You are on page 1of 16

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH

Ing. Mária Šimonová, PhD.

2 EKOLOGICKÉ HAVÁRIE V EKOSYSTÉMOCH

2.1 ORGANIZMY A PROSTREDIE
V určitom prostredí, v konkrétnom časovom intervale, žijú rôzne typy organizmov, ktoré v
ňom môžu vystupovať buď ako samostatné jedince, t.j. indivíduá, alebo častejšie ako biotické
systémy, tvorené skupinou jedincov toho istého druhu, t.j. populácie, respektíve ako biotické
systémy, v ktorých sa spájajú populácie viacerých druhov, t.j. spoločenstvá.

Jedinec, populácia aj spoločenstvo, teda všetky živé organizmy vytvárajú tzv. biotickú
jednotku , pri čom sú vystavené neustálemu pôsobeniu prostredia, ktoré ich obklopuje a v
ktorom dochádza k ich látkovej výmene. Organizmus však môže prosperovať len vtedy, ak sú
preň splnené určité existenčné podmienky, t.j. vyhovujúce biotické a abiotické prostredie,
ktoré sú charakterizované biotickými a abiotickými faktormi. Biotické faktory vyplývajú z
prevládajúceho spôsobu života organizmov, ktoré v prírode len zriedka žijú izolovane, ale
zvyčajne sa spájajú do populácií a spoločenstiev. V nich sa vytvárajú rozmanité kontakty
medzi organizmami, ktoré môžu byť vnútrodruhové alebo medzidruhové. Biotické faktory
predstavuje aj potrava a rozsiahla, mnohostranná činnosť človeka.

Abiotické faktory predstavujú základné druhy médií, v ktorých môže prebiehať život živých
organizmov, t.j. vo vode, vzduchu a pôde. Fyzikálne a chemické vlastnosti týchto médií ako aj
a ostatné fyzikálne a chemické faktory ako sú teplota, svetlo, žiarenie, vlhkosť, chemizmus -
rozhodujú o existencii daného organizmu v určitom prostredí, a preto sú považované za
limitujúce ekologické faktory. Všetky biotické a abiotické faktory pôsobia v prostredí vždy
komplexne, pričom pre jednotlivé druhy živých organizmov však nie sú rovnako významné.
Delia sa takto [36], [33]:

nevyhnutné
1. Z hľadiska zachovania života organizmu
postrádateľné

priaznivé
2. Z hľadiska kvality pôsobenia prostredia
nepriaznivé

Najmenej vhodné podmienky, v ktorých organizmus môže ešte prežiť, nazývame minimálne
(pri dolnej hranici) a za maximálne označujeme podmienky prežitia pri hornej hranici.
Rozmedzie podmienok životného prostredia, ktorým sa organizmy dokážu prispôsobiť
označujeme ako ekologická valencia (prispôsobivosť) daného organizmu. Neprítomnosť
určitého druhu organizmu v konkrétnom prostredí môže byť zapríčinená kvalitatívnym a
kvantitatívnym nedostatkom, respektíve nadbytkom ktoréhokoľvek z vyššie uvedených
faktorov prostredia blížiacich sa k hranici, ktorú organizmus môže ešte zniesť, t.j. tolerovať.
Podmienky prostredia musia uspokojovať tieto základné potreby organizmov :

a) zabezpečovať materiál a energiu pre metabolizmus (látkovú výmenu) a rast,
b) odstraňovať nepotrebné produkty,
c) zabezpečovať rozširovanie potomstva,
d) zabraňovať nepriaznivým vplyvom na organizmus a vytvárať a naopak vytvárať vhodné
podmienky pre životné deje.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

O výskyte konkrétnych organizmov rozhodujú často aj mikroklimatické podmienky. Platí, že
podľa výskytu konkrétnych organizmov sa môžeme dozvedieť veľa informácií o vlastnostiach
prostredia. Tieto organizmy nazývame bioindikátory (napr. existencia raka v čistých vodách).

Oblasti výskytu určitých organizmov nazývame areál výskytu (napr. pstruh v horských
vodách, plesnivec vo veľhorách, polárny medveď v Arktíde...). Najväčší areál výskytu majú
kozmopolitné organizmy, ktoré sa rozšírili prakticky po celom svete. Za mimoriadne dôležité
je treba považovať zmeny životných podmienok v priebehu geologického vývoja, čo výrazne
ovplyvnilo areál výskytu organizmov. Na tých miestach, kde do istej miery zostali zachované
pôvodné životné podmienky, vyskytujú sa vzácne niektoré pôvodné organizmy alebo také,
ktoré sa zmenili len málo. Takéto živočíchy nazývame relikty.

2.2 EKOSYSTÉM A JEHO CHARAKTERISTIKA
Všetky živé organizmy žijú v takých podmienkach, ktoré poskytujú dobré (aspoň vyhovujúce)
životné podmienky. Takéto podmienky sa vždy vyskytujú v určitom životnom priestore, tzv.
biotope [33], [36]. Pre strom v lese je biotopom okolitý les, pre orla skalného vysoké pohorie,
zatiaľ čo pre človeka je biotopom pevnina na celej zemeguli (okrem extrémnych zemepisných
šírok).
Rôzne druhy organizmov nežijú oddelene, ale naopak vo vzájomných vzťahoch. Rastlinné
spoločenstvá a ich vzájomné vzťahy označujeme ako fytocenóza, zatiaľ čo živočíšne
spoločenstvá a ich vzťahy označujeme ako zoocenóza. Potom všetky organizmy (rastlinné i
živočíšne) žijúce na určitom území vytvárajú biocenózu. Táto tvorí nedeliteľný celok s
neživým prostredím v ktorom žije a navzájom vytvárajú ekologickú sústavu t.j.ekosystém.
Ekosystém je teda funkčný celok zahrňujúci komunitu živých organizmov a ich prostredie.
Základnou jednotkou ekosystému je biogeocenóza, v ktorej rozlišujeme tieto zložky:

BIOCENÓZA (fytocenóza, zoocenóza,
mikrobiocenóza, mykocenóza
a ich vzájomné väzby)
BIOGEOCENÓZA

BIOTOP (vzduch, pôda, voda, klíma)

Výraz ekosystém sa môže použiť na označenie biocenózy a prostredia veľmi rozmanitého
rozsahu, napr.:

• mikroekosystém (jednotlivý strom, potôčik...),

• mezoekosystém (les, rieka...),

• makroekosystém (región, krajina, more...).

V praxi je treba odlíšiť jednoduché ekosystémy (biogecenózu) od ekosystémov komplexných
akými sú hospodárstvo (agroekosystém), krajina (ekoregión), atď.
Obvykle sa spája viac jednoduchých funkčných ekosystémov do komplexov, takže celé
krajiny potom fungujú ako rozsiahly ekosystém. Samotná biosféra (tiež ekosféra), ktorá
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

zahrňuje v sebe všetky svetové ekosystémy, nie je nič iné ako gigantický ekosystém planéty
Zem.

Zákonitý a usporiadaný sled vývoja každého spoločenstva, zahrňujúci zmeny druhového
zloženia a procesov v spoločenstve v určitom časovom období je nazývaný ako ekologická
sukcesia. Je výsledkom zmien abiotického prostredia, ku ktorým došlo a dochádza postupne
cez jednotlivé prechodné spoločenstvá, tzv. sukcesné štádiá. Celý vývoj určitého spoločenstva
vrcholí vytvorením konečného ustáleného stavu systému- tzv. klimax [36].

Spoločenstvo organizmov spolu s abiotickým prostredím tvoria ekosystém, v ktorom sú
zastúpené tieto zložky [36]:

- anorganické látky (soli, prvky),
- organické látky (bielkoviny, sacharidy, tuky,...),
- klimatický režim (teplota, vlhkosť, ...),
- producenti - rastlinstvo,
- konzumenti - živočíšstvo,
- dekompozitory - rozkladači (mikroorganizmy, pliesne, huby...).

Ekosystém sa vyznačuje funkčnosťou jeho zložiek z hľadiska premeny energie, obehu látok
ako aj z hľadiska zmien v priestore a v čase. Vzájomná súčinnosť živých organizmov a
abiotických zložiek prostredia daného ekosystému je v určitom rovnovážnom stave, ktorý nie
je statický ale stále sa mení. V každom ekosystéme je energia svetelného žiarenia pútaná
zelenými rastlinami do energie chemických väzieb a postupne sa uvoľňuje. Jeden organizmus
je zdrojom energie pre druhý, t.j. organizmy vytvárajú potravinové reťazce. Ako príklad je
možné uviesť potravinový reťazec v rybníku :

slnečné žiarenie

fytoplanktón

zooplanktón
bylinožravé ryby
larvy hmyzu

malé dravé rybky

veľké ryby

Uvoľňovanie energie je spojené s látkovými premenami, pri čom každý organizmus si vytvára
látky vlastné pre svoje telo. Prvky pútané do živých organizmov (C,N,H), prechádzajú
rôznymi základnými organickými zlúčeninami v živých organizmoch a neživé organické
látky postupne rozkladajú rôzne rozkladné mikroorganizmy, napr. baktérie. Žiadny z nich
však neuskutočňuje celý rozklad, a jednotlivé druhy rozkladných mikroorganizmov následujú
zákonite za sebou rôznou rýchlosťou. Rýchlejšie sa rozkladajú jednoduché sacharidy, tuky,
bielkoviny, pomalšie buničina, vlasy, kosti. Postupným rozkladom odumretých tiel sa v
prírode vytvára humus - žltohnedá až tmavá zmes látok s vysokým obsahom dusíka, ktorá sa
postupne mineralizuje až na jednoduché anorganické zlúčeniny.
Pre rozklad organických tiel majú najväčší význam mikroorganizmy, pre rozklad rastlín huby.
V jednotlivých ekosystémoch prebiehajú v malom biogeochemické cykly, t.j.obeh látok
medzi živou a neživou prírodou.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Vo všetkých ekosystémoch dochádza k vývoju biocenózy a v závislosti od abiotických
podmienok dôjde k vytvoreniu ustáleného ekosystému, ktorý sa vyznačuje ustáleným obehom
látok a fungujúcimi spätnými väzbami medzi populáciami. Proces tohoto vývoja nazývame
ekologickou sukcesiou a ustálený konečný systém označujeme ako klimax. Ako príklad
možno uviesť púšť, step, jazero, oceán, atď. Klimaxová rovnováha je dynamická, v dôsledku
vonkajších podnetov sa narušuje, ale zároveň sa ustaľuje rovnováha nová. Len v prípadoch,
kedy dôjde k náhlemu narušeniu prírodnej rovnováhy, dochádza k vážnemu poškodeniu resp.
k zničeniu ekosystému. K takýmto stavom dochádza často pri prírodných katastrofách, ale aj
antropogénnou činnosťou (činnosťou človeka), zvlášť pri znečisťovaní životného prostredia
následkom technizácie života.

Všetky ekosystémy tvoria biosféru, označovanú tiež ako ekosféru, v ktorej prebieha obeh
látok, tok energie, samoregulácia, samoobnova a nepretržitý vývin. Jednotu biosféry
potvrdzujú biogeochemické cykly, v ktorých dochádza k obehu základných biogénnych
prvkov v prírode. U každého druhu obehu rozlišujeme dve hlavné časti :

a) základnú zásobu látok - nebiologickú časť, ktorá sa mení veľmi pomaly,

b) biologickú časť, v ktorej dochádza k pomerne rýchlemu pohybu prvkov.

Ako príklad obehu látok možno uviesť obeh vody a biogénnych prvkov- dusíka, uhlíka,
fosforu, síry atď. Uhlík, ktorý je viazaný predovšetkým ako oxid uhličitý, je stálou zložkou
atmosféry. Je rozpustený vo vodách a v podobe uhličitanov je prítomný v litosfére, t.j. v
horninách a v zemi. Z ovzdušia je neustále prijímaný v rámci fotosyntézy rastlín a spätne je
dodávaný do ovzdušia všetkými organizmami pri procese dýchania. Jeho významným
zdrojom je i vulkanická činnosť, lesné požiare, tlenie atď. Je prítomný aj u geologických
procesov. Obeh uhlíka, ktorý pochádza z biocenózy približuje zjednodušená schéma na
obr.2.1:
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Živočíchy
Fotoautotrofné
Organické
organizmy
zvyšky
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

dýchanie fotosyntéza

CO2
dýchanie rozklad

Obr. 2.1 Obeh uhlíka v rámci biocenózy [35]

Pozn.: Fotoautotrofia = schopnosť vytvárať za prítomnosti svetelného žiarenia, chlorofylu a
minerálnych látok organické zlúčeniny.

Pri obehu dusíka majú rozhodujúci význam mikroorganizmy, hlavne baktérie, ktoré z
jednoduchých chemických reakcií získavajú energiu pre svoj život.
Najväčšou zásobárňou dusíka je ovzdušie, z ktorého sa dostáva do obehu fyzikálnymi dejmi
(búrky, dážď), alebo biologickými dejmi (baktérie a riasy), ktoré viažu vzdušný dusík, tzv.
"hľúzkové baktérie". Do ovzdušia sa dusík z biotickej časti cyklu uvoľňuje činnosťou
denitrifikačných baktérií. Určité množstvo dusíka sa dostáva do vzduchu sopečnou činnosťou
a následkom spaľovacích procesov v doprave. Časť dusíka sa ukladá do morských
sedimentov.

Kolobeh dusíka v prírode predstavuje zložitý proces, ktorý môže existovať vďaka
nitrifikačným a denitrifikačným baktériám ako aj a ďalším mikroorganizmom, ktoré
premieňajú dusík viazaný v jednej forme do druhej, redukujú dusičnany až na finálny dusík,
ktorý slúži znova ako potrava iným mikroorganizmom a sú nositeľmi amonizácie, t.j.
premeny močoviny na NH3. Kolobeh dusíka v prírode je znázornený na obrázku 2.2.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

NH
N O--
Organický
Organický
NO 2 332
NN
vvvživočíchoch
rastlinách
mikroorgan.

N2

Obr. 2.2 Kolobeh dusíka v prírode [35]
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Legenda: utilizácia ( NO3- a NH3 ako výživa pre rastliny a mikroorganizmy)
vstrebávanie N obsiahnutého v mikroorganizmoch do rastlín
amonizácia (rozklad močoviny mikroorganizmami za vzniku NH3)
nitrifikácia (mikrobiálna premena NH3 na NO2- a NO3-)- baktérie
Nitrosomonas a Nitrobacter
denitrifikácia (bakteriálna premena NO3- na molekulárny dusík N2)
fixácia N (fixujú ho cyanobaktérie Anabaena a Azotobacter)

Zlúčeniny síry (hlavne sírany) sú prirodzenou zložkou pôdy, nachádzajú sa vo vodách ako aj
vo vzduchu v podobe aerosolových častíc. Živočíchy oproti rastlinám majú cca 10-násobne
viac síry vo svojich organizmoch, lebo síra je dôležitou súčasťou bielkovín. Zvyšky
organickej hmoty podliehajú činnosti anaeróbnych baktérií, ktoré uvoľňujú sírovodík H2S,
ktorý sa v atmosfére oxiduje na síranové ionty. Tie sa vodnými zrážkami dostávajú do vody a
odtiaľ do tiel organizmov a do sedimentov, kde sa opätovne rozkladajú (močariská...).
Sústavne veľkým zdrojom SO2 je spaľovanie fosilných palív. Množstvo SO2 vo vzduchu sa
síce v dôsledku modernizácie výroby i ekologického tlaku znižuje, no napriek tomu asi 80-90
% pochádza z procesov spaľovania. Kolobeh síry v prírode je znázornený na obrázku 2.3.

SO S2-
HOrganická
Organická
24
SS
mikroorganizm
živočíchov
rastlín
ov

S

Obr. 2.3 Kolobeh síry v prírode [35]

Legenda: asimilovanie síry rastlinami a mikroorganizmami
proces mineralizácie mikrobiálnym rozkladom za uvoľňovania H2S
vznik H2S redukciou síranov anaeróbnymi baktériami
oxidácia síry fotosyntetizujúcimi a bielymi baktériami
oxidácia síry fotosyntetizujúcimi a zelenými baktériami
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Predpokladom zložitého kolobehu látok v ekosfére a tým aj nenarušeného pretrvávania
rozmanitých spoločenstiev a ekosystémov je zachovanie vyváženého stavu biotických i
abiotických faktorov. Antropogenizáciou prostredia však dochádza k nežiadúcim zásahom do
čiastkových ekosystémov a neraz aj do celej ekosféry. Napríklad k narušovaniu cyklu uhlíka
dochádza pri neuváženom odlesňovaní a spaľovaní fosílnych palív (vzniká CO2), ale aj
sústavnou intenzifikáciou chovu dobytka, kedy vzniká CH4. Obe činnosti spôsobujú nárast
koncentrácie týchto plynov, ktoré sa spolupodielajú na otepľovaní klímy.

Jednu z najčastejších foriem narušovania ekosystémov a niekedy i celkového životného
prostredia predstavujú rôzne druhy ekologických havárií, ktoré v závislosti od svojho
rozsahu, môžu dočasne i dlhodobejšie narušiť rovnováhu ekosystémov formou kontaminácie
prostredia cudzorodými látkami, čo môže mať za následok následný ústup populácie, časti
biocenózy, a v niektorých prípadoch až jej vyhynutie.

2.3 KRÍZOVÉ SITUÁCIE U NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
Výroba, skladovanie, transport a používanie rôznych chemických látok predstavujú sami o
sebe určitý druh nebezpečenstva alebo nebezpečnej činnosti, ktorá pri nedodržovaní
výrobných, skladovacích prepravných a užívateľských noriem, môže reálne ohrozovať
človeka i okolie.

Bezpečnosť systému, v ktorom sa vyrábajú, používajú alebo prepravujú nebezpečné látky, je
podmienená bezporuchovým chodom a kvalitou celého radu podsystémov (vysokokvalitné
nádoby a obaly z nerez ocele, vysokokvalitné spoje, regulačná technika, presné monitorovacie
systémy, atď.). Rôzne druhy nebezpečných látok, s ktorými sa manipuluje, skrývajú v sebe
také fyzikálne, chemické a toxikologické vlastnosti, ktoré pri strate funkčnosti niektorého
vyššie uvedeného podsystému dokážu prekvapivo ohroziť svoje okolie, t.j. vytvárajú určité
riziko, ktoré vyjadruje pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a zároveň je kvantitatívnym
i kvalitatívnym vyjadrením ohrozenia.

Vznik takéhoto javu možno nazvať ako kríza daného systému alebo ako havária. Ak
vzniknuté havárie majú veľký rozsah, môžu vyvolať ťažko predvídateľný priebeh dejov,
vážne narušenie rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických procesov.
Takýto stav sa nazýva krízovou situáciou. Ak dôjde k zásadným zmenám rovnovážneho stavu
u ekosystémov a v životnom prostredí, možno hovoriť o ekologických krízových situáciách,
spôsobených ekologickými haváriami.

2.4 ROZDELENIE EKOLOGICKÝCH HAVÁRIÍ
Za haváriu podľa zákona NR SR 42/94 Z.z. považujeme mimoriadnu udalosť, ktorá spôsobí
odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných
látok alebo pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo
majetok.

Za ekologické havárie považujeme tie, ktoré výraznou mierou ovplyvnia životné podmienky
biocenózy, no v prvom rade obyvateľstva na určitom území. V širšom zmysle za ekologickú
haváriu považujeme všetky havárie, pri ktorých dochádza k postihnutiu ostatných zástupcov
fauny a flóry (uhynutie rýb, rastlín, vtákov...). Ak ekologické havárie dosiahli také rozmery,
že ohrozujú územie s veľkým počtom obyvateľstva, respektíve ostatných zástupcov flóry a
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

fauny (napr. rozsiahle úniky nebezpečných látok na vodách, lesné požiare, povodne, havárie
tankerov v pobrežných morských vodách,...), hovoríme o ekologických katastrofách.

Ekologické katastrofy svojim polyvalentným (mnohostranným) účinkom vyvolávajú krízové
situácie rôzneho rozsahu, ktoré zasahujú neraz okrem životného prostredia aj do iných sfér
života. Môžu ovplyvniť dopravu, bezpečnosť a pohyb obyvateľstva, zásobovanie, dodávku
energie, úrodu, zdravotnícke zabezpečenie, školskú dochádzku atď.

Na samotné riešenie vzniknutých krízových situácií v prípadoch ekologických havárií sa
najčastejšie nasadzujú útvary hasičského a záchranného zboru (okresné, závodné a
dobrovoľné hasičské a záchranné zbory) a príslušníci zdravotníckej záchrannej služby, ktorí
sa podľa rozsahu havárie doplňujú ďalšími špeciálnymi silami a prostriedkami.

V prípadoch veľkých havárií a katastrôf, musia orgány štátnej správy a krízové manažmenty
zainteresovaných závodov a zariadení včas aktivizovať a koordinovane riadiť jednotlivé
zložky Integrovaného záchranného systému pri vykonávaní záchranných, lokalizačných a
likvidačných prác.

V bežnom živote sú ekologické havárie častejšie vyvolané ľudským činiteľom, zatiaľ čo
ekologické katastrofy majú častejšie svoj pôvod v krízach, vyvolaných prírodnými činiteľmi

zemetrasenia
Krízy
Krízy
vojnové
Sekundárne
hladomo
epidémi
priemyselné
vyvolané
zosuvy
spôsobené
vod
konflikty
a sopečná
civilizačné prírodnými
ľudskými
terorizmus
chaos
krízy
víchrice
činnosť
havárie
erlavíny
sucho
pôdy
oheň
činiteľmi
a
krízy
(ekológia,...)
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

Obr. 2.4 Rozdelenie krízových situácií [32]

Pri kategorizácii ekologických havárií, ktoré zasiahli obyvateľstvo, tieto môžeme podľa [32]
deliť takto:
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

a) malé (postihnuté sú desiatky
až 102 obyvateľov)
ROZSAH
EKOLOGICKÝCH b) stredné (postihnuté sú stovky
HAVÁRIÍ až 103 obyvateľov)

c) veľké (postihnutých je 103-104
obyvateľov)

Z hľadiska pôsobenia na abiotické zložky životného prostredia, ekologické havárie sa môžu
deliť na nasledujúce typy:

a) havárie ovplyvňujúce atmosféru a
troposféru
TYPY
EKOLOGICKÝCH b) havárie ovplyvňujúce hydrosféru
HAVÁRIÍ
c) havárie ovplyvňujúce litosféru

Do tej doby, pokiaľ neexistovali spoľahlivé detekčné prostriedky a metódy zisťovania
ekologických havárií, ako aj do doby odhalenia skrytých negatívnych účinkov rôznych
priemyslovo vyrábaných látok, väčšina havárií nebola označená ako ekologická. Takto
dochádzalo už dávnejšie k postupnej devastácii životného prostredia, ktorá zanechala svoje
stopy aj na zdravotnom stave ľudskej populácie - často bez vyvodenia dôsledkov voči
vinníkom. Vo viacerých prípadoch došlo k závažnej kontaminácii životného prostredia, ktorá
v niektorých prípadoch (kontaminácia zeminy) predstavuje nebezpečenstvo ešte do dnešnej
doby.

Prostredníctvom atmosféry, hydrosféry a litosféry môžu ekologické havárie ohroziť životy,
zdravie ale i majetok obyvateľstva konkrétneho teritória, ako aj ostatných predstaviteľov
fauny a flóry. Veľmi častou príčinou súdobých ekologických havárií sú úniky nebezpečných
látok, pri ich výrobe, preprave ako aj pri ich skladovaní.

2.5 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA EKOLOGICKÝCH HAVÁRIÍ
1. Ekologické havárie vznikajúce únikom nebezpečných látok v plynnom skupenstve do
atmosféry (troposféry) v koncentráciách, ktoré prevyšujú hygienické normy, sa vyskytujú
relatívne často. Únik tohoto typu môže nastať v dôsledku technologickej havárie vo
výrobných zariadeniach, pri preprave stlačených a skvapalnených plynov, ľahko sa
vyparujúcich kvapalín, pri používaní ako aj pri skladovaní týchto látok. Tento typ havárie
môže ohroziť obyvateľstvo inhalačnou formou hlavne v okolí havárie ale v závislosti od
fyzikálnych, chemických a toxikologických vlastností uniknutej látky ako aj na
meteorologických podmienkach a terénnom reliéfe, môžu byť postihnutí obyvatelia i vo
vzdialenejších oblastiach. Ako charakteristické látky možno menovať amoniak, oxidy uhlíka,
oxidy dusíka, formaldehyd a ďalšie. Príkladom havárie tohoto typu je havária vo VSŽ Košice
v roku 1995, kedy došlo pri technologickej havárii k úniku vysokopecných plynov (CO, NOx),
ktoré pri inverznom zvrstvení prízemnej časti atmosféry zasiahli viacero osôb, z ktorých 5
zomrelo.
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

2. Pri haváriách s únikom plynných látok (exhalátov), niektoré plyny ochotne reagujú so
vzdušnou vlhkosťou, čo spôsobuje nadmernú kyslosť atmosféry a za vhodných
meteorologických podmienok môžu vzniknúť i kyslé dažde. Príkladom takýchto reakcií sú
reakcie oxidov síry so vzdušnou vlhkosťou za vzniku kyseliny sírovej (slabšej koncentrácie),
ktorá v postihnutom priestore môže spôsobiť aj vážne poruchy zdravotného stavu a lokálne
vyhubenie flóry a fauny. Jasným dokumentom ekologickej devastácie tohoto typu je
zhoršujúci sa zdravotný stav smrekových porastov vo viacerých regiónoch Slovenska
vplyvom takýchto exhalátov, ktoré sa neraz dostávajú nad územie Slovenska i diaľkovým
vzdušným transportom škodlivých látok (napr. z Poľska) .

3. Niektoré technológie sú charakteristické aj produkciou nebezpečných odpadov, ktoré z
dôvodov ochrany zdravia a životného prostredia musia byť deponované na špeciálne
upravených miestach (kalové polia...), tak, aby nedochádzalo k presakovaniu nebezpečných
látok do spodných vôd, alebo k ich rozviatiu do okolitého terénu. K ekologickým haváriám tu
môže dôjsť z viacerých príčin, no najčastejšie vznikajú po poškodení transportného potrubia,
po prekročení objemovej kapacity kalových polí alebo po pretrhnutí hrádzí. V 70. rokoch
došlo k pretrhnutiu hrádze nádrže v Zemianskych Kostolanoch, ktorá obsahovala popolček z
teplárne v Novákoch. Uvoľnené tekuté kaly zaplavili a zdevastovali veľkú časť obce
Zemianske Kostolany. Potenciálne nebezpečenstvo predstavujú ropné kaly a dechty, zvyšky
herbicídov, pesticídov, hlušina z niektorých rúd s obsahom Cd, Pb a pod.

4. Pri pokovovaní povrchov neušľachtilých kovov v rámci špeciálnych technológií vzniká
nežiadúci kvapalný odpad, ktorý má neraz aj toxické účinky. Napriek náročným požiadavkám
na likvidáciu takýchto látok, v minulosti došlo k niektorým haváriám spôsobených
nezodpovedným vypustením takýchto látok do kanalizačnej siete, respektíve ich vyvezením
do voľnej prírody. Vyššie uvedené látky obsahujú často kyanidy ako aj katióny chrómu, z
ktorého hlavne Cr6+ predstavuje veľmi nebezpečnú látku karcinogénneho typu. Známe sú
ekologické havárie (havária kyanidov pri výrobe zlata v Rumunsku v roku 1999 na rieke
Tisa), pri ktorých došlo ku hromadnému uhynutiu rýb v dĺžke viac ako 200 km, nebezpečnej
kontaminácii vodného ekosystému ako aj k hromadnému výskytu kožných ekzémov u
zasiahnutých osôb.

5. Niekedy vznikajú ekologické havárie pri železničných dopravných nehodách, častejšie však
pri automobilových nehodách cisternových vozidiel, prevážajúcich stovky druhov hlavne
tekutých chemikálií, často aj toxického, horľavého, žieravého výbušného a iného
nebezpečného charakteru. V závislosti od stupňa poškodenia cisterien, miesta havárie,
meteorologických podmienkach ako aj od rýchlosti príchodu požiarnych a záchranných síl,
môže dôjsť k vážnemu postihnutiu (aj k úmrtiu) veľkého počtu osôb. Obzvlášť ťažké
následky môžu nastať vtedy, ak takéto havárie vzniknú v zložitom teréne, kde sú
komunikačné tepny vhĺbené do okolitého terénu, respektíve ak sú doprevádzané hromadnou
zrážkou veľkého množstva vozidiel. Ku katastrofe takéhoto typu došlo v tuneli pod Mont
Blancom v roku 1998, kedy zahynuli desiatky účastníkov dopravy.

6. Požiare predstavujú jeden z najčastejších a najvážnejších druhov mimoriadnych udalostí.
Štatistika nasvedčuje tomu, že počet požiarov stúpa a narastajú aj materiálne škody, no
predovšetkým počet ľudských obetí (priemerný počet obetí v rokoch 1993-1999 sa pohyboval
okolo 60 osôb). Požiare v objektoch výrobných závodov alebo skladov môžu spôsobiť aj
vážne sekundárne následky. Mimoriadne ničivá sila otvoreného ohňa, deštrukcia stavebných
konštrukcií, ako aj prepadávanie sa jednotlivých podlaží, môžu prehriať a zničiť kontejnery,
cisterny a produktovody s nebezpečnými chemikáliami, ktorých výpary alebo splodiny
horenia, môžu ohroziť osadenstvo vlastného závodu ako aj priľahlú časť krajiny. Zvláštne
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

nebezpečenstvo pri takýchto haváriách predstavuje existencia rôznych medziproduktov
horenia, z ktorých medzi časté patria aj CO a fosgén ako aj dioxíny vznikajúce pri horení
rôznych stavebných a umelých hmôt. Požiar takéhoto typu vznikol v roku 1996 v Harmanci,
kde došlo k priotráveniu viacerých osôb, a záchranné práce museli byť vykonávané v
špeciálnych izolačných kombinézach so zabudovanými dýchacími prístrojmi. Požiar v závode
TENTO,a.s. Žilina v roku 1997, spôsobil škody za 177 mil. Sk a pri lesnom požiari v oblasti
Malaciek, v roku 1992, boli spôsobené škody za 57 mil. Sk s následnou dlhoročnou
devastáciou ekosystému lesa.

7. Povodne sú považované za prírodné katastrofy, avšak z hľadiska ničivých účinkov na
životné prostredie ich oprávnene považujeme za zdroj ekologických havárií až ekologických
katastrôf. Medzi najčastejšie prejavy ekologických havárií vzniklých následkom povodní
patria ničivé účinky prívalových vôd na životy, domáce zvieratá majetok, úrodu, terén i ornú
pôdu. Už pri menších povodniach dochádza k znečisteniu vodných zdrojov a k ich následnej
kontaminácii. Väčšie povodne spôsobujú aj sekundárne problémy, medzi ktoré možno zaradiť
aj odplavovanie a naplavovanie rôznych nebezpečných látok a materiálu vo svojich obaloch,
ale i bez nich. Ak sú nebezpečné látky v obaloch, pri ich strhnutí veľkou vodou môže
vzniknúť nekontrolovateľný plávajúci zdroj nebezpečných látok. Sprievodným javom každej
väčšej povodne je obvykle následná ekologická havária v podobe kontaminácie kopaných
studní a poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku čoho môžu vzniknúť choroby, prípadne i
epidémie. Ekologická katastrofa takéhoto typu vznikla aj pri veľkých povodniach v rokoch
1998-99 na severovýchodnom Slovensku a v roku 2002 v povodí Dunaja (Devín), ale hlavne
v Českej republike (Praha, Ústí nad Labem, Neratovice a v Spolkovej republike Nemecko
(Dresden, Magdeburg).

8. Intenzifikácia poľnohospodárstva využíva v čo raz väčšej miere rôzne druhy umelých
hnojív a prostriedkov proti rastlinným i živočíšnym škodcom. Následkom nevhodného
dávkovania (extrémne koncentrácie roztokov), môže dôjsť aj ku kontaminácii spodných vôd s
následným dopadom na kvalitu vôd v kopaných alebo razených studniach. Za istých pôdnych
pomerov môže táto kontaminácia pretrvať v určitej oblasti i pomerne dlhú dobu, a tak vyvolať
vleklú krízovú situáciu. Príkladom takejto havárie je kontaminácia spodných vôd v oblasti
Nemšovej pri Trenčíne v sedemdesiatich rokoch, kde v dôsledku kontaminácie spodných vôd
pesticídmi, musel byť nastolený dlhotrvajúci núdzový režim dodávky pitnej vody.

9. Zvláštny typ ekologickej havárie predstavujú skryté alebo otvorené poruchy
produktovodov, hlavne plynovodov a ropovodov. K neočakávaným haváriám môže dôjsť
následkom zosuvov pôdy, tektonických pohybov zemskej kôry, pôsobenia elektrického
náboja, energie povodňových vĺn, omylov pri realizácii zemných prác, ale aj následkom
zámerného poškodenia takýchto vedení. V neďalekom zahraničí, v Českej republike, boli
zistené viaceré prípady pokusov o nelegálne odčerpávanie tekutých ropných produktov z
podzemného vedenia. Priamo odstrašujúcim príkladom je výbuch plynu začiatkom 70. rokov
na Sibíri, ktorý unikal z plynovodu a zničil skoro celý transsibírsky rýchlik a priľahlý
ekopriestor. Známe sú aj prípady rozsiahlych ropných únikov v rokoch 1998-9 z ropovodov
na území Ukrajiny, ktoré spôsobili následnú ekologickú haváriu na východoslovenských
riekach. Veľká havária takéhoto typu vznikla v SR na ropovode koncom roka 2002, kedy pri
pokladaní optických káblov došlo omylom k prerazeniu ropovodného potrubia s únikom
veľkého množstva ropy.

10. Moderná doba využíva hromadnú prepravu rôznych druhov materiálu, výrobkov vrátane
ropných produktov. Cez svetové oceány, moria ale aj rieky a jazerá sa prepravuje obrovské
množstvo ropy a jej produktov, pri čom dochádza k sporadickým haváriám námorných ale aj
riečnych tankerov. Takto vznikajú ekologické havárie, ktoré síce priamo neohrozujú
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

obyvateľstvo, ale citeľne postihujú ostatnú flóru a faunu vrátane životného prostredia a už
neraz spôsobili dlhodobú kontamináciu pobrežných častí prímorských krajín. Katastrofálne
následky spôsobila havária tankera Prestige koncom roka 2002 v severnej časti Portugalska a
juhozápadnej časti Francúzska, kedy došlo k potopeniu spomínaného tankera, pričom
jednorázove vytieklo viac ako 10.000 t ropy. Najväčšie nebezpečenstvo však spôsobilo
potopenie lode so zvyšnými cca 60.000 t ropy na dno mora do hĺbky viac ako 3 km za stáleho
úniku ropy. Takýto druh ekologickej havárie nás síce priamo neohrozuje, avšak jej
vnútrozemský variant nie je vylúčený. Zo začiatku 80. rokov je známa ekologická havária na
rieke Rýn, kedy došlo ku kontaminácii vody tejto rieky až po ústie do mora. Za posledné
desaťročie bolo zaznamenaných niekoľko menších ekologických havárií na rieke Dunaj. V
podmienkach Slovenskej republiky sa po splavnení ďalšej časti Váhu, bude na tejto rieke
prepravovať rozmanitý tovar, vrátane nebezpečných látok, čím sa zvýši riziko možnej
ekologickej havárie.

11. Za zvláštnu skupinu ekologických problémov, ktoré v sebe obsahujú prvky ekologických
havárií, je možné považovať sporadický výskyt epidemických a epizootických ochorení. Tieto
ochorenia rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:

a) Choroby prenášané zo zvierat na ľudí:

• besnota,
• kliešťová encefalitída,
• Lymská borelózia,
• ornitóza, psitakóza,
• Q-horúčka,
• leptospiróza,
• salmonelóza,
• tuberkulóza,
• trichinelóza.

b) Choroby vyskytujúce sa u ľudí:

• dyzentéria,
• hepatitída,
• osýpky,
• kiahne,
• chrípka,
• žltačka,
• meningitída,
• tularémia.

c) Choroby vyskytujúce sa u zvierat:

• pseudomor hydiny,
• mor ošípaných,
• takmer všetky choroby uvádzané v bode 1.

Epidemické ochorenia obyvateľstva môžu podľa svojej povahy spôsobiť vážne zdravotné
problémy postihnutému obyvateľstvu, pričom najnebezpečnejšie choroby môžu končiť aj
smrťou. Epizootické ochorenia zvierat vynucujú v prípadoch moru nútené utratenie
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCH
Ing. Mária Šimonová, PhD.

postihnutých zvierat, čo spôsobuje veľké hospodárske škody. Choroby z prvej skupiny môžu
okrem zvierat ohroziť aj obyvateľstvo. Z epidemických ochorení, ktoré sa vyskytli koncom
90. rokov 20.storočia boli najhoršie tieto:

• 1997-salmonelóza 19 ľudí zo zákuskov (Čadca),
• 1998- " 36 " z rybieho filé(Skalica),
• 1997- žltačka 30 ľudí - nariadená karanténa (Plavecký Štvrtok),
• 1998- meningitída 12 ľudí, z toho 1 mŕtvy (Poprad),
• 1998- chrípka - 105.000 chorých v SR,
• 1997- dyzentéria - 28 osôb nakazených, karanténa a uzavretie kúpaliska (Vrbov),
• 1998- trichinelóza - 287 osôb nakazených svalovcom zo psieho mäsa, ktoré bolo
pridané do náplne klobás (Valaská u Brezna).

Výrazným signálom rastúcich ekologických problémov sú aj narastajúce problémy so
škodcami úrody, ktorí sa neúmerne rozmnožili, a v niektorých krajinách sú priamo pohromou
pre úrodu. Negatívny vplyv narušenej biosféry sa premieta v rôznych sférach činnosti
človeka, no najzávažnejším signálom je nezastaviteľný nárast alergizácie obyvateľstva,
karcinogenity a straty imunity, ktorej jedna forma je spojená s chorobou AIDS.

12. Medzi menej časté, avšak nebezpečné ekologické havárie patria radiačné havárie, ku
ktorým došlo a môže dôjsť v prevádzkach jadrových energetických zariadení. Napriek
prísnym technologickým a bezpečnostným normám došlo z technických príčin ale aj
zlyhaním ľudského faktoru k niekoľkým desiatkam menších radiačných nehôd a k niekoľkým
radiačným haváriám. Podstatu nebezpečenstva radiačnej havárie tvorí únik rádioaktívnych
látok prevážne plynnej konzistencie z primárneho obvodu jadrového energetického
zariadenia, ktoré v smere vetra ohrozujú obyvateľstvo ako aj ostatnú faunu a flóru. Najväčšia
jadrová katastrofa vznikla v roku 1986 v Černobyle na Ukrajine, kedy v dôsledku chyby
obsluhy reaktoru sa nezvládlo jeho riadenie, v dôsledku čoho nastala deštrukcia tohto reaktora
jadrovej elektrárne.

Cez zničený vrch jadrového reaktora permanentne unikali do prostredia rádioaktívne látky (I,
Cs, Sr, Xe, Ru a iné), ktoré v smere prevládajúceho vetra (juhovýchodný) zapríčinili
rádioaktívnu kontamináciu postupne Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Poľska, Fínska, Švédska,
Nórska, Dánska, Nemecka, Švajčiarska, štátov strednej Európy a väčšej časti Balkánu. V
závislosti od polčasu rozpadu jednotlivých rádionuklidov, rádioaktivita na kontaminovaných
územiach síce rýchlo klesla, no vzhľadom na polčas rozpadu stroncia a cézia (až 27 rokov) do
dnešnej doby je hlavne v oblasti centra zvýšená. Katastrofa si vyžiadala s pribúdajúcim časom
tisíce obetí a stovky tisíc osôb bolo ožiarených zvýšenými dávkami ožiarenia. Pri riešení tejto
krízovej situácie bolo nutné evakuovať obrovské počty osôb a kontaminovaný priestor v
okruhu 30 km bol vyhlásený za neobývateľný na dobu minimálne 30 rokov. V inkriminovanej
dobe bol i na Slovensku aktivovaný monitoring radiačnej situácie, a v niektorých miestach
stredného Slovenska bolo prikázané znehodnotiť kontaminované kravské mlieko (nad 2000
Bq.l-1) .