You are on page 1of 66

Phellinus igniarius

Druhy stromov

Listneté a ihličnaté stromy

Popis poškodenia
Biela hniloba na kmeni (beľové a jadrové drevo); nekrózy kôry

Pôvodca poškodenia
Ohňovec obyčajný Phellinus igniarius
Ohňovec Hartigov Phellinus hartigii
Ohňovec mohutný Phellinus robustus
Mladé buľvovité hnedasté, neskôr až 50cm široké, konzolovité odstávajúce plodnice, drevnatej
konzistencie, na kmeni živých alebo odumretých stromov až do oblasti koruny. Uvedené druhy sú
ťažko rozlíšiteľné. Infekcia vniká cez kýpte konárov a rany.

Možnosti zámeny Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)

Následky na strome
Zvýšené nebezpečie zlomu, odumretie častí koruny

Potrebné opatrenia
Predchádzať ranám každého druhu na kmeni a hrubších konároch. Kontrola zostatkovej hrúbky
dreva pre odhad nebezpečia zlomu.

Trúdnikovec chlpatý
Trametes hirsuta (Wulf.ex Fr.) Lloyd
Outkovka chlupatá

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 0
Ján Šuvada
29.03.2006
Zobraz detaily
Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Ing. Tibor Ozimý
04.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Oldřich Roučka
22.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Pavol Baksy
03.01.2007
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Ján Šuvada
16.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
HLASEK

Syn: Polyporus hirsutus (Wulf.)ex Fr.; Coriolus hirsutus (Wulf.ex Fr.) Quél.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Klobúk je konzolovitý, bokom prirastený na substrát. V pôdoryse je nepravidelne polkruhovitý, 30-
120 mm široký, za mladi belavý, neskôr belavosivý alebo zažltnutý, na povrchu hrubo srstnatý a
sústredne zbrázdený.

Hymenofor:
Rúrky sú 1-3 mm dlhé, biele alebo slamovožltkasté. Póry bývajú okrúhle, 0,2-0,4 mm veľké, najprv
biele, v dospelosti krémové až hrdzavookrové.

Dužina:
Dužina je za mladi biela, elastická, za sucha býva krémová a tvrdá. Za čerstva má anízovú vôňu.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely so žltkastým odtieňom.

Výskyt:
Rastie na odumretom i na živom dreve listnatých stromov. Je všade veľmi hojný.

Význam:
Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva. Pre praktických hubárov nemá nijaký význam, lebo je nejedlý.

Trúdnikovec voňavý
Trametes suaveolens (Fr.) Fr.
Outkovka vonná
Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Igor Hlavatý
09.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
15.11.2005
Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 1
Ján Šuvada
19.01.2007
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Aktuálne nie sú známe žiadne externé zdroje.
Syn: Polyporus Suaveolens Fr.
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, konzolovité, bokom prirastené na substrát, polkruhovité alebo škľabkovité.

Klobúk má 50-150 mm v priemere a je 1040 mm hrubý, na vrchnej strane klenutý alebo plochý, na
priereze má trojuholníkový tvar. Povrch je zamatový alebo plstnatý, biely, belavý a postupne
dostáva belavosivú farbu, v starobe je sivý a takmer holý.
Hymenofor:
Rúrky sú 5-20 mm dlhé, biele alebo žltkasté. Póry sú okrúhle až hranaté, dosť nepravidelné, 0,5-1,5
x 1-3 mm v priemere, v mladosti biele, potom žltkasté a napokon špinavosivasté.

Dužina:
Dužina je 5-20 mm hrubá, korkovitá až kožovitá, biela, za čerstva vonia anízom. Táto vôňa sa
uchováva dlho aj po vysušení plodnice.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je bledokrémový alebo slamovožltkastý

Výskyt:
Trúdnikovec voňavý rastie na živých aj odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na vŕbach.
Plodnice rastú na dreve jednotlivo alebo strechovite nad sebou. Vyskytuje sa v celom miernom
pásme severnej pologule. U nás je rozšírený najmä v lužných lesoch, kde sú súvislé porasty vŕb.

Význam:
Trúdnikovec voňavý zapríčiňuje intenzívnu bielu hnilobu dreva. Rastie zväčša na živých stromoch.
Pre praktických hubárov nemá nijaký význam.

Trúdnik šupinatý
Polyporus squamosus (Huds.)ex Fr.
Choroš šupinatý

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 3
Peter Štefanovie
30.04.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 4
Jaroslav Malý
03.05.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 2
Yvona Janotová
22.05.2007
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 13
Jaroslav Malý
03.05.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 10
Pavol Baksy
24.05.2007
Zobraz detaily
Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 0
Vladimír Kunca
25.05.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 0
Maroš Durdiak
30.05.2006
Zobraz detaily

Choroš šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 1
Yvona Janotová
01.05.2007
Zobraz detaily

Ext. zdroje
STK
STK
Tourist channel
Cybernat
JMM

Syn: Melanopus squamosus (Huds.ex Fr.) Pat.; Polyporellus squamosus(Huds.ex Fr.) P.Karst.;
Favolus squamosus (Huds.ex Fr.) Ames;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: V. - VIII.
Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, postranným hlúbikom prirastené na substrát, rastú jednotlivo alebo v
trsoch.

Klobúk má v priemere 100-600 mm, je vejárovitý, obličkovitý alebo až polkruhovitý, mierne


klenutý, v strede stlačený, krémový až okrový alebo bledožltkastý, dosť husto pokrytý veľkými
pritisnutými hnedými či tmavohnedými šupinami.

Hymenofor:
Rúrky sú najprv krátke, potom dlhšie (5-10 mm), zbiehajúce na hlúbik, za mladi belavé, potom
špinavokrémové. Póry sú pomerne veľké (1-3 x 0,5-1,5 mm v priemere), nepravidelné, sieťovité,
najprv biele, belavé, potom krémovookrové.

Hlúbik:
Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-60 mm hrubý, postranný alebo excentrický, zriedkavo aj centrálny,
hrubý a krátky, tuhý, krémovobelavý, na povrchu sieťkovaný, na báze hnedý alebo čiernohnedý.

Dužina:
Dužina je 10-30 mm hrubá, biela, za mladi šťavnato mäsitá, ale dosť tuhá, neskôr býva takmer
kožovitá, chuť má nevýraznú a vôňu múčnu.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
pestrec, pastorec, pestrak, pestrica, pstreň, peser, kladnačka, lopata a i.

Výskyt:
Trúdnik šupinatý rastie od jari do jesene na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov.
Plodnice sa objavujú zvyčajne na báze kmeňov, ale aj vysoko na väčších konároch stromov. Je
rozšírený takmer na celej Zemi. U nás je hojný najmä v zaplavovaných lužných lesoch.

Význam:
Za mladi je to jedlá huba, súca do polievok. Staré plodnice sú tuhé, a preto nejedlé. Z
fytopatologického hľadiska je to veľmi škodlivý druh, lebo rastie prevažne na živých stromoch a
zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva. Škodí aj v ovocných sadoch, lebo cudzopasí často na
orechoch.

Poznámka / Zaujímavosti:
Kuchyňské využití této houby je mnohem pestřejší, než by se možná zdálo. Vynikající je dršťková
polévka a z mladých plodnic se dá vytvořit i falešný ovar.
Pevník chlpatý
Stereum hirsutum (Willd.ex Fr.) S.F.Gray
Pevník chlupatý

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 3
Ján Šuvada
31.05.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 2
Ján Šuvada
31.05.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 1
Oldřich Roučka
07.06.2006
Zobraz detaily
Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
29.11.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 3
Božena Kuzmová
06.12.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 10
Ladislav Racko
08.02.2007
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 2
Božena Kuzmová
18.12.2005
Zobraz detaily
Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 4
Igor Hlavatý
22.10.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
Cybernat

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Russulales >> Čeľaď: Stereaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice majú kožovitú až korkovitú konzistenciu, sú rezupinátne (rozliate), ale najčastejšie
škľabkovité alebo lastúrovité, bokom prirastené na substrát; často rastú v trsoch alebo škridlicovite
nad sebou vo veľkom množstve na dreve listnatých stromov.

Klobúk má 20-50 mm v priemere, je škrabkovitý, na povrchu sivastohnedý, okrový alebo


žemľovookrový, smerom k okraju vždy bledší, často ozdobený sústrednými pásikmi, ktoré bývajú
hrdzavohnedé alebo aj inak sfarbené, ale vždy tmavšie ako podklad. Povrch je chlpatý, nerovný a
okraj nápadne zvlnený.

Hymenofor:
Výtrusorodná vrstva(hyménium) na spodku klobúka je hladká, za mladi žltá, v dospelosti
bledokrémová.

Dužina:
Dužina je biela, kožovitá, korkovitá alebo až drevnatá.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je belavý.

Výskyt:
Pevník chlpatý rastie takmer cez celý rok, ale najmä v lete a v jeseni na dreve listnatých stromov.
Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je to všeobecne rozšírená huba v
listnatých lesoch, v nížinách aj v horách.
Význam:
Je to nebezpečný škodca skladovaného listnatého dreva, najmä dubov a bukov. Najväčšie škody
zapríčiňuje v dubinách, prevažne v beľovej časti dreva. Ak dubové kmene alebo štiepy zostanú v
lese rok po vyrúbaní, táto huba ich veľmi pravdepodobne napadne. Rozklad dreva pevníkom
chlpatým postupuje rýchlo a povážlivo ničí drahocennú surovinu. Pevník chlpatý nemá pre
praktických hubárov význam, lebo je nejedlý.

Klanolupeňovka obyčajná
Schizophyllum commune Fr.ex Fr.
Klanolístka obecná

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 16
Viliam Ridzoň
11.04.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Peter Štefanovie
14.02.2007
Zobraz detaily
Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 20
Božena Kuzmová
03.02.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 20
Božena Kuzmová
11.12.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 11
Ing. Tibor Ozimý
07.01.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Oldřich Roučka
19.12.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Jaroslav Malý
07.02.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Miroslav Kusala
26.10.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 8
Božena Kuzmová
10.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
NBGB
Cybernat
HLASEK
JMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Schizophyllaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú bez hlúbika, klobúkaté, bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 5-30 (50) mm široký, polkruhovitý, vejárovitý, jazykovitý alebo škľabkovitý, na povrchu
plstnato chlpatý, za sucha belavý alebo sivastý, za vlhkého počasia až sivohnedastý, tenký a pružný.

Hymenofor:
Lupene sú riedke, na ostrí rozštiepené a zahnuté, sivastohnedé až mäsovohnedasté, často s fialovým
odtieňom, za čerstva pružné a mäkké, za sucha kožovité.
Dužina:
Dužina je veľmi tenká, suchá, kožovitá, bez zvláštnej chuti a vône.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely až ružovkastý.

Výskyt:
Klanolupeňovka obyčajná rastie od jari do zimy na živom, ale najmä na odumretom dreve
listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je rozšírená
takmer na celej Zemi.

Význam:
Zapríčiňuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva. Pre praktických hubárov nemá veľký význam,
lebo je nejedlá.

Podpňovka obyčajná
Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.
Václavka obecná

Podpňovka obyčajná/Václavka žlutoprstenná-obecná


(Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.))
Diskusia: 1
Ing. Dalibor Matýsek
20.09.2006
Zobraz detaily
Podpňovka obyčajná/Václavka žlutoprstenná-obecná
(Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.))
Diskusia: 0
Ing. Dalibor Matýsek
20.09.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
STK
Mykoweb
Tourist channel
Cybernat
Pilze Pilze Pilze

Syn: Armillariella mellea (Vahl ex Fr.) P.Karst.


Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice podpňovky obyčajnej rastú spravidla v bohatých trsoch a iba zriedka jednotlivo.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, za mladi je takmer polguľovitý, neskôr klenutý s hrboľom a


napokon býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až
čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka
najhustejšie. V dospelosti sa šupinky strácajú a klobúk je holý.

Hymenofor:
Lupene sú za mladi belavé, neskôr žltkasté alebo hnedasté, tmavo škvrnité, v dospelosti od
výtrusného prachu biele, pomerne riedke, dosť tenké, na hlúbik prirastené a čiarkou krátko
zbiehavé.

Hlúbik:
Hlúbik je 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, rovný alebo prehnutý, na báze býva
2vyčajne zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, dolu olivovočernastý,
jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý, vnútri mäkko špongiovite vypchatý. Za mladi je
hlúbik spojený s okrajom klobúka bielym hrubo blanitým vatovite vločkatým velom. Po roztrhaní
vela zostáva na hlúbiku prsteň.

Dužina:
Dužina je biela alebo belavá, v klobúku pomerne mäkká a v hlúbiku vláknitá. Vôňa je slabá, ale nie
veľmi príjemná. Chuť je za surova najprv dosť príjemná, ale vzápätí v krku nepríjemne sťahuje.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
podpenky, openky, podpňovky, podpníky, michalky, václavky, láclavky, lacvajky, vícvalky,
michalice, michalanky, jesienky, hromádky, hromadzinky, honcule, veseliarky, halamaše

Výskyt:
Podpňovka obyčajná rastie koncom leta, ale najviac od konca septembra do polovice októbra,
zvyčajne v bohatých trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov. Nájdeme ju často
aj na kmeňoch živých stromov, najmä ihličnatých, kde je nebezpečným parazitom. Je rozšírená v
celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:
Je to jedlá huba, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu. Niektorí hubári si ju však cenia nadovšetko.
Je ťažko stráviteľná a za surova alebo nedostatočne uvarená môže zapríčiniť citlivým osobám
žalúdočné ťažkosti, resp. aj ľahké otravy.

Oveľa väčší je však hospodársky význam podpňovky obyčajnej. Je totiž veľmi nebezpečným
škodcom našich lesov. Škodí stromom v každom veku. Vyskytuje sa ako saprofyt, ale aj ako parazit.
Nebezpečná je najmä pre smrek a borovicu. Zapríčiňuje chorobu koreňov. Na oslabené stromy sa
potom vrhajú druhotní škodcovia (napr. kôrovec na smreku), ktorí dokončia dielo skazy. Z
fytopatologického hľadiska je to škodca prvoradého hospodárskeho významu.

Šupinovka zhubná
Pholiota populnea (Pers.) Kuyper et Tjall.-Beuk.
Šupinovka zhoubná
Šupinovka zhubná /topoľová/
(Pholiota populnea)
Diskusia: 2
Pavol Baksy
27.11.2006
Zobraz detaily

Šupinovka zhubná
(Pholiota populnea)
Diskusia: 7
Ing. Tibor Ozimý
23.11.2007
Zobraz detaily

Šupinovka zhubná
(Pholiota populnea)
Diskusia: 19
Marián Jarkovský
22.10.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Tourist channel

Syn: Pholiota destruens (Brond.) Gill.


Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Strophariaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 60-120 mm v priemere, za mladi je takmer kužeľovitý alebo iba málo polguľovitý,
neskôr klenutý a napokon plocho rozprestretý. Spočiatku je belavý, potom okrový a v starobe až
okrovohnedý, takmer slizký, pokrytý belavými pritisnutými šupinami. V mladosti má široko
podvinutý okraj, ktorý je neskôr riasnato ovešaný zvyškami šupinatého vela.

Hymenofor:
Lupene sú 10-15 mm široké, stredne husté, k hlúbiku zaoblene pripojené a zriedkavo aj čiarkovite
zbiehavé. Najprv sú belavokrémové, neskôr škoricovohnedé alebo hrdzavohnedé.
Hlúbik:
Hlúbik je 50-120 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, spočiatku bruškatý, neskôr valcovitý, hore trochu
stenčený a dolu hlúzkovite koreňujúci, plný a iba zriedkavo dutý. V hornej časti je biely, dolu
škoricovohnedý až hrdzavohnedý, pod klobúkom hladký a holý, pod šupinatým odstávajúcim
prsteňom je nepravidelne šupinatý a napokon holý.

Dužina:
Dužina je belavá, neskoršie býva v báze hlúbika olivovohnedá. Vôňu má nepríjemnú a chuť horkú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je tmavo hrdzavohnedý.

Výskyt:
Šupinovka zhubná rastie od augusta do októbra najčastejšie na kmeňoch topoľového a zriedkavo aj
vŕbového dreva, spravidla vo väčších skupinách. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej
pologule.

Význam:
Je to veľký škodca topoľového dreva. Pre odpornú vôňu a horkú chuť je to nejedlá huba.

Brezovník obyčajný
Piptoporus betulinus (Bull.ex Fr.) P.Karst.
Březovník obecný

Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 3
Oldřich Roučka
09.12.2007
Zobraz detaily

Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 2
Erik Brozmann
06.12.2006
Zobraz detaily

Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 3
Ing. Stanislav Husár
06.10.2006
Zobraz detaily

Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 1
Oldřich Roučka
24.09.2006
Zobraz detaily

Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 0
Jarmila Richmanová
01.09.2006
Zobraz detaily
Brezovník obyčajný
(Piptoporus betulinus)
Diskusia: 1
Vladimír Kunca
12.12.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Cybernat
HLASEK
JMM

Syn: Polyporus betulinus (Bull.)ex Fr.; Ungulina betulina (Bull.ex Fr.) Pat.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Fomitopsidaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, bodove alebo malou plochou prirastené na substrát.

Klobúk má 80-200 mm v priemere a je 20-60 mm hrubý, okrúhly alebo obličkovitého tvaru, klenutý
či plochý, holý, hladký, na povrchu pokrytý tenkou hnedastou, sivohnedou až belavou pokožkou,
ktorá sa zo starších exemplárov v kúštikoch olupuje. Okraj klobúka je zaoblený a podvinutý.

Hymenofor:
Rúrky sú jednovrstvové, 2-8 mm dlhé, v starobe sa dajú od tramy klobúka ľahko oddeliť. Póry sú
okrúhle, veľmi malé, 0,15-0,30 mm v priemere, belavé alebo jemne sivasté.

Dužina:
Dužina v klobúku je za mladi šťavnato mäsitá, na priereze akoby mramorovaná, neskôr býva suchá,
korkovitá, biela alebo iba trochu žltkastá; chuť a vôňu má kyslastú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Výskyt:
Brezovník obyčajný rastie v lete a v jeseni na kmeňoch rozličných druhov briez. Na inej drevine sa
dosiaľ ešte nenašiel. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule a nachádza sa všade
tam, kde rastú brezy. U nás je veľmi hojný.

Význam:
Mladé plodnice, kým sú ešte šťavnaté, dajú sa jesť. Avšak v čase, keď sa vyskytuje brezovník
obyčajný, rastie toľko iných dobrých húb, ktoré celkom oprávnene uprednostníme. Má
predovšetkým fytopatologický význam, lebo napáda živé i odumreté brezy a spôsobuje intenzívnu
červenkastú hnilobu dreva. Drevo napadnuté touto hnilobou je také krehké, že ho môžeme rozdrviť
medzi prstami na jemný prášok. V severnejších oblastiach Európy, kde sú súvislé porasty brezy,
zapríčiňuje brezovník obyčajný veľké škody.
Naposledy informácie upravil:
Ing. Milan Zelenay
24.06.2006

Slovo odborníka - Standa Jirásek

Poznámka:
Další latinské jméno: (Polyporus betulinus (Bull.:Fr.) Fr.)
Zajímavosti : Tvoří dvouleté plodnice. Někteří lidé jej používají na čajový vývar z důvodu toho, že
v jeho dužnině byla zjištěna látka betulin, která brzdí růst nádorových buněk. Rychle rozkládá dřevo
hnilobou zpočátku bílou, později červenohnědou kostkovitým rozpadem. Takto rozložené dřevo,
které lze v prstech rozemnout na prášek, používali ve Švýcarsku k čištění součástek do hodinek.
Jinak ze střední části se vyráběli malinké hranolky, které používají sběratelé hmyzu. Je to však
nejnebezpečnější houba pro břízy. Pro rozmnožování má bipolární mechanizmus. Na Březovníku
parazituje z hub Masenka citrónová.

Pevník chlpatý
Stereum hirsutum (Willd.ex Fr.) S.F.Gray
Pevník chlupatý

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 3
Ján Šuvada
31.05.2006
Zobraz detaily
Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 2
Ján Šuvada
31.05.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 1
Oldřich Roučka
07.06.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
29.11.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
02.01.2007
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 10
Ladislav Racko
08.02.2007
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 2
Božena Kuzmová
18.12.2005
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 4
Igor Hlavatý
22.10.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
Cybernat

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Russulales >> Čeľaď: Stereaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice majú kožovitú až korkovitú konzistenciu, sú rezupinátne (rozliate), ale najčastejšie
škľabkovité alebo lastúrovité, bokom prirastené na substrát; často rastú v trsoch alebo škridlicovite
nad sebou vo veľkom množstve na dreve listnatých stromov.

Klobúk má 20-50 mm v priemere, je škrabkovitý, na povrchu sivastohnedý, okrový alebo


žemľovookrový, smerom k okraju vždy bledší, často ozdobený sústrednými pásikmi, ktoré bývajú
hrdzavohnedé alebo aj inak sfarbené, ale vždy tmavšie ako podklad. Povrch je chlpatý, nerovný a
okraj nápadne zvlnený.

Hymenofor:
Výtrusorodná vrstva(hyménium) na spodku klobúka je hladká, za mladi žltá, v dospelosti
bledokrémová.

Dužina:
Dužina je biela, kožovitá, korkovitá alebo až drevnatá.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je belavý.

Výskyt:
Pevník chlpatý rastie takmer cez celý rok, ale najmä v lete a v jeseni na dreve listnatých stromov.
Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je to všeobecne rozšírená huba v
listnatých lesoch, v nížinách aj v horách.

Význam:
Je to nebezpečný škodca skladovaného listnatého dreva, najmä dubov a bukov. Najväčšie škody
zapríčiňuje v dubinách, prevažne v beľovej časti dreva. Ak dubové kmene alebo štiepy zostanú v
lese rok po vyrúbaní, táto huba ich veľmi pravdepodobne napadne. Rozklad dreva pevníkom
chlpatým postupuje rýchlo a povážlivo ničí drahocennú surovinu. Pevník chlpatý nemá pre
praktických hubárov význam, lebo je nejedlý.

Trúdnikovec chlpatý
Trametes hirsuta (Wulf.ex Fr.) Lloyd
Outkovka chlupatá

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Ing. Tibor Ozimý
04.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Oldřich Roučka
22.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Pavol Baksy
03.01.2007
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Adam Fuska
13.01.2007
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Ján Šuvada
16.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
HLASEK

Syn: Polyporus hirsutus (Wulf.)ex Fr.; Coriolus hirsutus (Wulf.ex Fr.) Quél.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Klobúk je konzolovitý, bokom prirastený na substrát. V pôdoryse je nepravidelne polkruhovitý, 30-
120 mm široký, za mladi belavý, neskôr belavosivý alebo zažltnutý, na povrchu hrubo srstnatý a
sústredne zbrázdený.

Hymenofor:
Rúrky sú 1-3 mm dlhé, biele alebo slamovožltkasté. Póry bývajú okrúhle, 0,2-0,4 mm veľké, najprv
biele, v dospelosti krémové až hrdzavookrové.

Dužina:
Dužina je za mladi biela, elastická, za sucha býva krémová a tvrdá. Za čerstva má anízovú vôňu.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely so žltkastým odtieňom.

Výskyt:
Rastie na odumretom i na živom dreve listnatých stromov. Je všade veľmi hojný.

Význam:
Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva. Pre praktických hubárov nemá nijaký význam, lebo je nejedlý.

Trúdnikovec voňavý
Trametes suaveolens (Fr.) Fr.
Outkovka vonná
Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Igor Hlavatý
09.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
15.11.2005
Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Jaroslav Malý
16.12.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Aktuálne nie sú známe žiadne externé zdroje.
Syn: Polyporus Suaveolens Fr.
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, konzolovité, bokom prirastené na substrát, polkruhovité alebo škľabkovité.

Klobúk má 50-150 mm v priemere a je 1040 mm hrubý, na vrchnej strane klenutý alebo plochý, na
priereze má trojuholníkový tvar. Povrch je zamatový alebo plstnatý, biely, belavý a postupne
dostáva belavosivú farbu, v starobe je sivý a takmer holý.
Hymenofor:
Rúrky sú 5-20 mm dlhé, biele alebo žltkasté. Póry sú okrúhle až hranaté, dosť nepravidelné, 0,5-1,5
x 1-3 mm v priemere, v mladosti biele, potom žltkasté a napokon špinavosivasté.

Dužina:
Dužina je 5-20 mm hrubá, korkovitá až kožovitá, biela, za čerstva vonia anízom. Táto vôňa sa
uchováva dlho aj po vysušení plodnice.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je bledokrémový alebo slamovožltkastý

Výskyt:
Trúdnikovec voňavý rastie na živých aj odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na vŕbach.
Plodnice rastú na dreve jednotlivo alebo strechovite nad sebou. Vyskytuje sa v celom miernom
pásme severnej pologule. U nás je rozšírený najmä v lužných lesoch, kde sú súvislé porasty vŕb.

Význam:
Trúdnikovec voňavý zapríčiňuje intenzívnu bielu hnilobu dreva. Rastie zväčša na živých stromoch.
Pre praktických hubárov nemá nijaký význam.
Naposledy informácie upravil:
Ing. Milan Zelenay
24.06.2006

Ohňovec obyčajný
Phellinus igniarius (L.ex Fr.) Quél.
Ohňovec obecný

Ext. zdroje
HLASEK

Syn: Polyporus igniarius (L.)ex Fr.


Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Hymenochaetales >> Čeľaď: Hymenochaetaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú viacročné, na substrát bokom prirastené, najprv nepravidelne guľovité, neskôr
kopytovité, zriedkavo aj konzolovité, ploché alebo aj rezupinátne.

Klobúk má 70-200 mm v priemere, v pôdoryse je polkruhovitý, na priereze nepravidelne


trojuholníkovitý. Povrch má hrboľatý, zvyčajne s niekoľkými polkruhovými pásmi. Staršie pásy sú
sivastofialové až fialovočernasté, rozpukané, mladšie pásy bývajú plavohnedé alebo
škoricovohnedé, často belavo oinovatené. Okraj klobúka je veľmi hrubý, tupý a zaoblený.
Hymenofor:
Rúrky sú vrstevnaté, 3-5 mm dlhé v každej vrstve, hrdzavohnedé až tabakovohnedé. Póry sú jemné,
0,06-0,1 mm v priemere, okrúhle, hrdzavohnedé alebo tmavohnedé, za čerstva plavo alebo
škoricovo oinovatené.

Dužina:
Dužina je tvrdá, drevnatá, trochu pruhovaná, tmavo hrdzavohnedá. Vôňa je nenápadná, chuť
kyslasto horká. Kôra na klobúku takmer nijaká alebo iba málo výrazná.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
hubáň, hubaňa, vakalia, bakalia, trúd

Výskyt:
Ohňovec obyčajný rastie po celý rok na živých kmeňoch listnatých stromov, najmä na osikách,
vŕbach a topoľoch. Vyskytuje sa niekedy aj na ovocných stromoch. Je rozšírený v celom miernom
pásme severnej pologule. U nás je všade veľmi hojný.

Z hospodárskeho hľadiska je to jeden z najškodlivejších parazitov našich listnatých lesov.


Zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva živých stromov, najmä v dolnej polovici kmeňa. Drevo veľmi
napadnuté ohňovcom obyčajným nemožno použiť ako úžitkové a ako palivo má taktiež zníženú
hodnotu. Pre praktických hubárov nemá veľký význam, lebo je nejedlý.

Sivopórovka tmavá
Bjerkandera adusta (Willd.ex Fr.) P.Karst.
Šedopórka osmahlá
Sivopórovka tmavá
(Bjerkandera adusta)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
21.01.2007
Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá
(Bjerkandera adusta)
Diskusia: 4
Ladislav Pomšár
06.01.2007
Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá
(Bjerkandera adusta)
Diskusia: 3
Jarmila Richmanová
06.01.2007
Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá
(Bjerkandera adusta)
Diskusia: 2
Ladislav Pomšár
22.08.2006
Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá
(Bjerkandera adusta)
Diskusia: 2
Božena Kuzmová
09.11.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
HLASEK
JMM
MICOLOGIA.NET

Syn: Polyporus adustus (Willd.)ex Fr.; Gloeoporus adustus (Willd.ex Fr.) Pil.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Hapalopilaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, rezupinátne alebo častejšie polkruhovité, bokom prirastené na substrát,
škridlicovite usporiadané nad sebou.

Klobúk je 10-60 mm široký, za mladi páperisto chĺpkatý, neskôr holý, belavý, okrovosivastý, až
hnedastý, často tmavohnedo pruhovaný, spravidla vlnovite poprehýbaný.

Hymenofor:
Rúrky sú 2-2,5 mm dlhé, sivé, póry okrúhle alebo trochu pretiahnuté, drobné (2-5 na 1 mm), najprv
belavé, neskôr popolavosivé až sivočernasté.

Dužina:
Dužina je špinavobelavá až bledookrová, za mladi pružná a šťavnatá, v dospelosti tvrdá a krehká.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je slamovožltkastý.

Výskyt:
Sivopórovka tmavá rastie v lete a v jeseni, najčastejšie na dreve listnatých stromov a iba zriedkavo
na dreve ihličnatých stromov. Táto huba žije spravidla ako saprofyt na odumretých pňoch a
konároch a iba ojedinele prechádza na živé stromy ako saproparazit. Je rozšírená takmer na celej
Zemi.

Pre praktických hubárov je bezvýznamná, lebo je nejedlá. Zapríčiňuje veľmi intenzívnu belavú
hnilobu jadrového dreva.
Naposledy informácie upravil:
Ing. Milan Zelenay
24.06.2006
Práchnovec kopytovitý
Fomes fomentarius (L.ex Fr.) Kickx
Troudnatec kopytovitý

Práchnovec kopytovitý
(Fomes fomentarius)
Diskusia: 2
Lukáš Faturík
06.01.2007
Zobraz detaily

Práchnovec kopytovitý
(Fomes fomentarius)
Diskusia: 9
Peter Štefanovie
28.06.2006
Zobraz detaily

Práchnovec kopytovitý
(Fomes fomentarius)
Diskusia: 2
Ladislav Pomšár
31.10.2005
Zobraz detaily
Práchnovec kopytovitý
(Fomes fomentarius)
Diskusia: 0
Pavel Mathé
20.01.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
HLASEK
JMM

Syn: Polyporus fomentarius (L.) ex Fr.; Placodes fomentarius (L.ex Fr.) Quél.; Ungulina fomentaria
(L.ex Fr.) Pat.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú viacročné, kopytovitého tvaru, bokom prirastené na substrát.

Klobúk má 100-350 mm v priemere, na povrchu je koncentricky ryhovaný alebo pásikavý, takmer


hladký, bledosivý, sivookrový až špinavo žltkastohnedý, s okrajom bledším, takmer kožovožltým,
zaobleným. Povrch klobúka je pokrytý až 2 mm hrubou tvrdou živicovitou kôrou, ktorá je na
priereze čierna a lesklá.

Hymenofor:
Rúrky sú vo vrstvách nad sebou, takže celá plodnica okrem tenkej vrchnej časti pod kôrou klobúka
a časti pri okraji je zložená z niekoľkých vrstiev rúrok, ktoré sú hrdzavohnedé až hnedé. Každá
vrstva je 2-6 mm hrubá. Póry majú 0,2-0,4 mm v priemere, sú okrúhle, často belavé, inak okrové až
hnedasté.

Dužina:
Dužina je korkovitá, tvrdá, na reze hrubo vláknitá, hrdzavohnedá až hnedá.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je jasno citrónovožltý.

Ľudové názvy:
hubáň, hubaňa, vakalia, bakalia, trud
Výskyt:
Práchnovec kopytovitý rastie na živých i odumretých listnatých stromoch, najmä na bukoch a
brezách, ale aj na duboch, topoľoch, vŕbach a i. Je to vytrvalý druh, ktorý rastie niekoľko rokov od
jari do zimy. Nachádza sa v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:
Je to jeden z najobávanejších parazitov horských bukových lesov. Spôsobuje intenzívnu hnilobu
napadnutého dreva. Zhnité drevo sa rozpadáva na drobné lupienky a nitky. Tento trúdnik mal v
minulosti aj praktický význam. Jeho ľahko a dlho tlejúca dužina sa používala na rozkladanie ohňa.

Pečeňovec dubový
Fistulina hepatica (Schaeff.)ex.Fr.
Pstřeň dubový

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 1
Ing. Stanislav Husár
31.08.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 14
Lukáš Faturík
30.07.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 3
Božena Kuzmová
22.10.2005
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 7
Ladislav Pomšár
22.08.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 3
Jan Gaisler
30.08.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 0
Juraj Illavský
18.09.2007
Zobraz detaily
Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 2
Božena Kuzmová
06.09.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 13
Viliam Ridzoň
18.09.2006
Zobraz detaily

Pečeňovec dubový
(Fistulina hepatica)
Diskusia: 1
Jarmila Richmanová
29.08.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Cybernat
HLASEK
JMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Fistulinaceae
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VI. - IX.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, vyvíjajú sa z mäsitého bradavkovitého útvaru a rastom sa menia na
jazykovitý alebo polkruhovitý klobúk. Krátkym bočným hlúbikom sú prirastené na substrát a rastú
jednotlivo alebo spolu po niekoľkých zrastených klobúkoch.

Klobúk má 100-200 mm v priemere a je 20-60 mm hrubý, na povrchu hrubo rôsolovitý, často


lúčovite pásikavý, najprv oranžovočervený, neskôr krvavočervený alebo purpurový a napokon v
starobe tmavohnedý.
Hymenofor:
Rúrky sú 10-15 mm dlhé, navzájom medzi sebou voľné (ako poháriky), belavé, potom bledožlté, pri
otláčaní alebo v starobe hrdzavohnedé. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky.

Hlúbik:
Hlúbik je bočný, veľmi krátky (10-40 mm).

Dužina:
Dužina je 30-50 mm hrubá, šťavnato mäsitá, tmavočervená, s belavými lúčovitými žilkami. Vôňu
má príjemnú a chuť slabo kyslastú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je najprv okrovohrdzavý a neskôr tmavohrdzavý.

Výskyt:
Pečeňovec dubový rastie v lete a na začiatku jesene na starých živých duboch (zvyčajne v dolnej
časti kmeňa) a na dubových pňoch. Možno ho nájsť aj na gaštane jedlom. Vyskytuje sa v celom
miernom pásme severnej pologule a našiel sa aj vo východnej Indii a v Austrálii. U nás je rozšírený
všade v starých dubových lesoch.

Význam:
Je to dobrá jedlá huba, vhodná do šalátov, na vyprážanie a na rôzne ďalšie úpravy. Táto huba
zapríčiňuje hnednutie jadrového dreva napadnutých dubov. Duby napadnuté mycéliom pečeňovca
dubového majú drevo sfarbené krásne na hnedo; takéto kmene sa komerčne nazývajú 'Brown Oak'.
V Anglicku si ich veľmi cenia v nábytkárskom priemysle.

Sírovec obyčajný
Laetiporus sulphureus (Bull.ex Fr.) Murrill
Sírovec žlutooranžový
Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 0
Viliam Ridzoň
16.09.2005
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 4
Ing. Peter Dubec
02.06.2005
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 4
Ladislav Pomšár
04.05.2005
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 4
Petr Černý
29.06.2005
Zobraz detaily
Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 8
Jan Gaisler
09.05.2007
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 14
Ing. Tibor Ozimý
29.05.2007
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný
(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 12
Jaroslav Malý
14.08.2007
Zobraz detaily

Sírovec obyčajný / Sírovec žlutooranžový


(Laetiporus sulphureus)
Diskusia: 2
Ing. Dalibor Matýsek
31.05.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Tourist channel
Cybernat
HLASEK
Pilze Pilze Pilze
JMM

Syn: Polyporus sulphureus (Bull.)ex Fr.; Grifola sulphurea (Bull.ex Fr.) Pil.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: V. - XI.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, hrubo mäsité, zvyčajne bez hlúbika, zúženým bokom prirastené na substrát,
často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 100-400 mm široký, býva buď polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na
vrchnej strane lúčovite vráskavý, oinovatený, za mladi okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr
žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom a napokon v starobe bledookrový až belavý.

Hymenofor:
Rúrky sú 1,5-4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné (2-4 na 1 mm), najprv sírovožlté, neskôr
žltookrové.

Dužina:
Dužina je biela alebo jemne krémovožltkastá, za mladi šťavnatá a mäkká, v dospelosti dosť tuhá,
krehká a drobivá, vôňu má príjemne hubovú a chuť trochu kyslastú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je za čerstva krémový až slamovožltkastý, po uschnutí bledne a býva takmer biely.

Výskyt:
Sírovec obyčajný rastie od jari do jesene na odumretých aj živých kmeňoch listnatých stromov. Na
dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba zriedkavo. Veľmi hojný je v teplých lužných lesoch. Je
rozšírený takmer na celej Zemi.

Význam:
Kým sú plodnice mladé a šťavnaté, sú jedlé a niektorí hubári ich považujú priam za lahôdku. Z
fytopatologického hľadiska je to veľmi nebezpečná huba, lebo cudzopasí na živých stromoch a
zapríčiňuje intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Stromy, ktoré táto huba napadla, sú určené
na zánik. Z ovocných stromov sa vyskytuje často na čerešniach a slivkách.
Vejárovec obrovský
Meripilus giganteus (Pers.ex Fr.) P.Karst.
Vějířovec obrovský

Vejárovec obrovský
(Meripilus giganteus)
Diskusia: 3
Ladislav Pomšár
04.10.2005
Zobraz detaily

Vejárovec obrovský
(Meripilus giganteus)
Diskusia: 0
Božena Kuzmová
12.09.2005
Zobraz detaily

vějířovec obrovský
(Meripilus giganteus)
Diskusia: 1
Jiří Polčák
05.09.2006
Zobraz detaily

Vejárovec obrovský
(Meripilus giganteus)
Diskusia: 12
Marián Jarkovský
31.08.2007
Zobraz detaily

Vejárovec obrovský
(Meripilus giganteus)
Diskusia: 6
Vladimír Kunca
11.09.2007
Zobraz detaily

Ext. zdroje
STK
Cybernat
HLASEK
Pilze Pilze Pilze
JMM

Syn: Boletus giganteus Pers.; Polyporus giganteus (Pres.)ex Fr.; Polypilus giganteus (Pers.ex Fr.)
Donk; Grifola gigantea (Pers.ex Fr.) Pil.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Meripilaceae
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: IX. - XI.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, rastúce na dreve, zo spoločnej hľuzovitej bázy sa delia na polkruhovité
alebo vejárovité klobúky.

Klobúk má 200-300 mm v priemere, zvyčajne býva polkruhovitý alebo vejárovitý, na okraji tenký,
pri báze hrubší, gaštanovohnedý alebo hrdzavohnedý, pri okraji bledokrémový, plstnatý, sústredne
pruhovaný.

Hymenofor:
Rúrky sú 4-6 mm dlhé, belavé, póry malé, okrúhle, otlačením hnednú alebo černejú. Hlúbik chýba,
prípadne je veľmi malý, bočný,
vyrastajúci zo spoločnej bázy.

Dužina:
Dužina je biela, neskôr trochu ružovkastá, po vysušení čierna, za mladi pružná, neskôr kožovitá,
vôňu má príjemne hubovú, chuť kyslastú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Výskyt:
Vejárovec obrovský rastie od septembra do novembra na báze kmeňov a na pňoch listnatých
stromov. Je rozšírený v Európe a v Severnej Amerike. Niekedy dorastá skutočne do obrovských
rozmerov. V Holandsku našli exemplár, ktorý vážil 70 kg.

Kým sú plodnice celkom mladé, dajú sa jesť. Z fytopatologického hľadiska nie je veľmi škodlivý,
lebo rastie prevažne na odumretom dreve. Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva.

Trúdnikovec pestrý
Trametes versicolor (L.) Lloyd
Outkovka pestrá

Trúdnikovec pestrý
(Trametes versicolor (L.) Lloyd)
Diskusia: 6
Juraj Komár
05.11.2007
Zobraz detaily
Trúdnikovec pestrý
(Trametes versicolor (L.) Lloyd)
Diskusia: 3
Ing. Tibor Ozimý
20.09.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec pestrý
(Trametes versicolor (L.) Lloyd)
Diskusia: 2
Ján Šuvada
13.09.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec pestrý
(Trametes versicolor (L.) Lloyd)
Diskusia: 2
Oldřich Roučka
03.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
Cybernat
JMM

Syn: Agaricus multicolor (Schaeff.) E.H.L. Krause, Basidiomycetum Rostochiensium, Suppl. 4: 142
(1932) Bjerkandera zonata (Nees) P. Karst., Acta Soc. Fauna Flora fenn. 2(1): 30 (1881) Boletus
multicolor Schaeff., Fung. Bavar. Palat. 4: 91 (1774) Boletus ochraceus Pers., Bot. Mag., (Roemer
& Usteri) 11: 29 (1794) Boletus zonatus Nees, Syst. Pilze (Würzburg): 221 (1816) [1816-17]
Bulliardia rufescens Lázaro Ibiza, Revta R. Acad. Cienc. exact. fis. nat. Madr. 14: 844 (1916)
Coriolus concentricus Murrill, N. Amer. Fl. (New York) 9(1): 23 (1907) Coriolus lloydii Murrill, N.
Amer. Fl. (New York) 9(1): 23 (1907) Coriolus ochraceus (Pers.) Prance, (1984) Coriolus zonatus
(Nees) Quél., Enchir. fung. (Paris): 175 (1886) Daedalea rufescens (Lázaro Ibiza) Sacc. & Trotter,
Syll. fung. (Abellini) 23: 450 (1925) Hansenia zonata (Nees) P. Karst., Meddn Soc. Fauna Flora
fenn. 5: 40 (1880) Microporus multicolor (Schaeff.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(2): 495
(1898) Polyporus aculeatus Velen., České Houby 4-5: 646 (1922) Polyporus lloydii (Murrill)
Overh., Ann. Mo. bot. Gdn 1: 95 (1914) Polyporus versicolor var. zonatus (Nees) Jørst., K. norske
Vidensk. Selsk. Skr. 10: 44 (1937) Polyporus zonatus Nees, 1: 368 (1817) Polystictus concentricus
(Murrill) Sacc. & Trotter, Syll. fung. (Abellini) 21: 313 (1912) Polystictus lloydii (Murrill) Sacc. &
Trotter, Syll. fung. (Abellini) 21: 316 (1912) Polystictus ochraceus (Pers.) Lloyd,: 651 (1917)
Polystictus zonatus (Nees) Fr., Nova Acta R. Soc. Scient. upsal., Ser. 3 1(1): 86 (1851) Trametes
multicolor (Schaeff.) Jülich, Persoonia 11(4): 427 (1982) Trametes zonata (Nees) Pilát, Atlas des
Champignons de l'Europe, Ser. B 3: 263 (1939) Trametes zonatella Ryvarden, Grundr. Krauterk. 2:
436 (1978)
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, tenké, kožovité, bokom prirastené na substrát, smerom k báze zúžené a
škridlicovite nad sebou usporiadané.

Klobúk je vejárovitý, 10-60 mm široký a 1-3 mm hrubý, hladký, jemne zamatový, v nepravidelný
ch sústredných pásoch rozmanito pestro sfarbený. Pásy majú bohatú farebnú škálu (hnedá, červená,
sivá, černastá, žltkastá, okrová, zelená, olivová a pod.).

Hymenofor:
Rúrky sú 1-2 mm dlhé, biele alebo belavé, niekedy aj krémové či žltkasté. Póry sú biele až
krémovožltkasté, zriedkavo hnedasté, okrúhle až hranaté, 0,12-0,3 mm v priemere.

Dužina:
Dužina je kožovitá, biela, tenká, 0,5-1,5 mm hrubá. Vôňa a chuť sú nenápadné.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je krémový až slamovožltkastý.

Výskyt:
Trúdnikovec pestrý rastie na konároch, kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov v lete a v jeseni.
Na ihličnatom dreve sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je to kozmopolitický druh a rastie takmer na
celej Zemi. Vyskytuje sa aj v Austrálii a na Novom Zélande.

Význam:
Je to veľmi krásna a pestro sfarbená huba. V lese rastie na starých pňoch a na dreve ležiacom už
dlhší čas na zemi. Mimo lesa rastie na skladovanom dreve. Najčastejšie napáda duby, buky, hraby,
brezy a vŕby. Veľmi ničí najmä beľovú časť dreva. Možno povedať, že je to druh skôr druhoradého
hospodárskeho významu, ktorý je mimo lesa škodlivejší ako v lese. Pre praktických hubárov nemá
význam, lebo je nejedlý.
Trúdnikovec chlpatý
Trametes hirsuta (Wulf.ex Fr.) Lloyd
Outkovka chlupatá

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 0
Ján Šuvada
29.03.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Ing. Tibor Ozimý
04.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Oldřich Roučka
22.12.2006
Zobraz detaily
Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 3
Adam Fuska
13.01.2007
Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý
(Trametes hirsuta)
Diskusia: 5
Ján Šuvada
16.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
HLASEK

Syn: Polyporus hirsutus (Wulf.)ex Fr.; Coriolus hirsutus (Wulf.ex Fr.) Quél.;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Klobúk je konzolovitý, bokom prirastený na substrát. V pôdoryse je nepravidelne polkruhovitý, 30-
120 mm široký, za mladi belavý, neskôr belavosivý alebo zažltnutý, na povrchu hrubo srstnatý a
sústredne zbrázdený.

Hymenofor:
Rúrky sú 1-3 mm dlhé, biele alebo slamovožltkasté. Póry bývajú okrúhle, 0,2-0,4 mm veľké, najprv
biele, v dospelosti krémové až hrdzavookrové.

Dužina:
Dužina je za mladi biela, elastická, za sucha býva krémová a tvrdá. Za čerstva má anízovú vôňu.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely so žltkastým odtieňom.
Výskyt:
Rastie na odumretom i na živom dreve listnatých stromov. Je všade veľmi hojný.

Význam:
Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva. Pre praktických hubárov nemá nijaký význam, lebo je nejedlý.

Trúdnikovec voňavý
Trametes suaveolens (Fr.) Fr.
Outkovka vonná

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Igor Hlavatý
09.12.2006
Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 1
Ján Šuvada
19.01.2007
Zobraz detaily
Trúdnikovec voňavý
(Trametes suaveolens)
Diskusia: 0
Jaroslav Malý
16.12.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Aktuálne nie sú známe žiadne externé zdroje.
Syn: Polyporus Suaveolens Fr.
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, konzolovité, bokom prirastené na substrát, polkruhovité alebo škľabkovité.

Klobúk má 50-150 mm v priemere a je 1040 mm hrubý, na vrchnej strane klenutý alebo plochý, na
priereze má trojuholníkový tvar. Povrch je zamatový alebo plstnatý, biely, belavý a postupne
dostáva belavosivú farbu, v starobe je sivý a takmer holý.

Hymenofor:
Rúrky sú 5-20 mm dlhé, biele alebo žltkasté. Póry sú okrúhle až hranaté, dosť nepravidelné, 0,5-1,5
x 1-3 mm v priemere, v mladosti biele, potom žltkasté a napokon špinavosivasté.

Dužina:
Dužina je 5-20 mm hrubá, korkovitá až kožovitá, biela, za čerstva vonia anízom. Táto vôňa sa
uchováva dlho aj po vysušení plodnice.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je bledokrémový alebo slamovožltkastý

Výskyt:
Trúdnikovec voňavý rastie na živých aj odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na vŕbach.
Plodnice rastú na dreve jednotlivo alebo strechovite nad sebou. Vyskytuje sa v celom miernom
pásme severnej pologule. U nás je rozšírený najmä v lužných lesoch, kde sú súvislé porasty vŕb.

Význam:
Trúdnikovec voňavý zapríčiňuje intenzívnu bielu hnilobu dreva. Rastie zväčša na živých stromoch.
Pre praktických hubárov nemá nijaký význam.
Trúdnik šupinatý
Polyporus squamosus (Huds.)ex Fr.
Choroš šupinatý

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 10
Ladislav Racko
26.04.2007
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 3
Peter Štefanovie
30.04.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 4
Jaroslav Malý
03.05.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 2
Yvona Janotová
22.05.2007
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 13
Jaroslav Malý
03.05.2006
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 10
Pavol Baksy
24.05.2007
Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 0
Maroš Durdiak
30.05.2006
Zobraz detaily
Choroš šupinatý
(Polyporus squamosus)
Diskusia: 1
Yvona Janotová
01.05.2007
Zobraz detaily

Ext. zdroje
STK
STK
Tourist channel
Cybernat
JMM

Syn: Melanopus squamosus (Huds.ex Fr.) Pat.; Polyporellus squamosus(Huds.ex Fr.) P.Karst.;
Favolus squamosus (Huds.ex Fr.) Ames;
Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: V. - VIII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú jednoročné, postranným hlúbikom prirastené na substrát, rastú jednotlivo alebo v
trsoch.

Klobúk má v priemere 100-600 mm, je vejárovitý, obličkovitý alebo až polkruhovitý, mierne


klenutý, v strede stlačený, krémový až okrový alebo bledožltkastý, dosť husto pokrytý veľkými
pritisnutými hnedými či tmavohnedými šupinami.

Hymenofor:
Rúrky sú najprv krátke, potom dlhšie (5-10 mm), zbiehajúce na hlúbik, za mladi belavé, potom
špinavokrémové. Póry sú pomerne veľké (1-3 x 0,5-1,5 mm v priemere), nepravidelné, sieťovité,
najprv biele, belavé, potom krémovookrové.

Hlúbik:
Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-60 mm hrubý, postranný alebo excentrický, zriedkavo aj centrálny,
hrubý a krátky, tuhý, krémovobelavý, na povrchu sieťkovaný, na báze hnedý alebo čiernohnedý.

Dužina:
Dužina je 10-30 mm hrubá, biela, za mladi šťavnato mäsitá, ale dosť tuhá, neskôr býva takmer
kožovitá, chuť má nevýraznú a vôňu múčnu.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
pestrec, pastorec, pestrak, pestrica, pstreň, peser, kladnačka, lopata a i.

Výskyt:
Trúdnik šupinatý rastie od jari do jesene na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov.
Plodnice sa objavujú zvyčajne na báze kmeňov, ale aj vysoko na väčších konároch stromov. Je
rozšírený takmer na celej Zemi. U nás je hojný najmä v zaplavovaných lužných lesoch.

Význam:
Za mladi je to jedlá huba, súca do polievok. Staré plodnice sú tuhé, a preto nejedlé. Z
fytopatologického hľadiska je to veľmi škodlivý druh, lebo rastie prevažne na živých stromoch a
zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva. Škodí aj v ovocných sadoch, lebo cudzopasí často na
orechoch.

Poznámka / Zaujímavosti:
Kuchyňské využití této houby je mnohem pestřejší, než by se možná zdálo. Vynikající je dršťková
polévka a z mladých plodnic se dá vytvořit i falešný ovar.
Naposledy informácie upravil:
Ing. Milan Zelenay
19.07.2006

Slovo odborníka - Standa Jirásek

Výskyt:
Výskyt květen až říjen v kyselých doubravách a oligotrofních habrových doubravách, listnatých a
smíšených lesích, často i mimo les v parcích, zahradách a stromořadích od nížin po horský stupeň.
Rostou jednotlivě střechovitě nad sebou nebo v trsech, na poraněných živých, později i mrtvých
kmenech, větvích i pařezech buků, javorů, dubů, topolů i ořešáků. Někdy i na kořenech ponořených
v zemi.

Poznámka:
Zajímavosti: Ke konzumaci se hodí pouze mladé měkké plodnice. Vhodný do polévek a hlavně
sbíraný pro jeho brzký výskyt. Plodnice je jednoletá. Někdy se uvádí Choroš šupinatý s centrálním
třeněm jako Polyporus squamosus f. rostkovii. Plodí dosti často i 2x ročně. Je to saproparazit.
Pevník chlpatý
Stereum hirsutum (Willd.ex Fr.) S.F.Gray
Pevník chlupatý

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 3
Ján Šuvada
31.05.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 1
Oldřich Roučka
07.06.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
29.11.2006
Zobraz detaily
Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 3
Božena Kuzmová
06.12.2006
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 0
Oldřich Roučka
02.01.2007
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 10
Ladislav Racko
08.02.2007
Zobraz detaily

Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 2
Božena Kuzmová
18.12.2005
Zobraz detaily
Pevník chlpatý
(Stereum hirsutum)
Diskusia: 4
Igor Hlavatý
22.10.2005
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
Cybernat

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Russulales >> Čeľaď: Stereaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice majú kožovitú až korkovitú konzistenciu, sú rezupinátne (rozliate), ale najčastejšie
škľabkovité alebo lastúrovité, bokom prirastené na substrát; často rastú v trsoch alebo škridlicovite
nad sebou vo veľkom množstve na dreve listnatých stromov.

Klobúk má 20-50 mm v priemere, je škrabkovitý, na povrchu sivastohnedý, okrový alebo


žemľovookrový, smerom k okraju vždy bledší, často ozdobený sústrednými pásikmi, ktoré bývajú
hrdzavohnedé alebo aj inak sfarbené, ale vždy tmavšie ako podklad. Povrch je chlpatý, nerovný a
okraj nápadne zvlnený.

Hymenofor:
Výtrusorodná vrstva(hyménium) na spodku klobúka je hladká, za mladi žltá, v dospelosti
bledokrémová.

Dužina:
Dužina je biela, kožovitá, korkovitá alebo až drevnatá.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je belavý.

Výskyt:
Pevník chlpatý rastie takmer cez celý rok, ale najmä v lete a v jeseni na dreve listnatých stromov.
Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je to všeobecne rozšírená huba v
listnatých lesoch, v nížinách aj v horách.
Význam:
Je to nebezpečný škodca skladovaného listnatého dreva, najmä dubov a bukov. Najväčšie škody
zapríčiňuje v dubinách, prevažne v beľovej časti dreva. Ak dubové kmene alebo štiepy zostanú v
lese rok po vyrúbaní, táto huba ich veľmi pravdepodobne napadne. Rozklad dreva pevníkom
chlpatým postupuje rýchlo a povážlivo ničí drahocennú surovinu. Pevník chlpatý nemá pre
praktických hubárov význam, lebo je nejedlý.

Klanolupeňovka obyčajná
Schizophyllum commune Fr.ex Fr.
Klanolístka obecná

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 16
Viliam Ridzoň
11.04.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Peter Štefanovie
14.02.2007
Zobraz detaily
Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 20
Božena Kuzmová
11.12.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 11
Ing. Tibor Ozimý
07.01.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Oldřich Roučka
19.12.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 10
Igor Hlavatý
26.11.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Jaroslav Malý
07.02.2007
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 3
Miroslav Kusala
26.10.2006
Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná
(Schizophyllum commune)
Diskusia: 8
Božena Kuzmová
10.03.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Mykoweb
NBGB
Cybernat
HLASEK
JMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Schizophyllaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice sú bez hlúbika, klobúkaté, bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 5-30 (50) mm široký, polkruhovitý, vejárovitý, jazykovitý alebo škľabkovitý, na povrchu
plstnato chlpatý, za sucha belavý alebo sivastý, za vlhkého počasia až sivohnedastý, tenký a pružný.

Hymenofor:
Lupene sú riedke, na ostrí rozštiepené a zahnuté, sivastohnedé až mäsovohnedasté, často s fialovým
odtieňom, za čerstva pružné a mäkké, za sucha kožovité.
Dužina:
Dužina je veľmi tenká, suchá, kožovitá, bez zvláštnej chuti a vône.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely až ružovkastý.

Výskyt:
Klanolupeňovka obyčajná rastie od jari do zimy na živom, ale najmä na odumretom dreve
listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je rozšírená
takmer na celej Zemi.

Význam:
Zapríčiňuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva. Pre praktických hubárov nemá veľký význam,
lebo je nejedlá.

Podpňovka obyčajná
Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.
Václavka obecná

Podpňovka obyčajná/Václavka žlutoprstenná-obecná


(Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.))
Diskusia: 1
Ing. Dalibor Matýsek
20.09.2006
Zobraz detaily
Podpňovka obyčajná/Václavka žlutoprstenná-obecná
(Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.))
Diskusia: 0
Ing. Dalibor Matýsek
20.09.2006
Zobraz detaily

Ext. zdroje
STK
Mykoweb
Tourist channel
Cybernat
Pilze Pilze Pilze

Syn: Armillariella mellea (Vahl ex Fr.) P.Karst.


Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales
Jedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:
Plodnice podpňovky obyčajnej rastú spravidla v bohatých trsoch a iba zriedka jednotlivo.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, za mladi je takmer polguľovitý, neskôr klenutý s hrboľom a


napokon býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až
čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka
najhustejšie. V dospelosti sa šupinky strácajú a klobúk je holý.

Hymenofor:
Lupene sú za mladi belavé, neskôr žltkasté alebo hnedasté, tmavo škvrnité, v dospelosti od
výtrusného prachu biele, pomerne riedke, dosť tenké, na hlúbik prirastené a čiarkou krátko
zbiehavé.

Hlúbik:
Hlúbik je 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, rovný alebo prehnutý, na báze býva
2vyčajne zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, dolu olivovočernastý,
jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý, vnútri mäkko špongiovite vypchatý. Za mladi je
hlúbik spojený s okrajom klobúka bielym hrubo blanitým vatovite vločkatým velom. Po roztrhaní
vela zostáva na hlúbiku prsteň.

Dužina:
Dužina je biela alebo belavá, v klobúku pomerne mäkká a v hlúbiku vláknitá. Vôňa je slabá, ale nie
veľmi príjemná. Chuť je za surova najprv dosť príjemná, ale vzápätí v krku nepríjemne sťahuje.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:
podpenky, openky, podpňovky, podpníky, michalky, václavky, láclavky, lacvajky, vícvalky,
michalice, michalanky, jesienky, hromádky, hromadzinky, honcule, veseliarky, halamaše

Výskyt:
Podpňovka obyčajná rastie koncom leta, ale najviac od konca septembra do polovice októbra,
zvyčajne v bohatých trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov. Nájdeme ju často
aj na kmeňoch živých stromov, najmä ihličnatých, kde je nebezpečným parazitom. Je rozšírená v
celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:
Je to jedlá huba, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu. Niektorí hubári si ju však cenia nadovšetko.
Je ťažko stráviteľná a za surova alebo nedostatočne uvarená môže zapríčiniť citlivým osobám
žalúdočné ťažkosti, resp. aj ľahké otravy.

Oveľa väčší je však hospodársky význam podpňovky obyčajnej. Je totiž veľmi nebezpečným
škodcom našich lesov. Škodí stromom v každom veku. Vyskytuje sa ako saprofyt, ale aj ako parazit.
Nebezpečná je najmä pre smrek a borovicu. Zapríčiňuje chorobu koreňov. Na oslabené stromy sa
potom vrhajú druhotní škodcovia (napr. kôrovec na smreku), ktorí dokončia dielo skazy. Z
fytopatologického hľadiska je to škodca prvoradého hospodárskeho významu.

Šupinovka zhubná
Pholiota populnea (Pers.) Kuyper et Tjall.-Beuk.
Šupinovka zhoubná
Šupinovka zhubná /topoľová/
(Pholiota populnea)
Diskusia: 2
Pavol Baksy
27.11.2006
Zobraz detaily

Šupinovka zhubná
(Pholiota populnea)
Diskusia: 12
Igor Hlavatý
07.10.2007
Zobraz detaily

Šupinovka zhubná
(Pholiota populnea)
Diskusia: 7
Ing. Tibor Ozimý
23.11.2007
Zobraz detaily

Ext. zdroje
Tourist channel

Syn: Pholiota destruens (Brond.) Gill.


Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Strophariaceae
Nejedlá huba
Hlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 60-120 mm v priemere, za mladi je takmer kužeľovitý alebo iba málo polguľovitý,
neskôr klenutý a napokon plocho rozprestretý. Spočiatku je belavý, potom okrový a v starobe až
okrovohnedý, takmer slizký, pokrytý belavými pritisnutými šupinami. V mladosti má široko
podvinutý okraj, ktorý je neskôr riasnato ovešaný zvyškami šupinatého vela.

Hymenofor:
Lupene sú 10-15 mm široké, stredne husté, k hlúbiku zaoblene pripojené a zriedkavo aj čiarkovite
zbiehavé. Najprv sú belavokrémové, neskôr škoricovohnedé alebo hrdzavohnedé.
Hlúbik:
Hlúbik je 50-120 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, spočiatku bruškatý, neskôr valcovitý, hore trochu
stenčený a dolu hlúzkovite koreňujúci, plný a iba zriedkavo dutý. V hornej časti je biely, dolu
škoricovohnedý až hrdzavohnedý, pod klobúkom hladký a holý, pod šupinatým odstávajúcim
prsteňom je nepravidelne šupinatý a napokon holý.

Dužina:
Dužina je belavá, neskoršie býva v báze hlúbika olivovohnedá. Vôňu má nepríjemnú a chuť horkú.

Výtrusný prach:
Výtrusný prach je tmavo hrdzavohnedý.

Výskyt:
Šupinovka zhubná rastie od augusta do októbra najčastejšie na kmeňoch topoľového a zriedkavo aj
vŕbového dreva, spravidla vo väčších skupinách. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej
pologule.

Význam:
Je to veľký škodca topoľového dreva. Pre odpornú vôňu a horkú chuť je to nejedlá huba.