SŤAŽNOSŤ1 KOMISII EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV TÝKAJÚCA SA NESPLNENIA POVINNOSTÍ VYPLÝVAJÚCICH Z PRÁVA SPOLOČENSTVA Meno a priezvisko sťažovateľa: Vlastníci bytov

a nebytových priestorov domu na Rovniankovej ulici č. 14 v Bratislave2 Prípadne jeho zástupca: Marcel Slávik, splnomocnený zástupca v zmysle národnej legislatívy3 Štátna príslušnosť slovenská Adresa alebo sídlo4 Splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov Marcel Slávik Rovniankova 14 851 02 Bratislava Slovenská republika Telefón/fax/e-mail: Telefón: +421 905 728 704 e-mail: slavik@rovniankova14.sk Oblasť a miesto(a) výkonu práce: Projekt „Nosný systém MHD v Bratislave, prevádzkový súbor Janíkov dvor – Šafarikovo nám.“ v katastri mestskej časti Bratislava – Petržalka, v katastri mestskej časti Bratislava – Staré mesto a nad tokom rieky Dunaj.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

1

2

3 4

Nemusíte použiť tento formulár. Sťažnosť môžete predložiť aj prostredníctvom listu, ale vo vlastnom záujme uveďte čo najviac informácií. Tento formulár môžete zaslať poštou na túto adresu: Komisia Európskych spoločenstiev Generálny sekretariát Rue de la Loi 200, B-1049 Brusel BELGICKO Formulár tiež môžete odovzdať v budove Reprezentácie Komisie v ktoromkoľvek členskom štáte. Formulár je tiež k dispozícii na internetovom serveri Európskej únie (/eu_law/your_rights/your_rights_forms_en.htm). Sťažnosť je prípustná, ak sa týka porušenia práva Spoločenstva zo strany členského štátu. V zmysle národnej legislatívy, zákona č. 182/1993 Z.z., sú uznesením domovej schôdze sťažovateľmi všetci vlastníci domu podľa platného aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností V zmysle národnej legislatívy: zákon č. 182/1993 Z.z., zákon č. 71/1967 Zb., zákon č. 99/1963 Zb. Každú zmenu adresy alebo udalosť, ktorá by mohla ovplyvniť posudzovanie sťažnosti, oznámte Komisii.

7.

Členský štát alebo štátny orgán, ktorý údajne nekonal v súlade s právom Spoločenstva Slovenská republika a to prostredníctvom orgánov preneseného výkonu štátnej správy v oblasti stavebného zákona (územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenia) a v oblasti zákona o ochrane prírody a tvorbe krajiny (výrubové konania). Predmetnými orgánmi preneseného výkonu štátnej správy v uvedených úsekoch sú: • Mestská časť Bratislava – Petržalka (územné rozhodnutie o povolení stavby a stavebné povolenie niektorých stavebných objektov) • Mesto Bratislava (špeciálne stavebné povolenie pre cesty) • Bratislavský samosprávny kraj (špeciálny stavebný úrad pre dráhu ako takú) • Krajský stavebný úrad v Bratislave ako odvolací orgán, ktorý mohol vykonať nápravu namietaných rozhodnutí v odvolacích konaniach Podrobný opis skutočností, ktoré viedli k podaniu sťažnosti: Vlastníci domu sa na schôdzach vlastníkov bytových a nebytových priestorov na Rovniankovej 14, dňa 19.1.2006, 30.6.2010 a 10.11.2010 v zmysle ust. zákona č.182/1993 Z.z o vlastníctve bytov uzniesli na tom, že v súvislosti s predmetnou stavbou je dôležité, aby sa príslušné správne orgány vyrovnali najmä s vplyvom stavby na riadne užívanie domu Rovniankova 14 a to v nasledovných ohľadoch: • hluk v dôsledku existencie trate, • vibrácie poškodzujúce stavebnú sústavu domu a znižujúcu komfort bývania, • narušenie existujúcich peších a cyklistických koridorov cez Chorvátske rameno. V príslušných konaniach sme chceli uplatniť svoje práva účastníka konania, ktorými by sme poukázali na nevyhnutnosť eliminovať negatívne dôsledky spomínané vyššie. Vlastníci domu Rovniankova 14 sa zúčastnili konania EIA pre predmetnú stavbu zavŕšenú Záverečným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) č. 38/06-7.3/ml zo dňa 6.7.20065, v ktorej sa uvádza „za zváženie stojí požiadavka vlastníkov bytových a nebytových priestorov na Rovniankovej 14, týkajúca sa revitalizácie Chorvátskeho ramena v súvislosti s touto stavbou“. Týmto vznikol vlastníkom domu nárok na účasť v predmetných konaniach minimálne ako zúčastnené osoby. Záverečné stanovisko MŽP SR je známe dotknutým inštitúciám a je prístupné aj na internete: http://eia.enviroportal.sk/detail/nosny-system-mhdprevadzkovy-usek-janikov-dvor-safarikovo-namestie-v-b . V priebehu času sa však projekt menil a to do takej miery, že sa s pôvodným projektom nezhoduje. Navyše, podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vypracovať EIA aj na každú zmenu zámeru, pokiaľ bola EIA spracúvaná na pôvodný zámer, čo sa nestalo. Projekt električky tak nemá komplexné a aktuálne posúdenie vplyvov na životné prostredie v zmysle platnej národnej aj európskej legislatívy. Absentuje aj vyžadovaný samostatný projekt revitalizácie Chorvátskeho ramena, hoci toto je významný regionálny biokoridor a hodnotné prírodné územie. Správne orgány sú povinné sa riadiť právnym názorom ministerstva v postavení ústredného orgánu štátnej stavebnej správy, ktorým v relevantnom období bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MVRR SR) a ktoré svojim usmernením č. 2006-5544/26073- 8: 530/Gal zo dňa 25.4.2006

8.

5

http://eia.enviroportal.sk/detail/nosny-system-mhd-prevadzkovy-usek-janikov-dvor-safarikovo-namestie-v-b

2

konštatovalo, že vlastníci domu sú účastníkmi konaní k predmetnej stavbe podľa §59 stavebného zákona ako vlastníci susednej stavby podľa §139 stavebného zákona. Dňa 29.10.2010 vydala MČ Bratislava – Petržalka rozhodnutie o umiestnenie stavby „Nosný systém MHD“ č. UKSP3521-TX1/2010-Kb-34, v ktorom sme sa uchádzali o účasť, ktorá nám bola rozhodnutím UKSP7001/7-TX1/2010-Kb-67 zo dňa 31.5.2010 odopretá a to podľa nás v rozpore so zákonom. Následne sme mimo odvolacie konanie voči vylúčeniu podali mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nebol úspešný bez toho, aby sa odvolací orgán zaoberal našimi odbornými a právnymi argumentami. Následne sme naše vylúčenie z územného konania napadli aj na príslušnom všeobecnom súde, pričom vo veci nakoniec rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) vo svojom uznesení č.5Sžp/23/2012 zo dňa 11.10.2012 konštatuje, že rozhodnutia o neuznaní účasti v konaní o umiestnení stavby nie je možné súdne preskúmať, nakoľko predstavuje predbežnú otázku k meritórnemu rozhodnutiu o umiestnení predmetnej stavby, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť. V uvedenom uznesení odporúča súdne napadnúť samotné meritórne rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby ako vo vecných otázkach, tak aj v procesných otázkach, vrátane sporu o účasť v konaní. V uznesení sa taktiež konštatuje, že vzhľadom na aproximáciu slovenského práva k právu EÚ, ako aj z povahy veci, súdna prax pripúšťa súdne preskúmanie a prehodnotenie veci najmä vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, ako je aj tento prípad s odvolaním sa na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-240/09 zo dňa 8.3.2011 a rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžp/24/2009 z 2.5.2011 a sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 2.8.2011. O tomto súdnom spore mali vedomosť mesto Bratislava, MČ Bratislava-Petržalka a METRO Bratislava, a.s.. Žaloba napádajúca predmetné územné rozhodnutie sa momentálne pripravuje a bude podaná na príslušný súd slovenskej republiky. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy ako príslušný dráhový úrad vo svojom stanovisku č. 300/2011-ÚRŽD-E/Šo zo dňa 17.2.2011 sa konštatuje, že dokumentácia predložená v rozsahu uvedenom v časti „A“ je vyhotovená v štádiu pre stavebné povolenie a preto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré má mať dokumentácia pre realizáciu. Keďže k dokumentácii neboli predložené doklady jednotlivých projektantov o odbornej spôsobilosti na projektovanie podľa vyhlášky č. 205/20120 Z.z. §27 a dokumentácia je vyhotovená v štádiu pre stavebné povolenie, kedy nie je možné jej komplexné posúdenie, predložená dokumentácia ako celok nespĺňa požiadavky na zaistenie prevádzky elektrických zariadení z hľadiska ochrany pred nebezpečnými účinkami elektrického prúdu. Naše stanovisko však nebráni prípadnému vydaniu stavebného povolenia Dokumentáciu je potrebné dopracovať podľa našich pripomienok a spracovanú do realizačnej podoby zaslať na opätovné posúdenie spolu s platnými dokladmi o odbornej spôsobilosti na projektovanie. Formuláciou „stanovisko nebráni prípadnému vydaniu stavebného povolenia“ dráhový úrad síce umožnil pokračovanie spojeného stavebného konania ale s podmienkou vykonania ďalšieho dokazovania a opätovného zaslania na odsúhlasenie dráhovým úradom pred samotným vydaním rozhodnutia. Bez uvedenia súhlasu pokračovať v konaní (hoci nejasne formulovaným) by špeciálny stavebný úrad musel stavebné konanie zastaviť bez vydania stavebného povolenia podľa §120 ods. 2 stavebného zákona – druhá časť vety). Špeciálny stavebný úrad, ani ostatní účastníci konania však ďalšie dokazovanie a odstránenie týchto nedostatkov nezabezpečili, napriek tomu, že boli dráhovým úradom opakovane k odstráneniu nedostatkov vyzvaní. Navrhovateľ
3

nepreukázal, že projektová dokumentácia spĺňa zákonom požadované parametre, ani odbornú spôsobilosť projektantov. Projektová dokumentácia pritom, podľa vyjadrenia dráhového úradu, obsahuje elementárne nedostatky v názvosloví, v používaní technických noriem ako aj ustálených procesoch pri takýchto dokumentoch. Uvedený konštatovaný nedostatok je pritom taký závažný, že opodstatňuje pochybnosti aj o kvalite a správnosti ostatných podkladoch predmetných rozhodnutí, ako je napríklad aj hluková štúdia a protihlukové opatrenia, eliminácia negatívnych vplyvov v urbanizovanom území a dokonca ani nezabezpečuje bezpečnosť pred elektrickým prúdom v silne urbanizovanom území. Ku dňu podaniu tejto sťažnosti stratilo aj toto negatívne stanovisko dráhového úradu platnosť a projektová dokumentácia nemá žiadne platné odborné posúdenie. Bratislavský samosprávny kraj ako špeciálny stavebný úrad (ďalej ako „špeciálny stavebný úrad“) dňa 9.3.2012 vydal rozhodnutie o povolení predmetnej stavby č. 100716/2012-DP/8, ktoré zmenil rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením č. 100716/2012-DP/26. Špeciálny stavebný úrad postupoval ako spoločný stavebný úrad Bratislavského samosprávneho kraja, mesta Bratislava a MČ BratislavaPetržalka na základe zmluvy medzi menovanými zo dňa 31.1.2012 v zmysle listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) č. 06964/2012/SVBP-03570 zo dňa 19.1.2012 vo veci určenia príslušnosti špeciálneho stavebného úradu, ktorý však takéto určenie neobsahuje. Ani v jednom z týchto rozhodnutí sa vlastníci domu nespomínajú ani ako účastníci konania, ani ako zúčastnené osoby a ani ich vecné vyjadrenia, ktoré preukázateľne doručili špeciálnemu stavebnému úradu, ako aj ostatným zúčastneným. Nespomína sa ani akékoľvek posudzovanie a vyrovnanie sa so stanoviskami a vyjadreniami vlastníkov domu, hoci v rozhodnutí sa špeciálny stavebný úrad zaoberal vyjadreniami občianskej iniciatívy Lepšia doprava, s ktorou sa s akou účastníkom jednalo, hoci akéto postavenie jej zo zákona nevyplýva. Schválená stavba električky je stavbou dočasnou, ktorá sa raz bude musieť odstrániť. Dňa 29.1.2013 sa Marcel Slávik, ako zástupca vlastníkov domu, na základe žiadosti podľa zákona o prístupe k informáciám oboznámil so spisovou dokumentáciou v predmetnej veci, urobil si odpisy niektorých dokumentov a podkladov pre vydanie predmetných rozhodnutí. Následne vlastníci bytov a nebytových priestorov Rovniankova 14 iniciovali zrušenie stavebného povolenia a obnovu stavebného konania. Dôvodmi sú naplnenie práva na priaznivé životné prostredie a naplnenie práv vlastníkov susednej stavby, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy stavby na vlastníkov bytov na Rovniankovej 14. O tomto podnete príslušné orgány (Bratislavský samosprávny kraj a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) momentálne konajú. V prípade neúspechu sme pripravený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Mesto Bratislava začalo obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu a podklady, ktoré majú slúžiť na obstaranie nového územného plánu. Hlavným bodom a územím, ktoré sa takto chce riešiť je aj územie pri Chorvátskom ramene, ktoré je územím, kade má viesť predmetná stavba električky/NS MHD. Napriek našim návrhom a upozorneniam zatiaľ nie je podkladmi pre územnoplánovací proces ani EIA ani žiadne zo stanovísk, ktoré sme navrhovali a ktoré by mohli naznačiť aj iné využitie územia ako je dráha električky v urbanizovanom území. V roku 2013 prebehla aj petícia vychádzajúca z EIA a požadujúca zachovanie územia ako centrálneho mestského parku pripúšťajúca maximálne dráhu električky
4

v súlade so závermi EIA. Táto petícia získala podporu cca 10000 obyvateľov, pričom predstavitelia mesta ju otvorene spochybňovali. Súčasťou petície bola aj anketa ako si Petržalčania predstavujú ďalšie využitie územia a požiadavka byť zahrnutí v ďalšom procese územného plánovania. V roku 2013 prebieha posudzovanie a schvaľovanie nového územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja, kde uvedený zámer na území Petržalky nie je súčasťou definovanej regionálnej dopravy, čím sa stráca dôvodnosť a oprávnenosť čerpať prostriedky z Operačného programu Doprava na Integrované dopravné systémy. Výskumný ústav dopravný v Žiline na žiadosť Mestskej časti Bratislava – Petržalka vypracoval odborný posudok k predmetnej stavbe, z ktorého vyplýva, že stavba električky je dopravne aj ekonomicky neodôvodnená. Spolu so skutočnosťou, že sa jedná o stavbu dočasnú pokladáme vynakladanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov a to aj európskych za neefektívne a neopodstatnené. Podľa nás sme tým preukázali, že sme sa neustále, systémovo a v súlade s národnou a európskou legislatívou domáhali účasti na konaniach tak, aby sme naplnili naše ústavné a základné právo na právnu ochranu, priaznivé životné prostredie a ochranu vlastníckeho práva. Správne orgány naopak nekonali v súlade so zákonom, nestranne a objektívne, ale zaujato s cieľom čo najrýchlejšie a administratívne najjednoduchšie mali umožniť spustenie projektu a jeho prefinancovanie aj z prostriedkov Európskej únie, k čomu mal ako jeden z prostriedkov poslúžiť aj nezákonné neumožnenie vlastníkom domu Rovniankova 14 uplatňovať si ich spomínané práva, ktorými by sa správne orgány museli v zysle platnej národnej aj európskej legislatívy zaoberať a vysporiadať. Na Komisiu sa obraciame hlavne preto, lebo podľa medializovaných informácií mesta Bratislava sa má začať realizovať stavba v máji roku 2013. Žiadame, aby sa Komisia vložila do prípadu skôr, ako vzniknú akékoľvek škody, teda aby Komisia konala aj preventívne. Taktiež preto, aby Komisia mala zdokumentované, že sme v tejto veci postupovali a konali stále a so snahou o zmierne a čo najmenej bolestivé riešenie ale až po vyčerpaní všetkých právnych možností v rámci Slovenskej republiky. O ďalšom vývoji tejto veci v konaní pred Európskou komisiou, či ďalšími orgánmi Európskej únie žiadame byť informovaní a prehlasujeme, že máme záujem sa týchto konaní aktívne zúčastniť a byť pri jednaní v tejto veci európskym orgánom nápomocní. 9. Pokiaľ je to možné, uveďte ustanovenia práva Spoločenstva (zmlúv, nariadení, smerníc, rozhodnutí), ktoré podľa sťažovateľa dotknutý členský štát porušil: • Aarhurský dohovor – prístup verejnosti k právu a právo na priaznivé životné prostredie (v národnej zbierke zákonov vedené pod č. 43/2006 Z.z. ako medzinárodná zmluva nadradená národnej legislatíve) • • Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 Rozsudok Európskeho súdneho dvora (veľká komora) z 15. januára 2013 Vo veci C 416/10
5

10.

Prípadne uveďte zapojenie finančnej schémy Spoločenstva (podľa možností s príslušnými odkazmi), z ktorej plynuli alebo môžu plynúť pre členský štát výhody, v súvislosti so skutočnosťami, na ktoré sa sťažnosť odvoláva: Operačný program Doprava, prioritná os 4. Infraštruktúra integrovaných dopravných systémom ; predmetný projekt je vedený pod poradovým číslom 3 http://www.opd.sk/tmp/asset_cache/link/0000014571/zasobnik.pdf ďalšie relevantné odkazy: http://ec.europa.eu/regional_policy/country/prordn/details_new.cfm?gv_PAY=SK &gv_reg=ALL&gv_PGM=1233&gv_defL=9&LAN=7 http://www.opd.sk/ http://www.euroinfo.gov.sk/operacny-program-doprava/ http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=17111

11.

Podrobnosti predchádzajúcich podnetov predložených jednotlivým útvarom Komisie (podľa možností priložte kópie korešpondencie): Neuplatňuje sa Podrobnosti predchádzajúcich podnetov predložených iným inštitúciám alebo orgánom Spoločenstva (napr. Petičný výbor Európskeho parlamentu, Európsky ombudsman). Podľa možností uveďte označenie, ktoré danému podnetu pridelil dotknutý orgán: Neuplatňuje sa. Podnety predložené vnútroštátnym orgánom, ústredným, regionálnym alebo miestnym (podľa možností pripojte kópie korešpondencie): • Záverečné stanovisko MŽP SR (EIA) č. 38/06-7.3/ml zo dňa 6.7.2006 • Usmernenie MDPT SR č. 2006-5544/26073- 8: 530/Gal zo dňa 25.4.2006 • Stanovisko domu Rovniankova 14 z roku 2006 a z roku 2008 • Návrhy v územnom konaní o umiestnenie stavby 13.1 Podnety na správne konanie (napr. sťažnosti predložené príslušným vnútroštátnym správnym orgánom, ústredným, regionálnym alebo miestnym a/alebo národnému alebo regionálnemu ombudsmanovi): • Návrhy na preskúmanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým nebolo zo strany príslušných orgánov vyhovené • Návrh na obnovu stavebného konania, o ktorom sa práve vedie konanie na Bratislavskom samosprávnom kraji 13.2 Podnety predložené vnútroštátnym súdom alebo predložené v iných konaniach (napr. arbitrážne alebo zmierovacie konanie) (uveďte, či už bolo vydané rozhodnutie alebo nález a podľa možností priložte kópie) • Súdna žaloba o účasť v územnom konaní

12.

13.

14.

Podrobne uveďte písomnosti alebo dôkazy, ktoré možno predložiť na podporu sťažnosti, vrátane dotknutých vnútroštátnych opatrení (pripojte kópie). Uvedené dokumenty sú prílohou tejto sťažnosti a číslované nasledovne: 1. Záverečné stanovisko MŽP SR (EIA) č. 38/06-7.3/ml zo dňa 6.7.2006 2. Usmernenie MDPT SR č. 2006-5544/26073- 8: 530/Gal zo dňa 25.4.2006 3. Stanovisko domu Rovniankova 14 z roku 2006 a z roku 2008
6

4. Stanovisko Úradu pre reguláciu železničnej dopravy SR č. 300/2011-ÚRŽDE/Šo zo dňa 17.2.2011 5. Stanovisko Výskumného ústavu dopravného k projektu 6. Ďalšie nezaradené dokumenty vo veci Všetky dôkazy a dokumenty prikladáme v elektronickej verzii na CD nosiči. V prípade potreby sme pripravený poskytnúť originály dokumentov, ktoré uvádzame. 15. Dôvernosť (označte jednu z možností)6 „Súhlasím, aby Komisia zverejnila moju totožnosť v kontaktoch s orgánmi x členského štátu, proti ktorému bola sťažnosť podaná.“ „Žiadam Komisiu, aby nezverejnila moju totožnosť v kontaktoch s orgánmi členského štátu, proti ktorému bola sťažnosť podaná.“ 16. Miesto, dátum a podpis sťažovateľa/zástupcu: V Bratislave, Rovniankova 14 dňa

6

Vezmite, prosím, na vedomie, že zverejnenie Vašej totožnosti útvarmi Komisie je v niektorých prípadoch pri posudzovaní sťažnosti nevyhnutné. 7

(Vysvetlivky na zadnej strane formulára sťažnosti) Každý členský štát je zodpovedný za uplatňovanie práva Spoločenstva (prijatie vykonávacích predpisov pred stanoveným dátumom, zhodné a správne uplatňovanie) v rámci svojho právneho systému. Komisia Európskych spoločenstiev je podľa zmlúv zodpovedná za zabezpečenie správneho uplatňovania práva Spoločenstva. Následne, ak členský štát nesplní povinnosť vyplývajúcu z práva Spoločenstva, samotná Komisia má právomoc pokúsiť sa ukončiť toto porušovanie (žaloba pre nesplnenie povinnosti) a v prípade potreby postúpi prípad Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Ako odpoveď na sťažnosť alebo náznak porušenia, ktoré sama odhalí, Komisia prijme opatrenie, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Nesplnenie povinnosti znamená nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva zo strany členského štátu, ktoré spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Výraz „štát“ znamená členský štát, ktorý porušuje právo Spoločenstva, bez ohľadu na jeho orgány – ústredné, regionálne alebo miestne – ktorým možno pripísať nesplnenie povinnosti. Každý môže Komisii predložiť sťažnosť voči akémukoľvek opatreniu (zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie) alebo postupu členského štátu, pokiaľ sa domnieva, že nie je v súlade s ustanovením alebo princípom práva Spoločenstva. Sťažovatelia nemusia preukázať formálny záujem na začatí konania. Nemusia ani dokázať, že sa ich napadnuté porušenie z väčšej časti a priamo dotýka Sťažnosť je prípustná, ak sa týka porušenia práva Spoločenstva zo strany členského štátu. Je potrebné mať na pamäti, že v súlade s pravidlami a prioritami stanovenými Komisiou pre začatie a postup v konaní o porušení, môžu jej útvary rozhodovať o tom, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa sťažnosti. Každý, kto sa domnieva, že určité opatrenie (zákon, iný právny predpis, správne opatrenie) alebo postup nie je v súlade s právom Spoločenstva, sa môže domáhať nápravy od vnútroštátnych správnych alebo súdnych orgánov (vrátane národného alebo regionálneho ombudsmana a/alebo prostredníctvom arbitrážneho alebo zmierovacieho konania, ak sú k dispozícii), buď pred podaním sťažnosti Komisii alebo súčasne s jej podaním. Predtým, než sťažovateľ predloží sťažnosť, Komisia odporúča využiť najskôr tieto vnútroštátne prostriedky nápravy, administratívne, súdne alebo iné, z dôvodu ich výhodnosti pre sťažovateľa. Využitím prostriedkov nápravy na vnútroštátnej úrovni by sťažovateľ spravidla mohol uplatniť svoje práva bezprostrednejšie a osobnejšie (napr. záväzné rozhodnutie súdu voč i správnemu orgánu, odvolanie voči vnútroštátnemu rozhodnutiu a/alebo náhrada škody) ako prostredníctvom konania o porušení úspešne začatého Komisiou, ktoré môže trvať určitý čas. Predtým než Komisia postúpi prípad Súdnemu dvoru, je povinná nadviazať sériu kontaktov s dotknutým členským štátom v snahe dosiahnuť ukončenie porušovania.

8

Okrem toho, rozhodnutie Súdneho dvora o zistení porušenia nemá žiadny vplyv na práva sťažovateľa, pretože neslúži na riešenie individuálnych prípadov. Toto rozhodnutie len zaväzuje členský štát uviesť jeho konanie do súladu s právom Spoločenstva. V konkrétnom prípade to znamená, že sťažovatelia by museli každý individuálny nárok na náhradu škody predložiť vnútroštátnemu súdu. Pre sťažovateľa sú k dispozícii nasledujúce administratívne záruky: (a) Po zaregistrovaní na Generálnom sekretariáte Komisie sa každej prípustnej sťažnosti pridelí úradné referenčné číslo. Bezprostredne potom sa sťažovateľovi zašle potvrdenie, označené referenčným číslom, ktoré je potrebné uvádzať v každej ďalšej korešpondencii. Pridelenie úradného referenčného čísla sťažnosti však neznamená, že sa voči dotknutému štátu nevyhnutne začne konanie o porušení. Ak Komisia urobí vyhlásenie voči orgánom dotknutého členského štátu, proti ktorému bola sťažnosť podaná, pri podaní takého vyhlásenia koná v súlade so sťažovateľovým vyhlásením uvedeným v bode 15 tohto formulára. Komisia sa usiluje rozhodovať o podstate sťažností (začatie konania o porušení alebo uzatvorenie prípadu) do dvanástich mesiacov od ich registrácie na Generálnom sekretariáte. Príslušný odbor vopred oznámi sťažovateľovi svoj úmysel predložiť Komisii návrh na uzatvorenie prípadu. Útvary Komisie informujú sťažovateľa aj o postupe v konaní o porušení.

(b)

(c)

(d)

***

9

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful