You are on page 1of 15

generácia :...

literárny klub

Miške
Pešková
Prokopec
Lazarčík
Kusalová
Melošová
Dlugošová
Mikitová Jánošková
Šmihula antológia 2007 – 2008 :...
Keď v roku 2005 vyšiel prvý zborník Literárneho klubu Generácia,
všetci členovia boli hrdí, že dokázali vybrať to najlepšie z ich tvorby a dať to
do knižnej podoby. Dali si pekný darček na desiate výročie založenia klubu.
Trinástka je vraj nešťastné číslo, ale pre Literárny klub určite nie.
V tomto roku pribudli noví členovia a klub sa zviditeľnil na internete. Práve
v tomto roku sa príspevky na internete rozrástli a záujem aj nečlenov klubu je
veľmi veľký. Práve táto skutočnosť vyprovokovala k vydaniu webovej Antológie 2007-
2008.
Existuje určitá skupina píšucich mladých autorov, ktorí posielajú
svoje práce iba na internetovú stránku a členovia klubu, ktorí sa pravidelne
stretávajú ich vôbec nepoznajú, preto je táto forma zverejnenia o to
zaujímavejšia. Antológia obsahuje práce, ktoré vybrali členovia klubu po dôkladnom
zvážení a sú to hlavne práce, ktoré sú uverejnené aj na internete. Pre staršiu
generáciu, ktorá má radšej všetko na papieri a pohodlne si číta v posteli, je
sympatické, že Antológia vyjde aj v tlačenej forme.
Veľmi si cením prístup jednotlivých členov pri príprave Antológie.
Každý má svoju prácu, školu, osobné záujmy a dokážu sa venovať aj práci, ktorá
poteší ľudí, ktorých ani nepoznajú, ale aj svojich spolutvorcov, ktorí prispievajú
svojou tvorbou. Najväčšiu zásluhu na vzniknutí tejto antológie, od myšlienky po
realizáciu má Jakub Lazarčík. Touto cestou mu chcem poďakovať za oživenie klubovej
práce, za entuziazmus, ktorý vkladá do každého stretnutia a za skvelé nápady.
Mladým tvorcom v Literárnom klube Generácia želám dobré nápady,
rýchly internet a veľa neskutočných zážitkov, ktoré ich budú inšpirovať k ďalšej
práci. Pre mňa sú títo ľudia výnimoční, nezabudnuteľní a zasluhujú si obdiv. Každé
nové stretnutie s nimi je nesmierne obohacujúce a povzbudzujúce k životu.

Ľudmila Brunnerová

Literárny klub Generácia, občianske združenie, funguje od roku 1995
pri Miestnej knižnici Petržalka, Vavilovova 28.
Pre akékoľvek informácie kontaktujte pani Brunnerovú na telefónnom čísle
02 / 6224 0613
alebo priamo členov klubu na klub@generacia.sk

www.generacia.sk

koniec :...
Skurvený romantizmus (po X-té) Koniec rozštiepených končekov

Zajtra je štrnásteho. Dávam Ti dotazník,
Ako klavír, (Máš ma rada?)
čo cíti bolesť. vždy pobozkáš poslednú možnosť.
Hmla je mrazivejšia Dávaš mi chrobákov,
ako bozky bez krídel. vyžrali mi mozog zo srdca.
Motýľ mlčí.
Svet sa pýta. Kaluže po snehuliakoch
Mamina mi naberá obed. sa stali potravou
Chutí mi. pre trikrát pokosenú trávu.
Ideálny čas
sa rozplakať. Umrela bez nášho milovania.
V podstate bola panna.
Štvrtej to nemôžme urobiť.

Držím sa Tvojej komplikovanosti,
Agátolásky už len končekov,
ja sa nepustím,
Ozval som sa piatim láskam. horolezci môžu ísť do riti.
Zdá sa ti to priveľa?
Ani jedna (už) neexistuje... Dvakrát si to podčiarkneš.
Pre krásu, pre rozum.
Všade zabíjaš zázraky jari. Ty to pochopíš.
Nechaj už tie agáty na pokoji! Cvak.
Budú ti voňať natoľko,
aby existovali večne?

Richard Miške (1983)
Už nie
Na stránke generácie mám napísané,
že 99% mojej tvorby tvorí ľúbostná Červené anomálie našich dní
poézia, čo viac k tomu dodať? sa stali električkou,
Romantik (stavebný inžinier), rojko čo nezvoní.
(asi nedopatrením žijúci v realite), Na poplach.
milujem čokoládu (a mäso) Na spásu.
a moje obľúbené slovné spojenie
na mesiac august je Mŕtva konzerva.
„v krajine za zrkadlom“.
Nebudeme recyklovať.

koniec :...
Tajomstvo fontány Padanie listov

Pri fontáne stretli sa Listy šepkajú si
Večer s nocou Že boli zelené
Svetlo s tmou A v záhradách ich veľa lieta
Hodiny bijú zvláštne pomaly Kým pri dverách
Vzduch dýcha zvláštnou arómou Klope jar jesene
Počítaš minúty A zbohom dáva nám
A chvíle Jeseň leta
Čo sa nikdy nestali
Listy šepkajú si
Posledný slnka lúč Že boli zelené
Premení vodu na dúhu Letom ustúpia listom iným
A tí Zatiaľ
Čo iba prešli okolo Čo ihličie sa stále zelenie
Stretli tam čakanie na druhú A pokojne čaká
Stretnutie Príchod zimy
Ktoré nebolo
Listy šepkajú si
Elena Pešková (1969) Pri fontáne stretli sa Že boli zelené
Noc s ránom A šepkajú
Mám 39 rokov. Pochádzam z malej obce S tichým svitaním Že už iba boli
na Záhorí Spadnú tam dolu
a Babie leto Medzi kamene
v súčasnosti žijem v Malackách. A pád zo stromu
Už dlhšiu dobu pracujem ako konzultant IS Mlieko rozlialo sa po ceste Každý bolí
v softwarovej firme v Bratislave A noc ránu kričí:
a Nie ešte!
písanie poézie je môj koníček. Čierna tma sfarbila sa do biela
Venujem sa mu posledných 5 rokov
a Vychladla už voda v jazere
už dva roky som prispievajúcou členkou Jeseň si v nej šaty operie
literárneho klubu Generácia. Aj keď tá je ešte
Námety zbieram z vlastných zážitkov Nesmelá
a
prežitých pocitov ale píšem hlavne Len pavúk uchytí do svojich sietí
pre radosť ľudí, ktorým sú moje básne Kúsok tepla,
venované. Ktoré neodletí
V kútoch na ne sadá prach

Večer zase nebo krvavé
Pripojí sa k mojej únave
Babie leto stojí vo dverách.
Na trati
Druhá
Keď nastúpil
Aké je to rozkázal batožine
Byť druhá?
aby pred ním klesla na kolená
Vždy len druhá v poradí
Vždy pred cieľom
Niekto predbehne ma Myslím
Alebo možno že to bol jeden z tých šťastlivcov
Iba kráčam pomaly.. ktorí nikdy nechceli spáchať samovraždu
Aké je to
Byť druhá? Mával nám
Sú také chvíle provokačne červene
Že mi to vôbec nevadí.
Veď občas mi predsa stačí
a
Že poviem, iba,
Nech sa páči..
Život je tiež samá zmena priateľke nepomohol
To len občas s cestovnou taškou
Trochu popáli.
Aké je to
Byť druhá?
Veď na mieste víťazov
Pekné je to miesto.
Lepšie byť druhá
Ako tretia, piata, či desiata..
Alebo k štartu
Byť pripútaná reťazou.
Nuž pýtaj sa
A poviem ti tiež,
Že viem
Aké to je
Budeš má chváliť. Peter Prokopec (1988)
Možno aj nosiť na rukách.
A myslieť si
„isto máš splnený sen“ "WHEN MY MAMA ASKS ME WILL I EVER CHANGE,
a potom I TELL HER YEAH...
k tej prvej odídeš.. BUT IT'S CLEAR I WILL ALWAYS BE THE SAME
UNTIL THE END OF TIME..."
2PAC

koniec :...
Bukowského kurvy sú všade

Ležal som na posteli Zbožňujem svoju sestru
v internátnej izbe
Zbožňujem svoju sestru. Ráno ma
Vedľa mňa sa kamarát predčasne zobudila, že s ňou treba ísť
snažil zbaliť jednu ženskú k lekárovi. Sama sa vraj neodváži, lebo,
keď jej lekár potvrdí to, čo sama už
Mal ten typický tuší, bude vraj
úlisný tón hlasu potrebovať niekoho, koho by mohla
ako udrieť.
Zaraz som vedel, čo je vo veci. Vždy som
Poď sa so mnou vyspať ju považoval za neopatrnú a toto bolo
Teraz hneď potvrdením mojich slov. Inokedy by som
jej podráždenú náladu zhoršil akousi
Asi preto cynickou
že mala poznámkou, no keďže som bol veľmi
nohavice ospalý, zmohol som sa iba na otázku:
ktoré objemom Jakub Lazarčík „Vieš aspoň, s kým to máš?“
nestačili na „Čo by som nevedela, kretén,“ odvrkla
jej zadok a strhla mi paplón z postele na zem.
Na tomto svete sa pohybuje od leta 1986. „Si sprostá?“ skríkol som, „tá zem sa
Už pri pôrode bolo zrejmé, nevysávala tri týždne a ty mi na ňu
Ešte mala odporné pančuchy
že to s ním nebude ľahké, čo so svojím hodíš paplón!“
a nádchu
cynickým nadhľadom potvrdzuje. „Nerozčuľuj sa. Mal si si tu upratať.
Blázon, snílek, bohém. A byť čistotnejší. Nečudo, že také prasa
Stále jej tiekli sople
V niečom workoholik, v niečom flákač. ako ty ešte nemalo vo svojich 21 rokoch
ktoré si roztierala po ksichte
Lev! – vysvetľuje mnoho. priateľku.“
100x použitou vreckovkou
Podľa svojej všeobecnej lekárky umrie „Žiadna ma nechce kvôli povesti našej
na infarkt vo veľmi mladom veku. rodiny, ktorú si zničila ty, drahá
Za každou otázkou
Zubárka má v jeho karte napísané sestrička,“ zašomral som, vstávajúc
sa odporne opýtala
perfektný chrup. (vždy ho rada vidí) z postele. Keď som sa šiel obliecť,
Čo?
Okrem písaniu sa venuje divadlu, filmu sestra začala frflať znovu:
a hudbe. Má rád parties, dobré jedlo, „Hádam sa najskôr osprchuješ.“
A ten magor jej odpovedal
spánok a svojich blízkych. „Idem na vyšetrenie ja alebo ty?“
Chcel sa jej votrieť
V súčasnosti pracuje aj študuje „Možno ti budú brať krv.“
do tej objemnej riti
– masmediálne štúdiá na univerzite v Trnave. „Prečo by mi mali brať krv?“
Raz by sa chcel pozrieť do Tokia, Saigonu „Okrem iného chcem zistiť, či si
Bolo mi zle
a presťahovať sa na Francúzsku riviéru. skutočne môj vlastný brat,“ odvetila. Po
Keď odchádzala tejto vete som sa rozhodol vyprovokovať
podala mi ruku ju pomalosťou. Do kúpeľne som sa,
ešte od sopľov naschvál, zavrel na pol hodinu.
Keď som z nej vychádzal, sestre som
a ja som si uvedomil oznámil, že sa ešte idem naraňajkovať.
že by s ním tvorila Skoro ju šľahlo.
dokonalý pár „Ja aj porodím, kým sa ty vytrepeš!“
hromžila.
koniec :...
„Môžeš. Aspoň s tebou k tomu lekárovi nebudem musieť ísť.“
Sestra po mne hodila niečo tvrdé. Čo to bolo, som nevidel, lebo som k nej bol
otočený chrbtom.
„Ty si vážne sprostá. Najprv sa necháš nabúchať nejakým pakom, a potom si nervózna
na tých, čo ti môžu pomôcť.“
„Prepáč, chápeš, hormóny. A stresy. Keď sa to potvrdí, asi sa dorežem žiletkou.“
Jej zúfalý výraz tváre ma obmäkčil. Podišiel som k nej a objal ju.
„Vďaka bohu, že si už po sprche,“ zašepkala cez slzy. „Asi toho debila zabijem. Aj
keď ho ľúbim.“
„A on teba má rád?“ spýtal som sa otcovsky.
„Verím, že áno. Povedal mi to.“
„Sestra, setra,“ povzdychol som, „o čo si odo mňa staršia, o to si aj
sprostejšia.“
„Asi máš pravdu,“ zafňukala.
K lekárovi sme prišli rýchlo. Bol tam rad a my v ňom najmladší.
„Všetci si myslia, že si otec,“ podotkla sestra, keď sme čakali.
„Hej a matka je vždy istá...“
Čakali sme vyše hodiny. Počas toho okolo nás prechádzali ženy s nadutými bruškami,
otcovia, ktorých výraz tváre neevokoval nič iné, len čisté zdesenie a jedna pekná
sestrička, ktorá sa mi pozrela do očí vždy, keď prešla popri mne.
Prišiel rad na sestru. Vykročili sme spolu, no pred dverami na mňa zahučala: „Snáď
si nemyslíš, že tam pôjdeš so mnou?! Ostaň tu.“
Vošla dnu. Ja som sa obrátil od dverí. Celá čakáreň na mňa upierala pohľad. Hanba
ma fackovala. Tak som si sadol a znovu čakal. Sestra vyšla po polhodine.
„No čo? Bude tiež degener ako tvoj manžel?“ spýtal som sa nahlas. Musel som jej
vrátiť hanbu, čo mi predtým spôsobila.
„Nepyzgaj a choď dnu!“ zavelila zostra.
„Ja?!“
„Ty, už ťa tam čaká sestrička.“
„Prečo mňa? Veď ty si tu, si teda v tom?“
„Nie som. Nikdy som nebola. Len ťa moja kamoška, ktorá tu robí sestru, chcela
spoznať a nevedela som, ako inak ťa sem čistého dotlačiť. Tak som si vymyslela ten
príbeh o tehotenstve.
„Ty si krava,“ odvetil som, no nevedel som sa ubrániť úsmevu, ktorý sa ma
zmocňoval.
„Tak už utekaj, lebo čaká ona a všetky tie ženy tu. A opováž sa pred ňou strápniť.
Ešte stále máme rovnaké priezvisko i adresu.“
Tak som vošiel dnu, kde sedel lekár a pri ňom stála sestra. Tá istá, čo mi
pozerala do očí. Usmievala sa na mňa.
„Takže mladý pán,“ prehovoril prekvapivo doktor, „sestru sme zbavili strachu
z tehotenstva. Ešte vás zbavíme toho syfilisu.“
Vtom momente som vedel, že hneď ako sa mi sestra dostane pod ruku, ju zaškrtím.
Krava jedna. Ako ju ja neznášam!

koniec :...
Saturday night blues Ďalšia nedeľa

Takmer dve hodiny Ďalšia nedeľa,
strávila v čakaní, jarné teplo
po polnoci mi dýcha na krk.
dala prednosť spánku.
Ukradla im pár spoločných hodín Týždeň budem
a ukončila nosiť bundu,
sériu prebdených nocí ktorú máš na mne
a unavených úsvitov. tak rád.
Mladá, melancholická,
nešťastná, túžiaca Týždeň v zajatí
poetka, plná v rozochvení, pohľadov,
teraz vdychovala vôňu noci ktoré ani nezazrieš.
len otvoreným oknom,
stúpala jej do snov... Týždeň v inom meste
A o pár metrov ďalej- (v inom svete)
Simona Kusalová uzavretý, depresívny, talentovaný, na ktoré môžeš žiarliť
nežný a drsný, a trhať si vlasy,
Na tomto svete je od augusta 1987. pozorný k jej kecom či ničiť hánky
Písať začala asi o sedem rokov neskôr a tolerantný k výmyslom, o hranu stola.
a odvtedy sa táto činnosť stala jej bol tam vonku sám,
životnou potrebou. len so psom Vylievať hnev na strunách
Tak ako (prevažne rocková) hudba, a cigaretou. a žiaľ zaliať liehom.
pár spriaznených duší a spriaznených Tak dofajčil, Aby si v piatok
kníh. a šiel spať mohol byť šťastný,
Neznáša nudu, každú sekundu niečo že si zas so mnou.
plánuje a občas to aj nezrealizuje.
Toho(to) času študuje marketing A v nedeľu
a rôzne životné situácie. A dosť ju to to všetko posrať.
baví. Odovzdaná Znova.

Vlasy rozprestreté na vankúši,
ospalo lenivá,
aktívne čakám,
kým ma prebodneš
a vzápätí zacelíš
medovými slinami
so štipkou korenia.

koniec :...
Pauza

Pauza v skvelom predstavení
chvíľa napätia či struna nepraskne
revolver v ruke vlhký od potu
musíš sa rozhodnúť
čo je krásne čo nekrásne
musíš už zdvihnúť konečne hlavu
rozkázať srdcu nech neplače
zasmiať sa aj keď krv sa z duše rinie a zadúša
nájsť silu, oporný bod
nejako zapadnúť v dave
hlavu strčiť do suda s vodou
ak príliš blčí
bežať, utekať i bezcieľne
nezastať, nespadnúť, neutopiť sa v bahne vlastnej biedy
zrevať do seba
zatriasť stuhnutým telom
vyfackať všetky zbabelé myšlienky
Marcela Melošová (1973) únikové tendencie vrátiť na miesto narodenia
a uspať doživotne.
Som nevyliečiteľný romantik, pohybujúci sa Prečo by si utekal pred životom?
niekde medzi nebom a zemou. A prečo by si po sebe strieľal?
Neznášam dospelosť a som chorobný idealista... Veď život môže byť ešte krajší.
Zdvihni človeče hlavu
nepozeraj do splavu
nesyp si už popol na lebku
radšej pozri na tetku
čo ti ponúka čerstvé, voňavé, chrumkavé lokše.
Tak DOBRÚ CHUŤ......
Nepoznáš ma
I.
Dívaš sa na mňa
Vejáre starých dám
a netušíš kto vlastne som
klipkajú
vôbec ma nepoznáš
ako nežné
nepáči sa ti môj úsmev
mihalnice osudu
len nový rúž na perách.
odfukujúc
svoje krehké spomienky
Chceš aby som sa smiala
aj keď mi je do plaču
aby som zvesila krídla
II.
a navždy sa vzdala svojich snov
mám kráčať po zemi
Olúp mi nevinnosť z tela
a byť vždy nad vecou.
som čerstvé ovocie
ja roztrasiem sa celá
Chceš aby som nebola dieťa
osika vetrom (po)milovaná
vraj som dospelá
a mám sa správať rozumne
III.
skrátka vhodne
v podstate chceš odo mňa primálo
železný kohútik
a vlastne priveľa.
na vežičke našich snov
Dominika Dlugošová (1988) mohol by nás prebudiť
Mám byť iná než som
--aspoň raz—
nepočuť hudbu
ktorú vietor hrá Študentka študujúca až do odpadnutia (Technická
nevidieť dúhu po daždi univerzita, Košice)..../neodpadla ani raz/...:))
Bohém, rojko, no aj realista...3v1... IV.
necítiť vôňu pokosenej trávy
navždy dať zbohom fantázii Miluje nemenované malé /Kinder/ čokoládky,
trojfarebné zubné pasty a vôňu čerstvých Keď sa budeš večer vracať
a oznámiť nech sa nevráti.
výtlačkov... a kričať moje úsmevy
Mám vari nehybne
Keď si došiel tak ďaleko, že už nedokážeš urobiť pre iných
ležať v tvojom objatí?
ani krok, si práve v polovici cesty, ktorú si nezamykaj
schopný prejsť. nech ma ráno nájdu
Grónske príslovie opustenú mušku
prilepenú na okne
volajúcu
za tvojimi náhlivými pätami

koniec :...
Znova krásne fuckuj Iba ruky ON

na dym čo sadá mi na pľúca nikdy nebudeš taký ozajstný preváral slzy
ako zelená fólia zo susedovho auta ako tvoje ruky pri teplote jej tela
vždy keď dýchaš môj chlieb každodenný hrajúce sa na vtáka zaparili sa mu oči
z úst do úst kŕmiš sa na stene dve vianočné ozdoby
pri lampe nerozbitné
na moje dlhé vlasy vedľa mňa nepodarky medzi láskami
ktoré vyťahuješ ráno lietaš kaliky
z každého záhybu v tele nikdy nebudeš taký ozajstný zrkadlá túžob
na ktorých sa šplháš do neba ako tvoje ruky rozliali sa do pohárov
každú nedeľu namiesto modlitby holými si sa mi vtesnal opíjali ožranov
do hrude po 33 za slzavé sklo
na moje mokré dlane srdce preložil napravo
čo orosia ti tvár ráno napĺňa mi slzy do očí
skôr než vyjdú všetky slnká /dva balóny
vyvesené do neba lietania neschopné/
zošúpané ako mandarinkové polia
natlačené do plechoviek
v sladkom náleve
milujúce malé lyžičky
a dávku šľahačky do nosa

na moje hlúpe básničky Sumzagro
ktorým nerozumie vraj ani sám Kristus
iba pár bláznov trištvrte na šesť
s modrými čiarkami na rukách osem minút po tvojej minúte slávy
tí čo v kartách stále prehrajú vkladáš kolotoč do vrecka
lebo vyťahujú len srdcovú kráľovnú zoškrabuješ farbu sedačky
a ešte cigaretu zakliesňuješ palce v reťazi
ako nežnú baletku tancujúcu na prahu úst
až dymí sa jej spod balerínok a občas kričíš
a občas zvraciaš
a načo len chceš ...
občas nemáš na vstupné...

koniec :...
Veselé Vianoce

- Ako by som to povedal. Nuž, ehm...viete, je to chúlostivá vec a ja
som jej hlavným aktérom, takže...by som to rád, ehm...uviedol na
pravú mieru. – povedal čudný pánko.
- No veď, nech sa páči, máte príležitosť vysvetliť nám... –
zakontroval mladý muž v zelenej uniforme.
- Jasné, jasné, veď hej, len mi, ehm...dajte trocha času, nech sa
akosi spamätám, a potom vám hneď všetko objasním. Presne tak, ako to
bolo, samozrejme. Mám záujem, hm..., aby sa všetko vysvetlilo, lebo
je to naozaj veľmi, veľmi chúlostivá záležitosť a nerád by som, aby
na to ľudia, ehm... nesprávne nazerali a potom si zo mňa nebodaj
robili posmech, šak viete. Uznáte a dáte mi určite za pravdu,
Mária Mikitová Jánošková (1973) ehm...som o tom skalopevne presvedčený. Chápte ma, nebola to moja
vina. Vskutku, som v tom úplne nevinne.
- Áno, iste, ale mohli by sme konečne prejsť...
Pohlavie: Bez chromozómu Y. - ...k veci, jasné, jasné, ehm...veď už idem na to. Ale predtým musím
Vek: Kristove roky už rok a pol z krku. objasniť niektoré, ehm...okolnosti. Ako viete, dnes máme, ehm...
Rodinné zázemie: Obdarená dvoma rodičmi (mužské i ženské Vianoce.
pohlavie) i dvoma súrodencami (mužské i ženské pohlavie). - Máme a? – spýtal sa muž v uniforme, ale pomyslel si, že okrem neho,
Základná rodina v podobe súdržnej päťky. lebo má službu a bude rád, ak sa dostane pri tom množstve roboty, čo
Ani jeden starý rodič či prarodič. Jedna krstná mama. Jeden ho čaká, domov do večere.
strýko a jeho žena, dve sesternice a dvaja bratranci. Plus - No, strašný zhon, veď to určite sám veľmi dobre poznáte. Už týždeň,
ďalší descendenti (deti bratrancov a sesterníc). ehm... vlastne nie, celý mesiac, namôjveru, chodím hore dole, zháňam,
Zhruba všetko, čo sa týka širšej rodiny. ehm... nemám kde hlavu zložiť, tak hľadám a pobehujem a prisahám
Vzdelanie: ZŠ, SŠ a VŠ z krku. Vykonanie rigoróznej skúšky, bohu, ehm... celý ten čas myslím na toho kapra, čo mi pláva vo vani.
teda výmena Mgr. = mogor za doktora, čo znie predsa len V tom strašnom zhone mi víri v hlave, že ho musím zabiť. Neviem
o čosi lepšie, v nedohľadne. prečo, ehm...nechce z mojej hlavy preč, celé noci sa mrvím,
Povolanie: Oprávnená nosiť krátku strelnú zbraň, (nie pre prehadzujem, no, nie že by som na neho nejako intenzívne myslel, to
potešenie) ktorá je však po väčšinu voľného i pracovného snáď ani nie, ehm...ono sa mi o ňom skôr sníva. Skoro každú noc a keď
času bezpečne zamknutá v kovovej skrini. tak premýšľam, ehm... možno i cez deň, už poriadne neviem. A viete,
Stav: So záväzkami, ale vyživovacia povinnosť zatiaľ iba ako je to so snami. Niekedy neviete, čo je neskutočné, tak by som to
voči manželovi. Spoločná domácnosť, bezpodielové formuloval, ehm...a čo pravé, teda skutočné, teda reálne, že hej, šak
spoluvlastníctvo. viete, ehm...?
Iné: Ľavoruká. Absolvovanie kurzu prvej pomoci, kurzu - Pán Kusý, ja vás upozorňujem, že...
krízovej intervencie pre dobrovoľníkov, kurzu intuitívneho - Veď hej, pán príslušník, ale poviem vám, boli to strašné sny,
maľovania. ehm...a potom som už nemohol myslieť na nič iné, teda ani rozmýšľať.
Pripravujúca sa na vykonanie vodičského kurzu (nikdy nie je A veru neviem prečo.
neskoro). A ten strašidelný kapor zo sna, ehm...ma uštipol do zadku a chcel ma
Znamenie: kozorožec i potkan, avšak jeden i druhý určite zožrať, prisahám bohu, nech sa pod zem prepadnem, keď to tak nebolo.
netypický :o) Otvoril svoju obrovskú tlamu, ehm...a hop, už by som skončil v jeho
Záľuby: kreslenie, maľovanie, písanie poézie i prózy, ale bruchu, keby...
iba sporadicky, z čoho vyplýva podstatná vlastnosť: - Človeče, je mi úplne jedno, čo sa vám snívalo. Nie som váš
lenivosť. psychoterapeut, potrebujem počuť niečo iné.
Pozeranie filmov a čítanie beletrie realizované v podstatne
väčšom rozsahu ako to menované pred tým.
duša je spiaca
krásavica

duša je spiaca
- No veď, o tom hovorím, ehm...ale má to určitú postupnosť, ako všetko, funebrácka operetka
krásavica
ehm-ehm...nemôžem ísť od stredu, to by ste potom nemali žiadnu šancu
naozaj dať dokopy všetky súvislosti, pravda? Šak rozumejte, ehm...cítim funebrácka operetka
sa dosť trápne a ľudia, pane bože, čo si tí pomyslia... ožila v žilách
so sklenenými očami
- Akí ľudia? Pri tej krádeži niekto bol? toho devianta
- Pre Krista pána, krádež, pán policajný dôstojník! – zaúpel vypočúvaný. čo ho mám v sebe
- No ale, samozrejme, že nie, ehm...nik tam nebol, len ja a tie nebohé neustále lavíruje
kapre, ale poznáte ľudí, tí vám vlezú všade, ehm...do kuchyne, do od mantinelu k mantinelu
ktoré jasno vidia
taniera, do trenírok, do krabice a vymyslia si aj to, čo by vás ani raz doľava raz vpravo
cez spektrálne polia
nenapadlo. Ale budem pokračovať, ehm...vidím, že sa ponáhľate, ja som raz k životu raz k smrti
do nahoty ľudí
citlivý človek, aj chápavý, je mi jasné, ehm...že nie som jediný takýto doživotie strávime svorne
do ich nespavosti
prípad, že tu musíte riešiť všelijaké príbehy, teda vypočuť si ich, po na okraji
uzly vredy slama
správnosti, všakže, ehm...pán policajt. Takže dnes máme Vianoce. Aby ste
prastarý rituál
rozumeli, pán komisár, mal som ťažký život. Vlastne nemám, ehm...žiadnu
odvrstvovania cibule
vaňu, to vám určite došlo, šak som bezdomovec, presne tak. Poznáte
chceš zjesť sladký
takých ako ja, nie som veru jediný a...
stred
- Znova vás chcem upozorniť, že pred dverami mám ďalších ľudí, pán Kusý,
a pritom dobre vieš
prosím Vás, buďte stručný!
že vôbec nie je sladký
- Iste, iste, musíte ma chápať, ehm...ja som už ako chlapec chodil na
nenechaj dušu
ryby. Mám ich rád, keď chytil nejakú otec, tak sme ju dali do vedierka,
precitnúť
ehm...že bude na večeru, ale keď som nejakú ja chytil a poviem vám, bol
som, čo bol, furt som v tom dobrý, ehm...dokážem chytiť šťuku na
obyčajný špagát a červík je úplne najlepšia návnada, pán styčný,
lebo na nespavosť
ehm...to vám poviem, fajnová vec, keby som bol ja pstruhom...no ja som dráma
uhyniestojí na špičkách
všetkých tých riečnych živočíchov púšťal na slobodu, veru tak...šak...
- Pán Kusý! – zvýšil nešťastný poverený príslušník policajného zboru dráma stojí na špičkách
hlas na človeka pred sebou, z ktorého sa šíril taký intenzívny pach iskra z javiska
moču, cigariet, alkoholu, potu a hlavne rýb, že sa snažil nedýchať. zelektrizovaného katarziou
Nemal krik v povahe a robil to v nádeji, že by to mohlo pomôcť. No preskočila na hľadisko
nepomohlo. na koži mi precitol pocit
- Ale pán vyšetrovák, ehm, no, ja robím, čo môžem, uznajte, šak iba to čo sa ťažko umýva
najdôležitejšie sa snažím vám objasniť. Všetko so všetkým súvisí, to a emócie...
nemôžete poprieť, ehm...a nesúhlasiť. Tak ďalej. Keď som mal dvadsať, to padali z neba ako muchy
som bol fešák. Našiel som si ale hroznú ženu, ehm...od začiatku nášho no časom po pocite
žitia ma mlátila. No verili by ste tomu... neostalo ani stopy
- Pán... na stope množstvu miesta na nové
Tenký špinavý päťdesiatnik s dredmi na hlave znova skočil policajnému
orgánovi do reči. Policajt si vzdychol a uvedomil, že bude potrebovať
poriadnu dávku sebaovládania, aby tohto panáčika fyzicky neinzultoval
a kopu trpezlivosti, aby vládal vypočuť príbeh smerujúci k vysvetleniu
záhady, ako sa tomuto nešťastníkovi dostalo pätnásť kaprov do nohavíc
a polovica pritom skončila dokonca v spodnom prádle. A tiež mu došlo, že
Vianoce sú síce dnes, no pre neho konkrétneho zatiaľ v nedohľadne.

koniec :...
Vojenské cintoríny

Vždy- keď som na cestách,
na potulkách v cudzine-
za hranicami vlasti-
navštívim miestne vojenské cintoríny...

Chodím pomedzi náhrobné kamene
a všímam si dátumy na nich vytesané.

A odčítavam roky,
za ktoré sa od začiatku až do konca,
naplnili životy tých,
ktorí tu ležia.

Vždy pri tom cítim zvláštnu spriaznenosť
s padlými a zahrabanými.
Pretože i môj život sa skončil niekedy v ich rokoch.

A odvtedy žijem posmrtne.
Nezaslúžene dlho. Večerná melanchólia
Nezaslúžene radostne
a z každej stránky zbytočne. Raz pri krbe ma zachvátil
ten divný pocit odcudzenia,
A poslední muži, ktorí ma mohli pochopiť, keď ubúda mi z mojich síl
už dávno ležia na vojenských cintorínoch. a nálady sa rýchlo menia.
Daniel Šmihula (1972) Uvažoval som o sebe,
kutáčom vŕtal v pahrebe.
Básnik a sci-fista. Dlhoročný člen klubu
Generácia a aj iných literárnych spoločností Rozmýšľal či ja jediný
(Quasi, Planéta opíc). Autor viacerých básní, mám taký hnusný svetažiaľ,
fejtónov a poviedok. ktorý vo mne na hodiny
Zaujíma sa o dejiny, mytológiu, literatúru, démonov pochýb rozihral...
turistiku a šport. Občianskym zamestnaním
právnik, novinár a politológ. No veď aj iným sa to stáva
- spomínal to už Okudžava,

že osamotení sme zostali
a nepoznáme na to liek.
„A možet my vsjo pereputali:
ulicu, gorod i vek...“

koniec :...
Ilustrácie:

Janka Oslancová

Narodila som sa v roku 1987 v Bratislave.
Rada kreslím a zbožňujem divadlo a hudbu.
V súčasnosti študujem divadelnú produkciu
na DAMU v Prahe.
Raz by som chcela vymýšľať reklamy a slogany.
Milujem umenie, ktoré prináša smiech a radosť.

Antológia literárneho klubu Generácia vyšla
v elektronickej podobe dňa 7.11.2008

www.generacia.sk/antologia2008

Generácia je matka a tá je vždy len jedna
Fairy :...