You are on page 1of 16

v b e r

racan.sk

slo 2/2014
ZDARMA
pre Rau,
Krasany
aVchodn;
vber z
www.racan.sk

Zobsahu

Raa m ancu na dobrho starostu 1


Stle nedorieen raianske vinohrady 2
Preo sa Bratislava prehusuje?
3
Prechdzka poraianskom korze
4
Smutn a osamel budovy v Rai
7
Kre v Rai
10
Portrty Mrie Terzie a M. Alstera 11
Histria rodiny Salayovej
13
Raianske kolnie za I. SR
14
RAA chronolgia historickch udalost 15
Cesta do Ameriky
16

Raa m ancu na dobrho starostu

Poslanec MZ Michal Drotovn ohlsil kandidatru na starostu Rae


Michala Drotovna vmiestnej politike sledujem vye dvoch rokov. Zaujal ma rozhadom a vzdelanm, prstupom k obanom,
ktorch zastupuje v MZ, zodpovednm rozhodovanm o verejnch veciach a odbornou
oponentrou developerskch projektov apro-developerskej politiky sasnho starostu.
Ako komunlny politik vrazne prevyuje
zvynch raianskych uchdzaov o verejn
mandt vrtane tch, ktor v poslednej dobe
spadli z oblakov rovno na desiatky bilbordov.
Michal (1981) sa tak ako jeho mama narodil vRai aje najstar zo siedmich srodencov.
Vskautingu adivadelnom sbore sa nauil odvahe pa sa do neznma azmyslu pre spolupatrinos. Detstvo preil v asti Vchodn
(Rendez), od roku 1991 chodil na Z Jna de
la Salle v Rai, neskr na Gymnzium kolskch bratov. Ako gymnazista poas leta pracoval vdomove dchodcov ana stavbch. Rok
pracoval na Blzkom vchode, stopom preiel
Taliansko a tyri alie krajiny, po maturite
tudoval na KI vKrasanoch. Ako vysokokolk pracoval cez letn mesiace vNew Yorku,
vDubline aLondne, popri tdiu si privyrbal
ako personalista. Od roku 2005 sa na vlastnom
blogu venuje tmam ako politika, spolonos
aivotn prostredie. Michal bval aj vRai, teraz bva vKrasanoch. Spolu sLenkou Antalovou-Plavuchovou bojoval za zachovanie MC
Rik proti svojvli bv. starostu Jna Zvonra,
sktorm obaja neskr vyhrali sdy.
V roku 2007 promoval ako magister politolgie na Trnavskej univerzite a bakalr
vodbore geografia averejn sprva na PF UK

vBratislave, neskr externe


dokonil prvo amedzinrodn obchod na Masarykovej univerzite vBrne. Psobil ako konzultant udskch zdrojov, neskr
zaloil vlastn firmu Political Consulting,
s.r.o. Vroku 2011 preiel do verejnej sfry na
pozciu prednostu Obvodnho radu ivotnho prostredia vBratislave. Rok apol, a do odvolania vldou R. Fica, riadil tento rad sviac
ako 40 zamestnancami arieil hausbty vJarovskom ramene, elezn studienku, riziko
zneistenia najvieho zsobnka pitnej vody
vBratislave i odstraovanie iernych stavieb.
Vsasnosti riadi oddelenie ivotnho prostredia na M Bratislava Star Mesto.
Od roku 2010 je poslancom MZ Raa. Vpolitike presadzuje otvorenos, odborn rieenia,
as obyvateov na rozhodovan azlepenie ivota obanov. Za sriu lnkov ho nominovali
na Novinrsku cenu 2012. Roky behva dlh
trate a propaguje cyklistiku ako alternatvnu
prepravu v meste. inkuje vo Vajnorskom
ochotnckom divadle. Navtvil mnoh krajiny avekomest New York, Londn, Khiru,
Moskvu, Par, Istanbul i Peking.
Michal sa vrazne priinil o to, e bezuzdn rozvoj Rae narazil na odpor obyvateov apribrzdil zmery develeperov. O to
viac peaz developeri nepochybne vloia do
(znovu)zvolenia niektorho zo svojich kon.
Na to by sme mali myslie 15. novembra pri
rozhodovan, komu zveri na alie tyri roky
budcnos Rae ahlavnho mesta.
Miro ibrany

Ven itatelia, ponkame Vm al


vber lnkov uverejovanch na portli raan.sk, ktorho spolutvorcami ste aj vy.
Tmto slom zaname seril fotografi
Gabiky Slivovej Iba mintku nad Raou.
Predstav vm kvetenu azverinu malokarpatskho lesa vuniktnej mlo znmej podobe.
V poslednch tdoch prispievatelia na
portli uverejuj prevane lnky o rozvoji
Rae a novembrovch volieb, preto sa tma volieb objavuje aj v tomto sle. Tradine najaktvnejm autorom je Michal Drotovn, poslanec MZ a teraz u aj kandidt na starostu Rae.
Na spolonej kandidtke sa s nm bud o mandt poslancov MZ uchdza aj obianski kandidti Michal Kritofi a Viktor Bielko (Raa),
Dagmar Gelingerov (Vchodn) a Lenka
Antalov-Plavuchov (Krasany) njdete tu
aj lnky od nich. Na rozdiel od dosia neviditench kandidtov, ktor sa zviditeuj
cez bilbordov vizulny smog, M. Drotovn
aobianski kandidti vsdzaj na svoju doterajiu prcu a na kvalitn vziu rozvoja Rae.
Za nikm z nich nestoja developersk firmy
ani strancke zdroje, i peniaze zaroben verejnm obstarvanm, a tak ich triezva kampa
nebude plytva peniazmi, ktor do nej vkladaj
oni sami a ich podporovatelia. Pre tento el
Michal Drotovn (www.drotovan.sk) zriadil
transparentn et:
SK5709000000005057186515
5057186515/0900
V sle ako vdy njdete aj zaujmav
lnky o histrii Rae.

Miro ibrany
www.racan.sk

Viac lnkov
ainformci
njdete na
www.racan.sk

racan.sk

v b e r

Stle nedorieen raianske vinohrady...


V Rai mme dva dru
hy vinohradov z hadis
ka funknosti (A1 a A2)
azhadiska prvneho tie
dva druhy (B1 a B2).
Z hadiska funknosti
mme:
A1. Vinohrady, ktor s udriavan, obrban, produkuj kvalitn vna a robia dobr
meno Rai.
A2. Vinohrady, ktor s opusten, zanedban, spustnut anerobia dobr meno majiteom, ani Rai. Je to naozaj vek koda, e
sa vborn pdne podmienky pre pestovanie
hrozna (a najm Frankovky modrej) takto
trestuhodne nevyuvaj. Tieto vinice s vtakomto stave zdvoch dvodov:
a) Bu ich opustili majitelia, pretoe s star
aprp. nevldzu ich obrba adeti i dedii to nevedia, alebo nestaia popri svojich
povinnostiach, alebo ich to netrpi anezaujma. al dvod je ten, e maj negatvnu sksenos zminulosti, ke vinohrad
obrbali, ale rodu nemali komu preda
vprpade, e nepreovali, alebo bola roda
via ako staili spracova (a vypi). asto
je to aj stratov podnik, pretoe nie kad
rok je vinohrad rentabiln aasto viac financi aprce zoerie ako prinesie. al
dvod je ten, e vetky zainteresovan intitcie i obania iba hovoria o podpore
vinohradnctva, ale vemi mlo (ak vbec)
nieo pre to robia.
b) Niektor vinice nechali spustn uvatelia
njomcovia, ktormi boli (asto od kolektivizcie na zaiatku pdesiatych rokov
minulho storoia) JRD Raa, neskr JRD
SSP Raa a jeho prvni nslednci PD
Raa aVilla Vino Raa.
Poas socializmu (v osemdesiatych r okoch)
boli cel hony rekultivovan, znovu vysaden
a asto premenen na etov vsadbu formou drtenky, take pvodn smer riadkov
zdola nahor bol zmenen o90 stupov. To je
pozitvny fakt, ktor bol ale odvodnen tm,
e uvate predpokladal, e bude tieto vinice
uva tak povediac navdy. Po zmene vlast-

nckych pomerov, ke sa vlastnci domohli


svojich vinc adali ich zmluvne do prenjmu
zasa organizcii (PD Raa) u nastalo len vyuvanie vinc, ale drba prakticky iadna.
Prenajmatelia ich slabo alebo vbec neudriavali, a ich znien vrtili vlastnkom. Naprklad v roku 2010 prenajmate Villa Vino
Raa odovzdal majiteom v hone Longtl
znien vinice, ako to dokazuj Oznmenia
o odstpen od (njomnej) zmluvy. Predmetn vinohrady (kry ioporn kontrukcia)
boli pri odstpen od njomnej zmluvy naozaj
vkatastroflnom stave abez zsadnej rekontrukcie nie s schopn produkcie. Vzhadom
na stav tchto vinc ifaktory popsan vbode
a) pvodn majitelia nie s schopn finanne
takto rekontrukciu vinohradu zabezpei.
Otzka je tie, preo by ju mali financova
ana niekoho doplca, ak takto stav nespsobili. Je teda jasn azrejm, kto je zodpovedn nielen morlne, ale aj finanne za minul,
ale aj budce straty, kody! Pretoe devastciu
zaprinili urit organizcie, ale formlne je
teraz za stav vinohradu zodpovedn majite!!!
Je verejnm tajomstvom, e vextrmnom prpade by vlastnci takchto spustnutch vinohradov mohli dosta aj pokutu za neobrbanie
pdy. Ato by u bola nespravodlivos najvyieho stupa!!!
Z hadiska prvneho mme tie dva
druhy vinohradov:
B1. Prvne vyrieen vinohrady s tie,
ktor boli predmetom pozemkovch prav
avlastnci ich maj presne vymeran azapsan na listoch vlastnctva. Mu snimi naklada ako sistm majetkom, teda napr. preda,
alebo da bez problmov do prenjmu.
B2. Vinohrady, ktor neboli zahrnut do
pozemkovch prav s teraz akoby bezprizorn. Pvodn majitelia dostali pridelen
nhradn vinohrady, od ktorch ale nemaj
iaden doklad i mapu a tak hospodria (ak
hospodria) prakticky ileglne. Pridelen vinohrad je sce vtom istom hone, ale obyajne
inde ako ten pvodn. Tak sa niekedy mohlo
sta, e ich pvodn vinohrad u vykpil investor (stavebnk, developer), vlastnci dostali
peniaze, ale developer stle nestavia a vinohrad pustne, ako sa to pravdepodobne stalo

. 2 / 2014
napr. vhone Tborky. Po vykonan pozemkovch prav boli nhradn pozemky zruen,
priom sa pravdepodobne zabudlo (!?!) na
to, e nie vade pozemkov pravy prebehli.
Vtomto prpade treba zarui uvateom legitmne prvo na im pridelen nhradn vinohrad ato formou prvoplatnho rozhodnutia zodpovednej intitcie a upresnenia jeho
polohy aprpadne tie na dokonenie pozemkovch prav na tchto honoch (a zabezpeenie peaz na tto innos).
V tejto veci som sa u 29. janura 2014
obrtil na Okresn rad, odbor pozemkov
a lesn (O BA PLO) a a 21. augusta som
dostal psomn odpove, v ktorej mi rad
oznmil (citujem): O BA PLO Vm oznamuje, e vzhadom na skutonos, e ustanovenie paragrafu 15 zkona . 330/1991 Zb.
o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch,
pozemkovom fonde ao pozemkovch spoloenstvch bolo zruen predpisom 571/2007 Z. z.
sinnosou od 01.01.2008 aspisy preli viacermi predchodcami, O BA PLO takmito
informciami nedisponuje aodpora sa Vm
obrti na Villa Vino Raa a.s.
Podotkam, e na tto tmu som sa bol na
Villa Vino Raa informova u pred zaiatkom kauzy, (teda predtm, ako som poslal
iados na O BA PLO), ale odpove som
tie nedostal uspokojiv, pretoe ani na Villa
Vino Raa nemaj (dajne) iadne doklady
oprideovan nhradnch pozemkov. Zodpovede O BA PLO vyplva, e musm s ete
raz na Villa Vino Raa atam zisova, kde je
pravda, prpadne psomne iada Villa Vino
Raa ovysvetlenie, aby som mohol zleitos
posun alej, ak budem ma psomn vyjadrenie oboch zainteresovanch strn.
Zatia sa teda ni pozitvne neudialo adve
intitcie, ktor boli pri prideovan nhradnch pozemkov, si zodpovednos pohadzuj
medzi sebou ako horci zemiak. Preto budem
nten angaova sa vtejto zleitosti aj alej,
aby sme my (teda moja manelka aja, ktor
vinohrad obrbam) a aj al obania Rae,
ktor uvaj nhradn vinice, zskali prvoplatn doklad ouvan im pridelenej vinice.
Michal Kritofi
kandidt na poslanca MZ za Rau
http://michal-kristofic.racan.sk

Magistrt a GIB konene dostali financie na rieenie vody na sdlisku


Moja loha je informova
obyvateov. Uvedomujem
si, e pre niekoho je cel
tto problematika frustrujca, ale pre obyvateov je
to krok vpred, doslova vyslobodenie.
Problm s vodou m sdlisko 25 rokov.
Bolo to len otzka asu, kedy obyvatelia vyslovia nzor, takto to pokraova do nekonena neme...
Konene po mnostve rokovan a iadost sa podarilo urobi posun vpred. Magistrt

hlavnho mesta SR osobne riadite kancelrie Ing. Gajarsk, GIB riaditeka Ing. Zlekov, konene dostali tzv. pasportizciu,
teda udsky povedan finann zdroje na rieenie problmov s vodou na sdlisku.
Psala som u v minulosti, e vodovodn
sie je vo vemi zlom technickom stave a je nutn komplexn obnova, ale nielen to, je nutn
doriei kolaudciu, o po tokch rokoch je
problm. V tchto doch sa rozbiehaj prv
rokovania, kde sa zvauj vetky technick
monosti, ako vodovodn sie a kanalizciu
da do takho stavu, aby bola preveden pod
sprvu a do majetku Bratislavskej vodrenskej

spolonosti a.s. (BVS). Som tomu nesmierne


rada, a to aj preto, lebo vemi podstatn technick pomoc sme dostali od Bytovho drustva
BA 3, osobne sa rokovan zastnil predseda
p.Vako. Jeho zdokumentovanie problmu pomohlo hada rchle a inn rieenie.
Sme na zaiatku, ale u len to je povzbudzujce, e konene sa spojili intitcie azaali spolupracova. Je najvy as, pretoe
leto je idelne na to, aby sa zaalo na tomto
problme pracova.
Dagmar Gelingerov
kandidtka na poslankyu MZ za Vchodn
http://dagmar-gelingerova.racan.sk

. 2 / 2014

o zaprinilo, e sa Bratislava prehusuje?


Preo vnmame realitn
development v Bratislave
ako problm?
V dnenej dobe vea
ud trpi nadmern zahusovanie Bratislavy novmi stavbami. Najviac
to pociujeme v doprave
a parkovan, priamo dotknut udia v strate
zelene adennho svetla, no ochvu to zane
ma aj horie nsledky. zemn pln rozvoja mesta by mal zahusovanie regulova. No
ako mme monos vidie, developeri maj
moc ohn tento pln poda svojich zmerov.
zemie, vylenen ako portovisk, sa zrazu
stva zemm vylenenm na bytov vstavbu
spodlanosou osem. Rozhodovanie na miestnych radoch, stavebn povolenia, toto vetko
ide hladko vprospech developerov. Developeri
maj kdispozcii vetko lacno skpen pozemky, uplatench radnkov, banky.
o spsobuje, e developeri s tak mocn avedia uplati kohokovek? Odpovedali by
ste, e to, e maj toko peaz. Ale odkia ich
maj? Ja si dovolm tvrdi, e s to prve ben
udia, ktor im dvaj tto moc. Nie je to nsledkom skorumpovanej politiky, ani nedokonalmi zkonmi, ani pinavmi peniazmi,
ale prve nami.
Ako je to mon? Pozrime sa, ako funguje
realitn development.
Zana to tm, e developer vymysl projekt apresved banku, aby ho prefinancovala.
Podmienkou banky bva, e developer mus
vloi 30% vlastnch prostriedkov, na zvyok
dostane ver. Vpraxi to vyzer tak, e developer kpi pozemok od mesta za jedno euro
a vybagruje v om jamu. Pri sprvnom
ohodnoten pozemku to u tvor tch poadovanch 30%. Vtom momente zane developer
kontaktova banky so svojm projektom azha peniaze na stavbu. Stavebn povolenie ho
stlo len pr platkov, ako aj kpa pozemku.
To, i treba banky oprojekte presvieda , alebo sa o pobij, zvis od hustoty zstavby.
m viac bytov na o najniie nklady, tm
viac sa oto banky bij. Banky s tak prv
autorita, ktor rozhoduje o tom, o postavi.
A t druh s zkaznci, mestsk rady nie
s vtomto iadnou autoritou. Akee Slovci v Bratislave vykpia vetko, tak jedin, o
banka vyhodnocuje, je ziskovos investcie.
Banky priamo motivuj developerov inves
tova o najmenej do infratruktry a vtesna o najviac bytov do stavby.
Po tomto kroku dostva developer ver,
z ktorho sa stavba stavia. Ak sa vm teraz
zd, e developer stavia len za cudzie a do
projektu nevloil zo svojho takmer ni, tak sa
vm zd sprvne. Pri dos hrubej hroej koi
sa me sta developer kudne aj z vs. Take, developer zska ver na pr rokov, poas
ktorch mus stavbu postavi apreda. Vstavba sa do roka stha, m v podiel betnu,
tm je rchlejia. Apotom nastva predaj bytov najkritickejia fza projektu. Teda, bola
by, keby sme neboli v Bratislave. Tu sa byty
predaj vpohode. Hypotka je stroj asu, o
prena peniaze z budcnosti do sasnosti.
udia uns s ochotn zadli sa na 30 rokov,

aby mali vlastn byt. A preto odovzdvaj


svoje vplaty za 30 rokov dopredu do rk developerovi dnes. Keby len vedeli, e nklady
na vstavbu kupovanho bytu s polovica
toho, o platia. Developerovi sta preda polovicu bytov au m splaten svoj dlh banke.
Vetko alie predan u ide len jemu. Jedin,
kto ostva zadlen, s zkaznci. Developeri
maj vaka hypotkam vrukch tak mnostvo peaz, ak sa ostatnm firmm nepodar
zarobi za dekdu. Keby vak byty nikto nekpil, developer o stavbu prde a al ver u
tak ahko nedostane.
Take s to obyajn udia, ktor pohaj
realitn development.
Ale preo sa stavia tak zle? S to predsa
obyajn udia, ktor svojimi hypotkami, hlasuj otom, o sa bude stava.
Zpohadu demografie, vina ud, ktor
kupuj byty v Bratislave, s absolventi vysokch kl, ktor tu tudovali. Nevracaj sa
nasp do rodiska, kee pracovn ponuky
tam sa ani zaleka nedaj porovna stunajmi. Spsobili to hlavne zahranin investori.
Ke sa pozrieme na umiestnenie centier servisnch sluieb, tak vye 90% je vBratislave.
Ato je to, o sem ah absolventov kl zcelho Slovenska.
Tto udia strvili poslednch 5 rokov ivota na interntoch, poprpade sa tlaili vpodnjmoch. Za tch 5 rokov si lovek navykne
na vemi nzku kvalitu bvania. Ke potom
ide kupova byt, jeho zmanie me vyzera takto: potrebujem len byt na prespvanie
v Blave poas tda, cez vkend som aj tak
u naich. S takou motivciou samozrejme
kpi ten najlacnej byt, ktor nem iaden
vhad, je vprehustenej zstavbe aete aj neCentr zdielanch sluieb na Slovensku

racan.sk

v b e r
kvalitne postaven. Najhorie je, e tou kpou
nevytrest iba seba. Zrove tm povie developerovi, e dobre stavia, stavaj tak stavby
alej ad mu na to svoje vplaty za 30 rokov.
Developer potom m od neho prostriedky na
to, aby mohol znii aliu lokalitu predimenzovanou vstavbou, tak ako lokalitu z prkladu. Pvodn obyvatelia poctia zhorenie
kvality ivota hne, udia kupujci byty si to
uvedomia a po niekokch rokoch.
Developeri stavaj len to, o od nich vina ud iada. Vtom tkvie aj ndej na zlepenie. Treba zaa vzdelva tudentov aprisahovalcov do Bratislavy otom, o je to kvalita
ivota. e to nie je len 1000 eurov mzda
miesto 450 eurovej. Je to otom, kde budem
i najblich 30 rokov a kde bud vyrasta
moje deti. Ak si toto udia uvedomia, tak najhorie developersk projekty ostan nepredan. Ked si to vimn banky, ktor ich verovali, zan odmieta investova do prehustench
projektov. Tm dontia developerov prekresli vkresy.
Ako to dosiahnu? Prvm krokom by
mohlo by vytvorenie webstrnky, ktor by
poukazovala na nedostatky budovanch
a stojacich novostavieb. Developer vie da
na webstrnku krsnu vizualizciu projektu
so stromami, no vrealite tam iadne stromy
nebud, len betn aalie stavby. Negatvne
sksenosti zkaznkov v tchto stavbch by
mohli ovplyvni budcich zkaznkov, aby sa
rozhodli len pre lepie stavby atm ntili developerov tak stavby stava. Urite aj vs napadn alie spsoby, ako vzdelva ud, o
tu id kpi byt. Iba takto vieme zlepi v
stavbu vBratislave azastavi prehusovanie.
Viktor Bielko
kandidt na poslanca MZ zaRau
http://viktor-bielko.racan.sk

racan.sk

v b e r

. 2 / 2014

Prechdzka poraianskom korze


U dlhie mi vta vhlave, ako pomc kzlepeniu verejnch priestorov v Rai, aby udia
mali rados by vonku pred domom anetrvili
vono doma pred TV. Jednm zvemi osvedench spsobov, ktor sa uplatuje vo vyspelch krajinch, je vytvorenie miest na stretvanie i prechdzku s demi. V tomto blogu

dvam na diskusiu nvrh troch vychdzkovch zn kad vinej asti Rae.


Vopred Vm akujem za pripomienky,
nvrhy a zlepenia tohto nvrhu. Myslm, e
kvalitn verejn priestory s vemi dleit.
Mgr. Michal Drotovn
www.drotovan.sk

1. Vychdzkov zna
Krasany Korzo Krasany

cyklistov abecov navrhn vak tak rieenie, ktor by neohrozovalo chodcov.

Zna prakticky kopruje mj pvodn


nvrh na cyklotrasu
zroku 2011. Jednalo
by sa orevitalizciu
a skultrnenie znmeho priestoru medzi zastvkami elektriky Pekn cesta
aernockho bolo
by dobr opravi povrch, prida nejak nov laviky, hracie prvky,
mono aj nejak stoleky na hry (ach, karty
a pod.), doplni poet koov a revitalizova
priekopu medzi chodnkom a elektrikovmi
koajami.
Projekt je mon rozri aj o znu 2 (na
mapke od Hlinickej k Peknej ceste modr
farba) a v prpade monho zapracovania
predi korzo a kchystanej novej portovej
hale (popri futbalovom tadine na mapke
zelen farba).
Je mi jasn, e na viacerch miestach s
vsasnosti problmy svlastnkmi pozemkov
verm vak, e toto by sa dalo riei as
pozemkov tam m aj magistrt. zemie by
bolo vemi pekn, napr. vpriekope je mon
vysadi kvety.
Takto by sa vytvorilo ucelen miesto na
prechdzky, mohli by sa vyznai aj pruhy pre

Korzo Krasany

2. Vychdzkov zna
Raa Korzo Raa

V Rai je vemi dobr monos urobi


prechdzkov znu
vlokalite od parka
J. M. Hurbana a po
zastvku elektriky
Pri vinohradoch. A
na mal ksok medzi parkom a elektrikami sa jedn
o chodnk, ktor u
teraz existuje bolo by potrebn ho opravi,
aby hlavne vzne okolo ihrsk afitka nebol po
dadi pln kalu ako je to teraz. Plus doplni
hracie prvky, laviky. Revitalizova v spoluprci smagistrtom ihrisko na streetball. Tie
vyznai chodnek pre cyklistov (as je tie
sas mjho nvrhu zroku 2011).
Na mapke je dan zemie vyznaen zelenou, prava a obnova tohoto chodnka by
bola myslm prnosom.

3. Vychdzkov zna
Vchodn Korzo Rendez

Na Vchodnom je situcia komplikovanejia, napriek tomu si myslm, e aj tu by mohlo


vznikn pekn korzo aj ke nie asfaltov

Korzo Raa

Korzo Rendez

Pridajte sa k nm na Facebooku
raan.sk www.facebook.com/racan.sk
a Priatelia Rae
www.facebook.com/groups/priateliarace/
Sledujte na webe portl raan.sk
www.racan.sk

pre cyklistov a koruliarov, ale tak prrodnejie priamo


popri Raianskom
potoku. V prvom
rade by bolo dobr
rozri chodnek
od zastvky MHD
smerom k sdlisku
poda katastra sa
jedn oparcelu, ktor je sasou toku (pod ou je veden potok
vrre) rozrenie chodnka by sa so sprvcom toku SVP, .p. verm dalo dosiahnu.
Idelom by bol samozrejme asfaltov povrch,
ktor je najlep aj pre mamiky s kokmi.
Neviem, i je mon tam sadi stromy pre tu
rru, ale ak hej, tak aj tie by to tam pekne ztulnili + laviky akoe.
Druhou fzou by bolo vytvorenie prrodnho prechdzkovho chodnku popri potoku (nzko-nkladov, pretoe je stle neist
ten projekt veda) jedn sa opozemok Villa
Vno Raa averm, e by dovolili na om menie pravy. Bolo by tam aj venisko pre psov
achodnek na prechdzky. Poda monosti aj
nejak stromy (je to vochrannom psme potoka, ale na vzdialenejej strane by mohli by
stromy. Plus nejak laviky akoe. Doplnenie
projektu by bolo prepojenie zastvky MHD
stouto znou.
Na mapke je zna vyznaen modrou farbou.

. 2 / 2014

racan.sk

v b e r

Beh loveka nau, e ak sa nevzd, vetko sa d zvldnu

Rozhovor sposlancom MZ akandidtom na starostu M Raa Michalom Drotovnom


? Zostva ti popri prci vedceho odd. P mi vnmam stle viu popularitu behania vak via vzjomn spoluprca portovch
amiestneho poslanca as aj na port?
No, je pravda, e vea vonho asu nemm, snam sa ho vak vyui efektvne,
take iadne sedenie pred televzorom .
Program si prispsobujem tak, aby som mohol trikrt do tda chodi beha niekedy
hne po prchode zprce, niekedy, ak sa nestha, tak aj ojedenstej vnoci. Aj ke sa mi
niekedy nechce (po nronom dni, ke leje
apod.), tak sa vdy nakopnem aidem. Apotom to vinou neutujem .

Charitatvny celosvetov beh Wings for Life

? o a priviedlo k vytrvalostnmu behu

acyklistike?
Poas zkladnej astrednej koly som hrval skr kolektvne porty ako adov hokej na
Kalnej, streetball alebo futbal, teraz je u asovo vemi nron da viackrt do tda na
portovanie tm ud. Preto som presedlal na
beh abicykel, ktor s predsa len asovo flexibilnejie. Myslm si, e port vo veobecnosti
je skvel prostriedok nielen na udranie dobrej kondcie, ale aj na preistenie hlavy avyventilovanie stresu. Bicykel pouvam asto aj
ako dopravn prostriedok.
? o ti dva beh do benho ivota?
Beh je vemi priatesk port avek skupina becov sa radi stretvame na pretekoch ako
spoloenskch podujatiach. Niekedy sa navzjom predbehneme, ale stle sme kamarti
avdy sa vcieli akme apodme si ruku. Beh
je ako ivot vyskytne sa poas neho vea prekok, je vak dleit, ako sa s nimi lovek
popasuje, nevzd sa a zvldne ich. Bea zvod do kopcov pri teplote 36C alebo vhlbokom snehu pri 10C loveka nau, e vdy
sa d vetko zvldnu, ak sa lovek nevzd .
? Ak podmienky pre beh abecov poskytuje Raa?
Raa je na behanie fantastick s tu rovinky a do Jura, kopce na Biely kr i a na
Pajtn, nealeko elezn studienka, v zime
za tmy me lovek beha na osvetlenej ceste od Komisrok a na Raianske mto. Ve-

Three Rabbits na Raianskom polmaratne

v Rai. Verm, e vsledky nho fiktvneho klubu Three Rabbits Raa tie pomhaj
kpopularizcii. Mme tu aj vea skvelch becov od mldee ako je napr. Petra Turekov, i Marek Jankovi, potom zo starch Martin Guttmann az veternov napr. Vlado Cch.
? Ak portov spechy si dosiahol vRai
aj mimo nej?
Rd chodm na beeck preteky, ale konkurencia vhlavnej muskej kategrii je vdy vemi siln, vpretekoch som najlepie zatia bol
raz tvrt atrikrt piaty, asto ako naprklad
na MMM vKoiciach je vekm spechom aj
by vprvej stovke. N populrny klub Three
Rabbits Raa vak reprezentuje Rau aj vzahrani . Za spech povaujem aj 14. miesto
zcca 1000 becov na Slovensku vpecilnom
celosvetovom charitatvnom behu Wings for
Life. A tie to, e som sa konene tento rok
odhodlal bea maratn. Voktbri verm, e
sa mi v Koiciach podar op posun svoj
najlep as vpolmaratne (1:27:24). Vcyklistike chodm iba na pravideln podujatie Raianska asovka Memoril Rafaela Krampla.
? Kto organizuje v Rai portov podujatia pre verejnos? Vom vid ich prnos
avom rezervy?
Myslm, e Marek Porvaznk ako portov
referent urobil zRae doslova Mekku portu.
Toko podujat, o sa deje uns sa nedeje asi

n si za jeden stl aaha za spolon povraz.


Kad port, ktor vytiahne deti od potaov,
tabletov asmartphonov treba podporova.
? Ak podporu portu vRai plnuje ako
starosta, prpadne ako mestsk poslanec?
Myslm, e je dleit, aby si portov kluby
sadli spolone za jeden stl apravidelne sa stretvali. Zstupcovia klubov by boli aj vnavrhovanom poradnom orgne starostu, kde by sa
mohli vyjadrova kveciach ete vo fze ideovho
zmeru. Tie chcem, ako som spomnal, viac
zapoji aj stredn koly aich ihrisk do porto-

Ma v Horskom parku

Zimn desiatka v snehu

nikde vBratislave. Naozaj klobk dole predtm, o Marek stha, doke vybavi a pripravi. Som rd, e sa nm spolone podarilo
spene rozbehn podujatie Raiansky polmaratn. Prnos pre portovanie det je vemi
vek pri vetkch podujatiach v Rai. Vidm priestor ete pre vie zapojenie hlavne
strednch kl v Rai a prpadne vytvorenie
nejakej loklnej portovej kolskej ligy. Tie
by pomohla obnova portovch kolskch
arelov naprklad na Tbiliskej, Pntoch apod.
? Spolupracuje mestskej asti so portovmi klubmi, ktor psobia na jej zem?
Myslm, e spoluprca sklubmi je dobr
asto sa to vak lme na peniazoch. Poda ma
by mali by prioritou deti amlde ateda vemi
s mi sympatick aktivity napr. OZ Kengura
aFK Raa, BMX Raa, MAC Raa avea alch (karate, pozemn hokej at.). Chba mi

vho ivota vRai, vytvori kadoron anketu


onajlepieho portovca akolektv vRai. Ztch
nronejch vec je to revitalizcia arelu Z
Tbilisk (napr. vybudovanm kvalitnej beeckej
drhy pre verejnos adet zMAC Raa).
? Stredn koly na zem naej M spravuje BSK. Plnuje spoluprcou sBSK viac
sprstupni obyvateom Rae ich ihrisk, telocvine, posilovne aplavrne?
Myslm, e spoluprca s BSK by mohla
by lepia, je to v zujme oboch aj BSK aj
mestskej asti. portov arely kl hlavne
Na pntoch ponkaj obrovsk monosti pre
rozvoj portu. Pomohlo by to nielen Rai, ale
hlavne aj samotnm kolm.

tmov. Ja viem, e kad m rd ten svoj port,


ale treba spolupracova anie by spermi. Sad-

Koick maratn

Zhovral sa Miro ibrany


sprvca portlu raan.sk
a len redakcie obasnka raan.sk vber

racan.sk

v b e r

. 2 / 2014

Konene bankomat aobedy pre dchodcov na Rendezi


Konene, priatelia, po rokoch mnohch mojich poslaneckch pravidelnch
psomnch iadost na M
Raa o zriadenie BANKOMATu na Rendezi, sa im
spene podarilo, po ich
sstavnch aktivitch presvedi tentoraz POTOV BANKU a t u
29.8.2014 zabudovala svoj bankomat na budove RUBIKONU, veda potravn SAMOKA
(polohovo vstrede Rendezu).
Verte, ven obyvatelia, e tu, pri vybavovan tejto tak vami iadanej bankovej sluby na
Rendezi, nefunguj iadne zzran rieenia
niektorch patentrov na rozum, ktor by tento problm dokzali vybavi bleskovo, takzvane
jedinm telefontom, lebo ja som bol vstlom
kontakte sM Raa pri rieen tejto zleitosti od samho zaiatku a po zdarn vsledn
koniec aviem, koko silia aenergie sa muselo
vynaloi, aby tto bankov sluba napokon
mohla konene sli obyvateom Rendezu.
Napriek dostatone vpovednm zaslanm informcim zo strany M Raa rznym bankovm domom opote obyvateov asti Rendez
(Vchodn) M Raa cca 5150, plus existencie koncentrcie ud vPolicajnej akadmii, jej
interntu na Sklabinskej, interntu Prvnickej

fakulty na Dopravnej ulici, podnikateskm


subjektom na Rendezi, pracovnkov SR
asprehadom navrhovanch miest na umiestnenie bankomatu + ich fotodokumentcia, ich
odpove bola vdy nepochopitene zamietav, negatvna (navrhovan miesta boli: ajby
Lekre Melisa, budova Vojenskej posdky,
bval potraviny Rendez, Dom sluieb Pota,
internt Prvnickej fakulty).
Verm, e po dobrch ekonomickch sksenostiach sBankomatom POTOVEJ BANKY
sa podar presvedi aj alie bankov domy
azrealizuje sa postupne mj zmer umiestni
alie bankomaty na budove bvalch potravn
Rendez aiaduco aj vsdlisku ajby na u uvedench miestach vhodnch budov.
Zverom u len prianie, aby vm BANKOMAT uetril v produktvny as apresvedenie, e realizcia alch bankovch sluieb na
Rendezi sa asovo podar o najskr dotiahnu, aby slili vprospech jeho obyvateov.
Oslovilo ma niekoko dchodcov na Rendezi, i by sa nedalo znovu chodi na ich obedy
cez M Raa vnaej asti, tak ako tomu bolo
kedysi, ete v90-tych rokoch 20. storoia ben.
Pdnymi argumentmi tu boli aj skutonosti, e mnoh dchodcovia by aj vyuvali
tto potrebn socilnu slubu, ktor poskytuje M Raa vo svojej asti, ale s tu ich ast

zdravotn problmy vpohybe, nepriaze poasia najm vzimnom obdob, kedy ozadovaten chodnky nie je niekedy ndza ahrozia
tak neblah dsledky akch razov.
Nadviazal som preto okamit kontakt so
socilnym oddelenm M Raa, jeho pracovnkou paniKulifajovou ajej zohratm pracovnm tmom aoni ako vdy ochotne aoperatvne
dotiahli tto moju iados amonos op chodi
na ich obedy na Rendezi do zdarnho konca u
od 1. septembra 2014 v priestoroch RETAU
RCIE KATKApizzeria, na Dopravnej ulici
(bolo nutn zrealizova vberov konanie).
Je to zrove aj dobr sprva pre vetkch
dchodcov na Rendezi, e sa mu od uvedenho termnu ihne prihlsi na socilne
oddelenie M Raa, kde ich oboznmia, za
akch splnench podmienok (predloi doklad o vmere dchodku a obiansky preukaz) z ich strany bud mc vyuva tto
iadan socilnu slubu stravovania formou
obedov priamo na Rendezi, bez toho, aby museli za ou cestova do Rae.
Take dobr chu, ven dchodcovia op
na Rendezi aj suetrenm vho vonho asu.
Dobr zdravie praje
Cyril Sekerka
poslanec MZ za Vchodn
http://cyril-sekerka.racan.sk

Volebn skepsa

movci s expontom kadej zny, bez ohadu


na to, i je to hypermarket alebo historick as.
Domy abudovy sa neoplat rekontruova, kee sprejeri ich do niekokch dn znivoia,
nech je vblzkosti aj kamera alebo sdlo polcie.
MHD ete stle pripomna pohybujcu sa saunu
spokodenm interirom pln pachov. Plagty
sa nielene masovo lepia na poetn plochy,
ale vyrastaj aj zo zeme, s prilepen na okn
elektriiek alebo pribit o fasdu historickho
domu. Oporiadok sa nikto nestar, obhliada sa
iba niekoko ulc vhistorickom centre aostatn
as mesta sa ignoruje napriek tomu, e aj po perifrii prechdzaj turisti, ktor si ons urobia
adekvtnu predstavu. Bratislava strca zkladn
estetiku zpadnch miest astrieda ju hnus, pina
ag, ktor zakrvaj niekdajiu krsu metropoly.
Hne, ako sa uveden problmy zan
riei, zist sa, e je vetko zkonn, e je to
v tdiu rieenia, zhadzuje sa zodpovednos
na inho a pod. Mm pocit, e bezmocnos
dopadne na akhokovek spenho kandidta volieb, nech m tie najlepie mysly. Jednak
ho nepust zkon, jednak mu vjeho innosti
zabrnia prli siln zujmov skupiny, ktor
ovplyvnia jeho alebo zastupitestvo. Nastva
bezvchodiskov situcia, ktor potom zvolen zstupcovia zakrvaj sekundrnymi innosami, ak mi s oprava zopr ihrsk, kultrne podujatia, doinky, vinobrania, stavanie
pomnkov, maovanie zhrdzavenho zbradlia i zriadenie letnch kniniiek
Napriek skepse pjdem voli. Nebudem si
vybera poda toho, kto ak ou sprav vpredvolebnom obdob! Budem voli ud na zklade ich doterajej innosti, ktor mus ma
kontinuitu, aby ma presvedila. A ke bud
chcie po zvolen vycva, verm, e im to

budeme pripomna, km sa konene nieo


nezmen. Podoba mesta je toti vns, vmiere
naej obianskej ahostajnosti. Nezabdajme,
e t hore s tu pre ns, nie my pre nich.

Blia sa voby. Pripomnaj


nm ich reklamn spolonosti, ktorm sa vBratislave
obzvl dar, na bilboardoch s tvrami vemi znmymi, ale iplne novmi.
Vzbudi v uoch zujem dobre volenmi sloganmi a sta sa lenom miestneho zastupitestva je dobr cie, aj ke sa dopredu vie, e
snajplivejmi problmami obyvateov nho mesta sa ned pohn, km je naa legislatva benevolentn. Nepomu ani nezvisl
kandidti, ktor spravidla po vobch narazia
na realitu, ktor predvolebn suby zmen na
frzy. Za tok roky sme mali v komunlnej
politike strankov i nestrankov, odbornkov
aj amatrov, praviiarov i aviiarov, starch
imladch ao sa zmenilo?
Bratislava sa napriek mnohm protestom
neustle abezkoncepne prehusuje anezabrni
tomu ani hlavn architekt. Kad, kto m peniaze aznmosti, si me bez hrozby nenosnch
sankci vyrba rady stromov. Ich nahradenie
ministromekmi, ktor nedosiahnu kvalitu znivoenej zelene apo ase uschn, je iba placebom
pre stavebn rady. Aut parkuj, kde len chc,
pokuty sa asto nedvaj. Bratislavania s vytlan firemnmi autami a mimobratislavskmi. Namiesto komplexnej parkovacej politiky sa
robia kozmetick pravy typu rysovania iar, po
ktor mu aut parkova na chodnkoch! Vpeej zne pravidelne stretvame vozidl svnimkami zo zkazu vjazdu. Neraz nevkusn posedenia pri retaurcich, oblepen logami, zaberaj
polovicu ulice, sotva sa d prechdza. Bezdo-

PhDr. Jn Papuga, PhD., uite


http://jan-papuga.racan.sk

Z redaknej poty

Betnov kocky
naDetvianskej ulici
Ako obyvateka Rae by som chcela kompetentnch upozorni na to, e na Detvianskej
ulici, ponc trhom a koniac Detvianskou
ulicou . 2, s povytrhvan betnov kocky,
ktor by mali sli asi ako sedaky, a poiada
oich opravu alebo odstrnenie. Na Miestnom
rade som chodila od avla k Pavlovi, ale ia
nepodarilo sa mi njs kompetentn osobu
pracovnka, ktor by bol za tento stav sedaiek zodpovedn. Preto sa obraciam na Vs.
Zuzana Neubauerov
http://obcan.racan.sk

Foto: Lucia ibranyov

. 2 / 2014

racan.sk

v b e r

Podar sa vRai zastavi nezmyseln


developersk projekty?
U viac ako dva roky rieim nezmyseln developersk projekty vRai ako Raany Rosso,
Raa Ohavy i Raa Doln Pekn, ke
chc developeri zmeni zemn pln, aby
mohli stava vekoobjemov bytovky. Samozrejme, bez rieenia dopravy, klok, verejnch priestorov as minimom zelene (iadne
parky, iba ministromeky pri ceste).

Na poslednom zastupitestve som preloil


nvrh, ktor poslanci schvlili avyslovili sme
neshlas stmito projektmi. Uznesenie UZN
431/24/06/14/P je platn averm, e nikto nenjde odvahu ho rui. Potom na mestskom
zastupitestve tieto nvrhy neboli zaraden
do zmien. Nateraz by to malo by zaehnan.
ert adeveloper vak nikdy nespia . Projekty, ktor zniia charakter Rae, ktor nespaj tandardy vyspelho sveta 21. storoia, kde
ide iba o vytrieskanie peaz a nvratnos je
zaloen nie na kvalite projektu, ale na lacnch pozemkoch, tak takto projekty v Rai
nemaj o robi. Budem robi vetko pre to,
aby nikdy neuzreli svetlo sveta. Nedvno som
robil anketu, ktorej sa zastnilo 134 ud
zRae azisoval som aj znmos danch projektov medzi umi. Vyli nasledujce sla:

Pouli ste niekedy otchto projektoch?


134 respondentov
NO
Raany Rosso

82,84 %

Radnin nmestie

69,40 %

Raa Doln Pekn

46,27 %

Raa Ohavy

43,28 %

Mal Krasany

30,60 %

Vin-Vin

17,16 %

Zrkadlisk

15,67 %

Z dajov vyplva, e vrazne najznmej


je projekt Rosso (o niet divu, pretoe tam
prebehla petcia apodarilo sa nm tto tmu
dosta do celottnych mdi). Naopak najmenej s znme projekty Vin-Vin (kde zatia nemme iadne relevantn informcie)
v oblasti Vinrskych zvodov a nealek
Zrkadlisk (podobn nezmysel ako projekt
Hagarova). Snam sa, aby o podobnch
projektoch vedelo vRai o najviac ud. Nemm vak monos ovplyvova, o om sa
pe vRaianskom vbere (kde sa naprklad
vbec nepsalo, e projekt Hagarova m stavebn povolenie a tie ani to, e projektom
Zrkadlisk a Mal Krasany bolo nedvno
vydan zemn rozhodnutie). Preto muste
pouva alternatvne zdroje ako web a n
obasnk raan.sk vber.
Nakoko si myslm, e zachovanie Rae
a kvality ivota jej obyvateom je do budcnosti priorita av najblich rokoch sa to bude
lma i bude Raa pekn miesto na ivot

alebo nastpi cestu Dlhch dielov vKarlovej


Vsi, tak som sa rozhodol vytvra siln tm
ikovnch ud, ktor bud kandidova na
poslancov v Rai a pomu posun mestsk as dopredu. Zatia mme vtme Viktora
Bielka (ktor zodpoved za dopravu aparkovaciu politiku), Lenku Antalov-Plavuchov
(zodpovedn za rodinu asocilne veci), Dagmar Gelingerov (zodpovedn za oblas jb
a neahk veci na tomto sdlisku) a Michala
Kritofia (zodpovednho za rieenie zleitosti urbaritu, oblasti Pozotria a Mrzov
kolnia t. j. ulice medzi Pchovskou/itnou
aeleznicou). Vnaom tme privtame kadho, kto m zujem pomc. Ak mte zujem
priloi ruku k dielu, vypte prosm krtky
dotaznk dostupn na webe.
Ak mte monos na nae aktivity prispie
aj finanne, tak je to mon na transparentn
et (poprosme uvies meno apriezvisko, aby
bolo mon platby identifikova).
akujeme
Mgr. Michal Drotovn
kandidt na starostu Rae
www.drotovan.sk
Sledujte fb-strnku Michala Drotovna
www.facebook.com/michal.drotovan

Smutn a osamel
budovy v Rai 79

V Rai s dve budovy, ktor napriek tomu, e


s vcentre diania, budia zdanie opustenosti
a osamelosti. A to je vek koda. Ide v prvom prpade o budovu Koloniovej krie,
na Nm. Andreja Hlinku, ktor je najstarm zachovanm svetskm objektom v Rai
avznikla v16. storo. Vdruhom prpade ide
ohistorick dom eleznc zprelomu 19. a20.
storoia na Vchodnom.
Koloniova kria sa posledn tri roky
vbec nevyuva, a preto vznikol nvrh na
vytvorenie mzea sgalriou vtomto objekte.
Starosta mestskej asti vak o takto vyuitie nem zujem (to je vporiadku, kad m
nrok na svoj nzor) tri roky vak poadujeme, aby vedenie predloilo svoju predstavu
vyuitia objektu a tri roky sa nedeje ni. Je
to vek koda, pretoe t budova patr medzi najcennejie vRai ateraz sa nepouva
achtra. Budova po vysahovan radu u tri
roky nem prakticky iadne vyuitie. Komu
takto stav vyhovuje?

Koloniova kria

Budova eleznc na Vchodnom je tie


prkladom peknej historickej budovy, ktor
chtra. Je vo vlastnctve eleznc, ale v poslednej dobe sa objavili informcie, e ju
chc preda. Oprava je nevyhnutn, je ju
vak potrebn zachova, pretoe dotvra
charakter oblasti aje tie pamiatkou ako cel
okolit zna. Vdy hovorm, e s dve veci,
ktor tvoria Rau jedinen vinohrady
vrmci Bratislavy aeleznice na Vchodnom
vrmci celho Slovenska ad sa poveda celej Eurpy. Ak sa m tto budova preda, tak
jedine pri jej zachovan. Ak je mon vDubline i Kodani bez problmov zachova aj pri

Budova eleznc na Vchodnom

vekch rekontrukcich cel fasdy domov,


preo by to nebolo mon aj uns? Alebo sa
op ak, e to padne sam? Smutn...
Tieto dve budovy obchdzame skoro kad de v Rai, vieme o nich menej, ako by
si zaslili. Odohralo sa v nich za stroia
(v prvom prpade) a za viac ako 120 rokov
(v druhom prpade) vea prbehov a tvoria
genius loci Rae. Treba na ne upriami pozornos, km nebude neskoro.
Mgr. Michal Drotovn
kandidt na starostu Rae
www.drotovan.sk
foto autor

racan.sk

v b e r

. 2 / 2014

Iba mintku nad Raou kvety

Odtrhol som kvetinu zvdla.


Chytil som mota zomrel.
A potom so pochopil, e krsy
sa mono dotka iba srdcom.
John Lennon

Gabriela Slivov
http://gabriela-slivova.racan.sk

. 2 / 2014

racan.sk

v b e r

Preo nevidie mestsk polciu?


Poriadok, istota a verejn poriadok v obci
vdy udr do o ako prv. Prslunka mestskej polcie BA lovek len tak ahko v Rai
nestretne a vandalizmus, psie exkrementy i
ierne skldky ns vetkch stoja nemal peniaze.
Mestsk polcia vo veobecnosti po celej
Bratislave riei vo vine prpadov iba parkovanie, papue a to je asi tak skoro vetko.
Poruovanie VZN oporiadku, ierne skldky,
grafity, vandalizmus a pod. sa ich vinou
ako keby ani netka. Pre porovnanie, v Starom Meste pred dvomi rokmi zaali inpektori verejnho poriadku udeova blokov
pokuty atyria za rok 2013 udelili spolu 1815
pokt mestsk polcia po odrtan pokt za
zl parkovanie ut udelila v roku 2013 1422
pokt. Pozor jedn sa vak o poet pokt
mestskej polcie za cel Bratislavu dokopy!
Teda tyria zamestnanci Starho Mesta popri inej prci udelili o skoro 400 viac pokt
ako vetci mestsk policajti vcelej Bratislave!
Ato je na zamyslenie! Mj nvrh rieenia pre
mestsk polciu je vylenenie dopravnej mestskej polcie aby si jednoducho vetci mestsk policajti nemohli vybavi pokuty len cez
papuky.
V Rai pre zaujmavos za poruovanie
VZN bolo vroku 2013 udelench spolu presne 15 pokt (tj. 1,25 pokuty za mesiac!!!!).
Nehovorm, e represia je hne to najlepie
trebaud aj usmerni aupozorni za tak
plenie plastov, odhadzovanie pakov do pies-

Nov Horvtov kr

koviska, fajenie na zastvke MHD i nienie


laviiek vak mus by pokuta!
Systm inpektorov verejnho poriadku, ktor maj kad svoj rajn a staraj sa
oneho (mimo rieenia priestupkov je to naprklad komunikcia so sprvcami domov,
sOLOm, sprevdzkami, sobchodmi, rieenie zaburinench pozemkov, zneistench
stojsk na separovan odpad, vrakov, vylepovanie informci o vekokapacitnch koov,
kontrola zelene, detskch ihrsk, neporiadni
pskari, podnety od obanov at. je myslm
vemi funkn a mojim cieom je zavies ho
aj v Rai ak sa podar zabrni napr. niekokm iernym skldkam, Raa uetr na
odstraovan abude to mc investova prve
do inpektorov.
Inpektori by boli oznaen ateda by ich
mohli s podnetmi priamo na uliciach kontaktova aj udia v Rai, rno by mohli pomc aj pri prechode det do kl, vzime so
snehom. Verm, e tento nvrh by pomohol
krieeniu iernych skldok, grafitov i bezpenosti det. Samozrejme, v terne by sa
mal pohybova vo vej miera aj starosta,
aby videl, ako to vyzer vjeho chotri audia
sa na neho mohli obrti. Dleit s pravideln stretnutia so vetkmi (nielen vybranmi) obanmi.

Vetko sa to zaalo malou mylienkou


obnovi orientan bod vlese Horvtov
kr. Otzky sa zaali kopi mernosou
ud zapjajcich sa do projektu: kto bol
vlastne Ivan Horvt?, kto postavil pvodn
kr?, preo ho chcete obnovi?, .... ve to
nebol iaden slvny ani znmy lovek.
Je to tak, bol to obyajn chlapec, akch
s vRai stovky avaka jeho kamartom,
ktor ho mali radi stl vlese cel desaroia
kr. Aj ke prednedvnom odhnil, nevieme ho u vymaza zhistrie obce. Nachdza sa na turistickch mapch aj v naich
spomienkach. Neviem, ako vy, ale ja som
zvedav, kto bol Horvt, Brichta, Haluzick,
ak bol ich osud... anie anie to vyggli .
Vaka snahe kultrno-historickch pat
rnov Rae: pani Dobroslavy Luknrovej
apna udovta Havlovia sa podarilo vyptra svedkov a doplni informcie. iv
poves Preo m kr za Slalomkou tak
meno, ktor napsala pani Dobruka vs
vtiahne do deja.
Teraz mm in pocit, ke mam kr
poznm u jeho prbeh. Najvie poakovanie patr rezbrovi a sochrovi pnu
Karolovi Krianoviovi za pekne odveden
prcu aobetovanie vonho asu. akujeme vetkm, ktor na kr prispeli.

Mgr. Michal Drotovn


kandidt na starostu Rae
www.drotovan.sk

Gabriela Slivov
http://gabriela-slivova.racan.sk

2013
Mestsk as Raa a druh udalosti

Poet
Poet
celkom pokt

4800 psi (istota-vkaly)-/VZN-psi


4801 psi (vodtko, von pohyb)-/VZN-psi
4802 psi (zkaz vstupu so psom)-/VZN-psi
4803 psi (znmka, evid. psov, poplatky)-/VZN-psi
4804 istota a poriadok-/VZN
4805 kontajnery a ich stojisk-/VZN
4808 zveren hodiny-prevdzkov asy-/VZN
4817 povanie alk. npojov na ver. priestr.-/VZN
4825 nepovolen plenie odpadu-/VZN
4858 zneiovanie odpadom, skldky poruenieVZN-/VZN
4828 Vraky poruenie VZN-/VZN
4841 zkaz pouvania pyrotechniky-/VZN

1
5
2
17
115
53
2
12
2
5
5
1

0
1
1
0
7
0
0
0
0
0
0
0

Pokuty
v Sk
MG
0
20
10
0
110
0
0
0
0
0
0
0

Poet
pokt
M
0
1
1
0
3
0
1
0
0
0
0
0

Pokuty
v Sk
M
0
10
10
0
30
0
30
0
0
0
0
0

Projekt bezplatnej prvnej poradne vRai


Niekedy sa lovek ocitne vsitucii, kedy mu aj
mal prvna rada vemi pome. Vymc vivn na diea, zabrni vysahovaniu z bytu
za piku na hrnce, obrni proti nsilnmu
lenovi rodiny, pri ikane i pri obhajobe zkladnch udskch prv.
Zoprkrt som u na sde zastupoval ud
zva pri rodinnom prve styk sdieaom
avivn. Na sdoch lovek vid, e ak niekto
nem dobrho prvnika resp. nem prvnika
iadneho (lebo si ho neme dovoli), tak tzv.
silnejia strana vyhrva. Aj ke nie je vprve.
Vea mamiiek, o im podaren otecko neplat
vivn, by otom vedelo hovori. Ale tie vea

oteckov, ktor nemaj monos sa stretva so


svojimi demi. Podobne je to aj pri malch dlobch, ktor nadobdaj obrovsk rozmery
aexektori si mastia vreck.
Myslm, e prvnu pomoc slabm by mala
vo forme zkladnej prvnej pomoci zabezpeova aj mestsk as. Jednoduch poradenstvo uom, ktor maj problm aj sradnm
listom i zloitejm dotaznkom. Sasou
mjho programu je pilotn zriadenie takho
projektu a na zklade skobnej verzie vyhodnotenie prnosov pre ud. Nie preto, aby
si niekto rieil prvne rady ohadom majetku,
ale preto, aby udia mali prstup kzkladnm

Rezbr Karol Krianovi a rchla cesta od mylienky


ku vyhotoveniu vaka vetkm

udskm prvam i prva dieaa. Niektor udia s v byrokracii doslova straten a potom
sa boja okovek podnikn. Tmto uom by
bezplatn prvna pomoc pomohla a podala
by im pomocn ruku. Raiansky rad by bol
op okrok bliie kuom.
Financovanie tejto poradne (zabezpeenej
jednm prvnikom radu) by bolo zuetrench
nkladov, ktor by prinieslo zruenie pozcie hovorkyne mestskej asti Raa. Raa zase nie je tak
vo svetle reflektorov, aby starosta nemohol zastreova kontakt smdiami sm. Aspo nebud vznika rzne umy. Oto sa budem usilova.
Mgr. Michal Drotovn
kandidt na starostu Rae
www.drotovan.sk

racan.sk

10
v b e r

. 2 / 2014

Kre v Rai

Kamenn kr pri farskom kostole dal postavi Jn Andraovi


smanelkou Klrou vroku 1800.
Najspodnej podstavcov kame
je zroku 1888, ke bola vykonan
aj prestavba kostola za farra Mrica Alstera. elezn ohrada okolo
kra je zroku 1922. Kr pvodne stl pod vekm koatm javorom, na rovni fary, v terajom
parku. Do kostolnho ndvoria
kr premiestnili pri prave ulice
achodnkov. Kr bol renovovan
vroku 1939 av roku 1988, vtedy
mu dorobili aj chbajce av rameno, odlomen vroku 1969 pri
odstraovan stromov okolo kostola.

Kamenn kr pod Rinzlami


sa nachdza na rohu ulc Hybeova aitn za oplotenm objektu
Autobazr a autodiela, predtm
zhrady pri rodinnom dome zhradnka Krutila. Kedysi stl na
zaiatku obce od Bratislavy pri
hlavnej ceste pod vinicami Rinzle,
ktor siahali a sem. Kr zaloila Katarna Dostl, dcra kovskeho majstra Frantika Dostla,
syna raidorfskho kovskeho
majstra Michala Dostla, ktor
bol vmerusmych rokoch (1848
1849) nelnkom dobrovonckej stre nrodnej gardy v Rai.
V roku 1930 p. Martin Lednr
daroval ku kru elezn ohradu.

Kamenn kr Pri pastierni.


Zo zpisov vyplva, e pvodn
kr tu bol postaven u v roku
1850 na konci obce pri hlavnej
ceste do Svtho Jura. V tchto miestach obce bola obecn
pastiera apoda nej dostal nzov aj kr. Stoj vzhradke rodinnho domu Frantika urovia
pri elektrikovej trati, zastvka
Pri vinohradoch, Pchovsk
ulica cesta . 502. Zalenenm
do zhradky rodinnho domu ho
v pdesiatych rokoch zachrnili
pred zlikvidovanm. Teraj kr
pochdza z roku 1908. V roku
1930 obecn zastupitestvo darovalo ku kru pri svtojurskej ceste
elezn ohradu.

Brichtov kamenn kr sa nachdza v lesoparku v blzkosti Malej


bane v nadmorskej vke 360 m.
Pvodne stl nad hlbokou a strmou cestou, ktor slila pre zvoz
dreva. Postavili ho na pamiatku
tragickej smrti furmana Florina
Brichtu, ktor na tomto mieste zahynul pri zvoze dreva. Tto udalos sa prihodila asi okolo roku
1875, ke pri vezen fry dreva
z hory na strmej hlbokej ceste
spadol z voza pod koles a na
mieste zahynul. Pomnk obnovila Poovncka spolonos Raa
vroku 2005.

Dreven kr Pri Leitbrune sa


nachdza nad evanjelickm kostolom v asti nazvanej trajcle. Poda zpisov bol postaven
v roku 1816 v blzkosti studne,
ktor volali Lajprn. Nazval sa
aj Ruensk kr, oktor sa starali
lenovia Spolku svtho ruenca.
Ktomuto kru sa chodilo sprocesiou na Krov dni, naposledy ete v pdesiatych rokoch.
Stoj pri ceste, po ktorej chodili
ptnici na pte do Marianky.

Horn dreven kr kedysi stl


pred rzcestm dvoch ciest vedcich do Marianky. Jedna sa nazvala Hlavn cesta adruh volali
Manina. Hlavn cesta bola pre
ptnikov najschodnejia, najviac
pouvan avysovala vMarianke pri Svtej studni. Druh cesta
viedla okolo mariatlskeho pasienku a vystila v Marianke na
vrchu Kalvria. Bola nronejia, ike ju volali skratkou avyhovovala viac mladm. Nov kr
bol postaven vroku 2002.

Doln dreven kr (erven


kr) pochdza zroku 1815 anachdza sa vo vemi peknom lesnom prostred, vybavenom na
oddych vprrode azariadenm na
rozptlenie ahry det. Je tu mon
prjemne si oddchnu aj vprpade nepriazne poasia. Okolo tohto
kra vedie znakovan cesta do
Marianky. Kr aj cel priestranstvo je dobre udriavan.

Horvtov dreven kr postavili


pri ceste na Biely kr za Slalomkou na pamiatku tragickej smrti
21-ronho tudenta medicny
Ivana Horvta z Rae, ktor tam
zahynul vsilnej zime 25. februra
1948.

udovt Havlovi
http://ludovit-havlovic.racan.sk

. 2 / 2014

11

Vojtech Polakovi aportrty Mrie Terzie


aMrica Alstera v NKD

Vojtech Polakovi, autor portrtov Mrie Terzie aMrica Alstera vystavench vNKD, patr
medzi poprednch sasnch slovenskch
udovch umelcov maliarov. Je nositeom
Vronej ceny Samuela Zocha za rok 2008.
Na desiatkach jeho olejomalieb ptavo amnohotvrne ova obraz naej Rae, jeho rodnej
obce, ajej obyvateov vasoch nedvnej minulosti ivsasnosti. Mauje nielen okolit krajinu sfigurlnymi aanimlnymi motvmi, ale
aj portrty, kvetinov ztiia, sakrlne vjavy,
akty, vyuvajc techniku oleja aakrylu na sololite ipltne. Jeho tvorba osobitnm videnm
reality, impresionistickou metdou zobrazenia
asvojskm vrazovm rukopisom oslovuje divka a podva podmaniv vpove o naom
regine ajeho kolorite. Obrazy V. Polakovia,

viackrt vystavovan na Slovensku ivzahrani, svedia nielen o umelcovom citlivom oku


a vnimonom vtvarnom talente, ale tie
ojeho hlbokej lske acte krodisku, jeho histrii avinrskym tradcim.
Katolcky kaz Mric Alster, vznamn
slovensk nrodovec, psobil v Raidorfe 33
rokov, od 10. septembra 1861 a do svojej smrti
7. oktbra 1894. Po vzore svojich predchodcov
dsledne viedol farsk kroniku ana rozdiel od
nich u nie vlatinine ale vslovenskom jazyku.
Zapisoval podrobne rzne udalosti zo ivota
obce, aj hospodrskeho akultrno-osvetovho
charakteru, preto jeho zpisy zaujmavo mapuj vtedajiu dobu z historicko-spoloenskho
hadiska. Patril k zakladajcim lenom Matice slovenskej aj Spolku sv. Vojtecha, bol jeho
prvm podpredsedom. Patril k podporovateom prvho slovenskho gymnzia vKltore
pod Znievom. Inicioval v Raidorfe u v r.
1870 miestnu poboku Spolku sv. Vojtecha,
tto mala 52 lenov. Spolu s uiteom Mirovszkm zaloili v obci hudobn krok, zakpili pre vo Viedni hudobn nstroje. Alster
zriadil vnaej obci aj prv miestnu kninicu,
do ktorej z vlastnch prostriedkov nakupoval
knihy a slovensk tla. Pri vzniku miestneho
Dobrovonho hasiskho spolku v r. 1882
bol jednm zjeho inicitorov. Poas jeho psobenia v Rai sa v r. 1888 uskutonila vek
rekontrukcia farskho kostola. U vroku 1863
dal M. Alster vyhotovi na vek kostoln zvon
relif sv. Cyrila aMetoda pripomnajci tiscron pamiatku ich prchodu na Vek Moravu. Historicky najstaria ulica Rae je zvaky
pomenovan jeho menom.
Slvnostn ornt toto bohosluobn
rcho si katolcki kazi v naej obci dlh desaroia obliekali len raz do roka na vianon
polnon omu, nakoko je to osobn dar od
Mrie Terzie z roku 1767. Obdrala ho raidorfsk farnos ajej vtedaj kaz Pavol Radoni ako poakovanie panovnky za naro-

racan.sk

v b e r
deninov dar sdok najlepej raidorfskej
Frankovky, ktorm si naa obec uctila Jej Vsos kslvnym 50. narodeninm. Inicitorom
tohto svojskho daru bol zemepn Mikul
Plfi IV., rozhaden politik, ktor mal evidentn zujem na pozdvihnut rovne obyvateov,
patriacich do jeho panstva. Naviac bol uznvanm znalcom vna ajeho propagtorom na odbyt vri ido zahraniia. On aj sprostredkoval
prijatie raidorfskej delegcie u panovnky.
Mria Terzia ocenila nielen dobrosrdenos
svojich poddanch zRaidorfu, ktor jej kvalitnm vnom priali skor uzdravenie, ale aj
samotn kvality chrnej Frankovky. Preto ju
donanou listinou uznala za vno hodn ci
srskeho stola. Takto ocenenie samotnou panovnkou otvorilo povestnmu vnu cestu do
sveta. Ona sama vraj dbala, aby ho vdy bolo
dos vjej cisrsko-krovskch pivniciach.
Mria Terzia uhorsk a esk krovn
zrodu Habsburgovcov arakska arcivojvodkya. Vroku 1736 sa stala manelkou Frantika
I. Lotrinskho, sktorm mala 16 det. asto je
oznaovan ako Matka dvoch cisrov. Tto
osvieteneck panovnka, korunovan vroku
1741 v Bratislave, sa priinila o ekonomick
akolsk reformy, podporovala obchod arozvoj ponohospodrstva a zreorganizovala armdu. Oficilne sa stala cisrovnou po smrti
svojho manela, rmsko-nemeckho cisra,
vroku 1765 atitul zdieala aj so svojm synom,
Jozefom. Desaroia bola kovou postavou
vpolitike 18. storoia vEurpe aHabsburskej
monarchii priniesla jednotnos. Zjej det sa najznmejmi stali Mria Antoinetta, franczska
krovn, Jozef II. Habsbursk, rmsko-nemeck cisr, aLeopold II. Okrem neminy plynulo
hovorila po taliansky, franczsky, ale aj po panielsky alatinsky. Poda miestnych povest Mria Terzia niekokokrt navtvila katie avinohrady, patriace vRaidorfe grfovi Plfimu
ako sas jeho devnskeho panstva. Raiansku
odrodu vna Frankovka povila donanou listinou na vno hodn cisrskeho stola.
Dobroslava Luknrov
http://dobroslava-luknarova.racan.sk

racan.sk

12

. 2 / 2014

v b e r

Volali sme ho Joo Borius najdch


Joo Borius bol lovek, ktorho kedysi vRai
poznali vetci udia, no po rokoch upadol do
zabudnutia.
Skoro vkadej dedine boli rzni remeselnci,
obchodnci, stolri, tokri, kovi, krajri, kamenri, debnri a mnoho inch remeselnkov.
Raa bola vinohradncka aroncka dedina. Prca vo vinohradoch sa uom zmesta pozdvala
ahk. Mysleli si, e treba len vysadi tepy, zatc
teky, na jar pokopa a na jese obra hrozno
aopreova. Neskr u len predva hotov vno.
Bol to len on klam azl predstava. Ich ak
prcu nepoznali. Vinohradnk musel vpriebehu
roka vini ostriha, pokopa, zatc teky, niekokokrt viaza, vyplieva, snma, niekokokrt
krbat apricovat proti kodcom achorobm
vinia. Vobave akal, i mu vini nezmrzne, i
neprde d skrupobitm, ktor mu zni rodu ajeho celoron prca vyjde nazmar. A po
oberakch, ke bola roda vpivnici vsudoch si
mohol poveda moja prca nebola zbyton.

Prca vinohradnka si vyadovala vea nradia, aby mohol aka dobr ahojn rodu.
Potreboval toto nradie: nonice, vidly na kopanie, ramovnicu motyku, aby mohol urobi
pekn odrnok (chodnk) medzi susednm
vinohradom, krabky, putnicu a pric, aby
mohol vykona postrek vinia. Putne potreboval na znanie hrozna k vozom s tukou na
odvezenie rody domov. Dobr pre, pripraven vymyt sdky pre spracovan nov rodu
mut, neskr vno. Kee sa nradie opotrebovvalo, museli ho renovova nakovva kovi, ktor vkadej vinohradnckej dedine ili.
V Rai pri ple Henl boli usaden cigni
(Rmovia), ktor tieto kovske prce pre vinohradnkov vykonvali. Zdruhej strany ply ili
dvaja bratia Krajiroviovci, tie kovi. Kovi
podkovvali kone, robili obrue na koles vozov,
obrue na sdky avykovvali noe na pluhy ronkom. Radi sme sa ako deti chodili na ich prcu
pozera. Mnoho ud dodnes nevie, e aj konky tak ako aut mali na podkovch letn tulne
(tvorhrann), na zimu ostr (picat), aby sa im
nohy na snehu aade nemkali.
Kovska diela musela ma ohnisko, kovske mechy, koks alebo drobn ierne uhlie.
Ako chlapec som vdaval prichdza na Rendez, do Ruovho depa, ierneho kueravho,
asi 165 cm vysokho Ciga svrecom, aby zo
kvry vysypanej z ruov vyberal ksky nezhorenho uhlia. Nm chlapcom hovorieval,
aby sme mu pomohli zbera, e nm za to urob kladivko, o aj dodral. Ke mal nazbieran
pln vrece, chlapi mu pomohli vrece naloi na

Eduard Wenzl

plecia. Vzdialenos asi jeden kilometer takto


robil denne. Ke si potreboval odpoin, postl rozkroil sa, atak odpoval. Vrece nepoloil na zem, lebo by mu ho nemal kto pomc
vyloi na plecia. Od skorej jari do zimy chodil
vdy bos, nosil len nohavice podviazan pagtom. Koeu nenosil, ale paniky mu radi dvali od muov kravaty (niekedy ich mal 56
na krku), na hlave nosil klobk proti slnku.
Volali sme ho Joo Borius-najdch, jeho prav
meno sme nepoznali. udia vraveli, e ho cigni nali odloenho pri kostole aoni ho vychovali. Star udia hovorili, e je najdch. Bol to
dobrk od kosti. My, deti, sme mu radi pomhali zbera uhlie aon nm rozprval rozprvky
obohoch asvoje zitky zdetstva.
Nepamtm si, koko mal rokov, ke zomrel.
Eduard Wenzl
http://eduard-wenzl.racan.sk

Brius chodil v lete i v zime bos,


bez koele...
... na krku mal vdy vrazn kravatu.
Ke n otec Tom kpil vroku 1919 majer
ahostinec Peklo, vkadom byte bvali rodiia svm potom det. Prm hrala rodina
elezniiara Johana Iviia. Zanem s tmi,
o sa narodili v majeri: Vojtech, Erika, Rudolf I, Tno. Karol, Elina, Alo, Adela, Rudolf
II aMilan na Kopaniciach. Muovci: Etela,
Kristna, Agnea, Edo, Mria, Angela, Tno,
Jaro aJarmila, Slobodovci: Arpd, Johan, Estera, Gizela a tefan. Vtkovci: Berta, tefan,
Elena, Mria. Zemanovci: Pavla, Rbert, Jn
aKarol. vecovci: Jozef, Elena aStano. Najmenej bolo Sedramaovcov, iba dvaja, ja amoja
sestra Ani.

Hostinec Peklo, 40-te roky

Za Peklom, smerom na Svt Jur, bvala


osada pracujcich cignov zpvodnho rodu,
Salayovci; ipoovci, petkovci a Bihriovci.
Najznmej scelej osady boli Ondri aGapar Salayovci. Gapar bol vtom ase hviezdou
zanajceho futbalovho drustva, smenom
Orsi po avom krdelnkovi FC Juventus Turn.
K cignom z osady sa obas pridruili
ikoujci cigni at tu zanechali okolo roku
1925 svoju vizitku, svojho lena, ktormu
sme hovorili Brius. Ak mal skutone meno
a z ktorej krajiny pochdzal sa nikto nikdy
nedozvedel. V tom ase nm deom pripomnal aksi nadprirodzen osobnos, lebo
vlete iv zime chodil bos, bez koele, avak
na krku mal vdy vrazn kravatu, ktor behom da niekoko krt vymenil. ivil sa povine uhynutmi zvieratami a nepohrdol
kokou, psom, jeom adokonca ipotkanom,
nakoko vich susedstve bol obecn bitnok,
kde jednotliv msiari zabjali svoj prinesen
dobytok.
Na toto obdobie si pamtm a do roku
1927, kedy bola najvia zima. Do udovej
triedy na nmest u pna Gschwenga sme
sa dostavili iba 4 iaci v porad Karol Ivii,

Milo Sedramac

Tno Mu, J. petka aja. Vtedajia kolnka pani Jlia itn ns nechala ohria apustili
ns domov. V tom roku sme zrove videli
naposledy polo-opicu, polo-loveka Briusa.
i ho koovn cigni op prijali medzi seba
sa nikto nikdy nedozvedel. Tak zmizla jedna
postavika, mu bez koele, ale vdy spestrou
kravatou Brius.
Milo Sedrama
http://milos-sedramac.racan.sk

Sledujte na webe portl


raan.sk www.racan.sk

. 2 / 2014

13

racan.sk

v b e r

Dedkovi na poslednej ceste vyhrvali tri vek cignske kapely


O rodine Salayovej iba to, o si ja pamtm a z rozprvania mjho otca Gapara Salaya starieho
Do Raitorfa sa prisahovali Jn Salay smanelkou Agneou okolo roku 1860. Bol kovom a poiadal vtedajieho richtra, i by sa
tu mohli usadi. Ten mu dal shlas apovedal
mu, e si me zabra pozemok na konci dediny pod hlavnou cestou (hradskou) smerom
do Jura, ak vekos si sm vyberie. Vybral si
nevek pozemok, na mieste, kde teraz kon
podnik Drevona, postavil si mal domek, vykopal studu (reazov) azasadil pr stromov
(z ktorch som mal najradej moruu). Pristavil dielniku svyhou akee dedina bola
vinohradncka a ponohospodrska, zaal vyrba nradie, ktor bolo na prcu vtch lokalitch potrebn: vidly na kopanie, kople, motyky, krabky apod. udia si jeho prcu vili,
lebo jeho vrobky boli dobr avas.
Viem od otca, e mu niekoko det zomrelo,
napem iba otch, ktor som poznal:
Najstar syn bol Jozef, ktor bol tie kovom. Manelku mal Cilku, sktorou mal dcru
Pavlu, ktor si zobrala tefana Bihriho; dcru
Elku, ktor si zobrala Jliusa Blanrovia; syna
Gapara, ktor bol tie kov avzal si Irenku;
dcru Mriu, ktor si zobrala Viliama Vareku;
dcru Ruenu, ktor si zobrala Hrku z Jura.
Joko si postavil domek i dielu, v ktorej so
synom Gaparom spolu pracovali v remesle.
Syn sa iiel potom ete ui kmajstrom bratom
Krajiroviom za podkova kon a okovva
furmansk vozy. Na vojne pracoval ako kov,
kde si spravil zvrask skky, ado smrti pracoval vronckom drustve ako dobr odbornk.
Druhm dieaom bola dcra Ceclia, ktor
si zobrala tefana poa amala snm syna Janka, ktor zomrel za druhej svetovej vojny ako
slovensk vojak, adcru Cecliu, ktor si zobrala Leopolda Polakovia zDobrej Vody. Tretm
dieaom bol syn Janko, ktor si zobral Annu
Veselsk, sktorou mali syna Jozefa, ktor bol
vpovstan ako slovensk vojak, vzajat av koncentrku, manelku mal tefku z Bratislavy,
adcru Pavlu, ktor si zobrala Rberta Krampla. tvrtm dieaom bola dcra Pavla, ktor
si zobrala andora petku, sktorm mala syna
Jozefa, ktor si zobral Mriu ebov, a dcru Katku, ktor si zobrala Antona Katulinca
zVajnor. Piatym dieaom bola dcra Katarna,
ktor si zobrala tefana Mihoka zBernolkova. Deti nemali, tak si vzali dcrku najmladej
sestry Mariky Zdenku, ktor vychovali. iestym dieaom bol syn Ondrej, ktor si zobral za
manelku Eriku, ktor neskr pracovala vsusedstve na Henlovej ple ako jedna z najlepch pracovnok. Ondrej si pristavil domek
sdielnikou apokraoval vkovskom remesle. Mali dcru Agneu, ktor si zobrala Teodora Polakovia zDobrej Vody, asna Ondreja,
ktor si zobral Aranku z Grobu. Siedmym
dieaom bol syn Gapar star, ktor si zobral
udmilu Hauskrechtov, sktorou mali synov
Jaroslava, ktor si zobral Veroniku Adamoviov, a Ivana, ktor si zobral Vieru Brtov.
smym dieaom bola dcra Marika. Za slobodna mala dcrku Zdenku, ktor potom vychovvala jej staria sestra Katka. Marika sa

potom vydala za Antona Pivka zo Sklench


Teplc, ktor mal dcrku Eviku. Zdenka si
zobrala Miroslava Polka, Evika po smrti Mariky odila sotcom do Sklench Teplc.
Babka Agnea Salayov zomrela asi vroku
191112, mj otec Gapar star sa narodil
v roku 1909. Na mamku si spomnal iba tak
matne. Dedko Jn bval v domeku u dcry
Ceclie a do jeho smrti. Cilka skoro ovdovela
a mala dve deti. Dedko pracoval vo vyhni a
do odchodu na druh svet. Ako mal chlapec
som rd chodieval do jeho dielniky, sledoval
ako ikovne tvaruje erav elezo as ctou som
mu pridval koksov uhlie do vyhne a ahal
kovske mechy. Vetci hovorili, e ma mal zo
vetkch vnat najradej. To neviem, ale ja
som ho mal vemi rd avil som si ho ako odbornka anajm ako skromnho loveka.
Tieto rodiny ili svorne spolu iv akch asoch, pomhali si navzjom. asto unich nali
toite ibiele deti, ktor mali problm vrodine, ina pr dn. Prichlili iobrkov vzimnch
mesiacoch. Jeden mi utkvel vpamti, ktor bol
unich dlho. Cel rodina ho poznala pod menom Joko Borius. Chodieval iv zime skoro
neobleen a bos, tak zvltna postavika,
zemist azarasten, ale dobrk od kosti.
Udriavali priatestv s viacermi bielymi
rodinami, najviac k nm chodili pn Izidor
Polakovi, Hupkovci, Miklovci, Polakoviovci
vye kostola, Tno Luknr, Jakub Luknr aal. Hosami na ich svadbch bvali iobchodnci Machovci, msiar Boudn Karol, anesmeli
vynecha Vojtecha Lednra, syna raitorfskho richtra Martina. To by im neodpustil. Niektor svadby boli idva-tri dni, bolo veselo pri
cignskej muzike. Najlepmi tanenkmi boli
vcignskych cifrovanch tancoch ula Blanrovi atefan Bihri, ktor zabvali cel spolonos. Pre ns deti to bolo rodeo.
Tieto nae rodiny udriavali kontakt srodinami Mihkovcov a Salayovcov z Bernolkova, kde mali vydat sestru Katku abratrancov.
Boli to vemi srden stretnutia pri rznych
prleitostiach, najm vak pri hodoch. VBernolkove (vtedy eklsi) boli hody 26. jla av
Raitorfe 1. mja.
Zostala mi jedna vesel spomienka na cestu
na hody do Bernolkova.
Z Raitorfa chodil motorov vlak do Rendeza, odkia sa prestupovalo na osobn vlak,
ktor iiel z hlavnej stanice cez Bernolkovo.
Cestovn poriadok mal vtedy mlokto, tak sa
stalo, e chlapi plnili deminy vnom aeny
noky sdobrotami, aby sme neprili sprzdnymi rukami, priom sa tie popjalo na cestu, e
Motorka, ako sa vlik do Rendez volal, bol
pre! Nevad, pjdeme na Rendez pei, vak je
to cez pasienok na skok.
Lene iosobk zhlavnho bol u tie pre!
Tak sa ilo popri trati pei. Bola ns cel procesia, chlapi zdeminmi, eny snokami, museli asto kona prestvky aposilova sa. Pre ns
deti to bola zbava, ale dospelci mali iodret
nohy znovch topnok, vktorch sa chceli na

hodoch predvdza, tak lapali naboso. Oto im


lepie chutilo, nohy si chladili vrieke ierna
voda, ktor im tiekla veda domov.
Na hody bol vdy pozvan i pn udovt
Luknr z Dolnho konca, ktor mal dcru
Aniku asyna Duana. Bol to priate otcovho
bratranca Karola Salay z Bernolkova, s ktorm boli spolu na vojne. Pozvanie prijal len
spodmienkou, e tam bud rbezov oschy.
Bolo ich vdy dos ako i inch sladkost. A
ke som bol trocha v som uvaoval, ako to
tto udia zvldali. Jedni i druh boli chudobn, ike t nai boli na tom predsa len otrocha
lepie. Bvali vdomekoch vrade acez cel ten
dvor boli stoly, pln vna apod. Hodovalo sa
dva-tri dni. Pripraven boli slamnky, take ke
si chcel niekto odpoin, nebol problm, po
pretancovanch nociach pri cignskej muzike.
I tu mali prm vdy ula Blanrovi atefan
Bihri, ktor dokzali cel dobu zabva cel
spolonos. My deck sme sa viac zabvali pri
rieke apri kolotooch.
Lenia nemali konca-kraja au sa teili na
alie stretnutia. Potomkovia dospievali, zakladali si rodiny a odchodom starch na druh
svet ubdalo itakchto vekch stretnut, o mi
bolo to. Stretnutia boli i alej, ale viac tak
symbolick.
Hlava tejto rodiny dedko zomrel asi vroku
193940. Bol som vtedy vemi smutn. Mal
obrovsk pohreb, ak som videl iba vtedy, ke
zomrel n starosta Martin Lednr. Nemal
toko cirkevnch hodnostrov ako on, ale na
poslednej ceste mu vyhrvali tri vek cignske
kapely, sprievod nemal konca, ako ikar. Jeho
viacero vzcnych, dlhch fajok, zostalo na stene
visie chladnch, ijeho vyha. Bol som vtedy
vo svojej detskej dui vemi smutn adodnes
na neho spomnam. Raz sme ho smojou mamou stretli pred hostincom Raj (u Blu), ktor bol vkrii veda dr. Hlava. Bol tam pekn
chodnk sokrasnmi agtmi, dole svah svekmi stromami, pod nm potok acesta pre furmanov. Dedko mal obleen trojtvrov kabt
skouinovm lmcom apozval ns na pivo. I
mne dal do malho pohrika ierne. Ke som
sa bol vypia, hovoril som dedkovi, e nechpem, e som pil ierne, apial som biele. Dlho
mi to vdy so smiechom pripomnali.
Na mieste, kde stli nae domeky, stoj
teraz Drevona. Kvli tomu, e ili rozirova
cestu, zbrali vetky. I Henlovcov splou, kovov Krajiroviovcov, Zachardovcov, Luknrovcov, istar Peklo, ktor bolo historickou
budovou, Ticovcov, Lopaovskch at. Spodn
Zahumenice siahali a po cestu hradsk. Ininieri, ktor t cestu ili robi, nm ukazovali
plny, e keby drustvo dalo zo spodnej asti
Zahumenc tyri pne, vetky tie domy mohli
st!!! Ale predseda drustva, ktorm bol vtedy Fero Slezk, povedal, e ned ani pe!!! Tak
ns, i to vetko zbrali. Zakrtko im zobrali
cel Zahumenice a postavili tam sdlisko!!!
Anikto ani nemukol.
Jaroslav Salay
http://jaroslav-salay.racan.sk

racan.sk

14

. 2 / 2014

v b e r

Raianske kolnie za I. SR (1/2)


Po skonen 1. svetovej vojny avzniku SR nadobudla Bratislava podstatne v hospodrsky akultrny vznam ako za RakskoUhorska. Vznikali tu nov rady, koly, obchody
avrobn podniky. Nastal sem prlev novch
obyvateov azvyovali sa poiadavky na bytov vstavbu, ktor mesto nevedelo v krtkej
dobe zabezpei. Tto skutonos ovplyvnila
aj rozvoj dedn vokol mesta, cez ktor viedla eleznica, lebo tam boli stavebn pozemky
lacnejie. Osobn doprava eleznicou z Rae,
do dvoch koncovch stanc vmeste, trvala vtej
dobe max. asi 15 a 20 mint. Preto sa Raa
stala vemi lukratvnou dedinou, ktor v pomerne krtkej dobe zaila vek rozmach. Po
vzniku SR bolo vraj vRai 589 domov, 4581
obyvateov av priebehu 10 rokov ich tu u ilo
okolo 6000 apoet domov sa blil k1000. Po
Petralke bola naa dedina druhou najvou
na Slovensku.
Pre vstavbu rodinnch domov akl vnaej obci, prichdzali do vahy len pozemky, kde
neboli vinohrady alebo paite, kde sa mltilo
zboie a skladovala slama. V oblasti dolnho
konca, t. j. od vchodnho okraja dediny a po
Vhon (dnen Detviansku ul.) konili vinice
a pri hradskej. V oblasti hornho konca, t. j.
od Vhonu a po zpadn koniec dediny, konili vinice pribline pri dnenej achtickej ulici.
Ovstavbu rodinnch domov mali zujem najm Raania, ktor nepodnikali vo vinohradnctve aprisahovalci eskej, nemeckej amaarskej
nrodnosti. Jednalo sa najm oelezniiarov, tovrenskch ainch robotnkov, radnkov, uiteov apod., ktor mali pravideln prjem aance
zska vbanke piku.
Nov kolnie alebo po novom sdlisk,
vznikli sasne vdvoch lokalitch katastrlneho
zemia Raa aneoficilne sa nazvali Pozotria
aMrzova kolnia.
Ke som, vzujme doplnenia dajov vzozname voliov zr 1931, chodil po uliciach obidvoch kolnii a robil si potrebn poznmky,
zobrazovali sa pred mojim virtulnym zrakom
mnoh udia, sktormi som sa niekedy stretval.
Oni u takmer vetci dvno zomreli aniektor
museli zRae aj ods. Vynrali sa mi spomienky,
ak to tu bolo v30. a40. rokoch minulho storoia. Vsnahe uchova moje poznatky, rozhodol
som sa pokia ete ijem, e sa poksim popsa,
ako vznikali nov sdlisk, kde som sa narodil
apreil vek as mjho ivota. Vduchu som
tieto asti naej obce nazval raiansky nov
svet, kde ila pestr medzinrodn spolonos
prisahovalcov a niektorch pvodnch Raanov. Tu sa rozprvalo nielen po raiansky, esky,
nemecky, maarsky, ale aj po slovensky. Boli to
najm deti, ktor sloveninu vyuvali v praxi,
lebo v kole sa muselo hovori po slovensky!
Anebolo to ahk, lebo raansk nreie malo
vemi vea prvkov moravskho nreia a bolo
vom ivea nemeckch slov! Treba si uvedomi,
e spisovn slovenina prila do raianskych
kl a po r. 1920 avinou ju vyuovali esk uitelia. Mnoh prisahovalci, ktor sem prili
zinch ast RakskaUhorska alebo zEurpy,
mali vtej dobe slun vzdelanie, znalosti asksenosti z rznych odborov udskej innosti
avmnohom pozitvne ovplyvnili hospodrsky
vvoj, kultru acelkov atmosfru vRai.

Pozotria

Tento zvltny, vslovenine ni neznamenajci nzov, dostala nov raianska kolnia,


ktor zaala vznika vpolovici dvadsiatych rokov 20. storoia na poliach, ktor boli medzi
hradskou aeleznicou aktor na geometrickej
mape Rae z roku 1896 mali nzov Pod Sil
nic II. Tieto polia boli vraj pred vstavbou
eleznice pasienkom. Tu boli vtedy len tri
stavby, ato hostinec Peklo, eleznin stanica
adomek vhybkra, ktor stl pri dnenom
cestnom prechode cez eleznin tra na Vchodn ndraie.
Prv domy tu boli postaven vrokoch 1925
1926, na uliciach, ktor s vsasnosti nazvan ako Vhonsk, Vazn aKoajn. Vtej
dobe vak ete ulice nemali iadne oficilne
pomenovanie aich povrch nebol nijako spevnen. Vhonsk ulica bola pvodne pon cesta, ktor slila pre vyhanie dobytka na pasienok. Valch rokoch, a do marca r.1939,
kedy zanikla I. SR, uskutonila sa vstavba
alch rodinnch domov vuliciach, ktor neskr boli pomenovan ako Albnska, Trvna,
Ihriskov, Demnovsk, Stolrska, Rostovsk
aRemeselncka . tyri posledne uveden ulice
pokraovali aj nad hradskou. Tu pri cintorne,
boli vr. 1931 34 postaven dve koly (ttna
zkladn ametianska armskokatolcka zkladn 1. a 5. ronk) av r. 1937 na cintorne
rmskokatolcky kostol.
Na spodnej strane dnenej Pchovskej ulice, od hostinca Peklo smerom na Sv. Jur, bola
postaven zmoncka diela a alej kovska
diela p. Krajrovia srodinnm domom. Posledn rodinn dom v tomto rade bol dom p.
Henla s plou pri malom rybnku. Pla poda
mojej mienky bola prvm vrobnm podnikom vRai. Veda bola mal rmska osada skovskou dielou, kde p. Salay vyrbal vidlice,
krabky a in nradia potrebn pre prcu vo
viniciach av zhradch. Tu ijci Rmovia boli
pracovit aistotn anemuseli sa b iadnej diskrimincie. il tu idobr futbalista pn petka.
Vemi rchlo vznikli v niektorch rodinnch domoch obchody so zmieanm tovarom, ktor prevdzkovali p. Bled na Trvnej
ul., p. Hank na Ihriskovej ul. a jeho fililka

Jn Luknr

na Stolrskej ulici. Neskr vzniklo msiarstvo


p.Boudnho na Ihriskovej ul., predaja rzneho
tovaru p. Teznera na rohu itnej aDemnovskej
ul. aholistvo p. Ungera na Ihriskovej ul. Vhornej asti Stolrskej ul. nad hradskou, vznikol
druh vrobn podnik, ato stolrstvo p. Polka, kde sa okrem normlneho nbytku vyrbali
isedadl zohbanho dreva. Vsusedstve bolo
pekrstvo p. Hierwega a obuvnctvo p. Kla.
Neskorie ale u si nepamtm presne kedy, boli
otvoren alie obchody so zmieanm tovarom
p. Ivania na rohu Ihriskovej aitnej ul., p. Macha na rohu ul. Rostovskej aitnej.
Za eleznicou bolo vybudovan futbalov ihrisko, ktorho ohrada bola vyhotoven
zdosiek od p. Henla. Ku ihrisku bol zabezpeen prstup prechodom pre pech cez eleznicu zdnenej Ihriskovej ul. Veda ihriska
viedol chodnk na Vchodn ndraie Rendez. Napriek rznym opatreniam tu bohuia
zomrelo pre nepozornos niekoko ud pod
kolesami vlakov.
Na elezninej stanici bol vybudovan mal
bufet, v ktorom pracovala pani Cvekov, kde
sme vnedeu chodievali skonvikami pre pivo.
Na stanici bolo vdy vea ud, ato najm vase
prchodu vlakov a v nedeu poas futbalovch
zpasov. Radi sme sa sem chodili hrva i my
deti. Najviac ns zaujmali automaty na cigarety
acukrovinky, ktor boli vakrni stanice.
Vo vetkch uliciach, boli asi vr. 1938 zasaden pri kadej parcele erene. Dlh roky mali
vysok rodnos.
Jn Luknr
http://jan-luknar.racan.sk

Jn Luknr s mamou Annou a mladm bratom Bohuom pred rodnm domom na Koajnej ulici (1934)

. 2 / 2014

racan.sk

15

v b e r

RAA chronolgia historickch udalost (3. as)


1654 Z roku 1654 sa zachoval tattorsk list
na strnku Juraja Horvatha-Kievia, sekretra
krovskej komory, a jeho manelky Frantiky
Rakonickej pre uheln dom (nron dom
pozn. L. H.) v mesteku Raii od Frantika
Keglevia kpen s krovskm privolenm, ale
mu ho dediia po Pavlovi Plffyovi a jeho manelka Frantika Khanin kontradikovala.
1656 Z roku 1656 je doloen relcia Juraja
Jakay, vikra mariatalskch paulnov, pre
jednu kriu v Raidorfe prislchajcu rodine Jezernickej.
1666 Raianski vinohradnci uzavreli v roku
1666 s Plffyovcami zmluvu, poda ktorej jednotliv dvky a roboty uren urbrom mohli
vyplca v peniazoch a nemuseli pracova na
panskch majetkoch.
1670 Prenasledovanie nekatolkov, odstraovanie evanjelickch kazov a ich vypovedanie
z krajiny.
1679 Vypukol mor. Zaalo sa Tklyho povstanie podporovan Turkami, zabjanie katolckych kazov. Nastalo rabovanie a nienie.
1693 Kompulsorilny mandt cisra Leopolda
na strnku arcibiskupa ostrihomskho, i Raidorfani od demy osloboden s.
1698 Raa sa spomna v dvoch listinch. Vjednej sa pe, e palatn Pavel Esterhzy vosade
Raidorf jednu cel kriu Jna Botha a pol
krie Gapara Csomora, ponev pristali k rebelantovi Imrichovi a poldruhej krie Martinovi
Karocsonyovi bez potomkov zomrelmu odobral
a donciou daroval Ladislavovi Petrovayimu a
Ondrejovi Rthovi, avak Albeta Markusov,
Frantiek Egyhzy, Anna a Helena Karcsonyov ich kontradikovali, a preto s k sdu volan.
Poda druhej listiny Rth a Petrovay spor pred
sdom prehrali.
1700 Cintorn vznikol na konci 17. alebo zaiatkom 18. storoia.
1700 V poiatku 18. storoia dostal kriu rod
Erddyovcov a poda mena rodu sa zachoval
aj nzov Erddyovsk kaplnka.
1700 Sochu sv. Jna postavili na nmestie
zaiatkom 18. storoia a stla nad stokom
dvoch potokov, ktor alej te dolu terajou
Detvianskou ulicou u ako jeden potok. Jeden
z potokov pritek z hornho konca, teraz Alsterova ulica, a alej z Knikovej doliny. Druh
zo zaiatku dolnho konca, teraz ulica Pri vinohradoch, z Kopanc a alej a od Slalomky.
1702 V centrlnej asti cintorna pri hlavnej
ceste stoj hlavn kr. Nachdza sa na om
plffyovsk erb a na rube kra s roky 1702,
1857 a 1949. Rok 1702 me svisie s premiestnenm kra z cintorna pri kostole na
nov cintorn na okraji obce.
1703 Vypuklo Rkoczyho povstanie. Jeho
vojaci - kuruci - narobili na Slovensku vek
kody. V Rai v r. 1705 zhabali vetko vno.
Nsledne prili do Rae cisrski vojaci-labanci
- ke nedostali vno, nechal ich generl znii
vetky vinice. Nastala vek bieda.
1711 Koniec Rkoczyho povstania. V r. 1711
12 bola v Rai morov epidmia.
1712 Po skonen stavovskch povstan ostala Raa znien a vyplienen. Poda portlneho spisu z roku 1712 bolo na zem Rae 131
poddanskch rodn, estns rodn eliarov
s domami a dve eliarske rodiny bez domov.

Dve usadlosti boli osminov, 81 usadlost


estnstinov a 66 usadlost dvaatridsatinov.
Vinc bolo 55 hektrov.
16. 5. 1712 Na pravej strane farskho kostola
stoj barokov oltr so sochou sv. Jna Nepomuckho od G. K. Dirschbergera zo 16. mja
1712. V pozad za sochou je maba historickho mesta. Oltr m toen stpy s korintskmi
hlavicami. Po stranch s sochy sv. Augustna
a sv. Karola Boromejskho. V strednej asti
oltra sa nachdza vek erb rodu Plffyovcov.
V strede nadstavca je obraz sv. Jlie a po stranch s sochy sv. Jlie a sv. Anny. Na vrchole
oltra spova plastika Madony.
1712 Vo farskom kostole sa pri vaznom oblku nachdzaj dva bon dvojetov barokov oltre z roku 1712. Na avej strane je
neskorobarokov oltr s prvkami klasicizmu,
oltr Panny Mrie s vekm obrazom Imaculaty. Po stranch s sochy sv. Heleny (svtica
skrom) a sv. Florina. Nadstavec zdob men
ovlny obraz Najsvtejej Trojice a po stranch
s plastiky sv. Apolnie a sv. Agty. Na vrchole
oltra je socha sv. Michala archanjela s vhami. Barokov kazatenica farskho kostola je
z prvej tvrtiny 18. storoia, m polygonlne,
stpikmi lenen renite s obrazmi tyroch
evanjelistov. Na vrchu je rmsov baldachn
svzami a Mojiovmi tabuami Desatora.
1720 Vinc bolo u 75 hektrov a pol 20 hektrov.
1721 Barokov socha sv. Florina pochdza
zroku 1721 a stla pred tzv. Mizerckou kriou, ktor bola majetkom rehole Milosrdnch bratov. Star objekt krie u je zbran a
na jeho mieste stoj nov rodinn dom. Vzhumn stoj vila, ktor sa tie nazva Mizercka, teraz u ako rodinn dom.
1729 Socha sv. Jna Nepomuckho od G. K.
Dirschbergera pochdza ete spred jeho svtoreenia, ktor sa uskutonilo a v roku 1729.
1730 Jestvovanie terajieho cintorna na zaiatku 18. storoia potvrdzuje aj cintornska
kaplnka Najsvtejej Trojice z roku 1730, ktor stla na cintorne pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy (teraz cesta . 502).
30. 5. 1732 Udiala sa jedna z najtragickejch
udalost v histrii Rae. Na hornom konci
(Alsterova ulica) vypukol poiar, ktor sa za
silnho vetra rchlo rozril a v priebehu hodiny padlo ohu za obe 93 domov a 7 ud.
Zhorela aj katolcka fara a vtedaj farr Juraj
Prukker si zachrnil len hol ivot. Poas poiaru fary zhoreli vetky dokumenty. Od tejto
doby s psan nov matriky a kronika. Juraj
Pruker poiar opsal na prvej strane v matrike narodench a tento opis nachdzame aj vo
Farskom vestnku . 1 z roku 1928.
1733 Zaala sa psa nov matrika.
1750 Barnsky dom - Barnka (dom . 94
na Alstrovej ulici) je barokov budova priechodovho typu z 2. polovice 18. storoia.
1750 Kria (dom . 11 na Detvianskej ulici)
bola postaven v 2. polovici 18. storoia, neskr prestavovan. Pamiatkovo chrnen objekt. Bol to vemi navtevovan hostinec pred
prvou svetovou vojnou aj v 30-tych rokoch
minulho storoia.
1753 Z historickch zpisov sa dozvedme,
e roku 1753 grfka Terzia Erddyov zalo-

ila fundciu na drbu sochy sv. Jna Nepomuckho pred kriou a na slenie svtch
om ku cti tohto svtca. Ome sa slili vbvalej kaplnke, ktor bola sasou krie. Pri
slvnosti procesii na sviatok Boieho Tela bol
pri tejto soche jeden zo tyroch oltrov.
1754 Na zklade kanonickej vizitcie, uskutonenej v roku 1754, sa dozvedme, e vkostole
bola zriaden krypta. Z doteraz dostupnch
zznamov nie je znme, kto bol v nej pochovan.
1756 V zpisoch sa uvdza, e grfka Terzia
Erddyov, roden Esterhzy, manelka grfa
Juraja Erddyho, sudcu krovskej krie, darovala roku 1756 kaplnku aj s dvoma vinicami, ktor sa nachdzali za kaplnkou rmsko-katolckej cirkvi a zaloila k nej aj zkladinu.
1756 Spomna sa uite a organista Juraj Wacinger (Kacinger?).
1762 Za psobenia farra Jna Rexu sa uskutonila obnova farskho kostola, oprava sankturia a bol zadoven nov hlavn oltr.
Dvodom opravy bola poda stneho podania
udalos, pri ktorej sa z vekho zvona na vei
kostola odtrhlo srdce, prerazilo strop sanktu
ria a pokodilo hlavn oltr. Odvtedy je na
klenbe stropu sankturia v mieste prierazu vo
vei vymurovan znak kra.
1763 Poda zpisu vo farskej kronike v roku
1763 obnovili cintornsku kaplnku Najsvtejej Trojice na cintorne na nklady tercirov.
27. 6. 1767 Farr Pavel Radoni viedol delegciu Raanov k cisrovnej Mrii Terzii.
Vtomto roku oslvila Mria Terzia pdesiate narodeniny. Panovnka darovala raianskemu farrovi krsne bohosluobn rcho
ornt, ktor je dnes vystaven v Raianskej
izbe, a Raania dostali spomnan donan
listinu.
21. 4. 1768 V Rai uviedli do platnosti nov
radn a veobecne platn urbr, ktor vydala
cisrovn Mria Terzia.V tom ase bola Raa
najvia z obc, ktor dnes patria k Bratislave. Mala 229 poddanskch domov. Urbrsky
spis zaha spolu 276 daovch poplatnkov,
o bol vtedy najvy poet.
19. 8. 1780 Vydanie listiny, ktor v dobovej
slovenine zapsal notr Pavol astn: Mi
Richtr, Prsan, wecka Obecz Mesteska
Racsistorffa wisnawme... Dn 19-o Augusti,
Roku 1780. Richtr Martin Bord, prsan
Andrej Bednari, Tom Khandl, Juraj Polakovi, tefan Proke, Andrej Benkovi, Peerg
Huszman, Matej k.
1780 Richtr a prsan vybavovali najm
majetkoprvne zleitosti v prvej intancii
a spisovali testamenty. Obecn psomnosti
potvrdzovali obecnou peaou. Z roku 1780 sa
zachovali dokumenty, na ktorch je voskov
pea obce s erbom dva levy svojimi prednmi konatinami dria korunu s krom. Po
obvode peatidla je npis Sigilis * AC+Raidorf . Dokumenty s psan po slovensky
a podpsan richtrom, prsanmi, notrom,
prpadne aj farrom a schvlen generlnym
vikrom trnavskej apotolskej administratry.
Spracovali udovt Havlovi aJn Luknr
podrobnosti vi udovt Havlovi: RAA
Zdejn apamiatok obce
http://www.martinus.sk/?uItem=120868

racan.sk

16
v b e r

. 2 / 2014

Udalosti asksenosti nacesty Americkej! (3/4)

Skrtkim ivotopisom, o som vidzel asksil, Ked sem iel doAmeriky.

IV. Je toto biedn Amerika, tak


Amerika je aj na Miligrntckem
Wrku av hrubm ribku
A potom sa f obrcil na polednaju stranu (k juhu) a okolo 10tej hoini sme vieli
brehi Neviyorske aj panohy Morsk, kter s
okolo Nevijorku. Hmla sa u vidvihla abolo
vidzet peke ecko. AKed sme dojeli oproci
Festunku, ili Pevnosti Neviorskej, naa Lo
ostala stt. Apotom Priel jeden mal f nm
naproci, ato bola komisia Americk, t ecko
pohldli, i nei volajak nemoc na ludoch,
apotom ns mal f vthnul do prstavu. Asi
okolo pol tvrtej hoini ns zaviezol do Gasigardi, tam sme ili Pred Doktor na vizitu.
Ajak sme tak ili, na pravej strani sem spatril
Pomk Kritf Golumbusa, kter stoj na brehu vodi na pamtku, e on vinael Ameriku.
A ked sme ili do tra Gasigardi, kadmu
pozrel doktor do o apotom teprv ter sme
ili. Atam kadmu uk, kam m st, atam
sa ptaj, kam ide aesli m peze. Apotom
sme ili do jednej Velkej ekri, atam si kad kpil za Dolar ivnost. Tam sem si zajedel,

a potom sme ekali asi do 1/2 10tej hodini


veer apotom sme sa u vzli do tej Slavnej
Ameriky.
J sem nespal, br sem bol hladn spaia, bol
sem zvedav, kadi sa vezeme! Jeli sme ksevero-zpadu apodla vodi ustavie. Aked sme u asi
pl da jeli, u sem vidzel aj mnoho moarini,
mstama len ist pau rstlo, palach, amal aj
vat hje, Lesky. Mislel sem si, je toto biedn
Amerika, tak Amerika je aj na Miligrntckem
Wrku av hrubm ribku. Avlak velmi snmi
jachal, tak jak uns Richlk. Azme Jeli aj vptek
cel de aj noc asme nestli vic za de asi tri
rs, ato na velkch tcich!
V zozname cestujcich uloenom varchve
imigranho radu v Ellis Island je uveden,
e Jozef meral 167 cm, mal hned vlasy asiv
oi, mal 25 dolrov ae ide kpriateovi Dominovi Benkoviovi do Milwaukee. Ako bydlisko
mal uveden Rcse, oznail sa za Slovka aako
domovsk krajinu mu zapsali Raksko. Do
New Yorku priplval vo tvrtok 4. septembra,
o znamen e pravdepodobne kvli brlivmu
moru jeho lo prila do New Yorku a po vye
deviatich doch plavby.

u blzo jeho domova, asi 50 krok, Manelka


Dominova ns oekvala na malem poschoi,
asi 3 1/2 metra visoko. Ausmievajc sa pravila, no, u idete? Apodali sme si ruky asme
sa trocha poviprvali, o je v kraji novho,
asme si zaweerali, aokolo 4. hodini sme ili
na odpoinok, kad na sv Lko. Aked sem
P. Bohu vaky vzdal, Potom sem si premlal,
dosavt si mi bol, , dobr Boe, na pomoci,
prez to irok astran More, aj na eleznici
sem aslivo prejel! Ale ked doijem ponelka,
nevm, neviem, o si ponem.
V pondzel sme ili, aj Domin se mn na
elezin tciju, gde sa Wagni robia, ale
Bs tam nebol. Sme sa nemohli dokat, ili

V. Ili sme dlej astie hledat


do provej fabriky
A tak okolo 1/2 6-tej hodini u sem bol aj
na stanici W Milvaukee, ve Wiskonin tte.
ADomin Benkovi ma tam ekal. Ponev
sem mu Telegram poslal, bol otom vedom,
e prindem. Zvelk rados sem mu ruku podal asem ho vtal, asme spolu ili na Eletrick
Woze asme aslivo doli do Prbitku jeho.
Prve bolo 6 hoin odpoleda, da 6ho
Septembra 1913. roku. AKed sme dochdzali

sme dlej astie hledat do provej fabriky.


Trvalo to asi hodinu, le sme tam prili, aked
sme tam u boli, ptali sme sa Bsa, esli m
robotu pro ns. Aon uke na stojce maini,
e ked chceme, vteri abi sme prili. U jak
kolvek bude t robota, sem si mislel, budem
ju konat, a ked hnet bich aj zahinl pri ej,
predca bez prce neostanem. Poobee ili sme
pro ma volajak ati kpit, abich miel na nedzelu aaj strevce 2 pre. Aked u sem miel
o najpotrebnej vieci pokpen, ili sme do
jednho Slovenskho Salna na pivo.
Domin Benkovi skoro urite vRai chodil
sJozefom do udovej koly. Do Ameriky priplval 31. mja 1906 znemeckho prstavu Bremen. V jeho prvom imigranom zzname je
uveden, e bol kov, e mieril kVinczenczovi
Talajkovi do Milwaukee a e v ase prchodu
mal 35 rokov. Po dvoch rokoch v Amerike sa
vrtil do starej vlasti, aby 6. aprla 1909 znovu
preplval Atlantik vsprievode svojej eny Agnei (33), synov tefana (11) a Frantika (3),
dcry Anny (8) abrata Lajoa (46). VAmerike
sa usadil natrvalo, vroku 1914 mu ena porodila syna Donalda.
Zpisky Jozefa Luknra (1870 1945)
Udalosti asksenosti nacesty Americkej!
http://jozef-luknar.racan.sk/2012/03/
cesta-do-ameriky-1913.html

raan.sk vber obasnk obianskeho portlu www.racan.sk. EV 4761/13, ISSN 1339-2069. ZDARMA. 2. ronk, september 2014. Vydavate: OZ raan.sk,

83106 Bratislava, Albnska 5A. IO 42183863. Redakcia: Boris Krolk, Jana Hrdlikov, Miro ibrany, 0915 626 016, e-mail: racan.sk@gmail.com,
www.racan.sk. Zaobsah lnkov zodpovedaj autori. Zdroje financovania: vlastn prostriedky OZ raan.sk, 2% dane FO aPO, dobrovon dary obyvateov
(Tatrabanka, . . 2923885926/1100).