ZO – VOČI DEFIC OM OČI – CITO

Ak ko zniž žovať ť výda avky v v oblas sti:

Dá y štát ávky tnej soci ej po ory iálne odpo

Aut tori: Rado ovan Ďuran Ján Di na, inga INES – Inštit ekono SS tút omických a spoloče enských a analýz Bratisla októb 2012 ava, ber

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

Ďurana, Ján Dinga D Autori: Radovan Ď INESS – In nštitút ekono omických a spoločensk kých analýz, Bratislava október 20 a, 012 Vydal: I Vydanie publikácie nebolo povolené ani s e e schválené žiadnou štátn inštitúc ž nou ciou.

OBSAH
Abstrakt ................................................................................................................................................... 2  Úvod ........................................................................................................................................................ 3  Finančná podpora rodín ...................................................................................................................... 3  Návrhy ..................................................................................................................................................... 4  1) Prídavky na deti ............................................................................................................................... 4  Potrebujú vysokoškoláci dávky?  ..................................................................................................... 4  . Príjmové testovanie prídavkov na deti  ........................................................................................... 4  . Realizácia testovania v SR  ............................................................................................................... 7  . 2) Rodičovský príspevok ...................................................................................................................... 7  3) Príspevok a príplatok pri narodení dieťaťa ..................................................................................... 8  4) Príspevok na pohreb ....................................................................................................................... 9  5) Ostatné príspevky............................................................................................................................ 9  Zhrnutie úspor jednotlivých opatrení  ................................................................................................... 11  . Diskusia  ................................................................................................................................................. 12  . Ciele štátnej rodinnej politiky  ........................................................................................................... 12  . Pokles pôrodnosti .......................................................................................................................... 12  Efektivita rodinnej politiky ............................................................................................................ 13  Výška prídavkov na deti  ................................................................................................................ 14  . Plošné alebo adresné poskytovanie prídavkov? ........................................................................... 14  Literatúra ............................................................................................................................................... 16  Príloha č. 1: Testovanie rodinných dávok v jednotlivých krajinách....................................................... 17  Príloha č.2: Prehľad jednotlivých dávok vyplácaných zo slovenského sociálneho systému ................. 18  Poznámky .............................................................................................................................................. 22  Kontakt .................................................................................................................................................. 24     

1

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

ABSTR RAKT
Konsoli idácia verejných financ dominuj slovenske rozpočtov politike už posledn cií je ej vej e ných päť rokov. M Meniace sa vlády hľad dajú možnos ako zniž sti žovať výdav vky, no ich konsolidačn úsilie né spočívaj ajúce predo ovšetkým v plošnýc škrtoch prevádzko ch ových výd davkov neg generuje dostatoč úspory. Vyhýbajú sa štruktu čné . ú urálnym zm menám, či znižovaniu v výdavkov v oblasti transfer rov obyvateľstvu, kto skrývaj ďaleko vyšší pot oré jú tenciál úsp por pri sú účasnom zachova solidár aní rnej funkci verejnýc výdavko Na mie ie ch ov. esto toho v vlády zvyšu svoje ujú príjmy z daní a o odvodov, čo sa nepri č iaznivo pre ejavuje na ekonomick kom raste a tvorbe pracovn ných miest. Predkladan štúdia ot ná tvára diskus o úsporá práve v oblasti sociálnych siu ách transfer rov. Zavede enie adres snosti do p poskytovan dávok rodinnej p nia podpory v plnom rozsahu by prinieslo každoro u očnú úspor dosahujú 300 mi eur. ru úcu il. Štúdia n nadväzuje n Analýzu sociálneho systému SR1 a Návrh riešenia hla na R avných ned dostatkov 2 sociálne systém SR , kto INESS publikoval v roku 20 a jej cie eho mu oré l 006 eľom je pr redstaviť konkrét návrhy, ktoré zníži záťaž ve tne ia erejných roz zpočtov, ale súčasne z e zachovajú solidárnu s podporu nízkopríjm u mových sku upín. Návrhy popísané v prvej časti boli form y mulované s ohľadom o ávajú štrukt na súčasný spoloče enský dišku Zachová urz. túru rodinnej politiky, pričom aut sú si tori vedomí, že rodinná politika ako celok č viacerým fundame , a čelí m entálnym pr roblémom. Tieto sú predmet tom diskusie, ktorá tv vorí druhú časť štúdie Tretia časť štúdie o e. obsahuje ko ompletný prehľad viac ako 10 dávok so d 00 ociálneho sy ystému na Slovensku. S
 

                                                            
1 2

 Karpiš J Ďurana R., Ďurana R., Je J., elenčiak M.: A Analýza sociál lneho systému SR. INESS, 2006  u  Karpiš J Ďurana R., Ďurana R.: Návrh riešenia hlavných ned J., N a dostatkov soci iálneho systém SR podľa stavu k 31. mu 12. 2005. INESS, 2006 . 6 
2

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

ÚVOD D
Finanč čná podpo ora rodín n
Štátna sociálna p podpora (ŠSP) je súča asťou sociá álneho systé ému Sloven nskej repub bliky. Jej cieľom je najmä pomoc rodinám. Z r Zdroje poch hádzajú z rozpočtu M r Ministerstva práce, a ych PSVR), vyp plácajú sa prostredníct p tvom Úradu práce, sociálnych u sociálny vecí a rodiny (MP vecí a ro odiny. Celkové výdavky ŠSP boli v minulom roku 738 miliónov eur (ďalších 237 milió é h ónov eur predstav vovalo štáto platené poistné za osoby star om a rajúce sa o dieťa). V rámci ŠSP sa dnes vypláca 15 rôznych prídavkov 90% tejto sumy vša tvoria prídavok na d a h v, o ak dieťa (315 mil. eur) m a rodičo ovský príspe evok (352 mil. eur). Za zmienku stojí aj prípl m a s latok k prísp pevku pri narodení, ktorý ex xistuje len od roku 20 a v súča 007 asnosti zaťa ažuje verejn financie sumou 35 mil. eur né ročne. atnej sociál lnej pomoc v rámci ktorej štá finančne pomáha občanom ci, át o Na rozdiel od šta nej nárok ani výška najdô v ôležitejších dávok ŠSP sa netest h tuje na prí íjem ani v hmotn núdzi, n majetok poberate k eľa. Ich po oskytovanie je teda pl e lošné, oprávnenej oso (resp. rodičovi) obe r vzniká n nárok, ak sp stanove podmie pĺňa ené enky starostlivosti o die Dochád tak situá keď eťa. dza ácii, rodina s vysokým príjmom a dvomi de eťmi bývajú v dome v luxusne štvrti Br úca e ej ratislavy dostáva prídavky n dieťa v ro a na ovnakej výš ako rodina s dvomi deťmi žijú z podpri ške i úca iemernej mzdy v dedine na v východnom Slovensku Zatiaľ čo v prvom pr m u. rípade príspe evok pokrý sotva ýva vreckov v druhom môže pomôcť zabez vé, m zpečiť zákl ladné potreb dieťaťa. Nakoľko však štát by v nijakým spôsobom nezisťuje použitie tejto dávk jej účel m m e ky, lnosť je ot tázna vo všetkých v prípadoch. Pri rodinách s vyš ššími príjma však možno s vysokou mier istoty tv ami m rou vrdiť, že neposky ytnutie takej dávky ži jto ivotný štand dard dieťaťa a jeho šan na rozvo neohrozí. nce oj . Cieľom tejto publi m ikácie je na avrhnúť upr ravenie vyp plácania dávok zo sys stému ŠSP tak, aby predstav vovali men nšiu záťaž pre verej jné financi a z toho vyplývajú ie úcu nižšiu potrebu zaťažov vania produ uktívnej ča asti hospod dárstva. Hlavným pr H rincípom, z ktorého sme pri koncipo ovaní návrh vychádza je, že št sa má zameriavať na zabezp hu ali tát z pečovanie základnej solidarit s nízkopr ty ríjmovými skupinami. Zdroje úsp tak možno získať z por zvýšením ad dresnosti prerozd deľovania a odstraňovan transfer ním rov, ktoré nemajú jedn n noznačné urč čenie. Ak by š prijal v štát všetky odpo orúčania na úpravu vyp plácania dávok štátnej sociálnej podpory, p ktoré sú súčasťou t ú tejto publikácie, zaťaže enie štátneh rozpočtu by mohlo k ho klesnúť ročn skoro ne o 300 m miliónov eu Táto či ur. iastka je ro ozhodne za aujimavá najmä v čas keď štá hľadá n se, át dodatoč zdroje n zníženie vysokého d čné na v deficitu, a ub sa prito cestou z berá om zvyšovania daňovoodvodov vého zaťaženia a zása ahov do dôc chodkového systému. Pre porovn o nanie, vláda plánuje a zaveden odvodo na prácu na dohodu z ním ov získať doda atočné zdroj vo výške 130 milión eur. je nov

3

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

NÁVRHY
1) Príd davky na deti
V minu ulom roku sa vyplácal prídavok na dieťa v priemere na 1,176 m l milióna det Počet tí. poberate eľov (resp. rodičov) bol takmer 7 tisíc. Viac ako 95% týchto p 700 V poberateľov dostáva prídavk na maxim ky málne 3 deti. Prídavok n dieťa má od 1. januá 2012 vý na á ára ýšku 22,54 eur. e
Potrebu ujú vysokoš školáci dáv vky?

V EÚ n je štandardom posk nie kytovanie d dávky do ve 25 roko ako je t eku ov, tomu na Slo ovensku. Navrhuj jeme preto zrušiť prída avky na štu udujúcich vy ysokoškolák kov. Štát síc môže po ce ovažovať finančnú podporu š ú študujúcich vysokoško olákov za sv voju prioritu táto však nepatrí do systému u, štátnej sociálnej p podpory. Vysokoškolá V áci, na roz zdiel od de môžu z etí, získať soci iálne, či prospec chové štipen ndiá, rovnak ako si za ko abezpečiť do odatočný pr ríjem brigád dami, resp. vlastnou prácou. Zákon tie stále um ež možňuje pra acujúcim ro odičom štu udujúceho d dieťaťa uplatniť si yplácať dávku na vy ysokoškolák na zákla rovnaký kritérií ako na ka ade kých í daňový bonus. Vy nemluvň preto n ňa nepovažujem za potr me rebné. Keď sa v sú ďže účasnosti p prídavok na dieťa n vypláca na viac ak 100 tisíc študentov vysokých škôl, mohl by len to opatren štátu a ko c v lo oto nie ušetriť 30 milióno eur ročn ov ne. V zahra aničí sa náro na prídav v mnoh ok vky hých krajiná končí pri dosiahnu 17-teho (Fínsko), ách utí ( resp. 18 8-teho (Írsk Holands ko, sko) roku ž života, aj v prípade, že študujú. Navrhujem preto me poskyto ovanie dávk ponecha na dnešn základn hranici ukončenia povinnej školskej ky ať nej nej a dochádz (táto je definovan ako kon zky e ná niec školské roka, v ktorom ž ého žiak dovŕši 16. rok života), v prípade ď ďalšieho štú hranicu naviazať na ukončen strednej školy (gym údia u n nie mnázium, stredná odborná šk kola, konzervatórium), m maximálne však do dovŕšenia vek 19 rokov. ku
Príjmov vé testovan nie prídavkov na deti

Keďže dávky rodin nnej politik sú označ ky čené ako „d dávky štátne sociálnej podpory“, mali by ej rodiny predovšetk kým podpor rovať. Je z zrejmé, že dávky poskytované rodinám s vyššími príjmam pomáhajú len minimálne a nie sú preto efektívnym použitím verejných zdrojov. mi e m Dochád tak k pre dza evrátenej so olidarite, ke časť dan zaplatene občanmi s nízkymi príjmami eď ne ej p je posky ytovaná obč čanom s vyššími príjm mami. V súla s politi ade ickým cieľ ľom solidar rity, tzn. pomoci rodinám s nízkym príjmom navrhuj i m m, jeme zavie esť obmed dzenie nár roku na vypláca anie týchto dávok na základe výšky príjmu. Vytvo o a orené úspor resp. zm ry, menšenie miery p prerozdeľovania štátom môže otvo cestu na znižovanie (v prípade pokračujúc krízy m oriť a e e cej aspoň n nezvyšov na vanie) daňov vo-odvodov vého zaťaže enia, z čoho by profitov všetky skupiny o vali obyvate eľstva. Príklad testovania: dy Poľsko Pomern prísne kri ne itéria na vyp plácanie prí ídavkov na deti platia v Poľsku. N Nárok vznik vtedy, ká ak čistý príjem ro ý ozpočítaný na člena d domácnosti (vrátane detí) nepres d siahne 128 eur. Pri vyhodno ocovaní dopadov po odobných opatrení na Slovens n sku vychád dzame z príjmovej
4

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   distribú domácn úcie ností, ktoré vykonáva Š Štatistický úrad SR v rámci celoe ú r európskeho projektu EU SIL V prípad že by sm poľskú p LC. de, me príjmovú hranicu zdvo h ojnásobili n 256 eur na osobu na n a zavied ju ako k dli kritérium na poskytova a anie prídav na Slov vku vensku, príd davok by sa prestal a vypláca na približ 500 tisí detí, čo b predstav ať žne íc by vovalo úspo vo výšk 135 mil. eur. Pri oru ke zaveden hranice 128 eur by nárok na prí ní n ídavok zani ikol praktic všetkým rodinám s jedným cky m alebo d dvomi deť ťmi, pri päť a viac členných rodinách by sa vyp b plácal naďalej len nízkopr ríjmovým sk kupinám. Česká r republika Historic cky bližším príkladom je Česká republika Tá v roku 2008 n m m á a. naviazala nárok na n poskyto ovanie prída avku na de na život minimu V ČR určili hran eti tné um. nicu čistého príjmu o domácn nosti, pri kto orom zanik nárok na prídavok, vo výške 2,4-násobku životného minima. ká v Toto kr ritérium ted zohľadňuje aj veľk da kosť rodiny keďže vý y, ýška životn ného minim stúpa ma s počtom členov do m omácnosti o zákonom stanovenú sumu. Med dziročne tam objem fin m nančných prostriedkov vypla atených na dávku pokle o 40%. d esol Návrh t testovania dávky Aplikov vanie hranic príjmu po ce oužívanej v ČR, v jej absolútnej výške, by n Slovensk viedlo v na ku k znížen výdavko na prída niu ov avky o 60% . Inak pove edané, dávk by nedost ku tala rodina s dvomi deťmi, ak by príje na jedné dospelé člena presahoval 481 eur v č em ého ého p 4 čistom. Apli ikovanie hranice 2,4-násobku životné ého minima (1006 eur pri troj a e jčlennej, re esp. 1219 eur pri štvorčle ennej rodine by v príp e) pade Sloven nska, vzhľa adom na vy yššiu úroveň hranice ži ň ivotného minima viedlo k zn a, níženiu výd davkov na p prídavok pri ibližne o 35%. Navrhuj jeme preto stanoviť ar rbitrárnu hr ranicu testo ovania príjm pri prída mu avkoch na dieťa na 3 2,4-náso obok životn ného minim ma. Na zá áklade dát z EU SIL 2010 s a domniev LC vame, že prídavo by sa t ok týmto opat trením pre estal vyplá ácať na pr ribližne 400 0-tisíc detí čo by í, predsta avovalo cel lkovú ročn úsporu skoro 110 miliónov eur. Z pr nú 0 v ríjmovej distribúcie domácn ností vyplýv že toto opatrenie b sa najvia dotklo malých rodín s vyšším príjmom va, o by ac m n p prepočít taným na h hlavu, t.j. tro ojčlenných rodín (s jed dným dieťa aťom) a štvo orčlenných rodín (s dvomi deťmi), v ktorých by stratilo ná y árok na prídavok prib bližne 40% %-50% pobe erateľov. opak nižší u päť a viac členných rodín, kde by stratilo nárok oko 15% c o olo Dopad by bol nao poberate eľov. Nasledu ujúca tabuľk znázorňu výsledky testovania modelový domácn ka uje ky ých ností na zák klade ich príjmu. Rodiny sú rozdelené do štyroch skupín, po odľa výšky ich príjmu (75%, 90% 100% %, a 125% priemernéh disponib ho bilného príjm Zelená kolonka znamená, že rodina na základe  mu). á z e a kritéria nárok na pr rídavok má, žltá zname zamietn , ená nutie nároku u: Tabuľka 1: Testova modelo a anie ových domá ácností na základe ich príjmu z p

                                                            
 Hranica   príjmu na tejto úrovni nie je na Slovens ku niečím nov vým, napríklad d náhradné vý ýživné sa prizn náva len  cu 2,2‐násobku životného m minima.  po hranic
5
3

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  
Návrh testovanej  Testovaná á hranica  Celkový ý disponibilný  hran nice príjmu rodiny v Testovaná hranic v  ca  príjmu  rod diny v ČR (2,4‐ Prík klad Domácnosť príjem domácnosti SR (2 2,4‐násobok  príjmu  rodiny v Poľsku násobok životného  životného minima v SR R) ČR) minima v Č 538 596 Rodiny s  n rodič a najmenej 1 dieťa 68 80 320 Jeden 828 761 emerným  Dvaja a dospelí a 1 dieťa 100 06 podprie 384 disponibilným príjmom  Dvaja a dospelí a 2 deti 121 19 955 962 512 riemeru) Dvaja a dospelí a 3 alebo v viac detí 153 39 (75% pr 912 1263 704 Rodiny s  Jeden n rodič a najmenej 1 dieťa 68 80 646 596 320 emerným  Dvaja a dospelí a 1 dieťa 100 06 podprie 994 761 384 disponibilným príjmom  Dvaja a dospelí a 2 deti 121 19 1146 962 512 (90% pr riemeru) Dvaja a dospelí a 3 alebo v viac detí 153 39 1094 1263 704 Jeden n rodič a najmenej 1 dieťa 68 80 718 596 320 Celkový p priemerný  Dvaja a dospelí a 1 dieťa 100 06 1 104 761 384 disponibi lný príjem  Dvaja a dospelí a 2 deti 121 19 1 273 962 512 U SILC 2010 podľa EU Dvaja a dospelí a 3 alebo v viac detí 153 39 1 216 1263 704 Rodiny s  Jeden n rodič a najmenej 1 dieťa 68 80 898 596 320 Dvaja a dospelí a 1 dieťa 100 06 nadprie merným  1380 761 384 a dospelí a 2 deti 121 19 disponibilným príjmom  Dvaja 1591 962 512 Dvaja a dospelí a 3 alebo v viac detí 153 39 (125% priemeru) 1520 1263 704 Poznámky: V V kategórii "Jeden rodič a najmenej 1 1 dieťa" sme počítal i životné minimum m na 1,5 dieťaťa.                        V V kategórii "Dvaja d dospelí a 3 alebo vi ac detí" sme počíta ali životné minimum m na 3,5 dieťaťa.                        P Pri výpočte životné ého minima pre rod diny v ČR sme počíta ali s hodnotou platnou pre dieťa vo ve eku 6‐15 rokov.

Z tabuľk môžeme konštatov ky e vať, že poľ ľský model by na Slo ovensku pre edstavoval zásadnú zmenu, keďže by e efektívne zn namenal zru ušenie prída avkov na de Český m eti. model by na základe a výpočtu zo súm životného minima p u platných v Českej rep publike vie edol na Sl lovensku k vysok kým úsporám vo vyplá m ácaných dáv vkach a pre edstavuje al lternatívne riešenie. Tie by sa T prestali vyplácať n 50% až 60% detí, ce na 6 elkový obje ušetrený zdrojov by teda čin okolo em ých nil 160-190 miliónov e 0 eur. Príjmov hranica nároku na dávku by sa na Slo vá ovensku podľa nášho návrhu lám mala pri priemer rnom dispon nibilnom príjme domá p ácnosti vo všetkých kategóriách rodín. Na základe k dostupn ných dát by k najväčšej úspore vpl lyvom obme edzenia nár roku na vyp plácanie príd davku na dieťa do v najpo ošlo očetnejšej kategórii rod (dvaja dospelí s dv k dín d vomi deťmi) keď by sa prestal ), vypláca približne 50% dom ať e mácnostiam. V ostatných kategóri . iách by bo dopad miernejší. ol m Môžem konštatov me vať, že pod dobne ako v ČR, aj u nás by ná ávrh zachov prídavky najmä val viacdetn ným rodiná (nárok by tu strat každý ši ám til iesty poberateľ). Podľ tohto ná ľa ávrhu by vypláca anie prídav vku ostalo zachovan napríkl o né lad trojčle ennej rodin ne, v ktor rej otec v zames stnaneckom pomere za m arába 1000 eur v hrubo a matka poberá rod om a dičovský pr ríspevok, príp. pä äťčlennej rod dine, ktorej otec zarába 1000 eur v hrubom a matka priem a mernú mzdu. Kombin nácia oboch opatrení - zaveden testova í nia ania nároku na prída u avok na príjmovej hranici 2,4-násobk životnéh minima, a strata ná ku ho ároku na pr rídavok na vysokoškol láka - by 4 znížila v výdavky štá o zhruba 130 milión eur roč . Pre po átu a ónov čne orovnanie, j jedná sa o rovnakú r čiastku akú vláda plánuje zís skať zavede dením odvod na prác na doho (ktoré sú často dov cu odu dôležitý zdrojom príjmu študentov a práve za ým m avedenie odvodov ich bude vý h ýznamne elimino ovať). Celú túto sumu by teda dok kázala pokr úpravou vyplácan jedinej sociálnej ryť nia s dávky.

                                                            
4

 Pri stano ovení arbitrár rnej hranice na 2,7‐násobok k životného m minima by kom mbinácia oboc ch navrhnutýc ch  opatrení stále priniesla a úsporu vyše 100 miliónov v eur ročne. 
6

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   Realizá ácia testova ania v SR V rámci systému štátnej soc i ciálnej pom moci (týka sa občano v hmot ov tnej núdzi a ťažko zdravotn postihnu ne utých) sa pr ríjmové a m majetkové po omery žiadateľa podľa zákona už testujú. a ž Testova anie štátnej sociálnej podpory by p preto malo nadviazať na tento sy ystém, pričo dôraz om by sa m dávať na efektivitu testovania. mal a t Pri testo ovaní rodin nných dávok navrhujem posudzo k me ovať príjem otca aj ma m atky bez oh hľadu na manžels ský zväzok (podmien k nka manžel lského zvä äzku by mohla odrád m dzať vstupo ovať do manžels z finančných dôvo stva odov). Nárok na dávku by sa mal prehodno l ocovať raz ročne na základe da aňového pr riznania. Plánova ané prepoje enie systém mov Sociáln poisťov a finančnej správy v rámci projektu nej vne y Unitas t testovanie z značne uľah Po zave hčí. edení tohto systému by malo testo y ovanie preb biehať na aj zákla e-mailov žiadosti či on-line podanej ži ade vej i, e iadosti, prič čom príslušn úrad bude môcť šný vyhodno príjmy na základe existujúcic informáci Sociálnej poisťovne a Finančnej správy. otiť ch ií j Keďže systémy b budú prepo ojené, kontr trola bude časovo ne enáročná a umožní sa kĺzavé a testovan zamestn nie naneckých príjmov na základe vymeriavac a v cích základ dov. Vychád dzať pri testovan tak bude možné z ak ní ktuálnych p príjmov, a nie len z prí n íjmov minu uloročných, ktoré sa dajú ide entifikovať z daňového priznania. Pri precho hraničný príjmov o ode ých vých úrovn nároku ní na prída avok síce p príde k skok kovému nár rastu margi inálneho da aňového zať ťaženia pob berateľa, vzhľado k výške prídavku na dieťa to v om n však považ žujeme za menší problé ako jeho plošné m ém vypláca bez aké anie éhokoľvek testovania p príjmu.

2) Rod dičovský p príspevok k
Rodičov vský príspe evok sa posk kytuje do tr roch rokov života dieť ťaťa v paušá álnej výške 194,7 € bez ohľ ľadu na majetkové pom mery ich pob berateľa. V minulom ro ho pob oku beralo vyše 141 tisíc osôb. Poskyto ovanie takej formy pomoci v t ejto tejto forme a dĺžke je v západne Európe pomerne e e ej p zriedkav Preferov vé. vaným mod delom je buď pomoc ch ď hudobným rodinám (na Family Income r apr. y Supplem ment v Írsk alebo pr ku) ríspevok na podporu domácej sta a d arostlivosti o dieťa do určitého veku, zá ávislý od vý ýšky príjmu (Fínsko). u V Írsku sú príjmov hranice rodiny určen v závislo od počtu detí (506 eur na jedn dieťa, vé né osti u no 602 eur na dve det 703 eur na tri deti at r ti, n tď), po ktor majú rod rú diny nárok n príspevok. Tento na je určen ako rozdi 60% roz ný iel zdielu príjm movej hranic a skutočn ce ného príjmu rodiny (mi u inimálne 20 eur). O dávku m . môžu požiad rodiny s dieťaťom do 18 rokov (resp. 22 rokov v prí dať v ípade, že študuje) ). Ak sa ro odičia rozho odnú starať o svoje die vo Fínsk celodenn opatero majú do tretieho ť eťa ku nou ou, o roku živ dieťaťa nárok na príspevok v výške 327 eur. Ďalší 175 eur môže rodin získať, vota a p vo 7 ích na ak jej p príjem nepr revyšuje sta anovenú hra anicu (v prípade štvor rčlennej rod diny je táto hranica o 1700 eu Od tejto hranice sa príspevok znižuje o určité perce ur). o a k u ento príjmu (cca 10%), ktorým rodina n touto hr nad ranicou disp ponuje. Ďal príspevo vo Fínsku poskytuje finančné zdroje až lší ok u e z do sie edmeho ro oku života dieťaťa pričom vyplácanie prebieh a, ha podobn ne ako
7

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   v predch hádzajúcom prípade (z m základná vý ýška príspev je 166 eur a zložk závislá od príjmu vku ka d môže do osiahnuť 14 eur). Tiet príspevky podliehajú zdaneniu. 40 to y ú Na Slov vensku vzn niká nárok na rodičov vský príspe evok rodičo ktorý z ovi, zabezpečuje riadnu e starostli ivosť o dieť (po ukončení nároku na matersk dávku) a vypláca sa do dovŕšen troch ťa u kú a nia rokov ž života dieťa (resp. šiestich rok v prípa dlhodob nepriazn aťa š kov ade bo nivého zdra avotného stavu di ieťaťa). V s súčasnosti výška príjmu ani zárobk v u ková činnos neovplyv sť vňuje nárok na tento príspevo Podobn ako pri prídavkoc na deti aj tu vidíme pries ok. ne i ch i, stor na adr resnejšie poskyto ovanie prísp pevku. Stál totiž pla že dáv le atí, vky sociáln neho systém majú sl mu lúžiť na zabezpe ečenie zákla adnej solid darity, a nie je dôvod aby štát skupinám s vyššími príjmami e d, p poskyto rovnaký príspevok ako nízkop oval ý k príjmovým rodinám. Vzhľado k výš om ške príspev vku navrhu ujeme jeho postupné znižovani v závislosti od o ie stúpajúc ceho príjmu keďže ko u, ompletná str rata nároku pri fixnej hranici by p h predstavova veľký ala výpadok príjmu a demotivovala poberat k teľov zvyšo ovať si príje vlastnou prácou. Po určitú em u P hranicu násobku ži ivotného mi inima by ted mala rod nárok na príspevok v plnej vý da dina n k ýške. Od stanovenej hranice by potom výška rodi e ičovského príspevku li p ineárne kle esala v závis slosti od príjmu až do ďal lšej zákono stanove om enej hranic pri ktor by náro zanikol. Presné ce, rej ok . nastaven týchto súm nie je kvôli nedo nie ostatku údaj o pober jov rateľoch mo ožné, a bude sa dať určiť po otom, ako b budeme lep pšie poznať príjmovú distribúciu rodín po z ť zavedení te estovania prídavk na dieťa. Hranice sa potom nast ku tavia primer rane, pričom pri cieľov m vaní úspory na 30% y celkové ého objemu zdrojov vynaloženýc na rodič u v ch čovský prís spevok by táto predstavovala okolo 100 miliónov eur. v Odporú účame tiež zamýšľať sa nad sk krátením do oby, počas ktorej nár rok na rod dičovský príspevo trvá. Za vhodnejšie považujem pomáha rodinám daňovými úľavami, ktoré im ok a e me ať k umožnia požívať plody ich vlastnej pr a ráce, resp. príjmu. Po omoc chudo obným rod dinám (s nízkym príjmom a majetkom) naopak spa do systé adá ému štátnej sociálnej po omoci.

3) Prís spevok a p príplatok k pri narod dení dieť ťaťa
K zákla adným dáv vkam v rám štátnej sociálnej podpory pat jednoráz mci p trí zový príspe evok pri naroden dieťaťa. Vypláca sa matke al ní lebo otcovi narodenéh dieťaťa v paušálne výške i ho ej 151,37 eur. V minu ulom roku dosiahli cel d lkové nákla na vyplá ady ácanie tohto príspevku skoro 9 o u ov ľom príspevku je fina ančná podp pora rodiny v tejto situ uácii. Opäť nie je ť milióno eur. Cieľ dôvod nerozlišov vať finančn zabezp ečenie rod né diny, preto navrhuje o eme zaviesť jeho testovan na príjem rovnak ako pri p nie ko prídavku na dieťa, te na príjm n eda movej hran 2,4nici násobk životnéh minima. Keďže v r ku ho . rodinách, ktorým sa narodí dieťa ženy s na k n a, ajväčšou pravdep podobnosťou nepracujú môžeme očakávať, že príjmová distribúcia týchto dom ú, ž á a mácností je iná a príjmov distribúc rodín po ako vá cia oberajúcich prídavky na deti. Cel n lkovú úspo preto oru odhaduj jeme na 20% čo by štá ušetrilo necelé 2 mi %, átu ilióny eur. K príspevku pri na arodení dieť ťaťa v roku 2007 pribu udol jednorá ázový prípla atok k prísp pevku pri naroden čo je dáv s prakti ní, vka icky identic ckým účelom Príplatok sa zavied ako jedn m. k dol norázový príspevo pri naro ok odení prvého dieťaťa, k o ktorou štát pripláca na zvýšené v a výdavky spojené so zabezpe ečením nevy yhnutných potrieb dieť p ťaťa. Súčasn výška tohto príspevk je 678,4 eur. V ná vku 49
8

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   roku 20 sa však nárokovateľnosť rozš 009 k šírila aj na druhé a tre dieťa, č sa de facto stal etie čím f duplicit tnou dávkou k príspev pri naro u vku odení. Z dáv vky, ktorá pred niekoľ ľkými rokm vôbec mi neexisto ovala, sa te stala po eda oložka, ktor zaťažuje verejné fin rá nancie sumo 35 milió ou ónov eur ročne. dom k nesy ystémovosti tohto príp i platku navr rhujeme jeho úplne z zrušenie. V prípade, Vzhľad že by te ento návrh n nebol politic priecho cky odný, mala by dávka slúžiť svojmu pôvodném účelu b u mu (úhrada mimoriadn a nych náklad v súvisl dov losti s narod dením prvéh dieťaťa) , a teda sa vyplácať ho v iba na p prvé živona arodené dieť Úplne z ťa. zrušenie dáv by vere vky ejné financie odľahčilo o sumu e o 35 mili iónov eur, alternatívny návrh (v y vyplácanie príspevku len na prvé dieťa) by ušetril p l é y minimá 50% zd álne drojov vyplá ácaných na t tento príspe evok.

4) Prís spevok na a pohreb
Tento p príspevok vy yužilo minu rok skoro 50-tisíc ži ulý o iadateľov s celkovo vy yplateným objemom o vo výšk 4 milión eur. Príspevok toht charakte by sa mal poskytov z komu ke nov to eru m vať unálnych rozpočto na zák ov klade pozna ania príjmo ovej a majetkovej sit tuácie žiada ateľov. Celoplošná dostupn nosť tohto príspevku popiera zák kladné rodi inné a kom munitné vzť ťahy. Navr rhujeme preto vy yradenie to ohto príspe evku zo syst tému štátn sociálnej podpory. nej j Alernatí ívnym náv vrhom je podrobnejši špecifiko p ie ovanie oko olností, za ktorých nárok na n príspevo vznikne. V Českej republike v ok . vzniká nár na pohr rok rebné len v prípade, že prišlo ž k úmrti dieťaťa alebo rodiča ne iu a r ezaopatrené ého dieťaťa. Pri ta akto defin novaných podmien nkach by ce elkové náklady na prísp pevok mohl klesnúť pod 1 milión eur ročne. li n

5) Osta atné prísp pevky
V rámci štátnej so i ociálnej pod dpory sa vy ypláca 10 ďalších prís ď spevkov, kt toré síce nie sú tak význam z hľadis objemu vyplatených prostriedk mné ska h kov, ale zam meranie sa n vyššiu ad na dresnosť je žiadu aj v tých prípadoc uce hto ch. 6 z tých príspevk sa týka náhradnej starostlivo hto kov a j osti, jeden z nich už te estovaný na príjem a podľa zákona je (op pakovaný príspevok di p ieťaťu). Osta príspev náhradn starostliv atné vky nej vosti (až na jedno orazový prí íspevok pri zániku náhr radnej star rostlivosti) slúžia na po s odporu vyko onávania starostli ivosti o die eťa. Uvažo ovať o test tovaní príjmu v týcht prípadoc teda má svoje to ch m opodsta atnenie na základe rovnakých princípov, ako testo r ovanie u vy yššie spom mínaných príspevk koch. Ďalšou dávkou v systéme štátnej sociá álnej pomoc je príspe ci evok na sta arostlivosť o dieťa. Predstav vuje alterna atívu rodičovskému p príspevku, vypláca sa však na k v každé dieťa v sume a preukáz zaných nákladov na um miestnenie d dieťaťa v pre edškolskom zariadení ( m (maximálne 230 eur) e do troch rokov vek Ak staro h ku. ostlivosť o d dieťa zabezp pečuje príbu uzná osoba,, výška prísp pevku je 41,10 € mesačne be preukazo ez ovania výda avkov. V systém štátnej sociálnej podpory ešte existuje 10-eurový príplatok k prídavku na dieťa, me p e 1 p n ktorý sa vypláca n dieťa, na ktoré si n je možn uplatniť daňový bon (spravi a na a nie né onus idla teda rodičov na dôchodku, alebo rodičom, k vi ktorí nevyk konávajú zárobkovú čin nnosť). Vzhľadom
9

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   k nekon ncepčnosti tejto dávk a nízke ky emu počtu poberateľ ľov (4-tisíc navrhujeme jej c) vyraden zo systé nie ému štátne sociálnej podpory. Podobne ak pri prísp ej j ko pevku na po ohreb, aj charakte tohto pr er ríplatku ho zaraďuje s skôr pod samosprávu, v ktorej b sa prizn s by nával na základe príjmovej a majetkove situácie ž ej žiadateľov. avosťou je, že príjmov pomery sa podľa zákona test vé z tujú pri vyp plácaní náh hradného Zaujíma výživné ého, na ktor vzniká nárok, ak ne ré edochádza k plneniu vy yživovacej povinnosti. Príjem . žiadateľa a fyzick kých osôb, ktorých pr ríjmy sa po osudzujú spoločne, tu nesmie byť vyšší u ako 2,2-násobok s sumy životn ného minim ma.
 

10

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

ZHRNU UTIE ÚSP POR JEDNO OTLIVÝCH H OPATRE ENÍ
V prípade, že by sa prijali opatrenia za o amerané na vyššiu ad a dresnosť vyp yplácania ro odinných dávok o odporúčané v tejto publ likácii, pred dpokladáme úspory v nasledujúcic výškach: e n ch    Ú Úspora v ce elkovej sum 130 mili me iónov eur sa môže do s osiahnuť pri zvýšení ad i dresnosti v vyplácania prídavku na dieťa. a A by sme cieľovali nastavenie úspory vo vyplácan rodičovsk Ak e e v ní kého príspevku na ú úrovni 30% úspora by v tomto pr %, y rípade dosia vyše 10 miliónov eur. ahla 00 v V prípade o obmedzenia vyplácani a príplatku k príspevk pri narod a ku dení dieťaťa len na p prvé dieťa by celková úspora do á osiahla do 20 miliónov eur, celk 2 kové zrušen tohto nie p príplatku by štátu ušetr 35 milió y rilo ónov eur. P zaveden testovania príjmu na príspevok pri naroden dieťaťa b sa ušetrili necelé Pri ní a a ní by 2 milióny e obdobn pri obmed eur, ne ku evok na poh hreb 3 milióny eur. dzení nárok na príspe

Celkové úspory v rámci vy é yplácania dávok štátnej sociál lnej podpo ory vyplýv vajúce z návrhu preto pre u edpokladám vo výšk 290 mili me ke iónov eur. Pre porovn nanie, vláda plánuje a získať z zvýšeniami dane z príjm (25% sa mu adzba pre vy yššie príjmy fyzických osôb a 23% sadzba y % pre práv vnické osob dodatoč výnosy vo výške 390 milión eur. Pl by) čné y nov lánované za avedenie dvoch s sadzieb pre daň z príjm fyzickýc osôb má pritom priniesť zhrub 50 miliónov eur, mu ch á ba podobne ako zvýše e enie odvodo pre živno ov ostníkov. Výnos zo zav V vedenia odv vodov na do ohody je plánova na 130 miliónov eur, zvýšeni odvodový stropov na 125 mi aný e ie ých v miliónov eur. Mnohé zo schv válených zv výšení daňovo-odvodo ového zaťa aženia by preto nebol nutné, ak by sa p li incíp solida v rámci systému štá átnej sociáln podpory uplatňova vo zvýšen miere pri nej y al nej arity.
 

11

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

DISKU USIA
Ciele š štátnej rod dinnej po olitiky
Pri anal lýze systému štátnej so u ociálnej podp dpory je kľú účové defino ovať ciele p prorodinnej politiky. Je nimi snaha o zv i výšenie níz zkej pôrodn nosti alebo finančná podpora rod dín? V závis slosti od zvolené cieľa po ého otom možno zvoliť aj a o adekvátne pr rostriedky. V súčas snosti sa pr rídavky na deti poskyt tujú plošne. Nárok na prídavok a jeho výška teda ani nezávisí od príjmu alebo maj í u jetku žiada ateľa, základ dnou podm mienkou je s starostlivos rodiča sť o nezao opatrené dieť ťa. Ak je je edným z cieľov štátnej rodinnej p ej politiky fin nančná pom rodiná moc ám, táto by sa mala orientov najmä n nízkopríj vať na jmové rodin Pre rod ny. diny s vyšším príjmam totiž príd mi mi davok na dieťa ne epredstavuje taký vyso benefit, efekt pom oký , moci so stúp pajúcim príj jmom klesá Najmä á. štát, kt torý dlhodo obo hospod dári deficit tne, by mal optimalizovať vyp m plácanie pr rídavkov zvyšova aním adres snosti, resp definova p. aním maximálnej výš šky príjmo (bohatst ov tva) ich poberate eľov. Adre esnosťou sa zákon u zaoberá napríklad pri vyplác a už caní dávok štátnej k sociálne pomoci, ktorá sa vzťahuje na občano v hmotn núdzi a ťažko zd ej ov nej dravotne postihnu utých. Ďalšou, a z dlhodo obého hľad diska najdô ôležitejšou otázkou je, či je v m možnostiach štátnej h podpory rodinám dosiahnuť zvýšenie pôrodnost Tu prob y ti. blém posky ytovania pr rídavkov naberá c celkom iný rozmer.
Pokles p pôrodnosti i

Veľký pokles pôr rodnosti, kt torý v posl ledných desaťročiach postihol zá ápadné kra ajiny, sa nevyhol ani Slov l vensku. O tento trend sa v zápa t adnom svet výrazno mierou pričinili te ou spoločenské a kult túrne zmen z druhej polovice 20. storočia ktoré sa po páde bývalého ny 2 a, b režimu prejavujú aj u nás. Na Slovensku mali na po okles veľký vplyv aj so ociálno-ekon nomické zmeny s spôsobené z zmenou reži imu v roku 1989. Z dlhod dobého hľad diska trend pôrodnost ovplyvni aj samo d ti ila otná existen ncia dôchod dkového systému ktorá v priebehu posledných generácií vytvorila il u, p v lúziu, že z dôstojnú starobu za človeka zodpovedá štát, nie on sám a je rodina. Táto filozo má za následok oslabenie a á o eho ofia o naviaza anosti dôsto ojnej starob na potom by mkov a rod dinu, ktorá je popri v á vlastných úsporách ú hlavným faktorom určujúcim kvalitu živo v dôchod m k ota dkovom vek ku. Trend k klesajúcej p pôrodnosti možno bada aj s rastú m ať úcim bohats stvom kraji iny. Najmä mladšia generác cia z vyššej príjmove skupiny ktorá má väčšiu mieru slo j ej y, m obody a možnosti m sebareal lizácie ako jej rodičia odkladá r a, rozhodnutie o založení rodiny do neskoršieh veku, e í o ho keďže ju často pod dvedome vn níma ako ob bmedzenie. Toto sa prejavuje aj n nižším počt tom detí, ktoré po založení ro o odiny má. Miera p plodnosti 2,1 je kritickou hranic ou, pri kto orej počet obyvateľov spoločnost ostáva o ti dlhodob konštantn Na Slov bo ný. vensku je v súčasnosti miera plod dnosti hlbok pod úrov ko vňou 2,1 dieťaťa na ženu, č znamená, že spoločn čo nosť vymie (trend čiastočne zm era mierňuje im migrácia).
12

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   Tento stav sa s snažia zvr rátiť prakti icky všetk štáty, keďže zvy ky yšujúci sa pomer uktívneho obyvateľst tva k prod duktívnemu predstavu u uje hrozb bu neudrža ateľnosti poprodu finančný nárokov sociálnych systémov ých v v. Zahrani ičné štúdie na jednej strane nazna s ačujú, že št tátna podpo rodiny m ora môže mať vplyv na v zlepšeni pôrodnos kauzalitu medzi vy ie sti, u yššími prída avkami na deti a vyššou pôrodnosť však u ťou konštato ovať nemož žno. Prídav na deti nemajú vý vky ýznamnejší vplyv na pô ôrodnosť bohatších b 5 rodín , a nedá sa j jasne konšt tatovať, či v vyššie príd davky spôso obujú vyššiu pôrodnos alebo u sť, naopak, viac detí v populácii zvyšuje spo , z oločenský tl na vyšši prídavky.. V každom prípade lak ie m je však potrebné s zamýšľať nad tým, ako naložiť s prostrie sa ť edkami na podporu ro odiny čo najefekt tívnejšie. P Pokles pô ôrodnosti t totiž v prie ebehu desaťročí nas stal najvýr raznejšie u vzdela anejšej a lep zarábaj pšie júcej časti p populácie, vyššiu mier pôrodnos majú skô nižšie v ru sti ôr príjmov skupiny. Ak by však bol dôvod vé k dom nízkej pôrodnosti najmä ned i dostatok fin nančných prostriedkov, trend by bol pres opačný. d sne .
Efektivi ita rodinne ej politiky

Zaujíma avým príkl ladom v tomto prípad je Fran de ncúzsko, ktoré ako je edna z mála krajín západne Európy d ej dosahuje mi ieru plodno viac ako 2,0. Štúd z roku 2 osti dia 2008 zdôraz zňuje, že vyššiu pôrodnosť rozhodne nemožno p pripisovať len prisťah hovalcom. Vo Francú úzsku sa pritom nevypláca p prídavok na prvé dieť rodinná politika sa orientuje n a ťa, najmä na viacdetné v rodiny. Možnosť získania dodatočných finančnýc zdrojov spočíva n d h ch najmä v daňových d úľavách ktoré stúp h, pajú s počto detí. Pri troch deťo napríklad rodičia p om i och platia skoro nulovú o daň z pr ríjmu. Francúz zsko vyčleň ňuje pomer veľkú č rne časť svojho HDP na prorodinnú politiku (spolu s o ú 6 predško olským syst témom až 3,6% ), neo 3 orientuje sa však len na priamu finančnú podporu. a p V krajin existuje rozvinutý systém pred ne s dškolských zariadení Creche, kd je možné nechať de é opatrov dieťa cez pracovné dni už od t vať esiaca života prakticky hneď po skončení a, y s tretieho me matersk dovolenk Na tieto je možné z kej ky. o získať prísp pevky od štá ktorých výška je zá átu, h ávislá od príjmu ž žiadateľa. Za zmienku stojí fakt, že na astavenia sy ystému pod dpory rodín sa medzi krajinami výrazne n ú. publika, Dá ánsko, Hola andsko alebo Rakúsko majú na ro ozdiel od Sl lovenska odlišujú Česká rep výšku p prídavku na dieťa závis od jeho veku. Para slú adoxom je, že zatiaľ čo v ČR, Holadsku a ž o Rakúsku tento prí u íspevok s vekom dieť v ťaťa stúpa, v Dánsku naopak k u klesá. V nie ektorých krajinác je tiež p ch prídavok na každé ďa a alšie dieťa vždy vyšší ako na pr v redchádzajú úce, inde zazniev vajú hlasy o stanovení fixného po očtu detí, na ktorý sa dá nárok u n uplatniť. Zd sa, že dá všeobec pravidlá sa v tejto oblasti, k cné á o ktorá je často predmetom politick kého boja o voliča, hľadajú ťažko. Dôl ú ležité je pre jednozna eto ačné definov vanie cieľov, ktoré maj nástroje rodinnej ajú politiky plniť. Je však pravd y depodobné, že viaceré krajiny budú vzhľad é dom k neg gatívnym vyhliadk verejný rozpočt v trende zavádzania testovania rodinných dávok pok kam ých tov e a a h kračovať.
                                                            
5

 Gauthie er Anne H., and Jan Hatzius. 1997. “Familly benefits and fertility: an econometric  analysis”, , Population s studies 51(3): 295‐306.  6  http://w www.demogra aphic‐research.org/volume es/vol19/16/19‐16.pdf 
13

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   Výška p prídavkov n na deti Prídavo vyjadrený ako podie na priem ok ý el mernej mzde (podľa dá Eurostatu má na Sl e át u) lovensku hodnotu 2,4%, čo je viac ak v ČR (2, u ko ,1%). Tento pomer však v ČR st o túpa nad sl lovenskú hodnotu s vekom d u dieťaťa. Veľ podobn čísla vyk ľmi né kazuje aj Po oľsko (prída avok vo výš 2,1% ške priemer rnej mzdy a stúpa s ve ekom dieťa aťa). Vysok podiely v tomto uk ké kazovateli dosahuje d Malta, M Maďarsko, a Nemecko (vyše 5%) Naopak, pomerne ní o ). ízke hodnot podielu môžeme ty nájsť v Grécku (0,3%), Estón nsku (1,2%) a Lotyšsku (1,5%). Tieto porovn ) u T vnania treba vnímať a ako ilustráciu, výšku prídavk kov treba zohľadniť v kontexte ostatných nástrojov rodinnej podpory V absolút y. tnych číslac majú naj ch jvyššie príd davky na dieťa Lichten nštajnsko (2 eur), 228 Luxemb bursko (186 eur), Neme 6 ecko (184 e eur), Írsko (140 eur) a Rakúsko (10 eur). R 05
Plošné a alebo adresné poskytovanie príd davkov?

Slovens sociálny systém začiatkom ti ský y isícročia už testovanie rodinnej d ž e dávky upla atňoval jednalo sa o príspevok na pr rídavok na dieťa (ted o doplnk da kovú dávku Testovan bolo u). nie nakonie zrušené a príspevok zlúčený s prídavkom na dieťa ktorý sa poskytuje plošne. ec k m a, a V dôvod dovej správ k tejto zmene záko bolo uv ve z ona vedených vi iacero argu umentov v prospech p plošnéh vyplácani prídavku, s ktorými môžeme po ho ia olemizovať. Základn ným argum mentom v pr rospech cel loplošnosti dávky je uplatnenie princípu rovnosti u r šancí, p pretože vytv pre všet deti rov vára tky vnaké podm mienky. Tu však treba p v povedať, že samotný princíp testovania priamo s rovnosťami šancí nesú r úvisí, pretož samotná koncepcia plošnej že á a dávky r rovnosť šan nemôže garantovať štát totiž nemá žiad kontrolu nad jej využitím. ncí ť, dnu u v Otázka testovania s súvisí s tým či majú aj rodiny s vy m, j yššími príjm mami pober rovnaké sociálne rať benefity od štátu ako nízkop y príjmové sk kupiny. Pri rodinách s vyššími príjmami možno s i m vysokou mierou ist u toty tvrdiť, že neposky ytnutie takej dávky životný štan jto ž ndard dieťať a jeho ťa šance na rozvoj neo a ohrozí. Ďalším argumento om v prospech plošn ného vyplácania bol samotná administ la á tratívna náročno testova osť ania. Exist tujúce testo ovanie príjm používa pri inýc dávkach navyše mu ané ch h nekoreš šponduje s a aktuálnou príjmovou s ituáciou v rodine, keď sa hodn príjem spoločne p r ďže notí s posudzo ovaných osô za predc ôb chádzajúci r (z čoho vyplýva, že dávky sa de facto vyplácajú rok o ž a spätne). Toto je však argume vyplýva . ent ajúci z nedo ostatočnej kvality info k ormačných databáz. Samozr rejme, testov vanie dávok zvyšuje ad k dministratív náklady a preto má zmysel le vtedy, vne y en ak pove edie k výraz znému pokl lesu počtu p poberateľov Navrhova úspory v rozsahu 200-300 v. ané mil. eur však významne presa r ahujú celkov prevádzk vé kové náklad (mzdy + prevádzka) Úradov dy ) práce v výške 13 mil. eur. Testovani v zásade nebude zlo vo 30 ie ožitejšie ak testovani dávky ko ie v hmotn núdzi, k nej ktoré podľa zákona pr a rebieha už dnes, nepôj teda o v d jde významné zvýšenie z náklado Uvedený návrh len nadväzuje n činnosti, ktoré úrady práce už v ov. ý na y vykonávajú. . Admini istratívna náročnosť by nema byť ar ť ala rgumentom proti tes m stovaniu, ale skôr a argume entom pre urýchlen prepoje e né enie datab báz. Vybran úrady práce v pilotných né p projekto už tera komunik och az kujú so So ociálnou po oisťovňou. Uvedená n nekompatibi ilita tiež vyvoláv otázku, č by štát nemal zlúči Úrady pr va či n iť ráce so Soc ciálnou poi isťovňou. Obe tieto O inštitúci sa totiž špecializuj na vypl ie ujú lácanie dáv vok zo soc ciálneho sy ystému na základe
14

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná   zákonom stanoven m ných podm mienok, nee existuje ted jasný dôvod, preč by túto agendu da čo nemohla zabezpeč a čovať jedna inštitúcia Zlúčenie by systém zjednodu a a. m ušilo, spreh hľadnilo, odstráni by sa du ili uplicitné ev videncie, ro ovnako ako nutnosť mnohých ob m bčanov navš števovať viacero úradov. i, h Zdravé rodiny sú základom spoločnosti v ktorých vyrastá vždy ďalšia generácia tvoriaca budúcno krajiny Otázkou ostáva, z a osť y. akých princ cípov by mal štát vyc m chádzať pr tvorbe ri rodinnej politiky. Z dlhodob j bého hľadis ska považu ujeme za prospešné, aby rodin svoju p ny finančnú závislosť na štáte zmenšovali. Tento stav možno po ú ť z v odporiť celk lkovým zniž žovaním daňovo-odvodovéh zaťaženia ale tiež zn ho a, nižovaním daňových sadzieb pre p d pracujúcich rodičov h odstupň ňovaným po odľa počtu detí, ktorí tak budú môcť zabez m zpečiť svoje rodiny zo svojho e o vlastnéh príjmu. Štát by mal preto svoju pr ho o rorodinnú politiku za p ameriavať skôr na vytváran nie/deregulovanie vhodného pros stredia pre poskytovani služieb, a p ie n akými sú napríklad 7 predško olské zariade enia . Kľúčovým v zm mene trendu pôrodnosti je tiež spolo očenské pov vedomie toho, že viacdetné rodiny sú nevyhnutnos e n sťou pre zac chovanie sp poločnosti, a ju pozn ako náme. Na to však štát priamy vplyv nem y má.
 

                                                            
7

 Aby mohli rodičia pra acovať a poberať príjem 
15

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

LITER RATÚRA
1. R Robert Feng Beatric Scheubel Pensions and Fertil gey, ce lz: s lity: Back to the Roots. 2010 o 2. L Laurent To oulemon, Ariane Pailh Clémen A hé, ntine Rossier: France High and stable e: f fertility. Ma Planck In ax nstitute for D Demograph Research 2008 hic h, 3. G Gauthier An H., and Jan Hatziu Family benefits and fertility: an econometr nne d us: b d n ric A Analysis. 19 997 BBC: Child benefit to be scrapped for higher taxpayers. [online] 4. 10.2010 d d r 4. B D Dostupné z <http://ww ww.bbc.co.u uk/news/uk-politics-114 464300> 5. B Buchláková L.: Štát po štyroch ro á o okoch presta ľudí zad ane dlžovať. [on nline] 24.8.2 2012 D Dostupné z <http://sp pravy.pravd da.sk/stat-po o-styroch-ro okoch-prest tane-ludi-za adlzovatf f5n-/sk_eko onomika.asp p?c=A1208 814_201218 8_sk_ekonom mika_p01> > 6. Child home care allow e wance in Fin nland. D Dostupné z <www.kela.fi/in/intern net/english. .nsf/NET/15 5050215545 59EH?Open nDocu m ment> 7. I Informácie o príspevko štátnej s och sociálnej po odpory na Slovensku. S D Dostupné z <http://ww ww.employm ment.gov.sk > k 8. F Family Inco Supplement in Irel ome land. D Dostupné z h http://www w.citizensinfo formation.ie e/en/social_w welfare/social_welfare e_payments/ /social_ w welfare_pay yments_to_ _families_an nd_children n/family_inc come_suppl lement.html l 9. K Karpiš J., Ď Ďurana R., Ďurana R., J Ď Jelenčiak M.: Analýza sociálneho systému SR INESS, M s R. 2 2006 D Dostupné z <http://ww ww.iness.sk > 10. Karpiš J., Ď Ďurana R., Ďurana R.: Návrh rieše Ď enia hlavných nedostat tkov sociáln neho s systému SR podľa stavu k 31. 12. 2 2005. INES 2006 SS, D Dostupné z <http://ww ww.iness.sk >

16

 

 

N Návrh na zmenu u vyplácania dá ávok zo systému u štátnej sociáln nej podpory
 

PRÍLOHA Č. 1 TESTOVAN 1: NIE RODINNÝC CH DÁVOK V J JEDNOTLIVÝC CH KRAJINÁC CH

Prídavky na deti

vky na deti ‐ do  Prídavky na deti ‐ do 15,  Prídavky na deti ‐ do o 16, resp.  Prídavky na deti ‐ do  Prídavky y na deti ‐ do  Prídavk ky na deti ‐ do 17  Prídavky na deti ‐ do 18, resp.  Prídav 18, resp. 21 26 rokov. Nie sú testo 16, res sp. 25 rokov. Nie  resp p. 26 rokov. Čistý  18 rokov. Netestujú ú sa na  1 rokov.  16, resp. . 18 rokov.  rokov. Netestujú sa na  ované na  príjem. sú test tované na  príje em musí byť menší ako príjem. o  Čístý príjem m na člena  Netestujú sa na  príjem. príjem. príjem m. 2,4‐n násobok ŽM. rodiny nes smie  presahovať 128 eur na  nity allowance +  Matern Maternity benefit ‐ 26  Materská ‐ 16 týždňov, 100%  Mater rská ‐ 34  Materská ‐ 28 týždňov,  ká ‐ 16  Parenta al allowance ‐ spolu  náhrada (max vymeri iavací  týždňov, 80% náhrada (max  osobu. Matersk týždňo ov, 60% náhrada  70% náhrada (s rastúcim  262 eur/týždeň). týždňov, , 100%  105 + 15 58 pracovných dní,  základ 4110 eur mesa ačne). (max 7 720 eur/mesiac). príjm mom klesá; max 1204  ‐ Materská ‐ 20 týždňov,  náhrada, max 186 eur  70% náhrada (pri vysokom  denne. príjme miera náhrady klesá  Príspevok pri narode ní dieťaťa ‐ eur/ /mesiac). dení  100% náhrada. Príspevok pri narod na 40%, resp. 25%). nemajú. Príspe evok pri  dieťaťa ‐ nemajú. narode ení dieťaťa ‐ 151  Pôro odné ‐ len na prvé  ok pri  Príspevok pri narodení  Príspevo Príspev eur + 6 678 eur  živonarodené dieťa (508  Rodičovský príspevo ok ‐  39 eur,  naroden ní dieťaťa ‐  vok pri narodení  u dieťaťa ‐  dieťaťa ‐ 23 Príspevok na výchovu (prípla atok, na 1., 2. a 3.  eur) , čistý príjem musí byť nemajú. Existuje Fa ť  amily  príjem sa n netestuje. nemajú. . dieťaťa a ‐ 140 eur, príjem sa  max 30 mesiacov, príj íjem  men narode ené dieťa). nší ako 2,4‐násobok  Income Supplemen nt pre  netestu uje. testovaného žiadateľ ľa musí byť  ŽM. chudobné rodiny te estovaný  Rodičovský ý príspevok ‐  Príspevo ok na  menší ako 16,200 eur r ročne  Rodičo ovský príspevok ‐ na príjem , poskytuj je sa do  vypláca sa 24  starostlivosť o deti ‐  Child home care allowances  (manžel sa nezohľadň ňuje).   ‐ do 3 ro do 3 ro okov, (6 v  ičovský príspevok ‐  18., resp. 22. roku (v vypláca sa  mesiacov, cca 100 eur  závisí od d príjmu  okov, má svoju  Výška príspevku je 14 4.53 eur  Rodi prípad de ŤZP). Výška  max  do 4 rokov. Príjem sa  52 týždňov, o dávku u sa možno  mesačne. P Príjem sa  rodičov, počtu detí a  základn nú zložku (327 eur) a  denne na 30 mesiaco ov, môže  ich veku príspe vku je 194 eur  nete estuje. Celková výška  uchádzať viacnásobne). netestuje. u. zložku z závislú od príjmu  byť vyšší, ak sa zvolí k kratšia  mesač čne. Príjem sa  8600 0 eur, max čerpanie  (max 17 75 eur). doba poberania. netest tuje. 450 e eur na mesiac.

Podiel te stovaných  prídavkov v na deti na  všetky pr rídavky na deti 14,2% 36,4% 8,4% 58

2,3%

14,4% 1

16,7%

14,8%

Poznámk ka: V prípade uvedenia a dvoch rôznych vekov vých hraníc poberania príspevku sa vyššia ve eková hranica vzťahuje e na dieťa, ktoré študu uje.

17

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  

PRÍLO OHA Č.2: PREHĽAD D JEDNOT TLIVÝCH D DÁVOK VY YPLÁCANÝ ÝCH ZO SLOVE ENSKÉHO SOCIÁLNEHO SYST TÉMU
System Sub‐System # 1 Dávka Starobný dô ôchodok (vrátane e tých  vským) vyplácaných h v súbehu s vdov Predčasný s starobný dôchodo ok (vrátane  2 tých vypláca aných v súbehu s s vdovským) Invalidný dô ôchodok  (vrátan ne tých  3 vyplácaných h v súbehu s vdov vským) Vdovský a v vdovecký dôchod dok  4 (vyplácané sólo) Dôchodkové  poistenie 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 Sirotský dôc chodok Dôchodok m manželky Sociálny dôchodok re bezvládnosť Zvýšenie pr dôvodu JZP (jedi ného zdroja  Zvýšenie z d príjmu) ôchodku za odbo oj,  Zvýšenie dô rehabilitáciu a deportáciu dôchodku politic ckých väzňov Príplatok k d Príplatok za štátnu službu Invalidný dô ôchodok z mlado osti Vianočný pr ríspevok Nemocensk ké Ošetrovné Vyrovnávac cia dávka Materské Úrazový príp platok Úrazová ren nta Jednorázové vyrovnanie očet poberateľov v  Po (mesiac) 331 552 2 muži ženy 626 111 1 23 015 muži ženy 9 115 muži 117 281 1 ženy 105 901 1 muži 5 435 37 457 ženy 27 617 1 271 2 534 38267 867 18232 4207 149 6450 1132555 (rok) 105 376 11637 94 23212 27172 79448 98 2906 47 0 0 8737 1730 28 / 909 53 544 (mesačný  priemer) Priemerná d dávka  (mesiac c) 412 322 378 304 279 229 170 222 126 23 211 13 22 42 62 191 230 54,02 (ro ok) 209 75 51 385 115 281 2768 111 13124 0 0 665 4361 77,59 / 113 3,12 1372 1078 Celkov vý objem  anie Testova (ro očne) 901 000  3 926 9 172 5 515 000  689 2 217 000  559 0 056 000  46 8 852 000  347 000  3 6 4 425 000  6 1 183 000  234 000  2 9 8 801 000  3 1 163 000  342 000  3 17 8 831 000  62 6 679 000  263 7 778 000  10 4 481 200  58 100  107 1 124 400  3 1 121 000  21 8 891 000  272 000  2 319 000  3 617 000  6 0  0  5 8 812 000  7 5 542 000  101 000  1 72 000  6 8 888 400  30 6 673 500  47184  (mesačný  4 priemer) 697 651 (na  1,176mil detí) 3958 141 846 1914 56898 (rok) 51616 (rok) 131 (rok) 49906 (rok) 815 (rok) 500 (rok) 7919 (mesačne) 7 1287 (mesačne) 1 83 (mesačne) 66 (mesačne) 7831 292 22 315 0 053 242  10 195 49 151 678
do 6 rokov od 6 do 15 rokov 15‐ročný

Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e

Systém  sociálneho  poistenia

Nemocenské  poistenie

Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e

tná úrazová renta a 22 Pozostalost 23 Jednorázové odškodnenie Úrazové  poistenie ehabilitácia a reh abilitačné 24 Pracovná re 25 Rekvalifikác cia a rekvalifikač né 26 Náhrada za bolesť enského  Náhrada za sťaženie spoloče 27 uplatnenia 28 Náhrada nákladov spojenýc h s liečením 29 Garančné  poistenie Náhrada nákladov spojenýc h s  pohrebom

30 Dávka garan nčného poistenia a bné  Úhrada príspevkov na starob 31 é sporenie dôchodkové

Poistenie v  32 Dávka v nez zamestnanosti ezamestnanosti ne 33 Prídavok na dieťa prídavku na dieťa a 34 Príplatok k p 35 Rodičovský príspevok 36 Príspevok na starostlivosť o  dieťa aťa 37 Príspevok pri narodení dieťa Príplatok k p príspevku pri nar rodení  38 dieťaťa 39 Štátna  sociálna  podpora** Príspevok ro odičom, ktorým s sa súčasne  narodili tri a a viac detí

163 5 509 000 

Nie e Nie e

352 2 240 135  1 1 121 747  8 8 866 000  35 5 554 000  82 101 108 38 212  4 0 013 000 

Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Nie e Áno o

40 Príspevok na pohreb verení do  Jednorazový príspevok pri zv 41 starostlivosti náhradnej s 42 Jednorazový príspevok pri z ániku  starostlivosti náhradnej s

80 9.2011) 352,86 (od 1.9 883,9  (od 1.9 9.2011) 9.2011) 132,39  (od 1.9

43 Opakovaný príspevok dieťať ťu Opakovaný príspevok náhra adnému  44 rodičovi 45 46 pakovaného prísp pevku  Zvýšenie op náhradnému rodičovi Osobitný op pakovaný príspev vok  náhradnému rodičovi

12 9 981 000  168,32  (od 1.9 9.2011) 119,72  (od 1.9 9.2011) 69,36  (od 1.9 9.2011) max 103, 98 668 873  7 6 Áno o Nie e

47 Náhradné výživné

18

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  
Jednotlivec Jednotlivec + 1.‐ 4.deti jednotlivec + viac  ako 4deti dvojica dvojica s 1.‐4. deti dvojica + viac ako  4deti

61 115 168 105 273 443 3 365,00  158 (priemerná  212 výška a dávky  HN N aj s  prídavkami na  ňu priamo  56 naviazanými =  121 1,12) 89 Áno o

48 Dávka v hmotnej núdzi

187 139

D Dávka v hmotnej  núdzi (48) +  49 Príspevok na zdravotnú staro ostlivosť Príspevky k  dávke v hmotnej  50 Aktivačný príspevok núdzi (49‐52) 51 Príspevok na bývanie

363237 60937 94043

2 63 Jednotlivec Rodina

Áno o Áno o Áno o

52 Ochranný príspevok

60000

občan v  63,07 (ak  je o nivom  HN v nepriazn ave viac  zdravotnom sta ako 30 dní,  3 34,69) 353 84 20 17 31 9 998 516  746 365  2 7 12 6 619 927  19 5 527 145 

Áno o

53 PP na osobn nú asistenciu 54 PP na prepravu 55 PP na diétne stravovanie PP na hygienu alebo opotre bovanie  56 šatstva, bielizne, obuvi a byt ytového  zariadenia 57 58 59 PP na prevá ádzku osobného m motorového  vozidla PP na staros stlivosť o psa so š špeciálnym  výcvikom PP na opatrovanie (poskytuj je sa  opatrovateľ ľovi)

7416 2659 51125 91949

o Áno Áno o Áno o Áno o

63965 69 57175 2402 65 13 368 543 1485 112 865 1699 22

31 42 135 1049 683 685 290 8972 6586 2715 2339 2116 1326

24 5 550 711  35 114  95 9 931 591  510 870  2 5 44 423  8 906  106 600  1 4 8 855 864  9 7 777 104  303 970  3 2 0 010 369  3 5 583 752  29 169 

Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o Áno o

Štátna  sociálna  pomoc

Peňažné  orazový) 60 PP na kúpu pomôcky (jedno p príspevky ťažko  k používania pom môcky   PP na výcvik zdravotne  61 (jednorazov vý) postihnutým 62 PP na úprav vu pomôcky  (jed norazový) 63 PP na oprav vu pomôcky  (jed norazový) 64 65 66 adenia   PP na kúpu zdvíhacieho zaria vý) (jednorazov PP na kúpu osobného motor rového  vozidla (jednorazový) PP na úprav vu osobného mot torového  vozidla  (jed dnorazový)

67 PP na úprav vu bytu  (jednora zový) 68 PP na úprav vu rodinného dom mu  (jednorazov vý)

69 PP na úprav vu garáže (jednor razový) podporu výchovy y k  Dotácia na p stravovacím m návykom dieťať ťa  70 čením  ohrozeného o sociálnym vylúč (nevypláca sa fyzickým osob bám) Iné Dotácia na p podporu výchovy y k plneniu  školských povinností dieťaťa a ohrozeného  71 sociálnym v vylúčením (nevyp pláca sa  fyzickým osobám) 72 Dotácia na h humanitárnu star rostlivosť

74 343

17

12 2 280 109 

84096 (rok)

k) 32,7 (rok

2 7 750 016 

350 (rok)

k) 270 (rok

94 593 

19

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  
73 Sprostredko ovanie zamestna ania 74 Odborné po oradenské služby y e a príprava pre t trh práce  Vzdelávanie záujemcu o  75 uchádzača o o zamestnanie a z zamestnanie 76 e a príprava pre t trh práce  Vzdelávanie zamestnanc ca 6524 (rok) 1108 (rok) 1332 (rok) 0 11 (rok) ) 14,8 (rok k) 137 (rok k) 0 dávka sa posky ytuje vo  výške sumy živ votného  minima (prie emer v  tomto prípade  bol 295  a rok) na osobu za k) 3413 (rok dávka sa posky ytuje vo  výške sumy živ votného  minima (prie emer v  tomto prípade  bol 555  a rok) na osobu za k) 2288 (rok 71 150  16 404  182 565  1

s vzdelávania a p prípravy pre  Dávka počas trh práce a p počas prípravy na a pracovné  77 uplatnenie občana so zdravo otným  m postihnutím 78 robkovú  Príspevok na samostatnú zár činnosť

11 (rok)

3 248 

12271 (rok)

41 8 883 191 

Príspevok na zapracovanie  79 znevýhodne eného uchádzača a o  zamestnanie Príspevok na podporu zame stnávania  znevýhodne eného uchádzača a o  zamestnanie (poskytuje sa  zamestnáva ateľovi) ania v  Príspevok na podporu udrža 81 zamestnaní zamestnancov s  nízkymi  oskytuje sa zame stnávateľovi) mzdami (po Príspevok na podporu vytvá rania a  acovných miest v v sociálnom  udržania pra 82 podniku (po oskytuje sa  zamestnáva ateľovi) Príspevok na podporu udrža ania  83 zamestnano osti (poskytuje sa a  zamestnáva ateľovi) Príspevok na podporu region nálnej a  84 miestnej zamestnanosti (po oskytuje sa  ateľovi) zamestnáva Príspevok na podporu zame stnanosti na  realizáciu opatrení na ochran nu pred  85 povodňami a na riešenie ná sledkov  ej situácie (posky ytuje sa  mimoriadne zamestnáva ateľovi) bsolventskej  Príspevok na vykonávanie ab 86 kytuje sa zamestn návateľovi) praxe (posk osť formou  Príspevok na aktivačnú činno menších obecných služieb p pre obec  87 alebo formo ou menších obec cných služieb  pre samosprávny kraj (posky ytuje sa  ateľovi) zamestnáva osť formou  Príspevok na aktivačnú činno dobrovoľníc ckej služby

195 (rok)

108 223  1

80

523 (rok)

1 1 196 439 

4357 (rok)

k) 4251 (rok

18 5 522 206 

187 (rok)

5817 (rok k)

1 0 087 714 

Podpora  zamestnanosti z

Podpora  z zamestnanosti

5892 (rok)

70 (rok) )

413 290  4

3724 (rok)

3195 (rok k)

11 8 897 397 

10420 (rok)

2948 (rok k)

30 7 717 763 

18592 (rok)

1010 (rok k)

18 7 772 951 

22542 (rok)

188 (rok k)

4 2 231 553 

88

5794 (rok)

89 Príspevok na dochádzku za p prácou 90 Príspevok na presťahovanie  za prácou mestnania  Príspevok na dopravu do zam 91 sa zamestnávate eľovi) (poskytuje s 92 Realizácia p pilotných projekt tov Príspevok na vytvorenie nov vého  93 pracovného o miesta  (poskyt tuje sa  zamestnáva ateľovi) nenie občana  Príprava na pracovné uplatn 94 so zdravotným postihnutím  a oprávnené  náklady

17778 (rok) 61 (rok) 20 (rok) 1354 (rok) 0

dávka sa posky ytuje vo  výške sumy živ votného  minima (prie emer v  bol 1113  tomto prípade b na osobu za a rok) k) 290 (rok k) 1010 (rok ) 56 (rok) 186 (rok k) 0

6 4 451 017 

5 1 152 572  61 591  1 120  252 083  2 0 

0

0

20

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej s ociálnej po odpory   Ná  
95 Príspevok na zriadenie chrán nenej dielne  a chránenéh ho pracoviska ale ebo na ich  zachovanie  (poskytuje sa  zamestnáva ateľovi) na so  Príspevok na udržanie občan zdravotným m postihnutím v z amestnaní   (poskytuje s sa zamestnávate eľovi) Príspevok občanovi so zdrav votným  postihnutím m na prevádzkova anie alebo  vykonávanie samostatnej zá árobkovej  činnosti Príspevok na obnovu alebo t technické  zhodnotenie hmotného maj jetku  chránenej d dielne alebo chrá áneného  pracoviska ( (poskytuje sa  zamestnáva ateľovi alebo SZČ ČO) 2014 (rok) k) 8617 (rok 17 3 354 592 

96

305 (rok)

k) 2057 (rok

627 464  6

97

513 (rok)

8805 (rok k)

4 5 516 818 

Podpora  zamestnanosti z

Podpora  z zamestnanosti

98

0

0

vného  Príspevok na činnosť pracov 99 asistenta (p poskytuje sa  zamestnáva ateľovi alebo SZČ ČO) dzkových  Príspevok na úhradu prevád nákladov ch hránenej dielne a alebo  chráneného o pracoviska a na  úhradu  100 tnancov  nákladov na a dopravu zamest (poskytuje s sa zamestnávate eľovi alebo  SZČO) 101 Daňový bon nus 102 Zamestnane ecká prémia Daňové  príspevky a  zvýhodnenia 103 Nezaplatená daň vplyvom u uplatnenia  nezdaniteľn nej časti základu  dane *

537 (rok)

6891 (rok k)

3 7 700 405 

21225 (rok)

639 (rok k)

13 5 563 432 

512906 (rok) 137887 (rok) 819410 (rok)

348,3 (ro ok) 74,4 (rok k) 661 (rok k)

641 860  178 6 10 2 259 745  541 1 821 846  (alt. + 700 mil.  eur)*

Áno o Áno o Áno o

uplatnenia  Nezaplatená daň vplyvom u 59006 (rok) 478 (rok k) 104 nezdaniteľn nej časti základu  dane na  28 1 198 300  Áno o manželku 15516 622 Výsluhové  Výsluhové  ostatní v rezorte  vnútra) 115 8 811 424  105 Policajti (a o 14495 dôchodky dôchodky 106 Vojaci 798 136 4 478 023  * uvedené údaje nie je možné zís * skať z ročných hlá ásení zamestnáva ateľov (pochádza ajú teda z daňový ých priznaní zame estnancov a podnikateľov);  odhadom však ne o ezaplatená daň n na základe nezdaniteľnej časti zák kladu dane z tých hto hlásení preds stavuje ďalších 70 00 mil. eur. za zhruba 1 mil. zame estna  Z Z tejto sumy zhru uba 35 mil. eur predstavuje nezap platená daň vply yvom uplatnenia NČZD za manželku. ** medzi dávkam * mi nie je uvedené é Štátom platené poistné za osob by starajúce sa o d dieťa v ročnej výš ške 237 mil. eur

21

 

 

ávrh na zme enu vyplác ania dávok c k zo systému štátnej sociálnej podpory m o   Ná  

POZNÁ ÁMKY
 

22

 

 

ávrh na zme enu vyplác ania dávok c k zo systému štátnej sociálnej podpory m o   Ná  

POZNÁ ÁMKY
 

23

 

 

ávrh na zme enu vyplác cania dávok k zo systém mu štátnej sociálnej podpory o   Ná  
                   

KONT TAKT
konomickýc a spoloče ch enských ana alýz INESS – Inštitút ek Na Vŕšk 8, 811 02 Bratislava ku 2 a Tel.: (+4 2) 5441 0945 421 1 E-mail: iness@ines ss.sk www.iness.sk k Web: w

24

 

 

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Bratislava, október 2012

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful