Vvoj Po nstupe Jozefa Magalu do funkcie riaditea SIS dolo k odvolaniu viny funkcionrov sekcie vntornho spravodajstva, personlnej

sekcie, analytickej sekcie. V priebehu 1. roka dolo k personlnym vmenm aj vo veden technickej sekcie a inpekcie riaditea SIS. Hne po nstupe Jozefa Magalu do funkcie zaal personlne pohovory s prslunkmi sluby vykonva Peter Ko, napriek tomu, e v tej dobe nebol prslunkom SIS, vystupoval ako poradca riaditea SIS Jozefa Magalu. Zatia o riadiace funkcie sekcie vntornho spravodajstva boli obsaden vinou prslunkmi sluby (okrem riaditea sekcie, kde nastpil ubomr Hronsk (Gak), dovtedy psobiaci v riadiacich funkcich DMD Holding resp. inch firiem zaoberajcich sa pecilnou technikou - zbrane a zbraov systmy). Riaditeom personlnej sekcie sa stal Pavol Kok (Ko), dovtedy psobiaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy psobiace v oblasti skromnej bezpenosti a obchodu s pozemkami pod priemyselnmi parkami). Za riaditea sekcie inpeknej sluby bol vymenovan Jozef Magt (Magl), ktor dovtedy slil na UBOK PP PZ SR. Je to osobn priate Petra Koa. Za riaditea technickej sekcie bol vymenovan prslunk krycm menom Runa (nezisten), tie osobn priate Magta a Petra Koa. Na technickej sekcii bol zriaden odbor spravodajskej ochrany - za riaditea bol vymenovan Ivan Haviar (Hatr), brat Frantika Hatra je riadite kancelrie predsedu vldy. V 2. polovici roka 2008 dolo k viacerm personlnym zmenm na sekcii vntornho spravodajstva, konkrtne na odbore ochrany ekonomickch zujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenen cel vedenie odboru, priom dolo k vmene riadiacich kdrov na rovni odboru, spravodajskch oddelen aj analytickho oddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia tchto tvarov po vobch menovan udia z prostredia sluby. V auguste 2008 bol za asistencie prslunkov sekcie inpekcie riaditea SIS pod vedenm Jozefa Magta predveden a nsledne zaraden do zloh vedci analytickho oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holbek). Dvodom malo by dajn stretnutie Mravca s novinrom Thomasom Nicholsonom z dennka SME ako aj to, e v jeho sluobnom motorovom vozidle boli njden magnetofnov kazety s nahratou hudbou, ktor boli oznaen ako nosi dt - nariadenie riaditea sluby zakazuje vyna a vna do objektov akkovek nosie dt, ktor nie s v slube riadne evidovan - aj ke v informanej slube neexistuje prstroj, ktor by vyuval ako nosi informci magnetofnov psku. Neskr bol Peter Mravec prepusten zo sluobnho pomeru za hrub poruenie sluobnej disciplny. V pozad prepustenia Petra Mravca bol s najvou pravdepodobnosou dokument, ktorm Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie Gorila" . odposluch v konpiranom byte PENTY. 10.8. 2008 boli z funkcie bez udania dvodu odvolan riadite 5. odboru Tibor Slvik (Kovalk) a jeho zstupca Milo Herman (nezisten), obidvaja boli neskr prepusten zo sluobnho pomeru pre hrub poruenie sluobnej disciplny. Dvodom na ich odvolanie z funkcie a nsledn prepustenie zo sluobnho pomeru mala by ich innos pri tzv. spravodajskej ochrane podniku Samsung v Galante, kde mali dajne prevzia ako odmenu od pracovnkov Samsungu LCD televzory a tto vec neoznmili v SIS. Dvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zistenia o innosti SBS DAST Security v Samsungu Galanta, poda ktorch DAST Security zskal zkazku na strenie objektu Samsungu korupnm spsobom. V septembri 2008 bol do funkcie riaditea 5. odboru menovan Michal Boh (Bura) - osobn priate Petra Koa, predtm pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie odvolan vedci bratislavskho oddelenia 5. odboru Juraj Krlik (Servick). Bolo mu ponknut miesto na ochrane objektov, ktor vak neprijal a poiadal o ukonenie sluobnho pomeru. Zaiatkom decembra 2008 boli z funkcie odvolan vedci banskobystrickho a koickho oddelenia 5. odboru. Vedci banskobystrickho oddelenia ubomr Valk (Galk) poiadal o ukonenie 2 sluobnho pomeru, pretoe ho riadite odboru Michal Boh k tomu vyzval s tm, e ak tak neurob, bude prepusten za hrub poruenie sluobnej disciplny. Vedci koickho oddelenia Miroslav Jnok (Oren) bol riaditeom inpekcie vyzvan k ukoneniu sluobnho pomeru,

pretoe je v slube neiaduci, na zklade oho ukonil sluobn pomer. Valk aj Jnok boli svojimi bvalmi kolegami informovan (Herman, Slvik, Mravec, Krlik) o skutonch dvodoch ich prepustenia, t. j., e disponovali informciami o innosti Petra Koa (medziasom v slube medzi spravodajskmi dstojnkmi oznaovan ako pn X) a tieto informcie oznmili Michalovi Bohovi a ubomrovi Hronskmu. V januri 2009 bol do sluobnho pomeru prijat ubomr ebk (krycie meno nezisten) do funkcie zstupcu riaditea 5. odboru - bratranec Michala Boha. Do konca aprla 2009 odili zo vetkch oddelen 5. odboru al prslunci (Peter Adamk, Kamil Hossa, Martin Danko...) - Boh im povedal, e bu si daj iados sami, alebo ich prepustia bez nleitost. Od jesene roku 2008 zavldla v slube atmosfra strachu. Zaalo dochdza k systematickm zmenm personlneho obsadenia 5. odboru. 5. odbor sekcie vntornho spravodajstva m vo svojom zameran ochranu ekonomickch zujmov SR, monitoring organizovanho zloinu, obchod so zbraami a proliferciu. V rmci ochrany ekonomickch zujmov monitoruje najm obchod s energiami, strategickmi surovinami, alej monitoruje vek ttne zkazky, zdravotn poisovne, vek finann skupiny. Vzhadom na to, e prslunci 5. odboru, ktor boli vymenovan do funkci po vobch v roku 2006 pochdzali z prostredia SIS a mali 10- a 15- ron prax v rmci sluby, si boli vedom zkonnch monost. Pretoe tto prslunci neboli ochotn rozpracovva podnikatesk subjekty z tzv. komernch dvodov, boli pripraven nstroje k ich postupnmu odvolaniu z funkci a prepusteniu zo sluobnho pomeru. Na ich miesta boli prijat bval prslunci PZ bez 3 akchkovek spravodajskch sksenost, ktor vak s ochotn podiea sa na rozpracovan podnikateskch subjektov z ekonomickch dvodov. Aby bolo mon naplni tento scenr, bolo v prvom rade potrebn obsadi personlnu sekciu - Pavol Kok (Ko) pod zmienkou vykonvania previerok pri nstupe do sluobnho pomeru vyiadal informcie zo spravodajskch spisov, nachdzajcich sa na sekcii vntornho spravodajstva, priom iadal nielen informcie o objektoch spravodajskho zujmu, ale aj o tom, ktor prslunci, za pomoci akch prostriedkov, tieto objekty rozpracovvali. Z tchto informci bol mon zisti stupe poznania na jednotlivch spravodajskch tvaroch. Takto postup je poda internch noriem prsne zakzan, ak k tomu dochdzalo, muselo to by na zklade vslovnho shlasu riaditea SIS. Na zklade tchto informci boli sekciou inpekcie pod vedenm Jozefa Magta (medziasom ukonil sluobn pomer po medilnej afre Dodi4321") rozpracovvan nielen tto prslunci, ale aj objekty spravodajskho zujmu sekcie vntornho spravodajstva. Oficilnym dvodom takhoto rozpracovania, za pouitia ITP a IOP, bolo podozrenie z niku utajovanch skutonost. astokrt takto rozpracovan osoby k utajovanm skutonostiam u nemaj, alebo nikdy nemali prstup. Aby prslunci sekcie vntornho spravodajstva nemali poznatky o tejto innosti, bol na technickej sekcii zriaden odbor spravodajskej ochrany pod vedenm Ivana Hatra. Tm, e je tento tvar dislokovan na technickej sekcii, m prstup k odpovacej techniky, zrove bola v rmci tohto odboru zriaden sledovacia jednotka - zloen z bvalch policajtov (oficilny sledovac tvar psob v rmci sekcie vntornho spravodajstva). Ivan Hatr sa netaj tm, e je riaden priamo riaditeom sluby a e pln lohy, ktor mu zadva jeho brat. Potom ako bol medializovan kandl okolo Jozefa Magta bola rozpusten sekcia inpekcie a jej prslunci boli zalenen priamo pod vedenie Ivana Hatra na odbor spravodajskej ochrany SIS. 4 Od druhej polovice roku 2008 bol sasnmi aj bvalmi spravodajskmi dstojnkmi SIS zaznamenan zven zujem osb blzkych vrcholnmu vedeniu SIS o obchod s vojenskm materilom (Boh - Bura je vagor Jany Buraovej - konateka spolonosti I.V.A. Stakn spolonos fakticky patr JUDr. Emilovi Kolcnovi a zaober sa obchodom so zbraami, v minulosti bola rozpracovan viacermi slubami v rmci Eurpy pre podozrenie vvozu zbran

do sankcionovanch krajn), o neleglny obchod s paovanmi cigaretami cez ukrajinsko-slovensk hranicu (boli zachyten informcie o stretnut vysokch funkcionrov kontrarozviedky - 5. odboru s prslunkmi SBU ohadom monosti prepania paovanch cigariet prostrednctvom nkladnej elezninej dopravy na zemie Slovenskej republiky), o innos finannch skupn (PENTA, J&T najm o sa tka zdravotnckeho biznisu) 5 Chronolgia ITP GORILA a GORILA 1 iados o pouitie ITP bola spracovan da 21.11.2005 pod .p. 63/950-D-241-34/2005-S. Predmetom ITP Gorila bolo zskanie informci k innosti zujmovej osoby Zoltn VARGA, podozrenie z pchania rznej trestnej innosti ekonomickho charakteru, prepojenie s predstavitemi finannej skupiny Istrokapitl a jej vstup do liehovanckych firiem. Cieom ITP Gorila bolo zska taktie aj informcie c kontaktoch zujmovej osoby na predstaviteov rznych ministerstiev pri vberovch konaniach v prospech spolonost, s ktormi zujmov osoba spolupracuje. Cieom bolo tie potvrdenie informci o psoben zujmovej osoby ako vedcej osobnosti organizovanej skupiny, ktor korupnm spsobom prenik do orgnov polcie, finannch intitcii, ttnej sprvy a takto si upevuje svoj vplyv a zskava vhody. Sudca KS Bratislava da 23.11.2005 na zklade vyie uvedenej iadosti vydal rozhodnutie pod .p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006. Da 26.1.2006 pod .p. 63/950-D-284-8/2006-S bol poiadan Krajsk sd o udelenie shlasu na ITP - sledovanie a vyhotovovanie s tm svisiacich obrazovch zznamov na zujmov osobu Zoltn VARGA, ktor sudca KS schvlil rozhodnutm .p. Ntt-2-D-100/2006 da 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006. Na zklade rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informova ho jedenkrt za 3 mesiace o stave vyuvania ITP Gorila psomnosou .p. 63/950-D-284-26/2006-S zo da 3.3.2006 bola na KS Bratislava zaslan informcia o priebehu pouvania ITP Gorila, v ktorej boli uveden skutonosti o tom, e v priebehu pouvania ITP Gorila sa potvrdzuj informcie uveden v iadosti o udelenie shlasu na pouitie danho ITP Gorila. Pred ukonenm doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovan nov iados o pouit ITP Gorila 1 pod .p. 63/950-D-284-37/2006-S zo da 16.5.2006 na zujmov osoby Zoltn VARGA a Jaroslav HAK. Dvod na pouitie ITP Gorila 1 bol oproti ITP Gorila rozren o aktivity predstaviteov finannej skupiny PENTA, ich vyuvanie prslunkov Policajnho zboru vo svoj prospech pri ovplyvovan vyetrovania v niektorch prpadoch tkajcich sa najm zvanej hospodrskej trestnej innosti. Tieto poznatky nsledne PENTA vyuva vo svoj prospech pri privatizcii a pri zskavan vznamnch ttnych zkaziek. Sudca KS Bratislava da 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil shlas na pouitie danho ITP Gorila 1 na dobu do 18.11.2006. Da 24.5.2006 bolo spracovan oznmenie o ukonen pouvania ITP Gorila .p. 63/950-D284-39/2006-S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP Gorila vyhodnoten ako opodstatnen. Da 16.6.2006 pod .p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovan informcia o priebehu pouvania ITP (Ntt-2-D-100/2006 - sledka). (neitaten) riaditea sekcie D p. Petra bola da 31.7.2006 pod .p. 63/950D-204-40/2000-3 spracovan iados na sekciu K o odstpenie zznamov na DVD zskan. iados nebola realizovan. Da 3.8.2006 pod .p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K poiadan o predasn ukonenie ITP Gorila 1. ITP bolo predasne ukonen dom 4.8.2000, demont technickho zariadenia bola vykonan Da 18.8.2006 bola na Krajsk sd Bratislava pod .p. 63/950-D-284-57/2006-S zaslan informcia o predasnom ukonen pouvania ITP Gorila 1. Spravodajsk informcie z ITP Gorila" spracovan na 5 odbore: .p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozad privatizcie letiska. Sl bola odstpen sekcii P

bez obmedzenia renia. Sekcia P ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitch finannej skupiny PENTA v zdravotnctve. SI bola na nvrh 6. odboru ponechan na sekcii D. .p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 - Shrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola na nvrh 6. oboru ponechan na sekcii D. .p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 Doplnenie shrnnej informcie k JUDr Oszkr VILGI. SI bola odstpen na sekciu P, ktor ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho poznatkovho fondu. .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA - SI bola z taktickho hadiska ponechan na 5. odbore. SI ale bola uveden v liste pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS), ktor bol na zaslan na prelome mj - jn 2006 (Tkikom). Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) si nsledne spolu s almi podkladmi vyiadal fotokpiu uvedenej informcie. Fotokpiu na ely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkik) pod .p. 63/950-D-251-41/2006-S da 17.7.2006. .p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizcii rozvodnch zvodov. SI bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finannej skupiny PENTA so Slovenskmi elektrrami a elektroenergetikou. SI bola bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupnom konan predstavitea finannej skupiny PENTA voi jednotlivm poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnut na odstpenie predsedovi vldy a ministrovi vntra. Sekcia P informciu predsedovi vldy a ministrovi vntra neodstpila so zdvodnenm, e informcia je slabo podloen faktami. Sekcia P svojvone znila stupe dveryhodnosti informcie napriek tomu, e nem k zdrojom informcie iadne vedomosti. .p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitch osb pracujcich pre finann skupinu PENTA (Varga, Mozolk, Rejda) Sl bola odstpen sekcii P informova MV SR a IS MV SR. Sekcia P SMV SR GR neodstpila. 5.4. 2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda smerom k finannej skupine PENTA riaditea sekcie D. p Forg vrtil Sl skutonosti a vydal pokyn (neitaten) (mimo sekciu P). 2006-S zo 7.4.2006 o niku utajovanch skutonost l PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA poda pokynu ZRD k predchdzajcej Si . 1. ... o skutonosti uveden ZRD; a odstpen osobnm listom riaditea SIS sekciu P. .p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 Shrnn informcia K funkcionrom Fondu nrodnho majetku s nvrhom odstpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahch predstaviteov SMK o urchlen privatizciu teplrn. Sl bola ako URGENT navrhnut na odstpenie predsedovi vldy, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informciu neodstpila. .p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizcii vodrenskch spolonost s nvrhom zvi odstpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu.

Celkovo bolo z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore 14 spravodajskch informci, z ktorch bolo 9 odstpench na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedin informciu pre externch prjemcov (predseda vldy, minister vntra) pod .p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spojila 2 z vyie uvedench spravodajskch informci 5. odboru. Vina zskanch poznatkov z ITP Gorila tak nebola odstpen mimo SIS. Chronolgia ohadne poiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila: - v 22. tdni 2006 (prelom mj - jn) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracovan podklady na vypracovanie listu pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS) v svislosti s medilnymi aktivitami voi vtedajiemu vedeniu sekcie D. Ilo o svislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteov finannej skupiny PENTA v spoluprci s funkcionrmi polcie. Podklady boli elektronicky zaslan p. Tkikovi, ktor spracoval vyie uveden listy pre Generlnu prokuratru a pecilnu prokuratru (pripadne MV SR). - Zaiatkom jla 2006 5. odbor obdral iados Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91 3/2006-KOK, ktor iadal o o zapoianie audiozznamov SIS z pouitia ITP na osobu Zoltn Varga, ktor bolo schvlen sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadenho ITP je GORILA), o fotokpiu spravodajskej informcie .p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovate sekcia P), fotokpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokpiu iadosti o pouitie ITP (.p. 63/950-D-284-2/2005-S) a fotokpiu rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave, (uveden audiozznamy, spravodajsk informcie a konkrtne sla psomnost boli uvdzan v predmetnch listoch na Generlnu a pecilnu prokuratru, z uvedenho dvodu sa domnievame, e bol spracovan aj list na MV SR, ktor bol pridelen na rieenie IS, ktor ns o uveden materily poiadalo). iados OBKOK UIS PZ .p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola nsledne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstpen na 9. odbor sekcie D (p. Tkik) na vybavenie. 5. odbor medzitm poiadal dotknut sasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapoianie audiozznamov (iados .p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokpie .p. 54-D-15037/2006-S (iados .p. 63/950-D-251-40/2006-S). 5. odbor tie vyhotovil fotokpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokpiu iadosti o pouitie ITP (.p. 63/950-D-2842/2005-S). Fotokpia rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave nebolo vyhotoven, nakoko poda zkona o OUS SIS nie je oprvnen vyhotovova fotokpie cudzch utajovanch psomnost. Listom .p. 63/950-D-251-41/2006-S zo da 17.7.2006 a 63/950-D-251-48/2006 zo da 2.8.2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkik) odstpen vetky v predchdzajcom bode vyiadan audiozznamy a fotokpie psomnost na vypracovanie odpovede a odstpenie materilu iadateovi (OBKOK UIS PZ). Ku vetkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies, e skutonosti zskan prostrednctvom ITP Gorila neboli pouit v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm vedenm SIS preetrovan, napriek tomu, e vetky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies, e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym pracovnkom Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo hovor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a prostrednctvom neho odovzdal predstaviteom finannej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrvky z ITP Gorila na CD nosii. Poiadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostriedky presunut z tu na et. alm operatvnym preetrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komern banky o vpisy z bankovch tov Arpovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty tejto spolonosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o., IO: 35850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r..

720906/6425, bytom L. Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamoch ITP Gorila spomnan ako Demo, ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann skupinu PENTA. Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek alie kroky smerom k rieeniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyuitiu samotnho obsahu ITP. 13.12.2005 (Anna Bubenkov, Jaroslav Hak) 19.12 hod. prichdzaj Jaroslav Hak a Anna Bubenkov - lenka Vkonnho vboru FNM SR za SDK a zrove riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM. Maj mileneck vzah. Rozprvaj o zverejnen (v Pravde) prepojen novho lena dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s. prof. Rudolfa Sivka na finann skupinu Penta. Sivk bol po zverejnen prepojenia na Pentu u Bubenkovej a hovoril jej, e vetci z fakulty sa ho na lnok ptaj. Zvidia mu odmeny 20 tis. Sk mesane. Sivk sa z toho zosypal. Bubenkova mu povedala, e aby sa neopovil zloi funkciu, Prof. Sivk povedal, e u je neskoro, e on u sa vzdal. Bubenkov je nahnevan, e funkciu vzdal Na zverejnenia prepojen prof. Sivka bol nahnevan aj minister hospodrstva Jirko Malchrek. Malchrek pred 10 mintami volal Bubenkovej, e kto mu ho podsunul. Bubenkov je tie nahnevan na Malchrka. Hovor Hakovi, e s Malchrkom bola v piatok a povedala mu svoje vhrady k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu Liptk y BNO podniku, kde s akcionri aj Nemci (pravdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubenkov povedala Malchrkovi, e uveden obchod za miliardu nemusia medilne ust (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde m tt akcionrsky podiel). Bubenkov hovor, e uveden obchod sa nepi ani Nemcom a Bubenkov im navrhla aby v akcionrskej zmluve preskmali monos odmietnu Malchrkovho loveka (Liptk). Hak jej vysvetuje, e Malchrek je sce infantiln (vek decko) a ako sa s nm komunikuje ale na funkciu ministra je z monost on alebo Rusko lep. Bubenkov sa pta Haka, i materil o Slovalco, ktor na rokovanie vldy SR predloil Malchrek vypracovala Penta. Hak nevie, ale zist jej to u svojho partnera Joa z Penty (pirko alebo Oravkin). Bubenkov sa sauje na komunikciu s Joom, e mu treba vetko hovori po lopate. Hak jej vysvetuje, e Joo je z nich najinteligentnej (IQ testy, matematika, jazyky), len nem zmysel pre situciu. Bubenkova sa rozhoruje, e s Joom volala a ten jej do telefnu rozprval vetky men (Meinl Bank at.). Bubenkov oznamuje Hakovi, e Slovalco je vyrieen len na roky 2005 a 2006. Bude potrebn ete rokova o obdob 2007 - 2013 (ide o nevhodn zmluvy medzi SE a Slovalco, ktor s dvodom mekan vstupu talianskeho Enelu do SE). Bubenkov rozprva o zujme viacerch subjektov o kpu zdravotnckych zariaden. Dnes bol u nej Sklenr, ktor sa zaujmal o kpu polikliniky Teheln. Hak sa jej pta, i sa ptal na Pentu. Bubenkov odpoved, e nie, e sa ptal len koko je zujemcov. Hak sa pta koko chce Sklenr zaplati. Bubenkov hovorila, e si preiel budovu, povedal, e tam treba vek investcie a je ochotn zaplati 40 mil. Sk. Bubenkov hovor, e ete v zujem bude o polikliniku Ruinov. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Inicitorkou a realiztorkou doprivatizcie zvynch balkov akci rozvodnch podnikov bola Bubenkov. Hak chcel preto 2 mil. EUR rozdeli medzi Annu Bubenkovu, Jozefa Juricu (riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM) a ministra hospodrstva Jirka Malchrka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladnk SDK) a bud musie nieo da aj im. Hak m po 20. decembri dohodnut stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovan SDK je najvy - nad Kucejom). Presn spsob delenia bude zvisie od tohto stretnutia. Hak sa pta Bubenkovej na

jej nzor i maj do toho zahrn aj Palacku. Bubenkov povedala, e aj ke to vymysleli a zrealizovali oni (Bubenkov, Jurica, Hak), nevedia to sami presadi a bud sa musie podeli. Hak sa pta Bubenkovej, i me Palackovi poveda, e do delenia bud zahrnut aj funkcionri FNM (Bubenkova, Jurica), i nem s tm po stranckej lnii problmy. Bubenkovej je to v podstate jedno, lebo je otzne i Hakovi Palacka uver. Hak hovor Bubenkovej, e sa ohadne doprivatizcie SSE dnes stretol so zstupcom Electricit de France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccioni je aj predseda predstavenstva a generlny riadite SSE. Hak sa s nm dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil Bubenkovej, Juricovi, Malchrkovi a Palackovi. Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR. Ako prklad uvdza, e Palackova predstava bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchrka a funkcionrom FNM po 10 tis. EUR. Privatizcia teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin, Zvolen. Koice) Hak rozprva, e sa ohadne privatizcie teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Zvolen, Koice) stretol cez weekend s lenmi prezdia FNM Igorom Groaftom (SDK) a Stanislavom Janotom (KDH). Groaft stoj v otzke privatizcie teplrn za Bubenkovou. Spomnaj spolon rozhovor ohadne privatizcie teplrn medzi Palacka, Bubenkov, Groaft (vetci SDK), kde Bubenkov plakala-pravdepodobne ide o odvolanie Bubenkovej z privatizanej komisie (vi rozhovor Hak - Malchrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Hak hovor o zmench v orgnoch Bratislavskej teplrne, a.s., (BAT), ktor m pripraven. Predsedom predstavenstva sa m sta Ladislav Etok (v sasnosti len predstavenstva). Sasnho predsedu predstavenstva Ivo Foltn nech Hak v predstavenstve. Z predstavenstva odvolaj aj Rbert Prikryl, ktor m s pre z FNM. Bubenkov rozprva o rozhovore s Palackom v svislosti s privatizciou teplrn (pri jej odvolan z komisie). Bubenkov nem rada Palacku (vol ho kulavec). Palacka jej hovoril, e v svislosti s privatizciou teplrn je v SDK vnman skr ako osoba konajca v prospech Malchrka (Penta) a nie v prospech domovskej SDK. Palacka jej hovoril, e Kojda jej mal poveda, e Penta neme dosta vetky teplrne a e v privatizcii teplrn boli delenia ete v ase, ke Malchrek nebol ministrom -TEKO (Koick teplre) m s SMK (Vilgi), Bratislavsk teplre m s pre Penta Group, KDH m dosta niektor z mench teplrn (Martin) a pod.. Bubenkov odovzdva Hakovi nejak materily ohadne BAT. Bubenkova prisbila Hakovi da na USB k nejak alie nafoten materily. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavuje Bubenkovej nov koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavenm Kojdu shlasil aj Palacka, ktor konene pochopil, e Kojda hr na vlastn triko. Hak dohod Kojdovi nejak obchody v BAT, a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problmy (vi rozhovor Hak - Malchrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficilne m prezdium namiesto Kojdu vies Igor Groaft Bubenkov bude neoficilne vies Vkonn vbor FNM. V prezdiu FNM bud ma rozhodujcich 5 hlasov cez Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, teraz pracuje pre Haka), ktor prehlasuje zvynch 4 lenov prezdia FNM (Vgh, Duray, Kojda, Plechlo). Hak sce na rokovan so Stanislavom Janotom ete presne nedohodol spoluprcu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto rieeniu fungovania FNM naklonen. Hak hovor Bubenkovej aby ila za Igorom Groaftom a porozprvala sa s nm o tom. S vyie popsanm systmom fungovania FNM shlasia aj Igor Kucej a Gabriel Palacka z SDK. Hak sa pta Bubenkovej i bola dnes u Ivana Mikloa. Bubenkov odpoved, e stretnutie bolo zruen.

Privatizcia Poliklink Hak hovor, e zistil, e do privatizcie poliklink neme Ministerstvo zdravotnctva ni hovori. Rozhodujcou osobou pri privatizcii poliklink je minister hospodrstva. Hak by mohol presadi, aby zujemcovia o polikliniku museli ma zdravotncku licenciu. Po dnenej koalinej rade, ke SMK toilo na ministra Zajaca, e cel zdravotnctvo je Penta to nechce preha. Ak m ma Penta cel zdravotnctvo, SMK by poadovalo cel SEPS a SE. Pri privatizcii poliklink bude potrebn zaangaova aj VC, ktor musia zdvodni, e polikliniky nechc. Mal by to urobi do ukonenia svojho mandtu ubo Roman. Ak to nebude chcie urobi, m by zaangaovan Vladimr Bajan. Hak rozprva o hodnote polikliniky Teheln. M pripraven dve ceny. Ak bude poliklinika Teheln naalej zdravotnckym zariadenm m Hak pripraven ponuku na 94 mil. Sk s tm, e minimlne 50% zo 62 ambulanci (okrem 3 s vetky skromn) bude musie vypoveda njom a da si tam vlastnch lekrov, ktor bud v zamestnaneckom pomere. V prpade, e pjde o realitn vyuitie polikliniky m cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru vyplva, e Hak je len poradca bliie nezistenej skupiny osb, ktor chce do polikliniky investova a ktorej lenkou je aj Bubenkov. Rozprvaj aj o privatizcii alch zdravotnckych zariaden. 19.30 hod prichdza Jirko Malchrek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje s neznmym o odvolan 2 BNO ud a dosaden svojich ud. 19.47 hod. prichdza Jaroslav Hak. Malchrek zana rozprva o stretnut s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera tt. tt mu dlil za nejak zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchrka aby mu ete schvlil vyrovnanie 180 mil. Sk, za ktor stiahne aloby voi ttu (poda Malchrka a Haka fiktvne). Malchrkovi sa to nepi a chce o tom hovori s generlnym prokurtorom a s Ivanom Mikloom. Malchrek sa pta Haka ako sa mu pozdva nedvno zverejnen prepanie na MH SR. Hakovi sa to pi a nabda Malchrka aby smerom na verejnos komunikoval takto veci. Hak sa pta Malchrka na Roba Bea (Malchrkov hovorca). Malchrek sa sauje, e sa sce sna ale nie je schopn. Beovi dva za vinu aj negatvne lnky o om v SME (Monika emlov). Potrebuj asi niekoho inho. Rozprvaj celkovo o medilnej komunikcii MH SR. Malchrek spomna rozhovory pre Hospodrske noviny, ktor zorganizoval jeho brat. Zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak rozprva, e si sadol s novm predsedom dozornej rady SE uboom evkom (Malchrkov poradca pre privatizciu). ubo evk spolu s umi s PENTY (Peter Benedikt, ubo Sekerka - riadite a predseda predstavenstva PPC, a.s.) bude manaova cel SE. Hak vysvetlil evkovi ako bud spolupracova (pravideln stretnutia) a koluje ho. Hak rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhorenho palivo), ktor s poda neho zbyton a ktor slia len na oderpvanie peaz zo SE. Poda Haka vo svete nedochdza k likvidcii jadrovch elektrrn (iba sa konzervuj na predpokladan alie pouitie v budcnosti). Hak vysvetuje Malchrkovi problematiku cien elektrickej energie. Hak vysvetuje Malchrkovi sasn stav v SE: kad v predstavenstve si rob svoje obchody, Pavol Ponca podvdza vlastnch ud, Igor Groaft (Hak sa s nm stretva, dobre vychdzaj) urobil vek obchod s elektrinou s dcrskou spolonos ruskej RAO UES, OstElektra (Malchrek m dosta 500 tis. EUR z tohto obchodu). Milo ujansk tie podvdza (podviedol aj Haka). Najvie podvody rob podpredseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Vilgi). Hak dal evkovi prkaz stopn Wollnerovi vetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tie odstavi Rapka a chce sa sta gen. riaditeom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Hak sa rozhoruje, e Wollner sa sprva ako keby bol ministrom hospodrstva Vilgi a nie Malchrek.

Hak m pre Malchrka pripraven zoznam 11-15 vec v SE nad 100 mil. Sk, ktor sa bud realizova. Spolu ide o vye 1 miliardu Sk. Vetky veci nad 20 mil. Sk schvauje dozorn rada SE. Maj v nej 5 ud z 12 (evk, Jurica, Bubenkov, Kontiak, prid sa aj Groaft). Hak m s Vilgim bliie neuren vzjomn dohodu v energetike, ktor ale nefunguje a ktor chce porui. Oakvaj protireakciu maarov (Vilgi) za stopnut Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasuj. Hak rozprva, e zatia dal uboovi evkovi pokyn na jeden obchod - sa na informan systm do SE. Bud 3 zujemcovia o dodvku (SAP, Logica a ete jedna firma). Sa mus vyhra SAP za 390 mil. Sk. Spravodliv cena je okolo 350 mil. Sk Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. Hak hovor Malchrkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapka a ujanskho. Malchrek hovor, e to dnes povedal Ivanovi Mikloovi, Jliusovi Brockovi a maarom. Hak hovor Malchrkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v iadnej firme prepojen na Pentu). Dali ho nedvno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt zujmov m odstpi z dozornej rady SPP). Namiesto ujanskho daj Vojtecha (tefana) Haringa. Hak ke Malchrkovi aby zmeny vhodne komunikoval v mdich. Ako dvod m uvies problmy s prevzatm SE talianskym Enelom. Malchrek hovor, e o zmench v predstavenstve SE hovoril s Fulviom Contim (prezident talianskeho ENELu), ktor ich vemi vta. K privatizcii SE talianskym Enelom Hak hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z Enelu), s ktorm sa stle neme dohodn. Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s najm nevhodn zmluvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenergetickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je 10 mld. Sk). Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o poaduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez navenie ceny, za ktor m Penta preda Enelu Paroplynov cyklus o 1 mld. Sk. Hak sa obva monej medializcie vydierania zo strany Enelu, ktor by Malchrka stla miesto ministra. Ete sa nevie rozhodn (ance s 50:50). Mus sa rozhodn dnes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Hak z 1 mld, Sk navye za PPC dal vinu Malchrkovi, nieo SDK. Nejakch 50 mil. Sk by Hak dal aj KDH. Malchrek by mohol zarobi ivotn peniaze. Malchrek nevid rokovac priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vid len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce s. Hak s Testim ete urob posledn pokus: M sa s nm stretn hne po tomto stretnut s Malchrkom. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS Hak hovor, e je tam nastaven tak ist komunikcia ako v SE, a.s. Penta m v predstavenstve 3 ud (2 vlastnch, 1 z SDK s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu bud venova takisto Peter Benedikt a ubo Sekerka. Je tam vytipovanch 10 obchodov z investinho plnu SEPS, ktorm sa bud venova. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Hak Malchrkovi zoznam tchto projektov. Hak del provziu z obstarvania informanho systmu v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktor je u schvlen v dozornej rade SEPS - 10 milinov Malchrkovi, 10 milinov Oszkrovi Vilgimu. Vilgi sa zatia neprihlsil. Ak sa neprihlsi celch 20 milinov pjde Malchrkovi. Generlny riadite SEPS Ladislav Szemet je Vilgiho lovek. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Z celkovch 4,7 mil. EUR za poradcu pjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Hak chcel pvodne 2 mil. EUR rozdeli rovnm dielom medzi Malchrka a lenov vkonnho vboru FNM Annu Bubenkov a Jozefa Juricu. Zaali sa ale do toho montova SDK a KDH. Hak tak bude musie nieo da aj Igorovi Groaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Vina ale pjde Malchrkovi, Bubenkovej a Juricovi. SDK (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce oetri tak, e im ponkne spoluas na delen provzie z priameho predaja zvynho minoritnho balka SSE a VSE. Hak

u rokoval s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo (len nieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak to akceptoval s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Tie by potom rozdelil na tretiny pre Malchrka, SDK a 4 funkcionrov FNM (vkonn vbor FNM - Bubenkov, Jurica, prezdium FNM - Groaft, Janota). Obva sa ale, e Palacka bude chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR (Palacka vyplca aj Mikloa). Hak by to rieil tak, e by Palackovi povedal, e EdF dala menej. Problm je ale v tom, e EdF ako ttna firma nebude mc provziu zaplati priamo Hakovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude mc overi celkov vku provzie od EdF. Hak hovor, e funkcionrom z FNM v kadom prpade mus da 40 - 50 mil. Sk, ke chce aby fungovali, pretoe oni nes najviu zodpovednos a maj s tm najviac roboty (aj ke bene dostvaj len 2 -3 mil. Sk kad, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk). Provzia za priamy dopredaj 41% balka akci ZSE patr poda dohd SMK (Vilgi). U ZSE sa oakva predajn cena okolo 300 mil. EUR o predstavuje pre SMK provziu od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provzia za zvyn balk akci VSE sa zatia nebude deli, pretoe sasn 49% nemeck akcionr RWE Energy zatia neprejavil zujem o kpu uvedenho balka. Hak sksi ete oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga. Transpetrol. a.s. Hak sa pta Malchrka o je s Transpetrolom. Malchrek hovor, e zajtra by do SR mal na skromnom lietadle prs Tybi a v pondelok alebo utorok na svojom prdovom lietadle BNO Rus zo spolonosti Rusneft Spolone rozoberaj prpad uvznenia BNO angliana, ktor bol prepusten a odstaven z opercii v Litve a SR (rafinria Mazeiku a Transpetrol vo vlastnctve Yukos Finance). Hak hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s Transpetrolom ete poksil zvi provziu od ruskej strany. Zatia je z cca 100 mil. USD hodnoty transakcie dohodnut provzia vo vke 3,5 mil. USD, o je celkom dobr vka (omnoho viac ako naprklad zo SSE). Opercia s Transpetrolom je predbene odshlasen aj vo vlde SR. Hak chcel aby cel provzia ila Malchrkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktor bude rozdeova provziu (Czucz) a provzia pjde napoly medzi Malchrka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihn do volieb. Motivciou nie je iba provzia ale najm vzah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou s predseda predstavenstva a generlny riadite Transpetrolu tefan Czucz, predseda SMK Bla Bugr a pravdepodobne aj Vilgi. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavil Malchrkovi nov koncepciu fungovania FNM SR. Pvodne chceli odvola prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskr sa rozhodli, e ho len odstavia od rozhodovania. O vetkom v prezdiu FNM bude rozhodova ptica Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, hmotne ho zainteresva len vkonnho vboru Jozef Jurica), ktor prehlasuje zvynch 4 lenov prezdia FNM (Vilgiho otroci Vgh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uveden ptica bude innos koordinova s lenmi vkonnho vboru Anna Bubenkov (SDK) - riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM, Jozef Jurica (pvodne ANO) - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM, Jn urana (SDK) - riadite sekcie retitci a bezodplatnch prevodov FNM a tvrtm lenom, ktorho namiesto Marina Karkua (ANO) nedvno dosadil Hak, ale nepamt si jeho meno (pravdepodobne Roman Guderna). Ad hoc, v zvislosti od konkrtneho privatizanho prpadu bud ete pribera podpredsedu vkonnho vboru Petra Huora (SDK) alebo dvoch lenov vkonnho vboru za KDH (Jozef Mihalik,

Anton Brath) - tak aby mali potrebnch 6 hlasov na prehlasovanie v 11 lennom vkonnom vbore FNM. Hak m takto systm fungovania dohodnut u s financmajstrom SDK Igorom Kucejom a s KDH. Ete to mus schvli Palacka. Hak napriek tomu, e odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s nm nechce plne pohneva, pretoe im me robi problmy a obtrukcie pri niektorch technickch veciach (zvolvanie prezdia FNM SR a pod.). Pred 2 tdami sa Hak stretol s Kojdom ohadne Kojdovch poiadaviek na Haka Kojda priniesol zoznam nvrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktor by Kojda tuneloval Bratislavsk teplrensk, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej teplrenskej, a.s.) a poadoval od Haka ich schvlenie. Kojda poadoval na svoju firmu zmluvu s BAT na prenjom pozemkov na vstavbu novej turbny a na dlhodob odber tepla, poadoval tie predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, poadoval sprvu vonch zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tie z predstavenstva BAT odvola Ladislava Etoka a nahradi ho svojm lovekom, chcel zmluvu priamo s Pentou at. Hak sa rozuoval nad naivitou a nerelnosou jeho nvrhov a schvlil mu len jeden mal obchod z uvedench obchodov (erpadl za cca 3,5 mil. Sk). Hak potrebuje Kojdu aj na odvolanie Nikolaja Ponevskho (volaj ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa m navrhn Anna Bubenkov. Hak informuje Malchrka (m si to necha pre seba), e ho oslovil predseda predstavenstva BAT Ivo Foltn, ktor sa s nm chce stretn. Foltn zavil zo svojich pvodnch poiadaviek a chce pracova pre Pentu. Hak ete nevie i je to skuton zujem alebo ide o provokciu. Uvid po stretnut s Foltnom. Hlavnm dvodom odstavenia Kojdu je skutonos, e je nenaran a m nerelne poiadavky. Hakovi sa omnoho lepie komunikuje s Igorom Groaftom, ktor m Kojdu na FNM neoficilne nahradi, a ktor akceptuje Hakom stanoven provzie. Groaft je nekonfliktn a dobre komunikuje s Annou Bubenkovou z Vkonnho vboru FNM. Aby Kojda nerobil problmy (privatizcie rozvodnch podnikov at.), bude mu musie Hak ete nieo podhodi: cca 5-7 mil. Sk, maximlne 15 mil. Sk. Nejakch 2 mil. Sk mu Hak mono d aj z provzie za poradcu pri privatizcii zvynch balkov akci rozvodnch zvodov (vi vyie). Hak koluje Malchrka aby sa s Kojdom v pondelok stretol a pomohol tak veci. Malchrek m Kojdovi poveda, e Jozef Jurica je jeho lovek (Malchrkov), e ho na FNM chce ma a nech ho Kojda akceptuje. Hak opisuje Malchrkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a lenkou Vkonnho vboru FNM Annou Bubenkovou (reprezentuje zujmy Penta Group). Kojda odvolal Bubenkov z privatizanej komisie (pravdepodobne na privatizciu teplrn - vi rozhovor Hak - Bubenkov z 13.12.2005 k privatizcii teplrn), pretoe prekroila kompetencie a riadi aj jeho. Kojda si hne obehol Gabriela Palacku, Ivana Mikloa, Jna Rusnka a vysvetoval im, e ho Bubenkov koluje a e ke to tak chc, nech ich navzjom vo funkcich vymenia. Prebehli viacer vzjomn stretnutia medzi Bubenkovou, Ivanom Mikloom, Gabrielom Palackom, Igorom Kucejom a Jozefom Kojdom. Bubenkov bola z uvedenej privatizanej komisie odvolan. Vzpt bola na intervenciu Haka op do komisie prijat. Hak vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov urobila pre SDK vea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar nad Hronom a z mnohch alch vec a nemu ju len tak odvola z komisie. Malchrek sa pta Haka na Kojdove kontakty. Hak vysvetuje, e Kojda je naviazan na Jna Rusnka (SDK) - predseda vboru NR SR pre hospodrstvo, privatizciu a podnikanie a je trochu kamart aj s Miroslavom Pikusom (Hak ho vyie navrhol na generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE). Malchrek sa pta Haka, i me na stretnut s Kojdom poveda, e chce v SE vymeni Rapka za Pikusa. Hak mu hovor, aby to nerobil, lebo Kojda by hne beal za Rusnkom a hovoril by mu, e Hak nakzal Malchrkovi dosadi za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Hak objasuje Malchrkovi Kojdovo sprvanie na prklade vberu

poradcu na privatizciu teplrn v Bratislave, Trnave, iline, Zvolene, Martine a Koiciach, ktorm sa stala CAIB. Vber poradcu vrtane provzii kompletne zmeneoval Hak. Kojda vzpt kontaktoval Haka s tm, e vber poradcu zbehol v jeho rii a ponkol vber poradcu ako svoj vklad do privatizcie teplrni. Hak ho odmietol a prirovnal Kojdove sprvanie k obchodnkovi s vodou. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi cel pozadie privatizcie bratislavskho letiska. Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v rii Haka, resp. PENTA Group. Hak m o privatizcii bratislavskho letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Hakove zujmy v privatizcii reprezentuj najm Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM a Anna Bubenkov - riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM, ktor s zrove lenmi privatizanej komisie na predaj bratislavskho letiska. Hak sa sauje na amatrsky postup predsedu privatizanej komisie na privatizciu letsk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovi), ktor navtvil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tm, e ho posiela premir Dzurinda a vicepremir Miklo s tm, ako m privatizcia prebehn (pravdepodobne v prospech J&T). Hak m s predstavitemi Meinl Bank dlhodob vzahy, vzjomne sa navtevuj, spolupracovali pri privatizcii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval zujmy Penta Group, z oho keby sa na to bolo prilo mohol ma Meinl Bank vek problmy (strata bankovej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximlna dvera. Hak cez Meinl Bank perie peniaze z off-shorov. Dolo ale k neoakvanej situcii, ke subporadca Meinl Bank, ktorm je SH&E iniciatvne poslal privatizanej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorho lenom je Penta Group vyhodnotil ako najhoriu aj ke ponklo najvyiu cenu (vi otvoren zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktor je lenom konkurennho konzorcia. Hak m k privatizcii letiska pripraven akn pln, ktor pozostva z 4 bodov: sna sa printi Meinl Bank, aby doruili komisii vlastn hodnotenie v prospech Two One, pretoe SH&E nie je v priamom vzahu k vlde SR ako poradca, ale len vo vzahu k Meinl Bank. Hak hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, pretoe cena mala by hlavn faktor pri privatizcii). Malchrek poslal Prokopoviovi BNO list Hak sa sna priamo finanne zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia s ktorm sa m stretn cez weekend (Prokopovi poslal Hakovi sms, e sa s nm chce stretn). Hak popisuje Malchrkovi spsob akm sa sna v privatizcii bratislavskho letiska zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia (volaj ho zmrzlinr). Prokopovi cez spolonos Novapharm, s.r.o. zskal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenjmu eleznin nemocnicu s poliklinikou v Bratislave (Penta Group skonila v sai druh). Prokopovi je cez osoby Jana Steblov a Zbyhnev Stebel majoritnm vlastnkom (66%) tejto spolonosti. Minoritn podiel dal Prokopovi Doc. MUDr. Michalovi Ondrejkovi, CSc., ktor oetroval Prokopoviovho chorho otca na rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problmom spolonosti je, e maj vemi zle spraven njomn zmluvu, nevedia to robi, nemaj na vplaty, zdravotn poisovne im vypovedaj zmluvy, eleznice im zruili dotcie a tak uveden prenjom vlastne nem hodnotu. Hak ponkol predstaviteom Novapharm, s.r.o. 50 mil. Sk za uveden prenjom (bez hodnoty). J&T u predtm ponklo 20 mil. Sk. Hak po ase zvil ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, o by malo vlastne predstavova platok pre Prokopovia. Hak si ete nie je ist, i Prokopoviovi vbec nieo d, pretoe im Prokopovi rob problmy (nielen pri privatizcii letiska). Uvauje o monosti poui na neho donucovacie prostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku. Malchrek odbo od tmy s tm, e J&T ho nem rado, pretoe nechce s nimi obchodova. Peter Korbaka (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, i nemu urobi aspo obchod s budovou

Ministerstva hospodrstva (MH by sa presahovalo do priestorov J&T - pravdepodobne Presscentrum a odpredalo J&T uvolnen budovu). Malchrek obchod odmieta a odmieta sa s predstavitemi J&T stretva po hoteloch, ke sa neme na verejnosti stretva ani s Hakom. eleznice f pravdepodobne privatizcia S Cargo Slovakia. a.s.) Malchrek sa pta Haka, i u eleznice beia. Hak hovor, e k elezniciam si ete niekedy v budcnosti sadn. Nov politick strana Hak oznamuje Malchrkovi, e s partnermi z Penty prejednal vznik novej politickej strany a ako najvhodnej predseda novej strany im vyiel generlny riadite STV Richard Rybnek. Pvodne uvaovali aj nad Danielom Krajcerom z Markzy. Rybnek je z medilneho hadiska najvhodnej (manar roka), aj ke Peter Kuba mal s nm nejak negatvnu sksenos. Teraz zhaj o Rybnkovi informcie. Rybnek pravdepodobne o svojej novej funkcii ete nevie, zatia ho ete nekontaktovali. Rybnek m kontakty aj na KDH. Generlnym tajomnkom alebo generlnym manarom novej strany bude bval riadite SRo Jaroslav Reznk. Angaovanie Penta Group v novej strane bude navonok prezentovan maximlne cez osoby Peter Kuba, minister kultry Tth a Malchrek, ktor bud sasou uieho vedenia novej strany. Nik sa nesmie dozvedie, e Penta vlastn cel stranu. Politick veci m v Penta Group na starosti Jozef pirko (Hak je cez ekonomick), ktor to bude cel koordinova. pirko sa s novm predsedom a manarom strany bude stretva maximlne raz mesane aby sa neprevalilo prepojenie na Pentu. Otzne je psobenie ubomra Lintnera v novej strane. Lintner uvauje aj nad odchodom z politiky. Hak si s Malchrkom dohaduje alie stretnutie k novej politickej strane za asti aj svojho spolonka Jozefa pirka, ktor to preberie a za asti Lintnera a ministra kultry Ttha. Potom sa ete bavia veobecne o politickej situcii. Malchrek rozprva Hakovi o ministrovi zdravotnctva Rudolfovi Zajacovi, ktor sa sprva hystericky, na koalinej rade ukal Malchrkovi, e zmenu BNO stanov rob pre Slva Haka. Zajac na rokovan vldy predloil BNO materil, ktor vzpt stiahol a nsledne op predloil. Sprva sa ako zlodej, ktor chce ukradn ale potom m vitky svedomia a neukradne. Zajac sa boj, e ho chce Dzurinda odvola. Malchrek si to nemysl. Malchrek ete spomna, e ho navtvil nezvisl poslanec Herman Arvay, ktor chcel od neho vianon odmenu. Bavili sa o vhranom liste Arvayovi (medializovan). Malchrek rozprva o trestnom sthan, ktor podal na Plus 7 dn za lnok, e pouva vldne vozidlo na skromn ely. Hak mu vysvetuje medilnu situciu - napr. Nov as m 500 alb rone, z ktorch mus zaplati 20 s m pota (cca niekoko mil. Sk pri zisku 120 mil. Sk rone). Km niekto nevyhr v spore nad mdiami 100 - 200 mil. Sk, m ich pole do bankrotu stle bud psa tak veci. Hak navrhuje Malchrkovi aby zaaloval Plus 7 dn o 5 mil. Sk. Malchrek rozprva aj o fondoch pod sprvou ministerstva hospodrstva. Situcia je tak, e vetky peniaze v Slovenskej agentre na podporu cestovnho ruchu na rok 2005 a 2006 s u vyerpan na uchdzaov, ktor v minulosti vyhrali sae ale neboli na nich peniaze a Malchrek nem z toho ni. Nov riaditeku SACR Silviu Kollrikov zakoloval, aby zmenila podmienky posudzovania iadost. Malchrek vysvetuje Hakovi svoju denn agendu: zaober sa vea s jadrom a personlnymi vecami. Oznamuje Hakovi, e do Mochoviec dosadil ubomra Suchho a vo Vojanoch je Maxim (m ho pod kontrolou Zolo - asi Varga). GovCo. a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi, e GovCo, a.s. (sprva jadrovoenengetickch zariaden, ktor sa vyleuj zo SE) bude v budcnosti po Slovenskch elektrrach najv biznis. Ide o ttom vlastnen akciov spolonos. Hak sa pta ako je to s emisiou akci GovCo, a.s. Malchrek hovor, e vetko o mal podpsa podpsal a e to m na starosti jeho poradca ubo evk (ako vetky veci okolo elektrrn). Na podrobnosti nech sa Hak spta evka. Hak vysvetuje Malchrkovi, e v GovCo, a.s. je v sasnosti 3-lenn predstavenstvo. koluje Malchrka aby ho rozril na 5 lenov. Zo sasnho predstavenstva m ponecha toho Mikloovho loveka a loveka z KDH. Okrem nich tam m dosadi Vladimra Rigsza (predtm SEPS) a dvoch alch ud aby

mal vinu. Hak sa u dohodol s Rigszom a dfa, e bude fungova v prospech jeho zujmov aj ke v minulosti spolupracoval s Blakom. Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk. Hak nenamieta, pta sa ho i to bude vedie robi. Smeje sa, e ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e okolo GovCo, a.s. sa strhne najvia lobistick mela za posledn roky a je tam potrebn dosta o najviac ich ud (nielen do predstavenstva a dozornej rady ale aj do strednho a niieho manamentu). Nsledne diskutuj akm spsobom v parlamente pretlaia v ich prospech zkon o jadrovom te. Malchrek hovor, e niektorch poslancov bude vhodne motivova. Teplrne Malchrek sa pta Haka i maj privatizciu teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Zvolen, Koice) pod kontrolou. Hak hovor, e to len teraz zanaj robi. Bude tam tie vek trenica. Hak u predbene o teplrach rozprval s Vilgim. Schvlenie privatizcie teplrn nepjde cez vldu, len cez FNM. Hak sa nsledne pta Malchrka na situciu na ministerstve hospodrstva a medzi jeho poradcami. Malchrek hovor, e dynamick s ubomr evk (poradca pre privatizciu dosaden Hakom) a Dano Mihk. Ostatn 3 poradcovia s nevrazn. evk ich vetkch koluje. Hak poa Malchrka ako m meneova ud. Malchrek im m venova viac asu. M ich chvli. Malchrek m pocit, e celkovo sa situcia zlepila. Hak hovor, e aj ubomr evk mu hovoril, e m tak pocit. Malchrek rozprva komu na ministerstve pridal na plate a komu dal odmeny a koko. Sm hovor, e sa ich sna kpi. Nakoniec to nie s jeho peniaze, ale ttne. Cca 22.10 Malchrek odchdza. Pta sa Haka i tu m auto. Hak hovor, e auto m na firme a odtia pre neho prdu. Hak hovor, e zajtra doobeda Malchrkovi zavol ako dopadol s Testim (ENEL). Hak zapna TV a pozer relciu SITO (minister zdravotnctva Rudolf Zajac vs tieov minister zdravotnctva a podpredseda Smeru Pavol Paka). O cca 22.42 si Hak telefonicky po anglicky dohaduje stretnutie pravdepodobne s Testim v hoteli Danube. Testi pravdepodobne navrhuje BNO objekt pri McDonalds (pravdepodobne na Hviezdoslavovom nmest) o 23.15. O cca 23.08 hod. Hak odchdza. Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Na zaiatku komunikuj Jirko Malchrek a Zoltn Varga. Neskr prichdza Jaroslav Hak. Spolone rozprvaj o rokovan v SEPS, kde maj problmy s predstavenstvom, ktor nechce plni ich prkazy (spomnaj starho pna asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa maj prostriedky presun do ENELu (privatiztor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa boj a nechce s do obchodu. Poda Malchrka jedinou monosou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM je, ke ide o trestn in. Varga odovzdva Malchrkovi vno, ktor mu z Koc posiela Maxim za Vojany (pravdepodobne za dosadenie do riadiacej pozcie v SE, a.s., o.z. elektrre Vojany). Malchrek sa pta Vargu, i je Maxim s nm nejak rodina. Varga hovor, e nie, e Maxim je vagrom jeho znmeho. Malchrek sa pta, i jeho rodinnho znmeho. Smej sa, e Varga m vek rodinu. Varga hovor, e pjde za Maximom do Koc op v januri. Predtm ale mus ete s Hakom dohodn ak obchody sa daj robi vo Vojanoch. Varga men Hakovi valuty. Vetci spolone rozprvaj o Miloovi Stopkov (Varga ho vol Uat), ktor vypauje Toma Malatinskho (Elektrovod, SEPS). Hak hovor, e ho cez BNO tajomnka kontaktoval predseda SMERu Rbert Fico s prosbou, aby Hak cez Malchrka presadil pre Stopku zkazky v energetike, pretoe Stopka sponzoruje politick stranu SMER. Hak to odmieta. Rozprvaj, e v prospech Stopku sa u angaovali aj poslanci Miroslav belovsk a Tibor Miku. Rozprvaj, e Stopka podplca kadho. V minulosti bolo cez Stopku financovan HZDS. Cez Stopku ili nkupy v BNO ttom vlastnenom podniku, na ktor si Stopka prihodil 15%. Zoltn Varga sa li a odchdza. Hak a Malchrek zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE)

Malchrek sa pta Haka i bud personlne zmeny v SE robi v januri. Hak prisvieda. Vysvetuje Malchrkovi, e z technickho hadiska me ENEL v SE meni predstavenstvo najskr a niekedy v auguste 2006 (ke ENEL preberie SE v aprli, tak s tam ete zkonn lehoty na protimonopoln konanie a zvolanie valnho zhromadenia). Hakom dosaden osoby tak bud ma 8 mesiacov na innos v prospech ich zujmov. Hak op potvrdzuje, e za gen. riaditea a predsedu predstavenstva je potrebn namiesto Rapka da Miroslava Pikusa. Hak sa v poslednom ase niekokokrt stretol s Gabrielom Palackom a dohodol sa s nm, e okrem Rapka a ujanskho (ekonomick riadite SE) bude potrebn z predstavenstva SE, a.s. odvola aj Pavol Ponca (obchodn riadite SE). Nhradnka za Pavla Poncu m njs Igor Groaft. Malchrek hovor, e namiesto ekonomickho riaditea SE ujanskho by dal BNO Liptka. Hak shlas. Haring, s ktorm Hak pvodne uvaoval namiesto ujanskho nie je prepojen na Pentu, rob im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a me Liptkovi pomha (Haring je zamestnanec SE). Hak hovor, e by bolo dobr keby nali niekoho na miesto obchodnho riaditea SE Pavla Poncu. Igor Groaft by si ho osvojil a oni by mali 3 ud v 5-lennom predstavenstve. Malchrek navrhuje osobu zo SEPS, ktor mu dohodil Pavol Kontiak. Nevie si ale spomen na jeho meno. Hak hovor nech mu meno pole sms-kou. Hak hovor, e obchod na obstaranie informanho systmu pre SE za 390 mil. Sk (pvodne to malo by 750 mil. Sk) je potvrden (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). SE oslovia rokovacm konanm bez zverejnenia tri firmy, z ktorch vyber firmu SAP. Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. BN spsobom je v obchode zaangaovan aj Michal Lazar. Malchrek sa pta Haka ak lohu hraj v obchode maari. Hak potvrdzuje, e s zaangaovan a e z obchodu maj provzie aj Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi. Hak hovor, e dal uboovi evkovi (predseda DR SE) prkaz stopn vetky Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi robia v SE najvie podvody. Malchrek hovor, e maari boli v stredu u neho (Vilgi, Wollner, Szemet) a e im hovoril, e km nebud uroben dohody nebud mc pokraova v svojej innosti. Vilgi a Wollner sa dajne usmiali. GovCo, a.s. Hak m ku GovCo pripraven cel stratgiu a podrobn pln. Ku GovCu si sadn nabudce. Slovensk elektrizan prenosov sstava. a.s. - SEPS Hak hovor, e dohodnut veci sa dej. Obstarvanie informanho systmu za cca 165 mil. Sk, z ktorho dostane Malchrek provziu bolo schvlen (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). alie veci z investinho plnu SEPS riei pracovn skupina zostaven Hakom. Hak ako prklad spomenul prebiehajce obstarvanie od Siemensu za 170 mil. Sk. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE a ZSE Hak del provziu za vber poradcu vldy SR na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE, ktorm sa stala HSBC (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). Presn vka provzie ete nie je stanoven, pretoe zvis od ceny, za ktor sa podar preda 10% akci rozvodnch zvodov na burze. Provzia sa bude pohybova od 1 do 2,2 mil. EUR. Hak mal k deleniu uvedenej provzie stretnutie s Gabrielom Palackom, ktor shlasil s rozdelenm na tretiny - SDK, Malchrek, funkcionri FNM (Bubenkov, Jurica, Groaft). Privatizcia zvynho balka akci ZSE bola v minulosti rozroben maarmi (SMK) a ministrom hospodrstva Pavlom Ruskom. Provzia za priamy predaj zvynho 41% balka akci ZSE (350 mil. EUR) od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) sa bude pohybova okolo 1%, t.j. 3,5 mil. EUR. Hak hovor Malchrkovi, e SDK (pravdepodobne Palacka) si mysl, e zo ZSE m provziu aj Malchrek, pretoe vychdza Maarom v strety. Za SMK m tto transakciu na starosti minister vstavby Lszl Gyurovszky. Ohadne privatizcie zvynho balka akci SSE u Hak niekokokrt rokoval s s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj

dobr vzahy. Hak rokoval aj s Luccioniho franczskym fom Alemanom. Poda ich vyjadren m Electricit de France na svojom stred limit na provzie vo vke 1% z obstarvacej ceny akvizcii, t.j. 2 mil. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvyn balk akci SSE. Hakovi sa najprv podarilo s predstavitemi EdF dohodn navenie provzie na 2,5 mil. EUR z oho 100 tis. EUR pjde uvedenm predstaviteom EdF. Neskr dohodol navenie provzie na 3,1 mil. EUR s tm, e 2,5 mil. EUR bude vyplatench cez poradcu EdF pri uvedenej akvizcii a zvyok (600 tis. EUR) bude vytiahnutch priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP iar nad Hronom, z ktorej Hak vyberie peniaze cez obchod s akciami. Provzia za zvyn balk akci VSE vychdza pribline v rovnakej vke ako pri SSE, t.j. 2-3 mil. EUR. Celkovo provzia za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE vychdza na 5 - 6 mil. EUR. Hak mal pred pr dami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorm dohodol delenie provzie za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDK), 40% pre Malchrka a 20% pre funkcionrov FNM (Jurica, Bubenkov, Groaft). Jurica a Bubenkov boli s uvedenm delenm nespokojn, pretoe cel robotu okolo predajov bud robi oni. Palacka ich chpe ako svojich zamestnancov (Bubenkov, Groaft) a poda Palacku je otzne i by mali vbec nieo dosta. Hak navrhol Bubenkovej a Groaftovi monos, e im d viac na kor Palacku, ale musia si to vybavi vntri SDK. Obidvaja odmietli a shlasili s 20%. Hak rozprva o stretnut s Gabrielom Palackom. Palacka bol rd, e Hak pripravil ohadne provzie dohodu na k a on nemus ni robi. Palacka len poslal z Londna Hakovi slo tu, na ktor m Hak posla peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyova provziu od EdF vo vke 2,5 mil. EUR za SSE (Hak neskr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Hak hovor, e toto je jeho 11-ty obchod s provziami za privatizciu, ktor rob s Palackom. Hak navrhuje Malchrkovi, aby ako prejav dobrej vle dal zo svojho podielu z provzie za SSE pre funkcionrov FNM ete 2 -3 %. Malchrek shlas. Hak zatia nemal as ohadne provzie oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riaditea VSE Giestinga (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy). Mus to robi opatrne, pretoe Giestinga nepozn tak dobre ako Luccioniho v SSE. Hak iada Malchrka aby mu na rokovania s Giestingom dal as ete do 10.-15. janura 2006. Ak sa na zdranie predloenia materilu k privatizcii VSE bude vypytova Ivan Miklo, m mu Malchrek priamo poveda, e o tom rokoval Hak s Palackom. Malchrek shlas, hovor, e teda SSE d do vldy prerokova 11. janura a VSE pozdr. Hak navrhuje Malchrkovi monos robi SMK problmy pri privatizcii zvynho balka akci ZSE. Tto monos mu navrhli Bubenkov a Jurica z FNM. Hovor veobecne o priebojnosti Maarov, o tom ako medilne nie s napdan ako napr. SDK, Penta alebo Malchrek, aj ke sa o ich podvodoch veobecne vie. Hak spomna sprvy zo SIS o innosti Oszkra Vilgiho, ktor m v potai a ktor koluj po celom trhu a maj ich k dispozcii aj novinri. Hak hovor, e sa sce nevie o detailoch, napr. obstarvanie kondenzanch rr cez Wollnera v SE, ale vie sa o mnohch veciach, napr. o pozcii tefana Czucza v Transpetrole. Verejn mienka sa ale len pomaly men v neprospech SMK. Malchrkovi sa nechce robi SMK v ZSE problmy. Hovor o svojej zdedenej pozcii po Ruskovi a o zujme Ivana Mikloa, ktor tie presadzoval ZSE pre SMK v rmci vyrieenia koalinej krzy. Hak rad Malchrkovi, aby sa nenechal Maarmi manipulova. Hak spomna prklad zmeny stanov, ktor chcel presadi v SE. S Vilgim sa dohodol, e nepotrebuje, aby Wollner shlasil s touto zmenou, ale nem ju napda. Kee Vilgi nedostal od Haka iadne peniaze, Wollner uveden zmluvu napdal. Hak hovor veobecne, e SMK ke nedostane iadne peniaze ide proti vetkmu. Hak s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchrek provziu. Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Hak spomna obchod zo SAP v SE, z ktorho m Malchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil. Sk rozdelen na tretiny medzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale ete mono vynechaj), provzia Transpetrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Groafta (asi za obchod s

OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a alie obchody. Spolu ide o provzie pre Malchrka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Malchrek sa pta i dostane nieo za privatizciu letiska. Hak odpoved, e sa spta Joa (asi Oravkin, mono pirko), ktor rieil letisko. Malchrek sa pta, i Joo vyplcal za letisko Jozefa Juricu z Vkonnho vboru FNM, ktor bol len privatizanej komisie na letisko. Hak hovor, e na 99% Joo vyplatil Juricu (Joo mal v Pente na to pecilny rozpoet). Malchrkovi sa to nepi, pretoe Jurica je jeho lovek a nemal by by vyplcan mimo neho. To ist sa tka aj alch lenov privatizanej komisie za MH SR - Boris Balog a Peter Vlasat (Malchrkov poradca), ktor boli asi tie vyplaten bez vedomia Malchrka. Hak hovor Malchrkovi, e sa na to spta Joa a mus si to ete premyslie. Malchrek rozprva ako pri privatizcii letiska zafungovala jeho spoluprca s Dzurindom. Hovor tie ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopoviovi strach cez zaatie BN vyetrovania v svislosti s poradcom na privatizciu letiska. Uvedenm vyetrovanm vydierali Prokopovia. Vyetrovanie voi Prokopoviovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupnho radu PPZ SR, ktor pracuj pre Zoltna Vargu. Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Prokopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Hak je nahnevan, e Prokopoviovi udia v privatizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali za J&T. Malchrek si mysl, e s hlasovanm svojich ud mal problm aj Prokopovi. Jeho udia boli podplaten J&T a museli za nich hlasova. Prokopovi je ale pripraven repektova vhru konzorcia Two One (Penta). Hak hovor Malchrkovi ako Prokopovia rieili v otzke privatizcie letiska Dzurinda a Miklo. Hak sa pta Malchrka ak m z Prokopovia pocit a i si zasli 20 mil. Sk, ktor mu chc da pri ukonen privatizcie letiska. Malchrek hovor, e Prokopovi sa poteil a neoakva z jeho strany iadne problmy. Malchrek chce vedie ako s rieen jeho poradcovia. Hak hovor Malchrkovi koko dal Malchrkovm poradcom za to, e vbec ili k nemu robi poradcov (za 30 - 50 tis. Sk plat by nerobili). uboovi evkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatmu a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na zaiatku, zvyok dostan na konci innosti na MH SR v septembri 2006 (odrtaj sa im z toho tamtimy). Malchrek chce vedie i dostvaj od Penty nieo aj za hlasovanie v privatizanch komisich. Hak hovor, e Jurica dostal a Vlasatho mus ete preveri. V zsade si ale Hak mysl, e aj Malchrek by za hlasovanie jeho ud (z MH SR, Jurica) v privatizanch komisich mal nieo dosta. Poslanci NR SR Hak sa pta Malchrka, ak m dojem z vvoja jeho poslaneckho klubu a i sa ho niekto nebude snai odvola. Hak vid zven riziko erzie Malchrkovho poslaneckho klubu z dvodov vzniku novej strany, detruktvneho psobenia ministra Rudolfa Zajaca v strane a bliacich sa parlamentnch volieb. Poda Haka zan poslanci z tchto dvodov na Malchrka vyvja tlak. Hak ke Malchrkovi, aby s nimi zaal komunikova, aby vetkm poslancom dal ete nejak peniaze a aby im hlavne vea nasuboval (uvaril ich na suboch). Zanaj prechdza jednotlivch poslancov: Stanislav Kropilk - Malchrek hovor, e Pavol Rusko Kropilkovi sbil 2 + 2 mil. Sk za kad rok psobenia v parlamente. Od Ruska Kropilk nakoniec nedostal ni, dostal zatia 2 mil. Sk od nich. Pred Vianocami bol Kropilk za Malchrkom a ptal peniaze. Malchrek mu povedal, e zatia ni nevyrobil, ale d mu teraz 0,5 mil. Sk zo svojich. Kropilk to odmietol. Dohodli sa, e Malchrek do konca janura nieo vyrob a potom mu d. Kropilk okrem toho na svoj basketbalov klub dostva rdovo stotiscov sponzorsk prspevky od podnikov v rezorte hospodrstva (Transpetrol, Slovensk elektrrne). Malchrek hovor, e do konca volebnho

obdobia d Kropilkovi ete 2 mil. Sk. Zo strany Kropilka nevid Malchrek iadne nebezpeenstvo. Jozef Heriban - Malchrek m pre neho 1 mil. Sk v aute, ktor mu odovzd hne po tomto stretnut. Heriban nie je problematick. Peter Bro - pre Malchrka je problematick, tie sa hlsil pred Vianocami u Malchrka o peniaze. Malchrek ho nevie odhadn. Bro poda Malchrka inklinuje k SDK. Hak hovor, e tam nem ancu. Hak hovor, e Broa ukoruj cez Michala Lazara a SAP (pravdepodobne obstarvanie informanho systmu v SE). Jozef Elsner - pre Malchrka je problematick. Poda Malchrka je to ist olk, t.j. ide tam, kde mu daj viacej. Jn Drgonec - poda Malchrka je to duevne chor lovek. Malchrek vybavil na MH SR lukratvne miesto pre jeho manelku. Drgonec akoval Malchrkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane koncom janura od Malchrka ete shlas na peniaze na BN pozemky. Malchrek ale nevie vyli, e s nm o pr mesiacov nebud op problmy. Rudolf Chmel - je stle neuspokojen. Snail sa u cez Malchrka umiestni 3 ud do tatutrnych orgnov ttnych podnikov. V jednom prpade mu Malchrek vyhovel, ke dal jeho loveka do dozornej rady Transpetrolu. alie 2 osoby s v sdnom spore s energetickmi podnikmi, do ktorch ich chcel Chmel presadi a s na ne podan trestn oznmenia. Malchrek sa smeje, e Chmel vyber tch ud asi z basy. Poda Malchrka m Chmel nerelnu predstavu, e cez tchto ud zarob na stomilinovch obchodoch cca 50 mil. Sk. Poda Malchrka na to nem. Miroslav belovsk - pre Malchrka je problematick a nevyspytaten. Nemaj ho pod kontrolou. belovsk tla personlne nomincie od Miloa Stopku do Slovenskch elektrrn a SEPS. Malchrek odmieta tieto nomincie. belovsk bude na vplatnej listine za tie pozemky (pravdepodobne KIA). belovsk urobil Malchrkovi BN problmy u premira SR. Malchrek nem rd belovskho. Herman Arvay - tie bol pred Vianocami u Malchrka pta peniaze. Malchrek hovor, e Arvay nie je problematick. Smeje sa, e ke mu d v januri 0,5 mil. Sk tak mu bude sli do konca ivota. Karol Dupa - dostal od Haka 4 mil. Sk. Inklinuje k R. Zajacovi. Bude poslcha. Hak mu plat ete 30 tis. Sk mesane ako konzultantovi Penty. BN poslanec (pravdepodobne Karol Kolesr) - dostal od Haka 6 mil. Sk. Bude absoltne poslun. Ladislav Polka - nie je problematick. Rbert Nemcsics - zaplatil ho tie Hak. Hak sa pta i m Nemcsics na Malchrka poiadavky. Malchrek hovor o Nemcsicsovch nvrhoch na problematick a nerelne obchody s pozemkami cez MH SR a dodvky ropy pre SHR, ktor Malchrek odmieta. Malchrek si ale nemysl, e by ho Nemcsics chcel odvolva. Iveta Henzlyov - nie je problematick Bohumil Hanzel (SMER) - je problematick. Malchrek mu sbil, e mu pred vek pozemky SPP v Trenne za 40 Sk/m2. Malchrek tvrd, e len ke to hne pred, tak zarob 100 mil. Sk. Hanzel chce okrem toho subdodvky na ASSET pre SAP v SE v hodnote 50% zkazky v hodnote 390 mil. Sk o om sa u dajne bavil aj s Hakom. Hak hovor, e to nie je pravda, e sa sce s Hanzelom stretol, ale bavili sa o subdodvkach pre ILS o je BN systm v zdravotnctve, ktor sa presad cez ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca. Hak na konci uzatvra debatu o poslancoch s tm, e Malchrek sa m s poslancami viacej stretva a spoluprcu m zaloi viac na suboch ako na vyplcan hotovosti. Spoluprcu cez suby m vies spsobom cez npady a pridan hodnotu zo strany poslancov. Hak vysvetuje Malchrkovi, e ak bude suby stava na vlastnej aktivite poslancov, tak 99% subov nebude musie splni, pretoe poslanci s neschopn a sami nebud vedie obchody dotiahnu do konca. Rozprvaj o detruktvnom psoben ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca v ich poslaneckom klube. Hak hovor, e s tm u ni neurobia, e to musia repektova. Hak sa venuje psychoanalze Zajaca u dlhodobo. Je to vek intrign, ktor ke m pocit, e mu nieo unik

(vznik novej strany), tak je vemi nervzny. Najdominantnejmi osobami v strane s Rudolf Zajac a Jirko Malchrek. Malchrek sa pta Haka ako to vyzer s tou Malchrkovou zahraninou firmou. Malchrek chce zaloi u aj slovensk firmu. Hak hovor, e zahranin u je zaloen, e sa zan venova aj slovenskej. Ide pravdepodobne o systm prepierania Malchrkovch provzi. Do leta to m by hotov. Malchrek hovor Hakovi, e maj ete jedno von miesto v predstavenstve SPP. Hak mu niekoho zoenie. Hak sa pta na spoahlivos Liptka v predstavenstve SE. Malchrek subuje, e s Liptkom nebud problmy. Malchrek hovor o svojich skromnch problmoch. Priateka Mria mu nala v mobile sms-ky od jeho mileniek a maj tich domcnos. Hak sa pta Malchrka i s ou chce ma deti. Malchrek odpoved, e nie. Hak mu rad e ak nechce ma s ou diea, nem si ju bra a m ju necha. Malchrkova priateka m na Malchrka vlastncke nroky a iarli. Stanovila mu termn svadby na 26. februra. Bavia sa o tom 20 min. Hak rad Malchrkovi, e citlivch ud (v biznise i skrom) nikdy nem ma v mobile pod pravmi menami. Rozprvaj o neschopnosti ttnej tajomnky MH SR Evy imkovej. Hak sa pta Malchrka ak m pocit z Dzurindu. Malchrek hovor, e Dzurinda s nm takmer vbec nekomunikuje. Dzurinda u ije vobami a nechce ma problmy. Malchrek si na rozdiel od Zajaca a Ttha nemysl, e Dzurinda po nich ide. Malchrek si mysl, e Dzurinda bude po parlamentnch vobch sklada vldu. Hak shlas. Malchrek by dal milin korn keby mu aspo raz Dzurinda povedal, e je rd, e dolo k vmene na poste ministra hospodrstva. Hak sa pta, i vie Malchrek nieo o Ruskovi. Malchrek tohto vea nevie. Od lena prezdia FNM Plechla, ktor stle patr k Ruskovi vie, e Rusko sa sprva udne. Hovoria o ponechan Repka a Ruskovej manelky v TV Markze. Malchrek sa stretol s prezidentom FNM SR Jozefom Kojdom. Malchrek mu povedal, e on nem zujmy v Bratislavskej teplrenskej, a.s. (BAT). Pre neho je len dleit aby z BAT odvolali Plechla a Ponevskho a aby neikanovali Malchrkovho brata (pravdepodobne zamestnanec BAT). Ostatn veci okolo obchodov v BAT si m Kojda dohodn s budcim vlastnkom BAT, t.j. s Hakom. Dohodli sa, e si nebud robi problmy. Hak odchdza 26.12.2005 na lyovaku do Franczska. Vrtil sa 2.1.2006 o 21.30 hod. Malchrek tie ide cez sviatky s rodinou na lyovaku do Rakska. Lia sa a odchdzaj. 5.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) 17.22 hod.-19.10 hod Na zaiatku rozprvaj cca 5 mint o lyovakch (Hak - Franczsko, Malchrek - Raksko). Malchrek sa pta Haka i bol lietadlom. Hak mu podrdene odpoved: o a do toho. Zanaj rozprva o materiloch, ktor predlo Malchrek na zasadnut vldy SR v 3. tdni v svislosti s privatizciou letsk v Bratislave a v Koiciach. Minister privatizcie Prokopovi usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizcii letiska tlaov konferenciu. Malchrek sa pta Haka, i je v svislosti s medilnymi atakmi voi privatizcii letiska Bratislava predseda SMERu Rbert Fico financovan konkurenciou alebo sa zoalel. Hak odpoved, e sa zoalel. Hak dva Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska do svislosti s odmietnutm zkaziek v energetike pre Miloa Stopku - Euro-building (vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Hak to chpe ako otvoren tok Fica proti Penta Group. Hak u nad Ficom zlomil palicu. Hak sa s Ficom stretol v svislosti s odstpenm Maroa Kondrta (SMER) z privatizanej komisie na letisko. Fico mu sbil, e Pentu nebude napda a e bude len proti privatizcii letiska veobecne, o vzpt nedodral. Hak aj Malchrek s presveden, e Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktvne (znrodnenie). Hak si mysl, e jeho vzah s Rbertom Ficom skon otvorenm konfliktom (aa u pretiekla). Hak si mysl, e keby sa po parlamentnch vobch

dostal ku moci Fico, tak ich (PENTU) bude trestne stha. Hak chce znii SMER. Chce zaloi BN zdruenie, do ktorho pred parlamentnmi vobami daj 20 30 mil. Sk na reklamn kampa proti Ficovi. Hak d 10 mil. Sk zo svojich vlastnch peaz. Hak si uvedomuje, e uvedenou kampaou me Smeru relne zobra maximlne 2% hlasov, ale stoj mu to za to, pretoe 2% mu by pri zostavovan budcej vldy kov. Hak rozprva Malchrkovi o naivite SDK vo vzahu k SMERu. SDK (Palacka) si mysl, e piati pravicov akcionri SMERu nedovolia SMERu v prpade zostavovania vldy po parlamentnch vobch zmeni pravicov reformy zrealizovan SDK. Hak hovor, e uveden predstava je naivn, e pravicov akcionri SMERu potrebuj kradn, reformy s im ahostajn a naprklad Por urite rd vymen post ministra dopravy za napr. aj 80% da z prjmu. alou Palackovou nerelnou predstavou je, e po parlamentnch vobch kpia niektorch poslancov SMERu. Hak uvdza, e piati akcionri SMERu to maj dobre oetren (piati akcionri maj priamo po p poslancov, venuj sa aj ostatnm). Bud sa mono da kpi 1-2 poslanci ale urite nie 10 ako si mono mysl Palacka. Hak hovor, e o SMERe m urite lepiu predstavu ako vedenie SDK. Hak sa stretva s Flakom, s Porom, Glvom a aj s Ficom a vie ako rozmaj. Hak odovzdva Malchrkovi 600 tis. Sk pre BN chalanov. Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak chce vedie Malchrkov nzor na projekt NPS. Diskutuj o politickej budcnosti Jirka Malchrka. Dochdzaj k zveru, e Malchrek m v podstate 3 monosti: - prida sa k SDK, pozcia ministra v prpade zostavovania budcej vldy za asti SDK je nerelna, problematick pre Haka bude u len presadi v SDK Malchrka na miesto poslanca NR SR po om ani Malchrek neti. Malchrek hovor, e s Dzurindom nerob obchody a v podstate mu nem o ponknu. Malchrek sa sauje, e od Dzurindu sa nedokal iadnej vaky za to, e parlament funguje, aj ke cel robotu pri odvrten krzy urobili oni (Hak, Malchrek). Dzurinda sa od Malchrka ditancuje a pritom od Palacku vie o v prospech zachovania vldnej koalcie urobil Malchrek. Obchody s Dzurindom rob nepriamo (cez Palacku) Hak. Malchrek hovor, e jeho pozcia v SDK by mohla by lepia keby robil obchody priamo s Palackom, s ktorm by sa mohol zbli. Hak mu hovor, e konkrtne s Palackom by sa tak ahko nezblil. Hak hovor o Palackovi ako o "studenom umku", s ktorm spolupracuje 6 rokov, urobil s nm 7-8 vekch obchodov a napriek tomu k ich zbleniu dolo a na poslednch 2 stretnutiach. - zaloi NPS, najlepia by bola monos, aby nov parlamentn strana zskala vo vobch nad 5% hlasov a dostala sa do parlamentu, o ale nevidia relne. V prpade prieskumov pred vobami na rovni 0,5 - 3% hlasov by mohli ponknu pred vobami fziu z SDK vmenou za pozciu v exekutve. Obidvaja sa ale obvaj aby projekt NPS nevyiel plne na smiech (Hak prirovnva k 0% hlasov Jaroslava Wolfa v minulch vobch). Hak navrhuje aby sa Malchrek na projekte NPS aj finanne podieal. Malchrek hovor, e to zvis od toho, koko zarob na provzich vo funkcii ministra. Ak by zarobil 500 mil. Sk, tak na NPS d 50 mil. Sk. Ak zarob len 200 mil. Sk tak by finanne do projektu NPS neiel. Hak hovor, e si vie predstavi alternatvu, e cel NPS bude financova on (Hak). Obidvaja sa zhoduj v tom, e ak nezoen nov tvre, tak NPS bude nespen. Hak hovor, e za 10 mil. Sk ponkol funkciu v novej strane vevyslancovi SR pri E Maroovi evoviovi, s ktorm sa dobre pozn. evovi ponuku odmietol. Rozprva aj o prof. Sivkovi (vzdal sa nedvno funkcie v BAT po zverejnen jeho prepojen na Pentu), ktorho sa do politiky okrem neho snaili zska aj Dzurinda a Fico. Hak hovor, e PENTA m v zsade 2 motivcie na nov politick stranu: chce ukradn hlasy najm SMERu a chce od novej strany pozciu ministra zdravotnctva. Hak u m pripravench 6 ud, z ktorch vyberie ministra zdravotnctva. Hak si mysl, e v novej vlde bude vemi ak kpi si funkciu ministra zdravotnctva, a preto potrebuje vlastn stranu. Rozoberaj smerovanie NPS, ktor by mala by strana stredu, pragmatick a nemala by sa

profilova ako pravicov, resp. liberlna strana ako chce minister kultry Tth (tie s nm v novej strane rtaj). Tto strana by mala ubera percent najm SMERu. Hovoria tie o monej medilnej komunikcii. Rozoberaj, akm spsobom dosiahla Martinkov a Slobodn Frum (SF) tak medilny priestor. Hak Malchrkovi vysvetuje ako sa d za mal prostriedky urobi relevantn politick strana. SF je jednoosobov strana z hadiska predstaviteov (Martinkov) a aj z hadiska financovanie (Peter Luke). Poda Haka dal majite Slobodnho Fra Peter Luke na chod SF zatia len cca 10 mil. Sk. Luke je obrovsk id a vetkch v SF dr nakrtko. Medilny priestor v televzii JOJ a TA3 pre Martinkov zskal Luke pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotrkom, s ktorm m dobr vzahy. Medilny priestor v ostatnch mdich pre Martinkov je pre Haka zhadou. Vysvetuje si to tm, e Martinkov je vrazn a konfliktn ena, o priahuje mdi. Debatu o NPS uzatvra Hak s tm, e projekt je vemi rizikov, on me prs o vloen peniaze, Malchrek o svoju tvr (prirovnva k Ivanovi imkovi). Hak ver projektu NPS na 40%, Malchrek na 30%. Zhodli sa, e v krtkom ase bude potrebn urobi konen rozhodnutie i do projektu NPS s alebo nie. Hovoria o nerelnej a dlhotrvajcej monosti zmeny medilneho imidu Malchrka, priom Malchrek by musel Pente kodi. Hak odbo a hovor o jeho npade rozri informciu, e Hak je s Ficom v konflikte len naoko a po vobch chc spolu robi. Prihlsenm sa Haka k Ficovi by mu Hak mohol najlepie kodi. Prispievaj k tomu aj faktory ako veobecne znma skutonos, e Penta dala v minulosti SMERu nejak peniaze (oficilne 1 mil. Sk). - Malchrek navrhol monos, e by pri vyjednvan z BN Rusom, zastupujcim Rusneft, ktor ide kpi Transpetrol dohodli, aby bol Malchrek po parlamentnch vobch predseda predstavenstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bval nemeck kancelr Schroder v spolonom podniku s Rusmi). Hak to vid ako relne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale nedalo by sa to zmluvne po prvnej strnke zarui (jedine cez vlastn zmenku). Malchrek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investcim, ktor bude rozvja z peaz za provzie vo funkcii ministra. Hak m u pre neho pripraven jeden zaujmav investin projekt. Malchrek hovor Hakovi, e sa nhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generlny riadite EZ). Roman mu povedal, e ete nezloili zbrane a chc zvrti privatizciu Slovenskch elektrrn v ich prospech. Malchrek mu povedal, e privatizcia v prospech ENEL sa ned zvali len na Ruska, e by to musel zvali na cel vldu, ktorej je sasou, a preto Malchrek nevid priestor na revziu rozhodnutia vldy o privatizcii SE. Malchrek hovor o namyslenosti Romana na rozdiel napr. od Haka, ktor sa dr pri zemi. Hak hovor, e je to dan kultrou ak si vo firme zaved. V Pente maj kultru sprvania sa k zamestnancom ako k partnerom. Malchrek sa pta ako m rozdeli provziu 2,5 mil. Sk od Ballymore Properties za t cestu (vstavba na nbre v zne Pribinova pri novostavbe Nrodnho divadla). Hak mu rad da Zoltnovi Vargovi 200 tis. Sk a zvyok rozdeli na polovicu medzi Malchrka a ministra kultry Frantika Ttha. Vchodoslovensk energetika - VSE Hak dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom VSE Hansom Giestingom (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy) ohadne provzie za doprivatizciu zvynch akci VSE na tvrtok 12.1.2006. Hak sa dohodol s Joom Juricom, e materil o privatizcii VSE na rokovanie vldy 11.1.2006 zaradia (aj ke pvodne uvaovali o jeho pozdran - vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach naznaia, e sce materil cez vldu preiel, ale to ni neznamen a e km nezaplat provziu, tak predaj bude blokovan na FNM, ktor nebude vo veci kona. Vo tvrtok 12.1.2006 m Giesting o 11.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Hakom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchrkom. Vetci traja mu nepriamo diplomatickm jazykom bud komunikova vyie spomenut poiadavku na provziu minimlne vo vke 1 % z objemu obchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaovanie, Hak m na stretnutie s

Giestingom pripraven alie dve zstupn tmy ako kamufl - mon partnerstvo VSE a Penta Group pri privatizcii Koickej teplrne - TEKO (aj ke ich u raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chc s do privatizcie TEKO sami, resp. VSE mono s SPP) a projekt novho Paroplynovho cyklu (PPC) v Koiciach (pvodne chcela Penta zrealizova projekt s U.S. Steel, ktor ale do toho s Pentou nechce s, chce si to postavi sm). Malchrek sa pta Haka i poda jeho nzoru bud Nemci (RWE Energy) ochotn zaplati provziu. Hak je presveden, e no, e pri prvotnej kpe 49% akci VSE s nimi neboli problmy a provziu zaplatili (dohodu o provzii s nimi vtedy robil vtedaj ttny tajomnk MH SR Jn Sabol). Hak hovor, e jedinm prpadom, ke mal problmy so zaplatenm provzie za cel jeho biznis kariru bol taliansky ENEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Hak hovor veobecne o svojej privatizanej taktike oslovenia celej konkurencie s ponukou na spoluprcu s cieom vytiahnu z konkurencie o najviac informcii. Tto taktiku u niekokokrt spene pouil. Poradca na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a Stredoslovensk energetika - SSE Provzia za Poradcu na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a za SSE je v poriadku. Nie s iadne problmy a procesy beia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich stretnutiach (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005 a medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak hovor o verajom stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematickch zmlv so Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005). Vo veci monej provzie za stup Malchrka zastupujceho tt voi ENELu pri rokovaniach zatia vrazne nepokroili. Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram (ENELu). Hak vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V Penta Group pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pouvaj diskontn sadzbu 30% p.a., o je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Hak to dokumentuje na prklade PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m vyiu cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe princp istej sasnej hodnoty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo vyui na navenie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, Malchrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je len vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchrkovi. Pre Malchrka je tak mimoriadne zaujmav navenie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5,1 mld. Sk. Malchrek sa s Hakom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (prezident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako poadovanie vpalnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako lskavos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o monosti pomc ENELu pri schvaovan potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Malchrek na zver poloartom navrhuje monos zrui privatizciu SE v prospech ENELu a preda SE EZu. Hak hovor, e keby teraz ponkli EZu PPC za 6,5 mld. Sk s tm, e zruia privatizciu SE v prospech ENELu, tak by to EZ hne kpil, ale je otzne i by Malchrek s Hakom dokzali relne presadi zruenie privatizcie SE v prospech ENELu a privatizciu SE v prospech EZ by u do konca volebnho obdobia nestihli. Lia sa a odchdzaj. 6.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) 15.57 hod.-18.42 hod. Na zaiatku rozprvaj o zdravotnch problmoch (Malchrka seklo v kroch), udriavan hmotnosti a o plese v opere. Hak rozprva veobecne o nemonosti odhadn ceny energie do budcnosti. Ako prklad

uvdza, e oni uvaovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutonosti bola okolo 40 EUR. Uveden rozdiel urob v hodnote BAT 400 mil. Sk, o me by rozhodujce pri stanovovan vky ponk na privatizciu teplrn. PENTA si na analzu vvoja cien energi najala BN extern firmu, ktorej teraz zaplatil Hak 8 mil. Sk. Minul rok PENTA z titulu nesprvnych odhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk. Zanaj prechdza pripraven agendu: Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak hovor, e keby mali na NPS 3-4 roky tak projekt NPS poda jeho nzoru vyjde. Hlavnm problmom je, e im zostva len 8 mesiacov do volieb. Malchrek hovor, e by v novej strane chcel ma prvo veta. Malchrek sa obva problmov v komunikcii s ministrom kultry Frantikom Tthom (tie m by v novej strane). Hak navrhuje aby bol Malchrek v NPS ed eminencia. Malchrek si pochvauje komunikciu ohadne NPS s Jozefom pirkom z Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi systm fungovania spoluprce v Pente: aj ke on vlastn 32,2% akci Penty a Jozef pirko 1,08% akci tak ho berie ako seberovnho a v investinej komisii aj v dozornej rade Penty maj kad jeden hlas. Malchrek vysvetuje, e by na uie vedenie NPS mali ma pky aby ich vedeli ukorova a aby im nerobili problmy. Hovor, e s v plne inej pozcii ako on. Malchrek a Hak mu projektom NPS strati peniaze (Penta) a tvr (Malchrek), km minister kultry Frantiek Tth nem o strati a Jaroslav Reznk a Peter Kuba bud za NPS platen a v prpade nespechu NPS mu robi okovek in. Predsedu NPS ete stle nemaj (zd sa, e od Rybnka ako predsedu NPS upustili). Dohodli sa, e si k tomu ete v nedeu o tvrtej sadn s Joom pirkom. Slovensk elektrrne. a.s. (SE) Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pre GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Obchod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Hak to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Groaft) ale nestihol to oznmi Vilgimu a Groaftovi. Hak sa pta Malchrka i m da vetko Malchrkovi, alebo ako prejav dobrej vle daj nieo aj Vilgimu a Groaftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Hak reaguje, e teda vetko pjde Malchrkovi. Hak uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by si, e Malchrek m z toho 50 mil. Sk). V predstavenstve SE prelo u obstarvanie informanho systmu za 390 mil. Sk, v ktorom m vyhra SAP (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Malchrek m dosta z obchodu provziu 25 mil. Sk. Hak nevie ak je celkov rozpoet na provzie v tomto obchode, ale participuj aj Maari. 25 mil. Sk pre Malchrka je ale poda Haka primeran. Hak mal s obchodom nejak problmy. Musel sa 5 6 krt stretn s Michalom Lazrom, ktor k nemu v stredu alebo tvrtok pred Vianocami priviedol aj generlneho riaditea SE Rapka. Rapk chcel od Haka pou, e s obchodom nebud v dozornej rade SE problmy. Hak mu potvrdil, e pokia to bude do 400 mil. Sk a bud osloven traja dodvatelia, tak problmy nebud. Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spomenutho obstarvania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, mu by v obstarvan cez SAP ete nejak problmy a obchod sa nemus podari. Hak vystrha Malchrka aby cez svoje prvomoci netlail na realizciu obchodu, pretoe sa to me obrti proti nemu. Obchod zatia nechaj i svojm ivotom a uvidia o sa z toho vyvinie. Hak vytvoril 4 - lenn pracovn skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorho chc da do GovCo, a.s., BN lovek z VJE ktor ale pracuje pre Haka, BN prvnik). Uveden skupina dostva od predsedu DR SE uboa evka (Malchrkov poradca pre privatizciu, ktorho dosadil Hak) vetky materily, ktor maj prejs predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Vetky dokumenty posiela uveden skupina na vedomie aj Hakovi. Hak dal pokyn zastavi vetky obchody v SE nad 30 mil. Sk. Za posledn mesiac tam boli pripraven obchody za cca 2 mld. Sk. Vinou ilo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Vilgi). Hak hovor, e sa mu hne prihlsil Vilgi a dohodli si stretnutie na tvrtok 12.1.2006. Hak vysvetuje Malchrkovi celkov situciu v SE.

V SE je mafia niekokch desiatok ud, ktor dlhodobo navzjom spolupracuj (predstavenstvo SE (najm Wollner), rad jadrovho dozoru, dodvatelia-VJE, koda Praha, Siemens at.). Vymaj vek investcie, z ktorch potom cez dodvateov ber provzie. V SE bude vemi ak vklini sa medzi nich a nemu vystupova prli aktvne, pretoe sa to me obrti proti nim. Nemu si naprklad dovoli natvrdo poadova provzie za obchody, pretoe by mohli by obvinen z vypaovania, resp. by na nich mohol by nasaden agent-provokatr, o by im mohlo zlomi krk. Hak navrhuje taktiku zastavi relevantn obchody a aka na ponuky. Hak potvrdzuje vmenu predstavenstva SE (Rapk, ujansk, Ponca) za osoby v zmysle predchdzajcich dohovorov (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgnov SE m pre Haka hodnotu najm z hadiska predaja Paroplynovho cyklu Slovenskm elektrram. Po rozren predstavenstva na 7 lenov a dosaden 5 lenov predstavenstva SE ENELom v jli - auguste 2006 tam zostan za tt ete 2 lenovia. Po parlamentnch vobch je v oktbri, resp. novembri 2006 pravdepodobn vmena uvedench 2 lenov predstavenstva za tt Hak potrebuje, aby od jla - augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm me dverova a ktor zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Hak mus zrealizova predaj PPC tesne po parlamentnch vobch, pretoe predtm by to bolo zneuit v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 mld. Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden novm ministrom hospodrstva. Hak sa tie obva monch problmov po parlamentnch vobch ak by bol vo vlde Fico. Hak hovor, e predaj PPC Slovenskm elektrram mus zrealizova presne posledn septembrov tde alebo prv dva oktbrov tdne. O tom ktorch dvoch z troch osb, ktor navrhuj do predstavenstva SE nechaj v predstavenstve aj na obdobie jl - oktber 2006 sa ete dohodn. Musia by ale maximlne lojlni. Malchrek potvrdzuje, e za Liptka ru. Pta sa Haka akm spsobom m zabezpeenho navrhovanho generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Hak hovor, e Pikus je chudobn lovek, e mu d zarobi cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojn. Mohol by ho sce printi podpsa vlastn zmenku, ale Hak si nemysl, e je to potrebn. Zatia nemal iadnu negatvnu sksenos v zmysle, e by ho niekto prestal poslcha. Hak hovor, e pri hlasovan o kpe PPC Slovenskmi elektrrami v oktbri 2006 by boli za vetci 7 lenovia predstavenstva (5 za ENEL, 2 za nich) a minimlne 10 z 15 lenov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubenkov, Jurica, zvynch 5 lenov je za zamestnancov). Hak hovor, e ich udia pri hlasovan (2 lenovia predstavenstva a Bubenkov a Jurica v DR) zahlasuj za akkovek cenu, ktor dohodn s ENELom (spomna napr. aj 7 mld. Sk), resp. mu sa z medilnych dvodov aj zdra, pretoe vetci Taliani bud hlasova za. Rozhodujce je aby do toho nevtali. Hak by im potom dal po cca 10 mil. Sk. Spolone sumarizuj von priestor na vyjednvanie s ENELom, resp. o mu Talianom ponknu. Otvoren s nklady na zmluvy so Slovalcom na roky 2007 -2013 (priestor na vyjednvanie ete dohodne Hak s Oravkinom), otvoren je bod . 7 BN zmluvy o poplatkoch Special Item na 3 roky (priestor na vyjednvanie u tohto bodu je poda Malchrka vy ako 1 mld. Sk, Hak hovor, e 700 mil. Sk), otvoren je prijatie novho BN energetickho zkona v NR SR a otvoren je aj schvlenie investinho plnu SE na FNM SR. Spolone prejednvaj taktiku na pripravovan stretnutie s prezidentom ENELu Fluviom Contim budci tde vo Viedni - vi stretnutie Malchrek, Hak z 5.1.2006. Chc aby to vyznelo ako priatesk stretnutie a nie ako vydieranie. Hak sa pta, i BN energetick zkon v prospech ENELu bude v NR SR prijat aj bez toho, aby podplatili poslancov. Malchrek si mysl e no. Malchrek by na stretnut s Contim skr navodil atmosfru, e EZ sa sna o zmenu privatizanho rozhodnutia na SE, e EZ podplca poslancov NR SR a lobuje kde sa d. Malchrek a Hak by sa na stretnut chceli dosta do pozcie obrancu zujmov ENELu. Malchrek chce stretnutie postavi na osobnej rovine - t.j. priamo poveda Contimu, e Malchrek je na funkcii ministra len do parlamentnch volieb, potom sa me dosta do funkcie lovek s

ktorm bud ma Taliani problmy a je v zujme obidvoch strn spolupracova. Poda Haka m PPC objektvnu trhov cenu 5-6 mld. Sk (zvis to od ceny el. energie a tepla, ktor stanov RSO). Hak chce aby sa s ENELom dohodol na cene u do konca februra 2006 s tm, e predaj sa z politickch dvodov (vi vyie) zrealizuje a v oktbri 2006. Najvm problmom ale je ako spoji predaj PPC s stupkami pri vyjednvan s Enelom o zmluvch SE (Slovalco, GovCo). Malchrek neme Contimu priamo poveda, e urob ENELu pri zmluvch stupky za 1 mld. Sk a ENEL m za to kpi PPC o 400 mil. Sk viac. Organizane sa dohodli, e Hak zavol Testimu s poiadavkou, e Malchrek sa chce stretn s prezidentom ENELu Contim na neformlnej veeri len v trojici Conti, Malchrek, Hak. Miesto a as stretnutia dohodne ete Hak. Obidvom (aj Hakovi, aj Malchrkovi) na uvedenom stretnut vemi zle. O prprave a scenri pripravovanho stretnutia rozprvaj cca 30 min. Na zver tmatiky SE hovor Malchrek, e bude ak medilne odkomunikova, e zmeny v predstavenstve SE chce urobi z dvodu problmov pri preberan SE ENELom. Malchrek hovor, e predstavenstvo SE sa boj, vetky dokumenty v svislosti s privatizciou SE podpisuje a prvee spolupracuje. To skr maj problmy so spoluprcou predstavenstva SEPS. Hak sa smeje, e teda Malchrek m do mdi poveda, e predstavenstvo SE odvolal, pretoe kradne a nechce sa s nimi deli. Malchrek uvauje, e by do mdi ako dvod odvolania predstavenstva SE uviedol zbyton a drah reklamn kampa na prelome rokov 2005/2006. Hak mu rad, e ke chce nech ako dvod uvedie posledn materily, ktor zastavili, a ktor boli pripraven na schvlenie v predstavenstve a dozornej rade SE na schvlenie. Ilo shrnne o cca 2 mld. (kondenzan trubky za 600 mil. Sk, 100 mil. Sk na prekolenie zamestnancov, 300 mil. Sk kompresory, vea mench obchodov od 50 do 100 mil. Sk). Uveden obchody boli nepripraven, nezdvodnen, nevhodne navrhnut a na posledn chvu. Malchrek me skrten zoznam tchto obchodov poui na medilne zdvodnenie zmien v predstavenstve. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE a ZSE Provzia za poradcu sa bude deli ako bolo dohodnut, t.j. na tretiny medzi Malchrka, Palacku (SDK) a FNM (Jurica, Bubenkov) - vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005. Hak chce da 5 mil. Sk aj Igorovi Groaftovi, pretoe potrebuj spojenca aj v prezdiu FNM. Malchrek shlas. O SSE a VSE rozprvaj v zmysle predchdzajcich stretnut. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS V SEPS je za obstarvanie informanho systmu na rozdelenie provzia 20 mil. Sk. Hak pvodne plnoval rozdeli provziu tm istm spsobom ako rozdelenie provzie za informan systm pre GovCo, a.s. v SE (Malchrek, Vilgi, Groaft) -vi vyie prv odsek asti Slovensk elektrrne. Dohodli sa, e aj v tomto prpade pjde cel provzia Malchrkovi. Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM Hak chce s Malchrkom vyriei riaditea sekcie prpravy a realizcie predajov FNM Jozefa Juricu. Malchrek ho vnma ako svojho loveka, ktorho zachrnil pred odvolanm z Vkonnho vboru FNM a ktormu spolone s Hakom doporuili funkciu riaditea sekcie prpravy a realizcie predajov a nie naprklad funkciu riaditea prvnej sekcie, kde by nezarobil ni. Malchrek si mysl, e Jurica by nemal by vyplcan mimo neho. Spomnaj prpady Juricovch provzi za rozvodn zvody a za jeho hlasovanie v privatizanej komisii na privatizciu letiska. Hak chce od Malchrka vedie i chce aby Juricu vyplcali cez Malchrka (podobne ako bol v minulosti vyplcan Malchrek cez Ruska), alebo koko by mal Jurica vbec dostva. Hak vysvetuje Malchrkovi v akej vke dostvaj funkcionri FNM provzie. Hak hovor e za histriu svojich obchodov s FNM, ktorch urobil vek mnostvo dal u provziu asi vetkm funkcionrom Prezdia a Vkonnho vboru FNM. Zvyajne dostvaj od 2 do 5 mil. Sk za kad hlasovanie v privatizanch komisich. Vnimkou bol prezident FNM Jozef Kojda, ktor dostval okolo 10 mil. Sk (Hak si spomna, e napr. pri privatizcii SPaP dostal Kojda 8 mil. Sk a pri privatizcii PPC dostal 12 mil. Sk). Hak hovor, e zvykom je vyplca za privatizcie politick strany osobitne a funkcionrov FNM osobitne, pretoe

v minulosti ke vyplcali len politick strany tak sa niekedy stvalo, e politick strana ,,zabudla vyplati svojho funkcionra FNM, ktor potom nefungoval. Jedinou vnimkou bolo SMK, kde vetky peniaze dval Hak vdy Vilgimu, ktor mal da nieo aj svojim funkcionrom na FNM (Hak pripa aj monos, e im ni nedal, ale vdy fungovali). Keby mali uveden princp poui na Juricu, tak by cez Malchrka namiesto 7 mil. Sk za poradcu na privatizciu rozvodnch zvodov dostal provziu len 3 mil. Sk a namiesto 10 mil. Sk za privatizciu zvynho balka akci SSE by dostal len 5 mil. Sk. Hak ale u vnma Juricu viac ako svojho kamarta a chce mu da viac. Pta sa Malchrka na jeho nzor. Malchrkovi sa nepi, e ho Jurica obchdza. Malchrek ho vnma viac ako svojho zamestnanca. Jurica povedal Malchrkovi, e za hlasovanie v privatizanej komisii na letisko od Penty ni nedostal o nebola pln pravda. Jurica dostal od Oravkina nvrh provzie, ktor ete nie je odshlasen. Malchrka mrz, e mu Jurica klame. Malchrek hovor, e Jurica nie je spoahliv, odmieta komunikova zo zamestnancami MH SR a aj s Malchrkovmi poradcami. Jurica m v sasnosti u bliie k Hakovi ako k Malchrkovi. Na zver sa zhodn, e Juricove provzie za poradcu na privatizciu zvynch balkov akci rozvodnch zvodov a SSE u nechaj v pvodnej vke, ale Malchrek mu ned 2 - 3% zo svojej asti navye ako prejav dobrej vle - vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12 a 26.12.2005. Dohodli sa, e sa spolone stretn v trojici a vysvetlia si to. Transpetrol, a.s. Hak chce, aby provziu pre Malchrka za predaj Transpetrolu dostali od tefana Czucza dopredu, pretoe never ruskej strane (aj ke je neobvykl pta provziu pred realizciou obchodu). Hak il 6 rokov v Rusku a poda neho s Rusi len o 20% men podvodnci ako ania, ktor s najv podvodnci na svete. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi, e za privatizciu letiska nedostane Malchrek ni. Hak berie letisko ako priatesk slubu od Malchrka. PENTA pri letisku vyplatila len 5 lenov privatizanej komisie, ktor hlasovali za konzorcium Two One (Penta). Peniaze dostali Jn Rusnk, Anna Bubenkov, Vladimr Drozda, Jozef Jurica dostal ponuku na 5 mil. Sk a Peter Vlasat dostal ponuku na 1 mil. Sk. PENTA ete d ministrovi dopravy Prokopoviovi 20 mil. Sk. Hak hovor, e za letisko nedali ni ani SDK (SDK urobila politick dohodu s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom). Privatizcia Teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin. Zvolen. Koice) Za vber privatizanho poradcu na privatizciu teplrn je na rozdelenie provzia 10 mil. Sk (20% z odmeny vyplatenej poradcovi). K privatizci teplrn mal Hak u niekoko stretnut s SDK a KDH. Rozhodujcim kritriom pri privatizcii bude ponknut cena a PENTA pravdepodobne nebude dva za teplrne iadne provzie. Priestor na provzie pre Malchrka sa tam zatia nerysuje, ale Hak to chce ete necha otvoren a je mon, e v privatizcii teplrn bude mc zohra lohu aj Malchrek. Rekapitulcia Hak hovor, e jeho pvodn predstava na rozdelenie nkladov na pu v ANO bola na tretiny: on, Malchrek a minister zdravotnctva Zajac. Hakovi sa ale nedar presvedi Zajaca, s ktorm sa ako komunikuje. Hak sa mus vemi ovlda aby neiel so Zajacom do konfliktu. Zajac m pocit, e cel robotu pri pui urobil on. Poda predbench vpotov Haka zarobil Malchrek zatia na provzich vo funkcii ministra hospodrstva 329 mil. Sk. Poda Haka je to viac ako zarobil za 2 roky vo funkcii ministra Pavol Rusko (Rusko dostal od Penty najviac 60 mil. Sk za PPG) Malchrek me by spokojn. Hak puom zskal to, e zostala zachovan vlda, e mono sprivatizuj letisko, mono sprivatizuj teplrne a predaj PPC. Hak navrhuje aby si teda nklady rozdelili na polovicu (Hak, Malchrek). Hak navrhuje, e ak by Malchrkove obchody nevyli alebo ak by ho odvolali z funkcie ministra tak by vetky nklady puu platil Hak (Hak nechce aby to Malchrek platil z peaz, ktor si zarobil predtm). Malchrek shlas.

Nklady puu v ANO vysuje Hak na okolo 50 mil. Sk. Hak hovor o odmeovan Malchrkovch poradcov - 3 mil. Sk ubo evk a po 2 mil. Sk Peter Vlasat a BN Jakub (Vlasatmu a Jakubovi u dal po 1 mil. Sk zlohu). Od toho sa im v oktbri 2006 odpotaj mzdy a odmeny v dozornch radch. Vlasat okrem toho dostal osobitne 1 mil. Sk za hlasovanie v privatizanej komisii na privatizciu letiska. Nklady na Malchrkovch poradcov bud po odpotan miezd a odmien cca 5 mil. Sk Hak navrhuje rozdeli nklady na poradcov na polovicu medzi neho a Malchrka. Malchrek shlas. 8.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) 17.00 hod.-18.30 hod. Hak sa pta Malchrka na ples v opere. Malchrek hovor, e ples sa vydaril a e tam bol do tretej. Hak sa pta kto tam bol, Malchrek hovor, e z politikov Gaparovi, Dzurinda, Miklo, Hruovsk, Tth, Kank a on. Z podnikateskej sfry tam bol cel hrub domci produkt okrem PENTY. Hak sa smeje, e oni pracuj a nemaj as chodi po plesoch. Hostitemi plesu boli Ladislav Rehk a Pavol Lanari z Orangeu. Malchrek sa pta Haka, e na tom predaji Globtelu Rehk musel dobre zarobi. Hak shlas a hovor, e poda jeho nzoru dal Jna Duckho zavradi prve Ladislav Rehk. Rehk mal na vradu v svislosti s obchodmi okolo Globtelu najv motv. Roman Zubk, ktormu sa objednanie vrady Duckho pripisuje nemal poda Haka motv. Hak hovor, e Rehk sa u v tom ase priatelil s "Piom" (Juraj Ondrejk), ktorho sponzoruje. Malchrek sa pta i s Rehk a Struhr tak "hajzli". Hak hovor, e Rehk je celkom dobr hajzel", Struhra Hak nepozn. Malchrek sa Haka pta na dvod ticha v podsvet. Hak hovor, e Ondrejk v Bratislave nem vek konkurenciu a Bratislava je viacmenej jeho. Na stredn a vchodn Slovensko sa moc netla, tak je v podsvet pokoj. Hak hovor, e Rehkov syn chod s Ondrejkom v partii. Smeje sa, e chodia v skupinch cca 10 ud po meste v maskoch. Rehkov syn je prvnik a rob v advoktskej kancelrii Ernesta Valka. Ernest Valko je tie vek kamart s Ondrejkom. Malchrek hovor, e sa s Ondrejkom raz stretol pri otvran AU Caf. Smeje sa, e Ondrejk tam mal nepriestreln vestu. Hak vysvetuje, e Rehk so Struhrom sa stali miliardrmi prve cez Duckho. Hak hovor, e cel projekt Globtel pripravoval Emil Hubink. Duck ho ale podviedol a zrealizoval to cez Rehka a Struhra. Hak sa pta Malchrka, i vie kto je to Emil Hubink. Malchrek hovor, e ho pozn, e Hubink bol riaditeom telekomunikcii za SOP, kde spolone psobili. Hak pokrauje, e Hubink si miesto riaditea telekomunikcii kpil prve kvli Globtelu, pretoe chcel dosta sp aspo as peaz, o ktor ho podviedol Duck. Hak to vie priamo od Hubinka (s bval spoluiaci - asi z Ruska). Hubink nakoniec dostal od Rehka a Struhra za Globtel nejak peniaze. Malchrek hovor, e m jednu lepiu kamartku, ktorej je Hubink strkom. Hubink je poda neho poveneck a arogantn lovek. Hak hovor, e Hubink je id, je chytr hlavou ale divne sa sprva. Hak ho prirovnva k Duckmu. Hubink investuje peniaze do nehnutenost (napr. v Pieanoch kpil jednu cel ulicu). Malchrek rozprva ako pred 7 rokmi chodil Hubink na SOP v oblekoch za 100 tis. Sk a so zlatmi hodinkami. Hak sa Malchrka pta, i sa na plese v opere bavil s Dzurindom a Mikloom. Malchrek hovor, e s nimi moc nehovoril. Malchrek opisuje ples. Dzurinda sa venoval manelke a komunikoval najm s Mikloom. Gaparovi sedel so svojimi poskokmi a s Beovou a Flakom. Malchrek popisuje niekoko prpadov arogantnho sprvania Moniky Beovej, ktor nem rd (vol ju pia, fria, hlupaa, betia). Hak hovor, e ju mal vdy za kundu. Hak vie, e spvala s eskm podvodnkom Derinskm, jednm chlapom z IRB, ktorho zavreli (Hak si nevie spomen na meno) a chcela spva aj s Marekom Dospivom, ale ten ju odmietol. Rozprvaj sa aj o Gaparoviovi (Malchrek ho vol idiot). Poda Malchrka je Gaparovi hlupk (m IQ hpacieho koa) a nevie poveda 2 svisl vety. Hak shlas a smeje sa, e napriek tomu je populrny. Malchrek sa smeje na Jozefovi Heribanovi, ktor sa cel veer nastrkal tam, kde boli kamery alebo niekto dleit (Dzurinda). Poda Malchrka je Heriban neastne zakomplexovan lovek. Rozprvaj o retaurcich. Poda Malchrka je najlepia retaurcia Savoyka, kde za posledn rok

prepil milin. Malchrek popisuje Savoyku. Hak chod najm do retaurci Al Dente (v Tatracentre blzko Penty) a Caribic. Obas chod do retaurci Medza a Traja Muketieri. Rozprvaj o predstaviteoch SMERu. Obidvaja maj nzor, e je to zberba, s neschopn a e ke sa dostan do vldy bude zle. Hak hovor, e jedin inteligentn predstavite SMERu je Martin Glv. Malchrek sa pta Haka, i Flak zarbal v HZDS len na reklame. Hak mu potvrdzuje, e cez Donar zarbal v HZDS len na reklame pre ttne podniky a mohol zarobi 300 500 mil. Sk. Hak rozprva o prpade, ke mu Fedor Flak a Vladimr Por pred pol rokom volali, e potrebuj poia 5 mil. Sk na rdio Twist, ktormu hrozila exekcia. Hak im poial (Flak a Por ruia zmenkami, ktor bud splatn v marci). Hak by sa tak ako oni nikdy neponioval. Hak sa rozhoruje, e na osobn spotrebu maj a nemaj na investcie. Hak vysvetuje Malchrkovi motvy, preo sa PENTA angauje v politike. Najvm motvom je SMER, ktor vypauje u v opozcii (o bude ke sa dostane do vldy?). Hak spomna prklad, ako Fico a Flak poadovali od Haka za zruenie tlaovej konferencie o privatizcii Paroplynovho cyklu provziu. Hak vymenva 5 akcionrov SMERu: Juraj irok, Vladimr Por, Martin Glv (Fedor Flak), Jozef Brhel a Ivan Kio. Okrem Glva a Brhela (Hak ho ako jedinho osobne nepozn) s to vetko neschopn udia. Malchrek sa pta, i Ivan Kio vo funkcii riaditea Slovenskej sporitene zarobil miliardu. Hak hovor, e menej. Malchrek sa pta na miliardrov z ias bvalho HZDS (pred rokom 1998). Hak vymenva: Slavomr Hatina, Alexander Ree, Rosina, Kollr z Dusla aa, Ivan Lexa, Vladimr Meiar, Milan Fio, Ladislav Krajk, Ondrej Gattnar, Vladimr Sotk, Jn Duck (resp. zdedili to Rehk, Struhr) a ete zopr. Spolu urite vye 20. Malchrek sa pta Haka koko je na Slovensku miliardrov v sasnosti. Hak hovor, e to je ak poveda, e od 50 do 100. Hak hovor, e ak bude SMER zostavova vldu, tak nastan v SMERe vntorn rozpory. Rozprvaj o tlaovej konferencii Vladimra Meiara. Rozprvaj o projekte novej politickej strany, ktor chc nazva NDEJ a o medilnej komunikci. Poda Haka bude ma koalcia SDK SMK - KDH v budcich vobch viac hlasov ako SMER. Cel sa to bude lma na HZDS. Situciu by vyrieila nov strana. Hak hovor, e demokracia je nahovno systm. Voli o niom ni nevie, voli je hovno. Voli vnma iba absoltny povrch. Malchrek hovor o monosti zaangaova do kampane proti Ficovi vek skromn spolonosti. Hak hovor, e sa o to snaia, ale vetci s pasvni, e naprklad Jn Sabol nieo d, ale Penta mus aha vinu. Malchrek sa pta Haka, i vlastnia nejak distribun spolonos na lieky. Hak odpoved, e zatia maj len lekrne a e o kpe distribunej spolonosti rokuj. Malchrek sa na to pta v svislosti s nkupom liekov v objeme 500 mil. Sk pre Sprvu ttnych hmotnch rezerv. Hak hovor, e uveden obchod na vakcny proti vtej chrpke u rieia s ministrom zdravotnctva Rudolfom Zajacom. Malchrek hovor, e je to ale v jeho rezorte. Hak si nie je ist i hovoria o tom istom obchode. Hak to zist a d Malchrkovi vedie. Malchrek hovor, e mu SDK za BN obchod s pozemkami dl u rok 13 mil. Sk. Hak sa to poksi vybavi. Malchrek by chcel aby sa na nkladoch zchrany parlamentu vo vke 50 mil. Sk (platky pre nezvislch poslancov) podieali aj SDK, KDH a SMK, pretoe zo zchrany vldy profituj aj oni. Hak to nevid ako relne. Malchrek chce aby sa na nkladoch zchrany parlamentu podieal aspo minister zdravotnctva Rudolf Zajac. Hak hovor, e to so Zajacom otvor. Rozprvaj o monostiach obchodov v Transpetrole, a.s. Hak hovor, e povie Jozefovi Juricovi aby priniesol z Transpetrolu investin pln a potom uvidia o sa d v Transpetrole urobi. Malchrek sa pta Haka na zahranin a domcu spolonos (systm prepierania Malchrkovch provzi). Malchrek sa pta i m so Zoltnom Vargom rozbehn t domcu firmu. Hak hovor, e nech to Malchrek nech na neho, e to urob on do 2 mesiacov. V zahraninej firme m Malchrek zatia v hotovosti 102 mil. Sk. Pta sa Haka i je lepie to previes na domcu firmu alebo necha tak. Hak hovor, e to je jedno. Malchrek chce vedie

ako sa bude vyvja kurz eura (peniaze v zahraninej firme m pravdepodobne v EUR). Hovoria o zloen tatutrnych orgnov domcej firmy (akciov spolonos). Hak hovor, e poda zkona v predstavenstve me by aj jeden lovek. Daj tam asi Zoltna Vargu. Osoby do dozornej rady ete vyber. Nesm to by osoby, ktor by sa akmkovek spsobom dali spoji s Malchrkom (nemohli by v minulosti v rovnakch firmch). GovCo. a.s. Hak dal Jozefovi Sekerkovi vypracova cel koncept GovCo, a.s. - zkladn koncept, nvrh zmeny stanov, tatt predstavenstva, tatt dozornej rady, organizan truktra, vchodisk obchodnho plnu a finannho rozpotu. Bolo by dobr niekoho poveri realizciou celho projektu GovCo (asi uboa evka). Hak vysvetuje, e do budcnosti zostan v ttnom vlastnctve u iba 3 zaujmav isto ttne podniky - osobn doprava SR, SEPS a GovCo. Z nich bude GovCo jednoznane najlukratvnejie. GovCo bude ma investin plny rdovo v miliardch, v niektorch rokoch to bude vychdza aj na viac ako 10 mld. Sk. Je tam priestor pre vek provzie. Po oakvanej vmene ministra hospodrstva po parlamentnch vobch djde aj k vmene predstavenstva a dozornej rady GovCo, a.s. Mali by obsadi ud aj v strednom manamente, pretoe je mon, e ak budci minister hospodrstva neprenikne v GovCo dostatone hlboko, tak sa s umi dosadenmi do strednho manamentu bud da robi obchody aj po parlamentnch vobch. Hak chce rozri predstavenstvo GovCo, a.s. z 3 na 5 lenov. Nechaj tam Martina Slezka a BNO Reguli. Predsedom predstavenstva bude Vladimr Rigsz. Hak m na zvyn 2 miesta pripraven 4 osoby (BNO Hutta", Velick, Pajtina, Lorincz), z ktorch si ete vyberie. V dozornej rade nechaj tefana Haringa (Hak s nm pvodne uvaoval na miesto ekonomickho riaditea SE - vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005). Hak m pripraven alie 4 men do dozornej rady GovCo, a.s. Malchrek hovor, e predsedom predstavenstva GovCo, a.s. m by poda dohody s Ivanom Mikloom pred tm ako nastpil na post ministra hospodrstva BNO Reguli. Hak hovor Malchrkovi, e to je jeho rezort a Reguliho m odmietnu. Malchrek hovor, e s tm asi bude ma problm, pretoe Mikloovi na tom vemi zle. Hak teda navrhuje, e Reguli bude predseda predstavenstva a Rigsz bude generlny riadite. Dozorn rada poda stanov bude ma tie mal prvomoci. Hak navrhuje 7 lenn dozorn radu (1 KDH, 1 SMK, 1 SDK, 2 Malchrek, 2 za zamestnancov). Malchrek nechpe, e za zstupcov zamestnancov neme da svojich ud. Malchrek neovlda zkladn legislatvu o akciovej spolonost (tretina lenov dozornej rady mus by za zamestnancov). Hak chce oddeli predstavenstvo GovCo, a.s. od vkonnho manamentu a tak navrhol aj stanovy. Predstavenstvo by poda novch stanov nemalo vek prvomoci a posilnili by sa prvomoci vkonnho manamentu. Cel vkonn manament by dosadil Hak s Malchrkom. Malchrek sa pta koko bude ma GovCo, a.s. zamestnancov. Hak presne nevie, ale odhaduje na 1000 2000 zamestnancov. Bratislavsk teplrensk, a .s. (BAT) Hak sa stle nevie dohodn s prezidentom FNM Jozefom Kojdom na obchodoch v BAT - vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005. Hak by ho odvolal z funkcie predsedu dozornej rady BAT. Nechc s nm ale s do konfliktu. Nechaj to tak. Malchrek hovor, e sa uvonilo miesto v dozornej rade BAT. Hak hovor Malchrkovi nech tam d koho chce. Hak chce od Malchrka vedie za koho je do dozornej rady VSE navrhnut osoba Zicho. Malchrek hovor, e ho navrhol on. Zichova manelka Renta Zichov je prednostka Ob v Starej ubovni. Do funkcie ju presadil Malchrek za ANO. Zichov je priateka Malchrkovej priateky Mrie. Malchrek dal okrem toho do dozornej rady VSE 35 ronho bratranca jeho priateky Mrie (z Bardejova), Jozefa Kika zo Starej ubovne a Jaroslava Suchho. Zd sa, e zloenie dozornej rady VSE zostavovala Malchrkov priateka Mria. Hak hovor, e by od nich mono nieo v svislosti s privatizciou zvynho balka akci VSE potreboval. Hak m v stredu 11.1.2006 dohodnut stretnutie s Rbertom Ficom. Hak sa na zver pta ete na nejak pikoky z plesu v opere. Malchrek hovor, e k nemu

priiel minister dopravy Prokopovi a hovoril, e m za to letisko vitky svedomia. Malchrek si mysl, e kvli J&T, od ktorej pravdepodobne zobral provziu. Malchrek si vimol, e Prokopovi sa cel veer nerozprval s Dzurindom. Boli tam aj Kontiak, Mika, ujansk, Lazar, franczsky f SPP at. Malchrek navrhuje Hakovi aby bola PENTA na budci rok sponzorom plesu v opere. Hak shlas. Malchrek sa obva realizcie zmien v predstavenstve Slovenskch elektrrni (SE). Pta sa Haka i na nich nemaj nejak kompromitujce veci. Hak mu hovor, aby sa tm netrpil. Malchrek sa pta, i pripravovan zmeny v predstavenstve SE ete nepraskli. Hak to zatia nezaznamenal. O uvedench zmench vedia len oni (Hak, Malchrek) a Palacka s Mikloom. 10.1.2006 (Anna Bubenkov. Jaroslav Hak) 18.30 hod.-20.20 hod. Bubenkov sa pta Haka i u vyrieil provziu za doprivatizciu zvynho balka akci VSE. Hak hovor, e m dohovoren stretnutie so zstupcom RWE Energy Giestingom na tvrtok (12.1.2006). Hak sa pta Bubenkovej na ples v opere. Bubenkov si ples pochvauje. Problmom boli len vadeprtomn novinri a skutonos, e sa jej mu Roman opil. Bubenkov popisuje ich manelsk nezhody. Jej manel iarli a je frustrovan. Na plese sedeli za stolom spolone s BN Marekom a Prof. Sivkom. Bubenkov sa potom rozprvala pri stole s Ivanom (pravdepodobne Miklo). Chcel s ou tancova minister hospodrstva Jirko Malchrek, ale ho odmietla. Jej mu Roman jej povedal, e by nemuseli vetci pri rozhovoroch s ou tak slinta. Potom sa stratil a opil sa tak, e nevedel kde je a chytal sa steny. Hak sa pta, i sa Prof. Rudolf Sivk u vystrbil z medilnej kampane (lenstvo v DR Bratislavskej teplrenskej a prepojenie na Pentu). Bubenkov odpoved, e to stle nestrvil. e s nm tancovala a odfotili ich novinri ke fotili veda tancujcu Emliu Varyov. Bubenkov sa smiala, e ke to bude v novinch, tak bud ma Kojda a Kovik konene nejak stopu. Prof. Sivk sa naakal a cel veer rozprval len o medilnej kampani proti jeho osobe. Rozprvaj o nevhodnch reakcich Sivka a Malchrka na otzky novinrov v kauze Prof. Sivka. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE a ZSE Hak sa pta na stav schvaovania poradcu na privatizciu rozvodnch zvodov (ZSE, VSE, SSE). Bubenkov hovor, e materil nie je schvlen, pretoe nie je ete pripraven. M to na starosti Jozef Jurica. Dohodli sa, e poradcom nebude HSBC ako pvodne plnovali, ale rozdelia to na prvneho a ekonomickho poradcu (hovoria aj nzvy, ale nerozumie). Hak to u dohodol aj s Igorom Groaftom (len prezdia FNM). Bubenkov m pomc Jozefovi Juricovi s materilmi. Provzia za dopredaj zvynho balka akci SSE be tak ako je dohodnut. Hakovi vol kad tret de zstupca EdF Patrick Luccioni a prejavuje vek ochotu. 2,5 mil. EUR zaplat EdF cez svojho poradcu a 0,5 mil. EUR vyber priamo zo SSE cez Jozefa Antoka (Tento, a.s., ilina). Provzia za dopredaj zvynho balka akci VSE je na dobrej ceste. Hak telefonoval s generlnym riaditeom VSE Giestingom (RWE Energy) a m z tohto dobr pocit. Giesting sa m vo tvrtok stretn s Hakom, s Malchrkom a s Juricom - vi stretnutie Malchrek, Hak, 5.1.2006. Hak vid problm v privatizcii zvynho balka akci ZSE. Hak hovor, e Malchrek mu vera (v priestore .2 kde boli od 20.00 do 23.00) ukazoval sprvu zo SIS o privatizcii zvynho balka akci ZSE. SIS pouva tie ist argumenty ako PENTA pri odvodovan spsobu privatizcie ZSE (v tendri, aby sa dosiahla o najvyia cena). SIS v sprve urobila zfal analzu, e ke tt potrebuje privatizova zvyn balk akci ZSE, pretoe potrebuje peniaze, tak je lepie poia si ich a neprivatizova zvyn balk akci ZSE. SIS odhaduje predajn cenu zvynho balka akci ZSE na 10 -14 mld. Sk o pribline koreponduje s Hakovm odhadom 300 - 350 mil. EUR. SIS v sprve uviedla, e ak by si uveden prostriedky (10-14 mld. Sk) tt poial a nesprivatizoval zvyok ZSE, tak rone zska minimlne 0,5 mld. Sk (minimlne 1 mld. Sk rone podiel na zisku ZSE pre tt mnus 0,5 mld. Sk ron rokov nklady

na piku). Hak sa smeje, e SIS zabudla pripota spltky istiny z piky. Hak tvrd, e cel sprva SIS je pln blud. Hovor, e ke v organizcii s ronm rozpotom cca 900 mil. Sk zabudn pri vpotoch zapota spltku istiny, tak je to hanba a sved to o tom, e v SIS s pln debili1. Hak odbo a oznamuje Bubenkovej, e o nej s na SIS-ke sam chvly, e ju na SIS povauj za principilnu osobu, ktor odmieta korupciu. SIS m na FNM jednho loveka z Pezinka, alebo Ivanky pri Dunaji, ktor rob na projektoch s Bubenkovou. Bubenkov nevie kto by to mohol by. Hak jej hovor, e to ete zist a d jej vedie. Hak sa vracia k problmom s privatizciou zvynho balka akci ZSE. Ivan Miklo nechce predva zvyn balk akci ZSE. Malchrek sa ho sptal, e i to je preto, e dostal t sprvu zo SIS. Miklo odpovedal, e no, e aj preto. Hak si nemysl, e by dvodom Mikloovho postoja bola sprva SIS. Hak si mysli, e Palacka nepovedal Dzurindovi a Mikloovi, e u m s Hakom dohodu o privatizcii zvynch balkov akci rozvodnch zvodov. Mon je aj to, e Miklo chcel ZSE doprivatizova sm (cez svojich ud na FNM - Peter Huor a mono Jozef Kojda). Hak mus zisti o je v skutonosti vo veci. Malchrkovi prikzal, aby povedal Mikloovi o dohode medzi Hakom a Palackom ohadne doprivatizcie rozvodnch zvodov. Malchrek vzpt poprosil Bubenkov aby to povedala Mikloovi ona. Bubenkov sa rozuuje, e jej to povedal pred uboom evkom. Hak hovor, e ubo evk je spoahliv, ale Malchrek op urobil chybu a keby to povedal pred hocikm inm ako evk, tak by to mohol by prser. Hak hovor Bubenkovej aby sa stretla s Mikloovmi umi (Peter Huor, Rastislav Danek) a sptala sa na Mikloove dvody odmietania doprivatizcie ZSE. Bubenkov hovor Hakovi, e bola s Rbertom Prikrytom (vo FNM za SDK), ktor jej tvrdil, e provziu za privatizciu zvynho balka akci VSE m rozroben on a komunikuje v tejto veci s generlnym riaditeom VSE Giestingom. Bubenkov chce aby o tom Hak pred rokovanm s Giestingom vedel. Hak hovor, e aj pri VSE je dohoda s Palackom a e to vybav. Spolone rozprvaj o ich loveku - riaditeovi sekcie prpravy a realizcie predajov FNM Jozefovi Juricovi, ktor je nespoahliv. Bubenkov hovor, e by ho nechala 1 Pozn. spracovatea: Ide o neutajovan sprvu SIS .Nevhody doprivatizcie Zpadoslovenskej energetiky, a.s., ktor vypracovala sekcia P pod .p. 54-143-51/2005-S a 16.12.2005 odstpila premirovi, ministrovi financi a ministrovi hospodrstva. Uveden sprva nadvzuje na .p. 54111/2005, ktor sekcia P odstpila uvedenm prjemcom vo februri 2005. prkrt natc rypk, aby sa nauil. Hak tvrd, e na to nemaj as, e maj len 4 mesiace na dotiahnutie vec a musia pracova s tm o maj. Privatizcia poliklink Hak m dnes stretnutie s Jozefom Juricom ohadne privatizcie poliklink. Hovoria o privatizcii poliklink a Hak sa pta Bubenkovej, e o si mysl, o treba urobi s vekm mnostvom ponk na privatizciu BN polikliniky. Bubenkov hovor, e je potrebn sa do nich pozrie. Bubenkov rozprva o dnenom otvran oblok na FNM s ponukami na kpu pohadvok FNM v nominlnej hodnote 15 mld. Sk voi 260 dlnkom (5 ponk). Hovor o tom ako sa pri otvran ponk tvril podpredseda Vkonnho vboru FNM SR Peter Huor. Pri otvran prvch 3 ponk bol spokojn, pretoe v nich boli nzke ponuky. Ako tvrt otvrali ponuku jeho zujmovej skupiny, ktor bola vyia ako predchdzajce ponuky (2,7% z nominlnej hodnoty pohadvok, tj. cca 400 mil. Sk). Huor vtipkoval, e ak v piatej ponuke bude vyia cena, tak ich bud musie vyli (Huor bol z neznmeho dvodu presveden, e jeho skupina ponkla najvyiu cenu). V piatej (poslednej) ponuke od Penty bola naozaj vyia cena (vye 3% z hodnoty pohadvok, t.j. cca 450 mil. Sk). Huor zmrzol. Huor sa chce teraz ete poksi nieo vyriei cez revziu zmlv. Hak hovor, e tam u Huor nebude mc ni urobi, pretoe ako jedin kritrium pri hodnoten ponk bola stanoven ponknut cena. Bubenkov hovor, e nali formlnu chybu na ponuke Penty,

ktor nemala na oblke uveden adresu spolonosti. Bubenkov nevie i to bude Huorovi stai na vylenie ponuky Penty. Hak vysvetuje Bubenkovej, e on uveden balk pohadvok ani nechcel kpi, e to urobil jeho partner Jozef pirko. Medzi partnermi v Pente maj teraz dohodu, e nepjdu do obchodu, z ktorho by bol zisk men ako 400 mil. Sk. Jozef pirko tto dohodu obiiel tm, e spojil uveden pohadvky s bliie neustanovenmi starmi pohadvkami zo Slovenskej konsolidanej. Bubenkov hovor, e by sa vo tvrtok na otvran ponk na polikliniku (pravdepodobne Poliklinika Teheln- vi stretnutie Bubenkov, Hak, 13.12.2005) nechcela ocitn v takej situcii ako sa vo vyie spomnanom prpade predaja pohadvok FNM ocitol Huor. Bubenkov nechce, aby sa pri otvran oblok zistilo, e jej ponuka je niia ako ostatnch. Hak hovor, e on s tm nem problm, a e je pripraven monos machincii s ponukami. Hak predpoklad, e Slovnaft a J&T mohli da lepiu ponuku ako skupina, do ktorej patr aj Bubenkov. Hak uvauje nad monosou (pravdepodobne cez Jozefa Juricu) otvori oblky, porovna ponuky a da lepiu ako Slovnaft a J&T. Zvis to najm od typu oblky a spsobu zalepenia. Hak vysvetuje Bubenkovej spsob zskania informci zo zalepenej a zapeatenej oblky mikrokamerou (nafkne oblku a prechdza jednotliv riadky). Hak chce ete zvi riziko. Pravdepodobnos, e by sa na to prilo je nzka, ale ak by sa nhodou na to prilo, tak dsledky s fatlne (raz sa to u na FNM stalo). Hak sa mus rozhodn dnes, pretoe ak by to chceli urobi, tak by to museli urobi zajtra (streda, 11.1.2006), pretoe vo tvrtok sa oblky otvraj. Hak m o tom ete dnes stretnutie s Jozefom Juricom. Hak hovor aj o monosti, e Slovnaft a J&T mohli da cenu nad 100 mil. Sk a to je u cena, za ktor by skupine okolo Bubenkovej nedoporuoval polikliniku kpi vi cenov odporania Haka na stretnut Bubenkov, Hak, 13.12.2005. Bubenkov hovor, e v tom prpade by do toho nela. Bratislavsk teplrensk, a.s. (BAT) Hak hovor, e id odvola z predstavenstva BAT Ponevskho. Bubenkov hovor, e situcia sa zmenila a dnes jej Malchrek povedal, e ho tam nechaj, e Ponevsk bude hlasova s nimi. Hak hovor, e chce aby sa BAT vrtila do pvodnho reimu a podpisova bud predseda predstavenstva Foltn a len predstavenstva dosaden Pentou ubomr Gajda. Hak oznamuje Bubenkovej, e v zujme vyrieenia poiadaviek prezidenta FNM Jozefa Kojdu (vi stretnutie Malchrek, Hak, 15.12.2005) mu Hak dovol zrealizova zmluvu na sprvu vonch prostriedkov BAT (vye 100 mil. Sk). Hak sa pta Bubenkovej na postup pri privatizcii BAT zo strany FNM. Bubenkov vysvetuje, e vaza sae bude navrhova komisia na FNM a schvaova to bude Vkonn vbor FNM. Prezdium FNM to nebude schvaova. Hak hovor o dnenej tlaovej konferencii Pavla Ruska, na ktorej Pavol Rusko obvinil Pentu, e je tvrtm lenom vldnej koalcie a dal do oblky meno vaza budcej privatizcie, ktor odmietol prezradi. Oblku pred novinrmi zapeatil a dal notrovi - vi otvoren zdroje. Hak hovor, e mu to ete vera priiel prsknu len prezdia FNM Juraj Plechlo (patr k Ruskovi), ktor mu povedal, e v oblke je privatizcia Bratislavskej teplrenskej, a.s. finannou skupinou PENTA. Hakovi sa nepi medilny vvoj situcie okolo privatizcie BAT. Cel je to poda neho presolen. Hak sa obva, e aj ke to bude plne ist a daj najvyiu ponuku, tak potom zruia tender. Bubenkov to nevid tak dramaticky, e ke dostan provzie, tak to schvlia. Bubenkov hovor, e Ivan Miklo nevie o stvraj jeho udia Jozef Kojda a Peter Huor. Bubenkov nebude t, ktor o tom bude Mikloovi hovori. Rdiokomunikcie Rozprvaj o privatizcii Rdiokomunikci (odtepn zvod Slovak Telecomu), ktor m vyhra J&T. Na privatizcii v prospech J&T sa u dohodli BN funkcionri FNM, minister dopravy Pavol Prokopovi a shlasia s tm aj Deutsche Telecom (majoritn akcionr Slovak Telecom). Jedinm

problmom je tam Bubenkov, ktor blokuje spustenie hlasovania v komisii. Hak sa v svislosti s privatizciou bratislavskho letiska stretol s Tkom a Jakaboviom z J&T a povedal im, e ak neprestan s atakmi voi Pente, tak J&T ni viac nesprivatizuje. Hak hovor, e J&T prekroilo pri privatizcii bratislavskho letiska vetky hranice. Hak im chce robi takisto zle pri privatizcii Rdiokomunikci (podanie predbenho opatrenia, zverejnenie informcie, e riadite Rdiokomunikci je brat partnera J&T Korbaku a pod.). Ohadne privatizcie Rdiokomunikci, ktor m vyhra J&T sa s Bubenkovou chce stretn Vladimr Drozda. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Bubenkov rozprva, e Stanislav Janota (len prezdia FNM za KDH) chce od Bubenkovej a Juricu vetky podklady k privatizcii letiska. Bubenkov si mysl, e Janota chce od nej materily len ako krytie jeho vedomost o privatizcii letiska, aby sa v KDH neprevalilo, e spolupracuje s Pentou, od ktorej mal k letisku informcie. Hak hovor, e problmom KDH je, e Frantiek Mikloko si mysl, e by bratislavsk letisko nemala dosta Viede. Poda Haka sa tomu Mikloko rozumie ako on opernmu spevu. Bubenkov hovor, e Janota sa s ou chce stretn. Janota pvodne chcel, aby s nm Bubenkov ohadne privatizcie letiska ila na strancke orgny KDH, o Bubenkov odmietla. Hak hovor Bubenkovej aby sa s Janotom stretla, e ho sce informane nikde neposunie, ale Janotovi to stretnutie urob dobre a Janotu potrebuj na alie obchody. Poslednch cca 30 min. rozprvaj o profesionlnej budcnosti Bubenkovej, jej skromnch problmoch, Hakovch spolonkoch v Pente a o Jirkovi Malchrkovi (zrozumitenos zznamu je vemi nzka a vinu rozhovoru nie je pou). 22.3.2006 (Jaroslav HAK. Rbert FICO) 14.32 hod.-15.33 hod Hak prichdza 14.00. Fico prichdza 14.32. Fico prichdza priamo z autosalnu v Inchebe. Pta sa Haka: No o, jak sa Vm dar?. Hak odpoved: Dobre, pome si sem sadn za stl". Fico ide na WC. Po nvrate sa Hak pta Fica, o si d. Fico si vyber kolu. Fico sa pta Haka: o hovorte na istiace procesy v SMERe, ktor som spustil?. Hak s nimi shlas, ale otzka je o sa stalo s Fedorom (Flakom). Fico odpoved, e Fedor vyberal peniaze v mene strany. Hak hovor, e: tak sa ctil, tak mal pozciu. Fico hovor, e na to vetkch upozoroval v predstihu. Hak hovor, e sa to me otoi proti Ficovi a Flak teraz me Ficovi kodi. Fico hovor : Vy mte dostatok informcii poda ma. o je na ma mi povedzte? o me na ma poui? e som nejak babu stskal na letisku? Hak shlas, e to me Ficovi skr pomc ako ukodi. Fico hovor: .Ak biznis som ja robil kedy? Kde som bol? Hak hovor, e skr by mohol poui veci zvntra, z kuchyne SMERu. Fico oponuje, e nem o rozprva. Hak shlas. Hak sa pta ako reagovali Flakov parci. Fico hovor, e t parci bud tie dotknut. Za chvoku. Tak isto. Nie vetko, ale s tam udia, ktor tie pjdu zo strany pre. Hak sa pta ako to funguje s ostatnmi. Fico prisvieda, e bez problmov. Hak hovor, e Flaikovci to vnmaj tak, e pomohli Ficovi. Fico oponuje, e strana mala 13% ke ete ani neexistovala a po vobch mala 13,5%, ie Flaikovci jej blznivou kampaou vbec nepomohli. Skr mu narobili problmy. Fico jasne povedal podpredsedom SMERu: Chlapci, vy sa muste rozhodn o chcete. Bu chcete t politiku robi tu, alebo po telefne. Fico hovor, e v politike je 14 rokov, nie je samovrah a ned sa po vstupe do vldy preda za 5,50. Hak sa pta ako to vypad, s Jurajom irokm a Vladimrom Porom. Fico odpoved, e zo irokm sa d, ale s Porom je to horie. Hak rozprva Ficovi, e oni (irok, Por, Kio) nie s zvyknut na konkurenciu a sa na trhu a ich obchodovanie je postaven len na lobingu (ij len z lobingu). Fico sa pta Haka na irokho. Hak vysvetuje, e s nm mali konflikt v Chemolaku Smolenice a irok sa odvtedy od PENTY strni. Fico sa pta Haka, i m irok Vhostav. Hak prisvieda. Hak hovor, e vina irokho podnikov ide od 10 k 5 (Chemolak, Plastika), irok nem zvldnut modern metdy riadenia Corporate governance, vetko m postaven na starch kamartoch. Hak

objasuje svoj nzor na alch sponzorov SMERu. Vladimr Por m zdrav sedliacky rozum, ale vetky veci ponma vzahovo a ako sa s nim obchoduje. Ivan Kio je neschopn. Brhela Hak nepozn. Poda Haka mu by v budcnosti v SMERe ete problmy s Vladimrom Porom (Hak sa s nm pravidelne stretva, nie s partneri v obchodoch, ale vymieaj si informcie). Fico hovor, e odstavenie Flakovcov v SMERe vnma ako vemi dleit a sprvne a SMER me na tom len zska. Hak hovor, e z pohadu PR Flak SMERu kodil. Hak hovor, e Flaikovci uveden konflikt vnmaj inak. Fico rozprva Veobecne o SMERe, o medzinrodnej akceptcii strany (R, MR, Raksko...). Hak sa pta na amerianov. Fico hovor, e sa pravidelne stretva s americkm vevyslancom. Ameriania sce povauj Dzurindu za priatea (kvli Iraku) ale prpadn zmena vldy pre nich nepredstavuje ohrozenie zujmov USA. Tajomnci ambasdy chodia na konferencie a seminre SMERu a ivo sa zaujmaj o stanovisk SMERu. Americk ambasda chyst SMERu nvtevu USA na 19. aprla 2006. Fico rozprva o nespench cestch Hruovskho a Dzurindu do USA odkia nepriniesli ni, ani len prsub zmeny vzovej politiky. Vracaj sa sp k vntornmu oistnmu procesu v SMERe, ktor Fico vnma vemi pozitvne. Hak oponuje, e sa to vntornmi procesmi v strane (tiepenie) me obrti proti Ficovi. Fico argumentuje: Ukte mi loveka v SMERe, okrem Kalika a Paku o ktorch sa postarm, ktor by efektvne v SMERe zaloil platformu. Hak hovor: Beov. Fico odpoved: Beov je mtva. Nakoniec sa zhodn, e Beov im me zobra tak maximlne 2 - 3% hlasov. Fico hovor, e Beov najprv vystrjala, ale potom akceptovala Ficove rozhodnutie. Fico je presveden, e do volieb bude SMER stabiln. Otzna je situcia po vobch. Hak hovor Ficovi. e vychdza to tak, e SMER bude po vobch tvori vldu s SMK a KDH. In varianta poda Haka nie je. Fico sa smeje, e preo si Hak mysl, e neme urobi vldu s Dzuriridom (SDK). Hak ukazuje Ficovi analzy monch koalinch zoskupen. PENTA rob teraz neverejn prieskum verejnej mienky na 3000 respondentoch. Zvery bud do 2 tdov. Hak ich pole aj Ficovi. Hak m in materily, z ktorch vychdza SMER 24% hlasov, HZDS 13%, SDK 15% (Hak si mysl, e len 14% ale dal im 15%), SMK 10%, KDH 8%, SF 4,5%, SNS 7%, ostatn sa nedostali. Hak vychdzal pri svojich vpotoch z 2 prems, vetky koalcie bud musie ma nad 80 poslancov a osobn anymozity medzi stranami. Pri variante koalcie SMER a SDK to vychdza len na 75 poslaneckch kresiel, o je vemi nestabiln. Hak ukazuje v materiloch alie varianty. Fico hovor: Skste SMER, HZDS, SDK. Hak hovor, e to je 93 poslaneckch miest. Fico vysvetuje, e SMER neme s do koalcie s SMK a KDH. S KDH sa ned komunikova (KDH volaj Taliban) a keby ili do koalcie s SMK, tak by to SMERu vrazne znilo preferencie, pretoe SMER rob aj nrodn politiku. Fico hovor, e keby SMER nerobil nrodn politiku tak SNS m vo vobch 15% hlasov. SMER tie berie vea hlasov KSS. Poda Fica by bolo najlepie keby sa do parlamentu dostali aj SNS, aj KSS a jedinou monou koalciou by bola SMER, SDK, HZDS. Hak sa ho pta na problmy s Meiarom, vysvetuje, e never, e medzi nimi nebud problmy (vetci s tzv. Alfa samci, z ktorch vyaruje ego). Fico pripa aj monos, e sa s Meiarom a Dzurindom dohodn na osobe predsedu vldy, ktorou nebude nikto z nich. Fico hovor, e SDK aj HZDS si dali obrovsk pozor na vber kandidtov do parlamentnch volieb, Fico teraz isti svojich kandidtov. Poda Fica by to bola najstabilnejia mon koalcia. Fico je pripraven urobi stupky a akceptova 19% da z prjmov prvnickch osb a 19% da z prjmov fyzickch osb do uritej vky. Nad tto vku by bola nejak vyia da. Fico sa tie chce dohodn na DPH. Cestovn ruch, stavebnctvo, zdravotnctvo bud ma niie DPH ako 19%. V zdravotnctve bude potrebn urobi zmeny. Na penzijn systm maj s SDK a HZDS rovnak nzor. Druh pilier zostane. Mu sa pohra s garanciami. Fico celkovo nevid koalciu s SDK a HZDS ako zsadn problm. Hak hovor ako SMER nasiera Dzurindu s VUCkami. Fico hovor, e v prpade koalcie SMER, SDK a HZDS vie u Slotu zabezpei aj skryt podporu SNS (Slotovi by dali podpredsedu parlamentu).

Fico hovor o problematickej komunikcii s KDH. Hovor o problmoch v komunikcii s Lipicom v BN televznej relcii. Fico sa vie dohodn s Petrom Mikom s chlapcami z SDK, ale nevie sa dohodn s Lipicom, Minrikom alebo Palkom. Hak hovor, e sa s Minrikom obas stretva a ako sa s nimi diskutuje. SMK Ficovi nevad. Z SMK sa d komunikova. Koalciou z SMK by ale SMER priiel o dos vek mnostvo, ktor by prelo do SNS. Fico nem dvod odovzdva Slotovi za jednu koalciu z SMK tak vek mnostvo hlasov. Fico si chce nrodne orientovanho volia ponecha aj do alch volieb a koalcia z SMK mu za jeho stratu nestoj. Fico sa pta Haka, o m znamena nomincia Viigiho do Slovnaftu. Hak nevie. Hak sa stretva s Vilgim kad tret de. Vilgi sa dajne vyhol odpovedi. Vilgi sa poda Haka navye tomu biznisu ani nerozumie. Fico sa pta i to m svis s vobami (financovanie SMK). Hak si mysli, e nie. Rozprvaj o Ivanovi Mikloovi. Poda Haka ho Fico preceuje. Fico ho vnma ako ikovnho zlodeja. Hak hovor, e Miklo nekradne toko ako si Fico mysli. Rozoberaj aj Rudolfa Zajaca. Hak hovor, e Zajac nedokzal dosta na svoju stranu stavovsk organizcie. Fico sa pta, preo sa ho Dzurinda nezbavil. Hak hovor, e Dzurinda premekal dobu kedy ho mohol vyhodi. Novotn ako jeho mon nhrada je pln neschopk. Rozprvaj celkovo o situcii v zdravotnctve Hak sa pta na pozciu zdravotnctva v agende SMERu. Fico hovor, e zdravotnctvo preskoilo za posledn roky vetky tmy. Pre SMER je zdravotnctvo vynikajci prklad ako zlyhali reformy. Fico uvdza, e na tme zdravotnctva vyrstla preferenciami Martinkov. Hak hovor, e jej pomohol Kmotrk (JOJ, TA3). Poda Haka Martinkov na zdravotnctve pohor. V odbornch kruhoch je ako odbornk cenen Pavol Paka. Hak sa pta na zujem SMERu o post ministra zdravotnctva. Fico hovor, e sa o tento post nebud bi. Mon kandidt SMERu je Pavol Paka, ktor m ale bliie k socilnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Hak sa pta Fica, i sa me stretn s Pakom. Fico shlas. Hak vysvetuje koncepciu PENTY, e zdravotnctvo bude fungova len ak sa podmienky nastavia na maru 7 -10% a ist efektvnos. K zdravotnctvu sa vyjadruje SF, Paka, Urbni, Soboa. Urbni sa te len na provzie z ILS (projekt elektronizcie zdravotnctva) za 10 mld. Sk. Hak vnma ako odbornkov len Paku a Sobou Pre PENTU je zdravotnctvo kov vec a chce v om podnika s primeranou marou. Hovor, e v energetike je mara 20%. Poda Haka sa tretina Nemocnc mus zavrie. PENTA ide investova 3 mld. Sk do novch poliklink. Do konca rozprvaj ete o Pavlovi Pakovi. Fico hovor, e Hak me s Pakom dlhodobo pota. Z krtkodobho hadiska ale Paka neurob ni, o by mu zvzovalo ruky. Hak bol raz s Pakom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flaka). Hak ide budci tde do Londna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Pakom. 5.5.2006 (Jaroslav HAK. funkcionr SMERu pravdepodobne Ing. Frantiek HATR osobn tajomnk predsedu SMERu Rberta FICA) 15.33 hod. - 16.05 hod. Hak prichdza 15.28. Hatr prichdza 15.33. Po prchode sa pozdravia. Tykaj si. Maj priatesk vzah. Poda uvedench skutonost sa stkaj pravidelne. Hatr sa sauje, e nedoke by stle vdny k uom. Denne m 10 stretnut a 80 telefontov od neznmych ud, ktor volaj na kontakt na R. Fica zverejnen na web strnkach SMERu a vyjadruj podporu SMERu. Hatrovi u volali hdam vetci Ficovi spoluiaci zo zkladnej koly, udia o sa s Ficom kedysi stretli a udia o s nm boli v SD a pod. Hak sa pta Hatra, ako dopadol s tmi vecami, o ktorch sa bavili naposledy -ako sa vyvja nzor R. Fica na zmenu daovho systmu a na obsadenie postu ministra zdravotnctva v budcej vlde. Haka zaujmaj najm nzory Fica na vvoj v zdravotnctve. Hatr hovor, e Ficovi tlmoil Hakove predstavy o reforme v zdravotnctve a o za ich presadenie dostan oni (SMER, resp. Fico). Fico sa vyjadril, e je zatia predasn o tom hovori. Fico Hatrovi povedal, e berie na vedomie pozciu PENTY v zdravotnctve ale pred vobami im neme ni sbi - bol by to hazard, pretoe ete nevedia s km pjdu do vldy a ako dopadne rozdelenie rezortov. Hak hovor, e v podstate s len 2 relne monosti: koalcia SMER s HZDS a SDK alebo koalcia SMER s SMK, KDH a SF (ak sa SF dostane do parlamentu). Hak sa nevie vyjadri, ktor z

uvedench variant by bola pre SMER lepia. In monosti poda Haka nie s. Spolu sa zhodn na tom, e prpadn opozin zmluvy SMERu zo SNS a KSS by boli pre SMER samovradou. Vhodou koalcie SMERu s HZDS a SDK by bolo to, e by boli len traja koalin partneri a nie tyria a mali by cez 90 poslancov v parlamente (aj ke poda Haka 5 poslancov od Meiara op ujde). Nevhodou s osobn averzie medzi ldrami uvedench strn. Druh varianta (koalcia SMER, SMK, KDH a SF) by mohla pokodi obraz SMERu u nrodne orientovanho volia (najm kvli SMK). Hatr hovor, e SMER by iiel do koalcie radej s HZDS ako s SDK. Hatr hovor, e s do koalcie s SDK s predsedom Dzurindom a podpredsedom Mikloom by bolo pre SMER tie samovradou. Hak hovor, e Miklo nebude ma zujem o pozciu v budcej vlde, pravdepodobne pjde robi kariru do nejakej medzinrodnej organizcie (Svetov banka) a k Dzurindovi Hak ni nevie. Hatr hovor, e v SMERe s najviac naklonen koalcii s HZDS (ak by sa Meiar uspokojil s funkciou predsedu parlamentu). Ako alieho partnera si vedia predstavi HZD. Hatr sa pta Haka na jeho nzor, i sa HZD dostane do parlamentu. Hak si mysl, e nie (nemaj osobnosti). Hatr je naklonen aj k SF ako koalinmu partnerovi SMERu (Budaj dr slovo). Hatr by ako koalinch partnerov SMERu nerd videl SMK a KDH. Diskutuj o alch variantoch. Komunikcia viazne. Uzatvraj debatu s tm, e to nechaj tak, vo vonejej polohe a e Hak nebude cez Hatra na Fica tlai. Hatr hovor, e s Ficom komunikoval ohadne kandidta PENTY na ministra zdravotnctva, ktorho m SMER podpori (Hak ho na minulom stretnut napsal Hatrovi na papier). Fico voi uvedenmu menu nemal nmietky. Fico si overoval uveden osobu cez svoje zdroje. Hatr hovor, e Fico m trochu strach robi s Hakom teraz dohody. Hatr hovor, e v SMERe je vea ud proti PENTE. Hovor o osobe Duan Muko (poslanec NR SR za SMER, tieov podpredseda vldy), ktor m zaa v J&T a otvorene tto skupinu v SMERe presadzuje. Muko je star etebk (psobil v Sature) a m okolo seba bvalch etebkov, ktor mu donaj. Muko chce stle organizova stretnutie Fica s Patrikom Tkom z J&T. Hatr Fica od tohto stretnutia odhovra - zatia sa neuskutonilo. Hatr zatia nezaznamenal v SMERe aktivity zo strany Slvia Capital. Hak nevnma Slviu Capital ako konkurenciu. Ako konkurenciu vnma len J&T, aj to len v niektorch oblastiach. Hatr hovor, e navrhoval Ficovi stretnutie s Hakom. Fico povedal, e nie je proti, ale teraz je pod drobnohadom a m na takto stretnutia do volieb zkaz od volebnho tbu SMERu. Ak bude ale Hak moc chcie, mu sa ete do volieb stretn. Hatr hovor, e fom volebnho tbu SMERu je Marek Magyarics. Magyarics bol paradoxne jedna z hlavnch osb, ktor presadila odstavenie Flaka napriek tomu, e Flak ho presadil do uvedenej funkcie. Flak je teraz nahnevan a sna sa zska pozciu v Slobodnom fre (je tam volebn poradca). Flak sa sna v Slobodnom fre zska vplyv cez manela Martinkovej. Na zver iada Hak Hatra aby Ficovi odkomunikoval Hakov dotaz na stav v spolonosti, ktor Hak pe Hatrovi na papier. PENTA pred cca 1 rokom pomhala franczskemu investorovi zska na papieri napsan slovensk spolonos. Ide o spolonos, ktor vlastnia mest Bansk Bystrica, Zvolen a alie obce. Fico v tejto veci komunikoval s Hakom cez osobu, ktor Hak tie napsal Hatrovi na papier Hak chce aby Hatr od Fica zskal stanovisko ako to dopadlo, i to dorieil a v akom rozsahu (sumu). Hatr potom me Hakovi oznmi stav telefonicky (bez podrobnost). Hatr hovor, e oznmi len, napr. 40 dkg salmy. Pozn. spracovatea: Pravdepodobne ide o spolonos Stredoslovensk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s., ktor od Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. zskala franczska spolonos VEOLIA (cez Prv vodrensk, a.s., Bratislava). Stredoslovensk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. m na 30 rokov v prenjme vetky zariadenia Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. Hak chce pravdepodobne zisti, i osoba cez ktor s Ficom vtedy komunikoval odovzdala Ficovi sumu v takej vke ako deklarovala Hakovi (40 dkg salmy = 40 mil. Sk). Je tie mon, e Hak uvedenm dotazom sleduje aj vyvolanie ntlaku na Fica, kvli nzkej ochote spolupracova v zdravotnctve. Lia sa, Hatr sa pta Haka kedy sa en, Hak odpoved, e v jli. Hatr

odchdza. 5.5.2006 (Anna Bubenkov, Jaroslav Hak) 18.48 hod.-21.41 hod. 18.48 prichdza Hak. Bubenkov prichdza 18.53. Zanaj rozprva o vodrenskch spolonostiach. Podtatransk vodrensk spolonos, a.s. Poprad Hovoria o tendri Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad na predaj jej 100% dcrskej spolonosti Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s., ktor m zmluvu na prenjom celej vodrenskej infratruktry vo vlastnctve Podtatranskej vodrenskej spolonost, a.s. (Zkladn imanie 1,626 mld. Sk, hodnota infratruktry cca 2,5 mld. Sk, v najblich rokoch investcie cca 10 mld. Sk). O uveden prevdzkov spolonos maj zujem 4 spolonosti (franczska VEOLIA, franczsky ONDEO (dcrska spolonos nadnrodnej skupiny Suez), nemeck Gelsenwasser a Severomoravsk vodovody a kanalizace Ostrava - PENTA). PENTA (Hak) a Bubenkov konaj pravdepodobne v prospech franczskeho VEOLIA . Tto spolonos (VEOLIA) u zskala Stredoslovensk prevdzkov vodrensk spolonos, a.s., ktor m na 30 rokov v prenjme cel vodrensk infratruktru Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. (Zkladn imanie 4,337 mld. Sk). Hak a Bubenkov chc v prpade tendra na predaj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. poui rovnak scenr, ktor im vyiel pri Stredoslovenskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. (vi aj stretnutie Hak, Hatr, 5.5.2006). Hak hovor, e problmom je, e sa na starostov ned spoahn a nie je ist i bud dodriava dohody, t.j. i na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. 12.5.2006 zahlasuj za predaj v prospech VEOLIA (obce maj cca 85% akci, cca 15% akci ete FNM nepreviedol na obce). Nespoahliv je aj Skora (predseda ZMOS). Hak hovor, e Skora a riadite Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Ing. Vladimr Pastorek obchdzaj jednotliv regionlne zdruenia ZMOS a vysvetuj starostom pripravovan scenr. Starostovia s na stretnutiach ticho, o si Hak vyklad bu ako shlas alebo sa tomu vbec nerozumej. Hak si dal urobi prehad vetkch akcionrov Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. (obce) a vychdza mu, e by u na svojej strane mali ma viac ako 50% starostov. Je tu ale riziko, e ak ich zane obchdza konkurent franczsky ONDEO a sbi im po 100 tis. Sk tak to starostovia priklepn ONDEU. Hak zakoloval v tejto svislosti aj svojho vemi dobrho rodinnho znmeho, ktor bol 2 roky primtor Starej ubovne, a ktor osobne pozn 70% uvedench starostov. Tto osoba ale do termnu rozhodnutia v tendri nestihne obehn vetkch starostov. Hak m ohadom vsledkov tendra u dohodu aj s primtorom Popradu Antonom Dankom (pravdepodobne platok) - Poprad je najvm akcionrom Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Bubenkov dala zo stretnut starostov urobi aj prezenn listiny, ktormi by ich v prpade zmeny postoja na valnom zhromaden 12.5.2006 mohli zatlai do kta (Na stretnut ZMOS nemali nmietky a teraz maj). Pozn. spracovatea: Problmy okolo tendra na Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos, a.s. boli aj medializovan. Bubenkov povauje za problematick as zstupcov FNM na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s.12.5.2006 (FNM vlastn stle cca 15% akci, ktor ete nepreviedol na obce). FNM stle vlastn uveden balk len na zklade toho, e nedodral uznesenie vldy SR a nestihol vetky akcie previes na obce (prevody sa ahaj 2 roky - medializovan). Zstupcovia dotknutch obc by to mohli chpa ako cielen postup zo strany FNM a v svislosti s hlasovanm na valnom zhromaden by sa to mohlo obrti proti zujmom Haka a Bubenkovej v Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Musia dosiahnu tak stav, e za predaj prevdzkovej spolonosti urenmu investorovi zahlasuj primtori a starostovia sami. Bubenkov preto Hakovi navrhuje, e v stredu 10.5.2006 d na schvlenie do Vkonnho vboru FNM BN materil, v ktorom navrhne aby sa zstupcovia FNM nezastnili valnho zhromadenia Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Hak shlas.

Bubenkov ako al problm uvdza svoju funkciu predsedu dozornej rady Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. (od roku 2004 ke mal FNM ete majoritu). Na valnom zhromaden 12.5.2006 bude vzhadom na zmeny v truktre akcionrov (vina akci prevedench na obce) z tejto funkcie odvolan. Za predsedu dozornej rady m by zvolen primtor Popradu Anton Danko a dozorn rada sa m rozri na 23 lenov. Bubenkov hovor, e ju predstavenstvo Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. poprosilo, aby na valn zhromadenie 12.5.2006 prila, pretoe sa obvaj, e ich primtori a starostovia na valnom zhromaden odvolaj. Bubenkov m ale 12.5.2006 aj valn zhromadenie Burzy cennch papierov, kde jej Ivan (pravdepodobne Miklo) povedal, e tam m s kvli obhajobe ich projektu. Preberaj stle hlasovanie na valnom zhromaden. Hak si nie je ist podporou nm presadzovanho investora jednotlivmi primtormi. Hak napriek tomu, e m s primtorom Popradu Dankom dohodu mu moc neveri (je to debil nespoahliv). Poda Haka je vo veobecnosti najv problm akvizcii vodrenskch spolonosti skutonos, e to PENTA neme robi priamo, ale mus kona cez tretie osoby (vigr - predseda predstavenstva V.O.D.S., a.s. Koice a pod ), ktor s v uvedench projektoch PENTOU finanne zainteresovan a ktor maj z tohto dvodu Ruov okuliare. Hak si preto neme by ist vsledkom hlasovania na valnom zhromaden Podtatranskej vodrenskej spolonosti. Bubenkov vysvetuje technick zleitosti okolo valnho zhromadenia a zmien v dozornej rade. Bubenkov hovor, e sa d zvoli ako len dozornej rady, resp. tam pole nejakho svojho loveka. Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. Bubenkov prechdza k Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. - WS (zkladn imanie 7,348 mld. Sk) kde maj pripraven podobn scenr ako v prpade Stredoslovenskej a Podtatranskej vodrenskej spolonosti. V sasnosti tam prebieha vber audtora na forenzn audit (3 zujemcovia). Bubenkov tla tohto kdehka (pravdepodobne predseda dozornej rady Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. za FNM Ing. Anton Brath - riadite sekcie prva, kontroly a sanost FNM), e audtora mus dozorn rada schvli do 6. (pravdepodobne jna) kedy bude vo Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti valn zhromadenie. Audtorom sa m sta firma o sdli v Carltone (Bubenkov si nevie spomen na meno). Bubenkov a Hak bud ma prstup k vsledkom uvedenho auditu a bud ho mc ovplyvni (daj tam 2 svojich audtorov). Bubenkov hovor, e ako problm sa jej javi, e hne ako zaala zskava informcie okolo Vchodoslovenskej vodrenskej tak Vladimil Podstrnsky (financmajster SMK) volal Stanislavovi Hrehovi (predseda predstavenstva Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti), e Bubenkov im tam zana nra. Na innos Bubenkovej vo WS sa predsedu dozornej rady WS Antona Bratha ptal aj Daniel Vgh (predseda vkonnho vboru FNM za SMK). Vgh chcel od Bratha vetky podklady o Brath a Bubenkov rieia vo Vchodoslovenskej vodrenskej. Vgh to zdvodnil, e uveden podklady poaduje Ministerstvo financi (Podstrnsky). Z uvedenho sa jav, e na predaj prevdzkovej innosti Vchoslovenskej vodrenskej spolonosti m najv zujem SMK, ktor vnma Bubenkov a PENTU ako neelan konkurenciu. Bubenkov navrhuje monos podsun redaktorke STV, ktor sa zaober Podtatranskou vodrenskou spolonosou (vi relcia Reportri na STV1 Nenpadn kandl) informcie zo zisten vo Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, o by mohlo odvrti pozornos od Podtatranskej vodrenskej spolonosti. Hak shlas. Hovor, e PENTA m o Podtatransk vodrensk spolonos eminentn zujem, pretoe by v spojen so Stredoslovenskou vodrenskou spolonosou priniesla synergick efekt. Vchodoslovensk vodrensk spolonos uvidia ako sa to vyvinie. Bratislavsk vodrensk sa ned zska a ostatn vodrensk spolonosti s pre Haka nezaujmav. Slovensk informan sluba Bubenkov spomna rozhovor s Vladimr Dvokom, v ktorom jej Dvoek hovoril o odvolan Podstrnskeho z postu ttneho tajomnka ministerstva financi. Dvoek spomnal svislos

odvolania Podstrnskeho s Bubenkovou, (niekoko viet nerozumie). Spomnaj dtum 15.2.2006. Hak hovor, e ho prve v tdni okolo 15.2.2006 zaala sledova SISka (nielen jeho ale aj ostatnch chalanov z PENTY) a robila im zle. Chalani zo sledky sa saovali, ke za Hakom museli chodi skoro rno do posilovne. Hak sa mal v tej dobe prve stretn s pokladnkom SDK Igorom Kucejom. Kucej mu hovoril, e ho Mikul Dzurinda upozoroval, e ak sa chce stretva s PENTOU m si dva v pozor. Hak si mysl, e ich SIS sledovala preventvne na pokyn Pitnera v svislosti s vrcholiacou privatizciou letiska, Carga a v svislosti s aktivitami okolo Ministerstva hospodrstva. Hak ale pripa aj monos, e Pitnerovi dal prkaz na sledovanie PENTY Mikul Dzurinda. Hak bol v tom ase v svislosti s kauzou kupovania poslancov na vsluchu, kde sa ho vyetrovate ptal ako sa mu rno cvi - evidentne mal informcie zo sledovania. Hak preto pripa aj monos ich sledovania SISkou v svislosti s kauzou kupovania poslancov. Bubenkov hovor, e prve od tohto obdobia (stred februra) sa jej vyhba Ivan Miklo. Je mon, e je to jeho reakcia na jej neochotu zapoji sa do predvolebnej kampane SDK. Predtm jej ale aspo obas telefonoval a chodila s nm na niektor vjazdy mimo Bratislavu. Od februra ju nekontaktuje. Privatizcia teplrn Hovoria o konkrtnych termnoch. Do polovice augusta 2006 by sa to dalo zrealizova. Je ale otzne i bude politick va. Hak o tom pochybuje. Bubenkov hovor, e za ou bola Erika (pravdepodobne Csekes - spolonka Vilgiho), ktor zisovala postoj Bubenkovej k urchlenmu predaju teplrn. Erika hovorila, e ak oni (SMK) nebud v budcej vlde, tak ich zstupcovia vo Vkonnom vbore FNM, ktor me privatizciu teplrn schvli (Vgh, Rpassyov, Nmethov) schvlia urchlen predaj teplrn (km s ete na FNM). Erika jej hovorila, e maj aj predben shlas 2 zstupcov KDH a aj pozitvne signly z SDK. Bubenkov sa jej ptala, e od koho z SDK, e i z prezdia. Hak hovor, e ho v tomto oslovil aj Vilgi. Hak ani Bubenkov to nevidia relne. Hak spomna prklad z roku 1998, ke pred vobami po spenom zrealizovan VB kupnu oslovili Rehka a spol. (vtedaj predseda vkonnho vboru FNM ) s ponukou na odkpenie akci RIF (Retitun investin fond), ale ani Rehka nevedeli zlomi (a to boli in pitolnci). Zhoduj sa na tom, e SMK vyvja uveden aktivity, pretoe je u na odchode z budovy". Poliklinika Teheln, a.s. Bubenkov hovor, e zasadala dozorn rada. V tejto svislosti sa na FNM spustila dos vek hdka a na Bubenkov a Jozefa Juricu zatoil Jozef Mihalik (riadite sekcie kapitlovho trhu a dlhopisov FNM, zrove predseda predstavenstva Polikliniky Teheln, a.s.), ktor im vytal, e neplnia platn uznesenie Prezdia FNM o prprave materilu do vldy (pravdepodobne navenie Zl Polikliniky Teheln) v om ho podporil aj Daniel Vgh (predseda vkonnho vboru FNM). Hak sa pta i bol na zasadnut aj Jozef Kojda (prezident FNM). Bubenkov hovor, e nie, e Kojda ke sa rieia komplikovan problmy, tak m zdravotn problmy, aj teraz mal nejak aldon akosti. Bubenkovej sa v svislosti s Poliklinikou Teheln zastal Peter Huor (podpredseda vkonnho vboru FNM a zrove len DR Polikliniky Teheln). Bubenkov hovor, e jej Peter Huor dal na vedomie aj zpisnicu z rokovania dozornej rady. Riadite Polikliniky Teheln (Peter Rea), ke sa dozvedel, e sa kon dozorn rada, tak si zobral na ten de dovolenku. Jurica, kee nem z polikliniky iadne peniaze dal od toho ruky pre a zhodil to na Bubenkov. Bubenkov a Hak teraz zvauj monos da Jozefovi Mihalikovi 200 tis. Sk aby do toho nevtal. Mihalika oslov s ponukou Hak. Hak vysvetuje Bubenkovej, e m desiatky sksenost, e je lepie sa dohodn ako bojova. Bojova odpora len ak sa ned dohodn. Hak navrhuje v svislosti s poliklinikou Teheln oslovi s finannmi ponukami vetkch rozhodujcich predstaviteov Vkonnho vboru FNM s ponukami 200 - 300 tis. Sk. Bubenkov shlas. Cca 10 min. hovoria o technike navenia zkladnho imania Polikliniky Teheln o 20 mil.

Sk ich zujmovou skupinou takm spsobom, aby to nevzbudzovalo podozrenia zo skrytej privatizcie. Bubenkov hovor o stretnut s predstavitemi SSE - Patrik Luccioni a Peter Weis Hovoria o Jadrovom fonde a GovCo, a.s. (vina rozhovoru je nezrozumiten). Hak hovor, e poda prepotov SE a ENELu sa v GovCo, a.s. najblich 10 rokov minie 70140 mld. Sk. Od cca 19.47 do 20.43 maj sexulny styk. 21.41 odchdzaj. 14.5.2006 a 21.5.2006 (Anna Bubenkov, Jaroslav Hak) 14.5.2006 od 10.08 hod. do 11.43 hod. - vinu rozhovoru nie je pou, rozprvaj vo vedajej miestnosti a potichu (vye 90% zznamu je nezrozumitench). Bubenkov rozprvala o priebehu valnho zhromadenia 12.5.2006 Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s., na ktorom bol schvlen predaj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. franczskej VEOLIA (Penta a Bubenkov konaj v jej prospech). Bubenkov potom rozprvala o skromnch problmoch a na zver mali pohlavn styk. 21.5.2006 sa stretli od 20.50 hod. do 22.15 hod. - vinu rozhovoru nie je pou, rozprvaj vo vedajej miestnosti a potichu (vye 90% zznamu je nezrozumitench). Hovoria o profesionlnej budcnosti Bubenkovej. Hak jej ponka miesto v Jadrovom fonde. Miesto fa ponkol Hak Vladimrovi RIGSZOVI a uboovi EVKOVI. EVK miesto riaditea odmietol. Za SDK u m v Jadrovom fonde miesto BNO Masr (Hak. dal Bubenkovej za lohu zisti, o ktorho Masra sa jedn), lovek za SMK ete nie je uren a za Malchrka, resp. PENTU u Hak ponkol miesto Sekerkovi a m ete von 2 miesta, na ktor mus zohna ud do piatku. Uveden funkcie bud na 6 rokov. Osoby do funkci ete bude musie formlne schvli minister hospodrstva Jirko Malchrek (bude akoe vberov konanie, kde rozhodne komisia). Bude tam predseda, podpredseda a tyria sprvcovia hlavnch podtov. Hak ponka Bubenkovej sprvcovstvo toho najzaujmavejieho tu (kde bude najviac peaz). Bubenkov vha. Hovor, e tam bud tlaky, napr. zo strany VJE. Hak hovor, e tam mono bud tlaky, SISka, mono nejak obvinenia, ale je to dobr miesto, kde sa daj zarobi peniaze. Hak hovor, e aj ke tam bud tlaky, nebude to horie ako na FNM. Hak hovor, e na Bubenkovej mieste by to vzal. Ukuduje Bubenkov, e napr. Zoltn Harnyi (VJE) je normlny lovek a nemus od neho oakva nejak extra tlaky. Skr od stavebnch firiem ako napr. Eurobuilding (Milo STOPKA je polodebi). Bubenkov by ale najviac jednala so seriznymi zahraninmi firmami ako Siemens, Framatone, General Electric, ABB a pod. Hak hovor, e nechce na Bubenkov tlai aby uveden funkciu vzala, e urit potencil rizika tam je, e tam me is a a na mieste uvid a me sa neskr rozhodn. Hovoria o bliie neurenom prpade vyetrovania polciou, kde m Bubenkov problmy. Hak hovor, e je tu zl sprva. Hak sa zane smia a zana rozprva o SIS (sti hlas). Hovor, e bol na alom vyetrovan a e ho id zase obvini. Hovor, e zl sprva je to, e t chalani moji, cez ktorch sa mal riei aj Bubenkovej prpad, teraz rieia ten prpad zo SME proti SIS a NB. Hovor, e sa mu asi pred mesiacom ozval f kontrarozviedky zo SISky. Oslovila ho Kovov, av meno Petrov, jeho ena a chcela sa s nm stretn. Psobila neisto a obval sa, i nebude nahrvan (nie je jasn i Petr alebo Hak). Hovor nieo o stretnut na Bratislavskom hrade. Nie je jasn, i sa stretnutie uskutonilo. Hak hovor, e si potom cez svoje kontakty zisoval, preo sa s nm Petr chcel stretn. Hak sa smeje, e zistil, e Petr si mysl, e za jeho diskreditciou v mdich s oni (PENTA), o nie je pravda (On si mysl, e za tm celm stojme my, e ho chceme znii, jeho enu a alch 10 ud zo SISky. On si tam urobil totlny biznis. Je tam tak siskrsko - NB mafia. Spomna novinra Ttha. Hak hovor o trestnom oznmen, ktor podal Petr na policajtov o ho rieia. M to 15 bodov, z toho 14 bodov sa tka ns. V jednom bode z tch 14 je aj Tth, o pomha! v Bubenkovej veci. Od 21 hod. 15 min. 30 sec. Do 21 hod. 16 min. 30 sec. epk Hak Bubenkovej nieo o SIS. Takmer vbec nerozumie (pou len trky: prachy", Pittner, nechal si, plati, ve je to dobr polcia, bude iba prena, bude doruovateom). 18.5.2006 (Jaroslav HAK, Frantiek HATR - osobn tajomnk predsedu

SMERu Rberta FICA) 17.05 hod. - 17.40 hod. Po prchode zane Hatr hne rozprva o otzke, ktor mal poda zveru minulho stretnutia s Hakom poloi Ficovi (transakcia okolo Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s.). Hatr hovor: Ty vie kls neprjemn otzky na mjho fa. Hak sa pta: Preo? Hatr sa smeje a hovor, e Fico Hakovi odkazuje, e o s tm m PENTA?. Hak hovor, e si Fico asi nepamt, e s nm o tom hovoril asi pred rokom a pol v tomto byte. Hak vysvetuje Hatrovi, e oni (PENTA) spolupracuj s franczskou spolonosou VEOLIA, robia spolu projekty v echch, ale nerobia to napriamo, ale cez sprostredkovateov. V prpade Stredoslovenskej vodrenskej dala PENTA dokopy VEOLIU s Jnom Kovikom z Banskej Bystrice (FORZA), ktor to robil. 3 alebo 4 starostovia boli za SMER a Hak pred rokom a pol o tom rozprval tu s Ficom. Hatr odpoved, e mu Fico povedal, e sa to ete s Jnom Kovikom riei. Hatr hovor, e poul, e PENTA ide spa DIGITAL PARK spolu s nejakou eskou firmou. Hatr lobuje za BN stavebn firmu na zhotovenie 2. asti DIGITAL PARKU. Hak o projekte moc nevie, pretoe to rob in partner v PENTE. Kontaktuje ho telefonicky a overuje si, e na druh as ete nemaj dodvatea. Hovor, Hatrovi nech si vyzdvihn podklady, neskr do dorieia. Hak sa pta Hatra ako sa vyvja situcia v SMERe. Hatr hovor, e je to hust, e vchodniari dvaj pociova ostatnm, e vak mi ete osi ukeme. Hovor, e problematick s Pavol Paka a krajsk predsedovia v Koiciach (Peo iga, firma Taper, s.r.o.) a Preove (Stanislav Kubnek), ktor sa dostan na poslaneck miesta. S to divn udia. Hatr nechce poveda, e s skorumpovan, ale robia podozriv veci a do Smeru doli len z vypotavosti. Problematick je aj bratislavsk krajsk predseda Martin Glv. Hak hovor, e v nich je u inkorporovan nezvislos, o nebude dobr pre stabilitu strany. Hatr hovor, e v Smere sa zana uka, e ke po vobch vznikne poslaneck klub Smeru, okamite sa z neho vylenia niektor poslanci ako nezvisl. Hak hovor, e chce da Smeru nejak peniaze. Pta sa Hatra i maj na to nejak firmu v zahrani a ako vbec v Smere rieia financie. Hatr hovor, e zatia nemaj firmu v zahrani, e zatia to rieia sponzorskmi darmi. Najvm sponzorom SMERU v sasnosti je Jn urian (pedtrans - eleznin doprava, Govnet, KIS). Hak hovor, e do budcna sa to ned robi cez sponzorsk dary. Hatr hovor, e si normlne zobrali ver. Hak sa pta od koho. Hatr nevie, ale ak Hak chce, tak mu to zist. Hak hovor, e to nepotrebuje vedie. Hak hovor, nech sa Hatr spta Fica na plnovan systm financovania. Hovor, e Smer by mal ma na to jednu osobu, ktor sa im o to bude stara, mus to robi citlivo, diskrtne, bude sa o to stara vonku a ktor bude absoltne dveryhodn a loajlna. Hak hovor Hatrovi: Muste ma svojho Palacku, ke to takto poviem. Hatr hovor, e v minulosti sa na tto funkciu uvaovalo s Fedorom Flakom, ale Fico to odmietol. Hak sa pta Hatra, komu Fico v Smere dveruje (okrem Hatra). Hovoria o Maariovi, Igorovi Federiovi, Vclavkovi ako o monch kandidtoch na pokladnka SMERu. Najviac hovoria o Igorovi Federiovi (m ambcie by vedcim radu vldy SR). Hak hovor, e zkladn kritri na pokladnka s, e mus by maximlne loajlny a mus vedie robi. Hak hovor, e PENTA spolupracuje s 40 firmami v zahrani, e budcemu pokladnkovi Smeru me da kontakty, ale dotiahnu to bude musie on sm (pokladnk Smeru). Hovoria o budcnosti Hatra. Hatr hovor, e mu Fico hovoril, e by bol najradej, keby Hatr zostal jeho osobnm tajomnkom, resp. ak bude Fico premirom tak riaditeom sekretaritu premira. Fico hovoril, e ako kompenzciu za to, e Hatr nedostane lukratvnu funkciu v exekutve sa Fico o Hatra ekonomicky postar. Hak sa pta Hatra na jeho znalosti anglitiny. Hatr hovor, e by to musel opri (2-3 mesiace). Hak navrhuje Hatrovi, aby bol vedcim radu vldy SR on (Hatr). Hatr hovor, e ete o tom mus hovori s Ficom. Hatr sa pta ako funguje Ladislav mrik. Dobre som ho odporuil? Hak hovor, e funguje dobre, je pracovit, m v zdravotnctve vea kontaktov, m cit pre ud, trochu je emotvny, ale PENTA je s nm vemi spokojn. Postavil PENTE zchranku za 4 mesiace - to je 1500 ud.

PENTA bude vlastni 70 stanc rchlej zdravotnckej pomoci. Hatr sa pta ako chcel Hak pomc Smeru. Hak hovor, e tak aby to malo vznam. Hovor, e by im dal dajme tomu 5 mil. Sk. Hatr hovor, e im Hak pomohol aj v minulosti. Hatr hovor, e by privtali pomoc pre zamestnancov Smeru (17 zamestnancov) a pre ud, ktor im pomhaj v kampani. Ide o ierne peniaze navye oproti oficilnemu prjmu. Hak hovor, e na budci tde by vedel da dokopy aj hotovos, ktor by mohol Hatrovi odovzda. Hatr hovor, e sa dozvedel, e Dzurinda a Hruovsk dostali od Siemensu 200 mil. Sk cez Mnchov. Hak si mysl, e to nie je pravda. Hatr hovor, e sa to dozvedeli od loveka zo Siemensu, o mal na starosti prevody v svislosti s obchodom. Hak hovor, e Siemens dva peniaze len za konkrtne obchody. Hatr hovor, e ilo prve o nejak konkrtny obchod za 2 mld. Sk. Malo s o nejak star obchod na MV SR, ktor malo dohodnut KDH. Ke sa o tom dozvedel Dzurinda, tak KDH muselo s nm s napoly. Pri odchode sa Hatr pta na mon umiestnenie jeho znmej vo firmch PENTY. Hak nem nmietky. Odchdzaj. 26.5.2006 (Jaroslav HAK. Frantiek HATR - osobn tajomnk predsedu SMERu Rberta FICA) 10.39 hod. - 10.57 hod. Hatr zana rozprva o svojich zdravotnch problmoch (pred rokom uiel hrobrovi z lopaty). Hak hovor, e dlho nevidel jeho fa (Fica) na koruliach. Hatr odpoved, e Fico nem as na port, e je stle na vjazdoch. Hovoria o Ficovej asistentke Zuzane (erven vlasy) a o jej vzahu k Ficovi. Hak doniesol Hatrovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu (v zmysle dohovoru vi stretnutie Hak, Hatr, 18.5.2006), ktor odovzdva Hatrovi -konkrtnu sumu nespomnaj. Hak len hovor: Doniesol som ti tie veci, Dobre a vyahuje pravdepodobne oblku (pou uchot). Hak sa pta Hatra, i sa Fica ptal na t Stredoslovensk vodrensk. Hatr hovor, e sa ptal, e Fico si nepamt, e by sa o tom s Hakom bavil, e m vea roboty. Hatr hovor, e vera boli v SMERe Zuzana Martinkov a Luke na utajenom stretnut (len s Ficom a podpredsedami SMERu Pakom a Kalikom). Rokovali o monej povolebnej koalcii. SF m zujem o post ministra financi. Hak si mysl, e SF sa nedostane do parlamentu. Hatr hovor, e Martinkov je presveden, e sa do parlamentu dostane. Na stretnut v SMERe sa Martinkovej ptali na jej medilne vyhlsenia o povolebnej koalcii SMER, HZDS, SDK. Martinkov hovorila, e to tak nemysleli, e sa o tom dozvedeli cez svoje zdroje. Hatr hovor, e Dzurinda sa minul tvrtok stretol s Meiarom. Hak hovor, e to nie je pravda. Dzurinda s Meiarom sa naposledy stretli pred tritvrte rokom. Odvtedy mono len na chvku v parlamente. Hak hovor, e takchto drstov bude s bliacimi sa vobami pribda. Hovoria o monch diskreditanch kampaniach tde pred vobami. Spomnaj BN prepisy telefnnych hovorov. Hatr nevie o na nich ich politick konkurenti ete vymyslia. Hatr rozprva o medializovanom prpade, ke prila Fica aka na letisko do Schwechatu jeho asistentka Zuzana, kde ich vyfotila Plus7dni. Hatr potom dostal od Fica lohu vysvetli to Ficovej manelke Svetlane. Mal jej poveda, e asistentku Zuzanu poslal na letisko za Ficom on, aby jej podpsal nejak strancke papiere. Ficova manelka Svetlana mu pri tejto prleitosti navrhla po 17 rokoch tykanie. Hovoria o prieskumoch verejnej mienky a o vobch. Hatr hovor, e atmosfra je pre SMER priazniv (Fico je pre vea ud posledn anca. Potom u plne rezignuj.). Poda Hatra bude ma SMER od 25 do 27% hlasov. Hak hovor, e SMER bude ma od 21 do 25% hlasov. Zvis to ale aj od volebnej asti. m vyia bude volebn as, tm lepie pre SMER. Hak predpoklad volebn as okolo 55%. Ak bude 65%, tak SMER me ma a 27% hlasov. Hovoria o alch faktoroch (3 zpasy na majstrovstvch sveta vo futbale vo volebn de, voby s len 1 de, poasie). Hatr hovor o predbench dohodch v SMERe o rozdelen vldnych postov. Hovor, e Fico m

prioritne zujem o ministerstv financi, dopravy a socilnych vec. Najvnejm kandidtom na ministra dopravy je ubomr Vny (poslanec SMERu). Presadzuje ho Sinai (pravdepodobne Bartolomej, bval gen. riadite SR za Rezea). Podpredseda SMERu Igor ulaj je poda Hatra mimo hry o vldne posty. Hak sa pta s km uvauje Fico na post ministra financi. Hatr hovor, e sa uvauje aj o nestrankoch. Hovor o svojom bvalom spoluiakovi, ktorho dotiahol do SMERu, a ku ktormu sa kladne vyjadruje aj Fico. Ide o bvalho viceguvernra ete federlnej nrodnej banky tefana Veselovskho, ktor potom psobil ako f aj v Slovenskej kreditnej banke. Veselovsk m ambcie na ttneho tajomnka. Hovoria o alch osobch - Vladimr Masr a al Hatrov spoluiak, o robil v udovej banke. Hatr sa pri odchode ete informuje na tender na vstavbu Digital Park vyhlsenho PENTOU (lobuje za BN spolonos). 23.6.2006 Jaroslav HAK - Frantiek HATR Obaja rozoberali aktulnu situciu po vobch. Hatr hovor, e je vemi divoko, zanaj rokovania. Zhodnotil, e s SDK to nepjde, nedaj sa robi iadne stupky. Hatr sa Slva ptal, e i sa nieo nenalo, nezaznamenalo, i niekoho Penci neplatia v HZDS, ktor nsledne oddu do SDK. Slvo to jednoznane poprel. Hatr hovor, e Orszg takto veci stle nos??? Hatr skontatoval, e to u me by len koalcia Smer+HZDS+SNS alebo Smer +HZDS+SMK. Ni in. alej hovoril, e Palko chce by predsedom KDH, nakoko Hruovsk to neustriehol. Miklo bol dajne vemi arogantn na rokovan a e po 10 mintach bolo po rokovan, na niom sa nevedeli zhodn. Za Smer boli rokova Fico, Kalik a Paka a za SDK boli Dzurinda, Miklo a Horth. SDK z nioho nechce ustpi, vetko chce diktova, otvorili iba soc. veci a zdravotnctvo, ale Fico upozornil Mikloa, e nie je niekde na prednkach, ale na politickom stretnut. Slvo alej zhodnotil, e s KDH sa ned s, s Bugrom no-je stupiv, nemal doteraz iadny otvoren konflikt a Mufti je blzon, nevie si s nm predstavi spoluprcu. Hatara mu oponoval, e bol z neho milo prekvapen, vedel sa kontrolova a bol stupiv. alej Htara povedal, e Fico uril posledn termn na 5.7.2006, kedy sa rozhodne o vetkom. alej sa rokuje oficilne, ale aj pomimo. alej spomnal, e Miklo priiel na rokovanie so Smerom akoby priiel medzi cignov, totlne arogantn, vetci z toho boli prekvapen, dokonca aj novinri a Paka. Slvo alej zaal rozvja teriu, e Smer bude ma 12 ministrov a ostatn dvaja po troch, e to jednoducho nebude fungova, lebo druh dvaja nebud mc ni ovplyvni a e koalin zmluva bude fungova maximlne prvch 6 mesiacov a preto sa bud snai zska viac ministrov. Hatr uviedol, e personlne obsadenie ministrov ete nie je jasn, ani sa o tom oficilne ete nerokovalo, ale e Duan aplovi bude ma kolstvo, alebo vedu a kultru a Paka bude ma zdravotnctvo, ale prejavil zujem aj ministra zahraninch vec. Fico chce taktie niektor ministerstv spoji. Hatr znovu zopakoval, e Fico to chce najneskr do 5.7. ukoni s tm, e najneskr v tento de pjde za prezidentom. In je u programov vyhlsenie vldy. Momentlne je to tak, e o povie Fico, tak to plat. Paka je ochotn netandardne rokova s SDK a Kalik zase s KDH. alej spolu rozoberali HZDS, e nem budcnos a s to ich posledn voby. Muftimu dajne ponknu fa parlamentu a bude spokojn a ticho a poas tohoto volebnho obdobia si bude chcie oisti meno, zabezpei rodinu a prenies sa nad amnestiami. Hatr pomimo povedal, e m podozrenie, e sa vo vobch uberali urit desatinky v prpade SF a KS,aby sa nedostali do parlamentu a e m k tomu urit indcie a signli. Hatr navrhol Hakovi, aby sa stretli s Ficom, ale zrove mu poloil otzku, e o je medzi nimi ak spor, lebo Fico sa nechce s Hakom stretn. Slvo to poprel a zhodli sa na tom, e v tomto obdob zrejme nie je dobr, aby Fica videli schdza sa s nejakmi podnikatemi. Hatr povedal, e sa ria rzne rei o Slvovi, ktor ale roznaj SIS-kri a etebci a rozohrvaj rzne hry. Hatr sa pochvli!, e mu Fico ponkol miesto jeho sekretra alebo vedceho radu vldy, ale nie miesto v parlamente, ale e mu to vykompenzuje asou v dozornch radch podnikov. Po tomto Hatr skromne poiadal Haka, i by mu neposkytol 1 mil. Skk na skromn ely, s m Slvo shlasil a nechcel to ani papierovo potvrdi a zazmluvni, nakoko si dveruj. Sta, ke mu to do

1 - 2 rokov vrti. V rmci tohoto mu Slvo poradil, aby neiel do DR, kde s zahranin investori, ako prklad uviedol SPP, kde sce kad v DR dostane v rmci tantiemov 1 - 2 mil. Skk, ale nech si vyberie napr. SEPS, GOVCO, Nr. dianin spolonos a pod. Vetko bude zlea od toho, kto bude ministrom hospodrstva a dopravy. Taktie mu odporuil miesto v prezdiu FNM, ktor bude ete aspo tri roky fungova a kde bude dostva okolo 50 - 80 tis. mesane, v rmci toho me s do DR podnikov s asou ttu a ke podnik dosiahne zisk, tak me navye dosta navye 1-2 mil. ako odmenu a zarob si aj na domek. Ke u bude o vetkom rozhodnut, tak si spolu sadn a Hak mu presne porad, o si m vybra. Peniaze mu po niekom pole v pondelok. S tm sa rozlili. 25.6.2006 Hak - Bubenkov Bola pusten televzia naplno a nebolo vbec pou rozhovor, iba Slvov poznmky typu no, kto, preo... ...Bubenkov hovorila, e ju niekto??? zaal buzerova, e nem knihu jzd...e mi ned pokutu, ke s nm pjdem do Nemecka...e nemm peniaze..(asi ju kontrolovala hliadka) ....dlho ticho...vyvrcholenie sexovaky....sprcha.... Slvo hovor Anke, e na FNM nemaj iadnu zodpovednos, e to konzultoval, neexistuje tak zkon...pe sa asi v tom zmysle, e sa maj sprva zodpovedne a starosltlivo, stara sa o zveren majetok..., vid to pre Anku pozitvne. Bubenkov sa stretla s Jirkom (zrejme Malchrek), ale nedalo sa s nm otvorene bavi, nakoko neboli sami. Jirko jej povedal, e bol ohadom SE,SSE s guvernrom a e ten to podpor...??? ....meno kolnk z RSO...e i tam m s na t vldu, o schvlili materil... ..Slvo hovoril Anke o stretnut s Ferom Hatrom, rozoberali Mikloa, ako sa sprval. Anka k tomu povedala, e sa bavila s Milanom Horthom a ten jej povedal, e sa Mikloovi ani neuduje, ako sa sprval, nakoko mal niekoko otvorench sporov s Ficom, ale e Mikiho odhovral, aby Mikloa zobrali spolu na rokovanie so Smerom, ale Miky povedal, e Miklo pjde, nakoko sa doteraz zastoval vetkch rokovan a pod. Horth to dajne zhodnotil, ako chybu zo strany SDK. ..Anke zazvonil tlf. a povedala, e u ide domov, so Slvom sa rozlila s tm, e si veer zavolaj a dohodn sa na alom stretnut..Rozlili sa. 3.7.2006 Gorila Varga mal tlf. Niekto, kto nechcel hovori do tlf. mu nieo chce posla. Zolo nadiktoval adresu Vazovova 9/A, Bratislava. Niekoko tlf., ktor mal Varga, ale ni nebolo pou. Varga m tlf., hovor, ako v piatok m s s Jirkom (zrejme Malchrek) na nejak oslavu do Modry a rozuloval sa, e mu Jirko povedal, aby si nerobil iaden program. 22.10 hod. Priiel Malchrek k Zolovi, takmer ni nepou, bola pusten TV a stle nieo rapotalo...Malchrek hovoril Zolovi, e to analyzovali, o mu Zolo povedal k Pakovi....je to Ficov znmy, ktor mu bude sli ako otrok....Zolo hovoril, e tam bol aj Harabn, vetci sa tam stretvaj a e sa mu ten kinder manament vbec nezd...Zolo hovori, e Katka o tom nem vbec informcie...Zolo nieo zaal epka Malchrkovi...e vdy tam zastavil Jirkov Bavork (zrejme sluobn) s troma jednikami". potom preli do druhej miestnosti a ni nebolo pou cca 30 min...Jirko hovoril nieo o Zolovom kamartovi?...stle nieo ruilo - vyzer to akoby pali potaku na peniaze....Jirko sa ptal Zola, i pjde v piatok na BOBOV" oslavu??? Zolo odpovedal, e asi no, lebo mu to sbil, ke bol u Jirka....Zolo hovoril, e je vytoen na toho Duana a Jirko mu tie pritakal, lebo aj jeho Duan viackrt ojebal..Malchrek hovoril, e investovan peniaze m v tom on a Slvo (zrejme Hak)...bu povedal na 95 alebo 25 rokov (nebolo dobre rozumie) a nech to sksi niekto vytiahnu....nemaj dkazy, to nebola mal vec ..Zolo hovoril, e na 90% tie informcie ili..Jirko na zver povedal Zolovi, aby zavolali malmu nech to tam zorganizuje...potom odili z bytu. 4.7.2006 Gorila Vargovi volal Frantiek OLEJNK z KE - 0915768363 (zrejme sa jedn o nejakho profesora z V

technickej) a chcel od Zola vybavi nejak sponzoring, nakoko v septembri-oktbri organizuje konferenciu k letiskm. Zolovi m Olejnk posla vetky podklady, katalgy a men astnkov. M ich posla po Jozefovi POJEDINCOVl, ktor je fom ochranky na letisku a teraz cestuje do KE.....o sa tka zdravotnctva, tak Zolo tieto veci posunie najvym majiteom tohto smeru... 6.7.2006 Gorila Varga mal tlf. a vybavoval si s neznmym tzv. trojnoku so satelitom, nakoko ide kempova do ibeniku a chce tam chyta UPC. Taktie sa dohadoval na pecilnych kbloch, ktor mu m neznmy pripravi do jeho novostavby. Okrem inho spomenuli meno Ing. Dr. CSIPK (pravdepodobne sa jedn o niekoho z njomcov bytu na Vazovovej ulici.) a e Varga u toko vydr. Varga sa v byte zdral ete cca 2 hod, v rmci toho sledoval TV, chodil po byte a ramotil. 9.7.2006 (Jaroslav HAK. Anna BUBENKOV) 13.15 hod.-14.38 hod. Hak tartuje pota. Zanaj rozprva o BN stretnut Bubenkovej s BN osobou. Hak hovor Bubenkovej, e ten jeho lovek o to riei! predtm sa m spoji s Katarnou Remiovou, ktor m v Pente na starosti tieto veci. Hak zana rozprva, e poda neho SMER s FNM moc nenarob. Hak sa mal stretn s Ficom tento weekend, ale to nevylo. Maj sa stretn v utorok alebo stredu. Hak si chce s Ficom prejs 10 vec. Poda Ficovch reakci a pocitov z tohto stretnutia uvidia. Hak sa medzitm stretol s inmi umi z HZDS a SMERu. HZDS je proti tomu, aby sa na bval vldu robili akkovek nahaky. Jedin vnimku tvor Daniel Lipic. Prve kvli Lipicovi bol do funkcie ministra spravodlivosti dosaden Harabn, ktor m za lohu njs na Lipica nejak veci a toi na neho. HZDS po oficilnych i neoficilnych lnich nahovra SMER aby sa vykalali na nahanie Dzurindu. Meiar nechce naha Dzurindu, ktorho chpe ako dlhodobho spojenca. V SMERe ale chc naha ud z SDK, priom poradie je Miklo, Palacka, Prokopovi. Na Palacku tam je priestor za zmaren tender na 3. mobilnho opertora. Mikloa vnmaj ako hlavnho nositea korupcie v SDK. o ale doke SMER v skutonosti voi uvedenm osobm urobi Hak nevie. Stav na Ministerstve vntre je tak, e Robo Kalik tam nemal by, mal by minister obrany. SMER ale nemal absoltne pripraven kdre a Kalik musel s na vntro. Ten poahan Milo iak presadzuje na MV SR teka, ktor mu subuje, e pjde po Dzurindovi (jedinm iakovm cieom je dosta Dzurindu). Hakov veobecn pocit ale je, e s dos neschopn a nedotiahnu veci do konca. Kalik je poda Haka mkk chlap a nem na to aldok. Navye sa chystaj na vek lpenie a bud ma oskoro dos starost s vlastnmi kauzami. Poda Haka nie s schopn kauzy bvalej vldy dotiahnu do konca. tek toho ale schopn je. Bubenkov sa pta Haka, e i nevie ako aleko sa dostal tek v minulosti. Hak hovor, e to vie plne presne, e videl vyetrovacie spisy. Hak si mysl, e zopr kuz urite vyjde na povrch. V prpade ich vypuknutia bude najdleitejie zabezpei si prstup k vyetrovacm spisom, aby vedeli reagova. Treba vedie zo spisu vetko od A po Z. Bubenkov rozprva, e Rehkovi a Povraznkovi (vedenie FNM za Meiara) vemi pomohli, ke vedenie FNM neposkytovalo polcii iadnu sinnos (iados o vyslenie kd pre FNM a podobne), neboli v niom npomocn a tak aj zakapali mnoh kauzy. Spomnaj aj prpady Ladislava Krajka a Ladislava Vakovia, ktorm svojou neinnosou a nemilitantnosou tie pomohli. Hak si mysl, e podobn to bude aj so sasnm vedenm FNM. Bubenkov rozprva, e prve preto chce to miesto. Ide pravdepodobne o post podpredsedu dozornej rady FNM (m za SDK nahradi Ondreja Mateja) - pozn. sprac.: do dozornej rady FNM nominuje zstupcov aj opozcia. Hak rad Bubenkovej aby vo veci ila za Dzurindom a pouila ensk zbrane. Bubenkov hovor, e s tm u predbene shlasil Ivan (pravdepodobne Miklo) a Milan (pravdepodobne Hort). Hak sa pta, i vtom m Bubenkovej pomc. Bubenkov odpoved, e asi nie. Bubenkov hovor, e to SSE na Ivana (pravdepodobne Mikloa) zabralo (ide pravdepodobne o provziu za schvlenie unbundlingu Vldou SR).

Hak sa z hadiska prpadnho sthania pta Bubenkovej: Ty m kde slab miesto, o si mysl?" Bubenkov odpoved : PPC. Hak reaguje: Len to? Bubenkov: o in? Hak hovor, e ani Laco Krajk si nemyslel, e ho bud naha pre Banku Slovakia. Bubenkov hovor, e na jej sekcii sa zakladali vetky ttne akciov spolonosti a ke bud chcie na u nieo nai, tak vdy nieo njdu. Hak hovor, e sa m v blzkej budcnosti stretn s Kalikom, s Brhelom (sponzor SMERu) kvli Transpetrolu a potrebuje ete 1-2 tdne aby vedel ako to bude zo strany SMERU voi PENTE a SDK fungova. Fakt je tak, e my Fica financujeme 8 rokov. ako si teraz predstavi, e Fico vytartuje proti nm v nieom, o by malo trestno-prvny rozmer. Viem si predstavi, e ns bude dodrbva za letisko, pretoe u zaujal tak pozciu. Trestn sthanie ale Hak plne nevyluuje - Oni s poloblzni, schizofrenici. Ke ale porovnva situciu s rokom 1998, ke sa robili ierne knihy, vyhrali sa, ale nakoniec vetky veci spasli, tak to Hak vid optimisticky. Spomna prpad veru 280 mil. Sk od Slovenskej poisovne, ke Penta uveden ver nesplatila, zapotala s polovymyslenou pohadvkou a nakoniec to vyhrala na sde. Hak sa vtedy (1998) stretol s financmajstrami DS eetkom a Blahom, sedeli tam aj Oszkr Vilgi a Ernest Valko, ktor chceli polovicu z uvedenej sumy, inak bude ma PENTA problmy. Hak to odmietol. Do PENTY vtedy zavolal aj Richard Krajovi a chcel peniaze z uvedenho prpadu. Hak pokrauje, e v prpade privatizcie PPC nie je ni oho by sa mohli chyti. Mu na nich toi len medilne - rozdiel medzi cenou, za ktor PENTA kpila PPC od FNM a cenou, za ktor predala PPC SE. Rozprvaj o privatizcii PPC. Bubenkov hovor, e pri PPC sa u musela odkry. Aj preto chce by v dozornej rade FNM, aby mala veci pod kontrolou, aby mohla reagova. Hovor najm Bubenkov. Vinu rozhovoru nie je pou. alch cca 30 min. rozprva Hak podrobne o systme ako vyplat Bubenkovej provzie za sluby v prospech PENTY (hovor tomu akn pln). M sa to udia prostrednctvom platby za 3 analzy realitnho trhu cez spolonos Elementa, a.s. Transakcia m by uskutonen prostrednctvom kpy akci Elementy anglickou spolonosou pod vplyvom PENTY. Fiktvnos kpy akci chc vyli tak, e Elementa vytvor web strnky, cez ktor akoe anglick investor objav investin prleitos v SR a zaplat Bubenkovej za analzy realitnho trhu a za BN halu v Medzilaborciach za 200 mil. Sk (relna hodnota uvedenej haly je len okolo 10 mil. Sk). M to prebehn do janura 2007. Hak ukazuje v potai Bubenkovej konkrtne sla. Prechdzaj kompletne cel akn pln. Slab miesto plnu je len skutonos, e Elementa nem zamestnancov a uveden analzy, ktor v PENTE robilo 5 ud cel rok nem kto akoe urobi. Bubenkov hovor, e si ich podrobne pretuduje a nau sa ich BN osoba, ktor robila v banke a bude sa vydva za ich tvorcu. Hak sa smeje, e v prpade vyetrovania ho hdam nezavr do miestnosti a nedaj mu to napsa odznova. Hak stenm hlasom hovor Bubenkovej konkrtne obchody, za ktor dostane Bubenkov od Penty provzie. Vinu rozhovoru nie je pou. Nabudce priprav Bubenkovej presn tabuku. Hak hovor, e jej urobil nadtandartn, bezpen schmu. Nikomu to tak nerobia. Ak sa s tm ale nejak vyetrovate bude zaobera 2 roky, tak prde na prepojenie na PENTU. V prpade monosti zvenia hlasitosti zznamu by bolo mon zisti viac. 23.1.2006 (Zoitn Varga. neznmy) 12.30 hod.-12.49 hod. Neznmy je poda rozhovoru pravdepodobne bval prslunk SIS alebo PPZ, ktor mal na starosti priestorov odposluchy a ochranu proti nim. V sasnosti m vlastn firmu zaoberajcu sa bezpenostnmi systmami (kamery, ochrana proti odposluchom - ruiky, zaumovae, intalcia odposluchu). Varga zana rozprva, e tento byt vlastn cca 2,5 - 3 roky. Pred asi 3 tdami dostal Varga informciu, e riadite SIS Pittner obvolal vetkch riaditeov sekcii SIS a ptal sa na Zoltna Vargu a hovoril o jeho irokom zbere (prepojenia na PPZ, SIS, finann skupiny, politick piky). Varga neskr dostal informciu, e zo SIS vyla informcia o BN zleitostiach, o ktorch sa skupina okolo Vargu bavila cca pred 2 tdami len v tomto byte, v zasadake a v kancelrii ministra tia Ministerstve hospodrstva a v salniku u Petra Kubu. Vetky tieto priestory bude

potrebn dkladne prezrie a namontova ochranu proti odpovaniu (ruiky, najlepie do kra). Na ministerstve hospodrstva namontuj zariadenia poda poiadaviek ministra Malchrka (mu doda aj kamery). Varga sa neznmeho pta i je jeho zmkov systm a k od bytu bezpen. Skaj bezpenostn systm. Skaj ruiku signlu. Neznmy vysvetuje Vargovi prcu s prstrojom, ktor vyhadva plotice (njde s tm kad, ktor je aktvna). Varga vysvetuje, e na Ministerstve hospodrstva chc presadi pravideln bezpenostn ochranu proti odpovaniu (kad mesiac alebo kad 2 mesiace), na ktorom by ete zarobili. Neznmy vysvetuje Vargovi cenov relcie realizcie ochrany priestoru (ben cena je 900 Sk 1100 Sk za m2, neznmy to pri vych objemoch je ochotn urobi za 700 Sk za m2). Neznmy potrebuje vedie podlahov plochu priestorov, ktor chc oetri aby im mohol urobi cenu. Dohaduj asov harmonogram oetrenia uvedench priestorov. Zan na Ministerstve hospodrstva, potom u Kubu. Tento byt m as, pretoe minimlne 1 mesiac tu aj tak nikto nebude rokova. Ku koncu stretnutia hovoria, e Varga vybav termny na oetrenie priestorov na Ministerstve hospodrstva a u Petra Kubu a s prcou mu zaa u vo tvrtok 25.1.2006. Ak sa mu nepodar dovtedy zska termny na MH SR a u Kubu, zan vo tvrtok s tmto bytom. Rozprvaj o prpade odpovania v priestoroch Ministerstva hospodrstva za bvalho ministra hospodrstva Rberta Nemcsicsa, kde bol do technickej realizcie zapojen aj Neznmy. Neznmy tvrd, e bol zaangaovan len do obrany priestoru pred odposluchom (prstroje na zaumenie a ruiky). Oton odposluchy montoval niekto in. Poda popisu situcie sa zd, e uveden systmy dal namontova sm Nemcsics. Neznmy rozprva o spolonostiach dodvajcich bezpenostn systmy. Rozprvaj o spolonosti Kelcom Liptovsk Mikul, ktor na MH SR dostva vek zakzky na bezpenostn systmy a kolenia zamestnancov. Varga sa neznmeho pta i by jeho spolonos vedela Kelcom na MH SR nahradi. Neznmy hovor, e jeho spolonos ete nem bezpenostn previerku NB. Nechaj to zatia tak, mono to zrealizuj po vobch. Rozprvaj o tunelovan Transpetrolu cez dodvku bezpenostnch systmov od Kelcomu. Neznmy hovor, e montoval tefanovi (pravdepodobne Czuczovi) bezpenostn systmy (kamery, alarm, at.) na jeho skromnom dome za 1,5 mil. Sk. Neznmy sa chcel stretn so tefanom aj ohadne zkazky pre Transpetrol, ale tefan stle nemal as. Rozprvaj o BNO osobe, s ktorou je Neznmy priate. Bezpenostn systmy rob pre neho Rbert Itvnffy (MP Elektronik, s.r.o.). 31.1.2006 (Zoltn Varga. neznmy) 16.10 hod.-16.23 hod. Neznmy (pravdepodobne Jozef) ukazuje Vargovi rozpoet na oetrenie priestorov od odposluchu. Neznmy vysvetuje, e uveden cennk plat pre jednorazov oetrenie. Keby ilo o pravideln oetrovanie, me s s cenou dolu (500 Sk za m2). Ponuka na priestory na MH SR (zasadaka, ministrova pracova) je na 112 tis. Sk, na salnik u Petra Kubu (ROKO) je na 10 tis. Sk (je to 17 m2) a tento byt sprav neznmy Vargovi zadarmo ako protihodnotu za BN slubu, ktor mu Varga poskytol v minulosti. Varga vysvetuje, e nklady na oetrenie jeho bytu bude plati Jaroslav Hak. Varga hovor, e nem dvod dva Hakovi nieo zadarmo. Neznmy hovor, e mu teda vyfaktruje aj byt (cca 50 tis. Sk za 94 m2). Bavia sa o ponuke oetrenia priestorov na MH SR. Oetrenie by realizovali kad 2 mesiace (februr, aprl, jn, august). Neznmy by mohol s ete s cenou dolu (60 -70 tis. Sk za jedno oetrenie). Varga sa neznmeho pta, i potrebuje peniaze u na budci tde. Neznmy hovor, e to pok. Neznmy hovor, e m na zajtra (1.2.2006) dohodnut stretnutie so svojm bvalm kolegom Bohuom. Neznmy chce od Bohua vedie kam BNO Geller (Geler, Geher) mieri. Rozprvaj o projektoch ochrany priestorov pred odposluchom, ktor zrealizoval neznmy. Neznmy hovor o potrebe bezpenostnej previerky pre jeho firmu, aby mohol robi ttne zkazky. Neznmy hovor o BN projekte (pravdepodobne na MH SR), kde bol subdodvateom pre bvalho prezidenta PPZ tefana Lastovku (spolonos Fittich). Neznmy za priestorov ochranu proti odposluchu

vyfaktroval Lastovkovi cca 250 tis. Sk v om mal aj vemi slun zisk. Lastovka to obratom vyfaktroval objednvateovi vo vke 1 mil. Sk. Varga ide od piatka 3.2.2006 do utorka 7.2.2006 pre (Varga tuduje v Koiciach, kde m skky). Ozve sa neznmemu v stredu alebo tvrtok budci tde. Priestor Gorila, februr 2006 Do priestoru chod u len Zoltn Varga (priemerne 3-4 krt tdenne). Vinou m cca 1 -2 hodiny, zapne TV, minimlne telefonuje. Bolo zisten, e osobou, ktor mu m oetri priestor proti odpovaniu je Ing. Jozef Mozolk, r.. 620522/7248, bytom tefana Krlika 18, Bratislava - Devnska Nov Ves. Ing. Jozef Mozolk je majoritn spolonk (minoritn spolonk manelka) spolonosti GISS, s.r.o., IO: 35705990 (v spolonosti v minulosti vystupovali ako spolonci Milan Bali a Zoltn Varga), ktor sa zaober aj spravodajskou ochranou. Ing. Jozef Mozolk bol v dozornej rade spolonosti S-8, a.s., IO: 35807270 spolu s osobami Frantiek Miker a Prof. Vladimr Mathem. Miker (rozpusten v kyseline) bol strednou postavou prpadu tzv. Kyselinrov. Da 17.2.2006 boli v ase pribline od 10.00 do 12.30 v priestore 2 pracovnci, ktorch posial Ing. Jozef Mozolk. Za asistencie Zoltna Vargu prevdzali bliie nezisten bezpenostn opatrenia. Bolo zisten, e Zoltnovi Vargovi rob asistenta bliie neustanoven osoba s prezvkou Demo. V doch 14.2. - 17.2. 2006 doniesla kad de Vargovi peniaze v hotovosti, ktor nsledne Varga na elektronickej potake prepotaval: da 14.2.2006 presne nezisten mnostvo bankoviek, ktor Varga prepotava od 18.20 hod. do 18.35 hod. da 15.2.2006 presne nezisten mnostvo bankoviek, ktor Varga prepotava od 15.00 hod. do 15.30 hod. da 16.2.2006 5,58 mil. Sk, ktor Varga prepotava od 13.25 hod. do 13.38 hod. da 17.2.2006 4,458 mil. Sk, ktor Varga prepotava od 13.40 hod. do 13.47 hod. (pochvauje si e BNO u neposlala tisckorunky ale ptisickorunky). Celkovo za tieto 4 dni prepotal Varga cca 20 - 30 mil. Sk v hotovosti. Je predpoklad, e uveden hotovos je neleglnym prjmom. Z bliie neustanovenou osobou Demo" sa Varga bav o drbe bytov, ktor s pravdepodobne pouvan ako konpiran byty. Bavia sa o nbytku do tchto bytov, koch (niektor m aj Jaroslav Hak a Jirko Malchrek), upratovan, dopan chladniky a pod. Varga a Demo sa staraj o priestory: Tento priestor Fedinka - pravdepodobne miesto trvalho bydliska Vargu na Fedinovej 2, Bratislava Petralka, tento byt je pravdepodobne tie KB, pretoe Demo tam m zohna stl na rokovania. BN priestor na Heydukovej ulici, Bratislava - Star Mesto BN priestor na Podjavorinskej ulici, Bratislava - Star Mesto Nov priestor, ktor zskali do prenjmu od osoby Richard Palkovi, r.. 680113/6804, bytom Vetrov 8, Bratislava. Me s o byt, ktor Palkovi vlastn v dome na rohu ulc Bjornsonova a Povrazncka, Bratislava - Star Mesto (LV: 5656, k.. Bratislava - Star Mesto). Vo vchode domu, kde sa nachdza tento priestor je potov schrnka na meno Palkoviov. Demo m do tohto priestoru zohna stl, na ktorom by sa pri rokovan dali rozloi papiere. BN priestor v amorne (v amorne je sdlo niektorch firiem, v ktorch figuruje Varga, Varga v amorne aj bva). V obdob od 18. 2. 2006 do 25. 2. 2006 (8 dn) v priestore nikto nebol. 28.2.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 12.27 hod.-12.56 hod. Stretnutie vyvolal pravdepodobne Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvltnych innost BPK PPZ SR. REJDA informuje VARGU, e ho vera kontaktoval Jn POLK. Ten mu povedal, e v SIS bol na odstpenie pre MV SR pripraven materil o spoluprci REJDU s VARGOM. Poda tohto materilu m VARGA plati REJDOVI 50 tis. Sk mesane (pozn. spracovatea - ide o .p. 63/956-V-689-5/2006-S, ktor zostala na odbore, poda tejto SI plat VARGA REJDOVI 50 tis. Sk

kvartlne). Uveden informciu poda tvrden Jna POLKA mal v SIS stopi jeho brat JUDr. Frantiek POLK, ktor je riaditeom odboru SIS (resp. malo mu by nadriadenm oznmen, e REJDA je ich lovek). REJDA si presne nevie spomen na meno odboru SIS, ktorho je POLK riaditeom, ale je to nieo s nboenstvom, politickmi stranami a pod. (pozn. sprac. - ide o riaditea 1. odboru sekcie D Frantiek RENTO). VARGA sa pta REJDU odkia pozn Jna a Frantika POLKA. REJDA hovor, e s Jnom POLKOM sa pozn dobre, s dlhoron rodinn priatelia. Jn POLK bol REJDOVI za svedka na svadbe. REJDA pozn dobre aj POLKOVCH rodiov. POLKOVCI s zo urian. Jn POLK bol tie policajtom, urobil si prvo a teraz je advoktom (civil). JUDr. Frantika POLKA pozn REJDA len cez jeho brata Jna a naposledy s nm hovoril prve na Jnovej svadbe, REJDA hovor, e JUDr. Frantiek POLK bol vyetrovate, potom siskr, potom advokt a potom znova siskr. JUDr. Frantiek POLK m dom v Topolanoch. VARGA sa pta REJDU, e kto psal tu sprvu o platen REJDU VARGOM. REJDA hovor, e zatia to ete nevie, e dnes sa m s Frantikom POLKOM stretn o 18.00 v Nitre. REJDA hovor, e s odborom SIS, ktor vedie F. POLK rieia kauzu BN kaza (ide o 250 pravdepodobne mil. Sk), kde sa im (pravdepodobne SIS) stratil BN kufrk VARGA vie o kauze. Ide o toho kaza o ho teraz stria kukli. F. POLK ako dvod dnenho stretnutia uviedol prve uveden kauzu. VARGA si mysl, e me s len o zmienku na stretnutie a F. POLK mono bude chcie aby bol REJDA spolupracovnk SIS. REJDA hovor, e by na to nepristpil. VARGA mu oponuje, e preo by nemohol by REJDA spolupracovnk SIS (mal by al plat a krytie zo SIS). REJDA u ohlsil stretnutie s F. POLKOM svojmu nadriadenmu Tiborovi (pravdepodobne Tibor GAPAR riadite BPK). REJDA Tibora informoval aj o sprve SIS o jeho spoluprci s VARGOM za 50 tis. Sk mesane (ak by nhodou minister vntra dostal t informciu o mala by stopnut) - Tibor sa smial, e preo dostva REJDA tak mlo. REJDA a Tibor maj kamartsky vzah. REJDA hovor, e Jn POLK mu okrem vyie spomenutej informcie ukzal aj firmu V.O.D.S., a.s. a osobu Igor SIDOR. VARGA si mysl, e F. POLK nechce REJDOVI zle. Uvidia poda vsledku stretnutia. VARGA hovor, e ak bude F. POLK chcie REJDU len naverbova, tak je dobre. Ak bud chcie od REJDU informcie a bud sa mu vyhra, tak m REJDA napsa oficilny zznam zo stretnutia, kde m uvies, e sa mu vyhrali, e na neho vyahovali jeho kontakty z minulosti na VARGU, HRBKA, AMBOCHA, (poda tohto o siskri pouij) a e ak s nimi nebude spolupracova tak sa postaraj o to, e na PPZ skoni. V prpade problmov maj proti riaditeovi kontrarozviedky SIS a alej osoby zo SIS urit materil, ktor u REJDA ukazoval Tiborovi (pravdepodobne GAPAROVI). Tibor zatia nechce s so SIS do konfliktu a nechce uveden prpad rozrba. V uvedenom prpade s zainteresovan aj funkcionri CK. Ak by sa REJDA so SIS nedohodol, tak nadriadenm povie, e materily o jeho spoluprci s VARGOM vyprodukovala SIS ke sa dozvedela, e REJDA m materily na riaditea kontrarozviedky. VARGA hovor REJDOVI, e kudne me na stretnut poveda F. POLKOVI, e ho zoznmi z VARGOM. REJDA rozprva VARGOVI, e po nstupe PADU do funkcie ministra vntra si PADO zavolal prezidenta PPZ Kulicha a riaditea BPK Tibora Gapara. Ptal sa ich, o riei PPZ v prpadoch privatizcie letiska a Carga. Obidva tieto prpady riei REJDA (pravdepodobne na pokyn VARGU a PENTY). Minister vntra sa dajne priamo sptal o REJDA etri. V prpade letiska sa potvrdila vlastn informcia PPZ, e subporadca spolone s predsedom privatizanej komisie pracovali v prospech konkurennho subjektu, ale nakoniec aj tak vyhrali rakania. V prpade Carga konali z iniciatvy Valu a pecilneho prokurtora, take s v obidvoch prpadoch ist. VARGA hovor aj o BN oznmen na BUBENKOV z FNM. VARGA hovor, e nie je pravdiv. REJDA hovor, e to zatia v BN prehadoch z Nitry nenaiel. VARGA hovor REJDOVI, e je potrebn rozrobi fa predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne - VARGA si nevie spomen presne na meno, ete ho REJDOVI dod (pravdepodobne MUDr. Svtopluk HLAVAKA). Ide pravdepodobne o zakzku pre PENTU. REJDA ho m obvini z BN podvodov rdovo v desiatkch mil. Sk.

Op sa vracaj k SIS. VARGA hovor, e siskr len skaj, e ni nevedia. Bavia sa o tom odkia m SIS informciu, e VARGA dva REJDOVI 50 tis. Sk mesane. Hovoria, e uveden slo nie je pravdiv. VARGA dva REJDOVI 100 tis. Sk kvartlne plus extra peniaze, o ktorch nikto nevie. VARGA si mysl, e uveden slo si SIS mohla vymyslie. REJDA sa pta VARGU, i uveden informcia nemohla unikn z VARGOVHO okolia. VARGA to vyluuje, mono mohlo nieo unikn z okolia Mia (pravdepodobne HRBEK). VARGA intruuje REJDU, e ak sa ho na stretnut bude F. POLK pta na neho (VARGU), tak mu m priamo poveda, e VARGU pozn (VARGA bol v minulosti v PZ jeho f) a obas sa stretvaj. K spoluprci VARGU s finannou skupinou PENTA m uvies, e ide o fmu. Toto tvrdenie m podpori prkladmi, ke VARGA nezskal zkazky na strenie objektov pod vplyvom PENTY (napr. Maytex Lipt. Mikul, Ozetu Trenn). Jedin o od PENTY dostal bolo ZSNP iar nad Hronom. POLKOVI m poveda, e uveden fmy o spoluprci VARGU a PENTY mu pochdza zo skutonosti, e VARGOV brat rob v PENTE ofra a VARGA sa pozn s niektormi bvalmi prslunkmi PZ, ktor teraz pracuj pre PENTU. 20.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 11.08 hod. -11.53 hod. (v pozad nechali hlasnejie pusten TV, zrozumitench je menej ako 50% zznamu) Na zaiatku rozoberaj BN osobu v zdravotnctve, ktorho REJDA zaal rozrba na zklade pokynu VARGU. Pravdepodobne ide o predsedu predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne MUDr. Svtopluk HLAVAKA (vi stretnutie VARGA, REJDA 28.2.2006). REJDA hovor VARGOVI, e zatia tam naiel len poruenie zkona o verejnom obstarvan a zatia to nie je na trestn sthanie. REJDA by sa rd stretol so zdrojom informcii o zujmovej osobe (nikde nebude figurova, REJDA ani nepotrebuje vedie jeho meno). VARGA hovor, e sa na to mus spta Slva (HAK) a stretn sa so zdrojom nebude jednoduch. REJDA sa pta, i je zujem aby sa nalo nieo na trestn sthanie. VARGA prisvieda, e je vek zujem. VARGA rozprva o BN tdii o reforme zdravotnctva, za ktor zobrala rozrban osoba od BN Japoncov 20 mil. Sk. Spomnaj Verite, a.s, REJDA hovor, e u m k zujmovej osobe 3 telefnne sla na nasadenie ITP. REJDA vysvetuje VARGOVI problmy okolo realizcie rozrbania zujmovej osoby (kony, spisy at.). VARGA sa pta REJDU na spolonos V.O.D.S. (Je tam nieo?). REJDA vysvetuje, e as je u vo vyetrovan a as m ete stle operatva, ktor preveruje pouitie vetkch prspevkov z Recyklanho fondu. VARGA sa ete spta VALAIKA, i tam vid nejak problm. VARGA rozprva ako vetci kradn a ako sa u do volieb ned vea urobi. VARGA rozprva o BN stretnut, na ktorom boli okrem neho aj minister hospodrstva Jirko MALCHREK, minister zdravotnctva Rudolf ZAJAC, minister kultry TTH a poslanci ELSNER, KOLESR a DUPA (vetci odili z HZDS do Malchrkovho poslaneckho klubu). Fero TTH tam dotiahol nejak stariu pani - ttnu tajomnku Ministerstva kolstva. T jedin bola poda VARGU celkom normlna. REJDA sa pta VARGU: Siskri ti nedaj pokoj? VARGA hovor, e ila nejak sprva zo SIS na MV SR o VARGOVI a REJDOVI. ubo EVK (poradca Malchrka dosaden Hakom, predseda DR SE, a.s.) sa ptal VARGU, i vie o tom, e dva REJDOVI 40 - 50 tis. Sk mesane. REJDA hovor, e u aj jeho sa ptali na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU. REJDA hovoril s KRIALKOVIOM (pozn. sprac.: bval riadite inpekcie MV SR, minister PALKO ho odvolal, minister PADO ho zobral sp za svojho poradcu), ktor mu potvrdil, e boli nejak sprvy na REJDU, ale REJDA mu vysvetlil, e riadite kontrarozviedky ARP - PETR sa uvedenmi sprvami len sna poliapa REJDOV kredit a zni jeho dveryhodnos, pretoe zistil, e REJDA m na neho kompromitujce materily (mme na neho kopu veci). REJDA hovor, e sprvy na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU ili z 5. odboru kontrarozviedky SIS- odbor ekonomiky a boja proti organizovanej kriminalite. REJDA vysvetuje VARGOVI, e ARP cez svoju manelku (tie pracuje v SIS) riadil biskupa roavskej dieczy, ktor podpsal zmenky na 250 mil. Sk a zakladal cirkevn majetky (pozn. sprac.: 3 SI v DT 5. odboru).

REJDA hovor o svojom alom stretnut s riaditeom 1. odboru sekcie D SIS Frantikom POLKOM. POLK mu hovoril, e jeho nadriaden mali informcie o ich prvom stretnut. POLK im potvrdil, e vyvolal s REJDOM stretnutie. REJDA sa pta VARGU odkia mali siskri informcie o prvom stretnut. REJDA sa pta VARGU i sa niekde ptal na POLKA. VARGA hovor, e sa sce na POLKA ptal, ale neuvdzal iadne svislosti. REJDA hovori, e POLK mu hovoril, e m dohody so SLOTOM a FICOM a e m nbeh na nmestnka riaditea SIS (pozn. sprac.: nie je jasn, i to POLK povedal o sebe alebo o ARPOVI - z kontextu pravdepodobne o ARPOVI). REJDA hovori, e si u vybavil, e na neho nepjde zo SIS u iadna sprva. (Ja som si to zabezpeil). e ke aj nieo agenti dones, zo SIS ni nevyjde. REJDA ako protihodnotu ponkol, e sa nebude kriminalizova SLOTA a e nebude rozrba SMER. REJDA a VARGA pekuluj kto mohol na nich da uveden informciu. Spomnaj niekoko mien bvalch policajtov, ktor robili v polcii a potom preli k SIS (spomnaj op 5. odbor kontrarozviedky). Spomnaj men Pao Mka, Imriek, Pako, Palkovi, Cvik - men nie je presne rozumie. Debatu uzatvraj, e sa to poksia zisti a ke sa im to nepodar zisti, tak po vobch to urite vyjde najavo. REJDA hovor, e jeho f Tibor GAPAR mal u rokovania s viacermi politikmi (KALIK, KDH...), ktor ho uistili, e by po vobch mal zosta na svojom poste. VARGA oponuje REJDOVI, e to me by plne inak. Hovor, e dnes ete nikto nevie kto bude minister vntra. Minister si hne vymen policajnho prezidenta a ten vymen viceprezidenta a fov protikorupnho a organizovanho. Uvdza hypotetick prklad, e keby sa policajnm prezidentom stal Michal HRBEK, tak on bude fom protikorupnho a Mao LIESKOVSK fom organizovanho. Nie preto, e by bol chytrej ako GAPAR, ale preto, aby sa vedeli medzi sebou dohodn, e koho dojeba a koho necha na pokoji. VARGA uvdza al prklad, ke MEIAR 3 krt sbil pred REZEOM Milanovi BALIOVI funkciu ministra vntra a po vobch sa na nich vykaal a ete sa ich snail odstavi od REZEA. Hovoril o nich ako o vagabundoch a skrachovanch policajtoch. VARGA ironizuje, e sa uduje, e mu ete BAL nezavolal, aby zohnal ud, e po vobch id obsadi Ministerstvo vntra. REJDA hovor o automobile, ktor si ide kpi. Ide o 5 ron Mitsubishi Galant za 290 tis. Sk. REJDA ho m z neznmych dvodov dosta za 250, resp. 150 tis. Sk. REJDA to u oznmil svojmu fovi. VARGA hovor aby sa REJDA pozrel na prpad Hanky BUBENKOVEJ z FNM. REJDA hovor, e ete to presne nevie, ale e predvali nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval. VARGA oponuje, e oni maj teraz tak ist problm s bratislavskm letiskom, ktor u sprivatizovali, ale ete neprevzali kontrolu a manament letiska si naalej vypisuje vberov konania a nemu to zastavi. Poda VARGU sa s tm ni ned robi a BUBENKOV pravdepodobne ni neporuila (pozn. sprac.: VARGA pravdepodobne cez REJDU lobuje na prkaz HAKA v prospech zastavenia vyetrovania prpadu, v ktorom je zaangaovan aj BUBENKOV). 30.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 14.50 hod. -15.18 hod. REJDA hne po vstupe do priestoru hovor: Zistil som kto to na ns vypisuje. REJDA bol na stretnut s BN Maroom, ktor m kamarta na SISke. Maro mu povedal, e na nich (REJDA, VARGA) vypisuje pamflety mu tej baby zo SISky, ktor teraz chytili pri Bielikovi - f kontrarozviedky ARP osobne psal t sprvu. REJDA je presveden, e Maro mu hovoril pravdu, pretoe mu to potvrdil vera aj al zdroj (pozn. sprac.: asi POLK). VARGA sa pta kto je t baba. REJDA hovori, e to je Dana ARPOV - manelka fa kontrarozviedky SIS ARPA - PETRA, ktor REJDOVI prechdza vo vyetrovan kauzy na biskupskom rade v Roave - Bthory. Dana ARPOV pracuje na SIS na odbore riadenom POLKOM. VARGA sa pta REJDU odkia me ARP vedie o spoluprci REJDU a VARGU. REJDA odpoved, e nevie, ale bolo mu povedan, e uveden informcia nela zo iadneho odboru, ale ju napsal osobne f kontrarozviedky ARP. VARGA sa pta odkia potom o spoluprci REJDU s

VARGOM mohol vedie POLK. REJDA nevie, ale hovor, e POLK hovoril pravdu, pretoe mu to nezvisle potvrdil aj Maro. VARGA odpoved: No dobre. To si budeme musie bez repektu na nich nieo vymyslie. REJDA zistil, e ich bval kolega (kukl) BNO Duan sa o nich na SIS vyjadruje negatvne, ale REJDA nem potvrden, e Duan" je aj za informciami o spoluprci REJDU s VARGOM. REJDA nem potvrden, e Duan urite pracuje na SIS, ale m potvrden, e sa v SIS negatvne vyjadruje o celej ich bvalej partii. VARGA sa pta i aj o ostatnch. REJDA odpoved, e aj o ostatnch o Robovi, o ubovi. VARGA hovor: o mu treba rozbi piu? REJDA hovor, e poda Maroovho zdroja v SIS je o nich (REJDA, VARGA,...) na SIS enormn zujem. REJDA to dva do svisu s tm, e jeho kolega GABO (jeho ena rob na SIS) m prstup k situanm sprvam, operatvnym a vyetrovacm spisom a siskri cez neho vidia vetko o rad boja proti korupcii rob. M to ale jeden hik - REJDOVE spisy s tajn, maj do nich prstup len REJDA a riadite Tibor GAPAR. Ostatn vedci pracovnci BPK vedia o tom, e tieto spisy existuj, ale nemaj do nich prstup (po kadej porade vykopne GAPAR vetkch von a uveden prpady riei len so mnou). Poda REJDU sa siskri boja uvedench spisov, pretoe nevedia presne o REJDA a GAPAR robia, a preto maj o ne enormn zujem. REJDA hovor, e mu Tibor GAPAR sbil, e ak zostane po vobch vo svojej funkcii, tak GABA vyhod. VARGA sa pta, preo ho GAPAR nevyhod u teraz. REJDA nevie (nemohol sa to GAPARA ako riaditea priamo opta). REJDA si mysl, e mu osobne GABO moc ukodi neme, pretoe nevie presne o REJDA rob. VARGA sa pta REJDU, i toho Duana nechaj tak, alebo ho bud riei. REJDA navrhuje aby ho dotiahli na nejak stretnutie. REJDA ho zatia nechce riei, km nemaj 100% istotu, e za informciou o spoluprci REJDU s VARGOM bol Duan. VARGA hovor: Vak bol jeden z ns (kukli). VARGA hovor, e Duana nemal nikdy rd, e on m na takch ud nos, vdy si myslel, e Duan je podrazk a u vtedy by mu najradej jebol". VARGA navrhuje, e dotiahne Duana na pivo, kde bude REJDA, VARGA, Robo, ,,ubo a VARGA sa spta Duana i mu nejebe a e ak sa ete raz dozvie o takch informcich, tak mu bude Slovensko mal. VARGA hovor o monosti jeho fyzickej likvidcie. Hovor, e ke ho stretne, tak mu najebe na ulici, do pii, kokotovi. VARGA sa pta: Jak sa vol t pia? REJDA odpoved, VARGA si zapisuje: Dana Arpov, Dana Petrov, ona je z Levc, krycie meno m Kovov, aj in, je to manelka fa kontry PETRA. VARGA sa pta na krstn meno ARPA. REJDA nevie a vysvetuje, e krycie meno m PETR. REJDA hovor, e bol z celej situcie nahnevan a vo veci ARPA - PETRA bol za svojim fom Tiborom GAPAROM. GAPAR mu povedal: Neboj sa Jano, najprv mus vychladn a potom ich zrealizujeme. Aj ja mm na nich informcie. REJDA pokrauje v diktovan faktov k PETROVEJ - KOVOVEJ, ktor si VARGA zapisuje: Ona ako agentka riadila toho kaza Bthoryho z Roavy -konate biskupskho radu, o podpsal zmenky a zakladal a predval cirkevn majetky. Bthory je v uvedenej kauze obvinen, je sthan, bola na neho objednvka vrady, SIS ho chrnila a teraz je chrnen svedok. SISka ho dala do vzenskej nemocnice, dala skma jeho duevn stav a SIS zariadila, e je nesvojprvny. REJDA hovor, e to rieil: Bol tam zvzn pokyn prokurtora na opoznanie PETROVEJ, ale tm pdom, e toho kaza zbavili svojprvnosti nebude Petrov opoznan. VARGA sa pta, i KOVOV riadila toho kaza pod tmto menom. REJDA nevie, ale m to niekde zapsan. PETROV - KOVOV okrem toho vystupuje aj v kauze BIELIK. PETROV KOVOV je v SIS zaraden na odbore, ktor riadi POLK a ktor m na starosti politick strany, cirkvi a korupciu v ttnej sprve. REJDA hovor, e uro bude nzov odboru vedie presne (pravdepodobne HOLDO). VARGA hovor, e si to nezapisuje pre ura, ale pre Slva (HAK). REJDA hovor, e m k tomu kompletn materil. VARGA sa pta, i mu ho vie REJDA doda. REJDA odpoved: no, viem ho doda. VARGA hovor, e to d Slvovi. VARGA sa pta: o to je za piu t PETROV? REJDA odpoved: Jeblina. U dvno mala s pre z tej SISky, mala tam nejak prsery a je tam furt. Dr ju tam PETR. VARGA sa pta

koko rokov m PETROV. REJDA hovor, e to je vetko v tch papieroch, ktor mu me doda u zajtra. VARGA hovor, e sta a v pondelok (3.4.2006). VARGA sa pta, i Duan rob na SIS pod POLKOM. REJDA presne nevie, ale asi nie, Duan by mal robi na organizovanom zloine pod PETROM. REJDA sa pta VARGU, e o to je za derav SISka, ke mu to okrem POLKA doiel poveda aj Maro,... VARGA ho preru: SIS je cel derav. REJDA pokrauje, e mu to bol Maro poveda dnes (Maro je pravdepodobne kolega REJDU na PPZ). Maro mu povedal, e m vntri v SIS kamarta na vysokom mieste (REJDA mu povedal, e vie o tchto kontaktoch) a e m informcie o sprvach na REJDU, e ich napsal osobne mu tej baby o sa stretla zo sudcom ohadne Bielika. VARGA sa pta i je ARP vo funkcii za KDH. REJDA presne nevie, ale ARP je z Levc, napadlo ho, e by mohol by za Maarov. REJDA sumarizuje, e je dobre, e u maj pvodcu sprv o nich lokalizovanho. VARGA hovor, e zajtra bude s Frtrikom a pozr sa na to. VARGA hovor, e jeho nejak ARP - PIND netrpi, ale nebude si utiera hubu do REJDU. Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. VARGA bol vera (29.3.2006) na kpalisku vo Vekom Mederi. REJDA hovor, e siskri s nervzni z toho, e vidia na vpisoch z hovorov, e oni (REJDA a spol.) komunikuj z VOS, VSS, mdiami (STV, novinri). REJDA ete pjde za GAPAROM ohadne rozpracovania PETRA ARPA. GAPAR mono do volieb nebude chcie do toho s. Mono ho rozpracuj a po vobch. REJDA hovor, e mu novinrka emlov (SME) hovorila: Jano, ak m nieo na SIS, ja to uverejnm hne." VARGA hovor REJDOVI aby to emlovej pustil. REJDA hovor, e m na nich zvntra aj kopu inch materilov zneuvanie sluobnch vozidiel, zneuvanie sluobnch bytov, kupenie s bezpenostnmi previerkami. REJDA m presn informcie kde, kedy, ako. REJDA to m od loveka o bol v SIS, teraz odiiel do VOS a pustil to. S to vetko erstv veci. REJDA hovor, e ke sa PETR dozvie, e REJDA o om vie, tak mu mono d pokoj. Je tie mon, e sa do SIS po vobch dostane uri (pravdepodobne HOLDO) a bude to v poriadku. REJDA hovor ako dnes pritlail na Maroa (pravdepodobne podriaden) v prpade urchlenie kauzy spolonosti Merkuria - Zoroslav Kollr (balk pohadvok VB). Bolo tam 32 pohadvok a on ete nemal vyslench 5. REJDA vysvetuje procesn veci. VARGA hovor, e je dnes pozvan na otvorenie koakovho baru, ktor si v Bratislave otvraj 3 udia z Koc (vzby na Igor Sidor) lensk je 250 tis. Sk na rok, 5 tis. Sk mesane a ete sa plat za konzumciu. VARGA sa smeje, e by bolo dobr keby s nim spolupracovali, pretoe me da tip uom na G-kovch Mercedesoch, ktor prdu do baru pi aj bez lenskho. REJDA ete ide po tomto stretnut za Miom ohadne toho platku. Hovoria o prpade njdench tankov pri Martine (ROBUS - Rondk). Zhoduj sa na tom, e Rondk skonil (pravdepodobne ho poznaj). REJDA hovor, e medializciu spustil Vboh z Willingu, ale nie je to na trestn sthanie, resp. ke aj bud trestne sthan, tak odsden nebud. Bavia sa o tom, e Vboh doiel za Rondkom a chcel uveden tanky exportova do Kazachstanu a nie do iech. Okrem toho chcel 20% zo zisku. Rondk to odmietol a Vboh spustil medializciu. Rozprvaj o monej fyzickej likvidcii (nie je jasn koho). Celkovo psob REJDA mierne nervznym dojmom, VARGA psob sebavedomm dojmom. Poznatky k innosti predstaviteov SBS Dynasty, a.s. a vzba na medilnu kampa voi prslunkom SIS Slovensk informan sluba dlhodobo zskava informcie k innosti Skromnej bezpenostnej slube Dynasty, a.s. a k innosti jej hlavnho predstavitea Ing. Miroslava GUMANA (bval prslunk SIS), ktor je predsedom dozornej rady spolonosti. Slovensk informan sluba zskala niekoko na sebe nezvislch informci o nikoch utajovanch informcii zo SIS smerom k tejto osobe a o jeho spoluprci so truktrami organizovanho zloinu. Boli zskan informcie o niku utajovanch skutonost zo SIS, ke Ing. Miroslav GUMAN potvrdil zujmovej osobe SIS, e osoba s ktorou sa m stretn je prslunk SIS, m sail preverovanie jeho podozrivch aktivt a prezradil identitu prslunka SIS neoprvnenej osobe. Ing. Miroslav GUMAN tie dlhodobo spolupracuje a udriava priatesk vzah s Ing. Martinom BABIAROM, ktor v SR

reprezentuje zujmy ukrajinskch skupn organizovanho zloinu (Ing. BABIAR je znmy najm z medializovanej kauzy ke si objednal vradu predsedu Dozornej rady Chemko Strske Milana PAKA). Boli tie zskan informcie o snahe Ing. Miroslava GUMANA o vmenu SBS v Slovenskch elektrrach a.s. v roku 2000 v prospech SBS Dynasty, a.s. Z dvodu jeho aktivt prilo takmer ku vldnej krze ( DYNASTY sa vtedy zastval Jozef MIGA). Da 01.07.2005 bola Slovenskou informanou slubou zskan spravodajsk informcia pod .p. 63/956-V-391-52/2005-S o podnikateskej innosti SBS DYNASTY, a.s. a jej majitea Ing. Miroslava GUMANA v spojitosti so spolonosou Slovak Telecom, a.s. (ST). Na zklade zskanch informcii existuje podozrenie z nezkonnho zneuvania utajovanch skutonost tkajcich sa nasadzovania leglnych odposluchov ttnych intitcii, majcich na tto innos oprvnenie v prostred ST, a.s. a ich dcrskej spolonosti mobilnho opertora T-Mobile, a.s. Na odbore bezpenosti ST, a.s. (riadite Frantiek GAULIEDER), ktor zabezpeuje podmienky na nasadenie zkonne povolench ITP, pracuje skupina osb, ktor s bval prslunci bezpenostnch a spravodajskch zloiek MV SR, VOS a SIS. a ktor pred rokom 1989 psobili vo VKR (Vojensk kontrarozviedka). Ide o osoby JUDr. Rudolf DEMEKO, Mrio BARK a Ing. Stanislav IMON: Tto zamestnanci ST, a.s. zrove pracuj na dohodu pre SBS DYNASTY, a.s., pre ktor vykonvaj detektvne sluby. Slovensk informan sluba zistila, e uveden osoby aj napriek tomu, e nemaj bezpenostn previerku na stupe utajenia DVERN, sa oboznamuj s prslunou dokumentciou pri nasadzovan leglnych odposluchov v tomto stupni utajenia. Prostrednctvom uvedench osb dochdzalo v ST, a.s. aj k niku informci o osobch, na ktor boli zkonne nasaden ITP. Uveden informcie boli neoprvnene odovzdvan majiteovi SBS DYNASTY, a.s. Ing. Miroslavovi GUMANOVI, ktor ich vyuval vo svojej podnikateskej innosti. Nsledne cca 1 mesiac po zskan vyie uvedenej informcie bolo Slovenskou informanou slubou zisten, e osoby z vedenia SBS DYNASTY a.s. boli oboznmen s obsahom horeuvedenej spravodajskej informcie a aj s almi operatvnymi utajovanmi skutonosami SIS. nik utajovanch skutonosti smerom k SBS DYNASTY a.s. prebehol cez prslunku 6. odboru sekcie D SIS Iveta IMONOV, ktor je manelkou zaangaovanho Ing. Stanislava IMONA. Tieto skutonosti boli popsan v spravodajskej informcii .p. 63/956-V-391-59/2005-S

z 16.8.2005, ktor bola na alie preetrenie postpen inpekcii SIS - sekcii S. Okrem toho bola zskan doplujca informcia o niku utajovanch skutonost s prostredia ST a.s. pod .p. 63/956-V-391-60/2005-S. Da 23.11. 2005 obdrala SIS sanos SBS DYNASTY a.s. PODOZRENIE NA PODIEL PRSLUNKOV SIS NA DISKREDITOVAN SBS DYNASTY a.s., ktor sa poda saovatea vo svojej podstate opierala o poznatky zskan detektvnym preverovanm pracovnkov SBS DYNASTY a.s. v prostred bvalch prslunkov SIS a TB z Koickho reginu. V skutonosti vak tieto poznatky SBS DYNASTY a.s. zskala z prostredia SIS cez Ivetu IMONOVU. Komisia SIS zriaden na preetrenie sanosti SBS DYNASTY, a.s. vyhodnotila tto sanos ako neopodstatnen. Da 1.12.2005 podala sanos riaditeovi SIS aj prslunka SIS Iveta IMONOVA. Sanos bola v podobnom duchu ako sanos SBS Dynasty, a.s. a bola namieren voi postupu prslunkov SIS, ktorm mali myselne pokodi jej dobr meno, prva a prvom chrnen zujmy spolonosti Slovak Telekom a.s. a jej zamestnancov. Komisia sekcie D SIS zriaden na preetrenie sanosti vyhodnotila aj tto sanos ako neopodstatnen. nik utajovanch skutonost, ktorho sa mala dopusti Iveta IMONOV preetruje od polovice mesiaca august 2005 inpekcia SIS - sekcia S SIS so zatia neznmym vsledkom. Ing. Miroslav GUMAN sa spolone s osobami Daniel JACKULIAK (bval zstupca riaditea VOS poveren riadenm) a Stanislav IMON (bval riadite VOS, bval zstupca riaditea odboru sekcie D SIS) dlhodobo zaoberaj zskavanm informci o sasnch funkcionroch SIS a

ich nslednm poskytovanm (spravidla anonymnou formou) stavnm initeom a vedcim predstaviteom orgnov ttnej sprvy. Ich hlavnm dlhodobejm cieom je zska po parlamentnch vobch v Slovenskej informanej slube funkcie, resp. postavenie na ovplyvovanie procesov v oblasti obchodovania s vojenskm materilom a v oblasti skromnch bezpenostnch sluieb, t.j. v oblastiach v ktorch psobia ako skromn podnikatelia v sasnosti (GUMAN vo svojom okol vyhlasuje, e po vobch bude riaditeom kontrarozviedky SIS). Krtkodobm cieom ich innosti je ovplyvni vyjadrenie SIS k udeleniu licencie SBS DYNASTY, a.s. v zmysle zkona o prevdzkovan SBS, nakoko neudelenm tejto licencie djde k zamedzeniu ich podnikateskej innosti. Aktivity uvedench osb sa s bliacimi parlamentnmi vobami stupuj. Bolo tie zisten, e diskreditan informcie na funkcionrov SIS poskytli uveden osoby aj radu boja proti korupcii PPZ SR, kde dajn neleglnu innos funkcionrov SIS preetruje oddelenie veden Ing. Jnom REJDOM, ku ktormu Slovensk informan sluba zskala informcie o jeho neleglnej innosti, a ktor m tak na diskreditcii funkcionrov SIS vlastn motv - vi alej. Poznatky ku korupnej innosti prslunka PPZ SR a vzba na medilnu kampa voi prslunkom SIS Slovensk informan sluba zskala prostrednctvom pouitia informano-technickho prostriedku (ITP) na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho sdu Bratislava da 23.11.2005 operatvne poznatky k innosti prslunka PPZ Ing. Jn REJDA, ktor je vedci oddelenia zvltnych innosti radu boja proti korupcii PPZ SR v prospech finannej skupiny PENTA. Nasadenm informano -technickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA SIS sledovala rozkrytie neleglnych aktivt osoby Zoltn VARGA v oblasti podvodov na spotrebnej dani z liehu a jeho korupn spoluprcu s dovtedy neustanovenmi prslunkmi orgnov polcie, ttnej sprvy a finannch intitci (vi zdvodnenie iadosti SIS na Krajsk sd Bratislava o pouitie informano - technickho prostriedku, .p. 63/950-0-284-2/2005-5). Slovensk informan sluba nemala do nasadenia uvedenho ITP iadnu vedomos o spoluprci Zoltna VARGU s Ing. Jnom REJDOM. Ako jedna z prvch osb, ku ktorej na zklade pouitia ITP zskala SIS informcie o jeho spoluprci so Zoltnom Vargom bol 8.12.2005 zisten vtedy ete neopoznan prslunk PPZ, ku ktormu bolo dodatone na zklade nm uvedench identifikanch znakov a koncom decembra 2005 zisten, e sa jedn o osobu Ing. Jn REJDA (vi prlohu . 2). Na zklade nasadenho ITP bolo zisten, e Ing. Jn REJDA odovzdva PENTE operatvne informcie z prostredia PPZ vrtane tzv. realizkov a nsledne pokynov od vyetrovateov a prokurtorov, ktor mu prejd cez ruku a ku ktorm sa m monos v rmci BPK dosta. Za uveden innos inkasuje od finannej skupiny PENTA prostrednctvom Zoltna VARGU paulne 50 - 100 tisc Sk na tvrroka a za kad operatvny poznatok (na om sa aktulne pracuje) sa pohybuje odmena od 3 - 5 tis. Sk a za kad stiahnut realizk odstpen vyetrovateovi sa odmena pohybuje od 5 - 10 tis. Sk. Za rok 2005 Ing. REJDA rieil pre Zoltna VARGU celkovo 11 rznych operatvnych etren a tzv. realizkov. Zskan poznatky nsledne PENTA vyuva na ovplyvovanie vo svoj prospech pri privatizcii ttneho majetku (napr. letisk, Cargo) a pri zskavan vznamnch ttnych zakzok, hlavne v oblasti energetiky a zdravotnctva. Zkladn skutonosti k neleglnej innosti Ing. Jna REJDU boli nsledne popsan v spravodajskej informcii .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006, ktor z taktickch dvodov nebola odstpen mimo SIS. Po zchyte tchto informci sa z poverenia riaditea SIS uskutonilo stretnutie riaditea sekcie D SIS, jeho zstupcov a riaditea 1. odboru sekcie D s Prezidentom Policajnho zboru SR Antonom KULICHOM a riaditeom radu boja proti korupcii PPZ SR Tiborom GAPAROM, ktor je priamy nadriaden Ing. Jna REJDU. Na uvedenom stretnut boli funkcionri PPZ oboznmen s korupnou innosou Ing. Jna REJDU. Da 15.2.2006 bola zo SIS odstpen spravodajsk informcia .p. 54-D-150-37/2006-S o innosti finannej skupiny PENTA pri privatizcii ttneho majetku, v ktorej sa po prvkrt spomna aj Ing. Jn REJDA ako osoba pracujca v prospech PENTY. Adrestmi boli predseda vldy SR a minister

vntra SR. Ing. Jn REJDA sa nsledne z viacerch zdrojov (poruenm zkona o ochrane utajovanch skutonost) dozvedel, e Slovensk informan sluba disponuje informciami o jeho innosti v prospech finannej skupiny PENTA. Ako obranu voi uvedenm informcim SIS zaal vo vzahu k svojim nadriadenm a inpekcii MV SR pouva legendu, e skutonosti zisten SIS s vykontruovan a s len obrannou protireakciou funkcionrov SIS na zistenia jeho oddelenia k neleglnej innosti funkcionrov SIS. Zistenia k dajnej neleglnej innosti funkcionrov SIS zskal v priebehu roka 2005 od bvalch prslunkov SIS a VOS Miroslav GUMAN, Daniel JACKULIAK a Stanislav IMON, ktor nimi sleduj svoje osobn zujmy a ved diskreditan kampa voi SIS. Slovensk informan sluba zistila, e uveden materily, ktor Ing. Jn REJDA prezentuje ako kompromitan materily voi prslunkom SIS (najm PETROVI) s procesne nevyuiten a na ich zklade je mon maximlne vznesenie obvinenia. Skutonos, e REJDA zaal kompromitan materily voi prslunkom SIS pouva a po zisteniach SIS k jeho innosti v prospech PENTY potvrdzuje aj audiozznam SIS z pouitia informano-technickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho sdu Bratislava da 23.11.2005 (vi skrten zznam v prlohe . 3 a 4). Ing. Jn REJDA k zisteniam SIS k jeho osobe skontaktoval 28.2.2006 aj predstavitea finannej skupiny PENTA Zoltna VARGU, ktormu uveden skutonos tie oznmil. Ing. Jn REJDA po nslednom zisten, e spravodajsk informcie o jeho neleglnej innosti v prospech finannej skupiny PENTA pochdzaj priamo od riaditea sekcie D SIS PETRA op kontaktoval 30.3.2006 predstavitea zujmov finannej skupiny PENTA Zoltna VARGU. VARGA po oboznmen sa so situciou REJDOVI povedal: No dobre. To si budeme musie bez repektu nieo na nich vymyslie. Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. REJDA v alom rozhovore uvdza: Mm dos papierov na neho (PETRA) a mem urobi to, e to pustm do mdi, to o mm. emlov mi hovorila: Jano, ak m nieo na SISku ja to uverejnm hne. Zoltn VARGA odpoved REJDOVI: Pusti. REJDA odpoved: Dobre. K uvedenm skutonostiam m Slovensk informan sluba audiozznam z pouitia informano-technickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho sdu Bratislava da 23.11.2005 (vi skrten zznam v prlohe . 5). Slovensk informan sluba spracovala 6.4.2006 shrnn informciu k niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ, v ktorej popisuje innos Ing. Jna REJDU v prospech finannej skupiny PENTA. Uveden informcia bola listom riaditea SIS pod .p. 63/964-V-342-53/2006-S odstpen Ministerstvu vntra SR a tvor prlohu .1 tohto materilu. Informcia obsahuje popis viacerch konkrtnych prpadov neleglnej innosti Ing. Jna REJDU v prospech finannej skupiny PENTA, tak ako ich REJDA sm interpretoval na stretnutiach s predstaviteom PENTY Zoltnom VARGOM. Slovensk informan sluba disponuje audiozznamami z ich stretnut, ktor potvrdzuj skutonosti uvdzan vo vyie uvedenej informcii SIS odstpenej MV SR (vi skrten zznam v prlohch . 3,4 a 5). Slovensk informan sluba doteraz nedostala od Ministerstva vntra SR iadnu sptn vzbu k predmetnmu listu, SIS nebola informovan o opatreniach MV SR prijatch na zklade listu a ani nebola poiadan o vysvetlenie, prpadne doplnenie v liste uvdzanch skutonost. Zo strany Ing. Jna REJDU boli nsledne vykonan aktivity smerom k postupnmu zverejovaniu informci o aktivitch riaditea sekcie D SIS p. PETRA a jeho manelky, ktor tie pracuje v SIS. Tieto informcie prinaj od 15. tda 2006 (12.4.2006) najm novinri Monika EMLOV (SME) a Milan ITN (Domino Frum). Ing. Jn REJDA fotokpie uvedench materilov v rozpore so zkonom o ochrane utajovanch skutonost poskytol tie predstaviteom finannej skupiny PENTA (cez Zoltna VARGU ich poskytol Jaroslavovi HAKOVI). Slovensk informan sluba tie zistila, e Ing. Jn REJDA pota aj s monosou, e sa s predstavitemi SIS dohodne a vymen zastavenie spravodajskho rozpracovania svojej osoby za zastavenie negatvnej medializcie funkcionrov SIS. Ing. Jn REJDA tie pota s monosou zmeny politickej situcie po parlamentnch vobch, ke sa do riadiacich pozcii v SIS mu dosta vyie uveden osoby GUMAN, JACKULIAK, IMON alebo osoba Juraj HOLDO

(presadzovan finannou skupinou PENTA), s ktormi sa dohodne. Na zklade vyie uvedench skutonost Slovensk informan sluba z dvodu zaujatosti iada, aby bolo vyetrovanie prpadov dajnej neleglnej innosti funkcionrov SIS odat radu boja proti korupcii PPZ a preraden na vyetrovanie Generlnej prokuratre SR. Obdobn postup navrhujeme aj v prpade preetrovania podozren z neleglnej innosti funkcionrov radu boja proti korupcii PPZ Odoslan riaditeovi SIS Magalovi 19. 3. 2007 elektronickou potou SIS Ven pn riadite, Som prslunkom 5. odboru sekcie D SIS kde som funkne zaraden ako vedci analytickho oddelenia. Obraciam sa na Vs so iadosou o rieenie trestnej innosti prslunkov SIS a rieenie naruenia osobnej bezpenosti prislunka SIS. Oznamujem Vm, e v mojom skromnom byte bol koncom mesiaca november 2005 naintalovan informano-technick prostriedok, prostrednctvom ktorho bola zaznamenvan komunikcia v susednom byte vo vlastnctve zujmovej osoby Zoltn Varga pod krycm nzvom ITP ,,Gorila. Uveden ITP bolo 23.11.2005 pod .p. Ntt-3-D-2879/2005 riadne schvlen sudcom KS v Bratislave. Zrove bol v svislosti s tmto ITP zaloen spravodajsk spis, ktor viedol vtedaj zstupca riaditea 5. odboru pplk. Vaeck (spis v sasnosti v archve). Vetky kony tkajce sa intalcie ITP, vmeny pamovch nosiov a ich vyaovania som zabezpeoval ja osobne (intalciu v spoluprci s technikmi sekcie K). Tie vinu psomnost zo spisu k ITP Gorila (spracovanie zdvodnen iadost o pouitie ITP, informci o priebehu pouvania ITP pre sudcu, nov iados o pouitie ITP Gorila 1 a pod) a vetky do spisu zaraden tzv. ,,skrten zznamy" som spracovval ja osobne. Pplk. Vaeck viedol uveden spis len formlne a jeho lohou bolo najm zaraova do neho mnou dodan psomnosti. O vetkch v priebehu nasadenia ITP zskanch skutonostiach som priebene (stne a mailom) informoval vedenie odboru (riadite pplk Nigt, zstupca pplk. Vaeck) a vedenie sekcie (pplk. Petr a pplk. Forg). Pre nov vedenie SIS som 25.8.2006 tie vypracoval chronolgiu ITP Gorila a Gorila 1, chronolgiu ohadne poiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KGK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila a prehad spravodajskch informci z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore. V tejto svislosti Vs iadam o rieenie: 1. niku utajovanch skutonost z predmetnho ITP bvalm riaditeom sekcie D pplk. Petrom (Arp), ktor predmetn utajovan skutonosti poskytol za platu 4 mil. Sk predstaviteom finannej skupiny PENTA a za platu 2 mil. Sk bvalmu ministrovi hospodrstva J. Malchrkovi m sa dopustil viacerch trestnch inov a zrove ohrozil moju osobn bezpenos a bezpenos mojej rodiny. 2. podozrenia z trestnho inu zneuitia prvomoci verejnho initea funkcionrmi 9. odboru sekcie D (riaditeka Adamkov, jej zstupca Tkik), ktor pravdepodobne na pokyn nadriadench vyhotovili odpovede na iados Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila v tom zmysle, e SIS uvedenmi audiozznamami nedisponuje, m zmarili vyetrovanie OBKOK UIS PZ a zatajili dkazov materil k trestnej innosti prslunka PZ. Je mon, e podobnm spsobom odpovedali aj na iadosti Generlnej a pecilnej prokuratry, ktor boli o uvedenom prpade trestnej innosti prslunka PZ tie informovan a je predpoklad, e tie poadovali dkazov materil v podobe audiozznamov. 3. podozrenia z trestnho inu sprenevery a zneuvania prvomoci verejnho initea pplk. Vaeckm (prpadne almi osobami). Je mi znme, e v svislosti s ITP Gorila bolo z osobitnch finannch prostriedkov odboru erpanch minimlne 20 tis. Sk a niekoko predplatench telefnnych kariet o om sa nachdzaj doklady aj v spise ITP Gorila. Jedin relne vdavky ale predstavovali 3000 Sk na odcestovanie mojej rodiny poas

vkendu ke sa uveden ITP intalovalo. Zvynch 17 tis. Sk a predplaten telefnne karty boli preukzatene spreneveren. 4. podozrenia z niektorch alch trestnch inov svisiacich s predmetnm ITP Ven pn riadite, Pri rieeni uvedench podozren z trestnej innosti sa obraciam priamo na Vs a nie na svojich priamych nadriadench hlavne z dvodu, e nechcem rozirova okruh osb, ktor by mali vedomos o uvedench skutonostiach spsobilch ohrozi moju bezpenos a bezpenos mojej rodiny (najm umiestnenie ITP v mojom skromnom byte). Dovoujem si Vs upozorni, e metdy prce osb, ktor tvorili predmet uvedenho ITP s trestn iny vetkch druhov, vrtane fyzickej likvidcie. Dovoujem si Vm tie oznmi, e v predmetnom byte v susedstve s bytom zujmovch osb ijem so svojou manelkou a dvoma maloletmi synmi (6 rokov a 3 roky). Dovoujem si Vs preto poiada o mlanlivos a tieto skutonosti neoznamova alm osobm v SIS. Som pripraven na spoluprcu s Vami, prpadne na spoluprcu s OTK (a po zbaven mlanlivosti). Oslovujem Vs najm z dvodu, e poas 9-ronho trvania mjho sluobnho pomeru v SIS som nikdy nepriiel do konfliktu zo zkonom a dodriavanie tohto princpu je hlavnou zlokou mojej osobnej integrity. Neoznmenm uvedench skutonost by som sa dopustil trestnho inu Neoznmenia trestnho inu (340 Trestnho zkona). Dfam, e vzniknut situciu vyrieite spravodlivo a verm, e moju dveru nezneuijete tak, ako to urobil pn Arp. S ctou. mjr. Ing. Peter MRAVEC Ku vetkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies, e skutonosti zskan prostrednctvom ITP Gorila neboli pouit v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm vedenm SIS preetrovan, napriek tomu, e vetky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies, e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym pracovnkom Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo hovor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a prostrednctvom neho odovzdal predstaviteom finannej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrvky z ITP Gorila na CD nosii. Poiadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostriedky presunut z tu na et. alm operatvnym preetrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komern banky o vpisy z bankovch tov Arpovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty tejto spolonosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o., IO: 35850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r.. 720906/6425, bytom L. Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamoch ITP Gorila" spomnan ako Demo, ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann skupinu PENTA. Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek alie kroky smerom k rieeniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyuitiu samotnho obsahu ITP. Prloha . 1 Prloha listu riaditea SIS ministrovi vntra SR .p. 63/964-V-342-53/2006-S zaslan 6.4.2006 Poznatky SIS k niku utajovanch skutonost z prostredia P PZ SR Slovensk informan sluba zskala poznatky k innosti finannej skupiny PENTA, ktor zskava operatvne informcie z prostredia polcie a nsledne ich doke vyui pri ovplyvovan vyetrovania v niektorch prpadoch, tkajcich sa prevane zvanej hospodrskej trestnej innosti, ktor sa rieia hlavne na rade boja proti korupcii (BPK). Zskan poznatky nsledne PENTA vyuva na ovplyvovanie vo svoj prospech pri privatizcii ttneho majetku (napr. letisk, Cargo) a pri zskavan vznamnch ttnych zakzok, hlavne v oblasti energetiky a zdravotnctva. Osoba, ktor za platu pre PENTU v rmci polcie pracuje, je Ing. Jn REJDA, ktor by mal by v sasnosti zaraden na BPK vo funkcii vedceho oddelenia zvltnych innosti - operci s

celoslovenskou psobnosou. REJDOVM predchodcom v tejto funkcii bol PaedDr. Igor ORAVEC, ktor ho doporuil ako svojho nstupcu. K REJDOVI bolo zisten, e v rmci polcie v minulosti pracoval na PP a taktie bol vedcim skupiny ochrany pecilneho prokurtora JUDr. Michala SERBNA. alej bolo zisten, e na seku zabezpeenia bezpenosti a ochrany spolonosti (vrtane spravodajskej) pln pre PENTU lohy skupina bvalch prslunkov PPZ SR a spravodajskch zloiek. V tejto skupine m vznamn miesto aj osoba Zoltn VARGA - bval prslunk PZ, ktor pracoval taktie na PP. VARGA zabezpeuje a pln pre PENTU lohy a na pokyn jej predstaviteov sprostredkovva stretnutia s viacermi doposia neustlenmi prslunkmi polcie. VARGA je tie prostrednkom na zber informcii medzi PENTOU a Ing. Jnom REJDOM. REJDA mu na jeho iados dodva vetky operatvne informcie vrtane tzv. realizkov a nsledne pokynov od vyetrovateov a prokurtorov, ktor mu prejd cez ruku a ku ktorm sa m monos v rmci BPK dosta. Taktie pln lohy pre Zoltna VARGU (PENTU) vo forme rznych preetrovan a miestnych operatvnych zisovan - lustrcii poda zadania. Za tieto sluby pre PENTU dostva prostrednctvom Zoltna VARGU paulne 50 tisc Skk na tvrroka a za kad operatvny poznatok (na om sa aktulne pracuje) sa pohybuje odmena od 3-5 tisc SKK a za kad stiahnut realizk odstpen vyetrovateovi sa odmena pohybuje od 5-10 tis. SKK. Za rok 2005 Ing. REJDA rieil pre Zoltna VARGU celkovo 11 rznych operatvnych etren a tzv. realizkov. REJDA aj so svojimi operatvcami rieil aj prpady okolo privatizcie Letiska M. R. tefnika a privatizcie nkladnej elezninej dopravy S CARGO. Obidva tieto prpady rieil REJDA na pokyn VARGU od PENTY. V prpade privatizcie Letiska M. R. tefnika mu boli PENTOU (podklady k etreniu zabezpeil Mgr. Jaroslav HAK) dodan informcie o spoluprci ministra dopravy, pt a telekomunikcii SR a lenov privatizanej komisie za MDPT SR s konkurennm konzorciom Albertis zastreovanm finannou skupinou J&T. Prostrednctvom zaatho vyetrovania nsledne PENTA v privatizanom procese Letiska M.R. tefnika vydierala predstaviteov MDPT SR. Zkladn informcie o tejto innosti REJDU u boli zo SIS na MV SR odstpen. REJDA mal nsledne na otzky svojich nadriadench (prezident PPZ, riadite UBPK) pripraven legendu, ktor mal aj papierovo podloen v spise a to sce tak, e v prpade letiska sa potvrdila ich vlastn informcia P PZ, e subporadca MEINL Banky AG spolonos SH&E Limited spolone s predsedom privatizanej komisie Dr. Branislavom KVASNICOM pracovali v prospech konkurennho subjektu J&T, ale nakoniec aj tak vyhralo konzorcium TwoOne. V prpade S Cargo a.s. mali kona z iniciatvy JUDr. Jna VAU a pecilneho prokurtora, take s v obidvoch prpadoch ist. Bolo tie zisten, e REJDA a VARGA v prpade inicicie niektorch etren BPK v prospech PENTY pouvaj z dvodov ochrany zdrojov formu anonymnch oznmen, ktor potom zane REJDA etri. VARGA dostal od Jaroslava HAKA pre REJDU aj lohu ohadne bliie nezistenho trestnho oznmenia na Ing. Annu BUBENKOV z FNM, ktor pracuje v prospech PENTY (dajne predvala nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval). REJDA m zabezpei vetky dostupn poznatky k tomu prpadu a cez svoje kontakty v PZ snai sa to zahra do stratena, resp. zastavi prpadn trestn sthanie. Obdobn lohu dostal REJDA aj o sa tka poznatkov odstpench zo SIS ohadom BRATISLAVSKEJ TEPLRENSKEJ a.s., ktor m s do privatizcie a m o u eminentn zujem PENTA. alou lohou, ktor REJDA dostal od PENTY je operatvne rozpracovanie predsedu predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne MUDr. Svtopluka HLAVAKU. MUDr. Hlavaka u Pente tzv. prerstol cez hlavu a nekon v slade so zujmami PENTY a poda vzjomnch dohd. REJDA m za lohu na neho nieo njs. K danej veci sa REJDOVI podarilo zatia zisti len poruenie zkona o verejnom obstarvan a zatia to nie je na trestn sthanie, o o m PENTA eminentn zujem. Zoltn VARGA m REJDOVI od HAKA poskytn alie podklady na diskreditciu MUDr. HLAVAKU. REJDA sa v prospech PENTY zaober aj prpadom spolonosti V.O.D.S. a.s., kde je u as vo vyetrovan a aliu as prpadu m ete stle operatva, ktor preveruje pouitie vetkch prspevkov z Recyklanho fondu.

REJDA obdobnm spsobom spolupracuje aj s almi bvalmi prslunkmi PP PZ SR ako naprklad Michal HRBEK, Vlastimil ZAMBOCH a Martin LIESKOVSK a zskava pre nich informcie dvernho charakteru z prostredia PZ. Dodatone bolo zisten, e REJDA z prostredia SIS zskal informcie o tom, e SIS disponuje horeuvedenmi informciami o jeho innosti v prospech PENTY. REJDA v priebehu 13. tda 2006 na pokyn Zoltna VARGU ako protiopatrenie k zisteniam SIS kontaktoval novinrku dennka SME Moniku EMLOV (s ktorou udruje netandardn vzahy) a poskytol jej na zverejnenie diskreditan materily k funkcionrom Slovenskej informanej sluby, ktor boli v priebehu 14. tda 2006 EMLOVOU aj iastone zverejnen. Je predpoklad, e obdobnm spsobom sa k diskreditanm informcim k funkcionrom SIS dostal aj novinr Milan ITN (Domino Frum). Kontakty na EMLOV a ITNHO zskal REJDA od svojho predchodcu vo funkcii PaedDr. Igora ORAVCA. Diskreditan informcie na funkcionrov SIS. ktormi REJDA disponuje mu u dvnejie poskytli Miroslav GUMAN, Daniel JACKULIAK a Stanislav IMON, ktor nimi sleduj svoje osobn zujmy a ved diskreditan kampa voi SIS. Na zklade horeuvedench skutonosti je mon innos Ing. Jna REJDU kvalifikova ako nik utajovanch skutonosti a zneuitie prvomoci verejnho initea. Uveden me ma vplyv na posudzovanie bezpenostnej spoahlivosti Ing. Jna REJDU poda par. 14 ods. 2 psm. a) a c) bod 6 a 10 Zkona 215/2004 Z.z. Poda zisten SIS priamy nadriaden REJDU - riadite radu boja proti korupcii PaedDr. Tibor GAPAR je o horeuvedench aktivitch REJDU informovan. Doplujce daje Ing. Jn REJDA, r.. 710801/6784, trvale bytom: Diely, Kmeov 23/8, Nitra JUDr. Michal SERBN, r.. 521027/292, trvale bytom: Plickov 7470/3, BA Zoltn VARGA, r.. 660721/6825, trvale bytom Fedinov 1134/2, BA Mgr. Jaroslav HAK r.. 690830/9452 Dr. Branislav KVASNICA CSc., r.. 660315/6230 Mgr. Jn VAO, r.. 631118/6772 Ing. Anna BUBENKOV. r.. 635919/7504 MUDr. Svtopluk HLAVAKA, r.. 630709/6378 PaedDr. Igor ORAVEC, r.. 620524/6432 Monika EMLOV, r.. 725614/7316 Milan ITN, r.. 520709/205 Ing. Miroslav GUMAN, r.. 590731/6833 Daniel JACKULIAK, r.. 661203/7069 Stanislav IMON, r.. 580708/6967 J&T, IO: 31391087 S CARGO a.s. IO: 35828226 PENTA INVESTMENT a.s. IO: 35898194 Letisko M.R.tefnika, IO:33884916 BRATISLAVSK TEPLRENSK a.s. BA, IO: 35823542 V.O.D.S. a.s. KE, IO: 36200301 VEOBECN ZDRAVOTN POISOVA a.s., IO: 36937874 Prloha . 2 8.12.2005 - Identifikan znaky funkcionra PPZ, ktor pracuje pre Zoltna Vargu - stretnutie sa uskutonilo 8.12.2005 v ase od 16.40 hod. do 17.50 hod. - pracuje vo vedcej funkcii na rade boja proti korupcii PPZ SR v Bratislave na Raianskej ulici, pracovisko m na 5. poschod (na 4. poschod pod nm je stav justinej a kriminlnej polcie PPZ) - jeho organizan zloka je zapojen do rieenia prpadu Recyklanho fondu - pvodne pracoval pod Mgr. Jn Vao zstupca riaditea radu boja proti organizovanej kriminalite. Ete predtm psobil na PP PPZ SR (pravdepodobne spolone s Vargom) - m titul ininier - skromne vlastn automobil Felcia, chce si kpi ojazden - Octavia

- bva v BN bytovom dome na samom vrchu, kde je len domovho vboru. Varga mu plat 50 tis. Sk tvrrone paul. Okrem toho mu Varga plat osobitne za kad pripad. Tento rok (2005) rieil pre Vargu 4 pauly, 3 realizky a 4 alie veci - spolu 11 vec. Rozprvaj aj o osobe Gabo, ktor odchdza z PPZ a ktorho manelka, resp. partnerka rob v SIS. Varga zskava informcie aj od inch policajtov, ktor si myslia, e maj tie najdleitejie informcie. Varga sa sauje, e mu stle volaj a on sa kokokrt stretva k veciam ktor nemaj hodnotu. Radej sa ale stretne k nevznamnej veci ako keby mu malo ujs nieo dleit. Dodatone koncom decembra 2005 Slovensk informan sluba na zklade uvedench identifikanch znakov zistila, e funkcionrom PPZ, ktor sa 8.12.2005 stretol so Zoltnom VARGOM je Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvltnych innost BPK PPZ SR. Prloha . 3 28.2.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) - skrten zznam 12.27 hod. - 12.56 hod. - skrten zznam Stretnutie vyvolal pravdepodobne Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvltnych innost BPK PPZ SR. REJDA informuje VARGU, e ho vera kontaktoval Jn POLK. Ten mu povedal, e v SIS bol na odstpenie pre MV SR pripraven materil o spoluprci REJDU s VARGOM. Poda tohto materilu m VARGA plati REJDOVI 50 tis. Sk mesane (pozn. spracovatea - ide o .p. 63/956-V-689-5/2006-S, ktor zostala na odbore, poda tejto SI plat VARGA REJDOVI 50 tis. Sk kvartlne). Uveden informciu poda tvrden Jna POLKA mal v SIS stopi jeho brat JUDr. Frantiek POLK, ktor je riaditeom odboru SIS (resp. malo mu by nadriadenm oznmen, e REJDA je ich lovek). REJDA si presne nevie spomen na meno odboru SIS, ktorho je POLK riaditeom, ale je to nieo s nboenstvom, politickmi stranami a pod. (pozn. sprac. - ide o riaditea 1. odboru sekcie D Frantiek RENTO). VARGA sa pta REJDU odkia pozn Jna a Frantika POLKA. REJDA hovor, e s Jnom POLKOM sa pozn dobre, s dlhoron rodinn priatelia. Jn POLK bol REJDOVI za svedka na svadbe. REJDA pozn dobre aj POLKOVCH rodiov. POLKOVCI s zo urian. Jn POLK bol tie policajtom, urobil si prvo a teraz je advoktom (civil). JUDr. Frantika POLKA pozn REJDA len cez jeho brata Jna a naposledy s nm hovoril prve na Jnovej svadbe, REJDA hovor, e JUDr. Frantiek POLK bol vyetrovate, potom siskr, potom advokt a potom znova siskr. JUDr. Frantiek POLK m dom v Topolanoch. VARGA sa pta REJDU, e kto psal tu sprvu o platen REJDU VARGOM. REJDA hovori, e zatia to ete nevie, e dnes sa m s Frantikom POLKOM stretn o 18.00 v Nitre. REJDA hovor, e s odborom SIS, ktor vedie F. POLK rieia kauzu BN kaza (ide o 250 pravdepodobne mil. Sk), kde sa im (pravdepodobne SIS) stratil BN kufrk. VARGA vie o kauze. Ide o toho kaza o ho teraz stria kukli. F. POLK ako dvod dnenho stretnutia uviedol prve uveden kauzu. VARGA si mysl, e me s len o zmienku na stretnutie a F. POLK mono bude chcie aby bol REJDA spolupracovnk SIS. REJDA hovor, e by na to nepristpil. VARGA mu oponuje, e preo by nemohol by REJDA spolupracovnk SIS (mal by al plat a krytie zo SIS). REJDA u ohlsil stretnutie s F. POLKOM svojmu nadriadenmu Tiborovi (pravdepodobne Tibor GAPAR - riadite BPK). REJDA Tibora informoval aj o sprve SIS o jeho spoluprci s VARGOM za 50 tis. Sk mesane (ak by nhodou minister vntra dostal t informciu o mala by stopnut) Tibor sa smial, e preo dostva REJDA tak mlo. REJDA a Tibor maj kamartsky vzah. REJDA hovori, e Jn POLK mu okrem vyie spomenutej informcie ukzal aj firmu V.O.D.S., a.s. a osobu Igor SIDOR. VARGA si mysli, e F. POLK nechce REJDOVI zle. Uvidia poda vsledku stretnutia. VARGA hovor, e ak bude F. POLK chcie REJDU len naverbova, tak je dobre. Ak bud chcie od REJDU informcie a bud sa mu vyhra, tak m REJDA napsa oficilny zznam zo stretnutia, kde m uvies, e sa mu vyhrali, e na neho vyahovali jeho kontakty z minulosti na VARGU, HRBKA, AMBOCHA, (poda tohto o siskri pouij) a e ak s nimi nebude spolupracova tak sa postaraj o to, e na PPZ skoni. V

prpade problmov maj proti riaditeovi kontrarozviedky SIS a alej osoby zo SIS urit materil, ktor u REJDA ukazoval Tiborovi (pravdepodobne GAPAROVI). Tibor zatia nechce s so SIS do konfliktu a nechce uveden prpad rozrba. V uvedenom prpade s zainteresovan aj funkcionri CK. Ak by sa REJDA so SIS nedohodol, tak nadriadenm povie, e materily o jeho spoluprci s VARGOM vyprodukovala SIS ke sa dozvedela, e REJDA m materily na riaditea kontrarozviedky. VARGA hovor REJDOVI, e kudne me na stretnut poveda F. POLKOVI, e ho zoznmi z VARGOM. REJDA rozprva VARGOVI, e po nstupe PADU do funkcie ministra vntra si PADO zavolal prezidenta PPZ Kulicha a riaditea BPK Tibora Gapara. Ptal sa ich, o riei PPZ v prpadoch privatizcie letiska a Carga. Obidva tieto prpady riei REJDA (pravdepodobne na pokyn VARGU a PENTY). Minister vntra sa dajne priamo sptal o REJDA etr. V prpade letiska sa potvrdila vlastn informcia PPZ, e subporadca spolone s predsedom privatizanej komisie pracovali v prospech konkurennho subjektu, ale nakoniec aj tak vyhrali rakania. V prpade Carga konali z iniciatvy Valu a pecilneho prokurtora, take s v obidvoch prpadoch ist. VARGA hovor aj o BN oznmen na BUBENKOV z FNM. VARGA hovor, e nie je pravdiv. REJDA hovor, e to zatia v BN prehadoch z Nitry nenaiel. VARGA hovor REJDOVI, e je potrebn rozrobi fa predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne - VARGA si nevie spomen presne na meno, ete ho REJDOVI dod (pravdepodobne MUDr. Svtopluk HLAVAKA). Ide pravdepodobne o zakzku pre PENTU. REJDA ho m obvini z BN podvodov rdovo v desiatkch mil. Sk. Op sa vracaj k SIS. VARGA hovor, e siskri len skaj, e ni nevedia. Bavia sa o tom odkia m SIS informciu, e VARGA dva REJDOVI 50 tis. Sk mesane. Hovoria, e uveden slo nie je pravdiv. VARGA dva REJDOVI 100 tis. Sk kvartlne plus extra peniaze, o ktorch nikto nevie. VARGA si mysl, e uveden slo si SIS mohla vymyslie. REJDA sa pta VARGU, i uveden informcia nemohla unikn z VARGOVHO okolia. VARGA to vyluuje, mono mohlo nieo unikn z okolia Mia (pravdepodobne HRBEK). VARGA intruuje REJDU, e ak sa ho na stretnut bude F. POLK pta na neho (VARGU), tak mu m priamo poveda, e VARGU pozn (VARGA bol v minulosti v PZ jeho f) a obas sa stretvaj. K spoluprci VARGU s finannou skupinou PENTA m uvies, e ide o fmu. Toto tvrdenie m podpori prkladmi, ke VARGA nezskal zkazky na strenie objektov pod vplyvom PENTY (napr. Maytex Lipt. Mikul, Ozetu Trenn). Jedin o od PENTY dostal bolo ZSNP iar nad Hronom. POLKOVI m poveda, e uveden fmy o spoluprci VARGU a PENTY mu pochdza zo skutonosti, e VARGOV brat rob v PENTE ofra a VARGA sa pozn s niektormi bvalmi prslunkmi PZ, ktor teraz pracuj pre PENTU. Prloha . 4 20.3.2006 (Zoltn VARGA, Ing. Jn REJDA) skrten zznam 11.08 hod. - 11.53 hod. (v pozad nechali hlasnejie pusten TV, zrozumitench je menej ako 50% zznamu) Na zaiatku rozoberaj BN osobu v zdravotnctve, ktorho REJDA zaal rozrba na zklade pokynu VARGU. Pravdepodobne ide o predsedu predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne MUDr. Svtopluk HLAVAKA (vi stretnutie VARGA, REJDA 28.2.2006). REJDA hovor VARGOVI, e zatia tam naiel len poruenie zkona o verejnom obstarvan a zatia to nie je na trestn sthanie. REJDA by sa rd stretol so zdrojom informcii o zujmovej osobe (nikde nebude figurova, REJDA ani nepotrebuje vedie jeho meno). VARGA hovor, e sa na to mus spta Slva (HAK) a stretn sa so zdrojom nebude jednoduch. REJDA sa pta, i je zujem aby sa nalo nieo na trestn sthanie. VARGA prisvieda, e je vek zujem. VARGA rozprva o BN tdii o reforme zdravotnctva, za ktor zobrala rozrban osoba od BN Japoncov 20 mil. Sk. Spomnaj Verite, a.s. REJDA hovor, e u m k zujmovej osobe 3 telefnne sla na nasadenie ITP. REJDA vysvetuje VARGOVI problmy okolo realizcie rozrbania zujmovej osoby (kony, spisy at.). VARGA sa pta REJDU na spolonos V.O.D.S. (Je tam nieo?). REJDA vysvetuje, e as je u vo vyetrovan a as m ete stle operatva, ktor preveruje pouitie vetkch prspevkov z

Recyklanho fondu. VARGA sa ete spta VALAIKA, i tam vid nejak problm. VARGA rozprva ako vetci kradn a ako sa u do volieb ned vea urobi. VARGA rozprva o BN stretnut, na ktorom boli okrem neho aj minister hospodrstva Jirko MALCHREK, minister zdravotnctva Rudolf ZAJAC, minister kultry TTH a poslanci ELSNER, KOLESR a DUPA (vetci odili z HZDS do Malchrkovho poslaneckho klubu). Fero TTH tam dotiahol nejak stariu pani - ttnu tajomnku Ministerstva kolstva. T jedin bola poda VARGU celkom normlna. REJDA sa pta VARGU: Siskri ti nedaj pokoj? VARGA hovor, e ila nejak sprva zo SIS na MV SR o VARGOVI a REJDOVI. ubo EVK (poradca Malchrka dosaden Hakom, predseda DR SE, a.s.) sa ptal VARGU, i vie o tom, e dva REJDOVI 40 - 50 tis. Sk mesane. REJDA hovor, e u aj jeho sa ptali na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU. REJDA hovoril s KRIALKOVIOM (pozn. sprac.: bval riadite inpekcie MV SR, minister PALKO ho odvolal, minister PADO ho zobral sp za svojho poradcu), ktor mu potvrdil, e boli nejak sprvy na REJDU, ale REJDA mu vysvetlil, e riadite kontrarozviedky ARP - PETR sa uvedenmi sprvami len sna poliapa REJDOV kredit a zni jeho dveryhodnos, pretoe zistil, e REJDA m na neho kompromitujce materily (mme na neho kopu veci). REJDA hovori, e sprvy na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU ili z 5. odboru kontrarozviedky SIS - odbor ekonomiky a boja proti organizovanej kriminalite. REJDA vysvetuje VARGOVI, e ARP cez svoju manelku (tie pracuje v SIS) riadil biskupa roavskej dieczy, ktor podpsal zmenky na 250 mil. Sk a zakladal cirkevn majetky. REJDA hovor o svojom alom stretnut s riaditeom 1. odboru sekcie D SIS Frantikom POLKOM. POLK mu hovoril, e jeho nadriaden mali informcie o ich prvom stretnut. POLK im potvrdil, e vyvolal s REJDOM stretnutie. REJDA sa pta VARGU odkia mali siskri informcie o prvom stretnut. REJDA sa pta VARGU i sa niekde ptal na POLKA. VARGA hovori, e sa sce na POLKA ptal, ale neuvdzal iadne svislosti. REJDA hovori, e POLK mu hovoril, e m dohody so SLOTOM a FICOM a e m nbeh na nmestnka riaditea SIS (pozn. sprac.: nie je jasn, i to POLK povedal o sebe alebo o ARPOVI - z kontextu pravdepodobne o ARPOVI). REJDA hovor, e si u vybavil, e na neho nepjde zo SIS u iadna sprva. (Ja som si to zabezpeil). e ke aj nieo agenti dones, zo SIS ni nevyjde. REJDA ako protihodnotu ponkol, e sa nebude kriminalizova SLOTA a e nebude rozrba SMER. REJDA a VARGA pekuluj kto mohol na nich da uveden informciu. Spomnaj niekoko mien bvalch policajtov, ktor robili v polcii a potom preli k SIS (spomnaj op 5. odbor kontrarozviedky). Spomnaj men Pao Mka, Imriek, Pako, Palkovi, Cvik - men nie je presne rozumie. Debatu uzatvraj, e sa to poksia zisti a ke sa im to nepodar zisti, tak po vobch to urite vyjde najavo. REJDA hovor, e jeho f Tibor GAPAR mal u rokovania s viacermi politikmi (KALIK, KDH...), ktor ho uistili, e by po vobch mal zosta na svojom poste. VARGA oponuje REJDOVI, e to me by plne inak. Hovor, e dnes ete nikto nevie kto bude minister vntra. Minister si hne vymen policajnho prezidenta a ten vymen viceprezidenta a fov protikorupnho a organizovanho. Uvdza hypotetick prklad, e keby sa policajnm prezidentom stal Michal HRBEK, tak on bude fom protikorupnho a Mao LIESKOVSK fom organizovanho. Nie preto, e by bol chytrej ako GAPAR, ale preto, aby sa vedeli medzi sebou dohodn, e koho dojeba a koho necha na pokoji. VARGA uvdza al prklad, ke MEIAR 3 krt sbil pred REZEOM Milanovi BALIOVI funkciu ministra vntra a po vobch sa na nich vykaal a ete sa ich snail odstavi od REZEA. Hovoril o nich ako o vagabundoch a skrachovanch policajtoch. VARGA ironizuje, e sa uduje, e mu ete BALI nezavolal, aby zohnal ud, e po vobch id obsadi Ministerstvo vntra. REJDA hovor o automobile, ktor si ide kpi. Ide o 5 ron Mitsubishi Galant za 290 tis. Sk. REJDA ho m z neznmych dvodov dosta za 250, resp. 150 tis. Sk. REJDA to u oznmil svojmu fovi. VARGA hovor aby sa REJDA pozrel na prpad Hanky BUBENKOVEJ z FNM. REJDA hovor,

e ete to presne nevie, ale e predvali nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval. VARGA oponuje, e oni maj teraz tak ist problm s bratislavskm letiskom, ktor u sprivatizovali, ale ete neprevzali kontrolu a manament letiska si naalej vypisuje vberov konania a nemu to zastavi. Poda VARGU sa s tm ni ned robi a BUBENKOV pravdepodobne ni neporuila (pozn. sprac.: VARGA pravdepodobne cez REJDU lobuje na prkaz HAKA v prospech zastavenia vyetrovania prpadu, v ktorom je zaangaovan aj BUBENKOV). Prloha . 5 30.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) - skrten zznam 14.50 hod. - 15.18 hod. REJDA hne po vstupe do priestoru hovori: Zistil som kto to na ns vypisuje. REJDA bol na stretnut s BN Maroom", ktor m kamarta na SISke. Maro mu povedal, e na nich (REJDA, VARGA) vypisuje pamflety mu tej baby zo SISky, ktor teraz chytili pri Bielikovi - f kontrarozviedky ARP osobne psal t sprvu. REJDA je presveden, e Maro mu hovoril pravdu, pretoe mu to potvrdil vera aj al zdroj (pozn. sprac.: asi POLK). VARGA sa pta kto je t baba. REJDA hovor, e to je Dana ARPOV - manelka fa kontrarozviedky SIS ARPA - PETRA, ktor REJDOVI prechdza vo vyetrovan kauzy na biskupskom rade v Roave - Bthory. Dana ARPOV pracuje na SIS na odbore riadenom POLKOM. VARGA sa pta REJDU odkia me ARP vedie o spoluprci REJDU a VARGU. REJDA odpoved, e nevie, ale bolo mu povedan, e uveden informcia nela zo iadneho odboru, ale ju napsal osobne f kontrarozviedky ARP. VARGA sa pta odkia potom o spoluprci REJDU s VARGOM mohol vedie POLK. REJDA nevie, ale hovor, e POLK hovoril pravdu, pretoe mu to nezvisle potvrdil aj Maro. VARGA odpoved: No dobre. To si budeme musie bez repektu na nich nieo vymyslie. REJDA zistil, e ich bval kolega (kukl) BNO Duan sa o nich na SIS vyjadruje negatvne, ale REJDA nem potvrden, e Duan je aj za informciami o spoluprci REJDU s VARGOM. REJDA nem potvrden, e Duan urite pracuje na SIS, ale m potvrden, e sa v SIS negatvne vyjadruje o celej ich bvalej partii. VARGA sa pta i aj o ostatnch. REJDA odpoved, e aj o ostatnch - o Robovi, o ubovi. VARGA hovor: o mu treba rozbi piu? REJDA hovor, e poda Maroovho zdroja v SIS je o nich (REJDA, VARGA,...) na SIS enormn zujem. REJDA to dva do svisu s tm, e jeho kolega GABO (jeho ena rob na SIS) m prstup k situanm sprvam, operatvnym a vyetrovacm spisom a siskri cez neho vidia vetko o rad boja proti korupcii rob. M to ale jeden hik - REJDOVE spisy s tajn, maj do nich pristp len REJDA a riadite Tibor GAPAR. Ostatn vedci pracovnci BPK vedia o tom, e tieto spisy existuj, ale nemaj do nich prstup (po kadej porade vykopne GAPAR vetkch von a uveden prpady riei len so mnou). Poda REJDU sa siskri boja uvedench spisov, pretoe nevedia presne o REJDA a GAPAR robia, a preto maj o ne enormn zujem. REJDA hovor, e mu Tibor GAPAR sbil, e ak zostane po vobch vo svojej funkcii, tak GABA vyhod. VARGA sa pta, preo ho GAPAR nevyhod u teraz. REJDA nevie (nemohol sa to GAPARA ako riaditea priamo opta). REJDA si mysl, e mu osobne GABO moc ukodi neme, pretoe nevie presne o REJDA rob. VARGA sa pta REJDU, i toho Duana nechaj tak, alebo ho bud riei. REJDA navrhuje aby ho dotiahli na nejak stretnutie. REJDA ho zatia nechce riei, km nemaj 100% istotu, e za informciou o spoluprci REJDU s VARGOM bol Duan. VARGA hovor: Vak bol jeden z ns (kukli). VARGA hovor, e Duana nemal nikdy rd, e on m na takch ud nos, vdy si myslel, e Duan je podrazk a u vtedy by mu najradej jebol". VARGA navrhuje, e dotiahne Duana na pivo, kde bude REJDA, VARGA, Robo, ubo a VARGA sa spta Duana i mu nejebe a e ak sa ete raz dozvie o takch informcich, tak mu bude Slovensko mal. VARGA hovor o monosti jeho fyzickej likvidcie. Hovor, e ke ho stretne, tak mu najebe na ulici, do pii, kokotovi. VARGA sa pta: Jak sa vol t pia? REJDA odpoved, VARGA si zapisuje: Dana Arpov, Dana Petrov, ona je z Levc, krycie meno m Kovov, aj in, je to manelka fa kontry PETRA. VARGA sa pta na krstn meno ARPA. REJDA nevie a vysvetuje, e krycie meno

m PETR. REJDA hovor, e bol z celej situcie nahnevan a vo veci ARPA - PETRA bol za svojim fom Tiborom GAPAROM. GAPAR mu povedal : Neboj sa Jano, najprv mus vychladn a potom ich zrealizujeme. Aj ja mm na nich informcie. REJDA pokrauje v diktovan faktov k PETROVEJ - KOVOVEJ, ktor si VARGA zapisuje: Ona ako agentka riadila toho kaza Bthoryho z Roavy -konate biskupskho radu, o podpsal zmenky a zakladal a predval cirkevn majetky. Bthory je v uvedenej kauze obvinen, je sthan, bola na neho objednvka vrady, SIS ho chrnila a teraz je chrnen svedok. SISka ho dala do vzenskej nemocnice, dala skma jeho duevn stav a SIS zariadila, e je nesvojprvny. REJDA hovori, e to rieil: Bol tam zvzn pokyn prokurtora na opoznanie PETROVEJ, ale tm pdom, e toho kaza zbavili svojprvnosti nebude Petrov opoznan." VARGA sa pta, i KOVOV riadila toho kaza pod tmto menom. REJDA nevie, ale m to niekde zapsan. PETROV - KOVOV okrem toho vystupuje aj v kauze BIELIK. PETROV KOVOV je v SIS zaraden na odbore, ktor riadi POLK a ktor m na starosti politick strany, cirkvi a korupciu v ttnej sprve. REJDA hovor, e uro bude nzov odboru vedie presne (pravdepodobne HOLDO). VARGA hovori, e si to nezapisuje pre ura, ale pre Slva (HAK). REJDA hovor, e m k tomu kompletn materil. VARGA sa pta, i mu ho vie REJDA doda. REJDA odpoved: no, viem ho doda". VARGA hovori, e to d Slvovi. VARGA sa pta: o to je za piu t PETROV? REJDA odpoved: Jeblina. U dvno mala s pre z tej SISky, mala tam nejak prsery a je tam furt. Dr ju tam PETR. VARGA sa pta koko rokov m PETROV. REJDA hovor, e to je vetko v tch papieroch, ktor mu me doda u zajtra. VARGA hovor, e sta a v pondelok (3.4.2006). VARGA sa pta, i Duan rob na SIS pod POLKOM. REJDA presne nevie, ale asi nie, Duan by mal robi na organizovanom zloine pod PETROM. REJDA sa pta VARGU, e o to je za derav SISka, ke mu to okrem POLKA doiel poveda aj Maro,... VARGA ho preru: SIS je cel derav. REJDA pokrauje, e mu to bol Maro poveda dnes (Maro je pravdepodobne kolega REJDU na PPZ). Maro mu povedal, e m vntri v SIS kamarta na vysokom mieste (REJDA mu povedal, e vie o tchto kontaktoch) a e m informcie o sprvach na REJDU, e ich napsal osobne mu tej baby o sa stretla zo sudcom ohadne Bielika. VARGA sa pta i je ARP vo funkcii za KDH. REJDA presne nevie, ale ARP je z Levc, napadlo ho, e by mohol by za Maarov. REJDA sumarizuje, e je dobre, e u maj pvodcu sprv o nich lokalizovanho. VARGA hovor, e zajtra bude s Frtrikom a pozr sa na to. VARGA hovor, e jeho nejak ARP - PIND netrpi, ale nebude si utiera hubu do REJDU. Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. VARGA bol vera (29.3.2006) na kpalisku vo Vekom Mederi. REJDA hovori, e siskri s nervzni z toho, e vidia na vpisoch z hovorov, e oni (REJDA a spol.) komunikuj z VOS, VSS, mdiami (STV, novinri). REJDA ete pjde za GAPAROM ohadne rozpracovania PETRA ARPA. GAPAR mono do volieb nebude chcie do toho s. Mono ho rozpracuj a po vobch. REJDA hovor, e mu novinrka emlov (SME) hovorila: Jano, ak m nieo na SIS, ja to uverejnm hne. VARGA hovori REJDOVI aby to emlovej pustil. REJDA hovori, e m na nich zvntra aj kopu inch materilov - zneuvanie sluobnch vozidiel, zneuvanie sluobnch bytov, kupenie s bezpenostnmi previerkami. REJDA m presn informcie kde, kedy, ako. REJDA to m od loveka o bol v SIS, teraz odiiel do VOS a pustil to. S to vetko erstv veci. REJDA hovor, e ke sa PETR dozvie, e REJDA o om vie, tak mu mono d pokoj. Je tie mon, e sa do SIS po vobch dostane uri (pravdepodobne HOLDO) a bude to v poriadku. REJDA hovor ako dnes pritlail na Maroa (pravdepodobne podriaden) v prpade urchlenia kauzy spolonosti Merkuria - Zoroslav Kollr (balk pohadvok VB). Bolo tam 32 pohadvok a on ete nemal vyslench 5. REJDA vysvetuje procesn veci. VARGA hovor, e je dnes pozvan na otvorenie koakovho baru, ktor si v Bratislave otvraj 3

udia z Koc (vzby na Igor Sidor) lensk je 250 tis. Sk na rok, 5 tis. Sk mesane a ete sa plat za konzumciu. VARGA sa smeje, e by bolo dobr keby s nim spolupracovali, pretoe me da tip uom na G-kovch Mercedesoch, ktor prdu do baru pi aj bez lenskho. REJDA ete ide po tomto stretnut za Miom ohadne toho platku. Hovoria o prpade njdench tankov pri Martine (ROBUS - Rondk). Zhoduj sa na tom, e Rondk skonil (pravdepodobne ho poznaj). REJDA hovor, e medializciu spustil Vboh z Willingu, ale nie je to na trestn sthanie, resp. ke aj bud trestne sthan, tak odsden nebud. Bavia sa o tom, e Vboh doiel za Rondkom a chcel uveden tanky exportova do Kazachstanu a nie do iech. Okrem toho chcel 20% zo zisku. Rondk to odmietol a Vboh spustil medializciu. Rozprvaj o monej fyzickej likvidcii (nie je jasn koho). Celkovo psob REJDA mierne nervznym dojmom, VARGA psob sebavedomm dojmom. Vtlaok jedin Poet listov: 2 Podozrenie z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady Fondu nrodnho majetku SR. 1. Operatvnou cestou boli zisten podozrenia z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady FNM SR Ing. Anny BUBENKOVEJ. Ing. Anna BUBENKOV bola do tejto funkcie nominovan politickou stranou SDK. V minulom volebnom obdob (2002 - 2006) zastvala post lenky Vkonnho vboru FNM SR a zrove riaditeky sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM Bolo zisten, e koncom roka 2006 zinkasovala Ing. Anna BUBENKOV od predstavitea finannej skupiny PENTA Mgr. Jaroslava HAKA cca 200 mil. Sk za sluby, ktor v prospech tejto finannej skupiny poas svojho psobenia na FNM v rokoch 2002 - 2006 vykonala. Ilo o shrnn odmenu za jej sluby pri privatizcii spolonost ako Slovensk elektrrne, a.s. (poradcom talianskeho nadobdatea ENEL bola Penta), Paroplynov cyklus, a.s. (zskala ho Penta), Slovensk plavba a prstavy, a.s. (spoluzskala ju Penta), za sluby pri prprave privatizcie prevdzkovej innosti Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad a Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s., Bansk Bystrica, ktor zskala Penta v spoluprci s franczskou VEOLIOU (vi .p. 63/950- D-275-35/2006-S) a za prpravu privatizcie teplrn (najm Bratislavskej teplrenskej, a.s.), prpravu doprivatizcie rozvodnch energetickch podnikov (ZSE, SSE, VSE) a prpravu privatizcie Letiska M.R.tefnika -Airport Bratislava, a.s. (posledn 3 privatizcie nakoniec neboli na zklade uznesenia vldy o zastaven privatizcie uskutonen). Niektor z uvedench skutonost s uveden v .p. 63/950 V 275 29/20Q6-S. Vplatu uvedenej sumy zrealizoval Mgr. Jaroslav HAK prostrednctvom platby za 3 analzy realitnho trhu SR a za bliie neustanoven vrobn halu v Medzilaborciach od bliie nezistenej britskej spolonosti pod vplyvom Penty v prospech BUBENKOVEJ. Fiktvnos transakcie spova v tom, e uveden 3 analzy realitnho trhu spracovali v skutonosti pre intern potreby PENTY 5 pracovnci spolonosti PENTA, ktor na nej robili cca 1 rok. Tie vrobn hala v Medzilaborciach m omnoho niiu relnu hodnotu ako bolo v kpno-predajnej zmluve deklarovan (len cca 10 mil. Sk). Transakcia bola uskutonen prostrednctvom kpy akci spolonosti Elementa, a.s. pod vplyvom Bubenkovej anglickou spolonosou pod vplyvom PENTY. Podozrenie z fiktvnosti kpy akci sa snaili vyli tak, e ELEMENTA, a.s. vytvorila web strnky so zkladnmi dajmi k uvedenm analzam (vi www.elementa.sk), cez ktor akoe anglick investor objavil investin prleitos v SR a zaplatil Bubenkovej za analzy realitnho trhu a za halu v Medzilaborciach cca 200 mil. Sk. Uveden transakcia prebehla do janura 2007 a nsledne vstpila spolonos ELEMENTA, a.s. do likvidcie. Ako slab miesto uvedenho plnu identifikoval HAK skutonos, e spolonos ELEMENTA, a.s. nem zamestnancov a uveden analzy, ktor v PENTE robilo 5 ud cel rok nem kto akoe" urobi. Z tohto dvodu Ing. Anna BUBENKOV urila bliie neustanoven osobu zo spolonosti ELEMENTA, a.s. (tto osoba predtm robila v banke), aby si ich podrobne pretudovala, nauila sa ich naspam a vydvala sa v prpade preverovania transakcie polciou za ich tvorcu.

Vyie uveden skutonosti obsahuje aj zznam z ITP Gorila 1 zo da 9.7.2006 od 13.15 do 14.38 hod., ktor sa nachdza na sekcii K. Uveden ITP bolo zkonne schvlen sudcom Krajskho sdu Bratislava pod slom Ntt-3-D-482/2006 a me by v prpadnom procesnom konan pouit ako dkaz. Na zklade uvedenho je dvodn podozrenie, e Ing. Anna BUBENKOV sa dopustila trestnho inu zneuvania prvomoci verejnho initea ( 326 Trestnho zkona), trestnho inu prijmania platku ( 328, ods. (3) Trestnho zkona) a trestnho inu legalizcie prjmov z trestnej innosti ( 233 Trestnho zkona). 2. Vyjadrenie spracovatea: Plnenie lohy L2.1.1 3. Doplujce daje Mgr. Jaroslav HAK, r.. 690830/9452, bytom Krikova 949/9, Bratislava -Star Mesto Ing. Anna BUBENKOV, r.. 635919/7504, bytom Grasalkoviova 1316/37, Ivanka pri Dunaji ELEMENTA, a.s. v likvidcii, IO: 35902019, Sabinovsk 10, Bratislava Pressburg Properties, a.s., IO: 35974192, Sabinovsk 10, Bratislava 4. Hodnotenie spoahlivosti zdroja a hodnovernosti informcie: A1 Podozrenie z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady Fondu nrodnho majetku SR. ( 63/S50D-342-3/2007-S z 22.05.2007) 15. vasnos 16. vierohodnos 17. celkov hodnotenie 18. kontaktn tel. . Vasn Vierohodn pre U mimo sekcie 19. vyjadrenie analytika sekcie Formulr operatvnej informcie as B (sptn vzba) Vtlaok jedin! Poet listov formulra: 1 Stupe dveryhodnosti A1 - v slade s vyjadrenm Z navrhujem odstpi SI na sekciu P s poiadavkou informova externch prjemcov (MV SR a PPZ SR). Shrnn informcia poukazuje na korupn innosti Anny Bubenkovej za sluby pre finann skupinu PENTA pri privatizcii, resp. predaji ttneho majetku a tie spsob vyplcania platku. V sasnosti Bubenkov zastva naalej post predsednky dozornej rady FNM. Navrhujem jej aktivity naalej monitorova. V spolonosti Elementa, a.s., ktor vstpila do likvidcie 1.1.2007 je predseda predstavenstva Tibor Kosk, v DR je Ingrid Harachov, Rbert Weber a Pavel Vravko, ktor v takomto zloen figuruj aj v spolonosti Pressburg Properties, a.s. Postpil som dokument: Vedci 64. oddelenia. Prslunk Lenka Malakova, as 28.5.2007 12:31:59. __ 20. opatrenia riadiacich funkcionrov k prci s informciou Pridelil som 64 . oddeleniu. Odporam prideli na spracovanie analytikom rieiacim problematiku strategickch priort: Najzvanejie formy korupcie a klientelizmu. Postpil som dokument: Vedci 64. oddelenia. Prslunk tefan Skala, as 23.5.2007 11:37:02. Spracuje p. Malakov. Postpil som dokument: Lenka Malakova. Prslunk Jozef Hajdch, as 23.5.2007 12:12:24. Shlasm s nvrhom analytika. Postpil som dokument: Riadite 6. odboru. Prslunk Jozef Hajdch, as 28.5.2007 12:50:23. Shlasm so stanoviskom analytika 64. oddelenia. Postpil som dokument: Riadite sekcie. Prslunk Leo Freo, as 28.5.2007 12:52:19. Zatia ponecha v PF D. Postpii som dokument: Riadite 5. odboru. Prslunk Alex Peter, as 7.6.2007 10:35:01. Shlasm PF sekcie D. Postpil som dokument: Vedci oddelenia analytikov 5. odboru. Prslunk Tibor Slvik, as 7.6.2007 14:33:27. Poda 340, ods. (1) Trestnho zkona je trestnm inom aj neoznmenie trestnho inu s trestom odatia slobody a 3 roky. Postpil - nie. Prslunk Peter Mravec, as 11.6.2007 9:45:33. Zameranle: I - Informan previerky i - Informan kontrola reimu spolonosti Kontaktn osoba Milo SULKA

Referenn zkazky Samsung Electronics Slovakia, s.r.o., Galanta SONY Slovakia s.r.o., Nitra Samsung LCD Slovakia s.r.o.., Voderady Kia Motors Slovakia s.r.o, ilina DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o. vw priemyseln park Lozomo Dong Jin s.r.o., Doln Streda Green Integrated Logistics Slovakia, Swedwood Malacky, s.r.o. Logistick park Karimpol, Senec Autotest, s.r.o, Devnska Nov Ves Getrag Ford Transmisslons Slovakia, s.r.o. lKEA Bratislava, s.r.o. Frans Maas Slovakia, s.r.o. JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL, s.r.o. Lagermax, s.r.o, Bratislava Minebea, s.r.o, Bohnenkamp International, s.r.o., Modra BROSE Bratislava, s.r.o. LEAR Corporation Slovakia, s.r.o. Bratislavsk Teplrne /strategick podnik/ - 7 objektov Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. Bratislava a ilina Optlmal, s.r.o. v APP Lozomo Goldbeck, s.r.o. v APP Lozomo RF, spol. s.r.o. Malacky Faurecia Slovakia, s.r.o., zvod Hlohovec Spoluprca s bezpenostnmi a policajnmi zlokami: vzba na SIS prostrednctvom brata -JUDr. Pavol KO - riadite kancelrie riaditea sluby, Riadenie riaditea vntornej inpekcie (dosaden P. Koom). Zadvanie loh SIS zstupcovi r, kontrarozviedky vo vzahu k podnikateskej lobby. SIS zabezpeuje informan servis, ochranu spolonosti Samsung, kontaktn osoba je p. Dork zamestnanec Samsung, osobn priate Petra Koa Priestor pre vytlanie konkurencie z hadiska bezpenostnch previerok zo strany SIS pre in SBS ky. Edcha Slovakia Cabrio, Vek Meder SONY Slovakia s.r.o United Industries a.s. (cukrovary) Walter PECHO (Nemecko), Drahomr KOUDELKA(R), Silke Hartman (Nemecko), Denisa BERTK (SR) Eduard EBO,Igor MANCEL,Marian OLTY,Boris CAMBEL, Daniel POTURNAY Dast Servis s.r.o Dasb Security s.r.o Dast Dealing s.r.o Stanislav KO Peter MIURA DR - Peter KOC - Milo SULKA - Tom TARABA - nkup a predaj nehnutenho majetku - sprostredkovanie nkupu a predaja nehnutenho majetku - iadne znma innos - Kontaktn osoba Peter KOC , tel. . 0905437600 Exlt Security TOSA Slovakia Nov zhrady II ROYAL Market s.r.o Slovak Invest Agency a.s Slovak Invest Consulting s.r.o Slovak Invest Develops Slovak Invest Personal s.r.o EU Funds Consuling Gen. Riadite - TARABA Fin. riadite - Peter KOC Riadite uds. Zdrojov -Peter ZIMA Tibbett & Britten Slovakia Zskan zkazky: http://www. slovakinvesta igency.sk/slovakinvestagency-sk UNITY Security

Osobn poradca riaditea SIS Povaovan za bezpenostnho experta premierom vldy SR Sponzor strany SMER K 1.10.08 odporal novho riaditea odboru pre ekon. Trestn innos SIS s ktorm sa v sasnosti intenzvne stretva. 100% - Mgr. Ing. Tom TARABA, Sladkoviov 54, Modr 84% - Stanislav KO, Jirskov 2, Bratislava 71% - Karol GAMA, Budatinsk 71, BA 69% - Peter MIURA, Chemick 9, BA 57% - Jozef ONDREJIKA, ajkovskho 14, Trnava 57% - Zdenka PATASSYOV, Hlavn 8, Nov Dedinka 52% - Milo SULKA, Kollrov 34, Zlat Moravce 45% - Marek NOGA, arnovica 3, BA 38% - Milo IGAZ, Mlynaroviov 14, BA 38% - Anton VAVRINCK, Smolenick 16, BA 38% - Andrea VIKRUHOV, Azovsk 10, BA 38% - JUDr. Mikul PINNEL, Svtoplukov 11, Senec 32% - Peter PIXA, Trnavsk 23, BA 32% - Ing. Miroslav JELIC, Peniansk 25, BA 32% - Jozef PENCIAK, Tr. SNP 19, Koice 32% - Johann N. Patocka, Dunajsk 3, Ivanka pri Dunaji 32% - Jost Hahnebeck, Dusseldorf 402 29 32% - Vieroslav MOHL, Topolianska 17, BA 32% - Vojtech SAJKO, Jun Trieda 15, Koice 32% - Petrer PETR, Stredansk 31, Topoany 28% - Ondrej EMBER, Kostolite 25% - Ing, Karol BRIK, Jelenia 6, Nov Zmky 25% - Ing. Peter PETRIKA, Velk Lovce 25% - Mgr. Branislav JURS, Sklenrov 42, BA