Vitamin C Liecba

Vitamn C
a megaskorbick lieba
zabudnut poklad
Peter Tuhrsky
Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad
3 / 292
Obsah
Dleit upozornenia.......................................................................7 Abstrakt / Abstract.........................................................................10 Prhovor..........................................................................................11
Vymedzenie............................................................................................12
vod...............................................................................................13 I. Vivov koncept.........................................................................15

Histria..................................................................................................16 Dlh hadanie..............................................................................................19 Vskumy a pokrok........................................................................................21 Zlyhania, predsudky a sasnos.................................................................22 Zrod ortomolekulrnej medicny.................................................................24 Rezistencia voi inovcii..............................................................................26 Vitaminofbia...............................................................................................27 Vitamn C (askorbt).............................................................................29 Zdroje vitamnu C........................................................................................32 Chemick formy...........................................................................................32 alie dleit ltky..............................................................................35 Codex Alimentarius...............................................................................45 Epigenetika............................................................................................45
II. Genetick koncept.....................................................................47

Hypoaskorbmia....................................................................................48 Spotreba vitamnu C..............................................................................51 ODD.............................................................................................................51 ODD a dojenie............................................................................................53 Histria a zmysel ODD................................................................................54 Skuton spotreba.......................................................................................55 revn tolerancia........................................................................................56 Biochemick individualita...........................................................................56 Nutrigenomika.............................................................................................57 Konzervatvne nzory o vitamne C.............................................................58 Nedostatok vitamnu C..........................................................................61 Subklinick skorbut.....................................................................................61 Klinick skorbut...........................................................................................63 SIDS a Barlowova choroba..........................................................................63
III. Farmakologick koncept..........................................................67

Ke na vekosti zle............................................................................68 Zkladn fyziologick svislosti............................................................70 Zbera vonch radiklov......................................................................72 Antibiotikum C......................................................................................77 Postup lieby. revn tolerancia...........................................................80 Praktick informcie pre liebu............................................................83 Farmakokinetika....................................................................................84 Dynamick model toku................................................................................84 Zkladn charakteristiky reimov podvania..............................................85 stne podvanie..........................................................................................85 Injekn podvanie......................................................................................86
4 / 292
Adjuvans pre vitamn C.........................................................................89 Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie.......................................91 Paradox porovnanie s paracetamolom......................................................91 Predvkovanie vitamnom C........................................................................92 Zkladn opatrenia pri uvan....................................................................93 Sodk, hork, draslk...................................................................................94 Paradoxn hypovitaminza, tehotenstvo.....................................................95 Precitlivelos................................................................................................96 Oblikov kamene.......................................................................................96 elezo a me..............................................................................................103 Deficit G6PD..............................................................................................104 Onkologick upozornenia..........................................................................104 Karcinogenita............................................................................................105 Kon aplikcia..........................................................................................106 alie uvdzan vedajie inky..............................................................106 Stresov paradox.......................................................................................107 Zhrnutie.....................................................................................................108
IV. Zkladn nmety pre konvenn prax....................................109

Hospitalizcia............................................................................................110 Infekcie......................................................................................................110 Chirurgia...................................................................................................111 Alergia a astma..........................................................................................113 Transfzia..................................................................................................114 Okovanie..................................................................................................114
V. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch...........................115

Vrusov infekcie.................................................................................116 Nachladnutie.............................................................................................117 Chrpka......................................................................................................117 Aktna mononukleza...............................................................................118 Psov opar (herpes zoster)......................................................................118 Ovie kiahne (varicella).............................................................................119 Herpes simplex..........................................................................................119 Ospky.......................................................................................................120 Mumps.......................................................................................................122 Polio...........................................................................................................122 Vrusov zpal pc...................................................................................126 Vrusov encefalitda.................................................................................127 Hepatitda A...............................................................................................132 Hepatitda B..............................................................................................135 Chronick hepatitda.................................................................................136 Vrusov pankarditda...............................................................................136 AIDS...........................................................................................................136 alie vrusov ochorenia..........................................................................137 Rickettsilne infekcie..........................................................................139 RMSF.........................................................................................................139 Parazitick infekcie.............................................................................140 Trichinza..................................................................................................140 Bakterilne infekcie............................................................................141 Zkrt........................................................................................................141 Dyzentria typu shiga................................................................................141 Tuberkulza...............................................................................................142 arlachov horka...................................................................................142
5 / 292
Purperlna sepsa.......................................................................................142 ierny kae...............................................................................................143 Tetanus......................................................................................................144 Osteomyelitda...........................................................................................145 alie ochorenia........................................................................................146 Otravy, okov stavy............................................................................147 ok.............................................................................................................147 Otrava alkoholom......................................................................................148 Otrava oxidom uhonatm.........................................................................148 Uhryznutie, utipnutie...............................................................................149 Otrava muchotrvkou zelenou...................................................................152 Otrava barbiturtmi...................................................................................152 Otrava pesticdmi......................................................................................152 Otrava akmi kovmi................................................................................153 alie otravy..............................................................................................153 Popleniny...........................................................................................155 Radian pokodenie.................................................................................156 Srdcovocievne ochorenia.....................................................................157 Vznam vitamnu C....................................................................................158 Jednotn teria SCO..................................................................................159 Niacn........................................................................................................162 Shute a Vitamn E......................................................................................165 Mozgov prhody.......................................................................................165 Rakovina..............................................................................................167 Vitamn C ako chemoterapia.....................................................................168 Faktor zlepenia kvality ivota..................................................................171 alie informcie.......................................................................................172 Leukmia...................................................................................................173 Niacn a multinutrin postupy.................................................................174 Reumatick problmy..........................................................................183 Diabetes...............................................................................................186 Psychick problmy.............................................................................188 Schizofrnia...............................................................................................188 Kryptopyrrol..............................................................................................189 Drogov zvislos.................................................................................192 Fajenie.....................................................................................................195 Myastenia gravis a roztrsen sklerza..............................................197 Myastenia Gravis.......................................................................................198 Roztrsen sklerza..................................................................................201 alie vyuitie......................................................................................205 Downov syndrm.......................................................................................205 Megavitamnov terapie............................................................................205 On problmy..........................................................................................205 Obliky a moov cesty.............................................................................206 Pankreatda................................................................................................206 Ke, epilepsia...........................................................................................207 Boles.........................................................................................................207 Autizmus....................................................................................................208 In inky vitamnov.................................................................................210
VI. alia prevencia a profylaxia..................................................213

Tehotenstvo a dojenie..............................................................................214 Kadodenn pouvanie.............................................................................216 Hemodialza, transfzia............................................................................217
6 / 292
In..............................................................................................................217
Diskusia........................................................................................219 Doslov...........................................................................................221
Evolcia alebo stvorenie?..........................................................................222 Osobn sksenosti s vitamnom C.............................................................223
Zoznam skratiek...........................................................................230 Zdroje...........................................................................................231 Podmienky pouitia diela.............................................................283

Strun zhrnutie licencie....................................................................284 Pln znenie licencie.............................................................................285
Prloha - rchlokurz tolerannej lieby........................................291
7 / 292
Dleit upozornenia
Kniha sa v iadnom prpade nesmie chpa ako lekrske odporanie! Knihu som tvoril v snahe pomc, s ndejou, e bude uiton. Venoval som jej vea asu, poksil som sa zhrn najdleitejie publikovan informcie. Ni z toho som nevymyslel, ale ani neodskal. Jednotliv tvrdenia uvdzam ako s; mnoh z nich predstavuj iba nzory, hypotzy a sksenosti ich autorov, ktor nemusia by v slade s oficilne uznvanmi paradigmami, ani s prevldajcim vedeckm nzorom! Knihu treba bra iba ako zdroj inpircie a referenci pre alie tdium. Neberiem iadnu zodpovednos za sprvnos, pravdivos, ani za dsledky pouitia tchto informci! Uveden postupy sa povauj za experimentlne! Vina z nich (ia) nebola skman oficilnymi tdiami. Kad rozhodnutie, tkajce sa zdravia, konzultujte so svojm lekrom!
9 / 292
Existuje princp; je hrdzou akmkovek informcim, odolva vetkm argumentom, a spene dr ud vo venej ignorancii: zavrhn vec ete pred preskmanm. -Herbert Spencer[1]

Abstrakt / Abstract
10 / 292
Abstrakt / Abstract
Kyselina askorbov (Vitamn C) je zkladnou sasou metabolizmu. Vina ivochov napa svoju potrebu prostrednctvom autonmnej syntzy. lovek toho nie je schopn kvli zriedkavej genetickej poruche, je odkzan na prjem v strave. Nedostatok vitamnu C vedie ku skorbutu; kvli prevencii terminlneho tdia tejto smrtenej choroby boli stanoven tzv. Odporan Denn Dvky, ktor vlastne predstavuj skr mnostv blzke minimu na preitie. Optimlny denn prjem v zujme udrania dobrho zdravia je vy, ne sa veobecne predpoklad. V ase stresu a choroby spotreba niekokonsobne stpa. Telo signalizuje zven potre bu tm, e podstatne zvyuje toleranciu trviacej sstavy voi vysokm dvkam vitamnu C. Celkov tolerancia organizmu je vemi vysok, nie je znmy iadny prpad toxickho predvkovania; jedinm znmym prejavom nadbytku je jednorzov mierna hnaka bez akchkovek nsledkov. Farmakologick dvky (hyperdvky) maj niektor inky, ktor nesvisia priamo s vitamnovou funkciou. ia, ich vskum je na pokraji zujmu medicny a vina lekrov v benej praxi takto vyuitie nepozn. Dostupn vskumy ukazuj, e pri dosiahnut a udran optimlne vysokej hladiny v krvi a/alebo tkanivch nastva rapdne vylieenie mnohch, najm infeknch a toxickch ochoren a okovch stavov. Vitamn C m siln virucdne, baktericdne, protibolestiv a protitoxick inky. Suboptimlne dvky neprinaj oakvan efekt. The ascorbic acid (Vitamin C) is a fundamental part of metabolism. The majority of animals fulfill their vitamin C needs by autonomous synthesis. Humans are unable performing that because of a rare genetic error, and are dependent on daily intake from foods. Vitamin C deficiency leads to the scurvy; in order of preventing the terminal stage of this lethal disease, Recommended Daily Allowance was set, that represent merely a near-minimum survival daily amount. The optimal daily intake promoting good health is higher then generally recognized. During period of stress or illness, the demand for Vitamin C increases by several grades. The body indicates the higher need by substantial increase of bowel tolerance to high doses of Vitamin C. The overall tolerance of the body is extremely high and no known case of toxic overdosage is ever known; the only known symptom of overdose is a mild single diarrhea with no residual effects. The farmacological doses (hyperdoses) posess some effects that are not directly related to the vitamin function. Unfortunately, the research of these effects is out of interest of medicine, and majority of doctors in routine practice are unaware of this kind of Vitamin C employment. The available research suggests, that once the optimally high blood and/or tissue level of Vitamin C is achiewed and maintained for a reasonable amount of time, a rapid recovery from many infectious, toxical and shock disease takes place. Vitamin C is known to possess strong virucidal, bactericidal, painrelenting and toxin neutralising capabi lities. If the dosage is suboptimal, the amazing results can't be expected.

Prhovor
11 / 292
Prhovor
Ven itatelia, tto kniha vznikla takpovediac nemyselne. Na zaiatku bolo hadanie odpovede na otzku strachu z chorb. Nasledoval objav starch lnkov o liebe niektorch nelieitench chorb. Zaal som si robi poznmky, ktor sa postupne rozrastali. Ctil som, e tie informcie s dleit a mohli by mnohm uom pomc, a e sa o ne treba podeli. Preto som knihu rozril o alie rieiten ochorenia a doplujce infor mcie, hoci s rastcim rozsahom bola prca oraz namhavejia. Knihu som dokonil do ako-tak ucelenej podoby, urenej pre tla brory A5, a dvam vm ju k dispozcii: mete ju slobodne ri, posiela, koprova (viac v kapitole Podmienky). Preo som sa tak rozhodol? V zmysle slov Pna Jeia Krista: zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte. Kniha prezentuje poznatky priekopnkov, ktor tieto ako vybojovan informcie dali vone k dispozcii, preto by bolo nevhodn, keby som ako sprostredkovate tchto vedomost konal in. Kniha by potrebovala ete pravy terminolgie, zdrojov, integrciu, dopl nenie, diskusiu. Neustle naram na mnostvo novch, zaujmavch informci, a kniha by sa dala rozirova ete strane dlho. Ale svoje mo nosti som u asi vyerpal a alie prce na knihe u NEPLNUJEM, mono s vnimkou trivilnych oprv. Spracoval som obrovsk mnostvo informci, a hoci som (aj vo svojom vlastnom zujme) neuplatnil iadnu vedom cenzru, je mon, dokonca pravdepodobn, e napriek mjmu siliu o vyvenos, nejak podstatn informcie unikli. Niektor asti mu psobi zaujate, avak uvdzam zdroje, aby si aj itate mohol vytvori svoj vlastn nzor. Treba si uvedomi, e v mnohch otzkach vitamnu C doposia neexistuje jednoznan vedeck konsenzus. Ani odbornci nemaj jednotn nzor, a prosm chpte, e nebolo v mojich silch a monostiach, overova tieto informcie. Napokon, veda ako tak je omyln, pretoe je tvoren umi. Aj ja ako spracovate som sa mohol dopusti omylov. Navye, zmerne som neuplatnil iadnu cenzru, pretoe mojm cieom je upozorni na existenciu nzorov a konceptov, ktor sa dostali do zadia prve kvli cenzre a predsudkom, a kvli nim neboli riadne preskman. Z tchto dvodov, uvdzan informcie berte prosm iba ako nmet, nie ako jedin platn pravdu. Mnoh z nich s iba nzormi, hypotzami alebo prpadovmi sksenosami, a mu by dokonca v rozpore s oficilne uznvanmi paradigmami. V tomto duchu treba vnma vetky tvrdenia v knihe, nielen tie, ktor s zaobalen do rtoriky mohlo by, domnieva sa a podobne.

Prhovor
12 / 292
Skrtka, informcie uvdzam tak, ako ich uvdzaj pvodn autori. Dle it informcie si overujte u viacerch zdrojov. Podvam informcie len tak, ako s. Bez zruky. Je u zodpovednosou lekrov, aby uveden metdy preskmali a overili. Ak by niektor postup nefungoval, treba si dobre overi dvkovanie. Niekedy sta zvi dvky. Ale lovek nie je stroj, kad reaguje in. Aj konvennm syntetickm liekom sa stva, e nefunguj. Niekedy pacient had liek, ktor by mu sadol, a niekedy aj lieky s rovnakou innou ltkou zaberaj rzne. Hovor sa, e liek funguje u 50% pacientov poda predpokladu, a u ostatnch celkom neakanmi spsobmi. Mojou prvou pohntkou v hadan bolo hadanie odpovede na rozren strach z chorb. Repekt je normlna vec, ale mm pocit, e sme mdiami tlaen do paniky. Dfam, e vm kniha pome zska trochu zdravho sebavedomia v oblasti svojho zdravia. Nakoniec plat, e zdravie m nielen telesn rovinu
Vymedzenie
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, prosm berte na vedomie:
Tto kniha NIE JE o zzranom velieku.
Pojednva len o konkrtnych monostiach vitamnu C, poane inch vitamnov, pri konkrtnych ochoreniach. Niektor postupy mu by innejie ne in. Je len zhrnutm informci, ktor u boli publikovan. Prpadn pochybnosti prosm konzultujte s prslunmi zdrojmi. Kniha vznikla z osobnho zujmu, berte ju ako je a uite najlep ie, ako viete a na vlastn zodpovednos. Pre konzultcie prosm vyhadajte lekra s kvalifikciou v orto molekulrnej medicne (ahie ho asi njdete v Raksku i vajiarsku, ne na Slovensku). Dfam, e ponkan informcie mu by uiton, avak potreb n je pochopenie svislost, zsad pouitia, a celkovho kontextu zdravotnho stavu pacienta: Ak niekto prikro k praktickmu uplatneniu tchto informci, naprklad sa rozhodne poui nie ktor z uvedench postupov, a sm nie je lekrom, mal by kona pod vedenm lekra, alebo prinajmenom s jeho vedomm.
Kniha NEPRINA nov poznatky.

Autor NIE JE LEKR ani lieite; NEPOSKYTUJE poradenstvo.
Kniha NIE JE vhodn pre plne kadho.
Hoci som sa poda monosti vyhbal uvdzaniu konkrtnych znaiek a vrobcov, v knihe uveden nzvy prpravkov alebo liekov mu by ochrannmi znmkami ich oprvnench driteov.

vod
13 / 292
vod
Tto publikcia je strunm zhrnutm publikovanch informci o vyuit vysokch dvok vitamnu C v prevencii a liebe ochoren a stavov, z ktorch pre niektor dodnes nem konvenn medicna adekvtne postupy. Cieom je vzbudi zujem a diskusiu ohadom tejto nenronej a bezpenej lieby, i u v lohe primrnej alebo doplnkovej. Na tto tmu vyli stovky vedeckch lnkov a niekoko knh, zva nie v slovenine. Problematiku skmali, publikovali a zanietene podporovali vznamn autori, ako Irwin Stone, objavite konzervanch vlastnost vitamnu C, genetickch okolnost a metdy syntzy, Frederick R. Klenner, priekopnk klinickch postupov, Ewan Cameron, Steve Hickey, ako aj alie mimo riadne vedeck autority: Linus Carl Pauling, jeden z najvznamnej ch vedcov 20. storoia,[923] nosite Nobelovej ceny za chmiu (1954) a za mier (1963) jedin lovek v histrii ocenen dvoma nezdieanmi Nobelovmi cenami v rznych odboroch, priekopnk kvantovej chmie a molekulrnej biolgie; a Albert Szent-Gyrgyi, nosite Nobelovej ceny za medicnu (1937) a mnostva alch ocenen, vrtane ceny Alberta Laskera (1954) za teriu svalovej kontrakcie, progresvny vedec, spolu objavite cyklu kyseliny citrnovej, znmeho ako Krebsov cyklus.[922][924] Bolo by vekou chybou a prejavom ignorcie, ia tak astej v histrii i sasnosti medicny, zamietnu problematiku bez jej nezaujatho presk mania, a bez praktickho overenia klinickch pozorovan a vypracovanch metodolgi. Lieba vysokmi dvkami vitamnu C (megaskorbick lieba) je oblasou ortomolekulrnej medicny, ktor sa usiluje o udranie zdravia alebo liebu pacienta podporou optimlneho vntornho prostredia, pomocou ltok, ktor s jeho prirodzenou sasou (vitamnov, aminokyseln, nenastench mastnch kyseln), repektujc pacientovu biochemick individualitu, bez pouvania ltok, ktor s pre telo cudzorod.[2] Problematika zasahuje do mnohch odborov medicny, v ktorch ponka netradin lieebn reimy, ia v mnohch prpadoch neznme a dodnes len mlo pouvan. Je mon, e existuje tak jednoduch a inn lieba pre tak bezndejn stavy? Verm, e to mon je. Napokon, aj skor but sa dlho javil ako nerieiten problm, pritom rieenie sa nachdzalo vade naokolo. Je mon, e takto lieba bola u objaven, publikovan, a predsa upadla do zabudnutia? Odpove nechvam na itatea. rka zberu me vyzera na prv pohad a nedveryhodne, avak v skutonosti by vbec nemala prekvapova, ke vezmeme do vahy rozsah funkci vitamnu C. Mali by sme pritom bra na zrete, e nejde o syntetick liek, vyroben pre pecilne ochorenie, ale o celkom zklad n ltku s mnohmi metabolickmi funkciami. Jeho vplyv na imunitu, obehov systm, pee, obliky, kby a kosti, zvldanie stresu a prevenciu rakoviny je populrny a znmy, avak pri bene odporanch dvkach sa lovek vraznejch vsledkov jednoducho nemus doi. Treba si vak uvedomi, e jeho inok vo farmakologickch dvkach nemus svisie

vod
14 / 292
s jeho metabolickmi funkciami, a me by dan isto jeho chemickou funkciou v lohe donora vysokoenergetickch elektrnov pre neutraliz ciu vonch radiklov, ktor s asto sasou patolgie ochorenia. Lieebn postupy pochdzaj najm z publikovanch prpadovch tdi a praktickch klinickch sksenost, a doplnen s hypotzami a nhadmi ich autorov na mechanizmy inku tchto postupov. Oficilne ide len o experimentlne metdy, pretoe sa vinou neuskutonili rozsiahle tdie, potrebn na ustanovenie lieebnho tandardu; s mimoriadne nkladn a financuj ich spravidla farmaceutick firmy, ak sa liek jav ako patentovaten, komerne zaujmav a investine nvratn. Vitamn C dnes u nespad do tchto kategri, naopak me ohrozi in, nkladnejie postupy, o me odradi niektor subjekty aj od propagcie jeho prpadnej terapeutickej hodnoty. Mnoh z uvdzanch postupov preto upadli do nemilosti a zabudnutia skr, ne sa definitvne preu kzalo, ak je ich skuton innos. Hoci vitamn C patr medzi najbezpenejie znme substancie, otzky treba konzultova s kvalifikovanm odbornkom. Lieebn postupy a prpady s uvdzan iba rmcovo, informatvne, s cieom predstavenia ich potencilnych monost, a mu pomc odbornkom znovuobjavi a vyska netradin metdy lieby, podpory a profylaxie, ktor zatia nepatria medzi ben postupy, ale mohli by by pre konkrtneho pacienta vekm prnosom. Nie je v silch autora, overova pravdivos, sprvnos a aplikovatenos uvedench metd, informci a postupov. itate by mal preto podrobi zdroje zdravo kritickmu hodnoteniu, avak pokia mono, bez predpojatosti; bolo jej u v histrii vitamnu C viac, ne je nosn. Pri pohade na histriu vitamnu C vs, cten itatelia, mono zaraz, e poznatky o prevencii skorbutu sa poas stro vynrali a znovu upadali do zabudnutia, na o doplatili ivotom sttisce ud. To ist sa deje s vskumom vitamnov dodnes. Tieto skutonosti ma v niektorch astiach knihy ved ku kritike sasnho medicnskeho systmu; dfam, e to lekri nevezm ako tok, ale ako vzvu. Sn ich to povzbud a doku, e s schopn zauja otvoren a kontruktvny postoj, bez pred sudkov a iarlivosti, a poksia sa rozri svoj lieebn repertor aj o farmakologick reimy vitamnu C, tam, kde je to v zujme pacientov. Dnes sa znovuobjavuj a potvrdzuj niektor koncepty a terapeutick monosti vitamnov, ktor boli publikovan u pred 60-timi rokmi. Deje sa tak akoby na zelenej lke, autori akoby ani netuili, e podobn vskum tu u bol. Vyzer to, e aj v sasnej dobe elektronickch databz, vyhadvaov a Internetu sa poznatky jednoducho vytratia poas troch generci. Bude sa cyklus znovu opakova, alebo prevezmeme tieto cenn infor mcie, vyberieme z nich to najlepie a prenesieme ich do kadodennej praxe, ktor ich svojou rutinou zachov naive?
15 / 292
I. Vivov koncept
(Ak je vitamn C takm skvelm liekom, preo sa masovo nepouva?)
Vo vede vdy chyba predchdza pravde, ale je lepie, ke chyba odde ako prv, nie ako posledn. Horace Walpole[3]

I. Vivov koncept
16 / 292
Histria
Tieto kapitoly neobsahuj iadne podstatn informcie pre liebu, s nepovinn mete ich preskoi a po kapitolu Vitamn C. Avak vea asu tm neuetrte. Exkurzia do histrie je potrebn k pochopeniu sasnej situcie okolo vitamnu C, a me zodpoveda viacer intelektulne otzky. Preto vs na u srdene pozvam. Smrten ochorenie skorbut sprevdza udstvo oddvna, psal o om Hippokrates[5][957] a poznali ho u starovek Egypania.[5][958][959] Aj skorbu tick vyerpanos v zimnch mesiacoch a nsledn zranitenos voi ocho reniam, znsoben deficitom vitamnu D kvli nedostatku slnenho svitu, bola znma po stroia, a hoci o prine sa nevedelo, viacer nrody si vyvinuli vlastn spsoby, ako sa skorbutu vyhn. Znalosti Eurpanov boli v tomto smere pomerne slab. V rznych podobch si nedostatok vitamnu C, spolu s podvivou v irom zmysle a zfalou rovou hygieny a sanitcie, vyiadal postupom stro viac utrpenia, ne akkovek in prina miliny obet, ktor dnes pripisujeme infeknm ochoreniam; vekej asti z nich mohlo zabrni niekoko jednoduchch informci.[5][9];
[54][55];[899]
V kontexte zpadnej eurpskej civilizcie, osamel pokusy o prevenciu skorbutu sa objavuj v novoveku. Informcie pochdzaj, ako inak, z armdy, predovetkm nmornctva, ktor bolo a do 20. storoia v podstate pikovm vojenskm vskumnm sektorom. Skorbut bol oddvna vekm problmom nmornctva. Vrazne skracoval dku plavieb a pobytu na mori, vyadoval ast obmeny posdok a sstavne si vyberal da na ivotoch; poet obet sa len medzi nmornkmi odhaduje na 2 miliny.[56] Kee nmorn prevaha bola kom k svetovej moci, prvom by sme predpokladali, e mocnosti problm rchlo vyrieia. Avak namiesto toho prichdza lekcia histrie o ignorcii a predsud koch. A o je horie, dodnes sa neskonila. Tak sa stalo, e franczsky vskumnk Jaques Cartier uskutonil v roku 1535 svoju expedciu do Newfoundlandu a spolu so 110-lennou posd kou takmer pomreli na skorbut, a si Cartier vimol, e jeden domorod Indin sa z tej stranej choroby nielene vylieil, ale dokonca mu to trvalo len slabch 10 dn. Zaujmal sa o tajomstvo nevdanej lieby, a Indin mu ukzal, ako urobi vvar z ihliia a kry stromu, ktorm bola pravde podobne tuja obyajn (arbor vitae thuja occidentalis)[57] alebo smrek. Zhodou okolnost, aj obrancovia Stalingradu pouili tento trik poas druhej svetovej vojny. V kadom prpade, ke sa Cartier vrtil do Eurpy a vypovedal o tomto objave pred lekrskou komorou, vysmiali ho.[9][58];[59][61] Francis Drake zase hlsil v roku 1577, e skorbut sa d vyliei mnostvom citrnov.[59][61] Aj neskr, v roku 1593, admirl Sir Richard Hawkins dokzal ochrni svoju posdku tmto spsobom, a kapitn Lancaster v roku 1600 dokzal, e skorbut je ahko predchdzaten

I. Vivov koncept
17 / 292
ochorenie. A tak len ako uveri, e po Hawkinsovej smrti v roku 1622 bola citrnov prevencia v Krovskom Lostve zakzan! Skorbut mohol neruene kvitn alej a mrtnos bola priamo zapotavan do nkladov plavby kapitni verbovali o 50-100% posdky naviac, aby vykryli predpokladan straty poas plavby. Pracovn pomer nmornkov sa nezriedka uzatvral tak, e v prstavnch mestch opjali alebo po zotmen jednoducho prepadvali muov a odvliekali ich na lode. Zvyajne u nikdy neuvideli svoje manelky, deti, rodiny.[9][62];[59][61] V roku 1734 sa na svoju dobu celkom banlne zaal prbeh, ktor priniesol celkom neakan dsledky. Posdka jednej anglickej brigy vyloila na Shetlandskch ostrovoch nmornka. Bol vne chor mal skorbut, a kee sa verilo, e ide o nkazliv ochorenie, kapitn sa rozhodol takmto spsobom ochrni zvyok posdky. Tento mu vak nevzdal boj o ivot, a hoci pre opuch a bolesti nh nemohol chodi, plazil sa a hadal nejak potravu. Ke ni nenaiel, zo zfalstva jedol erstv zelen trvu. Na vek prekvapenie sa ctil oraz lepie, oskoro u mohol chodi a lovi ryby. Nala ho tam in lo a dopravila nasp do Londna, kde si uil svojich 15 mint slvy a dokonca sa stretol so svojimi vydesenmi kolegami, ktor ho povaovali za zmtvychvstalho.[59][61] Aj naoko bezvznamn udia niekedy ovplyvnia dejiny, a n nmornk ich nevedomky zmenil vaka svojej ohromnej vli k preitiu. O jeho prbehu sa toti dozvedel mlad ktsky lekr James Lind, ktorho to zaujalo natoko, e zaal v dovtedy nevdanom rozsahu zhromaova dta o nmornckej strave. Zistil, e posdky sa spenejie vracaj z junch mor, a pochopil svislos s citrusmi, ktormi si spestruj monotnnu nmorncku stravu. Lind v roku 1747 uskutonil svoj legendrny kontrolovan experiment a publikoval v roku 1753 knihu[63] A Treatise of the Scurvy.[9][62];[59][61] Ak by itate predpokladal, e kolieska mainrie sa nsledne rozhbali a prikroilo sa k efektvnemu vyrieeniu problmu, vemi by sa mlil. Kee pomarane a citrny boli drah a nron na skladovanie, a nmornci boli ahko nahraditen, nmornctvo experimentovalo s inmi druhmi ovocia, ktor vak bolo chudobn na vitamn C, alebo s varenm dsom, uskladnenm v medench ndobch samozrejme, nespene. Mylienka ako celok bola zavrhnut. Lind samotn prli neuahil hadanie pravdy popri jeho osobnch vahch a pekulcich o princh skorbutu sa jednoznan vsledky experimentu a jasn protiskorbutick odporanie v jeho knihe trochu strcaj.[64](s102) Navye, Lind nebol ani vznamn, ani bohat, a nemal ani dobr konexie, take pre veavench muov medicny nebolo ak ignorova ho. Ako s trpkosou poznamenal o 4 roky neskr, niektor udia sa jednoducho nedaj presvedi, e vna choroba sa d vyliei tak jednoducho, a skr by prijali nejak pompzny Zlat Antiskorbutick Elixr. Mono ani netuil, s akm nadasovm javom sa potkal.[59]

I. Vivov koncept
18 / 292
S trpkou priamoiarosou rozprva tatistika Sedemronej vojny medzi Britniou a Franczskom (1756-1763) svoj absurdn, tragick prbeh: do bojov sa zapojilo 184 899 nmornkov, z toho 133 708 zomrelo na choroby, najm na skorbut. V boji padlo 1 512 muov.[59][61] Ned sa poveda, e by Lindov objav ostal plne nepovimnut knihu si natudoval kapitn James Cook, take na svojich vpravch 1768-1775 u vedel, ako zachova zdravie svojej posdky. Ani jeho prklad vak nedokzal prelomi ignorciu najvych zdravotnckych autort.[59][61] Vyzeralo to, e vedomosti o prevencii a liebe skorbutu znovu celkom zapadn prachom. Naastie, tentokrt sa to u nestalo. V roku 1780 sa Gilbert Blane, erstv absolvent Glasgowskej medickej koly, chlapec z dobrej rodiny, stal osobnm lekrom vysokho predsta vitea lostva, ktorm bol admirl Sir George Rodney. Blane nebol aho stajn ku ivotnm podmienkam nmornkov, a ke si pretal Lindove knihy, dokzal s podporou admirla presadi opatrenia pre zlepenie zdravia nmornkov v zpadoindickej flotile, o sa stalo zkladom vaz stva Britov v bitke pri Santa Lucii v roku 1782. Avak ani toto nedokzalo presvedi rigidn britsk admiralitu.[59][61] V roku 1794 Lind naposledy iadal admiralitu, aby mu dovolila vykona ete jeden experiment na dlhodobej plavbe britskej flotily. Citrnov ava zaznamenala vek spech. Lind toho roku zomrel vo veku 78 rokov. Pod vplyvom experimentu, v roku 1795 krovsk nmornctvo konene zaviedlo inn prevenciu skorbutu uncu (30ml) citrnovej avy denne. Stalo sa tak 42 rokov po vydan Lindovej knihy a rok po jeho smrti. Odhaduje sa, e toto zdranie stlo ivot 100 000 nmornkov.[9][62][20] Toto jednoduch opatrenie, poda dobovch odhadov, a 2-nsobne zvilo bojaschopnos Krovskho lostva; viac, ne dokzal technologick pokrok za 2 storoia. Prevaha prila prve vas: schopnos dlhodobho zotrvania na mori umonila blokdu franczskeho pobreia. Vo vazstve nad Napoleonom pri Trafalgare v roku 1805 m Lind prinajmenom tak zsluhu, ako velite vaznej flotily, admirl Nelson.[9] Lekcia o ignorcii pokrauje: trvalo alch 60 rokov, km si proti skorbutick opatrenie osvojilo v roku 1865 aj civiln lostvo. Zznamy hovoria dokonca o vymretch posdkach na skorbut, na lodiach prev ajcich citrny! Nmornci celkom zbytone umierali ete 112 rokov od vydania Lindovej knihy, 243 rokov po smrti admirla Hawkinsa a 330 rokov od Cartierovej objavnej plavby! A ak by sme mali by dsledn, tak vojensk admiralita vydala oficilny rozkaz vlastne a v roku 1884.[59] A skorbut zril alej, v americkej obianskej vojne nastalo a 30 000 prpadov, pokm armda v roku 1895 nezaviedla prslun opatrenia. Tmto histria skorbutu zaleka nekon.[9][62]

I. Vivov koncept
19 / 292
Dlh hadanie
Zaiatkom 20. storoia sa ptranie po princh skorbutu rozrilo po mnohch stopch, asto falonch (infekn ochorenie). V roku 1902 zaal Sir Archibald Garrod publikova[65][956] nov koncept o ochoreniach, ktor s spsoben vrodenou dysfunkciou niektorch enzymatickch systmov: albinizmus, alkaptonuria, cystinuria, pentos uria. Zvanos poruchy zvis od dleitosti konkrtneho postihnutho biochemickho mechanizmu. V tom ase sce vedcom unikala svislos so skorbutom, avak vznikol aspo rmec novho konceptu. Ako vina vznamnch objavov, aj jeho publikcie ostali po cel generciu igno rovan. Dokonca ete v roku 1940 sa v hlavnch knihch o genetike vbec neobjavuje.[9] V rokoch 1912-13 posk biochemik Casimir Funk publikoval[948] radiklnu teriu, e xenoftalmia, beri-beri, skorbut, pellagra s vetko deficientn ochorenia, spsoben nedostatkom nejakho vznamnho faktora. Nsledn prce rozdelili tieto neznme faktory na skupiny, oznaen ako vitamn A, B a C (poda poradia uvedench ochoren). Nevedelo sa, akej povahy by mali tieto faktory by, neboli dokzan, iba sa tuila ich prtomnos. Neskr sa zistilo, e B je vlastne cel skupina chemickch ltok, pribudli aj alie psmen do zoznamu.[8][9][21] Niektor extrmisti z tbora nutricionistov tvrdili, e aj skorbut je spsoben nedostatkom faktora, ktor nazvali vitamn C. Mylienka bola pokrokov, avak predstavovala len prv polovicu pravdy; ia, nadlho sa povaovala za pln pravdu. Napokon, problmy boli aj s preu kzanm tohto vivovho aspektu ochorenia, pretoe vskum bol dlho zahmlen nesprvnymi teriami, ignorciou, a zhodami neastnch okolnost. Jednou z nich bolo, e experimenty na obbench labora trnych zvieratch (myiach, potkanoch) viedli k chybnm zverom. Toti, okrem moriat a niektorch opc, vetky laboratrne zvierat produkuj vitamn C vo vlastnej rii, avak tto informciu vtedy vedci nemali.[9] Holzt & Frohlich v podstate iba nhodou odhalili morat ako vhodn objekt pre vskum skorbutu; v roku 1907 skmali ochorenie beri-beri, ale namiesto dovtedy bench holubov chceli skma cicavce, a tak kmili morat stravou, ktor zvykla u holubov spsobi beri-beri. Na ich vek div, morat ete skr dostali skorbut![8][21][946] Najdleitejm krokom bolo chemick izolovanie vitamnu C, pretoe vroba u potom nie je problmom. Aj tu nachdzame irniu; U zaiat kom 20. rokov 20. storoia, tudent na University of Wisconsin zrejme izoloval krytly kyseliny askorbovej, avak dekan nepridelil grant vo vke stoviek dolrov na al vskum. Neskr, v roku 1925 mali aj in vskumnci vsledky na dosah, mrne.[9] Napokon v roku 1925 sa zaal 32-ron Albert Szent-Gyrgyi [Sent ri] zaujma o biologick oxidciu. V roku 1928 pracoval na zdanlivo celkom nesvisiacom biochemickom problme, a izoloval z pomaranov krytliky vemi zvltnej ltky. Najprv ju pracovne nazval ignza od slova

I. Vivov koncept
20 / 292
ignosco (neviem) a ke mu redaktor urnlu zamietol tento aj al podobne tvoriv nzov godnza, hrozilo, e lnok nebude publikovan (Szent-Gyrgyi vtedy netuil, e raz dostane Nobelovu cenu, a e bude zvisie prve na tomto lnku). Nakoniec redaktor navrhol nzov hexurnov kyselina, pri ktorom zostali.[9][62][66] V roku 1931 do vskumnho tmu pribudol Svirbely, ktor predtm pracoval s Kingom na metdach vskumu antiskorbutickho faktora. Pochvlil sa, e doke analyzova, i nejak substancia obsahuje vitamn C alebo nie. Szent-Gyrgyi vytiahol svoj niekdaj objav, 10 gramov zhadnho bieleho prku, a povedal mu: Otestuj to. U roky tuil, e t podivn ltka, ktor mal odloen, by mohla by vitamnom C, ale nemal iadny dkaz, navye ho vitamny v jeho vskume nijak zvl nezaujmali. Tentoraz vak dkaz zskal a spolu s tmom dokonili vskum.[9][62][66][947] Pomaranov ds a zvieracie nadobliky boli sce bohatm zdrojom, ale pridrahm pre vrobu vieho mnostva vitamnu C. Szent-Gyrgyi mal laboratrium v Szegede, maarskom hlavnom meste papriky, ale nemal rd papriku. Jednho rna si obzeral papriku, ktor dostal k raajkm, a napadlo ho, e vlastne ete nikdy netestoval papriku na obsah vitamnu C. Bol vemi prekvapen, ke zistil, e v paprike sa ho nachdza 5-krt viac, ne v pomaranovom dse. Poslal rchlo vzorku Haworthovi, ktor pre skmal chemick truktru a zistil, e to v skutonosti nie je hexurnov kyselina, a e pvodn nzov ignza bol vlastne presnej. V roku 1937 dostal Szent-Gyrgyi za chemick izolovanie vitamnu C, a Sir Walter Haworth za chemick vskum jeho truktry a syntzy, Nobelovu cenu.[9]
[62][66]
Mohlo by sa zda, e vek zhada bola vyrieen a skorbut definitvne patr do minulosti, avak situcia sa takmer nelila od Lindovch ias. Medicna definovala skorbut ako ochorenie z vivovho nedostatku, chbajci faktor nazvala vitamn C, a ten sa dostal do povedomia ako stopov sas vivy, nutn k prevencii skorbutu. Potlaenie klinickch prznakov terminlneho tdia skorbutu pomocou miniatrnych dvok vitamnu C sa povaovalo za definitvne vylieenie choroby. Tieto dvky sa zaviedli ako odporan a skorbut bol zdanlivo vyrieen - jeho chronic k subklinick podoba nevzbudila nleit pozornos a dobre sa jej dar. Tento historick omyl, doplnkov vivov pohad, dodnes brni plnmu rozvinutiu neocenitenej preventvnej a lieebnej hodnoty vitamnu C. Ba o viac, aj samotn skorbut je v dnenej dobe o to zkernej, e ho vina ud povauje za historick chorobu.[21] Postupne bolo oraz zretenejie, e vitamn C sa nesprva ako typick vitamn, pre vinu ivochov dokonca vbec nie je vitamnom. Vitamnov (vivov) teria nikdy nedokzala vysvetli, preo je lovek nchyln na skorbut. Vysvetlila len, ako ho dostane. Napriek tomu ostala a do roku 1966 nespochybnitenou sasou medicnskej dogmatiky.[9]

I. Vivov koncept
21 / 292
Infekn ochorenia, ktor poas skorbutickej histrie spsobovali nesl chan utrpenie, napokon stabilne ustupovali poas celho minulho storoia, a popri zlepeniach vivy, sanitcie a hygieny, vek lohu hral zrejme aj nejak neznmy profylaktick faktor, priom vitamn C je jednm z horcich kandidtov hne z dvoch dvodov: pokroky v preprave spsobili prve v tomto obdob rozmach konzumcie citrusov,[22][974] a mrtnos na skorbut a na infekn ochorenia klesala sbene.[54]
Vskumy a pokrok
Izolovanie kyseliny askorbovej v 30. rokoch a jej identifikcia ako anti skorbutickej substancie (odtia nzov askorbov) vyvolali vlnu nade nho zujmu, doslova tisce vskumnch projektov, ktor skmali jej vplyv na rozlin ochorenia. Mnostvo publikovanch prc bolo obrovsk, a viacer tdie kontatovali priazniv vplyv na vvoj a prognzu ochoren, a to aj napriek tomu, e obmedzen paradigmou vivovho doplnku a chybnm konceptom o saturcii tela, pouili iba desiatky a stovky miligramov denne. Stle toti pretrvval skr minimalistick prstup, hlboko zakorenen od ias jeho nedostatku. Niektor lekri vak spozoro vali, e priazniv inky sa s vymi dvkami zosiluj, a pouili extrm ne mnostv 1-2 gramy. asto dospeli k vahm, ak efekt by mohli ma ete vznamne vyie dvky, a znovu a znovu volali po alom vskume. Ten sa vak dodnes neuskutonil.[9][5] Tto genercia lekrov bola prvou a ia nadlho aj poslednou, ktor dokzala akceptova a v irom meradle prenies do kadodennej praxe vitamn C ako liek.[59] O objavenie a skmanie vitamnu C ako prepartu zsadnho vznamu pre klinick prax sa zaslil najm Klenner. Tento skromn lekr z neznmeho mesteka Reidsville v Severnej Karolne sa pecializoval na hrudn ochorenia, avak veobecn prax ho dostala do kontaktu s irokm spektrom infeknch ochoren. Okrem praktickch sksenost bol zrejme aj vemi rozhaden, a vedel to vyui v prospech pacientov. Vytudoval a na univerzite uil biolgiu a chmiu, a okrem medicny zskal aj doktort z fyziolgie.[37][940] Jeho manelke zaali okolo roku 1942 krvca asn a zubr odporuil vytrhanie vetkch zubov. Klennerovi sa to zdalo vemi drastick, a spomenul si na zmienku vo vedeckej literatre, e veterinri experimen tuj s liebou takhoto stavu u impanzov pomocou vitamnu C. Manelke to skutone pomohlo a vitamn C uptal Klennerovu pozornos.[67] Mimochodom, zd sa, e veterinri mu voli lieebn postupy slobod nejie. Humnna medicna je pod prsnejm dohadom, o sce sli ochrane pacienta, ale v niektorch prpadoch to ide na kor zdravia i pokroku. Lekr je silne demotivovan pouva nekonvenn postupy, pretoe kad vyboenie zo zauvanch koaj by sa mohlo vypomsti v podobe straty preste, licencie i slobody.

I. Vivov koncept
22 / 292
V Klennerovom prpade v plnej miere plat: nhoda praje pripravenmu. Raz rieil v podstate rutinn prpad, pacienta s vrusovm zpalom pc. Pacient dostval symptomatick liebu, avak jeho stav sa nhle zhoril a zaal cyanizova. Odmietol hospitalizciu, ktor by mu zabezpeila podporn kyslkov liebu. Klenner mu intramuskulrnou injekciou podal 2 gramy vitamnu C (askorbtu sodnho), ktor nosil so sebou v kufrku pre prpad lieby hnaiek u det. Dfal, e katalytick vplyv vitamnu C pome obnovi bunkov transport kyslka. Samo osebe to nebol nov npad, ale podstatn bolo, e fungoval. Do 30 mint u pacienta zmizlo charakteristick dchanie a bridlicovomodr farba. Pri kontrole o 6 hodn, pacient sedel na kraji lka a vychutnval si veeru. Zvltne bolo, e teplota bola o stupa niia. Lekri boli prekvapen vraznmi zmenami v stave pacienta. Zaali uvaova, i vitamn C nezohral ete nejak vznamnejiu lohu, ne len funkciu respiranho katalyztora. Klenner podal druh injekciu 1g a pokraoval kadch 6 hodn po dobu 3 dn. Pacient bol klinicky v poriadku do 36 hodn od prvej dvky vitamnu C[29] a Klenner si povedal: Fha, tu sa nieo deje.[940][943] Od tohto prpadu zaal Klenner zhromaova dkazy o tom, e vitamn C je antibiotikom prvej voby pre rieenie vetkch typov vrusovch, a prvotriednym adjuvantom pre liebu inch infeknch ochoren. Nov postupy skal vdy najprv na sebe.[37] Tto sksenos otvorila celkom nov monosti lieby vrusovch ochoren. S vekm entuziazmom zaali v nemocnici ska innos antibiotika C voi vetkm typom detskch ochoren. Zameriavali sa najm na ospky, pretoe patria do rodiny malch vrusov, kam patr aj poliovrus, a dfali, e ak bude mon liei ospky, tak pravdepodobne aj polio.[29] Nad polio problmom v tch asoch vo svete nezvisle bdali viacer vedci. A o bolo alej?
Zlyhania, predsudky a sasnos

Otzka, preo megaskorbick lieba upadla do zabudnutia, m svoje historick pozadie. Sabin, vtedajia pikov autorita pre polio, nedok zal[29][68] zopakova Jungeblutove lieebn spechy[69][70] s vitamnom C. Spory, ktor obidvaja vedci nsledne viedli ohadom dvkovania a alch okolnost, ostali nedorieen, Sabin vak otoil kormidlo medicny, a rozbehnut korb predsudkov sa dodnes nepodarilo zastavi napokon, aj Klenner bol voi vitamnu C spoiatku negatvne zameran, ako vtedy takmer vetci. Ke vak neskr objavil potencil vitamnu C a zuitkoval svoje sksenosti s infeknmi ochoreniami, a publikoval svoje prv lnky[24][23][27][28][29] o innej, rchlej a lacnej liebe polio, ospok, vrusovho zpalu pc a alch ochoren (dodnes povaovanch za nelieiten), poskytol terie, dvody, metodiku a ohromujce vsledky u stoviek pacientov. Upozornil na to aj vedce autority na vronom zasadnut Americkej lekrskej asocicie 10. jna 1949 v Atlantic City, New Jersey, venovanom problmu polio.[940][67] Odpoveou mu bola hlbok ignorcia; psal sa rok 1949 a medicna i farmaceutick priemysel sa prve sstreovali na rozbeh masovch, nkladnch okovacch progra

I. Vivov koncept
23 / 292
mov, ako aj na nov ru antibiotk. Jeho lnky ostali prakticky bez povimnutia hlavnho prdu, zaujali len niekokch individulnych lekrov. Tak, ako v asoch Linda, medicna nepotrebovala jednoduch a lacn lieky. Tak ako Lind, ani Klenner nebol bohat, ani znmy, a nemal dobr konexie. Dnes, po polstoro neuvenho naduvania, sa antibiotik dostvaj do krzy kvli rastcej rezistencii mikrbov. Mnoh okovacie programy sa ukzali, ia, neefektvne, a tragick svojm dopadom na zdravie ud (nsobn nrast obrny v dsledku orlnej polio vakcny,[71] kontamincie vakcn karcinognnymi vrusmi[72][73][74][75] a chemikliami,[76][77] potlaenie imunity,[78][79][80][81][82][83][84][85][86] nrast alergi,[86][87][88][89][90][91][92] autoimunita, [93][94][95][96][86][97] diabetes,[98][99][100][101][102] autizmus,[103][104][105][106][107][108][109][110] [111][112][113] neurologick pokodenia[115][116][107][117][118][119][120][95][96][121][122][123] [97][124][125][126][127][128][129] ), o dodnes nie je prli znme medzi odbornou a laickou verejnosou, nakoko sa stali zkladnm kameom lekrskej vedy a farmaceutickho priemyslu a poslednou ndejou medicny. Odborn publikcie o rizikch okovania sa objavovali oddvna, ale nikdy sa neve novala nleit pozornos ich skmaniu, skr ich bagatelizovaniu. Niekoko alch individulnych tdi o vitamne C prinieslo rozporupln vsledky. Klenner[24] vyslovuje div, koko tdi zlyhva v zkladnej otzke dvkovan. Rozsiahle oficilne tdie lieby vitamnom C sa napokon neuskutonili, a tak meme erpa len z publikci od priekopnkov, ako Klenner, Stone, Hoffer, Cameron, Cathcart, Lewin, Riordan a alch, ktor po nasledujce desaroia sledovali i vykonvali klinick vskum, lieili tisce pacientov, zdokonaovali metodiku a rozirovali poznatkov bzu a okruh lieench ochoren. V 30. rokoch sa dali nzke dvky ospravedlni cenou vitamnu C, avak po rozbehu masovej vroby cena prestala by problmom. Vitamn C nie je toxick, a tak meme skontatova, e hlavn obmedzenie sa nachdza lo, a dodnes nachdza, v mysliach lekrov: paradigma vivovho doplnku a saturcie tela. Kad tdia, ktor nepotvrdila priazniv vplyv vysokch dvok vitamnu C na konkrtne ochorenie, dodnes efektvne odvracia zujem od tmy; a to aj v prpade, e uvdzan vysok dvky v skutonosti neboli vysok ani len z pohadu vivy.[9][5] Pochopitene, v rmci vivovho konceptu lekri nenali odvahu, a ani iadne logick dvody pre vyie dvky. Preto ani nemohli dospie ku klinicky vznamnm vsledkom, kee inn lieebn dvky zanaj v 1000-nsobkoch vivovch dvok. Prleitostne, z asu na as, sa objav alia tdia, ktor znovu nepotvrd vplyv vysokch dvok vitamnu C na niektor ochorenie, priom pod vysokmi dvkami sa v takchto nekompetentnch tdich zvyajne rozumej mnostv rdovo stoviek miligramov denne.

I. Vivov koncept
24 / 292
Zrod ortomolekulrnej medicny

Klenner nebol jedin, kto skmal vyuitie vitamnov v liebe. Aj kontrolovan tdia v Anglicku potvrdila liebu polio vitamnom C, avak nebola publikovan.[130] McCormick publikoval revolun koncepty o lo he vitamnov v prevencii a nprave rznych patolgi; ich vznam medi cna dodnes nedocenila.[375][610][802][886][887][888][889][890] Kaufmann overil prnos niekokogramovch dvok vitamnu B3 v liebe artritdy.[130][131][132] Wilfred & Shute psali o vzname vekch dvok vitamnu E v rieen koronrnych chorb, poplenn a prevencii.[130][133][134][135] V tesnom zvese (s odstu pom tvr storoia) sa konene touto tmou zaal op zaobera vskum.
[130][136][137]
Irwin Stone pracoval v roku 1934 ako biochemik v komernom vskum nom stredisku pre enzymatick a fermentan procesy. Rieil prozaick problm chuovej stability piva, a vyrieil ho pomocou celkom eravej novinky, ktor Szent-Gyrgyi len nedvno izoloval - sprvne, ilo o kyseli nu askorbov. Stone obdral na tento postup prv zo svojich 26 patentov. Samozrejme, potravinrske vyuitie vitamnu C prinieslo so sebou nutnos tdi medicnskej literatry. Stone sa oboznmil s bezpoetnmi lohami vitamnu C v metabolizme, no ako chemika ho vbec nepresvedilo tvrde nie, e tieto lohy m zabezpei tch niekoko miligramov, ktor predpi sovali ODD. Vemi ho prekvapilo, na akch chabch zkladoch sa zakla daj tieto odporan denn dvky; nebola publikovan iadna dlhodob, slep tdia, ktor by vyhodnotila vplyv rznych dvok na zdravotn stav za rznych podmienok. Ke zistil, e vetky cicavce povauj za normlne asi 300-nsobne vyie dvky, zaal takto dvky ska na sebe, a pod dojmom vsledkov ich podval aj svojej rodine (jeho manelka nsledne prestala ma problmy s alergiou). Dokonca priobjednval prkov kyselinu askorbov aj pre zujemcov z radov svojich kolegov. Stone chcel zabezpei financovanie irieho vskumu, avak jeho zamest nvatelia sa o zdravotn aspekty nezaujmali, a ortodoxn medicna, 200 rokov pozadu za jeho vskumom, mu iadne vskumn granty nepridelila. Rozhodol sa teda, e svoje poznatky publikuje a niekedy na zaslenom dchodku.[8][114] V kanadskej asti kontinentu, psychiater Hoffer viedol vskumn tm v nemocnici v Saskatchewane. Hoffer bol zvltny prpad, pretoe okrem medicny vlastnil doktort aj z biochmie. V 50. rokoch objavil na zklade cielenho biochemickho vskumu, e vek dvky vitamnov C a B3 (niacnu) vznamne zlepuj klinick stav niektorch schizofrenickch a psychotickch pacientov.[138] O subnch vsledkoch lieby aktnej schizo frnie a svisiacich tmach publikoval Hoffer spolu s Osmondom.[139][140] [141] Hofferovm alm neakanm objavom bolo, e vitamny mu zohra vznamn lohu aj v onkolgii. V roku 1960, Stone vaka vekm dvkam vitamnu C preil ak autone hodu. Tto sksenos ho podnietila k aliemu vskumu a akumulovaniu informci o vitamne C poas celej nasledujcej dekdy. V tom ase

I. Vivov koncept
25 / 292
profesor Pauling dostal svoju druh Nobelovu cenu a bol unaven zo svojho zpasu o svetov mier a frustrovan zo silnej opozcie, ktorej elil. Vyhlsil, e by chcel i ete 25 rokov, aby sa doil alch asnch vedeckch objavov. Stone mu napsal, e ak bude bra megadvky vita mnu C, mono svoj sen spln. Oboznmil ho so svojm vskumom i s metdou elimincie ndchy, vaka ktorej ju nemal vye 40 rokov. Paulinga to zaujalo a vyskal to, zaal bra 3 gramy denne, a presvedilo ho to, lebo sa zaal cti ovea lepie. Pauling Stone-a prehovoril, aby svoje vskumy publikoval m skr, a tak po srii lnkov skutone vyla jeho legendrna kniha[9] o doterajch vskumoch lieebnho potencilu vitamnu C a o genetickch okolnostiach jeho nedostatku, ktor Stone definoval ako vroden metabolick poruchu hypoaskorbmiu. almi dleitmi okolnosami bolo, e aj Klenner upozornil Paulinga na lieebn monosti vitamnu C, a Hofferova kniha[142] zase na niacnov liebu schizofrnie. Tieto nov vitamnov monosti ho natoko nadchli, e odchod do dchodku u definitvne musel poka. Pauling oskoro publi koval lnok pre Science.[143] Hoci medicna lieebn potencil vitamnov neuchopila a Paulinga povaovali za arlatna,[144][145][146][147] podarilo sa mu svojimi populrnymi publikciami[148][149][150] rozvri mienku irokej verejnosti a niektorch vedcov mimo medicny.[130] Paulingove nzory sa dokali uznania a v 90. rokoch minulho storoia a konene zaali by povaovan za dstojn hypotzy.[144][145][147] Vedeck kapacity, ako Pauling a Szent-Gyrgyi, pomohli ortomolekulrnej liebe nielen vsledkami svojho vskumu, ale aj tm, e sa vhou svojej autority postarali o rozrenie tchto mylienok a konceptov. Obaja boli zstancami opodstatnenosti vysokch dvok vitamnov, ak to vyaduje udranie zdravia alebo lieba u konkrtneho loveka, bez ohadu na to, ak vysok sa mu zda z pohadu zkladnej vivy. Pauling postupne zvyoval svoje denn dvky vitamnu C a na 18 gramov denne, a doil sa 93 rokov, napriek tomu, e vo veku 59 rokov[985] mu diagnostikovali rakovinu prostaty, a obidvaja rodiia mu zomreli vo veku 60 rokov. Svoje dlh prevanie napriek zkernej diagnze pripisoval vitamnu C a alm vivovm doplnkom. Szent-Gyrgyi, ktor na jeho odporanie takisto uval vysok dvky vitamnu C, sa tie doil 93 rokov. Strun ivotopisy a hlavn prnosy najznmejch ortomolekulrnych vedcov s uveden na strnke Journal of Orthomolecular Medicine v Dvorane slvy.[941] Aj vaka Hofferovm objavom a Paulingovej angaovanosti[151][152] si orto molekulrna medicna postupne nala svoje miesto v psychiatrii, kde doke riei niektor stavy svisiace so pecilnymi nutrinmi poiadav kami mozgu, ako s niektor typy psychz, schizofrnie a drogovej zvislosti. Hovorme teda o ortomolekulrnej psychiatrii. Trvalo to dlho a odpor bol vek, najm po nevydarenej Wittenbornovej tdii,[130][153][895] ktor poprela innos niacnovej lieby schizofrnie. Autor zbytone

I. Vivov koncept
26 / 292
skmal chronick schizofrniu, o neskr aj sm uznal a tdiu prehod notil s vsledkom, e pre aktnu schizofrniu je niacn innm liekom, ale vtedy to u nikoho nezaujmalo, pretoe Americk Psychiatrick Asocicia u stihla vyda svoje negatvne stanovisko, m nadlho zastavila vskum v tejto oblasti.[130][154] Ortomolekulrne koncepty sa konene zanaj aspo v malej miere skma v onkolgii. Paradoxne vak, najinnejie znme ortomoleku lrne postupy, tkajce sa klinickho vyuitia vitamnu C, s veobec ne neznme alebo zaznvan. V poslednch rokoch konene nastva prienik vitamnov do populrneho vedomia prostrednctvom pojmu antioxidant. Zana sa chpa, e mno h patolgie svisia s nadmernou oxidciou vonmi radiklmi.[130][155] Koko ete potrv, km medicna znovuobjav schopnos niektorch vitamnov, efektvne a bezpene neutralizova von radikly? Kedy si vimne, e odstrnenm vonch radiklov sa d inne zasiahnu do klinickho priebehu mnohch ochoren?
Rezistencia voi inovcii

Rozvoj ortomolekulrnej lieby nebol o ni ah ne historick vskum skorbutu. Kee vitamny boli v podvedom lekrov trvale a hlboko zapsan iba ako vivov doplnky, potrebn v stopovch mnostvch, vetky publikcie o ich terapeutickom vyuit budili nedveru, odmietanie a posmech. Toto viedlo k formovaniu ortomolekulrnej medicny v stran, a jej zakatukovaniu medzi alternatvnu medicnu. Urit lohu v nepochopen zohrva aj dlhoron redukcionistick prstup medicny, desaroia hadania zzranej chemiklie pre jednotliv choroby, o je v protiklade so zkonitosami prrodnch vitamnov a lieiv, ktor typicky funguj v zloitch komplexoch, ktorch kad as m vznam sama osebe mal, no v rmci komplexu vek. udsk organizmus je sm osebe vemi zloit a variabiln celok, take nie je ni podivn na tom, ak niektor, hoci aj fungujce lieebn metdy jednoducho nie je dos dobre mon skma tandardnmi postupmi medicny zaloenej na dkazoch (evidence based medicine EBM), ktor s stavan skr pre potreby redukcionistickho konceptu.[144][156] Principilni pochybovai s dleitou sasou vedeckho ekosystmu, avak nemali by zabrni pokroku. Ruesch[157] vysvetuje, e rezistencia medicny voi novm mylienkam je zakorenen priamo v systme vzdelvania a tento stav trv u stroia. Akkovek radiklne nov mylienka vzbudzuje vsmech, ostrakizovanie a dehonestciu jej nosite ov. Na tmu rezistencie medicny voi inovcii psal aj Forman.[158] eby toto bol dvod, preo najv prnos ohadom progresvneho klinickho vyuitia vitamnu C priniesli multidisciplinrne vzdelan lekri, ktor vedeli nielen, ako liei, ale v irej miere aj ako to funguje? (Klenner aj Hoffer vytudovali medicnu aj biochmiu, Stone bol biochemik).

I. Vivov koncept
27 / 292
Ete aj v sasnosti panuje forma cenzry na tmu ortomolekulrnej medicny, ktor sa prejavuje nielen primnm nezujmom o kontrolovan skky tchto postupov, ale aj bojkotom najvznamnejch medicnskych urnlov s tmto zameranm, najm Journal of Orthomolecular Medicine, vo verejnom vyhadvacom systme Medline. Formlnym dvodom je bliie nepecifikovan nesplnenie vberovch kritri, avak vberov komisia u niekoko rokov nedoke vysvetli, ak kritri tento urnl so 40-ronou tradciou nespa, ktor spa vye 5000 inch periodk, vrtane takch asopisov, ako Time, Newsweek, Reader's Digest, Consumer Reports, ktor zjavne nie s vedeckmi magaznmi, a celkom urite nespaj ani definciu medicnskeho urnlu. Inmi slovami, ke niektor vedec publikuje lnok v JOM, ostane z pohadu Medline jednoducho ignorovan, hoci lnky toho istho vedca v inch urnloch s dobre prijman a samozrejme indexovan.[159][160];[161][162] O alch princh nevedomosti o ortomolekulrnych postupoch uvau j viacer autori. Stone & Hoffer[16] definuj medicnsky mtus, agresvny nstroj na obranu zauvanho status quo a zabrzdenie novch, progresvnych postupov. Niektor z mtov sprevdzajcich vitamn C si predstavme v kapitolch Nedostatok vitamnu C a Vedajie inky. Levy[53] poukazuje na paradoxn jav: vsledky novho vskumu sa len ako etabluj v irom povedom (Poznmka: ak pravda tento vskum nem za sebou siln finann zujmy, ktor by sa postarali o jeho propagciu). Nov poznatky pribdaj obrovskou rchlosou a nie je v silch lekrov, aby cel vedeck vskum sledovali. Medicnske uebnice a prruky tvoria autorsk tmy, kde jednotlivm ochoreniam sa venuje zvyajne len jeden alebo dvaja autori, ktorch prehad samozrejme taktie neme by dokonal. Lene ak sa nov poznatky nepremietnu do literatry v ase svojho vzniku, ich ance sa u len zmenuj, pretoe panuje aksi predpojatos voi starm zdrojom akoby sa ich autori hanbili citova. Tmto spso bom sa do zadia dostvaj aj tak vskumn prce, ktorch kvalitu a spoahlivos nikto nikdy nespochybnil. alm faktorom je ohromn profesionlna iarlivos, arogancia, nevra ivos a kolektvna inkvizcia. Predstavite mloktorej profesie sa tak vemi obva vsmechu zo strany kolegov a straty preste, ne prve lekr. Mloktor odbornk je vo svojom povolan natoko obmedzovan kolektvnymi predsudkami, ako prve lekr. Kee na Slovensku nem ortomolekulrna lieba svoje zzemie, na otzku, ak je jej skuton innos, vm daj spoahliv odpove najskr len vlastn sksenosti.
Vitaminofbia
Konvenn medicna zaujmala tradine zamietav postoj voi dleitosti stravy pri lieen chorb, tento sa zaal lma a v 60. rokoch, a aj to len v negatvnom zmysle vyhbania sa niektorm zlokm stravy, naprklad cholesterolu. Pozitvny prstup bol vdy v stran. Koncepty o podpore

I. Vivov koncept
28 / 292
lieby stravou boli odsunut na rove alternatvnej medicny.[144] Konvenn medicna je silno orientovan na propagciu syntetickch liekov. Voi vyuvaniu vitamnov panuj neustle predsudky, niekedy a fbia.[144][163];[164][165];[166] Km u liekov sa varovania ria a po tom, o sa nezvratne preuke mnoho prpadov vnych vedajch inkov a mrt, priom odhalenie prvej polovice vnych vedajch inkov a ich uvedenie v PDR prichdza bene a po 7 rokoch od uvedenia lieku na trh, [144][167] pri vitamnoch sa varovania ria u vopred, a dajn teoretick riziko jednho vitamnu sa briskne transformuje do celoplonho zastrao vania voi vetkm vitamnom a vivovm doplnkom.[144] Mdi hlavnho prdu v honbe za senzciou vemi ochotne publikuj hrzostran novinky o kodlivosti vitamnov, a tak sa medilne presadia aj nepatrine navrhnut tdie, ako v prpade Bjelakovic.[144][168] Tto tdia sa dokala irokej publicity,[144][169][170][171] a hoci bola neskr kritizovan odbornkmi,[144][172][173][174] ktor apelovali na obyvatestvo, aby neprestvali uva svoje vitamnov doplnky,[144][174][175] negatvne posol stvo v spolonosti pretrvva. Omnoho ahie zskavaj pozornos ojedinel tvrdenia, e vitamny s kodliv,[166][176][177][178][179][180][181][182] ne nsledn vedeck kritika tchto tvrden, ako aj desaroia vskumu, ktor ukazuje mnohostrann prospenos vitamnov pre zdravie. Senzciechtiv mdi zvykn vynecha aj vslovn upozornenia autorov, e vsledky toho-ktorho vskumu sa nedaj aplikova na ud, a nezauj ma ich ani pekulatvny charakter teoretickch podozren.[16][183][184][185] Preto treba bra informcie hlavnch mdi obozretne a skma problm na odbornejej rovni. Treba si tie uvedomi, e kadorone pribudne niekoko stoviek tdi o priaznivom vplyve toho-ktorho vitamnu na alie a alie zdravotn stavy, a toto iadna obasn senzcia nezmen.

I. Vivov koncept
29 / 292
Vitamn C (askorbt)
Kyselina askorbov m chemick nzov -laktn 2-oxo-L-gulonov kyselina, alebo in aj 2-oxo-L-threo-hexono-1,4-laktn-2,3-enediol,[186] molekulov hmotnos 176,13g/mol a chemick vzorec C6H8O6.[58] Je zkladnou sasou oxidano-reduknch dejov. Ak by sme mali jednou vetou charakterizova jej hlavn lohy, poskytuje elektrny do enzyma tickch procesov,[187] a ako antioxidant znekoduje von radikly. Ak prost, lene tieto lohy s kov pre funkcie metabolizmu. Cel organick ivot je v podstate zaloen na vmene elektrnov, a neby antioxidantov, von radikly, vedaj produkt metabolizmu, ale aj infekci a vonkajch toxnov, by spsobili rozvrat. V ase stresu a choroby preto vznik extrmny dopyt po tchto slubch vitamnu C, a tu niekde tkvie aj zklad jeho vestrannho stabilizanho vplyvu na funkcie metabolizmu. Antioxidanty funguj synergicky, vzjomne sa dopaj a podporuj. alm antioxidantom je venovan samostatn kapitola. Obrzok: trukturlny vzorec kyseliny L-askorbovej.
Vitamn C je teda integrlnym prvkom metabolizmu. Hoci si plne zasli oznaenie ltka nevyhnutn pre ivot, niektor autori[9][13][21][22] sa ohra dzuj pred oznaenm vitamn, ktor sa chpe v zmysle defincie skr ako stopov sas vivy nutn k prevencii deficientnho ochorenia (v tomto prpade skorbutu). Vzhadom na skutonosti, vysvetlen v kapitole Hypoaskorbmia, ako uprednostuj neutrlnej pojem askorbt. Vitamn C sa zastuje irokej kly metabolickch procesov v tele. Aktivizuje mnostvo telesnch enzmov, vrtane inzulnu. Predstavuje aksi mazac olej v biochemickom motore organizmu.[9] Je kov pre syntzu a regenerciu kolagnu,[871][874] a teda nenahra

I. Vivov koncept
30 / 292
diten pre medzibunkov vzby, kou, achy, kby, kosti, svaly, srdcovo cievnu sstavu. Kolagn tvor jednu tretinu obsahu bielkovn tela a je cementom, ktor dr pohromade tkaniv, vetkch naich 10 bilinov buniek.[188] Bez vitamnu C sa kolagn vbec nevytvra, v prpade nedos tatku je zase poruchov a trukturlne slab. Vitamn C je dleit aj pre regulciu tukov a zranlivos krvi. Podiea sa na metabolizme vpnika a zvis od neho pevnos zubov, kost, metaboliz mus lovch kyseln, kyseliny listovej a teda aj metabolizmus eleza, tie medi a niektorch aminokyseln. Podporuje bunkov respirciu, kde kata lyzuje transport vodka. Je nevyhnutn pre tvorbu dopamnu, karnitnu a niektorch neurotransmiterov, take je dleit pre sprvnu innos mozgu a nervovo-svalov koordinciu.[186] Podiea sa na syntze a regulcii hormnov ttnej azy.[921] Najznmej je zrejme jeho vplyv na imunitn systm fagocytzu, tvorbu protiltok, interfernov, a netreba zabda na pevnos kapilr, medzi bunkovej mrieky, a oistn lohy peene a obliiek.[39][58] Treba podot kn, e imunitn systm nemono povaova za izolovan sstavu; jeho vkon zvis od dobrej funkcie vetkch systmov tela a dokonca aj psy chickho stavu. Niektor tkaniv tela koncentruj a 100-nsobok benej krvnej koncen trcie: nadobliky, hypofza, tmus, sietnica, corpus luteum. 10-50 nso bok obsahuje mozog, slezina, pca, semennky, lymfatick uzliny, pee, ttna aza, leukocyty, pankreas, obliky, srdcov sval, slinn azy a mal revn mukzy.[9];[189][190] Ide o miesta prioritnho vznamu vitamnu C. Pri tchto poznatkoch je vskutku neuveriten, ak minimlne dvky staia na udranie ivota. Na druh stranu zana by zjavn jeho potencil pri liebe, ako aj nesmierne nsledky jeho nedostatku.
Elektrnov teria
Szent-Gyrgyi ctil, e vitamn C je vnimon a dotka sa zkladu ivota ako takho. Jeho teriu sa podarilo priam poeticky sformulova na zklade elektrnovej roviny bunkovho metabolizmu. Je suchm faktom, e vita mn C vstupuje do mnohch biochemickch procesov ako donor (darca) elektrnov, ale o to vlastne znamen? Preo je to tak dleit? Bielkoviny s stabiln, saturovan molekuly, take nemaj snahu zapja sa do chemickch procesov. Na to, aby ich telo dokzalo vyui, je potrebn ich vyvies z rovnovhy, rozhba, aktivova, desaturo va. Je nutn narui ich elektrnov rovnovhu, ie zobra im jeden z provch elektrnov, a potom sa stvaj reaktvnymi a bunka ich zapja do svojich procesov. V tomto procese aktivcie pln vitamn C (askorbt) kov lohu. Bunka v procese dchania prijme kyslk. Molekula askorbtu odovzd molekule kyslku elektrn, m sa askorbt dostva do stavu vysokoreaktvneho vonho radiklu. Zatia in dleit molekula, metylglyoxal, vstupuje

I. Vivov koncept
31 / 292
do kontaktu s molekulou bielkoviny. Je vak prli slabm akceptorom, a zatia jej nedoke odobra elektrn. Prichdza vak vysokoreaktvna molekula askorbtu, ktorej prve chba elektrn (ktor predtm odovzda la kyslku), a vynahrad si ho tak, e odoberie elektrn molekule metylgly oxalu. Metylglyoxal sa stva silnm akceptorom a u doke odobra elektrn molekule bielkoviny. Tmto sa spa reazov reakcia, ktor spsob desaturciu bielkoviny. Metylglyoxal a askorbt sa pripjaj k molekule bielkoviny, meme teda poveda, e bielkovina je aktivovan pripojenm akceptora.[922] Vitamn C je skutone zkladnou sasou metabolizmu. Obrzok: 3D model kyseliny L-askorbovej.

I. Vivov koncept
32 / 292
Zdroje vitamnu C
Vdatnmi zdrojmi s:[191][58][62][192][186] pky (200-2000mg/100g), rakytnk (695), ierne rbezle (130-200), erven paprika (70-190), erucha (148), kiwi (30-200), brokolica (90), karfiol (50-90), alt, ostruiny a erven rbezle (80), citrusy (25-80), jahody, morue (60), pent a zemiaky (2030) a samozrejme kapusta (10-37), a to aj varen. asto bva najvia koncentrcia prtomn v upke.[58] Ostatn ovocie a zelenina obsahuj vitamn C v menom mnostve, o im samozrejme neuber na vzname. Obsah vitamnov zvis od odrody, pdy, klmy, spsobu a dky skladova nia; uveden priemern hodnoty s iba orientan, a sotva sa daj oak va u striekanho, mesiace odleanho ovocia v regli supermarketu. Ben semen, ako s obilniny a strukoviny, sa naklenm tie stvaj zdrojom vitamnu C.[9][192] V ndzovch situcich sa ako zchrana pred skorbutom pouvali aj vvary z ihliia a kry tuj/smrekov, surov ryby a alie netradin zdroje vitamnu C. Teplota nad 190, aj krtkodobo, alebo dlh a/alebo tlakov varenie (aj pri niej teplote), suenie, skladovanie, najm za prstupu svetla, a prtomnos kovov niia vitamn C. Kapusta pri izbovej teplote strca a 12% vitamnu C denne. bytok spsobuj zvyajne enzmy, ktor s najaktvnejie pri 40, preto ak zeleninu varme, treba o najskr dosiah nu 70, kedy djde k znieniu enzmov, a potom u pomaly vari.[58] Pri varen vitamn C unik do varovej vody, take jej vyliatm sa strca. erstvo varen zelenina me pri konzumcii obsahova stle ete 44% vitamnu C, km tepeln konzervcia ponech len pribline 6%.[192] Hoci zmrazenie vitamnu C nekod, pri zmrazen ovocia dochdza k pokodeniu buniek, take rozmrazenie zvyajne uvon kaskdu auto detruknch enzymatickch procesov, ktor v priebehu niekokch mint zniia aj vitamn C. Podobn vsledok m aj strhanie. Je teda zrejm, e nielene sa obsah vitamnu C li aj v rmci jednho druhu ovocia alebo zeleniny, ale je vemi ovplyvnen aj alm spraco vanm.[192]
Chemick formy
Syntetick vitamn C sa pouva v mnohch chemickch formch:[193]
Kyselina askorbov je zkladnou formou. Je vhodn na stne uvanie. Nie je vhodn na injekn pouitie. Minerlne askorbty s minerlne soli kyseliny askorbovej a maj zsadit pH, take sa pouvaj aj injekne. stne sa vyuvaj najm tam, kde pacient dobre netoleruje kyselinu askorbov. Vyu va sa askorbt sodn, alebo kombincia viacerch askorbtov.
Askorbt sodka (AS) je najznmej a najpouvanej, pretoe sa d poda vo vysokch dvkach. 1g obsahuje 111mg sodka. Ak nie je askorbt sodn k dispozcii a potrebujeme ho pre stne

I. Vivov koncept
33 / 292
pouitie, d sa pripravi chemickou reakciou: do 1l vody pridme 42,4g sodnho bikarbontu (hydrognuhliitan sodn) a 88,9g kyseliny askorbovej (zaokrhlene, pomer je 1:2). Po vyumen oxidu uhliitho sme zskali 10% roztok askorbtu sodnho.[citcia?] Problmom me by istota bikarbontu potravinrska sda zvykne obsahova (neiadci) hlink ako prevenciu hrudkovate nia. Sda by mala by zretene oznaen ako bez hlinku.[citcia?] Inm chemickm spsobom je vo vode rozpusti 22,7g hydroxidu sodnho a 100g kyseliny askorbovej, m zskame 112,5g askor btu. Obdobne sa d vyui roztok hydroxidu sodnho: 225ml 10% roztoku zneutralizuje 100g kyseliny askorbovej.[citcia?]
Askorbt vpnika 1g obsahuje 114mg vpnika, ktor sa v tejto forme dobre vstrebva. Odporan denn dvka vpnika je 11,2g denne; odporan limit je 2,5g denne, o zodpoved 21,9g askorbtu vpnika. Askorbt draslka 1g obsahuje 175mg draslka. Ben denn potreba draslka je 1-1,2g denne; odporan limit je 2,5g denne, o zodpoved 11,5g askorbtu. Zeleninou je mon prija a 811g draslka denne (zodpoved 46-63g askorbtu), avak takto mnostv vo forme askorbtu by mohli by u nebezpen, nakoko u dospelch dvka draslka 18g denne spsobuje otravu (hyperkalmiu) s potencilne smrtenmi dsledkami. Askorbt horka. Odporan denn limit horka z vivovch doplnkov je 320mg u ien a 420mg u muov. Askorbt zinku. Odporan denn dvka zinku je 11mg, odpo ran limit je 40mg denne. Askorbt molybdnu. Odporan denn dvka molybdnu je 0,045mg a odporan limit je 2mg denne. Askorbt chrmu. Odporan denn dvka chrmu je 20-25mg u ien a 30-35mg u muov. Askorbt mangnu. Odporan denn dvka mangnu je 1,8mg u ien a 2,3mg u muov. Odporan limit je 11mg denne. Askorbyl palmitt je zvltna molekula, ktor je rozpustn tak vo vode, ako aj v tuku, vaka omu sli ako antioxidant v tukoch a v bunench membrnach, v spoluprci s vitamnom E. Najv ie vyuitie m teda v kozmetike. stne sa vak neuva, pretoe trviaca sstava ho hydrolyzuje na palmitt a kyselinu askorbo v, m sa jeho vhoda strca.[186] Askorbyl steart m ndejn vyuitie v onkolgii, pretoe je voi ndorovm bunkm podstatne aktvnej, ne ben formy.
[186]
Estery kyseliny askorbovej
D-izoaskorbov kyselina. Prrodn vitamn C m molekulrnu

I. Vivov koncept
34 / 292
formu L, chemicky vyroben vitamn C mal pvodne zrkadlov formu D, ktor nie je fyziologicky vznamn;[194] v organizme nefunguje ako vitamn a me dokonca zni innos skutonho vitamnu C. Pouva sa iba ako priemyseln antioxidant. Pre potreby potravinrskeho a farmaceutickho priemyslu sa vyrba L-forma. Hoci prrodn a syntetick vitamn C me by chemicky toton, relna vyuitenos (biochemick dostupnos) me by u prrodnch zdrojov o nieo vyia kvli komplexu alch ltok.[193] Pri stnom uvan sa odpora, rozpusti syntetick kyselinu askorbov v ovocnej ave, ktor sli ako katalyztor v lepom prjme a vyuit. U Szent-Gyrgyi objavil posilujci inok flavonoidov na liebu vitam nom C.[195] Vysok obsah flavonoidov maj citrusy. Klenner pouval poma ranov avu, alebo v niektorch prpadoch vodu s prdavkom 20mg rutnu.[24] Aj v sasnosti sa flavonoidy, najm rutn a hesperidn, pouva j ako adjuvans pre vitamn C. Ak sa uva vitamn C v podobe zsaditho askorbtu sodnho, vhodnm npojom je mlieko.[18]

I. Vivov koncept
35 / 292
alie dleit ltky

Tto kniha je venovan predovetkm vitamnu C. Jeho loha a vplyv je v rmci ortomolekulrnej medicny preskman asi najlepie. Vitamn C vak v tele nefunguje izolovane, ale v dmyselnch mechanizmoch, ktorch sa zastuje viacero dleitch ltok inch vitamnov, enzmov, minerlov a stopovch prvkov. Predstavme si strune tie, ktor psobia synergicky s vitamnom C, zvyajne ako alie sasti antioxidanej ssta vy. Navzjom sa podporuj, regeneruj a ich spolon efekt je omnoho v, ne samostatn. Nedostatok ktorhokovek z nich spsobuje oslabe nie antioxidanej reaze ako celku. Asi najvznamnejiu antioxidan pracovn skupinu tvor vitamn C, vitamn E, kyselina lipoov a gluta tin.[196] Vskum kombinovanho pouitia tchto ltok sa v podstate len rozbieha, preto s daje pomerne skpe, hoci v niektorch prpadoch vemi subn. Odkazy na niektor tdie[197][198] o ich inkoch s zhrnut naprklad v stanovisku ANH.[199] D sa poveda, e aj konzervatvne autority shlasia s uvanm bench multivitamnovch doplnkov; vzhadom ku obsahu vitamnov blzko rovne ODD, riziko uvania je vemi mal, a mon prnosy ho vysoko prevyuj. [200] Avak ak chce niekto uva vivov doplnky, predsa by sa mal najprv dkladne oboznmi s ich elom a spsobom pouitia. Ich uvanie je najlepie konzultova s lekrom odbornkom na vivov doplnky alebo na ortomolekulrnu liebu, najm pri zamanch dvkach vych ne ODD. Ak nie je k dispozcii iadny odbornk, pacient me vyui dostupn informcie k tmto doplnkom, ale svojho lekra treba o ich uvan v kadom prpade aspo informova. Tto kniha nem kapacitu na komplexn poatie psobenia vitamnov a stopovch prvkov v ortomolekulrnej medicne. Je zameran na vitamn C, a hoci na niektorch miestach bud uveden multinutrin lieebn postupy, treba ich povaova len za nrt monost, nie za vyerpvajci prierez problematikou. Uveden informcie o charakteristike, dvko van a vedajch inkoch s nepln a pre serizne vyuitie je nutn samostatne si vyhada a natudova plnejie informcie. Jednostrann dlhodob uvanie ktorhokovek B-vitamnu me spsobi naruenie rovnovhy ostatnch B-vitamnov. Odpora sa preto uva zrove B-komplex.[155]
Flavonoidy
Flavonoidy s v podstate skupinou menej znmych vitamnov. Brnia rchlej oxidcii vitamnu C poas plnenia jeho loh v metabolizme, a tm

I. Vivov koncept
36 / 292
predluj jeho ivotnos a vznamne zvyuj jeho biologick innos. Zreten vplyv maj aj celkom mal mnostv. Rutn navye spolupracuje s vitamnom C na drbe pevnosti cievnych stien. Jeho prvotriednym zdrojom je pohnka, tradin potravina dvnych generci Slovkov. Flavonoidy maj ochrann protirakovinov inky, najm quercetn a rutn.[202]
Niacn vitamn B3
Vitamn B3 m 2 hlavn formy: niacn (kyselina nikotnov) a niacnamid. Modernejou formou je niacn-inozitol komplex. Pvodne sa niacn povaoval len za vitamn, ktor je potrebn v preven cii pellagry. Jeho lieebn hodnotu asi najviac poodhalil Hoffer,[138] ktor svoju pecializciu psychiatra doplnil doktortom z biochmie. Najskr objavil lieebn hodnotu niacnu pri liebe schizofrnie, psychz, srdcovo cievnych ochoren a neskr aj jeho lieiv vplyv na artritdu a rakovinu. Je pozoruhodnou zhodou okolnost, e tak ako v prpade Klennera a vitamnu C, aj Hoffera uptali lieiv schopnosti niacnu vaka zubnm problmom, ktor mal v roku 1954. Nesprvny zhryz mu pokodzoval asn a tie sa nehojili dostatone rchlo krvcali a hrozilo mu vytrhanie zubov. Nepomhali dokonca ani vysok dvky vitamnu C. V tom ase sa rozhodol vyska sm na sebe vysok dlhodob dvky niacnu, ako argument bezpenosti takchto dvok pre svojich pacientov. Uval teda 3g denne, rozdelen do 3 dvok, a si po 2 tdoch jednho rna v ase vimol, e asn s v poriadku, o o niekoko dn potvrdil aj zubr. Hoffer pochopil, e niacn obnovil schopnos rchlej regenercie asien.[203] Vemi vysok dvky dajne mu spsobi pokodenie peene,[204][155] avak Hoffer pri megadvkach narazil len raritne na obtrukn ltaku, ktor prestala po preruen lieby. Peeov parametre sa ani pri dlhodobej liebe nemusia narui, ak sa ku vysokm dvkam dospeje postupne, naprklad tempom celkovo o 2,5g za mesiac, potencilne a na maximum 7,5g.[203] Oproti niacnu, niacnamid nem ani pri vysokch dvkach kodliv vplyv na pee.[204] Niektor ho povauj za pomerne nekodn ltku aj pri dlhodobom uvan 3500mg denne, bez vznamnch interakci s liekmi. [933] V zmysle opatrnosti je vak vhodn, pri vysokch dvkach sledova peeov parametre, najm u pacientov s peeovmi problmami. Za farmakologick sa povauj dvky nad 100mg denne.[155] Niacn reguluje hladinu cholesterolu, HDLp a LDLp, a triglyceridov. Zniuje vysok a zvyuje nzku hladinu cholesterolu, zvyuje HDLp. Niacnamid nem takto inky, ale na druh stranu ani nespsobuje typick vyrkov vsyp, ako niacn. Pozoruhodn je, e u cca 1% pacientov aj niacnamid spsobuje vsyp.[203] Najznmejm vedajm inkom niacnu je vsyp (vyrka), ktor je

I. Vivov koncept
37 / 292
zrejme histamnovho pvodu. Je len neprjemn a d sa jej preds uitm aspirnu 30 mint v predstihu pred niacnom.[155] Tto najznmejia ved ajia reakcia je stle iastone neobjasnen a ide tu o zloit mechaniz mus, ktor interferuje s metabolizmom prostaglandnov, me svisie so serotonnovm mechanizmom a cholinergickm systmom. Vsledkom je histamnov rozrenie ciev, ktor je toton, ako pri injekcii histamnu. [138][203] D sa kontrolova antihistaminikami, alebo aspirnom alebo indo metacnom. Niacn zjavne spsob uvonenie histamnu z rnych buniek (mastocytov), ktorm trv urit as, km doplnia zsobu histamnu; poas tohto obdobia sa reakcia na niacn nevyskytuje, alebo len slab.[203] Tto schopnos niacnu sa d aj terapeuticky vyui ak sa pomocou niacnu zni dostupnos nrazovho histamnu, je mon uchrni orga nizmus pred anafylaktickm okom.[203] Rozrenie ciev sa tie d vyui na zlepenie kapilrneho prekrvenia.[39] Vitamn B3 podporuje opravu a regenerciu buniek, je sasou enzy matickch systmov, ktor zabezpeuj opravu pokodenej DNA. Je teda dleitm faktorom prevencie a lieby rakoviny a srdcovocievnych ocho ren.[203] Je potrebn pre tvorbu sexulnych a stresovch hormnov nadob liiek, a pre metabolizmus tukov a bielkovn.[155] Zniuje prinavos krviniek a tm zabrauje ich vntrocievnemu zlepeniu.
[203]
Pri liebe sa pouvaj dvky 100-8000mg denne, zvyajne 1g 3 denne, stne, s jedlom.[138]
Nikotnamid-adenn-dinukleoid (NADH)
Vznik v tele z niacnu (B3) a je kriticky dleitm enzmom pri produkcii bunkovej energie a alch dleitch reakcich. Vyuva sa pri liebe chronickej navy a neurodegeneratvnych ochoren.[196]
Vitamn D
Je rozpustn v tuku a jeho antioxidan schopnosti mu previ dokonca aj vitamn E. Dlhorone sa mu pripisovala len obmedzen, hoci dleit loha pri metabolizme vpnika vstavbe kost a zubov. Jeho skuton vznam pre cel telo sa zana oceova a v poslednch rokoch.[196] Zastuje sa modulcie gnov pre proteny regulujce proliferciu, dife renciciu a apoptzu buniek, take hr lohu v regulcii ivotnho cyklu bunky.[902][904][905][906][907] Podporuje imunitu, svalov silu, zniuje frekvenciu padania u starch, chrni voi roztrsenej sklerze a viacerm druhom rakoviny, najm hrubho reva, prostaty a prsnkov; o alch druhoch rakoviny sa ved spory.[144][205][206][207][208][209][210];[902] O vplyve na rakovinu pojednva najmenej 800 medicnskych lnkov.[901] U alch stavov, ako je diabetes typu II, vysok krvn tlak, glukzov intolerancia, reumatoidn artritda, me ma preventvnu alebo lieebn hodnotu; udsk tdie s vak zatia obmedzen.[902][913][914][915][916][917][918][919] Vitamn D sa podiea na

I. Vivov koncept
38 / 292
tvorbe vye 200 antimikrobilnych peptidov v tele, ktor psobia ako prirodzen antibiotik, zlepuje imunitu voi infekcim.[996][1002] tdie z viacerch ast sveta odhalili deficit vitamnu D prevldajci vo vekej miere u vetkch vekovch skupn,[902];[996][997][1002] so znepokojivmi proporciami akho deficitu (<20ng/ml), naprklad v Turecku a u 87% novorodencov a 67% mamiiek. Mamikm sa odpora, aby poas teho tenstva dbali na svoj prjem vitamnu D, obzvl v zimnch mesiacoch.
[996][1002]
Deficit vitamnu D je pritom vrazne spojen so zvenou chorobnosou, akmi priebehmi a mrtnosou na seznnu chrpku, ako aj in ochorenia dchacch ciest. Dostaton hladina vitamnu D me by dokonca jednm z najdleitejch faktorov ich prevencie.[996][998][999][1000][1001][1002][1003] Vitamn D patr k vemi hodnotnm nstrojom pediatrickej praxe.[996][1003] Najlepm zdrojom vitamnu D je priame slnen iarenie (presnejie jeho UV-B zloka), pretoe telo reguluje vyroben mnostvo a neme djs k predvkovaniu. Avak kapacita je obmedzen maximum produkcie nastva do 20 mint u svetlch typov pleti, a 3-6 dlhie to trv u tmav ch typov. Dlhie slnenie u nezvyuje mnostvo vytvorenho vitamnu D, a zvyuje riziko splenia, ktor je na zaiatku signalizovan nbehom pokoky na ruovkast odtie. Splenie predstavuje siln rizikov faktor vzniku rakoviny koe, preto treba telo len postupne zvyka na pobyt na slnku a nevystavova ho vekm nrazovm slneniam. Najviu opatrnos treba zachova u svetlch typov pleti. S pribdajcim vekom kles schop nos tela syntetizova vitamn D pomocou UV-B iarenia.[902][903] Opaovac krm s faktorom 8 a sklo inne brnia prestupu UV-B iarenia a teda zabrauj tvorbe vitamnu D. Intenzitu zniuj aj oblaky (o 50%) a smog. Problematick s aj severnejie zemepisn rky (nad 42[902] resp. 30[903] ie v kadom prpade vrtane naej), kde intenzita slnenho iarenia v obdob od neskorej jesene do skorej jari nesta na pokrytie spotreby vitamnu D.[902][903] Preto je najm v tomto obdob na zvenie doplnkov uvanie. Rozpust nos vitamnu D v tuku vak znamen, e sa aie vyluuje, a tak sa ahie d tmto vitamnom predvkova, preto je pri uvan nutn obozretnos a sledovanie. Tak ako pri vitamne C, ani pri vitamne D medicna nepozn jedno znan odpove na otzku skutonej potreby vitamnu D. Prina je podobn ako pri vitamne C kvli deficientnmu vitamnovmu kon ceptu sa skmali len dvky, potrebn k prevencii ochoren z nedostatku vitamnu D (osteomalcia, rachitda), a u nie vplyv vych dvok na zdravie. Preto zklad dnench odporan pochdza z ias, kedy sa ete nevedelo ni o existencii 25(OH)D,[912] a v sasnosti sa nzory na mini mlnu hladinu 25(OH)D, potrebn pre udranie zdravia, lia a troj nsobne, v rozsahu 16-48ng/ml (40-120nmol/l)! Pritom spodn as inter valu u hrani s oblasou, ktor sa povauje za nedostaton (menej ako 15ng/ml resp. 37,5nmol/l)![902] Objavil sa aj nzor, e pre optimlne zdravie

I. Vivov koncept
39 / 292
s potrebn srov hladiny aspo 30ng/ml (75nmol/l), a e nakoko denn dvka 400IU zvi hladinu len o 2,8-4,8ng/ml, je potrebn denn prjem aspo 1700IU (42,5mg), ak chceme dosiahnu zvenie hladiny z 20 na 32ng/ml.[902][912] Je zaujmav, e zdrav populcie v trpoch a subtrpoch, ktor zskavaj vitamn D z dostatku slnenho svetla, maj hladinu okolo 50-65mg/ml.[996] Existuj aj nzory, e pre posilnenie organizmu v boji voi rakovine s vhodn hladiny a 65-90ng/ml. Hladiny 100ng/ml s u celkovo privyso k.[903] Ako hranicu bezpenosti u dospelch (najvyiu prpustn dlhodob dvku) NIH pvodne uvdzali denn prjem do 2000IU, avak uznali vsledky novch tdi, ktor preukzali, e ani 10 000IU denne ete nespsobuje iadne toxick nsledky a takto dvka je ete bezpen. Takto dvka sa v organizme poahky vytvor pri oslnen celho povrchu tela. Presn hranica bezpenosti zatia nie je stanoven.[912][920];
[1013][1014]
Avak aj keby sme si nakoniec urili elan hladinu, optimlny denn doplnkov prjem je mon stanovi a po laboratrnom zisten aktulnej hladiny jednotlivca krvnm testom 25(OH)D. Za toxick sa povauj dlhodob hladiny 200ng/ml (500nmol/l).[902][903] Predvkovanie spoahlivo nastva do niekokch mesiacov pri dennom prjme nad 100 000IU u dospelch a 40 000IU u dojiat (do 1 roka). Vetky prpady predvkovania (aj dospelch) nastali pri dvkach aspo 40 000IU denne.[1013][1014] Znaky dlhodobho predvkovania s nepecifick nevonos, zvracanie, poruchy apettu, zpchy, slabos, chudnutie. Me stpnu hladina vpnika a nasta mentlne zmeny (zmtenos), ako aj srdcov arytmie. Vpnik a fosft sa mu uklada v oblikch a spsobi kamene.[902] Vysok krtkodob dvky, naprklad 50 000IU tdenne po dobu 8 td ov, ete nie s toxick. Nadbytok sa v tele uskladn a neskr erp v prpade nedostatku.[902][920] Poznmka: toto sa niekedy vyuva na krtkodob posilnenie imunity, avak iadce je aj tak sledovanie hladiny. Z hadiska prevencie chrpky, 800IU denne u dospelch zniuje vskyt o 60% a odstrauje seznnos chrpky. Dvky 2000IU denne staia na prakticky pln (90%) potlaenie chrpky.[999][1008] mrtnos na chrpku v prpade pandmie by sa dala zni pomocou navenia hladiny vitamnu D z 20-30 na 40-60ng/ml, pretoe 1,25-dihydroxyvitamn D zredkuje cyto knov smr a katelicidn zredukuje bakterilny zpal pc; toto sa d dosiahnu pomocou krtkodobch dvok 50 000IU denne, s nslednm dlhodobm uvanm 4000IU denne.[1009][1010] Americk akadmia pediatrov v roku 2008 zvila svoje odporanie doplnkovho vitamnu D pre plne i iastone dojench novorodencov na najmenej 400IU (10mg) denne, a dokm nedosiahnu denn prsun z umelch mlienych forml aspo 1000IU (25g; 1IU25ng; 1g40IU). Starie deti a adolescenti by mali tie bra aspo 400IU denne, pokia tto dvku nezskavaj z mlieka alebo potravn.[902][908];[1013]

I. Vivov koncept
40 / 292
Vdatnmi prrodnmi zdrojmi s: olej z tresej peene (1360IU na por ciu), varen losos cca 110g (360IU), varen makrela 110g (345IU), tuniak v oleji cca 90g (200IU), sardinky v oleji cca 55g (250IU), pohr fortifi kovanho mlieka (98IU). Vajce obsahuje len 20IU vitamnu D.[902][909][910] [911] Kee vitamn D je rozpustn v tuku, a aj jeho vivov zdroje s tun, osoby s poruchami trvenia tukov s nchyln na nedostaton prjem zo stravy.[902]
Vitamn E
Vitamn E funguje v nerozlunej dvojici s vitamnom C. Vitamn E je prvou obrannou lniou voi niektorm vonm radiklom, je hlavnm v tuku rozpustnm antioxidantom, vaka omu m vek vznam v ochrane mozgu a perifrnych nervov, vrtane spomaovania postupu degenera tvnych ochoren. Vitamn C nsledne regeneruje vitamn E pre alie pouitie, glutatin zase regeneruje vitamn C at. Ich kombinovan inok bva omnoho vraznej ne samostatn, avak vskum sa v tejto oblasti len rozbieha.[211] Vitamn E zniuje riziko srdcovocievnych ochoren.[138] Je dostupn v rznej kvalite, priom syntetick dl--tokoferol je povaovan za mlo hodnotn.[196] Vitamn E je rozpustn v tuku, ale m aj vo vode rozpustn formu (d--tokoferol succinate), ktor m zven innos v kontrole rastu rakovinovch buniek a je najlepou formou pre uvanie. Dvky s v rozsahu 400-1200IU denne.[138] Za plone bezpen sa povauj dvky do 1600IU, o zodpoved 1073mg RRR--tokoferolu alebo molrnych ekvivalentov jeho esterov, alebo 100mg all-rac--tokoferolu.[212] Avak aj denn dvka 3200IU bola preukzan ako bezpen,[212][213] a ani pre vie mnostv neboli objaven iadne konzistentn vzorce neiadcich inkov.[212] Dokonca aj pri vnych zdravotnch stavoch, ako je srdcov ochorenie, ak zlyhanie obliiek, Alzheimerove choroba, ani od 2000IU vyie sa neprejavil nepriazniv vplyv na mrtnos.[212] Obavy, e vysok dlhodob dvky vitamnu E zvia mrtnos na srdcovo cievne alebo in ochorenia, sa nepotvrdili.[212][214][215][216][217][218][219][220][221] V tdii ATBC sce vzniklo podozrenie, e u starch fajiarov vitamn E zvyuje mrtnos na porku, avak vsledky neboli prli presved iv[212][222] a ukzalo sa, e zrove znil mrtnos na infarkt. Celkov vsledn dopad na mrtnos nebol tatisticky vznamn.[212][223][224] Vitamn E by mohol zvi krvcavos najm pri drogovo vyvolanom deficite vitamnu K. U osb s dostatkom vitamnu K takto inok nehroz[212][225][226][227] a vsledky aj tak nie s konzistentn u pacientov dlhodobo uvajcich warfarn, ktor mali ma zven riziko krvcavosti, sa toto nepotvrdilo ani pri dvkach vitamnu E 800-1200mg denne.[212][228] Vitamn E vak inhibuje proten kinzu C, m zniuje prinavos a

I. Vivov koncept
41 / 292
zranlivos krviniek, o me ma pozitvny vplyv na srdcovocievny systm.[212][229] Vhody vitamnu E:[230]

zniuje nroky tkanv na kyslk[230][231][232] rozpa erstv zrazeniny a predchdza embolizmu[230][233][234] zlepuje kolaterlnu cirkulciu[230][235][236] podporuje vazodilatciu[230][233] obas rozpa jazvov tkanivo[230][237] zabrauje stiahnutiu jaziev poas hojenia[230][233] zvyuje nzky poet krvnch dotiiek[230][238] pribline u tvrtiny diabetikov zniuje nroky na inzuln[230][239][881] patr medzi regultory metabolizmu tukov a bielkovn[230][240] podporuje svalov silu[230][241] chrni steny vlsonc[230][242] chrni erven krvinky pred hemolzou[230][243]
Varovania a kontraindikcie:[230][244][245][246][247]
Nem sa uva vek dvka vitamnu E spolu so elezom. Ak je elezo indikovan, treba dodra odstup aspo 9 hodn. Vitamn C zvyuje innos digitalisu, take treba da pozor na monos predvkovania digitalisom. Poas uvania vitamnu E sa nesmie pouva Egglesonova megadvkov technika, ani jej modifi kcie. Zvyajne sta pre pln digitalizciu dvka, ktor zodpoved benej udriavacej dvke 0,1mg digitoxnu denne. Na druh de je pacient zvyajne digitalizovan. Treba by opatrn pri dvkovan inzulnu, lebo potreba inzulnu me vemi nhle klesn. Hypertyroidizmus je asto kontraindikciou. Estrogny sa nezvykn pouva sasne s vitamnom E. Opatrnos je namieste, ak m pacient nelieen vysok tlak, reuma tick srdce, alebo kongestvnu poruchu srdca. V prpade tchto alebo inch ochoren je dleit, spolupracova so svojm lekrom na preskman svojho individulneho dvkovania.
Karotenoidy
Vina ud pozn beta-karotn, ale v skutonosti je len jednm z vekej skupiny karotenoidov, ktor sa nachdzaj vo farebnej zelenine a ovoc.

I. Vivov koncept
42 / 292
Ich kombinovan vplyv na prevenciu rakoviny je znan, innos samot nho -karotnu je predmetom diskusie. Rozhodne je lepie, ke psob cel skupina tchto prrodnch protirakovinovch faktorov.[138] Beta-karotn je mimoriadne bezpen. Telo si z neho doke vytvori prve toko vitamnu A, koko potrebuje.[138] Nedvno sa objavila op jedna nevydaren tdia, ktor sa snaila uk za, ako vitamny, a najm -karotn, zvyuje riziko rakoviny u fajiarov. Ako kad okujca sprva, aj tto sa dokala vekej medilnej pozornosti. ia, kritika tejto tdie sa zaleka nedokala takej publicity.[248]
Kyselina listov vitamn B9

Aj tento dleit vitamn m ochrann vplyv na srdcovocievny systm, prevenciu osteoporzy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, m anti oxidan a protirakovinov inky, predovetkm voi rakovine krka maternice, prsnkov, hrubho reva a konenka, a pc u fajiarov.[130][249] [250][251][252][253][254] To samozrejme neznamen, e odporame faji. Naopak, treba ihne zaa uva podporn antioxidanty pre zmiernenie nsledkov, a zaa proces odvykania od fajenia. Viac v kapitole Fajenie. Nedostatok kyseliny listovej vedie ku hnake, nechuti do jedla, slabosti, chudnutiu, bolesti hlavy, beniu srdca a podrdenosti, vnejie aj k megaloblastickej anmii, a pri nedostatku v tehotenstve hroz vne postihnutie dieaa.[249] Vznikaj pokodenia DNA,[200] podobn radia nmu pokodeniu;[255] dostatok kyseliny listovej v tehotenstve podstatne zniuje riziko rakoviny u dieaa[254] a ak sa uva predovetkm v prvch 3 mesiacoch, u v minimlnych mnostvch 0,8mg denne doke zabrni vskytu vrodench defektov det, najm rztepu chrbtice.[130] Ben dvky s 1-30mg denne, ide o bezpen, vo vode rozpustn vitamn, ktor je obsiahnut v paradajkch, rekovke, pente, pre, keli, karfiole, alte, melne, malinch, uoriedkach, sji a inch druhoch zeleniny a ovocia. Tepeln prava me znii vinu kyseliny listovej.[138][249] Z hadiska tehotenstva je prbeh kyseliny listovej alou bolestnou kapito lou medicny, pretoe Smithells objavil tto skutonos u v roku 1982, [130][256] avak trvalo a 11 rokov, km tieto fakty akceptoval aj medicnsky establiment. Lekri jednoducho nemohli uveri, e vivovo normlne eny, bez akchkovek znmok deficitu, mu porodi postihnut diea kvli vivovmu nedostatku.[144][200] Poas tohto obdobia sa narodilo v USA kadorone 25 000 zbytone postihnutch det s diagn zou spina bifida. Vine z tchto 250 000 postihnut sa dalo preds.[130] Napriek takmto prpadom, stle sa ete stvame svedkami tvrde n, e lovek s benou (priemernou) vivou m zaruene dostatok vetkch potrebnch ltok, a e urite nepotrebuje vivov dopln ky v akejkovek forme. udia s jednoducho nepouiten. Samozrejme, idelne by bolo, zska vetky potrebn vivn ltky z pestrej stravy, avak toto pri sasnom ivotnom tle nie je vdy mon (dlhodobo skladovan a tepelne upraven ovocie a zelenina u nem

I. Vivov koncept
43 / 292
adekvtny obsah vitamnov, a erstv je logisticky i finanne po vinu roka nedostupn). Na Slovensku je pestr, zdrav strava aj tak viac-menej za hranicou ekonomickch monost vekej asti obyvatestva (u len odporanch 5 porci ovocia na osobu denne by predstavovalo znan, pre mnohch nenosn poloku rodinnho rozpotu). Vivov doplnky s lepm rieenm, ne vbec ni. Na Slovensku sa narod kadorone pribline 70 det so zdravotnm postihnutm (poruchami miechy, tvre alebo mozgu), omu by sa takisto z vekej asti dalo preds, keby mamika uvala kadodenne aspo minimlnu dvku kyseliny listovej. ia, na Slovensku sa stle nepodarilo zavies fortifikciu (obohacovanie) pekrskej mky kyselinou listovou, ako v niektorch inch krajinch.[250][257]
Kyselina alfa-lipoov
Tento antioxidant vo zvenej miere prenik HE barirou, ie psob v centrlnej nervovej sstave. Vek vznam m v regenercii alch antioxidantov, naprklad vitamnu C a glutatinu. Kyselina -lipoov je inn cheltor kovov, pomha odstraova toxick ak kovy.[196]
Koenzm Q10
Folkers, ktor objavil tto ltku, znmu tie ako ubiquinn, neskr utoval, e ho nenazval vitamnom.[138] Je vemi dleit pri produkcii bunkovej energie, potlaen aktivity vonch radiklov a pri krvnej cirkulcii.[196] Mlad udia si ho vedia vytvori dostatok z ubiquinnov Q6 a Q8, ale star a chor nie, take pre nich sa stva vitamnom. M protirakovinov inky a ben dvky s 300-600mg denne.[138]
Glutatin
Vznamn antioxidant, ktorho m telo vemi obmedzen mnostvo. Recykluje vitamny C a E a podporuje innos neurotransmiterov (prenaov nervovch vzruchov). Me ma vznam pri podpornej a detoxikanej liebe, ia, jeho dopanie nie je jednoduch a najistejie je IV podanie. Jeho tvorbu me podpori prjem N-acetyl-cystenu (NAC), ktor je navye sm osebe antioxidantom.[258]
Kreatn
Pouva sa na podporu svalovej hmoty vo fitness sfre, ale vyuitie m aj pri liebe svalovej degenercie.[196]
Acetyl-L-karnitn
Ako transport paliva podporuje mitochondrilnu tvorbu energie, zrove pomha s odstraovanm toxickch produktov metabolizmu. Vhodn pri liebe chronickej navy a degenercie.[196]

I. Vivov koncept
44 / 292
Omega-3 a omega-6 mastn kyseliny

Za spoluprce inch vitamnov a vivnch ltok, maj vek vplyv na innos mozgu, nervovej sstavy, spomauj nstup ochoren srdcovej sstavy, o, a alie ochorenia svisiace s vekom.[144][259][260][261][198][197][262] [263][264][265] Vplyv -3 a -6 mastnch kyseln na vvoj mozgu det me by takmer neuveriten.[144][266][267]
Seln
Tento stopov prvok sa v pde vyskytuje v rznej miere, o m pozoro vaten vplyv na vskyt rakoviny na danom zem. ia na Slovensku je pda relatvne chudobn na seln. Je to antioxidant, ktor sa zapja do regenercie vitamnu C. Hoffer odpora pri liebe 200-1000g denne, oficilne odporan dvky s niie.[138] Hoffer povauje sprvy o toxicite selnu za prehnan. Jeden jeho pacient, uteenec z Chile, lieen na depresiu, dostal rakovinu s prognzou 3 mesiace ivota. Pacient usdil, e viac je lepie, a namiesto predpsanch 600g selnu denne uval 2000g (samozrejme, popri alch predpsanch doplnkoch). Ke sa s tm neskr pochvlil Hofferovi, ten ho presvedil, aby znil na 1000g; kadopdne pacient sa uzdravil, tumor zmizol.[930] Avak je nutn upozorni, e dlhodob kadodenn uvanie takchto dvok, najm u zdravho loveka, by mohlo vies ku predvkovaniu.
Vpnik a hork
S potrebn pre kosti, svaly a imunitn systm. Maj vplyv na rakovinu riev. Uvaj sa v rznych formch.[138]
Zinok a me
Maj recipron vzah ak je privysok hladina zinku v krvi, hladina medi je nzka, a naopak. Zinok je uiton pri liebe rakoviny prostaty [138] a m vplyv na mnoho alch telesnch systmov, najm imunitnho a koe. Me sa pouva ako adjuvans pri chemoterapii vitamnom C.

I. Vivov koncept
45 / 292
Prehad vitamnov a ich oznaen

A B1 B2 B3 B5 B6 B7 B9 B12 C D E H K M retinol tiamn, sulbutiamn, benfotiamn, aneurin riboflavn niacn, niacnamid, nikotnamid, vitamn PP kyselina pantotnov, dexpantenol, pantetn pyridoxn biotn kyselina listov kobalamn, kyanokobalamn, hydroxokobalamn, metylkobalamn, kobalamid kyselina askorbov ergokalciferol, cholekalciferol tokoferol, tokotrienol vitamn B7 naftochinn, fylochinn/K1, menatetrenn/K2 vitamn B9
Okrem toho je tu skupina ltok, ktor boli kedysi klasifikovan ako vitamny, ale neskr sa ich defincia prehodnotila. Aj u uvedench vitamnov je mon narazi na roztrietenos nzorov, naprklad s nmietky voi oznaeniu niacnu ako B3, kyseliny pantot novej ako B5, apod.[204]
Codex Alimentarius
Pod taktovkou FAO/WHO, v rmci obchodnej dohody, tzv. Potravinovho kdexu, prebieha v sasnosti globalizovan snaha o legislatvne obme dzovanie dostupnosti vivovch doplnkov, ako aj istch, ekologic kch potravn, a o neobmedzen a neoznaen nasadzovania geneticky modifikovanch potravn. Kdex m svoj proces aj v Eurpskej nii a hroz vstpi do platnosti rokom 2010, prpadne v inom blzkom termne. Navrhovan proporcie s tak drakonick a tak nevedeck, e vznik vne podozrenie z nekalch zmerov za tmito snahami, ktor sa ukrva j za heslami o ochrane spotrebitea. Ak obyvatelia E neprejavia nahlas svoj nzor, meme sa zobudi do da, ke si nebudeme mc kpi naprklad ani len 250mg dvky vitamnu C.[201][199][168]
Epigenetika
Viva m vek dopad na zdravie. Poas druhej svetovej vojny spsobil hladomor v Holandsku nielen utrpe nie ivch ud, ale trvale poznail aj deti, ktor sa ete len mali narodi

I. Vivov koncept
46 / 292
nielene sa narodili mal, ale poas ivota trpeli vo zvenej miere obezitou, cukrovkou, srdcovocievnymi ochoreniami, rakovinou prsnka a inmi rakovinami. Toto samo osebe nie je a tak prekvapiv, lene jedna skupina vskumnkov zaznamenala, e ete aj ich potomkovia mali niiu prodn hmotnos! To by mohlo znamena, e dostatok alebo nedostatok dleitch vivnch ltok me ma nielen hlbok a trval vplyv na nae zdravie, ale dokonca aj na naich potomkov, a ich potomkov. Aj in tdia tvrd, e nala svis medzi stravovanm starch rodiov a vskytom cukrovky a srdcovocievnych ochoren ich vnukov.[268][269][270][271] Sme ovplyvnen tm, o jedli a nejedli nai star rodiia? Je to zvltne, ale mon, hoci podrobn vskum sa v podstate len rozbieha. Mme do inenia s pojmom epigenetick dedinos nedochdza sce k zmene DNA, ale prostrednctvom metylanch vzorcov sa men vraz jednot livch gnov. Je tm ovplyvnen vsledn fenotyp; takto sa n genm vysporadva s prostredm, v ktorom ijeme.[268][272];[144][273][274][275][276][277][278]
[279][280][281][271]
Znamen to, e naa viva sa mono netka len ns, ale aj naich potomkov.
47 / 292
II. Genetick koncept

(Koko vitamnu C vlastne potrebujeme?)
Objavite vid veci, viden mnohmi, a pozer na ne tak, ako nikto predtm. -Albert Szent- Gyrgyi

48 / 292
Hypoaskorbmia
Medicna sa uspokojila s objavom vitamnu C ako prostriedku prevencie skorbutu, a na tomto bode pohodlne vegetovala dlh desaroia. Dokonca a do roku 1965 sa predpokladalo, e na skorbut je nchyln cel rad primtov, a nikto sa nenamhal aspo si to overi. A ke Stone[4] upozornil na nedostatok dkazov, chopili sa vskumnci testovania.[8][949] [950] Stone publikoval v roku 1966 prevratn pohad na vitamn C:[5][6][7] vina ivochov, vrtane vtkov, plazov a cicavcov, si vyrba vitamn C pre svoju vlastn potrebu. Syntetizuj ho z glukzy pomocou enzmov, tak ako rastliny (i priemysel), a to bu v oblikch, alebo ako u cicavcov, vzhadom k vysokej spotrebe, v najvkonnejej chemickej tovrni peeni. Samotn fakt, e surovinou pre vitamn C je tak zkladn ltka, naznauje jeho dleitos. Iba mlo cicavcov nedoke vbec vytvra vitamn C a s odkzan na kadodenn prsun: popri loveku s to ete niektor opice (podrad antropoidea; podrad prosimii problm nem), morat, a niektor netopiere (pteropus medius); avak maj bohat zdroje vo svojej prirodzenej potrave.[5][961];[22] Na vine je defekt pseudognu GULO (GLO), kvli ktormu chba posledn zo tyroch peeovch enzmov, potrebnch pre syntzu vitamnu C: L-gulonolaktn oxidza.[5][7][8][20][21][282][960][961];[22] Zatia nie je zrejm, i u loveka syntza neprebieha vbec, alebo me individulne prebieha v minimlnej miere,[50][190] avak celkovo je lovek plne zvisl na prjme vitamnu C z potravy. Mechanizmy iastonej recyklcie vitamnu C trochu zmieruj dopady tejto poruchy,[9][62] ale iastone s zvisl na vzcnom stopovom prvku selne.[283] Enzymatick mechanizmus vyuva dehydroaskorbt reduktzu a neenzymatick zase glutatin.[58] Obliky maj urit schopnos recyk lova vitamn C, o je naznaen v kapitole Farmakokinetika. Tieto poznatky posvaj vitamn C do novho konceptu.[9] Vitamn C toti pre vinu ivochov vbec nie je vitamnom, ale celkom zkladnm peeovm metabolitom, ktor sa produkuje vo vekch mnostvch, aby udriaval biochemick rovnovhu, o dva vitamn C do celkom inho kontextu v kvantitatvnej biochmii a fyziolgii. Kee neschopnos loveka syntetizova vitamn C (hypoaskorbmia) je pomerne vnimo nm javom a oproti ostatnm cicavcom sa d chpa ako genetick postihnutie, nejde u viac o zleitos vivy, ale medicnskej genetiky; nemme doinenia s nejakou izolovanou vivovou entitou, ale so zva nm, potencilne smrtenm genetickm postihnutm.[11][5][6][7][8][10][14][17][20][21]
[114]
Ke cicavec ochorie, nielene zane produkova protiltky, ale aj zvi produkciu vitamnu C. Ke je cicavec pod vplyvom stresu, mechanizmus sptnej vzby zvi tvorbu vitamnu C, vaka ktormu sa me so stresom lepie vysporiada.[21][22][284];[114][7] udsk telo to nedoke, ale aspo zvi

49 / 292
toleranciu trviacej sstavy, m umon dostaton prjem z potravy.[44] [42] ia, typickou reakciou loveka nie je zvenie prjmu vitamnu C, ale naopak, vyplytvanie u i tak nzkych cirkulujcich zsob v organizme.[7] Genetick koncept dva logick dvody pre omnoho vyie dvky, ne odpora viva. Kee fyziologick potreby loveka sa nelia od cicavcov, podobn je zrejme aj optimlna spotreba vitamnu C. lovek si me obrann inky vitamnu C, overen ivostvom poas tiscro, vyska jednoducho tak, e si v strese a chorobe dopraje zven prsun vitamnu C. udsk telo ho sce nevie syntetizova, ale na druh stranu nie je ani obmedzen vkonom enzymatickho systmu a me prija toko vitamnu C, koko potrebuje k nadobudnutiu i udraniu zdravia. Cathcart glosuje, e ak existuje ochorenie, ktor v laboratriu dok eme prenies iba na morat, opice a netopiere, tak toto ocho renie je vemi pravdepodobne lieiten vitamnom C.[42] V tomto tvrden je vak obsiahnut jedna zvan, hrubo prehliadan pravda s nedoziernymi dsledkami: morat a opice s jedin vhodn zvierat pre experimenty, ktorch vsledky sa extrapoluj na ud! Myi, krysy, potkany, krliky, psy, maky a in obben vskumn objekty s nevhodn, pretoe vaka autonmnej produkcii vitamnu C mu vyka zova diametrlne odlin vsledky, ne udia![21] Navye je mon, e ete realistickejie vsledky by sa dosiahli, keby bol ich prsun vitamnu C v strave obmedzen na dvky, ekvivalentn tandardnmodporaniam pre ud.

50 / 292
Schma: Biochemick postup syntzy vitamnu C u zvierat[186] D-glukza D-galaktza
glukzo-6-fosft
uridn difosft glukza
uridn difosft glukurnov kyselina
D-glukurnov kyselina
D-glukorolaktn pentzo-fosftov cesta L-gulono--laktn L-gulonolaktn oxidza 2-keto-gulono--laktn
kyselina L-askorbov

51 / 292
Spotreba vitamnu C
Spotreba je najastejie diskutovanou otzkou vitamnu C, a ani po 80 rokoch od jeho objavenia nenastal veobecn vedeck konsenzus. Spotreba zvis od aktulnych individulnych poiadaviek a rchlosti metabolizmu. Tento fakt sa najlepie ilustruje na zvieratch. Km za bench (nestresovch) okolnost had produkuje 10mg na kilogram vhy denne, krava u 15-18, ovca 25, pes a maka 5-40, a dospel koza, viaca 70kg, produkuje dokonca 32-190mg/kg, celkovo a 13g denne.[21]
[22][285];[62];[286][287];[114]
Menie cicavce produkuj ete viac: potkan 39-198, krlik 22-226 a my zvratnch 33-275 miligramov na kilogram vhy.[13] 70 kilogramov potkanov vyprodukuje bene 1,8-4g a v strese a 15g vitamnu C denne, 215mg/kg. Spotreba vitamnu C sa li aj zo da na de, niekedy a 20nsobne.[1];[5][8][953][954][955] daje o spotrebe cicavcov naznauj aj mon optimlne nroky udskho tela. Podstatnm faktom je, e u vetkch ivochov tvorba vitamnu C podstatne rastie v ase stresu alebo choroby (u potkanov a 10nsobne), hoci ani toto nemus vdy stai ak je enzymatick systm preaen alebo otrven, nedoke syntetizova vitamn C dos rchlo alebo v dostatonom mnostve. Najm pes a maka preli generciami achtenia a domestifikcie, a v ase silnho stresu alebo choroby nedok u bez vonkajch zdrojov pokry svoju potrebu a s nchyln na nedos tatok vitamnu C (subklinick skorbut).[13];[22][962][963] Toto je aj jednm z dvodov, preo za uritch okolnost reaguj na liebu vitamnom C aj tie zvierat, ktor ho in vedia sam syntetizova. Naprklad je mon vyliei psinku pomocou niekokch gramov injeknho vitamnu C kad 2h.[39] Podrobnejie vysvetlenie v kapitole Zbera vonch radiklov. Podobne aj dysplzia bedrovho kbu u vekch psov sa ukzala ako dsledok deficiencie vitamnu C.[22][962] Navye, efektvnos enzymatic kch systmov, od ktorch zvis produkcia vitamnu C, me vekom slabn.[22] V tele dobre ivenho dospelho loveka by sa mali nachdza cca 2g vitamnu C;[288] kee telo nedoke dra dlhodob zsoby a vitamn C sa rchlo metabolizuje, mus sa neustle dopa stravou.
ODD
asto diskutovanm pojmom je tzv. odporan denn dvka (ODD), ktor je poda jednotlivch zdrojov v rozpt 40-90mg na osobu na de. Niektor ODD boli stanoven chybne, bez ohadu na krtku biochemick ivotnos vitamnu C.[62][289];[290][291] Existuj aj konzervatvne nzory s vy mi poiadavkami na ODD;[292][293][294] viackrt u zazneli oficilne poia davky na zvenie, no bez odozvy. Paradoxne, Svetov zdravotn organi zcia (WHO) sa dr blzko spodnej hranice intervalu: 45mg. V naich koninch s ODD pomerne lepie:[58][295][296];[212][222]

52 / 292
Gravidita Dojenie 95 110 120-150 150
Vek [rokov] ODD SR [mg/de]* ODD R [mg/de] ODD USA** [mg/de]

*
0-1 1-3 4-6 7-10 11-14 50 55 55 60 60 70 65 80 80-90 90-100
15-18 90-100 100 90 mui, 75 eny
* Pri fyzickej zai +10mg, fajiari +60-100%, aj 200-250mg.
**Fajiari +35%.
Aj napriek rznym pohadom panuje zhoda, e tieto odporan dvky s podstatne menie, ne je ben spotreba cicavcov. Opice konzumuj 10-20 viac vitamnu C, a in cicavce (neschopn syntzy) a 80 viac, ne odporaj najvyie oficilne ODD.[62] Gorila skonzumuje pribline 4,5g prrodnho vitamnu C denne.[5][7][294] Je zaujmav, e National Academy of Sciences odpora pre opice denne 55mg/kg, pre morat 42-167mg/kg a pre loveka necel 1mg/kg. Diskrimincia?[9][297] Graf: Porovnanie rozsahu spotreby a odporan dennej dvky vitamnu C [mg/kg/de] u rznych zvierat, a oficilnych odporan (ODD) pre loveka
300
250
200
150
100
50
0
ha d ko ry tn a ka l ov ek (O D D ) pe s po tk an kr av a m a ka m y a m or a pr as a ve ve ri k kr l ik op ic a ov ca ko za
Vimnite si najm opicu, ktor je loveku fyziologicky najbliie. Neuveriten?

53 / 292
Kee fyziologick poiadavky udskho tela sa od inch cicavcov nelia, [37][39] ODD 45mg/de zrejme nezodpoved relnej potrebe loveka pri dospelom loveku s hmotnosou 70kg by to predstavovalo len 0,64mg/kg, o je 8- a 430-nsobne menej, ne je ben tvorba u inch cicavcov (schopnch syntzy), a dokonca 11 menej, ne spotrebuje pomal metabolizmus studenokrvnej korytnaky.[13] Treba tie bra do vahy, e tie cicavce, ktor vitamn C nesyntetizuj, ho prijmaj vo vekch mnostvch v prrodnej potrave, kde je jeho vyuitenos vyia, ne u syntetickho vitamnu C, uvanho umi. Nzory, e skuton potreba vitamnu C v zujme udrania saturcie tela me by viac ne 10 vyia, ne stanovuj ODD, sa objavuj oddvna, a bene sa odpora zvenie ODD aspo na 200mg.[29][298][299];[294] Na zk lade svojho vskumu dokonca aj konzervatvna americk vldna agentra NIH zaala odpora 200mg/de ako optimlny dvku.[300][301]
ODD a dojenie
Je zaujmav, e matersk mlieko od matky s prjmom vitamnu C na rovni ODD obsahuje priemerne 4,3mg vitamnu C na 100ml, a poda naej normy by malo dojen diea dosta aspo 10mg/kg, take pri benom prjme 750ml mlieka denne je doja stle ete poddvkovan a odbornci odporaj dopa mu vitamn C pomocou vitamnovch kvapiek.[58] Lene ako vieme, matersk mlieko by malo obsahova vetko, o diea potrebuje, take bu sa tabuky mlia a doja potrebuje v skutonosti menej, alebo sa tabuky mlia a dojiaca matka by mala prijma podstatne viac vitamnu C, ne sa odpora, aby zabezpeila dostatok pre svoje diea! Odpove znie: matka by mala prijma viac. Porovnanie so zvieratami toti ukazuje, e pre udranie zdravho rastu me by 26-50mg/kg pre diea nutnm dennm minimom.[302] Pre dosiahnutie takhoto prjmu cez matersk mlieko s nutn omnoho vyie dvky, ne ODD, o je op indiktorom, ako hlboko pod skuto nmi potrebami sa ODD nachdzaj. Ide pritom o dlhodob prjem, pretoe obsah vitamnu C v mlieku nemus by ovplyvnen krtkodobm zvenm prjmu matky,[303] pretoe vina prjmu sa (aspo zo zaiatku) spotrebuje na saturovanie tkanv matky. Zven vyluovanie vitamnu C moom u matiek by sce mohlo naznaova saturciu tkanv,[303] ale nemuselo, pretoe po dosiahnut zkladnej saturcie sa vitamn C aj tak vyli, a na saturciu tkanv je potrebn zvenie dlhodobej hladiny; podstatn je, ak hladinu v plazme a v tkanivch vitamn C dosiahne po ak dlh as, a do akch metabolickch procesov sa stihne zapoji. Obsah vitamnu C v mlieku pravdepodobne svis s hladinou v plazme, a je znme, e plazmov koncentrcia vitamnu C sa po dosiahnut zkladnej hladiny 50-60mol/l s almi dvkami dvha oraz pomalie.
[290][304]
daje o vplyve dlhodobch dvok, ani dvok vznamne vych ne ODD, nie s dostaton, tdie sa pohybuj stle v krtkodobch a nedostato

54 / 292
nch dvkach[303] (2- a 10-nsobok ODD, ie max. 1g denne, sa z genetickho konceptu ete ned povaova za vznamn mnostvo). Ohadom rozrench mtov o vitamne C v tehotenstve prosm konzultuj te kapitolu Vedajie inky. alie informcie o vitamne C v tehotenstve njdete v kapitole Tehotenstvo.
Histria a zmysel ODD

Pozrime sa, o vlastne predstavuj ODD:

Cie ODD: prevencia skorbutu. Stanoven pre zdravch ud. Z pohadu vinovej populcie (bez ohadu na individualitu). Bez ohadu na zaov faktory. Bez ohadu na genetiku a znme fakty o spotrebe cicavcov.
Aby sme pochopili pvod a skuton povahu ODD, musme sa vrti do obdobia po roku 1912, kedy Funk publikoval[948] svoju prcu o deficientnej povahe skorbutu. Nikto nevedel, o to ten vitamn C vlastne je. Vedelo sa len, e niektor potraviny ho zrejme obsahuj, lebo maj antiskorbutick vlastnosti. Naprklad v rsku boli hlavnou antiskorbutickou potravinou zemiaky. Aby lovek zskal z varench zemiakov 3 gramy vitamnu C, musel by ich skonzumova 20kg. Vitamn C, nech u to bolo okovek, bol povaovan za vzcnu substanciu. Uvaovalo sa vdy o malch mno stvch, lebo vek boli prakticky nedosiahnuten.[21][22] Preto vskumy intenzvne hadali odpove na otzku, ak dvky postauj na odvrtenie skorbutu. Tento spsob vnmania a Funkova deficientn hypotza pretrvali, ia, aj v obdob, ke sa podarilo vitamn C chemicky izolova a masovo vyrba. Hoci bol vitamn C zrazu dostupn v prakticky ubovonom mnostve, vedci naalej spene odhaovali oraz miniml nejie denn dvky, ktor ete stle staili na to, aby lovek nezomrel na klinick skorbut! Tieto dvky sa potom stali uznanmi normami, odporanmi dennmi dvkami. Nikdy sa nepreskmalo, ak vplyv na zdravie by mali dvky ekvivalentn inm cicavcom.[8][21][22][5] Pokia ide o ODD, medicna vlastne dodnes pevne kotv na hladine vedeckho poznania z roku 1912: vitamn C zabrni prepuknutiu skorbutu, a staia na to minimlne mnostv. Tak hlboko zakorene nmi predsudkami nedokzali otrias ani znepokojiv vskumy, ktor odkrvaj zludn ochorenie subklinick skorbut a jeho prekvapivo vysok prevalenciu v modernej populcii.[21][22][305] Hlbok omyl tchto dvok je zvraznen faktom, e aj dvkami vitamnu C, ktor ete stle postauj k prevencii skorbutu, je mon vyvola zreten prznaky deficitu.[987][991]

55 / 292
ODD s samozrejme absoltne nedostaton v ase stresu alebo choroby; napokon, boli stanoven pre zdravch ud.[290][306] ODD s v skutonosti minimom na preitie, pretoe tak boli aj navrhnut ako dvky, nutn k prevencii skorbutu.[301][21][297] ODD vlastne zaruuj jedin: e nezomriete na klinick skorbut, aj to len za predpokladu, e v metabolizmus sa neli od priemeru, e ste plne zdrav a e ijete v istom prostred zdravm ivotnm tlom. Oficilne uznan pravy ODD pre zaov faktory (tehotenstvo, dojenie, fajenie) maj skr symbolick ne relny vznam. Prjem vitamnu C len na rovni ODD je v podstate hazardom, balan sovanm na hrane zdravia, pretoe u pokles pod 50mg denne predsta vuje vysok riziko srdcovocievnych a inch ochoren,[58] a tto hranica me by poahky prekroen aj pri vych dvkach, ak aktulna spotre ba je kvli nejakm faktorom vyia. Je pozoruhodn, e skuton potreby vitamnu C v rznych krzovch situcich nie s dobre objasnen ani u moriat; ako sa teda meme uspokoji s plonmi vivovmi odporaniami pre ud? Pokusy na zvie ratch ukzali, e dvka potrebn k udraniu dobrho zdravia me by a 250 vyia, ne dvka nutn k prevencii skorbutu.[302] Pre pln obraz o ODD si treba uvedomi, e ODD je dodnes produktom dohadov a predpokladov, a nie vsledkom poctivch vedeckch experi mentov, ktor by skmali v plnej rke vplyv rznych dlhodobch dvok vitamnu C na zdravotn stav.[21]
Skuton spotreba
ODD s historickou zleitosou, dedistvom vivovho konceptu, a poslili ako nstroj prevencie skorbutu v asoch nedostatku vitamnu C; takto boli navrhnut a tam sa ich potencil kon.[29];[290][306] V sasnosti by u azda mali by ambcie medicny o nieo vyie. Ak sa chceme odpta od skorbutickej roviny vah a vykroi k vahm o optimlnom zdrav, tak nevyhnutnm krokom je zamietnutie minima listickho reliktu ODD, a akceptcia maximalistickch dvok, ie takch, ktor reflektuj skuton dopyt tela a umouj tei sa dobrmu zdraviu, fyzickmu i psychickmu. U zdravho loveka bez stresovch okolnost je to pribline 1000-4000mg denne, priemerne okolo 2300mg, na zklade vskumov a porovnania s najblimi druhmi cicavcov.[9][62][1][37][297];[8][294] Tento daj je aj v slade s dajmi o revnej tolerancii.[44] Okrem priameho porovnania s inmi cicavcami, mme k dispozcii aj odhad tkajci sa udskej stravy. Pauling skmal, ak mnostvo vitamnov by zskal lovek, keby svoju denn kalorick potrebu naplnil isto plodmi rastln. Do vahy zobral 110 druhov erstvho ovocia a zeleniny a zistil, e by priemerne predstavovali denn dvku vitamnu C v rozpt 2,3-9,5g. Okrem toho by obsahovali 2-4 viac B-vitamnov, ne je odporan denn dvka.[8][151]

56 / 292
Faktormi zvenho dopytu vitamnu C, ktor me by a 15g denne, s: stres, ochorenia, horky, zvracanie, hnaky, anorexia, alkohol, fajenie, drogy, zneisten prostredie, pesticdy, vek, spnok (prirodzen vs umel), trauma, ron obdobie, hmotnos, uvanie hormonlnej antikoncepcie, salicyltov a kortikoidov.[37];[29][307];[58] V tehotenstve dopyt postupne rastie zo 4 a na 10g; oficilne odporanch 95mg je tragdia. [1] Zven spotreba (vzhadom ku hmotnosti) plat aj v detstve, pretoe deti, na rozdiel od dospelch, rast.[308];[309][310][311][312] Niektor srdcov pacienti dokonca mu njs svoje optimum a medzi 6-18g.[308] Ke uvime zreten disproporciu oficilnej ODD voi fyziologickm nrokom a rutinnej spotrebe vitamnu C u vetkch ostatnch cicavcov, ako aj etiolgiu a skuton el ODD, musme kontatova, e tzv. normlne dvky (z pohadu ODD), sa daj nazva jedine ako mikrodvky (Stone ich nazva homeopatickmi dvkami), a e prve tzv. vysok dvky, resp. megadvky, by sa mali v skutonosti nazva normlnymi dennmi dvkami.[21][297] Rast spotreby cicavcov v ase stresu a choroby dva logick zdvodnenie dvkam v rozsahu desiatok a stoviek gramov denne u chorho loveka.
revn tolerancia
Zdrav lovek doke stne prija pribline 4-15g vitamnu C denne, toto mnostvo je pre kadho individulne a men sa poda poiadaviek tela. Veobecne bva tolerancia vyia u mladch, avak pribline 80% ud m vemi dobr toleranciu. Ak lovek poije privea vitamnu C, nastva dvenie alebo hnaka, avak t je len prznakom priameho podrdenia aldka alebo revnej steny, nie systmovej otravy, nakoko pri injeknom podan hnaka nenastva ani pri omnoho vych mnostvch, ne je lovek schopn prija stne.[13][44][47] Celkom neakanm objavom bolo, e v ase stresu a choroby doke lovek stne prija aj 10 viac vitamnu C, ne by za bench okol nost viedlo ku hnake. Tto tolerancia indikuje neuveriten rozsah potencilu, s ktorm telo doke vyui vitamn C v stresovej situcii, a zvis na konkrtnej chorobe, poda toxickej a stresovej zae, ktor predstavuje pre telo. Preto sa d predpoklada, e telo z potravy prijme len toko vitamnu C, koko potrebuje; ak ostane v revch vie nestrven mnostvo, me ich podrdi a spsobi hnaku, avak t sama osebe nie je nebezpen.[44][313][43] Je takisto zaujmav, e ak sa vitamn C podva zrove aj injekne, revn tolerancia nekles, naopak krtkodobo stpa!
Biochemick individualita
udia s individulni a lia sa dedinou vbavou (genetickm zkladom), ivotnm tlom a aktulnou situciou, ktor prekonvaj. Spotreba jednho loveka me by podstatne vyia ne inho.[29][39][314];[281]

57 / 292
Koncept biochemickej individuality uviedol prvkrt Roger Williams, [318][319][322][144][315][316][317][319][320][321][323][324][325][326] objavite kyseliny pantotno vej, a pri vitamne C je individualita potreby ohromujca: 250-10000mg, i viac![9] Williams tvrdil, e urit genetick ochorenia sa daj riei pecilne upravenou vivou.[144][327] Rosenberg rozliuje vitamnovo-deficitn ochorenia od ochoren vitam novo-zvislch, u ktorch me by spotreba 10-1000 vyia, ne je ben.[39][328] Pre plnos, skmal len genetick defekty s vplyvom na spotrebu vitamnov B a D, nie C.[9][329][330];[875] Klenner neskr u svojich cca 3 000 prpadov spozoroval, e pribline 15% ud vykazuje trvale vyie nroky na vitamn C, ne je ben priemer. [39] Tento faktor me nsledne svisie s ich vyou zranitenosou pri mnohch ochoreniach, naprklad rovnak podiel tehotnch ien bol nchyln na ochrnutie v prpade ochorenia na polio. Pribline rovnak podiel ud je znmy aj neodpovedanm na vakcny, o tie me svisie.[1]
Nutrigenomika
Historicky vzat, v ase, ke Williams priiel s konceptom individuality, ktor nazval genetotropickm, medicna prve triumflne rozvjala profil svojho neexistujceho biochemicky priemernho loveka. 50 rokov sa tvrdilo, e kad lovek na zemeguli rovnakho veku a pohlavia potrebuje rovnak mnostvo vitamnov, a e kad ich spracovva s rovnakou efektivitou; pre toto vsjo rovno tvrdenie nikdy neexistovali pdne vedeck dkazy, napriek tomu sa vemi pevne zakotvilo v povedom odbornej i laickej verejnosti a pretrvva podnes. Koncept individuality musel aka 2 genercie na svoje znovuobjavenie.[144] A na prelome tiscro sa objavil nov revolun vedeck prd, genetick nutrcia (genetick viva) alebo aj nutrin genomika nutrigenomika.[144][255][280][331][332][333][334][335][336][337][338][339][340][341][342][343][344][345] Vo svetle Williamsovch mylienok sa a natoko novm nejav, podstatn vak je, e veda si konene zaala vma biochemick individualitu. Monoe sa konene dokme postupnho zniku mylienok o priemer nom loveku. Nutrigenomika tvrd, e udia maj v rmci svojej genetickej vbavy rznu efektvnos metabolickho spracovania vivnch ltok, o u niektorch me znamena potrebu podstatne vyieho prjmu tchto ltok. Metabolizmu sa zastuj tisce ltok enzmov (ktor napospol patria medzi proteny), vitamnov a alch. Kad proten je definovan genetickm kdom. Genetick kd ovplyvuje metabolick procesy na mnohch rovniach, a akkovek genetick odchlka, tkajca sa niektorej sasti procesu (vstrebvania, prepravy, spracovania), me zasiahnu efektvnos celho procesu.[144][346][347][280][281][305] Ako prklad vekho vplyvu genetickch odchlok na zdravie si meme uvies metabolick dopady zpalovho procesu, ktor s sprostredkovan cytoknmi rove ich produkcie je ovplyvnen jednonukleotidovmi

58 / 292
polymorfizmami v cytoknovch gnoch, take kombincia tchto poly morfizmov vznamne ovplyvuje reakcie tela na zpalov stres. Genotypy ovplyvuj aj efektvnos antioxidantov v metabolizme. Ke si uvedomme, koko rznych ochoren m zpalov zklad (naprklad aterosklerza, diabetes typu II a in), a koko dopadov m zpal na metabolizmus (naprklad na efektvnos inzulnu, hyperlipidmiu, stratu svalovej hmoty, oxidan stres),[280] tak vidme, e u samotn varicie v zpalovej odozve a v efektvnosti spracovania imuno-vitamnov zaruuj vek mieru indi viduality kadho pacienta, zretene aj z pohadu jeho reakcie na rzne dvky vitamnov, a samozrejme, na jeho skuton potreby v tomto smere. Tieto poznatky celkom nabravaj predstavu o biochemickom priemere a vzbudzuj potrebu repektu individulnych potrieb, ktor samozrejme mu by celkom odlin oproti ODD, ktor s vypracovan pre fiktvnu tatistick bytos s nzvom biochemicky priemern lovek. Z tohto pohadu vlastne aj pojem farmakologick dvky zana by znane relatvny pre niekoho me s v podstate o dvky zodpovedajce benmu dopytu metabolizmu.[305] Ba o viac, individulnou pravou vivy pacienta, naprklad zaradenm megadvok uritch vitamnov, subuje nutrigenomika monosti prevencie alebo aj rieenia geneticky podmienench ochoren. Monos takejto bezpenej, nenronej a innej lieby vzbudzuje vek oakvania. [144][273][274][275][348][349] Pota sa pritom s opodstatnenosou dvok aj nieko kostonsobne vych, ne s ODD.[350] Tmto sa vlastne uzatvra kruh; prve sme sa dostali do roviny, ktor sa viac i menej explicitne tiahne naprie mnohmi kapitolami tejto knihy.
Konzervatvne nzory o vitamne C
Konzervatvne autority asto uvdzaj hypotzu, e udsk metabo lizmus je dokonale prispsoben nzkemu prsunu vitamnu C a doke efektvnejie fungova pri omnoho nich dvkach, ne in cicavce. udsk metabolizmus dajne nahradil vitamn C v jeho antioxidanch funkcich inmi chemickmi ltkami, predovetkm kyselinou moo vou,[351] lipoprotenmi a glutatinom. Tento nzor m zvan trhlinu: aj ostatn cicavce rovnako vyuvaj tieto ltky, a popri tom ete syntetizuj vek mnostv vitamnu C, alebo ho vo vekch mnostvch prijmaj v potrave, alebo oboje. Navye, metabolick systmy, schopn vyui vysok dvky vitamnu C, s prtomn aj u ud, a po dosiahnut uritch koncentrci vitamnu C v tkanivch a plazme sa aktivuj s plne funkn.[9] Tieto skutonosti sa daj interpretova aj tak, e ostatn antioxidanty s uren pre svoje pecifick lohy, avak za podmienok nedostatku vitamnu C sa metabolizmus prispsob situcii a implementuje ndzo v reim innosti, pretoe in by von radikly vemi rchlo spsobili pln skazu organizmu. Pokia ide o samotn kyselinu moov, vitamn C urchuje jej vyluo vanie, m efektvne zniuje jej hladinu v plazme.[767] Take zven

59 / 292
hladina kyseliny moovej u loveka nemus by znakom jej vyej dleitosti, ale jednoducho dsledkom a znakom nedostatku vitamnu C.
alou konzervatvnou hypotzou je, e metabolizmus loveka jedno ducho potrebuje menej vitamnu C, ne in cicavce, avak ani pre toto tvrdenie nie s dostupn iadne vedeck dkazy. Mono by sme mali skr vyslovi obdiv dmyselnosti ndzovch mechanizmov udskho tela, ktor ns doku udra naive aj pri dennom prjme na rovni ODD, ktor je o 2 rdy ni, ne je ben potreba metabolizmu cicavcov.[5]
Pri zvyovan prsunu vitamnu C, hladina v plazme stpa oraz pomalie.[306] Toto sa niekedy pouva ako argument zbytonosti vy ch dvok vitamnu C. Avak nie s dostaton informcie o tom, ak fyziologick vznam maj konkrtne koncentrcie v plazme, a ak metabolick procesy mu zvisie prve od vych, aie dosiahnutch koncentrci. Pri dlhodobom uvan sa dokonca pozoruje pomal postupn rast dlhodo bej hladiny.[306][304] Pomal rast koncentrcie pri zvyovan dvok me znamena aj to, e metabolick systmy v tkanivch reaguj na zve n prsun vitamnu C a vyuvaj ho, take prirodzene neostva kolova v plazme, ale sahuje sa do tkanv a metabolizuje. Celkovo, koncen trcia vitamnu C v plazme je vemi slab a obmedzen ukazovate skutonho metabolizmu vitamnu C v tele.
Pri podan vieho mnostva vitamnu C sa absorbuje relatvne menie mnostvo vitamnu C, ne pri mench dvkach km dvka pod 100mg sa vstrebe prakticky cel, 180mg u len na 70% a 1500mg len na 50%. Toto opakovane vedie vskumnkov ku zveru, e vyie dvky s zbyton, hoci ak sa vitamn C uije s jedlom, pomer vstre bania vznamne rastie, zrejme kvli spomaleniu tranzitu cez trviacu sstavu.[192] Tento nzor naznauje v podstate len to, e vitamn C treba uva s jedlom a dvku treba rozdeli na viacero ast poas da. Avak miera prijmania vitamnu C z potravy podlieha ohromnm vkyvom poda aktnych poiadaviek tela, ako aj individulnej tolerancie, take aktulne potrebn mnostvo sa ned obmedzi na zklade tabukovch hodnt. Uveden veobecn rmcov vsledky nemaj iadnu rele vanciu pre konkrtneho loveka v konkrtnej situcii. Napokon, ani vitamn C, ktor sa nestrvil a pokrauje revami a do konenka, sa ned povaova za straten! Chrni rev pred psobenm vonch radiklov, vznikajcich v revch psobenm mikroorganizmov.
alm argumentom je, e pri zvench dvkach sa zvi aj vyluo vanie moom, a obliky vylia vitamn C, ak je prekroen urit hladina v krvi. Niekedy sa to povauje za dkaz zbytone vysokho mnostva vita mnu C, a takto vylen vitamn sa povauje za zbyton stratu

60 / 292
alebo zbytone drah mo, ale takto pohad nemus by sprvny a ako argument je vemi slab. Vitamn C sa v organizme zapja do mnostva dejov a do neutralizcie toxnov, vaka omu je telo schopn ich vyli von, priom sa vyli aj vitamn C. Navye, vitamn C poas svojej pase oblikami zohrva svoju lohu v ich funkcii, zlepuje ich efektvnos, udruje rovnovhu, psob antibakterilne, protivrusovo a protirakovinovo,[13][1] zniuje pH v oblikch a moo vch cestch, take pri vysokch dvkach me vyliei infekciu alebo odbra niektor typy kameov.[1] Spolu s almi nadbytonmi vitamnmi inne predchdza rakovine moovho mechra. Je mon, e organizmus cicavcov je jednoducho stavan na urit obrat vitamnu C, tak, aby nm bolo telo saturovan, a aby v zna nch mnostvch neustle prdil moovmi cestami a potnmi azami.
[5][294]
Napokon, keby sme sa aj na antibiotik pozerali optikou zbytone drahho mou, tak by sme asi nikdy nepouili inn dvky. V podstate, aj vina ivotne dleitch ltok kon v moi, vrtane vody, zkladu nho organickho ivota. Napriek tomu by bolo vemi nerozumn, obmedzova kvli tomuto faktu pitn reim.
Fakt, e obliky vylia vitamn C, ak je prekroen urit hladina, sa povaoval za dkaz, e telo prsne reguluje hladinu vitamnu C v krvi. NIH dokonca po Paulingovej smrti publikovali sriu lnkov,[300][306][352] kde sa snaili dokza, e 200mg je u hranica saturcie tela, a vyie dvky sa iba vylia a predstavuj zbyton riziko vedajch inkov. Tieto lnky boli argumentanm podkladom zotrvania v nzkych ODD, avak tieto tvrdenia s v podstate protichodn, pretoe ak by bola pravda, e tkaniv vyie dvky neabsorbuj, tak potom nemu nasta ani toxick inky. Navye, samotn daje z tchto aj inch vskumov s v plnom rozpore s tvrdenm o 200-miligramovej saturcii, ktor nezodpoved poznatkom o farmakokinetike, a ignoruje premenlivos revnej absorbcie poda dynamickch poiadaviek organizmu. Prijatenejm vysvetlenm vyluovania vitamnu C je dvojfzov dyna mick model[353][50] (viac v kapitole Farmakokinetika).
V kadom prpade, loha a potreba antioxidantov, vrtane vitamnu C, stle nie je dostatone zmapovan, a iadny z uvedench konzervatvnych nzorov nie je podporen konkluzvnymi dkazmi, take je naalej vecou nzoru a presvedenia, ku ktormu z vysvetlen sa priklonme.

61 / 292
Nedostatok vitamnu C
Ako zhrnuli Pauling a Szent-Gyrgyi, v prpade vitamnu C sa medicna dopustila tragickho omylu svojm zkym pohadom na vec: za prv a jedin relevantn prejav nedostatku vitamnu C povauje skorbut; ak nie je skorbut, neme by re o nedostatku. Eliminciu terminlnych przna kov povaovala za pln vylieenie. Lene klinick skorbut nie je samostatnou entitou, ale nsledkom nenapravenej genetickej vady - hypo askorbmie. V skutonosti je skorbut poslednm, predsmrtnm tdiom nedostatku vitamnu C; medzi skorbutom a plnm zdravm je vemi irok priepas.[9][5][62][20][21][8] Tvrdi, e skorbut nastva a pri nstupe jeho klinickch prejavov je podobn, ako tvrdi pacientovi s ndorom, e je plne zdrav, a km nedosiahne terminlne (smrten) tdium.[21] Skorbutu sa v sasnosti dar oraz lepie, pretoe sa spene skrva a za tyrmi hlboko zakorenenmi medicnskymi mtmi:[21] 1. skorbut je historick choroba 2. klinick skorbut je jedinm prejavom nedostatku vitamnu C 3. odporan denn dvka vitamnu C postauje pre kadho 4. ben strava obsahuje vetko potrebn, v dostatonom mnostve. Mlokto je ochotn pripusti, e vaka mnohm faktorom sme voi skor butu aj v sasnosti zraniten, a pre lekra je to nezriedka tak exotick diagnza, e nad ou ani len neuvauje.[21] Nsledky mu by tragick.[354] Okrem toho, platia ete 2 mty ohadom vitamnu C, ktor blokuj jeho efektvne vyuitie:[21] 1. skorbut je jedinm ochorenm, lieitenm vitamnom C 2. dvky vitamnu C nad 200mg s zbyton a potencilne kodliv.
Subklinick skorbut
Monou prinou prehliadania tchto skutonost je, e telo sa doke prispsobi aj dlhodobmu nedostatku resp. minimlnemu prsunu vita mnu C (mnostvm blzkym odporanej dennej dvke), avak je to za cenu zmien v metabolizme,[44][1] ktor prestva fungova optimlne, o sa prejav zhorenm vetkch telesnch funkci, ktor vitamn C ovplyv uje, a zvenou nchylnosou na navu a choroby. Jednorzov obasn zvenie prsunu vitamnu C m len minimlny efekt, pretoe adaptcia na vy prjem trv telu urit as. Pri stravovacch nvykoch dne nho loveka, ktor konzumuje vemi mlo erstvho ovocia a zeleniny, me bene nastva chronick nedostatok vitamnu C (subklinick skorbut), a iste aj inch dleitch ltok. Navye, modern technolgie rchlenho pestovania a dlhodobho skladovania vytvraj ilziu erstvch plodov, ktor sa vak nutrine (a asto ani chuovo) u prli nepodobaj na tie, ktor sa erstv zbieraj v zhradke.

62 / 292
Hypovitaminza me postihn aj ud, ktorch jedlny lstok sa d povaova za dostaton.[29][355];[58] V zimnch mesiacoch me by a 97% kolkov v stave deficitu vitamnu C.[1][356] A 6% zdravo vyzerajcich dospelch trp trvalm hlbokm nedostatkom vitamnu C.[357] Nzky prjem je prznan naprklad pre obyvateov pobaltskch krajn a najm Ruska, kde je tradine slab konzumcia ovocia a zeleniny. V roku 1992 bola u drvivej viny Rusov zisten kriticky nzka hladina vitamnu C a iba 3% mali aspo priemern dostatok; v tomto obdob prudko vzrstli srdcovocievne ochorenia a priemern dka ivota badatene klesla, hoci do tohto stavu boli zapojen aj in faktory, najm psychick stav obyvatestva kvli politickm zmenm (ktorho nsledky vak tie mohli svisie aj s nedostatkom vitamnu C a jeho alm vyerpanm).[358] Poda najnovch tdi, nedostatok vitamnu C m znepokojiv proporcie: V Kanade, 14% nefajiacich ien vo veku 20-29 rokov je v deficite (<11 mol/L), a iba 53% m aspo dostaton hladinu vitamnu C (>28 mol/L).[987][988] V USA za poslednch 25 rokov deficit v dospelej populcii narstol z 3-5% na dnench 15%.[987][989] V Mexiku sa odhaduje vskyt deficitu a na 40% u ien, a na alarmujcich 30% u det.[987][990]
Chronick subklinick skorbut (CSS)

Stone upozoruje, e ani elimincia klinickho skorbutu ete nie je dvodom pre spokojnos; v populcii je epidemicky rozren chronick subklinick skorbut (CSS), ktor je zrove najrozrenejm ochorenm vbec.[20][22][21][10][17] U v 30. rokoch, ke sa ete skorbut sledoval, zistili prekvapen nemeck lekri, e deti asto vykazuj skorbuticky nzke hladiny vitamnu C, hoci klinick prznaky skorbutu chbaj.[359][360] Urit dvky vitamnu C s tak nzke, e u jasne ved k prznakom deficitu, a pritom ete stle postauj k prevencii skorbutu.[987][991] Nedostatok vitamnu C nemus vdy vyplva z nedostatku v strave; prinou me by aj slab rove hygieny, preudnenos, vlhkos, chlad a fyzick prca (alebo port). Hranica medzi zdravm a patologickmi zme nami je zka.[39] Napokon, chronick subklinick skorbut sa ani ned napravi benmi vivovmi dvkami; potrebn s dlhodob dvky, ekvi valentn spotrebe inch cicavcov, ie a 10g denne (v stave bez vnych stresovch okolnost!)[21] Popri postupnom zlyhvan srdcovocievneho systmu, nedostatok vitam nu C brzd aj alie regulan a regeneran mechanizmy, pokodzuje tkaniv tela a oslabuje imunitu. Predisponuje k dlhmu zoznamu probl mov, ktor sa tkaj vetkch systmov, vrazne zvislch na vitamne C: imunitnch postihnut a odchlok, reumatickch, neurologickch, endo krinologickch[44][43][20] Za vysokorizikov sa v tomto smere povauje u pokles dennch dvok pod 50mg![58] Pri krvnej koncentrcii vitamnu C menej ne 1mg/l nastva zven krehkos vlsonc.[23][361];[39]

63 / 292
Prehliadanm faktom je, e chronick nedostatok nie je o ni menej nebezpen stav ako aktny skorbut, pretoe pokodzovanie organiz mu prebieha dlhodobo, bez vraznch prznakov, a na rozdiel od aktneho skorbutu nie je mon zvrti tento stav rchlo a efektvne. Organizmus napokon dospeje do bodu, ke u nedoke odolva stresu, infekcii alebo chorobe.[9][362];[39] Situcia je vak zahmlen diagnzou: ak pacient dostane zpal pc ako komplikciu nachladnutia, a umrie, tak za prinu smrti sa povauje zpal pc, a nie nedostatok vitamnu C!
SADS
Podobne je to pri arterosklerze a alch srdcovch a mozgovch prhodch, kde me nedostatok vitamnu C taktie zohrva kov lohu.[9][22] Aj pri nhlych mrtiach v svislosti s prasknutou aneuryzmou, traumatickm a hemoragickm okom pri nehodch, chirurgickm okom, anafylaktickm okom, rapdnou fatlnou aktnou leukmiou, fatlnym oiarenm, odmietnutm orgnov, a mnohch inch, me by chronick deficit vitamnu C rozhodujcim faktorom. Ak vzah m deficit vitamnu C ku takzvanm zhadnm mrtiam?[22][20] Ani smrten prpady skorbutu vak nemaj vdy zreten klinick priebeh. mrtia sa vyskytuj aj u zdanlivo miernych tdi, u lahko skorbutickch pacientov, ktor ete psobia silnm a zdravm dojmom. Smr nastva neakane, po strese, pobyte v zneistenom prostred, fyzickej aktivite; aj mierny stres predstavuje pri deficite smrten riziko, pretoe vyerp posledn zvyky vitamnu C. Naprklad nmornci nezriedka po vstupe na stoiar padli mtvi dolu.[20][354];[22][63]pII Stone[22] pomenva Sudden Adult Death Syndrome SADS.
Klinick skorbut
Chronick a aktny nedostatok s biochemicky celkom odlin stavy.[1][39] Klinick skorbut je hrozn choroba, ktor sa d strune zhrn ako postupn rozpad tela: maltnos, poruchy zranlivosti (erven faky po celom tele, krvn vrony, krvcavos sliznc, krv v moi), opuch a degenercia asien, vypadanie zubov, extrmna strata pevnosti kost, degenercia kbov a liach (a po hrkotanie pri pohybe), infekcie, nehojenie rn, dokonca otvranie starch rn, poruchy dchania a srdcovej innosti, a smr.[9] Klinick skorbut sa dostav pribline do 90 dn, ak je hladina vitamnu C v plazme trvale menej ne 11 mol/l (0,2 mg/dl),[39][363];[222]s101 zvyajne ak denn prjem poklesne pod 10mg.[39][58]
SIDS a Barlowova choroba

U malch det je hypoaskorbick stav znmy ako Barlowova choroba, a prejavy zahaj stratu prunosti ciev, krvcanie do koe, sliznc, kbov, pod okosticu, neprospievanie, nekud, anmiu, poruchu osifikcie a stav podobn krivici z nedostatku vitamnu D (hemoragick rachitda).[58] Je u menej znme, e Barlowova choroba me u malch det nasta

64 / 292
vemi rchlo, pretoe aj ahie prechladnutie me spotrebova a polovicu zsob vitamnu C za 24 hodn. Vitamn C sa me nhle min aj pri aktnej neutralizcii prebytku vonch radiklov z inch prin.[47] Tento problm je u det o to zkernej, e nie je natoko viditen, pretoe u det chbaj niektor vrazn prznaky skorbutu, naprklad nevidno zmeny na asnch.[44] Navye, telo me by v hlbokom nedostatku mnoho hodn predtm, ne sa vbec objavia prv klinick prznaky akhokovek ocho renia. Trpia vitlne centr (dchania, srdcovej innosti,...)[47] Je pravdepodobn, e totlne vyerpanie vitamnu C je dominantm faktorom nhleho mrtia dieaa, oznaovanho ako SIDS. Stone a Follis v tejto svislosti upozoruj, e nhle mrtie je po stroia znme ako konen dsledok skorbutu, dokonca aj v jeho ete len miernych tdich, nsledkom akhokovek aktneho stresu (infeknho, toxickho fyzickho, psychickho apod). Post mortem analza rezidulneho mou by pri vine nhlych mrt pravdepodobne preukzala nulov hladinu vitamnu C, avak tieto testy sa zvyajne nerobia.[20][354] Pitevn nlez nemus vbec preukza morfologick znaky ochorenia, mono okrem mierneho, sotva badatenho mramorovania peene.[20] Follis uvdza konkrtne prpady nhlych detskch mrt bez zjavnej priny, so sterilnm nlezom v krvi i mozgovomienej tekutine, u ktorch sa post mortem preukzal klinick skorbut; astm pitevnm nlezom je pravostrann srdcov hypertrofia, nerovnomern lnia osifikcie a pr znaky skorbutu na rebrch, tekutina v pcach, alej ltkast pee s mikroskopickmi znmkami degenercie, bodkovit vrony pod epikar diom, vrony v okostici. Avak tieto prznaky nemusia by vdy prtomn. U niektorch prpadov sa ete za ivota vyskytuj nezvyajne vysok Tvlny v EKG. Jedno diea pred smrou trpelo bolesami kbov, zstavami dchania, in malo erven bodky po tele, alie na zklade lemovania rebier lekr diagnostikoval nesprvne ako rachitdu (ochorenie z nedos tatku vitamnu D; je podobn prejavom skorbutu na kostiach), alie diea u nezachrnilo ani 60ml pomaranovej avy denne.[354] Toto op zvrazuje potrebu rznych dvok vitamnu C pri kadom ochoren a strese, pretoe ODD s v tchto situcich absoltne nepostaujce, najm ak u predtm prebiehal chronick subklinick skorbut. Kalokerinos a Dettman dokonca povauj SIDS za klinick prejav detskho skorbutu, ke nhly stres vysoko prekro kompenzan schop nosti dostupnho vitamnu C.[21][22][364];[22][365][1] Treba tie bra do vahy, e diea sa nerod v neutrlnej kondcii; ak bola matka poas tehotenstva odkzan na prjem vitamnu C z benej stravy, tak sa diea rod vlastne u v stave 9-mesanho subklinickho skorbutu. Prevencia by vlastne mala zaa u dvno pred narodenm, dostatonm prjmom vitamnu C u matky.[21][20];[22] Klenner a Kalokerinos zistili, e SIDS sa d eliminova, ak matka uva poas tehotenstva a do 15g vitamnu C denne a novorodenec dostva 100mg denne.[114] Viac v kapitolch venovanch tehotenstvu (Tehotenstvo, ODD a tehotenstvo).

65 / 292
Nhle mrtie dieaa z nhleho nedostatku vitamnu C, s hemoragick mi prejavmi v subdurlnej oblasti (medzi lebkou a mozgom) a v sietnici, dokonca a zlomeninami, nastva asto ako dsledok okovania, a hroz obvinenie rodiov z trania a zabitia dieaa utrasenm (shaken baby syndrome).[357][882] Barlowova choroba sa d preukza najm analzou hladiny histamnu a vitamnu C v krvi, avak len mlo laboratri je dostatone vybavench a sksench. Je mlo znme, e vraznm prsu nom vitamnu C v predstihu pred a po okovan by sa dalo v mnohch prpadoch takmto mrtiam preds.[357];[47][364];[21][365]
67 / 292
III. Farmakologick koncept

(Preo vitamn C liei toko chorb, a ako ho pouva?)
Vedeck mylienka mus i dobrodrunm ivotom, alebo zahyn na podvivu. Lancelot Hogben[37]

68 / 292
Ke na vekosti zle
Vivov koncept nm historicky umonil eliminova klinick skorbut. Genetick koncept ns preniesol bliie k optimlnym potrebm udskho tela a udraniu zdravia. Avak potencil vitamnu C pri liebe je ete vy. K jeho plnmu vyuitiu si prizveme farmakolgiu, vitamn C toti me vstpi do ochorenia nielen ako podporn prostriedok, ale aj ako liek a to v lohe neobmedzenho zberaa vonch radiklov alebo dokonca antibiotika. Zkladnm poznatkom farmakolgie je, e pre dosiahnutie optimlnej innosti akhokovek lieku je potrebn urit koncentrcia v krvi a/alebo v telesnch tkanivch. Ak sa dvkovanie nedodr, innos prudko kles, a sa celkom strca. Ktorkovek inn liek vezmeme, vdy sa nm podar njs dvku tak nzku, e nespsob iadne klinicky vznamn inky. Histria sa rada opakuje: poiaton opatrn dvkovanie penicilnu (5 000-10 000 jednotiek) neprinalo iadny efekt, pacienti zomierali. Keby sa nenali lekri, ochotn s do podstatne vych dvok (aj 1-3 miliny jednotiek),[1] malo by to zrejme alekosiahle dsledky pri zrode antibiotk. Podobne ani analgetik a antipyretik nevykazuj presvediv vsledky, km nedosiahnu inn dvku; nikto neak, e 5mg para cetamolu odstrni horku alebo boles zubov! Vitamn C nie je iadnou vnimkou. Pri vivovch mnostvch skuto ne funguje len ako vivov doplnok a zmieruje hlbok nedostatok v organizme. Pre inn pouitie s potrebn adekvtne dvky. Cathcart hovor o troch tvrach vitamnu C.[49] V podobnom zmysle si meme strune zhrn vchodisk troch historickch konceptov.

69 / 292
Tabuka: Pohad jednotlivch historickch konceptov na lohu a dvkovanie vitamnov (najm C)

Vivov koncept Vitamny s stopov sas vivy a slia len na prevenciu smrtench chorb, ktor by vznikli v situcii ich dlhodobho nedostatku (skorbut, pellagra, beri-beri...) el
Genetick koncept Vitamny s dleit pre optimlne fungovanie metabolizmu. Napomhaj udraniu dobrho zdravia a pohody. Umouj lepie sa vysporiada so stresom a chorobami. Vitamn C nie je v skutonosti vitamnom, ale zkladnm peeovm metabolitom. udsk neschopnos syntetizova vitamn C vo vlastnej rii je medzi cicavcami vnimonm javom, genetickm postihnutm, ktor treba korigova pomocou vivy. Princp biochemickej individuality. Kad lovek je jedinen a jeho metabolizmus m jedinen nroky. Spotreba vitamnov je dynamick veliina, men sa poda prostredia a alch okolnost. Optimlne dvky s omnoho vyie, ne postauje na prevenciu mrtia z deficitu. Rmcovo s blzko spotrebe inch cicavcov.

Farmakologick koncept Vitamny sa daj poui aj nad rmec benej prrodnej potreby, v lohe skutonch liekov pre konkrtne typy chorb. Takto pouite sa nemus priamo tka ich pvodnch vitamnovch loh. Vhodou je, e ide o ltky prirodzen pre telo, s vemi nzkou toxicitou.
Vetkm sta predpsan odporan dvka, vnimone sa me zvi o niekoko desiatok percent, naprklad u fajiarov alebo tehotnch ien. Vyie dvky s zbyton a neiadce.
V zujme dosiahnutia inku sa me s vysoko nad rmec bench metabolickch poiadaviek: s cieom npravy deficitu ako patologickho faktora, alebo kvli inmu farmakologickmu cieu (antibiotickmu, selekt. cytotoxickmu, antioxidanmu apod), ktor zvyajne zvis na dosiahnut uritej hladiny v plazme a tkanivch. Vitamn C: 20 000 300 000mg aj viac
denne cca
dvkovanie
Vitamn C: 50 120mg
Vitamn C: 1 500 15 000mg

70 / 292
Zkladn fyziologick svislosti

Vitamn C sa zastuje mnohch metabolickch procesov, ktor s v ase stresu a choroby pod vm tlakom, a preto vyaduj primerane vyie zsobovanie. Vrazn vplyv m prirodzene na tie stavy, kde vystu puje ako biochemick faktor. Je nutn pre ochranu a regenerciu tkanv a aktivity imunitnho systmu. Podrobn biochemick diskusiu njdete v literatre. Infekcia ovplyvuje metabolizmus vitamnu C. Naprklad denn dvka, ktor za zdravch okolnost staila na saturciu leukocytov, u po vypuk nut prechladnutia stai nemus.[366][367] Najrchlejie sa vitamn C spotrebuje priamo v mieste infekcie, kde nastva nedostatok. Hojenie sa spomal. Kvli zvenej spotrebe klesne hladina vitamnu C v plazme (nastva anaskorbmia). Zan sa sahova zsoby z celho tela, m nastva celkov vyerpanos (aktny vyvolan skorbut)[44];[309][368][369];[591][592][593][594][595] a trpia dleit orgny. Mu nas ta sekundrne komplikcie z nedostatku vitamnu C. Dopanie v be nch dvkach sce pomha zmierni celkov nedostatok, ale v mieste infekcie je spotreba tak vysok, e tu nedostatok pretrvva a telo neme primerane reagova a potlai infekciu dostatone rzne. Nie je iadnou nhodou, e toxny bakterilnej infekcie rchlo spotrebuj 50-85% vitamnu C z nadobliiek.[24] Toxn zkrtu dokonca zbav nadob liky vitamnu C tak dsledne, e tkaniv mu aj odumrie. Nadobliky s od vitamnu C ivotne zvisl a plnia dleit obrann funkcie, napr klad produkuj kortikosterny, ktor s dleitm prvkom obrany voi infekcii inhibuj toxn a reguluj permeabilitu bunkovch membrn, ktor niektor toxny napdaj. Dostatok vitamnu C vedie okrem inho k efektvnej mobilizcii obrannch hormnov. Odzbrojenm nadobliiek si baktrie vytvraj priestor pre ahie renie.[294] Hyperdvkami vitamnu C sa nielen predde vyerpvaniu tela, ale dosiahne sa tak hladina v tkanivch, ktor prelom nedostatok aj priamo v mieste infekcie, kde je spotreba najvyia. Ke s zabezpeen takto podmienky, obnovia sa normlne funkcie metabolizmu a imunitnho systmu telo me naplno uplatni svoj lieebn potencil a nastva uzdravenie. Nejde teda o al zzran veliek, ale bezpen podporu prirodzench imunitnch a regeneranch schopnost tela. V svislosti s ochorenm, pozrime sa na niektor fyziologick procesy. Vitamn C reguluje innos imunitnho systmu histokompatibilitu, kontrolu rakoviny a likvidciu tonkov. Leukocyty pri svojom presune na miesto infekcie absorbuj vek mnostvo vitamnu C nabjaj sa. Nedostatok vitamnu C spomauje ich presun.[294] Protivnka likviduj peroxidom vodka za pomoci vitamnu C; aktivita fagocytov[370][297] priamo zvis od saturcie vitamnom C.[50][371];[372] Km nie s pln vitamnu C, nie s efektvne; bez neho sa stvaj armdou bez nbojov prestvaj toi a ostvaj pasvne.[9][1] Vitamnom C je regulovan aj innos

71 / 292
lymfocytov rozliovanie antignov (priate / nepriate) a rozhodnutia o tvorbe protiltok,[1] je prekurzorom pre ich tvorbu.[29] Posiluje blasto genzu lymfocytov, posiluje bunkov imunitu a medzibunkov mrieku, posiluje baktericdnu aktivitu neutrofilov a modulciu komplementr nych protenov.[189][373][374][375][376][377][378][379][380] Podporuje alie endokrinn azy v ich innosti; nadobliky v tvorbe adrenalnu a kortikoidov, imunitn systm v tvorbe protiltok a inter fernov.[44] Nadobliky s zko zviazan s vitamnom C. Poas infekcie vitamn C chba v moi a jeho hladina v plazme je nzka aj vtedy, ak sa podaj znan mnostv IV. Po dosiahnut adekvtnej hladiny v plazme mizne petechilna krvcavos i nadmern vyluovanie cukru v moi.[39] Vitamn C katalyzuje bunkov respirciu pomocou transportu vodka. Klenner sa domnieva, e toto umouje tkanivm nvrat do normlneho reimu innosti aj napriek horke a prebiehajcej infekcii, za podmienky, e sa udr saturcia dostatonmi pravidelnmi dvkami vitamnu C. Odstrnia sa anaerbne podmienky, zni sa kyslos a vytratia sa vysok hladiny adrenalnu. Vymizne stiahnutie ciev a obnov sa normlna funkcia peene a pankreasu, o napomha obnoveniu normlnej fyziolgie tela.[39] Pee pracuje efektvnejie, ke je plazma saturovan vitamnom C. Znamen to rchlejie odstraovanie bakterilnych jedov, toxickch meta bolitov a alch sast infekcie.[39] Pri uritch aktnych stavoch, rchlo podan vek dvka (50-150g) AS IV funguje ako bleskov oxidizr a asto naprav patolgiu v priebehu mint.[37][39] Zabezpeuje integritu cievnych stien a medzibunkovch vzieb, m brzd rozirovanie infekcie. Udranie kapilrnej integrity je vemi dle it pri vrusovch infekcich, najm dlhodobch nachladnutiach, pretoe in me djs k prieniku vrusu do mozgu a encefalitde.[37] Ke sa vitamn C pod pacientovi s vnym nedostatkom, u do hodn zanaj fibroblasty vytvra konektvne tkanivo a kapilrne piky preni kaj do zrazenn, klesne horka a stpne poet bielych krviniek.[39] Vzah vitamnu C a histamnu je antagonistick, zniuje jeho hladinu.[357] Vitamn C inhibuje deaminizujce proteny z pokodench buniek (i u poplenm, infekciou alebo otravou), m predchdza aliemu pokodzo vaniu tkaniva a oku,[39][381][382] a psob ako detoxifiktor histamnu,[1][284] hoci nie je antihistaminikom z princpu innosti.[48] M siln protibolestiv inky, me plne odstrni potrebu analgetk alebo pitov.[24][37] Pritom nezaauje pee a nevytvra zvislos. Vitamn C je inn diuretikum (psob moopudne).[383] Pri dchacch infekcich zlepuje bronchilnu odozvu.[384] Avak efekt vemi vysokch dvok vitamnu C je natoko dramatick, a v prpade tolerannch dvok tak skokov, e sa ned vysvetli iba

72 / 292
na zklade jeho vitamnovch funkci. Indikuje, e bu je k jeho dosiah nutiu potrebn urit vysok hladina, alebo urit pomer medzi vitam nom C a nejakmi inmi reaktantmi. Mechanizmus mus by pritom spolon pre vemi irok spektrum ochoren.[47] Rieenm hdanky mu by von radikly.
Zbera vonch radiklov

Von radikly s jednm z logickch vysvetlen veobecnej schopnosti vitamnu C v liebe tokch rozlinch ochoren.[47][385][386] Vysvetlenie bude z biochemickho hadiska zjednoduen, aby neunikla podstata. Radikly a vysokoreaktvne oxidanty s molekuly, ktor maj jeden alebo viac nesprench elektrnov.[58] Vznikaj poas prirodzench metabolic kch procesov, ktor sa zvyajne odohrvaj za pomoci enzmov v bun kch, a len zriedkavo radikly unikn a stvaj sa vonmi radiklmi. Pri pokoden buniek dochdza ku vzniku vekho mnostva vonch radik lov, ktor reazovou reakciou prenaj pokodenie aj na alie bunky; kee von radikl si vynahrdza chbajci elektrn tak, e ukradne elektrn niektorej inej molekule, spsobuje tm pokodenie je toxick.
[47][388]
Kad bunka je denne napadnut a 10 000 radiklmi,[58] ale telo ich doke vas znekodni pomocou antioxidanch systmov. as radiklov unikne, a spsobia kody, o je jednou z prin starnutia.[47][389] Vitamn C sa s ostatnmi antioxidantmi vzjomne dopa a ich spolon efekt je synergick.[211] Poas antioxidanej aktivity v rmci bench metabolickch procesov, vitamn C ako redukn substancia pln lohu donora (darcu) elek trnov; poskytnutm dvoch elektrnov sa stva dehydroaskorb tom. Antioxidan reaz redukuje dehydroaskorbt sp na askorbt, ale as vitamnu C sa aj tak definitvne strca. Keby sa straten as nedo pala stravou, lovek by ochorel na skorbut. Odporan denn dvky poda vivovho konceptu maj za cie vykry prve tieto ben straty vitamnu C, odhadnut poda minimalistickch predpokladov o metaboliz me vitamnu C.[925] Vivov koncept vak neberie do vahy premenlivos spotreby vitamnu C, ani obmedzenia recyklanch mechanizmov.
Obmedzenia antioxidanch systmov

Enzymatick antioxidan systmy tvoria reaz, kde sa antioxidanty navzjom regeneruj odovzdvaj si vysokoenergetick elektrny (VEE), take sa pouvaj opakovane. Zvisia na mnohch sastiach cystene, selne, vitamnoch A, C, E, B2, B3, a inch.[47][389][925] V neenzymatickch antioxidanch systmoch, zdrojom VEE pre recyklciu vitamnu C je NADH, ktor vznik redukciou nikotnamidadenn-dinukleotidu (NAD+), ktor sa vyrba z vitamnov B2 a B3.[925]

73 / 292
Spolonm prvkom obidvoch typov systmov je hydridov anin, ktor je nositeom VEE a je pouvan na ich odovzdvanie. Je vemi dleit uvedomi si tento prehliadan fakt, pretoe tvorba hydridovch aninov stoj energiu a odohrva sa v obmedzenej miere ako sas metabo lizmu uhohydrtov, bielkovn a tukov. Ke antioxidant pouije svoje VEE na likvidciu vonch radiklov, zvis na prsune novch VEE, ktor mu odovzd in antioxidant, a vrti ho tak do hry. Ke nie s k dispozcii v dostatonej miere, cel antioxidan reaz neme dostatone plni svoje lohy.[925] Navye, energia VEE z hydridovho aninu, ktor poskytuje NADH, je potrebn aj v inch, mimoriadne dleitch funkcich, najm v oxidatvnej fosforylcii pre vrobu adenozn trifosftu (ATP), ktor je zdrojom energie pre tkaniv tela.[925] Je teda jasn, e recyklcia antioxidantov, vrtane vitamnu C, prebieha len do tej miery, do akej to dovouje aktulna za organizmu a jeho metabolizmu.[925] Nie je preto prekvapiv, e prve v ase, ke s antioxidanty vemi potrebn, ako naprklad v strese alebo chorobe, recyklan schop nosti organizmu hlboko zaostvaj za potrebou.[925] Pre npravu tohto nedostatku a uspokojenie potrieb organizmu v aktnej stresovej situcii teda samozrejme nestaia dvky poda vivovho konceptu; aj ke dodme vetky potrebn vitamny a minerly, vemi rchlo sa dostvame tam, kde sme boli, pretoe telo im nedoke doda dostatok novch hydridovch aninov, ktormi by ich udralo vo funkcii. Z pohadu samotnho vitamnu C, omnoho bliie ku skutonm potrebm organiz mu s tak dvky vitamnu C, ak navrhuje genetick koncept, ale ani tie nemusia stai.[925] V patologickch procesoch a pri nedostatonosti enzymatickch systmov, produkcia vonch radiklov previ likvidan schop nosti organizmu a spust zpalov proces, me spsobi potlae nie imunity a vyvola degeneratvne ochorenia. Von radikly zohr vaj lohu v starnut, rakovine, srdcovocievnych ochoreniach a artritde. Patogny priamo zvisia na toxicite vonch radiklov, pretoe ju vyuvaj na potlaenie imunitnho systmu, a teda na vlastn ochranu. m toxickej patogn, tm viac toxickch vonch radiklov vytvra.[47] Samotn aktivity imunitnho systmu ved k tvorbe vonch radik lov. Neutrofily likviduj nepriatea pomocou vonch radiklov v procese respiranho rzu[47][390][391][392][393][394][395] a musia sa sam chrni pred ich inkami.[294] Ak mechanizmy spracovania vonch radiklov leukocytov superoxid dismutza, katalza, glutatin peroxidza a glutatin[47][396][397] [398] nedoku poui von radikly proti patognom, tieto sa obrtia voi vlastnmu telu; ak fagocyt nem dostatok VEE, aby mohol vyrobi nov radikly a poui ich proti nepriateovi ako strelivo v respiranom rze, tak mu zo zsobnkov (vakuol) unikn aj tie radikly, ktor u vyrobil, a zniia ho, a ete zhoria prebytok agresvnych vonch radiklov v pro

74 / 292
stred organizmu.[925] Kapacity VEE s teda preaen hne na dvoch frontoch na likvidciu vonch radiklov vznikajcich v procese ochorenia, a na aktivity imunit nho systmu; a obidve kov ltky, ktor ich poskytuj NADH aj NADPH dostvaj VEE pomocou vkonovo obmedzenho metabolizmu glukzy. Trpia teda aj in metabolick systmy, zvisiace na NADH.[925] Ak vak koncentrcia zberaa vonch radiklov (nosia VEE) v tkanive doke ochrni imunitn systm voi vonm radiklom patognov, a poskytne leukocytom palebn silu vo forme podpory tvorby ich vlastnch vonch radiklov, tak imunitn systm zvaz a rchlo zlikviduje patogny priamou fagocytzou.[47]
Pomoc zvonku
A prve vitamn C je presne tm zberaom, ktor pre tto lohu potrebu jeme. Nie vak v rmci svojej benej metabolickej lohy v antioxidanej reazi, ale ako priamy likvidtor vonch radiklov. Tento spsob vyuitia je vo veobecnosti prakticky neznmy.[925] Vitamn C ako redukn substancia doke poui svoje VEE na priamu likvidciu vonch radiklov. Nejde pritom exkluzvne o vitamn C v podstate, mohli by sme poui akkovek in donor VEE. Avak vitamn C je uniktny v tom, e je lacn, prrodn, netoxick, a meme ho doda prakticky v ubovonom mnostve. Ke potrebujeme telu pomc zbavi sa vekho mnostva vonch radiklov, C je prvou vobou. Potrebn s vysok dvky, aby nielene zabezpeili vysok hladinu v bunkch pre dsledn neutralizciu vonch radiklov, ale aby ete aj zvilo dosta ton mnostvo pre obrann a istiace procesy tela.[47][387][45] Likvidciou vonch radiklov je mon dosiahnu ameliorciu prznakov ochoren, ktor s sprostredkovan vonmi radiklmi, a umoni ich rchlejie vylieenie. Hoci hovorme o lieebnom vyuit vitamnu C, asto vemi innom, v podstate sa nepotkame ani tak s otzkou medicny, ako skr obyajnej chmie potrebujeme len zvrti prostredie redoxnch reakci. Kee pri ochoreniach sa produkuj vek mnostv vonch radiklov, potrebujeme na to primerane vek mnostvo VEE v podobe vitamnu C.[925] Vieme, e vvoj provch redoxnch reakci zvis od pomeru koncentr cie reaktantov, a e redoxn rovnica m charakter logaritmu; prielom nastva pomerne skokovo po dosiahnut potrebnej koncentrcie. Toto sa vlastne odohrva aj pri dosiahnut potrebnej koncentrcie vitamnu C ako reduknej substancie v tkanivch, a plne koreponduje s, a aj objasuje, efekt lieby ochoren tolerannmi dvkami vitamnu C, kde vrazn zmena stavu pacienta nastva pri dosiahnut revnej tolerancie, a zvis los inku lieby od vekosti dvok m podobne logaritmick, skokov charakter. Vekos dvok, potrebn pre dosiahnutie innej koncentrcie v tkanivch, me vyzera ohromujco inn dvky sa pohybuj vysoko nad rmec vivy i genetiky, v rozsahu 30-200 gramov denne, vnimone aj viac. Podrobnosti v kapitole revn tolerancia.[47][925]

75 / 292
Viacer tdie skmali biochemick vhody vysokch dvok vitamnu C[47][9][149][190][402][403] a prospen redukn potencil vysokej hladiny askor btu/dehydroaskorbtu v tkanivch, naprklad pre disulfidy, oxidovan glutatin a adenochrm. Oxidovan glutatin je priamo redukovan a teda regenerovan pre alie dleit pouitie. To ist plat pre vitamn E. Askorbt tie me priamo redukova NAD a podpori tak jeho antioxi dan a metabolick funkcie, nezvisle od vkonnosti produkcie NADH benou metabolickou cestou. Toto m samozrejme priazniv vplyv na dostupnos bunkovej energie a alie systmy, ktor mu pracova efektvnejie.[47][925] Poznmka: eby nedostatok NADH bol jednm z dvodov navy pri ocho ren, kee sa spotrebva na obrann a antioxidan aktivity a je ho nedostatok pre ely metabolizmu? eby toto bol dleit dvod pokoja na lku aby sa etril NADH a bol dostupn pre obranu? eby prve toto bolo vysvetlenie, preo po dodan masvnych, tolerannch dvok vitamnu C nastva markantn zmena klinickho obrazu pacienta, ktor sa zane cti dobre, prestva by unaven a doke vykonva svoje ben aktivity aj napriek prebiehajcemu ochoreniu? Je to (o.i.) preto, e vitamn C vo vysokej koncentrcii priamo redukuje NAD+ na NADH, take aj popri imunitnej aktivite je ho dostatok pre potreby metabolizmu? Mechanizmov je zaiste viac, ale tieto svislosti sa logicky ponkaj. vahu by si zaslila aj loha zvenej telesnej teploty v zrchlen meta bolizmu a teda aj tvorby NADH. P vitamnu C tu kon; tak vek mnostv telo nedoke recyklova, nevie ich ani zmysluplne vyui v rmci metabolizmu, a kee ich nedok e uskladni, as sa roztiepi a poskytne alie VEE, a zvyok sa bez prekok vyli oblikami. Je to v poriadku, vitamn C u vykonal svoju farmakologick lohu odovzdal VEE na likvidciu vonch radiklov.[925]
Vsledky neutralizcie vonch radiklov

Ak sa nasad vitamn C v inkubanej dobe vrusovho ochorenia, vrus je zlikvidovan v rmci hodn. Ak sa vrus u usadil vo vznamnom pote buniek, vitamn C zabrni rozirovaniu infekcie a umon imunitnmu systmu zvldnu infekciu.[47] Poda Klennera doke vitamn C neutrali zova vrus aj vtedy, ke sa u nachdza vntri bunky.[1][37] Tieto schop nosti vitamnu C mu ma do uritej miery vznam aj pri rieen ndorov s vrusovou patolgiou, ako aj tch, ktor sa pomocou vonch radiklov roziruj a/alebo blokuj imunitn systm.[47] Aj stavy trvalch bakterilnych infekci, ako s chronick bronchitda, snusitda, zpal strednho ucha, tonsilitda, osteomyelitda, nepecifick uretritda, sa daj liei vysokmi dvkami vitamnu C. Obrat nastva zrejme vaka odstrneniu loklneho nedostatku vitamnu C a VEE v mieste infekcie. V prpadoch kombincie alergi s infeknm ochorenm vak treba pokraova v udriavacch dvkach vitamnu C, aby sa udrala trval blokda alergickej zpalovej kaskdy.[47]

76 / 292
Cathcart alej predpoklad, e prostrednctvom znekodnenia vonch radiklov by sa mohlo preds aj zpalovej kaskde v prpadoch zranenia alebo chirurgie, a tm zni boles a skrti liebu. Tento nzor je pod poren aj najnovm vskumom.[884] V stavoch, ktor s kombinciou mechanickho pokodenia, vivovho deficitu, imnnej dysregulcie, krvcania spojenho s uvonenm atmov medi a eleza, generujcich von radikly, a nslednch sekundrnych zpalovch kaskd (naprklad degeneratvne ochorenia platniiek, degeneratvna artritda, reumatick artritda, ankylzna spondyli tda, tup zranenia chrbtice), zlepenie me by mern dleitosti blokovania vonch radiklov a zpalovej kaskdy. Samozrejme, ned sa oakva zvrtenie pokoden, hoci vitamn C me pomc prirodzenm mechanizmom uzdravenia.[47] Von radikly sa podieaj aj na vzniku a rozvoji arterosklerzy a diabetes mellitus.[58] Toxny, ktorch mechanizmus inku zvis na vonch radikloch, je mon neutralizova vitamnom C.[47][399] Ide o viacer druhy toxnov, vrtane ortute, arznu, drog, organickch toxnov bakterilnych a ivo nych, oxidu uhonatho, oxidu siriitho a karcinognov, silnch oxidi zujcich substanci, narkotk, barbiturtov;[9][37] tto schopnos je mern dvke toxnu, dvke vitamnu C a reaknej dobe.[9][37][39][400] inok je v mnohch prpadoch u aj klinicky overen.[9][37] iastone sa daj zmierni stavy spsoben alergickmi reakciami, zosilnen zpalovou kaskdou, ako aj psychologick symptmy spso ben oxidatvnymi produktami (adenochrmom, non-adenochrmom).
[47][401]
Von radikly teda mu ma vznamn lohu v mnohch ochoreniach, zpalovch, stresovch, toxickch a okovch stavoch.[404] U ich likvid cia me vrazne potlai prznaky ochorenia a pomc organizmu.[50][47]
Porovnanie so zvieratami
Vina zvierat doke produkova vitamn C pre svoju potrebu. Niektor skeptick veterinri preto spochybuj vyuitie vitamnu C ako lieku: predsa aj zvierat, produkujce dostatok vitamnu C, mu ochorie; ako teda me by vitamn C liekom? Odpoveou je striktn rozdiel medzi metabolickou a farmakologickou funkciou vitamnu C.[925] Meme pripusti, e zviera, ktor produkuje dostatok vitamnu C pre svoju ben metabolick potrebu, je z pohadu tartovacieho stavu vo vhode oproti loveku, ktor pod paradigmou ODD trp chronickm nedostatkom vitamnu C, kvli omu metabolizmus nefunguje optimlne u pred vypuknutm ochorenia. Vaka dostatku vitamnu C, zviera mlo kedy trp niektormi deficientnmi ochoreniami, typickmi pre civilizova nho loveka. Dostatok vitamnu C me zabezpei, e mnoh infekcie s zvldnut u v zrodku, bez vypuknutia ochorenia, alebo me by nbeh aj priebeh ochorenia ah. Vitamn C zvuje nraznkov antioxidan

77 / 292
kapacitu pre aktnu neutralizciu vonch radiklov, o me znamena viu odolnos voi toxickm, radianm, karcinognnym vplyvom. Treba vak upozorni na fakt, e vo chvli, ke zplava vonch radik lov, naprklad kvli prudiemu vrusovmu ochoreniu, vysoko previ vyrovnvacie schopnosti organizmu, zviera sa dostva do tej istej situcie ako lovek. Antioxidan a imunitn systm potrebuje stly prsun novch VEE, ktor je vak nedostaton. Zviera sce me syntetizova vitamn C, ale len obmedzenm tempom, a vroba stoj energiu, tak ako aj vroba VEE pre NAD(P)H stoj energiu; oboje zvisia na glukzovom metabolizme, ktor je preaen.[925] A preto rzne zvenie koncentrcie VEE v tkanivch, naprklad pomocou masvnych dvok vitamnu C, m aj u zvierat obdobn lieiv vplyv, ako u loveka.[925] Naprklad u psov injekcie vitamnu C mu vyliei psinku.
[39]
Zviera m teda vhodu, e doke zabezpei dostatok vitamnu C pre optimlny chod svojho metabolizmu. lovek m vhodu, e me priemy selne vyprodukova obrovsk mnostv vitamnu C, a poui tto prirodze n ltku neprirodzenm, farmakologickm spsobom ako nosi VEE.[925] Cathcart to prirovnva k lietaniu: vtk m prirodzen schopnos lieta pomocou svojich vlastnch krdel. lovek nevie prirodzene lieta, ale doke postavi nadzvukov lietadlo. Liebu zase prirovnva k haseniu poiaru: Pri benej liebe, meme ma sce dostatok vedier (vitamnov v odporanch mnostvch), ale slab zdroj vody (VEE). Ale ak na miesto poiaru (radiklovej smrte) nalejeme vek mnostvo vody (VEE) vkonnou hasiskou striekakou (masvnymi dvkami vitamnu C), dokeme poiar efektvne uhasi.[925]
Antibiotikum C
Vrcholnm a prakticky neznmym farmakologickm spsobom vyuitia je C ako antibiotikum. U od 30. rokov minulho storoia s znme siln virucdne inky[9][1][297][22][24] vitamnu C. Zrejme preto, e sa mohutne podiea na oxidano-reduknch chemickch procesoch, a mnoh vrusy s zraniten voi oxidanm agentom, vitamn C doke priamo inaktivova a nii vrusy. Oxidcia vitamnu C vedie za prtomnosti medi ku vzniku peroxidov, ktor mu by zodpovedn za as procesu.[39][27] inok je nepecifick, testovan o.i. pre vrusy: poliovrus, vrus pravch kiahn, besnoty, herpesvrus, tabakov mozaikov vrus.[9] Je neuveriten, e toto inn a bezpen antivirotikum zostva aj po desaroiach takmer celkom nevyuit! Pre mechanizmus inku existuje viacero teri.[1][24][37] Jednou z nich je, e po transporte do bunky, vitamn C odstrni ochrann pl vrusovej nukleovej kyseliny a zabrni tak vrobe alch vrusov. Vitamn C spsob rozpad na adenozn-deaminzu, ktor konvertuje adenozn na inozn. Vzniknut purny s katabolizovan a nedaj sa poui na tvorbu alch exemplrov vrusovej nukleovej kyseliny. Odstrnenie ochrannho prote

78 / 292
novho pla vrusu v obehu me zabezpei jeho ahiu fagocytzu a likvidciu imunoglobulnmi. Je tie mon, e vitamn C sa spoj s vrusovm protenom a vytvor tak nov makromolekulu, ktor funguje ako represvny faktor (interfern), mnoenie novch exemplrov je inhibovan. Alebo sa tto molekula zni nslednou oxidciou. V kadom prpade, pri tomto procese sa zni aj vitamn C, preto treba pokraova v liebe aj urit as po klinickom vylieen. Indciou, e je to skutone tak, je Benediktov test mou na glukzu, ktor pri vrusovej infekcii vylet z 2 na 4+, a po podan vitamnu C klesne nasp do 18-36h. Vitamn C toti v moi vykazuje redukn reakciu, tak ako glukza, a u zdravho loveka u po podan 12g vitamnu C injekne nastane na niekoko hodn pozitvny Benediktov test. Tento paradox naznauje, e spojenm vitamnu C s telom vrusu vznik nov zloka, pretoe in by sa musel aj u chorho, po vysokch dvkach vitamnu C, prejavi tento vitamn v moi.[24][400];[39][27][405] Akokovek, vhody vitamnu C v lohe antivirotika s jasn: 1. mimoriadne nzka toxicita 2. schopnos prenika dovntra buniek. Taktie s znme bakteristatick a baktericdne inky vitamnu C,[297] doke dokonca narui polysacharidov obal viacerch obvanch patognov, ako s naprklad mykobaktrie tuberkulzy a streptokoky, vrtane pneumokokov,[1] a znii ich. K vhodm pribdaj alie: 3. detoxikuje - neutralizuje bakterilne toxny 4. podporuje prirodzen detoxikan mechanizmy tela 5. podporuje prirodzen obrann mechanizmy (napr. fagocytzu) Je poutovaniahodn, e medicna sa kvli obmedzenmu pohadu vivy nedokzala chopi tohto netradinho konceptu vyuitia. Dosiahnutm a udranm innej koncentrcie v krvi a telesnch tkanivch vytvrame prostredie, ktor bu priamo ni patogny, alebo je vemi nepriazniv pre ich mnoenie.[9]
inn bakteristatick koncentrcia vitamnu C B.pertussis[406] M.tuberculosis Staphylococcus aureus, B.typhosus, B.coli a B.suptilis B.diptheriae, Streptococcus haemolyticus inn baktericdna koncentrcia vitamnu C M.tuberculosis 10mg% 0,8mg% 1mg% 2mg% 5mg%

79 / 292
Ak teda vezmeme 10mg% ako elan hladinu a predpokladme rovno mern distribciu po tele, tak pre 70kg osobu bude minimlna vodn dvka 7g. Z mnohch dvodov, ako je krtka ivotnos vitamnu C v krvnom obehu (pribline pol hodiny), nedokonal vstrebvanie, a al ch, bude potrebn podstatne vyie mnostvo pre dlhodob udranie koncentrcie 10mg%. Avak mme aspo zklad pre alie vahy a pre porovnanie s mnostvami, ak sa pouvali v nespench tdich.

80 / 292
Postup lieby. revn tolerancia

Kovmi faktormi pre inn liebu s:

Rchlos. Sname sa zasiahnu skr, ne sa ochorenie rozvinie. Dvkovanie. Zaname s dostatone vysokmi dvkami.
Liebu zaname vas a s dostatonm dvkovanm, vtedy na pln vylieenie mu stai hodiny, alebo 3-4 dni, poda ochorenia. Niektor choroby vyaduj aj nsledn mierne udriavacie dvky, in me djs k nvratu ochorenia. Literatra obsahuje podrobnejiu metodolgiu. Pri stnom podvan dvkovanie zodpoved tolerannej rovni, ie maximlnej dennej dvke, ktor telo samo pripa. Ide o tzv. sublaxatvnu dvku, ie takmer hnakov, dosiahnut najvym dv kovanm, ktor ete nevedie k hnake. Tolerancia sa li u jednotlivch ud, rznych chorb, a dokonca aj v priebehu choroby. Zvykne sa ete navi sbenm injeknm podvanm. stne podvanie v tolerannch dvkach je dynamick proces, ktor Cathcart nazva titrovanie k revnej tolerancii.[44][927][928][929] Lekr pou pacienta o zkladnch princpoch a odhadne vodn dvkovanie pre dan chorobu. Neme vak nalinkova presn harmonogram; ten si u mus pacient vytvra sm, pretoe tolerancia sa men v priebehu choroby, dokonca aj medzi jednotlivmi dvkami. Pacient sa nau balansova na hrane tolerancie a odhadn poda pocitov, koko ete unesie trviaca sstava; dvku, ktor takmer vedie k hnake, ale ete nespsob hnaku. Pacienti zvyajne hlsia pocit zlepenia choroby prve vtedy, ke dosiahnu tolerann rove. Efekt zlepenia je tak vrazn, e pacienti sa nezaujmaj o drobn trviace vkyvy, a ctia sa dobre a aktvne dokonca aj pri ochoreniach, ktor by ich za bench okolnost urite udrali na lku. Toto zjavn zlepenie stavu je zrove klinickm dkazom, e nenastva acidza ani in toxick metabolick efekt.[47] Lekr m povzbudzova pacienta k efektvne vysokm dvkam po urit dobu, lebo pacient m tendenciu poddvkova sa. Frekvenciu dvok taktie uruje pacient je zaujmav, e pacient asto sm cti, kedy je potrebn alia dvka, a mnoh pred ou uvdzali subjektvny pocit, e choroba sa vracia. Tolerann dvky treba udra dsledne a km sa pacient necti plne a trvale v poriadku. Maximlna tolerancia sa dosahuje nielen optimlnou vekosou dvok, ale aj ich optimlnou frekvenciou.[44][47] Naprklad, niekto me lepie tolero va dvku 5g 4h ne 2,5g 2h, hoci shrnn mnostvo je rovnak.

81 / 292
Graf: Rozptia piiek tolerannch stnych dvok vitamnu C pre rzne zdravotn stavy [gramov/osobu/de]. Poet dvok za 24 hodn.[43][44][47]
normlny stav (4-15) mierne prechladnutie (30-60) horie prechladnutie (60-100+) chrpka, ECHO, coxsackievirus (100-150) mononukleza (150-200+) vrusov zpal pc (100-200+) astma, potr.a env.alergie, sen.ndcha (0,5-50) popleniny, chirurgia a zranenia (25-150+) zkos, cvienie a in mierny stres (15-25) rakovina, reum.art., ankyl.spondylitda (15-100) Reiterov syndrm (15-60) aktna anteriorn uveitda (30-100) bakterilne infekcie (30-200+) infekn hepatitda (30-100) kandidza (15-200+)
50
100
150
200
250 0
10 15 20 25 30
Pri pohade na potencilne vyuitie tchto mnostiev, o asi znamen ochorenie pre ben 2g vitamnu C v tele? Bez adekvtneho prsunu hroz aktny vyvolan skorbut.
Pocity pacientov shlasia s lekrskymi zznamami: v rozpt vekosti dvok je len pomerne mal rozdiel medzi innou koncentrciou a hnakou; vrazn stup prznakov ochorenia nastva a pri 80-90% hnakovej dvky, priom m vyie dvky s potrebn, tm je inn rozptie relatvne menie (v pomere ku vekosti dvky jednoducho preto, e na vyvolanie hnaky sta relatvne kontantn mnostvo nestrvenho nadbytku v revch, o zmenuje manvrovac priestor pri vych dvkach).[44] Potrebn je udranie tolerannej dvky; akkovek niie mnostvo je jednoducho nzke, nem vrazn vplyv na priebeh ochorenia a zrejme nedoke zabezpei dostaton hladinu priamo na mieste infekcie. Analgiu nachdzame aj v znmej a overenej vojenskej terii piatich muov, ktor vyhraj bitku na bojisku me by aj 100-lenn jednotka, ale ak je dostupnch niekoko bojovnkov navye, nastva prielom v taktickej situcii, ktor rozhodne o vsledku bitky. V kadom prpade, niie dvky neprinaj oakvan rchly efekt, o me vies ku sklamaniu. Na tomto fakte stroskotali aj niektor tdie, ktor nsledne tvrdili, e lieba vitamnom C nie je efektvna. Ak m pacient vek problmy s stnym podvanm, namieste je intravenzna lieba.[44][47] V svislosti s dennou dvkou pre konkrtne ochorenie u konkrtneho pacienta, zistenou titrovanm, Cathcart potom v odhade hovor o 50gramovom nachladnut alebo 100-gramovej chrpke apod:[42]
50-gramov ochorenie: trochu teploty, celkov bolesti, ale sta

82 / 292
ambulantn rieenie.
100-gramov: teplota 38,9 39,4, normlny prjem tekutn ale pacient potrebuje zosta v posteli, cti sa zle. 200-gramov: teploty okolo 40, semi-komatzny, iastone dehyd rovan, vhodn je hospitalizcia.[39]
revn tolerancia sa d mierne zvi pouitm zmes minerlnych askorbtov, zvyajne sodka, ale aj vpnika, horka, draslka, zinku.[47] Najpouvanejm, najdostupnejm a zrejme aj najbezpenejm je askorbt sodn (AS). Efekt revnej tolerancie, akokovek je v princpe jednoduch, inn a pre pacienta zvldnuten, je zrove vekm problmom pre najobbenej vedeck postup konvennej medicny placebom kontrolovan skku. Akm spsobom zmera dosiahnutie a udranie revnej tolerancie u konkrtneho pacienta, ke je individulna a men sa v priebehu choroby? Ako navodi bezpen a hodnovern placebo, ktor by napo dobnilo pomerne ostr prah medzi vysokou tolerannou dvkou a miernou hnakou? Ako zrove napodobni pocit klinickho zlepenia, stupu prznakov ochorenia?[42]

83 / 292
Praktick informcie pre liebu

m skr sa zane s plnmi dvkami, aspo po dobu 24 hodn, tm s lepie ance, e u v takomto krtkom ase vrazne ustpia prznaky ochorenia, a e nedjde k nvratu ochorenia (relapsu). Ak sa pouij menie dvky, tak ich treba uva po cel zvyajn dku trvania ochorenia, a rastie riziko relapsu. Klenner povauje 350mg/kg, resp. u dospelho 30g/de, za minimlnu lieebn dvku.[1] Niie dvky, povedzme do 10g/de, s stle ete skr vivovho charakteru a meme ich povaova nanajv za sub-farmakologick. Dvky vak zvisia nielen od hmotnosti pacienta a zvanosti ochorenia, ale aj od vkonnosti jeho imunitnho systmu. Klinicky odskan dvkovanie u rozlinch chorb je v rozpt 350-1200mg/kg.[1] Tieto zistenia s v pozoruhodnom slade so stresovou spotrebou cicavcov. U malch det sa mu poda 2-3g IM 2h.[39] Pri akch ochoreniach sa tieto dvky (u dospelch uveden 350mg/kg) mu poda kad hodinu, opakova 6-12 (vdy s odstupom hodiny), potom 2-4h a do vylieenia.[39] Nielen pri stnej tolerannej, ale aj pri injeknej liebe pacient asto sm cti, kedy je potrebn alia dvka. Exaktnou laboratrnou metdou je strieborno-nitrtov test: 10 kvapiek 5% roztoku striebornho nitrtu a 10 kvapiek mou sa umiestni do Wassermanovej skmavky a odta po 1[1]-2 mintach, najmenej kad 4h. Pri zvanch patolgich m by koncentrcia vitamnu C tak, e v rom roztoku je zrazenina farby dymovo edej a drevenho uhlia.[37] Toti, ke je test pozitvny na vitamn C, znamen to, e tkaniv s saturovan a pacient dostva sprvnu dvku. Prebytok vitamnu C v moi je teda sprvnym, nie kodlivm javom.[39][34] alou monou orientanou metdou pri vrusovej infekcii je Bene diktov test glukzy v moi. U chorho stpne z 2 na 4+, po podan vitamnu C by sa mal do 18-36h vrti do normlu. Ke zane by test op pozitvny, indikuje to, e vrus je pod kontrolou, pretoe vitamn C sa pri likvidcii vrusu zrejme men v nejak in zloku a neprejavuje sa v moi, km po znien vrusu sa vitamn C u bezo zmeny vyluuje a prejavuje sa pozitvnym Benediktovm testom, tak ako u zdravch ud.[39][34]

84 / 292
Farmakokinetika
Dynamick model toku
V minulosti sa uvdzalo, e telo je saturovan pri hladine vitamnu C v plazme okolo 70mol/l, a tento nzor sa objavuje dodnes,[313][407] avak je dvno experimentlne vyvrten dkazmi o dosiahnutenosti mnohon sobne vych hladn.[313][291] Jedin 5-gramov stna dvka doke zvi hladinu v plazme a na 250mol/l, ie troj-tvornsobok benej hladiny. Tvrdenia o saturcii boli pod tlakom dkazov asom zmiernen, zaala sa pouva formulcia, e telo prsne reguluje hladinu vitamnu C v plazme, a uvdzan hranica bola zven na 200mol/l, avak ani to u nedokzalo zachrni statick model pred zastaranm prekonal ho dvojfzov dynamick modelom toku, ktor vysvetlil viacero zhad, vrta ne biologickej ivotnosti vitamnu C v metabolizme (30 mint vs 8-40 dn). Obliky maj dva reimy prce s vitamnom C. Pri hladine vyej ne pribline 70mol/l sa telo spolieha na dostupnos vonho vitamnu C, a preto ho nechva vone prechdza oblikami do mou, take sa vo vode rozpustn vitamn C v takejto situcii bez prekok rchlo vyli.[50][408] Biologick polas je v takejto situcii len pribline pol hodiny, take na udranie poadovanej farmakologickej koncentrcie s nutn kontinu lne vysok dvky.[409],[313][50] Ak vak hladina poklesne pod uveden hranicu, obliky zan prostred nctvom sodkovo-zvislch SVCT transportrov aktvne reabsorbova vitamn C a vraca ho do obehu, brniac jeho vyleniu, s vnimkou dehydroaskorbtu.[410][50][411][412] Tto aktivita obliiek stoj energiu, preto je zrejm, e sa zapja len vtedy, ke je to naozaj nutn. Znamen to, e uveden hladina by sa mohla povaova skr za najniiu prijaten a obliky vlastne brnia telo pred aktnym skorbutom. Biologick polas vitamnu C me v takomto reime dosiahnu a 8-40 dn.[50][413][414] Kee recyklcia nie je dokonal, aj napriek snahe obliiek, telo bez prsunu postupne prde aj o posledn zvyky vitamnu C a nastva klinick skorbut.[409],[313][50] Bunkov transport zabezpeuj jednak pecifick transportry SVCT, jednak glukzov transportry GLUT, kee oxidovan forma vitamnu C (dehydroaskorbt) je molekulovo podobn glukze.[50][415][416][417] Kee glukza sa v plazme zvyajne vyskytuje v rdovo vych koncentrcich, bva transportovan vo vej miere. elom transportu dehydroaskor btu do buniek je pravdepodobne to, e bunky s schopn transformova relatvne toxick dehydroaskorbt sp na askorbt. Rzne bunky maj rozlin schopnos transportu dehydroaskorbtu, zvis to najm od potu povrchovch transportnch molekl,[50][418][419][420] ktor v prpade GLUT4 rastie v prtomnosti inzulnu.[50][421] Dobrm indiktorom hladiny vitamnu C s erven krvinky, pretoe

85 / 292
odzrkaduj priemern hladinu v plazme koncentrcia v krvinkch nepodlieha nhlym vkyvom.[50][422][423][91][424][425][426] Maj vek schopnos absorbova dehydroaskorbt prostrednctvom GLUT1 transportrov, a recyklova ho sp na askorbt,[50][427][428][429][873] o vytvra antioxidan mechanizmus, schopn ochrni tkaniv pred toxicitou dehydroaskorbtu, a zni koncentrciu dehydroaskorbtu na menej ne 2mol/l.[50][430][431] Biele krvinky s zvltnym prpadom, pretoe ich metabolizmus vitam nu C sa vznamne men pri ich aktivcii,[50][371] a ich vkonn transportry doku absorbova vek mnostvo vitamnu C aj v situcii, kedy je plazmov koncentrcia nzka. Biele krvinky patria medzi posledn tkaniv tela, ktor prdu o svoj vitamn C. Preto sa na zklade bielych krviniek v iadnom prpade ned modelova celkov metabolizmus vitamnu C, ako to robili niektor tdie.[50]
Zkladn charakteristiky reimov podvania

Treba si uvedomi, e z pohadu farmakokinetiky je vek rozdiel medzi stnym a injeknm reimom podvania vitamnu C. S tu vek roz diely v plazmovej koncentrcii, vyuitenosti, saturcii tkanv i rchlosti vylenia. Jeden gram stne m celkom odlin inok ako jeden gram injekne. Injekn podvanie je nutn u prpadov, kedy je potrebn rchly zvrat toku, ktormu telo el, a vedie k dobrm vsledkom aj pri niej celkovej dvke, ne je tolerann. Nstup hladiny v krvnom obehu je najrchlej pri intravenznom (IV), avak k vyleniu dochdza skr, ne sa stihn saturova tkaniv; pika vyluovania moom nastva do 1-3h. Intramuskulrne podanie (IM) m pomal nstup aj vylenie.
stne podvanie
Najpomalie je stne podvanie (OR), pika vyluovania nastva do 36[432] resp. 4-6h.[24][433]? Pota treba aj s tm, e trviaca sstava zni as vitamnu C skr, ne sa stihne vstreba. Rchlos vyluovania vitamnu C moom zvis aj od celkovej vstupnej pH reakcie stravy, ktor nsledne ovplyvuje reakciu mou: pri alkalickom moi dochdza k meniemu vyluovaniu vitamnu C, pri kyslej reakcii je vyluovanie rchlejie.[23][433] Hladina vitamnu C v plazme je najvyia pribline do 2-4h po uit, potom kles; pribline do 7-10h od uitia klesne na polovicu zisku. Menie dvky sa vyluuj rchlejie, s vymi dvkami pokles relatvne spomauje, avak do 24h sa u dosiahne vodn hladina. Pozrite graf.[434] Znamen to, e pri uit len jednej alebo dvoch dvok denne, hladina je poas vekej asti da blzko zkladnej rovne, take efekt nie je vznamn;[409][300][306] absorbcia vykazuje pri takchto dvkach rovnak charakteristiky akoby boli navzjom celkom nezvisl, a nesta to ani na saturciu tkanv, ani na in vznamn biologick efekt.[50] Na tomto fakte stroskotali aj niektor tdie, ktor hlsili neinnos megadvok vitamnu C.[50][435][436]

86 / 292
Pravidelnm dvkovanm je vak mon dosiahnu udranie potrebnej koncentrcie - naprklad pri dvkovan 3g 4h dosiahneme stabiln hladinu a 220mol/l;[434] pre porovnanie, za ben sa povauje hladina 50-60mol/l.[58] Dosiahnutenos vysokch hladn je zrejm aj z alch publikci.[50][190][437][438] Podrobnejie informcie o farmakokinetike publi kovali Ducong a Hickey et al.[439][50] Pomocou lipozomlneho vitamnu C je mon stne dosiahnu celkom netuen hladinu a 400-500mol/l.
[440][313]
Ak sa vitamn C uije s jedlom, pomer vstrebania bva lep ne bez jedla, zrejme kvli spomaleniu tranzitu cez trviacu sstavu.[192][193] Aktvne transportn mechanizmy sa toti pri vych koncentrcich vitamnu C mu saturova a potom vstrebvanie nastva u len pasvnou difziou.[193]
Injekn podvanie
Pre injekn podvanie pouvame askorbt sodn (AS), ktor m fyziologick, mierne alkalick pH7,4; kyselina askorbov je nevhodn, pretoe aj v malch dvkach by spsobila metabolick acidzu. Treba upozorni, e aj ke v niektorch publikcich sa hovor o injeknom pouvan kyseliny askorbovej, vdy ide o askorbt, nie o kyselinu. Aj injekn balenia sce niekedy uvdzaj obsah kyseliny askorbovej, ale zvyajne zrove obsahuj sodn bikarbont (hydrognuhliitan sodn), take aj tu je prinajmenom sasti kyselina askorbov neutralizovan na askorbt sodn.[52] V prpade neistoty treba radej skontrolova pH roztoku. Aby bol tento fakt zdraznen, a nedolo nedopatrenm ku podaniu kyseliny askorbovej, pri jednotlivch lieebnch protokoloch radej vslovne uvdzame askorbt sodn (AS). Injeknm podvanm sa d dosiahnu a 40-nsobn pikov koncentrcia v plazme oproti stnemu podvaniu, a do 15 380mol/l. Tabuka ukazuje pikov koncentrcie po IV podan; pribline do 1h kles na polovicu a do 2h na tretinu. Detailn farmakokinetiku vrtane grafickch znzornen njdete v tdii Padayatty et al.[434]
IV Dvka vitamnu C [g] Koncentrcia v plazme [mol/l] 3 1 760 5 2 870 10 5 580 50 13 350 100 15 380
Kombinovanie tchto reimov prina pomerne vek vonos v stanoven optimlneho lieebnho reimu pre konkrtneho pacienta, s prihliadnutm na charakteristiku ochorenia. Niektor stavy vak vyaduj vyslovene injekn podvanie, v prpadoch, ke s pre dosiahnutie inku nutn vysok koncentrcie v plazme. V literatre je mnoho praktickch sksenost a postupov. IV sa pouva tam, kde je to praktick, a pri aktnych stavoch sa podva tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta dovol. V ostatnch prpadoch IM.[1] Uvanie me prebieha naprklad v 2-, 4-, alebo 6-hodinovch intervaloch, poda choroby a poadovanej dennej dvky, avak je potrebn dodriava dvkovanie nepretrite, aj v noci. Autori zhodne odpo

87 / 292
raj, aby sa popri injekcich prijmal vitamn C aj stne, v tolerannej dvke. Pri hnakovch ochoreniach me by vhodnejie, zana isto injekne. Ke sa pacient u uzdravuje, me sa aisko lieby prenies na stne podvanie.[39] Pri injekcich sa nevyhneme technickmu problmu - dostupn injekn dvky na naom trhu maj obsah nanajv 500mg, take ns ak usilovn otvranie ampuliek. Navye ich treba ma dostaton zsobu, aby sa v prpade potreby mohli rchlo poui a nestrcal sa as, nakoko ani v lekrach nezvykn ma skladom vie mnostv. alou monosou, ktor vak nemus by vhodn pre kadho, je run riedenie. Cathcart[52] opisuje vrobu 50% roztoku v 500ml sterilizovanej ztkovanej infznej fai: 250g (300ml) jemnch krytlov askorbtu sodnho (AS) a 6,6ml injeknho edetate disodium (EDTA) USP 150mg/l, sa zaleje injeknou vodou 500ml, poda potreby aj o nieo viac, aby sa trasenm vetko dkladne rozpustilo. Koncentrt m pH okolo 7,4 a umiestni sa do chladniky. Je extrmne baktericdny, postar sa o svoju sterilitu. Ete vhodnejie je, ak sa zmes najprv umiestni do chladniky, schlad, a a potom rozpa trasenm, pretoe takto vznik menej dehydroaskorbtu. Koncentrt potom pouvame na namieanie injeknho roztoku v prslu nom pomere riedenia. Pri injeknom podvan pridme aspo 1g glukontu vpnika denne.[39]
Intramuskulrne (IM)
IM podvame pomalie (aj 2 minty na injekciu) a v prpade potreby znime koncentrciu roztoku, kvli zneniu bolestivosti a vedajch inkov; optimum je 25% roztok, nanajv vak a 500mg/1ml.[37] Pred i po injekcii prilome ad kvli zmierneniu bolesti. Obbenm miestom pre IM je glutelny (zadkov) sval.[1] Ak je potrebn, meme poda a 2ml do obidvoch zadnc, kad hodinu.[52] Vhodn je 22G ihla (0,7mm), pre deti s dkou 1'' (2,5cm), pre dospelch 1,5'' (3,8cm).[39] Dbme na to, aby podanie prebehlo hlboko intramuskulrne. Nedosta tone hlbok injekcia me prispie ku opuchu, v raritnom prpade musel by dokonca drenovan steriln absces.[39] Na zmiernenie bolesti sa me v predstihu poui injekcia procaine 1,52%, tou istou ihlou, samostatnou striekakou, alebo ho prida do injekcie askorbtu.[39] IM je obben reim podvania u det, kde je problematick dosta sa k ile. D sa poda a 12g, do 2-3 rznych miest pomocou 50ml striekaky. Vie mnostv sa u podvaj radej IV infziou (kvapakou).[39]

88 / 292
Intravenzne (IV)
Pri IV treba venova vek pozornos koncentrcii roztoku. Pri dvkach do 12g zvyajne postauje riedenie 1g AS na 5ml vody, najm ak je buffrovan sodnm bikarbontom alebo sodnm bisulfitom.[1] [39] Vyskytli sa vnimon prpady, kedy pri nedostatonom rieden alebo prirchlom podvan nastal cievny k v ramene, do ktorho sa podvalo, a dokonca jeden prpad cievnej trombzy pri rieden 500mg/1ml. alm monm podnetom ku spomaleniu je nhla slabos pacienta; je vhodn, aby pacient pri podvan leal.[39] Ak sa vitamn C podva u zmiean s vpnikom, reakcie s miernejie.[39] Pri vch, rchlo podanch dvkach (najm nad 400mg/kg) sa pouva riedenie 1g/18ml, in by mohlo djs k aktnej dehydratcii cerebral cortex a nslednej symptomatickej epilepsii - miernym kom nh, pri plnom vedom, bez inch akost, ktor vymizn do 20 mint.[1][39] Takto riedenie je nutn aj pri niektorch komernch baleniach, ktor obsahuj privea konzervanch prsad. Na riedenie pouijeme ben vodn infzne roztoky: 1/2N alebo 1N son, Ringerov lakttov alebo 5% dextrzny (5D). Pri benej liebe s opako vanmi IV dvkami sa me vitamn C rozptli do infzie, naprklad do 2-3 flia 5D vody na 24 hodn,[37] kad s prdavkom 1g vpnika vo forme glukontu.[1] Klenner[39] povauje za optimlne nasledovn zloenie fae infzie: 60g AS, 500mg tiamnu Hcl (B1), 300mg pyridoxnu (B6), 400mg kalcium pantotentu (B5), 100mg riboflavnu (B2), 300mg niacnamidu (B3). Podva 1-2 denne. Rchlos IV prispsobujeme pacientovi nem sa dehydrova, ani prli rchlo prijma sodk. Loklna boles ily bva spsoben prirchlym podvanm a/alebo zkladovm mdiom 0,9% NaCl; infziu spomalme.[44]
[60]
Poas IV podvania sa zvi revn tolerancia, o umouje vy stny prjem vitamnu C, avak treba ho prerui asi hodinu pred skonenm IV, in by vitamn C, ktor sa nestihol strvi, spsobil hnaku hne po skonen IV (ke sa tolerancia zni sp na normlnu rove). V stnom prjme pokraujeme asi polhodinu a hodinu po skonen IV.[52] IV pomocou striekaky Pri podvan IV pomocou striekaky treba bra ohad na pacientovu schopnos prijma vitamn C uritou rchlosou, o je obzvl dleit u det. Klenner[37] uvdza nasledovn kombincie ihiel a striekaiek, ktor zabezpeia optimlnu rchlos, hoci najastejie pouval 23G ihlu 25mm, aj pri vch objemoch.[39]

89 / 292
Maximlny obsah Objem striekaky askorbtu [g] [ml] 12 6 4 2 50 30 20 10
Ihla 20 G 21 G 22 G 23 G
Ihla priemer[441] [mm] vonkaj 0,902 0,813 0,711 0,635 vntorn 0,584 0,495 0,394 0,318
IV pomocou infzie
Riordan[60] zha svoje sksenosti s infziami takto: Najlepie je tolero van infzny roztok s osmzou do 1200mOsm, vtedy nevad, ak je aj hypertonick. Me sa bez problmov poui askorbt sodn, ale celkom najlepie sksenosti m so zmesou AS a kyseliny askorbovej v pomere 0,91 molov sodka ku molu AS, o v koncentrovanom roztoku 500mg/mL znamen pH5,5-7,0. Infziu pripravuje tak, e koncentrt prid do steril nej infznej vody alebo Ringerovho roztoku. Na zklade meran osmzy odpora nasledovn optimlne pomery riedenia pre jednotliv mdi:
Dvka askorbtu (vitamnu C) [g] 1 15 30 60 75 100 Steriln voda [ml] 250 250 500 750 750 1000 Ringerov roztok [ml] 250 250 500 750 1000 1250
Nezabudnite odpota objem askorbtu od objemu infzneho vrecka alebo roztoku.[60]
Rchlos infzie by nemala presiahnu 1g vitamnu C za mintu. Vemi dobre tolerovan bva rchlos 500mg za mintu.[60] Cathcart podva infziu s 60g AS ambulantne za 2-3 hodiny. V prpade hospitalizcie sa infzia podva svisle, nepretrite. Vie dvky podva pomocou viace rch flia po 60g.[51]
Adjuvans pre vitamn C

Adenozn
Na posilnenie protivrusovch inkov Klenner pridva adenozn-5monofosft. Vitamn C stimuluje enzm, ktor likviduje nukleov kyse linu vrusu. Purny sa katabolizuj a nie s k dispozcii pre tvorbu novej nukleovej kyseliny vrusu. Niektor pacienti vak poas vrusovho stresu nedoku vytvori dostatok adenoznu, ktor by pomohol tomuto enzmu v jeho prci. Uvanie: rchlej je vodn roztok (IM u dospelch), hoci sa d poui aj

90 / 292
gl. Dvkovanie 25mg u det a 50-200mg u dospelch 12h.[1][37] Vie dvky meme rozdeli na astejie dvky 50mg, o zmierni vedajie inky. Ak pacient cti plnos hlavy, nezdrav pocit na hrudi, spomalen pulz a nevonos, preds alebo potlai sa d vdychovanm aromatickch amnnych vn.[1]
DCA
U postihnutch jedincov, alebo pri vemi zvanch patolgich, zvi podporu nadobliiek. Meme poui vaok z kry nadobliiek (adre nal cortex) a/alebo desoxycorticosterone acett (DCA),[1] vodn roztok, zvyajne 2,5mg pre deti a 5mg pre dospelch, IM. Nhly opuch nh indikuje precitlivelos a liek sa mus presta uva.[37]
Protamid
inok vitamnu C sa d zvrazni pridanm protamidu (koloidnho roztoku denaturovanho proteolytickho enzmu). Vitamn C sa podva ako zvyajne, protamid pouijeme nanajv 1 ampulku denne. Osvedil sa pri liebe neuritickch ochoren, ako naprklad herpes simplex a herpes zoster, ale aj pri poliomyelitde a chrpke.[39]
Vpnik
Vpnik znsobuje vsledky vitamnu C, popri tom, e je ete potrebn ako prevencia bytku inov vpnika. Podva sa 1 gram vpnika denne, v podobe 10ml glukontu vpnika, pridanho ku vitamnu C. Vpnik sa nem podva samostatne (bez vitamnu C), lebo by mohol spsobi nebezpen spomalenie srdcovej innosti.[39]
PABA
Para-aminobenzoick kyselina je frakciou B-vitamnov a pouva sa najm pri rickettsilnych a parazitickch infekcich, v niekokogramovch mnostvch. Mechanizmus jej inku na tieto ochorenia nie je celkom znmy.[39] Adjuvanty pre onkolgiu s predstaven v kapitole Rakovina.

91 / 292
Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie

Je nad rmec tejto knihy, podrobne rozobra mon vedajie inky vetkch spomenutch vitamnov a doplnkov, hoci celkovo mono konta tova, e prinajmenom vitamny B3 (niacnamid), C a E s vemi bezpen aj vo farmakologickch dvkach, a neiadce inky s veobecne zried kav a ahk. Ak sa vyskytn sprvy o kodlivosti vitamnov, treba k nim pristupova obozretne, najm kvli sklonu mdi ku kandlom, ako je uveden v kapitole Vitaminofbia. Vitamn C sa absoltne nepodob na ktorkovek syntetick liek, v zmysle svojej netoxicity. Pre lekrov, zvyknutch pracova s toxickmi ltkami (liekmi) je to natoko nezvyajn, e sa neustle snaia odhali akkovek neiadce inky vitamnov, hoci len isto teoretick. Tieto hypotetick neiadce inky sa potom ahko stvaj senzciou, aj keby lo o ist pekulciu, alebo o vsledky extrmne pojatch in vitro experimentov.[16] Kapitola o vedajch inkoch vitamnu C je svojm rozsahom pomerne vek, o by mohlo vzbudzova myln dojem, e vitamn C m mnostvo neiadcich inkov. Pravdou je, e pre drviv vinu ud je vitamn C prakticky nekodn aj vo vemi vysokch mnostvch. FDA uvdza vitamn C na zozname GRAS (celkovo bezpench ltok).[1012] Pohad do tatistk[442] ukazuje, e vitamn C je mimoriadne bezpen v porovnan s ubovonm inm liekom, bezpenej ne konvenn antipyretik, antihistaminik, antibiotik, analgetik, sedatva, diuretik a tak alej, a to aj lieky dostupn bez lekrskeho predpisu. Dokonca ak sa vitamn C podva sbene s nimi, zvyajne zvyuje ich innos i bezpenos.[47] Napriek mimoriadnej zriedkavosti vnejch vedajch inkov vitamnu C, tto kapitola bola vemi dsledne naplnen, aby sa o najirie prediskutovali a dalo sa im predchdza a zmysluplne ich riei. Napokon, autor tejto knihy uva (z pohadu ODD) vysok kadodenn dvky vitamnu C, a odpovede hadal aj vo svojom vlastnom zujme.
Paradox porovnanie s paracetamolom

Pre objektvnej prstup ku potencilnym vedajm inkom vitamnu C si najprv dovolm porovnanie s celkom bene dostupnm liekom, akm je paracetamol. Prpravky s obsahom tejto innej ltky sa kupuj a uvaj bez najmenieho podozrenia; na umiv prpravky beia reklamy v tele vzii. Tento liek sa veobecne d povaova za pomerne bezpen, dokonca jeden z najbezpenejch, v porovnan nielen s ostatnmi liekmi vo svojej kategrii, ale akmikovek liekmi v najirom zmysle. Ak teda chceme hodnoti bezpenos vitamnov, mali by sme si najprv uvedomi, e aj obyajn paracetamol m na svedom stovky mrt rone, km vitamny zvyajne ani jedno.[442][443][444];[934][937] Jednou zo stoviek kadoronch obet paracetamolu bol 13-ron chlapec Wade Dunn, ktor zomrel v roku 2000 na zlyhanie peene. Bol 14 dn hospitalizovan, za tento as dostal spolu 32 gramov paracetamolu (2,3g/de), o je stle ete v normlnom rozpt dvkovania. Poas hospi

92 / 292
talizcie, pod prsnym dohadom, s povaovan za prpustn dvky a do 90 resp. 150mg/kg denne.[443] Napriek tmto faktom, paracetamolu sa takmer nikto neboj, zatiao voi vitamnom panuj predsudky. Obvam sa, e mnoh lekri by skr akcep tovali 32g paracetamolu ne 32g vitamnu C, a mnoh by ochotnejie podali 150mg/kg paracetamolu ne 150mg/kg vitamnu C. Bolo by zaiste prospen pre pacientov, keby sa konene odstrnili star predsudky.
Predvkovanie vitamnom C
Tto otzka je celkom prirodzen, s ohadom na hyperdvkov liebu, pri vedom monosti predvkovania niektormi vitamnmi, najm A, D a B6. Vitamn C je mimoriadne netoxick, predvkovanie je nepravdepodobn, najm pri krtkodobom podvan v obdob choroby alebo stresu. Doposia neboli dokumentovan iadne konzistentn vzorce toxickch inkov, pri iadnej dosiahnutej dvke![212] Pri dlhodobom podvan zdravm osobm existuj skeptick nzory, avak aj dvka 2-4g[212];[445][446][447] resp. 2-6g,[9] [62] prpadne a 10g/osobu/de[212] je dobre tolerovan a dlhodobo bezpen. Zstancovia, ako napr. Pauling, Cathcart, Klenner, dlhorone uvali 6-20g denne bez vedajch inkov.[62][37] Dokonca ani dlhodob dvky 1 resp. 2g/kg/de u zvierat nemali zistiten toxick nsledky.[1012] [448] V prospech vysokch dvok hovoria viacer okolnosti. U pohad na ben dvky, ktor si produkuj cicavce pre svoju ben potrebu, naznauje, e prirodzene vyuvaj pomerne vysok mnostv, priom v ase stresu alebo choroby dopyt i tvorba vitamnu C ete prudko rastie. Toto naznauje, e organizmus cicavcov je vemi tolerantn voi krtkodobo vysokm hladinm vitamnu C. Smrten dvka u loveka nie je znma, ako ani iaden prpad smrtenho predvkovania. Dvka, ktor usmrt polovicu potkanov LD50=11,9g/kg.[449][450][451] V prepote na 70kg loveka by to bolo 833g, ie takmer kilogram, uit naraz, stne. U my LD50=3,367g/kg.[451] daj sa vzahuje na zdrav organizmus; zven tolerancia poas choroby a stresu pravdepodobne posva hranicu vyie. Treba vak bra do vahy, e nielene LD50 u loveka nie je (a z princpu zrejme ani nikdy nebude) znma, ale aj individulna citlivos u konkrtneho loveka me by vyia i niia. Zhrnutie: z pohadu aktneho smrtenho predvkovania poda daju LD50, je vitamn C o 11% menej toxick ako etyl-alkohol a 4-krt menej toxick ne kuchynsk so.[449][451] Kee vitamn C sa rchlo metabolizuje, kvli udraniu innej koncen trcie v tkanivch a plazme je potrebn rozloi prjem do niekokch dvok poas da. Tmto spsobom pacient bezpene prijme za de hrn ne pomerne vysok mnostvo klinick sksenosti ukazuj, e u chorch ud krtkodob lieba dvkami a 200g denne ete nevyvolva iadne prznaky predvkovania.[9][44][37] Z niekokch tiscov Klennerovch pacientov, vye 200 potrebovalo pri liebe dvky a 500-1000mg/kg kad 4-6h po dobu 5-10 dn, a

93 / 292
vetky laboratrne vsledky boli v poriadku, bez znmok toxicity.[39] Telo m inn mechanizmy, ktormi si reguluje hladinu vitamnu C.[192] 1. Trviaca sstava. Ako vyplva z kapitoly revn tolerancia, telo prijme z potravy len toko vitamnu C, koko skutone potrebuje. Zvyok prechdza nestrven revami, a ak je mnostvo privek, sp sob miernu hnaku na osmotickom princpe, ktor ustpi po znen alebo preruen dvok. Nenastva systmov otrava. 2. Obliky. Vitamn C je rozpustn vo vode, take sa ahko vyluuje. Obliky udruj hladinu vitamnu C poda dynamickho dvojfzovho modelu, podrobnejie je opsan v kapitole Farmakokinetika. Meme teda kontatova, e vitamn C je prakticky netoxick.[47][37] [452][364] Niektor zvieracie tdie zistili toxicitu dehydroaskorbtu a vznik diabetes, ale podvali ho v dvkach 1,5g/kg, nezrieden, IV; uom sa dehydroaskorbt nikdy nepodva, a askorbt sa pri IV vdy riedi.[47][456] [453][454][455];[16] Poas antioxidanej aktivity sa vitamn C sce konvertuje na dehydroaskorbt, ale poda potreby sa hydrolyzuje alebo redukuje sp na askorbt. Aj pri vysokch dvkach, pomer askorbtu a dehydro askorbtu ostva priazniv. Dehydroaskorbt rozhodne nie je toxickej, ne von radikly, ktor neutralizuje.[47] erven krvinky maj vek schopnos recyklova dehydroaskorbt sp na askorbt.[50][427][428][429] Vitamn C nespsobuje diabetes;[37] nanajv iba aktnu hypoglykmiu. Moov testy poas uvania vitamnu C mu pripomna cukrovku, pretoe vitamn C v moi psob ako redukn substancia.[39] Viac v kapitole Antibiotikum C.
Zkladn opatrenia pri uvan

Cathcart[52] pri liebe megadvkami vitamnu C stri tieto 3 okolnosti: hypokalcmiu (hoci ju zatia nikdy nespozoroval), hypoglykmiu (odpora pacientom jes pri podvan) a dehydratciu (odpora podva IV pomaly a pi). Napokon, pri IV pacient asto sm pociuje smd. Pomha aj riedenie IV roztoku. Prvm prznakom hypokalcmie je krvcanie z nosa[37] a nasledova me tremor (ke);[60] ako prevenciu, Klenner[1][39] pri intenzvnej IV megaskorbickej liebe rutinne podva IV 12g vpnika denne vo forme glukontu, pri IM a stnom podan sta dopa vpnik mliekom alebo tabletkami. Pozor, ak podvame vpnik IV, mus by podan sasne s vitamnom C (askorbtom sodnm najlepie ak s zmiean), pretoe keby sa vpnik podal samostatne IV, mohol by nebezpene spomali srdcov innos.[39] Pri stnom uvan mu nasta mierne trviace akosti, najm plynatos a hnaka na osmotickom princpe. Pribline 1% pacientov me zvraca, omu sa pribline u polovice pacientov d zabrni zvenm podielu uhohydrtov v npoji alebo strave (pomu napr. suienky a peivo).

94 / 292
Nepreha to vak s cukrom, pretoe privea glukzy me zabrni transportu vitamnu C do buniek. akosti s len prejavom podrdenia sliznice; po preruen alebo znen dvok okamite mizn, a pri injeknom podvan sa nevyskytuj.[9][24][44] Zmierni ich me aj jedenie poas alebo pred uitm vitamnu C. Zlepeniu tolerancie trviacej sstavy me pomc aj postupn zvyova nie dvok. Askorbt sodn (AS) me by lepie tolerovan ne kyselina askorbov.[9] Dobr sksenosti s aj s pouitm zmesi, kde 50% tvor kyselina askorbov a 50% pozostva zo zmesi rznych askorbtov (vpnika, horka, draslka).[45] Kvli svojej kyslej povahe me kyselina askorbov pri dlhom stnom uvan spsobova odvpovanie zubnej skloviny. Prok alebo tablety je vhodn rozpusti v ovocnej ave a nezadriava npoj v stach v okol zubov dlhie, ne je nutn. Vitamn C netreba necha dlhodobo psobi na zuby; dobrm krokom je pouitie slamky[45] a astejie umvanie zubov. [44] Askorbt sodn nie je kysl, voi zubom je etrnej, avak subjektvne chut horie.
Sodk, hork, draslk Prebytok

FDA (Food & Drug Agency, americk rad pre potraviny a lieiv) v minulosti varoval, e dlhodob uvanie vysokch dvok askorbtu sodnho me by kodliv kvli obsahu sodka. Klenner takto dopady nezaznamenal ani pri dlhodobch dvkach 10-20g denne.[37] Avak u ud s citlivosou na pohyb sodka a tekutn, ako s pacienti s kongestvnou srdcovou poruchou, ascites, vysokm tlakom, opuchom me by lieba askorbtom sodnm relatvne kontraindikovan, poda mnostva sod ka a tekutn;[60] u takchto pacientov s nasadenou sodkovou ditou sa denn mnostvo prijatho sodka obmedzuje zvyajne na 2,5g priom toto mnostvo zodpoved dvke 22,5g AS.[193] Pri dkladnom sledovan, u tchto pacientov by sa mali vyska in formy askorbtu, pretoe dlhodob prjem vitamnu C, hoci aj v miernej ch udriavacch dvkach, me ma na srdcovocievne ochorenia vemi priazniv vplyv. Viac v kapitole Srdcovocievne ochorenia. Askorbtu draslka by sa mali vyvarova osoby s oblikovou nedostatonosou a niektormi diuretikami. Vek dvky askorbtu draslka mu by celkovo nebezpen, pretoe prjem draslka nad 18g denne spsob u dospelho otravu (hyperkalmiu) s monmi smrtenmi nsledkami. 1g askorbtu draslka obsahuje 175mg draslka.[193]
Straty
Obliky maj schopnos vyrovnva reakciu reakciu mou pomocou

95 / 292
amoniaku alebo NaH2PO4. Ak prijat potrava alebo jej metabolity prli prekyslia mo (pH<4), produkcia amoniaku nesta a obliky siahnu po sodnom bikarbonte v plazme; CO2 sa vydcha pcami. Toto vedie po niekokch doch ku poklesu hladiny sodka a zane sa vyluova mierne zven mnostvo draslka, vpnika a horka. Ak nerovnovha pretrvva, draslka ubda oraz rchlejie, hoci telo sa brni bytku draslka tak dlho, ako to len ide.[457] Z tchto dvodov, pre vyie dlhodob dvky je vhodnej askorbt sodn ne kyselina askorbov, nakoko askorbt si u nesie svoj sodk so sebou, take nem nroky na von sodk zo zsob organizmu. Tento faktor tie zvyuje innos askorbtu pri niektorch ochoreniach, napr klad alergii.[457] V kadom prpade, vitamn C psob moopudne, take pri dlhodobom uvan vysokch dvok me dochdza k pozvonmu poklesu hladiny horka a draslka. Na zvenie je mierne doplnkov uvanie tchto prv kov.
Paradoxn hypovitaminza, tehotenstvo

Telo dlhodobo prispsobuje spotrebu mnostvu vitamnu C, ak m k dispozcii. Po skonen dlhodobej lieby alebo uvania, dvky treba zniova postupne a nevysadi vitamn C naraz; enzymatick systmy, zvisl na vitamne C, beia a 24-48h aj po znen dvok vitamnu C,[450] rozbehnut metabolizmus by mohol vemi rchlo spotrebova vetok vitamn C v tele a hrozil by aktny nedostatok (paradoxn hypo vitaminza), s dopadom aj na dojen diea, alebo u tehotnej eny na jej plod. Nsledky by mohli by aj vne ok, srdcov prhoda, zpal l, zpal pc, alergick reakcie, nchylnos na infekcie apod. Preto kad, kto uva vysok udriavacie dvky, by mal ma o tom zznam v karte poistenca i inch vhodnch miestach, pre prpad, e by sa dostal do stavnej lieby (naprklad porazovej hospitalizcie).[44][43] Pri krtkodobej liebe takto akosti neboli pozorovan,[1][450] ale vo vnimonch prpadoch sa vyskytol aktny odrazov (rebound) efekt. dajne sa me vyskytn aj u dieaa po prode, ak matka uvala vysok dvky vitamnu C poas tehotenstva,[58][458] avak dkazy pre takto tvrdenie s vemi slab.[459][461][460] Klenner ani po rokoch sksenost takto prpad nezaznamenal, novorodencom podval 50mg vitamnu C denne.[37][39] V zujme odstrnenia rizika, prodncky personl, vrtane budceho oetrujceho lekra, by mal by upozornen na zven poiadavky novorodenca, aby na ne vedel reagova aj pri neakanch prodnch komplikcich. o najskr po naroden by malo by umonen dojenie, prpadne aj prdavn vitamn C. Cathcart uvdza raritn prpad chemicky precitlivelej pacientky, ktor asi hodinu po skonen dobre tolerovanej IV lieby dostala siln bolesti hlavy v trvan niekokch hodn. Uvauje, e vitamn C udriaval redukn redoxn potencil, ktor sa obrtil na oxidan stranu po skonen

96 / 292
prsunu vitamnu C.[47] Cameron zase predpoklad, e prinou aktneho poklesu hladiny vitamnu C v plazme po skonen infzie by mohla by zven aktivita peeovch enzmov, zodpovednch za metabolizmus vitamnu C.[462] Riordan uvdza, e pokia pacienti dopaj IV liebu stnym uvanm, paradoxn stav nehroz.[189] Toto koreponduje so sksenosami a odporaniami Klennera a Cathcarta. Ohadom tehotenstva sa rozril ete jeden mtus - e uvanie vysokch dvok vitamnu C poas tehotenstva vedie ku zvenej zranitenosti dieaa voi skorbutu. Tvrdenie bolo zaloen na jednej obmedzenej a metodicky chybnej tdii na moratch. Autori tdie sa sami ditancovali od zoveobecujcich zverov tdie.[16][184]
Precitlivelos
Vitamn C pouvame v o najistejej forme;[18][47] stne ide zvyajne o kyselinu askorbov alebo askorbt sodn (AS), ktor sa zvykne pouva aj injekne. V injekcii me by prtomn sodn bisulfit, sodn bikarbont (hydrognuhliitan sodn) a stopy EDTA. Menej je v tomto prpade viac; nadbyton prmesy (farbiv, konzervanty) mu zaprini neiadce inky rznej povahy, vrtane alergickej reakcie u citlivejch pacientov. Neiadce inky, najm skuton alergick reakcie, nezvykn by spsoben samotnm vitamnom C.[47] Naprklad sodn bisulfit me spsobi hnaku.[39] ia, dostupnos istho vitamnu C je problematick, najm v takchto mnostvch. Pozor: niektor injekn balenia vitamnu C mu obsahova tak konzervan prsady, ktor by bez vekho zriedenia pri podan IV mohli by ivotu nebezpen. Naprklad existuje ampulka, ktor obsahuje mono thioglycerol, sodium formaldehyde sulfoxynate, methyl paraben, propyl paraben. Nutn riedi aspo 1g/25ml.[37] Pacienti s potravinovou alebo chemickou precitlivelosou mu ma akosti s vitamnom C. Mali by sa aspo poksi uva askorbt, i u sodka, vpnika, horka alebo draslka, pretoe asto sa objav vemi priazniv vplyv.[47] Podanie selnu v predstihu zlepuje toleranciu u pacientov s chemickmi alergiami. Seln veobecne zmieruje chemick alergie, mono preto, e posiluje aktivitu glutatin-peroxidzy.[47][386]
Oblikov kamene
Najzvanejou vhradou voi vitamnu C je obava, e vysok dvky spsobuj vznik oblikovch kameov. So eleznou pravidelnosou sa objavuj tdie, opraujce tto hypotzu, ktor sa v priebehu desa ro[463] tmto spsobom vemi spopularizovala. Preto povaujem za potrebn, otvori tto tmu podrobnejie. Oxaltov oblikov kamene tvoria 75-80% vetkch moovch kame ov.[464][432] Obvan je najm zle rozpustn oxalt vpnika. Od 70. rokov sa veobecne uznvalo, e oxalty, ktor sa vyluuj v moi, maj

97 / 292
z prevanej viny endognny pvod: 40% z metabolizmu vitamnu C, 40% z ostatnho metabolizmu (najm glyoxyltovho) a 5-10% zo stravy, hoci niektor potraviny s vraznejm zdrojom oxaltov a mu pomer zvi.[432][465][466] Avak Holmes et al povauj tieto daje za znane skreslen, poukazujc na vtedajie nepresn laboratrne metdy pre zisovanie vitamnu C v moi, jednak na chybn daje o obsahu oxaltov v strave, bez rozliovania krytalickch a rozpustnch foriem, a bez poro zumenia procesom ich vstrebvania. VO svojej malej tdii odhadli vplyv stravy a na 24,4-52,6% poda typu dity.[992]
Obvinenia versus dta

Ako sa vlastne zaalo obviovanie vitamnu C? Niekoko tdi poukazovalo na teoretick monos, e by zven prsun vitamnu C mohol zvi vyluovanie oxaltov, a tm mierne zvyova riziko kameov.[463] Zvyajne ilo o vyie mnostv vitamnu C, rdovo niekoko gramov denne, a zvery boli nekonkluzvne[445][446][447] a v niekto rch prpadoch a rozporupln. Naprklad Massey vo svojej snahe dokza riziko vitamnu C, vlastne ukzala, e ani zven vyluovanie oxaltov neviedlo ku zveniu kameov alebo ich potu, dokonca ani u pacientov s kamemi.[464][467][468] Zven prjem vitamnu C u zdravch ud nemus nutne znamena zvenie koncentrcie oxaltov,[432];[466][469][470] dokonca ani pri dlhodobom uvan 9g C denne.[37] Na tto tmu sa vykonalo mnostvo tdi[187][471] [472][473][474][475][476][477][478][479][480][481][482] a zvery s rzne; niektor tdie zaznamenali zven oxalty,[187][479] km in nie.[187][478][480][481];[164][483][484]
[485]
Avak ani v prpadoch zvenia nelo o mnostv, vznamn pre tvorbu kameov.[486];[164][478][487][488] Schmidt[489] uvdza, e ben rozsah vyluovania oxaltov prijatch z benej stravy je a 70-980mg/de, a vo svojej malej tdii zaznamenal priemern zvenie oxaltov z 50 na 87mg/de u zdravch muov pri prjme 10g vitamnu C denne. Lamden[455] zase zaznamenal zvenie z 64 na 68mg/de pri 9g vitamnu C denne. Aj in vyieuveden tdie sa dria v podobnch miernych proporcich, alebo zvenie vbec nezaznamenali. Schmidt[489] taktie pozoroval, e vyluovanie oxaltov vrchol po prijat tretej 2-gramovej dvky vitamnu C poas 6h, na hodnote 0,6g.ml-1min-1, a aj po alch dvoch dvkach, kad po 2g, zostva u nemenn. Podobne pozoroval plat aj pre vyluovanie vitamnu C na hodnote 20g.ml-1min-1, s rovnakm asovm priebehom. Zd sa teda, e prinaj menom u zdravch ud, metabolick mechanizmus, zodpovedn za tvor bu oxaltov z vitamnu C, m zrejme bod saturcie alie zvyovanie dvok u hladinu oxaltov neovplyvuje. Ak aj dolo ku zveniu tvorby oxaltov uvanm vitamnu C, po vysaden uvania sa vyluovanie vrti na pvodn hladinu najneskr do 24h; [489] vyplva to o.i. z rchleho metabolizmu vitamnu C, podrobnejie opsa nho v kapitole Farmakokinetika.

98 / 292
Pokia ide o kreatinn, kyselinu moov a anorganick fosfty, vitamn C ich vyluovanie u zdravch ud vrazne neovplyvuje.[489] Plon tvrdenia o riziku sa v podstate pohybuj stle viac-menej len v teoretickej rovine a tkaj sa iba vyluovania oxaltov. Uskutonen tdie, uvdzajce riziko kameov, s zvyajne vemi obme dzen a mal (nanajv do niekoko desiatok subjektov), take ako z nich robi plon zvery. Faktom vak je, e ani po desaroiach podobnch tvrden, doposia nebola preukzan priama svislos vitamnu C a zvenej tvorby kameov.[62][489][464] Samotn oxaltov krytly v moi nie s dostatonm prznakom sklonu ku kameom, pretoe sa bene nachdzaj aj v moi ud, ktor nemaj kamene (aj 8%).[490][995] Tvoria sa naprklad pri poklese teploty, pH, koncentrcie, take mu vznikn v mechri, v odberovej fatike, pri akan na analyzan procedry alebo aj poas nich, kedy sa vitamn C ahko men v oxalt;[445][447];[491][492];[212][493];[187][478][479][480][481][482];[992][995] nasveduje tomu fakt, e pri pouit novej inovej chromatografickej metdy, ktor neinterferuje s vitamnom C, vskumnci nezaznamenali zven vyluovanie oxaltu pri zvenom prjme vitamnu C.[478] Hoffer tvrd, e obava z oblikovch kameov v svislosti s vysokmi dv kami vitamnu C sa zakorenila iba prostrednctvom sstavnho opakova nia tejto mylienky.[212][494] Tomuto nasveduje aj prieskum Goodwin & Tangum; mylienka je vak opakovan u s takou samozrejmosou, e je ak doptra sa k nejakmu relevantnmu zdroju.[164][165] Kvli otzke zistenia svislosti vitamnu C a oblikovch kameov, Curhan et al uskutonili dve rozsiahle kontrolovan tdie, ktor sledovali 85 557 zdravch ien a 45 619 zdravch muov po dobu 14 rokov zvenho prjmu vitamnu C, a do 1,5g/de. Riziko oblikovch kameov z vitamnu C sa nepotvrdilo, dokonca sa pozoroval mierny preventvny vplyv u muov, ktor konzumovali aspo 1,5g denne, oproti muom, ktor konzumovali menej ne 250mg denne.[445][446][447];[464][447][495];[496];[466][447][495]
[497];[212][495]
Hathcock et al po vyhodnoten vekho mnostva publikovanch tdi uzatvraj, e bezpenos vitamnu C je dostatone preukzan pre ben dospel populciu na rovni dlhodobho prjmu a 3g/de, a po zapota n faktora opatrnosti stle ete dospejeme ku konsenzu o plnej bezpenosti dlhodobch dvok 2g/de,[212] ktor u potvrdilo aj autori tatvne stanovisko FNB/IOM.[222]
Preventvny vplyv vitamnu C

Viacer faktory naznauj, e v bench podmienkach je riziko kameov z vitamnu C nepravdepodobn, a dokonca vitamn C ho me ete zni:
[9][62][37][47][464]

99 / 292
1. Technicky vzat, otvorenie laktnovho prstenca v rmci metabo lizmu nie je ani rchle, ani ahk.[37] 2. Oxaltov krytliky sa tvoria v zsaditom moi (pH7-10) pri vyso kej koncentrcii oxalickej kyseliny, a zrejme najvznamnejm fakto rom je zastavenie obehu;[37][432][498] vitamn C psob proti tmto okolnostiam, pretoe psob moopudne a zniuje pH mou, m dokonca zlepuje rozpustnos sol vpnika.[47][499][500][383][164] a) Pokia ide o samotn efekt znenia pH mou, nzory v tomto smere nie s jednoznan; niektor tdie preukzali zne nie[187][501][502][503][504][505] a niektor nepreukzali,[187][506][507][508][509] hoci vitamn C me ma celkov mierny stabilizan vplyv v prpadoch odchlok pH ktormkovek smerom.[187] Aj tu je mon, e vitamn C ovplyvuje pH len po hodnotu 5,7-6,0 tto Schmidt[489] nameral pri dvke 5g denne, a ani zvenie na 10g u hodnoty neovplyvnilo. Zrejme to svis so schopnosou obli iek, regulova pH, aby nekleslo pod urit hodnotu, ako je uveden v kapitole Sodk, hork, draslk. b) Pokia ide o vznik oxaltov z vitamnu C, zd sa, e (prinajmen om u zdravch ud) je priebeh vyluovania oxaltov asovo zko viazan s vyluovanm vitamnu C.[489] Znamenalo by to, e v ase, kedy je vyluovan najvie mnostvo oxaltu, vzniknuv ieho z metabolizmu vitamnu C, prebieha zrove aj najvyie vyluovanie samotnho vitamnu C. Jeho diuretick vlastnosti sa teda najviac prejavia v ase, kedy je to najviac potrebn, take zrchlenm prdenia a zriedenm mou zmierni dopad zvenej tvorby oxaltov. 3. almi podstatnmi faktormi pre vznik kameov s infekcie a/alebo patologick zmeny v metabolizme.[37] Vitamn C je vo vych kon centrcich baktericdny, take likviduje bakterilne loisk, ktor by sa mohli sta prekkou obehu a jadrom pre formciu kameov.[47][464] 4. Vitamn C viae iny vpnika (Ca++) v plazme, take zniuje ich dostupnos pre formovanie oxaltu.[464];[47][190] Vitamn C zniuje vyluovanie vpnika moom.[489] 5. Cathcart poas megaskorbickej lieby niekokch tiscov pacientov nezaznamenal ani jeden prpad moovch kameov.[40]
Jednotlivci so zvenm rizikom

Napriek rozsiahlym dkazom o veobecnej bezpenosti vitamnu C pre vinu populcie,[212][510] predsa len boli dokumentovan vnimon prpady aktneho zlyhania obliiek nsledkom oxaltovch kameov (nefrolitizy), ktor mohli svisie so zvenm prjmom vitamnu C, hoci sa mlokedy d vyhodnoti skuton miera jeho spoluviny oproti potencilnym inm vnym rizikovm faktorom.[511][512][513][514][515] U jednho prpadu ilo o dvku len 1g/de po dobu 2 mesiace,[516] a v inom prpade

100 / 292
dolo k nstupu akost u v priebehu niekokch dn.[466][517] Preto kvli princpu opatrnosti je vhodn pred liebou vyetri funknos obliiek a vyluovania, a dsledne dba na hydratciu. Vetci lekri s klinickmi sksenosami s vitamnom C zhodne odporaj zvi prjem tekutn. Poda Riversa je megaskorbick lieba dokonca kontraindiko van u pacientov s oblikovou nedostatonosou, chronicky dialyzovanch pacientov, ako aj u pacientov s problmami s oblikovmi kamemi.[60][518] Ako teda vysvetli zhadu oxaltovch kameov? Toto riziko me by zven u ud, trpiacich vnimonmi metabolickmi odchlkami, ktor ich predisponuj k tvorbe kameov. Tto udia nezriedka u predtm zaznamenali problmy s kamemi, a niektor vyluuj moom zven mnostvo oxaltov v porovnan so zdravmi umi.[432][470][491] Na zklade tchto metabolickch odchlok, zrejme aj za prispenia alch vyieuve dench rizikovch faktorov (poruchy a infekcie obliiek, dehydratcia), by vnimone mohol vy prjem vitamnu C u takto predisponovanch ud zvi tvorbu kameov.[464][432] Chalmers spozoroval, e niekedy tto pacienti nielene vyluuj vrazne viac oxaltu ne zdrav udia, ale zrove vyluuj podstatne menej vitamnu C. Diskutuje o monch princh, naprklad o oslabenej schop nosti prijma vitamn C z potravy a tm pdom jeho nedostatku v tkani vch. Kee pri injeknom podan nezaznamenal zven vyluovanie oxaltov, a pri stnom podan sa vyluovanie oxaltov oneskorilo a 3h za vyluovanm vitamnu C, je mon, e oxalty sa u asti tchto pacien tov tvoria a dodatone vstrebvaj v revch z nestrvenho vitamnu C. [432] Ide tu zjavne o odchlku od zdravch ud, ktor poda Schmidta[489] vyluuj oxalty a vitamn C sbene, poda rovnakho asovho vzorca. Treba tie bra do vahy, e aj po plnom vysaden oxaltov zo stravy, trv a 5 dn, km sa prestan z riev vstrebva.[992] Chai ukzal na ete zamotanej problm. Sledoval 48 subjektov, 40% z nich malo 24h po konzumcii 1g vitamnu C zven hladinu oxaltu o najmenej 10%, avak tkalo sa to nielen pacientov s kamemi, ale aj zdravch! 60% nezaznamenalo v svislosti s vitamnom C iadnu zmenu v oxaltoch, op v oboch skupinch! Aj in tdie dospeli k rozporuplnm a neuritm vsledkom.[519][520][521][522][523][524][525];[187][526][432][527][528] Toto op komplikuje akkovek zvery a ukazuje zloitos problematiky. Zaujmav aspekt priniesli Atkins et al[489][529] pacient s primrnou hyper oxalriou vyluoval zvyajne a 5-nsobok benho mnostva oxaltov. Avak metabolizmus vitamnu C u neho predstavoval len 5% z vylenho mnostva oxaltov. Ani u akch oblikovch pacientov nemus ma vitamn C prli dramatick vplyv Urivetzky nameral zvenie o 6-13mg oxaltov na 1g vitamnu C, skmal len dvky do 2g[993] takto nrast bene spsob aj vypitie 1-2 lok ierneho aju.[994] Meme kontatova, e: 1. Pouvan laboratrne metdy zrejme stle nie s dos spoah

101 / 292
liv na rozlenie skutonho vplyvu vitamnu C na vyluovanie oxaltov. 2. Ak vitamn C zvyuje tvorbu oxaltov, tak len u asti ud, nezvisle na tom, i ide o zdravch alebo o pacientov s histriou kameov. 3. Zven vyluovanie oxaltov je len jednm z mnohch fakto rov pri tvorbe kameov. 4. Zvenie vyluovania oxaltov kvli metabolizmu vitamnu C je oproti ostatnm faktorom vemi mierne, a pravdepodobne aj metabolicky ohranien. 5. Ani u pacientov s primrnou hyperoxalriou nemus ma vitamn C nevyhnutne vznamn vplyv na celkov mnostvo vylench oxaltov, aj ke sa takto monos ned plone vyli. Cathcart[47] teoretizuje, e aj u pacientov s kamemi by mohlo djs k paradoxnej situcii, e mal dvky vitamnu C sa z vekej asti konvertuj na oxalt, km vysok (tolerann) dvky by mono udrali priazniv pomer askorbtu a dehydroaskorbtu, a e vylen vek mnostvo vitamnu C by zabrnilo tvorbe kameov bez ohadu na oxalt. Roztok vitamnu C rozpa fosftov kamene (menej ast typ kameov), take tu predstavuje teoretick monos prevencie a lieby.[37][464] Hathcock[491] v odpovedi pre Massey[519] vysvetuje, e tch zopr malch prospektvnych tdi predstavuje prli slab argument pre obmedzova nie prjmu vitamnu C u zdravch ud. Poukazuje na to, e iba jedna prospektvna tdia[491][530] preukzala spojitos medzi celkovm prjmom vitamnu C a oblikovmi kamemi, aj to a po zaraden uvania draslka, ktor zniuje riziko kameov. Keby sa na zklade tejto tdie mal plone obmedzova prjem vitamnu C, tak by sa musel zni na tak nzke dvky, e by to znamenalo u zdravotn riziko. Toti, u zvenie prjmu z 90 na 249mg denne predstavuje tatisticky mierne zvenie rizika kameov, pritom takto dvku poahky dosiahne kad, kto sa dr oficilnych odporan o konzumcii ovocia a zeleniny ako prevencie srdcovociev nych ochoren, rakoviny, cukrovky a obezity. Via as rizika pritom pripadla potravinovmu prjmu, naproti tomu vysok podporn dvky vo forme vivovch doplnkov predstavovali len mal zvenie rizika. Hathcock na zver zdrazuje, e dvky do 2g/de s bezpen prakticky pre kadho, a e obmedzenie m vznam iba u ud so zvenm rizikom; poda FNB[222] ide o ud s deficitom G6PD a ochorenm obliiek, poda dostupnch dajov len u ud so sklonom k oxaltovm kameom.[491]
Kyselina moov
Niektor tdie uvdzali, e vitamn C zvyuje vyluovanie kyseliny moovej,[212][531][300] o by teoreticky mohlo by faktorom tvorby menino

102 / 292
vch typov kameov, ale skuton zdravotn inky tohto mierneho zvenia nie s znme.[212][446] Zvery inch tdi zistenia o zvenej kyseline moovej nepotvrdili[212][532][489][533] alebo dokonca zaznamenali znenie.[534] daje nie s konkluzvne pre vyhodnotenie rizika.[212][222] Je tie mon, e vitamn C prechodne zvi koncentrciu kyseliny moovej v ase, km zniuje jej koncentrciu v plazme.[767][16]
Zhrnutie rizikovch faktorov

Nasledujce okolnosti zvyuj riziko oblikovch kameov:
Metabolick poruchy, najm hyperoxalria (zven vyluovanie oxaltov), poda jej stupa zvanosti a etiolgie.[410][465] Nedostatok vitamnov B1 a B6, hoci poadovan dvka 2mg denne sa zvyajn d dosiahnu z bench potravn (mlieka, peene, msa, vajok, rb, celozrnnch vrobkov, strukovn a zeleniny).[465] Zpalov ochorenia riev. RTA (renlna tubulrna acidza).[490] U rizikovch pacientov sa riziko me zvi privysokm podielom ivonych bielkovn v potrave,[498] hoci nzory nie s jednoznan.
[466]
U rizikovch pacientov, prjem potravn s vysokm obsahom oxaltov, ako je okolda, araidy, brusnice, pent, rebarbora a in.
[410][466]
Nedostatok citrtov, ktor za normlnych okolnost reguluj pH mou a inhibuj formovanie oxaltovch kameov. Avak citrusov ovocie nemus ma u vetkch ud markantn vplyv na hladinu citrtov v moi.[466] Citrty a in organick kyseliny mono tie speria s oxaltmi poas vstrebvania v revch.[992] Pozoruhodn je, e km citrny mu ma mierne preventvny vplyv,[466][535] pomaran e sce zvia mnostvo citrtov, ale zrove aj oxaltov, o me zni priazniv inok,[466][536] a dlhodob uvanie grepu naopak zvyuje riziko kameov.[466][537] Nedostatok vpnika zvyuje vstrebvanie oxaltov zo stravy a ich vyluovanie, poda Holmes et al priemerne o 24,3%.[992] Nedostatok Oxalobacter formigenes,[187][538] baktrie, ktor osd uje rev a chrni organizmus pred vstrebvanm oxaltov. Tto baktria za normlnych okolnost kolonizuje rev do veku 3 rokov a nachdza sa u 70-80% zdravch dospelch, ale chba alebo je nedostaton a u 60% pacientov s hyperoxalriou, a dokonca chba u 80-90% pacientov s opakovanmi problmami s kamemi.[410] astou prinou straty O formigenes je opakovan alebo dlhodob uvanie antibiotk, najm fluoroquinolov, cefalospornov, tetracykl nov a makrolidov. Peniciln a sulfa nie s pre O formigenes nebez pen. Problmom je, e obnovenie sprvnej revnej flry trv dlho a

103 / 292
obnovenie kolonizcie O formigenes sa ned zariadi ani jednoducho, ani rchlo.[410]
Musk pohlavie. Z mlo preskmanch dvodov, eny trpia oblikovmi kamemi 3 zriedkavejie ne mui. Uvauje sa nad ochrannm vplyvom estrognu.[410] Nedostatok pohybu.[citcia]
Prevencia
Vraznou prevenciou oblikovch kameov je pri dlhodobom uvan pyridoxn (vitamn B6) [445][447];[465] (10mg/de stne), ktor sa vo vekch dvkach pouva aj pri liebe[514] a je obsiahnut naprklad v pivovarnch kvasniciach, a oxid horka (magnzia) (300mg/de stne),[60][539][540];[466] nakoko umouj telu konvertova oxalt na in, nekodnejie zleniny. Draslk zniuje vyluovanie vpnika moom, a napokon, preventvny vplyv m paradoxne aj primeran stav vpnika (ani privysok, ani prinzky), ktor zniuje tak vstrebvanie, ako aj vyluovanie oxaltu.[541]
[490]
Kvli princpu opatrnosti, ako aj kvli diuretickm vlastnostiam vitamnu C, treba dodriava vy pitn reim poas zvenho prjmu vitamnu C, ako aj niekoko hodn po om. Napokon, 2 a pol litra tekutn denne je minimom pre optimlnu innos metabolizmu, a na smd ako signl sa nespoliehame, pretoe ten u je znakom dehydratcie. Pri oblikovch problmoch sa forsruj a 3-4l/de.[410] Tak vek mnostv vody sa vak nesm pi nrazovo, ale len postupne, rozloen poas celho da.
elezo a me
Niektor tdie naznaovali, e privysok hladina vitamnu C me nepriaznivo ovplyvova metabolizmus eleza a vies k pokodeniu svalov (kauza Fentol), avak zvyajne sa uskutonili in vitro a boli tak vystaven skresujcim vplyvom. alie tdie tto teriu vyvrtili. In tdie ukazuj, e aj v prpade nedostatku i prebytku eleza a inch kovov, vitamn C doke zmierova dopady takchto nepriaznivch stavov.[872][387] Vitamn C zvyuje absorbciu eleza vznamne len pri dvkach 2550mg/de, o s minimlne odporan dvky pre udranie ivota. Vyie dvky u nemaj vrazn vplyv na absorbciu eleza.[212] Veobecne sa d poveda, e vitamn C nezvyuje absorbciu eleza na nebezpen rove,[212][222] vplyv nie je badaten ani pri dvkach 2g/de.[212][542][543]
[544]
Riziko zvenej absorbcie a predvkovania elezom je zven iba u vnimonch genetickch postihnut, ako je hemochromatza a hemosiderza, stredomorsk anmia (thalassemia) a sideroblastick anmia.[62] U takchto pacientov je nutn opatrnos, alebo dokonca upustenie od lieby vysokmi dvkami vitamnu C.[60][518] U pacientov s charakteristikou alebo anmiou mesiaikovch buniek je

104 / 292
teoretick riziko, e kvli zvenmu obsahu medi v erytrocytoch by megadvky vitamnu C spsobili hemolzu, pretoe me katalyzuje tvorbu peroxidov vitamnom C.[47][545] Je vak tie mon, e by dostatone vysok dvky vitamnu C pomohli udra redoxn potencil poas mesiaikovej krzy,[47] a ete viac pomc v spoluprci s vitamnom E. [47][546] Op vea terie, mlo skutonch dajov.
Deficit G6PD
Vnimkou v nzkej toxicite vitamnu C me by aj vzcne genetick postihnutie, spsobujce nzku hladinu enzmu G6PD (glukzo-6-fosft dehydrogenzy). Vyznauje sa citlivosou na oxidan agenty, vrtane dehydroaskorbtu (vitamnu C). Pri poit vysokch dvok dajne hroz hemolytick anmia.[62][47][189] Cathcart[47] diskutuje o tomto problme. Jeden z uvdzanch prpadov toti zaha mnoho nejasnost,[47][547] predovetkm nie s znme iadne informcie, v akej forme dostal pacient svoje infzie vitamnu C. Celkovo je len mlo poznatkov o mechanizme, akm niektor lieky spsobuj hemolzu pri nedostatku G6PD. Predpoklad sa, e bunky s nedostatkom G6PD nedoku regenerova redukovan glutatin (GSH) z oxidizovanho glutatinu (GSSG). Niektor lieky mono vyvolaj tvorbu vonch radiklov, alebo peroxidov vodka, ktor sa nsledne redukuj na vodu, priom GSH sa oxidizuje na GSSC. Za normlnych okolnost sa GSSC redukuje sp na GSH, pri tomto procese zohrva G6PD kov lohu. Nedostatok G6PD mono vedie ku hromadeniu peroxidov a k hemolze.[47] Avak naprklad Johnston v tdi nezistila iadne riziko vitamnu C pri nedostatonosti G6PD pri mnostvch 2-4g/de.[445][446] Nedostatonos G6PD m mnoho stupov zvanosti. iadal by sa hlb vskum, pretoe aktivita G6PD kles aj s vekom. K astejiemu no miernemu deficitu je nchylnejie ernosk obyvatestvo, km vzcne no vne formy sa vyskytuj u ud z zie a Stredozemia. Cathcart tie pekuluje, e (isto teoreticky), vysok dvky by mohli naopak pomc udra redukovan redoxn potencil a zabrni hemolze hroziacej z inch prin, naprklad kvli patologickmu oxidatvnemu stresu. V niektorch z tchto stavov me navye pomc vitamn E (-tokoferol), [47][546] pretoe v spoluprci s vitamnom C chrni erven krvinky pred oxidanm stresom.[283] Avak km nie s dostupn dostaton daje, iada vek opatrnos.[47] V kadom prpade, pred zaiatkom lieby je potrebn vyetrenie G6PD[189][548] a podvanie pacientom s nedostatkom sa neodpora.[62][47]
Onkologick upozornenia
U onkologickch pacientov s vekm ndorom a/alebo rozsiahlymi metastzami sa odpora opatrn zananie lieby, pretoe nhle vysok dvky vitamnu C by mohli ma za nsledok odumretie alebo zakrvcanie vekej asti ndoru a nsledn kolaps a smr pacienta.[44] Prznakmi tejto

105 / 292
vzcnej, no nebezpenej komplikcie je nhla boles v oblasti ndoru, opuch, krvcanie tumoru (vntorn i vonkajie), vysok teplota, vemi vysok tlak, tachykardia, azotemia. Mus by okamite rieen - zastavi vitamn C a pacienta liei ako na septick ok. V prpadoch, ktor boli dokumentovan, sa vak nsledne potvrdil vrazn bytok alebo dokonca zmiznutie rezidulneho tumoru.[60][462][549] Odporaj sa opatrn schmy s postupnm zvyovanm dvok (viac v kapitole Rakovina).[60][462] V onkolgii sa nesmie pouva dextrzny roztok ako zklad, pretoe kvli zveniu glykolzy by mohol podporova rast tumoru.[60]
Karcinogenita
Mtus o karcinognnych vlastnostiach vysokch dvok vitamnu C odtar toval Stich svojm bulvrne pomenovanm lnkom.[16][183] tudoval in vitro kultry, ktor vystavil koncentrovanmu chemicky oxidovanmu askorbtu. Samotn autor uvdza, e kyselina askorbov je nekodn, a mierne mutagnne vlastnosti zskava len vtedy, ke je chemicky oxido van alebo zmiean s inmi medi, naprklad v podobe sulftov. Inmi slovami, nie vitamn C, ale niektor jeho oxidan produkty s slabmi mutagnmi. Toto sa v organizme nestva; iny eleza a medi sa v bunkch nevysky tuj. Oxidovan askorbt (dehydroaskorbt) sa neuva, a hoci v metabo lizme dochdza k oxidcii askorbtu, telo inne recykluje oxidovan askorbt sp na redukovan. lohu tu zohrvaj naprklad niektor enzmy so sulfhydrylovmi spolufaktormi. Navye, katalzy plnia ochran n funkciu a brnia pokodeniu DNA oxidovanm askorbtom tento fakt Stich nemohol na in vitro kultrach pozorova. Metabolity askorbtu by sa k bunkovej DNA mohli dosta iba v prpade, e by boli prtomn v obrovskch mnostvch.[16] Skuton vznam z pohadu mutagenity m celkov oxidano-redukn potencil. Ako vieme, tento zvis od pomeru oxidanch a reduknch substanci. Kee redoxn rovnovha je pre organizmus ivotne dleit, je tu mnostvo biochemickch systmov, ktor ju udruj: popri askorbtdehydroaskorbt systme, s tu zlon systmy ako sulfhydryl-disulfid, cytochrmy, redukovan polyfenoly-oxidovan polyfenoly, a alie prote ny obsahujce sulfhydryl, bohat na cysten. Ba o viac, telo potrebuje dostatone vysok dvky vitamnu C na to, aby udralo priazniv pomer askorbt-dehydroaskorbt.[16] O rovnovhu sa staraj vo vekej miere aj erven krvinky, ktor absorbuj a recykluj dehydroaskorbt viac v kapitole Farmakokinetika. Stich urobil ete jednu chybu, ke pouval na experimenty aj baktrie salmonella typhimurium. Je znme, e tfoidn baktrie s mimoriadne citliv na vitamn C.[16] Samotn Stich upozornil, e tieto in vitro experimenty nesm vies k predasnm zverom uvania vitamnu C u ud, avak takto veci senzciechtiv tla rada vynechva.[16]

106 / 292
alie tdie potvrdili vyieuveden vysvetlenie - vitamn C sa stva prooxidantom len pri uritch typoch tdi za prtomnosti niektorch kovov alebo enzymatickch systmov, ktor ho konvertuj do oxidovanej formy. Mimo tchto pecilnych prpadov, vitamn C je antioxidant a nem genotoxick vlastnosti.[1012] O preventvnych a terapeutickch monostiach vitamnu C pojednva kapitola Rakovina.
Kon aplikcia
Aplikcia vitamnu C na kou, naprklad vo forme krmu, vrtane oblasti poplenn a radianho splenia, nemala v testoch iadne neiadce inky. Pri koncentrcich 5 a 10% po niekoko dn, nespsobovala podrdenie a nemala senzitizujci vplyv.[1012] O lieebnom vyuit pojednva kapitola Popleniny.
alie uvdzan vedajie inky

Hoci vysok dvky vitamnu C mu spsobi kysl reakciu mou, neboli spozorovan akosti pri moen.[40][42] U zdravch ud sa pri dlhodobom uvan vemi vysokch dvok mu vnimone vyskytn kon vyrky, nava a bolesti hlavy.[62][39] Vsyp sprevdzan svrbenm sa me objavi na tvri, genitlich alebo v okol anlneho otvoru.[39] Ak vyrky nastan pri megaskorbickej liebe, zvyajne vymizn s almi dvkami, avak kvli monosti, e ide o alergick reakciu, je namieste opatrnos.[44] Vitamn C zniuje innos antikoagulanci (kumarnovch, heparnu)[550] avak vyie dvky vitamnu C maj vrazn stabilizan vplyv na zr anlivos, take v niektorch prpadoch ich me aj nahradi. Anestza vitamn C neutralizuje barbiturty a niektor narkotik.[44] Zmiean amfetamny sa stne musia uva najskr hodinu po alebo 2 hodiny pred vitamnom C, lebo in by jeho okysujci vplyv v revch znil ich vstrebvanie.[551][552] Vitamn C je vak potrebn pri uvan niektorch liekov, pretoe zvyuj jeho spotrebu.[551] Vysok dvky mu spsobi odfarbenie koe pod perkami.[44] Pri skrytch peptickch vredoch sa me objavi boles, avak vitamn C me postupne vies aj k zlepeniu stavu.[44][1] IV podvanie po niekoko dn me aj v takchto prpadoch obnovi stnu toleranciu.[44] kodliv znenie hladiny vitamnu B12 kvli zvenmu prjmu vitam nu C sa nepotvrdilo.[212][222] Nepotvrdil sa ani prooxidan efekt so kodlivm dopadom na DNA.
[212][222]
Vitamn C nespsobuje dnov artritdu; autori tdie, ktor to tvrdila,

107 / 292
neskr priznali, e v skutonosti skmali terapeutick vyuitie vitamnu C pre dnov artritdu; toto tdia v podstate potvrdila, nakoko u jedno rzov dvka 4g vitamnu C zvila eliminciu kyseliny moovej, a dvka 8g denne to dokonca robila dlhodobo. Dvky sa vak autorom zdali vysok, cenovo porovnaten s komernmi liekmi, preto ten negativis tick zver. Autori skmali len 8-dov obdobie a zvery o dlhodobej kodlivosti uviedli v podstate iba ako teoretick pekulciu. Hoffer ne spozoroval ani jeden prpad dnovej artritdy spomedzi tiscok svojich pacientov lieench vitamnom C.[16][185] Prevencia dnovej artritdy vitam nom C sa medzitm potvrdila, viac v kapitole Reumatick problmy. U pacientov, ktor uvali 1000mg vitamnu C denne v kombincii s 800mg vitamnu E sa sce znil priazniv vplyv lieby kombinciou simvastatinniacn v zmysle angiografickch cieov, avak celkov vplyv na klinick ciele lieby bol nevznamn.[212][553][554][555] Pri dvkach 250mg denne, spolu s vitamnom E a -karotnom, sa nepo tvrdil iadny nepriazniv vplyv dlhodobho uvania u pacientov trpiacich na ischemick chorobu srdca alebo in okluzvnu srdcov chorobu alebo diabetes.[212][542] Jedna tdia uvdzala riziko pre eny po menopauze,[212][556] avak dizajn a prevedenie tdie v skutonosti nemalo tatistick silu na preukzanie takejto svislosti, navye bola zaujat.[212][557]
Stresov paradox
Napokon, je tu ete jeden vedaj inok, o ktorom som nenaiel zmienku v literatre. Svis so schopnosou vitamnu C zmierova stres, ktor je vemi vrazn, avak pri aktnych stresovch situcich sa me lovek nhle pristihn, e reaguje prudie a s vou dvkou hnevu. Pravdepodobne to svis s tm, e najm pri dlhodobom uvan, lovek si zvykne na to, e ben a dlhodob stres vrazne ustpi, bez vynakladania neustlej nmahy na jeho potlanie. lovek sa ahko stane menej ostraitm, a menej pripravenm ovlda hnev. Potom je zaskoen pri prudkej stresovej situcii, ktor aktne presiahne kapacitu biochemic kho tlmenia vitamnom C, a ktor sa u mus zvlda vou. alou monosou je, e stres prestane by pre loveka natoko benm a tak sa situcia prudkho stresu stva omnoho neprjemnejou, a lovek podvedome reaguje tak, aby ju ukonil o najskr, o me znamena prudiu reakciu. Mon je aj to, e z objektvneho pohadu reakcie nie s a natoko prudie oproti tm, ktor by lovek prejavil bez dostatonej hladiny vitamnu C, ale subjektvne s tak vnman, pretoe viac vynievaj oproti situcim niieho stresu, ktor sa vaka vitamnu C zvldaj jednoduchie. V kadom prpade, je prirodzenejie, a z pohadu zdravia rozhodne lepie, ke je eliminovan dlhodob stres, a ke sa prudk nrazov stres riei otvorenejie, hoci zo spoloenskho hadiska je prijatenej skr tak lovek, ktor vetky emcie tlm, o zvyajne ide na kor zdravia (to u spolonos natoko nezaujma). Rieenie? S vitamnom C alebo bez neho, lovek mus by pripraven

108 / 292
zvldnu prudk stresov situciu - nadchnu sa, kona pri plnom vedom.
Zhrnutie
Pri uvan vitamnu C treba dba na dostatok tekutn a vpnika. Pre zdravch dospelch ud je vitamn C bezpen a hroz prinajhorom slab hnaka. Tto sa u asti ud pozoruje pribline od dvky 3g denne; po prave faktorom opatrnosti, FDA (USA) oficilne stanovila ako plne bezpen dlhodob mnostv do 2g denne,[212][558][542][559][352][510] odskan a dlhodobo bezpen s vak aj mnostv do 10g denne.[192][560][258] Vchodiskov hranica 3g bola stanoven na zklade jedinho plone dokumentovanho neiadceho inku - miernej osmotickej hnaky, a to v zmysle ochrany najcitlivejch jedincov v celkovej populcii (individu lna precitlivelos sa v generlnych odporaniach neriei). iadne in neiadce inky, ktor by vytyovali hranicu bezpenosti, neboli konzistentne zaznamenan ani pri vych dvkach[445][446];[212] a rele vancia tch niekoko obmedzench hlsen o inch potencilnych in koch je otzna.[212][222][510][561][562][563][564] EVM a Eurpska autorita pre bezpenos potravn shlasili s dvkou 3g denne ako vchodiskovou hranicou osmotickej hnaky, avak napriek miernej povahe tohto efektu, pouila faktor opatrnosti 3, take za plne bezpen povauje dlhodob mnostv do 1g denne. Tto hranicu stanovila iba ako odporanie, nie ako direktvny limit.[212][565] V podstate meme shlasi s Traberom, e nakoko neexistuj iadne presvediv daje o akchkovek vnych zdravotnch nsledkoch vitam nu C, hranica celkovej bezpenosti sa v podstate ned stanovi (je prli vysoko).[212][567] Lieebne boli bezpene pouit dvky 1,5g/kg/de, [938] dokonca a 200-300g denne, bez toxickch nsledkov.[39][21][22] Vedajie inky vitamnu C (osmotick hnaka) a vitamnu E (potencil krvcavosti) sa navzjom neovplyvuj.[212] Na pozore by sa mali ma najm udia s problematickmi oblikami a metabolickmi poruchami, ktor ved k riziku oblikovch kameov, najm hyperoxalriou, alej pacienti s chronickou hemodialzou, pacienti so vzcnymi poruchami metabolizmu eleza a medi, ako aj deficitom G6PD; takto udia by mali zvi relatvne riziko vitamnu C poda jeho dvky, stupa zvanosti poruchy a zvanosti rieenho ochorenia, priom m zvanej stupe poruchy a m vyia predpokladan dvka vitamnu C, tm viac je vitamn C relatvne kontraindikovan.
109 / 292
IV. Zkladn nmety pre konvenn prax

(Ako meme vitamnom C podpori ben konvenn profylaxiu a liebu bez prli radiklnych zmien v zkladnej liebe?)
Ak je k dispozcii viacero liekov, treba voli ten najobyajnej. Hippocrates[39] Km lekr rozma nad diagnzou, podajte vitamn C. Klenner[39]

110 / 292
Vitamn C m vek hodnotu v profylaxii. Stavy intoxikcie, traumy, oku, poplenia, infekcie priam volaj po vekej dvke vitamnu C; ten sm osebe niekedy sta na rapdny obrat vo vvoji stavu a v prognze. Ak sa pod v inkubanej dobe infekcie, me vznamne zmierni priebeh.[24] Tieto stavy by mali celkom rutinne dostva vek dvky vitamnu C. Treba si uvedomi, e jeho podanie je mimoriadne bezpen, pacientovi neme ubli, avak me vemi pomc (okrem raritnch prpadov uvedench v kapitole Vedajie inky - najm akch porch obliiek, hemochromatzy a akch deficitov G6PD).
Hospitalizcia
V prpade akejkovek hospitalizcie s prtomn faktory vysokho dopytu; stres, infekcie, trauma, medikcie apod. ia, skorbut sa veobecne povauje za historick chorobu,[21] o me ma fatlne nsledky, paradoxne aj poas hospitalizcie s dobrou rovou zdravotnej starostli vosti; popri inch otzkach lieby me modernmu lekrovi poahky unikn tento zkladn nrok pacienta dostatok vitamnu C. Nemocnin strava je chudobn na vitamny, s akosami by staila zdravm uom (mono by ich asom priviedla do nemocnice). itate asi tu, ako by dopadlo meranie hladiny vitamnov u tch pacientov, ktor s strednodobo a dlhodobo hospitalizovan, a pritom plne odkzan na nemocnin stravu, bez vlastnch nkupov i podpory rodiny. Stone tvrd, e pojem chor skorbutick pacient sa d aplikova na takmer kadho hospitalizovanho, a tvrdo nazva nemocnice ako domy skorbutu.[20] Avak aj v prpade vynikajcej stravy, nroky hospitalizovanho pacienta mu by aleko vyie, ne je vbec mon uspokoji stravou. Podvanie doplnkovho vitamnu C by malo by samozrejmosou, pretoe jeho nedostatok znamen spomalenie a absenciu uzdravovania a nchyl nos na infekcie a komplikcie. Pozrite tie kapitolu Chirurgia.
Infekcie
Je vo vestrannom zujme pacientov, aby sa lieba akejkovek infekcie vrazne podporovala vitamnom C. Rzne dvky vitamnu C by sa mali poda ako celkom zkladn profylaxia, ete v ase, ke diagnza nemus by jasn, a nemus by ete naordinovan iadna konkrtna lieba. Je mnoho dvodov takhoto prstupu:
Vitamn C m zkladn a nezastupiten lohu v obrane organiz mu proti akejkovek infekcii, i u bakterilnej alebo vrusovej. V ase ochorenia je telo zvyajne v hlbokom deficite.[44][43][47];[309][368]
[369];[591][592][593][594][595]
Dojat s veobecne pod rizikom, e ben infekcia sa vemi rchlo, v priebehu hodn, doke obrti v ak ochorenie a smr, najm v svislosti so zpalom pc, encefalitdou a meningitdou. Podanie 12g vitamnu C, spolu s glukontom vpnika, je vhodnm a bezpenm

111 / 292
opatrenm hne pri prijat malho pacienta na hospitalizciu, v ase, ke prznaky ete vbec nemusia by dos presvediv a lekr vha nad diagnzou. Takto profylaxia zachrauje ivoty.[1][39] Bli opis problmu prina kapitola Vrusov encefalitda.
Aj po podan vitamnu C me paradoxne nasta zvenie teploty. Viac v kapitole Vrusov encefalitda. Knight podval na zaiatku lieby u det 1g AS IM a u dospelch 5g. Do 4h sa stav pacienta zvyajne vrazne zlep.[59] Vrusov ochorenia rchlo vyerpvaj vitamn C v tele. Krvcanie, napr. z nosa, vyaduje okamit podanie vekej dvky vitamnu C (spolu s vpnikom), pretoe me by znakom aktneho vyvolanho skorbutu.[37][39] Vitamn C m synergick efekt s antibiotikami. Podstatn je, e pacientovi s bakterilnou infekciou sa d prune predpsa anti biotikum poda prvho odhadu, pretoe ak zrove uva tolerann dvku vitamnu C, tak aj v prpade, e sa laboratrne nepotvrd sprvnos voby konkrtneho antibiotika, pacient je v tom ase u vylieen.[44] alou vhodou je, e ak sa infekcia nakoniec uke ako vrusov, vitamn C ju vyliei.[44] Vitamn C zmenuje riziko alergickch reakci na antibiotik.[44] Vitamn C m ochrann a stabilizan vplyv na pee a obliky,[618][15] take me zmierni toxick za antibiotk a preds vedajm in kom. Vitamn C m podporn inok na vkonnos antibiotk:
Peniciln-K stne alebo peniciln-G IM, za podpory tolerannch dvok vitamnu C, potla infekcie, na ktor zvyajne treba silnejie antibiotik, naprklad ampiciln alebo in syntetick penicilny.[44] Vitamn C roziruje spektrum innosti antibiotk.[44] V spoluprci s cefalospornmi sa pouva proti stafylokokom.[44] Obligtne kontatovanie: iadal by sa komplexn vskum v tejto oblasti pouitia vitamnu C ako adjuvans k antibiotikm.
Chirurgia
Vemi sa prehliada potencil vitamnu C v chirurgickej profylaxii. Pacient zvyajne ide na operciu kvli nejakmu ochoreniu, take sa d takmer s istotou predpoklada stres a hypoaskorbmia. Predoperan a chirurgick stres, anestza, infekn npor, hojenie rn, to vetko predstavuje vek stresov faktory s primeranmi nrokmi na vitamn C; hoci bezprostredne po opercii sa to nemus prejavi, hladina v plazme zane pada u po 6h, a s odstupom 24h po opercii nie s neobvykl ani skorbuticky nzke hladiny.[37][39] M to samozrejme vemi nepriazniv vplyv na hojenie:[39][568][569] operan rany povolia 8 astejie u pacientov

112 / 292
s nzkou hladinou vitamnu C.[1] Tolerann dvky vitamnu C mu rchlos hojenia u ud pribli tej, ktor je obvykl u zvierat, ktor syntetizuj vitamn C vo vekch mnostvch pre svoju potrebu.[44] Klenner trval u svojich chirurgov na tom, aby: 1. v rmci predoperanej prpravy pacient dostval 10-20g denne, pri plnovanch opercich aj po dobu niekokch tdov vopred, 2. po opercii 30g AS denne (10g na kad fau infzie), 3. po skonen infzi 10g vitamnu C denne stne. Takto profylaxia prakticky vytlaila operan mrtia a skrtila as hospitalizcie o 50%.[1] Avak v ase krtko pred zaatm opercie netreba dva vemi vysok dvky vitamnu C, pretoe by mohol psobi proti narkotikm a vytvori nutnos ich vych dvok.[18]
Dokonca aj ke vitamn C chbal v predoperanej prprave, poope ran terapia vitamnom C obnov normlne hojenie.[37] Niektor chirurgovia rutinne preberali pacientov z narkzy injekciou 10g AS IV. Pacient sa prebral do plne bdelho stavu do jednej minty, naraz, bez akchkovek post-narkotickch problmov a bez nevonosti.[39] Zrove vitamn C poslil ako profylaxia pre zamedzenie pooperanho oku.[18] Predoperanch 500mg stne je vraznou prevenciou oku a slabosti po vytrhnut zubu.[37][39][570] Klenner uvdza spen rieenie prpadu zlepenia riev, ktor bol chirurgicky bezndejn a pacientke hrozila smr. Nasadili 2g AS IV 2h po dobu 48h, potom 4g denne. Po 36h od zaiatku lieby pacientka chodila, po tdni lieby bola prepusten domov, bez bolest a so zdravmi revami. Chirurga preila o mnoho rokov.[37][39];
[571][37]
S odstupom desaro po Klennerovch sksenostiach, profylaktick hodnotu antioxidantov konene zaali znovu opatrne skma na uni verzitnej nemocnici Washington v kontrolovanej tdii. akm trau matickm pacientom podvali 1000IU vitamnu E (dl--tokoferol acett) a 1g AS IV. U pri tejto malej vivovej dvke vitamnu C, pooperan zpaly pc klesli o 19% a multiorgnov zlyhania o 57%. Znila sa mrtnos, mierne sa skrtil pobyt na JIS a hospitalizcia celkovo. Autori skmali vplyv vonch radiklov na aktivciu gnov systmovho zpalu. U ach prpadov zazna menali v bytok antioxidanej kapacity, o naznauje priamu mernos medzi oxidanm stresom a orgnovmi zlyhaniami. Zna men to tie, e vie dvky antioxidantov maj zrejme vraznej inok. Antioxidanty (vitamn C a E) zabrauj oxidanmu stresu a spusteniu zpalovej kaskdy. Nespechy predchdzajcich tdi vidia autori v neskorom nasaden antioxidantov; dleit je poda ich m skr. Neboli zaznamenan neiadce inky oproti kontrolnej skupine.[884]

113 / 292
Vysok potreba vitamnu C sa tka aj zlomenn, vplva na rchlos ich hojenia.[1][39]
Alergia a astma
Alergick reakcie s dsledkom chybnej imunitnej reakcie. Vitamn C stabilizuje a reguluje imunitn odpove m dleit vplyv na aktivitu lymfocytov pri rozliovan antignov (priate/nepriate) a tvorbe protil tok.[1] Jeho nedostatok, naprklad kvli chorobe alebo inm okolnostiam, me v kritickej chvli vies ku chybnej reakcii, a prispie ku vzniku alergie alebo autoimunity. Vitamn C m stabilizan vplyv na imunitn reakcie, jeho dostatok me pomc v prevencii vzniku alergi[44][572] alebo zmierni existujcu alergick reakciu.[294][572] Je pozoruhodn, e mononukleza, ktor je znma najvm vskytom alergi na peniciln, patr zrove medzi choroby s najvymi rovami revnej tolerancie vitamnu C (najrchlejie vyerpva jeho zsoby).[44] Ak sa pred zaiatkom podvania antibiotk uvalo niekoko tolerannch dvok vitamnu C, tak u pacienta nenastane alergia na peniciln. Z tiscok pacientov sa vyskytli len 2 prpady miernych vyrok; peniciln zaali uva v rovnakom ase ako vitamn C v tolerannch dvkach, ie ete nemohli by saturovan. V troch prpadoch, kde sa uval iba peniciln, urtikrne vyrky rchlo ustpili po nasaden vitamnu C. U jednho dievaa bez vitamnu C nastala srov choroba a trvalo 2 tdne uvania vitamnu C, km vyrky zmizli, avak neboli dodran tolerann dvky.
[44]
Nie je znme, i vitamn C zabrni alergickm reakcim u tch pacientov, ktor u maj vyvinut alergiu. Umonilo by to rozri lieebn monosti pre tchto pacientov, ale potrebn je podrobn vskum.[44] Pri infekcich dchacch ciest vitamn C potla bronchilnu hyperaktivi tu, aj pri astme, zniuje frekvenciu zchvatov, zvyuje expiran objem (FEV).[58] Senn ndcha sa u viny pacientov d kontrolova pomocou vitamnu C. Tolerann dvky s nutn iba poas vrcholu sezny, in staia miernejie dvky, poda expozcie antignom. Mnoh pacienti tomu dvaj prednos oproti okovaniam, antihistaminikm a dekongestantom.[44] Astma vykazuje podobn vzorec histamnovho oku ako otravy a popleniny. stup astmatickch zchvatov a celkov zmiernenie przna kov, pri skromnch stnych dvkach AS od 1,5g denne, bol dokumen tovan u v 40. rokoch.[457] Vborn sksenosti s s inkom vitamnu C pri zchvatoch spsobench vrusovou infekciou, avak potrebn s vyie dvky. Pri astme, najlep inok maj tolerann dvky, vhodn je dodra ich aspo poas sezny.[44] AS je podstatne efektvnej ne kyselina askorbov, pretoe so sebou nesie potrebn iny sodka.[457] Bolo by potrebn preskma vplyv vitamnu C na imunitn odpove

114 / 292
na genetickej rovni, pretoe dramatick odpove na vitamn C sa tka chorb ako ankylzna spondylitda, Reiterov syndrm a aktna anteriorn uveitda; vetky zko svisia s antignom HLA-B27.[44]
Transfzia
Vitamn C me zabrni aktnej hepatitde po transfzii krvi. Napokon, kad, kto je natoko pod stresom, e potrebuje transfziu, by mal tak i tak dosta vek dvku vitamnu C.[42][573]
Okovanie
Ku kadmu okovaniu by sa malo prikroi a po dkladnom zven oakvanch prnosov a rizk.[574] Ak sa lovek rozhodne okova, mal by podstatne zvi kadodenn prsun vitamnu C aspo poas tda pred a 3 tdov po okovan.[357][574]
Okovanie znamen fyziologick stres a za pre imunitn systm, ktor mus sprvne zareagova na cudzorod antigny. Je o to riskant nejie, vystavova okovaniu loveka trpiaceho chronickm subklinic km skorbutom, pretoe to o.i. znamen nesprvnu innos imunitnho systmu.[22][963] Pred okovanm by doja malo dosta stne aspo 500mg,[357] dospel adekvtne viac. V prpade vedajch inkov okovania ihne alie injekn dvky.[357] Podporou imunity sa zni pravdepodobnos sbenho ochorenia v ase okovania, m sa zmen pravdepodobnos komplikci.[574] Vitamn C reguluje imunitn odpove, o me zvi innos oko vania, zni pravdepodobnos neodpovedania.[1][58] Me zmierni pravdepodobnos zvanch vedajch inkov, ako s alergick a autoimunitn reakcie, a in.[1] Viac v kapitole Alergia. Vitamn C zmierni toxick inky okovania v podobe jedovatch a rakovinotvornch prsad vakcn, ako s formaldehyd, thimerosal, fenoxyetanol, zleniny hlinka a in.[574] Podporou imunitnho systmu pome organizmu vysporiada sa s neiadcimi kontaminujcimi vrusmi a baktriami, ktor s vo vak cnach asto prtomn, ako naprklad vrus vtej leukzy apod.[74][75][574] Vitamn C pomha v prevencii nhleho mrtia v obdob do troch t dov po okovan (SIDS/SBS), ktor me svisie priamo s vyerpa nm vitamnu C a fyziologickm stresom z okovania,[357][574];[47][364]; [21][365] ako aj s infekciou mozgu kvli narueniu HE bariry toxickmi zlokami.[37] Napokon, okovanie zanechva oslaben imunitu a zvyuje nchylnos na infekcie;[574][575] vitamn C me zmierni tieto nepriazniv dopady.
115 / 292
V. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

(Jadro celej knihy. Ak postupy a sksenosti s liebou u boli publikovan?)
o je ahie poveda: Odpaj sa ti hriechy? Alebo poveda: Vsta a cho! Ale aby ste vedeli, e Syn loveka m moc odpa hriechy na zemi, hovor porazenmu: Vsta, vezmi si lko a cho domov! - A on vstal a odiiel. Jei Kristus[Mat9]

116 / 292
Vyuitie vitamnu C je vemi rznorod. Vo vine prpadov je vynika jcim doplnkom popri benej liebe, hoci v niektorch stavoch sa me povaova aj za liek prvej voby. Mali by sme sa vyhn nedorozu meniam medzi konvennou a ortomolekulrnou medicnou. Nie je tu iad ny priestor pre iarlivos. Rozumn prstup k liebe je ten, ktor spja vhody konvennej a ortomolekulrnej medicny v prospech pacienta. Praktick odporania pre jednotliv reimy podvania u boli uveden, preto ich nebudeme opakova. Ak ste sa ete neoboznmili s kapitolou Farmakologick koncept, prosm natudujte si prinajmenom kapitoly ponc od Praktickch informci pre liebu. Obsahuj dleit informcie o spsobe podvania. Uveden lieebn schmy s iba orientanm rmcom, lieba mus vdy prebieha poda vvoja u individulneho pacienta. Pri isto stnej liebe s zvyajne nutn tolerann dvky dovtedy, km pacient nie je plne a trvale zdrav. Zaneme od stavov, kde je vplyv vitamnu C najv (infekcie, popleniny, otravy a okov stavy), a postupne prejdeme k tm, kde je vyslovene adjuvantom, doplnkovm liekom, alebo profylaxiou.
Vrusov infekcie
Vitamn C je vemi innm liekom pre vinu vrusovch infekci, predovetkm v inkubanej dobe, ale aj po nbehu ochorenia. Lieba je spen len vtedy, ke je intenzvna. Dvky musia by masvne a ast.[24] Vek dvky vitamnu C s kompatibiln s liekmi a zvyajne zlepuj ich innos.[39] Ke Klenner zanal s liebou vitamnom C, volil opatrnejie dvkovanie (cca 65mg/kg). Takto dvky sa podvaj kad 2-4h.[39] Rokmi praxe vyhodnotil inn schmu pre vne ochorenia: injekne najmenej 350400mg/kg AS, kad hodinu, poda vvoja 6-12, potom kad 2-4h a do vylieenia.[1][39] Zdrav pacient za 24 hodn je pre lekra odmeu jcim zitkom.[1] Problmom je, e ak plne zastavme aktivity patognu, meme zastavi aj vytvorenie aktvnej imunity. Preto ak mme nad ochorenm kontrolu, cieom lieby je skr modifikcia ochorenia, a nie jeho pln vylieenie zo da na de. Modifikciu dosiahneme, ak liebu pokraujeme dvkou 250mg/kg AS IM, a ak treba, alia dvka sa pod po 8h, u len polovin. Ale pri sbenej bakterilnej infekcii je namieste dvkovanie 350mg/kg.[39] Vrusov ochorenia sam osebe rchlo vyerpvaj dostupn vitamn C krvcanie pri ospkach a ovch kiahach je znakom skorbutu a treba rchlo poda 2-4g vitamnu C.[37][39]

117 / 292
Nachladnutie
Nachladnutie sa nevyskytuje u tch zvierat, ktor si doku syntetizova dostatok vitamnu C, preto sa aj ako laboratrne skma. Poda zva nosti je tolerancia (teda dopyt) tela stne 30-100g denne.[44] 1. Zaujmav je recept proti nachladnutiu od farmrov z vchodnej asti USA zo zaiatku 20. storoia: aj z rastliny menom konop preraste nolist (eupatorium perfoliatum). Podval sa poda hmotnosti deti 1 lka, dospel 2-3 lky. Tento hork liek vylieil nachladnutie do na sledujceho da. Poas chrpkovej epidmie 1918 preukzal neoceni ten sluby. Klenner, pohan zvedavosou zistil, e jedna lka (225g) tohto aju obsahuje 10g vitamnu C.[37] 2. Portoriknska legenda hovor, e rodiaci strom aceroly vo dvore udr nachladnutie mimo domu. erene acerola obsahuj 30 viac vitamnu C ako pomarane.[39] 3. Lieba: 1g vitamnu C kad hodinu po 48h, potom 10g denne.[37] 4. In schma: 1,5-2g m skr pri prvch prznakoch, kadch 20-30 mint. Na vylieenie mu stai u 3 dvky. Ak nestaili, pokraova v 1-2h intervaloch. Ochorenie me ustpi u do 24h.[9] 5. U vivov dvky 300-1000mg denne u det zmieruj priebeh, urchuj uzdravenie, zniuj vskyt komplikci (reumatickej horky, zpalu pc).[9] 6. 450mg AS injekne, podanch vas pri nstupe symptmov, dva 40% ancu vymiznutia prznakov. Pri 750mg a viac, 3-4h, je u anca 50%. 800mg kad hodinu a B-komplex 3 denne je ete innejou liebou.
[9]
7. Samozrejme, uskutonili sa tdie, ktor nepreukzali inok vitam nu C na priebeh nachladnutia. itatea zaiste neprekvap, e ilo o bezvznamn vivov dvky, ktor ledva staili zabrni skorbutick mu deficitu u chorch pacientov, nemohli ani len vyrovna hypoaskor bmiu, a samozrejme nemali iadny farmakologick vznam.[22][190][1] 8. spenos procedry predasnho ukonenia nachladnutia u pri jeho zaiatkoch, poda anekdotlnych testov, ktor urobil Stone, me by a na rovni 95%.[22][964]
Chrpka
Neuveriten financie sa investuj do vakcn, s vemi rozpaitmi vsled kami a mnostvom neiadcich inkov, aj vnych.[1004][1005][576][577][578][579] [580][581] Pritom k prevencii je potrebn skr primeran hladina vitamnu D (viac v kapitole alie dleit ltky). K liebe sta jeden netoxick, virucdny, baktericdny agent. Vitamn C. 1. Lieba: Poda zvanosti a tolerancie, spolu 45[9]-150g[44] denne, rozdelen do 8-20 dvok,[44] po dobu 1-3 dni.[9] 2. Na posilnenie inku sa pouva protamid (viac v kapitole Adjuvans)[39]

118 / 292
Aktna mononukleza
Spsobuje ju Epstein-Barr vrus, ktor sa vyskytuje aj pri Burkettovom lymfme.[39][37][582][583] Vitamn C m vrazn dopad na vvoj ochorenia; as lieenia priamo zvis od vekosti dvok a zvanosti infekcie.[1];[39][37] 1. revn tolerancia stpne a na 150-200g/de, aj viac.[44][43][47] 2. Prpad: Pacientka umierala, dostala u posledn pomazanie. Ke lekr odmietol poda vitamn C, matka (diplomovan zdravotn sestra) zakroila a tajne pridala 20-30g AS do kadej fae infzie. Pacientka uzdraven.[39][37] 3. Prpad: pacientka 44kg, 23r, s akou mononuklezou, sama od seba uila v 2h intervaloch stne spolu 450g vitamnu C za 2 dni. Po 3-4 doch sa ctila dobre, ale po alie 2 mesiace potrebovala udriavacie dvky 20-30g denne. Niekedy staia udriavacie dvky po dobu 2-3 tdov; pacient to vdy vycti.[44]
Psov opar (herpes zoster)

1. Lieba: Hne pri diagnze 400mg adenoznu IM, a nsledne 15g AS IV pomocou striekaky. Pol hodiny po podan vitamnu C da aliu dvku adenoznu 400mg. Lzie ponatiera benzoinovou tinktrou a na cel plochu natrie calomine mlieko s 5% fenolu. Naalej natiera benzo inom iba erstv plochy, ale mliekom calomine+fenol natiera cel oblas. Podva injekcie 12h po 3 dni, potom raz denne po niekoko dn. Kadodenne uva stne B-komplex s obsahom kadho B-vitam nu okolo 100mg, a masvne dvky vitamnu A.[39] 2. Kontrola bolesti po uzdraven: denn IV injekcie: thiamn (B1) 1000mg, pyridoxn (B6) 300mg, niacnamid (B3) 600mg, spolu rozrieden v 20ml sonho roztoku, podva po 5 dn. Pouva sa 23G (0,635mm) ihla dlh 25mm.[39] 3. In lieebn schma: 2g AS IM 12h, zrove 50mg kyseliny adenozn-5-monofosforickej, taktie IM. Loklne benzoinov tinktra. stne tolerann dvka. Pri masvnom opare podva AS aj infzne.[37] 4. In schma: 2-3g AS injekne 12h, podporen almi 3g vitamnu C stne 2h. Boles zvyajne ustpi u po 1. injekcii. Vyschnutie puzgierov a stup horky do 24h. V priebehu 72h od zaiatku lieby dochdza k plnmu zmiznutiu puzgierov a uzdraveniu.[24] 5. Tolerann stna lieba: Zaneme rno dvkou 3g vitamnu C. Uvame 30 mint, a km sa nedostav redia stolica (ete nie celkom hnaka). Ak sa nedostav ani po 15h uvania, zvime dvku na 4g. Ke nastane red pohyb v revch, znime dvku na 2g kad hodinu. Njdeme si tak dvkovanie, aby sme sa udrali tesne pod hranicou riedkej stolice a skame ho pomaly zvyova, aby vymizli symptmy oparu. Pokraujeme v liebe a do vylieenia.[584][585] 6. Siln opar treba liei pomocou IV AS, kvli dosiahnutiu vyej koncen trcie v plazme. Potvrden lieba do 72h u 372 pacientov.[584][586]

119 / 292
7. Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)

[39]
8. Prpad: Vylieen pacient, ktor mal 5 rokov herpetick lzie. Uval dlhodob denn dvky.[1]
Ovie kiahne (varicella)

Lieba ako psov opar. 1. Pri liebe menmi dvkami (viz. psov opar bod 4), vyrky krusto vateli do 24h, pacient zdrav do 3-4 dn.[24] 2. IV injekcia 400mg/kg AS 8h, zopakovan spolu 1-3 vysu kiahne do 24h namiesto do 7-9 dn.[1][37];[39][27] 3. Podobn inok maj dvky 350mg/kg 2h.[39] 4. Liei sa daj aj stnymi tolerannmi dvkami.[44] 5. stny vitamn C je v tomto prpade menej spoahliv ne injekn. Klenner uvdza ako prklad svoju dcru, ktor dostvala 24g denne, stne, a napriek tomu sa jej tvorili intenzvne svrbiace vyrky. Po podan 1g AS IV svrbenie prestalo a mohla spa nepreruene 8h. Potom dostala aliu injekciu a u sa neobjavili iadne nov vyrky. Vitamn C doke prerui zvyajn postup vrusovej infekcie.[39] 6. Nevonos by mala ustpi u po 1g AS v 5ml injekcii.[39] 7. Svrbenie, podrdenos, po poslednej injekcii.[39] boles, zvracanie vymizn cca hodinu
8. Dvky 65mg/kg ochorenie iba potlaia, 250mg/kg ho vylieia. Pri bak terilnej infekcii nasadme 350mg/kg spolu s antibiotikami.[39] 9. Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]
10.Prpad: Mu, 85kg, vylieen za 4 dni, dvky spolu 30g/de stne.[1]
Herpes simplex
Prakticky vetci s vrusom nainfikovan do veku 5r, avak iba 1% m nejak symptmy. Tento vrus zvyajne vegetuje v dormantnej forme, aktivuje sa v ase stresu, fyzickho alebo psychickho.[39][587][588][589] Zriedkavou, no vemi zkernou komplikciou me by encefalitda, ktor m 30%-n mrtnos, a 85% preivch m trval nsledky vo forme pokodenia mozgu. Toto je al dvod, aby sme herpes drali pod kontrolou vitamnom C.[39][590] Viac v kapitole Vrusov encefalitda. 1. Lieba je tm innejia, m skr sa s ou zane.[591] 2. U vemi mal vivov mnostv (50-100mg) ved ku zmierneniu prznakov; toto je znme u vye 70 rokov![591] 3. Viditen priazniv inky, aj na genitlny opar, maj u vivov

120 / 292
stne dvky 500mg 4denne. Ak sa podaj vas, zabrnia bolestivosti. Autori uvauj nad monou neutralizanou schopnosou vitamnu C priamo voi vrusu, tak ako v prpade polio.[591] 4. inn lieba herpesu prebieha ako pri ovch kiahach alebo psovom opare. Riboflavn (B2)[24] 10mg stne a zinok urchlia hojenie. Pri zinku je namieste opatrnos a monitorovanie.[44] 5. Lieba plat tak pre stny, ako aj genitlny opar.[44] 6. Herpes treba liei aspo 3 dni, in s ben rekurencie.[39][24] 7. Ak sa herpes stal chronickm, me sa asom opakova. IV AS me pomc v rieen.[44] 8. Vysok udriavacie dvky zniuj poet tokov, a tolerann dvky zmieruj ich priebeh.[47] 9. Loklne aplikovan askorbtov pasta (kyselina askorbov alebo AS s vodou) je vemi inn.[47][46] Loklne roztok 10% nemal inok.[24] 10.Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]
11.Krm na vodorozpustnej bze, 3-5%, liei aktne stne puzgiere, ak sa aplikuje aspo 10-15 denne.[37][39]
Ospky
Vplyv vitamnu C na toto ochorenie je medicnskou kuriozitou, pretoe mlokedy je choroba pod takou kontrolou ako pes na vodtku. V prpade predasnho preruenia lieby nastane relaps, a to aj niekoko krt, km sa vrus plne nezni.[24][1][29] 1. Klenner opisuje prv prpad ospok, ktor lieil vitamnom C poas epidmie na jese 1948. Ke jeho deti dostali vodn horkov zaervenanie o a hrdla, katar, spazmodick priedukov kae a Koplikove kvrny, zaalo sa s liebou: stne 1g 4h, o stailo na zmiernenie toku. Menie dvky umonili chorobe napredova. Ke sa podval 1g 2h, vetky prznaky vymizli do 48h. Ak sa nsledne lieba preruila, o alch 48h sa prznaky vrtili. Toto je zrejme prinou zlyhania experimentov skorch vskumov. Toto zapnanie a vypnanie choroby sa d opakova aj mesiac. Na pln, trval vylieenie bolo potrebn uva 1g 2h, aj v noci, po dobu 4 dni. Vtedy bol vrus kompletne znien a choroba sa u nevrtila.[24][29][39] 2. al z prvch prpadov: 10-mesan bbtko. 40,5(R), erven oi a hrdlo, vodav nos, katar, spazmodick priedukov kae a Koplikove bodky. 1g AS IM 4h. Po 12h teplota klesla na 36,4(R), zpal spojiviek a erven hrdlo sa vyistili, kae zmizol. Kvli vyhodnoteniu, i ilo len o non pokles, antibiotick inok vitamnu C alebo o stav vysoko virulentnho organizmu a bezbrannho hostitea, nasledujcich 8h bola lieba vitamnom C preruen. Teplota stpla na 39,6. Lieba bola obnoven, a namiesto oakvanho veernho zvenia, teplota klesla na 37,3(R). Pokraujc v liebe, bbtko sa bez

121 / 292
komplikci uzdravilo a bolo prepusten 60h od prijatia. Nevznikli ani ospkov vyrky.[29][39] 3. ie stna schma u det: 1g vitamnu C 2h (aj v noci), v liebe pokraova po dobu 4 dni, aj ke prznaky zmizn do 48h.[24][1][29] 4. Schma 1g 2h sa d poui aj ako profylaxia zabrni ochoreniu.[1] 5. Priebeh choroby zmieruj u dvky 1g stne 4-6 denne.[24] 6. Neskr Klenner uprednostnil injekn liebu. Vsledky boli ete dramatickejie, prznaky mizli do 24-36h, v zvislosti od vekosti a frekvencie dvok.[29] 7. Profylaxia: injekne 1g AS 6h zabrni nakazeniu.[24] 8. Injekcie 350mg/kg AS IM 2h zniia vrus do 24h.[1] 9. IV injekcia 400mg/kg AS 8h, zopakovan spolu 2-3, zvyajne sta na pln vylieenie.[39][27] 10.Ospkov bronchitdu dieaa vylieili 3-4 injekcie 1g AS s rozostupom 6h; do 24h prestane kae.[24] 11.V prpade sbene prebiehajceho ochorenia, naprklad mumpsu, je potrebn zdvojnsobi dvkovanie.[24] 12.Klenner lieil niekoko stoviek prpadov ospok a publikoval o tom najmenej 28 lnkov.[1] 13.Zd sa, e vylieenie vitamnom C ete pred vyvinutm vyrok neza brni vytvoreniu imunity.[29] 14.Mal, ojedinel dvky neovplyvnia vrazne dku ani priebeh.[29] 15.Ospky rchlo vyerpvaj zsoby vitamnu C;[591] krvcanie (zvyajne z nosa, vo vnych prpadoch aj v pcach) je zrejme spsoben aktnym skorbutom. Klenner mnohokrt zastavil krvcanie jedinou injekciou 2g AS.[29][39] 16.Svrbenie, podrdenos, boles, zvracanie vymizn cca hodinu po po slednej injekcii.[39] 17.Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]
18.Na ospky m vplyv aj vitamn A. Deti s dostatkom vitamnu A maj meniu ancu dosta ospky. Ak u ospky vypukli, megadvka 100 000U (do 1 roku veku) resp. 200 000U (nad 1 rok), opakovan 2., 8. a 42. de (poas post-hospitalizanej nvtevy) spsobila zmiernenie prznakov, znenie akch komplikci a dvojnsobne rchlejie uzdravenie. Autori uvauj, e ide skr o npravu deficitu u tchto det, ne o priamy lieebn vplyv vitamnu A. Poda nich, deficit vita mnu A podstatne zhoruje priebeh ospok.[900]s72 Poznmka: Bolo by vhodn preskma kombinovan reimy lieby pomocou vitamnov C a A. Zatia sa ako rozumn jav prstup lieby vysokmi dvkami vitamnu C, kvli jeho nzkej toxicite a vynikajcim

122 / 292
vsledkom, plus profylaxia rozumne tedrm krtkodobm dopanm vitamnu A, a inn individulna nprava avitaminzy A u tch det, ktor ju preukzatene maj. Existuje dvod domnieva sa, e vitamn C me eliminova toxick nsledky aj dlhodobho uvania vysokch dvok vitamnu A.[1]
Mumps
1. Pri liebe prvch 33 prpadov pomocou vitamnu C, horka zmizla bene do 24h, boles do 36h a opuch do 48-72h.[24] 2. Adenozn-5-monofosft urchli lieenie.[1] 3. Lieba det pred pubertou: 1g AS IM alebo IV 2-4h.[24] 4. Svrbenie, podrdenos, boles, zvracanie vymizn cca hodinu po po slednej injekcii.[39] 5. Prpad: Mu, 23r, s komplikciou - obojstrannou orchitdou; semennky vekosti tenisovch loptiiek, vek bolesti, horka 40,6. Boles zaala ustupova u po prvej injekcii 1g AS IV, po podan alch 6 v 2h intervaloch sa plne stratila. Horka zmizla do 36h. Pacient sa ctil dobre do 60h, celkovo dostal 25g.[39][24] 6. Prpad: 3 deti. Chlapec, 7r, lieen benmi metdami (poste, aspirn, tepl olejov gfrov obklady a iodex na opuchnut azy). Chor bol asi tde. Druh chlapec, 11r, zaal dostva injekcie a po dosiahnut maximlneho opuchu; 1g AS IM 2-4h. Do 48h plne v poriadku. Dieva, 9r, ke opuch dosiahol 60% z oakvanho a teplota 39), zaalo dostva 1g AS IV 4h. plne v poriadku od 3. da lieby.[24]
Polio
Ochorenie vrazne zniuje obsah vitamnu C v tkanivch.[62] Jungeblut zistil, e paralytick dvka poliovrusu, injektovan do mozgu opc, vdy spsobila paralytick polio. Avak ak sa spolu s vrusom injektoval aj vitamn C, zvierat neochoreli. Ak boli opice infikovan vekou dvkou vrusu, injekn vitamn C nedokzal modifikova ochorenie. Pri menom mnostve vrusu, 100mg vitamnu C denne viedlo ku rznym vsledkom.
[39]
itate u zrejme tu, e tajomstvo spechu spova vo vekosti a frekvencii dvok. Jungeblut[29][606] na opiciach dokzal, e stne podanie vitamnu C v prrodnej forme poas inkubanej doby vdy spsob zreten zmenu v zvanosti ochorenia, a e po 5. dni s u potrebn vie dvky. Vskyt paralz znil a 6-nsobne.[24][29][39] Jungeblutove dvky boli celkovo mal a mlo ast, ale vsledky boli subn,[70];[591][69] take si ich vimol Sabin a nsledne cel vskum spe ne zdiskreditoval. Nie je cieom tejto knihy hodnoti, i ilo o zitn zmer, alebo len o hrub nedslednos. Kadopdne: Sabin tvrdil, e zopakoval

123 / 292
Jungeblutove pokusy, lene v skutonosti postupy nedodral: liebu nena sadzoval vas (akal a 4 dni, do plnho rozvinutia ochorenia); Jungeblut podval injekne 400mg/de, Sabin podcenil dvkovanie, podval sotva 35% Jungeblutovch dvok; Jungeblut vyuval miernu kvapkov met du infekcie, Sabin pouil priame naokovanie, o samozrejme vdy vyvo lalo najvnejiu formu choroby. Po takomto nevedeckom prstupe nemo hol oakva dobr vsledky, avak namiesto priznania chyby, ia, rozril chybn nzor, e lieba nie je inn.[9][29] V rieen poetnch klinickch prpadov innmi dvkami neskr Klenner demontroval spen liebu ud, no nedokzal u zvrti veobecn skepsu a predsudky, zasiate Sabinom, kvli ktorm sa nevy konal rozsiahlej vskum.[24]
Priebeh ochorenia
Poas inkubanej doby sa vrus iba ri v krvnom obehu. Ak sa pod vitamn C v tomto tdiu, vrus je znien skr, ne sa dostane do nervovho systmu, take toto je idelny as na zsah. Dokonca u vivov dvky stoviek mg/de zniuj nsledn vskyt paralz.[24];
[39][607][608]
Ke sa vak vrus dostane do mozgu, spsob zpal a opuch, ktor vytvra tlak na mozgov tkaniv, ktor s tm pdom zasiahnut nielen stresom zo zpalu, ale aj z podvivy, najm z deficitu tiamnu (vitamnu B1); patolgia nervovch buniek sa npadne podob na beri-beri (ochorenie z deficitu tiamnu). Vrus zrove vyerp zsoby vitamnu C v nadob likch. Nadoblikov dre prestane plni regulan lohu, o vedie ku zveniu hladiny adrenalnu v krvi, o me spsobi stiahnutie ciev. Zhor sa okyslienie, nastane acidza. Samozrejme stpne hladina cukru (nastane adrenalnov hyperglykmia). Mimochodom, mono prve takmto mechanizmom doke mumps vo vnimonch prpadoch vyvola cukrovku.[39][24] Navye, ke je vrus u nainfikovan v mozgu, je aie dosiahnuten pre imunitn systm.[24] Ku metabolizmu cukru je nutn tiamn, lene prebytok adrenalnu spsob stiahnutie ciev v trviacej sstave a obmedzenie trvenia, a ochorenie samotn vedie ku znenej chuti do jedla alebo dokonca zvracaniu, take u i tak nzky prsun vitamnov z benej stravy sa ete zhor. V nervovo-svalovch zpojoch sa hromad kyselina pyrohroznov a na jej metabolizovanie je potrebn enzm kokarboxylza, ktor sa sklad z dvoch molekl tiamnu a z fosftu. iadny tiamn = iadna aktivita. Vsledkom hromadenia pyruvtov je nava. Ochabl paralza s tm zko svis. Bunky v zasiahnutej oblasti s mono len unaven, avak ke sa situcia rchlo nezlep, mu odumrie. Preto je indikovan podporn lieba tiamnom. Mase pomhaj zlepi cirkulciu a odstrni toxny v tomto ndzovom stave.[39] Je tie zaujmav, e u akch prpadov poliomyelitdy nastva horka, infekcia, fyzick stres, trviace akosti, hnaky, zvracanie, anorexia. Je otzne, do akej miery ide o prznaky ochorenia, a odkia u ide skr

124 / 292
o prejavy nedostatku vitamnu C. Toti, tieto prznaky sa vyskytuj u mnohch detskch ochoren a vdy ustpia po 1-2 injekcich AS v dvkach 1-4g, poda veku.[29] U star vskumnci objavili vzah medzi deficitom vitamnu C a zvanosou ochorenia. Miera deficitu vitamnu C sa d zisti naprklad pomerom stne prijatho a moom vylenho vitamnu C. U zvierat, ktor podahli poliu, bola v nadoblikch nameran vemi nzka hladina vitamnu C[39][24][609]
inok vitamnu C
D sa zhrn nasledovne:[39][27] a) Likvidcia vrusu. b) Bezpen dehydratcia mozgu a miechy, m sa zmierni opuch. To umon obnovi normlnu vivu chemicky okovanho mozgovho tkaniva a jeho zsobovanie tiamnom (B1). c) Podpora a normalizcia innosti stresovanch nadobliiek, take zan tvori dostatok interfernov a kortikosternov pre inn obranu tela. d) Prevencia zlepenia centrlneho kanla, udranie prirodzenejch rozostupov a menie zhlukovanie ependymlnych buniek (povrcho vch buniek miechy).
Lieba
2. Vekos dvok zvis aj od kmea vrusu; rchlo napredujca infekcia kmeom R. M. vyaduje omnoho vyie dvky, pri menej infeknom kmeni Aycock staia menie dvky.[29][606] 3. McCormick zistil sledovanm konzumentov bieleho a hnedho chleba, e B-vitamny chrnia pred paralzou.[39] 4. Lieba 12-20g denne skrti horku a as rekonvalescencie.[9] 5. Vne dospel prpady vyaduj dvky 12-20g 12h, opakova 6-8. Boles hlavy a horka sa zvykne zlepi do 48h, a zvyajne sa pacient cti dobre do 6-10 dn, kedy prechdza na stne uvanie 1,5g 3-4h. 6. inn lieba det poas epidmie v Severnej Karolne v roku 1948 vyzerala nasledovne: dvky 1-2g poda veku. IM AS u det do 4 rokov. Vvoj ochorenia sa d sledova meranm teploty kad 2h. Ak teplota nezareaguje do 2h od prvej dvky, indikovan je 2. dvka 1-2g. Ak teplota zareagovala do 2h od prvej dvky, druh dvka sa pod a 4h po prvej. Schma sa dodruje 24h. V tom ase je teplota konzistentne nzka, take alch 48h sa podvaj 1-2g dvky s odstupmi 6h. Pacient je klinicky v poriadku do 72h od prvej dvky. Cca u 5% pacientov by vak mohlo djs k relapsu, preto sa pre istotu pokrauje ete alch 48h dvkami 1-2g kadch 8-12h. Celkov as lieby je teda zvyajne 5 dn.[39][24]

125 / 292
7. Domca lieba det: 2g AS injekne 6h, podporen 1-2g vitamnu C stne 2h.[24] 8. Na posilnenie inku sa d poui protamid a 3 denne DCA (viac v kapitole Adjuvans)[39] 9. Tiamn (B1) treba uva aspo 3 mesiace, pretoe nervov tkaniv sa hoja pomaly. Dvkovanie 100-250mg denne.[39] 10.Jemn mase v prpade paralzy by sa mali vykonva m skr aspo poas prvch hodn, cvii pasvny pohyb. Mu sa poui vanke pre odahenie postihnutch svalov.[39][28] 11.Pacient by sa mal snai jes.[39] 12.Ak pacient chli tekutinu cez nos, me s o nebezpen bulbrny typ, s paralzou hrdlovch svalov; nutn je posturlna dren, kyslk, niekedy aj tracheotmia, a km nezaberie vitamn C; zvyajne do 36h.
[24]
13.Prpad (zo zaiatkov): Chlapec, 8r, mal chrpku po dobu jednho tda. 4 dni pred vyetrenm nastala precitlivelos na svetlo, zpal spojiviek a hrdla, nevonos a zvracanie. Boles hlavy v onom pozad bola tak siln, e nezabrali ani dvky aspirnu pre dospelch, ktor mu dala matka. Na vyetren si chlapec dral hlavu v rukch a prosil, aby dostal nieo, o by zmiernilo jeho boles. 40 (ax.), citliv v lumbrnej oblasti a v achovch ponch avho kolena. Dostal 2g AS IV, odoslan do miestnej nemocnice, kde ihne dostal alie 2g a dvky pokraovali 4h. Do 6h od zaiatku lieby ho prestalo bolie hrdlo a hlava (nedostal iadne lieky proti bolesti), toleroval stropn osvetlenie, oi such a zaervenanie sa vytrcalo. Nevonos a zvra canie ustpilo, 38,1 (ax.), sedel na lku v ovilnej nlade a popjal limondu. Prepusten z nemocnice po 48h, klinicky v poriadku, celkovo dostal 26g vitamnu C. Pokraovalo sa v stnej liebe 1,5g 2h, s citrusovm dsom, po dobu jednho tda. Potom sa prelo na tiamn (B1), 25mg pred jedlami a pred spanm, kvli terii McCormick-a,[29][610] e zpalov a degeneratvne ochorenia nervovho systmu s zaprinen avitaminzou B1, a e treba pokraova v liebe tmto vitamnom aspo po dobu 3 mesiacov, pretoe nervov tkaniv sa regeneruj vemi pomaly.[29] 14.Pozoruhodn prpad: Dvaja bratia ochoreli. Dostali 10 a 12g AS, poda hmotnosti, IV pomocou 50ml injekcie 8h, 4, potom 4 12h. Taktie dostvali 1g stne 2h, aj v noci. Uzdravili sa a boli neskr stredokolskmi atletickmi hviezdami. Tretie diea v starostlivosti inho lekra nedostalo vitamn C. Tie preilo, dodnes nos podpery.[37] 15.Prpad zo zaiatkov s nzkym dvkovanm: Dieva, 5r, paralza oboch nh, boles kolien a chrbta. Dostala mase a injekn AS. Do 4 dn mohla hba oboma nohami. Prepusten domov na dolieenie dvkami 1g 2h. Na 11. de u chodila, vtedy bol preruen vitamn C a dostala tiamn (B1) 10mg kad de. Neskr Klenner podstatne zvil a

126 / 292
predil nsledn liebu tiamnom. V kadom prpade, dieva bolo na 19. de v poriadku. [39][33] 16.Prpad: Chlapec, vek boles hlavy, erven oi, zvracanie, naptos hamstringov, 40,2 pod pazuchou. Dostal ihne 2g AS IV a znovu do 2h, potom 4h po dobu 48h. Do 6h po prvej dvke 37,8, oi sa vyistili, ovilny, sedel a popjal tekutiny. Tde uval stne 1,5g vitamnu C 2h. Potom prestal bra C a uval B1 25mg 4 denne.[39] 17.Prpad: 5-ron dievatko, ktor u bolo po 4 dni ochrnut na spodn as dolnch konatn. Prav noha plne ochabnut, av s odhadom ochabnutosti 85%. Boles v kolench a oblasti bedier. tyria konzultu jci lekri potvrdili diagnzu polio. Zaalo sa s terapiou masami a vitamnom C; po 4 doch injekci diea pomaly hbalo oboma nohami. Prepusten z nemocnice, dostvalo 1g 2h stne s ovocnm dsom po 7 dn. Na 11. de lieby sa pomaly prechdzalo. Na 19. de pln obnova senzorickch aj motorickch funkci.[53],[940][27]
Post-polio syndrm
18.Objavuje sa s asovm odstupom 10-40 rokov, najm u pacientov, ktor prekonali polio s am priebehom. Prejavuje sa svalovou slabosou na miestach, ktor kedysi postihlo polio, bytkom svalovej hmoty. m a priebeh mala infekcia polio, tm viac s pacienti postihnut post-polio syndrmom. Priny syndrmu nie s celkom znme, urit ndej vzbudzuje podporn lieba vitamnmi a rastovm hormnom. Zd sa vak, e ochorenie je sprostredkovan vonmi radiklmi,[196] preto sa d predpoklada, e antioxidanty by mohli by vhodnou profylaxiou a prevenciou. a) Permutter[196] odpora terapiu s nasadenm rastovho hormnu: 2mg IM, 3 dni kad tde zvyovan na 4mg IM, 3 dni tdenne po 2 mesiacoch. K tomu vitamny a antioxidanty: kyselina -lipoov 80mg, N-acetyl-cysten 800mg, Vitamn E 1200IU, Vitamn C 800mg, Ginko biloba 60mg, Vitamn D 800mg. Podpora bunkovej energie: Koenzm Q10 60mg, Monohydrt kreatnu 4-5g, Acetyl-Lkarnitn 400mg, NADH 5mg dvakrt denne. b) Poznmka: Klenner by pravdepodobne nasadil viac vitamnu C. c) Poznmka: Ktovie, ak inok by mali reimy uvdzan v kapitole Myastenia Gravis.
Vrusov zpal pc
Dvkovanie obdobn ako pre polio.[24] 1. Ak sa konsoliduj cel laloky, snmky pc mu zaostva niekoko dn za klinickm obrazom. V takom prpade pokraova 1g 12h ete aspo tde, aj ke pacient je zjavne v poriadku (zvyajne do 3 dn).
[24]
2. Dospel pacient me potrebova a 140g za 72h.[37]

127 / 292
3. V zaiatkoch svojich sksenost Klenner nasadzoval niie dvky, u det 500-1000mg AS IM 6-12h,[23] detto u ahkch prpadov u dospelch. Aj s nimi zaznamenal ist spechy; zvyajne postauje 3-7 injekci pre pln klinick vylieenie. Nevonos a boles hlavy ustpia po prvej injekcii, pacienti sa ctia lepie do 1-2h, teplota klesne aspo o stupe do niekokch hodn po prvej injekcii.[23][39] 4. Horin nplaste mu zmierni boles hrudnka a dchacie akosti.
[39]
5. Mnoho prpadov v kritickom stave sa zlepilo natoko, e mohli by prepusten domov, po tom, ako dostali 1-2 fae infzie 1l 5D roztoku, kad s 50g AS.[1] 6. Prpad s opatrnm dvkovanm zo zaiatkov Klennerovch sksenost s vitamnom C: ena, 28r, typick konsolidcia celho pcneho poa. Poda manela mala 14 dn zimnicu, horku, nachladnutie hlavy a hrudnka. Prijat v stave otupelosti, vek bolesti hlavy, zavret oi, biela pena na stach, ktor sa opakovane pokala vypva. 41,5 (ax., korig.), zjavn dehydratcia, dych slab a nepouten, taktiln fremitus zven po celej pravej strane. Sulfa, peniciln a streptomycn u boli vyerpan odporajcim lekrom. Dostala 4g AS IV spolu s 1l sonho 5D roztoku. O 4h zaala dostva 2-4g 2-3h, poda jej odozvy. Do 11h od prvej dvky teplota klesla na 37,8 (ax., korig.) a do 72h bola pri vedom, sedela na lku a vone pila tekutiny, teplota normlna po cel zvyok pobytu v nemocnici. Kvli antibiotikm a encefalitde ohluchla, preto dostvala aj tiamn (B1). Do 10 dn sa sluch vrtil do normlu, vitamn C dostvala 2 tdne, 2g 12h, so zmerom pomc organizmu vyisti prav stranu pc. Napriek klinickmu uzdraveniu, trvalo 3 mesiace, km sa pca vyistili aj na snmkach.[29]
[39]
7. Prpad: Mu, 58r, ak vrusov zpal pc. Dostval iba 2g 4h (polovicu odporanej dvky). Pomaly sa zlepoval (3g 6h), mal vak dostva 4g 4h alebo 2g 2h. Prpad ukzal, e potrebn s pravideln a ast dvky, aby sa udrala koncentrcia antibiotika C v plazme a tkanivch.[39]
Vrusov encefalitda
Vrusov infekcie dchacch ciest, najm pri adenovrusoch, mu skryte prers do obojstrannho zpalu pc, priom klinick prznaky mu navonok vyzera ako mierne nachladnutie alebo chrpka. Nachlad nutie hlavy alebo hrudnka by malo vdy vzbudzova ostraitos ako potencilna mozgov patolgia.[39][36] Prvou fzou je zvyajne chrpka, trvajca 2-4 dni, komplikovan silnm psychickm alebo fyzickm stresom, alebo v inch prpadoch dlhotrva jce, niekokotdov mierne nachladnutie, ktor nebolo povaovan za zvan. Ak sa vrusu podar prenikn HE barirou a infiltrova

128 / 292
mozog, nastva druh fza encefalitda. Prznakmi s ke, triaka, nekontrolovaten pohyb onch buliev, dusenie sa jedlom alebo npojom (bulbrny typ), kolaps, otupenie, hemiplegick typ.[37][39] Tto druh fza je sprevdzan nasledovnm klinickm obrazom:[37][39] 1. rchly pulz 2. teplota blzko normlu, alebo mierne zven 3. dych 2-3 zrchlen, niekedy lapanie po dychu, podobn ako pri acidze alebo otrave aspirnom 4. rozren, nerovnak zreniky 5. nlez v moi negatvny 6. zven poet bielych krviniek (ktor je zvyajne asociovan s bakterilnou infekciou) 7. normlna revn innos 8. strata kontroly nad mechrom ke nastali ke alebo kma. Diagnostiku a liebu podrobne opisuje Klenner.[37];[39][35] Tento stav me nasta vemi rchlo a je nebezpen, najm pre mal deti, ktor mu nsledne umrie vo vemi krtkom ase, aj do 30 mint, alebo v spnku. Je zmysluplnm opatrenm, podva pri vrusovch infekcich vo zvenej miere vitamn C, nakoko opravuje a udruje integritu stien vlsonc a dr tak infekciu pod kontrolou. Je dokonca mon, e prve postupn vyerpanie vitamnu C v tele nsledkom dlhodobho prechladnutia je dvodom finlneho prepuknutia encefalitdy; oslabia sa kapilry v mozgu a vrus prenikne do tkanv. Mikroskopick vyetrenie toti ukazuje trombzy ciev, vrony, mnoenie leukocytov, o s znaky nedostatku vitamnu C. Klenner prirovnva preplenie sa vrusu do mozgu k procesu metastzovania pulmonrnej patolgie, doslova k rakovine rozosievajcej sa do mozgu.[37][39][611][612][613][614][615] Mozog je logickm cieom akhokovek vrusu, pohybujceho sa v krvnom obehu, kvli obrovskmu rozsahu jeho kapilrneho systmu. Ak vrus zane interferova s krvnm obehom mozgu, aj toto m katastroflne nsledky, nakoko mozog nedoke pracova na kyslkov dlh.[39] Zdrav rozum ke, dsledne doliei kad ochorenie; hrdinsk aktivity poas nachladnutia mu ma tragick nsledky aj u mladch ud.[37][39] Reklamy, ktor ich propaguj, s krajne nezodpovedn. Kee motorick jadro m najkratie nervy, vrus ich me zasiahnu ako prv. Toto me vies ku ku dchacch svalov a zaduseniu. Klenner tto mozgov patolgiu prirovnva k akmu razu hlavy. Hranica medzi ivotom a smrou je zka a me s o minty - nie je as aka na laboratrne vsledky. Zd sa, e akonhle patolgia pokro ku nejakmu neznmemu bodu, vitamn C ju u nedoke zastavi a nastane trval pokodenie tkanv alebo a smr. Preto je nutn vek dvka vitamnu C, m skr, u v ase, ke ete diagnza nemus by

129 / 292
dostatone presvediv. Ke sa teplota pribli k normlu, vek dvky mu presta. Me sa vyskytn nsledne falon nrast teploty.[39] V takchto situcich s samozrejme preferovan injekcie a/alebo infzie askorbtu sodnho. Avak ak nie s k dispozcii, tak dobr sluby preuke aj stny vitamn C v tekutej forme, rozpusten naprklad v nejakom dse, samozrejme za predpokladu, e pacient je schopn prehta.[39] Encefalitda me vznikn v svislosti s ktormkovek vrusovm ochorenm, nielen zpalom pc, ale naprklad aj pri ovch kiahach, mumpse, ospkach, opare a inch. Vrusov encefalitda je vemi nebez pen stav, ktor me by faktorom nhleho mrtia dieaa (SIDS). Vrazne odpoved na liebu vitamnom C.[37] 1. Klenner poas svojej praxe nenarazil na prpad, ktor by sa plne neuzdravil po masvnych dvkach vitamnu C. Priebeh ochorenia sa zvyajne skrti aspo na polovicu zvyajnho priebehu, a pacientov je mon doliei aj doma. Mnoho pacientov lieil tak, e sa 2-3 denne zastavili v ambulancii po svoje injekcie AS. Klenner popri vitamne C nevhal pouva aj antibiotik.[39] 2. inn dvky: 350-700mg/kg AS IM a/alebo IV. U malch det 2-3g IM 2h. 3. vodn dvka, podan injekne, je vdy aspo 250mg/kg. U det je to zvyajne 2-3g AS IM pri koncentrcii 500mg/1ml. ad po injekcii zvyajne sta na zmiernenie bolesti.[39] 4. Prpad: 12-ron dieva, malo bolesti hlavy tde po mumpse; zmaltnelo, do 12h nastala letargia, teplota 40,6. Dostalo 2g vitam nu C, potom 1g 2h. Po tretej injekcii u bola vysmiata, zhovoriv, sedela na kraji lka a penlivo si ptala jes. Ani stopy po bolesti. 24h od prijatia bola vyhodnoten ako klinicky v poriadku a prepusten domov. Ako prevenciu relapsov, dostvala po nasledujce 2 dni 2g 12h.[24] 5. Prpad: 19-mesan diea, mierne prechladnutie po dobu 2 tdne. Potom nhle dostalo vysok horku, ke pravho ramena a nohy. Merav, neohybn, podvyiven, studen na dotyk a semi-komatzne. Pri prijat do nemocnice mu podali 2g AS injekne a o hodinu al 1g. Potom dostvalo 1g vitamnu C stne 4h. Podvali mu horin nplaste a rektlne tampny. 2h od prvej injekcie vypilo z faky pohr pomaranovho dsu. Zaalo reagova na boles. 39,9, rameno a noha stle paralyzovan, ale po 8h zaalo hba nohou a udralo fau s dsom oboma rukami. Peniciln dostalo na druh a tret de na odradenie sekundrnych tonkov. Prepusten domov na 5. de.[39] 6. Klenner spomna alch 6 podobnch, no nelieench prpadov, vetky do 4r, vina z nich bola vyetren lekrom, ktor nenameral iadnu teplotu a nebol ohren ochorenm dieaa. Deti zomreli 30 mint a dve hodiny po vyetren, bez diagnzy a bez lieby. Pitva preukzala

130 / 292
vrusov infekciu v mozgu. Toto je dvod, preo Klenner poaduje, aby mal pacienti dostali injekn dvku AS hne pri prijat, ete pred stanovenm diagnzy - takto profylaxia zachrauje ivoty.[39] 7. Ak vs to nepresvedilo, al near-miss prpad: 18-mesan dievat ko. Dusilo sa polievkou. Pri zbenom vyetren o 19:00 vemi nepo kojn, krialo, 37 (korig.), bez prekok v dchan. Naastie sa rodiia rozhodli vrti s dieaom z cesty. dajne bolo niekoko dn nachladnut, o bola varovn informcia - aby sa predilo riziku, e diea nhle umrie, dostala rektlne injekcie. Do 45 mint diea upadlo do bezvedomia, reagovalo len na boles. Dostalo rektlne injekcie s dobrmi vsledkami, stolica normlna, 36,9 (rekt.), pulz 152, dych 32. Zaseknut snka. Dojem: vrus prenikol do mozgu. Dostala 2,5g AS IM a o 30 mint alie 2g. Nsledne 2h, do 5 dvok, potom 4h. Po 36 hodinch dostvala injekcie 6h. Celkovo dostala 30g AS IM poas 36h. Na druh de zaalo dostva krytalick peniciln 300 000U v rozdelench dvkach, ako prevenciu sekundrnej infekcie. Hodinu po hospitalizcii dostalo na pery mokr gzu; sac reflex fungoval, ale diea sa okamite zaalo dusi. Po obrten dolu hlavou vytieklo z nosa mal mnostvo tekutiny. To znailo bulbrny fenomn, ktor sa vlastne prejavil u pri jeden polievky. Zznam: 37 1,5h po prijat a 37,8 o alch 1,5h, v bezvedom. 38,4 po 4h od prijatia a 39,1 po 6h. V tomto ase diea prehtalo vodu bez akost a teplota zaala klesa. 11h od prijatia diea pri vedom, pilo z lyiky. 24h od prvej injekcie C vone pilo z fae, 28h teplota normlna, pilo vodu, mlieko, ds z fae. Dostalo stne vitamn C. Prepusten po 5 doch. Vysvetlenie: vodn nzka teplota indikovala, e diea umiera. Keby diea uloili spa, pravdepodobne by zomrelo v spnku (SIDS) v dsledku vrusovej mozgovej patolgie. Po zaat lieby vitamnom C diea zaalo reagova a teplota stpla. Po zabit vrusu sa teplota znormalizovala.[37][39] 8. Prpad: aktna vrusov infekcia, smrten vrusov syndrm. ena, 58r, hospitalizovan s konvulzvnymi kmi. Predtm trpela 10dovm nachladnutm. V nemocnici mala alie 3 zchvaty, 38,2, pulz 140, dych 32. Vemi nepokojn. Dostala 24g AS v 360ml 5D vody, IV, 3 s odstupom 8h; prv a tretkrt spolu s 1g glukontu vpnika. 24h po prvej injekcii, po podan spolu 72g, bola pri vedom, ale mala plne ochrnut obidve prav konatiny. alch 8 dn dostvala 5g v ovocnom dse 6h, a kadodenne B-komplex IV. Ochrnutie pominulo do 48h od hospitalizcie. Poas hospitalizcie zmizla aj klasick pellagra.[37] 9. Prpad: opakovan vrusov infekcia. Ukazuje, e s liebou treba pokraova a do plnho znienia vrusov, in hroz relaps. 7ron chlapec bol po 6 tdov opakovane lieen na chrpkov symptmy. Lieba pozostvala z lieku derivovanho z plesn, sulfa

131 / 292
diaznu a 5-10g vitamnu C stne. V troch nezvislch epizdach bola tto lieba mimoriadne inn. Ke ochorel tvrtkrt, lieba u nemala vratn inok. Na 3. de tohto ochorenia zrazu ostal letargick a nhle otupel. Dovtedy nzka teplota zrazu vystpila na 39,2. V tomto momente bola preruen stna lieba a dostal striekakou 6g AS IV. Prebral sa do 5 mint s otzkou, o sa stalo. alie dvky dostal o 4, 6 a 6h. Do 24h sa celkom uzdravil. V liebe sa pokraovalo stne, 5g vitamnu C 8h v dse. Po tdni dvka znen na bench 7g denne. Ten chlapec bol Klennerov syn.[37] 10.Prpad (zo zaiatkov): encefalitda po ospkach a mumpse. 8-ron chlapec, poda matky, do sasnho stavu dospel postupne poas 4-5 dn. Prvm prznakom bola anorexia, ktor sa stala plnou 36h pred nvtevou, neskr sa saoval bolesti hlavy a potom postupne otupie val. Hoci zvykol by vemi atletick a aktvny, sm sa utiahol na lko. Pri prvom prijat letargick, vemi nepokojn, 40. Dostal 2g AS IV a bol prepusten domov, pretoe nemocnica nemala von lka; jeho matka mala sledova stav kad hodinu do plnovanej nvtevy na al de. Antibiotikum C zabralo nad oakvania - do 2h si ptal jes, zjedol srdcov polievku, hral sa okolo domu ako zvyajne a na niekoko hodn sa zdal by v poriadku. 6h od injekcie zaal upada do svojho predchdzajceho stavu. Na vyetren 18h od injekcie mal 38,7 a bol ospal, ale na otzky odpovedal. Vemi vraznou zmenou bolo, e nemal iadne znmky pvodnho nepokoja. Dostal alie 2g AS IV, a stne bral 1g vitamnu C 2h. Na al de zmizla teplota a vetky prznaky. Preventvne dostal ete 2g AS IV a pokraoval v stnom uvan vitamnu C ete 48h. Vyetren o 5r neskr, nemal iadne nsledky. Podobn neskorie prpady preukzali dramatickejiu odozvu pri injeknom podvan 2-4h.[24][29][39] 11.Prpad: ena, 64r, tdov mierne prechladnutie, bez alch przna kov. Nhle nastala horka 40(ax) a upadla do kmy, pulz 120. V nemocnici jej Klenner nasadil kyslkov masku, achromycn a 26g AS v 375ml 5D roztoku infziou 75kv/min. Biele krvinky 18 000. Do hodiny nadobudla vedomie, ale nemohla prehta ani zadriava mo. Horka klesla na 38,9 ale do 8h znovu 40. alia infzia, rovnak, 36kv/min. O 1h (24h od prijatia) 37,8, pulz 84, dych 28. al de (36h od prijatia) sa obnovila schopnos prehta. Naalej dostvala achromycn a 4g vitamnu C 4h, stne.[39] 12.Prpad: Chlapec, 5r, bez symptmov, odrazu dostal ke, 40(rekt.), pulz 130, dych 18. Mimoriadne nepokojn. erven hrdlo, biele krvinky 9 000. V ambulancii dostal al k. Klenner mu podal 4g AS IV a poslal ho do nemocnice, kde dostal alie 3g IM. Potom 4g vitamnu C v pomaranovom dse 4h, plus antibiotikum chloromycetn (dnes sa u takmer nepouva). Do 12h teplota v norme. Pokraoval alie 3 dni v domcej liebe.[39] 13.Prpad: 16-mesan chlapec, mierne nachladnut po 2 tdne, nhle upadol do bezvedomia. 37,8(rekt.), pulz >200, dych 40. Nasadili mu 2g AS IM a kyslk. Do 10 mint sa prebral, naalej dostval 2g 2h,

132 / 292
spolu 5. Vyetrenie a biele krvinky (10 000) indikovalo obojstrann pneumonitdu, take mu pridali achromycn (50mg 4h). Teplota sa normalizovala na 3. de, domov prepusten po tdni.[39] 14.Prpad: Chlapec, 2,5r s vleklm 10-dovm prechladnutm. Opuchnut, erven krn mandle, 38,3. Ui a hrudnk ist, ale pulz 130 a rchle namhav dchanie. Predpsali mu lieky a poslali ho domov, ale v lekrni dostal ke a priniesli ho nasp, u 39,4. Dostal 3g AS IM plus kyslk. V nemocnici alie 2g, potom o 1h znovu, a potom 2h, 4. Nasadili terramycn spolu s penicilnom. Teplota normlna do 8h od prijatia, a zotrvala v norme, normlne pil a cikal. Na druh de hospitalizcie ho prepustili domov.[39] 15.Prpad, ktor ukazuje obvykl rchly zber lieby, ale tie riziko relapsu, ke sa vitamn C predasne ukon. Mu, 73r, prijat 3 za 24 dn s tou istou diagnzou. Mal miernu ndchu po niekoko dn. Potom nhle dostal prudk boles hlavy, nastala triaka a kma. 39,4, pulz 138, dych 36, tlak 150/90, biele krvinky 10 000. Zistili mu vlhkos v pcach a vyskytlo sa klbanie svalmi. Zaali s nosovm kyslkom a IV achromycnom spolu s 20g AS v 378ml 5D roztoku. Zopakovan o 8h. Do 18h nadobudol vedomie. Na 3. de prepusten, ale po 2 tdoch bol nasp s tou istou diagnzou, dostal tak ist liebu a prepusten domov, po 7 doch znovu hospitalizovan, s tmi istmi symptmami. Dostal 24g AS a bol prepusten; predpsan achromycn a 10g vitamnu C denne, natrvalo.
[39]
16.Kontraprpad: Dieva, 15r. Niekoko tdov bola trvale prechladnut. Napriek tomu ila na tanen prty, kde sa saovala na extrmnu navu, odlin od prznakov prechladnutia. Do postele si ahla ete navonok v poriadku, ale rno ju nali mtvu. Pitva ukzala vrusov zpal pc, avak toto pravdepodobne nestailo na to, aby zomrela. Je mon, e vrus prenikol do mozgu.[39]
Hepatitda A
Vitamn C by mal by liekom prvej voby. Nielene liei infekciu a rege neruje, ale m aj blahodrny vplyv na pee a chrni ju pred degenera tvnymi zmenami (naprklad cirhzou).[9] Odstrauje tukov degenerciu a aktnu netukov hepatocelulrnu degenerciu, podporuje ukladanie reti kulnu a kolagnu v peeni.[372][616] Hepatitda vedie ku nedostatku vitamnu C.[617][618] Stres spust mechaniz mus HVL-NNR spolu s vypustenm vekho mnostva ACTH a kortizolu. Nadprodukcia honnonu vedie ku aliemu zneniu hladiny vitamnu C v plazme a vyerpaniu vitamnu C v nadoblikch. Pri sasnom podvan vitamnu C plne chba refrakn fza ACTH, take zjavne m vek vznam obnovi zsoby vitamnu C v nadoblikch. Problmom je, e na vstrebvan vitamnu C sa vznamne podiea l, take poas ikterickej fzy ochorenia sa nedostatok vitamnu C ete prehlbuje jeho nedosta

133 / 292
tonm vstrebvanm. Z tohto pohadu je teda aspo zo zaiatku vhodn injekn lieba.[618] 1. Pri masvnych dvkach 500-700mg/kg injekne, alebo stne a do 900mg/kg, 8-12h, naprklad v pomaranovom dse, nastva pln vylieenie do 2-4 dn.[1][39] 2. Adenozn 400-1200mg IM denne (rozloen vo viacerch dvkach).[39] 3. Pri stnych tolerannch dvkach vitamnu C sa stolica normalizuje do 2 dn, do 6 dn vymizne ltaka, pacient sa cti dobre do 4-5 dn.[44]? 4. Pri vemi akch prpadoch sa kvli hnake zana IV, avak pri bench prpadoch aj ast vek stne dvky vitamnu C, napriek hnake, ved paradoxne k vymiznutiu hnaky.[44] 5. inn lieba: Injekne AS 400-600mg/kg, poda zvanosti, 8-12h. Zrove 10g vitamnu C denne stne, rozdelen do dvok; u det do 10r 1g na rok veku. Odpora sa pokraova v nslednej liebe.[37] 6. U skromn sub-farmakologick dvky 10g denne predstavuj vrazn zlepenie, u v prvch doch deti nadobudn apett a priberaj na vhe, rchlo vymizne ltaka. Choroba i hospitalizcia sa vrazne skrtia.[9] 7. Dvku 10g AS IV denne pouvali vo vekom rozsahu na Univerzitnej klinike v Basel, vajiarsko. Infzia alej pozostvala z 1l sonho roztoku, stiekla za 3h a podvali ju priemerne po 5 dn (3-9). S liebou zaali vdy a po 3 doch, aj to len u ach prpadov, ktorm bilirubn dovtedy nechcel klesa. Choroba sa obrtila do niekokch dn a neovplyvnila to ani fyzick aktivita. Pacienti sa u po prvej infzii ctili lepie, v slade s stupom ikteru (ltaky). Zvl viditen bol rchly pokles bilirubnu, skrtenie vyluovania bilirubnu, urobilnu a urobilinognu, skrtenie disprotein mie, nvrat normlneho stravovania a prrastok na vhe; km ostatn pacienti s infziami bez vitamnu C schudli priemerne 14kg a dohnali to a po vylieen, ckov pacienti u poas infzi svisle priberali priemerne 1kg, napriek tomu, e intenzita diurzy bola u oboch skupn rovnak. Nenastali iadne neiadce inky. Autori uvauj, i pri tchto dvkach psobil vitamn C iba virucdne, alebo aj prostrednctvom podpory metabolizmu pacienta, najm peeovch funkci, a ochrany peene. Cituj alie podporn inky: zlepenie funkcie nadobliiek, diurzy, ochranu voi senzitizcii. pekuluj nad monosou, e vitamn C posunie redoxn potencil smerom ku negatvnej strane, inhibuje tiepenie porfyrnovho prsten ca v reazovej molekule bilirubnu a tm preru formovanie bilirubnu. Na zver klad otzku, i by sa obdobn vsledky nedali dosiahnu stnym podvanm[617];[39][619];[620] 8. Poas vekej epidmie zaiatkom 50. rokov, nemeck tm pod vedenm Kirchmaira[618] (riaditea detskej nemocnice Hufeland v Berlne), znepokojen absenciou skutone innej lieebnej metdy, vyhodno

134 / 292
coval vetky dostupn monosti lieby. Vaka publikovanm vaj iarskym sksenostiam bol medzi vyhodnocovan terapie zaraden aj AS IV, s miernou dvkou skepticizmu; tto lieba bola testovan u vye 100 pacientov. Zaalo sa s dvkami 5g denne, ktor vak nemali vrazn efekt a sporadicky dolo k recidvam, preto poda vajiarskeho vzoru pristpili ku dvkam 10g AS IV denne v 1l infzneho toztoku, pozostvajceho zo 100ml 10% roztoku AS, 500ml 0,9% sonho roztoku a 400ml Isotonal IV. Pouvali DIN-1 kanilu a rchlos 35kv/min, pri ktorej infzia stiekla do 4-6h. Infziu podvali priemerne po 5 dn. Aby vylili pekulcie o tom, e zlepenia nastali kvli lepej diurze svisiacej s mnostvom infznej tekutiny, kontrolnej skupine podvali infzie bez vitamnu C, ktor vak nemali vplyv na chorobu. Infzie AS IV zaznamenali vynikajce vsledky a diurza bola celkom odlinho charakteru z hadiska peeovho, oblikovho i srdcovho. U po prvej dvke sa pacienti ctili subjektvne lepie, vemi vrazn bolo odpuchnutie peene, ktor sa vrtila do normlnych rozmerov priemerne 3,5 rchlejie (8,6 dn) a zrove sa vytratila ltaka o i koe. Hospitalizcia sa skrtila priemerne na polovicu (32 dn). Tieto vsledky s konzistentn so sksenosami vajiarov. Skali sa aj kombincie rektlnych a IV infzi vitamnu C, ale vsledky boli pribline rovnak ako isto IV infzie. alie pozorovan zlepenia sa tkali dobrej diurzy, prudkho stupu lovch pigmentov v moi, plnho vymiznutia bolest hlavy, svalov a kbov. Celkom sa vytratil aj predtm ast Herpes labialis a tie furunkulza. Pacienti vemi rchlo obnovili normlne stravovanie a u poas druhho tda bez problmov a bez vnimky tolerovali aj tun stravu. Nevyskytli sa iadne neiadce inky lieby a iadne recidvy. Autori uvauj nad dvodmi takhoto markantnho spechu lieby vitamnom C: podpora nadobliiek v produkcii komplementov a protil tok, ochrana peene, podpora metabolickch funkci. Autori uzavreli skky kontatovanm, e lieba vitamnom C aleko pred vetky ostatn dostupn terapie, hoci dvody, preo to takto funguje, zatia nie s plne zrejm. 9. U vivov dvky 500mg denne znamenaj u po niekokch doch celkov zlepenie stavu, apettu a zosvetlenie mou; pozorovan u vye 100 prpadov.[618][621] 10.alie publikcie:[372][622] 11.Prpad: 5g AS, rozpustenho v 200ml vody alebo ovocnho dsu, 4h, ie 30g za de. Vylieen za 96h.[1] 12.Prpad: pacient (doktor ortopd) sa nakazil hepatitdou poas chirurgickho zkroku. Lieil sa vitamnom C, o sa rchlo prejavilo na testoch SGOT, SGPT a bilirubne. Jeho oetrujci lekr neveril, e je to zsluhou vitamnu C, a lieba bola preruen. Zdravotn stav sa rchlo zhoril. Situciu prevzala do rk manelka, vybojovala pokra

135 / 292
ovanie lieby a zdravotn stav spolu s laboratrnymi vsledkami sa oskoro op zlepil.[44] 13.Prpad: Mu, 27r, 39,4, nevonos, ltaka po 3 dni. Dostal 60g AS v 600ml normlneho sonho roztoku infziou rchlosou 120 kv/min. stne 5g 4h, aj v noci. O 3h dostal aliu, 15g, a o alch 9h infziu 60g v 5% glukzovom vodnom roztoku, ktor stiekla za 75 mint. Po alch 2h dostal infziu 15g. Za 30h lieby dostal spolu 270g AS IV a 45g stne, bez hnaky (zjavne bola jeho revn tolerancia kvli ochoreniu dos vysok). V tom ase bola u teplota normlna a mo bez le. Bol prepusten z nemocnice a vrtil sa do prce. Tento prpad demontroval efektvnos vitamnu C ako bleskovho oxidizra a ako podpory prirodzenej tvorby interfernu, obrany tela proti vrusom.[39] 14.Prpad: Mu, 22r, triaka a horka. De pred nm bol hospitalizovan jeho spolubvajci. Dostal 15g AS IV 12h po 3 dni, potom 24h po 6 dn. stne 5g AS 4h. Spolu 135g IV a 180g stne. Pri tchto dvkach nenastala iadna hnaka. Prepusten na 6. de bez horky a bez le v moi. Vrtil sa do prce, km spolubvajci (iba v kudovom reime) musel by hospitalizovan po 26 dn.[39] 15.Prpad: Mu v Strednej Amerike, dostval citrnov avu stne a rektlne. Tepl zbal na pee, 40, poslali ho domov odpova v posteli s protenovou ditou. Ke ho vyetril Klenner, mal ltaku, teplotu 38,3 a vemi zven citliv pee, bilirubn 98, SGOT 450. Dostal 30g AS IV a 1g glukontu vpnika. stne 5g 4h (aj v noci) po 3 dni, k tomu kad de IM 400mg adenoznu a 100 000U palmittu vitamnu A. Na 4. a 6. de 70g AS IV, 1g vpnika. Na 7. de bilirubn 1,9 a SGOT 45. Doma ete uval 15g stne a 1400mg cholnu 3 denne, plus vysoko protenov a uhohydrtov dita.[39] 16.Prpad: Mu, 42r, chronick hepatitda, spene lieen steroidmi po 7 mesiacov. Dostal B-komplex a 45g AS IV s 1g glukontu vpnika v 500ml 5% glukzovho vodnho roztoku, 3 tdenne. Do 5 mesiacov zdrav. Klenner chcel poui rznejie a astejie dvky, ale kolegovia mu to nedovolili.[39] 17.Prpad: 44r, hepatitda komplikovan alkoholickou cirhzou. Po nedos tatonom vsledku konvennej lieby bol zaraden podporn AS 5g denne IV infziou v 1l 5% glukzneho roztoku. U v prvom tdni podpornej lieby zreten zlepenia apettu a celkovej kondcie, odstr nenie anmie a ascites, normalizcia leukocytov. Po 25 doch vylieen a prepusten. Autori uvdzaj, e prdavn vitamn C o.i. uchrnil pacienta od deficitu, ktor by mu in urite spsobila niekokokrt opakovan paracentza.[372]
Hepatitda B
Hoci publikovan klinick sksenosti s sporadick, meme predpokla da obdobn inky ako pri hepatitde A. Vitamn C me ma prinajmen om preventvny vplyv, viac v kapitole Hemodialza.

136 / 292
Chronick hepatitda
Vitamn C nemus vyliei ochorenie, ale zmierni prznaky a me zastavi mnoenie vrusu.[47] Pri chronickej hepatitde C je zreten bytok vitamnu E, jeho dopanie me ma vznam pri liebe.[623][624][625][626][627][628][629] Vznam maj aj alie antioxidanty.[628][630] Skma sa aj inok vitamnu B12[631][632] a B1.[880]
Vrusov pankarditda
D sa vyliei 1-3 injekciami AS 400mg/kg.[37] 1. Adenovrusov pankarditda ako nsledok infekcie sa liei pomocou dvok 400mg/kg AS IV 4-6h. Vylieen do 36h.[1] 2. Aktny prpad: 5-ron chlapec mal relaps po ospkach. 40,6, vlknit a slab pulz, auskulcia ukzala zreten trenie a EKG ukzalo RS-T odchlky. Dostal 400mg/kg AS IV striekakou. Do 2h bol klinick obraz u takmer normlny. Injekcia zopakovan ete 2 s rozostupom 6h. 24h od prijatia dostal posledn, hoci klinicky bol v poriadku. Prepusten na 4. de.[37] 3. Prpad: Prznaky ako v predchdzajcom prpade. Dostal injekne 6g (400mg/kg) AS pred nslednm prevozom do 97km vzdialenej nemoc nice. Ne tam dorazil, obraz sa tak zlepil, e rodiov to lkalo s domov. Prijmajci lekr spochyboval, e diea je vne chor, nako ko obraz sa vemi lil od toho, o mu bolo oznmen telefonicky. Rodiia ho uistili, e to bolo vne a e zmena nastala po podan vitamnu C. Hoci na cestu do nemocnice rodiia dostali alch 50g v injeknom balen pre alie dvky, diea iadne nedostalo, pretoe oetrujci lekr sa bl takch vysokch dvok, a nepresvedila ho ani telefonick konzultcia s Klennerom, ani fakt, e u vek dvku dostalo. Lene laboratrne vsledky diagnzu potvrdili a diea muselo by hospitalizovan po 2 tdne. Keby bolo dostalo ete 2 dvky, mohlo by do 24h zdrav.[37]
AIDS
1. AIDS samozrejme vyerpva vitamn C v tele, o ete zhoruje zranite nos voi infekcim a rakovine.[45] 2. U AIDS bol objaven faktor potlajci imunitu. Tento sa v skmavke neutralizoval vitamnom C v koncentrcii, ktor zodpoved uitiu dvky 10-20g u loveka. Avak takto mnostvo sa zdalo vskumnkom prli vysok a navrhovali ptranie po menej toxickom antioxidante.
[45][633]
3. Samozrejme, takto teoretick dvka v skutonosti nezodpoved skutone potrebnej dvke u chorho loveka, ktor spotrebuje vinu vitamnu C u na svoje zkladn obrann ely, take neostane dostaton koncentrcia pre likvidciu supresvneho faktora. Preto treba nasadi prinajmenom tolerann dvky, ktor Cathcart odhaduje

137 / 292
na 30-200g denne, poda tdia ochorenia.[45] 4. Vitamn C doke potlai mnoenie vrusu HIV in vitro (v skmavke). Je prznan, e rozsiahle klinick tdie sa neuskutonili.[62] 5. Experimenty na infikovanch bunkch pri hladine vitamnu C 10150g/ml ukzali, e pri vysokej koncentrcii sa replikcia vrusu spomal a o 99% u chronicky infikovanch buniek, a a o 93% u erstvo infikovanch. Vitamn C zrejme brni tvorbe ochrannho protenu vrusu a zniuje stabilitu reverznej transkriptzy v mimobun kovom prostred.[982] Poznmka: toto potvrdzuje as Klennerovch hypotz ohadom mechanizmu protivrusovho inku vitamnu C. 6. Vskumnci kontatuj, e takto hladiny sa daj dosiahnu aj u ud, naprklad Cameron zistil pri uit stnych 10g vitamnu C zvenie hladiny v plazme priemerne na 28,91g/ml (rozsah 17,2-63,6). Jaffe lieil chorch na AIDS stnym vitamnom C a pri hladine v moi 1mg/ml bola hladina v plazme 9329g/ml. Pritom 50g AS IV dosiahne hladinu v plazme a 796111g/ml.[982] 7. Tieto pozorovania s konzistentn s faktom, e chor na AIDS maj vysok revn toleranciu. S teda schopn dosiahnu pomerne vysok koncentrcie aj stnym uvanm.[982][46] 8. V prodromlnom tdiu, ete pred znienm pomocnch T-lymfocytov, masvnymi astmi dvkami vitamnu C v kombincii s almi opat reniami sa podarilo v niektorch prpadoch preds vyvinutiu AID Syndromu. Potrebn s rozsiahle sledovacie tdie.[47] 9. U maiek, retrovrusov infekcia maacej leukmie sa d v prodro mlnom tdiu vyliei kombinciou vitamnu C a dvoch alch vivo vch sast.[47][452] 10.Aj pacienti s akm potlaenm T-buniek sa mu udra klinicky v poriadku pri tolerannej dvke, stne kad hodinu, alebo IV, avak zaa treba skr, ne djde k vyerpaniu infekciami.[47][46][45] 11.Pri krzovch situcich AIDS, ako je Pneumocystis carinii pneumonia, treba nasadi vek dvky AS IV. Cathcart odpora ako minimum 60g AS v 1l infzii, 3 denne (spolu 180g).[45]
alie vrusov ochorenia

1. Rinosnusitda.[9] Empirick lieebn vsledky s v slade s in vitro experimentami, kde vitamn C inne potlail mnoenie rhinovrusu.
[983]
2. ierne kiahne (variola),[634] vrtane rieenia okovacch komplikci kiahn. V zvanejch prpadoch podva IV spolu s adenoznom. Pri vaccinia necrosum loklne podva 20% ichthammol.[37] 3. Vitamn C inaktivuje vrus besnoty;[9][634] vzhadom k nebezpenosti choroby by lieba zrejme prebiehala v maximalistickej schme. Je zar ajce, e sa touto terapiou stle nezaoberaj vldne vskumy, nakoko sasn terapia (vakcna) me by rovnako zl ako choroba samotn.

[9]
138 / 292
4. Belfield & Stone[13] sa u psov nestretli s takm vrusovm ochorenm, ktor by nebolo vylieiten vitamnom C. Toto je dleitm potvrdenm terapie u ud, pretoe je vylen placebo efekt. Hoci nikto netvrd, e s vylieiten vetky vrusov ochorenia, vina pravdepodobne je. Vasn lieba zvuje ance a predchdza komplikcim.[37][40] 5. Cathcart, po sksenostiach s liebou asi 25 000 pacientov stnym vitamnom C a 2 000 pacientov AS IV, odhaduje potrebn dvku pre severonlsky vrus na aspo 120g denne, prpadne viac, km nebude infekcia pod kontrolou. ak zpalov pokodenie je poda neho spsoben vonmi radiklmi, ktor vitamn C doke bezpene neutra lizova, ak je podan dostaton dvka.[635][51] Ako uviedli regionlne noviny v Boulder, Colorado, Dr. Levy u vylieil najmenej 2 prpady pomocou AS IV.[636][637][635][638][639][51]

139 / 292
Rickettsilne infekcie
Ricketsie s mikroorganizmy na pomedz vrusov a baktri. Spsobuj vyrkov horkovit ochorenia, vrtane tfusu. Prenaj ich roztoe, vi, blchy, kliete. Lieba vitamnom C v tejto oblasti je takmer nepreb dan, ale ricketsie by mali by podobne zraniten ako vrusy.[9]
RMSF
Rocky Mountain Spotted Fever je horkov, vyrkov ochorenie prenan klieom, ktor bolo a do vynlezu tetracyklnovch antibiotk (najm doxycyklnu) a chloramfenikolu smrten a u 30% prpadov.[640][641] Aj Klenner bol kolen v tom zmysle, e je nelieiten. Ani antibiotik nemusia vdy stai. Klenner ukazuje, e pri rieen takchto akch ochoren treba poui vetko, o je k dispozcii, a popri antibiotikch by to celkom samozrejme mali by vek dvky vitamnu C: 500-900mg/kg aj v noci. Ochorenie sa vdy d obrti. Pri RMSF m vek vznam aj PABA; v istom lekrskom centre, kde ju pouvali, nemali iadne mrtia, okrem jednho dievatka, ktor dostalo len polovin dvku.[39] 1. Prpad: Typick obraz bodky po celom tele, kma, pozitvny krvn test, 40,2. Dostal 30g AS IV 6h, stne PABA 6g 2h po 3, potom 4g 2h po dobu 24h, potom 4h, a km nezmizla horka, v tomto prpade alch 24h. Pacient nadobudol vedomie do 6h od zaiatku lieby, prepusten 6. da. 2. Prpad: dieva, 12r, bodky, 40,6. Dostala chloramfenikol a PABA, ale bez vraznej odozvy. Na 3. de dostala 30g AS IV; do 2h bola takmer v poriadku, usmiata, komunikatvna; alie dvky kadch 8h; prepusten 7. da.[39] 3. Prpad: Klennerov syn, takmer zomrel. Dostval vibramycn (ATB), PABA, AS, B1 1g, B2 300mg, B3 500mg, denne, IV. Na tret de stle 40,6, strcal zujem, vyskytla sa kandidza. Uzdravil sa 4. da.[39]

140 / 292
Parazitick infekcie
Trichinza
Pri trichinze m vek vznam aktivita lymfocytov, ktor priamo zvis od vitamnu C. Lymfocyty stimuluj tvorbu protiltok, a s na vzostupe, ke sa pacient uzdravuje. Mimochodom, z tohto pohadu je podivn, e pri podvan vakcn, saturcia tkanv vitamnom C nikoho nezaujma.[1][39][30] Klenner upozoruje, e a 16% Amerianov je infikovanch. Prznakmi aktnej fzy s napuchnut on vieka, boles a opuch svalov, horka, kae, vdatn potenie, ak slabos a vysok poet eozinofilov v krvi.
[39][30]
1. Lieba: PABA a vitamn C, obidvoje podvan stne: Prv dvka C je 46g, potom 8 3g 2h. alej 3g 2h cez de, 3h v noci. Teplota v norme do 36h, vylieenie trval po 9 doch lieby.[37] 2. Prpad: Mu zjedol klobsu. Vemi opuchnut on vieka, drsn kae, 40. Pozitvny test na trichinzu, eozinofily 15% (normlna hladina je 4%). Antibiotik nepomhali. Ako pomoc pre tvorbu protiltok a detoxi fikciu organizmu dostal vysok dvky AS IV, a glukont vpnika 1g denne. Po niekokch doch 41,1 a semi-kma. Toto Klennerovi pri pomenulo rickettsilnu kmu z uhryznutia kliea a tak mu podal stne PABA 4g, potom 3g 2h. Po 8h zaal pacient po prvkrt jes, prestal sa poti, teplota normlna. Po 2 doch preruili podvanie PABA; do 36h sa zaal znovu poti, 38,3. Znovu dostal PABA 3g 2h cez de, 3h v noci. Po 9 doch bol zdrav, lieba ukonen, bez relapsu.
[39][30]
3. Prpad: ena, 33r, opuchnut vieka, 39,6. Kae, eozinofily 30%. Dostala 6g PABA, potom 3g 3h po dobu 37h, potom 4h. 12g AS IV 12h, ovocn ds, 10g stne denne. Do 8 dn sa vrtila do prce.[39][30]

141 / 292
Bakterilne infekcie
Vitamn C zvyuje odolnos voi infekcim, je palivom pre bunkovosprostredkovan imunitu. Antibiotick inok vitamnu C je u toxnovosprostredkovanch ochoren skombinovan s jeho schopnosou neutrali zova bakterilne toxny; vitamn C m u vetkch ochoren v tejto kapitole obrovsk potencil. Nikto zrejme nedoke objasni, preo sa dodnes nevykonali prslun tdie. inn dvkovanie uvdzame len u tch ochoren, kde bolo klinicky vyskan. U ostatnch ilustrujeme vplyv vitamnu C v zkladnch vivovch dvkach. Nasadenie spolu s antibiotikami je rozumnou vobou pozrite tie kapitolu Zkladn nmety pre konvenn prax.
Zkrt
Myi akuj za svoju neobyajn odolnos voi tejto chorobe prve svojej schopnosti rchlo syntetizova dostatok vitamnu C, ktor o.i. preukza tene neutralizuje toxn zkrtu.[9];[309][642];[24][602];[591][598][599][600][601][602][603] 1. Vitamn C zvyuje odolnos proti zkrtu.[457];[591][598][599][600] 2. U vivov injekn dvky mu znamena rozdiel medzi vylieenm a mrtm.[591][605] 3. Lieba: ast masvne injekn (IV a/alebo IM) dvky AS. Membrna vymizne C-lzou v polovinom ase, ne pri pouit antitoxnu, bez rizika srovej reakcie. Jedinou nevhodou je nepohodlie vyplvajce z bolestivosti astch injekci.[24] 4. stne podvan syntetick vitamn C nem na zkrt vrazn vplyv, ani pri dvkach 1-2g 2h.[24] 5. Niekedy na vyistenie infekcie sta jedna injekcia AS v dvke 500700mg/kg, podan IV tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta znesie.[39] 6. Prpad: 3 deti zo susedstva dostali nosov zkrt. Kad lieil in lekr, vetky dostali 40 000U antitoxnu. Iba dievatko dostalo aj 10g AS IV striekakou 8h po dobu 24h, potom 2 s odstupom 12h. Uzdravila sa. Ostatn dve deti zomreli.[37]
Dyzentria typu shiga

1. Lieba det: Dvky 500-1000mg AS IM. Deti s 10-15 krvavmi stolicami denne sa normalizuj do 48h, vrtane stravovania.[24] 2. Vivov dvky 500mg/de, ako podporn lieba, vrazne zmiernili klinick prznaky akej dyzentrie.[9]

142 / 292
Tuberkulza
1. Zvierat, syntetizujce vitamn C, s odolnejie voi tuberkulze.[294] 2. Vitamn C zvyuje odolnos voi tuberkulze.[591][596][597] 3. Mnoho vskumnkov sa obmedzovalo na vivov mnostv v stov kch mg denne, ktor preukazovali priazniv vplyv.[9] 4. Albrecht a jeho tm si dokonca boli vedom, e pri tchto dvkach ide len o podporn liebu, o npravu deficitu z chronickho ochorenia. Chpali nevyhnutnos udrania hladiny v plazme ako nutn predpoklad spechu. Zanali injekne a postupne preli k stnym dvkam. Efekt sa tkal zlepenho apettu, celkovej kondcie pacienta, krvnho obrazu a teploty. Spozorovali tie, e pri zvenej hladine toxnu v krvi (najm po vyplnen pneumothoraxov), vrazne kles hladina vitamnu C, o naznauje vznam vitamnu C pri elimincii toxnu.[643] 5. Dodriavanie benej dennej dvky poda genetickho konceptu (cca 2300mg denne) podstatne zvyuje odolnos. Ochorenie je ovea pravde podobnejie u ud s nzkou hladinou vitamnu C.[9];[591][596] 6. Mykobaktrie tuberkulzy s vemi citliv na vitamn C, zabjaj ich u farmakologicky relatvne mal koncentrcie (od 10mg%).[9] 7. Zaujmav prpad: pacienti s otvorenou tuberkulzou v terminlnom tdiu, s oakvanm skorm mrtm (jeden umrel ete skr, ne stihol experiment zaa), dostali z genetickho pohadu skromn dvky 15g denne. Preili ete 6-8 mesiacov, napriek vemi rozsiahlym lzim sa ctili lepie, akoby si ich nevmali; nemuseli lea na lku a dokonca pribrali 9-32kg na vhe.[9] U nikto nezist, i by pri pouit farmako logickch dvok nemohli ma ndej na preitie.
arlachov horka
1. Tri prpady s typickou pokokou ako brsny papier, odlupovanm koe a laboratrnymi vsledkami, zareagovali na vitamn C do hodiny, alebo najneskr do nasledujceho rna. Pravdepodobne to svis s rchlou neutralizciou streptokokovho toxnu, ktor vyvolva toto ochorenie. D sa predpoklada inok aj pri reumatickej horke.[44] 2. Prpad: peniciln a sulfa nepreukazovali iadny pokrok, podalo sa 50g AS IV a horka okamite ustpila. Synergick efekt.[37] Podobn sksenos s lobrnym zpalom pc.
Purperlna sepsa
Prpad: po ileglnom potrate, vodn dvka 1200mg/kg, a 2 nsledn dvky 600mg/kg. Zrove pouit peniciln a sulfadizn. Teplota sa normalizovala do 9h a pacientka sa uzdravila.[37]

143 / 292
ierny kae
1. Vitamn C vrazne spomauje mnoenie baktrie u pri koncentrcii 0,008%. m vyia koncentrcia, tm je efekt vraznej;[406] zreten je pri koncentrcii 1,2-1,8mg.ml-1 in vitro, a ete silnej pri 2,5mg.ml-1.[294] Takto koncentrcia v tkanivch by sa dala dosiahnu len IV. 2. Vitamn C inaktivuje pertussis toxn. m viac vitamnu C, tm viac toxnu zneutralizuje.[294][406];[591][604] 3. Pertussis toxn je zloit a mimoriadne inn, u pri minimlnych mnostvch vykazuje vznamn vplyv na mnoh systmy tela, oslabuje viacer funkcie imunitnho systmu,[534][406] naprklad ivo taschopnos a mobilitu B-lymfocytov,[644] o je znsoben jeho vplyvom na nadobliky, ktor zbav vitamnu C, take nedoku primerane podporova imunitn akcie tela potrebnmi kortikoid nmi hormnmi.[645]s34 Nroky infekcie na vitamn C s tak vek, e ved a k aktnemu skorbutu.[309][646];[359] Preto u samotn obrat v deficite, a tm obnova imunitnch funkci, m samozrejme vznamn vplyv na rchlos vylieenia, ktor by in trvalo a 6 tdov. 4. U vivov mnostv (stovky mg denne), v podobe stneho vitamnu C alebo injeknho AS, maj zreten vplyv, dokonca aj u prpadov komplikovanch zpalom prieduiek alebo pc. Potvrdili to nezvisle od seba lekrske tmy v Japonsku, UK a USA. [406][309][359]
[647][648][9]
Zmiernili a zredukovali sa zchvaty kaa, tm zlepili spnok, skrtil sa priebeh ochorenia na menej ne polovicu, zmizla cyanza, dchacie akosti a dvenie poas zchvatov, zlepil sa apett, viditene sa zlepila celkov kondcia pacienta, napravil sa krv obraz (lymfocytza, leukocytza, poet neutro nuklernych leukocytov). Z ierneho kaa urobil vitamn C 1-2 tdov nekomplikovan ochorenie, deti sa normlne hraj a iba obas drdivo zakal. inok je konzistentn od dvok 500mg denne vyie, u det i dospelch. Pri nich dvkach bol efekt menej spoahliv. Najlep efekt maj vysok dvky u od zaiatku ochorenia. Komplikovan prpady vyaduj vyie dvkovanie. Dvky musia by vdy rovnomerne rozdelen aspo na 4-6 poas da. Injekn a stne podvanie m rovnocenn inok. Poznmka: vzhadom ku toxickej zai dnench silnch anti

144 / 292
biotk, je mon, e by boli potrebn vie dvky.
Poznmka: Zaiste by bolo zaujmav, ak inky by mala toleran n stna lieba, alebo injekn lieba obdobn ako pri zkrte.
5. Ormerod[359] uvdza, e pre dojen diea je vemi nepravdepo dobn, aby dostalo ierny kae. Pripisuje to dostatku vitamnu C v materskom mlieku. Ako raritu uvdza jeden prpad, avak laboratrne sa preukzalo, e matka mala nedostatok vitamnu C, ktorm pochopitene nsledne trpelo aj jej diea al dvod, aby dojiace matky dbali na dostaton prjem. 6. Pokusy s vitamnmi C, K a rutnom robili aj alie tmy.[876][877][878][879]
Tetanus
1. U vivov dvky 1g AS IV denne ako doplnok konvennej lieby (antitoxn, sedatva, antibiotik, svalov relaxanty, steroidy) mu vrazne zlepi ance na preitie u chorch na tetanus. tdia v univerzitnej nemocnici Dhaka ukzala 0% mrtnos u det 1-12 rokov oproti 74,2% u kontrolnej skupiny, a v skupine 13-30 ukzala 37% mrtnos oproti 67,8% v kontrolnej skupine.[649] a) Poznmka: Je zaujmav, e tto vedci dospeli ku pouitiu vitamnu C samostatnou vahou nad podobnosou aktivity tetanotoxnu a strychninu voi synaptozmam. Zjavne nemali vedomos o prci Klennera a alch. b) Poznmka: Ak si vimneme proporcie mrtnosti a vezmeme do vahy pomer dvky k hmotnosti v tchto skupinch, zana by zjavn, e nasadenm primeranch dvok by sa dala dosiahnu 0% mrtnos aj vo vekovej skupine 13-30 rokov. Klenner tvrdil, e lieba tetanu nie je ak, ale e prinajmenom rovnak poet pacientov zomrie kvli zlej liebe, ne na samotn tetanus. Lekri zabdaj na zkladn pravidl: 1, Predovetkm nekodi, 2, Podpori prirodzen lieebn schopnosti tela pomocou prirodzench prostriedkov. Lekri maj asto slab vedomosti o innej liebe a spoliehaj sa na antitoxn, ktor je vak sm osebe riskantn. Podvanie antitoxnu do miesta blzko zranenia povauje Klenner skr za prvny ne praktick zvyk, pretoe prina skr rizik ne vhody; antitoxn sa cirkulciou nedostane ku postihnutm nervovm tkanivm, ledae by sa podal rovno do nich, lene inde nem vznam.[39][31][32] Vitamn C inaktivuje tetanotoxn.[37][926];[650] Ak sa zrove nasad mephenesin alebo methocarbamol, tetanus je vylieen do 96h.[1] 1. Lieba:[39][31][32] a) Dkladne vyisti zranenie. Dezinfekcia terom (pretoe nepoko dzuje tkaniv),[39][31][32] alebo peroxidom vodka (pretoe generuje vysoko koncentrovan kyslk).[651] b) 75 000U antitoxnu hlboko IM okolo zranenia

145 / 292
Poznmka: Gaublomme by s antitoxnom neshlasil. c) IV tekutiny. d) Masvne dvky vitamnu C, aj v noci. e) Podkone tetanov toxoid 0,1ml po 5 nslednch dn. Poznmka: Klenner zrejme veril v innos tetanovej vakcny. Tento reim mal vyprovokova rchlu tvorbu protiltok. Ja by som neshlasil; napokon, nadbyton podvanie toxoidu pacientom s absolvovanm okovanm me vysti v alergick hypersenzi tvnu reakciu typu III, a samotn toxoid je riskantn z pohadu vedajch inkov.[651] Chor na tetanus je viac ne dostatone intoxikovan tetanovmi toxnmi, netreba pridva alie; napokon, tetanus nevedie ku vytvoreniu trvalej imunity a ako zdvodni, preo by ju teda malo vytvori okovanie adsorbovanm toxnom.[651] f) IV Tolserol alebo Methrocarbamol, prpadne ekvivalentn lieky, na zmiernenie konvulzvnych kov. g) B-vitamny zmieruj ke a pomhaj v regenercii nervovej sstavy.[651] h) Kvli ochrane pacienta zabezpei priptanie, pokoj, teplo.[651] 2. Prpad: Chlapec, 6r, 25kg, spadol z konka do krkov. Poas 3 tdov postupne nastala tuhos svalov, abdominlne ke, neschopnos sme vu a otvorenia st. Prijmal len tekutiny. Stimulcia chrbta viedla ku oblkovmu ku chlapec sa prehbal tak, e spoval iba na hlave a chodidlch. Najprv dostval kad de tetanov antitoxn; vdy po om prudko stpla teplota, dostal bolestiv ke v podbruku, prestal prijma potravu. Dostval tie AS 2-4g 6h, poda vvoja; vdy do hodiny po injekcii askorbtu mu prestali ke a upokojil sa. Okrem toho dostval Tolserol a peniciln. 1000mg Tolserolu dokzalo potlai ke a na 60 hodn. V nemocnici strvil chlapec 18 dn, ale antitoxn zjavne len zhoroval ke a spolu so sedatvami len zvovali dopyt po vitamne C a jednoznane predili jeho liebu. Navye dostal ihavku kvli antitoxnu alebo penicilnu a musel dostva Benadryl a adrena ln. Klenner uzatvra, e neby antitoxnu, chlapec mohol by v po riadku do 10 dn.[39][31][32]
Osteomyelitda
Prpad ilustrujci ast problm infekcie, ktor nereaguje na antibiotik: 45-ron mu, po pohryzen makou na 5. metakarpli pravej ruky. Navrhnut, prekonzultovan a naplnovan amputcia. Pacient odiiel z nemocnice a dostval 50g AS IV denne po 2 tdne. Hoci distlny koniec metakarplu zostal znien, infekcia rchlo zmizla a u sa nevrtila.[44]

146 / 292
alie ochorenia
1. Preukzan je lieba streptokokov a stafylokokov, antibioticky rezistentn kmene nevynmajc. Rzne dvky 500-700mg/kg AS IV striekakou, podan tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta dovol, mu vyisti infekciu do hodn.[1][39] 2. Vitamn C zvyuje odolnos voi infekcii zlatm stafylokokom.[457] 3. Vitamn C je prvou znmou ltkou, ktor priamo inhibuje aktivitu pneumokokovho enzmu hyaluront-lyzy.[652] 4. Je mon potlai mnoenie Helicobacter pylori kombinciou anti oxidantov, najm -karotnom, astaxantnom a vitamnom C.[653] Vitamn C u v mnostvch od 100mg/de brni rakovinotvornmu psobeniu helicobactera a metaplzii sliznice aldka (a nslednej rakovine).[58] 5. Neutralizuje toxny pseudomond.[37][39] 6. Psob aj proti antraxu, lepre, tfusu. Z alch ochoren, ktor akaj na vraznejie testovanie, spomeme brucelzu, tularmiu, infekcie o a hltanu[9]

147 / 292
Otravy, okov stavy

Vitamn C neutralizuje viacer toxny a liei ok, o s zko prepojen oblasti. Pri oku zlepuje krvn tlak. Zrove podporuje innos peene a obliiek, ako diuretikum urchuje vyluovanie toxnov.[37] inok lieby je pri oxide uhonatom a barbiturtoch tak dramatick, e jej nevyuvanie hrani so zanedbanm zdravotnej starostlivosti.[1] Zkladnm postupom je 350-700mg/kg AS IV, v aktnom oku je prvm opatrenm 12g AS IV pomocou 50ml striekaky.[37] Pri otrave sa optimlna dvka z pohadu odozvy pohybuje od 30g, nezvisle na veku.[39] V prpade nezvyajnch alergickch a okovch prznakov s aktnou obtrukciou dchania treba poda Benadryl IM a/alebo IV, a adenokorti koidn hormn, napr. Decadron.[37]
ok
1. Vitamn C je vemi inn pri rieen oku; toxickho, histamno vho. 12g AS IV normalizuje krvn tlak.[37] a) Elektrick ok - vitamn C zachrnil aj zasiahnutho bleskom. Potrebn je rchlo po incidente poda vek dvku (12-40g) AS IV. Rozhoduj minty.[1] b) Vyerpanie kmi.[1] c) Tepeln ok (pal/eh), vrtane ivot ohrozujceho tepelnho kolapsu, zvrti jednorzov injekcia 12-40g AS IV, resp. 500mg/kg -prakticky ihne, ako je podan.[37][39] d) Vitamn C spolu s antihistaminikami mal pri zvieracch tdich aston ochrann inok proti anafylaktickmu oku u pri dvke 200mg/kg.[654] e) Vysok udriavacie dvky mu v prpade nehody zabrni trauma tickmu a hemoragickmu oku. Takto sksenos nadobudol aj Stone, ktor s manelkou preil ak autohavriu v roku 1960. Opit ofrka vyla do protismeru a zrazili sa elne rchlosou 130km/h. Stone utrpel mnohonsobn vntorn zranenia a zlomeni ny a takmer vykrvcal, avak ani on, ani jeho manelka neupadli do hlbokho oku, o im zachrnilo ivot. Brali predtm dlhorone 5g vitamnu C denne. Hne, ako dokzal komunikova, presvedil oetrujci personl, aby im dovolili bra vitamn C. Manelka sa uzdravila rchlo, Stone absolvoval ak opercie, no hojil sa bez komplikci. Poas hospitalizcie bral 50-60g vitamnu C denne. Nemocnicu opustil do 3 mesiacov o barliach, hoci lekri pvodne tvrdili, e aspo rok sa nepostav na vlastn nohy. Cestu domov dlh 3200km absolvoval vlakom. asom sa zlepil aj hlboko poranen hrtan, hoci prognza bola, e u nikdy neprehovor. Prehovoril, hoci hlas mal trochu zmenen.[20][114] f) Konene u aj nhodn prospektvna tdia zistila, e vasn

148 / 292
podanie antioxidantov, najm vitamnov C a E, je prevenciou traumatickho oku aj u kriticky chorch chirurgickch pacientov.
[884]
Otrava alkoholom
Treba poda 40g AS IV, 1-2g tiamnu (B1) IM 2h a do vylieenia, 500mg pyridoxnu (B6) 6h.[37][39] 1. V prpade prtomnosti medikamentov, ako naprklad Antabuse, me vitamn C zachrni ivot.[37] Antabuse sa pouva na odvykanie od alkoholu, pretoe ak alkoholik uva antabuse a vypije si, chemickou reakciu sa alkohol v tele zmen na acetaldehyd, a alkoholik sa cti prerne, nastane slabos, bolesti hlavy, dokonca a kma. Vrobca udva 1g vitamnu C ako protijed, avak poda Klennera je toto mnostvo smiene mal a neinn.[39] 2. Prpad: Alkoholik v odvykacej liebe uval Antabuse, ale na Vianoce ho priatelia prehovorili a skonil na pohotovosti v bezvedom, tlak 90/60, ok (rovnak klinick obraz ako pri otrave barbiturtmi). Dostal kyslkov masku a infziu 500ml 10% vodnho roztoku glukzy s 50g AS. Km stieklo 30g, prebral sa, ctil sa dobre a chcel s domov, musel vak poka do konca infzie.[39]
Otrava oxidom uhonatm

Oxid uhonat sa viae na hemoglobn 300-nsobne silnejie ne oxid uhliit, takto obsaden krvinky prestvaj plni svoju funkciu. Tkaniv trpia na nedostatok kyslka, ktor me skoni a smrou.[39] Vitamn C zachrauje ivot, liei aktne nsledky. Chrni pred dlhodob mi nsledkami aktnej i chronickej otravy. Pri rznom pouit vysokej dvky AS IV (12-50g resp. 500mg/kg) psob ako bleskov oxidizr a vytvor tak biochemick prostredie, ktor vytesn CO z hemoglobnu a oxiduje ho na nekodn CO2.[1][37][39];[15] 1. Prpad aktnej otravy: Diabetik, zamestnanec ttnej dianinej spolonosti, objaven v bezvedom v kabne svojho kaminu, okn zavret, beiaci motor, poas chladnho zimnho da. Dchanie nebolo typu Kussmaul a pokoka bola horca a such. Diagnza: otrava oxidom uhonatm. Dostal 12g AS IV pomocou 50ml striekaky a 20G (0,9mm) ihly. Do 10 mint sedel na kraji vyetrovacieho lka, prevracal oi: Doktor, o tu vbec robm. Do 45 mint sa vrtil do prce.[37][39] 2. udia so srdcovocievnymi ochoreniami s pod vm rizikom, pretoe ich srdcovocievna sstava u nem rezervy na to, aby vykryla situcie so zvenou potrebou kyslka. Toto sa tka aj stavu chronickej otravy, naprklad mestskm zneistenm, alebo fajenm; v ase zvenej potreby potom me nasta kolaps, infarkt a in prhody. Vitamn C chrni pred nsledkami chronickej otravy, opravuje srdcovocievny systm a pomha bunkovej respircii.[1][39][655][656]

149 / 292
Uhryznutie, utipnutie
Pri uhryznut jedovatm hadom, pavkom a inm hmyzom vystupuj tieto skupiny toxnov: tox-albumn (hady), proteotoxn (vely, osy), neurotoxn (pavky, hady).[1] Niektor psobia ako neurotoxny, in pokodzuj kapilry a spsobuj krvcanie. Okrem toho sa do otravy zapja kyselina mravia a histamn.[39] Nadprodukcia histamnu a deaminizujcich enzmov z pokodench buniek me ma taktie toxick dopad a spsobi ok. Vitamn C zabrni oku a inhibuje tieto enzmy, m predchdza detruknm zmenm innosti alch buniek.[37][284];[39][381][382] Oproti vrusom je vhodou, e jed sa nemno - akonhle je neutralizovan, pacient sa uzdravuje.[1] m vyia dvka, tm rchlejia odozva;
Klenner po dlhodobch sksenostiach u rutinne podval 10-15g AS, poda hmotnosti (pribline 350-700mg/kg), a potom stne toko vitamnu C, koko pacient toleroval, zvyajne 5g 4h. Ak je u det problm dosta sa do ily, d sa poda AS IM, a 2g na jedno miesto; naprklad 20kg diea dostane po 2g na kad zo 4 miest.[39]
Niektor uhryznutia a otravy, naprklad iernou vdovou, sa daj diagnosticky pomli s tetanom, oblikovou kolikou, otravou jedlom, angnou, revnou obtrukciou, zpalom pc, prasknutm aldonm vredom; prznaky zahaj studen pot, vysok teplotu a tlak, zvracanie, ke, tuh podbruok.[39] Toto op zvrazuje potrebu rutinnho podva nia vitamnu C v ase, ke lekr vha nad diagnzou. Klenner napokon publikoval praktick rady v magazne pre lovcov a rybrov, kde sa venoval nielen otravm ud, ale aj ich psov.[26] Chodili mu potom naden akovn listy od lekrov a alch ud, ktor si tento jednoduch a efektvny liek jednoducho obbili.
ierna vdova
1. Lieba uhryznutia iernou vdovou: 350mg/kg AS IV spolu s gluko ntom vpnika; ten je rovnako dleit, bez neho lieba nemus by spen.[39];[1][932] 2. Prpad: pavk ierna vdova pohrzol diea vo veku 3,5r; po 24 hodn sa stav stle zhoroval; rodiia si pvodne mysleli, e m len pokazen aldok, ale ke sa stupovali, otupievala, stpala teplota a tlak. Prijat v kme, s tuhm podbrukom, teplota 39,4. Oblas okolo pupka erven a stvrdnut, o naznaovalo zakrten herniu, a na bruchu typick znaky uhryznutia iernou vdovou. Dostalo 1g glukontu vpnika a 4g AS IV, nsledne 6h: Do 6h sa stvala responzvnejou, teplota 38,3. Dostala alie 4g IV, do 6h teplota 37,8 a pila tekutiny. Priiel nov de a diea bolo aktvne a polovica odfarbenia sa vytratila. Dostala alie 4g AS IV a 3g IM. Do 24h

150 / 292
od prijatia bola pacientka plne pri vedom a ctila sa dobre. Spomenulo si na ierneho pavka, ktorho mala na bruchu. Doma potom uvala stne 3g vitamnu C 3h. 30h od zaiatku lieby vychlila znan mnostvo tmavej hrudkovitej krvi. Prieskum literatry ukzal, e toto bol jedin prpad preitia - u ostatnch pacientov sa takto zistenia objavili a pri pitve.[37][39] 3. Klenner lieil 8 prpadov uhryznutia iernou vdovou. Tvrd, e podva nie pitov na zmiernenie bolesti pacientom viac kod ne pomha, pretoe to zhoruje fyziologick stres a zvyuje mrtnos.[39]
Sre
1. Prpad: 18-ron ena prila 20 mint po bodnut srom. Bola pokryt ihavkou, mala plytk dchanie a problmy s prehtanm. Dostala 12g AS IV pomocou 50ml striekaky; do mint jej alergick reakcia zmizla.
[39]
2. Prpad: bodnutie 15-timi srami - Klenner rozpustil 10g vitamnu C vo vode a vypil ho. Bez prznakov.[39]
Hady trk
1. Prpad: 4-ron dievatko uhryznut trkom do nohy (pln zsah vekm dospelm jedincom) o 19:00. Na pohotovosti o 19:30, teplota 37,2, zvracalo, plakalo od krutej bolesti nohy. 4g AS IV striekakou o 19:35. Kon test na antisrum trval 25min (v tom ase Klenner ete pouval antisrum. Neskr od neho celkom upustil). Ete pred podanm sra dieva prestalo zvraca a plaka, sedelo na pohotovostnom stole, smialo sa a popjalo pomaranov ds: Neboj, oci, u som v poriadku, pome domov. Prepusten pod podmienkou, e otec bude telefonicky kad hodinu hlsi stav, cel noc spalo. Na kontrole o 10:00 noha stle opuchnut, teplota vyia o pol stupa, dostalo 4g AS IV. O 17:00 bez teploty a bolesti, len opuch pretrvval. Na al de, 38h od uhryznutia, plne zdrav. Pre istotu dostala ete 4g. Nepotrebovala iadne antibiotik. Kee nedvno absolvovala preokovanie, nepotrebovala ani tetanovku.[37];[1][931] Poznmka: Dr. Klenner zrejme veril v innos tetanovej vakcny.[651] 2. Skor kontraprpad: 16-ron dieva uhryznut do ruky trkom pribline rovnakej vekosti (poda rozmerov rany), bolo hospitalizovan 3 tdne, dostalo 3 dvky antisra. Nedostala iadny vitamn C. Rameno nepretrite stlaen s roztokom sulftu horka, opuch 4 v ako druh ruka, strie pokryli cel ruku a proti bolesti potrebovala morfn.[37] 3. Prpad: Mu bol po uhryznut lieen v inej nemocnici, lekr sa dokonca snail vyreza oblas uhryznutia! Klenner ho naiel v stave akej infekcie, 40. Podal mu 15g AS IV 2 denne, 5g stne 4h. Kvli infekcii injekn peniciln. Mu sa vrtil do prce do 7 dn.[39]

151 / 292
4. Klenner odpora pri uhryznut hada rchlo poda 40-60g AS IV;[39] toto je jeho odhad poiatonej dvky pre trka diamantovho a pre ploskohlavca vodnho (highland moccasin alias copperhead agkistrodon piscivorus). alie dvky poda uzdravovania pacienta.
[1][931]
5. Z hadch jedov, vitamn C neinkuje u koralovca a kobry.[286]Klenner
Motlia larva
1. Prpad: Mu, 44 bodnut motou larvou (puss caterpillar), sa saoval na vek bolesti hrudnka a nemonos hlbokho ndychu. Dostal 1g glukontu vpnika, bez odozvy. Volal o pomoc, e umiera, cyanizoval (fialovel a bledol od nedostatku kyslka). 12g AS IV injekne tak rchlo, ako sa dalo. Ete pred koncom injekcie povedal Vaka Bohu - tak rchlo sa jed zneutralizoval. Bez pomoci by zomrel na ok a zadusenie.[37]
Medza
1. Prpad: Vitamnom C bolo vylieen aj rozsiahle pophlenie medzou, pacient pophlen na nohch o 14:30, o 15:00 pre neznesiten bolesti prijat na klinike. Dostal spolu 5mg chlorphe niramine a 45g AS do 500ml infzie sterilnej vody, 2-3 kv/s. stup bolesti nastal u do 10 mint, cel infzia trvala 45 mint. Pacient bol 16:00 prepusten s prkovm vitamnom C, ktor mal bra stne 10g denne po 10 dn, kapsule vitamnu E, loratidin 1 tbl qd, a krm na ple s obsahom dimethicone, zinc oxide a calamine. Odporali mu prs na druh de kvli alej infzii. Priiel rno, ale okrem miernej loklnej bolesti u nepocioval iadny diskomfort. Dostal infziu 30g AS v 500ml Ringerovho lakttu. Do 18h po terapii vrazne ustpilo zaervenanie a zpal. Pokraoval v stnej liebe doma. O niekoko mesiacov neskr navtvil kliniku kvli liebe syna; jazvy po pophlen boli plne minimlne. Autori odporaj pri vemi rozsiahlom poph len poda 15g AS v 60ml sterilnej vody prostrednctvom 21G (0,8mm) kanyly za 5 mint, a pokraova infziou 45g v 500ml Ringerovho lakttu, ktor m stiec za 2h. Zatia sa m zaa s masvnou toleran nou liebou, aspo 10g, a sledova diurzu, pre prpad oblikovch problmov. Pre vinu pacientov so zdravmi oblikami vak nepred pokladaj problm a po nasaden askorbtu nastva ul diurza.[657]
Pophlenie a poplenie jedovatmi rastlinami

Vitamn C sa uva stne, a na miesto poplenia sa priklad pasta, vyroben zmieanm vitamnu C s vodou.[39] Tto lieba je inn napr. pri kontaktnej dermatitde spsobenej rastlinami rodu toxicodendron, ktor obsahuj drdiv olej urushiol.[1]

152 / 292
Otrava muchotrvkou zelenou

Muchotrvka zelen (amanita phalloides) obsahuje prudk jedy amanitn a phalloidn, ktor zniia pee a obliky. Smrten dvka huby me by u tvr klobika (20g). Prv prznaky nastvaj o 6-24h: sucho v stach, prudk zvracanie a hnaka, niekedy krvav, dehydratcia, hypoglykmia, krvav mo, sprevdzan horkou, nzkym tlakom a tachykardiou.[658][92] [659] Amatoxny psobia prostrednctvom vonch radiklov.[citcia?] 1. Centrum pre liebu otrv fakultnej nemocnice Univerzity Angers, ako aj alie nemocnice vo Franczsku, pouvaj Bastienovu ndzov metdu lieby: stne nifuroxazid 1200mg/de, dihydrostreptomycn 1500mg/de, a AS IV 3g/de, vetko po dobu 3 dni. Poas tejto doby, jedinm jedlom je mrkvov vvar. Lieba sa mus zaa hne po prvch prznakoch (km ete obliky a pee nie s znien).[658][660][661] Bastien objavil tto metdu u v roku 1957 a do roku 1969 vylieil 15 pacientov. Svojej metde veril tak, e aby ju spropagoval, pri dvoch prleitostiach verejne skonzumoval 65 a 70g muchotrvky a potom sm seba vylieil. innos lieby potvrdili aj in.[658] Poznmka: Hoci Bastienovo odporanie zaha len 3g vitamnu C, vzhadom ku Klennerovm prcam a sksenostiam s otravami je mon, e vyie dvky vitamnu C by mohli zlepi ance na uzdra venie, skrti jeho as a zmeni nsledky.
Otrava barbiturtmi
1. Libby[18] odpora, aby sa pacientovi v bezvedom podalo 30g AS IV, a pacientovi pri vedom 50g AS stne, rozpustenho v mlieku. 2. Prpad: Matka priniesla 16-ronho syna, ktor bol plne mimo reality po dvke anjelskeho prachu (PCP). Dostal 30g AS rozpustenho v pohri mlieka a do 45 mint sa u dokzal normlne rozprva. Keby bol dostal 50g, pravdepodobne by to trvalo kratie, a v prpade injeknej dvky by to bola zleitos mint.[18] 3. Prpad: samovraedn pacientka uila 2640mg lotustu (talbutal) a mala tlak 60/0. Klenner jej podal naraz 12g AS IV pomocou 50ml striekaky a nsledne ku tej istej ihle pripojil fau infzie 5D vody s 50g AS. Do 10 mint tlak stpol na 100/60. Zrove dostala infziu s 1g emivanu a do nosa kyslk 6l/min. Do 3h, poas ktorch dostala 100g AS IV, sa prebrala a popjala ds s vitamnom C. Za 12h dostala spolu 125g vitamnu C (AS) IV.[1][37][39] 4. Prpad: pacientka uila 2400mg seconal+paraldehyde, prebrala sa po dvke 42g AS IV, podanho tak rchlo, ako to 20G (0,9mm) ihla umonila. Poas 24h dostala 75g AS IV a 30g vitamnu C stne.[37][39]
Otrava pesticdmi
Prpad: troch 12-ronch chlapcov zasiahlo postrekovacie lietadlo. Prv bol v zkryte - dostal len mal zsah a bol prepusten domov. Druh

153 / 292
dostal 10g AS IV pri rieden 1g/5ml 8h. Na druh de bol prepusten domov. Tretieho chlapca lieil in lekr; dostal podporn liebu, ale bez vitamnu C. Postrek mu spsobil alergick dermatitdu a chemick popleniny. Zomrel 5. da.[37][39]
Otrava akmi kovmi

1. Experimenty s chloridom ortute na moratch ukazuj, e podvanie primerane vysokch dvok vitamnu C me zachrni ivot aj pri 100% smrtench dvkach. Ak sa podval vitamn C 200mg/de poas tda pred expozciou, aj 3 tdne po expozcii, preili vetky. Ke podvali vitamn C len pred a nie po expozcii, preilo 92%. Ke nedostvali pred expozciou, iba po, preilo 64%, a ke dostali len jednu masvnu injekn dvku po expozcii, preilo 68%. m vyia dvka vitamnu C, tm vie mnostvo toxnu zneutralizuje. Ke extrapolujeme daje, 200mg/de u moriat zodpoved 14g/de u ud, viac je lepie.[1][39][662] 2. alie lnky.[15][824][825] 3. Lieba otravy olovom: 350mg/kg AS IM 2-4h. Uzdravenie do 72h.[1]
[39]
4. Vyie denn dvky vitamnu C inne chrnia aj pri chronickch otravch olovom.[39][663] 5. Urit zlepenie chronickch otrv olovom me nasta aj pri dlhodo bch vivovch dvkach (rdovo 100mg/denne), avak tu ide zrejme len o npravu klinickho skorbutu, vyvolanho chronickou otravou.[664] 6. alie lnky.[15][822] 7. Klenner odpora pre aktne prpady otravy jednorzovo aspo 12g AS IV,[1] resp. 350-700mg/kg.[37] U det, pri problmoch s IV, sa me poda niekoko dvok IM na rzne miesta, a 2g na jedno miesto.[37] Pre vne otravy akmi kovmi odpora opakova dvky 2h.[1] 8. Do vbavy ambulanci by mala patri 4g 20ml a 10g 50ml ampulka.[37]
alie otravy
1. Tnick k eusovch svalov. Prpad: 20kg chlapec. Klenner pouil IV 1000mg Tolserolu. Poas 48h dostal chlapec spolu 3000mg Tolserolu a 90g vitamnu C.[37] 2. Ochrana pred otravou strychninom[15][827] - poda experimenov na vtkoch, podanie vitamnu C 1000mg/kg intraperitonelne 10 mint v predstihu pred podanm strychninu ochrnilo pred paralzou.[649][665] 3. Ochrana peene pred inkami chloroformu; pri pokusoch na krlikoch, dvka 200mg/kg sasne s chloroformom zabrnila pokodeniu.
[618][666]
4. alie jedy a potencilne kodliviny, ktor vitamn C detoxifikuje:

154 / 292
1. Kyanidy.[39];[15][815][816] 2. Karcinogny: benzpyrn, cholantrn, metylchlorantrn, antra cn.[15][812][813][814] 3. Arzn. V asoch pred nstupom penicilnu, ke sa arzenobenzny pouvali ako antibiotik, vitamn C sa pouval na zmiernenie toxickch inkov takejto lieby.[15][817][818][819][820] 4. Chromty.[15][826] 5. Ozn.[15][828] 6. Sulfinamid.[15][829] 7. Nitrty.[15][830] 8. Salicylty.[15][831] 9. Fosfor.[15][832] 10.Azofarbivo (3 methyl-4-monomethylaminoazobenzene).[15][833] 11.a mnoho neuvedench...

155 / 292
Popleniny
Pri liebe poplenn preukazuje vitamn C neoceniten sluby. V literatre sa odpora oddvna, ale a sledovanie prpadu, ktor je lieen primerane vysokmi dvkami, uke jeho skuton vznam. Odporania vo vivovom rozsahu stoviek miligramov denne s z pohadu dostupnch poznatkov zfalo zastaral; popleniny vyaduj masvne a ast dvky, pretoe s nerozlune spojen s vyerpanm vitamnu C a zvenm dopytom; miera priamo zvis od rozsahu a zvanosti poplenn.[37][39][667][668] 1. Zmieruje boles a do tej miery, e nie s potrebn pity.[37] 2. Odstrauje toxick ok.[37] 3. Udriava cievny i biochemick prenos kyslka do pokodench tkanv, m predchdza ich sekundrnemu odumieraniu, vrazne zlepuje hojenie a zniuje nutnos plastickej chirurgie a transplantci koe.[1][37] [39][669][670] Zabrauje vntroilovmu zlepovaniu ervench krviniek, ktor by mohlo zaprini vznik escharov.[39][671] 4. Na plochch, ktor vyzeraj ako hol sval, podporuje zostvajce iv epitelizan bunky, ktor sa zan deli a vytvra pokoku.[37] Vitamn C je nutn pre tvorbu granulanho tkaniva a pokoky.[39][672] 5. U pri vivovch dvkach 300-2000mg sa d pozorova priazniv vplyv na rchlos a kvalitu hojenia a znenie loklneho opuchu.[37] 6. Klenner[37][39] odpora masvne dvky: 500mg/kg AS IV tak rchlo, ako to ide, rozrieden v 5D alebo sonom roztoku v pomere aspo 18ml roztoku na 1g AS. Podva sa 8h poas prvch dn a neskr 12h. Zrove podva stne v tolerannch dvkach. Primeran mnostv pre popleniny s teda 30-100g vitamnu C denne, poda stupa a zvanosti, a do vylieenia (zvyajne 7-30 dn).[1] Kad de treba prida aspo 1g glukontu vpnika a sledova krvn, najm elektro lytick rovnovhu.[37] 7. Osvedilo sa aj loklne pouitie na cel miesto poplenia, kde vitamn C psob na spjanie tkanv a eliminuje nutnos antibiotk. Pouva sa 2% dressing, alebo 3% roztok pre sprej, 2-4h po dobu 5 dn. Mon je kombinovanie s krmom s vitamnmi A a D.[37][39][673] 8. Ak sa vitamn C nasad rchlo po vzniku poplenn, d sa zabrni postupu poplenn do 3. stupa, nevznikaj infekcie ani escharzne formcie, zjazvenie, a nenastane ani distlny edm, arterilne obtrukcie i stlaenie nervov.[37][39] 9. Pseudomondov infekcia je obvanou komplikciou, pretoe je odoln voi antibiotikm. V prpade dostatonho podvania vitamnu C (masvne dvky plus sprej), pseudomondy nie s problmom, pretoe vitamn C zlikviduje toxny loklne i systmovo.[37][39] 10.Dokonca aj pri neskorom nasaden tchto postupov nastva uzdravenie a rozpustenie ako infikovanch escharznych formci.[37]

156 / 292
Zapchajce popleninov eschary odpadn na 4.-5. de a odkryj normlne tkanivo.[39] 11.U obet poiarov sa popri liebe poplenn me ahko pozabudn na to, e pacienti mohli utrpie zrove aj otravu oxidom uhonatm a almi plynmi, priom prznaky sa mu oneskori a o 3-48h. Podvanie rznych dvok vitamnu C v tomto prpade zabezpeuje nielen rapdne hojenie poplenn, ale sli ako inn profylaxia, ktor zabrni zbytonm mrtiam.[1]
Radian pokodenie
1. Vitamn C sa d poui aj ako prevencia a lieba radianho pokodenia.[1][39] Predchdza vzniku poplenn, predluje prpustn dobu expozcie, o me pomc naprklad v onkolgii. Nutn s vysok dvky. Zaujmav, e rusk kozmonauti za elom ochrany pouvaj rakytnkov olej, ktor je pozoruhodnm komplexom vitamnov B a C.[674] a) Vitamn C predchdza slnenmu spleniu koe:[1012] 1g 1-2h.[37]
[39]
b) Dokonca aj ke sa nevykonali potrebn opatrenia, injekcie AS IV odstrnia boles a zaervenanie, dokonca aj popleniny 2. stupa.[37]
[39]
c) Podanie askorbtu horka zvieratm krtko po expozcii UViarenm vznamne oddialilo vznik tumorov a hyperplzie.[1012] 2. Zvyuje odolnos proti chladu.[58]

157 / 292
Srdcovocievne ochorenia
Vitamn C je znmy svojm preventvnym vplyvom na srdcovocievne ochorenia (SCO). Medicna pomaly objavuje aj jeho terapeutick hodnotu. Niektor jeho inky s znme viac, niektor menej. Najprv si ukeme iastkov vsledky, a potom prejdeme k ucelenejiemu obrazu a irm svislostiam, ktor preduruj vitamn C do lohy zkladnej prevencie a zrove lieku prvej voby pre srdcovocievne ochorenia. Vysok dvky vitamnu C zlepuj relaxciu artri (vazodilatciu), o je prnosom pre pacientov so SCO a koronrnymi rizikovmi faktormi, ako s cukrovka, vysok hladina cholesterolu v krvi a vysok hladina homocystenu.[445] Ischemick choroba srdca je tm zriedkavejia, m vyia je hladina vitamnu C.[58] Vitamn C zniuje vysok krvn tlak a jeho vkyvy, vekos inku zvis od vekosti dvky.[675] U vivov dvky od 250mg/de doku zni vysok tlak u za 6 tdov uvania.[58] Je znme, e na tlak vplvaj reaktvne oxidanty, ktor spsobuj starnutie ciev, inok vitamnu C je preto zrejme iastone zaloen na jeho antioxidanej funkcii; efekt nemus nasta u mladch, avak je vrazn u starch pacientov trpiacich refraknou hypertenziou.[676] Vitamn C, podan v predstihu, brni zpalovmu pokodeniu ciev, ktor je faktorom aterosklerzy. Inhibuje endoteln-1, ktor by in spsobil uvonenie interleuknu-6 a oxidatvny stres.[677] Vitamn C vrazne zlepuje funkcie endotelu pri obtruktvnej spnkovej apnoe, zniuje oxidatvny stres.[678] Vitamn C zniuje hladinu cholesterolu v krvi,[679] a naopak. Antago nistick vzah cholesterolu a vitamnu C je dvno znmy[9];[1][39][680][681] [682][356][683][684][685] a u v 40. rokoch sa efektvne pouval AS IV na znenie cholesterolu.[39] Cholesterol nie je problm, za predpokladu dostatku vitamnu C. inok sa pri IV podan dostav u do 1h.[1][686] Hlavnm spsobom likvidcie cholesterolu je jeho premena v lov kyseliny. Vitamn C tomuto enzymatickmu prevodu napomha. Tieto svislosti s dobre preskman na moratch. Ke s kmen vekmi mnostvami cholesterolu, spotrebuj na jeho premenu vetok dostupn vitamn C, a plat to aj obrtene: v stave skorbutu maj vysok hladiny cholesterolu a arterosklerza nastane aj bez nadmernho prsunu chole sterolu v strave. Ke sa im zo stravy celkom odstrni vitamn C, cholesterol sa v nadoblikch tvor 6 rchlejie. V tomto mechanizme sa me rta alia svislos zimnho obdobia s infeknmi ochoreniami nedostatok vitamnu C sa ete prehlbuje mastnou stravou. Pri vysokom obsahu cholesterolu a nzkom obsahu vitamnu C maj morat navye tendenciu k tvorbe lovch kameov.[39][680][682][356] Vitamn C ako antioxidant m dleit lohu aj v ochrane pred oxidciou

158 / 292
lipidov; vyie dvky vitamnu C (od 150mg/kg/de) s prevenciou aterosklerzy aj pri vysokej hladine cholesterolu.[687]
Prpad: u dlhodob vivov denn dvky 500mg AS IV znili cholesterol; za 60 dn sa klinick obraz dramaticky zmenil.[1] Vyie dvky, prirodzene, ved k lepm vsledkom: Poda Klennera, stna denn dvka aspo 10g udr cholesterol pod kontrolou, a mete jes toko vajok, koko chcete.[37] Prpad: krvn cholesterol sa znil u pacienta o 42mg% za 6 tdov pomocou zvenia stneho prjmu vitamnu C z 10 na 20g denne.[1][39] Srdce tie potrebuje ochranu pred stresom. Odpoveou je op C.[1][39] Vitamn C je cennm diuretikom pri rieen edmu u srdcovch pacientov. Jeho (ne)pouvanie na kardio JIS-kch je u inou otzkou.[9] Stone iada, aby kad zchranka mala vo vbave infzne balenie 30g AS U.S.P. a rutinne ho podvali u v sanitke pri prvoze kardiopacienta. Kritizuje hospitalizciu, ktor nielene predstavuje stresujce prostre die pre fyziologicky stresovanho pacienta, ale neponka mu ani vitamn C, ktor by mu umonil vysporiada sa so stresom.[22][1] Vitamn C liei srdcov ochorenia a prhody,[9] vrtane angor pector a reumatickho srdca v aktnom tdiu. Klenner spene lieil prpady det, ktorch kad der srdca zatriasol postenmi plachtami.[1] Zven hladina vitamnu C je spojen s nzkym rizikom ochorenia koronrnych artri.[690] Zvenie dennho prsunu vitamnu C preuk zatene vedie k vraznmu poklesu mrtnosti ud v strednom veku.
[39][688];[689]
Vznam vitamnu C
U oddvna sa objavuj vahy, e vitamn C pravdepodobne zohrva omnoho vznamnejiu lohu, ne sa bene predpoklad. Srdcovocievny systm pracuje nepretrite a v namhavch tlakovch podmienkach, preto sa mus neustle priebene regenerova. Zkladnm prvkom, ktor zabezpeuje pevnos, prunos a robustnos, je kolagn. Vitamn C je potrebn nielen na tvorbu, ale aj na opravu a drbu existujceho kolagnu. Prznaky klinickho skorbutu zko svisia s oslabenm kolagnu. Stone[9];[22][717] tvrd, e vysok vskyt SCO u ud svis s chronickm nedostatkom vitamnu C; nedostatok neumouje tvorbu a regenerciu optimlneho vysokopevnho kolagnu pre drbu cievnych stien. Toto nsledne vedie k pokodeniu stien a tukovm depozitom. Mechanicky menej namhan seky ciev maj vy obsah vitamnu C a menej ast vskyt arterosklerzy. Cholesterol sa uklad omnoho rchlejie v sekoch s nedostatkom vitamnu C. Nedostatok je ben aj u in zjavne dobre ivench ud. Pacienti s ochoreniami koronrnych artri maj vinou nedostatok vitamnu C. Zvl vrazn je svis s koronrnou trombzou. Poda

159 / 292
McCormicka[889] je trombza v podstate obrannou reakciou tela na poko denie cievnej steny, ktor vak pri nedostatku vitamnu C kon vemi zle. Kontrolova by sa mala vitamnom C, a nie antikoagulantami, kvli ich nebezpenm vedajm inkom. Optimlna profylaktick hladina vitam nu C me zabezpei tvorbu zdravho tkaniva, zabrni tvorbe vodnej zrazeniny, a teda plne preds trombze.[9] Vitamn C zniuje prinavos trombocytov na cievny endotel.[58] Poda Spittle, arterosklerza je dsledkom dlhodobho nedostatku vitamnu C, s nslednm zvenm cholesterolu v cievach a kaskdovmi zmenami u alch tukov.[1][39][681][685] Pri aktnom nedostatku vitamnu C prudko stpa cholesterol v krvi, arterosklerza me teda nasta aj vemi rchlo.[9] Willis dokzal, e lieba vitamnom C doke nielen zvrti vvoj, ale aj resorbova vzniknut a vznikajce arterosklerotick lzie, dlhodob lieba aj natrvalo.[9][1][39][683]
Jednotn teria SCO

O ucelen obraz vplyvu vitamnu C na SCO sa poksili v roku 1992 Rath a Pauling ke publikovali Jednotn teriu udskch srdcovocievnych ochoren, ktor si pre jej celistvos a vznam bliie predstavme.[691] Nedostatok vitamnu C je predpokladom a spolonm menovateom SCO. Vitamn C m nezastupiten lohu v optimlnej produkcii a hydroxylcii kolagnu a elastnu, take nedostatok nevyhnutne vedie k uvoneniu tmeliaceho tkaniva a k strate barirnej funkcie endotelu. Cievny systm je prvm miestom, kde sa to prejav, pretoe nikde inde nie s vie tlakov nroky. Ide v podstate o pre-skorbutick stav. Nie nhodou je perivaskulrne krvcanie jednm z prvch prejavov skorbutu. Najzranitenejmi miestami s prirodzene proximlne artrie, kde je mimoriadne vysok systolick tlak. Mnoh patomechanizmy, ktor ved ku klinickm prejavom SCO, s v skutonosti primrnymi obrannmi mechanizmami organizmu. Ich cieom je stabilizcia cievnej steny, pretoe in by dolo k vykrvcaniu. Ak vak nedostatok vitamnu C pretrvva, tieto opatrenia prestrelia a ved k vzniku SCO. Maj genetick a metabolick rovinu a zjavne s nastaven tak, aby aj pri nedostatku vitamnu C zabezpeili preitie aspo po dosiahnutie reproduknho veku, aj za cenu nsledne zvenej mrtnosti v tvrtej a alch dekdach, ak nedostatok pretrvva. Predasn SCO s prakticky neznme u zvierat, ktor produkuj vek mnostv vitamnu C vo vlastnej rii. Dostatonm prjmom vitamnu C sa k tomuto vsledku mu dopracova aj udia. Plat pritom, e m rchlejie ved patomechanizmy ku vzniku SCO, tm vie dvky vitamnu C sa daj inne uplatni na zvrtenie nepriaznivho stavu. U vysokorizikovch pacientov me s aj o mnostv porovnaten so syntzou inch cicavcov, ie a 10-20g denne. Je pozoruhodn, e prakticky kad patomechanizmus SCO sa d

160 / 292
vyvola nedostatkom vitamnu C. Popri ukladan lipoprotenov a fibrinognu/fibrnu do cievy s nedostatkom vitamnu C, nastvaj zdanlivo nesvisiace procesy, ako formovanie penovch buniek a znen reverzn transfer cholesterolu, ako aj periferlne angiopatie u diabetickch alebo homocystinurickch pacientov. Nejde vak o iadnu nhodu. Jednm z dkazov je, e vitamn C m regulan funkciu pre vetky metabolick protiopatrenia, ktor predisponuj ku klinickmu riziku SCO; toto je alm indiktorom, e v skutonosti maj za lohu zni cievnu permeabilitu v stave nedostatku vitamnu C. Regulcia prebieha prostred nctvom interakcie vitamnu C s lipoprotenmi, faktormi zranlivosti, prostaglandnmi, oxidmi duska, a sekundrnymi signlnymi mechaniz mami, ako s cyklick monofosfty. Je pozoruhodn, e vitamn C ich ovplyvuje mnohmi spsobmi. V metabolizme lipoprotenov, hladiny LDL, Lp(a) a VLDL inverzne zvisia od koncentrcie vitamnu C, km hladiny HDL od nej zvisia priamo. Podobne aj v metabolizme prostaglandnov, vitamn C zvyuje koncentrcie prostacyklnu a prostaglandnu E a zniuje hladinu tromboxanu. Celkovm dsledkom nedostatku vitamnu C je preto zenie ciev, hemostza, a arterogenzny metabolizmus cievnej steny. Patomechanizmy SCO s polygnne, ale zhrnieme si najastejie z nich. Pri oslaben cievnej steny kvli nedostatku vitamnu C je najdostupnejm, najefektvnejm a najastejm obrannm mechanizmom apo(a) a Lp(a). Do cievnej steny sa ukladaj lipoproteny a zrove sa aktivuj adhezvne proteny, ktor s prznan pre lokality prebiehajcej transformcie alebo opravy, najm fibronektn, fibrinogn a apo(a). Vsledkom je zhrubnutie cievnej steny ako primrna zchrana pred vykrvcanm. Nakoko u zvierat neschopnch syntzy vitamnu C sa asto vyskytuj zven hladiny Lp(a), je mon, e apo(a) je v podstate zstupcom vitamnu C. Vekos molekl apo(a) je nepriamo mern mnostvu vytvorench molekl Lp(a), priom najastejie sa vyskytuje kombincia vysokch izoforiem apo(a) a nich hladn Lp(a) v plazme. Pri nedostatku vitamnu C sa Lp(a) selektvne viae v cievnej stene. Apo(a) nahrdza chbajci kolagn tm, e sa spja s fibrnom, ako protenthiol a antioxidant a inhibtor plazmou vyvolanej proteolzy. Pri chronickom nedostatku vitamnu C sa Lp(a) akumuluje v cievnej stene, o vedie k arterosklerotickm povlakom a predasnm SCO, najm u ud s geneticky podmienenmi vysokmi hladinami Lp(a). Lp(a) predstavuje najpecifickejiu opravn substanciu spomedzi vetkch lipoprotenov, uklad sa predominantne v predisponovanch miestach. Prve preto sa spja najm s koronrnou, krnou a cerebrlnou arterosklerzou, a nie s perifrnymi cievnymi ochoreniami. asto zapr in infarkt myokardu. Vitamn C udruje integritu cievnych stien a zrove reguluje ndzov

161 / 292
mechanizmus tm, e zniuje tvorbu apo(a) a tm aj hladinu Lp(a). Kee zniuje tvorbu fibrinognu a zvyuje hydroxylciu lyznovch rezdu a zloiek cievnej steny, zniuje aj prinavos Lp(a) a jeho ukladanie do cievnej steny. V tomto vzorci patogenzy mu hra lohu aj in lipoprotenov poruchy, naprklad hypercholesterolmia, hyperglyceridmia a kombinovan hyperlipidmia, ktor ved ku zvenej tvorbe alebo znenmu odbra vaniu cholesterolu alebo LDL. Nedostatok vitamnu C umouje tmto ochoreniam, aby sa prejavili zvi sa hladina tukov (cholesterolu, triglyceridov) a lipoprotenov (LDL, VLDL) a ich ukladanie do oslabenej cievnej steny, avak vdy ide v podstate o obrann opatrenie, hoci menej pecifick ne Lp(a), ktor asto len nasleduj. Vitamn C predchdza dsledkom hypercholesterolmie tm, e zvyuje odbravanie cholesterolu. Predovetkm stimuluje 7a-hydroxylzu, o je kov enzm v premene cholesterolu na lov kyseliny, a zvyuje vraz povrchovch bunkovch LDL receptorov. Inhibuje syntzu cholesterolu ako aj oxidatvnu modifikciu LDL. Vitamn C ovplyvuje aj prejavy alch genetickch postihnut, ktor ved k plazmovej akumulcii triglyceridov v podobe chylomikronovch zvykov, VLDL a IDL, ako je hypertriglyceridmia a hyperlipidmia typu III. Pri nedostatku vitamnu C, triglyceridovo-bohat lipoproteny s oxidovan, pohlcovan bunkami; ukladaj sa v cievnej stene a ved ku formovaniu penovch buniek. Aj tu ide o obrann mechanizmy, hoci menej pecifick. Nakoniec ved ku vzniku SCO. Vitamn C stimuluje lipoprotenov lipzy a tm umouje normlne odbravanie triglyceridovo-bohatch lipoprotenov. Brni ich oxidatvnej modifikcii, ich pohlcovaniu upratovacmi bunkami a formovaniu peno vch buniek. Predpoklad sa, e taktie zvyuje vraz receptorov zapoje nch do odbravania triglyceridovo-bohatch lipoprotenov, ako naprklad receptora pre chylomikronov zvyky. Od pomeru rchlosti ukladania a rchlosti odbravania lipoprotenov v cievnej stene potom zvis aj rchlos npravy do normlneho stavu. alou astou genetickou poruchou je hypoalfalipoproteinmia, znen syntza HDL, ktor je dleit pre transport cholesterolu a alch lipidov z perifri do peene. Pri nedostatku vitamnu C nastva demaskovanie tohto postihnutia a rchlemu zneniu hladiny HDL, a teda k zneniu transportu lipidov z cievnej steny do peene, o je op efektvny mechanizmus ndzovho posilnenia cievnej steny. Obnovenie hladiny vitamnu C vedie ku zvenej tvorbe HDL, ktor sa postar o stiahnutie lipidov z cievnych stien a resorbcii arterosklero tickch lzi. Tento proces je vemi efektvny a v klinickej tdii sa ukzalo, e u pomerne mal vivov dvka 500mg vitamnu C doke

162 / 292
zredukova arterosklerotick depozity do 2-6 mesiacov. Tento mechanizmus zrove vysvetuje zven vskyt srdcovch a mozgovch prhod v zimnom obdob, kedy je nzky prjem vitamnu C. Ku vzniku SCO mu prispie aj in metabolick postihnutia, ktor zvyuj koncentrciu takch zloiek v plazme, ktor priamo alebo nepria mo pokodzuj integritu cievnej steny. Ved ku periferlnym angiopatim, pozorovanm pri cukrovke, homocysteinrii, anmii mesiaikovch buniek a mnohch alch genetickch postihnutiach. Ukladanie niekto rch plazmovch zloiek me ma za cie udranie stability cievnej steny. Glukza je molekulrne podobn vitamnu C a konkuruje mu pri vstrebvan do bunky. V prpade diabetickej angiopatie je problmom zven hladina glukzy, ktor vedie ku obmedzeniu vstrebvania vitamnu C do mnohch bunkovch systmov, vrtane endotelu. Zvenm prjmu vitamnu C sa obnov vstrebvanie, optimalizuje sa koncentrcia vitamnu C v cievnej stene a zrove sa znia poiadavky na inzuln. Akumulcia homocystenu a jeho metabolickch derivtov v plazme je charakteristick pre homocystinriu, poruchu odbravania homocys tenu. Dsledkom je pokodzovanie endotelu v cievnom systme, o me vies ku periferlnym cievnym poruchm a tromboembolizmu, ktor sa prejavuj a u 30% pacientov vo veku do 20 rokov a 60% do 40 rokov. Vitamn C zrchuje odbravanie homocystenu, m predchdza angio patii a alm klinickm komplikcim homocystinrie. Vitamn C v dostatonch dvkach teda chrni pred oslepnutm a zlyhanm orgnov pri cukrovke, a tromboembolizmu pri homocys tinrii. Ako vidno, vitamn C brni prejavom mnohch genetickch porch, ktor sa prejavia a v prpade jeho deficitu, a mu vies ku vzniku SCO. Kee deficit vitamnu C je spolonou zkladnou prinou procesov vzniku SCO, prsun vitamnu C je logicky ich zkladnou liebou.
Niacn
Aj niacn (vitamn B3) m vo vysokch dvkach vznamn vplyv na SCO; doke zni celkov hladinu cholesterolu, tm relatvne vraznejie, m vyia bola pvodn hladina.[130][692][693] Niacn bol uznan ako liek prvej voby pre hypercholesterolmiu.[130][694] Niekoko mesiacov po Hofferovej osobnej sksenosti s niacnom v roku 1954 (kap. alie dleit ltky), Hoffera stretol prof. Altschul, ktor vyuoval neurohistolgiu na Univerzite v Saskatchewan. Hoffer bol kedysi jeho iakom. Altschul sa mu pochvlil, e konene vo svojom vskume naiel spsob, ako svojim pokusnm krlikom spsobi arteriosklerzu kmil ich kolmi od svojej manelky, bohatmi na vajen tka. Krlici s hypercholesterolmiou potom oskoro zaali ma arterosklerotick lzie

163 / 292
v koronrnych cievach. Dohodli sa, e na zklade povzbudivch vsledkov slnenho kpea v liebe hypercholesterolmie, zorganizuj spolone udsk vskum. Pri alom stretnut Altschul Hofferovi prezradil, e poda neho je arterosklerza ochorenm intimy, povrchu cievnej steny, ktor sa nedoke opravova dostatone rchlo. Hoffer mu na to spomenul svoju erstv sksenos s niacnom, ktor mu zabezpeil rchlejiu regenerciu asien. Profesora to zaujalo, take sa podujal vyska, i by niacn nemohol ma lieiv vplyv aj na cievnu stenu, a Hoffer mu dal sok krytalickho niacnu.[203] Altschul mu pribline o 3 mesiace neskr telefonoval: rozruen volal Funguje to! Ke dval svojim hyperlipidemickm zajacom niacn, hladina cholesterolu sa vrtila na normlnu hodnotu. Stephen potom urobil experiment na uoch a kladn vsledok publikovali[692] vetci traja spolone v roku 1955. V roku 1961 aj rusk vskumnci Simonson a Keyes skmali vplyv niacnu na cholesterol, ale pouili mal dvky a vsledok nebol presvediv. Avak in vskumnci potvrdili vplyv niacnu na zne nie hladiny cholesterolu.[203] Niacn m oproti syntetickm liekom tri vemi dleit vlastnosti: 1. Jeho vplyv na cholesterol nie je jednostrann, ale vestranne regulan. To znamen, e niacn zvyuje HDLp, zniuje LDLp a VLDLp a zniuje triglyceridy.[203] 2. Niacn nezni cholesterol na nebezpene nzku hladinu.[203] 3. Niacn zvi hladinu v prpade, e je nzka.[203] Regresn rovnica pre vpoet inku niacnu na cholesterol je: Y = 0,95X 0,39Z 90 kde Y je znenie hladiny cholesterolu v mg, X je pvodn hladina cholesterolu a Z je hmotnos v pondoch (pond=0,453kg). Ak je Y zporn hodnota, tak niacn cholesterol zvil. Experimentlne sa ukzalo, e niacn udruje cholesterol na rovni pribline 180-200mg, o je sprvna hladina. U schizofrenikov je rovnica Y = 0,28X 0,43Z + 53. Boyle v roku 1968 dokzal, e srdcov pacienti, uvajci 3g niacnu denne, maj v horizonte 10 rokov pribline 10 vyiu ancu na preitie, ne porovnaten pacienti bez neho.[203] V rmci Coronary Drug Project sa v Cannerovej tdii v rokoch 1966-1975 oficilne potvrdilo, e niacn je bezpenm a innm liekom pre SCO. Prekvapenie vzbudila sledovacia tdia po 10 rokoch, odkedy vetci astnci prestali bra sledovan lieky. Napodiv, niacnov skupina aj po 10 rokoch vykazovala lepie vsledky, ne ostatn skupiny! mrtnos bola niia o 11% ne v placebo skupine. Pacienti z niacnovej skupiny ili priemerne o 2 roky dlhie, a v itok mali z niacnu zjavne pacienti s najvymi vodnmi hladinami chole

164 / 292
sterolu (vye 240mg/100ml), ne pacienti s nimi hladinami. V takejto vekej tdii (8 000 pacientov) sa ia nedala venova individulna pozor nos vetkm pacientom, a tak mnoh od niacnu predasne upustili kvli niacnovm vyrkam.[203] Ak niacn preukzal takto inok ete aj s odstupom 10 rokov, ak itok mohli ma pacienti, keby ho boli uvali naalej? Vsledok by bol mono ekvivalentn vsledku Boylovej tdie s 90%-nm poklesom mrtnosti.[203] NIH v roku 1985 vyhlsili, e prvmi krokmi pre znenie vysokho tlaku a cholesterolu m by dita, ale ak zlyh dita, alm krokom m by lieba sekvestrantmi lovch kyseln a niacnom.[203] Niacn je voi cholesterolu efektvny len v megavitamnovch dvkach, 3g rozdelen do 3 dvok poas da.[203] innm sa ukzal aj v tdii v roku 1981 u pacientov s famililnou hypercholesterolmiou, ktorm Colestipol spolu s ditou nedokzal zni cholesterol pod 270mg/100ml. Ke sa dvky niacnu postupne zvyovali z 250mg 3 denne, pri zvyovan dvok kad 2-4 tdne, a po dosiahnutie konench dvok 3-8g denne, tak ani popri lieku Colestipol nemali nepriazniv vplyv na pee; kvli zmierneniu vyrok uvali pacienti aj 120-180mg aspirnu s kadou dvkou po 4-6 tdov. Tto kombincia znormalizovala hladiny cholesterolu a tukov v krvi v priebehu 4-6 tdov. V inej tdii zvyovali dvky postupne po mesiacoch: 2,5g, 5g, 7,5g. Peeov abnormality sa objavili len vtedy, ke sa dvky zvili prli rchlo. Kombincia Colestipol a niacn bola vemi spen.[203] Niacn zniuje prinavos krviniek prostrednctvom zmeny parametrov ich povrchovej membrny, m zabrauje ich vntrocievnemu zlepe niu. Tento inok je vemi rchly. Krvinky sa takto dostan aj do tkanv, kam sa kapilrne musia presva po jednej, a tkaniv s dobre okys liovan.[203] Podobn inky m aj vitamn E, pretoe inhibuje proten kinzu C.[212][229] Niacn blokuje oxidciu adrenalnu na adenochrm, a chrni tkaniv pred toxickmi inkami adenochrmu, ktor je faktorom pri fibrilcii a nslednom pokoden srdcovho svalu. Toto je al spsob, akm niacn prospieva pacientom so srdcovm ochorenm.[203] Niacn by sa mal podva pred a po kadej koronrnej chirurgii (bypass). Keby boli pacienti na sprvnej dite a dostvali niacn v dostatonom predstihu pred vyvinutm akchkovek koronrnych prob lmov, vina koronrnych operci by sa nemusela nikdy robi. Ak by sa dita a niacn dodrali po opercii, dalo by sa preds alej nslednej arterosklerze.[203] Boli vyvinut aj odvoden ltky od niacnu, ktor maj taktie zaujmav inky. Inozitol hexanikott je ester inozitolu a niacnu, v tele sa

165 / 292
postupne hydrolyzuje a uvouje inozitol a niacn. Tento ester reguluje cholesterol a triglyceridy innejie ne niacn.
Shute a Vitamn E
Shute[230][244][245][246][247] vyvinul lieebn protokoly, zaloen na megadvkach vitamnu E.

aktna trombza (450-1600IU denne) starie prpady koronrnej trombzy (detto) aktna reumatick horka (450-600IU denne) chronick reumatick srdce (1. mesiac 90IU denne, 2. 120IU, 3. 150IU, poda potreby viac) anginlny syndrm (450-1600IU denne ak je systolick tlak pod 160, in zaa 150IU a po 4 tdoch zvi na 300IU, tie po 4 tdne, najm ak sa uvaj lieky zniujce tlak) hypertenzvne ochorenie srdca (75IU denne po 4 tdne, 150IU po 4 tdne, potom opatrne zvyova. M sa pouva s liekmi zniujcimi tlak. Vysok dvky vitamnu E zniuj vysok tlak pri chronickom ochoren obliiek. tromboflebitda a flebotrombza (600-1600IU denne) popleniny, plastick chirurgia, mazoplasia (600-1600IU denne, pouva roztok alebo sprej s vitamnom E ako podporu)
Udriavacie dvky zodpovedaj lieebnm. Konzultujte kapitolu alie dleit ltky ohadom objasnenia mechanizmov inku, ako aj dleitch upozornen a neiadcich inkov.
Mozgov prhody
Vek krvcania alebo trombzy, ako aj sria malch, nebadanch prhod, signalizovanch len stavmi nevonosti - obidvoje me vies ku akm postihnutiam alebo k okamitej i postupnej strate intelektulnych schopnost. V ase, ke u dolo k pokodeniu mozgu, je prli neskoro. Potrebn je tak profylaktick reim, ktor doke takmto udalostiam preds, a zrove zmierni priebeh a dopady mench prhod. Tak, ako v inch astiach tela, aj cievnu sstavu mozgu udruje a opravuje vitamn C. Mozog navye m sm osebe vysok spotrebu. U pacientov, ktor zomreli na mozgovocievne prhody, bola v mozgu nameran kriticky nzka hladina vitamnu C, alebo plne chbala. Mnoh prznaky obeho vch abnormalt u starch ud naznauj latentn skorbut.[9] Na koronrnej pohotovosti by mali by k dispozcii dvky vitamnu C okolo 1000mg/kg, ktor mu zachrni ivoty pri masvnych koronrnych alebo cerebrlnych prhodch.[9] Oxidovan forma vita mnu C, ako je dehydroaskorbt, prechdza HE barirou a m vek potencil v znen pokoden a mrtnosti po tromboembolickej porke.

[62]
166 / 292
V prpade aktnej koronrnej prhody by sa mal taktie poda niacn (B3) 50mg podkone a 100mg pod jazyk. Zrove s objavenm sa vsypu, ustpi boles a ok. Ak sa boles znovu objav, namieste je alia injekcia, ale ak nie je vek, posta stna dvka. Pokraova v dvkach 100mg 3 denne. V prpade privekho vsypu sa d poui namiesto niacnu niacnamid.[203] Taktie by mali by vypracovan po-epizdne lieebn reimy, ktor by mohli preds alm prhodm jednoducho npravou loklneho cereb rlneho skorbutu, ktorm trpia mnoh obete mozgovch prhod. Vskum poslednch desaro naznauje, e profylaktick rozloen denn dvka 3-5g vitamnu C (70mg/kg) me podstatne zni vskyt srdcovch a mozgovch prhod.[9]

167 / 292
Rakovina
Aby nedolo k nedorozumeniu, treba hne na zaiatku vyjasni, e orto molekulrni lekri zvyajne povzbudzuj pacientov k asti na tan dardnej liebe. Poda Hoffera,[138] neexistuje ani dvod, preo by onkolgovia mali odmieta podporn vitamnov liebu, pretoe je vynikajcim doplnkom k tandardnej liebe. Zvyuje jej spenos a zniuje negatvne dopady na pacienta.[401][695];[930] Me by faktorom, kvli ktormu bude pacient ochotn/schopn absolvova ete alie kolo tan dardnej lieby. Zlepuje kvalitu ivota. Pozrieme sa najprv na vplyv samotnho vitamnu C, a potom na multi nutrin monosti. Hodnota vitamnu C v prevencii je veobecne uznvan a preukzan pre mnoh druhy rakoviny,[222]s123 vskumy siahaj a do 30. rokov minulho storoia, hoci vsledky vo vivovch mnostvch pochopitene neboli presvediv.[22][1] Ke s cicavce vystaven karcinognom, prudko zvyuj tvorbu vitamnu C (tie, ktor to doku). Vitamn C neutralizuje karcinogny skr, ne spsobia kody. Nedostatok vitamnu C zvyuje nchylnos na vznik rakoviny, a to dokonca aj na rovni jednotlivch orgnov tela, poda jeho koncentrcie! McCormick[890] dokonca predstavil hypotzu, e vyvinutie rakoviny je v podstate degeneratvnou zmenou nsledkom dlhodobho nedostatku vitamnu C, a stupe malignity je nepriamo mern konektv nej rezistencii tkaniva, ktor priamo zvis od vitamnu C.[9] Vitamn C toti podporuje pevnos medzibunkovho kolagnu, m brni rozirova niu metastz a rastu tumoru.[60];[189][697] Vitamn C zrove inhibuje enzm hyaluronidzu, ktor ndor vyuva na napadnutie zdravch buniek.[696] Nedostatok vitamnu C v tehotenstve zvyuje riziko rakoviny dieaa. [16][698] Szent-Gyrgyi zaiel ete alej a poda jeho terie, bunky potrebuj vitamn C pre sprvny priebeh svojich biochemickch procesov a bunkovho delenia, a nedostatok sa prejav neplnm alebo chybnm delenm, o me da zklad rakovine.[922] Vitamn C je nevyhnutn pre funkcie imunity, a zrove prve onkologick ochorenia asto ved k hlbokmu vyerpaniu zsob vitamnu C;[462];[22][12] vetok vitamn C je mobilizovan v mieste malignity. D sa to ilustrova na prpade pacienta, ktor vykazoval skorbuticky nzke hladiny vitamnu C aj po 92-dovom uvan 17g denne![37] Onkologick pacienti bvaj asto unaven, apatick, ahko u nich vznikaj modriny, maj slab apett, spnok a prah bolesti. Toto mu by v podstate prznaky skorbutu, ia zvyajne nerozpoznan oetrujcim lekrom,[696] ktor me znane prispieva k mrtnosti.[22][14] Zven spotrebu vitamnu C u onkologic kch pacientov zaznamenali viacer vskumnci.[439] Vitamn C me teda v prvom rade podpori prirodzen metabolick a imunitn funkcie a zlepi tak prognzu. Pacienti po IV AS hlsia stup bolesti a lepiu toleranciu voi chemoterapii a oarovaniu, bez oslabenia

168 / 292
ich inku na ndor. Tm, e pacienti lepie znaj liebu, s odolnej voi infekcim, aktvnej a s dobrm apettom, zlepuj sa aj celkov vyhliadky lieby.[696] Vetky konvenn postupy predstavuj stresov a toxick za: chemo terapia spova vo vysoko toxickch ltkach, ktor sam osebe zvyuj dopyt tela po vitamne C. Oarovanie a chirurgia maj rovnak dopad. Prirodzen potreba vitamnu C u takto stresovanch pacientov bva nenaplnen a lieba ide na kor hlbokho vyerpania hoci sa zniia rakovinov bunky, telo nem dostaton monosti vysporiada sa s jej toxickmi dsledkami. Vitamn C je potrebn aj pre obnovenie homeostzy.[9] Tieto poznatky dvaj predpoklad mimoriadneho potencilu podpornej megaskorbickej lieby, najm ke vezmeme do vahy vne vedajie inky konvennej lieby. V prpade chemoterapie ide naprklad o srdcov a peeov toxicitu, sekundrne rakoviny[189][699];[700] a potlaenie aktivity kostnej drene,[189][701];[700] o spsob potlaenie imunity a krvotvorby; infekn komplikcie patria medzi najastejie priny mrtia onkologic kch pacientov.[189][702] Vskumy v oblasti megaskorbickej lieby s vak vemi skromn. Situciu komplikuje aj vek rozmanitos rakoviny, ktor me postihn ktorkovek tkanivo tela na zklade rznych mechanizmov vzniku. Aj v rmci rovnakej skupiny me s v skutonosti o celkom odlin ochorenia. Rozpoznanch je vye 100 typov a zoznam narast.[citcia?] Objavili sa obavy, e by vitamn C mohol interferova s chemoterapiou,[703] [704] avak v klinickej praxi sa nepotvrdili. Niektor tdie s takmito vsledkami boli po vedeckej strnke navrhnut vskutku katastroflne.[401]
[705]
Niektor tdie vyslovili obavy, e vitamn C me podporova rast tumorov.[706] Neboli vak vyskan vyie dvky, ktor by mohli vo vej miere podpori imunitn a regeneran schopnosti organizmu, posilni inky chemoterapie a presadi priaznivej celkov trend. Ak vplyv na malignitu by mohli ma dlhodob dvky 100-300g denne? Tieto otzky stle akaj na objasnenie.
Vitamn C ako chemoterapia

Cytotoxick chemoterapia spova v predpoklade, e substancia je toxickejia pre rakovinov bunky ne pre zdrav. Tento rozdiel vak u konvennej chemoterapie nie je vek a pokodenie zdravch buniek me by znan. iadal by sa tak prostriedok, ktor by mal omnoho v odstup.[189] Selektvna cytotoxicita vitamnu C pre rakovinov bunky[707][708][709][710] [938] sa potvrdila in vitro;[60];[189][711][712][713] ako aj pri karcinme Ehrlich ascites.[9];[313][714] Terapeutick inok vitamnu C na rakovinu bol publikovan u pred 50 rokmi.[715] Neskr postupne pribdali nov

169 / 292
informcie, a najnovie ho konene potvrdil aj oficilny vskum NIH.[707] inn koncentrcia, ktor zabije 100% rakovinovch buniek do 3 dn, je pre rzne typy ndorov 5-40mg/dl.[60][189] In vivo tdie[60];[189][549][716][697] s zatia vemi obmedzen, no v plazme mus by hladina a 8-10-nsobn, aby mala cytotoxick efekt, pravdepodobne kvli antioxidanej kapacite plazmy a menej koncentrcii vonch inov eleza a medi. Treba pota s tm, e potrebn koncentrcia i innos vitamnu C sa bude u rznych typov ndorov li. Napokon, toto je celkom ben aj u konvennej chemoterapie. Dvodom selektvnej cytotoxicity vitamnu C je zrejme zranitenos tumorickch buniek voi peroxidanm produktom, ktor sa zan tvori pri vych koncentrcich vitamnu C, nakoko ndorov bunky maj nedostatok antioxidanch enzmov, najm katalzy a superoxidzy dismutzy, ktor by ich pred peroxidmi ochrnili.[60][189] V prpade katalzy ide a o 10- a 100-nsobn rozdiel medzi normlnymi a rakovinovmi bunkami, o je vemi dobr odstup v cytotoxicite.[189] Rakovinov bunky spotrebuj vek mnostvo glukzy. Vitamn C je molekulrne podobn glukze (ve z nej pochdza) a transportovan je do buniek rovnakmi mechanizmami. Preto sa vitamn C spolu s glukzou dostva vo zvenej miere do rakovinovch buniek. Jedna z teri o mechanizme cytotoxicity vitamnu C hovor, e nrast koncentrcie vitamnu C vntri ndorovch buniek me spsobi ich smr prostred nctvom vntornej lzy.[696] In nzory zase hovoria o exognnej apoptze. Riordan pouva zkladn infznu lieebn schmu, kde sa zana dvkou 15g AS, ktor sa pod 2-3 tdenne. al tde sa zvi na dvojn sobok (30g), al 60g a al 100g. Samozrejme, priebeh je nutn prispsobi pacientovi a pozorne sledova vsledky.[60] Opatrn dvhanie dvok odpora aj Cameron, spolu s praktickmi radami.[462] Konzultujte kapitolu Onkologick upozornenia! Paradoxne, vitamn C ako prostriedok chemoterapie bol vyraden zo zoznamu skmanch chemikli v Cancer Chemotherapy National Service Center, pretoe bol prli mlo toxick! Burk sa nazdva, e budcnos chemoterapie spova prve v netoxickch ltkach, ktor s smrten len pre rakovinov bunky.[9] Ak uvime, e rakovina je jav, ktor sa v prrode celkom bene vyskytuje, tak je logick, e v prrode sa mus vyskytova aj mnostvo protirako vinovch ltok, ktor umouj rastlinm i ivochom, aby sa s rakovinou vysporiadali. Pravdepodobne pjde o rozren a dostupn ltky. Nemalo by ns teda vemi prekvapi, e by nimi mohli by aj niektor vitamny. Dostupn daje ukazuj, e medzi ne pravdepodobne patr naprklad kurkumn, kyselina -lipoov a vitamn D3.[313][901] Vitamn C m niekoko vhod:[189] 1. Zabja predovetkm neoplastick bunky.

170 / 292
2. Je prakticky netoxick v takmer ubovonch dvkach.[189][697] 3. Nepotla imunitn systm, na rozdiel od inch chemoterapeutk. 4. Zvyuje prirodzen odolnos. (viac v kap. III) Ako adjuvans pre C-chemoterapiu sa d poui 3-amino-1,2,4-triazol (ATA), inhibtor katalzy, alej vitamn K3 (menadion sodn bisulfit) v netoxickej koncentrcii, ktor inhibuje rast tumoru,[189][718];[313] kyselina -lipoov,[440][313] seln,[313] a najm katalytick koncentrcie inu medi Cu2+, pretoe katalyzuj produkciu peroxidov a hydroxylovch radiklov vitamnom C.[189][714][719][720] Niektor kombincie adjuvantov publikovali Hickey & Roberts.[313][721] Tumoricdna koncentrcia samotnho vitamnu C sa d najspoahlivejie dosiahnu pomocou IV,[60][189] avak pri stnom podvan sulftu medi ako katalyztora sa d dosiahnu cytotoxick inok aj stnym podvanm. [189][722] Riordan povaoval za nemon, dosiahnu samotnm vitamnom C v stnom podan chemoterapeutick inok,[189] ale dosiahnu sa d aspo spomalenie rastu ndorov.[189][722][723][724][725][726][727][728] Hickey et al nedvno ukzali, e cytotoxick koncentrcia sa d dosiahnu aj stne, pomocou lipozomlneho vitamnu C.[440] Je zaujmav, e aj stnym podvanm benho vitamnu C boli dosiahnut porovnaten vsledky ako pri injeknom podvan.[313] Hickey hodnot injekn podvanie skr kriticky, a prikla sa k stnemu, pretoe sa plynulejie dvha krtkodob hladina a dokonca sa postupne dvha aj dlhodob hladina v plazme, ktor sa d udra po mesiace alebo aj roky, a nenastvaj tak vkyvy, ako pri IV podvan. Obva sa, e prve vkyvy by mohli umoni ndoru vybudova rezistenciu, podobne ako si ju vytvoria mikrby voi antibiotikm. stne uvanie postupne zvyuje hladinu vitamnu C v ndore a me zabezpei jeho postupn odumieranie. Navye, hladina dosiahnut pomocou IV m tendenciu poklesn prli rchlo, skr ne sa saturuj tkaniv, skr ne sa dostatone dostane do ndorovch buniek.[313] Napokon, udranie efektvnej hladiny pomocou IV nie je jednoduch. Vitamn C sa rchlo metabolizuje a vyluuje, a prv dvky s niekedy celkom spotrebovan metabolizmom, o op poukazuje na hlbok vyerpanos vitamnu C u tchto pacientov. Riordan uvdza prpad pacienta s rakovinou pankreasu, ktorho prv infzia 115g ovplyvnila koncentrciu v plazme len mierne (19mg/dl), a inn koncentrciu 185mg/dl dosiahol a poas tvrtej infzie o 8 dn neskr. Je preto vhodn sledova koncentrciu C v plazme, aby sa nielen dosiahla inn koncentrcia, ale aj udrala dostatone dlho.[189] Je potrebn al vskum, ak je skuton cytotoxick koncentrcia in vivo, ako aj v oblasti adjuvantov, ktor by podporili cytotoxick innos aj pri nich koncentrcich vitamnu C. Doterajie poznatky o onkologickej farmakokinetike vitamnu C publiko vali Duconge et al;[439] ukazuj na prpade pacienta s rakovinou prostaty, ako sa farmakokinetika vitamnu C u onkologickch pacientov li od zdravch ud.[729]

171 / 292
Faktor zlepenia kvality ivota

Vitamn C me zlepi kvalitu ivota onkologickch pacientov. Liei boles a zlepuje vitalitu, aj u smrtench prpadov.[62];[189][730][731][732]; [18][733] inok je natoko presvediv, e je mon vysadi aj toxicky vysok dvky morfia.[18] Priekopnkmi vplyvu vitamnu C na rakovinu a jej liebu bol Cameron v spoluprci s Paulingom.[694][734][735][736][737][738][44][188];[22][966][967] V kontrolova nom experimente podvali 10g vitamnu C 100 pacientom, u ktorch u neexistovala monos alej lieby a boli teda v terminlnom tdiu. 1000 takchto pacientov predstavovalo kontroln skupinu. Lieil ich ten ist lekr, v tej istej nemocnici Vale of Leven Hospital v ktsku. Vsledky boli prekvapiv - testovan skupina uvdzala subjektvne omnoho lep stav, priemern dka preitia bola o takmer 300 dn dlhia, respektve 5,6nsobn oproti kontrolnej skupine bez vitamnu C. Ku 10. augustu 1976 vetkch 1000 pacientov z kontrolnej skupiny zomrelo, avak 18 pacientov zo skupiny vitamnu C bolo stle naive. Dokonca piati ete 15. septembra 1979, ie 3,5 roka od dosiahnutia terminlneho tdia, ili normlnym ivotom.[739];[42][740] alie informcie publikoval Riordan, Hunninghake, Morishige, Murata, Jackson, Hickey & Roberts[741] a in. tdia bola nsledne kritizovan z hadiska metodolgie, pretoe nelo o dvojit slep test, nebolo pouit placebo. Vskumnci toti nepred pokladali, e by vitamn C mohol ma vrazn inok na liebu rakoviny. Nsledne NIH financovali dnes u chronicky znmu a iroko mediali zovan tdiu na klinike Mayo,[742] ktor inky vitamnu C nepotvrdila, avak bola predmetom tvrdej kritiky, najm preto, e najprv pacientov podrobili chemoterapii, a navye nedodrali metodolgiu podvania, take nemali nrok popiera vsledky Paulinga a Camerona.[138][313] Autori potom odmietli poskytn dta tdie k preskmaniu.[313] A tak NIH zaplatili druh tdiu,[743] ktor op prakticky nesledovala uvanie vitamnu C u kontrolnej skupiny, a placebo bolo op ahko odliten. Tch niekoko sporadickch testov malej asti pacientov z kontrolnej skupiny ukzalo, e aj kontroln skupina uvala znan dvky vitamnu C, o sce viedlo k nekonkluzvnym zverom tdie, ale celkovo innos vitamnu C skr potvrdzuje, pretoe in ako vysvetli fakt, e pacienti, ktor sa tdie vbec nezastnili, ili priemerne len polovin as oproti astnkom tdie. tdia trvala priemerne len 10 tdov a bola preruen ihne, ako sa objavil postup ndoru.[462] tdie Mayo budia svojimi nedostatkami dojem, e cieom bolo skr zdiskreditova monos lieby vitamnom C.[462][286] Ete v roku 1985, pred komisiou kongresu pre vedu a technolgie, Cameron vyhlsil, e stle nie je objasnen hodnota vitamnu C pre pacientov chorch na rakovinu, a iadal, aby sa uskutonila poctiv, pln tdia, veden spoahlivmi, zdravo skeptickmi vedcami, nie nadencami ale ani bigotnmi odpor cami. Vyhlsil, e ak sa preuke, e vitamn C nem lieebn hodnotu, odvol vetky svoje tvrdenia.[286]

172 / 292
Vsledky Paulinga a Camerona neskr potvrdila nezvisl japonsk tdia.[313][731] Pauling robil aj priame experimenty na myiach spolu s Robinsonom, a publikovan vsledky boli vynikajce myi s vysokmi dvkami vitamnu C prevali s rakovinou a 20 dlhie. Inpirciou k tmto experimentom boli tvrdenia samotnch rakovinovch pacientov. [313][744] O vitamne C a rakovine publikovali Pauling, Cameron a Liebovitz obrne zhrnutie.[22][697] tdie Mayo vak, ia, akokovek pochybn, nadlho odradili vskumnkov, hoci predmetn dvky vitamnu C boli jednoznane len vivovho charakteru a nemali chemoterapeutick hodnotu. Ak slabch 10g dokzalo udra naive 5% smrtench prpadov rakoviny, ak inok by mali vie mnostv? A ak spenos by sa dosiahla, keby sa zaalo dostatone zavasu, a nie a ke vetko ostatn zlyhalo?
alie informcie
V 80. rokoch minulho storoia bolo vitamnom C lieench okolo 1000 pacientov na niekokch klinikch v ktsku a Japonsku. Odhadovalo sa, e okolo 100 000 onkologickch pacientov v USA uvalo doplnkov vitamn C, i u s vedomm svojho lekra alebo bez neho.[462] U niektorch typov rakoviny je zrejm vek potencil lieby vitamnom C. 1. Vitamn C v udriavacch dvkach predchdza nvratu rakoviny.[1] U 1,5g/de predchdza rekurencii rakoviny moovho mechra. Vitamn C brni vzniku karcinognnych metabolitov v moi. Spontnny vznik tumoru me by spsoben chybnm metabolizmom tryptofnu poas pobytu mou v mechri.[37][39][745] 2. Me zastavi rast melanmu prostrednctvom inhibcie cox-2.[746] 3. V stave deficitu vitamnu C dochdza v koi moriat k bytku rnych buniek.[39] 4. Pri vrusovej rakovinovej patolgii by mohol by vemi inn.[1] a) Po prvom hlsen erzie krku maternice, vdatn potieranie (a omvanie) 3% roztokom kad 2h, kombinovan s injeknm alebo stnym podvanm 20g denne, vedie k plnmu zahojeniu. Je rozumn, aby toto oetrovanie vykonval lekr.[1][39] b) Otvorenou otzkou je rakovina prsnkov, ktor by pri vrusovej patolgii taktie mohla reagova na liebu vitamnom C.[1] c) Kee tu mu zohrva lohu dedin faktory, prbuzn a potom kovia by mali uva zven udriavacie dvky ako prevenciu.[39] d) alia otzka: Epstein-Barr vrus a Burkett lymfm.[1] e) Kaposiho lzie a cytomegalovrus (CMV).[747] f) T-lymfm a HTLV.[748] g) Non-Hodgkinov lymfm a vrus SV40, rozren v populcii polio vakcnou.[749][750][751][72] Konene sa zaala tdia o vysokch IV dv

173 / 292
kach vitamnu C v tomto ochoren.[897],[898][897] h) Experimenty ukzali potlaenie mnoenia vtieho tumorignneho vrusu RNA.[984] 5. Bazlny bunkov epitelim sa d odstrni potieranm vitamnom C v podobe 30% roztoku alebo krmu.[37] 6. Protiradian inky C umouj aplikova o jedno oiarenie viac a zmenuj radian popleniny zdravho tkaniva.[1][37] Naopak, pre hypoxick bunky tumoru je vitamn C senzitivizujcim agentom.[462] 7. Vitamn C je adjuvans pre niektor chemoterapeutik, vrtane adria mycnu, priom prpadov poznatky naznauj, e zrove zmenuje nepriazniv vedajie inky chemoterapie.[462] 8. Pokia ide o operatvne rieenie rakoviny, vitamn C ponka obdobn sluby ako pri benej chirurgickej profylaxii a liebe. 9. Injekcia vekej dvky vitamnu C priamo do tumoru znia u my rast jeho vekosti a hmotnosti o 50% pri rakovine vajenkov, mozgu a pankreasu. udsk tdie sa neuskutonili.[62]
Leukmia
Leukmia podstatne vyerpva vitamn C. Ochorenie samotn predstavuje biochemick stres, a nadbytok leukocytov viae vetky zsoby vitamnu C, ktor je nsledne nedostupn v plazme a tkanivch pre potreby metabo lizmu. Leukocytov je tak vea, e aj ke vyerpali vetok dostupn vitamn C, ostvaj nefunkn. Hladina vitamnu C v krvi je blzko nuly; to znamen, e pacient trp popri leukmii vinou aj biochemickm skorbutom typickmi prznakmi leukmie s maltnos, nava, poruchy zranlivosti, zranitenos voi infekcim asto s fatlnymi nsledkami. Povedom?[9][11][795];[22][965][11] 1. Vitamn C zlepuje krvn obraz, m regulan vplyv na leukocyty. Ke je ich nedostatok, zvyuje ich mnostvo, ke je ich privea, zniuje.[9] 2. ia, vskumy sa dlho sstreovali na dvky 100-900mg denne, o je absoltne nedostaton mnostvo pre konzistentn vsledky.[795] 3. Leukmia nie je jednm ochorenm; v skutonosti je kombinciou neoplastickho krvnho ochorenia a biochemickho skorbutu.[795] 4. Dodanm dostatku vitamnu C umoujeme organizmu vysporiada sa s neoplastickm procesom.[795] 5. Po odbran biochemickho skorbutu vysokmi dvkami vitamnu C, samotn leukmia sa me ukza ako relatvne ahk ochorenie.[795] 6. Vitamn C doke kontrolova myelocytick leukmiu. Odpora sa stna dvka 25-30g denne, aj viac,[9][1][37][39] potrebnch me by a 100g.[795] Zastavuje postup leukmie, odstrauje sprievodn skorbutic k znaky.[9] 7. Niektor vskumy naznauj, e leukmia me ma vrusov patol

174 / 292
giu; v takom prpade by vysok dvky vitamnu C mohli nielen odstrni skorbut, ale aj znii kauzatvneho agenta.[9][795] 8. Prpad: 71-ron vedci ropnej spolonosti, s alkoholickou cirhzou peene, polycytmiou (prebytkom ervench krviniek), neskr s chro nickou myokarditdou. Po problmoch s vekm moovm kameom mu zistili aj myelocytick leukmiu. Kvli neovldatenmu hnisaniu mu vytrhali vetky zuby. Zaal uva 24,5-42g vitamnu C denne, pretoe sa ctil omnoho lepie, ke bral takto vek dvky. Opakovane hlsil, e sa cti dobre, a dokonca pokraoval vo svojej vedcej funkcii. V dvoch prpadoch prestal s uvanm, kvli naliehaniu svojho lekra, nsledne sa mu vdy zvila a scitlivela pee a slezina, teplota stpla na 38,3 a saoval sa na celkov maltnos a navu. Ke znovu zaal uva vitamn C, prznaky vymizli do 6h. Zomrel na aktnu srdcov dekompenzciu po akej epidemickej hnake, pravdepodobne z konta minovanej potraviny. Pitva ukzala, e poas roku a pol uvania vitamnu C, iadna z chorb nepokroila. Doktor skontatoval, e pr jem vysokch dvok vitamnu C bol zrejme kovm pre blaho pacien ta.[9][795] Ak vplyv by mohol ma u mladch a ahch prpadov?
Niacn a multinutrin postupy

Hoci samotn vitamn C me u uritej asti pacientov pomc k zrete nmu zlepeniu stavu, omnoho v inok maj kombincie viacerch vitamnov a stopovch prvkov. Tto oblas lieby je novia a menej preskman a je mon, e najlepie kombincie ete len akaj na svoje objavenie. Mechanizmus inku niacnu (vitamnu B3) na rakovinu nie je plne jasn, ale pravdepodobne svis s jeho antioxidanmi schopnosami, a najm s jeho dleitou lohou v rmci systmov, ktor opravuj pokoden asti DNA,[138] naprklad ADP-ribzy a teda aj DNA ligzy. Umouje bunkm opravi sa po pokoden karcinognmi. Ak bunky dostan dostatok niacnu pred expozciou karcinognom, rakovina nastva 10 zriedkavej ie, ne u buniek, ktor niacn nedostali. Rakovinov bunky maj mlo NAD.[203] Niacn zmenuje hnaku spsoben pankreatickm tumorom.[203]
Hofferove metdy
Hoffer odhalil protirakovinov inky kombincie niacnu a vitamnu C vaka srii neakanch udalost. Zaiatky jeho zujmu s opsan v kapitole Schizofrnia.
[138][401][930]
Prpad 1: Do Univerzitnej nemocnice v Saskatoon prijali v roku 1960 venho 75-ronho profesora kvli psychze; mal rakovinu pc (bronchiognny karcinm), potvrden biopsiou, bronchoskopiou a RTG snmkami. Km sa rozhodovali, o alej, dostal psychzu, take u nebol operovaten a podrobili ho kobaltovmu oarovaniu. Usdili,

175 / 292
e jeho psychza je prznakom metastz v mozgu, a hospitalizovali ho na psychiatrii, kde strvil 2 mesiace v plnej psychze. Poda lekrov mal do mesiaca zomrie, dostal sa na terminlny zoznam. Vtedy sa o om dozvedel Hoffer a otestoval jeho mo na kryptopyrrol; pacient ho vyluoval vo vekom mnostve. Kee Hoffer mal sksenos, e tak to pacienti zvykli dobre reagova na liebu vitamnom C a niacnom (B3), nechal mu podva osveden kombinciu 3g niacnu a 3g vitamnu C denne, rozdelen do 3 dvok poas da, stne, s hlavnmi jedlami. Lieba zabrala, pacient bol skutone psychicky v poriadku do 3 dn, ale shlasil s dlhodobm uvanm a mesanmi kontrolami, na ktorch vdy dostval vitamny na al mesiac. Na Hofferove vek prekvapenie, pacient ete aj po roku chodil na kontroly, a tak sa informoval u jeho oetrujceho onkolga, (svojho dobrho priatea, primra onkolgie). Dozvedel sa, e ndor sa sstav ne zmenoval, a nakoniec zmizol: Nerozumieme tomu, ndor u jednoducho nevidno. Onkolg vak nebol naden, skr ustarosten: Zaname uvaova, i sme sa nepomlili v diagnze. Hoffera to vemi zaujalo a zaal si bliie vma svojich psychiatrickch pacientov s onkologickmi ochoreniami, a ich reakciu na vitamnov liebu, nielen po strnke psychickej, ale zisoval si aj ich vvoj z hadiska ndorovho ochorenia. Vsledky boli vemi povzbudiv, a kee sa aktvne zaujmal, oskoro za nm oetrujci lekri zaali sami posiela onkolo gickch pacientov, najm ke spene vylieen pacienti rozrili zves.[138] [930] Hoffer im odporal vitamnov liebu preto, lebo 1. Zvyajne u in monos aj tak nemali. 2. Bol si ist bezpenosou vitamnovej lieby, ktor mal teoreticky aj prakticky dkladne overen. 3. Zaujmalo ho (po prvch prekvapivch sksenostiach), ak je poten cil tejto lieby. Avak pacienti sa spoiatku len obtiane dostvali ku Hofferovej podpor nej liebe. Museli ma odporanie od svojho onkolga a veobecnho lekra, a len niektor si to dokzali vybojova, pretoe lekri vitamnom nedverovali. Akceptcia rstla vemi pomaly. Po rokoch vak u zaali prevaova pacienti, ktorm vitamnov liebu odporuil priamo ich lekr, a nie in pacienti, a prichdzali v skorch tdich, o znamen lepie ance na spech.[401][930]
Prpad 2: Pribline v roku 1962, 16-ron dieva malo Ewingov sarkm a prekonzultovan, naplnovan amputciu ruky. Hoffer jej predpsal denne 3g niacnamidu (B3) a 3g vitamnu C, rozdelen do 3 dvok. Matka s chirurgom dohodla odklad amputcie. Ndor sa vytratil, amputcia nebola potrebn.[401][930] Prpad: Pacient s rakovinou prostaty zasahujcou kosti, pre ktorho onkolgovia nemali iadnu liebu. Toleroval len 10g vitamnu C denne, a tak Hoffer poprosil jeho oetrujceho lekra, aby mu dval 2

176 / 292
tdenne injekcie AS po 10g. Po 6 mesiacoch sa doktor ozval, dokedy mu m ete podva ten vitamn C, kee tumor zmizol.[138]
Prpad: V roku 1977 pacientke s nevonosami odhalili vek ndor na hlave pankreasu, neoperovaten. Zaili ju a povedali jej, aby si usporiadala veci a spsala posledn vu. Prognza: 3-6 mesiacov ivota. Bola to knihovnka a nemienila sa len tak vzda. Pretala si knihu Anatomy of an Illness.[1007] Sama zaala uva 10g vitamnu C denne. Jej doktor ju poslal za Hofferom, lebo vedel o jeho prci v tomto smere. Hoffer sa s ou dohodol na vyskan viacerch vivovch doplnkov, vrtane osvedenho niacnu a 40g vitamnu C denne, ku ktorm pridal seln a zinok. Po 6 mesiacoch CT ukzalo, e ndor zmizol (CT pre istotu ete zopakovali, pretoe predpokladali poruchu prstroja). Hoffer sa verejne poakoval pacientke za jej aktvny prstup k chorobe a liebe, pretoe ochotne spolupracovala a experimentovala, a svojimi vsledkami mu celkom zmenila profesionlny ivot (zaal sa viac zaobera vyuitm vitamnov v onkolgii). Ona mu to odplatila kontatovanm, e aj jej ivot sa zmenil. Pacientka ila ete 22 rokov. ivot sa zmenil aj pre alch onkologickch pacientov, ktorch Hoffer lieil a 1040 do roku 1999.[138][401][930] Prpad: Pacient naroden 1908, po infarkte myokardu v roku 1969 a 1977, s koronrnym bypass-om. Jeho matka zomrela na rakovinu a otec na srdcov prhodu. V marci 1978 zrazu zaal ma bolesti v avej slabine a vo februri 79 sa tam vytvorila hra, nasledovan krutmi bolesami pri pohybe. Chirurg odhalil vek infiltrujci sarkm, as odstrnil, ale masa o vekosti grepu zostala. V marci podstpil rdio terapiu 4500rad, na konci ktorej sa boles vytratila. V mji dostal ak stafylokokov infekciu a bol vemi deprimovan, lebo jeho manelka zomierala na rakovinu, navye trpel drenou z chronickej infekcie. V jli mal ete hnisav vrony v dvoch oblastiach a ndor bol hmata ten. V januri 1980 sa dostal ku Hofferovi, ktor mu predpsal vita mn C 12g denne, niacn (B3), pyridoxn (B6) a zinok. Hoffer sa dohodol s odporajcim lekrom, aby mu dval AS IV 2,5g 2 tdenne. V aprli sa ndor zaal zmenova a onkolg napsal Zaujmav, to mus by niem inm. Inmi slovami, pacient povedal, e mu vitamn C pomha, a lekr nie, nepomha a zapsal: Pacient zrejme reaguje na chemoterapiu. Lene pacient nemal iadnu chemoterapiu. V mji RTG ukzalo rekontrukciu kosti ohanbia (ramus superior ossis pubis), v jli psal Hofferovi, ak je astn a ako dobre sa cti. Vo februri 1988 dostal rekurentn karcinm pokoky tvre. Zomrel na jese 1989 vo veku 81r na srdcov ochorenie, 10 rokov po diagnze rakoviny.[930] Prpad 324: 61-ron ena s karcinmom pc vo vekosti 9x10cm. V roku 1990 onkolg vyhodnotil tdium ako T2 N2 M0 a odporuil 29dov rdioterapiu, ale pochyboval o preden ivota kvli vekm rozmerom hlavnho ndoru. Po rdioterapii sa ndor mierne zmenil, ale do pol roka nadobudol pvodn vekos. O 3 mesiace neskr ena zaala s vitamnovou terapiou: 12g vitamnu C a 1,5g niacnamidu (B3), B-komplex, vitamn E 1200IU denne, a alie vitamny a minerly.

177 / 292
V programe zotrvala a v roku 1996 RTG a CT snmky potvrdili, e ndor plne zmizol. V roku 1998 bola stle v poriadku.[401]
Prpad 384: 46-ron ena s rakovinou vajenka. Pri prieskumnej laparotmii kvli bolestivej mase v podbruku odhalili papilrny serzny cystoadenokarcinm v tdiu IIIB. Spadala do vysokorizikovej lieebnej kategrie, a tak dostala 6 cyklov cisplatinovej chemoterapie, ktor skonili v jli 1991. Dosiahla pln remisiu, ale kvli periferlnej neuropatii zaala uva 12g vitamnu C a 1,5g niacnamidu (B3), B-komplex, kyselinu listov a alie vitamny a minerly. Udrala si klinick remisiu.[401]
Niektor alie prpady s uveden v literatre.[401][930] Hoffer sa nepovaoval za konkurenta konvennej liebe. Pacientom vdy zdraznil, e neponka alternatvnu, ale doplnkov liebu. Upozor nil pacientov, e sa nepoka liei ndorov ochorenie, pretoe to je prca ich onkolga, ale e doplnkov vitamny mu zlepi ich ance na preitie podpori celkov zdravie a imunitn systm, a zvi tak spenos jeho boja s ndorom.[401][930] Hoffer netvrdil, e objavil liebu rakoviny; tvrdil len, e je mon zvi jej spenos.[930] Pacientom odporal podstpi konvenn liebu, ktor vykonvala zvyajne miestna klinika, a nezasahoval do nej. Prnos vitamnov a vivo vch doplnkov videl vo zven innosti konvennej lieby a v zmiernen jej nepriaznivch nsledkov, podpore regeneranch schopnost tela; urchlen hojenia, zlepen psychickej a fyzickej pohody, zmiernen bolesti.[138][930] Doslovne, pacienti sa viac usmievali, ctili sa lepie a ili podstatne dlhie.[930] Za hlavn prvky svojej podpornej lieby povaoval ndej, pravu vivy, a vivov doplnky; pacientom ich predkladal v tomto porad.[930] Ndej povaoval za vemi dleit a uvdza prpady, ke lekri pacientom brali ndej pomerne hrubm spsobom. Jedna pacientka za Hofferom prila potom, ako ju oetrujci lekr odmietol objedna na aliu kontrolu, pretoe o tde u bude aj tak mtva.[930] Spolu s pacientom stanovili najvyhovujcej spsob pravy stravovania. Zamerali sa na znenie telesnho tuku, zmenenie ale nie celkom odstr nenie obsahu ivonych bielkovn, a podstatn zvenie zeleniny a ovocia bohatho na bioflavonoidy. Obmedzili priemyseln potraviny, najm tie, ktor obsahuj priemyseln chemick prsady. Jednoduch pravidlo, ako sa im vyhn: odmietnu potraviny s pridanm rafinovanm cukrom alebo glukzou.[138][930] Kvli individualite kadho pacienta, odpora stanovi ditu v konzultcii so svojou knihou.[762] Navrhuje pravu ivotosprvy, ktor je vhodn pri prevencii i liebe:[138]
Zni energetick prjem tak, aby sa udrala hmotnos vemi mierne pod ben priemern.

178 / 292
Strava m by bohat na vlkninu, ryby, ovocie a zeleninu a vitamnov a minerlne doplnky. Zni aditva a so. Vyhba sa tabaku, alkoholu, a rntgenu (ak nie je nevyhnutn). ist prostredie, voda, vzduch a kancelria. Vyhba sa promiskuite, hormnom a nadbytonm liekom. Natudova si varovn prznaky rakoviny. Pravidelne cvii a oddychova. Kadorone absolvova preventvnu prehliadku. Preta si lnok od Esteve et al.[763]
Pokia ide o vivov doplnky, predpisoval bene: vitamn B3 (niacn alebo niacnamid) 500-1500mg denne, vitamn C zvyajne 3-12g, a zvi na tolerann (sublaxatvnu) rove tak asto, ako sa d, niekedy aj do 40g, alej pyridoxn (B6), B-komplex 50-100mg, zinok, vitamn E 4001200IU, karotenoidy, najm betakarotn 25000-75000U.[401][930] Hoci spoiatku zo subjektvnej sympatie uprednostoval niacn, neskr priznal, e zo vetkch doplnkov, najdleitejm pre spech lieby je vitamn C.[930] Hoffer cituje tdie, poda ktorch niacn zlepuje innos oarovania rakoviny hlavy a krku z 10 na 80%. Klenner o tchto Hofferovch vskumoch vedel a komentoval ich s tm, e vitamn C umouje niacnu pracova.[39] Poda najnovieho vskumu sa B-vitamny, zapojen do syntzy a opravy DNA, inne zapjaj do boja proti rakovine: pyridoxn (B6) zniuje mrt nos na rakovinu prostaty.[1011] Hoffer odpora aj alie doplnky: kyselinu listov 1-30mg, koenzm Q10 300-600mg, seln 200-1000g, zvyajne 200g 3 denne, vpnik 1500 a hork 750mg, me. Idelne je vak doplnkov program i na mieru konkrtnemu pacientovi v spoluprci s lekrom.[138][930]
Hofferove vsledky
Neskr sa Hoffer osobne zoznmil s Paulingom, ktorho sprvy o liebe zaujali a presvedil Hoffera, aby vyhadal vetkch svojich onkologickch pacientov, a napsal sledovaciu tdiu o tom, ako sa im vodilo po skonen lieby.[188]ap.IX Pauling vypracoval zloit tatistick analzu Hardin Jones o dke ich prevania v porovnan s benm predpokladom, ktor neskr musel obhajova,[752][753] pretoe tdia vzbudila vek opozciu (bol dokonca problm ju publikova). Toto bol pre Hoffera zlomov bod, zaiatok jeho publikanej innosti ohadom lohy vitamnov v liebe rakoviny.[754][755][756]

[757][758][759][736][760][695]
179 / 292
Spolu so Saulom napsali aj veobecn knihu o ortomo lekulrnej liebe pre kadho.[761] Jedna z Hofferovch publikci[754] zha vsledky lieby vetkch 134 pacientov z obdobia 1978-1988, ktorch al vvoj Hoffer dodatone zistil prostrednctvom ich lekrov alebo priamym kontaktovanm. Z nich 33 liebu z rznych prin nepodstpilo a poslili ako pseudokontroln skupina. Hoffer uznva, e tdia bola vberovo predpojat pacienti vybrali sami seba tm, e navtvili Hoffera. tdiu publikoval len so zmerom, aby niekto zaal liebu bliie skma. Ako kritrium zvolil dku prevania, pretoe je to jednoznan, nespochybniten daj. Vsledky boli takto: Pacienti kontrolnej skupiny preili v priemere 5,7 mesiaca od prvej nvtevy. Z lieench pacientov, slabo odpovedajci preili priemerne 10 mesiacov. Z dobre odpovedajcich, ensk skupina, prevane s rakovinou prsnkov, vajenkov, krka maternice, prevala priemerne 122 mesiacov, a druh skupina s ostatnmi typmi rakoviny, priemerne 72 mesiacov. Nakoko ilo zvyajne o pacientov vo vekovej skupine 60-80r, samozrejme postupne umierali aj na in priny, ale v ase publikovania, kontroln skupina bola u mtva, km z lieench pacientov 50% stle ete ilo.[930] Hoffer urobil aj in jednoduch prieskum asu prevania svojich onkolo gickch pacientov do roku 1998. Uznva, e nelo o dvojit slep tdiu, pretoe to ani nebolo cieom jeho snahy cieom bolo len pomc zfalm pacientom. Zdrazuje, e vye 90% jeho pacientov boli ak prpady, u ktorch bu zlyhala konvenn lieba, alebo u sa v nej nedalo pokraova, take boli v terminlnom tdiu, alebo dolo k relapsu. Zvyajne za nm prichdzali pacienti a vtedy, ke ostatn monosti zlyhali. Vina jeho pacientov u bola podstpila chemoterapiu, rdio terapiu, chirurgiu alebo ich kombincie. Hoci mnoh onkologick pacienti s na tom psychicky zle, iba t zfalej pacienti mali toko odhodlania, e si u svojich skeptickch lekrov vybojovali odporanie ku psychiatrovi Hofferovi (potrebovali odporanie od veobecnho lekra a chirurga). ahie a skorie tdi s dobrou prognzou sa prevane spoliehali na konvenn liebu a nemali motivciu navtvi Hoffera, navye im v tomto tdiu ani lekri zvyajne nepovedali o takejto monosti.[401] Kee vitamnov podporn lieba zvyajne zana prina vsledky po 2 mesiacoch uvania, Hoffer zaradil do prieskumu len tch 769 pacientov, ktor splnili toto kritrium. A aby zaistil, e kontroln skupinu pacientov bez vitamnovej lieby nebud tvori tie najbezndejnejie prpady, zaradil do nej len tch 75 pacientov, ktor sa od odmietnutia vitamnovej lieby doili ete najmenej 2 mesiace. Vsledky s v grafe.

180 / 292
Graf: Percento prevania onkologickch pacientov v rokoch po absolvovan/neabsolvovan Hofferovej podpornej vitamnovej lieby.[401]
120
100
100
80
72
60
48 37 30 24 23 12 12
lieen nelieen
40
20
0 0 1 2 3 4 5
Hofferove vsledky s o to pozoruhodnejie, e sledoval prevanie a od prvej nvtevy pacienta u neho (kedy u mal pacient zvyajne pokroil tdium, a za sebou nespen liebu), priom onkolgovia hodnotia prevanie u od okamihu prvej diagnzy. Hoci tento asov posun zrove predstavuje skreslenie v porovnvan, meme usdi, e Hofferovi pacienti boli skutone ak prpady, pretoe onkolgia udva preitie 5 rokov priemerne a u 60% ud, km z Hofferovch nelieench preilo 5 rokov len 8% (hladinu 60% dosahovali u po polroku sledovania bez lieby). Treba tie vzia do vahy otznu hodnotu konvennej lieby poda jednej tdie, samotnej chemoterapii sa d pripsa na benom 5-ronom pre van zsluha nanajv na rovni 2,3% v Austrlii a 2,1% v USA.[1006] Take ak hodnotme Hofferovu podporn liebu na pozad spenosti benej chemoterapie, vsledky s prinajmenom zaujmav. Hoffer kladie nasledovn otzky lekrskym vskumnkom:[401] 1. M podporn megavitamnov lieba, najm vitamnom C, nejak hodnotu pri rieen rakoviny? 2. Ak relatvnu dleitos tu zohrva loha jednotlivch doplnkov? 3. Ak alie doplnky, naprklad antioxidanty, by mohli innos ete zvi? 4. Vskum mus pokraova, pretoe i u s megavitamnovou dopln kovou liebou alebo bez nej, spenos onkolgie stle nie je uspokojiv. Uspokojiv bude, ak dokeme kad typ rakoviny vyliei tak jednoducho a inne, ako dokeme liei vinu infeknch bakterilnych ochoren pomocou antibiotk.

181 / 292
Klennerove metdy
Klenner[1] pre liebu rakoviny navrhuje infzie s vitamnovm koktej lom, 1-2 denne: kad faa s 60g AS a frakciami B-komplexu, naprklad 500mg tiamnu (B1), 300mg pyridoxnu (B6), 400mg kalcium pantotentu, 100mg riboflavnu (B2) a 300mg niacnamidu (B3). Svoj protokol zameral na zabitie rakovinovch buniek prostrednctvom podpory imunitnho systmu. Jeho formulcia lieby:[39] 1. Rdioaktvny kobalt treba poui tam, kde je to indikovan 2. 45g AS IV 12h po dobu 1 mesiac, potom 60-65g v 500ml sonom alebo 5D roztoku, 5 dn v tdni a do vylieenia, o zvyajne trv 5 mesiacov. Poznmka: vhodnej bude mono son roztok, pretoe v iadnom prpade nepodporuje rast tumorov. Poznmka: ako je uveden v predchdzajcich kapitolch, ako aj kapitole Onkologick upozornenia, v zmysle opatrnosti je vhodn dosiahnu tieto dvky postupnm dvhanm. 3. Do kadej fae 1g glukontu vpnika a 1ml B-komplexu, k tomu tiamn (B1) 1200mg, pyridoxn (B6) 300mg, niacnamid (B3) 600mg. 4. stne vitamn C 5-20g denne, poda revnej tolerancie. 5. stne vitamn A palmitt, 50 000U denne. 6. stne kyselina pantotnov (B5), 1g 4 denne. 7. Bielkovinov prpravok so vetkmi 18 aminokyselinami, 60 tabliet alebo niekoko lyc denne. Cieom je podpora imunitnho systmu a enzmov. Navye tyrozn, ktor pomha ostatnm lepie pracova, 500mg 6 denne. 8. Dita bohat na bielkoviny, s kuracm msom a peeou, erstvmi rybami, hnedokrupinovmi vajkami. Vemi chud reze pribline raz tdenne, najlepie je dusen hovdzie (3 vyklepa). Hambur gery nanajv raz tdenne. Vysadi cukor a krob, ovocn dsy mu by, orieky s vborn. 9. 30-40 marhuovch mandl kad de, pou v rozdelench dvkach poas da, a km nenastane sstavn hork mandov pachu. Vtedy treba dvky zni na polovicu. Spolu so aldonou kyselinou vznikne kyanid, ktor zabije rakovinov bunky. Vitamn C ochrni pacienta pred smrtenmi inkami kyanidu, je to protijed. Amygdaln (B17) 500mg po kadom jedle a pred spanm. (Smith pochybuje o zmysle tohto bodu lieby.)[39] Poznmka: ak sa dvky vitamnu C dvhaj postupne, v slade s odporaniami, tak zrejme treba opatrnos pri tomto bode, alebo od neho a upusti, a pokm nie je dosiahnut pln dvka vita mnu C poda bodu 2; taktie upusti v prpade, e dolo z nejakch

182 / 292
dvodov k prerueniu dvok vitamnu C. 10.Vitamn E vo forme d--tokoferol-acettu v dvke 400IU, spolu 3200IU denne. Nesmie sa zrove uva elezo. 11.Grepov ava, 30ml denne. 12.Tabletky B-komplexu obsahujce 100mg kadho B-vitamnu a 100g B12, 6-12 tabliet denne. K tomu kompletn minerlov dopl nok, ako nhrada strt spsobench vitamnom C, naprklad Theragran-M. 13.Hemoglobn treba udriava na 13g. 14.Zachova dobr nladu. Prpad: mu, lymfatick uzliny po celom tele. Po horeuvedenej liebe sa na nejak as zvili, avak pee a slezina sa normalizovali do 4 mesiacov. V moi sa objavila padikovit substancia, ktor sa pod mikroskopom ukzala ako chume z rakovinovch buniek.[39] Prpad: ena, adenokarcinm v trvan 2 roky. Absolvovala chemoterapiu, dve opercie, rozsiahle oarovanie hrudnka, najm oblasti krku, kde boli sstreden ndorov uzliny. Rakovina sa rozrila na pca, brucho a 6 uzln v krku. Dostala vyieuveden protokol; do 3 mesiacov sa vyistili lzie v pcach a zmizli uzliny v krku. Po 6 mesiacoch lieby AS IV a B-komplexom zmizli aj brun nlezy, ale zomrela na podvivu, nakoko jej oarovanie plne zniilo paerk a nemohla prehta, a odmietla alie opercie.[39] Klenner nadobudol dojem, e nemocnice by mohli poda vie dvky s rchlejm efektom, aspo 100g AS v 1l tekutn 12-24h. Samozrejme, s ostatnmi vitamnmi a glukontom vpnika. V nemocnici by sa mohol vyska aj interfern.[39]

183 / 292
Reumatick problmy
Vitamn C m podporn lieebn hodnotu pri niektorch reumatickch akostiach, reumatickej horke, m kov lohu pri regenercii kbov.
Lieebn potencil vitamnu C pri reumatickej horke poodhalil u Massell.[764] Publikoval prpadov tdiu o 7 pacientoch vo veku 5-18 rokov, zahajc aktne i chronick prpady, vrtane postihnutia srdca. Zdrazoval, e tdia je nekonkluzvna a je potrebn al vskum, ale predben vsledky boli natoko subn, e povaoval za potrebn ich publikova. Pacienti dostali dvky 1g vitamnu C 4 denne, po dobu 8-26 dn. Pokles horky nastval zvyajne u na druh de. Pacienti sa vznamne klinicky zlepili do 4-7 dn. Massell upozornil, e u Rinehart[765] uviedol koncept o tom, ako me nedostatok vitamnu C zohrva lohu vo vzniku reumatickej horky, a viacero vedcov tto otzku tudovalo, ale neboli schopn demontro va jeho lieebn hodnotu, pretoe pod vplyvom deficientnho (vivovho) konceptu pouili primal dvky.
Predpoklad sa, e inok vitamnu C me by z asti zaloen na podpore nadobliiek v tvorbe kortikoidnch hormnov, ktor regulu j odozvu tkanv.[764][976][977][978][979] Pouval sa aj v kombincii s umelmi hormnmi,[980] avak d sa predpoklada, e podpora prirodzenej tvorby vlastnch hormnov je menej nchyln na vedajie inky. Klenner odpora masvne dvky.[39] Artritda. Vitamn C zabrni krvcaniu, obnovuje kolagn a zlepuje klznos synovilnej tekutiny.[1],[39][766] Primeran vhody sa uku pri dvkovan aspo 10g denne, optimlne 15-25g. Potrebn je aj ostatn podporn lieba.[37]
Ak je v poriadku viva, a uva sa profylakticky 10-20g denne, spolu s almi doplnkami, artritda sa nemus vbec objavi.[1][39] Vitamn C naprva kodliv inky aspirnu.[39] Artritda sa d liei aj megadvkami vitamnu B3.[132]
Pomocou pecilnej pravy vivy je mon vyhn sa plnej artro plastike, naprklad bedrovho kbu. Odpora sa lyzn 6g denne, vysok dvky vitamnu C poda Klennerovch odporan (10-20g denne) a alie vitamny, napr. vitamn E 100IU denne.[571] Pri reumatickej artritde a ankylznej spondylitde rev tolerancia rastie, pri degeneratvnej artritde nie. Toto dva indikciu o tom, ktor ochorenia pravdepodobne bud reagova na liebu a ktor nie.[44] Pri problmoch alergickho pvodu me vitamn C pomc tm, e stimuluje funkcie nadobliiek a potla alergick reakcie.[44] Vysok udriavacie dvky zniuj vskyt dnovej artritdy.[44] Priazniv vplyv maj u dvky 500-1500mg/de. Pravdepodobnm mechanizmom je znenie hladiny kyseliny moovej.[767] Uvauje sa, e vitamn C

184 / 292
mono katalyzuje neenzymatick transformciu kyseliny moovej na alantonn.[16]
U jednorzov dvka vitamnu C 4g zni hladinu kyseliny moovej v krvi, dvky 8g denne po dobu 8 dn ju znia a o 30%, o u m terapeutick efekt. Autori tdie nakoniec paradoxne tvrdili, e vitamn C zvyuje riziko aktnej dnovej artritdy, nakoko zni hladinu kyseliny moovej v plazme![16][184]
Priazniv vplyv m aj vitamn B3 (niacn, niacnamid). Zlepuje pohyb livos kbov a zniuje potrebn dvky nesteroidnch protizpalovch liekov. Potrebn je al vskum.[155] Hoffer[892] priiel na inky vitamnu B3 podobnou zhodou okolnost, ako na jeho protirakovinov inky. V roku 1954 lieil 68-ron enu, ktor psychicky upadala kvli stresu z dlhodobho ochorenia svojho manela. Jej stav sa rchlo zhoroval, viditene zostarla, trpela nespa vosou a neuritdou, ktor jej priniesla boles v oboch ramench. Zlyhvalo jej jedno oko, jej pokoka nadobudla zosuen stareck vzhad. Ruky ju boleli, mali obmedzen pohyblivos a zanali sa deformova, dostvali znan ulnrnu odchlku, a zreten Heberdeno ve hre na vetkch prstoch s krutou bolesou pri pohybe. Hoffer jej kvli psychickmu stavu naordinoval 1g niacnu denne. Na kontrole o 3 mesiace neskr boli viditen markantn zmeny, mentlne i fyzick. U sa nesaovala na neuritdu, zrak sa jej vrtil a u viac nezlyhal. Ulnrne odchlky rk sa vytratili spolu s Heberdeno vmi hrami, ktor zaznamenali zaujmav zmenu najprv sa v nhodnom porad o nieo zvili, a potom sa zmenili tak, e u prakticky neboli viditen. Pohyblivos rk sa plne obnovila a pokoka nadobudla svoju bval prunos a vzhad. Vemi sa zlepila osteoartri tda, ktor ju predtm trpila. Hoci aj nasledujce roky boli pre u stresov, pretoe manel jej nakoniec zomrel, ostala mentlne i fyzicky zdrav. Po podobne dobrch sksenostiach u alch pacientov, Hoffer urobil letm prieskum literatry a zistil, e Kaufman[892][131][132][893][894] sa zao beral niacnovou liebou hypertrofickej a reumatoidnej artritdy u od roku 1941 a publikoval o tom viacero lnkov, dvkovanie zvil postupne z 400-1000mg denne na 900-4000mg (v rozdelench dvkach poas da). Konzistentne pozoroval zlepenie pohyblivosti kbov, a nezriedka aj vyiu svalov silu, meniu navu, lep zmysel pre rovnovhu a stup niektorch mentlnych syndrmov. Upravila sa sedi mentcia, hemoglobn, ustpila stuhlos, opuch. Nejde vak o liebu v pravom zmysle, pretoe inky trvaj len poas uvania B3 (zvyajne niacnu alebo niacnamidu); po postupnom vysaden lieby sa prznaky ochorenia vrtili, po obnoven lieby znovu ustpili. Vylieil takto 663 pacientov u k roku 1955.[892]
Hoffer[892] povauje niacnamid za vhodnej pre nekomplikovan reu matick ochorenia, km niacn je, kvli svojmu regulanmu inku na hladiny tukov v krvi, vhodn pre starch pacientov, alebo pacientov

185 / 292
s vysokou hladinou cholesterolu. Odpora denn dvky pribline 1g/25kg telesnej hmotnosti, v rozdelench dvkach poas da. Uvauje nad monm mechanizmom inku, najprv nad glycnovou reakciou, avak povauje ju skr za vedajiu, pretoe niacnamid nem tak schopnos reagova s glycnom. Niacnamid ani nezniuje chole sterol, take ani toto nebude dvod inku na artritdu. Monoe tieto vek mnostv vitamnu zohrvaj lohu vo vntrobunkovej kyslkovej respircii, nakoko niacn je dleitou sasou difosfopyridn nukleo tidu, o je jeden z respiranch enzmov. Poznmka: Niacn m aj dleit lohy v opravnch bunkovch mechanizmoch.

186 / 292
Diabetes
Samotn ochorenie charakterizuje vysok (a zvyajne nenaplnen) potreba vitamnu C. Diabetik bez podpornch dvok vitamnu C trp na subklinick skorbut,[37] pretoe hyperglykmia blokuje prestup vitamnu C do buniek[293] Dsledkom je o.i. pomal hojenie rn. Cievne poruchy a komplikcie cukrovky s taktie dsledkom nedostatku vitamnu C, ako objasuje kapitola Srdcovocievne ochorenia.
Vitamn C zlepuje vyuitenos inzulnu a pomha peeni v metabo lizme uhohydrtov, m zniuje potrebu injeknho inzulnu a alch liekov u vznamnho podielu pacientov, a 40%.[37][39] A pre 60% diabetikov postauje dita a 10g vitamnu C denne.[37][39] Predchdza komplikcim, umouje normlne hojenie rn, o zachrni mnoho nh pred amputciami.[37] inn diuretikum.[37] Brni abnormlnej bunkovej akumulcii sorbitolu, m brni zrakovm komplikcim cukrovky.[293] Pomha kontrolova hyperglykmiu, zniuje glykciu.[768][769][770] Zniuje krvn tlak a zlepuje prekrvenie.[768][771] Predchdza vzniku cukrovky, pravdepodobne tm, e chrni pred oxidanm stresom a tak stabilizuje glukzov metabolizmus. Priazniv preventvny vplyv m aj konzumcia ovocia.[772] B-bunky s vemi citliv voi vonm radiklom a ahko nastva ich apoptza a tm zniovanie ich potu, o zhoruje stav a zrchuje postup cukrovky. Dostatok antioxidantov, ako s vitamny C, E a B3, by mohli vas neutralizova von radikly a zabrni detrukcii B-buniek. Niacn (B3) zvyuje produkciu NAD. Dvka 3g denne (rozdelen na 3 asti) me zabezpei stup cukrovky typu I (autoimnnej) u vekej asti pacientov. V roku 1987 tdia preukzala, e niacn spomauje znienie B-buniek a zrchuje ich regenerciu, m roziruje as remisie.[203][773][774][775] Vrusov infekcie u diabetikov mu zvratne zvi potrebu inzulnu; Klenner uvdza prpad 7-ronho diabetika, ktor dostal ospky a spotreba stpla z 5 na 90 jednotiek denne; po nasaden vitamnu C 1g 4h sa dostala pod kontrolu tak infekcia, ako aj cukor. Avak po zvldnut infekcie, vitamn C sa me zni na ben rove, lebo takto mnostv by mohli ma aj neelan inky, kvli diuretickm a dehydratanm vlastnostiam vitamnu C. Pravdepodobne ilo o prpad nekontrolovatenej produkcie adrenalnu, ako je opsan v kapitole Polio.[39] Dvky treba zvyova opatrne a postupne, pretoe sa vyskytol aj jeden raritn prpad zvenia hladiny cukru pri uvan 4,5g vitamnu C denne.[776]

187 / 292
Vitamn C nie je jedinm podpornm prostriedkom pri cukrovke. Shute[230][244][245][246][247] sa zaoberal vitamnom E a odpora pri diabetes mellitus liebu v podobnom reime, ako pri srdcovch ochoreniach. A u tvrtiny diabetikov me vitamn E zni spotrebu inzulnu. Viac v kapitole Shute a vitamn E.

188 / 292
Psychick problmy
Schizofrnia
Schizofrenik spauje vitamn C a 10 rchlejie; ke zdrav lovek prijme 4g, zane ho vyluova moom, avak schizofrenik prijme a 40g bez vyluovania (podobne, ako pri akch vrusovch infekcich vyluovanie zane a po 2-3 doch, hoci zmeny klinickho obrazu s zreten).[39][1];[777][778][779] alou zvltnosou je vyluovanie vysokch mnostiev kryptopyrrolu v moi, ktor vymizne pri podvan vysokch dvok vitamnu B3.[138] Libby & Stone[18] uvauj, na zklade sksenost s liebou drogovo zvislch, e schizofrenici maj mono mozgov receptory obsaden nejakmi endognnymi halucinognmi alebo schizomimetickmi metabo litmi. Vitamn C zrejme me tieto ltky z receptorov vytesni. Ak pacient nereaguje na ben megadvky, mono je potrebn tak mnostvo, ako pri liebe drogovej zvislosti (viac v kapitole Drogov zvislos). Fakty naznauj, e pri schizofrnii mme doinenia so zvltnou metabolickou poruchou. Podporn nasadenie vitamnu C u psychiatrickch pacientov je dvno znme[47][780];[777][781][782] pri schizofrnii zlepuje vsledky, nladu a zniuje potrebn mnostv liekov. Pri pohade na ich neiadce inky ide o vznamn fakt. Niekedy sa d dosiahnu znan zlepenie aj pomocou samotnho vitamnu C. Klinick skky ukzali zlepenie u pri vi vovch dvkach 2-6g denne.[777][783] Hoffera zaujal vitamn C v roku 1951, kedy sa stal vedcim psychiatrick ho vskumu v Saskatchewane. Najvm problmom bola vtedy schizo frnia, a neexistovala iadna inn lieba; jedin, o psychiatria ponka la, boli elektrooky a inzulnov kma.[930] Hoffer a Osmond teda zvolili schizofrniu ako oblas najvej potreby vskumu, a vyvinuli hypotzu, e schizofrniu me spsobova adeno chrm, toxick chemiklia, ktor psob podobne halucinognne ako LSD. Poznali ben cyklus vskumu a boli si vedom faktu, e vina teri sa uke ako nesprvna. Jej sprvnos ich skr zaskoila.[930] Adenochrm vznik z adrenalnu, hadali teda spsob, ako zabrzdi tvorbu adrenalnu, a zrove zabrni oxidcii adrenalnu na adenochrm. Dve ltky priam do o bijco spali tieto poiadavky; prvou je kyselina nikotnov alias niacn vitamn B3. V organizme funguje ako metyl akceptor, viae metylov skupiny m brni konverzii nonadrenalnu na adrenaln. Druhou je vitamn C ako antioxidant. Hoffer mal vek vhodu v tom, e svoje PhD zskal prve v oblasti vitamnov, take mal bohat teoretick vedomosti, ktor patrine vyuil.[930] Ben dvky pre liebu tmito vitamnmi stanovili na 3g denne. Hoffer

189 / 292
vak netuil, e sa oskoro dostane do kontaktu s celkom odlinm typom ochoren. Prpad: V roku 1952 bola hospitalizovan pacientka, ktor dostala psych zu po mastektmii kvli rakovine. Mala vek ulcerovan lziu a bola v toxickom delriu. Hoffer ako vedci vskumu vyuil svoje monosti a poiadal jej psychiatra, aby pokal s plnovanou liebou elektrookmi. Psychiater shlasil: Dobre, je vaa, pokm 3 dni. Hofferovi bolo jasn, e tandardn dvky vitamnov v tak krtkom ase nemusia stai, a predpsal jej 1g vitamnu C kad hodinu, okrem spnku (non dvky dohnala vdy rno). V pondelok priiel psychiater, aby zaal liebu elektrookmi, ale chodil zbytone pacientka bola v poriadku u 48h od zaiatku vitamnovej lieby, bola prepusten a nasledujceho pol roka bola psychicky v poriadku bez akejkovek lieby; potom na rakovinu zomrela. Hoffera vak vemi zaujalo, e ete poas lieby sa jej zaala hoji zahnisan a infikovan mastektomick rana, a na tto sksenos nikdy nezabudol.[930][401] Hoffer & Osmond teda zistili, e vitamn B3 (niacn alebo niacnamid) je innm liekom pre aktnu a nezhorujcu sa schizofrniu, ale nie je inn pri chronickej schizofrnii.[130][139][142] Pouvali vitamn C 6-8g denne ako adjuvans k vitamnu B3. Hawkins dval pacientom 4g vitamnu C a 4g niacnu (B3) denne, v rozde lench dvkach. Pridanm megavitamnovej lieby sa zdvojnsobil poet vylieench, poet rehospitalizci znil na polovicu, poet nvtev na desatinu a pokusy o samovradu takmer na nulu.[1][39][784] Vzhadom k zvislosti mozgu od vitamnu C sa d predpoklada pozitvny vplyv na alie psychick poruchy. Naprklad niektor depresie.[39] alie vskumy biochmie v psychickch poruchch robil Walsh. Priaz niv lohu mu zohra aj -3 mastn kyseliny.[785] Wyebach[777] zhrnul literatru o vplyve vitamnov na psychick poruchy. 10-30% schizofrenikov m deficit kyseliny listovej, avak privysok hladiny kyseliny listovej mu tie zhori prznaky. Upozoruje tie, e subklinick pellagra (choroba z nedostatku niacnu) sa me prejavova perceptulnymi zmenami a neurastniou, o me by chybne diagnos tikovan ako schizofrnia.[777][786] Takto pacienti, popri skutonch schizofrenikoch, mu ma z niacnu vek osoh. Deficit pyridoxnu, naprklad pri uvan niektorch liekov (antituberkulotikum isoniazid, hormonlna antikoncepcia ai), vyvolva neuropsychiatrick prznaky.
Kryptopyrrol
Kryptopyrrol (kvli svojej chromatografickej farbe nazvan aj Mauve faktor), chemicky 2,4 dimethyl-3 ethylpyrrol, je derivt porfyrnu. Porfyrny vznikaj spojenm tyroch pyrrolovch reazcov a s stavebnmi prvkami mimoriadne dleitch haeme-protenov: hemoglobnu, myoglob nu a cytochrmu 450, ktor s schopn viaza iny kovov. Syntza prebie ha v peeni a v kostnej dreni. Porucha syntzy, i u vroden alebo

190 / 292
nadobudnut, vedie ku hromadeniu a zvenmu vyluovaniu porfyrnov alebo porfyrnovch prekurzorov. Zven hladina kryptopyrrolu v moi sa nazva pyrroluria. Klinick prejavy s zvyajne neuroviscerlne alebo kon, iba zriedkavo prerastie vroden porucha v celkov klinick ochorenie, o me by vyprovoko van liekmi alebo drogami, otravou olovom, hormonlnymi mechaniz mami, infekciou, kalorickmi obmedzeniami a alkoholom.[787] Prvmi prznakmi s slab tolerancia voi fyzickmu a emocionlnemu stresu, zmeny nlady, depresia, svetloplachos, zvukoplachos a alie zmyslov precitlivelosti. Podrdenos, epizdy hnevu, slab pam, poruchy intelektulnych funkci, poruchy imunity. Neskorie prznaky zahaj ak depresiu a chronick schizofrniu. Sprievodnmi fyzickmi prznakmi me by boles, ke, dokonca aj celkov fyzick postihnutie. Niekedy si pacienti ako spomnaj na sny a maj abnormlnu distribciu tukov.[787][788] Pyrroluria vedie ku akmu deficitu zinku a vitamnu B6 a asto sa preuke pri poruchch uenia a sprvania, alkoholizme, anorexii, autizme, Aspergerovom syndrme, hyperaktivite ADHD/ADD, neuro psychiatrickch symptmoch, depresich, bipolrnej poruche, paranoi, tonom a agresvnom sprvan a inch mentlnych a emocionlnych stavoch, ale aj fyzickch stavoch, ako je otrava akmi kovmi, autonmna dysfunkcia, anmia neodpovedajca na elezo, mentruan odchlky, boles v nadbruku a malformcia chrupavky s bolesami kbov.[787][788] Celkovo s z psychiatrickch postihnut charakteristick najm tie, ktor sa vyznauj vysokou perceptulnou (zmyslovou) disorganizciou.[789] Kryptopyrrol objavili v 60. rokoch v Saskatchewane. Hoffer & Osmond spozorovali, e a 75% schizofrenikov a 25% ostatnch psychiatrickch pacientov moom vyluuje vek mnostvo neznmej biochemickej substancie, neskr identifikovanej ako kryptopyrrol. Zistili tie, e je prtomn aj u 5% zdravch prvostupovch prbuznch, a u 10% fyzicky chorch pacientov pod akm stresom. Hoffer ptral v univerzitnej nemocnici po alch diagnzach, ktor sa tmto faktorom vyznauj, a zistil ho u 50% pacientov s rakovinou pc. Toto bol al dvod, pre ktor sa zaal zaujma v oblasti onkologickch ochoren.[401][930] Jednoduch test na prtomnos kryptopyrrolu vyvinul Pfeiffer.[789] Hoffer zistil, e u pacientov s pyrrolriou, masvne dvky niacnu (B3) a vitamnu C, aspo 1g 3 denne, spsobili v krtkom ase (do niekokch dn) nielen pokles kryptopyrrolu, ale aj vrazn zlepenie klinickho stavu pacienta.
[138]
Pacienti, ktor sa trvale vylieili, sa stali kryptopyrrol-negatvnymi, a ak po dlhom ase predsa len dolo ku relapsu, tak vdy zaali aj znovu vyluova kryptopyrrol. Avak niektor pacienti sa stali kp-negatvnymi aj bez toho, aby sa vylieili. Neskmalo sa vak, i by im nepomohla dlhodobejia lieba, a Hoffer uvdza, e lieba psychiatrickch pacientov me trva nezriedka aj 5-7 rokov.[789]

191 / 292
Prpad: Hoffer ako jednho z prvch ne-schizofrenickch pacientov vyetroval 7-ronho chlapca v roku 1960. Chlapec mal diagnostikovan retardciu, po ronom problme s uenm mal s do pecilnej koly. Nevedel ta, vyhbal sa kole a snahy jeho rodiov (matka bola uiteka) k niomu neviedli. Nastvali aj poruchy sprvania. Hoffer ho vyetril, ale iadny konkrtny problm nezistil. Avak mo chlapca vykazoval vysok hladinu kryptopyrrolu. Hoffer povedal otcovi dieaa, svojmu priateovi, e nakoko diea m biochemick faktor, ktor mvaj schizofrenici, mono aj zareaguje na podobn liebu. Chlapec zaal bra 1 gram niacnamidu (B3) s kadm jedlom. Po ase sa otec ozval s tm, e po dvoch mesiacoch lieby chlapec zaal ta, e mesiace strvil dychtivm tanm, a e jeho sprvanie je v poriadku. Niacnamid bral potom a do veku 14 rokov. Jednho da sa optal matky, preo vlastne berie tie tabletky. Matka ho vzala na kontrolu a Hoffer odporuil, aby ich bral ete aspo do 18-tich rokov a potom sksia zisti, ako sa mu bude vodi bez nich. Chlapec sa neskr astne oenil, mal deti a kvalifikovan prcu.[789] Pyrrolria sa liei aj inm spsobom dlhodobm zvenm prjmom pyridoxnu (B6) a zinku, avak lieba mus by lekrsky a laboratrne sledovan, pretoe dlhodob predvkovanie pyridoxnom alebo zinkom je toxick. Vsledky sprvne vykonanej lieby vak mu by vemi dobr.[788] Hoffer vysvetuje, preo aj lieba niacnom (B3) vedie ku dobrm vsledkom, napriek tomu, e nepouval ani pyridoxn (B6), ani zinok. Pyridoxn je toti nevyhnutn pre konverziu tryptofnu na nikotnamidadenn-dinukleotid (NAD), o je koenzm vitamnu B3. Pri nedostatku pyridoxnu telo nedoke vytvori dostatok NAD, o vedie ku uritej forme pellagry, ktor sa klinicky neli od pellagry spsobenej nedostatkom vitamnu B3.[789] Lieba niacnom me ma t vhodu, e na rozdiel od pyridoxnu a zinku, niacn ani pri dlhodobom uvan nem tak toxick inky.

192 / 292
Drogov zvislos
U doposia uveden informcie od rznych autorov o inkoch vitamnu C pri otrave barbiturtmi, o neutralizcii niektorch anestetk, o neabsti nennom ukonen morfia u pacientov s rakovinou vetky tieto iastkov informcie indikuj, e vitamn C ovplyvuje metabolizmus niektorch narkotk. Mylienka nie je nov, detoxikan schopnosti vitamnu C voi inkom morfnu a barbiturtov boli viackrt publikovan, a niektor vskumy siahaj a pol storoia dozadu.[18][790][9][1][733][791][792][793] Dokonca bolo v roku 1974 na Nrodnom kongrese pre alkoholov a drogov problmy navrhnut vyuitie vitamnu C pre drogovo zvislch, avak pri dvke 5g denne ilo len o rieenie iastkovch problmov so spnkom, zpchami a stratou libida, ktor s spsoben metabolickmi vedajmi inkami metadonovej substitunej lieby. Vtedy ete neucho pili koncept do dsledkov a innch terapeutickch dvok.[18][792] Libby & Stone[18] si o osi neskr uvedomili, e drogovo zvisl udia trpia znenou chuou do jedla, o zvyajne vedie ku meratenej podvive, najm na rovni vitamnov a bielkovn. Toxick stres z narkotk vedie ku vyplytvaniu u i tak nzkej hladiny vitamnu C a narkoman nakoniec trp syndrmom typu Hypoascorbemia-Kwashiorkor. Substitun metado nov lieba tento stav ete zhoruje.[18] Po laboratrnom overen tchto faktov u svojich pacientov, Libby & Stone vyvinuli ortomolekulrnu vitamnov terapiu a publikovali o svojom pilotnom projekte. Terapia je zameran na npravu syndrmu podvivy a na detoxikciu; je mon odvykn zvislho od heronu alebo metadonu, bez abstinennch prznakov. Navye, ak by pacient uil drogy v ase lieby, s neutralizovan a nemaj na pacienta iadny vplyv. Pacient sa poas lieby zane cti dobre, pozoruje zlepenie mentlnej bystrosti a sluchovej ostrosti. Po niekokch doch lieby sa vracia aj chu do jedla a dobr spnok.[18]
Odvykacia lieba
Lieba zana vysadenm drogy a podanm prvej dvky vitamnu C v podobe AS. Pacient zane bra denne vek mnostv vitamnov a minerlov a 9 tabletkovch pltov PHH-Pro, o je predtrven bielkovi nov prepart. Samozrejme, vetko sa uva v rozdelench dvkach poas da. Kee trvenie u drogovo zvislch nie je v poriadku, odpora sa vdy pozdra PHH-Pro v stach pred prehltnutm tak dlho, ako to pacient komfortne znesie.[18] Celkov denn dvka AS je vdy viac ne 25g, bene do 85g, a zriedkavo aj viac. Predbene sa d dvka stanovi jednoducho vyhodnotenm miery zvislosti ak pacient uval drogy v hodnote do $50 denne, dvka bude pribline 25-40g; zvislos na rovni $150-200 vyaduje dvky askorbtu 60-75g denne. Dvkovanie sa vdy prispsobuje poda klinickej

193 / 292
odozvy u konkrtneho pacienta a vzhadom ku mimoriadne nzkej toxicite vitamnu C sa radej vyuvaj dvky vyie ne niie. Hoci rchlej nstup inku by sa zabezpeil injeknm podanm, toto sa vyuva len pri aktnom predvkovan; z psychologickch i praktickch dvodov prebieha odvykacia lieba vhradne stne.[18] Po 2-3 doch by sa u mal zlepi apett a plnohodnotn spnok. Zkladn lieebn kra trv zvyajne 4-6 dn. Nemali by sa vyskytn iadne abstinenn prznaky; ak by nastali, treba zvi dvku vitamnu C. Bielkovinov prpravok sa me vysadi hne, ako sa stravovanie pacienta znormalizuje. Po skonen zkladnej kry sa dvka vitamnu C postupne zniuje a na 10-30g denne, zrove sa mu zni aj minerly a alie vitamny. Terapeutick dvka vitamnu C je zvyajne mierne nad tole rannou rovou a udruje sa po 12-24h.[18] Pokia ide o pouit doplnkov vitamny a minerly, ide o ben multivitamnov prpravok, s nasledovnmi dennmi dvkami:
Vitamn A Vitamn D Vitamn E Vitamn B1 Vitamn B2 Vitamn B3 Vitamn B6 Vitamn B12 Kalcium Pantotent Kyselina listov (B9)
10 000 IU 400 IU 400 IU 50 mg 50 mg 100 mg 100 mg 10 g 200 mg 0,1 mg
Vpnik (Ca) Fosfor (P) elezo (Fe) Jd (I) Hork (Mg) Draslk (K) Mangn (Mn) Zinok (Zn) Me (Cu)
900 mg 700 mg 20 mg 0,15 mg 500 mg 90 mg 5 mg 50 mg 1 mg
Prpad: 23-ron mu, ktor uval rzne drogy 10 rokov a s heronom zaal na vkendovej prty vo veku 15 rokov. Niekokokrt sksil liebu pomocou nhrady heronu metadonom a tekutm Darvonom, ktor mu vak nepomohla. Po prchode do nemocnice mu urobili test na hladinu vitamnu C a aminokyseln v moi, a potvrdil sa predpoklad o hypo askorbmii a hypo-aminoacidrii. Jeho zvislos bola na rovni $100 a vodn dvka vitamnu C bola stanoven na 25g denne, v 4g dvkach poas da, spolu s podpornmi vitamnmi, minerlmi a bielkovinami. Po 3 doch zaal jes a ctil sa lepie, myslel jasnejie a vyhlsil, e u nechce kradn. Zaal dobre spa. Na iesty de bola dvka vitamnu C znen na 10g denne, na ktorej zotrval, a v ase publikovania pilotnej tdie bol u 3 mesiace vylieen a naiel si po prvkrt v ivote plnohodnotn zamestnanie.[18] Prpad: 24-ron mu, s heronom zaal vo veku 15 rokov a jeho zvislos stla $150-200 denne. 7-krt skal detoxikciu v rozlinch nemocniciach a bol 3 roky na metadonovom udriavacom reime. Metadon mu spsoboval aldon problmy, a jeho vlastnmi slovami,

194 / 292
metadon vs zvntra zabja. Bol vemi skeptick aj voi vitamnovej terapii, a ke uil prvch 45g AS, do piatich hodn si dal dvku heronu v cene $300-400. Ani z tohto vekho mnostva vak nepoctil iadny inok. Pokraoval v liebe po 10 dn, 45g denne, spolu s minerlmi, vitamnmi a bielkovinovm prepartom. Potom 30 dn uval znen dvku 10g denne. Z nemocnice potom odiiel, ale pri neskorej kontro le vyzeral spokojne, bol dobrej nlady, bez zvislosti.[18]
Prpad: 35-ron mu, 23 rokov zvisl, z toho poslednch 7 na udria vacom metdadone. Zpasil s typickmi metadonovmi komplikciami: vnymi zpchami, stratou spnku a libida. Bral laxatva a rektlne injekcie, a jeho rev sa aj tak nevedeli rozhba. Stolicu mal vemi tvrd a bolestiv. Dostal AS 25g denne, po 4 doch dvka zven na 45g, a al de znen na 10g zmesi AS a kyseliny askorbovej v rovnakom pomere. Pri tejto dvke viden o mesiac neskr, v dobrej nlade, bystr, s dobrm apettom, normlnym trvenm aj bez laxatv, a postupne sa mu vracalo aj libido. Odporuili mu zosta na udriavacej dvke a ukza sa o mesiac.[18]
V ase napsania tejto pilotnej tdie Libby uvdza 30 pacientov lieench pod jeho dohadom, so 100% spenosou.[18] Z publikcie vak nie je zrejm podstatn okolnos i je potrebn pokraova v udriava cch dvkach vitamnu C, alebo nie, resp. i po preruen udriavacch dvok hroz nvrat zvislosti. spenos lieby neskr potvrdila alia tdia.[22][968] Hoffer & Saul publikovali o vitamnovej liebe alkoholizmu a drogovch zvislost knihu.[794] V kadom prpade, detoxikcia je len prvm krokom. Omnoho nro nejm procesom pre zvislho je optovn zalenenie do spolo nosti, o je problm, ktor aleko presahuje monosti i rmec medicny. Dnes medicna pozn u viacero pitovch antagonistov, ako aj moder nejch substituentov ne metadon, avak rozsiahly priazniv vplyv vitamnu C je napriek tomu pozoruhodn. Informcie o rieen aktneho predvkovania njdete v kapitole Otravy.
vahy nad princpmi

Predpoklad sa, e vitamn C pri dosiahnut vysokej koncentrcie v plazme a tkanivch doke vytesni pit z jeho pozci na mozgovch receptoroch, a obsadi tieto pozcie, m blokuje jeho al inok. Rchlos inku v rmci mint pri aktnom predvkovan naznauje, e vitamn C mono tieto ltky aj neutralizuje na nejak nekodn substanciu. Vskumy v tejto oblasti s vemi obmedzen.[18] Autori uvauj, ak je skuton vznam tchto mozgovch receptorov, pretoe sa zd nepravdepodobn, aby slili na akumulciu narkotk v mozgu. Je molekulov podobnos, ktor umouje vitamnu C obsadenie tchto receptorov, iba nhodou, alebo tieto receptory slili pvodne akumulcii inej ltky, mono prve vitamnu C?[18] Tto vaha sa d rozri: ak vznam mali pvodne nikotnov receptory?

195 / 292
Nemohli by by uren naprklad pre kyselinu nikotnov, ie vitamn B3?
Fajenie
Cigaretov dym obsahuje viacero toxickch sast. Organizmus sa s nimi poka vysporiada a neutralizova ich. Pri tomto procese sa spotrebva vitamn E, a ak nie je dostatok vitamnu C, tak hladina vitamnu E kles a nedoke ochrni tkaniv pred vonmi radiklmi. Ak je k dispozcii vitamn C, tak doke recyklova vitamn E, avak samotn vitamn C sa v tomto procese spotrebuje. Jedna cigareta spsob znienie a 25mg vitamnu C,[15][802] ak je v tele dostupn. Kee mloktor fajiar dostatone dopa svoj vitamn C, hladina vitamnu C rchlo kles na skorbutick rove. Fajiar je vlastne v stave chronickej otravy a chronickho skorbutu. Medzi najviac trpiace orgny patria samozrejme tie, ktor vitamn C najviac potrebuj: obliky a nadobliky, slezina, srdce, pee, pca, mozog a leukocyty.[15][796] [797][798][799][800][803][804][805][806][807][811] Fajiarsky skorbut je zrejme aj prinou [15][808][809] vvinu ateromatzy. bytok vitamnu C z leukocytov je tak vrazn, e zodpoved zostarnutiu o 40 rokov.[15][810] Ani dvka vitamnu C 2g denne nedoke vyvola zodpovedajce vyluovanie moom na takej rovni, ako u nefajiarov, hoci hladina v plazme sa dosiahnu d.[15][811] Je to al dkaz zvenej spotreby u fajiarov. Tento stav m samozrejme vemi zl dopad na zdravie ako tak. Naprklad pooperan zpal pc sa u fajiarov vyskytuje 4 astejie oproti nefaj iarom.[15][802] Zkernos fajiarskeho skorbutu spova aj v tom, e prebieha asto bez typickch klinickch prznakov skorbutu, hoci s prtomn jeho bio chemick znmky. Tento stav pripomna chronick otravu benznom alebo olovom.[15][822][834] Kee vitamn C sa minul a neme regenerova vitamn E, oskoro sa minie aj vitamn E a telo ostva pod sstavnou pabou vonch radiklov a toxnov, s ktormi sa neme dostatone efektvne vysporiada. Von radikly pokodzuj tkaniv, v prvom rade na mieste priameho kontaktu (v stach, priedukch, pcach), a sekundrne kdekovek v tele.[15][801] Hroz vznik rakoviny, najm pc, ale aj moovho mechra.[15] Vitamn C detoxifikuje viacero druhov toxnov, prtomnch v cigaretovom dyme, a znekoduje von radikly. V tomto procese je vitamn C znien, preto mus by priebene dopan.[15][802]
Zhrnutie
Samozrejme, najlepou odpoveou na problm fajenia je: NEFAJI. Avak km sa fajiar poka o ukonenie svojho zlozvyku a zvislosti, mal by okamite nasadi vrazn dvky vitamnu C.
Fajenie vedie ku rchlemu vyerpaniu vitamnu C.[15]

196 / 292
Aby sa napravil chronick skorbutick stav fajiara, je potrebn zkladn denn dvka vitamnu C aspo o 3-5g vyia ako u nefajiara, ie 5-20g denne.[15] 10g denne me ochrni fajiara pred rakovinou pc.[1] Vrazn preventvny efekt m aj kombincia s vitamnom E, ktor sli ako prvotn ochrana pred oxidanm pokodenm ako nsledkom fajenia, avak rchlo sa vyerp. Vitamn C umouje regenerciu vitamnu E a zabezpeuje tak jeho neustlu dostupnos. U 1g vitamnu C denne spomauje bytok vitamnu E o 45%. Tieto dva vitamny tvoria efektvny antioxidan tandem.[835][836][837];[211]

197 / 292
Myastenia gravis a roztrsen sklerza

Klenner povaoval navu za k k porozumeniu nervovej sstavy, a tie k ku rieeniu niektorch jej patolgi. Tento prstup uplatnil nielen pri u uvedenej liebe poliomyelitdy, ale aj u takch zhadnch ochoren, ako je sklerza multiplex (MS) a myastenia gravis (MG). Tieto choroby pova oval za jednoducho poruchy zsobovania, patriace do rovnakej lieebnej skupiny, pretoe zkladnm prvkom lieby je tiamn (B1).[39][38][25] Jeho pozorovania shlasia s literatrou,[39][838][839][840][841][842][843];[934][936] a nov vskum potvrdzuje priazniv vplyv niacnamidu (B3).[934][935] Cel kapitola strune predstavuje Klennerov nhad na problematiku a postupy rieenia. alie podrobnosti o liebe, pozad a dvkovan, ako aj o histrii medicnskych nhadov na MS, njdete v zdrojoch.[38][39]
nava
Svalov innos prebieha v aerbnom alebo anaerbnom metabolizme; spotrebva sa energia, metabolizuj sa vivn ltky a kyslk a vznikaj odpadov produkty. Podiea sa na nej fosfo-kreatn, adenozn trifosft, vpnik, hork, glykogn, kyslk a trochu protenu. Dleit je acetylcholn a jeho esterza. Ak nastane nedostatok kyslka, nedostatok alebo preby tok vivnch ltok, alebo prebytok odpadovch produktov, vznik ben nava na spojeniach medzi neurnmi alebo medzi neurnom a svalom. Svalov vdr zvis najm od schopnosti loveka prijma a spracva kyslk a vyluova oxid uhliit; ak sa to deje dostatone rchlo, vznika jca kyselina mliena sa efektvne odbrava. Pri fyzickom npore stpa spotreba kyslka aj viac ne 10-nsobne oproti pokoju. nava me nasta aj chemickou cestou, kvli sedatvam a inm utiujcim liekom, ako aj kvli fajeniu a vslednej otrave oxidom uhonatm a nedostatonmu okyslieniu tkanv. Dostatok kyslka je teda vemi dleitm prvkom prevencie navy. Popri dostupnosti erstvho vzduchu, okyslieniu tkanv meme pomc aj vitamnom C, v dvkach a 10-30g denne. Na efektvny metabolizmus s potrebn aj enzmy, pre ich innos s zase potrebn vitamny. Ako sme si u uviedli v kapitole Biochemick individualita, individulne odchlky, alebo aj genetick poruchy, mu tieto procesy vrazne ovplyvni. Duevn nava me nasta aktvne alebo pasvne; pasvna (neurastmia mozgov hmla) sa prejavuje pocitom tlaku v hlave, slabou pamou, neschopnosou koncentrcie, nladovosou, insomniou, anorexiou a rznymi bolesami. Aktvna duevn nava vznik pri svislej prci kvli senzoricko-motorickmu vyerpaniu, na synapsich, nie kvli samotnej duevnej innosti. Pri aktvnej nave je potrebn len zmena innosti. Chronick nava me by spsoben aj okovanm.[97][844][845]

198 / 292
Periferlna polyneuritda je ast aj pri nedostatku tiamnu nsledkom chronickho alkoholizmu.[39]
Myastenia Gravis
[39]
V prpade MG je nava spsoben poruchou metabolizmu, ktor vedie ku nedostatku koenzmu A. Nsledn hromadenie kyseliny pyrohroznovej ovplyvuje innos acetylcholnu na nervovo-svalovom zpoji. Za normlnych okolnost, koenzm A (aktvna forma kyseliny pantot novej) odchytva kyselinu pyrohroznov a enzm kokarboxylza z nej oddel karboxylov skupinu (COOH) na oxid uhliit a von vodk. Zostvajce 2 uhlkov fragmenty (acett) sa zlia s koenzmom A, m vznik acetyl koenzm A. Z karboxylovej skupiny z kyseliny pyrohroznovej vznikne vysokoenergick blok NADH2, a z koenzmu A zase vznikne sulfurov skupina. V tchto procesoch je dleit tiamn (B1), pretoe jeho dve molekuly s zkladnm stavebnm prvkom kokarboxylzy. Ak nie je k dispozcii tiamn, nie je ani kokarboxylza: hromadia sa pyruvty a laktty, a plka na nervovo-svalovom zpoji opuchne a neme dobre pracova. Kokarbo xylza je nevyhnutn aj pre tvorbu acetylcholnu, o je neurotransmiter, ktor uvdza do chodu svalov kontrakciu. Koenzm A, vodkov nosie (NAD) a vodkov transport (vitamn C) s potrebn aj ku premene mastnch kyseln na energiu. Za tvorbu kokarboxylzy (fosforylciou thiamnu) je zodpovedn pee a jej enzmy, take poruchy peene samozrejme ved aj k nedostatku kokarboxylzy. Klenner zhruba odhadoval stupe peeovho stresu pomocou testu: rannm moom pacienta sa naplnila skmavka, a m viac elatnovitej substancie sa vyzralo do 24h, tm vy peeov stres. Ilo tu o fosfty, choln im brni v zran. Pri MG zvykne by sasou problmu porucha tmusu a me sa vyskytova aj autoimunita. V kadom prpade, problm sa prejav v nervovo-svalovom zpoji. Po vylieen (oprave nervovch tkanv) sa nadbyton prsun tiamnu prejav podrdenosou, stratou apettu, pocitom aoby a tuhosti konatn. Vitamn C vtedy pomha udra optimlnu liebu.
Klennerov prv protokol

Tento protokol Klenner[39];[940][37] odporal v 50. rokoch pre MS aj MG. 1. Zkladom je tiamn (B1). stne 300-500mg pol hodiny pred kadm jedlom a spanm. IM 400mg denne. IV 1000mg (20mg/kg) 2-3 tdenne pomocou 20-30ml striekaky s 22G (0,7mm) ihlou dky 25mm. Pacient le, sleduje sa pulz poas injekcie ak stpa, treba spomali. Tiamn me by toxick po niekoko seknd, km nie je fosforylovan na kokarboxylzu. Prpadn alergick reakciu zastav Benadryl IM, avak spsoben bva skr prsadami ne samotnm

199 / 292
tiamnom. Pri pomalej injekcii s problmy nepravdepodobn. 2. Niacn / kyselina nikotnov (B3). stne 100-3000mg pol hodiny pred kadm jedlom a spanm. Toto rozptie dvky m svoj dvod potrebn je tak dvka, ktor pacientovi spsob siln niacnov vsyp (vyrku). Klenner tu ikovne obracia naruby znmy neia dci inok niacnu a vyuva ho ako dleit sas lieby rozrenie ciev toti umon dosta vivu aj do miest, postihnutch MS zjazvenm, ku svalovm a nervovm bunkm. Ete lepie by mohlo by, udra trval niacnov vsyp. Poznmka: niacn navye pomha v regenercii a hojen tkanv. Niacnamid nespsobuje vsyp, nutn je vyslovene niacn. 3. Pyridoxn (B6). stne 100-200mg pred jedlami a spanm. IM 100mg denne. IV 300mg. Dleit pre metabolizmus mastnch kyseln a aminokyseln, a ako prevencia nedostatku, ktor by spsobil anmiu a pokodenie nervovho tkaniva. Poznmka: takto dvky, uvan dlhodobo, by u zdravch ud boli u na hranici toxicity. 4. Kobalamn (B12). IM 1000g 3 tdenne. Pomha pri syntze myelnu a zniuje potrebu cholnu pri liebe neurologickch ocho ren. 5. Vitamn C. stne 10-20g denne, rozdelen do viacerch dvok. Je dleit v podpore metabolizmu a prevencii superinfekci. Poznmka: zrove mono zrchuje hojenie aj tm, e predchdza pokodzovaniu tkanv vonmi radiklmi. 6. Riboflavn (B2). stne 25mg pred jedlami a spanm, IM 40-80mg denne. Nutn v metabolizme uhohydrtov a ich regulanch hormnov. 7. d--tokoferol acett (vitamn E). stne 800U pred jedlami a spanm. Predchdzame deficitu, ktor by spsobil demyelinciu a pokode nie mienych nervov. 8. Injekn vaok surovej peene. Denn injekcie. Obsahuje faktory podporujce metabolizmus. (U sa nevyrba) 9. Kyselina adenozn-5-monofosforick. Zlepuje bunkov metaboliz mus, je potrebn pre svalov innos. 10.Choln. stne 700-1400mg po kadom jedle a pred spanm. Je potrebn pri prenose nervovch impulzov do svalov a pri MG je ho nedostatok. 11.Lecitn. stne 1200mg sjovho lecitnu po kadom jedle. Obsahuje choln, je potrebn pre bunkov membrny, pouva sa v stavbe nervovho tkaniva. 12.Hork (magnzium). stne 300mg po kadom jedle. Je potrebn pre svalov innos a aktivciu enzmov. Poznmka: inde sa uvdza 100mg.[940][37]

200 / 292
13.Glukont vpnika. stne 1300mg po kadom jedle a pred spanm. IV 1g 2 tdenne. Podpora svalovej innosti. 14.Pantotent vpnika. stne 500mg po kadom jedle a pred spanm. Koenzm A sa podiea na acetylcii amnov a na metabolizme uhohydrtov a mastnch kyseln. Poznmka: inde sa uvdza 200mg.[940][37] 15.Glycn (aminoacetick kyselina). stne kopcovit polievkov lyika (cca 25ml) prku v pohri mlieka, 4 denne. Svis s tvorbou glutatinu, ktor je potrebn v spaovan (oxidcii a redukcii) a v detoxikcii. 16.Treba udriava hemoglobn na aspo 13g. 17.Dita bohat na bielkoviny, 2-3 vajcia na raajky. 18.Minerlny vivov doplnok so stopovmi prvkami. 19.Dantrium na zmiernenie kov. Sysmmetrol na zmiernenie tuhosti. 20.Glukont zinku. stne 20mg 3 denne. Poznmka: inde sa uvdza 10mg.[940][37] 21.Zni prjem tukov, konzumova celozrnn chlieb, a najm, nejes odpadov potraviny, najm cukrky.[940][944] Protokol bol vemi inn pri MG.[39] D sa poui aj zjednoduen verzia, ktor vak nezaber tak rchlo:

1g tiamnu (B1) 4 denne niacn vo vyrkovej dvke 4 denne 200mg pantotentu vpnika 4 denne 100mg pyridoxnu 4 denne 10g vitamnu C v rozdelench dvkach poas da (naprklad 2,5g 4 denne) glycn jedna tableta 4 denne
Vsledky prvho protokolu pre MG

1. Prpad: Mu, uval prostigmin, na ktor u prestval odpoveda. Zaal dostva tiamn (B1) spolu s inmi B-vitamnmi, IM, 3 denne. Do roka prestal uva prostigmin a po dobu 18 rokov il normlnym ivotom.[39] 2. Prpad: ena, 57r, niekoko rokov trpela navou. Rno bola schopn normlnej innosti, ale klipkali jej vieka a aj uvacie svaly sa jej unavili po niekokch zahryznutiach. Niektor lekri to diagnosti kovali ako psychosomatick poruchu, ale Klennerovi to pripadalo ako MG. Podal jej IV 1000mg tiamnu a o 10 mint 300mg pyri doxnu, a ena mohla po prvkrt po 3 rokoch preva a hba tvrou. Pokraovala v liebe a ila normlnym ivotom.[39]

201 / 292
Roztrsen sklerza
Pri MS vznikaj mikroskopick zrazeniny a jazvy, ktor prekaj kapilr nemu transportu vivnch ltok, o vedie ku pokodeniu myelnu. Prvmi prznakmi bva asto optick neuritda a neskr atropia, nezried ka sprevdzan dvojitm videnm. Ochrnutie jednho z okulo-motorickch nervov. Nystagmus (nekontrolovaten pohyb onch g), slabos, strata reflexov, mierna ataxia ramien, necitlivos prstov, zvrate, strata poloho vho zmyslu, pocit horavy okolo chrbtice, me nasta reumatick artritda (nedostatok B-vitamnov), spastick paraplegia. Strata kontroly nad mechrom, rzne senzorick poruchy a alie rozptlen neurolo gick prznaky. MS me nasta okrem inho ako nsledok vrusovej encefalitdy,[39] ale aj okovania.[97][846] Klenner predpokladal, e myelincia je pre pacienta s MS rovnako dleit, ako pre doja. Dojau pri tom sta matersk mlieko, v ktorom m obsiahnut vetky potrebn vivn ltky. Na zklade toho postupne sformuloval a overil vivov lieebn metdu. Nebol prv, kto povaoval tiamn (B1) za kov pre liebu MS. U predtm bolo znme, e polyneuritda me spsobi demyelinciu, a Stern dosahoval vynikajce vsledky intraspinlnymi injekciami tiamnu paralyzovan pacienti zaznamenali doasn remisiu u pri dvkach 30mg, dokonca mohli chodi.[39][328] Moore zase pouval pri MS vysok IV dvky kyseliny nikotnovej (B3).[39][847] Nervov systm sa hoj pomaly; rchlos a celkov doba lieby zvis od stupa pokodenia, a zvyajne trv lieba 2 dlhie, ne trval postup choroby, priom zanajca MS sa me napravi rchlejie. Inmi slova mi, ak choroba trvala rok, lieenie bude trva 2 roky.[39] Problmom je, e prsun tiamnu v strave ete nemus spsobi zlepenie stavu, pretoe viazne loklne zsobovanie a tiamn sa ku postihnutm nervovm tkanivm jednoducho nedostane. V tomto me pomc niacn. Ak m obe MS vrazn vsyp po niacne, a ete nie je v tdiu degene rcie myelnu, sprevdzanej trvalm klonusom kolena, poda Klennera sa me vyliei uvanm prslunch dvok tiamnu, B-komplexu, protenov, lipidov, uhohydrtov, a injeknho vaku peene. Niektor pacienti sa po 5 rokoch lieby vrtili z vozka do normlneho ivota.
Vsledky prvho protokolu pre MS

1. Prpad: Mu, 2 roky priptan k vozku v nemocnici. Po mesiaci vyieuvedenho protokolu ho lekr vaka zlepeniu poslal domov. Po 3 rokoch lieby bol bez prznakov a pokraoval v upravenej udriavacej liebe.[39] 2. Prpad: ena dostala polyneuritdu, sprevdzan bolesou, plenm,

202 / 292
klbanm nh po dobu 10 dn. Nastala avostrann paralza a k tomu oslabenie rk. Dostvala stne a IM injekcie. Po niekokch mesiacoch zaala dostva IV vitamnov liebu a 4 tdenne dvku 300mg ribonukleovej kyseliny. O 16 mesiacov zaala hba pravou nohou, a 5 rokov od nstupu choroby sa hbala pomocou podpier. Po alom roku sa hbala bez zadnej podpery. Poda Klennera, keby bola dostala 200g AS hne po nstupe symptmov, nemusela vbec ochrn.[39] 3. Prpad: ena dostala slabos konatn a diagnzu MS, zaven vrusovou encefalitdou. Poslali ju domov na vozku, prognza: skor smr. Vitamnov terapia ju uzdravila, pokraovala v udriavacej liebe a po 21 rokov ila aktvnym ivotom. Obnova jej CNS trvala 10 rokov.[39] 4. Prpad: mu, 28r, dostal svalov slabos od psa nadol, a stratil kontrolu nad mechrom. Asi o 2 roky sa zaal liei u Klennera. Po 5 tdoch sa ctil tak dobre, e liebu preruil, ale symptmy sa do 3 tdov vrtili, a tak liebu obnovil. Do roka nastpil do norml neho zamestnania a zaal sa venova svojej bvalej zube, strebe z pitole.[39]
Klennerov druh protokol

Postupnm vylepovanm prvho protokolu Klenner stanovil v 80. rokoch svoj protokol takto. O jeho publikovanie sa postaral a Smith.[39] 1. Tiamn HCl (B1) 1000mg, pol hodiny pred jedlami a spnkom. 2. Niacn (B3) 50-300mg, poda pacientovej reakcie, aby nastal niac nov vsyp. Pol hodiny pred jedlami a spnkom. 3. Riboflavn (B2) 250mg po jedlch a pred spanm. Poznmka: v porovnan s prvm protokolom, mono malo by v skutonosti 25mg. Alebo malo by aj v prvom protokole 250mg? 4. Pyridoxn (B6) 100mg po jedlch a pred spanm. 5. Pantotent vpnika (kyselina pantotnov vitamn B5) 1g po jedlch a pred spanm. 6. Lecitn 1200mg po jedlch a pred spanm, s 2%-nm mliekom (polotunm). 7. Vitamn A (palmitt) 50 000U po raajkch a veeri. 8. Vitamn E (d--tokoferol acett) 400IU. 4 kapsle pred spanm. 9. Niacnamid (B3) 500 mg tableta po kadom jedle. 10. Oxid horka 300mg tableta po kadom jedle a pred spanm. 11. Trinsicon alebo Feosol. 1 kapsla 2 denne alebo poda potreby, aby sa udral hemoglobn na aspo 13g. 12. Kyselina listov 2mg po kadom jedle, v prpade, e hemoglobn

203 / 292
nereaguje na liebu elezom. 13. Slnenicov olej, 1 kapsla po kadom jedle a pred spanm. 14. Lipotriad. 2 kapsle po kadom jedle (obsahuj spolu 470mg cholnu). Psob ako metylan agent. 15. Glukont vpnika, 650mg tabletky, 12 tabliet denne (uva sa po jedle a pred spanm). Alternatvne sa d zodpovedajce mnostvo vpnika zabezpei vypitm pribline litra mlieka denne. 16. anov olej, 1 kapsla po kadom jedle a pred spanm. Obsahuje kyselinu linoov, linolenov a olejov. 17. Svalov relaxanty predpsan poda potreby. 18. Kalcium orott (B13) 500mg po kadom jedle a pred spanm. 19. Kalcium pangamt, 50mg 2 denne. 20. Bielkovinov prepart so vetkmi 18-timi aminokyselinami, 30g v pohri mlieka, 4 denne. Zoznam pvodne obsahoval ete 2 przdne riadky (11 a 12) naviac. Poznmka: Poda informci z teoretickej asti a poda prvho protokolu, jednm z tchto chbajcich riadkov by mohol by vitamn C, 10-20g stne, v rozdelench dvkach poas da, s jedlom. Niektorm pacientom pomhaj aj tablety RNA a DNA, z kadej 100mg, 1-3 denne spolu s ostatnmi vitamnmi. Pomc me aj Inozitol 500 mg 1-3 denne. Vzhadom k vekmu mnostvu tabliet, Klenner odpora rozmixova vetko v mlieku spolu s vanilkou a svtojnskym chlebom, a vypi naraz. K tmto stnym dvkam patria aj nasledovn dvky IM, podvan 5-7 dn v tdni: 1. 2ml vaku surovej peene (u sa ned zohna) 2. 2ml tiamnu HCl (B1) 400mg. 3. 1,5-2ml pyridoxnu (B6) 150mg denne, prida ku B12. 4. 1,5-2ml kyanokobalamnu (B12) 1500g denne, prida ku B6. 5. 1,5-2ml riboflavnu (B2) 75mg denne. Prida ku B3-amidu. 6. 1,5-2ml niacnamidu (B3) 150mg denne. Prida ku B2. Niektor z tchto vitamnov sa podvaj 1-3 tdenne: tiamn HCl 1000mg; pyridoxn 300mg; niacnamid 500mg; vetko spolu rozrieden v 20ml sonho roztoku, alebo ete lepie, v roztoku askorbtu sodnho (v koncentrcii 250mg AS na 1ml). Podva sa pomaly 23G (0,6mm) ihlou dky 25mm a meria sa pulz ak stpne, injekciu treba spomali.

204 / 292
Vsledky druhho protokolu pre MS

1. Prpad: ena mala plne ochrnut obe nohy a av ruku, potrebo vala oceov podpery od bokov po krk. Po 2 rokoch nastpila na Klennerovu liebu, po 16-tich mesiacoch hbala pravou nohou a avou rukou. Po 3 rokoch hbala avm chodidlom a dokzala si zapn blzku. Po 9 rokoch dokzala st bez podpory. Ako vidno, sprvnym prstupom ku rehabilitcii nervovho systmu je teria enzmov, koenzmov a metabolitov.[39] 2. Prpad: Mu dostal MS rozmazan videnie, slabos, boles drieku. Po tyroch mesiacoch zaal s liebou u Klennera a po 6-tich u op ofroval hasisk nkladn auto a stav sa mu zlepoval, take oskoro v prestvkach rbal drevo. Skor prpady MS odpovedaj na liebu rchlejie ne pokroil.[39] 3. Prpad: ena so zvratmi, slabm zrakom, laterlnym a rotanm nystagmom, a silnou nevonosou, take zo zaiatku nemohla uva stne vitamny, dokzala to a po roku injeknej lieby. Zlepil sa jej zrak, predtm nedokzala preta billboard, po liebe ta knihy s vm psmom. Nystagmus prestal, ale k chdzi potrebuje pali ku.[39]

205 / 292
alie vyuitie
Downov syndrm
Downov syndrmu z pohadu metabolizmu skmal Henry Turkel[939] a neskr Kent McLeod, ktor na tto tmu publikoval knihu.[848] Hoci Downov syndrm je genetick ochorenie a ned sa v pravom zmysle vyliei, dajne sa trvalou pravou vivy a podporou vitamnmi d preds jeho biochemickm nsledkom, zmierni prznaky a podpori rozvoj takto postihnutch det, zlepi ich sprvanie, inteligenciu a sebestanos. Downisti absorbuj 11 viac hlinka ne zdrav udia, take trpia chronic kou otravou.[849] O to v vznam m zven uvanie vitamnu C vo forme askorbtu, prpadne v kombincii s almi cheltovacmi agen tami. Viac v kapitole In.
Megavitamnov terapie
Vitamn C me podporova in druhy megavitamnovch terapi.
Prpad: pacient uval megadvky vitamnu A (150 000-200 000U) kvli ichtyze, po dobu 10 rokov, bez znmok toxicity. Zrove bral denne 10g vitamnu C; mono prve ten zabrnil toxickej hypervitaminze A.
[1]
On problmy
1. Ulcercia rohovky. U od vivovej dvky 1,5g denne sa daj oakva vynikajce vsledky.[37] a) Prpad: poplenie rohovky fosforom. Po podan 12g AS IV zmizla boles, nsledne 1g/h a do 50g. Rohovka uzdraven do 24h.[37];
[39][850]
2. Pomha pri glaukme, doke efektvne zni vntroon tlak, dokonca aj u pacientov, ktorm nepomha Diamox a Philocarpone.[62][1] inkuje pravdepodobne na osmotickom princpe. a) Dvkovanie 35g denne,[1][39] resp. 100mg/kg po jedle a pred spanm.
[37][39][851]
b) Osmotick inok je vemi zreten pri dvke 1g/kg AS IV.[1] c) Vivov dvky 2500mg denne nie s inn.[1] 3. Kadodenn uvanie vitamnu C, prpadne spolu s inmi vivovmi doplnkami, predchdza edmu zkalu (senilnej katarakte).[852][853][263] a) Efekt maj u vivov dvky 100-200mg denne.[445][58] b) 300 mg predstavuje znenie rizika o 70%, 500mg dokonca predsta

206 / 292
vuje znenie rizika o 75% oproti dvke 125mg.[222]s125 c) Preventvny vplyv m aj B-komplex.[155] 4. Vitamn C (500mg) spolu s almi antioxidantmi, vrtane zinku (80mg), -karotnu (15mg) a vitamnu E (400IU) chrni pred stareckou degenerciou sietnice (AMD).[572] 5. Vitamn C zlepuje zrak pri uveitde (zpale strednej asti oka).[572]
Obliky a moov cesty

Vitamn C me ma vznam pri niektorch ochoreniach obliiek a moovch ciest.[9] 1. Vitamn C me by prevenciou meninovch druhov oblikovch kameov a me ich dokonca vyliei.[13][44] Konzultujte kapitolu Vedajie inky. 2. Uretritdu mu vyliei u 3g vitamnu C denne, stne, po 4 dni. Krytly sa formuj v zsaditom moi vitamn C zniuje pH a umon rozpustenie fosftovch krytov.[1][39][854] 3. Chronick cystitda sa taktie zvyajne spja s alkalickm moom, ktor umouje mnoenie baktri. Ak sa uva aspo 10g vitamnu C denne, prestva by klinickou entitou, pretoe vitamn C zniuje pH a potla baktrie. Toto zrove eliminuje pyelitdu (zpal oblikovej panviky) sptnho typu.[1][39] 4. Niacn (B3) bol klinicky pouit na liebu akej glomerulonefritdy. Prpad: Pacientka, ktorej nefrolg povedal, e bez dialzy zomrie. Zaala bra niacn 3g denne a po 25 rokoch je stle v poriadku.[203] 5. Pri chronickej i aktnej nefritde je alou monosou lieba vitam nom E v obdobnom reime, ako u srdcovch pacientov. Viac v kapitole Shute a vitamn E.
Pankreatda
Vitamn C sa d vyui pri aktnej i chronickej forme. 1. Aktna sa d vyliei za menej ne 3h pomocou 50g AS IV. stne 10g vitamnu C denne zaist, e sa u nevrti.[1] 2. Nedvno sa uskutonila kontrolovan tdia, ktor preukzala lieeb n hodnotu u pri dvke 10g denne pri aktnej forme. Predpoklada nm mechanizmom inku vitamnu C je antioxidan schopnos, blokovanie peroxidcie lipidov v plazme, a zlepenie funkci bunkovej imunity.[855] 3. Prpad: Dospel mu mal krut agonizujce bolesti v epigastriu, vya rujce dozadu. Nevonos, zvracanie. Srov amylza 345. Bol to u jeho 4. zchvat. Na pohotovosti bol dostal Pantapon 20mg. Dostal 60g AS v 700ml dextrzneho roztoku IV. Bez komplikci sa uzdravil a pri trvalej dvke 10g vitamnu C stne nemal al zchvat najmenej 5

207 / 292
rokov. Vyvinul sa mierny diabetes mellitus, ktor sa udral pod kontro lou pomocou dity a vitamnu C.[37] 4. Prpad: pacient dostal 60g AS v 1l 5D infzii rchlym tempom. O 12h iel domov.[39]
Ke, epilepsia
3. Niacn (B3) doke ochrni epileptikov pred inkami adenochrmu, odstrni zmeny v EEG spsoben adenochrmom.[203] 4. Pyridoxn Hcl (B6) bol experimentlne pouit na liebu detskch kov rzneho pvodu. Lieba v priebehu 2-4 tdov priniesla zrete n vsledky, hoci pouit vysok dvky 300mg/kg/de spsobili mierne vedajie inky, najm stratu apettu, nepokoj, zvracanie, hnaky, zpchy, apatiu. Nesymptomatick krvcanie bolo zvldnut znenm dvok a antacidmi. Ide o omnoho miernejie vedajie inky, v porov nan s vnymi vedajmi inkami konvennch liekov (kortiko idov/ACTH).[856] 5. Vitamn C me pomc zni vskyt a/alebo zmierni epileptick zchvaty.[13]
Boles
1. Lieba bolesti.[24],[18][733] Na rozdiel od analgetk, vitamn C nielen potla boles, ale asto me zrove pomc v lieen jej priny. Nezaauje pee a obliky, vhodn je aj pre tehotn a dojiace eny. Pravdepodobne vitamn C obsadzuje tie ist receptory, ako pity.[18] 2. Cathcart tento inok prisudzuje schopnosti vitamnu C neutralizova von radikly, ktor poda neho sprostredkvaj boles. Kadopdne si tieto inky vyskal na vlastnej koi po transplantcii rohovky, ktor musel absolvova kvli nsledkom staromdne vykonanej opercie katarakty. Ako prestvala psobi loklna anestzia, zaalo to bolie. Zaal bra stne vitamn C 12g 15min; ke dosiahol dvku 72g, boles bola pre. Pokraoval dvkami 8-12g 1h veer aj nasledujci de, iadna boles. Ke iel na kontrolu, lekr sa ptal na boles a Cathcart mu povedal o vitamne C, a e ho ni nebol. Spolupacient povedal, e to hrozne bolelo cel noc a ete stle to hrozne bol. Inokedy si poranil oboie, o si vyiadalo 8 stehov, a poranen bol aj supraorbitlny nerv. Lekrka mu samozrejme podala loklnu anestzu, Cathcart ju upozornil, e sa musia ponha, pretoe kvli vitamnu C rchlo prestane psobi. Po nvrate z RTG (kvli kontrole, i nenastala aj fraktra lebky) skutone nastpila boles. Vitamn C 12g 1h stailo na pln zmiznutie bolesti. Na druh rno rana u len trochu svrbela, zahojila sa vemi rchlo.[975] 3. Pauling a Cameron pri liebe onkologickch pacientov vyuvali vitamn C, ktor potlail boles tak inne, e pacienti nemuseli bra morfium.[62];[189][730][731][732];[18][733]

208 / 292
Autizmus
Vitamn C me zmierni prznaky autizmu.[62] Navye sa meme domnieva, e vitamn C by mohol pomc v liebe nsledkov autistickej enterokolitdy. Tto kapitola je ako jedna z mla pvodn, a pokia viem, d sa povaova zatia len za pekulatvnu (teoretick). Zkladn postul ty s zaloen na publikovanch informcich, a rodiia autistickch det ju mono vyuij ku prospechu postihnutch det. Autizmus m mnoho etiolgi, o je zrejme aj dvodom, preo skky rznych terapi prinaj rozporupln vsledky niektorm deom me terapia takmer zzrane pomc, a u inch nem iadny vplyv. Spolonm a zkladnm predpokladom vzniku autizmu je vvojov pokodenie mozgu, hoci o jeho princh sa oficilne nevie, a siln dkazy o svislos ti s okovanm sa veobecne popieraj.[103] Autizmus vyvolan okovanm by mohol by spsoben niektorm z tchto mechanizmov, alebo ich kombinciou: 1. Vakcinanou encefalopatiou. Prakticky kad vakcna me u asti det spsobi encefalopatiu rznej intenzity, s viac alebo menej vraznmi klinickmi prejavmi. Neslvne znma bola a je v tomto smere pertussis vakcna.[121][122][115] 2. Vyvolanm autoimunity voi nervovmu tkanivu, asto voi myel nu. Toto bolo preukzan najm u MMR vakcny,[103][94][108] ale tto schopnos m aj vakcna proti hepatitde B,[95][126] tetanu,[651][127] a zrejme aj in vakcny. 3. Excitotoxicky. Vakcnov adjuvanty spsobia dlhodob vydrdenie imunitnho systmu, m sa aktivuje mikrogliov imunitn systm mozgu, ktor zane produkova agresvne chemiklie s cieom zabi protivnka, ktor vak neexistuje. Mozog sa ocit pod priateskou pabou. Ben ochorenie spsobuje len krtkodob aktivciu po nevyhnutn as, a imunitn systm sa o najskr uti, aby nena pchal zbytone vek kody na vlastnom tele. U vakcn vak adju vanty mu spsobi niekokotdov, alebo v niektorch prpa doch a trval aktivciu.[107][123] 4. Zpalovm revnm ochorenm. Toto je relatvne najastejie u vakcny MMR, v prpadoch ke spsob typick ochorenie znme ako autistick enterokolitda. Zpalov proces pokod rev, kvli omu vznikaj chronick hnaky, zpchy, alebo ich kombin cie. Jednak sa tm zhor dostupnos dleitch vivnch ltok pre vvoj mozgu, ale zrove z potravy prenikaj do krvnho obehu nedostatone roztiepen ltky, najm derivty glutnu a kazenu.
[103][105][104][106];[109][110][113][114]
5. Toxickm pokodenm akmi kovmi, ktor sa pouvaj ako adjuvanty vakcn. Ide najm o vysok dvky ortute a hlinka.[115][116]
[125]
6. Toxickm pokodenm vakcnovmi anatoxnmi. Toxny zkrtu, tetanu a ierneho kaa patria medzi najsilnejie znme neurotoxny

209 / 292
pod slnkom. Vo vakcne s sce viazan na formaldehyd alebo hlink (mimochodom, neurotoxny sam osebe), ale tto neutralizcia nemus by dokonal a vo vakcne sa mu nachdza zvykov mnostv pvodnch toxnov. Navye, ani adsorbovan toxny (ana toxny) nie s nekodn.[123][651] Vitamn C by mohol ma lieebn hodnotu najm u mechanizmov 3, 4 a 5. Pokia ide o excitotoxick mechanizmus, vitamn C by mohol ochrni mozog pred excitotoxickmi vonmi radiklmi v ase krtko po okovan a preds pokodeniu. Ak u pokodenie nastalo a rozvinul sa autizmus, vitamn C by mohol ma kladn vplyv v prpade, e excitcia imunitnho systmu dlhodobo pretrvva vitamn C me stabilizova imunitn systm a zrove ochrni mozog pred neustle produkovanmi vonmi radiklmi. Miera vskytu dlhodobo excitovanch prpadov je neznma. Pokia ide o priame toxick pokodenie akmi kovmi, tieto maj schopnos viaza sa na mozgov tkanivo a pretrvva v om dlh desa roia.[124] Cieom detoxikcie je preto predovetkm zabrni aliemu pokodzovaniu a degeneratvnym zmenm; pokodenie, spsoben v mi nulosti, sa u ned vrti sp. Vitamn C je vznamn detoxiktor voi akm kovom. almi metdami je cheltovanie a prsun umelho gluta tionu. Vitamn C me zrove odahi pecilne antioxidan mechaniz my v tele, ktor mu nsledne innejie zasahova v nronej lohe odstraovania akch kovov. Pokia ide o autizmus nsledkom enterokolitdy, citujem Wakefielda: [103][106] Po mnoho rokov sa predpoklad, e morfnu podobn peptidov fragmenty z iastone strvench protenov, derivovanch z kravskho mlieka a obilnn s toxnmi, ktor hraj lohu vo vvoji autizmu. Podobn pioidn molekuly, zd sa, hraj dleit lohu v toxicite spojenej s akm pokodenm peene. Teda paralela medzi tmito dvoma stavmi, vrtane lieebnch prstupov pre oboje oslobodenie od zpchy, stravovacie obmedzenia, dekontamincia revnho systmu, a nutrin podpora silne indikuj, e niektor formy autizmu a revnho ochorenia spolu svisia. Tieto deti sa mu zlepi a napredova na pecilnych ditach,[103] najm so zameranm na eliminciu lepku a laktzy (tzv. Glutein-free, casein free ie GFCF dity), ale problmom je, e vyhadvaj prve t stravu, ktor im kod, pretoe s vlastne drogovo zvisl, a odmietaj stravu, ktor by ich postupne zbavila narkzy. Prve tu sa rt monos nasadenia vitamnu C. Ako u bolo uveden v kapitolch Rakovina a Drogov zvislos, vitamn C me inne detoxikova a neutralizova pity, take pomocou odvykacej lieby, podobnej ako v kapitole Drogov zvislos, by sa tieto deti mono dali rchlo detoxikova od pioidnch zlenn, bez abstinennch prznakov,

210 / 292
a nsledne by mono ochotnejie prijmali potrebn ditu, ktor spolu s podpornou psychosocilnou liebou me v priebehu niekokch tdov vies ku vraznm pokrokom. Urit vhu tejto mylienke dvaj aj vskumy o priaznivom vplyve nzkych dvok pitovho antagonistu Naltrexone na autizmus, hoci autori uvauj skr nad inkom voi pitovm receptorom imunitnch buniek.[857] ia, je problematick uri, ktorm mechanizmom dolo ku vvoju autizmu. Autistick enterokolitda sa d uri gastroenterologickm vyetrenm a svislos s vakcnou sa d preukza srologickm vyet renm na prtomnos ospkovho vrusu v revch, avak v praxi sa takto vyetrenia nerobia. Dobrou sprvou je, e vitamn C sa d nasadi vo vych udriavacch dvkach dlhodobo, a me prinajmenom odahi mozog od toxickho stresu, i u nsledkom vakcny alebo inch enviromentlnych faktorov, a podpori tak prirodzen regeneran schopnosti tela. Pre regenerciu nervovho tkaniva je urite vhodn nasadi podporn tiamn (B1) a B-komplex. Urit ndej pre innos antioxidanej vitamnovej terapie v autizme vzbudzuj niektor vskumy, ktor dvaj autizmus do svislosti s vonmi radiklmi.[890]
In inky vitamnov
4. Vitamn C pomha hojeniu pokodenho tkaniva. V spoluprci s vitamnom B3 sa efekt znsobuje. 5. Vitamn C vo vysokej dvke, ako pri rieen otravy a oku, by ako katalyztor bunkovej respircie teoreticky mohol spomali kmu a smr pri silnom krvcan, najm v prpadoch, kedy nie je k dispozcii dostatok krvi prslunej skupiny pre transfziu. 6. Stres. Aktna situcia vyaduje a 30g denne, uva poda potreby.
[1]
7. Laxatvny inok vitamnu C sa d poui pri rieen zpchy. 8. Alkaptonria sa d napravi pomocou dostatonch dvok vitam nu C, pretoe je nevyhnutn pre oxidciu tyroznu.[37] 9. Vitamn C zvyuje kvalitu spermatogenzy a chrni spermie pred oxidanm stresom, najm u fajiarov.[58] Veterinrne vskumy[13] ukazuj, e hladina vitamnu C zko svis s plodnosou samcov i samc, a d sa uplatni pri rieen niektorch druhov neplodnosti, naprklad pri nedostatonej kvalite i kvantite spermi. Podobn monosti sa potvrdili aj u ud.[62] 10. Neprimeran mentruan krvcavos a bolestivos, peptick

211 / 292
a dvanstnikov vredy, pemphigus, potniky.[1] 11. Kvli predasnej ejakulcii sa niekedy predpisuj antidepresva, ktor maj upokoji prli rozruench muov pred pohlavnm stykom. Kee aj vitamn C psob protistresovo, ukudujco a privdza dobr nladu, bolo by zaujmav vyska jeho vyuitie pre takto prpady. 12. Zmieruje nsledky dekompresie a zvuje ance na preitie. Pre akkovek aktnu situciu je minimom 30g denne.[1] 13. Odstrni nevonos.[37] 14. Rieenie ochoren svisiacich so starobou.[62] 15. Spinlna degenercia (veterinrne vsledky; 36kg pes, 60g denne)[13] 16. Idiopatick trombocytopenick purpura sa d vo vine prpadov liei vitamnom C u v dvkach od 2g denne. spech bol zaznamenan u 7 z 11 niekokomesanch prpadov, ktor nereago vali na adrenokortikoidy, z ktorch 3 u mali splenektmie a u 4 zlyhala konvenn lieba.[130][858] V liebe treba pokraova dlhodo bo.[130] 17. Shute[230][244][245][246][247] uvdza liebu trombocytopenickej purpury aj pomocou vitamnu E (800-1200IU denne). 18. Povrchov jazvy je mon zmierni pomocou loklnej aplikcie vitamnu C.[859] 19. Vitamn C bude ma pravdepodobne vplyv na mnoh neuveden ochorenia, najm tch systmov tela, ktor ho potrebuj v zvenej miere (viz. kapitola Vitamn C), naprklad pee, ttna aza a in. 20. Vitamn B3 zniuje stratu tekutn pri cholere. Inhibuje a obracia revn sekrciu spsoben cholerovm toxnom a E. Coli entero toxnom.[203] 21. Vitamn C me zmeni vvoj alch ochoren, ako je amyo tropick laterlna sklerza.[39] 22. Vitamn C vo forme askorbtov, najm vpnika a horka, je vbornm cheltorom akch kovov, najm hlinka. Doke detoxifikova aj hlink viazan v bunkovom jadre. Ete vraznej, synergickdown inok m jeho kombincia s almi cheltormi, ako s Feralex-G, flavonoidy, pyruvt vpnika, citrt horka (magnesium citramate) a jablnany (malate).[860][849][861] 23. V revnej sliznici celiatikov sa zistila nzka aktivita glutatin per oxidzy, glutatin reduktzy a glutatinu, a tie podstatne (a dvoj nsobne) zven peroxidcia lipidov. Pri celiakii je teda znane vyerpan antioxidan kapacita organizmu, najm na strane gluta tinu, a vysok aktivita vonch radiklov. Odpora sa dopa tandardn ditu o zven dvky antioxidantov. Vskum ich vplyvu

212 / 292
na stav ochorenia zatia chba.[986] Kee vitamn C doke regene rova alie antioxidanty v reazi, bolo by zaujmav zvi jeho dvky, samozrejme bez navodenia zavacch problmov. 24. Vitamn C nie je vrazne inn proti kvasinkovm a hubovm ochoreniam, hoci pomha telu v rieen dsledkov a v predch dzan komplikcim, ako je sekundrna bakterilna infekcia.
213 / 292
VI. alia prevencia a profylaxia

(Akm alm problmom sa d preds?)
Vitamn me fungova ako liek, ale liek neme fungova ako vitamn. Andrew Saul

214 / 292
Tehotenstvo a dojenie
ena je poas tehotenstva v stave zvenho stresu, omu by mal zod poveda adekvtny prjem vitamnu C, in ena trp nedostatkom a oxidanm stresom.[862] V 1. trimestri me by denn spotreba a 4g, v druhom 6g a v treom 810g; 15% ien potrebuje a 15g. Tieto daje s, ako zvyajne, v plnom slade s vsledkami vskumu na zvieratch.[22][1];[39] Treba bra do vahy, e tehotenstvo nielene predstavuje fyziologick stres pre telo matky, o samo osebe zvyuje dopyt, ale diea potrebuje (a berie si) vitamn C pre sprvny rast tkanv. Vysok potreba vitamnu C v tehotenstve by nemala nikoho prekvapi.[37][39] Nadmern zvracanie matky me zo da na de vies ku skorbuticky nzkej hladine vitamnu C, s dopadom aj na diea.[357] Ak sa pouva profylakticky poas celho tehotenstva, vitamn C udruje hemoglobn v norme, takmer plne eliminuje ke v nohch, spolu s primeranm pohybom eliminuje vskyt stri (ktor nie s prirodzenm prejavom tehotenstva, ale dsledkom oslabenia kolagnu z nedostatku vitamnu C[888]). Predchdza infekcim. Skracuje prod a zniuje jeho bolestivos. Udruje prunos a pevnos prodnch ciest a zmenuje vskyt a rozsah trhln a nutnos nstrihu. Zniuje srdcov stres a vskyt nedonosen, prodnch a poprodnch komplikci, zlepuje ance dieaa na preitie a normlny vvoj, aj pri viacnsobnch tehotenstvch. Deti, ktorch matky uvali v tehotenstve primerane vysok dvky vitamnu C, s viditene robustn, pij u na druh de, a zvyajne nepotrebuj resuscitciu. Rozdiel v 2500 Klennerovch prpadoch bol tak zreten, e ich personl nemocnice volal ckov deti. De po prode im zaali dva 50mg vitamnu C denne, a dvku postupne zvyovali poda veku a hmotnosti.[37][39][20] Pomocou megaskorbickej profylaxie sa podarilo privies ku spenm 2-3 prodom aj niekoko ien, ktor predtm preili a 5 nedonosen bez spenho tehotenstva.[37][39][863] Vitamn C predchdza toxmii (mono prostrednctvom vazodilatcie).[445] Nemali by sme zanedba ani nroky poprodnho hojenia, ktor meme smelo prirovna k pooperanm. Toto by mohlo vies k niiemu obsahu vitamnu C v mlieku. Poas obdobia dojenia sa mnoho ien sauje na bolesti kbov, krvn podliatiny, vypadvanie vlasov, dokonca zubov, navu, infekcie. Vzhadom ku nrokom poprodnho hojenia, stresu, nedostatku spnku a nrokom dieatka, ktor potrebuje vitamn C na svoj rast, tieto skorbutick prznaky u mamiky mu skutone znamena skorbut. Dojiace matky by mali dsledne uva dostaton dvky vitamnu C, pretoe tm chrnia svoje diea pred infeknmi ochoreniami.[359] Aj poda konzervatvnych odhadov, tehotn ena potrebuje 3-nsobok a dojiaca 2nsobok svojho benho prjmu.[359][864] Nedostatok vitamnu C nepriaz nivo ovplyvuje vvoj mozgu dieaa.[991] Dleitm doplnkom v tehotenstve je kyselina listov. Viac v kapitole

215 / 292
alie dleit ltky.

216 / 292
Kadodenn pouvanie
Vitamn C m vea pozitvnych vplyvov na zdravie, kadodenn uvanie je dleitm predpokladom zdravia. Dlho sa uvaovalo, i vitamn C skutone predluje ivot, hoci vetky daje tomu nasvedovali. Tto schopnos sa potvrdila nad vetky oakvania, dokonca u pri vivovej dvke 300mg denne.[130][865] Vzhadom k tomu, e v inkubanej dobe vrusovho ochorenia doku aj relatvne menie dvky vitamnu C ochoreniu bu plne preds, alebo vrazne zmierni jeho priebeh, je pravdepodobn, e vyie udriavacie dvky mu vo vekej miere preds vnejm vrusovm ochoreniam. Ak je niekto asto vne chor, tak mu pravdepodobne nieo chba, a dos mono je to okrem inho aj vitamn C.[39] Pacient, ktor uval tolerann dvky aspo 6 denne po dobu aspo tda, si me stanovi udriavacie dvky. Ak spozoroval neakan prnos v nejakom chronickom ochoren, naprklad vyistenie nosovch dutn, tlm alergie, alebo nrast energie a podobne, mal by njs minimlnu dvku, ktor stle ete preukazuje tento priazniv vplyv, a pokraova v dlhodobom kadodennom uvan.[44] Vetci ostatn mu uva ben denn dvky: dospel 10g, a deti do 10 rokov 1g na kad rok veku. Optimlne je rozdeli ich do 3-4 porci v priebehu da. Spozoruj istejiu a aktvnejiu myse, vkonnejiu pam, a menej unaven telo.[37];[22][1] Poas stresovch dn sa mu dvky zvi. Vina ud doke oskoro intuitvne (alebo chuou) vycti svoju aktulnu potrebu.[44] Pacienti uvajci vek dvky poas dlhch obdob by mali zvi doplnkov uvanie vitamnu A a minerlov.[44] Jednm z postupov, ako odhali svoj individulny dopyt (hladinu saturcie), je zvyova kad de shrnn denn dvku o 1g. Po dosiahnut dvky, ktor vyvolva mierny diskomfort v revch, znime o 1-2g; toto je naa ben tolerann dvka.[866] Dlhodob uvanie vych dvok vitamnu C vedie postupne k nrastu priemernej hladiny v plazme a vytvoria sa vie rezervy v tkanivch. Toto me zohra lohu poas toku ochorenia alebo kancerogenze - dostup nos vitamnu C okamite v ase aktnej potreby, jeho schopnos elimino va von radikly, me zabrni prepuknutiu ochorenia.[50] Po dlhodobom pouvan vysokch dvok me nasta urit druh zvislosti: metabolizmus si zvykne na vysok mnostv a ak sa uvanie nhle preru, mu nasta nhle problmy, ako nachladnutie, nvrat alergi, nava a podobne. asto ide jednoducho o nvrat tch ochoren, ktor mal pacient u pred uvanm vitamnu C, a natoko si zvykol na ich stup a na celkov zlepenie zdravotnho stavu, e po preruen uvania pociuje nepohodlie, ke sa tieto problmy zrazu vrtia. Udriavacie dvky 4g/de ete nezvykn spsobi tento druh zvislosti. Niektor udia potrebuj a 10-15g denne, pravdepodobne kvli pecilnym metabolic

217 / 292
km potrebm, ktor prekrauj ben priemer. Vysok udriavacie dvky uvaj aj pacienti s chronickmi alergiami.[44] Klenner u svojich cca 3 000 prpadov spozoroval, e pribline 15% ud potrebuje viac vitamnu C ne je ben priemer.[39] Kad, kto uva vysok udriavacie dvky, by mal ma o tom zznam v karte poistenca i inch vhodnch miestch, pre prpad, e by sa dostal do stavnej lieby (naprklad porazovej hospitalizcie). Lekr mus repektova tieto potreby, pretoe nhle preruenie prjmu a nsledn paradoxn hypovitaminza me potencilne spsobi ok, srdcov prhody, zpal l, zpal pc, alergick reakcie, nchylnos na infekcie at.[44][43]
Hemodialza, transfzia
1. Ke nh po hemodialze ustupuj s vitamnom C a jeho kombi nciou s vitamnom E.[867] 2. Rieenie nedostatonosti eleza u hemodialyzovanch pacientov je otvorenou tmou.[868] 3. Prevencia srovej hepatitdy. Dialyzan stroj treba preplchnu 50g AS.[39] 4. Pri transfzii, prevencia hepatitdy. 1. Japonsk nemocnin tm dosiahol znenie vskytu hepatitdy B zo 7% na 0,2% (ie 35-nsobne) u pomocou dvok aspo 2g vitamnu C denne. Autori uzatvraj, e vek dvky vitamnu C s kov pre blaho pacientov.[22][622] 2. tdia v USA vak tento efekt nepotvrdila pri stnych dvkach 3,2g denne (rozdelench na 4800mg poas da).[881] 3. Vyie dvky s spoahlivejie;[44] 10g AS do krvnej jednotky (pinta=0,437l) zabrni prenosu hepatitdy.[39]
In
Dlhodob dostatok vitamnu C predchdza nsledkom chronickch otrv, ktor s najm v mestskom prostred, celkom ben - oxidom uhonatm, akmi kovmi, cigaretovm dymom a in.[1][37][15] Tieto mu in vies k oslabeniu srdcovocievneho systmu a ochoreniam.[1] U chronickho alkoholika vitamn C ochrni pee pred degene ratvnymi zmenami a cirhzou, sta dlhodobo 10g denne.[9] 10-11g vitamnu C a 200-400mg pyridoxnu (B6),[37] alebo B-komplexu, [39] stne, denne, ochrni pred potpanm moskytmi.
20% ud navye potrebuje 100mg pyridoxnu tdenne, IM.[37] Pozor: dlhodob vysok dvky pyridoxnu, predovetkm nad 500mg denne, s toxick.[204]
1g denne zni nevyhnutnos chirurgie pri akostiach s medzistav

218 / 292
covmi platnikami. Pri tolerannch dvkach zniuje boles chrbta pribline o 50% a zmenuje akosti s narkotikami a svalovmi relaxantmi, avak potrebn je aj alia podporn lieba.[44]
10g denne je prevenciou intervertebrlnej ruptry platniky. Na opravu a drbu niekedy jednoducho treba primeran mnostv.[39]
U maratnskych becov sa ukzal znane ni vskyt po-pretekovch respiranch ochoren, ak uvali denne 600mg vitamnu C.[222]s117 1g denne vrazne predchdza nachladnutiu.[9] Vyie dvky maj v vplyv deti uvajce 2g denne s chor zriedkavejie, ne dospel uvajci 1g denne.[459][869] udia, ktor dlhodobo preventvne uvaj 3-5g denne, s vemi odoln voi infekcim dchacch ciest.[9] Vitamn C vrazne zniuje vskyt zpalu pc.[870] 1g na kad rok ivota (5-ron dostane 5g) denne, a 10g pre 10ronch a starch, predchdza zubnm kazom. Je dokonca mon, e zubn depozity s vlastne pred-skorbutickm znakom a kad, u koho sa vyskytn, by mal uva aspo 2g denne.[1][39]

Diskusia
219 / 292
Diskusia
Konvenn medicna uznva a propaguje vitamny ako podporn liebu, avak jej skuton vznam sa v praxi podceuje tak u lekrov, ako i pacientov. Indikciou me by aj n kapitan systm, kde vitamny s silne diskriminovan oproti mnohm inm liekom, hradenm poisovou, a tento ekonomick faktor ete viac oslabuje podporn strnku lieby. V podobnom zad je aj podpora antibiotickej lieby probiotikami. Diskusia o odporanej dennej dvke vitamnu C nie je nov a oficilne normy s vemi konzervatvne. Sasn modern ivotn tl sm osebe zvyuje stresov za, a kad ochorenie rchlo vyerpva u i tak nzku hladinu vitamnu C, trvale oderpvan zneistenm prostredm. Lieba je potom pomal, rany sa nehoja a nastvaj recidvy ochorenia a opakovan infekcie. Modern lovek vak len ako pripa, e prinou me by tak jednoduch a zsadn vivov nedostatok. Prispieva k nemu aj neastn irok prijatie publikovanch minimlnych dvok za tandard, ktor zvzuje ruky aj lekrom - t sa zdrhaj predpisova adekvtne lieebn dvky, pretoe s rdovo vyie a medicna veobecne nem rada poruovanie zlatch tandardov. Problm dvkovania nie je objavom megaskorbickej lieby. Historicky, aj peniciln bol spoiatku nespen kvli nedostatonmu dvkovaniu. Ani lieba hyperdvkami nie je novinkou tie sa vyuva aj pri penicilne. Megavitamnov lieba ako tak nie je nov megadvky vitamnu B12 sa pouvaj naprklad pri liebe zhubnej anmie a niacnamid (B3) pri liebe pellagry.[1] Je zhadou, preo sa nevyuvaj aj farmakologick megadvky vitamnu C. Vznam vitamnu C a blahodrny vplyv na liebu si dobre uvedomovali u bojovnci proti kiaham, ako bol Dr. Campbell.[634] Avak hyperdvky vitamnu C ako hlavn nstroj lieby zostvaj dodnes nepovimnut. Vitamn C m tak irok vplyv na cel telo, e publikcie o jeho lieebnom potencili paradoxne mu vzbudzova a nedveru, hoci pochdzaj od renomovanch autorov. Lekri s zvyknut vyuva pecifick medika menty so pecifickm inkom, a vitamn C do tohto konceptu vbec nezapad so svojm irokm zberom na mnostvo typov problmov. Vyplva to vak jednoducho z faktu, e vitamn C je zkladnm prvkom metabolizmu; podiea sa na takom rozsiahlom spektre biochemickch dejov, e ako pomenova systm, na ktor by nemal zreten, alebo dokonca kov vplyv. Treba si uvedomi, e udsk telo pozostva z milird buniek, ktor uskutouj tisce biochemickch reakci, a potrebuj k tomu len tucet vitamnov, take vznam kadho z nich je samozrejme obrovsk. Vitamn C je zrove najbezpenejou a najcennejou substanciou, ak m lekr k dispozcii.[1] Ak by niekto podozrieval vitamn C ako prli vek zzrak, mal by si uvedomi, e u samotn vylieenie skorbutu v priebehu dn pomocou niekokch stoviek mg meme

Diskusia
220 / 292
povaova za zzrak. Farmakologicky inn dvky vitamnu C s len o nieo vm zzrakom, ne inn dvky inch antibiotk, ktor taktie vylieia ochorenie do niekokch dn. Stravovacie nvyky civilizovanho loveka s vemi aleko od erstvej a pestrej stravy, ktor patr medzi nevyhnutn podmienky dobrho zdravia. Pravdepodobne existuj aj in dleit substancie, ktorch nedostatok spsobuje zhorovanie zdravotnho stavu, a ktor by pri dostatonch dvkach mohli zabrni komplikcim ochoren alebo ich rapdne vyliei. Tieto substancie stle akaj na odhalenie a na vvoj lieebnch reimov, ktor bud pravdepodobne rovnako nezvyajn, ako u vitamnu C.[44] Pouitie vitamnu C ako antibiotika a prekurzora tvorby protiltok vyzer asi prli jednoducho. Celkom benou reakciou na informcie o liebe vitamnom C je: Keby to bolo tak dobr, vetci by to tak robili. A z tejto prostej predpojatosti to vina lekrov ani nikdy nesksi, m po tisci krt uzavr aliu obrtku tejto cyklickej argumentcie. A takto sa mentlne vraciame ku skorbutickm genercim z prvej, historickej kapitoly tejto knihy, a k nadasovmu vroku jednho nositea Nobelovej ceny. Ak by sa nhodou stalo, e sa tieto informcie dostan do povedomia irej verejnosti na Slovensku, d sa oakva, e promptne vznikne tdia alebo rozhovor v mdich, ktor op definitvne popr akko vek prnosy. Pravdepodobne pritom op raz zopakuj chyby predchdza jcich tdi, najm nedostaton a/alebo krtkodob dvkovanie. Akko vek tdia je vopred zmton a zbyton, ak nedodr odskan dvko vanie a metodiku. Klenner[39] po dlhoronej praxi skontatoval, e niektor lekri radej stoja a pozeraj sa, ako pacient zomiera, ne aby mu podali vitamn C pretoe ho skrtka a definitvne povauj len za vitamn. Do akej miery to plat o slovenskch lekroch?

Doslov
221 / 292
Doslov
o viedlo technicky zameranho loveka ku napsaniu publikcie o vita mne C? Sksim to objasni. K tme som sa dostal vekm oblkom. Zbieral som informcie o vakcnach kvli zveniu ich rizk a dajnch prnosov. V publikcich som, tu a tam, narazil na zrnk mdrosti: Vitamn C neutralizuje tetanotoxn. Vitamn C inaktivuje vrus besnoty in vitro. Postupne vo mne zrela otzka: O om t udia rozprvaj? Hoci som vemi nedveriv voi alternatvnej medicne, ke al lnok poloil otzku Patr vitamn C medzi monosti?, rozhodol som sa to zisti. Vyhadva ma dostal k fascinujcim nadasovm publikcim Dr. Klennera. Ohromila ma pokora, vedeck svedomitos a jednoduch logick zvery, ktor tento skromn lekr publikoval udskm, hoci odbornm tlom. Uvdzal mnostvo prpadovch tdi lieby, a pritom nerobil iadne tajnosti otvorene sa delil o cenn, ako vybojovan metodick postupy. Cti z nich osobn, starostliv prstup k pacientovi. Lekr z poslania, aj na svoj kor,[940][942] a pritom ho na medicnu museli prehovori.[37] lnky pojednvali o innej liebe chorb, o ktorch som mal povedo mie, e s nelieiten. Vyctil som, e tie informcie s cenn a mohli by sa zs v prpade choroby. Lene postupne zaalo by informci privea a pochopil som, e ak maj by pouiten, musm si ich dopredu usporiada a uceli. Zaal som pre seba psa aksi zoznam lieebnch postupov, ktor sa postupne znepokojivo rozrstol v niekokostranov lnok. m viac rstlo mnostvo rieitench ochoren, a tvrou v tvr zdravot nm problmom u znmych a rodiny, zaala ma ai otzka, i by som sa o svoje zistenia nemal podeli. Toto prinieslo so sebou bremeno obsiah lejej, poctivejej a lepie zdokumentovanej prce, ne som pvodne zamal. Napsanie tejto knihy som neplnoval. Priznvam, e spracovanie odbornch medicnskych lnkov nebolo jednoduch. Najvie problmy mi robil preklad medicnskych termnov do sloveniny a predpokladm, e odborne zdatn itate objav mnostvo iritujcich nedostatkov. Celkov koncept som absorboval pomocou zdra vho sedliackeho rozumu a skromnch zkladnch vedomost o biolgii. Avak rd by som rozptlil obavy a predsudky ohadom mojej zjavnej neodbornosti mj vlastn vskumn prnos je minimlny, lnok v podstate len zha vsledky publikovanch prc, take ich relevantnos prosm riete u v kontexte ich autorov. Svoj prnos vidm v tom, e som tieto prce priblil slovenskmu itateovi v, dfam, prstupnej forme. Netvrdm, e som vetkmu porozumel; prve preto niektor informcie sprostredkvam ako s, a nechvam na odbornosti itatea, aby ich s vhodou spracoval a vydoloval zo Zdrojov vie bohatstvo. Mono je trfal, e som tto tmu nenechal na lekrov, avak ako vidte, nebol v tom iadny nekal zmer. Vnmajc mnostvo kontroverzie

Doslov
222 / 292
v medicne, som vlastne rd, e nie som sasou ortodoxnho dogma tickho systmu medicny, pretoe keby som bol, pravdepodobne by som tmu u pri prvom kontakte zavrhol, na zklade veobecne rozrench predsudkov, alebo by som sa k nej cez tandardn kanly nikdy nedostal, alebo by ma odpsali kolegovia na zklade predsudkov v prpade, e by som sa poksil zistenia publikova. Navye by ma trpilo, e zoi-voi tlaku na tandardn postupy by som nemohol pacientom inne pomha v rozsahu dostupnch monost. Niekedy prve odbornci u rezignovali na platn status quo, a prve udia zvonku ktor nevedia, e sa to ned, mu rozpr di stojat vody a spochybni zaveden dogmy, ako je naprklad veobecn presvedenie, e polio sa ned liei.
Evolcia alebo stvorenie?

Tto kapitola je osobnou vahou autora a predstavenm nzorov. Nikomu ich nevznucujem a cten itate s nimi nalo poda svojho presvedenia. Vedci, skmajci vitamn C a okolnosti jeho syntzy, sa asto zaoberali vahami, kedy a preo dolo ku genetickej poruche, ktor mala za nsledok nefunknos enzymatickho systmu vroby vitamnu C u niektorch cicavcov. Odhadli to na obdobie medzi neskorm paleocnom a kreatocnom, a ako prinu odhadli mon vbuch supernovy, ktor mohol zasiahnu Zem vysokmi dvkami iarenia.[8][952];[22][1];[7][981] Z pohadu evolcie je otzka iroko rozdiskutovan, ale ja som zstancom konceptu stvorenia, a v tomto smere som nenaiel iadne odpovede. Moje otzky maj pritom podobn zklad: preo syntza u loveka nefunguje, a odkedy? Ako logick vysvetlenie sa priamo ponka Genesis kapitola 6, kedy pre skazenos udstva Boh usdil, e udsk ivot skrti na 120 rokov. oskoro nato prikzal stava Nochovi korb a zniil svet potopou. Potopa vak nemusela znamena len vodn ztopu, ktor zanechala po sebe obrovsk vrstvy usadenn a fosli je pravdepodobn, e zahala vek zmeny v planetrnom usporiadan.[951] Je mon, e prve vtedy Boh zmenil sklon zemskej osi, o vyvolalo obrovsk tektonick katastrofy pohyb litosferickch dosiek, zemetrasenia, vyvrsnenie dnench pohor... a tie nstup ronch obdob, o potvrdzuje Genesis 8:22. Na prechodn as mohla nasta aj adov doba. Naruilo sa geomagnetick pole planty, vaka omu zaalo na povrch Zeme prenika viac kozmickho iarenia, o zrejme viedlo k oraz meniemu vzrastu rastln a ivochov, dovtedy obrovskch rozmerov, ako potvrdzuj foslie rastln, hmyzu, i vych ivochov. Poda nasledujcich rodokmeov v Biblii (Genesis 11) vidno, e udsk vek odvtedy stabilne klesal a na Bohom stanoven mieru okolo 120 rokov. Je zaujmav, e evolucionisti datuj stratu schopnosti syntzy vitamnu C prve na obdobie, kedy dolo k stupu dinosaurov a rozmachu cicavcov, v ase planetrnej katastrofy, ktor priniesla vplyv intenzvneho kozmic

Doslov
223 / 292
kho iarenia.[8] Strata syntzy vitamnu C mohla by sasou opatren, skracujcich udsk vek, alebo jednoducho nsledkom tchto udalost. Alebo nsled kom nejakch neskorch udalost. Avak potiato to ete nepredstavuje tragdiu, kee vekty zvierat s nefunknm gnom GLO maj dostatok vitamnu C vo svojej prirodzenej strave, a ako ukazuj vskumy Paulinga, aj lovek konzumujci prrodn, prevane rastlinn stravu, najm v podobe surovch plodov, by mal dostatok vitamnu C aj inch vitamnov.[151] A udsk zriadenia, ktor zaviedli chudobu, hlad, monotnnu stravu, a v poslednom storo aj nutrine mizern industrializovan stravu a nevyven exploitciu pdy, a tieto okolnosti spsobili nedostatok vitamnov, stopovch prvkov a alch vivnch ltok, ktor ved k chronickm ochoreniam, vrtane chronickho subklinickho skorbutu. Som presveden, e Boh vo svojej zvrchovanosti a milosti vloil do mnohch rastln, ako aj do benej stravy, lieky pre vetky choroby, ktor predvdal, e nastan u generci ud, ijcich oraz neprirodzenejm spsobom. Nemm o tchto prrodnch liekoch dostaton vedomosti, ale celkov obraz dokem rozpozna. Skutonos, e u samotn zkladn vitamn, akm je C, me by liekom pre tak irok skupinu chorb, ako dokumentuje aj tto kniha, je plne v slade s Boou rozdvajcou povahou. Neochota medicny prija jednoduch prirodzen lieky, a jej tvrdoijn presadzovanie bu dogmy nelieitenosti, alebo umelch liekov, namiesto dkladnho vskumu potencilu tch prrodnch, zase sved o hlbokom pde udstva do nerozumnosti a otroctva peaz. Zdravie tela je doasn, ale Boh sa ete tedrejie postaral o uzdravenie ducha loveka, prostrednctvom svojho milovanho syna, Jeia Krista. Toto je vak u celkom in tma.
Osobn sksenosti s vitamnom C

Od tmy nie som celkom odosobnen, pretoe niektor uveden poznatky som pozoroval v praxi, a niektor postupy som skal na sebe, a ukzalo sa, e nieo na tom bude.
Naprklad u viem, ako prjemne doke vitamn C eliminova stres. Napokon, zvierat zrejme dobre vedia, preo poas stresu prudko zvyuj produkciu vitamnu C! Moja prv protistresov sksenos sa odohrala na prodnej sle, kde som v naptom oakvan potomka pojedal megacka kad pol- a tritvrtehodinu. Bol som prekvapen, ako dobre to funguje. Pred dlhodobm uvanm vych dvok som mal repekt, ale presvedil ma fakt, e u vetkch cicavcov s tieto mnostv celkom normlne. Po 2 mesiacoch uvania 2-4g denne sa protistresov efekt postupne stabilizoval a u sa neobjavuje plenie pri srdci vo chvach hnevu alebo prudkho stresu. Aj popri stabilnch dvkach, telo si skutone doke vypta, koko potrebuje

Doslov
224 / 292
niekedy mi skoro cel de nechba, inokedy mm na jednoducho ohromn chu. Ak mte deti, tak pravdepodobne poznte tie dni, ke jednoducho provokuj a s mimoriadne protivn. Zvyajne je rieenie jedno duch zobra ich von vybeha. Ale raz, ke boli niekoko dn zavret doma pre chorobu, a von sa pre zl poasie nedalo s, vystrjali tak, ako nikdy predtm. Nakoniec sa im podarilo svojimi protivenstvami plne utva ma aj manelku. Ke som u nevldal, urobil som sebe aj manelke ovocn ds s 3g vitamnu C. Ke sa inok do 15 mint nedostavil, urobil som al. Manelke to stailo, ja som si musel da ete jeden, km som poctil, ako stres odplval, bol som op pokojn a dokzal som deti riei s patrinm nadhadom. Ten stup stresu nm obom vemi dobre padol.
In pozorovanie: pri celkovom oslaben organizmu, najm pri nachladnut, som zvykol mva opar na stach, v trvan 4-5 dn. Po 2 mesiacoch uvania vitamnu C sa to redukovalo na necel 2 dni a rozsah i bolestivos boli omnoho menie. Pribline za pol roka uvania by sa vraj mala vrazne posilni imunita. Skutone, u po 4 mesiacoch opar nadobudol tak priebeh, e niekokokrt som ani s istotou nevedel, i naozaj vypukol, a napokon sa prestal objavova plne. V kombincii s opatrne pridanm obasnm vitamnom D (najm pri prvch nstupoch prznakov choroby) tto zimu oraz spenejie odolvam tradinm ndcham a snusitdam. Podarilo sa mi u niekokokrt odvrti chorobu, ktor by som predtm povaoval za vec ist. Ke som sa pokal tolerannmi dvkami odvrti nabiehajce nachladnutie, vyskal som si u aj Cathcartom spomnan charak teristick rozhovor s vlastnmi revami (mogensprache), ktor nastva ako predzves, e vyie dvky by u viedli k hnake. Taktie som si overil zmeny revnej tolerancie, pretoe v ase, ke som bol zdrav a iba som sa saturoval kvli potencilnemu stresu, mi u dvka 7g spsobila neobvykle siln, hoci jednorzov hnaku. Problm bol v tom, e nielene som bol u saturovan, ale uil som naraz vea, a zrove som vypil vek mnostvo (cca 1,5 litra) tekutn, take nevstreban vitamn C u nemalo o zabrzdi na jeho rchlej pti revami. Raz som podcenil obleenie v premenlivom aprlovom poas, take som dos rchlo zaal pociova, e pravdepodobne ochoriem z prechladnutia. Zaal som profylakticky uva cca 3g 2h, a vysok revn tolerancia mi potvrdila, e skutone bojujem so zanajcou chorobou. Kee som predpokladal len ben prechlad nutie, netlail som sa a do tolerannch dvok, ale pokraoval som v tomto odhadnutom dvkovan, ctiac, e som k tolerannej hranici pomerne blzko. Po cel as som sa ctil dobre, ale kee revn tolerancia bola vysok, v uvan som pokraoval. Normlne som chodil do prce, kad de preiel peo niekoko kilometrov. Po 5-

Doslov
225 / 292
tich doch uvania som pred spanm uil meniu dvku, a nasle dujce rno, ke hladina vitamnu C v mojom krvnom obehu u bola podstatne niia, som odrazu a nhle dostal vemi neprjemn a intenzvne prznaky ndchy! Zrazu mi opuchol nos, zaal tiec, hrdlo kriabalo a ctil som sa maltny. Ihne som uil alie 3g a prznaky sa do pol hodiny vytratili rovnako rchlo, ako sa predtm objavili! Mimochodom, o dve hodiny na to som absolvoval cca 4-kilometrov pochod so zverenm dlhm, strmm kopcom, tlaiac 30kg kok, aktivita to nron aj pre zdravho jedinca. Hoci som sa znane spotil, nenastali ani typick chrpkov bolesti svalov, ani in prznaky nachladnutia! Pokraoval som v uvan vitamnu C ete alie 2 dni, poas ktorch mi zaala revn tolerancia u klesa, take som dvky postupne znil na ben udriavacie 3-4g. Toto moje pozorovanie presne zodpoved tvrdeniam Cathcarta vitamn C nemus nutne skrti trvanie ochorenia, ale tolerann dvky (alebo blzke k nim) ho doku plne zamaskova, take lovek je prakticky bez prznakov a me plne fungova. Overil som si to viackrt a cko ma podralo v takch situcich (vyptie, choroba a stres naraz), ktor by som in fyzicky neuvldal.
Raz som pri dolieovan ndchy uval 1500mg 2h, a ako som dvky znioval, objavila sa nhle boles bedrovho apartu. Ten ma zvykol bolie aj predtm, ale vitamn C boles zamaskoval, take sa objavila a pri znen dvok. Som meteosenzitvny a pri prudkch zmench atmosfrickho tlaku ma zvykne bolie hlava v svislosti s krnou chrbticou. Napriek vdatnmu prjmu tekutn, asto pomhal len paracetamol, po kto rom som si musel ahn spa, a do rna, in sa boles vrtila. Naposledy pri nezvyajne prudkom nstupe bolesti som vak usdil, e boles hlavy m svoje biochemick priny, a tlmenm bolesti sa priny nevyrieia. Napadlo ma, e v bolesti by mohli by zapojen von radikly a bolo by vhodn ich spacifikova, aby nekodili mozgu. Uil som 9g vitamnu C, samozrejme s tekutinami, a do pol hodiny boles prestala. Na rozdiel od pritlmenia paracetamolom, po vitamne C som sa do konca da ctil vemi dobre, spokojne a aktvne! Do veera som uil postupne ete niekoko gramov vitam nu C, ale iadna hnaka nenastala, z oho vyplva, e organizmus tieto mnostv skutone potreboval, a e predpoklad bol zrejme sprvny. Toto moje pozorovanie si overila aj rovnako meteosenzitvna kolegya, ktor in potrebovala ibuprofn na zmiernenie bolesti. Na zklade mojej sksenosti uila 3g vitamnu C a bolesti jej prestali aj bez analgetk. Pri svadbe mjho brata sme zaili s manelkou dos stresov kvli naim deom, ktor samozrejme nevldali ticho sedie (to je nepriro dzen a neprjemn aj pre dospelho), a zrove sa odohrvala frontlna zmena, take popoludn ma napriek 3-gramovej dvke

Doslov
226 / 292
vitamnu C zaala pobolieva hlava, omu nezabrnila ani alia dvka po 2 hodinch. Podveer som bol vyerpan a pre boles hlavy som u zvaoval monos, e z hostiny budem musie ods a ahn si spa. Rozhodol som sa da ete posledn ancu vitamnu C, ktor som uil v dvke okolo 7 gramov. Po 10 mintach boles ustpila a za alch 5 bola celkom pre, bol som vesel, ovilny a ctil som sa vborne.
Inokedy som dostal virzu po vekom vyerpan a akom strese, teplota mi stpla sce iba na 37,7 ale ctil som sa celkovo zle. Neakal som, km choroba pokro, a dal som si hne 6g vitamnu C s citrnovm ajom (samozrejme stle dbm na tekutiny). Teplota sce hne neprestala stpa, do 2h ete dosiahla 38, ale aj ke bola vyia ne predtm, napodiv som sa v tom ase u ctil omnoho lepie! Cca 4-5h od prvej dvky som si dal alch 5g a ahol som si spa (bol u veer). Rno som bol u OK, ctil som sa vborne a iadna teplota sa u neopakovala. Vaka Bohu za to. Narazil som na zmienku o pouit 3% roztoku kyseliny askorbovej ako kvapiek do nosa, vyskal a zistil, e naozaj pomha, predo vetkm ako inn antibiotikum, a iastone spsob aj uvonenie sliznice. Uva vak treba rzne a krtko. To znamen, kvapka tak, aby sa cel sliznica dkladne namoila (uvdzali a 25 kvapiek do kadej nosovej dierky), zatekanie do hrdla je skr iadce, hoci nie prjemn. Opakova niekokokrt denne, ale liebu po nieko kch doch ukoni. Pri nstupe infekcie niekedy sta aj jedno-dve uitia a infekcia sa vytrat. Od toho som odvodil pouitie 3% roztoku ako kloktadla. Chce to sebazaprenie a cvik, pretoe je to strane kysl, ale pomha tak, ako mi nepomohlo iadne in kloktadlo. Moje hrdlo obas bol skr z chronickch prin ne kvli aktnej infekcii, a vtedy ben kloktad l skr kodili ne pomhali. Vitamn C mi pomohol v obidvoch prpadoch. Pri kloktan je mon prehta. Hne po kloktan si vyplachujem sta a umvam zuby, aby na nich kyselina askorbov neostala a nepokodzovala sklovinu. Ke hovorme o zuboch, odkedy uvam vitamn C, skutone sa mi prestal tvori zubn kame. Ben pracovn de zanam tm, e si uvarm aj. Od ierneho som preiel ku zelenmu, ktor m antioxidan inky, take je pravdepodobn, e s vitamnom C psob synergicky. Naa tvrd voda m po prevaren v rchlovarnej kanvici hmlist, priesvitn konzistenciu, a obsahuje iastoky vodnho kamea. Pridm mal lyiku kyseliny askorbovej (cca 2-3g). Voda zane mierne umie, pevn kusy usadeniny bublinkuj. Vitamn C sa rozpa omnoho lepie v mierne teplej vode ne v studenej, a v horcej je rozpusten za mintu aj bez mieania. V tom ase je voda u ra, vina usadenn je pre, vitamn C je zreagovan na zmes askorbtov, oho

Doslov
227 / 292
dkazom je aj fakt, e aj v tomto tdiu vbec nie je kysl, hoci in m kyselina askorbov podobn okysovaciu schopnos ako potravinrska kyselina citrnov! A po rozpusten vitamnu C vymkam do aju citrn; keby som citrn pridal skr, tak by aj jeho kyseliny reagovali s tvrdou vodou a vsledn chu by nebola dobr. Pvodne som citrn pouval len pre chu, a neskr som sa dozvedel, e je to vemi bohat zdroj flavonoidov, ktor posiluj inok vitamnu C, a zrove obsahuje citrty, ktor s prevenciou oblikovch kameov. ie citrn je dobr voba. Cukor u neprid vam, aby som nepodkopval imunitn systm; pvodne som sa bl, i budem schopn pi nesladen aj, ale s vitamnom C sa pije skutone dobre a za dopoludnie vypijem aj 1,7 litra a toko isto popoludn. Nutricionisti tvrdia, e pre dobr innos imunitnho systmu je potrebn vypi denne aspo 2,5l vody.
Syn (5r) dostal ovie kiahne. Kee som nechcel riskova horky, ktor raz u u neho pri vrusovom ochoren skonili hospitalizciou, a nechcel som riskova komplikcie - som presveden, e najlepm spsobom, ako im preds, je ma nad vrusovmi ochoreniami kontrolu koko je mon, dva jasn prevahu imunitnmu systmu dval som mu teda od prvho da vsypu B-komplex v cca 3nsobku benej dvky, a 1000mg vitamnu C kad 2-3h, a dokm dostal trochu rediu stolicu, potom som predil interval na cca 4h. Dbal som, aby vea pil. V tomto reime sa teplota rchlo znila na normlnu rove, bol cel de dobrej nlady, mal dobr apett, vyrok cca 40. Veer iiel ku starm rodiom, ktor nedveruj vitamnu C, take dvkovanie bolo preruen. Nasledujci de sa mu vrtila teplota, prakticky nejedol, nepil, bol spav, vemi podrden a plaliv. Veer mal u vye 150 vyrok. Dostal 500mg vitamnu C, po pol hodine u nebol tak podrden a zaal pi. Dostal alch 1000mg, o 15 mint mal dobr nladu a ptal si jes. Nlada sa mu odvtedy sstavne zlepovala, onedlho bol pln neskrotnej energie, vesel, skkal, behal po dome, liezol po nbytku, po mne, hrali sme futbal do neskorho veera. al de sme pokraovali v miernejej liebe, cca 1000mg kad 4h, vea tekutn. Dostal obleenie na cel telo, bicyklk a vozil sa pred domom (bolo primerane teplo), pod mojm stlym dohadom. Aj ke pri kiahach je vemi vhodn pokoj na lku, bol vemi vesel, energick, nebolo mon ho udra vntri, take som usdil, e by bolo kontraproduk tvne, nasilu ho tam dra a stresova ho. Akonhle by javil prznaky navy, maltnosti alebo podrdenosti, dostal by aliu dvku a iel by dnu. Toto vak nebolo nutn. Avak pre istotu, ako posilnenie ochrany pred nhodnmi slnenmi lmi, a prevenciu senzitizcie, som mu vtedy pridal krtkodobo seln 100g. Hoci tieto dvky vitamnu C ete nie s celkom na rovni skuto nch lieebnch, vyrky mu v priebehu nasledujcich troch dn vymizli skr, ne stihli postpi do tdia chrasty; len tie, ktor u v om boli, sa udrali dlhie, a niekoko mlo (mono 5) ich ostalo po cel dva tdne. Nutn podotkn, e pri takomto dobrom vvoji

Doslov
228 / 292
sme mu dvky vitamnu C postupne znili na cca 4-5x500mg denne, kee vyzeral dobre, teploty vbec nemal a nov vyrky sa netvorili. Avak u druhho syna sa niie vodn dvky, a k tomu ich predasn znenie, prejavilo tak, ako pe Klenner ochorenie sa vrtilo, natartovala sa tvorba novch vyrok, a predil sa celkov as lieenia. Take v dvkovan skutone treba pokraova km nie je choroba plne pod kontrolou.
Mil sksenos zaila naa suseda, ktorej som podaroval fatiku obbench uvacch-cmacch tabliet C 500mg s troma ovocnmi prchuami, ke si chudinka zlomila nohu. Chodila jej pomha vnuka, ale potom cel jej rodina ochorela na chrpku. Dievatko ako jedin neochorelo. Ke sa divili, ako je to mon, prilo neakan dobrovon priznanie malej sleny: to preto, lebo obas chodila potajomky na tie babkine vitamny... Suseda nevedela, e vitamn C me ma takto inok, a ke mi hovorila o tejto ich sksenosti, sama bola v pomykove, i by naozaj mohla by pravda to, o povedala vnuka. Syn maval od 1r okov stavy z bolesti a zaknutia po razoch, upadal do mdlb do niekokch seknd. Odkedy uva profylakticky dvku 1-1,5g denne, skromn z genetickho pohadu, okov stavy sa u nevyskytuj.
Okrem vlastnch sksenost som nazbieral aj niekoko svedectiev z okolia o blahodrnom vplyve vitamnu C.
Jedna ena pri nastupujcich prznakoch ndchy mimovone zjedla cel fatiku cka poas pracovnho dopoludnia, a a dodatone si uvedomila, e ndcha nakoniec neprepukla. In svedectvo hovor o muovi, ktor mal ako pokoden pee a konzumoval kad de ohromn mnostv citrnov a kapustnice, ktor varili kad druh de. Po absolvovan transplantcie, plne stratil zujem o citrny aj o kapustu. Zrejme podvedome ctil, o jeho telo potrebuje, a mono vaka tomu vitamnu C dokzala jeho pee ako-tak fungova do transplantcie. Ten lovek mono va kapustnici a citrnom, e sa transplantcie vbec doil. alie svedectvo hovor o vymiznutch cystch na ttnej aze po dlhodobom uvan 500mg vitamnu C denne, na takto odpor anie endokrinolga: Ja tomu sce neverm, ale niektor star dok tori hovoria, e na ttnu azu je dobr vitamn C, tak to skste. alie svedectvo mlad ena spomna na svoje detsk dchacie infekcie: Star pani doktorka mi vtedy vdy pichla injekciu cka a vpnika. Neviem preo, ale vdy mi to pomohlo. Poznmka: je prznan, e nositemi tchto znalost bola zvyajne len staria genercia lekrov
In svedectv hovoria naprklad o stupe srdcovch problmov.

Doslov
229 / 292
Navzdory optimizmu, neprepadm mnii alieho zzranho lieku. Nemm ambciu sta sa vitamnovm guru. Vitamn C nie je veliek, ale je vynikajcim prostriedkom zvldania choroby a stresu, celkom samo zrejme vyuvanm vetkmi ivochmi. Ako liek je cennou pomocou pri mnohch problmoch, asto prve tam, kde zauvan ben postupy zlyhvaj, a je plne zrejm, e jeho potencil je konvennou medicnou hrubo zanedban napokon, u len zkladn otzka odpor anej dennej dvky je predmetom nekoniacich sporov, za absencie primnej snahy zo strany autort o prehodnotenie vedecky slabo podloench konzervatvnych odporan. Napokon, prve dostvate monos vyska, i aj vm, cten itatelia, nem vitamn C o ponknu. Bute opatrn a nevrhajte sa do toho bez rozmyslu. Zdravie je len jedno. Rozmajte so zdravou dvkou skepsy, no zahote predsudky a riate sa intuciou a vlastnm rozumom. Dfam, e vm tieto strnky poskytn dobr zklad pre utvorenie vlastnho nzoru a pre alie samostatn tdium. Nezabdajte, e pre zdravie je okrem vitamnu C rovnako dleit pestr a erstv strava, dostatok kvalitnho spnku, duevn pohoda, jasn ivotn smerovanie, slnko, pohyb na erstvom vzduchu a in luxusn okolnosti. A nie, nevlastnm iadne akcie vo vitamnovch firmch;-)

Zoznam skratiek
230 / 292
Zoznam skratiek
AS 5D DCA G6PD HDL IM IU IV LDL MG MS NAC NAD, NADH ODD PABA SCO SIDS VLDL askorbt sodn (sodium ascorbate) - vitamn C v mierne zsaditej forme, vhodn pre injekn podvanie Kadch (naprklad 4g AS IV 6h znamen 4 gramy askorbtu sodnho intravenzne kadch 6 hodn) 5% dextrzny vodn roztok pre infziu desoxycorticosterone acett glukzo-6-fosft dehydrogenza high-density lipoprotein intramuskulrne (do svalu) international unit (medzinrodn jednotka) intravenzne (do ily) low-density lipoprotein myastenia gravis multiple sclerosis (roztrsen sklerza) N-acetyl-cysten nikotnamid-adenn-dinukleotid odporan denn dvka zo smrtenho nedostatku) (ako prevencia choroby
para-aminobenzoick kyselina (frakcia B-vitamnov) srdcovocievne ochorenia sudden infant death syndrome (syndrm nhleho mrtia dieaa) very low density lipoprotein

Zdroje
231 / 292
Zdroje
Poas tvorby tejto publikcie boli pouit zdroje na rznej rovni odbornosti. Pvodne som zanal s populrnymi zdrojmi, akm je naprklad Wikipedia. Hoci odbornci by ich mohli povaova za druho triedne, zmerne som ich ponechal, s ohadom na tch itateov, ktor sa chc len dozvedie viac, a populrny tl je pre nich vhodou (sm patrm medzi nich). Odbornk zaiste njde dostatok referenci na preferovan odborn zdroje. Odkaz v texte v podobe [][] znamen, e prv zdroj sa odkazuje na druh. Takto spsob citcie som u niektorch zdrojov zaviedol preto, aby som uahil prehad o tom, odkia dan tvrdenie pochdza. Zvyajne v prpadoch, kde aj prv zdroj m svoju hodnotu v zrozumitenom zhrnut problematiky, alebo ke som sa k pvodnmu zdroju nedopracoval, aby som overil sprvnos citcie. Najvznamnejie publikcie s farebne vyznaen. Niektor lnky som dokzal vyhada na Internete v plnom znen, vtedy uvdzam URL. Niektor lnky s vak vone dostupn len na rovni abstraktu, a pln znenie sa d zska len po registrcii a hrade. Predpokladm, e itatelia s vedeckm zameranm prstup k tmto archvom maj. Aj ke pri niektorch zdrojoch neuvdzam URL, stle mu by niekde na Internete dostupn, len som ich pre krtkos asu nevyptral. Najlepie sa vyhadva pomocou samotnho nzvu lnku, prpadne spolu s priezviskom autora. Iba pri niektorch zdrojoch uvdzam PMID, PMCID, DOI. Ak tieto daje uveden nie s, aj tak sa publikcia me nachdza v prslunch katalgoch. lnky, indexovan v PubMed Central, maj svoj zznam na adrese: http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?artid=XXX (XXX je slo PMCID) popri originlnom zdroji, tu je druh najvia anca zska kompletn lnok. lnky, indexovan v Medline, maj svoj zznam na adrese: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/YYY (YYY je slo PMID)
lnky, ktor maj pridelen DOI, maj svoj zznam na adrese: http://dx.doi.org/ZZZ (ZZZ je slo DOI)

Zdroje
[1]
232 / 292
[2]
[3] [4] [5]
[6] [7]
[8]
[9]
[10] [11] [12] [13]
[14]
[15]
Frederick R. Klenner, B.S., M.S., M.D., F.C.C.P., A.A.F.P. Significance of high daily intake of ascorbic acid in preventive medicine. J. Int. Acad. Prev. Med., 1:45-49, 1974. http://www.seanet.com/%7Ealexs/ascorbate/197x/klenner-fr-j_int_assn_prev_med-1974-v1-n1p45.htm alt.: http://www.bittertooth.org/node/1175 alt.: http://www.roccomanzi.it/imp-vitaminerali/scienziati/scienziatidocu/klenner/SigHighDailyAscoAcid/SigHighDailyAscoAcid.htm Tie v: Williams RJ and Kalita DK, editors. A physician's handbook on orthomolecular medicine. 1977. New York: Pergamon, p 51-59. ISBN-10: 0080215335; ISBN-13: 9780080215334. Reprinted 1979: New Canaan CT: Keats. ISBN-10: 0879831995; ISBN-13: 9780879831998. Linus Pauling. Robert Fulton Cathcart, III, M.D. An Orthomolecular Physician. The Linus Pauling Institute of Science and Medicine Newsletter, Vol. 1, No. 4, fall 1978. http://www.orthomed.com/PDF/pauling.pdf William Tebb. Compulsory Vaccination in England: With Incidental References to Foreign States. W. Allen, 4, Ave Maria Lamne, E. C. London. 1884. http://whale.to/v/tebb1/comp.html Stone. I.: Studies of a Mammalian Enzyme System for Producing Evolutionary Evidence on Man. Am J Phys Anthropol. 1965 Mar;23:83-5. PMID: 14326959. Stone I. On the Genetic Etiology of Scurvy. Acta Genet Med Gemellol (Roma). 1966 Oct;15(4):345-50. PMID: 5971711. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Stone-1966 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/stone-i-acta_genet_med_et_gemell1966-v15-p345.htm Stone I. Hypoascorbemia, the Genetic Disease Causing the Human Requirement for Exogenous Ascorbic Acid. Perspect. Biol. Med. 1966 Autumn;10(1):133-4. PMID: 6002772. Stone I. The Genetic Disease, Hypoascorbemia: A Fresh Approach to an Ancient Disease and Some of its Medical Implications. Acta Geneticae Medicae et Gemellologiae, 1967 Jan;16(1):52-62. PMID: 6063937. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Stone-1967 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/stone-i-acta_genet_med_et_gemell1967-v16-n1-p52.htm Stone I. The Natural History of Ascorbic Acid in the Evolution of the Mammals and Primates and Its Significance for Present-Day Man. J. Orthomolecular Psychiatry 1: (23): 82-89, 1972. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1972/pdf/1972-v01n02&03p082.pdf alternatvne: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1972 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1972-v1-n2-3-p82.htm Irwin Stone. The Healing Factor: Vitamin C Against Disease. Grosset and Dunlap, New York, 1972. ISBN 0-399-50764-7. http://vitamincfoundation.org/stone/ alebo: http://www.roccomanzi.it/IMP-VITAMINERALI/SCIENZIATI/scienziatidocu/stone/HEALINGFACTVitaC-TUTTO-ING_file/HEALINGFACTVitaC-TUTTO-ING.htm Stone I. Hypoascorbemia, Our Most Widespread Disease. Bull. Nat. Health Fed. 18: (101:6-9, 1972. Stone, I. Megascorbic Therapy of the Disease Called Leukemia. Cancer Control J. 1974;2(1), 1-4. Stone, I. Cancer Therapy in the Light of the Natural History of Ascorbic Acid. J. Int. Acad. Metabology 1974;3(1):56-61. Wendell 0. Belfield, D.V.M. and Irwin Stone, P.C.A. Megascorbic Prophylaxis and Megascorbic Therapy: A New Orthomolecular Modality in Veterinary Medicine. Journal of the International Academy of Preventive Medicine 1975;2(3):10-26. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/belfield-w-j_int_assn_prev_med-1978-v2-n3p10.htm Stone I. The Genetics of Scurvy and the Cancer Problem. J. Orthomolecular Psychiatry 1976;5(31):183-190. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1976/pdf/1976-v05n03-p183.pdf alternatvne: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976c alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976c Irwin Stone, P.C.A., F.A.I.C., F.I.A.P.M. Smokers Scurvy: Orthomolecular Preventive

Zdroje
233 / 292
[16]
[17] [18]
[19] [20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25] [26] [27]
[28] [29]
[30]
Medicine in Cigarette Smoking. Orthomolecular Psychiatry, 1976;5(1):35-42. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976a http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1976-v5-n1-p35.htm Irwin Stone, P.C. - A., and A. Hoffer, M.D., Ph.D. The Genesis of Medical Myths. Orthomolecular Psychiatry, 1976; 5(3):163-168. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976b http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1976-v5-n3-p163.htm Stone I. The CSS Syndrome, A Medical Paradox. Northwest Acad. Prev. Med. 1: (11:24-28, 1977. Alfred F. Libby and Irwin Stone. The Hypoascorbemia-Kwashiorkor Approach to Drug Addiction Therapy: A Pilot Study. Presented at the Western Regional Seminar of the International Academy of Preventive Medicine, July 16, 1977, in San Francisco. Orthomolecular Psychiatry, 1977;6(4):300-308. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1977/pdf/1977-v06n04-p300.pdf tie: Australas Nurses J. 1978 Jan-Feb;7(6):4-8, 13. PMID: 418764. Stone, I.: My Daily Megascorbic Regime for Full Health and Long Life. Better Nutrition, 1977 Dec. Irwin Stone, P.C.A. Sudden Death: A Look Back from Ascorbates 50th Anniversary. Journal of the International Academy of Preventive Medicine, 1978, Volume 5, Number 1, pp. 84-91. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-j_int_assn_prev_med-1978-v5n1-p84.htm tie: Australas Nurses J. 1979 Jul;8(9):9-13, 39. PMID: 112990. Irwin Stone. PC-A. Eight Decades of Scurvy. The Case History of a Misleading Dietary Hypothesis. Orthomolecular Psychiatry, 1979, Volume 8, Number 2, pp. 58-62. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1979/pdf/1979-v08n02-p058.pdf http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1979-v8-n2-p58.htm tie: Australas Nurses J. 1979 Sep;8(11):28-30. PMID: 118729. Irwin Stone. Homo Sapiens Ascorbicus, A Biochemically Corrected Robust Human Mutant. Med Hypotheses. 1979 Jun;5(6):711-21. PMID: 491997. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1979b http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-med_hypotheses_1979-v5-p711.htm Frederick R. Klenner, M.D. Virus Pneumonia and Its Treatment With Vitamin C. Fred R. Klenner, M.D., Reidsville, North Carolina. Read by Title to the Tri-State Medical Association of the Carolinas and Virginia, meeting at Charleston, February 9th and 10th. Southern Medicine & Surgery, 1948; 110(2): 36-38, 46. PMID: 18900646. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/klenner-fr-southern_med_surg-1948-v110-n2p36.htm Frederick R. Klenner, M.D., Reidsville, North Carolina. The Treatment of Poliomyelitis and Other Virus Diseases with Vitamin C. Southern Medicine & Surgery, july 1949;111(7):209-14. PMID: 18147027. http://www.orthomed.com/polio.htm http://www.sparks-of-light.org/polio-vit-c.html http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/klenner-fr-southern_med_surg-1949-v111-n7p209.htm Klenner, F.R.: FatigueNormal and Pathological with Special Consideration of Myasthenia Gravis and Multiple Sclerosis. So Med & Surg., 111:#9, Sept 1949. PMID: 18140958. Klenner, F.R. Hunting and Fishing Magazine, April, 1950. Klenner, F.R. Massive doses of vitamin C and the virus diseases. South Med Surg 113 (4): 101-7. 1951. PMID: 14855098. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/klenner-fr-southern_med_surg-1951-v103-n4p101.htm Klenner, F.R. The vitamin and massage treatment for acute poliomyelitis. South Med Surg 1952 Aug;114(8):194-7. PMID 12984224. Frederick R. Klenner, M.D. The Use of Vitamin C as an Antibiotic. The Journal of Applied Nutrition, 1953; 6:274-278. http://www.whale.to/v/c/klenner1.html http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/klenner-fr-j_appl_nutr-1953-v6-p274.htm Klenner, F.R.: The Treatment of Trichinosis with Massive Doses of Vitamin C and Paraaminobenzoic Acid. Tri-State Medical J., April 1954.

Zdroje
234 / 292
[31]? Klenner, F.R.: The History of Lockjaw. Tri-State Medical Journal, June 1954 [32]? Klenner, F.R.: Recent Discoveries in the Treatment of Lockjaw. Tri-State Medical Journal, 1954 July: 7-11. [33] Klenner, FR.: PoliomyelitisCase Histories. Tri-State Med J., Sept 1956. [34] Klenner, F.R.: A New Office Procedure for the Determination of Plasma Levels for Ascorbic Acid. Tri-State Med J., 5, 1956 [35] Klenner, F.R.: The Clinical Evaluation and Treatment of a Deadly Syndrome Caused by an Insidious Virus. Tri-State Med J., Oct. 1958 [36] Klenner, F.R.: Encephalitis as a Sequela of the Pneumonias. Tri-State Med J., Feb, 1960 [37] Frederick R. Klenner, M.D., F.C.C.P. Observations on the dose and administration of ascorbic acid when employed beyond the range of a vitamin in human pathology. J. App. Nutr., 23:61-88, 1971. http://www.orthomed.com/klenner.htm alternatvne: http://www.nutri.com/wn/klenner.html http://yost.com/health/klenner/klenner-1971.pdf [38] Klenner, F.R.: Response of Peripheral and Central Nerve Pathology to Megadoses of the Vitamin B Complex and other Metabolites. J Appl Nutrit., 25:#304, 1973. http://www.tldp.com/issue/11_00/klenner.htm [39] Lendon H. Smith, M.D.: Clinical Guide to the Use of Vitamin C. Tacoma, WA: Life Sciences Press. 1991. ISBN 0-943685-13-3. Adaptovan z publikcie: Vitamin C as a Fundamental Medicine: Abstracts of Dr. Frederick R. Klenner, M.D.s Published and Unpublished Work. Tacoma, WA: Life Sciences Press. Prv vtlaok 1988. ISBN 0-943685-01X. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/smith-lh-clinical_guide_1988.htm alternatvne: http://www.vitaminc.co.nz/pdf/CLINICAL-GUIDE-TO-THE-USE-OF-VITAMIN-CFREDERICK-KLENNER-MD.pdf [40] Robert F. Cathcart, M.D. Clinical Trial of Vitamin C. Medical Tribune, June 25, 1975. Letter to the editor. http://www.orthomed.com/incline.htm [41]? Cathcart RF. Vitamin C and Viral Disease. Talk presented at the Annual Meeting of the California Orthomolecular Medical. Society, February 19, 1976, San Francisco. [42] Robert F. Cathcart, M.D. Symptomectomy. A chat with Robert Cathcart, M.D. Chemtech, february 1978, str.76. http://www.orthomed.com/chemtech.pdf [43] Robert F. Cathcart, III, M.D. The Method of Determining Proper Doses of Vitamin C for the Treatment of Disease by Titrating to Bowel Tolerance. Orthomolecular psychiatry, 1981; 10(2):125-132. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1981/pdf/1981-v10n02p125.pdf [44] Robert F. Cathcart, M.D. Vitamin C, titrating to bowel tolerance, anascorbemia, and acute induced scurvy. Med Hypotheses. 1981 Nov;7(11):1359-76. PMID: 7321921. UI: 82103335. http://www.orthomed.com/titrate.htm http://www.internetwks.com/pauling/cath/cathmain.html Robert F. Cathcart, M.D. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822 [45] Cathcart RF. Vitamin C function in AIDS. Current Opinion, Medical Tribune, July 13, 1983. http://www.orthomed.com/caids.htm [46] Cathcart RF. Vitamin C in the treatment of acquired immune deficiency syndrome (AIDS). Medical Hypotheses 14(4):423-433, Aug 1984. PMID: 6238227. http://www.orthomed.com/aids.htm [47] Robert F. Cathcart, III, M.D. Vitamin C: The nontoxic, nonrate-limited, antioxidant free radical scavenger. Medical Hypotheses, 1985 Sep;18(1):61-77. PMID: 4069036. UI: AIDSLINE MED/86065001. M8630171. http://www.orthomed.com/nonrate.htm http://vitamax.us/health/vitamin_C.pdf [48] Robert F. Cathcart, M.D. The vitamin C treatment of allergy and the normally unprimed state of antibodies. Medical Hypotheses 1986 Nov;21(3):307-21. PMID: 2879212. UI: 87089182 http://www.orthomed.com/unprimed.htm [49] Robert F. Cathcart, III, M.D. The Third Face of Vitamin C. Journal of Orthomolecular Medicine. 1992;7(4):197-200. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1992/pdf/1992v07n04-p197.pdf [50] Hickey DS, Roberts HJ, Cathcart RF. Dynamic Flow: A New Model for Ascorbate. J of Orthomolecular Medicine 2005; 20(4):237-244.

Zdroje
235 / 292
http://orthomolecular.org/library/jom/2005/pdf/2005-v20n04-p237.pdf [51] Robert F. Cathcart, M.D. West Nile Virus. Doses of Intravenous Sodium Ascorbate Indicated. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822. http://www.orthomed.com/Nile.htm [52] Robert F. Cathcart,M.D. Preparation of Sodium Ascorbate for IV and IM use. Robert F. Cathcart, M.D. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822. http://www.orthomed.com/civprep.htm [53] Thomas E Levy. Curing the Incurable: Vitamin C, Infectious Diseases, and Toxins. Library of Congress Number: 2002093697. ISBN 1-4010-6964-9 (tvrd obal); 1-4010-6963-0 (mkk obal). Xlibris Corporation 1-888-795-4274. Introduction: http://www.tomlevymd.com/book_preview/introduction.html [54] ChildHealthSafety: Vaccines Did Not Save Us 2 Centuries of Official Statistics. http://childhealthsafety.wordpress.com/graphs/ [55] Roman Bystrianyk. Vaccines and Disease An investigative Report. 2002. http://healthsentinel.com http://www.whale.to/a/bystrianyk3.html [56] Carpenter, KJ. The History of Scurvy and Vitamin C. Cambridge University Press, UK, 1986, 8vo, pp. viii, 288, illus. Review: Peter Whitehead. Med Hist. 1987 April; 31(2): 231232. PMCID: PMC1139720. Review: Richard W. Vilter. J. Nutr. 117: 599, 1987. [57] Wikipedia: Thuja. http://en.wikipedia.org/wiki/Thuja [58] Jn Buchanec, Jn Mikler, Peter urdk, Miriam iljakov. Vitamn C o o om (ne)vieme. Pehledov prce. Klin Farmakol Farm 2005; 19: 5356. http://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2005/01/11.pdf http://www.solen.cz/savepdfs/ped/2005/01/04.pdf [59] Robert D. McCracken, PhD. Injectable Vitamin C: Effective Treatment for Viral and Other Diseases. Hygea Publishing, 3930 So. Swenson, Ste. 810, Las Vegas, NV 89119. Introduction to the book: http://injectablevitaminc.com/Intro.html [60] Hugh D. Riordan, MD; Ronald B. Hunninghake, MD; Neil H. Riordan, MS; PA, James J. Jackson, PhD; Xiaolong Meng, PhD; Paul Taylor, BS; Joseph J. Casciari, PhD; Michael J. Gonzalez, DSc, PhD, FACN; Jorge R. Miranda-Massari, PharmD; Edna M. Mora, MD; Norberto Rosario, MD; Alfredo Rivera, BSN. Intravenous Ascorbic Acid: Protocol for its Application and Use. P R Health Sci J. 2003 Sep;22(3):287-90. PMID: 14619456. http://www.inbiomed.net/assets/applets/Clinica_Sciences_Intravenous_Ascorbic_Acid_Protoco l.pdf [61] Brown, Stephen R. Scurvy: How a Surgeon, a Mariner, and a Gentleman Solved the Greatest Medical Mystery of the Age of Sail. New York, NY: St. Martin's Press. 2003. ISBN 0-31231391-8 (tvrd obal), ISBN 0-0312-31392-6 (mkk obal) [62] Wikipedia: Vitamin C. http://en.wikipedia.org/wiki/Vitamin_C [63] Lind, J.: A Treatise of the Scurvy. A. Kincaid and A. Donaldson, Edinburgh, 1753. [64] Harri Hemil. Do vitamins C and E affect respiratory infections ? Department of Public Health, University of Helsinki, Finland. 2006. ISBN 952-91-9700-4 (tlaen), ISBN 952-102837-8 (PDF). Yliopistopaino, Helsinki University Printing House. http://ethesis.helsinki.fi/julkaisut/laa/kansa/vk/hemila/dovitami.pdf [65] Garrod A. E. The incidence of alkaptonuria: a study in chemical individuality. Lancet 1902;11:1616-1620. PMCID: PMC2230159. http://www.esp.org/foundations/genetics/classical/ag-02.pdf http://www.molmed.org/content/1996/5_96/Garrod.PDF [66] Robert D. McCracken, PhD. Why Vitamin C. http://injectablevitaminc.com/Intro.html [67] Robert Landwehr. The Origin of the 42-Year Stonewall of Vitamin C. Journal of Orthomolecular Medicine, Volume 6, Number 2, 1991, pp. 99-103. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/index.htm#Landwehr-1991 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/landwehr-r-j_orthomol_med-1991-v6-n2p99.htm [68] Sabin, AB. (1939). Vitamin C in Relation to Experimental Poliomyelitis. J. Exper. Med. 1939 March 31; 69(4): 507516. PMCID: PMC2133652. http://jem.rupress.org/cgi/reprint/69/4/507

Zdroje
236 / 292
[69] Jungeblut Claus Washington. Inactivation of poliomyelitis virus by crystalline vitamin C. Journal of Experimental Medicine. 1935 September 30; 62(4): 517521. doi: 10.1084/jem.62.4.517. PMCID: PMC2133291. http://jem.rupress.org/cgi/reprint/62/4/517.pdf [70] Jungeblut, CW., Vitamin C Therapy and Prophylaxis in Experimental Poliomyelitis. J. Exper. Med., 1937, 65, 127. PMCID: PMC2133474. http://www.jem.org/cgi/reprint/65/1/127 [71] Jonas Salk. Hearings before CIFC, 87th Congress, 2nd Session on H.R. 10541, May 1962, at 94 [72] Butel, JS., et al. Detection of Antibodies to Polyomavirus SV40 in Two Central European Countries. Central European Journal of Public Health 2003 Mar;11(1):3-8. PMID: 12690795. [73] Vilchez & Butel. Emergent Human Pathogen Simian Virus 40 and Its Role in Cancer. Clinical Microbiology Reviews, 2004 Jul;17(3):495-508. DOI: 10.1128/CMR.17.3.495508.2004. PMID: 15258090. http://cmr.asm.org/cgi/content/abstract/17/3/495 [74] Tsang, S.X., et al., 1999: Evidence of avian leukosis virus subgroup E and endogenous avian virus in measles and mumps vaccines derived from chicken cells: investigation of transmission to vaccine recipients, J Virol. 1999 Jul;73(7):5843-51. PMID: 10364336. http://jvi.asm.org/cgi/reprint/73/7/5843 [75] Fisher, S.G., et al., 1999: Cancer risk associated with simian virus 40 contaminated polio vaccine, Anticancer Res, 1999 May-Jun;19(3B):2173-80. PMID: 10472327. [76] Blair, A., Saracci, R., Stewart, P.A., Hayes, R.B., Shy, C. 1990: Epidemiologic evidence on the relationship between formaldehyde exposure and cancer, Scand J Work Environ Health, 1990 Dec;16(6):381-93. PMID: 2284588. [77] Material Safety Data Sheet Thimerosal. ScienceLab.com, Inc., 14025 Smith Rd., Houston, Texas, 77396. http://www.sciencelab.com/xMSDS-Thimerosal-9925236 [78] Dankova E, et al. Immunologic findings in children with abnormal reactions after vaccination. Cesk Pediatr. 1993 Jan;48(1):9-12. Czech. PMID: 8477472; UI: 93238311. [79] Jaber, L., Shohat, M., Mimouni, M. Infectious episodes following diphtheria-pertussistetanus vaccination. A preliminary observation in infants, Clin Pediatr (Phila), 1988 Oct;27(10):491-4. PMID: 3262480. DOI: 10.1177/000992288802701005. [80] Ehrengut, W. Susceptibility to Infection After Vaccination. Br Med J, 1972 Mar 11;1(5801):683. PMID: 5015300. [81] Stickl, H. Iatrogenic Immunosuppression as a Result of Vaccination. Fortschr Med, 1981 Mar 5;99(9):289-92. PMID: 6452396. [82] Wilkins and Wehrle. Additional Evidence Against Measles Vaccine Administration to Infants Less than 12 months of Age: Altered Immune Response Following Active- Passive Immunization. Jour Ped, 1979 Jun;94(6):865-9. PMID: 448525. [83] Eibl MM, Mannhalter JW, Zlabinger G. Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization. N Engl J Med. 1984 Jan 19;310(3):198-9. PMID: 6228737. [84] Beckenhauer, W H, et al. Immunosuppression with Combined Vaccines. J AM Vet Med Assoc, Aug 15, 1983, 183(4):389-390. PMID: 6618962. [85] Blumberg DA. Leukocyte responses to diphtheria-tetanus-pertussis and diphtheria-tetanus immunization. Pediatr Infect Dis J 1991 Mar; 10(3):247-248. PMID: 2041673. [86] Philip F. Incao, M.D. How vaccinations work. May 5, 1999 http://www.compwellness.net/mp/How%20Vaccinations%20Work.pdf alebo http://www.garynull.com/Documents/niin/how_vaccinations_work.htm [87] Rita Hoffman. Anaphylactic childrencanaries in the public health mine shaft? Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/anaphylaxis/ana-vac.htm [88] Can vaccines cause immune dysfunction resulting in allergies, asthma and anaphylaxis? Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/anaphylaxis/vaccine-ana.htm [89] Kosecka U, Berin MC, Perdue MH. Pertussis adjuvant prolongs intestinal hypersensitivity. Int Arch Allergy Immunol 1999 Jul; 119(3):205-11. PMID 10436392. DOI: 10.1159/000024196. [90] Yamanishi R et al. Alum augments the experimental allergenicity of Kunitz-type soybean trypsin inhibitor independent of the antigen-adsorption. J Nutr Sci Vitaminol (Tokyo). 2003 Dec;49(6):409-13. PMID: 14974731. [91] Odent MR, Culpin EE, Kimmel T. Pertussis vaccination and asthma: is there a link? JAMA 1994 Aug 24-31;272(8):592-3. PMID: 8057511.

Zdroje
237 / 292
[92] Vertes C, Gonczy S, Lendvay N, Debreczeni LA. A model for experimental asthma: provocation in guinea-pigs immunized with Bordetella pertussis. Bull Eur Physiopathol Respir 1987;23 Suppl 10:111s-113s. PMID 2889487. [93] Romanov, V A, et al. Role of Auto-immune Processes in the Pathogenesis of Post-Vaccinal Lesions of the Nervous System. Oct 1977, Zh Mikrobiol Epidemiol Immunobiol, 10:80-83. [94] Singh, Jensen and Bradstreet. Serological Detection of Measles Virus in Relation to Autoimmunity in Autism. 102nd General Meeting of the American Society for Microbiology. Salt Lake City, Utah, 19.-23. may 2002. [95] Herroelen, L et al. Central-Nervous-System Demyelination After Immunization with Recombinant Hepatitis B Vaccine. Lancet, Nov 9, 1991, 338(8776):1174-1175. PMID: 1682594. [96] Paradiso, G et al. Multifocal Demyelinating Neuropathy after Tetanus Vaccine. Medicina (B Aires), 1990, 50(1):52-54. PMID: 2292912. [97] Girard, M. Autoimmune hazards of hepatitis B vaccine. 1 bd de la Republique 78000Versailles, France. Autoimmunity Reviews 4 (2005) 96 100. DOI: 10.1016/j.autrev.2004.10.002. http://www.vran.org/docs/sdarticle.pdf [98] Zeigler, M et al. Autoantibodies in type 1 diabetes mellitus. Z Arztl Fortbild (Jena). 1994 Aug; 88(7-8):561-5 [99] House DV, Winter WE. Autoimmune diabetes. The role of auto-antibody markers in the prediction and prevention of insulin-dependent diabetes mellitus. Clin Lab Med 1997 Sep; 17(3):499-545. ISSN 0272-2712. INIST-CNRS, Cote INIST: 19277, 35400006833439.0110. UD4: 10837256.
100
[100] Classen JB. Evidence childhood epidemics of type 1 and type 2 diabetes are opposite extremes of an immune spectrum disorder induced by immune stimulants. Role of race and associated cortisol activity as a major determining factor of the type of diabetes. Diabetes and Metabolic Syndrome: Clinical Research and Reviews, 2009 Jan-Mar;3(1):67-69. doi:10.1016/j.dsx.2008.10.010 http://www.vaccines.net/DMSdraft.pdf [101] Classen JB. Type 1 Diabetes Versus Type 2 Diabetes/Metabolic Syndrome, Opposite Extremes of an Immune Spectrum Disorder Induced by Vaccines. The Open Endocrinology Journal, 2008, 2, 9-15. ISSN: 1874-2165. doi: 10.2174/1874216500802010009. http://www.vaccines.net/9TOEJ.pdf [102] Harris L. Coulter, PhD. Childhood Vaccinations and Juvenile-Onset (Type-1) Diabetes. Center for Empirical Medicine Testimony before the Congress of the United States, House of Representatives, Committee on Appropriations, subcommittee on Labor, Health and Human Services, Education, and Related Agencies April 16, 1997. http://www.whale.to/v/coulter.html [103] F. Edward Yazbak, MD, FAAP. Regressive autism and MMR vaccination. 2003. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/mmr/regressive-mmr.htm preklad: Regresvny autizmus a okovanie MMR vakcnou. Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania, obianske zdruenie. 2008. http://rizikaockovania.sk/dok.html [104] Wakefield AJ. Ileal nodular hyperplasia, non-specific colitis and pervasive developmental disorder in children. Lancet 1998;351:637-41. PMID: 9500320. doi:10.1016/S01406736(97)11096-0. http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140673697110960/fulltext http://briandeer.com/mmr/lancet-paper.pdf http://www.autismresourceconnection.com/documents/Ileal-colonic-lymphoid.pdf [105] Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, et al. Enterocolitis in children with developmental disorders. Am J Gastroenterol 2000;95:228595. PMID: 11007230. [106] Wakefield AJ. The concept of entero-colonic encephalopathy, autism and opioid receptor ligands; Aliment Pharmacol Ther 2002: 16:663-674. ISSN 0269-2813. INIST-CNRS, Cote INIST: 21831, 35400010094598.0020. UD4: 13597383 [107] Russell Blaylock, MD. Interaction of Cytokines, Excitotoxins, and Reactive Nitrogen and Oxygen Species in Autism Spectrum Disorders. JANA Vol.6, No.4, str.21. 2003. ISSN-1521-4524. http://web.mac.com/rblaylock/Russell_Blaylock_M.D./Published_Papers_files/JANA%20long %20cytokines,%20excitotoxin%20autism%20paper.pdf

Zdroje
238 / 292
[108] Vijendra K. Singh, Sheren X. Lin, and Victor C. Yang. Serological Association of Measles Virus and Human Herpesvirus-6 with Brain Autoantibodies in Autism. Clinical Immunology and Immunopathology, Oct 1998, Vol. 89, No. 1, p 105-108. PMID: 9756729. doi:10.1006/clin.1998.4588. [109] Bedford H, et al. Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 Mar 21;351(9106):907. PMID: 9525395. doi:10.1016/S0140-6736(05)70320-2. [110] Lindley K J, Milla PJ. Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 Mar 21;351(9106):907-908. PMID: 9525396. doi:10.1016/S0140-6736(05)70321-4. [111] Nicoll A, Elliman D, Ross E. MMR vaccination and autism 1998: Dj vupertussis and brain damage 1974? BMJ 1998 Mar 7;316(7133):715-716. PMCID: PMC1112717. PMID: 9529392. [112] Selway. MMR vaccination and autism 1998. Medical practitioners need to give more than reassurance. BMJ 1998 Jun 13;316(7147):1824. PMID: 9652941. [113] Kiln MR. Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 May 2;351(9112):1358. PMID: 9643823. [114] Stone I. Fifty years of research on ascorbate and the genetics of scurvy. Orthomolecular Psychiatry 1984;13(4):280. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/stone-i-orthomol_psych-1984-v13-n4-p280.htm [115] David & Mark Geier. The true story of pertussis vaccination: A Sordid legacy? Journal of the History of Medicine and Allied Sciences, 2002 Jul;57(3):249-84. Oxford University press 2002, E-ISSN: 1468-4373, Print ISSN: 0022-5045. PMID: 12211972. doi:10.1093/jhmas/57.3.249. http://jhmas.oxfordjournals.org/cgi/pdf_extract/57/3/249 http://www.mercurypoisoned.com/research/pertussis_vacination.pdf [116] Thrower, D. MMR Vaccine, Thimerosal and Regressive or Late Onset Autism (Autistic Enterocolitis) A Review of the Evidence for a Link Between Vaccination and Regressive Autism. David Thrower, 49 Ackers Road, Stockton Heath, Warrington, England, June 2005. http://www.nccn.net/~wwithin/MMR_VaccineTHROWER.pdf [117] Ehrengut W. Central nervous sequelae of vaccinations. Lancet 1986 May 31;1(8492):12751276. PMID: 2872418. [118] Landrigan, PJ, Whitte, J. Neurologic Disorders Following Live Measles-virus Vaccination. JAMA, Mar 26, 1973 Mar 26;223(13):1459-62. PMID: 4196154. [119] Kulenkampff, M et al. Neurological Complications of Pertussis Inoculation. Arch Dis Child, 1974 Jan;49(1):46-9. PMCID: PMC1648839. PMID: 4818092. doi:10.1136/adc.49.1.46. [120] Greco D, et al. Case-control study on encephalopathy associated with diphtheria-tetanus immunization in Campania, Italy. Bull World Health Organ 1985;63(5):919-925. PMID: 3879203. http://whqlibdoc.who.int/bulletin/1985/Vol63-No5/bulletin_1985_63(5)_919-925.pdf [121] Harris L. Coulter, PhD. Vaccination and social violence. 1996. http://www.whale.to/vaccines/coulter5.html [122] Harris L. Coulter, PhD. Vaccination, Social Violence, and Criminality: Medical Assault on the American Brain. North Atlantic Books, Berkeley, CA, and The Center for Empirical Medicine, Washington, D.C. 1990. ISBN 1-55643-084-1 [123] Prof. Russell Blaylock, MD. The Danger of Excessive Vaccination During Brain Development. http://articles.mercola.com/sites/articles/pages/the-danger-of-excessive-vaccination-duringbrain-development.aspx [124] Dumont, C: Mercury and Health, The James bay cree experience. Proceedings of 1995 Canadian Mercury Network Workshop, Cree Board of Health and Social Servis, 1610 St.Catherine St.West, 4th fl. Rm. 404, Montreal, Quebec. [125] CCW Leong, NI Syed. Retrograde degeneration of neurite membrane structural integrity of nerve growth cones following in vitro exposure to mercury. NeuroReport Neuroreport. 2001 Mar 26;12(4):733-7. PMID: 11277574. Department of Physiology and Biophysicle Faculty of Medicine University of Calgary. Video je k dispozcii na poiadanie u autorov, ryvok je dostupn na Internete: Mercury In Vaccines Causes Brain Cell Damage. http://www.youtube.com/watch?v=J5WNLOjmAiw K dispozcii je aj zznam z Stuttgarter Impf-Symposium 2008, kde popredn nemeck odbornk Dr. med Klaus Hartmann uvdza tento materil s nemeckm vkladom: http://www.youtube.com/watch?v=cTbCZNehbPw [126] Herroelen, L et al. Central-Nervous-System Demyelination After Immunization with Recombinant Hepatitis B Vaccine. Lancet, Nov 9, 1991, 338(8776):1174-1175. PMID: 1682594. [127] Paradiso, G et al. Multifocal Demyelinating Neuropathy after Tetanus Vaccine. Medicina (B

Zdroje
239 / 292
Aires), 1990, 50(1):52-54. PMID: 2292912. [128] Philip R. Nader M.D. and Robert J. Warren M.D. Reported Neurologic Disorders Following Live Measles Vaccine. Pediatrics 1968 May;41(5):997-1001. PMID: 4385237. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/abstract/41/5/997 [129] Robert E. Weibel, Vito Caserta, David E. BenorDagger, and Geoffrey Evans. Acute Encephalopathy Followed by Permanent Brain Injury or Death Associated With Further Attenuated Measles Vaccines: A Review of Claims Submitted to the National Vaccine Injury Compensation Program. Pediatrics 1998 Mar;101(3 Pt 1):383-7. PMID: 9481001. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/abstract/101/3/383 [130] Abram Hoffer, MD, PhD. The Vitamin Paradigm Wars. The Townsend Letter for Doctors and Patients. 911 Tyler Street, Port Townsend, WA 98368-6541 June 1996:56-60 http://www.internetwks.com/pauling/hoffer.html [131] Kaufman W: Common Forms of Niacinamide Deficiency Disease: Aniacin Amidosis. Yale University Press, New Haven, CT 1943. 62 pages. [132] Kaufman W: The Common Form of Joint Dysfunction: Its Incidence and Treatment. (Clinical use of megadoses of vitamin B-3 to fight arthritis.) E.L. Hildreth and Co., Brattleboro, Vermont, 1949. 228 pages. Chapt 1 http://www.doctoryourself.com/kaufman6.html Chapt 2 http://www.doctoryourself.com/kaufman7.html Chapt 3 http://www.doctoryourself.com/kaufman8.html Chapt 4 http://www.doctoryourself.com/kaufman9.html Chapt 5 http://www.doctoryourself.com/kaufman10.html References and Preface http://www.doctoryourself.com/kaufman11.html Review: Arch Intern Med. 1950;85(2):364. [133] Shute EV. The Heart and Vitamin E. The Shute Foundation for Medical Research, London, Canada, 1969. [134] Shute WE & Taub HJ. Vitamin E for Ailing and Healthy Hearts. Pyramid House, New York, 1969. [135] Shute WE. Vitamin E Book. Keats Publishing, New Canaan, CT, 1978 [136] Stampfer MJ, Hennekens CH, Manson J, Colditz GA, Rosner B & Willett WC: Vitamin E consumption and the risk of coronary disease in women. N Engl J Med. 1993 May 20; 328(20):1444-9. PMID: 8479463. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/328/20/1444 [137] Rimm EB, Stampfer MJ, Ascherio A, Giovannucci E, Colditz GA & Willett WC: Vitamin E consumption and the risk of coronary heart disease in men. N Engl J Med. 1993 May 20; 328(20):1450-6. PMID: 8479464. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/328/20/1450 [138] A. Hoffer, PhD MD FRCP(C). Hoffer on Cancer. Hoffer's Home Page -Orthomolecular Treatment of Cancer. December 26, 1999. http://www.islandnet.com/~hoffer/ alebo http://www.islandnet.com/~hoffer/hoffer/homepage.htm alternatvne: http://doctoryourself.com/cancer_hoffer.html [139] Hoffer A, Osmond H, Callbeck MJ & Kahan I: Treatment of Schizophrenia with Nicotinic Acid and Nicotinamide. J Clin Exper Psychopathol 18:131-158, 1957. [140] Osmond H., Hoffer A. Massive niacin treatment in schizophrenia. Review of a nine-year study. Lancet 1962 Feb 10;1(7224):316-9. PMID: 14482545. [141] Hoffer A., Osmond H. Treatment of schizophrenia with nicotinic acid - a ten year follow-up. Acta Psychiat. Scand. 1964;40: 171-189. PMID: 14235254. [142] Hoffer A & Osmond H: How To Live With Schizophrenia. University Books, New York, NY, 1966. Also published by Johnson, London, 1966. Written by Fannie Kahan. New and Revised Edition, Citadel Press, New York, NY, 1992. [143] Pauling L. Orthomolecular psychiatry. Varying the concentrations of substances normally present in the human body may control mental disease. Science 1968 Apr 19;160(825):26571. PMID: 5641253. DOI: 10.1126/science.160.3825.265. http://www.sciencemag.org/cgi/content/abstract/160/3825/265 [144] Graham Williamson. Nutrition News & Dangerous Vitamins. Scientists Continue to Uncover the Amazing Potential of Nutrition as the Medical World Warns of the Dangers of Nutritional Supplements. Holistic Health Topics, 2007. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/nutrition2.html [145] Goodwin, J.S., Tangum, M.R. Battling Quackery . Attitudes About Micronutrient Supplements in American Academic Medicine . Arch Intern Med. 1998 Nov 9;158(20):2187-91. PMID:

Zdroje
240 / 292
9818798. http://archinte.ama-assn.org/cgi/content/extract/158/20/2187 [146] Thomas Blair, Harvard College '03. Linus Pauling: Nobel laureate for peace and chemistry. Harvard Square Library. http://www.harvardsquarelibrary.org/unitarians/pauling.html [147] Julian M. Whitaker, MD. The Whitaker Wellness Institute, 4321 Birch, Suite 100, Newport Beach, California 92660 USA, 714-851-1550, Fax 714-955-3005. NCAHF Posts Names of 2,500 Physicians on Quack List. Originally published July 1997. http://www.internetwks.com/pauling/quack.html [148] Linus Pauling. How to Live Longer And Feel Better. W. H. Freeman and Company. 1986. ISBN 0-380-70289-4. OCLC 154663991 15690499. Oregon State University Press, 2006. ISBN-13: 9780870710964 [149] Pauling L. Vitamin C and the Common Cold. W.H. Freeman and Company, San Francisco, 1970. [150] Pauling, Linus. Vitamin C, the Common Cold, and the Flu. W H Freman & Co. 1976. ISBN 0716703610. OCLC 2388395. [151] Pauling L. Evolution and the need for ascorbic acid. Proc Natl Acad Sci U S A. 1970 Dec;67(4):1643-8. PMID: 5275366. http://www.pnas.org/content/67/4/1643 [152] Pauling L, Wyatt RJ, Klein DF, Lipton MA. On the Orthomolecular Environment of the Mind: Orthomolecular Theory. Am. J. Psychiat. 1974 Nov;131(11):1251-67. PMID: 4608217. doi: 10.1176/appi.ajp.131.11.1251. http://ajp.psychiatryonline.org/cgi/content/abstract/131/11/1251 [153] Wittenborn JR, Weber ESP & Brown M: Niacin in the long term treatment of schizophrenia. Arch Gen Psychiatry 28:308-15, 1973. PMID: 4569673. http://archpsyc.amaassn.org/cgi/content/abstract/28/3/308 [154] Hoffer A & Osmond H: In Reply to The American Psychiatric Association Task Force Report on Megavitamin and Orthomolecular Therapy in Psychiatry. Canadian Schizophrenia Foundation, Regina, SK, now at 16 Florence Ave., Toronto, ON, Canada M2N 1E9. August 1976. [155] Vitamin B3 (Niacin). University of Maryland Medical Center. http://www.umm.edu/altmed/articles/vitamin-b3-000335.htm [156] Henry SG, Zaner RM, Dittus RS. Viewpoint: Moving beyond evidence-based medicine. Acad Med. 2007 Mar;82(3):292-7. PMID: 17327722. doi: 10.1097/ACM.0b013e3180307f6d. [157] Hans Ruesch. 1000 Doctors (& many more) Against Vivisection. Buchverlag CIVIS Publications, 1989. ISBN 3905280067. Preface by Hans Ruesch to 1000 Doctors Against Vivisection. http://www.whale.to/a/ruesch4.html [158] Robert Forman, The University of Toledo, Toledo OH 43606. Medical resistance to innovation. Med Hypotheses. 1981 Aug;7(8):1009-17. PMID: 7026992. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/forman-r-med_hypotheses-1981-v7-n8p1009.htm [159] Hickey S. Censorship of medical journals. BMJ. 2006 Jul 1;333(7557):45. PMID: 16809720. doi: 10.1136/bmj.333.7557.45-a. PMCID: PMC1488805. http://bmj.bmjjournals.com/cgi/eletters/331/7531/1487#124851 [160] Saul, Andrew W. (August/September 2006.) "Editorial: Medline bias." Townsend Letter. http://www.townsendletter.com/AugSept2006/medline0806.htm [161] Andrew Saul. Censorship of Vitamin Therapy Research by the U.S. National Library of Medicine. Doctor Yourself. February 2007. http://www.doctoryourself.com/medline.html Originally appeared in The Doctor Yourself Newsletter, Vol. 6, No. 7 for July-August, 2006. archived at http://www.doctoryourself.com/news/v6n7.rtf [162] Psychology Today, Nov-Dec 2006 [163] Jennifer. A. ODea, Nutrition education, then and now: Implications for the prevention of childhood obesity, The Jo Rogers Memorial Oration, Presented for Nutrition Australia at the Royal Prince Alfred Hospital, April 30, 2004. http://www.nutritionaustralia.org/News_in_Nutrition/Published_Papers/Orations/JORWEB1.p df [164] G. Douglas Andersen, DC, DACBSP, CCN. Medical Bias and Supplements, Part II: Vitamin C and Kidney Stones. Dynamic Chiropractic April 17, 2000, Vol. 18, Issue 09. http://www.chiroweb.com/mpacms/dc/article.php?id=31638

Zdroje
241 / 292
[165] Goodwin J, Tangum M. Battling quackery: attitudes about micronutrient supplements in American academic medicine. Archives of Internal Medicine, 1998 Nov 9;158:2187-2191. PMID: 9818798. [166] Graham Williamson. Pan Pharmaceuticals Recall of Australian Drugs, Dietary Supplements and Alternative Medicines. Holistic Health Topics, 2007. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/pan.html [167] KE Lasser et al. Timing of New Black Box Warnings and Withdrawals for Prescription Medications, JAMA. 2002;287:2215-2220. PMID: 11980521. http://jama.amaassn.org/cgi/content/full/287/17/2215 [168] Graham Williamson. Alternative Medicine Reforms in Australia, the Codex, and Pan. Holistic Health Topics. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/takeover.html [169] Nigel Hawkes, Health Editor, The Times, Feb 28 2007. http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/health/healthy_eating/article1449813.ece [170] Vitamins 'raise death risk', study finds, February 28, 2007. http://www.news.com.au/story/0,23599,21300708-2,00.html [171] Vitamins raise death risk: study, Sydney Morning Herald, February 28, 2007. http://www.smh.com.au/news/health/vitamins-raise-death-riskstudy/2007/02/27/1172338624454 [172] Mike Adams, The Big Vitamin Scare, 28th Feb 2007. http://www.newstarget.com/021653.html [173] Dr Steve Hickeyi, Dr Len Noriegai and Dr Hilary Roberts. Poor methodology in meta-analysis of vitamins, Faculty of Computing, Engineering and Technology, Staffordshire University; School of Biology, Chemistry and Health Science, Manchester Metropolitan University. http://www.alliance-natural-health.org/_docs/ANHwebsiteDoc_270.pdf [174] JAMA - 'vitamins kill' - no they don't! Alliance for Natural Health, 5 March 2007. http://www.alliance-natural-health.org/index.cfm?action=news&ID=273 [175] Leigh Dayton, The Australian, March 1st 2007. http://www.theaustralian.news.com.au/story/0,20867,21304875-2702,00.html [176] Frank W. Jackson MD. Vitamin-Mineral-Herb Mania, Quackery and The FDA. Updated 8/2006. http://www.gicare.com/jptmq01.htm [177] High doses of vitamins are dangerous, UK report. Nutra Ingredients, 09-May-2003. http://www.nutraingredients.com/Research/High-doses-of-vitamins-are-dangerous-UK-report [178] Vitamins may not prevent disease, says US panel. Medical News Today, 3rd July, 2003. MediLexicon International Ltd, Craythorne House, Burnside Mews, London Road, Bexhill-onSea, TN39 3LE. http://www.medicalnewstoday.com/medicalnews.php?newsid=3881 [179] Vitamin Crackdown Goes Ahead, BBC News, 13 March, 2002. http://news.bbc.co.uk/1/hi/health/1870751.stm [180] Warning On Vitamin Use, BBC News, 30 August, 2002. http://news.bbc.co.uk/1/hi/health/2225150.stm [181] Julie Robotham, Deadly Vitamin Warning, The Age, May 9 2003. http://www.theage.com.au/articles/2003/05/08/1052280380093.html [182] FSA issues strong warnings on vitamins. Food Navigator, 09/05/2003. http://www.foodnavigator.com/Science-Nutrition/FSA-issues-strong-warnings-on-vitamins [183] Stich HF, Karim J, Koropatnick J and Lo L. Mutagenic Action of Ascorbic Acid. Nature 1976 Apr 22;260(5553):722-4. PMID: 772448. doi:10.1038/260722a0. http://www.nature.com/nature/journal/v260/n5553/abs/260722a0.html [184] Norkus, E. P. and Rosso, P.: Changes in Ascorbic Acid Metabolism of the Offspring Following High Maternal Intake of this Vitamin in the Pregnant Guinea Pig. Ann N Y Acad Sci. 1975 Sep 30;258:401-9. PMID: 1060409. [185] Stein, H. B., Hasan, A. and Fox, I. H.: Ascorbic Acid-Induced Uricosuria. A Consequence of Megavitamin Therapy. Ann. Int. Med. 84, 385-388, 1976. http://www.annals.org/cgi/content/abstract/84/4/385 [186] K Akhilender Naidu. Vitamin C in human health and disease is still a mystery ? An overview. Nutrition Journal 2003, 2:7. doi:10.1186/1475-2891-2-7. PMCID: PMC201008. http://www.nutritionj.com/content/2/1/7

Zdroje
242 / 292
[187] Alessandra Calbria Baxmann, Claudia De O G Mendona and Ita Pfeferman Heilberg. Effect of vitamin C supplements on urinary oxalate and pH in calcium stone-forming patients. Kidney International 2003 Mar;63(3):1066-71. PMID: 12631089. doi:10.1046/j.15231755.2003.00815.x. http://www.nature.com/ki/journal/v63/n3/full/4493529a.html [188] Cameron, E. and Pauling, L. Cancer and Vitamin C: A Discussion of the Nature, Causes, Prevention, and Treatment of Cancer With Special Reference to the Value of Vitamin C. Copyright 1979, 1993 Linus Pauling Institute. Camino Books, Inc. ISBN 0-9401-5921-X. [189] Riordan NH; Riordan HD; Meng X; Li Y; Jackson JA. Intravenous Ascorbate as a Tumor Cytotoxic Chemotherapeutic Agent. Project RECNAC, Bio-Communications Research Institute, 3100 N. Hillside, Wichita, Kansas 67219. Medical Hypotheses. 1995 Mar;44(3):207213. PII: 0306-9877(95)90137-X. doi:10.1016/0306-9877(95)90137-X. PMID: 7609676. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/riordan-nh-etal-med_hypotheses_1995-v44p207.htm [190] Lewin S. Vitamin C: Its Molecular Biology and Medical Potential. London: Academic Press, 1976:76-79. Review: Eric J. Nestler. Yale J Biol Med. 1978 JanFeb; 51(1): 9495. PMCID: PMC2595641. [191] H. W. Crowe and E. A. M. Bradford. Winter Sources of Vitamin C. Nature 151, 505-505 (01 May 1943). doi:10.1038/151505a0. [192] Zita Weise Prinzo. SCURVY and its prevention and control in major emergencies. WHO/NHD/99.11. World Health Organization, 1999. http://whqlibdoc.who.int/hq/1999/WHO_NHD_99.11.pdf [193] Jane Higdon, R.N., Ph.D. The Bioavailability of Different Forms of Vitamin C. Micronutrient Information Center, The Linus Pauling Institute, Oregon State University. May 2001. http://lpi.oregonstate.edu/ss01/bioavailability.html s referenciami: http://lpi.oregonstate.edu/infocenter/vitamins/vitaminC/vitCform.html [194] Wikipedia: Ascorbic acid. http://en.wikipedia.org/wiki/Ascorbic_acid [195] Flavonoids. Integrative Medical Arts Group, Inc. IBISmedical.com http://home.caregroup.org/clinical/altmed/interactions/Nutrients/Flavonoids.htm [196] David Pertmutter, MD. New Hope in Post-Polio Syndrome. Townsend Letter for Doctors and Patients, December 1999, pp 106-108. Poda knihy BrainRecovery.com, ISBN: 157322278X. http://www.cvppsg.org/library/newhopeinpps.pdf [197] Bourre JM. Effects of nutrients (in food) on the structure and function of the nervous system: update on dietary requirements for brain. Part 1: micronutrients. J Nutr Health Aging, 2006 Sep-Oct; 10(5): 377-85. PMID: 17066209. [198] Bourre JM. Effects of nutrients (in food) on the structure and function of the nervous system: update on dietary requirements for brain. Part 2 : macronutrients. J Nutr Health Aging, 2006 Sep-Oct;10(5):386-99. PMID: 17066210. [199] ANH Position paper. Proposed european model for MPLs. Not fit for purpose. Alliance for Natural Health. 19 october 2007. http://www.anhcampaign.org/files/071015_ANH_position_MPLs_final.pdf [200] Walter C. Willett, and Meir J. Stampfer. What Vitamins Should I Be Taking, Doctor? N Engl J Med. 2001 Dec 20;345(25):1819-24. PMID: 11752359. http://www.surgicaloncology.de/content/public/fremd/1819.html
200
[201] ANH online petition on unfair EU restrictions on vitamins and minerals. Alliance for Natural Health. 9 Mar 2009. http://anhcampaign.org/news/breaking-news-anh-online-petition-onunfair-eu-restrictions-on-vitamins-and-minerals [202] Ulk Undeer, Sevtap Aydin, A Ahmet Baaran, Nuren Baaran. The modulating effects of quercetin and rutin on the mitomycin C induced DNA damage. Toxicol Lett. 2004 Jun 15;151 (1):143-9. 15177649 (P ,S,G,E,B). doi:10.1016/j.toxlet.2003.12.071. PMID: 15177649. http://lib.bioinfo.pl/pmid:15177649 [203] Abram Hoffer, MD, PhD. Niacin, Coronary Disease and Longevity. http://doctoryourself.com/hoffer_cardio.html [204] Adrianne Bendich interviewed by Richard Passwater, Vitamins, Immune Response, & Safety, Health World. http://www.healthy.net/scr/Interview.asp?Id=159&xcntr=1 [205] Jackson C, Gaugris S, Sen SS, Hosking D. The effect of cholecalciferol (vitamin D3) on the

Zdroje
243 / 292
risk of fall and fracture: a meta-analysis. QJM. 2007 Apr;100(4):185-92. Epub 2007 Feb 17. PMID: 17308327. http://qjmed.oxfordjournals.org/cgi/reprint/100/4/185 [206] Broe KE, Chen TC, Weinberg J, Bischoff-Ferrari HA, Holick MF, Kiel DP. A higher dose of vitamin d reduces the risk of falls in nursing home residents: a randomized, multiple-dose study. J Am Geriatr Soc. 2007 Feb;55(2):234-9. PMID: 17302660. http://www.medscape.com/viewarticle/553365 [207] Reichrath J, Lehmann B, Carlberg C, Varani J, Zouboulis CC. Vitamins as hormones. Horm Metab Res. 2007 Feb;39(2):71-84. PMID: 17326003. [208] Gombart AF, Luong QT, Koeffler HP. Vitamin D compounds: activity against microbes and cancer. Anticancer Res. 2006 Jul-Aug;26(4A):2531-42. PMID: 16886661. [209] Janet Raloff. Vitamin boost. Science Online, 9th October 2004; Vol.166 #15. http://www.sciencenews.org/articles/20041009/bob8.asp [210] ABC News in Science, 20th Dec 2006. http://www.abc.net.au/science/news/stories/2006/1815358.htm?health [211] Garry R. Buettner, Ph.D. Commentary on: Faster Plasma Vitamin E Disappearance In Smokers Is Normalized By Vitamin C Supplementation. Free Radic Biol Med. 2006 February 15; 40(4): 555556. Published online 2006 January 9. NIHMSID: NIHMS42322. doi: 10.1016/j.freeradbiomed.2005.12.007. PMCID: PMC2324064. PMID: 16458185. [212] John N Hathcock, Angelo Azzi, Jeffrey Blumberg, Tammy Bray, Annette Dickinson, Balz Frei, Ishwarlal Jialal, Carol S Johnston, Frank J Kelly, Klaus Kraemer, Lester Packer, Sampath Parthasarathy, Helmut Sies and Maret G Traber. Vitamins E and C are safe across a broad range of intakes. Am J Clin Nutr. 2005 Apr;81(4):736-45. ISSN 0002-9165. PMID: 15817846. Cote INIST: 8263, 35400012571973.0030. UD4 : 16693996 http://www.ajcn.org/cgi/content/full/81/4/736 [213] Kappus H, Diplock AT. Tolerance and safety of vitamin E: a toxicological position report. Free Radic Biol Med 1992;13(1):5574. PMID: 1628854. [214] Eidelman RS, Hollar D, Hebert PR, Lamas GA, Hennekens CH. Randomized trials of vitamin E in the treatment and prevention of cardiovascular disease. Arch Intern Med 2004;164:15526. doi:10.1016/j.accreview.2004.08.106. PMID: 15277288. http://archinte.ama-assn.org/cgi/reprint/164/14/1552.pdf [215] Shekelle PG, Morton SC, Jungvig LK, et al. Effect of supplemental vitamin E for the prevention and treatment of cardiovascular disease. J Gen Intern Med 2004;19(4):3809. PMID: 15061748. DOI: 10.1111/j.1525-1497.2004.30090.x. [216] Gillilan RE, Mondell B, Warbasse JR. Quantitative evaluation of vitamin E in the treatment of angina pectoris. Am Heart J 1977;93(4):4449. PMID: 320856. [217] Vivekananthan DP Penn MS, Sapp SK, Hsu A, Topol EJ. Use of antioxidant vitamins for the , prevention of cardiovascular disease: meta-analysis of randomised trials. Lancet 2003 Jun 14;361(9374):2017-23. PMID: 12814711. doi:10.1016/S0140-6736(03)13637-9. [218] Meydani SN, Meydani M, Blumberg JB, et al. Assessment of the safety of supplementation with different amounts of vitamin E in healthy older adults. Am J Clin Nutr 1998 Aug;68(2):311-8. PMID: 9701188. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/68/2/311?ck=nck [219] Stephens NG, Parsons A, Schofield PM, et al. Randomised controlled trial of vitamin E in patients with coronary disease: Cambridge Heart Antioxidant Study (CHAOS). Lancet 1996 Mar 23;347(9004):781-6. PMID: 8622332. [220] Yusuf S, Dagenais G, Pogue J, Bosch J, Sleight P. Vitamin E supplementation and cardiovascular events in high-risk patients. The Heart Outcomes Prevention Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 2000 Jan 20;342(3):154-60. PMID: 10639540. http://content.nejm.org/cgi/content/full/342/3/154 [221] Parkinson Study Group. Mortality in DATATOP: a multicenter trial in early Parkinson's disease. Ann Neurol 1998 Mar;43(3):318-25. PMID: 9506548. [222] Food and Nutrition Board, Institute of Medicine. Dietary Reference Intakes for Vitamin C, Vitamin E, Selenium, and Carotenoids. A report of the Panel on Dietary Antioxidants and Related Compounds, Subcommittees on Upper Reference Levels of Nutrients and Interpretation and Uses of Dietary Reference Intakes, and the Standing Commitee on the Scientific Evaluation of Dietary Reference Intakes. Washington, DC: The National Academies Press, 2000. Online: http://www.nap.edu/openbook.php?record_id=9810&page=R1 [223] Alpha-Tocopherol, Beta-Carotene Cancer Prevention Study Group. The effect of vitamin E and beta-carotene on the incidence of lung cancer and other cancers in male smokers. N Engl J Med 1994 Apr 14;330(15):1029-35. PMID: 8127329. http://content.nejm.org/cgi/content/full/330/15/1029

Zdroje
244 / 292
[224] Leppala JM, Virtamo J, Fogelholm R, et al. Controlled trial of alpha-tocopherol and betacarotene supplements on stroke incidence and mortality in male smokers. Arterioscler Thromb Vasc Biol 2000 Jan;20(1):230-5. PMID: 10634823. [225] Corrigan JJ Jr. The effect of vitamin E on warfarin-induced vitamin K deficiency. Ann N Y Acad Sci 1982;393:3618. PMID: 6959563. DOI: 10.1111/j.1749-6632.1982.tb31275.x. [226] Dowd P Zheng ZB. On the mechanism of the anticlotting action of vitamin E quinone. Proc , Natl Acad Sci U S A 1995 Aug 29;92(18):8171-5. PMID: 7667263. PMCID: PMC41118. http://www.pnas.org/content/92/18/8171 [227] Kim JM, White RH. Effect of vitamin E on the anticoagulant response to warfarin. Am J Cardiol 1996 Mar 1;77(7):545-6. PMID: 8629604. DOI: 10.1016/S0002-9149(97)89357-5. [228] McDermott JH. Antioxidant nutrients: current dietary recommendations and research update. J Am Pharm Assoc 2000 Nov-Dec;40(6):785-99. PMID: 11111359. [229] Freedman JE, Farhat JH, Loscalzo J, Keaney JF Jr. Alpha-tocopherol inhibits aggregation of human platelets by a protein kinase C-dependent mechanism. Circulation 1996 Nov 15;94(10):2434-40. PMID: 8921785. http://circ.ahajournals.org/cgi/content/full/94/10/2434 [230] Shute Vitamin E Treatment Protocol. http://www.doctoryourself.com/shute_protocol.html [231] Hove, Hickman, and Harris (1945) Arch. Biochem. 8:395. [232] Telford et al (1954) Air University School of Aviation Medicine Project #21-1201-0013, Report #4, May. Randolph Field, Texas. [233] Shute EV, Vogelsang AB et al. The influence of vitamin E on vascular disease. Surg Gynecol Obstet 1948 Jan;86(1):1-8. PMID: 18920873. [234] Wilson and Parry (1954) Lancet 1:486. Pravdepodobne: Wilson MG, Parry EW. Clinical trial of alpha-tocopherol in the prophylaxis of thrombo-embolism. Lancet. 1954 Mar 6;266(6810): 486-8. PMID: 13143709. [235] Enria G, Fererro R. Experimental research on the treatment of phlebothrombosis; phlebographic and histological study. Arch Sci Med (Torino). 1951 Jan;91(1):23-45. PMID: 14820572. [236] Puente Dominguez J, Dominguez R. Experimental study of the effect of vitamin E (alpha tocopherol) on collateral circulation in arterial obstructions. Angiologia. 1953 MarApr;5(2):51-8. PMID: 13050996. [237] Steinberg (1948) Med. Clin. N. America 30:221, 1946. [238] Skelton F, Shute E, Skinner HG, Waud RA. Antipurpuric Action of A-Tocopherol (Vitamin E). Science 1946 Jun 28;103(2687):762. PMID: 17836459. [239] Butturini U. Critical revision and pathogenic interpretation of vitamin E therapy. Gior. di Clin. Med. 1950 Jan;31(1):1-69. PMID: 15411974. [240] Hickman (1948) Rec. of Chem. Progress, p.104. [241] Percival L (1951) Summary 3:55. [242] Ames, Baxter and Griffith (1951) International Review of Vitamin Research 22:401. [243] Rose and Gyorgy (1951) Fed. Proc. 10:239. 1951. [244] Tolgyes S, Shute EV. Alpha Tocopherol in the Management of Small Areas of Gangrene. Can Med Assoc J. 1957 May 1;76(9):730-8. PMCID: PMC1823749. PMID: 13426912. [245] Shute EV. The Prevention of Congenital Anomalies in the Human: Experiences with Alpha Tocopherol as a Prophylactic Measure. J Obstet Gynaecol Br Emp. 1957 Jun;64(3):390-5. PMID: 13449663. [246] Hauch JT. A New Treatment for Resistant Pressure Sores. Can Med Assoc J. 1957 Jul 15;77(2):125-8. PMCID: PMC1823852. PMID: 13446791. [247] Shute, E. V. (1957) Alpha Tocopherol in Cardiovascular Disease. Oxford University Med. Gaz. 9:96. [248] Beta-carotene and smokers. Alliance for Natural Health. 12 Mar 2009. http://anhcampaign.org/news/beta-carotene-and-smokers [249] MUDr. Katarna Babinsk, PhD. Kyselina listov. babetko.sk, Koncept s.r.o. v spoluprci s o.z. Rodinka.sk. Redakcia: Vilov 19, 851 01 Bratislava, Slovakia. ISSN 1335-8006. http://povodna.rodinka.sk/user/view_page.php?page_id=378580 [250] Biely kandl: Mka nebude chrni nae zdravie. Ambulancia klinickej vivy, Mtna 5, Bratislava, Slovensk Republika / Slovakia, 811 07. http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=91&Itemid=34 [251] Bowers DF, Alfred JB. Advances in molecular biology: implications for the future of clinical

Zdroje
245 / 292
nutrition practice. J Am Dietetics Assoc, 1995 Jan;95(1):53-9. PMID: 7798581. [252] Luchsinger JA, et al. Evaluation of cardiovascular risk factors and related clinical markers in healthy young Japanese adults. Arch Neurol, 2007 Jan;64(1):86-92. PMID: 17210813. [253] Yagura C, et al. Evaluation of cardiovascular risk factors and related clinical markers in healthy young Japanese adults. Clin Chem Lab Med, 2007;45(2):220-5. PMID: 17311512. [254] Adam Cresswell. Vitamins 'reduce infant cancers'. The Australian, 10th March 2007; See Gideon Koren, Clin Pharmacol Therapeut. http://www.theaustralian.news.com.au/story/0,20867,21356119-23289,00.html [255] Ames BN. The Metabolic Tune-Up: Metabolic Harmony and Disease Prevention, J Nutr. 2003 May;133(5 Suppl 1):1544S-8S. PMID: 12730462. http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/133/5/1544S [256] Smithells RW: Prevention of Neural Tube Defects by Vitamin Supplements. Ed. John Dobbing, Academic Press, New York, 53-84, 1983. [257] Nzor na okovanie proti rakovine krka maternice. Ambulancia klinickej vivy, Mtna 5, Bratislava, Slovensk Republika / Slovakia, 811 07. [258] Horing DH, Moser U. The safety of high vitamin C intakes in man. In: Counsell JN, Horing DH, eds. Vitamin C (ascorbic acid). London, Applied Science, 1981:225-248. [259] Watkins BA, et al. Dietary PUFA and flavonoids as deterrents for environmental pollutants. J Nutr Biochem, 2007 Mar;18(3):196-205. PMID: 17296493. doi: 10.1016/j.jnutbio.2006.12.002. http://www.efph.purdue.edu/media/publication/environ_pollutants.pdf [260] Lawrence J Whalley, et al. Cognitive aging, childhood intelligence, and the use of food supplements: possible involvement of n3 fatty acids. Am J Clin Nutr. 2004 Dec;80(6):1650-7. PMID: 15585782. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/80/6/1650 [261] Guesnet P, et al. Analysis of the 2nd symposium "Anomalies of fatty acids, ageing and degenerating pathologies". Reproduct Nutr Dev, 2004 May-Jun;44(3):263-71. PMID: 15460165. DOI: 10.1051/rnd:2004031. [262] Visioli F, Hagen TM. Nutritional strategies for healthy cardiovascular aging: focus on micronutrients. Pharmacol Res. 2007 Mar;55(3):199-206. Epub 2007 Jan 26. PMID: 17317208. doi:10.1016/j.phrs.2007.01.008. [263] Seddon JM. Multivitamin-multimineral supplements and eye disease: age-related macular degeneration and cataract. Am J Clin Nutr, 2007 Jan;85(1):304S-307S. PMID: 17209215. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/85/1/304S.pdf [264] Klaus K.A. Witte, et al. The effect of micronutrient supplementation on quality-of-life and left ventricular function in elderly patients with chronic heart failure. Eur Heart J. 2005 Nov;26(21):2238-44. Epub 2005 Aug 4. PMID: 16081469. doi:10.1093/eurheartj/ehi490. http://eurheartj.oxfordjournals.org/cgi/content/full/26/21/2238 [265] Rein DB, et al. Cost-effectiveness of vitamin therapy for age-related macular degeneration. Ophthalmology. 2007 Jul;114(7):1319-26. Epub 2007 Feb 22. PMID: 17320962. doi:10.1016/j.ophtha.2006.10.041. [266] Diet Pill 'Made Children Smart', The Guardian, 12th March, 2007. Press Association Ltd. http://web.archive.org/web/20070315001402/http:/www.guardian.co.uk/uklatest/story/0,,6474040,00.html [267] Dietary Pill Gives Kids Brain Boost, The Age, 12th March 2007. http://www.theage.com.au/news/world/dietary-pill-gives-kids-brainboost/2007/03/11/1173548021701.html [268] Pray, LA. Epigenetics: Genome, Meet Your Environment. The Scientist, 2004 Jul 5; 18, Issue 13, 14. [269] Lumey LH. Decreased birthweights in infants after maternal in utero exposure to the Dutch famine of 1944-1945. Paediatr Perinat Epidemiol. 1992 Apr;6(2):240-53. PMID: 1584725. [270] G. Kaati et al. Cardiovascular and diabetes mortality determined by nutrition during parents' and grandparents' slow growth period. Eur J Hum Genet, 2002 Nov;10(11):682-8. PMID: 12404098. doi:10.1038/sj.ejhg.5200859. [271] Claire Ainsworth. Mom's diet can tinker with baby's genes. Dietary supplement can make generations of mice obese. news@nature.com Health Science Center, Peking University. Published online: 2 June 2006; doi:10.1038/news060529-10. http://cmbi.bjmu.edu.cn/news/0606/15.htm [272] R.A. Waterland, R.A. Jirtle. Transposable elements: targets for early nutritional effects on epigenetic gene regulation. Mol Cell Biol. 2003 Aug;23(15):5293-300. PMID: 12861015.

Zdroje
246 / 292
PMCID: PMC165709. doi: 10.1128/MCB.23.15.5293-5300.2003. http://mcb.asm.org/cgi/reprint/23/15/5293 [273] Waggoner D. Mechanisms of disease: epigenesis. Seminars Pediatric Neurol, 2007 Mar;14(1):7-14. ISSN: 1071-9091. PMID: 17331879. doi:10.1016/j.spen.2006.11.004. [274] Cooney CA. Epigenetics--DNA-based mirror of our environment? Dis Markers, 2007;23(12):121-37. ISSN 0278-0240 (Print) 1875-8630 (Online). PMID: 17325432. [275] Rock CL et al. Nutrition, Genetics, and Risks of Cancer. Annu Rev Public Health. 2000;21:4764. PMID: 10884945. doi:10.1146/annurev.publhealth.21.1.47. http://arjournals.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.publhealth.21.1.47 [276] Lamarck revisited: The Inheritance of Acquired Characteristics Gains Attention. Alternative Insight, Jan 2001. http://www.alternativeinsight.com/Lamarck.html [277] Asim K. Duttaroy. Evolution, Epigenetics, and Maternal Nutrition, 12th Feb 2006. http://www.mukto-mona.com/Special_Event_/Darwin_day/evolution_asim120206.htm [278] Epigenetics discoveries challenge outdated medical beliefs about DNA, inheritance and gene expression. News Target, Monday, August 21, 2006. http://www.newstarget.com/020068.html [279] Michael Balter. Was Lamarck Just a Little Bit Right? Science 2000 Apr 7;288(5463):38. DOI: 10.1126/science.288.5463.38. PMID: 10766632. http://www.sciencemag.org/cgi/content/summary/sci;288/5463/38 [280] Paoloni-Giacobino A, Grimble R, Pichard C. Genomic interactions with disease and nutrition. Clin Nutr. 2003 Dec;22(6):507-14. PMID: 14613751. [281] Vay Liang W. Go, Christine T. H. Nguyen, Diane M. Harris and Wai-Nang Paul Lee. NutrientGene Interaction: Metabolic Genotype-Phenotype Relationship. International Conference on Diet, Nutrition, and Cancer. American Society for Nutrition, J. Nutr. 135:3016S-3020S, December 2005. ISSN 0022-3166. INIST-CNRS, Cote INIST: 2042, 35400013436887.0130. UD4: 17447735 http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/135/12/3016S [282] Burns. J. J.: Biosynthesis of L-ascorbic Acid: Basic Defect in Scurvy. Am J Med. 1959 May;26(5):740-8. PMID: 13649699. [283] May, J. M., Mendiratta, S., Hill, K. E., Burk, R. F. (1997). Reduction of Dehydroascorbate to Ascorbate by the Selenoenzyme Thioredoxin Reductase. J. Biol. Chem. 1997 Sep 5;272(36):22607-10. PMID: 9278416. http://www.jbc.org/cgi/content/full/272/36/22607 [284] Subramanian, N. et al: Role of L-ascorbic acid on detoxification of histamine. Biochem Pharmacol. 1973 Jul 1;22(13):1671-3. PMID: 4147115. [285] Chatterjee, IB. Evolution and the Biosynthesis of Ascorbic Acid. Science 1973 Dec 21;182(118):1271-2. PMID: 4752221. [286] Gary Wade. Vitamin C story: its past use and its current active suppression. Alternative vitamin C therapies by Gary Wade. May 1997. http://www.rifeenergymedicine.com/vitaminc.html [287] Levine, M. New Concepts in the Biology and Biochemistry of Ascorbic Acid, N Engl J Med. 1986 Apr 3;314(14):892-902. PMID: 3513016. [288] Kallner A. Hartmann D. Hornig D. (1979) Steady-state turnover and body pool of ascorbic acid in man, Am J Clin Nutr, 1979 Mar;32(3):530-9. PMID: 420145. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/32/3/530 [289] Linus Pauling Vindicated; Researchers Claim RDA For Vitamin C is Flawed. PR Newswire (6 July 2004). http://www.prnewswire.com/cgi-bin/stories.pl? ACCT=109&STORY=/www/story/07-06-2004/0002204911 [290] Chris Gupta. The Vitamin C Fanatics Were Right All Along. 2004, Bill Sardi, Knowledge of Health, Inc. http://www.newmediaexplorer.org/chris/2004/07/09/the_vitamin_c_fanatics_were_right_all_al ong.htm [291] Hickey S and Roberts H. Ascorbate: The science of vitamin C. 2004. ISBN 1-4116-0724-4. Morrisville, NC: http://www.lulu.com Ebook. http://www.lulu.com/ascorbate Recenzia: http://www.doctoryourself.com/ascorbate.html [292] Carr AC, Frei B. Toward a new recommended dietary allowance for vitamin C based on antioxidant and health effects in humans. Am. J. Clin. Nutr. 1999 Jun;69(6):1086-107. PMID: 10357726. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/69/6/1086 [293] Cunningham JJ. The Glucose/Insulin System and Vitamin C: Implications in InsulinDependent Diabetes Mellitus. J. Am. Coll. Nutr. 1998 Apr;17(2):105-8. PMID: 9550452. http://www.jacn.org/cgi/content/full/17/2/105

Zdroje
247 / 292
[294] Bourne GH. Vitamin C and Immunity. British Journal of Nutrition, 1949 Dec;2(4):341-347. doi: 10.1079/BJN19480063, Published online by Cambridge University Press 09 Mar 2007. http://journals.cambridge.org/production/action/cjoGetFulltext?fulltextid=825100 [295] Kajaba I, imoni R, Ginter E, Ondrejka J, Kala J, Truskov I, Bzdch V. Odporan vivov dvky pre obyvatestvo SR. Vestnk MZ SR, 45, iastka 78, zo da 28.04.1997. [296] Nevoral J. A kol. Viva v dtskm vku. Praha: H&H, 2003: s. 434. [297] Pauling, L. Are Recommended Daily Allowances for Vitamin C Adequate? Proc. Nat. Acad. Sci. USA. 1974 November; 71(11): 44424446. PMCID: PMC433902. PMID: 4612519. http://www.pnas.org/cgi/reprint/71/11/4442.pdf [298] Jolliffe, N., Preventive and Therapeutic Use of Vitamins. JAMA 129:613, 1945. [299] Kyhos, F. D.; Sevringhaus. F. L.; Hagendorn. D. R., Large Doses of Ascorbic Acid in Treatment of Vitamin C Deficiencies. Arch. Int. Med. 75:407, 1945.
300
[300] Levine M; Conry-Cantilena C; Wang Y; Welch RW; Washko PW; Dhariwal KR; Park JB; Lazarev A; Graumlich JF; King J; Cantilena LR. Vitamin C pharmacokinetics in healthy volunteers: evidence for a recommended dietary allowance. Proc Natl Acad Sci USA. 16.apr.1996; 93(8): 3704-9. PMID 8623000. http://www.pnas.org/content/93/8/3704.full.pdf+html [301] Philippa Benson. NIH Research Shows 100 to 200 Mg of Vitamin C Daily May Benefit Healthy Adults. National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases. National Institutes of Health (NIH) and the U.S. Department of Health and Human Services. April 20, 1999. http://www2.niddk.nih.gov/News/SearchNews/04_20_1999.htm [302] Man-Li S. Yew. "Recommended Daily Allowances" for Vitamin C. Clayton Foundation Biochemical Institute, University of Texas at Austin, Austin, Tex. 78712. Proc. Nat. Acad. Sci. USA. 1973 April;70(4):969-972. http://www.pnas.org/content/70/4/969.full.pdf+html [303] Lauri 0 Byerley, MS, RD and Avanelle Kirksey, PhD. Effects of different levels of vitamin C intake on the vitamin C concentration in human milk and the vitamin C intakes of breast-fed infants. The American Journal of Clinical Nutrition 41: april 1985, pp 665-671. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/41/4/665 [304] Polidori M. Cristina, Mecocci Patrizia, Levine Mark, Frei Balz. Short-term and long-term vitamin C supplementation in humans dose-dependently increases the resistance of plasma to ex vivo lipid peroxidation. Archives of biochemistry and biophysics, 2004, vol. 423, no1, pp. 109-115. ISSN 0003-9861. [305] Challem JJ. Toward a new definition of essential nutrients: is it now time for a third vitamin paradigm? Med Hypotheses. 1999 May;52(5):417-22. PMID: 10416949. http://www.medicalhypotheses.com/article/S0306-9877(97)90685-X/ [306] Mark Levine, Yaohui Wang, Sebastian J. Padayatty, and Jason Morrow. A new recommended dietary allowance of vitamin C for healthy young women . Proceedings National Academy of Sciences 98: 9842-46, 2001. doi:10.1073/pnas.171318198. http://www.pnas.org/content/98/17/9842.full [307] Dalldorf, G., Vitamin C in Health and Disease. W. B. Saunders, 194x [308] Owen R. Fonorow. Vitamin C Foundation's Recomended Daily Allowance (RDA). http://www.vitamincfoundation.org/vitcrda.htm [309] M. J. Ormerod, M.B. and Byron M. Unkauf, M.D., B.Sc.(Med.) Ascorbic Acid (Vitamin C) Treatment of Whooping Cough. Can Med Assoc J. 1937 August; 37(2): 134136. PMCID: PMC1562195. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1937 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/ormerod-mj-etal-canadian_med_assn_j1937-v37-n2-p134.htm [310] Everson, G. J. and Daniels, A. L: Vitamin C studies with children of pre-school age, J. Nutrit., 1936. 12: 15. [311] Bessey, O. A. and King, C. G.: The distribution of vitamin C in plant and animal tissues and its determination, J. Biol. Chem., 1933. 103: 687. [312] Yavorsky, M. Almaden, P. and King, C.G.: Vitamin content of human tissues, J. Biol. Chem., 1934, 106: 525. [313] Steve Hickey PhD, Hilary Roberts PhD. The Real Story of Vitamin C and Cancer. Alliance for Natural Health. 7 Aug 2008.

Zdroje
248 / 292
http://www.anhcampaign.org/files/080807_RealStoryOfVitaminCandCancer2_Hickey.pdf [314] Kline, A. B. and Eheart, M. S., Variations in the Ascorbic Acid Requirements for Saturation of Nine Normal Young Women. J. Nutrition 28 :413, 1944. [315] Williams, R.J., et al, Lancet, 1, 287, 1950. [316] Williams, R.J., Nutrition Reviews, 8, 257, 1950. [317] Williams, R.J., et al, Proc. Nat. Acad. Sci., 41, 615, 1955. [318] Williams RJ: You Are Extraordinary. Random House, Inc. New York, 1967. [319] Williams, R.J., Nutrition Against Disease, Pitman Publishing Corporation, New York, USA, 1971. [320] Williams, R.J., Orthomolecular Psychiatry, Vol. 1, No. 2,1972. [321] Williams, R.J., et al, A Renaissance of Nutritional Science is Imminent, Perspectives in Biology and Medicine, Vol. 17, No. 1,1973. [322] Williams RJ: Physicians Handbook of Nutritional Science, C. C. Thomas, Springfield, IL, 1975 [323] Williams, R.J., Kalita, D.K., A Physician's Handbook on Orthomolecular Medicine, Keats Publishing Inc., New Canaan, Connecticut, USA, 1977. [324] Williams, R.J., Biochemical Individuality, University of Texas Press, Austin, Texas, 1979. [325] Jeffrey Bland (Preface), in Williams, R.J., Biochemical Individuality: The Key to Understanding What Shapes Your Health, 1988 edition, Keats Publishing, New Canaan, CT. http://www.anapsid.org/aboutmk/biochem.html [326] Report of the Committee of Inquiry into Chiropractic, Osteopathy, Homeopathy, and Naturopathy, Australian Government publishing Service, 1977. [327] Williams R. The concept of genetotrophic disease. Lancet. 1950; 1:287-289. [328] Stern, E. I. The Intraspinal Injection of Vitamin B1 for the Relief of Intractable Pain, and for Inflammatory and Degenerative Diseases of the Central Nervous System. Am J Surg., 34:495, 1938. [329] Science News of August 29, 1970, pages 157-158. [330] Journal of the American Medical Association of September 21, 1970, page 2001. [331] Bailey AL et al. Relationships between micronutrient intake and biochemical indicators of nutrient adequacy in a "free-living' elderly UK population. Brit J Nutr, 1997 Feb;77(2):22542. PMID: 9135369. [332] Paul Haggarty, The Rowett Institute of Nutrition and Health, Greenburn Road, Bucksburn Aberdeen AB21 9SB, Scotland, UK. University of Aberdeen. http://www.rowett.ac.uk/divisions/vhp/p_haggarty.html [333] Michael Mller and Sander Kersten. Nutrigenomics: goals and strategies.Nature Reviews, 2003 Apr; 4: 315. http://www.ebi.ac.uk/microarray/Projects/tox-nutri/NutrigenomicsNature.pdf [334] Afman L, Muller M. Nutrigenomics: From Molecular Nutrition to Prevention of Disease. Journal of the American Dietetic Association, 2006 Apr; 106, Issue 4: 569-576. doi:10.1016/j.jada.2006.01.001. [335] Debusk RM, et al. Nutritional genomics in practice: Where do we begin? Journal of the American Dietetic Association, 2005 Apr; 105, Issue 4: 589-598. doi:10.1016/j.jada.2005.01.002. [336] Stover PJ. Influence of human genetic variation on nutritional requirements. Am J Clin Nutr, 2006 Feb;83(2):436S-442S. PMID: 16470009. [337] Cocozza S. Methodological aspects of the assessment of gene-nutrient interactions at the population level. Nutr Metab Cardiovasc Dis, 2007 Feb;17(2):82-8. Epub 2006 Apr 21. PMID: 17306733. [338] Robert B. Eckhardt, Genetic Research and Nutritional Individuality. Journal of Nutrition. 2001;131:336S-339S. http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/131/2/336S [339] Ames BN, A role for supplements in optimizing health: the metabolic tune-up, Arch Biochem Biophys. 2004 Mar 1;423(1):227-34. PMID: 14989256. [340] William R Ware. A Metabolic Tune-Up: What is This All About? International Health News, September/October 2004. http://www.yourhealthbase.com/metabolic.htm [341] Ruth M. DeBusk, Nutritional Genomics and the Nutrigenomics Practitioner. http://www.nugo.org/stakeholders/28368 [342] Ferguson LR. Nutrigenomics: integrating genomic approaches into nutrition research, Mol Diagn Ther. 2006;10(2):101-8. PMID: 16669608.

Zdroje
249 / 292
[343] Submission to White House Commission on Alternative Medicine, 27th March 2001. http://www.metaproteomicslabs.com/whouse.asp [344] The NCMHD Center of Excellence for Nutritional Genomics. http://nutrigenomics.ucdavis.edu [345] Elliott and Ong. Science, medicine, and the future: Nutritional genomics. BMJ 2002;324(7351):1438 (15 June), doi:10.1136/bmj.324.7351.1438. http://www.bmj.com/cgi/content/full/324/7351/1438 [346] Victor Herbert, MD,JD. Gene mutations can produce polymorphisms that alter minimal daily micronutrient requirements. Editorial. Clin invest Med 2001;24(1):54-5. http://www.victorherbert.com/ClinInvestigMedEd.htm [347] Prof. Victor Herbert, M.D., J.D., M.A.C.P., F.R.S.M.(London), Mount Sinai-New York University & Bronx V.A. Medical Centers, NY City, USA. Genetic nutrition: gene mutations can produce polymorphisms (alleles) which alter minimal daily requirements (mdrs) for essential mineral and vitamin micronutrients such as iron, vitamin B12, and folic acid. Presented at the 17th International Congress of Nutrition (under the auspices of The International Union of Nutritional Sciences, organized by The Austrian Nutrition Society), Austria Convention Center, Vienna, Austria, Aug 27-31, 2001. http://www.victorherbert.com/Vienna2001.htm [348] Waterland RA, Garza C. Potential mechanisms of metabolic imprinting that lead to chronic disease. American Journal of Clinical Nutrition, Vol. 69, No. 2, 179-197, February 1999. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/69/2/179 [349] A Look into the Future of Nutrition Reseach. Food Today, September 2002. http://www.eufic.org/article/en/page/FTARCHIVE/artid/nutrition-research/ [350] Bruce N Ames, Ilan Elson-Schwab and Eli A Silver. High-dose vitamin therapy stimulates variant enzymes with decreased coenzyme binding affinity (increased Km): relevance to genetic disease and polymorphisms. American Journal of Clinical Nutrition, Vol. 75, No. 4, 616-658, April 2002. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/75/4/616 [351] Proctor P (1970). Similar functions of uric acid and ascorbate in man? Nature 228 (5274): 868. doi:10.1038/228868a0. PMID 5477017. [352] Levine, M., Rumsey, S. C., Daruwala, R., Park, J. B., Wang, Y. (1999). Criteria and Recommendations for Vitamin C Intake. JAMA 281: 1415-1423. http://jama.ama-assn.org/cgi/content/abstract/281/15/1415 [353] Dynamic flow: resolving the vitamin C controversy. Medical News Today, 28 Jun 2004. MediLexicon International Ltd, Craythorne House, Burnside Mews, London Road, Bexhill-onSea, TN39 3LE. http://www.medicalnewstoday.com/articles/10022.php [354] Richard H. Follis, jr., M.D., Baltimore, MD. Sudden Death In Infants With Scurvy. Journal of Pediatrics, Volume 20, Number 3, 1942, pp. 347-351. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/index.htm#Follis-1942 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/follis-rh-j_pediat-1942-v20-n3-p347.htm http://www.whale.to/v/c/follis.html [355] Youmans, J. B., Nutritional Deficiencies, 1941. [356] Ginter, E., Kajabal, I. and Nizner, O. The Effects of Ascorbic Acid on Cholesterolemia in Healthy Subjects with Seasonal Deficit of Vitamin C. Nutr Metabol, 12: 76-86. 1970. DOI: 10.1159/000175278. PMID: 5486051. http://content.karger.com/ProdukteDB/produkte.asp? Doi=175278 [357] Clemetson, M.D. Is it Shaken Baby, or Barlows Disease Variant? The Journal of American Physicians and Surgeons 2004; 9:78-80. C.A.B. Clemetson, M.D., Professor Emeritus, Tulane University School of Medicine, New Orleans, LA5844 Fontainebleau Drive New Orleans, Louisiana 70125 Tele: 504-866-1525. http://www.jpands.org/vol9no3/clemetson.pdf http://legaljustice4john.com/clemetson.htm [358] Ginter E. Choroby srdca a politika. Vesmr 79, leden 2000, str. 15-17. http://www.bolatice.vesmir.cz/clanekPDF.php3?CID=53&YID=2305 [359] M. J. Ormerod, M.B., and Byron M. Unkauf, M.D., B.Sc.(Med.) and F. D. White, Ph.D., F.I.C. A Further Report on the Ascorbic Acid Treatment of Whooping Cough. Can Med Assoc J. 1937 Sep; 37(3): 268272. PMCID: PMC536087. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1937 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/ormerod-mj-etal-canadian_med_assn_j-

Zdroje
250 / 292
1937-v37-n3-p268.htm [360] Widenbauer, F.: Study of ascorbic acid in small children and school children, Jarhb. f. Kinderheilk., 1936, 146: 297. [361] Gothlin, G.F. A Method of Establishing the Vitamin C Standard of Requirement of Physically Healthy Individuals by Testing the Strength of Their Capillaries. [362] Food and Life: P. 236, 1939 Yearbook, U.S. Dept. Agriculture, U.S. Printing Office, Washington, D.C. [363] Crandon, J.H., Lund, C.C. and Dill, D.B.:. Experimental Human Scurvy. N Eng J Med., 223: 353, 1940. [364] Kalokerinos A. Every Second Child. Keats Publishing, Inc., New Canaan, 1981. [365] Cook, D.: Cot Deaths - Now We Know. Report on the clinical research of Drs. A. Kalokerinos and G. Dettman leading to the successful solution of the Sudden Infant Death Syndrome. Scientific Australian, June 1978, pp. 10-14, 49. [366] Hemilla H. (September 2005). Response to the two earlier comments. PLoS Med. 2 (9): e307; author reply e309. doi:10.1371/journal.pmed.0020307. PMID 16173838. PMC: 1236801. [367] Hume R, Weyers E (1973) Changes in leucocyte ascorbic acid during the common cold. Scott Med J 18: 3-7. [368] Gander, J. and Niederberger, W.: Vitamin C In der Pneumonie-Behandlung., Mnch. med. Wochschr. 1936, 83: 2074. [369] Hochwald, A.: Beobachtungen ber Ascorbinsurewirkung bei der kruppsen Pneumonie, Wien. Arch. f. inn. Med., (in press). [370] Wikipedia: Phagocyte. http://en.wikipedia.org/wiki/Phagocyte [371] Halliwell B, Gutteridge JMC: Free Rad Biol Med, 1999, Oxford, England, Oxford University Press. [372] H. B. Calleja, M.D., and R. H. Brooks, M.D. Acute Hepatitis Treated with High Doses of Vitamin C. The Ohio State Medical Journal, Volume 56, June, 1960, pp. 821-823. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Calleja-1960 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/calleja-hb-etal-ohio_st_med_j-1960-v56p821.htm [373] Anderson R. Vitamin C and immune functions: mechanisms of immunostimulation. In: Counsell J N, Hornig D H. eds. Vitamin C. London: Applied Science Publishers, 1981: 249272. [374] Henson D E, Block G, Levine M. Ascorbic acid: biologic functions and relation to cancer; commentary. JNCI 1991; 83: 547-550. [375] Kennes B, Dumont I, Brohee D, Hubert C, Neve P. Effect of vitamin C supplements on cellmediated immunity in old people. Gerontology 1983; 29: 305-310. [376] McCormick W J. Ascorbic acid as a chemotherapeutic agent. Arch Pediat NY 1952; 69: 151155. [377] Panush R S, Delafluente J C, Katz P Johnson J. Modulation of certain immunologic responses , by vitamin C. III. Potentiation in vitro and in vivo lymphocyte responses. Int J Vit Nutr Res. 1982;23:35-37 [378] Siegel B V, Leibovitz B. The multifactorial role of vitamin C in health and disease. Int J Vit Nutr Res 1982; 23: 9-22. [379] Siegel B V, Morton J l. Vitamin C and the immune responses. Experientia 1977; 33: 393 395. [380] Yonemoto R H, Chretien P B, Fehniger T F. Enhanced lymphocyte blastogenesis by oral ascorbic acid. Proc Am Assoc Cancer Res 1976; 17: 288. [381] Chambers, R. & Pollock, J.: J Gen Physiol, 10:739, 1927. [382] Clark & Rassiter: Q J Exp Physiol., 32:279, 1944. [383] Abbasy MA. The diuretic effect of vitamin C. Biochem J 31:339-342, 1937. [384] C. Bucca, G. Rolla, W. Arossa, E. Caria, C. Elia, F. Nebiolo, S.B. Baldi. Effect of Ascorbic Acid on Increased Bronchial Responsiveness during Upper Airway Infection. Respiration 1989;55(4):214-9. doi: 10.1159/000195737. PMID: 2595105. [385] Demopoulos HB. The basis of free radical pathology. Fed Proc 32:1859-1861, 1973. [386] Levine SA, Reinhardt JH. Biochemical pathology initiated by free radicals, oxidant chemicals, and therapeutic drugs in the etiology of chemical hypersensitivity disease. Journal of Orthomolecular Psychiatry, 12(3):166-183, 1983.

Zdroje
251 / 292
http://www.orthomolecular.org/library/jom/1983/pdf/1983-v12n03-p166.pdf [387] Carr, A., Frei, B. (1999). Does vitamin C act as a pro-oxidant under physiological conditions? FASEB J. 13: 1007-1024. http://www.fasebj.org/cgi/content/full/13/9/1007 [388] Levine SA, Kidd PM. Free Radical Pathology and Antioxidant Adaptation. Biocurrents Research, 944 Lake St., San Francisco, CA 94118, In press, 1984. [389] Harman D. The aging process. Proc Natl Acad Sci USA 787124-7128, 1981. [390] Balridhe CW, Gerard RW. The extra respiration of phagocytosis. Am J Physiol 103:235-236, 1933. [391] Iyer GYN, Islam MF, Quastel JH. Biochemical aspects of phagocytosis. Nature 192:535-541, 1961. [392] Sbarra AJ, Karnovsky ML. The biochemical basis of phagocytosis. I. Metabolic changes during the ingestion of particles by polymorphonuclear leukocytes. J Biol Chem 234:13551362, 1959. [393] Babior BM, Curnutte JT, McMurrich BJ. The particulate superoxide-forming system from human neutrophiles. J Clin Invest 58(4):989-996, 1976. [394] Babior BM. The role of active oxygen microbial killing by phagocytes. In Autor, A.P. (ed). Pathology of Oxygen. Academic Press, New York, 45-58, 1982. [395] Babior BM, Crowley CA. Chronic Granulomatous Disease and other disorders of oxidative killing by phagocytes. p1956-1985 in Stanbury, J.B. (ed) et al. The Metabolic Basis of Inherited Disease, 5th Ed., McGraw-Hill Book Company, New York, 1983. [396] Roos D, Weening RS, Wyss SR, Aebi HE. Protection of human neutrophils by endogenous catalase. Studies with cells from catalase-deficient individuals. J Clin Invest 65:1515-1522, 1980. [397] Reed PW. Glutathione and the hexose monophosphate shunt in phagocytizing and hydrogen peroxide-treated rat leukocytes. J Biol Chem 244:2459-2464, 1969. [398] Strauss RR, Paul BB, Jacobs AA, Sbarra AJ. The role of the phagocyte in host-parasite interactions. XIX. Leukocytic glutathione reductase and its involvement in phagocytosis. Arch Biochem Biophys 135:265-271, 1969. [399] Shabbir A. Tariq. Role of Ascorbic Acid in Scavenging Free Radicals and Lead Toxicity from Biosystems. Molecular Biotechnology, Vol.37, No.1, pgs. 62-65, September 2007. Humana Press Inc. ISSN 1073-6085 (Print), 1559-0305 (Online). DOI: 10.1007/s12033-0070045-x. http://www.springerlink.com/content/j744811055mm7t21/ (abstract)
400
[400] Kiegler, Guggenheim and Warburg: Vitamin C vs. Toxins, 1938. [401] Abram Hoffer, MD, PhD, FRCP(C). Antioxidant Nutrients and Cancer. Journal of Orthomolecular Medicine, Vol. 15, p 193, 4th Quarter 2000. http://www.orthomolecular.org/library/jom/2000/articles/2000-v15n04-p193.shtml http://www.orthomolecular.org/library/jom/2000/pdf/2000-v15n04-p193.pdf [402] Cheraskin E, Ringsdorf WM, Sisley EL. The Vitamin C Connection. Harper & Row, New York, 1983. [403] Basu TK Schorah CJ. Vitamin C in Health and Disease. The AVI Publishing Company, Inc., 1982. [404] Young, IS, Woodside, JV (2001). Antioxidants in health and disease. J Clin Pathol. 54: 176186. http://jcp.bmjjournals.com/cgi/content/abstract/54/3/176 [405] Larson, C.: Ordinace, pp. 359-360, Jan-Feb, 1967. [406] Dr. Toshio Otani. Concerning the Vitamin C Therapy of Pertussis [Whooping Cough]. Klinische Wochenschrift, Volume 15, 19 December 1936, Number 51, pp. 1884-1885. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#Otani-1936 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/otani-t-klin_wchnschr-1936-v15-n51-p1884eng.htm [407] NIH News (2008) Vitamin C Injections Slow Tumor Growth in Mice, Embargoed for Release, Monday, August 4, 5:00 p.m. EDT. [408] Hardman JG, Limbird LE, Gilman AG: The Pharmacological Basis of Therapeutics. Mc- GrawHill Professional, New York. [409] Hickey S, Roberts H (September 2005). "Misleading information on the properties of vitamin C". PLoS Med. 2 (9): e307; author reply e309. doi:10.1371/journal.pmed.0020307. PMID

Zdroje
252 / 292
16173838. PMC: 1236801. [410] Bijan Shekarriz, MD; Marshall L Stoller, MD. Hyperoxaluria. Emedicine Urology, May 19 2008. Medscape. http://emedicine.medscape.com/article/444683-print [411] Wang Y, Mackenzie B, Tsukaguchi H, et al Human vitamin C (L-ascorbic acid) transporter SVCT1; Biochem Biophys Res Commun, 2000; 267(2): 488-494. [412] Takanaga H, Mackenzie B, Hediger MA. Sodium-dependent ascorbic acid transporter family SLC23, Euro J Physiol, 2004; 447(5):677-682. [413] RDA Committee (2000) Dietary Reference Intakes for Vitamin C, Selenium and Carotenoids, The National Academy of Sciences, United States. [414] Kallner A, Hartmann D, Hornig D: Steady- state turnover and body pool of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr, 1979, 32; 530539. [415] Liang WJ, Johnson D, Jarvis SM: Vitamin C transport systems of mammalian cells, Mol Membr Biol, 2001; 18(1): 87-95. [416] Mueckler M: Facilitative glucose transporters. Eur J Biochem, 1994; 219: 713-725. [417] Olson AL, Pessin JE: Structure, function and regulation of the mammalian facilitative glucose transporter gene family. Ann Rev Nutr, 1996; 16: 235-256. [418] Hickey S, Roberts H, Ridiculous Dietary Allowance, 2004; Lulu Press. [419] Rumsey SC, Daruwala R, Al-Hasani H, et al: Dehydroascorbic acid transport by GLUT4 in Xenopus oocytes and isolated rat adipocytes. J Biol Chem, 2000; 275: 28246-28253. [420] Rumsey SC, Kwon O, Xu GW, et al: Glucose transporter isoforms GLUT1 and GLUT3 transport dehydroascorbic acid, 1997, J Biol Chem, 272; 18982-18989. [421] Kodaman P,H, Behrman H,R, Hormone-regulated and glucose-sensitive transport of dehydroascorbic acid in immature rat granulosa cells, Endocrinol, 1999; 140: 3659-3665. [422] Hornig D, Weber F, Wiss O: Uptake and release of 1-14C ascorbic acid and 1- 14C de hydroascorbic acid by erythrocytes of guinea pigs, Clin Chim Acta, 1971; 31; 25-35. [423] Evans RM, Currie L, Campbell A: The distribution of ascorbic acid between various cellular components of blood, in normal individuals, and its relation to the plasma concentration, Br J Nutr, 1982; 47: 473-482. [424] Hughes RE, Maton SC: The passage of vitamin C across the erythrocyte membrane. Brit J Haematol, 1968; 14: 247-53. [425] Wagner ES, White W, Jennings M. et al: The entrapment of 14Cascorbic acid in human erythrocytes. Biochim Biophys Acta, 1987; 902: 133-136. [426] Okamura M: Uptake of L-ascorbic acid and L-dehydroascorbic acid by human erythrocytes and HeLa cells. J Nutr Sci Vitaminol, 1979; 25: 269-279. [427] May JM: Ascorbate function and metabolism in the human erythrocyte. Frontiers in Bioscience, 1998; 3: 1-10. [428] Rose RC: Transport of ascorbic acid and other water-soluble vitamins. Biochim Biophys Acta, 1988; 947, 335-366. [429] Bianchi J, Rose RC: Glucose-independent transport of dehydroascorbic acid in human erythrocytes. Proc Soc Exp Biol Med, 1986; 181: 333-337. [430] Okamura M: An improved method for determination of L-ascorbic acid and Ldehydroascorbic acid in blood plasma, Clin Chim Acta, 1980; 103, 259-268. [431] Dhariwal KR, Hartzell WO, Levine M: Ascorbic acid and dehydroascorbic acid measurements in human plasma and serum. Am J Clin Nutr, 1991; 54; 712-716. [432] Chalmers A.H.; Cowley D.M.; Brown J.M. A possible etiological role of ascorbate in calculi formation. Clin Chem, 32(2), 333-336. 1986. PMID: 3943193. http://www.clinchem.org/cgi/reprint/32/2/333.pdf [433] Hawley, Estelle E., Frazer, J. P., Button, L. L., Stevens, D. J.: The Effect of the Administration of Sodium Bicarbonate and of Ammonium Chloride on the Amount of Ascorbic Acid Found in the Urine. J. Nutrition, 12:215, 1936. [434] Padayatty SJ, Sun H, Wang Y, Riordan HD, Hewitt SM, Katz A, Wesley RA, Levine M. Vitamin C pharmacokinetics: implications for oral and intravenous use. Ann Intern Med. 2004 Apr 6;140(7):533-7. PMID: 15068981. http://www.annals.org/cgi/content/full/140/7/533 [435] Hemila H, Vitamin C supplementation and the common cold--was Linus Pauling right or wrong? Int J Vitam Nutr Res, 1997; 67(5): 329-335. [436] Douglas RM, Chalker EB, Treacy B: Vitamin C for preventing and treating the common cold (Cochrane Review), 2001; In: The Cochrane Library, 3, Oxford: Update Software, CD000980.

Zdroje
253 / 292
[437] Benke KK: Modelling Ascorbic Acid Level in Plasma and Its Dependence on Absorbed Dose, Journal of the Australasian Coll Nutr Environ Med, 1999; 18(1): 11-12. [438] Ely J: Ascorbic acid and some other modern analogs of the germ theory, J OrthomolMed, 1999; 14 (3): 143-156. [439] Duconge J, Miranda-Massari JR, Gonzalez MJ, Jackson JA, Warnock W, Riordan NH. Pharmacokinetics of vitamin C: insights into the oral and intravenous administration of ascorbate. P R Health Sci J. 2008 Mar;27(1):7-19. http://prhsj.rcm.upr.edu/index.php/prhsj/article/view/13 [440] Hickey, S; Roberts, H; Miller, N. Pharmacokinetics of oral vitamin C. Journal of Nutritional & Environmental Medicine, Volume 17, Issue 3, 2008 , pp. 169-177(9). Publisher: Taylor & Francis, Informa Healthcare. ISSN: 1364-6907 (electronic) 1359-0847 (paper). DOI: 10.1080/13590840802305423. [441] Wikipedia: Needle gauge. http://en.wikipedia.org/wiki/Needle_gauge [442] Alvin C. Bronstein; Daniel A. Spyker; Louis R. Cantilena JR; Jody L. Green; Barry H. Rumack; Stuart E. 2007 Annual Report of the American Association of Poison Control Centers' National Poison Data System (NPDS): 25th Annual Report. Clinical Toxicology. [443] Alison Caldwell, 7.30 Report, ABC TV, Australian Broadcasting Corporation. 05/11/2002. http://www.abc.net.au/7.30/content/2002/s719324.htm [444] Moynihan, R. BMJ 2002;325:678. doi:10.1136/bmj.325.7366.678 http://www.bmj.com/cgi/content/full/325/7366/678 [445] Stephen Lawson. What About Vitamin C and Kidney Stones? The Linus Pauling Institute, Oregon State University: Research Newsletter fall/winter 1999. http://lpi.oregonstate.edu/fw99/kidneystones.html [446] Johnston CS. Biomarkers for establishing a tolerable upper intake level for vitamin C. Nutr Rev 1999 Mar; 57(3): 71-7. doi: 10.1111/j.1753-4887.1999.tb06926.x. PMID: 10101920. Publisher: International Life Sciences Institute. ISSN 0029-6643. [447] Gary C. Curhan, Walter C. Willett, Frank E. Speizer and Meir J. Stampfer. Intake of Vitamins B6 and C and the Risk of Kidney Stones in Women. J Am Soc Nephrol 10:840845, 1999. http://jasn.asnjournals.org/cgi/content/full/10/4/840 Dpts. of Nutrition, Epidemiology, Environmental Health; Harvard School of Public Health Boston, Massachusetts. Renal Unit, Department of Medicine, Massachusetts General Hospital Boston. Harvard Medical School, Boston, Massachusetts. [448] Amy R Elmore. Int J Toxicol. 2005 ;24 Suppl 2:51-111 16154915 (P ,S,G,E,B). Final report of the safety assessment of L-Ascorbic Acid, Calcium Ascorbate, Magnesium Ascorbate, Magnesium Ascorbyl Phosphate, Sodium Ascorbate, and Sodium Ascorbyl Phosphate as used in cosmetics. http://lib.bioinfo.pl/pmid:15850284/pmid/sim [449] Wikipedia: Median lethal dose. http://en.wikipedia.org/wiki/LD50 [450] Wikipedia: Vitamin C megadosage. http://en.wikipedia.org/wiki/Vitamin_C_megadosage [451] Chemical and Other Safety Information. The Physical and Theoretical Chemistry Laboratory, Oxford University, 2005. http://msds.chem.ox.ac.uk/SO/sodium_chloride.html http://msds.chem.ox.ac.uk/AS/ascorbic_acid.html [452] Belfield WO. Zucker M. The Healthy Cat Book. McGraw Hill, 1983. [453] MacDonald MK, Bhattacharya SK. Histological changes in rats rendered hyperglycaemic by injection of dehydroascorbic acid. Quart J Exp Physiol 41(2):153-161, 1956. [454] Massina A, Brucchieri A, Gasso G. Diabete sperimentale da acido deidro ascorbico. Botl Soc Ital Biol Sper 44(14): 1138-1141, 1968. [455] Lambden, M.P. et al: Proc Soc Exp Biol Med., 85:190-192, 1954. [456] Patterson JW. The diabetogenic effect of dehydroascorbic and dehydro-isoascorbic acids. J Biol Chem, 183:81-88, 1950. [457] Simon L. Ruskin, MD. Sodium Ascorbate in the Treatment of Allergic Disturbances. The American Journal of Digestive Diseases, September, 1947, Volume 14, Number 9, pp. 302305. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/ruskin-sl-am_j_digest_dis_1947-v14-n9p302.htm alternatvne: http://www.whale.to/v/c/ruskin.html [458] Herbert 1975, cit. Goodman-Gurman's Pharmacology, 8.vyd., 1990; s. 1550 [459] The Institute for Optimum Nutrition. Vitamin C. http://www.ion.ac.uk/healthnotes.php?org=ion&ContentID=2929001

Zdroje
254 / 292
[460] Gaby AR. The myth of rebound scurvy. Townsend Letter for Doctors 2000;June:122. [461] Cochrane WA. Overnutrition in prenatal and neonatal life: a problem? Can Med Assoc J 1965;93:8939. [462] Cameron E. Protocol for the use of vitamins C in the treatment of cancer. Linus Pauling Institute of Science and Medicine, Palo Alto, California. 8 pp. Med Hypotheses 1991; 36:190-194. http://www.doctoryourself.com/cameron.html citovan zdroje: http://www.doctoryourself.com/biblio_cameron.html [463] Hellman L & Burns JJ. Metabolism of l-ascorbic acid 1-14C in man. J Biol Chem 1958; 230: 923930. PMID: 13525409. http://www.jbc.org/cgi/reprint/230/2/923 [464] Steve Hickey, PhD and Hilary Roberts, PhD. Vitamin C does not cause kidney stones. Orthomolecular Medicine News Service, July 5, 2005. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v01n07.shtml [465] T. V. R. K. Rao and V. K. Choudhary. Effect of pyridoxine (vitamin-B6) supplementation on calciuria and oxaluria levels of some normal healthy persons and urinary stone patients. Indian Journal of Clinical Biochemistry, 2005, 20(2) 166-169. [466] Kidney Stones. EBSCO Publishing 2009. [467] Massey, L. Safety of Vitamin C. Am. J. Clinical Nutrition, August 1, 2005; 82(2): 488. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/82/2/488.pdf [468] Massey, LK; Liebman, M; and Kynast-Gales, SA. Ascorbate Increases Human Oxaluria and Kidney Stone Risk. J Nutr, July 1, 2005; 135(7): 1673 - 1677. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/135/7/1673.pdf [469] Traxer O, Adams-Huet B, Pak CY, et al. Risk of calcium oxalate stone formation with ascorbic acid ingestion. Presented at: American Urological Association 2001 Annual Meeting; June 27, 2001; Anaheim, CA. [470] Traxer O, Huet B, Poindexter J, et al. Effect of ascorbic acid consumption on urinary stone risk factors. J Urol. 2003;170:397-401. [471] Takiguchi H, Furuyama S & Shimazono N. Urinary oxalic acid excretion by man following ingestion of large amounts of ascorbic acid. J Vitaminol 1966; 12: 307312. [472] Takenouchi K, Aso K & Kawase K et al. On the metabolites of ascorbic acid, especially oxalic acid, eliminated in urine, following the administration of large amounts of ascorbic acid. J Vitaminol 1966; 12: 4958. [473] Hatch M, Mulgrew S & Bourke E et al. Effect of megadoses of ascorbic acid on serum and urinary oxalate. Eur Urol 1980; 6: 166169. PMID: 7371664. [474] Hughes C, Dutton S & Truswell AS. High intakes of ascorbic acid and urinary oxalate. J Hum Nutr 1981; 35: 274280. PMID: 7276555. [475] Schmidt KH, Hagmaier V & Hornig DH et al. Urinary oxalate excretion after large intakes of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr 1981; 34: 305311. PMID: 7211731. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/34/3/305 [476] Fituri N, Allawi N, Bentley M & Costello J. Urinary and plasma oxalate during ingestion of pure ascorbic acid: a re-evaluation. Eur Urol 1983; 9: 312315. PMID: 6628476. [477] Tsao CS & Salimi SL. Effect of large intake of ascorbic acid on urinary and plasma oxalic acid levels. Internat J Vit Nutr Res 1984; 54: 245249. [478] Wandzilak TR, D'Andre SD, Davis PA & Williams HE. Effect of high dose vitamin C on urinary oxalate levels. J Urol 1994; 151: 835837. PMID: 8126804. [479] Levine M, Conry-Cantilena C & Wang Y et al. Vitamin C pharmacokinetics in healthy volunteers: Evidence for a recommended dietary allowance. Proc Natl Acad Sci USA 1996; 93: 37043709. PMID: 8623000. PMCID: PMC39676. http://www.pnas.org/content/93/8/3704 [480] Liebman M, Chai W, Harvey E & Boenisch L. Effect of supplemental ascorbate and orange juice on urinary oxalate. Nutr Res 1997; 17: 415425. doi:10.1016/S0271-5317(97)00012-2. [481] Auer BL, Auer D & Rodgers AL. The effect of ascorbic acid ingestion on the biochemical and physicochemical risk factors associated with calcium oxalate kidney stone formation. Clin Chem Lab Med 1998; 36: 143148. ISSN (Print) 1434-6621, DOI: 10.1515/CCLM.1998.027. PMID: 9589801. http://www.reference-global.com/doi/abs/10.1515/CCLM.1998.027 [482] Auer BL, Auer D & Rodgers AL. Relative hyperoxaluria, crystalluria and haematuria after megadose ingestion of vitamin C. Eur J Clin Invest 1998; 28: 695700. PMID: 9767367. doi: 10.1046/j.1365-2362.1998.00349.x. [483] Cowley D, McWhinney B, et al. Chemical factors important to calcium nephrolithiasis: evidence for impaired hydroxyzarboxylic acid absorption causing hyperoxaluria. Clin Chem

Zdroje
255 / 292
1987;33:243-247. [484] Power C, Barker D, et al. Diet and renal stones: a case controlled study. Br J Urol 1984;56:456-459. [485] Sellstrom B, Danielson B, et al. Dietary habits in renal stone patients compared with healthy subjects. Br J Urol 1989;63:575-580. [486] F. Erden et al. Acta Vitamin Enzym 7:1-2, 123-130, 1985. [487] Diplock A. Safety of antioxidant vitamins and beta keratine. Am J Clin Nutr 1995;52:1510S1516S. [488] Bendich A, Langseth L. Heath effects of vitamin C supplementation. U Am Coll Nutr 1995;14(2):124-136. [489] Schmidt KH, Hagmaier V, Hornig DH, et al. Urinary oxalate excretion after large intakes of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr 1981;34:30511. [490] P.M. Hall, MD. Nephrolithiasis. Disease Management Project. The Cleveland Clinic Foundation. December 22, 2003. http://www.clevelandclinicmeded.com/medicalpubs/diseasemanagement/nephrology/nephroli thiasis/nephrolithiasis.htm [491] John N Hathcock et al. Reply to L Massey. Am J Clin Nutr August 1, 2005;82(2):489. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/82/2/488.pdf [492] Taylor EN, Stampfer MJ, Curhan GC. Dietary factors and the risk of incident kidney stones in men: new insights after 14 years of follow-up. J Am Soc Nephrol 2004;15:322532. [493] Hathcock JN. Vitamins and minerals: efficacy and safety. Am J Clin Nutr 1997;66:42737. [494] Hoffer A. Ascorbic acid and kidney stones. Can Med Assoc J 1985;132: 320 (letter) [495] Curhan G.C.; Willett W.C.; Rimm E.B.; Stampfer M.J. A prospective study of the intake of vitamins C and B6, and the risk of kidney stones in men. J Urol, 155(6), 1847-1851. [496] Gerster H. No contribution of ascorbic acid to renal calcium oxalate stones. Ann Nutr Metab. 1997;41(5):269-82. PMID: 9429689. [497] Simon JA, Hudes ES. Relation of serum ascorbic acid to serum vitamin B12, serum ferritin, and kidney stones in US adults. Arch Intern Med. 1999;159:619-624. [498] Joan Colella; Eileen Kochis; Bernadette Galli; Ravi Munver. Urolithiasis/Nephrolithiasis: What's It All About? Urol Nurs. 2005; 25(6): 427-448, 475. www.medscape.com/viewarticle/521366 [499] McDonald DF, Murphy GP. Bacteriostatic and acidifying effects of methionine, hydrolysed casein and ascorbic acid on the urine, New England J Med 261:803-805, 1959.
500
[500] Murphy FJ, Zelman S. Ascorbic acid as a urinary acidifying agent: I. Comparison with the ketogenic effect of fasting. J Urology 94:297-299, 1965. [501] McDonald DF & Murphy GP. Bacteriostatic and acidifying effects of methionine, hydrolyzed casein and ascorbic acid on the urine. N Engl J Med 1959; 261: 803805. [502] Travis LB, Dodge WF & Mintz AA. Urinary acidification with ascorbic acid. J Pediatr 1965; 67: 11761178. [503] Murphy FJ & Zelman S. Ascorbic acid as a urinary acidifying agent: 1. Comparison with the ketogenic effect of fasting. J Urol 1965; 94: 297299. PMID: 5828320. [504] Coe F. Treatment and prevention of renal stones. Consultant 1978; 18: 4750. [505] Tagasaki E. Observations on composition and recurrence of urinary calculi. Urol Int 1975; 30: 228236. PMID: 1118962. [506] Hetey SK, Kleinberg ML, Parker WD & Johnson EW. Effect of ascorbic acid on urine pH in patients with injured spinal cords. Am J Hosp Pharm 1980; 37: 235237. PMID: 7361797. [507] Murphy FJ, Zelman S & Mau W. Ascorbic acid as a urinary acidifying agent: Its adjunctive role in chronic urinary infections. J Urol 1965; 94: 300305. PMID: 5828321. [508] Houston JB & Levy G. Modification of drug biotransformation by vitamin C in man. Nature 1965; 255: 7879. [509] Wall I & Tiselius HG. Long-term acidification of urine in patients treated for infected renal stones. Urol Int 1990; 45: 336341. PMID: 2288050. [510] Maxwell SRJ. Antioxidant vitamin supplements: update of their potential benefits and possible risks. Drug Safety 1999;4:25366.

Zdroje
256 / 292
[511] McAllister CJ and others. Renal failure secondary to massive infusion of vitamin C. JAMA 252:1684, 1984. [512] Lawton JM. Acute oxalate nephropathy after massive ascorbic acid administration. Archives of Internal Medicine 145:950-951, 1985. [513] Wong K and others. Acute oxalate nephropathy after a massive intravenous dose of vitamin C. Australian and New Zealand Journal of Medicine 24:410-411, 1994. [514] S. Mashour, MD, J. F. Turner Jr., MD, FCCP, and R. Merrell, MD. Acute Renal Failure, Oxalosis, and Vitamin C Supplementation. CHEST 2000; 118:561563. http://www.chestjournal.org/content/118/2/561.full [515] S. Gabardi, K. Munz, and C. Ulbricht A Review of Dietary Supplement-Induced Renal Dysfunction. Clin J Am Soc Nephrol, July 1, 2007;2(4):757765. http://cjasn.asnjournals.org/cgi/content/full/2/4/757 [516] Alkhunaizi, AM, Chan, L Secondary oxalosis: a cause of delayed recovery of renal function in the setting of acute renal failure. J Am Soc Nephrol 1996; 7,2320-2326. [517] Auer BL, Auer D, Rodgers AL. Relative hyperoxaluria, crystalluria and haematuria after megadose ingestion of vitamin C. Eur J Clin Invest. 1998;28:695-700. [518] Rivers JM. Safety of high-Ievel vitamin C ingestion. In: Third Conference on AA. Ann NY_Acad Sci 1987; 498:95-102. [519] Massey, L. Safety of vitamin C. Am J Clin Nutr 2005;82:488. [520] Chai W, Liebman M, Kynast-Gales S, Massey L. Oxalate absorption and endogenous oxalate synthesis from ascorbate in calcium oxalate stone formers and non-stone formers. Am J Kidney Dis 2004;44:10609. [521] Massey L, Liebman M, Kynast-Gales S. Ascorbic acid, oxalate and risk of kidney stones. J Nutr 2005. [522] Schwille PO, Schmiedl A, Herrmann U, et al. Ascorbic acid in idiopathic recurrent calcium urolithiasis in humans does it have an abettor role in oxalate, and calcium oxalate crystallization? Urol Res 2000;28:16777. [523] Tiselius HG, Almgard L-E. The diurnal urinary excretion of oxalate and the effect of pyridoxine and ascorbate on oxalate excretion. Eur Urol 1977;3:416. [524] Liebman M, Chai W, Harvey E, Boenisch L. Effect of supplemental ascorbate and orange juice on urinary oxalate. Nutr Res 1997;7:41525. [525] Baxmann A, Mendonca C, Heilberg I. Effect of vitamin C supplements on urinary oxalate and pH in calcium stone-forming patients. Kidney Int 2003;63:1066 71. [526] Urivetzky M, Kessaris D & Smith AD. Ascorbic acid overdosing: A risk factor for calcium oxalate nephrolithiasis. J Urol 1992; 149: 12151218. [527] Tiselius HG & Almgard LE. The diurnal urinary excretion of oxalate and the effect of pyridoxine and ascorbate on oxalate excretion. Eur Urol 1977; 3: 4146. PMID: 556987. [528] Heckers H, Wagner I, Schmelz E & Trenkel A. Zur diatetischen Therapie und Pravention von Calcium-Oxalat-Nierensteinen. Ernahrungs-umschau 1993; 40: 416420. [529] Atkins GL, Dean BM, Griffin WJ, Scowen EF, Watts RWE. Primary hyperoxaluria. The relation between ascorbic acid and the increased urinary excretion of oxalate. Lancet 1963;2:1096-7. [530] Taylor EN, Stampfer MJ, Curhan GC. Dietary factors and the risk of incident kidney stones in men: new insights after 14 years of follow-up. J Am Soc Nephrol 2004;15:322532. http://jasn.asnjournals.org/cgi/content/full/15/12/3225 [531] Stein HB, Hasan A, Fox IH. Ascorbic acid-induced uricosuria. Ann Intern Med 1976;84:385 8. [532] Mitch WE, Johnson MW, Kirshenbaum JM, Lopez RE. Effect of large oral doses of ascorbic acid on uric acid excretion by normal subjects. Clin Pharmacol 1981;29:318 21. [533] Fituri N, Allawi N, Bentley M, Costello J. Urinary and plasma oxalate during ingestion of pure ascorbic acid: a re-evaluation. Eur Urol 1983; 9:3125. [534] Su SB, Silver PB, Zhang M, Chan CC, Caspi RR. Pertussis toxin inhibits induction of tissuespecific autoimmune disease by disrupting G protein-coupled signals. J Immunol. 2001 Jul 1;167(1):250-6. PMID: 11418656. [535] Seltzer MA, Low RK, McDonald M, et al. Dietary manipulation with lemonade to treat hypocitraturic calcium nephrolithiasis. J Urol. 1996;156:907-909. [536] Pak CY. Citrate and renal calculi: an update. Miner Electrolyte Metab. 1994;20:371-377. [537] Curhan GC, Willett WC, Speizer FE, et al. Beverage use and risk for kidney stones in women. Ann Intern Med. 1998;128:534-540.

Zdroje
257 / 292
[538] Sidhu H, Schmidt ME & Cornelius JG et al. Direct correlation between hyperoxaluria/oxalate stone disease and the absence of the gastrointestinal tract-dwelling bacterium Oxalobacter formigenes: Possible prevention by gut recolonization or enzyme replacement therapy. J Am Soc Nephr 1999; 10 Suppl 1: 334340. [539] Rattan V, Sidhu H, Vaidyanathan S, Thind SK, Nath R. Effect of combined supplementation of magnesium oxide and pyridoxine in calcium-oxalate stone formers. Urol Res 1994; 22:161-5. [540] Prien El, Gershoff SF. Magnesium oxide-pyridoxine therapy for recurrent calcium oxalate calculi. J Urol 1974; 112:509-512. [541] Dr. James Balch. Mitamins Essential Formula [MEF] for Kidney Stones. Mitamins Inc. http://www.mitamins.com/disease/Kidney-Stones.html [542] Heart Protection Study Collaborative Group. MRC/BHF Heart Protection Study of antioxidant vitamin supplementation in 20,536 high-risk individuals: a randomised placebocontrolled trial. Lancet 2002;360:23-33. [543] Cook JD, Watson SS, Simpson KM, et al. The effect of high ascorbic acid supplementation on body iron stores. Blood 1984;64:7216. [544] Bendich A, Cohen M. Ascorbic acid safety: analysis of factors affecting iron absorption. Toxicol Lett 1990;51:189201. [545] Calabrese EJ. Does consumption of mega-doses of ascorbic acid pose a hemolytic risk to persons with sickle cell trait and sickle cell anemia. Med Hypotheses 9(6)647-649, 1982. [546] Natto CL, Machlin LJ, Brin M. A decrease in irreversibility sickled erythrocytes in sickle cell anemia patients given vitamin E. Am JClin Nutr 33:968-971, 1980. [547] Campbell GD, Steinberg MH, Bower JD. Ascorbic acid-induced hemolysis in G-6-PD deficiency. Ann Intern Med 82:810, 1975. [548] Karunanithy R, Saha N, Ng S E. Serum and red blood cell magnesium, copper, and zinc content in G6PD deficiency. Am J Hem 1990; 35: 136 138. [549] Campbell A, Jack T. Acute reactions to mega ascorbic acid therapy in malignant disease. Scot Med J 1979; 21:151. [550] Acidum Ascorbicum Biotika, prbalov letk. 2005. Biotika a.s., 976 13 Slovensk upa, Slovensk Republika. http://www.nobel.sk [551] The Institute for Optimum Nutrition. Vitamin C drug interaction. [552] Sifton DW, ed. Physicians Desk Reference. Montvale, NJ: Medical Economics Company, Inc., 2000, 29534. [553] Chylack LT Jr, Brown NP, Bron A, et al. The Roche European American Cataract Trial (REACT): a randomized clinical trial to investigate the efficacy of an oral antioxidant micronutrient mixture to slow progression of age-related cataract. Ophthalmic Epidemiol 2002;9:49 80. [554] Age-Related Eye Disease Study Research Group. A randomized, placebo-controlled, clinical trial of high-dose supplementation with vitamins C and E, beta carotene, and zinc for agerelated macular degeneration and vision loss: AREDS report no. 8. Arch Ophthalmol 2001;119:141736. [555] Brown BG, Zhao XQ, Chait A, et al. Simvastatin and niacin, antioxidant vitamins, or the combination for the prevention of coronary disease. N Engl J Med 2001;345:158392. [556] Waters DD, Alderman EL, Hsia J, et al. Effect of hormone replacement therapy and antioxidant vitamin supplements on coronary atherosclerosis in postmenopausal women. JAMA 2002;288:2432-40. [557] Hathcock JN. Vitamins and hormone therapy for coronary atherosclerosis. JAMA 2003;289:982 (letter) [558] Jialal I, Devaraj S. Antioxidants and atherosclerosis: don't throw out the baby with the water. Circulation 2003;107:926-8. [559] Garewal HS, Diplock AT. How safe are antioxidant vitamins? Drug Safety 1995;13:8-14. [560] Rivers JM. Safety of high-level vitamin C ingestion. International Journal of Vitamin and Nutrition Research, 1989, 30:95-102. [561] Sano M, Ernesto C, Thomas RG, et al. A controlled trial of selegiline, alpha-tocopherol, or both as treatment for Alzheimer's disease. The Alzheimer's Disease Cooperative Study. N Engl J Med 1997;336:121622. [562] Rivers JM. Safety of high-level vitamin C ingestion. Int J Vitam Nutr Res Suppl 1989;30:95 102. [563] Diplock AT. Safety of antioxidant vitamins and beta carotene. Am J Clin Nutr

Zdroje
258 / 292
1995;62(suppl):1510S6S. [564] Balcke P. Schmidt P Zazgornik J, et al. Ascorbic acid aggravates secondary hyperoxalemia in , patients on chronic hemodialysis. Ann Intern Med 1984;101:3445. [565] Scientific Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies. Opinion of the Scientific Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies related to the tolerable upper intake level of vitamin C (L-ascorbic acid, its calcium, potassium and sodium salts and L-ascorbyl-6palmitate). Eur Food Safety Authority J 2004;59:121. [567] Frei B, Traber M. The new dietary reference intakes for vitamin C and E. Redox Rep 2001;6:59. [568] Barlett, M.K. et al: NEJM, 226:474, 1942. [569] Laninan, T.H. & Ingalls, TB.: Am Surg., 105:616, 1937. [570] Schumacher: Ohio State Med J., 42:1248, 1946. [571] John T.A. Ely. On reducing the need on arthroplasty: benefits for patients and budgets. Med Sci Monit, 2003; 9(4): HY11-14. Manuscript ID: 4691. PMID: 12709677. http://www.MedSciMonit.com/pub/vol_9/no_4/3238.pdf http://www.medscimonit.com/fulltxt.php?ICID=4691 http://journals.indexcopernicus.com/fulltxt.php?ICID=4691 [572] Vitamin C (Ascorbic acid). University of Maryland Medical Center. http://www.umm.edu/altmed/articles/vitamin-c-000339.htm [573] Morishige, F., Fukuoka, Japan, as quoted by Murata, A., Proceeding First International Congress of Microbiological Societies, 3, 432-442 (1975). Science Council of Japan. [574] The Immunisation Awareness Society Inc., Auckland, New Zeland. Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Informujte sa PRED okovanm. http://rizikaockovania.sk/dok.html [575] Jaber, L., Shohat, M., Mimouni, M. 1988: Infectious episodes following diphtheriapertussis-tetanus vaccination. A preliminary observation in infants, Clin Pediatr (Phila), 27 [357]: 491-4. [576] Thomas Jefferson, Cochrane Vaccines Field. Influenza vaccination: policy versus evidence. BMJ 2006;333; 912-915 doi:10.1136/bmj.38995.531701.80. http://bmj.bmjjournals.com/cgi/content/short/333/7574/912?ehom=&eaf [577] Vittorio Demicheli. Mass influenza vaccination in Ontario: Is it worthwhile? CMAJ, January 9, 2001; 164 (1). http://www.cmaj.ca/cgi/content/full/164/1/38 [578] Randall Neustaedter, OMD. Influenza time for the flu vaccine think again . Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/flu-think.htm Preloen v: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-III-nebezpecna.pdf [579] Kris Gaublomme, MD . Influenza vaccine. International Vaccination Newsletter. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/vaccine-flu.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [580] Edda West. Influenza vaccine - letters ignored by health officials. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/flu-ltrs-ignored.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [581] F. Edward Yazbak, MD, FAAP. Red Flags Daily. Nothing New about Lack of Effectiveness of Influenza Vaccination in Babies. http://www.vran.org/news-art/news/news_files/yazbakoct2005.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania. Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [582] Hellne, C. and Helene, W.: EB Virus in the Etiology of Infectious Mononucleosis, Hosp Pract. July 1970.

Zdroje
259 / 292
[583] Niderman, College Findings tie Mono to ED virus. Med World News, Dec 1968. [584] Andrew W. Saul, PhD. Shingles [herpes zoster] treatment that works. Orthomolecular Medicine News Service, June 15, 2005. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v01n05.shtml [585] Levy TE. Vitamin C, Infectious Diseases, and Toxins. 2002: Xlibris. www.xlibris.com. p 80-85. [586] Zureick M. Therapy of herpes and herpes zoster with intravenous vitamin C. J Prat Rev Gen Clin Ther. 1950 Nov 30;64(48):586. PMID: 14908970. [587] Stephens, J.C. and Cook, M.: Cases of the Hidden Herpes Virus, Med World News, May 26, 1972. [588] Goodpasture, E.W.: Case of the Hidden Herpes Virus. Med World News, Feb 25, 1972. [589] Roizman, B. et al: Tracing Herpes Viruses. Med World News, Oct 1, 1971. [590] Lerner, M, et al: Detecting Herpes Encephalitis Earlier. Med World News, May 20, 1972. [591] Danow I. Preliminary Note on the Treatment of Herpes and Shingles With Vitamin C (Ascorbic Acid). Annals of Dermatology and Syphiligraphie 7E Srie Volume 7 No September 9, 1936. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/dainowann_derm_syph_1936-s7-v7-n9-p817-eng.htm [592] Schroeder H. Elimination of ascorbic acid in the healthy and sick organism. Verb. dtsch. Ges. inn. Med., 424, 1935. [593] Harde, Rothstein and Ratish. Urinary elimination of vitamin C in pneumonia. Proc. Ploughshare. Exp. Biol. Med., 32, 1935, p. Io88. [594] Grunker and Otto. Clinical importance of vitamin C. Med. Klinik, 52, 1936, n. 2. [595] Mouriquand, Sdallian and Heart. Diphteric intoxication and ascorbic acid of the suprarenals. Presse Md., 1935, n. 104, p. 2113. [596] L. J. Harris. Vitamins. Annual Review of Biochemistry, 1935. [597] W. Bronkhorst. Radiological exploration of tuberculosis of the large intestine and its clinical importance. Nederl. Tijdschrift voor Geneeskunde, 1936, n. 12, pp. 1310-1311. [598] Von Jerney, Gagyi and Baranyai. The inhibiting action of ascorbic acid on diphteric intoxication in the guinea-pig. Dtsch. Med. Wschr., 54, 1936, n. 2. [599] W. Herbrand. Endocrinology, 16, 1935, p. 236.
600
[600] Jungeblut CW, Zwemer RL. Inactivation of diphtheria toxin in vivo and in vitro by crystalline vitamin C (ascorbic acid). Proc Soc Exper Biol Med 1935; 32:1229-34. [601] Hanzlik and Terada. Protective measures against diphteric intoxication, J Pharm. Exp. Therap., 56, 1936, n. 3, p. 269. [602] Harde and Philippe. Observations on the antigenic action of a diphteric mixture of toxin and vitamin C. C R. hebd. Acad meetings. Sci., 199, 1934. p. 738. [603] Schwarz and Cislaghi. Experimental study of the biological action of ascorbic acid. Neutralizing effect on diphteric toxin. Minerva Med., 11, 1935, p. 202. [604] Grotten and Bezssonoff. Sensitivity of the bacillus of whooping-cough with respect to vitamin C and hydroquinol. C. R. Soc. Biol., 120, 1935, n. 29. [605] E. Gottlieb. On vitamin C and diphteric toxin. Ugeskrift for Laeger, 1936, n. 9, p. 181. [606] Jungeblut, C. W., Further Observations on Vitamin C. Therapy in Experimental Poliomyelitis. J. Exper. Med., 1937, 66, 459. [607] Shaw, et al: Acute and Chronic Ascorbic Deficiencies in Rhesus Monkeys. J. Nutrition, 29: 365, 1945. [608] Rivers, T.M.: Immunological and Serological Phenomena in Poliomyelitis. Lecture III, Infantile Paralysis, 1941. [609] Bodian, D. and Horstmann, D.:. Review of Their Work. JAMA, 149: Aug 30, 1952. [610] McCormick, W. J., Vitamin B. Therapy in Inflammatory and Degenerative Diseases of the Nervous System. Med. Rec. 1939, 150, 303, 343. [611] Baker, A.B. and Noran, J.A.: Changes in the Central Nervous System Associated with Encephalitis Complicating Pneumonia. Archives of Internal Med., Vol 76: 146-153, July-Dec. 1945. [612] Krumholz, S. and Luhan, J.A.: Encephalitis Associated with Herpes Zoster. Arch Neur Psych, 53: 59-67 Jan-Jun, 1945.

Zdroje
260 / 292
[613] Bakay, L,: The Blood-Brain Barrier, C. C. Thomas, Pub., Springfield, IL 1956. [614] Chambers, R. and Zweifach, B.W.: Intercellular Cement and Capillary Permeability, Physiol Rev., 27: 436-463, 1947. [615] Youmans, J.B.: Nutritional Deficiencies, 1941. [616] Willis, G. G.: The Influence of Ascorbic Acid upon the Liver. Canadian M. A. J., 76:1044, 1957. [617] H. Baur and H. Staub. Hepatitis Therapy With Ascorbic Acid Infusions. Schweizerische Medizinische Wochenschrift, 1954 May 22;84(21):595-7. PMID: 13168326. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/index.htm#Baur-1954 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/baur-h-schweitz_med_wschr-1954-n21-p595engl.htm [618] Heinrich Kirchmair and Bodo Kirsch. Treatment of Epidemic Hepatitis in Childhood with High Doses of Ascorbic Acid. Medizinische Monatenschrift, 11 Jahrgang, Heft 6, 1957. (1957 Jun;11(6):353-7). PMID: 13451115. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/index.htm#Kirchmair-1957 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/kirchmair-h_med_mschr-1957-v11-n6-p353engl.htm [619] Freebern, R.K. & Repsher, LR.: Med. World News, Jan 23, 1970. [620] Baur H, Staub H. Treatment of hepatitis with infusions of ascorbic acid: comparison with other therapies. JAMA 1954;156:565. [621] Stockmann: rtzl. Praxis 1955, 9. [622] Fukumi Morishige, M.D. and Akira Murata, Ph.D. Vitamin C for Prophylaxis of Viral Hepatitis B in Transfused Patients. Journal of the International Academy of Preventive Medicine, 1978; 5(1): 54-58. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Morishige-1978 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/morishige-f-etal-j_int_assn_prev_med1978-v5-n1-p54.htm [623] Von Herbay A, Stahl W, Niederau C, et al. Diminished plasma levels of vitamin E in patients with severe viral hepatitis. Free Radic Res 1996;25:4616. [624] Pan WH, Wang CY, Huang SM, et al. Vitamin A, vitamin E or beta-carotene status and hepatitis B-related hepatocellular carcinoma. Ann Epidemiol 1993;3:21724. [625] Mezes M, Par A, Nemeth P Javor T. Studies of the blood lipid peroxide status and vitamin E , levels in patients with chronic active hepatitis and alcoholic liver disease. Int J Clin Pharmacol Res 1986;6:3338. [626] Andreone P, Gramonzi A, Bernardi M. Vitamin E for chronic hepatitis B. Ann Intern Med 1998;128:1567. [627] Houglum K, Venkataramani A, Lyche K, Chojkier M. A pilot study of the effects of d-alphatocopherol on hepatic stellate cell activation in chronic hepatitis C. Gastroenterology 1997;113:106973. [628] Look MP, Gerard A, Rao GS, et al. Interferon/antioxidant combination therapy for chronic hepatitis Ca controlled pilot trial. Antiviral Res 1999;43:11322. [629] Yurdakok M, Kanra G. Vitamin E therapy in viral hepatitis. Mikrobiyol Bul 1986;20:914 [in Turkish]. [630] Berkson BM. A conservative triple antioxidant approach to the treatment of hepatitis C. Combination of Alpha lipoic acid (thioctic acid), silymarin, and selenium: three case histories. Med Klin 1999;94 Suppl 3:849. [631] Campbell RE, Pruitt FW. Vitamin B12 in the treatment of viral hepatitis. Am J Med Sci 1952;224:25262. [632] Campbell RE, Pruitt FW. The effect of vitamin B12 and folic acid in the treatment of viral hepatitis. Am J Med Sci 1955;229:815. [633] Laurence J. The mystery factor that's destroying immunity. American Health, May/June 1983. [634] Vaccines Risk Awareness Network, Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Kiahne z historickej perspektvy. http://rizikaockovania.sk/dok.html [635] West Nile virus and vitamin C. Idaho Observer, June 2007. http://proliberty.com/observer/20070626.htm [636] Amy Brouillette. Battle of the bite. Boulder County versus the mosquito. http://archive.boulderweekly.com/060404/coverstory.html alternatvne: http://www.y2khealthanddetox.com/westnile-Levy.html

Zdroje
261 / 292
[637] Gregory Allen Butler. IV Vitamin C Curing the Incurable. 26. March 2007. http://holistic-personal-development.com/2007/03/26/iv-vitamin-c-curing-the-incurable/ [638] Vanessa Miller, Camera Staff Writer. Vitamin C helps West Nile victim. The Daily Camera: Boulder & County News. Wednesday, September 13, 2006. http://www.dailycamera.com/news/2006/sep/13/vitamin-c-helps-west-nile-victim/ [639] Lisa Marshall, Camera Staff Writer. September 29, 2003. The Daily Camera and the E.W. Scripps Company. http://www.mult-sclerosis.org/news/Oct2003/IntravenousVitamins.html [640] Wikipedia: Rocky Mountain spotted fever. http://en.wikipedia.org/wiki/Rocky_Mountain_spotted_fever [641] Rocky Mountain Spotted Fever. Centers for Disease Control and Prevention 1600 Clifton Rd. Atlanta, GA 30333, USA. http://www.cdc.gov/ticks/diseases/rocky_mountain_spotted_fever/ [642] Grootton, O. and Beszonoff, N.: Action de la vitamine C sur la toxine diphthrique, et sensibilit du bacille de la coqueluche vis-a-vis de lhydroquinol et de le vitamine C. Ann. de lInst Pasteur, 1936, 56: 413. [643] Dr. Ernst Albrecht. Vitamin C as an Adjuvant in the Therapy of Pulmonary Tuberculosis. Medizinisches Klinik, 1938, Number 39, p. 972. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1938 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/albrecht-e_med_klin_1938-n39-p972-eng.htm [644] A Bruce Lyons. Pertussis toxin pretreatment alters the in vivo cell division behaviour and survival of B lymphocytes after intravenous transfer. Immunollogy and Cell Biology. 1997 Feb;75(1):7-12. doi:10.1038/icb.1997.2. PMID: 9046428. http://www.nature.com/icb/journal/v75/n1/abs/icb19972a.html [645] Rino Rappuoli, Cesare Montecucco. Guidebook to protein toxins and their use in cell biology. Oxford University Press, 1997. ISBN 0198599544, 9780198599548. http://books.google.com/books?id=ebTwSqbjmXwC&hl=sk [646] Woringer, P. and Sala, T.: Rev. fran. De Pd., 1921. 4: 509. [647] Douglas Gairdner, B.M., B.Ch. Vitamin C in the treatment of whooping cough. Br Med J 1938 Oct 8; 2:742-744. doi:10.1136/bmj.2.4057.742. PMCID: PMC2210412. http://www.bmj.com/cgi/pdf_extract/2/4057/742 [648] E. L Vermillion, M.D., and George E. Stafford, M.D. A Preliminary Report on the Use of Cevitamic Acid in the Treatment of Whooping Cough. The Journal of The Kansas Medical Society, Volume XXXIX, November 1938, Number 11, pp. 469, 479. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1938 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/vermillion-el-etal-kansas_city_med_j1938-v39-n11-p469.htm [649] Jahan K, Ahmad K, Ali MA. Effect of ascorbic acid in the treatment of tetanus. Bangladesh Med Res Counc Bull. 1984 Jun;10(1):24-8. PMID: 6466264. [650] Jungeblut CW. Inactivation of Tetanus Toxin by Crystalline Vitamin C (l-Ascorbic Acid). The Journal of Immunology, 1937, 33: 203-214. http://www.jimmunol.org/cgi/content/abstract/33/3/203 [651] Chris Gaublomme. Vaccines Risk Awareness Network. Preklad: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Tetanus -ako ho nepoznme. http://rizikaockovania.sk/dok.html [652] Li, S., Taylor, K. B., Kelly, S. J., Jedrzejas, M. J. (2001). Vitamin C Inhibits the Enzymatic Activity of Streptococcus pneumoniae Hyaluronate Lyase. J. Biol. Chem. 276: 15125-15130. http://www.jbc.org/cgi/content/full/276/18/15125 [653] Wang, X., Willn, R., Wadstrm, T. (2000). Astaxanthin-Rich Algal Meal and Vitamin C Inhibit Helicobacter pylori Infection in BALB/cA Mice. Antimicrob. Agents Chemother. 44: 2452-2457. http://aac.asm.org/cgi/content/full/44/9/2452 [654] Dawson W, Starr MS, West GB. Inhibition of anaphylactic shock in the rat by antihistamines and ascorbic acid. Br J Pharmacol Chemother. 1966 Aug;27(2):249-55. PMID: 4381774. PMCID: PMC1510820. [655] Pelletier, O.: Experiments with smokers and non-smokers. JAMA, April 1969. [656] Mayers, B.W.: Where theres smoke there may be carbon monoxide. Med World News, Jan 21, 1972. [657] Kumar; Miranda-Massari; Gonzalez; Riordan. Intravenous Ascorbic Acid as a treatment for Severe Jellyfish Stings. Puerto Rico Health Sciences Journal, 2004, Vol 23; Num 2, pages 125-126.

Zdroje
262 / 292
[658] M. D. Laing. A cure for mushroom poisoning. South African medical journal. 1984; vol 65 (issue 15) : pp 590. SA Mediese TYDSKRIF DEEL 65, 14. april 1984. PMID: 6200941. [659] Charles E. Becker, MD, Theodore G. Tong, PharmD, Robert L. Roe, MD, Robert A. T. Scott, MD, and Michael B. MacQuarrie, MD. Diagnosis and Treatment of Amanita Phalloides-Type Mushroom Poisoning - Use of Thioctic Acid. West J Med. 1976 August; 125(2): 100109. PMCID: PMC1237216. [660] Enjalbert F. Treatment of Amatoxin Poisoning: 20-Year Retrospective Analysys. Journal of Toxicology. 2002; 40(6):715-757. http://www.cefe.cnrs.fr/subnamed/pdf/rapior/02JToxClinTox715.pdf [661] Dumont A M; Chennebault J M; Alquier P; Jardel H. Management of Amanita phalloides poisoning by Bastien's regimen. Lancet 1981;1(8222):722. PMID: 6163056. [662] Mokranjac, M. and Petrovic, C. Report on Mercury Studies in Guinea Pigs in Relation to Amounts of Vitamin C Administered. Cr Acad Sci., Paris. [663] Dannenburg, A.M. et al. Ascorbic acid in the treatment of chronic lead poisoning. JAMA, 114:1439-1440, 1940. [664] Holmes, Campbell and Amberg. The Effect of Vitamin C On Lead Poisoning. The Journal of Laboratory and Clinical Medicine Vol. 24, August 1939, No. 11, pp. 1119-1127. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1939 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/holmes-hn-etal_j_lab_clin_med-1939v23-n11-p1119.html [665] Heyningen, W.E., Van and Mellanby J. : Tetanus toxin in Microbial Toxins, Vol IIA Ed Solomon Kadis, T.C. Montie and S.J. Ajl p 82, 94, Academic Press, New York and London, 1971. [666] Hirata: Orient. J. Dis. Infants 21 (1937). ref. Zbl. Kinderheilk. 34, 531 (1938). [667] Lund & Levenson: Arch Surg., 55:557,1947. [668] Lam, C.R.: Col Rev Surg Gyn & Obst., 72:390-400, 1941. [669] Knisely, M.H. et al: Arch Surg, 51:220, 1945. [670] Knisely, M.H.: Science, 106:431, 1947. [671] Berkeley, W.T., Jr.: So Med J., 58:1182-1184. [672] Bergman, H.C. et al: Am Hrt J., 29:506-512, 1945. [673] Klasson, D.H.: NY J Med., 51:2388-2392, Oct, 1951. [674] Wikipedia: Hippophae rhamnoides. http://en.wikipedia.org/wiki/Hippophae_rhamnoides [675] Gladys Block, Christopher D Jensen, Edward P Norkus, Mark Hudes and Patricia B Crawford. Vitamin C in plasma is inversely related to blood pressure and change in blood pressure during the previous year in young Black and White women. Nutrition Journal 2008, 7:35 doi:10.1186/1475-2891-7-35. http://www.nutritionj.com/content/7/1/35 [676] Sato K, Dohi Y, Kojima M, Miyagawa K, Takase H, Katada E, Suzuki S. Effects of ascorbic acid on ambulatory blood pressure in elderly patients with refractory hypertension. Arzneimittelforschung. 2006;56(7):535-40. PMID: 16927536. [677] Bhm F, Settergren M, Pernow J. Vitamin C blocks vascular dysfunction and release of interleukin-6 induced by endothelin-1 in humans in vivo. Atherosclerosis. 2007 Feb;190(2):408-15. Epub 2006 Mar 9. PMID: 16527283. [678] Grebe M, Eisele HJ, Weissmann N, Schaefer C, Tillmanns H, Seeger W, Schulz R. Antioxidant vitamin C improves endothelial function in obstructive sleep apnea. Am J Respir Crit Care Med. 2006 Apr 15;173(8):897-901. PMID: 16439717. [679] HJ Harwood Jr, YJ Greene and PW Stacpoole. Inhibition of human leukocyte 3-hydroxy-3methylglutaryl coenzyme A reductase activity by ascorbic acid. An effect mediated by the free radical monodehydroascorbate. J. Biol. Chem., Vol. 261, Issue 16, 7127-7135, 06, 1986. http://www.jbc.org/cgi/reprint/261/16/7127 [680] Ginter, E.L.: Cholesterol and Vitamin C. Amer J Clin Nutr., 24: 1238-1245, 1971. [681] Spittle, C., Atherosclerosis and Vitamin C. Lancet, II: 1280-1281, 1971. [682] Ginter, E.: Effects of Dietary Cholesterol on Vitamin C Metabolism in laboratory animals. Acta Med Acad Sci. Hungary. 27:23-29; 1970. [683] Willis, G.C.: An Experimental Study of the Intimal Ground Substance in Atherosclerosis. Can Med Assoc J., 69: 17-22, 1953. [684] Shafer, J.: Ascorbic Acid and Atherosclerosis. Amer J Clin Nutr., 23:27, 1970. [685] Hecker, R.R. et al: J Am Chem Soc., 75:2020, 1953. [686] Tjapina, L. A.: Vlijanie askorbovoj kisloty na cholesterinemiju pri giper toniceskoj bolezm i

Zdroje
263 / 292
ateroskleroze. Gipertoniceskaja bolezn. Tr. AMN SSSR, 2:108-113, 1952. [687] Das S, Ray R, Snehlata, Das N, Srivastava LM. Effect of ascorbic acid on prevention of hypercholesterolemia induced atherosclerosis. Mol Cell Biochem. 2006 Apr;285(1-2):143-7. Epub 2006 Feb 14. PMID: 16479321. [688] Stamler, J.: Comprehensive Treatment of Essential Hypertensive Diseases. Monograph on Hypertension, Merck, Sharp and Dohme. [689] Study Links Vitamin C to Lower Death Rates. LONDON (Reuters March 2001). http://www.spinalrehab.com.au/updates/VitaminCHeartDisease.htm [690] Boekholdt SM, et al. Plasma concentrations of ascorbic acid and C-reactive protein, and risk of future coronary artery disease, in apparently healthy men and women: the EPIC-Norfolk prospective population study. Br J Nutr, 2006 Sep;96(3):516-22. PMID: 16925857. [691] Rath M, Pauling L. A Unified Theory of Human Cardiovascular Disease Leading the Way to the Abolition of This Disease as a Cause for Human Mortality. Journal of Orthomolecular Medicine, vol.7: No. 1, 5-15. 1992. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1992/pdf/1992-v07n01-p005.pdf [692] Altschul R, Hoffer A & Stephen JD: Influence of Nicotinic Acid on Serum Cholesterol in Man. Arch Biochem Biophys 54:558-559, 1955. [693] Parsons WB Jr, Achor RWP Berge KG, McKenzie BF & Barker NW: Changes in Concentration , of Blood Lipids Following Prolonged Administration of Nicotinic Acid to Persons With Hypercholesterolemia: Prelimary Observations. Proc. Mayo Clinic 31:377-390, 1956. [694] Parsons WB Jr: Clinical Alternatives Chap 8. In, Coronary Heart Disease. The Dietary Sense and Nonsense. An Evaluation by Scientists. Ed. G.V. Mann, Janus Publishing Company, London, England, pages 119-135, 1993. [695] Simone CB, Simone NL, Simone,CB: Nutrients and Cancer Treatment. Int J Integr Med, 1998;1:22-27. [696] Ron Hunninghake, M.D. Chief Medical Officer of the Olive White Garvey Center for Healing Arts. Intravenous Vitamin C and Cancer. Orthomolecular.org http://www.orthomolecular.org/library/ivccancerpt.shtml [697] Cameron E, Pauling L, Leibovitz B. Ascorbic acid and cancer: a review. Cancer Res 1979; 39: 663-681. [698] Nelson, M. M., and Forfar. J. O.: Association Between Drugs Administered During Pregnancy and Congenital Abnormalities of the Fetus. Brit. Med. J. 1, 523-527, 1971. [699] DeVita V T, Hellman S, Rosenberg S A, eds. Cancer: Principle and Practice of Oncology. Philadelphia: J B Lippincott, 1982; 1703-1720.
700
[700] Graham Williamson. One Australian Familys Nightmare Loss of Health Freedom. Holistic Health Topics. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/Hillary2.html [701] Krakoff I H. Cancer chemotherapeutic and biologic agents. CA Cancer J Clin 1991; 41: 265278. [702] DeVita V T, Hellman S, Rosenberg S A, eds. Cancer: Principle and Practice of Oncology. Philadelphia: J B Lippincott, 1982: 1677. [703] Heaney ML, Gardner JR, Karasavvas N, et al. (October 2008). Vitamin C antagonizes the cytotoxic effects of antineoplastic drugs. Cancer Res. 2008 Oct 1;68(19):8031-8. doi:10.1158/0008-5472.CAN-08-1490. PMID 18829561. [704] Parker-Pope, Tara (2008-10-01). Vitamin C May Interfere With Cancer Treatment. New York Times. http://well.blogs.nytimes.com/2008/10/01/vitamin-c-may-interfere-with-cancer-treatment/ [705] Andrew W. Saul, PhD. Chemotherapy doesn't work, so blame vitamin C. Alliance for Natural Health, 9 Oct 2008. http://anhcampaign.org/news/chemotherapy-doesnt-work-so-blamevitaimin-c [706] Philips N, Keller T, Holmes C. Reciprocal effects of ascorbate on cancer cell growth and the expression of matrix metalloproteinases and transforming growth factor-beta. Cancer Lett. 2007 Oct 18;256(1):49-55. Epub 2007 Jun 28. PMID: 17602832. [707] Chen Q, Espey MG, Sun AY et al. Pharmacologic doses of ascorbate act as a prooxidant and decrease growth of aggressive tumor xenografts in mice. Proc Natl Acad Sci USA. 2008 Aug 12;105(32):11105-9. [708] Chen Q, Espey MG, Sun AY et al. Ascorbate in pharmacologic concentrations selectively

Zdroje
264 / 292
generates ascorbate radical and hydrogen peroxide in extracellular fluid in vivo. Proc Natl Acad Sci USA. 2007 May 22; 104(21):8749-54. [709] Chen Q, Espey MG, Krishna MC et al. Pharmacologic ascorbic acid concentrations selectively kill cancer cells: action as a pro-drug to deliver hydrogen peroxide to tissues. Proc Natl Acad Sci U S A. 2005 Sep 20;102(38):13604-9. PMID: 16157892. [710] Padayatty et al. Intravenously administered vitamin C as cancer therapy: three cases. Canadian Medical Association Journal, 2006 Mar 28;174(7):937-942. [711] Park C H, Amare M, Savin M A, Hoogstraten B. Growth suppression of human leukemic cells in vitro by L-ascorbic acid. Cancer Res 1980; 40: 1062-1065. [712] Yamafuji K, Nakamurar Y, Omura H, Soeda T, Gyotoku K. Anti-tumor potency of ascorbic, dehydroascorbic, or 2,3- diketogulonic acid and their action on deoxyribonucleic acid. Z Krebsforsch 1971; 76: 1 7. [713] Yagashita K, Takahashi N, Yamamoto H, Jinnouchi H, Hiyoshi S, Miyakawa T. Effects of tetraacetyl-bis-dehydroAA, a derivative of ascorbic acid, on Ehrlich cells and HeLa Cells (human carcinoma cells). J Nutr Sci Vitaminol 1976; 22: 419-427. [714] Benade L, Howard T, Burk D. Synergistic killing of Ehrlich ascites carcinoma cells by ascorbate and 3-amino-1, 2, 4-triazole. Oncology 1969; 23: 33-43. [715] Holman RA (1957) A method of destroying a malignant rat tumour in vivo, Nature, 179(4568), 1033. [716] Cameron E, Campbell A. The orthomolecular treatment of cancer. II. Clinical trial of highdose ascorbic acid supplements in advanced human cancer. Chem Biol Interact 1974; 9: 285315. [717] Pauling L. Vitamin C and heart disease. Executive Health 1978 Jan;14(4). Rancho Santa Fe, California, 92067. [718] Bram S, Froussard P et al. Vitamin C preferential toxicity for malignant melanoma cells. Nature 1980; 284: 629 631. [719] Noto V, Taper H S et al. Effects of sodium ascorbate (vitamin C) and 2-methyl-l, 4naphthoquinone (vitamin K3) treatment on human tumor cell growth in vitro. Cancer 1989; 63: 901 906. [720] Halliwell B, Gutteridge J M C, eds. Free radicals in biology and medicine, 2nd edn. Oxford: Clarendon Press, 1989; 124. [721] Hickey S, Roberts HJ. (2007) The Cancer Breakthrough, Lulu Press. [722] Tsao C S, Dunham W B, Ping Y L. In vivo antineoplastic activity of ascorbic acid for human mammary tumor. In vivo 1988; 2: 147-150. [723] Koch C J, Biaglow J E. Toxicity, radiation sensitivity modification, and metabolic effects of dehydroascorbate and ascorbate in mammalian cells. J Cell Physiol 1978; 94: 299-306. [724] Cohen M H, Krasnow S H. Cure of advanced Lewis lung carcinoma (LL): a new treatment strategy. Proceedings of AACR 1987; 28: 416. [725] Lupulesco A. Vitamin C inhibits DNA, RNA and protein synthesis in epithelial neoplastic cells. Intl J Vit Nutr Res 1991; 61: 125 129. [726] Varga J M, Airoldi L. Inhibition of transplantable melanoma tumor development in mice by prophylactic administration of Ca-ascorbate. Life Sciences 1983; 32: 1559 1564. [727] Pierson H F, Meadows G G. Sodium ascorbate enhancement of carbidopa-levodopa methyl ester antitumor activity against pigmented B-16 melanoma. Cancer Res 1983;43:2047-2051. [728] Chakrabarti R N, Dasgupta P S. Effects of ascorbic acid on survival and cell-mediated immunity in tumor bearing mice. IRCS Med Sci 1984; 12: 1147 1148. [729] Duconge, Miranda-Massari, Gonzalez, Taylor, Riordan D, Riordan H, Casciari, Alliston. Vitamin C Pharmacokinetics after Continuous Infusion in a Patient with Prostate Cancer. The Annals of Pharmacotherapy: Vol. 41, No. 6, pp. 1082-1083. DOI 10.1345/aph.1H654. http://www.theannals.com/cgi/content/full/41/6/1082 [730] Morishige F, Murata A. Prolongation of survival times in terminal human cancer by administration of supplemental ascorbate. J Int Acad Prev Med 1979; 5: 47-52. [731] Murata A, Morishige F, Yamaguchi H. Prolongation of survival times of terminal cancer patients by administration of large doses of ascorbate. In: Hanck A. Vitamin C: New Clinical Applications. Bern: Huber, 1982: 103-113. [732] Riordan H D, Jackson J A, Schultz M. Can study: high-dose intravenous vitamin C in the treatment of a patient with adenocarcinoma of the kidney. J Ortho Med 1990; 5: 5-7. [733] Cameron E and Baird GM. Ascorbic Acid and Dependence on Opiates in Patients with

Zdroje
265 / 292
Advanced Disseminated Cancer. J. Internat. Res. Communic. 1: (6): 33, 1973. [734] Cameron E & Campbell A: Innovation vs quality control: an "unpublishable" clinical trial of supplemental ascorbate in incurable cancer. Medical Hypothesis 36:185-189, 1991. [735] Campbell A, Jack T & Cameron E: Reticulum cell sarcoma: two complete "spontanous"; regressions, in response to high-dose ascorbic acid therapy. A report on subsequent progress. Oncology 48:495-497, 1991. [736] Hoffer J: Nutrients as Biologic Response Modifiers. Adjuvant Nutrition in Cancer Treatment. Ed. P. Quillin & R. M. Williams. 1992 Symposium Proceedings, Cancer Treatment Research Foundation and American College of Nutrition, Cancer Treatment Research Foundation, 3455 Salt Creek Lane, Suite 200, Arlington Heights, IL 60005-1090, 1993. [737] Cameron E: Protocol for the use of vitamin C in the treatment of cancer. Medical Hypothesis 36:190-194, 1991. [738] Cameron E & Campbell A: The orthomolecular treatment of cancer II. Clinical trial of highdose ascorbic supplements in advanced human cancer. Chemical- Biological Interactions 9:285-315, 1974. [739] Cameron, E. and Pauling, L. (1978) Supplemental ascorbate in the supportive treatment of cancer: Reevaluation of prolongation of survival times in terminal human cancer. Proceedings of the National Academy of Sciences USA. 75:4538-4542. http://www.pnas.org/content/75/9/4538.abstract?ck=nck [740] Cameron, E. and Pauling, L. (1976) Supplemental ascorbate in the supportive treatment of cancer: prolongation of survival times in terminal human cancer. Proceedings of the National Academy of Sciences USA. 73:3685-3689. http://www.pnas.org/content/73/10/3685.full.pdf+html [741] Hickey S., Roberts H. (2005) Cancer: Nutrition and Survival, Lulu Press. [742] Creagan E T, Moertal C G, O'Fallon J R et al. Failure of high-dose vitamin C (ascorbic acid) to benefit patients with advanced cancer: a controlled trial. N Engl J Med 1979; 301: 687-690. [743] Moertel C G, Fleming T R, Creagan E T et al. High-dose vitamin C versus placebo in the treatment of patients with advanced cancer who had had no prior chemotherapy. N Engl J Med 1985; 312: 137-141. [744] Robinson A.R. Hunsberger A. Westall F.C. (1994) Suppression of squamous cell carcinoma in hairless mice by dietary nutrient variation, Mechanisms of Ageing and Development, 76, 201-214. [745] Schiegel, G.E. et al: The Role of Ascorbic Acid in the Prevention of Bladder Tumor Formation. Trans Amer Assn Genitour Surg., 61: 1969. [746] Seung Koo Lee, Jae Seung Kang, Da Jung Jung, Dae Young Hur, Jee Eun Kim, Eunsil Hahm, Seyeon Bae, Hyung Woo Kim, Daejin Kim, Byung Joo Cho, Daeho Cho, Dong Hoon Shin, Young-Il Hwang, Wang Jae Lee. Vitamin C suppresses proliferation of the human melanoma cell SK-MEL-2 through the inhibition of cyclooxygenase-2 (COX-2) expression and the modulation of insulin-like growth factor II (IGF-II) production. Journal of Cell Physiol, Volume 216 Issue 1, Pages 180 188. May 10, 2008. Doi: 10.1002/jcp.21391. http://www3.interscience.wiley.com/journal/117919541/abstract [747] Giraldo G, et al. Kaposi's sarcoma and its relationship to cytomegalo-virus. Int J Cancer 1980:26:23-29. [748] Poiesz BF, et al. Detection and isolation of type C retrovirus particles from fresh and cultured lymphocytes of a patient with cutaneous T-cell lymphoma. Proc Natl Acad Sci 77:7415-7419, 1980. [749] Mary E. Wilson, MD. SV40 Sequences Found in Non-Hodgkin's Lymphoma. Published in Journal Watch Infectious Diseases April 11, 2002. Covering Lancet 2002 Mar 9. [750] Regis A Vilchez and Janet S Butel. SV40 in human brain cancers and non-Hodgkin's lymphoma. Oncogene (2003) 22, 51645172. doi:10.1038/sj.onc.1206547. http://www.nature.com/onc/journal/v22/n33/full/1206547a.html [751] Vilchez RA, Madden CR, Kozinetz CA, Halvorson SJ, White ZS, Jorgensen JL, Finch CJ, Butel JS. Association between simian virus 40 and non-Hodgkin lymphoma. Lancet. 2002 Mar 9;359(9309):817-23. PMID: 11897278. [752] Pauling, L. Biostatistical analysis of mortality data for cohorts of cancer patients. Proceedings National Academy Sciences, USA 86:3466-3488,1989. [753] Pauling, L and Herman, Z. Criteria for the validity of clinical trials of treatments of cohorts of cancer patients based on the Hardin Jones principle. Proc Natl Acad Science, USA 86:68356837,1989.

Zdroje
266 / 292
[754] Hoffer, A & Pauling, L. Hardin Jones biostatistical analysis of mortality data for cohorts of cancer patients with a large fraction surviving at the termination of the study and a comparison of survival times of cancer patients receiving large regular oral doses of vitamin C and other nutrients with similar patients not receiving those doses. J Orthomolecular Med 5:143-154, 1990. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1990/pdf/1990-v05n03-p143.pdf Reprinted in, Cancer and Vitamin C, Updated and Expanded E Cameron and L Pauling, Camino Books, Inc. P.O. Box 59026, Phil. PA, 19102, 1993. [755] Hoffer, A & Pauling, L. Hardin Jones biostatistical analysis of mortality data for a second set of cohorts of cancer patients with a large fraction surviving at the termination of the study and a comparison of survival times of cancer patients receiving large regular oral doses of vitamin C and other nutrients with similar patients not receiving these doses. J Orthomolecular Med, 1993;8:154-167 http://www.orthomolecular.org/library/jom/1993/pdf/1993-v08n03-p157.pdf [756] Hoffer, A. Orthomolecular Oncology. In, Adjuvant Nutrition in Cancer Treatment, Eds: P Quillin & RM Williams. 1992 Symposium Proceedings, Sponsored by Cancer Treatment Research Foundation and American College of Nutrition. Cancer Treatment Research Foundation, 3455 Salt Creek Lane, Suite 200, Arlington Heights, IL 60005-1090, 331-362, 1994. [757] Hoffer, A. Orthomolecular Treatment of Cancer. In Nutrients in Cancer Prevention and Treatment. Ed. Prasad KN, Santamaria L & Williams RM. Pages 373-391, 1995, Humana Press, Totowa, New Jersey. [758] One Patient's Recovery From Lymphoma. Townsend Letter for Doctors and Patients. #160 , 50-51, 1996. [759] Hoffer, A. Orthomolecular Medicine for Physicians. Keats Publising, New Canaan, CT, 1989. [760] Hoffer A: How to live longer even with cancer. J Orthomol Med, 11: 147-167, 1996. [761] Abram Hoffer and Andrew Saul. Orthomolecular Medicine for Everyone: Megavitamin Therapeutics for Families and Physicians. Basic Health Publications, 2008. ISBN: 1591202264. [762] Hoffer"s Laws of Natural Nutrition Quarry Press, P.O.Box 1061, Kingston, Ontario K7L 4Y5. [763] Esteve,J. et all. Diet and cancers of the larynx and hypopharynx: the IARC multi-center study in southwestern Europe. In Cancer Causes and Control 7:240-252,1996. [764] Massell, B., J. Warren, P. Patterson, and H. Lehmus. Antirheumatic activity of ascorbic acid in large doses. Preliminary observations on seven patients with rheumatic fever. The New England Journal of Medicine 242(16):614-615. 1950. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/massell-bf-etal-new_engl_j_med-1950-v242n16-p614.htm [765] Rinehart, J. F., and Mettier, S. R. Joints in experimental scurvy and in scurvy with superimposed infection. With consideration of possible relation of scurvy to rheumatic fever. Am. J. Path. 9:952-955, 1933. [766] Abrams, E. and Sandson, J.: Ann Rheum Dis., 27: 1964. [767] Hyon K. Choi, MD, DrPH; Xiang Gao, MD, PhD; Gary Curhan, MD, ScD. Vitamin C Intake and the Risk of Gout in Men. Arch Intern Med. 2009;169(5):502-507. http://archinte.ama-assn.org/cgi/content/short/169/5/502 [768] Dayna Dye. Higher plasma vitamin C levels linked with lower diabetes risk. Life Extension Magazine, Life Extension Update. August 1, 2008. http://www.lef.org/newsletter/2008/0801_Higher-Plasma-Vitamin-C-Levels-Linked-with-lowerdiabetes-risk.htm [769] Cheryl A. Krone, PhD; John T. A. Ely, PhD. Controlling Hyperglycemia as an Adjunct to Cancer Therapy. Integrative Cancer Therapies, Vol. 4, No. 1, 25-31 (2005). DOI: 10.1177/1534735404274167. http://ict.sagepub.com/cgi/content/abstract/4/1/25 [770] Cheryl A Krone, John T.A Ely. Ascorbic acid, glycation, glycohemoglobin and aging. Medical hypotheses, 2004 Feb; 62(2):275-279. ISSN 0306-9877. doi:10.1016/S0306-9877(03)00313X. [771] Brian A. Mullan; Ian S. Young; Howard Fee; David R. McCance. Ascorbic Acid Reduces Blood Pressure and Arterial Stiffness in Type 2 Diabetes. Hypertension. 2002;40:804. http://hyper.ahajournals.org/cgi/content/abstract/40/6/804 [772] Anne-Helen Harding, PhD; Nicholas J. Wareham, FRCP PhD; Sheila A. Bingham, PhD; KayTee , Khaw, FRCP; Robert Luben, BSc; Ailsa Welch, PhD; Nita G. Forouhi, FFPH, PhD. Plasma Vitamin C Level, Fruit and Vegetable Consumption, and the Risk of New-Onset Type 2

Zdroje
267 / 292
Diabetes Mellitus. Arch Intern Med. 2008;168(14):1493-1499. http://archinte.amaassn.org/cgi/content/abstract/168/14/1493 [773] Vague PH, Vialtettes B, Lassmanvague V and Vallo JJ: Nicotinamide may extend remission phase in insulin dependent diabetes. The Lancet, 1:619-620, 1987. [774] Wahlberg G, Carlson LA, Wasserman J and Ljungqvist A: Protective effect of nicotinamide against nephropathy in diabetic rats. Diabetes Research, 2:307-312, 1985. [775] Yamada K, Nonaka K, Hanafusa T, Miyazaki A, Toyoshima H and Tarui S: Preventive and therapeutic effects of large-dose nicotinamide injections on diabetes associated with insulitis. Diabetes, 31: 749753 , 1982. [776] Branch DR. High-dose vitamin C supplementation increases plasma glucose. Diabetes Care 1999;22:1218. [777] Melvyn R. Werbach. Nutritional Influences on Illness: Vitamins for Treating Schizophrenia. 4751 Viviana Drive, Tarzana, California 91356 USA. Excerpted from Textbook of Nutritional Medicine by Melvyn R. Werbach with Jeffrey Moss. Tarzana, California, Third Line Press, Inc., 1999. http://www.encognitive.com/node/6354 [778] Suboticanec K. Vitamin C status in schizophrenia. Bibl Nutr Dieta 38:173-81, 1986. [779] Suboticanec K et al. Vitamin C status in chronic schizophrenia. Biol Psychiatry 28(11):95966, 1990. [780] Hoffer A, Osmond H, Smythies J. Schizophrenia: A new approach II, Results of a years research. J Ment Sc 100:29-45, 1954. [781] Rebec GV et al. Ascorbic acid and the behavioral response to haloperidol: Implications for the action of antipsychotic drugs. Science 227:438-40, 1985. [782] Milner G. Ascorbic acid in chronic psychiatric patients: A controlled trial. Br J Psychiatry 109:294-9, 1963. [783] Kanofsky JD et al. Ascorbate: An adjunctive treatment for schizophrenia. Abstract. J Am Coll Nutr 8(5):425, 1989. [784] Hawkins, D., Pauling, L.(eds), Orthomolecular Psychiatry: Treatment of Schizophrenia, W.H. Freeman and Co., San Francisco, 1973. [785] Pfeiffer Treatment Center, Health Research Institute, 4575 Weaver Parkway, Warrenville, IL. http://www.hriptc.org/content/about.php [786] Green RG. Subclinical pellagra: Its diagnosis and treatment. Schizophrenia 2:70-79, 1970. [787] Kryptopyrrol in urine. European Laboratory of Nutrients, Regulierenring 9, 3981 LA Bunnik, The Netherlands. http://www.europeanlaboratory.nl/pages/body.php?menu=375 viac: lnok. [788] Pyroluria and Elevated Kryptopyrrole. Direct Health Care Access II Laboratory, Inc. http://www.kryptopyrrole.com/ [789] Abram Hoffer, M.D., Ph.D. The Discovery of Kryptopyrrole and its Importance. Journal of Orthomolecular Medicine, 1995;10(1). http://www.doctoryourself.com/hoffer_krypto.html [790] Ghione R. Morphine Spasm and C-Hypervitaminosis. Vitaminologia (Turin) 16:131-136, 1958. [791] Bejrablaya D and Laumjansook K. Effect of Various Doses of Ascorbic Acid Upon Pentobarbital. J. Med. Assoc. Thailand 59: (4): 188-189, 1976. [792] Scher J, Rice H, Suck-OO, Kim, Di-Camelli R, O'Connor H. Massive Vitamin C as an Adjunct in Methadone Maintenance and Detoxification. J. Orthomolecular Psychiatry 5: (3): 191-198, 1976. [793] Snyder SH. Opiate Receptors and Internal Opiates. Scientific American 236: (31:44-56, March, 1977. [794] Abram Hoffer, MD, PhD, and Andrew Saul. The vitamin cure for alcoholism. 144 pages. Info: http://www.doctoryourself.com/order.html [795] Stone, I (pravdepodobne). Massive Doses of Ascorbate in the Control of Leukemic Mortality. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/index.htm#198x http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/stone-198x-ascorbate-leukemic-mortality.htm [796] Andrzejewski, S. W.: Studies on the Toxicity of Tobacco and Tobacco Smoke. Acta Med. Polon. V 407,408, 1966. [797] Venulet, F., and Moskwa, Z.: Z. Spraw. Posiedz. Lodz krego Tow Naukuwego, VI:1 10, 1951 [odkaz je mono nepresn]. [798] Venulet, F., and Moskwa, Z.: Z. Pol. Tyg. Lek., 7:281,1952 [odkaz je mono nepresn]. [799] Venulet, F.: Tobacco Smoke and Ascorbic Acid. Endok?? 30: 345-357, 1963 [odkaz je mono

Zdroje
nepresn]
268 / 292
800
[800] Venulet, F. and Danysz, A.: A. Podiatria Pol. 30:811, 1955. [801] Strauss, I. M., and Scheer, P.: Effect of Nicotine on Vitamin C Metabolism. Intnl. Z. Vitaminforsch. 9:39-49, 1939. [802] McCormick, W. J.: Ascorbic Acid as a Therapeutic Agent. Arch. Pediat. 69: 151-159, 1952. [803] Bourquin, A., and Musmann, O. P.: Preliminary Report on the Effect of Smoking on the Ascorbic Acid Content of Whole Blood. Amer. J. Digest. Dis. 20: 75-77, 1953. [804] Goyanna, C.: Tobacco and Vitamin C. Brasil Med. 69: 173-177, 1960. [805] Dietrich, G. and Buchner, M.: Contribution to the Vitamin C Metabolism of Smokers. Deutsche Gesundheitwiesen 15: 2494-2495, 1960. [806] Durand, C. H., Audinot, M. and Frajdenrajch, S.: Latent Hypovitaminosis C and Tobacco. Concours. Med. 84: 4801-4806, 1962. [807] Calder, J. H., Curtis, R. C., and Fore, H.: Comparison of Vitamin C in Plasma and Leucocytes of Smokers and Non-Smokers. Lancet 1: 556, 1963. [808] Rupnewska, Z. M.: Ascorbic Acid in Smokers and Non-Smokers Pol.Tyg. Lek. 19: 1259-1283, 1964. [809] Rupniewska, Z. M.: Duration of Smoking and the Content of Ascorbic Acid in the Body. Pol. Tyg. Lek. 20: 1069-1071, 1965. [810] Brook, M. and Grimshaw. J. J.: Vitamin C Concentration of Plasma and Leukocytes as Related to Smoking Habit, Age and Sex of Humans. Amer. J Clin. Nutr. 21:1254-1258, 1968. [811] Pelletier, O.: Smoking and Vitamin C Levels In Humans. Amer. J. Clin. Nutr. 21:1259-1267, 1968. [812] Degwitz, E., and Staudinger, H.: Ascorbic Acid and Dehydroascorbic Acid in the Hydroxylation of Acetanilide by Rat Liver Microsomes. Hoppe-Seylers Z. Physiol. Chem. 341: 120-133, 1965. [813] Degwitz, E., and Staudinger, H.: Hydroxylation of Acetanilide By Liver Microsomes of Normal and Scorbutic Guinea Pigs. Hoppe-Seylers Z. Physiol. Chem. 342: 63-72, 1965a. [814] Warren, F. L.: Aerobic Oxidation of Aromatic Hydrocarbons in the Presence of Ascorbic Acid. Biochem. J. 37: 331-341, 1943. [815] Leibowitz, J. and Guggenheim, C.: On the Detoxicating Effect of Ascorbic Acid. Intnl. Z. Vitaminforsch. 8:8-24, 1938-39. [816] Vautrey, M.: Protective Effect of Vitamin C Against Poisons. Praxis 284-288, 1951. [817] Bundesen, H. N., Aron, H. C. S., Greenbaum, R. S., Farmer, C. J., and Abt, A. F.: The Detoxifying Action of Ascorbic Acid in Arsenical Therapy. J. Amer. Med. Assn. 117: 16921695, 1941. [818] Delp, M.: Ascorbic Acid in the Treatment of Arsenical Dermatitis. J. Kansas Med. Soc. 42: 519-522, 1941. [819] McChesney, E. W.: Further Studies on the Detoxication of the Arsphenamines By Ascorbic Acid. J. Pharmacol. Exp. Therap. 84:222-235, 1945. [820] Marocco, N., and Rigotti, E.: Kidney Protective Effect of Vitamin C in Arsenic Poisoning. Minerva Urol. 14: 207-212, 1962. [821] Holmes, H. N.: Effect of Vitamin C in Lead Poisoning. J. Lab. Clin. Med. 24: 1119-1127, 1939. [822] Marchmont-Robinson, S. W.: Effect of Vitamin C on Workers Exposed to Lead Dust. J. Lab. Clin. Med. 26:1478-1481, 1941. [823] Gontzea, J. L.: Vitamin C Requirements of Lead Workers. Intnl. Z. Angew. Physiol. einschl. Arbeitphysiol. 20: 20-23, 1963. [824] Marin, J. V.: Treatment of Acute Mercurial Poisoning of Guinea Pigs with Ascorbic Acid. Rev. Soc. Argent. Biol. 17:581-586, 1941. [825] Chapmen, D. W., and Shafer, C. F.: Mercurial Diuretics. Arch. Int. Med. 79: 449-456, 1947. [826] Samitz, M. H., Shrager, J., and Katz, S.: Prevention of Injurious Effects of Chromates in Industry. Ind. Med. Surg. 31: 427-432, 1962. [827] Dey, P. K.: Protective Action of Ascorbic Acid on the Convulsive and Lethal Actions of Strychnine. Indian J. Exp. Biol. 5: 110-112, 1967. [828] Mittler, S.: Protection Against Death Due to Ozone Poisoning. Nature 181:1063-1064, 1958.

Zdroje
269 / 292
[829] Dainow, I.: Ascorbic Acid in Prophylaxis and Therapy of Sulfanilamide Accidents. Dermatologia, 83: 43-49, 1941a. [830] Krajesovics Jr., P.: Prevention of Tap Water Methomoglobinemia in Infants. Gyerekgyogyaszai 15:85-89, 1964. [831] Pelner, L.: Effect of Ascorbic Acid on the Sensitivity to Salicylates. J. Lab. Clin. Med. 28: 2830, 1943. [832] Volynskii, B. G.: Effect of Some Vitamins on the Course of Phosphorus Poisoning. Prom. Toksikol. Moscow Sbornik 319-326, 1960. [833] Bobb, D.: Ascorbic Acid Protection against Toxicity of an Azo Dye Carcinogen for Neurospora crassa. Biochem. Biophys. Acta 78: 795-797, 1963. [834] Thiele, H.: Chronic Benzene Poisoning. Prac. Lek. 16:1-7, 1964. [835] Smokers: supplements of vitamin C can stop the serious depletion of vitamin E. XagenaMedicine2006. [836] David Stauth. Study With Smokers Finds That Vitamins Combine for Benefits. Oregon State University News & Communications Services. 02-14-06. http://oregonstate.edu/dept/ncs/newsarch/2006/Feb06/vitamins.htm [837] Richard S. Brunoa, Scott W. Leonarda, Jeffery Atkinsonc, Thomas J. Montined, Rajasekhar Ramakrishnane, Tammy M. Braya and Maret G. Traber. Faster plasma vitamin E disappearance in smokers is normalized by vitamin C supplementation. Free Radical Biology and Medicine. Volume 40, Issue 4, 15 February 2006, Pages 689-697. doi:10.1016/j.freeradbiomed.2005.10.05. ISSN 0891-5849. [838] Kempe, C.H. A Key to the Secret of M.S., Med World News, July 7, 1972. [839] Schandl, D.K. Dissertation on Environmental and Pyridoxine cause of M.S., The Charlotte Observer, Charlotte, N.C., April 23, 1973. [840] Brickner, R.M. A Critique of Therapy in M.S., Bull Nue Inst NY., 4:665, April 19367. [841] Zimmerman, H.H. and Burack, E. Lesions of the Nervous System Resulting from a Deficiency of the Vitamin B complex. Arch Path., 13:207, Feb 1932. [842] Spies, T.D. et al. The Use of Nicotinic Acid in the Treatment of Pellagra. JAMA, 110:622, Feb 1938. [843] Spies, T.D. and Aring, C.D. The Effect of Vitamin B1 on the Peripheral Neuritis of Pellagra, JAMA, 110:1081, April, 1938. [844] Goran Bjelakovic e al, JAMA 2007;297:842. http://jama.ama-assn.org/cgi/content/abstract/297/8/842 [845] Dr. Byron Hyde testimony before Quebec College of Physicians Medical Board Tribunal: Hep-B & Chronic fatigue syndrome. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/hepatitis/cfs.htm Preloen ako sas lnku: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania. Hepatitda B rizik vakcny z pohadu vedy. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Hep-B_clanky.pdf [846] Excerpt of Dr.B.Dunbar's speech . Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/hepatitis/dunbar.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania. Hepatitda B - rizik vakcny z pohadu vedy. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Hep-B_clanky.pdf [847] Moore, M.T. Treatment of Multiple Sclerosis with Nicotinic Acid and Vitamin B1. Arch Int Med., 65:18, Jan 1940. [848] Kent MacLeod. Down Syndrome and Vitamin Therapy. ISBN 0-9734337-0-1. http://www.nutrichem.com/Down-Syndrome-and-Vitamin-Therapy-98.html?vmchk=1 [849] Dr. Blaylock Tip of the Week: Save Your Brain by Removing Toxic Aluminum. SZONE.us. http://www.szone.us/f20/save-your-brain-removing-toxic-aluminum-21327/ [850] Boyd, T.A., & Campbell, F.W.: B Med J., 2:1145, Nov 1950. [851] Virno, M.: Eye, Ear, Nose and Throat Monthly, 46:1502. [852] PF Jacques, et al. Long-term vitamin C supplement use and prevalence of early age-related lens opacities American Journal of Clinical Nutrition, Vol 66, 911-916. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/66/4/911 [853] Yoshida M, et al. Prospective study showing that dietary vitamin C reduced the risk of agerelated cataracts in a middle-aged Japanese population. Eur J Nutr, 2007 Mar 30;46(2):11824. PMID: 17265171. [854] Rous, S.: Urethritis in Men. NY Soc Med., Dec 15, 1971.

Zdroje
270 / 292
[855] Wei-Dong Du, Zu-Rong Yuan, Jian Sun, Jian-Xiong Tang, Ai-Qun Cheng, Da-Ming Shen, ChunJin Huang, Xiao-Hua Song, Xiao-Feng Yu, Song-Bai Zheng . Therapeutic Efficacy of High-dose Vitamin C on Acute Pancreatitis and Its Potential Mechanisms. World Journal Gastroenterology, 9(11), pp. 25652569, 2003. PMID: 14606098. http://www.wjgnet.com/1007-9327/9/2565.pdf [856] Pietz J, Benninger C, Schfer H, Sontheimer D, Mittermaier G, Rating D. Treatment of infantile spasms with high-dosage vitamin B6. Epilepsia. 1993 Jul-Aug;34(4):757-63. DOI: 10.1111/j.1528-1157.1993.tb00458.x. http://www3.interscience.wiley.com/journal/119291827/abstract [857] Jaquelyn McCandless, M.D. Low-Dose Naltrexone (LDN) for Mood Regulation and Immunomodulation in ASD. April 2006. http://www.lowdosenaltrexone.org/_conf2006/J_McCandless2.pdf [858] Brox AG, Howson-Jan KJ & Fauser AA: Treatment of idiopathic thrombocytopenic purpura with ascorbate. Br. J Haematology 70:341-344, 1988. [859] Mohatta CD. Scars- Treat Your Scars With Vitamin C. American Chronicle. September 30, 2006. http://www.americanchronicle.com/articles/view/14146 [860] Theo P. Kruck, Jian-Guo Cui, Maire E. Percy and Walter J. Lukiw. Molecular Shuttle Chelation: The Use of Ascorbate, Desferrioxamine and Feralex-G in Combination to Remove Nuclear Bound Aluminum. Cellular and Molecular Neurobiology, 2004 Jun; 24(3): 443-459. Publisher Springer Netherlands, ISSN 0272-4340 (Print) 1573-6830 (Online). DOI 10.1023/B:CEMN.0000022773.70722.b2. PMID 15206824. http://www.springerlink.com/content/nt30787816w6pl62/ [861] Wikipedia: Mineral ascorbates. http://en.wikipedia.org/wiki/Sodium_ascorbate [862] I. Garba, G. Ubom, D. Gatsing, R. Aliyu & C. Onyeagwa. L-Ascorbic Acid Status Of Pregnant Women And Its Potential Role In Pregnancy-Induced Stress. The Internet Journal of Nutrition and Wellness. 2005; 1(2). ISSN: 1937-8297. [863] Greenblatt, R.B.: Obst & Gyn, 2:530, 1953. [864] Widenbauer, F.: Vitamin C utilization in man under various conditions. Klin. Wchnschr., 1937. 16: 600. [865] Enstrom JE, Kanim LE & Klein MA: Vitamin C Intake and Mortality among a Sample of the United States Population. Epidemiology 3:194-202, 1992. [866] Andrew W. Saul, PhD. Fire Your Doctor!: How to Be Independently Healthy. Basic Health Publications, Inc., 2006. ISBN 1591201381, 9781591201380. 208 pages. Info: http://www.doctoryourself.com/order.html http://books.google.com/books?id=ps8NVbgfMlcC [867] Khajehdehi, P., Mojerlou, M., Behzadi, S., Rais-Jalali, G. A. (2001). A randomized, doubleblind, placebo-controlled trial of supplementary vitamins E, C and their combination for treatment of haemodialysis cramps. Nephrol Dial Transplant 16: 14481451. http://ndt.oxfordjournals.org/cgi/content/full/16/7/1448 [868] F. Petrarulo and V. Giancaspro. Intravenous ascorbic acid in haemodialysis patients with functional iron deficiency. Nephrol. Dial. Transplant., October 1, 2000; 15(10): 1717 - 1718. http://ndt.oxfordjournals.org/cgi/content/full/15/10/1717 [869] Hemil H. Vitamin C supplementation and common cold symptoms: factors affecting the magnitude of the benefit. Med Hypotheses 1999;52:1718. [870] Hemila H, Louhiala P. Vitamin C for preventing and treating pneumonia. Cochrane Database Syst Rev, 2007 Jan 24;(1):CD005532. PMID: 17253561. [871] Pinnell, S. R., Murad, S., Darr, D. (1987). Induction of Collagen Synthesis by Ascorbic Acid: A Possible Mechanism. Arch Dermatol 123: 1684-1686. http://archderm.ama-assn.org/cgi/content/abstract/123/12/1684 [872] Iron and Vitamin C. Biological Therapies, A division of Orthomolecular Medisearch Laboratories Pty Ltd. 5, 20-30 Malcolm Rd. Braeside, VIC, 3195. Australia www.biologicaltherapies.com biol@biol.com.au 61 3 9587 3948. http://www.orthomed.com/PDF/BW_iron.pdf [873] Mendiratta S, Qu ZC, May JM: Erythrocyte ascorbate recycling: antioxidant effects in blood. Free Radic Biol Med, 1998; 24(5): 789-797. [874] King, C.C. et al, New York Times, Nov 2, 1952. [875] Rosenberg, L.E. Vitamin Deficiency Diseases and the Vitamin Dependent Diseases with Reference to B and D., National Health Federation Bulletin Vol XVIII. #10, Nov 1972.

Zdroje
271 / 292
[876] Nemirovsky J. Treatment of whooping cough with vitamins K and C. Prensa Med Argent. 1951 Aug 3;38(31):1955-7. PMID: 14864362. ISSN: 0032-745X. [877] De Sarmento FM, Kimura T. Treatment of whooping cough with vitamins C & K combined with rutin, intravenous administration. Pediatr Prat. 1957 Jan;28(1):51-62. PMID: 13419397. [878] Faessler V. Results of whooping cough therapy with vitamin C (cebion) and vitamin K (karanum). Munch Med Wochenschr. 1953 Nov 13;95(46):1230-1. PMID: 13132849. [879] Banic S. Possible antibiotic effect of vitamin C on whooping cough bacilli. Zentralbl Bakteriol. 1959 May;175(1-2):98-100. PMID: 13669664. [880] Wallace AE, Weeks WB. Thiamine treatment of chronic hepatitis B infection. Am J Gastroenterol 2001;96:8648. [881] RG Knodell, MA Tate, BF Akl and JW Wilson. Vitamin C prophylaxis for posttransfusion hepatitis: lack of effect in a controlled trial. Am J Clin Nutr 1981;34:203. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/34/1/20 [881] Tolgyes (1957) Summary 9:10. [882] C. A. B. Clemetson. Elevated blood histamine caused by vaccinations and Vitamin C deficiency may mimic the shaken baby syndrome. Med Hypotheses, Volume 62, Issue 4, April 2004, Pages 533-536. PMID: 15050101. doi:10.1016/j.mehy.2003.12.023. [883] Andrew W. Saul, Ph.D. Taking the Cure: Irwin Stone: Orthomolecular Innovator and Educator. Journal of Orthomolecular Medicine Vol. 20, No. 4, 2005. http://www.orthomolecular.org/library/jom/2005/pdf/2005-v20n04-p230.pdf http://www.doctoryourself.com/stone.html http://www.whale.to/a/stone1.pdf [884] Nathens AB et al. Randomized, prospective trial of antioxidant supplementation in critically ill surgical patients. Ann Surg. 2002 Dec;236(6):814-22. PMCID: PMC1422648. [885] Allan Cott, M.D. Dr. Irwin Stone: A Tribute. Orthomolecular Psychiatry, 1984, Volume 13, p.150. This tribute was given by Dr. Cott at the symposium of the Academy of Orthomolecular Psychiatry just after Dr. Stones death. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/cott-a-orthomol_psych-1984-vx-nx-p150.htm [886] McCormick WJ. Vitamin C in the Prophylaxis and Therapy of Infectious Diseases. Archives of Pediatratics, Volume 68, Number 1, January, 1951, pp. 1-9. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/mccormick-wj-arch_pediatrics-1951-v68-n1p1.htm [887] McCormick WJ. Ascorbic Acid as a Chemotherapeutic Agent. Archives of Pediatratics, Volume 69, Number 4, April, 1952, pp. 151-155. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/mccormick-wj-arch_pediatrics-1952-v69-n4p151.htm [888] McCormick, W J. The striae of pregnancy: A new etiological concept. Medical Record. August 1948. [889] McCormick WJ. Coronary thrombosis: a new concept of mechanism and etiology. Clinical Medicine, 1957. 4:7, July. [890] McCormick WJ. Cancer: a collagen disease, secondary to a nutritional deficiency. Arch Pediatr. 1959 Apr;76(4):166-71. [891] Autism and Oxidative Stress Research. Autism Research Institute. http://www.autism.com/medical/research/biomedical/oxidative_stress.htm [892] Hoffer, A. Treatment of Arthritis by Nicotinic Acid and Nicotinamide. Can Med Assoc J. 1959 August 15; 81(4): 235238. PMCID: PMC1831040. [893] Kaufmann, W. Connecticut M. J., 17: 584, 1953. [894] Kaufmann, W. J Am Geriatric Soc., 3: 927, 1955. [895] Wittenborn JR: A Search for Responders to Niacin Supplementation. Arch Gen Psych 31:547552, 1974. [896] Rick Cushman. C to Believe: Jefferson Scientists Studying the Effects of High Dose Vitamin C on Non-Hodgkin Lymphoma Patients. Thomas Jefferson University Hospital. News release. Published: 1-2-2008. [897] Rick Cushman. Jefferson scientists studying the effects of high-dose vitamin C on nonHodgkin lymphoma patients. Bio-medicine, 1/2/2008. [898] Rick Cushman. The Effects Of High-Dose Vitamin C On Non-Hodgkin Lymphoma Patients. Medical News Today, 03 Jan 2008. [899] Englehandt SF, Halsey NA, Eddins DL, Hinman AR. Measles mortality in the United States

Zdroje
1971-1975. Am J Public Health 1980;70:11661169. http://www.ajph.org/cgi/reprint/70/11/1166.pdf
272 / 292
900
[900] Alfred Sommer, Keith P. West, James A. Olson, A. Catharine Ross. Vitamin A deficiency. Oxford University Press US, 1996. ISBN 0195088247, 9780195088243. [901] William B. Grant, Ph.D. Highly Cited and Recent Papers on UVB and/or Vitamin D and Cancer. Sunlight, Nutrition, and Health Research Center (SUNARC) , P.O. Box 641603 , San Francisco, CA 94164, USA. www.sunarc.org. [902] Dietary Supplement Fact Sheet. Vitamin D. Office of Dietary Supplements, National Institutes of Health, Bethesda, Maryland 20892 USA. http://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD_pf.asp [903] Dr. Joseph Mercola. Test Values and Treatment for Vitamin D Deficiency. [904] van den Berg H. Bioavailability of vitamin D. Eur J Clin Nutr 1997;51:S76-9. PMID: 9023488. [905] Cranney C, Horsely T, O'Donnell S, Weiler H, Ooi D, Atkinson S, et al. Effectiveness and safety of vitamin D. Evidence Report/Technology Assessment No. 158 prepared by the University of Ottawa Evidence-based Practice Center under Contract No. 290-02.0021. AHRQ Publication No. 07-E013. Rockville, MD: Agency for Healthcare Research and Quality, 2007. PMID: 18088161. [906] Holick MF. Evolution and function of vitamin D. Recent results. Cancer Res 2003;164:3-28. PMID: 12899511. [907] Hayes CE, Hashold FE, Spach KM, Pederson LB. The immunological functions of the vitamin D endocrine system. Cell Mol Biol 2003;49:277-300. PMID: 12887108. [908] Wagner CL, Greer FR, and the Section on Breastfeeding and Committee on Nutrition. Prevention of rickets and vitamin D deficiency in infants, children, and adolescents. Pediatrics 2008;122:1142-1152. http://www.aap.org/new/VitaminDreport.pdf [909] Pennington JA, Douglass JS. Bowes and Church's Food Values of Portions Commonly Used. 18th ed. Philadelphia: Lippincott Williams & Wilkins, 2004. [910] Nutrition Coordinating Center. Nutrition Data System for Research (NDS-R). Version 4.06/34. Minneapolis: University of Minnesota, 2003. [911] U.S. Department of Agriculture, Agricultural Research Service. USDA Nutrient Database for Standard Reference, Release 16. Nutrient Data Laboratory Home Page, 2003. http://www.ars.usda.gov/main/site_main.htm?modecode=12354500 [912] Vieth R, Bischoff-Ferrari H, Boucher BJ, Dawson-Hughes B, Garland CF, Heaney RP, et al. The urgent need to recommend an intake of vitamin D that is effective. Am J Clin Nutr 2007;85:649-50. PMID: 17344484. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/85/3/649 [913] Hyppnen E, Lr E, Reunanen A, Jrvelin MR, Virtanen SM. Intake of vitamin D and risk of type 1 diabetes: a birth-cohort study. Lancet 2001;358:1500-3. PMID: 11705562. [914] Pittas AG, Dawson-Hughes B, Li T, Van Dam RM, Willett WC, Manson JE, et al. Vitamin D and calcium intake in relation to type 2 diabetes in women. Diabetes Care 2006;29:650-6. PMID: 16505521. [915] Krause R, Bhring M, Hopfenmller W, Holick MF, Sharma AM. Ultraviolet B and blood pressure. Lancet 1998;352:709-10. PMID: 9728997. [916] Chiu KC, Chu A, Go VL, Saad MF. Hypovitaminosis D is associated with insulin resistance and beta cell dysfunction. Am J Clin Nutr 2004;79:820-5. PMID: 15113720. [917] Munger KL, Levin LI, Hollis BW, Howard NS, Ascherio A. Serum 25-hydroxyvitamin D levels and risk of multiple sclerosis. JAMA 2006;296:2832-8. PMID: 17179460. [918] Merlino LA, Curtis J, Mikuls TR, Cerhan JR, Criswell LA, Saag K. Vitamin D intake is inversely associated with rheumatoid arthritis: results from the Iowa Women's Health Study. Arthritis Rheum 2004;50:72-7. PMID: 14730601. [919] Schleithoff SS, Zittermann A, Tenderich G, Berthold HK, Stehle P Koerfer R. Vitamin D , supplementation improves cytokine profiles in patients with congestive heart failure: a double-blind, randomized, placebo-controlled trial. Am J Clin Nutr 2006;83:754-9. PMID: 16600924. [920] Hathcock JN, Shao A, Vieth R, Heaney R. Risk assessment for vitamin D. Am J Clin Nutr 2007;85:6-18. PMID: 17209171. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/85/1/6 [921] Degkwitz E. New aspects of the biochemistry of vitamin C. Z Ernahrungswiss. 1985 Dec;24(4):219-30. PMID: 3913164.

Zdroje
273 / 292
[922] Szent-Gyrgyi A; Stone P; Hartley HL;Enloe CF. How Vitamin C Really Works Or Does It? Staff report. Nutrition Today, 1979 Sept/Oct;14(5):6-7, 15-19. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/enloe-cf-nutr_today-1979-v14-n5-p6.htm [923] Wikipedia: Linus Pauling. http://en.wikipedia.org/wiki/Linus_Pauling [924] Wikipedia: Albert Szent-Gyrgyi. [925] Robert F. Cathcart, III, M.D. Unique Function of Vitamin C. http://www.orthomed.com/unique. Publikovan: A Unique Function for Ascorbate. Medical Hypotheses, 1991 May; 35:32-37. [926] Jungeblut, CU. J. Immunology, Vol. 33 #3, Sept. 1939 [927] Cathcart RF. The method of determining proper doses of vitamin C for the treatment of diseases by titrating to bowel tolerance. The Australian Nurses Journal 9(4):9-13, Mar 1980. [928] Cathcart RF. C-vitaminbehandling till tarmintolerans vid infektioner och allergi. Biologisk Medicin 3:6-8, 1983. [929] Cathcart RF. Vitamin C: titrating to bowel tolerance, an-ascorbemia, and acute induced scurvy. Let's Live (Japan) 16:9, Nov 1983. [930] Abram Hoffer, M.D., Ph.D. Clinical Procedures in Treating Terminally Ill Cancer Patients with Vitamin C. Journal of Orthomolecular Medicine, Volume 6, Numbers 3&4, 1991, pp. 155-160. [931] Klenner, F. R.: Case history: Cure of a 4 year old child bitten by a mature Hiland moccasin with vitamin C. Tri-State Med. J., July, 1954. [932] Klenner, F. R.: Case history: The black widow spider. Tri-State Med. J., Dec. 1957. [933] S. D. McGrath, P. F. O'Brien, P. J. Power, and J. R. Shea. Nicotinamide treatment of schizophrenia. Schizophr Bull 1972 1: 74-76; doi:10.1093/schbul/1.5.74 http://schizophreniabulletin.oxfordjournals.org/cgi/reprint/1/5/74.pdf [934] Vitamins fight multiple sclerosis. Orthomolecular Medicine News Service, October 4, 2006. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v02n08.shtml [935] Kaneko S, Wang J, Kaneko M, Yiu G, Hurrell JM, Chitnis T, Khoury SJ, He Z. Protecting axonal degeneration by increasing nicotinamide adenine dinucleotide levels in experimental autoimmune encephalomyelitis models. J Neurosci. 2006 Sep 20;26(38):9794-804. [936] Mount HT. Multiple sclerosis and other demyelinating diseases. Can Med Assoc J. 1973 Jun 2;108(11):1356-1358. [937] Watson WA et al. 2003 annual report of the American Association of Poison Control Centers Toxic Exposure Surveillance System. Am J Emerg Med. 2004 Sep;22(5):335-404. http://www.aapcc.org/Annual%20Reports/03report/Annual%20Report%202003.pdf [938] Hoffer LJ et al. Phase I clinical trial of i.v. ascorbic acid in advanced malignancy. Annals of Oncology 2008 19(11):1969-1974; doi:10.1093/annonc/mdn377. http://annonc.oxfordjournals.org/cgi/content/abstract/19/11/1969 [939] Henry Turkel, B.A., M.A. (D.Sc.), M.D. Medical Amelioration of Down's Syndrome Incorporating the Orthomolecular Approach. Orthomolecular Psychiatry 1975;4(2):102-115. http://orthomolecular.org/library/jom/1975/pdf/1975-v04n02-p102.pdf [940] Saul AW. Hidden in Plain Sight: The Pioneering Work of Frederick Robert Klenner, M.D. J Orthomolecular Med, 2007. Vol 22, No 1, pp 31-38. http://www.doctoryourself.com/klennerbio.html [941] Orthomolecular Medicine Hall Of Fame. http://orthomolecular.org/hof/index.shtml [942] Miller F. Klenners office recalls old-fashioned practitioner. Greensboro Daily News, undated reprint. This medium-circulation newspaper, founded in 1909, has been known since 1982 as the News-Record. The periodicals archives are accessible at http://company.newsrecord.com/library.htm [943] Miller F. Dr. Klenner urges taking vitamins in huge doses. Greensboro Daily News, Tuesday, Dec 13, 1977, p A8-A10. This medium-circulation newspaper, founded in 1909, has been known since 1982 as the News-Record. The periodicals archives are accessible at http://company.news-record.com/library.htm [944] Program prescribed by Dr. Fred R. Klenner, a two-page itemized check-off list of nutritional recommendations for patients. Hand-dated January 25, 1979 by Irwin Stone, who added a notation that it had been Recd from L. P Institute. (Linus Pauling Institute of Science and . Medicine). Provided by Steve Stone. [945] Wikipedia: Iodine. http://en.wikipedia.org/wiki/Iodine [946] Holst, A. and Frohlich, T.: Experimental studies relating to ship beriberi and scurvy, II. On the etiology of scurvy. J. Hyg. 7:634-671, 1907.

Zdroje
274 / 292
[947] Svirbely, J. V. and Szent-Gyrgyi, A.: Hexuronic acid as antiscorbutic factor. Nature, 129:690, 1932. [948] Funk, C.: The etiology of the deficiency diseases. J. State Med. 20:341-368, 1912. [949] Eliott, O., Yass, N. J. and Hegsted, D. M.: Biosynthesis of ascorbic acid in the tree shrew and slow loris. Nature 212:739-740, 1966. [950] Nakajima, Y., Shautha, T. R. and Bourne, C. H.: Histochemical detection of L-gulonolactone. Histochemie 18:293-301, 1969. [951] Blahoslav Balcar. Tajemstv potopy 1. vydn, nakladatelstv Nov ivot, Praha, 1991, ISBN 80-900166-1-8. [952] Russell, D. and Tucker, V. V.: Supernovae and the extinction of the dinosaurs. Nature 229:553-554, 1971. [953] Burns, J. J., Mosbach, E. H. and Schulenberg, S.: Ascorbic acid synthesis in normal and drugtreated rats studied with ascorbic-1-C14 acid. J. Biol. Chem. 207:679-687, 1954. [954] Saloman, L. I. and Stubbs, D. W.: Some aspects of the metabolism of ascorbic acid in rats. Ann. N.Y. Acad. Sc. 92: Art. 1:128-140, 1961. [955] Conney, A. H., Bray, C. A., Evans, C. and Burns, J. J.: Metabolic interactions between lascorbic acid and drugs. Ann. N.Y. Acad. Sc. 92; Art. 1:115-127, 1961. [956] Garrod, A. E.: Inborn errors of metabolism. Lancet 2:1-7, 73-79, 142-148. 214-217, 1908. [957] Hirsch A. Handbook of Geographical and Historical Pathology. Vol. II. The New Sydenham Society, London. 1885. [958] Ebbell B. Alt Aegyptische Bezeichnungen fr Krankheiten und Symptoms. Oslo. 1939. [959] Bourne GH. Records in the older literature of tissue changes in Scurvy. Proc. Royal Soc. Med., 1944;37:512-516. [960] Grollman AP Lehninger AL. Enzymatic synthesis of L-ascorbic acid in different animal , species. Arch. Biochem. 1957;69:458-467. [961] Chatterjee IB et at. Aspects of ascorbic acid biosynthesis in animals. Ann. N. Y. Acad. Sci., 1961;92: Art. 1, 36-55. [962] Belfield WO. Chronic subclinical scurvy and canine hip dysplasia. Veterinary Medicine/Small Animal Clinician 1976;71:1399-1401. [963] Dettman GC. Immunization, ascorbate and death. Australasian Nurses Journal 1977 Dec;7(6:)8-9. [964] Stone I. Megadoses of vitamin C. Nutrition Today 1975;10(3):35. [965] Stone I. The importance of fully correcting the genetic liver-enzyme disease, hypoascorbemia, in preventive medicine. In vol 2 New Dynamics Of Preventive Medicine, Leon R. Pomeroy, Editor. Stratton Intercontinental Medical Book Corp, New York & London, pages 19-29, 1974. [966] Cameron E, Pauling L. Vitamin C and cancer. International Journal Environmental Studies, 1977;10:303-305. [967] Pauling L. On vitamin C and cancer. Executive Health 1977 Jan;13(4). Rancho Santa Fe, California, 92062. [968] Free V, Sanders P. The use of ascorbic acid and mineral supplements in the detoxification of narcotic addicts. Journal Orthomolecular Psychiatry 1978;7(4):264-270. [969] International Medical Veritas Association. Iodine - Bring Back the Universal Nutrient Medicine. http://www.health-science-spirit.com/iodine.html [970] Jorge D. Flechas, M.D. http://cypress.he.net/~bigmacnc/drflechas/iodine.htm [971] Degkwitz E. New aspects of the biochemistry of vitamin C. Z Ernahrungswiss. 1985 Dec;24(4):219-30. PMID: 3913164. [972] Giray B.; Hincal F.; Tezi T.; kten A.; Gedik Y. Status of Selenium and Antioxidant Enzymes of Goitrous Children Is Lower Than Healthy Controls and Nongoitrous Children with High Iodine Deficiency. Biological Trace Element Research, Volume 82, Numbers 1-3, June 2001 , pp. 35-52(18) [973] J F Mutaku, J-F Poma, M-C Many, J-F Denef and M-F van den Hove . Cell necrosis and apoptosis are differentially regulated during goitre development and iodine-induced involution . Journal of Endocrinology 2002;172, 375386. http://joe.endocrinologyjournals.org/cgi/reprint/172/2/375.pdf [974] McCormick WJ. The changing incidence and mortality of infectious disease in relation to changed trends in nutrition. Medical Record 1947 Sept:pp 1-29.

Zdroje
275 / 292
[975] Robert F. Cathcart, M.D. Vitamin C in High Dosages Provides Significant Pain Relief. http://www.orthomed.com/pain.html [976] Sayers, G., and Sayers, M. A. Pituitary-adrenal system. Ann. New York Acad. Sc. 1949;50:522-539. [977] Hench, P. S., Kendall, E. C., Sloeumb, C. H., and Polley. H. F. Effect of hormone of adrenal cortex (17-hydroxy-11-dehydrocorticosterone: compound E) and of pituitary adrenocorticotropic hormone on rheumatoid arthritis: preliminary report. Proc. Staff Meet., Mayo Clin. 1949;24:181-197. [978] Hench, P.S., et al. Effects of adrenal cortical hormone 17-hydroxy-11-dehydrocorticosterone (Compound E) on acute phase of rheumatic fever: preliminary report. Proc. Staff Meet., Mayo Clin. 1949;24:277-297. [979] Massell, B. F., Warren, J. E., Sturgis, G. P., Hall, B., and Craige, E. Clinical response of rheumatic fever and acute carditis to ACTH. N Engl J Med. 1950 May 4;242(18):692-8. PMID: 15412696. [980] Lenin, E., and Wassen, E. Effect of combined injections of deoxycortone acetate and ascorbic acid on rheumatoid arthritis. Lancet 1949;2:993. [981] Gluecksohn-Waelsch S. Lethal genes and analysis of differentiation. Science, 1963;142:1269. [982] Harakeh S, Jariwalla RJ, Pauling L. Suppression of human immunodeficiency virus replication by ascorbate in chronically and acutely infected cells. Proc Natl Acad Sci U S A. 1990 Sep;87(18):7245-9. PMID: 1698293. PMCID: PMC54720. www.pnas.org/content/87/18/7245.full.pdf [983] Schwerdt PR, Schwerdt CE. Effect of ascorbic acid on rhinovirus replication in WI-38 cells. Proc Soc Exp Biol Med. 1975 Apr;148(4):1237-43. PMID: 165544. [984] Bissell MJ, Hatie C, Farson DA, Schwarz RI, Soo WJ. Ascorbic acid inhibits replication and infectivity of avian RNA tumor virus. Proc Natl Acad Sci U S A. 1980 May;77(5):2711-5. PMID: 6248860. PMCID: PMC349473. [985] Peter Chowka, 2000. Linus Pauling: Vindication. http://www.biomedresearch.net/linuspauling.htm [986] V. Stojiljkovic, A. Todorovic, S. Pejic, J. Kasapovic, Z.S. Saicic, N. Radlovic, S.B. Pajovic. Antioxidant status and lipid peroxidation in small intestinal mucosa of children with celiac disease. Clinical Biochemistry 2009 Sept;42(13-14):1431-1437. doi:10.1016/j.clinbiochem.2009.06.009. [987] Alliance for Natural Health. Vitamin C deficiency worse than feared: research news. http://www.anhcampaign.org/news/vitamin-c-deficiency-worse-than-feared-research-news [988] Leah Cahill, Paul N. Corey and Ahmed El-Sohemy. Vitamin C Deficiency in a Population of Young Canadian Adults. American Journal of Epidemiology 2009 170(4):464-471; doi:10.1093/aje/kwp156. http://aje.oxfordjournals.org/cgi/reprint/170/4/464 [989] Carol S Johnston, Corinne Corte and Pamela D Swan. Marginal vitamin C status is associated with reduced fat oxidation during submaximal exercise in young adults. Nutrition & Metabolism 2006;3:35. doi:10.1186/1743-7075-3-35. http://www.nutritionandmetabolism.com/content/pdf/1743-7075-3-35.pdf [990] Salvador Villalpando, MD, PhD; Irene Montalvo-Velarde, Chem; Norma Zambrano, Chem; Armando Garca-Guerra, MSc; Claudia Ivonne Ramrez-Silva, BSc; Teresa Shamah-Levy, MSc; Juan A Rivera, MS, PhD. Vitamins A, and C and folate status in Mexican children under 12 years and women 12-49 years: a probabilistic national survey. Salud pblica Mx vol.45 suppl.4 Cuernavaca 2003. doi: 10.1590/S0036-36342003001000007. [991] Pernille Tveden-Nyborg, Louise Kruse Johansen, Zindy Raida, Charlotte Krogh Villumsen, Jytte Overgaard Larsen and Jens Lykkesfeldt. Vitamin C deficiency in early postnatal life impairs spatial memory and reduces the number of hippocampal neurons in guinea pigs. Am J Clin Nutr 2009;90:540-546. doi:10.3945/ajcn.2009.27954. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/90/3/540 [992] Holmes RP, Goodman HO, Assimos DG. Contribution of dietary oxalate to urinary oxalate excretion. Kidney International 2001;59,270276; doi:10.1046/j.15231755.2001.00488.x. http://www.nature.com/ki/journal/v59/n1/pdf/4492015a.pdf [993] Urivetzky M, Kessaris D, Smith AD. Ascorbic acid overdosing: a risk factor for calcium oxalate nephrolithiasis. J Urol. 1992 May;147(5):1215-8. PMID: 1569652. [994] Savage GP Charrier MJS, Vanhanen L. Bioavailability of soluble oxalate from tea and , the effect of consuming milk with the tea. European Journal of Clinical Nutrition 2003;57:4159. doi:10.1038/sj.ejcn.1601572. http://www.nature.com/ejcn/journal/v57/n3/pdf/1601572a.pdf

Zdroje
276 / 292
[995] Fogazzi GB. Crystalluria: a neglected aspect of urinary sediment analysis. Nephrol Dial Transplant 1996;11(2):379-387. http://ndt.oxfordjournals.org/cgi/reprint/11/2/379 [996] Dr. Joseph Mercola. Despite Anti-Vitamin D Bias, CDC Stumbles on Deficiency Link to H1N1 Deaths. September 22 2009. http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2009/09/22/Low-Vitamin-D-Increases-FluDeath-Risk-in-Kids.aspx [997] Reis JP, von Mhlen D, Miller ER 3rd, Michos ED, Appel LJ. Vitamin D Status and Cardiometabolic Risk Factors in the United States Adolescent Population. Pediatrics. 2009 Aug 3. PMID: 19661053. [998] Cannell JJ, Vieth R, Umhau JC, Holick MF, Grant WB, Madronich S, Garland CF, Giovannucci E. Epidemic influenza and vitamin D. Epidemiol. Infect. 2006 Dec;134(6):1129-40. Epub 2006 Sep 7. Cambridge University Press . PMID: 16959053. doi:10.1017/S0950268806007175 . http://www.biochem.wisc.edu/courses/biochem901/secure/materials/readings/09_Cannell.pdf [999] John J Cannell, Michael Zasloff, Cedric F Garland, Robert Scragg, Edward Giovannucci. On the epidemiology of influenza. Virology Journal 2008, 5:29. doi:10.1186/1743-422X-5-29. http://www.virologyj.com/content/5/1/29
1000
[1000] Laaksi I, Ruohola JP, Tuohimaa P Auvinen A, Haataja R, Pihlajamki H, Ylikomi T. An , association of serum vitamin D concentrations < 40 nmol/L with acute respiratory tract infection in young Finnish men. Am J Clin Nutr. 2007 Sep;86(3):714-7. PMID: 17823437. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/86/3/714 [1001] Karatekin G, Kaya A, Saliholu O, Balci H, Nuholu A. Association of subclinical vitamin D deficiency in newborns with acute lower respiratory infection and their mothers. Eur J Clin Nutr. 2009 Apr;63(4):473-7. Epub 2007 Nov 21. PMID: 18030309. [1002] Wayse V, Yousafzai A, Mogale K, Filteau S. Association of subclinical vitamin D deficiency with severe acute lower respiratory infection in Indian children under 5 y. Eur J Clin Nutr. 2004 Apr;58(4):563-7. PMID: 15042122. [1003] Walker VP Modlin RL. The Vitamin D Connection to Pediatric Infections and Immune , Function. Pediatr Res. 2009 Jan 28. PMID: 19190532. [1004] Szilagyi PG, Fairbrother G, Griffin MR, Hornung RW, Donauer S, Morrow A, Altaye M, Zhu Y, Ambrose S, Edwards KM, Poehling KA, Lofthus G, Holloway M, Finelli L, Iwane M, Staat MA; New Vaccine Surveillance Network. Influenza vaccine effectiveness among children 6 to 59 months of age during 2 influenza seasons: a case-cohort study. Arch Pediatr Adolesc Med. 2008 Oct;162(10):943-51. PMID: 18838647. [1005] Jefferson T, Rivetti A, Harnden AR, Di Pietrantonj C, Demicheli V. Vaccines for preventing influenza in healthy children. Cochrane Database of Systematic Reviews 2007, Issue 3. Art. No.: CD004879. DOI: 10.1002/14651858.CD004879.pub3. [1006] Morgan G, Ward R, Barton M. The contribution of cytotoxic chemotherapy to 5-year survival in adult malignancies. Clin Oncol (R Coll Radiol). 2004 Dec;16(8):549-60. PMID: 15630849. doi:10.1016/j.clon.2004.06.007. [1007] Norman Cousins. Anatomy of an illness as perceived by the patient : reflections on healing and regeneration, introd. by Ren Dubos, New York : Norton, 1979. ISBN 0393012522. [1008] Aloia J, Li-Ng M: Re: epidemic influenza and vitamin D. Epidemiol Infect 2007, 135(7):1095-1096. PMID: 17352842. doi:10.1017/S0950268807008308. [1009] William B. Grant. Vitamin D could reduce case fatality rates during an influenza pandemic. http://www.biomedcentral.com/1471-2334/9/117/comments 5.8.2009 comment on: Ageprioritized use of antivirals during an influenza pandemic. BMC Infectious Diseases 2009 July 2;9:117. doi:10.1186/1471-2334-9-117. [1010] Heaney RP Davies KM, Chen TC, Holick MF, Barger-Lux MJ. Human serum 25, hydroxycholecalciferol response to extended oral dosing with cholecalciferol. American Journal of Clinical Nutrition 2003, 77(1):204-210. [1011] Julie L Kasperzyk, Katja Fall, Lorelei A Mucci, Niclas Hkansson, Alicja Wolk, Jan-Erik Johansson, Swen-Olof Andersson and Ove Andrn. One-carbon metabolismrelated nutrients and prostate cancer survival. Am J Clin Nutr 2009 Sept;90(3):561-569. doi:10.3945/ajcn.2009.27645. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/90/3/561 [1012] Elmore AR. Final report of the safety assessment of L-Ascorbic Acid, Calcium Ascorbate, Magnesium Ascorbate, Magnesium Ascorbyl Phosphate, Sodium Ascorbate, and Sodium

Zdroje
277 / 292
Ascorbyl Phosphate as used in cosmetics. Int J Toxicol. 2005;24 Suppl 2:51-111. PMID: 16154915. [1013] Wikipedia: Vitamin D. http://en.wikipedia.org/wiki/Vitamin_D [1014] Reinhold Vieth. Vitamin D supplementation, 25-hydroxyvitamin D concentrations, and safety. Am J Clin Nutr 69 (5): 84256. PMID 10232622. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/69/5/842
Nepouit zaujmav zdroje

[] [] [] [] Dr. Andrew Saul. Doctor Yourself: Natural Healing That Works (North Bergen, NJ: Basic Health Publications, 2003. 242 pgs. ISBN: 1-59120-033-4 Steve Hickey, PhD and Andrew Saul. Vitamin C: The Real Story. 184 pages. Info: http://www.doctoryourself.com/order.html Henry L. Newbold, M.D. Vitamin C Against Cancer. Stein and Day, New York, 1979. Abraham, G.E., Flechas, J.D., Hakala, J.C., Optimum Levels of Iodine for Greatest Mental and Physical Health. The Original Internist, 9:5-20, 2002. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD01.pdf Abraham, G.E., Flechas, J.D., Hakala, J.C., Orthoiodosupplementation: Iodine Sufficiency Of The Whole Human Body. The Original Internist, 9:30-41,2002. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD02.pdf Abraham, G.E., Flechas, J.D., Hakala, J.C., Measurement Of Urinary Iodide Levels By IonSelective Electrode: Improved Sensitivity And Specificity By Chromatography On An IonExchange Resin. The Original Internist, 11(4):19-32,2004. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD03.pdf Abraham, G.E.,The Wolff-Chaikoff Effect: Crying Wolf? The Original Internist, 12(3):112118,2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD04.pdf Abraham, G.E., The safe and effective implementation of orthoiodosupplementation in medical practice. The Original Internist, 11:17-36, 2004. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD05.pdf Abraham, G.E., The concept of orthoiodosupplementation and its clinical implications. The Original Internist, 11(2):29-38, 2004. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD06.pdf Abraham, G.E., Serum inorganic iodide levels following ingestion of a tablet form of Lugol solution: Evidence for an enterohepatic circulation of iodine. The Original Internist, 11(3):112-118, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD07.pdf Abraham, G.E., The historical background of the iodine project. The Original Internist, 12(2):57-66, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD08.pdf Brownstein, D., Clinical experience with inorganic, non-radioactive iodine/iodide. The Original Internist, 12(3):105-108, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD09.pdf Flechas, J.D., Orthoiodosupplementation in a primary care practice. The Original Internist, 12(2):89-96, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD10.pdf Abraham, G.E., Brownstein, D.,Evidence that the administration of Vitamin C improves a defective cellular transport mechanism for iodine: A case report. The Original Internist, 12(3):125-130, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD11.pdf Abraham, G.E., Brownstein, D., Validation of the orthoiodosupplementation program: A Rebuttal of Dr. Gaby's Editorial on iodine. The Original Internist, 12(4): 184-194, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD12.pdf Abraham, G.E., Brownstein, D., Flechas, J.D., The saliva/serum iodide ratio as an index of sodium/iodide symporter efficiency. The Original Internist, 12(4): 152-156, 2005. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD13.pdf Abraham, G.E, MD., The History of Iodine in Medicine Part I: From Discovery to Essentiality. The Original Internist, 13: 29-36, Spring 2006. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD14.pdf Abraham, G.E.,The History of Iodine in Medicine Part II: The Search for and the Discovery of Thyroid Hormones. The Original Internist, 13: 67-70, June 2006. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD15.pdf Abraham, G.E.,The History of Iodine in Medicine Part III: Thyroid Fixation and Medical Iodophobia. The Original Internist, 13: 71-78, June 2006. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD16.pdf
[]
[]
[] []
[] []
[] [] [] []
[]
[]
[]
[]
[]

Zdroje
[]
278 / 292
[]
[]
[]
[]
[] [] []
[] [] [] [] [] []
[]
[]
[] []
[] [] [] []
[]
Abraham, G.E, MD, Roxanne C. Handal, BS & John C. Hakala, RphA. Simplified Procedure for the Measurement of Urine Iodide Levels by the Ion-Selective Eleectrode Assay in a Clinical Setting. The Original Internist, Vol 13, No. 3, 125-135, September 2006. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD17.pdf Abraham, G.E.,The Combined Measurement of the Four Stable Halides by the Ion-Selective Electrode Procedure Following Their Chromatographic Separation on a Strong Anion Exchanger Resin: Clinical Applications. The Original Internist, 171-195, December 2006. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD18.pdf Abraham, G.E, MD, and David Brownstein, MD, A Simple Procedure Combining The Evaluation of Whole Body Sufficiency for Iodine with The Efficiency of the Body To Utilize Peripherall Iodide: The Triple Test. The Original Internist, Vol. 14, No. 1, 17-23, March 2007. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD19.pdf Abraham, G.E, MD, and J.D. Flechas, MD, Evidence of Defective Cellular Oxidation and Organification of Iodide in a Female with Fibromyalgia and Chronic Fatigue. The Original Internist, Vol. 14, 77-82, 2007. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD20.pdf Abraham, G.E, MD, and J.D. Flechas, MD, The Effect of Daily Ingestion of 100 mg Iodine Combined with High Doses of Vitamins B2 and B3 (ATP Cofactors) in Five Subjects with Fibromyalgia. The Original Internist, Vol. 15, No. 1, pg. 8-15, March 2008. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD21.pdf Abraham, G.E, MD, Facts about Iodine and Autoimmune Thyroiditis. The Original Internist, Vol. 15, No. 2, pg. 75-76, June 2008. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD22.pdf Abraham, G.E, MD, The bioavailability of iodine applied to the skin. The Original Internist, Vol. 15, No. 2, pg. 77-79, June 2008. http://www.optimox.com/pics/Iodine/pdfs/IOD23.pdf Ayda M. El-Shirbiny, Stavross S. Stavrou, Ann Dnistrian, Martin Sonenberg, Steven M. Larson and Chaitanya R. Divgii. Jod-Basedow Syndrome Following Oral Iodine and Radioiodinated-Antibody Administration . The Journal of Nuclear Medicine Nov 1997;38(11):1816-7. http://jnm.snmjournals.org/cgi/reprint/38/11/1816.pdf The Iodine Group. Iodine toxicity. http://iodine4health.com/ortho/toxicity.htm The Iodine Group. Abraham. http://iodine4health.com/ortho/abraham_ortho.htm The Iodine Group. Flechas. http://iodine4health.com/ortho/flechas_ortho.htm Magnascent. Thyroid Gland. http://www.magnascent.com/Thyroid%20Gland.htm Optimox. Iodine publications. http://www.optimox.com/pics/Iodine/opt_Research_I.shtml Padayatty et al. Intravenously administered vitamin C as cancer therapy: three cases. Canadian Medical Association Journal, 2006. 174(7), March 28, p 937-942. http://www.cmaj.ca/cgi/reprint/174/7/937 Neil H. Riordan, Hugh D. Riordan, Ronald E. Hunninghake, M.D. Intravenous Ascorbate as a Chemotherapeutic and Biologic Response Modifying Agent. http://www.doctoryourself.com/riordan1.html (More of the work of Riordan HD: http://www.doctoryourself.com/biblio_riordan.html ) Cathcart, Robert F. III (1981) "The Method of Determining Proper Doses of Vitamin C for the Treatment of Disease by Titrating to Bowel Tolerance," Journal of Orthomolecular Psychiatry, 10:125-132 Harrell, Ruth F. et al (1981) "Can Nutritional Supplements Help Mentally Retarded Children? An Exploratory Study," Proceedings of the National Academy of Sciences USA, 78: 574-578 Hoffer, A., Osmond, H., Callbeck, J.M., and Kahan, I. (1957) Treatment of schizophrenia with nicotinic acid and nicotinamide. Journal of Clinical Experimental Psychopathology 18:131158. Hoffer, Abram (1971) Use of ascorbic acid with niacin in schizophrenia. Canadian Medical Journal, November 6. Hoffer, Abram (1974) Treatment of schizophrenia. Orthomolecular Psychiatry 3:4, 280-290. McCormick, W. J. (1962) Have we forgotten the lesson of scurvy? Journal of Applied Nutrition. 15(1,2) p 4-12. Murata, A. (1975) Virucidal activity of vitamin C: Vitamin C for the prevention and treatment of viral diseases. Proceedings of the First Intersectional Congress of Microbiological Societies, Science Council of Japan. 3:432-42. Murata, A., Morishige, F. and Yamaguchi, H. (1982) Prolongation of survival times of terminal cancer patients by administration of large doses of ascorbate. International Journal of Vitamin and Nutrition Research Suppl., 23, 1982, p. 103-113. Also in Hanck, A., ed. (1982) Vitamin C: New Clinical Applications. Bern: Huber, 103-113.

Zdroje
[] [] [] [] [] []
279 / 292
[]
[] [] [] []
[] []
[]
[] [] [] []
[]
[]
[]
[] []
[]
Osmond, Humphrey and Hoffer, Abram (1962) Massive niacin treatment in schizophrenia: review of a nine-year study. Lancet 1:316-319. Pauling, L. and Rath, M. (1991) An orthomolecular theory of human health and disease. Journal of Orthomolecular Medicine. 6: 3 and 4, pp 135-138. Rinse, Jacobus (1975) Atherosclerosis: prevention and cure (parts 1 and 2). Prevention. November and December. Scher, J. (1976) et al. Massive vitamin C as an adjunct in methadone maintenence and detoxification of narcotic addicts. Journal of Orthomolecular Psychiatry. 5:3, 191-198. Williams, Roger J. (1974) The neglect of nutritional science in cancer research. Congressional Record, Wednesday, October 16. p. S.19204. Zuskin, E., Lewis, A.J., Bouhuys, A. (1973) Inhibition of histamine-induced airway constriction by ascorbic acid. Journal of Allergy and Clinical Immunology. 51:218-226. [] Stone I. A new orthomolecular protocol for treating multiple sclerosis and related diseases. Med Hypotheses. 1982 Dec;9(6):635-8. PMID: 6188030. Stone I. New hope for multiple sclerosis victims via an improved, inexpensive, orthomolecular, interferon clinical protocol. Australas Nurses J. 1982 Apr;11(3):13-5. PMID: 6180724. Stone I. Inexpensive interferon therapy of cancer and the viral diseases now. Australas Nurses J. 1981 Mar;10(3):25-8. PMID: 6166295 . Stone I. The possible role of mega-ascorbate in the endogenous synthesis of interferon. Med Hypotheses. 1980 Mar;6(3):309-14. PMID: 6159522. Stone I. Letter: More on ascorbate. Med J Aust. 1974 Jun 15;1(24):972. PMID: 4852864. Briggs. Vitamin c and infectious disease: a review of the literature and the results of a randomized, double-blind, prospective study over 8 years. CRC Press, Inc., 2000 Corporate Blvd., N.W., Boca Raton, Florida, 33431. ISBN 0-8493-5618-0. J Czyzewska, J Dadejowa. Przeglad epidemiologiczny. 01/02/1965; 19(2):175-6. ISSN: 00332100 Nandi BK, Subramanian N, Majumder AK, Chatterjee IB. Effect of ascorbic acid on detoxification of histamine under stress conditions. Biochem Pharmacol. 1974 Feb 1;23(3):643-7. PMID: 4132605. Judy Z Miller, PhD, Walter E Nance, MD, PhD, and KeWon Kang, PhD. A Co-Twin Control Study of the Effects of Vitamin C. Twin Research: Clinical Studies, pages 151156. 1978 Alan R. Liss, Inc., New York, N.Y. Roe DA. Drug-induced Nutritional Deficiencies. Second Edition. Westport, CT, Avi Publishing, 1985:270-3. Baumblatt MJ, Winston F. Pyridoxine and the pill. Letter to the Editor. Lancet i:832-3, 1970. Hattersley J, The Answer to Crib Death "Sudden Infant Death Syndrome" (SIDS), Journal of Orthomolecular Medicine Volume 8, Number 4, 1993, pp.229-245. Geddes JF, Plunkett J. The evidence base for shaken baby syndrome. Editorial. BMJ 2004;328:719-720 (27 March), doi:10.1136/bmj.328.7442.719. http://www.bmj.com/cgi/content/full/328/7442/719 Wikipedia: Shaken baby syndrome. http://en.wikipedia.org/wiki/Shaken_baby_syndrome NationMaster: http://www.statemaster.com/encyclopedia/Shaken-baby-syndrome#cite_noteClemetsonCAB-51 Scheibner V (Aug 2001). ""Shaken Baby Syndrome Diagnosis on Shaky Ground."" (PDF). Journal of the Australasian College of Nutritional and Environmental Medicine 20 (2): 58,15. http://www.acnem.org/journal/pdf_files/20-2_august_2001/202_shaken_baby_syndrome.pdf Clemetson CAB (Jul 2004). "Capillary Fragility as a Cause of Substantial Hemorrhage in Infants." Medical Hypotheses And Research 1 (2/3): 121-129. http://www.journalmhr.com/PDF_Files/vol_1_2/1_2N3_PDFs/1_2N3_5.pdf Hess, A. (1920). Scurvy Past and Present.. J.P. Lippincott Company. Philadelphia and London. 1920. Medical History - Infantile scurvy: the centenary of Barlow's disease (December 17, 1983). British Medical Journal 287. http://www.pubmedcentral.nih.gov/picrender.fcgi? artid=1550031&blobtype=pdf Rajakumar K (2001). ""Infantile Scurvy: A Historical Perspective" Pediatrics 108: 76. doi:10.1542/peds.108.4.e76. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/reprint/108/4/e76.pdf

Zdroje
[]
280 / 292
[]
[]
[]
[]
[] [] [] [] []
[] [] [] [] [] []
[]
[]
[]
[]
[]
[]
[]
Clemetson CAB (Spring 2006). "Caffey Revisited: A Commentary on the Origin of "Shaken Baby Syndrome."" . J Am Phys Surg 11 (1): 20-1. http://www.jpands.org/vol11no1/clemetson.pdf Johnston, C.S. (1996). "Chapter 10) The Antihistamine Action of Ascorbic Acid", Ascorbic Acid; Biochemistry and Biomedical Cell Biology 25. Plenum Press, page 189. ISBN 978-0306-45148-5. Johnston C S, Martin L J, and Cai X (Apr 1992). "Antihistamine effect of supplemental ascorbic acid and neutrophil chemotaxis.". J Am Coll Nutr 11 (2): 172-6. PMID 1578094. http://www.jacn.org/cgi/content/abstract/11/2/172 Majno G, Palade GE (Dec 1961). "I. The effect histamine and serotonin on vascular permeability. An electron microscopic study." J Biophys Biochem Cytol 11 (3): 571-605. PMID 14468625. http://www.jcb.org/cgi/reprint/11/3/571 Majno G, Palade GE, Schoefl GI. (Dec 1961). "II. The site of action of histamine and serotonin along the vascular tree: a topographic study." . J Biophys Biochem Cytol 11 (3): 607-626. PMID 14468625. http://www.jcb.org/cgi/reprint/11/3/607 Gore I, Fujinami T, Shirahama T. (Oct 1965). "Endothelial changes produced by ascorbic acid deficiency in guinea pigs.". Arch Pathol 80 (2): 371-376. PMID 5319838. I. DANOW. Preliminary note on the desensitizing action of ascorbic acid (vitamin C). Ann. Dermat. and Syph. September 1935. Mc CONKEY and SMITH. In Harris. J MELKA. On the content of ascorbic acid (vitamin C) in the various parts of the nervous system and peripheral nerves. Pflgers Arch., 237, 1936, p. 216. PLAUT and v. BULOW. Reduction in the level of the vitamin C in the cerebrospinal fluid during malaria as indication of an increase in the metabolic processes. Klin. Wschr., 1935, n. 37, p. 1318. PLAUT and v. BULOW. The influence of alimentation on the content of vitamin C of the cerebrospinal fluid. Z Ges. Neurol. Psychiatr., 152, 1935, p. 324. PLAUT and v. BULOW. Content of vitamin C of the various parts of the nervous system. Z Ges. Neurol. Psychiatr., 153, 1935, p. 182. RAVAUT and DARR. Nervous reactions during genital herpes. Ann. Derm. and Syph., June 1904. RAVAUT. Chapter: Herpes and Shingles in New Dermatological Practice, pp. 271-298, Masson, Paris, 1936. Ascorbic Acid in the Treatment of Burns: Klasson. Ascorbic Acid in the Treatment of Burns. New York State Journal of Medicine, October 1951 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/klasson-dh-ny_state_med_j1951-v51-n20-p2388.htm Brucellosis and Its Treatment. Mick, Archives of Pediatratics, April 1955. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/mick-ec-arch_pediatrics-1955-v72-n4p119.htm Vitamin C in Acute Poliomyelitis: Greer, Medical Times, November 1955. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/greer-e-medical_times-1955-v83-n11p1160.htm Prevention Of and Defense Against Operative Shock by Vitamin C: Pataky, Zentralblatt fr Chirurgie, May 1957. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/pataky-zs-etalzntblt_f_chirurg-1957-v21-p883-engl.htm The Use of Cevitamic Acid in the Symptomatic and Coseasonal Treatment of Pollinosis Brown & Ruskin, Annals of Allergy, January1949. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/brown-ea-etal-ann_allergy-1949-v7-n1p65.htm On the Vitamin C Treatment of Chronic Leukemias: Vogt, Deutsche Medizinische Wochenscrift, April 1940. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/vogt-adeutsch_mediz_wchnsch-april-1940-n14-p369-engl.htm Hay Fever and Vitamin C: Holmes and Alexander, Science, November, 1942. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/holmes-hn-etal-science-1942-v96-n2500p497.htm Treatment of Shingles With Vitamin C: Danow, Dermatologica, September/October, 1943. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/dainow-i-dermatologica-1943-v88-n3&4-p197engl.htm

Zdroje
[]
281 / 292
[]
[]
[]
[]
[]
[] [] []
[] []
[] [] [] [] [] [] [] [] [] [] [] [] [] []
Ascorbic Acid in Pulmonary Complications Following Prostatic Surgery: A Preliminary Report: Slotkin, Journal of Urology, 1944. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/slotkin-ge_j_urol_1944-v52-p566.html The Importance of Vitamin C in Bodily Defenses: I. The anti-anaphylactic Effect of Vitamin C in the Prevention of Pollen Reactions: Pelner, Annals of Allergy, May-June 1944. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/pelner-l-annals_of_allergy_1944-v2-n3p231.htm The Use of Vitamin C in Traumatic Shock: Holmes, Ohio State Medical Journal, December 1946. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/holmes-hn-ohio_state_med_j-1946-v42n12-p1261.htm Vitamin C in the Prevention of Colds: Markwell, The Medical Journal of Australia, December 1947. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/markwell-nw-med_j_australia-1947-v2n26-p777.htm The Prevention Of Heat Prostration By Use Of Vitamin C: Weaver, Southern Medical Journal, May 1948. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/weaver-wl_southern_med_j-1948v41-n5-p479.htm The Use of Cevitamic Acid in the Symptomatic and Coseasonal Treatment of Pollinosis Brown & Ruskin, Annals of Allergy, January 1949. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/brown-ea-etal-ann_allergy-1949-v7-n1p65.htm Cameron, E., and Pauling, L.: Ascorbic Acid and the Glycosaminoglycans: An Orthomolecular Approach to Cancer and Other Diseases. Oncology 27:181-192, 1973. Cameron, E., and Pauling, L.: The Orthomolecular Treatment of Cancer, I. The Role of Ascorbic Acid In Host Resistance. Chem. Biol. Interactions 9:273-283, 1974. Cameron, E., and Campbell, A.: The Orthomolecular Treatment of Cancer, II. Clinical Trial of High Ascorbic Acid Supplements in Advanced Human Cancer. Chem. Biol. Interactions 9:285-315, 1974. Dr Thomas Stuttaford, The Times, Feb 28 2007. http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/health/article1449811.ece Hoffer et al. Phase I clinical trial of i.v. ascorbic acid in advanced malignancy. Annals of Oncology 2008 19(11):1969-1974; doi:10.1093/annonc/mdn377. http://annonc.oxfordjournals.org/cgi/content/abstract/19/11/1969 http://www.orthomed.com/auto.htm http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18705014 http://www.lef.org/prod_hp/abstracts/php-ab423c.html#125 http://www.sciencedaily.com/releases/2009/03/090301181421.htm http://thyroid-disorders.suite101.com/article.cfm/vitamins_for_hashimotos_disease Researchers confirm nature's folates best for baby. Alliance for Natural Health. Klenner FR. A critical analysis of the Francis report concerning the 1954 poliomyelitis vaccine program. Tri-State Med J, 1955, June. Klenner FR. Poliomyelitis vaccine: Brodie vs. Salk, Tri-State Med J, 1955, July. Klenner FR. The role of ascorbic acid in therapeutics. (Letter) Tri-State Medical J, 1955, November, p 34 The folly in the continued use of a killed polio virus vaccine. Tri-State Med J, 1959, February, p 1-8. Klenner FR. News about Diabetes Mellitus (letter). Tri-State Med J, 1955, May. Klenner FR. Poliomyelitis vaccine: The authorities speak. Tri-State Med J, 1956, March. Klenner may also have published in Tri-State Med J in April, 1954 and again in October, 1958. Slnenica - asopis Spolonosti Downovho syndrmu na Slovensku. Ronk 4 / slo 4 / december / 2000. http://www.downovsyndrom.sk/sds/files/2000-4.pdf
Bibliografick zdroje
.................................................................................. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/biblio/ ....................................................................... http://www.doctoryourself.com/biblio_mccormick.html .................................................................................. http://www.doctoryourself.com/klennerbio.html

Zdroje
282 / 292
Bibliografia k alm vitamnom, alergii a reumatizmu: ............................................................................http://www.doctoryourself.com/biblio_kaufman.html ................................................................................. http://www.doctoryourself.com/kaufman11.html Psychick poruchy a Osmondove vskumy.........http://www.doctoryourself.com/biblio_osmond.html Historick zhrnutie publikci o vitamne C: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/index.htm Bibliografia k vitamnu C a ndche: http://www.ltdk.helsinki.fi/users/hemila/CC/ Najastejie dezinformcie o vitamne C: http://www.vitamincfoundation.org/topten/ ......................................................http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/misc/ascorbate-lies.htm
Organizcie
ACNEM..............................................................................................................http://www.acnem.org/ AAEM.........................................................................................................http://www.aaemonline.org/ ANH (Alliance for Natural Health).................................................................http://anhcampaign.org/

Podmienky pouitia diela
283 / 292
Dielo Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad od autora Peter Tuhrsky (predtm pod autorskm pseudonymom Peter Novk) podlieha licencii Creative Commons Uvete autora Nepouvajte komerne - Nezasahujte do diela 3.0. Prva nad rmec tejto licencie konzultujte na adrese: peter.tuharsky@gmail.com V predolej revzii knihy (090529-2105-264) som dobrovone delegoval prva na komern vyuitie knihy na Iniciatvu pre uvedomenie si rizk okovania, obianske zdruenie, ktor sa vak rozhodla tieto prva nevy uva, nakoko to presahuje rmec jej innosti. Tieto prva jej samo zrejme ku danej revzii knihy u neodvolatene patria, i ich vyuije, alebo nie. Iniciatva sa nezaober lieebnmi metdami. Knihu naalej hostuje, pretoe sa kniha zko tka problematiky okovania. Najnoviu verziu knihy teda njdete aj naalej na adrese: http://rizikaockovania.sk presnejie http://rizikaockovania.sk/dok/Vitamin_C-liecba.pdf Kniha sa samozrejme me nachdza aj na inch webovch strnkach, kee licencia povouje nekomern renie. Dostupn je naprklad na strnke Kampane za pravdu v medicne http://www.badatel.sk ktor informuje o.i. o rznych alternatvnych lieebnch metdach, vrtane vitamnu C, a me obsahova alie informcie.

284 / 292
Strun zhrnutie licencie

Dielo mete vone: ri koprova, distribuova a uvdza na verejnosti. Za tchto podmienok: Uvete autora Mte povinnos uvies daje o autorovi a tomto diele spsobom, ktor stanovil autor alebo poskytovate licencie (nie vak tak, aby vznikol dojem, e podporuj Vs alebo spsob, akm dielo uvate). Neuvajte dielo komerne Toto dielo nesmiete vyui na komern ely. Nezasahujte do diela Toto dielo nesmiete pozmeova, dopa, vyuva cel alebo iastone v inch dielach. S vedomm e: Upustenie Od ktorejkovek z uvedench podmienok je mon upusti, ak zskate psomn povolenie od dritea autorskch prv. In prva Touto licenciou nie s nijako dotknut nasledovn prva: -von uitie diela, zkonn licencie ani in zkonn obmedzenia autorskho prva, -osobnostn prva autora, -prva, ktor by in osoby mohli ma k samotnej prci, alebo k spsobu jej pouitia, ako s naprklad prva publicity alebo skromia. Upozornenie Ak budete toto dielo ri, mte povinnos oboznmi ostatnch s podmienkami tejto licencie. Najjednoduchm spsobom je zachova celistvos diela, vrtane tejto kapitoly o podmienkach uvania. Licencie Creative Commons s vysvetlen na tchto adresch: http://www.creativecommons.cz/zakladni-informace-o-cc/typy-cc-licenci/ http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/3.0/cz/ http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/3.0/cz/legalcode

285 / 292
Pln znenie licencie

Licenn ujednanie DIELO (AKO JE DEFINOVAN NIIE) SA POSKYTUJE ZA PODMIENOK TEJTO CREATIVE COMMONS PUBLIC LICENSE (ALEJ LEN CCPL, LICENN UJEDNANIE ALEBO UJEDNANIE). DIELO JE CHRNEN PLATNMI PREDPISMI UPRAVUJCIMI PRVO AUTORSK. AKKO VEK UITIE DIELA, KTOR NIE JE V SLADE S TMITO PREDPISMI ALEBO S TMTO LICENNM UJEDNANM, JE ZAKZAN. UITM DIELA V SLADE S TMTO LICENNM UJEDNANM SA NADOBDATE ZAVZUJE DODRIAVA PODMIENKY TOHTO UJED NANIA A STVA SA AKO NADOBDATE STRANOU LICENNEJ ZMLUVY V ROZSAHU, V AKOM PODMIENKY TOHTO UJEDNANIA NADOBDATEA ZMLUVNE ZAVZUJ. POSKYTOVATE POSKYTUJE NADPBDATEOVI LICENCIU K DIELU LEN POKIA NADOBDATE BEZPODMIENENE AKCEPTUJE PODMIENKY TOHTO UJEDNANIA. 1. Defincie (a) Pojem dielo oznauje pre ely tohto ujednania autorsk dielo alebo in nehmotn statok chrnen autorskm zkonom, pokia aj prslun prvny poriadok uznva jeho ochranu. Autorskmi dielami mu by okrem inho diela literrne, vtvarn, hudobn, audiovizulne, vedeck, fotografie alebo potaov programy. Inmi nehmotnmi statkami s najm umeleck vkony vkonnch umelcov, zvukov alebo zvukovo-obrazov zznamy, televzne a rozhlasov vysielanie. Za diela sa povauj aj databzy. Pojem Dielo prpadne DIELO oznauje konkrtne dielo, ku ktormu poskytovate poskytuje nadobdateovi licenciu za podmienok uvedench v tomto ujednan. (b)Pojem sborn dielo oznauje pre ely tohto ujednania sbor nezvislch diel alebo inch prvkov, ktor je ako celok dielom, a do ktorho je cel Dielo v nezmenenej, tj. neupravenej podobe zaraden. Sbornm dielom me by najm asopis alebo in periodikum, zbornk, encyklopdia, antolgia, psmo alebo vstava. Zaradenie Diela do sbornho diela sa nepovauje za jeho pravu. Pokia je to vslovne uveden, povauje sa za sborn dielo tie sbor, ktor namiesto Diela obsahuje upraven Dielo. (c) Pojem upraven Dielo oznauje pre ely tohto ujednania vsledok akejkovek pravy Diela, ktorou me by najm spraco vanie Diela alebo spracovanie Diela s inmi dielami, doplnenie Diela alebo in zmeny Diela. Upravenm Dielom me by okrem inho jeho preklad, dramatizcia, zhudobnenie. Za upraven Dielo sa povauje i jeho spojenie s alm dielom i prvkami (napr. uitie hudobnho diela ako sprievodu), ale nie jeho samotn zaradenie do sbornho diela.

286 / 292
(d)Pojem autor oznauje pre ely tohto ujednania osobu alebo osoby, ktor Dielo vytvorili. (e) Pojem poskytovate oznauje pre ely tohto ujednania autora alebo in fyzick alebo prvnick osobu, ktor je oprvnen poskytn licenciu k uitiu Diela za podmienok uvedench v tomto ujednan. (f) Pojem nadobdate oznauje pre ely tohto ujednania fyzick alebo prvnick osobu, ktor uva Dielo v slade s tmto ujednanm a ktor neporuila vo vzahu k Dielu podmienky tohto ujednania, ledae by zskala od poskytovatea vslovn shlas vykonva prva k Dielu na zklade tohto ujednania i napriek predchdzajcemu porueniu jeho podmienok. (g)Pojem rozmnoovanie oznauje pre ely tohto ujednania zhotovovanie rozmnoenn Diela, a to akmikovek prostriedkami. Rozmnoeniny mu by okrem inho tlaen, fotografick, zvukov, obrazov, alebo zvukovo-obrazov a mu ma aj elektronick podobu, zahrujcu vyjadrenie analgovej i digitlnej. Rozmnoovanm je aj zhotovenie rozmnoeniny nevyhnutnej k zavedeniu, uloeniu, zobrazeniu, prevdzke a prenosu potaovho programu a natanie obsahu databzy. (h)Pojem rozirovanie oznauje pre ely tohto ujednania sprstupovanie originlu Diela alebo jeho rozmnoeniny v hmotnej podobe predajom alebo inm prevodom vlastnckeho prva. Za rozirovanie Diela sa povauje aj jeho vystavovanie, prenjom a poiiavanie. (i) Pojem odovzdvanie verejnosti oznauje pre ely tohto ujednania sprstupovanie Diela v nehmotnej podobe. Odovzdvanm verejnosti sa okrem inho rozumie verejn prevdzkovanie Diela alebo jeho prenos, vysielanie rozhlasom alebo televziou a sprstup ovanie Diela verejnosti prostrednctvom potaovej alebo inej siete, a to spsobom, e ktokovek me ma k nemu prstup na mieste a v ase podle svojej voby. Odovzdvanm verejnosti je aj zuitkovanie obsahu databzy. 2. Vnimky a obmedzenia ochrany prv k Dielu Toto ujednanie neobmedzuje, nezuuje ani inak nelimituje von uitie Diela, uitie Diela na zklade zkonnej licencie, vyerpanie prv pri prvom prevode vlastnctva k originlu alebo rozmnoenine Diela v hmotnej podobe alebo in zkonn obmedzenia prv k Dielu. 3. Poskytnutie licencie Za podmienok stanovench tmto ujednanm poskytuje poskytovate nadobdateovi bezplatn, mnostevne a miestne neobmedzen, nevhradn a asovo neobmedzen (na cel dobu trvania prv k Dielu) licenciu k Dielu: (a) oprvnenie rozmnoova Dielo, zaha Dielo do sbornch diel

287 / 292
a ako sas sbornch diel Dielo alej rozmnoova, (b)oprvnenie Dielo samostatne alebo ako sas sbornho Diela rozirova a odovzdva verejnosti. Nadobdate je oprvnen Dielo uva vyieuvedenmi spsobmi na vetkch nosioch a vo vetkch formtoch, pokia nie je takto uitie obmedzen zkonom. S vnimkou vykonvania technickch prav nevyhnutnch k tomu, aby Dielo bolo dovolenm spsobom uit na inom nosii alebo v inom formte, nie je nadobdate oprvnen vytvra upraven Diela. Vetky prva k Dielu, ktor nie s vyslovene poskytnut touto licenciou, zostvaj vyhraden, okrem inho prva uveden v ustanoven l. 4 psm. d). Nadobdate nie je povinn poskytnut licenciu vyui. Ak je sasou poskytovanej licencie i zvltne prvo obstarvatea k nm obstaranej databze, poskytovate sa takhoto prva k Dielu v celom rozsahu vzdva. 4. Obmedzenia licencie (a) Nadobdate je oprvnen rozirova Dielo alebo ho odovzdva verejnosti iba za podmienok stanovench tmto ujednanm. Nadob date je pritom vdy povinn k Dielu pripoji text tohto ujednania alebo odkaz na vo formte Uniform Resource Identifier (alej len URI). Nadobdate nie je oprvnen obmedzova uitie Diela nad rmec stanoven tmto ujednanm. Nadobdate nie je oprvnen poskytova podlicencie k Dielu. Pri rozirovan Diela alebo jeho odovzdvan verejnosti je nadobdate povinn zachova bezo zmeny vetky odkazy na toto ujednanie a prpadn ustanovenia o zodpovednosti vzahujce sa k Dielu. Pri rozirovan Diela alebo jeho odovzdvan verejnosti nesmie nadobdate poui iadne technick prostriedky ochrany, ktor by obmedzovali oprvnenia alch osb v uit Diela v slade s tmto ujednanm. Ustanovenia tohto l. 4 psm. a) sa vzahuj na Dielo aj vtedy, ak je zahrnut do sbornho Diela. Licencia poskytovan poda tohto ujednania sa vak nemus vzahova na sborn Dielo ako celok alebo na jeho ostatn asti. Pokia nadobdate vytvor sborn Dielo, je povinn na iados poskytovatea odstrni zo sbornho Diela daje uveden v ustanoven l. 4 psm. c), ak je to fakticky mon. (b)Oprvnenia poskytnut nadobdateovi poda ustanoven l. 3 sa vzahuj iba na uitie Diela, ktorch primrnym elom nie je zskanie priameho alebo nepriameho obchodnho prospechu alebo inho peanho plnenia (alej len nekomern vyuitie). Za nekomern vyuitie sa pre potreby tejto licencie povauje aj poskytnutie Diela za in Dielo, ku ktormu dochdza naprklad pri odovzdan dt prostrednctvom potaovej alebo inej siete, pokia v svislosti s poskytnutm nedochdza k platbm alebo inmu peanmu plneniu. (c) Pri rozirovan Diela alebo sbornho Diela alebo pri ich odovzd van verejnosti je nadobdate povinn, pokia nebol v sladu

288 / 292
s ustanovenm l. 4 psm. a) poiadan o opak, pripoji bezo zmeny vetky copyrightov doloky a je povinn spsobom zodpovedajcim danmu nosiu a v primeranej forme uvies nasledujce daje, pokia existuj a s mu znme: i. meno prpadne pseudonym autora alebo men i oznaenia inch osb, ktor autor alebo poskytovate uviedol v copyrightovej doloke k Dielu, v podmienkach uitia Diela alebo ktor oznail inm primeranm spsobom (alej len uveden osoby), ii. nzov Diela a iii.odkaz vo formte URI, ktor poskytovate k Dielu pripojil, pokia odkazuje na copyrightov doloku k Dielu alebo na licenn podmienky. daje uveden v ustanoven tohto l. 4 psm. c) m nadobdate povinnos uvies akmkovek primeranm spsobom. V prpade sbornho Diela sa povauje za primeran, aby daje vzahujce sa k Dielu boli uveden spolu s obdobnmi dajmi o ostatnch Dielach, ktor boli zahrnut do sbornho Diela, a to spsobom nezniu jcim ich hodnotu v porovnan s obdobnmi dajmi o ostatnch uvedench Dielach a ostatnch uvedench osobch. daje uveden v ustanoven tohto l. 4 psm. c) je nadobdate oprvnen poui iba pre oznaenie Diela v svislosti s uitm Diela v slade s tmto ujednanm. Bez predchdzajceho psomnho shlasu uvedench osb nie je nadobdate oprvnen uvdza daje o Diele spsobom, ktor by priamo i nepriamo vyvolal dojem asti alebo inej formy podpory zo strany uvedench osb. (d)Obmedzenia uveden v l. 4 psm. a) a c) sa nevzahuj na tie asti Diela, na ktor sa vzahuj defincie Diela uveden v l. 1 psm. a) iba z dvodu ochrany zvltnych prv obstarvatea databzy. (e) Prva na odmenu za uitie Diela poda tohto ujednania s upraven nasledovne: i. tmto ujednanm nie s dotknut prva na odmenu za uitie Diela, ktor poskytovate neme neuplatni alebo sa ich vzda, predovetkm prva povinne kolektvne spravovan. ii. tmto ujednanm alej nie s dotknut prva na odmenu za in ne nekomern vyuitie Diela, aj keby poskytovate mohol tieto prva neuplatni alebo sa ich vzda. iii.Vo vetkch ostatnch prpadoch sa poskytovate zavzuje svoje prva na odmenu za uitie Diela poda tohto ujednania neuplatni alebo sa ich tmto vzdva. (f) Tmto ujednanm nie s dotknut osobnostn prva autora, pokia prslun prvny poriadok ich ochranu uznva. Predovetkm si nikto nesmie osobova autorstvo k Dielu a Dielo smie by uit len spsobom nezniujcim jeho hodnotu. Za zsah do osobnostnch prv autora sa nepovauje jednanie v slade s podmienkami

289 / 292
stanovenmi tmto ujednanm. 5. Zodpovednos za vady POSKYTOVATE POSKYTUJE DIELO TAK, AK JE. POSKYTOVATE NEVYHLASUJE, E DIELO M URIT VLASTNOSTI A NEPOSKYTUJE K DIELU ZRUKY, O NADOBDATE BERIE NA VEDOMIE. 6. Zodpovednos za kodu POSKYTOVATE NEZODPOVED ZA NADOBDATE BERIE NA VEDOMIE. 7. Ukonenie licencie (a) nadobdateovi zanik licencia k Dielu poda tohto ujednania okamihom, kedy nadobdate poru podmienky tohto ujednania. Tm nie s dotknut licencie k sbornmu Dielu, ktor nadobdate poskytol alebo poskytne v slade s tmto ujednanm alm osobm, pokia tieto osoby podmienky prslunej licencie dodruj. lnky 1, 2, 5, 6, 7 a 8 tohto ujednania zostvaj v innosti i po zniku oprvnenia k uitiu Diela poda tohto odstavca. (b)Pokia nedjde k zniku licencie k Dielu poda odstavca a), je licencia k Dielu asovo neobmedzen (na cel dobu trvania prv k Dielu). Poskytovate je oprvnen sasne poskytova k Dielu in licencie alebo me presta Dielo ri, pokia tm nebude dotknut licencia k Dielu poskytnut nadobdateovi ani alie licencie poskytnut v slade s tmto ujednanm, a pokia zostane, okrem prpadu uvedenho v predchdzajcom odstavci, v plnom rozsahu platn a inn licencia, ktor poskytovate nadobdateovi na zklade tohto ujednania poskytol. 8. Zveren ustanovenia (a) Ke nadobdate roziruje alebo odovzdva verejnosti Dielo alebo sborn Dielo, poskytuje licenciu k Dielu alm osobm priamo poskytovate, a to za rovnakch podmienok a v rovnakom rozsahu, v akom zskal licenciu k Dielu nadobdate na zklade tohto ujednania. (b)Pokia sa niektor ustanovenie tohto ujednania stane neplatnm alebo neinnm, nem tato neplatnos alebo neinnos vplyv na platnos a innos ostatnch ustanoven. (c) Bez psomnho shlasu druhej zmluvnej strany nie je zmluvn strana oprvnen vyli alebo zmeni iadne ustanovenie tohto ujednania. (d)Zmluvn strany vyhlasuj, e toto ujednanie tvor pln dohodu o podmienkach poskytnutia licencie k Dielu. Toto ujednanie sa d meni iba psomnou dohodou zmluvnch strn. (e) Pokia sa zmluvn strany nedohodn inak, riadia sa prvne vzahy poda tohto ujednania prvom Slovenskej republiky. IADNU KODU, O

290 / 292
Upozornenie Creative Commons Creative Commons nie je stranou licennej zmluvy a neposkytuje k Dielu iadne zruky. Creative Commos v iadnom prpade nezodpoved nadobdateovi alebo tretm osobm za kodu alebo in ujmu, ktor utrpeli v svislosti s tmto ujednanm. Predchdzajce dve vety sa nevzahuj na prpad, kedy Creative Commons seba ako poskytovatea poda tohto ujednania vslovne uvedie. Ochrannou znmku Creative Commons a in ochrann znmky alebo log Creative Commons je mon poui iba pre potreby oznaenia, e Dielo je poskytovan verejnosti pod licenciou CCPL. Akkovek in uitie ochrannej znmky Creative Commons alebo inej ochrannej znmky alebo loga Creative Commons vyaduje predchdzajci psomn shlas Creative Commons. Ich uitie sa riadi aktulnym znenm pokynov pre uvnie ochrannch znmok Creative Commons, ktor je k dispozcii na internetovch strnkach Creative Commons alebo na vyiadanie. Uveden pravidl pre uitie ochrannch znmok nie s sasou tejto licencie. Creative Commons je mon kontaktova na adrese: http://creativecommons.org

Prloha - rchlokurz tolerannej lieby
291 / 292
Prloha - rchlokurz tolerannej lieby

Kontraindikcie
Pri nasledovnch ochoreniach je lieba vysokmi dvkami vitamnu C relatvne kontraindikovan (nevhodn poda miery, zvanosti ochorenia):

Hyperoxalria, renlna tubulrna acidza i in ochorenie obliiek; Hemochromatza, hemosiderza, sideroblastick anmia, thalas semia alebo in ochorenie metabolizmu eleza i medi; Deficit G6PD alebo kongestvna choroba srdca
Onkologick pacienti zanaj s dvkami nanajv jednotiek gramov denne, ktor sa mu len postupne zvyova v priebehu tdov.
Interakcie
Vitamn C je mon, dokonca iadce uva aj s antibiotikami a antipyretikami, zlepuje ich innos a zmieruje neiadce inky. Vitamn C zvyuje innos inzulnu a zniuje innos antikoagulanci.
Forma a spsob uvania

Sname sa zska tak prepart, ktor obsahuje o najistej vitamn C, predovetkm bez chemickch farbv a prchut, bez konzervanch ltok. Tieto by mohli pri vysokch dvkach spsobi alergick reakciu. Prpravky s postupnm uvoovanm nie s vhodn pre vysok dvky.

Uvame najlepie s jedlom, niekokokrt denne. Zabezpeme plynul pitn reim, aspo 2,5l tekutn poas da. Zabezpeme prsun vpnika (naprklad mlienymi vrobkami, alebo vivovmi doplnkami). Zvime aj doplnkov hork a zinok. Ak uvame vitamn C vo forme kyseliny askorbovej, vhodn je rozpusti ju v prrodnom ovocnom dse, alebo v aji s citrnom. Ak ho uvame vo forme askorbtu, vhodn je rozpusti ho v mlieku.
Dvkovanie
Zaneme u pri prvch prznakoch dvkou 2g kadch 20-30 mint. Ak by na vylieenie nestaili 3 dvky, pokraujeme a km sa nedostav redia stolica (ete nie hnaka). Ak sa nedostav ani po 15h uvania, zvime dvku na 3-4g. Ke sa dostav, znime na 2g kad hodinu. Njdeme si tak dvkovanie, aby sme sa udrali tesne pod hranicou riedkej stolice a skame pomaly zvyova, aby vymizli prznaky ochorenia. Pokraujeme a do vylieenia. Ke spozorujeme tendenciu k hnake, postupne zniuje me dvky, ale stle sa drme blzko hranice tolerancie. Ak by sme predasne skonili s liebou, ochorenie sa me vrti.
Copyright 2008-2009 Peter Tuhrsky

(predtm pod autorskm pseudonymom Peter Novk).
PSE ON UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE ON UD UD YMPSEUDON YMPSE ONYMPSE O UD UD
(pseudonym)
Autorsk prva vyhraden v zmysle licencie Creative Commons BY-NC-ND 3.0: renie materilu je dovolen, ale len ako nedotknutenho celku, a len pre nekomern ely. Nie je dovolen vykonva akkovek zmeny a je potrebn uvies autora. Pripomienky, ako aj iadosti o prva nad rmec licencie adresujte: peter.tuharsky@gmail.com Informcie o rizikch okovania, ako aj aktulnu verziu knihy, njdete na adrese: http://RizikaOckovania.sk Obsah tejto publikcie odra vlune nzor jej autora. Tto publikcia sli len na informan ely. Prezentovan nzory sa nesm chpa ako lekrske odporanie. Podrobnosti o okolnostiach ktorejkovek osoby by mali by konzultovan s kvalifikovanm poskytovateom zdravotnej starostlivosti, a a na zklade toho robi rozhodnutie, ktor me ovplyvni zdravie tejto osoby alebo kohokovek v jej starostlivosti. Uveden nzvy liekov mu by registrovanmi ochrannmi znmkami ich oprvnench driteov.
Rev.091013-2304-292

Vitamin C Liecba

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Vitamin C Liecba

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Vitamn C

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

vod...............................................................................................13 I. Vivov koncept.........................................................................15

II. Genetick koncept.....................................................................47

III. Farmakologick koncept..........................................................67

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

IV. Zkladn nmety pre konvenn prax....................................109

V. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch...........................115

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

VI. alia prevencia a profylaxia..................................................213

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Zoznam skratiek...........................................................................230 Zdroje...........................................................................................231 Podmienky pouitia diela.............................................................283

Prloha - rchlokurz tolerannej lieby........................................291

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Tto kniha NIE JE o zzranom velieku.

Kniha NEPRINA nov poznatky.

Autor NIE JE LEKR ani lieite; NEPOSKYTUJE poradenstvo.

Kniha NIE JE vhodn pre plne kadho.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Zlyhania, predsudky a sasnos

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Zrod ortomolekulrnej medicny

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Rezistencia voi inovcii

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Estery kyseliny askorbovej

D-izoaskorbov kyselina. Prrodn vitamn C m molekulrnu

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

alie dleit ltky

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

zranlivos krviniek, o me ma pozitvny vplyv na srdcovocievny systm.[212][229] Vhody vitamnu E:[230]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Kyselina listov vitamn B9

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

Omega-3 a omega-6 mastn kyseliny

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad