KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY PARLAMENTNÝ INŠTITÚT ODDELENIE PARLAMENTNÉHO VÝSKUMU A VZDELÁVANIA ___________________________________________________________________________

PARLAMENTNÉ ŠTÚDIE 01/2013

F UNKCI E NÁROD NEJ RAD Y S LOVEN SK EJ REPUBLI KY V V. VOLEBNOM OBDOBÍ

Materiál sa predkladá v súvislosti s ukončeným skráteným V. volebným obdobím (8. 7. 2010-10. 3. 2012) a informuje o základných funkciách Národnej rady Slovenskej republiky – o jej legislatívnej, kontrolnej a kreačnej činnosti a jej zahranično-politickej činnosti. Súčasne sa popri prehľade výsledkov práce Národnej rady Slovenskej republiky v uplynulom volebnom období venuje spôsobu vykonávania základných funkcií slovenského parlamentu vo všeobecnosti a poskytuje informácie aj o ich výkone v súčasnosti.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

VI. volebné obdobie

2

Obsah A Zákonodarná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec zákonodarnej funkcie .............................................................................. 6 2. Legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky – štatistický prehľad ...... 7 2.1 Zmeny v zákonoch súvisiacich s Národnou radou Slovenskej republiky ................... 8 2.2 Zmeny v Ústave Slovenskej republiky a ústavných zákonoch .................................... 9 2.3 Ďalšie schválené zákony ..............................................................................................10 2.4 Legislatívna činnosť poslancov NR SR ..................................................................... 19 2.5 Návrhy zákonov predkladané vládou Slovenskej republiky ...................................... 20 2.6 Zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky ................................................... 20 2.7 Skrátené legislatívne konanie ..................................................................................... 20 3. Ústavný súd Slovenskej republiky a legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky ........................................................................................................ 21 Aktuálne problémy zákonodarnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky ............. 33

B Kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec výkonu kontrolnej funkcie ..................................................................... 37 2. Kontrola činnosti vlády a jej členov ............................................................................... 38 2.1. Programové vyhlásenie vlády a vyslovenie dôvery vláde ......................................... 39 2.2. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde a členovi vlády ............................................... 39 2.3. Správy (informácie, návrhy, podnety a vyhlásenia) predkladané Národnej rade Slovenskej republiky vládou, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy ............................................................................................................ 39 2.3.1 Správy predkladané Národnej rade Slovenskej republiky vládou SR .............. 40 2.3.2 Správy predkladané Národnej rade Slovenskej republiky ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy na základe ţiadosti resp. odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky ............................................. 41 3. Vzťah Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky ...... 42 4. Kontrola činnosti orgánov ustanovených ústavou ....................................................... 43 4.1 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ........................................................... 43 4.2 Generálny prokurátor .................................................................................................. 43 4.3 Verejný ochranca práv ................................................................................................ 44 4.4 Národná banka Slovenska ......................................................................................... 44 5. Kontrola činnosti Slovenskej informačnej sluţby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného úradu .............................................................................. 45 5.1 Slovenská informačná sluţba ...................................................................................... 45 5.2 Vojenské spravodajstvo .............................................................................................. 45 5.3 Národný bezpečnostný úrad ........................................................................................ 46 6. Kontrola a iné právnické osoby ...................................................................................... 46 6.1 Fond národného majetku ............................................................................................. 46 6.2 Exportno-importná banka ............................................................................................ 47 6.3 Ústav pamäti národa .................................................................................................... 47 6.4 Sociálna poisťovňa ...................................................................................................... 48 6.5 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ........................................................ 48
3

6.6 Úrad na ochranu osobných údajov ............................................................................ 49 6.7 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ....................................................................... 49 6.8 Rada pre reguláciu ..................................................................................................... 49 6.9 Rada pre vysielanie a retransmisiu ............................................................................ 50 6.10 Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) .................................................................... 50 6.11 Tlačová agentúra Slovenskej republiky ................................................................... 50 6.12 Pôţičkový fond pre začínajúcich pedagógov .......................................................... 51 6.13 Študentský pôţičkový fond ..................................................................................... 51 6.14 Národný jadrový fond ............................................................................................. 51 6.15 Štátny fond rozvoja bývania .................................................................................... 52 6.16 Slovenský pozemkový fond .................................................................................... 52 6.17 Telekomunikačný úrad ............................................................................................ 53 6.18 Úrad pre reguláciu ţelezničnej dopravy .................................................................. 53 6.19 Poštový regulačný úrad ........................................................................................... 53 6.20 Politické strany a politické hnutia ........................................................................... 53 7. Vybavovanie petícií ........................................................................................................ 54 PRÍLOHY ...................................................................................................................... 55

C Kreačná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec kreačnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky ..................... 71 2. Inštitúcie spadajúce pod kreačnú pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky ...................................................................................................... 73 2.1 Najvyšší kontrolný úrad ....................................................................................... 73 2.2 Ústavný súd ............................................................................................................... 73 2.3 Súdna Rada SR ......................................................................................................... 74 2.4 Generálny prokurátor ................................................................................................ 74 2.5 Verejný ochranca práv .............................................................................................. 75 2.6 Špeciálny prokurátor ................................................................................................. 76 2.7 Najvyšší súd SR – Disciplinárny súd ........................................................................ 76 2.8 Národná banka Slovenska ......................................................................................... 78 2.9 Fond národného majetku .......................................................................................... 78 2.10 Rada pre vysielanie a retransmisiu ......................................................................... 78 2.11 Rozhlas a televízia Slovenska ................................................................................. 79 2.12 Národný bezpečnostný úrad – NBÚ ....................................................................... 84 2.13 Telekomunikačný úrad ............................................................................................ 84 2.14 Poštový regulačný úrad ........................................................................................... 85 2.15 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ..................................................................... 86 2.16 Ústav pamäti národa ................................................................................................ 87 2.17 Úrad na ochranu osobných údajov .......................................................................... 88 2.18 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou .................................................... 89 2.19 Sociálna poisťovňa .................................................................................................. 90 2.20 Slovenský pozemkový fond .................................................................................... 91 2.21 Tlačová agentúra Slovenskej republiky .................................................................. 91 2.22 Kandidáti na členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na miesta sudcov ...................................................................................... 92 3. Kreačná funkcia Národnej rady SR– gescia, rozsah zodpovednosť.......................... 93 4. Výkon kreačnej funkcie Národnej rady SR v V. volebnom období .......................... 97

4

D Zahranično-politická činnosť Národnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec zahranično-politickej funkcie ............................................................... 101 2. Teoretické východiská .................................................................................................... 102 3. Zahranično-politická činnosť Národnej rady Slovenskej republiky počas V. volebného obdobia – prehľad ........................................................................ 104 3.1 Medzinárodné zmluvy prerokované Národnou radou Slovenskej republiky ............ 104 3.2 Schválené vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky...................................... 106 3.3 Parlamentná diplomacia ............................................................................................. 107 3.4. Záleţitosti Európskej únie ......................................................................................... 111

5

A Zákonodarná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V.
volebnom období
V časti „Zákonodarná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky“ informujeme o legislatívnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky v uplynulom V. volebnom období. Na úvod sme zaradili stručný opis zákonodarnej funkcie národnej rady, za ktorým nasleduje štatistický prehľad zákonodarnej činnosti v národnej rade. V ďalšej časti sa venujeme prijatým zákonom, ktoré mali zásadnejší význam, resp. rezonovali u odbornej či laickej verejnosti. Na záver uvádzame rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) v súvislosti s legislatívnym procesom v národnej rade, t.j. najvýznamnejšie rozhodnutia v konaní o súlade právnych predpisov (zákonov prijatých národnou radou) s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej „ústava“).

1. Právny rámec zákonodarnej funkcie
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej „národná rada“) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Toto postavenie vyplýva národnej rade z čl. 72 ústavy. Uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodrţiavajú je jednou z ústavných pôsobností národnej rady, ktorú ustanovuje čl. 86 písm. a) ústavy. Ďalšími ustanoveniami súvisiacimi s legislatívnym procesom sú: čl. 7 ods. 1, 4 a 5; čl. 59 ods. 2; čl. 72 a nasl.; čl. 102 pís. b), d), f), o); čl. 113, č. 114; č. 125 a čl. 125a. Podrobnosti zákonodarného procesu ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej „rokovací poriadok“). Právny rámec zákonodarného procesu dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z .z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákonodarný proces je osobitným druhom ústavného procesu, ktorého úprava je určená na to, aby rokovanie o návrhoch zákonov malo ustanovené relatívne pevné pravidlá umoţňujúce poslancom národnej rady na konci tohto procesu hlasovať za alebo proti návrhu zákona.1 Je to postup navrhovania, prerokovávania, schvaľovania a zverejňovania ústavných zákonov a zákonov. Rámec zákonodarného procesu dopĺňajú v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 rokovacieho poriadku Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky schválené uznesením národnej rady 2a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.3
1
2

Z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. decembra 2003. V zmysle § 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si národná rada a jej výbory môţu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. 3 Legislatívne pravidlá tvorby zákonov schválila národná rada svojim uznesením z 18. decembra 1996 č. 519, prijatým v zmysle § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

6

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť v tejto oblasti aj prerokúvaním a vyslovovaním súhlasu a medzinárodnými zmluvami, opätovným prerokúvaním zákonov, vrátených prezidentom Slovenskej republiky (ďalej „prezident“) ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon.

2. Legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky – štatistický prehľad
Na úvod ponúkame štatistický prehľad zákonov schválených v V. volebnom období: Tabuľka č. 1 Návrhy zákonov predložené v V. volebnom období (2010 - 2012) rok 2010 (1.-11. schôdza) 2011 (12.27.schôdza) 2012 (28.29. schôdza) celkom celkom 106 253 vládou 79 145 poslancami 25 105 výbormi 2 3

5 364

5 229

130

5
Tabuľka č. 2

Zákony schválené v V. volebnom období (2010 - 2012) počet schválených vládnych návrhov zákonov počet schválených poslaneckých návrhov zákonov a návrhov výborov 6 (11 %) počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní 7 (13 %) počet zákonov vrátených prezidentom na opätovné prerokovanie 4 (7 %)

rok --schôdze

počet schválených zákonov

rok 2010 --1. 11. schôdza rok 2011 --12.-27. schôdza rok 2012 --28.-29. schôdza celkom

53

47 (88%)

138

121 (87%)

17 (12 %)

16 (12%)

23 (17 %)

17 208

10 (58%) 178 (86 %)

7 (41%) 30 (14 %)

2 (12 %) 25 (12 %)

2 (12 %) 29 (14 %)

7

Tabuľka č. 3 Priemerný počet zákonov prijatých za 1.rok v V. volebnom období (2010 - 2012) volebné obdobie I. II. III. IV. V. celkový počet prijatých zákonov 313 532 550 530 208 priemerný počet prijatých zákonov za rok 78 133 137 132 104

roky 1994 – 1998 1998 – 2002 2002 – 2006 2006 – 2010 2010 – 2012

Pre posúdenie dynamiky legislatívnej činnosti národnej rady v V. volebnom období je nutné, vzhľadom k dĺţke V. volebného obdobia ((jún 2010 aţ marec 2012), vychádzať pri hodnotení tendencie legislatívnej činnosti z priemerného počtu zákonov prijatých za jeden volebný rok (tab.č.3). Na základe tohto moţno konštatovať, ţe legislatívna činnosť si udrţuje dynamiku z predchádzajúcich rokov. Najviac schválených zákonov podľa ich predloţenia jednotlivými rezortmi bolo v tomto poradí: Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo zdravotníctva SR. 2.1 Zmeny v zákonoch súvisiacich s Národnou radou Slovenskej republiky Národná rada schválila dva ústavné zákony súvisiace s národnou radou, a to ústavný zákon č. 330/2011 Z. z. o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý vzhľadom k tomu, ţe 11. októbra 2011 nebola vláde Slovenskej republiky vyslovená dôvera. Vzniknutá situácia viedla k dohode o predčasných voľbách do národnej rady , ktorých konanie ústavný zákon stanovil na 10. marca 2012. Prijatie ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. bolo reakciou na aktuálny právny a faktický stav, ktorý vznikol vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky, keďţe v texte ústavy absentovala moţnosť, aby vláda, ktorej nebola vyslovená dôvera, bola poverená vykonávaním jej funkcie aţ d o vymenovania novej vlády. Prijatý ústavný zákon doplnil právnu úpravu čl. 102 ústavy o nové písmeno u) a čl. 115 o nový odsek 3 tak, aby prezident mohol poveriť vládu, ktorú odvolá, vykonávaním jej funkcie aţ do vymenovania novej vlády v ustanovenom rozsahu a súčasne v určených prípadoch dávať súhlas na výkon jej pôsobnosti. Zákon č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov upravuje spôsob hlasovania národnej rady v prípadoch menovania a odvolávania tých funkcionárov, pri ktorých to zákon o rokovacom poriadku ustanovuje. Zákon ustanovuje zákonné pravidlo, ţe národná rada hlasuje tajne v tých prípadoch, ktoré výslovne upravuje ústava, teda podľa čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1 a čl. 92 ods. 1 . Okrem toho je ustanovuje moţnosť, aby sa národná rada uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, keď by inak rozhodovala verejne. Vo všetkých ostatných

8

personálnych rozhodnutiach, ktoré nie sú priamo upravené na ústavnej úrovni hlasuje národná rada verejne, ak sa neuznesie na tajnej voľbe Zákon č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov dopĺňa platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony tak, ţe rozširuje jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku aj v prípadoch, ak je podozrenie, ţe sa takého konania mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V súčasnosti sa pouţíva na prejednanie skutkov, ktoré by mohli byť priestupkami a na vyvodenie zodpovednosti voči ústavným činiteľom iný postup, neţ voči ostatným občanom. Návrh novely vychádza z toho, ţe v súčasnosti takýto osobitný postup vo vzťahu k väčšine ústavných činiteľov nie je potrebný a ţe navrhovaná zmena neohrozí pôsobenie týchto ústavných činiteľov v ústavných funkciách. Zákon č. 532/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ustanovuje vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií Slovenskej republiky neuplatniť v roku 2012 zvýšenie platu podľa § 2 zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale ponechať platy na úrovni roku 2011 tým ústavným činiteľom, ktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca. Prijatie zákona č. 187/2011 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov súvisí s blanketovou normou obsiahnutou v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záleţitostiach Európskej únie a upravuje podrobnejšie pravidlá pre rokovanie Výboru Národnej rady pre európske záleţitosti. 2.2 Zmeny v Ústave Slovenskej republiky a ústavných zákonoch Okrem spomínanej zmeny v ústavnom poriadku Slovenskej republiky uskutočnenej prijatím ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ústavného zákona č. 330/2011 Z. z. o skrátení volebného obdobia národnej rady, prijala národná rada v V. volebnom ústavný zákon č. 493/2011 Z. z o rozpočtovej zodpovednosti. Jeho základným cieľom je dosiahnuť dlhodobú udrţateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Zákon má posilniť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov v snahe podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na poţiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity. Zriaďuje sa nová nezávislá inštitúcia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Okrem uvedených schválených ústavných zákonov bolo do národnej rady podaných ďalších 8 návrhov na zmenu ústavy alebo ústavných zákonov, ktoré neboli schválené resp. ich predkladatelia vzali späť. Z nich tri návrhy sa týkali otázky zúţenia imunity poslancov, resp. dobrovoľného vzdania sa imunity, ďalšie návrhy ústavných zákonov sa týkali zníţenia počtu poslancov národnej rady, zrušenia amnestie udelenej bývalým predsedom vlády V. Mečiarom a novelizácie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorá súvisela so zavedením inštitútu superhrubej mzdy,
9

vyplývajúceho z Koncepcie reformy daňovo-odvodového systému. Posledným neschváleným návrhom na zmenu ústavy v V. volebnom období národnej rady bol návrh ústavného zákona, ktorý mal vytvoriť legislatívne podmienky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 2.3 Ďalšie schválené zákony V tejto časti uvádzame niektoré zákony (novely) schválené národnou radou v V. volebnom období, ktoré predstavujú významné zmeny v právnom poriadku, a to: -zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, ktorý zavádza odvody pre vybrané finančné inštitúcie, čím prispieva k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaţe a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov; -zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je novým procesným predpisom, prijatím ktorého došlo k zavŕšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy za účelom jej zmeny tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníţenia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná a pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla Tento nový daňový poriadok rozširuje zásady pri správe daní tak, aby sa základné zásady správy daní vzťahovali nielen na daňové subjekty, ale aj na iné osoby (napr. svedkovia, znalci), ďalej sa v zákone ustanovuje, aby správca dane oboznamoval daňové subjekty a tretie osoby o procesných právach a povinnostiach a aby postupoval pri správe daní bez zbytočných prieťahov a nedôvodne nezaťaţoval daňové subjekty. V súvislosti s prijatím nového procesného zákona v daňovej oblasti, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov národná rada prijala: -zákon č. 546/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tzn. zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov) a -zákon č. 530/2011 Z .z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov súhrnne riešiaci problematiku zdaňovania alkoholických nápojov a novým spôsobom upravujúci zdaňovanie jednotlivých druhov alkoholických nápojov ustanovením jednotnej sadzby spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku. Ďalšími zákonmi, ktoré schválila národná rada v V. volebnom období sú: -zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorým sa realizuje prvá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, vytvorením nového Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pri zachovaní daňových a colných úradov. V súčasnosti existujúci Colný kriminálny úrad sa týmto zákonom transformoval na Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý

10

zabezpečuje plnenie širokého spektra špecifických úloh s primárnym zameraním na boj proti porušovaniu colných a vybraných daňových právnych predpisov; -zákon č. 354/2011 Z. z. o finančnej správe, ktorým sa realizuje druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorý ustanovuje novú štruktúru finančnej správy, ktorá predstavuje spojenie pôvodne oddelenej daňovej správy a colnej správy. Hlavnou zmenou je zníţenie počtu finančných úradov a ich centralizácia na úrovni kraja, avšak bez potenciálneho negatívneho vplyvu na prístup subjektov k finančnej správe; -zákon č. 69/2012 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje príslušné väzbové ustanovenia na prijatý ústavný zákon č. 493/2011 Z. z o rozpočtovej zodpovednosti a zabezpečuje elimináciu rizika pri čerpaní prostriedkov EÚ v čase rozpočtového provizória, zavádza novú terminológiu a novo vymedzuje obsah dokumentov, ktorými sa hodnotia výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku; -zákon č. 381/2011 Z. z. o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza v záujme hospodárnosti konania na príslušných orgánoch a zjednodušenia platenia poplatkov na týchto orgánoch povinnosť orgánov prijímať platby do 300 eur v hotovosti a nový spôsob platenia poplatkov, a to platobnou kartou, ak poplatok v jednotlivom prípade prevyšuje 100 eur. Ako moţnosť platenia poplatkov do budúcnosti sa navrhuje aj ďalší spôsob, a to prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Platba poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú zachované tak ako doposiaľ; -zákon č. 102/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov reformuje mechanizmus vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci z dôvodu zlepšenia stavu verejných financií efektívnejším vracaním protiprávne poskytnutých prostriedkov štátneho rozpočtu a predchádzaním závaţným finančným sankciám hroziacim Slovenskej republike v prípade nevymoţiteľnosti neoprávnenej štátnej pomoci. Keďţe rozhodnutie Komisie o neoprávnenej štátnej pomoci má zo svojej definície prednosť pred akýmikoľvek ustanoveniami vnútroštátneho práva a je vylúčené z preskúmavania pred vnútroštátnymi orgánmi, navrhuje sa, aby predstavovalo priamo exekučný titul. V nadväznosti na zákon č.176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje celý rad obmedzení pri nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie a pri jeho prenechávaní do nájmu alebo výpoţičky, ktorý vytváral prekáţky pri realizácii projektov verejno-súkromného partnerstva (podstatou ktorých je predpoklad, ţe počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár majetok uţívať a brať z neho úţitky a na základe dohôd bude prenechávať majetok do uţívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal) boli národnou radou prijaté tieto súvisiace zákony: -zákon č. 506/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/200 2 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z. obsahujúci ustanovenia, týkajúce sa výlučne nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý bude koncesionár uţívať na základe koncesnej

11

zmluvy uzatvorenej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; - zákon č. 507/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, - zákon č. 509/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, - zákon č. 510/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Národná rada schválila ďalej: -zákon č. 527/2010 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa splnomocňujú správcovia dane na určenie sadzieb dane z nehnuteľností na svojom území, a to vo výške 5-násobku najniţšej ročnej sadzby dane, a to rovnako v prípade sadzieb dane z pozemkov, dane zo stavieb i dane z bytov. Účinnosť tejto zmeny je počnúc zdaňovacím obdobím roku 2012 v záujme zabezpečenia dostatočného časového priestoru na prehodnotenie sadzieb dane z nehnuteľností; -zákon č.154/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov upravuje platové pomery (nastavené v roku 1994) verejným funkcionárom, ktorými sú aj starostovia obcí a primátori miest, v snahe zamedziť neprimeranému zadlţovaniu samospráv aj cez systém zniţovania platov a veľkých odmien, ktoré si schvaľovali starostovia a primátori cez zastupiteľstvá, a tým zabezpečiť princíp zásluhovosti pri vykonávaní funkcie presunutím navyšovania platu primátorov prípadne starostov na ich zastupiteľstvá; - zákon č. 490/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ustanovuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty a s účinnosťou od 1. januára 2011 dočasne zvyšuje zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušuje zníţenú sadzbu dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 %; -zákon č. 397/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony v rámci zmeny systému financovania verejnoprávneho vysielania na Slovensku ruší dva súčasné príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska a nahrádza ich novým príjmom, a to kaţdoročne poskytovaným príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zákon zároveň garantuje minimálnu sumu, ktorú je štát povinný Rozhlasu a televízii Slovenska poskytnúť. Príspevok zo štátneho rozpočtu bude Rozhlas a televízia Slovenska oprávnený pouţiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie sluţby verejnosti v oblasti vysielania; -zákon č. 221/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov ustanovuje zásadnú zmenu, ktorou je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiacemu s výkonom ich funkcie. Toto obmedzenie sa teda nebude vzťahovať na skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali osoby, vykonávajúcej funkciu verejného funkcionára alebo predsedu či podpredsedu politickej strany alebo hnutia, ako súkromnej osoby. Odpoveď je moţné uplatniť iba voči nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu
12

skutkovému tvrdeniu, ktoré sa zároveň dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Rozširuje sa okruh dôvodov, keď vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie na prípady, ak by bol ich uverejnením spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, a ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo s právom chránenými záujmami tretej osoby. Zákon ruší právo na uplatnenie primeranej peňaţnej náhrady v prípade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, alebo nedodrţania niektorých z podmienok na ich uverejnenie, ktorej výšku určoval súd; -zákon č. 35/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odstraňuje niektoré pretrvávajúce nedostatky v texte zákona o štátnom jazyku, ktoré spôsobujú interpretačné ťaţkosti pri jeho praktickej aplikácii, a to najmä v súvislosti s pouţívaním jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu, a zrušuje navýšenie povinností, ktoré pribudli novelou zákona z roku 2009 a ktoré sa dotkli aj príslušníkov národnostných menšín. Zmeny zákona o štátnom jazyku umoţňujú plniť jeho základný cieľ, ktorým je ochrana štátneho jazyka za súčasnej garancie práva príslušníkov národnostných menšín na pouţívanie vlastného jazyka v rozsahu vymedzenom všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úpravou zákona o štátnom jazyku sa takto dosahuje posilnenie právnej istoty občanov patriacich k národnostným menšinám ţijúcim na území Slovenskej republiky; -zákon č. 96/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvára legislatívne podmienky na to, aby územie vojenského obvodu mohli vyuţívať aj ďalšie ozbrojené a záchranné zloţky, ktoré zabezpečujú plnenie úloh v oblasti bezpečnosti štátu, a takisto v ustanovenom rozsahu aj verejnosť, a to bez povolenia vstupu na územie vojenského obvodu a bez povinnosti úhrady správneho poplatku. Zákon ďalej ustanovuje dôvody, na základe ktorých moţno dočasne alebo trvale zakázať vstup na územie vojenského obvodu. Nová právna úprava zároveň ustanovuje povinnosti osôb pred vstupom a počas pobytu na území vojenského obvodu s cieľom vytvoriť podmienky na to, aby pri širšom vyuţívaní tohto územia verejnosťou nedochádzalo k sťaţovaniu alebo zabráneniu plnenia úloh ozbrojených a záchranných zloţiek pri vyuţívaní vojenských obvodov na účely, na ktoré boli zriadené. V rámci prípravy legislatívneho prostredia pre riešenie e-Governmentu a v súvislosti so zavádzaním elektronických sluţieb s cieľom zabezpečenia elektronizácie agendy, keďţe právne predpisy vyţadujú písomné podania ţiadostí a akceptujú len písomné oznámenia rozhodujúcich skutočností, sa umoţňuje oprávneným osobám komunikovať aj elektronickými prostriedkami v súlade so zákonom o správnom konaní. V tejto súvislosti prijala národná rada: -zákon č. 49/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a -zákon č. 41/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce bol v V. volebnom období novelizovaný dvakrát, a to -zákonom č. 48/2011 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ,
13

ktorý ustanovil osobitnú ochranu biologického stavu ţeny v čase tehotenstva, krátko po pôrode a v čase dojčenia v kontexte odôvodneného stanoviska Európskej komisie, podľa ktorého po uplynutí tohto obdobia uţ nie je potrebné chrániť tento stav a vzťah osobitným spôsobom, a tak uprednostňovať túto ţenu pred inými ţenami a muţmi a -zákonom č. 257/2011 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , ktorý zavádza pruţnejšie pracovné vzťahy a zavádza pravidlo, ţe ak dochádza pri prevode podniku k podstatným zmenám náleţitostí pracovnej zmluvy a zamestnanec so zmenami nesúhlasí, pracovný pomer sa skončí. Zákon zavádza diferencované trvanie skúšobnej doby v prípade niektorých skupín vedúcich zamestnancov, zakotvuje inštitút tzv. deleného pracovného miesta, zavádza základnú výpovednú lehotu v dĺţke jeden mesiac, ktorá umoţní flexibilitu a zníţenie nákladov zamestnávateľa pri pracovných pomeroch, ktoré trvajú len krátku dobu, a umoţňuje výkon práce niektorým zamestnancom nad rozsah 48 hodín týţdenne v priemere. K významným procesnoprávnym úpravám, ktoré prijala národná rada v V. volebnom období patria: -zákon č. 388/2011 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý ustanovuje posilnenie nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obštrukcií účastníkov konania. V odvolacom konaní sa rozširuje okruh vecí, v ktorých odvolací súd nariadi vţdy pojednávanie o veci, súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. V správnom súdnictve sa navrhuje umoţniť zmenu rozhodnutia o nesprístupnení informácie; -zákon č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony obsahuje ustanovenia, ktoré zrýchľujú trestné konanie, eliminujú moţnosti obštrukčného správania zo strany obvinených, rozširujú oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach, zlepšujú ochranu oznamovateľov závaţnej kriminality a zefektívňujú inštitútu spolupracujúceho obvineného. V otázke úpravy postavenia prokuratúry a sudcov národná rada prijala: -zákon č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vytvára legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania prokuratúry v Slovenskej republike. Nástrojmi sú transparentnosť výberu prokurátorov prostredníctvom moţnosti verejnej kontroly procesu ich výberu, prehľadnosť rozhodovacej činnosti prokuratúry prostredníctvom zverejňovania jej rozhodnutí. Zákon zamedzuje ukladaniu tzv. negatívnych pokynov ako v trestných, tak aj v civilných veciach. Navrhuje sa zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov. Dochádza k systémovej zmene spočívajúcej v nahradení doterajšieho inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Jeho postavenie bude analogické ako postavenie vyššieho súdneho úradníka. Zákon zároveň zlučuje vojenskú a civilnú prokuratúru; -zákon č. 467/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zlepšuje reálne fungovanie inštitútu hodnotenia sudcov a disciplinárneho konania sudcov. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre kaţdé disciplinárne konanie. Zákon súčasne zavádza do systému volieb členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami regionálny (územný) princíp;
14

-zákon č. 192/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vytvára podmienky na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a ich práva na súkromie v prípade prenosu alebo poskytovania ich osobných údajov príslušným orgánom členských štátov alebo do informačných systémov medzi členskými štátmi, a to na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestu; -zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vytvára legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania nezávislého súdnictva v Slovenskej republike nástrojmi ako transparentnosť výberu sudcov a predsedov súdov prostredníctvom moţnosti verejnej kontroly procesu ich výberu, prehľadnosť a predvídateľnosť rozhodovacej činnosti súdov prostredníctvom zverejňovania súdnych rozhodnutí ako aj zavedenie inštitútu odlišného stanoviska sudcov senátu, skvalitnenia moţnosti lepšej špecializácie a v neposlednom rade vytvorením prekáţok na obchádzanie náhodného pridelenia zákonného sudcu; -zákon č. 495/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvára zákonné predpoklady pre zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti Súdnej rady Slovenskej republiky. S týmto cieľom bola právna úprava doplnená o inštitút nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu, ktorí vykonávajú na súdoch správu súdov. Novela posilňuje tieţ prvok občianskej kontroly nad činnosťou súdnej rady ako orgánu verejnej moci doplnením ustanovenia o verejnom charaktere zasadnutí súdnej rady; -zákon č. 546/2010 Z .z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavádza pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Ustanovený mechanizmus núti povinné osoby, aby pri nakladaní s verejnými prostriedkami dbali najmä na právnu a ekonomickú výhodnosť alebo aspoň vyváţenosť práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Zároveň sa úpravou posilňuje informovanosť daňovníkov a poplatníkov o nakladaní s ich príspevkami, ktoré sa stávajú súčasťou verejných prostriedkov; -zákon č. 372/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov opätovne zriaďuje Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky ako samostatný ústredný orgánu štátnej správy. Vzhľadom na závaţné okolnosti týkajúce sa extrémnych povodní z posledného obdobia, ktoré zasiahli celé územie Slovenskej republiky koncom mája a začiatkom júna 2010, a ktoré spôsobili značné hospodárske škody občanom Slovenskej republiky, obciam a štátu, existoval naliehavý spoločenský záujem na opätovnom zriadení samostatného ministerstva pôsobiaceho v tejto oblasti; -zákon č. 324/2011 Z .z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorým sa liberalizuje poštový trh pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poštovej sluţby a jej financovania. Zákon obsahuje tieţ novelu zákona národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových sluţieb sa mení aj ţivnostenský zákon. V otázke problematiky vzťahov súkromných vlastníkov bytových domov a nájomcov bytov, v ktorých sa uplatňovala regulovaná cena nájmu, a ktorí boli dotknutí dereguláciou cien nájmu
15

bytov prijala národná rada v záujme usporiadania nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred rokom 1989, dva zákony, a to: -zákon č. 206/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov a o zmene a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje ukončenie nájomných vzťahov k bytom v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov, kde bolo určovacou ţalobou navrátené vlastníctvo oprávnenej osobe, povaţované predtým za vlastníctvo štátu, a následne obce, ktoré nadobudla od reštituenta alebo jeho právneho nástupcu iná osoba, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitných predpisov a v bytoch v domoch (aj rodinných domoch) vo vlastníctve súkromných osôb, do ktorých pridelili za bývalého spoločenského zriadenia vtedajšie národné výbory nájomcov svojím direktívnym rozhodnutím a v ktorých sa doposiaľ uplatňuje regulovaná cena nájmu a -zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov vecne a procesne riešiaci obstaranie náhradných nájomných bytov prostredníctvom účelových dotácií pre túto oblasť, ako aj základné charakteristiky a štandardy týchto bytov. Dotácie pritom môţu ţiadatelia dostať nielen na obstaranie náhradných nájomných bytov, ale aj na obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti a obstaranie pozemkov pod objekty s nájomnými bytmi. Medzi ďalšie dôleţité zákony, ktoré prijala národná rada v V. volebnom období moţno zaradiť: -zákon č. 207/2011 Z. z. o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, ktorým zákonodarca reaguje na skutočnosť, ţe zrušený zákon neplnil svoj cieľ a javil sa ako neefektívny. Nosným princípom normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je okrem iných aj princíp zmluvnej slobody, ktorý sa opiera o všeobecnú zásadu, a to, ţe súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení či uzatvoria zmluvu a s kým ju uzatvoria, čo bolo v rozpore s princípom kontraktačnej povinnosti uzatvoriť určitú zmluvu, prípadne uzatvoriť ju len s určitou zmluvnou stranou. Pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je teda sloboda v určení obsahu zmluvy daná, avšak platia isté zákonné obmedzenia, ako nemoţnosť určiť obsah zmluvy v rozpore so zákonom. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán sa obvykle povaţuje za to kritérium, uplatnením ktorého sa účastníci sporu môţu doţadovať ochrany pred súdom; -zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a pouţívaní výrobkov (zákon o ekodizajne) ustanovil potrebu podporovať nepretrţité zlepšovanie celkového vplyvu energeticky významných výrobkov na ţivotné prostredie, a to predovšetkým zistením hlavných zdrojov negatívnych vplyvov na ţivotné prostredie a zabránením prenosu znečistenia, ak toto zlepšovanie nespôsobuje nadmerné náklady; -zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje prvú etapu tvorby nového legislatívneho rámca v rámci ktorého sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia s názvom Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá bude národnou, nezávislou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, a ktorá bude poskytovať sluţbu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom majetok Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa stáva jej majetkom. Návrh zákona ruší voľbu generálneho riaditeľa členmi rady; generálneho riaditeľa budú voliť a odvolávať poslanci národnej rady; -zákon č.335/2011 Z. z. o tabakových výrobkoch vyčleňuje tabakové výrobky zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a upravuje poţiadavky na

16

výrobu tabakových výrobkov, ich umiestňovanie na trh, označovanie, ako aj organizáciu úradnej kontroly tabakových výrobkov; -zákon č.383/2011 Z.Z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste vytvára podmienky pre posilnenie boja proti závaţným trestným činom, upravuje podmienky vymenovania národného člena do funkcie zástupcu Slovenskej republiky v Eurojuste a moţnosti jeho odvolania, zavádza funkciu zástupcu národného člena a novým spôsobom definuje funkciu asistenta národného člena. Zákon zefektívňuje výkon právomocí národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom zabezpečením systematického spracúvania a odovzdávania relevantných informácií a podpory zo strany Národného koordinačného systému Eurojustu a vymedzením spôsobu jeho kreovania; -zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nastavuje pravidlá pre elektronické vydávanie Obchodného vestníka tak, aby bol bezplatne prístupný širokej verejnosti. Zverejňovanie Obchodného vestníka, ako aj komunikácia s vydavateľom Obchodného vestníka bude prebiehať výlučne elektronicky, s výnimkou údajov, ktoré zverejňujú osoby podľa § 5a ods. 5 a 6 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov; -zákon č. 404/2011 Z. z. o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradil zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektoval ani na fakt, ţe Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru. Základným cieľom nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc, skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dôrazom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie, garantovanie dodrţiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky; -zákon č.406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje všeobecnú právnu úprava dobrovoľníctva, ktorá doposiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky (okrem čiastkových úprav, ktorými sú napr. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládeţou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách) chýbala. Tento zákon zavádza do právneho poriadku nové úpravy so snahou maximálne odbúrať administratívne prekáţky, ktoré by sťaţovali výkon dobrovoľníckej činnosti. Hlavnou ambíciou predloţeného návrhu je predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme. Dôleţitú úlohu pri tvorbe návrhu zákona zohrala aj Európska únia, ktorá vyhlásila rok 2011 za európsky rok dobrovoľníctva; -zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre skvalitňuje doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov úpravou procesu určovania prvkov kritickej infraštruktúry, ktorými sú najmä stavby dôleţité z hľadiska riadneho hospodárskeho chodu štátu, niektoré z nich s cezhraničným významom. Zákon ďalej ustanovuje štruktúru a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a ustanovuje sektory kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých sa zaraďujú jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry; -zákon č. 547/2010 Z. z. o začlenení Ţelezničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zlepšenie terajšieho stavu bezpečnostnej situácie nielen v oblasti ţelezničnej dopravy, ale aj v iných oblastiach, pretoţe začlenením Ţelezničnej polície do Policajného zboru dôjde k zjednoteniu obidvoch ozbrojených
17

bezpečnostných zborov, ktoré umoţní operatívnejšie pouţívanie síl a prostriedkov na plnenie úloh uloţených zákonom, a posilní výkonné zloţiek ozbrojeného bezpečnostného zboru na úkor jeho riadiaceho aparátu; -zákon č.62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje rieši minimálnu mzdovú úroveň sestier a pôrodných asistentiek. Nerieši však odmeňovanie sestier, ktoré sú v postavení samostatne zárobkovo činných osôb. Samostatný právny predpis, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky upravuje minimálne mzdové nároky všetkých sestier a pôrodných asistentiek, ktorý doteraz v slovenskom právnom poriadku neexistoval a ich odmeňovanie bolo riešené všeobecnou úpravou Zákonníka práce, a pre sestry u zamestnávateľov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme, zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; -zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov odstraňuje stav, keď sa rozhodovalo o rozsahu vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez priamej účasti zdravotných poisťovní ako účastníkov konaní; -zákon č.362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje prehľadnejším spôsobom zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, mení a dopĺňa doterajšie ustanovenia o poskytovaní lekárenskej starostlivosti a v súlade so základnými princípmi jednotného trhu liberalizuje podnikanie v tejto oblasti; -zákon č.409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaţe a o zmene a doplnení niektorých zákonov rieši veľmi aktuálnu problematiku environmentálnych záťaţí ako samostatný environmentálny systém a v rámci systémového riešenia tejto problematiky dopĺňa tento legislatívneho rámec. Prijatý zákon ustanovuje pôvodcu environmentálnej záťaţe, určuje povinnú osobu v prípade nemoţnosti stanovenia pôvodcu a stanovuje jeho práva a povinností v súvislosti s odstraňovaním environmentálnej záťaţe; -zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu reaguje na skutočnosť, ţe tento fond neplnil účel, na ktorý bol zriadený (sústreďovania a poskytovania peňaţných prostriedkov na prevenciu drogových závislostí, na liečbu a resocializačnú pomoc drogovo závislým osobám) a tieţ na jeho zadlţenosť. Záverom uvádzame zákony, predkladateľom ktorých bola vláda, a ktorých spoločným menovateľom je splnenie povinnosti ustanovenej zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovať dotácie vyčlenené rozpočtovou kapitolou na príslušný rok a schválené zákonom o štátnom rozpočte a podľa zákona č. 523/2004 Z. z. v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených v predpisoch, vydaných na jeho vykonanie. Ide o: -zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, -zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, -zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky, -zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, -zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

18

-zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, -zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, -zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a -zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. 2.4 Legislatívna činnosť poslancov NR SR Pre porovnanie uvádzame štatistiky schválených návrhov zákonov predloţených poslancami v IV. a V. volebnom období. Tabuľka č. 4 Počet schválených poslaneckých návrhov v V. volebnom období
spoločné návrhy poslancov koalície a opozície 2 2

predloţené výbormi rok 2010: 1.- 11. schôdza rok 2011: 12.-27. schôdza rok 2012: 28.-29. schôdza celkom

predloţené poslancami

predloţené koaličnými poslancami 8 14 22

predloţené opozičnými poslancami 2 2

4 4

10 16 26

Tabuľka č. 5 Počet schválených poslaneckých návrhov v IV. volebnom období predloţené výbormi predloţené koaličnými poslancami 15 19 21 19 predloţené opozičnými poslancami 0 0 0 spoločné návrhy poslancov koalície a opozície 0 1 0

rok 2006: 1. - 6. schôdza rok 2007: 7. -17. schôdza rok 2008:

0 1 1

18. - 31. schôdza rok 2009: 32. - 44. schôdza rok 2010: 45. - 53. schôdza celkom

0 2 4

18 8 81

1 1 2

0 0 1

2.5 Návrhy zákonov predkladané vládou Slovenskej republiky Tabuľka č.6 Pomer schválených vládnych a poslaneckých návrhov zákonov poslanecké všetky schválené návrhy zákonov návrhy zákonov v% 313 17,5 532 23,5 550 16,7 530 15,5 208 14,0

volebné obdobie I. (1994 – 1998) II. (1998 - 2002) III. (2002 - 2006) IV. (2006 - 2010 V. (2010-2012)

vládne návrhy poslanecké zákonov návrhy zákonov 258 406 458 442 178 55 126 92 84 30

2.6 Zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky Tabuľka č. 7 Počet zákonov vrátených prezidentom republiky volebné obdobie II. (1998 - 2002) III. (2002 - 2006) IV. (2006 - 2010) V. (2010-2012) všetky schválené zákonov 532 550 530 208 návrhy počet vrátených zákonov prezidentom (%) 72 (13 %) 60 (11 %) 28 (5 %) 29 (14%)

2.7 Skrátené legislatívne konanie Skrátené legislatívne konanie je jedným z najviac kritizovaných inštitútov rokovacieho poriadku. Je to nástroj zrýchleného (a výnimočného) prerokovania návrhu zákona, keď návrh zákona je moţné prerokovať, schváliť a publikovať za pár hodín. Je to inštitút, ktorý môţe vyuţiť len vláda pri predkladaní vládnych návrhov zákonov, resp. pri poslaneckých návrhoch zákonov ho môţe navrhnúť len vláda, keďţe má ústavné právomoci rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky, a tak posúdiť moţné hospodárske škody alebo ohrozenie ľudských práv, ktoré podmieňujú návrh na skrátené

20

legislatívne konanie, a tak pripraviť príslušnú zmenu legislatívy a predloţiť ju národnej rade. V konečnom dôsledku však schvaľuje návrh na skrátené legislatívne konanie národná rada.
Tabuľka č. 8 Počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní volebné obdobie II. III. IV. V. (1998 - 2002) (2002 - 2006) (2006 - 2010) (2010-2012) všetky schválené návrhy zákonov 532 550 530 208 počet zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní (%) 104 (19%) 36 (6 %) 52 (10 %) 25 (12 %)

3. Ústavný súd Slovenskej republiky a legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Stráţcom ústavnosti v Slovenskej republike je ústavný súd. Je to tieţ jediný orgán, ktorý môţe ex post zasiahnuť do zákonodarnej činnosti národnej rady a konštatovať rozpor prijatého zákona sústavou. Z hľadiska zákonodarného procesu rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (konanie podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy). Ak ústavný súd prijme návrh na konanie o súlade právnych predpisov,4 môţe pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môţe ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný váţny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môţe rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Tieto rozhodnutia ústavného súdu sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo s ústavným zákonom. Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, ţe medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
4

Bliţšie § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

21

zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. Vychádzajúc z citovaného je úlohou národnej rady do šiestich mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uviesť príslušné ustanovenia o ktorých nesúlade ústavný súd rozhodol do súladu s príslušnými článkami ústavy, ako aj s značenými ustanoveniami medzinárodných dokumentov. ustanoveniami Ak tak národná rada v tejto lehote neurobí, stratia označené ustanovenie zákona h po uplynutí tejto lehoty platnosť. Vybrané rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov5 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2010 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 123g ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2007 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 39 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 123g ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, fyzickej osobe, ktorá bola do 31. decembra 2007 povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu poberania invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zaniká od 1. januára 2008 povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení z tohto dôvodu. Ústavný súd vychádzal z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy kaţdý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate ţiviteľa. Na základe týchto ustanovení Ústavný súd konštatoval, ţe: -zrušenie povinnej účasti na dôchodkovom poistení na účely starobného poistenia za podmienky platenia poistného Sociálnou poisťovňou nemoţno povaţovať za zásah do nadobudnutých práv v takom rozsahu a kvalite, ktorá by zakladala protiústavnosť tohto právneho riešenia bez zohľadnenia ďalších relevantných skutočností; -je vecou zákonodarcu (čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), aký právny reţim zabezpečenia jednotlivých skupín fyzických osôb na ich zabezpečenie v súlade s čl. 39 ods. 1 ústavy zvolí; vţdy však musí ísť o také právne riešenie, ktoré korešponduje predovšetkým s čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 13 ústavy; -nemoţnosť nakladania s nasporenými prostriedkami sporiteľov druhého piliera sociálneho poistenia - starobného dôchodkového sporenia, ktoré sú ich vlastníctvom a sú
5

Rozhodnutia ústavného súdu sú uvádzané v širšom rozsahu, je to však z dôvodu moţnosti lepšieho oboznámenia sa s argumentáciou ústavného súdu.

22

výsledkom preferencie uplatnenia princípu individuálnej zásluhovosti v tomto pilieri, je neodôvodneným obmedzením ich vlastníckeho práva; -novú právnu úpravu nemoţno povaţovať za rozpornú s princípom právnej istoty, t.j. s čl. 1 ods. 1 ústavy len z toho dôvodu, ţe ide o právnu úpravu odlišnú od predchádzajúcej, aj keď je "tvrdšia" z hľadiska ustanovených podmienok (v danom prípade podmienok týkajúcich sa vzniku nároku na starobný dôchodok). Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek zmenu právnej úpravy dosiaľ právne upravených otázok. Ústavný súd ďalej konštatoval, čo sa týka namietaného nesúladu § 123g ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 39 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 ústavy, ţe v zákone o starobnom dôchodkovom sporení absentujú akékoľvek ďalšie prechodné ustanovenia nadväzujúce na riešenie situácie po zrušení povinnej účasti poberateľov invalidných dôchodkov na starobnom dôchodkovom sporení. Zákonodarca ponechal bez akéhokoľvek normatívneho "povšimnutia" nadobudnuté nároky zo starobného dôchodkového sporenia týchto osôb, ktoré majú svoj základ v čl. 39 ods. 1 ústavy. Podstata 2. piliera sociálneho poistenia (starobného dôchodkového sporenia) je však zaloţená práve na akumulovaní prostriedkov v prospech individuálne určených sporiteľov tohto piliera, prostriedkov, ktoré sú ich vlastníctvom a sú výsledkom preferencie uplatnenia princípu individuálnej zásluhovosti v tomto pilieri. Podľa názoru ústavného súdu je neriešenie otázky moţného nakladania s nasporenými prostriedkami neodôvodneným obmedzením vlastníckeho práva sporiteľa (čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy) a v porovnaní s ostatnými sporiteľmi tohto piliera sa táto skupina sporiteľov dostala do nerovnakého postavenia, ktoré je v rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 26. januára 2011 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z napadnutého § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva obligatórny spôsob pouţitia kladného hospodárskeho výsledku (zisku) zdravotnej poisťovne dosiahnutý v okruhu verejného zdravotného poistenia. Podľa § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach, ak po splnení zákonných povinností podľa osobitných predpisov35aaa) a povinnosti uvedenej v odseku 1 písm. b), je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, moţno ho pouţiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,25) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, a spôsobom, ktorý by neohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona [odsek 1 písm. a)] a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas. Ustanovenie § 86d sa stalo súčasťou zákona o zdravotných poisťovniach na základe zákona č. 594/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o
23

zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to taktieţ s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o nové prechodné ustanovenie bezprostredne súvisiace s namietaným § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach. Zo spojenia § 15 ods. 6 a § 86d zákona o zdravotných poisťovniach vyplýva, ţe § 15 ods. 6 tohto zákona ustanovujúci obligatórny spôsob pouţitia kladného hospodárskeho výsledku (zisku) zdravotnej poisťovne, dosiahnutý v okruhu verejného zdravotného poistenia, sa mal uplatniť prvýkrát v roku 2009 pri rozhodovaní o pouţití zisku za kalendárny rok 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z .z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ústavný súd vychádzal z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaţe sa na nijakú ideológiu ani náboţenstvo. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboţenstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemoţno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy kaţdý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy kaţdý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Podľa čl. 55 ods. 2 ústavy Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaţ. Podrobnosti ustanoví zákon. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok. Nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za nevyhnutné, aby upravili uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Podľa čl. 14 dohovoru uţívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie zaloţenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboţenstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Podľa čl. 18 Zmluvy o fungovaní EÚ v rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia. akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná. Európsky parlament a Rada môţu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať pravidlá o zákaze takejto diskriminácie. Podľa čl. 49 Zmluvy o fungovaní EÚ v rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného
24

členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zloţiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, zaloţiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak. Podľa čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ so spoločnosťami zaloţenými podľa zákonov členského štátu. a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov. Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti zaloţené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane druţstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností. Podľa čl. 63 bodu 1 Zmluvy o fungovaní EÚ v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami. Podľa čl. 63 bodu 2 Zmluvy o fungovaní EÚ v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami. Ústavný súd konštatoval, ţe ustanovením § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach. -došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich moţnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, ktoré tvoria integrálnu súčasť ich vlastníckeho práva. Zároveň došlo aj k zásadnej modifikácii obsahu ich povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom išlo o taký legislatívny zásah, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do ich legitímnych očakávaní spojených s výkonom ich majetkových práv. Zákonodarca pritom vykonal tento zásah do majetkových práv súkromných zdravotných poisťovní bez toho, aby im poskytol primeranú náhradu, pričom ide o právnu úpravu, ktorá má charakter nepravej retroaktivity, ktorá v okolnostiach, za ktorých bola schválená, nebola podľa názoru ústavného súdu nevyhnutná z hľadiska cieľa, ktorý ňou zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimeraná k obmedzeniam práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu súkromných zdravotných poisťovní a ich akcionárov; -došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy vo sfére verejného zdravotného poistenia, ktoré im bolo priznané pôvodným znením zákona o zdravotných poisťovniach, čomu zodpovedala do nadobudnutia účinnosti novelizácie zákona o zdravotných poisťovniach vykonanej zákonom č. 530/2007 Z. z. aj právno-aplikačná prax, a to formou odňatia moţnosti autonómne rozhodovať o pouţití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, pričom ide o legislatívne opatrenie, ktoré má charakter nepravej retroaktivity nerešpektujúce podstatu a zmysel základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a ktoré zároveň nebolo nevyhnutné z hľadiska cieľa, ktorý ním zákonodarca sledoval, a je z hľadiska svojich dôsledkov zjavne neprimerané vo vzťahu k legitímnym záujmom a legálne nadobudnutým právam súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní a ich akcionárov; -došlo k ústavne neprípustnému zásahu do generálneho princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je tak princíp právnej istoty, ako aj princíp proporcionality. Ústavný súd totiţ pripúšťa, ţe zákonodarca môţe v záujme ochrany legitímneho verejného
25

záujmu (napr. ochrany poistencov) pristúpiť aj k zásadnejšej zmene systému verejného zdravotného poistenia, musí to však primeraným spôsobom odôvodniť a realizovať v ústavou ustanovených limitoch, pričom musí okrem iného prihliadnuť aj na ujmu, ktorú tým spôsobí právnym subjektom, ktoré sa v dobrej viere na vykonávaní verejného zdravotného poistenia do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy podieľali, a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou vysporiadať. Pre ďalšie úvahy ústavného súdu je podstatný záver, ţe aj pri akceptácii určitej miery „legislatívnej nedokonalosti“ pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach, v čase jeho schválenia nikto zásadným spôsobom nespochybňoval skutočnosť, ţe v jeho zmysle sú zdravotné poisťovne právne subjekty, ktoré sú zaloţené (zakladajú sa) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. a ktoré sú z hľadiska právnej formy akciovými spoločnosťami, ktoré plnia úlohy (povinnosti) uloţené im zákonom o zdravotných poisťovniach (najmä § 15), pričom vykonávajú verejné zdravotné poistenie v konkurenčnom prostredí (aj) pre účely dosiahnutia zisku, teda sú nepochybne aj podnikateľskými subjektmi. Práve takáto interpretácia právneho postavenia zdravotných poisťovní na základe pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach predstavovala kľúčový motivačný faktor pre zakladanie akciových spoločností zdruţujúcich súkromných akcionárov (a ich „kapitálové investície“), uchádzajúcich sa zákonom ustanoveným postupom o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (§ 33 a nasl. zákona o zdravotných poisťovniach). Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať takúto interpretáciu právneho postavenia zdravotných poisťovní vychádzajúcu z pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach o to viac, ţe v takejto podobe sa uplatňovala aj v právno-aplikačnej praxi minimálne do schválenia napadnutej novelizácie zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotným poisťovniam sa prostredníctvom § 15 ods. 6 tohto zákona prikazuje pouţiť kladný výsledok hospodárenia v okruhu verejného zdravotného poistenia len na úhrady zdravotnej starostlivosti. Napadnutá novela zákona o zdravotných poisťovniach tak uznáva právne skutočnosti zaloţené predchádzajúcou právnou úpravou, avšak mení zároveň právne následky späté s týmito právnymi skutočnosťami, a to pro futuro, po nadobudnutí účinnosti neskoršej právnej úpravy. Ústavný súd má za to, ţe v danom prípade ide o nepravú retroaktivitu.Z uvedeného vyplýva, ţe právna úprava, ktorá „nesie“ znaky nepravej retroaktivity, môţe byť povaţovaná z ústavného hľadiska za prípustnú okrem iného len vtedy, ak na jej prijatie v danom prípade existovali (existujú) závaţné dôvody všeobecného záujmu (legitímny verejný záujem), ktoré by ju „ospravedlňovali“ (odôvodňovali). Ústavný súd aj po zohľadnení bona fidea zákonodarcu povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe zákonodarca nedokázal presvedčivým spôsobom preukázať verejný záujem, ktorý ho viedol k takej zmene pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach, prostredníctvom ktorej „odňal“ zdravotným poisťovniam právo autonómne rozhodovať o pouţití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, čím nepochybne zhoršil ich právne postavenie a zároveň vo svojej podstate ak uţ nie vylúčil, tak aspoň zásadným spôsobom obmedzil pôsobenie princípov trhovej regulácie vo sfére verejného zdravotného poistenia. Za zásah do takýchto legitímnych očakávaní zdravotných poisťovní a ich akcionárov moţno povaţovať takú zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej budú zdravotné poisťovne musieť pouţiť svoj zisk výlučne na úhradu zdravotnej starostlivosti, t.j. nebude moţné prípadný zisk zdravotnej poisťovne z verejného zdravotného poistenia rozdeliť medzi akcionárov (a to v ţiadnom, ani minimálnom rozsahu)...“. Ak je atribút legitímneho očakávania úzko prepojený
26

s poţiadavkou právneho štátu na zachovávaní právnej istoty, tak by zákonodarca mal za kaţdých okolností v procese prijímania zákonov a zvlášť pri prijímaní ich novelizácií zohľadňovať doterajší právny stav a všetky jeho zmeny vykonávať uváţene a len v takej miere, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie vytýčeného cieľa regulácie spoločenských vzťahov v kontexte s legitímnym verejným záujmom. Ústavný súd konštatoval, ţe v danom prípade došlo podľa jeho názoru napadnutou právnou úpravou k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva súkromných zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich moţnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, ktoré tvoria integrálnu súčasť ich vlastníckeho práva. Zákonodarca pritom vykonal tento zásah do vlastníckeho práva neštátnych zdravotných poisťovní bez akejkoľvek kompenzácie (primeranej náhrady). Tieto skutočnosti naznačujú, ţe išlo o zásah, ktorý nerešpektoval limity vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy ani práva garantované čl. 1 dodatkového protokolu. Ak sa napadnutým § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach zdravotným poisťovniam ako subjektom oprávneným vykonávať aj podnikateľskú činnosť odňala moţnosť autonómne rozhodovať o pouţití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, resp. ustanovil príkaz pouţiť ho len na úhrady zdravotnej starostlivosti, tak v danom prípade nepochybne ide o zásah do práva na podnikanie, ktorý je zároveň zásahom do jeho podstaty a zmyslu. Ústavný súd zároveň konštatuje, ţe zákonodarca odňatie moţnosti autonómne rozhodovať o pouţití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia súkromným zdravotným poisťovniam ţiadnym spôsobom nekompenzoval. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení zákona o zdravotných poisťovniach s niektorými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní EÚ a právomoci ústavného súdu rozhodovať o ňom v konaní podľa čl. 125 ústavy ústavný súd konštatoval, ţe ešte nebol konfrontovaný s takým návrhom, v zmysle ktorého by mal uplatniť svoju právomoc aj vo vzťahu k namietanému nesúladu vnútroštátnej právnej normy s medzinárodnou zmluvou, ktorá tvorí súčasť primárneho práva Európskej únie. Za súčasného platného právneho stavu je ústavný súd oprávnený v konaní o súlade právnych predpisov preskúmať súlad vnútroštátneho zákona s medzinárodnou zmluvou, ktorej definičné znaky sú uvedené v čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 2 ústavy, t. j. v danom prípade rozhodnúť aj o nesúlade napadnutých ustanovení s príslušnými článkami Zmluvy o fungovaní EÚ. Na tomto základe ústavný súd zastáva názor, ţe v prípade, ak v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy zistí a rozhodne, ţe napadnutý zákon, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia nie sú v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, nie je v zásade uţ potrebné preskúmavať aj ich nesúlad s právom Európskej únie (aj napriek tomu, ţe to navrhovatelia navrhujú), pretoţe aj ich prípadný nesúlad by viedol len k rovnakému výsledku a rovnakým právnym účinkom, aké sa dosiahli rozhodnutím, podľa ktorého napadnutá právna úprava nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Takýto „samo obmedzujúci“ prístup k výkonu svojej právomoci ústavný súd odôvodňuje v podstate tým, ţe po vyslovení nesúladu s ústavou alebo ústavnými zákonmi zaniká predmet konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k namietanému nesúladu s právom Európskej únie, napríklad so Zmluvou o fungovaní EÚ, tak ako to je aj v tejto veci. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 26. januára 2011 v pléne rozhodol o nesúlade ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) slov ,,alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“, § 2 ods. 2 písm. a) slov ,,inak doklady“ a § 2 ods. 2 písm. a) prvého bodu a druhého bodu zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
27

republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. v ţiadosti o stavebné povolenie stavebník okrem všeobecných náleţitostí podania a náleţitostí podľa stavebných predpisov uvedie zoznam pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba diaľnice, s uvedením parcelného čísla a druhu pozemku a údaj o tom, či ku dňu začatia stavebného konania bolo získané vlastnícke právo alebo iné právo k nim, alebo či bol urobený úkon na jeho získanie. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prílohou ţiadosti o stavebné povolenie sú doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo stavebníka k jednotlivým pozemkom, inak doklady 1. o prísľube získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, najmä kópie uzavretých kúpnych zmlúv, zámenných zmlúv, darovacích zmlúv alebo zmlúv o budúcej zmluve, 2. o nemoţnosti získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku zmluvou, najmä doklady o prebiehajúcich dedičských konaniach alebo o iných konaniach pred súdmi alebo správnymi orgánmi. Podľa novely č. 540/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom právoplatnosti územného rozhodnutia. Táto novela taktieţ zaviedla vyplatenie náhrady za výkup pozemku alebo stavby vo výške 1,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa ustanovení stavebného zákona. Pôvodné znenie prílohy k citovanému zákonu však počítalo s aplikáciou zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach len v troch úsekoch diaľnice D1 a jednom úseku R1, následnými novelami zákona došlo k jej podstatnému rozšíreniu. Súčasné znenie prílohy zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach je teda tak široké, ţe zahŕňa v podstate všetky diaľnice, ktorých výstavba v Slovenskej republike je dlhodobo plánovaná. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 1 druhej vety ústavy základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy kaţdý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového dohovoru kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok. Nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Sumarizujúc dosiaľ uvedené ústavný súd konštatoval, ţe napadnuté ustanovenia zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach -hlavne vzhľadom na skutočnosť, ţe umoţňujú stavbu na cudzom pozemku bez riadneho právneho titulu, umoţňujú vyvlastnenie de facto, sú vágne a zniţujú neakceptovateľnou

28

mierou štandard procesnej ochrany, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 1 dodatkového protokolu. - vzhľadom na skutočnosť, ţe sú diskriminačné voči vlastníkom dotknutých pozemkov v súvislosti s ich právom na ochranu vlastníctva, resp. pokojné uţívanie majetku, nie sú tieţ v súlade ani s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd napokon upresňuje a dopĺňa, ţe z konštatovanej ústavnej nesúladnosti napadnutých ustanovení vyplýva aj neaplikovateľnosť § 9 ods. 2 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého sa v konaniach podľa tohto zákona nepouţije § 58 ods. 2 stavebného zákona. Ústavný súd vo všeobecnosti konštatoval, ţe s ohľadom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemoţno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môţu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. Zákonodarca síce neodstránil podmienku hmotnoprávneho titulu, jeho preukázanie však odloţil aţ na okamih kolaudácie. Tým však okrem iných negatív fakticky redukoval vyvlastňovacie konanie na konanie o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku. Ústava dovoľuje vyvlastniť len na základe zákona (nie zákonom) v nevyhnutnej miere (rozsahu) a vo verejnom záujme, ktorý musí byť preukázaný osobitne v kaţdom jednotlivom vyvlastňovacom konaní s procesnou ochranou. Finančná náhrada po formálnom vyvlastnení nemôţe ospravedlniť právne neohľaduplnú okupáciu (v zmysle terminológie, ktorú pouţíva ESĽP, pozn.) pozemkov, ktorá trvala od vydania stavebného povolenia aţ do vyvlastnenia. Napadnuté ustanovenia v kontexte s celým obsahom zákona č. 669/2007 Z. z. zamieňajú poradie a účel (podstatu) stavebného a vyvlastňovacieho konania. Vytvárajú mylný dojem, ţe je moţné stavať na cudzom pozemku, keďţe neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Dochádza tak k tzv. vyvlastneniu de facto, čo nie je zlučiteľné s ústavou ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Stavebný úrad – ministerstvo dopravy uţ vydaním stavebného povolenia de facto vyvlastňuje nehnuteľnosť a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní uţ len určuje výšku náhrady. Stavebný úrad vykonáva uvedené de facto vyvlastnenie a nemusí v stavebnom konaní posudzovať ţiaden verejný záujem. Ústavný súd povaţoval za dôleţité tieţ preskúmať zmysel napadnutých ustanovení v širšom kontexte právnej úpravy stavebného konania týkajúceho sa diaľnic. Ustanovenie, podľa ktorého na vydanie stavebného povolenia postačujú doklady o nemoţnosti získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku zmluvou, najmä doklady o prebiehajúcich dedičských konaniach alebo o iných konaniach pred súdmi, alebo správnymi orgánmi, by mohlo naznačovať, ţe je riešením pre situáciu, keď vlastník pozemku nie je známy, resp. nevedno, kto bude napokon dedičom. či vecne legitimovaným v sporových konaniach. Ústavný súd však upozorňuje, ţe všeobecná úprava vyvlastnenia pamätá na tieto situácie v § 113a stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, ţe účelom napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach je urýchliť výstavbu na úkor procesnej, a tak aj hmotnoprávnej ochrany vlastníckeho práva. Ústavný súd vyslovil podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu a uviedol ju východiskovou tézou, ktorou je zásada, ţe na pozemku, ku ktorému stavebník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne uţívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôţe cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v
29

zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Zásahy do vlastníckeho práva, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, Výnimky sú moţné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým, ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Ústavný súd pripomína, ţe vlastníctvo pozemku je vecným právom k nehnuteľnej veci – pôde, pričom v občianskoprávnom (civilistickom) zmysle ide o právo absolútne, pôsobiace voči všetkým, čomu zodpovedá povinnosť všetkých nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva. Ak subjekt k nejakej veci nemá ţiadne právo, má povinnosť nechať ju na pokoji (neminem leadere). Ide o bezprostredné právne panstvo nad vecou. Práve vzťah osoby k pôde môţe často presahovať len právny a ekonomický rozmer vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o hnuteľnú vec či majetok, v širšom zmysle je navrátenie do pôvodného stavu po zásahu omnoho jednoduchšie, neţ je to pri vlastníctve pôdy, či pozemku. Európsky súd pre ľudské práva preto naznačil, ţe nemoţnosť navrátenia pozemkov potom, ako sa zistilo, ţe ich okupácia bola nezákonná, nie je priateľská k čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd konštatuje, ţe posudzovaný zásah do vlastníckeho práva, resp. práva na pokojné uţívanie majetku nemá dostatočný zákonný základ. Zásah napriek tomu, ţe má istý právny základ vo forme zákona, hraničí s faktickým bezprávnym zásahom, lebo titul k vykonávaniu stavby je len procesný, tváriaci sa dočasne, ale v skutočnosti má trvalý efekt. Takýto zákon, ktorý obchádza hmotnoprávnu ochranu, ktorá je konkretizáciou ústavného práva na vlastníctvo, resp. pokojné uţívanie majetku, nespĺňa kvality zákona, ktorý by mohol obmedzovať vlastnícke právo. Pokiaľ ide o procesnú ochranu dotknutých subjektov, ústavný súd poukazuje na to, ţe preskúmavaná vec je z perspektívy obmedziteľnosti základných práv špecifická. Uvedená špecifickosť je daná jednak skutočnosťou, ţe napadnuté ustanovenia zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach sa týkajú jednotlivcov – vlastníkov, t. j. nositeľov práv na ochranu majetku, ktorí si v rámci zákonom predvídaných procedúr vrátane súdnej ochrany chránia svoje vlastnícke práva, a zároveň skutočnosťou, ţe predmetom ich vlastníckeho práva je nehnuteľná vec, ktorú je po ukončení výstavby diaľnice nemoţné navrátiť do pôvodného stavu. Z uvedeného vyplýva, ţe v danej veci je bezprostredne previazané právo na ochranu majetku s právom na súdnu a inú právnu ochranu. Ústavný súd vychádza z toho, ţe komponentom podmienky zákonného základu zásahu do základných práv je aj procedurálna ochrana proti arbitrárnym zásahom orgánov verejnej moci. Zákonnosť zásahu a princíp právneho štátu v demokratickej spoločnosti vyţadujú, aby zásahy do základných práv boli v určitých prípadoch predmetom sporového konania pred nezávislým orgánom, ktorý je oprávnený preskúmať dôvody zásahu a vykonať v tejto súvislosti dôkazy. Ústavný súd uţ v náleze sp. zn. I. ÚS 23/01 uviedol, ţe slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je pouţité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodrţanie môţe mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy. Je dôleţité upozorniť na ustanovenie § 114 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemoţno vylúčiť. Vo vzťahu k súdnej ochrane ústavný súd uviedol, ţe ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom systéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Pri preskúmavaní napadnutých ustanovení nemoţno v danom prípade prehliadnuť ani ústavnoprávnu poţiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom ktorých sa má zasiahnuť do základných práv. Táto poţiadavka je dôleţitým komponentom vlády práva, právneho štátu. Ústavný súd konštatuje, ţe slovné
30

spojenia „urobený úkon na jeho získanie“, a „inak doklady o prísľube získať“ a zvlášť „inak doklady o nemoţnosti získať“ sú v danom kontexte príliš neurčité, nejednoznačné, vymykajúce sa obvyklej právnickej terminológii a pripúšťajúce rozmanité výklady, takţe ich ani z hľadiska presnosti a predvídateľnosti nemoţno akceptovať na účely zásahu do vlastníckeho práva k pozemkom. Obdobnú právnu neistotu predstavuje aj častica „najmä“, ktorá otvára danú právnu normu v neprospech vlastníkov pozemkov. Ústavný súd ešte pripomína, ţe preskúmavaná právna úprava nie je ústavne konformná ani k princípu deľby moci, ktorý je tieţ implicitnou súčasťou čl. 1 ods. 1 ústavy (pozri uţ uvedené). Ţiadne konanie však nemá vopred určený výsledok, ináč by bolo zbytočné. V situácii, keď uţ prebieha výstavba, je vlastne uţ determinovaný výsledok vyvlastňovacieho konania. Zákonodarca tak z pohľadu deľby moci neprípustne eliminoval úlohu štátnej správy – orgánov moci výkonnej, ktorým patrí právomoc posudzovať existenciu verejného záujmu pri rozhodovaní o vyvlastnení, ale do určitej miery aj pri udeľovaní stavebného povolenia. Deľba moci pritom v daných súvislostiach nie je hodnotou samou osebe, ale reflektuje právnu ochranu jednotlivcov, ktorá má byť poskytovaná správnymi a súdnymi orgánmi. V preskúmavanej veci však zákonodarca elimináciou exekutívy a justície eliminoval ochranu vlastníctva smerom k iluzórnosti a neúčinnosti. Ústavný súd ďalej uvádza, ţe cieľom právnej úpravy nie je len urýchlenie výstavby diaľnic, ale vytvorenie tlaku na vlastníkov pozemkov pri vyjednávaní so stavebníkom. Právny štát vychádza z priority občana pred štátom. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/04 uviedol, ţe ťaţiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemoţno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov. Z tohto pohľadu nemoţno ako cieľ zásahu do práva na ochranu majetku akceptovať vytváranie tlaku na vlastníkov dotknutých pozemkov, aby títo rezignovali na autentické uzatváranie dohôd o predaji pozemkov alebo na vyuţívanie právnych moţnosti ochrany svojich pozemkov. Z aplikačnej praxe je zrejmé, ţe štát nevykladá pojem „nemoţnosť získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku zmluvou“ len tým spôsobom, ţe by išlo o problém identifikácie vlastníka, ale vykladá to tým spôsobom, ţe ide o tých vlastníkov, ktorí odmietajú dohodu. Tu je cieľ vytvoriť tlak na vlastníka veľmi zreteľný. V daných súvislostiach je potrebné vnímať čl. 18 dohovoru, podľa ktorého obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva a slobody, nesmú sa vyuţívať na iný účel, neţ na ten, na ktorý boli určené. Ústavný súd konštatuje, ţe v danom prípade nie je daný ţiadny dôvod, ktorý by ospravedlňoval zákonné vyčlenenie predmetnej skupiny pozemkov z riadneho reţimu vyvlastnenia vzhľadom na absenciu zákonného základu vyčlenenia a ţe napadnuté ustanovenia sú diskriminačné voči dotknutým vlastníkom. Priamou diskrimináciou je právna úprava určujúca, ţe s určitou skupinou osôb sa zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným spôsobom ako s inou skupinou osôb, ak sa tak deje na základe tzv. kvalifikovaného kritéria. Ústavný súd však dodáva, ţe napadnuté ustanovenia sú nesúladné so základným právom na ochranu vlastníctva a s právom na pokojné uţívanie majetku, t. j. s čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 1 dodatkového protokolu aj bez ohľadu na ich diskriminačný charakter, to znamená, ţe napadnuté ustanovenia by boli ústavne nesúladné, aj keby sa týkali všetkých diaľnic, prípadne ciest. Napadnutým ustanovením došlo k vyčleneniu skupiny vlastníkov vo vzťahu k slobode vlastníctva tým, ţe niektorí vlastníci pozemkov podliehajúci reţimu zákona č. 669/2007 Z. z. sú s ohľadom na plánovanú výstavbu konkrétnych diaľnic vyčlenení voči vlastníkom ostatných pozemkov, na ktorých sa majú stavať iné diaľnice alebo cesty, a taktieţ

31

voči vlastníkom iných pozemkov na území Slovenskej republiky. pričom vyčlenenie môţe byť na príťaţ z hľadiska ochrany ich vlastníckeho práva Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2011 rozhodol o nesúlade ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa § 86 ods. 1 manţel môţe do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, ţe sa jeho manţelke narodilo dieťa zaprieť na súde, ţe je jeho otcom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 8 dohovoru kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie (odsek 1). Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (odsek 2). Vzťahy medzi rodičmi a deťmi spadajú pod ochranu čl. 8 dohovoru. Ochrana vzťahov medzi rodičmi a deťmi je pritom zabezpečená nielen povinnosťou zdrţať sa zásahov do týchto vzťahov zo strany orgánov verejnej moci, ale aj pozitívnou povinnosťou štátu prijať opatrenia v záujme ich ochrany a zabezpečenia ich stability, t. j. v záujme dodrţiavania čl. 8 dohovoru. Ústavný súd dospel k záveru, ţe napadnuté ustanovenia neposkytujú dostatočnú ochranu záujmom všetkých dotknutých subjektov, resp. nezohľadňujú dostatočne právo právneho otca na zosúladenie biologického a právneho otcovstva. Právny otec nemá opravný prostriedok, ktorým by sa mohol brániť proti neprimeranému zásahu do svojich práv. Napadnuté ustanovenia neprimerane zasahujú do jeho práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj do práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v súhrne konštatoval, ţe právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej ţaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty a podmienok jej plynutia však musí vyváţeným spôsobom rešpektovať práva všetkých v týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Zákonom č. 94/1963 Zb. ustanovená 6-mesačná zapieracia lehota poskytovala dotknutým osobám neprimerane krátky časový priestor na uplatnenie ich práv, a preto bola rešpektujúc práva priznané ústavou i dohovorom novou zákonnou úpravou – zákonom č. 36/2005 Z. z. predĺţená na 3 roky. Z hľadiska vyváţenia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné zobrať do úvahy predovšetkým moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manţel matky dozvedel o narodení dieťaťa, totiţ neprimerane oslabuje jeho záujmy.

32

Právnemu otcovi po uplynutí zapieracej lehoty, nie je poskytnutý ţiadny účinný prostriedok nápravy na zapretie otcovstva, inak povedané, právny otec po uplynutí zapieracej lehoty nemá moţnosť uplatniť svoje argumenty týkajúce sa zapretia otcovstva na súde napriek tomu, ţe napr. disponuje biologickým dôkazom, ktorý túto skutočnosť preukazuje. Poţiadavka vytvorenia účinného prostriedku nápravy vo vnútroštátnom právnom poriadku je pritom spojená s právom kaţdého domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Takto formulované všeobecné prechodné ustanovenie nie je v rámci legislatívy ničím neobvyklým keďţe v týchto prípadoch nejde o tzv. pravú (zakázanú) retroaktivitu, ale o nepravú retroaktivitu, ktorá slovami spočíva v tom, ţe právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti starej právnej normy, sa spravujú týmto právom aţ do momentu účinnosti nového práva, potom sa uţ však riadia novým právom. Z analytického hľadiska nie je moţné opomenúť, ţe vţdy musí ísť o také konkrétne práva a povinnosti, ktoré vznikli zo základného rodinnoprávneho vzťahu (slovné spojenie „z nich vzniknuté“). Akékoľvek iné, aj keď súvisiace práva, ktoré sa uplatňujú po nadobudnutí účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z. a ktoré nespadajú do rámca obsahu tohto základného vzťahu vyplývajúceho z právnej úpravy zákona č. 94/1963 Zb., nemoţno posudzovať podľa tohto zákona, ale podľa zákona č. 36/2005 Z. z. Právo na zapretie otcovstva manţelom matky, ktoré, s výnimkou dĺţky lehoty, je identicky upravené v obidvoch citovaných zákonoch, je bez akýchkoľvek pochybností tým právom, ktoré sa z uvedeného rámca obsahu rodinnoprávneho vzťahu otec – dieťa jednoznačne vymyká. Toto právo síce v určitej potenciálnej rovine existuje, ale rozhodne nejde o právo hmotnoprávnej povahy, ktoré by bolo moţné zahrnúť do „práv vzniknutých“ z rodinnoprávneho vzťahu otec – dieťa. Tu skôr moţno hovoriť o určitej podobe tzv. ţalobného práva, ktoré však, ak je uplatnené za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z., treba posudzovať podľa tohto nového zákona. Na základe uvedeného rozboru a všetkých podstatných skutočností, ktoré majú vplyv na posúdenie nastolenej otázky, ústavný súd konštatuje, ţe, sa pri rozhodovaní o zapieracej ţalobe sa zákon č. 94/1963 Zb. nepouţije a je potrebné aplikovať zákon č. 36/2005 Z. z. Aktuálne problémy zákonodarnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky Podľa nálezu ústavného súdu (PL.ÚS 15/1998) „Národná rada je viazaná ústavou v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri uplatnení svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať ľubovoľný zákon, pokiaľ takýmto zákonom neprekročí rámec daný ústavou.“. A ďalej „Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich
33

dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci, (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy.“. V zmysle ustanovenia § 69 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky „Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme, upravia legislatívne pravidlá, ktoré sú pre navrhovateľa zákona záväzné.“. Tieto Legislatívne pravidlá tvorby zákonov ustanovujú, ţe cieľom legislatívnych prác je „pripraviť a schváliť taký zákon, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou vyváţeného, prehľadného a stabilného právneho poriadku“. Poţiadavka vyváţ enosti právneho poriadku spočíva v súladnom pôsobení všetkých jeho súčastí, čo predpokladá súlad zákona s právnym poriadkom, s ústavou, ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ústavná norma právneho štátu ustanovená v čl. 1 ods. 1 Ústavy sa premieta aj do kritérií tvorby právnych predpisov. Súčasťou poţiadavky na tvorbu práva, v ktorej zákon neodporuje ústave, nie je iba poţiadavka, aby zákon neporušil práva určené ústavou. Súčasťou tejto poţiadavky je aj formulačná kvalita právnej normy. Ústavný súd to vyjadril v nasledujúcom právnom názore: „Princíp právneho štátu proklamovaný v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre je adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. (PL. ÚS 19/1998). Základom materiálneho právneho štátu je všeobecná záväznosť práva pre všetkých. Okolnosťou zásadného významu je jednoznačná identifikácia všeobecne záväzných prameňov práva podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a identifikácia a spôsob uverejňovania ich úplného znenia podľa § 4 tohto zákona. Uvedené právne názory ústavného súdu bez pochybností slúţia na zabezpečenie súladu schváleného zákona s ústavou v hmotnoprávnej rovine. Za otvorenú moţno označiť právnu relevanciu procesných noriem. Pokiaľ ide o ústavnosť zákonodarného procesu v národnej rade, podľa rozhodnutia ústavného súdu k tejto téme (P.L. ÚS 48/03) nemoţno preskúmať rozpor napadnutého zákona s ústavou (označenými článkami) iba z dôvodu, ţe národná rada určitým spôsobom porušila zákon o rokovacom poriadku, resp. ţe nepostupovala striktne podľa jeho ustanovení upravujúcich prerokovanie návrhov zákonov, ak sa netvrdí a nepreukáţe taký chybný postup a úkony v legislatívnom procese, ktoré sú napadnuteľné samy osebe, bez ohľadu na vecný obsah napadnutého zákona. Podľa ústavného súdu je dôleţité, aby boli dodrţané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte, aby národná rada nekonala v procese prijímania napadnutého zákona svojvoľne, a aby zákonodarný proces v základných poţiadavkách spĺňal ústavné garancie legitímneho a legálneho zákonodarného procesu.

34

Proti procesnému postupu národnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhov zákonov nie je prípustný ţiaden opravný prostriedok. Riešenie takých pochybení je vo výlučnej kompetencii národnej rady (jej orgánov a poslancov), čo je dôsledok jej postavenia v sústave orgánov verejnej moci (čl. 72 ústavy). Podľa názoru ústavného súdu je návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov zjavne neopodstatnený vtedy, ak napadnutý zákon (jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie) a označené články ústavy, s ktorými by sa mal dostať do nesúladu, vôbec spolu nesúvisia, pretoţe ich nesúlad sa vyvodzuje iba z nepodstatného porušenia procedurálnych pravidiel pri prerokovaní návrhu zákona. Ústavný súd ďalej uviedol, ţe poslednou moţnosťou na nápravu procedurálnych pochybení národnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhu zákona je hlasovanie poslancov o návrhu zákona (najmä podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku). Ak počas tohto hlasovania dôjde k schváleniu návrhu zákona napriek pretrvávajúcim procedurálnym pochybeniam v predošlých štádiách zákonodarného procesu, treba vychádzať z toho, ţe zákon bol riadne schválený. Záverečným hlasovaním poslancov podľa názoru ústavného súdu môţe dôjsť ku konvalidácii takýchto procesných chýb, ak sa v spojitosti s týmto hlasovaním nevyskytnú uţ ďalšie chybné postupy, napríklad opakované hlasovanie, napriek tomu, ţe predošlé hlasovanie bolo v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a opakovanie by malo len odstrániť zjavný omyl alebo vecnú chybu v zákone. Takýto názor zodpovedá podľa názoru ústavného súdu nielen suverénnemu postaveniu národnej rady, ale aj princípom právneho štátu vyjadreným v čl. 1 ods. 1 ústavy. Z hľadiska čl. 2 ods. 2 ústavy je v posudzovanom prípade podstatné to, ţe národná rada aj pri prerokovaní návrhu napadnutého zákona konala v súlade s týmto článkom, pretoţe neprekročila rámec ústavne vymedzenej činnosti jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu v Slovenskej republike (čl. 72 ústavy). Z uvedeného uznesenia vyplýva, ţe na jednej strane záverečným hlasovaním poslancov môţe dôjsť ku konvalidácii procesných chýb, ak v podstatnom rámci boli dodrţané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte a nejde o nepodstatné porušenie pravidiel prerokúvania návrhu zákona, ale na strane druhej porušenie noriem ústavného procesu (teda zákonodarného procesu) národnou radou, je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou. V prípade pochybností by ústavný súd musel rozhodnúť, či v konkrétnom prípade porušenie rokovacieho poriadku zakladá nesúlad zákona s ústavou. Predovšetkým sa musí preukázať taký chybný postup a úkony v legislatívnom procese, ktoré sú napadnuteľné samy osebe. K princípom právneho štátu patrí aj predvídateľnosť spôsobu, akým štátny orgán právnu normu uplatní. Pri aplikácie tohto princípu ústavný sú vyslovil:“ Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi(II. ÚS. 34/95). Uplatňovanie materiálneho právneho štátu vo fáze aplikácie práva formuloval ústavný súd v názore: „Orgány štátu sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných ústavou a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto ich povinnosti musí zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ (I. ÚS 22/01).

35

Zákonodarný proces sa vo všeobecnosti vyznačuje viacerými pretrvávajúcimi nedostatkami, ktoré ovplyvňujú výslednú podobu zákonov. Spomenieme aspoň tie najvýraznejšie. Národná rada a jej výbory nevyuţívajú oprávnenie vyplývajúce im z ustanovenia § 73 ods. 3 písm. a) a § 82 ods. 1 zákona o rokovacom priadku národnej rady a nevracajú návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Navrhovatelia sľubujú v súvislosti s výhradami k ich návrhu zákona dodatočne odstrániť namietané nedostatky v druhom čítaní, čo sa vţdy prejaví v rozsahu spoločnej správy výborov, ktorá je podstatne rozsiahlejšia ako návrh zákona. Problémy spôsobuje aj predkladanie veľkého počtu pozmeňovacích návrhov k návrhu zákona, ktoré sú často rozsiahle a dokonca v konečnom dôsledku meniace pôvodnú filozofiu návrhu zákona. Mnohokrát ide o samostatné články obsahujúce novelizáciu (aj rozsiahlu) iných zákonov, ktoré s pôvodným návrhom zákona nesúvisia a mali by sa riešiť samostatnými novelami príslušných zákonov. Ustanovenie § 94 ods.2 podľa ktorého „Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, moţno podávať návrhy, ktoré predloţený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.“ podmieňuje podanie takého návrhu len súhlasom navrhovateľa. Medzi ďalšie problémy slovenského zákonodarného procesu patrí novelizácia zákonov, ktoré ešte nenadobudli platnosť a predkladanie viacerých noviel jedného zákona na jednu schôdzu parlamentu. Niektoré predkladané poslanecké návrhy zákonov sú pôvodne vládnymi návrhmi zákonov, ktoré sa takto môţu vyhnúť zdĺhavému pripomienkovému konaniu. Za pomerne váţny, no napriek tomu často sa vyskytujúci nedostatok, povaţujeme nedostatočne dlhú legisvakančnú lehotu zákona, ktorá ukracuje adresáta právnej normy o moţnosť dôkladne sa zoznámiť s obsahom zákona, a to v dostatočnom časovom predstihu pred nadobudnutím jeho účinnosti. Časté pouţívanie poznámok pod čiarou s normatívnym obsahom je tieţ v rozpore s ustanovením bodu 17. Legislatívno-technických pokynov Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov podľa ktorého poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majúc len informatívnu hodnotu, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré majú normatívnu povahu. Ako uvádza právna teória, jedným z moţných riešení týchto legislatívnych problémov by mohla byť príprava a schválenie ústavného zákona, ktorý by upravoval pravidlá tvorby právnych predpisov, ako sa uvaţuje v niektorých krajinách Európskej únie. Spracovala: JUDr. Eva Panenková Spolupráca: Bc. Monika Fekulová, stáţistka Podrobný prehľad a štatistické údaje o legislatívnej činnosti národnej rady sa nachádzajú v publikácii Organizačného odboru K NR SR „Prehľad legislatívnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, V. volebné obdobie“.

36

B Kontrolná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec výkonu kontrolnej funkcie
Oblasť kontroly je jedna z pôsobností národnej rady, ktoré sú určené ústavným postavením národnej rady v systéme výkonu moci. Ústavná zásada deľby moci je zaloţená na vzájomnej vyváţenosti jednotlivých druhov moci tak, aby sa tým zabránilo zneuţitiu ktorejkoľvek z nich. Ústava zveruje národnej rade kontrolu činnosti vlády, nemá však ţiadne ustanovenie, ktoré by umoţňovalo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov inou zloţkou štátnej moci. Vzťahy medzi národnou radou a vládou sú zaloţené v zmysle čl. 114 ústavy na princípe ústavnej zodpovednosti vlády voči národnej rade. V rámci vymedzenia pôsobnosti národnej rady podľa čl. 72 aţ 92 ústavy jej v rámci kontrolnej funkcie patrí:  podľa čl. 86 písm. a) uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodrţiavajú, a to - prerokúvaním správ prezidenta Slovenskej republiky o stave Slovenskej republiky a o závaţných politických otázkach, - kontrolou činnosti vlády a ostatných štátnych orgánov, ktoré národná rada kreuje resp. pri ktorých kreácii spolupôsobí a sú jej zodpovedné,  podľa čl. 80 a čl. 86 písm. f), g), h) kontrolovať činnosť vlády (rokovaním o programe vlády a o dôvere vláde alebo členovi vlády, interpeláciami a kladením otázok, schvaľovaním rozpočtu a štátneho záverečného účtu a pod.). Ústava neupravuje spôsob vykonávania kontrolnej pôsobnosti národnou radou. Kontrolná právomoc národnej rady vyplýva aj z  § 2 a § 127 rokovacieho poriadku,  osobitných predpisov. Formami uplatňovania kontrolnej pôsobnosti národnej rady voči vláde sú  rokovanie o programe vlády,  rokovanie o dôvere vláde alebo členovi vlády,  interpelácie (čl. 80 ústavy a § 129 rokovacieho poriadku),  hodina otázok (§ 131 rokovacieho poriadku),  rokovanie o štátnom rozpočte a štátnom záverečnom účte a ich schvaľovanie. V kontrolnej činnosti národnej rady majú osobitné postavenie výbory národnej rady, ktoré národná rada zriaďuje podľa čl. 92 ods. 1 ústavy a § 45 ods. 1 rokovacieho poriadku, ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. I keď počet výborov národnej rady nie je stanovený, podľa § 45 ods. 2 rokovacieho poriadku sa zriaďuje Mandátový a imunitný výbor, Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výbor pre európske záleţitosti a Ústavnoprávny výbor. Popri uvedených výboroch si národná rada zriaďuje Výbor na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu podľa čl. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení
37

a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a osobitné kontrolné výbory na kontrolu činností a sluţieb vykonávaných podľa osobitných predpisov, ktoré regulujú vzťahy týchto výborov a kontrolovaných subjektov, a to:  Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej sluţby podľa § 5 a 6 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej sluţbe v znení neskorších predpisov,  Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva podľa § 5 a 6 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov,  Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu podľa § 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene niektorých zákonov. Ďalšie výbory zriaďuje národná rada podľa potreby na ustanovujúcej schôdzi národnej rady a zároveň určuje úseky ich činnosti (§ 45 ods. 2 rokovacieho poriadku). Výbory národnej rady si môţu podľa § 61 rokovacieho poriadku zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Tieto komisie nie sú v zmysle rokovacieho poriadku orgánom národnej rady, sú pomocným pracovným útvarom výboru národnej rady. Vzťah kontrolnej pôsobnosti národnej rady k vláde, ministerstvám a ostatným štátnym orgánom a k iným právnickým osobám je uvedený v Prílohe č. 1.

2. Kontrola činnosti vlády a jej členov
Národná rada uplatňuje svoju kontrolnú pôsobnosť voči vláde, členom vlády alebo vedúcim iných ústredných orgánov podľa čl. 80 ústavy vo veciach ich pôsobnosti. Národná rada vykonáva kontrolu vlády prostredníctvom skupiny poslancov alebo prostredníctvom svojich orgánov; kontrolu vlády môţe vykonať aj poslanec národnej rady. Kľúčovými inštitútmi parlamentnej kontroly vlády a najvyššou ústavnou zárukou zodpovednosti vlády voči národnej rade je vyslovenie dôvery alebo vyslovenie nedôvery vláde a jej jednotlivým členom. Kontrolu činnosti vlády a jej jednotlivých členov nemoţno obmedzovať len na takú kontrolu, dôsledkom ktorej je vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi. Podľa § 47 rokovacieho poriadku môţu výbory zasielať svoje návrhy, podnety a stanoviská príslušným členom vlády alebo vedúcim ďalších ústredných orgánov a členovia vlády a vedúci ďalších ústredných orgánov sú povinní výboru do 30 dní, ak výbor neurčí dlhšiu lehotu, oznámiť, aké opatrenia prijali na jeho odporúčanie. Ak výbor nedostal v určenej lehote odpoveď alebo ak s ňou nesúhlasí, môţe svoje odporúčanie predloţiť národnej rade. Na schôdzach výborov môţu poslanci v zmysle § 132 rokovacieho poriadku podávať podnety a pripomienky členom vlády vo veciach ich pôsobnosti, a ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle ich predseda výboru
38

príslušným členom vlády a poţiada ich, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru. Významným mechanizmom efektivity výkonu kontrolných právomocí národnej rady je povinnosť člena vlády alebo vedúceho iného orgánu štátnej správy podľa čl. 85 ústavy a § 20 rokovacieho poriadku zúčastniť sa na poţiadanie národnej rady alebo jej orgánu n a jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu a poskytnúť informácie, vysvetlenia alebo podklady. 2.1. Programové vyhlásenie vlády a vyslovenie dôvery vláde V zmysle čl. 113 ústavy a § 107 ods. 1 rokovacieho poriadku je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predloţiť národnej rade svoj program a poţiadať ju o vyslovenie dôvery. Súhlas národnej rady s vládnym programom je podmienkou ujatia sa ústavných pôsobností vlády; legitimita vlády tkvie v kontrole vlády parlamentom. Vzťah národnej rady a vlády je zaloţený na domnienke dôvery parlamentu k vláde; vyslovenie dôvery vláde parlamentom je jednou z foriem, ktorou sa tato domnienka potvrdzuje. Vláda môţe kedykoľvek poţiadať národnú radu o vyslovenie dôvery, pričom hlasovanie o dôvere môţe spojiť s hlasovaním o prijatí zákona alebo s hlasovaním o inej veci. V V. volebnom období predstúpila na 3. schôdzi národnej rady vláda za účasti prezidenta Slovenskej republiky pred národnú radu so svojím programovým vyhlásením, ktoré predniesla predsedníčka vlády Iveta Radičová a požiadala národnú radu o vyslovenie dôvery. Programové vyhlásenie vlády sa predkladá podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky a § 107 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Národná rada podľa čl. 86 písm. f) ústavy prerokovala programové vyhlásenie vlády a uznesením č. 39 zo dňa 10. 8. 2010 schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila vláde dôveru. 2.2. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde a členovi vlády Konanie o vyslovení nedôvery vláde je druhou formou, ktorou sa na návrh národnej rady preveruje existencia domnienky dôvery parlamentu k vláde. V zmysle čl. 88 ústavy a § 109 rokovacieho poriadku národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to poţiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; tento návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený. Predseda národnej rady zvolá na prerokovanie tohto návrhu schôdzu národnej rady, a to do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov neţiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní. Na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. V V. volebnom období zvolal predseda národnej rady Richard Sulík, na návrh skupiny poslancov NR SR, 23. schôdzu NR SR na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej. Národná rada dňa 14. 9. 2011 vyslovila nedôveru vláde.

39

2.3. Správy (informácie, návrhy, podnety a vyhlásenia) predkladané Národnej rade Slovenskej republiky vládou, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Prerokúvanie správ predkladaných vládou je jedným zo základných nástrojov kontroly, ktorými národná rada sleduje predovšetkým plnenie Programového vyhlásenia vlády, Plánu legislatívnych úloh vlády a plnenie vecných kompetencií jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy predkladajú národnej rade podľa § 2 ods. 2 písm. f ) aţ l ) rokovacieho poriadku správy - pravidelne a v termínoch podľa platných právnych predpisov (Príloha č. 2), - na základe platných právnych predpisov bez určenia termínov, - na poţiadanie orgánov národnej rady do 30 dní, resp. v kratšej lehote, ak o tom rozhodne národná rada, nie však v lehote kratšej ako 15 dní, - ak sa zistia závaţné skutočnosti (Príloha č. 3). 2.3.1. Správy predkladané Národnej rade Slovenskej republiky vládou SR Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý je zapojený do tohto procesu vypracúvaním stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy a stanoviska k návrhu štátneho záverečného účtu. V procese kontroly finančného hospodárenia majú dôleţité postavenie výbory národnej rady, ktoré prerokúvajú jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu podľa svojho vecného zamerania a následne aj ich plnenie predloţené vo forme záverečného účtu kapitol. Vláda predkladá: najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka národnej rade návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok a na informáciu záverečný účet verejnej správy, V V. volebnom období predložila vláda návrhy záverečných účtov spolu so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu SR k návrhu štátneho záverečného účtu na rokovanie 5. a 20. schôdze národnej rady. najneskôr do 90 dní po uplynutí prvého polroka je vláda povinná predloţiť správu o plnení štátneho rozpočtu v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy za prvý polrok; súčasťou správy je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov dosiahnutím vyšších príjmov, V V. volebnom období zobrala národná rada na vedomie : - Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka na 7. Schôdzi - Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2011 a predikcia vývoja do konca roka na 22. schôdzi

40

do 15.10. beţného roka, ak národná rada nerozhodne inak, je vláda povinná predloţiť návrh rozpočtu verejnej správy, Vo V. volebnom období prerokovala národná rada návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 spolu so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu SR k návrhu štátneho rozpočtu na 26. schôdzi. Vláda vo vzťahu k finančnému hospodáreniu štátu a verejnej správy predložila na rokovanie schôdze národnej rady aj Program stability na roky 2011-2014. Tento program, založený na rozpočte verejnej správy zobrala národná rada na vedomie na 18. schôdzi. do 31.3. predkladá vláda za predchádzajúci kalendárny rok správu o záleţitostiach, ktoré súvisia s členstvom Slovenskej republiky v ES a EÚ, ak národná rada nerozhodne inak, Vzhľadom na zapojenie národných parlamentov do legislatívnych a pracovných procesov prebiehajúcich na úrovni Európskej únie a v súlade s čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z . z o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie vláda predložila - Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku na 18. Schôdzi - Národnej rade a Výboru pre európske záležitosti Správu o siedmom roku členstva SR v EÚ, ktorú národná rada prerokovala na svojej 22. Schôdzi vláda informuje polročne národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach za uplynulý polrok a o ďalšom zámere ich prijímania v nasledujúcom období v oblastiach, v ktorých je vláda splnomocnená takéto nariadenia vydávať podľa zákona č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V V. volebnom období predložila vláda národnej rade štyri informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v rokoch 2010, 2011 a 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády. Od II. polroku roku 2010 bolo vydaných celkom 89 aproximačných nariadení a v zámere bolo prijať 43 aproximačných nariadení vlády. vláda predkladá kaţdoročne správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákoch ţijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom ţijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákoch ţijúcich v zahraničí na ďalší rok, ktorý uvádza predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu, Národná rada prerokovala a zobrala na vedomie: - Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011 na 7. schôdzi - Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2010, aktualizácia výkonu štátnej politiky na rok 2011 a návrh programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2012 na 24. schôdzi

41

2.3.2. Správy predkladané Národnej rade Slovenskej republiky ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy na základe ţiadosti resp. odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky Kontrolná pôsobnosť národnej rady sa vzťahuje aj na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré národná rada zriaďuje v zmysle čl. 86 písm. e) ústavy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predkladalo : - Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike - Správy o lesnom hospodárstve v SR Ministerstvo životného prostredia predložilo Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2009 na 9. schôdzi Ministerstvo zahraničných vecí predložilo : - Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 - Materiály o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 Ministerstvo zdravotníctva predložilo na 18. schôdzi Správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národnej protidrogovej stratégie za obdobie 2009 - 2010

3. Vzťah Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky
Vzťah prezidenta Slovenskej republiky a národnej rady sa riadi ústavou a rokovacím poriadkom. Voľbu prezidenta Slovenskej republiky vyhlasuje predseda národnej rady. Prezidenta Slovenskej republiky volia občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť do národnej rady v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Schválenie tejto formy voľby prezidenta Slovenskej republiky predstavovalo najzávaţnejšiu zmenu ústavy od jej prijatia. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta Slovenskej republiky zloţením sľubu, ktorý skladá pred národnou radou do rúk predsedu ústavného súdu. Ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta Slovenskej republiky uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident Slovenskej republiky alebo ak bol zvolený nový prezident Slovenskej republiky, ale ešte nezloţil sľub, alebo ak prezident Slovenskej republiky nemôţe svoju funkciu vykonávať pre závaţné dôvody, oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) ústavy prechádzajú v tom čase na predsedu národnej rady. Predseda národnej rady vyhlasuje aj ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky na základe uznesenia národnej rady prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Ak prezident Slovenskej republiky nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident národnú radu. Národná rada rozhoduje na návrh najmenej pätiny poslancov 3/5 väčšinou hlasov všetkých poslancov o podaní obţaloby na prezidenta Slovenskej republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Kontrolná funkcia národnej rady voči prezidentovi Slovenskej republiky spočíva ďalej v ústavne zakotvenej povinnosti prezidenta predkladať národnej rade správy o stave Slovenskej republiky a o závaţných politických otázkach [čl. 102 ods. 1 písm. p) ústavy] , ktorá o nich rokuje [§ 2 ods. 2 písm. m) rokovacieho poriadku].
42

4. Kontrola činnosti orgánov ustanovených ústavou
4.1 Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len Úrad) je podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky štátnym orgánom, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý a viazaný len zákonom. Návrh rozpočtu kapitoly Úradu predkladá tento na schválenie príslušnému výboru národnej rady. Úrad zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kapitoly Úradu a národná rada kontroluje hospodárenie Úradu s majetkom štátu vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu kapitoly Úradu. Národná rada prerokúva správy Úradu o výsledkoch kontrolnej činnosti - v termínoch ustanovených osobitnými predpismi, - predloţené na poţiadanie národnej rady. Kontrolná pôsobnosť Úradu sa v zmysle čl. 60 ods. 2 ústavy a § 4 zákona č. 39/1993 Z. z. vzťahuje na vládu, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány im podriadené, štátne orgány ako aj právnické osoby, ktorých sú tieto zakladateľom alebo zriaďovateľom, obce a vyššie územné celky, štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, Fond národného majetku, fyzické osoby a právnické osoby. Úrad podľa § 5 ods. 4 zákona č. 39 /1993 Z. z. vykoná na základe uznesenia národnej rady pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 13 zákona č. 39 /1993 Z. z. predseda Úradu informuje národnú radu o osobitne dôleţitých zisteniach a poznatkoch vyplývajúcich z pôsobnosti úradu. Národná rada prerokúva stanoviská úradu k návrhu štátneho rozpočtu a k návrhu štátneho záverečného účtu. V V. volebnom období predložil Úrad národnej rade Stanovisko k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2010 na 20 schôdzi a stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na 26. schôdzi. Na 18. Schôdzi národná rada prerokovala Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010.
4.2 Generálny prokurátor

Generálny prokurátor podáva národnej rade v zmysle § 11 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Predsedovi národnej rady predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia. Národná rada rokuje o správach generálneho prokurátora o stave zákonnosti [§ 2 ods. 2 písm. k) rokovacieho poriadku]. Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje zákon č. 153/2001 Z .z. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele
43

s generálnym prokurátorom. Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. V V. volebnom období predložil generálny prokurátor správu o činnosti prokuratúry za rok 2009 a za rok 2010 na 20 schôdzi. Uvedené správy schválila národná rada uznesením.
4.3. Verejný ochranca práv

Verejný ochranca práv predkladá národnej rade kaţdý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodrţiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Ak zistí skutočnosti nasvedčujúce, ţe porušenie základného práva alebo slobody je závaţné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môţe predloţiť národnej rade mimoriadnu správu, ktorej súčasťou môţe byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbliţšej schôdzi národnej rady (§ 23 a 24 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv). Verejný ochranca je podľa čl. 151a ústavy nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 564/2001 Z. z. chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. V V. volebnom období predložil verejný ochranca práv národnej rade správu o činnosti verejného ochrancu práv na 18. schôdzi za obdobie od 1.3.2010 do 28.2.2011.
4.4 Národná banka Slovenska

Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky (čl.56 ods. 1 ústavy), ktorej hlavným cieľom je udrţiavanie cenovej stability (§ 2 ods. 1 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska). V oblasti finančného trhu prispieva Národná banka Slovenska k stabilite finančného systému ako celku a k fungovaniu finančného trhu vykonávaním dohľadu nad finančným trhom. Národná rada podľa § 2 ods. 2 písm. ch) rokovacieho poriadku prerokúva správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska predkladá národnej rade na prerokovanie - ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka, a ak o to národná rada poţiada. Národná banka Slovenska je povinná do šiestich týţdňov doplniť informácie alebo podať vysvetlenie k predloţenej ročnej správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska (§ 39 ods. 5 zákona č. 566/1992 Zb.), - ročné správy o stave a vývoji finančného trhu do šiestich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka.

44

V V. volebnom období predložila Národná banka Slovenska národnej rade správu o výsledku hospodárenia za rok 2010 na 18. schôdzi a správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 na 5. schôdzi a za rok 2010 na 20. schôdzi.

5. Kontrola činnosti Slovenskej informačnej sluţby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného úradu
5.1. Slovenská informačná sluţba Slovenská informačná sluţba (ďalej len SIS) je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom zákonom ( § 1 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej sluţbe). SIS poskytuje národnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky, vláde a jej členom informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie. Kontrolu činnosti informačnej sluţby vykonáva národná rada, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov národnej rady osobitný kontrolný orgán - Výbor na kontrolu činnosti SIS. Výbor sa schádza najmenej raz za štvrťrok a jeho schôdze sú neverejné. Riaditeľ SIS predkladá národnej rade podľa § 4 zákona č. 46/1993 Z. z. raz ročne správu o plnení úloh a v určenej lehote a poţadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne poţiada predseda národnej rady, a na poţiadanie osobitnému kontrolnému orgánu správu o činnosti informačnej sluţby a jej výsledkoch. V V. volebnom období zasadal tento osobitný kontrolný výbor celkom 9-krát ( z toho štyrikrát v roku 2010, štyrikrát v roku 2011 a raz v roku 2012); riaditeľ SIS predložil dvakrát národnej rade správy o činnosti SIS, a to na 8. a 18. schôdzi národnej rady. 5.2 Vojenské spravodajstvo Vojenské spravodajstvo je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve špeciálna sluţba, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany SR. Kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva vykonáva národná rada, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov národnej rady podľa § 5 ods. 1 zákona č. 198/1994 Z. z. osobitný kontrolný orgán - Výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva . Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister obrany SR, ktorý podľa § 2 ods. 4 zákona č. 198/1994 Z. z. poskytuje národnej rade informácie získané Vojenským spravodajstvom, ktoré sú významné pre jej rozhodovanie a činnosť a predkladá podľa § 5 ods. 3 zákona č. 198/1994 Z. z. osobitnému kontrolnému orgánu správu o činnosti Vojenského spravodajstva a o jeho výsledkoch.
45

V V. volebnom období Výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva zasadal celkom 15-krát ( šesťkrát v roku 2010, osemkrát v roku 2011, raz v roku 2012). Minister obrany SR predložil národnej rade Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2010 na 18. schôdzi národnej rady. 5.3 Národný bezpečnostný úrad Národný bezpečnostný úrad podľa § 70 ods.1 zákona č. 215/ 2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobí na úseku ochrany utajovaných skutočností, zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií. Kontrolu činnosti úradu vykonáva národná rada, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný výbor. Národná rada volí na začiatku kaţdého volebného obdobia členov osobitného kontrolného výboru, určuje počet členov, zloţenie a spôsob práce tohto orgánu. Schôdze osobitného kontrolného výboru sú neverejné. Porušenia, ktoré osobitný kontrolný výbor zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť národnej rade a generálnemu prokurátorovi, podľa povahy veci informuje aj vládu. V V. volebnom období zasadal osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ celkom 10krát (štyrikrát v roku 2010, päťkrát v roku 2011, raz v roku 2012).

6. Kontrola a iné právnické osoby
6.1 Fond národného majetku Fond národného majetku je právnická osoba zriadená zákonom, ktorá vykonáva činnosť vo verejnom záujme. Poslaním fondu je realizovať schválené privatizačné projekty a iné právne úkony. Zámer a postupu privatizácie sa musí prerokovať v národnej rade, ktorá sa musí vyjadriť k návrhu do 30 dní od jeho predloţenia; ak táto lehota uplynula márne, návrh sa povaţuje za prerokovaný (§ 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). Fond podľa § 27 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou zo svojho majetku, a to v rámci rozpočtu schváleného národnou radou. Návrh rozpočtu fondu sa predkladá na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloţenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok; ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti fondu predkladá fond na schválenie národnej rade po prerokovaní vo vláde.

46

Fond, jeho orgány a organizačné zloţky sú povinné do 15 dní odo dňa poţiadania poskytnúť poţadované informácie na účely kontroly národnej rade a príslušnému výboru národnej rady a rovnako poskytnúť na poţiadanie výsledné materiály o vykonanej kontrole (§ 40 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.). V V. volebnom období národná rada schválila : návrh na ročnú účtovnú závierku fondu a výročnú správu o činnosti fondu za rok 2009 na 5. schôdzi, za rok 2010 na 20. schôdzi, návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2010, návrh na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2011 a návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku SR na roky 2011 až 2013 na 9. Schôdzi; návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2011 na 22. schôdzi; návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku SR na roky 2012 až 2014 a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2012

-

6.2 Exportno-importná banka Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej len Eximbanka) nie je bankou, poisťovňou ani zaisťovňou podľa osobitných predpisov a nie je zriadená na účel podnikania. Štatutárnym orgánom Eximbanky SR je Rada banky, ktorá predkladá národnej rade podľa § 6 ods. 6 a § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky na schválenie návrh rozpočtu Eximbanky na nasledujúci rozpočtový rok po jeho prerokovaní vo vláde spolu so stanoviskom vlády v termínoch ustanovených na predkladanie návrhu štátneho rozpočtu na kaţdý rozpočtový rok. Súčasťou návrhu rozpočtu Eximbanky na rozpočtový rok je návrh obchodno-finančného plánu Eximbanky na príslušný rozpočtový rok. V V. volebnom období predložila Eximbanka národnej rade návrh rozpočtu na rok 2011 na 9. schôdzi a návrh rozpočtu na rok 2012 na 26. Schôdzi, ktorý nebol schválený. 6.3 Ústav pamäti národa Ústav pamäti národa (ďalej len ústav) je podľa § 7 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zloţiek štátu 1939 - 1989 a o zaloţení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) verejnoprávnou ustanovizňou. Jedným z predmetov činnosti ústavu je sprístupňovanie dokumentov. Na vyňatie zo sprístupnenia je potrebný návrh Slovenskej informačnej sluţby alebo Ministerstva obrany SR, s ktorým vyjadril súhlas určený výbor národnej rady. Tento určený výbor predkladá národnej rady raz ročne správu o činnosti. Dozorná rada, ako najvyšší kontrolný orgán ústavu, upozorňuje podľa povahy veci národnú radu na zistené nedostatky. Ústav predkladá národnej rade výročnú správu a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu a ročnú účtovnú uzávierku na schválenie.
47

V V. volebnom období predložil Ústav národnej rade výročné správy Ústavu pamäti národa za rok 2009 na 5. schôdzi a za rok 2010 na 20. schôdzi, ktoré národná rada zobrala na vedomie. 6.4. Sociálna poisťovňa Sociálna poisťovňa je podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z . z . o sociálnom poistení verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na výkon sociálneho poistenia. Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ. Ďalšími orgánmi Sociálnej poisťovne sú dozorná rada a riaditeľ pobočky. Generálny riaditeľ podľa § 122 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. predkladá národnej rade na schválenie: - výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po jej schválení dozornou radou, - návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady po schválení vládou, a to v termíne určenom na predloţenie návrhu štátneho rozpočtu, - návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou v termíne určenom na predloţenie návrhu štátneho záverečného účtu, - návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady po schválení vládou. V V. volebnom období národná rada schválila: - návrh účtovnej závierky so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu za rok 2009 (5. schôdza) a za rok 2010 (20. schôdza), ktorých súčasťou boli v súlade s § 123 ods. 2 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. správy o kontrolnej činnosti dozornej rady za roky 2009 a 2010, - návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 na 9. schôdzi, na rok 2012 na 26.schôdzi - návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2011 až 2016 uznesením č. 455 zo dňa 24.5.2011 (18. schôdza) 6.5 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len úrad) bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v oblasti verejnej správy mu bola zverená činnosť dohľadu nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Úrad predkladá národnej rade na schválenie do 15. augusta beţného roka rozpočet úradu.

48

V V. volebnom období predložil úrad na schválenie návrh rozpočtu na rok 2011 – 2013 na 9. schôdzi, na rok 2012 -2014 na 26. schôdzi. 6.6 Úrad na ochranu osobných údajov Úrad na ochranu osobných údajov (ďalej len úrad) podľa § 33 ods.1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Ako štátny orgán vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Ak osobné údaje spracúvajú spravodajské sluţby, dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva národná rada podľa rokovacieho poriadku. Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov predkladá národnej rade správu o stave ochrany osobných údajov najmenej raz za dva roky. Schválený rozpočet úradu môţe zníţiť v priebehu kalendárneho roku iba národná rada. V V. volebnom období predložil Úrad národnej rade Správu o stave ochrany osobných údajov 2009 - 2010 (schôdza 18), ktorú národná rada zobrala na vedomie uznesením č. 457 zo dňa 24.5.2011. 6.7 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad) bol zriadený zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako orgán štátnej správy, v pôsobnosti ktorého je zabezpečovať najmä transparentnú, nediskriminačnú a efektívnu hospodársku súťaţ v sieťových odvetviach so zreteľom na ochranu spotrebiteľa a vykonávať cenovú reguláciu v tejto oblasti. 6.8 Rada pre reguláciu Rada pre reguláciu ako druhý orgán štátnej správy cenovej regulácie v sieťových odvetviach bola zriadená ako nezávislý kolektívny štátny orgán stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach. Úrad predkladá národnej rade kaţdoročne do 31. mája nasledujúceho roka správu schválenú Radou pre reguláciu; ak národná rada poţiada o doplnenie tejto správy, úrad je povinný predloţiť doplnenú správu, schválenú Radou pre reguláciu, do 15 dní od doručenia tejto ţiadosti. V V. volebnom období predložil Úrad národnej rade Správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2010 (20. schôdza), ktorú národná rada zobrala uznesením č. 531 zo dňa 6.7.2011 na vedomie.

49

6.9 Rada pre vysielanie a retransmisiu Postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len rada) upravuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie. Rada má pri výkone štátnej správy postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Do pôsobnosti rady patrí predkladať národnej rade do 90 dní po skončení kalendárneho roka výročnú správu o stave vysielania a o svojej činnosti a ďalej - predkladať národnej rade informácie o stave vysielania a o svojej činnosti, ak o to národná rada poţiada, - predkladať príslušnému výboru národnej rady na posúdenie návrhy štatútu rady, rokovacieho poriadku rady a ich zmien, ktoré tento výbor predkladá predsedovi národnej rady na schválenie, - navrhovať svoj rozpočet a záverečný účet výboru národnej rady; rozpočet rady po predchádzajúcom prerokovaní v príslušnom výbore národnej rady schvaľuje národná rada. V V. volebnom období predložila rada národnej rade Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010 na 18. schôdzi. 6.10 Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) Rozhlas a televízia Slovenska je v zmysle zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje sluţbu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Orgánmi Rozhlasu a televízie Slovenska sú rada a generálny riaditeľ. Rada Slovenskej televízie je povinná predloţiť národnej rade kaţdoročne do 31.5. správu o jej činnosti a spolu so svojím stanoviskom aj výročnú správu o činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vo V. volebnom období Výbor pre kultúru a médiá prerokoval na svojich schôdzach - výročné správy o činnosti RTVS za jednotlivé roky, - správy o činnosti Rady RTVS. 6.11 Tlačová agentúra Slovenskej republiky Tlačová agentúra je v zmysle § 2 ods.1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia, ktorej hlavnou činnosťou je poskytovať sluţbu verejnosti v oblasti spravodajstva.

50

Tlačová agentúra vypracúva výročnú správu o činnosti a hospodárení, ktorú zverejňuje po prerokovaní národnou radou na svojej internetovej stránke. Orgány tlačovej agentúry sú správna rada a generálny riaditeľ. Správna rada prerokúva a schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Tlačovej agentúry a predkladá ju na prerokovanie národnej rade v termíne do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka. 6.12 Pôţičkový fond pre začínajúcich pedagógov Pôţičkový fond pre začínajúcich pedagógov (ďalej len fond) je v zmysle zákona č. 471/ 2002 Z. z. o Pôţičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov neštátny účelový fond na poskytovanie pôţičiek pre začínajúcich pedagógov, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium. Orgánmi fondu sú rada fondu, riaditeľ fondu a dozorná rada. Do pôsobnosti rady fondu patrí schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa predkladá národnej rade. V V. volebnom období Výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport na základe rozhodnutia predsedu národnej rady prerokoval výročnú správu o činnosti a hospodárení Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov vrátane účtovnej závierky za rok 2009 a zobral ju na vedomie. 6.13 Študentský pôţičkový fond Študentský pôţičkový fond (ďalej len fond) je v zmysle zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôţičkovom fonde neštátny účelový fond na poskytovanie pôţičiek študentom vysokých škôl. Orgánmi fondu sú rada fondu, riaditeľ fondu a dozorná rada. Do pôsobnosti rady fondu, ako najvyššieho orgánu fondu, patrí aj schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa predkladá národnej rade, ministrovi školstva SR a Študentskej rade vysokých škôl. V V. volebnom období Výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport na základe rozhodnutia predsedu národnej rady prerokoval výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2009. 6.14 Národný jadrový fond Národný jadrový fond (ďalej len fond) je v zmysle § 1 zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov štátny účelový fond, ktorý sa zriaďuje na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Účelom zriadenia a činnosti jadrového fondu je sústreďovať a spravovať v dostatočnom mnoţstve
51

finančné prostriedky určené na záverečnú časť jadrovej energetiky a poskytovať tieto prostriedky oprávneným osobám transparentným a nediskriminačným spôsobom. Správu jadrového fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky prerokúva Výbor pre hospodársku politiku. Predmetom rokovania výboru sú aj návrhy rozpočtu fondu na vyraďovanie zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na rozpočtové roky. 6.15 Štátny fond rozvoja bývania Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len fond) bol zriadený zákonom č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Správu fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, na ktorého rozpočet je zapojený rozpočet fondu finančnými vzťahmi. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR predkladá návrh rozpočtu fondu na nasledujúci rozpočtový rok Ministerstvu financií SR a príslušnému orgánu národnej rady ako súčasť svojho rozpočtu. 6.16 Slovenský pozemkový fond Slovenský pozemkový fond (ďalej len pozemkový fond) v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy; nie je zriadený na podnikanie a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Pozemkový fond hospodári podľa rozpočtu príjmov a výdavkov, ktorý schvaľuje vláda; rozpočet pozemkového fondu nie je súčasťou štátneho rozpočtu. Účtovnú závierku pozemkového fondu overenú audítorom a rozdelenie jeho hospodárskeho výsledku schvaľuje vláda po prerokovaní vo Výbore pre pôdohospodárstvo, ţivotné prostredie a ochranu prírody. Pozemkový fond predkladá výročnú správu na rokovanie národnej rady do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka. V priebehu V. volebného obdobia predložil Slovenský pozemkový fond výročnú správu za rok 2009 (5. schôdza), ktorú národná rada zobrala na vedomie uznesením č. 70 zo dňa 9.9.2010 a výročnú správu za rok 2010 (18. schôdza), ktorú národná rada zobrala na vedomie uznesením č. 456 zo dňa 24.5.2011.

52

6.17 Telekomunikačný úrad Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len telekomunikačný úrad) je v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách orgánom štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Telekomunikačný úrad je národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií, ktorý podľa uvedeného zákona zabezpečuje svoje informačné povinnosti voči národnej rade a Európskej komisii. 6.18 Úrad pre reguláciu ţelezničnej dopravy Úrad pre reguláciu ţelezničnej dopravy (ďalej len úrad pre reguláciu) je v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Úrad je bezpečnostným orgánom pre ţelezničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre ţelezničné vozidlá, vyšetrovacím orgánom pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach a je špeciálnym stavebným úradom pre stavby dráh. Úrad kaţdoročne do 31. mája poskytuje národnej rade správu o činnosti a o hospodárení za uplynulý kalendárny rok. 6.19 Poštový regulačný úrad Poštový regulačný úrad (ďalej len regulačný úrad) je podľa zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových sluţbách orgánom štátnej správy na vykonávanie štátnej regulácie a štátny dohľad poštových sluţieb. Poštový regulačný úrad je národný regulačný orgán pre odvetvie poštových sluţieb. Vo V. volebnom období predkladali telekomunikačný úrad, úrad pre reguláciu a regulačný úrad Výboru pre hospodársku politiku výročné správy o svojej činnosti za jednotlivé roky a regulačný úrad aj správu o činnosti a hospodárení za uplynulý kalendárny rok, ktoré výbor uzneseniami zobral na vedomie. 6.20 Politické strany a politické hnutia Politické strany a politické hnutia (ďalej len politická strana), podmienky ich vzniku, hospodárenia, financovania a zániku ustanovuje zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Politická strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú predkladá kaţdoročne národnej rade najneskôr do 30. apríla v listinnej a elektronickej podobe. Výročná správa politickej strany je verejná a moţno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis alebo kópiu. Výročné správy politických strán zverejní Kancelária národnej rady na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia národnej rady alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho roka. Správa audítora o výročnej správe je súčasťou výročnej správy predkladanej národnej rade politickou stranou.

53

Ak výročná správa podľa oznámenia národnej rady alebo jej povereného orgánu neobsahuje všetky údaje alebo ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, Ministerstvo financií SR pozastaví vyplatenie príspevku na činnosť a príspevku na mandát aţ do oznámenia národnej rady alebo jej povereného orgánu o odstránení nedostatkov v určenom termíne. Ak politická strana odstráni nedostatky výročnej správy v určenom termíne, poukáţe Ministerstvo financií SR politickej strane príspevok na činnosť a príspevok na mandát dodatočne aj za obdobie pozastavenia jeho vyplácania. Informácia o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2009 bola predmetom rokovania na 5. schôdzi národnej rady, za rok 2010 na 20. schôdzi národnej rady. Tieto informácie zobrala národná rada uznesením na vedomie.

7. Vybavovanie petícií
Podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, má kaţdý právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so ţiadosťami, návrhmi a sťaţnosťami (ďalej len petícia). Podľa § 133 a 134 rokovacieho poriadku, petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. Národná rada prerokuje petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov. Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok národnej rade správu o doručených petíciách. V priebehu V. volebného obdobia národná rada prerokovala a zobrala na vedomie: - Petíciu proti výstavbe megakasína na Slovensku (8. Schôdza) - Petíciu proti diskriminácii slovenského piva (9. Schôdza) - Petíciu proti zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia (9. schôdza) - Petíciu na zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva (9.schôdza) - Petíciu vyhlásenú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek (20. schôdza) - Petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov ( 22. schôdza)

54

PRÍLOHY
Príloha č.1 Kontrolná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky

KONTROLNÝ SYSTÉM SR VONKAJŠIA KONTROLA
Národná rada Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad SR Nezávislí audítori Správne súdnictvo Prokuratúra SR Verejný ochranca ľudských práv a slobôd Verejná kontrola

VNÚTORNÁ KONTROLA
Vláda Slovenskej republiky Úrad vlády SR Ministerstvo financií SR Správcovia rozpočtových kapitol Útvary kontroly verejnoprávnych inštitúcií Kontrola na úrovni samosprávy

55

Príloha č. 2 Predkladanie materiálov orgánom Národnej rady SR v termínoch ustanovených platnými právnymi predpismi

mesiac : marec
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR SR NR Výbory SR Článok 62 Ústavy SR §5 ods. 5 zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR § 114 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv §39 ods. 5 zákona č. 566/1992 Zb. o NBS § 5 ods. 2 písm. h zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona o telekomunikáciách §58a ods. 3 a 12 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci NR SR a vlády SR v záleţitostiach EÚ Termín predloţenia, právny predpis

NKÚ SR

Správa o výsledkoch konkrétnej činnosti za uplynulý kalendárny rok

-

A

-

do 31.3.

Verejný ochranca práv

Správa o činnosti Ročná správa o výsledkoch svojho hospodárenia Výročná správa o stave vysielania a o svojej činnosti Správa o záleţitostiach súvisiacich s členstvom SR v ES a EÚ za predchádzajúci kalendárny rok, ak NR nerozhodla inak

-

A

-

do 31.3.

NBS

-

A

-

do 31.3.

Rada pre vysielanie a retransmisiu

-

A

-

do 90 dní po skončení kalendárneho roka

Vláda SR

-

A

A

do 31.3.

56

mesiac : apríl
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR SR NR SR Výbory Termín predloţenia, právny predpis § 4 ods. 1 písm. h zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyuţívani jadrovej energie (atómový zákon) § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach § 34a ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách § 12 ods.1 písm. f) zákona č. 385/2008 Z. z. o TA SR

Úrad jadrového dozoru SR

Správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR a o svojej činnosti za uplynulý rok

-

A

-

vţdy k 30.4. 1x/rok

Politické strany a politické hnutia

Výročná správa za predchádzajúci rok v listovej a elektronickej podobe

-

A

-

najneskôr do 30.4.

Slovenský pozemkový fond Tlačová agentúra SR

Výročná správa

-

A

-

do 30.4.

Výročnú správu o činnosti a hospodárení

-

A

-

do 30 4.

mesiac : máj
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Správa o jej činnosti, a spolu so svojim stanoviskom aj výročnú správu o činnosti RTVS v predchádzajúcom kalendárnom roku Predseda NR SR NR Výbory SR § 8 ods. 2 zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov Termín predloţenia, právny predpis

Rada RTVS

-

-

A

kaţdoročne do 31.5.

Úrad pre reguláciu ţelezničnej dopravy

Správa o činnosti a hospodárení za uplynulý kalendárny rok

-

A

-

kaţdoročne do 31.5.

§ 103 ods.4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach

57

mesiac : jún
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR Výbory NR SR SR § 29 ods. 7, 8 zákona č. 523/2004 Z. z . o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 5 ods. 1 zákona. č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR § 1 ods. 3 písm. f2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov §2 ods. 3 písm. d zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR § 122 ods. 4. písm. c3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Termín predloţenia, právny predpis

Vláda SR

Návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok a na informáciu záverečný účet verejnej správy

-

A

-

najneskôr do 6 mes. po uplynutí rozpočtového roka

NKÚ SR

Stanovisko k návrhu ŠZÚ SR

-

A

-

NBS

Ročná správa o stave a vývoji finančného trhu

-

A

-

V lehote 30 dní po rozhodnutí vlády SR do 6 mes. po skončení príslušného kalendárneho roka

Sociálna poisťovňa

Návrh účtovnej závierky SP stanoviskom DR k tomuto návrhu a po schválení vládou Správa o činnosti a hospodárení úradu a uskutočňovaní regulačnej politiky a o výsledkoch plnenia úloh a jeho pôsobnosti

-

A

-

najneskôr do 6 mes. po uplynutí rozpočtového roka

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

-

A

-

do 31.5.

§ 10 ods.3,4 zákona č. 274/2001 Z.z. o reguláciu v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A 58

Ústredná volebná komisia

Zápisnica o výsledku volieb do NR SR

A

-

-

po rozdelení mandátov § 43 z. č. 333/2004 Z .z .

§ 15 ods. 3 písm. g zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do NR SR

mesiac : júl
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR Výbory NR SR SR čl. 113 Ústavy SR §2 ods. 2 d, § 107 do 30 dní zákona č. po svojom 350/1996 Z. vymenovaní z.o rokovacom poriadku NR SR Termín predloţenia, právny predpis

Vláda SR

Programové vyhlásenie

-

A

-

mesiac : august
Predkladateľ Názov materiálu NR SR Predseda NR SR NR SR Výbory § 28 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zákon č. 523/2004 Z. z . o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 2 ods. 2 písm. h zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR Termín predloţenia, právny predpis

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Rozpočet úradu

-

A

-

do 15.8. beţnéh roka

59

mesiac: september
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Správa za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákoch ţijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom ţijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov ţijúcich v zahraničí na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu Správa o plnení štátneho rozpočtu v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy za I. polrok. Súčasťou správy o plnení ŠR je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády SR na preklenutie nesúladu medzi príjmami SR a výdavkami SR a o povolenom prekročení výdavkov SR dosiahnutím vyšších príjmov SR Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol Predseda NR Výbory NR SR SR §3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch ţijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov §2 ods. 2 písm. i zákona č. 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku NR SR § 30 ods. 1 zákona. č. 530/2004 Z. z . o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov §30 ods. 2 zákona č. 530/2004 Z. z . § 1 ods. 3 písm. f1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov Termín predloţenia, právny predpis

Vláda SR

-

A

-

do 1.9. kaţdoročne

Vláda SR

-

A

-

najneskôr do 90 dní po uplynutí polroka

Správcovia kapitol

-

-

A

NBS

Priebeţné polročné správy o stave a vývoji finančného trhu

-

A

-

do 3 mes. po skončení I. polroka príslušného kalendárneho roka

60

mesiac : október
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR SR NR Výbory SR do 15.10. beţného roka ak NRSR nerozhodla inak § 4 ods. 3, §14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách VS a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR § 87 zákona č. 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NR SR Termín predloţenia, právny Predpis

Vláda SR

Návrh rozpočtu verejnej správy (VNZ o ŠR na príslušného rozpočtový rok a na informáciu Rozpočet VS)

-

A

-

NKÚ SR

Stanovisko k návrhu ŠR SR, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu VS

-

A

-

do 15.10. beţného roka ak NRSR nerozhodla inak

Sociálna poisťovňa

Exportnoimportná banka SR (EXIMBANKA)

Návrh rozpočtu SP na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledovných dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou Návrh rozpočtu na rozpočtový rok so stanoviskom vlády na schválenie. Jeho súčasťou je aj návrh obchodno-finančného plánu Eximbanky na príslušného rozpočtový rok

-

A

-

do 15.10. beţného roka ak NRSR nerozhodla inak

§ 112ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

-

A

-

do 15.10. beţného roka ak NRSR nerozhodla inak

§ 6 ods. 6, § 31 ods. 1 s § 32 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportnoimportnej banke SR

61

Predkladanie materiálov do orgánov Národnej rady SR v termínoch určených podľa ustanovenia platných právnych predpisov Predkladateľ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 Vláda SR Najvyšší kontrolný úrad SR Národná banka Slovenska Sociálna poisťovňa Verejný ochranca práv Úrad jadrového dozoru SR Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Úrad pre dohľade nad zdravot. starostlivosťou Exportno-importná banka Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada RTVS Politické strany a politické hnutia Ústredná volebná komisia Slovenský pozemkový fond Úrad pre reguláciu ţelezničnej dopravy Tlačová agentúra Slovenskej republiky | | I I I | | | | | | | Rok VII |

I

II

III | | |

IV

V

VI | | | |

VIII

IX ||

X | |

XI

XII

| |

62

Príloha č. 3 Predkladanie materiálov a informácií orgánom Národnej rady SR na poţiadanie orgánov NR SR (písomné, uznesením) a vtedy ak príslušný štátny orgán zistí závaţné skutočnosti v zmysle právnych predpisov
NR SR Predkladateľ Názov materiálu Správy o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky Správy vlády o kontrolnej činnosti vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Vedúci ústredných orgánov Prezident Prezídia FNM SR Vyšší štátny funkcionári Členovia vlády SR Vedúci ostatných ÚO ŠS Vyšší štátny funkcionári Generálny prokurátor Vedecké ústavy a iné ustanovizne Predseda NR SR NR Výbory SR Právny predpis §2 ods. 2 písm. i § 128 ods.1 §2 ods. 2 písm. l § 128 ods. 1

-

A

-

Vláda SR

-

A

-

Správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti

-

A

-

§ 128 ods. 1

Zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR v znení neskorších predpisov

Správy a potrebné podklady

-

-

A

§ 53 ods. 2 § 128 ods. 2 § 54 ods. 1, 2

Ostatné posudky a stanoviská

-

-

A

NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predkladá návrhy právne záväzných aktov a iných aktov ES a EÚ o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ Informovanie o ostatných záleţitostiach súvisiacich s členstvom SR v ES a EÚ. Predseda NR SR NR Výbory SR Právny predpis Ústavný zákon č. 397/2004 Z .z . o spolupráci NR SR a vlády SR v záleţitostiach Európskej únie čl. 1 ods. 1, 2

Vláda SR (alebo poverený člen vlády)

-

A

A

-

A

A

63

Vláda SR

Predkladá v dostatočnom predstihu návrh stanoviska SR k návrhom aktov, ktorých súčasťou je najmä odklad ich vplyvu a dosahu na SR. Na poţiadanie – predloţenie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záleţitostiach súvisiacich s členstvom v EÚ a Zoznamy podnikov a zoznamy majetkových s členstvom SR podnikaní v ES a EÚ účastí štátu nad iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie. Zároveň predloţia zoznamy podnikov a zoznamy majetkov na podnikaní iných právnických osôb, ktoré nebudú zahrnuté so privatizácie. Informácia o aproximačných nariadeniach vydaných podľa zákona č. 19/2002 Z .z . ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády SR

-

A

A

Zákon č. 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NRSR v znení neskorších predpisov § 58a ods. 3, 8, 9, 13

-

-

A

-

A

-

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby § 41 ods. 1

Vláda SR

-

A

-

Zákon č. 19/2002 Z.z. ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády SR § 4 ods. 1 polročne

NR SR Predkladateľ Názov materiálu Mimoriadnu správu ak zistí skutočnosti nasvedčujúce, ţe porušenie základného práva alebo slobody je závaţné alebo sa týka väčšieho počtu osôb. Systém o stave ochrany osobných údajov – najmenej 1x/2 roky. Výročná správa o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok (po schválení v Rade fondu). Predseda NR SR NR Výbory SR Právny predpis

Verejný ochranca práv

-

A

-

Zákon č. 564/2001 o verejnom ochrancovi práv § 24 Zákon č. 428/2002 Z .z . o ochrane osobných údajov § 38 ods. 1 písm. O Zákon č. 200/1997 Z .z . o Študentskom pôţičkovom fonde § 4 pís. L

Úrad na ochranu osobných údajov SR Študentský pôţičkový fond

-

A

-

-

A

-

64

Pôţičkový fond pre začínajúcich pedagógov

Výročná správa o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok (po schválení v Rade fondu).

-

A

-

Zákon č. 471/2002 o Pôţičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov §4

NR SR Predkladateľ Názov materiálu Predseda NR SR NR Výbory SR Právny predpis Zákon č. 540/2001 Z .z . o Štátnej štatistike § 9, 12, 31 ods. 1 písm. B Zákon 39/1993 Z .z . o NKÚ SR § 5 ods. 4 Ústava SR, čl. 62 Zákon č. 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NR SR § 114 Zákon č. 39/1993 Z .z . o NKÚ SR § 13 ods. 1 Zákon č. 153/2001 Z . z . o prokuratúre § 11 ods. 1

Štatistický úrad SR

Poskytuje štatistické informácie bezplatne. Vykonáva na základe uznesenia NR SR pre jej potreby kontrolu v rozsahu svoje pôsobnosti.

-

A

-

-

A

-

Najvyšší kontrolný úrad SR Predseda NKÚ

Správu o výsledkoch činnosti Predkladá vţdy, key o to NR SR poţiada. Informácia o osobitne dôleţitých zisteniach a poznatkoch. Správu o výsledku činnosti prokuratúry z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia.

-

A

-

A

-

-

Generálny prokurátor

-

A

-

A

-

-

NR SR Predkladateľ Názov materiálu Správa o plnení úloh najmenej 1x ročne. Riaditeľ Slovenská informačná sluţba Informácie významné pre činnosť a rozhodovanie NR SR Informácie na písomné poţiadanie v určenej lehote a rozsahu Predseda NR SR NR Výbory SR A Právny predpis §4 ods. 1 §2 ods. 4 §4 ods. 2 písm. B

-

A

-

A

-

-

Zákon č. 46/1993 Z. z . o SIS

65

štatút, interné predpisy... na poţiadanie. Písomná správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva (VS) – najmenej 1x/rok. Informácie v určenej lehote a rozsahu na písomné poţiadanie.

A

A

-

A

-

A

-

-

Minister obrany SR

Štatút VS, interné predpisy, správa o činnosti VS an o jeho výsledkoch na poţiadanie. Správa o výsledkoch verejného obstarávania a fungovaní verejného obstarávania na poţiadanie. Na poţiadanie NR SR – informácie o stave vysielania a svojej činnosti.

-

A

A

Úrad pre verejnej obstarávanie

-

-

A

-

A

-

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Na posúdenie návrh štatútu rady...

A

-

A

§5 ods .3 písm. a, b, c, d §4 ods. 1 §4 ods. Zákon č. 2 198/1994 Z písm. .z . B o Vojenskom §5 spravodajstve ods. 3 písm. a ,b ,c, d Zákon č. 25/2006 Z .z . o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov §112 písm. E §5 ods. 3 Zákon č. Písm. 308/2007 Z. a) Z. §5 o vysielaní a ods. retransmisii 3 písm. c)

NR SR Predkladateľ Názov materiálu Výročná správa o činnosti SP po schválení dozornou radou Návrh strategických zámerov činnosti SP so stanoviskom dozornej rady – po schválení radou Predseda NR SR NR Výbory SR A Právny predpis § 122 ods. 4 písm. c1 § 122 ods. 4 písm. c4

Sociálna poisťovňa a.s. Generálny riaditeľ

-

A

-

Zákon č. 461/2003 Z .z . o sociálnom poistení

66

Výročnú správu a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu a ročnú účtovnú závierku na schválenie Ústav pamäti národa Dozorná rada ÚPN upozorňuje NR SR na zistené nedostatky

-

A

-

§ 12 ods. 5

-

A

-

§ 14 ods. 2

Fond národného majetku SR

Dozornej rada FNM SR

FNM SR

Zámer a postup privatizácie podniku alebo jeho časti s charakterom prirodzeného monopolu a privatizácie majetkových účastí štátu alebo majetkovej účasti fondu na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu. Návrh na pouţitie majetku Fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b, správa o výsledkoch kontroly podľa §40 ods. 2, návrh rozpočtu fondu ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti fondu po prerokovaní vo vláde v termínoch stanovených v štatúte. Upozorňuje NR SR na zistené nedostatky. Je povinný do 15 dní od poţiadania NR SR poskytnúť informácie na účely kontroly respektíve výsledné materiály o vykonanej kontrole.

Zákon č. 553/2002 Z .z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zloţiek štátu 19391989 a o zaloţení ÚPN a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa)

-

A

-

§ 10 ods. 2, § 41 Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby § 34 ods. 5

-

A

-

-

A

-

§ 36 ods. 1 § 40 ods. 3

-

A

A

67

Príloha č. 5 Hodina otázok - Prehľad o počte otázok podaných poslancami podľa poslaneckých klubov v V. volebnom období

Poslanecký klub SMER – SD SDKÚ – DS SaS KDH MOST – HÍD SNS Poslanci, kt. nie sú členmi ţiadneho poslaneckého klubu SPOLU

Počet poloţených otázok 473 326 99 20 10 27 955

Predsedníčka vlády, členovia vlády SR, generálny prokurátor SR a predseda NKÚ SR I.Radičová, predsedníčka vlády M.Dzurinda, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR I.Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR D.Lipšic, podpredseda vlády a minister vnútra SR R.Chmeľ, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny SR E.Jurzyca, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľ.Gaľko, minister obrany SR D.Krajcer, minister kultúry SE J.Figeľ, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Z.Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka L.Ţitňanská, ministerka spravodlivosti SR J.Mihál, minister práce, sociálnych vecí a rodiny I.Uhliarik, minister zdravotníctva SR J.Miškov, minister hospodárstva SR J.Nagy, minister ţivotného prostredia Vláda SR spolu Generálny prokurátor NKÚ – predseda SPOLU

Počet poloţených otázok 452 23 48 17 2 44 26 27 141 22 18 80 28 17 10 955 955

68

Hodina

o t á z o k – počet zodpovedaných otázok 2010 2011 2012 SPOLU 15 4 2 2 1 25 1 2 5 2 59 21 6 8 3 6 1 4 8 4 4 17 7 2 3 94 1 1 36 6 13 3 8 3 5 33 5 6 22 7 4 3 154

Predsedníčka vlády, členovia vlády SR I.Radičová, predsedníčka vlády M.Dzurinda, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR I.Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR D.Lipšic, podpredseda vlády a minister vnútra SR R.Chmeľ, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny SR E.Jurzyga, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľ.Gaľko, minister obrany SR D.Krajcer, minister kultúry SE J.Figeľ, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Z.Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka L.Ţitňanská, ministerka spravodlivosti SR J.Mihál, minister práce, sociálnych vecí a rodiny I.Uhliarik, minister zdravotníctva SR J.Miškov, minister hospodárstva SR J.Nágy, minister ţivotného prostredia SPOLU

Poznámka : Hodina otázok sa uskutočnila 5 krát v roku 2010 a 8 krát v roku 2011. Celkom 13 krát Adresovanie otázok Predseda vlády SR Člen vlády SR SPOLU Počet poloţených otázok 452 504 956 Počet zodpovedaných otázok 36 118 154

69

Prehľad o počte podaných interpelácií poslancov Národnej rady SR v V. volebnom období k 21.2.2012 Predsedníčka vlády SR, Členovia vlády SR, Vedúci iných ÚO ŠS SR I.Radičová, predsedníčka vlády SR J. Figeľ, podpredseda vlády SR a minister dopravy, výstavby a reg. rozvoja R. Chmeľ, podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny I.Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií J. Mihál, minister práce, sociálnych vecí a rodiny M. Dzurinda, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí I.Radičová, poverená vedením MO SR (od 28.11.2011) Ľ. Gaľko, minister obrany SR D. Lipšic, minister vnútra SR L. Ţitňanská, ministerka spravodlivosti J. Miškov, minister hospodárstva SR E. Jurzyga, minister školstva, vedy, výskumu a športu J. Uhliarik, minister zdravotníctva SR D. Krajcer, minister kultúry SR Z. Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR J. Nagy, minister ţivotného prostredia (od 2.11.2010) Vedúci iných ÚO ŠS SR Iní ústavní činitelia SPOLU Počet podaných interpelácií SPOLU 2010 2011 2012 5 5 1 2 2 3 2 2 4 26 11 19 3 4 5 4 2 5 2 5 18 7 9 7 4 9 4 118 1 1 2 1 1 1 1 8 16 24 3 6 8 4 2 2 7 3 6 21 9 12 11 5 9 4 152

Spracoval: Ing. Martin Korček, MSc. Spolupráca: Bc. Miriama Brutovská, stáţistka

70

C Kreačná funkcia Národnej rady Slovenskej republiky v V.
volebnom období 1. Právny rámec kreačnej funkcie NR SR
Kreačná činnosť národnej rady predstavuje významnú oblasť jej pôsobnosti a môţeme ju rozdeliť na kreačnú činnosť smerom dovnútra a smerom navonok. Kreačnou činnosťou smerom dovnútra rozumieme voľbu funkcionárov národnej rady – predsedu, podpredsedov a iných funkcionárov národnej rady, vytváranie výborov národnej rady a voľbu ich funkcionárov. Smerom navonok sa pod ňou rozumie zriaďovanie iných orgánov ustanovených ústavou a ďalšími zákonmi, a taktieţ voľbu ich funkcionárov. Kreačnú činnosť národnej rady definuje Ústava SR. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí:  zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,  voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky.6 Kreačnú činnosť smerom dovnútra upravuje taktieţ Ústava SR. Predsedu Národnej rady SR volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada SR nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade SR. Predseda Národnej rady SR ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si Národná rada SR nezvolí nového predsedu7. Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky8. Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním9. Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR stanovuje, ţe Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon.10 Národná rada Slovenskej republiky okrem iných oblastí pôsobnosti najmä:  podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

6 7

Čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. 8 Čl. 90 Ústavy Slovenskej republiky. 9 Čl. 92 Ústavy Slovenskej republiky. 10 §2 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

71

podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora.11

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, ţe:   volí a odvoláva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky, zriaďuje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie národnej rady, určuje ich počty a volí a odvoláva ich predsedov a členov.12

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov.13 Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi. Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného obdobia.14 Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní funkcionárov bol naposledy schválený uznesením NR SR zo dňa 17. júna 2011 č. 498. Podrobnejšie pravidlá voľby predsedu a podpredsedov NR SR, predsedov a podpredsedov výborov NR SR stanovuje Rokovací poriadok NR SR - §13-16. Detaily a presný postup jednotlivých druhov volieb stanovuje Volebný poriadok, ktorý spravidla schvaľuje NR SR na začiatku nového volebného obdobia. Rokovací poriadok NR SR a zákony, upravujúce jednotlivé ďalšie oblasti, presnejšie definujú funkcionárov jednotlivých orgánov a inštitúcií, ktorých volí, navrhuje, alebo schvaľuje NR SR. Tieto zákony upravujú kritériá, ktoré títo kandidáti musia spĺňať, dĺţku ich funkčného obdobia, ako aj spôsob a podmienky, za akých môţu predčasne ukončiť svoje funkčné obdobie, alebo byť odvolaní zo svojej funkcie. V 15. časti rokovacieho poriadku je stále upravená Voľba a odvolávanie sudcov. Táto právomoc národnej rady bola zrušená ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov predkladá prezidentovi Slovenskej republiky Súdna rada Slovenskej republiky.15 Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva sudcov16. Vymenúva ich bez časového obmedzenia17. V V. volebnom období došlo k novelizácii zákona o rokovacom poriadku (Zákon č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov), týkajúcej sa aj voľby funkcionárov, volených národnou radou.

11

§2 ods. 2 písm. n , p) zákona č. 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 12 §2 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 13 §2 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 14 §6 zákona č. 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 15 Čl. 141a ods. 4 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. 16 Čl. 102 ods. 1 písm. t) Ústavy Slovenskej republiky. 17 Čl. 145 a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

72

V prípade voľby sudcov Ústavného súdu a voľby a odvolávania generálneho prokurátora bolo tajné hlasovanie nahradené verejným.

2. Inštitúcie spadajúce pod kreačnú pôsobnosť NR SR
2.1 Najvyšší kontrolný úrad Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu môţu podávať poslanci, a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným dňom voľby. Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou. Za predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak predseda alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali. Ak predseda alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.18 Voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.19 Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu môţu podávať poslanci; návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloţí národnej rade na jej najbliţšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umoţniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie. Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina poslancov.20 2.2 Ústavný súd Národná rada navrhuje prezidentovi republiky 20 občanov ako kandidátov na sudcov Ústavného súdu; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak sa nenavrhne 20 kandidátov na vymenovanie sudcov ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.
18 19

§110 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. §111 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 20 §112 zákona č. 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

73

Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov. Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloţí so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na najbliţšiu schôdzu národnej rady.21 Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu môţu podať národnej rade a) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, b) vláda Slovenskej republiky, c) predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, d) predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, e) generálny prokurátor Slovenskej republiky, f) záujmové organizácie právnikov, g) vedecké inštitúcie.22 Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je z tejto funkcie odvolaný, prezident republiky vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov navrhnutých národnou radou.23 2.3 Súdna Rada SR Národná rada volí troch zo 17 členov Súdnej rady. Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky moţno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu moţno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.24 Predseda národnej rady oznámi predsedovi Súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena Súdnej rady zvoleného národnou radou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady zvoleného národnou radou. Tieto údaje predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi aj prezidentovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky. 25 2.4 Generálny prokurátor Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je ţivotopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloţí návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbliţšej schôdze národnej rady.

21 22

§115 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. § 11 ods. 1 zákona č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. 23 §116 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 24 Článok 141a Ústavy Slovenskej republiky. 25 § 24 ods. 2 zákona č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

74

Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada. Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak kandidát nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali. Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.26 Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môţe písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloţí predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady zaradí návrh na odvolanie generálneho prokurátora so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbliţšej schôdze národnej rady. Generálnemu prokurátorovi musí byť umoţnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora podáva národná rada prezidentovi republiky.27 2.5 Verejný ochranca práv Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov. Za verejného ochrancu práv moţno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, ţe funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na voľbu.28 Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloţenia sľubu. Tú istú osobu moţno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.29 Národná rada môţe odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Verejný ochranca práv je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie národnej rady o odvolaní z funkcie.30

26 27

§123 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. §124 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. 28 §4 zákona č.564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. 29 §5 zákona č.564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. 30 §10 zákona č.564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.

75

Pri zániku funkcie verejného ochrancu práv pred ukončením funkčného obdobia z iného dôvodu uvedeného v zákone, existuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť predsedovi národnej rady31. 2.6 Špeciálny prokurátor Špeciálneho prokurátora volí do funkcie národná rada na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania. Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je sedem rokov. Za špeciálneho prokurátora môţe byť zvolený iba prokurátor generálnej prokuratúry.32 Špeciálny prokurátor môţe byť, okrem prípadov uvedených v zákone, z funkcie odvolaný iba národnou radou na návrh generálneho prokurátora, ak zo zdravotných dôvodov nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť mesiacov.33 2.7 Najvyšší súd SR – Disciplinárny súd Sudcov disciplinárneho súdu volí Súdna rada na obdobie troch rokov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom a národnou radou zo sudcov všeobecných súdov alebo z iných osôb, ktoré spĺňajú stanovené podmienky. Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu na základe ţiadosti súdnej rady. V ţiadosti na predloţenie návrhov na kandidátov Súdna rada určí počet sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloţenie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia ţiadosti. Sudcovské rady, minister a národná rada predloţia súdnej rade dvojnásobný počet kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi na sudcu disciplinárneho súdu, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyţiada nový návrh na kandidáta. Za sudcu disciplinárneho súdu môţe byť zvolený len sudca, a) ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, b) proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie, c) ktorému nebolo uloţené disciplinárne opatrenie, d) ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca disciplinárneho súdu, ktorý je sudca, nemôţe byť členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhoduje o jeho osobe. Sudca môţe byť zvolený za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Sudca disciplinárneho súdu sa môţe tejto funkcie vzdať. Za sudcu disciplinárneho súdu môţe byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá a) spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu , b) vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov, c) nie je členom súdnej rady. Iná osoba ako sudca môţe byť zvolená za sudcu disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
31 32

§ 9 zákona č.564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. §24a ods.1 zákona č.154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. 33 §24d ods.4 zákona č.154/2001 Z .z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

76

Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, jeden člen z kandidátov navrhnutých národnou radou a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný; jeden člen je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, dvaja členovia z kandidátov navrhnutých ministrom a dvaja členovia z kandidátov navrhnutých národnou radou. Funkcia disciplinárneho sudcu zanikne a) zánikom funkcie sudcu, b) ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu, c) zvolením sudcu za člena súdnej rady, d) právoplatnosťou rozhodnutia o uloţení disciplinárneho opatrenia, e) vzdaním sa funkcie sudcu disciplinárneho súdu.34 2.8 Národná banka Slovenska Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky; ak neboli vymenovaní zo zamestnancov Národnej banky Slovenska, dňom vymenovania im vzniká pracovný pomer k Národnej banke Slovenska. Funkčné obdobie členov bankovej rady je päťročné. Tá istá osoba môţe byť vymenovaná za člena bankovej rady opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za člena bankovej rady môţe byť vymenovaná fyzická osoba s náleţitými odbornými vedomosťami a skúsenosťami v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná. Za náleţité odborné vedomosti a skúsenosti sa povaţuje úplné vysokoškolské vzdelanie univerzitného zamerania a najmenej päť rokov praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva. Za bezúhonnú sa povaţuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Funkcia člena bankovej rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora a s inou funkciou, povolaním alebo so zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, s podnikaním a s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môţe byť v rozpore s výkonom funkcie člena bankovej rady. Člen bankovej rady nesmie vykonávať ani ţiadnu inú funkciu alebo nezárobkovú činnosť, ktorá môţe byť v rozpore s výkonom funkcie člena bankovej rady. Ak člen bankovej rady v čase jeho vymenovania do tejto funkcie zastáva alebo vykonáva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena bankovej rady, je povinný bezodkladne preukázateľne urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu kaţdej takej funkcie, povolania, zamestnania alebo činnosti a je povinný bezodkladne zanechať kaţdú takú funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť.35

34 35

§119 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. §7 zákona č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska.

77

2.9 Fond národného majetku Dozorná rada sa skladá z troch členov. Predsedu a ďalších dvoch členov volí a odvoláva na návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky. Členmi dozornej rady nemôţu byť zamestnanci fondu.36 Členom dozornej rady nemôţe byť člen vlády Slovenskej republiky a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie člena dozornej rady sa skončí a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním, c) obmedzením alebo pozbavením spôsobilosti na právne úkony, d) smrťou. 37 2.10 Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada. Návrhy kandidátov na členov rady môţu výboru národnej rady predkladať poslanci, profesijné inštitúcie a občianske zdruţenia pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, športu, registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti a občianske zdruţenia občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom Koordinačného výboru pre otázky zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky.38 Za člena rady moţno zvoliť občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 25 rokov, má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu a je bezúhonný. Za bezúhonného sa povaţuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka a vedúceho úradu ministerstva, vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a jeho štatutárneho zástupcu, zamestnanca orgánu štátnej správy, starostu (primátora), sudcu, prokurátora, člena rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Člen rady nesmie a) vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech, b) byť vydavateľom periodickej tlače, vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu, štatutárnym orgánom alebo zamestnancom týchto osôb; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke členovi rady, c) mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach osoby, ktorá je vysielateľom alebo prevádzkovateľom retransmisie; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke členovi rady,

36 37

§37 zákona č. 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby §38, 39 zákona č. 92/1991 Z .z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby 38 §6 zákona č. 308/2000 Z .z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z .z. o telekomunikáciách.

78

d) byť členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo štatutárnym orgánom osoby, ktorá poskytuje sluţby súvisiace s výrobou programov, reklamou alebo technickým zabezpečením vysielania a retransmisie, e) poskytovať vysielateľom alebo prevádzkovateľom retransmisie priamu alebo sprostredkovanú poradenskú alebo odbornú sluţbu alebo pomoc za odplatu alebo inú protihodnotu. Funkcia člena rady je verejná funkcia. Funkcia predsedu rady je nezlučiteľná s iným pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným pomerom; toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Ostatní členovia rady môţu vykonávať svoju funkciu ako jedinú činnosť alebo popri pracovnom pomere pri dodrţaní vyššie spomenutých obmedzení.39 Funkčné obdobie člena rady je šesťročné. Člena rady moţno zvoliť najviac na dve funkčné obdobia. Jedna tretina rady sa obnovuje kaţdé dva roky. Na miesta uvoľnené uplynutím funkčného obdobia sa volia noví členovia rady. Na miesta uvoľnené z iného dôvodu sa volia noví členovia rady na zostávajúci čas do konca funkčného obdobia toho člena rady, ktorého miesto sa uvoľnilo.40 Členstvo v rade sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie; členstvo zaniká odo dňa doručenia oznámenia člena rady o vzdaní sa funkcie predsedovi národnej rady, c) odvolaním člena rady z funkcie alebo d) smrťou člena rady. Národná rada člena rady odvolá len ak a) prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená, d) nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo e) koná v rozpore so štatútom rady.41 2.11 Rozhlas a televízia Slovenska Rada má deväť členov. Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov; členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady tak, aby v rade boli zastúpení: a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania,

39

§7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z .z. o telekomunikáciách. 40 §8 zákona č. 308/2000 Z .z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z .z. o telekomunikáciách. 41 §9 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

79

c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a d) jeden odborník v oblasti práva. Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a ţivotného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady zverejňuje príslušný výbor národnej rady prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.42 Za člena rady moţno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný. Funkcia člena rady je nezlučiteľná s funkciou a) prezidenta Slovenskej republiky, b) poslanca národnej rady, c) člena vlády Slovenskej republiky, d) štátneho tajomníka, e) vedúceho sluţobného úradu ministerstva, f) predsedu, vedúceho alebo riaditeľa ostatného ústredného orgánu štátnej správy, g) člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, h) člena rady Audiovizuálneho fondu,28) i) v orgánoch štátnej správy, j) v orgánoch územnej samosprávy, k) prokurátora, l) sudcu, m) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Funkcia člena rady je nezlučiteľná s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným právnym vzťahom k Rozhlasu a televízii Slovenska. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na člena rady, ktorého blízka osoba je v riadiacej funkcii Rozhlasu a televízie Slovenska. Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Člen rady nesmie byť vysielateľom programovej sluţby alebo prevádzkovateľom retransmisie, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu, dozorného orgánu alebo zamestnancom týchto osôb, ani v tejto oblasti podnikať; toto obmedzenie sa vzťahuje aj na osoby blízke členovi rady s výnimkou zamestnancov týchto osôb. Člen rady nesmie byť vydavateľom periodickej tlače, prevádzkovateľom tlačovej agentúry, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu takých osôb, byť majiteľom, spolumajiteľom ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho
42

§9 zákona č.532/2010 Z .z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

80

orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu osoby, ktorá poskytuje sluţby súvisiace s výrobou programov, s mediálnou komerčnou komunikáciou, technickým zabezpečením vysielania programovej sluţby a prevádzkovania retransmisie, s výrobou alebo distribúciou audiovizuálnych diel, zvukových záznamov alebo zvukovo-obrazových záznamov.43 Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov. Člena rady moţno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Kaţdé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady. Ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí, po zvolení všetkých členov rady, ţrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky. Ak sa členstvo v rade skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nový člen rady je zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena rady, ktorého vo funkcii nahradil.44 Výkon funkcie člena rady sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia člena rady, b) vzdaním sa funkcie člena rady; členstvo zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi rady; členstvo predsedu rady zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi národnej rady, c) odvolaním člena rady z funkcie, d) odvolaním všetkých členov rady alebo e) smrťou člena rady. Národná rada člena rady odvolá, ak a) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená, alebo d) nevykonáva funkciu člena rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak sa členovi rady skončí funkčné obdobie, národná rada je povinná vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby 15 dní pred skončením funkčného obdobia bol zvolený nový člen rady. Predseda národnej rady zaradí rokovanie o odvolaní člena rady na najbliţšiu schôdzu národnej rady. Ak národná rada rozhodne o odvolaní člena rady, predseda národnej rady zaradí voľbu nového člena rady na najbliţšiu schôdzu národnej rady od rozhodnutia o odvolaní, a ak to nie je moţné, zaradí voľbu nového člena rady na schôdzu nasledujúcu po najbliţšej schôdzi národnej rady. Národná rada odvolá všetkých členov rady, ak a) svojím uznesením dvakrát v priebehu šiestich mesiacov konštatuje, ţe rada neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo
43 44

§10 zákona č.532/2010 Z .z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov §11 zákona č.532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

81

b) svojím hlasovaním nerozhodla o odvolaní generálneho riaditeľa z dôvodu, ţe rada najmenej trikrát za sebou neschválila jeho návrh a predloţila príslušnému výboru národnej rady podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa. Ak boli odvolaní všetci členovia rady, predseda národnej rady zaradí voľbu nových členov rady na najbliţšiu schôdzu národnej rady od rozhodnutia o odvolaní, a ak to nie je moţné, zaradí voľbu na schôdzu nasledujúcu po najbliţšej schôdzi národnej rady.45 Za generálneho riaditeľa moţno zvoliť fyzickú osobu, ktorá a) sa prihlásila za kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa na výzvu príslušného výboru b) národnej rady; kandidát nesmie byť členom rady, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný, d) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, e) má najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti riadenia a f) nevykonáva funkcie a činnosti uvedené ako nezlučiteľné s funkciou člena rady. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa začína plynúť odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa, na miesto ktorého bol zvolený, najskôr však dňom jeho zvolenia národnou radou, a trvá päť rokov. Generálneho riaditeľa moţno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.46 Generálneho riaditeľa volí národná rada na návrh príslušného výboru národnej rady na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Verejné vypočutie kandidáta zabezpečuje príslušný výbor národnej rady a jeho súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska. Verejné vypočutie je vysielané naţivo na webovom sídle národnej rady. Príslušný výbor národnej rady zverejní najneskôr 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa výzvu na prihlásenie kandidátov, a to prostredníctvom vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, na webovom sídle národnej rady a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Ak sa výkon funkcie generálneho riaditeľa skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, príslušný výbor národnej rady zverejní do 15 dní od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa výzvu na prihlásenie kandidátov. Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov zaujme príslušný výbor národnej rady stanovisko a následne predloţí v lehote najviac 120 dní od zverejnenia výzvy skompletizovaný návrh na voľbu generálneho riaditeľa spolu so svojím stanoviskom národnej rade. Hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa zaradí predseda národnej rady do programu najbliţšej schôdze národnej rady. Zvolený je kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov národnej rady. Ak ţiaden z kandidátov nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov
45 46

§12 zákona č.532/2010 Z .z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov §16 zákona č.532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

82

sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi, ktorý z dôvodu, ţe nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. Ak generálny riaditeľ nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Výzvu na prihlasovanie kandidátov do novej voľby generálneho riaditeľa zverejní príslušný výbor národnej rady do piatich dní od neúspešnej opakovanej voľby.47 Výkon funkcie generálneho riaditeľa sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa, b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa, c) odvolaním generálneho riaditeľa z funkcie alebo d) smrťou generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ sa môţe vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady; výkon funkcie sa skončí dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi národnej rady. Národná rada na návrh príslušného výboru národnej rady odvolá generálneho riaditeľa, ak a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený, b) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená, alebo c) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou generálneho riaditeľa aj po uplynutí 30 dní od jeho zvolenia. Národná rada môţe na návrh príslušného výboru národnej rady odvolať generálneho riaditeľa, ak a) nevykonáva svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, b) rada počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením opakovane konštatuje, ţe Rozhlas a televízia Slovenska si neplní úlohy a povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti ustanovené osobitnými predpismi, na čo bola opakovane upozornená Radou pre vysielanie a retransmisiu, a generálny riaditeľ napriek uzneseniu rady nevykonal ţiadne úkony smerujúce k náprave, c) nesplnil si niektorú z povinností explicitne definovaných zákonom, d) nedodrţal záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný rozpočtový rok, e) rada najmenej trikrát za sebou neschválila jeho návrh a predloţila príslušnému výboru národnej rady podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa. O predloţení návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa príslušným výborom národnej rady rozhoduje príslušný výbor národnej rady uznesením. Národná rada rozhoduje o odvolaní generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.48
47 48

§17 zákona č.532/2010 Z .z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov §18 zákona č.532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

83

2.12 Národný bezpečnostný úrad - NBÚ Riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (ďalej „bezpečnostný úrad“), ak spĺňa stanovené predpoklady, volí a odvoláva národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky. Funkčné obdobie riaditeľa bezpečnostného úradu je sedem rokov a začína plynúť odo dňa zvolenia do funkcie riaditeľa bezpečnostného úradu. Tú istú osobu moţno zvoliť za riaditeľa bezpečnostného úradu najviac na dve funkčné obdobia. Funkcia riaditeľa bezpečnostného úradu sa nezlučuje s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Výkon funkcie riaditeľa bezpečnostného úradu sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie riaditeľa úradu len a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Riaditeľ bezpečnostného úradu sa môţe vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. Národná rada môţe odvolať riaditeľa bezpečnostného úradu z funkcie na základe návrhu 30 poslancov alebo na návrh vlády, alebo ak riaditeľ bezpečnostného úradu a) do troch mesiacov od vymenovania do funkcie neodstránil dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie, b) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, d) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, e) stratil štátne občianstvo, f) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia, g) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu dlhšie ako jeden rok, h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, i) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.49 2.13 Telekomunikačný úrad Na čele Telekomunikačného úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády volí a odvoláva národná rada. Funkčné obdobie predsedu Telekomunikačného úradu je šesťročné. Tá istá osoba môţe vykonávať funkciu predsedu Telekomunikačného úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
49

§71 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákono v.

84

Predseda Telekomunikačného úradu nesmie počas funkčného obdobia a) vykonávať funkciu v inom štátnom orgáne alebo v orgáne právnickej osoby zriadenej zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, b) byť zamestnancom, spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, členom jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo zamestnancom fyzickej osoby - podnikateľa, ani mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach týchto osôb, ak sú tieto osoby prevádzkovateľom siete, poskytovateľom sluţby alebo prevádzkovateľom siete a poskytovateľom sluţby, c) podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem prípadov ustanovených osobitným predpisom. Výkon funkcie predsedu Telekomunikačného úradu sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Predseda Telekomunikačného úradu sa môţe vzdať funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. Funkčné obdobie predsedu Telekomunikačného úradu zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie. Predsedu Telekomunikačného úradu odvolá národná rada, ak a) nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin bolo podmienečne zastavené alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti na nepodmienečný trest odňatia slobody, c) bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, d) počas najmenej šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.50 2.14 Poštový regulačný úrad Na čele Poštového regulačného úradu je predseda Poštového regulačného úradu, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva národná rada. Funkčné obdobie predsedu je šesťročné; funkciu môţe vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predseda nesmie počas výkonu funkcie a) vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, b) vykonávať funkciu v inom štátnom orgáne ani byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá bola zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia alebo verejnoprávna ustanovizeň alebo

50

§7 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

85

c) byť zamestnancom, mať účasť na podnikaní, byť orgánom alebo členom orgánu poštového podniku ani pôsobiť v jeho prospech alebo neprospech. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu len a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Predsedu moţno odvolať, ak a) Poštový regulačný úrad neplní úlohy podľa tohto zákona, b) nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností, c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin súvisiaci s výkonom funkcie, d) nevykonáva funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.51 2.15 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Prezident Slovenskej republiky vymenúva troch (zo šiestich) členov Rady pre reguláciu na návrh národnej rady a troch členov Rady pre reguláciu na návrh vlády Slovenskej republiky. Na kaţdé miesto člena Rady pre reguláciu sa navrhujú aspoň dvaja kandidáti. Člen Rady pre reguláciu musí byť občanom Slovenskej republiky a musí spĺňať odborné a morálne predpoklady, ktorými sú: a) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického, ekonomického alebo právnického smeru, b) 10 rokov praxe, z toho 5 rokov v riadiacej funkcii, c) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, d) bezúhonnosť; za bezúhonného sa povaţuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin. Funkčné obdobie členov Rady pre reguláciu je šesť rokov. Rada pre reguláciu sa z jednej tretiny obnovuje kaţdé dva roky. S členstvom v Rade pre reguláciu je nezlučiteľná funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, funkcia alebo zamestnanie v ústrednom alebo miestnom orgáne štátnej správy, funkcia alebo členstvo v orgáne územnej samosprávy alebo zamestnanie v orgáne územnej samosprávy. Členstvo v regulačnej rade je ďalej nezlučiteľné s podnikaním a s členstvom v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch podnikateľských subjektov a s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom v regulovaných subjektoch. Člen Rady pre reguláciu nemôţe byť zamestnancom regulovaných subjektov, predsedom, podpredsedom, ani zamestnancom úradu, nemôţe mať majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov, nemôţe podnikať v regulovaných činnostiach vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zdruţenia osôb; toto obmedzenie trvá ešte rok po zániku funkcie člena Rady pre reguláciu.

51

§14 zákona č. 324/2011o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

86

Členstvo v Rade pre reguláciu zaniká a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Prezident Slovenskej republiky odvolá člena Rady pre reguláciu, ak a) prestal spĺňať vyššie uvedené podmienky b) jeho blízka osoba sa stane zamestnancom úradu, zamestnancom regulovaných subjektov, nadobudne majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov, začne podnikať v regulovaných činnostiach vo vlastnom mene alebo v cudzom mene, alebo prostredníctvom zdruţenia osôb, alebo sa stane členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných podnikateľských subjektov, c) po čas dlhší ako dva mesiace nevykonáva svoju funkciu; táto lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, ako sa po prvýkrát nezúčastnil na zasadnutí Rady pre reguláciu. Prezident Slovenskej republiky môţe odvolať člena Rady pre reguláciu, ak a) sa preukáţe nezákonnosť konania alebo úradného postupu úradu; uvedené platí, ak ide o člena Rady pre reguláciu, ktorý bol jej členom v čase nezákonného konania alebo úradného postupu a jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie za člena Rady pre reguláciu, b) člen Rady pre reguláciu koná v rozpore s regulačnou politikou a jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie za člena Rady pre reguláciu. Účinky odvolania z funkcie nastávajú dňom vymenovania nových členov Rady pre reguláciu. Na uvoľnené miesto člena Rady pre reguláciu navrhuje nových kandidátov ten orgán, ktorý navrhol člena, ktorého členstvo zaniklo; tento orgán predloţí návrh na vymenovanie nového člena Rady pre reguláciu prezidentovi Slovenskej republiky do dvoch mesiacov odo dňa, keď zaniklo členstvo doterajšieho člena.52 2.16 Ústav pamäti národa Správna rada ústavu má deviatich členov. Predsedu a štyroch členov na návrh určeného výboru volí národná rada, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Pri prvej voľbe členov správnej rady dňa 21.5.2003 sa lósom určili mená polovice zo štyroch členov ustanovených národnou radou, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky, funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na celé funkčné obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.

52

§9 zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

87

Člena správnej rady môţe odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.53 Dozorná rada ústavu je najvyšším kontrolným orgánom ústavu. Má troch členov. Dvoch členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru národná rada a jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej rady je šesťročné.54 2.17 Úrad na ochranu osobných údajov Predsedu Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej len „úrad“) na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva národná rada. Návrh na voľbu predsedu úradu na nové funkčné obdobie predkladá vláda Slovenskej republiky národnej rade najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho predsedu úradu. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov a moţno ho zvoliť najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Predseda úradu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí predsedu úradu na nové funkčné obdobie. Za predsedu úradu moţno zvoliť občana, ktorý je voliteľný za poslanca do národnej rady, je bezúhonný, má vysokoškolské vzdelanie, má najmenej 10 rokov odbornej praxe v oblasti informatiky alebo práva a dosiahol vek najmenej 35 rokov. Za bezúhonného občana sa povaţuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý mu bol uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace. Predseda úradu nemôţe byť členom politickej strany ani politického hnutia. Počas výkonu funkcie nesmie predseda úradu podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a správy vlastného majetku a majetku svojich maloletých detí. Národná rada môţe odvolať z funkcie predsedu úradu, a) ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas jedného roka, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, b) ak porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich sa obsahu osobných údajov, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Predseda úradu je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie národnej rady o odvolaní z funkcie.55

53

§12 zákona č.553/2002 Z .z. o sprístupnení dokumentov a činnosti bezpečnostných zloţiek štátu 1939-1989 a zaloţení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). 54 §14 zákona č.553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov a činnosti bezpečnostných zloţiek štátu 1939-1989 a zaloţení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). 55 §35 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

88

2.18 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Národná rada volí a odvoláva piatich členov dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na návrh vlády. Funkčné obdobie členov dozornej rady je päťročné. Začína plynúť dňom zvolenia do funkcie. Členstvo v dozornej rade je obmedzené najviac na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia. Za člena dozornej rady môţe byť zvolená fyzická osoba, ktorá a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, b) je dôveryhodná, c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, d) má diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa, e) má najmenej trojročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Funkcia člena dozornej rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, prokurátora, sudcu, štátnych tajomníkov ministerstiev, vedúcich sluţobných úradov ministerstiev, predsedov (vedúcich alebo riaditeľov) ďalších ústredných orgánov štátnej správy a ich štatutárnych zástupcov a s funkciou, povolaním alebo zamestnaním v orgáne územnej samosprávy. Členmi dozornej rady nesmú byť ani predseda úradu, členovia správnej rady a zamestnanci úradu. Ak člen dozornej rady v čase jeho zvolenia do tejto funkcie zastáva alebo vykonáva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena dozornej rady, je povinný bez zbytočného odkladu skončiť kaţdú takú funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť. Členovia dozornej rady sú povinní bez zbytočného odkladu po svojom zvolení doručiť predsedovi Národnej rady písomné oznámenie, v ktorom uvedú, či spĺňajú podmienky nezlučiteľnosti. Výkon funkcie člena dozornej rady sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie člena dozornej rady zaniká a) vzdaním sa funkcie na písomnú ţiadosť člena dozornej rady doručenú Národnej rade; výkon funkcie v takom prípade zaniká dňom doručenia písomného oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, b) odvolaním z funkcie Národnou radou, c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Člena dozornej rady odvolá Národná rada z jeho funkcie, ak a) bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol o podmienečnom odloţení výkonu trestu odňatia slobody, b) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, c) nepriaznivý zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, vykonávať funkciu,

89

d) začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena dozornej rady, alebo ak nesplnil povinnosť doručiť predsedovi národnej rady písomné oznámenie o splnení podmienky nezlučiteľnosti funkcií. Člena dozornej rady môţe národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, na návrh vlády.56 2.19 Sociálna poisťovňa Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada. Dozorná rada Sociálnej poisťovne má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi zdruţeniami odborových zväzov b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi zdruţeniami zamestnávateľov, c) z jedného zástupcu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou, d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými zdruţeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok. Za člena dozornej rady môţe byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné. Členstvo v dozornej rade zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady, b) vzdaním sa funkcie písomnou ţiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia ţiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním alebo smrťou. Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady, b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade, c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin. Člena dozornej rady môţe Národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenie člena dozornej rady, alebo na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo Ministerstva financií SR.57

56

§26 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 57 §123 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

90

2.20 Slovenský pozemkový fond Orgány pozemkového fondu sú: a) rada pozemkového fondu, b) generálny riaditeľ a námestník generálneho riaditeľa. Funkcie člena rady, generálneho riaditeľa a námestníka sú navzájom nezlučiteľné. Členmi rady nemôţu byť zamestnanci pozemkového fondu. Činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje jedenásťčlenná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, na návrh výboru. Funkčné obdobie členov rady je tri roky. Členstvo v rade, ako aj funkcia predsedu alebo podpredsedu zanikajú a) uplynutím funkčného obdobia, b) dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa členstva výboru, c) dňom odvolania Národnou radou Slovenskej republiky, d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, e) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.58 2.21 Tlačová agentúra Slovenskej republiky Správna rada TASR má päť členov a je zloţená z a) odborníka v oblasti práva, odborníka v oblasti ekonómie, odborníka v oblasti ţurnalistiky a odborníka v oblasti informačných technológií, ktorých volí a odvoláva Národná rada z kandidátov na členov správnej rady navrhnutých príslušným výborom Národnej rady, b) jedného člena, ktorého volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej agentúry zo zamestnancov tlačovej agentúry v pracovnom pomere; členom správnej rady nemôţe byť generálny riaditeľ. Kandidátov na členov správnej rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady poslanci alebo právnické osoby pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné zdruţenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti. Za odborníka sa povaţuje fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v poţadovanej oblasti. Členom správnej rady môţe byť štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonný. Člen správnej rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Člen správnej rady nesmie byť
58

§ 35a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách

91

a) vydavateľom periodickej tlače, osobou, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu, dozorného orgánu týchto osôb, alebo zamestnancom týchto osôb, ani v tejto oblasti podnikať, b) vysielateľom programovej sluţby alebo prevádzkovateľom retransmisie, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu, dozorného orgánu alebo zamestnancom týchto osôb, ani v tejto oblasti podnikať alebo c) vlastníkom, spoluvlastníkom, ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu osoby, ktorá poskytuje sluţby súvisiace s reklamou a propagáciou alebo marketingovou komunikáciou.59 Funkčné obdobie člena správnej rady je päť rokov. Člena správnej rady moţno zvoliť opätovne, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Ak sa členstvo v správnej rade skončí pred uplynutím funkčného obdobia, nový člen správnej rady je zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena správnej rady, ktorého vo funkcii nahradil.60 Výkon funkcie člena správnej rady sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie člena správnej rady; členstvo sa skončí dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi správnej rady, ak ide o predsedu správnej rady, dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie podpredsedovi správnej rady, c) odvolaním člena správnej rady z funkcie, d) smrťou člena správnej rady alebo jeho vyhlásením za mŕtveho, e) skončením pracovného pomeru člena správnej rady. Národná rada odvolá člena správnej rady, alebo zamestnanci tlačovej agentúry odvolajú člena správnej rady ak a) vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena správnej rady, b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený, c) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatne obmedzená, d) nevykonáva funkciu člena správnej rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace alebo e) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky.61 2.22 Kandidáti na členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na miesta sudcov Výberové konanie na miesta sudcov uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vţdy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia
59 60

§9 zákona č.385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov §10 zákona č.385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov 61 §11zákona č.385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

92

z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na ţiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie národná rada a súdna rada volia aspoň po dvoch kandidátoch a minister vymenúva aspoň štyroch kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle národnej rady, súdnej rady a ministerstva. Za kandidáta na člena výberovej komisie moţno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.62 Na záver tejto kapitoly uvádzame prehľadnú tabuľku kreačnej činnosti národnej rady, v ktorej sú uvedené orgány a inštitúcie, do ktorých volí alebo schvaľuje kandidátov národná rada, stručne popísaná úloha národnej rady v tomto procese, označený subjekt, ktorý podáva návrh na danú funkciu a taktiež príslušný výbor národnej rady, ktorý sa tým zaoberá.

3. Kreačná funkcia NR SR – gescia, rozsah a zodpovednosť
Inštitúcia Ústavný súd SR Úloha NR SR/ funkčné obdobie voľba kandidátov na sudcov ÚS SR funkčné obdobie 12 rokov Kto podáva návrh Výbor NR SR

§ 11 z. č. 38/1993 Z. z. Ústavnoprávny - poslanci NR SR výbor - vláda Slovenskej republiky - predseda Ústavného súdu SR - predseda Najvyššieho súdu SR - generálny prokurátor SR - záujmové organizácie právnikov - vedecké inštitúcie volí 3 členov § 126 ods. 2 z. č. 350/1996 Súdna rada funkčné obdobie 5 Z .z. poslanci a výbory NR rokov SR navrhuje vymenovanie § 123 ods. 1 z. č. 350/1996 Generálny a odvolanie kandidáta Z. z. poslanci NR SR prokurátor SR funkčné obdobie 7 rokov Výbor NR SR Verejný ochranca voľba a odvolávanie § 4 z. č. 564/2001 Z. z. verejného ochrancu skupina 15 poslancov NR pre ľudské práva práv práv SR a národnostné funkčné obdobie 5 menšiny rokov
62

§29 z. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

93

voľba, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov NKÚ funkčné obdobie 7 rokov volí špeciálneho Špeciálny prokurátora prokurátor funkčné obdobie 7 rokov Najvyšší súd SR navrhuje súdnej rade Disciplinárny súd kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu funkčné obdobie 3 roky schvaľuje návrh vlády Národná banka na vymenovanie Slovenska guvernéra a 2 viceguvernérov funkčné obdobie 5 rokov Fond Národného volí a odvoláva troch členov Dozornej rady majetku FNM funkčné obdobie na neurčitý čas (podľa Štatútu FNM SR schváleného NR SR) Najvyšší kontrolný úrad Rada pre vysielanie a retransmisiu volí 9 členov Rady funkčné obdobie 6 rokov

§ 110 z. č. 350/1996 Z. z. poslanci NR SR

§ 24a ods. 1 z. č. 154/2001 Z. z. na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania § 119 ods. 3 z. č. 385/2000 Z. z. na základe ţiadosti súdnej rady

Ústavnoprávny výbor

§ 7 ods. 2 z. č. 566/1992 Z. Výbor NR SR pre z. vláda SR financie a rozpočet

§37 z. č. 92/1991 Zb.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu

§ 6 ods. 2 z. č. 308/2000 Z. z. poslanci, profesijné inštitúcie a občianske zdruţenia pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, športu, registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti a občianske zdruţenia občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom Koordinačného výboru pre otázky zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky

94

Rozhlas a televízia Slovenska RTS Rada volí 9 členov rady funkčné obdobie je 6 rokov; kaţdé 2 roky sa obmieňa tretina členov rady §9 ods.1 z. č. 532/2010 Z. z. príslušný výbor národnej rady, §9 ods.3 z č. 532/2010 Z. z. návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a ţivotného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti. §17 ods.1 z. č. 532/2010 Z. z. príslušný výbor NR SR § 7 z. č. 351/2011 Z. z. vláda SR Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeţ a šport; Výbor NR SR pre kultúru a médiá

Generálny riaditeľ

volí NR SR funkčné obdobie 5 rokov

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeţ a šport; Výbor NR SR pre kultúru a médiá

Telekomunikačný volí a odvoláva predsedu úrad funkčné obdobie 6 rokov

Poštový regulačný úrad

volí a odvoláva predsedu funkčné obdobie 6 rokov

§ 14 z. č. 324/2011 Z. z. vláda SR

Výbor NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu

95

navrhuje 3 členov Úrad pre regulačnej rady reguláciu sieťových odvetví funkčné obdobie 6 rokov volí predsedu a 4 Ústav pamäti členov správnej rady a národa 2 členov dozornej rady funkčné obdobie 6 rokov Úrad na ochranu volí a odvoláva osobných údajov predsedu funkčné obdobie 5 rokov Úrad pre dohľad volí a odvoláva 5 nad zdravotnou členov dozornej rady funkčné obdobie 5 starostlivosťou rokov volí a odvoláva členov Sociálna dozornej rady poisťovňa funkčné obdobie 5 rokov

§ 126 ods. 2 z. č. 350/1996 Z. z. poslanci a výbory NR SR § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 z. č. 553/2002 Z. z. určený výbor NR SR § 126 ods. 2 350/1996 Z. z. poslanci a výbory NR SR § 35 ods.2 z. č. 428/2002 Z. Výbor NR SR z. pre ľudské práva na návrh vlády SR a národnostné menšiny § 26 ods. 3 z. č. 581/2004 Z. z. vláda SR

Slovenský pozemkový fond

§ 123 ods. 4 z. č. 461/2003 Z. z. - reprezentatívne zdruţenia odborových zväzov troch zástupcov - reprezentatívne zdruţenia zamestnávateľov troch zástupcov - ministerstvo práce... jedného zástupcu a ministerstvo financií dvoch zástupcov navrhnutých vládou, - záujmové zdruţenia občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok jedného zástupcu. volí a odvoláva členov § 35a ods. 1 z č. 330/1991 Rady fondu Z. z. funkčné obdobie 3 - šiestich členov na návrh roky vlády Slovenskej republiky - piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, na návrh výboru.

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a ţivotné prostredie

96

Tlačová agentúra volí a odvoláva členov rady Slovenskej funkčné obdobie 5 republiky rokov

Národný bezpečnostný úrad

volí a odvoláva riaditeľa NBÚ Funkčné obdobie riaditeľa NBÚ je 7 rokov

§10 zákona č.385/2008 Z. z. - poslanci alebo právnické osoby pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné zdruţenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti § 71 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 638/2005 Z. z. na návrh vlády SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeţ a šport; Výbor NR SR pre kultúru a médiá

Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ

4. Výkon kreačnej funkcie Národnej rady SR v V. volebnom období
Voľby funkcionárov v inštitúciách určených osobitnými zákonmi prehľad
Inštitúcia – funkcionár (orgán) Ústavný súd SR NR SR navrhuje 20 kandidátov na sudcov ústavného súdu funkčné obdobie: 12 rokov Predpokladaný termín volieb: 2014, Predpokladaný termín volieb: september 2018 december 2018 január 2019 Súdna rada NR SR volí 3 členov zo 17 členov Súdnej rady 28. schôdza (február 2012); riadna voľba funkčné obdobie: 5 rokov Predpokladaný termín volieb: marec 2012 Voľba a odvolávanie funkcionárov na schôdzach NR SR – V. volebné obdobie Funkčné obdobie, Predpokladaný termín volieb

97

Generálny prokurátor SR Návrhy na generálneho prokurátora podávajú poslanci NR SR

8. schôdza (november 2010) – voľba GP 9. schôdza (december 2010) – voľba GP 18. schôdza (máj 2011) – voľba GP 19. schôdza (17.6. 2011) – voľba GP

funkčné obdobie: 7 rokov Predpokladaný termín volieb: 2011

Verejný ochranca práv NR SR volí verejného ochrancu práv z kandidátov, ktorých navrhne najmenej 15 poslancov NR SR Najvyšší kontrolný úrad Predsedu a podpredsedov NKU volí a odvoláva NR SR Špeciálny prokurátor NR SR volí špeciálneho prokurátora na návrh generálneho prokurátora Najvyšší súd SR Disciplinárny súd NR SR volí kandidátov na sudcov na základe ţiadosti súdnej rady, súdna rada určí počet kandidátov Národná banka Slovenska Guvernéra a viceguvernéra NBS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády schválený NR SR, ak neboli vymenovaní zo zamestnancov NBS Fond Národného majetku Dozorná rada – 3 členov (predseda plus ďalší dvaja členovia)

26. schôdza (december 2011); riadna voľba, zvolený

funkčné obdobie: 5 rokov Predpokladaný termín volieb: január 2012

26. schôdza (december 2011) – voľba podpredsedu

funkčné obdobie: 7 rokov Predpokladaný termín volieb: 2012 funkčné obdobie: 7 rokov Predpokladaný termín volieb: apríl 2014

7. schôdza (október 2010) – voľba kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu (12) riadna voľba 9. schôdza (december 2010) – voľba kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu – nová voľba 12. schôdza (február 2011) – voľba kandidáta na sudcu Disciplinárneho súdu – nová voľba

funkčné obdobie: 3 roky Predpokladaný termín volieb: máj 2010, apríl 2012, jún 2012, december 2012 funkčné obdobie: 5 rokov Predpokladaný termín volieb: december 2014

4. schôdza (11.8.2010) – odvolávanie členov Dozornej rady; voľba nových členov Dozornej rady a predsedu Dozornej rady 5. schôdza (9.9. 2010) – voľba predsedu Dozornej rady – opakovaná voľba 7. schôdza (október 2010) – voľba predsedu Dozornej rady – nová voľba funkčné obdobie na neurčitý čas

Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada má 9 členov, ktorých volí

12. schôdza (február 2011) – voľba členov Rady (2) – riadna voľba 18. schôdza (máj 2011) – voľba člena Rady – riadna voľba

funkčné obdobie: 6 rokov Predpokladaný

98

a odvoláva NR SR 1/3 členov Rady sa obnovuje kaţdé 2 roky Slovenský pozemkový fond Rada fondu má 11 členov, ktorých volí a odvoláva NR SR

26. schôdza (december 2011) – voľba člena Rady – riadna voľba; opakovaná voľba

termín volieb: december 2010 december 2012 december 2014 funkčné obdobie: 3 roky Predpokladaný termín volieb: október 2011

7. schôdza (október 2010) – odvolávanie členov Rady SPF; voľba členov Rady SPF

Slovenská televízia Rada STV –členovia (15)

(zanikla zákonom č.532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
7. schôdza (26.10.2010) – voľba člena Rady STV

funkčné obdobie: 6 rokov (kaţdé 2 roky sa obnovuje 1/3 členov Rady) predpokladaný termín volieb: september 2010, september 2012, september 2014

Dozorná komisia STV – 1 člen z 3

funkčné obdobie: 3 roky predpokladaný termín volieb: marec 2010

Slovenský rozhlas Rozhlasová rada – členovia (15)

(zanikol zákonom č.532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
7. schôdza (26.10. 2010) – odvolávanie troch členov Rozhlasovej rady

funkčné obdobie: 6 rokov (kaţdé 2 roky sa obnovuje 1/3 členov Rady) predpokladaný termín volieb: február 2012, február 2014

Dozorná komisia – 1 člen z 3

funkčné obdobie: 3 roky predpokladaný termín volieb: január 2013

Rozhlas a televízia Slovenska 12. schôdza (10.2. 2011) – voľba členov Rady RTS Rada (9 členov) 26. schôdza (december 2011) – voľba člena rady RTS – riadna voľba 28. schôdza (február 2012) - voľba člena rady RTS – nová voľba 12. schôdza (10.2. 2011) – voľba generálneho riaditeľa RTS generálny riaditeľ Národný bezpečnostný úrad riaditeľ riaditeľ naposledy volený v r. 2006 funkčné obdobie: 5 rokov funkčné obdobie: 7 rokov predpokladaný termín volieb: júl–september 2013 funkčné obdobie: 6 rokov (kaţdé 2 roky sa obmieňa 1/3 členov Rady)

99

Telekomunikačný úrad - predseda

funkčné obdobie: 6 rokov predpokladaný termín volieb: február 2015

Poštový regulačný úrad - predseda

funkčné obdobie: 6 rokov predpokladaný termín volieb: február 2014

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – členovia Rady pre reguláciu (3 zo 6)

26. schôdza (december 2011) – voľba člena Rady, riadna voľba; opakovaná voľba

funkčné obdobie: 6 rokov (obnovuje sa 1/3 členov kaţdé 2 roky) predpokladaný termín volieb: apríl 2011, apríl 2013

Ústav pamäti národa Predseda Správnej rady

funkčné obdobie: 6 rokov predpokladaný termín volieb: rok 2013

Správna rada – členovia (4 z 8)

funkčné obdobie: 6 rokov (kaţdé 3 roky sa obnovuje ½ členov) predpokladaný termín volieb: rok 2012, 2015/2016

Dozorná rada – členovia (2 z 3)

funkčné obdobie: 6 rokov predpokladaný termín volieb: rok 2015

Úrad na ochranu osobných údajov predseda

predseda naposledy volený v r. 2004

funkčné obdobie: 5 rokov predpokladaný termín volieb: rok 2010

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Dozorná rada (predseda a 4 členovia)

9. schôdza (14.12. 2010) – odvolanie predsedu a členov Dozornej rady; voľba predsedu a členov Dozornej rady – mimoriadna voľba 12. schôdza (9.2.2011) – odvolanie člena Dozornej rady; voľba člena dozornej rady funkčné obdobie: 5 rokov predpokladaný termín volieb: júl 2013 (predseda + 2 členovia)

100

Sociálna poisťovňa Dozorná rada (11 členov) 5. schôdza (9.9. 2010) – odvolávanie 3 zástupcov navrhnutých vládou SR za členov Dozornej rady; voľba 3 zástupcov navrhnutých vládou SR za členov Dozornej rady 28. schôdza (február 2012) – voľba členov Dozornej rady SP; riadna voľba predpokladaný termín volieb: január 2012 Tlačová agentúra SR Správna rada (4 členov z 5) funkčné obdobie: 5 rokov predpokladaný termín volieb: február 2014 Výberové komisie na výber sudcov kandidáti na členov komisií 26. schôdza (december 2011) – voľba kandidátov na členov výberovej komisie; riadna voľba 28. schôdza (február 2012) – voľba kandidátov na členov výberovej komisie; nová voľba funkčné obdobie: 5 rokov

Spracovala: RNDr. Katarína Kubišová

101

D Zahranično-politická činnosť Národnej rady Slovenskej Republiky v V. volebnom období
1. Právny rámec zahranično-politickej funkcie
Špecifické postavenie národnej rady v oblasti zahraničnej politiky je stanovené ústavou, ktorá sústreďuje pôsobnosť danej problematiky predovšetkým na exekutívu, teda predovšetkým na vládu (vláda rozhoduje o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky – čl. 119 písm. i/ ústavy) a prezidenta Slovenskej republiky (zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, a. i. – čl. 102 ods. 1 písm. a/). V zmysle uvedeného, úlohou parlamentu, ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, je v rámci zahranično-politických aktivít schvaľovať a spätne potvrdzovať rozhodnutia vlády, teda dodávať legitimitu daným rozhodnutiam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú charakter štátu a môţu mať dopad na občanov. Inak povedané národná rada zahraničnú politiku neriadi priamo. Z hľadiska prehľadnejšej klasifikácie zapájania sa národnej rady v oblasti zahraničnej politiky je moţné identifikovať dva základné rozmery tejto problematiky: 1) ústavno-právny rozmer; 2) aspekt parlamentnej diplomacie. Ústavno-právny rozmer predmetnej problematiky zahŕňa predovšetkým aspekty vyplývajúce z legislatívnej funkcie a kontrolnej činnosti národnej rady. Legislatívny aspekt súvisí najmä s účasťou národnej rady, ako jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu, na procese tvoriacom predpoklad pre ratifikáciu medzinárodných zmlúv (t.j. vo vymedzených prípadoch vyslovovanie súhlasu s medzinárodnými zmluvami) a na legislatívnom procese zákonov týkajúcich sa zahranično-politickej oblasti. Aspekty vyplývajúce z kontrolnej činnosti národnej rady obsahujú primárne moţnosť zamerania sa na zahranično-politické otázky v rámci kontrolných právomocí národnej rady napr. kontrolných právomocí, ktoré môţu uplatňovať individuálni poslanci národnej rady (interpelácie, hodina otázok). Špecifickou kompetenciou v tejto oblasti je napr. aj prerokúvanie návrhu zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie, ktorý pred nástupom na výkon funkcie predkladá vedúci misie, na pôde Zahraničného výboru národnej rady v zmysle § 8 ods. 7 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako odvodený aspekt kontrolnej činnosti národnej rady v rámci vyššie uvedeného ústavnoprávneho rozmeru problematiky je moţné vnímať aj rokovanie národnej rady o zameraní zahraničnej politiky na príslušný kalendárny rok, keďţe ide o rozpracovanie zahraničnopolitickej časti Programového vyhlásenia vlády SR. A rovnako aj rokovanie o správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V rámci ústavno-právneho rozmeru zapájania sa národnej rady v oblasti zahraničnej politiky je moţné popri vyššie naznačených legislatívnych kompetenciách a kontrolnej činnosti národnej rady identifikovať aj širšiu politickú funkciu parlamentu. V tomto kontexte je moţné uvaţovať predovšetkým o prijímaní politických deklarácií - vyhlásení a uznesení v národnej rade.

102

V rámci aspektu parlamentnej diplomacie je moţné vymedziť tri základné typy diplomatickej činnosti národnej rady: 1. bilaterálna diplomacia, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu so zahraničnými parlamentmi na bilaterálnej úrovni. Tento typ diplomacie napomáha k celkovému posilňovaniu vzťahov medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi. Neoddeliteľnou súčasťou bilaterálnej diplomacie je aj zriadenie a činnosť tzv. skupín priateľstva. 2. multilaterálna diplomacia zameraná na zvýšenie vzájomného porozumenia medzi štátmi na multilaterálnej úrovni a to aj prostredníctvom posilnenia demokratickej legitimity v rámci medzinárodných organizácií. Národná rada vníma význam medzinárodných aktivít predovšetkým v tom, ţe stále delegácie národnej rady do medziparlamentných štruktúr jednotlivých medzinárodných organizácií sú kreované podľa princípu pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh poslaneckého grémia na začiatku kaţdého volebného obdobia. To umoţňuje väčšiu flexibilitu, a to aj napriek skutočnosti, ţe tieto aktivity sú komplementárne k vládnej zahraničnej politike. 3. európska diplomacia, ktorá nesie znaky konferenčnej diplomacie, avšak má zvláštny charakter v tom zmysle, ţe je vykonávaná na základe postupov a procedúr EU (konferencie predsedov parlamentov, stretnutia výborov pre európske záleţitosti).

2. Teoretické východiská
Z historického hľadiska moţno vo všeobecnom meradle zapájanie sa národných parlamentov do zahranično-politických aktivít štátnych útvarov povaţovať za limitované. Uvedená skutočnosť nie je prekvapujúca, nakoľko zahranično-politická činnosť bola vo väčšej miere sústredená na vzájomné vzťahy medzi štátnymi útvarmi, pričom táto pôsobnosť bola zverená prevaţne exekutívnej zloţke štátnej moci a nie zriedkavo sa uskutočňovala prostredníctvom skrytých diplomatických komunikačných kanálov. Na druhej strane je dôleţité pripomenúť, ţe národné parlamenty sa uţ v minulosti spolupodieľali na procese ratifikácie bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných zmlúv a dohôd, ktoré vyplynuli z vyššie načrtnutého úsilia exekutívy. Vo väčšine prípadov však pôsobnosť národných parlamentov v oblasti zahraničnej politiky tkvela predovšetkým v účasti na ratifikačnom procese. Určitou výnimkou boli Spojené štáty americké a Mexiko, kde horné komory parlamentov (senáty) zohrávali v oblasti zahraničnej politiky významnú úlohu. Dvadsiate storočie prinieslo dve zásadné zmeny s nepriamym ale aj s priamym účinkom na pôsobenie národných parlamentov v zahranično-politickej oblasti. Po prvé, poznanie, ţe národy sú vzájomne úzko prepojené, viedlo k zakladaniu mnoţstva medzinárodných organizácií. V súčasnosti vo svete pôsobia medzinárodné organizácie vykonávajúce pôsobnosť takmer vo všetkých oblastiach ľudskej aktivity – ľudské práva, zamestnanecká politika, liberalizácia trhu, finančná politika, štandardy ochrany ţivotného prostredia a mnoho ďalších. V uvedenom prípade sa pôsobnosť národných parlamentov zo začiatku sústredila výlučne na spoluúčasť na ratifikačnom procese príslušných zmlúv a dohôd, nakoľko pri vzniku išlo z hľadiska kompetencií prevaţne o negociačné fóra, kde zástupcovia exekutívy prijímali rozhodnutia a vyjednávali medzinárodné zmluvy. Na druhej strane s postupom času a medzinárodného prepojenia čím ďalej tým širšie spektrum otázok prerokovávaných v národných parlamentoch má svoje korene v medzinárodnopolitickom vývoji a štruktúre. Pochopenie, ţe expandujúcu činnosť vlád v medzinárodných organizáciách je dôleţité sledovať sa odzrkadlilo v zakladaní medziparlamentných štruktúr v rámci medzinárodných organizácií. Po druhé, dvadsiate storočie prinieslo aj potrebu kreovania regionálnych
103

integračných zoskupení ašpirujúcich prekonávať historické „traumy“ národov a posilňovať tak stabilitu a mier s presvedčením, ţe v jednote je sila. Z tohto dôvodu štáty začali postupne na princípe subsidiarity integrovať svoje trhy, ekonomiky a ďalšie súčasti ţivota štátu. Tento proces sprevádzal prenos kompetencií z národnej na nadnárodnú úroveň, pričom postupne vyplynulo pochopenie, ţe je z hľadiska demokracie a legitimity moci potrebné, aby národné parlamenty vykonávali nad supranacionálnymi rozhodnutiami dohľad a kontrolu. Z hľadiska demokracie sa tak v oboch prípadoch (v prípade medzinárodnej spolupráce, ako aj v prípade regionálnej integrácie štátov) objavuje určitý paradox – zatiaľ čo podstata politiky sa rýchlo globalizuje (napr. v oblasti trhu, ekonomiky, ţivotného prostredia apod.), proces tvorby politiky a jeho kľúčové inštitúcie resp. inštitúty (voľby, parlament, politické strany) ostávajú zakotvené na národnej alebo lokálnej úrovni. Nedostatočný vplyv tradičnej demokracie na oblasť medzinárodnej správy je jedným z dôvodov, prečo dochádza k poţiadavke väčšej demokratickej zodpovednosti medzinárodných organizácií zdola (prostredníctvom občanov). „Medzera“ medzi národnou úrovňou, odkiaľ demokratické inštitúcie z historického hľadiska pochádzajú, a globálnym alebo regionálnym levelom je podstatou zauţívaného pojmu demokratický deficit. Ako uţ bolo naznačené vyššie kľúčovou výzvou v oblasti pôsobenia národných parlamentov v multilaterálnych záleţitostiach ostáva adaptovať sa na podmienky tradične exkluzívneho postavenia exekutívy v zahraničnej politike. Vzdialenosť medzi vnútroštátnymi a nadnárodnými záleţitosťami sa postupne stiera, nakoľko čím ďalej tým viac vnútropolitických otázok je ovplyvnených a súvisí aj s medzinárodnopolitických dianím. Národné parlamenty sa postupom času snaţia spolupodieľať na kedysi tradičnej výsade exekutívnej zloţky moci vytvárať a realizovať zahraničnú politiku a dohliadajú na exekutívu rovnako intenzívne v oblasti zahraničnej politiky ako v oblasti domácej politiky. Spôsob, akým by sa národné parlamenty mohli zapájať do zahranično-politickej činnosti štátu rámcovo zadefinovali predsedovia parlamentov v Deklarácii prvej konferencie predsedov parlamentov (rok 2000). V uvedenej deklarácii bolo konštatované, ţe parlamentná dimenzia medzinárodnej spolupráce by mala byť realizovaná národnými parlamentmi samostatne a to v prvom rade na národnej úrovni prostredníctvom štyroch vzájomne prepojených spôsobov, a to prostredníctvom: a) vplývania na politiku príslušného štátu v záleţitostiach prerokúvaných na pôde Organizácie spojených národov a iných medzinárodných negociačných fórach, b) dbania na vlastnú informovanosť o postupe a výsledkoch týchto rokovaní, c) spoluúčasti v medziach ústavnosti príslušného štátu na procese ratifikácie zmlúv a rozhodnutí, d) aktívneho prispievania v rámci implementačného procesu týchto rozhodnutí.63 Na základe uvedených odporúčaní tak predsedovia parlamentov implicitne vyhlásili, ţe vyjednávanie na medzinárodnej pôde prenechávajú do pôsobnosti exekutívy, pričom parlamenty budú kontrolovať tieto negociácie. Za týmto účelom je nevyhnutné presne zadefinovať spôsob zapojenie sa národných parlamentov v oblasti zahraničnej politiky v rámci ústavy a zákonov príslušného štátu. Na to, aby mohli parlamenty efektívne vykonávať kontrolu nad exekutívou, je potrebné, aby boli úplne, včas a systematicky informované a mali moţnosť vyţiadať si dodatočné informácie od exekutívy prostredníctvom kontrolnej funkcie parlamentu. Imanentnou súčasťou a zároveň nevyhnutným predpokladom je aj účasť poslancov národných parlamentov v delegáciách do medzinárodných organizácií.
63

Meziparlamentná únia. An effective parliament (II): Parliament's involvement in international affairs. Dostupné on-line On: http://www.ipu.org/dem-e/guide/guide-7.htm, citované 22.1.2013

104

Spoločnou črtou regionálnych integračných procesov je vytváranie štruktúr inšpirovaných organizáciou moci v národných štátoch. Hoci niektoré zloţky podobné exekutíve a legislatíve sú v týchto integračných zoskupeniach kreované odlišne. Konkrétne napr. regionálne parlamenty (napr. Európsky parlament) pôsobia popri národných parlamentoch, pričom ich účel a pôsobnosť sú komplementárne. Regionálny parlament reprezentuje záujmy spoločenstva (resp. organizácie) a národné parlamenty zastupujú národné záujmy.

3. Zahranično-politická činnosť Národnej rady Slovenskej republiky počas V. volebného obdobia – prehľad
V nasledujúcej časti textu bude pozornosť venovaná predovšetkým nasledujúcim štyrom oblastiam: 1) vyslovenie súhlasu s medzinárodnými zmluvami; 2) prijímanie politických deklarácií - vyhlásení a uznesení; 3) parlamentná diplomacia; 4) záleţitosti Európskej únie. 3.1. Medzinárodné zmluvy prerokované Národnou radou Slovenskej republiky Do pôsobnosti národnej rady patrí aj vyslovovanie súhlasu s medzinárodnými zmluvami. V zásade ide o zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 2,3,4 a 5 ústavy. Kategorizácia zmlúv prerokovávaných národnou radou je uvedená v čl. 7 ods. 4 a čl. 86 písm. d/ ústavy. V zmysle uvedených článkov národná rada pred ratifikáciou (prezidentom Slovenskej republiky) vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva fyzických alebo právnických osôb. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy národná rada zároveň rozhoduje o tom, či ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky (tzv. prednostné zmluvy). Vzťah prezidenta Slovenskej republiky, národnej rady a vlády Slovenskej republiky v oblasti vyslovovania súhlasu národnej rady s medzinárodnými zmluvami je nasledovný: pokiaľ ide o právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy, jej jediným nositeľom je prezident Slovenskej republiky. Ratifikácia, v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. a) ústavy, ako samostatný proces, je vykonávaný výlučne prezidentom Slovenskej republiky, pričom vyslovenie súhl asu národnej rady tvorí predpoklad na začatie tohto procesu. Príprava a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas národnej rady bola prezidentom Slovenskej republiky prenesená na vládu Slovenskej republiky (Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. júna 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy č. 250/2001 Z .z.). Pre úplnosť poznamenávame, ţe v zmysle tohto rozhodnutia bola právomoc dojednávania, schvaľovania a následného uzatvorenia vládnych a rezortných medzinárodných zmlúv, prenesená na vládu a rezortných ministrov.

105

Štatistický prehľad medzinárodných zmlúv prerokovaných národnou radou (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) Rok Celkový počet medzinárodných zmlúv, ktoré prerokovala národná rada 9 26* 3 38 Počet medzinárodných zmlúv, s ktorými národná rada vyslovila súhlas 8 25 3 36

2010 2011 2012 Spolu

Zdroj: Autor na základe zoznamu vygenerovaného prostredníctvom Systém u sledovania legislatívneho procesu (resp. vyhľadávania v návrhoch zákonov). * Návrh na vyslovenie súhlasu národnej rady s dodatkom k Rámcovej zmluve o EFSF je započítaný dvakrát, nakoľko po prvotnom nevyslovení súhlasu s týmto dodatkom bol návrh opätovne predloţený do národnej rady pod novým číslom parlamentnej tlače a rovnako bol aj nanovo prerokovaný.

Štatistický prehľad medzinárodných zmlúv, s ktorými národná rada vyslovila súhlas (kritérium prednosti pred zákonmi Slovenskej republiky) (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) Rok Počet medzinárodných zmlúv, s ktorými národná rada vyslovila súhlas 8 25 3 36
Z toho počet medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi

2010 2011 2012 Spolu

7 22 3 32

Zdroj: Autor na základe zoznamu vygenerovaného prostredníctvom Systému sledovania legislatívneho procesu (resp. vyhľadávania v návrhoch zákonov).

Z hľadiska počtu subjektov spomedzi medzinárodných zmlúv, s ktorými národná rada vyslovila súhlas v roku 2010 v rámci V. volebného obdobia, mierne prevaţovali multilaterálne medzinárodné zmluvy, pričom najväčšiu časť z nich tvorili multilaterálne medzinárodné zmluvy iniciované inštitúciami Európskej únie. Spomedzi uvedených multilaterálnych medzinárodných zmlúv išlo prevaţne o hospodársku spoluprácu a pomoc štátom tretieho (rozvojové štáty) a druhého (postkomunistické štáty) sveta. Výnimkou v tomto kontexte bolo vyslovenie súhlasu s rámcovou zmluvou v rámci Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Bilaterálne medzinárodné zmluvy sa týkali špecifických tém vychádzajúcich z konkrétnych bilaterálnych vzťahov SR s druhou stranou – napr. Protokol medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej. Z hľadiska dĺţky platnosti výrazne prevaţovali medzinárodné zmluvy s neobmedzenou dĺţkou platnosti. Po vecno-obsahovej stránke dominovali finančnohospodárske témy. Z hľadiska počtu subjektov spomedzi medzinárodných zmlúv, s ktorými národná rada vyslovila súhlas v roku 2011, prevaţovali bilaterálne medzinárodné zmluvy, pričom väčšiu
106

časť z nich tvorili medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, konkrétne bilaterálne investičné dohody zamerané na vytváranie priaznivých ekonomických podmienok pre rozvoj vzájomnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami. Vzhľadom na záväzky vyplývajúce z členstva SR v Európskej únii bolo potrebné v roku 2011 zabezpečiť aj súlad bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných sluţbách s právom Európskej únie. Popri uvedených medzinárodných zmluvách národná rada v roku 2011 vyslovila súhlas s viacerými multilaterálnymi medzinárodnými zmluvami iniciovanými inštitúciami EÚ orientovanými na začatie a prehĺbenie hospodárskej spolupráce s rýchlo rozvíjajúcimi sa ekonomikami sveta. Významným momentom bolo aj vyslovenie súhlasu s najnovšou ľudskoprávnou zmluvou koncipovanou na pôde OSN tzv. Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Rovnako dôleţitým sa stalo aj vyslovenie súhlasu s Dohodou o zriadení Medzinárodnej protikorupčnej akadémie ako medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je odstrániť existujúce nedostatky v poznatkoch a v praxi v protikorupčnej oblasti. Ide o prvú verejnoprávnu inštitúciu tohto druhu na medzinárodnej úrovni. Z hľadiska dĺţky platnosti prevaţovali medzinárodné zmluvy s neobmedzenou dĺţkou platnosti. Po vecno-obsahovej stránke dominovali finančno-hospodárske témy. Skrátenie V. volebného obdobia bolo späté s prvotným nevyslovením súhlasu s dodatkom k Rámcovej zmluve medzi členskými štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom (Dodatok k Rámcovej zmluve o EFSF). Dodatok k Rámcovej zmluve EFSF bol nakoniec schválený 13.10.2011. V roku 2012 národná rada vyslovila v rámci V. volebného obdobia súhlas so zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii. 3.2 Schválené vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky Podstatná je subjektívna tvorba a realizácia zahraničnej politiky, vyplývajúca predovšetkým z procesu pozorovania a vnímania medzinárodného okolia. Tento proces je daný historickými tradíciami, skúsenosťami, politickou kultúrou a systémom hodnôt, ktoré v spoločnosti dominujú. Prostredníctvom vyhlásení a uznesení parlamentu sa ovplyvňujú zahraničnopolitické rozhodnutia vlády, zároveň ide o deklarácie, prostredníctvom ktorých sa komunikuje s verejnosťou. V tejto súvislosti prijala národná rada v V. volebnom období nasledovné vyhlásenia a uznesenia: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 467 zo dňa 27. mája 2011 k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Základného zákona Maďarska – reakcia na prijatie Základného zákona Maďarska schváleného 18. apríla 2011 Národným zhromaţdením Maďarskej republiky Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 zo dňa 29. marca 2011 k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k politickej situácii v Bielorusku – reakcia na vývoj politickej situácie v Bielorusku po prezidentských voľbách v roku 2010 Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 384 zo dňa 29. marca 2011 k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete – reakcia na vzrastajúci počet aktov násilia a prenasledovania voči príslušníkom kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete.

107

3.3 Parlamentná diplomacia Parlamentnú diplomaciu môţeme vnímať ako aktivity parlamentu v oblasti medzinárodných vzťahov vykonávané v rámci inštitucionálnych a legislatívnych obmedzení. Existujú tri základné typy diplomatickej činnosti, ktoré môţeme v zahraničnopolitickom pôsobení národnej rady vymedziť: 1. bilaterálna diplomacia, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu so zahraničnými parlamentmi na bilaterálnej úrovni. Tento typ diplomacie napomáha k celkovému posilňovaniu vzťahov medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi. Neoddeliteľnou súčasťou bilaterálnej diplomacie je aj zriadenie a činnosť tzv. skupín priateľstva. 2. multilaterálna diplomacia zameraná na zvýšenie vzájomného porozumenia medzi štátmi na multilaterálnej úrovni prostredníctvom posilnenia demokratickej legitimity v rámci medzinárodných organizácií. Národná rada vníma význam medzinárodných aktivít predovšetkým v tom, ţe stále delegácie národnej rady do medziparlamentných štruktúr jednotlivých medzinárodných organizácií sú kreované podľa princípu pomerného zastúpenia politických strán v národnej rade na návrh poslaneckého grémia na začiatku kaţdého volebného obdobia. To umoţňuje väčšiu flexibilitu, a to aj napriek skutočnosti, ţe tieto aktivity sú komplementárne k vládnej zahraničnej politike. 3. európska diplomacia, ktorá nesie znaky konferenčnej diplomacie, avšak má zvláštny charakter v tom zmysle, ţe je vykonávaná na základe postupov a procedúr EU (konferencie predsedov parlamentov, stretnutia výborov pre európske záleţitosti). Počas V. volebného obdobia sa aktivity parlamentnej diplomacie uskutočňovali v zhode s programovým vyhlásením vlády. V rámci bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov bolo akcentované prehlbovanie partnerstva a strategickej spolupráce najmä v rámci Európskej únie a NATO s cieľom podporovať mierovú, bezpečnú a sociálne zodpovednú Európu. Parlament uţ tradične rokoval o základných otázkach zahraničnej politiky a na presadzovanie týchto cieľov vyuţíval svoje zastúpenie v parlamentných štruktúrach medzinárodných organizácií. V rovnakom kontexte boli zacielené oficiálne a pracovné návštevy a prijatia zahraničných partnerov, ako aj vystúpenia delegácií funkcionárov parlamentu na rozličných medzinárodných podujatiach. Osobitý dôraz na euroatlantické vzťahy sa odzrkadlil aj vo viacerých návštevách a školeniach poslancov národnej rady v Spojených štátoch amerických. Komponentom parlamentnej dimenzie medzinárodných vzťahov bola v V. volebnom období tieţ činnosť výborov národnej rady. Uskutočnili sa viaceré vzájomné pracovné a študijné návštevy partnerov, a to tak v rámci EÚ, ako aj krajín, s ktorými Slovenská republika udrţiava intenzívne politické a hospodárske kontakty. Osobitný dôraz bol kladený na vzťahy s krajinami Vyšehradskej štvorky. Činnosti parlamentnej diplomacie odzrkadľovali aj tradičný historicky sformovaný nadštandardný vzťah s Českou republikou. Celkovo boli zahraničnopolitické aktivity NRSR ovplyvnené skrátením volebného obdobia a rozhodnutím o vyhlásení predčasných volieb na jar roku 2012. Spomedzi zahraničnopolitických aktivít na úrovni predsedu parlamentu, ktoré sa uskutočnili v V. volebnom období v roku 2010, nesporne najvýznamnejšou bola historicky prvá návšteva panovníka Nórskeho kráľovstva v Slovenskej republike, Jeho Veličenstva kráľa Haralda V s manţelkou Soniou. Na pôde slovenského parlamentu prijal predseda národnej rady počas V. volebného obdobia v roku 2010 aj iných čelných politických predstaviteľov, napríklad
108

predsedu vlády Českej republiky J. E. Petra Nečasa, predsedu Senátu Kanady J. E. Noela Kinsellu, prezidenta Cyperskej republiky J. E. Demetrisa Christofiasa, predsedu Súdneho dvora Euróspkej únie Vassiliosa Skourisa a generálneho tajomníka OECD Angela Gurría. V rámci medziparlamentnej spolupráce národnej rady sa pod záštitou predsedu národnej rady uskutočnilo dňa 30. septembra a 1. októbra 2010 na hrade Červený kameň stretnutie predsedov parlamentov Vyšehradskej štvorky (V4), ktorého hlavnou témou bola sociálna inklúzia Rómov. Spomedzi významných prijatí na úrovni predsedu národnej rady, ktoré sa uskutočnili v roku 2011, moţno spomenúť najmä prijatie prezidenta Maďarskej republiky J. E. Pála Schmitta, predsedu vlády Maďarskej republiky J. E. Viktora Orbána, generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Andersa Fogha Rasmussena, prezidenta Poľskej republiky J. E. Bronisława Komorowskeho, prezidenta Českej republiky J. E. Václava Klausa, predsedu Európskej rady J. E. Hermana Van Rompuya a prezidenta Spolkovej republiky Nemecko J. E. Christiana Wulffa. Rok 2010 bol z hľadiska spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky významný okrem iného aj kvôli skutočnosti, ţe v júli 2010 sa Slovenská republika ujala predsedníctva v tomto zoskupení, ktoré potrvalo aţ do júna 2011. Okrem uţ spomenutého vrcholného stretnutia predsedov parlamentov členských štátov V 4 na Hrade Červený kameň sa uskutočnili aj ďalšie tri stretnutia na úrovni výborov. V dňoch 23. aţ 25. februára 2010 sa v Budapešti uskutočnilo stretnutie výborov pre európske záleţitosti parlamentov členských štátov v 4 s účasťou krajín Východného partnerstva na tému energetickej bezpečnosti a nového prístupu k zvýšeniu konkurencieschopnosti v ére post-lisabonskej stratégie. V dňoch 23. aţ 24. februára 2010 sa v Krakove uskutočnilo stretnutie výborov pre verejnú správu a regionálny rozvoj členských štátov V 4 na tému úlohy regionálnej politiky pri prekonávaní finančnej a hospodárskej krízy a pouţitia fondov EÚ v procese ochrany kultúrneho dedičstva. A v dňoch 13. aţ 15. septembra 2010 sa v Prahe uskutočnilo stretnutie výborov pre európske záleţitosti členských štátov V 4 na tému klimatických zmien, spolupráce v rámci COSAC-u a budúcnosti spolupráce v oblasti justície a vnútra EÚ. Celkový štatistický prehľad zahraničnopolitickej činnosti výborov národnej rady predkladáme v tabuľkách niţšie. Štatistický prehľad zahraničných pracovných ciest výborov národnej rady (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) Výbor NR SR Mandátový a imunitný výbor NR SR Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Výbor NR SR pre európske záleţitosti Ústavnoprávny výbor NR SR Výbor NR SR pre financie a rozpočet Výbor NR SR pre hospodárske záleţitosti Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a ţivotné prostredie Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Výbor NR SR pre sociálne veci Výbor NR SR pre zdravotníctvo Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť Zahraničný výbor NR SR Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeţ a šport Výbor NR SR pre kultúru a médiá Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny
109

2010 0 0 3 0 1 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0

2011 1 0 3 3 3 0 1 3 0 1 2 2 1 1 0

2012 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Spolu 1 0 6 3 4 0 1 4 0 1 3 2 1 1 0

Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ Spolu

0 0 0 0 6

0 0 0 0 21

0 0 0 0 0

0 0 0 0 27

Zdroj: Údaje boli do tabuľky dosadené na základe informácií uvedených v kalendári zverejnenom na webovom sídle NR SR a na základe výročných správ K NR SR za roky 2010 a 2011. Tabuľka uvádza prehľad zahraničných pracovných ciest výborov NR SR t.j. aspoň dvoch členov príslušného výboru, a teda zahraničné pracovné cesty predsedov výborov NR SR samostatne nie sú v tabuľke započítané.

Štatistický prehľad pracovných návštev výborov zahraničných parlamentov vo výboroch národnej rady (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) Výbor NR SR Mandátový a imunitný výbor NR SR Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Výbor NR SR pre európske záleţitosti Ústavnoprávny výbor NR SR Výbor NR SR pre financie a rozpočet Výbor NR SR pre hospodárske záleţitosti Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a ţivotné prostredie Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Výbor NR SR pre sociálne veci Výbor NR SR pre zdravotníctvo Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť Zahraničný výbor NR SR Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeţ a šport Výbor NR SR pre kultúru a médiá Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ Spolu 2010 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 2 0 0 0 0 0 0 0 4 2011 1 1 3 0 1 0 0 1 0 0 0 1 0 2 2 0 1 1 0 14 2012 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Spolu 1 1 4 0 1 0 0 1 0 0 1 3 0 2 2 0 1 1 0 18

Zdroj: Údaje boli do tabuľky dosadené na základe informácií uvedených v kalendári zverejnenom na webovom sídle NR SR a na základe výročných správ K NR SR za roky 2010 a 2011. Tabuľka uvádza prehľad pracovných návštev výborov zahraničných parlamentov vo výboroch NR SR. V prípade, ak sa delegácie výborov zahraničných parlamentov rokovali s viacerými výbormi NR SR, sú tieto stretnutia započítane pri kaţdom z príslušných výborov NR SR, s ktorým zahraničná delegácia rokovala.

Dôleţitú súčasť parlamentnej diplomacie tvorí, ako uţ bolo uvedené, aj bilaterálna diplomacia. V rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie (MPÚ) sa zriaďujú dvojstranné skupiny priateľstva, ktorých cieľom je nadväzovanie osobných kontaktov s členmi parlamentov iných štátov alebo skupín štátov a prehlbovanie poznatkov o týchto krajinách v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti. Predsedov skupín priateľstva volí Valné zhromaţdenie Slovenskej skupiny MPÚ t.j. plénum národnej rady. Predseda skupiny priateľstva riadi jej činnosť, zvoláva podľa potreby jej schôdze a podáva Valnému
110

zhromaţdeniu Slovenskej skupiny MPÚ výročnú správu o činnosti príslušnej skupiny priateľstva. Členovia kaţdej skupiny priateľstva si volia zo svojho stredu podpredsedu. Dvojstranné skupiny priateľstva sa vytvárajú so všetkými členskými štátmi MPÚ, pričom interne sa zlučujú do regionálnych skupín, ktoré však voči zahraničiu vystupujú jednotlivo. Kaţdý poslanec národnej rady sa môţe prihlásiť do ľubovoľného počtu regionálnych skupín priateľstva. Doplňovať členstvo v skupinách moţno do 1 mesiaca od ustanovujúcej schôdze Slovenskej skupiny MPÚ v novom volebnom období a v dni konania Valných zhromaţdení Slovenskej skupiny MPÚ.

Štatistický prehľad regionálnych skupín priateľstva v národnej rade (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) Názov skupiny Skupina priateľstva s Českou republikou Skupina priateľstva s Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Estónskou, Litovskou a Lotyšskou republikou Skupina priateľstva s Ukrajinou Skupina priateľstva so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a s Írskom Skupina priateľstva s krajinami Afriky Skupina priateľstva s krajinami Latinskej Ameriky Skupina priateľstva s Austrálskym zväzom, Republikou fidţijských ostrovov, Republikou Marshallových ostrovov, Novým Zélandom, Papuou - Novou Guineou a Samojským nezávislým štátom Skupina priateľstva s Maďarskou republikou Skupina priateľstva s Poľskou republikou Skupina priateľstva s Rakúskou republikou, Lichtenštajnským knieţatstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Slovinskou republikou Skupina priateľstva so Spolkovou republikou Nemecko Skupina priateľstva s Talianskou republikou a Sanmarínskou republikou Skupina priateľstva so Štátom Izrael Skupina priateľstva s Cyperskou republikou, Helénskou republikou, Maltskou republikou a Tureckou republikou Skupina priateľstva s Francúzskou republikou a Monackým knieţatstvom Skupina priateľstva s Andorrským knieţatstvom, Španielskym kráľovstvom a Portugalskou republikou Skupina priateľstva s Belgickým kráľovstvom, Holandským kráľovstvom a Luxemburským veľkovojvodstvom Skupina priateľstva s Ruskou federáciou Skupina priateľstva s Japonskom Skupina priateľstva s Filipínskou republikou, Indonézskou republikou, Kórejskou republikou, Malajziou, Singapurskou republikou a Thajským kráľovstvom Skupina priateľstva s Čínskou ľudovou republikou Skupina priateľstva s Indickou republikou a Srílanskou demokratickou
111

Počet členov 50 19

15 18 3 11 12

16 21 22 20 26 26 26 14 6 10 37 15 11

18 18

socialistickou republikou Skupina priateľstva s Kambodţským kráľovstvom, Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, Laoskou ľudovodemokratickou republikou, Mongolskom, Vietnamskou socialistickou republikou, Bangladéšskou ľudovou republikou, Iránom, Nepálom a Pakistanom Skupina priateľstva s arabskými krajinami Skupina priateľstva s Bieloruskou, Moldavskou, Arménskou, Azerbajdţanskou, Kazašskou, Kirgizskou, Tadţickou a Uzbeckou republikou, Turkménskom a Gruzínskom Skupina priateľstva s Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Čiernou Horou, Chorvátskou republikou, Srbskou republikou, Macedónskou republikou a Rumunskom Skupina priateľstva so Spojenými štátmi americkými a Kanadou

19

6 37

16

24

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa národná rada aktívne zapája do činnosti medzinárodných organizácií a ich parlamentných orgánov. V rámci V. volebného obdobia pôsobili poslanci národnej rady v nasledujúcich medzinárodných inštitúciách:  Parlamentné zhromaţdenie Rady Európy  Parlamentné zhromaţdenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe  Medziparlamentná únia  Parlamentné zhromaţdenie Severoatlantickej aliancie  Stredoeurópska iniciatíva a jej parlamentná dimenzia  Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  Zhromaţdenie Západoeurópskej únie  Euro-stredomorské parlamentné zhromaţdenie. Zhromaţdenie Západoeurópskej únie ukončilo svoju činnosť v júni 2011 na základe modifikovanej Bruselskej zmluvy. Na poslednom, slávnostnom ukončujúcom zasadnutí Zhromaţdenia Západoeurópskej únie sa zo stálej delegácie národnej rady nikto nezúčastnil pre kolidujúce plenárne zasadnutie národnej rady. Vo všetkých uvedených organizáciách pôsobili stále delegácie národnej rady v rámci medziparlamentnej spolupráce, t. j. poslanci boli, ako uţ tradične, zapojení do činnosti jednotlivých výborov a podieľali sa na riešení rozličných aktuálnych problémov, v mnohých prípadoch i ako spravodajcovia. Funkcie tajomníkov delegácií tradične vykonávajú odborní zamestnanci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. 3.4. Záleţitosti Európskej únie Snaha legitimizovať Európsku úniu na občianskom princípe viedla k tendencii posilniť občiansku dimenziu EÚ zdôraznením zastupiteľského princípu a delegovanej suverenity inštitúcií. Čl. 10 Zmluvy o Európskej únii deklaruje, ţe fungovanie EÚ je zaloţené na zastupiteľskej demokracii. V uvedenom kontexte tak rovnako aj postavenie vnútroštátnych parlamentov vychádza z konceptu zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni po prvýkrát definovaného v Ústave pre Európu a v nezmenenej podobe prevzatého do Lisabonskej zmluvy v čl. 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len ZEÚ). Formulácia uvedeného čl. 10 ZEÚ reflektuje hodnoty EÚ premietajúc ich do vzájomného usporiadania vzťahov medzi orgánmi EÚ vo svetle deľby moci a princípov právneho štátu na platforme nie plného normatívneho
112

významu. Na európskej úrovni sa zastupiteľská demokracia prejavuje na dvoch úrovniach – na úrovni Európskeho parlamentu a na úrovni vnútroštátnych (národných) parlamentov delegujúcich časť právomocí na EÚ. Vo vzťahu k národným parlamentom by sa k oncept zastupiteľskej demokracie podľa Pítrovej mal okrem iného prejavovať aj v kontrole účasti členov národných vlád na rozhodovaní v EÚ prostredníctvom národných parlamentov.64 Lisabonská zmluva zakotvila aj komplementárne mechanizmy priamo prepájajúce vnútroštátne parlamenty a inštitúcie EÚ. Ide o výrazný kvalitatívny posun v postavení národných parlamentov, ktorý predpokladá seba aktivizáciu národných parlamentov. Primárnym prvkom uvedených komplementárnych mechanizmov je zapojenie národných parlamentov do kontroly dodrţiavania zásady subsidiarity. Predpokladom efektívnej kontroly dodrţiavania zásady subsidiarity je logicky včasná a systematická informovanosť národných parlamentov. Napriek tomu, ţe po odmietnutí Ústavy pre Európu, bola poţiadavka ďalšieho posilnenia postavenia národných parlamentov predmetom negociácií pri príprave textu Lisabonskej zmluvy, výsledkom tohto úsilia je v porovnaní s Ústavou pre Európu skôr formálne a symbolické zviditeľnenie úlohy národných parlamentov v EÚ.65 Navrhované princípy úlohy národných parlamentov boli Lisabonskou zmluvou zakotvené priamo do textu zmluvy v podobe čl. 12 ZEÚ definujúceho „spôsoby, akými národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu EÚ“. Uvedené ustanovenia priamo odkazuje na špecifikujúcu úpravu v Protokole o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokole o pouţívaní zásad subsidiarity a proporcionality. Motiváciou posilnenia postavenia národných parlamentov sa stal dovtedy eskalujúci kompetenčný transfer smerom na nadnárodnú úroveň. V zmysle Lisabonskej zmluvy bolo postavenie národných parlamentov posilnené predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:  posilnenie včasnej a úplnej informovanosti vnútroštátnych parlamentov o činnosti orgánov EÚ a pripravovanej legislatíve (upravené v Protokole (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii)  zapojenie sa vnútroštátnych parlamentov do kontroly dodržiavania zásady subsidiarity vytvorením mechanizmu predbežnej kontroly alebo následnej súdnej kontroly dodržiavania zásady subsidiarity (upravené v Protokole (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality)  povinnosť informovať národné parlamenty o realizácii politiky v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a práva a zakotvenie účasti vnútroštátnych parlamentov na kontrole činnosti Europolu a hodnotení činnosti Eurojustu  zapojenie sa vnútroštátnych parlamentov do rokovania o návrhoch na zmenu Zmlúv a účasť zástupcov vnútroštátnych parlamentov v Konvente k ich prorokovaniu (čl. 48 ZEÚ), vrátane možnosti jediného vnútroštátneho parlamentu vetovať zjednodušenú revíziu Zmlúv spočívajúcu v prechode na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou  zapojenie sa národných parlamentov do kontroly využívania klauzule flexibility (čl. 352 ZEÚ)  povinnosť Rady informovať vnútroštátne parlamenty o žiadostiach o členstvo v EÚ (čl. 49 ZEÚ).66

64

SYLLOVÁ, J. – PÍTROVÁ, L. – PALDUSOVÁ, H. a kol. Lisabonská smlouva. Komentář. Praha: C.H. Beck, 2010, s. 73 65 Tamţe, s. 74 66 Tamţe, s. 73 – 74

113

Lisabonská zmluva má v kontexte posilnenia právomocí vnútroštátnych parlamentov dopad aj na postavenie národnej rady ako na národný parlament členského štátu EÚ. V zmysle rozšírenia kompetencií vnútroštátnych parlamentov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bolo nevyhnutné tieto zmeny premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Práve v rámci V. volebného obdobia predloţil Výbor NR SR pre európske záleţitosti v tejto veci dva návrhy – po prvé išlo o návrh na zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku národnej rady a po druhé návrh na zmenu a doplnenie ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záleţitostiach Európskej únie. Uvedená novela rokovacieho poriadku bola schválená, zatiaľ čo návrh na zmenu spomenutého ústavného zákona nebol schválený, nakoľko nedosiahol potrenú kvalifikovanú väčšinu hlasov všetkých poslancov. V novele rokovacieho poriadku išlo predovšetkým o úpravu obsolentnej terminológie („Európske spoločenstvá“ boli v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy nahradené „Európskou úniou“; „návrhy právne-záväzných aktov“ boli nahradené „návrhmi právnych aktov EÚ“), rozšírenie kompetencii Výboru pre európske záleţitosti o posudzovanie súladu návrhov právnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity, zakotvenie ustanovení o prerokúvaní ţaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ a predĺţenie lehoty na predkladanie predbeţného stanoviska vlády k návrhu právneho aktu z 3 na 4 týţdne. Návrh novely rokovacieho poriadku bol v treťom čítaní prerokovaný na 18. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 492 zo dňa 2. 6. 2011; návrh novely rokovacieho poriadku bol schválený. V neschválenej novele ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záleţitostiach Európskej únie sa nad rámec vyššie uvedených zmien navrhovalo implementovať pouţitie tzv. prechodovej klauzule (všeobecná passarela) pri zmene schvaľovacej procedúry na európskej úrovni. Podľa všeobecnej prechodovej klauzule Európska rada môţe tzv. zjednodušeným postupom so súhlasom EP jednomyseľne rozhodnúť o prechode od jednomyseľného rozhodovania v Rade k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou alebo o prechode od mimoriadneho legislatívneho postupu k riadnemu legislatívnemu postupu. Všeobecná prechodová klauzula tak umoţňuje zmenu potrebného kvóra pre prijatie rozhodnutia v Rade bez priamej zmeny dotknutej zmluvy a jej následnej ratifikácie v národných parlamentoch. Ak sa proti rozhodnutiu o pouţití všeobecnej prechodovej klauzule v polročnej lehote vysloví niektorý národný parlament, rozhodnutie je vetované (mechanizmus červenej karty). Uplatnenie tohto inštitútu síce podlieha súhlasu zo strany EP, súčasne však zostáva v platnosti kontrola na úrovni členských štátov zo strany národných parlamentov. V neschválenej novele ústavného zákona sa navrhovalo implementovať reţim vetovania zmeny schvaľovacej procedúry na európskej úrovni ex ante. To znamená, ţe podľa uvedenej novely by predseda vlády SR mal povinnosť predloţiť do národnej rady návrh na pouţitie prechodovej klauzule. Keďţe pri uplatnení passarely sa v Európskej rade vyţaduje jednomyseľnosť, národná rada by tak mala moţnosť zaviazať predsedu vlády SR k určitému stanovisku v tejto oblasti (buď áno, alebo nie za návrh uplatnenia prechodovej klauzule). Návrh novely ústavného zákona bol v treťom čítaní prerokovaný na 18. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 491 zo dňa 1. 6. 2011; návrh nebol schválený, nakoľko nedosiahol potrenú kvalifikovanú väčšinu hlasov všetkých poslancov. Po schválení vyššie uvedenej novely rokovacieho poriadku má Výbor NR SR pre európskej záleţitosti v kompetencii najmä: a) prerokúvať návrhy právnych aktov Európskej únie, návrhy na postup podľa Zmluvy o Európskej únii, návrhy legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhy na postup
114

b) c) d) e) f)

podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, posudzovať súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, prerokúvať návrhy ţalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie, prerokúvať správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie, poţiadať ostatné výbory národnej rady o návrhy stanovísk k návrhom podľa písmen a) a b),

V dôsledku nevyhnutnosti zabezpečenia plnenia úloh Kancelárie NR SR, ktoré jej vyplynuli z novely rokovacieho poriadku (implementácia posudzovania súladu návrhu právneho aktu EÚ so zásadou subsidiarity na pôde Výboru pre európske záleţitosti) bol prijatý Mechanizmus prípravy odôvodneného stanoviska v Kancelárii NR SR.67 Iniciátorom na začatie skúmania súladu návrhu právneho aktu EÚ so zásadou subsidiarity môţu byť: a) poslanci NR SR b) Odbor pre európske záleţitosti Kancelárie NR SR c) iné národné parlamenty členských štátov EÚ. Mechanizmus prípravy odôvodneného stanoviska sa skladá s nasledujúcich krokov:  v rámci informácie o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie a o predbeţných stanoviskách sa v rámci lehoty 8 týţdňov (tzv. systém včasného varovania) Odbor pre európske záleţitosti Kancelárie NR SR vyjadrí k súladu návrhu legislatívneho aktu EÚ so zásadou subsidiarity;  Výbor NR SR pre európske záleţitosti (ďalej len VEZ) prijme uznesenie, v ktorom poverí svojho predsedu o zabezpečenie návrhu odôvodneného stanoviska;  korešpondent IPEX zverejní informáciu ohľadom začatia skúmania návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity na webovom sídle IPEX;  vecne príslušný zamestnanec Odboru pre európske záleţitosti vypracuje odborné stanovisko, v ktorom okrem všeobecných informácií uvedie argumenty týkajúce sa súladu / nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity;  vecne príslušný zamestnanec Odboru pre európske záleţitosti spolupracuje s Odborom legislatívy Kancelárie NR SR;  v prípade, ak bude počas uvedenej lehoty doručené aj stanovisko príslušného rezortného ministerstva, zamestnanec Odboru pre Európske záleţitosti zohľadní pri príprave podkladu aj tento návrh;  podkladový materiál sa najneskôr 48 hodín pred zasadnutím VEZ zašle tajomníkovi VEZ;  tajomník VEZ vypracuje na základe zaslaných podkladov uznesenie, ktorého prílohou je odôvodnené stanovisko;  VEZ zaujme stanovisko k predloţenému materiálu jednoduchou väčšinou prítomných členov;
67

Kompletné znenie Mechanizmu prípravy odôvodeného stanoviska v Kancelárii Národnej rady SR je moţné nájsť na intranete Kancelárie NR SR v rámci sekcie Vnútorné predpisy – iné.

115

  

v prípade pozmeňujúcich návrhov členov VEZ tieto tajomník VEZ doplní do textu odôvodneného stanoviska; korešpondent IPEX zverejní výsledok rokovania VEZ na webovom sídle IPEX; schválené uznesenie so sprievodných listom podpísaným predsedom národnej rady je následne doručené diplomatickou poštou príslušným orgánom EÚ; okrem toho sú predmetné dokumenty zasielané aj elektronicky na špecifické adresy Rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

V rámci V. volebného obdobia boli vo Výbore NR SR pre európske záleţitosti schválené tri odôvodené stanoviská. Dňa 12. mája 2011 bolo schválené odôvodnené stanovisko k návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB). Dňa 10. novembra 2011 bolo prijaté odôvodnené stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 562/2006 s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za mimoriadnych okolností. A dňa 2. februára 2012 bolo schválené odôvodnené stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných poţiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu KOM (2011) 779. Ani v jednom prípade však na európskej úrovni nebolo dosiahnuté potrebné kvórum pre aktiváciu tzv. ţltej karty. Štatistický prehľad o činnosti Výboru NR SR pre európske záleţitosti (V. volebné obdobie k 9. 3. 2012) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Počet schôdzí Počet rokovacích dní Počet prijatých uznesení Počet neprijatých uznesení Návrhy stanovísk SR Návrhy právnych aktov EÚ Ţiadosti o návrh stanoviska k návrhom právnych aktov EÚ od ostatných výborov podľa §58a Ţiadosť o stanovisko vecného výboru k subsidiarite Počet iné 10. z toho gestor 56 56 198 14 764 577 22 1 2 0 8 2

Počet prerokovaných zmlúv z toho gestor

116

11.

Počet prerokovaných správ z toho gestor

2 1 3 3 0 0 0

12. 13. 14. 15. 16.

Počet spoločných správ výborov Počet prerokovaných vlastných materiálov (odôvodnené stanovisko) Počet poslaneckých prieskumov Počet prijatých petícií Počet poslaneckých prieskumov

Zdroj: Výbor NR SR pre európske záleţitosti.

Spracovala: Mgr. Natália Švecová Spolupráca: Bc. Peter Števkov, stáţista

117

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful