You are on page 1of 122

Chvlore na svedomie zaznieva z pera teolga a zo srdca kaza Josepha Ratzingera.

Ako profesor predpoklad zkladn vedomosti o problme svedomia i spletit disk!si!. "loveka s opan#m nzorom berie do kra$nosti v%ne& zach't( v)etk' $eho arg!ment'& sna%( sa pochopi* d+vod' $eho posto$a. ,ev'vracia& len privdza fakt' do d+sledkov& v ktor#ch sa $asne odhal( pravda a lo%. -ovor( o m'lnom svedom( a reag!$e na morln' relativizm!s& ktor# rozmazal po$m' dobra a zla. .rni d+sto$nos* /!dske$ osob' a dokaz!$e& %e v h0bkach ka%dho loveka svieti zkladn svetielko istot' o tom& o $e dobr a sprvne. 1! vid( zchran! a istot! pre klamanho loveka. 2kaz!$e& ako liberlna demokracia& absol!tiz!$ ca slobod!& ni( sam! seba a n!tne pova%!$e Cirkev za hlavnho nepriate/a. 3dli)!$e $! od demokracie& ktor sa rozhod!$e na zklade vene platn#ch princ(pov. 4o!kaz!$e na vz*ah bisk!pov a teolgov& prezent!$e dok!ment o poslan( teolga v Cirkvi a predstav!$e svo$e v(zie nove$ evan$elizcie.

C-5673R8" ,A 958:3;<8

J3984- RA1=<,>8R .8,8:<?1 @5<.

C-5673R8" ,A 958:3;<8

94373? 95A1B-3 53J18C-A 1R,A5A CDED

F 7ibreria 8ditrice 5aticana 1ranslation F ;arin >avenda& CDED <9., GHIJIDJHEKCJILMJN

C-5673R8" ,A 958:3;<8
5 s asne$ disk!sii o vlastne$ povahe morlnosti a o r+zn'ch sp+soboch $e$ poznania sa otzka svedomia stala k/ ovo! tmo! te$to disk!sie na$mO v prostred( katol(cke$ morlne$ teolgie. 1to disk!sia sa to( okolo po$mov slobod' a norm'& a!tonmie a heteronmie& a!todetermincie a determincie zvonk! prostredn(ctvom a!torit'. 9vedomie t! b#va predstavovan ako ba)ta slobod' pred obmedzovaniami %ivota& !lo%en#mi a!torito!. 5 takomto kontePte sa stava$ do protiklad! dve pon(mania katolicizm!Q na $edne$ strane obnoven chpanie $eho podstat'& ktor v'svet/!$e kres*ansk vier! v'chdza$ c! zo slobod' a ako princ(p slobod'R a na dr!he$ strane ako prekonan# Spredkoncilov#T model podriaU!$ ci kres*ansk# %ivot a!torite& ktor prostredn(ctvom noriem !smer!$e %ivot a% do $eho na$int(mne$)(ch oblast( a tak#mto sp+sobom sa sna%( !dr%a* si moc kontrol' nad /!Umi. 1ak sa Smorlka svedomiaT a Smorlka a!torit'T $avia ako navz$om protireiv sk!tonosti& ako dva nezl!ite/n model'. ?res*ansk slobod! b' v takom pr(pade vra$ bolo mo%n zachrni* len odvolvan(m sa na klasick# princ(p morlne$ trad(cie. 4od/a ne$ $e svedomie na$v'))o! normo!& pod/a ktore$ sa treba v%d' riadi*& a$ v protiklade s a!torito!. A ak a!torita V v tomto pr(pade cirkevn ;agistri!m V chce hovori* v oblasti morlk'& m+%e tak iste !robi*& ale iba predkladan(m prvkov na formovanie a!tonmneho s!dk! svedomia& ktorm! napokon v%d' m!s( patri* posledn slovo. 1akto pon(manie svedomia ako posledne$ in)tancie priviedlo niektor#ch a!torov k v'tvoreni! form!l'& pod/a ktore$ $e svedomie neom'ln. 1akto tvrdenie nevedie k niom! inm! ako k protireeni!. Je mimo disk!sie& %e v%d' treba sledova* $asn# hlas svedomia alebo %e sa prina$mene$ nikd' nesmie post!pova* proti nem!. ,o celkom ino! otzko! $e& i s!dok svedomia alebo to& o niekto za pova%!$e& $e pravdiv#& a teda %e svedomie b' bolo neom'ln. Ak b' to tak toti% bolo& znamenalo b' to& %e ne$estv!$e %iadna pravda V prina$mene$ v oblasti morlk'& a teda v sk!ton#ch zkladoch

na)e$ ePistencie. Ak b' sme prip!stili& %e si s!dk' svedomia navz$om protireia& $estvovala b' len s!b$ekt(vna pravda $ednotlivca& ktor b' sa zred!kovala na $eho primnos*. ,ebolo b' viac %iadn'ch dver( ani okien& ktor b' mohli vies* od s!b$ekt! k okolitm! svet! a do spoloenstva s /!Umi. ?to m odvah! privies* takto pon(manie a% do posledn#ch d+sledkov& dochdza k zver!& %e teda ne$estv!$e %iadna prav sloboda& a to& o pova%!$eme za hlas svedomia& b' v sk!tonosti nebolo ni in ako odraz spoloensk#ch podmienok. 1o b' v)ak m!selo vies* k presvedeni!& %e protiklad medzi slobod! a a!torito! osi opom(naR %e t! m!s( b'* osi e)te hlb)ie& ak chceme& ab' sloboda& a teda a$ /!dstvo mali zm'sel.

R3=-353R 3 ;W7,3; 958:3;X A ,<8?3Y?3 4R5ZC- =658R35


= predchdza$ ceho $asne v'pl#va& %e otzka svedomia ns sk!tone vedie do $adra morlneho problm! rovnako ako otzka /!dske$ ePistencie. Chcel b' som sa pok si* nepredlo%i* t to otzk! formo! striktne po$move$ reflePie& ktor b' bola nev'hn!tne ve/mi abstraktn& ale sk+r V ako sa dnes hovor( V narat(vno! formo!& a tak v'rozprva* pr(beh m+$ho osobnho pr(st!p! k tom!to problm!. .olo to na zaiatk! mo$e$ akademicke$ innosti& keU som si po prv# raz !vedomil tak to otzk! v $e$ plne$ naliehavosti. 9tar)( kolega& ktorm! ve/mi le%ala na srdci otzka& ako b'* kres*anmi v na)ich asoch& v'$adril v priebeh! disk!sie nzor& %e treba b'* .oh! naoza$ vUan# za to& %e doprial to/k#m /!Uom& ab' boli v dobrom svedom( neveriacimi. Ak b' sa im toti% otvorili oi a stali b' sa veriacimi& neboli b' vstave zn)a* v dne)nom svete bremeno vier' a morln'ch zvOzkov& ktor z ne$ v'pl#va$ . Ak v)ak id %ivotom v dobrom svedom(& m+%! a$ tak dosiahn!* sps!. "o ma na tomto tvrden( ohromilo& nebola ani tak m')lienka& %e b' sm .oh ponechal lovek! m'ln svedomie& ab' tako!to stratgio! mohol spasi* /!d(. ,ieo ako zaslepenie& ktor b' /!Uom poslal sm .oh& ab' tak spasil /!d(& ktor#ch sa to t#ka. 3ve/a viac ma znepoko$ilo pon(manie vier' ako *a%kho bremena& ktor treba nies* a ktor $e vhodn len pre siln povah'. Ako b' viera bola !rito! formo! trest! i prina$mene$ s hrn nron#ch po%iadaviek& ktor nie $e /ahk splni*. 4od/a takhoto pon(mania viera namiesto toho& ab' robila sps! dost!pne$)o!& inila b' $! e)te nrone$)o!. 4od/a takhoto nzor! b' mal b'* teda )*astn# prve ten& kto nie $e za*a%en# bremenom vier' a nem!sel sa podriadi* morlnem! $arm!& ktor prin)a viera ?atol(cke$ cirkvi. ;'ln svedomie& ktor !mo%!$e %i* /ah)( %ivot a !kaz!$e /!dske$)i! cest!& b' teda bolo sk!tono! milos*o!& normlno! cesto! k spse. ,epravda& zotrvvanie Ualeko od pravd' b' v takom pr(pade pre loveka bolo lep)ie ne% pravda. ,ebola b' to pravda& ktor ho oslobodz!$e& naopak& lovek b' mal b'*

osloboden# od pravd'. "lovek b' sa mal c(ti* viac doma v temnotch ne% vo svetle a viera b' nebola krsn'm darom dobrho .oha& ale sk+r kliatbo!. Ak b' sa veci mali takto& ako b' mohla z vier' prameni* rados*[ ?to b' potom mohol ma* odvah! odovzdva* vier! dokonca a$ dr!h#m[ ,ebolo b' dobr sk+r ich !)etri* od $e$ *arch' alebo ich dr%a* Ualeko od ne$[ 5 posledn#ch desa*roiach prve koncepcie tohto dr!h! oividne paral'zovali evan$elizan nad)enieQ kto chpe vier! ako *a%k bremeno& ako vn!covanie morln'ch po%iadaviek& nem+%e in#ch poz#va*& ab' a$ oni verili& a rad)e$ !prednostn( ponecha* ich v domnele$ slobode ich dobrom'se/nosti. "lovek& o hovoril v tomto d!ch!& bol primn# veriaci& ba povedal b' som& %e rigorzn' katol(k& ktor# plnil svo$e povinnosti z presvedenia a ve/mi d+sledne. ,apriek tom! v'$adril ist form! sk senosti vier'& ktor $e naoza$ znepoko$!$ ca a ktore$ roz)(renie b' mohlo b'* pre vier! os!dn. 4riam tra!matick averzia mnoh#ch veriacich proti tom!& o pova%!$ za Spredkoncilov#T dr!h katolicizm!& pochdza pod/a ma z toho& %e sa stretli s tak#m dr!hom vier'& ktor zostala takmer v#l!ne bremenom. = te$to sk!tonosti sa rodia niektor maPimlne d+le%it otzk'Q ;+%e b'* podobn viera sk!tone stretn!t(m s pravdo![ Je pravda o lovek! a o .oh! naoza$ tak sm!tn a tak *a%iv[ ,espo(va pravda prve v prekonan( takhoto legalizm![ ,espo(va prve v slobode[ ?am v)ak vedie sloboda a ak cest! nm !kaz!$e[ ,a zver sa b!deme m!sie* vrti* k t#mto zkladn#m problmom kres*anske$ ePistencie v dne)nom svete. ,a$sk+r $e v)ak d+le%it vrti* sa k strednm! bod! na)e$ tm'& k arg!ment! svedomia. Ako som povedal& oho som sa na spomen!tom arg!mente zhrozil& bola predov)etk#m karikat ra vier'R a zdalo sa mi& %e sa treba dotkn * a$ te$to tm'. Ak v)ak sled!$eme dr!h ni* na)ich vah& zd sa mi& %e nesprvne bolo a$ pon(manie svedomia& z ktorho sa v !vedenom tvrden( v'chdzalo. 4od/a neho m'ln svedomie chrni loveka od nron#ch po%iadaviek a t#m m! !mo%!$e sps!. 9vedomie sa t! nepredstav!$e ako oblok& ktor# dokorn otvra lovek! poh/ad na t !niverzln! pravd!& ktor $e zkladom a dr%( ns v)etk#ch a ktor tak !mo%!$e V v'chdza$ c z $e$ spolonho !znania V solidarit! chcenia a zodpovednosti. 5 takom pon(man( svedomie nie $e otvoren(m sa

loveka k zklad! svo$ho b'tia& mo%nos*o! chpa* to& o $e vzne)ene$)ie a podstatne$)ie. 9k+r sa $av( ako )kr!pina s!b$ektivizm!& v ktore$ sa lovek m+%e skr'* a !nikn * pred realito!. = tohto poh/ad! sa t! predpoklad prve pon(manie slobod'& vlastn liberalizm!. 9vedomie neotvra cest! k oslobodz!$ cem! krani! v pravde& ktor da$ne v sk!tonosti neePist!$e alebo $e pre ns pr(li) nron. 9vedomie sa tak stva in)tancio!& ktor ns di)penz!$e od pravd'. ;en( sa tak na ospravedlovanie s!b$ektivit'& ktor sa !% Uale$ nespoch'b!$e& a na ospravedlovanie spoloenskho konformizm!& ktor# m ako minimln' spolon# menovate/ medzi rozlin#mi s!b$ektivitami loh! !mo%ova* %ivot spolonosti. \loha h/ada* pravd! tak zostva bokom& tak ako a$ poch'bnosti o v)eobecn#ch tendencich prevlda$ cich v spolonosti a o tom& o sa v ne$ stalo zv'kom. 9ta( b'* presveden# o svo$ich nzoroch& ako a$ prisp+sobi* sa nzorom dr!h#ch. "lovek sa tak red!k!$e na svo$e povrchn presvedenieR a (m s tieto nzor' pl'tke$)ie& t#m lep)ie pre neho. "o mi v te$to disk!sii bolo len okra$ovo $asn& pre$avilo sa v plnosti troch! nesk+r. .olo to pri pr(le%itosti di)p!t' medzi kolegami o moci ospravedlnenia v pr(pade m'lnho svedomia. ?tosi na t to tz! namietol& %e ak b' mala ma* v)eobecn platnos*& mohli b' b'* ospravedlnen( a$ lenovia nacistickho 99 a mali b' sme ich prvom h/ada* v nebi. 5eU svo$e kr!tosti !sk!toovali s fanatick#m presveden(m& ale a$ s absol tno! istoto! svedomia. 5 tom niekto plne prirodzene odpovedal& %e veci sa mali presne takQ niet %iadn'ch poch'bnost( o tom& %e -itler a $eho komplici& ktor( boli hlboko presveden( o svo$e$ veci& nemohli kona* inak& a tak akoko/vek hr+zostra)n boli ich sk!tk'& oni sami sa na s!b$ekt(vne$ rovine sprvali morlne dobre. Ak sa riadili svo$(m svedom(m V akoko/vek deformovan#m V& treba !zna*& %e ich spvanie bolo pre nich morlne& a preto nemo%no poch'bova* o ich vene$ spse. 4o takomto rozhovore som si bol absol tne ist#& %e v terii o ospravedl!$ ce$ moci s!b$ekt(vneho svedomia osi nesed(. <n#mi slovami& bol som si ist#& %e pon(manie svedomia& ktor viedlo k podobn#m zverom& nem+%e b'* sprvne. 4evn s!b$ekt(vne presvedenie a nsledn konanie bez poch'bnost( a )kr!p / loveka e)te neospravedl!$ . Asi o tridsa* rokov nesk+r som na)iel $asn#mi slovami ps'cholga Alberta >+rresa

zhrn!t int!(cie& ktor som sa !% dlh# as a$ $a sna%il v'$adri* v po$move$ rovine. <ch rozpracovanie $e $adrom tohto pr(spevk!. >+rres dokaz!$e& %e pocit vin'& schopnos* !zna* si vin! patr( k samotne$ podstate ps'chologicke$ )tr!kt r' loveka. 4ocit vin'& ktor# rozb($a falo)n# poko$ svedomia a ktor# mo%no definova* a$ ako protest svedomia proti %ivot!& v ktorom som spoko$n# sm so sebo!& $e pre loveka rovnako d+le%it# ako f'zick boles* pon(man ako stim!l& ktor# nm !mo%!$e spozna* nar!)enie normln'ch f!nkci( organizm!. ?to si !% nedok%e !vedomi* vin!& $e d!chovne m]tv'& $e S%ivo! m]tvolo!& divadelno! masko!T& ako hovor( >+rres. S9 to mon)tr& ktor ako in )elm' nema$ ni$ak# pocit vin'. ;o%no plne ch#bal -itlerovi& -immlerovi alebo 9talinovi. ;o%no ho v+bec nema$ vodcovia mafi(& ale mo%no $eho zv')k' len dobre skr#va$ . A$ ^potraten_ pocit' vin'. `ab 5)etci /!dia potreb!$ pocit vin'.T ,apokon a$ krtk' poh/ad na 9vOt p(smo b' ns mohol !chrni* pred podobn#mi diagnzami a pred podobno! terio! o ospravedlnen( prostredn(ctvom m'lnho svedomia. 5 calme EG& EN sa nachdza tvrdenie& ktor v%d' sto$( za vah!Q Kto vak vie o vetkch svojich pobldeniach? Ois ma od chb, ktor si neuvedomujem ! 1! ne$de o starozkonn# ob$ektivizm!s& ale o hlb)i! /!dsk m dros*Q nevidie* viac svo$! vin!& !mla* hlas svedomia v to/k#ch %ivotn#ch prostrediach $e ove/a nebezpene$)ia choroba ako samotn vina& ktor $e e)te lovek schopn# !zna* za vin!. ?to !% nie $e schopn# !zna*& %e zabi* $e hriech& padol e)te ove/a hlb)ie ne% ten& kto vie !zna* zlob! svo$ho konania& preto%e sa viac vzdialil od pravd' a od obrtenia. ,ie nhodo! prve ten& kto sa pri stretn!t( s Je%i)om sna%( ospravedlni* sm seba& $e straten#. Ak m#tnik so v)etk#mi svo$imi nepopierate/n#mi hriechmi sto$( pred .ohom ospravedlnen# viac ako farize$ so v)etk#mi sk!tone dobr#mi sk!tkami dporov. "k EI& G V ELe& $e to tak nie preto& %e b' ist#m sp+sobom hriech' m#tnika neboli sk!ton#mi hriechmi a dobr sk!tk' farize$a neboli dobr#mi sk!tkami. ,eznamen to ani to& %e dobro& ktor lovek kon& b' nebolo pred .ohom dobrom a zlo b' pred n(m nebolo zlom a %e b' to v podstate nebolo ani tak d+le%it. 9k!ton# d+vod tohto paradoPnho .o%ieho s d! sa !kaz!$e prve v'chdza$ c z na)e$ otzk'Q farize$ !% nevie& %e a$ on m hriech'. 9o svo$(m svedom(m %i$e v plnom poko$i. 1#mto mlan(m svedomia sa

v)ak stva neprenikn!te/n#m pre .oha a pre /!d(. A naopak& hlas svedomia& ktor# m#tnikovi nedopra$e poko$& rob( ho schopn#m pravd' a lsk'. 4reto Je%i) m+%e spe)ne p+sobi* medzi hrie)nikmi& ktor( sa pod pl)*om m'lnho svedomia neskr#vali pred to! zmeno!& ktor .oh od nich oakva& tak ako napokon od ka%dho z ns. Je%i) v)ak nem+%e ma* spech so Sspravodliv#miT prve preto& %e si m'slia& %e oni nepotreb!$ odp!stenie a obrtenie. <ch svedomie ich !% neobvi!$e& ale sk+r ospravedl!$e. ,ieo podobn m+%eme n$s* a$ ! svOtho 4avla& ktor# hovor(& %e pohania a$ bez zkona vedia ve/mi dobre& o .oh od nich oakva dporov. #im C&E V EKe. Cel teria o spse prostredn(ctvom nevedomosti pad na tomto ver)iQ v lovek! $e nev'hn!tne pr(tomn pravda& pravda 9tvorite/a& ktor bola nesk+r v'$adren a$ p(somne prostredn(ctvom z$avenia v de$inch sps'. "lovek m+%e vidie* .o%i! pravd! prve preto& %e $e $eho stvoren(m. ,evidie* $! $e hriech. ,evidno $! len vted'& keU $! lovek nechce vidie*. 3dmietn!tie v+le& ktor znemo%!$e poznanie& $e vinn. 4reto ak sa nerozsvieti v#stra%n svetlo& $e to t#m& %e sme sa slobodne rozhodli nevidie* to& o nechceme vidie*. 5 tomto bode na)ich vah m+%eme v'vodi* prv zver'& ab' sme odpovedali na otzk! o povahe svedomia. ;+%eme teda poveda*Q nemo%no identifikova* svedomie loveka so sebavedom(m svo$ho S$aT& so s!b$ekt(vno! istoto! o sebe a o vlastnom morlnom sprvan(. 1oto presvedenie m+%e b'* z $edne$ stran' iba odrazom spoloenskho prostredia alebo v)eobecne roz)(ren#ch nzorov. = dr!he$ stran' m+%e pochdza* z nedostatk! sebakritik'& z neschopnosti po va* hlbin' svo$ho vlastnho d!cha. 1o& o v')lo na svetlo po pde marPistickho s'stm! vo v#chodne$ 8!rpe& potvrdz!$e t to diagnz!. 5n(mave$)ie a vzne)ene$)ie osobnosti z konene slobodn#ch nrodov hovoria o obrovske$ d!chovne$ devastcii& ktor nastala v rokoch intelekt!lne$ deformcie. 4o!kaz!$ na zatemnenie morlneho cit!& ktor predstav!$e ove/a vO)ie strat' a nebezpeie ne% ekonomick )kod'& ktor sa t! napchali. ,ov# moskovsk# patriarcha to do$(mav#m sp+sobom v'$adril na zaiatk! svo$e$ sl!%b' v lete EGGDQ schopnos* vn(mania ! /!d(& o %ili v s'stme l%i& sa V pod/a neho V zatemnila. 9polonos* stratila schopnos* milosrdenstva a strcali sa /!dsk cit'. Cel genercia bola straten pre dobro& pre konanie d+sto$n loveka.

S,a)o! loho! $e privies* spolonos* k ven#m morln'm hodnotm&T i%eQ loha opO* rozv($a* v srdciach /!d( takmer zanikn!t# sl!ch& ab' mohli po va* .o%ie podnet'. 3m'l alebo Sm'ln svedomieT $e pohodln len na prv# poh/ad. Ak lovek na nereag!$e& ot!penie svedomia vedie k od/!d)teni! sveta a k smrte/nm! nebezpei!. <n#mi slovami mo%no poveda*& %e stoto%nenie svedomia s povrchn#m vn(man(m& z %enie loveka do $eho s!b$ektivit' ho v sk!tonosti neoslobodz!$e& ale rob( otrokom. 1ak vn(manie ns rob( plne zvisl#mi od prevlda$ cich nzorov a a$ ich rove sa zo da na de zni%!$e. ?to stoto%!$e svedomie s povrchn#mi nzormi& stoto%!$e ho s pse!doracionlno! istoto!& zaodeto! do sebaospravedlovania& konformizm! a lenivosti. 9vedomie sa degrad!$e na mechanizm!s zbavovania sa vin'& k#m m& naopak& predstavova* transparentnos* loveka voi bo%skm!& a teda a$ ve/kos* a d+sto$nos* osobitne prinle%iace /!dske$ b'tosti. Red!kova* svedomie na s!b$ekt(vn! istot! znamen zrove zrieka* sa pravd'. ?eU %alm zah]a$ ci !% Je%i)ov posto$ k hriech! a spravodlivosti pros( o oslobodenie a$ od ne!vedomel#ch v(n& !priam!$e na)! pozornos* na toto spo$ivo. <ste& treba sledova* a$ m'ln svedomie. Ale to zriekn!tie sa pravd'& ktor sa !dialo !% vopred a ktor teraz prin)a svo$e ovocie& $e sk!tono! vino!& vino!& ktor spoiatk! loveka !kol()e do falo)ne$ istot'& ale potom ho op!st( v p )ti bez chodn(kov a ciest.

,8f;A, A 93?RA189Q 94R<853:C35<A 958:3;<A


5 bode& po ktor# sme do)li v na)ich vahch& b' som chcel spravi* krtk' predel. 9k+r ne% sa pok sime form!lova* primeran odpovede na otzk' o povahe svedomia& $e vhodn& ab' sme troch! roz)(rili zklad' na)ich vah ponad osobn# rozmer& ktor#m sme v'kroili. 4ravd! povediac& nemm m'sel rozv($a* t! !en# traktt o de$inch teri( o svedom(. Je to arg!ment& o ktorom boli a$ v s asnosti !vere$nen r+zne hodnotn pr(spevk'. A$ v tomto pr(pade b' som rad)e$ !prednostnil dr%a* sa sk+r pr(st!p! zalo%enho na pr(kladoch a takpovediac narat(vneho. 4rv# poh/ad treba obrti* na kardinla

,egmana& ktorho %ivot a dielo b' sme mohli prvom oznai* za $edin# ve/k# komentr k! problm! svedomia. ,o ani ,egmana t! nem+%eme sk ma* pr(st!pom )pecialistov. ,) rmec nm ne!mo%!$e zastavi* sa pri osobitostiach negmanovskho pon(mania svedomia. Chcel b' som sa len pok si* po!kza* na miesto m')lienk' svedomia v celk! ,egmanovho %ivota a m'slenia. 4erspekt(v'& ktor takto z(skame& m+%! preh0bi* poh/ad na akt!lne problm' a otvori* nm poh/ad na ich spo$iv s de$inami. 4rived ns tak k ve/k#m svedkom svedomia a k poiatkom kres*anske$ n!k' o %ivote pod/a svedomia. ?om! b' v s vise s tmo! S,egman a svedomieT nepri)iel na m'se/ slvn' v#rok z 7ist! vo$vodovi z ,orfolk!Q SAk b' som mal vlo%i* nbo%enstvo do pr(pitk! po obede V o nie $e ve/mi vhodn robi* V& pripil b' som na ppe%a. ,a$sk+r v)ak na svedomie a potom na ppe%aT[ 4od/a ,egmanovho m'sl! toto malo b'* V v protiklade s >ladstonov#mi tvrdeniami V $asn priznanie sa k ppe%stv!& ktor mo%no sprvne chpa*& len ak na pozerme spol! s primtom svedomia& teda nie postavenom proti nem!& ale sk+r na om zalo%enom a n(m garantovanom. 4ochopi* nieo tak nie $e /ahk pre modernho loveka& ktor# pri !va%ovan( v'chdza z protiklad! medzi a!torito! a s!b$ektivito!. 4od/a dne)nho loveka svedomie sto$( na strane s!b$ektivit' a $e pre$avom slobod' $edinca& k#m a!torita sa $av( ako nieo& o sp tava& ohroz!$e i dokonca popiera tak to slobod!. ;!s(me teda zarie* troch! viac do h0bk'& ab' sme sa znova na!ili chpa* tak pon(manie& v ktorom podobn# dr!h protireenia neplat(. 4re ,egmana sp$a$ cim po$mom& v'tvra$ cim spo$ivo medzi dvoma prvkami& svedom(m a a!torito!& $e pravda. ,evham tvrdi*& %e pravda $e stredno! ideo! cele$ ,egmanove$ intelekt!lne$ koncepcie. 9vedomie za!$(ma stredn miesto v $eho m'slen( prve preto& %e v $eho strede $e pravda. <n#mi slovami& stredn postavenie po$m! svedomia sa ! ,egmana sp$a s predchdza$ cim stredn#m miestom pravd' a len v'chdza$ c z ne$ ho mo%no pochopi*. 4reva%!$ ca pr(tomnos* m')lienk' svedomia ! ,egmana neznamen& %e on& v EG. storo( a v protiklade s neoscholastick#m ob$ektivizmom& b' zastval takpovediac filozofi! alebo teolgi! s!b$ektivit'. <ste $e pravda& %e ! ,egmana sa s!b$ekt! ven!$e pozornos*& ktore$ sa m! nedostalo v katol(ckom prostred( mo%no od ias svOtho A!g!st(na. ,o ide prve o

pozornos* v A!g!st(nove$ l(nii& nie v s!b$ektivisticke$ l(nii novovek!. ?eU bol ,egman v'menovan# za kardinla& v'znal& %e cel# $eho %ivot bol bo$om proti liberalizm!. ;ohli b' sme doda*Q a$ proti takm! s!b$ektivizm! v kres*anstve& ak# stretol v evan$elickom hn!t( svo$ich ias a ktor# bol popravde prvo! etapo! te$ cest' obrtenia& ktor trvala po cel# $eho %ivot. 9vedomie pre ,egmana neznamen& %e s!b$ekt $e rozhod!$ cim kritriom voi po%iadavkm a!torit' vo svete& kde pravda absent!$e a nahrdza sa prostredn(ctvom kompromis! medzi po%iadavkami s!b$ekt! a po%iadavkami spoloenskho poriadk!. =namen sk+r vn(mate/n a prikaz!$ c! pr(tomnos* hlas! pravd' vn tri samotnho s!b$ekt!. 9vedomie znamen prekona* samotn s!b$ektivit! v stretn!t( medzi vn torn#m svetom loveka a pravdo!& pochdza$ co! od .oha. 5er)& ktor# ,egman zlo%il na 9ic(lii v rok! EINN& $e ve/mi v#znamn#Q S.ol som rd& keU som si mohol v'bera* a chpa* svo$! cest!. 1eraz sa v)ak rad)e$ modl(mQ 4ane& veU ma t'hT ?onverzia na katolicizm!s neznamenala pre ,egmana rozhodn!tie ovpl'vnen osobn#m vk!som i s!b$ekt(vn'mi d!chovn#mi potrebami. 5 rok! EILL& keU bol e)te takpovediac na prah! konverzie& sa ,egman v'$adrilQ S,ikto nem+%e ma* o s asnom stave r(mskokatol(kov nepriaznive$)( nzor ako $a.T 1o& o bolo pre ,egmana d+le%it& bola sk+r loha odpoveda* na spoznan pravd! ne% na vlastn# vk!s& ba dokonca v protiklade s vlastn#mi pocitmi a p!tami priate/stva a spolone$ formcie. =d sa mi v#znamn& %e ,egman v hierarchii nost( podiark!$e primt pravd' pred dobroto! alebo& ab' sme sa v'$adrili e)te $asne$)ie& v'zdvih!$e primt pravd' nad s hlasom& nad schopnos*o! sk!pinovho prisp+sobenia sa. 4reto b' som povedal& %e keU hovor(me o lovekovi svedomia& m'sl(me t#m niekoho& kto $e obdaren# tak#mito vn torn#mi dispoz(ciami. "lovekom svedomia $e ten& kto nikd' ne!prednostn( za cen! zriekn!tia sa pravd' snah! v'chdza* so v)etk#mi& blahob't& spech& spoloensk !znanie a s hlas prevlda$ ce$ mienk'. 5 tomto sa ,egman prip$a k inm! ve/km! britskm! svedkovi svedomia 1om)ovi ;or!sovi& pre ktorho svedomie nebolo v %iadnom pr(pade $eho s!b$ekt(vno! tvrdohlavos*o! alebo veco! vzdorovitho heroizm!. 3n sm sa zaradil medzi t#ch zkos*ami zmietan#ch m!en(kov& ktor( a% po vhaniach a mnoh#ch otzkach prin tili sam#ch seba posl chn!* svedomie& posl chn!* t

pravd!& ktor m!s( st* nad ako!ko/vek spoloensko! in)tancio! a nad ako!ko/vek formo! osobnho vk!s!. ;o%no tak )pecifikova* dve kritri na rozli)ovanie pr(tomnosti a!tentickho hlas! svedomiaQ nes vis( s vlastn#mi t %bami a ch!*amiR neidentifik!$e sa s t#m& o $e spoloensk' v#hodne$)ie& so s hlasom sk!p(n alebo s po%iadavkami politicke$ a spoloenske$ moci. ,a tomto mieste $e !%iton zamera* poh/ad na akt!ln! problematik!. Jednotlivec nesmie svo$ post!p a svo$ blahob't dosahova* za cen! zrad' spoznane$ pravd'. ,esmie tak robi* ani /!dstvo ako celok. 1! sa dot#kame sk!tone kritickho bod! na)ich iasQ m')lienka pravd' bola v praPi odstrnen alebo nahraden m')lienko! pokrok!. 5eU pravda ako tak znamen pokrok. ,o prve v tomto oividnom preceovan( sa pokrok strca smer a sm sa znehodnoc!$e. 5eU ak ne$estv!$e %iadne smerovanie& v)etko m+%e b'* takisto pokrokom ako padkom. 1eria relativit'& ako $! sform!loval 8instein& sa ako tak t#ka f'zickho sveta. ;ne sa v)ak zd& %e m+%e primerane op(sa* a$ sit!ci! d!chovnho sveta na)ich ias. 1eria relativit' tvrd(& %e vn tri priestor! nie $e ni$ak# pevn# s'stm& o ktor# sa mo%no oprie*. Ak stanov(me ne$ak# s'stm ako v#chodiskov#& pod/a ktorho v)etko meriame& v sk!tonosti ide o na)e rozhodn!tie& motivovan sk!tonos*o!& %e len takto m+%eme dosiahn!* ne$ak# v#sledok. ,a)e rozhodn!tie b' v)ak mohlo b'* a$ in ne% to& o sme !inili. "o bolo povedan o materilnom svete& odr%a a$ dr!h# Skopern(kovsk#T zvrat& ktor# sa de$e v na)om zkladnom posto$i k realiteQ pravda ako tak& absol tno& prav# v#chodiskov# bod m'slenia nie $e viac vidite/n#. 4reto a$ z d!chovnho zornho !hla ne$estv!$e viac nieo hore a nieo dole. 5o svete bez oporn#ch bodov v)ak ne$estv!$e ani %iadne smerovanie. 1o& na o pozerme ako na orientci!& sa neopiera o kritri!m& ktor $e pravdiv samo osebe& ale o na)e rozhodn!tie a v konenom d+sledk! o to& o pova%!$eme za oso%n. 5 podobnom SrelativistickomT kontePte sa teologick alebo konzekvencialistick etika stva napokon nihilisticko!& i keU sa tak nevn(ma. ?eU sa pri takomto chpan( sk!tonosti povie SsvedomieT& po hlb)om zam'slen( sa to !k%e ako e!femistick' sp+sob v'$adrenia& teda %e ne$estv!$e %iadne svedomie vo vlastnom zm'sle slova& %iadne con$sapere! % SsJvedomieT& poznanie pravd'. ?a%d# si !r!$e kritri

pod/a seba a vo v)eobecne$ relativite nikto ani nem+%e pom+c* dr!hm!& o to mene$ nieo m! predpisova*. 5 tomto bode sa v $asnom svetle !kaz!$e kra$n radiklnos* s asne$ disk!sie o etike a o $e$ stredobode& o svedom(. ;'sl(m& %e primeran paralel! v de$inch m'slenia m+%eme n$s* v di)p!te 9okrata a 4latna so sofistami. 5 ne$ $e v'staven sk )ke zsadn rozhodn!tie medzi dvoma zkladn#mi posto$miQ na $edne$ strane mo%nos*& ab' lovek spoznal pravd!& a na dr!he$ strane v(zia sveta& v ktorom si lovek sm tvor( kritri svo$ho %ivota. 9k!tonos*& %e 9okrates& pohan& sa v istom zm'sle mohol sta* prorokom Je%i)a ?rista& m pod/a ma svo$ d+vod prve v take$to zkladne$ otzke. 1o predpoklad& %e prve sp+sob! filozofovania& ktor# in)piroval 9okrates& bolo dopriate takpovediac historickoJspsonosn privilgi!m a %e sa stalo primerano! formo! pre kres*ansk 7ogos& keU%e ide o oslobodenie prostredn(ctvom pravd' a v pravde. Ak sa povznesieme ponad historick okolnosti& v ktor#ch sa 9okratova kontroverzia odohrvala V hoci s in#mi arg!mentmi a terminolgio! V& t#ka sa v podstate te$ iste$ otzk'& pred ktoro! sa nachdzame dnes m' Ak odmietneme prip!sti*& %e lovek m mo%nos* pozna* pravd!& prv#m d+sledkom $e& %e slov a po$m' po!%(vame isto formalistick#. 9trata obsah! potom vedie k istm! formalizm! s!dkov& tak vera ako i dnes. 5 mnoh#ch prostrediach sa dnes !% nekladie otzka& o si lovek m'sl(. 5opred $e pripraven# nzor na $eho m'slenie pod/a toho& ako ho mo%no zaradi* pod $edn! z priliehav#ch formln'ch etikietQ konzervat(vec& racionalista& f!ndamentalista& progres(vn'& revol!cionr. =aradenie pod/a formlne$ schm' sta(& ab' sme v'p!stili konfrontci! so samotn#m obsahom. 1o ist mo%no e)te priezrane$)ie vidie* v !men(Q plne /ahosta$n $e& o ne$ak !meleck dielo v'$adr!$eR m+%e zvelebova* .oha alebo diabla V $edin#m kritriom $e $eho technickoJformlne stvrnenie. 1akto sme dosiahli naoza$ pliv# bod na)e$ otzk'Q ak !% nezav%i obsah& keU m prevah! isto praktick potreba& na$v'))(m kritriom sa stva technika. 1o v)ak znamen& %e moc sa stva kategrio! ovlda$ co! ka%d vec& i !% $e revol!n& alebo reakcionrska. 4resne toto $e zvrten& perverzn forma podob' s .ohom& o ktore$ hovor( rozprvanie o prvotnom hriech!Q cesta isto technicke$ schopnosti&

cesta v#l!ne$ moci $e napodobovanie idol!& nie !sk!toovania podob' s .ohom. ipecifik!m loveka ako loveka spo(va v tom& %e sa neodvolva na svo$! SmocT& ale na svo$! Spovinnos*T& na svo$e otvranie sa hlas! pravd' a $e$ po%iadaviek. 1oto bol pod/a m+$ho nzor! na$hlb)( obsah sokratovskho bdania a toto $e a$ na$hlb)( zm'sel svedectva v)etk#ch m!en(kovQ dokaz!$ schopnos* loveka nachdza* pravd!& ktor $e hranico! ka%de$ moci a garancio! $eho podobnosti s .ohom. 4rve v tomto zm'sle s m!en(ci ve/k#mi svedkami svedomia& schopnosti& ktor bola lovek! dopriata& ab' okrem moci vn(mal a$ povinnos*& a tak sa otvoril ceste pravho pokrok!& prave$ askz'.

9W918;A1<C?B :j978:?WQ :58 R35<,W 958:3;<A


&namnesis 4o v)etk#ch t#chto ePk!rzoch do de$(n m'slenia nadi)iel okamih& ab' sme v')li s t#m podstatn#m& teda sform!lovali po$em svedomia. 9tredovek trad(cia prvom v'lenila dve rovin' po$m! svedomia& ktor treba pozorne odli)ova*& no zrove v%d' kls* do vz$omnho vz*ah!. =d sa mi& %e mnoh nepri$ate/n tm' o problme svedomia v'pl#va$ prve z toho& %e sa zanedbalo b!U rozli)ovanie& alebo vz$omn# vz*ah medzi t#mito dvoma prvkami. -lavn# scholastick# pr d v'$adril dve rovin' svedomia po$mami s'nderesis a svedomie. 5#raz s'nderesis sa v stredoveke$ trad(cii o svedom( zlial so stoicko! n!ko! o mikrokozme. =ostal v)ak ne$asn# vo svo$om presnom v#zname a stal sa tak prek%ko! d+kladnho rozvo$a !va%ovania o tomto zkladnom aspekte globlne$ otzk' o svedom(. .ez toho& %e b' som vst!poval do disk!sie o de$inch m'slenia& chcel b' som v)ak tento problematick# term(n nahradi* platnsk'm konceptom& ktor# $e ove/a presne$)ie definovan#& a to term(nom anamn(a) Jeho v#hodo! $e nielen to& %e $e lingvistick' $asne$)(& hlb)( a iste$)(& ale $e a$ v zhode so zkladn#mi tmami biblickho m'slenia a s antropolgio!& ktor sa rozv($ala& v'chdza$ c z .iblie. 5#razom anamnza treba teda chpa*

presne to& o 4avol v dr!he$ kapitole "istu #imanom v'$adril taktoQ & ke* pohania, ktor+ nemaj (,kon, od pr+rod' robia, o (,kon po-aduje, hoci tak (,kon nemaj, sami sebe s (,konom) .m uka(uj, -e maj po-iadavk' (,kona vp+san vo svojich srdciach, o im dosveduje (,rove/ aj ich svedomie0! dC&EL a nasl.e. 1 ist m')lienka sa nachdza rozvin!t ve/kolep#m sp+sobom v monastick#ch pravidlch svOtho .azila. 5 nich m+%eme (ta*Q S.o%ia lska nezvis( od discipl(n'& ktor nm bola stanoven zvonk!& ale $e do ns kon)tit!t(vne vp(san ako schopnos* a nev'hn!tnos* na)e$ roz!move$ prirodzenosti.T 3svo$en(m si v#raz!& ktor# sa nesk+r stal d+le%it# v stredoveke$ m'stike& .azil hovor( o Siskre .o%e$ lsk'& ktor bola !kr't do n)ho vn traT. 5 d!ch! $novske$ teolgie vie& %e lska spo(va v zachovvan( prikzan(& a preto iskra lsk'& ktor 9tvorite/ do ns vlo%il& znamen totoQ S5n torne sme pri$ali p+vodn schopnos* a pripravenos* zachovva* v)etk' bo%sk prikzaniaa ,ie s nie(m& o $e nm !lo%en zvonk!.T <de o t ist m')lienk!& ktor v tomto s vise potvrdz!$e a$ svOt# A!g!st(n a privdza $! k $e$ na$podstatne$)iem! $adr!Q S5 na)ich s doch b' nebolo mo%n poveda*& %e $edna vec $e lep)ia ako dr!h& keb' do ns nebolo vtlaen zkladn poznanie dobra.T 1o znamen& %e prv& takpovediac ontologick rovina fenomn! svedomia spo(va v sk!tonosti& %e bolo do ns vliate nieo podobn p+vodnm! povedomi! dobra a zla dtieto dve sk!tonosti navz$om s visiaeR %e t! $e ist vn torn tendencia /!dskho b'tia& stvorenho na .o%( obraz a podob!& (m $e v zhode s t#m& o $e .o%ie. 2% od svo$ho korea /!dsk b'tie zaznamenva zhod! s niektor#mi vecami a nachdza sa v protiklade s in#mi. 1to anamnza poiatk! pochdza zo sk!tonosti& %e na)e b'tie $e kon)tit!ovan na .o%i! podob!. ,ie $e to !% po$movo v'$adren poznanie& skrinka obsahov& ktor b' akali len na to& %e b!d v'volan von. Je to takpovediac vn torn# zm'sel& schopnos* spozna* sa& tak%e ten& kto $e n(m osloven#& v pr(pade& %e nie $e vn torne za!$at# sebo! sam#m& $e schopn# spozna* v sebe $eho ozven!. 2vedom!$e si toQ S1oto $e to& k om! sa prikla mo$a prirodzenos* a o h/adhT ,a te$to anamenze 9tvorite/a& ktor sa identifik!$e so samotn#m zkladom na)e$ ePistencie& sa zaklad mo%nos* a prvo poslania. 8van$eli!m m+%e& ba dokonca m!s( b'* ohlasovan pohanom& preto%e

oni sami ho vo svo$om vn tri oakva$ dporov. 1( LC& Le. ;isi$n poslanie nachdza toti% svo$e zd+vodnenie& ak sa $eho adresti spozna$ v stretn!t( so slovom evan$eliaQ S-/a& to $e prve to& o som akal.T 5 tomto zm'sle 4avol m+%e poveda*& %e pohania s sami sebe zkonom V nie v)ak v zm'sle moderne$ a liberalisticke$ ide' a!tonmie& ktor v'l!!$e ka%d transcendentnos* s!b$ekt!& ale v ove/a hlb)om zm'sle& pod/a ktorho mi ni tak mlo nepatr( ako prve $a sm sebe& %e mo$e osobn S$aT $e zrove miestom na$hlb)ieho presiahn!tia ma samho a kontakt! s t#m& z oho pochdzam a k om! smer!$em. 1#mito vetami 4avol v'$adr!$e sk senos*& ktor osobne za%il ako misionr medzi pohanmi a ktor e)te predt#m <zrael zak )al vo vz*ah! s takzvan#mi SanagimT& t#mi& o sa bo$a 4na. <zrael mohol v pohanskom svete zak )a* to& o sa znova potvrdzovalo a$ ohlasovate/om Je%i)a ?ristaQ ich kzanie zodpovedalo oakvani!& ktor !% posl!chi v sebe niesli. <)lo v stret' predchdza$ cem! zkladnm! poznani! o kon)tantn#ch a zkladn#ch prvkoch .o%e$ v+le& ktor boli p(somne v'$adren v prikzaniach& ktor v)ak mo%no ob$avi* vo v)etk#ch k!lt rach a ktor mo%no v'svetli* t#m $asne$)ie& (m mene$ zasah!$e vonka$)( k!lt rn' tlak& rozpt'/!$ ci toto prvotn poznanie. "(m viac lovek %i$e v Sbzni pred .ohomT V m+%eme to vidie* na pr(pade ?ornlia V& o to konkrtne$)o! a $asne$)ie inno! sa stva a$ tto anamnza. =oberme do vah' e)te $edn! m')lienk! svOtho .azilaQ .o%ia lska& ktor sa konkretiz!$e v prikzaniach& nm nie $e !lo%en zvonk! V ako to zd+raz!$e tento !ite/ Cirkvi V& ale !% vopred $e do ns vliata. =m'sel pre dobro bol vlo%en# do n)ho vn tra& v'hlas!$e svOt# A!g!st(n. A% keU v'chdzame z te$to sk!tonosti& sme vstave sprvne pochopi* ,egmanov pr(pitok na$sk+r na svedomie& a% potom na ppe%a. 4pe% nem+%e nariadi* katol(ck'm veriacim prikzania len preto& %e on to tak chce alebo %e to pova%!$e za !%iton. 4odobn modern a vol!ntaristick chpanie a!torit' m+%e len deformova* a!tentick# teologick# v#znam ppe%stva. 4rve preto sa prav povaha 4etrove$ sl!%b' stala v moderne$ dobe plne nepochopite/no!& preto%e v $e$ mentlnom horizonte mo%no m'slie* na a!torit! len v kategrich& ktor !% ne!mo%!$ v'tvra* ni$ak# most medzi s!b$ektom a ob$ektom. 4reto potom v)etko& o nepochdza zo s!b$ekt!& m+%e b'* len determincia& !lo%en zvonka. 5eci sa v)ak $avia v plne opanom

svetle& ak v'chdzame z antropolgie svedomia& ktor sme sa pok )ali post!pne nartn * v te$to vahe. Anamnza vliata do n)ho b'tia potreb!$e takpovediac vonka$)i! pomoc& ab' si mohla !vedomi* sam! seba. 1oto Szvonk!T v)ak v sk!tonosti neznamen nieo protichodn& ale sk+r nieo na ! zameranQ m len maie!tick f!nkci! a neprikaz!$e nieo zvonk!& ale privdza k naplneni! toho& o $e anamnze vlastn& teda $e$ )pecifick vn torn otvorenos* pravde. ?eU sa hovor( o viere alebo o Cirkvi& ktore$ okr!h sa& v'chdza$ c z v'k!pite/skho 7ogos& roz)ir!$e ponad dar stvorenia& m!s(me si pritom !vedomova* e)te )ir)i! dimenzi!& ktor sa rozv($a predov)etk#m v $novske$ literat re. Jn pozn anamnz! novho Sm'T& na ktore$ mme as* prostredn(ctvom vlenenia sa do ?rista d$edno telo a $edin $a s n(me. 5 r+zn'ch evan$eliov#ch r'vkoch mo%no n$s*& %e !en(ci pochopili prostredn(ctvom akt! pamOti. 3riginlne stretn!tie s Je%i)om pon klo !en(kom to& o teraz v)etk' genercie pri$(ma$ prostredn(ctvom ich f!ndamentlneho stretn!tia sa s 4nom v krste a v 8!charistiiQ nov anamnza vier'& analogick s anamnzo! stvorenia& sa rozv($a v !stavinom dialg! medzi interiorito! a ePteriorito!. 5 protiklade s po%iadavko! gnostick#ch !ite/ov& ktor( chceli presvedi* veriacich& %e ich prav vier! b' bolo treba chpa* a aplikova* plne odli)n#m sp+sobom& Jn mohol v'hlsi*Q & poma(anie, ktor ste od neho dostali, ost,va vo v,s a nepotrebujete, ab' v,s niekto poal) &le ako jeho poma(anie v,s poa o vetkom % a je pravdiv, nie je l-ou % teda ako v,s pouilo, ost,vate v /om! 23 4n 5, CHe. 1o neznamen& %e veriaci vlastnia faktick v)eved cnos*& ale sk+r po!kaz!$e na istot! kres*anske$ pamOti. 4rirodzene sa nepresta$ne !(& ale v'chdza pritom zo svo$e$ sviatostne$ identit'& (m prebieha vn torn rozli)ovanie medzi t#m& o $e rozvo$om pamOti a o $e niiv a falo)n. :nes& a to prve v akt!lne$ kr(ze Cirkvi& zak )ame nov#m sp+sobom sil! te$to pamOti a pravdivos* apo)tolsk#ch slovQ nad v)etk' direkt(v' hierarchie $e schopnos* orientcie pamOti $ednod!che$ vier'& ktor vedie k rozli)ovani! d!chov. 7en v takomto kontePte mo%no sprvne pochopi* primt ppe%a a $eho vz*ah s kres*ansk#m svedom(m. A!tentick# v#znam doktrinlne$ a!torit' ppe%a spo(va v sk!tonosti& %e on $e garantom kres*anske$ pamOti. 4pe% ne!klad zvonk!& ale rozv($a kres*ansk pamO* a brni $!. 4reto pr(pitok na

svedomie m!s( predchdza* pr(pitok na ppe%a& preto%e bez svedomia b' t! nebolo ani ppe%stva. 5)etka moc& ktor m& $e moco! svedomiaQ sl!%ba dvo$ite$ spomienke& o ktor sa opiera viera a ktor treba !stavine ois*ova*& roz)irova* a brni* proti formm nienia pamOti. 1to pamO* $e ohrozen tak s!b$ektivito!& ktor zab!dla na vlastn# zklad& ako a$ tlakmi socilneho a k!lt rneho konformizm!. 6onscientia 4o t#chto vahch o po$me svedomia na prve$& zsadne ontologicke$ rovine m!s(me sa teraz obrti* na $e$ dr!h dimenzi!& na schopnos* pos!dzova* a rozhodova* sa& ktor sa v stredoveke$ trad(cii ozna!$e $edin#m term(nom conscientia dsvedomiee. 4ravdepodobne prve tto terminologick trad(cia nemlo prispela k modernm! z %eni! po$m! svedomia. 3dked' napr(klad svOt# 1om) term(nom conscientia ozna!$e iba t to dr!h rovin!& z $eho poh/ad! $e sprvne& keU tvrd(& %e svedomie nie $e ni$ak# habitus!, i%e %iadna stla vn torn kvalita& prinle%iaca /!dskm! b'ti!& ale sk+r actus!, !dalos*& ktor sa !sk!to!$e. A$ 1om) v)ak prirodzene predpoklad ako ontologick# zklad anamnz! 2s'nderesis78 opis!$e $! v)ak ako odpor proti zl! a vn torn pr(*a%livos* k dobr!. Akt svedomia aplik!$e toto zkladn poznanie na $ednotliv sit!cie. 4od/a svOtho 1om)a sa del( na tri prvk'Q spozna* 2reco9noscere7, v'da* svedectvo 2testi:icari7 a napokon pos di* 2iudicare7) ;ohlo b' sa hovori* o vz$omne$ s innosti medzi loho! kontrol' a loho! rozhodn!tia. 5'chdza$ c z aristotelovske$ trad(cie& 1om) tento proces chpe pod/a vzor! ded!kt(vneho !va%ovania silogistickho t'p!. ,apriek tom! ve/mi naliehavo obha$!$e )pecifickos* tohto poznania morln'ch inov& ktor#ch zver' nepochdza$ len zo samotnho poznania alebo !va%ovania. 5 takomto chpan( fakt& i $e nieo !znan ako tak& alebo nie& zvis( v%d' a$ od v+le& ktor prek%a ceste poznania alebo k nem! vedie. 1o v)ak zvis( od morlne$ peate& ktor $e lovek! !% vopred dan a ktor sa m+%e potom post!pne deformova* alebo oraz viac ois*ova*. ,a te$to rovine& rovine pos!dzovania drovine conscientiae v zkom zm'sle slovae& plat( zsada& %e a$ m'ln svedomie zavOz!$e. 1oto tvrdenie $e plne $asne pr(tomn v trad(cii scholastickho m'slenia. ,ikto nem+%e

kona* proti svo$m! presvedeni!& ako to povedal !% svOt# 4avol dporov. #im EL& CNe. 9k!tonos*& %e nadob!dn!t presvedenie $e zvOzn vo chv(li& keU lovek kon& v)ak v %iadnom pr(pade neznamen kanonizci! s!b$ektivit'. ,ikd' nie $e vino! riadi* sa pod/a presveden(& ktor lovek nadob!dol& naopak& m!s( ich nasledova*. ,ie men)o! vino! v)ak m+%e b'* i to& ak si niekto v'tvoril tak m'ln nzor'& %e po)liapal odpor proti nim& cez ktor# na ne !pozor!$e pamO* $eho b'tia. 5ina sa teda nachdza inde& viac v h0bkeQ nie v sk!tk! v'konanom v danom okamih!& nie v momentlnom s!dk! svedomia& ale v nedbanlivosti voi vlastnm! b'ti!& ktor ma !inila hl!ch#m na hlas pravd' a $e$ vn torn podnet'. 4reto a$ zloinci& ktor( tak kona$ na zklade svo$ho presvedenia& zostva$ vinn(. :o o( bi$ ce *a%k pr(pad' b' nm nemali sl %i* na seba!spoko$ovanie. ,aopak& mali b' ns preb!di* a vies* k tom!& ab' sme brali v%ne zvolanieQ oslobo* ma od v+n, ktor nevid+m! 2; EG&ENe.

84<7k>Q 958:3;<8 A ;<739l


Ab' sme mohli !zavrie* cest! n)ho !va%ovania& zostva e)te otvoren otzka& z ktore$ sme na zaiatk! v'chdzaliQ nie $e azda pravda& aspo v te$ podobe& ako nm $! predklad Cirkev& pre loveka priv'sok a pri*a%k[ 4o v)etkom& o sme presk mali v na)om !va%ovan(& m+%eme teraz odpoveda*Q iste& v'sok a strm cest' ved ce k pravde a dobr! nie s pohodln cest'. 9 pre loveka v#zvo!. =osta* v)ak spoko$ne !zavret# sm v sebe& to neoslobodz!$e. ,aopak& v takom pr(pade sa lovek deform!$e a strca. 5'st!p!$ c do v#)ok dobra& lovek zrove oraz viac ob$av!$e krs!& ktor $e prve v nronom sil( o pravd!. 5ted' zrove ob$av(& %e prve v ne$ $e $eho v'k penie. 1#m v)ak nebolo povedan v)etko. .ez $asnho posolstva& ktor presah!$e samotn na)e konanie& b' sme kres*anstvo zriedili na moralizm!s. Ab' sme nestrcali ve/a slov& toto $asne vidie* v obraze prevzatom z grckeho sveta. 9 asne v om m+%eme pozorova*& ako ns anamnza n)ho 9tvorite/a podnec!$e smerova* k n)m! 5'k!pite/ovi a ako ho ka%d# lovek m+%e ob$avi* ako 5'k!pite/a& len o zbad& %e odpoved na na)e na$hlb)ie oakvania. ;'sl(m na

histri! 3restove$ vra%d' matk'. 3restes sa dop!stil vra%d' ako sk!tk!& ktor# bol v zhode s $eho svedom(m& in!& ktor# m'tologick re opis!$e ako posl!)nos* nariadeni! boha Apola. 1eraz ho v)ak prenasled!$ 8rin'e. A$ tie treba vidie* ako m'tologick zosobnenie svedomia& ktor m! z hlboke$ pamOti v'(ta& %e rozhodn!tie $eho svedomia& $eho posl!)nos* Sbo%skm! pr(kaz!T bola v podstate vinn. Cel tragika /!dskho polo%enia v'pl#va prve z bo$a medzi SbohmiT v hlbokom konflikte samotnho svedomia. 5 posvOtnom trib!nli biel' sn!bn# kame Atn' prin)a 3restovi odp!stenie& oistenie& v sile ktorho sa 8rin'e menia na 8!menid'& d!chov zmierenia. 1ento m#t!s predstav!$e osi viac ne% len prekonanie s'stm! krvne$ pomst' v prospech spravodlivho prvneho !sporiadania spoloenstva. -ans 2rs von .althasar v'$adril prve toto osi viacQ Sa !poko$!$ ca milos* $e pre neho spolon nastolenie spravodlivosti& ale nie take$& ktor v anticke$ spolonosti predstavovali 8rin'e bez milosti& ale prva plnho milosti.T 5 tomto m#te m+%eme zach'ti* nostalgick# hlas& %e ob$ekt(vne spravodliv# s d svedomia& ktor# v'hlas!$e v#rok na)e$ vin'& a vn torne spa/!$ ca vina& ktor z neho v'pl#va& nie s posledn#m slovom. ,aopak& $e t! moc milosti& sil' oistenia& ktor m+%e zmaza* vin! a napokon !ini* pravd! oslobodz!$ co!. Je to nostalgia& v ktore$ sa pravda neobmedz!$e len na to& ab' na ns kldla po%iadavk'& ale prostredn(ctvom odinenia a odp!stenia ns a$ premiea. 4rostredn(ctvom neho& ako hovor( Aisch'los& Svina $e obm'tT a samotn na)e b'tie $e premenen zvn tra& ponad na)e vlastn schopnosti. 4rve v tomto spo(va )pecifick novos* kres*anstvaQ 7ogos& zosobnen 4ravda& $e s asne a$ zmierenie& odp!stenie& ktor premiea ponad v)etk' na)e osobn schopnosti a neschopnosti. 5 tom spo(va prav novos*& na ktore$ sa zaklad na$vO)ia kres*ansk pamiatka& ktor $e s asne na$hlb)o! odpoveUo! na to& o anamnza 9tvorite/a v ns oakva. 1am& kde sa toto $adro kres*anskho posolstva dostatone $asne neohlas!$e alebo nechpe& tam sa pravda v sk!tonosti men( na $armo& ktor $e na)im pleciam pri*a%k& a preto sa ho sna%(me zbavi*. ,o t#mto sp+sobom dosiahn!t sloboda $e przdna. 4rivdza ns do zdevastovane$ kra$in' niot'& a tak ni( sam! seba. Jarmo pravd' sa

stalo /ahk#m dporov. <t EE& NDe& keU 4ravda pri)la medzi ns& milovala ns a vo svo$e$ lske splila na)e vin'. 7en ak si toto v)etko !vedom(me a vn tri zak sime& staneme sa slobodn#mi pre to& ab' sme mohli s rados*o! a bez zkosti po va* posolstvo n)ho svedomia.

4R56 "A9l

:<?1A1\RA R87A1<5<=;2

3 :j913J,391< 393.W
Ab' sme mohli primerane eli* tokom proti %ivot! a ab' sme na)li inn# sp+sob& ako brni* /!dsk# %ivot pred t#mito tokmi& m!s(me na$sk+r preveri* zkladn komponent' s asne$ antropologicke$ disk!sie& tak pozit(vne& ako a$ negat(vne. =kladn# fakt& z ktorho treba v'chdza*& $e a zostva biblick v(zia loveka& ePemplrn'm sp+sobom v'$adren v opisoch stvorenia. .iblia defin!$e /!dsk b'tie& $eho podstat!& ktor prechdza cel#mi de$inami a nikd' sa v de$inch nestrat(& dvoma da$miQ ae lovek $e stvoren# na .o%( obraz a podob! dporov. =n E& CKeR $e ScapaP :eiT& a preto $e pod osobno! .o%o! ochrano!& $e SposvOtn#TQ Kto preleje >udsk krv, lovek nech preleje jeho krv, lebo na ?o-+ obra( som stvoril loveka! 2=n G& KeR be v)etci /!dia s $edin#m lovekom& lebo pochdza$ z $edinho otca& Adama& a z $edine$ matk'& 8v'& matk' vetkch -ijcich! 2=n N& CDe. 1 to $edinenos* /!dskho b'tia& ktor zah]a a$ rovnos* a tie ist zkladn prva pre v)etk#ch& .oh slvnostne zopak!$e a potvrd( po skonen( potop'. 3bidva aspekt' V bo%sk d+sto$nos* /!dskho b'tia a $edinenos* $eho p+vod! a $eho !renia V nachdza$ svo$! definit(vn! pea* v postave dr!hho Adama& ?ristaQ .o%( 9'n zomrel za v)etk#ch& ab' v)etk#ch z$ednotil v definit(vne$ slve .o%ieho s'novstva. 1to biblick sprva $e pevno! skalo! /!dske$ d+sto$nosti a /!dsk#ch prv. Je to ve/k dedistvo a!tentickho h!manizm!& zverenho Cirkvi& ktore$ loho! $e vteli* toto posolstvo do v)etk#ch k!lt r a do v)etk#ch sociln'ch a stavnoprvn'ch s'stmov. Ak b!deme teraz venova* krtk' poh/ad na novovek& v'stav(me sa konfrontcii& ktor pretrvva a% dodnes. ,a $edne$ strane sa novovek chvli& %e ob$avil m')lienk! /!dsk#ch prv& neoddelite/n#ch od ka%dho pozit(vneho prva& a %e tieto prva boli v'hlsen v slvnostn#ch deklarcich. ,a dr!he$ strane prve tieto slvnostne teoretick' !znvan prva sa na prakticke$ rovni nikd' doposia/ tak

hlboko a radiklne nepopierali. ?orene tohto protireenia treba h/ada* vo vrcholn#ch bodoch novovek!Q v osvietensk#ch terich svedomia a v poh/ade na slobod!& ktor $e s nimi spo$en& ako a$ v terich spoloenske$ zml!v' spo$en#ch s ideo! spolonosti& ktor $e ich s as*o!. 4od/a osvietenstva sa roz!m m!s( emancipova* od ka%de$ zviazanosti s trad(cio! a a!torito!Q $e zameran# v#l!ne sm na seba. 1o vedie k tom!& %e $e koncipovan# ako !zatvoren& nezvisl in)tancia. 4ravda v takom pr(pade !% viac nie $e ob$ekt(vno! danos*o!& ktor sa !kaz!$e v)etk#m a ka%dm!& a to a$ prostredn(ctvom in#ch. 4ost!pne sa stva nie(m vonka$)(m& o si ka%d# v'berie zo svo$ho zornho !hla. 4ritom nikd' nevie& do ake$ mier' sa nzor& ktor# si v'tvoril& zhod!$e s t#m& o $e ob$ekt sm osebe& ako i s t#m& ako ho vn(ma$ dr!h(. ,edosiahn!te/no! sa stva a$ samotn pravda o tom& o $e dobr. ;')lienka dobra v sebe samom bola ods!n!t mimo dosah! loveka. Jedin#m v#chodiskov#m bodom pre ka%dho $e v takom pr(pade to& o on sm od seba m+%e chpa* ako dobr. 5 d+sledk! toho sa na slobod! neh/ad( pozit(vne ako na smerovanie k dobr! ob$avovanm! roz!mom& ktor# $e podporovan# spoloenstvom a trad(cio!. 9loboda sa defin!$e sk+r ako emancipcia od v)etk#ch obmedzen(& ktor s prek%ko! toho& ab' ka%d# sledoval svo$ vlastn# roz!m. ?#m v)ak b!de pretrvva* takto pon(manie& a to prina$mene$ v implicitne$ forme& b!de odvolvanie sa na kres*ansk hodnot' s cie/om& ab' sa individ!ln' roz!m zameriaval na spolon dobro& pre slobod! znamena*& %e b!de obmedzova* seba sam! v sl!%be spoloenskm! poriadk! a slobod'& ktor treba zabezpei* pre v)etk#ch. 1erie spoloenskho kontrakt! sa formovali na zklade ide' prva& ktor predchdza individ!ln! v+/! a ktoro! m!s( b'* re)pektovan. ,o i v tomto pr(pade plat(& %e ak sa v'trat( spolon# posto$ k hodnotm a napokon a$ k .oh!& spolonos* nezostane ni(m in#m ako ist#m celkom ved/a seba !sporiadan#ch indiv(d!(. ?ontrakt& ktor# ich sp$a& b!de v takomto pr(pade nev'hn!tne vn(man# ako dohoda medzi t#mi& o ma$ moc vn!cova* svo$! v+/! dr!h#m.

1ak vUaka dialektike& ktor $e vn torne zviazan s novovekom& z obha$ob' prv slobod'& odtrhn!t#ch v)ak od ka%dho ob$ekt(vneho vz*ah! k spolone$ pravde& sa prechdza k nieni! samotn#ch zkladov t#chto slob+d. S3svieten# despotaT teoretikov spoloenskho kontrakt! sa stal t'ransk#m )ttom& teda )ttom faktick' totalitrn'm. 3n rozhod!$e o %ivote t#ch na$biedne$)(ch& pon c nenaroden#m die*a*om a% po starca& a to v mene vere$nho z!$m!& ktor# v sk!tonosti nie $e ni(m in#m ako z!$mom nieko/k#ch $ednotlivcov. 4rve toto $e v#znamn charakteristika s asnho ve/kho odklon! v oblasti re)pektovania %ivotaQ !% ne$de $ednod!cho o problm individ!lne$ morlk'& ale o problematik! spoloenske$ morlk' 3sobitne to plat( od chv(le& keU sa )tt' a dokonca a$ medzinrodn organizcie stva$ garantmi potrat! a e!tanzie& odhlas va$ si zkon'& ktor ich na to a!toriz!$ a dva$ im k dispoz(cii prostriedk' pre t#ch& ktor( ich v'konva$ . A$ keU v s asnosti m+%eme pozorova* mobilizci! s(l za obran! /!dskho %ivota v rozlin#ch hn!tiach Sza %ivotT& mobilizci!& ktor $e povzb!div a pln nde$e& napriek v)etkm! m!s(me !zna*& %e doteraz $e silne$)( opan# poh'bQ rozmach legislat(v a prakt(k& ktor vedome a dobrovo/ne niia /!dsk# %ivot& predov)etk#m %ivot t#ch na$slab)(ch& %ivot nenaroden#ch det(. 5 s asnosti sme svedkami sk!tone$ vo$n' mocn#ch proti slab#m& vo$n'& ktor m za cie/ odstrni* postihn!t#ch& t#ch& ktor( s na *arch!& a dokonca a$ t#ch& ktor( s ch!dobn( a Szb'ton(T& a to vo v)etk#ch okamihoch ich ePistencie. itt' sa podie/ali na !vo/nen( obrovsk#ch prostriedkov& zapo$en#ch proti /!dsk#m osobm na svite ich %ivota alebo vted'& keU sa ich %ivot stal zranite/n#m vUaka ne)*asti!& chorobe alebo bl(%iacem! sa prirodzenm! konc!. 4roti rodiacem! sa %ivot! sa tvrdo bo$!$e )(ren(m interr!pci( dvo svete sa ich rone !sk!ton( ND a% LD milinove a prve na !/ahenie potrat! sa investovali miliard' na roz)(renie abort(vn'ch pil!liek dR2 LIKe. mal)ie miliard' boli !vo/nen& ab' sa antikoncepcia stala pre %en! mene$ )kodliv& v d+sledk! oho v)ak prostriedk' chemicke$ antikoncepcie& ktor s v s asnosti na trh!& p+sobia v sk!tonosti ako antiannidan dzabra!$ ce !hniezdenie oplodnenho va$(ka v

maternicie& teda v sk!tonosti ako abort(vne& a to bez toho& ab' o tom %en' vedeli. ?to m+%e o len spo(ta* obete te$to skr'te$ planetrne$ masakr'[ ,adb'ton embr'& nev'hn!tne v'tvoren metdo! nivet& s zmrazovan a nien& priom aspo nedostihn os!d mal#ch potraten#ch bratov& ktor( sa menia na pok!sn morat alebo s!rovino! na lieenie chor+b& ako $e diabetes alebo 4arkinsonova choroba. 9amotn metda nivet sa asto stva pr(le%itos*o! na potrat'& a to dokonca Sselekt(vneT dnapr(klad v#ber pohlaviae& v pr(padoch& keU sa ob$avia nechcen viacpoetn tehotenstv. 4renatlna diagnostika sa po!%(va !% takmer r!tinne na takzvane Srizikov#chT %ench& ab' sa s'stematick' odstraovali plod'& ktor b' mohli b'* viacJmene$ zle formovan alebo chor. 1(& o mali )*astie& %e ich matka donosila a% do konca tehotenstva& no nane)*astie sa narodili ako postihn!t(& s v'staven( ve/km! nebezpei!& %e b!d odstrnen( hneU po naroden( alebo sa b!d m!sie* pozera*& ako im $e odmietn!t potrava a na$zkladne$)ia starostlivos*. 1(& o nesk+r v chorobe alebo pri nehode !padn do Snenvratne$T km'& b!d asto !smrten(& ab' sa v'hovelo %iadostiam o transplantci! orgnov& alebo a$ oni b!d sl %i* na lekrsk' v#sk!m dStepl m]tvol'Te. ?eU sa napokon zane hlsi* smr*& mnoh( b!d v pok!)en( !r#chli* $e$ pr(chod prostredn(ctvom e!tanzie. Ako $e v)ak v+bec mo%n toto v(*azstvo antih!mnne$ legislat(v' a praPe prve v obdob(& keU sa zdalo& %e idea /!dsk#ch prv dosia hne v)eobecn a nepodmienen !znanie[h 4reo si a$ /!dia s v'soko! morlno! formcio! m'slia& %e prvne norm' t#ka$ ce sa /!dskho %ivota b' mohli a mali pod/ahn * kompromisom& n!tn#m pre politick# %ivot[ ;'sl(m& %e v prve$ rovine na)e$ vah' m+%eme po!kza* na dva mot(v'& za ktor#mi sa pravdepodobne skr#va$ a$ Ual)ie. Jeden sa odr%a v posto$i& ktor# tvrd(& %e $e nev'hn!tn rozli)ova* medzi osobn#m etick#m presveden(m a politick#m prostred(m& v ktorom sa form!l!$ zkon'Q t! b' sa ako $edin hodnota mala re)pektova* totlna sloboda v#ber! ka%dho $ednotlivca v zvislosti od $eho vlastn#ch s kromn#ch nzorov.

?eU v)ak nie $e mo%n v'chdza* z akhoko/vek spolonho zklad!& v takom pr(pade treba spoloensk# %ivot chpa* ako v#sledok kompromis! medzi z!$mami s cie/om garantova* ka%dm! maPimln! mo%n slobod!. 5 sk!tonosti v)ak tam& kde sa rozhod!$ cim kritriom !znania prv stva posto$ vO)in'& tam& kde prvo na vlastn slobod! m+%e prevldn!* nad prvom men)in'& ktor nem ni$ak# hlas& tam sa vlastne stala rozhod!$ cim kritriom sila. 1o sa stva e)te $asne$)ie a dramatick' v%ne& keU v mene slobod' toho& kto m moc a hlas& sa popiera zkladn prvo na %ivot toho& kto nem mo%nos*& ab' ho bolo po!*. 5 sk!tonosti ka%d politick spoloenstvo& ab' v+bec pretrvalo& m!s( !zna* aspo minim!m ob$ekt(vne zalo%en#ch prv. 1eda nielen prv ods hlasen#ch prostredn(ctvom spoloensk#ch konvenci(& ale prv ako tak#ch& ktor predchdza$ ka%d politick !sporiadanie prva. itt& ktor# si privlast!$e prvo !rova*& ktor /!dsk b'tia s alebo nie s s!b$ektmi prv V o v konenom d+sledk! znamen& %e niektor#m priznva moc por!)ova* prvo dr!h#ch na %ivot V& v podstate protire( demokratickm! idel!& na ktor# sa napriek tom! naUale$ odvolva& priom podkopva samotn zklad'& na ktor#ch sto$(. = toho $asne vidno& %e idea tolerancie absol tne$ slobod' vo/b' niektor#ch $ednotlivcov ni( samotn# zklad spravodlivho spol!%itia medzi /!Umi. 5 tomto kontePte si v)ak mo%no kls* otzk!& ked' vlastne za(na $estvova* osoba& s!b$ekt zkladn#ch prv& ktor treba absol tne re)pektova*. Ak ne$de len o ne$ak# spoloensk# st!pok& ale o !znanie& a$ kritri na toto !renie m!sia b'* ob$ekt(vne. Ako pripomen!l dok!ment @onum vitae d<& Ee& s asn v#dob'tk' /!dske$ biolgie !znva$ & %e v z'gote& pochdza$ ce$ z oplodnenia& $e !% kon)tit!ovan biologick identita novho /!dskho indiv(d!a. A$ keU ni$ak# ePperimentln' da$ nem+%e sm osebe stai* na !znanie pr(tomnosti d!chovne$ d!)e& zver' ved' o /!dskom embr'! posk't!$ presn indikcie& ab' sme v om mohli racionlne rozl()i* osobn pr(tomnos* !% od tohto prvho ob$avenia sa /!dskho %ivota. 5 ka%dom pr(pade m! !% od prvho okamih! $eho ePistencie& ako ovoci! /!dskho plodenia& treba zar!i* bezpodmienen# re)pekt& ktor# morlne prinle%( /!dskm! b'ti! v $eho telesne$ a d!chovne$ plnosti.

:r!h# mot(v& ktor# v'svet/!$e )(renie sa mentalit' zamerane$ proti %ivot!& sa zd spo$en# s pon(man(m samotne$ morlnosti& ktor sa dnes ve/mi roz)(rilo. ? individ!alisticke$ v(zii slobod'& chpane$ ako absol tne prvo rozhodova* o sebe na zklade vlastnho presvedenia& sa asto prip$a isto formlna idea svedomia. ,ezaklad sa viac na klasickom chpan( morlneho svedomia dporov. =audium et spes, EKe. 4ri takomto chpan(& vlastnom cele$ kres*anske$ trad(cii& svedomie znamen schopnos* otvori* sa podnetom ob$ekt(vne$& !niverzlne$ a pre v)etk#ch rovnake$ pravd'& ktor v)etci m+%! a ma$ h/ada*. 5 inovat(vnom pon(man( $asnho kantovskho p+vod! $e svedomie& naopak& odtrhn!t od svo$ho kon)tit!t(vneho vz*ah! k obsah! morlne$ pravd' a $e z %en na isto formln! podmienk! morlnostiQ malo b' sa sprva* iba pod/a dobra s!b$ekt(vneho m'sl!. 5 takom pr(pade svedomie nie $e ni in ako s!b$ektivita& pov#)en na zkladn kritri!m konania. =kladn kres*ansk zsada& %e ne$estv!$e %iadna in)tancia& ktor b' sa mohla stava* proti svedomi!& nem viac p+vodn# a neodvratn# v#znam& vUaka om! sa pravda nem+%e pri$a* vo svo$e$ vlastne$ sile& teda v osobne$ interiorite& ale stva sa zbo%sten(m s!b$ektivit'& pre ktor sa svedomie stva neom'ln#m v#rokom& ktor# nesmie nikto a ni spoch'bni*. Ak chceme identifikova* korene te$to opoz(cie proti %ivot!& treba zarie* e)te hlb)ie. A tak v dr!he$ rovine& !va%!$ c sk+r v term(noch personalistickho pr(st!p!& nachdzame antropologick dimenzi!. ,ev'hn!tn $e aspo nakrtko sa pri ne$ zastavi*. 1reba t! po!kza* na nov# d!alizm!s& ktor# sa oraz viac pre$av!$e v zpadne$ k!lt re a k! ktorm! smer!$ niektor rt'& charakteriz!$ ce $eho mentalit!Q individ!alizm!s& materializm!s& !tilitarizm!s a hedonistick ideolgia sebarealizcie zo stran' seba sam#ch. 1ak napr(klad telo !% nie $e s!b$ektom spontnne vn(man ako konkrtna forma v)etk#ch $eho vz*ahov voi .oh!& voi dr!h#m a voi svet!& ako prvok& ktor# ho zale!$e do tvoriaceho sa vesm(r!& do prebieha$ ce$ konverzcie& do zm'sl!pln#ch de$(n& na ktorom nemo%no ma* akt(vn! pozit(vn! as* inak ne% pri$at(m $eho pravidiel a $eho slovn(ka. 1elo sa $av( sk+r ako nstro$ v sl!%be pro$ekt! blahob't!& v'pracovanm! a dosahovanm! technick#m roz!mom& ktor# kalk!l!$e& ako m+c* z neho (m viac v'*a%i*.

1ak#mto sp+sobom $e depersonalizovan a in)tr!mentalizovan a$ samotn seP!alita. 5'znieva ako ob'a$n pr(le%itos* na zbav!& a nie ako !sk!toovanie darovania seba samho ani ako v'$adrenie lsk'& ktor V do te$ mier'& do ake$ $e pravdiv pri$(ma integrlne dr!hho a otvra sa bohatstv! %ivota& pre ktor# $e otvoren& svo$m! die*a*!& ktor b!de a$ $e$ vlastn#m die*a*om. :va v#znam' seP!lneho akt!& z$ednoc!$ ci& sp$a$ ci a prokreat(vn'& s oddelen. 5z$omn z$ednotenie $e t#m zoslaben a plodnos* ods!n!t do oblasti racionln'ch kalk!lci(Q S:ie*a& iste. Ale vted' a tak& ako chcem $ahT Jasn $e& %e tak#to d!alizm!s medzi technick#m roz!mom a telom !mo%!$e lovek! !nikn * pred ta$omstvom b'tia. 5 sk!tonosti narodenie a smr*& ob$avenie sa nove$ osob' a $e$ odchod& pr(chod a v'tratenie sa /!dskho S$aT odkaz!$e s!b$ekt priamo na otzk! o $eho vlastnom zm'sle a ePistencii. ;o%no prve preto& ab' !nikol te$to znepoko$!$ ce$ otzke& lovek& nako/ko $e to len mo%n& sna%( sa potvrdi* svo$! nadvld! nad t#mito dvoma k/ ov#mi okamihmi %ivota& ktor sa !sil!$e pres!n * do oblasti innosti. 1akto sa lovek klame il zio!& %e vlastn( seba samho& v'%(va$ c sa v absol tne$ slobodeQ mohol b' b'* v'roben# pod/a v#pot!& ktor# neponechva ni neist& ni na nhod! a ni pre ta$omstvo. 9vet& ktor# sa zane riadi* absol tn'mi rozhodn!tiami tohto dr!h!& svet& ktor# potom ratifik!$e !tilitaristick logik!& svet& ktor# (m viac presadz!$e slobod! ako absol tne prvo $ednotlivca a svedomie ako plne izolovan s!b$ektivistick in)tanci!& tak#to svet nev'hn!tne och!dob!$e v)etk' /!dsk vz*ah'. Rob( to a% do take$ mier'& %e ich napokon pova%!$e za vz*ah' sil' a slab)iem! /!dskm! b'ti! nepriznva miesto& ktor m! patr(. 5 tomto zm'sle !tilitaristick ideolgia kra r!ka v r!ke s mentalito! Smaschilizm!T a Sfeminizm!sT sa $av( ako oprvnen reakcia na in)tr!mentalizci! %en'. 5e/mi asto sa v)ak takzvan# Sfeminizm!sT zaklad na t#ch ist#ch !tilitaristick#ch predpokladoch ako Smaschilizm!sT. ; Ualeko od toho& ab' %en! oslobodzoval& a spol!prac!$e sk+r na $e$ podroben(. Ak v l(nii v'))ie spomen!tho d!alizm! %ena popiera vlastn telo& pova%!$ c ho isto za nstro$ v sl!%be stratgie dob#$ania )*astia cesto! sebarealizcie& popiera a$ svo$! %enskos*& v#sostne %ensk# sp+sob

sebadarovania v pri$at( dr!hho& ktorho na$v#sti%ne$)(m znakom a na$konkrtne$)(m !sk!tonen(m $e prve materstvo. ?eU sa %ena regr!t!$e a bo$!$e za slobodn lsk!& priom dospe$e a% do toho bod!& %e si nrok!$e prvo na potrat& prispieva k posilneni! takho pon(mania /!dsk#ch vz*ahov& pod/a ktorho hodnota ka%dho zvis( V v oiach dr!hho V od toho& ko/ko m+%e da*. 5 tomto v)etkom %ena za!$(ma posto$ proti vlastne$ %enskosti a proti hodnotm& ktor#ch nosite/ko! $e prve onaQ pri$(manie %ivota& pomoc na$biedne$)iem!& nepodmienen venovanie sa tom!& kto to potreb!$e. 3pravdiv# feminizm!s& !sil!$ ci sa o rozvo$ %en' v $e$ integrlne$ sk!tonosti a bo$!$ ci za oslobodenie v)etk#ch %ien& b' pracoval a$ na celkovom rozvo$i m!%a a za oslobodenie v)etk#ch /!dsk#ch b'tost(. .o$oval b' za to& ab' bola /!dske$ osobe priznan d+sto$nos*& v'pl#va$ ca zo samotnho fakt!& %e ePist!$e& %e $! chcel a stvoril .oh& a nie na zklade $e$ !%itonosti& sil'& krs'& inteligencie& bohatstva alebo zdravia. 2siloval b' sa napomha* tak antropolgi!& ktor oce!$e podstat! osob'& spo(va$ ce$ v tom& %e $e !ren na darovanie seba a pri$atie dr!hho& ktorho telo& m!%sk i %ensk& $e znamen(m a nstro$om. 4rve v rozv($an( antropolgie& ktor prezent!$e loveka v $eho osobne$ a vz*ahove$& relacionlne$ integrite& mo%no odpoveda* na roz)(ren tvrdenie& pod/a ktorho $e na$lep)(m prostriedkom bo$a proti potrat! )(renie antikoncepcie. 4odobne$ tze& ktor sa na prv# poh/ad zd celkom pri$ate/n& v)ak protire( sk senos*Q v)eobecne mo%no kon)tatova* paraleln# rast pot! t#ch& o po!%(va$ antikoncepci!& a t#ch& o sa !ch'/!$ k interr!pcii. 4aradoP $e v#ren#. 1reba si toti% !vedomi*& %e tak antikoncepcia& ako a$ interr!pcia v'rasta$ z takho odosobnenho a !tilitaristickho pon(mania seP!alit' a prokrecie& ktor sme prve op(sali a ktor sa zas zaklad na zmrzaene$ koncepcii loveka a $eho slobod'. ,e$de toti% o dosiahn!tie zodpovednho a d+sto$nho ovldania vlastne$ plodnosti v sl!%be ve/kor'sho %ivotnho pro$ekt!& v%d' otvorenho event!lnem! pri$ati! novho neoakvanho %ivota. <de sk+r o silie zaisti* si pln vld! nad prokrecio!& ktor dokonca odmieta o i len predstav! nenaprogramovanho die*a*a. Ak sa antikoncepcia chpe v takomto zm'sle& n!tne vedie k interr!pcii ako Snhradnm! rie)eni!T. 4otrat sa b!de $avi* sk!tone ako abs!rdn#

zloin len v takom pr(pade& ak sa b!de rozv($a* idea& %e lovek nen$de plne sm seba inak& iba vo ve/kod!)nom sebadarovan( a v nepodmienenom pri$(man( dr!hho $ednod!cho preto& %e ePist!$e. <ndivid!alistick antropolgia& ako sme videli& vedie a$ k tom!& %e pova%!$e ob$ekt(vn! pravd! za nedosiahn!te/n & slobod! vn(ma ako svo$v+/!& svedomie ako in)tanci! !zatvoren v sebe same$. =en! vedie nielen k nenvisti voi m!%om& ale a$ k nenvisti voi sebe& voi vlastne$ %enskosti a na$mO voi vlastnm! materstv!. 5 )ir)om zm'sle podobn antropolgia vedie loveka k tom!& %e nenvid( seba samho. "lovek opovrh!$e sebo! sam#mQ !% nes hlas( s .ohom& ktor# videl /!dsk stvorenie ako ve>mi dobr! d=n E& NEe. ,aopak& dne)n# lovek vid( v sebe samom ve/kho niite/a sveta& ne)*astn# prod!kt evol cie. A v istom zm'sle $e to a$ pravdaQ lovek& ktor# stratil pr(st!p k nekonen!& k .oh!& $e protireiv#m b't(m& nev'daren#m prod!ktom. 1! sa $asne !kaz!$e logika hriech!Q t#m& %e lovek chcel b'* ako .oh& h/ad absol tn! nezvislos*. Ab' si v'stail sm so sebo!& m!s( sa sta* nezvisl#m& m!s( sa emancipova* a$ od lsk'& ktor $e v%d' slobodno! milos*o!& ktor nemo%no ani v'tvori*& ani !chopi*. ,o prve t#m& %e sa stva nezvisl#m od lsk'& lovek sa odde/!$e od pravho bohatstva svo$ho b'tia. 9tal sa przdn'm& a tak sa opoz(cia proti vlastnm! b'ti! stva nev'hn!tno!. S,ie $e dobr b'* lovekomT& logika smrti patr( k logike hriech!. 3tvra sa tak cesta k potrat!& e!tanzii a v'koris*ovani! na$slab)(ch. 5 krtkom s hrne m+%eme teda poveda*& %e na$hlb)(m koreom nenvisti a v)etk#ch tokov proti /!dskm! %ivot! $e strata .oha. ?de sa strat( .oh& strca sa a$ absol tna hodnota /!dskho %ivota. "o robi* v te$to sit!cii& ab' sme odpovedali na prve naznaen v#zv![ = m+$ho poh/ad! b' som sa chcel obmedzi* na tie mo%nosti& ktor s spo$en s loho! 2ite/skho rad! Cirkvi. 5 posledn#ch rokoch toti% nech#bali v'$adrenia ;agistria k tom!to problm!. Jn 4avol <<. ne navne trval na obrane %ivota ako zkladne$ povinnosti ka%dho kres*ana a mnoh( bisk!pi o tom ve/mi naliehavo hovoria. ?ongregcia pre n!k! vier' p!blikovala nieko/ko d+le%it#ch dok!mentov o morln'ch tmach& spo$en#ch s cto!& ktor prinle%( /!dskm! %ivot!.

,apriek takto v'$adren#m posto$om& napriek nespoetn#m ppe%sk#m v'st peniam o niektor#ch z t#chto problmov a ich osobitn#ch aspektoch pole na reakci! globlneho charakter! na doktrinlne$ rovni& ktor b' )la a% po na$hlb)ie korene a ods dila na$ pom#lene$ )ie d+sledk' Smentalit' smrtiT& zostva nadle$ na)iroko otvoren. ;ohlo b' sa teda m'slie* na event!ln' dok!ment o obrane /!dskho %ivota& ktor# b' mal pod/a m+$ho nzor! vzh/adom na predchdza$ ce dok!ment' predstavi* dve originlne charakteristik'. 4redov)etk#m b' nemal rozv($a* len zsad' individ!lne$ morlk'& ale a$ morlk' spoloenske$ a politicke$. R+zne hrozb' proti /!dskm! %ivot! b' mali b'* konfrontovan z piatich zorn#ch !hlovQ doktrinlneho dnaliehav#m znov!potvrden(m princ(p!& pod/a ktorho Spriame zabitie nevinnho /!dskho b'tia $e v%d' matrio! *a%ke$ vin'Te& dle$ z k!lt rneho aspekt!& legislat(vneho& politickho a napokon praktickho. 1ak prichdzame k dr!he$ originlne$ charakteristike event!lneho dok!ment! tohto dr!h!Q a$ keb' v om odmietn!tie toho& o $e zl& malo ma* svo$e miesto& nemal b' to b'* ten hlavn# priestor. ;alo b' (s* predov)etk#m o nov radostn ohlasovanie nesmierne$ hodnot' loveka& ka%dho loveka& nech b' bol akoko/vek ch!dobn#& slab# alebo trpiaci& a to v podobe& v ake$ sa tto hodnota $av( v oiach filozofov& no predov)etk#m ako sa pod/a slov =$avenia $av( v .o%(ch oiach. Cie/om takhoto dok!ment! b' bolo pripomen * s posto$om obdiv! nesmierne diela 9tvorite/a& ktor !robil pre svo$e stvorenia& napr(klad %e nm poslal 5'k!pite/a& ktor# sa pri)iel s nami stretn * a spasi* ns. 1! b' sa malo !kza*& %e pri$atie :!cha 9vOtho zah]a v sebe ve/kod!)n ochot! pri$a* ka%d# /!dsk# %ivot& a to od chv(le& keU sa prv# raz hlsi o slovo& a% do chv(le& keU dohas(na. 5 krtkostiQ proti v)etk#m ideolgim a politikm smrti sto$( kres*ansk radostn zves*& ktore$ zkladom $e posolstvo& %e ?rist!s ponad v)etk' !trpenia otvoril cest! p+sobeni! milosti& ab' sme mali %ivot v $eho /!dskom i bo%skom pre$ave.

3 5Z=,A;8 ,6.3c8,9?ZCA ;3R67,WC- -3:,j1 5 472RA7<91<C?8J 94373",391<


J8 R87A1<5<=;29 ,85W-,21,Z 4R8:43?7A: :8;3?RAC<8[ @emokracia!, s'non'mum slobod' a rovnosti 4o pde totalitn#ch s'stmov& ktor# v takom )irokom rozmere poznail celkov# profil n)ho storoia& sa dnes na ve/ke$ asti zeme krok za krokom !domc!$e presvedenie& pod/a ktorho a$ keU demokracia nev'tvor( ideln! spolonos*& napriek tom! v praPi znamen $edin# s'stm vld'& primeran# na)im asom. 3na !sk!to!$e delenie a kontrol! moci& (m pon ka o na$)ir)i! mo%n garanci! proti svo$v+li a nsili!& napomha$ c slobod! ka%dho $ednotlivho indiv(d!a a obran! /!dsk#ch prv. ?eU sa dnes hovor( o demokracii& m'sl( sa predov)etk#m na tento $e$ pozit(vn' aspektQ na as* v)etk#ch na moci& ktor $e v'$adren(m slobod' ,ikto nem+%e b'* ob$ektom nadvld'& a preto Spoddan#T& ale ka%d# m!s( ma* mo%nos* prispie* svo$(m dielom a svo$o! v+/o! do celkovho politickho diania. 7en ako Sakt(vna as*T m+%! b'* obania sk!tone v)etci slobodn(. 3sobitn dobro& ktor sa dosah!$e prostredn(ctvom demokraticke$ asti na moci& $e teda sloboda a rovnos* v)etk#ch. ?eU%e na moci nem+%! ma* v)etci !stavine priam! as*& preto m!s( b'* moc s asne delegovan. A$ keU $e tak delegovanie obmedzen na !rit# as& i%e trv do nasled!$ cich volieb& v'%ad!$e si a$ kontrol!& ab' v+/a t#ch& o delegovali svo$! moc& zostala rozhod!$ co! in)tancio! a ab' v+/a t#ch& ktor( $! !sk!to!$ & nepodliehala pok!)eni! sprva* sa ako pod/a $edinho kritria. 4ri tomto bode sa mnoh( zastavia a hovoriaQ cie/ )tt! sa dosiahol& keU $e zaisten sloboda pre v)etk#ch. Jasn $e& %e pod/a takhoto

sp+sob! m'slenia hlavn# cie/ spoloenskho %ivota $e mo%nos* $ednotlivca rozhodova* o sebe samom. 5 tom pr(pade b' spoloenstvo samo osebe nemalo ni$ak hodnot!& naopak& ePistovalo b' len preto& ab' !mo%nilo $ednotlivcom b'* sebo! sam#mi. ,o individ!lna sloboda& zbaven akhoko/vek obsah! a predlo%en ako samo eln# cie/& k! ktorm! treba smerova*& napokon likvid!$e sam! seba. <ndivid!lna sloboda m+%e ePistova* len v s'stme slobod' pre v)etk#ch. 4otreb!$e kritri a limit'& inak sa stane nsil(m proti in#m slobodm. ,ie celkom bez d+vod! t(& o si pra$ nastoli* totalitn# re%im& sa na$sk+r sna%ia v)tepi* do $ednotlivcov posto$e take$to anarchicke$ slobod' a v'tvori* tak sit!ci! bo$a v)etk#ch proti v)etk#m. :o ne$ potom vst pia s vlastn#m programom poriadk!& ab' sa mohli predstavi* ako sk!ton( spasitelia /!dstva. 9loboda si teda v'%ad!$e obsah. ;+%eme ho definova* ako zachovvame /!dsk#ch prv. ;+%eme ho v)ak op(sa* a$ podrobne$)ie ako garanci! rozvo$a cele$ spolonosti a dobra $ednotliv#ch indiv(d!(Q Spoddan#T& teda ten& o in#m delegoval vlastn moc& Sm+%e b'* slobodn#& ak !znva sm seba V teda svo$e vlastn dobro V v spolonom dobre& !sk!toovanom t#mi& o v'konva$ mocT.E Aloboda, demokracia a relativi(mus 5 priebeh! na)e$ vah' sme popri idei slobod' rozv($ali a$ Ual)ie dva poznatk'Q prvo a dobro. 5)etk' tri spol!& teda sloboda ako zkladn a t'pick )tr!kt ra demokracie i dobro a prvo ako obsah samotne$ slobod'& sa voi sebe sprva$ v iste$ vz$omne$ dialektike. A prve t $e zkladn#m $adrom s asne$ disk!sie okolo a!tentick#ch foriem demokracie a politik'. 4ravd! povediac& m' t! na prvom mieste m'sl(me na slobod! a chpeme $! ako prav dobro loveka. 5)etk' ostatn dobr sa nm dnes $avia sk+r kontroverzn a /ahko podlieha$ ce zne!%iti!. ,epra$eme si& ab' nm )tt vn!coval ist presne !ren predstav! dobra. 1! v)ak vznik problm& ktor# sa stva zre$m#m vo chv(li& keU sa sna%(me ob$asni* poznatok SdobroT prostredn(ctvom poznatk! SpravdaT.
E

-. ?2-,Q @er Ataat) Bitie philosophische @arstellun9) ?+sel& ;n(chov EGKH& s. KD.

=ameranos* na slobod! ka%dho indiv(d!a spo(va v podstate v tom& %e )tt si nerob( nrok rozhodn * o problme pravd'Q pravda V a teda a$ pravda vzh/adom na dobro V akob' sa v socilne$ sfre nedala spozna*. 9k+r $e kontroverzn. 4ok!)enie vn!cova* v)etk#m to& o sa iste$ sk!pine spolonosti $av( ako SpravdaT& sa v)ak pova%!$e za podrobovanie si svedom(. 4oznanie pravd' sa tak pods va ako nadvlda netolerancie a v)etkho& o $e hlboko antidemokratick. 5 takom pr(pade !% sloboda nie $e Svere$n#mT dobrom& ale Ss kromn#mT& ba o viac& dobrom iba S$edne$ iastk'T& a nie !niverzln'm. <n#mi slovami& modern pon(manie slobod' sa $av( ako nerozl!ne spo$en s relativisticko! vo/bo!Q relativizm!s sa $av( ako $edin a prav garancia slobod'& a to prve v $e$ podstatnom $adreQ v nbo%enske$ slobode a v slobode svedomia. Cerelativiskick jadro slobod' "o sa t#ka slobod'& dnes sa nm prve toto zd ako neodvratne $asn. ,apriek tom! si pri pozorne$)e$ vahe m!s(me kls* otzk!& i b' i v demokracii nemalo ePistova* a$ nerelativistick $adro. Ak b' toti% nebola demokracia v konenom d+sledk! spol!tvoren na zklade prv loveka V tak%e prve ich garancia a ochrana tvoria $e$ na$hlb)( zklad V& preo b' sa mala $avi* ako nieo nev'hn!tn[ Y!dsk prva nie s podriaden imperat(v! tolerancie a pl!ralizm!& on' s obsahom tolerancie a slobod'. 3bra* niekoho o $eho prva sa nikd' nem+%e sta* legit(mno! matrio! pozit(vneho !renia alebo popretia& lebo to nikd' nie $e obsahom slobod'. 1o znamen& %e zklad pravd' V pravd' v morlnom zm'sle V sa $av( ako neodm'slite/n# pre pre%itie samotne$ demokracie. Ab' sa v'hlo konflikt! medzi ideo! tolerancie a demokratick#m relativizmom& dnes sa v tomto s vise rad)e$ hovor( o ShodnotchT ne% o SpravdeT. ,aznaene$ otzke sa v)ak nemo%no v'hn * $ednod!cho t#mto pos!nom v rovine slovQ hodnot' si predsa zasl!h!$ svo$! nedotkn!te/nos* prve preto& %e s naoza$ Shodnot'T& a tak zodpoveda$ a!tentick#m po%iadavkm /!dske$ prirodzenosti. 9k+r $e teda d+le%it polo%i* si v te$to chv(li otzk!& o o sa m+%! opiera* spoloensk' a !niverzlne platn hodnot'. Alebo& ab' sme sa

v'$adrili akt!lne$)o! terminolgio!Q ako zd+vodni* zkladn hodnot'& ab' sa nem!seli podrobova* hre vO)(n a men)(n[ = akho zdro$a ich erpme[ "o neprinle%( relativizm!& ako a preo[ @va radik,lne protikladn postoje 1ieto otzk' predstav!$ $adro s asn#ch disk!si( politicke$ filozofie v na)om bo$i za a!tentick demokraci!. 1roch! z$ednod!)ene mo%no poveda*& %e t! $estv!$ dva zkladn posto$e& ktor sto$a $eden proti dr!hm!& z as! na as sa v'nra$ v rozmanit#ch podobch& priom iastone po!kaz!$ a$ na d+le%it st'n bod'. 5 prve$ sk!pine nachdzame radiklne relativistick# posto$& ktor# sa sna%( z politicke$ sfr' plne v'l i* ak ko/vek spo$itos* s po$mom dobra da t#m vo vO)ine pr(padov a$ po$em pravd'e& preto%e $e da$ne nebezpen# pre slobod!. S4rirodzen prvoT sa t! odmieta ako nieo& o sa podozrieva zo spo$enia s mo%n#mi metaf'zick#mi n!kami& ab' sa tak d+sledne potvrdil dokonal# relativizm!s. 4od/a tohto posto$a v konenom d+sledk! ne$estv!$e ni$ak# in# princ(p politik' ako rozhodn!tie vO)in'& ktor v )ttnom %ivote za!$(ma to miesto& na ktorom b' inde bola pravda. 4rvo potom treba chpa* vo v#l!ne politickom zm'sleQ prvom $e teda len to& o $e za tak !stanoven na to !ren#mi orgnmi. 5 d+sledk! toho sa demokracii dva defin(cia nie v $e$ podstatnom zm'sle& ale v isto formlnomQ chpe sa ako s hrn pravidiel& !mo%!$ cich v'tvranie sk!p(n& predstavite/ov moci a striedanie vld. 4od/a toho b' teda demokracia mala v podstate pozostva* z mechanizmov v#ber! a hlasovania. 1akm!to pon(mani! diametrlne protire( in tza& pre ktor SpravdaT nie $e prod!ktom politik' dteda vO)in'e& ale m pred o! prednos* a osvet/!$e $!Q teda nie praP Stvor(T pravd!& ale $e to pravda& ktor !mo%!$e a!tentick praP. 4olitika $e teda spravodliv a inne napomha slobod!& ak sa dva do sl!%b' s hrn! hodn+t a prv& ktor nm zd+vod!$e roz!m. 5 protiklade s v#slovn#m skepticizmom relativistick#ch a pozitivistick#ch teri( t! nachdzame zkladn d+ver! v roz!m& v schopnos* zach'ti* a dokza* pravd!.C
C

1 to zkladn otzk! s asne$ disk!sie o pravom chpan( demokracie brilantne predstav!$e prca 5. 43998,1<Q "e societ, Dberali al bivio) "ineamenti di

Erivile9ovan observatFrium! 4roces s Je%i)om $e ve/mi vhodno! pozorovate/o!& z ktore$ $asne vidno zkladn rt' oboch posto$ov& osobitne v otzke& ktor 4ilt kladie 9pasite/oviQ Go je pravda?! 24n EI& NIe. ,ikto men)( ako -ans ?elsen V ma$ster prvnicke$ ved'& p+vodom Rak )an& ktor# nesk+r emigroval do Amerik' a $e pova%ovan# za $ednho z na$prest(%ne$)(ch obha$cov relativistickho posto$a v silnom zm'sle slova V $asne predlo%il svo$e pon(manie v $edne$ meditcii o tomto evan$eliovom r'vk!.N ,esk+r sa e)te b!deme m!sie* vrti* k zkladn#m tzam $eho politicke$ filozofieR nateraz sa sta( zamera* na sp+sob& ak#m interpret!$e tento biblick# tePt. 4re ?elsena $e 4iltova otzka v'$adren(m nev'hn!tnho skepticizm! politickho loveka. 4reto otzka nesie v sebe v istom zm'sle !% a$ odpoveUQ pravda $e mimo /!dskho dosah!. ce $! 4ilt chpal prve takto& vidno z toho& %e faktick' neakal odpoveU a okam%ite sa obrtil na dav. 1akto pod/a ?elsena podriadil rozhodn!tie o kontroverznom pr(pade s!dk! /!d!. ?elsen $e toho nzor!& %e 4ilt v tomto pr(pade konal ako dokonal# demokrat. 4reto%e nevie& o $e spravodliv& !mo%n(& ab' o veci rozhodla vO)ina. 1akto sa pod/a v'svetlenia rak skeho !enca 4ilt stva s'mbolicko! postavo! relativisticke$ a skepticke$ demokracie& ktor sa nezaklad na hodnotch ani na pravde& ale na proced rach. ce bol v pr(pade Je%i)a ods den# spravodliv# a nevinn# lovek& to sa ?elsenovi nezd ako d+vod& ktor# b' si zasl %il poda* odvolanie. 5 sk!tonosti toti% ne$estv!$e %iadna in pravda ako pravda vO)in'. Abs!rdn $e sna%i* sa dosiahn!* nieo viac. 5 istom bode sa ?elsen dokonca sna%( dokza*& %e v pr(pade n!tnosti b' mala b'* tto relativistick istota nariaden v)etk#m a$ za cen! s0z a krviR %e si o! treba b'* tak ist#& ako si bol Je%i) ist# svo$o! pravdo!.L
:ilo(o:ia delia societ, d7iberlne spolonosti na rzcest(. =klad' filozofie spolonost(e. ;arietti& ;ilno EGGE& s. CIG a nasl. N 8Pplicitn disk!si! mo%no n$s* v 5. 43998,1<Q "e societ, Dberali al bivio))), cit. dielo& s. NEM J NLM& osobitne s. NLM a naslR kritick konfrontcia s ?elsenom $e oso%n a$ v -. ?2-,Q @er Ataat))), cit. dielo& s. LE a nasl. L 4orov. 5. 43998,1<Q "e societH Dberali al bivio))), cit. dielo& s. NNK.

\plne odli)n V a to a$ z politickho poh/ad! V a ove/a presvedive$)ia $e interpretcia toho istho tePt!& ktor predklad ve/k# ePegta -einrich 9chlier. 2robil tak v okamih!& keU sa nrodn# socializm!s v ,emeck! ch'stal prevzia* moc. Jeho interpretcia bola vedom#m protisvedectvom voi t#m pr dom evan$elickho kres*anstva& ktor boli ochotn postavi* na t ist rovin! Svier!T a S/!dT.M 9chlier po!kaz!$e na to& ako Je%i) v procese plne !znva prvn! moc r(mskeho )tt!& ktor# t! reprezent!$e 4ilt. =rove $e$ v)ak kladie a$ hranice& keU hovor(& %e 4ilt nem tak to moc sm od seba& ale m! Sbola danT dporov. 4n EG& EEe. 4ilt zne!%(va t to moc V a t#m a$ moc )tt! V vo chv(li& keU $! !% nechpe ako poveren# v'sl!hovate/ poriadk!& ktor# sa m opiera* o v'))i! rovin! a ktor# zvis( od pravd'& ale po!%(va $! vzh/adom na svo$e osobn z!$m'. R(msk' vldca sa !% nep#ta na pravd!& ale moc chpe isto ako mocQ S5 te$ iste$ chv(li& keU 4ilt ospravedl!$e samho seba& dva s hlas na leglne zavra%denie Je%i)a.TK &k je cie> t,tu? ;+%eme vidie*& %e striktne relativistick# posto$ $e ve/mi neist# a problematick#. ,a dr!he$ strane si dnes dobre !vedom!$eme a$ problematickos*& ktor sprevdza in# posto$& pova%!$ ci pravd! za zkladn a d+le%it a$ pre demokratick praPQ strach z inkviz(cie a nsilia& ktor#m s presiakn!t svedomia& ns dnes e)te pr(li) pli. Ako $e teda mo%n !nikn * take$to dileme[ =aneme predov)etk#m otzko!& o $e vlastne )tt& o $e $eho cie/ a o nie $e. =ameriame teda na$prv na)! pozornos* na rozlin odpovede na t to otzk! a na zver sa na zklade pon kan#ch rie)en( pok sime sform!lova* zveren odpoveU.

-. 9C-7<8RQ @ie ?eurteilun9 des Ataates im Ceuen .estament, prv v'danie v rok! EGNC vo zvOzk! =gischen den =eitenR t! $e citt zo zbierk' -. 9C-7<8RQ @ie Ieit der Kirche, nreib!rg EGMIC& s. E J EK. 5 tom istom zvOzk! pozri a$ s. MK J HL rozprav! Jes!s !nd 4ilat!s. K .am-e, s. N.

"o teda $e )tt[ "om! sl %i[ 5e/mi $ednod!ch#m sp+sobom b' sme mohli odpoveda*& %e loho! )tt! $e S!mo%ova* a !dr%iava* !sporiadan spol!%itie medzi /!UmiT&H i%e v'tvra* tak rovnovh! medzi slobodo! a dobrami& ab' ka%d# lovek mohol vies* d+sto$n# %ivot. 1aktie% b' sme mohli poveda*& %e )tt zar!!$e prvo ako podmienk! slobod' a v)eobecnho blaha. 5 istom zm'sle $e v)ak zkladno! charakteristiko! )tt! sk!tonos*& %e ho treba spravova*& a z dr!he$ stran'& %e aktivit' spo$en s vldn!t(m neznamena$ $ednod!cho !platovanie moci& ale ochran! prv ka%dho $ednotlivca a blahob't! v)etk#ch. ,ie $e loho! )tt! zabezpei* pre v)etk#ch )*astie& a preto nie $e $eho loho! ani v'tvori* Snov#ch /!d(T. Ak ideme Uale$& nie $e $eho loho! ani premeni* svet na ra$sk zhrad! a ani to nem+%e dokza*. 5%d'& keU sa o to pok )a& kon( t#m& %e sa pre$av!$e ako Sabsol tn'T a rozhod!$e a$ o limitoch& ktor s m! vlastn. 5 takom pr(pade sa sprva tak& ako b' sm )tt bol .ohom a z toho d+vod! sa stva to! hrozno! S)elmo!T Antikristove$ moci& o ktore$ hovor( Kniha (javenia) 5 tomto kontePte treba v%d' bra* do vah' a$ dva paraleln biblick tePt'& ktor si len zdanlivo protireia& no ktor v podstate navz$om s visiaQ EN. kapitola "istu #imanom a EN. kapitola Knih' (javenia) "ist #imanom opis!$e )tt v $eho !sporiadane$ forme& )tt& ktor# sa star o to& o spad do $eho kompetenci(& a nenrok!$e si pova%ova* sa za zdro$ pravd' a prva. 4avol m na m'sli )tt ako poverenho sprvc! )ir)ieho komplePnho poriadk!& ktor# vo svo$e$ podstate !mo%!$e lovek! tak $eho individ!ln! ePistenci!& ako a$ %ivot v spoloenstve. 5o vz*ah! k takm!to )tt! treba zachova* posl!)nos*. 4osl!)nos* zkonom a orgnom& ktor s opravdiv#mi formami prva& nie $e na prek%k! slobode& ale $e$ podmienko!. ,a dr!he$ strane ta$omn z$avenie Apokal'ps' po!kaz!$e na )tt& ktor# si nrok!$e sprva* sa ako .oh a v'mha si prvo& %e od neho zvis(& o $e legit(mne& a tak m!s( ma* a$ hodnot! pravd'. 1ak#to )tt ni( loveka. 4opiera $eho vlastn podstat!& a preto si nem+%e nrokova* %iadn! posl!)nos*.I

H I

.am-e, s. EE. 4orov. .am-e, s. N V H a EL V EK.

4ozor!hodn $e& %e v podstate tak nrodn# socializm!s& ako a$ marPizm!s popierali )tt a $eho prvo& pon(mali zvOzk' zkona ako neslobod! a ako nhrad! za si tr fali presadi* nieo e)te vzne)ene$)ieQ takzvan v+/! /!d! alebo beztriedne$ spolonosti& ktor b' mala nahradi* )tt& ob'a$n# nstro$ nadvld' vldn!ce$ tried'. A$ keU )tt a $eho )tr!kt r' s pri takomto poh/ade pova%ovan iba za nepriate/ov absol tne$ naliehavosti vlastne$ ideolgie& dokonca ani v takomto odmietn!t( sa celkom nestrca !vedomenie si )pecifickho nedostatk! )tt!. SittT vo svo$e$ podstate !stanov!$e ist presn !sporiadanie obianskeho spol!%itia& nie $e v)ak schopn# sm odpoveda* na zkladn problm' /!dske$ ePistencie. itt m!s( nielen ponecha* vo/n# priestor a$ pre nieo in& ne% $e on sm& a azda a$ nieo& o m kvalitat(vne v'))i! rove. 3krem toho m!s( v%d' znova pri$(ma* a osvo$ova* si pravd! o zkone a prve& prichdza$ c! zvonk!& preto%e sm osebe nie $e $e$ vlastn(kom. Ale ak#m sp+sobom[ A odkia/[ 4rve toto $e otzka& ktor si teraz m!s(me polo%i* v kategorick#ch po$moch. 4R3181<C?B R<8i8,<A 4R3.7B;2 =6?7A:35 :8;3?RAC<8 #elativistick, koncepcia Ako sme !% povedali& na tieto problm' odpoveda$ dve koncepcie& ktor si navz$om diametrlne protireia& mo%no v)ak medzi nimi vidie* a$ kompromisn posto$e. 4rv perspekt(va V v plnom zm'sle slova relativistick V sa nm !% v pr(pade ?elsona predstavila. 4re neho m+%e b'* vz*ah medzi nbo%enstvom a demokracio! iba negat(vn'. ,a$mO kres*anstvo toti% !( absol tn'm hodnotm a pravdm& (m sa stavia doslova do protiklad! s Spovinn#m skepticizmomT relativisticke$ demokracie. S,bo%enstvoT znamen podriadenos* osob'& k#m& naopak& SdemokraciaT zah]a v sebe $e$ a!tonmi!. 1o okrem inho znamen&

%e *a%iskom demokracie $e sloboda& a nie dobro& ktor sa dokonca $av( ako nieo nebezpen pre samotn slobod!.G nilozof prva Richard Rort' $e dnes isto na$znme$)(m predstavite/om take$to v(zie demokracie. Jeho pon(manie spo$iva medzi demokracio! a relativizmom v#sti%ne v'$adr!$e )tatistick' na$roz)(rene$)i! mentalit!& a to a$ medzi kres*anmi& a preto si zasl %i osobitn pozornos*. 4re Rort'ho $edin# parameter& pod/a ktorho m+%! b'* !stanoven zkon' a prvo& predstav!$e to& o $e medzi obanmi roz)(ren ako nzor ich vO)in'Q demokracia pod/a neho nem disponova* okrem te$to %iadno! ino! Sfilozofio!T ani in#m zdro$om prva. 4ravd! povediac& a$ Rort' si ist#m sp+sobom !vedom!$e& %e samotn# princ(p vO)in' ako prame pravd' $e v konenom d+sledk! nedostaton#. 4reto hovor(& %e Spraktick# roz!mT& ktor# sa defin!$e ako nstro$ sl %iaci princ(p! vO)in'& tie% v sebe zah]a nieko/ko princ(pov int!it(vne$ povah'& ako napr(klad odmietanie otroctva. ED 5 sk!tonosti sa v tomto zm'sle m#liQ cez cel stroia& ak nie cez cel tis(croia Sspolon c(tenieT& na$roz)(rene$)ie medzi vO)ino! /!d(& v sk!tonosti nepotvrdz!$e takto odmietanie a nikto nevie poveda*& na ako dlho sa tak#to posto$ m+%e !chova* pre v)etk#ch ako nadob!dn!t sk!tonos*. "o t! v sk!tonosti priam kri( ako kontrast& $e przdne pon(manie slobod'. <de a% tak Ualeko& %e tvrd(& %e rozlo%i* S$aT& zred!kovan na fenomn bez svo$ho stredobod! a podstat'& $e nev'hn!tn na to& ab' sa mohla da* forma na)e$ int!(cii primt! slobod'. "o v)ak robi*& keU sa raz takto int!(cia v'trat([ A o ak b' t! vznikla sloboda& nepriate/sk voi slobode& ktor b' nm tvrdila& %e lovek nie $e naroden# pre slobod!& ale %e chce a m!s( b'* veden# dr!h#mi[ <dea& %e v demokracii m+%e rozhodova* iba vO)ina a %e pramemi prva m+%! b'* len presvedenia obanov& schopn z(ska* vO)( s hlas& nesie v sebe nepoch'bne nieo zvodn. 5%d' toti%& keU sa pre vO)in! stane povinn#m nieo& o ona sama nechcela a pre o sa nerozhodla& samotn vO)ina si !vedom(& %e $e$ sloboda bola zne!znan a t#m popret a$ podstata demokracie. ?a%d in teria sa potom $av( ako t& o obha$!$e dogmatizm!s. 1oto sa vn)a medzi obanov ve/mi $emno!&
G ED

4orov. 5. 43998,1<Q "e societ, Dberali al bivio0, cit. dielo& s. NCE. 4orov. .am-e, s. CGN.

no zrove ePploz(vno! formo! a stva sa tak ich sk!ton#m obmedzovan(m a nadvldo! neslobod'. ,a dr!he$ strane v)ak $e nepopierate/ne dokzan a$ om'lnos* vO)in'. Je$ om'l' sa m+%! zaiste t#ka* len okra$ov#ch aspektov& m+%! v)ak spoch'bni* a$ zkladn dobr& a to a% do take$ mier'& %e nie s viac chrnen d+sto$nos* loveka a /!dsk prva& a tak sa strca a$ cie/ slobod'. 1o& o $e zkladom /!dsk#ch prv a d+sto$nosti loveka& toti% nie $e v%d' pre vO)in! evidentn. 5O)ina m+%e b'* klaman i manip!lovan a slobod! mo%no znii* dokonca v mene samotne$ slobod'& o dramatick' potvrdz!$ de$in' n)ho storoia. 2 ?elsena sme okrem toho videli& %e i relativizm!s v sebe nesie a$ ist# dr!h dogmatizm!Q $e si tak# ist# sebo! sam#m& %e sa vn!c!$e a$ t#m& o s n(m nes hlasia. 5 konenom d+sledk! sa takto nev'hn!tne kon( v c'nizme& ktor# $e tak ! ?elsena& ako a$ ! Rort'ho priam r!kolapn#. Ak vO)ina V ako osobitn#m sp+sobom v pr(pade 4ilta V m v%d' pravd!& potom prvo m+%e da m!s(e b'* po)liapan bez akhoko/vek oh/ad!. 5 konenom d+sledk! t! plat( moc silne$)ieho& ktor# si vie z(ska* priaze vO)in'. <eta:'(ick, a kresansk, koncepcia 4roti skeptickm! relativizm!& o ktorom sme hovorili doteraz& sa elne stavia in pon(manie politik'& nie mene$ radiklne. Je v#tvorom 4latna& ktor# v'chdza z presvedenia& %e dobre vldn!* m+%e len ten& kto pozn dobro a sm ho zak sil. ?a%d nadvlda b' mala b'* Ssl!%bo!T& teda vedom#m zriekn!t(m sa osobne$ povznesenosti V dosiahn!te$ vo sfre kontemplcie dobra a pravd' V a slobod'& ktor z toho v'pl#va. ;ala b' teda b'* dobrovo/n#m Snvratom do $ask'neT& v temnote ktore$ %i$ /!dia. 7en tak b' mohla vznikn * sk!ton vlda& a nie to nsiln !chvacovanie moci V vere$n a v)etkho& o $e vere$n V& ktor vo vO)ine pr(padov charakteriz!$e politik!. 4re 4latna slepos* politik'& ako sa vO)ino! praktiz!$e& spo(va v sk!tonosti& %e $e$ protagonisti bo$!$ o moc& Sakob' to bolo ve/k dobroT.EE
EE

#epublika, 5<< MCD cR porov. 5. 43998,1<Q "e societ, al bivio0, cit. dielo& s. CGD& ako a$ -. ?2-,Q heslo ElatFn v AA.55.& Klassiker des politischen @enkens, a c!ra di -. ;aier V -. Ra!sch V -. :enzer. .eck& ;n(chov EGKG& s. E V NM.

9vo$imi vahami sa 4latn bl(%i k zkladnm! biblickm! chpani!& %e pravda nie $e Sprod!ktomT politik'Q vo v)etk#ch pr(padoch& keU s o tom relativisti presveden(& v sk!tonosti konia t#m& %e napriek pekn#m slovm o tom& ako bo$!$ za v(*azstvo slobod'& !padn do ne$ake$ form' totalitarizm!. 5O)ina sa stva ist#m dr!hom bo%stva& voi ktorm! sa neprip )*a %iadne prvo na odvolanie. ,a zklade tak#chto nzorov ;aritain rozvin!l politick filozofi!& v ktore$ sa !siloval obohati* teri! spolonosti a )tt! o ve/k int!(cie& ktor do te$to problematik' prin)a .iblia. ,ie $e t! potrebn rozobera* historick predpoklad' te$to filozoficke$ koncepcie& akoko/vek b' i to stlo za nmah!. ;o%no v)ak v krtkosti so znan#m z$ednod!)en(m pripomen *& %e novovek# po$em demokracie bol v'pracovan# v dvoch ved cich l(nich& a teda a$ v'chdzal z dvoch odli)n#ch zkladov. 5 prostred( anglosaske$ k!lt r' bola SdemokraciaT aspo iastone m'slen a !sk!toovan na zklade trad(cie prirodzenho prva a v)eobecne$ mentalit'& poznaene$ kres*anstvom& a$ keU& pravd! povediac& chpanom v plne pragmatickom zm'sle. EC 2 Ro!ssea!a sa& naopak& obrtila proti kres*anske$ trad(cii a prve t! sa form!$e m')lienkov smerovanie& ktor demokraci! chpe ako $asn antitz! kres*anstva.EN ;aritain sa pok )al znova Sv'slobodi*T po$em demokracie z form'& ktor $e$ vtlail Ro!ssea! a V ako on sm hovor( V oslobodi* $! od vOzieb& ktor $! !dr%iava$ zabalen do slobodom!rrsk'ch dogiem nev'hn!tnho pokrok!& antropologickho optimizm!& zbo%)tenia indiv(d!a a opom(nania a zneva%ovania osob'. EL 4od/a $eho nzor! p+vodn prvo /!d! na samosprv! sa nikd' nem+%e sta* prvom rozhodova* o v)etkomQ Svlda /!d!T a Svlda pre /!dT s sk!tonosti a moment'& ktor nemo%no pon(ma* oddelene. 1reba teda v'v%i* a !stli* /!dov v+/! a ciele& ktor sled!$e politick konanie. 5 te$to perspekt(ve ;aritain v'pracoval tro$rozmern# personalizm!sQ ontologick#& aPiologick# a sociln'. EM 4ochopite/ne& kres*anstvo sa t! pova%!$e za zdro$ poznatkov& ktor ma$ prednos* pred politicko! innos*o! a osvet/!$ $!.
EC EN EL EM

4orov. -. ?2-,Q @er Ataat0, cit. dielo& s. CKN a nasl. 4orov. 5. 43998,1<Q "e societ, al bivio0, cit. dielo& s. NDG. .am-e, s. NDI J NED.

Ab' odstrnil akko/vek podozrenie& %e ;aritainova koncepcia b' mohla ospravedlova* ne$ak form! absol!tizm! kres*anskho t'p!& 4ossenti v l(nii vlastne$ arg!mentcie tvrd(& %e za zdro$ pravd' pre politik! sa nem+%e bra* kres*anstvo ako Sz$aven nbo%enstvoT& ale samotn kres*anstvo ako SkvasT spolonosti a historick' !tvoren a odsk )an %ivotn forma. 4ravda vo veci dobra& ktor pochdza z kres*anske$ trad(cie& sa tak stva zre$mo! a$ pre roz!m& a tak sa zrove potvrdz!$e ako racionln' princ(p. 1ak sa nestva Sinen(m nsiliaT na roz!m a na politik! zo stran' ne$akho dogmatizm!. A!tor t! zre$me predpoklad ist# optimEKizm!s& o sa t#ka $asnosti toho& o $e SmorlneT a do ake$ mier' $e to Skres*anskT. 1ento optimizm!s v)ak relativisti popiera$ . 1ak sme sa opO* dopracovali k strednm! kritickm! bod! terie demokracie a $e$ interpretcie pod/a kres*anskho k/ a. 4R3.7B; S;3R67,8J 85<:8,C<8T. =;<8R7<5B R<8i8,<A 4rv ne% sa pok sime o zveren odpoveU& m+%e nm posl %i* krtk' poh/ad na tie zmierliv rie)enia medzi relativizmom a dogmatizmom& ktor nemo%no plne prip(sa* ani $ednm!& ani dr!hm! zosk!peni!. ?a'leho v+(ia ;edzi hlavn#ch predstavite/ov takzvan#ch !miernen#ch koncepci( 4ossenti zaraU!$e .obbia& 4oppera a 9ch!mpetera& i keU za prvho predchodc! podobnho zamerania b' bolo mo%n pova%ova* descartovskho m'slite/a 4ierra .a'leho dEKLH V EHDKe. 2% $eho !va%ovanie toti% v'chdza z !sk!tonenho rozdelenia medzi metaf'zick#mi pravdami a morln'mi pravdami. 4od/a $eho nzor! politick# %ivot nepotreb!$e metaf'zik!. ;etaf'zick otzk' tak m+%! dokonca zosta* kontroverzn#mi& (m po!kaz!$ na otvoren pole pre pl!ralizm!s& ktor# v niom neovpl'v!$e politika. Ako zklad vlastne$
EK

.am-e, s. NDI a nasl.

ePistencie sta( )ttnem! spoloenstv! pravda v praktickom zm'sle. "o sa t#ka mo%nosti $! spozna*& .a'le t! stavia na optimizme& ktor# V i keU b' sa mohol v $eho asoch zd+vodni* V sa v priebeh! nasled!$ cich de$(n z ve/ke$ mier' v'tratil. 5 dr!he$ polovici EH. storoia si e)te mohol m'slie*& %e morlne pravd' s v)etk#m $asnQ nebola t! in morlka ako t $edin& v)eobecn a nev'hn!tn& svetlo pravd' a osvietenie svedom(& ktor vn(ma$ v)etci /!dia& len o otvoria oi. 1to $edin a !niverzlna morlka pochdza od .oha a m predstavova* v#chodiskov# bod ka%de$ $ednotlive$ norm' a zkona.EH 1ak#mto sp+sobom .a'le nerob( in& ne% opis!$e mentalit! a povedomie v)eobecne vlastn $eho epoche. =kladn morlne princ(p'& odvoden od kres*anstva& sa pova%ovali za tak $asn a nezmenite/n v oiach v)etk#ch& %e dokonca a$ !prostred konfesionln'ch sporov ich bolo mo%n pova%ova* za samozre$m a elementrne danosti& zre$m pre ka%dho m'sliaceho lovekaR ako racionlna evidencia& ktor nebola nar!)en protikladmi medzi rozdelen#mi kres*anmi v teologicke$ rovine. 1o& o sa vted' $avilo ako $asn pravda roz!m!& ktor# lovek dostal od .oha& si v)ak svo$! $asnos* !chovvalo len dovted'& k#m boli ovpl'vovan a !rovan kres*ansko! trad(cio! cel k!lt ra a cel# kontePt spoloenskho %ivota. 5 te$ miere& do ake$ sa v)eobecn kres*ansk dedistvo pravd' rozriedilo a na $eho mieste nezostalo ni in ako hol& obna%en pravda V ktor nepri$(ma podnet' ani n!k' od ine$ historicke$ sk!tonosti& ale chce po va* len sam! seba V& sa stratila a akob' sa rozdrobila a$ evidentn istota o tom& o $e sk!tone SmorlneT. Roz!m pre*al svo$! zakorenenos* vo viere& pre%(vane$ v rmci k!lt r' a civilizcie historick' int(mne nbo%enske$& a t#m& %e chcel b'* isto Sempirick#m roz!momT& sa stal nakoniec Sslep#mT. 1am& kde nie $e pova%ovan za spolone ist ni in ne% to& o $e ePperimentlne dokzate/n& pre pravd'& ktor presah!$ isto materiln! sfr!& nezostva in bern minca ne% ich in)tr!mentalita& teda ich loha v hre vO)(n a men)(n. Ako sme videli& takto pon(manie vo svo$e$ abstraktnosti a tie% preto& %e sa o ni neopiera& n!tne vedie k c'nickm! posto$! a k rozklad! loveka. ,a$v%ne$)( a na$naliehave$)(
EH

.am-e, s) CGE.

problm& ktorm! dnes el(me& $e prve slepos* roz!m! vzh/adom na nemateriln! dimenzi! sk!tonosti. Eopperov postoj 3 4opperove$ filozofii spolonosti b' sa mo%no mohlo poveda*& %e predstav!$e pok!s zachrni* V ale !% v otvorene relativistickom obdob( V t ist zkladn koncepci!& ktor mal a$ .a'le. 5 4opperove$ v(zii Sotvorene$ spolonostiT okamih slobodne$ disk!sie za!$(ma stredn miesto popri in#ch& rovnako d+le%it#ch sk!tonostiach& ako in)tit cie a mechanizm' na ochran! slobod' a ochran! na$viac znev#hodnen#ch. -odnot'& na ktor#ch sa zaklad demokracia V ako na$lep)ia forma realizcie Sotvorene$ spolonostiT V& zach'tvame a spoznvame prostredn(ctvom s hlas! vier' v praktickom a morlnom zm'sle. ,emo%no ich racionlne zd+vodni*. ,o podobne& ako $e to v pr(pade nepresta$nho rozvo$a ved'& analogick# proces !istenia sa a kritickho overenia v morlne$ rovine vedie post!pne k oraz vO)iem! pribl(%eni! sa pravde. =kladn princ(p' spolonosti nemo%no teda !stanovi*& d sa o nich iba disk!tova*. ,apokon on' sam' si v'%ad!$ zo stran' /!d( rozhodn!tie.EI Ako vidno& v te$to v(zii sa prel(na$ mnoh prvk'. ,a $edne$ strane si 4opper !vedom!$e& %e v procese slobodne$ disk!sie sa faktick' nedosiahne %iadne evidentn poznanie morln'ch prvd. ,a dr!he$ strane si v)ak m'sl(& %e tieto morlne pravd' sa ist#m sp+sobom stva$ zre$m#mi prostredn(ctvom !ritho dr!h! Sracionlne$ vier'T. A$ on !znva& %e princ(p vO)in' nem+%e plati* neobmedzene. 5 $eho m'slen( sa .a'leho d+le%it m')lienka o spolone$ racionlne$ istote v morlne$ oblasti takpovediac Sz %ilaT alebo SskondenzovalaT do vier'& ktor prostredn(ctvom disk!sie napred!$e cez Ssnah' a ch'b'T a ktor !stavine& i keU na neiste$ p+de& odha/!$e zkladn evidencie SpravdivhoT v morlnom zm'sle& v'trhva$ c ho z logik' istho f!nkcionalizm!. ?eU toto v)etko zoberieme do vah'& m+%eme poveda*& %e a$ tento biedn' pozostatok& o sa zachoval zo zkladne$ racionlne$ morlne$ istot'& nepochdza z SisthoT roz!m!& ale sa
EI

EI .am-e, s. NDE.

zaklad na e)te v%d' pr(tomn#ch pozostatkoch evidentn#ch morln'ch danost( %idovskoJkres*anskho p+vod!. 2% dlh# as v)ak ani tento pozostatok nie $e neodmietano! pravdo!. ,o aspo minim!m evidentn#ch morln'ch danost( zostva ne$ak#m sp+sobom pr(tomn#ch a$ vo fze samorozpl'n!tia sa kres*anske$ k!lt r' a civilizcie. Eredbe-n (,ver 4rv ne% sa pok sime v'slovi* zveren odpoveU& krtko sa pozrime na to& o sa nm zatia/ !kzalo ako zre$m. 4redov)etk#m sme videli& %e nie $e mo%n pri$a* ide! Sabsol tneho )tt!T& ktor# si nrok!$e b'* zdro$om pravd' a prva. 3krem toho treba odmietn!* a$ h'potz! relativizm! a f!nkcionalizm! v pravom zm'sle slova& keU%e t#m& %e sa zaklad na vO)ine ako $edinom zdro$i prva& ohroz!$e morln! d+sto$nos* loveka a m tendenci! rozvin * sa do podob' totalitarizm!. -ranice medzi pri$ate/n#mi a hodnovern#mi koncepciami b' sa tak mohli nachdza* medzi dvoma ePtrmami posto$ov ;aritaina a 4oppera. 4rv z nich $e znakom na$vO)e$ d+ver' v racionln! evidentnos* morln'ch prvd& ako ich podva kres*anstvo a $eho predstava loveka. :r!h#m $e protipl& nes ci aspo minim!m morlne$ pravd'& ktor e)te posta(& ab' sa ne!padlo do poloh' (reho pozitivizm!. ,emm teraz m'sel v'pracova* ne$ak Streti! teri!T o vz*ah! medzi )ttom a morlno! pravdo!& ktor b' stla popri !veden#ch m'slite/och alebo plnila loh! prostredn(ka medzi nimi. Chcel b' som sa len pok si* zhrn * do s'ntz' platn evidentn danosti& ktor sme doteraz stretli a hodnotili. ;+%! v'tvori* ist# dr!h platform'& na ktore$ sa m+%! sp$a* a streta* politick filozofie& ktor ne$ak#m sp+sobom pova%!$ kres*anstvo a $eho morlne posolstvo za v#chodiskov# bod politickho p+sobenia& nepopiera$ c pritom hranice medzi politiko! a viero!. 9W,1B=A A =658RW

;'sl(m& %e v#sledok n)ho sk mania s asne$ disk!sie mo%no zhrn * do nasled!$ cich siedmich tvrden(Q ae itt sm osebe nie $e zdro$om pravd' ani morlk'. 9m od seba nem+%e Sv'tvori*T ne$ak pravd!& ktore$ b' bol sprvcom V ani v mene ideolgie& opiera$ ce$ sa o /!d& o tried! alebo o ak ko/vek in ve/kos* V& a to ani cesto! vO)inovho princ(p!. itt nie $e absol tna sk!tonos*. be 4odobne ani cie/ )tt! nem+%e spo(va* v napomhan( iba slobod'& plne zbavene$ obsah!. Ab' sa mohlo v'tvori* !sporiadan spol!%itie obanov& ktor b' malo svo$ zm'sel a bolo b' vidite/n& na to $e potrebn minim!m pravd' a poznania dobra. 4odot#kame v)ak& %e nie manip!lovate/ne$. <nak& ako tvrd( A!g!st(n& )tt !padne na rove innho zloineckho zdr!%enia& lebo b' sa tak#m stal !% zo samotne$ povah' veci t#m& %e b' sa zakladal v#l!ne na in)tr!mentlne$ perspekt(ve& a nie na zklade spravodlivosti& ktor znamen dobro v sk!tone !niverzlnom zm'sle a $e rovnak pre v)etk#ch. ce 5 d+sledk! toho sa )tt m!s( otvori*& ab' Szvonk!T& mimo seba& pri$al a osvo$il si dedistvo poznania a pravd' vzh/adom na dobro& ktor m!s( bra* do vah'. de <delne b' toto Szvonk!T mohla b'* isto racionlna evidencia. 5 takom pr(pade b' bolo osobitn#m sp+sobom loho! filozofie& zbavene$ ak#chko/vek podmienenost( a obmedzen(& ab' $! !chovvala a chrnila. ,o v sk!tonosti racionlna evidencia take$to istot' a nezvislosti od de$inn#ch podmienenost( neePist!$e. ;etaf'zick pravda a morlna pravda Sf!ng!$ T a ich pr(tomnos* sa potvrdz!$e len Svn triT istho historickho kontePt!R zvisia od neho a s asne ho prekra!$ . 5 sk!tonosti v)etk' )tt' erpali z racionlne evidentn#ch morln'ch danost( V a !mo%ovali& ab' sa pre$avili im vlastn ink' V& a to z nbo%ensk#ch trad(ci(& ktor $estvovali e)te pred nimi da ktor s asne boli a$ prostrediami morlne$ formciee. Roz!movos*& ako a$ okolnosti poznania dobra sa& pravda%e& v $ednotliv#ch nbo%enstvch ve/mi odli)!$ . ,emene$ r+znorod s a$ form' vz$omn#ch vz*ahov medzi )ttom a nbo%enstvom. 4ok!)enie identifikcie a t#m a$ idolatrickho absol!tizovania )tt! V o s asne ni( a$ samotn nbo%enstvo V $e pr(tomn v priebeh! cel#ch de$(n. 1ie

v)ak rovnako potvrdz!$ a$ ve/mi pozit(vne model' vz*ah! medzi morln'm poznan(m& zalo%en#m nbo%ensk'& a )ttn'm !sporiadan(m. = tohto zornho !hla mo%no dokonca tvrdi*& %e medzi ve/k#mi nbo%ensk#mi a )ttn'mi formciami mo%no bada* zkladn# konsenz!s v d+le%it#ch a zkladn#ch rtch SdobraT v morlnom zm'sle& ktor# odkaz!$e na spolon racionalit!. ee ?res*ansk viera sa potvrdila ako tvork'a !niverzlne$ a racionlne$ nbo%enske$ k!lt r' na$v'))ieho st!pa. A$ dnes pon ka roz!m! to zkladn dedistvo morln'ch int!(ci(& o vedie k nadob!dn!ti! ist#ch a podlo%en#ch evidentn#ch danost( na etickom poli& alebo prina$mene$ potvrdz!$e t roz!mn morln! vier!& bez ktore$ b' %iadna spolonos* ani )tt nemohli elementrne $estvova*. fe 5 d+sledk! toho& ako sme !% povedali& to& o v koreni a podstatne !dr%iava )tt& to )tt pri$(ma Szvonk!T& mimo seba. ,ie od Sistho roz!m!T V ktor# v morlne$ oblasti nie $e dostaton# V& ale od roz!m!& ktor# v'zrel v historick#ch formch k!lt rne$ kr')talizcie nbo%enske$ vier'. =sadne d+le%it $e& ab' sa toto rozli)ovanie nezmazvaloQ $e nepr(p!stn& ab' sa Cirkev premenila na ne$ak politick entit!& respekt(ve ab' sa sna%ila v ne$ alebo $e$ prostredn(ctvom p+sobi* ako mocensk sk!pina. 5 takom pr(pade b' sa premenila na )tt a v'tvorila t#m absol tn' )tt& ktorho sa m!s(& naopak& chrni*. 9po$en(m so )ttom b' poprela tak podstat! )tt!& ako a$ svo$! vlastn . ge 4re )tt Cirkev zostane Sc!dzie telesoT 2&u:ien7) 7en vted' s oba$a t#m& (m ma$ b'*. Cirkev m!s( zosta* na svo$om mieste a neprekraova* hranice& ktor s $e$ vlastn& a to ist m!s( robi* a$ )tt. Cirkev m!s( re)pektova* a!tonmi! )tt! a osobitn slobod!& a to prve preto& ab' m! mohla pon kn!* t sl!%b!& ktor )tt potreb!$e. ,a dr!he$ strane m!s( zaanga%ova* v)etk' svo$e sil'& ab' na ne$ mohla za%iari* t morlna pravda& ktor dva k dispoz(cii )tt! a ktor m+%! v $e$ evidentnosti !zna* a$ v)etci obania. 7en ak tto pravda plat( na$sk+r v ne$ same$ a takto v'chovva /!d(& m+%e b'* presvediv a$ pre dr!h#ch a predstavova* sil! pre cel spolonos*.EG
EG

5 tomto smere sa rozv($a 9olov$ovovo !va%ovanie o Cirkvi a )tte& ktor si zasl %i& ab' bolo znova premeditovan& i keU idea SteokracieT& v'pracovan r!sk#m m'slite/om& nie $e !dr%ate/n. 4orov. 5. 93735J35Q "a 9rande controverse et la politiJue chrtienne) 4ar(%Q A!bier ditions ;onatigne EGMN& s. ECG V EKI.

=658R8",6 \5A-AQ ,8.89<A A =8; 5 s vise s t#m& o bolo povedan& nadob da nov d+le%itos* kres*ansk n!ka& o ktore$ sa v na)om storo( hovorilo len poskromne. 5'$adren $e v pavlovskom tvrden(Q Caa vlas je v nebi! 2Klp N& CDe.CD ,ov# zkon podpor!$e toto presvedenie ve/mi naliehavo. 4re novozkonnho pisate/a mesto& ktor $e v nebi& nie $e len idelna sk!tonos*& ale pln#m prvom absol tne relna V nov vlas*& ktor nm $e !ren. 3na $e vn torn#m d+vodom& preo %i$eme& a nde$o!& ktor ns !dr%iava v pr(tomnosti. ,ovozkonn( spisovatelia vedia& %e toto mesto ePist!$e !% odteraz a %e m' !% teraz do patr(me& a$ keU sme zatia/ na ceste. "ist Lebrejom rozvin!l t to m')lienk! s osobitno! naliehavos*o!Q "ebo tu nem,me trval mesto, ale h>ad,me budce! 2Lebr EN&ELe. 3 pr(tomnosti tohto mesta& ktor !% teraz dva poc(ti* svo$ vpl'v& tento list hovor(Q Co v' ste sa pribl+-ili k vrchu Aion a k mestu -ivho ?oha, k nebeskmu 4eru(alemu! 2Lebr EC& CCe. 4re kres*anov teda znova plat( to& o bolo povedan patriarchom <zraelaQ s len c!dzincami a p tnikmi& lebo t %ia po b!d ce$ vlasti dporov. Lebr EE& EN V EKe. 2% dlh# as sa tieto pas%e ne(ta$ s ve/ko! ob/!bo!& lebo sa zd& akob' vzd/ovali loveka od zeme a odrdzali ho od $eho loh& a$ politick#ch& v ase a v de$inch. S.ratia& zostate vern( zemihT hlsal ,ietzsche v na)om storo( a d+le%it# prvok marPizm! vo v)etk#ch $eho pr doch nm nav]tal hlboko do hlv m')lienk!& %e nemme as! nadosta& ab' sme ho pre nebo rozhadzovali. Alebo& ab' sme to povedali slovami& ktor odr%a$ brechtovsk mottoQ ,echa$me nebo pre vtkov. ;' sa rad)e$ ven!$me zemi a sna%me sa spravi* $! ob#vate/no!. 5 sk!tonosti prve tento Seschatologick#T posto$ $e to& o chrni )tt a prva& ktor m! osobitne prinle%ia& a s asne bo$!$e proti akm!ko/vek idolatrickm! absol!tizm!& v'medz!$ c svetsk hranice tak )tt!& ako a$ Cirkvi. ?de sa pri$me toto zkladn !smernenie& Cirkvi $e $asn& %e na zemi sa nem+%e sta* S)ttomT. 4otom si $e vedom& %e
CD

4re to& o nasled!$e& porov. -. 9C-7<8RQ @ie ?eurteilun90, cit. dielo& s. H a nasl.

$e$ trval vlas* $e inde a neprinle%( $e$& ab' na zemi !stanovila S.o%( )ttT. Cirkev re)pekt!$e pozemsk# )tt ako !sporiadanie& charakteristick pre asn sfr!& so v)etk#mi $eho prvami a zkonmi& ktor !znva. Cirkev si v)ak v'%ad!$e lo$lne spol!%itie a spol!prc! s pozemsk#m )ttom& a to a$ tam& kde tento nie $e kres*ansk#m )ttom dporov. #im EN& M, 3 Et C&EN VEHR 3 .im C& Ce. 1#m& %e si na $edne$ strane v'%ad!$e lo$ln! spol!prc! v pozemske$ vlasti a re)pektovanie svo$e$ )pecifickosti& ako a$ svo$ich limitov& Cirkev zrove v'chovva k t#m nostiam& ktor !mo%!$ )tt!& ab' prosperoval. 9 asne stavia barir! v)emoh cnosti )tt!& preto%e S.oha treba viac posl cha* ako /!d(T 2Ak M& CGe. ,a$mO v)ak preto& %e Cirkev vUaka .o%iem! slov! pozn& o $e dobr a o $e zl& a v'z#va postavi* sa na odpor v)ade tam& kde b' sa nariaUovalo& o $e zl alebo sa protiv( .oh!. =ameranie na in vlas* neodc!dz!$e od starosti o pozemsk & naopak& $e predpokladom& ab' sme m' V a )tt'& v ktor#ch %i$eme V mohli prosperova* a !chova* sa ePistencilne SzdravieT. ?eU sa toti% /!dia nem+%! spo/ahn * na ni in ako na to& o im pon ka tento svet& a ak toto v)etko nem+%! alebo& naopak& m!sia %iada* len od )tt!& sami sa zniia a zrove odstrnia ak#ko/vek priestor na spol!%itie. Ak sa nechceme znova sta* koris*o! totalitarizm!& m!s(me povznies* svo$ poh/ad a pozera* v'))ie& ne% sto$( )tt& ktor# $e len $edna as*& ale nie v)etko. ,de$ na nebesia nie $e nepriate/ko! vernosti te$to zemiQ $e nde$o! a$ pre zem. Ak d+ver!$eme v to& o $e vO)ie a definit(vne& m' kres*ania m+%eme a m!s(me )(ri* nde$ a$ v tom& o $e provizrne& v dimenzich politik' a vo sfre in)tit ci(.

:R2-6 "A9l

3 -YA:A,X 4RA5:W

3 3:5A-8 ? 4RA5:8
4RX?7A: 95A1B-3 13;6iA Bvanjelium pod>a 4,na nm interpret!$e hlbok# %ivotn# d'namizm!s svOtho 1om)a a !kaz!$e nm bod& z ktorho zaal b!dova* svo$ %ivot. S4osvO* ich v pravde&T hovor( 4n v predveer svo$e$ smrti. 1ak to!to svo$o! modlitbo! premiea starozkonn lit!rgi! zmierenia na lit!rgi! ,ovho zkona& na lit!rgi! svo$ho %ivota a svo$e$ smrti. S4osvO* ich v pravdeTQ posvOtnos* $e charakteristick' vlastn .oh!. 6on$sacrare, posvOti*& znamen !mo%ni* lovekovi& tom!to biednem! a smrte/nm! stvoreni!& ab' vst pil do kontakt! s .ohom& s $eho nesmierno! slvo!. Ako sa lovek m+%e odv%i* pribl(%i* sa k .oh!& dot#ka* sa svo$imi neist#mi r!kami toho& o $e nedotkn!te/n& ist a ven[ 9vetov nbo%enstv v'tvorili rit!lne s'stm'& ab' pomohli lovekovi vn(ma* posvOtnos*. Chceli tak rozl )ti* tragick enigm!& pod/a ktore$ lovek na to& ab' mohol %i*& potreb!$e kontakt s .ohom a na dr!he$ strane nie $e schopn# znies* $eho nedost!pn svetlo. 9tarozkonn lit!rgia zmierenia& Nom Kippur, !vdzala raz za rok kaza do .o%e$ pr(tomnosti a hlbok#mi obradmi zasvOtenia ho pripravovala na tento kontakt s posvOtnos*o!. Je%i)ova smr* $e prav# 'om kippur, de zmierenia& ktor# nem konca& a $e to prve v tom kontePte& kde stretme a$ slov S4osvO* ich v pravdeT. Jedin# k pe/& ktor# $e schopn# !ini* ns hodn#mi kontakt! s .ohom& $e pravda. .oh $e pravda& $eho posvOtnos* znamen b'* pravdo!. 4osvOtenie& ktor potreb!$eme na spoloenstvo s .ohom& $e k pe/ pravd'. S4osvO* ich v pravdeTQ svOt# 1om) vlo%il svo$ %ivot do t#chto 4nov#ch slov. Jeho %ivot bol %ivotom v pravde a pre pravd!. 4okorn a v'trval sl!%ba pravde tvorila $eho zasvOten# %ivot& $eho kazsk sl!%b!. Chcel b' som v krtkosti naznai* len tri aspekt' silia svOtho 1om)a v prospech pravd'. 4re lep)ie pochopenie $eho intelekt!lne$ a d!chovne$ osobnosti mi ve/mi pomohol ist# Chestertonov postreh. Anglick# spisovate/ hovor(Q SAk b' sme an$elskm! !ite/ovi mali da* meno takho t'p!& ak po!%(va$

karmelitni& ako napr(klad ^od :ie*a*a Je%i)a_& ^z ?r(%a_ a podobne& nebolo b' *a%k n$s* tak meno a$ preho. ;ohli b' sme ho vola* ^svOt# 1om) od 9tvorite/a_.T 4ravda v'$adren slovom S9tvorite/T zostala neznma a$ ve/k#m grck'm filozofom& ktor( v't!)ili mnoh aspekt' .o%ieho ta$omstva& (m pripravili /!dsk m'se/ na pri$atie bo%skho z$avenia. 1om) bol prv#& kto interpretoval v)etk' d+sledk' tohto lnk! vier' a ob$avil spo$ivo $estv!$ ce medzi viero! a roz!mom& prirodzen schopnos* loveka pri$(ma* pravd!. 4resvedenie& %e b'tie $e vo svo$e$ podstate stvoren .ohom& nesie so sebo! optimizm!s stvoreniaR zah]a radostn istot!& %e b'tie $e a% do dna dobrR !kaz!$e SnoT hmote& ktor .oh chcel nie mene$ ako d!cha. =ah]a a$ a!tonmi! prirodzenho b'tia& stvorenho .ohom& ab' bolo sebo! sam#m& ale tak#m sp+sobom& %e toto b'tie zostane v int(mnom vz*ah! s .ohom. 5'k penie neznamen potlaenie prirodzenosti /!dskho S$aTR v'k penie $e zdokonalenie& v ktorom sa /!dsk b'tie stva pln#m. 5 d+sledk! toho veri* neprotire( m'sleni!& n)m! intelekt!lnem! sili!& naopak& v'%ad!$e si ho& predpoklad ho a !mo%!$e m! dozrieva*. nilozofia sa tak stva nev'hn!tnos*o! pre teolgi!. Re)pektova* $e$ a!tonmi! $e tie% d+sledkom vier'& lebo pravda posvOc!$e. 3dvaha pravd' $e d+sledok vier' v .oha 9tvorite/a. 9vo$o! neohrozeno! viero! svOt# 1om) roz)(ril horizont' kres*anskho m'slenia. nideizm!s& !zavret# sm do seba& $e posto$om strach! a nesie v sebe nevernos*& z!%!$e vier! na pozitivizm!s svo$vo/nho v#ber! a napokon pravd! celkom odmieta. Ak .oh $e pravda& ak pravda $e sk!ton sacrum, posvOtnos*& odmietn!tie pravd' sa stva tekom od .oha. -/ada* pravd!& to $e zrove zbo%nos*& a kde sa strca odvaha pre pravd!& viera sa stva skresleno! vo svo$ich zkladoch. 5onka$)ia& zdanliv viera !% nie $e prav viera& !% nie $e kres*ansk. ,ev'hn!tn otvorenos* pre pravd! $e teda ohrozovan z dvoch strnQ z $edne$ stran' $e to pozitivistick# fideizm!s& ktor# sa bo$(& %e strat( .oha& keU sa otvor( pre pravd! stvoren(R a z dr!he$ stran' agnostick# pozitivizm!s& ktor# sa c(ti ohrozovan# .o%o! ve/kos*o!& a tak t#m& %e strca 9tvorite/a& strca a$ stvorenia. 1akto sa nm !kaz!$e v $asnom svetle dr!h# rozmer na)e$ tm'Q odvaha pre pravd! si v'%ad!$e nos* pravd'. 5 stvoreniach ob$av(me pravd! len vted'& ak nezab!dneme na to& %e ma$ charakter stvoren(. .'* stvoren(m zah]a

relativit! i racionalit! a relativita si v'%ad!$e pokor!. ,a dr!he$ strane mo%no poveda*& %e !vedomi* si& %e lovek $e len stvoren(m& v'l!!$e d!cha nadvld'& arogancie& sebestanosti& (m v'l!!$e !zavretos* $ednotliv#ch stvoren( a stvorenia samho osebe. 4osolstvo stvoren( mo%no sprvne pochopi*& len ak si !vedom(me& %e prostredn(ctvom nich hovor( niekto dr!h#& ten& od koho pochdza$ & od koho zvisia a k! kom! smer!$ . :!ch hrie)neho loveka& a!tonmneho loveka& $e v)ak prve d!chom nadvld' a izolovanosti. "lovek nie $e schopn# ovlda* b'tie v $eho celosti. 1 %ba ovlda*& b'* nezvisl#m bohom a pnom& nesie so sebo! ako nev'hn!tn# d+sledok izolovanos* a red!kcionizm!sQ lovek viac neh/ad posolstvo& vlastn stvoreniam& h/ad len aplikovate/nos* vec( na svo$ vlastn# s'stm %ivota. 3proti falo)ne$ pokore red!kcionizm! svOt# 1om) kladie prav pokor! stvorenia& ktor $e podmienko! /!dske$ ve/kosti& toho& %e lovek $e povolan# po va* cel posolstvo b'tia. 9tvorensvto $e ako mocn hlsna tr ba& ktor nm hovor( o .oh!& hovor( svOt# >regor z ,'ss'. 9vOt# 1om) bol pozorn#m posl!chom te$to tr b' a $eho filozofia $e !stavin#m pozvan(m otvra* si !)i n)ho d!cha a (s* ponad !%(vanie vec(& a to a% do te$ mier'& %e !% nie s len vecami& ale .o%(m stvoren(m& a% po bod& v ktorom nm veci pon ka$ posvOtn# k pe/ pravd'. 1ak ns vn torn# d'namizm!s pravd'& ktor $e a$ cesto!& vedie k tretiem! aspekt!& o ktorom som chcel hovori*. 5 Bvanjeliu pod>a 4,na 4n hovor( 3tcoviQ S@al som im tvoje slovo0 EosvH ich pravdou8 tvoje slovo je pravda! 24n EH& EL V EHe. 9tvorenstvo $e tr ba& ktor nm !mo%!$e po!* pravd!. Ab' sme v)ak mohli de)ifrova* posolstvo posvOtne$ h!db' stvoren(& potreb!$eme slovo. 4ravda $e osoba. 4ravda $e ?rist!s. ?ristologick sk!tonos* nerob( zb'ton#m silie n)ho roz!m!. ,aopak& na ?ristovo volanie b' sme neodpovedali patrin#m sp+sobom& ak b' sme chceli preskoi* m'slenie& roz!mov h/adanie pravd'. = dr!he$ stran' v)ak silie vlastne$ m'sle nenahrdza %iv slovo& ?rista. 4reto%e ?rist!s $e pravdo!& $e a$ cesto!. 5 Je%i)ovom svetle sa z$av!$e a$ $as pravd' v stvoreniachQ ?rist!s nm otvra posolstvo stvoren(& stvorenia ns ved k 4novi. 7ska k pravde a lska k Je%i)ovi s $edino! veco!& neoddelite/no! v d!chovne$ postave svOtho 1om)aQ mil!$ c ?rista& miloval pravd!. 1#m& %e si

v'tvral oraz hlb)( vz*ah k! ?ristovi& pri$al posvOc!$ c! sil! pravd'. S:obre si nap(sal& 1om)& o si pra$e)[T op#tal sa pod/a legend' !kri%ovan# 4n an$elskho !ite/a. S,i in& len teba& 4ane&T bola 1om)ova odpoveU. S,i in& len tebaT V toto $e s'ntza m'slenia a %ivota ve/kho !ite/a. Jeho %ivot bol t %bo! po ?ristovi& t %bo! po .oh!& t %bo! po pravdeQ S,i in& len teba.T 7en ak vst pime do d!chovnho poh'b! t#chto slov& m+%eme vst pi* do d'namizm! $eho m'slenia. S,i in& len teba.T 1#mito slovami sprvne odpovedme na ve/k pris/ benie Bvanjelia pod>a 4,naO pre nich sa ja s,m posvHcujem, ab' boli aj oni posvHten+ v pravde! dln EH& EGe.

43"\5Al& 4R<JX;Al& 3:4358:Al


S4o va$& <zrael& tvo$ .oh $e $edin# .ohTQ t! $e d+le%it ka%d slovo. 4rv& o treba robi*& $e po va*& vn(ma* realit!. "lovek $e b'tie povolan odpoveda*. Ab' sme mohli sprvne kona*& n) poh/ad sa predov)etk#m m!s( sta* ist#m a na)e !)i otvoren#mi. .ez pravd' ne$estv!$e sprvne konanie. 4reto t %ba po pravde& $e$ pokorn h/adanie a ochota pri$a* $! s zkladn#m predpokladom ka%de$ morlk'. 1am& kde miesto pravd' preberie kritri!m %itk! alebo zisk!& svet sa drob( na mno%stvo iastokQ !%itonos* toti% v%d' zvis( od zornho !hla s!b$ekt!& ktor# kon. A$ v pr(pade& %e b' sa h/adanie toho& o $e !%iton& toho& o sl %i spoloenskm! pokrok!& konalo s t#mi na$lep)(mi m'slami& ak sa pritom zanech kritri!m pravd' a .oha& potom bez toho& %e b' si to lovek !vedomil& pov#)i moc na na$v'))i! mier! loveka. ,apriek tom! v)ak nad moco! loveka sto$( pravda. 3na m!s( b'* miero! a kritriom ka%de$ mociQ len tak sa m+%eme sta* slobodn#mi a dobr#mi. 9k!tonos*& %e na)e konanie m!s( predchdza* po vanie pravd'& znamen a$ to& %e nad na)imi osobn#mi plnmi a nad na)imi m'slami sto$( .o%ia v+/a. 5 Je%i)ov#ch slovch c(ti* d+raz na primt .oha. 4rv prikzanie $e sk!tone prv z prikzan(Q tam& kde lovek v'l i .oha v mene zdanlivo naliehave$)(ch vec(& ab' mohol predov)etk#m organizova* )*astie /!d(& tam namiesto toho& ab' sa stal viac slobodn#m a sprvn'm sp+sobom b!doval dobr# svet& strat( kritri!m a dospe$e a% do bod!& %e poh]da lovekom. 7en ten& kto sa pozer na loveka& v'chdza$ c z .oha& $e schopn# milova* /!d(. "o v)ak znamen Smilova* .ohaT a naoza$ b' sme to dokzali[ A$ t! m ve/k# v#znam vodn# v#raz S4o va$& <zraelT. "lovek& ktor# sa !zatvra& ktor# si nam#)/a& %e $e dl%n(kom len sebe samm!& a ktor# sa chce sta* v#l!n#m a!torom vlastnho %ivota& nem+%e .oha ani pozna*& ani ho milova*. S4o va$& <zraelTQ ab' sme teda mohli po va* a pri$(ma*& m!s(me zanecha* p#ch! !zavretosti a a!tonmie a sta* sa <zraelom& teda vst pi*

do de$(n& ktor !sk!to!$e .oh& ma* na nich as* a$ na)(m %ivotom& a tak pri$a* milos* po vania. Ak lovek chce sm n$s* .oha& ako b' mohol o om nadob!dn * istot![ Ako b' mohol milova* niekoho& od koho nikd' nedostane odpoveU[ .oh v)ak v')iel v stret' n)m! h/adani!& ktor $e len tpan(m vo tme. 5 spoloenstve veriacich .oh k! nm hovor(& obracia sa na ns& %i$e medzi nami. :om#)/avos*& pln m!drovania& ktor si tr fa stava* sa nad vier! Cirkvi a $e$ spoloenstvo %ivota& nev'hn!tne v' s*!$e do /ahosta$nosti voi .oh! a voi sebe sam#m. 5 spoloenstve& ktor !stanovil sm .oh a ktor pochdza z $eho lsk'& ho mo%no milova*. = toho v)ak ako prirodzen# d+sledok v'pl#va& %e lska k .oh! nikd' nie $e s kromno! zle%itos*o! medzi mno! a nie(m ta$omn#m a ven#m. 9poloenstvo& ktor on v'tvoril& ma !dr%iava& a tak sa tto lska znova vracia k spoloenstv! a presah!$e $eho vlastn hranice& preto%e .oh ns chce v)etk#ch z$ednoti* do $edinho mesta poko$a& ktor nem konca. :+le%it $e a$ Ual)ia vecQ takto lska si v'%ad!$e loveka v $eho plnosti. Ab' podiarkol tento aspekt& 9tar# zkon hovor( o srdci& d!)i a sile ako s(dlach lsk' k .oh! v lovek!. Je%i) k! nim pridva a$ )tvrtQ m'se/. Chce t#m zd+razni*& %e roz!m int(mne prinle%( k n)m! vz*ah! s .ohom a k na)e$ lske k nem!. 5iera nie $e len otzko! pocit!& ktorm! b' sme sa venovali ako osobne$ zle%itosti popri konkrtn'ch potrebch n)ho ka%dodennho %ivota& preto%e v lovek! s a$ nbo%ensk potreb'. 5iera $e predov)etk#m ten poriadok roz!m!& bez ktorho strca svo$e kritri!m a s!dok o $eho vlastn#ch cie/och. ?eU svOt# <gnc Antiochi$sk# pribli%ne v rok! EDH cestoval do R(ma& ab' tam pri$al m!en(ctvo& nap(sal list cirkvi v R(me a nazval $! Sto!& ktor predsed v lskeT. 1akto chcel definova* cel Cirkev& v'chdza$ c z 8!charistie. =rove nm t#m dal na$kra$)i! defin(ci! ppe%stva& ak poznme. 9vo$(m v#rokom chcel poveda*& %e cirkev v R(me dpod veden(m svo$ho bisk!pae $e rozhod!$ co! a!torito! v tom& o tvor( samotn podstat! kres*anstva.

1R81<A "A9l

3 85A,J87<=6C<<

3 C<R?85,3; 43537A,X 1837k>A


4 ravda& ktor ns rob( slobodn#mi& $e darom Je%i)a ?rista dporov. 4n I& NCe. -/adanie pravd' $e vp(san do samotne$ prirodzenosti loveka& k#m nevedomos* ho !dr%iava v podmienkach otroctva. "lovek toti% nem+%e b'* opravdivo slobodn#& ak nepri$me svetlo o stredn#ch otzkach svo$e$ ePistencie a osobitne o poznan( toho& odkia/ pochdza a kam smer!$e. 9tva sa slobodn#m& keU sa m! .oh dva ako priate/& a to pod/a 4nov#ch slovQ D- v,s nena(vam sluhami, lebo sluha nevie, o rob+ jeho p,n) Ca(val som v,s priate>mi, preto-e som v,m o(n,mil vetko, o som poul od svojho Otca! 24n EM& EMe. "lovek sa vted' oslobodz!$e od otroctva hriech! a smrti& keU sa ?rist!s& ktor# $e pravda& preho stva a$ Scesto!T 24n EL& Ke. 5 kres*anske$ viere s poznanie a %ivot& pravda a ePistencia navz$om hlboko spo$en. 4ravda& ktor nm bola darovan v .o%om z$aven(& evidentne presah!$e poznvaci! schopnos* loveka& pritom v)ak neprotire( /!dskm! roz!m!. 9k+r ho prenik& povzn)a a ka%dho v'z#va na zodpovednos* dporov. 3 Et N&EMe. 4reto sa !% od zaiatk! Cirkvi Spravidlo n!k'T dporov. #im K&EHe viazalo s krstom pri vst!pe do ?ristovho ta$omstva. 9l!%ba n!ke& ktor zah]a d+ver!$ ce h/adanie inteligencio! vier'& teda teolgi!& $e po%iadavko!& ktore$ sa Cirkev nem+%e vzda*. 5 ka%dom obdob( $e teolgia d+le%it na to& ab' Cirkev mohla odpoveda* na .o%( pln& pod/a ktorho 9pasite/ chce, ab' vetci >udia boli s pasen+ a po(nali pravdu! 23 .im C& Le. 5 asoch ve/k#ch k!lt rn'ch a d!chovn#ch zmien $e to e)te d+le%ite$)ie& no $e v'staven a$ nov#m rizikm. ;!s( sa !silova* Szotrva*T v pravde dporov. 4n I& NEe a zrove si !vedomova* nov problm'& ktor sa stava$ pred /!dskho d!cha. 5 na)om storo(& osobitne poas pr(prav a v priebeh! :r!hho vatiknskeho koncil!& teolgia v#znamne prispela k

preh0benm! Spochopeni! tradovan#ch sk!tonost( a slovT&CE no poznala a stle pozn a$ moment' kr(z' a napOtia. ?ongregcia pre n!k! vier' preto pova%!$e za vhodn obrti* sa na bisk!pov ?atol(cke$ cirkvi a prostredn(ctvom nich na teolgov in)tr!kcio! @onum veritatis, ktore$ cie/om $e ob$asni* poslanie teolgie v Cirkvi. 4o predstaven( pravd' ako .o%ieho dar! svo$m! /!d! in)tr!kcia op()e loh' teolgov& pozastav( sa pri osobitnom poslan( pastierov a napokon predlo%( niektor smernice o sprvnom vz*ah! medzi $edn#mi a dr!h#mi. Cie/om in)tr!kcie $e sl %i* rast! poznania pravd' dporov. Kol E&EDe& ktor ns !vdza do te$ slobod'& pre ktor ?rist!s zomrel a vstal z m]tv'ch dporov. =al M& Ee. 4RA5:A& .3cX :AR 953J;2 Y2:2 4odnecovan# nesmierno! lsko!& .oh sa chcel pribl(%i* lovek! h/ada$ cem! svo$! vlastn identit! a kra* spol! s n(m dporov. "k CL& EMe. .oh ho oslobodil od kladov Sotca l%iT dporov. 4n I& LLe a !mo%nil m! pr(st!p do int(mneho spoloenstva so sebo! sam#m& ab' t! v ho$nosti na)iel pln pravd! a prav slobod!. 1ento pln lsk'& v'tvoren# S3tcom svetielT dporov. 4ak E. EHR 3 Et C& GR 3 4n E& Me& !sk!tonen# 9'nom& v(*azom nad smr*o! dporov. 4n I& NKe& $e !stavine spr(tomovan# :!chom& ktor# !vdza do Splne$ pravd'T 24n EK& ENe. 4ravda m v sebe z$ednoc!$ c! sil!Q oslobodz!$e /!d( od osamelosti a rozporov& do ktor#ch s !zavret(& lebo nepozna$ pravd!. 1#m& %e im otvra cest! k .oh!& navz$om ich z$ednoc!$e. ?rist!s zniil m r rozdelenia& ktor odl!ovalo /!d( od .o%(ch pris/ ben( a od spoloenstva zml!v' dporov. B: C& EC V ELe. 3n posiela do s]dc veriacich svo$ho :!cha& prostredn(ctvom ktorho sme v om v)etci S$ednoT dporov. #im M& MR =al N& CIe& stvame sa $edin#m a nov#m .o%(m /!dom& ktor# V s rozlin#mi povolaniami a charizmami V m poslanie !chovva* a odovzdva* dar pravd'. 5eU cel Cirkev ako

CE

CE 4orov. :R2-Z 5A1<?6,9?W ?3,C<7& dogmatick kon)tit cia @ei verbutn, I.

Sso/ zemeT a Ssvetlo svetaT d;] M& EN V ELe m!s( v'dva* svedectvo ?ristove$ pravde& ktor ns oslobodz!$e. ,a toto volanie .o%( /!d odpoved Spredov)etk#m %ivotom pod/a vier' a lsk' a t#m& %e predklad .oh! obet! chvl'T. "o sa podrobne$)ie t#ka S%ivota vier'T& :r!h# vatiknsk' koncil spres!$e& %e Sspoloenstvo veriacich ako celok& ktorm! sa dostalo pomazania od :!cha 9vOtho dporov. 3 4n C& CD. CHe& sa nem+%e m#li* vo viere a t to svo$! osobitn vlastnos* pre$av!$e nadprirodzen#m zm'slom pre vier!& ktor# $e v celom /!de& keU od bisk!pov a% po poslednho veriaceho laika v'$adr!$e svo$ v)eobecn# s hlas vo veciach vier' a mravovT.CC Ab' v'konval vo svete svo$ prorock# rad& .o%( /!d m!s( nepresta$ne roznecova* a So%ivova*T %ivot svo$e$ vier' dporov. C .im E& Ke& na$mO oraz hlb)o! reflePio! V pod veden(m :!cha 9vOtho V o pravdch samotne$ vier' a snaho! obh$i* $e$ roz!mnos* pred t#mi& o si %iada$ $e$ roz!mov d+vod' dporov. 3 Et N&EMe. 5zh/adom na toto poslanie :!ch pravd' rozde/!$e medzi veriacimi ka%dho st!pa osobitn milosti na spolon -itok! dporov. 3 Kor EC& HJEEe. 43537A,<8 1837k>A ;edzi povolaniami& ktor :!ch 9vOt# vzb!dz!$e v Cirkvi& v'nik povolanie teolga& ktor# m osobitn#m sp+sobom loh!& ab' v spoloenstve s 2ite/sk#m radom Cirkvi z(skaval oraz hlb)ie chpanie .o%ieho slova& obsiahn!tho vo 9vOtom p(sme& in)pirovanho a odovzdvanho %ivo! 1rad(cio! Cirkvi. 9vo$o! podstato! viera apel!$e na roz!m& preto%e odha/!$e lovek! pravd! o $eho !ren( a cest!& ako ho dosiahn!*. < keU z$aven pravda prev')!$e v)etk' na)e sp+sob' v'$adrovania a na)e poznanie $e vzh/adom na $e$ neprenikn!te/n ve/kos* dporov. B: N& EGe nedokonal& napriek tom! poz#va roz!m V .o%( dar dan# na pri$atie pravd' V vst pi* do $e$ svetla a sta* sa tak schopn#m do !rite$ mier' pochopi* to& v o !veril. 1eologick veda& ktor v snahe odpoveda* na pozvanie hlas! pravd' h/ad poroz!menie vier' 2intellectum:idei7, pomha
CC

:R2-Z 5A1<?6,9?W ?3,C<7& dogmatick kon)tit cia "umen 9entium, EC.

.o%iem! /!d! pod/a pr(kaz! apo)tola dporov. 3 Et N& EMe obh$i* sa pred ka%d#m& kto sa p#ta na d+vod' $eho nde$e. 4rca teolga tak odpoved na d'namizm!s vp(san# do samotne$ vier'Q veU 4ravda sa zo svo$e$ podstat' chce odovzdva* a lovek $e stvoren#& ab' pri$(mal pravd! a v h0bke svo$e$ d!)e net %i po niom inom& ne% ab' $! poznal& na)iel sa v ne$& a tak dosiahol sps! dporov. 3 .im C& Le. 4reto 4n poslal svo$ich apo)tolov& ab' zo v)etk#ch nrodov !inili S!en(kovT a v'!ovali ich dporov. <t CI&EG a nasl.e. 1eolgia& ktor h/ad Sd+vod' vier'T a predklad tieto d+vod' ako odpoveU t#m& ktor( h/ada$ & $e integrlno! s as*o! odpovede na toto prikzanie& preto%e /!dia sa nem+%! sta* !en(kmi& ak im neb!de zvestovan pravda obsiahn!t v slovch vier' dporov. #im ED& EL a nasl.e. 1eolgia teda prispieva k tom!& ab' vier! bolo mo%n odovzda* a ab' roz!m t#ch& o e)te nepozna$ ?rista& mohol vier! h/ada* a n$s*. 1eolgia& ktor $e tak posl!)n podnetom pravd'& t %iace$ odovzdva* sa& rod( sa a$ z lsk' a z $e$ d'namizm!Q v kone vier' toti% lovek spoznva dobrot! .oha a za(na ho milova*& pritom lska t %i oraz lep)ie pozna* toho& ktorho mil!$e.CN = tohto dvo$itho p+vod! teolgie& ktor $e vp(san do vn tornho %ivota .o%ieho /!d! a do $eho misi$nho povolania& v'pl#va sp+sob& ak#m sa m teolgia rozv($a*& ab' dosiahla po%iadavk' v'pl#va$ ce z $e$ povah'. ?eU%e predmetom teolgie $e 4ravda& %iv# .oh a $eho pln sps'& z$aven# v Je%i)ovi ?ristovi& teolg $e povolan# prehlbova* svo$ %ivot vier' a vedeck bdanie v%d' sp$a* s modlitbo!. CL 1ak b!de otvorene$)( Snadprirodzenm! svetl! vier'T& od ktorho zvis( a ktor sa m! !k%e ako bezpen pravidlo& ktor povedie $eho !va%ovanie a b!de miero! sprvnosti $eho zverov. 5 priebeh! stro( sa teolgia post!pne kon)tit!ovala ako vedeck poznanie v pravom zm'sle. 4reto $e potrebn& ab' teolg venoval pozornos* epistemologick#m po%iadavkm svo$ho odbor!& po%iadavkm kriticke$ d+slednosti& ako a$ roz!move$ kontrol' ka%de$
CN

4orov. 95. .3,A58,1\RAQ 1) Aent), proem. o. C& ad KQ So!ando fides non assentit propter rationem& sed propter amorem ei!s c!i assentit& desiderat habere rationesT. CL 4orov. JA, 4A537 <<.Q Er+hovor pri odov(d,van+ med(in,rodnej cen' Eavla 5i. Lansovi Drsovi von ?althasarovi, CN. $ na EGILQ 1nse9namenti di =iovanni Eaolo 11, 5<<& E dEGILe EGEE V EGEH.

etap' svo$ho bdania. 4o%iadavk! kritik' v)ak nemo%no sp$a* s kritick#m d!chom& ktor# sa rod( sk+r z d+vodov afekt(vneho p+vod! alebo z preds!dkov. 1eolg m!s( v sebe rozli)ova* p+vod a mot(v' svo$ho kritickho posto$a a !mo%ni*& ab' $eho poh/ad bol oisten# viero!. 1eologick prca si v'%ad!$e d!chovn silie vedecke$ poctivosti a posvOcovania. A$ keU z$aven pravda presah!$e /!dsk# roz!m& $e s n(m v hlboke$ harmnii. 1o predpoklad& %e roz!m $e svo$o! prirodzenos*o! zameran# na pravd! tak#m sp+sobom& %e ak $e osvieten# viero!& m+%e prenika* do v#znam! z$avenia. ,a rozdiel od mnoh#ch filozofick#ch pr dov& ale v zhode so sprvn'm sp+sobom m'slenia& ktor nachdza potvrdenie vo 9vOtom p(sme& treba !zna* schopnos* /!dskho roz!m! dosiahn!* pravd!& ako a$ $eho metaf'zick schopnos* spozna* .oha zo stvoren#ch vec(.CM 5lastn loha teolgie pochopi* zm'sel z$avenia si v)ak v'%ad!$e po!%(vanie filozofick#ch prvkov& ktor ved k Sd+kladnm! a !celenm! poznani! loveka& sveta a .ohaTCK a mo%no ich !platni* a$ v reflePii o z$avene$ pravde. 4re teologick )t di s rovnako nev'hn!tn a$ historick ved'& preto%e samotn z$avenie m historick# charakter a odovzdvalo sa nm v rmci Sde$(n sps'T. A napokon sa treba obraca* a$ na h!manitn ved'& ab' sme lep)ie pochopili z$aven pravd! o lovek! i o morln'ch normch $eho konania a zrove s o! sp$ali v#sledk' platn v t#chto vedch. 5 te$to perspekt(ve $e loho! teolga osvo$i* si z k!lt r' svo$ho prostredia prvk'& ktor m! !mo%!$ lep)ie osvetli* ten i onen aspekt ta$omstva vier'. 1akto silie $e zaiste nron a nesie so sebo! rizik& ale samo osebe $e legit(mne a treba do povzb!dzova*. 5 tomto s vise $e d+le%it zd+razni*& %e ak sa zo stran' teolgie po!%(va$ prvk' alebo po$mov nstro$e& v'chdza$ ce z filozofie alebo z in#ch vedn#ch odborov& v'%ad!$e sa rozli)ovanie& ktor m svo$ posledn# normat(vn' princ(p v z$avene$ n!ke. Je$ prinle%( posk'tova* kritri na rozli)ovanie t#chto prvkov a po$mov#ch nstro$ov& a nie naopak.
CM

4orov. 4R5Z 5A1<?6,9?W ?3,C<7& dogmatick kon)tit cia @e :ide catholica, @e revelatione, kn. EQ :9 NDCK. CK :R2-Z 5A1<?6,9?W ?3,C<7& dekrt Optatam toLus, 3P)

1eolg nikd' nesmie zab da*& %e a$ on $e lenom .o%ieho /!d!& m voi nem! prechovva* ct! a svo$! !ite/sk sl!%b! vn(ma* tak& ab' %iadn'm sp+sobom nenar!)il n!k! vier'. 9loboda& vlastn teologickm! bdani!& sa !plat!$e v rmci vier' Cirkvi. 4reto odvaha& ktor sa asto kladie na svedomie teolga& m+%e prin)a* ovocie a Sb!dova*T& len ak $! sprevdza trpezlivos* a dozrievanie. ,ov nzor'& predkladan inteligencio! vier'& Snie s ni(m in#m ako pon!ko! pre cel Cirkev. 9 potrebn mnoh oprav' a roz)irovanie perspekt(v v bratskom dialg!& k#m sa dospe$e k okamih!& keU t to nov mienk! m+%e pri$a* cel CirkevT. 5 d+sledk! toho teolgia& ako Sve/mi nezi)tn sl!%ba spoloenstv! veriacich& si zsadne v'%ad!$e ob$ekt(vn! disk!si!& bratsk# dialg& otvorenos* a ochot! !pravova* vlastn nzor'T.CH 9loboda bdania& ktor prvom le%( na srdci v)etk#m !encom ako ich na$vzcne$)( dar& znamen ochot! pri$a* pravd!& tak ako sa $av( po !konen( bdania& do ktorho sa neprimie)al %iadn' prvok& ktor# b' bol c!dz( po%iadavkm metd' zodpoveda$ ce$ )t!dovanm! predmet!. 5 teolgii sa tto sloboda bdania !plat!$e v rmci roz!movho poznania& ktorho predmet $e dan# z$aven(m& odovzdvan# a interpretovan# v Cirkvi pod veden(m ;agistria a pri$(man# viero!. ,ebra* do vah' tieto sk!tonosti& ktor ma$ hodnot! princ(p!& b' znamenalo to ist& ako presta* sa venova* teolgii. Ab' sme sprvne spresnili podob' tohto vz*ah! s ;agistriom& $e teraz vhodn !va%ova* nad loho! ;agistria v Cirkvi. 2"<18Y9?Z \RA: 4A91<8R35 S.oh vo svo$e$ ve/ke$ dobrote stanovil& ab' to& o z$avil na sps! v)etk#ch nrodov& nav%d' zostalo nepor!)en a odovzdvalo sa v)etk#m pokoleniam.TCI 4rostredn(ctvom dar! :!cha 9vOtho dal
CH

J6, 4A537 <<.Q Er+hovor k teolF9om v &ltottin9u, EI. novembra EGIDQ AA9 HN dEGIEe EDLR porov. a$ 4A537 5<.Q Er+hovor k lenom <ed(in,rodnej teolo9ickej komisie, EE. oktbra EGHCQ AA9 KL dEGHCe KIC V KINR J6, 4A537 <<.Q Er+hovor k lenom <ed(in,rodnej teolo9ickej komisie, CK. oktbra EGHGQ AA9 HE dEGHGe ELCI V ELNN. CI @ei verbum, cit. dielo& H.

svo$e$ Cirkvi as* na vlastne$ neom'lnosti. CG .o%( /!d vUaka Snadprirodzenm! cit! vier'T m as* na tomto privilgi! pod veden(m %ivho 2ite/skho rad! Cirkvi& ktor# $e na zklade a!torit' v'konvane$ v mene Je%i)a ?rista $edin#m a!tentick#m v'svet/ovate/om .o%ieho slova& p(sanho alebo stne tradovanho.ND 4astieri Cirkvi ako nst!pcovia apo)tolov Sdostva$ od 4naa poslanie !i* v)etk' nrod' a hlsa* evan$eli!m v)etkm! stvoreni!& ab' v)etci /!dia dosiahli sps!T.NE <m $e teda zveren loha !chovva*& v'svet/ova* a )(ri* .o%ie slovo& ktorho s sl!%obn(kmi.NC 4oslan(m 2ite/skho rad! Cirkvi $e !pevova* V v s lade s Seschatologicko!T povaho! !dalosti Je%i)a ?rista V definit(vn' charakter zml!v'& ktor .oh !zavrel skrze ?rista so svo$(m /!dom. ;a$ tento /!d chrni* pred om'lmi i zmOtkami a zar!ova*& ab' mohol v ka%dom ase a za v)etk#ch okolnost( ob$ekt(vne v'znva* bez om'lov prav vier!. \loha 2ite/skho rad! Cirkvi teda nie $e nieo& o b' bolo kres*anske$ pravde !lo%en zvonk!& ani nadraden nad o!. 1to loha pochdza priamo zo samotne$ ekonmie vier'& keU%e 2ite/sk# rad Cirkvi vo svo$e$ sl!%be .o%iem! slov! $e in)tit cio!& ktor si v#slovne prial ?rist!s ako kon)tit!t(vn' prvok Cirkvi. 9l!%ba kres*anske$ viere& ktor v'konva 2ite/sk# rad Cirkvi& $e preto na %itok celm! .o%iem! /!d!& ktor# $e povolan# vst pi* do te$ slobod' pravd'& ktor .oh z$avil v ?ristovi. Ab' pastieri Cirkvi mohli nap0a* loh! hlsa* evan$eli!m a a!tentick' interpretova* z$avenie& o im bolo zveren& Je%i) ?rist!s pastierom Cirkvi pris/ bil pomoc :!cha 9vOtho. 3bdaril ich na$mO charizmo! neom'lnosti vo veciach vier' a mravov. 5#kon te$to charizm' m+%e ma* r+zne form'. =vl)* sa v'konva vted'& keU bisk!pi& spo$en( so svo$o! vidite/no! hlavo! kolegiln'm sp+sobom& ako $e to v pr(pade ek!menick#ch koncilov& v'hlsia ne$ak n!k!& alebo keU ppe%& v'konva$ c svo$e poslanie na$v'))ieho pastiera a !ite/a v)etk#ch veriacich& v'hlsi ne$ak n!k! eQ cathedra!)RR
CG

4orov. ?3,>R8>6C<A 4R8 ,62?2 5<8RW& v'hlsenie <'strium Bcclesiae, ) CQ AA9 KM dEGHNe NGI a nasl. ND 4orov. @ei verbum, cit. dielo& ED.
NE NC

4orov. @ei verbum, cit. dielo& ED.

\loha svOto !chovva* a verne predklada* poklad .o%ieho z$avenia zah]a !% zo svo$e$ podstat' to& %e 2ite/sk# rad Cirkvi m+%e predlo%i* Sdefinit(vn'm sp+sobomTNL tvrdenia& ktor a$ keU nie s obsiahn!t v pravde vier'& s v)ak s o! tak zko spo$en& %e definit(vn' charakter tak#chto tvrden( v konenom d+sledk! v'pl#va zo samotnho =$avenia.NM 4redmetom a!tentickho 2ite/skho rad! Cirkvi m+%e b'* a$ to& o sa t#ka mravov& preto%e evan$eli!m& ktor $e slovom %ivota& in)pir!$e a vedie cel# okr!h /!dske$ innosti. 2ite/sk# rad m teda loh! rozli)ova* prostredn(ctvom s dov& zavOz!$ cich vo svedom(& in'& ktor s sam' osebe v zhode s po%iadavkami vier' a podpor!$ $e$ pre$avenie sa v %ivote alebo ktor& naopak& preto%e s vn torne zl& nemo%no zl i* s t#mito po%iadavkami. = d+vod! p!ta& ktor sp$a poriadok stvorenia a poriadok v'k penia& z d+vod! nev'hn!tnosti na dosiahn!tie sps' pozna* a zachovva* cel# morln' zkon& kompetencia 2ite/skho rad! Cirkvi sa roz)ir!$e a$ na to& o sa t#ka prirodzenho zkona.NK 3krem toho =$avenie obsah!$e mravn pr(kaz'& ktor b' vo svo$e$ podstate mohli b'* poznate/n prirodzen#m roz!mom& k! ktor#m v)ak hrie)n' stav loveka s*a%!$e pr(st!p. ,!ko! vier' $e& %e tieto morlne norm' m+%e neom'lne v'!ova* 2ite/sk# rad Cirkvi.NH .o%ia pomoc sa dostva a$ nst!pcom apo)tolov& ktor( v'!!$ v spoloenstve s 4etrov#m nst!pcom& a osobitn#m sp+sobom r(mskem! ve/kazovi& pastierovi cele$ Cirkvi& keU V hoci nev'hlas!$e neom'ln defin(ci! vier' a bez toho& %e b' sa v'$adril Sdefinit(vn'm sp+sobomT V vo svo$om riadnom !ite/skom rade predklad n!k!& ktor vedie k

NN

4orov. "umen 9entium, cit. dielo& CMR v'hlsenie <'strium Bcelesiae, cit. dielo& NQ AA9 KM dEGHNe LDD a nasl. NL 4orov. Ero:essio :idei et 1usiurandum :idelitatisO AA9 IE dEGIGe EDL a nasl.Q Somnia et sing!la o!ae circa doctrinam de fide vel morib!s ab eadem definit(ve propon!nt!rT. NM 4orov. "umen 9entium, cit. dielo& CMR v'hlsenie <'strium Bcelesiae, cit. dielo& NJMQ AA9 KM dEGHNe LDD V LDLR Ero:essio :idei et 1usiurandum :idelitatisO AA9 IE dEGIGe EDL a nasl. NK 4orov. 4A537 5<.& enc'klika Lumanae vitae, LQ AA9 KD dEGKIe& LIN.
NH

pln)iem! pochopeni! =$avenia vo veciach vier' a mravov& a mravn norm'& ktor z te$to n!k' v'pl#va$ . 4reto treba ma* na zreteli osobitn# charakter ka%dho $ednotlivho v'$adrenia 2ite/skho rad! Cirkvi a mier!& do ake$ $e do zapo$en $eho a!torita& ako a$ sk!tonos*& %e v)etk' pochdza$ z toho istho pramea& teda z ?rista& ktor# chce& ab' $eho /!d kral v plne$ pravde. = toho istho d+vod! rozhodn!tiam 2ite/skho rad! Cirkvi& i keU nie s zar!en charizmo! neom'lnosti& nech#ba .o%ia pomoc a v'%ad!$ si s hlas veriacich. R(msk' ve/kaz pln( svo$e !niverzlne poslanie pomoco! in)tit ci( R(mske$ k rie a v tom& o sa t#ka n!k' vier' a morlk'& osobitne prostredn(ctvom ?ongregcie pre n!k! vier' = toho v'pl#va& %e dok!ment' te$to kongregcie& v#slovne schvlen ppe%om& sa podie/a$ na riadnom !ite/skom rade 4etrovho nst!pc!.NI 5 miestn'ch cirkvch $e loho! bisk!pa !chovva* a v'svet/ova* .o%ie slovo a s a!torito! rozhodova*& o $e s n(m v s lade a o nie. 2ite/sk sl!%ba ka%dho bisk!pa& pon(manho $ednotlivo& sa !sk!to!$e v spoloenstve s r(msk'm ve/kazom& pastierom v)eobecne$ Cirkvi& a s in#mi bisk!pmi& rozpt#len#mi po svete alebo zhroma%den#mi na ek!menickom koncile. 1oto spoloenstvo $e podmienko! $eho a!tentickosti. .isk!p ako len bisk!pskho kolgia na zklade svo$e$ sviatostne$ v'sviack' a hierarchickho spoloenstva reprezent!$e svo$! cirkev& tak ako v)etci bisk!pi& spo$en( s ppe%om& predstav!$ v)eobecn Cirkev vo zvOzk! poko$a a lsk'& $ednot' a pravd'. ;iestne cirkvi& spo$en v $ednote& svo$(m vlastn#m d!chovn#m bohatstvom pre$av!$ katolicit! Cirkvi. .isk!psk konferencie zo svo$e$ stran' prispieva$ k! konkrtne$ realizcii kolegilneho d!cha dSa::ectum colle9ialem!7.NG
NI

4orov. C<C& kn. NKD V NKER 4A537 5<.Q apo)tolsk kon)tit cia #e9imini Bcelesiae universae, EM. a!g!sta EGKHQ AA9 MG dEGKHe& IGH V IGGR J6, 4A537 <<.& apo)tolsk kon)tit cia Eastor bonus, CI. $ na EGIIQ AA9 dEGIIe& IHN V IHL. NG 4orov. "umen 9entium, cit. dielo& CC V CN. Ako $e znme& 9vOt# 3tec po dr!hom mimoriadnom zasadan( .isk!pske$ s'nod' poveril ?ongregci! pre bisk!pov& ab' preh0bila .eolo9icko$pr,vn' status biskupskch kon:erenci+!) 4oznmka prekladate/aQ 9vOt# 3tec nsledne v'dal CE. m$a EGGI motu proprio o teologicke$ a prvnicke$ povahe bisk!psk#ch konferenci( &postolos suos)

4astoran loha 2ite/skho rad! Cirkvi& ktorho cie/om $e bdie*& ab' .o%( /!d zotrval v pravde& ktor oslobodz!$e& $e teda komplePno! a lenito! sk!tonos*o!. Ak teolg pri plnen( loh' v sl!%be lsk' m zosta* vern# svo$e$ lohe& m!s( bra* do vah' poslanie vlastn 2ite/skm! rad! Cirkvi a spol!pracova* s n(m. Ako sa m chpa* tto spol!prca[ Ako sa konkrtne !sk!to!$e a na ak prek%k' m+%e narazi*[ 4rve to chceme teraz zbl(zka sk ma*. 2"<18Y9?Z \RA: A 1837k><A M(ah' spolupr,ce -oci sa %iv# 2ite/sk# rad Cirkvi a teolgia od seba odli)!$ vlastn#mi darmi a lohami& napokon ma$ ten ist# cie/Q zachova* .o%( /!d v pravde& ktor oslobodz!$e& a !ini* ho tak Ssvetlom nrodovT. 1to sl!%ba cirkevnm! spoloenstv! stavia teolga a 2ite/sk# rad Cirkvi do vz$omnho vz*ah!. 2ite/sk# rad Cirkvi a!tentick' v'!!$e n!k! apo)tolov a pomoco! v#sledkov teologicke$ prce odr%a nmietk' a deformcie vier'. 3krem toho s a!torito!& ktor pri$al od Je%i)a ?rista& predklad nov preh0benia& v'svetlenia a aplikcie z$avene$ n!k'. 1eolgia& naopak& nadob da vaho! oraz hlb)ie poznanie .o%ieho slova& obsiahn!tho vo 9vOtom p(sme a verne odovzdvanho %ivo! 1rad(cio! Cirkvi pod veden(m 2ite/skho rad! Cirkvi& sna%( sa ob$asova* z$aven n!k! vzh/adom na po%iadavk' roz!m! a napokon $e$ dva organick a s'stematick podob!.LD 9pol!prca medzi teolgom a 2ite/sk#m radom Cirkvi sa zvl)tn'm sp+sobom !sk!to!$e vted'& keU teolg dostane knonick misi!& teda poverenie v'!ova*. 1to spol!prca sa tak stva v istom zm'sle as*o! na prci 2ite/skho rad! Cirkvi& s ktor#m ho sp$a prvne p!to. :eontologick pravidl& ktor logick' a $asne v'pl#va$ zo sl!%b' .o%iem! slov!& s tak !mocnen zvOzkom& ktor# teolg na

LD

4orov. 4A537 5<.Q Er+hovor k astn+kom <ed(in,rodnho kon9resu o teolF9ii @ruhho vatik,nskeho koncilu, E. oktbra EGKKQ AA9 MI dEGKKe& IGC a nasl.

seba pri$(ma& keU sa !$(ma svo$ho poverenia a sklad v'znanie vier' a pr(sah! vernosti.LE 3d te$ chv(le $e teolg radne poveren# loho! presne a v cele$ $e$ integrite predklada* a osvet/ova* n!k! vier'. ?eU sa 2ite/sk# rad Cirkvi v'slov( neom'lne a slvnostne v'hlsi& %e niektor n!ka $e obsiahn!t v =$aven(& v'%ad!$e si s hlas teologlne$ vier'. 1ak#to s hlas sa v'%ad!$e a$ pri n!ke riadneho a v)eobecnho ;agistria& keU predklad ne$ak n!k! vier' ako bo%sk' z$aven . ?eU 2ite/sk# rad Cirkvi predklad Sdefinit(vn'm sp+sobomT pravd' t#ka$ ce sa vier' a mravov& i keU nie s priamo z$aven& no napriek tom! s s .o%(m z$aven(m zko a vn torne spo$en& a$ tieto pravd' treba pevne pri$a* a zachovva*.LC ?eU 2ite/sk# rad Cirkvi a$ bez m'sl! v'da* definit(vne v'hlsenie !( ne$ak n!k!& ktor pomha hlb)ie pochopi* =$avenie a to& o ob$as!$e $eho obsah& alebo ktor !pozor!$e na zhod! ne$ake$ n!k' s pravdami vier'& alebo ktor !pozor!$e na nzor' nezl!ite/n s pravdami vier'& potom sa a$ v t#chto pr(padoch v'%ad!$e nbo%n podriadenie v+le a roz!m! 2reli9iosum voluntatis et intellechis obseJuium!7.LN 1ento s hlas nem+%e b'* iba vonka$)(& disciplinrn'& ale m!s( b'* s as*o! logik' posl!)nosti vo viere a o! podnecovan#. ,apokon 2ite/sk# rad Cirkvi s cie/om o na$lep)ie sl %i* .o%iem! /!d!& zvl)* ab' ho chrnil pred nebezpen#mi nzormi& ktor m+%! vies* k om'l!& m+%e zasiahn!* v disk!tovan#ch otzkach& v ktor#ch sa s pevn#mi princ(pmi mie)a$ neist prvk' alebo isto domnienk'. "asto mo%no a% s odst!pom istho as! rozl()i*& o $e n!tn a o $e neist. 5o vz*ah! k !eni! 2ite/skho rad! Cirkvi m!s( vo veciach& ktor sam' osebe nie s nemenite/n& tie% plati* pravidlo primnho podriadenia sa v+le 2voluntas sinceri obseJuii!7) ,apriek tom! sa m+%e sta*& %e si teolg polo%( otzk'& ktor sa pod/a pr(pad! t#ka$ vhodnosti& form' alebo a$ obsah! ne$akho v'$adrenia 2ite/skho
LE

4orov. C<C& kn. INNR Ero:essio :idei et 1usiurandum :idelitatisO AA9 IE dEGIGe& EDL a nasl. LC 1ePt novho 5'znania vier' dporov. pozn. . NMe spres!$e pri$atie t#chto n!k t#mito slovamiQ .irmiter etiatn amplector ac retineo0!) LN 4orov. "umen 9entium, cit. dielo& CMR C<C& kn. HMC.

rad! Cirkvi. 1o ho m vies* k tom!& ab' si predov)etk#m d+kladne overil& ak $e a!torita t#chto v'hlsen(& ako v'pl#va z povah' t#chto dok!mentov& z naliehavosti& s ako! sa dan n!ka predklad& a zo samotnho sp+sob!& ktor#m sa v'$adr!$e.LL 5 te$to oblasti v'$adren( prezierave$ povah' d indolis prudentialis!7 sa stalo& %e dok!ment' 2ite/skho rad! Cirkvi neboli bez nedostatkov. 4astieri nie v%d' hneU postrehli v)etk' aspekt' alebo cel komplePnos* niektore$ otzk'. 4rotireilo b' v)ak pravde& ak b' sa& v'chdza$ c z niektor#ch konkrtn'ch pr(padov& !zatvralo& %e sa 2ite/sk# rad Cirkvi be%ne m+%e m#li* vo svo$ich prezierav#ch s!dkoch alebo %e sa nete)( .o%e$ pomoci pri celkovom v'konvan( svo$ho poslania. 5 sk!tonosti teolg& ktor# nem+%e dobre v'konva* svo$! prc! bez !ritho kompetentnho vzdelania v histrii& $e si vedom# toho& ako sa veci v priebeh! as! !$as!$ . 1o neslobodno chpa* v zm'sle relativizcie viero!n#ch v'hlsen(. 1ak#to teolg vie& %e niektor s!dk' 2ite/skho rad! Cirkvi boli opodstatnen v ase& keU boli v'hlsen& preto%e v tvrdeniach& ktor boli pos!dzovan& sa neoddelite/ne prel(nali pravdiv tvrdenia s t#mi& ktor neboli ist. 7en v priebeh! as! bolo mo%n veci rozl()i* a po d+kladnom )t di! dospie* k! sk!tonm! pokrok! v oblasti n!k'. A$ keU sa spol!prca odohrva v t#ch na$lep)(ch podmienkach& nie $e v'l en& %e medzi teolgmi a 2ite/sk#m radom Cirkvi vznikn napOtia. 5#znam& ak# sa im pripis!$e& a d!ch& s ktor#m sa k! nim prist!p!$e& nie s nepodstatnQ ak nevznika$ z pocit! odpor! a nepriate/stva& m+%! sa sta* d'namicko! silo! a podnetom pre 2ite/sk# rad Cirkvi i teolgov& ab' sa v dialg! !silovali plni* loh'& ktor im prinle%ia. 5 dialg! sa m zachovva* dvo$it pravidloQ tam& kde ide o spoloenstvo vier'& plat( ako princ(p S$ednota pravd'T 2unitas veritatis78 tam& kde pretrvva$ nezhod'& ktor neohroz!$ toto spoloenstvo vier'& sa m zachovva* S$ednota lsk'T 2unitas caritatis7) A$ keU nie $e ohrozen n!ka vier'& teolg nem predstavova* svo$e nzor' i odli)n h'potz'& akob' i)lo o zver'& ktor neprip )*a$ %iadn! disk!si!. 5'%ad!$e si to cta k pravde i cta k .o%iem! /!d!
LL

4orov. "umen 9entium, cit. dielo& CM& as* E.

dporov. #im EL& E V EMR 3 Kor IR ED& CN V NNe. = t#ch ist#ch d+vodov m !p!sti* a$ od ich asovo nevhodnho zvere$nenia. "o bolo povedan& plat( osobitn#m sp+sobom pre teolga& ktor# b' sa z d+vodov& ktor sa m! zda$ opodstatnen& ocitol v *a%kostiach pri$a* !rit n!k! 2ite/skho rad! Cirkvi ako nereformovate/n . 1akto nezhoda b' nemohla b'* ospravedlnen& ak b' sa zakladala len na sk!tonosti& %e platnos* v'!ovane$ pravd' nie $e evidentn& alebo na nzore& %e opan# posto$ $e pravdepodobne$)(. 1akisto b' nebol dostaton# s!dok s!b$ekt(vneho svedomia teolga& preto%e toto svedomie nepredstav!$e a!tonmn! a v#l!n in)tanci! na pos!dzovanie pravdivosti n!k'. Ak b' sa veci mali akoko/vek& nikd' nem ch#ba* zkladn# vn torn# posto$ ochot' lo$lne pri$a* n!k! 2ite/skho rad! Cirkvi& ako sa to oakva od ka%dho veriaceho v mene posl!)nosti vier'. 1eolg sa m preto !silova* pochopi* toto !enie v $eho obsah!& d+vodoch a mot(voch. 1om! m venova* d+kladn a trpezliv !va%ovanie a m b'* ochotn# revidova* vlastn nzor' a sk ma* nmietk'& ktor vzniesli $eho kolegovia. Ak napriek primnm! sili! *a%kosti pretrvva$ & $e povinnos*o! teolga oznmi* pr(sl!)ne$ a!torite 2ite/skho rad! Cirkvi problm'& ktor vznikli zo samotnho obsah! predkladane$ n!k' alebo z problematickho zd+vodnenia& ktor sa predklad& alebo zo sp+sob!& ak#m sa tto n!ka predklad. ; tak !robi* v evan$eliovom d!ch! s hlboko! t %bo! v'rie)i* *a%kosti. Jeho nmietk' m+%! v takom pr(pade prispie* k! sk!tonm! pokrok!& lebo b!d podnecova* 2ite/sk# rad Cirkvi predklada* n!k! prehlbene$)(m a lep)ie zd+vodnen#m sp+sobom. 5 tak#chto pr(padoch sa m teolg v'varova* toho& ab' sa obrtil na masmdi namiesto toho& ab' sa odvolal na pr(sl!)n a!torit!. 1#mto sp+sobom& teda tlakom na vere$n mienk!& nem+%e prispie* k ob$asneni! viero!n#ch problmov a posl %i* pravde. 1ie% sa m+%e sta*& %e po d+kladnom sk man( n!k' 2ite/skho rad! Cirkvi& vedenom dobro! v+/o! po va* ho bez zamlovania& *a%kosti napriek tom! pretrvva$ & lebo sa teolgovi zd& %e opan arg!ment' prevlda$ . 5o vz*ah! k tvrdeni!& o ktorom si m'sl(& %e s

n(m nem+%e roz!movo s hlasi*& m! v)ak zostva povinnos* zosta* otvoren# pre oraz hlb)ie sk manie dane$ otzk'. 4re loveka& ktor# $e primn# a mil!$e Cirkev& m+%e takto sit!cia predstavova* *a%k sk )k!. ;+%e sa v)ak sta* pozvan(m trpie* v tich! a v modlitbe& s istoto!& %e ak naoza$ ide o pravd!& t sa napokon n!tne presad(. Eroblm ne(hod' 2ite/sk# rad Cirkvi viackrt po!kzal na ve/k )kod' sp+soben spoloenstv! Cirkvi t#mi posto$mi s'stematickho oponovania& ktor ved a% tak Ualeko& %e sa zdr!%!$ do organizovan#ch sk!p(n. LM 5 apo)tolske$ ePhortcii Eaterna cum benevolentia 4avol 5<. predstavil diagnz! tohto problm!& ktor si doteraz !chovva pln opodstatnenie. 3sobitne t! hovor( o take$ vere$ne$ opoz(cii voi 2ite/skm! rad! Cirkvi& naz#vane$ a$ SdisidentskT dSdissensioT V nes hlas& pozn. prekl.e& ktor treba $asne odl()i* od sit!ci( osobn#ch *a%kost(& o ktor#ch sa hovorilo v'))ie. nenomn disent! m+%e ma* r+zne form' a a$ $eho bezprostredn alebo vzdialen pr(in' s r+znorod. ;edzi ovpl'v!$ cimi faktormi& ktor m+%! p+sobi* vzdialene alebo nepriamo& treba pripomen * ideolgi! filozofickho liberalizm!& ktor prenik a$ do mentalit' na)e$ dob'. = ne$ pramen( tendencia domnieva* sa& %e s!dok m t#m vO)i! vh!& (m viac v'chdza z $ednotlivca& opiera$ ceho sa o vlastn sil'. 1ak sa sloboda m'slenia stavia do opoz(cie voi a!torite trad(cie& ktor sa pova%!$e za pr(in! zotroenia. ,!ka& ktor sa odovzdva a v)eobecne pri$(ma& $e vopred !podozrievan a spoch'b!$e sa hodnota $e$ pravdivosti. 5 kra$n#ch posto$och sa potom takto chpan sloboda s!dk! pova%!$e za d+le%ite$)i! ne% samotn pravda. <de teda o nieo celkom in ne% o oprvnen po%iadavk! slobod' chpane$ ako nepr(tomnos* ntlak!& ako potrebne$ podmienk' na primn h/adanie pravd'. 4rve pre d+le%itos*

LM

4orov. 4A537 5<.Q apo)tolsk ePhortcia Eaterna cum benevolentia, I. decembra EGHLQ AA9 KH dEGHMe& M V CN. 4ozri a$ <'strium Bcclesiae, cit. dieloQ AA9 KM dEGHNe& NGK V LDI.

te$to po%iadavk' Cirkev v%d' obha$ovala zsad!& %e Snikto nem b'* n ten# pri$a* vier! proti svo$e$ v+liT.LK 1lak !melo v'tvrane$ vere$ne$ mienk' a serviln posl!)nos* voi ne$ tie% zaznamenva$ svo$ vpl'v. 9poloensk model'& )(ren masmdiami& ma$ asto sklon prisvo$ova* si normat(vn! sil!. 3sobitne sa )(ri presvedenie& %e Cirkev b' sa mala v'$adrova* len k problmom& ktor vere$n mienka pova%!$e za d+le%it& a len v takom d!ch!& v akom $e$ to v'hov!$e. 2ite/sk# rad b' mohol napr(klad zasahova* v ekonomick#ch a sociln'ch otzkach& ale mal b' necha* na s!dok $ednotlivca otzk'& ktor sa t#ka$ man%elske$ a rodinne$ morlk'. ,apokon i rozmanitos* k!lt r a $az'kov& ktor $e sama osebe bohatstvom& m+%e nepriamo vies* k neporoz!meniam& ktor sa stva$ pr(ino! nezh+d. 5 tomto kontePte sa od teolga& ktor# chce splni* svo$e cirkevn poslanie& v'%ad!$e kritick rozli)ovanie a sk!ton ovldanie problmov. 4risp+sobovan(m sa s asnm! svet! dporov. #im EC& CR B: L& CNe b' nemal strati* nezvislos* s!dk!& ktor m b'* vlastn ?ristov#m !en(kom. ,es hlas& disent& m+%e nadob!dn * r+zne aspekt'. 5o svo$e$ na$radiklne$)e$ forme m za cie/ zmeni* Cirkev pod/a model! kontestcie in)pirovanho t#m& o sa de$e v politicke$ spolonosti. 5 aste$)(ch pr(padoch sa pova%!$e za sprvne& ab' bol teolg povinn# s hlasi* len s neom'lno! n!ko! 2ite/skho rad! Cirkvi& k#m o !en(& predkladanom 2ite/sk#m radom Cirkvi nie neom'ln#m sp+sobom& sa na zklade istho dr!h! teologickho pozitivizm! tvrd(& %e nem ni$ak# zvOzn# charakter& a tak ponechva $ednotlivcovi pln slobod! s hlasi* s n(m alebo nes hlasi*. 1eolg b' tak bol plne slobodn# a mohol b' spoch'bova* alebo odmieta* nie neom'ln n!k! 2ite/skho rad! Cirkvi& na$mO v oblasti $ednotliv#ch morln'ch noriem. :okonca b' vra$ tako!to kriticko! opoz(cio! prispieval k pokrok! !enia. 3spravedlovanie odmietavho nes hlas! sa v)eobecne opiera o r+zne arg!ment'& z ktor#ch dva ma$ zkladn# charakter. 4rv# $e hermene!ticke$ povah'Q dok!ment' 2ite/skho rad! Cirkvi nie s vra$ ni(m in#m ne% ak#msi odrazom teolgie& podlieha$ ce$ r+zn'm
LK

:R2-Z 5A1<?6,9?W ?3,C<7& deklarcia @i9nitatis hum,nne, ED.

nzorom. :r!h# sa dovolva teologickho pl!ralizm!& prehnanho a% do relativizm!& ktor# spoch'b!$e samotn celistvos* vier'. 5'hlsenia 2ite/skho rad! Cirkvi ma$ pod/a tohto posto$a p+vod len v $edne$ z mnoh#ch teolgi(& ale %iadna $ednotliv teolgia si nem+%e nrokova* prvo stava* sa do v)eobecne$ poz(cie. 5 opoz(cii a v s peren( s a!tentick#m 2ite/sk#m radom Cirkvi tak vznik ist# dr!h Sparalelnho magistriaT teolgov.LH :ozaista $e $edno! z loh teolga sprvne v'klada* tePt' 2ite/skho rad! Cirkvi. ,a tento cie/ po!%(va hermene!tick metd'& medzi ktor#mi sa nachdza a$ princ(p& pod/a ktorho n!ka 2ite/skho rad! Cirkvi V vdka .o%e$ asistencii V plat( viac ne% d+vod' erpan len z niektore$ teolgie& ktor#mi si 2ite/sk# rad Cirkvi sl %i. "o sa t#ka teologickho pl!ralizm!& legit(mn' $e len do te$ mier'& do ake$ sa zachovva $ednota vier' vo svo$om ob$ekt(vnom zm'sle.LI 5eU r+zne rovin'& medzi ktor patr( $ednota vier'& $ednota V pl!ralita v'$adren( vier' a pl!ralita teolgi( s n!tne medzi sebo! zsadn#m sp+sobom spo$en. ,a$hlb)(m d+vodom pl!ralit' $e neprenikn!te/n ta$omstvo ?rista& ktor presah!$e akko/vek ob$ekt(vne !sporiadanie n!k'. 1o v)ak nem+%e znamena*& %e b' boli pri$ate/n tak zver'& ktor tom!to ta$omstv! protireia& a %e b' sa spoch'bovala pravdivos* t#ch tvrden(& ktor#mi sa v'$adril 2ite/sk# rad Cirkvi.LG "o sa t#ka Sparalelnho magistriaT& toto m+%e sp+sobi* ve/k d!chovn )kod'& keU sa stavia proti magistri! pastierov. ?ed'ko/vek toti% odmieta$ ci nes hlas dok%e roz)(ri* svo$ inn# vpl'v a% k ovpl'vovani! vere$ne$ mienk' a smer!$e k tom!& %e sa

LH

;')lienka Sparalelnho magistriaT v opoz(cii a v s peren( s !ite/sk#m radom pastierov sa nieked' odvolva na niektor tePt'& v ktor#ch sv. 1om) Akvinsk# rozli)!$e medzi ma9isterium cathedrae pastoralis! a ma9isterium cathedrae ma9isterialis! 26ontra impu9nantes, c) CR p!odlib. <<<& o La. E dGeR <n 1M sent) 3S, C& C& o. N sol. C ad Le. 5 sk!tonosti tieto tePt' neposk't!$ %iadn' zklad na spom(nan# posto$& preto%e sv. 1om) si $e plne ist# v tom& %e prvo s di* vo veciach n!k' patr( len pod Soffici!m praelationisT. LI 4orov. Eaterna et benevolentia, cit. dielo& LQ AA9 KH dEGHMe& EL V EM. LG 4orov. 4A537 5<.Q Er+hovor k lenom med(in,rodnej teolo9ickej komisie, 2. oktbra EGHNQ AA9 KM dEGHNe& MMM V MMG.

stane normo! konania& m+%e v%ne zmias* .o%( /!d a vies* ho k poh]dani! pravo! a!torito!.MD 3dmietav# disent sa nieked' odvolva na sociologick d+vod'& pod/a ktor#ch nzor ve/kho pot! kres*anov b' bol priam'm a primeran#m v#razom Snadprirodzenho zm'sl! vier'T. 5 sk!tonosti v)ak nemo%no nzor' veriacich $ednod!cho stoto%ova* so Ssensus :idei!.ME 1en $e vlastnos*o! teologlne$ vier'& ktor sa nem+%e m#li*& lebo $e .o%(m darom sp+sob!$ cim& %e lovek osobne pri/ne k pravde. 1to osobn viera $e a$ viero! Cirkvi& preto%e .oh zveril Cirkvi ochraovanie slova a v d+sledk! toho a$ to& o veriaci ver( a o ver( Cirkev. Aensus :idei! preto zo svo$e$ povah' zah]a hlbok# s hlas d!cha a srdca s Cirkvo!& ono sentire cum Bcclesia!) A$ keU sa teologlna viera vo svo$e$ podstate nem+%e m#li*& veriaci m+%e ma* a$ m'ln nzor'& preto%e nie v)etk' $eho nzor' pochdza$ z vier'.MC ,ie v)etk' nzor'& ktor kol!$ medzi .o%(m /!dom& s v s lade s viero!& o to viac& %e m+%! /ahko podlieha* vpl'v! vere$ne$ mienk' ovpl'vovane$ modern#mi prostriedkami spoloenske$ kom!nikcie. ,ie bez d+vod! :r!h# vatiknsk' koncil podiark!$e nerozl!n# vz*ah medzi sensus :idei! a veden(m .o%ieho /!d! zo stran' !ite/skho rad! pastierov. 1ieto dve sk!tonosti nemo%no odde/ova* $edn! od dr!he$.MN 5'$adrenia 2ite/skho rad! Cirkvi sl %ia na to& ab' garantovali $ednot! Cirkvi v 4nove$ pravde.
MD

4orov. J6, 4A537 <<.Q enc'klika #edemptor hominis, EGQ AA9 HE dEGHGe& NDIR Er+hovor k veriacim v <ana9ue, L. marca EGIN& HQ AA9 HM dEGINe& HCNR Er+hovor k reho>n+kom v =uatemale, I. marca EGIN& NQ AA9 HM dEGINe& HLKR Er+hovor k biskupom v "ime, 5) febr!ra EGIM& MQ AA9 HH dEGIMe& IHLR Er+hovor k ?el9ickej biskupskej kon:erencii v <alines, EI. m$a EGIM& MQ 1nse9namenti di =iovanni Eaolo 11), 5<<<& E dEGIMe& ELIER Er+hovor k niektorm americkm biskupom na n,vteve ad limina, EM. oktbra EGII& KQ Y3sservatore Romano& EK. oktbra EGII& s. L. ME 4orov. JA, 4A537 <<.Q apo)tolsk ePhortcia .amiliaris consortio, MQ AA9 HL dEGICe& IM V IK. MC 4orov. form!l! 1ridentskho koncil!& ses. 5<.& cap. GQ :ides cui non potest subesse :alsumTQ :9 EMLNR porov. 95. 13;6i_ A?5<,9?ZQ Aumma theolo9iae, 11 % 11, o. E& a. N& ad NQ Eossibile est etiam hominem :idelem eQ conienctura humana :alsum alicjuid aestimare) Aed cjuod eQ:ide :alsum aestimet, hoc est impossibile)! MN 4orov. "umen 9entium, cit. dielo& EC.

,apomha$ Sspo(va* v pravdeT v protiklade s /!bovo/no! povaho! meniacich sa nzorov a zrove s pre$avom posl!)nosti .o%iem! slov!.ML < keU sa m+%e zda*& %e obmedz!$ slobod! teolgov& prostredn(ctvom vernosti viere& ktor nm bola odovzdan& v'tvra$ podmienk' na hlb)i! slobod!& ktor m+%e pochdza* len z $ednot' v pravde. 9loboda kon! vier' nem+%e b'* zkladom prva na nes hlas. 5 sk!tonosti toti% vonkoncom neznamen slobod! voi samotne$ pravde& ale slobodn seba!renie /!dske$ osob' v s lade s $e$ morlno! povinnos*o! pri$a* pravd!. \kon vier' $e dobrovo/n# kon& preto%e lovek& v'k pen# ?ristom 5'k!pite/om a n(m povolan# na adopt(vne s'novstvo dporov. #irn I& EMR =al L& MR B: E& MR 4n E& ECe& nem+%e pri/n * k .oh!& ak ho Snepritiahne 3tecT 24n K& LLe a ak neodpovie .oh! roz!mn#m darom svo$e$ vier' dporov. #im EC& Ee. Ako pripomen!lo v'hlsenie @i9nitatis humanae,PP %iadna /!dsk a!torita nem prvo zasahova* n ten(m alebo ntlakom do te$to vo/b'& lebo to presah!$e hranice $e$ kompetencie. Re)pektovanie prv na nbo%ensk slobod! $e zkladom re)pektovania celho s hrn! /!dsk#ch prv. ,emo%no sa teda odvolva* na tieto prva loveka& ab' sme sa t#m stavali proti v'$adreniam 2ite/skho rad! Cirkvi. 1ak# posto$ zne!znva podstat! a poslanie Cirkvi& ktor dostala od svo$ho 4na loh! hlsa* v)etk#m /!Uom pravd! sps'. 1 to loh! pln( t#m& %e kra v ?ristov#ch stopch vo vedom(& %e Spravda sa presadz!$e $edine svo$o! vlastno! silo!& vnik do m'sl( lahodne& no zrove d+razneT.MK 5 sile bo%skho poverenia& ktor v Cirkvi dostal 2ite/sk# rad Cirkvi& $eho poslan(m $e predklada* n!k! evan$elia& bdie* nad $eho integrito! a takto chrni* vier! .o%ieho /!d!. Ab' sp0al t to loh!& m+%e b'* nieked' don ten# pri$a* a$ ne/ahk rozhodn!tia& ako keU napr(klad odn(me teolgovi& ktor# sa vzdialil od n!k' vier'& knonick misi! alebo mandt v'!ova*& ktor# m! predt#m zveril& i v'hlsi*& %e $eho spis' nie s v zhode s n!ko! vier'. A$ pri takomto post!pe sa 2ite/sk# rad Cirkvi sna%( zosta* vern# svo$e$ lohe obha$ova* prvo .o%ieho /!d!& ab' sa m! dostvalo posolstvo Cirkvi v
ML MM

4orov. @ei verbum, cit. dielo& ED. 4orov. @i9nitatis humanae, cit. dielo& G V ED. MK .am-e, 3)

$eho istote a integrite a nebol znepoko$ovan# ne$ak#m nebezpen#m nzorom. 5 tak#chto okolnostiach s!dok& ktor# 2ite/sk# rad Cirkvi v'$adr( po d+kladnom sk man( v zhode so stanoven#mi predpismi a po tom& o sa zainteresovanm! posk'tla mo%nos* v'$asni* pr(padn nepochopenie $eho !va%ovania& sa net#ka samotne$ osob' teolga& ale $eho intelekt!ln'ch posto$ov& ktor vere$ne v'$adril. 9k!tonos*& %e b' tieto proced r' bolo mo%n v'lep)i*& e)te neznamen& %e s v protiklade s prvom a spravodlivos*o!. -ovori* v tomto pr(pade o por!)ovan( /!dsk#ch prv $e nemiestne& lebo b' sa tak zne!znvala presn hierarchia t#chto prv& ako a$ povaha cirkevnho spoloenstva a $eho spolonho dobra. ,apokon teolg& ktor# nie $e v s lade so sentire cum Bcclesia!, sm sa stavia do rozpor! s loho!& ktor na seba slobodne a vedome vzal& teda !i* v mene Cirkvi.MH ,apokon ani od+vodnenie& odvolva$ ce sa na povinnos* sledova* svo$e vlastn svedomie& nem+%e ospravedlni* tak#to nes hlas. Je to predov)etk#m preto& %e tto povinnos* nastva& keU svedomie ob$as!$e praktick# s!dok pred !inen(m ne$akho rozhodn!tia& k#m v tomto pr(pade ide o pravdivos* doktrinlneho v'hlsenia. 3krem toho ak sa m teolg tak ako ka%d# veriaci riadi* pod/a svo$ho svedomia& $e taktie% povinn# si ho a$ formova*. 9vedomie nie $e nezvisl a neom'ln schopnos*& $e konom mravnho s!dk!& t#ka$ ceho sa zodpovednho rozhodn!tia. 9prvne svedomie $e svedom(m& ktor $e patrine osvieten viero! i ob$ekt(vn'm mravn#m zkonom a predpoklad a$ priamos* v+le v sledovan( opravdivho dobra. 9prvne svedomie katol(ckeho teolga predpoklad preto pevn vier! v .o%ie slovo& ktorho bohatstvo m sk ma*& ale a$ lsk! k Cirkvi& od ktore$ dostva svo$e poslanie& a re)pektovanie 2ite/skho rad! Cirkvi podporovanho .o%o! pomoco!. ?ls* do protiklad! 2ite/sk# rad Cirkvi a nadraden magistri!m svedomia znamen prip!sti* princ(p slobodnho sk mania& ktor# $e nezl!ite/n# s ekonmio! z$avenia& ako a$ s $eho odovzdvan(m v Cirkvi a tie% so sprvn'm chpan(m teolgie a poslania teolga. 5iero!n v#rok' toti% nepochdza$ z ne$akho isto individ!lneho sk mania a zo slobodne$
MH

4orov. J6, 4A537 <<.Q apo)tolsk kon)tit cia Aapientia christiana, EM. apr(la EGHG& CH&EQ AA9 HE dEGHGe& LINR C<C& kn. IEC.

kritik' .o%ieho slova& ale s dedistvom Cirkvi. Ak dochdza k oddeleni! od pastierov& ktor( bedlia& ab' sa apo)tolsk 1rad(cia !dr%ala %iv& potom sa nenapravite/ne po)kodz!$e samotn spo$enie s ?ristom.MI Cirkev& odvodz!$ ca svo$ p+vod z $ednot' 3tca& 9'na a :!cha 9vOtho&MG $e ta$omstvom spoloenstva& ktor $e pod/a v+le svo$ho zakladate/a !sporiadan okolo hierarchie& !stanovene$ do sl!%b' evan$elia a samotnho .o%ieho /!d!& ktor# z tohto evan$elia %i$e. 4od/a vzor! lenov prvho spoloenstva v)etci pokrsten( V charizmami& ktor s im vlastn V sa ma$ s primn#m srdcom !silova* o harmonick $ednot! n!k'& %ivota a k!lt! dporov. Ak C& LCe. 1oto $e pravidlo prameniace zo samotne$ podstat' Cirkvi. ,a Cirkev $ednod!cho nie $e mo%n aplikova* zsad' sprvania& ktor ma$ svo$e opodstatnenie v civilne$ spolonosti alebo v demokratickom !sporiadan(. 1#m mene$ sa m+%eme mentalito! okolitho sveta in)pirova* vo vn trocirkevn#ch vz*ahoch dporov. #im EC& Ce. 4#ta* sa na nzor vO)in'& o $e sprvne m'slie* si a o robi*R obraca* sa pod tlakom vere$ne$ mienk' proti 2ite/skm! rad! CirkviR v'hovra* sa na Skonsenz!sT teolgovR tvrdi*& %e teolg $e hovorcom )iroke$ SzkladneT alebo a!tonmneho spoloenstva& ktor b' malo b'* $edin#m zdro$om pravd'& toto v)etko po!kaz!$e na zva%n strat! zm'sl! pre pravd! a zm'sl! pre Cirkev. Cirkev $e Sakob' sviatos*o!& i%e znakom a nstro$om d+vernho spo$enia s .ohom a $ednot' celho /!dstvaT. KD = toho v'pl#va& %e kto sa !sil!$e o svornos* a spoloenstvo& zrove posil!$e a$ innos* svedectva Cirkvi a $e$ vierohodnosti. ?to v)ak& naopak& pod/ahne pok!)eni! odmietavho nes hlas!& !mo%!$e& ab' sa rozmno%il Skvas nevernosti voi :!ch! 9vOtm!T.KE -oci 2ite/sk# rad Cirkvi a teolgia ma$ rozlin povah!& ako a$ odli)n poslanie& ktor nemo%no navz$om mie)a*& predsa ide o dve %ivotn loh' v Cirkvi& ktor sa m!sia prenika* a vz$omne sa obohacova* v sl!%be .o%iem! /!d!. 4astierom prinle%( v sile a!torit'& ktor pochdza od samotnho ?rista& bdie* nad to!to $ednoto! a zabrni*& ab' sa napOtia& ktor %ivot
MI MG

4orov. Eaterna cum benevolentia, cit. dielo& LQ AA9 KH dEGHMe& EM. 4orov. "umen 9entium, T) KD .am-e, E. KE 4orov. Eatema cum benevolentia, cit. dielo& CJNQ AA9 KH dEGHMe& ED V EE.

so sebo! prin)a& nezvrhli na rozdelenia. <ch a!torita napriek v)etk#m osobitn#m posto$om a protiposto$om m v)etk#ch sp$a* v $ednote evan$elia& ktor $e Sslovom zmiereniaT dporov. C Kor M& EI V CDe. "o sa t#ka teolgov& z moci ich charizm' im prinle%(& ab' a$ oni mali as* na b!dovan( ?ristovho tela v $ednote a v pravde& a ich pr(nos $e viac ako doteraz potrebn# na evan$elizci! v svetov#ch rozmeroch& ktor si v'%ad!$e silie celho .o%ieho /!d!.KC Ak sa im stane& %e sa z d+vodov ich vlastnho bdania stretn s *a%kos*ami& m!sia sa sna%i* h/ada* ich rie)enie v d+ver'plnom dialg! s pastiermi& a to v d!ch! pravd' a lsk'& ktor# $e d!chom spoloenstva Cirkvi. Jedni i dr!h( nech si stle !vedom!$ & %e ?rist!s $e konen#m 9lovom 3tca dporov. Lebr E& Ce& v ktorom V ako pripom(na svOt# Jn z ?r(%a V n,m ?oh povedal vetko a ra( nav-d'! &KN a %e on sm osebe $e pravda& ktor oslobodz!$e dporov. 4n I& NKR EL& Ke. ?eU teda toto 9lovo& ktor Cirkvi bolo zveren pod veden(m 2ite/skho rad! Cirkvi& pri$(mame a posl chame& v konenom d+sledk! sa tieto kon' vz*ah!$ na samotnho ?rista a privdza$ ns do sveta prave$ slobod'. =658R 4anna ;ria& ;atka a dokonal# obraz Cirkvi& bola !% od poiatk! ,ovho zkona v'hlsen za blahoslaven pre svo$ s hlas vier'& ktor# dala ihneU a bez akhoko/vek vhania .o%iem! slov! dporov. "k E& NI. LMe& ktor nepresta$ne !chovvala vo svo$om srdci a prem#)/ala o om dporov. "k C& EG. MEe. 4re cel# .o%( /!d& ktor# bol zveren# $e$ materinske$ starostlivosti& sa tak stala vzorom a pomoco!. 2kaz!$e m! cest!& ako pri$a* 9lovo a sl %i* m!& a zrove posledn# cie/& na ktor# treba stle pamOta*& toti% hlsa* v)etk#m /!Uom sps!& ktor na svet priniesol $e$ s'n Je%i) ?rist!s. ,a zver in)tr!kcie @onum veritatis ?ongregcia pre n!k! vier' vrelo povzb!dz!$e bisk!pov& ab' s teolgmi !dr%iavali i rozv($ali
KC

4orov. J6, 4A537 <<.Q pos'nodlna apo)tolsk ePhortcia 6liristi:ideles laici, NC V NMQ AA9 IE dEGIGe& LME V LMG. KN 95. J6, = ?RXcAQ Mstup na horu Karmel, <<. CC& N.

d+vern vz*ah' a vz$omne pre%(vali d!cha pri$(mania a sl!%b' 9lov! v spoloenstve lsk'& ktor pomha /ah)ie prekona* niektor prek%k' patriace k podmienkam pozemskho %ivota loveka. 1ak sa b!d v)etci m+c* sta* oraz viac sl!%obn(kmi 9lova a sl!%obn(kmi .o%ieho /!d!& ab' v'trval v n!ke pravd' a slobod'& pri$ate$ !% na zaiatk!& a dosiahol ven# %ivot ako naplnenie pris/ ben( dporov. 3 4n C& CL V CMe.

,356 85A,J87<=6C<A
Y!dsk# %ivot sa nenap0a sm od seba. ,) %ivot $e otvoreno! otzko!& ne pln#m plnom& ktor# treba e)te doplni* a !sk!toni*. =kladn otzka ka%dho loveka znieQ Ako sa !sk!to!$e toto Sstva* sa lovekomT[ Ako sa mo%no na!i* !meni! %i*[ ?tor cesta vedie k! )*asti![ 8van$elizova* znamen !kza* t to cest!& !i* !meni! %i*. Je%i) na zaiatk! svo$ho vere$nho p+sobenia hovor(Q priiel som, ab' som hl,sal evanjelium chudobnm! dporov. "k L&EIe. <n#mi slovami povedanQ $a mm odpoveU na va)! zkladn otzk!& $a vm !k%em cest! %ivota& cest! )*astia& dokonca $a sm som to!to cesto!. ,a$hlb)o! biedo! loveka $e neschopnos* radova* sa& n!da %ivota& pova%ovanho za abs!rdn# a protireiv#. 1to bieda $e dnes ve/mi roz)(ren v r+zn'ch podobch& a to tak v materilne bohat#ch kra$inch& ako a$ v ch!dobn#ch. ,eschopnos* radova* sa v'tvra neschopnos* milova*& v'tvra zvis*& lakomstvo a v)etk' neresti& ktor niia %ivot $ednotlivcov i celho sveta. 4reto potreb!$eme nov evan$elizci!Q ak !menie %i* zostane neznme& potom nef!ng!$e ani ni in. 1oto !menie v)ak nie $e predmetom ved'. 1om!to !meni! m+%e na!i* len ten& kto m %ivot& ten& ktor# osobne $e evan$eliom. i1R2?1\RA A ;81k:A 5 ,358J 85A,J87<=6C<< Utruktra

4rv ne% b!deme hovori* o zkladnom obsah! nove$ evan$elizcie& rd b' som povedal pr slov o $e$ )tr!kt re a primerane$ metde. Cirkev evan$eliz!$e stle a cest! evan$elizcie nikd' neprer!)ila. ?a%d# de slvi e!charistick ta$omstvo& v'sl!h!$e sviatosti& hlsa slovo %ivota& .o%ie slovo& zasadz!$e sa za spravodlivos* a anga%!$e sa v charitat(vn'ch dielach. 1to evan$elizcia prin)a svo$e ovocieQ dva svetlo a rados*& to/k#m /!Uom !kaz!$e cest! %ivota a mnoh( Ual)( %i$ a$ bez toho& %e b' si to !vedomovali& zo svetla a %iarivho tepla te$to permanentne$ evan$elizcie. ,apriek tom! v)ak pozor!$eme a$ proces post!pnho odkres*anovania a strat' zkladn#ch /!dsk#ch hodn+t& o prvom vzb!dz!$e obav'. 5e/k as* s asnho /!dstva nenachdza v permanentne$ evan$elizcii Cirkvi evan$eli!m& teda presvediv odpoveU na otzk!Q SAko %i*[T 4reto popri permanentne$ a nikd' neprer!)ene$ evan$elizcii h/adme a$ nov evan$elizci!& schopn zach'ti* a$ ten svet& ktor# si nena)iel pr(st!p k! Sklasicke$T evan$elizcii. 5)etci potreb!$ evan$eli!mR evan$eli!m $e !ren v)etk#m a nielen v'medzenm! okr!h! adrestov. 1o ns n ti h/ada* nov cest'& ab' sme mohli prinies* evan$eli!m naoza$ v)etk#m. 9kr#va sa t! v)ak a$ $edno pok!)enie& pok!)enie netrpezlivosti& snah' okam%ite dosiahn!* ve/k# spech& v'sok (sla. 1oto v)ak nie $e .o%ia metda. 3 .o%om kr/ovstve& a teda a$ o nove$ evan$elizcii ako nstro$i a nosite/ovi .o%ieho kr/ovstva& stle plat( podobenstvo o horinom zrnk! dporov. <k L& NE V NCe. .o%ie kr/ovstvo sa v%d' znova za(na v tomto znamen(. ,ov evan$elizcia neznamen r#chlo pritiahn!* dobre prepracovan#mi metdami ve/k zst!p' t#ch& o sa vzdialili od Cirkvi. ,ie& toto nie $e pr(s/!b nove$ evan$elizcie. ,ov evan$elizcia znamen ne!spoko$i* sa s t#m& %e z horinho zrnka v'rstla svetov Cirkev. =namen nespolieha* sa na to& %e v $e$ konroch nachdza$ svo$e miesto na$rozmanite$)ie vtk'. =namen odv%i* sa znova sia* s pokoro! malho zrnka a ponechva* na .oha& ked' a ako b!de rs* dporov. <k L& CK V CGe. 5e/k veci sa v%d' za(na$ od malho zrnka a masov hn!tia ma$ v%d' krtke trvanie. 1eilhard de Chardin vo svo$e$ v(zii proces! evol cie hovor( o Sbielom mieste poiatkovT 2le blane des ori9ines7O poiatok nov#ch dr!hov $e nevidite/n# a vedeck#m bdan(m ho nemo%no ob$avi*. =klad' s

skr't& pr(li) mal. <n#mi slovamiQ ve/k sk!tonosti sa za(na$ v pokore. ,echa$me bokom& i a do ake$ mier' m 1eilhard pravd! so svo$imi evol!cionistick#mi teriamiR zkonitos* nevidite/n#ch poiatkov v)ak v'$adr!$e ist pravd!& pravd! pr(tomn prve v .o%om konan( v priebeh! de$(n. S,ie preto som si *a v'volil& %e si ve/k#R naopak& si na$men)( medzi nrodmi& v'volil som si *a& lebo *a mil!$emaT hovor( .oh izraelskm! nrod! v Atarom (,kone) 5'$adr!$e t#m zkladn# paradoP de$(n sps'Q .oh nepo(ta s ve/k#mi (slami& vonka$)ia moc nie $e znamen(m $eho pr(tomnosti. 5e/k as* Je%i)ov#ch podobenstiev po!kaz!$e na tak to )tr!kt r! .o%ieho p+sobenia. 3dpoveda$ tak na !starostenos* !en(kov& ktor( oakvali od ;esi)a celkom in spech' a znameniaR spech' toho dr!h!& ako ich 4novi pon kol satanQ S1oto v)etko& v)etk' kr/ovstv sveta ti dmT dporov. <t L& Ge. <ste& svOt# 4avol mal na konci svo$ho %ivota do$em& %e priniesol evan$eli!m a% po konin' zeme& len%e kres*ania tvorili mal spoloenstv& roztr sen po svete& bezv#znamn pod/a svetsk#ch kritri(. 5 sk!tonosti boli len kl(kom& ktor# prenik do p+d' a nesie v sebe b!d cnos* sveta dporov. <t EN& NNe. <st star pr(slovie hovor(Q S\spech nie $e .o%(m menom.T ,ov evan$elizcia sa m!s( podrobi* ta$omstv! horinho semienka a nem'slie* si& %e z ne$ hneU v'rastie ve/k# strom. ;' si be%ne %i$eme b!U v pr(li)ne$ istote& %e !% ePist!$e ve/k# strom& alebo v netrpezlivosti ma* strom e)te vO)( a vitlne$)(. ;!s(me v)ak pri$a* ta$omstvo& %e Cirkev $e s asne i ve/k#m stromom& i mal#m semienkom. 5 de$inch sps' $e v%d' s asne 5e/k# piatok i 5e/konon nede/a. <etFda = te$to )tr!kt r' nove$ evan$elizcie v'pl#va a$ sprvna metda. <ste& m!s(me roz!mn#m sp+sobom po!%(va* a$ modern metd'& ab' ns bolo po!* alebo& lep)ie povedan& ab' sa 4nov hlas stal /ah)ie dosiahn!te/n#m a zroz!mite/n#m. ,eh/adme v)ak posl!chov pre n,s, nechceme zv#)i* vpl'v a rozsah naich in)tit ci(& ale chceme sl %i* dobr! $ednotlivcov a /!dstva a v'tvra* priestor pre toho& ktor# $e %ivot. 1oto zriekn!tie sa vlastnho $a t#m& %e ho pon kneme 4novi pre sps! /!d(& $e zkladno! podmienko! opravdive$ sl!%b' evan$eli!.

4a som priiel v mene mVjho Otca, a neprij+mate ma) Keb' priiel niekto in vo svojom vlastnom mene, toho b' ste prijali,! hovor( 4n 24n M& LNe. Rozpoznvac( znak Antikrista $e v tom& %e hovor( vo svo$om vlastnom mene. =nakom 9'na $e $eho spoloenstvo s 3tcom. 9'n ns !vdza do tro$inho spoloenstva& do kr!h! vene$ lsk'& ktore$ osob' s S(r' vz*ahT& (r' akt dvania sa a pri$(mania sa. 1ro$in# obraz& vidite/n# v 9'novi& ktor# nehovor( vo vlastnom mene& !kaz!$e %ivotn form! pravho evan$eliztora. 5eU evan$elizova* neznamen iba form!& ako hovori*& $e to sp+sob %ivota& znamen %i* v po van( a stva* sa hlasom 3tca. Cebude hovori s,m (o seba, ale bude hovori, o pouje,! hovor( 4n o :!ch! 9vOtom 24n EK& ENe. 1to kristologick a pne!matologick forma evan$elizcie $e s asne a$ ekleziologicko! formo!Q 4n a :!ch b!d!$ Cirkev& sp$a$ sa s Cirkvo!. 3hlasovanie ?rista& hlsanie .o%ieho kr/ovstva predpoklad po vanie $eho hlas! v hlase Cirkvi. S,ehovori* vo vlastnom meneT znamen hovori* v poslan( Cirkvi. = te$to zkonitosti zriekn!tia sa vlastnho $a v'pl#va$ ve/mi praktick d+sledk'. <ste& treba )t!dova* v)etk' roz!mn a morlne pri$ate/n metd'& povinnos*o! $e zap$a* tieto nov mo%nosti kom!nikcie. 7en%e slov a cel !menie kom!nikcie si nem+%! podmani* loveka v te$ h0bke& k! ktore$ m+%e pr(s* evan$eli!m. 4red nieko/k#mi rokmi som (tal %ivotopis istho v'nika$ ceho kaza n)ho storoia& dona :idima& farra v .assane dei >rappa. 5 $eho poznmkach mo%no n$s* doslova perl'& ovocie %ivota naplnenho modlitbo! a meditcio!. ? na)e$ tme don :idimo napr(klad hovor(Q SJe%i) cez de kzal a v noci sa modlil.T 1o!to $ednod!cho! m')lienko! chcel poveda*& %e Je%i) z(skal svo$ich !en(kov od .oha. 1o ist plat( dodnes. ,ie m' si m+%eme z(ska* /!d(. ;!s(me ich dosta* od .oha a pre .oha. 5)etk' metd'& ak nesto$a na modlitbe& s przdne. 9lovo ohlasovania v%d' m!s( b'* zvla%ovan intenz(vn'm %ivotom modlitb'. ? tom! m!s(me doda* e)te $eden krok. Je%i) cez de kzal a v noci sa modlil& ale to nie $e v)etko. Cel# $eho %ivot& ako to ve/mi pekne !kaz!$e Bvanjelium pod>a "uk,a, bol cesto! k! kr(%!& st panie smerom do Jer!zalema. Je%i) nev'k pil svet pekn#mi slovami& ale svo$(m !trpen(m a svo$o! smr*o!. 4rve $eho !trpenie $e

nev'erpate/n#m zdro$om %ivota pre cel# svetR !trpenie dva sil! a$ $eho slov!. 9m 4n roz)(ril a preh0bil podobenstvo o horinom zrnk! a podobenstvom o obilnom zrnk!& ktor zomiera v zemi dporov. 4n EC& CLe& v'$adril zkon d!chovne$ plodnosti. 1ento zkon plat( a% do konca sveta a spol! s ta$omstvom horinho zrnka $e zkladom nove$ evan$elizcie. 4otvrdz!$ to cel de$in' a v de$inch kres*anstva b' to bolo /ahk dokza*. 1! b' som rd spomen!l len poiatok evan$elizcie v %ivote svOtho 4avla. \spech $eho misi$nho poslania nebol ovoc(m v'sokho rtorickho !menia ani pastorane$ m drosti. Jeho plodnos* sa sp$ala s !trpen(m& v spoloenstve !trpenia s ?ristom dporov. 3 Kor C& E V MR C Kor M& HR EE& ED a nasl.R EE& NDR =al L&EC V ELe. &le (namenie nedostane, iba ak (namenie proroka 4on,a,! hovor( 4n o skazenom a c!dzolo%nom pokolen( 2<t EC& NGe. Jon)ov#m znamen(m $e !kri%ovan# ?rist!s a s n(m a$ $eho svedkovia& ktor( dop0a$ & o chba Kristovmu utrpeniu! dKol E& CLe. 5o v)etk#ch obdobiach de$(n sa v%d' znova potvrdzovali 1ert!linove slovQ Skrv m!en(kov $e semenom kres*anovT. 5e/mi pekne to v'$adr!$e svOt# A!g!st(n& keU interpret!$e CE. kapitol! Bvanjelia pod>a 4,na, kde $e zko spo$en predpoveU 4etrovho !m!enia a poslanie b'* r'brom. 9vOt# A!g!st(n koment!$e tento tePt 24n CE& EKe t#mito slovamiQ S4as mo$e ovce& teda trp za mo$e ovceT dAermo =uel:) NC 479 C& KLDe. ;atka nem+%e da* die*a*! %ivot bez !trpenia. ?a%d# p+rod si v'%ad!$e !trpenie a stva* sa kres*anom $e p+rod. ;+%eme to zopakova* a$ 4nov#mi slovamiQ .o%ie kr/ovstvo si v'%ad!$e nsilie dporov. <t EE& ECR "k EK& EKe& ale .o%(m Snsil(mT $e !trpenie& ktor on berie na seba& $e n(m kr(%. ,em+%eme da* %ivot dr!h#m bez toho& %e b' sme neobetovali n) vlastn# %ivot. 4roces zriekania sa seba sam#ch& ktor# sme spom(nali v'))ie& $e konkrtno! formo! dvania vlastnho %ivota& v'$adreno! mno%stvom rozmanit#ch sp+sobov. ;'slime pri tom a$ na slov n)ho 9pasite/aQ Kto strat+ svoj -ivot pre m/a a pre evanjelium, (achr,ni si ho! 2<k I& NMe. .retia asWO evanjeli(,cii =6?7A:,B 4R5?W ,358J 85A,J87<=6C<8

Obr,tenie "o sa t#ka obsah! nove$ evan$elizcie& predov)etk#m treba pamOta* na neoddelite/nos* 9tarho a ,ovho zkona. =kladn# obsah 9tarho zkona $e zhrn!t# v posolstve Jna ?rstite/aQ 3br*te sah .ez ?rstite/a nie $e mo%n# pr(st!p k Je%i)oviR nie $e mo%n pr(s* k Je%i)ovi bez odpovede na v#zv! $eho predchodc!. Je%i) v'zdvihol Jnovo posolstvo& ktor sa stalo zkladom $eho vlastnho kzaniaQ Kajajte sa a verte evanjeliu! 2<k E& EMe. >rck' v#raz pre obrtenie znamen prehodnoti* vlastn# a spolon# sp+sob %ivotaR necha* .oha vst pi* do kritri( vlastnho %ivotaR presta* hodnoti* $ednod!cho pod/a prevlda$ cich nzorov. 3brti* sa v d+sledk! toho znamen ne%i* tak& ako %i$ v)etci& nerobi* tak& ako robia v)etci& v poch'bn#ch a zl#ch innostiach sa neospravedlova* t#m& %e dr!h( robia to istR zaa* pozera* na svo$ %ivot .o%(mi oamiR kona* dobro& i keU $e to nepohodlnR nezaklada* si na mienke /!d(& ale na tom& ako veci hodnot( .oh. =namen to h/ada* nov# %ivotn# )t#l& nov# %ivot. 1oto v)etko v)ak nem vies* k moralizm!. Red!kova* kres*anstvo na morlk! znamen strca* z o( podstat! ?ristovho posolstvaQ dar novho priate/stva& dar spoloenstva s Je%i)om& a teda s .ohom. ?to sa obrti k! ?ristovi& nechce si t#m v'tvori* vlastn morln! sebestanos*& netr fa si v'tvori* svo$imi silami vlastn dobro. S3brtenieT 2metanoia7 znamen prav# opakQ v'$s* z posto$a sebestanosti& ob$avi* a pri$a* vlastn obmedzenos*& slabos* in#ch a Sslabos*T <nho& $eho odp!stenie a $eho priate/stvo. ,eobrten# %ivot znamen sebaospravedlovanie dnie som hor)( ako ostatn(eR konverzia $e pokora v odovzdan( sa lske <nho& lske& ktor sa stva miero! a kritriom m+$ho vlastnho %ivota. 1! m!s(me spomen * a$ sociln' aspekt konverzie. =aiste& obrtenie $e predov)etk#m ten na$osobne$)( akt& $e to personalizcia. =a(nam sa di)tancova* od pravidla S%i* ako v)etciT dprestvam si m'slie*& %e som ospravedlnen# t#m& %e a$ v)etci ostatn( robia to& o rob(m $ae a so svo$(m vlastn#m $a& s mo$o! osobno! zodpovednos*o! sa ocitm pred .o%o! tvro!. 7en%e opravdiv personalizcia $e v%d' a$ novo! a hlb)o! socializcio!. ;o$e S$aT sa znova otvra pre St'T bl(%neho vo v)etke$ h0bke tohto vz*ah!& a tak sa rod( nov Sm'T. Ak vo svete roz)(ren# %ivotn# )t#l zah]a nebezpeie odosobnenia&

depersonalizcie& ne%itia svo$ho vlastnho %ivota& ale %ivota v)etk#ch ostatn#ch& potom v konverzii sa !sk!to!$e nov Sm'T krania spol! s .ohom. ?eU hlsame v#zv! na obrtenie& zrove m!s(me pon ka* spoloenstvo %ivota& spolon# priestor na nov# )t#l %ivota. 8van$elizova* nemo%no len samotn#mi slovamiR isto individ!lne obrtenie nem v sebe s dr%nos*. ?o-ie kr,>ovstvo 5o v(ve na obrtenie $e ako $eho zkladn podmienka zahrn!t ohlasovanie %ivho .oha. 1eocentrizm!s m stredn miesto v Je%i)ovom posolstve a m!s( sa sta* a$ srdcom nove$ evan$elizcie. ?/ ov#m slovom Je%i)ovho hlsania $e .o%ie kr/ovstvo. 1oto kr/ovstvo v)ak nie $e ne$ak vec& socilna alebo politick )tr!kt ra& ne$ak !tpia. .o%ie kr/ovstvo& to $e .oh sm. .o%ie kr/ovstvo znamen& %e .oh $e t!& %e %i$e& $e pr(tomn# a p+sob( vo svete& v na)om& v mo$om %ivote. .oh nie $e ne$ak Ualek Sposledn pr(inaT& nie $e Sve/k# architektT deistickho pon(mania& ktor# zostro$il stro$ sveta a teraz m b'* mimo neho. ,aopak& .oh $e na$rozhod!$ ce$)ia a na$pr(tomne$)ia sk!tonos* v ka%dom krok! m+$ho %ivota& v ka%dom okamih! de$(n. ,a rozl kove$ konferencii so svo$o! katedro! na !niverzite v ; nsteri teolg J. .. ;etz povedal veci& ktor b' nikto neakal prve z $eho st. ;etz tam v min!losti !il antropocentrizm!sQ opravdivo! !dalos*o! kres*anstva pod/a neho mal b'* antropologick# zvrat& sek!larizcia& ob$av sek!larit' sveta. 4otom tam v'!oval politick teolgi!& politick povah! vier'R potom Snebezpen pamO*T a napokon narat(vn! teolgi!. 4o te$to dlhe$ a *a%ke$ ceste nm dnes hovor(& %e sk!ton#m problmom na)ich ias $e Skr(za .ohaT& absencia .oha& kam!flovan przdno! religiozito!. 1eolgia sa m!s( vrti* k tom!& %e b!de sk!tone teo$lo9ia, hovorenie o .oh! a s .ohom. ;etz m pravd!Q unum necessarium! $e pre loveka .oh. 5)etko sa men( v zvislosti od toho& i t! .oh $e& alebo nie $e. cia/& a$ m' kres*ania %i$eme asto tak& akob' .oh neePistoval& si @eus non daretur!) ci$eme pod/a slogan!Q .oha niet& a ak a$ $e& ns to neza!$(ma. 4reto evan$elizcia m!s( predov)etk#m hovori* o .oh!&

ohlasova* $edinho pravho .oha& 9tvorite/a& 4osvOtite/a& 9!dc! dporov. Katechi(mus Katol+ckej cirkvi7) A$ v tomto pr(pade $e dobr pamOta* na praktick# aspekt. .oha nemo%no da* niekom! spozna* samotn#mi slovami. ,epoznme ne$akho loveka& ak o om vieme len z dr!he$ r!k'. 3hlasova* .oha znamen !vdza* do vz*ah! s .ohom& znamen !i* modli* sa. ;odlitba $e akt(vna viera. 7en v sk senosti %ivota s .ohom sa ob$av!$e a$ evidencia $eho $estvovania. 4reto s tak d+le%it )kol' modlitb'& modlitebn spoloenstv. ;edzi osobno! modlitbo! dSvo vlastne$ kom+rkeT& sm pred .o%(m poh/adome& Sparalit!rgicko!T spolono! modlitbo! dS/!dov zbo%nos*Te a lit!rgicko! modlitbo! ePist!$e vz$omn komplementarita. 7it!rgia& to $e predov)etk#m modlitbaR $e$ )pecifickos* spo(va v tom& %e $e$ primrn'm s!b$ektom nie sme m' dako v s kromne$ modlitbe alebo v /!dove$ zbo%nostie& ale sm .oh. 7it!rgia $e actio divina, .oh p+sob( a m' odpovedme na bo%sk aktivit!. -ovori* o .oh! a hovori* s .ohom m!s( v%d' kra* r!ka v r!ke. 3hlasova* .oha znamen vies* do spoloenstva s .ohom v bratskom spoloenstve& zalo%enom a o%ivovanom ?ristom. 4reto lit!rgia dsviatostie nie $e tmo! SpopriT ohlasovan( %ivho .oha& ale konkretizcia n)ho vz*ah! s .ohom. 5 tomto kontePte b' som si rd dovolil $eden v)eobecn# postreh vzh/adom na lit!rgi!. ,) sp+sob& ako slvime lit!rgi!& $e asto pr(li) racionalistick#. 7it!rgia sa stva v'!ovan(m& ktorho kritriom $e& ab' ns dr!h( chpali. :+sledkom toho nezriedka nastva banalizcia ta$omstva& prevaha na)ich slov& opakovanie frz& ktor sa zda$ pre /!d( pri$ate/ne$)ie a ob/ bene$)ie. 1oto v)ak $e nielen teologick# om'l& ale a$ ps'chologick# a pastorln'. 5ln' ezoterizm! a ePpanzia zi$sk#ch techn(k relaP! i sebav'przdnenia po!kaz!$ na to& %e na)im lit!rgim nieo ch#ba. 4rve v na)om dne)nom svete potreb!$eme ticho nadindivid!lneho ta$omstva& krs'. 7it!rgia nie $e v#m'slom kaza& celebranta& alebo sk!pin' odborn(kov. 7it!rgia& r+tus, rstla v organickom procese v priebeh! stro(& nesie so sebo! ovocie cel#ch generci(. < keU astn(ci mo%no nechp! v)etk' $ednotliv slov& vn(ma$ $e$ hlbok# vn torn# v#znam& pr(tomnos* ta$omstva& ktor presah!$e v)etk' slov. ,ie celebrant $e stredobodom lit!rgicke$ innostiR celebrant nesto$( pred

/!dom v svo$om mene& nehovor( sm od seba a pre seba& ale in persona 6hristi) ,ie s rozhod!$ ce osobn schopnosti celebranta& ale $eho viera& v ktore$ sa stva vidite/n#m ?rist!sQ On mus+ r,s a m/a mus+ ubda! 24n N& NDe. 4e-i Kristus 1o!to vaho! sa tma .oha roz)(rila a konkretizovala v tme Je%i)a ?rista. 7en v ?ristovi a skrze ?rista sa tma .oha stva relne konkrtno!Q ?rist!s $e 8man!el& .oh s nami& konkretizcia SJa somT& odpoveU na deizm!s. :nes hroz( ve/k pok!)enie z %i* Je%i)a ?rista& .o%ieho 9'na& na historickho Je%i)a& ob'a$nho loveka. ,epopiera sa nev'hn!tne Je%i)ovo bo%stvo& ale ist#mi metdami sa z .iblie destil!$e Je%i) na na)! mier!& Je%i) mo%n# a pochopite/n# v rmci parametrov na)e$ historiografie. 1ak#to Shistorick# Je%i)T $e v)ak len artefaktom& obrazom $eho a!torov& a nie obrazom %ivho .oha dporov. C Kor L& L nasl.R Kol E& EMe. ,ie ?rist!s vier' $e m#tom& ale takzvan# historick# Je%i) $e m'tologicko! postavo!& v'tvoreno! rozlin#mi interpretmi. :ve storoia de$(n terie Shistorickho Je%i)aT verne odr%a$ de$in' filozofie a ideolgi( tohto obdobia. 5 medziach tohto pr(spevk! nem+%em vst pi* do obsah! ohlasovania 9pasite/a. Rd b' som v)ak v krtkosti po!kzal na dva d+le%it aspekt'. 4rv#m $e nasledovanie ?ristaQ ?rist!s sa pon ka ako cesta m+$ho %ivota. ,asledova* ?rista v)ak neznamen napodobova* loveka Je%i)a. 1ak# pok!s sa nev'hn!tne zr ti& bol b' to anachronizm!s. ,asledovanie ?rista m ove/a v'))i! mt!Q pripodobni* sa ?ristovi& teda dosiahn!* z$ednotenie s .ohom. 1ak slov mo%no zne$ divne pre modernho loveka. 5 sk!tonosti v)ak v)etci v sebe nos(me smOd po nekonene& po nekonene$ slobode& po )*ast( bez hran(c. Cel de$in' revol ci( posledn#ch dvoch storo( mo%no v'svetli* len t#mto smOdom. A$ drog! mo%no v'svetli* len takto. "lovek sa ne!spoko$( s rie)eniami& ktor nedosah!$ rove zbo%stvenia. 7en%e v)etk' cest'& ktor pon ka ShadT dporov. =n N& Me& teda svetsk m dros*& neobsto$a. Jedino! cesto! $e spoloenstvo s ?ristom& !sk!tonite/n sviatostno! cesto!. ,asledovanie ?rista nie $e

otzko! morlnosti& ale Sm'sterickT tma& s hrn bo%skho p+sobenia a na)e$ odpovede. 1ak v tme nasledovania nachdzame a$ in# stredobod kristolgie& na ktor# som chcel po!kza*Q ve/konon ta$omstvo V kr(% a vzkriesenie. 5 rekon)tr!kcich Shistorickho Je%i)aT ob'a$ne tma kr(%a nem v#znam. 5 Scivilne$T interpretcii sa stva nehodo!& ktore$ sa v podstate dalo v'hn * a ktor $e bez teologicke$ hodnot'. 5 revol!cionrske$ interpretcii sa zas stva heroicko! smr*o! rebela. 4ravda $e v)ak in. ?r(% patr( k bo%skm! ta$omstv!& $e v'$adren(m $eho lsk' a% do kra$nosti dporov. 4n EN&Ee. ,asledovanie ?rista $e as*o! na $eho kr(%i& znamen sp$a* sa s $eho lsko!& $e premeno! n)ho %ivota& ktor sa stva zrodom novho loveka& stvorenho pod/a .oha dporov. B: L& CLe. ?to v'p!st( kr(%& odmieta podstat! kres*anstva dporov. 3 Kor C& Ce. Men -ivot ?onen# cie/ ka%de$ prave$ evan$elizcie $e ven# %ivot. :nes m!s(me s novo! silo! v ka%dodennom %ivote ohlasova* na)! vier!. Chcel b' som naznai* len $eden asto zab dan# aspekt Je%i)ovho ohlasovaniaQ ohlasovanie .o%ieho kr/ovstva znamen ohlasova* .oha& ktor# $e t!& pr(tomn#R .oha& ktor# ns pozn a po va nsR .oha& ktor# vst!p!$e do /!dsk#ch de$(n a prin)a spravodlivos*. 1oto kzanie teda zah]a a$ ohlasovanie s d!& ohlasovanie na)e$ zodpovednosti. "lovek nem+%e robi* alebo nerobi*& o sa m! chce. .!de s den#. ;!s( sklada* t' 1to istota m v#znam pre mocn#ch i $ednod!ch#ch. ?de sa re)pekt!$e& tam s v'znaen limit' ka%de$ moci na tomto svete. .oh prin)a spravodlivos* a v konenom d+sledk! $! m+%e prinies* iba on. ,m sa to b!de dari* o to viac& (m viac b!deme schopn( %i* pred .o%(m poh/adom a a$ svet! odovzdva* pravd! o s de. 1o& o $e lnkom vier'& pravda o s de& $e$ schopnos* formova* svedomia& $e stredno! tmo! evan$elia a $e to naoza$ dobr zves*. Je o! pre v)etk#ch& o trpia nespravodlivos*o! sveta a h/ada$ spravodlivos*. 1akto mo%no chpa* a$ spo$enie medzi .o%(m kr/ovstvom a Sch!dobn#miT& trpiacimi a so v)etk#mi t#mi& o ktor#ch hovoria blahoslavenstv v rei na vrch!.

Chrni ich istota s d!& istota& %e t! ePist!$e spravodlivos*. 1oto $e prav# obsah lnk! vier' o s de& o .oh!& ktor# $e s!dcaQ $estv!$e spravodlivos*. ,espravodlivosti sveta nie s posledn#m slovom de$(n. 7en ten& o nechce& ab' t! bola spravodlivos*& m+%e protirei* te$to pravde. Ak zoberieme v%ne s d a v%nos* zodpovednosti& ktor z neho pre ns v'plva, dobre chpeme dr!h strnk! te$to zvesti& teda sps!& sk!tonos*& %e Je%i) na kr(%i berie na seba na)e hriech'R %e sm .oh sa v !trpen( svo$ho 9'na stva obha$com ns hrie)nikov. 9tva sa tak mo%n#m poknie& nde$ ka$ ceho hrie)nika& nde$ krsn'm sp+sobom v'$adren v slovch svOtho JnaQ pred .ohom sa !poko$( na)e srdce& oko/vek b' nm v'(talo. ?oh je vH+ ako nae srdce a vie vetko! dporov. E 4n N& EG a nasl.e. .o%ia dobrota $e nekonen& nesmieme v)ak t to dobrot! z %i* na lacn sladkos* bez pravd'. 7en ak ver(me v spravodliv# .o%( s d& len ak mme hlad a smOd po spravodlivosti dporov. <t M& Ke& len vted' otvrame na)e srdcia& n) %ivot .o%iem! milosrdenstv!. ,ie $e pravda& %e viera vo ven# %ivot !ber na v#zname pozemskho %ivota. ,aopak& len ak $e miero! n)ho %ivota venos*& a% potom a$ tento %ivot na na)e$ zemi $e ve/k# a $eho hodnota $e nesmierna. .oh nie $e konk!rentom n)ho %ivota& ale garantom na)e$ ve/kosti. 1ak prichdzame k n)m! v#chodiskovm! bod!Q k .oh!. Ak si dobre !vedom(me& o $e obsahom kres*anskho posolstva& nehovor(me o mno%stve vec(. ?res*ansk posolstvo $e vlastne ve/mi $ednod!ch. -ovor(me o .oh! a o lovek!& a tak povieme v)etko.

.<9?24<& 1837k>35<A A ;3R67?A


9lovo SmorlkaT za(na pozvo/ne znov! nadob da* v#znamn miesto. ?a%d#m dom sa toti% stva $asne$)ie& %e nie sme povinn+ robi* v)etko to& o mV-eme robi*. "oraz $asne$)ie $e& %e vlastno! chorobo! s asnho sveta $e nedostatok morlk'. ,edvno ist# r!sk# a!tor v'hlsilQ

S:ne)n /!dstvo s $eho hrozbo! rakiet $e ako lovek& o %i$e v !stavinom strach!& %e $eho dom zni( po%iar. ,edok%e m'slie* na ni in ne% na to& ako pred(s* po%iar!. 4ritom si ne!vedom!$e& %e m rakovin!. ,ezabi$e ho po%iar& ale vn torn# neporiadok v $eho tele& sp+soben# c!dzorod#m organizmom zh!bnho ndor!.T Y!dstvo teda& tvrd( tento a!tor& risk!$e& %e b!de znien zn tra& z padk! $eho vlastne$ morlk'. ,apriek tom! namiesto toho& ab' bo$ovalo proti te$to potencilne smrte/ne$ chorobe& ako zh'pnotizovan zameriava svo$ poh/ad na vonka$)ie nebezpeie& ktor $e len dr!horad#m d+sledkom $eho vn torne$ morlne$ chorob'. :nes si v)etci !vedom!$eme& %e d+le%itos*& ktor pripis!$eme mo%nostiam technik'& $e plne neprimeran vzh/adom na pozornos*& ktor ven!$eme rast! morlk'. :nes sa ove/a lep)ie v'znme v tom& ako sa v'r,baj bomb'& ne% vieme pos di*& i $e& alebo nie $e morlne pou-i ich) 1ento nepomer v neprospech morlk' $e zkladn#m problmom na)ich ias. 4reto opOtovn ob$avenie morlk' nie $e radenie spiatok' fanatick#mi nepriate/mi pokrok!& ale& naopak& k/ ovo! otzko!& od ktore$ b!de zvisie* ak#ko/vek sk!ton# pokrok. ?eU sa zam'sl(me nad morln'm posolstvom Cirkvi& !vedom!$eme si& %e Cirkev nie $e ne$ak#m kl!bom na !spoko$enie ideln'ch potrieb v spoloenskom alebo osobnom prostred(. ,aopak& vid(me& %e zohrva zkladn loh! presne v strede napOt(& ktor#mi spolonos* prve prechdza. Cirkev predov)etk#m nie $e ne$ako! Smorlno! in)tit cio!T. 1akto sa $! !silovali op(sa* a zd+vodni* $e$ ePistenci! v obdob( osvietenstva. ,apriek tom! $e pravda& %e m do inenia s morln'mi zdro$mi /!dstva. 1ieto zdro$e b' sme mohli nazva* na$d+le%ite$)o! prvotno! matrio!& ktor lovek v s asnosti v'!%(va na vlastn ePistenci! a$ na !sk!tonenie b!d cnosti& v ktore$ sa e)te oplat( b'* /!Umi. 3tzka& ktor pon ka mo$a tma& b' sa mohla v'$adri* nasled!$ cim sp+sobomQ (m m+%e Cirkev prispie* k v'tvoreni! rovnovh' medzi pokrokom a morlko![ "o m+%e robi*& ab' !% nielen pokraovala vo svo$e$ ePistencii& ale ab' e)te raz dokzala preb!di* morlne zdro$e loveka[ ;ohli b' sme !nhlene tvrdi*& %e Cirkev b!de m+c* pre%i*& len ak b!de schopn pom+c* /!dstv! prekona* tento *a%k# okamih. Ab' to dokzala& m!s( v'st!pova* ako morlna a!torita a m!s( to robi*

dvoma sp+sobmiQ m!s( pon kn!* vzor' a m!s( znov! preb!di* v+/! a schopnosti /!d(& ab' tieto vzor' nasledovali. 5 tomto kontePte na)a otzka nadob da osobitn form!Q Ako m v'zera* spol!prca bisk!pov a teolgov& keU bisk!pi ma$ loh! odovzdva* vier! a teolgovia !dr%iava* dialg medzi oblas*o! vier' a dominantn#mi mentalitami sveta[ .olo b' pr(li) $ednod!ch odpoveda* na t to otzk! ne$ako! takticko! form!lko!& zamerano! na v'tvorenie !spoko$ive$ zhod' medzi t#mi& na ktor#ch le%( zodpovednos* za rozhodn!tia& a odborn(kmi& i keU $e k/ ovo d+le%it v'pracova* a po!%(va* takto praktick pravidl. ,ie $e v)ak tak $ednod!ch a!tomatick' v'tvori* v)eobecn# )tr!kt!rln' vz*ah medzi kompetencio!& nev'hn!tno! na konanie rozhodn!t(& a poznan(m )pecialistov. ?a%d z nich si !chovva svo$! vlastn form! v rmci )pecifickho charakter! ltk'& o ktore$ hovor(me. 4rv ne% sa p!st(me do h/adania pravidiel spol!prce medzi bisk!pmi a morln'mi teolgmi& $e teda d+le%it na$sk+r sa zam'slie* V aspo vo v)eobecn#ch l(nich V nad otzko! prameov a nad metdo! morlneho poznania. Ako mo%no dosiahn!* aspo minimlne morlne poznanie[ Ako sa mo%no dopracova* k sprvn'm morln'm s dom[ i1WR< =:R3J8 ;3R67,8-3 43=,A,<A A 4R3.7B;W 9 ,<;< 943J8,B #edukovanie na objektivitu! ?eU sa teraz ideme zaobera* otzko!& ktor sme si polo%ili vzh/adom na metd! morlneho poznania& ve/mi $asne sa v'nra bieda dne)nho sveta& o ktore$ sme prve hovoriliQ $eho nedostatok ide(& o sa t#ka morln'ch otzok& nedostaton# rozvo$ morlneho roz!m!& ak ho porovnvame so )pek!lat(vn'm roz!mom. Charakteristicko! rto! moderne$ spolonosti $e )pecializcia& ktor zah]a a$ de/b! prce. 5 r+zn'ch oblastiach /!dskho poznania a /!dske$ innosti sa pova%!$e za kompetentnho $ednotliv# )pecialista& ktor# dok%e ma* v(zi! celk! a zrove sk senos* v )pecifickom sektore& a to a$ keU sa na)e poznanie stva oraz rozsiahle$)(m a presne$)(m. Jestv!$ v)ak a$

)pecialisti na morlnom poli& ktor neprip )*a ne$ak de/b! prce& ak ka%d# z nich post!p!$e po svo$om[ :e/ba prce na poli poznania predpoklad kvantifikci! predmet! poznania. ;ohli b' sme si ho predstavi* ako slvn! mont%n! link! -enr'ho norda. ?a%d# robotn(k v'konva )pecifick loh! na komplePne$ v#robe novho model!. ,i$ak# robotn(k nem+%e zostro$i* cel# a!tomobil& o to mene$ navrhn * nov#& a tie% nem+%e vedie*& ako f!ng!$ $eho mechanizm'. Rozdeli* a rozvrhn * mo%no len to& o mo%no kvantifikova*. \spech moderne$ ved' sa zaklad na konvertovan( sk!tonost(& na ktor nar%ame& na merate/n kvantit'. 1akto sa svet stva kvantifikovan#& spo(tate/n# a technologick' v'!%ite/n#. ,ie $e teda mo%n tvrdi*& %e kr(za /!dstva v na)ich asoch m p+vod prve v te$to metde a v $e$ rast com osvedovan( sa v ka%de$ oblasti /!dskho %ivota[ 5#poet& ktor# v istom zm'sle zvis( od toho& o $e spo(tate/n& $e vhodn metda pre to& o nie $e slobodn. n!ng!$e& keU sa zaoberme t#m& o mo%no spo(ta*& nariadi*. Je vhodn na v#rob! a!tomobilov. ,aopak& ak morlke patr( sfra slobod' a $e$ normami s zkon' slobod'& vted' b!d tieto zkon' nev'hn!tne nedostaton. ;!sia necha* otvoren otzk! o tom& o $e a!tentick' /!dsk. 3dpoveU& ktor sa nm pon ka& $e $ednod!chQ sloboda $e mo%no len il zia& pozostatok pradvneho sna /!dstva& od ktorho sa v dobrom i v zlom m!s(me oslobodi*. ,edokaz!$e azda v)etko& o $estv!$e& %e lovek& !vOznen# v klietke biologick#ch a f'zick#ch zvislost( od toho& o $e relne& $e totlne determinovan#[ ,eprivdza teda v'erpva$ ca odpoveU do sit!cie& v ktore$ dokonca a$ medzi /!Umi morlk! nahrad( technika& i%e korektn# poriadok a korektn kombincia vopred dan#ch prvkov& ktor nm napokon pon kn! oakvan v#sledk'[ 5'nra sa t! teda m')lienka kalk!lova* s /!dsk#m sprvan(m& ab' sme anal'zovali vopred dan a zkladn podmienk'& vlastn lovek!& a tak#mto post!pom ob$avili form!l! na )*astie a pre%itie. itatistika a plnovanie dva$ spolone zklad nove$ Smorlk'T& pomoco! ktore$ sa lovek priprav!$e eli* b!d cnosti. 5)etk' morlne norm'& s ktor#mi b' lovek mohol kalk!lova*& b' boli t#mto sp+sobom zameran na tie ciele /!dstva& ktor m v m'sli samotn# lovek. 4rve tak ako lovek

pln!$e technick nstro$e& ab' dosiahol vlastn ciele& takisto a$ na morlnom poli kladie nad zkon' pr(rod' vlastn kritri. 5 takomto pr(pade v)ak zostva otvoreno! rozhod!$ ca otzkaQ ?to !r!$e kritri[ ?to pln!$e b!d cnos* loveka[ < keU $estv!$e ve/a mocn#ch& ktor( b' si radi prisvo$ili toto prvo& nikto z ns nem prvo to !robi*. ?to b' teda mohol ma* prvo& ab' don til v)etk#ch /!d( sledova* osobitn# cie/ namiesto inho[ 5 tomto bode m!s(me pok!s' o odpoveU odpor!i* na otzk! t#ka$ c! sa zdro$ov morlk'. ,eznamen to v)ak& %e b' t#m bola tto otzka v'rie)en alebo mala dr!horad# v#znam. 5'nra sa t! teda dr!h otzkaQ Ak ePist!$ ciele& k! ktor#m m lovek smerova*& ako ich spozn[ ;alo b' b'* $asn& %e morlne poznanie nemo%no z %i* na ne$ak# vgn' model poznania& chpan# ako v#poet a kombinci! znm'ch da$ov& ktor mo%no dokza* na zklade ich opakovania sa. 1ak#mto sp+sobom mo%no nepoch'bne zhroma%di* pozor!hodn mno%stvo da$ov t#ka$ cich sa sk!tonosti& ktoro! $e lovek. ,o ak !znme& %e /!dsk sprvanie nie $e tak $ednod!ch& %e b' sa opakovalo rovnak#m sp+sobom ! inho $edinca& ka%d# pok!s spravi* ho predmetom isto vedecke$ anal#z' naraz( sk+r i nesk+r na neprekonate/n hraniceQ hranic! samotnho loveka& ktor# $e napokon t#m& o om prve disk!t!$eme. 3tzka morlk' b' sa mohla anal'zova* pod/a za!%(van#ch sp+sobov /!dskho poznania len za cen! toho& %e b' sme popierali to& o $e v'slovene /!dsk. 9k!tonos*& %e prve dnes sa rozlin#m sp+sobom !sk!to!$ podobn pok!s'& znamen na$vO)ie vn torn ohrozenie /!dstva. 9trom poznania& z ktorho lovek v takomto pr(pade $e& nepon ka poznanie dobra a zla. ,aopak& oslep!$e loveka a rob( ho neschopn#m rozozna* rozdiel' medzi /!Umi. "lovek sa nem+%e vrti* do ra$a prostredn(ctvom te$to slepot'& preto%e sa nezaklad na a!tenticke$ /!dskosti& ale prve na odmietn!t( /!dskosti.KL Aubjektivita a svedomie
KL

"o sa t#ka problmov& ktor t! rozoberme& pozri n. -. 18,.R2C?Q @ie unbeXalti9ten Ao(ialXissenseha:ten oder die &bseha::un9 des <enschen) >raz EGIL.

;+%eme teda vidie*& %e v oblasti morlk' nem+%! ePistova* ePperti porovnate/n( s t#mi& ktor( $estv!$ v mikroelektronike alebo informatike. 4latn to pochopil& keU tvrdil& %e osoba nem+%e S)kolsk#mi term(nmiT v'$adri*& o znamen slovo SdobroT. KM Ak#m in#m sp+sobom teda m+%eme pochopi*& o $e dobro[ 5 tomto s vise m!s(me aspo krtko presk ma* ist# poet h'potz. 7en vo vz$omnom sp$an( sa r+zn'ch ciest mo%no n$s* t prav . 4redov)etk#m dnes $estv!$e )iroko pri$(man alternat(va plne$ ob$ektivizcie morlneho svedomia& ktore$ nedostatk' sme prve zv#raznili. 5 prostred( modernho m'slenia pozor!$eme zvl)tn! sit!ci!& v ktore$ lovek sto$aci pred ve/kos*o! kvantitat(vne$ anal#z' a zrove $e$ limitmi sa !sil!$e prekona* rozli)ovanie medzi s!b$ektom a ob$ektom. ;ier! realit' dok%eme mera* v te$ chv(li& keU z ne$ !rob(me Sob$ektT. Ako protiklad tohto Sob$ekt(vnehoT& teda toho& o mo%no )t!dova* vedo!& zostva to& o $e Ss!b$ekt(vneT& svet toho& o $e nespo(tate/n a slobodn. 4ri takomto delen( sveta sa nbo%enstvo a morlka via%! so sfro! s!b$ektivit'. 9 v)ak s!b$ekt(vne v tom zm'sle& %e ich nemo%no vedeck' anal'zova* alebo po(ta* pod/a v)eobecne platn#ch kritri( be%nho poznania. = takhoto zornho !hla s!b$ekt(vne sk!tone ePist!$e& i keU v konenom d+sledk! $e na predstavivosti $ednotlivca rozhodn * v te$to veci. Jasn $e& %e ak sa !sk!ton( takto z %enie morlk' na s!b$ektivit!& stva sa nemo%n#m zaobera* sa t#mi ob$ekt(vn'mi problmami na)ich ias& ktor si v'%ad!$ morln! odpoveU.KK :o iste$ mier' tak#to sp+sob pr(st!p! k problm! strca podpor!. 5 praktickom %ivote a zvl)* v disk!sii vn tri samotne$ Cirkvi v)ak hr naUale$ d+le%it loh!& keU%e v tomto prostred( $e podriadenos* morlk' sfre s!b$ekt(vneho vo vz*ah! s dlho! kres*ansko! trad(cio! !enia o svedom(. ;noh( pova%!$ svedomie za ist# dr!h zbo%stvovania s!b$ektivit'& ake$si %elezne$ sten'& proti ktore$ dokonca ani 2ite/sk# rad Cirkvi nem+%e robi* in& ne% podrobi* sa $e$. .olo povedan& %e pred svetlom
KM

47A1k,Q 7ist H& NLEcR pozri a$Q R. 94A8;A,,Q <oralische =rundbe9ri::e) .eck& ;n(chov EGIC. KK 3 tomto problme ve/mi podrobne !va%!$e f. -8<98,.8R>Q @er .eil und das =an(e) ;n(chovQ 4iper& EGKG& s. EEK V END a s. CHG V CGM.

svedomia strca ak#ko/vek in# d+vod svo$! platnos*. 9vedomie sa tak $av( ako s!b$ektivita povznesen do na$v'))e$ mier'. 1 to otzk! m!s(me presk ma* detailne$)ie& preto%e sa t#ka prve zkladnho arg!ment! mo$e$ vah'. ,ateraz len po!kaz!$em na to& ako $e svedomie prezentovan ako zdro$ morlneho poznania& teda prvotn a osobn poznanie dobra a zla& ktor sa v $ednotlivom indiv(d!! ob$av!$e ako zdro$ $eho schopnosti form!lova* morlne s d'. ?o-ia vV>a a jej (javenie Ak pokro(me o pr krokov na ceste sk mania svedomia tak& ako ho nachdzame v 1rad(cii& naraz(me na Ual)( zkladn# prvok morlne$ sfr'. <de! svedomia nemo%no v $e$ de$inch oddeli* od ide' zodpovednosti loveka voi .oh!. 5 )irokom pon(man( svedomie predstav!$e ide! istho dr!h! poznania& ktor lovek m spolon s .ohom& a prve vUaka te$to sk!tonosti svedomie nadob da svo$! nadradenos* nad ako!ko/vek ino! a!torito!. :e$in' morlk' s nerozl!ne spo$en z de$inami !va%ovania o .oh!. "o sa t#ka nemenite/ne$ povah' pr(rodn#ch zkonov& sloboda znamen slobodn no& ktor dva $edna v+/a dr!he$. 5 tomto pr(pade znamen prisp+sobenie sa loveka .o%e$ v+li& z ktorho v'pl#va sprvne vn(manie vec(& a to tak#ch& ak#mi sk!tone s . Ako na$v'))( zdro$ morlk' m!s(me teda bra* do vah' sp+sob& ktor#m .oh dva lovek! spozna* svo$e t %b'& sp+sob& ktor#m ka%d# nadob da poznanie bo%sk#ch prikzan(& v ktor#ch sa stva$ $asn#mi )pecifick ciele loveka a sveta. Ak sa takto ob$ekt(vna morlka zaklad na z$aven(& spontnne vznik Ual)ia otzkaQ Ako mo%no spozna*& %e ne$ak z$avenie $e sk!tone z$avenie[ Ako mo%no identifikova* z$avenie samo osebe[ Apoloenstvo ako (droj mor,lk' 5 tomto bode nar%ame e)te na in# faktor& ktor# hral a stle hr mimoriadne d+le%it loh! pri v'pracovvan( r+zn'ch morln'ch n!k. 5)eobecne pon(man# latinsk# v#raz more s zah]a v sebe v#znam'& ktor sme sa na!ili presne rozli)ova*Q more s s zv'k'& sp+sob' a

%ivotn# )t#l !ritho nroda. 4raktick' to& o b' sme dnes nazvali Samerick# %ivotn# )t#lT alebo Skalifornsk# )t#lT. 4opri v#zname& ktor# sa t#ka %ivotn#ch sp+sobov a nv'kov v ich celk!& m v)ak tento v#raz a$ )pecifick' morln' akcent. ?eU napr(klad svOt# A!g!st(n nap(sal @e moribus ecclesiae catholicae et de moribus <anichaeorum, nemal v m'sle !va%ova* o morlke podobn#m sp+sobom& ako $! vn(mame dnes. 1#m& %e navz$om konfront!$e %ivotn# )t#l ?atol(cke$ cirkvi V $e$ %ivotn# )t#l ako celok V a %ivotn# )t#l maniche$cov& prichdza k dvom rozdieln'm formm morlk' v rmci toho na$)ir)ieho kontePt! %ivotnho )t#l!. Analogick' v slovn(k! 1ridentskho koncil! form!la :ides et moY res neznamen )pecifick' Svier! a morlk!T pod/a dne)nho chpania t#chto v#razov& ale treba $! sk+r chpa* v $e$ )ir)om v#zname t#ka$ com sa %ivotn#ch ob'a$( Cirkvi& zah]a$ cich a$ morln' poriadok v zkom zm'sle slova. 4ri tomto po!%(van( slovn(ka sa v'nra nieo ve/mi d+le%itQ SmorlkaT nie $e abstraktn# kdeP pravidiel sprvania& ale predpoklad %ivot spoloenstva& v rmci ktorho samotn morlka nachdza svo$ $asn# v#raz a mo%no $! zachovva*. Ak $! chpeme z historickho poh/ad!& morlka neprinle%( do sfr' s!b$ektivit'& ale v spoloenstve nachdza garanci! a opor!. 5 sp+sobe& ak#m %i$e ne$ak spoloenstvo& sa hromadia sk senosti mnoh#ch generci(. 9k senost( z vec(& ktor m+%! napomha* rast spolonosti a m+%! $! znii*R zo sp+sob!& ako mo%no v'rovnan#m sp+sobom dosahova* )*astie $ednotlivca a kontin!it! spoloenstva v $eho celistvosti& ale a$ sp+sob& ako mo%no t to rovnovh! !dr%iava*. :nes morlka potreb!$e svo$e Sm'T s $eho preJracionln'mi a nadJ racionln'mi sk senos*ami& v ktorom b' nebolo c(ti* len vlastn# hlas anal#z' s asnho sveta& ale b' na vpl#vala a$ m dros* !pl'n!l#ch generci(. 5 !ritom spoloenstve sme svedkami kr(z' v pr(pade& keU sa v'noria nov polia poznania& na ktor za!%(van %ivotn model' nedok%! reagova*& a to a% do te$ mier'& %e to& o sa dovted' zdalo potvrden a podporovan& sa zraz! $av( ako nedostaton i& lep)ie povedan& protireiv& respekt(ve ako prek%ka novho poznania a nove$ sk!tonosti. Rod( sa teda otzkaQ Ako m+%e spoloenstvo n$s*

nov# sp+sob %ivota& ktor# b' e)te !mo%oval $estvovanie spolone$ morlk' tak pre %ivot& ako a$ pre samotn# svet[ 4ravdivo! zostva sk!tonos*& %e morlka potreb!$e ist Sm'T a %e si v'%ad!$e spo$enie so sk senos*o! min!l#ch generci( a s prvotno! m dros*o! /!dstva. 5r*me sa teda k otzke& z ktore$ sme v'chdzali& teda k problm! z$avenia. ;+%eme predlo%i* toto tvrdenieQ rozlin konkrtne sk senosti spoloenstva v r+zn'ch nrodoch a rasch s platn#mi indikciami !smer!$ cimi /!dsk sprvanie& no sam' osebe nem+%! b'* pova%ovan za morlne zdro$e. ,ie $e v)ak mo%n& ab' dlhodobo $estvovala spolonos*& ktor %i$e takpovediac iba reagovan(m na to& o $e negat(vne a zl. Ak ne$ak spolonos* chce pre%i*& m!s( sa ist#m sp+sobom vrti* k p+vodn#m nostiam& zkladn#m alebo nosn#m modelom /!dstva. ,ie mene$ $e bez poch#b mo%n& %e d+le%it oblasti %ivota iste$ spolonosti sa m+%! skazi*& tak%e prevlda$ ce zv'k' m!%ov a %ien !% loveka ne!smer!$ & ale zvdza$ & ako sa to de$e v spolonostiach& kde sa praktiz!$e kanibalizm!s& otroctvo i drogov zvislos*. Jednotlivec sa m+%e spo/ahn * na svo$! vlastn sk senos* a na spolon de$inn sk senosti len v obmedzene$ miere. 4rve z tohto d+vod! sa v priebeh! de$(n morlka nikd' nezakladala v#l!ne na sk senosti a na zv'koch. ,ebolo b' mo%n pochopi* nepodmienen# charakter morlk'& ak b' sa neopierala o nepodmienen# charakter .o%e$ v+le. 5 konenom d+sledk! sa teda morlka p+vodne zaklad na bo%skom z$aven( v+leR len z ne$ nsledne mohlo vznikn * spoloenstvo a len v s lade s t#mto z$aven(m bolo zar!en pre%itie spoloenstva samho osebe. ;!s(m necha* bokom cel# rad otzok& ktor b' sa tie% %iadalo polo%i*& ab' som sa vrtil k )pecificke$ tme& o ktore$ t! !va%!$eme. ,apriek iastkovosti vah& ktor#mi sme doteraz pre)li& m+%eme predsa len $asne vidie*& ako $e viera Cirkvi v mnoh#ch bodoch v zhode zo zkladn#mi trad(ciami /!dstva. ?atol(cka viera ver(& %e len .oh m+%e b'* miero! loveka a %e len bo%sk v+/a sa m+%e vz*ahova* na loveka nepodmienen#m sp+sobom. 3krem toho ver(& %e z$avenie ns !miest!$e do takho model! %ivota v spoloenstve& ktor# sa zaklad na istom Sm'T& ktorho podstat! a smerovanie nemo%no v'svetli* $ednod!cho iba v term(noch /!dske$ v+le.

?res*an& samozre$me& pozer na toto Sm'T V ktorho zv'k' tvoria na$bli%)( zdro$ morlneho poznania V nielen $edno!cho ako na spolonos*& v ktore$ %i$e& ale ako na nov spolonos*. 1 to spolonos* mo%no v'svetli* len prostredn(ctvom z$avenia a presah!$e v)etk' loklne spolonosti dpreto $e Skatol(ckaTe& podriaU!$ c ich pr(kazom .o%e$ v+le& ktor s adresovan im v)etk#m. 5 rmci tohto kontePt! mo%no sk ma*& o $e morlka& a zameriava* sa predov)etk#m na mores ecelesiae) 1akto osoba& ktor $e zo svo$ho rad! zodpovedn za model %ivota Cirkvi V teda bisk!p V& v kres*anske$ trad(cii berie na seba a$ zkladn zodpovednos* za odovzdvanie kres*ansk#ch morln'ch princ(pov& ako a$ vier' 1o okrem inho znamen& %e vo sfre morlk' ma$ vO)ie prvo hovori* t(& o intenz(vne$)ie %i$ pod/a na$hlb)e$ podstat' Cirkvi& svOtci. 1#mito postrehmi som sa pos!n!l dopred! a% pr(li) r#chlo. Chcel som v)ak nimi len podiarkn!*& ako napred!$eme v rozv($an( na)e$ tm'& hoci b' sa mohlo zda*& %e n) poh/ad sa v $ednotliv#ch arg!mentoch n)ho !va%ovania troch! stratil. ;o%no b' bolo vhodn v tomto bode zrekapit!lova* to& k om! sme dospeli& ab' sme v rmci mo%nosti mohli pre$s* k! konkrtn'm d+sledkom. 4o!kzali sme na )t'ri zdro$e morlk'. Ak o nich !va%!$eme oddelene& ka%d# z nich nechva mnoh nezodpovedan otzk'. Ak ich v)ak zoberieme do vah' v)etk' naraz& otvra sa pred nami cesta k morlnem! poznani!. Ak m!s(me na $edne$ strane dospie* k zver!& %e a!tentick morlka sa nem+%e zaklada* len na sk man( relneho sveta& na dr!he$ strane m morlka do inenia s ob$ekt(vno! morlko! v pr(pade& ak morlne sprvanie m spravodlivos* podriadi* pravde. 5 tomto zm'sle realita V a roz!m& ktor# realit! poznva a v'svet/!$e V $e bez ak#chko/vek poch'bnost( nenahradite/n# zdro$ morlk'. Ako o dr!hom zdro$i sme potom hovorili o svedom+) <dros trad+cie $e tret(m zdro$om& vtelen#m do %ivho Sm'T& do akt(vneho spoloenstva& ktor sa pre kres*anov !sk!to!$e v novom spoloenstve Cirkvi. ,apokon sme mohli vidie*& ako v)etk' tieto zdro$e ved k prave$ morlke& keU sa berie do vah' ?o-ia vV>a) 5 konenom d+sledk! $e to prve .o%ia v+/a& ktor m+%e stanovi* medze medzi t#m& o $e dobr a o $e zl& a $e to nieo in ne% hranica medzi t#m& o $e a o nie $e

oso%n& alebo medzi t#m& o $e dokzan a o $e neznme. ?atol(cka cirkev vid( d+le%it potvrdenie svo$e$ n!k' v sk!tonosti& %e vn tri Cirkvi sa tieto prvk' navz$om prenika$ i osvet/!$ . Je$ n!ka !mo%!$e svedomi! v'$adri* sa. 9vedomie sa pova%!$e za platn prve preto& %e zah]a hlbok pravd! vec( v zhode s realito!& ktor $e v konenom d+sledk! hlasom 9tvorite/a. 1ieto tri prvk' V ob$ektivita& trad(cia a svedomie V nsledne odkaz!$ na .o%ie prikzania. 1ieto prikzania zas na $edne$ strane tvoria zklad n!k' Cirkvi V form!$ svedomie a !mo%!$ & %e realita sa stva zroz!mite/no! V a na dr!he$ strane& preto%e zodpoveda$ sk!tonosti& ako $! vn(ma svedomie& ich mo%no potvrdi* ako a!tentick z$avenia .o%e$ v+le. :R2-Z =6?7A:,Z 4R3.7B;Q 958:3;<8 A 3.J8?1<5<1A .ez poch#b b' sa mohlo namieta*& %e to& o som prve tvrdil& $e len idealizcio! sk!tonosti& ktor v)ak v+bec nie $e tak harmonick. .olo b' potrebn doplni* mno%stvo odtienkov& ab' sme dosiahli vO)( realizm!s. 4roti prv#m dvom zo )t'roch zdro$ov morlk' sa t! rodia dve nmietk'. 4an!$e troch! roz)(ren# do$em& %e Cirkev nie $e vstave primeran#m sp+sobom odpoveda* na s asn# svet. ,amiesto toho& ab' po vala slovn(k realit'& Cirkev $e neochve$ne zakotven v zastaran#ch poh/adoch na svet& ktor sa sna%( vn ti* lovek!. 4rve t! sa rod( a$ konflikt medzi bisk!pom a ePpertom. = mnoh#ch d+vodov tak vznik do$em& %e t! $e konflikt medzi n!ko! vzdialeno! od realit' a presn#m pochopen(m s asne$ realit'. :r!h nmietka pochdza zo sfr' svedomia. 9vedomia mnoh#ch kres*anov ma$ dos* Ualeko k tom!& ab' boli v zhode s mnoh#mi v'$adreniami 2ite/skho rad! Cirkvi. 5eU asto sa zd& %e nes hlas nachdza ist zd+vodnenie prve vo svedom(. Ak sa teda chceme dopracova* k $asnm! posto$! vzh/adom na loh! bisk!pa ako !ite/a morlk' a $eho vz*ah s odborn(kmi na morln! teolgi!& treba aspo vo v)eobecne$ l(nii preh0bi* dve otzk'&

ktor vznikliQ "o $e svedomie[ A ako sa mo%no dozvedie*& ktor forma sprvania zodpoved veciam tak& ako relne s & samotne$ realite& i teda $e to morlne sprvanie v pravom zm'sle slova[ Go je svedomie a ako hovor+? ?eU sa dnes hovor( o svedom(& prichdza$ nm na m'se/ tri zkladn m')lienkov pr d'. KH 3 prvom z nich sme !% hovorili& keU sme kon)tatovali& %e svedomie si nrok!$e prvo na s!b$ektivit!& a preto ho nemo%no %iadn'm sp+sobom ob$ekt(vne pos!dzova*. ,a odvet! v)ak hneU vznik a$ nmietkaQ ?to !r!$e toto absol tne prvo s!b$ektivit'[ =aiste m+%e ma* ist relat(vne prvo. ,em!s( v)ak b'* v sk!tone d+le%it#ch pr(padoch obetovan v prospech ob$ekt(vneho spolonho dobra na v'))e$ rovni[ ,epochopite/n $e& ako ist( teolgovia ma$ problm pri$a* presn a v'medzen n!k! o ppe%ske$ neom'lnosti& a pritom faktick' nema$ problm prizna* neom'lnos* kom!ko/vek& kto m svedomie. 5 sk!tonosti nie $e mo%n domha* sa absol tneho prva na s!b$ektivit! ako takho. :r!h# po$em svedomia tvrd(& %e svedomie $e .o%( hlas v na)om vn tri. ,a tomto po$me sto$( absol tne nedotkn!te/n# charakter svedomia& ktor sa tak nachdza nad ak#mko/vek /!dsk#m zkonom. Jestvovanie podobnho priameho spo$iva medzi .ohom a lovekom dva lovek! absol tn! d+sto$nos*. 5znik t! v)ak nmietkaQ hovor( azda .oh k /!Uom tak& %e b' si protireil[ 4rotire( azda sebe samm![ =akaz!$e azda v'kona* niekom! !rit# sk!tok& a to a$ za cen! m!en(ctva& k#m inho oprv!$e i dokonca od neho v'%ad!$e& ab' ten ist# sk!tok v'konal[ Jasn $e& %e nemo%no hovori* o identite medzi individ!ln'mi s dmi svedomia a .o%(m hlasom. 9vedomie nie $e neom'ln& ako sprvne poznamenva Rbert 9paemann. 1eraz sa stretme a$ s tret(m v#znamomQ svedomie ako Ss!perJ$aT& ako zvn tornenie v+le a presvedenia dr!h#ch& ktor( ns formovali a
KH

4ozri R. 94A8;A,,Q <oralische =rudbe9ri::e, cit. dielo& s. HN V IL. 2%iton $e a$ A. 7A2,Q @as =eXissenO Oberste Corm sittlichen Landels) <nnsbr!ckQ 1'roliaJ5erlag EGIL.

vlo%ili do ns v+/!& ktor !% k! nm nehovor( zvonk!& ale z na$hlb)ieho vn tra ns sam#ch. 5 take$to sit!cii b' teda svedomie nebolo zdro$om morlnosti& ale iba odrazom v+le niekoho inho& sprievodc!& ktor# $e mimo ns. 9vedomie b' teda nebolo orgnom slobod'& ale zvn tornen otroctvo& z ktorho b' sa lovek logick' mal sna%i* v'slobodi*& ab' ob$avil )(rk! svo$e$ sk!tone$ slobod'. -oci $e mo%n tak#mto sp+sobom v'svetli* mnoh $ednotliv v'$adrenia svedomia& tto teria nie $e globlne !dr%ate/n. Jestv!$ toti% deti& ktor prv ne% b' sa im dostalo formlne$ v#chov'& spontnne reag!$ proti nespravodlivosti. -ovoria svo$e spontnne SnoT na to& o $e dobr a pravdiv& a to pred ako!ko/vek v#chovno! aktivito!& ktor ich pr(li) asto sk+r mOtie a potla namiesto toho& ab' im pomhala rs*. ,a dr!he$ strane $estv!$ dospel( m!%i a %en'& v ktor#ch mo%no pozorova* slobod! a pohotovos* svedomia& ktor sa stavia proti tom!& om! sa na!ili alebo o sa be%ne rob(. 1akto svedomie sa stalo vn torn#m zm'slom pre to& o $e dobr& ist# dr!h dia/kovho ovldaa& zameranho na to& ab' viedlo loveka cez to& k om! bol v'chovvan#. Ak $e teda sk!ton miesto svedomia[ Rd b' som si t! osvo$il slov Rberta 9paemanna na t to tm!Q Ssvedomie $e orgn& nie neom'ln# v#rokT.KI Je orgnom& preto%e $e to nieo& o k! nm vn torne patr(& o prinle%( k na)e$ podstate& a nie nieo v'tvoren mimo ns. 7en%e t#m& %e $e orgnom& potreb!$e rs*& b'* formovan& cvii* sa. 5id(m v tomto pr(pade ve/mi vhodn porovnanie& ktor rob( 9paemann so slovom. 4reo hovor(me[ -ovor(me& lebo sme sa na!ili rozprva* od na)ich rodiov. -ovor(me $az'kom& ktor# ns oni na!ili& i keU vieme& %e ePist!$ a$ in $az'k'& ktor#mi nie sme schopn( hovori* alebo im roz!mie*. "lovek& ktor# sa nikd' nena!il hovori*& $e nem#. ,apriek tom! $az'k nie $e podmienen# zvonk! ako nieo& o sme sa len na!ili& $e to& naopak& nieo& o $e nm vn torne vlastn. norm!$e sa zvonk!& tto formcia v)ak zodpoved tom!& o $e vroden v na)e$ prirodzenosti a o m+%eme $az'kom v'$adri*. "lovek sm osebe $e b'tos*& ktor hovor(& stva sa v)ak tak#m len za predpoklad!& %e sa na!( hovori* od in#ch. 1ak sa doprac vame k zkladnm! poznani! toho& o znamen b'* lovekomQ Slovek $e
KI

R. 94A8;A,,Q <oralische =rundbe9ri::e, cit. dielo& s. IE.

b'tie& ktor potreb!$e pomoc in#ch& ab' sa stal t#m& (m $e sm v sebeT.KG 4ozrime sa e)te raz na t to zkladn antropologick )tr!kt r! svedomia. "lovek vo svo$e$ podstate $e b'tie& ktor m orgn vn tornho poznania dobra a zla. Ab' sa v)ak stal t#m& (m $e& potreb!$e pomoc in#ch. 9vedomie si v'%ad!$e formci! a v#chov!. ;+%e sa sta* pokriven#m a nev'vin!t#m& mo%no ho po)kodi*& zdeformova*& a to a% do take$ mier'& %e sa dok%e v'$adri* len s nmaho! a ne plne. ;lanie svedomia sa m+%e sta* smrte/no! chorobo! celho /!dstva. ,a viacer#ch miestach v calmoch nachdzame modlitb! k .oh!& ab' oslobodil loveka od $eho skr't#ch hriechov. calmista vid( ako na$vO)ie nebezpeenstvo nerozozna* ich ako hriech'& pod/ahn * im so zdanlivo spoko$n#m svedom(m. ,ezak )a* pocit vin' $e choroba& podobne ako $e chorobo!& keU lovek pri ochoren( nec(ti boles*& ako opO* hovor( 9paemann.HD ,emo%no teda pri$a* princ(p& pod/a ktorho ka%d# m+%e v%d' robi* to& o m! $eho svedomie robi* dovo/!$e. 5 takom pr(pade b' bol lovek bez svedomia oprvnen# robi* oko/vek. HE ,aopak& $e to $eho vino!& ak $e $eho svedomie nato/ko zatemnen& %e m! ne!mo%!$e vidie* to& o b' ako lovek mal vidie*. <n#mi slovami& v po$me svedomia $e zahrn!t a$ povinnos* stara* sa o& formova* ho a v'chovva*. 9vedomie m prvo na re)pektovanie a posl!)nos* nato/ko& nako/ko ho sm lovek re)pekt!$e a star sa o& nako/ko si to $eho d+sto$nos* zasl %i. 4rvo svedomia sa stva povinnos*o! formova* ho. 1ak ako sa sna%(me rozv($a* na)e po!%(vanie $az'ka a !sil!$eme sa ovlda* po!%(vanie $eho pravidiel& tak sa m!s(me sna%i* o sprvn! mier! svedomia& ab' $eho vn torn re mohla napokon dosiahn!* to& do oho ns podnec!$e. 1o pre ns znamen& %e 2ite/sk# rad Cirkvi $e zodpovedn# za sprvn! formci!. 3bracia sa takpovediac na vn torn vibrcie& ktor $eho slov v'volva$ v procese v'zrievania svedomia. .olo b' teda ve/k#m z$ednod!)en(m kls* ne$ak# v#rok 2ite/skho rad! Cirkvi do protiklad! so svedom(m. 5 takom pr(pade sa m!s(m p#ta* hlb)ie.
KG HD

.am-e, s. HG. .am-e, s. ID. HE .am-e, s. IN.

"o to $e vo mne& o protire( tom!to v#rok! 2ite/skho rad! Cirkvi[ Je to azda len m+$ blahob't alebo mo$a ka%dodenn r!tina[ Alebo mo$a tvrdohlavos*[ Alebo $e to odc!dzenie v'volan ist#m sp+sobom %ivota& ktor# mi dovo/!$e a$ nieo& o 2ite/sk# rad Cirkvi zakaz!$e a o sa mne zd lep)ie od+vodnen a vhodn len preto& %e to spolonos* pova%!$e za roz!mn[ 7en v kontePte takhoto dr!h! bo$a mo%no !platova* svedomie a 2ite/sk# rad Cirkvi tam m prvo oakva* od neho otvorenos* v s lade s v%nos*o! otzk'. Ak ver(m& %e Cirkev m svo$ p+vod v 4novi& potom a!tentick' rozv($an sl!%ba n!ke Cirkvi m prvo& ab' bola pri$(man pri formovan( svedomia prednostn#m sp+sobom. 1om! zodpoved a$ povinnos* ;agistria v'$adrova* svo$e posto$e tak#m sp+sobom& ab' bolo mo%n chpa* ich !prostred konfliktov hodn+t a orientci(. ;!s( sa v'$adrova* tak#m sp+sobom& ab' $eho slov v'volali vn torn# ohlas vo svedom(. 1o znamen omnoho viac ne% pr(le%itostn v'hlsenia na na$v'))e$ rovni. 5 tomto bode potreb!$eme to& na o m'slel 4latn& keU tvrdil& %e dobro nemo%no spozna* prostredn(ctvom )kolskho v'!ovania& ale %e iba po pravideln#ch rodinn#ch disk!sich sa m+%e v d!)i zrodi* po$em dobra ako svetlo& ktor v'chdza z male$ iskr'. HC 1ieto pravideln Srodinn disk!sieT vn tri Cirkvi m!sia posilova* svedomie spoloenstva& a to tak zo stran' t#ch& o sa sna%ia v'$adri* svo$ posto$ v rmci sl!%b' n!ke& ako a$ t#ch& o t %ia pochopi* toto slovo vo svo$om vlastnom vn tri. Erirod(enos, ro(um a objektivita 1akto sme sa dopracovali a$ k dr!he$ otzke& ktore$ b' som sa chcel venova*Q slovo 2ite/skho rad! Cirkvi nev'znieva dnes pre mnoh#ch kres*anov hodnoverne& lebo $eho roz!mov opodstatnenos* a $eho ob$ektivita !% nie s transparentn. 2ite/sk# rad Cirkvi $e obviovan#& %e v'chdza zo zastarane$ interpretcie realit'. -ovor( sa& %e 2ite/sk# rad Cirkvi !va%!$e podobne ako stoici v antick#ch asoch& v'chdza$ c z Spr(rod'T. 7en%e samotn# v#raz Spr(rodaT bol plne prekonan# spol! s celo! metaf'zicko! epocho!.
HC

47A1k,Q "ist ) H& cit. dielo.

1ento takzvan# Snat!ralizm!sT trad(cie 2ite/skho rad! Cirkvi sa stavia do protiklad! s biblick#m personalizmom. 4rotiklad medzi osobo! a pr(rodo! ako zkladn# model take$to arg!mentcie sa zrove vz*ahoval a$ na protiklad medzi filozofio! a biblicko! trad(cio!. 2% dlho sa v)ak !znva& %e neePist!$e ist# Sbiblicizm!sT a %e a$ Spersonalizm!sT m svo$e filozofick aspekt'. :nes sme svedkami !ritho poh'b!& ktor# $e takmer opanho smerovania ne% predchdza$ ciQ z modern#ch diel morlne$ teolgie sa .iblia vo ve/ke$ miere v'tratila. ,amiesto ne$ prevlda tendencia k mimoriadne pr(sne$ racionlne$ anal#ze& sprevdzan po%iadavko! na a!tonmi! morlk'& ktor sa nezaklad ani na prirodzenosti& ani na osobe& ale na historickosti a na modeloch spoloenskho sprvania& zameran#ch do b!d cnosti. 1reba ob$avi*& o $e socilne kompatibiln a o sl %i b!dovani! b!d ce$ /!dske$ spolonosti. SRealitaT& na ktore$ sa zaklad Sob$ektivitaT& sa !% nechpe ako prirodzenos*& ktor predchdza loveka& ale $e to sk+r svet& ktor# on sm v'tvoril& ktor# m+%e $ednod!ch#m sp+sobom anal'zova* a z ktorho m+%e v'leni* to& o b!d cnos* prinesie.HN 1! sto$(me zoiJvoi prav#m d+vodom& preo dne)nm! kres*anstv! vo ve/ke$ miere ch#ba a!tentick hodnovernos*& a to nielen v oblasti morlk'. Ako sme !% videli& v d+sledk! filozofick#ch zmien& ktor zaviedol ?ant& sa stalo dominantn#m delenie sk!tonosti na s!b$ekt(vn! a ob$ekt(vn!. 3b$ekt(vno! nie $e realita sama osebe& ale do ake$ mier' sa stva ob$ektom n)ho m'slenia& a teda merate/no! a podlieha$ co! kalk!lcii. "o $e s!b$ekt(vne& naopak& !nik Sob$ekt(vnem!T v'svetleni!. 1o teda znamen& %e sk!tonos*& s ktoro! sa stretme& hovor( len $az'kom kalk!lcie& ale neobsah!$e %iadne morlne v'$adrenie. Radiklne form' trvale$ ePpanzie evol!ne$ terie privdza$ k takm! istm! zver!& i keU z inho v#chodiskovho bod!Q svet nepredpoklad ni$ak# roz!mR o $e v om roz!mn& $e v#sledkom kombinci( nhod& ktor#ch !stavin hromadenie rozvin!lo ist# dr!h n!tnosti.
HN

3 t#chto problmoch pozri prec(zn! relci! od J. n<,,<9Q Kundamentals o: ethics) fashington :CQ >regortogn 2niversit' 4ress& EGIN. 3krem toho $e pr(nosn n. R<C?8,Q Kann die <oralphilosophie au: die Kra9e nach dem Btischen! ver(ichten) <n S1heologie !nd 4hilosophieT& MG dEGILe& s. EKE V EHH.

= takhoto zornho !hla svet neobsah!$e ni$ak# v#znam& ale iba ciele& !ren samotno! evol cio!.HL Ak $e teda svet fotomont%o! statick#ch $avov& na$v'))ie morlne !smernenie& ktor m+%e lovek! da*& b!de& %e lovek sa m!s( anga%ova* v ne$akom t'pe fotomont%e b!d cnosti a %e m!s( spravova* ka%d vec v s lade s t#m& o pova%!$e za !%iton. 5zor sa teda stle nachdza v b!d cnostiQ v te$to perspekt(ve $e maPimlne mo%n zlep)enie sveta $edin#m morln'm prikzan(m. Cirkev& naopak& ver(& %e na poiatk! bolo 9lovo& a v d+sledk! toho a$ samotn b'tie nesie v sebe $az'k tohto 7ogos V d+vod' nielen matematick& ale a$ estetick a morlne. 1! chpeme& na o sa m'sl(& keU Cirkev zd+raz!$e& %e Spr(rodaT m a$ morln! hodnot!. ,ikto nechce tvrdi*& %e sa biologizm!s m sta* normo! loveka. 1ento po$em navrhli len vedci komportamentisti. Cirkev hlasne brni v#znam stvorenia a prin)a do praPe to& na o m'sl(& keU tvrd(Q S5er(m v .oha& 9tvorite/a neba i zeme.T 5 ka%dom b't( $e roz!mov# d+vod& a keU sa lovek od neho odde/!$e a !znva iba hodnot! toho& o on sm v'tvoril& v te$ chv(li zanechva to& o $e morlne v zkom zm'sle slova. Jedn#m alebo dr!h#m sp+sobom si za(name !vedomova*& %e materilnos* zah]a a$ d!chovn# v#raz& a nie $e !ren len na kalk!lci! a po!%itie. ;+%eme v't!)i*& %e t! $e roz!m& ktor# ns predchdza a ktor# $edine m+%e !dr%a* rovnovh! n)ho roz!m! a m+%e ns ochrni*& ab' sme ne!padli do vonka$)e$ neroz!mnosti. 5 konenom d+sledk! $az'k b'tia& $az'k pr(rod' $e identick# s $az'kom svedomia. HMAb' sme v)ak mohli tento $az'k po!*& treba sa v om tak ako pri ka%dom $az'k! cvii*. ?eU%e orgn !ren# na tento el bol v na)om technologickom svete !m]tven#& v d+sledk! toho nm ch#ba akko/vek opodstatnenos* b'tia. Cirkev b' zradila nielen svo$e posolstvo& ale a$ samotn# del /!dstva& ak b' sa vzdala loh' b'* ochrank'o! b'tia a $eho morlneho posolstva. 5 tomto zm'sle $!
HL

Anal#z! te$to tm' pozri v R. 94A8;A,, V R. 7jfQ @ie Kra9e Zo(u? =eschichte und Ziederentdeckun9 des .eholo9ischen @enkens) ;n(chovQ 4iper EGIE. HM 3 m')lienke pr(rod' v $e$ vz*ah! s morlko! sa mo%no ve/a na!i* v -. RA1,8RQ C,ture, <other and .eacherO Ler Corms) <n S7isteningQ Jo!rnal of Religion and C!lt!reT& EI dEGINe& s. EIM V CEG.

mo%no stava* proti tom!& o $e Spri$ate/nT& no zrove predstav!$e na$hlb)ie po%iadavk' roz!m!. 5 tomto bode sa stva $asn#m& ako a$ roz!m $e orgnom a nielen ne$ak#m v#rokom. A tak a$ roz!m si v'%ad!$e cvienie a spoloenstvo. "i $e niekto schopn# da* b'ti! zm'sel a de)ifrova* svo$! vlastn morln! dimenzi!& to zvis( od sk!tonosti& i si vie alebo nevie odpoveda* na otzk! o .oh!. Ak 9lovo& ktor $e poiatkom& neePist!$e& nem+%e b'* 9lovo& 7ogos& ani vo veciach. 1o& o ob$avil ?olakogski& sa dnes stva plne $asnQ ak ne$estv!$e .oh& niet ani morlk'& a dokonca niet ani /!dstva.HK Ak v tomto zm'sle veci hlb)ie anal'z!$eme& v)etko zvis( od .oha& od .oha 9tvorite/a& ktor# z$avil seba samho. = tohto d+vod!& a opO* sa to potvrdz!$e& potreb!$eme a$ spoloenstvo& ktor m+%e zar!i* toho .oha& o ktorom b' si nikto nemohol nrokova*& %e ho nos( vo svo$om %ivote. A$ Abrahm& n) otec vo viere& nebol celkom novtorom& keU dvetis(c rokov pred ?ristom zaviedol monoteizm!s. 5eU a$ prvotn spolonos* vo svo$om srdci mala vlastn vier! v bo%sk. \stredn# problm& otzka o ePistencii .oha& nie $e otzko! pre odborn(kov. 5n(ma* .oha znamen prve t $ednod!chos*& na ktor si odborn(ci nikd' nem+%! robi* monopol. ,aopak& mo%no ho vn(ma*& len ak si lovek !chov $ednod!chos* poh/ad!. ;o%no prve preto $e dnes tak *a%k hovori* o podstate /!dstva& %e nie sme schopn( $ednod!chosti.HH
HK

7. ?37A?3f9?<Q Kalls es keinen =oot 9ibt) ;n(chovQ 4ieper EGIC& s. EHN V EGER pozri a$ s. IC. 5 tomto kontePte b' bolo oso%n znova sa zam'slie* nad S&ussa9en (u den ethischen Aat(en! od 72:f<>A f<11>8,918<,A& v $eho .ractatus "o9ico$Ehilosophicus) 7ond#nQ Ro!tledge and ?egan 4a!l EGKER na$mO K.LEQ @er Ainn der Zelt muss ausserhalb ihrer lie9en0!8 K.LCQ @arum kann es auche keine AHt(e der Bthik 9eben0!8 a K.LCCQ &lso muss diese Kra9e nach den Kol9en einer Landlun9 belan9los semT. HH ?olakogski v'$adril podstat! tohto problm! z !niktne$ perspekt(v'& keU tvrd(Q S1reba v'!%i* pr(le%itos*& ab' sme zopakovali otzk!& ktor v'$adril 8razm!s a $eho kolegoviaQ 4reo $e evan$eli!m tak zroz!mite/n pre v)etk#ch okrem d!)( zr!inovan#ch teologicko! )pek!lcio![ 1oto sa t#ka v)etk#ch posvOtn#ch tePtov& p(somn#ch& i t#ch& o sa pren)a$ stne. 5eriaci chp! $az'k svOtcov v zm'sle& ktor# m! $e vlastn#& teda ako aspekt adorcieT 2Kalls es keinen =ott 9ibt, cit. dielo& s. EMHe.

;orlka si teda v'%ad!$e nie )pecialist!& ale svedka. \loha bisk!pa ako !ite/a sa zaklad na tomtoQ bisk!p nev'!!$e to& o on sm ob$avil& ale v'dva svedectvo %ivotne$ m drosti vier'& v ktore$ $e prap+vodn m dros* /!dstva oisten& !chovan a preh0ben. 4rostredn(ctvom kontakt! s .ohom& ktor# zvis( od st!pa vn(mavosti svedomia& sa toto p+vodn /!dsk poznanie stva sk!ton#m motorom kom!nikcie s pravdo! cez d!chovn z$ednotenie so svedom(m svOt#ch a s poznan(m Je%i)a ?rista. = toho& samozre$me& nev'pl#va& %e b' vedeck prca o kritrich morlk' a poznanie zameran na toto pole boli bezv#znamn. 4reto%e svedomie si v'%ad!$e cvienie& praP& preto%e trad(ci! treba %i* a m!s( sa rozv($a* v obdobiach k!lt rn'ch zmien a preto%e morlne sprvanie $e odpoveUo! na dan sk!tonos*& a teda si v'%ad!$e poznanie te$to sk!tonosti& pre v)etk' tieto d+vod' $e d+le%it a$ pozorovanie a )t di!m realit' a morln'ch trad(ci(. <n#mi slovami& h/ada* preh0ben poznanie sk!tonosti $e zkladn#m morln'm prikzan(m. ,ie bez d+vod! !% antick( a!tori kldli rozv%nos* na prv miesto medzi kardinln'mi nos*ami a interpretovali $! ako v+/! a schopnos* vn(ma* sk!tonos* a odpoveda* na ! primeran#m sp+sobom.HI 4RA?1<C?B A47<?6C<8 ,a zver t#chto na)ich vah m+%eme teraz sform!lova*& ktor s zkladn loh' tak bisk!pa& ako a$ teolga )pecializovanho na morlne otzk' a z oho sa a!tomatick' v'nra$ pravidl zameran na ich sprvn! spol!prc!. ?iskup ako uite> mor,lk' .isk!p $e svedkom more s ecelesiae catholicae, t#ch %ivotn#ch pravidiel& ktor sa rozvin!li v spolone$ sk senosti veriaceho svedomia v zpase s .ohom a s historick#mi sk!tonos*ami. Ako svedok bisk!p m!s( predov)etk#m pozna* t to trad(ci! v $e$ zkladoch& $e$ obsah a $e$
HI

4ozri J. 4<848RQ @as Mier9espan) ;n(chovQ ?osel EGKL& s. EM V KL.

r+zne etap'. 9vedi* mo%no iba o tom& o poznme. 4oznanie morlne$ trad(cie& ktor $e pre vier! zkladom& $e teda nenahradite/no! s as*o! bisk!pske$ sl!%b'. 4reto%e ide o trad(ci!& ktor sa zo svedomia rod( a k svedomi! hovor(& sm bisk!p m!s( b'* lovekom obdaren#m svedom(m& schopn#m vidie* a po va*. 5 %it( more s ecclesiae catholicae sa m!s( !silova* vidie*& ako rastie samotn osobn svedomie. ;!s( pozna*& o $e morlne& v prve$ osobe& a nielen nepriamo. ,em+%e len $ednod!cho odovzdva* ne$ak trad(ci!& ale m!s( sa sta* svedkom toho& o sa stalo& a to predov)etk#m pre neho samho& osveden#m a d+sto$n#m %ivotom vier'. 5'chdza$ c zo svo$ho osobnho poznania morln'ch pr(kazov Cirkvi& m sa !silova* !dr%iava* %iv# dialg s t#mi odborn(kmi& ktor( sa sna%ia korektne aplikova* $ednod!ch slov vier' na komplePn sk!tonos* danho de$innho obdobia. ;!s( sa teda pripravi* na to& ab' sa stal %iakom a zrove kritick#m kolegom ePpertov. ;!s( sa na!i* vidie*& kde $e v hre poznanie nov#ch sk!tonost(& nov#ch problmov& nov#ch mo%nost( pochopi*& a teda zdokona/ova* a ois*ova* mravn dedistvo. ;!s( b'* kritick# k odborne$ vede tam& kde tto veda zab da na vlastn limit' alebo morlk! z!%!$e na ob'a$n )pek!lcie. [loh' mor,lneho teolF9a ,a zklade reflePi(& ktor#mi sme doteraz pre)li& m+%eme definova* a$ loh' morlneho teolga. ?eU%e $e teolgom& a$ morln' teolg nachdza v#chodiskov# bod v more s ecclesiae catholicae, ktor do h0bk' )t!d!$e a v ktor#ch rozli)!$e podstatn spo$enie s katol(cko! trad(cio!. 1ak#mto post!pom sa !sil!$e v mores zach'ti* to& o $e )pecifick' morlne a kon)tantn& a chpa* to v s lade s komplePn#m kontePtom vier'Q h/ad ratio :idei) ,sledne tieto d+vod' vier' kritick#m sp+sobom prin)a do dialg! s roz!mom a s pon(man(m v prostred(& v ktorom %i$e. 4omha a podpor!$e poroz!menie morln'ch po%iadaviek evan$elia v )pecifick#ch podmienkach svo$ich ias& (m sa dva do sl!%b' formovania svedomia. 1akto okrem toho napomha a$ rozvo$& ois*ovanie a prehlbovanie morlneho posolstva Cirkvi.

;orln' teolg sa m predov)etk#m zaobera* nov#mi otzkami& ktor tradin#m normm klad nov# rozvo$ a nov vz*ah'. .!de sa !silova* presne pozna* ob$ekt(vne prvk' tak#chto disk!si( dnapr(klad technolgi! zbran(& ekonomick problm' alebo pokrok v oblasti medic(n'e& a to s cie/om& ab' o na$lep)(m sp+sobom v'pracoval rie)enia& ako sa postavi* k t#mto otzkam a dosiahn!* tak vz*ah s kon)tantami morlne$ trad(cie vier'. 5 tomto zm'sle sa vklad do kritickho dialg! s morln'mi hodnoteniami spolonosti& (m pomha sl!%be 2ite/skho rad! Cirkvi predstavi* $e$ morlne posolstvo v danom historickom obdob(. M(ah med(i biskupom a teolF9om = na)ich vah o $ednotliv#ch lohch teraz m+%eme v'vodi* zkladn pravidl t#ka$ ce sa vz*ah! medzi 2ite/sk#m radom Cirkvi a prco! ePperta. 2ite/sk# rad zvis( od odbornho poznania ePpertov a m!s( sa da* nimi prehlb!$ cim sp+sobom informova*& o sa t#ka prerokovvane$ ltk'& prv ne% sa v'$adr( vo veci nov#ch problmov. 2ite/sk# rad v)ak nem+%e ve/mi !nhlene za!$(ma* posto$e v otzkach& ktor e)te neboli ob$asnen& ani nem aplikova* zavOz!$ ce tvrdenia ponad to& o $e v s lade s princ(pmi 1rad(cie. ,a dr!he$ strane 2ite/sk# rad Cirkvi m!s( chrni* loveka pred n(m sam#m& ab' zabrnil $eho znieni!& i keU to m+%e znamena*& %e sa postav( proti filozofii celho $ednho obdobia. ,apr(klad v ase& keU svet m'sl( na seba ako na prod!kt a ako na cie/& 2ite/sk# rad Cirkvi sa m!s( nepresta$ne !silova* o to& ab' sa pri obrane t#ch& o sa e)te nenarodili& pr(roda pova%ovala za stvorenie. Je t! loha informova*& povinnos* re)pektova* hranice v)eobecne zavOz!$ cich morln'ch noriem a povinnos* v'dva* svedectvo. ;orlna katechza sa m!s( povznies* ponad to& o m+%e b'* s istoto! determinovan& a mala b' predklada* model' sprvania v reln'ch okolnostiach dkaz!istikae. 3krem toho sa mi zd& %e $e d+le%it $asne rozli)ova* medzi t#mito pr(padmi a )pecificko! morlno! n!ko!. ;m ten do$em& %e be%n V a bez ak#chko/vek odtienkov V vlenenie $ednotliv#ch pr(padov do )pecifickho morlneho tvrdenia alebo tie% neschopnos* rozli)ova*

medzi nimi zsadn#m sp+sobom prispeli k diskreditcii morlne$ n!k' Cirkvi v na)om storo(. \loho! morlneho teolga v)ak nie $e $ednod!cho b'* v sl!%be ;agistria. ; a$ loh! vies* dialg so s asn#mi etick#mi otzkami a prostredn(ctvom rozvo$a modelov sprvania prispie* k proces! formcie svedomia. "o sa t#ka 2ite/skho rad! Cirkvi& loho! morlneho teolga $e predchdza* hoQ on prichdza pred n(m t#m& %e po!kaz!$e na nov otzk'& z(skava poznatk' o ich ob$ekt(vnom obsah! a v'pracovva odpovede. Analogick' morln' teolg sprevdza a nasled!$e 2ite/sk# rad Cirkvi t#m& %e vn)a $eho v'$adrenia do dialg! so s asno! dobo! a sp$a do vz$omnho vz*ah! zkladn l(nie disk!sie s konkrtn'mi sit!ciami. Kritika Dite>skho radu 6irkviO jej pravidl, a limit' "o sa t#ka vz*ah! medzi bisk!psk#m magistriom a vedecko! teolgio!& dnes sa pozornos* s streU!$e na$mO na otzk!& i morln' teolg m+%e kritizova* 2ite/sk# rad Cirkvi. 4o tom& o sme tvrdili vzh/adom na )tr!kt r! morlneho v'$adrenia a $eho vz*ah so )pecilno! vedo!& m!s(me !robi* nieko/ko rozl()en(. 4redov)etk#m sa t! m!s(me dotkn * toho& o v'hlsil :r!h# vatiknsk' koncil o st!poch s hlas! a podobne a$ o rovinch kritik'& o sa t#ka n!k' Cirkvi. ?ritika m+%e b'* form!lovan v zhode s rovo! a s po%iadavkami n!k' 2ite/skho rad! Cirkvi. ?ritika sa !k%e o to viac !%iton& (m viac dopln( nedostatok informci(& v'$asn( $az'kov a po$mov nedokonalosti disk!sie a zrove prinesie hlb)ie rozl()enie v medziach a v rozsah! dane$ n!k'. 5o svetle na)e$ reflePie napokon $asne vidie*& %e neprinle%( samotnm! odborn(kovi& ab' form!loval alebo r!)il norm'& a to pr(padne a$ v'tvran(m ntlakov#ch sekci( a sk!p(n. Ako sme videli& o normch mo%no iba v'dva* svedectvo& nemo%no ich v)ak v'tvori* alebo odstrni* ne$ako! kalk!lovate/no! anal#zo!. ?eU sa nieo tak de$e& nie $e pochopen osobitn povaha samotne$ morlk'. 5 d+sledk! toho nes hlas m+%e ma* zm'sel len vo sfre kaz!istik'& nie v )pecificke$ sfre noriem. 4od/a m+$ho nzor! na$d+le%ite$)( prvok vz*ah! medzi 2ite/sk#m radom Cirkvi a morlno! teolgio! spo(va

v tom& o 4latn odpor a ako cest! k morlnem! poznani!& teda Svies* rodinn disk!si!T& disk!si!& v ktore$ sa m' v)etci m!s(me na!i* oraz viac po va* slovo .iblie& %ivotodarn zameran na more s ecclesiae catholicae)

3.9AC-5673R8" ,A 958:3;<8
R3=-353R 3 ;W7,3; 958:3;X A ,<8?3Y?3 4R5ZC- =658R35 ,8f;A, A 93?RA189Q 94R<853:C35<A 958:3;<A 9W918;A1<C?B :j978:?WQ :58 R35<,W 958:3;<A &namnesis CC 6onscientia CH 84<7k>Q 958:3;<8 A ;<739l

4rv as* :<?1A1\RA R87A1<5<=;2 3 :j913J,391< 393.W 3 5Z=,A;8 ,6.3c8,9?ZCA ;3R67,WC- -3:,j1 5 472RA7<91<C?8J 94373",391<
J8 R87A1<5<=;29 ,85W-,21,Z 4R8:43?7A: :8;3?RAC<8 @emokracia!, s'non'mum slobod' a rovnosti. Aloboda, demokracia a relativi(mus Cerelativistick jadro slobod' @va radik,lne protikladn postoje Erivile9ovan observatFrium! &k je cie> t,tu? 4R31<81<C?B R<8i8,<A 4R3.7B;2 =6?7A:35 :8;3?RAC<8 #elativistick, koncepcia <eta:'(ick, a kresansk, koncepcia 4R3.7B; S;3R67,8J 85<:8,C<8T. =;<8R7<5B R<8i8,<A ?a'leho v+(ia

Eopperov postoj Eredbe-n (,ver 9W,1B=A A =658RW =658R8",6 \5A-AQ ,8.89<A A =8;

:r!h as* 3 -YA:A,X 4RA5:W 3 3:5A-8 ? 4RA5:8


4RX?7A: 95A1B-3 13;6iA

43"\5Al& 4R<JX;Al& 3:4358:Al 1retia as* 3 85A,J87<=6C<< 3 C<R?85,3; 43537A,X 1837k>A


4RA5:A& .3cX :AR 953J;2 Y2:2 43537A,<8 1837k>A 2"<18Y9?Z \RA: 4A91<8R35 2"<18Y9?Z \RA: A 1837k><A M(ah' spolupr,ce Eroblm ne(hod' =658R

,356 85A,J87<=6C<A
i1R2?1\RA A ;81k:A 5 ,358J 85A,J87<=6C<< Utruktra <etFda =6?7A:,B 4R5?W ,358J 85A,J87<=6C<8 Obr,tenie ?o-ie kr,>ovstvo 4e-i Kristus Men -ivot

.<9?24<& 1837k>35<A A ;3R67?A

i1WR< =:R3J8 ;3R67,8-3 43=,A,<A A 4R3.7B;W 9 ,<;< 943J8,B #edukovanie na objektivitu! Aubjektivita a svedomie ?o-ia vV>a a jej (javenie Apoloenstvo ako (droj mor,lk' :R2-Z =6?7A:,Z 4R3.7B;Q 958:3;<8 A 3.J8?1<5<1A Go je svedomie a ako hovor+? Erirod(enos, ro(um a objektivita 4RA?1<C?B A47<?6C<8 ?iskup ako uite> mor,lk' [loh' mor,lneho teolF9a M(ah med(i biskupom a teolF9om Kritika Dite>skho radu 6irkviO jej pravidl, a limit'

Joseph Ratzinger .enedikt @5<. C-5673R8" ,A 958:3;<8 = talianskeho originl! Joseph RatzingerQ Yelogio delia coscienza. 7a veritO interroga il c!ore prelo%il ;arin >avenda 3blk! navrhla Anna ?ravrikov 5'dal 9polok svOtho 5o$techa V 5o$tech& spol. s r. o.& 1rnava CDED =odpovedn# redaktor 9lavom(r 3ndica Jaz'kov prava ;ria ;a$ern(kov >rafick a technick prava Anna ?ravrikov 4rv v'danie ggg.ssv.sk& ssvqssv.sk obchodn oddelenie DNNrMGD HH EH v'davate/sk oddelenie DNNrMGD HH CH ISBN 978-80-7162-845-3