You are on page 1of 2

Príhovor na demonštrácii „Dnes Hedviga, zajtra ty“ – 30.

apríla 2014

Pri príprave na tento podvečer som si uvedomila dve – pre mňa veľmi smutné veci.
Z prípadu Hedvigy Malinovej, teraz už i Žákovej, sa za tých dlhočizných sedem rokov
stala akási neosobná politická záležitosť – predmet bojov, objekt najrôznejších
manipulácií, obeť prekrúcania či ľudskej zábudlivosti. Ale najmä akoby sa už netýkala
konkrétnych osudov a životov.
I my sme sa tu dnes zišli pod heslom – dnes Hedviga, zajtra ty. Na to, aby sme
motivovali ľudí ku záujmu, používame trik. Pomyselné prepojenie Hedviginho osudu
na náš možný, nejaký budúci. Hedvigin osud je naozaj niečím, čo sa môže stať
komukoľvek z nás a mnohé vypovedá i o stave krajine a nevládnosti práva v nej.
Podstata je však úplne niekde inde a práve na ňu by sme nemali zabúdať. Je jedno, či
štát opustil jedného alebo tisíce z nás. I jednotka je v tomto prípade rovnako odporná
a neprijateľná ako tisíce. Rozhodujúci predstavitelia nášho štátu zničili osud jednej
žene a jej rodine. Poznačili ich na celý život spôsobom, ktorý sa už nikdy nedá odčiniť.
Pamätám si, ako silno sa ma dotklo, keď som si prečítala Hedvigino knižné priznanie
o tom, že si už nikdy nesplní svoj sen byť učiteľkou, pretože sa obáva detskej
nevedomej zlomyseľnosti, ktorá by ju mohla niekde pri tabuli označiť ako klamárku.
Rovnako si viem predstaviť napätie a strach celej rodiny, či ľudí, ktorí stáli pri Hedvige
po celé roky v ťažkých chvíľach. Najhorší však musí byť pocit zrady štátu, ktorý ich
nechal napospas útočníkom a do celého sveta vyslal správu, že zbiť toto dievča
a zničiť jej život je beztrestné a on sa vinníkov nikdy nepokúsi ani hľadať, nieto ešte
potrestať.
Ako plynie čas od toho augusta v roku 2006, na podstatné fakty a reálie sa zabúda
čoraz ľahšie. A čoraz ľahšie je ich aj prekrúcať. Práve fakty je preto kľúčové si
pripomínať, rovnako ako zodpovednosť premiéra Fica a ministra Kaliňáka za to, že
Hedvigu pred celým svetom odsúdili skôr, ako dostala šancu spravodlivosť.
Hedvigin prípad však nie je uzavretý. Stratené roky jej už nevrátime. Môžeme však
svojou aktivitou prispieť k tomu, aby sa zo Slovenska stala krajina, v ktorej sa bude
cítiť opäť bezpečne, a do ktorej sa, dúfam, bude chcieť vrátiť. Naďalej môžeme
sledovať vývoj súdneho procesu a biť na poplach, keď sa z neho stane zinscenovaná
hra typu obžaloby Milady Horákovej. Našou kritickou analýzou a upozorňovaním sa
môžeme pokúsiť o to, aby politicko-prokurátorsko-sudcovský klan súdny proces
neukončil podobne absurdným rozsudkom, akým sa bývalý prezident Kováč musel
ospravedlniť Ivanovi Lexovi.

Pravda sa totiž kúpiť nedá a životy všetkých z nás sú veľmi vzácne! Je to teda len
o nás, našej súdržnosti, sile a vytrvalosti. Hedviga, chýbaš nám a budeme pri tebe
stáť!

Zuzana Wienk

Video záznam: https://www.youtube.com/watch?v=zEKvpEcuMfY