You are on page 1of 8

Anamnza SDK-DS

V ase ke SDK-DS ledva prela vobami do parlamentu, z boja o predsedncky post odstpil Mikul Dzurinda, Iveta Radiov odila zo strany ako takej a t mieri pod vedenm Pavla Frea do zabudnutia je vhodn pusti sa do zhodnotenia jej psobenia. Nemm v plne SDK-DS nijako etri, zamieram sa na negatva, lnok (a alie, ktor bud nasledova) tak robia druh stranu tomu, o nm predostierali cel roky spriaznen mdia, politolgovia, neziskovky, zabvai, celebrity, medzinrodn organizcie a podpora zo zahraniia.

Vznik SDK-DS
SDK vznikla v roku 2000 po tom, o Mikul Dzurinda spolu s niektormi ministrami odmietol vystpi z elovo vytvorenej volebnej strany Slovensk demokratick koalcia (SDK) a vrti sa poda dohody do strn, ktor ju predtm vytvorili. Spolu s nm vstpili do SDK viacer politici SDK as lenov bola z KDH (Dzurinda), as z D (Eduard Kukan) a as z DS (Ivan Miklo). SDK vznikla v roku 1998 z piatich mench strn ako alternatva k HZDS a stavala svoju politiku na tvrdej protimeiarovskej politike. Ani SDK, ani SDK nikdy nevyhrali voby, hoci sa im podarilo 3x zostavi vldu. Predvolebn suby SDK boli pln nerelnych pozitv otvorenia sa zahraniiu, globalizcie, vstupu do NATO, E a samozrejme nezabudnutenho cyklistickho maratnu Mikula Dzurindu. Od tchto ias m Dzurinda (medzi inmi menej lichotivmi) prvlastok bicyklista. Nasledujca nahrvka rozhovorov medzi bicyklistom , expolitikom a podnikateom Vladimrom Mikovskm a bvalm primtorom Bratislavy Petrom Kresnkom je datovan do roku 1998 a nebola nikdy vyetrovan. Nzor si spravte sami: http://www.youtube.com/watch?v=ptSq6kB6X98

Ekonomick paradigmy a filozofie


SDK-DS od samho zaiatku prezentovala, pretlala a presadzovala neoliberlne, globalistick ekonomicko-politick filozofie spadajce pod paradigmy Laissez-faire, kapitalizmu a jednostrannej orientcie na zpad, predovetkm USA. SDK-DS vytrvalo odstraovala vetky obmedzenia, ktor by komplikovali psobenie firiem, predovetkm medzinrodnch korporci a to pod rkou vysoko odbornch systmovch opatren, ktor mali smerova k vytvoreniu idelnych trhovch podmienok, z ktorch vraj nakoniec vyame vetci. Hlavn paradigma, ktorej sa obtovalo vemi vea je jednoduch a u sa na zkladoch ekonmie m volnejie pole psobnosti bud firmy ma, tm v bude ich zisk, m v bude ich zisk, tm viac prines prokroku spolonosti, dan ttu a miezd zamestnancom. Tto paradigma je nebezpen, pretoe predpoklad ako morlne vysoko kvalitnch ud v manamentoch firiem (presn opak je pravdou), tak dokonal konkurenciu (abstrahuje od monopolov, oligopolov, externalt a mnohch alch deformci trhovho prostredia). Poaduje sa dokonal Laissez-faire, ktor nie je mon nikdy zabezpei. Konkrtnymi opatreniami boli odpredaje a privatizcie obrovskho mnostva tatnych firiem, harmonizcie dan, krtenie a ruenie dotci, liberalizcie zkonka prce a opustenie rozvoja niektorch odvetv priemyslu. Preo? Op vemi jednoduch a nboensk dogmy do zblbnutia opakovan v tlai, diskusnch relciach, na univerzitnch pdach, blogoch, stpekoch, at.

predovetkm jednou z kovch osb SDK-DS - Ivanom Mikloom. Prejdeme si ich postupne aj s vysvetlenm. Liberalizcie zkonka prce (rozumej oklieovanie prv zamestnancov na o najmeniu mon rove) zniuj nklady firiem (rozumej umouj plati zamestnancom nzke mzdy a asto nepreplca ich vdavky spojen so samotnm vkonom prce), zvyuj flexibilitu pracovnej sily (rozumej uahuj prepanie a prijmanie do pracovnho pomeru, zniuj odstupn, ntia ud cestova za prcou), umonuj obanom uzatvra viacero pracovnch pomerov (rozumej uahuje firmm plati zamestnancom minimlne mzdy, ve ikovn lovek pracuje aspo v dvoch firmch sasne!), umonuj zamestnancom uzatvra pracovn zmluvy so zamestnvatemi bez prostrednkov, tzv. zmluvy it na mieru (rozumej oslabuj a detuuj postavenie odborov, prakticky zanikaj kolektvne zmluvy a vytvraj nepomerne silnejiu vyjednvaciu pozciu zamestnvatea), m sa vrazne zlepuje podnikatesk prostredie (rozumej firmy maj vie zisky a menej starost s pracovnou silou), m sa zlep ivot nm vetkm, kee o je dobr pre firmu je dobr aj pre jej zamestnancov (tto filozofiu sa iastone podarilo vtlai do hlv predovetkm mladm uom). Ruenie dotci bolo prezentovan ako zniovanie nkladov ttu, vyrovnvanie pokrivenho trhovho prostredia, v ktorom kad zsah ttu psob alekosiahlo negatvne. Vetky zsahy ttu boli prezentovan ako umel, aj ke z historickej sksenosti ponc starovekom vieme, e umel je prve Laissez-faire, ktor naviac pre svoje implementovanie vyaduje skutone masvne ttne zsahy (za ktormi stoja medzinrodn korporcie). ttne firmy boli vraj obrovsky predotovan, m neexistovala motivcia ich manamentu robi racionlne, efektvne a tzv. trhov (jedna z mnohch manipulci, ke sa trhov stotonuje s dobrm, modernm, zatia o ttne so zlm, zaostalm) rozhodnutia, brzdili sa inovcie, rozvoj firiem a spolonosti. Bolo nm opakovane tvrden, e a sa dotcie odstrnia tatne firmy bud na rovnakej lodi so skromnmi, m sa vytvor tlak na ich zefektvnenie, inovcie, lepie rozhodovanie manamentu a vsledkom bude aj pokles cien produkcie, rast miezd zamestnancov, prsun peaz do pokladnice nie ich oderpvanie. Na nmietky prevlcovania konkurenciou sa odpovedalo trh vetko vyriei. Ak konkurencia prevlcuje tieto firmy, znamen to vraj e je kvalitnejia, pretoe inak by od nej udia nekupovali. Kde nie je dopyt nie je ani ponuka. Prv zamlan pravda tkvie v tom, e medzinrodne korporcie, ktorm sa otvorili stavidl dokorn boli, s a bud asto dotovan ich materskmi krajinami. Tm vznik obrovsk nepomer. Dotovan domce firmy boli ete schopn speri s obrovskou silou medzinrodnch korporci, ale akonhle o dotcie prili zaali sa prepadva do ervench sel a vina bu skrachovala, alebo bola odkpen prve konkurenciou, m sa ich pozcia vrazne posilnila, asto prakticky dosiali monopoln i oligopoln postavenie. Druh zamlan pravda tkvie v tom, e medzinrodn korporcie neplatia nmu ttu asto takmer iadne dane,pretoe ich kapitl ma obrovsk mobilitu a doku ho inne presva do tch ttov, kde s dane niie, tzv. daovch rajov. Treou zamlanou pravdou je skutonos, e medzinrodn korporcie produkuj tovar, ktorho kvalita je vrazne niia ako kvalita domcej produkcie. Nerob im vbec iaden problm poruova u aj tak vemi slab hygienick ani bezpenostn normy. Nejde pritom zaleka len o potraviny. tvrtou zamlanou pravdou je, e ak aj niektor medzinrodn korporcie maj divzie na Slovensku (ie nejde vlune o exportrov) zamestnvaj vrazne ni poet slovenskch obanov a platia im niie mzdy. Piata zamlan pravda je skutone irniou. Investorom boli poskytovan bohat dotcie a udelovan dlhodob odpustky od platenia dan. Harmonizcie dan mali podobn scnar, priebeh aj cie ako ruenie tatnych dotci. Zvi dane domcim firmm, odstrni daov vnimky a tm vyrovna trhov prostredie. Odstrni anomliu, zavies do ekonomiky systm. Obhajovan boli ako vdy rovnakmi klamstvami, polopravdami, prekrtenmi i z kontextu vytrhnutmi prkladmi z vyspelho zpadu. Kto by nechcel by ako amerian, kto by sa nechcel ma ako prasa v ite? Tie ist filozofie boli kovmi postavami SDK-DS

opakovan tak asto a tak dlho a ich mnoh pseudointelektuli (predovetkm as pseudoekonmov, o ktorch sa d asi najkrajie napsa akademick teoretici) zorali a rili alej oby nboensk dogmy. Dsledkom harmonizci dan boli a skokov zhorenia prostredia domcich, predovetkm so ttom previazanch i ttnych firiem, ktor boli vemi rchlo prevlcovan konkurenciou. Odpredajom a privatizciam venujem samostatn kapitolu v alom lnku aj s prkladmi, islami, odkazmi, ie zatia v skratke. Jednou strnkou odpredajov a privatizci bolo neskuton nabalenie sa na tzv. ttnom striebre politikmi, druhou zskanie vysoko hodnotnch slovenskch firiem predovetkm zahraninmi korporciami, v menine spriaznenmi firmami. Neviem o jedinej privatizci, ktor by nebola hlboko pod trhov cenu a pri vine z nich bola firma stiahnut do zpornch sel myselne nesprvnymi rozhodnutiami kovch manarov, ktor boli bu podplaten, alebo priamo dosaden. Tmto krokom sa vytvorila zmienka a dvod pre privatizciu. Pre mnohch je dkazom sprvnosti filozofie Laissez-faire (rozumej trh, konkurencia, motivcia ziskom vetko vyrieia a vetci sa budeme ma lepie) bleskov retrukturalizcia a ozdravenie tchto firiem, ktor vraj tt stli len peniaze. Nu prve opsan manarska prprava pred privatizciou bolo len jedno kzlo, ktor sa pouvalo. Tmi dami s plon prepania, plon zniovanie miezd a zzran zvenie hodnoty asti majetku po jeho odpredan (stoje, skladov zsoby, at.). V tomto bode musm op spomen kov postavu privatizci - Ivana Mikloa (superekonma, ktormu rovno niet v celej SR), ktor vykonal aliu neuveritene ikovn manipulciu, ke dokzal ttne firmy v myslen verejnosti spoji s principilnou, zabudovanou a neodstrnitenou neefektivitou a vtlai mnohm pseudointeligentom do hlv filozofiu - tt je vdy zl vlastnk, preto by nemal vlastni ni, len vytvra rmec pre psobenie firiem v slade s Laissez-faire. Sama filozofia (bez ohadu na to, e ide o klamstvo smerujce v dsledkoch k takmer totlnej vlde korporci nad ttom a jeho obanmi) obsahuje vntorn rozpor, pretoe rmec doke vytvra len ten kto m moc, moc m ten kto m peniaze a tie bud ma v takto navrhnutom systme firmy a korporcie. Osobne som nikdy ako rozumn a zvedav lovek nedokzal pochopi, preo sa v ttnych firmch ak funguj nehospodrne, neefektvne a tvoria stratu neme vymeni manament, ale musia zmeni vlastnka. Zzranmi ekonomickmi reformami, pravami daovho a socilneho systmu, ktor natartovali ekonomiku sa budem zaobera v nasledujcom lnku.

Zahranin politika
Ke prejdeme k zahraninej politike SDK-DS okamite ns udrie do o tvrd amerikanizmus, zpadniarstvo, globalizcia, strcanie suverenity ttu vstupenm do medzinrodnch spoloenstiev a organizci ako s NATO, EU, i OECD. Cel politika tchto rozhodnut bola predkladan verejnosti vemi jednoducho m viac, tm lepie, pozrite sa ako sa dar ich lenom, nm sa bude rovnako. Masvne masrovanie mozgov cez spriaznen mdia, neziskovky, politolgov, komikov, celebrity a bohuia aj kolstvo boli na dennom poriadku. Takmer nikdy sa nespomnali rizik, negatva, alternatvy a zvery odbornch debt vyznievali v skratke aj takto Bu pjdeme s vyspelm zpadom, alebo nastane koniec sveta. Povolenie preletov ozbrojench sl NATO ponad nae zemie z dvodu bombardovania Juhoslvie v roku 1999, teda na samom zaiatku psobenia ete ani nie SDK-DS, ale SDK dvalo jednoznane tui o bude nsledova. Aj takto sme sa uchdzali o lenstvo v NATO:

http://udalosti.badatel.sk/272/mena-clenov-vlady-ktori-hlasovali-za-prelety-nato/ Pre urchlen vstup SR do EU (vynra sa otzka preo a kam sme sa to vlastne tak ponhali?) bola SDK-DS ochotn necha sa vydiera susednm Rakskom, ktor si presadilo ako podmienku nho vstupu odstvku Bohunc. SDK-DS sa ani len nepokalo tto podmienku odstrni, i zmierni. A nelo pritom zaleka len o typick vkrik rakskeho pseudoenviromentalizmu, ale o stratu energetickej sebestanosti SR a nsledn nevyhnutnos nakupovania elektriny ako inak, prve z Rakska. alou smutnou kapitolou je vodn dielo Gabkovo-Nagymaros (okrem inho elektrre), ktor sa budovalo v spoluprci s Maarskom. Vodn dielo bolo slovenskou stranou dostavan, maari vak zmluvu poruili, m dolo k znanm komplikciam. Napriek tomu, e Slovensko vyhralo medzinrodn arbitr o dobudovanie Gabkova-Nagymaros maarskou stranou nebolo mu to ni platn. Holt, koalinm partnerom SDK-DS bola vdy aj strana presadzujce maarsk zujmy (SMK, neskr Most) a SDK-DS sa proti nej nikdy nestavala, prve naopak mala v nej tradine silnho spojenca, asto ete bliieho ako KDH. Slovensko ako len NATO nevhalo za vldy SDK-DS posla svoje mierov jednotky ako do Afganistanu (opercia ISAF), tak do Irku (opercia Irack sloboda). Ako USA zapskalo, tak SDK-DS konalo aj pri odkomunikovvan vojen v Afganistane a Irku slovenskm obanom, z ktorch vina od samho zaiatku prudko neshlasila ako s jednou tak s druhou. http://www.mosr.sk/operacia-isaf-afganistan/ http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/64391

Kauzy, tendre, privatizcie, kefty


Skutone kvalitn analza kaz, tendrov, privatizci a keftov SDK-DS by si vyadovala pre ich komplexnos, svislosti, okolnosti a dopady venova kadej z nich samostatn lnok, toko asu a energie vak nemm. Budem ich preto rozobera v odstavcoch (viac i menej dlhch), za ktormi bud nsledova odkazy na relevantn lnky, rozhovory, blogy. Rozhodol som sa pre prehadnos poui chronologick radenie udalost. 1999 - Tender na vber poradcu predaja Slovenskch telekomunikci. Podmienky tendra poruovali Obchodn zkonnk - zvhodovali jednu spolonos pred druhou. Ako Gabriel Palacka, tak ttny tajomnk Frantiek Kurej boli donten odstpi z funkci. 1999 - Tender na mobilnho opertora. Minister dopravy Gabriel Palacka zruil tender na tretieho mobilnho opertora, ilo o podozrenie z korupnho sprvania. Slovensk trh mobilnch opertorov si nsledne dlhodobo delil duopol Globtel (dnes Orange) Eurotel (dnes Telekom) a vetci vemi dobre vieme o to pre ns znamenalo. V tendri op figuruj men Gabriela Palacku a Frantika Kureja (teraz ako ttneho radnka), ktor boli op donten odstpi zo svojich funkci. 1999 Kauza Nafta Gbely. Ide o dohru privatizcie z ias tzv. meiarovskej ry (presnejie 1996), teraz vak nelo o predaj, ale sptn odkpenie 45,9 % podielu. Dzurinda sa rozhodol pre vrtenie asti majetku Nafty Gbely do FNM (Fondu nrodnho majetku), pretoe pri privatizcii boli poruen platn zkony. De pred predloenm materilu na rokovanie vldy Vladimr Por predal svoju firmu Arad, ktor kontrolovala Naftu Gbely, americkej spolonosti Cinergy Corp. Prezident FNM udovt Kank pokodzoval zujem ttu v prospech skromnej spolonosti, ke rokoval s Porom pri sptnom odkupovan akci Nafty Gbely. Kank bol donten ods z funkcie vo FNM.

1999 - Skryt predaj Priemyselnej banky. Zl koordincia krokov ministerstva hospodrstva a ministerstva financi znamenala, e banku ovldli skromn firmy. Tie zrove ovldli akcie VS, ktor banka vlastnila. Spomenut firmy boli vak len sprostredkovatemi a konali v zujme finannej skupiny Slvia Capital. Aktrmi boli minister hospodrstva udovt ernk a ministerka financi Brigita Schmgnerov. Zatia o ernk musel ods zo svojho postu, Schmgnerovej sa vetko prepieklo bez problmov. http://www.sme.sk/c/2204972/politici-o-kauze-priemyselna-banka.html 2000 - Tunelovanie ttnych hmotnch rezerv. SIS zverejnila sprvu o podozren zo zvanch ekonomickch machinci tohto ttneho podniku. Ilo o predaj obilia zo ttnych hmotnch rezerv vopred urenej firme za niiu ako trhov cenu, poetn prpady daovch a colnch podvodov. Najvie daov niky boli zaznamenan pri opercich s minerlnymi olejmi. http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sis-upozornila-na-tunelovanie-statnychorganizacii.html 2001 - Pd Devn banky. Banka skrachovala pre nedostatky v hospodren, inak povedan poskytovala vek mnostvo zlch verov pri nedostatnom pokryt rizk. tt jej i napriek zlej situcii poial 60 milinov dolrov, ktor mala vrti v deblokcii. To sa jej vak nepodarilo. NBS zistila, e japonsk spolonos, ktor chcela vstpi do banky a zachrni ju, predloila falon doklady. Zodpovednos niesli Brigita Schmgnerov, Ivan Miklo a Marin Jusko. Ani jeden z nich nebol iadnym spsobom potrestan, hlavy sce padali, ale len na nich postoch. 2001 - Kauza vliky sa tkala tendra na obstaranie 35 ahkch motorovch vlakov. Predsedom vberovej komisie bol nhodou brat Mikula Dzurindu Miroslav Dzurinda. Ministrom dopravy bol v tom ase Jozef Macejko, ktorho kauza politicky pochovala. Do uieho vberu na dodvku vlakov sa dostali dvaja zujemci vajiarske konzorcium Stradler-OS Vrtky a franczska firma ALSTOM. Vtedy dolo k lobistickm zsahom. Vazoslav Mric zastupujci Stradler-OS Vrtky oznmil na polci, e od neho esk podnikate Jozef Bakay ptal platok pre vberov komisiu za to, e jeho OS Vrtky uspej. Bakay vak zrove loboval u ministra Macejka v prospech ALSTOM-u, zaplatil odlom v drahej retaurcii, na ktorej bol minister a aj viacer zstupcovia ministerstva. Macejko sa brnil tm, e chcel len to, aby vyhrala lepia ponuka. Macejko vemi dlho podivne oddiaoval podpis tendra, ktor vyhralo konzorcium Stradler napriek stanostiam ALSTOM-u a predloen novej ponuky, ktor bola objektvne lepia. Premir Mikul Dzurinda sa do kauzy zapojil vtedy, ke sa na verejnosti 13. 6. 2002 objavil list, ktor mu poslal poslanec z jeho strany Peter Kresnek. V liste okrem inho bolo, e "Gabo (dajne Palacka) berie vec alternatvne poda faktu, e pozadie je pre stranu rovnak". O tyri dni odvolal Dzurinda z funkcie Macejka a Kresnka vylili zo strany. Trestn sthanie na Macejka vak bolo tak ako je tomu u ns zvykom asom pozastaven. Zvazila teda drahia ponuka Stradler-OS Vrtky v cene 4,407 milinov Sk oproti 3,585 milinom Sk ALSTOM-u s vrazne niou asou slovenskho priemyslu. Nezvisl odborn a technick posudky ilinskej univerzity a Vskumnho stavu dopravnho v iline hovoriace za ALSTOM neboli vzat do vahy. http://rail.sk/arp/slovakia/rolstock/825.htm http://www.sme.sk/c/1914125/macejko-baksay-mi-zaplatil-len-kavu-a-mineralku.html http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.17+Domace+1+print 2002 Privatizcia SPP. Privatizcia strategickho energetickho podniku (ktor by sa nemali za iadnch okolnost predva predovetkm preto, e ich sluby vyuvaj vetky ako fyzick tak

prvnick osoby na zem danho ttu a pretoe vdavky na energiu tvoria znan as ich celkovch vdakov) SPP bola pecialitkou predovetkm v dvoch oblastiach. Pri podpise zmluvy o predaji v roku 2002 Ivan Miklo zabudol uvies, e kupujca strana zaplat v slovenskch korunch tak sumu, ak bola v de podpisu zmluvy. tt tak priiel u len poda neho samotnho o 7,7 miliardy korn. Nie menej zvan vak bolo a stle je, e predajom meninovho podielu akci 49% dostalo konzorcium Gaz Ruhrgas AG a Gaz de France vinov rozhodovacie prva. Tento bod zmluvy sa priei logike, pretoe rozhodovacmi prvami disponuje vdy vinov vlastnk, prve z titulu vekosti svojho podielu. Do privatizcie SPP stratov ceny plynu dotovalo ziskami z tranzitu plynu z Ruska smerom na zpad. Krov dotcie sa zruili po vstupe do E na prkaz z Bruselu. To, e ceny plynu bud obsahova 100% vetkch nkladov, bola jedna z podmienok nemeckho Gaz Ruhrgas AG (dnes E. ON Ruhrgas) a Gaz de France (dnes Gaz de France Suez) pri vstupe do plynrn. Ako vdy krtko po privatizci zaali prudko narasta ceny plynu a dolo k viacerm preptaniam zamestnacov. Samozrejmosou je, e predaj SPP v cene 120 962 700 000 Sk bol hlboko pod cenu, pretoe odhadovan cena bola na rovni 121 a 193 mld. Sk. Nie poslednou chuovkou bola odmena privatizanmu poradcovi firme Credit Suisse First Boston vo vke 792 000 000 Sk, ktor rozhodovala o jednej jedinej ponuke. http://krija.blog.pravda.sk/2010/08/21/este-raz-o-privatizacii-spp-naposledy/ http://spravy.pravda.sk/privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opat-na-predaj-fv2/sk_ekonomika.asp?c=A120203_204355_sk_ekonomika_p29 http://www.sme.sk/c/261650/spp-odmena-poradcu-bude-792-milionov.html 2003 Kauza skupinka mala vn dsledky pre vtedajiu vldnu koalciu a zaprinila jej tiepenie ako aj vznik Slobodnho Fra. Ilo o mocensk boj dvoch zujmovch skupn o ttne zkazky. Hra bola odkryt, ale obania op raz nereagovali. strednm prvkom kauzy bol systm, v ktorom museli firmy uchdzajce sa o urit zkazky disponova bezpenostnou previerkou NB (Nrodnho bezpenostnho radu). Vtedy platn zkon neumooval odvolanie ani preskmanie postupu NB, ak ten previerku odmietol vyda. Majitelia firiem sa ctili pokoden a povaovali to za dielo konkurencie, ktorej pripisovali kontakty na jednu z strednch postv kauzy, riaditea NB Jna Mojia. Zaujmavm bodom obratu v kauze bolo bleskov odvolanie ministra obrany Ivana imku potom, ako odmietol na prkaz Dzurindu podpori odvolanie Mojia. Nov minister Juraj Lika tak urobil okamite na najbliom rokovan. imka so Zuzanou Martinkovou zaloili u spomnan Slobodn Frum, do ktorho prelo es poslancov SDK-DS. Kauzou skupinka sa vytvorili dva bloky KDH s SMK na jednej strane, SDK-DS s ANO na druhej strane a to a dovtedy, km sa trojica SDK, KDH a SMK nerozhodla odstavi Pavla Ruska z vldy a jeho stranu z koalcie. http://aktualne.atlas.sk/pred-piatimi-rokmi-sa-zacala-kauza-skupinka/dnes/kauzy/ 2003 Vytunelovanie tunela Branisko. Tak ako pri kadej vej stavbe na Slovensku, aj pri budovan tunela Branisko dolo k strate znanch finannch prostriedkov. V tomto prpade pribline 260 milinov Sk, ktor zmizli pri jeho dostavbe a skonili vo vajiarskych bankch. Pvodn pln vstavby tunela z roku 1996 rtal s investciou 6 milird korn, ktor sa neskr zvila na viac ako 7,5 miliardy. Predraenie zkazky viackrt kontatoval aj Najvy kontroln rad. Len pri intalovan technolgi sa oproti pvodne subovanm 676 milinom korn rozpoet zdvihol pribline o miliardu. Tunel Branisko bol jednoducho povedan prli drah aj na slovensk pomery. Poda doterajch vsledkov vyetrovania mali Duan M., Valerin H. a Roman V. ako riadiaci pracovnci Slovenskej sprvy ciest spolu s Jnom G. zastupujcim vajiarsku spolonos Erga suisse GmbH prostrednctvom nastrenej firmy ZPA Kik vystavova fiktvne faktry, ako aj navyova cenov ponuky a tak podvodne zska finann prostriedky, ktor nsledne konili na ich osobnch toch vo vajiarskych

bankch. Na et Romana V. sa dostalo pribline 20 milinov, Duan M. si pripsal 5,6 milina a na te Valerina H. 4,3 milina korn. http://www.sme.sk/c/3828300/policia-obvinila-vedenie-ssc-v-kauze-branisko.html http://aktualne.atlas.sk/pred-rokom-obvinili-ludi-za-tunel-v-tuneli-branisko/dnes/kauzy/ 2003 2006 Privatizcia nemocnc. Pod taktovkou ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca vzniklo svojho asu jedno z typickch opatren SDK-DS zapadajce do paradigmy zlho vlastnka ttu a dobrho Laissez faire - transformcia nemocnc na akciov spolonosti a ich postupn poloskryt predaj skromnm firmm. Poloskryt pretoe sa neustle onglovalo s formulciami ako: Vstup strategickho investora., i: Predaj nerentabilnch prevdzok. V konenom dsledku mali skoni nemocnice v paprch finannej skupiny Penta, ktor si v zdravotnctve ako takom doslova rochn. Je vekm tastm, e koalcia na ele s SDK-DS sa stihla rozpadn prve v ase ke sa Zajacov ambicizny pln ete len zaal rozbieha. 2005 - Kauza Kankov eurofondy pre brata. Typickm prkladom rodinkrstva bolo podporenie projektu firmy Ski Centrum - Bansk tiavnica, s.r.o., v ktorej bol konateom brat ministra udovta Kanka Norbert Kank a manelka udovta Kanka zastvala po ist as miesto v dozornej rade. Firma Ski Centrum - Bansk tiavnica, s.r.o. dostala na vstavbu lyiarskeho strediska Hodrusk dolina dotciu z eurofondov vo vke 150 milin Sk. Nebola vyvoden iadna zodpovednos. Pn Kank sa obhajoval nasledovne: To, e je niekto mojm bratom, ho nediskvalifikuje uchdza sa o prspevok. http://backup.transparency.sk/den_tlac/051102_urad_.htm http://spravy.pravda.sk/kanikova-firma-nesiahne-na-eurofondy-ds1/sk_ekonomika.asp?c=A050929_160916_sk_pludia_p01 2006 Kauza kupovania poslancov. Po tom, o koalciu opustila as klubu ANO na ele s Pavlom Ruskom, potrebovala Dzurindova SDK-DS na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Netrvalo dlho a tieto aj zskala vaka poslancom HZDS Eduardovi Kolesrovi a Karolovi Dupovi, ktor preli k vldnej koalcii doslova z da na de. Kauza bola od samho zaiatku maximlne priehadn. Muselo by s naozaj o super nhodiku, keby dvaja poslanci opozinej HZDS preli bez akhokovek racionlneho dvodu a vysvetlenia po 3 rokoch psobenia v nej ku koalci prve v ase, ke jej chbali dva hlasy. Vhodne nakupoval prve Jirko Malchrek, ex len NO. http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html http://www.cas.sk/clanok/106536/exminister-pavol-rusko-dzurinda-vedel-o-kupovaniposlancov.html http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2947&Itemid=89 2010 - 2012 Kauza financovania SDK-DS. Tak ako u viac krt v minulosti (2003, 2004) mala SDKDS problm dveryhodne vysvetli, nie to ete vydokladova svoje financovanie. Znova sa objavili stopy na schrnkov a garov firmy v Anglicku, na Cypre a Kajmanskch ostrovoch. Avak pre nedostatok dkazov (systm prevodu finannch prostriedkov nebol spraven hlpo a trivilne, zrove uplynul znan as od prvch nezrovnalost a podozren) dokzal Dzuridna op raz zahra kauzu do autu. http://aktualne.atlas.sk/sdku-financovanie-nevie-vysvetlit-nedlhuje-vsak-nic/slovensko/politika/

http://spravy.pravda.sk/stopy-kauz-sdku-koncili-v-anglicku-aj-v-minulosti-f7v/sk_domace.asp?c=A111107_085206_sk_domace_p23 http://tv.sme.sk/v/20191/schrankove-firmy-radicovej-nevadia.html http://www.rozhlas.sk/Financovanie-SDKU-DS?l=1&c=0&i=29984&p=1 http://www.finance.sk/spravy/finance/83697--sdku-ds-je-nepoucitelna-pokial-ide-o-peniaze-averejne-zakazky-2-/ 2012 Kauza platinov sitk. Ide o minikauzu, pretoe tt prerobil len 1,4 milina Eur, ale aj takto kauziky sa potaj. Platinov sitk, ktor SHR (Sprva ttnych hmotnch rezerv) predala firme bvalho kandidta SDK-DS za 667 000 Eur, tt nakpil postupne za viac ako milin Eur. Poda prepotov Slovensko po odrtan nkladov na spracovanie sitiek, na predaji vzcneho kovu prerobilo 1,4 milina eur. Tento vpoet zohadoval aj zoxidovanie sitiek, hoci niektor chemick experti tto monos vylili. http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-kauze-platinove-sitka-padli-prve-ob/457376-clanok.html http://www.sme.sk/c/6130821/stat-kupil-platinove-sitka-drahsie-ako-predal.html 2012 Daov informan systm KONS. SDK-DS ohajca sa u roky projektom Unitas, ktorho zkladnm kameom mal by prve KONS kriticky zlyhala pri jeho uvdzan do praxe. Tento daov IS vyvjan pod IBM popri inom daovom IS vyvjanm taktie pod IBM (ano tate sprvne - sbene boli svojho asu vyvjan 2 Informan systmy pod rovnakou firmou, pre dve rzne politick strany Smer a SDK-DS, priom oba s samozrejme neuveritene predraen. Smer-cky IS sa ete stle vyvja a km bude hotov pokme si minimlne do polovice roku 2013), mal nahradi IS od firmy Novitech. Okamite po jeho nasaden zaalo dochdza k mnostvu najrznejch problmov, z ktorch mnoh boli kritick, daniari museli siahn po papieroch a kalkulakch. Za KONS-om stoj predovetkm Mikulk (presadil systm na kor u pripravenho systmu od firmy Novitech) a Miklo. Zaujmav je, e doteraz nikto nevie koko vbec KONS stl, len neoficilne sa hovor o sume 18 milinov Eur. Hlavy padali zase len na nich miestach. http://spravy.pravda.sk/nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur-fr4/sk_ekonomika.asp?c=A120228_201749_sk_ekonomika_p29 http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/danovy-system-ma-nadalej-same-diery.html http://www.bystricoviny.sk/spravy/sokujuce-svedectvo-odvolaneho-sefa-financneho-riaditelstva/ Priznm sa, e som sce lovek zbaven iluzi minimlne v oblasti politiky, finannctva, ekonomiky a spolonosti, ale pri prci na druhej asti Anamnzy SDK-DS sa ma zmocnil skuton odpor a zhnusenie. Nevenoval som sa vetkm kauzm, pochybnm tendrom, privatizciam a keftom ako z dvodu ich mnostva, tak prepletenia a rozloenia medzi viacermi politickmi stranami, ale mm dos. V nasledujcom lnku sa pozriem na zbok toko ospevovanm zzranm reformm a opatreniam, ktor z ns spravili tigra Eurpy.