Bajkalsk 25, 827 18 Bratislava 212, Slovensko

tel./fax: 02/5341 7207

e-mail: tis@transparency.sk
www.transparency.sk
Bratislava, 24. novembra 2016

Najtransparentnejm mestom je Vranov nad Topou

A dve tretiny miest sa vmi otvorili verejnej kontrole
Prstupnos verejnej kontrole v 100 najvch slovenskch mestch sa dva roky od poslednch volieb
mierne zvila a to v priemere o 4 percentulne body. Ako ukzal aktulny rebrek transparentnosti
miest, ktor Transparency International Slovensko pripravila u tvrtkrt, priemern skre
otvorenosti miest sa prvkrt prehuplo cez hranicu 50 percent (51,3%). Mest tak dosiahli mierne lep
vsledok ako slovensk upy (50,2%).
Oproti roku 2010, kedy sme transparentnos miest merali prvkrt, sa celkov skre miest zlepilo u
o 11 percentulnych bodov.
Vlaaj vaz rebrka Mesto Martin (76,5%) sa vrtilo na 2. pozciu z roku 2012, ke sa tentokrt pred
neho dokzal dosta 23-tiscov Vranov nad Topou (78,7%). Toto vchodoslovensk mesto sa pritom
ete pred tyrmi rokmi delilo o posledn 99. prieku s Bytou. Jeho predstavitelia vak po nelichotivom
umiestnen vyjadrili odhodlanie vrazne otvori mesto verejnej kontrole a u v roku 2014 sa stali
skokanom ronka. Tretie miesto rovnako ako vlani obsadila Roava.
Vsledok Roavy je o to pozoruhodnej, e jej dosiahnut skre otvorenosti sa zsadne vymyk
tandardom pre mest porovnatenej vekosti. Km mest pod 20-tisc obyvateov dosiahli v priemere
iba 48 percent bodov, Roava zskala a 75,4 percent. Opanm prkladom je Nitra, ktor zskala
vrazne podpriemern vsledok v kategrii vekch miest nad 50-tisc. Km tie v priemere zskali viac
ako 61 percent, Nitra iba cez 43.
Aktulne porovnanie ukzalo aj to, e
otvorenejie s mest na Strednom
Slovensku ako aj mest s primtorom zo
stredopravch strn.
To, i sa po vobch v roku 2014 primtor
vymenil alebo zostal rovnak, nemalo na
priemern mieru otvorenosti iadny vplyv. Ak
vak porovnvame posun oproti rebrku
v roku 2014, novm primtorom sa
v priemere podarilo posun ich mest o p
prieok vyie, km mest s optovne
zvolenmi primtormi v priemere o tyri
pozcie klesli.
Celkovo najhorie skre otvorenosti patr
v roku 2016 Mestu Vek Meder s 27
percentami.

Pozitvnou sprvou vak je, e lep vsledok ako v roku 2014 dosiahlo a dve tretiny zo 100 najvch
miest.
pecilne to plat pre Sabinov, ktor sa v aktulnom rebrku dokzal posun z poslednho a na 13.
miesto a poskoil tak o 87 miest. Naopak, najvmi sa uzatvorilo Kolrovo, ktor kleslo z 36. na 88.
pozciu.
Niektor zistenia:
Zlepenie:
-

Poet miest, ktor zverejuj video alebo zvukov zznamy zo zastupitestva narstol za dva
roky zo 41 na 59.
U 62 zo 100 samosprv umouje obanom online nahlsi problm a sledova jeho rieenie
(oproti 34 v roku 2014).
Podiel miest, ktor maj zverejnen etick kdex volench predstaviteov stpol od roku 2014
z 22 na 28 %.

Stagncia alebo zhorenie:

-

Iba tretina samosprv prijma automaticky zamestnancov cez vberov konania (oproti 32
v roku 2014).
A 9 zo 10 samosprv nepouilo za dva roky pri predaji majetku ani raz elektronick aukciu.
(oproti 8 z 10 v roku 2014).
Stle iba 6 zo 100 primtorov zverejuje na webe mesta majetkov priznania primtora
(oproti 5 v roku 2014).

Nov zistenia:
-

Nstroje participatvneho rozpotu vyuva len 1 z 10 samosprv.

A 90% miest nezverejuje pravidl pre prijmanie det do materskch kl a jasl.
Iba kad desiate mesto zverejuje program primtora proaktvne na webe.

Znan nedostatky z pohadu otvorenia sa verejnej kontrole a vieho zapojenia obyvateov do vec
verejnch stle pretrvvaj aj vo viacerch alch vznamnch oblastiach a to naprklad pri:
-

zverejovan sprv z kontrol hlavnho kontrolra (nezverejuje 69% miest);

automatickej monosti pre obyvateov vystpi k prerokovanmu bodu programu na rokovan
mestskho zastupitestva (bez odobrenia poslancami to neumouje 58% miest);
zverejovan zpisnc z mestskej rady, kde sa asto rozhoduje o kovch tmach
(nezverejuje 62%);
zverejovan zpisnc z verejnch obchodnch sa na prenjom majetku (nezverejuje
92%);
zverejovan spench iadateov o pridelenie bytu (nezverejuje 82%);
zverejovan poradovnkov iadateov o umiestnenie v socilnych zariadeniach
(nezverejuje 87%);
zverejovan zpisnc z vberovch konan (nerob 90%);
vytvoren pecifickho nstroja na oznamovanie korupcie (nem 67%);
politizcii vkonnho manamentu mestskch firiem (poslanci s konatemi alebo lenmi
predstavenstiev mestskch firiem v 61% mestch).

Transparentnos miest sme celkovo merali pomocou 96 indiktorov v 11 oblastiach. Vychdzali sme
pritom z piatich rznych zdrojov od webovch strnok miest, cez dotaznk zaslan radniciam a po
daje na Elektronickom kontraktanom systme.
Meranie transparentnosti povaujeme za vemi inn nstroj na ceste ku kvalitnejej verejnej
kontrole, ktor me vrazne zi priestor pre korupn a klientelistick sprvanie. Rebrek vak
nemeria samotn korupciu, ale iba otvorenos zverejovania a nastaven pravidl. V iadnom
prpade sa tak lepie hodnoten mesto ned automaticky oznai za nekorupn, a naopak.
Vsledky rebrku transparentnosti miest 2016
Oblas
Prstup k informcim
Rozpoet a zmluvy
as verejnosti na rozhodovan
Predaj a prenjom majetku
Verejn obstarvanie a zabezpeovanie sluieb
Dotcie a granty
Byty a socilne zariadenia
Personlna politika
Etika a konflikt zujmov
Obecn podniky a investcie
zemn plnovanie a stavebn rad
Celkovo

Vha oblasti Priemern vsledok

21,0%
74,2%
17,0%
69,8%
15,0%
54,6%
9,5%
13,9%
9,0%
45,6%
7,0%
33,3%
6,0%
27%
4,5%
30%
4,5%
24,4%
3,5%
55,4%
3,0%
63,1%
100,0%
51,4%

Pre viac informci prosm navtvte strnku samosprava.transparency.sk alebo kontaktujte:

Michal Piko, pisko@transparency.sk, 0905/840 421
Anna Drov, Anna.Dralova@transparency.sk; 0949/597 830