You are on page 1of 160

MIKROEKONOMICK TERIA

Prv kapitola VYNIK A VVOJ EKONOMICKJ VEDY

Aglaia

Ekonomick myslenie sa zaalo Xenofnom, Platnom a Aristotelom a pokraovalo v uen scholastikov, z ktorch najvznamnejm predstaviteom bol Tom Akvnsky. 1 MERKANTILIZMUS Vyvjal sa od 16.stor. do polovice 18. stor. K rozreniu merkantilizmu prispel najm rozmach obchodu zaloenho na peniazoch a drahch kovoch. Cieom merkantilistickej hospodrskej politiky bola bohat, hospodrsky vyspel krajina. Za hlavn zdroj bohatstva sa pokladal zahranin obchod. ktor do krajiny zabezpeoval prlev drahch kovov.Vvoz drahch kovov z krajiny bol pritom zva zakzan a tt uplatoval prsne hospodrske opatrenia voi domcim aj cudzm obchodnkom. Zameriavali sa na podporu manufaktrnej vroby. Povaoval ju za hlavn zdroj zvovania bohatstva krajiny. Predstaviteom merkantilizmu vo VB bol Thomas Mun, a vo Franczsku J.B. Colbert. Predstavitemi politiky merkantilizmu u ns za ias Raksko-Uhorska boli Mria Terzia a jej syn Jozef II. 2 FYZIOKRATIZMUS Znamen uznvanie nadvldy prrody. Vznikol ako reakcia na merkantilizmus v druhej tretine 18. stor. vo Franczsku. Za hlavn zdroj bohatstva pokladal pdu a ponohospodrsku vrobu. Zdrojom vetkho bohatstva krajiny je ponohospodrska vroba, pretoe je jedinou produktvnou prcou, ie prcou, ktor znsobuje vrobn nklady. Iba tto prca vytvra ist produkt. Vetky ostatn prce pokladali za neproduktvne. Predstavitemi fyziokratizmu boli F.Quesnay , A.R. Turgot. F.Quesnay svoje nzory aplikoval na socilnej truktre spolonosti, ktor poda neho tvoria tri triedy. 1. trieda vlastnkov ( pdy) 2. produktvna trieda ( podnikatelia a pracujci v ponohospodrstve), tvoria njomcovia pdy, ktor vkladaj vlastn kapitl na po. vrobu, a po. robotnci pracujci za mzdu. 3. steriln trieda (pracujci v ostatnch odvetviach hospodrstva) Ekonomick uenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele R. Turgota, ktor sformuloval zkon klesajcich vnosov. 3 KLASICK EKONMIA Predstavoval sformovanie ekonmie ako samostatnej vedy. Zaoberala sa makroekon. problmami, analyzovala monosti rastu bohatstva a zdroje bohatstva krajiny pomocou trhu ako konkurennho mechanizmu, ktor zabezpeuje efektvnu alokciu zdrojov. Medzi najvznamnejch predstaviteov patria W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J.B.Say, T.R. Malthus, J.S. Mill,.... Wiliam Petty nehadal zdroj bohatstva spolonosti vo sfre obehu, ale vo vrobe. Vysvetlil aj ekonomick kategrie, ako s cena, mzda, renta, rok. Podporoval rozvoj vroby pre trh. Adam Smith bol stpencom hospodrskej slobody (liberalizmu). Za zklad fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu loveka, slobodu vlastnctva a podnikania. Predpokladal,

Aglaia

e vetky ekonomick javy a procesy vyplvaj z prirodzenej povahy loveka egoistu, ktor sleduje svoj osobn zujem, a ten je hybnou silou celho ekonomickho vvinu. Trhov systm funguje tm dokonalejie, m slobodnejie mu jednotlivci sledova svoje vlastn ekonomick zujmy. Vznik medzi nimi konkurencia. ttu v trhovej ekonomike pripadaj len tri lohy: 1. ochraova krajinu pred vonkajm nebezpeenstvom 2. udriava poriadok a spravodlivos vntri krajiny 3. budova a udriava verejn zariadenia, o ktor nem zujem jednotlivec, pretoe sa nevyplcaj Zdrojom bohatstva krajiny je prca. Hodnotu uruje mnostvo prce vynaloenej na vrobu tovaru (mzda, zisk, renta).= tri zkladn dchodky spolonosti Najznmejm dielom A. Smitha je dielo Bohatstvo nrodov. David Ricardo jeho najvznamnejie dielo Zsady politickej ekonmie a zdaovania. Vekos hodnoty tovaru uruje mnostvo prce, ktor treba vynaloi na jeho vrobu. Svoju teriu pracovnej hodnoty aplikoval na medzinrodnej deby prce a vytvoril teriu komparatvnych vhod. Vychdzal z predpokladu, e nrod me zvi svoju ivotn rove, ak sa pecializuje na vrobu vrobkov, ktor doke vyrba s najvyou produktivitou prce. Jean Baptiste Say tvrdil, e vroba tovarov je tvorba uitonch vec, na ktorej sa spolupodieaj tri vrobn faktory prca, pda, kapitl. Kad VF m za svoj podiel na vrobe nrok na odmenu. (prca = mzda, pda = renta, kapitl = zisk). Sayov zkon trhu, poda ktorho si ponuka automaticky vytvra dopyt a rozsah trhu je mern rozsahu vroby. Tovary si navzjom vytvraj odbyt, ie vetky sa predaj. Cel tento proces m zabezpei von konkurencia. Thomas Robert Malthus preslvil sa populanou teriou, poda ktorej obyvatestvo m tendenciu rozmnoova sa rchlejie ako ivotn prostriedky, teda obyvatestvo rastie geometrickm radom, zatia o ivotn prostriedky aritmetickm radom. Tento rozdiel mono zmierni dvojakmi prekkami preventvnymi, pozitvnymi (bieda, choroba). 4 SOCIALISTICK UENIE A MARXISTICK EKONOMICK TERIA K zakladateom rannho utopistickho socializmu patria Thomas More autor diela Utpia, Tomasso Campanella autor diela Slnen tt. V prvej tretine 19. stor. vyniklo uenie vrcholnho utopistickho socializmu v dielach Angliana Roberta Owena a Franczov Henriho de Saint-Simona a Charlesa Fouriera, ktor oakvali premenu spolonosti z hora, od vldnych vrstiev. Karl Marx vychdzal z ekonomickch teri A. Smitha, D. Ricarda a z uenia utopistickho socializmu. Hlavn prina soc- eko problmov kapitalizmu povaovali skromn vlastnictv. 5 NEOKLASICK EKONMIA Vyvjala sa od 70. rokov 19. stor. a po 30. rokov 20. stor. Neoklasick ekonmia sa rozvjala v 3. prdoch: poda miesta vzniku = rakskou, lausannskou, cambridgeskou kolou. Teria hraninej uitonosti hodnotu tovaru uruje majiteov subjektvny pocit uspokojenia poslednou jednotkou poslednej zsoby uritho tovaru. Predchodcom terie hraninej uitonosti bol H. Gossen, ktor vysvetoval sprvanie sa loveka pri uspokojovan svojich potrieb tromi zkonmi:

Aglaia

1. Postupnm uspokojovanm uritej potreby kles vka, resp. miera pitku a uitonosti. m vyie mnostvo tovaru m lovek k dispozcii na uspokojenie svojej potreby, tm m pre neho meniu hodnotu 2. Vekos hodnoty tovaru ovplyvuje aj fakt, e lovek uspokojuje svoje potreby poda naliehavosti. 3. Zkon neitku z prce vyjadruje, e lovek maximalizuje celkov itok, ke sa hranin itok statku, ktor za svoju prcu zska, rovn hraninej obeti alebo hraninmu neitku jeho prce. Usilovali sa stanovi podmienky rovnovhy a efektvnosti fungovania ekonomickho systmu. Znme je tzv. Paretovo optimum: pri danch vrobnch zdrojoch, danom rozdelen dchodkov a danch preferencich spotrebiteov nastva optimlny stav vtedy, ke nikto neme zlepi svoju situciu bez toho aby nezhoril situciu niekoho inho. Predstavitemi neoklasickej ekonmie boli Anglian Alfred Marshall, ktor objasnil mechanizmus ponuky a dopytu, a Amerian John Bates Clark, rozril pouitie tzv. hraninho princpu aj na vrobn faktory, a Francz Leon Walraz, vysvetlil teriu veobecnej ekonomickej rovnovhy. 6 KEYNESOVSK MAKROEKONOMICK TERIA Anglick ekonm John Maynard Keynes vytvoril v 30. rokoch 20. stor. teriu, ktorej cieom bolo zdvodni nevyhnutnos ttnych zsahov do trhovej ekonomiky. Teria efektvneho dopytu = rove takch makroekonomickch velin, ako s celkov objem vroby, zamestnanosti a hrubho domceho produktu, nezvis od vrobnch monost danej ekonomiky, ale od kpyschopnho dopytu. Kpyschopn dopyt spolonosti tvor HDP a pozostva z vdavkov domcnosti na spotrebu (C) a vdavkov firiem na investcie (I). Dospel k zveru, e hlavnou prinou nestability trhovho hospodrstva s investcie a preto by mal tt svojimi zsahmi ovplyvova investin innos. Celkov objem zamestnanosti zvis od celkovho efektvneho dopytu t.j. od vky investci. Ak v hospodrstve kles dopyt po tovare, podnikatelia zniuj vrobu a zrove aj poet zamestnancov. Kee podnikatelia nemaj zujem rozirova vrobu, kles ich dopyt po investcich, o vedie k multiplikanmu efektu. Ak sa zvi dopyt po investcich, rastie vroba a zamestnanos, ie rast aj dchodky, a tie ved k raste spotreby. Poda Keynesa lohou ttu je zabezpei rast efektvneho dopytu, a rast dchodkov a zamestnanosti. tt to me dosiahnu dvoma formami hosp. politiky: rozpotovm regulovanm ekonomiky a peanm a verovm regulovanm. 7 NEOKEYNESOVSTVO A POSTKEYNESOVSTVO V 50. a 60. rokoch 20. stor. Neokeznesovstvo, jeho predstavitelia sa venovali pozornos najm otzkam efektvneho dopytu, spotrebnej a investinej funkcii a investinmu multioliktoru. Sasou sa stala aj Philipsova krivka, ktorou sa vysvetuje vzah medzi inflciou a nezamestnanosou. Postkeynesovstvo, 70. roky 20. stor., ktor odmietalo neoklasick model a neokeynesovstvo. Hlavn prnos spova v uplatovan metodologickho realizmu, ktor sa opiera o princp

Aglaia

uvaovania v historickom ase, chpanom ako sled udalost od nezmenitenej minulosti k neistej budcnosti. 8 EKONOMICK MYSLENIE DRUHEJ POLOVICE 20. STOROIA Od 70. rokov 20. stor. Medzi najvznamnejie neokonzervatvne koncepcie ekonomickej vedy patr monetarizmus, teria racionlnych oakvan a ekonmia strany ponuky. Monetarizmus sa vyvjal od polovice 70. rokov 20. stor. Za hlavn prinu hospodrskych problmov trhovej ekonomiky poklad ttne zsahy do ekonomiky. Pripa ich len v oblasti regulovania mnostva peaz v obehu prostrednctvom emisnej banky. Podstatou monetaristickej ekonomickej terie s peniaze a rovnovha na peanom trhu. Vychdza z kvantitatvnej terie peaz, poda ktorej rast mnostva peaz vyvolva rast cien, pretoe to ist mnostvo tovaru sa vymiea za vie mnostvo peaz. Hlavnm predstaviteom je Milton Friedman. Teria racionlnych oakvan vychdza z predpokladu, e podnikatelia i spotrebitelia sa sprvaj racionlne a cieavedome. Usiluj sa racionlne vyui vetky dostupn informcie. Hlavnmi predstavitemi s E. Lucas, J. Barro. Ekonmia strany ponuky hlsa minimalizciu ttnych zsahov a vystupuje proti vysokmu zdaneniu dchodkov. Poda nej bohatstvo jednotlivca aj ttu pochdza z vroby zaloenej na individulnej podnikateskej iniciatve. Hlavn predstavite je A. Laffer. Snaia sa vyriei problm ako vyrba viac, efektvnejie a racionlnejie. Rieenie vid v podnecovan iniciatvy , aktivity, tvorivosti v hadan novch poznatkov a nepretritom zavadzan inovci. tt mus vytvori podmienky, teda daov reformu a znenie dan. Zaiatkom 60. rokov 20. stor. vynikli tzv. kontrakn terie, ktor poukazuj na vznam kontraktov v hospodrskom ivote. Patr k nim teria verejnej voby, teria hadania renty, vlastnckych prv pod. Nie s sasou hlavnho prdu ekonmie, ale mu ovplyvni al smer vvoja ekonomickej vedy v budcom obdob. Koncom 70. rokov 20. stor. sa zaalo formova nov keynesovstvo, ktorho snaha je prepoji keynesovsk teriu s teriou racionlnych oakvan. K najvznamnejm predstaviteom patria G. Mankiw, E. Phelps, G. Akerlof, J. Stiglitz. 9 INTITUCIONLNA A NOV INTITUCIONLNA EKONMIA Popri hlavnom prde existuje niekoko alternatvnych teoretickch koncepci, ktor kritizuj nzory a prstupy kl hlavnho prdu a zrove vytvraj nov svoje vlastn koncepcie. Intitucionlna ekonmia vynikla na prelome 19. a 20. stor.. jej predstavitelia kritizovali neoklasick terie. Poda intitucionalistov spoloensko- ekonomick vvoj ovplyvuj intitcie. Za intitcie sa povauj rzne organizcie, ako s firmy, ivnostensk a podnikatesk zvzy, profesijn komory, spotrebitesk organizcie, odbory a ttne intitcie. T.B.Veblen vymedzuje tzv. socilno-psychologick chpanie intitci vznikajce ako vsledok konvennho sprvania sa, ktor sa v priebehu historickho vvoja men a jeho zklad tvor socilna psycholgia. J.R. Commons vymedzuje prvne chpanie intitci, ktor s zaloen na zvykovch, etickch a prvnych normch vyplvajcich z udskch potrieb. Ochrauje zujmy spotrebiteov, zamestnancov, ivnostnkov, malch podnikateov a farmrov pred vekmi kooperciami a silnmi zujmovmi skupinami.

Aglaia

Nov intitucionlna ekonmia reprezentuj R.H. Coase, D.C. North. Sna sa modifikova neoklasick teriu tm, e navrhuje zavies pravidl pre sprvanie ekonomickch subjektov. Regulovanie ekonomiky sa m uskutoova na zklade dlhodobch zmlv medzi ttom, vekmi kooperciami a obormi. Druh kapitola VYMEDZENIE PREDMETU SKMANIA EKONMIE A VEDECK METDY A NSTROJE EKONOMICKEJ ANALZY 1 PREDMET EKONMIE Sasn ekonmovia skmaj ekonmiu ako vedu o vrobe, rozdeovan a spotrebe nrodnho bohatstva. V sasnosti sa do nrodnho bohatstva zaha aj udsk kapitl. Ekonmia je veda o vobe, t.j. o tom, ako spolonos vyuva vzcne zdroje, ktor mu ma alternatvne pouitie, na vrobu uitonch tovarov a sluieb a ako ich rozdeuje medzi rozlin skupiny obyvatestva. 2 EKONMIA AKO VEDA Ekonmia ako veda m len nieo vye 200rokov - za tvorcu ekonomickej vedy ako ucelenho, komplexnho systmu poznatkov sa povauje Adam Smith. 2.1 Postavenie ekonmie v systme vied Ekonmia (ekonomick teria) je spoloenskou (socilnou) vedou, ktor skma len sek ekonomickch vzahov a hrani s almi vednmi disciplnami. Ekonomick teria je najveobecnejou ekonomickou disciplnou. Skma fundamentlne zkonitosti hospodrskeho ivota a poskytuje vysvetlenie zkladnch pojmov (ekonomickch kategri) a zkladnch svislost (ekonomickch zkonov). Usporadva ich do prehadnho systmu veobecnch vpoved, zkonov a hypotz. Hospodrske dejiny skmaj vvoj konkrtnych hospodrskych procesov v ase, opisuj a interpretuj ich pomocou poznatkov ekonomickej terie. Dejiny ekonomickch teri zaoberaj sa tdiom vzniku a historickho vvoja ekonmie. Hospodrska politika analyzuje ciele a nstroje hosp. politiky, konkretizuje abstraktn zvery ekonomickej terie a doahuje ich na hranicu aplikovatenosti. Najuie vzahy m so pecializovanmi ekonomickmi disciplnami ako s napr. sekov ekonomiky, ekonomicko-historick vedy, prierezov vedy. alej svis aj so socilnymi vedami (politick, historick vedy, sociolgia, psycholgia, antropolgia). Ekonmia svis aj s vedami kvantitatvnej analzy (matematika, tatistika, tovnctvo). 2.2 truktrovanie ekonmie Ekonmia sa rozdeuje na dve asti: mikroekonmiu a makroekonmiu, ktor nemono od seba oddeova alebo chpa samostatne. Existuje medzi nimi zka svislos a fungovanie ekonomickho systmu meme pochopi iba tdiom obidvoch ast ekonomickej terie.

Aglaia

Mikroekonmia (z grckeho mikros = mal) skma sprvanie jednotlivch ekonomickch subjektov (domcnosti, firmy, ale aj tt, ak sa sprva ako podnikate), z ktorch sa sklad nrodnho hospodrstvo. tuduje tie fungovanie iastkovch trhov trhu tovarov a sluieb, trhu prce, trhu kapitlu, trhu pdy, trhov truktry a vzahy medzi nimi urovanie cien na jednotlivch trhoch, skmanie inkov monopolnho postavenia hosp. subjektov na jednotlivch trhoch. Makroekonmia (z grckeho makros = vek) skma fungovanie ekonomiky ako celku. O svojej sasnej podobe sa presadila v 30. rokoch minulho storoia a jej teoretickm zkladom sa stalo uenie J.M.Keynesa. Sstreuje sa na skmanie svislost, ktor nie s postihnuten mikroekonomickm prstupom. Vychdza z toho, e hospodrske jednotky (firmy, domcnosti) neexistuj popri sebe izolovane, ale e navzjom spolupracuj, dopaj sa, s od seba zvisl. Makroekonmia sa zaober agregtnymi veliinami, skma tak problmy, ako napr. celkov vroba tovarov a sluieb v ekonomike, rast a pokles ekonomickej aktivity, miera inflcie, miera nezamestnanosti a ich vzjomn vzah, otzky platobnej bilancie a menovch kurzov. Niekedy sa v rmci (makro)ekonmie vyleuje ako relatvne samostatn oblas medzinrodn ekonmia. Je zko spt s makroekonmiou, ale aj mikroekonmiou, sa sstreuje na tdium medzinrodnch svislost ekonomickho ivota krajiny a vysvetuje sprvanie svetovho hospodrstva, svetovej ekonomiky ako celku. 2.3 Pozitvna a normatvna ekonmia Pozitvna ekonmia opisuje a charakterizuje ekonomick fakty a vzahy v ekonomike. Je to vlastne kontatovanie toho, o je. (napr. vrok, e pokles cien automobilov zvil dopyt po nich, je pozitvnym vrokom) Pozitvna ekonmia odpoved, napr. na otzky, ak dsledky mala devalvcia meny na export domcnost vrobkov, alebo ak boli ekonomick dsledky zmeny dan a pod. Meme na ne odpoveda, len ke poznme konkrtne daje. Normatvna ekonmia sa zaober tm, ak by veci mali vyzera. (napr. da z prjmov by mala by niia, je normatvnym vrokom). Odpovede obsahuj hodnotov a etick sdy. Preto o problmoch mono diskutova a polemizova o zveroch, ale nemono jednoznane poveda i s zvery sprvne alebo nesprvne. Tieto otzky sa rieia politickou diskusiou a rozhodovanm. 3 METDY POUVAN V EKONMII Metdou sa v najveobecnejom zmysle rozumie spsob alebo postup, ktorm sa od uritho vchodiskovho stavu dospeje k zamanmu vchodnmu stavu. Rozdelenie metd pouvanch v ekonmii EMPIRICK METDY a) pozorovanie je vznamnm zdrojom ekonomickho poznania, neznamen len registrciu pozorovanch javov, ale aj ich interpretciu. b) meranie je uritm druhom pozorovania. Ide o uenie kvantitatvnej strnky skmanch javov a ich vlastnost. Dleit je voba meracch jednotiek.

Aglaia

c) Experiment (pokus) je tak metda pozorovania, pri ktorej sa za kontrolovanch a riadench podmienok skmaj javy relneho sveta s cieom overi pravdivos uritej hypotzy alebo terie. Experiment m v porovnan s obyajnm pozorovanm viacer prednosti: experiment umouje skma ten-ktor jav v istej podobe experiment umouje skma vlastnosti objektov v extrmnych podmienkach najvou prednosou experimentu je monos jeho opakovania TEORETICK METDY 1. Veobecn logick metdy a) Abstrakcia predstavuje mylienkov postup, pri ktorom odhliadame od nepodstatnch vlastnost a vzahov skmanho objektu a sasne vyleujeme, fixujeme a skmame jeho podstatn charakteristiky. Umouje prenikn do podstaty javu, vyleni jeho podstatn vlastnosti. Vsledkom s urit pojmy, kategrie. b) Analza a syntza Analza znamen mylienkov rozlenenie zloitej ekonomickej skutonosti na jednotliv asti, m sa vytvraj podmienky na poznanie ich jednotlivch strnok. Syntza je v porovnan s analzou opan proces ako metodologick prstup m analzu vdy doplova. Predstavuje mylienkov zjednotenie jednotlivch ast vylenench prostrednctvom analzy do jednho celku. Syntza umouje pozna vntorn truktru skmanch javov a vzjomn vzahy medzi ich jednotlivmi zlokami. c) Indukcia a dedukcia Indukcia znamen odvodzovanie zverov z empirickho materilu. Je postupom od osobitho k veobecnmu, teda zoveobecovanm. Dedukcia je opakom indukcie. Je to tak mylienkov postup, ke sa zo veobecnejieho poznatku vyvodzuje poznatok konkrtnej, t.j. zo veobecnho sa vyvodzuje jednotliv. 2. pecilne metdy Kvantitatvne (exaktn) metdy v ekonmii s rozvinut matematick a tatistick kvantitatvne metdy. Modelovanie umouje uskutoova mylienkov experimenty. Ekonomick model je zjednoduenm mylienkovm obrazom, ktor znzoruje sprvanie ud v uritom spoloenskom a fyzickom prostred. Sociologick metdy o metda reprezentatvneho vberu bene sa pouva naprklad pri vskume verejnej mienky o socilna tatistika zabezpeuje a usporadva seln daje o spoloenskch javoch do tatistickch radov, schm a grafov. o socilny experiment jeho pouitenos v ekonomickch disciplnach je dos problematick.

Systmov metdy s tak metdy vedeckho poznania, ktor skmaj objekty ako celostn tvary, resp. slia na analzu a kontrukciu danch objektov ako systmov.

Aglaia

Systmom sa rozumie celistvos sborov a prvkov, ktor sa navzjom v uritch vzjomnch vzahoch. Komparatvne metdy spovaj v porovnvan objektov alebo ich prvkov s cieom stanovi ich zhodn alebo rozdielne znaky. Porovnva mono: - pln a skutonos - vvoj v asovom rade - rzne ekonomick koncepcie 3.2 Metodolgia ekonmie Metodolgia oznauje sbor prstupov vo vedeckom bdan, formulovan problmov a ich rieen. Hypotzou rozumieme vedecky podloen, ale definitvne ete neoveren predpoklad, vysvetujci urit sbor javov. 3.3 Metodologick skalia (nstrahy v ekonomickom uvaovan) a) nedodranie podmienky ceteris paribus - ceteris paribus = pri rovnakch ostatnch podmienkach, znamen, e jav analyzujeme za inak nezmenench okolnost. Tento predpoklad znamen, e ak skmame vplyv jednho meniaceho sa faktora, musme ostatn faktory udriava kontantn. b) omyl post-hoc chybn predpoklad, pri ktorom sa zjednoduene predpoklad, e ak ja A prechdza B, znamen to, e jav A vyvol jav B. V skutonosti to, e jedna udalos nasleduje po inej, vbec nemus nevyhnutne znamena, e prv udalos zapriuje druh. Ide tu o nesprvne chpanie kauzlnej zvislosti o chybn usudzovanie o princh a nsledkoch ktor, pravda, nemus by vdy na prv pohad jasn. c) klam kompozcie - spova v podmienke, e to o plat pre as (pre jednotlivca), plat pre celok (spolonos). klam dekompozcie ke nesprvne usudzujeme, e to o plat pre celok, plat aj pre as. d) subjektvnos na t ist vec sa meme pozera rozline. e) neistota v ekonomickom myslen ekonomick zkony pravdepodobn vyjadruj pravdepodobn tendenciu sprvania ud. s len zkony

f) Ignorovanie sekundrnych inkov dobr ekonomick analza mus bra o vahy aj sekundrne inky, ktor sa mu rozvja pomalie a nemusia by vdy zreten.

Tretia kapitola Zkladn vchodisk a predpoklady fungovania ekonomiky. Ekonomick zkony Aglaia
9

1 POTREBY A ZDROJE Potreba je pociovan nedostatok, ktor sa sname uspokojova. Potreby sa vyvjaj progresvnym tempom, ustavine sa menia, niektor zanikaj, in, nov vznikaj. Potreby mono klasifikova z rznych hadsk: - ekonomick potreby: s tie, ktor mu udia uspokoji iba prostrednctvom ekonomickej innosti, tak, e vyrbaj rzne statky a sluby zo zdrojov, ktor maj k dispozci len v obmedzenom mnostve. mimo ekonomick potreby: s naprklad potreby duchovnho ivota. Zmyslom ekonomickej innosti ud je teda vroba statkov a sluieb sliacich na uspokojovanie potrieb. V procese vroby dochdza k transformcii inputov, teda vrobnch zdrojov, na outputy statky a sluby INPUTY: predstavuj vstup do vroby. S to zkladn vrobn faktory: prca, pda, kapitl. Prca: je to cieavedom udsk innos vynakladan pri vrobe statkov, ktor uskutouje lovek v zvislosti od vrodench a zskanch fyzickch a duevnch schopnost. Povaujeme ju za primrny VF, pretoe jej mnostvo je dan demografickmi a socilnymi podmienkami. Dleit je kvalita prce (vedomosti, vzdelanos, klasifikcia, produktvnos). Prve tto strnka umouje chpa ju ako udsk kapitl, pretoe sa zskava investciami do vzdelania. Pda a prrodn zdroje: je uren prrodnmi podmienkami. Jej mnostvo je obmedzen a spolonos nie je schopn ju rozirova. Ide o nereprodukovaten VF, ktorho mnostvo a kvalita je dan kadej ekonomike. Mus by vyuvan tak, aby sme ju nedevastovali, a o najlepie zachovali pre budce genercie. M rozdielnu rodnos, preto na rodnejch pdach spolonos dosahuje vyie vnosy. Kapitl: tvoria statky dlhodobej spotreby, ktor s produktom vroby a slia na vrobu inch statkov. Kapitlov statky predstavuj fyzick kapitl. Finann kapitl (potencilny kapitl) predstavuj nespotrebovan as dchodku vo forme peanch spor. Kapitl je reprodukovaten VF, je vsledkom ekonomickej innosti ud a od vekosti jeho tvorby zvis ekonomick rozvoj spolonosti. Vrobn faktory maj alternatvne pouitie. Dleitou charakteristikou v. f. je, e maj alternatvne pouitie, preto kad spolonos, kad ekonomick subjekt sa musia ustavine rozhodova, ako ich rozdeli na vrobu mnostva rznych potrebnch statkov. Vo vrobnom procese sa navzjom kombinuj tak, aby vytvrali poadovan vstupy (outputy). OUTPUTY: (vstupy) vrobnho procesu s statky a sluby. Statok: je vetko, o uspokojuje udsk potreby. Statky mu vznikn ako vsledok prrodnch procesov alebo s vsledkom vroby. Statky lenme poda: dostupnosti: o von statky: s vone dostupn, nachdzaj sa v prrode v neobmedzenom mnostve. o ekonomick statky: ich mnostvo je obmedzen mnostvom vo vzahu k ekonomickm potrebm. Ekonomick statok sa vyznauje svojou obmedzenosou a uitonosou, ie nutnosou. Je vsledkom vroby vrobok. Vrobok, ktor je uren na predaj na konen spotrebu sa nazva tovar, vrobok, ktor sli na alie spracovanie sa nazva medziprodukt. formy:

Aglaia

10

o hmotn statky: mu ma hmotn podobu. o sluby: niektor ekonomick statky sa uspokojuj v nehmotnej podobe. Sluby mu ma charakter vrobnch sluieb a nevrobnch sluieb. elu pouitia: o spotrebn statky: slia na bezprostredn uspokojenie naich potrieb. o kapitlov statky: ide o statky, prostrednctvom ktorch vyrbame in statky. vlastnctva: o skromn statky: s vlastnctvom jednotlivca, ktor ma vlun prvo statok uva, ma z neho itok a rozhodova o om. o verejn statky: vyznauj sa nedelitenosou, nie je presne mon uri, koko spotrebuje danho statku jednotlivec. Nevyluitenosou zo spotreby a nekonkurennosou udia si ich navzjom nekonkuruj pri pouvan verejnch statkov. 2 ZKLADN PROBLMY ORGANIZCIE A SPSOBY ICH RIEENIA V RZNYCH EKONOMICKCH SYSTMOCH Obmedzenos a vzcnos zdrojov vak nti kadho loveka ako ja kad spolonos ako celok ustavine hada odpove na tri zkladn a vzjomne svisiace problmy. 1. o vyrba: ktor statky z danch obmedzench zdrojov vyrba, v akom mnostve, kvalite a sortimente. Rozhoduje tie, i bude vyrba spotrebn statky, kapitlov statky, ktor zvia vrobu a spotrebu v budcnosti. 2. Ako vyrba: voba technolgie, kombincie vrobnch zdrojov, vekos podnikov, vlastnctva podnikov a pod. 3. Pre koho vyrba: rozdelenia vytvorenho produktu. Koko pripadne z vytvorenho produktu na jednotliv vrobn faktory pouit vo vrobe akm spsobom ich odmeni. Rozliujeme tri typy alokanch mechanizmov: Tradin (zvykov) ekonomick systmy: rozhodnutia o alokci vzcnych zdrojov medzi rzne druhy statkov otzka o vyrba sa riei na zklade zvykov a tradci, ako vyrba na zdedench zrunostiach a schopnostiach. Urit rty alokanho mechanizmu nachdzame aj v sasnch ekonomickch systmoch. Trhov ekonomick systm: rieenie zkladnch otzok organizcie ekonomiky je v rukch jednotlivcov, ktor svoje rozhodnutia uskutouj na zklade cenovho mechanizmu a vzjomnho psobenia dopytu a ponuky. Otzku o vyrba uruj spotrebitelia na trhu spotrebnch statkov a sluieb, ktor svojm D diktuj, ak vrobky , v akom mnostve a sortimente sa maj vyrba, pretoe vyrba sa len to , o spotrebitelia potrebuj. Otzka ako vyrba sa riei v procese konkurencie medzi vrobcami. Otzka pre koho vyrba otzka rozdeovania vytvorenho produktu sa v trhovom systme riei na trhu vrobnch f.. Prikazovac ekonomick systm: o alokci vzcnych zdrojov rozhoduj prostrednctvom pecilnych intitci stredn autority vldy. tt vlastn vrobn zdroje, ttne podniky, vroba na zklade ttneho plnu, zamestnanci boli odmeovan poda stanovench tarf bez ohadu na skutone odveden prcu.

Aglaia

11

3 HRANICA PRODUKNCH MONOST SPOLONOSTI Kad spolonos mus riei otzku relatvneho nedostatku dostupnch zdrojov na produkciu statkov a sluieb. Obmedzenos zdrojov m za nsledok, e lovek a spolonos ako celok neme vyrba vetko o by chcela a potrebovala. Preto mus uskutoova ekonomick rozhodovanie vber, koko zo svojich obmedzench zdrojov vylen na vrobu jednotlivch statkov a sluieb. Vdy, ke sa rozhodne pre jedno pouitie zdrojov, vzdva sa tm monosti vyui ich inak. Hranica produknch monost ukazuje, ako sa obmedzen zdroje transformuj z jednho pouitia na in pouitie. Preto sa nazva transforman krivka. Pomocou nej meme uri vetky dostupn kombincie vstupu pri existujcich vrobnch zdrojoch a danch technologickch poznatkoch. Predpokladajme naprklad rozhodovanie (zbrane) a Y (potraviny). Alternatvne produkn monosti: Alternatvne Statky X produkn monosti A 50 B 40 C 30 D 20 E 0 spolonosti o vrobe dvoch skupn statkov X Statky Y 0 60 90 120 150

Jednotliv alternatvy vyjadruj transformciu presun zdrojov z vroby na statkov X do vroby statkov Y. Alternatva A vyjadruje extrm, ke by sme vetky zdroje sstredili na vrobu statkov X, mohli by sme ich vyrobi 5O, ale neostali by nm iadne zdroje na vrobu statku Y. Preto ak chceme zska aj nejak statky Y (alternatva B) musme obetova 10 jednotiek statkov X a z usporench zdrojov meme vyrobi 60 jednotiek statkov Y. Alternatva E predstavuje al extrm, ke by sa vetky zdroje vyuvali len na vrobu statku Y a nevyrbali by sa iadne statky X.

Body, ktor sa nachdzaj mimo hranice produknch monost, svedia o nesprvnej vobe. Bod U, ktor le pod touto hranicou, znamen nepln vyuitie dostupnch zdrojov (ekonomika sa nerozhodla efektvne). Bod N, ktor le nad hranicou produknch monost, predstavuje nedosiahnuten alternatvu, pretoe dan ekonomika nem na takto kombinciu dostatok zdrojov. Efektvna ekonomika je teda tak, ktor plne vyuva svoje zdroje na uspokojovanie potrieb ud. Dosahuje vrobn alokan efektvnos Paretovo optimu je to stav, ke

Aglaia

12

ekonomika neme produkova viac jednho statku bez toho, aby produkovala menej inho statku. Ak sa v ekonomike plne vyuvaj vrobn zdroje, zvenie vroby jednho statku (napr.Y) si vyaduje znenie druhho statku (napr. X), ide teda o substitciu. Substitcia a zkon substitcie: je zkonitm dsledkom plnho vyuitia obmedzench zdrojov. Hranica produknch monost umouje zisti, ako meme substituova jeden statok druhm a uri, koko musme obetova jednho statku, ak chceme zvi vrobu druhho statku. 4 ZKLADN ZKONY EKONMIE Ekonomick zkony sa prejavuj ako zkony vekch sel, ako urit tendencia, ktor meme vybada len pri vekom mnostve pozorovan, resp. v dlhom asovom obdob. Zkon vzcnosti hovor, e vetky statky s vzcne preto, lebo nedostatkov zdrojov neumouje udskej spolonosti vyrba a uspokojova vetky potreby, preto mus rozhodn, ako vrobn faktory rozdel pre vrobu jednotlivch statkov a sluieb. Alternatvne nklady predstavuj hodnotu statku alebo sluby, ktorch sme sa vzdali v prospech inho statku. Poznanie hodnoty alternatvnych nkladov umouje jednotlivcovi i celej spolonosti racionlnejie sa rozhodn a efektvnejie vyuva obmedzen zdroje. Zkon klesajcich vnosov vyjadruje vzjomn vzah medzi inputmi a outputmi, priom vychdza z predpokladu, e za uritch okolnost je vdy jeden input fixn, jeho mnostvo nie je mon v danom ase a priestore meni. Ak k tomuto fixnmu inputu pridvame dodaton jednotky variabilnho inputu celkov output rastie stle pomalie a dodaton output kles. Znamen to, e vnosnos toho faktora, ktor zvyujeme kles. Jednotky pdy 10 10 10 10 10 10 Jednotky prce 0 1 2 3 4 5 Celkov output 0 1000 1800 2200 2400 2400 Dodaton output 1000 800 400 200 0

Ak by sme vak sasne zvili vetky inputy v tej istej proporcii, mu nasta tieto prpady: 1. rastce vnosy z rozsahu output sa zdvojnsob pri dvojnsobnom zven vetkch inputov. Je to spojen s sporami z rozsahu. V dsledku rastu vetkch vrobnch faktorov rastie produktivita, alebo klesaj priemern vrobn nklady na jednotku outputu. 2. kontantn vnosy z rozsahu output sa zvyuje proporcionlne s mierou zapojenia vetkch inputov. Zkon klesajceho dopytu vysvetujci sprvanie spotrebiteov na trhu, ktor pri poklese ceny istho tovaru bud nakupova viac toho tovaru. Zkon rastcej ponuky vrobcovia bud ochotn na trh dodva vie mnostvo tovaru pri raste jeho ceny, pretoe s rastom vyrbanho tovaru im rast aj nklady a preto s ochotn vyrba ho len za vyiu cenu.

Aglaia

13

tvrt kapitola EKONMIA NOVEJ EKONOMIKY V PROCESE GLOBALIZCIE Prechod k novej ekonomike vo vyspelch krajinch sa zaal od 90. rokoch 20. stor. Nov ekonomika sa oznauje aj ako: spolonos zaloen na vedomostiach, informan spolonos, digitlna ekonomika, znalostn ekonomika Prechod k novej ekonomike ovplyvuje vvoj ekonomickej terie a vedie k: a) vzniku novch teoretickch prstupov b) rozvoju teri skmajcich vplyv technologickch zmien na ekonomiku c) diskusim o potrebe novej paradigmy E si v Lisabonskej stratgii z roku 2000 stanovila cie urchli prechod lenskch krajn k novej ekonomike. Od zaiatku 90rokov 20st. nastali v ekonomikch vyspelch krajn zmeny, tieto zmeny s spojen s uvedenm novch technolgi, ktorch vplyv na reprodukn proces a ekonomiku je tak vznamn, e ekonmovia k tradinm v. f. zaali priraova znalosti a inovcie ako osobitn vrobn faktorov. Vplyv novch technolgi na ekonomiku a s tm spojen procesy sa povauj za faktory podmieujce prechod ekonomk k novej kvalite , ktor sa asto oznauje ako nov ekonomika. N. ekonomika sa obvykle spja s rastcim vyuitm informanch a komunikanch technolgi. Vrobky a sluby, ktor sa v n. ekonomike vyrbaj, s vsledkom vekho mnostva nahromadench znalost. Technologick zmeny podmienili prepojenie nrodnch ekonomk a vznik globlnej ekonomiky. N. ekonomiku mono charakterizova ako spolonos, v ktorej technologick zmeny a vplyv znalost determinuj a modifikuj ekonomick vvoj ( najm ek. rast a kvalitu ivota ), priom dan ekonomika sa stva sasou globlneho ekonomickho prostredia, v ktorom sa relativizuje oddelenos jednotlivch nrodnch ekonomk. Oznauje sa aj ako spolonos zaloen na vedomostiach, informan spolonos, znalostn ekonomika, resp. digitlna ekonomika. 1 VPLYV NOVEJ EKONOMIKY NA EKONOMICK PROSTREDIE Informcie sa v n. ekonomike povauj za naj dleitej faktor rozvoja. Rozrenie informci je spojen so vznikom rozsiahlych spor z rozsahu a pozitvnych externalt, t. j. prinaj itok, za ktor ek. subjekty nemusia plati. V n ekonomike sa men podstata trhu a jeho organizcia, trh asto strca svoju relnu strnku a men sa na virtulny trh. Prechod k globlnej ekonomike prekonva sa oddelenos jednotlivch iastkovch trhov a hranc jednotlivch ttov. 2 VPLYV NOVEJ EKONOMIKY NA MIKROSFRU Za najvznamnej itok, ktor prina hromadn rozrenie potaov pre spotrebiteov, sa povauje rozrenie a vyuitie elektronickej poty e- mailu. Na rozrenie elektronickej komunikcie vzniklo elektronick obchodovanie - e commerce spa tandardn funkciu sprostredkovania vmeny tovarov a slueb, prina pouvateom i mnostvo informci, ktor boli v klasickom systme obchodovania ako dostupn a nkladn napr. geografick mapy, dopravn navigciu a pod. Prechod k novm technolgim neovplyvuje len ekonomick strnku sprvania domcnost. Sociolgovia upozoruj na negatvne socilne

Aglaia

14

vplyvy, ktor rozrenie informanch technolgi asto do domcnost prina. Elektronick trhy s pri stanoven rovne cien efektvnejie ako tandardn trhy, niie s aj nklady, ktor s spojen so zmenou cien. Zvyuj schopnos astnkov trhu prunejie reagova na zmeny ceny a prispievaj k rastu cenovch elastict na trhu. Rozvoj novch komunikanch technolgi podmienil prechod k tzv. globlnej konkurencii. Firmy nie s vystaven konkurencii len zo strany firiem, ktor psobia v uritom regine, ale stvaj sa hrmi na globlnom trhu. Kupujci si za pomoci modernch IT ahko zistia informcie o cench a parametroch danho vrobku na globlnom trhu a mu si na om dan tovar objedna a kpi. Prebieha deregulcia viacerch odvetv hospodrskej innosti napr. v odvetv poskytovania finannch sluieb alebo v telekomunikciach. Otvra priestor pre vstup novch firiem do odvetvia, a tak prispieva k zvyovaniu konkurencie na trhu, ktor me pozitvnym spsobom ovplyvni rove cien jednotlivch tovarov na nrodnch trhoch, ako aj kvalitu a podmienky poskytovania vybranch tovarov. Prehlbuje sa diferencicia produkcie a roziruje monos vberu na trhu tovarov. Technologick zmeny menia zkladn princpy fungovania bankovho sektora, pretoe vytvraj predpoklady, aby banky diverzifikovali svoju innos. Vo sfre obchodu, ako aj bankovch sluieb kles loha sprostredkovateov, pretoe kad jednotlivec, ktor je schopn pouva a m prstup k IT, si me pri nzkych nkladoch dostupn informcie o produktoch vyhada sm. 3 NOV EKONOMIKA EKONOMK A MAKROEKONOMICK RMEC FUNGOVANIA

Pri analze makroekonomickch svislost novej ekonomiky sa pozornos zameriava predovetkm na jej vplyv na produktivitu a ekonomick rast. Prechod k n ekonomike men charakter vldy. V oblasti hospodrskej politiky sa zdrazuje potreba posilnenia fiklnej disciplny s drazom na obmedzovanie rozpotovch deficitov, stimulovanie podnikateskho prostredia a iniciatvy jednotlivca vo veobecnosti. Technologick zmeny nasmervaj vldy a intitcie verejnho sektora k uplatovaniu elektronickch metd v rznych oblastiach innosti verejnho sektora elektronizcia vkonu ttnej sprvy napr. elektronizcia systmu vberu dan, systm volenia a pod.. Prechod k n ekonomike sa tka aj trhu prce , jeho fungovania a problmu nezamestnanosti. V podmienkach n ekonomiky rastie D po kvalifikovanej i mlo kvalifikovanej prci, ktor je sprevdzan individualizciou prstupu k potencionlnym zamestnancom. Znamen rast nrokov na kvalifikciu najm tch pracovnkov, ktor s zapojen do tvorby a renia novch technolgi, ale aj tch, ktor v pracovnom procese tieto technolgie vyuvaj. Prechod k elektronickmu obchodovaniu prispieva k poklesu nkladov firiem a z makroekonomickho hadiska sa prejavuje ako pozitvny ponukov ok, lebo pri niej rovni nkladov s firmy schopn pri rovnakch cench vyrobi a ponknu vie mnostvo produkcie. Vznik potreba kvantifikova mieru zmien v ekonomikch jednotlivch krajn. 4 GLOBLNE ASPEKTY NOVEJ EKONOMIKY Prechod k n ekonomike najviac pokroil v USA, Austrlii, Japonsku. To implikuje otzku, ak s priny nerovnomernej difzie prvkov n ekonomiky medzi krajinami. Dleit lohu zohrva rozsah investci do IT. Diskusie o globlnom kontexte n ekonomiky sa sstreuj na to, i prechod k n ekonomike zmierni, alebo naopak, prehbi dchodkov nerovnosti medzi krajinami s rznou rovou rozvinutosti. Internet vyaduje urit znalosti a zrunosti. V oblasti medzinrodnej legislatvy a dohd vznikla potreba regulcie virtulneho sveta, ktorho globlny charakter vyaduje spolon prstup krajn k tejto otzke. S nzory, e globlny charakter internetovch siet vyaduje, aby ich regulovala a sledovala nejak nadnrodn, globlna intitcia. Zaznievaj aj obavy, e takto centralizovan

Aglaia

15

regulcia virtulneho prostredia by obmedzila jeho neziskov a demokratick charakter. Prechod k n ekonomike je v eurpskych krajinch pomal ako napr. v USA. V snahe prekona toto zaostvanie prijala E. nia v r 2000 tzv. Lisabonsk stratgiu, ktorej cieom je, aby krajiny E. nie v priebehu nasledujceho desaroia vytvorili najkonkurennejiu a najdynamickejiu, na vedomostiach zaloen ekonomiku vo svete, ktor by bola schopn trvale ekonomicky rs a prina svojim obanom lepie pracovn miesta a vyiu rove socilneho porozumenia. L. stratgia sa opiera o poznanie, e konkurenciaschopnos je zaloen na investcich do ud. Zdrojov, vrobe vrobkov s vysokou pridanou hodnotou a na primrnej pozornosti rastu produktivity. Schma 1 prechod od starej ekonomiky k novej ekonomike str. 70+kukn zhrnutie Piata kapitola TRH A TRHOV SYSTM V NOVEJ EKONOMIKE Trh je priestor, v ktorom si jednotliv ekonomick subjekty vymieaj vsledky svojej innosti, vrtane ich objektvnych a subjektvnych podmienok, t.j. shrn rozlinch nstrojov, foriem, mechanizmov a socilno-ekonomickch vzahov , ktor tto vmenu umouj. Trh vznikol a vyvjal sa ako vsledok vvoja tovarovej vroby a spoloenskej deby prce. Ekonomick teria rozliuje a) naturlnu vmenu: tzv. barter, kde sa priamo vymiea statok za statok a b) pean vmenu: kde sa nevymieaj statky priamo, ale prostrednctvom peaz. Peniaze rozdeuj priamy vmenn akt na predaj a na kpu statkov za peniaze. Pean hospodrstvo je vkonnejie ako hospodrstvo s naturlnou vmenou. Peniaze ako veobecn vmenn prostriedok udia vynali na uahenie hospodrskeho styku. Peniaze preli zloitm historickm vvojom: od tovarovch peaz (kouiny) cez plnohodnotn peniaze (stotonen s drahmi kovmi) a k neplnohodnotnm peniazom (bankovky, ttovky), od hotovch peaz k bezhotovostnm peniazom, pomocou ktorch sa v modernch trhovch ekonomikch uskutouje prevan as transakci. V novej ekonomike rastca sila informci men aj obchod a podnikanie. Jednm z viditench javov novej ekonomiky je internet a obchodovanie prostrednctvom neho internetov obchodovanie. Vina internetovho obchodovania sa uskutouje medzi podnikmi. 1.2 ZKLADN FUNKCIE A LOHY TRHU Podstata trhu sa prejavuje vo funkcich, ktor pln v ekonomickom systme. Integran funkcia spova v spojen vrobcov a spotrebiteov v ich zapojen do veobecnho procesu aktvnej vmeny tovarov a sluieb. Stimulan funkcia spova v motivci vrobcov vytvra nov produkciu, produkova tovary s najnimi nkladmi a dosahova dostaton zisk, stimulova vedecko-technick pokrok. Regulan funkcia trh vyplva na vetky sfry ekonomiky. Trh poskytuje odpovede na otzky, o vyrba, ako vyrba a pre koho vyrba. Trh pln tieto lohy: a) poskytuje informcie: o kpyschopnom dopyte a potrebch

Aglaia

16

b) poskytuje podnety na sprvanie vrobcov a spotrebiteov aby optimlne vyuvali vzcne ekonomick zdroje, minimalizovali vrobn nklady a pod. c) zabezpeuje prvotn rozdelenie dchodkov Hlavnm nositeom informci v trhovej ekonomike je cena. V konenom dsledku cena psob ako nstroj, ktor nastouje rovnovhu na jednotlivch trhoch. Trh prostrednctvom systmu cien sprostredkva informcie o P a D medzi astnkmi trhu, 2 FORMY A TYPY TRHOV K leneniu trhov mono pristupova z rznych hadsk. Z zemnho hadiska rozliujeme: miestny trh regionlny trh nrodn trh medzinrodn trh trh integranch zoskupen svetov trh Z hadiska predmetu kpy a predaja sa trhy lenia takto: trh tovarov a sluieb trh spotrebnch predmetov trh vrobnch faktorov, kam patria tri relatvne samostatn trhy: - trh prce - trh pdy - trh kapitlu finann trh ( nrodn trh: pean trh a kapitlov trh, zahranin trh: devzov trh a trh drahch kovov). Poda potu sledovanch tovarov rozliujeme: iastkov trh sa predva vdy len jeden druh tovaru agregtny trh je shrnom iastkovch trhov, je to teda trh vetkch tovarov a sluieb Poda stupa organizovanosti rozoznvame: organizovan trhy napr. burza neorganizovan, neformlne trhy napr. poskytnutie susedskej vpomoci za hradu alebo protislubu Z hadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu mono rozli: von trh regulovan trh D, P a cena s radne alebo inm spsobom regulovan Z hadiska sladu s existujcim zkonodarstvom sa rozliuje: leglny trh oficilny neleglny trh ierny 3 TRHOV MECHANIZMUS A JEHO FUNGOVANIE V trhovom systme sa trida zkladnch otzok riei vlune v interakcii vrobcov a spotrebiteov.

Aglaia

17

Trhov mechanizmus zaha vzjomn vzahy medzi vrobcami a spotrebitemi. Prestavuje shrn procesov. Trhov mechanizmus funguje samoinne bez pomoci dopytu, ponuky a psobenia ceny. TH m tendenciu obnovova a nastoova ekonomick rovnovhu. TH je systmom viacerch prvkov, ktor s dopyt, ponuka, cena a konkurencia. K hlavnm prvkom trhovho mechanizmu a zrove k najdleitejm trhovm kategrim patria: D, P, cena a konkurencia. Na trhu vystupuj tyri hlavn skupiny ekonomickch subjektov a to: Firmy: vyrbaj statky s cieom ich predaja. Na trhu vrobnch faktorov vystupuj ako kupujci a trhu tovarov a sluieb vystupuj ako predvajci. Ich cieom je dosiahnu zisk. Domcnosti: vystupuj na trhu tovarov a sluieb ako kupujci a na trh vrobnch faktorov ako predvajci. Ich cieom je dosiahnutie uspokojenia svojich potrieb. tt: je pecifickm subjektom trhu. Vystupuje ako predvajci aj ako kupujci. tt stanovuje rmcov podmienky, ovplyvuje psobenie trh, odstrauje negatvne vplyvy na ekonomiku. tt sa sna zabezpei stabilitu trhu. Cieom ttnych zsahov do ekonomiky je obmedzi nedokonalosti trhovho mechanizmu. Zahraniie: cudzinci nakupuj tovary a sluby u ns, resp. naopak, exportuj tovary a sluby do naej krajiny.

3.2 Trhov konkurencia Trhov konkurencia je proces, v ktorom sa stretvaj zujmy rznych subjektov trhu, priom kad z nich sa sna dosiahnu maximlnu hmotn vhodu. Trhov konkurencia sa me vyvja v 3 rovinch. 1. Konkurencia medzi P a D. Zujmy vrobcov a spotrebiteov s protichodn: vrobca m zujem draho preda, spotrebite - lacno kpi. Trhov mechanizmus vedie ku kompromisu medzi tmito protichodnmi zujmami. 2.Konkurencia medzi spotrebitemi ( konkurencia na strane D) je motivovan zujmom nakpi o najviac a o najlacnejie, a to hoci aj na kor ostatnch spotrebiteov. Najviac sa prejavuje , ke D prevyuje P, teda ke nedostatok nejakho tovaru na trhu. 3. Konkurencia medzi vrobcami ( konkurencia na strane P) je motivovan zujmom preda o najviac a o najvhodnejie. Zkladnm cieom kadho tovarovho vrobcu je snaha o maximalizciu zisku a posilnenie svojej pozcie na trhu. Tto konkurencia sa prejavuje v situcii, ke P prevyuje dopyt.

Aglaia

18

Konkurencia medzi vrobcami sa me uskutoova v 2 zkladnch formch, a to ako cenov konkurencia a necenov konkurencia. Cenov konkurencia vyuva ako nstroj konkurennho boja cenu. Vrobcovia dobrovone zniuj cenu tovarov. Za tmto zdanlivo nelogickm krokom sa skrva snaha prilka k sebe spotrebiteov. Chc ovldnu trh, aby v budcnosti mohli ostatnm astnkom trhu diktova podmienky a zvyova ceny. Preto s ochotn doasne sa vzda svojich ziskov. Necenov konkurencia zaloen na snahe zska zkaznka inmi ne cenovmi metdami. Jej nstrojmi s napr. reklama, vyia kvalita, praliv dizajn, obalov technika at. Konkurencia na strane P je obyajne kombinciou cenovej a necenovej konkurencie. Obe formy sa na trhu prelnaj a dopaj. Z hadiska podmienok, ktor maj jednotliv vrobcovia na trhu, rozliujeme dokonal a nedokonal konkurenciu. Dokonal konkurencia predstavuje teoretick abstrakciu, idelny stav, ktor v relnom hospodrskom ivote prakticky neexistuje. Jej zkladom s rovnak podmienky pre vetkch astnkov trhu: Na trhu sa stretva vek mnostvo predvajcich a kupujcich, z ktorch iadny nedisponuje takou ekonomickou silou, aby mohol zaplni trh a ovplyvova ceny. Pretoe trhov subjekty nemu sami ovplyvni cenu tovarov, musia ju prijma ako dan parameter. Vrobok je homognny - rovnorod, to znamen, e rovnak vrobky jednotlivch vrobcov sa od seba nijako nelia napr. penica a spotrebitelia ich vnmaj ako rovnak. Existuje pln vonos vstupu ktorhokovek novho vrobcu do odvetvia i vonos vstupu z neho. Predpoklad sa dokonal informovanos vetkch astnkov vmeny o situcii na trhu - predovetkm o vke ceny. Trhov subjekty s si vedom toho, ak uitonos im zdroje , ktormi disponuj, prines vo vetkch alternatvnych pouitiach, poznaj ceny v. f. a vhody, resp. nevhody pouitia dostupnch technolgi. Metda konkurennho boja na dokonale konkurennom trhu s spory pri vrobe. Znenie nkladov pri danej rovnakej cene vedie k zveniu zisku. Na dokonale konkurennom trhu s nklady na vrobu najniie. V relnom ivote sa mono stretn s rznymi formami nedokonalej konkurencie. Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie me do uritej miery ovplyvova cenu, pretoe: a) vyrba vrobok, ktor sa odliuje od vrobku inch firiem, b) jej vrobok predstavuje vznamn as P na trhu. Ekonomick teria rozliuje 3 zkladn formy nedokonalej konkurencie: pln monopol, oligopol a monopolistick konkurenciu.

4 EFEKTVNOS A SPRAVODLIVOS TRHOVHO MECHANIZMU Fungovanie TH m pozitvne i negatvne strnky. Umouje najefektvnejiu alokciu vroby a vyuitie vzcnych zdrojov. Na druhej strane vedie k devastci prrody. TH je socilne slep. Prirauje tovary tm, ktor ich mu zaplati a nie tm, ktor ich potrebuj. Socilnymi dsledkami slobodnho trhu s: nezamestnanos, bieda.

Aglaia

19

V ekonomickej teri sa do popredia dostva do popredia problm rozdeovania dchodkov, ktor vyvolva otzku spravodlivosti. Poda jednch ekonmov m by dchodok plne determinovan trhovm mechanizmov. Za spravodliv povauj, e domcnosti dostan, to o si sami zarobia. In povauj dchodok zvisiaci len od vlastnctva zdrojov za nespravodliv, pretoe ho determinuj mnoh faktory, ktor lovek neme ovplyvni. 5 NEDOKONALOSTI TRHU Podstatu princpu neviditenej ruky sformoval Adam Smith. Vo svojej podstate hovor o tom, e kad jednotlivec, ktor sleduje v ekonomickom systme svoje vlastn ciele, v konenom dsledku pln funkcie, ktor zodpovedaj zujmom spolonosti. (samoinn psobenie ekonomickho systmu) Ekonomick veda vak dospela, e ist TH je nie je celkom dokonal a v niektorch prpadoch zlyhva. Relny trh m viacero nedostatkov. Fungovanie trhu naruuje existencia monopolu, externalt, verejnch statkov a tie socilnych dsledkov, nedokonal konkurencia. Trhov mechanizmus vedie k diferencicii vrobcov a vytvra nedokonal konkurenciu. Niektor ekonomick subjekty zskavaj neoprvnen vhody a dostvaj sa na trhu do monopolnho postavenia. Monopol je pre spolonos kodliv. Nevyrba s najnimi monmi nkladmi, pretoe trhu chba konkurenn tlak. Zrove predva svoj tovar za vyie ceny, o zasahuje spotrebiteov. Pri psoben TH vznikaj externality. S to vedajie efekty ekonomickej aktivity ud. Negatvna externality nastva napr. vtedy, ke subjekt pokodzuje transakcia, alebo mu vznikaj dodaton nklady z ekonomickej aktivity (kody na ivotnom prostred) Pozitvne externality ke niektor subjekty zskavaj vhody bez toho, aby za ne zaplatili. V kadej krajine existuj niektor ekonomick innosti, ktor prinaj uom urit itok a ich produkciu nemono prenecha skromnm podnikateom. Trh sm o sebe nie je schopn podnecova vrobu verejnch statkov (armda, polcia) pretoe s vemi nkladn. Rozdeovanie dchodkov medzi domcnosami na zklade trhovho mechanizmu je pre spolonos politicky alebo eticky neprijaten. 6 ZSAHY TTU DO TRHOVHO MECHANIZMU Nedokonalosti TH si vynucuj dodaton zsahy ttu do ekonomiky, ktor pomhaj tieto nedokonalosti obmedzova. tt me ovplyvova trh priamo alebo nepriamo prostrednctvom ttnych objednvok, dan a pod. Vlda prispieva odstraovanm prekok konkurencie. lohou vldy (ttu) je: chrni saivos trhu celm systmom protimonopolnch opatren a proti kartelovch dohd odstraovanm negatvnych exteranlt. Na negatvne externality sa reaguje najm formou poplatok a noriem a v pozitvnych exteranlitch poskytnutch subvenci. verejn statky, mus ich poskytova tt, prostriedky na financovanie verejnch statkov poskytuje ttny rozpoet obvykle z prjmov zskanch zadan tt mus reagova aj na socilnu nerovnos, spolonos mus zmierova extrmy v nerovnosti a to prerozdeovanm dchodkov.

Aglaia

20

Zmiean ekonomika zmes trhov a neviditenej ruky i ttnych zsahov, priom TM uruje ceny a produkt vo vine oblast a tt reguluje trh pomocou svojich programov zdaovanm, vldnych vdavkov a usmerovanm. iesta kapitola TRHOV MECHANIZMUS, DOPYT, PONUKA A ROVNOVNA CENA Trhov ekonomiky poskytuj uom slobodu podnikania. Dopyt a ponuka patria k najpouvanejm pojmov v ekonomike. S to sily, ktor umouj ekonomikm fungova, a uruj ak mnostvo uritho statku sa vyprodukuje a za ak cenu sa tento statok bude predva. Trhov mechanizmus meme charakterizova troma typmi procesov: procesom utvrania ponuky procesom utvrania dopytu procesom utvrania rovnovnej ceny Trh akhokovek statku, vytvraj kupujci a predvajci. Cena je urovan vetkmi predvajcimi a kupujcimi, ktor sa nachdzaj na trhu. Vina trhov m charakter konkurennho trhu. Konkurenn trh je trh, na ktorom je mnoho predvajcich a kupujcich, take kad z nich m iba zanedbaten vplyv na cenu. astnci na trhu astnci prichdzaj na trh s cieom uspokoji urit ciele Spotrebitelia maj zujem nakpi o najvie mnostvo tovarov a sluieb. Ich cieom je maximalizova itok, ktor zo svojho dchodku mu zska. Firmy ako astnci na trhu sa snaia o maximalizciu zisku ako rozdielu medzi celkovmi prjmami z predaja a celkovmi nkladmi. V zujme maximalizcie zisku sa firmy snaia pri vrobe statkov efektvne poui v.f. vstupy. Vlda m svoje ciele. Cieom vldy je pouva dostupn vzcne zdroje na poskytovanie verejnch statkov. priom sa sna o maximalizciu veobecnho blahobytu spolonosti. Zkladn ciele maximalizcie uitonosti u spotrebitea, zisku u firmy a blahobytu u vldy s charakteristick pre typick trhov sprvanie subjektov- firiem, spotrebiteov a vldy. 1 DOPYT A KRIVKA DOPYTU Domcnosti ako spotrebitelia vystupuj ako kupujci na trhu tovaru a sluieb. Cieom spotrebiteov je maximalizova uspokojovanie svojich potrieb. Dopyt po tovare a slube tvor shrn relatvne samostatnch rozhodnut spotrebiteov o poadovanom mnostve a kvalite v zvislosti od cien. Dopyt predstavuje mnostvo statku, ktor kupujci s ochotn kpi v zvislosti od ceny. Dopyt vyjadruje vzjomn zvislos medzi mnostvom poadovanch tovarov a sluieb (Q) a ich cenou (P). m niia je cena tovaru x, tm vie je poadovan mnostvo a naopak, m sa ur vyia cena tovaru, tm menie mnostvo z neho bud udia ochotn kpi. Ak by tovar x bol zadarmo, je poadovan mnostvo najvyie. Ak cena tovaru rastie, poadovan mnostvo kles pri nezmenench ostatnch premennch. Pojem poadovan mnostvo vyjadruje svislos a vzah k uritej cene, je to len jedna veliina

Aglaia

21

Krivka dopytu vyjadruje vzah medzi trhovou cenou tovaru a poadovanm mnostvom tohto tovaru. Je grafickm znzornenm funkcie dopytu Plat tu zkon klesajceho dopytu ak cena rastie, poadovan mnostvo kles. Ak cena tovaru kles, poadovan mnostvo tovaru x sa zvi. Ak cena rastie, poadovan mnostvo kles z dvoch dvodov a to v dsledku: a) substitunho efektu: vyjadruje, e ak cena tovaru rastie, spotrebitelia sa o snaia nahradi inm podobnm tovarom. b) dchodkov efekt: prejavuje sa tm, e pri raste ceny sa spotrebitelia ctia o nieo chudobnej, a preto obmedzia spotrebu tovarov. Dopyt v krtkom a dlhom obdob Dopyt po rovnakom druhu tovaru sa odliuje poda toho, i ide o krtke alebo dlh obdobie. Ak sa zvi cena tovaru x v krtkom obdob, zni poadovan mnostvo menej ako v dlhom obdob. V krtkom obdob je komplikovanejie nahradi. Krivka dopytu v krtkom obdob m potom strm tvar ne krivka dopytu v dlhom obdob. Individulny dopyt predstavuje dopyt jednho kupujceho Trhov dopyt predstavuje set individulnych dopytov po danom tovare alebo slube. iastkov dopyt predstavuje dopyt vetkch spotrebiteov po jednom vrobku. Agregtny dopyt predstavuje dopyt vetkch spotrebiteom po vetkch vrobkoch. 2 PONUKA A KRIVKA PONUKY am dleitm subjektom, ktor vstupuje na trh, je vek mnostvo vrobcov - firiem, podnikateov, ktor sa rozhoduj na zklade vlastnho uvenia, o bud vyrba a v akom mnostve. Ponuka je shrn relatvne samostatnch rozhodnut vrobcov o mnostve vyrobench tovarov a poskytnutch sluieb pri uritej cene. Vrobcovia vystupuj ako predvajci, ktor ponkaj statky. Ponuka vyjadruje mnostvo statkov , ktor s predvajci ochotn preda v zvislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzah medzi cenou a ponkanm mnostvom , ktor s vrobcovia danho tovaru ochotn vyrobi a preda. Krivka ponuky smeruje doprava a hore. m vyia je cena tovaru x, tm vie je ponkan mnostvo. Plat zkon rastcej ponuky, poda ktorho s rastom ceny vroba tovaru, a teda aj ponkan mnostvo, stpa, a naopak ( pokles ceny vyvol pokles vroby). Individulnu ponuku tvor ponuka jednho vrobcu. Trhov ponuku tvor set individulnych ponk jednotlivch vrobcov. iastkov ponuka predstavuje ponuku 1 vrobku rznymi vrobcami. Agregtna ponuka predstavuje shrn vetkho tovaru, ktor s vetci vrobcovia ochotn vyrba a ponka pri rznej rovni cien. FAKTORY OVPLYVUJCE KRIVKU DOPYTU A POSUN KRIVKY DOPYTU Faktory, ktor ovplyvuj dopyt a cenu tovaru: - cena alch statkov (substitunch a komplementrnych) Substitun tovary s to tak tovary, ktor s vzjomne zameniten, ak cena tovaru x vzrastie, zvyuje sa a dopyt po tovary y.

Aglaia

22

Komplementrne tovary s to tak tovary, ktor sa spotrebvaj spolone s inm tovarom. Dopyt po tovare x sa me zni v prpade, e sa zvi cena komplementrneho tovaru. dchodok spotrebitea ak sa zvyuje dchodok spotrebitea, stpa aj dopyt po vine tovarov. Ak s rastom dchodku zvi aj dopyt po danom tovare, ide o normlny tovar. Normlny tovar je statok, pre ktor plat, e za inak nezmenench podmienok sa po om pri zven dchodku zvi dopyt po tovaroch horej akosti. Podradn statok: je statok, pre ktor plat, e za inak nezmenench podmienok sa po om pri zven dchodku zni dopyt. preferencie spotrebitea: s dan zvykmi, tradciou a spoloenskmi postojmi. poet domcnost: oakvania: smerom od budcnosti ovplyvuj spotrebitea po danom tovare alebo slube. in faktory: POSUN POHYB KRIVKY DOPYTU Pohyb krivky pozd vyvolva zmena ceny danho statku. Pohyb pozd krivky vyjadruje vplyv ceny tovaru x na poadovan mnostvo. Posun krivky nastva pri zmene inch faktorov (dchodok, oakvan) zmena v cene substitunho tovaru, v preferencich spotrebitea, v dchodku spotrebitea sa prejav v zmene statku x.

PONUKA A KRIVKA PONUKY Ponuka je o mnostve vyrobench tovarov a poskytnutch sluieb pri uritej cene. Ponuka vyjadruje mnostvo statkov, ktor s predvajci ochotn preda v zvislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzah medzi cenou a ponkanm mnostvom, ktor s vrobcovia ochotn vyrobi a preda. Krivka ponuky smeruje doprava a hore. Plat tu zkon rastcej ponuky poda ktorho s rastom ceny vroba tovaru a teda aj ponkan mnostvo stpa a naopak... Individulna ponuka tvor ponuku jednho vrobcu Trhov ponuka tvor set individulnych ponk jednotlivch vrobcov. iastkov ponuka predstavuje ponuku jednho vrobku rznymi vrobcami Agregtna ponuka predstavuje shrn vetkho tovaru, ktor s vetci vrobcovia ochotn vyrba a ponka pri rznej rovni cien. 3 ROVNOVNA CENA V ekonmi trh je v stave rovnovhy vtedy, ke iadny z astnkov trhu nem dvod meni svoje sprvanie, priom mnostvo ani ceny statkov sa nemenia. Cena, ktor vznik na trhu

Aglaia

23

psobenm ponuky a dopytu, sa nazva trhov cena. Priesenk krivky dopytu a krivky ponuky je bodom trhovej rovnovhy.

Trh s tovarom x

Rovnovnu cenu mono charakterizova ako cenu, pri ktorej sa ponkan mnostvo tovaru rovn poadovanmu mnostvu tovaru. Pri rovnovnej cene nevznik ani nedostatok, ani prebytok tovaru. Rovnovna cena m schopnos vyisova trh. Pri niej cene, ne je rovnovna cena, poadovan mnostvo tovaru x prevyuje ponkan mnostvo vetci kupujci nebud uspokojen. Vznik nedostatok tovaru. Tento stav sa nazva nadmern dopyt. Pri cene, nad rovnovnou cenou ponkan mnostvo presahuje poadovan mnostvo, a teda predvajcim a vrobcom zostane nepredan tovar na sklade. Tto situcia sa oznauje ako nadmern ponuka. Pri stanovenej cene sa mnostvo, ktor s ochotn kupujci kpi, rovn mnostvo, ktor s ochotn predvajci ponknu. Uveden mnostvo sa nazva rovnovne mnostvo. V relnej ekonomike sa rovnovny stav dosahuje zriedkavo a krtkodobo. Trhov cena nemus by vdy rovnovnou cenou. Ak ou nie je, nastva bu nadmern ponuka, alebo nadmern dopyt, o zvis od toho, i sa ceny nachdzaj nad alebo pod rovnovnou cenou. Trh poskytuje informcie pre koho sa maj tovary vyrba tovary kupuj t, ktor s ochotn plati prinajmenom rovnovnu cenu za tovar. ANALZA ZMIEN ROVNOVHY Ak sa z nejakej priny posunie 1 z kriviek D a P, zmen sa aj bod rovnovhy. Analza takchto zmien na trhu sa nazva komparatvna statika, pretoe sa porovnva pvodn bod rovnovhy s novm bodom rovnovhy. Analza sa sklad z 3 krokov, pri ktorch treba uri: 1. i dan jav udalos posunul krivku D alebo krivku P, prpadne sasne obidve krivky. 2. ktorm smerom sa krivka posunula doava alebo doprava, t.j. i ide o zvenie alebo znenie dopytu, resp. ponuky, 3. ako sa zmenila pvodn rovnovha , ako posun ovplyvnil rovnovnu cenu a rovnovne mnostvo. 4 FAKTORY OVPLYVUJCE KRIVKU d A POSUN KRIVKY DOPYTU Medzi trhovou cenou tovaru a poadovanm mnostvom tohto tovaru existuje urit vzah, ktor sa nazva funkcia dopytu. Grafick vyjadrenie funkcie dopytu vyjadruje krivka dopytu- vyjadruje vzah medzi cenou a poadovanm mnostvom. Doteraz sme spomenuli len 1 z faktorov ovplyvujcich dopyt., a to cenu tovaru Px. Dopyt pri danej cene ovplyvuje niekoko faktorov: Cena alch statkov ( substitunch a komplementrnych), Dchodok spotrebitea Preferencie spotrebitea

Aglaia

24

Poet domcnost Oakvania In faktory

Cena substitunch tovarov a cena komplementrnych tovarov Ak znenie ceny 1 tovaru zni dopyt po druhom tovare , tieto statky sa nazvaj substitty. Substitun tovary, s tak, ktor s vzjomne zameniten ak cena tovaru x vzrastie , zvyuje sa , za inak nezmenench podmienok, dopyt po tovare y. Dopyt po tovare x pri danch cench sa me zvi v dsledku zvenia ceny substitunho tovaru. Dopyt po tovare x pri danch cench sa me zni v prpade, e sa zvi cena komplementrneho tovaru. Povedzme, e tovar x je automobil a komplementrny tovar je benzn. Ak sa vrazne zvi cena benznu, poklesne dopyt po automobiloch. Ak znenie ceny 1 tovaru zvi dopyt po druhom tovare, tieto statky sa nazvaj komplementrne tovary. Komplementrne tovary s tak , ktor sa spotrebvaj spolone s inm tovarom. Ak cena tovaru x vzrastie, dopyt po tovare y kles, za inak nezmenench podmienok. Dchodok spotrebitea Ak sa zvyuje dchodok spotrebitea , stpa aj dopyt po vine tovarov. Ak sa s rastom dchodku zvi aj dopyt po danom tovare, ide o normlny tovar. Normlny tovar je statok , pre ktor plat, e za inak nezmenench podmienok sa po om pri zven dchodku zvi dopyt.. Ak pri poklese dchodku D po tovare stpne, ide o podradn tovar. Podradn tovar je statok, pre ktor plat , e za inak nezmenench podmienok sa po om pri zven dchodku zni dopyt. Preferencie spotrebitea - s formovan konvenciami, zvykmi, tradciou a spoloenskmi postojmi. Napr. spoloensk trend zdrazovania dobrej kondcie a dobrho zdravotnho stavu priniesol zvenie dopytu po dogingovch spravch, fitnescentrch, vrobkoch zdravej vivy at. Oakvania - smerom do budcnosti ovplyvuj D po danom tovare a slube. Mu sa tka vvoja dchodku, cien a zujmov. V prpade, e spotrebite v najbliom obdob oakva vy dchodok, bude pravdepodobne ochotn kupova viac tovarov a sluieb u v sasnosti. POSUN KRIVKY DOPYTU Pohyby pozd krivky vyvolva zmena ceny danho statku. Tento pohyb predpoklad nezmenen dopyt. Posun krivky nastva pri zmene inch faktorov napr. dchodku, oakvan. Vtedy sa men zkladn vzah medzi cenami a dopytom. Pohyb pozd krivky dopytu vyjadruje vplyv ceny tovaru x na poadovan mnostvo pri nezmenench ostatnch premennch. Zmena v cene substitunch tovarov, v preferencich spotrebitea, v dchodku spotrebitea sa prejav v zmene dopytu po tovare x, teda v posune celej krivky dopytu. Zmenu v dopyte, ktor sa prejavuje posunom krivky dopytu, nemono zamiea sa zmenou poadovanho mnostva, ktor znamen pohyb pozd krivky dopytu t.j. pohyb do inho bodu na tej istej krivke dopytu po zmene ceny. Zmena dopytu ke sa zmen niektor z prvkov ovplyvujcich krivku dopytu. Zmena poadovanho mnostva kupujci kupuj viac tovaru vtedy, ke kles cena tovaru, priom ostatn faktory zostvaj nezmenen.

Aglaia

25

Pohyb pozd krivky vyjadruje prispsobenie sa spotrebitea na zmenu trhovej ceny. Zmena ceny danho tovaru vedie k pohybu pozd krivky D. Posun krivky dopytu doava alebo doprava vyjadruje naopak , prispsobenie sa vonkajm initeom napr. zmena ceny inho tovaru, rast alebo pokles dchodku a i. a vedie k zmenm rovnovnej ceny a rovnovneho mnostva na trhu. 5 FAKTORY OVPLYVUJCE KRIVKU PONUKY A POSUN KRIVKY PONUKY Ponuku ovplyvuj tieto faktory: cena vstupov (cena vrobnch faktorov): znenie cien vstupov vedie firmy k zveniu vyrbanho a ponkanho mnostva pri danch cench, priom sa krivka ponuky posva doprava. Zvenie cien vstupov vedie k tomu, e vroba sa stva menej pralivou pre firmu. ceny alternatvnych statkov: ak vrobca zist, e vroba inch statkov je ziskovejia ch, zni sa jeho ochota vyrba dan tovar. Oakvania: ponkan mnostvo tovarov dnes me zlea na oakvaniach vrobcov smerom do budcnosti. Ak vrobca oakva, e cena tovaru sa v budcnosti zvi bude as dnenej produkcie skladova. To znamen, e v sasnosti sa na trhu objav menej tovarov. poet predvajcich: vekos ponuky me ovplyvni poet vrobcov na trhu. Ak sa na trhu zvi poet programtorov, zvi sa aj mnostvo ponkanch programovch balkov. Technolgia: akkovek zlepenie v technolgich spsobuje posun krivky smerom doprava, pretoe vrobcovia s ochotn ponka vie mnostvo tovarov pri danch nkladoch. regulan opatrenia vldy: regulan opatrenia vldy nepriaznivo psobia na vrobcov. Vplyv regulanch opatren bude potom posva krivku ponuky doava, priom sa zni ponkan mnostvo pri prce, aj mont ochrannch zariaden proti zneisovaniu ovzduia. Pohyb a posun krivky ponuky Pohyb pozd krivky ponuky je vyvolan len zmenou ceny vyrbanho a ponkanho tovaru, priom technolgia, ceny vstupov, ceny alternatvnych statkov, oakvania a rozsah regulanch opatren vldy zostvaj nezmenen. Ak vak nastva zmena v cene vstupov, v cene alternatvnych statkov, v oakvaniach, v pote predvajcich alebo inch faktoroch ovplyvujcich ponuku , cel krivka ponuky sa posva. 6 VON VYRBA TRH A RIEENIE OTZOK: O, AKO A PRE KOHO

Na trhu sa rozhoduje, ak mnostvo tovarov by sa malo vyrba pri uritej cene, aby sa ponkan mnostvo rovnalo poadovanmu mnostvu. Trh poskytuje informciu, pre koho sa maj tovary vyrba tovary kupuj t, ktor s ochotn plati prinajmenom rovnovnu cenu za tovar. Trh indikuje, kto je vrobcom tovarov vetci t , ktor s ochotn ponka tovar za rovnovnu cenu. A napokon trh uruje, ak tovary sa maj vyrba. Krivka ponuky vyjadruje, koko sa mus za tovar zaplati, aby dolo k ponuke tovaru. Na obr. 10 je znzornen situcia, ke sa tovar nebude vyrba. Cena P1, ktor s ochotn spotrebitelia zaplati, je stle ete nedostaton na motivciu vrobcov vyrba dan tovar. Cena P1,

Aglaia

26

najvyia cena, ktor je spotrebite ochotn zaplati , je niia ne P2 minimlna cena, ktor vyaduj vrobcovia na vrobu tovaru. 7 VON TRH A CENOV REGULCIA Von trh znamen, e ceny sa uruj vzjomnm vzahom dopytu a ponuky. Cenovou regulciou sa rozumej vldne opatrenia alebo zkony, ktor zabrauj, aby sa cena prispsobila trhu. Pri cenovej regulci me s o stanovenie minimlnej ceny alebo maximlnej ceny. Cenov strop predstavuje horn limit stanoven pre cenu tovarov. Pri zaveden maximlnych cien maj obchodnci zakzan stanovova vyiu cenu, ne je uren maximlna cena. Maximlne ceny sa zavdzaj v prpade nedostatku tovarov na trhu, ktor by mohol vyvola prli vysok ceny. Cenov strop je nerovnovna cena, ktor vyvolva trhov nerovnovhu medzi poadovanm a ponkanm mnostvom, m vznik trhov nedostatok. Cieom cenovho stropu je zni cenu pre spotrebiteov, cieom zavedenia minimlnej ceny je zvi cenu pre dodvateov. Mnoh krajiny stanovuj minimlne ceny na ponohospodrske vrobky.

Siedma kapitola ELASTICITA DOPYTU A PONUKY Zo zkona klesajceho dopytu vyplva, e ke rastie cena, poadovan mnostvo kles. asto vak iaduce pozna, o koko sa zni poadovan mnostvo, ke cena vzrastie. Pojem elasticita je grckeho pvodu a vyjadruje poddajnos, prunos, citlivos. Ak skmame citlivos poadovanho mnostva na zmenu ceny, uvaujeme s cenovou elasticitou dopytu a vyjadrujeme ju prostrednctvom koeficientu cenovej elasticity dopytu. Koeficient cenovej elasticity dopytu odra vzah medzi percentulnou zmenou poadovanho mnostva a percentulnou zmenou ceny. Elastick dopyt je vtedy, ak koeficient cenovej elasticity dopytu je v ako 1 ale men ako nekoneno.

Neelastick dopyt je vtedy, ak koeficient cenovej elasticity je v ako 0 ale men ako 1.

Aglaia

27

Jednotkov elasticita dopytu je vtedy, ak percentulna zmena poadovanho mnostva sa rovn percentulnej zmene ceny.

Dokonale neelastick dopyt v tomto prpade sa koeficient cenovej elasticity dopytu rovn nule. Pri akejkovek zmene ceny sa poadovan mnostvo nemen. (m vertiklny tvar)

Dokonale elastick dopyt koeficient cenovej elasticity dopytu sa rovn nekoneno. To znamen, e aj minimlna zmena v cene vyvol nekonen zmenu v poadovanom mnostve.

Cenov elasticita dopytu vyjadruje vzah medzi percentulnou zmenou poadovanho mnostva a percentulnou zmenou ceny. Uprednostuje sa spsob, ktor vychdza z priemernho poadovanho mnostva (priemernej ceny). percentulnu zmenu poadovanho mnostva, ceny, potom vypotame ako zmenu v poadovanom mnostve alebo cenu delen priemerom vchodiskovho a konenho poadovanho mnostva.

Aglaia

28

Qd Qd1 + Qd 2 2 ED = P P + P2 1 2 ED = percentulny rast poadovanho mnostva percentulny pokles ceny ED = percentulny pokles poadovanho mnostva percentulny rast ceny Za inak nezmenench podmienok pokles ceny vyvolva rast poadovanho mnostva a rast ceny pokles poadovanho mnostva, v dsledkom oho by mal ma koeficient cenovej elasticity dopytu zporn hodnotu. V ekonomickej terii sa vak stretvame s tm, e sa neuvauje so znamienkom mnus a cenov elasticita dopytu sa uvdza ako kladn slo. Oblkov elasticita sa vzahuje na urit sek krivky vymedzen vchodiskovou a konenou cenou. Pri vpote oblkovej elasticity pouvame vzorec *. Bodov elasticita umouje zisti elasticitu v uritom bode krivky dopytu. Tento vpoet je iaduci vtedy, ke reakcia na zmenu ceny sa prudko men. Qd Qd P Qd ED = = P Qd P P Koeficient elasticity dopytu pre konkrtny bod si meme uri ako vzdialenos bodu od osi Q k vzdialenosti bodu od osi P. Pre statky dlhodobej spotreby plat: veobecne maj vysok cenov elasticitu dopytu Cenov elasticitu dopytu ovplyvuj viacer initele. V krtkom obdob je obvykle cenov elasticita dopytu niia ne v dlhom obdob. Zvenie ceny obvykle neodrad pravidelnch konzumentov kvy od jej nkupov. V krtkom obdob sa vak zrejme zmen sprvanie tch spotrebiteov, pre ktorch kva je nenahraditen, a t zrejme obmedzia svoju potrebu ihne alebo v krtkom intervale. Cenov elasticita dopytu je vyia v dlhom obdob ne v kratom obdob. Pri priamej elasticite dopytu skmame vzah medzi zmenou ceny a poadovanho mnostva uritho statku, pri krovej elasticite skmame vzah medzi cenou jednho statku a zmenou poadovanho mnostva inho statku. Reakcia na zmenu ceny zvis od vzjomnho vzahu statkov. Ak s statky vzjomne zameniten ide o substitty, potom cena statku y vedie k rastu poadovanho mnostva statku x Epx>0. ak sa statky dopaj, ide o komplementrne statky, potom rast ceny statku y vyvol pokles poadovanho mnostva statku x a Edxpy <0 substitty. me nasta i prpad, e zmena ceny statku y nijako neovplyvn poadovan mnostvo statku x. v tomto prpade medzi statkami neexistuje iadna vzba, ide o nezvisl statky, Edxpy =0..

Aglaia

29

Qd x Qd x1 + Qd x 2 2 Edxpy = Py Py1 + Py2 2 Edxpy = percentulna zmena poadovanho mnostva statku x Percentulna zmena ceny statku y Elasticita dopytu umouje pozna vplyv cenovch zmien na celkov prjem. Zmena ceny nevedie k jednoznanej zmene celkovho prjmu. Znenie ceny me vyvola tak zvenie celkovho prjmu, ako aj jeho znenie. Me nasta situcia, e celkov prjme sa nezmen. Ak pri poklese ceny celkov prjem rasti, pri raste ceny celkov prjem kles, ie ak zmena ceny vyvol opan zmenu v celkovom prjme, ide o elastick dopyt a ED>1. Ak pri raste ceny celkov prjem rastie, pri poklese celov prjem kles, ie ak zmena ceny spsob zmenu celkovho prjmu v rovnakom smere, ide o neelastick dopyt ED<1. Ak sa pri raste, ako aj pri poklese ceny celkov prjem nemen, ide o prpad jednotkovej elasticity. Ke ide o elastick dopyt, pre firmy je zaujmav zni ceny, lebo celkov prjmy rast. ELASTICITA PONUKY Cenov elasticita ponuky odra zvislos zmeny ponkanho mnostva od zmeny ceny. ak cena rastie, rastie ponkan mnostvo ak cena kles, kles aj ponkan mnostvo. Pri priamej elasticite ponuky, podobne ako pri priamej elasticite dopytu rozliujeme Elastick ponuka je vtedy, ak nekoneno >Es>1, % zmena Qs > % zmena P, Neelastick ponuka ak 0<Es<1; % zmena Qs < % zmena P, Jednotkov elasticita ponuky ak Es=1; % zmena Qs=% zmene P. Nulov elasticita ponkan mnostvo sa nemen bez ohadu na zmenu ceny. Ide o dokonale elastick dopyt. Nekonen elasticita, ktor, naopak odra situciu, ke aj minimlna zmeny ceny vedie k nekonenej zmene ponkanho mnostva. Ide o dokonale neelastick ponuku. K initeom, ktor ovplyvuj cenov elasticitu ponuky patria: klimatick podmienky, dostupn technolgie, druhy statkov, existencia vonch inputov. Faktor asu je mimoriadne vznamn sir pochopen vplyvu zmeny ceny na ponkan mnostvo. V ultrakrtkom obdob ani vrazn zmena ceny neme ovplyvni ponkan mnostvo (nulov elasticita). V krtkom obdob je cenov elasticita ponuky nulov, v dlhom obdob je ponuka elastick a nekonene elastick. Touto problematikou sa zaoberal A. Marshall. Pri krovej elasticite ponuky sa skma vzba medzi zmenou ceny jednho statku a zmenou ponkanho mnostva inho statku. Dchodkov elasticita Dchodkov elasticita odra vzah medzi percentulnou zmenou dchodku a percentulnou zmenou poadovanho mnostva. Ak percentulna zmena v poadovanom mnostve je via ne percentulna zmena dchodku, ide o elastick dchodok a elasticita dchodku je via ako 1.

Aglaia

30

Ak percentulna zmena v poadovanom mnostve je menia ne percentulna zmena dchodku, ide o neelastick dchodok a elasticita dchodku je menia ako 1. V prpade, e percentulne zmeny s toton, ide o jednotkov dchodkov elasticitu a elasticita dchodku sa rovn 1. S rastcim dchodkom kles zujem o urit statky. Vtedy hovorme o negatvnej dchodkovej elasticite. Statky s pozitvnou dchodkovou elasticitou predstavuj normlne statky, tieto normlne statky, pri ktorch je dchodkov elasticita via ako 0 alebo menia ako 1, oznaujeme ako nevyhnutn statky, ktorch dchodkov elasticita je vyia ako 1 charakterizujeme ako luxusn statky. Statky s negatvnou dchodkovou elasticitou predstavuj inferirne, podradn statky, ke zvenie dchodku nevyvol iadnu zmenu v poadovanom mnostve, take dchodkov elasticita je nulov.

Ernst Engel sformuloval zkon, e m je jedinec, nrod chudobnej, tm vie percento svojich dchodkov mus venova na zachovanie svojej fyzickej existencie, priom najv podiel dchodkov vynaklad na potraviny. alej sformuloval zkon, e podiel vdavkov venovanch na oatenie je pribline stle rovnak bez ohadu na vku dchodku, podiel vdavkov na bvanie, krenie a osvetlenie sa nemen bez ohadu na vku dchodkov a podiel ostatnch vdavkov (vzdelanie, zdravie) s rastcim dchodkom rasti. Daov elasticita Daov elasticita sa uruje zo vzjomnho vzahu medzi percentulnou zmenou ponkanho mnostva a percentulnou zmenou dan. Tak ako v prpade priamej elasticity dopytu sa uvauje s absoltnymi hodnotami. SKLON A CENOV ELASTICITA Z tvaru krivky dopytu, ponuky mono vyvodi jej elasticitu. Plochejia krivka odra vyiu elasticitu. Elasticitu nie je mon zamiea so sklonom krivky. Sklon odra absoltnu zmenu v cene a mnostve. Sklon meme vypota zo vzahu: absoltna zmena ceny k absoltnej zmene mnostva, o mono zapsa: P . V prpade, e obe veliiny sa menia v rovnakom smere, krivka m pozitvny Q sklon, ak sa menia v opanom smere, krivka m negatvny sklon. Nekonen sklon akejkovek zmeny ceny bez vplyvu na mnostvo. Sklon =

Aglaia

31

Pre sklon krivky dopytu a sklon krivky ponuky plat: sklon krivky ponuky je pozitvny a sklon krivky dopytu je negatvny. sma kapitola EKONOMICK SPRVANIE SPOTREBITEA A VYTVARANIE DOPYTU Teoretickm vchodiskom je neoklasick ekonmia, predovetkm teria hraninej uitonosti. H. Gossen v roku 1854 sformuloval zkladn princpy terie uitonosti. S znme ako tri Gossenove zkony. ROVNOVHA SPOTREBITEA Spotrebite vstupuje na trh so zmerom nakpi tovary a sluby na uspokojovanie svojich potrieb. Jeho cieom je maximalizova uitonos, ktor mu spotreba statkov prina. Spotrebite pri rozhodovan o tom, ktor statky nakpi, dva do pomeru dve veliiny: uitonos, ktor mu prina spotreba a obe t. j. pean vdavky, ktor vynaklad pri kpe tovaru. Uitonos vyjadruje pocit nedostatku, pocit uspokojenia jeho potrieb. Je to subjektvna kategria, rzni spotrebitelia mali pociova spotrebu uritho statku ako rovnako uiton. Znamen to, e rovnakmu tovaru mu rzni spotrebitelia pripisova rznu uitonos. iaden tovar nie je uiton sm o sebe, mus by uiton pre niekoho konkrtneho, mus njs svojho spotrebitelia, ktor si ho kpi. Celkov uitonos je dan celkovm uspokojenm potrieb. Zvis od mnostva spotrebvanch statkov, od ich kvality a od miery akou s schopn potreby spotrebiteov uspokojova. Vyplva so subjektvneho vzahu spotrebitea k tovaru. Vo veobecnosti plat, e celkov uitonos rastie s rastcim mnostvom spotrebovanho tovaru. Hranin uitonos vyjadruje vzjomn vzah medzi uitonosou a mnostvom tovaru, ktor tto uitonos prina. Hranin uitonos vyjadruje, o koko vzrastie celkov uitonos, ak sa mnostvo spotrebvanch statkov zvi o jednotku. MU zvis od: 1. vznamu a intenzity potreby, ak s nae potreby naliehav, potom kad jednotka statku prinesie pomerne vek MU. 2. disponibilnho mnostva spotrebovanch statkov, m je statok vzcnej, tm vyia je jeho hranin uitonos.

Aglaia

32

Hranin uitonos s rastom mnostva spotrebovanch statkov kles. Najvzcnejia je vdy prv jednotka statku, kad alia m pre spotrebitea men vznam. Statok (mnostvo) Celkov uitonos Hranin uitonos (Q) (TU) (MU) 0 0 1 5 5 2 8 3 3 11 2 4 12 1 5 12 0 Rovnovhu spotrebitea vyjadrme tak, e spotrebite dva do pomeru uitonos a cenu. MUa = rovnovha Pa Rovnovhu dosiahneme pri takej kombinci, pri ktorej nastva rovnos medzi pomermi hraninch uitonost jednotlivch statkov a ich cenou, o vyjadrme vzahom: Mu A MU B MU N = = . Rovnovhu spotrebitea ovplyvuj zmeny cien. Rast cien PA PB PN ktorhokovek statku spsob, e jeho MU vo vzahu k jeho cene bude menia ako MU ostatnch statkov. Indiferenn analza a rovnovh spotrebitea Indiferenn analza (Pareto) vychdza z predpokladu, e spotrebite je schopn uitonos jednotlivch statkov porovnva a posdi. Ide o ordinalistick prstup. Spotrebite je schopn rozhodn, ktor kombincia spotrebvanch statkov je pre neho najuitonejia, ktor menej uiton. Kombincie, ktor prinaj spotrebiteovi rovnak uitonos, bez ohadu na vekos dchodku, leia na tzv. indiferennej krivke. V terii dopytu rozliujeme dva prstupy: a) kardinlny: ktor vychdza zo schopnosti spotrebitea mera uitonos a opiera sa o tri Gossenove zkony. b) Ordinlny: zo schopnosti spotrebitea vychdza zaradi spotrebvan statky poda dleitosti a preferenci. Body leiace na indiferennej krivke s kombincie spotreby, ktor predstavuj rovnak uitonos. Ak existuje kombincia s vyou uitonosou, le nad krivkou a naopak, ak niektor kombincia le pod krivkou, prina spotrebiteovi meniu uitonos. Kad kombincia le na niektorej indiferennej krivke. Sie indiferennch kriviek sa nazva Indiferenn mapa. Indiferenn krivky sa vzauj od bou 0 a nikdy sa nepretn. Pomocou indiferennej analzy meme odvodi aj rovnovhu spotrebitea, ak do indifernnej mapy zakreslme dchodkov obmedzenie, a to v podobe dchodkovej priamky. Dchodkov priamka spotrebite nakupuje za svoj obmedzen dchodok bu len statok A, alebo len statok B. spojnica dvoch krajnch monost nm ur dchodkov priamku BL. Dchodkov priamka je mnoina nekonene vea bodov. Kad bod je kombinciou statkov X a Y, priom vetky body maj spolon to, e spotrebite m na to, aby vetky tie kombincie kpil. Rovnovha spotrebitea nastva v dotykovom bode indiferennej krivky a dchodkovej priamky v bode. Vtedy spotrebite maximalizuje svoju uitonos a vyd cel svoj dchodok.

Aglaia

33

Ak by sa spotrebite nachdzal v bode nad lniou dchodku, spotrebval by viac, ako mu jeho obmedzen dchodok dovol. Bod, leiaci pod bodom rovnovhy, vyjadruje situciu, ke spotrebite nevyuva cel svoj dchodok na spotrebu a nemaximalizuje svoju uitonos v prslunom obdob. Rovnovha spotrebitea zvis od vky dchodku a cien statkov a sluieb. Zmena dchodku spsob posun dchodkovej priamky. Zvenie dchodku ju posva doprava hore a znenie dchodku doava dole. Zmena cien spsobuje zmenu sklonu dchodkovej priamky. Pokles ceny statku umouje nakpi vie mnostvo tohto statku a lnia dchodku sa posva. V oboch prpadoch nastva zmena rovnovhy spotrebitea.

Ke sa zvi dchodok spotrebitea, men sa dchodkov priamka a posva sa rovnobene hore. Men sa rovnovha spotrebitea, ktor vznikne v bode E1 (pri vyom dchodku spotrebite me spotrebova vie mnostvo statkov). Pri niom dchodku sa dchodkov priamka posva doava a bod rovnovhy spotrebitea je v E2, o znamen, e pri niom dchodku spotrebva menie mnostvo statkov. Ke cena kles, men sa sklon dchodkovej priamky na Ba1a, bod rovnovhy nastva v bode E1, o znamen, e spotrebite si bude kupova viac statku A. Ide o klesajcu krivku, ktor vyjadruje zkon klesajceho dopytu, pri klesajcej cene, spotrebite poaduje vie mnostv statkov a pri rastcej cene menie mnostv. Zmena ceny spsobuje pohyb po krivke dopytu. Substitun a dchodkov efekt Zmena ceny je initeom, ktor spsobuje pohyb po krivke dopytu. Dopyt sa pritom nemen. Pohyb po krivke je prejavom dchodkovho efektu, me by kladn alebo zporn. Statky lenme na nevyhnutn, menejcenn a luxusn. Nevyhnutn, ktor poadujeme pri kadej rovni dchodku, menejcenn, ktorch spotreba rastie s poklesom

Aglaia

34

dchodku a luxusn, ktorch spotreba rastie s rastom dchodku. Dchodkov efekt vyjadruje skutonos, e za rovnak dchodok si meme kpi vie mnostvo statkov, alebo naopak, menie mnostvo statkov. Zmena dopytu, posun krivky dopytu, spsobuj zmeny vetkch vrobnch faktorov okrem zmeny ceny danho tovaru. Rast dchodku posva krivku dopytu vpravo a umouje nakpi vie mnostvo statkov. Posuny vyvolan zmenami vekosti dchodku nie s pri vetkch statkoch rovnak. Menia citlivos je pri tovaroch uspokojujcich nevyhnutn ivotn predpoklady, ale pri luxusnch statkoch je zmena dopytu vrazne vyia. Posun krivky me nasta aj vplyvom substitunho efektu, pri ktorom rozliujeme tri skupiny statkov, a to statky substitty a neutrlne alebo zvisl statky. Ak statky A a B s substitty, potom zmena ceny statku A vyvol pohyb po krivke dopytu tohto statku a sasne posun celej krivky dopytu statku B. ak vzrastie cena statku A, as spotrebiteov uprednostn spotrebu substitty, o znamen presun peanch prostriedkov na spotrebu statku B a posun celej krivky doprava. Substitun efekt je potlaen, ak neexistuj iadne substitty a pri komplementrnych statkoch. INDIVIDULNY, TRHOV A AGREGTNY DOPYT Individulnym dopytom rozumieme dopyt jednotlivho spotrebitea o uritom tovare. Trhov dopyt dostaneme ako set mnostiev tovaru, ktor bud poadova vetci spotrebitelia. Trhov krivka dopytu je set individulnych dopytov pri danej cene. Agregtny dopyt je dopyt vetkch kupujcich po vetkch tovaroch a slubch. Dostaneme ho ako agregciu trhovch dopytov na vetkch iastkovch trhoch.

Deviata kapitola TERIA VROBY A VYTVRANIE PONUKY Firma je subjekt, ktor produkuje statky a poskytuje sluby. Firma mus by aktvna v oblasti inovci a zohadni individulne poiadavky spotrebiteov. Draz sa kladie na optimlne vroby, zniovanie vrobnch nkladov a vytvrania novch foriem podnikania. Firmy ako vrobcovia nakupuj vrobn zdroje, aby vyrobili produkciu, ktor bud ponka a predva domcnostiam spotrebiteom. Firmy vytvraj ponku na trhu statkov a sluieb. Plat, e ponuka vyjadruje vzah medzi cenou a mnostvom vyrbanho a ponkanho tovaru. VYMEDZENIE POJMU PONUKA A CIELE FIRMY Ponukou rozumieme objem produkcie, mnostvo statkov a sluieb, ktor sa dodvaj na trh s cieom ich predaja za dan cenu.

Aglaia

35

1. individulna ponuka je mnostvo jednho tovaru alebo sluby, ktor ponka jeden subjekt 2. trhov ponuka je mnostvo tovarov alebo sluieb, ktor ponkaj vetky vyrbajce subjekty pri danej cene, mnostvo jednho tovaru alebo sluby, ktor dodvaj na trh vetci vrobcovia odvetvia. 3. agregtna ponuka znamen mnostvo vetkch tovarov a sluieb, ktor na trh dodvaj a ponkaj vetky subjekty pri danej cene. Z asovho hadiska mono ponuku leni: a) vo vemi krtkom obdob: neme vrobca zareagova zvenm mnostva pouitch vrobnch faktorov. Ponkan mnostvo produkcie sa nemen, ale men sa cena. b) v krtkom obdob: sa ponuka me meni. Vrobn kapacita (vekos, kvalita) sa nemen, ale me sa meni aspo jeden variabiln vrobn faktor. c) v dlhom obdob: sa men ponuka ete vraznejie. Men sa mnostvo vetkch vrobnch faktorov, m sa zvyuje vrobn kapacita, ale nemen sa kvalita vroby, rove techniky. d) vo vemi dlhom obdob: sa zvyuje ponuka najvraznejie, a to na zklade zvenia rovne vyuvanej techniky a technolgie. Ke firmu chpeme ako podnikatesk subjekt, jej zkladnm cieom ako vrobcu je maximalizcia ziskov. Tento cie me firma dosiahnu takto: maximalizciou, zvovanm objemu vyrobenej produkcie minimalizciou, zniovanm nkladov pri vrobe. hlavn faktory ovplyvujce ponuku s: ceny vrobnch faktorov (nklady firmy) celkov prjem firmy TR = Px . Q zisk firmy ako rozdiel medzi celkovmi prjmami a celkovmi nkladami. m niia bude ceny vrobnch faktorov, tm vy bude zisk. TR ide o celkov pean prjem firmy, ktor vznikne realizciou vyrobenej produkcie. Zisk Z firmy bude tm vy, m niie bud TC, m vyie bud TR firmy. Funkcia ponuky: Sx = f(TC, TR, zisk). PRODUKN FUNKCIA IYOKVANTY A ROZPOTOV FUNKCIA Firma je subjektom trhu, ktor mus opakovane voli urit kombinciu vrobnch faktorov. Nkup vrobnch faktorov predstavuje pre firmu vyroben nklady a realizovan produkcia , celkov prjem firmy. Rozdiel medzi nimi je zisk, itok z realizovanej produkcie. Firma sa rozhoduje: - o bude vyrba a v akom mnostve - ak kombinciu vrobnch faktorov pri vrobe pouije Kad vroba je vzahom medzi vstupmi a vstupmi. Produkn funkcia: Q = f(F1+F2+.....+FN) Q = objem produkcie F1, F2, FN = vrobn faktory

Aglaia

36

Objem produkcie je vstup a pouit vrobn faktory s vstupom. Produkn funkcia sleduje vzah medzi vstupom a pouitmi vstupmi. Za predpokladu, e vychdzame z existencie troch zkladnch vrobnch faktorov, a to K kapitl, L prca, A pda m produkn funkcia m tvar: Q = f(K, L, A), najastejie sa pouva dvojfaktorov produkn funkcia Q = (K, L). Produkn funkcia vyjadruje vzah medzi celkovm objemom vroby a pouitmi vstupmi pri danej rovni techniky a technolgie a danom asovom hadisku. Zvis predovetkm od: 1. technickej rovne kapitlovch statkov 2. pouvanej technolgie 3. spsobu riadenia 4. kvality prce, .... Celkov produkt TP a hranin produkt MP Celkov produkt (TP) je mnostvo produkcie, ktor vznikne pouitm celkovho mnostva vrobnch faktorov t. j. outputov, ktor zvis predovetkm od 1. mnostva pouitch VF, 2. kombinci VF. Celkov produkt m rastcu tendenciu a znamen, e s rastom objemu zapojench vrobnch faktorov rastie jeho rove. Efektvnos kadej alej pouitej jednotky vrobnho faktora, hranin produkt.

Priemern produkt (AP) meme odvodi z celkovho produktu. AP sa rovn celkovmu produktu vydelenmu potom jednotiek vstupu. Hranin produkt (MP) je prrastok celovho produktu vyprodukovan zvenm mnostva jednho vrobnho faktora o jednu jednotku. Hranin produkt m klesajcu tendenciu. To znamen, e kad alia pouit jednotka variabilnho vstupu prina men a men prrastok k celkovmu produktu.

Hranin produkt sa vzahuje na kad vrobn faktor. a) hranin produkt kapitlu je prrastok celkovho produktu vyvolan rastom vrobnho faktora kapitl o jednotku, pri zachovan podmienok ceteris paribus.

Aglaia

37

b) hranin produkt prce je prrastok celkovho produktu vyvolan rastom vrobnho faktora prca o jednu jednotku. c) hranin produkt pdy je prrastok celkovho produktu vyvolan rastom vrobnho faktora o jednotku. Pri repektovan zkona klesajcich vnosov potom hovorme o zkone klesajceho hraninho produktu. Optimlna kombincia je potom tak pomer medzi vrobnmi faktormi, pri ktorom sa hranin produkty jednotlivch vrobnch faktorov vo vzahu k ich cenm rovnaj. MPK MPL MPA = = PK PL PA TECHNOLOGICK OPTIMUM FIRMY. EKONOMICK OPTIMUM FIRMY Rznu kombinciu vrobnch faktorov je mon dosiahnu rovnakmi vstupmi, ktor leia tieto rovnak vstupy na tej istej krivke, ktor m tvar klesajcej krivky a nazva sa izokvanta (IQ). Kad bod vyjadruje rovnak objemu produkcie pri rznej kombincii pouitch vrobnch faktorov. Izokvanta je krivka vyjadruje rovnak objem produkcie, ktor je vyprodukovan rznou kombinciou vrobnch faktorov. Jednotliv izokvanty sa od seba lia vekosou objemu produkcie. Firma svoje nklady rozdeuje medzi rzne vrobn faktory. S to nklady, ktor rast s rastom objemu produkcie. Ide o variabiln nklady. Nklady firmy meme vyjadri na zklade rozpotovej funkcie alebo izokasty t. j. iary rovnakch nkladov. Kad bod na izokaste znamen rovnak rove. Kad bod na izokaste znamen rovnak rove celkovch nkladov. Bod rovnovhy vrobcu v bode E, v bode E dotyku izokvanty s izokostou. Je to bod, v ktorom sa dosahuje maximlna rove produktu pri minimlnych nkladoch. Ide o technologick optimom firmy, ie o tak kombinciu vrobnch faktorov, ktor prina firme najvy mon vstup pri minimalizci vrobnch nkladov a vrobcov nemohol voli lepie.

Celkov prjmy (TR) predstavuj celkov prean prjem, ktor firma zska realizciou tovaru. Meme ho vypota ako: TR = P. Q. Celkov prjem pri dokonalej konkurencii je funkciou jednej premennej, mnostva produkcie predanej na trhu. Krivka celkovho prjmu s rastom objemu realizovanej produkcie rastie.

Aglaia

38

S rastom vroby rast aj celkov nklady firmy. Krivka celkovch nkladov bude ma rastci priebeh a vyjadruje zvislos mnostva vyrobenej produkcie od mnostva pouitch vrobnch faktorov. Firma vyrba, tm vyie bud jej vrobn nklady. Porovnanm celkovch nkladov s celkovmi prjmami firmy je celkov zisk firmy. Najv rozdiel medzi celkovmi nkladmi a celkovmi prjmami. Bude hada ekonomick optimum firmy, maximlny zisk

Ekonomick optimum firmy

VYTVRANIE INDIVIDULNEJ PONUKY FIRMY Ak chceme odvodi individulnu ponuku firmy, musme uvaova o zmene cien na trhu. Cena v podmienkach dokonalej konkurencie je nezvisl od ponuky jednej firmy. Me sa vak meni v svislosti s rastom trhovho dopytu po tovaroch a slubch. Za predpokladu, e dopyt po uritom tovare rastie, rastie aj jeho cena. Pri rznych cench firma ponka rzne mnostv tovarov. Krivka individulnej ponuke je mnoina bodov rovnovhy firmy pri rznych trhovch cench. Krivka individulnej ponuky je potom rastcou asou krivky hraninch nkladov. Set uritho objemu tovaru, ktor pri rznej rovni cien s ochotn ponka vetci vrobcovia tohto tovaru, nazvame trhovou ponukou. Stom vetkch trhovch ponk dostaneme agregtnu ponuku, ktor predstavuje sumu vetkho ponkanho tovaru na agregtnom trhu pri danej cene. Agregtna ponuka je teda stom vetkch trhovch ponk a tie s stom vetkch trhovch ponk a tie s stom vetkch individulnych ponk.

Aglaia

39

Desiata kapitola LOHA A FUNKCIA VLDY V PODMIENKACH GLOBALIZCIE V NOVEJ TRHOVEJ EKONOMIKE

KOEXISTENCIA RZNYCH PRSTUPOV K LOHE TRHU A VLDY Predstavitelia liberlnych, neoliberlnych, neokonzervatvnych kl chpu trhov systm ako systm, ktor zabezpeuje optimlnu alokciu zdrojov, je vntorne stabiln, spt s iniciatvou, podnikavosou, prunosou, efektvnosou, adaptabilitou, tvorivosou. Je to systm, v ktorom individulne zujmy prispievaj k zabezpeeniu celospoloenskch zujmov. Je to systm schopn zabezpei blaho jednotlivca aj spolonosti. Dan vnmanie trhovho systmu vedie k preferovaniu samoregulanho psobenia trhovho mechanizmu a k odmietaniu zsahov vldy do ekonomiky. Zsahy vldy do ekonomiky sa povauj za odliv, pretoe sneinn, demotivan, neefektvne a v konenom dsledku naraj fungovanie trhu a ved k prehlbovaniu nerovnovnych situci. Vlda zlyhva, priom k najastejm zlyhaniam vldy priraujeme: plytvanie a neefektvne vyuvanie obmedzench zdrojov proklamovanie verejnho zujmu

Aglaia

40

uprednostovanie pragmatickho rieenia problmov pred dlhodm koncepnm rieenm. minimalizciu silia a maximalizciu agendy asov oneskorenie Trh sm doke vyriei problmov situcie. Druh prstup je zaloen na predstave o opodstatnenosti zsahov vldy do ekonomiky. Potreba vytvra podmienky na innejie fungovanie neviditenej ruky na trhu, vymedzenie pravidiel hry, zabezpeenie kontroly ich dodriavania, potreba vytvra podmienky n aefektvnu alokciu zdrojov, vyli neiadce aktivity, korigova externality, ochraova vlastncke prva a postihova v prpade nadobudnutia neopodstatnench vlastnch prv, potreba zabezpei ochranu slobodnch rozhodnut. Skutonosti, ktor vyvolvaj potrebu zsahov vldy do ekonomiky, sa prezentuj ako zlyhania trhu. Tret prstup: vychdza z premisy, e trh aj vldy funguj na inch zkladoch. Nosn lohy trhu Nosnou lohou trhu je zabezpei o najefektvnejiu alokciu vzcnych zdrojov. Rastie okruh zdrojov, ktorch zsoby sa zniuj. Pre podnikatesk subjekty z toho vyplva loha zvldnu vysoko finanne nron abu zdrojov z ako dostupnch lokalt, hada in alternatvne monosti zhodnotenia vzcnych zdrojov. Vynaloi znan finann prostriedky na vskum, vvoj a aplikciu novch progresvnych technolgi, ktor doku vytvori rovnak objem produkcie, ale pri vrazne hospodrnejom nakladan so vzcnymi zdrojmi. Finann nronos vedie k potrebe vytvra prun vzby medzi podnikmi, nov organizan truktry, kls draz na spoluprcu firiem. Globlne konkurenn prostredie na jednej strane vytvra priestor na realizciu vysoko kvalitatvne nronch produktov, na druhej strane vyluuje z trhu tie podnikatesk subjekty, ktor sa nedoku prispsobi novej situci. alou vznamnou lohou trhu je poskytova informcie subjektom trhu. Trh dva odpove na zkladn otzky ekonmie o a kde sa bude vyrba, ak kombincia vrobnch faktorov je najefektvnejia, ako aj pre koho sa bude vyrba. K nosnm lohm vldy v rmci novej ekonomiky mono zaradi: a) zabezpei rozvojpilierov novej ekonomiky: rozvoj vedeckp-vskumnej zkladne rozvoj kolstva rozvoj infratruktry, infratruktrnych zariadan b) vytvori otvoren a flexibiln podnikatesk prostredie: vytypova nstroje, ktor mu inne pomc podnikateskm subjektom vytvori funkn intitcie, ktor zabezpeia akceptovanie pravidiel c) zefektvni innos vldneho sektora zabezpei digitalizciu vldneho sektora, vyuva experimenty vo virtulnom svete, obsadi pozcie vo vldnom sektore.

Aglaia

41

Mono uvies zabezpeenie rozvoja vedy, vskumu a vzdelania. Rozvoj vskumu, vedy, vzdelania, ale aj inch oblast nie je relny bez modernej a efektvnej infratruktry, potaovch a informanch technolgi, bez zapojenia do celosvetovej komunikanej siete, co optovne vyvolva potrebu vekho mnostva finannch prostriedkov. Je vak lohou vldy tieto prostriedky zabezpei a najm efektvne vyui. J. Sachsa tvrd, e v zabezpeen tchto loh je vlda nenahraditen. Menej vznamn s vak aj alie lohy ktor sa prezentuj ako tradin lohy vldy. Zabezpeenie vonkajej a vntornej bezpenosti, spravodlivos, legislatvny a kontrolnch mechanizmov.

Jedensta kapitola NKLADY A PRJMY FIRMY. ZISK FIRMY utopen nklady a alternatvne nklady Utopen nklady: rozumieme pod nimi nklady, ktor sme vynaloili v minulosti a z hadiska nho sasnho rozhodnutia s irelevantn, s utopen. Alternatvne nklady: nklady obetovanej prleitosti: rozumieme pod nimi vetky pean i nepean itky, ktor sme museli obetova, ke sme sa rozhodli zvoli si urit rieenie. ZISK FIRMY Cieom kadho ekonomickho subjektu je kona tak, aby dosialo najvy itok. Primrnym cieom firmy je maximalizcia zisku. Zisk je hlavn faktor, ktor motivuje firmy, aby podnikali, vyrbali tovar, o ktor maj spotrebitelia zujem. Vo veobecnosti mono celkov zisk chpa ako rozdiel medzi celkovmi prjmami, ktor zska z realizcie produkcie a celkovmi nkladmi, ktor s s vrobu danho objemu produkcie spojen. TP= =TR-TC V zvislosti od toho, ak nklady s pri vpote zisku zohadnen, meme potom rozli viacero foriem zisku. Ekonomick zisk: pri vpote ekonomickho zisku uvaujeme s ekonomickmi nkladmi na vrobu produkcie. Ekonomick nklady s stom explicitnch (pean nklady, ktor

Aglaia

42

pri vrobe produkcie vznikn) a implicitnch nkladov (nklady firmy, ktor nevznikaj v peanej forme a s spojen s pouitm vlastnch zdrojov). tovn zisk: berie do vahy tie nklady, ktor s zachyten v tovnch vkazoch, explicitn nklady. Normlny zisk: vyjadruje nklady obetovanej prleitosti, alternatvne nklady vlastnch zdrojov firmy, ktor firma pouva pri vrobe (kapitl, pda). Normlny zisk je teda sasou ekonomickch nkladov firmy vo forme implicitnch nkladov vroby. ASOV ROZLENIE NKLADOV FIRMY Krtkym obdobm rozumieme obdobie, v ktorom s niektor nkladov poloky firmy dan, ie ich firma neme meni ich vekos. Dlh obdobie bude tak dostatone dlh obdobie na to, aby firma mohla meni vekos vetkch svojich nkladovch poloiek. Analzu nkladov firmy budeme leni na analzu z krtkodobho hadiska a na analzu z dlhodobho hadiska. Z krtkodobho a dlhodobho hadiska budeme leni tri druhy nkladov a to: priemern, celkov a hranin.

ANALZA NKLADOV FIRMY Z KRTKODOBHO HADISKA Celkov nklady (TC) vetky nklady, ktor firma vynalo na vrobu. lenme ich na variabiln a fixn. Fixn celkov nklady (TFC) nemenia sa s objemom produkcie. Vznikaj pred tm, ako sa zane s vrobou (nkup budov, njomn). Funkcia je kontantn.

Variabiln celkov nklady (TVC) vyjadruj tie nkladov poloky vroby, ktorch vekos zvis od objemu vroby, menia sa s objemom vroby (nklady na materil, nklady na mzdy zamestnancov, ktor s priamo zapojen do vroby). Funkcia je rastca.

Aglaia

43

Celkov nklady (TC) vypotame ako set fixnch a variabilnch nkladov. TC=TFC+TVC

Priemern celkov nklady s to nklady, ktor vznikn pri vrobe jednotky produkcie.

Priemern fixn nklad (AFC) s to fixn nklady, ktor pripadn na jednotku produkcie. AFC=TFC/Q Tto funkcia je po celej asti svojho priebehu klesajca. TFC, ktor firma vynaloila pred zaatm vroby, sa s rastom objemu vroby rozpotavaj na stle v objem vroby a s jeho rastom s teda stle niie.

Priemern variabiln nklady (AVC) TCV pripadajce na jednotku produkcie. Vypotaj sa: AVC=TVC/Q

Priemern celkov nklady (ATC) pripadajce na jednotku produkcie vypotame ako: ATC=TC/Q. Priemern celkov nklady vypotame ako set ATC = AFC+AVC. V tejto funkcii bude dominova klesajci charakter. Pri vych objemoch vroby vak prevldne rastci charakter AVC, z oho zane funkcia rs.

Aglaia

44

Firma nemus maximalizova svoj zisk, pri minimlnych ATC. Na to, aby sme dokzali zisti, pri akom objeme vroby firma maximalizuje svoje zisky, je potrebn, aby sme porozumeli kategri hraninch nkladov. Hranin nklady v krtkom obdob (MC) definujeme ich ako prrastok celkovch nkladov, ktor firme vznikne pri zven objemu vroby o jednotku. TC MC= . Pri nich objemoch vroby bud hranin nklady klesa, nsledn vak Q zan rs.

Funkcia hraninch nkladov pretna funkciu priemernch celkovch nkladov v minime priemernch celkovch nkladov. ANALZA NKLADOV FIRMY Z DLHODOBHO HADISKA, OPTIMLNA VEKOS VROBNEJ KAPACITY, SPORY Z ROZSAHU Z dlhodobho hadiska neexistuj FC, ie vetky nkladov poloky s pre firmu variabiln. Prve rozhodovanie firmy o optimlnom objeme vrobnch kapact je rozhodnutm, ktor patr z dlhodobho hadiska ku kovm. Firma si me zvoli pri akej vekosti vrobnch kapact sa rozhodne vyrobi objem produkcie, o ktorom predpoklad, e ho bude schopn na trhu zrealizova. Optimlna vekos vrobnej kapacity bude potom t, ktor firme umon pre dan predpokladan objem vroby dosiahnu najniie priemern celkov nklady. Proces rozhodovania firmy o optimlnom objeme vroby kapact znzoruje funkcia dlhodobch priemernch celkovch nkladov. Tto funkcia vznik obalenm krtkodobch funkci priemernch celkovch nkladov pre vetky alternatvne objemy vrobnch kapact, preto sa niekedy zvykne oznaova aj ako obalov funkcia.

Aglaia

45

spory z rozsahu, rastce vnosy z rozsahu: vroba sa vom rozsahu, pri vych stupoch vrobnch kapacitch umouje pokles priemernch celkovch nkladov. Kontantn vnosy z rozsahu: s s nimi spojen niektor typy vroby. Znamenaj, e minimlne priemern celkov nklady s pri rznej rovni vrobnej kapacity rovnak. Klesajce vnosy z rozsahu: zodpovedaj vekosti vrobnch kapact v rastcej asti priebehu funkcie dlhodobch priemernch celkovch nkladov. Dlhodob celkov nklady: priebeh LTC zvis od toho, i sa pri rznych objemoch vroby dosahuj rastce, kontantn, alebo klesajce vnosy z rozsahu. Dlhodob hranin nklady: vyjadruj prrastok nkladov, ktor nastane pri zven objemu produkcie o jednotku z dlhodobho hadiska. PRJMY FIRMY Prjmy firmy: vo veobecnosti pod nimi rozumieme pean prostriedky, ktor firma zska realizciou svoje produkcie. Celkov prjem (TR) ako pean sumu, ktor firma zska realizciou celkovho objemu svojej produkcie. TR=Q.P; V podmienkach dokonalej konkurencie sa cena s objemom realizovanej produkcie nemen, bude funkcia celkovho prjmu linernou funkciou.

Celkov prjem firmy na dokonale konkurennom trhu V podmienkach nedokonalej konkurencie sa cena s objemom realizovanej produkcie men, bude priebeh funkcie celkovho prjmu zvisie od elasticity dopytu po jej produkci.

Priemern prjem (AR) je prjem, ktor firma zska z predaja jednotky produkcie. AR=R/Q=P.Q/Q=P. funkcia priemernho prjmu je teda toton s funkciou individulneho dopytu.

Aglaia

46

Nedokonalej konkurencii je funkcia priemernho prjmu klesajcou funkciou totonou s funkciou individulneho dopytu.

Hranin prjem: je dodaton prjem, ktor firma zska pri zven objemu produkcie TR o jednotku. MR= Q

Aglaia

47

Dvansta kapitola SPRVANIE FIRMY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE CHARAKTERISTIKA DOKONALE KONKURENNHO TRHU Dokonal konkurencia ako trhov truktra, ktor sa v relnych ekonomikch nevyskytuje a povauje sa za aksi idel, ktor sa v relnom ivote nikdy nedosiahne. Za dokonale konkurenn trh budeme povaova, ak: na trhu existuje vek poet firiem a vrobky ktor firmy vyrbaj, s homognne (rovnakho druhu, spotrebitelia ich vnmaj ako identick) neexistuj bariry vstupu do odvetvia jednotliv firma je cenovm prjemcom (trhov cena sa uruje na trhu vo vzjomnej interakcii trhovho dopytu a ponuky) jednotliv vrobca ju nie je schopn ovplyvni a mus ju prija ako cenu, za ktor je schopn preda svoju produkciu. dopyt po produkcii je dokonale elastick na trhu existuje dokonal informovanos Kad firma bude preto musie riei otzku optimlneho objemu produkcie, ie takho objemu produkcie, pri ktorom bude maximalizova svoj zisk. Kee na dokonale konkurennom trhu je cena pre jednotlivho vrobcu dan trhom, rozhodnutie o objeme produkcie, je jedin, ktor me vrobca v snahe maximalizova svoj zisk urobi. Ekonomick zisk: chpeme ako rozdiel medzi celkovm prjmom firmy a jej celkovmi nkladmi. KRTKODOB ROVNOVHA FIRMY NA DOKONALE KONKURENNOM TRHU Vieme, e z krtkodobho hadiska firma neme meni objem svojich vrobnch kapact. Pred zaatm vroby s celkov nklady na rovni celkovch fixnch nkladov. Ke firma zane vyrba, zan jej celkov nklady rs, v miere zodpovedajcej rastu celkovch variabilnch nkladov. Celkov prjem firmy vypotame ako sin mnostva realizovanej produkcie a ceny za jednotku produkcie pri danom mnostve. Pretoe v podmienkach dokonalej konkurencie je firma cenovm prjemcom a cena sa pre jednotlivho vrobcu s objemom produkcie nemen, bude ma funkcia celkovho prjmu dokonale konkurennej firmy podobu linernej funkcie.

Aglaia

48

Firma dosahuje zisk pri vetkch tch objemoch vroby, pri ktorch je celkov prjem vy ako celkov nklady. Zisk maximalizujca firma sa teda rozhodne vyrba tak objem produkcie, pri ktorom je rozdiel medzi celkovm prjmom a celkovmi nkladmi najvy. Ak bude ma firma zujem rozirova objem produkcie dovtedy, pokm je hranin prjem, ktor dosiahne realizciou poslednej jednotky produkcie vy ako hranin nklady, ktor s spojen s jej vrobou. Ak plat vzah, e hranin nklady s rovn hraninm prjmom firma nem motv meni objem produkcie, kee pri danom objeme produkcie maximalizuje svoj zisk. Firma maximalizujca svoj zisk sa vdy rozhodne vyrobi tak mnostvo produkcie, pri ktorom sa bude dosahova rovnos hraninho prjmu a hraninch nkladov. Podmienkou rovnovhy jednotlivej firmy mono formulova MC=MR. Na dokonale konkurennom trhu bude navye plati, e MC=MR=P, kee cena je pre jednotlivho vrobcu dan a hranin prjem sa teda bude pri vetkch objemoch produkcie rovna cene za jednotku produkcie. Firma sa rozhodne vyrobi objem produkcie pri ktorom sa MC=MR.

Pri cene P sa firma rozhodne vyrba objem produkcie Q. nevieme vak zisti, i pri danom objeme produkcie bude firma dosahova zisk alebo stratu. Celkov prjem firmy TR meme na zklade dajov vypota ako P.Q.

Aglaia

49

Krtkodob nklady, prjmy a zisk firmy psobiacej na dokonale konkurennom trhu (kvantitatvne vyjadrenie) Q 0 1 2 3 4 5 6 7 8 P 10 10 10 10 10 10 10 10 10 TF C 12 12 12 12 12 12 12 12 12 TVC TC 0 2 3 5 8 15 24,5 34 48 12 14 15 17 20 27 36,5 46 60 MC 2 1 2 3 7 9,5 10 14 AFC AVC ATC TR 12 6 4 3 2,4 2 1,7 1,5 2 1,5 1,7 2 3 4,1 4,9 6 14 7,5 5,7 5 5,4 6,1 6,6 7,5 0 10 20 30 40 50 60 70 80 AR 0 10 10 10 10 10 10 10 10 MR 0 10 10 10 10 10 10 10 10 ZISK -12 -4 5 13 20 23 23,5 24 20

Q = mnostvo P = cena TFC = fixn celkov nklady TVC = variabiln celkov nklady TC = celkov nklady = > TC = TFC + TVC TC MC = hranin nklady => MC= Q AFC = priemern fixn nklady => AFC = TFC / Q AVC = priemern variabiln nklady => AVC = TVC / Q ATC = priemern celkov nklady => ATC = AFC = AVC , ATC = TC / Q TR = celkov prjem => TR = P.Q AR = priemern celkov prjmy => AR = TR / Q = P.Q / Q = P TR MR = hranin celkov prjmy => MR= Q ZISK = TR - TC

Aglaia

50

ODVODENIE FUNKCIE INDIVIDULNEJ PONUKY FIRMY Z krtkodobho hadiska firma nemus dosahova ekonomick zisk. Me nasta situcia, e celkov prjem, ktor dosiahne z predaja optimlneho mnostva produkcie, neumon pokry celkov nklady. Firma stoj preto pred rozhodnutm, i bude alej vyrba alebo vrobu zastav. Rozhodovanie firmy o zastaven vroby zvis z krtkodobho hadiska od toho, i jej celkov prjme, ktor dosiahne predajom optimlneho mnostva produkcie, umon pokry celkov variabiln nklady.

Firma zastav vrobu, ak cena za jednotku produkcie klesne pod rove AVC. Ak sa cena rovn AVC firma dosahuje rovnak stratu bez ohadu na to, i vyrba alebo nie. Ke P2=AVC hovorme o bode ukonenia innosti firmy. Ak je cena niia ako ATC, ale vyia ako AVC z krtkodobho hadiska bude firma na to lepie ak bude pokraova vo vrobe. umon jej to uhradi aspo as fixnch nkladov. Vdy, ke sa trhov cena nachdza nad rovou ATC bude firma pri optimlnom objeme produkcie dosahova ekonomick zisk a je zrejm, e nebude uvaova o zastaven vroby. Krtkodob funkciu individulnej ponuky firmy: a po hranicu, ke s cena za jednotku produkcie vyrovn rovni AVC bude funkcia individulnej ponuky firmy toton s vertiklnou osobu, kee firma pri tejto situcii na trhu nebude vyrba iadnu produkciu. Ak cena presiahne vku AVC, bude funkcia individulnej ponuky firmy toton s funkciou hraninch nkladov. Dlhodob funkcia individulnej ponuky firmy: funkciou totonou s funkciou dlhodobch hraninch nkladov a jej funkcia individulnej ponuky bude toton s vertiklnou osou. DLHODOB ROVNOVHA FIRMY NA DOKONALE KONKURENNOM TRHU Z dlhodobho hadiska s vetky nkladov poloky firmy variabiln a firma me meni vekos svojich vrobnch kapact. Ak predpokladme, e v bode svojej krtkodobej rovnovhy dosahovala firma na danom trhu ekonomick zisk, bud na dan trh vstupova alie firmy. V tejto situci je odvetvie v rovnovhe zodpovedajce cene P1 a vrobe celkovho objemu produkcie odvetvia Q1 a trhovej ponuke S firmy psobiace v inch odvetviach zan presva svoju vrobu do odvetvia s ekonomickm ziskom. To sa prejav v raste trhovej ponuky v danom odvetv, v dsledku oho sa funkcia trhovej ponuky posva smerom doprava na S. V dsledku posunu funkcie trhovej ponuky smerom doprava vzrastie rovnovne mnostvo produkcie, ktor realizuje na danom trhu Q1 a Q2 a rovnovna trhov cena klesne

Aglaia

51

z P1 na P2. firmy bud vstupova do odvetvia dovtedy, km v om bude mon dosiahnu vy zisk, ako je ben v inch odvetviach. Me vak nasta aj opan situcia. Ak firma v bode svojej krtkodobej rovnovhy dosahuje ekonomick stratu. V tomto prpade bude ma firma zujem z odvetvia ods a bude presva svoju vrobu do inho odvetvia. Mono oakva, e tmto spsobom zareaguj vetky firmy, ktor na danom trhu v stave svojej krtkodobej rovnovhy dosahuj ekonomick stratu. V dsledku toho sa na trhu zni ponuka a funkcia trhovej ponuky sa posunie smerom doava. Firmy bud odchdza z odvetvia dovtedy, km v om bud horie podmienky ako v inch odvetviach vroby. Dokonale konkurenn trh bude teda v stave svojej rovnovhy vtedy, ke iadne firmy nemaj motv vstupova, alebo odchdza z odvetvia, kee v om mu dosiahnu rovnak zisk. Pri optimlnom objeme produkcie Qa zodpovedajcemu rovnosti hraninho prjmu a hraninch nkladov firmy a pri cene Pa danej trhom firma v stave svojej dlhodobej rovnovhy nedosahuje ani ekonomick zisk, ani ekonomick stratu, kee jej celkov prjem sa rovn nkladom. Firma na dokonale konkurennom trhu dosahuje v stave svojej dlhodobej rovnovhy len normlny zisk, ktor je sasou celkovch nkladov a zodpoved alternatvnym nkladom. iadna firma nem motv do odvetvia vstpi ani z neho vystpi.

Rovnovha firmy na dokonale konkurennom trhu z dlhodobho hadiska

EFEKTVNOS V DOKONALEJ KONKURENCII Dokonal konkurencia je trhovou truktrou, ktor umouje dosiahnu v odvetv efektvnos. Vrobn efektvnos: v podmienkach dokonalej konkurencie je spojen s tm, e vrobky na dokonale konkurennom trhu sa vyrbaj pri minimlnych nkladoch vroby. S to zdroje

Aglaia

52

pouit najefektvnejm spsobom. Konkurencia v odvetv nti firmy k tomu, aby minimalizovali svoje nklady. Na dokonale konkurennom trhu sa produkcia predva pri danch podmienkach vroby sa najniie mon ceny a zrealizuje sa najvie mnostvo produkcie. Alokan efektvnos: sa dosahuje vtedy, ke s dostupn zdroje pouit v svojom najefektvnejom pouit. Alokova vzcne zdroje na vrobu tch tovarov a sluieb, po ktorch je na trhu najv dopyt, ie ktor prines najvy itok.

Trinsta kapitola PRINY VZNIKU MONOPOLU NEDOKONALEJ KONKURENCIE A ROVNOVHA

Dokonal konkurencia sa z hadiska efektvnosti povauje za idelny stav, ktor sa vak v trhovch ekonomikch v istej podobe nevyskytuje.

Aglaia

53

Firma v dokonalej konkurencii je cenovm prjemcom (price taker), teda nem iadny vplyv na cenu statkov. V trhovch ekonomikch sa vina firiem pohybuje na nedokonale konkurennch trhoch. Firmy v nedokonalej konkurencii s povaovan za cenotvorcu (price maker) , o znamen, e firma m urit vonos pri uren ceny statkov. Nedokonal konkurencia prevlda v odvetviach, kde jednotliv predvajci mu do uritej miery kontrolova cenu svojej produkcie. V podmienkach nedokonalej konkurencie prevlda s ceny vyie a objem produkcie ni ako v podmienkach dokonalej konkurencie. Nedokonal konkurencia sa len na tri zkladn typy: monopol, oligopol a monopolistick konkurencia. Monopol predstavuje trh s jednou firmou ako vlunm predajcom v danom odvetv, priom neexistuje in odvetvie, v ktorom by sa vyrbal blzky substitty vrobku monopolistu. Oligopol znamen trhov truktru s niekokmi predvajcimi, ktor vyrbaj identick alebo diferencovan vrobky. Monopolistick konkurencia truktra s vekm potom predvajcich, ktor ponkaj odlin (diferencovan) produkty. TRHOV TRUKTRY Dokonal konkurencia

Nedokonal konkurencia monopol oligopol niekoko vysok znan diferencovan aut monopolistick konkurencia vea nzke nejak diferencovan maloobchod, (predaj pizze), kino

Poet firiem Bariry vstupu Trhov sila (stupe cenovej kontroly) Typ vrobku

vemi vea iadne iadna homognny

jedna vysok znan

vrobok bez identick substittu Prklady oblast finann trhy, vodrne, ropa, v ekonomike, kde ponohospodrs kblov TV oce prevlda uveden ke produkty trhov truktra PRINY VZNIKU NEDOKONALEJ KONKURENCIE

Tri typy nedokonalej konkurencie sa odliuj od dokonalej konkurencie jednou podstatnou rtou, a tou je odlinos krivky dopytu. Firma v dokonalej konkurencii m krivku dopytu pri danej trhovej cene dokonale elastick, krivka nadobda tvar vodorovnej priamky na rovni trhovej ceny, ktor je parametrom. Krivka dopytu v nedokonalej konkurencii m klesajci tvar. Ak firma zvi cenu v nedokonalej konkurencii, niektor spotrebitelia nebud ma zujem o kpu tovaru. Krivka dopytu firmy v nedokonalej konkurencii m klesajci tvar.

Aglaia

54

Krivka dopytu firmy v dokonalej a nedokonalej konkurencii Trhov moc znamen schopnos firmy zvi cenu svojich tovarov bez straty odbytu. Medzi najvznamnejie faktory ovplyvujce vznik nedokonalej konkurencie je: vlastnctvo vrobnch faktorov jednou firmou: - ak jedna firma vlastn input, potom tto firma bude ma vek trhov silu, ktor sa prejav v jej monopolnom postaven na trhu. Firma m monos stanovi vysok cenu svojej produkcie. V trhovej ekonomike monopol vznik len mlokedy. spory z rozsahu: - monopol vznik na zklade spor z rozsahu vroby, sa nazva prirodzen monopol. Firma zvi mnostvo vrobnch faktorov. Ak po zven VF vzrastie objem produkcie v rovnakom pomere, ako vzrstlo mnostvo vstupov, hovorme, e firma dosahuje stle vnosy z rozsahu. Ak vak vzrastie objem produkcie o viac %, ako bolo zvenie vstupov, objem vroby vykazuje rastce vnosy z rozsahu. Tto situcia sa nazva spory z rozsahu. Ak firma dosahuje pri svojej vrobe spory z rozsahu, ATC s objemom vroby klesaj. V tomto prpade firma vyrba produkciu s najnimi nkladmi. Prirodzen monopol je teda situcia, ke jedin firma me zabezpei ponuku tovarov alebo sluieb na trhoch s nimi nkladmi, ako v situci, ke sa na trhu nachdzaj dve alebo viac firiem. legislatvne obmedzenia vldy: - v niektorch prpadoch aj vlda me obmedzi konkurenciu v uritom odvetv zkonnmi opatreniami. asto sa stva, e vlda pridel jednej osobe alebo firme vhradn prvo predva urit tovar alebo slubu a vznikne v danom odvetv monopol. Medzi najastejie zkonn opatrenia tohto typu patria patenty, copyrightov prva, licencie, cl a kvty. o patent: sa udeuje vynlezcovi a umouje mu vlun uvanie patentovho vrobku alebo technologickho procesu. Patenty dvaj vynlezcom a vvojovm pracovnkom novch vrobkov vhradn prva na predaj tchto vrobkov poas uritej doby. o copyrightov prva: funguj na rovnakom princpe ako patenty. Autorsk prvo je zrukou toho, e bez povolenia autora nikto neme predva jeho dielo. o Licencia: me ju stanovi vlda na poskytovanie uritch sluieb s cieom ochrany verejnho zujmu. Vylenie zahraninch konkurentov z trhu sa deje na zklade dovoznch obmedzen.

Aglaia

55

MONOPOL Hlavnm cieom firmy je maximalizcia zisku. Firmy tak v dokonalej konkurencii rozhoduj o takom objeme vroby, ktor vedie k najviemu rozdielu medzi TR a TC. Firma v dokonalej konkurencii maximalizuje zisk vtedy, ke predva tak mnostvo vrobkov, pri ktorch sa hranin nklady rovnaj trhovej cene (MC=P). Pre monopol hranin prjem (MR) je vdy men ne trhov cena, teda MR<P. uveden vzah medzi MR a cenou predstavuje podstatn rozdiel medi firmou v dokonalej a nedokonalej konkurencii. Firma v dokonalej konkurencii me za trhov cenu preda akkovek mnostvo tovarov, ale monopol pred al vrobok len vtedy, ke zni jeho cenu. Monopol je schopn ovplyvni cenu vrobku. krivka dopytu monopolistu vyjadruje, e ak monopolista zvi cenu svojho vrobku, spotrebitelia ho bud nakupova menej. Zmenou ponkanho mnostva si alebo zmenou ceny si monopolista vol body na krivke dopytu, ale neme si zvoli bod mimo krivky dopytu. Analyzujeme teda, ak objem a ak cenu si zvol monopolista v podmienkach maximalizcie zisku. Hranin prjmy monopolu s vdy u monopolistu menie ako cena. Plat, a to tak pre dokonale konkurenn firmu, ako aj pre monopolistu, e priemern prjmy firmy sa vdy rovnaj cene vrobku. Aby monopolista mohol preda vrobok, mus zni cenu vetkch svojich vrobkov. Zvenie objemu mnostva produkcie vyvol u monopolistu dva dsledky na celkov prjmy. Efekt rozsahu vroby znamen, e monopolista pri zven objemu mnostva produkcie pred vie mnostvo vrobkov, take v rovnici TR=P.Q sa hodnota Q zvi. Cenov efekt zvenm objemu mnostva produkcie cena mus klesa, take hodnota P sa zniuje. Ak monopol zvi vrobu o 1 jednotku, mus zni cenu a pokles ceny zniuje prjem za predan jednotky produkcie. Hranin prjem monopolu je teda ni ako cena. Krivka hraninho prjmu a krivka dopytu zanaj v rovnakom bode na vertiklnej osi, pretoe hranin prjem z predaja prvej jednotky statku sa rovn cene statku. Hranin prjem me nadobda aj zporn hodnoty. Hranin prjem je zporn vtedy, ak cenov efekt ovplyvujci prjem je vy ako efekt rozsahu vroby. To nastva v prpade, e dodaton produkcia jednoty statku vyvol tak pokles ceny, e celkov prjmy firmy poklesn aj napriek tomu, e sa zvi objem predanch statkov.

Hranin prjem nadobda kladn hodnoty (MR>0), ak je dopyt elastick. Hranin prjem sa rovn 0 (MR =0), ak ide o jednotkov elasticitu dopytu. Hranin prjem dosahuje zporn hodnoty (MR < O), ak dopyt je neelastick.

Aglaia

56

Firma v podmienkach monopolu bude zvyova svoju vrobu, pokm hranin prjem prevyuje hranin nklady. Zisk monopolu je maximlny pri takom objeme vroby, pri ktorom sa hranin prjem rovn hraninm nkladom. Objem produkcie maximalizujci zisk monopolistu je uren priesenkom krivky hraninch nkladov a krivky hraninch prjmov. Podmienka maximalizcie m tvar: P>MR=MC. Rovnovhu monopolistu pri maximalizcii zisku meme uri dvoma spsobmi: Prv spsob je zaloen na tze, e maximalizcia zisku znamen maximalizciu rozdielu medzi celkovm prjmami a celkovmi nkladmi. Zisk vypotame teda ako rozdiel medzi celkovmi prjmami a celkovmi nkladmi (TP= TR TC). Druh spsob, ktorm meme uri objem vroby monopolu, vychdza z porovnania hraninch nkladov s hraninmi prjmami. Plat, e monopol dosahuje maximlny zisk s cenou a objemom produkcie na rovni, pri ktorej sa hranin prjem rovn hraninm nkladom. (Zisk = MR = MC)

Maximalizcia zisku monopolu (prostrednctvom TC a TR)

Rovnovha monopolu pri maximalizcii zisku (prostrednctvom MR a MC) Krivka dopytu naznauje, ak mnostvo vrobkov s ochotn spotrebitelia kpi a zobrazuje ceny, ktor s spotrebitelia ochotn zaplati za tieto vrobky. Na urenie ceny statku

Aglaia

57

pouvame krivku dopytu, ktor stanovuje cenu zodpovedajcu urenmu rozsahu vroby. Cena v prpade monopolu je vyia ako hranin prjmy, t.j. monopol oceuje svoje vrobky nad rovou hraninch nkladov. Vekos monopolnho zisku zisk = (P-ATC).Q alebo zisk = (P.Q) (ATC.Q). Cenov diskrimincia Cenov diskrimincia znamen metdu stanovenia rozdielnych cien za rovnak tovary a sluby pre rznych kupujcich. Monopolista nem zujem vyprodukova vie mnostvo. Cenov diskrimincia prvho stupa znamen, e monopol predva svoj vrobok tomu spotrebiteovi, ktor si ho najviac cen. Monopol pre tohto jednotlivca stanov maximlnu cenu, ktor je ochotn spotrebite zaplati. Druh stupe cenovej diskrimincie znamen, e cena za jednotku produkcie nie je kontantn, zvis od vekosti nkupu spotrebitea. Monopol predva jednotliv produkty za rzne ceny poda potu statkov, ktor nakpi spotrebite, ale kad spotrebite, ktor nakpi rovnak mnostvo statkov, zaplat rovnak cenu. Tret stupe cenovej diskrimincie je najbenejou formou cenovej diskrimincie. Monopol predva statky rznym uom za rzne ceny, ale kad jednotka uritho statku predvan danej skupine sa poskytuje za rovnak cenu. Ide o diskriminciu poda spotrebiteov, ke spotrebitelia s rozdelen na dve alebo niekoko skupn. Meme sem zaradi naprklad zavy pre tudentov pri cestovn. Urit skupiny zskavaj zavy preto, lebo s citlivej na vku ceny produktov. Existuj ete alie formy cenovej diskrimincie ako: diskrimincia v ase firma v tomto prpade stanovuje spotrebiteom, ktor s rozdelen do skupn, v rznom ase rzne zavy. V ase je stanovenie cien v pikch sa realizuje v dsledku kapacitnch obmedzen firmy, ke v obdob vysokej spotreby rast hranin nklady firmy. Preto firma zvyuje cenu produktov poas piiek. (napr. telefonick hovory).

Dsledky sprvania monopolu - neefektvnos Z predchdzajcej analzy je zrejm, e monopol v porovnan s dokonalou konkurenciou prina vyiu cenu a men objem produkcie. Prebytok spotrebitea je hodnota, ktor dostaneme, ak od sumy, ktor je ochotn spotrebite zaplati za statok, odpotam sumu, ktor v skutonosti zaplat. Prebytok spotrebitea je suma, ktor vrobca zska za svoje statky po odpotan nkladov na vrobu tchto statkov. Celkov prebytok je stom prebytku spotrebitea a prebytku vrobcu a vyjadruje vekos ekonomickho blahobytu v spolonosti. Strata mtvej vhy je neefektvnos monopolu. Vyjadruje o koko sa nil blahobyt na trhu v dsledku neefektvnosti monopolu.

Aglaia

58

Neefektvnos monopolu - strata mtvej vhy Monopol v porovnan s dokonalou konkurenciou prina vyiu cenu a men objem produkcie.

trnsta kapitola ROVNOVHA FIRMY V PODMIENKACH V PODMIENKACH MONOPOLISTICKEJ KONKURENCIE OLIGOPOLU A

Oligopol je trhov truktra, v ktorej existuje iba niekoko predvajcich, ktor vykazuj pomerne vysok stupe vzjomnej zvislosti pri svojom rozhodovan. Je to jedna z foriem nedokonalej konkurencie, kde producenti ponkaj podobn alebo identick produkciu. Oligopol predstavuje trhov truktru s niekokmi firmami v odvetv. Firmy v oligopolnej trhovej truktre navzjom reaguj nielen na zmenu ceny, ale aj na zmenu objemu vroby, reklamu, kvalitu produktu. V oligopolistickej truktre mu existova bariry vstupu do odvetvia, a to vo forme spor z rozsahu, prvnych obmedzen a pod. Rzne typy oligopolu Najjednoduchm typom oligopolu je duopol v odvetv sa nachdzaj len dve firmy. Ak v danom odvetv vystupuje niekoko mlo vekch firiem, hovorme o absoltne koncentrovanom oligopole. Ak v danom odvetv vystupuj popri dvoch-troch vekch a ekonomicky silnch firmch aj stredne vek a mal firmy, ide o relatvne koncentrovan oligopol.

Aglaia

59

Charakter vyrbanho produktu me by: homognny (identick) vrobok a heterognny (diferencovan) vrobok. V prpade, ak oligopol vyrba len homognne vrobky ide o homognny oligopol. Ak oligopol vyrba diferencovan vrobky, nazva sa heterognny oligopol. Obchodn stratgia kadej firmy v oligopole zvis od sprvania konkurentov v odvetv. Tento ja sa nazva strategick interakcia. Ak sa v odvetv nachdza niekoko firiem, mu nasta dva typy sprvania. Kooperatvne sprvanie a nekooperatvne sprvanie. Ak sa firmy snaia minimalizova vzjomn nezosladen kroky a aktvne spolupracuj v oligopole, hovorme, e firmy konaj v zhode kolzii. Kolzia predstavuje dohodu medzi firmami na trhu o mnostve, ktor sa bude vyrba, a o cench za ktor sa vrobky bud predva. Znamen to, e si medzi sebou rozdelia trh. Kartel sa nazvaj firmy, ktor sa medzi sebou dohodn formou kolzie. Cieom kartelu je maximalizova celkov zisk danho odvetvia prostrednctvom koordincie svojho sprvania sa. Cenov vodcovstvo ide o model oligopolu, ktor umouje jednej firme uri cenu pre vetky firmy v odvetv. Zisky bud maximlne pri takom objeme vroby, pri ktorom sa hranin nklady rovnaj hraninm prjmom. V oligopolistickej truktre je zisk rozlenen medzi niekoko firiem poda ich podielu na trhu. Maximalizcia zisku v kolznom oligopole Maximalizcia zisku v podmienkach kolzie medzi oligopolistickmi firmami bud maximlne pri takom objeme vroby, pri ktorom sa hranin nklady rovnaj hraninm prjmom. Optimlna cena je identick s cenou v podmienkach monopolu, pretoe je ovea vyia ako hranin nklady. V oligopolistickej truktre je zisk rozdelen medzi niekoko firiem, poda ich podielu na trhu. Medzi prekky uzavretia a udrania kolznej dohody patria: neleglnos takto uzavretch dohd, poruovanie dohody jednou z firiem formou znenia cien produktov pre urit skupinu zkaznkov.

Maximalizcia zisku v kolznom oligopole

Aglaia

60

Ak oligopolistick firmy nevytvoria kartel, kad z tchto firiem sa samostatne me rozhodn o objeme produkcie, ktor bude vyrba. Pri svojom rozhodovan berie do vahy dva efekty: Efekt rozsahu vroby: znamen, e ak cena prevyuje hranin nklady, predaj dodatonej jednej jednotky povedie k zveniu zisku. Cenov efekt: vyjadruje fakt, e rast produkcie vyvol zvenie celovho predanho mnostva, o spsob pokles ceny produkcie a pokles zisku z kadej alej jednotky statku. Ak efekt rozsahu bude v ako cenov efekt rozsahu vroby, firma nezvi objem produkcie, ale pristpi k zneniu vroby. m je v poet firiem v odvetv, tm m jednotliv firma men trhov podiel, a tm je men vplyv na cenu vrobkov. Kad oligopolista v odvetv bude zvyova objem svojej produkcie do tej miery, pokia sa cena bude nachdza nad rovou hraninch nkladov. Zalomen krivka dopytu oligopolistu Z podmienky maximalizcie zisku P>MR=MC vyplva, e zmena hraninch nkladov vyvol zmenu rozhodnutia firmy o objeme produkcie. pecilny tvar krivky dopytu oligopolistu, ktor vyplva zo vzjomnej strategickej interakcie medzi firmami. Zalomen krivka dopytu oligopolistu sa sklad z dvoch samostatnch kriviek dopytu. Prv krivka vyjadruje stav, ke konkurenti nereaguj na zvenie cien jednej z firiem v oligopole a druh krivka je zaloen na predpoklade, e konkurenti reaguj na znenie cien. Kadej krivke dopytu bude zodpoveda in krivka hraninch prjmov. Krivka HR sa sklad z dvoch ast, medzi ktormi existuje medzera v krivke MR oligopolistu. Tto medzera vytvra nkladov vank, ak krivka hraninch nkladov prechdza danou medzerou, mierny posun tejto krivky smerom nahor alebo nadol neovplyvn rozhodnutie oligopolistu o objeme vroby. Nkladov vank umouje oligopolistovi udra stanoven cenu dlh as a teda zalomen krivka dopytu umouje existenciu strnulch (rigidnch) cien.

Zalomen krivka dopytu a medzera hraninho prjmu Oligopol, teria hier a vzov dilema Sprvanie ekonomickch subjektov, ktor sa vzjomne strategicky ovplyvuj, mono analyzova prostrednctvom terie hier. Teria hier tuduje udsk sprvanie v strategickch

Aglaia

61

situcich. V teri oligopolu sa vyuva jedna z teri hier, ktor sa nazva vzova dilema. Ide o hru, v ktorej kad z hrov m dominantn stratgiu a pokia sa tejto individulnej dominantnej stratgie vetci hri dria, celkov vsledky s horie ako v prpade, keby sa drali spolonej stratgie. Firma A, ktor sa rozhoduje o znen ceny produktu, o m pre u zmysel len vtedy, ke ostatn konkurenti nepristpia k rovnakmu zneniu.

zni cenu Monosti A firmy zachova cenu

Monosti konkurennch firiem zni cenu zachova cenu mal straty pre vetkch vek zisk pre firmu A, strata pre konkurenn firmy vek strata pre firmu A iadna zmena

Kolektvne zujmy oligopolu ako celku s chrnen vtedy, ked nikto nezni trhov cenu. Firma si tie uvedomuje, e me vea strati, ak cenu nezni, ale konkurenti cenu znia. ROVNOVHA FIRMY V PODMIENKACH MONOPOLISTICKEJ KONKURENCIE Monopolistick konkurencia obsahuje prvky monopolu ako ja prvky dokonalej konkurencie. Kad z firiem el klesajcej krivke dopytu po svojom vrobku a me uri cenu svojho produktu. Na druhej strane toto odvetvie nazvame konkurenciou, pretoe firma mus stle bojova o zkaznka. Neexistuj tu iadne bariry pre vstup do odvetvia. Vyznauje sa vekm potom vrobcov, diferenciciou vrobku a vonm vstupom do odvetvia, produkty sa oznauj ako blzke substitty. Medzi firmami existuje relatvna nezvislos. Je tu aj diferencicia produktu. Me spova v kvalite produktu, cene, umiesten firmy, obale, dizajne. Kad firma m odlin totonos cez obchodn znaku. Vrobok firmy spotrebitelia chpu ako odlin. Nzke bariry vstupu do odvetvia Existuje tu monos vstupu alch firiem do odvetvia a tie vstupov z odvetvia. Na zskanie trhovho podielu a na podporu predaja pouvaj nov firmy reklamu a rzne marketingov stratgie. Monopolistick konkurencia sa na dokonal konkurenciu podob tromi znakmi : na trhu sa nachdza vea kupujcich a predvajcich vstup a vstup z odvetvia je von kad firma povauje ceny inch firiem za dan Medzi monopolistickou konkurenciou a dokonalou konkurenciou existuj odlinosti: v dokonalej konkurencii s produkty (homognne) rovnak, v monopolistickej konkurencii ide o diferencovan produkty (heterognne) diferencicia produktu vedie ku klesajcej krivke dopytu kadho predvajceho.

Aglaia

62

Ak spotrebitelia preferuj urit znaku, a to aj v prpade, e firma zvi cenu produktu, znamen to vernos znake. Prve vernos znake je faktor, ktor spsobuje, e firma me meni cenu produktu bez obv zo straty zkaznkov. Zaujmavou charakteristikou je von vstup do odvetvia. Ak do odvetvia zane vstupova oraz viac firiem pre oakvan zisk, bude to ma vplyv na krivku dopytu firiem v tomto odvetv v dvoch smeroch: nastane posun krivky dopytu smerom doava dolu, pretoe so zvenm potu firiem v odvetv sa zni poet predanch vrobkov krivka dopytu bude elastickejia, pretoe oraz v poet firiem vyrba podobn vrobok Von vstup do odvetvia pri monopolistickej konkurencii spsobuje posun krivky dopytu smerom doava a tvar tchto kriviek bude ploskej. Vstup novch firiem do odvetvia bude tlai zisky kadej z firiem smerom k nule. Vstup novch firiem do odvetvia spsob zvenie ponuky produktov a znenie ceny produkcie. Pre konkrtnu firmu v monopolistickej konkurencii to vak znamen, e strca existujcich zkaznkov a jej podiel na trhu sa zniuje. Posun krivky dopytu firmy smerom doava znamen, e firma bude musie urobi nov rozhodnutie o objeme produkcie. Krtkodob rovnovha urenie ceny a outputu Monopolistick firma sa mus rozhodn podobne ako monopol o objeme produkcie a cene. S cieom maximalizova zisk uruj objem vroby na takej rovni, pri ktorej sa MC=MR. Priesenk MC a MR uruje maximlne mnostvo ako objem vroby s maximlnym ziskom.

Krtkodob rovnovha Dlhodob rovnovha MC=MR. Pri objeme vroby vstupu Qa vak nevznik iadny ekonomick zisk, pretoe pri tomto vstupe sa cena Pa presne rovn ATC. Dlhodob rovnovha maximalizujca zisk nastva vtedy, ke krivka dopytu je dotynicou krivky ATC. Jedine v prpade dotyku krivky dopytu s krivkou ATC dochdza k nulovmu ekonomickmu zisku a stavu dlhodobej rovnovhy.

Aglaia

63

Dlhodob rovnovha

Firma nevyrba pri minimlnych priemernch nkladoch. Monopolistick konkurenn firma je menej efektvna ne dokonale konkurenn firma. V monopolistickej konkurencii dochdza astmu k chybnm cenovm signlom. Podnik oceuje svoje produkty nad rovou hraninch nkladov firmy. Ptnsta kapitola VZNAM TERIE INFORMCI A ROZHODOVANIE NA TRHU V PODMIENKACH RIZIKA A NEISTOTY. ASYMETRICK INFORMCIE Pri rozhodovan subjektov na trhu maj kov lohu informcie. Vdy maj tieto informcie vplyv na rozhodovanie ekonomickch subjektov na trhu. Niektor astnci trhu disponuj informciami, in ich maj mlo, alebo nemaj nijak informcie. Hospodrsky ivot prina obrovsk mnostvo neistt. Domcnosti musia pota s neistotou svisiacou s rovou ich budcich miezd a zamestnanosou. Firmy musia pota s neistotou tkajcou sa cien ich budcich produktov, dan, rokovch mier, rchlosti technickch zmien.... Na trhu vyuvaj udia schopnos spracva informcie a vyhadva alternatvy. ROZHODOVANIE V PODMIENKACH RIZIKA V relnom ivote treba pota s tm, e vina rozhodnut v sebe skrva neist vsledok. Riziko vsledku transakcie na trhu sa meria jeho pravdepodobnosou. Oakvan vnos danej alternatvy zistme, ke jej mon vnosy vynsobme ich pravdepodobnosou a spotame ich. Averzia k riziku znamen, e lovek dva prednos istote pred neistm vsledkom trhovej transakcie. Vznam informci pri zniovan rizika Informcie s vak drahou zleitosou. Zskavanie informci stoj ekonomick subjekty vinou nemal prostriedky. Ochota spotrebiteov plati vyiu cenu za znme znaky tovarov je teda ochota plati za znenie ich subjektvneho rizika. Poistenie proti rizika Jednm z najrozrenejch spsobov na znenie rizika na trhu je poistenie. Poistenie je zaloen prve na tom, e ud , ktorch neastie me postihn, je vdy ovea viac ne tch, ktorch skutone postihne. Poisova ponka slubu za poplatok zbavi klienta rizika.

Aglaia

64

udia s averziou voi riziku s ochotn zaplati vyie poistn, ne ak poisova potrebuje na vplaty poistnch kd. Zruka vrobcu je vlastne implicitn (nepriame) poistenie. Tieto zruky s tm dlhie, m je vrobok zloitej a m menej spotrebite vie posdi jeho kvalitu. Na trhu je prostriedkom znenia rizika jeho diverzifikcia. pekulcia al zo spsobov ako zni riziko je pekulcia. pekulcia je innos, ktorej cieom je dosiahnu zisk v dsledku kolsania cien. pekulant kupuje tovar s vidinou jeho neskorieho predaja so ziskom v situci, ke sa ceny zvia. pekulanti nekupuj tovar, aby ho pouvali, ide im o to, ako ho lacno kpi a draho preda. Ekonomickou funkciou pekulantov je presvanie statkov v priestore a ase alebo v svislosti s neistmi prrodnmi udalosami. Arbitr zniuje alebo odstrauje regionlne cenov rozdiely. Hedging predstavuje znenie rizika spojenho s vlastnctvom prslunho tovaru prostrednctvom jeho proti predaja. TERIA HIER A SPRVANIE OLIGOPOLNCH TRHOV Teria hier analyzuje spsob, ke si dvaja alebo viacer hri vyber innos alebo stratgie, ktor spolone ovplyvnia kadho astnka. Ide o situciu, ke s na trhu dve firmy, ktor sa rozhoduj, i zan bojova proti sebe ako konkurenti zniovanm cien. Kad firma sa me rozhodn, i stanov normlnu cenu, alebo niiu cenu, ktor je pod rovou MC, m spsob bankrot konkurenta. Zisk firmy bude teda zvisie tak od stratgie konkurenta, ako aj od vlastnej stratgie. Dominantn stratgia je najjednoduch prpad, ktor vysvetuje sprvanie astnkov trhu na zklade terie hier. Na trhu vznik vtedy, ke jeden astnk m najlepiu stratgiu bez ohadu na to, pre ak stratgiu sa rozhodne druh astnk. Najlepou stratgiou pre kad firmu je, ke sa rozhodne pre normlnu cenu. Nashova rovnovha astejie sa na oligopolnom trhu realizuje nekooperatvna stratgia. Kad firma tu zvauje i si zvoli normlnu cenu, alebo i zvi cenu smerom k monopolnej cene a poksi sa dosiahnu monopoln zisk. Svoju stratgiu by mali astnci hry realizova na zklade predpokladu, e protivnk bude kona v slade so svojm najlepm zujmom. Nashova rovnovha vyjadruje situciu, ke pri danej stratgi protihra ani jeden z astnkov hry neme zlepi svoju situciu. Nekooperatvna rovnovha kad astnk na trhu si vyber t stratgiu, ktor je pre neho najlepia, a to bez dohody alebo koopercie a bez ohadu na blahobyt spolonosti, prpadne akejkovek inej strany. OPTIMLNE MNOSTVO INFOMCI Vo veobecnosti plat, e hodnota kadej dodatonej informcie od uritho okamihu kles. udia bud zskava alie informcie do toho okamihu, pokm bude hranin vnos z informcie prevyova hranin nklady na zskanie informcie. Racionlne sa sprvajci zkaznk si zaobstar I* jednotiek informci. I* jednotiek informci teda predstavuje tak mnostvo informci, pri ktorom sa hranin vnos presne rovn hraninm nkladom.

Aglaia

65

Optimlne mnostvo informci Trhy s informciami vo veobecnosti nefunguj dokonale. V ekonomickej terii sa tento stav oznauje ako problm ierneho pasaiera. Problm ierneho pasaiera je to skutonos, kedy zkaznk me zarobi na informci zskanej v obchode a nezaplati za u. RACIONLNE HADANIE INFORMCI Hadanie informci sa vyplat, ke s nklady na hadanie mal, kvalita tovaru je rzna, alebo ke sa ceny pohybuj v irokom rozpt. Racionlne hadanie informci je vdy preruen skr, ne s vetky monosti na ich zskanie preskmane. Nedokonal informcie asto zabrnia predvajcim doda tovar v tej kvalite, za ktor by bol zkaznk ochotn zaplati. Firmy a zkaznci sa asto snaia odhadn chbajce informcie pouitm znalost o skupinch, do ktorch udia patria. Poisovne si naprklad odhaduj riziko pri poisten mladho vodia poda potu nehd mladch vodiov patriacich do jeho vekovej skupiny. Takto metdu nazvame tatistick diskrimincia. ASYMETRICK INFORMCIE Asymetrick informcie pouvame na opsanie takej situcie na trhu, v ktorej nie s predvajci a kupujci rovnako dobre informovan o vlastnostiach jednotlivch sluieb ponkanch na trhu. V prpade asymetrickch informci s predvajci obvykle ovea lepie informovan o vlastnostiach a kvalite predvanch tovarov ne kupujci. Negatvny vber vznik tam, kde niektor osoba vie o vlastnostiach tovaru viac a neinformovan osoba je nten riskova kpu alebo predaj menej alebo viac kvalitnho tovaru. Morlny hazard je veobecnm javom, ktor svis s asymetrickmi informciami. Vznik vtedy, ke osoba zvan zstupca m ist povinnos voi inej osobe. Pretoe vlastnk alebo pracovnk neme dokonale kontrolova prcu zstupcu, ten m tendenciu odvdza ni ne poadovan vkon. Morlny hazard svis teda s rizikom nepoctivho alebo inho neadekvtneho konania zstupcu.

Aglaia

66

estnsta kapitola VEREJN POLITIKA V PODMIENKACH NEDOKONALEJ KONKURENCIE. PROTIMONOPOLN REGULOVANIE NEEFEKTVNOS REGULOVANIE MONOPOLU AKO DVOD NA PROTIMONOPOL

Monopol je za kadch okolnost nevhodnm rieenm organizcie trhu. Celkov prebytok je stom prebytku spotrebitea a prebytku vrobcu. Prebytok spotrebitea vypotame, ke od sumy, ktor je spotrebite ochotn zaplati zadan vrobok, odpotame sumu, ktor za vrobok relne zaplat. Prebytok vrobcu vypotame ako sumu, ktor monopol zska z predaja vrobku po odpotan nkladov na jeho vrobu. Celkov uitonos predstavuje rozdiel medzi hodnotou vrobkov pre spotrebitea a nkladmi na jeho vrobu, ktor vynaklad monopoln vrobca. Monopol vak v skutonosti vyrba tak objem vroby produkcie, pri ktorom sa MR = MC, ie hranin zisk je 0. Monopoln firma vyrba menej, ne je pre spolonos efektvne. Ide teda o tzv. zlat pravidlo maximalizcie zisku.

QM = mnostvo vyrban monopolom QE = efektvne mnostvo z pohadu spolonosti PM = monopoln cena, pri ktorej plat, tzv. zlat pravidlo maximalizcie zisku, ke P > (MR=MC) E = rovnovha monopolu pri maximalizcii zisku (MR=MC) Monopol svoj vrobok predva za vyiu cenu, ne s jeho MC. Nie s plne vyuvan vrobn kapacity, nie je plne uspokojen dopyt spotrebiteov. Strata mtvej vhy sa rovn strate uitonosti v dsledku monopolnch cien. V dsledku monopolne vysokej ceny zaplat spotrebite monopolistovi viac; uskuton sa transfer peanch prostriedkov od spotrebitea k vrobcovi. Problm na monopolnom trhu nastva preto, e spotrebite v dsledku monopolne vysokej cene kupuj men objem produkcie, ne by chceli. Negatvom monopolu je neefektvne nzky objem vroby. Monopol z hadiska rozvoja vskumu a vvoja Zdrojom viny inovci a technickho pokroku s vek korporcie. J. Schumpeter povedal, e vina vynlezov a technickch zmien realizuj firmy v koncentrovanch

Aglaia

67

odvetviach. Vek korporcie priniesli technick pokrok, vrazn rast kvality vrobkov, viedli k rastu ivotnej rovne. Vek firmy teda prispievaj k ekonomickmu rastu. Ak teda vek firmy vynakladaj pean sumy na vskum a vvoj, poiadavka na rozdelenie takejto firmy by z uvedenho dvodu nebola prnosom. Prirodzen monopol Prirodzen monopol je iaducou truktrou trhu, pretoe vedie k sporm z rozsahu. ATC prirodzenho monopolu s rastom vroby postupne klesaj, jedna vek firma me najefektvnejie vyrobi cel objem trhovej produkcie. Takto firma me svoje vrobky vyrba a predva za najniiu cenu.

Prirodzen monopol a jeho regulcia FC tchto firiem s vemi vysok, hranin nklady s nzke. V prirodzenom monopole s MC vdy niie ako ATC. Prirodzen monopol dosahuje 0 ekonomick zisk. Prirodzen monopol je tak situcia na trhu, ke v dsledku dosahovanch spor z rozsahu celkov objem trhovej produkcie najefektvnejie zabezpe jedin firma. VEREJN (TTNA) POLITIKA VO VZAHU K MONOPOLOM tt zasahuje do truktry a innosti skromnch firiem s cieom obmedzi moc monopolov. M k dispozci viacero nstrojov: protimonopoln regulovanie: vlda m prostrednctvom protimonopolnho zkonodarstva dve monosti na znenie trhovej moci a to: o truktry odvetvia: protimonopoln zkony dvaj v tomto prpade vlde prvomoc zabraova fzim a rozdeova vek firmy. Firma me zvi trhov moc, tm, e zabezpe svoj rast: Investovanm ziskov a rozirovanm vrobnch zariaden Fziou: Horizontlne fzie: spjaj sa firmy psobiace v tom istom odvetv. Vertiklne fzie: ide o spjanie dvoch firiem v rznych etapch VP Konglomertne fzie: spjanie firiem, ktor produkuj plne odlin navzjom nesvisiace produkty. o na sprvanie firiem: postihuj rzne druhy nezkonnho proti konkurennho sprvania firiem. Postihuj formy: dohody firiem o cench predaj vrobkov za ceny, ktor s niie ako nklady predaj rovnakho vrobku rznym zkaznkom za rzne ceny.

Aglaia

68

Tieto zkony zakazuj fzie a akvizcie. Protimonopoln zkonodarstvo m svoj pvod v USA roku 1980. Shermanov zkon: ktor zakazoval monopolizova priemysel a obchod a tie zamedzoval tajn dohody a spojenia obmedzujce obchod. Neskr roku 1914 bol schvlen Claytonov zkon zakazujci viazan zmluvy, cenov diskriminciu. Hlavnm cieom protimonopolnho zkonodarstva je zvi ekonomick efektvnos a konkurenciu na trhu. verejn regulciu monopolov je regulcia innosti monopolov. Priom me s o regulciu: o cien: vyuva sa pri regulci innosti prirodzench monopolov. Regulan orgn me firmm regulova ceny a to jednou z tchto monost: Stanovenie ceny na rovni hraninch nkladov: spotrebitelia bud nakupova optimlny objem vyrobenho tovaru a sluieb ak ide o prirodzen monopol.. firma nepokryje svoje nklady a bude dosahova stratu. Rieenm je, poskytova prirodzenmu monopolu podporu formou subvenci. Stanovenie cien na rovni celkovch nkladov: monopol dosahuje nulov ekonomick zisk, vedie k strate mtvej vhy. o regulcia zisku: je regulovanie zisku. Regulujci orgn stanov cenu rovnajcu sa priemernm celkovm nkladom. Regulcia zisku umouje monopolu uri cenu tak, aby cena pokrvala tzv. oprvnen nklady a zhala primeran zisk. Na druhej strane vak regulovan forma me by motivovan k umelmu zvyovaniu nkladov. o regulcia vstupov: regulan orgn vtedy ur poadovan rove vstupu. lohou vldy je vybra optimlny spsob regulcie tak, aby dosiahol poadovan cie; zlepi vsledok trhu, zabezpei cenov efektvnos a spravodlivos. Regulcia odvetvia je spojen s vynakladanm dodatonch nkladov. Nespen realizcia regulcie odvetvia me vies k zhoreniu vsledkov trhu. verejn vlastnctvo monopolov prevzatie do rk ttu. Je to ast rieenie v prpade prirodzenho monopolu. tt me stanovi cenu na rovni MC a ekonomick stratu pokrva z daovch prjmov. vberov konanie pre prirodzen monopoly monosou je zapojenie skromnej firmy do vberovho konania na vkon poadovanej sluby. Vlda zad poiadavku na vkon uritej sluby. Firma, ktor ponkne najniiu cenu za ktor je schopn a ochotn poadovan slubu vykonva, vyhr vberov konanie. Mus s pomerne jednoduch sluby nezasahovanie tt me necha monopolom von rozhodovanie o cene a mnostve na trhu posledn monos je nerobi ni a necha rozhodn monopoly, koko vyrba a za ak cenu. Kad z doteraz uvedench prstupov k monopolu prina popri oakvanch pozitvach aj niektor negatva a rizik. Spoluprca medzi oligopolistami je z pohadu spolonosti ako celku neiaduca. Vedie k meniemu objemu vstupu a vym cenm, ne je spoloensk optimum. Preto sa vlda sna prostrednctvom protimonopolnho zkonodarstva obmedzova spoluprcu oligopolnch firiem a podnecova konkurenciu medzi nimi. Sedemnsta kapitola VEREJNE STATKY, EXTERNALITY A TRHOV NEEFEKTVNOS

Aglaia

69

Hlavnm faktorom rastu s informan technolgie, vedomosti premietnut do inovci, ktor podmieuj konkurencieschopnos medzi ekonomickmi subjektmi a lohou a postavenie vldy. NEDOSTATKY A NEDOKONALOSTI TRHU Idelna trhov ekonomika je tak, ktor produkuje maximlny objem tovarov a sluieb existujcich relatvne vzcnych vrobnch faktorov bez zsahov vldy. V relnom svete vak neexistuje ekonomika, ktor by fungovala na zklade neviditenej ruky. Fungovanie trhovho mechanizmu m pozitvne a negatvne strnky: umouje efektvnu alokciu relatvne zmeny vzcnych zdrojov a ich vyuitie trh je vak socilne slep a plod socilnu nerovnos, ktor vyvolva socilne naptie s nerovnosou svis problm rozdeovania dchodkov, ktor vyvolva otzku spravodlivosti v modernch ekonomikch mus tt mus zasahova do trhovho systmu tam, kde psobenie trhovho mechanizmu m aie dsledky na niektor skupiny obyvatestva Z existencie rznych innost mono vymedzi tri hlavn ekonomick funkcie, ktor maj vldy v trhovej ekonomike a to: efektvnos odstraova priny, ktor vtlaj ekonomiku pod hranicu produknch monost rovnos znamen zmierovanie nerovnost, ktor plod trh stabilita ovplyvovanie trhovho mechanizmu tak, aby nedochdzalo k prudkm vkyvom v nezamestnanosti Efektvnos znamen plne vyuva vzcne vrobn faktory a vyrba na hranici produknch monost. m je konkurencia dokonalejia, tm bliie je vroba k hranici produknch monost, a tm bliie je k efektvnosti. Trhov mechanizmus prirauje peniaze tm, ktor maj peniaze. Trhov mechanizmus plod nerovnos a vznik potreba ttu znovu rozdeova dchodky na jej zmiernenie. Trhov systm je nestabiln a dlhodob rastov trend sa dosahuje prostrednctvom kolsania pozitvnych a negatvnych trendov. tt vyuva nstroje fiklnej a monetrnej politiky na odstrnenie nezamestnanosti a inflcie a dosahovanie ekonomickho rastu. Priny, ktor ved k zlyhaniu trhu: nedokonal konkurencia a vznik monopolov externality verejn statky Ak ekonomika trp nedostatkom konkurencie a naraj sa konkurenn podmienky, niektor subjekty zskavaj neoprvnen vhody a stan sa monopolnm subjektom. Konkurencia neme iadny subjekt ovplyvni ceny, zatia o v nedokonalej konkurencii to tak nie je. Extrmny prpad je monopol, ktor diktuje ceny. prli vysok ceny a prli nzke output s typickm prejavom nedokonalej konkurencie. Externality s vedajie efekty fungovania ekonomickej aktivity ud, ktor sa nedostvaj k nim prostrednctvom trhu, s voi trhu extern. Negatvne externality s vedajie efekty vroby alebo spotreby, ktor znamenaj dodaton nklady, nevhodu z ekonomickej aktivity inch subjektov. Na to je uren ttna regulcia na kontrolu exteranlt.

Aglaia

70

Pozitvne externality znamenaj vedajie efekty vroby alebo spotreby, ktor prinaj efekty, vhody z ekonomickej aktivity inch subjektov. Pozitvne externality s verejn statky. S to tak tovary alebo sluby, ktor sa zabezpeuj prostrednctvom verejnho sektora. Ide o nerivalitn spotrebu. Nikoho nevyluuj zo spotreby. Chba tu ziskov motv. Vlda me prijma opatrenia na ich zmiernenie je: - pri znen efektvnosti odstrauje prekky (nedokonalosti) konkurencie a vytvra a chrni saivos na trhu - na odstraovanie negatvnych exteranlt za pomoci daovho systmu, poplatkami pokutami - zabezpeuje verejn statky, ktor mus poskytova a financova z verejnch prostriedkov zskanch z dan - reaguje na socialnu nespravodlivos z hadiska etickho princpu rozdeovania prerozdeuje dchodky - psob proticyklicky nstrojmi fiklnej a monetrnej politiky Sasn ekonomiky s preto zmieanmi ekonomikami. Je to zmes neviditenej ruky trhu a viditenej ruky ttnych zsahov. Vo veobecnosti tt me zasahova do trhovho mechanizmu troma nstrojmi: dane s povinn platby, ktor sa odvdzaj do ttneho rozpotu priamo alebo nepriamo. Da je uvalen na dchodky FO a PO, na mzdy, na spotrebn tovary a mnoh alie poloky. Dane slia na financovanie verejnch statkov a na krytie vdavkov na vetkch rovniach ttnej sprvy. subvencie maj opan inok ako dane a nazvaj sa aj negatvna da. Ved k zlacovaniu vrobky a k zlepovaniu objemu vroby. Ak je subvencia poskytnut spotrebiteovi, cena tovaru je sce vyia, ale rozdiel uhrad tt. regulovanie cien je nstroj, ktor sa vyuva napr. pri monopoloch produkujcich tak objem produkcie, ktor umon dosiahnu monopoln zisk. tt me stanovi maximlnu cenu, ktor neme by vyia a minimlnu cenu, pod ktor nemu ceny klesn. EFEKTVNOS KONKURENCIE V PODMIENKACH DOKONALEJ A NEDOKONALEJ

V podmienkach dokonalej konkurencie bude firma vyrba tak objem produkcie, pri ktorom sa MC=MR=P, kde MC pretnaj AVC, tu firma strca len FC (fixn nklady). Firma sa tak prispsobila situcii na trhu, ale pri niej cene u nebude vyrba. a) rovnovha firmy b) rovnovha na trhu

Aglaia

71

Efektvnos na dokonale konkurennom trhu Trh je efektvny a firma vyrba tak mnostvo produkcie, pri ktorom dosahuje rovnovhu v priesenk MR=MC=AC, ie pri minimlnych priemernch nkladoch. Trh dosahuje vrobn a alokan efektvnos. Trhov rovnovha vznik v priesenku dopytu a ponuky v bode E, pri rovnovnej cene P* a mnostve Q*. V podmienkach nedokonalej konkurencie sa situcia men a vo vetkch formch nedokonalej konkurencie sa prejavuje neefektvnos.

Rovnovha na trhu v nedokonalej konkurencie idelny stav Rovnovha vznik v priesenku MC a MR. Cena je vyia ako MR, P>MC. Trh dokonalej konkurencie je efektvny a dosahuje vrobn a alokan efektvnos. Existuje tendencia obmedzova objem produkcie a neprodukuje sa pri minimlnych AC. Cena, za ktor sa realizuje produkcia, je vyia ako rovnovna cena. Osemnsta kapitola TRH VROBNCH FAKTOROV SUBJEKTY NA TRHU VROBNCH FAKTOROV Na trhu vrobnch faktorov sa kupuj a predvaj vrobn faktory prca, pda, kapitl. Kad ekonomick innos, ktor uspokojuje udsk potreby, vrobnou innosou a sasne tvorbou dchodkov. Vrobn innos nie je len vrobou statkov a sluieb, ale ja tvorbou dchodkov. Pean prostriedky vynaloen na nkup vrobnch faktorov predstavuj pre firmy nklady, ale pre domcnosti dchodky. Ceny vrobnch faktorov s pecifickm prpadom cien a uruj sa takisto ako ceny statkov medzi dopytom a ponukou. Na strane dopytu je vrobca firma. Nkup VF je pre u nkladom. Na strane ponuky s domcnosti ako vlastnci vrobnch faktorov. Za poskytovanie vrobnch faktorov dostvaj dchodky. alm subjektom je tt, ktor me ovplyvova dopyt, ako aj ponuku VF. Dchodky, ktor tatko vznikaj mzda, renta a rok, s vlastne vnosom z psobenia tchto VF vo vrobnom procese. Problm je uri, v akej miere sa jednotliv vrobn faktory podieaj na vytvran outputu produktu. Mali by by uren dchodky, ktor s konkrtnymi cenami vrobnch faktorov = cena prce mzda, cena pdy renta, cena kapitlu rok.

Aglaia

72

Trh vrobnch faktorov sa vyznauje uritmi osobitosami. Pouvaj sa v rznych kombincich a ich produktvnos je technologicky podmienen. Preto aj dopyt po VF technologicky podmienen. Trh vrobnch faktorov nesli na bezprostredn uspokojovanie potrieb. DOPYT PO VF ODVODEN DOPYT Dopyt po vrobnch faktoroch je takto odvodenm dopytom. Odvodzuje sa od dopytu po finlnych statkoch. Ke je dopyt po obil, bude aj dopyt po pde, na ktorej sa obilie bude pestova.

Dopyt po pde ako odvoden dopyt od dopytu po obil CELKOV PRODUKT A HRANIN PRODUKT Firmy kupuj prcu, pdu a kapitl. Firmy poda zamerania a technologicky podmienenej vroby vyuvaj urit mnostvo vrobnch faktorov. Vsledkom ich kombincie je vyroben objem vroby ako celkov produkt (TP). Ak firma zvi jeden z vrobnch faktorov o 1 jednotku a nemen mnostvo ostatnch vrobnch faktorov, dosiahne obvykle ist rast produkcie. Prrastok celkovho produktu vyvolan prrastkom niektorho z vrobnch faktorov o 1 jednotku sa oznauje ako hranin produkt MP. Hranin produkt je prrastok produktu pripadajci na jednotku prrastu jednho z vrobnch faktorov pri ostatnch nezmenench vrobnch faktoroch. Hranin produkt prce, pdy alebo kapitlu sa vypotaj ako podiel prrastku produkcie a prrastku prce: MPL = TP TP TP ; MPA = ; MPK = L A K

Pr. Zvenie jednotky prce sleduje rast celkovho produktu. Jednotky prce 0 1 2 3 4 TP 0 150 250 300 325 MP 150 100 50 25 73

Aglaia

Grafick znzornenie celkovho a hraninho produktu ZKON KLESAJCEHO HRANINHO PRODUKTU S rastom mnostva jednho vrobnho faktora pri nezmenenom mnostve ostatnch vrobnch faktorov rastie celkov produkt, zatia o hranin produkt kles. Zkon klesajceho hraninho produktu patr medzi dleit technicko-ekonomick zkony. PRJEM Z CELKOVHO PRODUKTU, PRJEM Z HRANINHO PRODUKTU Ke ocenme celkov produkt prslunou cenou, dostaneme veliinu nazvan prjem z celkovho produktu TRP TRP=TP.P Ke ocenme touto cenou hranin produkt, dostaneme prjem z hraninho produktu MRP. MRP=MP.P Prjem z hraninho produktu predstavuje dodaton prjem, ktor firma zska zapojenm dodatonej jednotky vrobnho faktora do vroby. Je to dodaton prjem vytvoren dodatonou jednotkou vstupu. V podmienkach dokonalej konkurencie pre prjmy z hraninch produktov plat: MRPL = MPL. P MRPA = MPA. P MRPK = MPK. P V podmienkach dokonalej konkurencie MFC (hranin nklady) = cene vrobnho faktora.

Dopyt po produkte v podmienkach dokonalej konkurencie

Aglaia

74

V podmienkach nedokonalej konkurencie krivka dopytu individulnej firmy kles, hranin prjem z kadej alej jednotky predanho produktu je ni ako cena. Ak MR<P, bude ma kad jednotka MP pre firmu hodnotu MR. Ak MRP>MFC, bude firma zvyova nkup svojich vrobnch faktorov. Naopak, ak MFC>MRP, bude firma obmedzova nkup vrobnch faktorov. Dopyt po vrobnch faktoroch je zhodn s krivkou MRP:

MP kles, kles aj cena, prjem z MP kles rchlejie ako v podmienkach dokonalej konkurencie. Prjem z MP vypotame, ke MP prslunho vrobnho faktora vynsobme hraninm prjmom, ktor sa dosiahne predajom dodatonej jednotky produkcie: MRPL = MPL MR( prca ) MRPK = MPK MR( kapitl ) Hranin produkty, prjmy z hraninch produktov, uruj dopyt po vrobnch faktoroch. Prjem z MP je toti t cena, ktor je firma ochotn zaplati za jednotku produkcie prslunho vrobnho faktora. ROZHODOVANIE FIRMY NA TRHU VF Hranin produkt uruje cenu, za ktor je firma ochotn kpi vrobn faktor. Dopyt po jednotlivch vrobnch faktoroch bude rovnak, ak sa MP tchto faktorov vyrovnaj. Dopyt po vrobnch faktoroch vak zvis od dopytu po finlnych statkoch, ktor sa vyrbaj tmito vrobnmi faktormi. Firma bude zvyova dopyt po jednotlivch vrobnch faktoroch do tej miery, pokia prjem z MP prevyuje MC, ceny vrobnch faktorov. Len za tejto podmienky me firma maximalizova zisk. Optimlna kombincia pouitia vrobnch faktorov vo vrobnom procese je tak, ktor zabezpeuje, e prjmy z MP jednotlivch vrobnch faktorov sa rovnaj. Vychdzame z predpokladu, e firmy sleduj cie maximalizciu zisku, a ten sa maximalizuj vtedy, ke prjem z MP pripadajci na vynaloen pean jednotku akhokovek vstupu je rovnak. MRPL MRPA MRPK = = koko mus vynaloi, ke chce kpi. cenaprce cenapdy cenakapitlu as aby zskala dodaton jednotku vrobnho faktora nazvame hranin nklady vrobnho faktora MFC. Firma ako kupujci na trhu vrobnch faktorov je v rovnovhe, ak sa hranin nklady vrobnho faktora bud rovna prjmu z hraninho produktu. MFC=MRP Ak MFC<MRP, firma nakupova alie jednotky vrobnho faktora a rozirova tak vrobu, a to a na rove, pri ktorej poklesne prjem z hraninho produktu. Ak je MFC>MRP, obmedz firma dopyt po danom vrobnom faktore. MRPA = MPA MR ( pda )

Aglaia

75

Teria hraninej produktivity, zklady vypracoval John Bates Clark. Hranin produkt prce m klesajcu tendenciu. Firma, ktor m dopyt po prci, nie je ochotn za u plati viac, ako prca vyprodukuje. Poda terie hraninej produktivity je vka mzda zvisl od hraninej produktivity vrobnho faktora. PONUKA VROBNH FAKTOROV Ponuka vrobnch faktorov je urovan prrodnmi podmienkami, rozsahom a kvalitou pracovnej sily a vytvorenou zsobou kapitlovch statkov. CENY VROBNH FAKTOROV Ceny vrobnch faktorov sa uruj vzjomnm psobenm dopytu a ponuky jednotlivch vrobnch faktorov. Ak ide o kpu a predaj, potom pean forma danho faktora je trhov cena. V inom prpade me s o prenjom, ie njomne. Ak je predmetom prenjmu pda, njomn za u sa nazva renta. Jej zkladom je vnos z pdy pozemkov renta. Ak prenajma kapitl, plat za njomca dlnk vlastnkovi veriteovi rok. Tento vzah sa nazva ver. Cenou prce, ktor predva vlastnk pracovnej sily svojmu zamestnvateovi je mzda. MPA . cena produkcie = cena pdy = renta MPK . cena produkcie = cena kapitlu = rok MPL . cena produkcie = cena prce = mzda P = MR

Aglaia

76

Devtnsta kapitola TRH PRCE A CENA PRCE MZDA PONUKA A DOPYT NA TRHU PRCE Trh prce sa prejavuje svojimi pecifikami. Prca neexistuje sama o sebe a jedine udia (pracovn sily) maj schopnos pracova. Domcnosti ako vlastnci prce predstavuj ponuku prce a firmy uruj dopyt po prci. Domcnosti ako spotrebitelia zvisia od dchodku, s nten vstupova na trh prve a ponka prcu. Ponuka prce zvis od hraninch nkladov domcnost pri vynakladan prce. Domcnos je v rovnovhe, ak nmaha pri prci sa rovn relnej mzde. Individulnu ponuku na trhu prce ovplyvuj viacer efekty. Ponuku prce bude urova najm miera populcie a sklon pracovnej sily rozdeli svoj as na pracovn a von. Psob tu substitun efekt; zvenie mzdy zdra von as, a to loveka motivuje k tomu, aby von as nahrdzal, substituoval ostatnmi statkami. To znamen, aby viac pracoval a menej si uval vonho asu. Mzda je sasne dchodkom. Ke sa zvi, mme vy dchodok a lovek si me uva viac vonho asu a menej pracova. Ponuka prce predstavuje poet prceschopnho obyvatestva, do ktorho patria vetci, ktor s aktvne zaraden do pracovnho pomeru a tvoria pracovn silu. Prirodzene sem patria aj nezamestnan. Hlavn faktory, ktor ovplyvuj ponuku prce: vekos populcie Vekos populcie je uren prirodzenm prrastkom populcie. as populcie, ktor tvor prceschopn obyvatestvo Prceschopn obyvatestvo, je t as populcie, ktor dostaneme, ke od celkovho potu obyvatestva odpotame deti (do 16 rokov), dchodcov, zdravotne postihnutch obyvateov, ktor alebo ete nie s schopn pracova, alebo u nie s schopn pracova. Medzi prceschopn obyvatestvo sa potom zarauje aktvne pracujce, ale aj nezamestnan prceschopn obyvatestvo. priemern poet hodn odpracovanch pracovnmi silami za rok

Aglaia

77

Priemern poet hodn odpracovanch pracovnmi silami za rok je pomer celkovho odpracovanho asu za rok k potu prceschopnho obyvatestva. kvalita a kvantita vykonanej prce Kvalita a kvantita vykonanej prce sa tka mnostva ekonomickch, politickch a socilnych problmov. Jednou z otzok v analze ponuky prce je otzka, ako reaguje pracovn sila na vyie mzdy. Tvar krivky individulnej ponuky prce je vsledkom charakteristickho sprvania domcnost na trhu prce. Zvltny tvar krivky ponuky prce vyjadruje vzah medzi mnostvom prce, ktor s ochotn pracovn sily odpracova a danou mzdovou tarifou. S rastom relnej mzdy ponuka prce rastie; od istho bodu (C) vak s rastom relnej mzdy ponkan mnostvo prce naopak kles. Pri vysokch mzdch toti kles ponuka prce ien, lebo mzdy muov s dostatone zabezpeenie ivotnej rovne rodiny. Domcnosti pri dostatone vysokej rovni relnych miezd dvaj prednos vonmu asu urenmu na vedenie domcnosti a vchovu det a zvenej spotrebe statkov. Substitun efekt zmeny miezd a dchodkov efekt zmeny miezd. Vyia mzda znamen, e svoje doterajie nroky meme uspokoji pri obmedzen pracovnej ponuky, ale sasne sa prca stva lkavejou. Prevlda substitun efekt, ktor spsobuje, e pri zven mzdovej rovne sa zujem o prcu zvyuje, ie ponuka prce rastie. Od bodu C smerom hore vak prevlda dchodkov efekt, ponuka prce kles, aj ke mzdov sadzby rast. Progresvne zdanenie znamen, e daov sadzba sa s rastom dchodku zvyuje. Progresvne zdanenie oslabuje motivciu k prci a zniuje ponuku prce.

Krivka individulnej ponuky prce otajca sa dozadu DOPYT PO PRCI Dopyt po prci je urovan zo strany firmy. Pri dokonalejej technolgi bude dopyt po pracovnej sile ni, ale nronej na stupe kvalifikcie, pri menej nronch technolgich bude, naopak, dopyt po pracovnch silch vy. Dopyt po prci je odvodenm dopytom, to znamen, e zvis od dopytu po vsledku tejto prce, po statkoch, ktor sa tmito faktormi vyrbaj. Pri urovan krivky dopytu po prci je potrebn vychdza z MPL . Krivka MPL predstavuje optimlnu rove dopytu po prci.

Aglaia

78

Krivka dopytu firmy PODSTATA A FORMY MZDY Mzda je cenou prce, ktor je vsledkom fungovania trhu. Navonok mzda vystupuje v dvoch zkladnch formch. Prvou formou mzdy je asov mzda a druhou formou je kolov mzda. asov mzda je formou mzdy, ktor vyjadruje odmenu za urit as, poda toho rozliujeme hodinov, denn, tdenn, mesan mzdu. Pri asovej vymedzujeme celkov sumu mzdy a cenu prce jednej asovej jednotky (hodiny). kolov mzda je modifikciou asovej mzdy. Pri jej uren sa vychdza z priemernho potu vrobkov, ktor pracovnk vyrob za urit as. Pri danej kolovej sadzbe sa pracovnk usiluje pracova intenzvnejie, aby si zvil mzdu. Dnes sa pouva najm pri menej kvalifikovanch prcach. KVALITATVNA ROVE MZDY Suma peaz, ktor pracovnk dostva, sa oznauje pojmom nominlna mzda. Suma statkov, ktor si pracovnk za svoju nominlnu mzdu me kpi, predstavuje relna mzda. Pri porovnan miezd v jednotlivch krajinch sa vdy porovnva relna mzda. rove relnej mzdy zvis: - vky nominlnej mzdy - rovne cien statkov a sluieb Index relnej mzdy = indexno min ln ejmzdy * 100 indexstatkov

URENIE MZDY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE V dokonalej konkurencii je prca stanoven trhom. Ak uvaujeme o homognnej prci. Dopyt firiem je dokonale elastick. Mzdy s urovan ponukou prce so strany domcnosti a dopytom po prci zo strany firiem.

Aglaia

79

Urenie mzdy krivkami dopytu a ponuky Rovnovny bod E uruje mzdu W2 a jej zodpovedajce mnostvo prce L2. pri vyej mzde W1 sa zamestnva men poet pracovnch sl L1, lebo podnikateovi sa nevyplat zamestnva pri takej vysokej mzdovej sadzbe naalej L2 pracovnkov. Vznik nezamestnanos, vyjadren sekou AB, ktor stla mzdu na rove W2. pri rovni W3 dopyt prevyuje ponuku, nedostatok pracovnch sl, mzdov sadzba bude tlaen smerom hore k rovnovnemu stavu. URENIE MZDY V PODMIENKACH NEDOKONALEJ KONKURENCIE Mzda v podmienkach nedokonalej konkurencie. Tu sa firmy rozhoduj individulne o mzdch. Aby zskala dodaton pracovn sily, mus ponka atraktvnejiu mzdu, ako ponka konkurencia. Mzda kadho dodatone zamestnanho pracovnka previ doterajiu rove miezd. Nklady firmy spojen so zamestnvanm dodatonej jednotky vyrobenho faktora sa nazvaj hranin nklady vrobnho faktora MFC. Dovtedy bude firma zamestnva dodaton pracovn sily, pokm hranin produkt prce MRPL bude vy ako MFCL. Vsledkom uvedench procesov je stanovenie mzdovej sadzby W1,ktor sa nachdza na krivke ponuky prce. Posunutie hraninho produktu prce sa odraz v raste miezd.

Stanovenie optimlnej mzdovej sadzby na trhu prce v podmienkach nedokonalej konkurencie V trhovch ekonomikch je obvykl stav, ke ponuka prevyuje dopyt. MZDOV ROZDIELY A MZDOV DISKRIMINCIA Mzdy v jednotlivch krajinch a v jednotlivch obdobiach s rozdielne. Zvisia od jednotlivch profesi, zrunosti zamestnancov, kvalifikcie.... Okrem toho existuje urit hranica veobecn mzdov rove. Mzdy zvisia od ekonomickej vyspelosti krajiny. Aspekty vplvajce na mzdu: - rozdiely v kvalite prce vyplvaj z kvalifikanch rozdielov medzi umi. Investcia asu a peanch prostriedkov do vzdelania tvor to, o nazvame udsk kapitl. - kompenzan rozdiely s to mzdov rozdiely, ktor slia na kompenzciu rozdielov medzi prcami. Tieto mzdov rozdiely kompenzuj zamestnancom rzne rizik povolania. - vnimon schopnosti niektorch jednotlivcov. Prjmy tchto ud predstavuj vysok pean sumy.

Aglaia

80

irok rozptyl mzdovch sadzieb ekonmovia vysvetuj pojmom nekonkurenn skupiny na trhu prce. Nekonkurenn skupiny s ponuka a dopyt silne diferencovan, preto pretrvvaj vek mzdov rozdiely. Rozdiely v mzdch medzi jednotlivmi skupinami sa bud v ekonomikch vyskytova vdy. Ke sa vak rozdiely v mzdch vznikaj pre pohlavie, rasu povauje sa to za diskriminciu. TT, ODBORY A TRH PRCE Trh prce ovplyvuj vonkajie zsahy a to bu zo strany ttu alebo zo strany odborov. tt zkonom uruje minimlnu mzdu. Zvenie minimlnej mzdy spsobuje na niektorch pracovnch trhoch zvenie ponuky prce a sasne znenie dopytu po prci, a preto nezamestnanos sa zvi.

Zvenie minimlnej mzdy Ke tt zkonne zvi minimlnu mzdu v celej ekonomike, firmy bud poadova mnostvo L1, zatia o domcnosti ponkaj L2. seka AB predstavuje nezamestnanos. Otzky pracovnch podmienkach a miezd s nplou tripartitnch rokovan na ktorch sa zastuj zamestnvatelia, odbory a tt. Stanovenie, prijatie a podpsanie podmienok sa vyjadruje generlnou dohodou. Na niej rovni sa prijmaj kolektvne zmluvy dohody medzi zamestnvatemi a odborovo organizovanmi zamestnancami. Monopson na trhu prce sa vytvor, ke dopyt po prci uritej profesie m jedin zamestnvate. V prpade monopsonu s hranin nklady na prcu vyie ako je mzda. Vo vekch firmch je existencia odborov. O zvenie miezd sa odbory snaia rznymi spsobmi: - obmedzenm ponuky prce - pouitm sily kolektvnej zmluvy zvi zkladn mzdov sadzby - psobenm na zamestnvateov, aby prevyovali dopyt po prci

Obmedzenie ponuky prce Obmedzovanie ponuky prce sa prejav posunom krivky ponuky, v dsledku oho sa zvia mzdov sadzby, ale poklesne mnostvo prce, po ktorej bude dopyt.

Aglaia

81

Vsledn efekt opatren odborov Ke sa odborom podar zkonne zvi zkladn mzdov sadzby, posunie sa rovnovny bod smerom hore. Firmy bud na tto skutonos reagova tak, e znia dopyt po prci. Zvia sa mzdy, ale zni sa rove zamestnanosti.

Dvadsiata kapitola TRH PDY A POZEMKOV RENTA Pdu povaujeme za primrny faktor vrobn faktor. Pda ako vrobn faktor sa vyuva na ponohospodrske ely a na neponohospodrske ely. Mnostvo pdy je obmedzen a preto patr medzi vzcne statky.

Aglaia

82

Ten kto chce podnika na pde, musel si ju prenaja od vlastnka pdy. Za prenjom sa plat pozemkov renta. Medzi vlastnkom pdy a podnikateom vznikaj na zklady prenjmu pdy rentov vzahy. Renta je cenou pdy pri jej prenjme. Njomn sa rozumej tak poplatky, ktor sa vzahuj na statky vyroben udskou. Na oznaenie poplatkov za pouvanie pdy budeme pouva pojem renta. PONKA PDY Pda je dan prrodou, je nereprodukovaten, kvantitatvne a kvalitatvne obmedzen na zmenu mnostva. Znamen to, e ponuka pdy m nulov elasticitu. Ponuku pdy povaujeme za fixn alebo plne neprun. Cenu fixnho faktora nazvali renta alebo ist ekonomick renta,

Ponuka pdy DOPYT PO PDE Dopyt po pde je odvoden dopytom. Odvodzuje sa od finlnych produktov, ktor sa prostrednctvom vrobnch faktorov produkuj.

Dopyt po pde Dopyt po pde je uren hraninm produktom pdy a prjmom z hraninho produktu. (MPA, MRPA) Firma s cieom maximalizova zisk bude rozirova vrobn faktor pdu dovtedy, km prjem z hraninho produktu neprevi hranin nklady alebo cenu vrobnho faktora. Renta je stanoven na cel obdobie, na ktor sa pda prenajma. Ak sa v tomto obdob zmen cena ponohospodrskeho produktu, premietne sa t do renty a v nasledujcom obdob, po skonen platnosti pvodnej njomnej zmluvy. Vlastnk pdy m preto zujem prenajma pdu na o najkratie obdobie. Na druhej strane njomca m zujem si prenaja pdu na o najdlhie obdobie, aby sa mu vrtili nklady, ktor do podnikania vloil.

Aglaia

83

Trhov dopyt po pde dostaneme grafickm stanm jednotlivch kriviek dopytu vetkch firiem po pde pri danch cench vrobnho faktora pdy. Za predpokladu jedinho vrobnho faktora, pri cene P=1 dostvame: renta = MP pdy. Krivka MP pdy tak predstavuje optimlnu rove dopytu po pde. V podmienkach dokonalej konkurencie sa rovn hranin prjem kontante, cene, ktor je dan, to znamen MRP=P. V podmienkach nedokonalej konkurencie m hranin prjem klesajci charakter. CENA PDY AKO VROBNHO FAKTORA - RENTA Cena pdy ako vrobnho faktora renta sa uruje ako cena inch statkov vzjomnm vzahom medzi dopytom po pde a ponukou pdy.

Rovnovna cena pdy ako VF - renta Cena na trhu pdy sa vytvra ako rovnovna cena v bode E, tam, kde sa pretna krivka dopytu po pde s kolmicou ponuky pdy. Zmenou dopytu po pde nevyvol v prslunom intervale zmenu ponuky pdy, ale zmenu v cene. Ponuka trhu pdy m monopol.

Pozemkov renta Renta zvis od vvoja dopytu po pde. Pda ako vrobn faktor poskytuje ist ekonomick rentu za tchto predpokladov: - celkov ponuka vrobnho faktora je fixn dokonale neelastick - pda sa pouva na ponohospodrsku produkciu. Rozdielnosti pdy vyplvaj z tchto dvodov: o kvalita pdy bezprostredne ovplyvuje vku nkladov, kvalitnejie pdy prinaj vy vnos o poloha pdy bliia vzdialenos k trhu, junejie svahy s vhodnejie ako severne pda Zvltna bonita pdy a vhodn poloha me by zdrojom existencie prrodnho monopolu za predpokladu, e sa na trhu vytvor tak dopyt, ktor umon realizciu za ceny vyie, ako s priemern nklady. CENA PDY PRI PREDAJI A KPE Pdu mono nielen prenajma, ale aj predva. William Petty vychdzal z predpokladu, e je mon uri obdobie, poas ktorho ij veda seba tri genercie. Poda neho je to 21 rokov. To znamen, e star otec m 63 rokov, jeho syn m 42 rokov a vnuk m 21 rokov. 21

Aglaia

84

rokov je obdobie, poas ktorho mu i tri genercie vlastnkov renty, ktor im prina pozemok. Z toho vyplva, e pozemok sa pred za cenu, ktor sa rovn 21-nsobku renty. Pred pdu za tak sumu, ktor mu po vloen do banky prinesie ron rok rovnajci sa R rente. V = i OPODSTATNENOS POZEMKOVEJ RENTY Zaaenm vzcnych zdrojov pozemkovou rentou sa prispieva v ekonomike k efektvnemu vyuvaniu danch zdrojov. Viacer prrodn zdroje nemaj bezprostrednho vlastnka, s to zdroje v spolonom vlastnctve. Je to vlastnctvo nikoho a vetkch. Pda a in prrodn zdroje, ktor nie s zaaen rentou, sa povauj za bezcenn, a tak sa s nimi naklad. Poukazuje sa na dve zkladn priny nezaaenosti mnohch zdrojov rentou: 1. neexistencia vlastnkov 2. niekedy nie je mon, alebo vemi drah mera vyuvanie zdrojov

Vekos pozemkovej renty TTNE ZSAHY DO PONOHOSPODRSTVA Ponohospodrstvo poskytuje produkty pre vivu obyvatestva a v zujme ttu ju spotrebu zabezpei. Stabilita ponohospodrstva je podporovan predovetkm ttnymi zsahmi do cenovho systmu subvencovanie ceny. tt prispieva vrobcom k cene uritou sumou, subvenciou. Subvencuje vak aj spotrebiteov, lebo t mu nakupova za niie ceny. alm ttnym zsahom do cien je ttny intervenn nkup ponohospodrskej produkcie. tt si vytvor zsoby, ttne rezervy, a tie v obdob nerodnch rokov potom predva. ttne zsahy existuj nielen na nrodnej rovni, ale aj na nadnrodnej rovni. lensk tty EU vytvraj spolon hospodrske politiky. Jednou zo spolonch hospodrskych politk je aj spolon ponohospodrska politiky. Na podporu ciea sa vytvraj elov agregtne fondy. ZDANENIE RENTY Renta je dchodkom vlastnka pdy. Jej zdanenm sa zni jeho dchodok. Da dopad na vlastnka vrobnho faktora. Zdaovanie pdy sa tka vlastnkov pdy, tt oderpva z renty.

Aglaia

85

Dvadsiata prv kapitola TRH KAPITLU A ROK TERIA KAPITLU Ekonomickou funkciou kapitlovho trhu je na jednej strane koncentrova (akulumova) relatvne von pean zdroje a na strane druhej alokova tieto zdroje do relnych kapitlovch statkov. Kapitl je sekundrny vrobn faktor. Nie je spolonosti dan, zvis od jej ekonomickej aktivity. Kapitl vznik tak, e ekonomick subjekty as svojich sasnch dchodkov nespotrebuj, ale usporia. Niekto mus tieto usporen zdroje investova vyui ich na vrobu kapitlovch statkov. Preto v najveobecnejom chpan je kapitl sprostredkovan vroba, odloenie dnenej spotreby s cieom vroby novch kapitlovch statkov, ktor zvyuj spotrebu budcnosti. Pojmom kapitl jednak chpeme kapitlov statky ale aj peniaze, ktor sa usporia, akumuluj v podobe finannch aktv (pean, potencilny kapitl). udsk kapitl zanemen zskan vedomosti, sksenosti, zrunosti ud, ktor nadobdaj tak, e investuj do vzdelania, ale aj do svojho zdravia. RELNY KAPITL A JEHO VNOSY

Aglaia

86

Kapitlov statky predstavuj stavby, stroje, zariadenia a zsoby, ktor sa pouvaj v alej vrobe. Jeho psobenie vo vrobnom procese je dlhodob. Kapitlov statky sa postupne opotrebovvaj. Okrem fyzickho opotrebenia nastva aj ekonomick opotrebenie kapitlovch statkov, ktor svisia s ich technickm zastaranm. Investcie s tokovov veliinou, zvyuj zsobu kapitlu. Tie investcie, ktor slia na obnovu opotrebovanch kapitlovch statkov sa nazvaj obnovovacie investcie. Tie investcie, ktorch vsledkom je relna kapitlov tvorba, s ist investcie to znamen, e sa zvyuje celkov zsoby kapitlu. Relna kapitlov tvorba je vsledkom investci. Kad racionlny investor mus bra do vahy tieto faktory: oakvan mieru vnosnosti z kapitlovho statku - ktor vyjadruje ist ron pean vnos z kadej investovanej koruny. Ide o ist produktivitu kapitlu (r), vyjadruje sa % rozdiel medzi oakvanou budcou relnou hodnotou, ktor dosiahneme relnou investciou a hodnotu, ktor sme dnes vynaloili investovali. riziko, e dosiahne oakvan vnos likviditu, rchlos nkladov, s ktormi bude mon premeni dan relnu investciu sp na pean zdroje ist produktivita kapitlu (niekedy nazvan aj rentabilita kapitlu r) vyjadruje percentulny rozdiel medzi oakvanou budcou relnou hodnotou, ktor dosiahneme relnou investciou, a hodnotu, ktor sme dnes vynaloili investovali. Oakvan budca relna hodnota je vlastne dodaton prjem, ktor zskame zvenm kapitlu o 1 jednotku, pri nemennosti ostatnch faktorov vyjadrench v percentch. Matematicky vyjadrme: r = ( TPPk. PX - K). 100 / K TPPk = prrastok celkovho produktu PX = cena statkov, ktor sa pomocou kapitlu produkuj K = dodatone investovan (preddavkovan) kapitl Pean kapitl a jeho vnosy Pean kapitl predstavuj zdroje na vrobu kapitlovch statkov, ktor vznikaj tak, e domcnosti sporia, to znamen, e nespotrebovvaj cel svoj sasn dchodok. Pean kapitl m podobu finannch aktv (obligcie, astiny..) Veritelia, samozrejme, neoakvaj iba nvrat pvodnej poskytnutej sumy, ale poaduj urit prjem navye. rokov miera (i) je ron vnos z poianch zdrojov, udvan v percentch, ktor mus dlnk veriteovi splati spolu s dlnou sumou za vyuitie peaz po as uritho obdobia. u i = 100 K udsk kapitl a jeho vnosy udsk kapitl predstavuje shrn zskanch vedomost, schopnost, zrunosti a kvalifikcie loveka. Zvovanie udskho kapitlu si vyaduje investcie. Ide o nklady spojen so zvenm vzdelanostnej a kvalifikanej rovne pracovnej sily. Tieto nklady maj charakter alternatvnych nkladov, pretoe lovek mus obetova ul zisk v ase tdia alebo von as. Vnosom udskho kapitlu je vy oakvan celoivotn prjem. ROVNOVHA NA TRHU KAPITLU A ROK

Aglaia

87

Na kapitlovom trhu sa stretvaj spory domcnosti s potrebou finannch zdrojov. spory predstavuj stranu ponuky, investin zmery strany dopytu. Firmy vytvraj dopyt po kapitli. Dopyt po kapitli je dovodenm dopytom od dopytu po tch statkoch, ktor sa pomocou neho vytvraj. Ak je oakvan miera vnosu ist produkcia kapitlu vyia ako trhov rokov miera, za ktor si firma poiiava zdroje, uskuton investciu. Stav kapitlu je maximlne ziskov vtedy, ke dopyt po kapitli sa uruje rovnosou vzahu r = i.

Dopyt po kapitly Krivka dopytu po kapitli vyjadruje vzah medzi mnostvom poadovanho kapitlu a mierou vnosu z neho. Krivka istej produktivity kapitlu m klesajci charakter. Ponukou kapitlu tvoria domcnosti tm, e as svojich dchodkov nespotrebuj usporia. Z krtkodobho hadiska je vka spor dan predchdzajcim rozhodnutm domcnost obetova ben spotrebu. Preto je krivka krtkodobej ponuky kapitlu vertiklna.

Krtkodob rovnovha na kapitlovom trhu Rovnovha na kapitlovom trhu nastva v priesenku ponuky a dopytu. Vytvra rovnovnu rokov mieru, pri ktorej chc domcnosti prve toko spori, koko s firmy ochotn investova. Z dlhodobho hadiska sa vak ponuka spor zvyuje, o je vyvolan rastom celkovho dchodku spolonosti v dsledku dodatonej tvorby kapitlu. V dlhom obdob sa pohybujeme po krivke dopytu smerom nadol, pretoe v dsledku istch investci sa zvyuje zsoba kapitlu.

Aglaia

88

Dosiahnutie dlhodobej rovnovhy medzi ponukou kapitlu a dopytom po kapitly Dlhodob rovnovha teda nastva v bode E*, v ktorom sa dlhodob rovnovna rokov miera rovn miere vnosu z kapitlu. Nominlna rokov miera je vyjadren mnostvom peaz, ktor musme zaplati za kapitlov zdroj. Relna rokov miera uruje mnostvo statkov, ktor mono za rok nadobudn. Relna rokov miera je nominlna rokov miera mnus miera inflcie.

KAPITALIZCIA AKTV Kapitalizcia zisku (aktv) zanemen uri dnen hodnotu celho toku budcich dchodkov. Tto cena by mala by uren tak, e ak by vlastnk sumu peaz uloil do peanho stavu, vnos v podobe rokovej miery sa bude rovna vnosu, ktor dosahoval z dlhodobho aktva v predchdzajcej podobe. Urenie ceny aktv pri predaji s: - neobmedzenou ivotnosou (pda, prrodn zdroje) - obmedzenou ivotnosou (stroje, budovy) Kapitalizcia aktva s neobmedzenou ivotnosou Vlastnk aktv s neobmedzenou ivotnosou, ako s pda a prrodn zdroje pober vnos v podobe renty. Ak chce toto aktvum kapitalizova, premeni na pean formu, mal by pri V uren ceny postupova na zklade vzahu: V = x * 100 . i VX = ron vnos (renta) i = rokov miera Kapitalizcia aktva s obmedzenou ivotnosou Podobne je to aj s aktvnom, ktorho ivotnosou je uren na t rokov. V =
n V V V Vt 1 + ...... + = 2 n t (1 + i ) (1 + i ) (1 + i ) i =1 (1 + i )

ZISK Zisk je rezidulny dchodok, ktor vznik ako rozdiel medzi celkovmi prjmami a celkovmi nkladmi firmy. Zaha vlastne aj implicitn vnosy. Podnikatesk zisk obsahuje aj implicitn vnosy z vrobnch faktorov, ktor s vo vlastnctve firmy. Jeho vku urme, ak od celkovho prjmov odpotame vetky vdavky.

Aglaia

89

Ekonomick zisk je znen o implicitn nklady, lepie posdi efektvnos podnikateskej innosti. V podmienkach dokonalej konkurencie kad podnikate dosahuje normlny zisk. Ak sa niektorm podnikateom podar krtkodobo dosiahnu vy ako normlny zisk, hovorme o mimoriadnom zisku. V podmienkach nedokonalej konkurencie mu firmy dlhodobo dosahova nadmern zisky. Hovorme o monopolnom zisku. Zisk ako odmena za podstpenie rizika, kad podnikanie je spojen s neistotou s rizikom, preto podnikatesk innos mus by honorovan adekvtne podstpenmu riziku. Zisk ako odmena za inovcie a podnikavos. Zisk mus stimulova podnikatea na vyuvanie najnovch vedeckch poznatkov, na neustlu inovciu vrobnch faktorov. Zisk ako premenn forma nadhodnoty. Zisk je vsledkom nezaplatenej prce pracovnkov vo vrobe. Dvadsiata druh kapitola ROZDEOVANIE DCHODKOV A KVALITA IVOTA DCHODKY A KRITRI LENENIA DCHODKOV Dchodok sa najastejie charakterizuje ako tokov veliina vyjadrujca sumu peanch prostriedkov, ktor jedinec alebo domcnos zska za urit asov obdobie. Prjemcami dchodkov nie s len domcnosti, ale nimi mu by aj in ekonomick subjekty. Dchodok me ma rznu podobu. Pri lenen dchodkov je mon uplatni viacero kritri: Kritrium prvotnho, druhotnho rozdelenia dchodkov K prvotnm dchodkom patria pracovn dchodky a dchodky z majetku. K druhotnm dchodkom patria transferov dchodky. Kritrium zohadujce zmeny cenovej hladiny Nominlny dchodok predstavuje dchodok v peanom vyjadren. Relny dchodok predstavuje nominlny dchodok upraven v dsledku zmien cenovej hladiny. Kritrium zohadujce znovu rozdeovacie procesy Leglne dchodky s dchodky zskan v slade so zkonodarstvom danej krajiny. Neleglne dchodky vznikaj v rozpore s nm. Kritrium formy nadobudnutia dchodku Pean dchodky predstavuj mnostvo peanch prostriedkov. Naturlne dchodky predstavuj rzne statky, ktor subjekt me nadobudn. Kritrium asovho hadiska Ben (absoltne dchodky) s dchodky danho roka. Minul dchodky s dchodky minulch rokov a budce (oakvan) dchodky s dchodky bliej, vzdialenej budcnosti. Kritrium zohadujce dku zmeny toku dchodku Skuton dchodok predstavuje relne obdan dchodok. Permanentn dchodok predstavuje hypotetick kontantn rove dchodku, ktorej sasn hodnota je ekvivalentn rodinnm aktvam a oakvanmu budcemu dchodku. Kritrium tatistickho zisovania Priemern dchodok informcie o poskytovan dchodku pripadajceho na jednu osobu. Stredn dchodok predstavuje dchodok, ktor rozdeuje vetkch prjemcov dchodku na dve skupiny.

Aglaia

90

ROZDEOVANIE DCHODKOV Rozdeovanie dchodku podmieuje cel komplex initeov. Mono rozleni na trhov a netrhov initele. Trhov initele Dchodok m by plne determinovan trhovm mechanizmom a vetkmi nhodnosami trhovho mechanizmu. Len trhovou determinciou dchodkov je kad veden k tomu, aby urobili to, o je potrebn. Netrhov initele Medzi netrhov initele mono zaradi vemi rznorod sbor initeov, ako s zaiaton rozdelenie majetku, vroden alebo zskan schopnosti, vkonnos, tvorivos... zku korelciu medzi dchodkom a vekom zachycuje teria ivotnho cyklu. Jednotliv initele ovplyvuj vekos dchodku v smere jeho zvenia, znenia. Vekos dchodku podmieuje ivotn rove. ivotn rove predstavuje stupe uspokojenia ivotnch potrieb, hmotnch a duchovnch potrieb obanov, ako aj podmienky, v ktorch sa tieto potreby realizuj. FAKTOROV ROZDEOVANIE DCHODKOV Vznik mnohch teri prstupu rozdeovania dchodkov na zkladn tzy, e kadmu vrobnmu faktoru, pretoe poskytuje vrobn sluby, prislcha urit dchodok zodpovedajci jeho prnosu k tvorbe produktu, hovorme e sa uplatuje faktorov rozdelenie dchodkov. Faktorov rozdelenie dchodkov sa spja predovetkm s ekonmami 17 a 19. storoia ie predstavitemi klasickej koly. Klasick teriu rozpracovali predovetkm W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, J. S. Mill. D. Ricardo povaoval rozdeovanie dchodkov za najdleitejiu sas ekonomickch teri. K rozpracovaniu zkonov rozdeovania vsledkov vroby medzi tri triedy spolonosti medzi vlastnkov pdy, vlastnkov kapitlu, robotnkmi. V eseji o zisku. K zkladnm dchodkom patr mzda, zisk, renta. Mzda predstavuje cenu prce. D. Ricardo rozliuje prirodzen cenu prce na rovni existennho minima a trhov cenu prce, ktor zvis od situcie na trhu prce. Ak trhov cena prce bude vyia ne prirodzen cena prce, podnieti rast potu obyvatestva, v poklese mzdy na prirodzen rove. Poda D. Ricarda mzda zvis od situcie na trhu prce a nikdy by ju nemali urova zsahy zkonodarstva. Renta predstavuje dchodok vlastnkov pdy. Neoklasick teria rozdeovania je zaloen na terii hraninej produktivity, ktor je vlastne aplikciou terie hraninej uitonosti na vrobn faktory, hovor J. B. Clark. Teria hraninej produktivity vychdza z toho, e kad vrobn faktor m svoju pecifick produktivitu. Rozdeovanie zvis od vzahu medzi vrobnmi faktormi a od ich hraninej produktivity.

Aglaia

91

Rozdeovanie produktu na zklade terie hraninej produktivity Vekos dchodkov je teda podmienen situciou na konkrtnom trhu vrobnho faktora, ie je podmienen vzahom medzi ponukou a dopytom po prslunom vrobnom faktore. Mobilita vrobnch faktorov je tie dleitm determinantom rozhodovania o vyuit konkrtneho vrobnho faktora. OSOBN ROZDEOVANIE DCHODKOV Osobn rozdelenie dchodkov umouje zachyti rozdeovanie dchodkov domcnostiam. Klasifikcia domcnost sa me uskutoova dvoma spsobmi. Prv spsob: predpoklad, e sa vylen vekos dchodku v peanch jednotkch a zisuje sa, ak percento domcnosti pober dchodok v danom rozpt. Umouje uri stredn dchodok. Druh spsob: predpoklad, e sa vylen niekoko skupn domcnost. V zoraden od najnich dchodkov po najvyie dchodky. Pre grafick znzornenie diferencicie dchodkov mono vyui Lorenzovu krivku, ktor obsahuje hypotetick predpoklad absoltnej rovnosti a absoltnej nerovnosti. Absoltna rovnos nastva v prpade, ke sa dchodky rozdeuj rovnomerne medzi vetky domcnosti a absoltna nerovnos vtedy, ke jedna skupina domcnost si prisvojuje vetky dchodky. Krivka c vyjadruje skuton stav dchodkovej nerovnosti. Lorenzova krivka zachytva ron dchodky. K aliemu vznamnmu obmedzeniu mono priradi skutonos, e kad skupinu charakterizuje ist priemern dchodok, ale aj v rmci danej skupiny existuj znan rozdiely. Domcnosti sa alej lia potom lenov domcnost. Existuje rozdiel, i skmame dchodkov diferenciciu pred zdanenm alebo po zdanen.

MERANIE DCHODKOVEJ NEROVNOSTI Na meranie dchodkovej nerovnosti sa vyuva dchodkov Giniho koeficient. Vypota sa ako pomer medzi obsahom plochy medzi skutonou a idelnou krivkou a obsahom plochy pod idelnou krivkou. Giniho koeficient sa pohybuje v rozpt od 0 po 1. Ak sa Giniho koeficient rovn 0, ide o absoltnu nerovnos, ak sa rovn 1, ide o absoltnu rovnos. Giniho koeficient predstavoval hodnotu 43 %, koncom 20. storoia sa zvil na 53,8 %. Na meranie dchodkovej nerovnosti mono vyui aj Atkinsonov index: index odporu k nerovnosti. Plat, e ak sa jeho hodnota bli k 0, odpor k nerovnosti kles a naopak.

Aglaia

92

Robinov Hoodov index: predstavuje index plnho vyrovnania. Theilov index: vyjadruje mieru nerovnosti. Bieda a chudoba Bieda predstavuje stav, ke jednotliv subjekty nemaj k dispozci zdroje povaovan za zkladn, ij v ndzi a existennej neistote. Chudoba znamen neschopnos kpi mnostvo statkov, ktor s charakterizovan ako prve postaujce na udranie minimlneho ivotnho tandardu. Absoltna chudoba znamen skuton strdanie v dsledku neuspokojenia zkladnch ivotnch potrieb. Relatvna chudoba znamen, e niekto je chudobn v porovnan s inmi umi, ktor ij v danej spolonosti. Hranica chudoby je v tomto prpade vymedzen ako 40 %, 50 %, 60 % z rovne dchodku strednej, priemernej domcnosti alebo 40 %, 50 %, 60 % z rovne spotrebovanch vdavkov strednej alebo priemernej domcnosti. Chudoba je interdisciplinrna kategria. Chudobu meme leni na: - udsk chudobu informcie o nej poskytuje index udskej chudoby. Hodnota udskej chudoby sa pohybuje najm v rozpt od 7 17 %, o znamen, e tto as populcie sa povauje za chudobn. - duchovn chudobu je spojen s absenciou spolupatrinosti, solidarity. ROZDEOVANIE BOHATSTVA Bohatstvo predstavuje stavov veliinu, ktor odra pean hodnotu vetkch aktv, ktormi domcnos disponuje k uritmu asovmu okamihu. Bohatstvo zvis od pracovnej aktivity, schopnost, kvalifikcie, tvorivosti, adaptability, ale aj od astia alebo zskania u nahromadenho majetku. Medzi dchodkami a bohatstvom existuje bezprostredn vzba. Bohatstvo podmieuje vekos dchodkov, vekos dchodkov m zasa priamy vplyv na vekos bohatstva. m vie bohatstvo domcnos vlastn, tm m aj vie predpoklady nadobudn vysok dchodky, ktor zasa zvyuj bohatstvo. ist bohatstvo predstavuje rozdiel medzi aktvami a pasvami. EKONOMICK STRATIFIKCIA (ROZVRSTVENIE) SPOLONOSTI Znzornenie rozvrstvenia spolonosti v podobe pyramdy naznauje, e vemi mal as obyvatestva disponuje obrovskmi dchodkami i obrovskm majetkom, km podstatn as obyvatestva sa nachdza v spodnom priestore pyramdy. Rozdeovanie dchodkov i bohatstva je nerovnomern. AESTERLINOV PARADOX R. A. Easterlin v polovici 70 rokov 20. storoia na dajoch z 19 krajn dospel k nzoru, e vyjadruj urit podstatn vzahy medzi rovou dchodkov a pocitmi spokojnosti ud tak vntri jednotlivej krajiny, v uritom asovom okamihu. Vntri jednotlivch krajn v uritom asovom okamihu je siln pozitvna korelcia medzi rovou bohatstva a subjektvnou spokojnosou. rove hmotnho bohatstva je podmienen stupom ekonomickej vyspelosti krajiny a z hadiska jednotlivej domcnosti vkou dchodku, majetku.

Aglaia

93

HMOTN BLAHOBYT A KVALITA IVOTA Hmotn blahobyt Rozvrstvenie spolonosti, ktor odra znan polarizciu domcnost, naznauje vrazne rozdielnu rove spotreby. Kvalita ivota Kvalita ivota je podmienen vkonnosou ekonomiky. Je to vak nieo viac ne hmotn blahobyt. Kladie sa tu draz na estetick a etick rozmer ivota. Nov hodnotn orientcia sa odra v takejto preferencii hodnt: sloboda, pravda, tolerancia, rados zo ivota, cta k ivotu druhch, tvorivos, podnikavos, prosperita. Nov kvalita ivota sa spja s pocitom potreby sebarealizcie s pocitom vznamu vlastnej uitonosti, potreby aktvneho ivotnho postoja, potreby dosiahnu urit rove kultrnej vyspelosti, aktvne vyuva von as. Ukazovatele kvality ivota Zachyti zmeny v kvalite ivota je mon na zklade vvoja jednotlivch ukazovateov kvality ivota. K najveobecnejm ukazovateom patr ist ekonomick blahobyt (NEW), index bohatstva nroda, ktor zachytva tri hlavn oblasti ekonomick rove socilneho prostredia a rove rozvoja informanej spolonosti.

Aglaia

94

MAKROEKONOMICK TERIA

Aglaia

95

Dvadsiata tretia kapitola VOD DO MAKROEKONMIE PREDMET SKMANIA MAKROEKONMIE Makroekonmia sa zaober shrnnmi agregtnymi ekonomickmi javmi. Vvoj ekonomiky charakterizujeme pomocou velin nazvanch makroekonomick ukazovatele, makroekonomick agregty. Medzi najdleitejie makroekonomick ukazovatele patr HDP, miera nezamestnanosti, miera inflcie, platobn bilancia. Makroekonmia ako sas ekonomickej terie analyzujeme a charakterizujeme fungovanie ekonomiky ako celku. ALTERNATVNE PRITUPY K MAKROEKONMIE Vznik makroekonmie svis s klasickou ekonmiou, ktor predpoklad, e automatick fungovanie trhu a trhovho mechanizmu zabezpeuje dokonal prunos cien a miezd a makroekonomick rovnovha sa dosahuje pri plnom vyuvan vetkch vrobnch zdrojov. Zklady klasickho prstupu poloil A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, J. S. Mill. Vchodiskovm prstupom je predstava, e hospodrstvo m svoje vlastn vntorn prirodzen zkony, ktor ovplyvuj hospodrsky vvoj. Tto idea je teoretickm zkladom hospodrskeho liberalizmu, ktor odmieta zsahy ttu do ekonomiky Klasick ekonmia sa sstredila najm na analzu rastu hmotnho bohatstva spolonosti a zdroje jeho rastu z hadiska dlhho obdobia Zklady modernej makroekonmie poloil J. M. Keynes. Poda Keynesoveho prstupu cena a mzdy s neprun a makroekonomick rovnovha sa me dosahova pod rovou potencilneho produktu pri nedobrovonej nezamestnanosti. Preto poda Keynesa vlda me regulova ekonomiku pomocou nstrojov fiklnej a monetrnej politiky. Keynes vo vysvetlen terie efektvneho dopytu zdvoduje vznam investci ako rozhodujceho faktora. Keynesova makroekonmia zsadne ovplyvnila prax hospodrskej politiky, ktor sa zaala orientova prostrednctvom aktvnych ttnych zsahov na zvyovanie ekonomickej aktivity. Zaiatkom 70 rokov 20. storoia sa ukzalo, e keynesovsk hospodrske opatrenia

Aglaia

96

stimuluj viac inflciu ako ekonomick aktivitu, e sa trhov ekonomika destabilizuje, do popredia sa dostvali prstupy, ktor zdraznili vznam trhovch sl. Monetaristi kritizuj keynesovsk prstup. Ich najvznamnejm predstaviteom je M. Friedman. V monetaristickom chpan makroekonomickch procesov kov vznam patr peniazom a monetrnej politike. Vlda m do ekonomiky zasahova minimlne, pretoe trhov sily s schopn udriava ekonomiku v stave optimlneho vyuvania vrobnch zdrojov. Nov klasick makroekonmia inovuje klasick ekonmiu a zavdza teriu racionlnych oakvan (Zucas Barro), ktor vychdza z predpokladu, e ekonomick subjekty tvoria svoje oakvania racionlne a vetky trhy nepretrite istia, pretoe cena a mzdy s vemi prun. Ekonmia strany ponuky sa dostala do popredia zaiatkom 80. rokov 20. storoia a poukazovala na vznam podnetov k prci, sporm a investcim a navrhuje znenie dan. Vkonnos ekonomiky je determinovan efektvnou innosou a vzjomnou spoluprcou 4 sektorov a vzjomne zvisl systm vzahov, domcnost, firmy, tt a zahraniie. MAKROEKONOMICK SUBJEKTY A MAKROEKONOMICK KOLOBEH Domcnosti ako vlastnci vrobnch faktorov vystupuj na trhu ako kupujci. Svoje dchodky rozdeuj na nkup spotrebnch statkov a sluieb, na spory a platbu dan. Domcnosti mu ma aj prjmy od ttu (prdavky na deti, starobn a invalidn dchodky) ie transferov platby. Transferov platby s platby ttu jednotlivcom, za ktor tt nezska iadnu protihodnotu. Firmy kupuj od domcnost vrobn faktory a domcnostiam platia za ich pouvanie mzdu, rentu, rok. Vrobn faktory vyuvaj na vrobu tovarov a poskytovanie sluieb. Zrove domcnosti predvaj spotrebn statky a sluby. Trby z predaja predstavuj dchodky firiem, ktor pouvaj na hradu nkladov za vrobn faktory. Z hrubho zisku platia firmy dane. tt je pecifickm trhovm subjektom. Prjmy vldy tvoria najm dane. Celkov vdavky vldy meme zjednoduene rozdeli na vldne nkupy tovarov a sluieb a transferov platby. Vldne vdavky maj aj podobu transferovch platieb, tak platby, za ktor nezska ekvivalentn protihodnotu. K transferovm platbm patria aj subvencie firmm... tt m prjmy v podobe dan len od domcnost. Za tieto prjmy tt kupuje tovary a sluby a vyplca transferov platby. Prjmy ttu mu by vyie, ako s vdavky. Vtedy m tt pozitvne spory. Zahraniie cudzinci nakupuj spotrebn statky a sluby, ako aj investin statky u ns. Domce subjekty dovaj tovary a sluby zo zahraniia. Rozdiel vvozu a dovozu sa nazva ist export. Domcnosti, podniky a vlda reprezentuj domce subjekty, ktor oznauj pojmom rezidenti (tuzemci). S to tak subjekty, ktor maj sdlo v danej krajine a to s aj ekonomicky zvisl. Zahranin subjekty, podniky, domcnosti sdliace v zahrani a zahranin vldy sa nazvaj nerezidenti (cudzozemci).

Dvadsiata tvrt kapitola AGREGTNY DOPYT A AGREGTNA PONUKA MAKROEKONOMICK ROVNOVHA AGREGTNY DOPYT A KRIVKA AGREGTNEHO DOPYTU Agregtny dopyt predstavuje celkov objem produkcie tovarov a sluieb, ktor spotrebitelia, podniky, vlda a cudzinci s ochotn kpi pri uritej cenovej hladine. AD=C+I+G+NX

Aglaia

97

Agregtny dopyt sa rovn celkovm vdavkom v ekonomike, ktor s stom vdavkov domcnost na nkup spotrebnch tovarov a sluieb (C), vdavky na nkup investinch statkov (I), vldnych vdavkov na nkup tovarov a sluieb (G) a ist export (NX). Vdavky domcnost C- tvoria dopyt domcnost po finlnych tovaroch a sluieb Vdavky podnikov I- tvoria dopyt podnikateov po investinch statkoch a slubch Vdavky vldy G- tvoria dopyt vldy po tovaroch a slubch ist export NX- tvor ist dopyt po zahraninch subjektov po domcom tovare. Vzah medzi agregtnym dopytom a cenovou hladinou mono graficky znzorni v podobe krivky agregtneho dopytu. Na horizontlnej osi je celkov output HDP danej ekonomiky a na vertiklnej osi celkov cenov hladina. Krivka agregtneho dopytu vyjadruje ak mnostvo tovarov a sluieb si jednotliv ekonomick subjekty kpia pri rznej rovni cenovej hladiny. Krivka AD kles zava doprava, to znamen, e ak cenov hladina kles, relne nakupovan mnostvo rastie a naopak.

Krivka agregtneho dopytu kles nadol v dsledku psobenia efektu ponuky peaz. Krivka AD m negatvny stav. AGREGTNA PONUKA, POTENCILNY PRODUKT A KRIVKA AGREGTNEJ PONUKY Agregtna ponuka predstavuje objem produkcie tovarov a sluieb, ktor firmy ochotn vyrobi pri uritej cenovej hladine a danej vrobnej kapacite. Potencilny produkt predstavuje tak objem vroby, ktor me dosiahnu dan ekonomika pri plnom a efektvnom vyuvan existujcich vrobnch zdrojov. Maximlny produkt, ktor me ekonomika vytvori pri prirodzenej miere nezamestnanosti. Rozdiel medzi skutonm a potencilnym produktom v danom asovom obdob sa nazva produkn medzera, medzera HDP Yp Y. Ak je skuton produkt ni ako potencilny produkt ak, Yp>Y, teda produkn medzera m kladn hodnotu, vtedy hovorme o recesnej medzere. Ak je skuton produkt vy ako potencilny produkt, ak Yp<Y, teda produkn medzera m zporn hodnotu, vtedy hovorme o expanzvnej medzere. Zvislos medzi celkovm objemom vroby a cenou hladinou mono graficky znzorni pomocou agregtnej ponuky. Samotn tvar krivky agregtnej ponuky je predmetom diskusie medzi jednotlivmi prdmi ekonomickej vedy. KLASICK MODEL AGREGTNEJ PONUKY Klasick model agregtnej ponuky vychdza z predpokladu, e ceny vetkch tovarov a sluieb s dokonale prun v krtkom aj dlhom asovom obdob. Predpoklad sa, e existuje pln nezamestnanos, neexistuje nedobrovon nezamestnanos, ekonomika sa trvale nachdza na rovni potencilneho produktu. Preto poda klasickho modelu je krivka agregtnej ponuky vertiklna a toton s krivkou znzorujcou rove potencilneho produktu.

Aglaia

98

Z dlhodobho hadiska je agregtna ponuka uren rovou potencilneho produktu a nezvis od cenovej hladiny. Automaticky nastouje rovnovhu na rovni Yp. KLASICK MODEL MAKROEKONOMICKEJ ROVNOVHY Klasick model tvrd, e trhov systm je vntorne stabiln a automaticky nastouje makroekonomick rovnovhu. Ekonomika funguje na rovni potencilneho produktu pri plnej zamestnanosti a krivka AS je vertiklna. Makroekonomick rovnovha sa v klasickom modeli dosahuje na rovni potencilneho produktu.

Pretoe agregtny dopyt sa zvil, ale agregtna ponuka sa nemen, zvi sa cenov hladina z P0 na P1. v priesenku kriviek AD1 a AS sa dosahuje rovnovha ekonomiky v bode E2. Z klasickho modelu vyplva, e skuton output sa nemen vplyvom zmien agregtneho dopytu. KEYNESOVSK PRSTUP K AGREGTNEJ PONUKY J. M. Keynes analyzuje ekonomiku v krtkom asovom obdob, priom predpoklad, e ekonomika sa me nachdza pod rovou potencilneho produktu. Predpoklad, e trhov ekonomika me by v krtkom obdob nestabiln a trhov mechanizmus sm o sebe nie je vdy pripraven obnovi makroekonomick rovnovhu. Predpoklad existenciu nedobrovonej nezamestnanosti. Keynesovsk model agregtnej ponuky predpoklad, e mzdy s v krtkom obdob fixn a neprun. Ceny tovarov a sluieb s poda Keynesa v krtkom obdob rigidn. V extrmnom prpade je Keynesova krivka agregtnej ponuky v krtkom asovom obdob horizontlna.

Poda Keynesovch nasledovnkov krivka agregtnej ponuky nie je plne horizontlna, ale je mierne rastca, pretoe nominlne mzdy sa v priebehu 2-3 rokov pomaly prispsobuj.

Aglaia

99

Horizontlna krivka AS sa nazva aj extrmna Keynesova krivka AS. Rastca krivka AS sa nazva ako zkladn keynesovsk verzia krivky AS. KEYNESOVSK MODEL MAKROEKONOMICKEJ ROVNOVHY Na vysvetlenie keynesovskho modelu makroekonomickej rovnovhy pouijeme krivku agregtneho dopytu, ktor je klesajca a keynesovsk krivku agregtnej ponuky, ktor je horizontlna, alebo rastca. Krtkodob makroekonomick rovnovha vznik v priesenku krivky AD a AS. m alej je bod rovnovhy od rovne potencilneho produktu, tm menie je vyuitie vrobnch zdrojov. Ak sa zvi agregtny dopyt, krivka AD0 sa posva do polohy AD1 a bod makroekonomickej rovnovhy sa posva z E0 na E1. Makroekonomick rovnovha v bode E0, E1 nie je vak rovnovha pri plnom vyuvan existujcich vrobnch zdrojov. Z Keynesovho modelu vyplva, e trhov ekonomika predstavuje systm, ktor je vntorne nestabiln.

NEOKLASICK PRSTUP K AGREGTNEJ PONUKE A MAKROEKONOMICKEJ ROVNOVHE V krtkom obdob je potom krivka AS horizontlna, mierne stpajca. Dlhodob krivka AS je potom vertiklna. Neokeynesova krivka AS je kombinciou keynesovskej a klasickej krivky AS a jedna jej as je typick pre krtke obdobie, ke s ceny a mzdy neprun a krivka AS sa nachdza naavo od rovne potencilneho produktu. To je keynesovsk pole. Keynesovsk pole trv dovtedy, km sa nedosiahne rove potencilneho produktu. V keynesovskom poli je teda skuton produkt ni ako potencilny, ceny s rigidn a existuj nevyuit zdroje. Ak skuton produkt dosiahne rove potencilneho produktu, me by rast skutonho produktu len minimlny. Je to klasick pole, ke je skuton produkt vy ne potencilny a zvyovanm AD dochdza k rastu cien. Krivka AS z dlhodobho hadiska je teda vertiklna, ceny vrobkov, sluieb a vrobnch faktorov s prun. Ak krivka AD pretna krivku AS v keynesovskom poli, znamen to ni output, niie vyuitie vrobnch kapact a nezamestnanos. Ak je rovnovny bod v klasickom poli, stimulovanm AD sa nezvi output. V krtkom obdob je krivka AS horizontlna, pretoe ceny a mzdy sa nedoku vas plne prispsobi. MONETARISTICK PRSTUP K AGREGTNEJ PONUKE A MAKROEKONOMICKEJ ROVNOVHE Vchodiskom monetarizmus je predpoklad, e trhov systm je vntorne stabiln a je schopn v dlhom obdob obnovova a nastoova makroekonomick rovnovhu. Monetaristick model krtkodobej krivky agregtnej ponuky vychdza z predpokladu, e nominlne mzdy s dokonale prun, reaguj na zmenu situcie medzi dopytom a ponukou. Zamestnanci s ochotn zvyova mnostvo ponkanej prce v zvislosti od oakvanej relnej mzdy.

Aglaia

100

Vo vysvetlen Friedmanovho modelu rovnovhy vychdzame z bodu dlhodobej rovnovhy ekonomiky E0, ktor vznik v priesenku krivky agregtneho dopytu AD0 a krivky krtkodobej agregtnej ponuky SRAS0 pri cenovej hladine P0, ktor oakvaj zamestnanci. Centrlna banka zvi neoakvane ponuku peaz. V dsledku tohto opatrenia sa posva krivka agregtneho dopytu doprava do polohy AD1. V priesenku krivky AD1 a SRAS0 vznik bod krtkodobej makroekonomickej rovnovhy E1 pri vyej cenovej hladine P1. V tejto situci zamestnanci oakvaj, e ich relna mzda rastie, a preto ponkaj viac prce. Firmy zasa vedia, e relna mzda kles, a preto zamestnvaj viac ud, v dsledku oho sa zvyuje produkt na rove Y1. Rozdiel medzi skutonou a oakvanou cenovou hladinou sa udruje tak dlho, pokm zamestnanci nezistia, e nesprvne vnmali vku cenovej hladiny. Teraz bud zamestnanci oakva zvenie cenovej hladiny. Teraz bud zamestnanci oakva zvenie cenovej hladiny. Bud povaova zvenie nominlnych miezd tak, aby sa neznila ich relna mzda. Ak sa zvia nominlne mzdy, krivka krtkodobej agregtnej ponuky sa posva doava tak dlho, a sa dosiahne bod dlhodobej rovnovhy ekonomiky E2 v priesenku AD1 a SRAS1 pri cenovej hladine P2. Dochdza k zneniu skutonho produktu z Y1 na rove potencilneho produktu Yp do bodu dlhodobej rovnovhy ekonomiky. Tto situciu znzoruje krivka dlhodobej agregtnej ponuky LAS, ktor sa nazva krivka sprvnych oakvan. Na zklade uvedench poznatkov meme kontatova, e skuton produkt sa rovn potencilnemu produktu vtedy, ke oakvan rove cenovej hladiny sa rovn skutonej rovni cenovej hladiny. Z Friedmanovho modelu makroekonomickej rovnovhy vyplva, e kolsanie skutonho produktu okolo potencilneho produktu je vo vekej miere ovplyvnen nedokonalmi informciami zamestnancov a ich mylnmi oakvaniami o vvoji cenovej hladiny a relnej mzdy. Dvadsiata piata kapitola MERANIE CELKOVHO VSTUPU EKONOMIKY Makroekonomick vkonnos ekonomiky mono vyjadri a mera niekokmi spsobmi a pomocou niekokch makroekonomickch velin agregtnych velin. Zkladnou makroekonomickou veliinou, ktor sa pouva nameranie vkonnosti ekonomiky, je veliina hrub domci produkt HDP a hrub nrodn produkt HNP. HRUB DOMCI PRODUKT A HRUB NRODN PRODUKT Hrub domci produkt je shrn finlnych statkov a sluieb vyrobench a poskytnutch za urit asov obdobie vrobnmi faktormi na zem danej krajiny, bez ohadu na ich ttnu prslunos. Hrub domci produkt zohaduje zemn princp. HDP predstavuje trhov hodnotu vetkch finlnych statkov a sluieb vyprodukovanch na zem danej krajiny. Hrub nrodn produkt predstavuje hodnotu vetkch finlnych statkov a sluieb vyrobench nrodnmi vrobnmi faktormi, priom ne je dleit, na zem ktorho ttu tieto vyroben faktory psobia.

Aglaia

101

Ak je HDP vy ako HNP, znamen to, e obania danej krajiny zarbaj v zahrani menej, ako cudzinci zarbaj v danej krajine. Mera vkonnos ekonomiky pomocou HDP m niekoko vhod. Predovetkm je to skutonos, e tento ukazovate pouva vina krajn sveta, o zjednoduuje medzinrodn porovnanie. HDP na jednho obyvatea vypotame tak, ke celkov objem HDP vydelme potom obyvateov. HDP na jednho obyvatea ukazuje, ak objem produkcie ekonomiky by v priemere dostal kad obyvate, keby sa HDP rovnomerne rozdeoval medzi vetkch obyvateov. FINLNE STATKY, HRUB PRODUKCIA, PRIDAN HODNOTA A MEDZIPRODUKT Aby sme zskali presn daje o HDP, je potrebn rozliova medziprodukty a finlne statky. Finlny statok je tak produkt, ktor spotrebitelia, podnikatelia, tt a cudzinci vyrbaj a predvaj na konen spotrebu alebo investovanie. Hrub produkcia predstavuje hodnotu vrobkov a sluieb, ktor s vsledkom innosti rezidentskch jednotiek poas danho obdobia na zem Slovenska. HDP neobsahuje medziprodukt, tak statky, ktor s uren na alie spracovanie alebo predaj, teda statky, ktor sa pouvaj na vrobu alch statkov. Medziprodukt predstavuje hodnotu statkov a sluieb kpench a pouitch s cieom vyrobi nov statky a sluby. V praxi meme viacnsobnmu zapotaniu medziproduktov zabrni tak, e budeme pri vpotoch pouva pridan hodnotu. To znamen, e v kadej etape vroby sa do HDP zapota len tak hodnota, ak bola v konkrtnej vrobnej etape k hodnote danho statku pridva. Pridan hodnotu danej firmy vypotame ako rozdiel medzi hrubou produkciou a nkladmi firmy vynaloenmi na nkup surovn, materilov, sluieb, energie od inch firiem. V kadej vrobnej etape odpotame od hodnoty vroby hodnotu medziproduktov, a tak dostaneme pridan hodnotu zskan alm spracovanm. METDY VPOTU HRUBHO DOMCEHO PRODUKTU Na vypotane HDP pouvame tieto tri metdy:

produkn (tovarov) metdu: vetky finlne statky a sluby, ktor s vyjadren


v bench trhovch cench, tvoria HDP. Pri vpote HDP pomocou tejto metdy sa vetky finlne statky a sluby, ktor sa za urit asov obdobie vyrobili na zem danho ttu, vynsobia ich cenou a zskan daje sa agreguj.

dchodkov metdu: odmena za sluby vrobnch faktorov patr vlastnkom tchto


vrobnch faktorov a predstavuje ich dchodok. Ak spotame tieto dchodky, zskame veliinu HDP vypotan dchodkovou metdou. Vkonnos ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dchodkov jednotlivch subjektov, ktor sa zskavaj za sluby vrobnch faktorov. S to: o mzdy a in zamestnaneck prjmy o renty, dchodky vlastnkov pdy o hrub zisk firiem o dchodky ivnostnkov, ronkov o amortizcia o nepriame dane

vdavkov metdu: ak meriame HDP pomocou vdavkov spojench s jeho realizciou,


meme ho vyjadri ako set tchto poloiek: o vdavky domcnost na osobn spotrebu tovarov a sluieb C: vdavky, ktor vynakladaj domcnosti na spotrebu, mono rozdeli na tri hlavn skupiny: vdavky domcnost na nkup predmetov krtkodobej spotreby

Aglaia

102

vdavky domcnost na nkup predmetov dlhodobej spotreby vdavky domcnost na sluby, ktor tvoria nematerilne zloky spotreby domcnost o skromn hrub domce investcie firiem I: sasou hrubch domcich investci s aj vdavky vynaloen na vstavbu rodinnch domov a bytov. Hrub investcie: zahaj v sebe obnovovacie investcie Io a ist investcie I, potom plat: I = Io + I ist investcie: vypotame ako rozdiel hrubch investci a odpisov. Vychdza sa z predpokladu, e odpisy sa rovnaj obnovovacm investcim. o vdavky ttu na nkup tovarov a sluieb G: zahaj vdavky ttu na nkup finlnej produkcie. Vdavky za tovary, ktor tt kupuje od skromnho sektora, vdavky na vstavbu ciest, dianc.... Sasou ttnych vdavkov nie s transferov platby, ie rzne socilne dvky. o ist export NX: rozdiel medzi exportom a importom. Vvoz dovoz. HDP = C + I + G + NX

HRUB A IST PRODUKT ist domci produkt vypotame tak, ke od HDP odpotame amortizciu. DP zaha len ist investcie, ktor roziruj mnostvo existujcich investinch statkov. DP = HDP amortizcia ist nrodn produkt vypotame ako rozdiel HNP a amortizcie. NP = HNP - amortizcia Nrodn dchodok predstavuje celkov dchodok, ktor zskali vlastnci vrobnch faktorov. Vypotame ho, ke od DP vypotanho dchodkovou metdou odpotame nepriame dane. ND = HDP amortizcia nepriame dane NOMINLNY A RELNY PRODUKT Ak meriame a vyjadrujeme hodnotu vstupu v danom obdob v trhovch cench toto obdobia, v bench trhovch cench, hovorme o nominlnom hrubom domcom produkte. Nominlny HDP sa z roku na rok men z dvoch rznych dvodov: - kadorone sa men fyzick vstup statkov a sluieb, men sa mnostvo vyrobench a predanch statkov a sluieb. - kadorone sa v dsledku inflcie menia ben trhov ceny. Zmeny nominlneho HDP neposkytuj objektvny daj o vkonnosti ekonomiky. Preto sa na meranie vkonnosti ekonomiky a na porovnvanie HDP v rznych rokoch pouva veliina relny HDP. Ak meriame a vyjadrujeme hodnotu vstupu v danom obdob v stlych cench zkladnho roka. Zskame veliinu relny hrub domci produkt. Relny HDP meria a vyjadruje zmeny vo fyzickom vstupe ekonomiky medzi rznymi asovmi obdobiami tak, e ocen vetky statky a sluby vyroben v rznych sledovanch asovch obdobiach rovnakmi, stlymi cenami zkladnho roka. OSOBN DCHODOK A DISPONIBILN DCHODOK Individulny blahobyt obyvatestva mono posdi pomocou kategrie osobn dchodok a disponibiln dchodok. Osobn dchodok PI predstavuje hrub prjem jednotlivca. ie obsahuje dchodky vrobnch faktorov, ale aj transferov platby, vetky dchodky jednotlivca. Disponibiln dchodok DI predstavuje tak dchodok, s ktorou u jednotlivec me disponova poda vlastnho uvenia. DI predstavuje tak vku dchodku, ktor maj jednotlivci k dispozcii na spotrebu a spory. DI vypotame ke od PI odpotame priame dane, ktor jednotlivec plat.

Aglaia

103

Od vky DI zvis, ak jeho as pouije jeho prjemca na nkup spotrebovanch statkov a ak as uspor. IST EKONOMICK BLAHOBYT A PRAV EKONOMICK ROZVOj Ekonmovia vytvorili ukazovate ist ekonomick blahobyt. Je upraven meradlo HDP, ktor obsahuje len tie statky a sluby, ktor priamo ovplyvuj ekonomick blahobyt. Pri kvantifikcii istho ekonomickho blahobytu treba HDP pripota tieto aktivity: - statky a sluby pre domcnos a v domcnosti vyprodukovan. (nerealizuj sa prostrednctvom trhu) - produkcia tieovej ekonomiky (ileglne aktivity, obchod s drogami, s bielym msom) - hodnota vonho asu nie je sasou HDP Negatvne na ekonomick blahobyt vplvaj choroby z povolania, zl ivotn prostredie a in negatvne aktivity. Prav ekonomick rozvoj GPI tento ukazovate zaha viac ako 20 initeov, ktor nie s obsiahnut v HDP. Ukazovate prav ekonomick rozvoj sa sna odstrni vplyv faktorov, ktor sa zapotavaj do prrastku HDP, ale v skutonosti nejde o ekonomick rast. INDEX UDSKHO ROYVOJA HDI Index udskho rozvoja HDI je najpouvanejm ukazovateom, pomocou ktorho mono mera a vyjadrova dosiahnut stupe udskch vzahov rozvoja. udsk rozvoj je viac ako by zdrav, vzdelan. Je to schopnos ud vyuva tieto prleitosti v kadodennom ivote. Pri vpote udskho rozvoja sa ber do vahy tieto initele: - dka ivota obyvatestva danej krajiny - dosiahnut vzdelanostn rove - kvalita ivota ud vyjadren relnym HDP pripadajca na jednho obyvatea vyjadren v USD Index udskho rozvoja uruje minimlnu a maximlnu rove pre kad iastkov ukazovate. Index = (Skuton hodnota xi minimlna hodnota xi ) / Maximlna hodnota xi minimlna hodnota xi Vypotan rove indexu sa pohybuje v rozpt od 0 po 1. vsledn hodnota ukazuje, ako aleko sa krajina posunula smerom k maximlnej rovni 1 a zrove mono porovna ekonomick vyspelos danej krajiny s tmito krajinami. Rozptie 0,000 0,5 0,501 0,8 0,801 1,0 Stupe udskho rozvoja nzky stredn vysok

Index udskho utrpenia od roku 1992. Index udskej hodnoty, ktorho cieom je mera stupe ekonomickej slobody vo vzahu k celkovej vkonnosti ekonomiky. Dvadsiata iesta kapitola SPOTREBA, SPORY A INVESTCIE Nespotrebvame cel dchodok a sporme preto, aby sme mohli investova. Investujeme preto, aby sme zvili celkov objem outputu a ivotnej rovne. SPOTREBN FUNKCIA Celkov objem spotreby zvis od vekosti DI a jednak od vky rokovej miery. rokov miera m vplyv na to, ako domcnosti rozdeuj svoj dchodok na spotrebu a spory. m je

Aglaia

104

rokov miera vyia, tm men bude sklon k spotrebe. To znemen, e spotreba C je klesajcou funkciou relnej rokovej miery. Zrove s rastom dchodku rastie aj spotreba. Tvar spotrebnej funkcie je: C=F(Yp, r)

Spotreba tvor najviu as hrubho domceho produktu. Zaha spotrebu domcnost a konen spotrebu ttu. Jej sasou s statky dlhodobej spotreby, statky krtkodobej spotreby, sluby. Ak rastie dchodok, rastie aj dopyt po spotrebovanch statkoch. Domcnosti s vym dchodkom spotrebvaj viac ako domcnosti s nim dchodkom. Keynesova spotreba funkcia: C=f(Y) Ak rastie dchodok, spotreba absoltne rastie, ale jej podiel na dchodku sa zniuje. Spotreba je teda funkciou dchodku, ale poda J. M. Keynesa klesajcou funkciou, ie rastie pomalie ako dchodok. Rodiny s nzkym dchodkom vynakladaj viu as, prpadne aj cel svoj dchodok na nevyhnutn spotrebn predmety. Od uritej vky dchodku pouij na nkup spotrebnch statkov len as dchodku a zostvajcu as dchodku usporia. Z uvedenho vyplva, e spory S predstavuj t as dchodku, ktor sa nespotrebuje. S=YC Krivka prechdza medzi bodmi A, B..F je spotrebn funkcia. Priamka zvierajca s ou uhol 45 m t vlastnos, e v kadom bode tejto priamky je vzdialenos od horizontlnej osi presne tak ist ako od vertiklnej osti. Potom kad bod leiaci na tejto priamke znzoruje, e spotreba sa rovn DI. Pomocou priamky zvierajcej uhol 45 meme zisti, i vdavky na spotrebu s vie alebo menie ako DI.

Bod A vyjadruje, e domcnos vynaklad na spotrebu viac, ako je jej dchodok. Domcnos si poiiava a vykazuje negatvne spory. Bod B na priamke ukazuje, e domcnos je v rovnovhe, vdavky na spotrebu sa prsne rovnaj DI. Domcnosti si ni nepoiiavaj, ni neusporia. Vetky ostan body sa ukazuj, e spotreba je menia ako dchodok. Domcnos vykazuje pozitvne spory. Keynesova teria spotreby predpoklad, e spotreba je linernou funkciou DI (Engelov zkon) Keynes implicitne predpoklad, e spotrebu ovplyvuje alch 24 initeov. Poda neho spotreba zvis od benho relneho disponibilnho dchodku. Keynes analyzuje aj vplyv roku na spotrebu. Viacer ekonmovia kritiky reagovali na Keynesovu teriu spotreby a spor. Predmetom kritiky Keynesovej terie je najm tvrdenie, e spotreba a spory s funkciou benho dchodku. Najvznamnejou postkeynesovsk terie spotreby vypracovali americk ekonmovia S Duesenberry, M. Friedman, F. Modigliani. Tieto terie kritizuj Keynesov predpoklad, e spotreba a spory s funkcia DI. TERIA RELATVNEHO DCHODKU

Aglaia

105

Duesenberryho teria relatvneho dchodku vychdza z predpokladu, e spotreba nezvis od absoltnej vky dchodku, ale je urovan relatvnou vkou dchodku. Duesenberry predpoklad, e spotreba jednotlivca zvis od spotreby inch ud a od jeho minulej spotreby. Relatvny dchodok takej rovne spotreby, na ak si udia zvykli, e ich dchodok klesne, usiluj sa zachova si dan rove spotreby a radej znia spory. TERIA PERMANENTNHO DCHODKU Friedmanova teria permanentnho dchodku poda ktorej celkov spotreba je dan rovou minulho, benho a budceho oakvanho dchodku. udia spotrebovvaj rovnomerne poas celho obdobia. Permanentn dchodok je tak stla rove spotreby. V dchodku jednotlivca rozliuje M. Friedman stlu, permanentn as a prechodn as. rove zvis len od stleho, permanentnho dchodku. Spotreba je poda M. Friemana mern vekosti permanentnho dchodku: C = c.Yp TERIA IVOTNHO CYKLU Teria ivotnho cyklu od F. Modigliani, hovor, e ivotn cyklus plnuj jednotlivci svoju spotrebu a spory na dlh obdobie s cieom rozdeli svoju spotrebu najlepm monch spsobom poas celho svojho ivota. Dleitm faktorom ovplyvujcim rozhodnutia o spotrebe a sporch je vekov truktra obyvatestva. Likvidn obmedzenie sa prejavuje vtedy, ke si spotrebite neme poia peniaze na to, aby si pri oakvanom vyom budcom dchodku zabezpeil ben spotrebu. Existenciu citlivosti spotreby na ben dchodok naznauje hypotza krtkozrakosti. Ako sa zven dchodok vyplat, dchodcovia zvia svoje vdavky na nkup spotrebnch predmetov.

SPORY A FUNKCIA SPOR Z Keynesovej terie vyplva, e spory predstavuj nespotrebovan as DI. Rozdiel medzi prjmov ttneho rozpotu a vdavkov ttneho rozpotu predstavuje vldne spory. Skromn spory = spory domcnosti + spory firiem Hrub nrodn spory = skromn spory + vldne vdavky. udia sporia pre: - spory na celoivotn ciele, preventvne spory, spory pre dediov. Vznamnou veliinou je relna rokov miera. Miera spor ovplyvuje aj psychologick faktor. Vzah medzi sporami a dchodkom opisuje funkcia spor: S = f(Y). spory s funkciou dchodku. Ak rastie dchodok, rast aj spory a ich podiel na dchodku sa zvyuje. spory predstavuj najluxusnej statok. Z toho vyplva, e spory s rastcou funkciou. Je zrejm, e udia s nzkym dchodkom nesporia. udia s vym dchodkom sporia viac ako chudobn. Funkcia spor me znzorni ako zrkadlov obraz spotrebnej funkcie. V bode A s negatvne spory, v bode B domcnosti ni neusporia a v ostatnch bodoch domcnosti dosahuj pozitvne spory. Funkcia spor mono vypota, ako rozdiel DI a vdavkov na spotrebu. HRANIN SKLON K SPOTREBE A HRANIN SKLON K SPORM Vzah medzi spotrebou C a dchodkom Y sa nazva sklon k spotrebe, ktor nm vyjadruje podiel spotreby na dchodku, ukazuje ak as dchodku sa spotrebuje. Pomer medzi prrastkom spotreby Y a prrastok dchodku Y sa nazva hranin sklon k spotrebe:

o koko sa zvi spotreba ud, ak ich dchodok vzrastie o jednu pean jednotku. Sklon k sporm:

C dC ; ak je funkcia spojit a diferencovaten, potom: . Ukazuje, e Y dY S S . Hranin sklon k sporm . Y Y

Aglaia

106

Hranin vzah k spotrebe a sklonu k sporm plat:

C S S C + = 1 = 1 Y Y Y Y
Hranin sklon k spotrebe a hraninho sklonu k sporm:

C S + =1 Y Y

S C = 1 Y Y

SPORY A INVESTCIE Dchodok, ktor jednotliv trhov subjekty nespotrebuj, usporia. Zdrojom dynamickho dlhodobho rozvoja ekonomiky s spory. Proces sporenia a investovania je kovm problmom makroekonmie. spory a investcie s najdleitejmi faktormi ekonomickho rastu. Efekty investci Sksenosti ukazuj, e dynamicky sa rozvjajce ekonomiky obyajne investuj viu as hrubho domceho produktu ako pomaly rozvjajce sa ekonomiky. Produktom investci je: dchodkov efekt: rast investci spsobuje rast agregtneho dopytu, a tm aj rast HDP, zamestnanosti a dchodkov. kapacitotvorn efekt: rast investci vytvra nov vrobn kapacitu, ktor zvyuje akumulciu kapitlu, rove potencilneho produktu a ekonomick rast. Investovanm rozumieme nkup finannch alebo relnych aktv, investcie do udskho kapitlu. Za investcie povaujeme tak vdavky, ktor zvyuj relnu tvorbu kapitlu, t. j. roziruj fyzick zsoby kapitlu. Investin vdavky mono rozleni: - investcie do fixnho kapitlu: vdavky na nkup strojov, technologickch zariaden - investcie do bytovej vstavby: byty, obytn domy - investcie do prrastku zsob: zvenie mnostva tovaru Obnovovacie a ist investcie Investcie sa lenia na: Obnovovacie investcie slia na obnovenie opotrebovanch kapitlovch statkov. ist investcie slia na rozirovanie hospodrskej aktivity a predstavuj nkup dodatonch kapitlovch statkov Hrub investcie set istch a obnovovacch investci I + Io = Ih Medzera spor investcie s niie ako spory Medzera investci uvaovan investcie s vyie ako spory Autonmne a indukovan investcie Autonmne investcie s vyvolan rastom potu obyvatestva, inovanou aktivitou. Mono poveda, e s vyvolan exognnymi initemi. Nezvis od momentlnych ekonomickch podmienok. Indukovan investcie zvisia od vekosti dchodku. INITELE PSOBIACE NA VKU INVESTCI Podnikatelia investuj vtedy, ke oakvaj, e vloen investcie im prines zisk, teda investin rozhodnutia podnikateov ovplyvuj tieto initele: prjmy, nklady investovania, oakvania a dane.

Aglaia

107

Prjmy zvisia od vvoja hospodrskeho cyklu. Ak sa existujce vrobn zdroje dostatone nevyuvaj, podnikatelia nie s nten investova. Pri plnom vyuvan existujcich vrobnch zdrojov maj podnikatelia zujem investova a alej zvyova vrobu. Nklady investovania ovplyvuje investin rozhodnutia podnikateov, s nklady investovania. Preto podnikatelia maj v zujme investova vtedy, ke je rokov miera nzka. Oakvania investin rozhodnutia mu by asto ovplyvnen aj tm, ako optimisticky, pesimisticky s podnikatelia naladen. Preto oakvania hospodrskeho, socilneho a politickho vvoja tie vznamne ovplyvuj investin rozhodnutia podnikateov. Dane a daov systm ovplyvni zujem firiem investova. Vysok daov zaaenie brzd podnikateov investova. Nzke daov sadzby mu zasa spsobi problmy pre hospodrsku politiku ttu. I=s1(MPK,i) Dopyt po investcich je priamomern istmu oakvanmu zisku a nepriamo mern vvoju rokovej miery. Kad investcia predstavuje vo vekej miere dobrodrun rozhodnutie a riziko. Z hadiska realizcie investci je dleit vzah medzi hraninm produktom kapitlu a rokovou mierou. Ak je hranin produkt kapitlu vy ako rokov miera, za ktor si mono na konkrtnu investin akciu vypoia ver, bude tto investcia rentabiln a motv investova bude tm vy. Ak by bol zahraninm produktom kapitlu a rokovou mierou vy. Ak by bol hranin produkt kapitlu ni ako rokov miera, za ktor si mono na investciu zobra ver, nebude podnikate ochotn uskutoni tto investin akciu. Vplyv dan na spory Vku spor a investci ovplyvuje popri rokovej miere aj miera zdanenia.

Ponuku spor znzoruje krivka S, ktor je stpajca (rastca), pretoe ak rastie relna rokov miera, zvyuje sa objem spor. Dopyt po sporch znzoruje krivka I, ktor je klesajca, pretoe ak rastie relna rokov miera, kles dopyt po veroch. Ak sa zni miera zdanenia domcnost, domcnostiam sa zvi disponibiln dchodok a mu viac uspori, m sa krivka ponuky spor S1 posunie doprava do polohy S2. Ak niia miera zdanenia zvi ponuku spor, vyvol to pokles rokovej miery a zvenie dopytu po veroch (investcich).

Aglaia

108

Vplyv dan na dopyt po investcich Ak sa zni miera zdanenia pre firmu a ak sa poskytuj daov avy. Neovplyvuje to vku spor domcnost pri danej rovni rokovej miery. To znamen, e ponuka spor sa nemen. Znenie miery zdanenia zvi ponuku spor v dsledku oho klesne rokov miera z 8 % na 6 %

Krivka dopytu po investcich (veroch) sa posunie doprava z polohy I1 do polohy I2. Zven dopyt po veroch a investcich zvi rokov mieru v dsledku oho sa zvi aj ponkan mnostvo spor. INVESTIN MULTIPLIKTOR Zvenie investci vyvol zvenie dchodku a zamestnanosti, znenie investci zasa povedie k ich poklesu. Tieto vkyvy umouje vysvetli investin multipliktor. Investin multipliktor ukazuje, e celkov vstup sa men, ak sa menia autonmne vdavky. Je koeficient, ktor udva, o koko sa zvi dchodok, ak sa zvia investcie. Vyjadruje dchodkotvorn inok investci. Vekos mulipliktora zvis od vekosti hraninho sklonu k spotrebe, prpadne od jeho doplnku hraninho sklonu k sporm. Y = k. I k=

I = Y C potom plat: I=S.

Y I

k mono vypota ako prevrten hodnotu hraninho sklonu k sporm:

I S = Y Y

k=

Multipliktor je teda obrten hodnota hraninho sklonu k sporm. m vyie s dodaton spotrebovan vdavky, teda, m vy je hranin sklon k spotrebe, tm vy je multipliktor. Multiplikan proces rastu dchodku vak prebieha len vtedy, ak s splnen urit podmienky. Predovetkm je potrebn, aby investcie, ktor maj multiplikan inok, vystupovali len ako zdroj dodatonho dchodku. Investcie maj multiplikan inok len vtedy, ak existuj nevyuit zdroje. MECHANIZMUS AKCELERTORA Mechanizmus akcelertora ukazuje, e prrastok dchodkov vyvol rast, zrchlenie dopytu po investcich, rast dchodkov, ete rchlejie tempo rastu investci. Pokles dchodku je sprevdzan ovea rchlejm poklesom investci. I = a. Y

1 1 C S = , akplat , e + =1 S C S Y 1 Y Y

Aglaia

109

Akcelertor je technicko-ekonomick veliina, ktor mono vyjadri pomocou kapitlovho koeficientu. Kapitlov koeficient ukazuje, koko jednotiek vrobnch fondov treba vynaloi na jednotku dodatonej vroby. Poda terie akcelertora rast dopytu, dchodkov, psob akcelerane na mieru rastu investci. Preto dopyt po investcich je vdy v ako prrastok spotrebiteskho dopytu, ktor ho vyvolal. Akcelertor teda ukazuje zvislos medzi rastom dchodkov a rastom investci. Psobenie princpu akcelercie predpoklad splni niekoko zjednoduujcich podmienok a predpokladov: 1. v nrodnom hospodrstve neexistuj nevyuit vrobn kapacity 2. neexistuj zsoby hotovch vrobkov, ktorch zmenenm by bolo mon pokry rastci dopyt po spotrebnch statkoch 3. ide o rast celkovho dopytu po spotrebnch statkoch 4. oakva sa, e bude pokraova rastu dopytu, pretoe inak by podnikatelia neboli ochotn investova do rozrenia vrobnch kapact

Dvadsiata siedma kapitola EKONOMICK RAST A NOV EKONOMIKA PODSTATA A CHARAKTERSTIKA EKONOMICKH RASTU Ekonomick rast predstavuje tak zmeny v hospodrstve, ktor sa prejavuj v prrastku zkladnch makroekonomickch velin v ase. V krtkom obdob ide o prrastok relneho HDP, v dlhom obdob ide o rast potencilneho produktu. Ekonomick rast sa vyjadruje pomocou relnych ekonomickch velin. Ekonomick rast predstavuje rast potencilneho HDP. O ekonomickom raste meme hovori vtedy, ke celkov objem relneho hrubho domceho produktu v danom obdob Yt je v ako v predchdzajcom obdob (Yt-1). Yt >Yt-1 Ekonomick rast meme vyjadri troma spsobmi: V absoltnej hodnote: ako prrastok relneho produktu medzi dvoma obdobiami: Y=Yt-Yt-1

Ako koeficient ekonomickho rastu: ktor mono vyjadri ako podiel hodnoty
relneho HDP v ase t a hodnoty relneho HDP v ase t-1. r=

Yt * 100% Yt 1

Ako tempo ekonomickho rastu: tento ukazovate vyjadruje, akm tempom rastie
relny HDP: G=

Yt Yt 1 * 100% Yt 1

ZDROJE EKONOMICKHO RASTU Rast relneho HDP zvis od ratu produktivity prce a od potu ekonomicky aktvneho obyvatestva. Z toho vyplva, e hlavnm zdrojom ekonomickho rastu na Slovensku i v alch krajinch je v novej ekonomike rast produktivity prce. Produktivita prce rozumieme pod ou mnostvo tovaru vyroben za urit as. Ekonomick rast zvis od mnostva pouvanch vrobnch faktorov, o sa povauje za kvantitatvne, extenzvne zdroje rastu, a od kvality a ich efektvnosti, o sa povauje za

Aglaia

110

kvalitatvne, intenzvne zdroje rastu. V podmienkach, ke sa vyerpvaj extenzvne faktory rastu, rozhodujcim sa stvaj intenzvne faktory rastu, predovetkm produktivita prce. FAKTORY OVPLYVUJCE PODUKTIVITU PRCE Medzi najvznamnejie faktory ovplyvujce produktivitu prce patria: udsk kapitl, fyzick kapitl, technologick zmeny a inovcie, pda a prrodn zdroje, podnikatesk a manarske schopnosti, spoloenskointitucionlne a prvne prostredie . udsk kapitl udskm kapitlom sa rozumie shrn vrodench a zskanch vedomost, schopnost, zrunost, ktormi udia disponuj. Rozliujeme veobecn udsk kapitl, ktor je vyuiten v rznych zamestnaniach a v rznych firmch ide o vedomosti, zrunosti.....zskan vo vetkch stupoch vzdelvacej sstavy a pecifick kapitl, ktor je vyuiten v konkrtnej firme a zskan kvalifikcia sa zskava formou alieho vzdelvania v konkrtnej firme. Investcie do udskho kapitlu prispievaj k zvyovaniu odbornch a profesionlnych schopnost ud, ich tvorivosti, o napomha rastu produktivity prce zamestnancov danej firmy. To je intern efekt investci do udskho kapitlu. Zrove sa tm zvyuje aj produktivita prce inch ud, inch pracovnkov a firiem, ako ja efektvnos a vkonnos ekonomiky ako celku, o je extern efekt investci do udskho kapitlu. Fyzick kapitl Produktivita prce nezvis len od vzdelania a kvalifikcie ud, ale aj od mnostva a technickej rovne strojov, zariaden a budov, ie od celkovho objemu fyzickho kapitlu. V novej ekonomike vznamn miesto patr informanm a telekomunikanm technolgim. Vldne investcie smerujce do spolonej infratruktry a investcie na ochranu ivotnho prostredia, zdravia. Lepia a modernejia vybavenos prce kapitlovmi statkami je jednm za najdleitejch faktorov zvyovania produktivity prce. Technologick zmeny a inovcie Produktivitu prce ovplyvuj schopnosti a pripravenos ud vyvja a vyuva nov, modernejie a efektvnejie technolgie. Racionlne a efektvne rozmiestenie vrobnch faktorov. K rastu produktivity prce vznamne prispievaj technologick a tovarov inovcie, ktorm predchdzaj inovcie. Invenciou sa rozumie nov mylienka, vynlez, ktor je dleitm, ale len zaiaton momentom procesu technologickej zmeny. Inovcia znamen, e dochdza ku konkrtnej aplikci, uplatneniu invencie v praxi. Je to realizcia invencie v hospodrskom ivote. Technologick inovcie zdokonauj vrobn proces a kvalitnejie tovary. Pda a prrodn zdroje Pda a alie prrodn zdroje nie s hlavnm faktorom rastu produktivity prce a ekonomickho rastu. Bohatstvo prrodnch zdrojov vak napomha ekonomick rast. Existuj dve skupiny prrodnho bohatstva: obnoviten prrodn bohatstvo a neobnoviten prrodn bohatstvo. Dleit je vyuvanie vzjomnej substitcie prrodnch zdrojov kapitlovmi statkami. Podnikatesk a manarske schopnosti Hnacm motorom ekonomickho rastu s tvorivos, podnikavos, iniciatva a aktivita ud. Vznamnm zdrojom dynamizcie ekonomiky je podnikavos, ktor je produktom udskho rozumu.

Aglaia

111

Podnikatelia s udia, ktor zakladaj nov podniky, zavdzaj do vroby nov typy vrobkov, zdokonauj modern technolgie. Popri podnikateoch vznamn loha patr manarom, ktor organizuj a riadia vrobn proces, im mu vznamne ovplyvova produktivitu prce. Spoloenskointitucionlne a prvne prostredie Dleitm zdrojom ekonomickho rastu je ekonomick aktivita ud, ktor m svoj pvod v udskej slobode. Vznamnm faktorom ratu produktivity prce je aj kvalita a dveryhodnos prvneho systmu, typ vldnej hospodrskej politiky, socilna a kultrna rove krajiny, vznamnou lohou vldy je jasn definova vlastnckych prv a ich ochrana. NEOKEYNESOVSK TERIE EKONoMICKHO RASTU Keynes predpoklad, e k problmom ekonomickho rastu treba pristupova zo strany dopytu. Tieto keynesovsk modely ekonomickho rastu (E. D. Domar, R. F. Harrod) vychdzaj zo strany dopytu povauj sa hlavn faktor ekonomickho rastu investcie ako sas agregtneho dopytu. Zkladnm predpokladom rovnovneho rastu v Domarrovom modeli je tempo rastu investci. Prrastok investci mus by poda Domara tak vek, aby psobenm multipliktora vyvolal rast dopytu, ktor zabezpe pln vyuvane rastcej vrobnej kapacity. Harrod pomocou terie akcelertora vysvetuje, ako mono dosiahnu a udra rovnovne tempo rastu. Domarov model rastu Domar vyuva pritom princp investinho multipliktora. Ak investcie zvyuj vrobn kapacitu a vytvraj aj nov dchodok, akm tempom maj rs, aby zvenie dchodku rovnalo zvenie vrobnej kapacity. Rovnica ponuky P = I. Celkov investcie I vynsobme ich priemernou produktivitou. Rovnica dopytu Y=I.

Prrastok dchodku (Y) vypotame tak, e prrastok investci vynsobme multipliktorom

1 S ; = sklon k sporm Y

1 S , priom = je sklon k sporm Y

Rovnica vyjadrujca rovnos medzi prrastkom ponuky (P) a prrastkom dopytu (Y). I.

1 =I. ;

I = . I

Poda Domara rovnovne tempo rastu investci vypotame ako sin sklonu k sporm a priemernej produktivity . Harrodov model rastu Harrod vyuva princp akcelertora, poda ktorho prrastok dchodku vyvol prrastok investci. Akcelertor v tomto modeli je tzv. kapitlov koeficient c. Poda Harroda tempo rastu dchodkov G, ke podiel spor na dchodku s delme kapitlovch koeficientom c: G=

s c

Harrod rozoznva tri miery rastu dchodkov: - zaruen miera rastu znamen, e vetky spory sa pouvaj na investcie - prirodzen miera rastu je maximlna mon miera rastu, pri ktorej sa maximlne vyuvaj vetky vrobn faktory. - skuton miera rastu sa obyajne odchyuje od zaruenej aj od prirodzenej miery rastu, neme vak by vyia ako prirodzen miera rastu.

Aglaia

112

NEOKLASICK TERIE EKONOMICKHO RASTU Neoklasick terie rastu, ktor pristupuj k vysvetovaniu tchto otzok z hadiska ponuky vrobnch faktorov. Rozvjanie neoklasickch teri rastu malo repektovanie vplyvu technickho pokroku na ekonomick rast. Nov etapu vo vvoji tchto teri predstavuj nov endognne terie rastu, ktor chpu vzdelanie, technick pokrok a udsk kapitl ako endognne initele rastu. Neoklasick model rastu sa sna vysvetli, ako akumulcia kapitlu a technick a technologick pokrok determinuj ekonomick rast. Zkladom a vchodiskom neoklasickch teri rastu je produkn funkcia. Mnostvo vrobkov, ktor me by vyroben za urit obdobie, zvis od mnostva prce a kapitlu, ktor me by vyroben za urit obdobie, zvis od mnostva prce a kapitlu, ktor sa vo vrobe vyuvaj, a dosiahnutho stupa rozvoja techniky a technolgie. Vzjomn vzah medzi celkovm objemom vstupov a celkovm vstupom vysvetuje produkn funkcia. Poznme komplementrne a substitun produkn funkcie: Komplementrna produkn funkcia: vyjadruje vzah medzi vytvorenm produktom a jednotlivmi vrobnmi faktormi prcou a kapitlom. Y=a.L a Y=b.K Cobbova-Douglasova substitun produkn funkcia vychdza z predpokladu, e celkov objem vroby je funkciou dvoch vrobnch faktorov prce a kapitlu, medzi ktormi existuje monos neobmedzenej vzjomnej substitcie. Existuje linerna zvislos. To znamen, e objem vroby sa zvuje proporcionlne s rovnakm rastom oboch vrobnch faktorov. Y = f(L,K); Y = A. L .K faktormi rastu v tejto produknej funkcii je rast mnostva prce, rast objemu kapitlu a technick pokrok. R. M. Solow zaviedol do produknej funkcie technick pokrok ako faktor ratu. Y = f(K,L,t). Y = A. L .K .e rt Z toho vyplva, e ak je ekonomick rast zaloen len na akumulci kapitlu, pri ktorej sa obnovuj kapitlov statky na rovnakej technickej a technologickej rovni. TERIE ENDOGNNEHO RASTU A NOV EKONOMIKA Vznikaj nov terie ekonomickho rastu, ktor sa zameriavaj na zdroje technologickch zmien, a tak sa pokaj modernizova a zdokonaova neoklasick model rastu. Terie endognneho rastu, sa snaia vymedzi technick a technologick zmeny. Vedu, vskum, vzdelanie, technick a technologick pokrok, invencie, inovcie a investcie do tchto oblast predstavuj endognny faktor ekonomickho rastu. Technick pokrok a technologick zmeny ako endognne faktory ekonomickho rastu napomhaj dlhodob ekonomick rast akumulciou vedomost a tvorivch schopnost. Poda teri endognneho ekonomickho rastu sa na investcich, ktor maj zabezpei dlhodob ekonomick rast, maj podiea skromn aj verejn investcie. Tie krajiny, ktor nebud dostatone investova do udskho kapitlu, vedy, vskumu a modernch technolgi, bud ekonomicky a socilne stle viac zaostva za vyspelmi ekonomikami. Dvadsiata sma kapitola CYKLICK VVOJ EKONOMIKY KRTKOBOB VKYVY TRHOVHO SYSTMU Striedanie vzostupnch a zostupnch fz vvoja ekonomicky sa nazva cyklick vvoj ekonomiky. V priebehu cyklickho pohybu mono pozorova dve zkladn vvojov

Aglaia

113

tendencie striedanie obdobia rastu skutonho HDP s obdobm poklesu skutonho HDP. Body zvratu sa nazvaj vrchol a dno. Celkov dlhodob trend vvoja svetovej ekonomiky sa prejavuje vo zvyovan rovne potencilneho produktu. Ekonomick cyklus sa charakterizuje ako striedanie vzostupnch a zostupnch fz vvoja ekonomiky okolo dlhodobho vvojovho trendu ekonomiky. Na oznaenie cyklickho vvoja ekonomiky sa niekedy pouva nzov hospodrsky cyklus, konjunktrny cyklus. Pre ekonomick cyklus s typick dve zkladn fzy expanzia a recesia a dve ohraniujce fzy dno a vrchol. Cyklick vvoj m pravidelne sa opakujci a predvdaten priebeh. KLASIFIKCIA CYKLICKHO VVOJA Z ASOVHO HADISKA Ekonomick teria rozliuje cyklick vvoj s rznou periodicitou a rznou dkou trvania. Meme vymedzi tri zkladn typy ekonomickch cyklov: Krtkodob cykly (Kitchinove cykly) ktorch dka trvania sa odhaduje na 2 a 3 roky. Krtkodob kolsanie relneho produktu ako dsledok seznnych vplyvov a vkyvov produkcie. Strednodob cykly (Juglarove cykly) s dkou trvania 6 a 10 rokov. Vznik a priebeh cyklickho pohybu svis so zmenami dopytu po investcich statkoch. Dlhodob cykly (Kondratievove, Kuznetsove cykly) s dkou trvania 40 a 60 rokov. Vznik a priebeh svis so zsadnmi zmenami vo vvoji a vyuvan modernch progresvnych technolgi ako vsledok inovci do praxe. FZY EKONOMICKHO CYKLU Ekonomick cyklus m: - dve zkladn fzy: recesiu a expanziu - dve ohraniujce fzy: dno a vrchol

Recesia nastva, ke poklesne relny HDP poas dvoch po sebe nasledujcich tvrrokov. Mnoho ekonmov dnes neshlas s tmto nzorom a hovoria, e recesia vznik vtedy, ke tempo rastu relneho HDP je zretene niie ako je normlne tempo ekonomiky. Prli dlh recesia sa nazva depresia. Vtedy skuton HDP kles hlboko pod rove potencilneho produktu. Na oznaenie fzy recesie sa pouva aj nzov kontrakcia a krza. Vo fze recesie sa vrazne zniuje agregtny dopyt, zniuje sa vroba, rastie nezamestnanos, zniuj sa dchodky zamestnancov aj podnikateov, zniuj sa nkupy spotrebnch tovarov predovetkm dlhodobej spotreby. Podnikom klesaj zisky, mnoh firmy krachuj, najm mal. Zniuje sa dopyt po veroch a preto kles aj rokov miera. Dno (sedlo) je dolnou ohraniujcou fzou ekonomickho cyklu. Najniiu rove skutonho HDP, najvyiu nezamestnanos, najniou ekonomick aktivitu podnikateskch subjektov a najniiu rove spotrebiteskho dopytu. Firmy a ekonomika sa pripravuj na obnovu ekonomickej aktivity. Dno signalizuje koniec recesie a zaiatok vzostupu ekonomiky. Expanzia (rozmach, zotavenie) ke ekonomika rastie vrazne nadpriemernm tempom. Vemi siln a dlh expanzia sa nazva boom. Vo fze expanzie rastie celkov ekonomick aktivita, zvyuje sa investin aktivita podnikateov, rastie vroba a kles nezamestnanos.

Aglaia

114

Zvyuje sa spotrebitesk dopyt, najm po predmetoch dlhodobej spotreby. Skuton produkt sa dostva nad rove potencilneho produktu a vznik produkn medzera. Ak expanzia trv prli dlho a agregtny dopyt rastie tak prudko, e na agregtna ponuka nedoke reagova, me djs k prehriatiu ekonomiky. Vrchol ekonomika je na najvyej rovni ekonomickej aktivity. Vo fze vrcholu skuton produkt dosahuje svoje maximum. Vetky vrobn kapacity sa maximlne vyuvaj, asto aj nad svoju optimlnu rove, pretoe rastie dopyt v prudkom raste cenovej hladiny. MECHANIZMUS KRTKODOBCH VKYVOV VYVOLAN ZMENAMI AGREGTNEHO DOPYTU A AGREGTNEJ PONUKY Cyklus vyvolan zmenami agregtneho dopytu Zmeny agregtneho dopytu mu vyvola dopytov oky, ku ktorm me djs pre pesimistick, optimistick oakvania spotrebiteov a podnikateov v dsledku politickch a vojnovch udalost. Dopytov ok mu vyvola aj zmeny vldnych vdavkov, miery zdanenia, ale aj zmeny zsoby a rokovej miery.

Cyklus vyvolan zmenami agregtnej ponuky Prinou cyklickch vkyvov na strane ponuky s ponukov oky, ako zmeny v produktivite prce, nepriazniv poasie, zmeny cien surovn a materilov, zvyovanie alebo zniovanie ekologickch nkladov a teda celkov zvenie, znenie vrobnch nkladov. Ak prde k celkovmu zveniu vrobnch nkladov, podniky bud vyrba a dodva na trh menie mnostvo tovarov a sluieb, m sa zni rove agregtnej ponuky.

Ekonomiku charakterizuje stagncia (znenie skutonho produktu), alebo inflcia (zvenie cenovej hladiny). Vznik recesia. Tak situcia, ke sa v krtkom obdob zni skuton produkt a sasne sa zvi cenov hladina, sa nazva stagflcia. Ak chce vlda o najskr zvrti dsledky, vyuva nstroje fiklnej alebo monetrnej politiky na regulovanie agregtneho dopytu.

Aglaia

115

Hospodrska politika akomoduje posun agregtnej ponuky, pretoe umon, aby nklady stle ovplyvovali vvoj cenovej hladiny. PRINY CYKLICKHO VVOJA EKONOMIKY V RZNYCH TEORETICKCH KONCEPCICH Poda Keynesovej ekonomickej terie za hlavn zdroj cyklickch vkyvov ekonomiky povauj zmeny agregtneho dopytu svisiace s vntornou nestabilitou trhovej ekonomiky. Vkyvy agregtneho dopytu vyvolvaj alej vkyvy vroby, zamestnanosti, HDP a alch makroekonomickch velin. Investcie maj kov lohu ako sas agregtneho dopytu. Ak agregtny dopyt kles, zniuj sa najskr ist investcie, dokonca sa zniuj obnovovacie investcie. Monetrne terie cyklu, ktor odmietaj, e cyklick vvoj spsobuje vntorn nestabilita trhovej ekonomiky. Priny cyklickho kolsania nachdza vo vonkajch exognnych faktoroch. Monetrne terie povauj za hlavn prinu cyklickho kolsania ekonomiky zmeny mnostva peaz a zmeny rokovej miery, o vyvolva dopytov oky v ekonomike. K najznmejm predstaviteom tchto teri patr F. A. Hayek. Monetaristick teria M. Friedman povauje za hlavn prinu cyklickch vkyvov nesprvnu pean a verov politiku ttu, zmeny v ponuke peaz. Poda monetaristov pri neoakvanom zven ponuky peaz dochdza k rastu cien a nominlnych miezd. Pod vplyvom tejto peanej ilzie preto ponkaj viac prce pri rastcich nominlnych mzdch. Podnikatelia si uvedomuj, e pre nich je to vhodn situcia, ktor im umouje zvyova zisk, a preto roziruj svoje podnikatesk aktivity. Nastupuje fza expanzie, ktor trv do vtedy, pokm zamestnanci nepochopia, e v skutonosti sa ich relne mzdy nezvili, a preto poaduj zvenie nominlnych miezd, alebo zniuj ponuku prce. Naopak, ak sa neoakvane zni ponuka peaz, pracovnci aj podnikatelia reaguj opanm spsobom ako pri expanzii a zana fza recesie, je ponuka peaz. Za hlavn prinu cyklickch vkyvov povauj dopytov oky, ktor vznikaj ako dsledok zmien peanej zsoby. Poda F. A. Hayeka ekonomick nerovnovhu vyvolvaj peniaze, konkrtne bankov very. Ak centrlna banka zvyuje mnostvo peaz v obehu, komern banky zvyuj ponuku verov, o sa prejav v zniovan rokovej miery na poskytovanie veru. Lacn very napomhaj investinej aktivity podnikateov. Rast investci zrchuje rast dchodkov, expanziu peaz. Podnikatelia zisuj, e ponuka verovch zdrojov sa vyerpala, e banky zanaj poskytova u drahie very. Zujem o very kles, vznik recesia. Poda rakskej koly priny cyklickho vvoja ekonomiky spova vo fze expanzie, pretoe prve vtedy sa zvyuj zl very a investcie. Priny ekonomickho vvoja ekonomiky na strane agregtnej ponuky hadaj terie relneho ekonomickho cyklu, ktor vznikli v 80. rokoch 20. storoia. Stpenci terie povauj za hlavn priny vkyvov ekonomiky zmeny v pouvan technolgi, v organizci prce, v kvalite pouvanho kapitlu. EXOGNNE A ENDOGNNE TERIE CYKLICKHO VVOJA EKONOMIKY Ukazuje sa, e existuj rzne priny vzniku cyklickch vkyvov. Poda toho, kde vznik prina cyklickch vkyvov, mono hovori o exognnych (externch) terich a endognnych (internch) terich cyklickho vvoja. Exognne terie cyklickho vvoja povauj za hlavn priny vkyvov ekonomiky exognne, vonkajie faktory, nachdzajce sa mimo ekonomickho systmu. Endognne terie predpokladaj, e trhov ekonomika je vntorne nestabiln systm. Vntorn faktory, ktor s vntornou sasou ekonomickho systmu (pokles dopytu po spotrebnch tovaroch) S tmito teriami svis psobenie princpu multipliktora a akcelertora. Poda princpu multipliktora prrastok investci vyvol prrastok vroby, zamestnanosti, dchodku

Aglaia

116

a prrastok dchodku stimuluje rast investci, a sa dosiahne najvy bod. Tento proces psob aj opane. Dvadsiata deviata kapitola PODSTATA A FUNKCIA PEAZ Peniaze patria k najvznamnejm objavom v udskch dejinch. Vznikli evolune ako prirodzen vsledok rozvoja vroby, deby prce a vmeny tovarov. S veobecnm ekvivalentom, ktor sprostredkva vmenu vetkch ostatnch statkov na trhu. Peniaze treba odliova od pojmu bohatstvo. Bohatstvo je ir pojem, ktor zaha okrem peaz v hotovosti aj cenn papiere, nehnutenosti, spotrebn predmety dlhodobho pouvania i benej spotreby, i udsk kapitl. Takisto je potrebn rozliova pojmy peniaze a dchodok. Peniaze s stavovou veliinou, vypovedaj o tom, ak mnostvo peaz m lovek v danom okamihu. Dchodok je tokovov veliinou, vyjadruje tok prjmov za urit asov obdobie. Peniaze s aktvum, ktor m pecifick vlastnosti: peniaze maj nulov elasticitu vroby a substitce, nie s vone reprodukovatenm statkom a nemono ich nahradi inm statkom s dokonale likvidn, pri ich vmene za in aktva netreba vynaloi dodaton nklady (transakn nklady), alebo nies urit rizik FUNKCIE PEAZ Peniaze tvoria tri funkcie: prostriedok vmeny: Uahuj vmenu tovarov a sluieb. Jeden statok sa priamo vymieal za in statok. Tto vmena sa nazvala barter. Predpoklad obojstrann zujem astnkov vmeny o statkov. Ke sa rozril sortiment vrobkov, stvala sa priama naturlna vmena stle zloitejou. Funkciu vmennho prostriedku tak plnia hotov peniaze. ztovacej jednotky: Je spojen s ich schopnosou by mierou hodnoty celej masy tovarov a sluieb. Hodnota tovaru vyjadren pomocou peaz je cena tovaru. uchovvatea hodnoty: Umouj prena hodnotu do budcnosti, udriava kpnu silu v ase. Peniaze mono odloi a nkupy uskutoni neskorie. Vo funkcii uchovvatea hodnoty mu okrem peaz vystupova aj alie statky nehnutenosti, perky, umeleck predmety. Vek prednos peaz oproti tmto alternatvnym formm uloenia bohatstva je vak v tom, e peniaze s okamite pouiten (likvidn), peniaze maj vyiu likviditu. S veobecne uznvanm ekvivalentom, s skladn, priom s ich drbou nie s spojen dodaton udriavacie nklady a riziko, vo fungujcich trhovch ekonomikch uskutouj plynul obeh. V obdob inflcie plnia peniaze funkciu uchovvatea hodnoty nedokonale, v podmienkach hyperinflcie znehodnoten peniaze mu plne strati schopnos uchovva hodnotu. VVOJ FORIEM PEAZ Vo vmennom obchode v staroveku a stredoveku vystupovali v lohe veobecnho ekvivalentu rzne tovary. Tieto tovarov peniaze predstavovali zvltny statok, ktor bili

Aglaia

117

ochotn prijma za svoje vrobky vetci udia. Drah kovy boli zriedkav a ako mnoiten. Zaali sa razi mince zo zlata, z medi, zo striebra. Preto predstavovali plnohodnotn peniaze. Pouitie minc zo vzcnych kovov malo vak aj svoje nedostatky. Boli vemi ak, opotrebvanie peaz. Z plnohodnotnch penaz sa stvali neplnohodnotn peniaze. Zlato vo funkcii peaz mu nahradi in transakn prostriedky, neplnohodnotn mince a papierov peniaze, ktor s len znmkami skutonch peaz. Do obehu ich dva tt, ktor zkonom uroval ich nominlnu hodnotu. Papierov peniaze s ahie prenosn ako kov, lacnejie vyrobiten, rozmnoiten i nenahraditen ne kovov mince. Papierov peniaze mali neskr podobu bankoviek. Banky ich vydvali ako potvrdenky o uloen uritho mnostva zlata v banke. Tieto bankovky boli ete plne kryt zlatom a vymeniten za zlato. ttovky vydval tt na krytie svojich vdavkov. Neboli kryt zlatom a vymeniten za zlato. Neplnohodnotn mince a papierov peniaze sa oznauj ako peniaze s ntenm obehom zabezpeenm ttnom mocou. Ich akceptovanie ekonomickmi subjektmi je zaloen na autorite vldy, ktor ich vydva ako leglne platidlo a garantuje ich hodnotu. Vznik bankovch peaz bol alou etapou vo vvoji peaz. S to peniaze, ktor sa tvoria na zklade bankovo-verovch operci. Ide o bezhotovostn peniaze, ktor nemaj vecn podobu ale existuj v podobe neterminovanch bakovch tov. Ponuka peaz v modernch trhovch ekonomikch m dnes rznorod truktru, ktor tvoria formy peaz. drobn kovov mince papierov peniaze bankovky, ttovky bankov (depozitn) peniaze ide o vklady bez vpovednej lehoty, ktor mono kdykovek vybra, a o in vklady premeniten na eky kvzipeniaze s prostriedky s nim, ale stlym relatvne vysokm stupom likvidity spolu s termnovanmi vkladmi, vkladmi na devzovch toch, likvidn cenn papiere, vldne obligcie Papierov peniaze oraz viac nahrdzaj elektronick peniaze, platobn karty a in modern formy peaz. In elektronick peniaze prinaj mnoh vhody s rchlejie, spoahlivejie. Prkladom pouvania medzinrodnch bezhotovostnch peaz s tzv. osobitn prva erpania SDR v rmci Medzinrodnho menovho fondu, ECU v rmci Eurpskeho menovho systmu, alebo bezhotovostn euro v rmci eurozny. TEORETICK A EMPIRICK VYMEDZENIE PEAZ. PEAN AGREGTY V ekonomickej terii existuj dva prstupy k vymedzeniu peaz: Teoretick prstup zdrazuje skutonos, e ekonomick teria poklad za kov vlastnos peaz ich pouvanie ako prostriedok vmeny, a preto do veliiny peanej zsoby zaraujeme len aktva, ktor plnia tto funkciu. Empirick prstup poda neho o vymedzen peaz sa rozhoduje na zklade pozorovania, ktor veliina najlepie sli ako indiktor inflcie i hospodrskeho cyklu. Z toho je zrejm, e sa pripa viacvariantn chpanie peaz a pouitie viacerch peanch agregtov. PEAN AGREGTY Pean agregty s ukazovatele peanej masy, ktor sa lia navzjom stupom likvidity, pohotovosti na platobn opercie. Pean agregt M1: najlikvidnejie formy peaz. Agregt M1 sa poka mera skuton prostriedky vmeny. Je shrnom obeiva a bankovch vkladov na poiadanie. (mince a papierov peniaze, bankov vklady bez vpovednej lehoty, vklady na ekovch toch, cestovn eky)

Aglaia

118

Pean agregt M2: modelovo je shrnom aktv vyjadrench peanm agregtom M1 a termnovanch vkladov a spor v peanch stavoch. (M1, termnovan vklady) Pean agregt M3: pripotava k M2 trochu menej likvidn aktva, ako s vek terminovan vklady. (M2, vek terminovan vklady, alie zloky s nim stupom likvidity) Konen veliina likvidnch aktv L: pridva k M3 druhy cennch papierov, o s najm vysoko likvidn obligcie, krtkodob pokladnin poukky, bankov zmeny. Niektor krajiny pouvaj pecifick, modifikovan pean agregty. NBS v menovej politike monitoruje pean agregt M2 (M1+kvzipeniaze). SVISLOS MEDZI KPNOU SILOU PEAZ A ICH MNOSTVOM Peniaze slia na nkup tovarov a sluieb. m viac ich mono za jednu pean jednotku kpi, tm je ich hodnota kpna sila vyia. Kpna sila peaz sa povauje za stlu vtedy, ke mnostvo tovarov a sluieb nakpench za pean jednotku zostva rovnak. Jeho vekos zvis od rovne cien. Plat, e ak m kpna sila zosta stabiln, mus sa mnostvo peaz a celkov produkcia (HDP) meni v rovnakej miere. Rchlos obehu peaz sa nesmie meni. Existujce platobn prostriedky nesm unika mimo obehu. KVANTITATVNA TERIA PEAZ Kvantitatvna teria peaz vznikla v 16. storo J. Bodino. Vychdza z toho, e peniaze nemaj vntorn relnu hodnotu. Kpna sila zvis od mnostva peaz v obehu a od ceny tovarov stanov sa v obehu ich stretvanm. Podstata kvantitatvnej terie peaz spova v zdvodnen prinnej zvislosti medzi mnostvom peaz v obehu a cenami. Zvenie mnostva peaz v obehu vyvol zvenie cien, pretoe to ist mnostvo tovaru sa teraz vymiea za vie mnostvo cien. Rovnica vmeny I. Fisher: M. V = P. Y Poda Fishera je cenov hladina jednoduchou funkciou mnostva peaz v obehu. Prstup ekonmov cambridgeskej koly bol prevane mikroekonomick, vek pozornos venovali motivcim drby peaz u ekonomickch subjektov. Keynesova teria peanej likvidity je svojrznym protiplom kvantitatvnej terie. Dopyt po peniazoch nie je vlune zvisl od vvoja dchodku, rchlos obehu je kontantn. Monetaristi sa opieraj o dchodkov verziu kvantitatvnej terie peaz M. Friedmana. KEYNESOVSK A MONETARISTICK NZORY NA LOHY PEAZ V EKONOMIKE Hospodrske subjekty poda M. Keynesa dvaj prednos drbe peaz pred drbou cennch papierov alebo relnych aktv, pretoe peniaze vykazuj najvyiu likviditu. lohou ttu je regulova mnostvo peaz v obehu tak, e na jednej strane vyvol tlak na znenie rokovej miery a na druhej strane zvenie miery zisku. Vznam peaz bol u viny neokeynesovcov pomerne mal. Pean politika sa chpala len ako sas. Monetarizmus zameriaval svoju pozornos na pean agregty a zdraznil aktvnu lohu peaz a monetrnej politiky. aiskom ich protiinflanej retriktvnej politiky je preto regulcia peanho obehu. Dodriavanie peanho pravidla, poda ktorho mnostvo peaz v obehu m rs takm tempom, ako dlhodobo priemerne rasti skutone dosiahnut HDP.

Aglaia

119

Tridsiata kapitola PEAN TRH A BANKOV SSTAVA BANKOV SSTAVA Bankov sstavu tvor zvyajne centrlna banka a sie komernch bnk. V jednostupovej bankovej sstave vetky opercie vykonva jedna banka. Ostatn banky s vemi blzko pecializovan a plne zvisl od rozhodnutia centrlnej banky. Hlavnmi oblasami pecializcie bvaj zahranin obchod, sektor obyvatestva a investin vstavba. Takto bankov sstava bola charakteristick pre bvale centrlne riaden ekonomiky. (1950 1990). Dvojstupov bankov sstava je charakteristick pre vinu vyspelch krajn. Prv stupe tvor centrlna banka, ktor predstavuje makroekomick centrum, zameran na stabilitu cenovej hladiny a dohad nad innosou komernch bnk. Druh stupe tvoria ostatn komern banky. Ich innos m vinou obchodno-podnikatesk charakter s cieom dosahova zisk. Bankov sstava je zodpovedn za tvorbu peaz. Centrlna banka Centrlna banka zodpoved v tte za emisiu obeiva a priamo alebo nepriamo aj za mnostvo verov v obehu a za vku rokovch sadzieb. Zkonnou povinnosou CB je zabezpei cenov stabilitu. CB pln tieto funkcie: je emisnou bankou zo zkona m vsadn prvo vydva na zem svojej krajiny hotovostn peniaze (bankovky, mince) je vrcholnm subjektom menovej politiky - uruje a uskutouje menov politiku je banka bnk psob ako banka pre ostatn komern, ktorm poskytuje very je banka ttu vedie ty ttneho rozpotu, spravuje ttny dlh je reprezentantom ttu v menovej oblasti zabezpeuje vzahy s CB inch krajn a s medzinrodnmi finannmi intitciami zabezpeuje sprvu devzovch rezerv a ovplyvuje menov kurz vykonva dohad nad innosou komernch bnk Na zabezpeenie svojch loh CB vyuva prieme a nepriame nstroje, prostrednctvom ktorch sa usiluje regulova ponuku peaz a podmienky verovania. Predpokladom efektvneho fungovania CB a plnenia jej funkci je nezvislos CB od vldy. Komern banky Komern banky s finann sprostredkovateom, prijmaj vklady od tch, poskytuj piky. Komern banka tvor tieto funkcie: - prijmanie vkladov - poskytovanie verov - realizcia platobnho styku - poskytovanie alch finannch a poradenskch sluieb - ovplyvovanie emisie verovch peaz Komern banky meme rozdeli na univerzlne (vykonvaj vetky opercie) a pecializovan (sstredia sa len na jednu operciu). Bankov sstava na Slovensku Slovensko m v sasnosti dvojstupov bankov sstavu. CB je NBS, ktor vznikla so vznikom SR 01. 01. 1993. Je PO so sdlom v Bratislave a jej hlavnou lohou je

Aglaia

120

zabezpeova menov stabilitu a udriavanie cenovej stability. Najvym orgnom je osemlenn bankov rada, ktor sa sklad z guvernra, 2 viceguvernrov, 2 vrchnch riaditeov a 3 alch lenov. Guvernra a vicguvernra menuje prezident SR, ostatnch lenov banvkoej rady menuje a odvolva vlda na nvrh guvernra. S volen na 6 rokov, ostatn lenovia na 4 roky. Na Slovensku v roku 2004 psobilo 24 komernch bnk. Okrem tchto bnk psob na SR ete sedem zastpen peanch stavov zo zahraniia banky s univerzlnou licenciou. Vo vine bnk je zastpen zahranin kapitl. KRECIA BANKKOVCH PEAZ. MULTIPLIKTOR PONUKY PEAZ V modernej ekonomike existuj vo veobecnosti 2 vrobcovia peaz a to CB a KB. Hotov peniaze zavdza od obehu CB, bankov peniaze vznikaj poskytovanm verov komernm bankm, priom CB tento proces ovplyvuje pomocou monetrnej politiky. KB dria as peanch prostriedkov, ktor zskaj ako vklady na te CB (nemu nimi disponova). Tieto povinn rezervy sa vyvraj na zklade zkonnch poiadaviek. Okrem nich mu KB dra dodaton rezervy, ktor predstavuj najlikvidnejie aktva obchodn aktva. Slia na kadodenn obchodn potreby a ralizciu zvzkov banky. Modern banky uplatuj systm iastonho krytia vkladov. Ke banka zska vklad, as z neho mus povinne odvies vo forme zkonnch rezerv v CB a zvyn as vkladov me poskytn vo forme verov klientom alebo vynaloi portfliov investcie. Poskytnut prostriedky sa vracaj do bankovho systmu ako vklad a proces sa opakuje. Reazov reakcia vedie k multiplikcii bankovch vkladov a k rozreniu peaz. Proces tvorby novch peaz bankovm systmom sa oznauje ako multiplikovan expanzia bankovch peaz.

1 M = .R r
Bankov systm je zaloen na iastonom kryt vkladov prostrednctvom povinnch minimlnych rezerv. Vytvra to priestor pre tvorbu bankovch peaz, ktor roziruj ponuku peaz. Prrastok vytvorench vkladov je dan prrastkom rezerv, vynsobenho multipliktorom ponuky peaz, ktor sa rovn recipronej hodnote miere povinnch rezerv. Schopnos niekokonsobne zvi bankov vklady zo zkladnch vlastnost bankovho systmu. pln expanzia vkladov by nastala len vtedy, keby boli splnen dve podmienky: a) vetky nov peniaze sa vracaj do bankovho systmu b) iadna banka nedr prebyton rezervy Uveden multiplikan proces me prebieha aj v opanom smere, ke odlev zdrojov redukuje bankov peniaze kontrakcia bankovch peaz. Ak vkladatelia vyberaj svoje vklady, banky strcaj zrove rovnak mnostvo rezerv. Na expanziu i kontrakciu mnostva peaz v obehu psob, aj zmena miery povinnch rezerv. Ak sa miera povinnch rezerv zni, vyvol to prudk rast celkovho prrastku vkladov, jej zvenie vedie naopak k prudkmu poklesu ponuky peaz. Na ovplyvovanie innosti KB, teda regulovanie bankovch zdrojov, me CB vyuva opercie na vonom trhu a diskontn politiku. PONUKA PEAZ Ponuka peaz predstavuje mnostvo peaz v obehu, ktor m ekonomika k dispozci. Zaha dve zloky obeivo a bankov vklady. Monetaristi povauj ponuku peaz za exognne dan veliinu, necitliv na zmenu vky rokovch sadzieb. Predpoklad sa, e CB vyuva svoje nstroje tak, aby udriavala

Aglaia

121

ponuku peaz na danej rovni, o mono graficky znzorni vertiklnou priamkou fixovanou v bode M pre kad rokov mieru v keynesovskom chpan sa ponuka peaz nepovauje za exognnu dan veliinu stanoven rozhodnutm CB ale determinovan vntri ekonomickho systmu sprvanm ekonomickch subjektov, teda endognnu veliinu. Ponuka peaz je vo vekej miere vsledkom verovej krecie. CB neme plne urova mnostvo peaz v obehu, me ho len ovplyvova. Krivka MS je rastca, pretoe banky stimulovan poskytova very rastom rokovch sadzieb.

DOPYT PO PENIAZOCH A KRIVKA DOPYTU PO PENIAZOCH Dopyt po peniazoch je dopyt po relnych hotovostiach. Dopyt po peniazoch vysvetuje teria preferencie likvidity od J. M. Keynesa, ktor je spojen s troma motvny drby peaz: - Transaknm motvom: vyplva z asovho nesladu medzi prjmom dchodkov a ich vydanm. - Opatrnostnm motvom: vyplva z nutnosti dra nejak peniaze pre prpad neoakvanch vdavkov. - pekulanm motvom: svis s funkciou peaz ako uchovvatea hodnoty. Je nepriamo mern rokovej miere. Dopyt po peniazoch teda zvis od vky dchodkov a od vky rokovch sadzieb. Pean trh je trhom, kde sa poskytuje a vypoiiavaj krtkodob fondy so splatnosou nepresahujcou 1 rok. Na peanom trhu sa stretva ponuka peaz a dopyt po peniazoch a formuje sa trhov rokov miera.

S drbou peaz s spojen nklady nklady obetovanej prleitosti. ROVNOVHA NA PEANOM TRHU A JEJ FORMOVANIE Trhov rovnovnu rokov mieru uruje priesenk kriviek ponuky a dopytu peaz. Bod E je bodom rovnovhy na peanom trhu. Rovnovha na peanom trhu sa teda dosahuje pohybom rokovej miery. T mus dosiahnu tak rove, pri ktorej s subjekty spokojn s peanmi zostatkami, ktor dria.

Aglaia

122

Tridsiata prv kapitola NEZAMESTNANOS V SASNEJ EKONOMIKE VYMEDZENIE ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI Jednm z najrozrenejch problmov sasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanos. Vetko prceschopn obyvatestvo sa len na 3 zkladn skupiny: 1. zamestnan: s udia, kor vykonvaj akkovek platen prcu, ale aj t, ktor maj prcu, ale pre chorobu, i trajk do nej nechodia 2. nezamestnan: ide o ud, ktor nie s zamestnan, ale aktvne si hadaj prcu, s zaregistrovan v sprostredkovateniach prce. Zamestnan a nezamestnan tvoria pracovn silu. 3. vetci ostatn: (mimopracovn sila) as obyvatestva, ktor navtevuje kolu, vedie domcnos, neme pracova pre chorobu je v invalidnou dchodku, alebo jednoducho vbec prcu nehad MIERA NEZAMESTNANOSTI Miera nezamestnanosti: u (%) = Pracovn sila: L=E+U

U 100 L

V SR u niekoko rokov existuj dva oficilne metodick prstupy k meraniu nezamestnanosti. Nrodn rad prce (NP) pri sledovan nezamestnanosti vychdza z evidencie nezamestnanch obanov hadajcich zamestnanie, ktor ved okresn rady prce. tatistick rad SR od roku 1993 zisuje nezamestnanos prostrednctvom vberovch zisovan pracovnch sl. RZNE FORMY NEZAMESTNANOSTI Frikn, truktrna a cyklick nezamestnanos Frikn nezamestnanos vznik ako dsledok pohybu ud medzi reginmi, pracovnmi miestami alebo rznymi etapami ivotnho cyklu. truktrna nezamestnanos vznik vtedy, ke existuje neslad medzi ponukou pracovnkov a dopytom po nich. Takto neslad me vznikn, preto, e dopyt po uritom druhu prce rastie, km dopyt po inom druhu prce kles a ponuka sa neprispsob dostatone rchlo. Cyklick nezamestnanos sa vyskytuje vtedy, ke celkov dopyt po pracovnkoch je nzky. Ke celkov vdavky a output po pracovnkoch v uritch sektoroch a reginoch

Aglaia

123

v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti je prevane cyklick. Cyklick nezamestnanos vznik vtedy, ke zamestnanos kles v dsledku nedostatonho agregtneho dopytu. Dobrovon a nedobrovon nezamestnanos Dobrovon nezamestnanos pri prunch mzdch, ktor sa zvyuj alebo zniuj, aby vyistili trh, neexistuje nedobrovon nezamestnanos. Priesenk, v ktorom sa trh vyisuje, je v bode E, firmy zamestnvaj vetky kvalifikovan pracovn sily, ktor s ochotn za tto mzdu pracova. seka AE predstavuje poet zamestnanch. seka EF predstavuje tie pracovn sily, ktor by chceli pracova, ale len za vyiu mzdu dobrovone nezamestnan. Za prirodzen mieru nezamestnanosti mono povaova tak mieru nezamestnanosti, pri ktorej poet nezamestnanch je ni alebo sa rovn potu vonch pracovnch miest.

Nedobrovon nezamestnanos ak je poet vonch pracovnch sl absoltne v, ne je poet vonch pracovnch miest. Hovorme o nedobrovonej nezamestnanosti. Mzdov sadzba W na trhu prce je prli vysok a neprun smerom dole. W je vyia ako rovnovna mzdov sadzba W. Pri prli vysokej mzdovej sadzbe bude chcie pracova viac kvalifikovanch pracovnch sl, ne je vonch miest. Krivka dopytu D1, ukazuje, e firmy s ochotn pri mzde W zamestna len H pracovnch sl. seka JH predstavuje poet zamestnanch, seka HG predstavuje nedobrovone nezamestnanch. Priny neprunosti miezd trh prce je regulovanm trhom. Mzdy a platy na tomto trhu uruj firmy poda platobnch tarf na dlhie asov obdobie (zsahy odborov, zsahy ttu).

PRIRODZEN MIERA NEZAMESTNANOSTI Prirodzen miera nezamestnanosti: je tak miera, pri ktorej s trhy prce a vrobkov v rovnovhe. Pri prirodzenej nezamestnanosti je inflcia stabiln a nem tendenciu sa zrchova, ani spomaova. Prirodzen miera nezamestnanosti na nerovn nule a je zko spojen s procesom inflcie. Predstavuje najniiu mieru nezamestnanosti. Je to rove, pri ktorej inflcia ani nerastie dsledku nadbytonho dopytu, ani nekles v dsledku nadbytonej ponuky. Ukazovate NAIRU indikuje rovnovnu mieru nezamestnanosti, ktor sa dosahuje pri stabilnej inflci.

Aglaia

124

Nezamestnanos je vny ekonomick, socilny a politick problm. Vldy sa preto snaia o to, aby miera nezamestnanosti bola, pokia mono, o najniia. Toto silie sa niekedy nazva politika plnej zamestnanosti (Keynes), ktorou sa rozumie nezamestnanos na rovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Tieto opatrenia mu by zameran bu na zvenie dopytu po prci, alebo na znenie ponuky prce. VVOJ NEZAMESTNANOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A MONOSTI JEJ RIEENIA Nezamestnanos, ako jeden z vznamnch ekonomickch a socilnych javov so zvanmi dsledkami, sa na SR v otvorenej forme prejavil prv krt v roku 1990. Prv obdobie rastu nezamestnanosti 1990-1991, je charakteristick prudkm zvenm friknej a truktrnej nezamestnanosti. Druh obdobie rastu nezamestnanosti postupom stabilizcie slovenskej ekonomiky. Miera inflcie sa postupne v rokoch 1992 1994zvyovala a 1995-1996 sa zniovala. Hlavnm nstrojom zniovania potu nezamestnanch vak boli vldou realizovan verejnoprospen prce. Roku 1998 zaala nezamestnanos stpa. Tretie obdobie rastu nezamestnanosti bolo poznaen problmami svisiacimi s vraznmi prejavmi makroekonomickej nerovnosti. Celkovm poklesom vkonnosti slovenskej ekonomiky, miera nezamestnanosti dosiahla v decembri 1999 rove 19%. Vraznm pecifikom vvoja nezamestnanosti v podmienkach SR s zreten regionlne diferencie medzi mierou nezamestnanosti v jednotlivch reginoch Slovenska. Na znenie miery nezamestnanosti sa vyuvaj aktvne a pasvne opatrenia. Aktvne opatrenia: ich cieom je pomc uom zosta na trhu prce. s zameran na nezamestnanch a na rizikov skupiny zamestnanch. Pasvne opatrenia: s dvojakho druhu. Jednm je prspevok v nezamestnanosti ako socilna pomoc nezamestnanch s cieom udra urit ivotn rove. Druhm je skor odchod od dchodku z dvodu situcie na trhu. Medzi konkrtne opatrenia na rieenie problmu nezamestnanosti SR mono zaradi aj zameranie aktvnej politiky trhu prce na konkrtne skupiny uchdzaov o prcu. VZJOMN VZAH NEZAMESTNANOSTI A INFLCIE V relnom ekonomickom ivote existuje vznamn vzah medzi mierov zmeny miezd a mierou nezamestnanosti. Tto zvislos nepriameho charakteru sa v ekonomickej literatre oznauje ako Phillipsova krivka. Teoreticky mono oakva, e m je niia miera nezamestnanosti, tm vyia je miera rastu miezd. Pvodn tvar krivky. Charakteristickmi znakmi tejto krivky s zporn sklon, hyperbolick tvar a priesenk s vodorovnou osobu zodpoved asi 6% nezamestnanosti. V roku 1960 P. A. Samuelson a R. M. Solow nahradili mieru zmeny nominlnych miezd mierou inflcie. Vychdzame z predpokladu, e vlda me fiklnymi alebo monetrnymi opatreniami meni mieru inflcie, meme si zvoli medzi dvoma zlami: vysokou nezamestnanosou alebo vysokou inflciou. Tempo mzdovej inflcie kles s rastom miery nezamestnanosti.

Aglaia

125

Prirodzen miera nezamestnanosti od M. Friedmana a B. Phelpsa.. M. Friedman vytvoril vlastn verziu Phillipsovej krivky. Monetaristick interpretcia Phillipsovej krivky je zaloen na samoregulanom charaktere trhovej ekonomiky. Vsledkom je poda monetaristov prirodzen tempo rastu HDP, prirodzen miera nezamestnanosti, prirodzen miera zamestnanosti. Poda tejto terie iadna nedobrovon nezamestnanos v trhovej ekonomike neexistuje, nezamestnanos m iba dobrovon a frikn charakter. Poda M. Friedmana me vlda pomocou expanzvnej alebo retriktvnej rozpotovej a peanej i verovej politiky odchyova skuton mieru nezamestnanosti.

Tridsiata druh kapitola INFLCIA Hlavnmi aspektmi v novej ekonomike sa stva vyia stabilita v ekonomickom raste pri stabilnej nzkej inflcii, stabiln inflcia pri rovnovnej miere nezamestnanosti, resp. zniovanie nezamestnanosti bez vraznch zmien inflcii. VYMEDZENIE INFLCIE, JEJ PODSTATA A MERANIE Inflcia je makroekonomick jav, ktor zaujma vznamn miesto v ekonomickej teri. Vo veobecnosti sa vzahuje na trhov ceny a ich vzostup. Inflcia sa prejavuje dlhodobm rastom cenovej hladiny tovarov a sluieb, prpadne trvalm zniovanm kpnej sily peanch jednotiek. Inflcia zmenuje mnostv tovarov a sluieb, ktor si meme kpi za pean jednotku. Celkov rove cien tovarov a sluieb, ktor sa v nrodnom hospodrstve predvaj a nakupuj, oznaujeme pojmom cenov hladina. Inflcia je vzrast celkovej cenovej hladiny a nie jednotlivch cien. S inflciou zko svisia alie pojmy a to s dezinflcia a deflcia. Dezinflcia znamen pokles miery inflcie. Dezinflcia neznamen pokles cenovej hladiny, ale situciu, ke cenov hladina rastie pomalm tempom. Deflcia hovorme o nej, ak celkov cenov hladina poklesla. Ide o zniovanie celkovej cenovej hladiny. Najastejie sa deflcia vyjadruje ako opak inflcie. Cenov indexy na meranie inflcie Na meranie inflcie sa pouvaj cenov indexy. Cenov index je ven aritmetick priemer individulnych cien vybranho koa reprezentatvnych vrobkov a sluieb v dvoch porovnvanch obdobiach. Medzi najvznamnejie cenov indexy patria: Index ivotnch nkladov je zaloen na vbere tovarov a sluieb tzv. spotrebn k. Index spotrebiteskch cien (CPI) je jeden z najrozrenejch indexov, ktor sa pouva na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domcnosti a ich ivotn nklady.

CPI =

Q1.P2 .100 Q1.P 1

It =

CPI t CPI t 1 .100 CPI t 1

Miera inflcie je to zmena celkovej hladiny, meranej napr. CPI. Index cien vrobcov (PPI), ktor sa vyuva najstarie pravideln tatistick meranie. Meria sa nm hladina cien na rovni obchodu, vroby. Je to vemi podrobn index, ktor zaha pribline 3400 rznych cien tovarov.

Aglaia

126

Defltor HDP shrnn cenov index, pretoe porovnva nominlny a relny produkt. Defltor HDP =

Q1.P 1 .100(%) Q1.P0

Pri porovnan CPI a defltora HDP meme kontatova, e defltor HDP odra vvoj cenovej hladiny plnejie. Predstavuje shrnn cenov index. Preto sa CPI pouva astejie. Poloky spotrebnho koa boli rozdelen na tovary, ktor sa povauj za obchodovaten so zahranim, a sluby, ktor sa vnmaj ako neobchodovaten. Obe skupiny sa lenia na podskupiny: Obchodovaten: potraviny (okrem alkoholickch npojov) a ostatn obchodovaten tovary. Neobchodovaten: regulovan ceny a trhov sluby Okrem predchdzajcich meran inflcie mono vykazova ist inflciu a jadrov inflciu. Na tento el je uiton rozklad inflcie na prspevky, ktormi sa jednotliv poloky spotrebnho koa podieaj na celkovej miere inflcie. Poloky spotrebnho koa boli rozdelen na tovary, ktor sa pouvaj za obchodovaten so zahranim, a sluby, ktor sa vnmaj ako neobchodovaten. Poloky spotrebnho koa 1. Obnoviten 2. Neobchodovaten 1.1 potraviny (okrem alkohol.npojov) 2.1 regulovan ceny 1.2 ostatn obchodovaten tovary 2.2 trhov sluby ist inflcia je zabudovan v trhu a jej vvoj je ovplyvniten zmenami v ponuke a dopyte, rast ceny vyvolva pokles dopytu po tovare a v spotrebnom koi. ist inflcia tvor v podmienkach SR asi 55% tovarov a sluieb spotrebnho koa. Sasou istej inflcie s prevane administratvne opatrenia. ist inflcia = ostan obchodovaten tovary + trhov sluby. Jadrov inflcia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny oisten od vplyvu regulovanch cien, zmien nepriamych dan a dotci a zaha vetky poloky spotrebnho koa. Jadrov inflcia = ist inflcia + potraviny Jadrov inflcia = ostatn obchodovaten tovary + trhov sluby + potraviny. Zklad pre vpoet jadrovej inflcie zahaj aj potraviny a je oisten od vplyvu: - administratvnych opatren - daovch zmien - dotci - regulovanch cien. Jadrov inflcia sa li od celkovej medzironej inflcie a zvis od zvyovania regulovanch cien. Sasn inflcia nem svoj zklad len v peanej sfre, t.j. v nadmernej emisii peaz na krytie deficitov R, ale predovetkm v poruchch vynikajcich v relnej ekonomike v dsledku zmien v mechanizme jej fungovania.

DRUHY INFLCI Inflciu meme leni:

Aglaia

127

z kvantitatvneho hadiska: mierna: je charakterizovan ako jednocifern ron tempo rastu cenovej hladiny. Takto inflcia je v rmci ekonomickho systmu akceptovaten. o cvlajca: znamen, e dvojcifern a trojcifern ron tempo rastu cenovej hladiny. Spsobuje to vek akosti v peanom obehu. Jej dsledkom je klesajca kpna sila peaz. o hyperinflcia: povauje sa za extrmny prpad. Je to tvor- a viaccifern ron tempo rastu cenovej hladiny a znamen rozpad peanho systmu.

Inflan impulz me prichdza tak zo strany dopytu, ako aj zo strany ponuky. Vchodiskom na pochopenie dopytovej inflcie je pochopenie pojmu inflan medzera. Ak v ekonomike rastie agregtny dopyt a prekrauje rmec potencilneho produktu ekonomiky, vznik ekonomick nerovnovha. Agregtny dopyt rchlo rastie a prevyuje vrobn potencil ekonomiky, ceny rast oraz rchlejie. Inflan medzera je vzdialenos, rozdiel medzi skutonm a potencilnym HDP. Je to stav krtkodob. Vysok agregtny dopyt vedie k zvyovaniu skutonho produktu nad potencilny. Vzdialenos medzi skutonm a potencilnym produktom je inflan medzera.

z hadiska prin: dopytov - inflcia ahan dopytom. Svis zo vznikom dopytovho inflanho impulzu a z jeho akomodcie centrlnou bankou. Ak CB akomoduje inflan dopyt zvi pean zsobu, vznik inflcia. Pri existenci inflanej medzery chc teda domcnosti firmy i tt spotrebva vie mnostvo produktu, ne je ekonomika schopn dlhodobo produkova a vznik inflan impulz. Agregtny dopyt rchlo rastie a nad vrobn potencil ekonomiky a cenov hladina produktu vzrstla.

Prli vek rast AD v porovnan s AS je vyvolan zvenm vdavkov spotrebiteov, investorov alebo ttu a v trhovej ekonomike sa prejavuje ako dopytov inflcia. Tento typ inflcie predpoklad vzostup agregtneho dopytu nad rove potencilneho produktu. Vsledkom je, e mzdy a ceny na trhoch vzrast a vznik inflcia. Vo veobecnosti meme poveda, e teoretici jednotlivch makroekonomickch smerov sa zhoduj v nzore, e podstatou dopytovej inflcie je prli vysok rove vdavkov vzhadom na dan ponuku tovarov.

o Nkladov - nkladmi tlaen inflcia. Na rozdiel od dopytovej inflcie me by nkladov inflcia vyvolan aj za situcie, ke skuton produkt nedosahuje rove potencilneho produktu. Spsobuje to zvenie nkladov a preto sa nazva nkladov inflcia. Tento typ inflcie je vyvolan zvyovanm cien vstupov a to s jej inflan impulzy. Ide o nkladmi tlaen inflciu. Inflcia vznik a vtedy, ke je inflan impulz akomodovan centrlnou bankou, ktor zvi pean zsobu

Aglaia

128

v dsledku tohto impulzu. Nkladov inflcia sa spjala najm s rastom nominlnych miezd, preto sa oznauje aj ako mzdov inflcia. Za vinnkov sa povaovali odbory, ktor presadzovali zvyovanie miezd nad rove prevyujcu tempo rastu produktivity prce. Inflcia tlaen nkladmi vznik na strane agregtnej ponuky. Jednou z prin, ktor vyvolva takto typ inflcie je nedokonal konkurencie, politick udalosti.

Slumpflcia: dochdza k posunu AS vavo a sasne dochdza k poklesu skutonho produktu a sbene rastu cenovej hladiny. Stagflcia: alm typickm prejavom trhovch ekonomk, spojen stagncie s inflciou. Importovan inflcia: vychdza z predpokladu, e inflcia sa prelieva medzi jednotlivmi krajinami poda miery zvislosti krajina od zahraninho obchodu.

z hadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny: inflcia m tendenciu k zotrvanosti o proporcionlna: znamen situciu, ke absoltne rastie cenov hladina, ale vzjomn pomer sa nemen. Je to extrmny prklad, ktor v relnom ivote nenastva. o neproporcionlna: je tak, ke absoltne rastie cenov hladina a zrove sa menia aj pomery medzi cenami jednotlivch tovarov. o anticipovan: znamen to, e sa v ekonomike ni mimoriadne nedeje. Takto inflcia nem vplyv na relny produkt, efektvnos, ani na rozdeovanie dchodkov. o inertnej: Ak si vetky ekonomick subjekty v priebehu asu zvykli na pretrvvajcu mieru inflcie, snaia sa brni svoje ekonomick postavenie tm, e do vetkch kontraktov zabudovvaj oakvan mier inflcie. Firmy sa snaia zvyova ceny svojich produktov takm tempom, ktor zodpoved existencii miery inflcie. Najznmejm prkladom tohto javu je cenovo-mzdov pirla, ktorej podstata spova v predpoklade, e nklady na vrobu rast kad rok. To znamen, e krivka AS bude al rok o x % vyia a al rok o alch x % vyia. Cielenie inflcie predstavuje urit spsob riadenia menovej politiky, kde menov politika reaguje na prieben zisovan rozdiely medzi prognzou vvoja inflcie a inflanm cieom. - z hadiska viditenosti: o otvoren (zjavn) o skryt o potlaen (blokovan) INKY A DSLEDKY INFLCIE Dsledky inflcie ovplyvuj vetky sfry ekonomickho ivota a vyvolvaj socilne naptie. M vplyv na socilne slabie vrstvy obyvatestva. S ovplyvovan nielen fixn nklady, ale aj mzdy a platy, lebo cenov hladina tovarov a sluieb rastie rchlejie ako nominlne mzdy. zka je spojitos medzi inflciou, vrobou a ekonomickm rastom. Rchle tempo inflcie brzd ekonomick rast. Rast cien zniuje kpyschopnos spotrebiteov.

Aglaia

129

Inflcia m podstatn vplyv na zahranin ekonomick rovnovhu. Rchlej rast cien v jednej krajine v porovnan zo zahranim posiluje tendencie k pasvnej platobnej bilancii, lebo vvoz sa stva nevhodn a kles, zatia o dovoz narast. Cvlajca inflcia nepriaznivo ovplyvuje medzinrodn obchod, lebo stagncia vroby vedie k obmedzovaniu vzjomnch importov a brzd sa rozvoj medzinrodnej deby prce. zapriuje rast nezamestnanosti, vyvolva socilne problmy poklesom relnej mzdy. Inflan javy mu ma aj stimulan inky, ale len pri miernej a oakvanej inflci, ktor psob na rovnovhu a ekonomick rast pozitvne. Inflcia m prerozdeovac efekt, o znamen, e jej dsledok je dvojak: - postihovan s majitelia peaz a veritelia - zvhodnen s majitelia tovarov a dlnci Otvoren inflcia je relatvne najmenm zlom. Skryt a potlaen inflcia s podstatne horie. Dsledkami otvorenej inflcie s: - znehodnotenie informcie skrytej v cench - znehodnotenie finannch aktv - zsah do rozdeovacch procesov Dsledky skrytej inflcie s rovnak ako pri otvorenej inflcie, hlavnm dsledkom je vak obrovsk strata efektvnosti ekonomiky. Skryt inflcia psob na spotrebitea jednak priamo, zniuje jeho relny prjem. Pri potlaenej inflci vo vzahu k spotrebiteovi jedinm efektom je znenie blahobytu. Najnebezpenejia je hyperinflcia. Ide o zvyajne nkladov inflciu, vyvolan nadmernou emisiou peaz a vysokmi deficitmi ttnych rozpotov.

Existuje viacero opatren, ktor by hyperinflciu mali odstrni: - znenie fiklneho deficitu a to prostrednctvom predaja stratovch ttnych podnikov, znenie verejnch vdavkov - zavedenie prsnej verovej retrikcie - zmrazenie miezd a cien Nklady na inflciu - znovu rozdeuje dchodky - v dsledku inflcie sa zosiluj socilne nerovnosti a dva sa do pohybu boj medzi rznymi socilnymi skupinami. Vhad vvoja inflcie v SR Predpoklad sa, e pde o zvyovanie spotrebiteskho dopytu a dynamick rast verov, o sa premietne v cenovom vvoji.

Tridsiata tretia kapitola EKONOMICK TERIA A HOSPODRSKA POLITIKA Hospodrska politika s to vetky opatrenia ttu v uritom obdob, ktor maj ovplyvova hospodrsky ivot krajiny. Hospodrska politika sa vymedzuje ako shrn cieov, nstrojov, rozhodovacch procesov a opatren ttu v jednotlivch oblastiach ekonomiky.

Aglaia

130

Teoretickm zkladom hospodrskej politiky predovetkm po 2.sv. vojne bolo keynesovstvo, neokeynesovstvo. Od zaiatku 70 a 80 rokov 20. storoia sa vraznejie presadzuje skr neokonzervatvny prd modernej ekonmie. Vzah medzi hospodrskou politiku a ekonomickou teriou nie je plne bezprostredn. CIELE A NSTROJE HOSPODRSKEJ POLITIKY Treba rozliova dva druhy cieovch premennch: - tie, ktorch optimlne hodnoty s v oblasti dosiahnutench hodnt - tie, ktorch optimlne hodnoty s mimo dosiahnutenej oblasti Dleit je konzistencia cieov. Vek vznam m voba nstrojov na dosiahnutie urenho sboru cieov. Mono poveda, e pri tvorbe hospodrskej politiky treba repektova dve pravidl: prv Tinbergenova teorma, ktor hovor o hospodrskej politike, e mus pouva najmenej toko nstrojov, koko m cieov. Nemono dosiahnu dva kvantitatvne ciele len jednm nstrojom. Ke si zvolme tri ciele, potrebujeme tri nstroje. Druh Tinbergenova teorma, ktor hovor, e pre kad cie je potrebn zvoli nstroj, ktor je najefektvnej. Ciele hospodrskej politiky Ciele hospodrskej politiky mono leni z dvoch hadsk: z asovho hadiska: o krtkodob o strednodob (viac ako 1 5 rokov) o dlhodob (5 20 rokov) z pohadu jednotlivch teoretickch prstupov: hospodrskej politiky za zkladn ciele mono povaova: o vysok nezamestnanos o cenov stabilita dosiahnu miernu inflciu o udraten ekonomick rast tak tempo rastu, ktor nm umouje, aby sme dosiahli predchdzajce ciele o rovnovha platobnej bilancie stabiln menov kurzy. Pri cieli zamestnanos sa pozornos sstreuje na dosiahnutie plnej zamestnanosti, o vak neznamen 100 % zamestnanos, ale nezamestnanos na rovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Tieto ciele s v uritej miere protikladn, teda optimlne realizovanie celho sboru cieov je vemi ak, ak nie nemon. Nicolas Kaldor vypracoval graf v ktorom sa v podobe tvoruholnka zobrazuj dosiahnut makroekonomick ukazovatele krajiny. Magick tvoruholnk by v idelnej podobe mal podobu tvorca. Vekos jeho plochy by mala vyjadrova maximlne dosiahnuten pozitvny vvoj ekonomiky, vysok tempo rastu HDP pri nulovej nezamestnanosti a nulovej inflci. G tempo rastu HDP (v %) u - miera nezamestnanosti (v % aktvneho obyvatestva) P miera inflcie (v %) B zahranin ekonomick rovnovha (zodpovedajca saldu obchodnej bilancie)

Spojenm vetkch tyroch bodoch sa vytvor tvoruholnk, ktorho tvar a plocha s pecifick pre kad sledovan krajinu a obdobie. m viac sa konkrtny tvar a plocha tvoruholnka lia od idelneho tvorca, tm je hospodrska situcia krajiny horia. m je

Aglaia

131

plocha via, tm je stabilizan politika spenejia. Tvar tvoruholnka ukazuje, v ktorch smeroch je spenejia a v ktorch menej spen. Nstroje hospodrskej politiky tt zasahuje do hospodrskeho ivota prostrednctvom nstrojov usporiadanch do systmov skupn ako iastkov hospodrske politiky. Jednotliv iastkov politiky sa odliuj tm, ktor faktory ovplyvuje a ak konkrtne nstroje na to vyuvaj: monetrna politika: vyuva nstroje svisiace so zmenou rokovej sadzby, emisiou peaz, mnostvom peaz a verom fiklna politika: vyuva nstroje svisiace so ttnym rozpotom (vdavky, dane) dchodkov politika: vyuva nstroje svisiace so znovurozdeovanm dchodkov, vvojom dchodkov a majetku zahranin hospodrska politika: vyuva nstroje svisiace s medzinrodnm obchodom, medzinrodnmi platbami, pohybom kapitlu a menovm kurzom. TEORETICK ZKLADY MAKROEKONOMICKEJ HOSPODRSKEJ POLITIKE Makroekonomick politiku mono definova ako hospodrsku politiku ttu (vldy) pri zabezpeovan zkladnch ekonomickch cieov spolonost, vyjadrench magickm tvoruholnkom.

Dopytovo orientovan makroekonomick politika Pri vysvetovan teoretickho zkladu dopytovo orientovanej hospodrskej politiky keynesovstvo verzus monetarizmus. Keynesovsk ekonmia je zaloen na predstave, e trhov ekonomika je vntorne nestabiln systm, nie vdy schopn vyuva zdroje, ktor m k dispozcii. Nevyhnutne vyaduje zsahy vldy. Za zkladn zdroj nestability sa povauje pokles agregtneho dopytu, ktor vedie k nevyuvaniu vrobnch kapact a spsobuje nedobrovon nezamestnanos. Podstatnou rtou keynesovskej hospodrskej politiky je udranie dodatonho efektvneho dopytu pomocou vldnych vdavkov. Keynesovsk hospodrska politika zdrazuje lohu fiklnej politiky, priom monetrna politika ustupuje viac menej do zadia. Meme teda zhrn e tento typ hospodrskej politiky sa oznauje ako dopytov stimulcia. Ide najm o stimulciu investci skromnch firiem prostrednctvom ovplyvovania rokovch sadzieb a dopanie agregtneho dopytu vldnymi nkupmi tovarov a sluieb.

Neokeynesovsk typ hospodrskej politiky je vvojovm prdom iroko chpanho keynesovstva. Neokeynesovstvo sa usiluje o inn psobenie kombincie nstrojov

Aglaia

132

fiklnej politiky a monetrnej politiky, na vvoj ekonomiky. Za hlavn cie povauje pln zamestnanos. Pozornos venuje aj cenovej stabilite.

Neokonzervatizmus pod tmto pojmom sa zarauj monetarizmus a nov klasick makroekonmia. Tieto smery spja predstava, e samoregulan mechanizmus trhu vytvra optimlne podmienky pre vvoj ekonomiky a zaisuje sa jej maximlna vkonnos. Za hlavn zdroj nerovnovhy sa povauj ttne zsahy do ekonomiky. Poda M. Friedmana hlavnou prinou problmov vo vvoji ekonomiky s chyby v monetrnej politike. Jedinm innm prostriedkom stimulcie ekonomiky je monetrna politika opierajca sa o kvantitatvnu teriu peaz. Predstavitelia novej klasickej makroekonmie ber do vahy teriu racionlnych oakvan, opisuj mechanizmus, ktorm ekonomick subjekty hodnotia informcie o vvoji ekonomickch velin, e konaj racionlne, sa z omylu pouia a chyby neopakuj. Nekonzervatvny typ hospodrskej politiky v sasnosti sa ako nstroj monetrnej politiky vyuvaj rokov sadzby. Ponukovo orientovan makroekonomick politika Poda ekonmov strany ponuky by sa mala hospodrska politika zamera na jedin cie na podporu podnikania odstraovanm vetkch prekok, vytvorenm liberlneho hospodrskeho prostredia. Medzi zkladn hospodrsko-politick opatrenia patria: - politika zniovania dan (Lafferova krivka) - podpora konkurencie - obmedzovanie dvojitho zdanenia - boj proti retriktvnym praktikm odborov. Dchodkov politika je intervecionistickou hospodrskou politikou. Je zameran na boj proti inflci. Dchodkov politika me ma rznu formu imperatvnu, indikatvnu, kooperatvnu. Imperatvna je donucujca, indikatvna sa sna o dlhodobejiu orientciu v slade s makroekonomickmi zmermi vldy a kooperatvna znamen tak dchodkov politiku, ktor sa usiluje o vzjomn dohodu, je podmienen vznikom a fungovanm pecilnych intitci, ktor sa zastuj na procese vyjednvania (napr. tripartita zamestnvatelia, odbory a tt) . Konkrtna hospodrska prax vyuva najastejie tieto typy dchodkovej politiky: - mzdov a cenov regulcia: pre mnostvo rokovan medzi vldou, odbormi a zamestnvatemi o mzdovch otzkach. - mzdov a cenov moratria: znamen, e zvyovanie miezd a cien je nezkonn. Moratrium m za cie zabrni prudko sa vyvjajcej inflci. V sasnosti sa dchodkov politika vyuva vemi zriedkavo. Je to predovetkm preto, e je dlhodobo neinn.

Aglaia

133

Tridsiata tvrt kapitola FIKLNA POLITIKA Fiklna politika je vyuvanie ttneho rozpotu verejnch financi na makroekonomick stabilizciu. ttny rozpoet je zkladnm nstrojom fiklnej politiky. Jeho prjmov a vdavkov strnka sa vyuva na dosiahnutie ciea stabilizanej politiky, tie prirodzenej miery nezamestnanosti a cenovej stability. Ekonomick teria rozliuje rozpotov a fiklnu politiku. Rozpotov politika ako ekonomick kategria sa zaala pouva v svislosti so vznikom ttneho rozpotu. Uskutouje ministerstvo financi Fiklna politika vznikla neskr a realizuje ju vlda. Medzi rozpotovou politikou existuje niekoko odlinost, ale maj aj vea spolonho. V praxi vak hadanie tchto odlinost bolo vemi ak. tt zasahuje do ekonomiky tm, e prostrednctvom prjmov a vdavkov ttneho rozpotu ovplyvuje agregtny dopyt a agregtnu ponuku. ttny rozpoet je tokov veliina. ttna rozpoet je centralizovan pean fond, ktor bilancuje prjmy a vdavky. Hlavnm zdrojom prjmov ttneho rozpotu s dane ako povinn platy do ttneho alebo miestneho rozpotu. Vdavky ttneho rozpotu s uren na udriavanie ttnej sprvy, armdy, kolstvo, zdravotnctvo, veda a vskum. ttny rozpoet me vykazova: rozpotov prebytok vdavky ttneho rozpotu s niie ako prjmy: T>G rozpotov deficit vdavky ttneho rozpotu s vyie ako prjmy: T<G vyrovnan rozpoet: prjmy ttneho rozpotu sa rovnaj vdavkom: T = G Hlavnm zdrojom prjmov ttneho rozpotu s dane. Da je povinn platba, ktor jednotliv subjekty odvdzaj do ttneho rozpotu v stanovenej vke a lehote. Dane lenme na priame a nepriame. Priame dane: sa platia v zvislosti od vky prjmu alebo majetku. Hlavn priame dane s individulna dchodkov da (da z prjmu FO a PO). Nepriame dane: s zahrnut v cene tovarov a sluieb. Hlavn nepriame dane s univerzlne DPH a selektvne spotrebn dane. Vdavky ttneho rozpotu predstavuj transferov platby a vdavky na nkup tovarov a sluieb (podpory v nezamestnanosti, invalidn a starobn dchodok) Deficit ttneho rozpotu me tt financova predajom ttnych obligci skromnmu sektoru, do zahraniia a pikami od CB. Opakovanm deficitu ttneho rozpotu vznik ttny dlh (verejn dlh). TTNY (VEREJN) DLH Ak sa zdi tt, hovorme o ttnom, vldnom alebo verejnom dlhou. Rozpotov deficit je prinou verejnho dlhu verejn dlh je dsledkom rozpotovho deficitu. Rozpotov deficit nemus nutne vysti do dlhu, mu sa vyskytn mimorozpotov priny vzniku verejnho dlhu Verejn dlh je shrn pohadvok ostanch ekonomickch subjektov voi ttu, bez ohadu nato, i vznikli rozpotovou cestou, alebo inak.

VYTLAC EFEKT

Aglaia

134

Vytlac efekt vldne vdavky vytlaj skromn investcie. tt sa zadluje a erp very z bnk, je nedostatok verovch zdrojov pre skromn sektor, rastie rokov miera. NSTROJE FIKLNEJ POLITIKY Nstroje fiklnej politiky: - zabudovan stabiliztory s nstroje fiklnej politiky, ktor po prijat psobia v ekonomike automaticky a nevyaduj alie rozhodnutia prslunch ttnych orgnov. Ako zabudovan stabiliztory psobia: o progresvna dchodkov da Pri progresvnej dchodkovej dani sa progresvne daov sadzba zvyuje postupne s rastom zkladu dani. V obdob expanzie rast dchodky, zvyuje sa da a v dsledku toho rast prjmy do R. o poistenie v nezamestnanosti V ase cyklickej expanzie rastie zamestnanos a zvyuj sa platby na poistenie v nezamestnanosti. o subvencie k cenm ponohospodrskych produktov o ttny vkup ponohospodrskych prebytkov Subvencie k cenm ponohospodrskych produktov a ttny vkup ponohospodrskych prebytkov kles, lebo v ase expanzie ceny aj dopyt rast. - zmern diskrtne opatrenia s opatrenia fiklnej politiky, ktor vyaduj jednorazov rozhodnutie ttneho orgnu. o zmena daovch sadzieb o zmeny v truktre vldnych vdavkov o zmeny vo vekosti jednotlivch poloiek rozpotovch vdavkov Tlmenm cyklickch vkonov fiklna politika sleduje cie, podporu ekonomickho rastu, zamestnanos a cenov stabilitu. FIKLNE MULTYPLIKTORY Ekonomick teria rozliuje tri zkladn fiklne multipliktory, ktor vyjadruj zmenu v agregtnom dopyte a v relnom produkte ak sa zmenia vdavky, dane a vldne vdavky. - multipliktor vldnych vdavkov: vyjadruje o koko sa zvi produkt, ak sa vldne vdavky na nkup tovarov a sluieb zvia o jednu jednotku. Multipliktor vldnych vdavkov sa oznauje e:

e=

1 1 MPC

Y = e.G

- daov multipliktor vldnych vdavkov: vyjadruje vplyv zmeny dan na agregtny


dopyt a rove outputu. Zvenie dan vedie k zneniu disponibilnho dchodku, o vedie k zneniu spotrebnch vdavkov. Multiplikan efekt vzniknut v svislosti so znenm dan sa nazva daov multipliktor t. daov multipliktor udva, o koko jednotiek sa zvi produkt, ak sa dane znia o 1 jednotku.

t=

Medzi daovm multipliktorom a vdavkovm multipliktorom je svislos, ktor je vyjadren vzahom: t=e1

1 .MPC 1 MPC

t=e.MPC

= t.T

- multipliktor vyrovnanho rozpotu, predpokladajme, e vldne vdavky (G) vzrast


o 1 pean jednotku a sasne sa zvia dane o t ist 1 pean jednotku tieto dve zmeny sa anuluj a ich vsledn efekt by mal by vyrovnan. Znamen to, e nevznik rozpotov deficit. G = T rove dchodku sa zvi prve o prrastok vldnych vdavkov a multipliktor vyrovnanho rozpotu sa rovn 1.

Aglaia

135

TYPY FIKLNEJ POLITIKY Typy fiklnej politiky: Expanzvna fiklna politika podporuje rast agregtneho dopytu. Znenm dan sa zvi DI, zvia sa vdavky na spotrebu. Spotrebn vdavky s sasou agregtneho dopytu, o vyvol jeho rast, ide teda o expanzvnu fiklnu politiku. Pokles dan sa prejav aj na strane agregtnej ponuky, ak znia vysok dane, vlda motivuje k podnikaniu, zvi agregtnu ponuku. Predstavitelia ekonmie strany ponuky poukazuj na skutonos, e znenie miery zdanenia zvi prjmy ttneho rozpotu. Lafferova krivka, ktor vyjadruje zvislos medzi daovmi vnosmi ttneho rozpotu a mierou zhodnotenia.

Lafferova krivka znzoruje, e vzah medzi daovm vnosom a mierou inflcie zdanenia nie je linerny. Vysok dane zniuj motivciu ud k prci a k sporm. Ke miera zdanenia rastie, prrastky daovho vnosu ttu s stle menie. Z dlhodobho pohadu inkom expanzvnej fiklnej politiky sa zvi produkt na rove potencilneho produktu. Vkon ekonomiky na tejto rovni je sprevdzan vytlanm efektom, ke rastce vldne vdavky zniuj rove skromnch investci. F Fiklnu expanziou sa sleduje zvenie agregtneho dopytu, o mono dosiahnu priamo zvenm vldnych vdavkov na nkup tovarov a sluieb a investinch vdavkov. retriktvna fiklna politika obmedzuje rast agregtneho dopytu, alebo ho zniuje. Je orientovan opanm smerom. Nstrojmi fiklnej politiky je obmedzovanie vldnych vdavkov a zvyovanie daovho zaaenia. Jej inky sa krtkodobo prejavia: o znenm relneho produktu a zemastnanosti o poklesom cenovej hladn A v prpade dlhodobej politiky spsob: o pokles cenovej hladiny o pokles nominlnej a relnej rokovej sadzby. NEPRIAME DANE Da z pridanej hodnoty (DPH) Spotrebn dane PRIAME DANE Da z prjmov Miestne dane spotrebn da z vna spotrebn da z piva spotrebn da z liehu spotrebn da z tabaku a tabakovch vrobkov spotrebn da z minerlnych olejov da z prjmov FO da z prjmov PO da z nehnutenost (da z pozemkov, da zo stavieb, da z bytov) da z motorovch vozidiel da za psa da z verejnho priestranstva da za ubytovanie da za predajn automaty

Aglaia

136

- da za nevhern hracie prstroje - da za vjazd a zotrvanie motorovch vozidiel v historickej asti mesta - da za jadrov zariadenie Tridsiata piata kapitola MONETRNA POLITIKA CIELE A NSTROJE Monetrna politika je tak forma hospodrskej politiky, ktor je zameran na kontrolu mnostva peaz v obehu a rokovej miery s cieom ovplyvova rozhodujce makroekonomick veliiny. Vchodiskov determinanty s: - loha peaz v ekonomike a pri rozhodovan ekonomickch subjektov - postavenie centrlnej banky - existujca truktra bankovho systmu - rozsah a intenzita platobnho styku so zahranim a systm menovho kurzu. Sprostredkujcim cieom monetrnej politiky je ochrana integrity nrodnho finannho systmu a kontrola inflcie. Hlavnm subjektom monetrnej politiky je CB. Zkladnm ekonomickm cieom ttu je dosiahnutie plnej zamestnanosti, stabilnej cenovej hladiny, udratenho ekonomickho rastu a pevnej pozcie platobnej bilancie. Centrlne banky vo vine vyspelch trhovch ekonomk uskutouj svoju innos nepriamo, iba v niektorch situcich mu CB poui priame nstroje. Medzi priame nstroje patria: regulcia investinej innosti: CB presne uruje obchodnm bankm verov limity a alie podmienky, za ktorch mu poskytova podnikateskm subjektom very na realizovanie ich podnikateskch zmerov. regulcia spotrebnho veru: CB vymedzuje limity a podmienky poskytovania spotrebiteskch verov pre nkup spotrebnch statkov. Najdleitejm nepriamym nstrojom s: opercie na vonom trhu rokov sadzby CB stanovenie minimlnej miery povinnch rezerv intervencie na devzovch trhoch TYPY MONETRNEJ POLITIKY Prostrednctvom predaja ttnych obligci na vonom trhu, zvyovanm rokovch sadzieb centrlnej banky alebo zvyovanm miery povinnch rezerv CB vyvol rast rokovch mier, znenie peanej zsoby. Ide o retriktvnu monetrnu politiku. V dsledku peanej retrikcie sa krivka ponuky peaz posva doava.

Retriktvna monetrna politika

Aglaia

137

Ak v ekonomike hroz recesia, me CB vtlai do ekonomiky alie pean zdroje, im sa zvi ponuka peaz a zni sa rokov sadzba. To znamen, e CB urob opan opatrenia. Ekonomick subjekty bud investova, spotrebva zvi sa rove AD, porastie HDP, zamestnanos ako aj NX, o vyvol zlepenie pozcie platobnej bilancie. Vtedy ide o expanzvnu monetrnu politiku.

Expanzvna monetrna politika

CB postupne opustili vyuvanie aktivistickej monetrnej politiky (niekedy oznaovan ako aj politika stop and go), ktorej cieom bolo zmierova cyklick vkyvy. To znamen, e v ase expanzie siahli k menovej retrikcii a v ase recesie k menovej expanzii. Inflan cielenie je nov typ monetrnej politiky. CB vyhlsi inflan cie, v ktorom sa me pohybova miera inflcie. Tm sa monetrna politika op stva aktvna, pretoe CB sa mus tomuto cieu podradi sprostredkujce ciele ako aj nstroje svojej politiky. PEAN TRANSMISN MECHANIYMUS Tri zkladn transmisn mechanizmy menov, verov a kurzov. V praxi mono stretn aj rzne kombincie tchto peanch transmisnch mechanizmov. Vyia ponuka peaz a niie rokov sadzby zabezpeuj vyiu dostupnos verov. Tm rast skromn investcie firiem, domcnosti nakupuj viac predmetov dlhodobej spotreby, ist export rastie. Pri nzkych rokovch sadzbch kles kurz koruny a ist export rastie. Tieto zmeny sa prejavia posunom krivky AD smerom doprava hore, porastie aj relny produkt, zamestnanos a cenov hladina. V prpade expanzvnej monetrnej politiky plat:

Expanzvna monetrna politika posunie krivku AD doprava nahor. Ak je krivka AD relatvne horizontlna, znamen to, e existuj nevyuit vrobn zdroje, vedie to k rastu relneho produktu, priom ceny rast len v malej miere bod E. Vplyv na zahranin obchod a menov kurz. Ak toti v ekonomike rast rokov sadzby, priahuje to zujem finannch investorov o CP danej ekonomiky, o vedie k zhodnoteniu meny. Vysok kurz meny stimuluje dovoz a brzd vvoz, pretoe domce tovary s relatvne drahie. Kles ist export, a teda aj relny HDP, a klesaj ceny. V ekonomickej teri vak existuj odlin pohady na vplyv nstrojov a sprostredkujcich cieov monetrnej politiky na zkladn makroekonomick ciele. Najastejie sa uvdzaj: - monetaristick prstup: je zaloen na predpoklade, e ekonmia je vo svojej podstate stabiln a m tendenciu k plnej zamestnanosti bez inflcie v prpade, e do nej nie s uskutoovan iadne zsahy. Peniaze uplatuj nezvisl kauzlny vplyv na ekonomick podmienky. Ide tu o menov transmisn mechanizmus, pri tomto

Aglaia

138

transmisnho mechanizmu CB prostrednctvom svojich nstrojov reguluje menov agregty, aby mohla ovplyvova konen cie stabilitu cenovej hladiny. Monetaristi odmietaj regulujcu lohu rokovej miery. Keynesovskom prstupe mnostvo peaz v obehu ovplyvuje zo strany dopytu tm, e zmeny rokovej miery vyvolvaj zmeny v dopyte po peniazoch. Zstupcovia monetarizmu navrhuj regulova mnostvo peaz zo strany ponuky peaz prostrednctvom nepriamych nstrojov monetrnej politiky. - neokeynesovsk prstup: rozhodujcu lohu m rokov miera. Rast rokovej miery zni dopyt po investcich, spomal rast zamestnanosti, prjmov a cien. Naopak niie rokov miery bud stimulova dopyt po investcich, o zvi prjem a zamestnanos. verov transmisn mechanizmus v ktorom operatvnym cieom je rokov miera. NSTROJE MONETRNEJ POLITIKY opercie na vonom trhu: a. s rchle a prun b. vopred mono uri presn zmenu mnostva peaz c. tmto nstrojom mono meni ponuku peaz aj o mal sumy. Ich podstata spova v nkupe alebo predaji ttnych cennch papierov CB, m sa zniuje alebo zvyuje ponuka peaz. Ekonomike hroz inflcia v obehu je viac peaz ne tovarov. Tieto prebyton peniaze treba z obehu stiahnu. CB sa rozhodne zni mnostvo peaz v obehu prostrednctvom predaja ttnych CP na vonom trhu, kde ich mu kpi komern banky. Ekonomika sa dostva do recesie, alebo ponuka peaz je pod potrebnou rovou je potrebn ju zvi, preto teraz mus CB nakpi CP od komernch bnk a inch finannch intitci na vonom trhu.

1.

2. rokov sadzby centrlnej banky: diskontn sadzba a reposadzba.


Diskontn sadzba je rokov sadzba, za ktor poskytuje very CB KB v prpade, e nemaj dostatok zdrojov. Ak je diskontn sadzba nzka, rastie ponuka peaz a rokov sadzby klesaj. Ak chce CB obmedzi celkov bankov zdroje, zvyuje diskontn sadzbu, zvenie diskontnej sadzby vedie k poklesu ponuky peaz a k rastu rokovch sadzieb. V sasnosti v dsledku prudkho rozvoja finannch trhov, sa diskontn sadzba stala menej vznamnch nstrojom monetrnej politiky. Repo opercie s opercie, pri ktorch CB poskytuje KB very so zaisujcim prevodom CP. Repo sadzba je priemern rokov sadzba na sekundrnom trhu so ttnymi pokladninmi poukkami a pokladninmi poukkami CB, ktor je organizovan formou tendra medzi CB a KB Zkladnou rokovou sadzbou viny CB sa tak stala sadzba tandardnho dvojtdovho repo tendra. 3. stanovenie minimlnej miery rezerv: Povinn minimlne s nstrojom CB na ovplyvovanie mnostva peaz, teda ponuky peaz. Politika povinnch minimlnych rezerv sa povauje za najdrastickej spsob ovplyvovania mnostva peaz, pretoe pomocou neho mono dosiahnu prli vek a nhlu zmenu. Zmena povinnch rezerv vemi rchlo men finann verov podmienky a nsledkom toho sa menia aj zkladn makroekonomick veliiny. CB zvi pomer povinnch rezerv. Pri vysokch rokovch sadzbch, nsledne v poklese investci, v znen zamestnanosti a HDP. 4. intervencie na devzovch trhoch: Intervencia na devzovch trhoch predstavuj transakcie spojen s nkupom alebo predajom mien inch krajn CB na ely ovplyvovania novch kurzov alebo inho ovplyvovania menovch trhov. POSTAVENIE A LOHA CB V EKONOMIKE

Aglaia

139

Jednou z najdleitejch finannch intitci v modernej ekonomike je CB, ktorej hlavnou lohou je zabezpei stabilitu meny. Stabiln mena je vraznm atribtom ttu, reprezentantom jeho ekonomickej sily a konsolidovanosti, vrazom jeho dveryhodnosti v ekonomike aj politickom zmysle. Ako prv centrlna banka vznikla v Anglicku roku 1694. Dokonal model CB nie je mon vytvori. 1. finann nezvislos: spova v samostatnom rozhodovan CB o jej rozpote, ktorho hlavnou lohou mus by zabezpeenie stability meny 2. funkn nezvislos: pln zodpovednos CB 3. intitucionlna nezvislos: CB nemu prijma ani poadova pokyny od vkonnch alebo inch orgnov ttu 4. personlna nezvislos: predstavitelia vrcholovch orgnov CB prakticky nemu by odvolan vkonnou mocou Funkcie CB: 1. emisia peaz: CB m vhradn prvo emitova vlastn menu 2. banka pre tt: fiklny agregt vldy, spravuje ty ttneho rozpotu. Je zodpovedn za udranie stability na trhu so ttnymi CP, ktor od nej nakupuje najm v svislosti s krytm vkyvov v hospodren ttneho rozpotu. 3. banka pre KB a in verov intitcie: vedie ty KB a poskytuje im very 4. uskutoovanie monetrnej politiky: 5. sprvkya menovch rezerv v zlate a inch devzovch hodnt: 6. orgn bankovho dohadu nad innosou KB a ostanch verovch intitci: Hlavnm cieom NBS je udriavanie cenovej stability. NBS uruje: - menov politiku - vydva bankovky a mince - riadi pean obeh - vykonva dozor nad vkonom bankovch innost v rozsahu urenom tmto zkonom - zastupuje SR v medzinrodnch menovch intitcich - zastupuje SR v opercich na svetovch trhoch peaz Tridsiata iesta kapitola VPLYV MONETRNEJ A FIKLNEJ POLITIKY NA AGREGTNY DOPYT A AGREGTNU PONUKU Budeme skma, ak s: - dsledky fiklnej a monetrnej politiky pri nezmenenej monetrnej politike - dsledky monetrnej politiky pri nezmenenej fiklnej politike. Cel analzu rozdelme pritom do dvoch etp. V prevej etape budeme predpoklada, e ceny s fixn, zatia o v druhej etape bud dokonale prun. DSLEDKY FIKLNEJ POLITIKY PRI FIXNCH CENCH Analza pri fixnch cench nie je nerelnou analzou. Zodpoved takej situcii v ekonomike, ke jedna as ekonomicky innho obyvatestva nedobrovone nezamestnan a sasne je as vrobnch zariaden nevyuitch. V takomto prpade je mon zvyova zamestnanos pri nezamenench mzdovch sadzbch a zvyova rove produktu bez toho, aby sa zvyovala cenov hladina. Keynesovsk analza zdrazuje, e za predpokladu existencie nedobrovonej nezamestnanosti je vekos AS uren objemom AD. To znamen, e kad nstroj

Aglaia

140

hospodrskej politiky, ktorho pouitie m za nsledok rast (pokles) AD, bude zrove spsobova aj rast AP. a) innos automatickch stabiliztorov Automatick stabiliztory psobia proticyklicky. Existencia automatickch stabiliztorov stimuluje teda spotrebu domcnost, ktor je sasou AD. Kad zvenie AD vedie k viemu prrastu AS. Rast AD a AS spsobuj toti zvenie dan. Niie prjmy R v ase recesie a zrove jeho vyie vdavky vyvolaj vznik rozpotovho deficitu. Rast AD a AS, ktor boli vyvolan psobenm automatickch stabiliztorov, spsobuj zvenie dan. Nemusia sa prijma iadne opatrenia, pretoe R sa automaticky dostane do vyrovnanho stavu.

b) innos vldnych vdavkov Dsledok automatickho zvenia vldnych vdavkov na AD a AS mono nzorne vyjadri pomocou diagramu pod uhlom 45 stupov. Dodaton vldne vdavky umonia v obdob recesie odstrni recesn medzeru (YE Yp ). Multipliktor vldnych vdavkov m na AD a AS analogick efekt ako investin multipliktor.

c) innos znenia dan Ak vlda zni mieru zdanenia prjmov, DI domcnosti sa zvia. V dsledku toho vrast spotrebn vdavky domcnost, a teda aj AD. Bude sa zvyova aj AS.

Akkovek expanzvna fiklna politika vedie k rastu AD v otvorenej ekonomike. To znamen, e import sa zvyuje. Na druhej strane predpokladme, e export ostva

Aglaia

141

kontantn, pretoe to, koko domci vrobcovia vyvez do zahraniia, nie je ovplyvnen vvojom domceho AD. ist export krajiny, ako rozdiel jej vvozu a dovozu kles. V otvorenej ekonomike bude AD menej vrazn ako v uzavretej ekonomike, lebo v prpade expanzvnej politiky. Budeme predpoklada, e spotreba domcnost nezvis od ich DI, ale aj od bohatstva, priom domcnosti dria as svojho bohatstva vo forme akci. d) Fiklna politika pri fixnch cench a vytlac efekt Expanzvna fiklna politika zniuje dane, alebo zvyuje vldne vdavky, vedie k rastu AD ako aj k rastu nrodohospodrskeho outputu (AS). Rast nrodohospodrskeho outputu zvi dopyt po peniazoch, o vyvol rast rokovej miery. V dsledku toho sa zni dopyt po spotrebnch a investinch statkoch, a teda aj AD.

Vytlac efekt je vlastne zvenie vldnych vdavkov do uritej miery vytla as spotrebnch vdavkov domcnost, ako aj as investinch vdavkov firiem. innos fiklnej politiky je v skutonosti niia a to je jednak v dsledku psobenia vonkajieho obmedzenia, ako aj v dsledku psobenia vytlacieho efektu. DSLEDKY MONETRNEJ POLITIKY PRI FIXNCH CENCH

rastM poklesi rastI rastAD rastAS


Prrastok mnostva peaz v obehu m za cie vyvola pokles rokovej miery. Tm, e domcnosti umiestnia na finannch trhoch viac peaz ako predtm. Bud sa snai kpi akcie a obligcie, pokles rokovej miery bude podniky stimulova k investovaniu, o zvyuje relny dchodok a zamestnanos. Dopyt po peniazoch MD e rozdelen na transakn dopyt M1, ktor je funkciou dchodku Y a pekulan dopyt M2, ktor je funkciou rokovej miery I:

MD = M 1 + M 2 = L1 (Y ) + L2 (i )
Hypotza absoltne nzkej rokovej miery V tomto prpade ponuka peaz pretna dopytu po peniazoch na rovni pasce likvidity. Hypotza relatvne vysokej rokovej miery i>r, potom expanzvna monetrna politiky vyvol pokles rokovej miery, ale nenastva zvenie objemu investci a v dsledku toho AD aj AS ostvaj kontantn. Jedn sa o investin pascu. DSLEDKY FIKLNEJ POLITIKY PRI DOKONALE PRUNCH CENCH Ceny a mzdy s absoltne prun, ie budeme predpoklada, e ceny sa prispsobuj takm spsobom, e na kadom trhu vyrovnvaj dopyt a ponuku. Vplyv fiklnej politiky na AD a AS nebude ten ist, ako sme mohli oakva v situcii, ktor vychdzala z predpokladu existencie fixnch cien. Budeme uskutoova expanzvnou fiklnu politiku. DSLEDKY MONETRNEJ POLITIKY PRI DOKONALE PRUNCH CENCH

Aglaia

142

Expanzvna fiklna politika posva krivku AD smerom nahor. Zvenie cenovej hladiny spsob znenie relnej peanej masy, o m okrem inho vyvol rast rokovej miery. rokov miera sa zvi presne na tak rove, e sa prejav vytlac efekt. Prrastok vldnych vdavkov a objem skromnch investci sa bud rovna. V klasickom modeli makroekonomickej rovnovhy, ktor je zaloen na predpoklade prunch cien, bude pouitie nstrojov fiklnej politiky ovplyvova len cenov hladinu, nie vak rove celkovej produkcie a zamestnanosti. Preto fiklna politika bude absoltne neinn, lebo nie je schopn vyvola ani rast AS, ani rast relneho AD. Expanzvnu monetrnu politiku uskutouje CB, aby zlepila situciu v zamestnanosti. Zvyuje teda pean masu. Zvenie peanej masy neovplyvuje relne premenn a spsobuje proporcionlne zvenie cenovej hladiny. VPLYV FIKLNEJ A MONETRNEJ POLITIKY NA AD A AS V KONCEPCII NOVEJ KLASICKEJ MAKROEKONMIE Nov klasick makroekonmia patr tie k tm prdom ekonomickho myslenia, ktor uvauje s dokonalou prunosou cien. Jej zkladnou tzou je tvrdenie, e ak trhy funguj bez ttnych zsahov, potom maj tendenciu vyisova sa vaka racionlnymi oakvaniam ekonomickch subjektov. Tvar krivky AS v modeli novej klasickej makroekonmie je vertiklny. Hospodrske politiky zameran na zmenu objemu AD teda skutone nemaj iadnej inok. Poda predstaviteov novej klasickej makroekonmie by monetrna alebo fiklna politika vldy mohla ma urit vplyv na AD a AS len vtedy, keby bola vemi nestabiln, a tm by ekonomick subjekty zmiatla. VPLYV FIKLNEJ A MONETRNEJ POLITIKY NA AD A AS V PODMIENKACH NOVEJ EKONOMIKY Mnoh ekonmovia sa domnievaj, e v podmienkach novej ekonomiky sa bude hospodrsky cyklus zmierova. Nebud vkyvy v ekonomickej aktivite prli vrazn. O toto tvrdenie sa opieraj dve tzy: oraz viac sa presadzuje ist modifikovan podoba Sayoho zkona trhov: odvolvaj sa na J. B. Saya, ktor zdrazoval, e dlhodob masov nezamestnanos me existova len v spolonosti, v ktorej s obmedzen slobody. Slobodn spolonos normlne zabezpeuje samoregulciu zamestnanosti. Poda teoretikov novej ekonomiky je tento stav zaprinen najm byrokratickou akopdnosou ttnych radnkov. trh prce sa v dsledku globalizcie a vyuvania internetu stva menej rigidnm: vchodisko z uvedenej situcie vidia v minimalizci ttnych zsahov do ekonomiky, ktor bude sprevdzan rozvojom informanch technolgi. Prve vaka globalizci a internetu je poda nich mon zmierni urit rigidnosti trhu prce, ktor plodia nezamestnanos. Poda nich by sa rozpotov prjmy mali vyuva cielene a to najm na ely: o poda teoretikov novej ekonomiky jednotlivci, ktor nebud ma iadnu kvalifikciu sa stan sasou novej chudoby, neoproletaritu. tt by im mal pomha, teda mal by predovetkm stimulova podnikateov k tomu, aby prijmali do prce mladch nekvalifikovanch ud. tt by mal hra prvorad lohu vo vzdelan. Mlde by mala ma od tleho veku prstup k informanm techonolgiam o tt by mal poskytova rzne daov avy potencilnym zahraninm investorom o vldy by sa mali snai riei problmy o tt by mal stimulova vytvranie novch podnikov, a to zniovanm daovho a odvodovho zaaenia.

Aglaia

143

Tridsiata siedma kapitola HOSPODRSKO POLITICK MIX PODSTATA HOSPODRSKOPOLITICKHO MIXU Hospodrsky mix alebo zmiean politika sli na charakterizovanie situci, v ktorch sa vyuvaj rzne kombincie hlavnch nstrojov monetrnej politiky a fiklnej politiky. Pojem sa zaviedol v 80. rokoch 20. storoia. Je mon dokza, e nrodohospodrsky output je ni ako potencilny produkt. Pouitm hospodrsko-politickho mixu sa zmiernia negatvne dsledky ktor so sebou monetrna a fiklna politika prinaj. Medzi nstrojmi fiklnej a monetrnej politiky je rozdiel, ktor je z asymetrickho vplyvu, ktor maj na rokov mieru. - v prpade expanzvnej fiklnej politiky a nezmenenej monetrnej politiky sa zvyuje tak nrodohospodrsky output ako aj rokov miera - v prpade expanzvnej monetrnej politiky vak nrodohospodrsky output rasti, ale v sasnosti kles rokov miera. Z uvedenho vyplva, e fiklna a monetrna politika nie s vzjomne zameniten. HADANIE OPTIMLNEHO HOSPODRSKOPOLITICKHO MIXU Existuj dva ciele, ktor bude hospodrsko-politick mix sledova (objem nrodohospodrskeho outputu a vka rokovej miery) a dva typy nstrojov, pomocou ktorch ich bude mon realizova (fiklna a monetrna politika). Mu nasta tyri rozdielne podoby hospodrsko-politickho mixu: a) expanzvna fiklna a retriktvna monetrna politika: rast vldnych vdavkov vedie k zveniu rovnovnej rovne nrodohospodrskeho outputu, v dsledku oho rastie dopyt po peniazoch.

Dopyt po peniazoch rastie a sasne sa zniuje ich ponuka na peanom trhu sa zvyuje rokov miera z rovne i0 na rove i1. nevyhnutne sa teda prejav vytlac efekt. Psobenie vytlacieho efektu bude de facto oslabova inok fiklnej expanzie na vekos nrodohospodrskeho outputu.

Aglaia

144

b) retriktvna fiklna a expanzvna monetrna politika: fiklna retrikcia sa


prejav poklesom rovnovnej rovne nrodohospodrskeho outputu. To bude vies k poklesu dopytu po peniazoch, ktor sa prejav na peanom trhu

Aj rast ponuky spsob znenie rovnovnej rokovej miery.

c) expanzvna fiklna a expanzvna monetrna politika: vplyv na rokov mieru


sa ned jednoznane uri. Zmena rokovej miery bude zvisie od elasticity dopytu po peniazoch a od vekosti peanej masy. a. zvi sa rokov miera b. vka rokovej miery sa nezmen c. rokov miera klesne Prirodzene, e tieto tri rozdielne situcie bud ma vplyv na konen rove nrodohospodrskeho outputu. V prvom prpade sa iastone prejav vytlac efekt.

d) retriktvna fiklna a retriktvna monetrna politika: fiklna retrikcia


povedie k poklesu rovnovnej rovne nrodohospodrskeho outputu. V dsledku tejto skutonosti sa na peanom trhu zni dopyt po peniazoch.

Aglaia

145

Fiklna a monetrna politika vedie k poklesu rokovej miery. Ten bude ma za nsledok zvenie dopytu po investcich, a teda aj AD a nsledne AS. V konenom dsledku sa rove nrodohospodrskeho outputu bude pohybova niekde v intervale Y1 a Y0. Takto vplyv fiklnej a monetrnej retrikcie vak nie je jedin mon. V prpade silnejej monetrnej retrikcie sa rokov miera nezmen. ALIE FAKTORY VPLVAJCE NA VOBU HOSPODRSKOPOLITICKHO MIXU Vplyv hospodrsko-politickho mixu na truktru nrodohospodrskeho outputu: predpokladme, e nrodohospodrsky output sa nachdza nad rovou potencilneho produktu a e vlda chce dosiahnu zvenie prostrednctvom hospodrsko-politickho mixu. Meme zvoli minimlne dve kombincie hospodrskej politiky: e) fiklnu expanziu spolu s monetrnou retrikciou f) fiklnu retrikciu spolu s monetrnou expanziou. Hospodrsko-politick mix pri uspokojivej rovni AD Ak si vlda mysl, e rove AD je relatvne uspokojiv, potom by pri vobe hospodrskopolitickho mixu mala prekroi horizont krtkodobej analzy. V krtkom obdob sa toti vlda me zamera na dosahovanie uritej rovne ADVplyv asovho oneskorenia a neistoty na innos hospodrsko-politickho mixu Voba hospodrsko-politickho mixu v prpade oku: uvauje, e dan ekonomika utrp ok, ktor bude ma naprklad podobu zdvojnsobenia cien ropy. Jeho vplyv na zamestnanos bude zvisie od toho, ako sa bude sprva vlda. Vlda sa riadi pravidlami a na ok nebude reagova. REALIZCIA HOSPODRSKOPOLITICKHO MIXU V EKONOMICKY VYSPELCH KRAJINCH V 50. a 60. rokoch 20. storoia v USA ako aj zpadnch krajinch EU sa realizovala monetrna politika, akomodovan monetrna politika, pretoe poskytovala bez obmedzenia toko peanch prostriedkov, koko ekonomika potrebovala, zatia o sama fiklna sa menila zvislosti od vvoja hospodrskeho cyklu. V 80. rokoch 20. storoia, ke v USA prijali retriktvnu monetrnu politiku, aby sa prudko znila miera inflcie. Tto politika vyvolala recesiu, a preto u od leta 1982 sa zaala kombinova s expanzvnou fiklnou politikou. Kombincia expanzvnej fiklnej politiky a retriktvnej monetrnej politiky spsobila vemi prudk rast rokovej miery, ktor vedie k znanmu zhodnoteniu dolra. Krajiny zpadnej EU na to reagovali retriktvnou monetrnou politikou, take rast rokovch mier sa rozril na vetky priemyseln vyspel krajiny. Snaili sa tak bojova proti importovanej inflcii a za udranie menovch kurzov v rmci EMU. Od polovice 90. rokov 20. storoia sa fiklne politiky stvaj menej expanzvnymi.

Tridsiata sma kapitola MEDZINRODN OBCHOD, MEDZINRODN POHYB TOVAROV, SLUIEB A KAPITLU

Aglaia

146

V novej ekonomike geografick poloha a vzdialenosti nie s prekkou v medzinrodnej ekonomike. Otvorenos ekonomiky spova v jej zapojen do medzinrodnch ekonomickch vzahov, ktor predstavuj pohyb tovarov, sluieb a kapitlu medzi rezidentmi rznych nrodnch ekonomk. V novej ekonomike sa svetov trh s tovarmi, slubami, kapitlom a pohybom osb stva oraz globlnejm. Medzinrodn obchod ako najstaria forma medzinrodnch ekonomickch vzahov umouje zvi ivotn rove a blahobyt vetkch participujcich krajn tm, e kad krajina sa me pecializova na vrobu toho tovaru alebo sluby, v ktorch dosahuje komparatvnu vhodu. Uzavret ekonomika je ekonomika, ktor neprichdza do kontaktu a obchodnch vzahov so zahraninmi ekonomikami. Pre uzavret ekonomiku plat nasledujca identita: HDP: Y = C + I + G Otvoren ekonomika je ekonomika, ktor m von vzby so zahraninmi ekonomikami. Vymiea tovary, sluby alebo kapitl. Otvorenos meme mera ako pomer vvozu alebo dovozu domcej ekonomiky a HDP. rokov miera v malej ekonomike je vo vej miere ovplyvnen svetovou rokovou mierou ako rokov miera vo vekej ekonomike. Y = C + I + G + NX Vzahy medzi domcou ekonomikou a zahraninmi ekonomikami prebiehaj prostrednctvom nkupu a predaja tovarov a sluieb na svetovch trhoch a prostrednctvom nkupu a predaja aktv na svetovch finannch trhoch a prostrednctvom nkupu a predaja aktv na svetovch finannch trhoch a prostrednctvom medzinrodnho pohybu pracovnch sl. Vvoz export je hodnota tovarov a sluieb, ktor boli vyprodukovan v domcej ekonomike a predvaj sa v zahrani. Dovoz import predstavuje hodnotu tovarov a sluieb, ktor boli vyroben v zahranin a predvaj sa na domcom trhu. ist vvoz je rozdiel medzi hodnotou vvozu a hodnotou dovozu domcej ekonomike. ist vvoz sa nazva aj obchodn bilancia. Ak ist vvoz nadobda kladn hodnoty, vvoz je v ako dovoz, krajina m v tomto prpade prebytok obchodnej bilancie. Ak ist vvoz nadobda zporn hodnoty, vvoz je men ako dovoz a krajina predva v zahrani menej tovarov a sluieb, ako nakupuje. Domca ekonomika m deficit obchodnej bilancie. Ak sa ist vvoz rovn nule, vznikne vyrovnan obchodn bilancia. Krivka produknch monost krajiny a medzinrodn obchod Krivka produknch monost krajiny vyjadruje, ak mnostvo rznych statkov ekonomika me vyrobi. Spotrebn monosti krajiny predstavuj kombincie tovarov a sluieb, ktor mu spotrebitelia v domcej ekonomike spotrebva. Preto v uzavretej ekonomike sa spotrebn monosti rovnaj vrobnm monostiam krajiny, to znamen, e krajina je sebestan. Tento stav sa nazva autarkia. V otvorenej ekonomike spotrebn monosti s vie ako vrobn monosti. Je znme, e krivka produknch monost krajiny je konkvna a dotynica k nej v kadom bode vyjadruje nklady prleitosti. Ak sa krajina zapoj do medzinrodnho obchodu, spotrebn monosti krajiny s znzornen na priamke SD, ktor sa dotka krivky produknch monost v bode E. Po otvoren sa medzinrodnmu obchodu spotreba krajiny me nachdza v akomkovek elanom bode na priamke CD, pretoe v otvorenej ekonomike spotreba me by via ako produkn monosti krajiny.

Aglaia

147

TERIA KOMPARATVNYCH VHOD Teria komparatvnych vhod, ktor rozvinul D. Ricardo. Krajina bude vyva tie tovary, ktor je schopn vyprodukova relatvne efektvnejie a dova bude tie tovary, ktor vyrob relatvne menej efektvne. Absoltna vhoda sa pouva pri porovnan produktivity krajiny s inou krajinou. Ak vrobca potrebuje na vrobu uritho produktu menej vstupov, dosahuje absoltnu vhodu pri vrobe tohto statku. Nklady obetovanej prleitosti danho statku sa rovnaj tomu, oho sa musme vzda na jeho zskanie. Relatvna cena kvy, vyjadruje akho mnostva ut sa mus krajina vzda, aby zskala tonu kvy. Relatvna cena auta predstavuje mnostvo kvy, ktorej sa mus krajina vzda, aby mohla vyprodukova druh statok auto. Teda krajina m komparatvnu vhodu vo vrobe ut. Krajina B m komparatvnu vhodu v produkcii kvy. Kad krajina by sa mala zameriava na vrobu a vvoz tch produktov, pri ktorch m niie nklady prleitosti, a dova tie statky, pri ktorch dosahuje vyie nklady prleitosti. Cena auta Cena kvy (t) Relatvna cena auta Relatvna cena kvy Krajina A 4 000 800 4 000 / 800 = 5 800 / 4 000 = 0,2 Krajina A komparatvna vhoda v produkcii ut Krajina B 40 000 4 000 40 000 / 4 000 = 10 4 000 / 40 000 = 0,1 Krajina B komparatvna vhoda v produkcii kvy

VPLYV MEDZINRODNHO OBCHODU NA OTVOREN EKONOMIKU V uzavretej ekonomike, ktor nem iadne obchodn vzahy s inmi krajinami, nemono tovary ani dova, ani vyva. Ak ekonomika neobchoduje na svetovch trhoch, prispsobuje sa cena tak, aby sa domca ponuka rovnala domcemu dopytu. Ak sa krajina rozhodne otvori svoje trhy, zmen svoju obchodn politiku a vstpi na svetov trhy, mus porovna cenu svojich produktov s produktmi na svetovch trhoch. Vsledok tohto porovnania ur, i krajina bude dovozcom alebo vvozcom na svetovch trhoch. Svetov cena je cena uritho statku, ktor prevlda na svetovom trhu tohto produktu. Ak svetov cena tovaru je vyia ako domca cena, domca krajina sa stane vvozcom tovarov, pretoe domci vrobcovia bud ma zujem predva svoj tovar za vyie ceny, ktor mu zska na svetovch trhoch. Ak svetov cena tovaru je niia ako domca cena, domca ekonomika bude dova tovar, pretoe spotrebitelia bud radej nakupova tovar zo zahraniia za niiu cenu. Domca cena odra nklady obetovanej prleitosti na vrobu tovaru, pretoe znamen, oho sa spotrebite mus vzda, aby zskal jednu jednotku tohto tovaru. Importujca krajina Domca cena sa nachdza nad rovou svetovej ceny. Krivka ponuky znzoruje mnostvo tovarov, ktor s vyprodukovan v domcej ekonomike. Krivka dopytu vyjadruje mnostvo tovarov, ktor sa do domcej ekonomike spotrebuj. Ak krajina nie je zapojen do medzinrodnho obchodu, trhov rovnovha nastva v bode E, v ktorom pretna krivka dopytu s krivkou ponuky. Ak sa krajina zapoj do medzinrodnho obchodu domca cena sa prispsob svetovej cene. seka AB vyjadruje vekos dovozu zo zahraniia. Ak cena vrobku alebo sluby je v uzavretej ekonomike vyia ako svetov cena a tto ekonomika sa

Aglaia

148

zapoj do medzinrodnho obchodu, potom sa krajina stva dovozcom tohto vrobku alebo sluby.

Exportujca krajina Ak cena domceho tovaru je niia ne svetov ceny, po otvoren ekonomiky vonmu obchodu sa domca cena mus rovna svetovej cene. Zvenie ceny spsobuje, e spotrebitelia zniuj dopyt po tovaroch a vrobcovia roziruj produkciu tovarov. Ak krajina nie je zapojen do medzinrodnho obchodu, trhov rovnovha nastva v bode E. vekos vvozu vyjadruje seka XY.

PROTEKCIONALISTICK POLITIKA V MEDZINRODNOM OBCHODE Vyskytuj sa aj protekcionizmus nzory (ochranrstvo), ktor tvrdia, e vlda by sa mala snai o ochranu domceho trhu, e von obchod je kodliv a mal by sa obmedzova a vlda by mala leglnym spsobom obmedzi dovoz do krajiny. Medzi najvznamnejie protekcionistick opatrenia vld patria cl a kvty. Clo je da uvalen na dovezen tovar. Uvalenie cla na dovan tovar zvi cenu tohto tovaru v ekonomike na rove svetovej ceny plus clo. Zavedenie cla, znamen zvenie ceny dovanch tovarov, o me spsobi, e domci vrobcovia zvia cenu aj domcich produktov.

inky cla zskavaj domci vrobcovia, ktor mu preda viac tovarov za vyiu cenu. Domci spotrebitelia strcaj, kee v dsledku zvenej ceny obmedzuj spotrebu. alm subjektom, ktor zskava zo zavedenia dane je vlda, pretoe clo predstavuje prjem do ttneho rozpotu

Aglaia

149

Kvty je to pre limit pre mnostvo alebo hodnotu statkov, ktor mono vyrobi v zahrani a doviez do domcej ekonomiky. Pred zavedenm kvt spotrebitelia platia za tovar svetov cenu a do ekonomiky sa dova mnostvo produkcie. inky kvt sa prejavia v tchto aspektoch: kvta zvi domcu cenu tovarov nad svetov rove, zni dopyt. Je teda jasn, e kvta, podobne ako clo, umouje domcim vrobcom zvi vrobu a cenu tovarov. Sasne m negatvny inok na spotrebiteov, pretoe musia zaplati vyiu cenu za tovary a zniuj spotrebu.

Clo aj kvty maj rovnak inok na domcu cenu, domci dopyt, domcu vrobu a dovoz. Existuje vak medzi nimi rozdiel. Iba clo predstavuje prjem do ttneho rozpotu. Ak vlda stanov kvtu, prjme plynie firmm, ktor zskaj dovozn licenciu. Drite dovoznej licencie me tovary v zahranin nakpi za svetov cenu, ale na domcom trhu preda za vyiu cenu. Okrem ciel a kvt existuj alie obmedzenia (plnenie zdravotnch noriem). MEDZINRODN POHYB KAPITLU Ekonomick subjekty v otvorench ekonomikch sa zastuj na transakcich aj na medzinrodnch finannch trhoch. Krajiny mu obchodova, podobne ako s tovarmi a so slubami, aj s relnymi a finannmi aktvami (finann alebo relna hodnota). Nkupy alebo predaje relnych a finannch aktv medzi nrodnmi ekonomikami sa nazvaj medzinrodn kapitlov toky, ktor mu vystupova v podobe prlevu alebo odletu kapitlu. Nkup domci aktv zahranim nazvame prlevom kapitlu. Nkup zahraninch aktv domcimi subjektmi nazvame odlev kapitlu. Prlev a odlev kapitlu sa nezapotava do dovozu a vvozu domcej ekonomiky. Ak je prlev kapitlu vy ako odlev kapitlu, hovorme, e ide o ist prlev kapitlu. Ak odlev kapitlu je vy ako prlev kapitlu, hovorme, e ide o ist odlev kapitlu. ist zahranin investcie (NFI) je rozdiel medzi nkupom zahraninch aktv domcimi rezidentmi a nkupom domcich aktv zahraninmi rezidentmi. Zahranin investcie a zahranin portfliov investcie. Medzi zkladn faktory, ktor ovplyvuj vvoj medzinrodnch kapitlovch tokov patria: - relna rokov miera: a k sa investor rozhodne medzi domcimi a zahraninmi obligciami, porovnva domce a zahranin rokov miery. Ak je v domcej ekonomike vysok relna rokov miere, finann investori bud preferova drbu domcich obligci, pretoe im prina vysok vnos. Vysok relna rokov miera v domcej ekonomike znamen prlev kapitlu. a ekonomick a politick rizik: pri rozhodovan o investovan mus bra investor do vahy aj faktor rizika, politick a ekonomick nestabilitu. Zvenie rizika povedie k zveniu odlevu kapitlu a zneniu istho prlevu kapitlu. Zahranin investori zanaj preferova nkup aktv v zahrani. Krajiny, ktor s politicky a ekonomicky nestabiln a chrnia prva zahraninch investorov, doku prilka viac zahraninho kapitlu, a preto aj mu rs rchlejie ako nestabiln ekonomiky.

Aglaia

150

Vzjomn vzah spor, investci a medzinrodnho pohybu kapitlu Otvoren ekonomika prichdza do styku so zahraninmi dvoma kanlmi: prostrednctvom trhu tovarov a sluieb a prostrednctvom svetovho finannho trhu. Meradlo nerovnovhy na tchto dvoch trhoch je ist vvoz (NX) a ist kapitlov prlev (NCI). ist vvoz meria nerovnovhu medzi dovozom a vvozom v domcej ekonomike. Obchodn bilancia je rozdiel medzi hodnotou tovarov a sluieb vyvezench z domcich krajn a hodnotou tovarov a sluieb dovezench do domcej ekonomiky. Rozdiel medzi nkupom domcich aktv cudzincami a nkupom zahraninch aktv domcimi subjektmi vyjadruje ist prlev kapitlu NCI=-NFI. Tieto dve nerovnovhy by sa mali navzjom vyrovnva. To znamen, e poas uritho obdobia by sa et salda obchodnej bilancie a istho prlevu kapitlu mal rovna nule, teda NX+NCI=0 V uzavretej ekonomike plat rovnos medzi investciami a sporami (S=I). V podmienkach otvorenej ekonomiky musme tento vzah upravi. Suma spor urench pre domce investcie zaha v otvorenej ekonomike nrodn spory, ale aj spory zahraninch spotrebiteov. I=S+NCI Domce spory sa musia rovna domcim investcim a istm zahraninm investcim. S=I+NFI V krajine s nzkou miernou nrodnch spor s prli vysok vdavky a domcnost v porovnan s dchodkom a vrobnou. Vvoz krajiny s nzkymi sporami bva mal, pretoe vina produkcie krajina spotrebuje. Nzka miera domcich spor svis aj s istm prlevom kapitlu. Krajiny s nzkou mierou spor vyvol rast domcej relnej rokovej miery, o vyvol prlev zahraninho kapitlu. Prlev kapitlu sa povauje za nebezpeenstvo pre ekonomiku, pretoe krajina mus plati roky a dividendy zahraninm veriteom. PLATOBN BILANCIA Platobn bilancia je shrnnm vkazom transakci obyvateov a intitci sdliacich v domcej ekonomike poas uritho obdobia, v ktorom sa zachytva medzinrodn pohyb tovarov, sluieb, pohadvok a zvzkov. Tento vkaz sa zvyajne vedie v domcej mene, obvykle za rok. truktra platobnej bilancie sa sklad z troch tov: ben et, finann et a kapitlov et. Ben et: zachytva obchod s tovarmi a slubami a transferov platby. Obchodn bilancia benho tu zaznamenva iba obchod s tovarmi. Ak k obchodnej bilancii pripotame obchody so slubami, ist transfery dostaneme ben et platobnej bilancie. Ben et je v prebytku, ke vvoz je vy ne dovoz. Ak m krajina vie vdavky smerujce do zahraniia ne prjmy z predaja do zahraniia vznik deficit benho tu, ktor mus by financovan predajom aktv alebo poiiavanm zo zahraniia. Prebytok benho tu sa me riei dvoma spsobmi: vyuije sa na splcanie dlhov v zahraninej mene a na nkup aktv v zahrani, alebo CB nakupuje zahranin menu. Kapitlov et: zachytva kapitlov transfery. Patria sme prevody nevrobnch nefinannch hmotnch aktv (patenty). Finann et vyjadruje vvoj pohadvok a zvzkov rezidentov danej ekonomiky voi zahraniiu. Finann et sa len: priame zahranin investcie, portfliov investcie: nkup obligci zahraninch podnikov a nkup akci, ostatn investcie krtkodob a dlhodob kapitl so splatnosou do jednho roka, ktor zaha vldne very. Chyby a omyly ide o tovn vyrovnvanie nesladu medzi vsledkom ben, kapitlovho a finannho tu.

Aglaia

151

Oficilne medzinrodn rezervy s zahranin aktva, ktor s v drbe CB krajiny. S uren na vyrovnanie platobnej bilancie prostrednctvom nkupov alebo predaja oficilnych rezervnch aktv do krajn, s ktormi m krajina pasvnu platobn bilanciu. Vetky transakcie, ktor znamenaj platby smerujce do domcej ekonomiky sa zaznamenvaj ako kreditn poloky, km vetky transakcie znamenajce platby smerujce mimo domcej ekonomiky sa zaznamenvaj ako debetn poloky. Na kapitlovom te odlev kapitlu znamen debetn poloku a podobne kapitlov prlev znamen kreditn poloku. Vvoz tovarov a sluieb vyvol ponuku zahraninej meny a preto je kreditnou polokou vvoz kapitlu je debetnou polokou. Vyrovnan platobn bilanciu berieme do vahy nielen ben, ale aj finann et platobnej bilancie, priom sa nemenia menov rezervy CB. Pri tomto prstupe vonkajiu rovnovhu ovplyvuje nielen medzinrodn pohyb tovarov a sluieb, ale aj medzinrodn pohyb kapitlu. Platobn bilancia je vyrovnan vtedy, ke sasne je vyrovnan ben aj finann et platobnej bilancie, alebo sa vzjomne vykompenzuje saldo benho tu a saldo finannho tu platobnej bilancie.

Tridsiata deviata kapitola MECHANIZMUS MENOVCH KURZOV A MEDZINRODN VZAHY Medzinrodn menov vzahy s zaloen na pohybe peaz v pohybe medi nrodnmi ekonomikami v svislosti s medzinrodnm obchodom, pohybom kapitlu, pracovnej sily at. Cena ovplyvuje sprvanie spotrebiteov a vrobcov. Rozhodnutia kupujcich a predvajcich na svetovch trhoch ovplyvuj medzinrodn ceny. za najdleitejiu medzinrodn cenu mono oznai menov kurz, ktor predstavuje vzjomn pomer rznych mien. MENOV KURZ Pri obchode so statkami a aktvami na zem nrodnej ekonomiky sa pouva jedna mena, ale pri obchodovan medzi nrodnmi ekonomikami sa pouvaj rzne meny. Pri medzinrodnch transakcich je potrebn vymeni jednu menu za in, aby sa mohol zrealizova obchod. Pomer v akom sa vymieaj dve meny sa nazva nominlny menov kurz. Menov kurzy mu by uren dvoma spsobmi: g) priamy spsob: menov kurz sa vyjadruje ako cena zahraninej meny v domcej mene: mnostvo domcej meny potrebnej na nkup 1 jednotky zahraninej meny h) nepriamy spsob: menov kurz sa vyjadruje ako cena domcej meny vyjadren v zahraninej mene: mnostvo zahraninch peaz potrebnch na nkup 1 jednotky domcej meny. Oba spsoby s ekvivalentn. Zvenie hodnoty meny voi ostatnm menm sa nazva zhodnotenie (aprecicia) menovho kurzu. Zhodnotenie meny domcej ekonomiky znamen, e jej tovary sa stvaj drahie pre zahraniie a domci spotrebitelia platia menej za zahranin produkty. Znenie hodnoty meny voi zahraninej mene sa nazva znehodnotenie (deprecicia) menovho kurzu. Znehodnotenie domcej meny znamen, e tovary tejto krajiny sa stvaj lacnejmi pre zahraniie a domce obyvatestvo povauje dovoz zo zahraniia za drah. FORMOVANIE MENOVHO KURZU NA DEVZOVOM TRHU Menov kurz sa uruje vzjomnmi vzahmi medzi domcnosami, firmami a finannmi intitciami, ktor kupuj a predvaj zahranin meny na uhrdzanie zahraninch platieb. Trh, na ktorom sa obchoduje s medzinrodnmi menami, sa nazva devzov trh. Na

Aglaia

152

devzovom trhu psobia KB, korporcie zapojen do medzinrodnho obchodu, nebankov finann intitcie. astnci na devzovom trhu s jednotlivci. Dopyt po domcej mene krajiny tvoria astnci trhu ktor chc nakpi domcu menu za zahranin menu. Dopyt po domcej mene je odvoden od vvozu tovarov a sluieb domcej krajiny do zahraniia. Dopyt po domcej mene tvor aj kapitlov prlev do danej krajiny. Krivka dopytu po domcej mene je klesajca, pretoe m niia je cena jednej jednotky domcej meny v zahraninej mene, tm v je dopyt zahraninch subjektov po domcej mene. Ponuka domcej meny tvoria ju astnci trhu, ktor ponkaj domcu menu vmenou za zahranin menu. Krivka ponuky domce meny je rastca, o znamen, e domce subjekty s ochotn ponka na devzovom trhu tm viac domcej meny, im viac zahraninej meny mu zska za jednu domcu pean jednotu. Rovnovny menov kurz je vytvoren v bode E0, v ktorom sa dopyt po domcej mene rovn ponuke domcej meny Zvenie hodnoty EF/D teda posun po vertiklnej krivke smerom nahor znamen zhodnotenie domcej meny. FAKTORY OVPLYVUJCE DOPYT A PONUKU NA DEVZOVOM TRHU Medzi zkladn faktory, ktor ovplyvuj dopyt po mene a ponuku po uritej mene patria: i) zmena relneho HDP ak sa rchlejm tempom zvyuje HPD v domcej krajine, zvyuj sa rchlejie aj domce dchodky v porovnan so zahraninmi dchodkami B. Spotrebitelia domcej krajiny bud nakupova viac tovarov a sluieb, medzi ktor bud patri aj statky zahraninej krajiny. V domcej krajine sa zvyuje dopyt po vvoze krajiny B, a teda po mene krajiny B. mena krajiny B bude zhodnocova. j) Zmena cien ak v domcej krajine rast ceny rchlejie ako v zahraninej krajine, spotrebitelia v domcej krajine bud ma zujem o lacnej dovan tovar. Mena krajiny B sa bude zhodnocova. k) Zmena v dostupnosti vrobkov ak domcu krajinu postihne ekonomick ok, bude nten domca ekonomika zvi dovoz tchto plodn. Statky bud dovan z krajiny B, zvi sa dopyt po zahraninej mene B, zahranin mena B sa bude zhodnocova. l) Zmena relnych rokovch sadzieb ak rokov miera v domcej krajine A vzrastie, domcnosti a firmy zo zahraninej krajiny B bud ma zujem uloi svoje bohatstvo do meny domcej krajiny, alebo nakpi aktva tejto krajiny. Domca mena sa bude zhodnocova m) pekulcie niektor investori nakupuj menu aj s cieom pekulcie RELNY MENOV KURZ Predstavuje pomer domcich cien k zahraninm cenm meran v tej istej mene. Vpoet relneho menovho kurzu meme vyjadri nasledujcim vzorcom: Relny menov kurz =

E.P Pf

Zo vzorca vyplva, e relny menov kurz zvis od nominlneho menovho kurzu a od cien statkov v oboch krajinch meranch v jednotkch nrodnch mien. Od relneho menovho kurzu zvis, koko bude krajina vyva a koko dova. Vysok relny menov kurz komplikuje domcim producentom vvoz do zahraniia, pretoe domce tovary s prli drah, ale zahranin vrobky sa na domcom trhu predvaj vo zvenej miere, pretoe s v porovnan s cenami domcich vrobkov lacnejie.

Aglaia

153

Vysok relny menov kurz me spsobi obmedzenie vvozu tovarov a zvenie dovozov, o znamen, e pri vysokom relnom menovom kurze bude NX dosahova menie hodnoty. Nzky relny menov kurz bude ahie pre domcich producentov vyva, pretoe cena vvozu bude niia ne cena zahraninch vrobcov. TERIA PARITY KPNEJ SILY Najstarou a najjednoduchou teriou urenia nominlneho menovho kurzu je teria parity kpnej sily (PKS). Teria parity kpnej sily je zaloen na princpe, ktor sa nazva zkon jednej ceny. zkon jednej ceny znamen, e za podmienok dokonale konkurennho trhu a pri neexistovan dopravnch nkladov, inch prekok medzinrodnho obchodu, identick tovary sa musia predva v rozlinch krajinch za rovnak cenu. Identick tovary sa predvaj za rovnak cenu na celom svete. Na psoben tohto zkona je zaloen teria parity kpnej sily. Tto teria tvrd, e mena mus ma rovnak kpnu silu vade na svete. Poda terie PKS sa nominlny menov kurz rovn pomeru zahraninej cenovej hladiny meranej v jednotkch zahraninej meny a domcej cenovej hladiny meranej v jednotkch domcej meny. Teria PKS tvrd, e nominlny menov kurz medzi dvoma menami mus odra vplyv rozdielnej cenovej hladiny v tchto krajinch. Nominlne menov kurzy sa menia vtedy, ke sa menia cenov hladiny. Ak domca CB zvi ponuku peaz, a tm zvi cenov hladinu v domcej ekonomike, vyvol tm znehodnotenie meny v domcej ekonomiky v porovnan s ostatnmi ekonomikami. Ak CB emituje vek mnostvo peaz, peniaze strcaj svoju hodnotu vyjadren nielen v tovaroch, ale aj v ostanch zahraninch mench. ZKLADN SYSTMY MENOVCH KURZOV Medzi hlavn systmy menovch kurzov meme zaradi plvajce menov kurzy, riaden floating a pevn menov kurzy. Plvajce menov kurzy nie s oficilne fixovan a ich hodnota je uren bez obmedzen vhradne dopytom a ponukou na devzovom trhu. Reaguj na vvoj inflcie, rokovch mier... s uren bez zsahov centrlnej banky. Ak krajina uplatuje tento ist floating, uskutouje nezvisl kurzov politiku. Plvajci kurz m tieto vhody: prun a vasn prispsobenie sa domcich vrobnch nkladov a cien zahraninm vrobnm nkladom a cenm uskutoovanie nezvislej menovej politiky. Vone pohybliv kurzy nevytvraj stabiln prostredie na rozvoj medzinrodnho obchodu a investovania a s spojen s kurzovmi rizikami. Systm vone pohyblivch kurzov bez akhokovek ovplyvovania ttom treba chpa skr ako teoretick model. Riaden floating jeho prunos je riaden pomocou intervenci CB na devzovom, peanom, kapitlovom trhu, ktor sa vak nemusia uskutoova na zklade nejakej dohody Pevn menov kurz jeho hodnota je stanoven centrlnou bankou. Pevn menov kurz sa stanovuje v jednotkch jednej meny, alebo v pomere ku kou mien, ktor predstavuj meny najvznamnejch obchodnch partnerov. Ak je pevn menov kurz stanoven, sna sa CB o jeho udranie. Existuj vak situcie, ke CB mus menov kurz zmeni. Zhodnotenie a znehodnotenie meny znamen pokles alebo rast menovho kurzu v podmienkach plvajceho menovho reimu. Pri pevnom kurze je to devalvcia a revalvcia. Devalvcia znamen znenie oficilnej hodnoty meny. Revalvcia ide o oficilny rast ceny. Bretton - Woddsky menov systm

Aglaia

154

Vznikol na zklade dohody uzatvorenej 22. 07. 1944 v Bretton Woods tento systm bol zaloen na systme pevnho menovho kurzu a jeho sasou bola aj dohoda o vytvoren MMF a MBOR. Povinnosou lensk krajn bolo stanovi a udriava parity svojich mien v hraniciach rozptia 1 %, menov rezervy mali lensk krajiny udriava v zlate a v US dolroch. Jedinou menou vymenitenou za zlato, zlat tandard. US dolr sa pouval ako medzinrodn rezervn a transakn mena. 1969 vytvoril MMF umel pean jednotku SDR a osobitn prva erpania. SDR mali charakter menovch rezerv, boli veden na pecilnych toch MMF a slili na vyrovnvanie zostatkov medzi centrlnymi bankami. Krza MMF vyvrcholila roku 1971, ke sa USA rozhodli zrui vymenitenos US dolra za zlato. NADHODNOTEN MENOV KURZ Nadhodnoten menov kurz je oficilne stanoven hodnota menovho kurzu je vyia ako rovnovny menov kurz. CB m niekoko monost rieenia uvedenho stavu: devalvova svoju menu obmedzenie medzinrodnch transakci (obmedzenie dovozu do krajiny znenie ponuky domcej meny na devzovom trhu) nkup domcej meny na devzovom trhu. Pre udranie nadhodnotenho menovho kurzu nkupom domcej meny na devzovom trhu potrebuje CB aktva v zahraninch mench, ktor sa nazvaj medzinrodn devzov rezervy. Tieto aktva CB pouije na nkup domcej meny. monetrna politika: nadhodnoten kurz sa d udra aj spsobom, e sa zvi rovnovny menov kurz na rove nadhodnotenho menovho kurzu. CB zvi domcu relnu rokov mieru, m sa stan domce aktva zaujmav pre zahranin subjekty a zvi sa dopyt po domcej mene. Ak m krajina podhodnoten menov kurz, potom intervencia jej CB, ktor m zabrni zhodnoteniu meny, vedie k zskaniu menovch rezerv. Vyhn sa tomu d uskutonenm revalvcie, t.j. stanovenm parity menovho kurzu na vyej rovni. PEKULAN TOK NA MENU Existuje situcia nazvan pekulan tok na domcu menu, pri ktorej je CB so svojimi nstrojmi bezmocn. Ide o rozsiahli predaj aktv v domcej mene domcimi, ako aj zahraninmi investormi, ktor je vyvolan napr. obavami investorov z devalvcie nadhodnotenej meny, a teda zo straty. Preto sa investori snaia zbavova vetkch aktv (akci, dlhopisov, vkladov) v domcej mene.

MEDZINRODN MENOV SYSTMY V EURPE Medzinrodn menov systm mono charakterizova ako shrn pravidiel a opatren spojench s pohybom peaz medzi ttmi. Jeho lohou je sprostredkva platby medzi jednotlivmi krajinami a teda vyrovnva platobn bilancie. Eurpsky menov systm EMS predstavuje zoskupenie, ktor oficilne zaalo svoju innos 13. 03. 1979, jeho lenmi sa stali vetky lensk tty ES (B, D, F ,, L , H , N , VB, , T, R, vdsko, Fnsko).

Aglaia

155

Hlavnm dvodom vzniku EMS bola snaha zabrni negatvnemu psobeniu nestabilnho US dolra na lensk tty ES. Cieom bolo nastoli pevn menov vzahy medzi lenskmi krajinami. EMS sa skladal z troch vzjomne prepojench prvkov: ECU (EU menov jednotka) mechanizmus devzovch kurzov a verovch mechanizmus. ECU bola vytvoren ako abstraktn rezervn a ztovacia jednotka a predstavovala k mien lenskch ttov ES. Pouvala sa pri platobnch transakcich medzi CB lenskch krajn EMS. Mechanizmus vmennch kurzov verov mechanizmus bol realizovan formou vemi krtkodobch a krtkodobch verov prostrednctvom Eurpskeho fondu menovej spoluprce a formou strednodobch finannch verov mimo tejto intitcie. Zmeny menovch kurzov na zaiatku fungovania EMS boli pomerne mal. Najvnejia krza v rmci EMS vznikla roku 1992 a v jli 1993 nastala druh krza. Ekonomick menov nia EMU vznikla 01. 01. 1999 na zklade Maastrichtskej zmluvy. EM znamen vytvorenie spolonej meny EURO, vznik spolonej CB a realizciu spolonej menovej politiky. Stratgia Maastrichtskej zmluvy bola zaloen na dvoch zkladoch a to: princp gradualizmu princp konvergencie Ekonomick nia sa mala dosiahnu v troch tdich: I. tdium do 31. 12. 1994 dovenie vntornho trhu, plnho vonho pohybu tovaru, osb a kapitlu. Krajiny EMS ruia zostvajcu kapitlov kontrolu. II. tdium do 21. 12. 1998 prijatie viacronch konvergennch programov, zaloenie EMI, ktor koordinoval menov politiku a pripravoval zaloenie ECB. III. tdium od 01. 01. 1999 zaloenie ESCB a ECB. Krajiny, ktor mali zujem o vstup do EM, museli splni nasledujce konvergenn kritria: - inflcia maximlne o 1,5 % vyia ne je priemer inflcie troch krajn s najniou inflciou - dlhodob rokov sadzby nemaj by vyie o 2 %, ne priemer sadzieb v troch krajinch s najniou inflciou, - iadna devalvcia v poslednch dvoch rokoch pred vstupom do EM - deficit ttneho rozpotu nem by vy ne 3 % HDP - celkov ttny dlh nem prevyova 60 % HDP lenmi EMU sa stalo vetkch 12 krajn, ktor spali vetky kritria. VB,, D zskali vyaciu klauzulu, ktor znamen, e tieto krajiny si mu ponecha svoje rozhodnutie odlin od E. Teria optimlnej menovej oblasti od R. Mundell definujeme ju ako sbor oblast a reginov, ktor s tesne previazan vzjomnm obchodom s tovarmi a slubami a mobilitou vrobnch faktorov. Poda terie optimlnej menovej oblasti krajina by sa mala prileni k menovej ni vtedy, ke nklady z pripojenia s niie ako itky z lenstva v menovej ni. Za najv nklad pre lensk tty povauje strata nezvislej monetrnej politiky. tyridsiata kapitola MEDZINRODN EKONOMICK INTEGRCIA A GLOBALIZCIA VYMEDZENIE POJMU EKONOMICK INTEGRCIA

Aglaia

156

Ekonomick integrcia je proces rozvoja hlbokch stabilnch vzjomnch vzahov a deby prce medzi nrodnmi ekonomikami a vytvrania medzinrodnch hospodrskych komplexov v rmci skupiny ttov. Ekonomick integrcia najvyieho stupa internacionalizcie hospodrskeho ivota a prejavom medzinrodnej ekonomickej spoluprce. Politick a ekonomick podmienky po 2. sv. vojne vrazne posilnili internacionalizciu hospodrskeho ivota. Reprodukn proces jednej krajiny zapjal a prenikal do reproduknho procesu druhej krajiny. Tm sa vytvral mechanizmus obchodnch, kapitlovch, verovch, menovch medzinrodnch ekonomickch vzahov. Vytvraj sa hlbok ekonomick vzahy, uskutouje sa prestavba a vzjomn dopanie ekonomickch truktr. Formuj sa regionlne hospodrske komplexy. Regionlny hospodrsky komplex predstavuje skupinu krajn, ktorch ekonomiky vzjomne sa prispsobuj a procesy, ktor sa v nich uskutouj sa vzjomne prelnaj a zrastaj. Ekonomick integrcia m tieto znaky: - jej vznik je podmienen uritm stupom ekonomickho rozvoja a deby prce - integrcia je charakterizovan vzjomnm prispsobovanm sa jednotlivch odvetv - integran procesy maj regionlny charakter - integrcia je regulan proces v tom zmysle, e vyaduje vedom innos subjektov - integrciou sa dosahuj vznamn ekonomick efekty. Tri prdy medzinrodnej ekonomickej integrcie: - liberlny: integrcia sa spja s odstraovanm prekok pre von pohyb tovarov, sluieb a VF. Poa nzoru liberlov, tt nemus zohrva vznamn lohu v integranom procese. Objektom integrcie m by predovetkm sfra vmeny. - Neoliberlny: pripa urit zsahy ttu, ale len s cieom zabezpei nevyhnutn podmienky pre fungovanie ekonomiky zaloenej na konkurencii - Neokeynesovsk: zdrazuje aktvnu lohu ttu v integranom procese, odstraovanie diskriminanch prekok, nrodn hospodrsku politiku. Prv dva prdy predstavuj v ekonomickej teri funkcionalistick prstup: vychdza z dominantnej a urujcej lohy trhu. Predpoklad, e trh je schopn zabezpei optimlnu alokciu zdrojov v nrodnom priestore a tret intitucionlny prstup: presadzuje nutnos regulcie integranch tendenci psobenm ttnych i nadttnych orgnov. FORMY EKONOMICKEJ INEGRCIE Mikroekonomick integrcia tvor zklad integranch procesov a uskutouje sa na rovni firiem. Nadobda tieto formy: dohody o spoluprci a koopercie spolon projekty firiem zameran na rzne sfry podnikateskej innosti fzie a organizan formy, ktor umouj realizova monopoln vhodu transnacionlne korporcie firmy s nadnrodnou psobnosou Na makroekonomickej rovni sa uzatvraj mnohostrann dohody medzi integrujcimi sa ekonomikami a nadobdaj tieto formy: - psmo vonho obchodu: ruia sa cl, obmedzenia v obchode s tovarmi a slubami - coln nia: zruenie colnch tarf a kvantitatvnych opatren sa uruje spolon coln tarifa vo nelenskm ttom - spolon trh: zruenie obchodnch retrikci, von pohyb kapitlu a pracovnch sl - hospodrska nia: zjednotenie harmonizcie hospodrskych politk - menov nia: predpoklad spolon menu, prijmaj sa jednotn pravidl peanho obehu, spolon menov politiky. - pln ekonomick integrcia: zjednotenie menovej, fiklnej a socilnej politiky.

Aglaia

157

INEGRCIE V EURPE Zaiatky integrcie v zpadnej Eurpe spadaj do rokov 45 - 50, ke vznikli Organizcia pre eurpsku hospodrsku spoluprcu a Rada Eurpy, zaloen v roku 1949. vznikom tejto organizcie vyvrcholilo povojnov silie o politick spoluprcu medzi zpadoeurpskymi ttmi. lenskou krajinou je aj SR. 9.5. 1950 R. Schuman pln Eurpskeho spoloenstva pre uhlie a oce, ktor vzniklo v 1953 ESUO Parske dohody, zmerom bolo vytvori spolon trh pre uhlie a oce montnne vrobky. 1957 Rmske dohody EUROATOM ES pre jadrov energiu a EHS Eurpske hospodrske spoloenstvo. 1. 1. 1993 sa pvodn zmluva o zaloen EHS nahradila zmluvou o E, na zklade Maastrichtskej dohody z roku 1991 a namiesto ES sa od roku 1993 pouva nzov E. o Zakladajce krajiny: Nemecko, FR, Taliansko, Benelux (Luxembursko, Belgicko, Holansko) o 1973 VB, Dnsko, rsko o 1981 Grcko o 1985 Fnsko, vdsko, Raksko o 1986 panielsko, Portugalsko o 2005 R, Estnsko, Litva, Lotysko, Maarsko, SR, Slovinsko, Posko, Malta, grcka as Cypru, o 2007 Rumunsko, Bulharsko Na realizciu stanovench cieov m E vytvoren intitcie: Rada E hlavnm rozhodujcim orgnom, zodpoved za koordinciu hospodrskych politk lenskch ttov Eurpska komisia vkonnm a sprvnym orgnom, navrhova zkony a smernice Eurpsky parlament poradn a kontroln funkcia Sdny dvor . urovnva spory medzi lenskmi ttmi Dvor audtorov kontroluje prijma, sprvnos vdavkov, riadenie finannch zleitost Eurpska rada zaober sa aktulnymi medzinrodnmi otzkami Hospodrsky a socilny vbor Konzultatvny vbor DOSIAHNUT VSLEDKY EURPSKEJ INTEGRCIE V prevej etape integranho procesu sa zamerala pozornos na zabezpeenie vonho pohybu tovarov a sluieb, kapitlu a pracovnch sl. 60. roky 20. storoia sa zaviedla spolon ponohospodrska politika, zaali sa spolon programy v jadrovch vskumoch, prijali sa pravidl regulujce podnikatesk innos. V druhej etape 70. roky 20. storoia stanovil prechod k hospodrskej a menovej ni Roku 91 podpsali predstavitelia lenskch ttov Maastrichtsk dohodu. Spolon menu Euro zaviedla E od 1.1. 1999, a roku 2002 sa 12 lenskch ttov zrieklo vlastnej meny a pouva spolon menu. EURPSKE ZDRUENIE VOHO OBCHODU - EZVO Roku 1959 zaloila VB spolu so iestimi ttmi Eurpske zdruenia vonho obchodu. Zmerom EZVO bolo vytvori psmo vonho obchodu v oblasti obchodu s priemyselnm tovarom. V sasnosti m EVZO tieto lensk tty, Island, Nrsko, vajiarsko, Lichtentajnsko. ASOCIAN DOHODY

Aglaia

158

Asocian dohody E sleduj rozrenie ekonomickch vzahov odstraovanm obchodnch prekok a postupn vytvorenie colnej nie. E je najvm ekonomickm partnerom rozvojovch krajn. Rozvojovm krajinm sa poskytuje potravinov pomoc, alej sa financuj strategick potravinov programy s cieom zni zvislos tretieho sveta od zahraninch zdrojov potravn. Dlhodob pomoc je orientovan na rozvoj vidieka a podporu hospodrskeho rozvoja efektvnym riadenm zdrojov. Partnerskmi vzahmi medzi E a 70 africkmi, karibskmi a tichomorskmi krajinami. Slovensko od roku 1993 podpsalo E dohodu o pridruen k ES, od 1. 5. 2004 sme lenskou krajinou. SLOVENSKO A EURPSKA NIA Slovensko po vstupe do E m povinnos splni konvergenn kritria pre vstup do hospodrskej a menovej nie. Realizova hospodrsku politiku v koordinci s ostanmi lenskmi ttmi so zameranm na spolon ciele. Sasou hospodrskej politiky by malo by aj prijatie jednotnej meny euro, podiea sa na budovan hospodrskej a menovej nie. Po zaveden eura mus by Slovensko poda platnej eurpskej legislatvy lenom E a mus plni maastrichtsk konvergenn kritria vrtane zluitenosti prvnych predpisov v oblasti hospodrskej a menovej nie. lenstvom v E Slovensko zska prva aj povinnosti v intitucionlnych truktrach menovej nie. NBS sa stala lenom ESCB a zaviazala sa uplatova menov politiku zodpovedajcu zsadm jednotnej menovej politiky ECB. GLOBALIZCIA, INTERDEPENDENCIA A INEGRCIA Globalizcia sa chpe ako proces rozvoja ekonomickch vzahov v celosvetovom meradle. Prejavuje sa rchlym rastom svetovho obchodu, rastom objemu medzinrodnej produkcie, rastom potu nadnrodnch spolonost, rastcou integrciou medzinrodnch finannch trhov. M tri zkladn dimenzie: - ekonomick - politick - socilnu K tmto trom mono prida alie dimenzie ako kultrnu, ekologick. Globalizcia je vo vetkch aspektoch dlhodob historick proces. Rozvoj informatiky, vytvranie informanej spolonosti sa povauj za hlavn faktory globalizanho procesu. S urchovami globalizcie, jej ekonomickej podstaty. Rozdeovanie ekonomickch loh medzi jednotlivmi nrodnmi ekonomikami, medzinrodn deba prce interdependencii. Globalizcia, interdependencia integrcia ako javy a proces spolu zko svisia. Globalizcia obsahuje v sebe integrcie. Integrcia ako najvyia forma internacionalizcie hospodrskeho ivota. Globlna ekonomika predpoklad nielen von obchod, ale liberalizciu v celom komplexe ekonomickch vzahov. Kov lohu v doterajom vvoji eurpskej integrcie zohrva von obchod, cez coln niu, spolon trh, ekonomick a menov niu k politickej nii

Aglaia

159

Aglaia

160