You are on page 1of 4

- 1 -

K prleitosti medzinrodnho da det:


Vyjadrenie a vzva lekrov, psycholgov a inch
odbornkov ku vplyvu rodovej ideolgie na duevn
zdravie det

So znepokojenm sledujeme sasn trendy v politike a asti spolonosti, ktor oraz
viac naliehaj na vnanie rodovej ideolgie do kl.
1
Rodov ideolgia okrem inho tvrd, e
nezle na vrodenom biologickom pohlav jednotlivca, resp. e je nepodstatn: kad m
ma monos vybra si, km sa cti alebo km si el sa sta (muom?, enou?, inak
sexulne/rodovo odlinm?). Biologick delenie pohlav na muov a eny vraj loveka
obmedzuje, lebo dajne vytvra v spolonosti rodov stereotypy zmania a sprvania, ktor
neskr ved k rznym formm diskrimincie. Rodov ideolgia si preto nrokuje
predefinova obvykl chpanie sexuality loveka z biologickho a medicnskeho hadiska na
socilno-kultrne vytvoren kontrukt rodu (gender), teda na predmet rdzo subjektvneho
vnmania a ctenia seba samho tak, aby si kad mohol slobodne uri, km je alebo km
chce (rodovo) by.
2


Sasou rodovej ideolgie, odvolvajc sa pritom na mylienky rodovej rovnosti
a rovnosti prleitost, je vytvori takzvan rodov demokraciu
3
: celospoloensk socilno-
kultrno-politick zmenu. Tto (socilno-ininiersku!
4
) zmenu m aktvne zabezpeova aj
tt najprv cez rzne smernice, deklarcie a stratgie (soft law) : kee tieto mylienky
nemaj priamu podporu v obianskej spolonosti, boli by ako schvliten v nrodnch
parlamentoch ako zkony (hard law).
5
ttna rodov propaganda m preto v sinnosti s
tretm sektorom, vzdelvacm systmom a mdiami zabezpei akceptovanie tejto politiky
verejnosou, aby nakoniec mohla by zvzne kodifikovan do nrodnho zkonodarstva.
Tomu m sli takzvan rodov scitlivovanie verejnosti.
6

Ide o obzvl kontroverzn tmu, kee primrnym cieom rodovho scitlivovania
s predovetkm deti a mlde. Poda rodovej ideolgie m tt prostrednctvom vuby
a vchovy v kolch deom rozrva i rozkvava ich (vrodenm pohlavm dan) rodov
identitu, a to od o mono najniieho veku.
7
To sa m dosiahnu najm vnesenm novej,
sexulne korektnej vchovy do kolskch osnov. Diea sa m oboznamova s rznymi
formami sexulnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybra svoju rodov identitu
8
.
Rodov scitlivovanie v edukanom procese znamen konkrtne i to, e pedaggovia
maj deti vystavova rodovo opanm podnetom. Cez rodovo neutrlne hraky, prezentciu
rodovo opanch vzorcov sprvania, nabdanie ku skupinovm aktivitm a hrm s vmenou
muskch a enskch rol a podobne. Cieom tchto technk je diea oslobodi od
zauvanch rodovch prejavov sprvania rodovch stereotypov, ktor mohlo zska
a osvoji si z domceho prostredia. Ide o takzvan rodovo citliv vubov proces.
9
Jeho
zstancovia tvrdia, e kola m poskytova priestor, kde diea me a m slobodne skma
svoju sexualitu a rzne formy sexulneho prejavu bez posudzujceho a neurotizujceho
vplyvu rodiov.
10


- 2 -
Z odbornho, medicnskeho i psychologickho hadiska je experimentovanie s
duevnm vvojom dieaa neprpustn (o neetickosti takho ponania ani nehovoriac).
Plat to najm v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, e pochybn zsahy do
prirodzenho vvoja dieaa mu vyvola neelan duevn poruchy, poruchy sprvania,
zkostn stavy, depresie a in.
11
Ide o experiment, ktorho najvm rizikom vak je,
expresvne povedan, mrzaenie psychosexulneho vvoja det.

Osobitne sa v spojitosti s rodovm scitlivovanm det otvra otzka vyvolania
poruchy rodovej identity.
12
Ide o duevn poruchu (u dospelch sa tradine oznaovala ako
transsexualita), pri ktorej sa biologicky normlne vyvinut mu cti by enou,
resp. biologicky normlne vyvinut ena muom. Pri vskyte v detstve, diea strca zmysel
pre svoju vlastn rodov/sexulnu identitu (chlapec, dieva) a zane prejavova vzorce
sprvania opanho pohlavia. Vznamn lohu pri vzniku tejto poruchy hraj prve rodov
vzory a podnety v obdob kritickch fz vvoja mozgu (vpeaovanie, imprinting) poas
detstva a dospievania.
13
Preto experimentovanie s psychosexulnym vvojom dieaa
v edukanom procese s cieom pozmeni jeho chlapensk i dievensk vzorce
vnmania a sprvania predstavuje nezanedbaten riziko indukcie tejto duevnej poruchy.
14


Rodov ideolgia hoci sa usiluje tvri vedecky ani zaleka nezodpoved
vedeckm kritrim. Jej teria pripomna skr aksi (postmodern) hru so slovami, nie
seriznu vedeck argumentciu a interpretciu, ktor by mali by zaloen na overench
faktoch a dkazoch (evidence-based). Premisy a radiklne antropologick zvery rodovej
ideolgie s vedecky nekorektn, nedomyslen a odtrhnut od reality. V sil obhji svoje
tvrdenia rodov ideolgovia bezdvodne a bez znalosti veci spochybuj uznvan vedeck
odbory alebo ich poznatky, povaujc a oznaujc ich za sexistick.
15
S depektom sa
dvaj naprklad na vznam biolgie, pohrdlivo hovoriac o biologizme.
16
(Evokuje to v ns
spomienku na minul doby, ke sa z ideologickch dvodov genetika i kybernetika
oznaovali za burozne, reakn pavedy).
Navye, rodov teria svoje renie a spoloensk akceptciu presadzuje nie cez
vedeck vskum a oponentru odbornej obce, ale cez politick lobing v nrodnch
a nadnrodnch politickch truktrach. Nekriticky a manipulatvne pritom pretla zujmy
a ciele aktivistov predovetkm uritch meninovch skupn
17
(mimochodom, aj u ns pri
vetkch vznamnch vldnych intitcich a pri parlamente aktvne a oficilne funguj
skupiny rodovch ideolgov).

Aj navrhovan socilny experiment rodovho scitlivovania pri vchove a vube det
v kolch (rodovo citliv vubov proces) v podstate neprekrauje metdu vedecky
najrizikovejieho experimentovania pokusom a omylom, kde a budcnos me ukza, e
ilo o omyl (poda stronej udskej sksenosti a evolunej histrie ivota
18
takmer s istotou
o omyl tragick).

Preto my,
predstavitelia a zstupcovia medicnskej, psychologickej a inej odbornej obce
odmietame socilne experimentovanie s duevnm zdravm dieaa. Vystavova diea
rodovmu scitlivovaniu, nech u sa kon prostrednctvom vychovvateov, pedaggov,
intitc alebo mdi, je z nho odbornho hadiska neospravedlniten. Kad
- 3 -
neprirodzen zsah do vntornho vvoja dieaa v sil pretvori alebo indoktrinova ho
poda elania ideolgie predstavuje vnu formu duevnho nsilia a poruenie
medzinrodnch konvenci prv dieaa. tt, ako aj cel spolonos maj zabezpeova v
celom verejnom priestore, zvl v kolch a v predkolskch zariadeniach prostredie, ktor
bude chrni krehk duevn stabilitu det poas ich dospievania.

iadame vldu Slovenskej republiky, aby prijala konkrtne opatrenia, ktor zabrnia
vstupu rodovej ideolgie do edukanho procesu. To vyaduje prija komplexn
legislatvnu pravu vo vetkch relevantnch kapitolch ttu. Iba tak bude tt
dveryhodnm partnerom pre rodiov pri vchove ich det a garantom zdravho vchovnho
prostredia v edukanom procese. Prostredia bezpenho pre vchovu det tak, ako to vyaduje
medzinrodn Dohovor o prvach dieaa.
19

Navrhujeme zabezpei tieto konkrtne opatrenia:
1. Monitorova pedagogick pomcky a uebnice pre koly vo vzahu k ich
ideologickmu obsahu. Upovedomi riaditeov kl o nevhodnch uebniciach.
Umoni rodiom aby mohli slobodne zvoli spsob sexulnej vchovy pre svoje
diea (Ministerstvo kolstva SR).
2. Zabezpei vzdelvanie pedaggov vo vzahu k rizikm rodovej ideolgie a ich
negatvnemu alebo nebezpenmu vplyvu na vvin dieaa. Organizova s tmto
cieom odborn workshopy a seminre (Ministerstvo kolstva SR).
3. Zastavi ttne financovanie rodovch projektov, ktor sa venuj rodovmu
scitlivovaniu det a spolonosti (rad vldy SR, Ministerstvo zahraninch vec SR,
Ministerstvo prce a socilnych vec SR, Ministerstvo kolstva SR, Ministerstvo
kultry).
4. ri osvetu o rizikch rodovej ideolgie pre duevn vvin det a mldee
(Ministerstvo kultry SR, Ministerstvo zdravotnctva SR ).
5. Prija inn legislatvne opatrenia proti pchaniu duevnho nsilia na deoch
formou verejnej propagcie rodovej ideolgie a ntenia dieaa k prijatiu postojov
rodovej ideolgie (Nrodn rada SR).

Publikovn k medzinrodnemu du det, 1.jna 2014.

<vi. prloha ZOZNAM PODPOROVATEOV>




Projektov koordintorka, (kontaktn osoba)
Mgr. Jana Fullov, psy-gender@tmail.sk
- 4 -
ODKAZY

1
WHO Regional Office for Europe and BzgA: Standards for Sexuality Education in Europe, Federal Centre for Health
Education, BZgA, 2010
2
ena sa enou nerod, ale stva
- Simon de Beauvoir : The Second sex, 1949, New York: Vintage Books, 1973, str 301.
3
Demokracia v spolonosti neme existova bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jednm z prvch krokov na ceste
k nej je oslabovanie a odstraovanie rodovch stereotypov vetkmi monmi prostriedkami a to u v skorom, detskom
veku.
- Kiczkov, Zuzana:Ruov a modr svet tanie pre kvalifikciu z rodovej problematiky, In ASPEKTin - feministick
webzin, Uverejnen 25. oktbra 2005, Dostupn na
http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=21&IDclanok=151.
4
Birks, Stuart: Gender, Policy and Social Engineering, Centre for Public Policy Evaluation, 1998, vydal: Nuance No1.,
December, 1999
5
Trubek, David: Hard and Soft Law in the Construction of Social Europe: the Role of the Open Method of Co-ordination;
European Law Journal, Vol. 11, No. 3, 2005
6
A. Namtip, J. Cindy, T. Elaine: Gender sensitivity - a training manual for sensitizing education managers, curriculum and
material developers and media professionals to gender concerns., eds.;

New York: UNESCO, 2004
7
Publikcia (Ruov a modr svet) sa zameriava na cieov skupinu - dievat a chlapcov, m chce ete viac zdrazni,
ak dleit je zaa s rozkvanm a spochybovanm. rodovej stereotypizcie a jej negatvnych dsledkov u v prvch
fzach socializcie.; - Ibid 3
8
Ibid 1. strana 22-23
9
www.independent.co.uk/news/world/europe/genderneutral-preschool-accused-of-mind-control-2305983.html
10
Seavey, Katz, and Zalk: Baby X: The effect of gender labels on adult responses to infants, Sex roles, 1975
11
Regnerus, Mark: How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New
Family Structures Study, Social Science Research, Volume 41, Issue 4, July 2012, Pages 770,
Zhrnutie: http://www.lifesitenews.com/news/gold-standard-studys-striking-findings-children-of-heterosexual-parents-hap
Prklad: http://www.rp-online.de/panorama/deutschland/warum-kollabierten-die-kinder-in-serie-aid-1.3500856
12
Gender Identity Disorder: ICD-10, DSM-IV TR; resp. Gender dysphoria: DSM-5.
13
Miller, Patricia H.: Theories of developmental psychology, New York: Worth Publishers, 2011
14
T. Hansen: Legalizing Same-Sex Marriage Will Increase Prevalence of Homosexuality: Research Provides Significant
Evidence, http://www.drtraycehansen.com/Pages/writings_legalizing.html
15
Pinker, S.: The blank slate. The modern denial of human nature. Penguin Group, New York. 2002. 509 s.
16
Judith Butler: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity, New York: Routledge, Chapman & Hall, 1990
17
Pozri napr. Jogjakartsk princpy. Bratislava, rad vldy Slovenskej republiky, 2011, 42s. (Dostupn na
https://www.eeagrants.sk/data/1829_subor.pdf) a An activists guide to the Yogyakarta principles (dostupn na
https://igllhrc.org/sites/default/files/Activist_Guide_Yogyakarta_Principles.pdf).
18
Mysl sa tm t evolcie ivota, ktor svis s objavenm pohlavnho rozmnoovania a pohlavnm vberom. (pozri napr.
Darwin,C..: O pohlavnm vbru. Praha,Academia,2005,470s.) a (pozri napr. Ridley,M.: erven krlovna - Sexualita
a vvoj lidsk pirozenosti. Praha,Portl,2007,316s.).
19
Dieau sa m dosta zvltnej ochrany a treba mu zkonmi a inmi prostriedkami zabezpei, aby sa v slobodnch a
dstojnch podmienkach zdravm a normlnym spsobom vyvjalo telesne, duevne, mravne, duchovne a socilne. Pri
prijman zkonov hlavnm hadiskom maj by najvlastnejie zujmy dieaa.
- OSN, Deklarcia o prvach dieaa, Bod II., New York, 1959, Ratifikovan SR v roku 1990