v1 v1
= ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ =
U
S
l X x (7.8)
reaktancia vedenia 22 kV:
674 , 1
2
1
22
1000
6 27 , 0
2 2
n
v
v2,3 v3 v2
= ⋅ ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ = =
U
S
l X x x (7.9)
Pre 3-fázový skrat na prípojnici 6 kV je uvedená náhradná schéma pre súslednú zložku
na obr. 7.2. Po zjednodušení (transfigurácii D → Y) je výsledná hodnota impedancie pre
súslednú zložku rovná z
1
= 1,102 + 1,551j. Absolútna hodnota výslednej impedancie
v pomerných jednotkách je z
1
= 1,902.
Pre hodnotu vzťažného prúdu platí:
kA 23 , 96
6 3
1000
3
v
v
v
=

=

=
U
S
I (7.10)
Hodnota ustáleného skratového prúdu je:
kA 59 , 50
902 , 1
23 , 96
1
v
ku
= = =
z
I
I (7.11)
Pre nárazový skratový prúd platí:
kA 3 , 107 59 , 50 5 , 1 2 2
ku km
= ⋅ ⋅ = ⋅ ⋅ = I K I (7.12)
kde K je nárazový činiteľ. Jeho hodnota býva v sieťach zvolená K = 1,5.

Obr. 7.2 Náhradná schéma pre súslednú zložku v prípade 3-fázového skratu na prípojnici
6 kV
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 67
7.3 Modelovanie časti elektrizačnej sústavy pomocou ATPDraw
Model časti elektrizačnej sústavy je uvedený na obr. 7.5. Generátor 100 MVA je
modelovaný pomocou neriadeného modelu synchrónneho stroja SM59. Vysvetlenie významu
veličín v dialógovom okne je nasledujúce:
Volt maximálna hodnota fázového napätia [V]
Freq frekvencia napätia na svorkách stroja pre ustálený stav [Hz]
Angle uhol fázora napätia fázy A v stupňoch
Poles počet pólov
SMOVTP faktor proporcionality, ktorý má význam len pri rozdelení činného výkonu
medzi paralelne pracujúce generátory v priebehu spúšťania-nábehu. V prípade
neexistencie paralelných generátorov je hodnota SMOVTP = 1
SMOVTQ faktor proporcionality, ktorý má význam len pri rozdelení jalového výkonu
medzi paralelne pracujúce generátory v priebehu spúšťania-nábehu. V prípade
neexistencie paralelných generátorov je hodnota SMOVTQ = 1. V prípade
výskytu paralelne pracujúcich generátorov: je nutné zadať ručne
RMVA trojfázová hodnota zdanlivého výkonu stroja [MVA]
RkV menovitá hodnota združeného napätia stroja, efektívna hodnota [kV]
AGLINE hodnota kotevného prúdu na charakteristike vzduchovej medzery, pri ktorých
je stroj vybudený na menovité napätie. Nepriama špecifikácia vzájomnej
induktancie [A]
RA rezistancia budiaceho vinutia kotvy [p.j.]. RA > 0!
XL rozptylová reaktancia kotvy [p.j.]
Xd synchrónna reaktancia v smere osi d – pozdĺžna reaktancia [p.j.]
Xq synchrónna reaktancia v smere osi q – priečna reaktancia [p.j.]
Xd' prechodná pozdĺžna reaktancia [p.j.]
Xq' prechodná priečna reaktancia [p.j.]
Xd'' rázová pozdĺžna reaktancia [p.j.]
Xq'' rázová priečna reaktancia [p.j.]
Tdo' pozdĺžna prechodová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s]
Tqo' priečna prechodová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s]
Tdo'' pozdĺžna rázová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s]
Tqo'' priečna rázová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s]
Xo nulová (netočivá) reaktancia v zložkovej sústave [p.j.]
RN činná časť zemnej impedancie, rezistancia zeme [p.j.]
XN jalová časť zemnej impedancie, rezistancia zeme [p.j.]
XCAN Canayova charakteristická reaktancia [p.j.]. Keď je neznáma: zadajte
XCAN = XL
HICO moment zotrvačnosti zotrvačných hmôt stroja
v (10
6
⋅libra⋅stopa
2
), keď MECHUN = 0
v (10
6
⋅kg⋅m
2
), keď MECHUN = 1
DSR koeficient rýchlostnej odchýlky vlastného tlmenia zotrvačných hmôt
T = DSR(W–Ws), kde W (ω) je rýchlosť hmôt a Ws (ω
s
) je synchrónna
rýchlosť
v ((10
6
⋅libra⋅stopa)/(rad/sec)), keď MECHUN = 0
v ((10
6
⋅N⋅m)/(rad/sec), keď MECHUN = 1
DSD koeficient rýchlosti vlastného tlmenia zotrvačných hmôt
T = DSD(W), kde W (ω) je rýchlosť zotrvačných hmôt
v ((10
6
⋅libra⋅stopa)/(rad/sec)), keď MECHUN = 0
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 68
v ((10
6
⋅N⋅m)/(rad/sec)), keď MECHUN = 1
FM keď je zadaná hodnota <= 2, potom je časová konštanta pri meraní naprázdno
keď je zadaná hodnota > 2, potom je časová konštanta pri meraní nakrátko
MECHUN keď je zadaná 0, potom je vzťažnou sústavou anglická sústava jednotiek
keď je zadaná 1, potom je vzťažnou sústavou metrická sústava jednotiek
Zadávané hodnoty ukazuje nasledovná tabuľka:
Tab. 7.4 Nastavenie synchrónneho generátora 100 MVA
Volt Freq Angle Poles SMOVTP SMOVTQ RMVA RkV AGLINE
4898,98 50 0 4 1 1 100 6 100
RA XL Xd Xq Xd' Xq' Xd'' Tdo' Tqo'
0 0,13 1,79 1,71 0,169 0,228 0,135 4,3 0,85
Tdo'' Tqo'' Xo RN XN XCAN HICO DSR DSD
0,032 0,05 0,13 0 0 0,13 2,5 0 50
FM MECHUN
3 1
Model vedenia 110 kV je použitý z príkladu 4.2.1, dáta sú pre názornosť uvedené
v Tab. 7.5. Model vedenia 22 kV je použitý z príkladu 4.2.6 a dáta uvádza Tab. 7.6. Merná
rezistivita zeme Rho 100 Ω⋅m, frekvencia Freq. Init 50 Hz. Rozmiestnenie vodičov na
stožiaroch pre vedenie 22 kV je na obr. 7.3, hodnoty v Tab. 7.6 a pre 110 kV na obr. 7.4
a v Tab. 7.5. Údaje kábla 6 kV v Tab. 7.7.
Hodnoty transformátora 110/22 kV sú získané z kapitoly 6.2.3. V Tab. 7.8 sú pre
názornosť uvedené jeho parametre. Hodnoty transformátora 6/22 kV sú uvedené v Tab. 7.9.
Pri jednotlivých transformátoroch sú rešpektované kapacity primárneho 3 nF
a sekundárneho 10 nF vinutia transformátora voči zemi a taktiež kapacita medzi primárnym
a sekundárnym vinutím 3 nF. Zapojenie kapacít je z dôvodu prehľadnosti sústredené do
jedného bloku pomocou Edit/Compress. V dialógovom okne Compress Group sa ďalej
nastaví počet a označenie vstupných a výstupných svoriek bloku.
Tab. 7.5 Parametre prenosového vedenia 110 kV, AlFe6 120 mm
2
s dĺžkou 6 km
Phase no
číslo fázy
Rin [cm]
polomer oceľovej
duše vodiča
Rout [cm]
vonkajší
polomer
vodiča-lana
Resis [Ω/km]
odpor vodiča na jeden
kilometer dĺžky
Horiz [m]
Horizontálna
vzdialenosť lana od
stredu stožiara
Vtower [m]
výška lana nad
zemou pri stožiari
Vmid [m]
výška lana nad zemou
v mieste najväčšieho
previsnutia
1 0,258 1,565 0,234 –1,75 12 12
2 0,258 1,565 0,234 0 12 12
3 0,258 1,565 0,234 1,75 12 12
Tab. 7.6 Parametre vedenia 22 kV, AlFe6 95 mm
2
s dĺžkou 0,5 km
Phase no
číslo fázy
Rin [cm]
polomer oceľovej
duše vodiča
Rout [cm]
vonkajší
polomer
vodiča-lana
Resis [Ω/km]
odpor vodiča na jeden
kilometer dĺžky
Horiz [m]
Horizontálna
vzdialenosť lana od
stredu stožiara
Vtower [m]
výška lana nad
zemou pri
stožiari
Vmid [m]
výška lana nad zemou
v mieste najväčšieho
previsnutia
1 0,218 1,335 0,319 –1,75 12 12
2 0,218 1,335 0,319 0 12 12
3 0,218 1,335 0,319 1,75 12 12

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 69
Tab. 7.7 Parametre kábla 6 kV (Pí článok, pozícia fázy A: vertikálna 0,7 m, horizontálna 0)
Jadro
Rin [cm]
vnútorný
polomer vodiča
Rout [cm]
vonkajší polomer
vodiča
Rho [Ω⋅m]
rezistivita vodiča
Mu
relatívna permeabilita
materiálu vodiča
mu
relatívna permeabilita
izolačného materiálu
okolo vodiča
Eps
relatívna permitivita
izolačného materiálu
okolo vodiča
Core 0 0,00874 2,7E–8 1,0000207 0,9999905 2,3
Plášť
žily
Rin [cm]
vnútorný
polomer plášťa
žily
Rout [cm]
vonkajší polomer
plášťa žily
Rho [Ω⋅m]
rezistivita plášťa
žily
Mu
relatívna permeabilita
materiálu plášťa žily
mu
relatívna permeabilita
izolačného materiálu
okolo plášťa žily
Eps
relatívna permitivita
izolačného materiálu
okolo plášťa žily
Sheath 0,01674 0,01924 1,555E–8 0,99999031 0,9999905 2,3

Obr. 7.3 Rozmiestnenie vodičov Obr. 7.4 Rozmiestnenie vodičov
na vedení 22 kV na vedení 110 kV
Tab. 7.8 Menovité parametre a hodnoty získané meraním transformátora 110/22 kV
Počet fáz
(Number of phases)
Počet vinutí
(Number windigs)
Typ jadra
(Type of core)
Testovacia frekvencia [Hz]
(Test frequency)
3 2 Plášťový transformátor 50

Primárne napätie
[kV]
(HV)
Sekundárne napätie
[kV]
(LV)
Menovitý výkon
[MVA]
(Power)
Zapojenie
(Connections)
Fázový posun
[°]
(Phase shift)
110 22 40 Yyn 0

Napätie nakrátko [%]
(Imp)
Straty nakrátko [kW]
(Loss)
Prúd naprázdno [%]
(Curr)
Straty naprázdno [kW]
(Loss)
11,5 25,6 0,4 40
Tab. 7.9 Menovité parametre a hodnoty získané meraním transformátora 6/22 kV
Počet fáz
(Number of phases)
Počet vinutí
(Number windigs)
Typ jadra
(Type of core)
Testovacia frekvencia
[Hz]
(Test frequency)
3 2 Plášťový transformátor 50

Primárne napätie
[kV]
(HV)
Sekundárne napätie
[kV]
(LV)
Menovitý výkon
[MVA]
(Power)
Zapojenie
(Connections)
Fázový posun
[°]
(Phase shift)
6 22 10 Yyn 0

Napätie nakrátko [%]
(Imp)
Straty nakrátko [kW]
(Loss)
Prúd naprázdno [%]
(Curr)
Straty naprázdno [kW]
(Loss)
9,6 30 0,4 13

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 70
Asynchrónne motory s celkovým výkonom S
M
= 6 MVA a pomernom záberovom
prúde i
Z
= 7 sú nahradené RLC článkom v D zapojení. Parametre RLC článku sú:
Ω = ⋅ = ⋅ = 96 , 51
200
6000
3 3
n
n
nf
I
U
Z (7.13)
Ω = ⋅ = ⋅ = 76 , 46 96 , 0 96 , 51 cos
nf Z1
ϕ Z R (7.14)
mH 09 , 72
50 2
436 , 0 96 , 51
2
sin
nf
Z1
=
⋅ ⋅

=
⋅ ⋅

=
π π
ϕ
f
Z
L (7.15)
Sústava 110 kV je nahradená ideálnym napäťovým zdrojom s amplitúdou 89,815 kV.

Obr. 7.5 Schéma časti elektrizačnej sústavy vytvorenej pomocou ATPDraw
7.4 Simulácia 3-fázového skratu
V čase t = 0 ms je vytvorený 3-fázový kovový skrat na prípojnici 6 kV a je snímaný
priebeh jednotlivých prúdov (X0001A-I_3FA, X0001B-I_3FB, X0001C-I_3FC), vrátane
priebehu efektívnej hodnoty ustáleného skratového prúdu (RMS). Krok výpočtu je 0,1 ms.
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 71
(file o75.pl4; x-var t) c:X0001A-I_3FA c:X0001B-I_3FB c:X0001C-I_3FC t: RMS
0 10 20 30 40 50 [ms]
-100
-75
-50
-25
0
25
50
75
100
*10
3

Obr. 7.6 Priebeh prúdov jednotlivých fáz a efektívne hodnoty ustáleného skratového prúdu pri
kovovom 3-fázovom skrate na prípojnici 6 kV
Tab. 7.10 Porovnanie vypočítaných hodnôt podľa jednotlivých metód výpočtu
Metóda
Efektívna hodnota ustáleného
skratového prúdu [kA]
Nárazový skratový prúd [kA]
výpočet 50,59 107,3
simulácia ATP 51,6 100,0
7.5 Simulácia úderu blesku do vedenia 22 kV
Typickým prechodným dejom, ktorý sa vyskytuje na vedení vysokého napätia, je
odozva na atmosférické prepätie. Schéma na obr. 7.5 zachycuje úder blesku do vodiča fázy A
v sieti 22 kV. Blesk je modelovaný prúdovým impulzom 8/20 µs s amplitúdou 10 kA. Priebeh
napätia v mieste úderu blesku ukazuje obr. 7.7. Vzniknuté prepätie je dané impedančným
charakterom siete v mieste úderu a je pomerne rýchle tlmené. Krok výpočtu je potrebné
zmeniť na 0,1 µs a je nutné skryť RMS modul zaškrtnutím možnosti Hide.
(f ile O75.pl4; x-v ar t) v :X0018A
0 1 2 3 4 5 [ms]
-3
-2
-1
0
1
2
3
[MV]

Obr. 7.7 Priebeh napätia v mieste úderu blesku
Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 72
7.6 Ďalšie možnosti modelovania
Program ATP samozrejme poskytuje ďalšie možnosti modelovania, ktoré zatiaľ neboli
popísané. Vyčerpávajúcim spôsobom popisuje prácu s EMTP – ATP publikácia ATP Rule
Book.
7.6.1 Zdroje
Príkladom ďalších možností ATP v oblasti zdrojov je posledná simulácia, ktorá
využíva zdroj typ 15 HEIDLER. Ide o zdroj impulzu, pričom význam jednotlivých veličín
v dialógovom okne je nasledujúci:
U/I nastavenie napäťového (hodnota 0) alebo prúdového zdroja (–1)
Amp amplitúda napätia (pre hodnotu U/I = 0) blesku, jednotka volt alebo ampér v závislosti
od nastavenia U/I.
T_f doba čela [s]
Tau doba poltylu [s]
n faktor definujúci strmosť impulzu napätia/prúdu
Tsta nastavenie štartovacieho času [s]
Tsto ukončenie činnosti zdroja [s]
v intervale Tsto < T < Tsta je výstupný signál zdroja nulový.
V simulácii boli pre zdroj impulzu prúdu zadané hodnoty Amp 10 kA, časové
parametre odpovedajú parametrom normalizovaného atmosférického impulzu prúdu T_f 8 µs,
Tau 20 µs a faktor strmosti n 2.
7.6.2 TACS a MODELS
V simulácii 3-fázového skratu bol použitý prvok TACS (Transient Analysis of Control
Systems). Modul RMS počíta efektívnu hodnotu sumy veličín, ku ktorým sú pripojené vstupy
modulu. Zadávanie modulu v ATPDraw ukazuje obr. 7.8.

Obr. 7.8 Zapojenie modulu pre meranie efektívnej hodnoty
Jedná sa o typ RMS meter 66 (TACS/DEVICES/RMS meter 66). V dialógovom
okne Attributes sa nadefinuje použitie prvku:
Type 88 vnútorná veličina
98 výstupná veličina
99 vstupné veličiny
Freq. počítaná frekvencia [Hz]
Výstupný signál OUT = rms(sum(inputs)), určí efektívnu hodnotu sumy vstupných
signálov (uzly IN1 až IN5).


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 73
Pri každom uzle modulu sa ešte nastaví jeho charakter; pre vstupné uzly je možné
zadať:
Type 0 výstupný
1 vstupný kladný
2 vstupný záporný
3 ignorovaný
Do uzla s označením OUT je nutné pripojiť prvok, prostredníctvom ktorého bude
sledovaný priebeh zobrazovaný (Probes & 3 phase/Probe Tacs) a do uzla s označením IN je
nutné pripojiť prvok, ktorý bude snímaný priebeh merať (EMTP – OUT). Pri tomto prvku sa
nastaví typ sledovaného priebehu:
Type 90 napätie
91 prúd
92 vnútorná premenná
93 definuje stav spínača: spínač zopnutý Probe = 1, spínač vypnutý Probe = 0
T_sta a T_sto nastaví čas začiatku a konca snímania [s]
7.6.3 Zhrnutie
Pomocou prostriedkov TACS môžu byť vytvorené sústavy meracích a riadiacich
modulov alebo vytvárané modely, ktoré ATP nemá definované. Pre tie prípady, keď by
riešenie problému pomocou TACS bolo komplikované prípadne nemožné, bol pre ATP
vytvorený programovací jazyk MODELS, pomocou ktorého je možné splniť prakticky
ľubovoľnú požiadavku užívateľa. Bližší popis použitia oboch prostriedkov je však mimo
uvažovaný rozsah tohto materiálu.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 74
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] Meyer, W. S. – Liu, T.-H.: Alternative Transient Program (ATP) Rule Book.
Canadian/American EMTP User Group, 1987-2000.
[2] Kizilcay, M.: Power System Transients and Their Computation. Osnabrück, 2000.
[3] Prikler, L. – Høidalen, H. K.: ATPDraw User’s Manual, 1998-2009.
[4] Mach, V.: EMTP – ATP. [Online] [citované 1. júl 2011] Dostupné na
< http://homen.vsb.cz/~mah30/ >
[5] Mešter, M. – Hvizdoš, M. – Chladný, V.: Alternative Transient Program – The
Professional Tool for Power Engineering Simulations. In: The Oradea University
Annals, Electrotechnical Section, Oradea, 2003, p. 179-184. ISSN 1223-2106
[6] Medveď, D.: Electric losses modeling of decentralized power sources connection
using EMTP ATP. In: ELEN 2010, ČVUT Praha, 2010, p. 1-9. ISBN 978-80-254-
8089-2
[7] Kizilcay, M.: Alternative Transients Program Features. [Online] [citované 1. júl
2011] Dostupné na < http://www.emtp.org/ >
[8] Haginomori, E.: Applied ATP-EMTP to Highly-sophisticated electric power systems.
[Online] [citované 1. júl 2011] Dostupné na < http://gundam.eei.eng.osaka-
u.ac.jp/haginomori/index.html >
[9] Mešter, M. – Hvizdoš, M. – Chladný, V.: Alternative Transient Program –
profesionálny nástroj pre modelovanie prechodných javov v elektrizačných sústavách.
In: EE – Časopis pre elektrotechniku a energetiku, Bratislava, Vol. 9, No. 5/S, 2003,
p. 15-17. ISSN 1335-2547
[10] Hvizdoš, M. – Mešter, M.: Modelovanie výkonových transformátorov s využitím
programu ATP. In: EE – Časopis pre elektrotechniku a energetiku, Bratislava, Vol. 10,
No. 5/S, 2004, p. 45-48. ISSN 1335-2547
[11] Hvizdoš, M. – Mešter, M.: Modelovanie zemných porúch na vonkajších vedeniach. In:
EPE 2005, VŠB – TU Ostrava, 2005, p. 1-9. ISBN 80-248-0842-0
[12] Hvizdoš, M.: Modelovanie prevádzkových a poruchových stavov v elektrizačnej
sústave. In: E2006/10 – Simulace a dynamické modelování systémů a procesů
v elektrizační soustavě, EGÚ Praha, 2006, p. 1-16.
[13] Medveď, D.: Modelovanie prechodných dejov pri pripojovaní rozptýlených zdrojov
energie v prostredí EMTP ATP. In: Elektroenergetika, Vol. 3, No. 7, 2010, p. 15-18.
ISSN 1337-6756





































Ing. Dušan Medveď, PhD. – Ing. Marek Hvizdoš, PhD.


Modelovanie v prostredí EMTP – ATP


Vydala Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice
Prvé vydanie
Rok vydania: 2011
Náklad: 100 ks
Počet strán: 75


ISBN 978-80-553-0776-3

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Copyright : Ing. Dušan Medveď, PhD. Ing. Marek Hvizdoš, PhD. Recenzent: Vydala: Ing. Jaroslav Džmura, PhD. Technická univerzita v Košiciach, 2011

ISBN 978-80-553-0776-3 Všetky práva vyhradené. Vyrobené na Slovensku. Táto publikácia môže byť ďalej reprodukovaná pre výučbové a nekomerčné účely.

Obsah

PREDHOVOR ........................................................................................................................... 4 1 MODELOVANIE PRECHODNÝCH JAVOV .................................................................. 5 2 OBVODOVÉ PRVKY...................................................................................................... 12 3 NELINEÁRNE PRVKY ................................................................................................... 16 4 VEDENIA ......................................................................................................................... 25 5 TOČIVÉ ELEKTRICKÉ STROJE ................................................................................... 46 6 TRANSFORMÁTORY .................................................................................................... 53 7 MODEL ČASTI ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY ............................................................ 64 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ................................................................................... 74

. ktoré prináša prax.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4 PREDHOVOR Učebný text „Modelovanie v prostredí EMTP – ATP“ je určený predovšetkým pre študentov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia odboru Elektrotechnika v študijnom programe Elektroenergetika na FEI TU v Košiciach. V ďalšej časti popísaný spôsob. Následne je učebný text zameraný na vytváranie modelov zložitejších obvodov. ktoré vzniknú spojením jednotlivých prvkov. Úlohou tejto publikácie je sprístupniť a predstaviť užívateľovi možnosti využitia tohto simulačného nástroja v prípadoch. akým sa modelujú jednotlivé obvodové prvky. predovšetkým pri riešení prechodných dejov v elektrizačnej sústave. Na začiatku sú uvedené základné pojmy problematiky prechodných dejov a stručná charakteristika programového prostredia EMTP – ATP.

ktorých doba trvania sa udáva v mikrosekundách až milisekundách. Behom trvania elektromagnetického prechodného deja sa môžu zanedbať zmeny otáčok točiacich sa strojov a predpokladať pri výpočtoch konštantné uhlové rýchlosti elektrických točivých strojov. Pri modeloch vedení ide o rozhodnutie. 1. že nie je možné zanedbať rýchlosť šírenia elektromagnetických vĺn v jednotlivých článkoch ES a tieto články sa musia pri výpočte nahradzovať modelmi s rozloženými parametrami.).1 Príklad schémy elektrizačnej sústavy V elektrizačnej sústave sa prejavujú najrýchlejšími zmenami vlnové prechodné deje.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 5 1 MODELOVANIE PRECHODNÝCH JAVOV 1. To umožňuje chápať ES ako čisto elektrický systém. Tretiu skupinu prechodných dejov tvoria elektromechanické prechodné deje. . bez vplyvu mechanických častí na priebeh prechodného deja. Matematický popis týchto javov vedie k parciálnym diferenciálnym rovniciam. či použiť model so sústredenými alebo rozloženými parametrami. ktorých doba trvania sa mení v širokých rozsahoch. Vzhľadom k rýchlosti priebehu prechodného deja je opäť možné zanedbať šírenie elektromagnetických vĺn a väčšinou i elektromagnetické zotrvačnosti článkov.1 Prechodné deje v elektrizačných sústavách Prechodné deje v elektrizačných sústavách (ES) vznikajú pri prechode z jedného ustáleného stavu ES do nového prevádzkového stavu. pri zmene zaťaženia ES alebo v dôsledku poruchy (skrat. Obr.1. Preto sa dajú modelovať ako články so sústredenými parametrami. Pomalšie sú elektromagnetické prechodné deje s dobou trvania rádovo desatiny sekundy. Vzhľadom na menšie rýchlosti ich priebehov je možné zanedbať šírenie elektromagnetických vĺn vo všetkých článkoch ES. 1. Tieto zjednodušenia potom umožňujú z matematického hľadiska použiť obyčajné diferenciálne rovnice s časom ako jedinou nezávislou premennou. rádovo od desatín sekundy až po desiatky sekúnd. K narušeniu ustáleného stavu ES môže dôjsť v dôsledku manipulácií uskutočnených v ES. V závislosti od druhu prechodného deja je potrebné použiť vhodný model ES. Príklad schémy elektrizačnej sústavy je uvedený na obr. vypadnutie generátora zo synchronizmu a pod. Priebeh zmien prevádzkových parametrov je taký rýchly.

keď postačuje uvažovať lineárne charakteristiky. Pri vzniku skratu sa v ES značne zmenšuje impedancia medzi miestom skratu a napäťovým zdrojom. Je používaný na riešenie algebrických. ale vzhľadom na veľkosti tepelných a dynamických účinkov prúdov nebezpečné. so stredným vodičom). je potrebné vytvoriť jej správny náhradný model. ktoré popisujú obvody skladajúce sa z ľubovoľne prepojených prvkov. V rozvodoch vysokého napätia môžu vzniknúť zemné spojenia. Avšak v počiatočnom štádiu prechodného procesu určujú charakter jeho priebehu elektromagnetické prechodné deje. diferenciálnych a parciálnych diferenciálnych rovníc.adp. 1. Pri simulácii týmto programom sa najprv vytvorí súbor s príponou *. Elektromechanické javy sa neprejavia v dôsledku veľkej mechanickej zotrvačnosti paralelne pracujúcich strojov ES. čo je vlastne jeden z najnebezpečnejších následkov skratov. pretože pri ňom fázové napätia dosahujú veľkosti združených napätí a napätie uzla transformátora vzrastie na veľkosť fázového napätia. ktoré sú spojené s ich rotormi a z elektrických väzieb medzi všetkými článkami ES. bol špeciálne vyvinutý pre riešenie problémov energetických systémov. Alternative Transient Program (ATP). Pôsobenie skratových prúdov je síce krátkodobé. Elektrická sústava. Pri riešení elektromechanických prechodných dejov sa vychádza z mechanických zotrvačných vlastností elektrických točivých strojov. Stanovuje tak časový priebeh elektrických veličín charakterizujúcich pomery v elektrických sieťach. v ktorej sa nastavujú jednotlivé parametre. Elektromagnetické a elektromechanické prechodné deje prebiehajú pri prechode z jedného ustáleného stavu ES do nového súčasne a predstavujú jeden prechodný jav. s využitím preprocesora ATPDraw a grafického postprocesora PlotXY. Aby bolo možné simulovať poruchu. Skraty sú poruchy vznikajúce pri spojení nakrátko dvoch alebo troch fáz a v sústavách s uzemnenou nulou a taktiež pri spojení jednej alebo viacerých fáz so zemou (resp. To má za následok vzrast prúdu vo vetvách a pokles napätia v uzloch. teda elektromagnetických. vedie matematický popis na algebrické rovnice. t. Podľa schémy program vytvorí súbor . Nie je jednoduché nájsť presný a nie príliš zložitý model. v prípade ich dynamických charakteristík a v prípade. Zemné spojenie je nebezpečné pre izoláciu fáz a nulových článkov ES.2 Modelovanie prvkov elektrizačnej sústavy v prostredí EMTP – ATP Vývoj nových ochranných techník vhodných na detekciu porúch v elektrizačných sústavách nevyhnutne vyžaduje presnú simuláciu prechodných dejov týkajúcich sa týchto porúch. ktorá prepojuje paralelne pracujúce generátory. Môžu byť navyše príčinou narušenia stability paralelného chodu generátorov.j.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 6 Elektromechanické prechodné deje sú charakterizované predovšetkým mechanickým pohybom rotorov generátorov. ktoré môžu pôsobiť na paralelné telekomunikačné vedenie i na zariadenia uložené v zemi. Pri prerušovanom zemnom spojení sa napäťové namáhanie izolácie ešte mnohonásobne zväčšuje. predovšetkým v uzloch elektricky blízkych k miestu skratu. ktorý zohľadňuje vlastnosti každého typu poruchy. pretože postihuje prevádzku celej ES. ďalej mechanizmov. Obvody generátorov sú matematicky popísané diferenciálnymi rovnicami. Programom EMTP – ATP (Electromagnetic Transient Program – Alternative Transient Program) bude riešená už spomenutá druhá skupina prechodných dejov. je popísaná algebrickými rovnicami. Značné poklesy napätia vznikajúce pri skratoch môžu pôsobiť rušivo na chod mnohých elektrických spotrebičov. Odbery sú popísané diferenciálnymi rovnicami. schéma zapojenia.

tieto prvky: • prvky so sústredenými parametrami R. • spínače s premenlivými spínacími podmienkami určené na simuláciu ističov. • výpočty energií uvoľnených alebo akumulovaných v prvkoch. Modelovanie kontrolných systémov umožňujú procedúry TACS (Transient Analysis of Control Systems). • viacfázové prenosové vedenia s priestorovo sústredenými aj rozloženými parametrami.1 Popis programu EMTP – ATP Pôvodné algoritmy programu vznikali pre počítače triedy mainfraim so stĺpcovo orientovanou štruktúrou vstupných dát. Program EMTP – ATP využíva pre riešenie algebrických. ktoré pracovali s diernymi štítkami. • model trojfázového synchrónneho stroja s rotorom. 40 vypínačmi. ktorý v prípade problémov pri výpočte upozorní užívateľa na možný zdroj chyby. ktorý je určený pre výslednú grafickú interpretáciu funkčných závislostí. • dynamiky kontrolného systému. V tomto súbore sú uložené všetky premenné vo výpočte. Podprogram umožňuje simulovať prenosové funkcie. 50 zdrojmi. • prvky so vzájomnou väzbou (transformátory. Vypočítané priebehy je možné zobraziť využitím podprogramu PlotXY. integrátory. názvy zdrojových súborov a výpis počítaných veličín. iskríšť. diód. L. budiacim vinutím.2. diferenciálnych a parciálnych diferenciálnych rovníc. Okrem štandardných matematických funkcií možno zadefinovať zdroje ako funkcie času bod po bode.lis súbor. C. logické obvody. tyristorov a iných zmien konektivity siete. C. kde je frekvencia striedavých zdrojov plynulo premenná po krokoch daných programom – frekvenčné charakteristiky. Posledným je *. • elektromagnetických prechodných javov a torznej dynamiky hriadeľa rotora generátora alebo turbíny. Program má rozsiahle možnosti modelovania a ďalšie pridané prostriedky popri výpočte prechodných javov. ktoré môžu byť frekvenčne závislé. L. 1. ktoré popisujú obvody skladajúce sa z ľubovoľne prepojených článkov elektrickej siete. • napäťové a prúdové zdroje rôznych frekvencií.atp. vedenia).Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 7 s príponou *. Diferenciálne funkcie v časovej oblasti sú riešené základnými lichobežníkovými pravidlami integrácie. S využitím procedúr TACS možno napríklad riešiť rýchlostné regulátory turbosústrojenstva. . neskôr boli pre rôzne typy počítačov a pracovných staníc s rôznymi platformami operačných systémov zhotovené hardvérovo závislé prekladače. Základným jazykom zdrojového programu ATP bol FORTRAN.pl4. tlmiacim vinutím a pružným hmotnostným systémom na simuláciu torzných oscilácií. ktoré vykonávajú analýzu kontrolných systémov v prechodných stavoch. V tomto programe môžu byť simulované siete a kontrolné systémy rôznej štruktúry.dbg súbor. Ďalším súborom je *. Počas výpočtu sa vytvárajú tri súbory. ktorý je vstupným súborom pre uskutočnenie výpočtu. Štandardne je možné modelovať sieť s 250 uzlami.2. • nelineárne prvky R.2. • ustálených fázorov v systémoch. Prvý súbor je s príponou *. Môžu samostatne spracovávať vstupné hodnoty z elektrickej siete a generovať signály pre kontrolné a riadiace účely. obmedzovače a ďalšie podobné bloky. výkony. 300 lineárnymi vetvami. Program je možné využiť v jedno aj viacfázových sieťach pre výpočty: • ustálených hodnôt fázorov v lineárnych aj nelineárnych systémoch s jednosmernými a striedavými zdrojmi jednej alebo viacerých frekvencií.2 Simulácia prechodných javov v prostredí EMTP – ATP 1.

má rozsiahle modelovacie schopnosti.2 Prostriedky programu EMTP – ATP Obr. výpočet parametrov vedení alebo derivácia väzobne spojených RL matíc na reprezentáciu viacfázových viacvinuťových transformátorov v časovej oblasti simulácie. Riadiace systémy sú reprezentované použitím blokových diagramov. Spolupráca medzi elektrickou sieťou a TACS je založená na výmene signálov ako sú informácie o uzlovom .2.2 Moduly programu EMTP – ATP EMTP – ATP. 1. ako univerzálny program na digitálnu simuláciu elektromagnetických a elektromechanických prechodných javov v silových systémoch.2. Schematický prehľad dostupných simulačných modulov a podporných programov s ich vzájomnou interakciou je na obr. Popri aktuálnych simulačných moduloch tu existuje niekoľko nesimulačných podporných programov. TACS je simulačný modul na analýzu kontrolných systémov v časovej oblasti. jednofázového striedavého stroja a jednosmerných strojov. ktoré môžu byť použité na generovanie dátových modelov ako sú napr.2. 1. 1.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 8 • modely univerzálneho stroja na simuláciu trojfázového indukčného stroja. • prvky kontrolného systému a snímacích bodov.

2. Súčasti ATP komunikujú cez diskové súbory.3 ponúka prehľad tradičného použitia programu EMTP – ATP. ktoré poskytuje operačnú kostru pre ostatné súčasti ATP. 1. ako simulačný systém. použitie je však dnes rozsiahlejšie.4 Grafický preprocesor ATPDraw EMTP – ATP. Je to viacúčelový popisný jazyk používaný k vytváraniu vlastných objektov.2. TACS ako simulačný modul bol pôvodne vyvinutý na simuláciu riadenia vysokonapäťových jednosmerných prevodníkov. Obr. Je podporovaný viacerými simulačnými nástrojmi a môže byť použitý pre spracovanie simulačných výsledkov ako v časovej.2.3 Programy pre prácu s EMTP – ATP Samotný program EMTP – ATP je program výpočtový. 1. Štruktúra programových komponentov je dosť zložitá. napäťových a prúdových zdrojoch. Patria tu podporné programy. obsahuje okrem výpočtového programu rozličné oddelené podporné programy (pre. možnosti editácie jednotlivých typov súborov zapojených do spolupráce pri riešení obvodov simulovaných v ATP a v neposlednom rade kvôli zjednodušenému vizuálnemu vytváraniu jednotlivých obvodov bol vytvorený rad užitočných programov. silovej elektroniky a pohonov a na simuláciu ostatných javov. • Programmer's File Editor (PFE) – textový editor na vytváranie a editáciu vstupných súborov. výstupy preprocesorov sú používané ako vstup pre hlavný program a produkty simulácie môžu byť použité ako vstupy pre programy na vykreslenie výsledných priebehov. ktorý kontroluje vykonávanie rozličných iných programov a dátových vstupov a výstupov je dosť značnou výhodou. tak vo frekvenčnej oblasti. • PCPlot.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 9 napätí. užívateľom definovaných kontrolných a elektrických obvodových komponentov pri práci s programom. ktoré nie sú priamo modelované existujúcimi prvkami v ATP. ako sú: • ATPDraw – grafický preprocesor. časovo premenných odporoch. .a postprocesory) a inicializačné súbory. iskríšť na obmedzenie prúdov v bleskoistkách. 1. Používa sa aj na simuláciu budiacich systémov synchrónnych strojov.2. prúde vypínačov. Taktiež sa dajú z ATPDraw spúšťať postprocesory a externé podporné programy. Kvôli sprehľadneniu práce s týmto programom. takže prítomnosť ovládacieho programu. GTPPlot – grafické výstupy ATP. Popri iných alternatívach (napríklad použitie programu ATP Control Center) môže byť ATPDraw použitý ako simulačné centrum. MODELS patrí spolu s TACS medzi simulačné moduly. polohe vypínačov. Takto je možné spúšťať externé procesy ako aj priamo vykonávať výpočty v ATP. elektrického oblúka (výkonových vypínačov a oblúkových porúch). PlotXY. • ATP Control Center – program sústreďujúci ovládanie všetkých týchto programov do jedného okna.

*. Označenie uzlov siete prebieha automaticky.alc. Jeho význam vzrastie pri akejkoľvek havárii vo výpočte. Existuje možnosť vytvorenia súboru *. korešpondujúci vstupný súbor *. v ktorých možno definovať vlastnosti viacnásobne použitých obvodových elementov (vedenia. Behom výpočtu sa vytvárajú tri druhy súborov. prípadne ich môže užívateľ pomenovať sám podľa osobne zvoleného kódu. *. nelineárne charakteristiky prvkov. kvôli ktorej sa výpočet zastavil.lib. Priebeh výpočtu je možné nechať zobraziť na obrazovke alebo potlačiť ako aplikáciu na pozadie. určený pre výslednú grafickú interpretáciu funkčných závislostí v meraných bodoch schémy.pl4 v ASCII formáte.atp s 80 znakovou riadkovou štruktúrou určené pre výpočtové jadro ATP so spúšťacím programom TpbigW. Výstupom alebo vstupom tejto grafickej nadstavby sú súbory s príponou *.adp určené pre archiváciu vytvorenej schémy.3 je zobrazená zjednodušená schéma funkcie programu ATP s ATPDraw ako grafickou nadstavbou a centrálnym užívateľským programom. Uzly sú v programe veľmi dôležité.pl4. Ďalšími výstupmi ATPDraw sú pomocné súbory s koncovkami *. atď.lis súbor.exe. názvy zdrojových súborov a výpis vypočítaných hodnôt vo zvolenom kroku. PCPlot alebo PlotXY.) a ktoré je možno využiť v iných.dbg súbor. Preprocesor potom vytvára. 1.3 Schematický prehľad práce s programom EMTP – ATP Na obr. Generovanie troch vyššie uvedených súborov možno podľa vlastnej potreby vypnúť. V ňom sú v textovo-tabuľkovej forme obsiahnuté všetky premenné vo výpočte. upozorní užívateľa na možný zdroj chyby v zadaní. že s vypočítanými priebehmi možno v prehliadačoch ďalej realizovať zväčšovanie a ďalšie operácie vrátane Diskrétnej Fourierovej Transformácie (DFT). v budúcnosti zostavovaných schémach. pretože sa prakticky celý výpočet koncentruje na vypočítanie hodnôt napätí. MathCAD a podobne. ako sú napr. myšou ovládaný preprocesor k ATP verzii programu pre elektromagnetické prechodné javy (EMTP). prístupnom pre použitie softvéru typu MS-Excel alebo Corel Qattro Pro. ATPDraw je grafický.atp v korektnom formáte. 1. Ďalším menej významným súborom (ak výpočet prebieha podľa predpokladov) je *. Vypočítané priebehy je možné zobraziť v prehliadačoch. prúdov alebo energie v daných uzloch siete alebo .Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 10 Obr. prípadne nastaviť krok zápisu hodnôt riešení.pch. Posledným typom je *. Prvým z hľadiska dôležitosti je súbor s koncovkou *. Plné čiary znamenajú prenos dát a čiarkované prenos informácií. Všeobecne sa dá povedať. ďalej súbory s príponou *. V programe môže užívateľ konštruovať elektrické obvody vybratím preddefinovaných komponentov z menu knižníc. transformátory.

Základom simulovaných obvodov sú jedno. zlučovať a rozdeľovať. Toto je možné docieliť v tzv. ktorý vyvoláme dvojklikom na zvolený prvok simulovanej elektrickej siete. navyše tu môže užívateľ vytvárať vlastné obvodové objekty použitím programu Data Base Module. že sa jednotlivé zvolené prvky v obvodovom okne navzájom spájajú v miestach svojich uzlov.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 11 vo forme rozdielu medzi uzlami siete. Simulované obvody sa vytvárajú tak. Každému prvku je potrebné priradiť jeho vlastnosti charakterizované elektrickými parametrami. ATPDraw podporuje 64 štandardných prvkov a 24 objektov TACS. pracovať súčasne na niekoľkých obvodoch a kopírovať medzi nimi informácie. Preprocesor obsahuje aj program ATP LCC pre parametre Line/Cable.a trojfázové prvky. V programe je možné vytvárať viacnásobné okná s riešenými obvodmi. podpora pre vstup a výstup súborov vo formáte Windows Metafile/Bitmap alebo PostScript. umožňuje zjednodušené použitie modulu MODELS. V rámci obvodov sú k dispozícii funkcie typu kopírovať-vložiť objekty. Ďalšie funkcie programu ATPDraw sú: vstavaný editor pre súbory *. dialógovom okne komponentov. Významnou je aj možnosť budovania vlastných knižníc obvodov. .atp. export-import a pod.

indukčnosť L [H] charakterizuje usporiadanie vodičov. Vo vyšších verziách sú postupne doplňované ďalšie prvky a pri prechode z nižšej verzie na vyššiu je preto nutné overiť správnosť prenesených údajov. 2.činný odpor R [Ω] závislý od parametrov vodiča (geometrické rozmery). RL Sym. Transp. RLC Pi-equiv. 6.1 Modely vedení so sústredenými parametrami (Line Lumped) Vedenie so sústredenými parametrami je charakterizované týmito obvodovými prvkami: .2 Modely vedení s rozloženými parametrami (Line Distributed) Sú to obvody. 3. nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou. Parametre sú rozložené spojito po celej dĺžke vedenia a sú charakterizované hodnotami vztiahnutými na jednotku dĺžky.kapacita C [F] je daná vlastnosťou prostredia medzi vodičmi. 5 a 6. Parametre článku R.3 Modely nelineárnych prvkov (Nonlinear Branch) Nelineárny časovo závislý rezistor (R(t) Type 91 a R(t) Type 97) Pre typ 91 sa zadáva napätie a pre 97 čas. Aplikácie uvedených prvkov sú podrobnejšie vysvetlené v kapitolách 3. kde magnetické a elektrické pole je rozložené rovnomerne alebo nerovnomerne pozdĺž všetkých úsekov obvodu.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 12 2 OBVODOVÉ PRVKY V tejto kapitole je uvedený prehľad niektorých prvkov podľa roletového menu v ATPDraw. 1 π-článok v rôznych podobách. 4. 2. 2. Untransp. . Napätia a prúdy sú potom ešte funkciou priestorových súradníc. Základný význam má analýza javov na dlhých vedeniach. lines (Clarke) Modely transponovaného 1. lines (KCLee) Model vedenia KCLee 2 alebo 3-fázového. Model 6-fázového vedenia je aj so vzájomnou väzbou. 9-fázového vedenia. 51 Symetrické RL obvody s väzbou.zvodová vodivosť G [S] je závislá od kvality izolácie. C sa zadávajú obdobne ako pri lineárnom prvku RLC. . RL Coupled 51 RL obvody so vzájomnou väzbou. L. Nelineárny rezistor (R(i) Type 92) Reálny. verzia 4. . 2. .

Reálny nelineárny induktor (L(i) Type 93) a pseudo-nelineárny induktor (L(i) Type 98) Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického toku a pretekajúcim prúdom. 2. ktorý automaticky vygeneruje príslušné parametre. J. Fiktívny (pseudo) nelineárny induktor s hysteréziou (L(i) Type 96) Oproti predchádzajúcim dvom typom je teraz uvažovaný zvyškový tok. UM3 Induction Model trojfázového asynchrónneho stroja s kotvou nakrátko. MOV type 92 3-f) Exponenciálne. Cable Constants a Cable Parameters. Nelineárny induktor je teraz definovaný hysteréznou krivkou. . Po uzatvorení dialógového okna je spustený program ATP. riadený externým vstupom. Dátový súbor obvodu sa pri riešení prechodného deja načíta prostredníctvom príkazu INCLUDE. prúdovo závislý odpor. Nelineárny rezistor (MOV Type 92.4 Modely vedení a káblov (Line/Cable) Elektrické parametre vedení sa určujú na základe znalosti rozmerov vedení a použitých materiálov pomocou procedúr Line Constants. 96 a 98 je možné zvoliť i počiatočnú nenulovú magnetizáciu a sú označené init. Pri induktoroch typu 93.Marti. Line/Cable Modely vedení a káblov (Pi. Nelineárny rezistor (R(TACS) Type 91) Časovo závislý rezistor. Parametre vedenia sa vpisujú do tabuliek požadovaných hodnôt v prostredí ATPDraw. UM1 Synchronous Model synchrónneho stroja. Pomocou tejto procedúry je možné vygenerovať požadovaný typ vedenia/kábla postupným zadávaním jednotlivých parametrov. ktorý je zadávaný pomocou VA charakteristiky.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 13 Nelineárny rezistor (R(i) Type 99) Nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou s časovým určením. Bergeron …). 2. Nelineárny induktor (L(i) Type Hevia 98 → 96) Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického toku a pretekajúcim prúdom.5 Modely točivých elektrických strojov (Machines) SM59 Model synchrónneho stroja s možnosťou riadenia pomocou TACS. Pri induktore je možné zadať hysterézne straty.

I pre terciárne vinutie je nastavenie rovnaké.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP UM4 Induction Model trojfázového asynchrónneho stroja s krúžkovou kotvou. pri zanedbaní strát v železe približne zodpovedá prúdu Iµ [A]. Lp indukčnosť primárneho vinutia [mH]. Vrs sekundárne napätie [kV] efektívna hodnota. ako závislosť magnetického toku (resp. kde je nutné zadať priamo obvodové parametre transformátora má program ATP procedúru BCTRAN. Novo implementovaný hybridný model označený XFRM sa naďalej vyvíja. . Rmag odpor magnetického obvodu [Ω]. Vrp primárne napätie [kV] efektívna hodnota. Ideal 1 phase Model ideálneho jednofázového transformátora. 14 2. modelom 1-fázového a 3-fázového transformátora s rešpektovaním saturácie a 3-fázového transformátora v zapojení Y-Y. D-lead). Magnetizačná charakteristika transformátora sa zadáva pomocou položky Characteristic. Pre každé vinutie je možné vybrať zapojenie (Y. Okrem modelu Saturable Transformer. D-lag. V Attributes je možné zvoliť dvojvinuťový alebo trojvinuťový transformátor. Saturable 3 phase Všeobecný model 3-fázového transformátora s uvažovaním saturácie.6 Modely transformátorov (Transformers) Programom ATP sa dajú modelovať rôzne druhy transformátorov. Saturable 1 phase Model jednofázového transformátora s uvažovaním saturácie. UM6 Single phase Model jednofázového stroja. ATPDraw disponuje modelom ideálneho 1-fázového. kde prevod p transformátora sa určí nastavením n. v ktorom sa vyplňujú základné štítkové údaje transformátora. ktorá je obdobou procedúr pri vedeniach a obvodové parametre transformátora znova určí program ATP po uzavretí dialógového okna. Ls indukčnosť primárneho vinutia [mH]. približne desiatimi bodmi tejto charakteristiky v širšom rozsahu hodnôt. Rp odpor primárneho vinutia obvodu [Ω]. V dialógovom okne sa nastavia jednotlivé parametre: I0 prúd magnetickým obvodom v rovnovážnom stave. D11. magnetickej indukcie) od prúdu. F0 magnetický tok obvodu v rovnovážnom stave (v stave naprázdno) [Wb] (veličiny I0 a F0 definujú indukčnosť magnetického obvodu v rovnovážnym stave). Rs odpor sekundárneho vinutia obvodu [Ω]. Nastavenie parametrov je obdobné ako pri jednofázovom transformátore. UM8 DC Model jednosmerného stroja.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 15 # Sat. XFRM Hybridný transformátor zadávaný aj pomocou štítkových hodnôt a aj so zadaním kapacít. Y/Y 3-leg 3-fázový transformátor v zapojení Yy s uvažovaním saturácie. BCTRAN Transformátor zadávaný prostredníctvom štítkových hodnôt. Ide o typ 3. .leg core s vysokou homopolárnou reluktanciou.

V súčasnej dobe majú najväčší význam súčiastky vyrobené na báze polovodičových materiálov. resp. To platí pre niektoré polovodičové súčiastky (tyristory). Pokiaľ tieto zmeny budú pomalé. daný prvok je možné považovať za neinerciálny. ktoré obsahujú prvky s vyššie uvedenými vlastnosťami sa nazývajú nelineárne. nie je nutné uvažovať časové konštanty tepelných dejov. Tento jav je daný buď výskytom oblasti. Elektrické obvody. Pre tieto obvody nie je možné použiť princíp superpozície. ktoré obsahujú mocniny a súčiny premenných a aj ich derivácie. Program ATP umožňuje modelovať dané prvky taktiež zo znalosti ich voltampérových charakteristík. Najjednoduchšou súčiastkou je dióda. . Pri neinerciálnych sú statické a dynamické charakteristiky zhodné. c) jednoznačné a nejednoznačné Vyznačujú sa tým. modelu spínacieho oblúka a pod. Je vhodné zadať aspoň 16 prvkov danej charakteristiky. Po otvorení dialógového okna sa objaví ponuka obsahujúca dve zložky. Ich rozlíšenie závisí od rýchlosti zmien prúdu. kde dochádza k poklesu napätia pri zvyšovaní prúdu alebo výskytom hysterézie pri cievke so železným jadrom. ktoré sa prejavujú nelineárnou závislosťou odporu od polarity napätia. že pre jednu hodnotu nezávislej premennej existuje viac než jedna hodnota závislej premennej. Charakteristiky je možné deliť na niekoľko základných typov: a) inerciálne a neinerciálne Príkladom inerciálnych prvkov môžu byť termistory. 3. Jump označuje číslo segmentu. S výhodou je možné toto použiť pri modelovaní nelineárnej záťaže. vzájomné súčiny premenných a premenné v argumente transcendentných funkcií.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 16 3 NELINEÁRNE PRVKY Vlastnosti nelineárneho prvku elektrického obvodu sa prejavujú na jeho voltampérovej charakteristike. bude iskrište znova otvorené. V zložke Characteristic sa nadefinuje VA charakteristika daného prvku. Matematicky je možné popísať nelineárny obvod nelineárnymi rovnicami. kde Vflash [V] je preskokové napätie sériového iskrišťa. kde počiatok osí [0. Tdelay určuje minimálny čas v sekundách. Pokiaľ prechádzajúci prúd vetvy je po doznení času Tdelay nulový. po ktorom nastane zopnutie iskrišťa. b) symetrické a nesymetrické Pri obvodoch so symetrickou VA charakteristikou nezávisí jeho impedancia od smeru prechodu prúdu.1 Nastavenie parametrov modelov (Branch Nonlinear) Nelineárny rezistor (R(i) Type 99) Nelineárny prúdovo závislý rezistor definovaný VA charakteristikou. Pokiaľ dôjde vo vetve k poklesu napätia pod hodnotu uvedenú v položke VSEAL (> 0).0] je vynechaný. V zložke Attributes sa postupne zadajú jednotlivé parametre. Nesymetrické VA charakteristiky majú prvky. ktorých odpor je závislý od teploty a v dôsledku tepelnej zotrvačnosti musíme potom rozlišovať statickú a dynamickú charakteristiku nelineárneho obvodu. frekvencie voči tepelným časovým konštantám. podobné vlastnosti má napríklad i elektrický oblúk. dôjde znova k otvoreniu iskrišťa. na ktorom začne výpočet. ktoré sa nadefinujú daným počtom bodov tejto charakteristiky.

Ak je jej začiatok určený bodom [0. ZnO obmedzovač – odpor s exponenciálnou závislosťou prúdu (Type 92) Prúd je daný závislosťou i = p⋅(u/Vref)q. 3. COL udáva počet paralelných a SER sériových obmedzovačov vo vetve. je predpokladaný symetrický priebeh krivky saturácie (nasýtenia). Obe hodnoty sú určené pre ustálený stav.1a). Závislosť odporu od času je určená zadanými bodmi krivky. Pokiaľ je vynechaný bod [0. Ten je zadaný v Atributtes položkou RESID [Wb]. Môže sa zadať Vzero ako počiatočné napätie v čase nula.0] alebo sú zadané iba kladné hodnoty charakteristiky. ErrLim je povolená tolerancia v pomerných jednotkách.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 17 Nelineárny induktor (L(i) Type 98) Nelineárny prúdovo závislý induktor definovaný závislosťou magnetického toku a pretekajúcim prúdom (viď obr. Fiktívny pseudonelineárny induktor s hysteréziou (L(i) Type 96) Oproti predchádzajúcim dvom typom je teraz uvažovaný zvyškový tok. Pre Tdelay = –1 je rezistor pripojený bez iskrišťa. . Hodnota Tdelay určuje minimálny čas v sekundách.0] a ak sú vynechané záporné hodnoty. 3.1c). Zložka Characteristic definuje danú závislosť magnetického toku a pretekajúceho prúdu. je krivka symetrická podľa počiatku. Vflash má rovnaký význam ako bolo vyššie uvedené. keď spodná ľavá časť slučky vymedzujúca krivku hysterézie začína v treťom kvadrante. V zložke Attributes označuje položka CURR [A] veľkosť prúdu a FLUX [Wb] veľkosť magnetického toku. 3. Nelineárny induktor je teraz definovaný hysteréznou krivkou. Predpokladá sa symetrický priebeh hysteréznej krivky okrem prípadu. 3. Obr. Konštanty p a q sa vypočítajú zo zadanej VA charakteristiky automaticky po uzavretí dialógového okna. Posledný bod krivky hysterézie by mal byť miestom styku oboch kriviek v prvom kvadrante (viď obr.1 Priebeh závislostí magnetického toku Φ od pretekajúceho prúdu I Nelineárny časovo závislý rezistor (R(t) Type 97) Zadáva sa veľkosť preskokového napätia sériového iskrišťa Vflash [V]. Reálny nelineárny induktor (L(i) Type 93) Oproti predchádzajúcemu typu je odlišný svojou krivkou magnetizácie (viď obr. po ktorom nastane zopnutie iskrišťa. že priložené napätie je väčšie ako preskokové.1b). súčasne musí platiť. Je možné zadať 17 prvkov charakteristiky.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 18 3. je intenzita prúdovej plazmy v dynamickom stave. Cassieho teória platí pre oblúk. K najznámejším patrí Cassieho a Mayrov model.2. Jedná sa o objemové a nie o povrchové chladenie. Elektrická konduktivita plazmy je potom úmerná (konštanta úmernosti k) teplu akumulovanému v plazme Q. ktorý vzniká v priebehu vypínania prúdu medzi kontaktmi.5) Φ Výsledný Cassieho vzťah pre oblúkové napätie má tvar: ua = E a ⋅ 2 ⋅ sin (ω ⋅ t )  Rq  2  − 2 ⋅t 1 1   −1+  ⋅ e ϑC 1 − 2 2 ⋅ [cos(2 ⋅ ω ⋅ t ) + ω ⋅ ϑC ⋅ sin (2 ⋅ ω ⋅ t )] +  2 2  ω ⋅ ϑC 1 − ω ⋅ ϑC   R01    (3. Tepelnú zotrvačnosť oblúka určuje tzv. 1.3) (3. Pri analýze obvodov pomocou EMTP – ATP je možné ľahko zahrnúť diferenciálne rovnice. Všeobecné oblúkové parametre sú vyjadrené diferenciálnymi rovnicami. pomer Rq/R01 je pomer odporov oblúka.6) Člen Ea predstavuje intenzitu prúdového poľa plazmy. Prúdiace prostredie obklopuje celý povrch oblúka. Preto v prípade. . Cassieho model predpokladá. ktorý horí v rýchle prúdiacom prostredí. Pre elektrickú konduktivitu teda platí: γ = k ⋅Q Bilančná rovnica podľa Cassieho teórie má tvar: (3. spínací oblúk.2) tepelný výkon odoberaný plazme v stacionárnom stave elektrický príkon (3. ktorého smer prúdenia je súhlasný s osou oblúkového stĺpca.1 Cassieho model Je najlepšie využiteľný pre veľké prúdy oblúka. ktorého hodnota je premenlivá a je funkciou prúdu. v rozmedzí 100 A až 100 kA v SF6 alebo tlakovzdušných vypínačoch. je možné uskutočniť jeho analýzu bez ťažkostí. môže nadobúdať hodnoty (0.1) 1 dγ 1 1 ⋅ = ⋅ (Pp − Φ ) = γ d t Q0 τa Φ = γ ⋅ E02  Pp  ⋅  − 1 Φ    (3. Týmto modelom môže byť analyzované tlmenie prúdu v prechodnom deji pri vypínaní oblúka. 10). ktorá podľa Cassieho teórie má tvar: Q ϑC = (3.2 Model spínacieho oblúka Vypínacia schopnosť súčasných vypínačov je závislá od parametrov oblúka. 3. keď ide o systém závislý prevažne od parametrov oblúka. že celkový stratový výkon odoberá oblúku toto prúdiace médium. Existuje množstvo modelov elektrického oblúka.1. tzv.4) Pp = γ ⋅ E 2 E0 E je intenzita prúdovej plazmy v stacionárnom stave. Elektrický oblúk môže byť uvažovaný ako odpor. časová konštanta. Jedná sa o činný nelineárny prvok.

Nedostatkom je.2 Mayrov model Je vhodný pre malé hodnoty prúdov. Je taktiež použiteľný v prípade analýzy zvyškového prúdu. rádovo do desiatok ampérov v SF6 alebo tlakovzdušných vypínačoch.2. po dobe niekoľkých µs v stave. vzniknutého po prerušení prúdu (prechod nulou). 3. ktorý sa .2 Priebeh napätia a prúdu oblúka podľa Cassieho teórie Obr.3 Priebeh rezistancie oblúka podľa Cassieho teórie 3.2). 3. 3. že nerešpektuje zhášaciu špičku (viď obr.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 19 Cassieho teória dobre rešpektuje zapaľovacie špičky a priebeh napätia na oblúku v oblasti prechodu prúdu maximom. Obr.

Pritom sa predpokladá. Straty prúdením sa zanedbávajú z dôvodu malého prierezu oblúka. 3. aby sa jeho konduktivita zväčšila v pomere 1/e. kde e je Eulerovo číslo (e = 2. Mayrov model nie je vhodný pre oblasť prechodu prúdu nulou (viď obr. relatívne studeného prostredia. Pri Mayrovom modeli sa predpokladá. ale len radiálne vedením do okolitého. že straty nie sú odvádzané do okolitého prostredia axiálne.7) Q0 je definované ako teplo. Inými slovami uvažuje statickú charakteristiku oblúka v tvare rovnoosej hyperboly. pretože javy sa prevažne vzťahujú k určitému časovému intervalu. ktoré musí byť privedené do plazmy jednotkovej dĺžky. Q γ = k ⋅e Q0 (3. že konduktivita vzrastá exponenciálne s teplom akumulovaným v plazme. Podobne ako pri Cassieho modeli je možné odvodiť bilančnú rovnicu oblúka podľa Mayrovej teórie: 1 dγ 1 ⋅ = γ d t ϑM  Pp  ⋅  − 1 Φ    (3. Mayrov model uvažuje.4).) k je konštanta úmernosti.10) t Mayrov model lepšie charakterizuje priebeh napätia v oblasti zapaľovacích a zhášacích špičiek.71828. že polomer oblúkového stĺpca je konštantný a že je konštantná aj celková veľkosť strát radiálnym chladením.9) Výsledný vzťah pre oblúkové napätie podľa Mayrovej teórie: ua = Pp ⋅ 2 ⋅ sin (ω ⋅ t )  1 I m ⋅ 1 −  1 + 4 ⋅ ω 2 ⋅ϑ 2 M   R  − ϑM 1  ⋅ [cos(2 ⋅ ω ⋅ t ) + 2 ⋅ ω ⋅ ϑM ⋅ sin (2 ⋅ ω ⋅ t )] +  q − 1 + ⋅e 2   1 + 4 ⋅ ω 2 ⋅ ϑM    R01 (3.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 20 nazýva „teplotný režim“ Vypínacia schopnosť môže byť najlepšie analyzovaná s použitím tohto modelu.8) Pre Mayrovu časovú konštantu platí: ϑC = Q0 Φ (3... .

Tento problém je charakteristický pre vákuové vypínače.4 Priebeh napätia a prúdu oblúka podľa Mayrovej teórie Obr. Výpočet odporu oblúka je uskutočnený v časovom rozmedzí 20 až 30 ms.6) pre časovú konštantu ϑC = 1 ms. Model oblúka je vytvorený v ATPDraw pomocou časovo závislého nelineárneho rezistora R(t) Type 97. 3. Charakteristika oblúka je vypočítaná na základe Cassieho rovnice (3. 3. 3. Vypočítanú charakteristiku oblúka R = f(t) je možné zadať v ATPDraw v zložke Characteristic dvomi spôsobmi.5 Priebeh rezistancie oblúka podľa Mayrovej teórie 3. Prvým spôsobom je zadávanie maximálne 17 hodnôt z tejto závislosti pomocou Add a napísaním .Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 21 Obr. 3.3 Riešenie programom ATP V dôsledku vypínania indukčných prúdov pred prechodom prúdu prirodzenou nulou môže vzniknúť veľké prepätie ohrozujúce izolačný systém.2. potom je vytvorený pomocou ATPDraw model oblúka a zostavená schéma obvodu. Pomer odporov oblúka Rq/R01 je rovný jednej. Najprv je meraný priebeh prepätia v obvode s ideálnym vypínačom (viď obr.7).6). kde je uvažovaný vplyv oblúka (viď obr.

keď prúd obvodom dosiahne svoje maximum. prvý je vyhradený pre hodnoty časov a druhý pre výslednú veľkosť odporu oblúka.) K vypnutiu dôjde v čase 20 ms. 3. Vedenie je realizované sériovým prvkom RLC. Jedná sa o najnepriaznivejší prípad z hľadiska napäťového namáhania izolácie. (Odpor 0. Overenie priebehu charakteristiky je možné pomocou View. 3. 3. model oblúka je teda odpojený v čase 30 ms. ktorá predstavuje kapacitu vedenia. 3. Obr.7 s popísaným modelom oblúka.2 pre Cassieho model.8 je uvedený priebeh napätia a prúdu na oblúku.6 Vypínanie indukčných prúdov ideálnym vypínačom a) b) Obr. Obvod je napájaný jednofázovým generátorom s amplitúdou Um = 8485 V (Uef = 6000 V) a frekvenciou f = 50 Hz. Dátový súbor obsahuje dva stĺpce hodnôt. Indukčnosť vedenia je L = 20 mH a odpor vedenia R = 5 Ω. Paralelne k vypínaču 6 kV je pripojená kapacita CP = 1. Pomocou Browse sa zadá cesta k súboru obsahujúca hodnoty charakteristiky oblúka. . Súbor je uložený s príponou .2 µF. 3. tak ako bol zadaný podľa obr. 3.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 22 týchto hodnôt do dátových polí pre čas a odpor oblúka. Jednotlivé stĺpce sú od seba oddelené medzerníkom. Oblúk zhasína v okamihu prechodu prúdu nulou. Druhá možnosť spočíva v použití vonkajšej charakteristiky označením Include characteristic.01 Ω pripojený do série s vypínačom zaisťuje správnu funkciu nelineárneho odporu.lib.6 je schéma obvodu s ideálnym vypínačom a na obr. Na obr. teda v okamihu.7 Vypínanie indukčných prúdov vypínačom s uvažovaním vplyvu oblúka Na obr. bez neho berie ATP len jeho prvú hodnotu.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP
2200 [V] 1800 900 [A] 700

23

1400 500 1000 300 600 100

200

-200 18 21 (file o37.pl4; x-var t) v:4 24 -5 c:4 27 -5 30 33 [ms] 36

-100

Obr. 3.8 Priebeh napätia a prúdu na oblúku pre schému na obr. 3.7b Na obr. 3.9 je uvedené porovnanie priebehov prepätí pri vypínaní ideálnym vypínačom podľa obr. 3.6 a vypínačom s uvažovaním oblúka podľa obr. 3.7a, model Mayr.
15 [kV] 10

5

0

-5

-10

-15 18 o36.pl4: v:1 o37.pl4: v:1 21 -2 -2 24 27 30 33 [ms] 36

Obr. 3.9 Porovnanie priebehov prepätí pri vypínaní ideálnym vypínačom a vypínačom s uvažovaním oblúka

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP
3000 [V] 2500

24

2000

1500

1000

500

0

-500 18 21 (file o37.pl4; x-var t) v:1 -3 24 v:4 27 -5 30 33 [ms] 36

Obr. 3.10 Porovnanie napätí na oblúku pre model Mayr (uzly 1-3) a Cassie (uzly 4-5) Na obr. 3.10 sú porovnané priebehy napätí na oblúku pre model Cassie a Mayr. Odchýlky oproti zadaným hodnotám, ktoré znázorňuje obr. 3.2 a obr. 3.4 sú spôsobené prietokom nesínusového prúdu, pretože odpor oblúka ovplyvní celkovú impedanciu obvodu. Ako už bolo uvedené, Cassieho teória veľmi dobre rešpektuje zapaľovacie špičky a priebeh napätia na oblúku v oblasti prechodu prúdu maximom. Táto teória sa lepšie hodí pre výpočet zhášadiel s intenzívnym chladením oblúka, je teda vhodnejšia pre výpočet odporu oblúka vákuového vypínača. Na druhej strane, z výpočtu napätia pomocou Mayrovej teórie vyplýva, že napätie medzi zhášacou a zapaľovacou špičkou má značne sedlovitý priebeh. Tento tvar je typický pri zhášadlách s pomerne nízkou intenzitou chladenia oblúka. Mayrova teória je vhodnejšia pre výpočet odporu oblúka máloolejového vypínača. Veľkosť odporu oblúka je pri máloolejovom vypínači väčšia. Vplyvom nižšieho odporu oblúka vákuového vypínača sa až tak polvlna prúdu neskráti a k vypnutiu dochádza neskôr.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP

25

4 VEDENIA
Jednou z hlavných výhod programu ATP je podrobné spracovanie modelov vonkajších vedení a káblov. Vedenia je možné v programe ATP modelovať mnohými spôsobmi a to od nahradenia vedenia prvkom RLC až po procedúry Line/Cable Constants, ktoré generujú obvodové parametre vedenia zo zadaných rozmerov a materiálových konštánt.

4.1 Nastavenie parametrov modelov vedení
ATP umožňuje modelovať vedenie pomocou modelov so sústredenými parametrami, ako aj s rozloženými parametrami. 4.1.1 Sústredené parametre Pi článok Vlastnosti: • vysoká spoľahlivosť, • len pre pomerne nízku frekvenciu alebo krátke vedenia, • časový krok výpočtu nie je limitovaný, • frekvenčne nezávislý (platí pre zadanú frekvenciu). 4.1.2 Rozložené parametre Transponovaný model (Clarke) • • • • • Vlastnosti: efektívnosť číselného výpočtu, prakticky postačujúca presnosť väčšiny výpočtov prechodných dejov v obmedzenom frekvenčnom rozsahu, časový krok výpočtu je limitovaný (musí byť kratší ako doba prechodu vlny po vedení), frekvenčne nezávislý (platí pre zadanú frekvenciu), nevhodný pre riešenie nesymetrických stavov. Vlastnosti: rovnaké ako predchádzajúce, počíta nesúmernosť vedenia a je vhodný pre nesymetrické stavy.

Netransponovaný model (KCLee) •

4.1.3 Frekvenčne závislé modely (J. Marti, Noda, Semlyen) Vlastnosti: • presnosť v širokom frekvenčnom rozsahu, • relatívne efektívny číselný výpočet, • časový krok výpočtu je limitovaný, • pre veľmi nízke hodnoty frekvencií môže byť nepresný.

pre rešpektovanie povrchového javu. Decades je počet dekád frekvenčného rozsahu a Points/Dec. 4.4. pri ktorej budú parametre počítané [Hz].2 Single Core Cable Zadávanie parametrov kábla je podobné ako v predchádzajúcom prípade. avšak pri voľbe ostatných modelov je nutné nastaviť Freq.1. Pri každom vodiči sa zadáva React/Resis – reaktancia/odpor vodiča na jeden kilometer dĺžky [Ω/km]. pre ktorú sa budú počítať parametre a Length. polomer oceľovej duše vodiča – lana Rin [cm]. Doplnená je ponuka Snaking pre točený (transponovaný) kábel. Pre model Bergeron a Pi je nastavenie v záložke Model ukončené. v prípade zemného vodiča sa nastaví 0. Po zvolení počtu fáz nasleduje otvorenie dialógového okna. Pre overenie rozmiestnenia jednotlivých vodičov je možné použiť View. Pokiaľ je všetko v poriadku. je možné pristúpiť k vygenerovaniu vedenia. SS odpovedajúcu frekvenciu ustáleného stavu a Freq. Model Užívateľ si volí typ prenosového vedenia v ponuke System type: • Overhead Line – vonkajšie vedenie • Single Core Cable – jednožilový kábel • Enclosing Pipe – viacžilový kábel Data V záložke Data sa zadávajú rozmery vedenia a materiálové konštanty vodičov a izolantov. Rout – vonkajší polomer vodiča. matrix maximálnu frekvenciu. pokiaľ sa v predchádzajúcej ponuke Model nastaví požiadavka Skin efektu. Rho je merná rezistivita zeme [Ω⋅m]. Dáta je možné taktiež importovať z už skôr vytvorených súborov pomocou Import. Dialógové okno obsahuje dve záložky Model a Data. je treba ešte určiť vnútorný polomer vodiča.1. V záložke Data je Phase no poradové číslo fázy. Semlyen) sa nastaví v ponuke Type.1 Overhead Line Po zvolení vonkajšieho vedenia je možné nastaviť transponované vedenie Transposed. Vtower je výška lana nad zemou pri stožiari [m] a Vmid je výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsu [m]. 4. Pre kontrolu správnosti zadania jednotlivých parametrov slúži Verify. Voľbou Units sa volí Metric – metrická sústava alebo English – anglická sústava.1. „km“ alebo „miles“. Uloženie kábla sa špecifikuje v ponuke Cables in. kde Horiz určuje horizontálnu vzdialenosť lana od stredu stožiara [m]. Rovnaké je nastavenie štandardných dát v ponuke Standard data. resp. Položka Standard data obsahuje tri parametre. J. Po ukončení zadávania je možné dáta uložiť voľbou Save as na dolnej tlačidlovej lište. Typ modelu (Bergeron. Marti.j. Freq. Po voľbe Line/Cable sa objaví roletové menu s ponukou počtu fáz pre navrhované vedenie. polomer celého vodiča alebo lana [cm].Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4. t. značí počet bodov v jednej dekáde. Noda.4. je dĺžka vedenia v závislosti od zvoleného jednotkového systému. Je možné . označenie položky Skin effect. init je frekvencia. Pi. Ďalšie tri položky popisujú uloženie a rozmiestnenie jednotlivých fáz a zemných vodičov.4 Modely vedení a káblov 26 Line/Cable Pomocou tejto procedúry je možné vygenerovať požadovaný typ vedenia postupným zadávaním jednotlivých parametrov. kábla pomocou príkazu Run ATP a voľbou OK.

4.1. resp. ale trubice. Armor. izolácie okolo trubice.2 Prevádzka vedenia 4. Pri nastavení možnosti infinite thickness sa uvažuje nekonečná hrúbka vodivej trubice. ω⋅L. ω⋅C). α je uhol fázora napätia referenčnej fázy v okamihu t = 0. Obr. Add C sa vyznačia príslušné matice. teda izolácie medzi káblom a trubicou. Rho je rezistivita materiálu vodiča [Ω⋅m]. Doplnená je tu preto ponuka zadávania Pipe data.1 Trojfázový skrat napájaný ideálnym napäťovým zdrojom Pre fázu A platí: uA (t ) = U m ⋅ sin (ω ⋅ t + α ) (4. Rout.3 Enclosing Pipe V tomto prípade ide o viacžilový kábel v spoločnom puzdre. Eps (in) je relatívna permitivita vnútornej izolácie. V záložke Data sa podobne ako v predchádzajúcom prípade nastavia parametre týkajúce sa vlastného kábla. Rout vonkajší polomer vodiča [m].1 Trojfázový skrat napájaný ideálnym napäťovým zdrojom Na obr. kde sa nastavia parametre trubice (puzdra). Pre nastavenie parametrov plášťa a panciera kábla je nutné najskôr označiť v ponuke Conductors položky Sheath. v zemi (Ground) alebo na povrchu zeme (Surface). Celkový polomer kábla (vonkajšia izolácia) sa nastaví v Total radius [m]. Depth značí vzdialenosť v metroch medzi stredom trubice a povrchom zeme.2) . Význam parametrov Rin. mu (ins) je pomerná permeabilita izolácie na vonkajšej strane vodiča a eps (ins) je pomerná permitivita izolácie na vonkajšej strane vodiča. Obvod je napájaný ideálnym napäťovým zdrojom s harmonickým napätím. 4.1 platí diferenciálna napäťová rovnica: u A (t ) = R ⋅ iA (t ) + LK ⋅ d iA (t )  d i (t ) d i (t )  + M ⋅ B + C  dt dt   dt (4. kde Rin je vnútorný polomer vodiča. 4. 4. Rho a Mu je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade s tým rozdielom. že tentoraz sa netýkajú parametrov kábla.1) kde Um je amplitúda sínusového napätia.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 27 uloženie vo vzduchu (Air). Označenie ponuky Matrix output umožňuje získať výslednú impedanciu a dáta admitančnej matice (R. 4.1 je uvedený prípad vzniku trojfázového kovového skratu. Rins. Pre voľbu Add G. 4. Štandardne sa nastavia najskôr parametre jadra (Core). mu je pomerná permeabilita materiálu vodiča.2. Eps (out) je relatívna permitivita vonkajšej izolácie. V súlade s obr.

7) ϕK je uhol skratovej impedancie: ϕ K = arctan LK R (4. tak aj od veľkosti prúdu predchádzajúceho prevádzkového stavu.2.1.1. Pre nastavenie parametrov ideálneho zdroja s frekvenciou je nutné najprv určiť veľkosť amplitúdy fázovej hodnoty napätia Amp. Pre zložku iAu(t) platí: iAu (t ) = Um ⋅ sin (ω ⋅ t + α − ϕ K ) ZK (4.9) kde iA[u](t) je prúd predchádzajúceho prevádzkového stavu v čase t = 0 a τK časová konštanta.4) LK = L − M iA (t ) = iAu (t ) + iAv (t ) a pre výsledný prúd potom platí rovnica: (4.5) kde iAu(t) je partikulárne riešenie rovnice (4.8) Pre zložku iAv(t) platí: iAv (t ) = [iA [u ] (0 ) − iAu (0 )]⋅ e − t τK (4.3) (4. 4. Maximálna veľkosť jednosmernej zložky skratového prúdu závisí ako od uhla α. Tento prúd je označovaný ako voľný prúd. pre ktorú platí: U max = U 110 ⋅ 2= ⋅ 2 = 89. Nie je uvažované previs lana a platí Vtower = Vmid. Jednosmerná zložka skratového prúdu doznieva s časovou konštantou τK = LK/R.815 kV 3 3 (4. Počiatočná hodnota tejto zložky je závislá od rozdielu veľkosti predchádzajúceho ustáleného prevádzkového stavu a ustáleného skratového prúdu. má ustálený skratový prúd konštantnú amplitúdu a jeho frekvencia je daná frekvenciou zdroja.6) kde ZK je impedancia skratového obvodu: Z K = R 2 + (ω ⋅ LK ) 2 (4. ktoré je prechodnou zložkou výsledného prúdu a predstavuje jednosmernú aperiodickú zložku skratového prúdu. ktoré je označované ako ustálená zložka výsledného prúdu fázy A a predstavuje striedavú periodickú zložku skratového prúdu. Pre ideálny napäťový zdroj.10) Vedenie je modelované pomocou procedúry Line Constants s uvažovaním Skin efektu a je nahradené frekvenčne nezávislým modelom π s parametrami podľa Tab. Všeobecné riešenie rovnice (4. 4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Po zjednodušení je možné napísať: u A (t ) = R ⋅ iA (t ) + LK ⋅ d iA (t ) dt pre t ≥ 0 28 (4. K 3fázovému skratu dôjde vo vzdialenosti 10 km od zdroja.2). .1 Riešenie programom ATP Uvažuje sa jednoduché 110 kV vedenie AlFe6 120 mm2 s dĺžkou 20 km.2) je iAv(t).

Priebeh prúdu sa sníma vo vetve fázy A.1 Parametre prenosového vedenia 110 kV. Obr.3 Schéma zapojenia v ATPDraw pre 3-fázový kovový skrat napájaný ideálnym zdrojom napätia . 4. frekvencia Freq.258 0.565 1.75 12 12 12 12 12 12 Merná rezistivita zeme Rho 100 Ω⋅m.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Tab. init 50 Hz a dĺžka polovice vedenia Length 10 km. Obr. 4.234 -1.565 1. AlFe6 120 mm2 s dĺžkou 20 km Rin Phase no polomer [cm] oceľovej číslo fázy duše vodiča 29 Rout [cm] vonkajší polomer vodiča-lana Resis [Ω/km] Ω odpor vodiča na jeden kilometer dĺžky Horiz [m] Horizontálna vzdialenosť lana od stredu stožiara Vtower [m] výška lana nad zemou pri stožiari Vmid [m] výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsnutia 1 2 3 0.234 0.1 mH.258 0. 4.2 Rozmiestnenie vodičov na stožiari Záťaž je realizovaná pomocou 3-fázového RLC obvodu v zapojení do trojuholníka s parametrami R1 = R2 = R3 = 300 Ω a L1 = L2 = L3 = 0.234 0.565 0.258 1.75 0 1.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 25.2.4 kA. V prípade 3-fázového skratu sa jednalo o tzv.00 0.00 0. Pokiaľ je zvolená fáza A ako referenčná.4 Priebeh prúdu pred a po skrate vo fáze A Skrat nastal v čase 50 ms pri prechode prúdu vo fáze A nulou a skratový prúd má jednosmernú. Častejšie dochádza k tzv.25 0. nesymetrickým skratom. symetrický skrat. 4.50 -18. Nárazový skratový prúd činí 24. Tento druh skratu je pri vonkajších vedeniach skôr ojedinelý.50 6.00 [kA] 18.14) .11) (4.12 [s] 0. spätnej a netočivej sústavy.12) U A    [U ] =  U B  U   C U 1    [U F ] =  U 2  U   0 (4.2 Metóda symetrických zložiek V 3-fázových sústavách je možné každú trojicu nesymetrických fázorov nahradiť zložením symetrických fázorov súslednej.pl4.09 0.03 0.75 -25.13) je možné sústavu prepísať do maticového tvaru: [U ] = [F ]⋅ [U F ] kde pre maticu [F] platí: (4.00 -6. platí: U A = U1 + U 2 + U 0 U B = a2 ⋅U 1 + a ⋅U 2 + U 0 U C = a ⋅U1 + a2 ⋅U 2 + U 0 a = e j⋅120 Po označení: o (4.25 -12.15 Obr. rýchle tlmenú zložku. x-var t) c:X0005A-X0003A 30 0.75 12. 4.06 (file o43.

15) Pretože determinant matice [F] je rôzny od nuly. t. platí predpoklad.19) a) b) Obr.1 Symetrické zložky v podmienkach nesymetrického prevádzkového stavu V tejto podkapitole budú uvedené rozbory nesymetrických prevádzkových stavov s obmedzením na prípady jedinej miestnej nesymetrie.2.j. b) pozdĺžneho symetrického článku . Zapojenia pre priečny symetrický článok odpovedajú nasledujúcej rovnici: [U ] = [Z ]⋅ [I ] + [Z N ]⋅ [I ] Pre jednotlivé matice platí: (4.17) 4.16) (4.2.18)  Z  [Z ] =  Z M Z  M ZM Z ZM ZM   ZM  Z    ZN  [Z N ] =  Z N Z  N ZN ZN ZN ZN   ZN  ZN   (4.5 Zapojenie a) priečneho symetrického článku. Sieť medzi zdrojmi a miestom nesymetrie je možné vyjadriť kombináciou symetrických pasívnych článkov zapojených pozdĺžne a priečne.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 31 1  [F ] =  a 2 a  1 a a2 1  1 1  (4. je možné uskutočniť jej inverziu a prejsť od fázových hodnôt k hodnotám jednosmerných zložiek: [U F ] = [F ]−1 ⋅ [U ] kde pre inverznú maticu [F]–1 platí: 1 a 1  −1 [F ] = ⋅ 1 a 2 3  1 1 a2   a 1  (4. 4. že nesymetria je spôsobená jediným nesymetrickým článkom a ostatné články ES sú symetrické.

25) Z − ZM 0   0  Z + 2 ⋅ ZM   0 [ZS] je matica zložkových impedancií pozdĺžneho článku. 4. I2. spätné a netočivé zložkové prúdy. I0 sú súsledné.6 Schematické znázornenie jednofázového skratu Jedná sa o priečnu nesymetriu a z vyššie uvedeného obrázka je zrejmé.21) Pričom prúdy I1.20) (4. 4.  Z − ZM  [Z P ] =  0  0  0 Z − ZM 0   0  Z + 2 ⋅ ZM + 3 ⋅ ZN   0 (4.26) Prechodom k zložkovým veličinám platí pre zložkové prúdy rovnica: [I F ] = [F ] −1 IA  1   ⋅ [I ] = ⋅  I A  3   IA  (4. že platí: UA = 0 IB = IC = 0 (4.23) [∆U F ] = [F ]−1 ⋅ [Z ]⋅ [F ]⋅ [I F ] = [ZS ]⋅ [I F ]  Z − ZM  [Z S ] =  0  0  0 (4.24) (4.3 Jednofázový kovový skrat Obr.22) [ZP] je matica zložkových impedancií priečneho článku.27) .2.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Po prechode k súmerným zložkám platí: 32 [U F ] = [F ]−1 ⋅ [Z ]⋅ [F ]⋅ [I F ] + [F ]−1 ⋅ [Z N ]⋅ [F ]⋅ [I F ] = [Z P ]⋅ [I F ]  I1    [I F ] =  I 2  I   0 IA    [I ] =  I B  I   C (4. Zapojeniu pre pozdĺžny symetrický článok zodpovedajú nasledujúce rovnice: [∆U ] = [Z ]⋅ [I ] Odkiaľ pre súmerné zložky: (4.

3). spätnej a netočivej zložkovej sústavy. 4. kde v čase 50 ms je spojená fáza A so zemou. [Zc2].28) 33 Obr.29) [Zc1]. 4.7 Náhradná zložková schéma pre jednofázový skrat Pre zložkové napätia platí: U 1 = (Z c 2 + Z c0 ) ⋅ I 1 U 2 = − Zc2 ⋅ I 1 U 0 = − Z c0 ⋅ I 1 (4. 4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Z rovnice vyplýva: 1 I1 = I 2 = I 0 = ⋅ I A 3 Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému: (4.1 Riešenie programom ATP Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr.3. [Zc0] sú celkové impedancie súslednej. .2.

9 Schematické znázornenie 2-fázového zemného skratu Z vyššie uvedeného obrázku je zrejmé. x-var t) c:X0009A-X0007A 0. 4.30) Prechodom k zložkovým veličinám platia pre zložkové napätia rovnice: [U F ] = [F ] −1 U A   1  ⋅ [U ] = ⋅  U A  3   U A  (4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 12 [kA] 8 34 4 0 -4 -8 -12 -16 0.03 0. 4.00 0.pl4. že platí: IA = 0 UB =UC = 0 (4.12 [s] 0.09 0.32) .4 Dvojfázový kovový zemný skrat Obr.2.06 (file o48.15 Obr.31) Z rovnice vyplýva: 1 U1 = U 2 = U 0 = ⋅U A 3 Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému: (4.8 Priebeh prúdu pred a po 1-fázovom skrate vo fáze A 4.

2.06 (file o48. 4. 4. 4.33) 4.09 c:X0019C-X0017C 0.00 -6.9 spojená fáza B a fáza C so zemou (viď obr.50 6.11).50 -18.75 -25.15 Obr.4. x-var t) c:X0019B-X0017B 0.3).03 0.10 Náhradná zložková schéma pre 2-fázový zemný skrat Pre zložkové prúdy je možné pomocou vzorcov pre prúdový delič určiť: I1 = E Z ⋅Z Z c1 + c 2 c 0 Z c2 + Z c0 Zc0 I2 = − ⋅ I1 Z c2 + Z c 0 Z c2 I0 = − ⋅ I1 Z c2 + Z c 0 (4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 35 Obr.pl4.25 -12.00 [kA] 18. 4. 4. 25.12 [s] 0.75 12.11 Priebeh prúdu pred a po 2-fázovom zemnom skrate vo fáze B a C .1 Riešenie programom ATP Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr.00 0.25 0.00 0. kde v čase 50 ms je v súlade s obr.

13 Náhradná zložková schéma pre 2-fázový skrat Pre zložkové veličiny je možné na základe náhradnej schémy na obr. 4. 4.2.38) U 1 = U 2 = − Z c2 ⋅ I 2 = Z c2 ⋅ I 1 .34) Prechodom k zložkovým veličinám platia pre zložkové prúdy rovnice:  j⋅ 3⋅IB   1  [I F ] = [F ]−1 ⋅ [I ] = ⋅  − j ⋅ 3 ⋅ I B  3     0   Z rovnice vyplýva: (4.37) (4.35) I1 = −I 2 I0 = 0 (4. 4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4.13 napísať: I1 = E Z c1 + Z c2 I 2 = −I1 U0 = 0 I0 = 0 (4. že platí: IA = 0 UB =UC I B = −I C (4.5 Dvojfázový kovový skrat 36 Obr.12 Schematické znázornenie 2-fázového skratu Z vyššie uvedeného obrázka je zrejmé.36) Je možné zostaviť náhradnú zložkovú schému: Obr.

4. Porovnania budú uskutočnené pre okamih t = 0. Pri orientačných výpočtoch môžu byť zanedbané rezistancie a je možné predpokladať symetrické celkové reaktancie Xc2 = Xc1.75 -25.5.00 -6.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4.25 0. x-var t) c:X0037B-X0035B 0.00 0. V čase 50 ms v súlade s obr.12 [s] 0.15 Obr.2.06 (file o48.50 6.09 c:X0037C-X0035C 0. iné je len umiestnenie spínača. 25.50 -18.2.3).75 12.6 Porovnanie skratových prúdov Trojfázový kovový skrat ′′ I k3 = I1 = E ′′ X c1 (4.03 0.14 Obvod 2-fázového skratu Mnohokrát je vhodné poznať pomer veľkostí skratových prúdov v jednom mieste sústavy pri rôznych druhoch skratov. Obr. 4.25 -12. 4.00 [kA] 18. V nižšie uvedených vzorcoch je urobené porovnanie hodnôt počiatočných rázových prúdov nesymetrických skratov s prúdom 3-fázového symetrického skratu.1 Riešenie programom ATP 37 Pri riešení je použitý obvod z predchádzajúceho príkladu (viď obr.00 0.12 sú vzájomne spojené fáza B a fáza C.15 Priebeh prúdu pred a po 2-fázovom skrate vo fáze B a C 4.39) .pl4. 4.

preto môže skratový prúd nadobúdať hodnoty: ′ ′ I k′1 = (0 ÷ 1.25 0.pl4.00 -6. Pri hodnotách (Xc0/Xc1) blízkych nule platí: ′′ ′′ I k2.10 X0009A-X0007A 1-fázový skrat. X0030A-X0027A 3fázový skrat.16 Porovnanie priebehov prúdov pri rôznych druhoch skratov .75 12. X0019C-X0017C 2-fázový zemný skrat Obr.04 0.33).40) 38 Pomer reaktancií Xc0/Xc1 sa môže meniť od 0 až do nekonečna.00 [kA] 18.50 6.41) Dvojfázový kovový zemný skrat Skratový prúd pri dvojfázovom kovovom zemnom skrate je možné určiť pomocou zložkových prúdov zo vzťahu (4. N = 3 ⋅ I k3 Pri hodnotách (Xc0/Xc1) blízkych nekonečnu platí: (4. N = 3 ′ ⋅ I k′3 2 (4. 4.25 -12.75 -25.09 [s] 0.50 -18.44) 25.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Jednofázový kovový skrat ′′ I k1 = 3 ⋅ I1 = E ′′ 3 ′′ = ⋅ I k3 2 ⋅ X c1 + X c0 2 + X c0 X c1 (4.42) ′′ I k2.08 (file o48.07 0.05 0.06 0. X0037C-X0035C 2-fázový skrat.5) ⋅ I k′3 (4. x-var t) c:X0009A-X0007A c:X0037C-X0035C c:X0030A-X0027A c:X0019C-X0017C 0.43) Dvojfázový kovový skrat ′′ I k2 = 3 ⋅ I1 = E ′′ 3 ′′ = ⋅ I k3 2 ⋅ X c1 + X c0 2 (4.00 0.

obr.19. 4. 4. 4. napätie zdroja (X0011A).1 Riešenie programom ATP Pri riešení sa znova ako v predchádzajúcich prípadoch využijú parametre vedenia obvodu na obr. 4.6 Prerušenie jednej fázy 39 Prerušenie jednej fázy je možné chápať ako zapojenie nesymetrického pozdĺžneho článku (podľa obr. preto bude i podobný postup pri odvodení výsledných vzťahov pre zložkové napätia a prúdy: 1 ∆U 1 = ∆U 2 = ∆U 0 = ⋅ ∆U A 3 E I1 = Z ⋅Z Z c1 + c 2 c 0 Z c2 + Z c0 Zc0 I2 = − ⋅ I1 Z c2 + Z c 0 Zc2 I0 = − ⋅ I1 Z c2 + Z c 0 (4.5b) v mieste poruchy. 4.47) 4. 4.3.45) Po porovnaní rovníc pre 2-fázový zemný skrat je zrejmá zhoda.17 Schematické znázornenie prerušenia jednej fázy Podľa obr.2. napätie na záťaži (X0013) a prúdy zo zdroja (X0011-X0009). V čase 10 ms je prerušená fáza A (viď obr. Obr. Obr.18).6. 4. 4.17 je možné napísať: IA = 0 ∆U B = ∆U C (4. Na obr.46) (4. 4.2. charakterizovaného úbytkami napätia v jednotlivých fázach.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4.21 je zobrazený priebeh zotaveného napätia v mieste prerušenia (X0001A-X0005A).20 a obr.18 Obvod prerušenia jednej fázy .

4.pl4.pl4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 150 [kV] 100 40 50 0 -50 -100 -150 0 10 20 (file o419.20 Časová závislosť napätí na záťaži pri prerušení fázy A . x-var t) v:X0001A-X0005A 30 v:X0011A 40 [ms] 50 Obr. x-var t) v:X0013A 20 v:X0013B 30 v:X0013C 40 [ms] 50 Obr.19 Časová závislosť zotaveného napätia v mieste prerušenia a napätia zdroja 100 [kV] 62 24 -14 -52 -90 0 10 (file o419. 4.

v sieťach.2.21 Časová závislosť prúdov pri prerušení fázy A 4.2. x-var t) c:X0011A-X0009A c:X0011C-X0009C 30 c:X0011B-X0009B 40 [ms] 50 Obr. Pri 1-fázovom skrate je skratový prúd niekoľkonásobne väčší ako prevádzkový (alebo je blízky prevádzkovému).j. 4. prípadne v sieťach kompenzovaných.22). ktorých súčet v symetrickej sieti a symetrickom napätí je rovný nule (viď obr.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 900 [A] 600 41 300 0 -300 -600 -900 0 10 20 (file o419.pl4. avšak pri predpoklade. V izolovaných sieťach v ustálenom prevádzkovom stave prechádzajú kapacitami voči zemi kapacitné prúdy. môže vzniknúť zemné spojenie. ktorých uzol je spojený so zemou cez zhášaciu tlmivku alebo pri ktorých je vytvorený umelý bod pomocou zhášacích transformátorov. V sieťach prevádzkovaných s izolovaným uzlom.7 Zemné spojenie V kapitole 4. 4. ďalej má induktívny charakter. 4. že k takému vodivému spojeniu došlo v sieťach prevádzkovaných s priamo uzemneným uzlom.22 Schematické znázornenie siete s izolovaným uzlom . zatiaľ čo miesto zemného spojenia prechádza len malý prúd kapacitného charakteru a jeho veľkosť nezávisí od vzdialenosti od zdroja. t.3 bolo vodivé spojenie jednej fázy so zemou nazývané jednofázový skrat. Obr.

Býva veľmi pohyblivý a takmer vždy zasiahne susedné fázy.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 42 V prípade. Horiace oblúkové zemné spojenie prepaľuje vodiče.23 Schematické znázornenie siete s izolovaným uzlom pri zemnom spojení Pokiaľ poruchový prúd neprekročí stanovenú hodnotu. Zemou prechádzajú prúdy. 4. Obr. ktoré pri rozsiahlejších sieťach môžu dosahovať značné veľkosti. V týchto prípadoch môže byť prerušované zemné spojenie zdrojom nebezpečných prepätí v sieti. ktorej indukčnosť sa dá nastaviť tak. dochádza k jeho uhasnutiu a opätovnému zapaľovaniu (vznikne tzv. ktorý sa rozrastie do značných dĺžok.24 Schematické znázornenie vplyvu zhášacej tlmivky . Obr. Účinným prostriedkom pre potlačenie oblúka v mieste zemného spojenia je uzemnenie neutrálneho bodu transformátora cez tlmivku.j. miesto kontaktu vodiča so zemou a vinutia transformátora. V sieťach s väčšou rozlohou. Dôsledkom toho sú potom 2. 4.alebo 3-fázové skraty. keď elektrický oblúk horí nestabilne. aby indukčný prúd tečúci od nej k miestu zemného spojenia kompenzoval kapacitné prúdy zdravých fáz a aby tak došlo k uhasnutiu oblúka. uzatvárajú sa kapacitné prúdy neporušených fáz cez zem. kde poruchový zemný prúd presiahne hodnotu asi 5 A vzniká pri zemných spojeniach spravidla oblúk. prerušované zemné spojenie). že dôjde v takejto sieti k spojeniu niektorej fázy so zemou. môže byť sieť s izolovaným uzlom ponechaná v prevádzke. t. Komplikácie nastávajú pri zemnom spojení. drevené stožiare a ničí izolátory.

frekvencia Freq.49) kde C0 je kapacita vodiča voči zemi v izolovanej sieti. 4.319 0. ktorý preteká zemou: Ip = X C − 3⋅ X L ⋅E XL ⋅ XC (4. 4.7.218 0. ktorá sa určila na základe vzťahu (4.2. Záťaž je realizovaná pomocou 3-fázového RLC obvodu v zapojení do trojuholníka s parametrami R1 = R2 = R3 = 600 Ω.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 4. i0 = 0. ∆Pk = 205 kW. Pre nastavenie parametrov ideálneho zdroja s frekvenciou je nutné najprv určiť veľkosť amplitúdy fázovej hodnoty napätia Amp. 4.75 0 1. uk = 11.2 Parametre vedenia 22 kV. Vedenie 22 kV je pri riešení zemného spojenia modelované pomocou procedúry Line/Cable Constants ekvivalentným π-článkom s uvažovaním Skin efektu s parametrami podľa Tab. init 50 Hz a dĺžka vedenia Length je 100 km. je možné tieto rezistancie a reaktancie zanedbať.23. vychádza hodnota poruchového prúdu. ktorá daná vzťahom: L= 1 3 ⋅ ω 2 ⋅ C0 (4.25. 4. 4.815 kV. Model transformátora bol na základe týchto parametrov vygenerovaný pomocou procedúry BCTRAN. 40 MVA s týmito parametrami: Sn = 40 MVA. Po vygenerovaní modelu vedenia (Run ATP) a uložení (Save as) je možné pristúpiť k zostaveniu celkovej schémy obvodu podľa obr.75 12 12 12 12 12 12 . Na sekundárnu stranu transformátora je pripojené vedenie 22 kV. Tab. Merná rezistivita zeme Rho je zvolená 100 Ω⋅m.319 0.2.335 0. teda bez použitia tlmivky.4 %. kde je uvažované zemné spojenie v sieti s uzlom transformátora uzemneným cez zhášaciu tlmivku.335 1.5 %. Pretože kapacitné reaktancie elektrického vedenia sú značne väčšie ako rezistancie a indukčné reaktancie článkov. Odpor miesta zemného spojenia má hodnotu 10 Ω.218 0.2.10) a ktorej hodnota je: Amp = 89. AlFe6 95 mm2 s dĺžkou 100 km Rin Phase no polomer [cm] oceľovej číslo fázy duše vodiča Rout [cm] vonkajší polomer vodiča-lana Resis [Ω/km] odpor vodiča na jeden kilometer dĺžky Horiz [m] horizontálna vzdialenosť lana od stredu stožiara Vtower [m] výška lana nad zemou pri stožiari Vmid [m] výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsu 1 2 3 0.218 1.48) Pre nulovú hodnotu poruchového prúdu je potrebná veľkosť indukčnosti tlmivky. K zemnému spojeniu dôjde na konci vedenia v čase 3 ms.24. 4. ∆P0 = 40 kW v zapojení Dy.1 Výpočet trvalého zemného spojenia 43 Výpočty zemného spojenia sa často uskutočňujú vo fázových hodnotách.7.2 Riešenie programom ATP Obvod bude zostavený najprv v súlade s obr.319 -1.335 1. Pre riešenie zemného spojenia z obr. Bol použitý transformátor 110/22 kV. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nie je uvažovaný previs lana a je zadané Vtower = Vmid. Ideálny zdroj napätia napája transformátor 110/22 kV.

pl4.27 Priebeh napätia v mieste zemného spojenia Indukčnosť kompenzačnej tlmivky sa určí z amplitúdy poruchového prúdu I = 6.25 Obvod siete s izolovaným neutrálnym bodom transformátora pri zemnom spojení 300 [A] 250 200 150 100 50 0 -50 -100 0 5 10 (file o425.27 vzťahom: . 4. 4. 4.6 odčítanej z obr. x-var t) v:X0001A 15 v:X0001B 20 v:X0001C 25 [ms] 30 Obr.pl4. x-var t) c:X0001A-XX0014 15 20 25 [ms] 30 Obr.7 odčítanej z obr.26 Priebeh nekompenzovaného poruchového prúdu pri zemnom spojení 30 [kV] 20 10 0 -10 -20 -30 0 5 10 (file o425.26 a z amplitúdy napätia U = 27. 4.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 44 Obr. 4.

29 Výsledný priebeh prúdu kompenzačnou tlmivkou . Tlmivkou pritom preteká striedavý prúd s prechodnou jednosmernou zložkou. x-var t) c: 0.1 (file o428.2 -XX0008 0.6 U = = 7.4 [s] 0. ktorý mal v tomto prípade amplitúdu menšiu ako jeden ampér.pl4.0 0. 4.49) Obr.3 0.7 ⋅ 314 45 (4. 15 [A] 10 5 0 -5 -10 -15 0.5 Obr.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP L= 27. 4.28 Obvod zemného spojenia s použitím zhášacej tlmivky Následným doladením tlmivky je možné dosiahnuť prakticky nulovú hodnotu poruchového prúdu.57 H 3 ⋅ I ⋅ω 3 ⋅ 6.

2 Model UM ATPDraw (verzia 4) poskytuje voľbu 5 typov. Každý z vývodov pre riadenie umožňuje voľbu typu medzi 0 a 22.A. V ATPDraw sa jednotlivé požadované hodnoty zadávajú v dialógovom okne a ich význam je popísaný v Helpe.1 Parametre obvodu modelu UM Daná elektrická sieť má amplitúdu napätia 9. Model neobsahuje saturáciu a počíta s jednou hmotnosťou na hriadeli (v ATP je možnosť brať viac hmotností). M. Navyše sa pre univerzálne stroje v každom jednotlivom dátovom súbore volí spoločne spôsob inicializácie.3 Model motorgenerátora Spôsob práce s modelom UM ukazuje príklad publikovaný na EMTP Summer Course v roku 1989 v Leuvene: J. V príklade bude použitý len prvý spôsob. Help rovnako popisuje. 5. Požadované veličiny sú popísané v Helpe. jej ekvivalentná impedancia je 0.8 kV a frekvenciu 50 Hz. 5. Typ 21 slúži pre riadenie budenia a 22 pre riadenie mechanického výkonu. program ATP ich pozná 12. UM model synchrónneho stroja umožňuje zostaviť obvod so strojmi s rôznou frekvenciou. Typ 0 ignoruje signál. 5. ATP má k dispozícii model synchrónneho stroja SM59 a model univerzálneho motora UM. Priame prepojenie je vhodné pre malú mechanickú sústavu dvoch alebo troch strojov.5 mH. Martinez: Simulation of a tree-phase synchronous motorgenerator using the U.1 Model SM59 Pre stroj s konštantným budením a mechanickým momentom sa použije neriadený model. UM3 indukčný klietkový stroj a UM4 krúžkový. Pre iniciáciu generátora je zvolená maximálna hodnota . typ 15 nie je použitý a zvyšné do 20 sú rôzne výstupné premenné. zatiaľ čo SM59 zadáva tú istú frekvenciu pre každý stroj. Neriadený model má len trojfázový vývod z kotvy. či ide o vstupný alebo výstupný signál a čo definuje. Sem patrí problematika stability. UM1 je model trojfázového synchrónneho stroja. Druhý spôsob rieši mechanickú sústavu každého hriadeľa zvlášť a vzájomná väzba sa uskutočňuje pomocou TACS. UM6 je jednofázový stroj a UM8 jednosmerný. v inom prípade riadený model pomocou ôsmych in/out signálov TACS.25 Ω a 3. Mechanickú väzbu medzi strojmi je možné realizovať dvomi spôsobmi.3. Zadávajú sa elektrické a mechanické parametre stroja.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 46 5 TOČIVÉ ELEKTRICKÉ STROJE Modelovaním točivých strojov sa dajú simulovať aj elektromechanické prechodné deje v elektrizačných sústavách. Nastavenie UM v ATP je: automatická iniciácia. ostrovná prevádzka alebo len rozbehy motorov a pod. 5. použitý systém jednotiek a vzájomné prepojenie strojov prostredníctvom voľby ATP Settings Switch/UM. jednotky SI a prepojenie má voľbu prediction. code.

008 1.4 0.90 0. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty oboch strojov.005 1.30 0.4 kV a ekvivalent mechanickej záťaže 5 Ω a 4. pravý generátor.12 0.15 0.060 spoločné parametre (pomerné hodnoty) xd pozdĺžna reaktancia xq priečna reaktancia xd‘ tranzitná reaktancia subtranzitná pozdĺžna xd“ reaktancia subtranzitná priečna xq“ reaktancia rozptylová reaktancia xl kotvy r odpor statora spoločné parametre – časové konštanty (čas v sekundách) H moment zotrvačnosti pozdĺžna tranzitná τd0‘ naprázdno pozdĺžna subtranzitná τd‘‘ nakrátko priečna subtranzitná τq0‘‘ naprázdno Obr. 5.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 47 9.20 8.4°.444 kV a –9.16 0.032 0.1 Schéma motorgenerátora v ATPDraw Ľavý stroj na schéme je motor.18 0.036 0.80 0. Pomocou rovníc obvodu bola vypočítaná hodnota iniciačného napätia pre motor: 9.5 0.050 GENERÁTOR 45 12 100 12 1.20 0. V dialógovom okne sú pre motor (generátor) v jednotlivých oknách zadané nasledujúce hodnoty: .24 0.25 0.22 0.5 mH. odlišné parametre výkon napätie statora frekvencia počet pólov jednotka MVA kV Hz – MOTOR 50 12 50 6 1.05 0.10 6.

5 mH.005⋅2.0095748).0256) L (H/p. Kapacita kondenzátora vo faradoch zodpovedá momentu zotrvačnosti v kg⋅m2. počet cievok rotora d-2.13334) 9444 V a –9.2 sú porovnané mechanické momenty motora (u1) a generátora (u2). Pri oboch strojoch je konštantné budenie (striedavý napäťový zdroj má frekvenciu 10 µHz) Napätie zdroja (0. RLC obvod vpravo od zdroja je záťaž naprázdno 1 MΩ.) 0.01 V) nie je dôležité. Hodnoty odporov sú rovnaké ako pri budení 1E–10 Ω.0013751 (0. Vodivosť odporu modeluje trenie na hriadeli.020372 (0.3.0012913) 0.0082506 (0. 5. keď v čase 20 ms dôjde k zvýšeniu zaťaženia motorgenerátora paralelným pripojením záťaže 4. 5. ktorý musí byť čo najmenší.0059588 (0. q-1.0018335) 0. Priebeh momentu až takmer do ustálenia prechodného deja ukazuje obr.0256) 0. Ľavú časť schémy oboch strojov tvorí obvod budenia.88 Ω.0073339).0013751. Nakoniec dolný obvod RLC pripojený k statoru generátora predstavuje jeho záťaž 5 Ω a 4.027162) 0. zatiaľ čo moment motora sa vďaka zotrvačnosti mení len pomaly.u. V oboch prípadoch je hodnota 0. Pre LMUD je pomerná reaktancia 0. frekvencia 50 (100 Hz).00145 (0. Dolné dva uzly slúžia k zadaniu mechanickej záťaže.9E10 kg⋅m2. tolerancia 1E–12 Magnet.3.) 0.2 Výsledky simulácie prechodného deja na motorgenerátore Na obr. Skokovej zmene zaťaženia zodpovedá rýchla zmena momentu na generátore. Odpor v tabuľke je potom pomerná hodnota 0.u. Pre indukčnosť d a q sa berie pomerná hodnota rozptylovej reaktancie 0.88/(2⋅π⋅50) = 0.0013751 (0.0144 (0.0010313 (0.0144 (0) 0. Prúd zdroja v ampéroch predstavuje mechanický moment v Nm. 0 d q Rotor 1 2 3 Init R (Ω) 0.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 48 General spojenie do hviezdy.9 a pre LMUQ 0.0002445) 0.01 Nm.0018335) L (H/p.0014012) 0. Spoločný odpor tak zaisťuje pevnú väzbu medzi oboma hriadeľmi. význam má len horný odpor. LMUD je 0.15⋅2.0001019 (0.13356 (0. 5.8 Ω a 4 mH.00055 (0) 0.65. tu 1E–10 Ω. Saturation: none Stator Hodnoty pre statorové vinutie určuje menovitá impedancia stroja. .0006667) R (Ω) 0.0144. Pri motore je to hodnota 1E10 a pri generátore 3.4° (9400 V) viď vyššie Motor je napájaný zo siete s vyššie uvedenými parametrami. moment motora je opačný.0007192 (0. Horný obvod RLC so sériovým spínačom simuluje prechodný dej.88 = 0.0144 (0. 3 polpáry (6 polpárov). LMUQ je 0. Pre motor má hodnotu 12⋅12/50 = 2.

3 Priebeh mechanických momentov motora (u1) a generátora (u2) do času ustaľovania Na obr.00E+00 6. 5. Porovnanie amplitúd prúdov v časoch uvádza nesledujúca tabuľka. 5. x-var t) u1:TQGEN factors: 1 1 offsets: 0. Mechanická rýchlosť je pritom pri oboch strojoch rovnaká.25 [s] 0.00E+00 4.10 (file motgen.00E+00 0.00E+00 0. čas [s] motor generátor 0 1430 A 1630 A 0.0 1.3.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP -150 *10 3 -190 49 -230 -270 -310 -350 0.5.0 7.pl4. Rovnako je viditeľná rozdielna frekvencia strojov.20 0.0 Obr.00 0.4 sú priebehy prúdov statorov strojov na začiatku prechodného deja.00E+00 0.2 Priebeh mechanických momentov motora (u1) a generátora (u2) -150 *10 3 -190 -230 -270 -310 -350 0.0 (file motgen. x-var t) u1:TQGEN factors: 1 1 offsets: 0. 5. Zvýšenie zaťaženia paradoxne spôsobí v ustálenom stave pokles prúdu do záťaže a zo siete a tomu taktiež zodpovedá pokles veľkosti mechanického momentu na obr.00E+00 0.05 0. ako ukazuje obr.30 Obr. Prúd motora narastá pozvoľne. 5.pl4. prúd generátora skokom a potom mierne klesá.03 1430 A 3000 A 9 1230 A 2140 A .15 u2:TQGEN -1 0.5 [s] 9.5 3.5 u2:TQGEN -1 0. 5.

5. Na samostatne pracujúcom stroji je potom simulovaný rovnaký prechodný dej ako pri motorgenerátore. ktorá napája motor. uhol.1 Parametre obvodu modelu SM59 Do tabuľky stroja sa zadáva napätie.0 (file motgen.00 0.03 0.5 [s] 9. x-var t) u1:OMEGM 4. tak pri samostatne pracujúcom stroji sa zaťažením znížia.72 104.09 (file motgen.4. ako . 5.pl4. počet pólov. Keďže pri modeli SM59 je možné pomocou TACS riadiť len budenie alebo mechanický výkon.06 0. V nadväznosti na predchádzajúci prípad bol preto zvolený model samostatne pracujúceho generátora. ktoré sú v tomto prípade neriadeného modelu konštantné.5 3.0 Obr.0 7.61 104.41 0.03 104. pretože sú dané frekvenciou siete. x-var t) c:X0011A-X0043A+c:X0011A- 50 0. nedá sa vytvoriť jednoduchý model motorgenerátora (pomocou modelu SM59).5 u2:OMEGM 6.12 [s] 0. Zatiaľ čo pri motorgenerátore sa mechanické otáčky po skončení prechodného deja nemenia. frekvencia. menovitý výkon a napätie (definujú menovitú impedanciu) a ďalšie pomerné hodnoty a časové konštanty. Nasledujúci príklad ukazuje použitie druhého modelu synchrónneho stroja SM59.0 1. ktorý svojimi parametrami zodpovedá synchrónnemu generátoru v sústrojenstve.51 104.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 3000 [A] 2000 1000 0 -1000 -2000 -3000 0. 5.5 Priebeh otáčok motora a generátora počas prechodného deja 5.92 104.pl4.4 Samostatne pracujúci synchrónny generátor Podobným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade sa zadávajú hodnoty pre ostatné modely UM.15 c:BUSMA -BUS0A Obr.82 104.4 Priebeh prúdov motora BUSMA-BUS0A a generátora na počiatku prechodného deja 105. pri ktorom sa otáčky oboch strojov musia meniť rovnako. pokiaľ stroj nie je vybavený regulátorom otáčok.

162 MNm.pl4: u2:TQGEN 0.16 [s] 0.2 Výsledky simulácie prechodného deja na synchrónnom generátore Na obr. Porovnanie prúdov statora na obr.08 0.193 MNm na 0.00 0. ako po zmene zaťaženia začína na generátore klesať frekvencia prúdu a po 9 sekundách klesne frekvencia zo 100 na asi 71 Hz.00E+00 motgen. 5.28 ⋅ = 21 MW p 6 400 *103 350 300 250 200 150 0.28 MNm.4.12 0. 5.pl4: s1:TQ GEN factors: 1E6 offsets: 0. Pre moment zotrvačnosti označený HICO pri časovej konštante H platí: HICO = H ⋅ SN ω 2 s = 1. 5.7 Porovnanie priebehov mechanického momentu samostatne pracujúceho stroja a motorgenerátora .8 ukazuje. 5.20 Obr.7 sú porovnané priebehy mechanického výkonu samostatne pracujúceho stroja a motorgenerátora.2 ⋅ 45 = 0.6 Schéma obvodu so samostatne pracujúcim synchrónnym generátorom 5.3) 2 ⋅π ⋅ f 2 ⋅ π ⋅ 71 = 0.1) Obr. Po 9 sekundách prechodného deja klesne mechanický moment z 0.162 ⋅ = 17 MW p 6 (5.000137 ⋅10 6 kg ⋅ m 2 2 (200 ⋅ π ) (5.2) (5. Tomu zodpovedá v prípade motorgenerátora mechanický výkon Pmg a pre samostatne pracujúci generátor výkon Psg: Pmg = M ⋅ Psg = M ⋅ 2 ⋅π ⋅ f 2 ⋅ π ⋅100 = 0. zatiaľ čo na generátore vzrastie na hodnotu 0.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 51 sú uvedené v tabuľkách rozdielnych a spoločných hodnôt strojov uvedených vyššie.04 gen59.

ako je popísané v kapitole 5. Problematika modelovania točivých strojov patrí v programe ATP k najzložitejším a je preto vhodné mať k dispozícii základné charakteristiky stroja.pl4: s1:IA motgen.1.pl4: c:X0011A-X0043A+c:X0011A40 50 [ms] 60 52 Obr. model UM už potrebuje ďalšie výpočty.8 Priebeh statorového prúdu samostatne pracujúceho stroja a motorgenerátora Z uvedených príkladov je zrejmé. pomocou ktorých sa dá správnosť modelu verifikovať.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 3000 2000 1000 0 -1000 -2000 -3000 -4000 0 10 20 30 gen59. V prípade potreby regulácie budenia alebo výkonu stroja sa použije model SM59 s riadením TACS. ktorý model synchrónneho stroja bude použitý. že záleží na riešenom prechodnom deji. . Model SM59 požaduje bežné údaje stroja. 5.

ako závislosť magnetického toku (resp. reaktancia [Ω].1 Náhradná schéma transformátora Zadáva sa: I0 prúd naprázdno [A]. Ostatné parametre sú rovnaké. Rs odpor sekundárneho vinutia obvodu [Ω]. V Attributes sa nastavia parametre transformátora v súlade s náhradnou schémou na obr. reaktancia [Ω]. programom ATP je možné modelovať rôzne druhy transformátorov. ako v predchádzajúcom prípade. Rp odpor primárneho vinutia obvodu [Ω] (R1 na obr. (U1 na obr.alebo 3-vinuťového s danou magnetizačnou charakteristikou (SATURABLE TRANSFORMER). 6. D-lead. magnetickej indukcie) od prúdu. F0 magnetický tok v stave naprázdno [Wb-závit]. Lp indukčnosť primárneho vinutia [mH].a 3-fázového transformátora 2. 6. Ls indukčnosť primárneho vinutia [mH]. Pre každé vinutie vrátane terciárneho je možné zvoliť zapojenie (Y.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 53 6 TRANSFORMÁTORY Ako už bolo uvedené v kapitole 2. resp. 6.1. Ďalšia možnosť zadávania poskytuje procedúra BCTRAN. Vrp efektívna hodnota primárneho napätia [kV]. 6. Rmag náhradný odpor strát v magnetickom obvode [Ω] (RFe na obr. Saturable 3 phases Všeobecný model 3-fázového transformátora s uvažovaním saturácie. Y180). Pritom sa zadávajú hodnoty T článku náhradnej schémy transformátora.1 Nastavenie parametrov modelov Saturable 1 phase Model 1-fázového transformátora s uvažovaním saturácie. 6. . Rm je Rmag.1).1). D-lag. ktorá potrebné dáta vygeneruje zo štítkových hodnôt transformátora. 6. Obr. resp. Magnetizačná charakteristika transformátora sa zadáva voľbou Characteristic. Dialógové okno zadávania obsahuje dve zložky. a to Attributes a Characteristic. Úvod tejto kapitoly bude znova podrobnejšie zameraný na zadávanie parametrov jednotlivých modelov. Je možné priamo zadávať model ideálneho 1-fázového transformátora alebo model 1. Pre 2resp. 3-vinuťový transformátor sa v dialógovom okne Attributes označí podľa potreby položka 3-wind.1).

Ieh prúd naprázdno [A]. na základe zadávania štítkových hodnôt transformátora. Ish skratový prúd [A]. Homopolárne zapojenie. Fázy nn strany sú spojené nakrátko do uzla a voči tomuto uzlu a uzlu transformátora je pripojený zdroj s takým napätím. Psd Isd skratový prúd [A]. V zložke Structure sa zadá počet fáz (1 alebo 3) v Number of phases. Parametre. aby na vn strane bolo v stave naprázdno menovité napätie: Peh straty naprázdno [W].Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 54 # Sat. Meranie nakrátko zo strany vn pri menovitom prúde: sú straty nakrátko [W]. Vl menovité fázové napätie na strane nižšieho napätia [V]. Ued napätie naprázdno [V]. na sekundárnej strane nižšieho napätia LV a pri 3-vinuťovom jadre . 4. Ďalej sa zadá frekvencia v Hz pomocou Test frequency a typ výstupnej matice LR alebo AR Output. 3.až 5-legged stacked core a 5-legged wound core jadrové transformátory. Zadáva sa: f frekvencia počas merania [Hz]. aby na vn strane v stave nakrátko tiekol menovitý prúd: Psh sú straty nakrátko [W]. Y/Y 3-leg 3-fázový transformátor v zapojení Yy s uvažovaním saturácie. Pre jednotlivé typy platí: Triplex – tri jednofázové transformátory. Ďalšie hodnoty sa získajú zo štyroch meraní: 1. počet vinutí (1 alebo 2) v Number windigs a typ jadra v Type of core. V L-L Voltage [kV] sa zadávajú hodnoty napätia na primárnej strane vyššieho napätia HV. Usd napätie nakrátko [V]. Jedná sa o trojstĺpcový jadrový transformátor s vysokou homopolárnou reluktanciou. 2. Ied prúd naprázdno [A]. Ush napätie nakrátko [V]. Ueh napätie naprázdno [V]. 3. Meranie naprázdno zo strany nn pri menovitom napätí na vn: Ped straty naprázdno [W]. Fázy nn strany sú spojené nakrátko do uzla a voči tomuto uzlu a uzlu transformátora je pripojený zdroj s takým napätím. Vh menovité fázové napätie na strane vyššieho napätia [V]. V dôsledku uzatvárania homopolárneho toku cez vzduch a konštrukciu transformátorov je prúd naprázdno nulovej zložky väčší a nemôže byť zanedbaný. So menovitý výkon transformátora [VA]. BCTRAN ATPDraw umožňuje vygenerovať parametre transformátora pomocou procedúry BCTRAN. týkajúce sa štítkových hodnôt transformátora a spôsob zapojenia sa nastaví v zložke Ratings. Homopolárne zapojenie. Shell core – plášťový transformátor.

6. Zložka Factory tests obsahuje dáta získané z merania naprázdno Open circuit a z merania nakrátko Short circuit.3) kde ψ určuje okamžitú hodnotu napätia v okamihu pripojenia. transformátorom potečie prúd naprázdno.2) kde L11 je celková indukčnosť vstupného vinutia.1) tvar: u1 = R1 ⋅ N1 ⋅ ϕ L11 + N1 ⋅ dϕ = 2 ⋅ U 1 ⋅ sin (ω ⋅ t + ψ ) dt (6. Veľkosť tohto zväčšenia je taktiež závislá od usporiadania magnetického obvodu (pri preplátovaných plechoch je zväčšenie dosť výrazné). Matematicky je možné popísať jednotlivé deje nelineárnou diferenciálnou rovnicou prvého rádu. Pripojenie pri nulovej hodnote napätia.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 55 taktiež napätie terciárneho vinutia TV. Ďalej sa v zložke Open circuit zadajú dáta súsledných zložiek positive sequence a pokiaľ sú dosiahnuteľné aj nulové zložky zero sequence. Nasledujúci priebeh zapínacieho prúdu bude závisieť od hodnoty napätia v okamihu pripojenia: 1. Pre transformátor bez remanentnej indukcie bude indukčný tok začínať nulovou hodnotou a prechodný dej nenastane. Pre bezstratový transformátor sa prúd odoberaný transformátorom oneskoruje za napätím o uhol π/2 a v okamihu pripojenia transformátora je nulový. Pow [MVA] je menovitý výkon a Loss sú straty nakrátko [kW].1) kde závislosť ϕ(i) je nelineárna. poprípade zmenšenie hodnoty magnetického toku. Ďalšie zväčšenie. 2. ktorý nebol v predchádzajúcich prípadoch uvažovaný. Linearizácia tohto člena je uskutočnená tak. u1 = R1 ⋅ i1 + N1 ⋅ d ϕ (i ) dt (6. môže byť spôsobené remanentným magnetizmom obvodu.1 Zapínací prúd transformátorov Značný prúd môže pretekať vinutím nielen pri skratoch alebo veľkých preťaženiach. V prípade merania naprázdno sa určí. Vyriešením tejto rovnice platí pre okamžitú hodnotu celkového magnetického toku: ϕ = Φ1M ⋅ sin (ω ⋅ t + ψ − ψ 0 ) − Φ1M ⋅ sin (ψ − ψ 0 ) ⋅ e − t τ0 (6. napätie nakrátko. kde Volt [%] je napätie. ktorá pri menších transformátoroch zaniká po desiatkach periód a pri väčších transformátoroch po niekoľkých tisíckach periód.2. Pripojenie pri maximálnej hodnote napätia.2 Prevádzka transformátorov 6. ale taktiež po pripojení nezaťaženého transformátora v určitom okamihu na sieť. Po linearizácii má rovnica (6. pri ktorom bol meraný prúd naprázdno Curr [%] a Loss [kW] sú straty naprázdno transformátora. kde Imp [%] je impedancia. že za prúd sa dosadí: i1 = N1 ⋅ ϕ L11 (6. Indukčný tok bude mať jednosmernú zložku. resp. 3. Menovitý výkon transformátora sa zadá v Power [MV⋅A] a hodinový uhol v stupňoch v Phase shift.4) . na ktorej strane bolo uskutočnené meranie Performed at a kam bolo pripojené napätie Connect at. Podobne sa zadajú dáta z merania nakrátko Short circuit.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP kde: Φ1M = 2 ⋅U1 Z11 56 (6. Pretože prúd naprázdno tvorí 0. Intenzita magnetického poľa pri 4 zapínaní máva hodnotu: H max = (6 ÷ 9 ) ⋅10 5 A ⋅ m −1 (6.9) Kde B0 je indukcia remanentného magnetizmu a B hodnota indukcie pri valcovaných plechoch za studena. Pre prípad pripojenia transformátora pri prechode priebehu napätia nulou. hodnota magnetickej indukcie môže dosiahnuť veľkosť až: Bmax = B0 + 2 ⋅ B = 0. keď hodnota napätia dosiahne svoje maximum.95 + 2 ⋅1. dôjde podľa polarity k ďalšej zmene magnetického toku.10) kde Xp predstavuje reaktanciu kruhovej cievky bez železa s výškou vinutia l. Pre maximálnu hodnotu zapínacieho prúdu platí: I z max = 2 ⋅U1 Xp (6.25 T (6. Pre chod naprázdno platí: ψ 0 = arctg X 11 ≈ 90 o R1 t (6.m-1. keď napätie prechádza nulou. Pretože indukcia nasýtenia má hodnotu asi 2 T. ktorá sa určí zo vzťahu: X p = 2 ⋅ π ⋅ f ⋅ N12 ⋅ µ 0 ⋅ 2 S l (6.11) S = π ⋅ D je stredný prierez pre stredný priemer cievky D.8) Prvý člen tohto výrazu je ustálený periodicky sa meniaci magnetický tok a druhý člen predstavuje aperiodickú zložku.65 T v jadre v ustálenom stave. ktorá odpovedá indukcii 1. Prúd pretekajúci obvodom je potom obmedzený odporom vinutia a rozptylovou reaktanciou obvodu a môže dosahovať vysoké hodnoty.6) je časová konštanta charakterizujúca tlmenie aperiodickej zložky.65 = 4.5) je maximálna hodnota magnetického toku a τ0 = L11 R1 (6.5 % menovitého prúdu.7) a výsledná hodnota celkového magnetického toku bude: ϕ = Φ1M ⋅ cos(ω ⋅ t + ψ ) − Φ1M ⋅ cos(ψ ) ⋅ e − τ0 (6. Magnetický tok bude mať najväčšiu hodnotu pre ψ = k ⋅ π (k je prirodzené číslo) teda v okamihu. ak dôjde k zapnutiu v okamihu. Naopak aperiodická zložka nevznikne. potom veľkosť maximálnej hodnoty zapínacieho prúdu dosiahne hodnotu: .12) čo predstavuje 800 až 1200-násobok intenzity 800 A. dôjde k presýteniu jadra a tok sa uzatvára okolím. Pri uvážení remanencie.

6.744 kWb-z.005 ⋅ I n ⋅ (800 ÷ 1200 ) = (4 ÷ 6 ) ⋅ I n (6. Priebeh prúdu c:XX0026-XX0027 odpovedá pripojeniu v okamihu nulového napätia a priebeh prúdu c:XX0018-XX0019 odpovedá pripojeniu v okamihu maxima napätia.3 Schéma zapojenia transformátora Na obr. 6. V inom prípade tento odpor tlmí jednosmernú zložku magnetického toku a tým znižuje najväčšie možné hodnoty zapínacieho prúdu. 6.2. Obr.5 ukazuje priebeh zapínacieho prúdu transformátora: .13) 57 Vzorec pre maximálnu hodnotu zapínacieho prúdu bol odvodený pri zanedbaní činného odporu vinutia. 6. Obr.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP I z max = 0.5 1365 5 1771 10 1898 100 2425 5000 4744 Obr. ktorý bol v ATPDraw zadaný ako SATURABLE TRANSFORMER vrátane magnetizačnej charakteristiky: Ψ [Wb-závit] I [A] 0.2 Zadávanie hodnôt náhradnej schémy transformátora v ATPDraw Transformátor je pripojený ku generátoru s amplitúdou Um = 430 kV a frekvenciou 50 Hz. Linearizácia magnetizačnej charakteristiky je bodom 5 kA a 4.1.1 Riešenie programom ATP Pri analyzovaní problému bol použitý model jednofázového transformátora 500/300 kV. 6.4 sú uvedené priebehy prúdov s maximálnou a minimálnou jednosmernou (aperiodickou) zložkou.

Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 58 a) pri zanedbaní činného odporu vinutia (hodnota Rp = 0.001 Ω) priebeh (XX0001XX0003) b) pri tlmení jednosmernej zložky rešpektovaním činného odporu vinutia a vnútorného odporu zdroja (celkom 10 Ω) priebeh (XX0013-XX0008). x-var t) c:XX0018-XX0019 40 50 60 c:XX0026-XX0027 70 [ms] 80 Obr.5 Priebeh zapínacieho prúdu s tlmením a bez tlmenia jednosmernej zložky Obr. Obr.pl4.7 porovnáva veľkosť zapínacieho a skratového prúdu podľa zapojenia na obr. 6.6. Pritom pre časové konštanty platí: τ 0 >> τ k pretože L11 >> L1k . Je zrejmé. 6. 6.pl4. x-var t) c:XX0013-XX0008 40 50 60 c:XX0001-XX0003 70 [ms] 80 Obr. 6.6 Schéma zapojenia pre porovnanie skratového a zapínacieho prúdu . Zdroj bol pripojený v čase 10 ms a skrat nastal v čase 50 ms. 6. že tlmenie aperiodickej zložky skratového prúdu je rýchlejšie z dôvodu podstatne menšej hodnoty časovej konštanty τk. 3000 [A] 2000 1000 0 -1000 -2000 0 10 20 30 (file o63.4 Závislosť zapínacieho prúdu od okamihu pripojenia 1300 [A] 1100 900 700 500 300 100 -100 0 10 20 30 (file o63.

02 0.8 Schéma zapojenia pri vypínaní transformátora naprázdno 6.7 Porovnanie veľkosti skratového a zapínacieho prúdu 6. Pre frekvenciu fT platí vzťah: fT = 1 2 ⋅ π ⋅ LT ⋅ CT (6.2. Keď sa vypínajú takéto prúdy vypínačom s účinným zhášadlom. 6. Kontakt A sleduje napätie generátora uG.2.14) .04 0. Vznikajú tým prepätia dosahujúce násobky menovitého napätia. ktoré ohrozujú izoláciu siete. Skratový prúd už nebezpečný je a o jeho vypnutí rozhoduje nastavenie elektrických ochrán transformátora.1 Vypnutie pri nulovom prúde Uhasnutím oblúka nastáva rozpojenie oboch obvodov a napätie na každom kontakte vypínača prebieha už odlišne. sa začne vybíjať cez indukčnosť LT a odpojený obvod sa rozkmitá frekvenciou fT. pri vypínaní nezaťažených motorov alebo prúdov kompenzačných tlmiviek v prenosoch vvn a zvn. 6.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 59 Zapínací prúd nie je nebezpečný svojimi dynamickými ani tepelnými účinkami. môže však spôsobiť chybné odpojenie transformátora v dôsledku presýtenia jadra. Ako príklad je uvedený prechodný dej pri vypínaní transformátora naprázdno podľa schémy na obr. Buď dôjde k vypnutiu pri prechode prúdu nulou.10 [s] 0. 6. kapacita CT. ktorá je nabitá na plné napätie generátora UGM.8.00 0.2 Vypínanie malých indukčných prúdov Vypínanie malých indukčných prúdov nastáva pri vypínaní transformátorov naprázdno alebo zaťažených tlmivkami. Nadmerný zapínací prúd je možné obmedziť veľkosťou dovolenej indukcie v jadre. dochádza k prerušeniu prúdu pred prechodom nulou. alebo pri určitej hodnote prúdu v obvode. 20 [kA] 15 10 5 0 -5 0. Môžu znova nastať dva hraničné prípady.pl4.12 Obr.08 0. x-var t) c:XX0001-XX0002 0.2. Obr.06 (file o66.

1. narastá napätie na kontakte B až na vrcholovú hodnotu UBM = UGusek + UP. Energia v indukčnosti LT bude najväčšia.5 Ω.3 Riešenie programom ATP Na obr. Preto stačí . ale má veľkosť: WL = 1 2 ⋅ LT ⋅ I usek 2 (6. Kapacita generátora sa uvažuje a jej hodnota je CG = 0.19) Po dosadení z (6. Zotavené napätie na vypínači je dané rozdielom napätí na jeho kontaktoch.9 je nakreslená schéma v ATPDraw. Potom platí: I usek = U GM ω ⋅ LT (6.2. ktorá je v okamihu useknutia prúdu nabitá na napätie zdroja. Kapacita CT.17) Keďže kapacita CT bola v okamihu useknutia prúdu nabitá na hodnotu napätia zdroja UGusek.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 60 Priebeh napätia na kontakte B je daný touto frekvenciou.18) V tomto prípade dosiahne vrchol napätia na kapacite najvyššiu hodnotu: U PM = U GM L ⋅ T ω ⋅ LT CT (6. Kmity sú tlmené.16) U P = I usek ⋅ LT CT (6.2.1 µF (faktor sériovej rezistancie je Ks = 0. 6. ktorá vyplýva z rovnosti magnetickej a elektrickej energie: 1 1 2 2 ⋅ LT ⋅ I usek = ⋅ CT ⋅ U P 2 2 Pre hodnotu prírastku napätia potom platí: (6. 6. sa začne nabíjať touto energiou. Transformátor je pripojený ku generátoru s napätím s amplitúdou 430 kV a frekvenciou 50 Hz.2 Vypnutie s nenulovým prúdom Energia v indukčnosti LT už nie je nulová. Sú taktiež rešpektované kapacity primárneho (C = 3 nF) a sekundárneho (C = 10 nF) vinutia transformátora voči zemi.2. 6. že prvá špička napätia medzi kontaktmi môže dosiahnuť veľkosť 6 až 12 UGM. pretože odpor obvodu nikdy nemôže byť nulový. Vedenie je realizované pomocou RLC článku s parametrami R = 0. pohybujú sa hodnoty prúdu v lineárnej časti magnetizačnej charakteristiky. Ak je transformátor vypínaný ako nezaťažený. Napätie na kapacite sa zvýši o hodnotu UP. ak dôjde k useknutiu prúdu v jeho maxime.14) je výsledný tvar UPM: U PM = U GM ⋅ fT f (6. L = 35 mH. Tu je použitý model jednofázového transformátora z kapitoly 6. Z toho vyplýva. zodpovedajúca prípadu vypínania transformátora naprázdno.2.15) kde Iusek je veľkosť prúdu v okamihu jeho prerušenia (useknutia).15).20) Frekvencia fT obvodov vysokonapäťových motorov a transformátorov naprázdno sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 300 až 600 Hz.

Čas vypnutia je na vypínači nastavený na 10 ms.36 -0. Priebehy napätia na jednom a druhom kontakte sú znázornené na obr.10 Priebeh napätia na kontaktoch pri vypínaní v porovnaní s napätím generátora 0.12 -0.pl4.08 -0.9 Schéma zapojenia pri vypínaní transformátora naprázdno 1.11 Priebehy napätí na kontaktoch A a B . Ide teda o najnepriaznivejší prípad. 6.00 [MV] 0.10 ukazuje priebeh zotaveného napätia na kontaktoch (A a B) spolu s napätím generátora (G). Toto je druhý dôvod. Obr. 6. 6. prečo je možné v prípade vypínania transformátora naprázdno považovať magnetizačnú krivku za lineárnu.52 -0.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 61 v dialógovom okne parametrov transformátora zadať iba maximálnu hodnotu magnetizačnej krivky.76 -1. čo je okamih pred prirodzeným prechodom prúdu nulou.20 10 12 (file o69. V prípade odpojenia transformátora je hodnota prúdu obmedzená impedanciou obvodu.56 0.32 -0.11. I = 5000 A a Fluxlinked (magnetický tok) = 4744 Wb. Magnetizačná krivka transformátora je tým považovaná za lineárnu. x-var t) v:B 14 v:A 16 18 [ms] 20 Obr. x-var t) v:A -B 14 v:G 16 18 [ms] 20 Obr. keď prúd dosiahne svoju maximálnu hodnotu. V dôsledku toho je hodnota prúdu v lineárnej časti magnetizačnej krivky. Obr.96 -1. Je to taktiež čas.pl4.80 [MV] 0.40 10 12 (file o69. 6. 6.

5 Sekundárne napätie [kV] (LV) 12.5 Ω.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 6.5 Straty nakrátko [kW] (Loss) 25. 6. kde jednotlivé fázy majú tieto parametre: R = 0.1. 6.1 Riešenie programom ATP Na obr. 6. že sa jednotlivé fázy medzi sebou ovplyvňujú. Transformátor 110/22 kV je pripojený k 3-fázovému generátoru. 6. ktorý je modelovaný ideálnym zdrojom napätia s amplitúdou 89. 6. Parametre sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. L = 35 mH.6 Prúd naprázdno [%] (Curr) 0.3 Hodnoty získané z merania naprázdno a nakrátko (Factory tests) Napätie nakrátko [%] (Imp) 11. prúd v tomto okamihu dosahuje svoju maximálnu hodnotu. Vzájomný vplyv fáz závisí od spôsobu prevádzky uzla transformátora a siete a od konštrukcie transformátora.13 ukazuje priebeh napätia medzi kontaktmi vypínača fázy A (AA-BA) v porovnaní s napätím generátora (GA).3 Vypínanie malých indukčných prúdov v 3-fázovom obvode 62 V predchádzajúcom odseku boli sledované vypínacie procesy pri 1-fázovom transformátore. Transformátor je modelovaný pomocou procedúry BCTRAN viď.4 Straty naprázdno [kW] (Loss) 40 Obr. Čas vypnutia je 10 ms. tu sa však priebehy komplikujú tým.12 je pomocou ATPDraw nakreslená schéma 3-fázového obvodu pre vypínanie malých indukčných prúdov. ide teda o najnepriaznivejší prípad z hľadiska napäťového namáhania.5 Menovitý výkon [MV⋅A] (Power) 40 Zapojenie (Connections) Yyn Fázový posun [°] (Phase shift) 30 Tab. odsek 6.1 Štruktúra transformátora (Structure) Počet fáz (Number of phases) 3 Počet vinutí (Number windings) 2 Typ jadra (Type of core) Plášťový transformátor Testovacia frekvencia [Hz] (Test frequency) 50 Tab. 6. ale tu sú modelované taktiež 3-fázovým RLC prvkom.12 Schéma zapojenia pri vypínaní 3-fázového transformátora naprázdno Obr. . Priebeh napätia na kontaktoch všetkých fáz vypínača je zobrazený na obr. Parametre kapacít sú rovnaké ako v predchádzajúcom prípade. čiže pred prirodzeným prechodom prúdu nulou.2. Tab. 6.8 kV a frekvenciou 50 Hz. 6.3. Spojenie je realizované sériovým RLC prvkom.2.2 Štítkové hodnoty transformátora (Ratings) Primárne napätie [kV] (HV) 63. V zásade budú obdobné i v 3-fázových obvodoch.14.

6.pl4. x-var t) v:AA 10 -BA 15 v:GA 20 25 [ms] 30 63 Obr.pl4. 6.13 Priebeh napätia na kontaktoch fázy A pri vypínaní v porovnaní s napätím generátora 250 [kV] 160 70 -20 -110 -200 5 10 (file o612. x-var t) v:AA -BA 15 v:AB -BB 20 v:AC 25 -BC [ms] 30 Obr.14 Priebeh napätia na kontaktoch jednotlivých fáz .Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 250 [kV] 200 150 100 50 0 -50 -100 0 5 (file o612.

V tejto časti sústavy je simulovaný trojfázový skrat a úder blesku do vedenia ako typické príklady prechodných dejov. Do prípojnice 6 kV pracuje synchrónny generátor s menovitým výkonom SG = 100 MVA.3 Odpor na 1 km dĺžky [Ω/km] 0.4 0.3 Parametre synchrónneho generátora Menovitý výkon [MVA] 100 Menovité napätie [kV] 6 Rázová reaktancia [–] 0.3 viď obr.074 0.3) Na prípojnici 6 kV je pripojená sústava asynchrónnych motorov s celkovým inštalovaným výkonom SM = 6 MVA.4 0.1 teda transformátorov.4 viď obr. 7.1 Parametre transformátorov Menovitý výkon Transformátor [MVA] T1 6/22 kV 10 T2 6/22 kV 10 T3 6/22 kV 10 T4 110/22 kV 40 Napätie nakrátko [%] 9.4 0. 7.7.5 0.6 11.1 Parametre elektrizačnej sústavy Nasledujú parametre jednotlivých prvkov sústavy podľa obr. kábel Kábel 6 kV Vedenie 1 110 kV Vedenie 2 22 kV Vedenie 3 22 kV Dĺžka [km] 0. (Parametre generátora viď Tab.135 Počet pólov 4 .5 Prúd naprázdno [%] 0. Tab. Tab. účinník 0.6 Tab. prúdový odber 200 A. uloženie Zem viď obr.7.5 Typ 3 × 240 Al AlFe6 120 mm2 AlFe6 95 mm2 AlFe6 95 mm2 Typ stožiara. 7.26 0.326 Neuvažuje sa Neuvažuje sa Neuvažuje sa Reaktancia na 1 km dĺžky [Ω/km] 0.5 6 0.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 64 7 MODEL ČASTI ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY Pomocou ATPDraw. 7. 7.2 Parametre vedení a kábla Vedenie. verzia 4. vedení a generátorov. je zostavený model časti elektrizačnej sústavy podľa obrázka v prvej kapitole.27 0. pomerný záberový prúd je rovný iz = 7.6 9.7. 7.6 9.27 Počet paralelných vetiev Trojité Jednoduché Dvojité Dvojité Sieť má na prípojnici 110 kV skratový výkon SK = 1000 MVA.9.4 Straty nakrátko Straty [kW] naprázdno [kW] 30 13 30 13 30 13 40 25.

1 SK 1000 (7.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 65 Obr.6 1000 ⋅ = ⋅ = 9. keď vzťažný výkon je zvolený Sv = 1000 MVA a vzťažné napätie Uv = 6 kV.875 100 S T 100 40 (7.81 iz S M 7 6 (7.2) reaktancia asynchrónnych motorov: xM = 1 S v 1 1000 ⋅ = ⋅ = 23.2 Výpočet trojfázového skratu Ako príklad prechodného deja je uvedený výpočet 3-fázového skratu na prípojnici 6 kV.5 ⋅ 2 ⋅ = 0. 7.3) reaktancia transformátorov 6/22 kV (odpory transformátorov sú zanedbané): xT1 = xT2 = xT3 = u k S v 9.6) .5 1000 ⋅ = ⋅ = 1.6 100 S T 100 10 (7.074 ⋅ 0.1 ⋅ = 1. Výpočet je uskutočnený v pomerných jednotkách. Pre jednotlivé prvky v pomerných veličinách platí: reaktancia sústavy: xS = c ⋅ Sv 1000 = 1.35 100 S G 100 100 (7.1) reaktancia alternátora: xG = ′ xd′ S v 13.5 1000 ⋅ = ⋅ = 2.343 2 Un 6 3 (7.4) reaktancia transformátora 100/22 kV: xT4 = u k S v 11.1 Schéma uvažovanej časti elektrizačnej sústavy 7.5) reaktancia kábla 6 kV: xkab = X kk ⋅ l ⋅ Sv 1000 1 = 0.

5 ⋅ 50.5 ⋅ 2 ⋅ = 1.59 kA z1 1.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP odpor kábla 6 kV: rkab = Rkk ⋅ l ⋅ Sv 1000 1 = 0.2. Po zjednodušení (transfigurácii D → Y) je výsledná hodnota impedancie pre súslednú zložku rovná z1 = 1. Jeho hodnota býva v sieťach zvolená K = 1.27 ⋅ 6 ⋅ 2 ⋅ = 1.4 ⋅ 6 ⋅ = 0.11) Pre nárazový skratový prúd platí: I km = 2 ⋅ K ⋅ I ku = 2 ⋅ 1.674 2 Un 22 2 (7.3 ⋅ l ⋅ Sv 1000 1 = 0.551j.509 2 Un 6 3 66 (7.102 + 1.9) Pre 3-fázový skrat na prípojnici 6 kV je uvedená náhradná schéma pre súslednú zložku na obr.326 ⋅ 0. Pre hodnotu vzťažného prúdu platí: Iv = Sv 3 ⋅U v = 1000 = 96.23 = = 50.5. (7.10) Hodnota ustáleného skratového prúdu je: I ku = I v 96. 7.12) Obr.198 2 Un 110 2 (7.3 kA kde K je nárazový činiteľ.59 = 107.2 Náhradná schéma pre súslednú zložku v prípade 3-fázového skratu na prípojnici 6 kV . 7. Absolútna hodnota výslednej impedancie v pomerných jednotkách je z1 = 1.8) reaktancia vedenia 22 kV: xv2 = x v3 = X v2.7) reaktancia vedenia 110 kV (odpory vedenia sa zanedbávajú): xv1 = X v1 ⋅ l ⋅ Sv 1000 = 0.23 kA 3 ⋅6 (7.902.902 (7.

keď MECHUN = 1 koeficient rýchlostnej odchýlky vlastného tlmenia zotrvačných hmôt T = DSR(W–Ws). keď MECHUN = 0 v ((106⋅N⋅m)/(rad/sec). keď MECHUN = 1 koeficient rýchlosti vlastného tlmenia zotrvačných hmôt T = DSD(W). efektívna hodnota [kV] hodnota kotevného prúdu na charakteristike vzduchovej medzery. 7.].j.j.] prechodná pozdĺžna reaktancia [p.] synchrónna reaktancia v smere osi q – priečna reaktancia [p.j. rezistancia zeme [p.j. V prípade neexistencie paralelných generátorov je hodnota SMOVTP = 1 faktor proporcionality.j. ktorý má význam len pri rozdelení činného výkonu medzi paralelne pracujúce generátory v priebehu spúšťania-nábehu.] rázová pozdĺžna reaktancia [p. rezistancia zeme [p. keď MECHUN = 0 v (106⋅kg⋅m2).j. V prípade výskytu paralelne pracujúcich generátorov: je nutné zadať ručne trojfázová hodnota zdanlivého výkonu stroja [MVA] menovitá hodnota združeného napätia stroja.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 67 7. Keď je neznáma: zadajte XCAN = XL moment zotrvačnosti zotrvačných hmôt stroja v (106⋅libra⋅stopa2). kde W (ω) je rýchlosť zotrvačných hmôt v ((106⋅libra⋅stopa)/(rad/sec)).] jalová časť zemnej impedancie.] činná časť zemnej impedancie. pri ktorých je stroj vybudený na menovité napätie.j.] Canayova charakteristická reaktancia [p. Nepriama špecifikácia vzájomnej induktancie [A] rezistancia budiaceho vinutia kotvy [p.3 Modelovanie časti elektrizačnej sústavy pomocou ATPDraw Model časti elektrizačnej sústavy je uvedený na obr. Vysvetlenie významu veličín v dialógovom okne je nasledujúce: Volt Freq Angle Poles SMOVTP maximálna hodnota fázového napätia [V] frekvencia napätia na svorkách stroja pre ustálený stav [Hz] uhol fázora napätia fázy A v stupňoch počet pólov faktor proporcionality. RA > 0! rozptylová reaktancia kotvy [p.] synchrónna reaktancia v smere osi d – pozdĺžna reaktancia [p. keď MECHUN = 0 SMOVTQ RMVA RkV AGLINE RA XL Xd Xq Xd' Xq' Xd'' Xq'' Tdo' Tqo' Tdo'' Tqo'' Xo RN XN XCAN HICO DSR DSD . ktorý má význam len pri rozdelení jalového výkonu medzi paralelne pracujúce generátory v priebehu spúšťania-nábehu. V prípade neexistencie paralelných generátorov je hodnota SMOVTQ = 1.5.j.j.] prechodná priečna reaktancia [p. Generátor 100 MVA je modelovaný pomocou neriadeného modelu synchrónneho stroja SM59.j.] rázová priečna reaktancia [p.j.] pozdĺžna prechodová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s] priečna prechodová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s] pozdĺžna rázová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s] priečna rázová časová konštanta pri chode stroja naprázdno [s] nulová (netočivá) reaktancia v zložkovej sústave [p. kde W (ω) je rýchlosť hmôt a Ws (ωs) je synchrónna rýchlosť v ((106⋅libra⋅stopa)/(rad/sec)).].j.

3. Pri jednotlivých transformátoroch sú rešpektované kapacity primárneho 3 nF a sekundárneho 10 nF vinutia transformátora voči zemi a taktiež kapacita medzi primárnym a sekundárnym vinutím 3 nF.75 0 1.5 km Rin Phase no polomer [cm] oceľovej číslo fázy duše vodiča Rout [cm] vonkajší polomer vodiča-lana Resis [Ω/km] odpor vodiča na jeden kilometer dĺžky Horiz [m] Horizontálna vzdialenosť lana od stredu stožiara Vtower [m] výška lana nad zemou pri stožiari Vmid [m] výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsnutia 1 2 3 0.98 RA 0 Tdo'' 0.2. Merná rezistivita zeme Rho 100 Ω⋅m. Hodnoty transformátora 6/22 kV sú uvedené v Tab. Hodnoty transformátora 110/22 kV sú získané z kapitoly 6.335 0. potom je vzťažnou sústavou anglická sústava jednotiek keď je zadaná 1. AlFe6 120 mm2 s dĺžkou 6 km Rin Phase no polomer [cm] oceľovej číslo fázy duše vodiča Rout [cm] vonkajší polomer vodiča-lana Resis [Ω/km] odpor vodiča na jeden kilometer dĺžky Horiz [m] Horizontálna vzdialenosť lana od stredu stožiara Vtower [m] výška lana nad zemou pri stožiari Vmid [m] výška lana nad zemou v mieste najväčšieho previsnutia 1 2 3 0.13 RMVA 100 Xd'' 0.319 0.5 RkV 6 Tdo' 4.218 0.8 sú pre názornosť uvedené jeho parametre. 7. Init 50 Hz.05 MECHUN Angle 0 Xd 1.6 a dáta uvádza Tab. 7.565 0. AlFe6 95 mm2 s dĺžkou 0.9.4 a v Tab. 7.6 Parametre vedenia 22 kV.5 Parametre prenosového vedenia 110 kV.234 0. Model vedenia 22 kV je použitý z príkladu 4.258 0.258 0.565 1.6 a pre 110 kV na obr.335 1. Tab.319 –1.13 Poles 4 Xq 1.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 68 FM MECHUN v ((106⋅N⋅m)/(rad/sec)). V Tab.258 1.85 DSD 50 1 Model vedenia 110 kV je použitý z príkladu 4.218 0. 7.1.5.79 Xo 0.3 DSR 0 AGLINE 100 Tqo' 0.71 RN 0 SMOVTP SMOVTQ 1 1 Xd' Xq' 0.75 0 1.13 Tqo'' 0.2.234 –1.6. 7.218 1.135 HICO 2. Zapojenie kapacít je z dôvodu prehľadnosti sústredené do jedného bloku pomocou Edit/Compress.7. 7. 7.3.169 0. 7.335 1.75 12 12 12 12 12 12 Tab.032 FM 3 Freq 50 XL 0. hodnoty v Tab.2. potom je časová konštanta pri meraní nakrátko keď je zadaná 0. keď MECHUN = 1 keď je zadaná hodnota <= 2.565 1. 7. 7. potom je časová konštanta pri meraní naprázdno keď je zadaná hodnota > 2.75 12 12 12 12 12 12 .228 XN XCAN 0 0. 7. frekvencia Freq. potom je vzťažnou sústavou metrická sústava jednotiek Zadávané hodnoty ukazuje nasledovná tabuľka: Tab.234 0. Údaje kábla 6 kV v Tab.5. V dialógovom okne Compress Group sa ďalej nastaví počet a označenie vstupných a výstupných svoriek bloku. 7.4 Nastavenie synchrónneho generátora 100 MVA Volt 4898. Rozmiestnenie vodičov na stožiaroch pre vedenie 22 kV je na obr.319 0. dáta sú pre názornosť uvedené v Tab.

pozícia fázy A: vertikálna 0.3 Obr.5 Počet vinutí (Number windigs) 2 Sekundárne napätie [kV] (LV) 22 Straty nakrátko [kW] (Loss) 25.6 Počet vinutí (Number windigs) 2 Sekundárne napätie [kV] (LV) 22 Straty nakrátko [kW] (Loss) 30 Typ jadra (Type of core) Plášťový transformátor Menovitý výkon [MVA] (Power) 10 Testovacia frekvencia [Hz] (Test frequency) 50 Fázový posun [°] (Phase shift) 0 Zapojenie (Connections) Yyn Prúd naprázdno [%] (Curr) 0.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 69 Tab.4 Straty naprázdno [kW] (Loss) 13 .7 Parametre kábla 6 kV (Pí článok.9999905 mu relatívna permeabilita izolačného materiálu okolo plášťa žily 2.7E–8 Rho [Ω⋅m] rezistivita plášťa žily 1.8 Menovité parametre a hodnoty získané meraním transformátora 110/22 kV Počet fáz (Number of phases) 3 Primárne napätie [kV] (HV) 110 Napätie nakrátko [%] (Imp) 11.3 Eps relatívna permitivita izolačného materiálu okolo plášťa žily 0.01924 1. 7.00874 Rout [cm] vonkajší polomer plášťa žily 2.7 m.4 Rozmiestnenie vodičov na vedení 110 kV Tab. horizontálna 0) Rin [cm] Jadro Core Plášť žily Sheath vnútorný polomer vodiča Rout [cm] vonkajší polomer vodiča Rho [Ω⋅m] rezistivita vodiča Mu relatívna permeabilita materiálu vodiča mu relatívna permeabilita izolačného materiálu okolo vodiča Eps relatívna permitivita izolačného materiálu okolo vodiča 0 Rin [cm] vnútorný polomer plášťa žily 0. 7. 7.4 Straty naprázdno [kW] (Loss) 40 Tab.0000207 Mu relatívna permeabilita materiálu plášťa žily 0.99999031 0. 7.9 Menovité parametre a hodnoty získané meraním transformátora 6/22 kV Počet fáz (Number of phases) 3 Primárne napätie [kV] (HV) 6 Napätie nakrátko [%] (Imp) 9. 7.01674 0.555E–8 0.9999905 2.6 Typ jadra (Type of core) Plášťový transformátor Menovitý výkon [MVA] (Power) 40 Testovacia frekvencia [Hz] (Test frequency) 50 Fázový posun [°] (Phase shift) 0 Zapojenie (Connections) Yyn Prúd naprázdno [%] (Curr) 0.3 Rozmiestnenie vodičov na vedení 22 kV Obr.

14) (7.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 70 Asynchrónne motory s celkovým výkonom SM = 6 MVA a pomernom záberovom prúde iZ = 7 sú nahradené RLC článkom v D zapojení. . Krok výpočtu je 0. 7. Obr.96 Ω In 200 (7.436 = = 72.96 = 46.96 ⋅ 0.1 ms.96 ⋅ 0.76 Ω LZ1 = Z nf ⋅ sin ϕ 51.4 Simulácia 3-fázového skratu V čase t = 0 ms je vytvorený 3-fázový kovový skrat na prípojnici 6 kV a je snímaný priebeh jednotlivých prúdov (X0001A-I_3FA. Parametre RLC článku sú: Z nf = 3 ⋅ Un 6000 = 3⋅ = 51. X0001C-I_3FC).13) (7.15) RZ1 = Z nf ⋅ cos ϕ = 51.815 kV. X0001B-I_3FB. vrátane priebehu efektívnej hodnoty ustáleného skratového prúdu (RMS).09 mH 2 ⋅π ⋅ f 2 ⋅ π ⋅ 50 Sústava 110 kV je nahradená ideálnym napäťovým zdrojom s amplitúdou 89.5 Schéma časti elektrizačnej sústavy vytvorenej pomocou ATPDraw 7.

7. 7.6 Nárazový skratový prúd [kA] 107.59 51. Blesk je modelovaný prúdovým impulzom 8/20 µs s amplitúdou 10 kA.3 100. 7. 3 [MV] 2 1 0 -1 -2 -3 0 1 2 3 4 [ms] 5 (f ile O75. 7.pl4. je odozva na atmosférické prepätie.10 Porovnanie vypočítaných hodnôt podľa jednotlivých metód výpočtu Metóda výpočet simulácia ATP Efektívna hodnota ustáleného skratového prúdu [kA] 50. ktorý sa vyskytuje na vedení vysokého napätia. 7. Schéma na obr. x-v ar t) v :X0018A Obr.6 Priebeh prúdov jednotlivých fáz a efektívne hodnoty ustáleného skratového prúdu pri kovovom 3-fázovom skrate na prípojnici 6 kV Tab.5 Simulácia úderu blesku do vedenia 22 kV Typickým prechodným dejom.1 µs a je nutné skryť RMS modul zaškrtnutím možnosti Hide.0 7.5 zachycuje úder blesku do vodiča fázy A v sieti 22 kV.pl4. x-var t) c:X0001A-I_3FA c:X0001B-I_3FB c:X0001C-I_3FC [ms] t: RMS 50 71 Obr. Krok výpočtu je potrebné zmeniť na 0. Priebeh napätia v mieste úderu blesku ukazuje obr.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 100 *103 75 50 25 0 -25 -50 -75 -100 0 10 20 30 40 (file o75. Vzniknuté prepätie je dané impedančným charakterom siete v mieste úderu a je pomerne rýchle tlmené. 7.7 Priebeh napätia v mieste úderu blesku .

Modul RMS počíta efektívnu hodnotu sumy veličín. T_f doba čela [s] Tau doba poltylu [s] n faktor definujúci strmosť impulzu napätia/prúdu Tsta nastavenie štartovacieho času [s] Tsto ukončenie činnosti zdroja [s] v intervale Tsto < T < Tsta je výstupný signál zdroja nulový.8. počítaná frekvencia [Hz] Výstupný signál OUT = rms(sum(inputs)). časové parametre odpovedajú parametrom normalizovaného atmosférického impulzu prúdu T_f 8 µs. Ide o zdroj impulzu. ku ktorým sú pripojené vstupy modulu. .8 Zapojenie modulu pre meranie efektívnej hodnoty Jedná sa o typ RMS meter 66 (TACS/DEVICES/RMS meter 66). 7.1 Zdroje Príkladom ďalších možností ATP v oblasti zdrojov je posledná simulácia. Vyčerpávajúcim spôsobom popisuje prácu s EMTP – ATP publikácia ATP Rule Book.2 TACS a MODELS V simulácii 3-fázového skratu bol použitý prvok TACS (Transient Analysis of Control Systems). Zadávanie modulu v ATPDraw ukazuje obr. ktorá využíva zdroj typ 15 HEIDLER.6 Ďalšie možnosti modelovania Program ATP samozrejme poskytuje ďalšie možnosti modelovania. Tau 20 µs a faktor strmosti n 2. určí efektívnu hodnotu sumy vstupných signálov (uzly IN1 až IN5). pričom význam jednotlivých veličín v dialógovom okne je nasledujúci: U/I nastavenie napäťového (hodnota 0) alebo prúdového zdroja (–1) Amp amplitúda napätia (pre hodnotu U/I = 0) blesku.6. Obr. 7. V simulácii boli pre zdroj impulzu prúdu zadané hodnoty Amp 10 kA.6.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 72 7. V dialógovom okne Attributes sa nadefinuje použitie prvku: Type 88 vnútorná veličina 98 výstupná veličina 99 vstupné veličiny Freq. 7. 7. jednotka volt alebo ampér v závislosti od nastavenia U/I. ktoré zatiaľ neboli popísané.

6. prostredníctvom ktorého bude sledovaný priebeh zobrazovaný (Probes & 3 phase/Probe Tacs) a do uzla s označením IN je nutné pripojiť prvok. keď by riešenie problému pomocou TACS bolo komplikované prípadne nemožné. ktorý bude snímaný priebeh merať (EMTP – OUT).3 Zhrnutie Pomocou prostriedkov TACS môžu byť vytvorené sústavy meracích a riadiacich modulov alebo vytvárané modely. .Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 73 Pri každom uzle modulu sa ešte nastaví jeho charakter. pre vstupné uzly je možné zadať: Type 0 výstupný 1 vstupný kladný 2 vstupný záporný 3 ignorovaný Do uzla s označením OUT je nutné pripojiť prvok. bol pre ATP vytvorený programovací jazyk MODELS. Pri tomto prvku sa nastaví typ sledovaného priebehu: Type 90 napätie 91 prúd 92 vnútorná premenná 93 definuje stav spínača: spínač zopnutý Probe = 1. spínač vypnutý Probe = 0 T_sta a T_sto nastaví čas začiatku a konca snímania [s] 7. Pre tie prípady. Bližší popis použitia oboch prostriedkov je však mimo uvažovaný rozsah tohto materiálu. ktoré ATP nemá definované. pomocou ktorého je možné splniť prakticky ľubovoľnú požiadavku užívateľa.

– Chladný. p. Medveď.: EMTP – ATP. In: EE – Časopis pre elektrotechniku a energetiku.org/ > Haginomori. In: EPE 2005. M.: Modelovanie prechodných dejov pri pripojovaní rozptýlených zdrojov energie v prostredí EMTP ATP. S.: Modelovanie zemných porúch na vonkajších vedeniach. M. 1-16. V. No. júl 2011] Dostupné na Mešter.: Alternative Transient Program – The Professional Tool for Power Engineering Simulations. 2010. V.-H. M. júl 2011] Dostupné na < http://gundam. 5/S. p. – Chladný. Canadian/American EMTP User Group. 1-9. ISBN 80-248-0842-0 Hvizdoš. 2000. p.eng. D. In: The Oradea University Annals.: Alternative Transient Program – profesionálny nástroj pre modelovanie prechodných javov v elektrizačných sústavách.html > Mešter. – Mešter.: Modelovanie prevádzkových a poruchových stavov v elektrizačnej sústave. – Høidalen. 1987-2000. M. ISSN 1335-2547 Hvizdoš. VŠB – TU Ostrava. In: E2006/10 – Simulace a dynamické modelování systémů a procesů v elektrizační soustavě. 45-48. 7. Vol. júl 2011] Dostupné na < http://www. Oradea. 15-17. M. 10. 2003. M. M. ISSN 1223-2106 Medveď.vsb. L. In: EE – Časopis pre elektrotechniku a energetiku.: Electric losses modeling of decentralized power sources connection using EMTP ATP. [Online] < http://homen. T. D. 2003. ISSN 1335-2547 Hvizdoš. V. E. ČVUT Praha.: Alternative Transients Program Features. M. Osnabrück.ac. Kizilcay.Modelovanie v prostredí EMTP – ATP 74 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] [2] [3] [4] [5] Meyer.: ATPDraw User’s Manual.: Power System Transients and Their Computation. 1998-2009. H. p. M. [Online] [citované 1. No. W. K. 2005. Bratislava. ISBN 978-80-2548089-2 Kizilcay. M. In: ELEN 2010. M. Mach. Bratislava. 1-9. ISSN 1337-6756 [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] . 179-184.jp/haginomori/index. 5/S. 2006. EGÚ Praha. Vol.emtp. No. – Hvizdoš.eei.: Applied ATP-EMTP to Highly-sophisticated electric power systems. Electrotechnical Section. [Online] [citované 1. p. 15-18. Prikler. p. 3.osakau. – Liu.: Alternative Transient Program (ATP) Rule Book. 2010.: Modelovanie výkonových transformátorov s využitím programu ATP. In: Elektroenergetika. p. – Mešter.cz/~mah30/ > [citované 1. 2004. 9. – Hvizdoš. Vol.

PhD. – Ing. Marek Hvizdoš.Ing. PhD. Košice Prvé vydanie Rok vydania: 2011 Náklad: 100 ks Počet strán: 75 ISBN 978-80-553-0776-3 . Letná 9. Dušan Medveď. Modelovanie v prostredí EMTP – ATP Vydala Technická univerzita v Košiciach.