O Arumunoch jazyk bez nroda, nrod bez vlasti

Termn arumun ako prv pouil nemeck lingvista Gustav Weigand. Medzi historikmi a lingvistami sa rchlo udomcnil, je dos podobn s tm, ako si Arumuni z Macednska (kde dodnes prevaj) hovoria: Armni. Hovoria romnskou reou, ktor pochdza z vulgrnej, ie udovej latininy a je dajne jednm zo 4 dialektov protorumuniny. Ich existencia je historickm dkazom dvetiscronej kontinuity tohto etnika na Balknskom polostrove aj napriek vlnm slavizcie, pogrovania, osmanskej islamizcie a socilneho tlaku. Pretrvali, preili a zanechali vrazn pea v krajine a vinovom nrode, kde ili.

Zemepisn lokalizcia arumunskho etnika - zelen farba. Na Arumuni. Nemli si s Meglenorumunmi i vodnej fotke - tradin udov svadobn kroj Arumunov. Istrorumunmi! Sami si hovoria Armni alebo Rmni. Po rumunsky Aromni alebo Macedoromni (Makedorumuni). Vaka Slovanom maj u po stroia univerzlne pomenovanie Valasi (Vlachovia, Vlai o sa v stredoveku tkalo aj Rumunov!). Maari a Srbi ich prezvaliTsintsari (vraj vaka astej frekvencii slabk tse- tsi-, ktor nahradili latinsk ce-, ci-). V Grcku im hovoria Blaxoi (valasi), ale prischol im tam aj nzov Kutsovlahos, ie Kriv alebo Mal Valasi o ich malo rozliova od Mavrovlachov (alebo Morlakov) spoza Dunaja, ktor migrovali ku brehom Dalmcie. V iernej Hore im hovoria Morovlachovia, as Turkov a Albncov ich volala obani, o nie je ni in ako tureck vraz pre pastierov oviec (po naom valasi). Rozchod s rumuninou Aj po rozpade Rmskej re pvodn trcko-ilrske obyvatestvo na zem Balknu zostalo silne latinizovan, romanizovan. Zvyky romanizcie cti dodnes na sever od Dunaja (bval Dcia) vo vzniku rumunskho nroda a na juh od Dunaja pretrvvanm romnskych lingvistickch ostrovov. Tam sa potomkom Rma nepodarilo kontituova sa do ucelenho nroda a ttnosti. Hoci Vlasi (Arumuni) mali u v stredoveku svoje krovstv (na severe dnenho Grcka) a jeden faistick pokus o ttnos poas II. svetovej vojny. Masov usadzovanie Slovanov june od Dunaja geograficky rozdelilo dve vek skupiny vchodnho protoromnskeho jazyka a tak sa po stroia severn a jun vetva romnsky hovoriaceho obyvatestva vyvjali oddelene. Meme to nazva aj rozchod arumuniny s rumuninou (dkorumuninou). Rumunina sa viac vyvjala pod vplyvom eurpskej - nemeckej, maarskej a neskr franczskej kultry - a pod vplyvom slovanskej pravoslvnej liturgie. A jazyk Arumunov, ktor pre vinu sveta zostvaj neznmym etnikom, vstrebal do seba pozostalosti byzantskej civilizcie, mnoh albnske prvky, star macedoslovansk vrazy, bulharsk slov a mnostvo importov z grtiny, ku ktorej forme pravoslvia sa Arumuni hlsia. Nieo z histrie Prv historick zmienky o romnsky hovoriacom etniku june od Dunaja pochdzaj od Byzantncov. Ako in? Theopanes a Theophylact Simocatta v roku 579 zaznamenali, e Vlai sprevdzali byzantsk vojsko na jeho pochode proti Avarom na zem dnenho Bulharska. Neskoria zmienka je z roku 976 ke Kedrenos pe o vrade Dvida, brata bulharskho cra Samuela vrahmi boli nejak vlask nomdi. Byzantsk princezn Anna Komnena v kronike z roku 1094 spomna ako Vlai pomhali prejs cez balknske priesmyky kumnskym hordm. O polstoroie neskr (1166) je zachyten daj, e byzantsk cisr Manuel I. Komnen vytvoril z Vlachov vojsko, ktor bojovalo proti Maarom. V roku 1186 bol Balkn poznaen povstanm bratov Petra a Asena, ktor sa vzbrili proti byzantskm daniam a zaloili II. Bulharsk cisrstvo. Nebolo a tak isto etnicky bulharsk, sprvnejie by bolo hovori o bulharsko-vlaskom ttnom tvare (na juhu Bulharska a okolo Solna). A mono aj s prmesou kumnskej krvi... Doloen vak je, e Arumuni vytvorili v obdob 10. a 12. storoia vlastn nezvisl ttiky! Ovea skr ako tak urobili ich bratia Rumuni severne od Dunaja (vi zaiatok 14. storoia - Basarab ntemeitorul).

Kroniky hovoria o troch alebo tyroch ttoch (10. a 12. storoie), priom najvznamnejie bolo Vek Valasko alebo Teslske Valasko (po grcky: - Megale Vlachia). Tento tvar jestvoval v 12. a 13.storo a pokrval zemie grcke Teslska, centrlnu as pohoria Pindus a asti dneenho Macednska. Okrem neho sa ete spomnaj Mal Valasko v Etlii - hornatom severe Grcka, Horn Valasko (Anovlahia) v horch Epiru e ete Mal Biele Valasko. Princezn Ana Komnena je prvm znmym kronikrom, ktor psal o prtomnosti Arumunov v teslskych horch a kronikr Benjamn z Tudely v 12. storo o Vekom Valasku napsal: Nikto sa neme vyplha do hr a bojova proti nim a nijak kr neme nad nimi vldnu. Po dobyt Kontantnopola kriiakmi v roku 1204 Vek Valasko bolo na krtky as zalenen do Epirskho despottu, ale Arumuni si rchlo vydobili nezvislos. Avak po pde Kontannopola v roku 1453, ke na dlh as (do r. 1922) v tomto kte sveta nastala nadvlda Osmanl Imparatorluu, aj Arumuni museli skloni hlavu. Traduje sa, e ovie stda Arumunov po stroia tvorili potravinrsku zkladu tureckej armdy. Ale prve vaka Turkom dostali Arumuni historick ancu na zachovanie identity. Stalo sa tak 23. mja 1905, ke sultn Abdul Hamid II. vydal iradea (dekrt), ktorm okrem Grkov uznal Vlachov (Arumunov) ako samostan etnikum v rmci Osmanskej re. Dekrt im priznval prvo na arumunsk koly a vlastn kostoly. Neteili sa dlho. O tieto prva prili po ukonen balknskych vojen (1913), ke dolo k rozdeleniu Macednska. Kapitolou samou osebe je tzv. Principt z Pindu - za podpory faistickho Talianska v roku 1941 umelo vytvoren tvar etnickch Arumunov na severe Grcka, ktor sa od zaiatku formoval ako kontitun monarchia a mal by dkou v chrbte Grkom. Z dnenej histrie treba spomen Odporanie . 1333/1997 Parlamentnho zhromadenia Rady Eurpy tkajce sa arumunskej kultry a jazyka. Medzi nami dievatami, je toto odporanie pre balknske krajiny myslen hlavne na adresu Grcka, ktor ho aj skritizovalo. Grci toti akosi nepripaj existenciu inch etnk na svojom zem. O Arumunoch hovoria iba ako o romanizovanch Grkoch. Arumuni dnes

23. mj je Nrodn de Arumunov z celho sveta. Ich poet sa odhaduje na jeden a dva miliny. Ich diaspra bola a je iroko roztrsen, od Balknu, cez Rumunsko, stredn a zpadn Eurpu a po Ameriku a Austrliu. ij predovetkm vo svojom domovskom prostred, ktor dnes pokrva Grcko, Macednsko, Albnsko a Bulharsko, potom ete v Rumunsku a Srbsku. V Grcku (niekoko stotisc Arumunov), kde maj aj svoju politick stranu sa rozdeuj na tri kategrie: Gramuteni a Pindeni (hovoria si Armni) a Fararoti (nazvaj sa Rmni alebo Remeni). Grci im hovoria Blaxoi (Valasi). Jedinou krajinou, ktor ich uznva ako nrodnostn meninu je Macednsko (cca. 20 000 ud), maj tam zstupcu v parlamente, prvo rozvja svoju identitu (etnick, lingvistick, cirkevn) a s hdam jedinou meninou, ktor podporuje celistvos ttu. V Albnsku je ich asi 80 000, najmasovejie s zdruen okolo mesta Korce, ale nezabdaj, e Moscopole bolo ich hlavnm duchovnm a obchodnm centrom. V Bulharsku Arumuni (okolo 80 000) nemaj tatt nrodnostnej meniny, zostvaj izolovan v juhozpadnch horch a stle nie s vnman ako jedno etnikum pri staniach udu s zbyton separtne kolnky pre
Kucovlachov, Tsintsarov a Arumunov... V Srbsku (vrtane Kosova a Metohije) donedvna tatistiky hovorili o 15 000 Tsintsaroch, ale ide skr iba o potomkov Arumunov... V Rumunsku, ktor sa v minulosti pre mnohch Arumunov stalo bu vlasou alebo macochou (ke ich vnmaj iba ako ist druh Rumunov), je ich vye 26 000, najm v Dobrudi pri iernom mori, a u tri roky sa snaia o priznanie tattu nrodnostnej meniny, o by znamenalo vlastn koly (ttom dotovan) a aj zstupcu v parlamente. Aj napriek tomu, e v poslednch desaroiach sa ich snahy o zviditenenie a boj za vlastn prva zintenzvuje, Arumuni nemaj jasne definovan tatt na Balkne. Ich jedin univerzita je v Solne, ale v tte, ktor neuznva ich nrodnos. V Albnsku a Macednsku a vlastne aj v Rumunsku (kde sa rchlo asimiluj!), kde by to situcia dovoovala, nemaj vlastn vyuovanie v kolch (v Rumunsku iba opcionlne), nehovoriach u o vlastnej tlai i televznych staniciach. D sa poveda, e Arumuni s na tom horie ako Kurdi. Maj svoj jazyk, ale nie povedomie nroda. A ak by aj sme si aj vedeli ten pastiersky (cezhranin) nrod domyslie, bude to navdy nrod bez vlasti. Hranice v Eurpe u prekresova nejde a ani netreba. Iba ak vznikne precedens Kosovo... Mono je ancou Arumunov do

budcnosti Eurpska nia. V ktorej nrodn hranice u nehraj tak vznam, kde sa podporuj reginy a nrodnostn pecifik. A von pohyb osb. Tak vlastn ich pastierskym predkom...

P.S. Ak vs tto tma zaujala, v alm blogu sa dotate o maj Arumuni spolon s Trenianskymi kpemi alebo prvou modernou olympidou, ktorch slvnych Arumnov poznte, o m s nimi spolon budapetiansky Lncz-hd alebo mesto Mikovec...

O Arumunoch II. - Armanlu nu chiare

o m spolon Gheorghe Hagi s Matkou Terezou? // A Herbert von Karajan s kandidtom na prezidenta USA? // Arumunsk stopa v Trenianskych kpeoch // Kto financoval stavbu mosta Lncz-hd v Budapeti? // Sponzori prvej modernej olympidy.

Som prekvapen. Vysokm zujmom

itateov o Arumunov (veraj blog O Arumunoch jazyk bez nroda, nrod bez vlasti). A som tie prekvapen, koko znmych ud m arumunsk korene. O najvom rumunskom futbalistovi vetkch ias som to vedel. Gheorghe Hagi sa svojim macednskym, presnejie macedorumunskm (in vraz pre arumunsk) pvodom nikdy netajil. Pochdza z

Zappeion - na poes Arumuna, ktor oivil ducha olympidy. Na vodnej fotke - Gheorghe Hagi, najslvnej rumunsk futbalista. Vlastne aj arumunsk!
net

Dobrude, o je zemie medzi Dunajom a iernym morom. Tam sa po balknskych vojnch sahovali (a boli sahovan) Macedorumuni. Rumunsk kr Carol II. nimi nsilne zaudoval Cadrilater okresy Durostor a Caliacra, cp Bulharska smerom ku Varne (ak ste tam boli pri mori, zmok Balik vystavala rumunsk krovsk rodina). Ke si tam nastavali

domy a obrobili polia, museli sa vrti sp do Dobrude, lebo Cadrilater po II. svetovej vojne pripadol Bulharsku. Hagi dal svojim deom star arumunsk men (grcky vplyv) Iannis a Kira. A Matka Tereza? O jej pvode som tie blogoval - O najznmejej Arumunke sveta. Agnes Gonda Bojadiu -, tak nebudem dvakrt klopa na tie ist dvere. A potom je tu Herbert von Karajan. Svetoznmy hudobn skladate a rodk z Grcka, ale Grci taktne pomlia, e m pvod u Vlachov z Kozani. Arumunskch predkov, po matke, m aj bval kandidt na prezidenta USA a guvernr z Massachussetts Michael Dukakis. A zostame v USA. Rodiia gymnastky Dominique Moceanu, lenke US National Gymnastics Team s tie Macedorumuni. Who is who... Ale hojne zastpen s najm na Balkne - v kultre, politike, ekonomike. Tieto men asi nepoznte: Fatos Nano, bval albnsky premir; Evangelos Averoff, bval grcky minister a lder New Democratic Party; Alexander Papagos, generl, ktor velil grckej armde poas II. svetovej a bval premir; Ioannis Kolettis, bval grcky premir, ktor vyhlsil nezvislos od Osmanskej re; Pitu Guli, macednsky revolucionr, vodca

protitureckho povstania (Kruevsk republika 1903), ktor sa povauje za moment formovania macednskej ttnosti je spomenut aj v macednskej hymne. Nieo z kultry alebo vedy? OK, ale hne na zaiatku upresujem, e Nikola Tesla nie je Arumun (ako sa to mono niekde dotate), ten m skr istrorumunsk korene (pr tisc Istrorumunov preva v chorvtskych horch okolo Monte Maggiore na Discovery beala ukka ich rei). Ale arumunsk pvod mal srbsk matematik Jovan Karamata, albnsky bsnik Mitrush Kuteli, srbsk spisovate Jovan Sterija Popovi, grcky litert George Zalokostas i Toe Proeski, macednsky spevk (astnk Eurovision Song Contest v roku 2004). A ak by som mal spomen vznam arumunskch politickch, cirkevnch a literrnych dejateov na dejiny Rumunska, dva blogy by nestaili. Len na ilustrciu, Sedmohradsko bez Andreia agunu, arcibiskupa arumunskho pvodu by bolo mono menej rumunsk. Bol aktvne zapojen do hnutia v merusmych rokoch a Rumunom v Sedmohradsku (popri Maaroch, Nemcoch a Sikuloch) vybojoval vo Viedni nrodn identitu. Zaslil sa o vznik prvej samostatnej pravoslvnej rumunskej cirkvi a zaloilo okolo 400 cirkevnch kl... Sina a in meceni Ak ste boli v Trenianskych kpeoch a navtvili ste srnat Hammam v maorskom tle, mono ste sa dopouli, e kpele za svoju slvu vaia viedenskmu finannkovi a barnovi Jurajovi Sinovi, ktor ich v roku 1835 kpil od tefana Illeshzyho a jeho potmkovia nasledujcich viac ako 100 rokov kpele zveaovali. Jeho neposlovenen meno je Simeon Gheorghe Sina (Sinas v grckej verzii), narodil sa v Moskopole (Albnsko), il vo Viedni, Budapeti a Alexandrii a bol to jeden z najbohatch muov 19. storoia. Grcko i Maarsko mu z vekej miery vaia za to, e sa formovali ako modern, vyspel tty. Prispel k zaloeniu Maarskej verovej spolonosti a Maarskej posiovacej spolonosti, finanne podporoval vstavbu elezninch ciest v Uhorsku, zveaovanie rienej dopravy, zlepovania agrrnych praktk, podporoval zlepovanie vyuovacieho systmu, zasponzoroval Nrodn mzeum v Budapeti, prispel na detsk nemocnicu a in lekrske centr, detsk domovy, stav pre nevidiacich, Obchodn akadmiu, konzervatrium, hasisk dom, Nrodn kasno, a najm, najm, najm na vstavbu palca Maarskej akadmie vied! Vade je spomnan ako ich zakladate. V roku 1842 dal znan lve na vstavbu najkrajieho mosta v Budapeti reazovho Lncz-hd. akovn plaketa je na budnskom pilieri. Klebetilo sa, e je najbohatm Eurpanom, hne po ruskom crovi, a e sa vyrovn Rotschildovcom. Mal dokonca honosn dom pri Cannale Grande v Bentkach... Podobne rozhadzovan bol aj v Grcku (tam ho povauj za Grka), kde prispel na vstavbu atnskeho observatria a Atnskej akadmie. Grcko za odmenu urobilo z neho diplomata s misiou vo Viedni, Berlne i Mnchove. Za vlastn kupoval rumunsk knihy (pri absencii arumunskch) a zasielal ich arumunskej mldei do dedn vo svojom rodisku. Bol to nadnrodne zameran Eurpan! Je to osobnos hodn hlbieho, historickho a sociokultrneho preskmania. Mono sa niekto njde. Trebrs na diplomovku! Jeho syn Simon Sina, ktor il v Budapeti pokraoval v otcovch stopch (tedr donor budapetianskej akadmie, atnskej akadmie a pravoslvnej katedrle v Atnach, atd.). Okrem Sinovcov sa takto prejavovali aj in vplyvn a bohat arumunsk rody: bratia Yanaki a Milton Manakisovci, priekopnci balknskeho filmu a fotografie; George Stavrou, Vlach zIoanniny, zakladate Nrodnej banky Grcka; otec a syn Stergios a Nikolaos Dumbovci (Doumbas po grcky), Arumuni z Vlasti na severe Grcka. Stergios bol spoluzakladateom a donorom Nrodnej kninice (jeden z troch divov sasnej grckej architektry), Nikolaos il a psobil ako mecen v Atench a vo Viedni, kde financoval znmych hudobnkov, ktor tam psobili - Franz Peter Schubert, Johann Strauss a in. Je sponzorom znmej koncertnej siene Musikverein vo Viedni. Na jeho poes bola zloen skladba The Dumba Marsch. Medzi vplyvnch mecenov patrila aj rodina Darvari a Mocioni boli to nielen znmi rakski bankri, ale aj filantropi.

Oivenie olympijskch kruhov Evanghelie Zappa (Evangelos Zappas po grcky) je zas o niom inom o porte. Arumun z dediny Lampobo (Albnsko) najskr bojoval proti Turkom ako dstojnk grckej armdy, potom na juhu Rumunska v okrese Ialomia nahonobil majetok (skupoval a zveaoval kltorn pozemky) a u ako vek boh prispel k modernizcii ponohospodrstva, podporoval kultrne aktivity, nadcie, vydvanie knh a asopisov. Nebol pravdae jedin, ale Grcko, a vlastne cel svet mu va za oivenie ducha olympid! Tri s jeho zsluhy v tomto smere: rozrenie podujatia z novembra 1859 na celonrodn, panhelenistick charakter, urenie pravidelnosti (kad tyri roky) a udelenie prvlastku olympijsk portovm hrm, ktor presadil, aby sa konali v Atnach. Nm podporovan portov zpasy boli sprevdzan aj kultrnymi akciami a vstavami a konali sa v rokoch 1859, 1870, 1875, 1888 a 1889. Vaka nemu, a potom Coubertinovi (1896) sa nie Olympia, ale Atny stali novm medznkom v histrii portu. Ctiac, e sa bli jeho koniec, Zappa v testamente rozkzal postavi budovu venovan portovej mylienke. U sa jej nedoil. Zomrel v roku 1865, grcka vlda vydala rozhodnutie v roku 1869 a Zappeion bol dokonen o 5 rokov neskr, hoci oficilna inaugurcia bola a v oktbri 1888. Na olympide v roku 1906 Zappeion poslil ako olympijsk dedina. V roku 1981 v om Grci podpsali dokument o vstupe do E. Zappa, ktor m sochu naavo od vchodu sa na onom svete urite vyteuje. Eurpski idia Aj napriek mecenom, vedcom, umelcom, dejateom a hrdinom, ve oslobodzovacie boje proti Turkom v Grcku (elefteria), Albnsku a Macednsku s pln padlch Arumunov, toto etnikum poznalo skr prkoria ako rados. V Grcku poas diktatry Joannisa Metaxasa (medzivojnov obdobie) Arumunom hrozilo pokuta ak sa rozprvali na ulici v materine. A ak ilo o skupinku viac ako troch ud, dokonca vzenie. V ostatnch balknskych ttoch, Arumuni dostali na frak poas komunistickch reimov a ani dnes okrem Macednska nie s uznanou nrodnostnou meninou so vetkmi politickmi a kultrnymi prvami. A pritom okolo roku 1700 boli na vsln balknskych dejn. Moskopole (Albnsko) bolo v tomto ase najvm balknskym mestom a vznamnm kultrnym centrom - fungovala tu Academia Moscopolitana, prv vyie vzdelvanie na Balkne, tlaili sa knihy a dajne aj prv balknska periodick tla, hoci prv Biblia v arumunine uzrela svetlo sveta a v 19. storo. A prv gramatika makedorumuniny (na bze latinky) v roku 1813 vo Viedni. Bolo to vznamn obchodn stredisko Arumunov. Okrem Moskopole Arnauti alebo Arvantovlahi, ako albnskych Arumunov nazvali Grci, pokojne bok po boku s Albncami obvali irok priestranstv okolo miest ako Tirana, Pritina (Kosovo!), Durres, Berat, Kavaia, at. Dnes maj Arumuni v Albsnku iba jeden fungujci kostol vo svojom jazyku v meste Korce. Je zaujmav, e mnoh z tch, ktor uli pred Turkami (t mesto zniili v roku 1788) a uli aleko, a na sever Uhorska, na Moskopole ako nzov nezabudli, ke si za svoj nov domov vybrali podobne znejcu lokalitu: Miskolc. Uli najm t bohat, kupci, a vaka nim, ich peniazom a irokm kontaktom Mikovec dostal nov rozmach dnes je to tretie najvie mesto Maarska. U v 18. storo arumunsk obchodnci vytvrali rozvetven obchodn siete tzv. obchodn macednske agentry -, a v mnohch smeroch mali monopol na niektor komodity. Aj preto, sa obas o nich hovorilo ako o eurpskych idoch- hoci boli pravoslvni kresania, ale boli zrove aj ikovn obchodnci. Mali siln vplyv v Terste (mesto im va za vea) a Zemune, kde cel obchod medzi Rakskom a Tureckom (dvoma rznymi svetmi) bol vlune pod ich taktovkou. Srbsk historik Duan Popovi dokonca tvrd, e Arumuni svojimi bohatmi obchodnmi aktivitami a vplyvom zrodili modern srbsk buroziu. Ist je, e zaviedli funkn potov systm na Balkne a boli tedrmi bankrmi Raksko-Uhorskej re.

Pre ma je zhadou, e som o tomto etniku a jazyku dlho ni nevedel. Nie s v uebniciach dejn, netoia sa o nich filmy, s v tieni alebo celkom splvaj s vinovm etnikom okolo nich. Arumuni s veobecne mlo znmou veliinou. Akoby juhodunajskch Vlachov obostierala aksi opona hmly a nezujmu. Dnes s roztrsen vo viacerch ttoch s jasne zadefinovanmi hranicami, ich mlde sa bez kl a najm bez modernch dorozumievacch prostriedkov vo vlastnom jazyku, v angrapsearea armaneasca (TV, knihy, tla, internet) rchlo asimiluje vo vinovom prostred. Najm tom urbnnom. i u doma alebo na Zpade (siln komunity v Nemecku, USA, Franczsku...). A problmom je aj to, e Arumuni nemaj ujednoten, spolon pravopis. Ani to sn nejde, ke t z Grcka pu grckou abecedou a ostatn latinkou. Na zaiatku ich genzy to boli najm pastieri oviec s migranm spsobom ivota, ktor sa oraz astejie utiekali do hr. Neskr sa z nich stali ikovn obchodnci, ktor nevhali da peniaze aj na in ely ako je iba zveaovanie kapitlu a vame im za vea krsnych budov a inch kultrnych odkazov. A o dnes? Ak tromfy musia zvoli? Aby pretrvali, aby sa na nich nezabudlo? Aby zostalo pravdiv ich star prslovie (v arumunine): Armanlu nu chiare. Arumun nezahynie.

Berte toto vetko ako mj skromn, neucelen a neodborn historick vklad k prezentcii tohto neznmeho etnika slovenskmu publiku. A zrove aj ako moje vyjadrenie cty, e vydrali. Aj napriek nepriazni osudu a histrie, napriek vetkmu. V tomto s si dos podobn so Slovkmi.

***

Prklad arumunskho jazyka (modernejia forma): Cu tuti c armnamea shi-azburashti limba tu Peninsula Balcanic di pisti 2000 di anji shi cu tuti c tricur 170 di anji di cndu anvitsatlu armnu M.Boiagi adra reguli (normi) buni tr scriarea a limbljei a noastri makedo-latini, noi nu avemu un ortografii unitar di cari s-tsn tuts atselji tsi angrapsescu armneashti.*

* preklad (J. Novak): ...my nemme spolon pravopis, ktorho by sa drali vetci t, ktor hovoria arumunsky.

O najznmejej Arumunke sveta. Agnes Gonda Bojadiu

Kto? o? O kom? O tej, ktor cel svet pozn ako Matka Tereza.

Nedvno, 5.septembra sme si pripomenuli 10.vroie smrti Matky Terezy. Anjela z Kalkaty. Dnes som objavil sprvu, e 19. oktbra ju Vatikn vyhlsi za svt. ??? Blahoreen bola v roku 2003. Da 13. septembra jej v Tirane na medzinrodnom letisku odhalili 6-metrov sochu. Letisko je pomenovan tie po nej, podobne ako stredn nemocnica v Tirane a jedno nmestie. Jej menie Socha Matky Terezy v Skopje, jej rodnom meste. sochy sa nachdzaj v Albnskom nrodnom net mzeu. Sochu vak m aj v macednskom Skopje, kde sa narodila. Albnsko, hoci m iba 10 % katolckeho obyvatestva (vinou s moslimovia) akoby si u dvnejie prisvojilo budcu svticu za svoju, hoci sa u dlh roky ved diputy komu Matka Tereza vlastne patr? i je Albnka alebo Macednka? Alebo si ju mu nrokova aj Turci, kee Skopje v roku 1910, ke sa narodila, patrilo pod Osmansk ru? Vina zdrojov uvdza, e je albnskeho pvodu, hoci to nie je tak celkom pravda. Dokonca aj na strnkewww.nobelprize.org sa uvdza, e Her family was of Albanian descent. Z hadiska vznamu Matky Terezy pre nau spolonos je to nepodstatn, ale odpove o jej etnickom pvode je pre mnohch tak trochu prekvapiv. Matka Tereza je napoly Arumunka, napoly Albnka. Zo slovenskch zdrojov, zmienku o jej arumunskom pvode celkom sprvne uvdza naprklad Wikipedia. Spravodajsk agentry (TASR, SITA) si to akosi nevimli a uvdzaj iba jej albnsky pvod. A po nich aj printov mdi (SME, Pravda, +1 de, at.). Ke som sa snail njs o sa o tom pe na internete, zistil som, e len mlo zdrojov uvdza jej prav pvod. Na Googli je o nej 55 600 odkazov v slovenine a 188 000 vo vetkch jazykoch. Prehrabval som sa aspo polda v tch slovenskch a zalovil som aj v strnkach psanch po anglicky, chorvtsky, macednsky, srbsky a rumunsky. Vinou sa jej dievensk, civiln meno uvdza akoAgnes Gonxha Bojaxhiu (alebo Bojaxhio), ale aj Agnesa Boyaxhiu i Agnes Gindza Bojadzu (Encyklopdia SME / LUDIA). To nxh- a xh- je pre ns mtce, ale ide o anglick transkripciu z albniny. Chorvtska wikipedia jej meno pe Agnes Gongea Boiagi a v rumunskej verzii, sn najbliej arumunine, jej meno znie Agnes Gondgea Boiagiu. Poslovenen: Agnes Gonda Bojadiu. Stredn meno je skrtenou verziou Antigony. Gonda znamen pptko a to sa zrejme pre najmladiu dcru hodilo a u tak zostalo... Preo Arumunka? Boiagiu bolo jedno z priezvisk rozrench medzi arumunskmi pastiermi oviec, ktor sa pecializovali farbenm a predvanm ovej vlny. Bolo to vnosn remeslo. Vo vine odkazov na rodinu Matky Terezy sa pe, e sa narodila v rodine bohatho obchodnka. Ke sa narodila, jej rodiia Nicolae a Roza bvali v Skopje na Valaskej ulici (Ulita Vlahilor) v blzkosti pravoslvneho arumunskho kostola Kontantna a Eleny (u neexistuje posledn arumunsk kostol v Skopje bol znien v hroznom zemetrasen z roku 1963). U nzov Vlask ulica odkazuje na Vlachov - tak po dlh stroia okolit nrody nazvali nielen Rumunov, ale aj Arumunov, latinsky hovoriace etnikum roztrsen na viacer

vetvy na Balkne, na juh od Dunaja. Nicolae Boiagiu bol znmym exponentom arumunskej komunity, pochdzal z Moscopole v dnenom juhovchodnom Albnsku (Voskopoj), ktor bolo v 18. storo najvm kultrnym a obchodnm strediskom Arumunov. Tu poda vetkho uzrela svetlo sveta prv tla na Balkne a mono by Arumuni neupadli do zabudnutia, ak by Ali paa v roku 1788 toto mesto nezniil. V ase, ke sa mal Agnes narodila, na Balkne boli siln protiosmansk hnutia a jej otec bol politicky aktvny, angaoval sa v odboji. Za neobjasnench okolnost zomrel kladnou rukou vrahov ke mala 8 rokov (7 a 10) a odvtedy sa vchovy Agnes a jej dvoch starch srodencov (Lazar a Agta) ujala matka, katolka albnskeho pvodu. V jednom z rumunskch zdrojov som sa dotal, e a potom, po otcovej smrti, mal Agnes jej matka previedla na katolcku vieru, o znamen, e predtm (mono) bola pokrsten ako pravoslvna kresanka. Ist vak je, e vaka matke sa u nej prejavil hlbok cit pre rmskokatolcku vieru, o navdy poznailo jej al ivot. A neskr - vaka tomu aj ivoty tiscok alch ud. Ke sa jej v rozhovoroch ptali na to, akmi jazykmi rozprva, Matka Tereza odpovedala, e najskr v arumunine, reou, ktor sa hovorilo u nich doma, napsal vo svojej knihe Kresanstvo Arumunov na Balkne Tanase Bujduveanu, arumunsk spisovate a publicista, ktor sa narodil v Solne, il v Rumunsku a publikoval sriu knh o Arumunoch. Ke v roku 1980 navtvila Skopje a novinri sa jej ptali (u vtedy boli spory komu patr), akej nrodnosti vlastne je, i je Albnka, Macednka, Vlaka (ie Arumunka), Srbka alebo nieo in, ona, ktor nikdy nechcela rozprva o svojej minulosti, nala vemi diplomatick odpove: Ctim sa obiankou Skopje, mjho rodnho mesta, ale patrm celmu svetu (I feel as a citizen of Skopje, my born city, but I belonged to the world). Rok predtm jej udelili Nobelovu cenu za mier (za jej dobroinnos a poslanie) a ona, ako zakladateka rehonho rdu Kongregcia misionrok lsky u naozaj patrila celmu svetu. Hovorm to preto, lebo ak by sme si aj odmysleli jej nboensk ptos a pln odovzdanie sa cirkvi, stle je a bude iarivm prkladom pokory, skromnosti a ochoty pomha druhm. Aj napriek viacerm kritickm ohlasom na jej innos (nvteva u haitskho dikttora Duvaliera, zl vybavenos liekmi, prstrojmi a slab jedlo v jej indickch nemocniciach, prijatie vysokch sm peaz od podvodnkov, at.), Matka Tereza zostane aj v dui inovercov (nekatolkov) a tch neveriacich symbolom o milovan blneho svojho. A to je dobre. Aj vroky, kde neveleb Boha, maj hlbok zmysel a obsahuj vek kus bolestivej pravdy. O ns, o naom svete plnom chudoby, bolesti a biedy. m chcem naznai e tto drobn ena ani zaleka nepatr iba (jednej) cirkvi, lebo ako sama povedala, patr celmu svetu.

Kalkatu njde na celom svete. Potrebuje na to len oi. Musm prizna, e sa mi vemi pia psy. Ale nemem znies, ke pes zaber miesto dieau. Chudobu sme stvorili my, nie Boh, ja a ty - nam sebectvom. Ke tu vidm toko prebytku, ctim vo vntri hnev. Neschvaujem ho v sebe, ale je to nieo, s m si nepomete po tom, o ste videli Etipiu. (OSN, Washington 1984)

P.S. A ak by vs zaujmalo kto s vlastne t zhadn Arumuni, prosm, stavte sa v mojom najbliom blogu.