SLOVENSK PONOHOSPODRSKA UNIVERZITA V NITRE

TECHNICK FAKULTA

Vypracoval: Luk Kniebgl

STROJRSKA TECHNOLGIA
Vypracovan otzky k ttnym bakalrskym skkam

Nitra 2008

1
1.1

Zkladn princpy technolgi obrbania

Kinematika procesov

Obrbanie technologick proces, ktorm sa vytvra povrch siastky poadovanho tvaru, rozmerov a kvality oddeovanm ast materilu vo forme triesok, neforemnch astc alebo kvapiek roztavenho kovu. Rezn nstroj je pracovn prostriedok s jednm alebo viacermi reznmi klinmi, ktormi sa oddeuj triesky. Rezn klin as reznho nstroja, ktor vnik do obrbanho povrchu.

ve = vf + v c
vf rchlos posuvu vc rchlos hlavnho reznho pohybu ve rchlos vslednho reznho pohybu

1 eln plocha, 2 hlavn chrbtov plocha, 3 vedajia chrbtov plocha, 4 hlavn rezn hrana, 5 vedajia rezn hrana, 6 - hrot Rozdelenie obrbania: 1. Poda tvaru obrobenej plochy: a) rovinn, b) rotan (vntorn a vonkajie) 2. Poda typu technolgie: sstruenie, frzovanie, brsenie, hobovanie, vtanie ... 3. Poda nositea reznho pohybu: a) obrobok, b) nstroj 4. Poda druhu pohybu: a) priamoiary, b) rotan 5. Poda cyklu prce: a) plynul, b) vratn 6. Poda odoberania materilu: a) trieskov, b) nekonvenn (fyziklno-chemick) 2

1.2

Geometria reznho klina

Prvky geometrie reznho klina meme definova: 1. Nstrojov (kontrukn) uhly dvaj nstroju zkladn geometrick tvar 2. Pracovn (technologick) uhly udvaj polohu nstroja voi obrobku pri obrban

Geometria reznho klina (priamy uberac sstruncky n) Uhol chrbta m vplyv na trenie a opotrebenie plochy chrbta nstroja v dsledku styku chrbta nstroja s obrobenou plochou obrobku Uhol reznho klina m vplyv na pevnos reznho klina a mnostvo tepla, ktor sa odvedie nstrojom Uhol ela ovplyvuje vekos reznch sl a pevnos reznho klinu + + = 90 Hlavn uhol nastavenia H ovplyvuje tvar prierezu triesky a tm aj zloky reznch sl. Vedaj uhol nastavenia H - ovplyvuje drsnos obrobenho povrchu a tvar hrotu nstroja. Uhol hrotu ovplyvuje mnostvo tepla, ktor sa odvedie nstrojom z miesta rezu a pevnos nstroja.

1.3

Mechanika tvorenia triesky

Fyziklne modely rezania rozliujeme von a kosouhl (ikm) rezanie.

Trieska vznik v oblasti rezania, kde rezn klin deformuje a oddeuje obrban materil od obrobku vo forme triesky zna rezania. Proces rezania delme: 1. Nuklecia triesky zaiatok poruovania krytalickej mrieky materilu 2. Oddeovanie triesky ukonenie procesu plastickej deformcie 3. Utvranie oddelenej triesky vplyv na tvar vslednej triesky m obrban materil Druhy triesok pri sstruen a vtan stuhovit, rrkov, pirlov, skrutkovicov podlokov, skrutkovicov kueov, elementrne, ihlov Nrastok vrstva materilu prichyten na elnej ploche nstroja, ktor je tak tvrd, e doke reza. Tvorba nrastku je vinou nepriazniv jav a eliminujeme ho zvenm otok (so sasnm zvenm chladenia), znenm otok alebo dostatonm pouitm chladenia a reznch mazv.

1.4

Presnos obrbania

Presnos obrbania ovplyvuje viacero faktorov: 1. Tuhos sstavy 2. Nepresnos polotovaru 3. Teplotn deformcie 4. Opotrebenie nstroja 5. Deformcia nstroja upnacm zariadenm Opotrebenie vznik najm na ele a chrbte nstroja Trvanlivos nstroja doba medzi dvoma ostreniami. Mono ju zvi pouitm reznch kvapaln a vobou vhodnch reznch podmienok. ivotnos nstroja doba prevdzky nstroja a po jeho vyradenie Rezn kvapalina chemicky aktvna ltka, ktor svojimi inkami ovplyvuje proces rezania. Jej funkciou je nstroj i obrobok chladi, maza, isti a vyplachova. Medzi hlavn lohy reznej kvapaliny zaraujeme: 1. Zvi ekonomickos vyuitia nstrojov a tm zvi vkon nstrojov 2. Zvi trvanlivos nstroja 3. Obmedzi tvorenie nrastku 4. Kladne psobi na integritu povrchu 5. Chladi nstroj a obrobok 6. Odvdza triesku 7. Pri brsen zabrni zananiu brsneho kota (aj pri honovan a superfiniovan)

Rezn kvapaliny delme: a) plyny (vzduch), b) hmla, c) kvapaliny (roztoky vo vode, emulzie, oleje), d) pevn ltky

1.5

Tepeln javy pri obrban

Cel prca rezania sa premiea na teplo, kde Qc = Fc . vc . t (Fc - rezn zloka sily obrbania, vc - rezn rchlos, t - as rezania). Teplo sa ri kondukciou a konvekciou z miest strojov do triesky, obrobku, nstroja a okolitho prostredia - vznik teplotnho pola ustlenho a po istom ase rezania, v zvislosti na: 1. fyz. vlastnostiach mater. nstroja i obrobku, 2. reznch podmienkach, 3. spsobe obrbania, 4. reznom prostred. Zdroje tepla Q1 - teplo uvonen v oblasti primrnej plastickej deformcie, Q2 - pri prechode triesky s elom nstroja, Q3 - pri kontakte chrbta nstroja s reznou plochou. irenie tepla Q1 - do triesky a obrobku, Q2 - triesky a nastroja, Q3 - nastroja a obrobku. Rovnica tep. bilancie Qc = Q1 + Q2 + Q3 = Qt + Qn + Qo + Qp, priom Qt > Qn > Qo > Qp

1.6

Sstruenie

Sstruenie je technolgia pouvan predovetkm na obrbanie valcovch tvarov pri odoberan materilu obrobku jednoklinovm nstrojom pohybujcim sa rovnobene s osou otania obrobku upnutho v skluovadle, medzi hrotmi a pod. Na sstruhu je vak mon reza zvity, sstrui kuele, guov plochy, rovinn eln plochy, vta, vyvtava, koprova tvary poda ablny, vytvra veobecn tvary, prpadne frzova a brsi. Kinematika sstruenia: Hlavn rezn pohyb rotan, kon ho obrobok Vedaj pohyb posuv (pozdny, prieny, kombinovan), vykonva ho nstroj Prsuv pohyb nstroja v smere kolmom na sstruen plochu, nastavujeme nm hbku rezu

Metdy sstruenia 1. Pozdne (axilne) sstruenie smer pohybu noa je rovnoben s osou rotcie obrobku 2. Priene (radilne) sstruenie smer pohybu noa je kolm na os rotcie obrobku 3. Pozdne sstruenie elnej plochy n zarovnva elo obrobku v smere osi rotcie 4. Priene upichovanie n sstru elo obrobku v smere kolmom na rotciu 5. Tvarov sstruenie (koprovanie) okamit smer pohybu noa je rovnoben s osou obrobku

a) pozdne sstruenie

b) priene sstruenie

c) pozdne sstru. elnej plochy

d) Priene upichovanie

e) Tvarov sstruenie (zvitov)

Poda hrbky triesky delme sstruenie: a) hrubovanie prvotn opercia, siastka dostane svoj tvar, nie rozmery b) hladenie siastka dostva presn tvar, rozmery a drsnos c) jemn sstruenie dosahujeme presn geometrick rozmery s zkym polom tolerancie, pouva sa na miesto brsenia napr. diamantovmi nstrojmi. Rezn rchlos pri sstruen [ m . min-1 ],
vc rezn rchlos, D priemer obrbanej plochy v mm, n otky obrobku v min-1

Sstruncky n m tieto chararakteristick prvky: 1. Tvar reznho klina 2. Materil reznej hrany 3. Prierez telesa noa Poda tvaru noa (reznho klina) delme sstruncke noe: 1. Radilne 2. Prizmatick 3. Kotov 4. Tangencilne

Poda celistvosti: 1. Celistv (monolitick) noe 2. Driak s reznou asou pripevnenou spjkovanm alebo mechanicky Poda materilu reznej asti: 1. S reznmi platnikami z rchloreznej nstrojovej ocele, zo spekanch karbidov, z keramickch materilov, zo synteticky vemi tvrdch materilov (diamant..) 2. Celistv z nstrojovej ocele Poda smeru posuvu delme noe: prav a av. Uberacie noe - hlavne na hrubovanie Priamy ubera - obrbanie valcovch plch Stranov uberae - obrbanie valcovej i elnej plochy Bon uberae - elne sstruenie Hladiace noe - 1. zke - obrbanie thlych siastok, 2. irok - obrbanie dlhch siastok. Zapichovacie noe - vroba zpichov a na upichovanie Vntorn noe - obrbanie priechodnch otvorov na hrubo aj isto Noe s vymenitenou dotikou - pripevuj sa pomocou upnaov. Tvarov noe - vroba tvarovch rotanch plch. 7

Stroje na sstruenie Poda kontrukno-technologickho hadiska ich delme: 1. Hrotov 2. eln 3. Revolverov 4. Zvisl 5. pecilne Poda stupa automatizcie na: 1. Rune riaden 2. Poloautomaty 3. Automaty 4. Riaden programovo (slicovo, narkovo)

Univerzlny hrotov sstruh 1 lko, 2 vretenk, 3 suport, 4 konk, 5 prevody, 6 - elektromotor

2
2.1

Hrubovanie rovinnch plch

Hobovanie a obranie

Hobovanie a obranie sa pouva pre obrbanie plochch povrchov jednoklinovm reznm nstrojom. Vyuvaj sa v kusovej a malosriovej vrobe. Hlavn pohyb - priamoiary vratn vykonvan obrobkom Posuvny pohyb - preruovan, vdy na konci pracovnho dvojzdvihu, je kolm na smer hlavnho pohybu. Menovit prierez triesky AD= ap . fdz= hD . bD [mm2] (ap - rka zberu reznho klina, fdz - posuv na dvojzdvih, hD menovita dlzka triesky, bd menovit rka triesky)

Menovit prierez triesky pri hobovan a obran

Kinematika reznho procesu: a) hobovanie b) obranie

Hobovaky jednostojanov a dvojstojanov Obraky vodorovn a zvisl Zkladn asti hobovaky stl, loe, stojany, prienik a suporty Zkladn asti obraky stl, mkadlo, nstroj Typy hobovacch a obracch noov uberac, uberac stranov, na ikm plochy, drkovac, hladiaci, prehnut, obrac 9

2.2

Frzovanie

Materil obrobku je odoberan reznmi klinmi otajceho sa nstroja. Hlavn rezn pohyb vykonva nstroj (rotan) a vedaj pohyb vykonva obrobok prevane v kolmom smere k nstroju. Rozdelenie frzovania: a) eln, b) valcov 1. Valcov frzovanie zuby frzy s vytvoren len po obvode nstroja, obroben plocha je rovnoben s osou rotcie frzy. Poznme protiben a sben valcov frzovanie. a) Protiben frzovanie zmysel rotcie nstroja je proti smeru posuvu obrobku. Obrobok sa posva pod frzou proti jej otaniu, obroben plocha vznik pri vnikan nstroja do obrobku.

Schma protibenho frzovania Vhody: plynulej zber zubov, trvanlivos nstroja nezvis na povrchu, zber zubov nezvis na hbke rezu, priaznivejie mechanick namhanie. Nevyhody: podklzovanie obrbanho materilu, zvenie opotrebenia reznch klinov, via drsnos obrobenej plochy, vslednica sl smeruje nahor. b) Sben frzovanie zmysel rotcie nstroja je v smere posuvu obrobku. Obrobok sa posva pod frzu v smere jej otania. Rezn sily psobia zvyajne smerom dolu.

Schma sbenho frzovania Vhody: vslednica reznch sl pretla obrobok do zariadenia, vyia trvanlivos, menia drsnos obrobenho povrchu, men potrebn rezn vkon.

10

2. eln frzovanie Pouvame eln frzy, rezn kliny s vytvoren na obvode i ele nstroja. Os nstroja je kolm na obrban plochu, hbka sa nastavuje v smere osi. Zber zuba sa men a tie aj hrbka a priemer triesky v pomere prierezu frezy D k rke frzovanej plochy. Poda nastavenia nstroja na obrobku rozliujeme frzovanie na symetrick a nesymetrick

. Schma elnho frzovania Zkladn druhy frz: a valcov, b uhlov, c kotov, d eln, e frzovacia hlava, f tvarov, g eln valcov, h koprovacia, i drkovacia Rozdelenie frzovaiek: a) konzolov (maj jedno vreteno) vodorovn, zvisl, univerzlne b) rovinn (maj viac vretien) jednostojanov, dvojstojanov, portlov, s otonm stolom c) pecilne (viacvretenov) na zvity, ozubenia, drkovanie, koprovacie Upnanie nstroja prevdza sa pomocou upnacieho kuea frzovacch tnov. Frzy mu ma upnaciu as vyhotoven: s kueovou stopkou, s valcovou stopkou, mal frza z jednho kusa, frza so skrutkovicovmi zubmi Upnanie obrobku zverky, upnacie uholnky, podloky, kliny, podperky, upnky, prpravky Charakteristiky frzovanch povrchov pri valcovom frzovan odoberaj jednotliv rezn kliny materil charakteristickho objemu a hranice zberu kadho zuba po cykloide. Prekrytm drh tchto zubov vznik zkladn drsnos povrchu. Pri elnom frzovan zanechvaj stopy na obrobenom povrchu eln zuby. Na drsnos povrchu m vplyv: rezn podmienky, parametre nstroja, spsob frzovania

11

3
3.1

Obrbanie otvorov
Vtanie

Vtanie je druh obrbania, pri ktorom sa nstroj voi obrobku ota a sasne sa do neho v smere osi rotcie posva tak, aby jeho rezn hrany odoberali z materilu triesku. Dosahujeme presnos IT11 a IT14 s drsnosou povrchu Ra 12,5 a 6,3. Zvyajne hlavn a posuvn pohyb vykonva nstroj. Hlavn rezn pohyb pohyb vrtka alebo obrobku, uruje sa reznou rchlosou. Je rotan, na vtakach ho vykonva nstroj, na sstruhoch obrobok. Posuv zloka vslednho reznho pohybu, dan pohybom nstroja alebo obrobku. Spolu s hlavnm reznm pohybom umouje obrbanie. Rezn rchlos vc

vc rezn rchlos D priemer vrtka n otky Vtacie nstroje sa delia: Vrtky Vhrubnky Vstrunky Zhlbnky Vtacie hlavy Vyvtavacie tye pecilne vtacie nstroje Rozdelenie vtania: 1. Ben vtanie pomer priemeru diery D ku dke otvoru l je men ako 1:10 2. Vtanie kratch dier pri predliatych, predkovanch a vystrihnutch dierach 3. Vtanie hlbokch dier pomer D:l je v ako 1:15, pouvaj sa pecilne vrtky 4. Vtanie spsobom medzikruia pre otvory s vm priemerom Vtaky delme: a) stolov b) stpov c) stojanov d) oton 12

Vrtk nstroj, ktor sa pouva na vyhotovenie slepch alebo priebench otvorov do plnho materilu alebo do predvtabho otvoru tam, kde sa nepoaduje vysok rozmerov a tvarov presnos, ani mal drsnos povrchu.

Skrutkov vrtk 1 hrot, 2 rezn hrana, 3 fazetka na rebre, 4 skrutkov drka, 5 kik, 6 stopka, 7 vyra

Geometria skrutkovho vrtka D priemer vrtka a vka hrotu uhol sklonu skrutkovice r uhol hrotu 0 uhol chrbta 0 uhol ela d0 priemer jadra vrtka

Druhy vrtkov: Strediace vrtky na vtanie strediacich otvorov v siastkach Ploch vrtky (kopijovit vrtk) zl odvod triesky, mal presnos Skrutkov vrtky najvkonnej, najastejie pouvan Tie delme: s valcovou alebo kueovou stopkou krtke a dlh pravorezn a avorezn s vekm, strednm a malm uhlom sklonu skrutkovice (liabku) pecilne vrtky (automaty, pre revolverov sstruhy...)

13

3.2

Vyhrubovanie

Vyhrubovanm zvujeme predvtan, predliate alebo predlisovan diery, priom dosahujeme stupe presnosti IT11 a IT12. Nstroj m 3 a 4 zuby, take sa v diere dobre vedie. Vhrubnkmi sa zhotovuj diery od priemeru 10 mm. Poda kontrukcie poznme vhrubnky: 1. S kueovou stopkou 2. Nstrn 3. pecilne

3.3

Vystruovanie

Vystruovanie je dokonovac spsob obrbania, ktorm predvtan alebo vyhrubovan diery dostvaj presnejie rozmery, geometrick tvar a meniu drsnos povrchu. Dosahujeme presnos IT7 a IT8 a drsnos obrobench plch Ra 0,8 a 1,6. Vstrunky s viacklinov rezn nstroje (4 a 12) a mu by: a) strojov so stopkou a nstrn b) run Vystruovanm nie je mon dosiahnu presn polohu osi diery, preto tto poiadavku treba splni u pri predvtan diery.

3.4

Zahlbovanie

Zahlbovanie sli na vytvorenie odstupovanch dier zapustenie valcovch a kueovch hlv skrutiek, zrazenie hrn a pod. Nstroje pre zahlbovanie nazvame zhlbnky viacklinov rezn nstroje s reznou asou z RO alebo SK. Mu by vyhotoven pre valcov alebo kueov hlavy skrutiek. Zahlbovanie dier vekch priemerov sa rob zahlbovacmi a zarovnvacmi nomi.

3.5

Vyvtavanie

Vyvtavanie je metda obrbania, ktorou sa roziruj predliate, predkovan, predlisovan, predvtavan alebo inmi spsobmi vopred zhotoven otvory. Obrba sa vyvtavacmi nomi, alebo nomi upevnenmi vo vyvtavacch tyiach alebo hlavch. Obrban plochy maj tvar valcov, kuelov, elneho medzikruia, alebo rotanej tvarovej plochy. Vyvtavanie je podobn sstrueniu v kinematike, charaktere aj hlavnch reznch podmienkach i druhu reznho nastroja.

14

Rozdiely s: vyvtvavaj sa vntorn plochy, tvarov aj eln, horie utvranie a odvod triesky, vie spevnenie obrobenej plochy Rozdelenie vyvtavania poda kynematiky: 1. hlavn pohyb - nstroj, posuv - obrobok, prsuv - nulov 2. hlavn pohyb - nstroj, posuv - nulov, prsuv - nstroj vysvac sa z tye / hlavy 3. hlavn pohyb nstroj alebo obrobok, posuv nstroj alebo obrobok, prsuv nstroj vysvac sa v radilnom smere

Kinematika vyvtavania a pozdny posuv nstroja b s prienym posuvom nstroja c s pozdnym i pienym posuvom nstroja Vyvtavacie nstroje - vyvtavacie tye, vyvtavacie hlavy. Spsoby vyvtavania 1. jednostrann vyvtavac n kruhovho prierezu 2. n upnut vo vyvtavacej tyi 3. n upnut vo vyvtavacej hlave

15

4
4.1

Brsne obrbacie pochody

Brsenie

Brsenie je obrbanie dielcov s poiadavkami na presnos tvarov, rozmerov a kvalitu povrchu. Pri brsen odober materil obrobku zrno brusiva brsiaceho kota, ktor m nepravideln tvar, vek tvrdos a odolnos voi teplote. Brsenie sa vyuva sa aj pri obrban materilov, ktor nie je mon alebo hospodrne obrba inak. Rozdelenie brsenia poda tvaru obrbanej plochy: a) rovinn brsenie (rovinn plocha) b) brsenie do guata (rotan povrch) c) brsenie na otavom stole (brsenie s rotanm posuvom) d) tvarov brsenie (brsenie zvitov, ozubench kolies...) e) koprovacie brsenie (NC stroje) f) brsenie tvarovmi brs. kotmi (profil kota uruje vsledn obrban profil) Rozdelenie brsenia poda aktvnej asti kota: a) obvodov b) eln

Poda hlavnho pohybu posuvu stola vzhadom na kot: a) axilne b) radilne c) tangencilne d) obvodov zapichovacie e) eln zapichovacie

16

Poda vzjomnej polohy kota a obrobku: a) vonkajie, b) vntorn Brsiace nstroje s zloen z brsiacich zn spojench spojivom do tuhho telesa vhodnho tvaru, tvrdosti a truktry. Poda geometrickho tvaru rozliujeme brsne kote, brsne segmenty a brsne kamene. Brusivo vysok tvrdos, dostatone ostr zrn, primeran pevnos, dostaton krehkos. Druh brusiva sa vol poda brsneho materilu. Zrnitos je normalizovan, vol sa poda brsneho materilu, drsnosti povrchu a mnostva odoberanho materilu. Spojivo viae brsne zrn tak, aby nstroj mal iadan tvar, rozmer a mechanick pevnos. Spojivo me by organick (elakov, gumov, umel ivica) alebo anorganick (keramick, siliktov, magnezitov). Diamant je najtvrdm prrodnm materilom, s odolnosou voi oteru, s vysokou pevnosou, dobrou tepelnou vodivosou a malou tepelnou rozanosou. Je nevhodn na obrbanie zliatin uhlka, eleza, niklu, kobaltu, ocel a zliatin eleza pri teplote nad 700 C. Kubick nitrid bru (KNB) druh najtvrdia ltka, s dobrou vodivosou, malou tepelnou rozanosou a vysokou tepelnou odolnosou. Zrn KNB s extrmne ostr (oproti diamantu) s monosou obrbania vemi tvrdch materilov. Vyuvaj sa z dvodu chladnejieho brsenia, malho opotrebenia a vhodnosti obrbania ocel. Tvary brsnych kotov

a) ploch kot b) ploch kot s vekm otvorom c) rezac a drkovac d) s jednostrannm vybranm e) na ostrenie vrtkov f) so skosenm vybranm g) s obojstrannm vybranm h) podvac kot pre bezhrotov brsky i) prstencov j) jednostranne skosen k) obojstranne skosen l) zaoblen m) hrncovit n) hrncovit s vekm otvorom o) miskovit p) kueov q) na strmeov kalibre r) tanierov

17

Upnutie 1. upnutie plochho brsneho kota, 2. elnch kotov - a) pecilnym tmelom, b) lepenm a sasne prrubou 3. princp upnania - ap, prruba, kot. Vyvaovanie aby pri otan nedochdzalo ku chveniu (nepresnos obrbanej plochy), me by statick alebo dynamick. Orovnvanie vytvorenie alebo obnovenie poadovanho tvaru kota a obnovenie rezivosti (pri zanesen reznho povrchu alebo pri otupen zn). 1. Vonkajie brsenie do guata - sli na obrbanie valcovch, kueovch a rotanch tvarovch plch. Hlavn pohyb vykonva brsny kot a me by hrotov a bezhrotov. Hrotov brsenie - del sa na: a) s pozdnym posuvom b) hbkov brsenie c) zapichovacie brsenie d) tvarov brsenie e) eln brsenie valcovch plch Bezhrotov brsenie vykonva sa bez upnutia obrobku, medzi dvoma kotmi. Me by prieben a zapichovacie.

Princp bezhrotovho brsenia Pouitie: v sriovej, hromadnej vrobe pre monos automatizcie 2. Vntorn brsenie sli na presn obrbanie valcovch a kueovch plch. Del sa na klasick s otajcim sa obrobkom a plantov. 3. Rovinn brsenie sli na brsenie plch na isto. Del sa na brsenie obvodom (pre menie plochy) a brsenie elom kota (menej presn). 4. Tvarov brsenie rob sa tvarovmi kotmi alebo koprovanm. 5. Elektrochemick brsenie anodick rozpanie psobenm jednosmernho prdu + mechanick ber materilu = vysok produktivita a trvanlivos nstroja. 18

Brsiace stroje delme ich na: 1. Brsky do guata a) hrotov brsky (univerzlna, produkn) b) bezhrotov brsky c) brsky na otvory 2. Rovinn brsky vodorovn a zvisl.

Hrotov brska 1 lko a stl, 2 brsny vretenk, 3 pracovn vretenk, 4 prestaviten konk Charakteristika brsench povrchov brsne zrn nedovouj tvorbu jednoduchch klasickch triesok. Drsnos povrchu je tvoren stopami jednotlivch brsnych zn. Na drsnos pri brsen vplva najm: Zrnitos brsneho kota Prieny, pozdny a kruhov posuv Hbka rezu Chladenie Druh brusiva Tvrdos a truktra kota Orovnvanie kota

19

5
5.1

Dokoovacie spsoby obrbania

Honovanie

Honovanie je dokonovacia metda obrbania, kvalita povrchu sa zvyuje reznm inkom jemnho brusiva. Je to najastejie dokonovanie vntornch valcovch plch. Menej asto sa rob honovanie vonkajch valcovch plch. Podstata: jemn rezanie malou rchlosou jemnm brusivom viazanm v honovacch kameoch upevnench v honovacej hlave, s intenzvnym pouitm reznch kvapaln. Pouitie: valce, bubny, puzdra, loisk vretien. Materil: kalen i nekalen ocele, liatiny, hlinkov zliatiny, spekan karbidy Pohyb: zloen skrutkovit - kombincia rotanho pohybu hlavy s posuvnm vratnm pohybom v smere osi honovania.

a) Vntorn valcov plocha , b)Vonkajia valcov plocha , c)Rovinn plocha

Rozdelenie: 1. Poda tvaru a polohy obrbanej plochy : a) vonkajie, b) vntorn,c) rovinn 2. Poda pracovnch reimov: a) klasick, b) elektrolitick, c)vibran, d) kvapalinov 3. Poda zmerov obrbania - hrubovacie, jednostupov 4. Poda pouitho nstroja - honovanie abrazvnymi materilmi, diamantovmi, grafitovmi, BC a BN kamemi. 5. Poda thlostnho pohybu siastok - krtke, stredn, dlh. Vhody monos odstrnenia kuelovitosti, nekruhovitosti otvorov, vyia produktivita prce, vyia kvalita povrchu, via presnos rozmerov a tvaru Nevhody nemonos zmeny osy otvoru po predchdzajcom obrban, pri obrban hevnatch materilov sa pry zanaj trieskami

20

5.2

Lapovanie

Lapovanie je dokonovacia metda obrbania, dosahuje sa najvia rozmerov presnos a najmenia drsnos povrchu. Pouva sa na dokonovanie rovinnch, valcovch a tvarovch vonkajch aj vntornch plch napr. funkn plochy meradiel koncov mierky, kalibre, dleit zvitov spojenia, ozubenia, asti automobilov. Podstata: ide o zvltny druh brsenia, k beru materilu dochdza vonm brusivom, ktor privdza kvapalina do priestoru medzi nstroj a obrobok Rozdelenie: hrubovacie (odrezvanie nerovnost), jemn a vemi jemn lapovanie

Schma reznho procesu lapovania 1 lapovan siastka 2 lapovac kot v rezn rchlos Fy prtlan sila pri lapovan Nevhody pracnos, nzka produktivita, vysok nklady v porovnan s ostatnmi dokonovacmi metdami Lapovacie nstroje delme: 1. na otvory pevn t rozpnac t na vie a menie priemery pevn t na vntorn zvity rozpnac lapovac t na vntorn zvity 2. na vonkajie rotan plochy Lapovacie stroje univerzlne (rovinn i valcov plochy) pecilne pre urit druh plch (zuby kolies, apy kukovch hriadeov...) dvojkotov lapovacie stroje 21

5.3

Superfiniovanie

Superfiniovanie je spsob jemnho dokonovania povrchov jemnozrnnmi kamemi pri nzkej reznej rchlosti vc a malom tlaku nstroja na plochu. Patr k najdokonalejm spsobom dokonovania s berom. Pohyb: je zloen z otavho, posuvnho a rchleho kmitania. Pouzitie: rovinn, rotan valcov plochy, hriadele, otvory, guov plochy, ventily. Materil: vetky. Rezn kvaplina: petrolej, olej s aditvami Priebeh: hrubovacia a letiaca fza

1 brsny kame 2 obrobok 3 mazanie VK rchlos kmitavho pohybu brsnych kameov VO obvodov rchlos obrobku /2 uhol sklonu smeru reznej rchlosti k osi sastky

Superfiniovacie nstroje: kamene s brusivom z umelho korundu s keramickou alebo bakelitovou vzbou Si C pre liatinu a ocele niich pevnost KNB v keramickej vzbe diamant v organickej vzbe pr SK. Superfiniovacie stroje: jednovretenov a viacvretenov v kusovej a malosriovej vrobe prdavn zariadenia

5.4

Letenie

Letenie je dokonovanie povrchu rznych materilov, ktorho elom je hlavne zlepenie povrchovej istoty, hladkosti a dosiahnutie vysokho lesku obrobenej plochy. Ako nstroje sa na letenie pouvaj rzne kote alebo psy vyroben z plsti, plastu, gumy alebo aj koe, na ktor sa nanaj letiace prostriedky. Na mechanick letenie sa v sasnosti pouva irok kla rznych tkann a textli. Najastejie pouvanmi s bavlnen textlie, flanel, hodvb, 22

zamat, nylon a rayon. Letenie sa asto pouva ako predchdzajca opercia pred povrchovou pravou kovu ako pochrmovanie, poniklovanie, ntery a pod.

5.5

Preahovanie a pretlanie

Patria k dokonovacm obrbacm procesom, ide o vysoko produktvne obrbanie tvarovej diery (vntorn preahovanie a pretlanie) alebo vonkajch plch (vonkajie). Rozdiely medzi preahovanm a pretlanm: kontrukcia nstroja, spsob jeho upnutia, vekos beru materilu na jeden zdvih Podstata: postupn zber jednotlivch po sebe nasledujcich zubov preahovacieho tna do materilu pri relatvnom pohybe nstroja voi obrobku. Obrobok spravidla stoj, nstroj sa pohybuje.

Princp preahovania Nstroj pre preahovanie: preahovac tn (rezacie, kalibrovacie, hladiace zuby) - dka a 2 000 mm Nstroj pre pretlanie: pretlac tn (kratie do 500 mm), maj v poet tnov, menia produktivita Stroje pre preahovanie a pretlanie: vodorovn, zvisl. Preahovacie prace: hospodrne najm v hromadnej vrobe.

a) preahovac tn b)pretlac tn 1 rezacia as, 2 kalibrovacia as, 3 zavdzacia as, 4 zadn as 23

6
6.1

pecilne a nekonven technolgie obrbania

Vroba zvitov

Zvity sa vyrbaj pomocou zvitnkov, zvitovch eust a zvitovch hlv, sstruenm, frzovanm, presne sa brsia a lapuj. Rezanie zvitov delme na: 1. Rezanie vonkajch zvitov a) zvitov euste pre run aj strojov rezanie. Zvitov euste sa otaj okolo osi a posvaj v smere osi. Postupnm odoberanm triesky vytvraj zvit presnho rozmeru. b) automatov zvitov euste pre strojov rezanie zvitov na sstruhoch. c) automatick zvitov hlavy vysoko produktvne rezanie na sstruhoch 2. Rezanie vntornch zvitov a) zvitnky skrutky, na ktorch s rezn kliny vytvoren jednou alebo a smimi priamymi alebo skrutkovitmi drkami. Rezanie me by run alebo strojov. b) maticov zvitnky run aj strojov vroba matc. Sstruenie zvitov zvit sa vytvra zvitovmi nomi, ktorch profil je odvoden od vytvranho zvitu. Zvitov n sa posva s smere osi rotcie obrobku o jedno stpanie zvitu na otku. Spsoby sstruenia: a) na jeden zber (jednoprofilov noe), b) postupne na niekoko zberov (hrebeov noe) Na rezanie vntornch zvitov sa pouvaj: radilny, kotov radilny, kotov hrebeov Frzovanie zvitov 1. Vonkajie zvity a) zvitov kotov frzy jednoprofilov nstroj, vhodn na frzovanie dlhch zvitov b) zvitov hrebeov frzy nstrn alebo s kueovou stopkou, vhodn na frzovanie kratch zvitov c) okrun frzovacie hlavy produktvne frzovanie dlhch zvitov, posuv na otku = stpanie zvitu. 2. Vntorn zvity Vytvraj sa podobne ako vonkajie, najastejie sa pouva hrebeov frza Brsenie zvitov na vrobu vemi presnch zvitov. Zvyajne sa brsia zvity pohybovch a meracch skrutiek a zvitoreznch nstrojov. Rozliujeme brsenie jednoprofilovm kotom a brsenie zvitov hrebeovm kotom.

24

6.2

Vroba ozubench kolies

Patr k najnronejm odvetviam strojrskej vroby. Presnos ovplyvuje kinematika obrbania, nstroj, technologick zkladne, spsob upnutia obrobku a rezn prostredie. 1. eln ozuben koles a) frzovanie deliacim spsobom b) frzovanie odvaovacm spsobom c) obranie hrebeovm noom d) obranie kotovm noom e) preahovanie f) evingovanie g) brsenie h) lapovanie 2. Kueov ozuben koles s priamymi a ikmmi zubami a) frzovanie tvarovou frzou b) obranie poda ablny c) obranie dvoma nomi d) frzovanie dvoma kotovmi noovmi hlavami e) preahovanie 3. Kueov koles so zakrivenmi zubami a) spsob Gleason b) spsob Oerlikon c) spsob Klingenberg Frzovanie deliacim spsobom profil zuba sa vytvra postupne tvarovou frzou, treba poui deliaci prstroj, ktor po vyfrzovan jednej zubovej medzery pooto obrobok o jeden rozstup.

Frzovanie elnho ozubenia deliacim spsobom a) apovou modulovou frzou b) kotovou modulovou frzou

25

Frzovanie odvaovacm spsobom zubov medzery sa vytvraj plynule odvaovanm profilu nstroja po valivej krunici ozubenho kolesa. Frza a obrobok vzjomne zaberaj ako skrutkov skolesie.

Princp vytvorenia evolventy pri odvaovacom frzovan

6.3

Elektrochemick obrbanie

Ide o metdu beztrieskovho obrbania elektricky vodivch materilov. K beru materilu dochdza riadenou elektrolzou anodickm rozpanm, pri ktorom sa prechodom jednosmernho prdu elektrolytom obrban plocha (anda) rozpa a tvar nstroja (katdy) sa kopruje na obrobok. Spsoby EC obrbania: 1. EC obrbanie s ntenm odstraovanm produktov pasivcie a) EC obrbanie s prdiacim elektrolytom - EC hbenie tvarov a dutn - EC hbenie malch otvorov - EC odstraovanie ostrn - EC delenie materilov b) EC obrbanie s mechanickm odstraovanm produktov reakcie - EC brsenie a lapovanie - EC honovanie 2. EC povrchov obrbanie s ntenm odstraovanm produktov reakcie - EC letenie - EC povrchov znaenie Chemick obrbanie (leptanie) riaden odleptvanie vrstiev materilu s hrbkou niekoko stotn mm a niekoko mm z povrchu, zaloen na chemickej reakcii Ultrazvukov obrbanie - riaden rozruovanie materilu inkom deru abrazvnych zn nachdzajcich sa medzi obrbanm povrchom a nstrojom, ktor je v pozdnom smere rozkmitvan na UZ frekvenciu. Abrazvne zrn rozkmitan na vysok frekvenciu prenikaj do povrchu materilu a v prpade riadenho pritlania nstroja k obrobku kopruj tvar 26

pracovnej asti nstroja do obrobku. Pracovnm prostredm je kvapalina unajca zrn a tlmiaca kmitanie. Toto obrbanie je vhodn na tvrd a krehk materily (sklo, keramika, grafit). Aplikcia UZ obrbania: a) rezanie (delenie) materilu b) hbenie tvarov a priebench otvorov c) brsenie rovinnch plch Nekonvenn spsoby trieskovho obrbania podstata je zaloen na ohreve materilu, m sa zni jeho pevnos a tm odolnos voi vnikaniu nstroja, o zni potrebn mnostvo prce pri obrban. pln ohrev vhodn pre vtanie alebo frzovanie hlbokch otvorov alebo drok Miestny ohrev zohrieva sa oblas vytvrania triesky a to plynovm horkom, elektrickm oblkom, plazmou, laserom, indukne alebo trenm.

27

7
7.1

Rozmerov a geometrick nepresnos strojovch ast

Odchlky menovitho rozmeru

Lcovanie Pri vrobe siastok nie je mon dosiahnu predpsan rozmery plne presne. Skuton rozmery sa preto lia od rozmerov udanch na vkrese. Aby bolo mon spvne uri, ako vek mu by nepresnosti jednotlivch rozmerov, rozliuj sa poda dleitosti a poda elu nasledovne: Funkn rozhodujce pre funkciu siastok Montne dleit pri monti a opravch Technologick potrebn pri vrobe (upevnenie asti do prpravku) Netolerovan maj vznam iba pre vrobu Lcovanie je teda oznaenie presnosti obrbania navzjom spjanch siastok a pre ich vzjomn vzah dan vlou alebo presahom. Tolerovanie Tolerancie rozmerov nm udva dovolen nepresnos predpsan na vkrese, ktor me by rzne vek a me ma rznu polohu s ohadom na nulov iaru. Presnos vroby zvis od predpsanej tolerancie, ktor ovplyvuje spsob vroby, rozmery siastok a od ich funkcie. Vetky tieto zvislosti zohaduje sstava toleranci, ktor popisuje sstava medznch hodnt a uloen ISO: a) 20 stupov presnosti oznaench IT01, IT0, IT1 ... IT18 pre rozmery do 500 mm b) 18 stupov presnosti oznaench IT1 a IT18 pre rozmery od 500 mm a 3150 mm Poda pouitia a kvality meme stupne presnosti rozdeli: a) stupne presnosti IT01 a IT0 sa povauj za vnimon b) stupne presnosti IT1 a IT5 s najpresnejie a pouvaj sa pre vrobu meracch zariaden vyadujcich presnos c) stupne presnosti IT6 a IT12 sa pouvaj pre uloenie bench zariaden d) stupne presnosti IT13 a IT18 sa pouvaj pre rozmery, na ktor sa nekladie rozmerov presnos Vo vzjomnom vzahu dvoch plch siastok rozliujeme uloenia: a) uloenie s vlou umouje vzjomn otanie alebo posuv siastok, priemer diery mus by v ako priemer hriadea (v sstave jednotnej diery A a H) b) prechodn uloenie me sa vyskytn vla alebo presah (J a N) c) uloenie s presahom umouje nehybnos spojenia, priemer diery je men ako priemer hriadea (P a Z) 28

Zkladn pojmy Medzn rozmer (MR) je rozmer siastky, ktor je predpsan na vkrese. Horn medzn rozmer (Hmr) najv dovolen rozmer Doln medzn rozmer (Dmr) najmen dovolen rozmer Skuton rozmer je skutone nameran rozmer siastky. Ak m by siastka dobr, mus by skuton rozmer vdy medzi obidvoma medznmi rozmermi. Tolerancia (T) je rozdiel medzi hornm a dolnm medznm rozmerom. Odchlka - je rozdiel medzi skutonm rozmerom a medznm rozmerom. Medzn odchlka je rozdiel medzi medznm rozmerom a menovitm rozmerom; me by horn alebo doln. Horn odchlka (Uh) - je rozdiel medzi hornm medznm rozmerom a menovitm rozmerom. Doln odchlka (Ud) - je rozdiel medzi dolnm medznm rozmerom a menovitm rozmerom. Lcovacie sstavy Licovacia sstava je rad uloen s rznymi vlami alebo presahmi zostaven poda jednotnho hadiska. Vetky druhy uloen pre ten ist medzn rozmer hriadea (kad vonkaj rozmer siastky) a diery (kad vntorn rozmer siastky) je mon uskutoni pomocou dvoch typov sstav: 1. Sstava jednotnej diery znamen pre vetky uloenia toho istho medznho rozmeru a stupa presnosti rovnak priemer diery a poda uloenia sa men priemer hriadea (diery oznaujeme vekmi psmenami). 2. Sstava jednotnho hriadea - znamen pre vetky uloenia toho istho medznho rozmeru a stupa presnosti rovnak priemer hriadea a poda uloenia sa men priemer diery (hriadele oznaujeme malmi psmenami). Sstava jednotnej diery sa pouva astejie, pretoe je technologicky jednoduchie prispsobi vonkaj rozmer ako vntorn.

7.2

Drsnos povrchov

Drsnos povrchu je stopa po nstroji, resp. po predchdzajcej technologickej opercii prejavovan pravidelnou alebo nepravidelnou nerovnosou povrchu. Je geometrickou vlastnosou povrchu a neexistuj metdy a prostriedky na jej priame meranie. Meraj sa vhodn charakteristiky a parametre, ktor sa povauj za kritria drsnosti povrchu.

29

Hodnotiace charakteristiky Drsnos sa predpisuje znakou Ra stredn aritmetick hodnota absoltnych odchlok profilu. Jej seln hodnota sa udva v mikrometroch []. Na vkresoch sa jednotka nepe. Drsnosti povrchu s normalizovan poda medznch rozmerov a stupa presnosti. Rz je stredn hodnota z absoltnych vok piatich najvcch vstupkov profilu a hbok piatich najnich priehlbn profilu v rozsahu zkladnej dlky. Znaka drsnosti me by predpsan v troch vznamoch:

a)

b)

c)

a) predpisujeme stav povrchu dosiahnut rznymi vrobnmi postupmi b) len obrbanm (odoberanm triesky) c) bez obrbania (valcovanm, kovanm, zlievanm) Kontrola drsnosti povrchov Drsnos povrchu nie je vo vetkch smeroch rovnak a preto rozliujeme pozdnu ( v smere rezu) a prienu (kolm na smer rezu). Najastejie zisujeme prienu drsnos, ktor zvis predovetkm od tvaru reznho klina nstroja a od jeho posuvu. Drsnos obrbanej plochy meme urova: a) kvalitatvne porovnanm plch opracovanho povrchu a povrchu vzorky drsnosti b) priamym meranm a selnm vyjadrenm hodnt drsnosti (RMAX, Ra, Rz) Optick mikroskop - pracuje metdou svetelnho rezu. Pri tejto metde je siastka v psme svetelench lov pod uhlom 45. Prienik lov s obrobenm povrchom vytvor svetlen rez (osvetlen psik), ktorho okraj je poda drsnosti rzne zvlnen. Sveteln rez sa pozoruje mikroskopom, ktor je umiestnen kolmo na optick os osvetlovacieho zariadenia. Nevhodou je, e nerovnosti menie ako 1 mikrometer sa nedaj zisti. Profilomer dotykov prstroj zo snmacm hrotom, ktor pri pohybe po obrobenej ploche kopruje nerovnosti povrchu. Pohyby snmacieho hrotu sa mnohonsobne zvuj a vyznauj sa na ukazovacom prstroji. Drsnos vekch siastok alebo neprstupnch plch sa meria nepriamou metdou tak, e pomocou vhodnho materilu zosnmame otlaok meranho povrchu, ktor sa potom zmeria. Na otlaky sa pouvaj syntetick ivice, dentakryl alebo termoplast.

30

Voba drsnosti Stupe drsnosti sa vol poda funkcie obrobenej plochy v zvislosti od rozmerovej a tvarovej tolerancie. Medzi osobitn poiadavky patr tesnos uloenia. Drsnos povrchu v zvislosti od rozmerovej prpadne tvarovej tolerancie volme tm meniu, m je presnos vyrbanch siastok via. Poda sksenost nem by vka nerovnosti Rz via ako 0,1 a 0,5 rozmerovej tolerancie T.

7.3

Dkov a sradnicov merania

Meradl Meradl meme rozdeli poda viacerch hadsk: a) poda metdy priame (posuvnm meradlom), nepriame (meranie inho rozmeru a nsledn vpoet poadovanho rozmeru) b) poda spsobu snmania dotykov a bezdotykov c) poda spsobu zistenia meranej veliiny absoltne, komparan d) poda stupa automatizcie manulne, automatick e) poda rovne spracovania signlu pasvne, aktvne f) poda meracieho rozsahu jednohodnotov, spojit Meradl dky Posuvn meradl - pouvaj sa najastejie, s jednoduch a ahko ovldaten, ich presnos sta pre vinu rozmerov. S to dkov meradl s rovnobenmi rovinnmi plochami. Jedno rameno tvor as hlavnho (nenastavitenho) meradla s metrickou stupnicou, druh s nastavitenou asou meradla nniom. Presnos posuvnch meradiel je 0,1 a 0,05. Mikrometre - pouvaj sa na meranie vonkajch a vntornch rozmerov a na meranie hbok, kde sa vyaduje via presnos merania ako pri meran posuvnm meradlom. Presnos ich merania je 0,01 mm, odhadom na tisciny. Druhy mikrometrickch meradiel: strmeov mikrometre na meranie vonkajch rozmerov, dutinov mikrometre na meranie malch otvorov, mikrometrick odpichy na meranie vekch otvorov, mikrometrick hbkomery na meranie hbok, strmeov mikrometre na plech, mikrometre na drt a na steny rrok, mikrometre na meranie ozubench kolies (tanierikov), mikrometre na meranie zvitov Meranie uhlov Hlavnou jednotkou rovinnho uhla je radin (rad) no astejie sa pouva stupe ().

31

Rozliujeme 3 princpy merania uhlov: a) porovnvacia metda (uhonky, uhlov mierky) b) goniometrick metdy (uhlomery univerzlny, digitlny) c) trigonometrick metdy (snusov pravtko) pecilnym prpadom merania uhlov je meranie zvislej alebo vodorovnej polohy, na o pouvame vodovhy pozdna, krov, rmov, hadicov, katuov. Meranie zvitov Kad zvit je dan vekosou (menovitm priemerom), stpanm a tvarom (zvitovm profilom). Pri kontrole zvitov kontrolujeme najm stredn priemer. Kontroluj sa aj ostatn parametre. Kontrola skrutiek stredn priemer nastavitenm hraninm strmeovm kladikovm kalibrom alebo zvitovmi krkami vek priemer zvitu hraninm strmeovm kalibrom alebo mikrometrom s plochmi dotykmi mal priemer kontroluje sa benmi meradlami s noovmi dotykmi alebo strmeovm kalibrom Kontrola matc stredn priemer hraninm zvitovm kalibrom vek a mal priemer pecilnymi meradlami len vnimone Stpanie zvitu sa kontroluje orientane zvitovmi ablnami na priesvit, alebo presnejie prslunm odchlkomerom. Zvitov profil sa najlepie kontroluje opticky profilovm projektorom. Presn zvity sa kontroluj mechanicky alebo opticky. Meranie ozubench kolies Tanierikov mikrometer - na kontrolu miery cez zuby (rozstup) Posuvn zubomer na kontrolu hrbky zuba

32

Technolgie liatia kovov a zliatin

Zlievarensk technolgie vrobn postupy, pri ktorch liatim roztavenho kovu do vopred pripravenej formy zskame odliatok iadanho tvaru a rozmerov Vrobu odliatku meme zhrn: 1. Zhotovenie modelu a pomcok 2. Prprava formovacch zmes 3. Vroba formy 4. Tavenie zliatiny a odlievanie do formy 5. Vyberanie odliatku z formy, istenie, odstraovanie chb 6. Tepeln spracovanie 7. Kontrola odliatkov, expedcia Zlievarensk kovy a zliatiny A. Zliatiny eleza na odliatky 1. Oce na odliatky a) uhlkov b) legovan /nzko-stredne-vysoko/ 2. Liatiny a) siv liatina b) liatina s prechod. tvarmi grafitu c) tvrna d) tvrden e) temperovan B. Zliatiny neeleznch kovov 1. Zliatiny medi 2. Zinku 3. Niklu 4. Olova 5. Hlinka 6. Horka

Zlievarensk vlastnosti kovov a zliatin Tavitenos schopnos kovov a ich zliatin prechdza zo skupenstva tuhho do kvaplneho Tekutos je vyvolan vzjomnou pohyblivosou jednotlivch iastoiek taveniny Zabiehavos schopnos kovu alebo zliatiny vypa formu Vtiahnutiny S dsledkom zmraovania pri tuhnut. S to povrchov alebo vntorn dutiny v stene odliatku s drsnm a hrubm krytalickm povrchom. Linerne (rozmerov) zmraovanie zmena rozmerov v tuhom stave, ktor nastva po stuhnut dostatone hrubej a pevnej vrstvy materilu vo forme. Dsledkom je vznik naptia, ktor vysti do vzniku trhln alebo praskln. Odmieavanie je oddeovanie jednotlivch zloiek zliatiny pri tuhnut. Prinou je nemiesitenos zloiek zliatiny. Zdravos odliatku vyaduje sprvne volen hrbky stien a spjanie rznych hrbok stien, aby sa forma celkom naplnila Rozmerov presnos je ovplyvnen presnosou modelu, technolgiou formovania a zmratenm. 33

Forma je dutina vytvoren vo formovacej zmesy, zodpoved tvaru budceho odliatku Netrval formy jednorzov, slia na vrobu jednho odliatku Polotrval zhotoven vinou z keramickch hmt, na zhotovenie menej srie odliatkov Trval slia na opakovan liatie celej srie odliatkov a bvaj najastejie kovov (kokily) Jadro zabezpeuje vytvorenie potrebnch dutn a otvorov v odliatku (prav jadr) alebo vytvorenie vybran, drok (neprav jadr) Modelov zariadenie sprava pecilnych pomcok na vrobu foriem. Je to vlastne model, jadrovnky, model vtokovej sstavy a nliatkov. Materily na vrobu modelovch zariaden mu by: drevo, kovov materily (siv liatina, zliatiny hlinka, mosadze), ivice Formovacie zmesy - zhotovuj sa z nich netrval a polotrval formy, jadr. Trval formy bvaj spravidla kovov. Mu by prrodn formovacie piesky alebo syntetick zmesy. Vroba netrvalch foriem Run vroba foriem a jadier formovacia zmes sa zhutuje udskou silou a pomocou pneumatickch ubjaiek. Na vrobu foriem sa najastejie pouva model (delen, nedelen, delen uloen na modelovch doskch) Strojn vroba foriem a jadier rob sa lisovanm, striasanm, metanm a vstreovanm Spsoby vroby: 1. Vroba foriem na automatickom formovacom stroji DISAMATIC 2. Vytvrdzovanie jadier pomocou prloiek a ihlc 3. Metdou krupn 4. Vstreovanm do elektricky vyhrievanch jadrovnkov (Hot-box) 5. Cold-box 6. Vkuov formovanie (V-proces) Vtokov sstava - sstava kanlov, ktormi pretek roztaven tekut kov. M zabezpeova: dokonal naplnenie formy, bez nasvania vzduchu a plynov, bez pokodenia stien vtokovej sstavy odlenie nekovovch vtrsenn (trosky, asti piesku) naplnenie formy v stanovenej dobe, aby nebola naplnen skr ako zane tavenina tuhn Formy sa plnia roztavenm kovom alebo zliatinou: vonm prdom prd kovu pad do formy priamo z lejacej panvy odlievanm vtokovmi kanlmi najobvyklej spsob

34

Vtokov sstavu tvor: Vtokov jamka zachytva prv nraz kovu z panvy a usmeruje prd kovu z panvy do vtokovho kanla Vtokov kanl privdza tekut kov k alm astiam vtokovej sstavy Troskov kanl zabezpeuje odstrnenie triesky a vtrsenn Rozvdzac kanl rozvdza tekut kov vo forme k miestam, kde vysuje do dutiny formy Zrezy s poslednou asou vtokovej sstavy a zavdzaj tekut kov do dutiny formy tvaru budceho odliatku

8.1

Liatie pod tlakom

Na liatie pod tlakom pouvame prevane kovov formy. Tlak me by na roztaven kov vyvolan piestom alebo plynom. Formy na tlakov liatie s charakterizovan ivotnosou. Pri tlakovom liat sa pouvaj stroje s teplou komotou a so studenou komorou.

8.2

Liatie lisovanie

Naliat tekut kov sa vo forme stla tvarovanm piestom, a psobenm jeho tlaku zapa dutiny formy a nsledne tuhne. Odliatky s prevane rotanho charakteru.

1 forma, 2 lisovac piest, 3 lisovan tekut kov, 4 odliatok 35

8.3

Liatie odstrediv

Odliatky sa vyrbaj odlievanm: a) do rotujcej formy (odstrediv liatie) b) do formy, kde os rotcie nie je toton s osou odliatku (poloodstrediv) c) do formy, ktor sa pooto a po naplnen tekutm kovom (odstreovanie) Odstrediv sila pri liat spsob, e kov je vytlan k stenm formy a dosiahne tesn kontakt medzi odlievanm kovom a formou. Na odstrediv liatie sa pouvaj stroje so zvislou osou otania a stroje s horizontlnou osou otania.

8.4

Liatie vo vkuu a v pretlakovej atmosfre

Pouva sa zriedka pre vysok nklady len pri vrobe pecilnych odliatkov. Zariadenie takhoto liatie je tvoren tlakovou ndobou, v ktorej sa nachdza indukn pec s formou. Hlavnm cieom je zni poet bubln v odliatku na minimum. Pri pouit pretlakovej atmosfry umelo zvyujeme rozpustnos plynov v tavenine na tak hodnotu, aby sa pri tuhnut taveniny netvorili bubliny.

8.5

Sklopn liatie

Tavenina sa ohrieva pomocou elektrickho oblka. Po nataven sa materil preleje preklopenm do formy, pripevnenej na hornej asti pece. Sklopn liatie sa pouva pre tavenie a odlievanie drahch materilov.

8.6

Liatie presn

Hlavnm cieom je zvenie presnosti odliatku. Pouvaj sa voskov modely, ktor sa spjaj s vtokovou sstavou a tvoria komplikovan celok. Vzniknut tvar sa zaleje 36

formovacou zmesou a t sa po chemicko-tepelnom spracovan men na keramick blok. Dutina, ktor vznikne vytavenm modelu sa vypln tekutm kovom. Po stiahnut a rozbit keramickej formy dostvame odliatok. Vhody tejto metdy s: presnos rozmerov odliatku, minimlne opracovanie, monos vroby zloitch odliatkov a odliatkov z ako opracovatench materilov.

8.7

Kontinulne (nepretrit liatie)

Zkladnou poiadavkou je asov zladenie rchlosti tuhnutia a rchlosti posuvu stuhnutho odliatku. Tekut kov po naliat do zsobnka zapln vodou chladen krytaliztor. Tam tavenina tuhne na odliatok, ktor m charakter tye. Stuhnut ty je vyahovan z krytaliztora rchlosou, ktor zabezpeuje plynul postupn krytalizciu.

1 tavenina, 2 zsobnk, 3 krytaliztor, 4 - odliatok Chyby odliatkov: 1. Chyby tvaru, rozmerov a hmotnosti 2. Chyby povrchu 3. Preruenie svislosti 4. Dutiny 5. Vtrseniny 6. Chyby truktry 7. Chyby chemickho zloenia Kontrola akosti odliatkov: 1. Vizulna kontrola (tvar odliatku, povrchov chyby) 2. Rozmerov kontrola (poda technickho vkresu i normy) 3. Kontrola vntornej akosti (detruktvnymi alebo nedetruktvnymi metdami) 4. Kontrola vlastnost (to ist)

37

Technolgie tvrnenia kovov

Tvrnenie - je druh strojrskej vroby, pri ktorej materil men svoj tvar a vlastnosti psobenm vonkajch sl, vznik trval plastick deformcia. Tvrnos - schopnos materilu prija poadovan tvar vplyvom vonkajch sl. Prednosti tvrnenia: niia prcnos vroby, spora materilu, zlepenie vlastnost materilu, zvenie stupa mechanzcie a automatizcie vrobnch postupov Teenie kovov - asov nrast trvalej deformcie pri stlom napt. Vraznos teenia je silne zvisl na teplote. Deformon schopnos - je schopnos tuhch telies meni tvar

9.1

Fyziklna podstata plastickej deformcie

Ak prekro naptie medzu, pri ktorej plat Hookov zkon, zostane i po odlahen teleso deformovan. Tto deformcia sa nazva trval (plastick). Pri niektorch technologickch pochodoch sa spracovvan polotovar predluje aj niekokonsobne - vek vzjomn posuvy jednotlivch ast materilu. Uvaujeme najprv deformciu monokrytlu a predpokladajme, e trval deformcia vznikne sasnm presunom vetkch atmov. V rovnovnej polohe je sila v hornej asti krytlu nulov. Sklz neprebieha sasnm presunom vetkch atmov ale postupnm premiestovanm malho potu atmov, akmu djde pri pohybe dislokcie. U medza mernosti E medza prunosti K horn medza klzu K- doln medza klzu P medza pevnosti v ahu Z konen poruenie pomern predenie Hookov zkon: R=E.
R naptie po zaaen E kontanta mernosti

38

Zkladnm mechanizmom plastickej deformcie je teda sklz, ktor sa realizuje sklzovm pohybom dislokci. Ak prebehne dislokcia krytlov, posunie sa as krytlu nad rovinou sklzu dislokcie proti asti pod touto rovinou o vzdialenos rovn Burgensovmu vektoru. alm mechanizmom me by dvojatenie. Tu sa atmy presun o as medziatmovej vzdialenosti tak, e vznikne oblas mrieky, smern s neposunutou mriekou dvoja.

9.2

Spevovanie kovov plastickou deformciou

Z materilovch charakteristk maj pre technolgiu tvrnenia vznam zvl tieto: naptie zodpovedujce zaiatku plastickej deformcie - medza sklzu K najvyie naptie, ktorho sa dosiahne - medza pevnosti P pomern trval predenie po pretrhnut anos Teplota deformcie: Z tvrnenia kovov je znme, e pri rovnakej rchlosti deformcie pretvrny odpor pri vyej teplote kles. Rovnako kritick mykov naptie pre deformciu monokrytlu kles s rastcou teplotou. Rchlos deformcie: Existencia plyvu asu psobenia sily na plastick deformciu za vyej teploty svis s tm, do akej miery staia v uvaovanej dobe prebehn pochody odstraujce spevnenie. Rozdelenie technolgie tvrnenia Tvrnenie rozdelujeme poda teploty, za ktorej tvrnenie prebieha: 1. Tvrnenie za studena, 2. Tvrnenie za tepla. Tvrnenie meme rozdeli i z hadiska tvaru polotovaru: 1. Tvrnenie plon (tvarovanie) - kedy sa spracovva plon polotovar ako napr. plechy. 2. Tvrnenie objemov - pri ktorom sa spracovva objemn polotovar. Dochdza poadovanej zmene tvaru materilu, priom dochdza podstatnej zmene prierezu. Poda elementrnych konov rozoznvame: Strihanie Kovanie Valcovanie Pretlaovanie Razenie Kalibrovanie Tlaenie Ohbanie ahanie

39

9.3

Tvrnenie za studena

Teplota materilu le pod teplotou rekrytalizcie, spevnenie materilu vyvolan tvrnenm zostva prevane zachovan. U viny kovov sa rekrytalizan teplota vypota: Tr = 0,4 Tt Z ekonomickho hadiska s vhodn, pouitie obmedzen: potrebujeme vie sily a drahie stroje, v dsledku spevnenia dochdza k neniu plasticity materilu, preto je treba materil rekrytalizane ha. Pouitie: 1. leskl a hladk povrch - valcovanie plechov, psov, 2. Presn rozmery vrobku - pretlaovanie, ahanie drtu, 3. Zvenie pevnosti a tvrdosti tvrnenho mat., 4. U zliatin, ktor nie s schopn rekrytalizcie, 5. Ak tvrnenie za tepla nie je mon, 6. Lacn a rchla vroba. Tvrnenm za studena sa jednotliv zrn predluj deforman textra. v smere teenia mat. Vznik tak

9.4

Tvrnenie za tepla

Je tvrnenie pri takch teplotch, za ktorch prebieha rekrytalizcia tak rchlo, e spevnenie vyvolan tvarnenm sa zniuje v priebehu tvrnenia a bezprostredne po om. Prebieha pri vych teplotch ako je rekrytalizcia > 0,7 Tt. Pre optimlne podmienky tvrnenia musme tvrni v uritom tepelnom intervale. Je ohranien hornou a dolnou hranicou tvrnenia. HTT horn teplota tvrnenia, urujeme ju preto, aby nedolo k prehriatiu a tm zhrubnutiu zrna materilu. DTT doln teplota tvrnenia, je to teplota dokovacia, uruje nm nchylnos materilu na vznik vntornho pnutia a trhln. Materil zanime tvrni pri HTT a sname sa ukoni tvrnenie nad hranicou DTT. Najvhodnejie teploty pre tvrnenie ocele za tepla s v oblasti austenitu. Mechanizmus zjemovania zrnam dve fzy: 1. vek premiestnenie kovu pri podkritickch deformciach 2. mal premiestnenie kovu pri nadkritickch deformciach Vhody: dochdza k zvareniu trhln, bubln a roztriedeniu zrnovch oblok. Nevhoda: nkladn a pomerne zdhav ohrev.

40

9.5

Technolgie tvrnenia

Strihanie Je postupn alebo sasn oddeovanie ast materillu psobenm protiahlch strinch hrn pozd iaru strihu. Tvar strinej iary je bu priamkov (otvoren krivka) alebo uzavren krivka. Technolgia strihania zahruje tieto opercie: jednoduch strihanie prestrihovanie dierovanie pretrhvanie vystrihovanie vysekvanie ostrihovanie presn strihanie pristrihovanie strihanie profilov nastrihovanie Strin medzera - je vzdialenos medzi protiahlmi strinmi hranami, meran v rovine strihanho plechu. Strin vla - je set strinch medzier. Strin pevnos - mykov naptie, pri ktorom dochdza k oddeleniu materilu namhanho na strih. Strin odpor - je naptie, ktor je potrebn prekona pri namhan materilu na strih, aby dolo k oddeleniu tohoto strihom. Strin sila: Fs = S . ks [N] Technologick postup pri vystrihovan Techn. postup pri vystrihovan ovplyvuje predovetkm: poet vyrbanch vstrikov vekos a tvar vystrikov hrbka polotovaru druh strihanho plechu poadovan presnos a kvalita strinej plochy vystrikov Technologick poiadavky pri vstrikoch: o najjednoduch tvar nepoadova ostr hrany vyhba sa strihaniu dlhch a zkych siastok najmenie priemery dier voli s ohadom na hrbku a vlastnosti materilu maximlna vzdialenos diery od kraja m by aspo rovn hrbka plechu s minimlna vzdialenos diery od polomeru zaoblenia m by 1 a 1,5 s

41

Presn strihanie Je to metda zlenho strihania (vonkaj aj vntorn tvar sa vystrihuj sasne). Spolonm psobenm nstroja a lisu sa zamedz tvoreniu thrln v psme strihania. Materl z vntornej aj vonkajej strany krivky je pevne stlaen. Vtlaenm ntlanej hrany do materilu okolo obvodu strinch hrn sa zabrni teeniu materilu z miesta strihu. Pri presnom strihan sa sname rozri psmo tzv. plastickho strihu cez cel hrbku materilu. Pri presnom strihan s v pruhu materilu tri oblasti, v ktorch je mon rozli rzne naptosti. Najvhodnejie rozloenie hlavnch napt je prve v oblasti strihu, kde vznik trojosov tlakov naptos, ktor vyluuje vznik trhliniek a podporuje priebeh istho plastickho strihu. Kovanie Je tvrnenie kovu dermi kladiva (pri runom kovan) alebo kovadla, prpadne zpustky, pri strojnom kovan pod bucharom a tlakom pri kovanm pod lisom. 1. Von kovanie - rozliujeme nasledovn opercie vonho kovania: Pechovanie - zvuje prieny prierez polotovaru na kor jeho vky, Predlovanie - zvovanie dky za sasnho zmenenia prineho prierezu, Predlovanie na tni - kovanie dutch telies na tni, Rozkovanie na tri - kovanie krkov na tni, Osadzovanie - predlovanie vymedzench ast kovanho polotovaru, Odsadzovanie - zvltny prpad osadzovania medzi dvoma vstupkami, Presadzovanie - priene presvanie dvoch susednch ast kovanho polotovaru pri zachovan rovnobenosti, Dierovanie - zhotovenie diery v kovanom polotovare dierovacm tom, Sekanie - rozdeovanie vchodiskovho mat. sekom, Odsekvanie - oddeovanie koncovho odpadu. Run kovanie - zkladn nstroje s: kladiv, kovadliny a kliete. Strojn kovanie - umouje vyrba vkovky o hmotnosti od niekoko kg a do niekokch ton. 2. Zpustkov kovanie - je teenie tvrnenho kovu obmedzen dutinou nstroja zpustky. Zpustky sa vyrbaj z kvalitnch ocel, tak aby boli hevnat s oteruvzdornm povrchom. Kovacie stroje Buchary - Vkovok sa kladie na spodn nepohybliv kovadlo. Horn kovadlo je upevnen v barane, ktor je zdvhan do vky a stlaovan dole bu klukovm mechanicky alebo pneumaticky. Pruinov buchar - baran 30 a 100 kg pohyb na stojane.

42

Pneumatick buchar - je modernejv typ stroja pre von kovanie i pre kovanie v zpustkch. Hnacm elementom buchara je stlaen vzduch, v stojane buchara je kompressor ktorho piest je pohan elektromotorom. Stlaen vzduch z kompresoru sa vha cez rotan ventily do pracovnho vlca ktorho piest je spojen s baranom. Ak je otvoren horn ventil je baran tlaen smerom dolu, pri otvoren spodnho ventilu je baran nadvihovan. Lisy - rozdeujeme na hydraulick a mechanick. Hydraulick pracuj malou rchlosou pohybu barana, pre kovanie akch vkovkov. Hydraulick lisy - pracovnm mdiom je kvapalina (voda alebo olej). Poznme ete: vretenov lis, kukov lis, kolenov lis, kolenov lis,vodorovn koliace stroje Valcovanie Je tvrnenie za tepla, polovrobok je tvrnen dvoma valcami otajcimi sa smerom opanm. Deformcia sa prejav vekm vzrastom dky a menm vzrastom rky. 1. Pozdne valcovanie - valce sa otaj smerom opanm. Pouva sa sstavy dvoch, troch, tyroch alebo vieho potu valcov. Duo stolica me by jednosmern alebo vratn. Trio stolica je sstava troch valcov, kde vvalok prechdza striedavo vo vodorovnej rovine medzi valcom spodnm a strednm a v rovine medzi strednm a hornm. Kvarto je sstava tyroch valcov, kde dva vntorn maj men priemer a dva vonkajie oporn maj v priemer. 2. Priene valcovanie zhotovuj sa nm vrobky rotanho tvaru, pln alebo dut, pova sa i k valcovaniu zvitov.

Valcovanie zvitov zvyuje pevnos zvitu Vrbkovanie vytvranie novch rh na povrchu rotanho polotovaru Rozvalcovanie je tvarovanie vydierovanho polotovaru na poadovan priemer prtlanmi valcami 43

Valcovanie rr Najdleitejm spsobom vroby patr bezovovch rr valcovanm. Vroba ocelovch bezovovch rr m dva zkladn kony: a) vrobu dutho predvalku alebo vlisku b) vlastn valcovanie alebo ahanie rr. Po tchto operciach nasleduj alie opercie pre pravu rr, existuj tri metdy: Mannesman - je zaloen na princpe dierovania medzi kuelovmi valcami a pozdnym preruovanm valcovanm na ptnickej stolici. Stiefel - na princpe dierovania medzi dierovacmi kotmi a pozdnym valcovanm na automatiku. Erhardt - na princpe vroby dutho vlisku zo tvorcovho sochoru dierovanm na lise a ahanm alebo valcovanm tchto vliskov za tepla. Pretlaovanie Je proces tvrnenia, pri ktorom sa materil psobenm tlaku pretla cez zen prierez lisovacieho nstroja. Zen prierez me by vytvoren bu v pevnej asti nstroja ako kruhov, pravouhl. Pretlaovanm sa vyhotovuj menie vrobky, a to z mkkch kovov, hlinka, farebnch kovov, mkkch ocel. Vrobok vyhotoven pretlaovanm nazvame pretlaok. Hlavnmi prednosami pretlaovania za studena s: vysok produktivita, znan spora materilu, vek stupe pretvorenia na jednu operciu, zlepenie mechanickch vlastnost materilu jeho spevnenm, vysok presnos a hadkos povrchu. Rozoznvame pretlaovanie: sptn (protismern), dopredn (ssmern). Razenie Je to objemov tvrnenie za studena. V procese razenia sa men hrbka polotovaru a pretvran materil vypa priestor vymedzen tvarovm raznkom a raznicou. Zkladn prca razenia sa len na tieto opercie: 1. Jednoduch razenie - vytvranie vypuklch znakov, napr. minc 2. Ryhovanie - vytvranie rh na rovinnej ploche 3. Znakovanie - vytvranie plytkho vydutho relifu a. jamky na povrchu siastky.

44

Nstroje na razenie sa nazvaj razidl a pouvaj sa v zsade v dvoch prevedeniach: a) razidlo s otvorenou tvrniacou dutinou, b) razidlo s uzavretou tvrniacou dutinou. Kalibrovanie Ohbanie, ahanie, prpadne kovanie nedvaj dostatone presn vrobky, je potren spresni ich tvar kalibrovanm. Kalibruje sa bu cel vrobok alebo iba tie jeho asti, ktor si vyaduj zven rozmerov presnos. Cie: dosiahnutie geometrickho tvaru, rozmerov a skvalitnenia funknch plch. Rozonvame dva druhy kalibrovania: 1. Plon kalibrovanie - kalibruj sa iba niektor plochy a rozmery siastky, 2. Objemov kalibrovanie - kalibruj sa vetky plochy a vetky rozmery siastky, prebyton materil pritom vytek do vronku, ktor sa po tom oisuje a odstrihuje. Kalibrovanie meme deli na tieto opercie: kalibrovanie hladenm, rovinn kalibrovanie, tvarov kalibrovanie, kalibrovanie po ahan (plonom, objemovom), kalibrovanie otvorov, kalibrovanie valcovanm Tlaenie Tlaenm je mon vyrba dut rotan siastky z plechov oceovch a hlinkovch. Princp: Na rotujci nstroj je upnut rotan polotovar, ktor je potom na pritlan rznymi nstrojmi. Tlaenie zahruje tieto opercie: Tlaenie tvaru - je tlaenie rzneho profilovho tvaru z rovinnho prstrihu. Rotan obrubovanie - je vystuenie okraja rotanho telesa. Rotan lemovanie - je ohbanie okraja rotanho telesa. Rotan rozirovanie - je zvovanie obvodu asti rotanho vaku tm, e sa mat. tvrni zvntra. Rotan zuovanie - je zmenovanie obvodu rotanho vaku tm, e sa mat. tvrni tlaenm zvonku. Rotan liabkovanie - je vytlaovanie plytkho liabku po obvode rotanho vaku pre zvenie tuhosti. Rotan driapkovanie - je spojovanie dvoch plechovch dutch rotanch polotovarov. 45

Osadzovanie - je zmenovanie priemeru pri okraji. Tlaenie so stenenm steny - je tvrnenie rotanej dutej plochy kladkami s stenenm hrbky steny. Ohbanie Tvrnenie materilu pri psoben ohybovho momentu od ohybovej sily vyvolvame trval deformciu. Cieom je zska poadovn zakrivenie - zmeni os. Ohybov iara m by kolm na smer vlkien, lebo tvor zlomenie. Minimlny polomer ohybu pri ktorom nenastane praskanie. rmin = k . s - minimlny polomer ohybu. Jednoduch ohbanie: je tvrn. plochy rovinnej na plochy rzne vytvr. ostrch a. oblch hrn. Ohbanie zahruje tieto opercie: Ohraovanie: je ohbanie plechu. Rovnanie: je dodaton rovnanie plechu, Zakruovanie: tvrnenie na plochu valcov kuelov, Lemovanie: ohbanie okraja rovnej alebo priestorovej plochy, Obrubovanie: vystuovanie okraja(zvenie akosti okraja) Osadzovanie: ohnutie pretlaenm na okraji alebo vo vntry rovinnej plochy, Driapkovanie: pevn spojenie predhnutch okrajov, Skrcanie: natanie o uri. uhol, preahovanie,rozirovanie,zuovanie. ahanie ahanie ty a drtu: ahanm za studena a za tepla sa tvrni vchodiskov materil v prievlaku resp. anom krku, kde sa zmenuje jeho priny prierez a zvuje dka. Pri ahan materilu za studena nastva trukturlna zmena, ktor sa vyznauje pretiahnutm jednotlivch krytlov v smere dky. Tto zmena m za nsledok znenie tvrnosti a hevnatosti, zvenie tvrdosti a pevnosti. ahanie ty a profilov: sa rob bu z ocele alebo z neeleznch kovov a zliatin. ahanie oceovch ty kruhovch, esthrannch, tvorhrannch a plochch sa rob vinou v jednom ahu. ahanie drtu: sa rob z valcovanho polotovaru - drtu najastejies kruhovm prierezom, tvorcovm, ovlnym. Nstoje pre ahanie sa pouvaj k redukci prierezu ahanho materilu a rozdeuj sa na: prievlaky an krky

46

ahanie plechu ahanie plechu je vemi rorenm spsobom spracovania plechu, ktorm je mon celkom jednoducho vytvori siastky vemi tuh pri absoltne najmenej hmotnosti. Je to nronejia technolgia, lebo ide o pretvorenie, pri ktorom maj hlavn lohu naptia v ahu. Tmto naptiam s kovy schpn odolva len po urit hranicu. ahanie plechu m tieto opercie: Jednoduch ahanie - tvrnenie rovinnho polotovaru na dut teleso. ahanie so stenenm steny - zmena rozmerov dutho polotovaru zmenenm prieneho prierezu. Sptn ahanie je druh opercia vykonban v obrtenom smere k pvodnmu ahaniu liabkovanie - vytlaovanie plytkch prelisov Preahovanie - vytvorenie kolmej valcovej plochy Rozirovanie - zvovanie primeru Zuovanie - zmenovanie priemeru

47

10

Zvranie kovov

Zvranie nerozoberaten spjanie materilov pomocou sstredenho tepelnho zdroja alebo tlaku, s pouitm alebo bez pouitia prdavnho materilu zvyajne podobnho zloenia ako s spjan materily. Tieto materily v mieste vytvranho spoja psobenm energie premenme do tekutho alebo tvrneho stavu a po vychladnut djde k ich spojeniu. Zvranie delme na: a) Zvranie tavn spojenie materilov sa dosiahne roztavenm spjanch materilov za pomoci tepelnho zdroja (plame, elektrick oblk, roztaven kov...) b) Zvranie za psobenia tepla a tlaku spojenie materilov sa dosiahne roztavenm materilu za pomoci tepla a tlaku alebo ohriatm materilu do plastickho stavu a jeho spojenie tlakom. Ako zdroj tepla me by Joulovo odporov teplo, indukn ohrev, teplo vzniknut trenm... c) Zvranie tlakom spojenie sa dosiahne vekm tlakom na stykov plochy siastok za teploty okolia Zkladn pojmy zvrania 1 dielec 2 zvarov spoj 3 zvar

Zvarok zvran siastka, ktor vznikne zvarenm dielcov Dielec me by plech, vlisok, vkovok alebo odliatok Zvarov spoj spoj dvoch alebo viacerch dielcov, me by vytvoren jednm alebo viacermi zvarmi Zvarov kov vytvra zvar, je tvoren kovom zkladnho materilu a kovom prdavnho materilu

A Zvarov plochy bez pravy a zvarov medzera s hrbka materilu B prava zvarovej plochy a koreov medzera b otupenie korea uhol rozovretia uhol kosu

48

C Zvarov spoj 1 zvarov plocha 2 ovplyvnen psmo 3 povrch zvaru 4 kore zvaru 5 zkladn materil 6 hbka zvaru p prevenie zvaru k prevenie korea

Zvarov spoje delme: a) Poda elu: nosn, tesniace, spnacie, stehov, nnosov b) Poda usporiadania zvarovch okrajov dielcov: tup (stykov), prepltovan, rohov, krov, tvaru T c) Poda prierezu zvaru: lemov, tup, ktov, dierov a liabkov d) Poda svislosti: prieben, preruovan e) Poda polohy vyhotovenia: vodorovn zhora, vodorovn na zvislej stene, zvisl, nad hlavou f) Poda postupnosti zvrania: jednovrstvov, viacvrstvov, podloen

49

Tavn zvranie 10.1 Zvranie plameom

Ide o tavn zvranie, tavn kpe je vytvran teplom ktor vznik horenm zmesi vhodnho horavho plynu s kyslkom, pouitenos horavho plynu je dan rchlosou spaovania v prvej fze horenia, ktor uruje najvyiu dosaiten teplotu v reduknej oblasti plamea a mnostvo tepla uvonenho v tejto fze horenia (zvracia vhrevnos plamea). Najvia tep. zvracieho plamea sa dosiahne pri horen kyslkovo acetylnovej zmesi. Rozdelenie plameov: a) poda horavho plynu v zmesi s kyslkom b) poda intenzity c) poda pomeru kyslka a acetylnu v zmesi Horav plyny: acetyln, vodk, zmes propn butnu, svietiplyn, metn. Poda intenzity - rchlos ktorou vystupuje zmes plynov z hubice horku, me by plame mkk, stredn, plame ostr. Poda pomeru kyslka a acetylnu v zmesi: 1. Plame neutrlny: proces spaovania sa uskutouje v dvoch fzach. Dokonalo zmiean kyslk acetylnov zmes je po vstupe z stia zvracieho. horku ohrievan na zpaln teplotu vo vntornom kueli plamea. 2. Plame oxidan: zvrac kue je krat, modrofialov. obsahuje voln kyslk v oblasti okolo zvarovacieho kuea. zvra mosadze, niektor. bronzy a vnimone oce. 3. Plame redukn: zvarovac kue je prekryt belavo svietiacou hmlovinou kueovitho tvaru. Pre zvranie i spjkovanie zliatin hlinka a horka, navranie tvrdch kobaltovch zliatin.

1 - Zvaren dielec, 2 - Zvar, 3 - Prdavn materil, 4 - Plynov plame, 5 - Palivov plyn a kyslk, 6 - Zvrac hork Spsoby zvrania: dopredu a dozadu. 50

Zvra plameom je mon vo vetkch polohch, je pouiten pre vetky zvariten materily. Vzhadom k efektvnejej nhrade tejto technolgie m tto svoje opodstatnenie v opravrenstve i servisnch prevdzkach.

10.2 Zvranie elektrickm oblkom

Elektrick oblk je vboj v plynoch. Pri zvran vznik obvykle medzi elektrdou a zkladnm materilom. Jeho vkon, geometrick tvar, teplotu je mon meni. Spsoby zvrania: a) run zvranie obalenmi elektrdami b) zvranie pod tavivom c) zvranie v ochrannch atmosfrach. Fyziklne a metalurgick deje s ovplyvnen: geometrickm usporiadanm katda anda chemickm zloenm plazmy tepelnou vodivosou plazmy Stpec elektrickho oblka - m tvar mierne sa rozirujceho kuea smerom od katdy k ande. Elektrick vodivos stpca je spsoben prtomnosou elektrnov a inov. Max. teploty oblk. stpca s v strede oblku.

1 elektrda, 2 oblkov stpec, 3 zkladn materil Prdavn materil pre zvranie elektrickm oblkom 1. Uhlkov elektrda neodtavuje sa 2. Kovov elektrda (elektrdy upraven ahan drt na ktor sa nana tenk vrstva prevane vpenatch ltok ktor podporuj pokojnejie horenie oblka, obalen stabilizan, rutilov, kysl, bzick, pecilne vakov, hlbokozvarov, kontaktn, elektrdy na neelezn kovy)

51

Tlakov zvranie 10.3 Odporov zvranie

Ide o spsob zvrania , pri ktorom sa vytvra zvar bez prdavnho materilu krtkodobm prechodom prdu vysokej intenzity cez miesto zvaru, pri sasnom psoben tlaku. Zvrac proces - na dosiahnutie zvracej teploty sa vyuva teplo, vyvinut zvracm prdom. Prednosou je vysok produktivita. Spsoby odporovho zvrania: Bodov zvranie - zvran predmety navzjom prepltuj a stlaia silou F medzi medenmi tyovmi elektrdami. Existuje tzv. mkk a tvrd reim zvrania.

1 - Bodov zvar, 2 - Bodov zvracia elektrda, 3 - Zvaren dielec, 4 - Bodov zvracia elektrda, 5 - Zdroj prdu vov zvranie - tyov elektrdy s nahraden medenmi kotmi. Kote stlaj predpltovan plechy. Ak by sa kote neotali vznikol by prechodom prdu op bodov zvar. Otanm kotov sa vytvor zvarov ev. Pouitie: vroba oceovch raditorov, palivov ndre. Vstupkov zvranie - spoje sa vytvraj na miestach vopred pripravench vstupkov. Stykov stlacie zvranie - zvran dielce s pritlaen v stynch plochch a zvraj sa v celej stynej ploche. Stykov odtavovacie zvranie - pri doterajch spsoboch prd prechdza a po stlaen dielcov. Pri tomto spsobe prd prechdza pri vemi nedokonalom kontakte, ke stlacia sila je takmer nulov.

52

10.4 Vysokofrekvenn odporov zvranie

Je tlakov zvranie, pri ktorom sa k ohrevu na zvraciu teplotu pouva vysokofrekvenn prd. Prd prechdza medzi dvoma vodou chladenmi elektrdami, ktor sa posvaj po zvranom predmete. Pouva sa hlavne na zvranie trubiek, zvl malch priemerov, tenkostennch trubiek krtench z psov a na zvranie psov. Zvraj sa ahk zliatiny, me, zliatiny medi, nzkouhlkov, vysokouhlkov, nehrdzavejce a rchlorezn ocele, zliatiny s vysokm obsahom niklu a zirknu.

Vysokofrekvenn vovch trubiek

odporov

zvranie

10.5 Indukn zvranie

Pri induknom zvran sa na ohrev na zvraciu teplotu asi 150 C pod taviacou teplotou, pouva tepelnho inku indukovanho striedavho prdu. Vhodne kontruovan ohrievacia cievka umouje potrebn miestny ohrev. Induktor sa nedotka zvranch dielov a tie nemusia ma zvl obroben povrch. Metda sa vyznauje vekou rchlosou zvrania a vemi zkym tepelne ovplyvnenm psom, a to tm um m vyia je frekvencia pouitho striedavho prdu.

Pouva sa zvl pri vrobe zvranch trubiek vovch trubiek. Robia sa pozdne a priene zvary. Zvrac cyklus je obyajne automatizovan. Pevnos zvaru odpoved zkladnmu materilu. Prednosou metdy je monos bezpene zvra ocele s vym obsahom uhlka a in mat. ako ahk zliatiny, farebn kovy a pod. 53

10.6 Zdroje zvracieho prdu

Delme ich poda druhu zvracieho prdu na: a) zdroje jednosmernho prdu: tov (agregty) a netoiv (usmerovae) b) zdroje striedavho prdu (transformtory) Zvrac agregt sklad sa zo zvracieho dynama, ktor vyrba prd pre oblk a z motora, ktor dynamo poha, obidva stroje maj spolon os, a ako celok s najastejie pojazdn. Na nastavenie potrebnho zvracieho prdu sli regultor s prdovou stupnicou. Zvrac transformtor je jednoduchm a lacnejm zdrojom ako agregt. Kontrukcia nem toiv asti. Sklad sa zo eleznho jadra a dvoch druhov vinutch cievok. Zvracie usmerovae s zdroje bez toivch ast, ktor usmeruj striedav prd odobran zo siete cez trojfzov, alebo jednofzov transformtor. Pouvaj sa na ahk zvrask prce obalenmi elektrdami. Druhy prenosu zvarovho kovu elektrickm oblkom: a) kvapkov, skratov b) sprchov prenos c) mav proces, ponoren oblk d) impulzn proces Na zdroje zvracieho prdu pre run zvranie kladieme tieto poiadavky: 1. Naptie a prd sa mus rchlo prispsobi zmenm dky elektrickho oblka 2. Pri skrate, teda pri zapaovan oblka sa nem prd podstatnejie odliova od hodnoty zvracieho prdu

10.7 Zvaritenos kovov

Pod pojmom zvaritelnos rozumieme spsobilos materilu , ktor umouje zhotovi zvranm za uritch podmienok zvarov spoje poadovanch vlastnost. Zvaritelnos zvis predovetkm na chemickom zloen zliatiny. Zvaritelnos delme do tyroch zkladnch skupn: a) Problmy metalurgickej zvaritelnosti - sem patria otzky fyziklnych, chemickch, metalurgickch a metalografickch zmien, vyvolanm tepelnm cyklom. b) Problmy technologickej zvaritelnosti - sem patria otzky rieenia vplyvu konkrtnej zvraskej technolgie. c) Problmy kontruknej zvaritelnosti - sem patria otzky rieenia tvaru zvaru, vekosti, umiestnenia.

54

11

Zvranie el. oblkom v ochrannch atmosfrach

Rozdelenie zvrania v ochrannch atmosfrach: 1. Netaviacou sa elektrdou WIG (TIG): run, automatick 2. Taviacou sa elektrdou MIG: MIG (argn, hliu), MAG (CO2, zmesy plynov), mu by poloautomatick a automatick

11.1 Zvranie v ochrannej atmosfre netaviacou sa elektrdou WIG

Zvranie elektrickm oblkom v ochrannom plyne je charakterizovan horenm oblka medzi netaviacou sa elektrdou (s pouitm netaviacej sa elektrdy z istho alebo aktivovanho volfrmu) a zvranm materilom, pri ktorom je oblk a tavn kpe chrnen prvodom inertnho plynu (Ar, He). Pri zvran vch hrbok (cca 3 mm) a navran sa do oblka pridva prdavn materil vo forme tyky, drtu, prpadne plnenej elektrdy.

1 - Zvaren dielec, 2 - Oblk, 3 - Zvar, 4 - Prdavn materil, 5 - Dza, 6 - Ochrann plyn, 7 Elektrick kontakt (kontaktn pika), 8 - Volfrmov elektrda, 9 - Zdroj prdu Vhody: vysok kvalita zvarovch spojov a nvarov vhodnos na zvranie tenkch materilov a materilov obtiane zvaritench vhodnos na zvranie v ntench polohch, napr. pri zvran potrubia monos automatizcie a robotizcie Nevhody: niia produktivita prce v dsledku niieho vkonu odtavenia pri zvran hrubch materilov v porovnan so zvranm odtavujcou sa elektrdou Prklady pouitia: energetika, chemickom priemysle, letectve, v kozmickom priemysle, hlavne pri zvran potrub a ndob z nehrdzavejcich ocel, hlinkovch zliatin, medench a niklovch zliatin, pri zvran titnu a zirknu. 55

11.2 Zvranie taviacou sa elektrdou MAG-MIG

Tento spsob zvrania sa nazva MAG (Metal Aktiv Gas), pri pouit aktvnych plynov CO2, zmesy plynov a MIG (Metal Inert Gas) pri pouit inertnch plynov - argn, hlium. Elektrick oblk hor medzi holm prdavnm drtom a zkladnm zvranm materilom

1 - Zvaren dielec, 2 - Oblk, 3 - Zvar, 4 - Dza, 5 - Ochrann plyn, 6 - Kontaktn pika, 7 Drtov elektrda, 8 - Kladky podvania drtu, 9 - Zdroj prdu

Vhody: vyia produktivita adaptabilnos procesu zlepenie hygieny prostredia monos zvra vo vetkch polohch monos automatizcie a robotizcie Nevhody: potreba zabezpeenia neustleho prvodu atmosfry (zven pozornos aby nedolo k odfknutiu atmosfry vplyvom napr. poveternostnch podmienok alebo prievanu) nchylnos ku tvorbe chb ako s napr. studen spoje a neprievary mon problmy vzniknut s poiadavkami na automatizciu a sriovos Prklady pouitia: irok uplatnenie v priemysle, kde je poadovan vysok produktivita prce, vysok efektivita a pre svoju finann dostupnos a monos irokho vberu prdavnch materilov pre zvranie patr k technolgim, ktor prekonvaj najv rozvoj v strojrenskch podnikoch.

56

11.3 Zvranie impulznm prdom

Zvranie impulznm prdom je zaloen na tom, e oblk sa udruje v stave kvapkovho prenosu a pomocou pulzov prechdza do sprchovho prenosu kovu. Potom je mon pri nzkych a strednch hodnotch zvracieho prdu zvra spsobom zodpovedajcim vysokm hodnotm prdu. Kles spotreba tepla a zniuje sa tenzotermick inok, zlepuj sa operatvne vlastnosti zvrania a vzhad zvaru. Zvra je mon len v argne alebo v zmesi s obsahom argnu vym ako 80 %. Pri zvran v CO2 oblk nie je stabiln.

Impulzn zvranie WIG IZ zkladn prd, Ii impulzn prd (3 x IZ), Ti - trvanie impultu, TZ- trvanie vdre na IZ Impulzn zvranie sa pouva hlavne pre zvranie malch hrbok materilu. D sa vak poui aj v prpade vch hrbok, kde sa vyaduje ni rozstrek, lep povrchov vzhad zvaru a dokonal prievar. Vzhadom k tomu, e je mon meni parametre IZ, Ii, TZ a Ti, roziruj sa monosti voby zvracch parametrov, zvl pre zvranie v polohch a vytvraj sa predpoklady pre optimalizciu zvracch pochodov na zklade kontinulneho vyhodnocovania parametrov potaom. Impulzn zvranie sa pouva pre run a pre automatick zvranie. Nachdza uplatnenie pri zvran vysokolegovanch ocel, zliatin hlinka a alch neeleznch kovov.

11.4 Elektroplynov zvranie

Elektroplynov zvranie vzniklo z elektrotroskovho zvrania a pripomna ho z hadiska usporiadania a vyuitia. Namiesto trosky sa elektrda tav oblkom horiacim v ochrannom plyne, rovnako ako pri zvran MIG/MAG. Tto metda sa pouva na zvranie hrbok 12100 mm, pri hrubch materiloch sa pouva rozkyv. Spoj je vinou jednoduch I-zvar s medzerou. V-zvary sa tie pouvaj. Ako pri vetkch ostatnch spsoboch zvrania v ochrannch atmosfrach, pouvaj sa pln aj rrkov drty a rovnak ochrann plyny. Oproti elektrotroskovmu zvraniu je teplom ovplyvnen zna menia a rzov hevnatos je o nieo lepia. Vhodn me by pouitie vieho vletu drtu, priom sa dosiahne vyia zvracia rchlos, menie natavenie zkladnho materilu a vnesen teplo. 57

11.5 Automatick zvranie pod tavivom

Elektrick oblk hor medzi elektrdou (hol drt) a zkladnm materilom v dutine, ktor sa vytvor pod roztavenou vrstvou taviva. Tekut kpe a cel priestor oblka s dokonale chrnen pred inkami a atmosfry. Podvanie drtu taviva a dodriavanie zvracch parametrov zaisuje zvrac automat. 1 elektrick oblk 2 tavn kpe 3 zvarov kov 4 zkladn materil 5 troska 6 tavivo 7 zsobnk taviva 8 odsvanie taviva 9 zdroj prdu 10 prvod prdu na elektrdu 11 podvacie kladky 12 elektromotor 13 zsobnk drtu

Zvranie pod tavivom zvyuje produktivitu 2 a 5 krt oproti runmu zvraniu, zlepuje hygienu prce a zaisuje kvalitu zvaru. Kvalitn zvar - sprvne voli zvracie parametre, zven presnos lcovania dielov.

11.6 Elektrotroskov zvranie

Pri elektrotroskovom zvran sa zvra vo zvislej polohe zdola nahor a na jeden priechod zvracieho automatu formovanm zvaru z oboch strn zkladnho materilu sa zavar cel hrbka zvranho plechu. Je vhodn pre spjanie vekch hrbok materilu (50 mm a viac). 1 zkladn materil 2 hotov zvar 3 formovacia prloka 4 hubica automatu 5 zvarov kov stuhnut 6 tavn kpe 7 roztaven troska 8 prdavn drt

Pri tarte tohto procesu sa medzi elektrdou a zvarkom zapli oblk. Ke sa tavivo nasypan 58

do spoja natav, vznikne troskov kpe, ktorho hbka rastie. Ke teplota trosky a jej vodivos narastie, oblk sa zahas a zvrac prd sa vedie tekutou troskou. Teplo potrebn na zvranie vznik na jej odpore. Troskov kpe m za lohu ochranu zvarovho kpea pred inkami okolitej atmosfry.

11.7 Vibran zvranie

Spsob zvrania vibrujcou elektrdou bol vyvinut pre pecilne ely navrania opotrebench strojovch siastok elektrickm oblkom v kvapalnom prostred. Kvapalinu asto tvor nasten vodn roztok sdy alebo voda s 10 a 20% technickho glycernu. Kvapalina do uritej miery stabilizuje oblk. Zvrac drt sa posva zo zsobnka cez nstavec ako pri zvran v ochrannom plyne. Tryskou nstavca pretek kvapalina na povrch siastky. Nstavec so zvracm drtom vibruje s frekvenciou 60 a 100 kmitov za sekundu. Zvrac proces sa sklad z jednotlivch cyklov. Cyklus sa sklad zo skratu, zaplenia oblka a z chodu naprzdno. pravou dynamickch vlastnost zvracieho obvodu mono vak chody naprzdno vyli. Pouitie: spjanie tenkch plechov a pre navranie. Vibran oblkov zvranie 1 navran siastka 2,3 kladka (hnacia a prtlan) 4 kot navracieho drtu 5 navrac drt 6 vibrujca hubica 7 vibrtor 8 zdroj jednosmernho prdu 9 tlmivka 10 - prvod prac. a chlad. kvapaliny 11 prvod chlad. kvap. na vyhotoven nvar 12 erpadlo

11.8 Aluminotermick zvranie

Pri tomto spsobe zvrania vyuvame reakcie medzi oxidmi eleza a hlinkom. Zvracia termitov zmes je horav prok, ktor sa sklad z okovn predstavujcich oxidy eleza. Na zaplenie termitovch zmes sa pouvaj pecilne horkov zpalky, zmes superoxidu bria a hlinka, alebo dotyk oceovej tye ohriatej do biela. Zvarov kov vyredukovan z termickej zmesi je takmer ist oce ktor obsahuje len vemi mlo neistt.

59

Postup zvrania je nasledovn: prprava zvracch plch, zhotovenie modelu zvarovho spoja, zaformovanie zvranho miesta, predohriatie zvranho miesta, zaplenie a reakcia termitovej zmesi, odliatie a prava povrchu zvaru.

1 liaca (troskov) jamka 2 vtokov sstava 3 zvran asti 4 forma 5 ztka 6 ohrievac otvor

Plochy maj by ist, bez okovn a hrdze. Pred zvranm formu predohrejeme. Predohrev m za el vysui formu a predohria zvran miesto asi na 900 C. 2 spsoby zvrania termitom: Tavn zvranie, tlakov zvranie za tepla.

60

12

pecilne spsoby zvrania

Medzi pecilne spsoby zvrania patria tieto technolgie: Plazmou Elektrnovm lom Laserom Oblkom v magnetickom poli a tlakovho zvrania Trenm Ultrazvukom Difziou Vbuchom Tlakom za studena

12.1 Plazmov zvranie

K zvraniu sa vyuvaj tepeln a dynamick inky plazmovho la. Plazma vznik v plazmovom horku prechodom plazmovho plynu stabilizovanm elektrickm oblkom. V dsledkom vysokej teploty nastva v plazmovom plyne ionizcia, pri viac atmovch plynoch tie disocicia. Tto ionizan energia sa v mieste interakcie la plazmy s tavnm kpeom uvouje a technologicky sa vyuva k taveniu mat. Plazma vystupuje z trysky plazmovho horka. Zkladn typy zapojenia horkov: zvisl zapojenie nezvisl zapojenie kombinovan zapojenie

Elektrdy sa pouvaj volfrmov. Rozliujeme zvranie mikroplazmov a plazmov. Vhody: v porovnan s laserovmi a elektrnovmi zariadeniami je zariadenie na zvranie plazmou vrazne lacnejie, irok oblas vyuitia. Nevhody: vyie nklady na zariadenie, vyie nroky na kvalifikciu zvraov. 61

12.2 Zvranie elektrnovm lom

Zdrojom tepla je sstreden zvzok elektrnov vznikajci v elektrnovej tryske. Zvzok je sstreden pomocou elektrnovej optiky. Elektrny s emitovan katdou, sstreden elektrickm polom vytvranm fokusanou elektrdou. Zvracia rchlos je zaisovan pohybom zvarenca.

Vhody: mono zvra hrbky 50 a 60 mm vertiklne, horizontlne a 350 mm. Nevhoda: zvranie prebieha vo vkuovej komore, ktor rozmerovo obmedzuje tvar siastky. Touto metdou sa zvraj najnronejie zvary v leteckej vrobe, jadernej energetike, v automobilovom priemysle.

12.3 Zvranie laserom

Zdrojom tepla je opticky sstreden zvzok fotnov produkovan laserom. Laser je zariadenie ktor men dodvan energiu na energiu elektromagnetickho iarenia. Rozdelenie: lasery s tuhou fzou plynov lasery kvapalinov at. Technolgie: pulzn a kontinulne zvranie. Pulzn zvranie sa vyuva na bodov zvranie. Pulzn lasery sa pouvaj aj na vtanie otvorov a kontinulne na delenie mat., perforovanie, gravrovanie a pod. Laserov l m vestrann pouitie v oblasti priemyselnej vroby. Laserovm lom mono zvra rzne mat. a ich kombincie. 62

Vhody zvrania: prenos tepelnej energie bez elektrickho nboja, vek pracovn vzdialenos, laserov l mono fkusova do extrmne malho bodu, mono zvra bez ochrannej atmosfry, presne mono usmerni zvar, mono presne dvkova energiu. Nevhodou je vek nadobdacia cena laserov.

12.4 Zvranie elektrickm oblkom v magnetickom poli

Realizuje sa v troch hlavnch smeroch: Zvranie el. oblkom riadenm prienym magnetickm poom: elektrick oblk hor medzi tyovou elektrdou a zkladnm mat. Magnetick siloiary s kolm na os elektrdy. Me sa poui pri automatickom zvran v ochrannch atmosfrach metdou MIG, MAG a pri zvran pod tavivom.

1 cievka elektromagnetu 2 magnetick obvod 3 plov nstavce

Zvranie el. oblkom riadenm pozdnym magnetickm poom: El. oblk hor medzi tyovou elektrdou a zkl. mat. Magnetick siloiary s rovnoben s osou elektrdy. Vyuva sa pri automatickom zvran v ochr. atmosfrach a pri zvran plazmovm oblkom. Zvranie rotujcim oblkom v magnetickom poli: Pouva sa pre stykov zvranie uzavretch obvodov dutch siastok. Zkladn princp spova v tom, e elektrick oblk psobenm vonkajieho magnetickho pola rotuje po zvarovch plochch. Existuj 63

v podstate dve zkladn metdy: zvranie rotujcim oblkom natupo, zvranie rotujcim oblkom s pomocnou elektrdou.

Schma zvrania rotujcim oblkom v magnetickom poli 1 zvran siastky 2 zdroj zvracieho prdu 3 zdroj budiaceho prdu magnetickej cievky 4 magnetick cievky 5 rotujci oblk F prtlan sila

12.5 Zvranie trenm

Pri zvran trenm je ohrev na zvraciu teplotu realizovan priamou premenou mechanickej energie na energiu tepeln pri vysokej innosti, m sa dosiahnu podstatn energetick spory. Zvran dielce s soso upnut v eustiach zvracieho stroja, ktor zaisuje ich vzjomn otav pohyb. Na jeden z dielcov psob prtlan sila, ktor dva vznik trecm silm. Proces ohrevu mono rozdeli na tri fzy: 1. fza - pri ktorej vyvja 1% tepla, je charakteristick. suchm trenm a prispsobovanm dotykovch plch. 2. fza - zana zadieranm a zvovanm potu materilovho vytrhvania. Dochdza k ohrevu tenkej povrchovej vrstvy a v spoji vznik 12% tepla. 3. fza - je rozhodujca pre vytvorenie kvalitnho zvaru. Je charakterizovan rozrenm miest zadierania a vytrhvania. Pri vvine 87 % tepla ju sprevdza siln ohrev spjanch dielov a ich vrazn dkov bytok.

Okrem kovovch materilov je mon zvra plasty, keramiku a sklo. Bez problmov mono zvra rotan spoje valcovch ty a trubiek z rovnakho materilu.

64

12.6 Zvranie ultrazvukom

Proces zvrania je zloit. Ide o vvin tepla a rozruovanie povrchovch vrstviiek vplyvom trenia a prtlanej sily. alej ide o plastick deformciu, spevovanie materilu za studena a rekrytalizciu kovu loklne zohriateho na vyiu teplotu. Ultrazvukov energia je v mieste budceho spoja vhodne spracovna mechanickmi vibrciami zvracie nstroja za psobenia statickej prtlanej sily.

1 magnetostrikn meni 2 prenosov lnky 3 zvrac hrot 4 kovadlinka 5 priebeh amplitdy

Proces zvrania je ovplyvovan zkladnmi pracovnmi parametrami, ktor s na zvracch zariadeniach nastaviten . Prtlan sila zaisuje prenos ultrazvukovch kmitov zvracieho hrotu na zvran materil. Zvrac as volme o najkrat. Prli dlh doba zvrania me spsobi znan prehriatie miesta spoja a trhliny.

12.7 Difzne zvranie

Spojenie kovov vznik psobenm teploty a nzkeho tlaku vo vkuu alebo atmosfre ochrannho plynu. Spoj je tvoren maximlnym priblenm kontaktovch plch v dsledku loklnej plastickej deformcie, ktor zabezpeuje vzjomn difziu v povrchovch vrstvch spjanch materilov. Za hlavn parametre difzneho zvrania sa povauje teplota, tlak a as. Teplota zvrania je zvisl na teplote tavenia zvranch materilov a je dan vzahom: tzv = (0,53 a 0,88). Teplota ovplyvuje rchlos difzie jednotlivch prvkov v spjanch materiloch. Zvrac tlak sa vol v zvislosti na chemickom zloen zvranho materilu, vke zvracej teploty a pod. Vemi dleitm faktorom je aj hodnota pracovnho vkua, prpadne druh ochrannej atmosfry. Vyaduje sa tie aby zvran plochy boli kovov ist, opracovan na poadovan drsnos a odmasten.

65

1 vkuov komora 2 zvran materil 3 prtlan euste 4 izolan podloka 5 induktor 6 - termolnok

Difzne zvranie sa vyuva pre spjanie obtiane zvaritench mat. alebo v tch prpadoch kedy nemu by pouit ben metdy tavnho zvrania.

12.8 Zvranie vbuchom

Pri tomto druhu zvrania dochdza k nerozoberatenmu spojeniu kovovch dielov psobenm tlaku vzniknutho detonciou vbuniny vhodne umiestnenej v oblasti spjanej plochy materilu. Detonan rchlos nesmie prekroi rchlos zvuku v iadnom z materilov ktor spjame. Je preto nutn voba pecilnej trhaviny s vemi nzkou detonanou rchlosou v porovnan s pouvanmi trhavinami napr. pre tvrnenie. Pre plon vbuchov zvranie sa pouva tzv. paraleln vchodzie usporiadanie.

1 zkladn doska 2 pltujca doska 3 trhavina 4 elo detonanej vlny 5 splodiny detoncie

Vbuchovm zvranm mono pripravi bodov, vov alebo vekoplon zvary vynikajcich mechanickch hodnt. Je mon vytvori pevn spojenie medzi kovmi s vrazne rozdielnou teplotou tavenia (oce - hlink), alebo medzi kovmi ktor netvoria tuh roztoky (oce - olovo).

66

12.9 Zvranie tlakom za studena

Je spsob zvrania plastickou deformciou bez ohrevu. Aby sa zskalo pevn spojenie je treba aby vzjomn stlanie zvarovch plch spjanch dielov vyvolalo nleit plastick deformciu. Zvranie tlakom umouje realizciu bodovho zvrania. Zvra sa deformciou oboch strn alebo z jednej strany. Pouva sa tie zvranie vov, kedy sa spoj vykonva postupnm vtlaovanm vstupkov otajcich sa kladiek.

Spsoby zvrania tlakom za studena: a zvranie prepltovanm b zvranie stykov

Zvranie tlakom za studena je pouiten pre spjanie kovov o vysokej plasticite ako je napr. hlink, me, olovo, striebro a pod. Vekos pracovnho zvracieho tlaku zvis na druhu spjanho materilu, spsobe zvrania a tvare prpravku. Hodnotovo bva v rozmedz 300 MPa a 4 GPa.

67

13

Spjkovanie kovov, delenie materilov a prkov metalurgia

13.1 Spjkovanie kovov

Spjkovanie je spsob metalurgickho spjania kovovch siastok roztavenou spjkou, priom spjan plochy nie s nataven, ale len zman pouitou spjkou. Spjkovan spoje sa pouvaj tam, kde sa poaduje: a) Tesnos b) Elektrick vodivos c) Korozivzdornos d) Mechanick pevnos pri statickom alebo dynamickom namhan e) Pekn povrchov vzhad f) Plynul prechod spoja do zkladnho materilu Medzi hlavn prednosti patr: a) Vysok produktivita prce b) Monos hromadnej vroby spjkovanch spojov c) Vysok reprodukovatenos vsledkov d) Vek rozmerov presnos Fyziklna podstata spjkovania Kapilrne spjkovanie vyuva k transportu spjky do miesta spoja kapilrny tlak. Ten nti spjku, prpadne tavivo vyplni medzeru vetkmi smermi. Aby k tomu dolo, musia by splnen tieto fyziklne predpoklady: 1. Zkladn materil, spjka a tavivo musia by zohriate na pracovn teplotu 2. Zkladn materil a spjka musia ma dobr zmavos a vzlnavos. Zmavos schopnos tekutej spjky priln k istmu povrchu zkladnho materilu pri pracovnej teplote Roztekavos schopnos spjky roztiec sa po vodorovnom povrchu zkladnho materilu Vzlnavos schopnos tekutej spjky vyplni pri pracovnej teplote zku medzeru spoja psobenm kapilrnych sl Poda teploty tavenia spjky delme spjkovanie: 1. Mkk spjkovanie (teplota tavenia spjky pod 450C) 2. Tvrd spjkovanie (nad 450C) Technolgia spjkovania sa d rozdeli do tchto sekov: a) b) c) d) Prprava pre spjkovanie Ohrev na prac. teplotu a vytvorenie spjk. spoja Ochladzovanie Konen prava spoja 68

Prdavn materily pre spjkovanie: Mkk spjky zliatiny obsahujce Sn, Pb, Cd a Si. Pouvaj sa pre spoje s malm mechanickm a tepelnm namhanm. Tvrd spjky pouvaj sa pre spoje vystaven vyiemu mechanickmu a tepelnmu namhaniu. Pouvaj sa Cu + Zn, Ag, Ni, Pd, Au.

Delenie materilov 13.2 Rezanie kyslkom

Je zaloen na horen kovu v prde istho kyslka. V 1. fze dochdza vplyvom nahrievacieho plamea a prdu rezacieho kyslka k ohriatiu a k rchlej oxidcii, a tm ku vzplanutiu kovu. Prd kyslka mus ma dostaton kinetick energiu aby bolo zaisten odstraovanie produktov reakcie z rezu. Tto technolgia sa najastejie pouva pre delenie nzko uhlkovch ocel. V reznej oblasti sa nachdzaj 4 zloky: 1. pevn a tekut materil (rezn kov) 2. tekut troska (oxidy kovu) 3. plyny (prd rezacieho kyslka 4. produkty rezacieho kovu a plyny nahrievacieho plamea).

1 prd rezacieho kyslka 2 nahrievac plame 3 smer rezania 4 splen kov oxidy 5 rezn kra

13.3 Plazmov rezanie

Princp spova v taven delenho materilu extrmne vysokou teplotou , ktor sa tvor vznikom plazmy pri prechode zmesi vhodnch plynov el. oblkom, horiacim medzi 69

netaviacou sa elektrdou a rezanm materilom. Uveden spsob tepelnho delenia je pouvan pre ocele kovy a zliatiny, nerezov ocele a zliatiny hlinka. Plazmov plyn sa pouva ako zmes argnu, duska a vodka, stlaen vzduch. Pri rezan je odstraovan kodliv oxid dusk. Pod neodtavujcou sa elektrdou sa ete bonmi vstupnmi otvormi v tryske dodatone dodva voda. Splodiny vzniknut rezanm nitrzne plyny , ozn , vpary kovov, prach. Roztaven kov z reznej kry vo vode tuhne a vo forme jemnho prku sa usadzuje na dno pracovnho stola. Plech a pika rezanej hubice s umiestnen plne pod vodou, o celkom odstrni hluk a nevznik iadne iarenie do okolia.

13.4 Rezanie laserom

Zdrojom energie pre postupn tavenie a odparovanie materilu v reznej kre je fokusovan sveteln paprlek vznikajci v plynovej komore laseru naplnenej zmesou CO2 + N2 + He. Rezatelnos laserom zvis najm na svetelnej absorbcii materilu. Nekovov materil absorbuj zvzok laserovho iarenia pomerne dobre. Materil so silnm odrazom svetelnho iarenia sa laserom reza nedaj.

1 laserov iarenie 2 inertn alebo nzko aktvny plyn 3 strediaca optika 4 vstup plynu 5 rezacia tryska 6 ohnisko 7 rezan materil 8 vyfukovan tavenina alebo splynen materil

Prednosti rezania laserom: vysok rchlos, irok rozsah rezanch materilov, vemi mal tepeln ovplyvnenie rezanho materilu, vborn kvalita rezanch plch, spora materilu, mal hmotnos laseru, bezhlunos prevdzky. 70

13.5 Rezanie elektrnovm lom

Praktick vyuitie tohto spsobu je z operatvneho hadiska obmedzen, pretoe proces je podmienen vkuovanm prostredia. Elektrnov l umouje rezanie extrmne vysokmi rchlosami, predovetkm kovovch materilov. Praktick vyuitie je obmedzen hrbkou materilu.

13.6 Rezanie vodnm lom

Princp delenia materilov vodnm lom je zaloen na intenzvnom hydroerozvnom inku zkeho vodnho prdu s vekou rchlosou prdenia vodnho mdia, ktor je stlaen na vstupe z rezacej dzy na tlak niekoko tisc barov. Na zlepenie inku rezania, najm pri rezan kovovch materilov, sa do vodnho mdia pridva v prkovej forme abrazvum (korund a pod.). Vhody: minimlna rka medzery, vysok kvalita rezu, rezan materil nie je tepelne ovplyvnen, vysok univerzlnos metdy. Nevhody: vysok cena zariadenia, nzka rchlos rezania, vysok prevdzkov nklady. Prklady pouitia vodnm lom mono reza prakticky vetky druhy materilov touto technolgiou sa re vetky druhy eleznch aj neeleznch kovov, keramick hmoty, sklo, mramor - pri rezan tchto materilov sa pouva mdium s abrazivom vodnm lom bez prdavku abraziva vo vodnom mdiu je mon reza plastick hmoty, papier, gumu, vrstven materily, laminty, drevo, kou, potraviny (mso, ryby, okolda).

13.7 Prkov metalurgia

Prkov kovy predstavuj dleit surovinu v priemyselnom odvetv. Prkov elezo sa vo vekom mnostve pouva do obalov zvracch elektrd, pri rezan plameom a ako katalyztor. Vemi irok aplikan oblas je u prkov neeleznch kovov: pre vrobu kovovch filtrov, pigmenty a plnidl do farieb. Vhody technolgie: Vysok stupe vyuitia mat., vysok rozmerov presnos, vysok vrobnos procesu, monos vroby siastok z mat. navzjom v tekutom stave nerozpustnch ako z mat. s vysokmi teplotami tavenia: volfrm, molybdn, titn, vand, monos vyrba siastky z odlinch mat. Nevhody: pomerne vysok nklady na kovov prok a lisovacie stroje.

71

Technolgia vroby: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Vroba prkovho kovu prava prkov (hanie, odstraovanie oxidanch povlakov) prprava zmesi na lisovanie dvkovanie prkov lisovanie za studena spekanie dokonovacie opercie

Spekanie - prebieha v priebench peciach v ochrannej atmosfre pri predpsanch teplotch. Pri spekan dochdza k pevnmu kovovmu spojeniu jednotlivch prkovch astc. Vsledkom je pevn sdrn siastka. Spekanie je dej vemi zloit. Na zaiatku spekania djde k zmene absorbovanch vodnch pr , plynov z povrchu zn, dochdza k redukci oxidov, k rznym formm difzie, migrcie atmov, k zmrateniu alebo rastu objemu vlisku at. Teplota spekania je rozmedz 0,65 0,75 teploty tavenia. Pri nronejch poiadavkch na rozmerov presnos sa siastky po spekan rozmerovo kalibruj v kalibranch formch, ktor maj podobn kontrukciu ako pri lisovan. Vlisky po spekan napaj konzervanm olejom pokia sa na siastky neklad pecilne poiadavky. Tvar astc prkovho kovu: gulikov tvar, lenit tvar, upinkov, hubovit. K lisovaniu prkovch kovov pouvame lisy mechanick a hydraulick.

72

14

Povrchov pravy kovov

Technolgie povrchovch prav mono rozdeli: 1. Nekovov povlaky anorganick (chromtovanie, fosftovanie, oxidcia a farbenie povrchov kovov, smaltovanie) 2. Kovov povlaky (bezprdov pokovovanie, elektrolytick pokovovanie, pokovovanie ponorom do roztavench kovov, difzne pokovovanie, vkuov pokovovanie, striekanie kovov, pokovovanie plastickch hmt, chemick a sorbn pokovovanie) 3. Ntery (povlaky organick) 4. Povlaky z plastickch hmt

14.1 Prprava povrchov

Poda spsobu rozdeujeme prpravu povrchu na: Mechanick - elom je zmenenie vlnitosti a drsnosti. Pre istenie a zdrsovanie sa niekedy pouva otryskvanie Elektrolytick a chemick letenie vyuvaj sa zkladn zkony elektrolzy. V dsledku anodickej polarizcie vznik viskzna vrstva. Pri chem. leten psobia niektor kyseliny na kovov povrch ako pri el. leten ale bez prdu. Odmasovanie - aby sme mohli mastnotu odstrni musme ju bu rozpusti alebo privies do stavu ktorom sa d z povrchu splchnu. Morenie povrch sa zbavuje oxidov, sulfidov, karbontov a inch neistt.

14.2 Nekovov povlaky anorganick

Vrstvy s tvoren chemickou zleninou vzniknutou na povrchu kovu jeho reakciou s prslunm inidlom. Fosftovanie - chem. proces, pri ktorom na kovovom povrchu sa vyluuje krytalick. vrstva nerozpustnch fosforenanov zinku eleza alebo mangnu, Chromtovanie - chem. prava povrchu, vznikaj ochrann vrstvy, ktor zvyuj odolnos kovov proti korzii. Oxidcia povrchu - oxid. hlinka zskava sa hrubia vrstva oxidov, vyia odolnos proti korzii, menej vznamn: mal mech. odolnos. Oxidcia ocele oxid. sa vykonva vzduchom v peci pri teplote 240 250 C, Farbenie kovov - vznikaj tenk vrstvy oxidov, dekoratvny inok. Smaltovanie vytvranie anorganickch sklovitch povlakov, smalty mokr a smalty such, prkov. Keramick povlaky - nanan na kovov povrch striekanm plazmou a vypaovan v peci.

73

14.3 Kovov povlaky

1. Bezprdov pokovovanie - je vyluovanie kovovho povlaku bez psobenia vonkajieho prvodu elektrickho prdu. Je to elektrochemick proces, pri ktorom sa vyuva prd tvoriaci sa priamo v kpeli vplyvom rozdielneho potencilu upravovanho kovu a roztoku soli kovu vyluovanho. Medzi bezprdov pokovovanie zaraujeme: Chemick niklovanie pre pravu predmetov zloitch tvarov, na ochranu voi chemiklim, na ochranu siastok namhanch na oter Chemick medenie a mosadzenie na povrchov pravu drobnch spojovacch siastok a oceovch drtov Chemick cnovanie a zinkovanie na pravu hlinkovch piestov spaovacch motorov a pre pravu drobnch vrobkov v elektrotechnike Chemick zlatenie a striebrenie pri vrobe biutrie, v elektronike pre ochranu kontaktov 2. Elektrolytick pokovovanie - je elektrolza, pri ktorej jednosmernm prdom uritho naptie a intenzity sa vyluuje z elektrolytu na katde z inovho stavu kov alebo vodk a na ande prebiehaj reakcie. Medzi elektrolytick pokovovanie patr: Galvanick cnovanie dobr chem. vlastnosti odolnos proti korzii, Galvanick zinkovanie - na ochranu oceovch siastok proti korzii, Galvanick kadmiovanie - ochrana ocel proti korzii v elektrotechnickom a strojrenskom priemysle Galvanick medenie - medzivrstvy pod niklov, chrmov, strieborn, mosadzn ochrann povlaky, Galvanick mosadzenie - konen pokovovanie chrnenie transparentnm lakom, Galvanick niklovanie - antikorzne ozdobn povlaky na oceovch, medench, mosadznch a zinkovch siastok, Galvanick chrmovanie - vynikajce vlastnosti povlakov, odolnos proti korzii mal koeficient trenia a vek odrazivos svetla.

3. Pokovovanie v roztavench kovoch ponorom nazva sa aj iarov pokovovanie a v porovnan s galvanickm pokovovanm je rchlejie a ekonomickejie. Povlaky vytvoren na povrchu kovu maj viu hrbku, s neprovit, maj vak hor vzhad. Medzi iarov pokovovanie patr: iarov zinkovanie zinkovanie je najrozrenej spsob povrchovej ochrany ocele. Pouva sa najm u plechov, psov, rr drtov, drobnch intalanch predmetov, skrutiek, matc at. 74

iarov cnovanie pre nedostatok cnu je tto technolgia nahradzovan galvanickm pocnovanm. iarov olovenie na ochranu voi pecilne agresvnemu prostrediu, proti atmosferickej korzii iarov hlinkovanie vaka mimoriadne dobrm korziovzdornm vlastnostiam hlinka je tto technolgia vemi vznamn 4. Difzne pokovovanie - spolonm znakom povrchovch prav vytvranch za tepla je difzny proces medzi povlakom a materilom. Medzi difzne pokovovanie patr: Difzne chrmovanie - je proces povrchovho nasycovania ocel chrmom, vznik vrstva hrbky 0,03 a 0,1mm je odoln proti korzii a oxidcii. Difzne zinkovanie - sa vytvra priamym stykom oceovch siastok so zinkovm prachom zriedenm kremennm pieskom, Difzne hlinkovanie - je proces nasycovania ocel hlinkom ktorm sa zvyuje iaruvzdornos ocel a korzna odolnos. Poda spsobu s difzne vrstvy vytvoren: alitovanm, alumentovanm, Difzne kremkovanie - zska sa nm povlak ktor je odoln proti korzi a kyselinami.

14.4 Ntery
S najrozrenejou povrchovou ochranou proti korzii. Ochrann funkcia je zloit a svis ich membrnovmi vlastnosami, so selektvnou priepustnosou inov rznych vekost nbojov. Ochrann innos je ovplyvnen: akosou a istotou zkladnho materilu, antikorznymi vlastnosami zkladnch nterov, priepustnosou filmu pre iny, kyslk a vodu, adhziou nteru, odolnosou vrchnch nterov voi atmosferickm initeom. Nterov hmoty a) laky - nepigmentovan t.j. priehadn roztoky filmotvornch lhov vo vhodnch rozpadlch b) emaily - s pigmentovan laky, tvoria leskl pololeskl a matn povlaky c) farby - s tvoren zmesou pigmentov alebo prkov vo filmotvornch ltkach a s obyajne nepriehadn

75

Technolgie nanania nterovch hmt Nananie tetcom - je jednoduch univerzlna technolgia. Nananie valekom - pri nanan vekch hladkch plch. Nananie striekanm - princp je vo vytvoren makroskopickch iastoiek kvapok, ktor s vrhan na povrch. Nananie manm - vrobky sa ponraj do ndre s nterovou hmotou. Nananie polievanm - predmet je polievan nterovou hmotou, ktorej prebytok stek.

14.5 Povlaky z plastickch hmt

Plastick hmoty sa pouvaj vinou v kombincii s kovovmi vrobkami, ktor potom nadobdaj vhodn vlastnosti kovov aj plastickch hmt. Poda charakteru povlaku mu by vrobky opatren: a) trvalm povlakom z priesvitnej alebo nepriesvitnej plastickej hmoty, ktor me ma rzne vzory, dezny, farby. b) snmacm povlakom o vemi malej hrbke, jeho funkciou je doasn ochrana povrchu pred mechanickm pokodenm, inkami prostredia, neistotami. Na koniec sa povlak z povrchu odstrauje. Technolgie nanania plastickch hmt Napraovanm upraven povrch sa vyhreje a popri pomocou st prkovou plastickou hmotou, ktor sa vplyvom tepla natav a vytvor homognny povlak. Fluidizciou prebieha za studena na predmet sa pred ponorenm do prku nanesie adhezvna vrstvika a spek sa v alej opercii, bez predhriatia, alebo za tepla predohriaty vrobok sa ponor do fluidizovanho prku, iastoky priln na povrch a zatavia sa. Striekanm v elektrostatickom poli spova vo vyuit inkov elektrostatickho poa pri rozpraovan prkov. Nananie sa rob za studena aj za tepla. iarovm striekanm spsob podobn iarovmu striekaniu kovov, avak striekacie pitole s kontruovan tak, e nedovouj styk plamea a striekacch astc.

76

15

Viackomponentn difzne vrstvy

15.1 Inov nitridcia

Je podmienen prtomnosou atomrneho dusku na povrchu kovu. Atomrn dusk je schopn cez povrchov absorbn vrstviku nitridov prenika pri zvenej teplote do mrieky zkladnho kovu a difundova alej do ocele. Pri inovej nitridci s spracovan siastky uloen izolovane vo vkuovej ndobe (recipiente) a zapojen ako katda. Recipient je zapojen ako anda a udruje sa v om znen tlak zriedenej zmesi plynov potrebnch pre proces nitridcie. Najastejie je to zmes dusku a vodku. Deje prebiehajce na povrchu siastky: kladn iny neustle bombarduj povrch siastky. Pri dopade sa as ich kinetickej energie premen v teplo a siastka sa ohrieva. Okrem ohrievania vyraj dopadajce iny z povrchu ocele atmy eleza a alch prvkov. Tento jav nazvan katdov odpraovanie je najzvanejm dejom procesu inovej nitridcie. Odpraovanie oxidov m za nsledok dokonal depasivciu povrchu ocele a tm aj zlepenie podmienok nitridcie, zvl u vysoko legovanch ocel. U inovej nitridcie, ktor prebieha v silnoprdvom dtnavom vboji, sa dusk ako nitridan mdium vyskytuje v plynnej fze ionizovanch atmov vo forme plazmy.

15.2 Nananie povlakov chemickmi a fyziklnymi metdami

Vytvranie tenkch vrstiev predpsanch vlastnost meme rozdeli do troch skupn: chemick metdy - oznaovan ako CVD (Chemical Vapor Deposition). Technolgia CVD patr medzi najstarie metdy vytvrania tenkch vrstiev a je zaloen na princpe chemickej syntzy vrstiev z plynnej fzy pri teplote okolo 1 000 C. Pouva sa prevane na povlakovanie reznch platniiek zo spekanho karbidu. fyziklne metdy - oznaovan ako PVD (Physical Vapor Deposition). Technolgia PVD umouje vrobu kvalitnch vrstiev pri teplote cca 5 00 C a menej. Umouje vytvranie vrstiev aj na siastkach z hlinka, hlinkovch zliatin a plastov, ale aj na vemi tenkch flich z polypropylnu, polyethylnu, polyesteru a alch materiloch. PVD metdy na vytvranie tenkch Ti vrstiev mono alej leni na: o reaktvne inov pltovanie o reaktvne napraovanie o reaktvne naparovanie fyziklno-chemick metdy - oznaovan ako PACVD (Plasma Asisted CVD) alebo PECVD (Plasma Enhanced CVD). Depozcia tenkch tvrdch vrstiev metdou PACVD vyuva aktivciu pracovnej zmesi vo vboji obklopujcom povrch substrtu. V plazme tohto vboja dochdza k molekulrnej excitcii jednotlivch zloiek pracovnej zmesi, ktor indukuje syntzu vrstiev novm nerovnovnym procesom bez nutnosti ohrevu substrtu nad 650 C. 77

15.3 Legovanie
Legovanie je zvyovanie obsahu prmesovch prvkov v oceli, za elom zlepenia mechanickch vlastnost, alebo pre zskanie pecilnych fyziklnych a chemickch vlastnost. Prvky, ktorch obsah zvyujeme sa nazvaj legry. Legovan ocele meme rozdeli poda percentulneho obsahu legr do 3 zkladnch skupn: nzkolegovan (do 5%) strednelegovan (5-10%) vysokolegovan (nad 10%) Legry delme poda ich vplyvu na oblas: Austenitotvorn - roziruj oblas (nikel, mangn, kobalt, dusk, uhlk ...) Feritotvorn - uzatvraj oblas (molybdn, vand, chrm, br, tantal, sra...) Chrm - najastejie pouvanou legrou. Zlepuje pevnos za tepla a zvyuje odolnos voi tvorbe okovn, hlavne pri vych obsahoch. Mangn - u kontruknch ocel zvyuje medzu sklzu a pevnos v ahu, a tie zniuje prekrytalizan teploty a zvuje prekalitenos. Mangn vplva aj na tepeln a elektrick vodivos- zniuje ich. Molybdn - zvyuje prekalitenos, medzu sklzu a pevnos ocele. Rob oce odolnejou za vysokch teplt, uahuje tvorbu jemnozrnej truktry. U rchloreznch ocel zvyuje rezivos. Pozitvne ovplyvuje odolnos ocele voi korzii a chemickm vplyvom. Hlink - zmenuje nchylnos ocele k strnutiu. Zvyuje odolnos ocele voi tvorbe okovn. V malch dvkach podporuje jemnozrnos. Br - zlepuje prekalitenos a vrubov hevnatos ocel urench k zuachovaniu a cementovaniu. Zvyuje pevnos pri vych teplotch, ale nevhodou je zniovanie odolnosti voi korzii. Vand - zjemuje truktru a zlepuje hevnatos, zvyuje odolnos proti opotrebeniu, rezivos ocele a pevnos za tepla. Nikel - zjemuje zrno, tm znane zvyuje medzu sklzu a vrubov hevnatos i v psme nich teplt. Zvyuje odolnos voi chemiklim s reduknm inkom. Kremk - zlepuje magnetick vlastnosti ocele, odolnos voi tvorbe okovn, odolnos voi opotrebeniu a zvyuje pevnos. Neiadce prvky vodk, dusk, kyslk, fosfor, arzn

78

15.4 Tepeln spracovanie povrchovch vrstiev laserom

Z praktickho hadiska je mon povrchov pravy kovovch materilov pomocou lasera rozdeli do dvoch skupn: a) bez natavenia povrchu materilu - sem patria tie povrchov pravy, pri ktorch dochdza k metalurgickej fzovej premene. Hlavnmi predstavitemi tejto skupiny s transforman spevnenie v tuhom stave a hanie zliatin neeleznch kovov. b) tepeln spracovanie povrchu materilov s natavenm - u tejto technolgie bva povrchov vrstva dolegovan inmi materilmi pre dosiahnutie poadovanch povrchovch vlastnost spracovvanho materilu. Transforman spevnenie v tuhom stave - je to vlastne proces, pri ktorom lokalizovanm zdrojom tepla (laserom) sa zvi teplota vybranej oblasti povrchu spracovvanho materilu nad transforman teplotu, ale pod bod tavenia materilu. Vzniknut teplo je vemi rchlo odvdzan do okolitho materilu, o spsob vytvorenie tvrdej metastabilnej transformanej truktry v povrchovej vrstve materilu. Pri klasickom objemovom kalen je rchlos ohrevu povrchu materilu v porovnan s rchlosou odvodu tepla vemi mal, o spsob, e sa v materili zvi teplota v celom objeme a po nslednom rchlom ochladen vznikaj vo vntri materilu pnutia, ktor je nutn odstrni alm tepelnm spracovanm materilu. Prve preto m realizcia transformanho spevnenia povrchovej vrstvy laserom svoje vhody, pretoe sa uskuton iba spevnenie povrchu materilu a pritom vntro materilu zostva prun, odoln voi rzom. Najznmejie spsoby tepelnho spracovania povrchu s natavenm s: jednoduch natavenie povrchu kovu s jeho nslednm prudkm ochladenm (glazing), povlakovanie substrtu vrstvou inho kovu (zliatiny), pri ktorom sa substrt natav do takej miery, aby mohlo djs k difzii medzi povlakovm materilom a substrtom (cladding), legovanie povrchu substrtu inm kovom (alloying). Ako zvltnu formu tepelnho spracovania povrchu kovu s natavenm je mon povaova spevovanie rzom (shock hardening), u ktorho dochdza k spevovaniu povrchu rzovmi vlnami, vznikajcimi pri prudkom odparen vrstvy cudzieho materilu predom nanesenho na povrch spracovvanho materilu.

79

15.5 Protikorzna ochrana

Korzia je fyziklno-chemick reakcia medzi kovom a prostredm. Jej vsledkom je trval zmena kovu, ktor tm vrazne men svoje chemick, fyziklne i mechanick vlastnosti. Korzia je jednm z dleitch faktorov ovplyvujcich negatvne ivotnos kovovch siastok. Zkladnou podmienkou pre vznik a priebeh korzie v prrodnch podmienkach je vlhkos. Korzia viny kovov prebieha samovone. Poda podmienok v akch sa oxidano-redukn dej uskutouje, vo vodivom alebo nevodivom prostred, rozoznvame korziu: Chemick - v nevodivom prostred, napr. oxidcia kovov pri vysokej teplote, Elektrochemick - v elektricky vodivom prostred (elektrolyty, voda, pda, atmosfra). Medzi hlavn lohy protikorznej ochrany patr minimalizcia korznej rchlosti. Poznme viacero druhov spsobu ochrany. Patria sem: vhodn voba materilov a kontrukcie - vber materilov vhodnch do danch prevdzkovch a korznych podmienok, spoluprca projektanta s technolgom a materilovm odbornkom prava prostredia - uskutoniten v systmoch s monou kontrolou agresivity prostredia. Znenie agresivity je mon napr. znenm vlhkosti vzduchu, viazanm agresvnych inov, inhibciou - pridvanm ltok spomaujcich deje korzneho procesu elektrochemick ochrana - podstata spova v tom, e sa kovu vnti potencil, pri ktorom sa zni korzna rchlos, t.j. kov sa dostva do imnneho alebo pasvneho stavu. Zmena potencilu k zpornejm hodnotm posva kov do stavu imunitnej pozcie katdy, preto je nazvame katdov ochrana, naopak andov ochrana sa aplikuje len u kovov, ktor s schopn za uritch podmienok prejs do pasvneho stavu barirov ochrana - vytvorenm povlaku alebo vrstvy na povrchu kovu sa ochrni kov pred korznym prostredm tm, e vrazne obmedz penetrciu agresvnych inov k povrchu kovu. Ochrann povlaky a vrstvy mu by anorganick (kovov, nekovov keramika, betny) a organick (ntery, vrstvy a plte z plastov). Dleit je tu predprava povrchu kovu, ktor me by mechanick (brsenie, kefovanie, otryskvanie, istenie vysokotlakovou vodou) alebo chemick (rozpadl, odmasovae, roztoky). Do oblasti pasvnej ochrany patria nielen izolan materily, ale vhodn voba trasy, spsob vedenia potrubia, vber rrovho materilu a pod. M za lohu oddeli agresvny roztok elektrolytu od povrchu potrubia. Pri vbere izolanho materilu treba repektova aj teplotu dopravovanho materilu. Z aktvnych ochrn je pri ochrane potrub uloench v zemi vyuvan katdov ochrana s vonkajm zdrojom prdu, katdov ochrana galvanickmi-obetovanmi andami, prpadne ochranou elektrickmi drenami (v oblasti s bldivmi prdmi), ich kombincie. Doasn ochrana proti korzii vrstva oleja, nteru alebo vazelny, ktor sa pouva najm pre apy, reaze, loisk, lan a pod. M okrem antikorznych vlastnost zabezpei aj dobr mazacie schopnosti. 80

Obsah
1 Zkladn princpy technolgi obrbania ....................................................................... 2 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 2 Kinematika procesov ................................................................................................... 2 Geometria reznho klina .............................................................................................. 3 Mechanika tvorenia triesky ......................................................................................... 3 Presnos obrbania ...................................................................................................... 4 Tepeln javy pri obrban ............................................................................................ 5 Sstruenie................................................................................................................... 5 Hobovanie a obranie ............................................................................................... 9 Frzovanie ................................................................................................................. 10 Vtanie ....................................................................................................................... 12 Vyhrubovanie ............................................................................................................ 14 Vystruovanie ............................................................................................................ 14 Zahlbovanie ............................................................................................................... 14 Vyvtavanie ............................................................................................................... 14 Brsenie ..................................................................................................................... 16

Hrubovanie rovinnch plch ........................................................................................... 9 2.1 2.2

Obrbanie otvorov .......................................................................................................... 12 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5

Brsne obrbacie pochody ............................................................................................. 16 4.1 Dokoovacie spsoby obrbania .................................................................................... 20 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 Honovanie .................................................................................................................. 20 Lapovanie .................................................................................................................. 21 Superfiniovanie ........................................................................................................ 22 Letenie ...................................................................................................................... 22 Preahovanie a pretlanie ........................................................................................ 23 Vroba zvitov .......................................................................................................... 24 Vroba ozubench kolies .......................................................................................... 25 Elektrochemick obrbanie ....................................................................................... 26 Odchlky menovitho rozmeru ................................................................................. 28 Drsnos povrchov ...................................................................................................... 29 Dkov a sradnicov merania ................................................................................. 31 81

pecilne a nekonven technolgie obrbania ........................................................... 24 6.1 6.2 6.3

Rozmerov a geometrick nepresnos strojovch ast .............................................. 28 7.1 7.2 7.3

Technolgie liatia kovov a zliatin .................................................................................. 33 8.1 8.2 8.3 8.4 8.5 8.6 8.7 Liatie pod tlakom ....................................................................................................... 35 Liatie lisovanie ....................................................................................................... 35 Liatie odstrediv ........................................................................................................ 36 Liatie vo vkuu a v pretlakovej atmosfre ................................................................. 36 Sklopn liatie ............................................................................................................. 36 Liatie presn .............................................................................................................. 36 Kontinulne (nepretrit liatie) .................................................................................. 37 Fyziklna podstata plastickej deformcie .................................................................. 38 Spevovanie kovov plastickou deformciou ............................................................. 39 Tvrnenie za studena ................................................................................................. 40 Tvrnenie za tepla ...................................................................................................... 40 Technolgie tvrnenia ............................................................................................... 41 Zvranie kovov ............................................................................................................ 48 10.1 10.2 10.3 10.4 10.5 10.6 10.7 Zvranie plameom ............................................................................................... 50 Zvranie elektrickm oblkom .............................................................................. 51 Odporov zvranie ................................................................................................. 52 Vysokofrekvenn odporov zvranie ................................................................... 53 Indukn zvranie .................................................................................................. 53 Zdroje zvracieho prdu ........................................................................................ 54 Zvaritenos kovov ................................................................................................ 54 Zvranie v ochrannej atmosfre netaviacou sa elektrdou WIG ........................... 55 Zvranie taviacou sa elektrdou MAG-MIG ......................................................... 56 Zvranie impulznm prdom ................................................................................. 57 Elektroplynov zvranie ........................................................................................ 57 Automatick zvranie pod tavivom ....................................................................... 58 Elektrotroskov zvranie........................................................................................ 58 Vibran zvranie .................................................................................................. 59 Aluminotermick zvranie ..................................................................................... 59 Plazmov zvranie ................................................................................................. 61 82

Technolgie tvrnenia kovov ......................................................................................... 38 9.1 9.2 9.3 9.4 9.5

10

11

Zvranie el. oblkom v ochrannch atmosfrach .................................................... 55 11.1 11.2 11.3 11.4 11.5 11.6 11.7 11.8

12

pecilne spsoby zvrania ........................................................................................ 61 12.1

12.2 12.3 12.4 12.5 12.6 12.7 12.8 12.9 13

Zvranie elektrnovm lom ............................................................................... 62 Zvranie laserom .................................................................................................... 62 Zvranie elektrickm oblkom v magnetickom poli ............................................. 63 Zvranie trenm ...................................................................................................... 64 Zvranie ultrazvukom ............................................................................................ 65 Difzne zvranie .................................................................................................... 65 Zvranie vbuchom ............................................................................................... 66 Zvranie tlakom za studena.................................................................................... 67 Spjkovanie kovov ................................................................................................. 68 Rezanie kyslkom ................................................................................................... 69 Plazmov rezanie ................................................................................................... 69 Rezanie laserom ..................................................................................................... 70 Rezanie elektrnovm lom................................................................................. 71 Rezanie vodnm lom .......................................................................................... 71 Prkov metalurgia ............................................................................................... 71 Prprava povrchov .................................................................................................. 73 Nekovov povlaky anorganick ............................................................................. 73 Kovov povlaky ..................................................................................................... 74 Ntery ..................................................................................................................... 75 Povlaky z plastickch hmt ................................................................................... 76 Inov nitridcia .................................................................................................... 77 Nananie povlakov chemickmi a fyziklnymi metdami .................................. 77 Legovanie ............................................................................................................... 78 Tepeln spracovanie povrchovch vrstiev laserom ............................................... 79 Protikorzna ochrana ............................................................................................. 80

Spjkovanie kovov, delenie materilov a prkov metalurgia .............................. 68 13.1 13.2 13.3 13.4 13.5 13.6 13.7

14

Povrchov pravy kovov ............................................................................................ 73 14.1 14.2 14.3 14.4 14.5

15

Viackomponentn difzne vrstvy .............................................................................. 77 15.1 15.2 15.3 15.4 15.5

83