You are on page 1of 15

Sd: Spisov znaka: Identifikan slo sdneho spisu: Dtum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VS: ECLI:

Krajsk sd Bratislava 11Co/2/2013 1110223208 25.09.2013 JUDr. Valria Kleinov ECLI:SK:KSBA:2013:1110223208.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY


Krajsk sd v Bratislave v sente zloenom z predsednky sentu JUDr. Valrie Kleinovej, lenov sentu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospilovej, v prvnej veci navrhovatea: L.. . B., bytom V., S. XX, zast. JUDr. Elenou alkovou, advoktkou, AK Bratislava, Podbrezovsk 34, proti odporcovi: Slovensk E. - T. P.E. F. E., so sdlom V., . X, o nhradu kody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresnho sdu Bratislava I zo da 24. septembra 2012, .k. 4C 88/2010-118, takto

rozhodol:

Odvolac sd rozsudok sdu prvho stupa v napadnutej vyhovujcej asti, tkajcej sa uloenia povinnosti odporcovi zaplati navrhovateovi istinu vo vke 150.000,- Eur p o t v r d z u j e. V napadnutej asti, tkajcej sa priznanho prsluenstva, a to roku z omekania vo vke 9% rone z priznanej sumy od 06.01.2010 do zaplatenia, rozsudok sdu prvho stupa m e n tak, e nvrh na zaplatenie prsluenstva istiny z a m i e t a. V napadnutej asti, tkajcej sa trov konania, m e n rozsudok sdu prvho stupa tak, e odporca je povinn zaplati navrhovateovi nhradu trov konania, spovajcu v trovch prvneho zastpenia vo vke 7.913,40 Eur k rukm prvnej zstupkyne navrhovatea do troch dn od prvoplatnosti rozsudku. Odporca je povinn zaplati navrhovateovi nhradu trov odvolacieho konania, spovajcu v trovch prvneho zastpenia vo vke 879,76 Eur k rukm prvnej zstupkyne navrhovatea do troch dn. odvodnenie: Napadnutm rozsudkom sd prvho stupa uloil odporcovi povinnos zaplati navrhovateovi 150.000,Eur spolu s rokom z omekania vo vke 9% rone od 06.01.2010 do zaplatenia a nahradi mu trovy konania vo vke 11.140,42 Eur, vetko do troch dn od prvoplatnosti rozsudku, a vo zvyku nvrh zamietol. Po prvnej strnke svoje rozhodnutie odvodnil ust. 3 ods. 1 a 2, 5 ods. 1, 2 a 3, 9 ods. 1 a 2, 15 ods. 1 a 2, 16 ods. 1, 17 ods. 1, 2 a 3, 19 ods. 1, 2 a 3 zk.. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci, 26 ods. 1 psm. a/, f/, h/ ods. 3 zk.. 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry a l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, ke v danej veci posudzoval dva prpady, v ktorch poda nvrhu malo djs k nezkonnmu rozhodnutiu a nesprvnemu radnmu postupu odporcu, a to prpad trestnho sthania vo veci trestnho inu podvodu v tdiu pokusu, a prpad tkajci sa dajnho odposluchu navrhovatea. Vychdzal z listinnch dkazov, a to: iadosti navrhovatea o predben prerokovanie nroku na nhradu kody zo da 16.12.2009, psomnej odpovede odporcu na iados zo da 22.12.2009 a 05.01.2010, listu riaditea O.. V. . zo da 04.09.2008, osvedenia O. vydanho pre navrhovatea da 03.01.2007, listu T. P. F. zo da 28.08.2008, listu navrhovatea T. F. zo da 28.08.2008, listu ttneho tajomnka U. F. zo da 22.07.2008, zznamu z rozhovoru s T. P. F. zo da 10.09.2008 (Sprvy F.), zznamu lnku zo da 10.09.2008 (F.), oboznmenm s obsahom spisov, a to: spisu sp.zn. 16C 38/2005 vedenom na Okresnom sde Bratislava I, spisu sp.zn. .: D.XXXX/SMv-D.-V.-XXXX vedenom na Okresnom E. P. K. X. V. C., odbor P. P. D. D. P. V. F. U. -X., spisu sp.zn. D. XX/XX vedenom na X. D. P. V. (.: F.-XXX/IS-X-X.-XXXX a spisu sp.zn. C. T. XXX/XX vedenom na T. P. F., obsahom prepisov a zznamov televznych, rozhlasovch a tlaovch informci uverejnench v svislosti s navrhovateom a predmetom sporu z obdobia od

republiky, ke v danej veci posudzoval dva prpady, v ktorch poda nvrhu malo djs k nezkonnmu rozhodnutiu a nesprvnemu radnmu postupu odporcu, a to prpad trestnho sthania vo veci trestnho inu podvodu v tdiu pokusu, a prpad tkajci sa dajnho odposluchu navrhovatea. Vychdzal z listinnch dkazov, a to: iadosti navrhovatea o predben prerokovanie nroku na nhradu kody zo da 16.12.2009, psomnej odpovede odporcu na iados zo da 22.12.2009 a 05.01.2010, listu riaditea O.. V. . zo da 04.09.2008, osvedenia O. vydanho pre navrhovatea da 03.01.2007, listu T. P. F. zo da 28.08.2008, listu navrhovatea T. F. zo da 28.08.2008, listu ttneho tajomnka U. F. zo da 22.07.2008, zznamu z rozhovoru s T. P. F. zo da 10.09.2008 (Sprvy F.), zznamu lnku zo da 10.09.2008 (F.), oboznmenm s obsahom spisov, a to: spisu sp.zn. 16C 38/2005 vedenom na Okresnom sde Bratislava I, spisu sp.zn. .: D.XXXX/SMv-D.-V.-XXXX vedenom na Okresnom E. P. K. X. V. C., odbor P. P. D. D. P. V. F. U. -X., spisu sp.zn. D. XX/XX vedenom na X. D. P. V. (.: F.-XXX/IS-X-X.-XXXX a spisu sp.zn. C. T. XXX/XX vedenom na T. P. F., obsahom prepisov a zznamov televznych, rozhlasovch a tlaovch informci uverejnench v svislosti s navrhovateom a predmetom sporu z obdobia od 01.07.2008 do 13.12.2010, zznamov z internetovch diskusi z obdobia od r. 2008 do 2010, zachytench aj na CD nosii, zrove po zruen jeho predchdzajceho rozsudku odvolacm sdom doplnil dokazovanie listami navrhovatea zo da 22.07.2008 a 28.08.2008 adresovanmi T. P. F., priom na zklade takto vykonanho dokazovania ustlil skutkov stav, ktor nsledne vyhodnotil. Skontatoval, e nrok bol na iados navrhovatea zo da 16.12.2009 predbene prerokovan na T. P. F. tak, e listom zo da 22.12.2009 mu bolo oznmen, e jeho iados obdrala a v stanovenej lehote nrok prerokuje a vyjadr sa k nemu, a stanoviskom zo da 05.01.2010 bol vyzvan, aby svoju iados doplnil v tom smere, aby pecifikoval a presne pomenoval nesprvny radn postup alebo rozhodnutia, ktormi mu mala by spsoben koda za elom zodpovednho posdenia uplatnenho nroku. Nmietku odporcu ohadne nesplnenia podmienky riadneho prerokovania nroku v dsledku nedoplnenia iadosti navrhovateom v zmysle vzvy odporcu povaoval za nedvodn, ke vyhodnotil, e iados bola zrozumiten, pln a jasn, o om sved aj skutonos, e odporca sa k nvrhu, ktor je v podstate zhodn so iadosou dokzal kvalifikovane vyjadri. V tejto svislosti poukzal i na prvny nzor odvolacieho sdu, vysloven v zruujcom uznesen, e zkonodarca intittom predbenho prerokovania nroku na nhradu kody zamal upravi neformlny postup strednho orgnu, ktor bu poadovan nrok mimosdne uspokoj a nhradu poskytne alebo nhradu neposkytne. Nsledne vyhodnotil, e v danom prpade nrok navrhovatea vychdzal z nezkonnho rozhodnutia a nesprvneho radnho postupu odporcu. Uviedol, e poda zk.. 514/2003 Z.z. tt za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom zodpoved objektvne za sasnho splnenia troch podmienok, a to, e pokodenmu vznikla koda, prslun orgn ttu sa dopustil nesprvneho radnho postupu, a koda je v prinnej svislosti s tmto postupom, priom pojem "nesprvny radn postup" zkon . 514/2003 Z.z. bliie nevymedzuje. Vyslovil, e vo veobecnosti pod nm treba rozumie in ne rozhodovaciu innos ttnych orgnov, ale aj nevydanie alebo oneskoren vydanie rozhodnutia v dsledku poruenia i u stanovench alebo primeranch leht na jeho vydanie. Zkon nedefinuje ani pojem kody a ani neupravuje rozsah jej nhrady. Kee zkon . 514/2003 Z.z. je vo vzahu k Obianskemu zkonnku predpisom pecilnym, ustanovenia Obianskeho zkonnka sa pouij len vtedy, ke pecilny zkon nem vlastn pravu. Mal za to, e v prpade pojmu kody a jej nhrady je potrebn poui ust. 442 Obianskeho zkonnka, v zmysle ktorho koda predstavuje vo veobecnosti ujmu, ktor nastala v majetkovej sfre pokodenho a je objektvne vyjadriten v peniazoch a poda Obianskeho zkonnka sa uhrdza skuton koda a to o pokodenmu ulo, t.j. ul zisk. Vyslovil tie, e zkon umouje prizna pokodenmu aj nemajetkov ujmu v peniazoch, a to v prpade, ak by samotn kontatovanie poruenia prva nepostaovalo vzhadom na ujmu spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom. V danej veci sd prvho stupa posudzoval dva prpady, v ktorch poda nvrhu malo djs k nezkonnmu rozhodnutiu a nesprvnemu radnmu postupu odporcu. Vo veci trestnho sthania vo veci poisovacieho podvodu mal vykonanm dokazovanm za preukzan, e uznesenm zo da 14.12.2005 zaal vyetrovate trestn sthanie vo veci trestnho inu poisovacieho podvodu v tdiu pokusu. Vyhodnotil, e zo skutkovej vety uznesenia vyplva, e boli zisten skutonosti nasvedujcemu tomu, e neznmy pchate da 18.06.2004 v presne nezistenom ase na poboke R. - F., R..F.. X. V. odovzdal dotaznk pre pokodenho, poistn udalos . XXXXXXXXXX, kde popsal spsob dopravnej nehody, ktor sa stala da 17.06.2004 o 14:00 hod., a rozsah pokodenia vozidla N. J., F. farby, TE: V.-XXX C. pri nej, a nsledne 02.08.2004 tam taktie odovzdal faktru . XXXXXXX vo vke 143.682,50 Sk za opravu predmetnho motorovho vozidla za elom zskania poistnho plnenia z povinnho zmluvnho poistenia zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla, priom z technickho hadiska nemohlo djs k pokodeniu predmetnho vozidla spsobom, ktor popsal jeho vodi v dotaznku a je technicky neprijaten, aby predmetn dopravn nehoda a rozsah pokodenia vozidiel vznikli poda skutonost deklarovanch oboma astnkmi dopravnej nehody, m pokodenej spolonosti mohol v prpade dokonania trestnho inu spsobi celkov kodu vo vke 126.000,- Sk, ak by dolo k poistnmu plneniu za uveden poistn udalos. Vyslovil, e v ase vydania predmetnho uznesenia platila prvna prava, ktor umoovala zaatie trestnho sthania tromi spsobmi, a to vydanm uznesenia o zaat trestnho sthania, vykonanm zaisovacieho, neodkladnho alebo neopakovatenho konu a spojenm uznesenia o zaat trestnho sthania s uznesenm o vznesen obvinenia. Poda prvnej terie, tret spsob, teda vydanie uznesenia o zaat trestnho sthania v spojen so vznesenm obvinenia, znamenal monos zska pre obvinenho najviac informci, o mu je kladen za vinu a teda najviac repektoval prva obvinenho, pretoe a okamihom vznesenia obvinenia m obvinen vetky prva,

pokodeniu predmetnho vozidla spsobom, ktor popsal jeho vodi v dotaznku a je technicky neprijaten, aby predmetn dopravn nehoda a rozsah pokodenia vozidiel vznikli poda skutonost deklarovanch oboma astnkmi dopravnej nehody, m pokodenej spolonosti mohol v prpade dokonania trestnho inu spsobi celkov kodu vo vke 126.000,- Sk, ak by dolo k poistnmu plneniu za uveden poistn udalos. Vyslovil, e v ase vydania predmetnho uznesenia platila prvna prava, ktor umoovala zaatie trestnho sthania tromi spsobmi, a to vydanm uznesenia o zaat trestnho sthania, vykonanm zaisovacieho, neodkladnho alebo neopakovatenho konu a spojenm uznesenia o zaat trestnho sthania s uznesenm o vznesen obvinenia. Poda prvnej terie, tret spsob, teda vydanie uznesenia o zaat trestnho sthania v spojen so vznesenm obvinenia, znamenal monos zska pre obvinenho najviac informci, o mu je kladen za vinu a teda najviac repektoval prva obvinenho, pretoe a okamihom vznesenia obvinenia m obvinen vetky prva, ktor mu priznva Trestn poriadok (o navrhovate v prpade zaatia trestnho sthania tzv. vo veci nemal), rovnako nie je v takomto prpade priestor na vykonvanie konov trestnho konania bez asti obvinenho. Pri takomto spsobe zaatia trestnho sthania nemohlo poda neho djs k situcii (tak ako v prpade zaatia trestnho sthania tzv. vo veci), e sa v konan vykonvali kony, ktor by sa mali teoreticky vykonva a po vznesen obvinenia, a pri vznesen obvinenia u mali vyetrovacie orgny rovno podklady k ukoneniu vyetrovania po tom, o prebiehalo konanie vo veci. Nestotonil sa s argumentciou navrhovatea, e uveden uznesenie o zaat trestnho sthania vo veci bolo nezkonn, a ako nezkonn ho neposdil, nakoko navrhovate nebol astnkom tohto konania (o je podmienkou ustanovenou v 5 ods. 1 zkona . 514/2003 Z.z.), a vydanie takhoto uznesenia bolo v slade s vtedy platnou prvnou pravou. Dospel vak k zveru, e v danom prpade dolo k nesprvnemu radnmu postupu, priom vychdzal z prvneho nzoru, e nesprvnym radnm postupom me by spsoben koda aj osobe, ktor nie je astnkom predmetnho konania. Vychdzal aj z vsledkov trestnho sthania vyetrovatea (ktor bol vyetrovateom v trestnej veci poisovacieho podvodu) za trestn in zneuvania prvomoci verejnho initea, ktor bolo zaat P. X. D. P. X. V. pod .k. D. XX/XX a bolo zastaven. Poukzal na to, e v odvodnen uvedenho uznesenia prokurtor kontatoval, e vydanie uznesenia o zaat trestnho sthania tzv. vo veci bolo v slade s vtedy platnm Trestnm poriadkom, a teda nedolo k protistavnmu obvineniu svedka - pokodenho, kee mu nebolo vznesen obvinenie, zrove vak bolo kontatovan, e v alom konan vyetrovatea, teda v postupe po zaat trestnho sthania, absentuje vecn a komplexn vyhodnotenie zabezpeenej dkaznej situcie, ktor mu neposkytovala dostaton podkladov materil na vahu o vznesen obvinenia, a teda na postup smerujci k podaniu podnetu na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F. F.. Skontatoval, e prokurtor v zvere odvodnenia uznesenia zhodnotil konanie vyetrovatea tak, e by ho bolo mon posdi ako disciplinrne previnenie poda prslunch ustanoven zkona . 73/1998 Zb. o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej informanej sluby, Zboru vzenskej a justinej stre SR a elezninej polcie, na ktor je prslun nadriaden s disciplinrnou prvomocou. Vzhadom na skutonos, e od konania vyetrovatea uplynula zkonn lehota na uloenie disciplinrneho opatrenia, nebolo konanie vyetrovatea mon prejedna v disciplinrnom konan, a teda nebol dvod na postpenie veci. Uviedol, e pri posudzovan nesprvneho radnho postupu sm nepreskmaval postup vyetrovatea v rmci jeho psobenia v trestnom konan, ale vychdzal priamo z kontatovania nesprvneho radnho postupu vyetrovatea vyjadrenho orgnom innm v trestnom konan v rmci trestnho sthania vyetrovatea (s poukazom na str. 3 uznesenia X. D. P.. D. XX/XX zo da 11.06.2009). Vykonanm dokazovanm mal potom za preukzan, e prokurtor ako dozorujci orgn v trestnom konan, iadnym spsobom neeliminoval uveden postup vyetrovatea, a to a po dobu zastavenia trestnho sthania. Mal za to, e u v januri 2006 (ako vyplva z vyetrovacieho spisu .: F. -XXX/IS-X-X.-XXXX na .l. 132) mal prokurtor vedomos o tom, e vyetrovate podal podnet na vyiadanie shlasu na trestn sthanie navrhovatea ako F. O. F. F., priom vrtil vec vyetrovateovi, a uloil mu povinnos predvola navrhovatea a nsledne ho ku skutku vypou, nakoko v spise nebol relevantn daj o tom, e osoba podozriv zo spchania posudzovanho trestnho inu bola zkonnm spsobom na vsluch predvolan. Prokurtor tie uviedol, e v prpade trestnho sthania navrhovatea bude potrebn iniciova postup v zmysle 231 psm. j/ Trestnho poriadku, a bolo by vhodn zdokumentova, e sa skutone jedn o osobu vyat z psobnosti orgnov innch v trestnom konan, naprklad zabezpeenm kpie jeho menovacieho dekrtu do funkcie F. O. F.. Z uvedenho vyhodnotil, e ak bol kontatovan nesprvny radn postup vyetrovatea v rmci predmetnho trestnho sthania, dozorujci prokurtor nesie zodpovednos za uveden nesprvny radn postup. Zdraznil, e aj P. T. P. vo svojom pokynovom lstku zo da 06.03.2006 uviedol: z akho dvodu bolo vbec zaat trestn sthanie? Vec budem sledova, alej: vec budem dsledne sledova, je to nehorznos. V psomnch pravch spisu T. P. . C. T. bolo zrove uveden, e v danom prpade nelo o trestn konanie a neprichdza do vahy podozrenie z trestnho inu poda 347 Trestnho zkona. Uviedol, e k samotnmu zastaveniu trestnho sthania vo veci poisovacieho podvodu dolo a uznesenm prokurtorky Okresnej P. V. C. zo da 13.07.2006 z dvodu, e je nepochybn, e sa nestal skutok, pre ktor sa trestn sthanie vedie a pokyn na zastavenie trestnho sthania bol vydan T.G. P., ktorm uloila, aby bolo neodkladne zabezpeen zastavenie trestnho sthania po tom, o ju navrhovate upovedomil o skutonostiach, ktormi namietal vedenie tohto konania. Dospel potom k zveru, e ak je na jednej strane kontatovan konanie vyetrovatea ako odvodujce disciplinrne previnenie za jeho postup v trestnom konan, tak na strane druhej neinnos prokuratry pri dozorovan trestnho konania,

predmetnho trestnho sthania, dozorujci prokurtor nesie zodpovednos za uveden nesprvny radn postup. Zdraznil, e aj P. T. P. vo svojom pokynovom lstku zo da 06.03.2006 uviedol: z akho dvodu bolo vbec zaat trestn sthanie? Vec budem sledova, alej: vec budem dsledne sledova, je to nehorznos. V psomnch pravch spisu T. P. . C. T. bolo zrove uveden, e v danom prpade nelo o trestn konanie a neprichdza do vahy podozrenie z trestnho inu poda 347 Trestnho zkona. Uviedol, e k samotnmu zastaveniu trestnho sthania vo veci poisovacieho podvodu dolo a uznesenm prokurtorky Okresnej P. V. C. zo da 13.07.2006 z dvodu, e je nepochybn, e sa nestal skutok, pre ktor sa trestn sthanie vedie a pokyn na zastavenie trestnho sthania bol vydan T.G. P., ktorm uloila, aby bolo neodkladne zabezpeen zastavenie trestnho sthania po tom, o ju navrhovate upovedomil o skutonostiach, ktormi namietal vedenie tohto konania. Dospel potom k zveru, e ak je na jednej strane kontatovan konanie vyetrovatea ako odvodujce disciplinrne previnenie za jeho postup v trestnom konan, tak na strane druhej neinnos prokuratry pri dozorovan trestnho konania, spovajci v zanedban nleitho dozoru trestnho konania, mono povaova za nesprvny radn postup odporcu, a to a do doby zastavenia trestnho sthania. Ako nesprvny radn postup odporcu potom vyhodnotil nezabezpeenie konov smerujcich k zastaveniu trestnho sthania hne od poiatku, ako sa dozvedel, e vyetrovate sa dopa nesprvneho radnho postupu podanm podnetu na vyiadanie shlasu s trestnm sthanm navrhovatea. Dospel k zveru, e uvedenm nesprvnym postupom bola navrhovateovi spsoben koda, i ke nebol astnkom trestnho konania, a to v priamej prinnej svislosti s nesprvnym radnm postupom odporcu, nakoko ak by nedolo k nesprvnemu radnmu postupu, nedolo by ani k vzniku ujmy navrhovateovi, spovajcej v obave z monho trestnho sthania svojej osoby, kee postup vyetrovatea smeroval k jeho obvineniu. Uveden obavu povaoval za znsoben skutonosou, e navrhovate bol a je sudcom Najvyieho sdu SR a z toho vyplvajce prpadn dsledky v svislosti s charakterom jeho povolania boli ovea zvanejie ako pri vkone inho povolania. Dsledkom nesprvneho radnho postupu poda neho mal navrhovate saen postup pri uplatovan svojho prva v obianskom sdnom konan o nhradu kody voi osobm, ktor spsobili kodu pri predmetnej dopravnej nehode, za vedajieho astnctva poisovne, ktor zrove podala trestn oznmenie vo veci poisovacieho podvodu. Uveden konanie bolo v dsledku existencie a trvania trestnho konania, a umonenia jeho pokraovania zo strany odporcu, vrazne spomalen v dsledku oznmenia tejto skutonosti (vedenia trestnho konania) vo veci konajcej sudkyni a rozhodovanm o nvrhu na preruenie konania z dvodu prebiehajceho trestnho konania. Dospel tie k zveru, e dsledkom nesprvneho radnho postupu dolo k ujme navrhovatea aj v tom smere, e podnet vyetrovatea na vyiadanie shlasu s trestnm sthanm navrhovatea sa dostal do dispozinej sfry nielen osobm astnm na trestnom konan, ale aj astnkom obianskeho sporu oznmenm tejto skutonosti do sdneho spisu, o zasiahlo do jeho dobrej povesti kriminalizciou jeho osoby. V tomto smere komunikciu vyetrovatea so sdom konajcim v obianskoprvnej veci povaoval za nsledok nesprvneho radnho postupu spsobujceho ujmu navrhovateovi, preto argumentciu odporcu, e za uveden kontakty nie je zodpovedn, vyhodnotil ako nedvodn. Ohadom uplatovania druhho nroku, vychdzal z argumentcie navrhovatea, ktor tvrdil, e odporca niekedy v r. 2004 neleglne vykontruoval ni nehovoriaci odposluch tzv. rozhovoru medzi V..F.. a navrhovateom, priom tento odposluch podsunul viacerm politikom a mdim, m hrubm a bezprecedentnm spsobom pod tlakom ttnych orgnov dlhodobo a neprimerane zasahuje do jeho garantovanho stavnho prva na skromie, ochranu dobrho mena a povesti bez innej ochrany pred svojvou orgnov verejnej moci. Pri posudzovan uplatnenho nroku vychdzal zo sprvy generlneho prokurtora, ktor vo svojej odpovedi navrhovateovi uviedol, e listinn podklady produkovan v mdich neboli a nie s sasou trestnho spisu, ako aj z vyjadrenia podanho v mdich, v ktorom potvrdil informciu o pravosti odposluchu. Aj v tomto prpade dospel k zveru, e zo strany odporcu ilo o nesprvny radn postup, ke vychdzal z toho, e pre posdenie nesprvneho radnho postupu zo strany odporcu bola postaujca skutonos, e T. P. F. vo svojom vyhlsen v mdich potvrdil obsah u zverejnench informci, m umonil pokraova v zsahu do prv navrhovatea. Pri posden nesprvneho radnho postupu a prinnej svislosti medzi tmto postupom a vznikom kody vychdzal z l. 2 ods. 2 stavy SR, na zklade ktorho ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. Poukzal na ust. 26 ods. 1 psm. a/, f/ a h/ a ods. 3 zkona . 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry, v zmysle ktorch je prokurtor povinn plni si povinnosti, ktor mu vyplvaj z stavy, chrni udsk dstojnos, zkladn udsk prva a slobody, zdra sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpady, ktor nie s prvoplatne skonen, zachovva mlanlivos, a to aj po zniku sluobnho pomeru, o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbaven zo zkona. T. P. F. sa pri svojom verejnom vyjadrovan neriadil uvedenmi citovanmi ustanoveniami a svoje povinnosti vyplvajce mu zo zkona tmto poruil, predovetkm poruil povinnos mlanlivosti o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, priom nebol tejto povinnosti zbaven zkonnm spsobom (o v danom prpade zrejme ani nebolo potrebn, nakoko nelo o vpove pred ttnym orgnom), prpadne poruil povinnos zdrania sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpady, ktor nie s prvoplatne skonen. V kadom prpade vak uvedenm postupom nedodral svoju povinnos chrni udsk prva a slobody, nakoko jeho konanie, ktor na jednej strane smerovalo k odpovedi adresovanej navrhovateovi vyluujcej obsah zverejnench informci v dohadovom spise prokuratry a na strane druhej potvrdenie rovnakch informci vo svojich medilnych vystpeniach, nerepektoval prva navrhovatea, ktormu oficilnou radnou cestou poskytol informcie, a vzpt prostrednctvom verejnho vystpenia uviedol informcie, ktor sa s uvedenou odpoveou nezhodovali.

v svislosti s vkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbaven zo zkona. T. P. F. sa pri svojom verejnom vyjadrovan neriadil uvedenmi citovanmi ustanoveniami a svoje povinnosti vyplvajce mu zo zkona tmto poruil, predovetkm poruil povinnos mlanlivosti o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, priom nebol tejto povinnosti zbaven zkonnm spsobom (o v danom prpade zrejme ani nebolo potrebn, nakoko nelo o vpove pred ttnym orgnom), prpadne poruil povinnos zdrania sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpady, ktor nie s prvoplatne skonen. V kadom prpade vak uvedenm postupom nedodral svoju povinnos chrni udsk prva a slobody, nakoko jeho konanie, ktor na jednej strane smerovalo k odpovedi adresovanej navrhovateovi vyluujcej obsah zverejnench informci v dohadovom spise prokuratry a na strane druhej potvrdenie rovnakch informci vo svojich medilnych vystpeniach, nerepektoval prva navrhovatea, ktormu oficilnou radnou cestou poskytol informcie, a vzpt prostrednctvom verejnho vystpenia uviedol informcie, ktor sa s uvedenou odpoveou nezhodovali. Vyhodnotil, e uveden informcie boli spsobil vyvola navrhovateovi ujmu, nakoko ilo o informcie, tkajce sa trestnho konania, v ktorom mal by vykonan dajn odposluch navrhovatea s osobou trestne sthanou. Za nesprvny radn postup preto povaoval poruenie uvedench povinnost zo strany T. P. F., za innos ktorho zodpoved orgn, ktor reprezentuje, v tomto prpade odporca. Z uvedenho dvodu potom nepovaoval za potrebn vykona dokazovanie, i dolo k nezkonnmu niku informci zo strany odporcu, nakoko samotnm vyie uvedenm konanm T. P. F. dolo k nesprvnemu radnmu postupu odporcu, odporca v konan popieral vyhotovenie odposluchu ako aj skutonos, e by bol obsahom dohadovho (dozorujceho) spisu. V tejto svislosti potom nepovaoval za podstatn dokazovanie, i dolo alebo nedolo k niku informci od odporcu, a preto zamietol nvrh odporcu na vykonanie dkazu vypoutm svedka Y. G.. Prinn svislos medzi uvedenm nesprvnym radnm postupom a vznikom kody videl v tom, e informcia, ktor produkoval odporca v mdich prostrednctvom T. P. F., bola spsobil vyvola ujmu navrhovateovi v tom smere, e oficilne potvrdila dovtedy zverejovan informcie prostrednctvom inch osb, nakoko potvrdila ich obsah (predovetkm identifikovali osobu navrhovatea v dajnom odposluchu), priom ilo o informcie, ktor jednak vzhadom k ustanoveniu 26 ods. 3 zkona . 154/2001 Z.z. nemali by zverejnen a jednak bezdvodne spsobili, e navrhovate bol tmto okamihom spjan s osobou trestne sthanou, a to bez monosti brni sa voi takmuto zsahu relevantnm zkonnm spsobom. Uviedol tie, e pokia boli uveden informcie zverejnen inmi osobami, mohlo djs k porueniu prv navrhovatea tmito osobami, o nebolo predmetom tohto konania, avak konanm odporcu dolo k potvrdeniu tchto informci predstaviteom ttneho orgnu, m sa zaali povaova za pravdiv. Dospel k zveru, e v danom prpade sa odporca dopustil nesprvneho radnho postupu, navrhovateovi vznikla koda, a tto je v prinnej svislosti s tmto postupom. Nmietku premlania nroku, ktor vzniesol odporca na pojednvan konanom da 25.02.2011, posdil ako nedvodn s poukazom na to, e navrhovate sa mohol dozvedie o kode a vyjadrenm generlneho prokurtora k danej veci da 10.09.2008, a nakoko nvrh na zaatie konania bol podan na sd da 13.05.2010, premlacia lehota na uplatnenie nroku navrhovatea ku du podania nvrhu neuplynula ( 19 zkona . 514/2003 Z.z.). Uplatnen nrok navrhovatea vyhodnotil ako nrok na nemajetkov ujmu, v slade s prvnym nzorom odvolacieho sdu v uznesen, ktorm zruil pvodn rozhodnutie prvostupovho sdu, e navrhovate je povinn svoj nrok iba skutkovo vymedzi, a jeho prvne posdenie prinle konajcemu sdu. V oboch prpadoch zistenho nesprvneho radnho postupu dospel k zveru, e samotn kontatovanie poruenia prva nie je pre navrhovatea dostatonm zadosuinenm vzhadom na ujmu spsoben nesprvnym radnm postupom odporcu. Mal za to, e ujma, ktor navrhovate nesprvnymi radnmi postupmi odporcu utrpel, je takej intenzity, e je namieste priznanie mu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s monosou splnenia si svojej satisfaknej funkcie v svislosti so spsobenou ujmou. Pri posudzovan vky nemajetkovej ujmy v prpade dajnho odposluchu telefontu zohadnil osobu pokodenho, ktor v ase zsahu zastval vysok ttnu funkciu U. F. F., a v sasnosti je P. O. F. F., teda predovetkm zohadnil jeho profesijn postavenie, na ktor sa kladie zven poiadavka bezhonnosti. alej vychdzal zo zvanosti vzniknutej ujmy, ke v svislosti s nesprvnym radnm postupom odporcu elil odvolvaniu zo svojej funkcie, neustle bol, a je spjan s osobou, ktor je prezentovan ako priekupnk drog, bez monosti kvalifikovanej a innej obrany, a to a do sasnosti, teda vzal do vahy intenzitu zsahu, ktor pretrvval dlh as a bol opakovan, s ohadom na irok okruh osb, ktorm sa dostali informcie od odporcu do dispozinej sfry, o mal za preukzan prepismi zznamov televznych, rozhlasovch a tlaovch informci a zznamov internetovch diskusi z obdobia r. 2008 a 2010, v ktorch bol navrhovate prevane negatvne ponman. Zrove prihliadol na nsledky, ktor vznikli navrhovateovi v skromnom ivote, ktor uviedol vo svojej vpovedi. Pri posudzovan vky nemajetkovej ujmy v prpade trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu okrem osoby pokodenho zohadnil zvanos vzniknutej ujmy spovajcej v skutonosti, e bol vystaven obavm z monosti obvinenia z trestnho inu, a v tej svislosti aj s udelenm shlasu na trestn sthanie, o om boli informovan aj astnci obiansko-prvneho konania vo veci nhrady kody spsobenej pri dopravnej nehode. Op zohadnil predovetkm postavenie navrhovatea v svislosti s vkonom jeho funkcie sudcu a z toho vyplvajcej zvanosti vzniknutej ujmy, ktorej intenzita je nepochybne vysok. Zrove za ujmu povaoval aj saenie uplatnenia svojho prva v obianskom sdnom konan, ke neprihliadol na nmietku odporcu ohadne spochybnenia navrhovateovho vnmania zaatia trestnho sthania ako toku na jeho es v svislosti s vyjadrenm jeho prvneho zstupcu na pojednvaniach v obianskom sdnom konan, e ide iba o trestn sthanie vo veci, a e navrhovate v tomto konan vystupuje iba ako svedok. V danom prpade ilo o vyjadrenie

ktorch bol navrhovate prevane negatvne ponman. Zrove prihliadol na nsledky, ktor vznikli navrhovateovi v skromnom ivote, ktor uviedol vo svojej vpovedi. Pri posudzovan vky nemajetkovej ujmy v prpade trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu okrem osoby pokodenho zohadnil zvanos vzniknutej ujmy spovajcej v skutonosti, e bol vystaven obavm z monosti obvinenia z trestnho inu, a v tej svislosti aj s udelenm shlasu na trestn sthanie, o om boli informovan aj astnci obiansko-prvneho konania vo veci nhrady kody spsobenej pri dopravnej nehode. Op zohadnil predovetkm postavenie navrhovatea v svislosti s vkonom jeho funkcie sudcu a z toho vyplvajcej zvanosti vzniknutej ujmy, ktorej intenzita je nepochybne vysok. Zrove za ujmu povaoval aj saenie uplatnenia svojho prva v obianskom sdnom konan, ke neprihliadol na nmietku odporcu ohadne spochybnenia navrhovateovho vnmania zaatia trestnho sthania ako toku na jeho es v svislosti s vyjadrenm jeho prvneho zstupcu na pojednvaniach v obianskom sdnom konan, e ide iba o trestn sthanie vo veci, a e navrhovate v tomto konan vystupuje iba ako svedok. V danom prpade ilo o vyjadrenie prvneho zstupcu navrhovatea a predmetn vyjadrenie mono povaova za obranu v spore, v rmci ktorho bol podan nvrh na preruenie konania a do skonenia trestnho konania. Za primeran a za postaujce na eliminovanie ujmy navrhovatea povaoval pean plnenie vo vke 150.000,- Eur, preto nvrh vo zvynej asti zamietol. Vzhadom na rozdielnos zvanosti oboch zsahov, ustlil v prpade dajnho odposluchu telefontu vku plnenia 125.000,- Eur a v prpade trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu vku plnenia 25.000,- Eur ako adekvtnu vzniknutej ujme. Vzhadom na to, e dkazy, ktor boli predloen navrhovateom postaovali na posdenie vky nemajetkovej ujmy, alie nvrhy na dokazovanie, spovajce v prepisoch informci z elektronickch mdi a internetovch diskusi z obdobia od 14.12.2010 do 22.02.2011, navrhnut navrhovateom zamietol ako nadbyton. Navrhovateovi priznal s poukazom na 563 Obianskeho zkonnka aj uplatnen rok z omekania vo vke 9% rone od 06.01.2010, ke skontatoval, e odporca sa dostal do omekania so splnenm nroku da 19.12.2009, teda prv de po dni, ke bol o zaplatenie nhrady kody poiadan. O trovch konania rozhodol poda 142 ods. 3 O.s.p. a odporcu zaviazal na nhradu trov navrhovatea, spovajcich v trovch prvneho zastpenia v celkovej vke 11.140,42 Eur za 9 konov poskytnutej prvnej sluby s reijnm paulom a 20% DPH. Proti tomuto rozsudku podal vas odvolanie odporca vo vyhovujcej asti ohadom istiny, vo vyhovujcej asti ohadom rokov z omekania a v asti tkajcej sa trov konania a iadal ho v napadnutom rozsahu zrui a vec vrti sdu prvho stupa na alie konanie dvodiac tm, e jeho rozhodnutie vychdza z nesprvneho prvneho posdenia veci a e sd prvho stupa dospel na zklade vykonanch dkazov k nesprvnym skutkovm zisteniam. Namietal, e odvodnenie rozhodnutia prvostupovm sdom m znan nedostatky a optovne argumentoval nesplnenm zkladnej podmienky konania, spovajcej v predbenom prerokovan nroku na nhradu kody, ke mal za to, e iados o predben prerokovanie, ktor navrhovate doruil na T. P.u bola nejasn a neurit, a ako prvny kon poda 37 Obianskeho zkonnka neplatn. Dvodil, e doruenie neplatnej iadosti neme by chpan ako riadne splnenie hmotnoprvnej podmienky, ktor by navrhovateovi umoovala uplatni si nrok na sde. Namietal, e sa sd prvho stupa nezaoberal jeho nmietkou premlania nroku na nhradu kody, ktor vznikla v dsledku domnelho nesprvneho radnho postupu v rmci trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu. Mal tie za to, e prvostupov sd priznal navrhovateovi nhradu kody za nesprvny radn postup v trestnom konan vo veci poisovacieho podvodu, o urobi nemohol, nakoko navrhovate sa svojim nvrhom domhal nhrady kody z titulu nezkonnho rozhodnutia. V tejto svislosti poukzal tie na to, e sd prvho stupa za nesprvny radn postup oznail v prvom rade postup vyetrovatea, priom mu nebolo zrejm, ako dospel k zveru, e vyetrovate sa dopustil nesprvneho radnho postupu. Ak bolo trestn sthanie zastaven, znamen to, e vyetrovate sa nedopustil iadneho trestnho inu, preto na zklade uvedenho rozhodnutia nie je mon prija zver, e jeho konanm dolo k nesprvnemu radnmu postupu, a teda sd prvho stupa tto skutonos nemohol ma za preukzan. Navye prokurtor v uznesen len uviedol, e konanie vyetrovatea by mohlo ma znaky disciplinrneho previnenia, o ktorom vak nie je oprvnen rozhodn a ani ich skontatova. Poukzal na to, e o disciplinrnom previnen vyetrovatea prslun orgn nikdy nerozhodol. I ke mu nebolo zrejm, o ak nesprvny radn postup vyetrovatea malo poda prvostupovho sdu s, z jeho odvodnenia napadnutho rozsudku dospel k zveru, e za nesprvny radn postup vyetrovatea povaoval jeho postup smerujci k podaniu podnetu na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F. F.. K predmetnmu postupu vyetrovatea uviedol, e nie je v rozpore splatnou prvnou pravou, a vyetrovate je oprvnen takto kon urobi, teda predloi vyetrovac spis spolu s podnetom na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F. F. E. P.. V tejto svislosti mal za to, e T. P. F. E. nie je orgnom, ktor by mal kona za tt v prpade, ak kodu spsobil vyetrovate, ke poukzal na 4 odsek 1 psmeno b/ zk.. 514/2003 Z.z., poda ktorho vo veci nhrady kody, ktor bola spsoben orgnom verejnej moci poda 3 odsek 1, kon v mene ttu U. X. F., ak v trestnom konan kodu spsobil vyetrovate alebo poveren orgn policajnho zboru. To, e v trestnom konan kon vyetrovate vdy pod dozorom prokurtora, povaoval za notoricky znmu skutonos, ale ak zkonodarca definoval aj vyetrovatea ako osobu spsobil spsobi kodu, je zrejm, e chcel oddeli innos vyetrovatea od innosti prokurtora, o poda jeho nzoru znemouje prena vyetrovateovu zodpovednos za vzniknut kodu na prokurtora. Korepodenciu vyetrovatea s Okresnm sdom Bratislava I v konan sp.zn. 16C 38/2005 nemono povaova za kon v trestnom konan, ale nanajv za kon v obianskom prvnom konan, ktor nepodlieha dozoru prokurtora. Namietal, e by bol postup prokurtora pri dozorovan predmetnho trestnho konania nesprvny, a poukzal tie na to, e prokurtor ani pri jednom predloenom podnete

s podnetom na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F. F. E. P.. V tejto svislosti mal za to, e T. P. F. E. nie je orgnom, ktor by mal kona za tt v prpade, ak kodu spsobil vyetrovate, ke poukzal na 4 odsek 1 psmeno b/ zk.. 514/2003 Z.z., poda ktorho vo veci nhrady kody, ktor bola spsoben orgnom verejnej moci poda 3 odsek 1, kon v mene ttu U. X. F., ak v trestnom konan kodu spsobil vyetrovate alebo poveren orgn policajnho zboru. To, e v trestnom konan kon vyetrovate vdy pod dozorom prokurtora, povaoval za notoricky znmu skutonos, ale ak zkonodarca definoval aj vyetrovatea ako osobu spsobil spsobi kodu, je zrejm, e chcel oddeli innos vyetrovatea od innosti prokurtora, o poda jeho nzoru znemouje prena vyetrovateovu zodpovednos za vzniknut kodu na prokurtora. Korepodenciu vyetrovatea s Okresnm sdom Bratislava I v konan sp.zn. 16C 38/2005 nemono povaova za kon v trestnom konan, ale nanajv za kon v obianskom prvnom konan, ktor nepodlieha dozoru prokurtora. Namietal, e by bol postup prokurtora pri dozorovan predmetnho trestnho konania nesprvny, a poukzal tie na to, e prokurtor ani pri jednom predloenom podnete zo strany vyetrovatea neiadal shlas na trestn sthanie F. O. F. F. E.. K zastaveniu trestnho sthania me djs len vtedy, ak s splnen zkonn podmienky na takto procesn postup, a sd prvho stupa nemus prija zver, i malo alebo nemalo by predmetn konanie zastaven a v ktorom tdiu ho mal prokurtor zastavi. Nesprvnos radnho postupu prokurtora v iadnom tdiu konania nekontatoval iaden z oprvnench orgnov a teda nie je zrejm, ako Okresn sd Bratislava I dospel k uvedenm zverom. Ak prvostupov sd povaoval za nesprvny radn postup neinnos prokurtora pri dozorovan trestnho konania, spovajcu v zanedban nleitho dozoru trestnho konania, potom mal za to, e otzku neinnosti a teda skutonos, i boli na strane prokuratry prieahy v konan, nie je oprvnen kontatova Okresn sd Bratislava I, pretoe otzku, i v konkrtnom prpade bolo alebo nebolo poruen prvo na prerokovanie veci bez zbytonch prieahov, je kompetentn preskma stavn sd alebo nadriaden prokurtor. o sa tka druhho posudzovanho prpadu, ak prvostupov sd povaoval za nesprvny radn postup konanie generlneho prokurtora, ktor vo svojom vyhlsen v mdich potvrdil obsah u zverejnench informci, m umonil pokraova v zsahu do prv navrhovatea, poukzal na to, e ak generlny prokurtor urobil akkovek vyhlsenie v mdich, jeho vyhlsenie nemono povaova za radn postup orgnu verejnej moci, ktorm by konal o prvach, prvom chrnench zujmoch a povinnostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb, preto tento domnel nesprvny radn postup, tak ako ho oznail prvostupov sd v rozsahu vyhlsenia v mdich, nie je mon subsumova pod prvnu pravu zkona . 514/2003 Z.z.. Namietal tie, e navrhovate neutrpel ujmu v dsledku konania i nekonania T. P., ale k ujme dolo z inho titulu a dvno pred medilnymi vrokmi T. P., a nestotonil sa s tm, e by generlny prokurtor umonil pokraovanie v zsahu do prv navrhovatea, kee dosah na obsah, rozsah a spsob informovania verejnosti mdiami nem. Mal tie za to, e ak prvostupov sd oznail za nesprvny radn postup poruenie povinnost, vyplvajcich T.G. P. F. E. zo zkona, najm povinnos mlanlivosti o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, tento jeho zver povaoval za nesprvny a nepreskmaten. Poruenm povinnosti P. v rozsahu, v akom to naznail sd prvho stupa, by sa T. P. dopustil disciplinrneho previnenia, priom disciplinrne konania voi T. P. vykonva . F.., ktor je orgnom oprvnenm prija zver, e T. P. sa dopustil disciplinrneho previnenia v rozsahu poruenia povinnost prokurtora. Poukzal tie na to, e prvostupov sd oznail za nesprvny radn postup aj rozpornos medzi odpoveou adresovanou navrhovateovi na jeho otzky a obsahom zverejnench informci vo svojich medilnych vystpeniach. V tejto svislosti citoval obsah jednotlivch dokumentov, a vyhodnotil, e navrhovate sa ptal len na skutonos, i listinn materily, produkovan v printovch a elektronickch mdich, tvoria obsah trestnho spisu, na o dostal jasn odpove. Navrhovate sa nikdy neptal, i tvoria sas akhokovek spisu, napr. aj dohadovho, a generlny prokurtor mu nikdy v tomto rozsahu neodpovedal, preto navrhovate nemal relevantn podklad na svoje tvrdenia v rozsahu, e predmetn prpis sa nenachdza v iadnom dohadovom (spise) prpadne nikdy nikde nenachdzal, lebo na uveden skutonosti sa nikdy neptal a nikdy mu na ne ani nikto neodpovedal. Uviedol, e trestn spis je spis, ktor poas prpravnho konania vedie vyetrovate (vyetrovac spis) a ktor sa v prpade podania obaloby predklad na sd a stva sa sasou sdneho spisu. Dozorujci prokurtor v jednotlivej trestnej veci si nezvisle od trestnho spisu vedie dozorov spis a dohadov spis vedie nadriaden prokuratra v prpadoch, ke je v danej veci inn. Uviedol, e ak poda tlaovej sprvy generlnej prokuratry zo da 11.07.2008 a medializovanch informcii mala T. P. v svislosti so zloenm F. O. F. pripraven koncept nvrhu nmietky zaujatosti F. O. F., ktor nikdy nebol odoslan a ktor sa mal opiera o prepis telefonickho zznamu rozhovoru V.. F.. so F. O. F., tak takto postup bol v slade s povinnosami prokurtora. T. P. viedla dohadov spis vo veci obvinenho V.. F.. a na zklade prkazu P. M. P.E. M. sp.zn. XKv XX/XX zo da 05.08.1994 bol vykonan odposluch telefonickch hovorov V.. F.., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonan zznam tchto rozhovorov, okrem inho aj rozhovoru B. S. s navrhovateom. V rmci prpravy prokurtora na konanie o odvolan pripravil E. Z. D. L.. P. I. nmietku zaujatosti proti F. O. F. F. E. L.. . B., o bolo v slade so zkonom, a nie z dvodu diskreditcie L.. . B., kee bol rok 1995 a L.. . B. bol radovm F. O. F.Y. F. E., a v tom ase prokuratra ani nemala monos predpoklada jeho aliu politick ani profesionlnu kariru. Nmietka bola riadne zaurnalizovan do dohadovho spisu a pripojen k nej bol i protokol . 1, vyhotoven policajtom, ktor obsahoval zznam predmetnho rozhovoru, tkajceho sa len osobnch vec. Uveden zznam, ktor bol zaloen v dohadovom spise, bol zdrojom informci, na zklade ktorch T. P. urobil vyjadrenie pre mdi. Neshlasil ani s vkou priznanej nemajetkovej ujmy, ke mal za to, e navrhovate neutrpel iadnu ujmu v pracovnej oblasti, kee nezostal bez prce, nebol disciplinrne potrestan, ani inm spsobom

V.. F.. a na zklade prkazu P. M. P.E. M. sp.zn. XKv XX/XX zo da 05.08.1994 bol vykonan odposluch telefonickch hovorov V.. F.., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonan zznam tchto rozhovorov, okrem inho aj rozhovoru B. S. s navrhovateom. V rmci prpravy prokurtora na konanie o odvolan pripravil E. Z. D. L.. P. I. nmietku zaujatosti proti F. O. F. F. E. L.. . B., o bolo v slade so zkonom, a nie z dvodu diskreditcie L.. . B., kee bol rok 1995 a L.. . B. bol radovm F. O. F.Y. F. E., a v tom ase prokuratra ani nemala monos predpoklada jeho aliu politick ani profesionlnu kariru. Nmietka bola riadne zaurnalizovan do dohadovho spisu a pripojen k nej bol i protokol . 1, vyhotoven policajtom, ktor obsahoval zznam predmetnho rozhovoru, tkajceho sa len osobnch vec. Uveden zznam, ktor bol zaloen v dohadovom spise, bol zdrojom informci, na zklade ktorch T. P. urobil vyjadrenie pre mdi. Neshlasil ani s vkou priznanej nemajetkovej ujmy, ke mal za to, e navrhovate neutrpel iadnu ujmu v pracovnej oblasti, kee nezostal bez prce, nebol disciplinrne potrestan, ani inm spsobom nebol znemonen jeho karirny rast, a po ukonen svojho psobenia ako U. F. F. E. sa stal P. O. F.Y. F. E.. Nvrh na odvolanie navrhovatea z funkcie podpredsedu vldy a ministra spravodlivosti nepodal generlny prokurtor, ale ilo o nvrh skupiny poslancov, ktorej postup ovplyvni nemohol. Mal za to, e nebol preukzan ani zsah do rodinnho ivota navrhovatea. Navrhovate poda jeho nzoru nemal a ani nemohol ma obavu z trestnho sthania, pretoe je trestnm sudcom, a postup pri trestnom sthan je mu znmy. Napriek tomu, e posdenie vky kody je zvisl od vahy sdu, ktor m monos zvi vetky relevantn skutonosti konkrtneho prpadu, neshlasil s priznanm tak vysokej nemajetkovej ujmy navrhovateovi. Poukzal na to, e v konaniach o nhradu kody maj sdy znane nejednotn prstup, o om svedia protichodn sdne rozhodnutia a nepredvdaten kritri na urenie vky nemajetkovej ujmy. Skutonos, e prvostupov sd priznal nrok na nemajetkov ujmu, ktor je niekokonsobne vyia ako vka odkodnenia obete nsilnho trestnho inu s nsledkom smrti, povaoval za v rozpore s dobrmi mravmi. Pokia ide o priznan roky z omekania odporca poukzal na to, e nrok na nhradu nemajetkovej ujmy je splatn a jej prvoplatnm prisdenm, o om sved aj ustlen judikatra, priom prvostupov sd neuviedol, preo sa od nej odchlil. Ohadom priznanch trov konania vytkol prvostupovmu sdu, e navrhovateovi priznal nhradu trov konania vo vke v rozpore s prvnou pravou 142 ods. 3 O.s.p., a to vypotan z uplatnenej sumy 300.000,- Eur, a nie zo sumy priznanho plnenia. Napokon iadal pre prpad potvrdenia napadnutej asti rozsudku prvostupovho sdu pripusti dovolanie. Navrhovate odvolanie nepodal a vo svojom vyjadren k odvolaniu odporkyne navrhol napadnut rozsudok sdu prvho stupa potvrdi, ke s nm ako vecne sprvnym v celom rozsahu shlasil. Mal za to, e prvostupov sd dostatonm spsobom zistil skutkov stav, na zklade vykonanch dkazov dospel k sprvnym skutkovm zisteniam a pouil aj sprvne ustanovenia Obianskeho zkonnka. Nmietku odporcu, e jeho iados o predben prerokovanie nroku na nhradu kody je neplatnm prvnym konom poda 37 Obianskeho zkonnka nepovaoval za opodstatnen, nakoko ilo o kon poda 15 zk.. 514/2003 Z.z., a teda o kon procesn, pre ktor plat teria prejavu, preto neme by konom neplatnm. Naviac, tento jeho kon bol bezchybn a inn, kee je z neho zrejm, kto ho rob, komu je uren, a o iada. alej uviedol, e znalos prvnych noriem, ich interpretcia a aplikcia je vecou sdu, preto neme obst nmietka odporcu, e sd prvho stupa posdil nm v nvrhu uveden rozhodujce skutonosti ako nesprvny radn postup, a nie ako nezkonn rozhodnutie. On, ako navrhovate m povinnos vymedzi zklad a predmet procesnho nroku, priom prvna kvalifikcia tvrdench a zistench skutonost je vecou sdu. Poukzal i na to, e nesprvny radn postup je vetko, o nevysuje do rozhodnutia, ak mu mono prita nezkonnos alebo postup v rozpore s l. 2 ods. 2 stavy, preto je z tohto pohadu bezvznamn, i generlny prokurtor bol postihnut v disciplinrnom konan. V svislosti s posudzovanm nesprvnym radnm postupom ohadne tzv. odposluchu uviedol, e je zavdzajcim tvrdenm odporcu, e zznam netvor sas trestnho spisu, nakoko dohadov spis je tie spisom trestnm. Ohadom vky nemajetkovej ujmy uviedol, e poda 17 ods. 2 zk.. 514/2003 Z.z. vznik koda (nemajetkov ujma) u samotnm poruenm, resp. zsahom do zkladnch prv a slobd loveka, preto nie je potrebn demontrova, e takto zsah niesol aj ujmu, ktor sa prejavila navonok (ESP, Danov c/a Bulharsko z 02.09.2010). Mal za to, e prvny zklad napadnutho rozhodnutia treba hada v l. 46 ods. 3 stavy, ale aj vo veobecnej rovine v l. 1 ods. 1. Mal za to, e ak m by Slovensk republika povaovan za prvny tt, mus nies objektvnu zodpovednos, a to bez libercie, za konanie svojich orgnov, ktor priamo zasahuj do zkladnch prv jednotlivca. Aj pri dslednom repektovan prezumpcie neviny predstavuje kad trestn sthanie, i z neho plynce konzekvencie, vznamn zsah do skromnho a osobnho ivota takto postihnutej osoby, a negatvne sa dotka jeho cti a dobrej povesti. Tak zsah je o to intenzvnej, ak sa preuke, e sa skutok, z ktorho je obvinen alebo podozriv nestal, prpadne nebol trestnm inom. Poukzal tie na absoltne dominantn postavenie prokurtora v prpravnom konan, preto m povinnos, ako orgn ochrany prva, organizova svoju dozorov innos tak, aby nedochdzalo k bezdvodmu zananiu trestnho sthania. Prokurtor zodpoved za stavnos a zkonnos celho priebehu prpravnho konania, teda nielen za jeho leglnos, ale aj za legitmnos, ke ttnu moc mono uplatova len v prpadoch a medziach stanovench zkonom a spsobom, ktor zkon stanov. Mal za to, e tieto princpy a zsady boli dsledne premietnut do napadnutho rozsudku, preto ho iadal potvrdi.

do zkladnch prv jednotlivca. Aj pri dslednom repektovan prezumpcie neviny predstavuje kad trestn sthanie, i z neho plynce konzekvencie, vznamn zsah do skromnho a osobnho ivota takto postihnutej osoby, a negatvne sa dotka jeho cti a dobrej povesti. Tak zsah je o to intenzvnej, ak sa preuke, e sa skutok, z ktorho je obvinen alebo podozriv nestal, prpadne nebol trestnm inom. Poukzal tie na absoltne dominantn postavenie prokurtora v prpravnom konan, preto m povinnos, ako orgn ochrany prva, organizova svoju dozorov innos tak, aby nedochdzalo k bezdvodmu zananiu trestnho sthania. Prokurtor zodpoved za stavnos a zkonnos celho priebehu prpravnho konania, teda nielen za jeho leglnos, ale aj za legitmnos, ke ttnu moc mono uplatova len v prpadoch a medziach stanovench zkonom a spsobom, ktor zkon stanov. Mal za to, e tieto princpy a zsady boli dsledne premietnut do napadnutho rozsudku, preto ho iadal potvrdi. Odvolac sd preskmal vec poda 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporcu, bez nariadenia odvolacieho pojednvania poda 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k zveru, e odvolanie odporcu je dvodn len sasti. Poda 3 ods. 1 zkona . 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci a o zmene niektorch zkonov, tt zodpoved za podmienok ustanovench tmto zkonom za kodu, ktor bola spsoben orgnmi verejnej moci, okrem tretej asti toho zkona, pri vkone verejnej moci a) nezkonnm rozhodnutm, b) nezkonnm zatknutm, zadranm alebo inm pozbavenm osobnej slobody, c) rozhodnutm o treste, o ochrannom opatren alebo rozhodnutm o vzbe, alebo d) nesprvnym radnm postupom. Poda 3 ods. 2 cit. zkona zodpovednosti poda odseku 1 sa nemono zbavi. Poda 5 ods. 1 cit. zkona, prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm m astnk konania, ktormu vznikla koda v dsledku rozhodnutia vydanho v tomto konan. Prvo na nhradu kody m i ten, s km nebolo konan ako s astnkom konania, s nm, ako s astnkom konania, konan malo by ( 5 ods. 2 cit. zkona ). aj ke

Poda 5 ods. 3 cit. zkona, ak bolo nezkonn rozhodnutie vydan v konan, na ktor sa nevzahuj predpisy o sprvnom konan, prvo na nhradu kody m ten, komu nezkonnm rozhodnutm koda vznikla. Poda 9 ods. 1 cit. zkona, tt zodpoved za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom. Za nesprvny radn postup sa povauje aj poruenie povinnosti orgnu verejnej moci urobi kon alebo vyda rozhodnutie zkonom ustanovenej lehote, neinnos orgnu verejnej moci pri vkone verejnej moci, zbyton prieahy v konan alebo in nezkonn zsah do prv, prvom chrnench zujmov fyzickch osb a prvnickch osb. Prvo na nhradu kody spsobenej nesprvnym radnm postupom m ten, komu bola takm postupom spsoben koda ( 9 ods. 2 cit. zkona ). Poda 15 ods. 1 cit. zkona nrok na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm, nezkonnm zatknutm, zadranm alebo inm pozbavenm osobnej slobody, rozhodnutm o treste, o ochrannom opatren alebo rozhodnutm o vzbe, ako aj nrok na nhradu kody spsobenej nesprvnym radnm postupom je potrebn vopred predbene prerokova na zklade psomnej iadosti pokodenho o predben prerokovanie nroku (alej len "iados") s prslunm orgnom poda 4 a 11. Poda 16 ods. 1 cit. zkona, ak prslun orgn neuspokoj nrok na nhradu kody alebo jeho as do iestich mesiacov odo da prijatia iadosti, me sa pokoden domha uspokojenia nroku alebo jeho neuspokojenej asti na sde. Poda 17 ods. 1 cit. zkona, uhrdza sa skuton koda a ul zisk, ak osobitn predpis neustanovuje inak. V prpade, ak iba samotn kontatovanie poruenia prva nie je dostatonm zadosuinenm vzhadom na ujmu spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom, uhrdza sa aj nemajetkov ujma v peniazoch, ak nie je mon uspokoji ju inak ( 17 ods. 2 cit. zkona).Vka nemajetkovej ujmy v peniazoch poda odseku 2 sa uruje s prihliadnutm najm na osobu pokodenho, jeho doteraj ivot a prostredie, v ktorom ije a pracuje, zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k nej dolo, zvanos nsledkov, ktor vznikli pokodenmu v skromnom ivote, zvanos nsledkov, ktor vznikli pokodenmu v spoloenskom uplatnen ( 17 ods. 3 cit. zkona). Poda 19 ods. 1 a 2cit. zkona, prvo na nhradu kody sa preml za tri roky odo da, ke sa pokoden dozvedel o kode. Ak je podmienkou uplatnenia prva na nhradu kody zruenie alebo zmena prvoplatnho rozhodnutia, plynie premlacia lehota odo da doruenia (oznmenia) rozhodnutia. Najneskr sa prvo na nhradu kody preml za desa rokov odo da, ke bolo pokodenmu doruen (oznmen) rozhodnutie, ktorm mu bola spsoben koda; to neplat, ak ide o kodu na zdrav alebo kodu spsoben rozhodnutm poda 7 a 8.

zkona).Vka nemajetkovej ujmy v peniazoch poda odseku 2 sa uruje s prihliadnutm najm na osobu pokodenho, jeho doteraj ivot a prostredie, v ktorom ije a pracuje, zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k nej dolo, zvanos nsledkov, ktor vznikli pokodenmu v skromnom ivote, zvanos nsledkov, ktor vznikli pokodenmu v spoloenskom uplatnen ( 17 ods. 3 cit. zkona). Poda 19 ods. 1 a 2cit. zkona, prvo na nhradu kody sa preml za tri roky odo da, ke sa pokoden dozvedel o kode. Ak je podmienkou uplatnenia prva na nhradu kody zruenie alebo zmena prvoplatnho rozhodnutia, plynie premlacia lehota odo da doruenia (oznmenia) rozhodnutia. Najneskr sa prvo na nhradu kody preml za desa rokov odo da, ke bolo pokodenmu doruen (oznmen) rozhodnutie, ktorm mu bola spsoben koda; to neplat, ak ide o kodu na zdrav alebo kodu spsoben rozhodnutm poda 7 a 8. Poda 19 ods. 3 cit. zkona, lehota neplynie poas predbenho prerokovania nroku poda 15 odo da podania iadosti do skonenia prerokovania, najdlhie vak poas iestich mesiacov. Poda l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon. Poda 26 ods. 1 psm. a/ zkona . 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry, prokurtor je povinn plni povinnosti, ktor mu vyplvaj z stavy Slovenskej republiky, z stavnch zkonov, zo zkonov a z ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov, ako aj lohy a pokyny uloen nadriadenm prokurtorom, ak bol s nimi riadne oboznmen; splnenie pokynu je prokurtor povinn odmietnu, ak by jeho splnenm spchal trestn in, priestupok, in sprvny delikt alebo disciplinrne previnenie. Poda 26 ods. 1 psm. f/ cit. zkona, prokurtor je povinn chrni udsk dstojnos, zkladn udsk prva a slobody, nezvhodova a nepokodzova strany alebo astnkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a nboenstvo, politick i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie. Poda 26 ods. 1 psm. h/ cit. zkona, prokurtor je povinn zdra sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpady, ktor nie s prvoplatne skonen. Poda 26 ods. 3 cit. zkona, prokurtor je povinn zachovva mlanlivos, a to aj po zniku sluobnho pomeru, o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbaven zo zkona. Zbavi prokurtora povinnosti zachovva mlanlivos me generlny prokurtor, a to aj po zniku sluobnho pomeru prokurtora. Z vyie citovanch ustanoven zkona o zodpovednosti za kodu vyplva, e predpokladom zodpovednosti ttu za kodu je vznik kody ako majetkovej i nemajetkovej ujmy, existencia nezkonnho rozhodnutia alebo nesprvneho radnho postupu, a prinn svislos medzi kodou a nezkonnm rozhodnutm resp. nesprvnym radnm postupom. Zkon . 514/2003 Z.z. nedefinuje nesprvny radn postup, a z obsahu tohto pojmu vyplva, e poda konkrtnych okolnost toho -ktorho prpadu me s o akkovek innos spojen s vkonom prvomoci uritho ttneho orgnu, ak pri tomto vkone alebo v svislosti s nm djde k porueniu pravidiel stanovench prvnymi predpismi pre konanie ttneho orgnu alebo k porueniu poriadku, ktor vyplva z povahy, funkcie alebo cieov tejto innosti. Pretoe radn postup nie je spravidla mon v prvnom predpise upravi do najmench podrobnost, treba sprvnos radnho postupu posudzova i z hadiska elu, k dosiahnutiu ktorho postup ttneho orgnu smeruje. K nesprvnemu radnmu postupu me djs nielen pri konoch v rmci innosti, pri ktorej ttny orgn nerozhoduje, ale tie v rmci jeho rozhodovacej innosti. Zkon o zodpovednosti za kodu je vo vzahu k Obianskemu zkonnku predpisom pecilnym a ustanovenia Obianskeho zkonnka sa uplatnia vtedy, ak zkon nem vlastn pravu. Kee pojem kody zkon . 514/2003 Z.z. bliie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej nhrady, treba v tomto smere aplikova prslun ustanovenia veobecnej pravy ( 442 Obianskeho zkonnka) a kodu vo veobecnosti chpa ako ujmu, ktor nastala v majetkovej sfre pokodenho, je objektvne vyjadriten v peniazoch a je napraviten poskytnutm majetkovho plnenia, predovetkm peanho. Poda 442 ods. 1 Obianskeho zkonnka sa uhrdza skuton koda a to, o pokodenmu ulo (ul zisk). kodu je pri splnen zkonnch predpokladov uvedench v 17 ods. 2 a 3 zkona . 514/2003 Z.z. mon chpa i ako nemajetkov ujmu. Ani vzah prinnej svislosti (kauzlny nexus) medzi nesprvnym radnm postupom a kodou zkon . 514/2003 Z.z. nevysvetuje. V prvnej terii sa tmto vzahom oznauje priama vzba javov, teda objektvnych svislost, v rmci ktorho jeden jav (prina) vyvolva druh jav (nsledok). O vzah prinnej svislosti ide, ak je medzi nesprvnym radnm postupom a kodou vzah priny a nsledku. Odvolac sd po oboznmen sa s obsahom spisu, pripojench spisov a listinnch dkazov dospel k zveru, e prvostupov sd vzhadom na vykonan dokazovanie riadne a dostatone zistil skutkov stav veci, nrok navrhovatea na zaplatenie istiny 300.000,- Eur aj sprvne prvne posdil, ke aplikoval ust. 3 ods. 1 a 2, 5 ods. 1, 2 a 3, 9 ods. 1 a 2, 15 ods. 2, 16 ods. 1, 17 ods. 1, 2 a 3, 19 ods. 1, 2 a 3 zk.. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci, a 26 ods. 1 psm. a/, f/, h/ ods. 3 zk.. 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry. Svoje rozhodnutie tie odvodnil v slade s ust. 157 ods. 2 O.s.p.

nemajetkov ujmu. Ani vzah prinnej svislosti (kauzlny nexus) medzi nesprvnym radnm postupom a kodou zkon . 514/2003 Z.z. nevysvetuje. V prvnej terii sa tmto vzahom oznauje priama vzba javov, teda objektvnych svislost, v rmci ktorho jeden jav (prina) vyvolva druh jav (nsledok). O vzah prinnej svislosti ide, ak je medzi nesprvnym radnm postupom a kodou vzah priny a nsledku. Odvolac sd po oboznmen sa s obsahom spisu, pripojench spisov a listinnch dkazov dospel k zveru, e prvostupov sd vzhadom na vykonan dokazovanie riadne a dostatone zistil skutkov stav veci, nrok navrhovatea na zaplatenie istiny 300.000,- Eur aj sprvne prvne posdil, ke aplikoval ust. 3 ods. 1 a 2, 5 ods. 1, 2 a 3, 9 ods. 1 a 2, 15 ods. 2, 16 ods. 1, 17 ods. 1, 2 a 3, 19 ods. 1, 2 a 3 zk.. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci, a 26 ods. 1 psm. a/, f/, h/ ods. 3 zk.. 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry. Svoje rozhodnutie tie odvodnil v slade s ust. 157 ods. 2 O.s.p. Vysporiadal sa aj so vetkmi okolnosami, na ktorch zaloil svoje rozhodnutie, a ktor boli pre posdenie veci a rozhodnutie podstatn. Neobstoj potom vgna nmietka odporcu, v ktorej poukzal na uznesenie Krajskho sdu Bratislava .k. 11Co 85/2011-87, ktorm bol pvodn prvostupov rozsudok zruen a vec bola vrten sdu prvho stupa na alie konanie pre nedostaton odvodnenie rozhodnutia, ke namietal, e nov rozsudok m v tejto oblasti optovne znan nedostatky, priom svoju pozornos zameral na jeho jasnos a gramatick sprvnos. Odvolac sd tto nmietku vyhodnotil ako nedvodn. Zastva nzor, e odvodnenie prvostupovho rozsudku zodpoved poiadavkm ust. 157 ods. 2 O.s.p., ke sd prvho stupa zrozumitene uviedol, oho sa navrhovate domhal, ako reagoval na alobu odporca, o uviedli, a m argumentovali astnci v konan pred sdom, ak dokazovanie vykonal, ako vyhodnotil vykonan dkazy, o ktor dkazy oprel svoje skutkov zistenia a akmi vahami sa riadil pri hodnoten dkazov, ak skutkov stav ustlil, preo nevykonal pvodne navrhovan dkaz vsluchom Y. G. a ako vec prvne posdil s uvedenm jednotlivch zkonnch ustanoven. Taktie uviedol zvery o skutkovom a prvnom posden veci, ku ktorm dospel. Mono tak kontatova, e odvodnenie rozsudku sdom prvho stupa je v slade s ust. 157 ods. 2 O.s.p. a bolo mon bez alieho zvery v om vysloven preskma. o sa tka splnenia podmienky predbenho prerokovania nroku navrhovatea, je zver sdu prvho stupa, e tto podmienka bola splnen, kee navrhovate o predben prerokovanie poiadal, sprvny. Odporca optovne, ako u vo svojom predchdzajcom odvolan, namietal, e nebola splnen podmienka pre konanie na sde, kee doposia nebol nrok navrhovatea na nhradu kody predbene prerokovan. Potvrdil, e navrhovate doruil da 18.12.2009 na T. P. F. iados o predben prerokovanie nroku na nhradu kody, tto vak vyhodnotil ako neurit a nezrozumiten, preto vyzval navrhovatea na jej doplnenie, na o navrhovate nereagoval. V odvolan argumentoval, e pre jej nejasnos a neuritos a nsledn ignorovanie jeho vzvy navrhovateom, sa stala neplatnm prvnym konom poda 37 Obianskeho zkonnka, a ako tak nemohla nahradi platn iados o prerokovanie nroku na nhradu kody. Nebola preto poda neho splnen zkladn hmotnoprvna podmienka, umoujca navrhovateovi uplatni svoj nrok alobou na sde a sd prvho stupa potom nemohol alovan nrok prejedna. Tto nmietku odporcu optovne nepovaoval odvolac sd za opodstatnen. V tejto svislosti povauje za potrebn poukza na to, e sa ou u zaoberal vo svojom predchdzajcom zruujcom uznesen, a nezistil iadny dvod, preo by sa mal od prvneho nzoru v om vyslovenom odchli. Preto odvolac sd zdzrazuje, e vkladom je mon vyvodi, e zkonodarca intittom predbenho prejednania nroku, upravenom v ust. 15 - 16 zk.. 514/2003 Z.z., innho v ase podania iadosti o predben prerokovanie navrhovateom, zamal upravi neformlny postup strednho orgnu, ktor bu poadovan nrok mimosdne uspokoj a nhradu poskytne, a tak predde sdnemu sporu, alebo nhradu neposkytne. Predben uplatnenie prva na nhradu vzniknutej kody, je podmienkou, aby toto prvo mohlo by sdom prejednan v obianskom sdnom konan, a odvolac sd kontatuje, e tto podmienka splnen bola, nakoko v konan nebolo sporn, e navrhovate svoju psomn iados o predben prerokovanie doruil na T. P. F. da 18.12.2009. Napokon listom zo da 22.12.2009 generlny prokurtor SR navrhovateovi oznmil, e jeho iados o predben prerokovanie nroku vo vke 200.000,- Eur z titulu nhrady kody bola T. P. doruen, a e nrok bude riadne prerokovan a v stanovenej dobe sa navrhovateovi vyjadr. V ase doruenia iadosti navrhovatea T. P. F. zkon . 514/2003 Z.z. v ust. 15 resp. 16 pritom nestanovoval obsahov nleitosti iadosti o predben prerokovanie nroku, ktorch nedodranie by bolo akokovek sankcionovan (ako bolo zaveden do cit. zkona s innosou od 01.01.2013), vyadoval jedine psomn formu. Odvolac sd preto rozsiahlej argumentcii odporcu ohadom neplatnosti iadosti a nemonosti jej prerokovania z dvodu jej nezrozumitenosti a nespoluprce navrhovatea, a z toho plynce dajn nesplnenie podmienky predbenho prerokovania nroku nevyhovel a s poukazom na vyie uveden zkonn pravu ju vyhodnotil ako nedvodn. Odporca sdu prvho stupa vytkal, e sa napriek vznesenej nmietke premlania nroku na nhradu kody spsobenej v dsledku nesprvneho radnho postupu v rmci trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu s touto nevysporiadal. Odvolac sd k tejto nmietke uvdza, e je toto tvrdenie odporcu je sprvne len v asti, v ktorej tvrd, e sa prvostupov sd takouto nmietkou nezaoberal. Po dkladnom preskman predloenho spisu, a to vyjadrenia odporcu k alobe zo da 17.06.2010, jeho prednesov na pojednvaniach v doch 10.12.2010 a 25.02.2011, odvolania zo da 26.04.2011 a prednesu na pojednvan zo da 24.09.2012 zistil, e takto nmietku odporca poas celho konania nevzniesol, a nevzniesol ju ani v odvolan proti preskmavanmu rozsudku. V rmci odvolania len uviedol, e prvostupov sd tto jeho nmietku premlania neskmal, a e predmetn nrok navrhovatea je premlan, o kontatoval bez akhokovek zdvodnenia, ktor

navrhovatea, a z toho plynce dajn nesplnenie podmienky predbenho prerokovania nroku nevyhovel a s poukazom na vyie uveden zkonn pravu ju vyhodnotil ako nedvodn. Odporca sdu prvho stupa vytkal, e sa napriek vznesenej nmietke premlania nroku na nhradu kody spsobenej v dsledku nesprvneho radnho postupu v rmci trestnho konania vo veci poisovacieho podvodu s touto nevysporiadal. Odvolac sd k tejto nmietke uvdza, e je toto tvrdenie odporcu je sprvne len v asti, v ktorej tvrd, e sa prvostupov sd takouto nmietkou nezaoberal. Po dkladnom preskman predloenho spisu, a to vyjadrenia odporcu k alobe zo da 17.06.2010, jeho prednesov na pojednvaniach v doch 10.12.2010 a 25.02.2011, odvolania zo da 26.04.2011 a prednesu na pojednvan zo da 24.09.2012 zistil, e takto nmietku odporca poas celho konania nevzniesol, a nevzniesol ju ani v odvolan proti preskmavanmu rozsudku. V rmci odvolania len uviedol, e prvostupov sd tto jeho nmietku premlania neskmal, a e predmetn nrok navrhovatea je premlan, o kontatoval bez akhokovek zdvodnenia, ktor by bolo mon posdi. Kee odvolac sd toto vyjadrenie odporcu nepovaoval za riadne vznesenie nmietky premlania v konan (odporca premlanie nenamietol, ani vslovne nevzniesol nmietku premlania), obmedzil sa, aj vzhadom na pln absenciu argumentcie odporcu, len na nasledovn. Najskr je potrebn uvies, e prvostupov ani odvolac sd nemusel z radnej povinnosti prihliada na preklziu, nakoko prvo navrhovatea na nhradu kody poda zk.. 514/2003 Z.z. uplynutm premlacej doby nezanik. Preto by bol prpadn premlanie povinn skma jedine na nmietku odporcu, ktor vak nebola vznesen. Okrem toho poda 19 ods. 1 ods. 3 zk.. 514/2003 Z.z. sa prvo na nhradu kody preml za tri roky odo da, ke sa pokoden dozvedel o kode. Ak je podmienkou uplatnenia prva na nhradu kody zruenie alebo zmena prvoplatnho rozhodnutia, plynie premlacia lehota odo da doruenia (oznmenia) rozhodnutia. Lehota neplynie poas predbenho prerokovania nroku poda 15 odo da podania iadosti do skonenia prerokovania, najdlhie vak poas iestich mesiacov. Potom, ak navrhovate uvdzal a prvostupov sd v rozsudku skontatoval, e nrok na nhradu kody ako nemajetkovej ujmy vznikol navrhovateovi nesprvnym radnm postupom, a to zjednoduene povedan zanedbanm dozoru prokuratry poas prebiehajceho trestnho konania vo veci trestnho inu podvodu v tdiu pokusu, priom vzhadom na skutonos, e sa mu zastavujce uznesenie prokuratry zo zkona nedoruovalo, sa o kode dozvedel da 01.03.2007, nepovaoval by odvolac sd, vzhadom na vyie uveden ustanovenia zkona, navrhovateom da 13.05.2010 uplatnen nrok za premlan. Z akho dvodu ho za premlan bez akejkovek argumentcie povaoval odporca, odvolac sd nemohol, a ani nevedel posdi. Odvolac sd kontatuje, e prvostupov sd v odvodnen rozsudku vysvetlil, z akho dvodu povaoval konanie prokurtora, vykonvajceho dozor nad namietanm trestnm sthanm vo veci trestnho inu podvodu v tdiu pokusu, za nesprvny radn postup, priom vetky svoje zvery ako i prvny nzor riadne odvodnil. Odvolac sd sa stotonil so zvermi, ku ktorm prvostupov sd vo svojom rozsudku dospel, ke po preskman vyie uvedench pripojench spisov, z ktorch obsahu vychdzal i sd prvho stupa, zastva nzor, e k nesprvnemu radnmu postupu dolo nekonanm a neinnosou dozorujceho prokurtora a zanedbanm nleitho dozoru v trestnom konan. Neobstoj preto nmietka odporcu, e nesprvny radn postup bol pripisovan vyetrovateovi, a preto nem v tomto konan tt zastupova T.G. P., ale U. X. F.. Skutkov stav tak, ako ho zistil a podrobne uviedol prvostupov sd v rozsudku, bol ustlen sprvne, a odvolac sd ho povauje za nleite zisten a odkazuje na. I ke sd prvho stupa poukzal na skutonos, e nesprvneho radnho postupu sa dopal i vyetrovate PZ, s m sa odvolac sd tie stotonil, predmetom konania nebolo posudzova, ako mylne tvrdil odporca v odvolan, i sa vyetrovate svojm postupom v konan dopustil disciplinrneho previnenia, nakoko ako je zrejm z uznesenia vyetrovatea zo da 20.04.2009, bolo konanie vo veci trestnho inu zneuvania prvomoci verejnho initea, z ktorho bol podozriv prslunk PZ, ktor viedol vyetrovanie vo veci trestnho inu poisovacieho podvodu, zastaven z dvodu, e skutok nie je trestnm inom a nie je dvod na postpenie veci, nakoko uplynula zkonn lehota na uloenie disciplinrneho opatrenia. Z uvedenho je sce nepochybn, e konanie oznaenho vyetrovatea nebolo mon pre uplynutie lehoty prejedna v disciplinrnom konan, nebrni to vak pri posudzovan postupu dozorujceho prokurtora vychdza aj z odvodnenia uznesenia X. D. P. zo da 11.06.2009, v ktorom bolo skontatovan, e v alom konan vyetrovatea, teda v postupe po zaat trestnho sthania, absentuje vecn a komplexn vyhodnotenie zabezpeenej dkaznej situcie, ktor mu neposkytovala dostaton podkladov materil na vahu o vznesen obvinenia, a teda na postup smerujci k podaniu podnetu na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F.. U z uvedenho je namieste uvies, e k rovnakm zverom mal pri sprvnom radnom postupe, a nleitom vykonvan dozoru nad trestnm sthanm dospie aj prokurtor, ktor vec dozoroval, ktor vak zostal pasvny a neinn napriek tomu, e mu bol spis s podnetom na vyiadanie shlasu na trestn sthanie F. O. F. predloen opakovane. Prve prokurtor dozer nad zachovvanm zkonnosti orgnmi, ktor realizuj vyetrovanie trestnch inov (najm prslun orgny Policajnho zboru SR), a kee je typickm kontrolnm orgnom ochrany prva, zsada legality a objektvnej pravdy ho nti k aktivite v zhode s prvnymi predpismi vdy, ke zist, e mohlo djs k porueniu, resp. ohrozeniu prva, resp. prvneho poriadku. I ke bolo v danom prpade trestn sthanie vo veci zaat uznesenm vyetrovatea v slade so zkonom, prve dozorujci prokurtor mal povinnos predmetn uznesenie preskma z hadiska nielen zkonnosti, ale aj dvodnosti. Mal v konan postupova tak, aby nedolo k zbytonm prieahom a zabezpei vykonanie konov smerujcich k vydaniu rozhodnutia vo veci, v tomto prpade o zastaven trestnho sthania, o vzhadom na to, e bol neinn neurobil, v trestnom sthan pokraoval a do jeho zastavenia, ke o zastaven trestnho sthania rozhodol a na zklade pokynu vydanho T.G. P.. Tmto nesprvnym radnm postupom preukzane vystavil navrhovatea dvodnej obave z jeho monho trestnho sthania, kee postup vyetrovatea smeroval k jeho obvineniu, priom tto obava bola o to vyia, e

trestn sthanie F. O. F. predloen opakovane. Prve prokurtor dozer nad zachovvanm zkonnosti orgnmi, ktor realizuj vyetrovanie trestnch inov (najm prslun orgny Policajnho zboru SR), a kee je typickm kontrolnm orgnom ochrany prva, zsada legality a objektvnej pravdy ho nti k aktivite v zhode s prvnymi predpismi vdy, ke zist, e mohlo djs k porueniu, resp. ohrozeniu prva, resp. prvneho poriadku. I ke bolo v danom prpade trestn sthanie vo veci zaat uznesenm vyetrovatea v slade so zkonom, prve dozorujci prokurtor mal povinnos predmetn uznesenie preskma z hadiska nielen zkonnosti, ale aj dvodnosti. Mal v konan postupova tak, aby nedolo k zbytonm prieahom a zabezpei vykonanie konov smerujcich k vydaniu rozhodnutia vo veci, v tomto prpade o zastaven trestnho sthania, o vzhadom na to, e bol neinn neurobil, v trestnom sthan pokraoval a do jeho zastavenia, ke o zastaven trestnho sthania rozhodol a na zklade pokynu vydanho T.G. P.. Tmto nesprvnym radnm postupom preukzane vystavil navrhovatea dvodnej obave z jeho monho trestnho sthania, kee postup vyetrovatea smeroval k jeho obvineniu, priom tto obava bola o to vyia, e vzhadom na postavenie navrhovatea ako F. O.. F. R. O. U. F. F., by pre neho nastali ovea zvanejie dsledky ako pri vkone inch povolan. Pri posden nesprvneho radnho postupu a prinnej svislosti medzi tmto postupom a vznikom kody pri druhom nroku uplatnenom navrhovateom a nm vyvodzovanom z neleglne vykontruovanho odposluchu, tzv. rozhovoru s V..F.. sd prvho stupa sprvne vychdzal z l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorho ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon a z 26 ods. 1 psm. a/, f/ a h/ a ods. 3 zkona . 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry, v zmysle ktorho je prokurtor povinn plni si povinnosti, ktor mu vyplvaj z stavy, chrni udsk dstojnos, zkladn udsk prva a slobody, zdra sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpady, ktor nie s prvoplatne skonen, zachovva mlanlivos, a to aj po zniku sluobnho pomeru o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbaven zo zkona. Aj odvolac sd sa stotonil s nzorom sdu prvho stupa, e generlny prokurtor SR sa pri svojom verejnom vyjadrovan tmito uvedenmi ustanoveniami neriadil. T. P. F. nielene poruil povinnosti mlanlivosti o veciach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom jeho verejnej funkcie, priom tejto povinnosti zbaven nebol, tie poruenia povinnosti zdrania sa verejnho vyslovovania svojho nzoru na prpad neprvoplatne skonen, ale tento aj v mdich potvrdzoval svojimi vyjadreniami zverejovan informcie o pravos dajnho odposluchu medzi navrhovateom a V..F.., m umonil pokraova v zsahu do prv navrhovatea a v jeho sprve v odpovedi navrhovateovi uviedol, e listinn podklady produkovan v mdich neboli a nie s sasou trestnho spisu, m na druhej strane vyluoval obsah zverejnench informci. Uveden informcie pre mdi T. P. F. ako predstaviteom ttneho orgnu boli spsobil vyvola navrhovateovi znan ujmu, o to viac aj vzhadom na jeho spoloensk postavenie ako sudcu Najvyieho sdu SR, nakoko bol tak spjan s osobou trestne sthanou bez monosti brni sa proti takmuto zsahu relevantnm zkonnm spsobom. Odvolac sd poznamenva, e kad zsah do osobnej sfry jednotlivca mus by pritom ospravedlnen konkrtnou skutonosou alebo dvodom takhoto zsahu a je vylen, aby ilo o neobmedzen (svojvon) intenzitu pouitia informci zo strany predstavitea ttneho orgnu. Pouitie kompetencie zo strany ttneho orgnu mus by toti realizovan stavne a zkonne konformnm spsobom (l. 2 ods. 2, l. 152 ods. 4 stavy SR). Odvolac sd sa s prvnymi zvermi prvostupovho sdu v plnom rozsahu stotouje a v podrobnostiach na tieto poukazuje. Po sprvnych zveroch o nesprvnom radnom postupe prokuratry v oboch posudzovanch prpadoch tento nsledne sprvne posdi i nrok navrhovatea ako nemajetkov ujmu, ke odvolac sd nezistil iadne pochybenie ani v posden jej vky. V tejto svislosti povauje za potrebn uvies, e pri vahe o vke nhrady nemajetkovej ujmy je potrebn vychdza z nzoru, e prvo domha sa takejto nhrady sa mus prizna kadmu, komu koda alebo ujma vznikla ako dsledok nesprvneho radnho postupu orgnu ttu a nhrada kody by mala predstavova spravodliv zadosuinenie" a zaha i pean nhradu nemajetkovej ujmy (morlnu ujmu). Sd prvho stupa sa uvedenmi kritriami riadil a svoje rozhodnutie o prisdenej vke nhrady nemajetkovej ujmy navrhovateovi aj nleite odvodnil a vku nm priznanej nemajetkovej ujmy navrhovateovi aj nleite odvodnil a s tmto odvodnenm sa odvolac sd stotonil a povaoval ju za primeran. Neobstoj nmietka odporcu, e prvostupov sd postupoval v rozpore s dobrmi mravmi, pretoe posdenie vky kody je zvisl od vahy sdu, ktor v tomto prpade zvil vetky relevantn skutonosti. Zadosuinenie, navrhovateovi priznan v celkovej vke 150.000,- Eur povauje aj odvolac sd za primeran ujme, ktor navrhovateovi vznikla intenzitou a dkou trvania zsahu hlavne v profesijnej oblasti, ale aj v oblasti rodinnej a spoloenskej. Prvostupov sd sa v rozhodnut vysporiadal so vetkmi hadiskami pri uren jej vky, prihliadol na osobu navrhovatea, jeho doteraj ivot a prostredie, v ktorom ije a pracuje, na zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k nej dolo, zvanos nsledkov, ktor mu vznikli v skromnom ivote a pracovnej oblasti, preto odvolac sd na jeho zvery odkazuje. Po preskman odvolanm napadnutho vroku, ktorm sd prvho stupa uloil odporcovi povinnos zaplati navrhovateovi okrem istiny 150.000,- Eur aj rok z omekania vo vke 9% rone z tejto sumy od 06.01.2010 do zaplatenia, ako i odvodnenia rozhodnutia o priznan roku z omekania, dospel odvolac sd k zveru, e odvolanie odporcu je v tejto asti dvodn, a e sd prvho stupa vec posdil po prvnej strnke nesprvne, ke odporcu na zaplatenie vyie uvedenho roku z omekania zaviazal. Za nesprvne prvne posdenie, a za nim neodvodnen odchlenie sa od ustlenej judikatry povaoval odvolac sd zvery sdu prvho stupa, ktor svoje rozhodnutie odvodnil poukazom na ust. 563 Obianskeho zkonnka s tm, e ak as plnenia nie je dohodnut, ustanoven prvnym predpisom alebo uren v rozhodnut, je dlnk povinn splni dlh prv de po tom, o ho o plnenie verite poiadal, ke vyhodnotil, e odporca sa do omekania dostal dom 19.12.2009,

zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k nej dolo, zvanos nsledkov, ktor mu vznikli v skromnom ivote a pracovnej oblasti, preto odvolac sd na jeho zvery odkazuje. Po preskman odvolanm napadnutho vroku, ktorm sd prvho stupa uloil odporcovi povinnos zaplati navrhovateovi okrem istiny 150.000,- Eur aj rok z omekania vo vke 9% rone z tejto sumy od 06.01.2010 do zaplatenia, ako i odvodnenia rozhodnutia o priznan roku z omekania, dospel odvolac sd k zveru, e odvolanie odporcu je v tejto asti dvodn, a e sd prvho stupa vec posdil po prvnej strnke nesprvne, ke odporcu na zaplatenie vyie uvedenho roku z omekania zaviazal. Za nesprvne prvne posdenie, a za nim neodvodnen odchlenie sa od ustlenej judikatry povaoval odvolac sd zvery sdu prvho stupa, ktor svoje rozhodnutie odvodnil poukazom na ust. 563 Obianskeho zkonnka s tm, e ak as plnenia nie je dohodnut, ustanoven prvnym predpisom alebo uren v rozhodnut, je dlnk povinn splni dlh prv de po tom, o ho o plnenie verite poiadal, ke vyhodnotil, e odporca sa do omekania dostal dom 19.12.2009, teda prv de po tom, o bol o zaplatenie nhrady kody poiadan. Tu je potrebn poukza na to, e navrhovate sa v konan od odporcu domhal peanho plnenia z titulu nhrady kody, a to nhrady nemajetkovej ujmy, ktor mu bola spsoben pri vkone verejnej moci, priom spolu s ou tie iadal, aby bol odporca zaviazan aj na zaplatenie roku z omekania s plnenm tejto nhrady. Odvolac sd v slade s ustlenou judikatrou (6Cdo 185/2011), na ktor sprvne poukzal i odporca, kontatuje, e povinnos zaplati nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznik a na zklade sdneho rozhodnutia, v ktorom je uren doba splnenia, a a uplynutm takto urenej lehoty splnenia sa dlnk dostva do omekania. Pri tomto prvnom posden nroku na roky z omekania odvolac sd vychdzal okrem alch rozhodnut hlavne z rozsudku Najvyieho sdu SR zo da 24. jna 1998, .k. 1Cdo 15/97, ktor bol uverejnen v Zbierke stanovsk Najvyieho sdu a rozhodnut sdov Slovenskej republiky, v zoite 3, pod por.. 45/2000, v ktorom Najvy sd vyie uveden zver u judikoval, a odvolac sd nezistil iadny dleit dvod, pre ktor by sa mal odchli od takto publikovanho zveru. Vzhadom na vysloven prvny nzor, e odporca sa doposia do omekania s hradou nemajetkovej ujmy navrhovateovi nedostal, nakoko povinnos odporcu plni nemajetkov ujmu v lehote tri dni nastane a prvoplatnosou rozsudku, odvolac sd v tejto vyhovujcej asti rozsudok sdu prvho stupa poda 220 O.s.p. zmenil, a uplatnen nrok navrhovatea na zaplatenie rokov z omekania zamietol. o sa tka odvolania odporcu proti vroku rozsudku, ktorm ho sd prvho stupa zaviazal na nhradu trov konania navrhovatea s poukazom na ust. 142 ods. 3 O.s.p. v celkovej vke 11.140,42 Eur, odvolac sd kontatuje, e odvolanie je dvodn. Po preskman a prepotan navrhovateovi priznanej vky trov konania zhodne s odporcom zistil, e prvostupov sd uril vku tarifnej odmeny za jeden kon prvnej sluby z uplatovanej sumy 300.000,- Eur. Odvolac sd preto dospel k zveru, e prvostupov sd sce pri rozhodovan o trovch konania pouil sprvne ustanovenie Obianskeho sdneho poriadku ( 142 ods. 3 O.s.p.), toto vak nesprvne vyloil a na posudzovan vec nesprvne aplikoval. Poda ust. 142 ods. 3 O.s.p. me sd astnkovi prizna pln nhradu trov konania, i ke mal vo veci spech len iaston, avak len v prpade, e mal nespech v pomerne nepatrnej asti alebo ak rozhodnutie o vke plnenia zviselo od znaleckho posudku alebo od vahy sdu, priom v takom prpade sa zkladn sadzba tarifnej odmeny advokta vypota z vky sdom priznanho plnenia. Vzhadom na znenie ust. 142 ods. 3 O.s.p. sd prvho stupa nepostupoval dsledne, ke plne opomenul aplikova jeho as, upraven za bodkoiarkou, stanovujcu, e ak rozhodnutie o vke plnenia zviselo od vahy sdu, sa zkladn sadzba tarifnej odmeny advokta vypota z vky sdom priznanho plnenia, teda v danom prpade zo sumy 150.000,- Eur, a nie z plnenia uplatovanho alobou. Z tohto dvodu odvolac sd rozhodnutie sdu prvho stupa v asti vroku o trovch konania zmenil, a odporcu zaviazal poda ust. 142 ods. 3 O.s.p. povinnosou zaplati navrhovateovi nhradu trov konania, spovajcu v trovch prvneho zastpenia vo vke 7.913,40 Eur k rukm prvnej zstupkyne navrhovatea do troch dn od prvoplatnosti rozsudku. Pri uren vky tarifnej odmeny prvnej zstupkyne navrhovatea vychdzal zo sumy 150.000,- Eur, ktor bola navrhovateovi priznan, a odmenu za jeden kon prvnej sluby stanovil na sumu 725,33 Eur, postupujc poda ust. 10 ods. 1 vyhl.. 655/2004 Z.z.. Navrhovateovi priznal nhradu trov prvneho zastpenia za dev konov prvnej sluby, ke poet priznanch konov nebol ani odporcom v odvolan spochybnen, a to za kony: prevzatie a prprava zastpenia zo da 26.04.2010, podanie aloby na sd zo da 13.05.2010, as na pojednvan da 10.12.2010, psomn vyjadrenie k predmetu sporu zo da 22.02.2011, as na pojednvan da 25.02.2011, odvolanie zo da 26.04.2011, psomn vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo da 24.05.2011, psomn vyjadrenie k predmetu sporu zo da 19.09.2012 a as na pojednvan da 24.09.2012 ( 14 ods. 1 psm. a/, c/ vyhl.. 655/2004 Z.z., innej do 31.05.2010, 14 ods. 1 psm. b/, c/, e/ vyhl.. 655/2004 Z.z., innej do 30.06.2013). K konom prvnej sluby priznal poda ust. 16 ods. 3 cit. vyhl. reijn paul, a to 3 x 7,21 Eur (rok 2010), 4 x 7,41 Eur (rok 2011) a 2 x 7,63 Eur (rok 2 012), a k konom a reijnmu paulu pripotal poda ust. 18 ods. 3 cit. vyhl. 20% DPH vo vke 1.318,90 Eur. Celkovo trovy prvneho zastpenia navrhovatea predstavuj sumu 7.913,40 Eur. O povinnosti odporcu zaplati nhradu trov navrhovatea jeho prvnej zstupkyni rozhodol poda ust. 149 ods. 1 O.s.p.. K nvrhu odporcu, aby odvolac sd vo veci pripustil monos dovolania, je potrebn uvies, e odporca nepecifikoval, na rieenie akej otzky by malo by dovolanie v zmysle 238 ods. 3 O.s.p. zameran, ani z akho dvodu by v danom prpade malo s o rozhodnutie po prvnej strnke zsadnho vznamu. Ako u judikovala sdna prax, rozhodnutm odvolacieho sdu po prvnej strnke zsadnho vznamu je tak rozhodnutie, ktor riei doposia nenastolen alebo v inch svislostiach prezentovan a prvne rieen otzku takm spsobom, ktor je vznamn z hadiska rozhodovacej innosti sdov vbec, teda m veobecn dopad na prpady podobnej povahy. Z tohto

innej do 30.06.2013). K konom prvnej sluby priznal poda ust. 16 ods. 3 cit. vyhl. reijn paul, a to 3 x 7,21 Eur (rok 2010), 4 x 7,41 Eur (rok 2011) a 2 x 7,63 Eur (rok 2 012), a k konom a reijnmu paulu pripotal poda ust. 18 ods. 3 cit. vyhl. 20% DPH vo vke 1.318,90 Eur. Celkovo trovy prvneho zastpenia navrhovatea predstavuj sumu 7.913,40 Eur. O povinnosti odporcu zaplati nhradu trov navrhovatea jeho prvnej zstupkyni rozhodol poda ust. 149 ods. 1 O.s.p.. K nvrhu odporcu, aby odvolac sd vo veci pripustil monos dovolania, je potrebn uvies, e odporca nepecifikoval, na rieenie akej otzky by malo by dovolanie v zmysle 238 ods. 3 O.s.p. zameran, ani z akho dvodu by v danom prpade malo s o rozhodnutie po prvnej strnke zsadnho vznamu. Ako u judikovala sdna prax, rozhodnutm odvolacieho sdu po prvnej strnke zsadnho vznamu je tak rozhodnutie, ktor riei doposia nenastolen alebo v inch svislostiach prezentovan a prvne rieen otzku takm spsobom, ktor je vznamn z hadiska rozhodovacej innosti sdov vbec, teda m veobecn dopad na prpady podobnej povahy. Z tohto hadiska m rozhodnutie odvolacieho sdu zsadn vznam spravidla vtedy, ak riei tak prvnu otzku, ktor judikatrou vych sdov nebola rieen, alebo vklad ktorej v judikatre tchto sdov nie je ustlen, alebo, ak odvolac sd posdil urit prvnu otzku inak, ne je rieen v kontantnej judikatre vych sdov a rozhodnutie odvolacieho sdu predstavuje v tomto smere odlin rieenie tejto prvnej otzky (rozhodnutie NS SR .k. 3Cdo 119/2002). Problematika nhrady kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm a nesprvnym radnm postupom orgnov verejnej moci a ich zodpovednosti za takto spsoben kodu, bola u opakovane predmetom rozhodovacej innosti sdov vetkch stupov, a teda judikatrou rieen. Odvolac sd preto nevidel dvod na postup v zmysle ust. 238 ods. 3 O.s.p., ako bez bliieho vymedzenia navrhoval odporca. Z uvedench dvodov odvolac sd rozsudok sdu prvho stupa v napadnutej asti, tkajcej sa priznania nemajetkovej ujmy vo vke 150.000,- Eur ako vecne sprvny poda ust. 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil, a v napadnutch astiach, tkajcich sa prsluenstva priznanej istiny a navrhovateovi priznanej nhrady trov konania, rozsudok sdu prvho stupa poda 220 O.s.p. zmenil. O trovch odvolacieho konania rozhodol odvolac sd poda 224 ods. 1 v spojen s 142 ods. 1 O.s.p. v spojen s 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateovi, spenmu v odvolacom konan, priznal nhradu odvolacieho konania spovajcich v trovch prvneho zastpenia za jeden kon prvnej sluby (psomn vyjadrenie k odvolaniu zo da 22.01.2013) vo vke tarifnej odmeny 725,33 Eur + reijn paul za rok 2013 vo vke 7,81 Eur + 20% DPH vo vke 146,62 Eur. Celkov vka trov odvolacieho konania navrhovatea, na zaplatenie ktorej odvolac sd zaviazal odporcu, in 879,76 Eur (poda vyhl.. 655/2004 Z.z., innej v ase vykonania konu prvnej sluby, 10 ods. 1, 14 ods. 1 psm. b/, 16 ods. 3 a 18 ods. 3). Toto rozhodnutie bolo prijat sentom Krajskho sdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Pouenie: Tento rozsudok nemono napadn odvolanm.