Nemaj na saláme!

| Mediálny monitoring
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40. 41. 42. 43. 44. 45. 46. 47. 48. 49. 50. 51. 52. Vysoké školy a trh práce sú stále dva svety, tvrdí IHP (SITA) IHP: Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce (SITA) Universities and Job Market Need to be Brought Closer, IHP Says (SITA) Nemaj na saláme (Profit) Trh práce a schopnosti absolventov sú dva odlišné svety (24hod.sk) Trh práce a schopnosti absolventov sú dva odlišné svety (webnoviny.sk) Vysoké školy a trh práce hovoria dvoma rozdielnymi jazykmi (SME) Prečo ísť či neísť na vysokú školu (SME) Nedostatočná prepojenosť škôl s trhom práce (rozhlas.sk) Uplatnenie absolventov škôl na trhu práce (rozhlas.sk) Krátko z domova (Regina) Vysoké školy a trh práce musia lepšie komunikovať (aktuality.sk) IHP: Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce (noviny.sk) Z vysokej školy na úrad práce (Markíza) Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce (tiptop.sk) Wow 5.000 stredoškolákov nemá svoju budúcnosť na saláme (blog.sme.sk) Záujem o diplomy rastie (TA3) Školy potrebujú spätnú väzbu od študentov (STV) Rozhovor s Luciou Kleštincovou o projekte Nemaj na saláme (Radio_FM) Rozhovor s Luciou Kleštincovou o projekte Nemaj na saláme (Rádio Lumen) Diplom za každú cenu? Dobre si to rozmyslite (Hospodárske noviny) Školy ignorujú trh práce a produkujú nezamestnaných (Pravda) Skončili ste univerzitu? Nemusíte si s diplomom nájsť prácu (TV Markíza) Iba diplom už nestačí (Televízne noviny TV Markíza, 11.12.2011) Ani vysoká škola už pracovné miesto nezaručí (Pravda.sk) Konečne! Valí sa spúšťa na zbytočné univerzity (tvnoviny.sk) Áno! Magazín (decembrové číslo) Diplom nestačí. Absolventi nevedia presvedčiť zamestnávateľov (hnonline.sk) Absolventi nenapĺňajú očakávania firiem (sme.sk) Absolventi VŠ nenapĺňajú očakávania firiem (topky.sk) Očakávania zamestnávateľov spĺňa len mizivé percento absolventov (ta3.com) Absolventi nenapĺňajú očakávania firiem (ihp.sk) Titulománia na Slovensku (Televízne noviny TV Markíza) Čo sa oplatí študovať? Manažment i farmácia (Hospodárske noviny) Na humanitný odbor zabudnite (Hospodárske noviny) Môj názor (Hospodárske noviny) Súkromná škola? Dobrý plat vám nezaručí (Hospodárske noviny) Vzdelanie stráca úroveň, školy ani zamestnávatelia si nevyberajú (Pravda) Fetišizácia trhu práce (Pravda) Rankings of Slovak faculties released (Slovak Spectator) Jedným z dôvodov nekvality vysokých škôl je kvantita (sme.sk) ŠKOLSTVO: IHP pomenovalo päť dôvodov nekvality slovenských VŠ (SITA) Výber VŠ: Nerozhodnosť i laxný prístup k budúcnosti (aktualne.sk) Prihláška by mala zohľadniť to, či sa študent uplatní (aktualne.sk) Minister Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl (webnoviny.sk) Jurzyca pripúšťa rušenie vysokých škôl až po zmeraní ich kvality (sme.sk) Minister Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl (24hod.sk) JURZYCA: Rušeniu VŠ sa nebráni, no najprv treba zmerať ich kvalitu (SITA) Ľudia si neraz vyberajú ľahkú školu a potom končia na úrade práce (TVNoviny.sk) Komentár: Dnešný študent, zajtrajší nezamestnaný (Aktuality.sk) Mladí napriek slabému uplatneniu mieria na humanitné odbory (sme.sk) ŠKOLSTVO: Vysoký záujem o vysokú školu nemusí dokazovať jej kvalitu (SITA)
1

53. 54. 55. 56. 57. 58. 59. 60. 61. 62. 63. 64. 65. 66. 67. 68. 69. 70. 71. 72. 73. 74. 75. 76. 77. 78. 79. 80. 81. 82. 83.

Vzdelanie stráca úroveň, vysoké školy ani zamestnávatelia si nevyberajú (Pravda.sk) (Ne)máme veľa vysokoškolákov (eTrend.sk) Vysoké školstvo? Päť dôvodov jeho nekvality (aktualne.sk) Mladí nezamestnaní (Rozhlas.sk) ŠKOLSTVO: Vysoký záujem o vysokú školu nemusí dokazovať jej kvalitu (noviny.sk) Za päť rokov sa neprihlásila ani jedna krajčírka (pravda.sk) Jurzyca mal vysoké ciele, ale zlyhal (pravda.sk) ŠKOLSTVO: Informácie o možnosti ďalšieho štúdia sú priamo na školách (TASR) Ako zo škôl dostať to najlepšie (TV Markíza) Viac vysokoškolákov verzus kvalita vysokých škôl (STV) Študentov preveria nové testy (STV) Kvalita vysokých škôl (TA3) Na podanie prihlášky ostáva len týždeň (Hospodárske noviny) Školstvo musí reagovať na trh práce (Hospodárske noviny) Prečo sa absolventom nesypú pracovné ponuky (SME) Ak chcú prežiť a aj si užiť, musia študenti pracovať (Pravda) Termíny prihlášok na stredné a vysoké školy (Slovenský rozhlas) Systematickú reformu školstva nesľubuje po voľbách nikto (SITA) Téma nekvalitného školstva nezohráva v kampani dostatočne významnú úlohu (TASR) Snaživý, no málo razantný, zhodnotili Jurzycu školskí odborníci (TASR) Politici si pred voľbami zarečnili o vysokom školstve (SITA) Kvalitné univerzity by mali dostávať viac peňazí, zhodujú sa politici (TASR) On-line veľtrh práce mladých (Žilinský večerník) Ľahšie štúdium – ťažšie uplatnenie (Goodwill) Strany vraj školstvo ignorujú (tvnoviny.sk) Politici si pred voľbami zarečnili o vysokom školstve (tvnoviny.sk) Systematickú reformu školstva nesľubuje po voľbách nikto (noviny.sk) Nízky záujem študentov o technické odbory (rozhlas.sk) Ak chcú prežiť a aj si užiť, musia študenti pracovať (pravda.sk) HN Poradňa: Na podanie prihlášky ostáva len týždeň (hnonline.sk) Školstvo musí reagovať na trh práce (hnonline.sk)

2

1. Vysoké školy a trh práce sú stále dva svety, tvrdí IHP (SITA) BRATISLAVA 25. októbra (SITA) – Aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. „Spätná väzba od uchádzačov je jediným spôsobom ako prepojiť školstvo s trhom práce,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním. Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa IHP nič nehovoria. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú,“ uviedla Kleštincová. Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov. „Stredoškoláci by zároveň vedeli, čo ich čaká, keď vstúpia za brány konkrétnych vysokých škôl, tiež čo ich čaká, keď potom túto školu opustia,“ doplnil riaditeľ IHP František Palko. Podobný systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike. Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi. Iniciatíva len tretieho sektora však nestačí. „Privítali by sme aj angažovanosť ministerstva školstva, aby prijalo túto podanú ruku aj záujem Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnom kreovaní budúceho systému na monitoring uplatnenia absolventov v praxi,“ uviedla Kleštincová. Dnes sa za okrúhlym stolom stretli zástupcovia trhu vzdelávania aj práce, ktorí sa zhodli, že uplatniteľnosti absolventov sa treba venovať. Generálny riaditeľ ÚPSVAR-u Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému. Keďže prípravu systému odhaduje IHP na približne tri roky, pripravil projekty, ktoré dokážu poskytnúť verejnosti dostupné informácie aj v aktuálnej situácii. Prvý s názvom Spájame vysoké školy s trhom práce vznikol na podnet zamestnávateľských zväzov. „Tie dnes nesú náklady toho, že zamestnávajú absolventov s nie celkom vyhovujúcim kvalifikačným profilom a odborovou štruktúrou ako by potrebovali, vzhľadom na ekonomiku, v akej sa pohybujeme,“ uviedla Kleštincová. Projekt vyzýva k súčinnosti ministerstiev práce a školstva. Keďže ide o nadrezortný problém, vyžadoval by si mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku. Mladým ľudom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme! „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ poznamenala Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu. 2. IHP: Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce (SITA) BRATISLAVA 30. októbra (SITA) - Nemaj na saláme! - vyzýva záujemcov o vysokoškolské štúdium Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Projekt s rovnomenným názvom prostredníctvom informačnej brožúry a internetovej stránky www.nemajnasalame.sk chce pomôcť mladým ľuďom zorientovať sa pri výbere vysokej školy. „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ uviedla manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Na internetovej stránke nájdu mladí štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde. Zo štatistík vyplýva, že najviac zarábajú absolventi technických smerov. Najlepšie sú na tom IT experti, ktorých mesačná mzda sa pohybuje v závislosti od pozície medzi 1 100 a 2 000 eurami.
3

Naopak, najmenej zarábajú učitelia (v priemere okolo 760 eur mesačne). Web www.nemajnasalame.sk ponúka aj informácie od personalistov, čo zamestnávatelia v jednotlivých oblastiach požadujú od svojich pracovníkov. Návštevník stránky sa zároveň dozvie, aký je záujem o jednotlivé študijné odbory - koľko záujemcov sa tam hlási a koľkých prijmú. Podľa štatistík sú najžiadanejšie psychologické vedy, kde je viac ako 400-percentný záujem uchádzačov. Najmenej ľudí sa podľa štatistík hlási na ekonomiku a organizáciu, obchod a služby, záujem o tento odbor je 45percentný. IHP sa snaží mladých ľudí motivovať na webe videami s úspešnými absolventmi, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. V sekcii Makači rozprávajú svoje životné príbehy šéf internetového kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško či športová strelkyňa Danka Barteková. IHP pred časom upozornil, že aj keď aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním. 3. Universities and Job Market Need to be Brought Closer, IHP Says (SITA) BRATISLAVA, October 25, (SITA) -- An increasing number of higher education institutions and their graduates do not satisfy the needs of employers. The Economic Policy Institute (IHP) manager for the education sector and learning, Lucia Klestincova, pointed out at a press conference on Tuesday that feedback from job applicants is the only way to couple the education system and the labor market, as these remain two separate worlds. In 2005, the number of students admitted to higher education institutions exceeded two-thirds of the given population year, but many of them have gone abroad and have been working in a different area than the field of their studies or in posts that require just secondary education. Although the Education Ministry released data on unemployment rate and salaries of graduates, the figures alone do not say anything. “We would also need the information on positions they fill, the linkage between education and their job, how they were satisfied with the education, whether they would again apply for the same studies and whether they would recommend the program to other people, what sort of knowledge and skills they obtained and lack,” Klestincova elaborated. Valuable information from the labor market would help schools compile their study programs. The Czech Republic runs a similar motoring of graduates. The Institute argues that Slovakia could get inspiration from foreign models, regularly addressing higher education graduates about the practical use of their education. The IHP would welcome if the Education Ministry and the Central Office of Labor, Social Affairs and Family accepted the offer to help create such a monitoring system. Representatives of education and labor markets agreed during the round table talks on Tuesday that the question of how graduates establish themselves on the labor market should get appropriate attention. The IHP estimates that such a system could be built in three years. Therefore, it has prepared projects that will provide topical information to the public. 4. Nemaj na saláme (Profit) http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-/cislo-/nemaj-na-salame.html Nemaj na saláme sa snaží o prebudenie študentov aj verejnosti, aby si začali uvedomovať vzdelávací systém na Slovensku. Mnoho vysokých škôl má problém, ktorým je uplatnenie ich absolventov v praxi. Pod záštitou Inštitútu hospodárskej politiky sa koncom októbra uskutočnil na túto tému okrúhly stôl. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia rezortu školstva, rezortu práce, študentov, ale aj zamestnávatelia. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Juráš naznačil, že diskutovaná problematika je širšia: „Problém začína už na základných školách, pokračuje na stredných a na vysokých školách vrcholí.“ Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko potvrdzuje akútny nedostatok technicky zdatných uchádzačov. Generálny riaditeľ PosAm Marián Marek zasa poukazuje na nedostatok zdrojov v rezorte školstva a potrebu výberu medzi kvantitou a kvalitou. Napriek rozdielnym pohľadom (z vlastného uhla) sa účastníci počas diskusie zhodli v tom, že zber spätnej väzby od absolventov je dôležitým bodom riešenia, ktoré by malo pomôcť znížiť prepad kvality vysokých škôl a nesúlad s dopytom na trhu práce.

4

5. Trh práce a schopnosti absolventov sú dva odlišné svety http://www.24hod.sk/trh-prace-a-schopnosti-absolventov-su-dva-odlisne-svety-cl176926.html Nemaj na saláme! Mladým ľudom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme! „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola ... Nemaj na saláme! Mladým ľudom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme! „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ poznamenala Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. „Spätná väzba od uchádzačov je jediným spôsobom ako prepojiť školstvo s trhom práce,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním. Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa IHP nič nehovoria. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú,“ uviedla Kleštincová. Zostavovanie študijných programov Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov. „Stredoškoláci by zároveň vedeli, čo ich čaká, keď vstúpia za brány konkrétnych vysokých škôl, tiež čo ich čaká, keď potom túto školu opustia,“ doplnil riaditeľ IHP František Palko. Podobný systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike. Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi. Iniciatíva len tretieho sektora nestačí „Privítali by sme aj angažovanosť ministerstva školstva, aby prijalo túto podanú ruku aj záujem Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnom kreovaní budúceho systému na monitoring
5

uplatnenia absolventov v praxi,“ uviedla Kleštincová. Dnes sa za okrúhlym stolom stretli zástupcovia trhu vzdelávania aj práce, ktorí sa zhodli, že uplatniteľnosti absolventov sa treba venovať. Generálny riaditeľ ÚPSVAR-u Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému. Keďže prípravu systému odhaduje IHP na približne tri roky, pripravil projekty, ktoré dokážu poskytnúť verejnosti dostupné informácie aj v aktuálnej situácii. Prvý s názvom Spájame vysoké školy s trhom práce vznikol na podnet zamestnávateľských zväzov. „Tie dnes nesú náklady toho, že zamestnávajú absolventov s nie celkom vyhovujúcim kvalifikačným profilom a odborovou štruktúrou ako by potrebovali, vzhľadom na ekonomiku, v akej sa pohybujeme,“ uviedla Kleštincová. Projekt vyzýva k súčinnosti ministerstiev práce a školstva. Keďže ide o nadrezortný problém, vyžadoval by si mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku.

6. Trh práce a schopnosti absolventov sú dva odlišné svety http://www.webnoviny.sk/slovensko/trh-prace-a-schopnosti-absolventov-su/421203-clanok.html Nemaj na saláme! Mladým ľudom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme! „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ poznamenala Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. „Spätná väzba od uchádzačov je jediným spôsobom ako prepojiť školstvo s trhom práce,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním. Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa IHP nič nehovoria. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú,“ uviedla Kleštincová. Zostavovanie študijných programov Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov. „Stredoškoláci by zároveň vedeli, čo ich čaká, keď vstúpia za brány konkrétnych vysokých škôl, tiež čo ich čaká, keď potom túto školu opustia,“ doplnil riaditeľ IHP František Palko. Podobný
6

systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike. Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi. Iniciatíva len tretieho sektora nestačí „Privítali by sme aj angažovanosť ministerstva školstva, aby prijalo túto podanú ruku aj záujem Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnom kreovaní budúceho systému na monitoring uplatnenia absolventov v praxi,“ uviedla Kleštincová. Dnes sa za okrúhlym stolom stretli zástupcovia trhu vzdelávania aj práce, ktorí sa zhodli, že uplatniteľnosti absolventov sa treba venovať. Generálny riaditeľ ÚPSVAR-u Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému. Keďže prípravu systému odhaduje IHP na približne tri roky, pripravil projekty, ktoré dokážu poskytnúť verejnosti dostupné informácie aj v aktuálnej situácii. Prvý s názvom Spájame vysoké školy s trhom práce vznikol na podnet zamestnávateľských zväzov. „Tie dnes nesú náklady toho, že zamestnávajú absolventov s nie celkom vyhovujúcim kvalifikačným profilom a odborovou štruktúrou ako by potrebovali, vzhľadom na ekonomiku, v akej sa pohybujeme,“ uviedla Kleštincová. Projekt vyzýva k súčinnosti ministerstiev práce a školstva. Keďže ide o nadrezortný problém, vyžadoval by si mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku.

7. Vysoké školy a trh práce hovoria dvoma rozdielnymi jazykmi (SME/Práca a vzdelávanie) Vysoké školy a trh práce hovoria dvoma rozdielnymi jazykmi Medzi vysokými škola a trhom práce je dlhodobo informačné vákuum. Počet absolventov s vysokoškolským diplomom stále rastie, no pre zamestnávateľov majú ich diplomy len minimálnu výpovednú hodnotu o pripravenosti uchádzača o prácu. Inštitút hospodárskej politiky sa pokúša zblížiť vysoké školy s trhom práce. Na trhu práce je prebytok absolventov spoločenských vied, no chýbajú technické odbory. Kým v roku 2003 absolventi spoločenských vied tvorili 56 percent všetkých končiacich študentov, vlani z celkového počtu 72 231 končiacich to už bolo 63 percent. Až 31 percent z nich tvorili absolventi ekonomických vied a 27 percent pedagogických vied. V technických smeroch je žiaľ situácia opačná. V roku 2003 absolvovalo spomedzi 27 612 vysokoškolákov technické vedy iba 24 percent z nich, vlani to bolo z celkového počtu absolventov iba 18 percent. Nožnice záujmu o spoločensko-vedné odbory sa čoraz väčšmi otvárajú na úkor technických odborov. V praxi chýbajú absolventi v oblasti strojárstva, chémie, elektrotechniky a podobne. Napriek upozorneniam profesijných zväzov neexistuje doteraz mechanizmus na reflexiu týchto potrieb. „Rozhodli sme sa neostať len pri konštatovaní, že informačné prepojenie medzi trhom práce a vysokými školami nefunguje tak, ako by malo,“ povedal František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky. Inštitút ponúka praxi aj vysoký školám projekt Spájame vysoké školy s trhom práce. Vypracoval analýzu, ktorá nielen pomenúva problémy v informačnej nerovnosti v tejto oblasti, ale ponúka aj konkrétne riešenia.
7

Tento týždeň sa uskutočnil prvý spoločný okrúhly stôl, za ktorý zasadli zamestnávatelia aj zástupcovia vysokých škôl. Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa inštitútu nič nehovoria. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú,“ uviedla Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu pre sekciu školstva a vzdelávania Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov. Podobný systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike. Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému. Projekt by však potreboval aj mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku. Foto popis| Medzi stredoškolákmi prevláda názor, že dôležité je získať diplom z vysokej školy, uplatnenie ich zaujíma menej. Projekt Nemaj na saláme! chce zmeniť ich zmýšľanie.

8. Prečo ísť či neísť na vysokú školu Prečo ísť či neísť na vysokú školu Študentom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme! BRATISLAVA. Väčšina stredoškolákov chce dnes študovať na vysokej škole. Len máloktorý uchádzač o diplom dopredu premýšľa čo bude po skončení štúdia, aké bude mať uplatnenie v praxi. Mnohí si päťročným štúdiom len chcú predĺžiť mladosť a získať titul. Nezáleží im veľakrát, aká vysoká škola im ho vydá. Inštitút hospodárskej politiky by chcel študentom pri výbere vysokej školy pomôcť. Spustil preto projekt s výstižným názvom Nemaj na saláme! „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ poznamenala Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu pre sekciu školstva a vzdelávania. Inštitút vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch.

8

9. Nedostatočná prepojenosť škôl s trhom práce http://213.215.116.181:8001/slovensko/2011-10-29/14-Radiozurnal_o_18_30min-18-00.mp3 Moderátor: Dlhodobým problém Slovenska je nedostatočná prepojenosť študijných odborov vysokých škôl s potrebami pracovného trhu. Každoročne sa to prejavuje aj v nezamestnanosti absolventov. Aj preto Inštitút hospodárskej politiky prichádza s projektom, ktorý má pomôcť existujúce informačné vákuum odstrániť. Viac povie Oto Görner. Redaktor: Inštitút hospodárskej politiky upozorňuje na nekontrolovaný nárast počtu vysokých škôl a tiež masový záujem o humanitné odbory na úkor technických odborov. Manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová konštatovala. Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania: Ministerstvo školstva zverejnilo štatistiky nezamestnanosti a miest absolventov, avšak nepovažujeme tieto čísla za dostatočné, pretože nehovoria nič o nejakej kauzalite, že vďaka vysokoškolskému diplomu sa absolvent uplatňuje lepšie v praxi. Redaktor: Zdôraznila, že spätná väzba od uchádzačov je jediný spôsob ako prepojiť školstvo s trhom práce. Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania: Tieto trhy sú dnes izolované, nekomunikujú a preto výsledkom je explózia vysokých škôl bez garancie štandardu kvality. To, že dnes absolvent vysokej školy si nájde zamestnanie neznamená, že bola efektívne vynaložená investícia na jeho vzdelanie, pretože dnes veľmi veľa absolventov sa uplatňuje na stredoškolských pozíciách. Redaktor: Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovorí aj o ďalšom aspekte, ktorý je dôležitý v procese uplatnenia absolventa na trhu práce. Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti: Určite treba zmeniť spôsob financovania tak, aby naozaj tie školy, ktoré vychovávajú absolventov uplatniteľných aby dostávali viacej peňazí ako tie školy, ktoré nevychovávajú uplatniteľných absolventov. Určite treba zlepšiť informovanosť u rodičov, u detí a určite treba aj zlepšiť motiváciu tých detí aby študovali na tých školách, ktoré sú uplatniteľné na trhu práce. Redaktor: Tajomníčka Rady študentov vysokých škôl pre akademické záležitosti Katarína Stoláriková doplnila. Katarína Stoláriková, tajomníčka Rady študentov vysokých škôl pre akademické záležitosti: Študenti si vyžadujú sprístupnenie objektívnych informácií takisto aj rodičov a budúcich zamestnávateľov. Istotne zaujíma ako sa používajú verejné financie, ktoré smerujú do vysokého školstva. Redaktor: Druhou časťou projektu je kampaň s názvom "Nemaj na saláme" zameraná na stredoškolákov. Na internetovej stránke nájdu dôležité informácie, štatistiky, rady, či videá. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky: Aby už stredoškoláci vedeli čo ich čaká keď vstúpia za brány vysokých škôl, ktorú si zvolia, čo ich čaká potom keď túto bránu opustia už ako absolventi.

10. Uplatnenie absolventov škôl na trhu práce http://www.rozhlas.sk/Uplatnenie-absolventov-skol-na-trhu-prace?l=1&c=0&i=22616&p=1 Dlhodobým problémom Slovenska je nedostatočná prepojenosť študijných odborov vysokých škôl s potrebami trhu práce. To sa každoročne prejavuje aj v nezamestnanosti absolventov. Aj preto Inštitút hospodárskej politiky prichádza s projektom, ktorý má pomôcť existujúce informačné vákuum odstrániť. Inštitút hospodárskej politiky upozorňuje na nekontrolovaný nárast počtu vysokých škôl a tiež masový záujem o humanitné odbory na úkor technických odborov. Manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová konštatovala: „MŠ SR zverejnilo štatistiky nezamestnanosti a miest
9

absolventov, avšak nepovažujeme tieto čísla za dostatočné, pretože nehovoria nič o kauzalite, že vďaka vysokoškolskému diplomu sa absolvent uplatňuje lepšie v praxi.“ Zdôraznila, že spätná väzba od uchádzačov je jediný spôsob ako prepojiť školstvo s trhom práce: „Trhy sú dnes izolované, nekomunikujú, preto výsledkom je explózia vysokých škôl bez garancie štandardu kvality. To, že si dnes absolvent VŠ nájde zamestnanie, neznamená, že bola efektívne vynaložená investícia na jeho vzdelanie, pretože dnes sa veľmi veľa absolventov uplatňuje na stredoškolských pozíciách.“Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovorí aj o ďalšom aspekte, ktorý je dôležitý v procese uplatnenia absolventa na trhu práce: „Určite treba zmeniť spôsob financovania tak, aby tie školy, ktoré vychovávajú absolventov uplatniteľných, dostávali viac peňazí ako tie školy, ktoré nevychovávajú uplatniteľných absolventov. Určite treba zlepšiť informovanosť rodičov, detí a určite treba zlepšiť aj motiváciu detí, aby študovali na tých školách, ktoré sú uplatniteľné na trhu práce.“ Tajomníčka Rady študentov vysokých škôl pre akademické záležitosti Katarína Stoláriková doplnila: „Študenti si vyžadujú sprístupnenie objektívnych informácií, takisto aj rodičov a budúcich zamestnávateľov takisto zaujíma, ako sa používajú verejné financie, ktoré smerujú do vysokého školstva.“ Druhou časťou projektu je kampaň s názvom „Nemaj na saláme“, zameraná na stredoškolákov. Na internetovej stráne nájdu dôležité informácie, štatistiky, rady či videá. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko: „Aby stredoškoláci vedeli, čo ich čaká, keď vstúpia za brány vysokej školy, ktorú si zvolia, čo ich čaká po tom, keď bránu opustia už ako absolventi.“

11. Krátko z domova (Žurnál Regina) Moderátor: Dosluhujúca premiérka Radičová vyhlásila, že ešte nevie, či bude kandidovať v najbližších prezidentských voľbách. No vie, že vlastnú stranu zakladať nebude. Priznala, že jej problémy v SDKÚDS sa začali už pri voľbe generálneho prokurátora a že v kauze budovy pre daňovákov v Košiciach už nemala ani podporu prezídia strany. Moderátor: Predseda Smeru-SD Robert Fico v STV vyhlásil, že otvorenie rýchlostnej cesty R1 bolo preňho a pre ľudí z jeho vlády obrovským zadosťučinením, pretože už nikto nespochybňuje projekt, za ktorý on ako premiér zožal množstvo kritiky a útokov. Predseda SDKÚ-DS priznal, že cesta je prvotriedna, ale problém je v tom, že za tie peniaze nemalo byť postavených 51 ale 102 km. Moderátor: Dlhodobým problémom Slovenska je nedostatočná prepojenosť študijných odborov vysokých škôl s potrebami trhu práce. To sa každoročne prejavuje aj v nezamestnanosti absolventov. Inštitút hospodárskej politiky upozorňuje na nekontrolovaný nárast počtu vysokých škôl a masový záujem o humanitné odbory na úkor technických odborov. Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva a vzdelávania: Ministerstvo školstva zverejnilo štatistiky nezamestnanosti a miest absolventov avšak nepovažujeme tieto čísla za dostatočné, pretože nehovoria nič o nejakej kauzalite, že vďaka vysokoškolskému
10

diplomu sa absolvent uplatňuje lepšie v praxi. Moderátor: Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovorí aj o ďalšom aspekte, ktorý je dôležitý v procese uplatnenia absolventa na trhu práce. Michal Páleník: Určite treba zmeniť spôsob financovania tak, aby naozaj tie školy, ktoré vychovávajú absolventov uplatniteľných, aby dostávali viacej peňazí ako tie školy, ktoré nevychovávajú uplatniteľných absolventov. Určite treba zlepšiť informovanosť rodičov, detí a určite treba aj zlepšiť motiváciu tých detí, aby študovali na tých školách, ktoré sú uplatniteľné na trhu práce. Moderátor: Od utorka stúpnu ceny cestovného na železnici priemerne o 10%. Najviac na to doplatia cestujúci na vzdialenosti kratšie než 50 km. Za lístok si priplatia takmer o 42% viac. Hlavným argumentom Železničnej spoločnosti Slovensko je to, že ceny sa nemenili 7 rokov a odvtedy rástli ceny nafty aj elektriny. Alexander Buzinkay, riaditeľ odboru komunikácie: Podľa štatistík asi 10% domácností využíva pravidelne železničnú dopravu. Tá je dotovaná zo štátneho rozpočtu, tzn. z daní daňových poplatníkov a tí takisto prispievajú na železničnú dopravu, čiže zvýšenie cien by malo viac zainteresovať tých, ktorí železničnú dopravu používajú, na úhrade týchto nákladov. Moderátor: Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline týmto argumentom rozumie. Zvýšenie cestovného však podľa neho môže znamenať aj úbytok cestujúcich a aby sa tak nestalo, mala by rásť kvalita. Ľubomír Palčák: Európska dopravná politika hovorí o tom, že sa musíme snažiť dostať viacej cestujúcich na železnicu, musí ruka v ruke s týmto opatrením ísť aj kvalita cestovania na železnici smerom hore. Aby boli kvalitné súpravy využívané, aby aj prepravné časy boli dneska konkurenčné cestnej osobnej doprave. Moderátor: Chodci v Bratislave a Košiciach si budú musieť dať od 1. novembra pozor na električky. Podľa novely zákona o cestnej premávke už vodič električky nebude musieť dať prednosť chodcovi na priechode pre chodcov. A chodec musí umožniť električke plynulý prejazd. Takéto pravidlo je bežné aj v okolitých krajinách. Novela prináša aj ďalšie zmeny. Vodiči nebudú smieť zastavovať vozidlo na priechodov pre chodcov, ak to nebude vyžadovať bezpečnosť premávky a začne platiť aj zákaz predchádzania na priechode pre chodcov a bezprostredne pred ním.

12. Vysoké školy a trh práce musia lepšie komunikovať http://www.aktuality.sk/clanok/195994/vysoke-skoly-a-trh-prace-musia-lepsie-komunikovat/ Medzi vysokými školami a trhom práce neprúdi dostatok informácií, čo spôsobuje problémy nielen samotným študentom, ale aj zamestnávateľom. Lepšiemu fungovaniu obdivoch svetov by tak podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) pomohlo viac komunikácie. Informoval o tom riaditeľ IHP František Palko na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave po rokovaní okrúhleho stola na túto tému s predstaviteľmi zamestnávateľov, škôl či ďalších zainteresovaných subjektov. Pre poskytovanie dostatočných informácií študentom o jednotlivých vysokých školách a uplatnení na trhu práce po ich ukončení a zároveň zamestnávateľom o kvalite škôl by mal slúžiť jednotný systém. Pre vysoké by bol zároveň zrkadlom o tom, aké skúsenosti majú absolventi a zamestnávatelia s kvalitou prípravy študentov na školách. "Pripravili sme náš návrh riešenia, a to, že by Úrad informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) zabezpečoval technickú infraštruktúru pri zbere informácií o uplatniteľnosti absolventov," priblížil Palko. Nestačí však, aby UIPŠ pracoval samostatne. "Vzhľadom na medzirezortný charakter problému uplatniteľnosti absolventov si vyžaduje koordinovanú súčinnosť rezortu práce aj školstva," priblížila Lucia Kleštincová z IHP. Podľa nej by tak pomohlo vytvorenie riadiacej rady s mandátom vlády, kde by boli predstavitelia školstva, zamestnávateľov a študentov. Vytvorenie takéhoto systému bude podľa Palka predmetom komunikácie so štátnymi orgánmi. "Pravdepodobne konkrétne strategické riešenie prijme vláda, ktorá bude mať mandát na rozhodovanie v tomto smere," dodal Palko. Na Slovensku totiž za posledné roky narastá počet vysokých škôl, študenti sa orientujú na
11

humanitné odbory. Zamestnávatelia sa tak sťažujú, že absolventi nespĺňajú požiadavky trhu práce. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia pracujú aj na nižšie kvalifikovaných pozíciách, čím berú prácu ľuďom s menším vzdelaním, a tí potom pribúdajú v radoch nezamestnaných. Na zlepšenie komunikácie škôl a trhu práce by mal pomôcť aj projekt samotného IHP pod názvom Spájame vysoké školy s trhom práce. Časťou projektu je tiež kampaň Nemaj na saláme. Jej cieľom je pomôcť študentom zorientovať sa na trhu práce a IHP spúšťa k projektu aj internetovú stránku s rovnakým názvom a Facebook aplikáciu.

13. IHP: Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/30-10-2011/ihp-projekt-nemaj-na-salame-ma-zblizitstudentov-s-trhom-prace.html BRATISLAVA 30. októbra (SITA) - Nemaj na saláme! - vyzýva záujemcov o vysokoškolské štúdium Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Projekt s rovnomenným názvom prostredníctvom informačnej brožúry a internetovej stránky www.nemajnasalame.sk chce pomôcť mladým ľuďom zorientovať sa pri výbere vysokej školy. „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ uviedla manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Na internetovej stránke nájdu mladí štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde. Zo štatistík vyplýva, že najviac zarábajú absolventi technických smerov. Najlepšie sú na tom IT experti, ktorých mesačná mzda sa pohybuje v závislosti od pozície medzi 1 100 a 2 000 eurami. Naopak, najmenej zarábajú učitelia (v priemere okolo 760 eur mesačne). Web www.nemajnasalame.sk ponúka aj informácie od personalistov, čo zamestnávatelia v jednotlivých oblastiach požadujú od svojich pracovníkov. Návštevník stránky sa zároveň dozvie, aký je záujem o jednotlivé študijné odbory koľko záujemcov sa tam hlási a koľkých prijmú. Podľa štatistík sú najžiadanejšie psychologické vedy, kde je viac ako 400-percentný záujem uchádzačov. Najmenej ľudí sa podľa štatistík hlási na ekonomiku a organizáciu, obchod a služby, záujem o tento odbor je 45-percentný. IHP sa snaží mladých ľudí motivovať na webe videami s úspešnými absolventmi, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. V sekcii Makači rozprávajú svoje životné príbehy šéf internetového kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško či športová strelkyňa Danka Barteková. IHP pred časom upozornil, že aj keď aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním.

12

14. Z vysokej školy na úrad práce http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/69810 Jaroslav Zápala, moderátor TV Markíza: "Ročne si stovky absolventov vysokých škôl nevie nájsť prácu. Komunikácia medzi školstvom a zamestnávateľmi totiž neexistuje. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky by mali školy zredukovať niektoré odbory a sledovať najmä požiadavky na trhu práce." Dominika Lukáčová, redaktorka TV Markíza: "To, že sa rady nezamestnaných na úradoch práce rozširujú aj o ľudí s čerstvým diplomom, nie je žiadna novinka. Napriek tomu sa situácia nezlepšuje. Vysokých škôl je na Slovensku viac než dosť a masovému záujmu sa tešia najmä humanitné odbory. Požiadavky na trhu práce sú však iné. Situácia by sa podľa Inštitútu hospodárskej politiky mohla zlepšiť, ak by zamestnávatelia mohli vstupovať do formovania jednotlivých odborov." František Palko, Inštitút hospodárskej politiky: "A rovnako tak aby aj vysokoškolskí učitelia mali dotyk s praxou, aby pracovali na rôznych projektoch, ktoré zamestnávatelia v rámci výskumu a vývoja ponúkajú." Dominika Lukáčová, redaktorka TV Markíza: "Podľa posledného prieskumu ministerstva školstva najväčší problém zamestnať sa mali študenti medzinárodného podnikania na prešovskej súkromnej vysokej škole." František Palko, Inštitút hospodárskej politiky: "Tá mobilita, tá pohyblivosť tej pracovnej sily v rámci Slovenska je u nás veľmi nízka. Dokonca aj zamestnávatelia, keď ponúkajú celkom dobré zárobky v Trnave, v istej fabrike, tak práve z Prešovského kraja tam nešiel nikto. To znamená, že ľudia ešte sú zrastení s tým svojim regiónom, s tým svojim bytom, domom."Dominika Lukáčová, redaktorka TV Markíza: "Problémy však podľa rebríčka nemajú len absolventi z východu Slovenska. Nitrianska poľnohospodárska či Trenčianska univerzita sa dostali do nechválnej prvej trojky."Ľubica Harakaľová, kvestorka Trenčianskej univerzity A.D.: "Osobne si myslím, že tento údaj nemožno považovať za relevantný, pretože asi ani nediferencuje mieru nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, takže neviem aké kritérium je brané." Dominika Lukáčová, redaktorka TV Markíza: "Rebríček však neteší ani fanúšikov našich Televíznych novín na Facebooku." Andrea Krížová: "Je to smutná pravda. Preto som ani na Slovensku neostala študovať." Michal Kučera: "A práve kvôli takýmto blbým rebríčkom, zamestnávatelia týchto študentov nechcú. Neznášam inzeráty typu: "Hľadám absolventa vysokej školy, nie Trenčianska univerzita." Ivka Neytiri Jaššová: "Takto ste nám teda dali. Driem a nakoniec sa po 5ich rokoch ani nezamestnám. Viva la SPU."zdroj: facebook.com/Televízne noviny Dominika Lukáčová, redaktorka TV Markíza: "Ako neštudovať päť rokov zbytočne a nestáť na úradoch práce by mal študentom poradiť aj nový portál Nemaj na saláme."Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky: "Snaží sa táto stránka tým nastaviť určitú protiváhu informáciám, ktoré dnes majú k dispozícii, pretože o trhu práce po vysokej škole sa dnes veľmi nerozpráva." Dominika Lukáčová, TV Markíza.

13

15. Projekt Nemaj na saláme! má zblížiť študentov s trhom práce http://www.tipptopp.sk/clanok/2884 Na internetovej stránke nájdu mladí štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde. Nemaj na saláme! - vyzýva záujemcov o vysokoškolské štúdium Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Projekt s rovnomenným názvom prostredníctvom informačnej brožúry a internetovej stránky www.nemajnasalame.sk chce pomôcť mladým ľuďom zorientovať sa pri výbere vysokej školy. „Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ uviedla manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a so štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách. Na internetovej stránke nájdu mladí štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde. Zo štatistík vyplýva, že najviac zarábajú absolventi technických smerov. Najlepšie sú na tom IT experti, ktorých mesačná mzda sa pohybuje v závislosti od pozície medzi 1 100 a 2 000 eurami. Naopak, najmenej zarábajú učitelia (v priemere okolo 760 eur mesačne). Web www.nemajnasalame.sk ponúka aj informácie od personalistov, čo zamestnávatelia v jednotlivých oblastiach požadujú od svojich pracovníkov. Návštevník stránky sa zároveň dozvie, aký je záujem o jednotlivé študijné odbory - koľko záujemcov sa tam hlási a koľkých prijmú. Podľa štatistík sú najžiadanejšie psychologické vedy, kde je viac ako 400-percentný záujem uchádzačov. Najmenej ľudí sa podľa štatistík hlási na ekonomiku a organizáciu, obchod a služby, záujem o tento odbor je 45-percentný. IHP sa snaží mladých ľudí motivovať na webe videami s úspešnými absolventmi, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch. V sekcii Makači rozprávajú svoje životné príbehy šéf internetového kníhkupectva Martinus.sk Michal Meško či športová strelkyňa Danka Barteková. IHP pred časom upozornil, že aj keď aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí. Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety. V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním.
14

16. Wow 5.000 stredoškolákov nemá svoju budúcnosť na saláme http://luciaklestincova.blog.sme.sk/c/277105/Wow-5000-stredoskolakov-nema-svoju-buducnost-nasalame.html

17. Záujem o diplomy rastie http://www.ta3.com/clanok/2853/hlavne-spravy-z-30-oktobra.html Moderátor: Nemať vysokoškolský diplom alebo vykročiť do života len so strednou školou sa dnes nenosí. Vysokých škôl pribúda, odborných naopak ubúda. Na vysokoškolské štúdia sa dostane takmer každý. Problém môže prísť po štátniciach so zamestnaním. Redaktor: Najťažšie si pracovné miesta hľadajú absolventi envinroodborov, zdravotníckych alebo filozofických. Naopak s robotou nemajú problém študenti policajných a umeleckých vysokých škôl. Jozef Komorník, dekan Fakulty manažmentu UK v Bratislave: Máme veľa vysokoškolákov, hlavne chýba tam ako sa dneska spomínalo, že malo by byť určitá naviazanosť na možnosti skutočne na možnosti uplatnenia, aby nevznikali veľké kvantá takých, ktorí sa vlastne budú musieť rekvalifikovať. Marián Marek, zástupca zamestnávateľov: Ja by som skôr preferoval radšej menší počet študentov s lepšie zaplatenými pedagógmi, myslím si, že by to priemyslu pomohlo viacej. Redaktor: Odborníci pripúšťajú, že svoju úlohu pri hľadaní zamestnania zohráva aj kvalita vysokých škôl a tá sa znižuje kvantitou ale aj tým, že poľavujú zo svojich kritérií už pri prijímacích pohovoroch. Marián Marek: Vysoké školy zaostávajú v tom, ako kvalitne vedia pripraviť absolventov preto, aby boli okamžite použiteľní pre zamestnávateľov, aby ten nový absolvent mohol byť vnímaný ako taká šťuka v rybníku, ktorý tomu zamestnávateľovi okamžite pomôže posunúť niečo dopredu. Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: Školy viac-menej vychovávajú absolventov, ktorí sú najlacnejší na vychovanie a nemajú priamu motiváciu vychovať absolventov, ktorí sú žiadaní na trhu
15

práce. Redaktor: Mnohým študentom sa podarí získať pracovné miesto už počas štúdia. Niektoré firmy totiž nové mozgy doslova vyhľadávajú. Priamo na školách sa preto organizujú workshopy. Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave: Má to úžitok tak pre študentov, ktorí sa oboznámia s tým, že kde by mohli pracovať po ukončení štúdia, ako aj pre zamestnávateľov, ktorí predstavujú jednotlivé firmy a môžu si vyberať už tých študentov, ktorí pre ich budúcnosť potrebujú. Redaktor: Trh práce sa s pribúdajúcim počtom absolventov vysokoškolákov nerozšíri. Nepribudne ani dobre platených miest a tak mnohí vysokoškoláci hľadajú zárobok inde, aj tam, kde diplom nie je nevyhnutný. Jozef Komorník: Dokonca som sa stretol v taxíku s inžinierom, ktorý hovorí, že ako taxikár sa má lepšie. Redaktor: Odborníci dodávaj, že väčší dôraz by sa mal klásť na bakalárske štúdiu, tak ako je to bežné v iných európskych krajinách.

18. Školy potrebujú spätnú väzbu od študentov http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-10-30&id=46782 Moderátor: Ako sa absolventi dokážu zamestnať toľko peňazí by mala vysoká škola dostať od štátu. Myslí si rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák. Školy by mali mať spätnú väzbu od bývalých študentov. Odborníci radia v prvom rade treba vyriešiť to ako vzdelávanie prepojiť s trhom práce. Redaktor: Trenčianska univerzita a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre podľa posledných štatistík vyprodukovali najviac zamestnaných absolventov. Rektor Ekonomickej univerzity má na to svoj názor. Ak sa absolvent nezamestná, univerzita nesplnila svoju funkciu. Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity: Verejné vysoké školy tým, že sú financované v rámci dotácie zo štátneho rozpočtu musia efektívne prostriedky používať a efektívnosť je spojená aj s umiestňovaním a prípravou absolventov. Redaktor: Rozpočet vysokých škôl závisí aj od počtu študentov. Bojujú preto o každého aj za cenu, že vytvárajú pre študentov populárne, no pre trh práce nezaujímavé programy. Dalibor Jakuš, internetový portál Profesia: Ľudia, ktorí teraz očakávajú, že ich uplatnenie bude jednoduché, bude omnoho ťažšie. Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU: Štát by mal vytvoriť určitú spoločenskú požiadavku absolventov vysokých škôl, ktorí sú na trhu práce veľmi žiadaní a podľa toho by mal preferovať tieto študijné programy a dotovať ich. Redaktor: Zamestnávatelia tvrdia, že na trhu práce najviac chýbajú technicky zdatní absolventi. Juraj Vantuch, analytik: My sme od toho veľmi závislí aby sme náš priemysel dokázali transformovať z toho súčasného stavu založenom, ktorý je založený viac menej na montovaní, trošku aj na práci, ktorá bude vyžadovať skutočne vysokoškolsky vzdelanú silu. Redaktor:Najviac absolventov chýba v energetike, ťažkom a automobilovom priemysle.

19. 20. 21.

16

19. Rozhovor s Luciou Kleštincovou o projekte Nemaj na saláme http://www.ihp.sk/medialnespravy/nemajnasalame/RadioFM_2011-10-04.mp3?date=2011-1004&id=46515 20. Rozhovor s Luciou Kleštincovou o projekte Nemaj na saláme (Rádio Lumen)

21. Diplom za každú cenu? Dobre si to rozmyslite (Hospodárske noviny) http://hnonline.sk/c1-53778460-diplom-za-kazdu-cenu-dobre-si-to-rozmyslite

Uplatnenie. Technici a informatici si prácu s dobrým zárobkom určite nájdu. Záleží vám na zdravom životnom prostredí? Alebo sa chcete venovať poľnohospodárskej a lesnej výrobe profesionálne? Dobre si to rozmyslite, než podáte prihlášku na vysokú školu. Absolventi týchto študijných programov a odborov majú totiž na trhu práce najväčšie problémy nájsť si prácu. Napriek tomu napríklad súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach otvára až pre stovku uchádzačov nový študijný program – riadenie environmentálnych rizík. Neatraktívne odbory Rovnako ťažko si hľadajú uplatnenie v praxi geológovia, hutníci, vyštudovaní potravinári, politológovia, kulturológovia, učitelia či odborníci na bezpečnostné služby. To sú najaktuálnejšie zistenia Ústavu informácií a prognóz v školstve, ktorý sleduje absolventskú mieru nezamestnanosti. Tá medziročne klesla zo 7,9 na 7,7 percenta v roku 2010. Znamená to, že z viac ako 84-tisíc absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili štúdium v rokoch 2009 a 2010, si nenašlo prácu k 30. septembru 2010 takmer 6 500 z nich. „Sledujeme len údaje o evidovaných nezamestnaných absolventoch mladších ako 25 rokov, ktorí do dvoch rokov nezískali prvé pravidelné platené zamestnanie,“ ozrejmuje Ľubomíra Srnánková z odboru metodiky a tvorby informácií ústavu. V štatistikách sa tak neocitnú tí vysokoškoláci, ktorí sa neprihlásia na úrade práce.
17

Najžiadanejší Najviac prihlášok už niekoľko rokov pošta doručuje na vysoké školy so zameraním na spoločenské vedy. Teda na štúdium psychológie, bezpečnostných služieb, umenia, publicistiky, medicíny či politiky a práva. To je však v rozpore s tým, čo vyžadujú potreby zamestnávateľov a ekonomiky vôbec. S takmer istou prácou a trvalým zamestnaním môžu rátať absolventi technických a ekonomických odborov, o ktorých sa zamestnávatelia doslova „bijú“. Budúcnosť bude podľa expertov Inštitútu hospodárskej politiky patriť vysokoškolsky vzdelaným odborníkom z oblasti technológie, konštrukcie, priemyselného inžinierstva, logistiky, plánovania a riadenia výroby a pod. Najmä v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu hlásia hlavní zamestnávatelia nedostatok strojárskych profesií a odborníkov na plastové technológie. Hlad je aj po informatikoch a elektrotechnikoch. Užitoční pre prax Len necelé dve tretiny skončených vysokoškolákov si nájdu prácu vo vyštudovanom alebo v príbuznom odbore. Zhruba tretina prijme aj také pracovné miesto, na ktoré stačí stredná škola. Obsadia tak pracovné miesta pre menej vzdelaných uchádzačov. „Svedčí to o veľkých rozdieloch medzi štruktúrou študijných odborov a potrebami trhu práce a nedostatočnej spätnej väzbe medzi vysokými školami a zamestnávateľmi,“ konštatuje sa v štúdii Spájame vysoké školy s trhom práce, ktorú vypracoval inštitút. S týmto záverom súhlasí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny aj napriek tomu, že do septembrovej evidencie úradov práce sa dostalo menej absolventov ako pred rokom. „Dlhodobo je v evidencii úradov práce najviac uchádzačov z radov absolventov škôl zaradených do skupiny spoločenské vedy, náuky a služby, čo predstavuje 56 percent zo všetkých nezamestnaných absolventov,“ potvrdila hovorkyňa Ústredia práce Andrea Hajduchová. Rozhodujú aj platy Chcete mať istotu, že po skončení vysokej školy budete aj dobre zarábať? Aj to je pre mnohých budúcich vysokoškolákov rozhodovacím kritériom na konečnú voľbu školy. „Prostredníctvom portálu absolventi.iedu.sk môžete sledovať informácie o príjmoch o absolventoch vysokých škôl aj podľa fakúlt a študijných odborov,“ upozorňuje na novinku tlačový odbor Ministerstva školstva SR. V prehľade však nájdete len údaje o absolventoch štátnych, a nie súkromných škôl. Príjmy vychádzajú z údajov Sociálnej poisťovne, ktorá sleduje tzv. vymeriavací základ, čo je vlastne hrubá mesačná mzda aj s odmenami a bonusmi. Najviac zarábajú absolventi Slovenskej technickej univerzity a Ekonomickej univerzity. Ich nástupný plat bol vlani zhruba 950 eur. Naopak, najmenej na výplatu dostávajú tí zamestnanci, ktorí skončili Prešovskú univerzitu či Univerzitu J. Selyeho v Komárne. V priemere je to 580 eur. Keďže väčšina stredoškolákov sa rozhoduje pre štúdium spoločenských vied, ich priemerný zárobok bude necelých 700 eur.

18

22.

Školy ignorujú trh práce a produkujú nezamestnaných (Pravda) http://spravy.pravda.sk/skoly-ignoruju-trh-prace-a-produkuju-nezamestnanych-p0i/sk_domace.asp?c=A111208_085840_sk_domace_p09

Ak školstvo rýchlo nezareaguje na potreby pracovného trhu, môže sa stať, že tu o pár rokov budeme mať množstvo nezamestnaných právnikov, ekonómov, filozofov alebo kuchárov, zatiaľ čo v praxi budú chýbať kvalifikovaní robotníci, chemici či krajčíri. Tí vlastne chýbajú už teraz. Zlyhal totiž systém vzdelávania. Každý rok zo škôl vychádzajú tisíce absolventov, ktorí iba rozširujú rady nezamestnaných, hoci iné profesie niet kým obsadiť, lebo o ne študenti nemajú záujem. Aj keď odborníci na tento problém upozorňujú už roky, nič sa nerieši. Na trhu práce preto vznikla paradoxná situácia - na jednej strane rastie dopyt po mladých ľuďoch s technickým vzdelaním, na druhej strane je prebytok gymnazistov a absolventov spoločenských vied. Kým v roku 2003 humanitné vedy vyštudovalo 56 percent a technické odbory 24 percent z celkového počtu absolventov, vlani už spoločenské vedy ukončilo až 63 a technické odbory len 18 percent študentov. Podnikatelia pritom často opakujú, že potrebujú odborníkov technického zamerania. Podobný nepomer vzniká aj na nižších pracovných pozíciách. V roku 1989 sa napríklad na stredných odborných učilištiach pripravovalo na robotnícke povolania asi 60 percent populácie. Pred piatimi rokmi to bolo už len 42 percent a podiel naďalej klesá. Výsledkom je, že na trhu chýbajú technickí pracovníci, elektrotechnici, montážnici, zvárači, lakovníci, nástrojári, tesári, klampiari či obkladači. Namiesto toho, aby vzdelávací systém úzko spolupracoval so zamestnávateľmi a dodával im kvalifikovaných ľudí, postupuje izolovane bez ohľadu na reálne potreby. Zriaďovateľom preto nezostáva iné ako školy rušiť alebo zlučovať. Prešovský samosprávny kraj, ktorý kedysi spravoval až 127 škôl, ich má dnes len 80 a spájal ich už v dvoch vlnách. "Zlučujeme školy tam, kde je to potrebné. Teraz pripravujeme tretiu etapu racionalizácie," priblížila hovorkyňa VÚC Veronika Fitzeková. Najmenší záujem je podľa nej o oblasti ako lesná a poľnohospodárska výroba, odevníctvo, potravinárstvo, lesníctvo, drevársku či nábytkársku výrobu. Najviac žiakov chce, naopak, študovať na gymnáziách, hotelových a obchodných akadémiách. "Stále evidujeme veľký záujem o odbory kozmetička, vizážistka, obchod a podnikanie," vymenovala Fitzeková. Mnohé odbory na stredných školách zanikli alebo sa otvárajú len občas, keď sa prihlási dosť študentov. Sú aj také, o ktoré má záujem iba hŕstka uchádzačov. "Vlani sme napríklad vôbec neotvorili odbor strojný mechanik, kam sa prihlásili len piati. Na odbor technická informačná služba v chémii, kde teraz končí posledný ročník,

19

bývajú prihlásení jeden-dvaja žiaci - pre absolútny nezáujem," opísal pomery v Strednej odbornej škole v Šali zástupca riaditeľky Tibor Francel. Na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, ktorá pred troma rokmi vznikla zlúčením baníckej a chemickej školy, sa zase baníctvo neučí už asi 15 rokov. Nízky záujem je prekvapujúco aj o oblasť, ktorá dnes na Slovensku prežíva boom. Na trhu je veľká núdza o pracovníkov v automobilovej výrobe. Podľa Júliusa Hrona zo združenia tohto priemyslu bude toto odvetvie v najbližšom období potrebovať asi 40-tisíc odborníkov z praxe. V roku 2009 však až 80 percent absolventov stredných, no aj vysokých škôl nespĺňalo kvalifikačné potreby zamestnávateľov. Všetky tri tunajšie automobilky pritom aj tohto roku robili nábor stoviek pracovníkov. Aby stredné odborné školy prilákali záujemcov, snažia sa otvárať nové, atraktívnejšie odbory. V prešovskom VÚC v tomto roku napríklad zaviedli animovanú tvorbu, grafický a odevný dizajn, mechaniku požiarnej techniky, no aj kominárstvo či agrolesníctvo. V niektorých krajoch však školám nepomáha ani to. Eneke Hanzelová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny varuje, že náš vzdelávací systém nie je schopný reagovať na požiadavky zamestnávateľov. Dôvodov je viac - zlý demografický vývoj, keď ubúda detí, nesprávny systém financovania podľa počtu žiakov, čo školy núti naberať čo najviac uchádzačov, ale aj nevhodný prístup k výberu školy. Štát totiž presadil, že si každý môže zvoliť, akú školu či odbor chce študovať, a stredné školy majú zase voľnú ruku pri voľbe odborov, ktoré ponúkajú. To vedie k tomu, že si väčšina žiakov vyberá gymnáziá, pretože im štúdium na stredných odborných školách pripadá ťažké. Rodičia ich v tom podporujú a zároveň pred remeslami dávajú prednosť maturite. "Vychádzajú z toho, že ich deťom zabezpečí lepšie uplatnenie, čo nemusí byť pravda," upozornila Hanzelová. "Treba zmeniť vžitú predstavu, že gymnázium je lepšie ako stredná odborná škola," hovorí aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa riaditeľky Strednej odbornej školy chemickej v bratislavskom Vlčom hrdle Silvie Loffayovej by mal štát voľný výber školy obmedziť. "Mal by ho regulovať, napríklad podľa prospechu," navrhla. Ministerstvo školstva by tak mohlo stanoviť podmienky na prijatie na gymnázium, napríklad priemer známok do 2. Nie ako dnes, keď gymnáziá prijímajú aj trojkárov či štvorkárov. "Každý rok k nám prestupuje asi desať žiakov, ktorí gymnázium nezvládli," vysvetlila Loffayová. Problémy však súvisia aj s peniazmi. Zlé financovanie systému vedie školy k tomu, aby s čo najmenšími nákladmi produkovali čo najväčší počet študentov, bez ohľadu na to, či sa uplatnia na trhu práce. "Financovanie by sa malo nastaviť tak, aby tie potrebné, žiadané odbory dostávali viac," zdôraznil Páleník. Odborníci sa zhodujú, že riešiť spomenuté problémy by mal v prvom rade štát. V zahraničí je totiž previazanosť pracovného trhu a vzdelávania oveľa lepšia. "Na Západe sú aj agentúry, ktoré sledujú, ako sa vzdelávanie odzrkadľuje na hľadaní práce," pripomenula Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa do procesu zapojil rezort školstva zvyšovaním informácií a rozdeľovaním škôl na kvalitné a slabé. Česká vláda už s takou iniciatívou prišla, u nás stále chýba. Slovenské ministerstvo školstva sa bráni, že zverejnilo informácie o nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých študijných a učebných odborov. To by podľa rezortu malo žiakom a ich rodičom pomôcť pri výbere štúdia. Podľa odborníkov to však nestačí. "Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali," spresnila Kleštincová. Práve taký systém monitoringu zaviedli Česi. Podľa odborníkov by podobné opatrenia mala prijať i budúca vláda. Absolventi a pracovný trh * každý rok opúšťa školy vyše 70-tisíc absolventov * pre niektoré odbory platí, že až 50 percent ich absolventov je aj niekoľko mesiacov nezamestnaných * tretina absolventov vysokej školy pracuje po štúdiu na stredoškolskej pozícii * až polovica absolventov je so svojím prvým pracovným miestom nespokojná a hľadá si nové zamestnanie * 40 percent absolventov VŠ zmení prácu v priebehu prvého roka po nástupe do zamestnania * najväčší záujem je o štúdium práva, ktoré je pritom až na 11. mieste medzi povolaniami žiadanými zamestnávateľmi Zdroj: Inštitút hospodárskej politiky, ARRA, Profesia.sk

Chémia už nie je populárna Humenné, Šaľa, Bratislava, Banská Štiavnica, Svit... Tam všade boli stredné priemyselné školy chemické s výbornou povesťou. Kedysi praskali vo švíkoch, dnes bojujú o prežitie. Pre nezáujem žiakov sa museli zlúčiť s inými školami, no aj tak majú problémy. Chémia totiž nepatrí medzi obľúbené odbory. "O jej štúdium nie je záujem. Študijný odbor chemik-operátor sme neotvorili už sedem rokov, lebo sa naň hlásili maximálne jeden-dvaja uchádzači," hovorí Tibor Francel zo Strednej odbornej školy v Šali, ktorá vznikla
20

spojením chemickej priemyslovky, strednej priemyselnej školy a stredného odborného učilišťa chemického. Dnes sa orientuje skôr na strojárstvo a elektrotechniku. Záujem o chemikov by pritom bol. "Každý rok u nás robí nábor Duslo Šaľa. Organizuje i exkurzie a rôzne akcie, ale nepomáha to," sťažuje sa Francel, podľa ktorého žiaci dávajú prednosť gymnáziám alebo populárnejším odborom na stredných školách. Klasická chemická priemyslovka už ani neexistuje. Zlúčeniu sa nevyhli ani školy v ďalších mestách. Stredná odborná škola chemická v bratislavskom Vlčom hrdle vznikla spojením dvoch chemických priemysloviek so stredným odborným učilišťom chemickým. Aj tak však zápasí o každého žiaka. "Chémia nie je populárna, aj keď študentom ponúkame jej modernú tvár a máme skoro stopercentnú uplatnenosť v praxi," hodnotí riaditeľka školy Silvia Loffayová. Nezáujem o chémiu pociťujú aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. "Úroveň absolventov stredných škôl, ktorí k nám prichádzajú, je veľmi slabá. Aj keď mávajú maturitu z chémie, ich znalosti sú nedostatočné," tvrdí prodekan fakulty chemickej a potravinárskej technológie Anton Gatial. Nastupujúci študenti však často musia absolvovať i doučovanie z fyziky a matematiky. Gatial vidí príčinu v slabej príprave na gymnáziách, kde sa chémia ani nevyučuje počas celého štúdia. Núdza spôsobila, že na školu berú každého. "Nerobíme prijímačky. Selekcia prebieha v prvom ročníku. Tí, čo nestačia, odídu," vysvetľuje Gatial.

23. Skončili ste univerzitu? Nemusíte si s diplomom nájsť prácu (TV Markíza)
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/skoncili-ste-univerzitu-nemusite-si-s-diplomom-najstpracu.html

Kým doteraz sa to iba šepkalo, dnes to zamestnávatelia hovoria nahlas. Iba vysokoškolský diplom už na získanie práce nestačí. Mnohé firmy majú jasno v tom, z ktorých fakúlt absolventov jednoducho neberú. Dôvodom je vraj aj to, že niektoré školy nedávajú mladým to, čo potrebuje dnešná prax. Titul magister či inžinier už neznamená kľúč k úspechu. Absolventov je veľa a o prijatí do zamestnania čoraz viac rozhoduje, ktorá vysoká škola ich do života pripravila. Mnohé firmy majú dokonca akési čierne listiny vysokých škôl či fakúlt. Faktom je, že dnešní maturanti majú oveľa viac informácií ako kedysi. A dá sa očakávať, že doba a situácia na trhu práce ich prinúti pozerať sa na výber vysokej školy inak.

21

24. Iba diplom už nestačí (Televízne noviny TV Markíza, 11.12.2011)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/71696

25. Ani vysoká škola už pracovné miesto nezaručí (Pravda.sk)
http://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/18998-a/

22

Tisíce absolventov VŠ majú po skončení školy problémy nájsť si miesto vo svojom odbore. Firmy potrebujú iné špecializácie a lepšiu kvalitu, než im dodávajú školy. Vyplýva to z projektu "Spájame vysoké školy s trhom práce", ktorý vznikol v Inštitúte hospodárskej politiky. Podľa inštitútu každý rok vyjde z vysokých škôl 70-tisíc absolventov. O kvalitných programátorov alebo strojárov majú firmy záujem, pedagógovia, ekonómovia či právnici si hľadajú prácu oveľa ťažšie. „Vážnym problémom je nemožnosť čerstvých absolventov nájsť si prácu vo svojom odbore. Štruktúra, počet a kvalita absolventov len málo zodpovedá očakávaniam trhu práce,“ uviedla Lucia Kleštincová, manažérka inštitútu a vedúca projektu. Z analýzy vyplýva päť dôvodov, prečo si vyskoškoláci ťažko hľadajú zamestnanie. 1. Masifikácia vysokého školstva – trh práce nedokáže absorbovať tisíce absolventov škôl. „Snaha o pro forma dobiehanie v medzinárodných štatistikách spôsobila boom vysokých škôl bez garancie kvality výstupu,“ tvrdí Kleštincová. Aj keď ľudia pocit, že na vysokú školu ide „každý“ maturant, v štatistikách sa to neodráža. Slovensko zaostáva v podieli vysokoškolsky vzdelanej populácie kvôli nízkej kvalite, a tým aj popularite bakalárskeho štúdia. V iných krajinách je toto štúdium prakticky zamerané a zamestnávatelia ho akceptujú ako ukončené Vš štúdium. 2. Inflácia hodnoty diplomu na trhu práce – mnohí považujú diplom za nutnosť napriek tomu, že zamestnávatelia poukazujú na akútny nedostatok prakticky zručných kandidátov z odborných stredných škôl. Kvôli otáznej kvalite mnohých Vš nepovažujú zamestnávatelia diplom za garanciu alebo signál kvality kandidáta. Výsledkom je, že absolventi Vš sú nútení prijímať pracovné pozície, ktoré zvládnu aj stredoškoláci. 3. Prevaha humanitne zameraných absolventov – až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca). Ľahšia cesta k diplomu vedie však na úrad práce. Zamestnávatelia dlhodobo hlásia najmä akútny nedostatok technikov (programátori, stavbári, strojári, elektrotechnici atď.). 4. Bariéra medzi trhom práce a trhom vzdelávania – tieto dva svety veľmi slabo komunikujú. Na jednej strane zamestnávatelia volajú po praktickejšie, technickejšie, svetovejšie zameraných absolventoch. Na strane druhej však ponuka vysokých škôl tieto požiadavky nereflektuje. Otázkou je, či čakať na zmenu ich postoja alebo hľadať motivačné nástroje, ktoré ju urýchlia. 5. Absencia monitoringu uplatnenia absolventov – na absolventskom trhu práce vládne informačné vákuum. Na Slovensku neexistujú štatistiky, ktoré by vniesli svetlo do otázky uplatniteľnosti absolventov, ateda aj efektívnosti investície vynaloženej štátom na ich štúdium, uvádza výskum IHP. Inštitút hospodárskej politiky chce prostredníctvom projektu Nemaj na saláme rozprúdiť diskusiu o vzdelávacom systéme na Slovensku. Na webovej stránke projektu môžete nájsť informácie o niektorých povolaniach – akú majú perspektívu, čo od nich firmy chcú, koľko sa v ktorej profesii zarába, zároveň s príkladmi úspešných ľudí v jednotlivých oblastiach.

23

26. Konečne! Valí sa spúšťa na zbytočné univerzity (tvnoviny.sk) http://tvnoviny.sk/sekcia/specialy/moj-pohlad/konecne-vali-sa-spust-na-zbytocne-univerzity.html

O kvalite vysokého školstva sa na Slovensku debatuje dlhé roky a rovnako veľmi dlho sa čakalo, kedy „praskne“ problém neúmerného prijímania študentov. Vzhľadom na to, že po páde socializmu Slovensko zaostávalo počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí za vyspelejšími krajinami a trh si absolventov žiadal, pribúdali vysoké školy a aj vysokoškoláci. Ako huby po daždi V roku 2003 bolo na verejných vysokých školách necelých 130 tisíc študentov a ešte ďalších pár desiatok na troch štátnych a jednej súkromnej vysokej škole. Do lavíc zasadlo v rovnakom roku 35-tisíc prvákov. V roku 2008 bolo vysokoškolákov už takmer 225 800 a namiesto jednej pôsobila desiatka súkromných škôl. Do prvých ročníkov sa zapísalo až 55-tisíc študentov. Už dlhé roky pri tom bolo jasné, že nielenže vysokoškolákov pribúda neúmerne, ale že často študujú odbory, s ktorými sa bude postupne možné len ťažko uplatniť. Do vysokého školstva sa valili desiatky miliárd korún z verejných zdrojov a ďalšie milióny z vreciek ľudí, ktorí si boli ochotní platiť školné a ďalšie príspevky. Čakanie na zvrat S tým, že obrovské množstvo verejných peňazí sa pomíňa zbytočne – mnohé pracovné posty vôbec nepotrebujú, aby na nich pôsobili ľudia s vysokoškolským titulom, študenti často nemali chuť na náročné štúdium matematiky a podobných disciplín na technikách – však nemohol spraviť žiadny minister prakticky nič. Prípadné kvóty, koľko právnikov či andragogikov môže opustiť brány škôl, by boli zrejme nespravodlivé a aj tak by sa obchádzali. A keďže akýkoľvek absolventi s vysokoškolským vzdelaním sa bez ťažkostí vyhýbali tomu, aby končili na úradoch práce, neostávalo iné, než čakať práve na trh.

24

V plánovanom hospodárstve by to bolo skôr Museli to byť firmy, ktoré určili nové podmienky. Márne bolo predpovedať, že taká situácia nastane, ľudia si ju asi museli vyskúšať na vlastnej koži. Významná časť absolventov tak čelí situácii, že ich zamestnávatelia nechcú. Navyše aj na vysoké školstvo zrejme dolieha nepriaznivá demografia, ktorá už dávnejšie výrazne zredukovala počty žiakov na základných a stredných školách. A tak vlani už celkový počet vysokoškolákov klesol na 217-tisíc a počet prvákov na asi 52-tisíc. Pod tlakom trhu a demografie by teda v nasledujúcich rokoch mali viaceré vysoké školy zaniknúť. Mohlo by to otvoriť cestu k tomu, aby sa peniaze sústredili. Ak to aj neprinesie požadovaný nárast kvality vzdelávania, aspoň sa zmierni „vyhadzovanie“ peňazí na štúdium vysokoškolákov, ktorí si štúdiom len predlžujú mladosť.

27. Áno! Magazín (decembrové číslo) www.anomagazin.sk

Treba zmúdrieť, udrieť, drieť Nechcem hádzať všetkých vysokoškolákov do jedného vreca, ale skôr do jedného koša. Respektíve tam ich hádžu samé školy hneď potom, ako doštudujú. Prečo si dnešní študenti nevyberajú školy podľa toho, čo bude na konci, ale rozhoduje to, čo je na začiatku? Ľahké prijímačky, najlepšie žiadne či ľahké štúdium s takmer vopred prehraným bojom o uplatnenie sa vo vyučenom odbore. Prečítajte si, čo robiť preto, aby ste sa o pár rokov nestretli so spolužiakmi na Úrade práce. Diskusia o úpadku vysokého školstva sa už stala súčasťou každodenného folklóru. Ozýva sa a zintenzívňuje sa zo všetkých radov, od študentov a ich rodičov, cez zamestnávateľov až po odbornú verejnosť. Všetci len vidia, že sa niečo deje, nikto však neprináša riešenie. Zmeniť sa to snaží kampaň Nemaj na saláme, ktorá je súčasťou projektu Spájame vysoké školy s trhom práce. Cieľom kampane je pomôcť záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce, aby maximalizovali svoje šance na nájdenie želaného uplatnenia po ukončení štúdia.

25

„Nielen z pohľadu samotného študenta, ale aj slovenskej ekonomiky, je azda najvážnejším problémom fenomén honby za rýchlym získaním titulu, nezáujem o technické odbory, odliv mozgov do zahraničia a odkázanosť absolventov na pozície s nižšou kvalifikačnou náročnosťou. Vôbec po prvýkrát preto ponúkame slovenskej verejnosti novinky ako napríklad dôveryhodné informácie o mzdách absolventov na rôznych pracovných pozíciách a očakávania personalistov od uchádzačov o prácu,“ hovorí manažérka projektu Lucia Kleštincová. Ak vám ide iba o papier, radšej študovať ani nechoďte. Čo vám pomôže vysoká škola, ktorej odbor nebudete vykonávať? A to je dosť pravdepodobné, že nebudete, pretože je množstvo pozícii, na ktoré je vyučené až obézne množstvo ľudí. Päť nekonečných rokov platenia za školné, za internát či privát, za party od pondelka do nedele, za cestovné a ďalšie. Študent plať, zarábať budeš, keď absolvuješ. Jedinou zárukou úspechu, ako sa po škole uplatniť, je, že nepôjdete tam, kam vás nohy či kamaráti zavedú. Treba mať stanovený cieľ, pretože bez neho sa nikam nedostane ani dovolenkár. Ak si cez leto poviete, že idete niekam, s najväčšou pravdepodobnosťou k moru, a skončite v Tatrách na Kriváni, tak sa prosím vás nečudujte, že vám je nafukovačka zbytočná a plavky vhodné akurát tak do wellness centra na hoteli. Podobne je to aj so školou. Ak neviete, čo chcete, nebude to vedieť nikto. Buďte aktívni, cieľavedomí, náruživí a snažte sa. Kampaň Nemaj na saláme ponúka množstvo užitočných informácií ako priemerné mzdy jednotlivých pracovných pozícií, zoznam škôl, na ktorých je pretlak študentov, inšpiratívne videá mladých úspešných ľudí ako Michal Meško z Martinusu, Michal Truban z WebSupportu, Matúš Vallo z hudobnej skupiny Para a inak súčasť dvojice Vallo Sadovsky Architects a iné. Všetko nájdete na internetovej stránke www.nemajnasalame.sk. Avšak keďže nikdy nie je dosť a vždy je čo zlepšovať, tak aj my rozvinieme Nemaj na saláme o malý kúsoček. V každom vydaní áno! magazínu sa zameriame na jednotlivú pracovnú pozíciu, prezradíme vám, čo čakať na pracovnom pohovore, aká je šanca, že sa uplatníte, koľko budete zarábať a prinesieme vám aj rozhovory s ľuďmi z daného odboru, ale aj so študentmi či profesormi z vybranej školy. Ak budete mať záujem dozvedieť sa aj iné informácie, píšte nám svoje nápady na e-mail smykal@anomagazin.sk a my vám zistíme, či je vo vašej vysnívanej pracovnej pozícii vhodnejšie nosiť slipy alebo trenky, alebo či bude mať úspech pracovať hore bez, prípadne kedy by to úspech mať mohlo. Majte pekné dni a nemajte na saláme!

28. Diplom nestačí. Absolventi nevedia presvedčiť zamestnávateľov http://hnonline.sk/c1-53969690-diplom-nestaci-absolventi-nevedia-presvedcitzamestnavatelov
Len mizivé percento zo 70.000 absolventov slovenských vysokých škôl, ktorí si každoročne prevezmú diplom, spĺňa očakávania zamestnávateľov. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) chýbajú absolventom najmä

26

praktické skúsenosti, mäkké zručnosti a jazykové znalosti. "Získať diplom už ani zďaleka nestačí," uviedla manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. Kvôli vysokej konkurencii na trhu práce už musia čerství absolventi preukázať viacero nadobudnutých schopností či skúseností. Na porazenie konkurentov sú už potrebné skúsenosti zo zahraničia, ako aj ovládanie cudzích jazykov. "Hlavne sa nespoliehať na to, že si stačí odsedieť 5 rokov štúdia a ponuky sa začnú sypať," podotkla Kleštincová. Spoločnosti z IT odvetvia pociťujú napríklad nedostatok kandidátov na pozíciách, ktoré vyžadujú kombináciu istých zručností. Ako napríklad technické schopnosti kombinované s jazykovými znalosťami, či finančné zázemie a technické schopnosti, alebo znalosť dvoch cudzích jazykov. "Podobné skúsenosti však nemajú len personalisti z IT sektora, ale aj ďalší pri obsadzovaní ekonomicky, humanitne, ale najmä technicky zameraných pozícií," tvrdí Kleštincová.

29. Absolventi nenapĺňajú očakávania firiem http://s.sme.sk/r-rss/6167311/ekonomika.sme.sk/absolventi-nenaplnaju-ocakavaniafiriem.html

Podľa Inštitútu hospodárskej politiky chýbajú absolventom najmä praktické skúsenosti, mäkké zručnosti a jazykové znalosti. BRATISLAVA. Len mizivé percento zo 70-tisíc absolventov slovenských vysokých škôl, ktorí si každoročne prevezmú diplom, spĺňa očakávania zamestnávateľov. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) chýbajú absolventom najmä praktické skúsenosti, mäkké zručnosti a jazykové znalosti. "Získať diplom už ani zďaleka nestačí," povedala manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. Kvôli vysokej konkurencii na trhu práce už musia čerství absolventi preukázať viacero nadobudnutých schopností či skúseností. Na porazenie konkurentov sú už potrebné skúsenosti zo zahraničia, ako aj ovládanie cudzích jazykov. "Hlavne sa nespoliehať na to, že si stačí odsedieť 5 rokov štúdia a ponuky sa začnú sypať," podotkla Kleštincová. Spoločnosti z IT odvetvia pociťujú napríklad nedostatok kandidátov na pozíciách, ktoré vyžadujú kombináciu istých zručností. Ako napríklad technické schopnosti kombinované s jazykovými znalosťami, či finančné zázemie a technické schopnosti, alebo znalosť dvoch cudzích jazykov. "Podobné skúsenosti však nemajú len personalisti z IT sektora, ale aj ďalší pri obsadzovaní ekonomicky, humanitne, ale najmä technicky zameraných pozícií," tvrdí Kleštincová.

27

30. Absolventi VŠ nenapĺňajú očakávania firiem Zdroj: Topky.sk Dátum: 2011/12/04 11:00:35 Url: http://www.topky.sk/cl/7/1292825/Absolventi-VS-nenaplnaju-ocakavania-firiem

BRATISLAVA - Len mizivé percento zo 70.000 absolventov slovenských vysokých škôl, ktorí si každoročne prevezmú diplom, spĺňa očakávania zamestnávateľov. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) chýbajú absolventom najmä praktické skúsenosti, mäkké zručnosti a jazykové znalosti. "Získať diplom už ani zďaleka nestačí," uviedla manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. Kvôli vysokej konkurencii na trhu práce už musia čerství absolventi preukázať viacero nadobudnutých schopností či skúseností. Na porazenie konkurentov sú už potrebné skúsenosti zo zahraničia, ako aj ovládanie cudzích jazykov. "Hlavne sa nespoliehať na to, že si stačí odsedieť 5 rokov štúdia a ponuky sa začnú sypať," podotkla Kleštincová. Spoločnosti z IT odvetvia pociťujú napríklad nedostatok kandidátov na pozíciách, ktoré vyžadujú kombináciu istých zručností. Ako napríklad technické schopnosti kombinované s jazykovými znalosťami, či finančné zázemie a technické schopnosti, alebo znalosť dvoch cudzích jazykov. "Podobné skúsenosti však nemajú len personalisti z IT sektora, ale aj ďalší pri obsadzovaní ekonomicky, humanitne, ale najmä technicky zameraných pozícií," tvrdí Kleštincová.

28

31. Očakávania zamestnávateľov spĺňa len mizivé percento absolventov http://www.ta3.com/clanok/5106/ocakavania-zamestnavatelov-splna-len-mizive-percentoabsolventov.html

Získať vysokoškolský diplom už ani zďaleka nestačí. Zo 70 tisíc absolventov slovenských vysokých škôl spĺňa očakávania zamestnávateľov len mizivé percento Tvrdí to Inštitút hospodárskej politiky.

29

32. Absolventi nenapĺňajú očakávania firiem http://www.ihp.sk/medialnespravy/20111204-tasr.htm

BRATISLAVA. Len mizivé percento zo 70-tisíc absolventov slovenských vysokých škôl, ktorí si každoročne prevezmú diplom, spĺňa očakávania zamestnávateľov. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) chýbajú absolventom najmä praktické skúsenosti, mäkké zručnosti a jazykové znalosti. "Získať diplom už ani zďaleka nestačí," povedala manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. Kvôli vysokej konkurencii na trhu práce už musia čerství absolventi preukázať viacero nadobudnutých schopností či skúseností. Na porazenie konkurentov sú už potrebné skúsenosti zo zahraničia, ako aj ovládanie cudzích jazykov. "Hlavne sa nespoliehať na to, že si stačí odsedieť 5 rokov štúdia a ponuky sa začnú sypať," podotkla Kleštincová. Spoločnosti z IT odvetvia pociťujú napríklad nedostatok kandidátov na pozíciách, ktoré vyžadujú kombináciu istých zručností. Ako napríklad technické schopnosti kombinované s jazykovými znalosťami, či finančné zázemie a technické schopnosti, alebo znalosť dvoch cudzích jazykov. "Podobné skúsenosti však nemajú len personalisti z IT sektora, ale aj ďalší pri obsadzovaní ekonomicky, humanitne, ale najmä technicky zameraných pozícií," tvrdí Kleštincová. Copyright 2011 TASR

33. Titulománia na Slovensku (Televízne noviny TV Markíza, 16.12.2011)

30

Moderátorka: Naši mladí ľudia sú mimoriadne dychtiví po vzdelaní, aspoň tak to ukazujú údaje Inštitútu hospodárskej politiky, podľa ktorých momentálne až 60 percent 19-ročných ľudí študuje na nejakej vysokej škole. V skutočnosti sú však podľa odborníkov tieto údaje skôr alarmujúce. Redaktor: Dôraz na kvantitu namiesto kvality, hromadný nábor uchádzačov namiesto prísnej selekcie, slabé prepojenie vysokých škôl s trhom práce a nedostatočná úroveň bakalárskeho štúdia. To sú podľa analytikov hlavné dôvody nedostatočnej kvality vysokoškolského vzdelania. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky: V roku 2010 bolo do prvého ročníka vysokých škôl prijatých 60 percent populačného ročníka, čo je absolútne neprimeraný počet, keď si vezmeme inteligenčnú štruktúru obyvateľstva. Redaktor: Mladí ľudia však len využívajú to, čo im 39 vysokých škôl na Slovensku umožňuje a školám to vyhovuje. Sú zväčša platené z verejných zdrojov. To znamená čím viac študentov, tým viac peňazí. Odborníci hovoria o tom, že Slovensko dokonca zachvátila akási titulománia. Veď získať dnes vysokoškolský diplom je už takmer rovnaká samozrejmosť, akou bola za socializmu maturita. Bohumil Búzik, sociológ: Je to kôr psychická poistka, že ich to uspokojuje a skôr alebo neskôr príde doba, keď sa potreba vysokoškolsky vzdelaných v tej spoločnosti nasýti a potom bude značný podiel aj ľudí medzi nezamestnanými, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. Až potom začnú skutočné problémy. Redaktor: O problémoch vysokoškolákov zamestnať sa sa však hovorí už aj dnes. Peter Paška, ProAct People Slovakia: Ľudia s diplomami sú nútení vzhľadom na to, že nie sú schopní si nájsť inú prácu, robiť za pásom. Redaktor: Minister školstva slabú úroveň vysokého školstva nepopiera, vysokú zamestnanosť vysokoškolákov však áno. Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS), minister školstva: Slovensko má nižšiu nezamestnanosť absolventov vysokých škôl než je priemer OECD. Podľa ministra školstva sa môže kvalita vysokých škôl zlepšiť tak, že mladí ľudia dostanú čo najviac informácií už pri výbere vysokej školy, napríklad o tom, aký budú mať po jej skončení plat či možnosť ďalšej kariéry.
31

34. Čo sa oplatí študovať? Manažment i farmácia (Hospodárske noviny, 05.01.2012, strana 15)

Chystáte sa na vysokú školu? Ak chcete, aby vaše vzdelanie nevyšlo „nazmar“, vyberte si školu, ktorá vás skutočne uživí. HN pre vás exkluzívne zostavili rebríček slovenských univerzít, ktoré majú najväčší potenciál zabezpečiť svojim absolventom kvalitnú a – v neposlednom rade – dobre zaplatenú prácu. Vysokých škôl je na Slovensku ako maku. Hospodárske noviny za vás urobili v čase, kedy sa mnoho mladých rozhoduje o tom, na ktorú školu sa po strednej vyberú, výber tých, ktoré vás uživia. A výsledok? Okrem všeobecne známych IT odborov vám slušný plat a šancu rýchlo získať prácu môže zabezpečiť aj fakulta manažmentu, medzinárodných vzťahov či farmácie. Všetky majú nízku nezamestnanosť absolventov a dobré platy. Platí však, že za svoje úspechy po škole zodpovedáte aj vy sami. Žiadne menšie zlo Je dôležité, aby ste pri výbere školy nešli cestou „menšieho zla“. Ísť na školu iba pre to, že nepožaduje prijímačky či jednoducho má povesť „ľahkej“, nemá význam. „Mnohí mladí ľudia idú často pri výbere vysokej školy cestou menšieho odporu. Neraz ich rozhodnutie ovplyvňuje napríklad fakt, že na škole sa nevyučuje veľa matematiky,“ upozorňuje Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. „Treba sa zamýšľať skôr nad štúdiom toho, čo má reálne využitie v praxi ako rozhodovať sa na základe toho, čo má človek rád,“ hovorí Erika Gorelová z personálnej agentúry Lugera. Poukazuje pritom napríklad na aktuálnu situáciu mladých právnikov. Ich uplatniteľnosť je pritom veľmi slabá. „Na Slovensku sa už akoby zažilo, že tí šikovnejší budú právnikmi, lekármi a podobne a tí menej schopní pôjdu na technickú školu. Tento imidž podporil aj fakt, že mnohé techniky nabrali ľudí bez pohovorov,“ upozorňuje generálny riaditeľ Trenkwalderu Luboš Sirota.

32

Slovenským paradoxom teda je, že kvalitné školy sa často vnímajú ako „možnosť B“. Pojem „filozof“ totiž ešte stále akosi automaticky znie lepšie ako napríklad „strojár“. Napriek tomu, že druhý sa takmer určite uplatní lepšie. Radšej ďaleko od domu Pri vypisovaní prihlášok myslite na to, koľko absolventov tá-ktorá škola každoročne produkuje. „Žiaľ, mnohí študenti berú ako primárne kritériá pri rozhodovaní sa geografickú blízkosť školy či „imidž“ profesie. Výsledkom je, že získajú vzdelanie v zlej kvalite alebo v odbore, po ktorom nie je na trhu dopyt,“ dodáva Sirota. Poukazuje pritom na to, že dnes nie je problém získať kvalitné a podrobné informácie o vysokých školách z rôznych zdrojov. Problémom však je averzia samotných študentov voči matematike či fyzike. „Radšej dajú prednosť jednoduchším predmetom počas štúdia humanitného zamerania,“ potvrdzuje Lucia Burianová z portálu Profesia.sk Na školu z povinnosti? Nie Príchod na „výšku“ iba z povinnosti je dnes relatívne bežnou praxou. Univerzitné vzdelanie sa totiž považuje takmer za nevyhnutnosť „dobrej kariéry“. Odborníci však upozorňujú, že na pracovnom trhu začínajú veľmi chýbať kvalitní odborne vzdelaní stredoškoláci. Tých dokážu firmy často zaplatiť výrazne lepšie než vysokoškolákov z „horších“ odborov. Burianová z Profesie tvrdí, že ide napríklad o elektrikárov, mechanikov či inštalatérov. „Je len otázka času, kedy neuplatniteľnosť ľudí s vyštudovanými menej atraktívnymi vysokoškolskými odbormi prinúti zamyslieť sa nad tým, že často stredné odborné vzdelanie bude pre trh práce oveľa zaujímavejšie,“ spresňuje Burianová. „Jednoznačne existuje nemálo prípadov, kedy sa odborné stredoškolské vzdelanie vypláca viac než ,pro forma’ vysoká škola. Mať v ruke poctivé a žiadané remeslo je dnes takmer vzácnosťou,“ uzatvára pre HN Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.

35. Na humanitný odbor zabudnite (Hospodárske noviny, 05.01.2012, strana 16)

Plánujete študovať sociálnu prácu, andragogiku či kulturológiu? Radšej ani nevypisujete prihlášku. Experti na pracovný trh otvorene hovoria: prácu si ľahko nenájdete. A už vôbec nie vo svojom odbore a dobre platenú. Humanitných študentov je priveľa a Slovensko ich nepotrebuje. Problémom je, že školy nie sú dostatočne prepojené s trhom práce.
33

Je ich priveľa „V minulom školskom roku študovalo na slovenských vysokých školách 220-tisíc ľudí, z toho až 58 percent spoločenskovedné odbory, technické iba 20 percent,“ upozorňuje Luboš Sirota, generálny riaditeľ Trenkwalderu. Slovenské hospodárstvo pritom podľa neho toľko humanitne zameraných ľudí vôbec nepotrebuje. Výnimku, ako dodáva, tvoria jedine ekonómovia. To potvrdzuje aj rebríček HN – na prvých miestach uplatniteľnosti sú popri fakultách Univerzity Komenského takmer všetky fakulty Ekonomickej univerzity. „Súkromný sektor potrebuje andragógov, filozofov či kulturológov iba v okrajovej miere,“ hovorí Sirota. „Na trhu chýbajú talenty s technickým vzdelaním. Aj v časoch ekonomického poklesu majú firmy problémy s ich hľadaním,“ prízvukuje Jiří Halbrštát zo spoločnosti Manpower. Pracovná samovražda Ministerstvo školstva poukazuje na to, že študenti sa na „zlé“ odbory stále masovo hlásia. „Pokiaľ sú záujemcovia o študijné programy s nízkou uplatniteľnosťou na trhu práce, budú školy tieto programy naďalej otvárať. Záujem o takéto študijné programy by mal klesať zo strany študentov,“ tvrdí hovorkyňa Miriam Žiaková. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky je však štúdium „slabých“ humanitných odborov takmer kariérnou samovraždou. „Desaťtisíce študentov strávia päť rokov života štúdiom odboru s otáznou pridanou hodnotou pre ich budúcou kariéru,“ varuje. Prečo školy masovo priberajú ľudí na odbory, ktoré Slovensko nepotrebuje? Zlyháva diskusia . Kleštincová tvrdí, že je nevyhnutné začať reálnu diskusia o tom, čo od vysokých škôd očakávajú zamestnávatelia. „Vysoké školy nie sú motivované zbierať spätnú väzbu od svojich absolventov a ich zamestnávateľov, nehovoriac o povinnosti prispôsobovať následne výučbu tomuto odkazu,“ hovorí. „Zlyhávajú v príprave študentov na kreatívnu a inovatívnu prácu, nevedú ich k analytickému mysleniu. Práve to je to, čo trh požaduje,“ myslí si riaditeľ inštitútu CELSI Martin Kahanec. Zmena možno v marci Mnohí odborníci, ktorých HN oslovili tvrdia, že by pomohla aj zmena systému financovania škôl. „Školy sú platené podľa počtu študentov, ktorých získajú, a nie podľa ich uplatniteľnosti,“ potvrdzuje Halbrštát. Prínosom by bol podľa Lucie Burianovej z Profesia.sk aj reálny monitoring uplatniteľnosti absolventov a napojenie diplomových či iných prác na prax. Rezort školstva sa pravdepodobne „rozhýbal“ v týchto dňoch. Vysokým školám dal ultimátum: do marca musia informovať rezort o platoch a pôsobiskách absolventov. „Chceme znižovať informačnú nerovnosť na trhoch vzdelávania a práce,“ sľubuje hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

36. Môj názor (Hospodárske noviny, 26.1.2012, strana 16, Lucia Kleštincová)
Harvard, Stanford či Oxford. Univerzity, ktoré obsadzujú popredné miesta v rebríčkoch najlepších vysokých škôl sveta. Majú ešte jednu spoločnú charakteristiku – sú financované zo súkromných zdrojov, najmä zo školného. Všetci sme o nich počuli, niektorí o nich snívajú a ďalší nimi kvôli ich „elitárstvu“ opovrhujú. Treba pripomenúť, že výška školného nie je priamo úmerná kvalite. Diplom z takejto školy je luxusný „produkt“ ako každý iný, a tak by si študenti pred platbou mali dobre rozmyslieť, kam sa ich investícia najviac oplatí. Na kvalitnej škole sa však skutočný boj zaplatením školného len začína. Študenti od rána do noci drilujú nad knihami a prakticky zameranými zadaniami. Ani horibilné školné im bez tvrdej práce totiž diplom nezaručí. Zároveň by bolo naivné riadiť sa heslom: čím drahšie, tým lepšie. Vysoké školy vedia, že o svojho klienta sa musia pobiť, a to skutočnou kvalitou, nie marketingovými ťahmi či rozdávaním titulov „zadarmo“. Z dlhodobého hľadiska je v záujme každej vysokej školy, súkromnej či verejnej, aby jej pedagógovia patrili do špičkových výskumných tímov, aby sa zamestnávatelia bili o jej absolventov pri obsadzovaní pozícií s vysokou pridanou hodnotou, a aby títo s hrdosťou šírili jej dobré meno. Verím, že aj slovenské školy sa môžu priblížiť k tejto vízii. Dôležité je, aby načúvali spätnej väzbe. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky

34

37. Súkromná škola? Dobrý plat vám nezaručí (Hospodárske noviny, 26.1.2012, strana 15)
Na Slovensku je ich 12, o ich kvalite kolujú vtipy a vznikajú seriózne polemiky. Súkromné školy. Aktuálne na nich napríklad v externej forme študuje takmer toľko študentov ako na verejných univerzitách. Má význam študovať súkromnú „vyšku“? Nájdete si s titulom z nej prácu? Personalisti tvrdia, že viac ako na škole záleží na osobných vlastnostiach človeka. U nás totiž určite neplatí to, čo v zahraničí – že drahá súkromná škola je zárukou prestížneho džobu a vysnívaného platu. Prácu majú „Na Slovensku neplatí, že súkromná škola má automaticky lepší kredit ako škola verejná. Tradičné školy majú často lepšie meno,“ hovorí Klára Javorská, špecialistka pre personálne poradenstvo agentúry Trenkwalder. Poukazuje pritom na fakt, že súkromné školy, najmä v menších mestách, sa často boria s povesťou „ľahko ukončiteľných“. Nezamestnanosť absolventov súkromných škôl však nie je extrémne vyššia než pri štátnych školách. To však môže podľa Javorskej byť pre to, že mnoho ľudí súkromné školy navštevuje popri práci. Rovnaký prístup Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky poukazuje na jednu z hlavných výhod súkromných škôl – lepšie vybavenie a „proklientsky“ prístup. „S tým súvisí aj hlavná nevýhoda. Bez adekvátnych kontrolných mechanizmov to môže znamenať znižovanie nárokov na vedomosti študenta,“ upozorňuje Kleštincová. „Je verejným tajomstvom, že niektoré súkromné vysoké školy rozdávajú tituly bez potrebnej kvality,“ otvorene hovorí Martin Kahanec, riaditeľ inštitútu CELSI. Prím hrá individualita „Kandidáti zo súkromných vysokých škôl majú väčšinou lepšie rozvinuté jazykové schopnosti,“ tvrdí na druhej strane Anna Grominová z personálnej agentúry Lugera. Nič sa však nedá generalizovať. „Kvalita konkrétneho uchádzača záleží predovšetkým na jeho šikovnosti,“ dodáva. To potvrdzuje aj personálka Edymax. „Pristupujeme k nim rovnako ako k absolventom štátnych vysokých škôl,“ hovorí za firmu Lenka Dorčáková. Zásadné rozdiely medzi absolventmi oboch druhov škôl podľa nej nie sú, poukazuje však na to, že „úroveň vysokého školstva by na Slovensku mohla byť vyššia bez ohľadu na to, o aký typ vysokej školy ide“. Podľa Lugery je na Slovensku približne osem súkromných vysokých škôl, ktoré začínajú „mať stabilný charakter“. „Nie je možné hádzať všetky do jedného vreca,“ pridáva sa Javorská z Trenkwalderu. Ministerstvo školstva tvrdí, že na kvalitu súkromných škôl sa kladú rovnaké nároky ako pri verejných či štátnych školách. Tak pri vzniku, ako aj počas samotnej činnosti. František Kvarda - Väčšinou externisti Na verejných vysokých školách u nás študuje viac ako 123-tisíc študentov v dennej forme. Externistov je takmer 34-tisíc. Na súkromných školách je 24-tisíc diaľkových študentov a iba 9,7 tisíca študuje denne.

35

38. Vzdelanie stráca úroveň, školy ani zamestnávatelia si nevyberajú (Pravda, 28.12.2011, strana 4)

Množstvo na úkor kvality. Tak vyzerá vysokoškolské vzdelanie na Slovensku. Jeho úroveň dlhé roky upadá a namiesto toho, aby bolo zárukou vedomostí absolventov, v mnohých prípadoch je len zárukou získania diplomu bez hodnoty. Zlepšeniu situácie by podľa odborníkov pomohlo, keby napríklad zamestnávatelia uprednostňovali absolventov s lepším vzdelaním pred tými, ktorí skončili školu s pochybnou povesťou. To by uchádzačov o štúdium na vysokej škole malo zase motivovať k tomu, aby si vyberali školu, ktorej diplom im pomôže nájsť si dobrú prácu. V praxi to však nefunguje. Väčšina firiem podobné sito zatiaľ nerobí. Problém má korene v minulosti. Po páde socializmu bolo totiž na Slovensku málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo sa začalo doháňať na úkor kvality. Zatiaľ čo v roku 1989 bolo u nás iba 13 vysokých škôl, teraz je ich 37. Počet študentov sa z vtedajších 63–tisíc zvýšil na asi štvrť milióna. V roku 2005 podiel študentov prijatých na vysokú školu presiahol dve tretiny populačného ročníka, vlani to bolo viac ako 61 percent. Toto číslo by pritom bolo ešte vyššie, keby sa zohľadnili aj tí, čo študujú v zahraničí. Paradoxom je, že pri porovnaní s vyspelým svetom, máme vysokoškolsky vzdelaných ľudí stále málo. V skupine od 25 do 64 rokov je to asi 15 percent, kým priemer v EÚ dosahuje 19 a v OECD 21 percent. Tam sa však vzdelanosť budovala roky, nie tak rýchlo. Z našich vysokých škôl každý rok vychádza už vyše 70–tisíc absolventov. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by vysoký podiel vysokoškolákov nebol problém, keby sa sprísnili podmienky na prijatie na štúdium. „Prijímačky sa však väčšinou nerobia, takže sa tam dostávajú
36

aj ľudia, ktorí na to nemajú. Kvalitu vysokoškolského vzdelania tým ťahajú dole. Pomohlo by, keby sa znova zaviedli prísne selektívne prijímacie skúšky, aby prešli len tí najtalentovanejší,“ navrhuje. Vzdelanie podľa nej treba tiež lepšie prepojiť s trhom práce. „Absolventov vysokých škôl je naozaj veľa a obsadzujú pozície, na ktoré by stačili stredoškolsky vzdelaní. Každý zamestnávateľ, ktorý si môže vybrať, dá však prednosť vysokoškolákovi, pretože je pravdepodobné, že bude mať lepšie zručnosti,“ vysvetľuje Darina Mokráňová z personálnej spoločnosti Index Nosluš. Vysokoškoláci tak berú prácu maturantom. Podľa nej sa to nezlepší, kým absolventi vysokých škôl nezačnú také miesta odmietať. Aký recept prijať, aby sa zdvihla úroveň štúdia? Ministerstvo školstva si veľa sľubuje od prísnejších akreditácií, nedávno zverejnilo aj informácie o nezamestnanosti absolventov podľa študijných odborov či výšku priemerných platov, akú dostávajú absolventi rôznych škôl a fakúlt. To by uchádzačom malo pomôcť pri výbere vhodnej vysokej školy. V skutočnosti však mnohým študentom nejde o kvalitné vzdelanie, iba o titul. Hľadajú školu, ktorá ich príliš nezaťaží. A firiem, ktoré si absolventov vyberajú podľa vysokej školy, je zatiaľ málo. „Ak ide o prax, vysoká škola stráca na dôležitosti. Vysokoškolské diplomy sú už sprofanované. Zamestnávateľom zatiaľ veľmi nezáleží na tom, akú univerzitu uchádzači absolvovali. Dôležité je, akú majú prax, čo sú ochotní urobiť, koľko peňazí si pýtajú. Keď niekto príde na pohovor, záleží skôr na jeho osobnosti. Ešte sme sa nestretli s tým, že by firmy odmietli niekoho zobrať iba preto, že skončil konkrétnu školu,“ hovorí Mokráňová. Nájdu sa však aj výnimky. „V minulosti sa stalo, že absolventi z niektorých fakúlt nespĺňali ani základné odborné požiadavky, ktoré by mali zvládať naši potenciálni zamestnanci. Preto sa pri výberových konaniach zameriavame najmä na uchádzačov tých vysokých škôl, s ktorými máme dobré skúsenosti,“ hovorí Radoslav Tóth z advokátskej kancelárie Lawcorp. To, že niektorých absolventov prakticky nemožno zamestnať na pozícii, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu, potvrdil aj konateľ pracovnej agentúry ProAct People Peter Paška. „Sú to najmä ľudia zo škôl, ktoré dlhodobo neprodukujú kvalitných absolventov, v minulosti mali problémy s akreditáciou, majú za sebou rôzne škandály s rozdávaním diplomov, rýchlokvasené vysoké školy alebo také, kde medzi vyučujúcimi nenájdete expertov z praxe,“ hodnotí. Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta tvrdí, že za kvalitu vzdelávania by mala ručiť každá vysoká škola a pracovný trh by mal uprednostniť úspešných absolventov. Kvalitu by mala garantovať aj udelená akreditácia. „Úradníci alebo inšpektori to však nezaručia. Učitelia musia preukázať svoju prax, odbornosť a kvalitu. Treba vytvoriť špeciálny kontrolný systém, zamerať sa najmä na súkromné a malé univerzity so špeciálnym zameraním. Špičkové univerzity by si kvalitu mali ustrážiť,“ odhaduje Mičieta. Podľa Kleštincovej je dôležité tiež platové ohodnotenie. „Ťažko očakávať, že na vysoké školy pôjdu učiť najväčší odborníci, keď za to nedostanú zaplatené.“ Upozorňuje, že v anglosaských krajinách je zvykom ponúknuť učiteľom toľko, koľko sa zarába v jeho odbore. Ak napríklad niekto vyučuje financie, má plat bežný v tomto sektore. Úspora by sa mohla získať dôkladnou reformou bakalárskeho štúdia tak, aby stačilo na vstup absolventa do praxe, takže by nepotreboval aj magisterské štúdium. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ *** ”Zamestnávateľom velmi nezáleží na tom, akú univerzitu uchádzači absolvovali. Dôležité je, akú majú prax, čo sú ochotní urobiť, koľko peňazí si pýtajú. Darina Mokráňová personálna spoločnosť Index Nosluš Absolventi vysokých škôl ! v roku 1989 bolo na Slovensku len 13 vysokých škôl, teraz ich je 37 ! počet študentov sa z vtedajších 63–tisíc zvýšil na viac ako 250–tisíc ! v roku 2002 sa na slovenské vysoké školy dostalo 39 % populačného ročníka, v roku 2006 to bolo už 75 %, vlani viac ako 61 % ! na začiatku 90. rokov končilo vysokú školu asi 10–tisíc absolventov ročne, teraz je to vyše 70–tisíc ! 40 % absolventov VŠ mení svoje zamestnanie už v priebehu prvého roka od nástupu do práce ! 3/4 absolventov pracujú na pozícii, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, ostatní berú miesta pre maturantov. ZDROJ: INŠTITÚT HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

37

39. Fetišizácia trhu práce (Pravda, 22.12.2011, strana 37, Martin Kanovský)

Inštitút hospodárskej politiky vydal analýzu pod názvom Spájame vysoké školy s trhom práce. Nachádzajú sa v nej viaceré priam apokalyptické tvrdenia o (ne)kvalite slovenského vysokého školstva. Nedomnievam sa, že je kvalitné, no takéto štúdie neprispievajú svojou rétorikou k objasneniu príčin ani k možnej náprave. Hlavným nedostatkom analýzy nie je to, že by jej autorka uvádzala chybné dáta. Problém je, že ich interpretuje podľa svojich vopred daných východísk, najmä jedného z nich, tradičného, prostoduchého predsudku: „Nekvalita slovenských vysokých škôl je spôsobená vysokým počtom študentov a absolventov.“ Áno, je pravdou, že počet prijatých študentov v roku 2010 tvorí 60,9 percenta populačného ročníka. Tento údaj však nie je v rámci Európskej únie ničím výnimočný ani alarmujúci, navyše tento podiel pomerne výrazne klesá (v roku 2009 bola jeho hodnota 64,9 %). K údaju o 60 percentách populačného ročníka na vysokých školách dodáva zmätenú vetu, že „takto vysoká miera participácie na vyššom vzdelávaní za žiadnych okolností nemôže korešpondovať s Gaussovou krivkou prirodzeného rozloženia inteligencie v populácii“. Už takáto úsmevná veta by stačila na diskvalifikáciu celej analýzy. Cieľom vysokoškolského vzdelávania rozhodne nie je ani reprodukovať Gaussovu krivku rozloženia inteligencie. A to aj keby sme súhlasili s tým, že takéto niečo skutočne existuje, čo by sme po masívnej kritike IQ testov a meraní radšej robiť nemali. Nechajme však komické aspekty analýzy a uveďme niečo vážnejšie: alarmujúce vízie o podiele na populačnom ročníku mala radšej autorka dať do rozumného celoeurópskeho kontextu. Vtedy by sa ukázalo niečo celkom iné. Podľa údajov Eurostatu za rok 2010 je podiel absolventov vysokých škôl na populácii 30-34–ročných v EÚ 30 % u mužov a 37 % u žien. Na Slovensku je to 18 a 26 %, teda veľmi nízky údaj. Napríklad, Írsko má 44 a 55 %, Veľká Británia 41 a 45 %, Švajčiarsko 47 a 41 %. Teda oveľa vyššie počty, no neplatí, že vysoké školy v týchto štátoch sú menej kvalitné. Záver je jasný: iba počet študentov nie je meradlom kvality. Rozmáha sa fetišizácia „potrieb trhu práce“, čo má niekedy naozaj formu magického zaklínadla. Ako červená niť sa tento fantóm vinie aj analýzou Inštitútu hospodárskej politiky. Kto by si neprial, aby naše školy

38

pripravovali absolventov pre potreby trhu práce? No „trh práce“ je nesmierne rôznorodý, flexibilný a veľmi premenlivý jav. Zamestnávatelia často a radi lamentujú, že absolventov musia zaúčať. Ale tak to bolo vždy, všade a vždy bude. Ani absolvent Harvardu či Oxfordu nezačne pracovať na trhu hneď, len so znalosťami z univerzity. Kľúčová je flexibilita, schopnosť rýchlo sa učiť, prepájať súvislosti a prichádzať s tvorivými riešeniami. Ani sám „trh práce“ nedokáže nikdy vopred a už vôbec nie dlhodobo definovať svoje „potreby“. Autorka analýzy sa tvári, akoby trh práce bol manažér s kufríkom, ktorý už dávno všetko predstaviteľom vysokých škôl vysvetlil a tí ho z akejsi zlomyseľnosti či skostnatenosti nechcú počúvať. No údaje o uplatnení absolventov sú jasné: to, s čím problém nemajú, je uplatnenie na trhu práce. To neznamená, že slovenské školy sú kvalitné. Skôr to vypovedá o trhu práce. Je veľmi zaujímavé, že najrigidnejšie plánovanie a kvóty na vysoké školy by najradšej zaviedli práve hovorcovia a proroci trhu práce. *** ”Trh práce nieje manažér s kufríkom, ktorý už dávno všetko predstaviteľom vysokých škôl vysvetlil a tí ho z akejsi zlomyseľnosti či skostnatenosti nechcú počúvať.

40. Rankings of Slovak faculties released (Slovak Spectator, 19.12.2011)

FINDING the right university is among the biggest challenges faced by high school students. They must consider multiple issues such as their personal aspirations and the quality of education offered, as well as things like the commute between their home and the school. Though it cannot gauge the inner thoughts of young people or quantify a school’s atmosphere, Slovakia’s Academic Ranking and Rating Agency (ARRA) tries to present a useful guide to the quality of education offered by Slovak universities and colleges. ARRA has been preparing rankings of the faculties of Slovak universities and colleges since 2005 with the aim of helping high school graduates decide on the school they want to attend as well as giving guidance to faculties about areas that need improvement. “Our ranking is based on publicly accessible and verifiable information,” Ivana Kullová from ARRA told The Slovak Spectator. This year ARRA’s analysis focused on 109 faculties, including five faculties at private universities, which were then divided into 11 academic categories based on their specialisations. The final ranking is based on evaluation of several factors about each faculty. What makes a good faculty? ARRA’s evaluation process is based on two major areas – education and research – with various criteria

39

assessed within each category. In the area of education ARRA looks at the ratio of students to teachers and the attractiveness of the study programmes, while the research area is assessed based on the faculty’s number of publications and citations, the availability of grants and whether there is a PhD programme. ARRA’s criteria have been modified several times in the recent past based on international trends for the evaluation of universities. This year ARRA used four new assessment criteria: the mobility of students; the unemployment rate for graduates; the number of PhD students enrolled; and the faculty’s total number of publications and citations. “Basically, the ‘winner’ at the top of the chart within each group has a large number of professors and associate professors and a small ratio of students per teacher, has been successful in receiving domestic and foreign grants, has quality publications, and has a high number of PhD students,” Kullová told The Slovak Spectator. See ARRA pg 12 ARRA: Rankings Continued from pg 2 The private schools face some disadvantages compared to public universities, mostly in the research part of the assessment, Kullová admitted, but nevertheless they received very good evaluations in the education category. “They [the private faculties] had a very low ratio of students per teacher and a large number of professors and associate professors,” Kullová stated, adding that the Faculty of Law of the Pan European University in Bratislava had the largest number of foreign students. There are several factors that decreased the final ranking of many of the faculties and one was a significant drop in the number of research grants, reaching 40 percent in some cases, according to the ARRA report. This can be partially explained by the failure of the Slovak Research and Development Agency to announce any competitions for grants at the universities for some time, Kullová told the Spectator. Universities also have a problem with what Kullová called a "PhD students’ paradox", meaning that some schools have many PhD students who have not contributed very much to their faculty’s research. Kullová said this trend could have been influenced by state financial contributions which schools received for each enrolled PhD student. “A faculty should have a large number of PhD students not because it is financially advantageous but because it actually focuses more on research than education,” Kullová told The Slovak Spectator. Employers’ opinions not assessed Though ARRA uses a comprehensive method for evaluating the quality of faculties, Lucia Kleštincová, the manager of the education section for the Economic Policy Institute (IHP), believes that an important criterion is missing. “The charts are missing the other side of the coin – the opinion of employers on the preparedness of students for practical work and on the problems employers face when they hire new staff,” Kleštincová said, as quoted by a press release from her organisation about this year’s ARRA rankings. Kullová conceded that it is important to know what employers think about the preparedness of students for work life but she does not believe it will be possible to include this criterion in its future evaluations, stating that there could be several problems with the data being verifiable and quantifiable. Nevertheless, she pointed out that ARRA is checking on the success rate of graduates in finding employment using what she called "graduate unemployment criteria" which is based on data from Slovakia’s Labour, Social Affairs and Family Centre (ÚPSVAR). Old and new faces Even though the evaluation criteria have changed in recent years, several faculties have maintained the top position in their category for several years in the row. The University of Veterinary Medicine and Pharmacy in Košice has been at the top of the agricultural faculty category for several years. “We do not think that we have advantages compared with other faculties of Slovak universities that are evaluated by the ARRA in the agricultural sciences category,” Emil Pilipčinec, the rector of the university, told The Slovak Spectator. “Our aim, first of all, is to provide education to graduates that will be good and will be well-accepted in the labour market.”
40

Another faculty which has consistently ranked high is the Faculty of Chemical and Food Technology (FCHPT) of the Slovak University of Technology in Bratislava. “The faculty is focused on quality research activities which are the necessary condition for quality education,” Ján Šajbidor, dean of the FCHPT, told The Slovak Spectator. He added that the university has a system of clear rules to evaluate the results of the faculty’s research as well as the work of teachers and these contribute to the competitiveness of the whole university. He also pinpointed good cooperation with foreign universities which helps his faculty achieve a high ranking. The traditional leaders in some categories were topped by new faces in this year’s rankings. For example, the Faculty of Arts of the University of Pavol Jozef Šafárik in Prešov took the top position in the philosophy faculty category. ARRA praised the Prešov faculty’s high number of publications which appeared in international databases. Several faculties of the private Pan-European University in Bratislava ranked high: its Faculty of Economy and Business and its Faculty of Law were among the five best faculties in these categories. Ladislav Kabát, the dean of the Faculty of Economy and Business at PanEuropean University, told The Spectator that this year’s evaluation “was and still is a nice surprise,” but that the faculty had tried hard to achieve good results by emphasising and supporting research activities and then publishing the results of the research

41. Jedným z dôvodov nekvality vysokých škôl je kvantita (sme.sk) http://s.sme.sk/r-rss/6183349/www.sme.sk/jednym-z-dovodov-nekvality-vysokych-skol-jekvantita.html

Podľa Inštitútu hospodárskej politiky nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70-tisíc absolventov. BRATISLAVA. Jedným z piatich hlavných dôvodov nekvality vysokých škôl je aj ich orientácia na kvantitu. Vyplýva to zo zdrojov nekvality vysokých škôl, ktoré určil Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Podľa IHP nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70.000 absolventov. "Podiel novoprijatých študentov na 1. stupeň a spojené štúdium presahuje 60 percent populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru?" spýtala sa manažérka IHP Lucia Kleštincová. Ďalšou príčinou nekvality škôl je podľa nej nábor študentov namiesto prísneho výberu talentov. "Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním," doplnila Kleštincová. Medzi ďalšie dôvody patrí neznalosť a nezáujem škôl o poznanie potrieb trhu práce či slabý praktický rozmer výučby.

41

"Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz sú až prekvalifikovaní. Pre chýbajúci praktický rozmer sú však slabí v aplikácii získaných vedomosti v praxi," opísala Kleštincová. Päticu zdrojov nekvality škôl podľa nej uzatvára nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia. IHP je iniciátorom a odborným garantom projektu "Spájame školy s trhom práce", v rámci ktorého beží informačná kampaň "Nemaj na saláme!". Kampaň má pomôcť záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce a zväčšiť tak svoje šance na nájdenie uplatnenia po skončení štúdia. 42. ŠKOLSTVO: IHP pomenovalo päť dôvodov nekvality slovenských VŠ (SITA)

BRATISLAVA 15. decembra (SITA) - Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 39 vysokých škôl, no mnohé z nich vypúšťajú na trh práce nekvalitných absolventov. Konštatuje to Inštitút hospodárskej politiky (IHP), ktorý pomenoval päť dôvodov nekvality v slovenskom vysokom školstve. „Akademici neraz reagujú na kritiku nedostatočného praktického rozmeru výučby defenzívne. Namiesto toho, aby riešili priepasť medzi vysokým školstvom a trhom práce, neustále zdôrazňujú prioritu akademickej slobody pred podriaďovaním sa dopytu firiem,“ pripomína manažérka IHP pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová. IHP vníma problematicky, že sa školy sústreďujú namiesto kvality na kvantitu. Univerzity namiesto prísneho výberu talentov robia nábory, pritom nepoznajú potreby trhu práce. Výučbe chýba praktický rozmer a jedným z kľúčových problémov je aj nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia. Zle nastavenú motiváciu vysokých škôl považuje IHP za hlavnú bariéru zmien, vďaka ktorým by sa mohla skvalitniť výučba študentov, a tým aj zvýšiť ich schopnosť presadiť sa na trhu práce. „Vysoká škola financovaná z verejných zdrojov by mala okrem kvalitného výskumu vychovávať talenty s takou špecializáciou a kompetenciami, aké si vyžaduje aktuálna ekonomická situácia,“ hovorí Kleštincová. Výsledkom chýbajúcej komunikácie medzi školami a trhom práce je nárast nezamestnaných s vysokoškolským diplomom. Mnohí z nich sú potom odkázaní na pozície s nižšou kvalifikačnou náročnosťou, než na akú sa počas štúdia pripravovali. Takýmto spôsobom oberajú o pracovné miesta stredoškolsky vzdelaných. Podľa IHP je priam nemožné očakávať kvalitu a uplatnenie všetkých absolventov na trhu práce, ročne skončí štúdium vyše 70-tisíc absolventov. „Podiel novoprijatých študentov na prvý stupeň a spojené štúdium presahuje 60 percent populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru,“ pýta sa Kleštincová. Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním. Viaceré školy prijímacie pohovory nerobia vôbec. IHP upozorňuje, že mechanizmus financovania nekladie žiadne nároky na kvalitu prijímaných a absolvujúcich študentov, nezohľadňuje pokles populačného ročníka, ani zmeny v štruktúre

42

ekonomiky. Taktiež neexistuje spätná väzba o využití vzdelania na trhu práce od absolventov ani trhu práce. "To len vyhovuje tým vysokým školám, ktorých absolventi sú slabo uplatniteľní na trhu práce,“ nazdáva sa Kleštincová. Zároveň to znemožňuje hľadať nástroje na stimulovanie štúdia v odboroch žiadaných medzi zamestnávateľmi. Ako ďalej pozoruje IHP, na mnohých fakultách trávia študenti stovky hodín nad knihami namiesto toho, aby si vedomosti prakticky otestovali v spolupráci s potenciálnymi zamestnávateľmi, na fakultných projektoch, stážach či zahraničných univerzitách. „Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz sú až prekvalifikovaní. Pre chýbajúci praktický rozmer sú však slabí v aplikácii získaných vedomostí v praxi,“ doplnila Kleštincová. IHP upozorňuje i na problémy s bakalárskym štúdiom, ktorý je síce formálne oddelený od magisterského, reálne však absolventovi neumožňuje kvalifikovane sa zaradiť do práce. Na rozdiel od západných krajín u nás nie je považovaný za ukončené vysokoškolské vzdelanie a takmer všetci bakalári pokračujú v magisterskom štúdiu. "Ak by bakalárske štúdium lepšie zohľadňovalo odkaz zamestnávateľov, určite by boli ústretovejší v prijímaní bakalárov do zamestnania," uvádza Kleštincová. Ušetrené financie by sa podľa nej mohli použiť na zvýšenie príjmov učiteľov, prilákanie expertov z praxe, a tým aj systematické skvalitnenie školstva. Záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce a maximalizovať tak svoje šance na nájdenie relevantného uplatnenia po ukončení štúdia pomáha kampaň Nemaj na saláme! Projekt prostredníctvom internetovej stránky www.nemajnasalame.sk chce nasmerovať mladých ľudí pri výbere vysokej školy. Informuje ich o potrebách trhu práce. Na webe sú štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde. 43. Výber VŠ: Nerozhodnosť i laxný prístup k budúcnosti (aktualne.sk)

http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1252095

Bratislava - Nerozhodnosť, laxný prístup k budúcnosti či pohodlnosť. Takto možno zhrnúť najčastejšie chybné správanie sa stredoškolákov, ktorí svoje prihlášky adresujú vybraným vysokým školám.

43

Odborníci sa zhodli - problém je najmä nevedomosť študenta, čo si s diplomom nakoniec počne. Ako podotkla Lucia Kleštincová z Inštitútu pre hospodársku politiku, neraz sa stáva, že stredoškolák skrátka zľahčuje následky, ktoré môže mať výber školy na ich budúce kariérne smerovanie. "Väčšina študentov si vyberá odbor štúdia výlučne podľa toho, čo ich baví, prípadne čo študovali rodičia a kamaráti, a len malá časť z nich pritom zohľadňuje šance na budúce uplatnenie," hovorí. Vyberajú si odbory bez miest Dôsledkom je potom podľa nej, že na Slovensku máme absolventov smerov, ktoré v praxi nemajú svojho odberateľa. Môže ísť napríklad o odbory ako politológia či masmediálna komunikácia. Podľa analytičky IHP k frustrácii potom nie je ďaleko. "Keďže študenti po čase zistia, že síce študovali to, čo ich bavilo, ale nakoniec sú odkázaní na nesúvisiacu, prípadne dokonca stredoškolskú pozíciu." Na chybu v prístupe k štúdiu upozorňuje aj prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Dušan Meško. "Niektorí uchádzači majú mylnú predstavu, že diplom z akejkoľvek vysokej školy im zaručí kvalitnú prácu a sebarealizáciu," poznamenal. Kvalita fakúlt študentov pri výbere nezaujíma Študenti sa pri voľbe VŠ riadia kvalitou aj zábavou Nevedia, čo chcú Problémom podľa neho môže byť aj to, že študenti nemajú vlastnú vnútornú predstavu, akú vysokú školu a prečo vôbec by chceli študovať. Ilustračné fotoväčší obrázok Autor: SITA "V dôsledku slovenskej titulománie a tlaku rodičov na pokračovanie štúdia na VŠ sa títo študenti len v zriedkavých prípadoch rozhodnú pre alternatívu odložiť štúdium na neskôr. Dôvodom je okrem iného aj absencia kratších, prakticky orientovaných nadstavbových programov," upozornila Kleštincová. Tie by pritom mohli do praxe pripraviť tých študentov, ktorí o akademicky orientované klasické VŠ štúdium nemajú až taký veľký záujem. Meško pripomenul, že chybou mnohých je to, že nepátrajú po tom, ako vyzerá pracovný trh. "Nemajú dostatok informácií o vlastnej budúcej praxi, čo budú robiť "deň po promócii" alebo desať rokov po nej," povedal. Nechcú náročnosť Rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár vidí príčiny toho, že študenti robia pri výbere školy chyby, už v základoch prístupu k výučbe. "Za posledné dve desiatky rokov sa na Slovensku trestuhodne zanedbalo vzdelávanie založené na poctivom prírodovednom a technickom základe, a to už od základných škôl. Nečudujme sa potom, že študenti buď reálne nemajú schopnosti zvládnuť náročnú vysokú školu alebo sa rozhodujú pre takú, ktorá od nich takéto znalosti nevyžaduje," povedal. Medzi časté chyby pri vyberaní VŠ podľa odborníkov patrí aj to, že študenti si nevyberajú kvalitné renomované školy, dajú na rady kamarátov či rodičov.

44

44. Prihláška by mala zohľadniť to, či sa študent uplatní (aktualne.sk)

http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1252000

Bratislava - Stredoškoláci, ktorí v týchto dňoch vypĺňajú prihlášky na vysoké škole, nie vždy premýšľajú do budúcna. Výsledkom môže byť, že po štúdiu nenájdu prácu vo svojom odbore. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky sa pritom neraz rozhodujú podľa kritérií ako ľahké prijímačky, to, že sa nemusia učiť neobľúbenú matematiku či blízkosť vysokej školy. "Študenti sa málokedy usilujú získať viac informácií o tom, ako kvalitná výučba ich na danom odbore čaká," upozornila. Na túto skutočnosť viac razy vo svojich prieskumoch poukázala aj Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Podľa jej minuloročných záverov sa študenti nie vždy riadia tým, či je odbor, o ktorý majú záujem, kvalitný a či po absolvovaní štúdia nájdu uplatnenie. Poukázala napríklad na javy, že študenti sa riadia aj tým, či na nej študuje ich kamarát, či je v mieste školy dostatočná zábava, či sa na školu vedia dostať aj bez skúšok. Kvalita fakúlt študentov pri výbere nezaujíma Študenti sa pri voľbe VŠ riadia kvalitou aj zábavou Aký bude úžitok?
45

"Omnoho dôležitejšia by pre študentov mala byť informácia, aký úžitok a výhody im po štúdiu prinesie diplom, ktorý získajú," podotkla analytička IHP. Rezort školstva vlani aj preto zverejnil niekoľko rebríčkov, ktoré ukázali, ktorí absolventi majú dobré uplatnenie, prípadne koľko zarábajú. Ukázalo sa, že v priemere najviac zarobia študenti elektrotechniky a informatiky a tí majú i najlepšie podmienky pre vstup na trh práce. "Sú to relatívne hodnoverné údaje. Môžu byť dobrým návodom pre uchádzačov o štúdium a aj pre ich rodičov," povedal predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. Jurzyca zverejnil platy absolventov vysokých škôl Najviac absolventov bez práce mala VŠ v Prešove Nával má psychológia Najväčší záujem je napriek tomu, že o prácu nemusí mať elektrotechnik núdzu, o spoločenské vedy. Tie su pritom každý rok bombardované i prihláškami, ktoré si na ich katedry posielajú študenti ako "poistku". Kde je najväčší záujem? Psychologické vedy Umenie a umeleckoremeselná výroba I. Bezpečnostné služby Publicistika, knihovníctvo a vedecké informácie Lekárske vedy Farmaceutické vedy Vedy o telesnej kultúre Politické vedy Právne vedy Architektúra Zdroj: nemajnasalame.sk Prvenstvo si v relatívne veľkom záujme podľa Kleštincovej držia psychologické vedy. Minulý rok o ne prejavilo záujem takmer 4-tisíc študentov. Na štúdium sa ich ale dostala len necelá pätina. Druhá priečka v záujme patrí umeleckoremeselnej výrobe. Tu tiež platí, že záujem je vyšší, ako vie reálne škola pokryť. Tretí najväčší nepomer medzi počtami záujemcov a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb. Naopak, nízky záujem pretrváva už niekoľko rokov o technické smery, a to najmä medzi dievčatami. Stále kríva technika Viacerí odborníci upozornili, že vzhľadom na štruktúru našej ekonomiky bude rásť dopyt po technicky zameraných profesiách. Mladí ľudia pritom majú skôr tendenciu dávať prednosť "nemanuálnym" odborom. Kleštincová aj preto upozornila, že pri výbere školy by sa mal mladý človek riadiť aj tým, či je po jeho odbore dopyt zo strany zamestnávateľov. Vhodné je zistiť si aj to, či fakulta spolupracuje s expertmi z praxe, respektíve priamo s potenciálnymi zamestnávateľmi. Jav nezáujmu o technické smery môže byť podľa nej zapríčinený aj nedostatočným popularizovaným technických odborov medzi stredoškolákmi. "Bohužiaľ, z obáv pred ich vyššou náročnosťou často radšej vymenia perspektívu dobrého uplatnenia technicky zdatného absolventa za masovo populárne a menej náročné štúdium humanitného odboru," konštatovala. Pre porovnanie na technické vedy sa vlani hlásilo zhruba 18,5-tisíca študentov, na spoločenské vedy zasa 47,7-tisíca - z nich najpočetnejšía je skupina ekonómov - záujem malo takmer 17-tisíc študentov. Nakoniec ju začalo reálne študovať vyše sedemtisíc z nich. Najviac prihlášok majú filozofické fakulty. Vedie Nitra.

46

45. Minister Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl (webnoviny.sk)

http://www.webnoviny.sk/slovensko/minister-jurzyca-sa-nebrani-ruseniu-vy/452128clanok.html

BRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) - Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. "Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7600 študijných programov. V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca
47

dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca. Najmenej nezamestnaných je absolventov VŠ Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia. "Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca. Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl. Školy sa stali predvolebnou témou Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú. Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO. Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce. SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca.

48

46. Jurzyca pripúšťa rušenie vysokých škôl až po zmeraní ich kvality (sme.sk)

http://s.sme.sk/r-rss/6224792/www.sme.sk/jurzyca-pripusta-rusenie-vysokych-skol-az-pozmerani-ich-kvality.html

Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce. BRATISLAVA. Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. "Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7 600 študijných programov. V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca. Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia. "Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca. Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných

49

absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl. Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú. Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO. Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce. SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7 600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca.

50

47. Minister Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl (24hod.sk)

http://www.24hod.sk/minister-jurzyca-sa-nebrani-ruseniu-vysokych-skol-cl184617.html

Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. ... BRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) - Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. "Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7600 študijných programov. V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca. Najmenej nezamestnaných je absolventov VŠ Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia. "Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca. Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných
51

absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl. Školy sa stali predvolebnou témou Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú. Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO. Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce. SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca

48. JURZYCA: Rušeniu VŠ sa nebráni, no najprv treba zmerať ich kvalitu (SITA)
BRATISLAVA 20. januára (SITA) - Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. "Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7 600 študijných programov. V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca. Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia. "Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca. Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl. Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú. Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO. Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce. SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7 600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca.

52

49. Ľudia si neraz vyberajú ľahkú školu a potom končia na úrade práce (TVNoviny.sk) http://tvnoviny.sk//sekcia/spravy/domace/ludia-si-neraz-vyberaju-lahku-skolu-a-potom-koncia-naurade-prace.html

Aj mimovládny Inštitút hospodárskej politiky (IHP) upozornil na to, že uprednostňovanie "ľahších" vysokých škôl má čoraz horšie následky, keď sa absolvent pokúša zamestnať. Zrejme končí obdobie, keď bol vysokoškolský diplom priam zárukou pri získavaní práce. Napriek tomu sa ľudia ešte stále neraz správajú tak, akoby sa doba nezmenila. "Žiaľ, neraz sú rozhodujúcimi faktormi pri výbere vysokej školy a študijného odboru kritériá ako nenáročnosť prijímacích skúšok, absencia výučby matematiky či blízkosť vysokej školy," zhrnula manažérka inštitútu pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová. Medzi uchádzačmi sú dlhodobo najpopulárnejšie spoločenské vedy. Potvrdzuje to aj rebríček odborov s najväčším pretlakom počtu prihlásených študentov k počtu prijatých, ktorý vypracovala Kleštincová z IHP. Prvenstvo si držia psychologické vedy. Minulý rok o ne prejavilo záujem takmer 4-tisíc študentov, z ktorých však do katedier zasadla len necelá pätina. Druhá priečka patrí umeleckým a umelecko-remeselným odborom, tretí najväčší nepomer medzi prihlásenými a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb.

53

50. Komentár: Dnešný študent, zajtrajší nezamestnaný (Aktuality.sk)

http://www.aktuality.sk/clanok/200153/komentar-dnesny-student-zajtrajsi-nezamestnany/

Slovenskí študenti si vyberajú cestu menšieho odporu, keď masovo študujú humanitné smery, ktoré síce sú menej náročné, no zároveň je ich absolvent aj menej uplatniteľný na trhu práce. Stretnú sa politológ, právnik a psychológ na úrade práce...V priemere raz za dva týždne upozorní niektoré slovenské médium na jeden nelichotivý dlhodobý trend. Medzi mladými ľuďmi sú mnohí pohodlní a keď ide o to vybrať si vysokú školu, volia si miesto náročných prírodovedných a technických smerov radšej psychológiu, politológiu, právo, masmediálnu komunikáciu, či sociálnu prácu. Samozrejme, nie každého baví matematika, fyzika alebo chémia. Lenže po doštudovaní prichádza vytriezvenie: Masovo produkovaní absolventi humanitných smerov si buď prácu nevedia nájsť alebo sa musia uspokojiť s nižším platom a dlhšou pracovnou dobou – keďže na trhu ich ponuka prevyšuje dopyt. Práve dnes zverejnil tlačovú správu v podobnom duchu aj Inštitút hospodárskej politiky. Študenti si vraj často vyberajú výšku podľa (ne)náročnosti prijímacích skúšok, (ne)prítomnosti matematiky alebo geografickej vzdialenosti od domova. O kvalitu vyučovania alebo perspektívu uplatnenia sa zaujíma málokto. Veď za päť rokov bude aj tak všetko inak... Na trhu práce dochádza potom k zvláštnemu javu: Znalostná ekonomika si žiada ľudí s technickým a prírodovedným vzdelaním, ktorých je málo, kým školy produkujú nadbytok spoločenskovedných vzdelancov, o služby ktorých nie je záujem.Nadbytok humanitne vzdelaných absolventov by nebol až taký problém, keby sa tieto odbory aspoň učili na úrovni. Ak vyštudujete trebárs aj politológiu, no na prestížnej zahraničnej univerzite, nejaké slušné miesto si už späť na Slovensku nájdete. Títo ľudia budú spravidla obsadzovať tých pár miest politológov, ktoré naša krajina reálne potrebuje. Politológia z nejakej slovenskej univerzity, ktorá má aspoň tradíciu, stále postačí na vysokoškolsky

54

ohodnotenú prácu, aj keď nie nutne v odbore. Problémom sú však kadejaké pochybné dedinské univerzity, v porovnaní s ktorými je lepšie mať pracovnú skúsenosť bez vysokej školy, než priznávať sa k ich absolvovaniu. Univerzity alebo vzdelávacie úrady?Akademická pôda u nás často funguje deprimujúco. Pedagógovia medzi sebou intrigujú o moc a pochybný honor funkcie. Skúšajúci sú náladoví a nevyspytateľní. Nezriedka majú potrebu si vo vzťahu k študentom niečo dokazovať. Výskum, ak sa deje, a inovatívne prístupy, sú brzdené byrokraciou. Študenti sa učia množstvo teórie, ale často bez možnosti vyskúšať si jej praktickú aplikáciu. Pritom štúdium je neúmerne dlhé. To, čo sa na svetových univerzitách preberá tri roky, pri vyššej kvalite, u nás trvá päť. Prednášajúci v podnapitom stave a rovnako podgurážení študenti tiež nie sú úplne zriedkavým javom. Ešte aj ponuré chodby tých škôl vyzerajú ako zatuchnuté komunistické úrady. Mnohí študenti sa na biedu ich škôl vyhovárajú a hľadajú v nich alibi pre vlastnú nečinnosť. Nikto im však nebráni zbierať popri škole pracovné skúsenosti alebo robiť niečo nad rámec, čo by ich potom na trhu práce odlíšilo od ostatných spolužiakov z ročníka. Slovenské vysoké školy majú máločo spoločné so stredovekým ideálom pôvodných európskych univerzít. Ich akademické rituály sú patetické a smiešne, pocit spoločenstva umelý. No nepodobajú sa ani na podnikavé súkromné anglosaské univerzity, ktoré sa pravidelne umiestňujú medzi najlepšími na svete. Samozrejme, múdre hlavy premýšľajú, čo sa s infláciu vysokoškolského vzdelania v našej krajine dá robiť. Niektorí navrhujú povinnú maturitu z matematiky. Aby sa jej študenti nebáli, mal by tento predmet byť na základných a stredných školách príťažlivejšie vyučovaný. Ďalší chcú administratívne zrušiť polovicu vysokých škôl a zachovať len tie kvalitnejšie. Takéto hlasy zaznievajú v internetových debatách. Ak má vzdelanie mať hodnotu, potrebuje cenovku Všetko sú to návrhy, ktoré nejakým spôsobom predpokladajú donucovanie a osvietený zásah štátnych autorít. No zamyslime sa na okamih: Kto zabezpečí, že matematika, fyzika a chémia budú vyučované príťažlivo? Kto zakáže nekvalitné vysoké školy? A kto naženie študentov, bez ohľadu na talent, ambície a výdrž na školy s technickým a prírodovedným zameraním? Vari ten štát, ktorý mal dvadsať rokov problém zabezpečiť na školách obmenu učebníc?! V dobe hospodárskej krízy a neudržateľnosti dlhov sa to možno javí ako kruté riešenie, no všetkých zúčastnených by postavilo do pozoru zavedenie trhových vzťahov do vysokého školstva. Keby si študenti museli vziať na univerzitné vzdelanie pôžičku, viac by sa zaujímali o kvalitu štúdia a svoju budúcu uplatniteľnosť. Nešlo by im už o to, predĺžiť si univerzitným štúdiom mladosť, ale čo najskôr sa čo najviac naučiť, aby mohli vstúpiť do pracovného života. Bakalársky titul by konečne získal hodnotu. A trhové zmeny by sa mali udiať aj vo vnútornom fungovaní zatuchnutých vysokých škôl. Dnes samozrejme existujú súkromné aj verejné školy, kde sa diplom dá doslova kúpiť bez námahy. Lenže vzdelanie nie je samoúčelné. Má zvýšiť šancu na budúcu uplatniteľnosť absolventa na trhu práce. Dnes už zamestnávatelia vedia rozlišovať a absolventov niektorých škôl s mimoriadne zlou povesťou ani len nepozývajú na pohovory. Trh by takto postupne oddelil zrno od pliev. A spoplatnenie vysokoškolského štúdia by zrejme spätne ovplyvnilo aj stredné školy. Viac ľudí by si vyberalo remeslo a na vysokú školu by rezignovalo. Krajina by síce v takom prípade prišla o pár nezamestnaných masmediálnych komunikátorov, ale možno by získala niekoľko šikovných a hlavne zamestnaných zváračov alebo klampiarov.

55

51. Mladí napriek slabému uplatneniu mieria na humanitné odbory (sme.sk)

http://s.sme.sk/r-rss/6222081/www.sme.sk/mladi-napriek-slabemu-uplatneniu-mieria-nahumanitne-odbory.html

V minulom roku sa najviac uchádzačov prihlásilo na psychologické vedy. BRATISLAVA. Vysokú školu si mnohí stredoškoláci vyberajú podľa náročnosti prijímacích skúšok, absencie matematiky alebo vzdialenosti vysokej školy od svojho bydliska. Väčšiu šancu prijatia aj dobrého uplatnenia by im pri tom podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) poskytli náročnejšie technické odbory. Inštitút upozorňuje, že najväčšiu popularitu majú dlhodobo spoločenské vedy. V minulom roku sa najviac uchádzačov podľa rebríčka IHP prihlásilo na psychologické vedy. "Minulý rok o ne prejavilo záujem takmer štyritisíc študentov, z ktorých však do katedier zasadla len necelá pätina," oznámila manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová. Nezáujem o techniku Druhú priečku získali odbory v skupine umenie a umeleckoremeselná výroba, tretí najväčší nepomer medzi prihlásenými a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb. Nízky záujem o techniku pretrváva už niekoľko rokov, a to najmä medzi dievčatami.

56

"Technické odbory nie sú medzi stredoškolákmi dostatočne popularizované. Bohužiaľ, z obáv pred ich vyššou náročnosťou často radšej vymenia perspektívu dobrého uplatnenia technicky zdatného absolventa za masovo populárne a menej náročné štúdium humanitného odboru," konštatuje manažérka IHP. Kleštincová upozorňuje, že uchádzači by si nemali vyberať len podľa pravdepodobnosti prijatia na vybranú fakultu či odbor. Dôležitejšími faktormi pre študentov by mal byť dopyt zamestnávateľov po absolventoch daného odboru, možnosť štúdia a získavania praxe v zahraničí, spolupráca fakulty s expertmi z praxe alebo priamo s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov. Prihlášky na istotu Štatistiky pravdepodobnosti prijatia podľa Kleštincovej nemožno interpretovať jednoznačne. "Vysoký pomer prihlásených a prijatých môže na jednej strane naznačovať úprimný záujem o kvalitné štúdium, ale na druhej strane aj nízku náročnosť prijímacích pohovorov," tvrdí. IHP zároveň varuje pred podávaním si tzv. poistných prihlášok na odbory otáznej kvality a použiteľnosti pre kariéru absolventa. Viac informácií o vysokých školách záujemcovia získajú na webe nemajnasalame.sk, ktorý zriadil IHP. 52. ŠKOLSTVO: Vysoký záujem o vysokú školu nemusí dokazovať jej kvalitu (SITA) BRATISLAVA 18. januára (SITA) - Vysoký záujem o niektoré vysoké školy nemusí byť dôkazom kvalitného vzdelávania. Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). „Žiaľ, neraz sú rozhodujúcimi faktormi pri výbere vysokej školy a študijného odboru kritériá ako nenáročnosť prijímacích skúšok, absencia výučby matematiky či blízkosť vysokej školy," hovorí manažérka IHP pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová. Študenti sa podľa nej málokedy usilujú získať viac informácií o tom, ako kvalitná výučba ich na danom odbore čaká, alebo či si po absolvovaní štúdia nájdu relevantné uplatnenie. Medzi uchádzačmi sú dlhodobo najpopulárnejšie spoločenské vedy. Potvrdzuje to aj rebríček odborov s najväčším pretlakom počtu prihlásených študentov k počtu prijatých, ktorý vypracovala Kleštincová z IHP. Prvenstvo si držia psychologické vedy. Minulý rok o ne prejavilo záujem takmer 4-tisíc študentov, z ktorých však do katedier zasadla len necelá pätina. Druhá priečka patrí umeleckým a umelecko-remeselným odborom, tretí najväčší nepomer medzi prihlásenými a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb. Naopak, najväčšia šanca na prijatie je na technických vedách. Nízky záujem o techniku pretrváva už niekoľko rokov, a to najmä medzi dievčatami. „Technické odbory nie sú medzi stredoškolákmi dostatočne popularizované. Bohužiaľ, z obáv pred ich vyššou náročnosťou často radšej vymenia perspektívu dobrého uplatnenia technicky zdatného absolventa za masovo populárne a menej náročné štúdium humanitného odboru,“ konštatuje Kleštincová. IHP upozorňuje, že uchádzači by si nemali vyberať len podľa pravdepodobnosti prijatia na vybranú fakultu či odbor. „Štatistiky tohto typu nemožno interpretovať jednoznačne. Vysoký pomer prihlásených a prijatých môže na jednej strane naznačovať úprimný záujem o kvalitné štúdium, ale na druhej strane aj nízku náročnosť prijímacích pohovorov,“ tvrdí Kleštincová. Zároveň varuje pred podávaním si „poistných“ prihlášok na odbory otáznej kvality a použiteľnosti pre kariéru absolventa. Pri rozhodovaní, na akú vysokú školy si podať prihlášku, by mali študenti klásť dôraz aj na iné kritériá. „Omnoho dôležitejšia by pre študentov mala byť informácia, aký úžitok a výhody im po štúdiu prinesie diplom, ktorý získajú,“ radí Kleštincová. Dôležitým indikátorom môže byť napríklad dopyt zamestnávateľov po absolventoch daného odboru, možnosť štúdia a získavania praxe v zahraničí, spolupráca fakulty s expertmi z praxe, respektíve priamo s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov. Viac rád ponúka IHP na stránke www.nemajnasalame.sk.

57

53. Vzdelanie stráca úroveň, vysoké školy ani zamestnávatelia si nevyberajú (Pravda.sk)

http://spravy.pravda.sk/vzdelanie-straca-uroven-vysoke-skoly-ani-zamestnavatelia-sinevyberaju-14i-/sk_domace.asp?c=A111228_110658_sk_domace_p12

Množstvo na úkor kvality. Tak vyzerá vysokoškolské vzdelanie na Slovensku. Jeho úroveň dlhé roky upadá a namiesto toho, aby bolo zárukou vedomostí absolventov, v mnohých prípadoch je len zárukou získania diplomu bez hodnoty. Zlepšeniu situácie by podľa odborníkov pomohlo, keby napríklad zamestnávatelia uprednostňovali absolventov s lepším vzdelaním pred tými, ktorí skončili školu s pochybnou povesťou. To by uchádzačov o štúdium na vysokej škole malo zase motivovať k tomu, aby si vyberali školu, ktorej diplom im pomôže nájsť si dobrú prácu. V praxi to však nefunguje. Väčšina firiem podobné sito zatiaľ nerobí. Problém má korene v minulosti. Po páde socializmu bolo totiž na Slovensku málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo sa začalo doháňať na úkor kvality. Zatiaľ čo v roku 1989 bolo u nás iba 13 vysokých škôl, teraz je ich 37. Počet študentov sa z vtedajších 63-tisíc zvýšil na asi štvrť milióna. V roku 2005 podiel študentov prijatých na vysokú školu presiahol dve tretiny populačného ročníka, vlani to bolo viac ako 61 percent. Toto číslo by pritom bolo ešte vyššie, keby sa zohľadnili aj tí, čo študujú v zahraničí. Paradoxom je, že pri porovnaní s vyspelým svetom, máme vysokoškolsky vzdelaných ľudí stále málo. V skupine od 25 do 64 rokov je to u nás asi 15 percent, kým priemer v EÚ dosahuje 19 a v OECD dokonca 21 percent. Tam sa však vzdelanosť budovala roky, nie tak rýchlo. Z našich vysokých škôl každý rok vychádza už vyše 70-tisíc absolventov. Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by vysoký podiel vysokoškolákov nebol problém, keby sa sprísnili podmienky na prijatie na štúdium. "Prijímačky sa však väčšinou nerobia, takže sa tam dostávajú aj ľudia, ktorí na to nemajú. Kvalitu vysokoškolského vzdelania tým ťahajú dole. Pomohlo by, keby sa znova zaviedli prísne selektívne prijímacie skúšky, aby prešli len tí najtalentovanejší," navrhuje. Vzdelanie podľa nej treba tiež lepšie prepojiť s trhom práce. "Absolventov vysokých škôl je naozaj veľa a obsadzujú pozície, na ktoré by stačili stredoškolsky vzdelaní. Každý zamestnávateľ, ktorý si môže vybrať, dá však prednosť vysokoškolákovi, pretože je pravdepodobné, že
58

bude mať lepšie zručnosti," vysvetľuje Darina Mokráňová z personálnej spoločnosti Index Nosluš. Vysokoškoláci tak berú prácu maturantom. Podľa Mokráňovej sa to nezlepší, kým absolventi vysokých škôl nezačnú také miesta odmietať. Aký recept prijať, aby sa pozdvihla úroveň vysokoškolského štúdia? Ministerstvo školstva si veľa sľubuje od prísnejších akreditácií, nedávno zverejnilo aj informácie o nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých študijných odborov či výšku priemerných platov, akú dostávajú absolventi rôznych škôl a fakúlt. To by uchádzačom malo pomôcť pri výbere vhodnej vysokej školy. V skutočnosti však mnohým študentom nejde o kvalitné vzdelanie, iba o titul. Hľadajú školu, ktorá ich príliš nezaťaží. A firiem, ktoré si absolventov vyberajú podľa vysokej školy, je zatiaľ málo. "Ak ide o prax, vysoká škola stráca na dôležitosti. Vysokoškolské diplomy sú už sprofanované. Zamestnávateľom zatiaľ veľmi nezáleží na tom, akú univerzitu uchádzači absolvovali. Dôležité je, akú majú prax, čo sú ochotní urobiť, koľko peňazí si pýtajú. Keď niekto príde na pohovor, záleží skôr na jeho osobnosti ako na tom, akú má školu. Ešte sme sa nestretli s tým, že by firmy odmietli niekoho zobrať iba preto, že skončil vysokú školu, ktorú nechcú," pripomína Mokráňová. Nájdu sa však aj výnimky. "V minulosti sa stalo, že absolventi z niektorých fakúlt nespĺňali ani základné odborné požiadavky, ktoré by mali zvládať naši potenciálni zamestnanci. Preto sa pri výberových konaniach zameriavame najmä na uchádzačov tých vysokých škôl, s ktorými máme dobré skúsenosti," hovorí Radoslav Tóth z advokátskej kancelárie Lawcorp. To, že niektorých absolventov prakticky nemožno zamestnať na pozícii, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu, potvrdil aj konateľ pracovnej agentúry ProAct People Peter Paška. "Sú to najmä ľudia zo škôl, ktoré dlhodobo neprodukujú kvalitných absolventov, v minulosti mali problémy s akreditáciou, majú za sebou rôzne škandály s "rozdávaním" diplomov, "rýchlokvasené" vysoké školy alebo také, v ktorých medzi vyučujúcimi nenájdete expertov z praxe," hodnotí situáciu. Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta tvrdí, že za kvalitu vzdelávania by mala ručiť každá vysoká škola a pracovný trh by mal uprednostniť úspešných absolventov. Kvalitu by mala garantovať aj udelená akreditácia. "Úradníci alebo inšpektori to však nezaručia. Učitelia musia preukázať svoju prax, odbornosť a kvalitu. Treba vytvoriť špeciálny kontrolný systém, zamerať sa najmä na súkromné a malé univerzity so špeciálnym zameraním. Špičkové univerzity by si kvalitu mali ustrážiť," odhaduje Mičieta. Podľa Kleštincovej je tiež dôležité platové ohodnotenie. "Ťažko očakávať, že na vysoké školy pôjdu učiť najväčší odborníci, keď za to nedostanú zaplatené," upozorňuje s tým, že v anglosaských krajinách je zvykom ponúknuť učiteľom toľko, koľko sa zarába v jeho odbore. Ak napríklad niekto vyučuje financie, má plat bežný v tomto sektore. Úspora by sa mohla získať dôkladnou reformou bakalárskeho štúdia tak, aby stačilo na vstup absolventa do praxe, takže by nepotreboval aj magisterské štúdium.

59

54. (Ne)máme veľa vysokoškolákov (eTrend.sk)

http://blog.etrend.sk/matej-siskovic/2011/12/16/nemame-vela-vysokoskolakov/

Podľa Inštitútu hospodárskej politiky nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70-tisíc absolventov. Skutočne u nás ukončí štúdium približne 70 tisíc absolventov? Je Slovensko svetovým lídrom v počte vysokoškolských absolventov? Podľa dostupných faktov skutočne patríme medzi krajiny OECD s najvyššou dostupnosťou terciárneho štúdia, ale nevyčnievame výrazne z radu vyspelých krajín. Dôvodom pre skreslenie sú nekonzistentné časové rady z dôvodu zavedenia prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, ktoré neposkytujú reálny obraz o situácii na Slovensku. Začnime s číslom 70 tisíc absolventov. Je pravda, že podľa údajov ministerstva školstva v priebehu roka 2010 riadne skončilo vysokoškolské štúdium na Slovensku viac ako 72 tisíc študentov. V tomto čísle sú však spočítané hrušky s jablkami. Spolu sú zrátaní všetci absolventi prvého aj druhého stupňa, tzn. študenti, ktorí v minulom roku získali bakalársky alebo magisterský titul. Absolventov druhého stupňa s bakalárskym titulom však už ministerstvo rátalo ako absolventov aj dva či tri roky spätne, keď získali bakalársky titul. Inak povedané, absolventi, ktorí získali bakalársky aj magisterský titul sú v takomto časovom rade započítaní dvakrát. Ideálny časový rad však v prípade SR neexistuje. Niektorí študenti totiž študovali zvlášť na prvom a druhom vysokoškolskom stupni, iní absolvovali spojené štúdium bez získania bakalárskeho titulu. Z hľadiska konzistentného časového radu je preto lepšie pozrieť sa iba na počet absolventov druhého stupňa (bez ohľadu na to, či získali aj bakalársky titul alebo nie). Absolventov 2. stupňa bolo v roku 2010 približne 30 tisíc, čo už korešponduje aj s vývojom počtu študentov. Takýto časový rad je konzistentný, ale má jednu nevýhodu. Nehovorí o tom, koľko ľudí v SR získalo vysokoškolské vzdelanie. Na takýto účel je vhodný počet absolventov s prvým titulom. Ide o tých, ktorí s titulom získali aj vysokoškolské vzdelanie (t.j. bakalársky alebo magisterský titul, pričom predtým nemali bakalársky titul). Prvý titul, resp.

60

vysokoškolské vzdelanie získalo v roku 2010 viac ako 40 tisíc absolventov. Tieto údaje sa po prepočítaní na veľkosť populácie najčastejšie uvádzajú v medzinárodných porovnaniach. Aj takýto časový rad je však v prípade Slovenska výraznejšie deformovaný. Zavedením bakalárskeho stupňa sa totiž zjednodušilo získanie vysokoškolského vzdelania. Navyše v rokoch 2008 a 2009 sú výsledky pre SR nadhodnotené z dôvodu, že končili štúdium poslední absolventi spojeného štúdia. V dôsledku týchto nezrovnalostí vychádza Slovensko v medzinárodných porovnaniach ako svetová vysokoškolská veľmoc. Keďže nie je jednoduché uvedené časové rady jednoznačne očistiť, pre férové medzinárodné porovnanie môžeme použiť údaje o absolventoch za rok 2010. Podľa nich ukončilo 2. stupeň VŠ bez bakalárskeho vzdelania v roku 2010 už len 1926 absolventov. Preto je údaj o 40 tisíc absolventov s prvým titulom v tomto už relatívne v poriadku (prípadne môžeme od neho odrátať uvedených 2 tisíc absolventov). Keď v medzinárodnom porovnaní použijeme korektné údaje z roku 2010 prepočítané na veľkosť prislúchajúcej populácie, Slovensko už nevyčnieva výrazne z radu vyspelých krajín. Vidíme to na nasledujúcom grafe, kde je zobrazený počet absolventov prepočítaný na veľkosť prislúchajúcej populácie (tzv. miera graduácie) pre terciárne vzdelanie. Keď zohľadníme len klasické terciárne vzdelanie (typ A), tak Slovensko zostane stále lídrom, ale už nie takým výrazným. V prípade, že zohľadníme aj kratšie programy orientované na prax (typ B), ktoré sú populárne v niektorých vyspelých krajinách, sme len mierne nad priemerom OECD. V prípade Slovenska však ide z časti aj o dobiehanie minulého vývoja. Podiel terciárne vzdelaných na populácii je u nás výrazne nižší než je priemer OECD. Preto si v minulých rokoch „dorábalo“ vysokú školu relatívne viac ľudí aj vo vyššom veku. V miere graduácie absolventov do veku 30 rokov už preto nie sme lídrom krajín OECD. Stále sme však na špičke a nad priemerom OECD. Iba v prípade, že spočítame terciárne vzdelaných typu A aj B, tak sa Slovenské čísla znížia až na priemer krajín OECD (38 %). Čo nám hovoria všetky tieto čísla? Zjednodušene môžeme povedať, že medzinárodné aj domáce štatistiky nás radia medzi absolútneho lídra v počte vysokoškolských absolventov. Nekonzistentné časové rady z dôvodu zavedenia prvého stupňa vysokoškolského vzdelania však neposkytujú reálny obraz o situácii na Slovensku. V skutočnosti patríme medzi krajiny OECD s najvyššou dostupnosťou terciárneho štúdia, ale nevyčnievame výrazne z radu vyspelých krajín. Aj po zohľadnení dobiehania nízkej vzdelanostnej úrovne z minulosti je náš počet absolventov vyšší ako je priemer OECD. Keď sa však pozrieme na terciárne vzdelanie ako celok a zoberieme do úvahy aj kratšie programy orientované na prax, Slovensko je s počtom absolventov na priemere OECD. Samozrejme v porovnaní s vyspelými krajinami zostáva hlavným problémom nášho vysokého školstva nízka kvalita a slabé uplatnenie niektorých absolventov na trhu práce.

61

55. Vysoké školstvo? Päť dôvodov jeho nekvality (aktualne.sk)

http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1249492

Bratislava- Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 39 vysokých škôl, no mnohé z nich vypúšťajú na trh práce nekvalitných absolventov. Konštatuje to Inštitút hospodárskej politiky, ktorý pomenoval päť dôvodov nekvality v slovenskom vysokom školstve. "Akademici neraz reagujú na kritiku nedostatočného praktického rozmeru výučby defenzívne. Namiesto toho, aby riešili priepasť medzi vysokým školstvom a trhom práce, neustále zdôrazňujú prioritu akademickej slobody pred podriaďovaním sa dopytu firiem," pripomína manažérka IHP pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová. Kvantita namiesto kvality IHP vníma problematicky, že sa školy sústreďujú namiesto kvality na kvantitu. Univerzity namiesto prísneho výberu talentov robia nábory, pritom nepoznajú potreby trhu práce. Výučbe chýba praktický rozmer a jedným z kľúčových problémov je aj nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia. Zle nastavenú motiváciu vysokých škôl považuje IHP za hlavnú bariéru zmien, vďaka ktorým by sa mohla skvalitniť výučba študentov, a tým aj zvýšiť ich schopnosť presadiť sa na trhu práce. "Vysoká škola financovaná z verejných zdrojov by mala okrem kvalitného výskumu vychovávať talenty s takou špecializáciou a kompetenciami, aké si vyžaduje aktuálna ekonomická situácia," hovorí Kleštincová. Na mnohých fakultách trávia študenti stovky hodín nad knihami.väčší obrázokAutor: Stock Photos
62

Výsledkom chýbajúcej komunikácie medzi školami a trhom práce je nárast nezamestnaných s vysokoškolským diplomom. Mnohí z nich sú potom odkázaní na pozície s nižšou kvalifikačnou náročnosťou, než na akú sa počas štúdia pripravovali. Takýmto spôsobom oberajú o pracovné miesta stredoškolsky vzdelaných. Slovenské fakulty sa v kvalite výrazne nepremiešali Podľa IHP je priam nemožné očakávať kvalitu a uplatnenie všetkých absolventov na trhu práce, ročne skončí štúdium vyše 70-tisíc absolventov. "Podiel novoprijatých študentov na prvý stupeň a spojené štúdium presahuje 60 percent populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru," pýta sa Kleštincová. Vysoké školy podceňujú prijímacie pohovory Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním. Viaceré školy prijímacie pohovory nerobia vôbec. IHP upozorňuje, že mechanizmus financovania nekladie žiadne nároky na kvalitu prijímaných a absolvujúcich študentov, nezohľadňuje pokles populačného ročníka, ani zmeny v štruktúre ekonomiky. Taktiež neexistuje spätná väzba o využití vzdelania na trhu práce od absolventov ani trhu práce. "To len vyhovuje tým vysokým školám, ktorých absolventi sú slabo uplatniteľní na trhu práce," nazdáva sa Kleštincová. Zároveň to znemožňuje hľadať nástroje na stimulovanie štúdia v odboroch žiadaných medzi zamestnávateľmi. Nedostatok praxe Ako ďalej pozoruje IHP, na mnohých fakultách trávia študenti stovky hodín nad knihami namiesto toho, aby si vedomosti prakticky otestovali v spolupráci s potenciálnymi zamestnávateľmi, na fakultných projektoch, stážach či zahraničných univerzitách. Kvalita absolventov prinesie školám viac peňazí Šéf študentských pôžičiek pre podozrenia skončil "Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz sú až prekvalifikovaní. Pre chýbajúci praktický rozmer sú však slabí v aplikácii získaných vedomostí v praxi," doplnila Kleštincová. IHP upozorňuje i na problémy s bakalárskym štúdiom, ktorý je síce formálne oddelený od magisterského, reálne však absolventovi neumožňuje kvalifikovane sa zaradiť do práceNa rozdiel od západných krajín u nás nie je považovaný za ukončené vysokoškolské vzdelanie a takmer všetci bakalári pokračujú v magisterskom štúdiu. "Ak by bakalárske štúdium lepšie zohľadňovalo odkaz zamestnávateľov, určite by boli ústretovejší v prijímaní bakalárov do zamestnania," uvádza Kleštincová.Bakalárske štúdium reálne absolventovi neumožňuje zaradiť sa do práce.väčší obrázokAutor: Shutterstock.com Ušetrené financie by sa podľa nej mohli použiť na zvýšenie príjmov učiteľov, prilákanie expertov z praxe, a tým aj systematické skvalitnenie školstva. Záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce a maximalizovať tak svoje šance na nájdenie relevantného uplatnenia po ukončení štúdia pomáha kampaň Nemaj na saláme! Nezamestnanosť trhá rekordy. Roky nebola taká vysoká Projekt prostredníctvom internetovej stránky www.nemajnasalame.sk chce nasmerovať mladých ľudí pri výbere vysokej školy. Informuje ich o potrebách trhu práce. Na webe sú štatistiky, koľko zarábajú zamestnanci v jednotlivých profesiách, ale aj informácie, aký je ich priemerný vek, aký je podiel absolventov na danej pozícii, koľko z nich má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či podiel variabilnej zložky na ich celkovej mesačnej mzde.

63

56. Mladí nezamestnaní (Rozhlas.sk) http://www.rozhlas.sk/Mladi-nezamestnani?l=1&c=0&i=28640&p=1

Vedieť, na ktorých školách je nával, nestačí - píše sa v stredajšej správe Inštitútu hospodárskej politiky. Ten odporúča budúcim študentom zaujímať sa skôr o to, kde a ako sa budú môcť uplatniť po získaní diplomu školy, ktorú si vybrali. Prax totiž hovorí o tom, že sú prototypy škôl, ktoré vyrábajú zo včerajších študentov dnešných nezamestnaných. Pokračuje Lýdia Mrázová.

64

57. ŠKOLSTVO: Vysoký záujem o vysokú školu nemusí dokazovať jej kvalitu (noviny.sk) http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/18-01-2012/skolstvo-vysoky-zaujem-o-vysokuskolu-nemusi-dokazovat-jej-kvalitu.html

BRATISLAVA 18. januára (SITA) - Vysoký záujem o niektoré vysoké školy nemusí byť dôkazom kvalitného vzdelávania. Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). „Žiaľ, neraz sú rozhodujúcimi faktormi pri výbere vysokej školy a študijného odboru kritériá ako nenáročnosť prijímacích skúšok, absencia výučby matematiky či blízkosť vysokej školy," hovorí manažérka IHP pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová. Študenti sa podľa nej málokedy usilujú získať viac informácií o tom, ako kvalitná výučba ich na danom odbore čaká, alebo či si po absolvovaní štúdia nájdu relevantné uplatnenie. Medzi uchádzačmi sú dlhodobo najpopulárnejšie spoločenské vedy. Potvrdzuje to aj rebríček odborov s najväčším pretlakom počtu prihlásených študentov k počtu prijatých, ktorý vypracovala Kleštincová z IHP. Prvenstvo si držia psychologické vedy. Minulý rok o ne prejavilo záujem takmer 4-tisíc študentov, z ktorých však do katedier zasadla len necelá pätina. Druhá priečka patrí umeleckým a umelecko-remeselným odborom, tretí najväčší nepomer medzi prihlásenými a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb. Naopak, najväčšia šanca na prijatie je na technických vedách. Nízky záujem o techniku pretrváva už niekoľko rokov, a to najmä medzi dievčatami. „Technické odbory nie sú medzi stredoškolákmi dostatočne popularizované. Bohužiaľ, z obáv pred ich vyššou náročnosťou často radšej vymenia perspektívu dobrého uplatnenia technicky zdatného absolventa za masovo populárne a menej náročné štúdium humanitného odboru,“ konštatuje Kleštincová.

65

IHP upozorňuje, že uchádzači by si nemali vyberať len podľa pravdepodobnosti prijatia na vybranú fakultu či odbor. „Štatistiky tohto typu nemožno interpretovať jednoznačne. Vysoký pomer prihlásených a prijatých môže na jednej strane naznačovať úprimný záujem o kvalitné štúdium, ale na druhej strane aj nízku náročnosť prijímacích pohovorov,“ tvrdí Kleštincová. Zároveň varuje pred podávaním si „poistných“ prihlášok na odbory otáznej kvality a použiteľnosti pre kariéru absolventa. Pri rozhodovaní, na akú vysokú školy si podať prihlášku, by mali študenti klásť dôraz aj na iné kritériá. „Omnoho dôležitejšia by pre študentov mala byť informácia, aký úžitok a výhody im po štúdiu prinesie diplom, ktorý získajú,“ radí Kleštincová. Dôležitým indikátorom môže byť napríklad dopyt zamestnávateľov po absolventoch daného odboru, možnosť štúdia a získavania praxe v zahraničí, spolupráca fakulty s expertmi z praxe, respektíve priamo s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov. Viac rád ponúka IHP na stránke www.nemajnasalame.sk.

66

58. Za päť rokov sa neprihlásila ani jedna krajčírka (pravda.sk) http://spravy.pravda.sk/za-pat-rokov-sa-neprihlasila-ani-jedna-krajcirka-ft2/sk_domace.asp?c=A120102_120257_sk_domace_p12#ixzz1kZ1XNPIm

Krajčírky, rytci kovov, ale aj diplomované dentálne hygieničky už zo slovenských stredných škôl vychádzať nebudú. Zmiznú aj odbory ako záhradníctvo či veterinárstvo. Ministerstvo školstva sa rozhodlo, že od budúceho školského roka vyradí zo štúdia 171 odborov. Jedným z argumentov bolo, že o ich absolventov nemajú zamestnávatelia záujem. Podľa generálneho sekretára Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Ota Nevického však rezort pri rušení vychádzal z čiastkových údajov. "Nie je to urobené koncepčne, lebo nie je otvorený projekt Národnej sústavy kvalifikácií, ktorý mapuje požiadavky na trhu práce. My dnes nevieme, koľko absolventov na ktoré pracovné miesta potrebujeme. Rušenie či redukcia odborov sa robia podľa súčasnej potreby," povedal Nevický. Výsledkom rušenia odborov, ktoré uskutočnilo ministerstvo, tak v budúcnosti môže byť nedostatok odborníkov. Riaditeľ Strednej odbornej školy vo Svite Miloš Čičmanec tvrdí, že posledných desať rokov vládne v odbornom školstve anarchia. Upozorňuje, že dnes neexistuje žiadna regulácia toku žiakov podľa toho, čo bude hospodárstvo a príslušný región v budúcnosti potrebovať. Gymnáziá či rôzne obchodné akadémie sú plné, kým odborné školy bojujú o prežitie. "Štát vyhadzuje peniaze na vyučovanie žiakov, napríklad na gymnáziách, ktorých potom nevie zamestnať," povedal Čičmanec. Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny upozorňuje, že problém treba riešiť aj so zamestnávateľmi, záujem o to však nie je. "Zatiaľ máme veľmi autoritatívnu štátnu politiku vzdelávania. Na jednej strane je trh práce špecifický, tvarovaný hlavne zahraničným dopytom, na druhej strane zatiaľ podnikatelia selektívne neprispievajú do vzdelávania. Všetci sa spoliehajú na to, že to vyrieši štát," dodal Bednárik.

67

V zahraničí je bežné, že školstvo úzko spolupracuje s praxou. "Vo Veľkej Británii, Nemecku, Holandsku či Taliansku existuje systematizovaný zber spätnej väzby od zamestnávateľov. Vyjadrujú sa nielen k tomu, koľko absolventov potrebujú, ale najmä k ich kvalitatívnym kompetenciám," povedala Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Bežné je tiež, že veľké firmy na vzdelávanie absolventov, ktorých budú potrebovať, finančne prispievajú. Ministerstvo ako ďalší dôvod rušenia odborov uvádza nezáujem študentov. Na ten doplatil napríklad odbor krajčírka. Na Strednej odbornej škole vo Svite sa posledných päť rokov na štúdium tejto profesie neprihlásil nikto. "Keď sa ukázalo, že ľahký priemysel ide do útlmu, niektoré odbory prestali byť pre rodičov zaujímavé. Nevidím reálnu cestu, ako žiakov prilákať," priznáva riaditeľ Čičmanec. Podobný osud má aj odbor knihár. Na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Martine ho neštuduje ani jeden prvák. "Veľký podnik v Martine, kam po vyučení absolventi nastupovali, má problémy, ale existujú aj súkromné tlačiarne. No záujem o tento odbor momentálne zo strany rodičov a žiakov nie je," potvrdila zástupkyňa zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine Jela Malková. Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál súhlasí s tým, aby odbory, o ktoré nie je niekoľko rokov záujem, boli zrušené. Riaditeľom škôl, na ktoré sa hlási málo záujemcov, odporúča, aby štúdium zatraktívnili, prípadne odbory spájali. "No školy by mali otvárať hlavne odbory, v ktorých je uplatnenie," povedal Košťál. V niektorých prípadoch však nepomôže ani zatraktívnenie odboru, ani to, že absolventi by si prácu vedeli nájsť. Príkladom je reštaurovanie textílií. Odbor vznikol na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, no škola pre nezáujem detí nikdy neotvorila ročník. Podľa jej riaditeľky Danice Školníkovej ide o odbor, kde treba pracovať rukami. "A to sa neteší obľube. Manuálnu prácu u detí nepodporujú ani rodičia. Múzeá si pritom takýchto odborníkov žiadajú, lebo depozitáre sa rozpadávajú a je málo tých, čo ich vedia udržiavať," dodala Školníková.

68

59. Jurzyca mal vysoké ciele, ale zlyhal (pravda.sk) http://spravy.pravda.sk/jurzyca-mal-vysoke-ciele-ale-zlyhal-d6r/sk_domace.asp?c=A120108_144717_sk_domace_p23#ixzz1kZXRlN1T

Keď nastupoval do funkcie, mnohí mu verili. Očakávali, že ako skúsený ekonóm presadí potrebné reformy školstva, pozdvihne úroveň vzdelávania, vysokých škôl aj spoločenské postavenie učiteľa. Nič z toho sa nesplnilo. Minister školstva Eugen Jurzyca (nominant SDKÚ) nevykročil z tieňa svojich predchodcov. Jeho pôsobenie sklamalo učiteľov, vedcov i niektorých analytikov. Aj keď zaviedol niekoľko prospešných zmien, v kľúčových otázkach zlyhal. "Veľa toho nespravil. A vôbec nejde o to, že by to nestihol, ale tempo a priority, ktoré si zvolil, neviedli k potrebným reformným zmenám," zhodnotila Zuzana Zimenová, odborníčka na školstvo z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Podľa nej bolo napríklad treba napraviť reformu bývalého šéfa rezortu Jána Mikolaja (SNS), čo Jurzyca nespravil. "Zostal v obraze tej reformy, teda, že je všetko v poriadku a stačí to len dolaďovať," doplnila Zimenová. Jurzyca sa prejavil aj ako váhavý, pomalý a nepriebojný minister. "Po roku vo funkcii čelil kritike pre svoju nečinnosť. Ani v ďalšom polroku však nezaujal ráznejšie tempo v prijímaní zmien na skvalitnenie školstva," zhrnula Lucia Kleštincová, manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky. Minister podľa nej nedostatočne presadzoval systémové zmeny a veľkej chyby sa dopustil po páde vlády, keď pozastavil legislatívny proces v prijímaní novely vysokoškolského zákona. Práve od nej si pritom sľuboval skvalitnenie vysokých škôl a vzdelávania. Jej príprave venoval veľa času i

69

energie, materiál odobrili experti aj rektori vysokých škôl. Po páde vlády ju však neposunul ani do pripomienkového konania, zostala vo forme návrhu. Dielo, na ktorom si dal tak záležať, tým vlastne vyšlo nazmar. Jurzycovým omylom bolo, že sa až príliš sústredil na túto novelu a zanedbal ostatné časti školstva. "Je to ďalší minister, čo chcel riešiť len vysoké školy. Základné a stredné školy pritom predstavujú obrovský balík problémov, ktorých sa ani nedotkol," kritizuje Zimenová. Tieto školy podľa nej síce majú nejaké školské a vzdelávacie programy, ale obsah toho, čo sa učia, sa nepodarilo nastaviť ani Jurzycovi. "V oblasti základného a stredného školstva zlepšenie nenastalo. Nevidím tam žiadne úspechy. A vôbec to nesúvisí s tým, že do toho prišli predčasné voľby, takže má skrátené volebné obdobie. Zlyhal by aj vtedy, keby mal na to štyri roky," skonštatovala Zimenová. Za úspech nepokladá ani zavedenie povinnej angličtiny na základných školách či internetový portál s učebnicami, čo niektorí odborníci chvália. "To sú len kozmetické úpravy, ktoré odvádzajú pozornosť od skutočne závažných problémov," zdôraznila. Jedným z nich stále zostávajú chýbajúce učebnice na základných školách. Aj keď je pravda, že ide o dedičstvo po bývalom ministrovi, ani Jurzyca situáciu nezvládol. V reformných ročníkoch ZŠ dnes nemajú až 25 učebníc, prváci a druháci sú jediní, ktorým nijaká nechýba. Učitelia tieto knihy musia nahradzovať vlastnými materiálmi. Ťažké srdce na ministra majú aj učitelia, akademická a vedecká obec. Slovenská veda i školstvo sú dlhodobo podvyživené a platy nízke. Keď zamestnanci školstva žiadali lepšie ohodnotenie, demonštrovali a pohrozili štrajkom, Jurzyca ich požiadavky odmietol s vysvetlením, že by to bola "grécka cesta" a v rozpočte na to niet peňazí. Kleštincová mu to vyčíta. "Bez zvýšenia platov učiteľov ťažko dosiahneme zlepšenie kvality výučby," zdôvodnila s tým, že peniaze na tento účel by sa našli aj v rezorte, keby sa financiami neplytvalo na subjekty, ktoré masovo poskytujú nekvalitné vzdelávanie. Poslanci učiteľom napokon vyššie platy schválili, no priemerne iba o 60 eur a na úkor straty iných výhod. Nepedagogických zamestnancov (napríklad školníkov či kuchárok) sa to navyše netýkalo. Rezort bol nečinný aj pri vypísaní výzvy na predkladanie veľkých projektov na čerpanie eurofondov. Vedci, ktorí chcú z prostriedkov EÚ vybudovať veľké vedecké parky, na výzvu čakali viac ako rok. Napriek tomu, že ministra na to stále upozorňovali, nič sa nedialo. V sekcii štrukturálnych fondov EÚ na ministerstve pritom pracuje až 110 úradníkov. Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Jaromíra Pastoreka veľké zmeny neznamenajú ani projekty Fénix a Minerva, na ktorých sa rezort podieľal. "Nič prevratné do vedy nepriniesli a je otázne, ako sa budú realizovať," komentoval. Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Koštál tvrdí, že po pomalom štarte je už Jurzyca aktívnejší: "Pozitívne hodnotím jeho dôraz na elektronizáciu a elektronické učebnice, snahu o debyrokratizáciu škôl a riešenie otázky učebníc." Slabší štart ministra podľa neho súvisel s nie úplne jasnou víziou po nástupe vlády, kam a ako sa má školstvo uberať. Ocenil komunikáciu ministerstva k téme financovania športu, študentskému pôžičkovému fondu či zverejňovaniu informácií o vysokých školách. Kleštincová pochválila zase tlak ministerstva na zvyšovanie informovanosti o výkone vysokých škôl - zverejnenie štatistík miezd a nezamestnanosti absolventov podľa jednotlivých škôl či fakúlt. Dobrá bola aj Jurzycova snaha bojovať proti informačnej nerovnosti.

70

60. ŠKOLSTVO: Informácie o možnosti ďalšieho štúdia sú priamo na školách (TASR) http://www.tasr.sk/199.axd?k=20120123TBB02535

Bratislava 23. januára (TASR) - Projekt pod záštitou Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) „Nemaj na saláme“ sa z webu preniesol aj do offline prostredia. Kým doteraz stredoškoláci a najmä maturanti mali možnosť získavať všetky potrebné informácie predovšetkým z webu a Facebooku, minulý týždeň si ich kampaň našla aj priamo na vyše 800 stredných školách po celom Slovensku. IHP sa v spolupráci s personálnou agentúrou Proact People Slovensko rozhodol potrebné študentské informácie doručiť priamo na stredné školy v podobe plagátov a brožúr „Kam na vysokú školu“. Brožúry ponúkajú študentom novinky, ako sú napr. informácie o platoch absolventov na rôznych pozíciách, rady pred výberom vysokej školy alebo očakávania personalistov od uchádzačov o zamestnanie. „Maturanti teraz stoja pred jedným zo svojich najdôležitejších životných rozhodnutí. Veď to, ako sa rozhodnú teraz, ovplyvní ich budúcnosť. Teší ma, že sa podarilo našu kampaň dostať na každú strednú školu na Slovensku,“ hovorí Lucia Kleštincová, manažérka projektu. Podobne si myšlienku projektu a následnú spoluprácu pochvaľuje aj Peter Uličný, konateľ agentúry Proact People Slovensko. „Som presvedčený, že práve takýmto spôsobom dokážeme študentom pomôcť omnoho lepšie sa zorientovať nielen vo vysokoškolskom prostredí, ale aj na trhu práce. Už teraz by sa totiž mali zaujímať nielen o to, aký odbor si vybrať, ale rozmýšľať aj nad tým, či im ich vysnený diplom prinesie dobrú možnosť uplatnenia v budúcnosti. Verím, že rovnako ako zamestnávatelia, tak aj stredné školy ocenia našu iniciatívu,“ hovorí Uličný. K dotlači 150.000 brožúr inšpiroval IHP a Proact People Slovensko veľký záujem nielen zo strany študentov, ale aj pedagogických poradcov zo stredných škôl na Akadémii vzdelávania, ktorá sa konala v októbri 2011 v Bratislave. Práve tam sa prvýkrát stredoškoláci stretli s kampaňou „Nemaj na saláme“. Cieľom projektu „Spájame školy s trhom práce“ je minimalizovať informačné vákuum, ktoré dlhodobo vládne medzi vysokými školami a trhom práce. Práve ich nedostatočná komunikácia spôsobuje problémy nielen študentom, ale aj zamestnávateľom. Projekt adresuje rôzne témy ako nekontrolovaný boom vysokých škôl, masový záujem o humanitné odbory alebo akútny nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a ponukou absolventov.

71

Cieľom informačnej kampane „Nemaj na saláme“ je pomôcť záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce a maximalizovať tak svoje šance na nájdenie uplatnenia po ukončení štúdia. Práve po ukončení štúdia totiž mnohí absolventi čelia krutej realite a problémom s nájdením želaného zamestnania. TASR informovala Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.

61. Ako zo škôl dostať to najlepšie (Televízne noviny, TV markíza, 13.2.2012) Moderátorka: Čo robiť, aby Slovensko nehlúplo? Aj takto sa dajú preložiť plány politikov ako zo škôl vydolovať to najlepšie. Kým niektorí chcú účtovať školné všetkým vysokoškolákom bez rozdielu, zdá sa, že zabrať budú musieť aj univerzity. Viac peňazí dostanú iba tie najlepšie. Redaktorka: Až 60 percent 19-ročných študuje na vysokých školách a to podľa niektorých kvalite vzdelávania neprospieva. Každá strana má svoj recept na zastavenie titulománie. V jednom sa ale zhodujú, treba urobiť hrubú čiaru medzi elitnými vysokých školami a tými priemernými či slabými. Aj SNS chce, aby tie najlepšie dostávali najviac peňazí. Ján Mikolaj (SNS), exminister školstva: Tie vysoké školy, ktoré majú dobrý alebo vynikajúci výskum, tak určite mali dostať viac finančných prostriedkov ako tie, ktoré žiadnu vedu nerobia. Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS), poslanec parlamentu: Potreba obnoviť dôraz vôbec na náročnosť štúdia, lebo na strane študentov je dnes problém v prístupe k štúdiu a k požiadavkách, ktoré do toho dávajú. Redaktorka: Podľa SDKÚ treba zvýšiť platy na vysokých školách, to za katedrami udrží kvalitných profesorov či docentov a motivovať mladých, aby na akademickej pôde zostali. Kresťanskí demokrati sú zase presvedčení, že radikálne zmeny najskôr potrebujú základné a stredné školy. Jana Žitňanská (KDH), poslankyňa parlamentu: Tá elita sa musí začať budovať už na tých nižších školách, nestačí teraz urobiť perfektné vysoké školy, pokiaľ tie deti alebo tí študenti, ktorí budú na ne prichádzať, nebudú pripravení. Mojmír Mamojka (Smer-SD), poslanec parlamentu: To je jeden článok celej reťaze. Nemôžete mechanicky oddeliť nielen že stredné školy, ani škôlku v podstate. Redaktorka: Meniť veci od materskej a základnej školy chcú okrem Smeru aj Sulíkovci. Na vysokoškolákov majú pripravenú aj inú zbraň. Štát si vyberie, na ktoré potrebné odbory bude dávať štipendiá, na všetkých ostatných si študenti priplatia. Ivan Juráš (SaS), kandidát na poslanca parlamentu: Aby študenti mali na tom spoluúčasť a sme za to, aby štát povedal koho a akým spôsobom bude podporovať. Redaktorka: Aj Bugárovci chcú priškrtiť finančné kohútiky školám, ktoré posielajú do života neuplatniteľných absolventov. Béla Bugár (Most-Híd), Povedať, že štát v prvom rade ďalších 5-10 dlhodobo bude potrebovať takých alebo onakých vysokoškolákov a tých bude viac dotovať. Redaktorka: To, čo ste práve počuli, sú zatiaľ iba plány politikov. Či sa niečo z toho dostane do reálneho života, tak na to dá odpoveď nová vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb.

72

62. Viac vysokoškolákov verzus kvalita vysokých škôl (Správy STV, STV, 19.2.2012)

Moderátor: Plán EÚ zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na minimálne 40% sa možno nenaplní. Sedem členských štátov nedosahuje ani hranicu 25%. Medzi nimi je aj Slovensko, ktoré sa k zvýšeniu počtu absolventov zaviazalo. Odborníci upozorňujú, že viac vysokoškolákov nemusí znamenať aj kvalitné vzdelanie. Redaktor: Vysokoškolský titul má na Slovensku približne 20% obyvateľov vo veku od 30 do 34 rokov. Ich počet by sa mal do roku 2020 zdvojnásobiť. Analytička upozorňuje, že hoci je tento cieľ dosiahnuteľný, má aj svoj proti. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky: Bolo by načase si uvedomiť, či Slovensko má skutočne prostriedky na to, aby z verejných zdrojov financovalo vzdelávanie otáznej kvality pre takéto počty absolventov. Andrej Králik, Zastúpenie EK na Slovensku: Sme, pokiaľ ide o investície do vzdelávania, na predposlednom mieste po Bulharsku. Redaktor: Nedostatok financií ovplyvňuje aj kvalitu vysokých škôl. Člen Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry priznáva, že náš školský systém nie je taký dobrý ako vo vyspelých krajinách. Kvalitné vysoké školy však máme aj u nás. Ivan Ostrovský, Akademická rankingová a ratingová agentúra: Máme aj kvalitné vysoké školy, porovnateľné s medzinárodnými úrovňami. Máme bohužiaľ aj také, ktoré sa ani nepribližujú k tomu, čo je obvyklé, napríklad v Európe. Redaktor: Odborníci školám často vyčítajú aj nedostatočnú pripravenosť absolventov pre trh práce. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky: Študenti nezbierajú dostatočné praktické skúsenosti na stáži, ani praxi v zahraničí, slabo sú vzdelaní v jazykoch. Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie: Myslím si, že vzhľadom na financovanie vysoké školy pripravujú náležite absolventov pre ich uplatnenia na trhu práce. Redaktor: Po zmenách však volajú všetci. Prísť by mohli po marcových parlamentných voľbách. Viaceré politické strany ich totiž sľubujú.

73

63. Študentov preveria nové testy (Správy STV, STV, 5.2.2012)

Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka Na odoslanie prihlášok na vysoké školy majú maturanti už len posledný mesiac. Študenti však často nevedia, akú školu si vybrať. Pomôcť by im mohol nový pilotný projekt ministerstva školstva, ktorý má porovnávať kvalitu univerzít. Zuzana HANZELOVÁ, redaktorka Ak chce dnes študent zistiť, ktorá vysoká škola je najlepšia, môže si pozrieť poradie škôl podľa uplatnenia absolventov. Na stránke ministerstva školstva zistí napríklad to, ktorý absolventi majú najvyššie platy, či koľko percent absolventov danej katedry je nezamestnaných. Miroslav BEBLAVÝ, poslanec NR SR /SDKÚ-DS/ Rebríček podľa platov hovorí o tom, aká je tá škola prestížna, ale nehovorí až tak veľa o tom, čo sa potom na tej škole reálne naučí. Zuzana HANZELOVÁ, redaktorka Ministerstvo školstva sa preto zapojilo do pilotného projektu OECD s názvom AHELO. Ktorý má za úlohu otestovať kvalitu štúdia. V praxi by to malo vyzerať tak, že študentov ministerstvo otestuje, či dokážu kriticky myslieť a použiť vedomosti v praxi. Miroslav BEBLAVÝ, poslanec NR SR /SDKÚ-DS/ Ten dôraz je naozaj na to, čo sa učí. Či sa im rozvíja zjednodušene poviem mozog a rozum na vysokej škole, alebo sa len bifľovali fakty. Lucia KLEŠTINCOVÁ, Inštitút hospodárskej politiky Určite je to veľmi dobrá prvá lastovička, v snahe zistiť akú kvalitu vzdelávania reálne poskytujú naše vysoké školy. Zuzana HANZELOVÁ, redaktorka Školy sa môžu zatiaľ prihlásiť do projektu v 3 oblastiach. Všeobecné schopnosti, ekonómia a stavebníctvo.

74

Miriam ŽIAKOVÁ, hovorkyňa Ministerstva školstva SR Vysoké školy môžu podávať prihlášky do projektu AHELO do 10.februára. Zuzana HANZELOVÁ, redaktorka Výsledky však ministerstvo 1. rok nezverejní. Podľa pravidiel OECD sa totiž zverejňuje až 2. ročník pilotného testovania. Zuzana Hanzelová, Slovenská televízia.

64. Kvalita vysokých škôl (Hlavné správy, TA3, 13.2.2012)

Moderátor: V súčasnosti nie je problém vybrať si vysokú školu. Odborov je naozaj veľa, problémom je však nájsť si takú, aby sa čerstvý absolvent vedel po skončení zamestnať vo svojom odbore. Aby sa dosiahol lepší výsledok je potrebné zlepšiť komunikáciu vysokých škôl s trhom práce. Aj o tomto dnes diskutovali zástupcovia Inštitútu hospodárskej politiky, odborná verejnosť a poslanci. Redaktor: Inštitút hospodárskej politiky pripravil projekt s názvom spájame školy s trhom práce. Jeho cieľ je jasný, upriamiť pozornosť na nesúlad ponúk vysokých škôl s dopytom zamestnávateľov. Lucia Kleštincová, manažérka sekcie školstva a vzdelávania: Predovšetkým začať zbierať dostatočne spoľahlivé dáta uplatniteľnosti absolventov na trhu, aby sme vedeli podložiť tu kritiku zamestnávateľov, ktorá sa momentálne vyskytuje, teda že absolventi sa uplatňujú mimo svoj odbor a v nemalom počte aj na stredoškolských pracovných pozíciách, bez týchto dát sa nemôžme pokúsiť hľadať adekvátne riešenia. Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie: Medzi tie najvypuklejšie problémy patrí problematika financovania v porovnaní so zahraničím, skutočne slovenské vysoké školstvo je podfinancované pri vysokých školách hovoríme o vede, hovoríme o vzdelávaní v porovnaní s vyspelými krajinami sme na tom podstatne horšie. Redaktor: Odborníci hovorili aj o tom, že je potrebné zamerať sa na kvalitu našich vysokých škôl. Tie, ktoré by dosiahli vyššiu úroveň by tak podporili prednostne. Lucia Kleštincová: Ideálnym spôsobom by bolo adaptovať mechanizmus financovania na výsledky takto zozbieraných dát a znížiť dotáciu z verejných zdrojov tým, že študijným odborom a školám, ktoré nám bohužiaľ produkujú neuplatniteľných absolventov. Marián Jusko, prezident Republikovej únie zamestnávateľov: Aby viacej vysoké školstvo ako také produkovalo absolventov, ktorí pomôžu rásť našim kľúčovým hospodárskym odvetviam a tým vytvárať zdroje aj pre iné odvetvia spoločenského hospodárskeho života.
75

Redaktor: Podľa štatistík je na trhu práce veľký záujem o technické odbory a informačné technológie. Naopak najmenej žiaduce sú humanitné vedy, či sociálna práca.

65. Na podanie prihlášky ostáva už len týždeň (Moja kariéra, HN, 23.2.2012)

Ak vaše kroky smerujú na vysokoškolskú pôdu, s prihláškami by ste sa mali poponáhľať. Mnohé slovenské univerzity ma jú za finálny termín na ich zaslanie stanovený práve koniec februára. Ostáva vám teda 5 pracovných . Iba do konca mesiaca prijíma prihlášky napríklad Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre i väčšina fakúlt Univerzity Komenského. Termín „horí“ aj v prípade Trnavskej univerzity. O 5 minút 12 Školy pritom hlásia, že uchádzači o štúdium si nechávajú oficiality na poslednú chvíľu. „Presne odhadnúť záujem o štúdium v tejto chvíli možné nie je, keďže prihlášky na Ekonomickú univerzitu je možné posielať až do konca marca a mnoho záujemcov o štúdium si túto činnosť necháva na posledné týždne či dokonca dni,“ potvrdzuje rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák. „V poslednom týždni chodí viac než polovica prihlášok,“ potvrdzuje za Univerzitu Komenského, jej prorektor Ján Pekár. Stabilné čísla Školy preto v súčasnosti nevedia s istotou určiť o aké odbory tento rok klesol či narástol záujem. Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej však tvrdí: (žiaľ) opäť budú v kurze humanitné smery. „Medzi slovenskými študentmi naďalej prevláda záujem najmä o humanitné odbory. Ako aj po minulé roky, nedostatok uchádzačov môžeme očakávať na technických a prírodovedeckých smeroch,“ prognózuje Kleštincová. Tvrdí však, že študenti pomaly, ale isto začínajú brať do úvahy aj uplatniteľnosť toho-ktorého odboru v praxi. Napríklad Žilinská univerzita HN potvrdila stabilne vysoký záujem o jej technické odbory.

76

66. Školstvo musí reagovať na trh práce (Volebný duel, HN, 29.2.2012)

Nezamestnanosť je problém nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Veľkú časť nezamestnaných má na svedomí cyklický vývoj ekonomiky a spomalený hospodársky rast. Práve z posledného činiteľa majú strach aj zamestnávatelia, čo sa mnohokrát odzrkadľuje na ich strachu z ďalšieho prijímania zamestnancov a vytvárania pracovných miest. V súčasnosti je omnoho ťažšie prekonateľným problémom štrukturálna nezamestnanosť, teda neschopnosť dlhodobo nezamestnaných nájsť si prácu. Jednou z jej príčin je aj fakt, že profil uchádzačov nezodpovedá požiadavkám trhu práce. S týmto problémom dlhodobo bojuje aj Slovensko. Jeho dôsledkom je na jednej strane armáda nezamestnaných a na strane druhej zúfalstvo zamestnávateľov snažiacich sa nájsť vhodných kandidátov na svoje pracovné pozície. Na rekvalifikáciu týchto nezamestnaných vynakladá štát ročne nemalé finančné prostriedky v snahe zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie. Ako však zabrániť neustálemu sa rozširujúcemu radu nezamestnaných na úradoch práce? Najjednoduchším riešením by bola neustála tvorba nových pracovných miest. Ekonomika a potreba trhov však na to v súčasnosti nevytvárajú vhodné podmienky. Štát si tak musí nájsť vlastné riešenie, ktoré by znížilo počty nezamestnaných a tiež uspokojilo aj potreby zamestnávateľov. Myslím si, že jedným z najvážnejších problémom súčasnosti je nedostatočná reakcieschopnosť školského systému na potreby trhu práce. Je neprípustné, aby štát ročne financoval štúdium tisícok vysokoškolákov, ktorí si nedokážu nájsť zamestnanie zodpovedajúce nielen vyštudovanému odboru, ale ani stupňu štúdia. Až štvrtina absolventov vysokých škôl totiž v dôsledku izolovanosti ich alma mater od vonkajšieho sveta končí na pozíciách zvládnuteľných stredoškolskými absolventmi. Je nevyhnutné, aby štát určil zodpovednosť za zlaďovanie ponuky vzdelávacieho systému a potrieb trhu práce. Slovensko už dlhé roky trápi masifikácia vysokého školstva a nedostatok technicky zameraných absolventov. Štát by mal naštartovať popularizáciu technicky zameraného vysokého školstva už medzi najmenšími, modernizovať výučbu prírodných vied a obnoviť povinnú maturitu z matematiky. Prínosným by však bolo aj zavedenie kratších a prakticky zameraných programov terciárneho vzdelávania, ktoré by dokázalo pružne reagovať na potreby praxe a ponúkať relevantnú alternatívu voči dnešným prevažne teoreticky zameraným programom. Druhou dôležitou úlohou štátu je reforma financovania školského systému. Keďže v rezorte školstva nie je možné očakávať výraznejší prílev finančných zdrojov, rozdeľovanie peňazí by malo byť naozaj uvážené. Štát by mal z verejných zdrojov financovať iba kvalitné vysoké školy s potenciálom vysokého uplatnenia absolventov. Ukazovateľom kvality by okrem iného mala byť aj kvalita prijímaných študentov, pedagógov a absolventov štúdia. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky
77

67. Prečo sa absolventom nesypú pracovné ponuky (Práca a vzdelávanie, SME, 22.2.2012)

68. Ak chcú prežiť a aj si užiť, musia študenti pracovať (Správy, Pravda, 18.2.2012) Pre dnešných vysokoškolákov už nie je štúdium sladkým časom slobody ohraničovanej len termínmi skúšok. Väčšina z nich si „ničnerobenie“ nemôže dovoliť ani počas semestra a okrem študovania musia aj pracovať. Na to, aby prežili a mohli si aj trochu užiť, peniaze od rodičov nestačia. „Viac peňazí potrebujú nielen na financovanie štúdia, ale aj na bývanie a voľnočasové aktivity,“ hovorí Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Lebo bez praxe hľadajú prácu len veľmi ťažko. Martin Salamaj študuje v Bratislave a popri škole pracuje už tretí rok. „Robím kvôli peniazom. Všetko je veľmi drahé, našťastie máme ako študenti zľavy. Aby som dostal ubytovanie v internáte, musím mať dobrý priemer známok.“ Za ubytovanie, obedy, električenku a cestu domov dvakrát za mesiac zaplatí spolu vyše 150 eur. „Niekedy pracujem osem hodín denne a riešim komplikované problémy,“ hovorí Martin, ktorý si väčšinu výdavkov platí sám. „Ak majú byť roky na vysokej škole najkrajšími v živote, treba mať na to financie. Štúdium a práca sa
78

dá skombinovať, ak človek chce a vie si nájsť priority,“ myslí si študent ekonómie Marcel Holanský. Väčšina rovesníkov v jeho okolí dostáva od rodičov na týždeň okolo 30 eur, on si na výdavky zarába sám. „Aj ak človek popri vysokej škole pracuje, predsa sa peniaze rozkotúľajú a ušetrené zostane len minimum. A tak po piatich rokoch život začína v podstate od nuly,“ tvrdí. „Študent nemá šancu zafinancovať celé štúdium a život popri ňom sám,“ hovorí 20–ročný Marián Kováč, ktorý študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Na základné veci ako bývanie, strava a cestovné potrebuje mesačne asi 250 eur, dotujú ho rodičia. Aj medičke Ivane Oravenskej platia rodičia všetky náklady spojené so štúdiom. „Len na knihy a materiály na štúdium potrebujem asi 30 eur za semester. Za internát mesačne zaplatím 50 eur, obed v jedálni stojí 1,6 eura a na spiatočnú cestu aj so zľavou dám 5 eur,“ počíta Ivana. Tento rok sa chystá na zahraničnú stáž. Podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl Juraja Tilescha je situácia študentov veľmi rôznorodá. „Závisí od finančnej situácie v rodine aj od regiónu, kde študujú. Môže to ísť z extrému do extrému,“ hovorí. „Pozitívnejšou motiváciou je, ak pracujú preto, aby už počas štúdia zbierali pracovné skúsenosti,“ myslí si Kleštincová. „Ak to finančná situácia študenta dovoľuje, mal by radšej krátkodobo oželieť lepšie platené brigády a absolvovať stáž vo svojom odbore. Tá následne otvára nejedny dvere pri hľadaní platenej práce. Zamestnávatelia si nesmierne cenia aj dobrovoľnícke aktivity či skúsenosti z tretieho sektora,“ radí. Podľa informácií agentúry Trenkwalder je situácia na trhu, čo sa týka brigád podobná ako pred dvoma či troma rokmi. Zamestnávatelia pre študentov stále ponúkajú takúto formu práce na pár dní v týždni, ale čoraz častejšie chcú pracovať so stabilným tímom a požadujú dlhodobejšiu spoluprácu. 69. Termíny prihlášok na stredné a vysoké školy (Rádiožurnál, Slovenský rozhlas, 13.2.2012) Moderátor: Zverejnenia termínov či sa samotné termíny prihlášok na stredné a vysoké školy sa blížia a zamestnávatelia, ale aj odborníci apelujú na to, že v praxi chýbajú najmä ľudia, ktorí vyštudovali technické smery. Problémom je, že mladí ľudia podľa štatistík dávajú prednosť humanitným odborom. Odborníci tvrdia, že by pomohla zmena výučby matematiky, alebo aj opätovné zavedenie matematiky ako maturitného predmetu. Informuje Linda Nagyová. Redaktor: Na trhu práce je momentálne akútny nedostatok technicky kvalifikovaných uchádzačov, pretože je veľký prebytok spoločenskovedných absolventov z humanitných odborov. Okrem strojárov, elektrotechnikov, IT odborníkov je ale aj nedostatok lekárov či zubárov. V blízkej budúcnosti sa však začne pociťovať aj nedostatok učiteľov. Konštatovali to účastníci konferencie o smerovaní vzdelávania na Slovensku. Manažérka pre školstvo inštitútu hospodárskej politiky Lucia Kleštincová: Je veľmi malý záujem o technické odbory práve preto, že študenti sa ich boja a myslia si, že sú veľmi ťažké. Redaktor: Problémom je podľa niektorých aj metóda ktorou sa matematika vyučuje. Ivan Juráš z SAS: Základy vôbec vzťahu k matematike a teda k týmto ďalším prírodovedným odborom, ktoré s ňou súvisia a z nej vychádzajú tak sa formujú úplne v najrannejšom detstve v materskej škole a na prvom stupni základnej školy. A tam je potrebné radikálnym spôsobom zmeniť výuku matematiky. Redaktor: Školy by mali dávať jej väčší dôraz na náročnosť. Konštatuje Miroslav Beblavý z SDKÚ-DS: Študenti všetkých úrovní škôl teda najmä stredné a vysoké trávia čas, menej času štúdiom, to znamená, že jednoducho neštudujú čokoľvek dneska od matematiky po marketing, venujú tomu málo času. Dneska je každé štúdium takmer štúdiom popri zamestnaní. Toto musíme zvrátiť
79

jednoducho tým, že budeme tlačiť na školy, aby od študentov žiadali viac. Redaktor: Iný názor má Mojmír Mamojka zo Smeru-SD: Skôr to vidím v umení vyučovať všetky predmety to znamená motivovať dobrých učiteľov, dobrých pedagógov pretože sťažiť to študentovi len nejak tak zjednodušene sťažiť a čakať náročnosť to ich skôr plaší. Redaktor: Problémom je aj to, že na Slovensku zaniklo veľa stredných odborných podnikových škôl, ktoré napríklad v zahraničí stále fungujú. Hovorí Ján Mikolaj z SNS: Nespoliehať sa len na štát a na vyššie územné celky a povedať len nevychovávate nám to čo my potrebujeme, ale my povieme dobre tak nám pomôžte nadefinujte jednotlivé študijné programy a štát vám uhradí všetky náklady tak ako na všetkých ostatných školách a vy si budete prispôsobovať študijné prostriedky tak čo je povinné z hľadiska štátu to je ten normatív a potom všetky odborné veci si môžete nadefinovať ako chcete. Redaktor: Dodajme, že do dvadsiateho februára treba podať prihlášky riaditeľovi základnej školy na odbory stredných škôl, kde sa vyžaduje talentová skúška. Pre ostatné odbory je určený termín desiaty apríl. Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy podáva prihlášku priamo na strednú školu. 70. Systematickú reform školstva nesľubuje po voľbách nikto (Školstvo, SITA, 1.3.2012)

BRATISLAVA 1. marca (SITA) - Ani jedna politická strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ktorými by chcela po voľbách naštartovať systematickú reformu školstva. Tvrdí to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). "Napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť, táto téma v predvolebnom boji stále nezohráva významnejšiu úlohu," konštatuje IHP. Podľa inštitútu politici len recyklujú večnú kritiku nekvalitného vzdelávania, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová vraví, že bez radikálnej zmeny nebudú školy schopné produkovať kvalitných absolventov. „Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl," hovorí Kleštincová. Je to podľa nej jediná cesta ako zastaviť devalváciu hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce, masový únik talentov do zahraničia a nedostatok dobre uplatniteľných absolventov. IHP odporúča, ktoré dôležité kroky by mali strany urobiť pre reformu školstva. V prvom rade by mal štát definovať, čo očakáva od absolventov za peniaze, čo vloží do ich vzdelávania. „Je potrebné povedať, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou,“ tvrdí Kleštincová. Rezort školstva podobné názory
80

odmieta s tým, že nikto nedokáže povedať dopredu, koľko odborníkov v ktorej oblasti bude krajina potrebovať v najbližších rokoch. Podľa inštitútu je zároveň najvyšší čas priznať si, koľko peňazí maximálne dokáže štát investovať do školstva. "Pokiaľ sa radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov či nedôjde čiastočnému spoplatneniu školstva, v dohľadnom čase nemožno očakávať výraznejšie zvýšenie vzdelávacieho rozpočtu," nazdáva sa IHP. Nový prístup k vzdelávaniu si vyžaduje koordináciu ministerstva školstva, práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciu so zástupcami zamestnávateľov. "Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky,“ odôvodňuje Kleštincová. Upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. Ako dodáva IHP, z verejných zdrojov by mali byť financovaní iba poskytovatelia kvalitného vzdelávania a výskumu v súlade s potrebami našej ekonomiky.

71. Téma nekvalitného školstva nezohráva v kampani dostatočne významnú úlohu (Školstvo, TASR, 1.3.2012)

Bratislava 1. marca (TASR) - Napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť, táto téma v predvolebnom boji nezohráva dostatočne významnú úlohu. Tvrdí to manažérka sekcie školstva a vzdelávania Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová. "Politici sa sústreďujú na recyklovanie večnej kritiky nekvality, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako pristúpiť k skutočne systematickej reforme školstva," skonštatovala analytička inštitútu. Realitou slovenského vysokého školstva je podľa nej boom vysokých škôl, "titulománia", nezáujem o technické vzdelávanie a prevaha teórie nad praxou. Bez radikálnej zmeny vzdelávací systém nebude schopný produkovať kvalitných absolventov. „Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl. Inak budeme svedkami pokračujúcej devalvácie hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce, masového úniku talentov do zahraničia a nedostatku dobre uplatniteľných absolventov," povedala manažérka IHP s tým, že práve kvalitní absolventi by mali byť povestnou "šťukou v rybníku", ktorá sa vďaka čerstvým poznatkom, flexibilite a inovatívnosti stane ťahúňom rastu svojho zamestnávateľa a v konečnom dôsledku celej ekonomiky. Z verejných zdrojov by podľa Kleštincovej mali byť financovaní iba poskytovatelia kvalitného vzdelávania a výskumu v súlade s potrebami slovenskej ekonomiky.

81

Pri reforme školstva by mal štát definovať, aký výstup očakáva výmenou za zdroje, ktoré rezortu školstva poskytuje. „Je potrebné povedať, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou,“ domnieva sa analytička IHP vo svojej analýze krokov, ktoré by mal zrealizovať pri reforme nový minister. Nutné je podľa nej pomenovať "krutú realitu", že objem finančných zdrojov v školskom systéme je konečný. Pokiaľ sa tak radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov, alebo nedôjde k jeho čiastočnému spoplatneniu, kvalita sa nezlepší. Kleštincová upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. „Je potrebné začať zbierať spoľahlivé informácie o aktuálnom stave, ponúknuť prognózy, pomenovať možnosti a navrhnúť riešenia, ako sa dopracovať k želanému stavu." Riešenie v boji o lepšie školstvo by sa malo podľa analýzy IHP hľadať v koordinácii ministerstva školstva, práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciou so zástupcami zamestnávateľov. "Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky,“ dopĺňa Kleštincová. 72. Snaživý, no málo razantný, zhodnotili Jurzycu školskí odborníci (Školstvo, TASR, 18.2.2012)

Bratislava 18. februára (TASR) – Rozvaha sa cení, no chcelo to širšie lakte a lepší ťah na bránu. Tak zhodnotili ministra Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) zástupcovia odbornej verejnosti z oblasti školstva. Jozef Lužák, ktorý bol lídrom školských odborárov v čase minuloročného protestu učiteľov, uviedol, že učitelia od Jurzycu očakávali väčšiu priebojnosť. „On je dobrý analytik a všetko posudzoval uvážlivo, na môj vkus až príliš,“ povedal Lužák. Dodal, že pri rokovaniach o vyšších platoch sa k odborárom správal veľmi korektne. Namiesto lobovania za vyššie platy učiteľov však zaujal pozíciu uvážlivého odborníka v ekonomike. „Jeho argumentácia bola taká, že v súčasnom období je to maximum, ktoré mohla vláda uvoľniť. Tu sme neboli dosť spokojní, čakali sme väčšiu razanciu, lebo kto žiada a bojuje, ten často môže získať,“ domnieva sa bývalý podpredseda odborového zväzu. Ocenil však, že Jurzyca sa rýchlo zorientoval v rezorte a o problémoch školstva hovoril veľmi fundovane.

82

Prácu rezortu hodnotí rozpačito predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromír Pastorek. „Myslím, že to malo byť oveľa dynamickejšie,“ zhodnotil. Jurzyca sa podľa neho snažil, no na pomoc pri realizácii plánov by potreboval iný personál. Za negatíva považuje nedostatočnú komunikáciu s vedeckou komunitou. Podľa Pastoreka strašne dlho trvalo aj vyhlásenie výziev na čerpanie eurofondov, pomocou ktorých sa majú stavať vedecké parky. „To nebolo o päť minút dvanásť, ale o päť sekúnd dvanásť,“ vyhlásil šéf SAV. Prezidentovi Slovenskej rektorskej konferencie Liborovi Vozárovi sa páči nedávno schválené opatrenie, na základe ktorého sa musia zverejňovať úväzky vysokoškolských pedagógov. Pozdáva sa mu aj zverejnenie platov absolventov. Aj keď ministerstvo pripravilo v oblasti vedy stratégiu Fénix a novelu vysokoškolského zákona, procesy zastavili predčasné voľby, a tak je podľa Vozára problematické hodnotiť výsledky ministerstva. „Za niektoré aktivity a kroky by si určite zaslúžil dobrú známku, no v niektorých oblastiach sa mu, bohužiaľ, nepodarilo naplniť úvodné očakávania laickej i odbornej verejnosti,“ komentovala pôsobenie ministra manažérka pre sekciu školstva z Inštitútu hospodárskej politiky Lucia Kleštincová. Pozitívne hodnotí koncepčný prístup k školskej reforme. Jurzyca však podľa nej nenašiel odvahu pomenovať skutočný problém školstva. „Tým je dlhodobo neudržateľná neefektívnosť spôsobená masovosťou a toleranciou nekvality,“ domnieva sa Kleštincová. Požiadavku na výraznejšie zvýšenie platov kvalitných pedagógov Jurzyca podľa nej „odbil“ argumentom o predchádzaní gréckej ceste. „Namiesto toho treba nastoliť diskusiu, kde vnútri školského systému sa dá nájsť priestor na takú úsporu, ktorá by umožnila prilákanie najkvalitnejších expertov do učiteľského stavu,“ podčiarkla. 73. Kvalitné univerzity by mali dostávať viac peňazí, zhodujú sa politici (Školstvo, TASR, 13.2.2012)

Bratislava 13. februára (TASR) - Kvalitné slovenské vysoké školy by mali od štátu dostávať viac peňazí ako tie slabšie. Pomohlo by to vybudovať excelentné univerzity, ktoré by mohli zabrániť „úniku“ najlepších stredoškolských mozgov do zahraničia. Na dnešnej panelovej diskusii Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) sa na tomto názore zhodlo viacero politikov. Peter Osuský z poslaneckého klubu Most-Híd vysoké školy prirovnal k nosniciam a nepovažuje za správne, že štát „sype“ rovnako dobrým aj zlým. Vláda by podľa neho mala určiť, koľko peňazí dá na technické, prírodovedné či umelecké smery. „Ak ide o verejné peniaze, štát má právo rozhodnúť, koľko potrebuje hercov, koľko odborníkov na umelecké sklo a koľko archeológov,“ podčiarkol.

83

Podľa Miroslava Beblavého z SDKÚ-DS je potrebné klásť dôraz na to, aby na Slovensku bolo aspoň niekoľko špičkových bakalárskych programov v rôznych oblastiach a aby aspoň v nich bolo slovenské školstvo konkurencieschopné. „Umožnia nám tých najkvalitnejších maturantov udržať doma,“ uviedol. Vo svojom príspevku počas dnešnej diskusie zdôraznil, že 25.000 slovenských študentov navštevuje zahraničné vysoké školy. „Keď nám odchádza 15 percent najkvalitnejších maturantov von, tí ostatní to tiež pocítia, lebo kvalita spolužiakov je rovnakým kľúčom ku kvalite štúdia ako kvalita samotnej školy,“ povedal Beblavý. Dodal, že zo spodného konca rebríčka vysokých škôl by sa mali „osekať“ tie najmenej kvalitné. Štát by ich mal prinúť, aby sa zlepšili, alebo aby skončili. Kvalitu absolventov možno podľa neho hodnotiť napríklad na základe diplomových či bakalárskych prác, externé kontroly sa môžu prísť pozrieť aj na priebeh štátnic. Exminister školstva Ján Mikolaj (SNS) si podobne myslí, že treba vytvoriť excelentné vysoké školy a tie potom aj podstatne výhodnejšie financovať. „Najväčším problém slovenského školstva je masovosť a priemernosť. Nemáme žiadne špičkové vysoké školy,“ povedal Mikolaj, ktorému sa nepáči, že hodnota titulov je u všetkých absolventov rovnaká. „Netreba byť uponáhľaní a nervózni z toho, že nemáme vysokú školu v prvej päťstovke. To sú preteky, ktoré nie sú prioritné,“ myslí si zas poslanec Smeru-SD Mojmír Mamojka. Ak by sa našli mechanizmy na zadefinovanie kvality vzdelávania, šéf Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár by bol zástancom toho, aby sa najkvalitnejšie školy podporovali prednostne. 74. On-line veľtrh práce mladých (Poradenstvo, Žilinský večerník, 22.2.2012) Už po tretí raz bude na Slovensku on-line veľtrh práce pre mladých. Zapojilo sa aj Gymnázium Hlinská v Žiline. Informačné vákuum medzi vysokými školami a trhom práce má vypĺňať on-line veľtrhu práce ClickJobFair nazvaný Kde budeš o 5 rokov. Organizátor Martin Smolka hovorí: „Firmy pociťujú nedostatok kvalitných ľudí. Na on-line veľtrhu práce zamestnávatelia budú prezentovať svoje potreby a požiadavky na kandidátov predovšetkým z dlhodobejšieho pohľadu, ktorý zohľadňuje dobu štúdia na vysokej škole.“ Hlavným partnerom je aj projekt Nemaj na saláme, ktorý sa zaoberá možnosťami zamestnania z pohľadu študentov. Manažérka Lucia Kleštincová informuje: „Prvý raz preto ponúkame slovenskej verejnosti novinky ako napr. dôveryhodné informácie o mzdách absolventov na rôznych pracovných pozíciách a očakávania personalistov od uchádzačov o prácu.“ Ako jediní v rámci celého Slovenska sa do projektu zapojili tretiaci a maturanti z Gymnázia Hlinská. Alena Strýčková, riaditeľka gymnázia, sa nádeja: „Spravili sme dôležitý krok na ceste, na ktorej konci bude, dúfajme, zodpovednejší výber vysokej školy našich študentov a ich lepšie uplatnenie po jej skončení. On-line veľtrh práce sa uskutoční 21. až 23. februára 2012 na www.odstartujkarieru.sk. 75. Politici si pred voľbami zarečnili o vysokom školstve (Školstvo, SITA, 13.2.2012) Kvalitnejšie vysoké školy by mali dostať od štátu viac peňazí, zhodli sa politici na panelovej diskusii, ktorú zorganizoval Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Širšia zhoda panuje v tejto oblasti už dlhšie, zatiaľ sa však razantnejšie zmeny nepresadili. Politici napriek tomu predniesli svoj pohľad na to, čo by bolo podľa nich dobré urobiť. Poslanec Peter Osuský z OKS vyhlásil, že najkvalitnejšie katerdy by mali mať nárok na väčší prídel z verejných peňazí. Miroslav Beblavý z SDKÚ-DS doplnil, že vhodné by boli aj radikálnejšie kroky, a to rušenie slabých škôl. Aj bez medzinárodného monitoringu kvality AHELO podľa neho dokážeme určiť 10 až 20 percent najmenej kvalitných prvkov v systéme. Aj poslanec za SNS a exminister školstva Ján Mikolaj si myslí, že je pri obmedzených zdrojoch nevyhnutné financovať len tých najlepších. Opatrnejší bol Mojmír Mamojka zo Smeru-SD. „Netreba byť uponáhľaní a

84

nervózni z toho, že nemáme vysokú školu v prvej päťstovke. To sú preteky, ktoré nie sú prioritné,“ zhrnul. Hoci pri presadzovaní konkrétnych zmien sa už politici zvyknú zhodnúť zriedkavejšie, situáciu medzičasom začal "riešiť" trh. Klesá záujem o vysokoškolských absolventov, čo by mohlo viesť k zániku najslabších škôl. 76. Ľahšie štúdium – ťažšie uplatnenie (Vzdelávanie, Goodwill, február 2012)

Vysokú školu si mnohí stredoškoláci vyberajú podľa (nízkej) náročnosti prijímacích skúšok, absencie matematiky alebo vzdialenosti vysokej školy od svojho bydliska. Väčšiu šancu prijatia aj dobrého uplatnenia by im pritom podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) poskytli náročnejšie technické odbory. Inštitút upozornil, že najväčšiu popularitu majú dlhodobo spoločenské vedy. V minulom roku sa podľa rebríčka IHP najviac uchádzačov prihlásilo na psychologické vedy. Druhú priečku získali odbory v skupine umenie a umeleckoremeselná výroba, tretí najväčší nepomer medzi prihlásenými a prijatými vykazuje skupina odborov v rámci bezpečnostných služieb. Nízky záujem o techniku pretrváva už niekoľko rokov, a to najmä medzi dievčatami. „Technické odbory nie sú medzi stredoškolákmi dostatočne popularizované. Bohužiaľ, z obáv pred ich vyššou náročnosťou často radšej vymenia perspektívu dobrého uplatnenia technicky zdatného absolventa za populárne a menej náročné štúdium humanitného odboru," konštatovala manažérka IHP Lucia Kleštincová.

77. Politici si pred voľbami zarečnili o vysokom školstve (Správy, tvnoviny.sk, 13.2.2012)

85

Kvalitnejšie vysoké školy by mali dostať od štátu viac peňazí, zhodli sa politici na panelovej diskusii, ktorú zorganizoval Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Širšia zhoda panuje v tejto oblasti už dlhšie, zatiaľ sa však razantnejšie zmeny nepresadili. Politici napriek tomu predniesli svoj pohľad na to, čo by bolo podľa nich dobré urobiť. Poslanec Peter Osuský z OKS vyhlásil, že najkvalitnejšie katerdy by mali mať nárok na väčší prídel z verejných peňazí. Miroslav Beblavý z SDKÚ-DS doplnil, že vhodné by boli aj radikálnejšie kroky, a to rušenie slabých škôl. Aj bez medzinárodného monitoringu kvality AHELO podľa neho dokážeme určiť 10 až 20 percent najmenej kvalitných prvkov v systéme. Aj poslanec za SNS a exminister školstva Ján Mikolaj si myslí, že je pri obmedzených zdrojoch nevyhnutné financovať len tých najlepších. Opatrnejší bol Mojmír Mamojka zo Smeru-SD. „Netreba byť uponáhľaní a nervózni z toho, že nemáme vysokú školu v prvej päťstovke. To sú preteky, ktoré nie sú prioritné,“ zhrnul. Hoci pri presadzovaní konkrétnych zmien sa už politici zvyknú zhodnúť zriedkavejšie, situáciu medzičasom začal "riešiť" trh. Klesá záujem o vysokoškolských absolventov, čo by mohlo viesť k zániku najslabších škôl. 78. Strany vraj školstvo ignorujú (Správy, tvnoviny.sk, 1.3.2012)

Napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť, táto téma v predvolebnom boji nezohráva dostatočne významnú úlohu. Tvrdí to manažérka sekcie školstva a vzdelávania Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová.

86

"Politici sa sústreďujú na recyklovanie večnej kritiky nekvality, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako pristúpiť k skutočne systematickej reforme školstva," skonštatovala analytička. Za problém označila veľký počet vysokých škôl. „Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl. Inak budeme svedkami pokračujúcej devalvácie hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce," tvrdí. Nutné je podľa nej pomenovať "krutú realitu", že objem finančných zdrojov v školskom systéme je konečný. Pokiaľ sa tak radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov, alebo nedôjde k jeho čiastočnému spoplatneniu, kvalita sa nezlepší. 79. Systematickú reform školstva nesľubuje po voľbách nikto (Udalosti, noviny.sk, 1.3.2012)

Ani jedna politická strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ktorými by chcela po voľbách naštartovať systematickú reformu školstva. Tvrdí to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). "Napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť, táto téma v predvolebnom boji stále nezohráva významnejšiu úlohu," konštatuje IHP. Podľa inštitútu politici len recyklujú večnú kritiku nekvalitného vzdelávania, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová vraví, že bez radikálnej zmeny nebudú školy schopné produkovať kvalitných absolventov. „Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl," hovorí Kleštincová. Je to podľa nej jediná cesta ako zastaviť devalváciu hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce, masový únik talentov do zahraničia a nedostatok dobre uplatniteľných absolventov. IHP odporúča, ktoré dôležité kroky by mali strany urobiť pre reformu školstva. V prvom rade by mal štát definovať, čo očakáva od absolventov za peniaze, čo vloží do ich vzdelávania. „Je potrebné povedať, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou,“ tvrdí Kleštincová. Rezort školstva podobné názory odmieta s tým, že nikto nedokáže povedať dopredu, koľko odborníkov v ktorej oblasti bude krajina potrebovať v najbližších rokoch. Podľa inštitútu je zároveň najvyšší čas priznať si, koľko peňazí maximálne dokáže štát investovať do školstva. "Pokiaľ sa radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov či nedôjde čiastočnému spoplatneniu školstva, v dohľadnom čase nemožno očakávať výraznejšie zvýšenie vzdelávacieho rozpočtu," nazdáva sa IHP. Nový prístup k vzdelávaniu si vyžaduje koordináciu ministerstva školstva, práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciu so zástupcami zamestnávateľov. "Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky,“ odôvodňuje
87

Kleštincová. Upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. Ako dodáva IHP, z verejných zdrojov by mali byť financovaní iba poskytovatelia kvalitného vzdelávania a výskumu v súlade s potrebami našej ekonomiky. 80. Nízky záujem študentov o technické odbory (rozhlas.sk, 13.2.2012)

Zverejnenia termínov či samotné termíny odovzdania prihlášok na stredné či vysoké školy sa blížia a zamestnávatelia, ale aj odborníci apelujú na to, že v praxi chýbajú najmä ľudia, ktorí vyštudovali technické smery. Problémom je, že podľa štatistík mladí ľudia dávajú prednosť humanitným odborom. Odborníci tvrdia, že by pomohla zmena výučby matematiky alebo aj opätovné zavedenie matematiky ako maturitného predmetu. . Na trhu práce je momentálne akútny nedostatok technicky kvalifikovaných uchádzačov, pretože je veľký prebytok spoločenskovedných absolventov z humanitných odborov. Okrem strojárov, elektrotechnikov IT-odborníkov je však aj nedostatok lekárov, zubárov, v blízkej budúcnosti sa však začne pociťovať aj nedostatok učiteľov. Konštatovali to účastníci konferencie o smerovaní vzdelávania na Slovensku. Manažérka pre školstvo Inštitútu hospodárskej politiky Lucia Kleštincová: „Je veľmi malý záujem o technické odbory práve preto, že študenti sa ich boja a myslia si, že sú veľmi ťažké.“ Problémom je podľa niektorých aj metóda, ktorou sa matematika vyučuje. Ivan Juráš (SaS): „Základy vzťahu k matematike a ďalším prírodovedným odborom, ktoré s ňou súvisia a z nej vychádzajú, sa formujú v najrannejšom detstve, v materskej škole a na 1. stupni ZŠ, a tam je potrebné radikálnym spôsobom zmeniť výuku matematiky.“ Školy by mali dávať aj väčší dôraz na náročnosť, konštatuje Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS): „Študenti všetkých úrovní škôl, najmä strednej a vysokej, trávia čoraz menej času štúdiom. Nech dnes študujú čokoľvek, od matematiky po marketing, venujú tomu málo času. Dnes je každé štúdium takmer štúdiom popri zamestnaní. Toto musíme zvrátiť tým, že budeme tlačiť na školy, aby od študentov žiadali viac.“ Iný názor má Mojmír Mamojka (Smer-SD): „Skôr to vidím v umení vyučovať všetky predmety, tzn. motivovať dobrých učiteľov, dobrých pedagógov. Pretože sťažiť to študentovi a čakať náročnosť, to ich skôr plaší.“ Problémom je aj to, že na Slovensku zaniklo veľa stredných odborných podnikových škôl, ktoré
88

napríklad v zahraničí stále fungujú, hovorí Ján Mikolaj (SNS): „Nespoliehať sa len na štát a VÚC a povedať len – nevychovávate nám to, my čo potrebujeme, ale my povieme – dobre, pomôžte nám, nadefinujte jednotlivé študijné programy a štát vám uhradí všetky náklady tak, ako na všetkých ostatných školách a vy si budete prispôsobovať študijné prostredie tak, čo je povinné z hľadiska štátu, to je normatív, a všetky odborné veci si môžete nadefinovať, ako chcete.“ Do 20. februára treba podať prihlášky riaditeľovi základnej školy na odbory stredných škôl, kde sa vyžaduje talentová skúška. Pre ostatné odbory je určený termín 10. apríl. Uchádzač, ktorý nie je žiakom ZŠ, podáva prihlášku priamo na strednú školu. Určenie termínu na podanie prihlášok pre vysoké školy je v kompetencii vysokých škôl. Zverejniť tento termín však musia najneskôr dva mesiace predtým. 81. Ak chcú prežiť a aj si užiť, musia študenti pracovať (Domáce, Pravda.sk, 19.2.2012)

Pre dnešných vysokoškolákov už nie je štúdium sladkým časom slobody ohraničovanej len termínmi skúšok. Väčšina z nich si "ničnerobenie" nemôže dovoliť ani počas semestra a okrem študovania musia aj pracovať. Na to, aby prežili a mohli si aj trochu užiť, peniaze od rodičov nestačia. "Viac peňazí potrebujú nielen na financovanie štúdia, ale aj na bývanie a voľnočasové aktivity," hovorí Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Lebo bez praxe hľadajú prácu len veľmi ťažko. Martin Salamaj študuje v Bratislave a popri škole pracuje už tretí rok. "Robím kvôli peniazom. Všetko je veľmi drahé, našťastie máme ako študenti zľavy. Aby som dostal ubytovanie v internáte, musím mať dobrý priemer známok." Za ubytovanie, obedy, električenku a cestu domov dvakrát za mesiac zaplatí spolu vyše 150 eur. "Niekedy pracujem osem hodín denne a riešim komplikované problémy," hovorí Martin, ktorý si väčšinu výdavkov platí sám. "Ak majú byť roky na vysokej škole najkrajšími v živote, treba mať na to financie. Štúdium a práca sa dá skombinovať, ak človek chce a vie si nájsť priority," myslí si študent ekonómie Marcel Holanský. Väčšina rovesníkov v jeho okolí dostáva od rodičov na týždeň okolo 30 eur, on si na výdavky zarába sám. "Aj ak človek popri vysokej škole pracuje, predsa sa peniaze rozkotúľajú a ušetrené zostane len minimum. A tak po piatich rokoch život začína v podstate od nuly," tvrdí. "Študent nemá šancu zafinancovať celé štúdium a život popri ňom sám," hovorí 20-ročný Marián Kováč, ktorý študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Na základné veci ako bývanie, strava a cestovné potrebuje mesačne asi 250 eur, dotujú ho rodičia. Aj medičke Ivane Oravenskej platia rodičia všetky náklady spojené so štúdiom. "Len na knihy a materiály na štúdium potrebujem asi 30 eur za semester. Za internát mesačne zaplatím 50 eur, obed v jedálni stojí 1,6 eura a na spiatočnú cestu aj so zľavou dám 5 eur," počíta Ivana. Tento rok sa chystá na zahraničnú stáž.

89

Podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl Juraja Tilescha je situácia študentov veľmi rôznorodá. "Závisí od finančnej situácie v rodine aj od regiónu, kde študujú. Môže to ísť z extrému do extrému," hovorí. "Pozitívnejšou motiváciou je, ak pracujú preto, aby už počas štúdia zbierali pracovné skúsenosti," myslí si Kleštincová. "Ak to finančná situácia študenta dovoľuje, mal by radšej krátkodobo oželieť lepšie platené brigády a absolvovať stáž vo svojom odbore. Tá následne otvára nejedny dvere pri hľadaní platenej práce. Zamestnávatelia si nesmierne cenia aj dobrovoľnícke aktivity či skúsenosti z tretieho sektora," radí. Podľa informácií agentúry Trenkwalder je situácia na trhu, čo sa týka brigád podobná ako pred dvoma či troma rokmi. Zamestnávatelia pre študentov stále ponúkajú takúto formu práce na pár dní v týždni, ale čoraz častejšie chcú pracovať so stabilným tímom a požadujú dlhodobejšiu spoluprácu. 82. HN Poradňa: Na podanie prihlášky ostáva len týždeň (HN Poradňa, hnonline.sk, 23.2.2012)

Ak vaše kroky smerujú na vysokoškolskú pôdu, s prihláškami by ste sa mali poponáhľať. Mnohé slovenské univerzity ma jú za finálny termín na ich zaslanie stanovený práve koniec februára. Ostáva vám teda 5 pracovných . Iba do konca mesiaca prijíma prihlášky napríklad Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre i väčšina fakúlt Univerzity Komenského. Termín „horí“ aj v prípade Trnavskej univerzity. O 5 minút 12 Školy pritom hlásia, že uchádzači o štúdium si nechávajú oficiality na poslednú chvíľu. „Presne odhadnúť záujem o štúdium v tejto chvíli možné nie je, keďže prihlášky na Ekonomickú univerzitu je možné posielať až do konca marca a mnoho záujemcov o štúdium si túto činnosť necháva na posledné týždne či dokonca dni,“ potvrdzuje rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák. „V poslednom týždni chodí viac než polovica prihlášok,“ potvrdzuje za Univerzitu Komenského, jej prorektor Ján Pekár. Stabilné čísla Školy preto v súčasnosti nevedia s istotou určiť o aké odbory tento rok klesol či narástol záujem. Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej však tvrdí: (žiaľ) opäť budú v kurze

90

humanitné smery. „Medzi slovenskými študentmi naďalej prevláda záujem najmä o humanitné odbory. Ako aj po minulé roky, nedostatok uchádzačov môžeme očakávať na technických a prírodovedeckých smeroch,“ prognózuje Kleštincová. Tvrdí však, že študenti pomaly, ale isto začínajú brať do úvahy aj uplatniteľnosť toho-ktorého odboru v praxi. Napríklad Žilinská univerzita HN potvrdila stabilne vysoký záujem o jej technické odbory. 83. Školstvo musí reagovať na trh práce (Komentáre HN, hnonline.sk, 29.2.2012)

Nezamestnanosť je problém nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Veľkú časť nezamestnaných má na svedomí cyklický vývoj ekonomiky a spomalený hospodársky rast. Práve z posledného činiteľa majú strach aj zamestnávatelia, čo sa mnohokrát odzrkadľuje na ich strachu z ďalšieho prijímania zamestnancov a vytvárania pracovných miest. V súčasnosti je omnoho ťažšie prekonateľným problémom štrukturálna nezamestnanosť, teda neschopnosť dlhodobo nezamestnaných nájsť si prácu. Jednou z jej príčin je aj fakt, že profil uchádzačov nezodpovedá požiadavkám trhu práce. S týmto problémom dlhodobo bojuje aj Slovensko. Jeho dôsledkom je na jednej strane armáda nezamestnaných a na strane druhej zúfalstvo zamestnávateľov snažiacich sa nájsť vhodných kandidátov na svoje pracovné pozície. Na rekvalifikáciu týchto nezamestnaných vynakladá štát ročne nemalé finančné prostriedky v snahe zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie. Ako však zabrániť neustálemu sa rozširujúcemu radu nezamestnaných na úradoch práce? Najjednoduchším riešením by bola neustála tvorba nových pracovných miest. Ekonomika a potreba trhov však na to v súčasnosti nevytvárajú vhodné podmienky. Štát si tak musí nájsť vlastné riešenie, ktoré by znížilo počty nezamestnaných a tiež uspokojilo aj potreby zamestnávateľov. Myslím si, že jedným z najvážnejších problémom súčasnosti je nedostatočná reakcieschopnosť školského systému na potreby trhu práce. Je neprípustné, aby štát ročne financoval štúdium tisícok vysokoškolákov, ktorí si nedokážu nájsť zamestnanie zodpovedajúce nielen vyštudovanému odboru, ale ani stupňu štúdia. Až štvrtina absolventov vysokých škôl totiž v dôsledku izolovanosti ich alma mater od vonkajšieho sveta končí na pozíciách zvládnuteľných stredoškolskými absolventmi. Je nevyhnutné, aby štát určil zodpovednosť za zlaďovanie ponuky vzdelávacieho systému a potrieb trhu práce. Slovensko už dlhé roky trápi masifikácia vysokého školstva a nedostatok technicky zameraných absolventov. Štát by mal naštartovať popularizáciu technicky zameraného vysokého
91

školstva už medzi najmenšími, modernizovať výučbu prírodných vied a obnoviť povinnú maturitu z matematiky. Prínosným by však bolo aj zavedenie kratších a prakticky zameraných programov terciárneho vzdelávania, ktoré by dokázalo pružne reagovať na potreby praxe a ponúkať relevantnú alternatívu voči dnešným prevažne teoreticky zameraným programom. Druhou dôležitou úlohou štátu je reforma financovania školského systému. Keďže v rezorte školstva nie je možné očakávať výraznejší prílev finančných zdrojov, rozdeľovanie peňazí by malo byť naozaj uvážené. Štát by mal z verejných zdrojov financovať iba kvalitné vysoké školy s potenciálom vysokého uplatnenia absolventov. Ukazovateľom kvality by okrem iného mala byť aj kvalita prijímaných študentov, pedagógov a absolventov štúdia. Lucia Kleštincová, Inštitút hospodárskej politiky

92

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful