Naša minulosť
Colníci a finančná stráž v SNP
Po obrate na východnom fronte bolo väčšine obyvateľov Slovenska jasné, že
po porážke fašistického Nemecka bude existencia Slovenskej republiky ne-
možná. To bola jedna z  hlavných príčin vypuknutia Slovenského národného
povstania pred 65 rokmi, a to dňa 29. 8. 1944.
Historické pramene na colníkov v SNP zabudli
Povstania sa okrem povstaleckých ozbrojených síl – armády, partizánov, žandár-
stva a milícií zúčastnila aj finančná stráž (FS) a colní úradníci. Zmienku o posled-
ných menovaných by ste však v múzeu SNP v Banskej Bystrici hľadali zbytočne.
Nenájdete ju ani v odbornej literatúre. Hlavná pozornosť je totiž venovaná po-
vstaleckej armáde, ktorá predstavovala okolo 47  000 vojakov a  18  000 parti-
zánov. V auguste 1944 bolo na Slovensku 183 oddelení FS, ktoré riadilo 46 in-
špektorátov. V nich vykonávalo službu 2 040 príslušníkov FS. Colných úradníkov
bolo podstatne menej. Na ministerstve financií, konkrétne na 34 železničných
a 49 cestných colných úradoch, totiž pôsobilo len 166 colných úradníkov. Na
samotnom povstaleckom území, spadajúcom pod právomoc Povereníctva
financií v Banskej Bystrici, sa nachádzalo 9 inšpektorátov a 38 oddelení s 406
príslušníkmi FS. Vo vojenských útvaroch aktívne bojovalo 68 a v partizánskych
oddieloch 171 príslušníkov FS. Teoreticky to predstavovalo 645 príslušníkov FS,
t. j. približne 30 % z ich celkového počtu. Povstanie si však okrem ľudských zdro-
jov vyžadovalo aj finančnú podporu. Tú zabezpečil guvernér Slovenskej národ-
nej banky prof. Imrich Karvaš, ktorý zhromaždil vo filiálke SNB v Banskej Bystrici
hotovosť v hodnote 3 miliárd Sk.
Colník, ktorý sa nestratil ani v radoch armády
Absencia colníkov a  väčšieho počtu príslušníkov finančnej stráže v  historic-
kých prameňoch o SNP môže byť spôsobená aj skutočnosťou, že v čase za-
čiatku povstania boli evidovaní v stave armády, nie v stave colnej správy, resp.
finančnej stáže, odkiaľ boli pred začiatkom povstania preradení, napríklad
z dôvodu cvičenia. Jedným z takýchto kolegov bol aj Juraj Šindler. Do colnej
správy nastúpil 31. 10. 1940 v Bratislave a ako colný elév bol povolaný na cvi-
čenie záložných dôstojníkov. Vo výcvikovom priestore na Oremovom Laze pri
Zvolene dostal novú výzbroj – s tým, že pôjde bojovať so svojou delostrelec-
kou batériou do Talianska. Dôstojníci s vojakmi však nesúhlasili, preto situáciu
musel prísť osobne upokojiť generál Čatloš, ktorý vojakov ubezpečil, že do Ta-
lianska nepôjdu. Po vypuknutí povstania sa celá batéria pridala na jeho stranu.
Pôsobila napríklad pri zaisťovaní križovatky ciest Babiná – Pliešovce – Zvolen.
Presun povstalcov v slovenských horách, zima 1944
12
Juraj Šindler po zajatí v decembri 1944 (vľavo)
a ako colník v roku 1970 (vpravo)
Koniec povstania zastihol J. Šindlera pri Donovaloch. Jednotka bola rozpuste-
ná, a tak sa po zničení diel rozhodol pridať k partizánom. Po niekoľkých dňoch
pobytu medzi partizánmi v lesoch a po tom, ako ich obkľúčili nemeckí vojaci
v slovenských uniformách, zajali ho so zvyškom jednotky pri Kališti. Najskôr ho
odviedli do zajatia vo Zvolene, potom do Banskej Bystrice. V Radvani zajatcov
nechali vyše dvoch dní bez jedla. Potom im Nemci sľúbili, že ich v stočlenných
skupinách, podľa miesta bydliska, pustia domov, ale najskôr musia spísať prí-
slušné zoznamy. Keď zajatci neskoro v noci odovzdali zoznamy skupín, zistili,
že ich Nemci oklamali. Bol vyhlásený nástup a nasledoval asi 80-kilometrový
presun do Štubnianskych Teplíc a  potom do vojenskej väznice v  Bratislave.
Po vyšetrovaní J. Šindlera pred Vianocami 1944 poslali do zajateckého tábora
Kaisersteinbruch pri Viedni. Podľa jeho spomienok boli podmienky v tábore
strašné. Na deň dostávali 10 dkg chleba a polievku z listov repy. Bratislavským
colníkom sa podarilo podplatiť stráže a doviezť zajatcom trochu jedla do tá-
bora. V januári 1945 previezli zajatcov do Altenburgu v Lipsku. Počas takmer
týždňovej cesty v nákladných vozňoch nedostávali žiadne jedlo, len raz za deň
sa mohli napiť. V tábore boli podmienky trochu lepšie, čo bolo spôsobené tým,
že Nemci cítili koniec vojny. Na škaredú stredu v roku 1945 tam J. Šindler zažil
nálet Angličanov na rafinériu minerálnych olejov. V noci zrovnali bombardéry
spolu s rafinériou aj tri dediny. Jedna tlaková bomba roztrhla aj budovu za-
jateckého tábora. Ešte dlho po nálete vybuchovali aj časované bomby. Tábor
nakoniec oslobodila americká armáda. Domov, do vojenskej jednotky v Topoľ-
čanoch, sa vrátil J. Šindler cez Geru a Plzeň. Po demobilizácii k 15. 12. 1945 sa
vrátil aj k svojmu pôvodnému povolaniu colníka.
Za aktívnu účasť v SNP mu bolo povereníkom financií s účinnosťou od 1. 10.
1945 pridelené systemizované miesto v 6. platovej stupnici s úradným titulom
colný tajomník. Od roku 1951 viedol colnú odbočku v Devínskej Novej Vsi. Dňa
18. 12. 2008 sa dožil 90 rokov.
Colná služba počas SNP
Podľa spomienok Dr.  Ing.  Júliusa Bušniaka (roku 1945 prednosta IV. colného
odboru Povereníctva pre financie) organizácia colnej služby vzhľadom na po-
vahu povstaleckého územia a jeho hraníc neprichádzala do úvahy, a to napriek
širokému záberu organizácie Povereníctva financií v  Banskej Bystrici počas
povstania.
Ako uvádza Martin Lacko v knihe Slovenská republika 1939 – 1945 na s. 174
„Územie SR sa vlastne rozdelilo na dva režimy a dva štátne celky – SR (ktorá však
bola okupovaná Nemeckom) a povstalecké územie, kde bola obnovená čs. štát-
nosť a bolo uznané za súčasť antihitlerovskej koalície. Slovenskom sa tak tiahla
frontová línia oddeľujúca dva štáty, ktorých existencia či legalita sa vylučovala.
K tomu sa však ešte pridružovalo ako tretí celok východné Slovensko, okupova-
né nemeckou armádou, tú však od septembra 1944 začala z východu vytláčať
československá a sovietska armáda, neskôr aj rumunská.“
Medzi povstaleckým, naďalej obsadeným územím a nepriateľským Maďarskom
bol podľa Bušniakových spomienok „docela čulý obchodný styk“. Slovensko
malo po ustálení hraníc rozlohu 38  055 km2 a  v  roku 1940 cca 2,66 milióna
obyvateľov. Povstalecké územie zaberalo 20 000 km2, nachádzalo sa na ňom
30 správnych okresov (z celkového počtu 61 okresov) a 1 700 000 obyvateľov.
Povstanie sa týkalo 52 % územia s 63 % obyvateľstva. Tieto percentá zahŕňali
 Naša minulosť

aj colných úradníkov, ktorí sa do povstania zapájali podľa

svojich schopností a odvahy. Niektorí pomáhali partizánom
na hraniciach alebo sa hlásili do služieb Povereníctva financií
v Banskej Bystrici a našli sa ja takí, ktorí sa osvedčili pri orga-
nizovaní povstaleckej finančnej správy. Podľa dochovaných
svedectiev z  maďarských vojenských transportov colníci
a finančná stráž zabezpečovali zbrane a iný materiál, ktorý
dodávali partizánskej brigáde Jana Žižku.

Podmínovanie mostov prebiehalo aj vďaka financom

Na činnosť príslušníkov FS počas povstaleckého obdobia si
spomína aj spoluorganizátor SNP mjr. Milan Vesel. Pamätá
si, že v Banskej Bystrici nastúpila aj skupina príslušníkov FS,
ktorým velil rešp. fin. stráže Anton Capko. Milan Vesel bol
po rozhovore s nimi presvedčený o ich vlasteneckom zápa-
le a odhodlaní bojovať na strane povstania. Z tejto skupiny,
ktorú posilnil o  vojakov, vytvoril pod Capkovým velením
vojensko-policajný oddiel. Ten sa postupne rozširoval o ďal-
ších príslušníkov FS, ktorí sa prihlasovali k  povstaniu. Boli
poverení hliadkovaním v Banskej Bystrici a okolí, kde zaisťo- Most cez rieku Hron, zničený za pomoci FS v roku 1944
vali podozrivé osoby a zabezpečovali verejný poriadok. Po
meste sa totiž pohybovali ozbrojené indivíduá, ktoré boli vyslané slovenskou výzvednej služby patrili aj inšpektor I. triedy FS Matej Vaniš, inšpektor II. triedy
vládou ako provokatéri. Ich úlohou bolo vzbudzovať v meste paniku. Príslušníci FS Ľudovít Filan a rešp. FS František Buček.
FS sa zameriavali aj na získavanie informácií, ktoré odovzdávali spravodajské-
mu oddeleniu 1. čs. armády. Okrem toho pomáhali ženistom pri podmínovaní Postupujúci Nemci financov preventívne zatýkali
mostov. Podľa dostupných prameňov zabezpečoval podmínovanie mosta cez Povstanie si vyžiadalo obete aj z radov FS. Niektorí jej príslušníci boli pri poku-
rieku Hron rešp. FS Slezák (pozn.: mohlo ísť o Jána Slezáka z oddelenia FS Holíč se pripojiť sa k povstaniu zajatí. Na východnom Slovensku sa sústava finančnej
alebo rešp. FS Karola Slezáka z oddelenia FS Sklabiná), betónový most pod Ur- stráže úplne rozpadla. V miestach, kde FS ešte zostala v prevádzke, sa finančníci
pínom pomohol zlikvidovať rešp. FS Hubka a betónový most pri kláštore Che- snažili pomôcť partizánom. Zdokumentovaná je ich pomoc už spomínanému
beň rešp. FS Bališ (pozn.: pravdepodobne Štefan Bališ z oddelenia FS Nová Ves partizánskemu oddielu Jana Žižku na protektorátnej hranici, a to zbraňami aj
nad Žitavou). Mosty boli vyhodené do vzduchu v noci na 27. 10. 1944, počas informáciami o teréne. Neraz bol vstup príslušníkov FS do partizánskych oddie-
ústupu povstalcov z Banskej Bystrice do hôr. lov odmietnutý s tým, že v inšpektorátoch a oddeleniach môžu byť viac užitoční
ako zásobovatelia, spojky, prechovávači vecí či spravodajcovia. Dňa 7. 10. 1944
Odmietli sa podriadiť Tisovi zajali nemeckí vojaci príslušníkov FS z OFS Turzovka spolu s kolegami z oddelení
Spomínaní príslušníci FS ostali povstaniu verní aj po obsadení Banskej Bystrice finančnej stráže z Rabčíc, Mutne, Novoť a Vychylovky, inšpektorátov FS Polhora
nemeckým vojskom. Odmietli byť totiž k dispozícii Tisovej vláde. Pridávali sa pri Námestove, Stará Bystrica, Čadca, Krušetnica (pri Námestove) a internovali
k partizánskym oddielom a zúčastňovali sa na záškodníckej činnosti. Napríklad ich v zajateckom tábore v Těšíne. Potom ich deportovali do Viedne, po nejakom
16. 11. 1944 odcestoval rešp. FS Leo Koller s nemeckými dokladmi a cestovným čase naspäť do Bratislavy, kde sa za pomoci hlavného inšpektora II. triedy Marti-
povolením odobratým zatknutému gardistovi do Bratislavy, kde sa mu podarilo na Hurbana a hlavného rešp. FS Jozefa Kováčika dostali na slobodu.
získať potrebné informácie o pohybe nepriateľa. Tie potom následne odovzdal Dokončenie v budúcom čísle.
spravodajskej službe 2. ukrajinského frontu. Medzi najaktívnejších pracovníkov mjr. Ing. Marcel Šuštiak a -ds-

Povstalecké územie v prvých dňoch SNP s vyznačením postupu nemeckých vojsk. Zdroj: wikipedia (Wikimedia Commons), autor: Pelex

13
Naša minulosť
Colníci a finančná stráž v SNP (Dokončenie z minulého čísla)
Do Slovenského národného povstania sa na vlastnú päsť pridali aj tisíce účast-
níkov, ktorí nemali priamy kontakt s povstaleckým územím. Vďaka spomien-
kam inšpektora II. triedy finančnej stráže Michala Chudíka si môžeme pripome-
núť hrdinské skutky príslušníkov finančnej stráže prezývaných „Tatranskí orli“.
Opisuje v nich činnosť najaktívnejších financov počas SNP – „tatranských finan-
cov“, z ktorých si podrobnejšie priblížime oddelenie finančnej stráže v Starom
Smokovci.
Oddelenie finančnej stráže v Starom Smokovci – ako sa to začalo
Prvé správy o partizánoch a o tom, že sa niečo začína diať, zaregistrovali na od-
delení finančnej stráže v Starom Smokovci, keď bola partizánmi v Turčianskom
Sv. Martine (teraz Martin) 28. 8. 1944 postrieľaná väčšia časť nemeckej diploma-
tickej misie, vracajúca sa z  Rumunska. Vážnosť situácie potvrdzoval bleskový
odchod nemeckých detí z penziónov v Tatrách, ako aj veľká nervozita miest-
neho nemeckého a  maďarského obyvateľstva. Ako sa Povstanie približovalo
k Popradu, začala sa aj v Starom Smokovci vyvíjať činnosť smerujúca k odboju.
Situáciu však komplikovala skutočnosť, že na Spiši bolo veľa nemeckého a ma-
ďarského obyvateľstva, ktorému situácia vyhovovala a akýkoľvek odboj nemal
bez pomoci veľkú nádej na úspech. Keď 30. 8. zachytili na oddelení finančnej
stráže v Starom Smokovci rozhlasovú výzvu povstalcov z Banskej Bystrice, roz-
hodli sa spolu s popradskou vojenskou posádkou pridať na stranu Povstania.
Prihlásili sa preto veliteľovi práporu v Štrbe, kapitánovi Vraždovi, že s nimi môže
počítať. Nálada povstalcov, ktorí postupovali na Kežmarok (po tom ako obsadili
Spišskú Novú Ves a Levoču), bola optimistická. K financom sa totiž postupne
pridávali aj civilisti z  okolia. Prihlásil sa dokonca aj financ vo výslužbe Hodul
(poz.: pravdepodobne Štefan Hodúľ, nar. 1896).
Od slov k činom, boj sa začína
Po tom ako Nemci obsadili Poprad a povstalci boli zatlačení ku Kvetnici a Štr-
be, podarilo sa financom z oddelenia finančnej stráže Starý Smokovec (doz. FS
Cyril Čellár, doz. FS Pavol Bilík a rešp. FS Michal Chudík) zajať dezorientovaného
nemeckého vojaka, netušiaceho, že v Starom Smokovci sú povstalci. Ich prvou
vojenskou korisťou sa
stalo auto s naloženým
spojovacím materiálom
a zbraňami. Za pomoci
kolegov z oddelenia FS
Štrbské Pleso, na zákla-
de rozkazu kapitána
Vraždu, zatarasili zá-
sekmi cesty zo Starého
Smokovca do Tatran-
skej Lomnice a  Popra-
du. Zničené bolo tiež
telefónne spojenie.
Podzemný kábel použí-
vaný Nemcami zničený
nebol, ale na návrh fi-
nancov na ňom zriadili
odpočúvaciu stanicu.
Správy boli odovzdá-
vané na veliteľstvo
divízie do Liptovské-
ho Sv. Mikuláša (teraz
Šimon Ramšák pôsobil po zrušení finančnej stráže v col- Liptovského Mikuláša).
nej správe na rôznych pozíciách (napr. zástupca riadite- Nemcom sa však neda-
ľa Colnice Žilina). V roku 1972 sa stal riaditeľom novo- rilo preraziť cez Štrbu
vzniknutej Colnice Trstená. Zomrel 30. 3. 1973 vo veku ďalej na Važec, preto sa
60 rokov. Väznenie a brutálne vypočúvanie Nemcami na snažili vniknúť do kú-
Kežmarskom hrade od 7. 9. do 15. 9. 1944 sa prejavilo na peľnej oblasti Vysokých
jeho zdraví, ktoré mal až do konca života podlomené. Tatier a zaútočiť z boku
12
na obranné postavenia pod Štrbským Plesom. Preto bola 2. 9. vyslaná pešia rota
ako posila veliteľovi Vojenských zrubov nadporučíkovi Hudecovi a družstvu FS.
Prvé boje sa začali predpoludním 3. 9., keď ozbrojení Nemci v civile zaútočili na
obranné postavenia v Dolnom Smokovci. Podarilo sa ich odraziť, ale na pomoc
im prišla silná jednotka SS z Popradu a veliteľ povstalcov vydal rozkaz na rýchly
ústup pred presilou v smere na Liptov. Nemci po obsadení Starého Smokovca
rýchlo postupovali k Štrbskému Plesu.
Nočný pochod o život
Povstalci si zaobstarali potraviny na Guhrovej chate (poz.: chata maďarsko-ne-
meckej turistickej organizácie Karpatenverreinu, 1 255 m. n. m., teraz Bilíkova
chata) a  v  Sliezskom
dome a  vyrazili na
nočný pochod. Jeden
ranený vojak nestačil
držať tempo presunu,
tak s  ním dobrovoľne
zostal doz. Bilík. Pri
Batizovskom plese
(1  880 m. n. m.) za-
stihla jednotku silná
búrka. Pre šiestich vo-
jakov bol pochod taký
vyčerpávajúci, že od-
mietli pokračovať a  až
vyhrážanie hl. rešp.
FS Sokola, že do rána
zomrú na podchlade-
nie, ich prinútilo ísť
ďalej. Pri výstupe ku
Ostrve (1 984 m. n. m.)
sa obloha vyjasnila.
Neskoro po polnoci sa
Dozorca finančnej stráže Pavol Bilík – rodák z Mako- dostala prvá skupina
va. Po mučení gestapom popravený Nemcami vo veku na Popradské Pleso.
nedožitých 28 rokov dňa 8. 9. 1944 na Kežmarskom Nadránom dorazil aj
hrade. polomŕtvy Bilík so
zraneným vojakom a s ostatnými chlapmi, ktorých stretol cestou a presvedčil
o nutnosti pokračovať ďalej. Nemci sa v noci báli ostať v horách, a tak sa stiahli
do Popradu. Povstalci opäť obsadili Tatranskú Polianku a Starý Smokovec. Fi-
nanci sa spolu s vojakmi a dobrovoľníkmi vrátili na svoje pôvodné postavenia.
Boj financov pokračuje
Dňa 5. 9. sa Nemcom podarilo odstrániť záseky na Ceste slobody pri „Detskom
raji“ a pokračovať v postupe. V Starom Smokovci ich už čakali financi upozorne-
ní partizánmi. Prestrelka mala rýchly spád. Financi rozstrieľali dve nepriateľské
autá a Nemci museli ustúpiť späť do Kežmarku. Na mieste zostal jeden mŕtvy
vodič, ostatných padlých a ranených vzali Nemci so sebou. V stredu v Kežmarku
zbierali sily a až vo štvrtok 7. 9. ráno ešte za tmy zaútočili na rázcestie v Starom
Smokovci. Partizáni sa pred presilou museli stiahnuť. Na mieste zostal ranený
Hríbala, ktorého nestihli odniesť, a Nemci ho ubili bodákmi.
Dvaja ďalší partizáni padli do zajatia a pri prieskume smerom k vile Vlasta aj Pavol
Bilík, ktorý ešte stihol výstrelom do vzduchu varovať partizánov pred Nemcami.
Okamžite ho predviedli pred hauptmanna (kapitána) Spindlera, ktorý sa stal ve-
liteľom Kežmarku po tom, čo ho v prvé dva septembrové dni obsadili prepadové
jednotky wehrmachtu. Veliteľstvo (a  aj väznicu) zriadil na Kežmarskom hrade
(známy aj ako Thökölyovský hrad). Spindler prikázal Bilíkovi, aby sa mu vojen-
sky pozdravil, ten však odmietol. Hauptmann ho preto zúrivo udrel pištoľou do
tváre. Bilíka zaliateho krvou odviedli spolu s ostatnými na križovatku ciest v Sta-
rom Smokovci. Medzitým Nemci obkľúčili kasárne oddelenia finančnej stráže
v Starom Smokovci. Za pomoci horára Gašpara z Kežmarských Žlebov zajali rešp.

FS Petra Tomčíka, rešp. FS Šimona Ramšáka a doz. FS Cyrila Čellára. Hauptmann
Spindler začal financov vypočúvať. Podľa otázok im bolo jasné, že ich podozrie-
va zo spolupráce s povstalcami a partizánmi. Museli odovzdať služobné zbrane.
Pod samopalmi ich odviedli k nákladiaku, kde im esesáci „na uvítanie“ zobrali
hodinky (výhra z lyžiarskych pretekov FS).
Tečie „Naša krv“
Nákladiak financov odviezol tiež na križovatku ciest v Starom Smokovci a za-
stavil pri skrvavenom Pavlovi Bilíkovi a oboch zajatých partizánoch. Tomčíkovi
sa podarilo zistiť, že partizáni sú z Nižnej Boce. Po príchode Spindlera všetkých
zoradili vedľa auta, kde pokračoval výsluch. Financi potvrdzovali výpovede z ka-
sární a snažili sa Nemcov presvedčiť, že nepatria medzi povstalcov. Avšak bolo
jasné, že Nemci im neveria. Hauptmann Spindler prikázal prvému partizánovi
otočiť sa čelom vzad. Z nastúpených Nemcov, ktorí si robili zo zajatcov posmeš-
ky, vystúpil asi dvadsaťročný vojak a na Spindlerov povel strelil partizána do hla-
vy. Rovnako popravili aj druhého partizána. Financi sa už začali lúčiť zo životom,
ale na dohovor staršieho vojaka prikázal Spindler odviesť ostatných zajatcov na
Kežmarský hrad. Tam na druhý deň pokračovalo vypočúvanie financov, sprevá-
dzané bitím až do bezvedomia.
„Nuž, strieľaj, germánsky pes!“
Po ukončení výsluchu Nemci Pavlovi Bilíkovi oznámili, že za spoluprácu s par-
tizánmi je odsúdený na trest smrti. Umožnili mu na pár minút porozprávať sa
s kolegami. Poprosil Čellára, aby zariadil jeho osobné veci a odovzdal posled-
ný pozdrav rodičom. Dňa 8. 9., vo veku nedožitých 28 rokov, bol popravený na
priamy rozkaz hauptmanna Spindlera na nádvorí Kežmarského hradu. Po pár
dňoch sa zajatí kolegovia dozvedeli, že sa pri poprave odmietol otočiť čelom
vzad a jeho posledná veta katovi bola: „Nuž, strieľaj, germánsky pes!“ Ostatní
zatiaľ zostali vo vyšetrovacej väzbe. Nasledujúci deň Tomčíka predviedli pred
Spindlera, aby bol konfrontovaný s  veliteľom žandárskej stanice v Tatranskej
Rešpicient finančnej stráže (kpt. in memoriam) Ján Rášo (vľavo) padol vo veku
31 rokov ako člen partizánskej skupiny 26. 9. 1944 pri Važeckej chate vo Vyso-
kých Tatrách. Na fotografii je spolu s dozorcom FS Jozefom Budzákom na Rysoch
v roku 1944.
Naša minulosť
Inšp. FS II. triedy Michal Chudík sa stal povereníkom poľnohospodárstva, bol po-
slancom Slovenskej národnej rady (1963 – 1968 jej predseda). Pôsobil aj v diplo-
matických službách ako veľvyslanec (Bulharsko, Kuba) a aj ako spisovateľ. Zomrel
v Prahe 24. 4. 2005 vo veku 90 rokov.
Lomnici. Potom mu prikázali uviesť adresu svojej manželky. Lístok s touto adre-
sou sa Tomčíkovi neskôr dostal do rúk od inšpektora FS Pavla Černého. On mal
totiž oznámiť jeho manželke že bol Tomčík popravený. Rozsudok smrti nepo-
mohli zvrátiť ani Černého intervencie na vojenskom veliteľstve.
Rozsudok smrti prežili zázrakom
Na ôsmy deň v zajatí, v piatok 15. 9., sa Tomčíkovej žene na chvíľu podarilo dostať
k oknu väzenia, prišla aj s malým synom v náručí. Stihla manželovi povedať, že
chodila prosiť o jeho život, ale na veliteľstve ju neprijali. Ešte v ten deň však nastal
obrat. Všetci traja financi, Tomčík, Ramšák a Čellár, boli predvedení pred Nemcov
a po podpísaní vyhlásenia a zaplatení pokuty 20 000 Ks prepustení na slobodu. Vo
vyhlásení, ktoré museli podpísať aj manželky, sa zaviazali, že nebudú nič podnikať
proti nemeckej brannej moci, za čo ručia životom svojím, svojich detí a manželiek,
ako aj celým svojím majetkom. Zdržiavať sa museli len doma, a to pod vojenským
dozorom. Až neskôr sa dozvedeli, že za záchranu životov môžu vďačiť Zuzane
Tomčíkovej z Tatranskej Lomnice. Po mohutnej intervenčnej činnosti všetkých
známych, ktorých zmobilizovala, sa podarilo dosiahnuť, že Spindler zmenil rozsu-
dok smrti najskôr na odsun do koncentračného tábora a neskôr na pokutu stotisíc
korún. Napokon sa podarilo aj túto zmierniť na 20 000 Ks. Obaja financi sa vrátili
do kasárne finančnej stráže v Hornom Smokovci, kde sa pod dohľadom dočkali
konca vojny. Hl. rešp. Jozefovi Sokolovi a rešp. Michalovi Chudíkovi sa podarilo
ukryť pred Nemcami v osudný štvrtok 7. 9. do skál pod Stredohrotom (nad Veľkou
studenou dolinou) a neskôr sa dostali do Banskej Bystrice, kde pôsobili v skupine
rešp. fin. stráže Antona Capku, o ktorej sme písali v predošlej časti.
Financi boli odmenení ako poslední
Povereníctvo SNR pre financie za účasť v SNP odmenilo od 1. 7. 1945 do 1. 4.
1946 spolu deviatich colníkov. U finančnej stráže odmeňovanie meškalo. Po-
vereníctvo SNR pre financie bolo preto v  októbri 1945 vyzývané, aby financi
padlí v SNP boli odmenení in memoriam zaslúženým vyznamenaním a mimo-
riadnym povýšením. Tiež požadovali odmeniť aj účastníkov bojov tak, ako sa
už dávnejšie udialo v armáde alebo v iných príbuzných zboroch. Podľa dostup-
ných materiálov bolo za účasť v SNP povýšených 28 príslušníkov FS.
Rešpicient finančnej stráže Pavol Bilík bol povýšený in memoriam na inšpektora
finančnej stráže I. triedy a do vojenskej hodnosti kapitána. V roku 1946 bol vy-
znamenaný Radom SNP I. triedy a viacerými medailami. Na Kežmarskom hrade
má pri kaplnke pamätník. Jeho meno sa nachádza aj na symbolickom cintoríne
vo Vysokých Tatrách. Po 2. svetovej vojne bola roku 1946 Guhrova chata na Hre-
bienku premenovaná na Bilíkovu chatu.
Zaujímavosť na záver
Hlavný veliteľ nemeckých vojenských operácií na Slovensku generál Waffen-SS
Gottlob Berger chcel zažiť na Slovensku „krátku a veselú vojnu“. Hneď na druhý deň
po príchode do Bratislavy poslal dokonca Himmlerovi hlásenie, že povstanie zlikvi-
duje do štyroch dní. Avšak zanietenie a odpor slovenských povstalcov spolu s ďal-
šími 32 národmi, v ktorom financi a colníci mohli pre nezasväteného predstavovať
kvapku v mori, nielen jemu dokázali, ako sa mýlil.
mjr. Ing. Marcel Šuštiak
13