You are on page 1of 130

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Fakulta špeciálneho inžinierstva

Doc. Ing. Jozef KOVAČIK, CSc.
Ing. Martin BENIAČ, PhD.

STATIKA
PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO
Druhé doplnené a upravené vydanie
Určené pre študijné odbory Bezpečnostný manažment, Špeciálny manažment,
Doprava v krízových situáciách a Záchranné služby.

Vydala Žilinská univerzita
2005

Recenzenti:

prof. Ing. Norbert Szuttor, DrSc.
doc. Ing. Josef Reitšpís, PhD.

Schválila edičná rada ŽU v Žiline výmerom číslo 8/2004
© J.Kovačik, M.Beniač, 2003
ISBN 80-8070-077-X
h: stat123poc

OBSAH
PREDSLOV ...............................................................................................................

5

1 ÚVOD DO MECHANIKY A STATIKY..................................................................

7

1.1 Úvod do mechaniky, základné pojmy a definície..............................................

7

1.2 Základné pojmy, axiómy a úlohy statiky............................................................

12

1.2.1 Axióma o rovnobežníku síl ....................................................................

13

1.2.2 Axióma o rovnováhe dvoch síl ...............................................................

19

1.2.3 Axióma o pridaní (odobratí) rovnovážnej sústavy síl ............................

22

2 ROVINNÁ SÚSTAVA SÍL .......................................................................................

25

2.1 Rovinný zväzok síl .............................................................................................

25

2.1.1 Redukcia rovinného zväzku síl ..............................................................

26

2.1.1.1 Analytické riešenie ...................................................................

26

2.1.1.2 Grafické riešenie ......................................................................

27

2.1.2 Rovnováha rovinného zväzku síl ...........................................................

30

2.1.3 Statická určitosť úloh .............................................................................

33

2.1.4 Rovnováha troch síl v rovine .................................................................

35

2.2 Všeobecná rovinná sústava síl ...........................................................................

37

2.1.2 Statický moment sily ..............................................................................

37

2.2.2 Silová dvojica..........................................................................................

42

2.2.3 Preloženie sily na telese a skladanie sily a dvojice síl ...........................

45

2.2.4 Redukcia všeobecnej rovinnej silovej sústavy .......................................

46

2.2.4.1 Analytické (výpočtové) riešenie...............................................

47

2.2.4.2 Grafické riešenie ......................................................................

51

2.2.5 Rovnováha všeobecnej rovinnej sústavy síl ...........................................

54

2.2.5.1 Analytické (výpočtové) riešenie rovnováhy.............................

54

2.2.5.2 Grafické riešenie rovnováhy ....................................................

58

2.2.6 Statická určitosť úloh .............................................................................

62

2.2.7 Riešenie sústavy rovnobežných síl .........................................................

63

3 ŤAŽISKÁ HMOTNÝCH ÚTVAROV.....................................................................

69

.........................1 Rovinné prútové sústavy ..........................................2 Zložená prútová sústava ............. 96 5..... 82 4..................1.1 Šmykové trenie.......................................... 109 5.........2........ 109 5............ 76 4.............. 93 5............2..2 Rozdelenie staticky určitých prútových sústav ........................3 Metódy riešenia zložitých prútových sústav ..............3....2.......................1......................................................... 115 6............................ 107 5.........1 Výpočet vnútorných síl N.... súčiniteľ trenia...........2....2 Metódy riešenia staticky určitých rovinných prútových sústav ....2..........................1... 98 5.......1 Hannebergova metóda náhradného prútu (n) .................................1......... 111 5.............2....... 80 4.. 115 6............. 97 5.................................................................................................. 129 ...........4 Niektoré dôležité poznámky o riešení prútových sústav ...............................................2.1 Typy nosníkov a rovinných rámov ..................................................................... 93 5....2...................................................2 Čapové trenie ............................................................1 Postupná uzlová metóda ................................. 108 5..............................................2 Metóda neurčitej mierky . 98 5....2... 84 5 ROVINNÉ SÚSTAVY TELIES ..............3 Vnútorné silové účinky......................................4 Trenie vlákien (pásov)................................. 120 6..................3...........................................................2.....2 Ritterova analytická metóda ........ 124 PREHĽAD POUŽITÝCH SYMBOLOV A JEDNOTIEK................... MO ...3 Zložitá prútová sústava ..... Q.........3..... MO ........2 Výpočet reakcií ................... 96 5..............1 Metódy riešenia jednoduchých prútových sústav ............ 127 POUŽITÁ LITERATÚRA .....................................1.......2 Priebeh vnútorných síl N. Q................. 103 5.................2 Cremonova grafická metóda ..........1. 112 6 PASÍVNE ODPORY .......................... 75 4.... 122 6..............................2...................................1 Základná úloha......3 Valivý odpor........2............2. statická a tvarová určitosť .. 78 4.................................................. 97 5....4 PRIAME NOSNÍKY A RÁMY .................................. 107 5.....1 Jednoduchá prútová sústava .................... 98 5.....1.....................................................................................................2..........................3.........................................2 Metódy riešenia zložených prútových sústav ............ 95 5...................... súčiniteľ adhézie..................................................1 Culmannova grafická metóda ..............2.............................................uloženie a vonkajšie zaťaženie ............................................................

o čo najjednoduchšie a úsporné objasnenie teórie. Ing. na zabezpečenie literatúry najmä pre externú i dennú formu štúdia v odboroch špeciálneho a bezpečnostného manažmentu. PhD. Snažili sme sa o pragmatický prístup . Autori 5 .PREDSLOV Skriptá Statika pre špeciálne inžinierstvo sú určené študentom Fakulty špeciálneho inžinierstva ŽU. 1 a 2) na riešenie podmienok rovnováhy a ekvivalencie silových sústav na skutočných telesách v rovine. DrSc. Norbertovi Szuttorovi. Ing. v rozsahu týchto predmetov prednášaných na FŠI ŽU. za ich starostlivú recenziu a pripomienky. Úlohou predmetu statika. Pri spracovaní skrípt sme vychádzali z osnovy predmetov v oboch odboroch štúdia na FŠI ŽU a ustálenej metodiky vyučovania statiky na technických vysokých školách. Vodidlom nám boli najmä skriptá VTA v Brne. a doc. počnúc treťou kapitolou. o dôraz na jej aplikácie v príkladoch. Josefovi Reitšpísovi. Ďakujeme Prof. a o využitie i vlastných skúseností z praktickej výučby. v ktorých okrem nutnej teórie sú na ilustráciu a získanie potrebnej zručnosti aj vypočítané príklady. spoločne s ďalšími predmetmi tohto zamerania v špeciálnom inžinierstve je. Vznikli na podnet detašovaného pracoviska FŠI ŽU v Košiciach. Väčšia časť skrípt. je venovaná metódam a aplikáciám základných vedomostí zo statiky (kap. aby analýza príčin a opatrenia prijímané na riešenie krízových situácií boli efektívne a vždy v súlade s ich fyzikálnou podstatou. Štúdium a osvojenie si vedomostí zo statiky predpokladá znalosti matematiky a fyziky. Obsiahnutá látka zo statiky je rozdelená do 6 kapitol.

6 .

1727) zákony: • Zákon zotrvačnosti hmotný bod zotrváva v pokoji. • Statika vyšetruje telesá a ich vzájomné pôsobenie (prevažne) v pokoji. ktorá na teleso pôsobí a má smer pôsobiacej sily (Pozn. pričom neuvažuje s ich hmotnosťou a vzájomným účinkom.1. V bežnej technickej praxi sa úlohy v mechanike riešia v medziach platnosti tzv. pôsobí teleso 2 na prvé rovnako veľkou silou F21 opačného zmyslu (reakciou). ÚVOD DO MECHANIKY A STATIKY 1. kinematiku a dynamiku. ak nie je okolitými telesami nútený zmeniť svoj pôvodný stav. ktorej základom sú tri Newtonove (1642 . alebo v rovnomernom pohybe. klasickej mechaniky. • Zákon pohybový zmena pohybu (zrýchlenie) je priamo úmerná sile.1 Úvod do mechaniky. 7 .1813) na statiku. Z viacerých ďalších možných delení uveďme najčastejšie klasické rozdelenie mechaniky (Lagrange. mechaniku deformovaných telies a mechaniku kvapalín a plynov. • Zákon akcie a reakcie ak pôsobí teleso 1 na druhé silou F12 (akciou). • Kinematika vyšetruje pohyb telies v priestore a v čase.: tiež zvaný ako „zákon sily“). 1736. Podľa druhu hmotných objektov sa mechanika delí na mechaniku tuhých telies. základné pojmy a definície Mechaniku možno definovať ako vedu o pohybe a o vzájomnom pôsobení hmotných objektov. • Dynamika vyšetruje pohyb telies so zreteľom na ich hmotnosť a vzájomné silové pôsobenie.

t. Neexistuje hmotný objekt. t. početne vyjadriť (kvantifikovať) úlohy v mechanike je teda potrebné najskôr zaviesť vhodnú súradnicovú sústavu.1). ktorý by nebol v pohybe aspoň v jednej súradnicovej sústave! Aby bolo možné popísať. 8 . vždy iba vzhľadom na počiatok dajakého súradnicového systému. 1. t.Hmota existuje v priestore a v čase. Pri riešení úloh v priestore sa používajú: pravouhlá (ortogonálna) trojosá súradnicová sústava. Neoddeliteľnou vlastnosťou hmoty je pohyb. j. pravouhlá súradnicová sústava polárna súradnicová sústava Obr. časová zmena polohy hmotného objektu v danej súradnicovej sústave (priestore). j. stála) súradnicová sústava sa v bežných technických problémoch považuje sústava spojená so Zemou (pole zrýchlenia spôsobené rotáciou Zeme je zanedbateľné). Základné veličiny mechaniky sú: • hmotnosť • dĺžka • čas. 1.1 Predpokladom na použitie zákonov klasickej mechaniky je inerciálnosť súradnicovej sústavy. Ako interciálna (nepohyblivá. j. (Termínom „priestor“ sa v klasickej mechanike rozumie euklidovský trojrozmerný priestor). V úlohách riešených v rovine sa najčastejšie používa pravouhlá (ortogonálna) dvojosá súradnicová sústava a keď je to výhodnejšie polárna súradnicová sústava (obr. Polohu akéhokoľvek objektu v priestore možno určiť len ako relatívnu. ďalej valcová (cylindrická) a guľová (sférická) súradnicová sústava.

1.... súradnice vektoru sily XA.2) musí byť u sily známa jej: • veľkosť • miesto pôsobenia • smer • zmysel. osi súradnicovej sústavy Priamka... na ktorej leží vektor sily. K najvýznamnejším odvodeným veličinám patrí Sila Sila je vektor (F). β. y. pôsobisko sily rA... vektor sily /F/ = F.. • Jednotkou času je 1 s (sekunda). veľkosť sily eF. YA. 1... Ostatné veličiny a ich jednotky. F. 9 . Fy. polohový vektor pôsobiska sily 0.. Táto jednotka je daná (dohovorenou) hmotnosťou medzinárodného prototypu kilogramu. • Jednotkou dĺžky (vzdialenosti) je 1 m (meter). súradnice polohového vektoru (pôsobiska sily) x. počiatok súradnicovej sústavy α... sa nazýva nositeľkou sily.. smer a zmysel („šípka“) sily /eF/ = 1 (jednotkový vektor) e.2 Fx.. Čas sa považuje za rovnomerne a nezávisle plynúcu veličinu.. Jeho veľkosť je daná národným štandardom dĺžkovej miery.... smerové uhly vektoru sily Obr..V sústave SI (Systéme International d`Unites) sa uvažuje s nasledujúcimi hodnotami základných veličín: • Jednotkou hmotnosti je 1 kg (kilogram). ktoré sa používajú v mechanike sú odvodené zo základných. nositeľka sily A... Aby bol vektor sily jednoznačne určený (obr.

dotykové) a objemové (vlastná tiaž telesa. napr.. 1 MN = 106 N. odstredivé sily. 1μN = 10-6 N. 3. Vonkajšie (vyvolané vonkajšími účinkami na teleso) a vnútorné (sily vo vnútri telesa). resp. aby to zodpovedalo potrebám riešených úloh v mechanike. akcie) a druhotné (sekundárne.. Newtonov zákon: m. Osamelé sily meriame v [N].a = F). t. ktoré sa prejavia vo väzbách medzi telesami. keď vonkajšie zaťaženie je rozložené na určitej čiare alebo ploche (napr. 10 . Rozdelenie síl Sily sa rozdeľujú podľa rôznych kritérií tak. 2.: 1N = [1kg.j. vlastná tiaž telesa). [kN] . že takáto sila pôsobí v bode). Vonkajšie sily môžeme ďalej rozdeliť na: • Osamelé.Jednotkou veľkosti sily je 1 N (Newton) Sila s veľkosťou 1 N udelí hmotnému bodu s hmotnosťou 1 kg zrýchlenie a = 1ms-2 v smere a zmysle sily (2.3): 1. magnetické sily). V technickej praxi sa často využívajú jej násobky.ms-2] . Prvotné (primárne. Povrchové (kontaktné. 1. rozložené po čiare meriame v [Nm-1] a rozložené po ploche v jednotkách [Nm-2]. Spojité zaťaženie. .: 1kN = 103 N. reakcie). 1mN = 10-3 N. V súlade s tým sa sily delia na (obr. ak sa účinok vonkajšej sily sústreďuje na veľmi malú plošku v pomere k celkovým rozmerom telesa. (Pri výpočtoch uvažujeme. • Spojité.

účinok vetra a pod. 1. súbor vzájomne viazaných hmotných bodov. alebo na statické a dynamické (pôsobiace v krátkej časovej perióde).806 ms-2..). stále a cyklické atď. (náhradná sila) osamelá sila sústava osamelých bremien stále spojité zaťaženie pohyblivé spojité čiastočné zaťaženie stále spojité trojuholníkové zaťaženie kombinované (zložené) zaťaženie zaťaženie vonkajšími momentmi zaťaženie silami rôzneho smeru Obr.m [N]. konečnú hmotnosť (m ≠ 0) a nulový moment zotrvačnosti. Vtedy.3 Významnou objemovou silou je sila tiaže. ktoré má zanedbateľné rozmery. charakterizujúce rozloženie hmoty v telese [kgm2] . ťažisko (hmotný stred) a momenty zotrvačnosti..Zaťaženia možno deliť ďalej na trvalé (napr. 11 ... vlastná tiaž) a dočasné (prechádzajúce vozidlo na moste. Pre štúdium a všeobecný popis vlastností mechanických stavov a javov skutočných telies vznikol rad užitočných fyzikálnych abstrakcií. akými sú: • Hmotný bod . ktorých celková hmotnosť sa rovná hmotnosti telesa. keď tieto vzdialenosti považujeme za nepremenné (stále) hovoríme o dokonale tuhom telese. • Hmotné teleso . Sila tiaže pôsobiaca na teleso s hmotnosťou m je G = g. teliesko. Dokonale tuhé teleso má tri zotrvačné charakteristiky: celkovú hmotnosť [kg]. Je priamoúmerná gravitačnému zrýchleniu a v blízkosti zemského povrchu má veľkosť g = 9. Ak sa vzdialenosti medzi viazanými hmotnými bodmi môžu meniť hovoríme o poddajnosti telesa (sústave hmotných bodov).

ktorá sa zaoberá rovnováhou telies. Prednosť sa pritom dáva výpočtovým metódam. pričom grafické metódy sa používajú tam. j. že ak máme získať riešením modelu správne výsledky.) poznal rovnováhu na páke. Na rozvoji celej mechaniky sa ďalej podieľali Galileo Galilei (1564 . Christian Huygens (1629 . 1. 12 . ktorý vedie k sústave rovníc. Silové účinky uvažované vo fyzikálnom modeli sa nazývajú silovou sústavou.1727). Najvýznamnejšími sa stali objavy Isaaca Newtona (1642 . V ďalšom období sa statika rozvíjala najmä v oblasti metód riešenia a v praktických aplikáciách.212 pred n. o. So silami sa v statike pracuje ako s vektormi.1620) určil princíp rovnobežníka síl. t. sa prechádza viac od predtým veľmi rozšírených grafických metód k metódam výpočtovým. musí model vystihovať s dostatočnou presnosťou základné vlastnosti skutočného objektu.1695) a ďalší. V súvislosti s riešením rovnováhy silových sústav statika rieši tiež otázku statickej ekvivalencie. Z uvedeného vyplýva. ktoré nevyvolávajú zmenu pohybového stavu telies. Statika je najstaršia časť mechaniky a jej niektoré princípy boli využité už pri stavbe egyptských pyramíd. silovými účinkami.Fyzikálne abstrakcie umožňujú vytvárať primerane zjednodušené fyzikálne modely skutočných telies. axiómy a úlohy statiky Statika je časťou mechaniky. v ére výpočtovej techniky. ktorých riešenie je riešením problému. Archimedes (287 . i. Z fyzikálneho modelu sa odvodzuje model matematický (výpočtový).l. práve zo základov mechaniky. V súčasnosti. kde umožňujú ľahkú orientáciu v úlohe a podporujú fyzikálne predstavy. Stevin (1548 . Tvorba modelu a jeho riešenie vyžaduje skúsenosti a znalosti.2 Základné pojmy.1642).

poučka či tvrdenie. • Statickú ekvivalenciu . Dôležitým dôsledkom druhej axiómy je veta o pridaní (odňatí) rovnovážnych síl. Základnú úlohu statiky možno sformulovať takto: Základnou úlohou statiky je určenie statickej rovnováhy a ekvivalencie silových sústav a ich aplikácie na riešenie staticky určitých úloh v technickej praxi. Prvé kontakty s oboma úlohami prinášajú už základné axiómy statiky. ktorá sa niekedy uvažuje samostatne. Statika je vybudovaná na dvoch axiómach: na axióme o rovnobežníku síl a o rovnováhe dvoch síl. Axiómou sa rozumie (základná) pravda. silová sústava je v statickej rovnováhe ak nemení pohybový stav telesa (väčšinou stav telesa v pokoji). dve rôzne silové sústavy sú staticky ekvivalentné vtedy.2.1 Axióma o rovnobežníku síl Dve rôznobežné sily F1 a F2.. 1. keď spôsobujú rovnakú zmenu pohybového stavu telesa (majú na teleso rovnaký účinok).. ako tretia axióma. že sa často považuje za druhú úlohu statiky. ktoré pôsobia v spoločnom bode A tuhého telesa majú rovnaký účinok ako sila R pôsobiaca v tom istom bode.Význam statickej ekvivalencie pri riešení silových sústav je tak významný.. smer a zmysel sa rovná orientovanej uhlopriečke rovnobežníka zostrojeného nad oboma silami. 13 . ktoré netreba dokazovať.. pričom jej veľkosť. pretože jej správnosť bola overená skúsenosťou. Podľa takéhoto náhľadu rieši statika dve úlohy: • Statickú rovnováhu .

Pri nahradení síl F1 a F2 ich výslednicou hovoríme o redukcii (zjednodušení) silovej sústavy.3) Obr. 1.5 sinα2 = F1 sin α R Pre uhol α = 0 bude R = F1 + F2 α = π bude R = F2 .cos(π .4 Z obr.2) F2 sin α R (1. z kosínusovej a sínusovej vety (o všeobecnom trojuholníku) a skutočnosti. Sily F1. F2.5. 1.α) platí: R= F1 + F2 + 2 F1 F2 cosα sinα1 = 2 2 (1. 1. výslednica zložky ≡ a) b) silový rovnobežník c) silový trojuholník Obr. že cosα = . že výslednicu R možno získať tiež vektorovým súčtom síl F1 a F2. F2 v rovnobežníku síl sa nazývajú zložkami výslednice.1). Z obr. R = F1 + F2 = F2 + F1 (1.4c je zrejmé.F1 α= 14 π 2 bude R = 2 F1 + F2 sinα1 = F2 R sinα2 = F1 R 2 . • Výpočtové (analytické) riešenie vychádza zo skalárneho prepisu vektorovej rovnice (1. 1) Uvedený súčet sa skladá zo silových trojuholníkov a má charakter komutatívnosti sčítania vektorov (nezáleží na poradí sčítania síl!). 1.Sila R sa nazýva výslednica (rezultanta) a je staticky ekvivalentná silám F1.

1. Na obrázku 1.m F [N] (1.7 15 . e2 a zmysly síl F1.4) R (v obr.6 vychádza z rovnice 1.6b) smeruje vždy proti zmyslu obehu zložiek F1 a F2 (vyznačené čiarkovane).5) Príklad 1. Q2 = 350N podľa obr. F1 = F1 . F2 na nakreslenie rovnice R = F1 + F 2 .6 Pre dané veľkosti a smery nositeliek e1. F2 zvolíme vhodnú mierku síl mF (N/mm) a vypočítame veľkosť dĺžky úsečiek [mm] F 1 .1 a) b) Obr. 1.1: Určite výsledné zaťaženie konzolového nosníka so zavesenými bremenami Q1 = 250N. 1. 1.7. mF Pozor! Výslednica F2 = F2 mF (1. π/2 Obr. 1.• Grafické riešenie na obr.6b odmeriame v silovom trojuholníku hodnotu R [mm] a vypočítame veľkosť výslednice R R = R.

• Výpočtové riešenie Podľa obr.4 zvolíme najskôr vhodnú mierku síl.mF = 31.7c) odmeriame dĺžku úsečky výslednice a jej vynásobením zvolenou hodnotou mierky síl získame jej veľkosť: R = R .250.350 cos120 o = 97500 = 312.76o7΄ = 43o53΄.24 N uhol α1 obdržíme z rovnice 1. pretože danú silu možno rozložiť na dve ľubovoľné zložky (obr.9707 312 .7 c Obrátenou. 24 R α1 = 76o7΄ a uhol α2 = α .5 .3 sin α1 = 350 Q2 sin α = sin 120o = 0. napr.5mm Obr. 10 = 315 N a jej uhol α = 76o R = 31.α1 = 120o . • Grafické riešenie Podľa rovnice 1. 1.7b je výsledné zaťaženie konzoly z rovnice 1. 1. pričom platí: 16 . 1.2 R= Q1 Q2 + 2Q1Q cosα = 2 2 250 2 + 350 2 + 2.8). mF 10 Zo silového trojuholníka R = Q1 + Q 21 (obr. 1. mF 10 Q2 = Q2 350 = = 35 mm. Úloha ale nie je jednoznačná. rovnako dôležitou úlohou je rozklad danej sily na dve zložky. mF = 10 N/mm a vypočítame veľkosti úsečiek oboch zložiek síl Q1 = Q1 250 = = 25 mm.

R = F′1+ F′2 = F1″+ F2″.8 ( 1. F2 = F 2 ..6) Úloha sa stane jednoznačnou iba vtedy. 1. potom zložky sily F v smeroch súradnicových Obr. 1. mF [N] (1.10) Fy = F. e2 oboch zložiek F1 a F2. Obr.sin α 17 . keď sú zadané smery nositeliek síl e1.9) Veľmi častou úlohou je rozkladanie sily do dvoch navzájom kolmých zložiek zvyčajne do smerov súradnicových osí x.7) R [mm]. mF (1..9b) podľa rovnice 1. Ak je daná sila F a uhol α.cos α (1. 1. 1.9 Z nakresleného silového trojuholníka (obr. y v pravouhlej sústave (obr.9a je pri početnom riešení F1 = sin α 2 .8) a) b) Obr. sin α kde α = α1 + α2 Pri grafickom riešení zvolíme mierku síl mF [N/mm] a vypočítame R = (1. 1. mF .6 odmeriame dĺžku úsečiek F 1 .10). 1. F 2 [mm] a vypočítame veľkosti oboch zložiek: F1 = F 1 .10 osí sú: Fx = F.R sin α a F2 = sin α 1 . R. Ako vyplýva z nasledujúceho obr.

0. 18 .989 Podľa toho hľadané sily v prútoch majú veľkosť: F1 = 0.707 z čoho 2. 1.11a určíme sinα1 = AC = F2 = sin α 1 .2: Konzola je zaťažená bremenom Q = 2 kN. sinα2 = = 0. 0. kde AB = AB AC 2 CD + AD 2 = 2. 1. F 2 = 33.5 .05 = 1. 1.11c) odmeriame F1 = 29 mm.05 = 1. sin α DA DA a sinα2 = . = m F 0. 2 = 1. takže sinα1 = 2 DB + AD 2 = 2. Q. 1.05 kN/mm. a) b) c) F1 F2 Obr.5 mm.989 F2 = 0. 0.4 zvolíme vhodnú mierku síl. sin α z obr.428 kN.5 m.989 • Grafické riešenie Podľa rovnice 1. 1.Príklad 1.11b) určíme F1 = sin α 2 . Určite namáhanie prútov 1 a 2 (obr. mF = 29 .828 m.5 2.616 kN.11 • Výpočtové riešenie podľa rovnice (1.131o. mF = 33. 0.707 . 2 2 = 0. sinα = 0. napr. α2 = 45o .3) zo silového rovnobežníka (obr.11).675 kN.131o.8 . mF = 0. Q.45 kN F2 = F 2 . α = α1 + α2 = 98. Hľadané sily v prútoch sú: F1 = F1 . potom Q= Q 2 = 40 mm.8.05 Zo zložkového trojuholníka (obr. 2 = 1.828 α1 = 53.

1.13) je zrejmý praktický význam aplikácie uvedenej podmienky rovnováhy dvoch síl pri určení výpočtového modelu viazaného telesa. v ktorom účinky väzieb sú nahradené druhotnými (sekundárnymi) silami . Obr. Táto axióma úzko súvisí s Newtonovým zákonom akcie a reakcie. Pohybom telies v závislosti na ich zotrvačných charakteristikách a silách. ktoré na ne pôsobia sa však zaoberá (viď ods. 1.12 Podmienku rovnováhy silovej sústavy F1. T. ak sú kolineárne (majú spoločnú nositeľku).2 Axióma o rovnováhe dvoch síl Dve sily na tuhom telese sú v rovnováhe vtedy.12) V nasledujúcich prípadoch (obr.2. 1.11) e1 ≡ e2 Obr.13 môžu na telesá pôsobiť aj iné druhy väzieb (teleso. na ktoré nepôsobia väzby sa nazýva voľným telesom). F2 na tuhom telese možno teda stručne napísať takto: F1 + F2 = 0 (1. F sú kolineárne so silami druhotnými N1. T. Prvotné (akčné.1. A). primárne) sily G.13 Okrem väzieb uvedených v obr. F2 = -F1 }kolinearita F1 + F2 = 0 (1.2. 1.reakciami na uvoľnenom telese (N1. A. Ak začnú na voľné teleso pôsobiť vonkajšie sily začne sa teleso pohybovať. 1. 19 . rovnako veľké a majú opačný zmysel (obr.12).1) dynamika.2. 1.

Dokonalé votknuté uloženie 4. y a 1 otáčanie). je kritérium statickej určitosti (1. Kritérium statickej určitosti sa vypočíta zo vzorca k = v . Teleso má v tomto prípade teda iba 1 stupeň voľnosti (otáčanie v kĺbe .. Väzby týchto telies môžeme rozdeliť na tieto 4 hlavné druhy: 1.. .Dokonalé votknuté uloženie odoberá 3 stupne voľnosti (teleso sa nemôže posúvať horizontálne.m.viazané telesá. ktoré majú jeden rozmer (dĺžku) väčší. ak nemá dojsť k jeho porušeniu).. Votknuté uloženie posuvné Teleso má v rovine 3 stupne voľnosti (2 posunutia v smere osí x.. že je podopreté staticky určito.. musíme ho uložiť tak..13) v. vertikálne a ani sa otáčať. koľko stupňov voľnosti odoberajú jednotlivé väzby. kde k . . vyznačené čiarkovane).V technickej praxi sa veľmi často vyskytujú priame tyče či nosníky .nie je možný ani nekonečne malý posun a ani pootočenie (teleso je v pokoji) . je počet možných stupňov voľnosti voľných telies (3oV) m . Kĺbové uloženie posuvné 3. . ako ďalšie dva rozmery (šírku a výšku). Kĺbové uloženie pevné 2..Kĺbové uloženie posuvné odoberá 1 stupeň voľnosti (zvislý posun). Aby sme zabránili jeho pohybu. že mu odoberáme práve tri stupne voľnosti . Keď je tuhé teleso uložené tak. Na to je treba ale vedieť. Telesu v tomto prípade ostávajú 2 stupne voľnosti (vodorovný posun a otáčanie). čo možno dosiahnuť rôznym spôsobom usporiadania väzieb.hovoríme.. je počet stupňov voľnosti odobranými väzbami 20 . aby sme mu odobrali všetky stupne voľnosti.Kĺbové uloženie pevné odoberá 2 stupne voľnosti (vodorovný a zvislý posun vyznačené plnou čiarou).

všeobecná 1 posun STATIKA STYKU (TRIEDA) počet stupňov k oV voľnosti 2 1 1 otáčanie 2. je teleso podopreté statický neurčito k > 1. Názov Schéma KINEMATIKA STYKU možný nezávislý počet posun 1.ďalšieho druhu väzby. V tabuľke 1.14 si ukážme na niektorých prípadoch spôsoby uloženia nosníkov. kĺbu (a) . Tab.č. posuvná 1 posun 1 2 4. 1.14 Vložením tzv. pevná žiadny 0 3 21 . valivá 1 otáčanie (P) 1 2 5. 1. Na obr. otáčavá 1 otáčanie 1 2 3. k = 3°-(2°+1°) = 0°V k = 0°V k = -1°V k = -1°V k = -3°V k = 3°-(3°+1°+1°)+1° = -1°V a Obr. je teleso podopreté preurčito (nadbytočne).1 sú uvedené druhy ideálnych rovinných väzieb a ich vlastnosti. sme vniesli (pridali) 1 možný pohyb telesa (otáčanie).Ak je k = 0.1 DRUH VÄZBY P. je teleso podopreté staticky určito k < 1. 1.

na určenie výslednice dvoch rôznobežných síl.2 = F1 + F2 určíme takto: Na spojnici A1 A2 pridáme v bodoch A1.1.3).2.3 Axióma o pridaní (odobratí) rovnovážnej sústavy síl Pridaním (odňatím) rovnovážnej sústavy síl sa pohybový stav dokonale tuhého telesa nezmení. aby sa nositeľky síl stretli v spoločnom počiatku C na nákresne.3: Ak pôsobia na teleso v bodoch A1 a A2 sily F1. Veľkosť síl F a -F volíme tak. pričom jej účinok na teleso sa nezmení.2 R1 = F1 + F a R2 = F2 + (-F) 22 . Ak je ale sila F´ = -F˝= F. 1. potom výslednicu R1. A2 obdržíme čiastkové výslednice R1 a R2 s účinkom ekvivalentným ako sily F1 a F2. Axiómu možno použiť priamo. Príklad 1. napr. F2. ako je tomu na obr. potom tiež F + F˝= 0 a po jej odňatí zostáva na telese iba sila F´ = F v bode B. 1.15 Poznámka: Veta o posunutí sily po jej nositeľke platí len u dokonale tuhého telesa. kde sila pôsobiaca v bode A telesa je podľa uvedenej axiómy staticky ekvivalentná so sústavou síl F v bode A a síl F΄ F˝(F´+ F˝= 0) v bode B. 1. Dve silové sústavy.15. ktorých priesečník (spoločný počiatok) neleží na nákresne (príklad 1. Dôkaz je zrejmý z obr. zložením síl v bodoch A1. Potom teda F⇒A≡F⇒B a silu po jej nositeľke môžeme posunovať ľubovoľne. ktoré sa líšia iba o rovnovážnu sústavu sú ekvivalentné. ≡ ≡ Obr. Z posledných dvoch axióm vyplýva veta o posunutí sily po jej nositeľke. Na skutočnom telese by premiestnenie sily malo za následok zmenu deformácie telesa. Týmto bodom prechádza výslednica R a je rovná: R = R1 + R2 = [F1 + F] + [F2 + (-F)] = F1 + F2 = R1.16. Silu pôsobiacu na dokonale tuhom telese možno po jej nositeľke ľubovoľne posúvať. A2 sily F a -F (rovnovážnu silovú dvojicu s nulovým vektorom).

axiómami a vetami zo statiky. Poznáme miesto statiky v mechanike a jej význam pri riešení praktických úloh. V ďalších kapitolách rozoberieme postupne jednotlivé silové sústavy v rovine z hľadiska ekvivalencie a rovnováhy. 1.16 Poznámka: Je zrejmé. V tomto stručnom úvode do statiky sme sa zoznámili s väčšinou základných pojmov.Obr. že tak by bolo možné nájsť aj výslednicu dvoch rovnobežných síl (so spoločným priesečníkom. s viacerými technickými aplikáciami. 23 . bodom C ⇒ ∞).

24 .

1. V prípade viazaného telesa musia väzby dovoľovať vznik reakcií v tej istej rovine pôsobiacich síl. alebo tiež tzv. Vzhľadom na vetu o posunutí sily po jej nositeľke (ods. centrálny silový systém.3.1a .3. Obe úlohy je možno riešiť analyticky alebo graficky. ktorá prechádza spoločným priesečníkom (dôsledok axiómy o rovnobežníku síl . ROVINNÁ SÚSTAVA SÍL Rovinnú sústavu síl tvoria sily. Tento stav nastane zrejme vtedy.ods. 1. ≡ a) b) Obr. 2. Druhou základnou úlohou je určenie podmienok rovnováhy silovej sústavy.2.3.1). že zaťaženie telesa silami Fn na obr. 1. 2. keď výslednica bude nulová (vektor nulovej veľkosti). ktorých nositeľky ležia v jednej rovine.1 Rovinný zväzok síl Sily tvoria rovinný zväzok síl.1b je staticky ekvivalentné so zaťažením na obrázku 2. obr. Výslednicou zväzku síl je vždy jediná sila na nositeľke. 25 .1). 2.15) je zrejmé.1 Prvou základnou úlohou statickej ekvivalencie je redukcia síl. keď nositeľky síl ležia v jednej rovine a majú spoločný priesečník (obr. 2.

2.2) každej zo síl..3) a jej smer je určený uhlom αR.2 Ry = n n i =1 i =1 ∑ Fiy = ∑ Fi sin α i Výslednica R má veľkosť R= R x2 + R y2 (2. pre ktorý platí tgαR = Ry (2.2.n) nahradíme zložkami v osiach x a y o veľkostiach Fix = Ficosα Fiy = Fisinα (2.1) Ich výslednice v oboch osiach sú Fi Rx = n n i =1 i =1 ∑ Fix = ∑ Fi cos α i (2.sinα (2. .. Sú dané Fi a α1 (obr.2) Obr. Sily Fi (kde i = 1. 2..1 Redukcia rovinného zväzku síl 2.1.1.cos αR 26 a Ry = R.1 Analytické riešenie Na analytické riešenie zvolíme najskôr súradnicový systém 0xy s počiatkom v spoločnom priesečníku nositeliek síl.4) Rx Ak vyjadríme zložky výslednice pomocou uhla αR.1.5) . bude Rx = R. 2.

alebo (zrejme možným) rozšírením vektorového sčítania na viac než dve sily: R = F1 + F2 + F3 + . To možno stručne zapísať ako R= n ∑ Fi (vektorový súčet Fi) (2.8) R1..2 Grafické riešenie Na grafické riešenie sú dané veľkosti síl Fi a ich nositeľky ei.1..3 atď. R. Fi = Fi mF [mm] (2. Fn (2.7) Vieme už.1.2 R1. Na riešenie zvolíme najskôr vhodnú mierku mF [N/mm] a vypočítame veľkosti zobrazovacích úsečiek jednotlivých síl.2. že skladanie (redukciu) síl rovinného zväzku možno vykonať buď postupným uplatnením axiómy o rovnobežníku síl.6) Uvedený vzťah vyjadruje vetu o priemete výslednice: Priemet výslednice rovinného zväzku síl do ľubovoľného smeru sa rovná algebraickému súčtu priemetov jej zložiek do toho istého smeru.čo umožňuje ďalej napísať.cos αR = n ∑ F cosα i i =1 i (2. Doplňme. že pre αi = α ležia všetky sily nutne na spoločnej nositeľke a ich výslednica je R= n ∑F i a αR = α i 2.9) i 27 . napr.

Komutatívnosť sčítania vektorov dokumentujú časti obr. α2 = 60o.1: Určite analyticky aj graficky veľkosť.5) od kladnej osi x proti zmyslu pohybu hodinových ručičiek.3 je riešenie vykonané pre tri sily.V nasledujúcej úlohe na obr. 2. Pozor! Výslednica pôsobí v spoločnom priesečníku síl a jej zmysel v zložkovom obrazci je vždy proti zmyslu obehu jej zložiek (vyznačené čiarkovane). mF [mm] a vypočítame veľkosť [N].. 2. F3 = 350 kN. Uhly sú merané (obr. F4 = 400kN. zložkový (silový) obrazec Obr. 2. F5 = 450 kN. α4 = 210o. α5 = 300o. 28 . F2 = 250 kN. α3 = 150o. 2..3 Po nakreslení zložkového obrazca odmeriame R výslednice R = R .4 Príklad 2. s uhlami α1 = 0o.c a) b) c) Obr. smer a zmysel výslednice rovinného zväzku síl F1 = 150 kN. 2. kde: R = F1 + F2 + F3 zvolíme mF = .4b.

a)

b)

Obr. 2.5

Pri analytickom riešení sa zvyčajne usporiadajú zadané i postupne riešené výsledky do
tabuľky.
i

Fi [kN]

αi

cosαi

sinαi

1
2
3
4
5

150
250
350
400
450

0
60
150
210
300

1,000
0,500
-0,866
-0,866
0,500

0,000
0,866
0,500
-0,500
-0,866
5

Fi cosαi
[kN]
150,0
125,0
-303,1
-346,4
225,0
Rx = -149,5

Tab. 2.1
Fi sinαi
[kN]
0,0
216,5
175,0
-200,0
-389,7
Ry = -198,2

i =1

Poznámka: Usporiadanie výpočtu napr. do takejto tabuľky umožňuje pri „ručnom spôsobe“
zrýchliť výpočet, znížiť riziko chýb a pohotovejšie reagovať neskôr na prípadné zmeny v
zadaní v rovinnom zväzku pôsobiacich síl.
Výslednica R má, s využitím čiastkových výsledkov v tabuľke veľkosť

R=

(−149,5 2 + ( −198,2) 2 = 248,26 kN

a zviera s kladnou osobu uhol αR

tgαR =

Ry
Rx

=

− 198,2
= 1,3257
− 149,5

29

Uhol αR meraný od osi x je potom
αR = 180o + 52,97o = 232,97o
• Grafické riešenie je vykonané v obr. 2.5b v mierke mF = 10 kN.mm-1. Odmeraním
obdržíme R = 25 mm, z čoho potom hľadaná výslednica má veľkosť R = R . mF = 25 . 10 =
= 250 kN a odmeraný uhol od osi x je αR = 230o .
Je zrejmé, že grafické riešenie závisí na starostlivosti, s akou je nakreslený zložkový
obrazec. Ak však vezmeme do úvahy, s akou nepresnosťou bývajú často zadané jednotlivé
sily vo zväzku, možno grafický postup akceptovať vo väčšine riešených praktických úloh.
Grafické riešenie sa preto často uprednostňuje pre svoju rýchlosť a názornosť.

2.1.2 Rovnováha rovinného zväzku síl
Rovinný zväzok síl je v rovnováhe, keď jeho silový účinok na tuhé teleso je nulový.
Takýto stav nastane vtedy, ak jeho výslednica je nulová (nulový vektor), t. j.
R=0

(2.10)

• Početné riešenie
Z rovnice (2.3) pre veľkosť výslednice R =

R x2 + R y2 , kde Rx =

∑F

ix

a Ry =

= ∑ Fiy vyplýva, že pri rovnováhe musia byť splnené rovnice

∑F

ix

=0

,

∑F

iy

=0

(2.11)

Rovnice 2.11 vyjadrujú podmienky rovnováhy rovinného zväzku síl a je ich možno
formulovať slovne takto:
Pri rovnováhe rovinného zväzku síl je algebraický súčet priemetov všetkých síl do
smerov súradnicových osí rovný nule.

30

Poznámka: Pretože smery osí súradníc môžeme voliť ľubovoľne a sú na smeroch nositeliek
v sústave síl nezávislé, možno pre podmienky rovnováhy použiť ľubovoľné dve
nerovnobežné osi. Zvyčajne sa však používajú pravouhlé osi x, y.
Z uvedeného vyplýva, že sily rovnakého smeru (so spoločnou nositeľkou) budú
v rovnováhe, keď
n

∑ Fi = 0

(2.12)

1

• Grafické riešenie
Na obr. 2.6 je nakreslený zväzok síl F1 + F2 + F3, ktoré pôsobia v bodoch A1, A2, A3
(ich nositeľky e1, e2, e3 sa pretínajú v spoločnom bode A). Výslednica zväzku síl R leží na
nositeľke er.
Zvolíme vhodnú mierku síl mF a nakreslíme ich zložkový obrazec:
orientácia postupného sčítania síl

a)

Obr. 2.6

smer (opačný) ich výslednice
b)

Rovnováhe porozumieme vtedy, keď si uvedomíme, že keby sme pridali k tejto
sústave (ďalšiu!) silu F4, ležiacu na nositeľke výslednice er, pre ktorú by platilo
-F4 = R

(2.13)

by bolo možno napísať
R + F4 = F1 + F2 + F3 + F4 = R + (-R) = 0

(2.14)

R

31

11) platí ∑F ix = 0. F1 . pre ktorý pri rovnováhe (2. Príklad 2.F2 + F3 .7a) je zaťažený silami F2 = 3000 N a F3 = 8000 N..7 • Analytické riešenie Všetky osové sily v prútoch tvoria rovinný zväzok síl (majú spoločný priesečník A). keď je styk v rovnováhe.8000 cos40o = .6b) sa to prejaví v jednom zmysle uzavretým obrazcom síl.3128 N F4 = 8000 sin40o = 5142 N. 32 .F3sinα = 0 (sústavu 2 rovníc o dvoch neznámych F1.F2) Po dosadení hodnôt F1 = 3000 . b) a) Obr. Určite veľkosť síl F1 a F4.2 Nitovaný styk (obr. 2. 2. cosα = 0 F4 . 2.n a splniť tak podmienku rovnováhy rovinného zväzku síl ( ∑ Fi = 0). Podmienku rovnováhy rovinného zväzku síl pri grafickom riešení možno vysloviť takto: Pri rovinnom zväzku síl musí byť zložkový obrazec uzatvorený a všetky jeho zložky sú orientované v tom istom zmysle. Po dosadení dostávame rovnice: ∑F iy = 0. 1 V zložkovom obrazci (obr.

Hľadané sily sú F1 = -3,128 kN a F4 = 5,142 kN, pričom si treba všimnúť, že sila F1 má
opačný zmysel, než sme pôvodne (v obr. 2.7a !) predpokladali.
Na obr. 2.7b je vykonané grafické riešenie rovnováhy v mierke mF = 1 kN/cm-1 v súlade
s rovnicou 2.14, F1 + F2 + F3 + F4 = 0.
Odmeraním priamo v obr. 2.7b zistíme (s presnosťou zrejme najviac na dve desatinné
miesta!), že F2 = -3,12 kN a F4 = 5,15 kN

2.1.3 Statická určitosť úloh
Úloha rovinného zväzku síl je staticky určitá vtedy, keď neobsahuje viac
neznámych než dve a ak nie je výnimočným prípadom.
Statickú ekvivalenciu alebo rovnováhu dvoch silových sústav Fi, Fj možno teda napísať
• vektorovo

∑Fi ± ∑Fj = 0

,

kde i = 1,2 ..., n
j = 1,2, ..., m

• alebo analyticky

(2.15)

∑Fix ± ∑Fjx = 0
∑Fiy ± ∑Fjy = 0
(2.16)

Znamienko \ platí pre statickú ekvivalenciu, ⊕ pre statickú rovnováhu rovinného
zväzku.
Rovnice pre analytické riešenie sú dve, z čoho teda vyplýva aj uvedená podmienka
statickej určitosti.
Pri väčšom počte neznámych (obr. 2.8a) je úloha staticky neurčitá (nevieme s istotou určite vypočítať, aké sily budú pripadať pri rovnováhe od jednej sily Q na tri! smery v prútoch
1,2,3). Pri nevhodnom usporiadaní síl vznikne výnimočný prípad (obr. 2.8b, 2.8c).

33

a)

b) nemôže byť ΣFiy = Q ≠ 0
Obr. 2.8

c) chýba jedna rovnica
ΣFiy = 0 (úloha je triviálna)

Príklad 2.3: Na bod A pôsobia známe sily F1, F2, F3, ktoré majú byť nahradené zväzkom síl
v tomto bode P΄, P˝ a Q v daných smeroch. Sily P΄ a P˝ majú rovnakú veľkosť.
Na riešenie statickej ekvivalencie sústav
F1, F2, F3 a P΄, P˝, Q sú využité rovnice
(2.16)
∑Fix - ∑Fjx = 0
0≡A

∑Fiy - ∑Fjy = 0, kde P΄ = P˝ = P
Po

dosadení

hodnôt

dostávame

z obrázku 2.9 rovnice pre neznáme
hodnoty P a Q.
Obr. 2.9
F1cosα1 - F2cosα2 + F3sinα3 + P (1 + cosβ) = 0
F1sinα1 + F2sinα2 - F3cosα3 + Q - P . sinβ = 0
odtiaľ potom
P=

1
(F2cosα2 - F1cosα1 - F3sinα3) = P΄ = P˝
1 + cos β

Q = -F1 .sinα1 - F2sinα2 + F3cosα3 + P.sinβ

34

2.1.4 Rovnováha troch síl v rovine
Tri sily v rovine na tuhom telese sú v rovnováhe vtedy, keď tvoria rovinný zväzok
síl a spĺňajú podmienky rovnováhy zväzku.
Dôkaz je zrejmý z obr. 2.10. Sily F1, F2
majú výslednicu R1,2, ktorá prechádza
ich priesečníkom K . Tretia sila F3 musí

R1,2

byť pri rovnováhe s výslednicou R1,2
kolineárna (1.11) a teda nositeľky síl F1,
F2, F3 sa pretínajú v spoločnom bode K .
Obr. 2.10
Ďalej musia byť splnené rovnice 2.12 a 2.11
∑Fi = 0

- pri grafickom riešení

∑Fix = 0
- pri analytickom riešení
∑Fjy = 0

Príklad 2.4: Určite analyticky a graficky reakcie na nosníku (obr. 2.11a) uloženom prosto na
podperách A, B. Nosník je zaťažený šikmou silou F = 2 kN.

0≡K

a)

b)

c)

Obr. 2.11

35

(a + b) (2 + 4) Podľa rovníc o rovnováhe zväzku síl (obr.1o .11b) platí: ΣFix = 0: -F.sinβ .7 . mF = 3.sin21o = 0. • Na analytické riešenie treba určiť uhol α. 0.tg 30 o = tgα = = 0.sinα + B = 0 A po úprave a dosadení určíme A=F cos β cos 30 o = 1. mF = 0. A. pre ktoré platí F + A + B = 0 ⇒ K .86 kN B = B .855.5 = 0.sin30o . Z obr.1. 2. B.sinβ + A.11a plynie b. 2. cos α cos 21o B = F.5 = 1.33 kN 36 .tgβ 4.335 kN • Z grafického riešenia (obr.65 .Nosník AB je v rovnováhe pri účinku troch síl F.Asinα = 2.cosβ + A. (Smer nositeľky reakcie B je daný vlastnosťou posuvnej väzby).cosα = 0 ΣFiy = 0: -F.3849 ⇒ α = 21. 0.11c) vo zvolenej mierke mF = 1 kN/5 mm odmeriame A a B a vypočítame A = A . Nositeľky troch síl sa musia pretínať v spoločnom priesečníku K a tým je určený aj smer tretej sily A. 2.855 kN = 2.

p [N. Moment spoločne s osamelou silou sú dva základné druhy silového pôsobenia na teleso..1 Statický moment sily Ak pôsobí sila F v bode A telesa. momentový bod Obr.2. Otáčavý účinok sily vyjadruje statický moment sily F k bodu 0 a označuje sa písmenom M.. 2. kolmá vzdialenosť A nositeľky sily er od bodu otáčania 0) 0 . je treba sa zoznámiť s nasledujúcimi pojmami: • Statický moment sily k bodu roviny.12 37 . ktorých nositeľky ležia v jednej rovine a majú v nej všeobecnú polohu (nepretínajú sa všetky v spoločnom priesečníku). Preto. rameno sily (najkratšia.2 Všeobecná rovinná sústava síl Všeobecnú rovinnú sústavu (systém) síl tvoria sily. ktoré sa môže otáčať okolo bodu 0. Treba doplniť.17) F p .2. Spojité zaťaženia na dokonale tuhom telese nahradzujeme vo výpočtoch osamelými silovými účinkami. • Silová dvojica a jej statický moment.. • Preloženie sily na telese a skladanie sily a momentovej silovej dvojice. bude ako vieme otáčavý účinok tým väčší. 2. ale tiež spojité zaťaženia a zaťaženie momentmi.m] (2. čím väčšia bude sila F a čím väčšia bude jej vzdialenosť p od bodu 0. M=F. skôr než pristúpime k riešeniu všeobecnej sústavy síl. že medzi silovými účinkami v rovine sa môžu vyskytovať nielen osamelé sily..

2.13 38 . • Statický moment sily je rovný súčinu sily F a jej vzdialenosti od momentového bodu 0 (ramena sily) p. 2. keď si uvedomíme. 2.13b) je vlastne daná dvojnásobným obsahom trojuholníka (0ff´). že jeho veľkosť (obr. • Momentu sily je možno priradiť vektor M na nositeľke eF a jeho smer je kolmý na rovinu momentu.13 Znamienko momentu sa podľa dohovoru označuje podľa zmyslu točivého účinku takto: C - D + (proti chodu hodinových ručičiek) v smere hodinových ručičiek) Technickým (praktickým) aplikáciám prospeje. b) Obr. že z definície statického momentu sily priamo vyplýva. a) Obr.Možno vysloviť tieto vety: • Mierou točivého účinku sily F okolo bodu 0 je statický moment sily F k tomuto bodu.

. keď sila je kolmá na spojnicu OA .Ako tiež priamo z definície vyplýva.15) je výsledný (celkový) otáčavý účinok okolo bodu 0 daný algebraickým súčtom veličín Mi.19) Obr. yi)... keď prechádza jej nositeľka momentovým bodom. Naopak.15 Dosiaľ. αi.14 Keď na teleso pôsobí viac síl (obr.p1 . sila F má na teleso nulový otáčavý účinok vtedy. Ai(xi. 2. sú známe len Fi. 2.2. M = F1. maximálny moment sily F vzniká vtedy. kde i = 1. OA = F . sme pre statický moment M mali vždy zadanú veľkosť i rameno sily F.. + Fn. v snahe vysvetliť točivý účinok sily.. V tomto prípade je p = 0 a teda súčin M = F.14). V technickej praxi však býva úloha často zadaná všeobecnejšie. keď jej rameno je najväčšie (obr. pmax Obr. 39 . 2.p = 0.pn A = A An A2 n n 1 1 ∑ Fi pi = ∑ M i Podmienka (2. . 2.F2. napr.p2 + . n. A Mmax = F .18) rovnováhy momentov pôsobiacich na otočne uložené teleso je potom M= ∑M = ∑F p i i i (2.

Z obr.C + .21) Uvedenú rovnicu (2..yiFcos αi = xiFiy . 2.16 plynie.20) Obr. Varignonovú (1654-1722) momentovú vetu možno slovne vyjadriť takto: Statický moment výslednice k ľubovolnému bodu roviny sa rovná algebraickému súčtu statických momentov všetkých jej zložiek k tomu istému bodu 40 . 2.yicos αi) = xiFisinαi . dostaneme výsledné znamienko (zmysel) momentu v súlade s prijatou dohodou D.16 Ak dosadíme do výrazu pre Mi hodnoty súradníc i zložiek síl s ohľadom na znamienka (+.21).yiFix (2.yicosαi a teda Mi = Fi. -) .pi = Fi(xisinαi . že rameno sily Fi je pi = xisinαi . Výsledný moment všetkých síl k tomu istému bodu otáčania na dokonale tuhom telese je M= ∑ M = ∑ (x F i i iy − yi Fix ) (2. tzv.

5.5cosα + 0. Nosník je zaťažený silou F a bremenom tiaže Q podľa obr. MA = F.Príklad 2. keby sme nahradili podperu nosníka B silou B so silami F a Q ako sú nakreslené na obrázku.5(-Fcosα) . Fsinα = F(-0.4) .4.18 Odkiaľ reakcia B má veľkosť B= 1⎡ 2a ⎤ + + F Q (1 ) 2 ⎢⎣ l ⎥⎦ Reakcia B ruší otáčavý účinok síl F a Q k bodu A.91 Nm ( v zmysle C).17. 2.p = xB.17 Príklad 2.6: Určite reakcie B v mieste podopretia (vo väzbe) B nosníka dĺžky l. l l . l = 0 2 2 Obr. 2. ktorý je otočne uložený na podpere v bode a. 2.Fy . 41 .yBFx = 0.56. 2.8) = = .Q ( + a) + B .15 + 0. MA = -F . nosník by zostal v pokoji (neotáčal by sa v kĺbe okolo bodu A). resp.18. Pre nosník otočne uložený v (kĺbe) bode A môžeme napísať momentovú podmienku rovnováhy k tomuto bodu.(-0.4sinα) = = 225 15 2 + 8 2 (-0. Obr.5: Určite moment sily F k bodu A. Sú dané F = 225N a rozmery uvedené v obr.

rovnako veľké a opačného zmyslu tvoria silovú dvojicu. Pre rovnováhu k ľubovoľnému bodu môžeme potom tiež napísať ∑MK = 0 (2. Statický momentový (točivý) účinok silovej dvojice k ľubovoľnému bodu 0 je Obr. že silová dvojica má výslednicu vždy rovnú nule (nemá teda žiadny posuvný účinok na teleso).2. keď algebraický súčet momentov dvojíc sa rovná nule.23) kde rameno p dvojice je vzdialenosť nositeliek síl o veľkosti F. takže ∑ Fi = F1 + F2 = F1 + (-F1) = 0 A A (2.p2 = F(p2 + p1) = F .2 Silová dvojica Dve rovnobežné nekolineárne sily (neležia na tej istej nositeľke). pi = -F1.p (2. 42 .19 je nakreslená silová dvojica tvorená silami F1 a F2. 2. p Moment silovej dvojice je teda M=F. 2.2.p1 + F2. pre ktoré platí F2 = -F1.19 M = ∑Mi = ∑Fi . Na obr.24) Čo možno slovne vyjadriť takto: Sústava silových dvojíc je v rovnováhe.22) Z uvedeného plynie.

2 p2 Príklad 2. 0.p1 = F1 . (obr. l = 0 a odtiaľ A = B = F ( a + b) .21 Zaťažujúce sily tvoria silovú dvojicu o momente Mi = -F(a+b) Reakcie A. 2.20 Iná ekvivalentná dvojica s (rovnakým!) momentovým účinkom čo do veľkosti a zmyslu.03 = = 37.52 N 1. 2. d. AB cos30o = 65 .cos 30o = 45. B musia pri rovnováhe tvoriť tiež silovú dvojicu.21 Podľa rovnice 2.24 potom možno napísať ∑Mi = -F(a + b) + A . d je M2 = F2.20) Dané F1 = 65 N Moment danej dvojice je M1 = F1.F1 inou dvojicou v bodoch c. . 2. 2.8: Určite reakcie A a B nosníka zaťaženého silami F a -F podľa obr. z čoho vyplýva veľkosť sily F2 F2 = M 1 45.8. pôsobiaca v bodoch c. B sú kladné. 43 . a teda ak je známy smer reakcie B musí byť A ║B.7: Je treba nahradiť dvojicu síl F1. Obr. v ktorej majú mať sily zvislý smer.03 Nm Obr.Príklad 2.p2 = M1. pretože hodnoty A. l Predpokladaný smer reakcií bol zvolený správne.

D .22. je výsledný točivý účinok daný momentom M = ∑Mi = ∑Fipi (2.. Treba ešte raz zdôrazniť. j.vyjadrený veličinou M .2. t.momentom dvojice.. .26) . Obr. orientovaným oblúčikom a veličinou M [Nm].Danú dvojicu (Fipi) možno nahradiť ľubovoľnou inou dvojicou (Fjpj). Z posledných dvoch viet vyplývajú i podmienky statickej ekvivalencie a rovnováhy.25) Z charakteru silovej dvojice ako bola už popísaná vyplývajú nasledujúce vety. keď je splnená rovnica Fipi = Fjpj a zmysel točivého účinku má rovnaký.. j = 1. že silová dvojica má na teleso len krútiaci účinok .2. tak. 2. keď jej točivý účinok (M) C možno zrušiť točivým účinkom inej dvojice opačného zmyslu (-M).) . D D . zatiaľ čo momenty dvojíc sú rovnaké).Dvojica sa nedá nahradiť jedinou silou.Dvojica môže byť v rovnováhe s inou dvojicou len vtedy. ako ukazuje obr. rovnováhu ... 2. že moment dvojice nezávisí na polohe momentového bodu a teda je ku všetkým bodom roviny rovnaký. 44 . V rovine dokonale tuhého telesa môžeme účinok dvojice znázorniť napr. Pre sústavy Mi a Mj (i = 1.Silovú dvojicu možno v rovine ľubovoľne posunúť a natočiť. pričom znamienka (2.22 Ak na teleso pôsobia viaceré silové dvojice......Zo vzťahu pre M vyplýva..m) musí byť splnená rovnica ∑Mi ± ∑Mj = 0 v rovnici značia ( .n. ktoré súvisia s riešením statickej ekvivalencie a rovnováhy silových dvojíc: ..rovnaký okolo každého bodu roviny . teda sila a dvojica nemôžu byť ekvivalentné (momenty sily k rôznym bodom roviny sú všeobecne rôzne. ekvivalenciu ( + ) .

Dôkaz tejto dôležitej vety pre riešenie úloh v technickej praxi je zrejmý z nasledujúceho obr. 2. 2. S2 = R12. a) Pri zaťažení telesa momentom M musia hľadané osové sily v prútoch tvoriť silovú dvojicu.24 45 .2. sinα Poznámka: Riešenie s rovnakým výsledkom môžeme vykonať samozrejme aj pre inú kombináciu síl. Napr. S1 a S2 majú výslednicu b) R12 = S1 + S2.23b).23 potom S3 .cosα . 2. a) b) A B ≡ c) ≡ A B A M B Obr. Obr.3 Preloženie sily na telese a skladanie sily a dvojice síl Silu na dokonale tuhom telese možno preložiť do ľubovoľného bodu telesa.9: Určite osové sily v prútoch nesúcich dosku zaťaženú momentom M. ktorá so silou S3 vytvára dvojicu. 2. keď vlastnú tiaž dosky možno zanedbať.Príklad 2. ak v rovine danej nositeľkou sily a týmto bodom pridáme silovú dvojicu. ktorej moment sa rovná statickému momentu sily v pôvodnej polohe k bodu prekladu. 2. a .M = 0 S3 = R12 = M a zo známej sily R12 určíme zložky S1 a S2 (obr.24. S1 = R12.

3 = A = 360 .p (2. 2.27) Čo je vlastne vyjadrenie skôr vyslovenej vety o preložení sily.24b je sústava ekvivalentná ( ≡.4 Redukcia všeobecnej rovinnej silovej sústavy Podľa poznatkov uvedených v predošlej kapitole môžeme nakresliť nasledujúcu schému redukcie silovej sústavy a momentov (obr. M = F. a) musí byť rovnaký. že ak postupujeme v obr.označenie pre ekvivalenciu) so sústavou na obrázku 2.3) F. 2.. F s tým.Podľa axiómy o pridaní rovnovážnej sústavy síl (ods.2.25 2. Takže F → A ≡ F →B. 0. Príklad 2. 1.25).. 0.3 = 108 Nm. Obr.24a.označenie miesta sily) v obr.. 2. 2.2. 2. silu F a moment M možno nahradiť inou silou F posunutou o vzdialenosť p= M .24a i sústavou na obrázku 2. že zmysel otáčavého účinku oboch sústav (obr. -F →B ( →.b. Všimnúť si treba tiež.26) 46 .. B Ekvivalentná sústava v bode A je sila F = 360 N a moment M = F . c.c obrátene.24c.10: Nahraďte silu F = 360 N pôsobiacu v bode B silou a momentom v bode A (obr.

pi ≡ M to možno napísať ⇓ Fi → Ai Mj A A ⇓ ⇓ R = ∑Fi M = ∑Mi + Mj R = ∑Fi M h= R Obr. yi).. že cosαi = (xB − x A ) Ai Bi . sinαi = ( yB − y A ) (2.2. α1. Inokedy môžu byť zadané smery síl pomocou súradníc bodov Ai B i na sile Fi.n.28) Ai Bi Ai B i = ( x B − x A ) i2 + ( y B − y A ) i2 Poznámka: prehľadný.4.2.26. Mi = Fi.. ako je riešená redukcia v poradí po sebe idúcich obrázkoch v schéme 2.1 Analytické (výpočtové) riešenie Postupujme tak.... Mj (i = 1..A ≡ Mj Ai Mi A ⇓ ≡ Mj Fi → A Mj. ako tomu je na obr.26.27 Pri zadaní síl pomocou Ai B i je zrejmé.m) v ortogonálnej súradnicovej sústave.. 2. a momentov Aby je zo bol obrázok všetkých sústavy síl v ňom nakreslená iba jediná sila Fi a jeden moment Mj. 47 . 2. 2. j = 1.2.. V technických výpočtoch býva zvyčajne dané Fi.26 2. Obr. Ai(xi.27 Postup riešenia usporiadajme do štyroch krokov odpovedajúcich obrázku 2.

Fix (2. (2.29a) 2.yFx) + Mj M (2. ako ukazuje obr. h . Vykonajme redukciu síl a určime ich veľkosť Rx = n ∑F ix 1 Ry = n = ∑ Fi cos α i 1 n n 1 1 ∑ Fiy = ∑ Fi sin α i . môžeme napísať R . Posunutie h= M R (2.y. Vzniknutú sústavu R. Po redukcii momentov silových rovníc je výsledný moment M= n ∑Mi + 1 m ∑M j = 1 n m 1 1 ∑ ( x.29b) 3. Sily Fi preložíme do bodu 0. Vznikne zväzok síl Fi v bode 0 a sústava momentov Mi = x . 2.29d) 4. Fiy . M nahradíme výslednou silou posunutou o vzdialenosť h.yFx) + Mj.Fx ) i + ∑ M j .1. tgα R = 2 z čoho R = 2 Ry Rx ⇒ αR = arctg Ry Rx (2.28. yR) Obr.28 Rovnica (2.30) vyjadruje Varignonovú momentovú vetu pre všeobecnú rovinnú sústavu síl.30) (xR . h musia byť zhodné ⇒ M . R . er Pretože M = ∑(xFy .Fy − y. Možno ju slovne vyjadriť takto: 48 . R x + R y . h = ∑(xFy .29e) D D Pozor! Zmysly momentov M a R . 2.

2. R = 0.36) Rx Pri vlastnom výpočte dĺžky úsekov súradníc uvažujeme buď yR alebo xR v počiatku. R ≠ 0. 2. že vo všeobecnom prípade možno rovinnú sústavu síl a momentov (redukovať) nahradiť jedinou silou R.28). Z uvedenej vety možno o. 49 . p= M Ry q= −M Rx (2. R ≠ 0.yRRx (2. Po ich dosadení do rovnice získame hľadané súradnice bodov.26 je zrejmé. teda yR = 0.28 pre ktorýkoľvek bod na nositeľke er platí M=R.30) a obr. M = 0 → počiatok súradnicovej sústavy bol zvolený na nositeľke výslednice R. 4. 2. pričom môžu nastať tieto štyri prípady: 1. v ktorých výslednica tieto osi pretína (obr. M ≠ 0 → sústava sa redukuje na jedinú silu R. R = 0.37) Z obr. alebo xR = 0. ktorá neprechádza zvoleným počiatkom súradnicovej sústavy. M = 0 → sústava je v rovnováhe.R y − M (2. určiť tiež súradnice miesta výslednice všeobecnej rovinnej sústavy pomocou jej zložiek Rx a Ry. 3.Moment výslednice všeobecnej rovinnej sústavy síl k ľubovoľnému bodu roviny je rovný algebraickému súčtu momentov (od síl a silových dvojíc) k tomu istému bodu roviny. M ≠ 0 → sústava sa redukovala len na výsledný moment (dvojicu). Podľa rovnice (2.31) odkiaľ pre ľubovoľne zvolenú súradnicu xR možno určiť yR = x R . i. 2.h= xRRy .

ak by v silovej sústave nastali neskôr zmeny. 3) m. resp.500 4 ∑ i =1 50 yi [m] 3 Fix= Fi cosαi [N] 849 do Momenty zložiek k počiatku Fiy= Fi sinαi -Fix. prípad. 2. A4 (3. 2. F3 = 800 N.29 Tab. xi [N] [Nm] [Nm] 849 -2547 1698 M(0)=3416 . α3 = 250o .2. α2 = 120o . 2.940 -4 -1 -274 -752 -274 3008 3 -4 1732 -1000 6928 -3000 Rx=1557 Ry=396 5607 -2191 1 1200 3 800 45 4 2000 330 0. Príklad 2. yi Fiy.3 i Fi αi [N] [o] cosαi sinαi Súradnice pôsobísk síl Priemety síl súradnicových osí 0. F2 = 1500 N. A2 (-3. Takto usporiadaný výpočet a jeho postupne získavané dielčie výsledky umožňuje pôsobenie síl v sústave analyzovať.707 xi [m] 2 2 1500 120 -0.866 -0. ktoré zvierajú s kladnou osou x uhly α1 = 45o. α4 = 330o a majú súradnice pôsobísk A1 (2.866 -3 2 -750 1299 1500 -3897 250 -0.29). A3 (-4.11: Určite výpočtom výslednicu síl F1 = 1200 N.707 0.5). usporiadať do tabuľky. 2) m. Poznámka: Zadané hodnoty je vhodné. -4) m. Obr. 2.500 0. -1) m. ktorý vyjadruje rovnovážny stav všeobecnej rovinnej sústavy (podrobnejšie ďalej. ods.Najčastejšie sa vo výpočtoch v statike využíva 4. ľahko výsledok redukcie prepočítať. F4 = 2000 N.342 -0. (obr. ako sme už uviedli pri ručnom spôsobe výpočtu.

Smer výslednice. jej uhol αR αR = arctg 396 = 14o16´ 1557 .2 Grafické riešenie Vieme už. h . y v úsekoch p= M (O ) Ry = − M (O ) 3416 3416 = 8.G.Ssinα Ry = -Scosα . G a Q.a Z momentovej vety (2.e − Q. sin α Obr.37) určíme súradnicu q=- MA S .a = Rx S . sin α − G.62m a q = =− = -2.30 2. 1607 Príklad 2. 51 .Veľkosť výslednice R: R= R x2 + R y2 = 1557 2 + 396 2 = 1607 N . že všeobecnú rovinnú sústavu osamelých síl spojitého zaťaženia a momentov možno na dokonale tuhom telese nahradiť sústavou len osamelých síl (momenty ako silové dvojice a spojité zaťaženia náhradnými bremenami).Q R= ( − S sin α ) 2 + ( − S cos α − G − Q ) 2 αR = arctg − ( S cos α − G − Q ) − S .e . sin α MA = S.12: Na stožiar trolejového vedenia (obr.30) pôsobia sily S. resp.4. Určite výslednicu R a jej priesečník (q) s osou stožiaru.G . Rx = . 2.Q.19 m 396 Rx 1557 .Nositeľka výslednice pretína osi x.2.125 m. sinα . 2.h.. Preto grafické riešenie vykonáme pre sústavu osamelých síl.Vzdialenosť nositeľky výslednice od počiatku súradnicovej sústavy h= M (O ) R = 3416 = 2.

v ktorom mF = [N. 2´.31a. Rovnobežku 0´vedieme až k priesečníku II so silou F2. Po odmeraní dĺžky strany R v [mm] v obr.n... 1´.mm-1] je mierka síl.... že musí prechádzať spoločným priesečníkom!) určíme takto: . v literatúre sa uvádza aj názov pólový obrazec..n´ sa nazýva vláknový mnohouholník. pól 0 a v silovom (zložkovom) obrázku 2. Pri grafickom riešení rovinného zväzku síl (2.. a) F3 b) F2 F2´ 2 F2´ 3 F3´ F3´ F4 1 F1´ 0 F4´ F1´ 0 4 F4´ F1 R Obr.zvolíme vhodne tzv.2) je výslednica daná 1 uzatváracou stranou R v silovom mnohouholníku a smeruje proti zmyslu obehu jej zložiek (obr. 2.priesečníkom r prvého (0´) a posledného (n´) vlákna (musí !) prechádza výslednica R celej sústavy. Všetky pomocné sily prechádzajú v silovom obrazci cez spoločný pól – pól 0 a vytvárajú pólový obrazec.31b nakreslíme pólové lúče 0. 52 .Majme sústavu osamelých síl Fi (i = 1. Výslednicou R tejto sústavy je R = n ∑ Fi . (Lomená čiara 0´. mF [N]. 2..1. .priamo z axiómy o rovnobežníku síl totiž vyplýva. 2..31b vypočítame výslednicu zo vzťahu R = R .1. 1´s lúčmi 0.1.31b). prípadne výslednicová čiara).z ľubovoľného bodu I na nositeľke sily F1 (2. Z bodu II pokračujeme rovnobežkou 2´až k bodu III na sile F3 atď.1..n) na obr.31a) vedieme rovnobežky 0´. 2.2. .31 Polohu výslednice rovinnej sústavy (v rovinnom zväzku síl sme polohu výslednice už popredu poznali ..

mm-1.31a (pri nevhodnej polohe bodu I dokonca so stranami .4 kN. mierka dĺžok mF = =0. 0 Obr. 2. F´n-1 + F´n + F″n = F´1 + F″ vyplýva.28 m. že výslednica R je daná tiež súčtom vektorov F´1 a F″n. vznikol iný (väčší. 2.6 kN. F2 = 5. Poznámka: Iná poloha pólu by mala za následok nutne iný tvar zložkového i vláknového mnohouholníka. F3 = 6.mm-1. 2.02 m. Príklad 2.31b) je každá sila fiktívne nahradená dvoma zložkami Fi´a Fi″ .sila R (ako vyplýva z dôkazu) by bola vždy rovnaká. 0.F´2+1 a jej zložky Fi″ a F´2+1 ležia na telese na spoločnej nositeľke (i´).2 kN. ktorý je nakreslený na obrázku 2. že platí Fi″ = .. a to tak. V prípade inej voľby bodu I na sile F1 by napr. 53 . Statickú podstatu možno zdôvodniť tiež aj ako priamy dôsledok Varignonovej vety (2.Statická podstata riešenia je v tom. Z rovnice R = ∑Fi = ∑( Fi´ + Fi″) = Fi´a F1″ + .31a). pritom ich účinok je ale na teleso nulový (nulový vektor). Mierka síl je mF = 0.6 kN. Je dané: F1 = 2.vláknami mimo nákresňu).13: Určite graficky výslednú silu R zaťažujúcu votknutý rám.. že v zložkovom obrazci (obr. ale výsledok .2 = 12 kN a pretína rám vo vzdialenosti AC = 0.30) → Momenty síl v zložkovom obrazci sú v rovnováhe s ich výslednicou k ľubovoľne zvolenému pólu bodu 0. mF = 60 . ktorá leží na nositeľkách 0´ a n´ a prechádza teda ich priesečníkom r (obr.32 Výslednica prechádza bodom r a má veľkosť R = R . alebo menší) mnohouholník. rovnobežný s tým.

39) .5.2.40) ∑Fiy = 0 ∑Mi = 0 Rovnice v takomto tvare predstavujú základný tvar podmienok rovnováhy všeobecnej rovinnej sústavy síl. Momentovú podmienku Mi.2.2. (Sily dvojíc sú zahrnuté v ostatných silách). Okrem základného tvaru možno použiť i alternatívne.40a) ∑Fx = 0 ∑MA = 0 ∑MB = 0 ∑MC = 0 (2.1 Analytické riešenie rovnováhy Pre analytické riešenie prepíšeme uvedené podmienky rovnováhy (2. keď budú splnené podmienky nulového účinku síl celej sústavy R=0 (2.5 Rovnováha všeobecnej rovinnej sústavy síl Rovnováha všeobecnej rovinnej sústavy nastane vtedy. Pri rovnováhe všeobecnej rovinnej sústavy síl v rovine je algebraický priemet všetkých síl vo dvoch smeroch (zvyčajne navzájom kolmých) a algebraický súčet momentov všetkých síl a dvojíc k ľubovoľnému bodu roviny rovný nule. ktorá ako jediná obsahuje polohové parametre zo základného tvaru nie je možné vypustiť! 54 . ďalšie kombinácie rovníc rovnováhy 2 3 ∑MA = 0 ∑MB = 0 (2.40b) kde C ∉ AB V týchto výrazoch sú zložkové rovnice z časti alebo úplne nahradené momentovými . M=0 2.39) vo vektorovom vyjadrení vo zvolenej súradnicovej sústave na rovnice skalárneho typu 1 ∑Fix = 0 (2.

b = 0 A ∑Fix = 0 Obr. . podmienka je zjavne splnená! Na nosníku nepôsobia v smere osi x žiadne (vodorovné) sily. dve a jednu 2).3 N = l 6 ∑Fix = 0 .l-F. B. 3 → ∑Fix = 0 (Týmito rovnicami možno overiť správnosť vykonaného riešenia). že pri tejto alternatíve použitých rovníc rovnováhy každá z rovníc obsahuje iba jednu ! neznámu) dostávame: B= F . Na F=500N riešenie podmienky využime momentové zložkovú (2.F = 166.14: Na nosníku (obr.33) zaťaženom (⊥) osamelou silou F = 500 N určite reakcie A.40b → ∑MA= 0 napr.a 500..7 N = l 6 A= F . -A .. A + B .33 Odkiaľ (všimnime si. l + F . Na kontrolu správnosti výsledkov použime v danom prípade rovnicu ∑Fiy = 0 .b 500.a=0 ∑MB = 0 . Príklad 2.7 + 333.3 .4 = 333. 2 → ∑Fiy = 0 .500 = 0 → riešenie vyhovuje (je správne)! 55 . 2.2 = 166. 2. B.Pri číselnom riešení úloh je treba k jednotlivým formám pripojiť ešte kontrolnú podmienku (rovnicu): 1 → ∑MA = 0 .

33 N = l 6 F .5.7 i teraz využijeme tú istú alternatívu rovníc rovnováhy.Vieme.zmýlili sme sa sila by mala opačný zmysel). keby vyšlo znamienko záporné . 2.Fsinα . l . Ay. sin α .5. l + Fsinα . sin α . t.5 = 0 Ay + B .5 = 0 → vyhovuje! Pozn.67 N = l 6 ∑Fix = 0 : Ax .3 .2 = 83.Príklad 2.: .15: Na nosníku (obr.a 500.7 + 83.b 500. 2. F=500N 30° Rovnako ako v príklade 2.Fy = 166.0. môže byť len zvislá! 56 .Sila Ax vyšla kladná.34) zaťaženým osamelou šikmou silou F = 500 kN pod uhlom α = 30o určite reakcie Ax. 0. b = 0 ∑Fix = 0 : Ax . 1. 2. 0.866 = 433 N Ay + B . a = 0 ∑MB = 0: -Ay . náš predpoklad o zmysle jej pôsobenia v obr.1).500 . 0.34 bol správny (v opačnom prípade. že reakcia v podpere B s ohľadom na jej triedu (tab. takže: Obr.0. .Fcosα = 0 odtiaľ B= Ay = F .4 = 166.34 0≡A ∑MA = 0: B .3 = -500 .Fy = 166. B.Fcosα = 0 → a opäť kontrola správnosti ∑Fiy = 0: ∑Fiy = 0: Ax = Fcos30o = 500 .7 + 83. j.

b = 1 m.226 kN Kontrolou správnosti sa z podmienky rovnováhy ΣFiy = 0. F1 = 2 kN.35)..35 Spojité zaťaženia o intenzitách q1.pôsobí uprostred dĺžky (c + d). Po dosadení do rovníc rovnováhy dostaneme: Ax = -3. a 2 Fq2 = q2 (c + d) . q1 = 1 kN. Obr. l + Fq1 (l - a c−d ) + M + F1 (b + c) + Fq2 . momentom M a spojitými zaťaženiami určite reakcie Ax. l= 3 2 =0 ∑MB = 0: -Ay . a c − d) + M .d = 0 3 2 ∑Fix = 0 : Ax + F2cosα = 0 O správnosti výpočtu sa možno presvedčiť na konkrétne zadaných hodnotách.Príklad 2..F1 (a + b) . α = 30O. d + B . 57 .sinα = 0 presvedčíme. Na riešenie použijeme dve podmienky momentové a jednu silovú: ∑MA = 0: -F q1 .pôsobí v jednej tretine dĺžky a základne trojuholníka . F2 = 4 kN.16: Na nosníku zaťaženom osamelými silami F1.Fq1 . M = 2 kN m. B = -0. d + F2sinα ..5 m . Fq1 = 1 q1 . a = 3 m.: Dohovor o orientácii (zmysle a smere) síl a momentov sa zvyčajne už nekreslí.Fq2 + B + +F2. B (obr. d = 1. (1 ) + F2 sinα (1 + d) + F2cosα . 2.. F2. 2. Ay.5 kN.m-1. napr. q2 [N/mm] nahradíme náhradnými bremenami Fq1 a Fq2 (silami v ťažisku obrazov trojuholníka a obdĺžnika).Fq2 . Ay = 3. Ay .F1 .m-1. + F2cosα .464 kN. c = 2.5 m. q2 = 0. Pozn.726 kN. či je riešenie správne.

M = 30 kNm. 4 + Mv = 0 Po dosadení hodnôt zo zadania postupne obdržíme Ax = 20 kN. 2 = 0 → Riešenie je správne.41) Vtedy zrejme i pre jednotlivé zložky Fi´ a Fn´´ platia rovnice Fi´ + Fn´´ = 0 (2. 2.30 .17: Určite reakcie vo votknutí A rovinného rámu. 4 + Ax . Ay = 40 kN.F.2 . 6 + 40 .37b) a vlákna 0´a n´ sú kolineárne (obr. Mv = 30 kNm Z kontrolnej rovnice (∑MB = 0 je) po dosadení a výpočte zistíme Mv . Rozmery i zaťaženia sú zrejmé z obr. 4 + 20 .Ay .37a). 58 .5. (2.2 = 30 . 2.okolo bodu A) použijeme základný tvar podmienok rovnováhy: Obr. 2 .37). Na určenie reakcií Ax. 2 + F .M .42) Pólové lúče 0 a n sa stotožnia (obr.20 . 2.F = 0 ∑Fiy= 0: Ay . Ay a Mv (moment vo votknutí . F = 20 kN. musí byť splnená podmienka R = ∑Fi = 0.2.36. 6 + Fq.Príklad 2.Fq = 0 ∑MA = 0: . 2. 2. Nahradené bremeno je Fq = q.2 Grafické riešenie rovnováhy Ak má byť sústava síl Fi v rovnováhe. Pre n = 4 je 0 ≡ 4 a 0´ ≡ 4 (obr.4 = = 40 kN.40 .M .Fq . 2.36 ∑Fix = 0: Ax .

potom by sily F1´a F4´tvorili silovú dvojicu o veľkosti momentu M = F1´. A Q 0 G B a) b) Obr. zaťaženého tiažou G = 50 kN a bremenom Q = 20 kN. 2.38 59 .37 Podmienku rovnováhy všeobecnej rovinnej sústavy síl pri grafickom riešení možno slovne vyjadriť takto: Všeobecná rovinná sústava síl pri grafickom riešení je v rovnováhe.F2 2 1 F1 F3 0 3 F1 0≡4 ´ F4´´ a) b) F4 Obr.37a. 2. Príklad 2. 2.mm-1 a mierka síl mF = 2 kN.2 m.mm-1 (obr.37b) opísaný v jednom zmysle je uzavretý a aj jej vláknový (pólový) obrazec (obr.18: Určite graficky reakcie v kĺboch A a B uloženia žeriavu. Poznámka: Keby sila F4 pôsobila v bode (A4). d (obr. vyznačené čiarkovane).37a) je medzi danými silami uzatvorený. 2.38). Mierka dĺžok je ml = 0. 2. keď silový obrazec (obr. 2.

Po odmeraní v obrázku vypočítame A = A .39b). Podľa (2. Na obr. mF = 47 . II . 2. V úlohách o rovnováhe síl sa často vyskytuje úloha uviesť do rovnováhy danú silu F s troma neznámymi silami na nositeľkách. Graficky sa úloha rieši pomocou tzv. Ďalej zvolíme pól 0 a nakreslíme pólové lúče. Spoločná nositeľka oboch výsledníc je zjavne spojnica I . 2.38a) musíme začať kresliť tak. 2 = 116 kN B = B . 2. ktoré prechádza bodom A (jediný známy bod reakcie A. ktoré sa nepretínajú v spoločnom priesečníku.1888) priamky. Tak získame smer výsledníc R1.V zložkovom obrazci (2.41) pri rovnováhe musí byť splnená podmienka F + F1 + F2 + F3 = 0 Sily F a F1 majú výslednicu. R1 = F + F1 Podobne výslednica síl F2 a F3 prechádza bodom II R2 = F2 + F3 Pri rovnováhe musia byť R1 + R2 = 0 ⇒ kolineárne. inak by sme vláknový obrazec medzi silami neuzavreli). ktorá prechádza priesečníkom ich nositeliek I. Vláknový mnohouholník (obrazec) (obr.39a je nakreslená sila F a nositeľky e1. e3 (zatiaľ) neznámych síl na telese F1.38b) vynesieme všetky sily Q a G a smer nositeľky sily B (má smer kyvného prúta v mieste B). zvaná Culmannova priamka. e2. mF = 58 . R2 a riešenie môžeme vykonať v silovom obrazci (obr. 60 . že ako prvé nakreslíme vlákno 0´. F3 . Culmannovej (1821 . F2. 2 = 94 kN.

2.40). Obr.19: Teleso tiaže G = 500 N je zavesené na konzole z troch prútov.Culmannova priamka F a) b) Obr. Dodajme. F2. S2 = 220N. S3 = 590N 61 .40 Výsledok: S1 = 375N.39 Úloha má ako je zrejmé z obrázku alternatívne riešenia pomocou spojnice I ´ II ´ a tiež I ´´ II ´´ (má však nevhodné umiestnenie). F3 opačný zmysel. Určite graficky osové sily v prútoch (obr. Príklad 2. 2. 2. že v prípade nahradenia sily F staticky ekvivalentnými silami (opačná úloha) majú sily F1.

výnimočné prípady usporiadania väzieb. Pri väčšom alebo menšom počte neznámych nie je úloha staticky určitá a preto ju riešiť metódami statiky nie je možné.2. a) úloha 1x staticky neurčitá b) úloha 1x staticky neurčitá. 2.43) ∑MiA ± ∑MjA = 0 Rovnice pre analytické riešenia sú tri.2. tzv. Na obr.6 Statická určitosť úloh Úloha vo všeobecnej rovinnej sústave síl je staticky určitá. (keď nie je výnimočným prípadom). („preurčená“) ∑Fix = 0 („triviálna“) 1 2 3 G c) pohyblivá sústava c) rovnováha nastať nemôže.c.41b.reakcie) možno zapísať rovnicami ∑Fix ± ∑Fjx = 0 ∑Fiy ± ∑Fjy = 0 (2. ∑Fiy = G ≠ 0 Obr. Statickú ekvivalenciu alebo rovnováhu dvoch silových sústav v rovine Fi a Fj (v praktických úlohách sú Fj zvyčajne druhotné sily .41 62 . keď neobsahuje viac neznámych než tri a je riešiteľná.d sú nevhodne usporiadané väzby.41a je úloha staticky neurčitá a na ďalších obr. 2. čo zodpovedá uvedenej definícii statickej určitosti. 2.

2.sily FB a momentu MB v bode B. 2.Príklad 2. ktorá by bola so zadanou silovou sústavou v rovnováhe. αB = 232o. F3 a momenty M1.78 N . rovnako veľké. 2.1 m Z rovníc o statickej ekvivalencii oboch sústav vyplýva Obr. Výslednica R je s danými silami (zložkami) rovnobežná. Sústava rovnobežných síl je zvláštnym prípadom všeobecnej rovinnej sústavy síl.sinβ3 + (FBcosB) = 0 F2.F2.44) a jej poloha od zvoleného bodu sa určí z momentovej vety (2. kde 63 .sinβ2 = F3. 2a + M1 .cosβ2 .42). F2. Je dané: F1 = 100 N B F2 = 100 N F3 = 150 N β2 = 45o β3 = 30o M1 = 30 Nm M2 = 60Nm Q = 0.M2 .(-FBcosαB.43) patrí. Je zrejmé.F3.43 Nm. a jej veľkosť je R = ∑Fi (2. MB = -20.30). M2 (obr 2.cosβ3 + (FBsinB) = 0 F2. ale opačného zmyslu. Úlohou je nahradiť účinok tejto sústavy ekvivalentným účinkom inej sústavy . a + B MB ) = 0 Po dosadení a výpočte dostaneme FB = 74.: Úloha by mohla znieť i opačne .sinβ2 . 2.7 Riešenie sústavy rovnobežných síl • Analytické riešenie Sústava rovnobežných síl Fi (obr.nájsť inú silovú sústavu.76´ .20: V rovine dosky pôsobia sily F1. ako si ešte ďalej ukážeme medzi veľmi dôležité a časté úlohy riešenia sústav. že výsledkom riešenia by boli hodnoty FB a MB. Pozn.42 F1 .

43 yC . Súradnice statického stredu C sú: xC = ∑x F ∑F i i i .48) i Pre sústavu rovnobežných síl možno vysloviť teda vetu Ak sa sústava rovnobežných síl otáča okolo svojich pôsobísk.h= ∑F p i i R = Mo R (2.y. otáča sa ich výslednica okolo jediného bodu .46) z ktorej pri voľbe xR určíme súradnicu yR bodu R výslednice. Keď priemety síl do osi súradnicovej sústavy vyjadríme početne pomocou uhlu α. statický stred C sústavy rovnobežných síl. R = ∑ xi Fi Obr.okolo statického stredu sústavy.F i iy − yi Fix ) (2. že súradnice bodu C závisia len na súradniciach pôsobísk Ai a veľkostiach Fi sústavy a že vôbec nezávisia na uhle (α) pootočenia síl. yC) výslednice podľa rovníc xC . bude xRR. a pre yR(xR) = 0 súradnice p (q) priesečníka nositeľky výslednice s osou x(y).45) Momentovú rovnicu možno napísať i vo tvare xRRy .yRRx = ∑ ( x . 2.47) Riešením rovnice sú samozrejme aj súradnice bodu C (xC. Tento bod sa nazýva tzv. R = ∑y F i i Z postupu a rovníc je zrejmé. yC = ∑y F ∑F i i (2.cosα = = (∑ xi Fi ) sin α − (∑ yi Fi ) cosα (2. 64 .sinα .R.

a) b) Obr. R = R . 65 . 2. V ňom má výslednica určovací úsek 12´ (smeruje dole). Odmeraním zistíme R = 40 mm. Vzdialenosť síl p = 4 m (obr.44b) v príslušných zmysloch F1 (11´) . F2 = -100 N. Príklad 2. ktoré majú opačný zmysel. Zvyčajne sa volia stredy na seba kolmé. 2. mF = 40 mm. Riešenie možno vykonať opäť buď analyticky alebo graficky pomocou zložkovej a výslednicovej čiary.mm-1 = 400 N.44 Určovacie úseky síl F1 = F2 = F1 500 N = = 50 mm m F 10 Nmm −1 F2 100 N = = 10 mm m F 10 Nmm −1 • Grafické riešenie Vynesieme do silového obrazca (obr.Z uvedeného plynie tiež dôležitý záver. t.44). F2 ( 22´) . 10 N. 2.21: Určite graficky a výpočtom veľkosť a polohu výslednice R dvoch rovnobežných síl F1 = 500 N. že polohu statického stredu rovnobežnej sústavy síl možno určiť ako priesečník výsledníc pre dva smery pootočenej sústavy. j.

p1 . p2 = F1(p1 + p2) ± p2 .13. pretože výslednica R rovnobežných síl je s nimi rovnobežná) zistíme z vláknového obrazca 2. p1 + p 2 resp. p1 . 2. p 2 . napr.45) R .44a.45) R.45) .22: Rozložiť danú silu R na dve rovnobežné sily. na nositeľky sily F2 bod A2. Potom podľa momentovej vety (2.100(p1-4. p1 + p 2 .Polohu výslednice (stačí zistiť jediný bod r. ak zvolíme na sile F1 bod otáčania A1 dostaneme 66 F2 = R.p1 . 0 odtiaľ F1 = R. 400 Príklad 2.F2(p1 + p) = 500 . 2. 0 = F1.0) = 0 odkiaľ p1 = 400 = 1.0 m. a) b) A2 A A1 F1 F2 Obr.úloha je opakom predchádzajúcej úlohy v príklade 2. ktorých nositeľky sú dané (obr. • Analytické riešenie Z momentovej rovnice (2.45 • Analytické riešenie Zvolíme bod otáčania na jednej z neznámych síl (čo zrýchľuje výpočet).

5 + 400.01 m 200 + (−100) + 400 i = 200. F2 = = -100 N. 2. a) b) C (xC . • Analytické riešenie Z rovníc pre statický stred (2.23: Určite polohu statického stredu sústavy rovnobežných síl F1 = 200 N.2. keď dosadíme zadané hodnoty so zreteľom na ich znamienka Ai (xi . Grafické riešenie Zvolíme mL = 0.2. yC) xC = ∑F x ∑F ∑F y ∑F i i = 200. 1.48). R = AB = 12 ´.5).5) = 200 + (−100) + 400 i Obr. F3 = 400 N so súradnicami pôsobísk A1 (1.47b). mF = 10N/mm. j.46 yC = i i = 0.46). A3 (4.3 m. Príklad 2.5).1.5 + (−100). pre zvislé sily (obr. Lomená čiara 0′. -0.5) m (obr.1 + (−100). ktoré prináležia hľadaným silám F. 2. 1 v silovom obrazci v ľubovoľnom bode R pretínajú nositeľky síl e1. r ′ je výslednicovou čiarou.(−0.1 m/mm. 2.• Grafické riešenie Na ľubovoľnej priamke 12´ ║ F1 ║ F2 vynesieme zobrazovací úsek sily R.1′. Silový obrazec nakreslíme len raz. t. pre vodorovné sily využijeme ten istý obrazec myslene pootočený o π/2 [(i) ⊥ i].4 = 3.47 67 . (i´) ⊥ i´). Rovnobežky 0´a 1´vo vláknovom obrazci (2. A2 (2. 2. yC) Obr.45a) so silami 0. II. yi) dostaneme: AC (xC . Preto čiara r´║ 01´ v silovom obrazci rozdelí úsečku 12´ na dva diely F1 = 11 a F2 = 12 .5 + 400.5. 2. e2 v bodoch I.

68 .

ustáli sa jeho poloha vtedy (obr. ŤAŽISKÁ HMOTNÝCH ÚTVAROV Rovinné hmotné útvary sú také telesá. Podľa toho. Ich modelom je rovinná čiara (L). pôsobí gravitačnom poli sú Zeme v jej sústava elementárnych síl Gi.1 Statický stred síl Gi dokonale tuhého telesa sa nazýva ťažisko T.2 69 . Na teleso. alebo plocha A. ktorých tretí rozmer je zanedbateľný. 3. a) b) T T Obr. 3. tzv. ktorého v porovnaní s rozmery rozmermi zanedbateľné.2a) v ktoromkoľvek bode. že sila tiaže G = ∑Qi prechádza ťažiskom telesa nezávisle na polohe telesa. Z vlastností statického stredu vyplýva.hustoty. keď nositeľka síl T bude kolineárna (stotožní sa) s nositeľkou sily tiaže Q. pôsobiacou v ťažisku telesa (Q = -T).2. ρA [kgm-2]. ktoré možno považovať (vzhľadom vzdialený stred na gravitácie) veľmi ako sústavu rovnobežných síl (obr. napr.2b). alebo majú rovinu symetrie.1). resp. 1. 3.3. 3. ktorých hmotnosti sú ρL [kgm-1]. 3. keď zavesíme homogénne teleso (obr. Obr. špecifické (merné) hmotnosti útvarov .

. ρA = konšt. majú ťažiská v tejto rovine. g alebo Gi = ρA .útvary. . g Pre homogénne teleso (ρL = konšt.útvary. Pre ťažiská homogénnych (rovnorodých) útvarov platia nasledujúce poučky: . majú ťažiská v tomto strede.) môžeme výrazy na výpočet súradníc ťažiska napísať v tvare xT = ∑l x ∑l i i xT = i yT = ∑l y ∑l i ∑Ax ∑A i i i i i yT = ∑A y ∑A i (3. Pomocou týchto rovníc riešime i tvarovo komplikovanejšie telesá.ak sú známe ťažiská dvoch častí telesa. Takéto telesá najskôr rozložíme na viac jednoduchých telies. li . majú ťažisko na tejto osi. potom Gi = ρL .Ťažisko T rovinného hmotného útvaru sa určí z momentovej vety vzťahmi xT = ∑G x ∑G i i . . ∑Ai je celková dĺžka [m] a plocha [m2] homogénneho útvaru. 70 .ťažiská útvarov so stredom súmernosti. plochy) a polohy ťažísk vieme riešiť výpočtom alebo graficky pomocou zložkovej a výslednicovej čiary.. ktoré majú rovinu súmernosti.1) i Keď dosadíme pre čiaru ρL alebo ρA. v ktorých dĺžky (resp. yT = i ∑G y ∑G i i (3. Ai .2) i i kde ∑li. ktoré majú os súmernosti. leží ťažisko celého telesa na spojnici oboch ťažísk.

1: Určite ťažisko tuhej lomenej čiary 1.0 y1 = 1.0 24.0 m. y2 = 2.3.: Ťažisko môže ležať aj mimo hmotný útvar (čiaru. 3.0 21.4 m 10. o dĺžkach l1 = 2.0 + 5.Príklady: T = ( T1´T2´ x T1´´T2´´) Obr.5.5. y3 = 4. plochu) ! Príklad 3.2.3.4 Ťažisko T celej lomenej čiary má súradnice xT = ∑l x ∑l i i = 0.0.0 10 i yT = ∑l y ∑l i i i 71 .0m.0 + 1. sú súradnice ťažísk jednotlivých častí: x1 = 0.0. l2 = 5.0.0 + 4.0 + 1. x3 = (3. Keď rozdelíme lomenú čiaru na tri rovné časti 12.0 m.3 xT = 4/3 π r Pozn.0 = = 2. x2 = 1.2. l3 = 3.0 + 3.1 m 2. 34 .0 + 4.4 ležiacej v jednej rovine.5 m 3. 23.0 = = 2.0 10 = 1.0 m.0 m. 3.2.5.5 m.0 + 2.5. Obr.3.0 m.5) = 4.

mL. x T3. g = 913 N. y T1 = 3. b) a) Obr. y T3. 3. 5 = 1 m.25 m.949 m. l2 = 4.2: Určite súradnice ťažiska a silu tiaže žeriavu zostaveného z homogénnych prútov rovnakého prierezu ρL = 5.5. 72 . Ťažiská prútov možno určiť priamo z obrázku 3.1m. 3.5 Odmeraním získame súradnice ťažiska xT = 2. napr. l5 = 2 m. len polovice dĺžok prútov v mierke mL = 0.5b). 15´ . 3.5 môžeme nahradiť ich výslednicou v mierke mF.45 m . • Analytické riešenie Vyžaduje najskôr (prácne) vypočítať pomocou trigonometrických funkcií dĺžky prútov l1 = 4.5a) pre vodorovný smer použijeme otočené pólové lúče zvislého smeru o 90o (ako v príklade 2.692 m. y T3 = 1.2a x T1 = 3. x T2 = 3. l3 = l4 = 2. • Grafické riešenie Pri grafickom riešení vynesieme do silového obrazca (obr.609 m. 4 . y T5 = 0 m. 3. Na kreslenie vláknového obrazca (obr.75 m. yT = 1. 4 = 1.5 kg/m.75 m.00 m.4. V rovnakom smere (vodorovne a zvislo) pôsobiace prúty 3.mm-1.75 m Sila tiaže žeriavu je G = 2.Príklad 3.25 m. ρ1 .15). Rozmery žeriavu sú na obr.

63 -58. 9.922 = 2. Súradnice ťažiska (z rovníc 3. 1 trojuholník a 1 kruh.6 sa mohlo uložiť na prevoz do osi špeciálneho vozidla (bezpečnosť jazdy). Príklad 3.724 m 16.11 376. 16.37 223.00 192.00 192.00 4.89 61. g .00 3. 3.0 2 8.81 .00 48.00 99.2) sú: xT = ∑l x ∑l i i = 40.Tiaž žeriavu je G = ρL .00 144. že grafické riešenie je rýchlejšie.00 9.00 24.89 -58.1 N. Súradnice ťažísk jednotlivých častí xi.00 -19.00 72. treba vypočítať súradnice jeho ťažiska.942 = 29.3.1 i xi [m] yi [m] Ai [m2] yiAi xiAi 0 1 2 3 4 = (2 x 3) 5 = (1 x 3) 1 3. 3.00 18.6 tabuľke.942 = 914.415 m 16.00 2.0 3 11.4) sú uvedené aj s dielčími výpočtami Obr. vo výpočtovej Tab.00 3.5 . ktorého „negatívna“ plocha (treba je ju odpočítať!).217 = 1.11 4 ∑ 1 73 . ako výpočtové riešenie. yi (i = 1.942 i yT = ∑l y ∑l i i i Poznámka: Na riešení sa možno presvedčiť.0 4 3.2. 3. ∑li = 5.3: Aby „nadrozmerné“ teleso podľa obr. Prierez (v rovine súmernosti) rozdelíme na štyri časti: 2 obdĺžniky.

na čo je pri výbere a príprave trasy treba brať zreteľ.7 = +α = ∫ α R cosϕ .37 .37 Poznámka: Názvom nadrozmerné telesá sa označujú také telesá. využíva sa na určovanie ťažiska integrálny výpočet.2) sú súradnice ťažiska prepravovaného telesa xT = 376.Podľa rovníc (3. Nadrozmerné telesá zvyčajne prekračujú aj dovolené zaťaženie umelých stavieb na komunikáciách (mosty).2.4: Určite súradnice ťažiska oblúka o polomere R. sin α = 2. 61. 3. ako sú technickými normami (STN) stanovené priečne prechodové prierezy komunikácií. stavebných alebo strojníckych tabuľkách. 74 = . ds = Rdϕ Os y je osou symetrie oblúka a teda xT = 0.3) s ∫∫ dA = A [m ] 2 ∫∫ ydA A A ∫∫ dA A Príklad 3. ktoré majú väčšie rozmery.11 = 6.13 m 61. yT = 223. v statických.dϕ − + − R 2 . keď čiaru alebo plochu možno vyjadriť analyticky.3) yT = ∫ yds s ∫ ds s Obr. Druhú súradnicu yT určíme z rovnice (3.11 = 3. kde ∫ ds = s [m] A ∫∫ dA A yT = (3. vymedzeného uhlom α.Rdϕ α ∫ α R.64 m. Vtedy.R.α α Poznámka: Veľkosti plôch a súradnice ťažísk mnohých čiar a útvarov možno nájsť napr. sin α R. Súradnice ťažísk sú potom dané vzťahmi: ∫ xds xT = s ∫ ds xT = s yT = ∫∫ s yds ds ∫∫ xdA .

že aj normálne sily a momenty kreslíme pre názornosť kolmo Obr. Ich zaťaženie a uloženie je riešené tak. V rovinných nosníkoch a rámoch sú to tieto vnútorné sily: . . 75 . strednicou). že sústava prvotných (akčných) a druhotných síl (reakcií) tvorí rovinnú sústavu. 1.1. . predstavovaný osou nosníka (tzv. Na obr. Okrem výpočtu reakcií v staticky určitých úlohách je možné v statike vyriešiť tiež analýzu vnútorných síl v ktoromkoľvek bode nosníka.ohybový moment MO. ktorá prechádza ťažiskami T priečnych rezov.4. a) Poznámka: Spôsob nakreslenia podpier (väzieb nosníka v miestach) A. B v tomto obrázku zodpovedá b) spôsobu zakreslenia pevnej a posuvnej podpery na obr.b je jeho výpočtový model.1.priečna (posúvajúca.osová (normálna) sila N. Všimnime si.1a je nakreslený prizmatický nosník zaťažený a uložený na podperách v rovine symetrie. Na obr. aj keď v skutočnosti pôsobia v jej smere. 4. 1.14 a ich funkcií v tab.1 na strednicu. tangenciálna) sila Q. 4. PRIAME NOSNÍKY A RÁMY Priame a lomené nosníky (rámy) tvoria základné nosné časti rôznych konštrukcií a strojov. 4. Riešiť vnútorné veličiny pri rôznom uložení a zaťažení nosníkov patrí medzi základné vedomosti potrebné (neskôr v predmete pružnosť a pevnosť) na navrhovanie (dimenzovanie) a posudzovanie skutočných nosníkov (telies).

mm-1]. n [N. V danom prípade to sú osamelé sily F1. F3 [N]. 4. že sa pri zaťažení ohýba. ako ďalšie dva rozmery (výška a šírka) a je uložený tak.Na obr. spojitými bremenami q. a preto ňou vo výpočtových modeloch nahradzujeme skutočné telesá. atď. a) prostý nosník (s previsnutým. Na obr. . ktoré vzniknú pri prekladaní sily F3 a zaťaženia n. 4. . n. ktorého jeden rozmer (dĺžka) je oveľa väčší. 4.uloženie a vonkajšie zaťaženie Nosníkom sa rozumie teleso. 3 silami F1.2 sú nakreslené výpočtové schémy niektorých typov nosníkov a rámov pri rozličnom uložení a zaťažení. prečnievajúcim koncom) b) votknutý (konzolový) nosník c) nosník s vloženým kĺbom d) rám (lomený nosník) prosto uložený 76 .1b vidieť. Pri prenesení na os nosníka bude zaťažená v miestach 1. momentom M [Nm] a spojitým momentom m [N. . F2. 2. Rozhoduje len tvar strednice.) a ani na druhu materiálu nosníkov.mm-1]. . . F2. Pri statickom vyšetrovaní nosníkov a rámov nezáleží na tvare prierezu (napr. . F3 a spojité zaťaženia q. že všetky zaťaženia vyznačujeme na osi nosníka.1 Typy nosníkov a rovinných rámov .

4.3 77 . 4.2 Na nosníkoch a rámoch na obr. lineárne) d) spojité zaťaženie osové α) rovnomerné (normálne) β) nerovnomerné e) spojité zaťaženie α) rovnomerné momentové β) nerovnomerné Obr. a) zaťaženie osamelou silou b) zaťaženie osamelým momentom c) spojité zaťaženie priečne α) rovnomerné β) nerovnomerné (napr. 4. 4.e) votknutý rám Obr.2 sú nakreslené nasledujúce druhy zaťaženia (obr.3).

Preto len zopakujme.Možno si všimnúť. 4.7 . 78 . kde pôsobia osamelé sily Fi alebo momenty Mj. Mm sa používajú pri výpočte sekundárnych síl (reakcií). rovnice c) Na riešenie prosto uložených nosníkov sa najčastejšie používa tvar rovníc b. a to buď konštantné alebo premenné [q(x). Určovaniu reakcií u staticky určite uložených telies sme sa venovali v príkladoch (2.3a-c).b. m(x)]. že podmienky rovnováhy môžu mať spoločne s kontrolnými rovnicami niektorý z nasledujúcich tvarov: ∑Fix = 0 ∑MA = 0 ∑MA = 0 ∑Fiy = 0 ∑MB = 0 ∑MB = 0 ∑MA = 0 ∑Fix = 0 ∑MC = 0 ∑MB = 0 ∑Fiy = 0 ∑Fix = 0 a) b) kde C ∉ AB → kontr.2. Ekvivalentné náhradné silové účinky Fq. 4. že zaťaženia rozdeľujú strednicu nosníkov a rámov na úseky.v rovinnej sústave síl. 4.3a. m rovné nule. Ďalej vidno.c a preto sa najmä nimi ďalej budeme zaoberať. V praktických úlohách sa vyskytujú najčastejšie zaťaženia uvedené na obr. v ktorých je q. M(x).10) .2 Výpočet reakcií Statický výpočet nosníkov a rámov začína vždy výpočtom sekundárnych síl reakcií. Fn. alebo rôzne od nuly. n. že na strednici sú miesta. V ďalšom si ukážeme zostavovanie rovníc rovnováhy pre najčastejšie prípady a druhy zaťaženia (obr.

l + Fq (l ∑Fix = 0: .Fq2 = 0 ∑MA = 0: -M . B Rovnice rovnováhy podľa tvaru (4. b. c + Mv = 0 2 3 → Mv Kontrolná rovnica: ∑MB = 0: Mv + Ax . b B Fq2 = Obr. b .. čo veľmi urýchľuje výpočet.Fq1 ..1: Prostý nosník (obr.(c+a) . α.F . b. 4. c. Poznámka: Pri použití rovníc v tvare b) k bodom podopretia A. a .Fq .. q.Fsinα + B = 0.Fq1 . a .a = 0 2 3 79 .Fcosα = 0 . B je v každej rovnici iba jedna neznáma.2: Votknutý rám Dané: F. odtiaľ → Ax Po určení neznámych zložiek reakcií vykonáme kontrolu ∑Fiy = 0: Ay .Ay .Fq2 . odtiaľ → B a ) + Fsinα . je zrejmé. 4. Ay.q1) b 2 Hľadáme Ax. b + M = 0 .. c Náhradné bremeno Fq = q .Príklad 4. l + M = 0 2 ∑MB = 0: -Ay . a Hľadáme: Ax.. Príklad 4. +F. M.5 1 (q2. q1.4) Dané: F.Fsinα (a + b) + B . že sme v obrázku „chybne“ predpokladali zmysel sily Ax → Ay b 2 . q2. 4. Ay. a moment vo votknutí Mv Rovnice rovnováhy podľa základného tvaru sú: ∑Fix = 0: Ax + F = 0 → Ax ∑Fiy = 0: Ay .M + Fq1 b b + Fq2 .4 ∑MA = 0: -Fq .. M.1) b sú: Obr. d Náhradné bremená sú: Fq1 = q1 . odtiaľ → Ay 2 Ax . a. b.

C Obr.rám. Ay. zatiaľ čo neznáme zložky reakcií sú štyri. Na nosníkoch a rámoch sa vnútorné sily zisťujú v prierezoch kolmých na os (strednicu) nosníka alebo rámu (napr. F2. α. B. a Hľadáme Ax. 80 . M. 6 Rovnice rovnováhy podľa (4. M2 a spojité zaťaženie q spoločne s reakciami Ax.F1cosα1 + F2 = 0→ Ax ∑Fiy = 0: Ay .). c (obr. C je odstránená vloženým kĺbom D. 4. Dané: F1. ll atď. Náhradné bremeno je Fq = q .F1sinα1 + C = 0 → Ay ∑MiA = 0: -Fq . B sú primárne vonkajšie sily zaťažujúce teleso (lomený nosník . 4. a teda jedna rovnica chýba. Nosník sa vlastne skladá z dvoch telies.1b) sú: ∑Fix = 0: Ax . Spojenie telies v kĺbe D ale umožňuje napísať napr.Fq + B .F1sinα1 (l1 + c) + C(l1 + 2c) + M = 0 2 → B Rovnice sú len tri. nn. mm. B. pre pravú časť od kĺbu D podmienku ∑M P D =0 → C . b. a. 4. spojených v kĺbe D. Všetky tieto vonkajšie zaťaženia vyvolávajú v telese vnútorné sily. F2. obr. Na základe známej veľkosti reakcie C môžeme potom určiť zostávajúce reakcie B a Ay. momenty M1.7a).3 Vnútorné sily Sily F1. a + Ba .6).Príklad 4. 4. Ay.3: Nosník s vloženým kĺbom Statická neurčitosť nosníka uloženého na troch podperách A.

vnútorných síl F iPĽ .vonkajších síl F1. Ay. silami. M x 81 . a to silou FPĽ a momentom MPĽ vo výpočtovom modeli 2.P FiPĽ x Obr. j. F PĽ = ∑M iTPĽ . Aj keď zatiaľ nepoznáme ich polohu v tomto priereze. oddelenú myslene (fiktívne) rezom mm od pravej časti P . Keď vykonáme naznačenú redukciu PĽ F vnútorných síl F iPĽ do ťažiska prierezu Tm v použitej súradnicovej sústave x. t. Ax. y Obr. ľavú časť Ľ telesa. Ľavá časť telesa lomeného nosníka je zaťažená. M1 .8c. Fq. 4.7c PĽ PĽ môžeme napísať F PĽ = ∑F ixPĽ . môžeme ich v ďalšom riešení nahradiť ekvivalentnou silovou sústavou. y = ∑F iy . 4. Vnútorné sily F iPĽ tvoria všeobecnú sústavu síl v rovine rezu mm .7 Na vyšetrenie vnútorných síl použime napr. ktorými pôsobí v priereze mm pravá časť telesa na ľavú. rovnovážnou sústavou: .

.1 Výpočet vnútorných síl N.. Q. MO vyplýva z podmienok rovnováhy síl na časti Ľ .3) MO = / ∑M iTĽ / = / ∑M iTP / Zo spôsobu. sú veľkosti veličín N.7d) ∑F ixĽ + N =0 ∑F iyĽ + Q =0 (4. Q.2) ∑M iTĽ + MO = 0 Je zrejmé. Nakoľko vonkajšie (primárne a sekundárne) sily tvoria rovnovážnu sústavu. priečna sila v priereze (vo vnútri) (4. Q. Pri algebraickom sčítaní po jednej strane prierezu sa berie zreteľ na zmysel pôsobenia vnútorných síl podľa nasledujúceho dohovoru: 82 . osová (normálna) sila .. ohybový moment 4. ako boli zadefinované vnútorné sily možno vysloviť vetu na určenie ich veľkosti stručne takto: Veľkosť vnútorných síl N.. 4. MO Spôsob a veľkosť vnútorných silových účinkov N.3.1) mm (obr. a momentu MO v ľubovoľnom priereze sa rovná ich algebraickému súčtu po jednej strane vyšetrovaného prierezu.Podľa pôsobenia v priereze označujeme a nazývame vnútorné silové účinky takto: ∑F ixPĽ = N ∑F PĽ iy =Q .7c) ∑M PĽ iT = MO .. 4. Q. že rovnaké rovnice by sme mohli napísať aj pre riešenie na pravej časti telesa P.. pre ktorú platí (obr. MO v rovine ľubovoľného fiktívneho rezu: N = / ∑F ixĽ / = / ∑F ixP / Q = / ∑F iyĽ / = / ∑F iyP / (4.

3. nemusí byť takto jednoducho popísaný znamienkový dohovor jednoznačný. Q. 4. na určení jeho ľavého a pravého konca.F1 Q = Ay . v prípade momentu na horných a dolných vláknach priečneho rezu. Možno si všimnúť. t. 4.9 vo výpočtovom modeli rovinného rámu. že znamienkový dohovor závisí na orientácii telesa. MO 83 . kde je menej vonkajších síl a výpočet je jednoduchší (rýchlejší).: Vieme už. Vo zvolenom priereze mm (obr.9 prierezu.a + qx. 4. ako je uvedený na obr.2 Priebeh vnútorných síl N.8 po oboch stranách prierezu mm označujeme znamienkom . alebo napr.7d) po označení jednotlivých úsekov strednice v obr. na zvislici rámu.8 Poznámka: Pôsobenie vnútorných síl a momentov v opačnom zmysle ako je vyznačený na obr.x + F1. 4.. Preto pri praktických výpočtoch dávame prednosť tej strane Obr. Pri inej než vodorovnej polohe nosníka. 4. Spôsobom. Q MO v ľubovoľnom mieste nosníka alebo rámu.9 možno vypočítať hodnoty N.Ay.Obr.x Mmm = -Ax (c + b + a) . x . 4. resp.q. j. že ak počítame vnútorné sily z pravej alebo z ľavej strany vyšetrovaného prierezu výsledok musí byť rovnaký. bude (s ohľadom na znamienkovú konvenciu) veľkosť jednotlivých vnútorných síl nasledujúca: N = Ax .M1 2 Pozn. 4.

F1. Na vyriešenie týchto úloh nestačí teda vyriešiť len lokálne hodnoty N. že v závislosti na mieste rezu x je v tomto intervale N = Ax . Teleso (rám).Žuravského (1821 .q. Q. Výpočet v priereze mm .x → lineárna funkcia x (x1) MO = Ax (b + c + a) a Ay. Q(x). H na strednicu pôsobia osamelé sily a momenty. 4. DC → q = 0 GH . EG . MO.v prípade nosníkov a rámov miesto a veľkosť maximálneho momentu MOmax. ale je treba poznať aj zákonitosti ich priebehu N(x).q.1891) veta 84 .F1 → konštantná (na x nezávislá) Q = Ay . HB → q = konšt. Schwedlerova (1823 .a . E. x2 + M1 2 → kvadratická funkcia x (x2) Nakoľko sa nosníky a rovinné rámy veľmi často vyšetrujú s priečnym zaťažením q(x). odvodíme vzťahy. 4. Len tak možno určiť miesto a hodnotu maximálneho namáhania .1894) .3) na vyšetrovanej časti telesa. V miestach A. ktoré konkrétne vyšetrujeme (obr.x . v závislosti na charaktere zaťaženia (obr.7a) sa dá rozdeliť na jednotlivé časti.Pri vyšetrovaní namáhania telies je treba poznať nielen veľkosť vnútorných síl v niektorom náhodne zvolenom reze. ale poznať aj ich priebeh po celej strednici. zaťažené takto: AE .) ukazuje. B. teda GH (q = konšt. C. ktoré umožnia bližšie analyzovať charakter prierezu Q(x) a M(x) pre tento spôsob zaťaženia. MO(x).

.10) fiktívny ( mm ≡ 0 ) elementárny prvok o dĺžke dx.. kubický 85 .(Q + dQ) . lineárna → MO .lineárne → Q .. 4. lineárny b) q = konšt. kvadratická → MO . k bodu (x + dx) sú: ∑Fiy = 0: Q .Q..dx + q(x). konštantná → MO .... napr.10 dx + 2 + (MO + dMO) = 0 Po úprave (so zanedbaním malej hodnoty momentového účinku q(x) .. 4..dx . rádu možno pri známom priečnom zaťažení q(x) určiť v danom intervale telesa charakter priebehu (tvar krivky) veličín Q a MO (obr. 4..4) Z týchto diferenciálnych rovníc 1.. dx 2 od vlastnej 2 tiaže) dostávame: dQ = -q(x) dx dM O =Q dx (4. Obr.. → Q .. a) q = 0 → Q . kvadratický c) q .dx = 0 ∑MiO= 0: -MO .Ak vyjmeme z telesa (obr.11). potom rovnice rovnováhy prvku..q(x).

keď má ohybový moment MO priamkový priebeh.5) určíme miesto xm a potom MOmax = MO(x) x = xm Pretože podľa Schwedlerovej . 4. že v miestach. že poradnice q(x). kde MO(x) je krivka. Okrem priebehu Q a MO treba určiť tiež polohu (xm) a veľkosť (MOmax) najväčšieho ohybového momentu. Q.Žuravského vety platí (4.11 Z vlastnosti derivácie funkcie vyplýva. MO sa jedná vždy o krivku rádovo vyššiu a súčasne.Obr.6) dM O = Q. Z podmienky dM O =0 dx (4. 86 . treba jeho polohu a veľkosť určiť. kde je priečna sila rovná nule (kde mení svoje znamienko)! Poznámka: Z uvedeného tiež vyplýva. pomocou priebehu Q(x) kontrolovať správnosť priebehu MO(x) a naopak (!). Ak však leží MOmax v intervale. Vtedy. je miesto a veľkosť MOmax z výpočtu zrejmá. je extrém dx ohybového momentu tam. Q(x) predstavujú smernice dotyčníc ku krivkám Q(x) a MO(x) v danom priereze (extrémy funkcie). kde pôsobia osamelé sily Fi. že v poradí veličín q. Maximum v tomto intervale sa určí z podmienky extrému funkcie jednej premennej. To dovoľuje. sú v diagramoch N a Q skoky a v diagramoch MO zlomy (náhle zmeny hodnôt MO).

12 Reakcie: A = 333.3 .4: Určite výpočtom priebehy N.m(x) dx (4. Dané: F = 500 N a rozmery podľa obrázku 4. v intervale I je QI = A = 333.7 N . Pri kreslení diagramu na priamych nosníkoch budeme kladné hodnoty N a Q vynášať nad osou. Q. Na rámoch N a Q ľubovoľne a MO opäť na strane ťahaných vlákien. M budú použité už vyriešené hodnoty reakcií (ich výpočtu sme sa podrobne venovali v predchádzajúcom ods.7) s rovnakým významom použitia ako pre q(x).3 N • v priereze C. 4.Vnútorné sily N: ∑Fix = N = 0 . hodnoty momentov MO na stranu ťahaných vlákien (pod osou). 4.3 .14) . 1cm=20 kde mení priečna sila znamienko) 1cm=200 MO = 333. B = 166. V nasledujúcich príkladoch na vyšetrovanie priebehu N.3 N. 2 = 666. prípadne m(x).Ohybový moment MO (v mieste sily.2).Ak sú vo vyšetrovanom intervale nosníka spojité zaťaženia n(x).Vnútorné sily Q: • v priereze C.12 87 .500 = -166. dx dM = Q . Príklad 4.6 Nm Obr.7 N (viď. príklad 2. MO na prostom nosníku od osamelej sily F. potom majú predchádzajúce vzťahy tvar dN = n(x) . v intervale II je QII = A .F = 333. Q.

f viď odst.1 m.mm-1 mF = 10 N.0m mM = 20 N. B a F polovičná voči mierke síl. Príklad 4:5: Určite graficky veľkosť a priebehy vnútorných síl N. MO na prostom nosníku od osamelej sily F Dané: F = 500 N a rozmery podľa obrázku 4.mm-1 M T Obr.: V obrazci 88 T je veľkosť síl A. 2.600 = 660 Nm kde (yc v mierke dĺžok a f v mierke síl). dM O dN = -n = 0 ⇒ Q konšt. mM = 20Nm.0m 2. .13 Odmeraním A = 335 N.1 m.10. mF = 20 N.. B = 165 N Mmax = yc .Na zobrazenie sú použité mierky mL = 0. Zdôvodnenie súčinu Mmax = yc . Q. 4. ⇒ MO má lineárny dx dx pričom v oboch intervaloch priebeh. = Q = konšt. f = 1.mm-1.mm-1. Pozn.13. 2.21. obr.0m Zvolíme mierky mL = 0.13 4.mm-1.mm-1 l = 6.

Fy = Ay .3 N (viď. preto aj momentový účinok tejto sily k bodu C je nulový! 89 .1 m. mF = 10 N. v intervale I je 433 QI = Ay = 166. a = 2.15).mm-1. 4. 4.0 m. Q.7 .Príklad 4. B = 83.: Na zobrazenie zvolíme mL = 0. MO na prostom nosníku od šikmej sily F (obr.7 N.500 .14) Dané: F = 500 N.6: Určite výpočtom priebehy N. α = 30o c Reakcie: Ay = 166. a = 166. v intervale I je Obr.0 m.Ohybový moment M(x=c) Mo = Ay . v intervale II je QII = Ay . príklad 2.7 N 0 • v priereze C.mm-1. 0. b = 4.Vnútorné sily N: • v priereze C.sin30o = 0 = 166.F. v intervale II je ∑Fix = Ax .0 = 323.3 N . mM = 20 Nm. 2.mm-1. Ax = 433 N. ktorý tiež leží na strednici je nulové. .Fx = 0 N Pozn.7 .0 m.Vnútorné sily Q • v priereze C. Fy = 250 N 0 .14 ∑Fix = Ax = 433 N • v priereze C.5 = -83. l = 6.4 Nm Pozn: Rameno sily Ax voči bodu C.

15). ktorým pri pozornom kreslení možno získať dostatočne presné poradnice priebehu momentov. − . v bode C bude l qx l 1 MC = MOmax = A.7 na grafickom riešení si možno všimnúť. = ql 2 2 2 4 8 Poznámka: • V príkladoch 4.7: Určite výpočtom a graficky veľkosť a priebehy vnútorných síl na prostom nosníku od spojitého rovnomerného zaťaženia (obr. 4.q .15 • Analytické riešenie Reakcie A = B = F l =q. že q.Príklad 4. že v smere nosníka. • Grafické riešenie Zaťaženie q[N. • V príklade 4. 90 . 2 2 Zmena znamienka priečnych síl musí nastať vždy keď bude platiť A . = q 2 q 2 V tejto vzdialenosti platí. Vo zvolených mierkach vzdialeností c a síl nakreslíme zložkový obrazec a priebeh vnútorných síl a momentov.l = Fq a teda aj. Obr.l 1 l .l.7 je použitý bežný spôsob zostrojenia kvadratickej paraboly. že pri vynášaní priebehu N a Q sa vlastne kreslí rovnovážny zložkový obrazec vonkajších síl roztiahnutý na celú dĺžku nosníka.m-1] nahradíme osamelým náhradným bremenom Fq = q. = . x = 0.5 a 4. Odtiaľ x = A q. 4.

C Reakcie: ∑MA= 0 → B = 4. = 60o.3 = -0.8: Určite výpočtom priebehy N. v intervale III N = -F1cosα1 .73 x N a Q sú konštantné.74 kN kontrola ∑Fy = 0 x ∑MB = 0 → Ay = 4. F4 = 3 kN.1 kN.0 .5 + x) + Ay.9 . 4. F3 = 2 kN. A≡0 Rozmery sú v obrázku. = 45o.mm-1 Podobne aj v ostatných intervaloch.16 mM = 0.Príklad 4. Použité mierky 0 mL = 0. Q.73 N MO = -F1sinα1(1. 4. α1 = 60o.m-1 Obr. v priereze C.x +F2(x-1. F2 = 3 kN.09 kN - 0 Vnútorné sily Q Napr.mm-1 mF = 0.09 = 0.09 kN Q = -F1sinα1+Ay . Dané: F1 = 2 kN.16).F2 = -2sin60o+ 0 + 4. To zodpovedá q = n = 0.1 kNm.0.1 m. 91 . MO na nosníku s osamelými silami (obr. MO je lineárna funkcia x.Ax = -2cos60o + 1.0 kN ∑Fx = 0 → Ax = -1.5)= 1.

17).17 Vnútorné sily Obrazce N. 4. Dané: F1 = 2 kN.9: Určite priebehy N. MO na pravouhlom rovinnom ráme (obr.5 kN 2 ∑MB = 0 → Ay = 0.1 m. MO sa kreslia zvyčajne do troch samostatných diagramov (obr. 4.d). 4.Príklad 4.c.5 kN ∑Fx = 0 → Ax = -1 kN 2 Obr. Ohybové momenty majú v mieste prechodu na oboch častiach rovnakú hodnotu. že v pravouhlých rámoch pri prechode z jednej časti na druhú prechádzajú osové sily v priečne a naopak. Q. F2 = 3 kN. Q.mm-1.17 b. b) d) Možno si všimnúť. Ohybové momenty kreslíme na stranu ťahaných vlákien prierezu. Reakcie: ∑MA= 0 → B = 1. q = 1 kNm-1 a) Rozmery dĺžok v mF = 0. c) 92 .

spojených navzájom kĺbmi. ktorý je tvorený nehmotnými štíhlymi telesami . je takáto prútová sústava rovinná.) sú najčastejšie z valcovaných oceľových profilov rôzneho tvaru (obr.1) a usporiadania. 5. 5. styčníkoch.1 Rovinné prútové sústavy Prútová sústava je najjednoduchší výpočtový model priehradovej konštrukcie. pásy . Sústavy telies môžu byť nepohyblivé alebo pohyblivé (mechanizmy). ktoré sú navzájom spojené pohyblivo. Spojenie je prevedené tak. ROVINNÉ SÚSTAVY TELIES Rovinná sústava telies je tvorená telesami..priečky. Rovnako aj vonkajšie (primárne) silové účinky i väzbové reakcie tvoria rovinnú sústavu síl.2: kĺbové nitované alebo skrutkované Obr. prútové sústavy.2 zvarované 93 . že vzájomný pohyb telies je možný iba v rovinách rovnobežných s jednou základnou rovinou. 5. Obr. najčastejšie odvodené od geometrického tvaru konštrukcií určujú záväzné technické normy.5. Telesá priehradovej konštrukcie (zvislice.prútmi. diagonály . Konštrukčné prevedenie styčníkov býva najčastejšie podľa niektorého zo spôsobov. ktoré uvádza obr. Ak zaťaženie i uloženie sústavy pôsobí v jednej rovine.1 Telesá sú spojené v tzv.. 5. Medzi nepohyblivé sústavy zaraďujeme tiež tzv. 5. Ich názvy.

Prúty sa pretínajú v jednom bode . .Jednotlivé telesá sú štíhle a možno ich považovať ako jednorozmerné .3 Obr. Keďže osi prútov prechádzajú ťažiskami telies.Zaťaženie konštrukcie sa uvažuje len v uzloch. Spojenie prútov v uzle potom pôsobí ako kĺbové spojenie. 5.Na nasledujúcich obrázkoch 5.styčníku a (sú natoľko štíhle. 5.4 sú nakreslené príklady trojuholníkových priehradových konštrukcií a ich výpočtové modely.je vytvorený na základe týchto predpokladov: .ťah alebo tlak. že) ich ohybovú tuhosť nemusíme brať do úvahy.3 a 5. . 94 .4 Výpočtový model priehradovej konštrukcie .tzv.prútová sústava . Obr. prúty. prúty prenášajú len osové (normálne) sily .

Ak má byť prútová sústava s počtom p prútov tvarovo a staticky určitá.1) 2. že každý prút môže byť namáhaný len osovou silou. musia byť splnené vzťahy: p = 2. musí byť v pokoji aj každá jej časť. Prútová sústava je v rovnováhe vtedy. ktoré odoberajú prútovej sústave 2oV a p1 počet väzieb odnímajúcich 1oV. predstavuje rovinný zväzok síl. 95 .3 pre voľnú prútovú sústavu (5.u = p + 2p2 + p1 pre viazanú (nepohyblivú) prútovú sústavu kde p je počet prútov. Keď je prútová sústava ako celok v pokoji. a preto sily v každom uzle musia byť v rovnováhe a spĺňať známe dve podmienky rovnováhy ∑Fix = 0 ∑Fiy = 0 Základnou úlohou riešenia prútovej sústavy je určenie neznámych osových síl v prútoch. statická a tvarová určitosť Z predchádzajúcich úvah vyplýva.3.u . pokiaľ zaťaženie i uloženie je v styčníkoch. u počet uzlov. preto pri počte uzlov u musí byť v rovinnej prútovej sústave splnených 2. Každý uzol. ak je v rovnováhe každý jej uzol.1 Základná úloha. ktoré sú k dispozícii je teda len 2u .5.u rovníc typu ∑Fix = 0 ∑Fiy = 0 (pre každý uzol) V týchto rovniciach sú zahrnuté tiež tri podmienky rovnováhy vonkajších síl pôsobiacich na prútovú sústavu. Počet voľných rovníc. p2 počet väzieb.1.

5. Riešenie základnej úlohy začína vždy vo dvojnom styčníku.2 Rozdelenie staticky určitých prútových sústav Osové sily v prútoch môžeme určovať analyticky alebo graficky rôznymi metódami. 96 .určiť neznáme sily v prútoch od vonkajších (primárnych a sekundárnych) síl pôsobiacich na prútovú sústavu v jej uzloch vieme metódami statiky vyriešiť len vtedy. Voľba metódy riešenia staticky a tvarovo určitej prútovej sústavy závisí na jej type.1 + 1. Pri grafickom riešení možno použiť aj Cremonovu (1830 . resp.5) Jednoduchá prútová sústava vznikne vtedy.Základnú úlohu .1) 2. u =5 p =7 p2 = 1 p1 = 1 podľa (3.5 = 7 + 2. počtu rovníc rovnováhy v ňom).1.1. keď k základnému trojuholníku je každý ďalší styčník pripojený najviac dvoma prútmi a sústava má aspoň jeden dvojný uzol (len dve neznáme sily v uzle = počtu podmienok.2. zložené a zložité.5 Metódou riešenia je postupná uzlová metóda. 5. Rovinné staticky určité prútové sústavy sa podľa typu delia na jednoduché. keď prútová sústava je staticky a súčasne aj tvarovo určitá! 5.1 ⇒ podmienka riešiteľnosti statickými metódami je splnená! Obr. 5.1 Jednoduchá prútová sústava (obr.1903) metódu.

1.2. 5.1 + 1. 5.1.6) Zložená prútová sústava vznikne spojením dvoch jednoduchých sústav pomocou troch prútov. 5. ktoré sa nepretínajú v jednom uzle. vedeným podobne ako v predchádzajúcej zloženej sústave. 5.6 = 9 + 2.5. u =6 podľa (3. pričom sústava nemá dvojný styčník.2. 5.1 ⇒ p =9 splnené! p2 = 1 p1 = 1 Obr. priesečnou metódou. sa nedá rozdeliť na dve časti. 97 .7 Vhodnými metódami riešenia sú tzv.7) Zložitá prútová sústava neobsahuje dvojný styčník (uzol) a jediným rezom ( m.1) 2. U ostatných metód budú vysvetlené iba princípy. u = 10 p = 17 podľa (3. Hennebergova (∗ 1850) metóda náhradného prúta (n) a metóda neurčitej mierky. a to buď analytickou Ritterovou (∗1826). m ) cez tri prúty.1) 2.2 Zložená prútová sústava (obr. alebo Culmannovou grafickou metódou.10 = 17 + 2 + 1 ⇒ p2 = 1 splnené! p1 = 1 Obr.6 Takúto sústavu možno riešiť tzv. Poznámka: V ďalšom sa budeme podrobnejšie zaoberať len metódami a riešením jednoduchých prútových sústav.3 Zložitá prútová sústava (obr.

t. j. .. pôsobiacu na prútovú sústavu ako celok.1) možno jednoduché prútové sústavy riešiť pomocou uzlovej a Cremonovej metódy. 5. Ťah (+) alebo tlak (-) v každom prúte sa zvyčajne označuje vo východzom výpočtovom modeli (obr. 5. Ukážeme si. Pri analytickom riešení sa predpokladá. Vlastný výpočet osových síl v prútoch začína vždy vo dvojnom uzle (uzol len s dvoma neznámymi silami) a potom pokračuje postupne v ďalšom novovzniknutom dvojnom uzle.8a). Tomu zodpovedá aj postupné očíslovanie uzlov.2 Metódy riešenia statických určitých rovinných prútových sústav 5. Vo výsledkoch potom získame buď ťah (+). II. že všetky neznáme sily sú ťahové (+). alebo tlak (-). vonkajších sekundárnych síl. ktoré spoločne s akčnými (vonkajšími primárnymi) silami predstavujú vonkajšiu všeobecnú sústavu síl. keď sa znamienko potvrdí. Riešenie začína výpočtom reakcií. že Cremonova metóda vychádza z uzlovej metódy a že v určitých prípadoch zrýchľuje a objektivizuje jej postup. 98 .1 Metódy riešenia jednoduchých prútových sústav Ako bolo už uvedené (ods.2. .1. Pri grafickom spôsobe riešenia kreslíme zmysly osových síl v uzloch. ak sa pôvodný predpoklad ukáže ako nesprávny. napr.2.1.. 5.1 Postupná uzlová metóda Pri postupnej uzlovej metóde (má niekoľko variantov) sa v jednoduchej prútovej sústave rieši rovnováha v každom uzle ako rovnováha rovinného zväzku síl.2.5. v poradí I.

8a): Obr.Ay.1 V danej prútovej sústave (obr.12 = 30 kN 8 → Ay = ∑Fx = 0: .8) určite početne a graficky všetky osové sily v prútoch.u = p + 2p2 + p1 2. sin 45o = cos45o = 0.Výpočet reakcií: ∑MB = 0: .1 + 1 → splnené! Obr.Ax + F4 = 0 → Ax = 20 kN ∑Fy = 0: Ay .8 a) Početný spôsob .8a 99 .707 2. 5. zjednodušená varianta uzlovej postupnej metódy).Príklad 5. 5. 5.8 + F (6 + 4 + 2) 20.Vlastný výpočet osových síl v prútoch (tzv.3F + B = 0 → B = 30 kN . Dané: F1 = F2 = F3 = F4 =F = 20 kN α = 45o. Uvoľníme v uzloch neznáme osové sily ako ťahy (obr. 5.5 = 7 + 2.

14 kN 0.707) = 20 + 30 = 50 kN Obr. pretože sú v ňom zatiaľ neznáme až tri sily -S3.14.8 ako tlak (-) v prúte S1. v uzle I . Príslušné znamienka síl vyznačíme do obr.8) dopĺňajú ešte aj graficky zmyslami (šípkami) ich pôsobenia (zistenými. Poznámka: Niekedy. skutočnými).707 Predtým vypočítanú silu pri ďalšom uzle dosadzujeme aj so znamienkom.F1 = 0 S3 = -(F1 + S1sinα) -(-42.S1cosα = 0 S4 = (S1 .V sústave sú dva dvojne uzly (I.43 + Obr. Uzol I ∑Fy = 0: Ay + S1sinα = 0 → S1 = - Ay sin α =− 30 = 0. resp.S3. V) riešenie začneme napr. 5. Môžeme teda postúpiť do novovzniknutého dvojného uzla II .43 kN ∑Fx = 0: -Ax + S2 + S1cosα = 0 → S2 = Ax . S2.sinα .42. S5 (uzol III túto podmienku nespĺňa.43 . ťah (+) v prúte S2 (znamienko + sa nezvykne vyznačovať).707 = -42. Uzol II ∑Fy = 0: . lebo v tomto uzle sú teraz už iba dve neznáme osové sily S3.S1cosα = = 20.14) .707 = -40 kN 100 .8/2 F1 1 = -(S1 + )= sin α sin α 20 ) = 14. 5. pre väčšiu názornosť sa znamienkami plus (ťah) a mínus (tlak) označené sily v prútovej sústave (obr. S5 a S6 ).sinα .S3) cosα = (. 0. 5. Fx = 0: S4 + S3cosα .(-42.8a/1 Poznáme už veľkosti a druh síl v prútoch S1.43 . 0. 5.S1.0 .

sinα .Po vyznačení síl S4 ako tlak (-). III .707 ∑Fx = 0: -S4 . 5.707 ∑Fx = 0: -S2 .14 = 14. IV i V.S3cosα + S5cosα + S6 = 0 S6 = S2 + (S3 .14.42.(14.14. konkrétne: v našom prípade by sme mohli pokračovať v ktoromkoľvek z uzlov III.S5) cosα = 50 + (14.43 kN 0.sinα + S3.S5. 5.14) .14. prípadne aj graficky zmyslami zistené osové sily S7 a S4 do obr. 5. resp.8a/3 F2 20 .8/4 F3 1 = -(S5 + )= sin α sin α 20 ) = . do uzla IV Uzol IV ∑Fy = 0: .S7sinα = 0 S7 = -(S5sinα + F3) = .14 kN . 0. sinα . pretože v každom z nich sú už len dve neznáme sily.707 = -40 kN (čo je tá istá hodnota .F2 = 0 S5 = Obr. Postúpme do ďalšieho uzla.14 + Obr.S5) cosα = (-42. Opäť vyznačíme znamienkami. prípadne aj graficky zmyslami ich pôsobenia v obr. 101 .14) 0.podľa očakávania(!) -ako v uzle II ).S5cosα + S7cosα = 0 S4 = (S7 .8 môžeme postupovať ďalej. 5.S3 = sin α 0.8.F3 . Uzol III ∑Fy = 0: S5.14 . napr.707 = 50 kN Postupujeme ďalej. S3 ako ťah (+) znamienkami.43 . napr.

mm-1 Obr.Riešenie ukončíme v poslednom uzle V Uzol V ∑Fy = 0: B + S7sinα = 0 30 + (-42.(-42.dve silové podmienky v analytickom spôsobe možno nahradiť pri grafickom riešení jedinou podmienkou .01 m.43 . 0.43 .707) + 20 = 0 -50 + 30 + 20 = 0 → splnené! Poznámka: Rovnováha v posednom uzle je súčasne kontrolou správnosti celého výpočtu! b) Grafický spôsob Grafický (názornejší) spôsob riešenia je zrejmý z nasledujúcich obrazcov rovnováhy v každom uzle prútovej sústavy . 0.707) = 0 → splnené! ∑Fx = 0: -S6 .uzavretím silového obrazca! Tak. 5.9a .8/5 -50 .cm-1 dĺžok 0. ako pri analytickom spôsobe i teraz výpočet začína určením reakcií! Príklad 5. 5.9 102 5.2: mierka síl 10 kN.S7cos α + F4 = 0 Obr.

Pri Cremonovej metóde (nemá analytický spôsob. Uzavretý Cremonov obrazec je súčasne kontrolou správnosti i presnosti grafického riešenia.2.2 Cremonova grafická metóda Cremonovu grafickú metódu možno použiť len na riešenie jednoduchých prútových sústav. 5.9b IV 5.9c Cremonovu metódu možno charakterizovať ako „prienik“ postupne (pre každý uzol zvlášť) uzavretých silových obrazcov získaných pri postupnej uzlovej metóde v jediný obrazec.9. v ktorom sa úseky osových síl v prútoch vyskytujú iba jedenkrát.2. 5.1. je zhodný s analytickým spôsobom uzlovej metódy) sú osové sily nakreslené v silovom obrazci iba jedenkrát. Pri Cremonovej metóde je treba dodržať nasledujúci postup: 103 .1.2).c!) „stotožnením“ úsekov tých istých síl (podrobnejšie ešte viď v ďalšom ods. resp.b a obr. Spomínaný prienik sa pritom dosiahne jednoducho (porovnajme navzájom obr. 5. 5.9. neopakujú sa (!).V I II Poznámka: Cremonov obrazec III 5.

tvar a rozmery prútovej sústavy podľa obrázku.10 . 5.3: Určite Cremonovou metódou osové sily v jednoduchej prútovej sústave na obr. 5. S i .10. pričom s každou pracujeme zvlášť. 5. Obr.7) Obr.Keď sa niektoré prúty krížia (zriedkavý prípad). i = 1.10a 104 . Dané: F = 5 kN.. Príklad 5.2.mm-1) Veľkosti reakcií A = m FR ..05 kN.Výpočet osových síl ( m FS = 0. B Veľkosti osových síl Si = m FS .Rovnovážnu sústavu vonkajších síl (prvotných i reakcií) kreslíme v poradí. A resp. napr. v akom pôsobia po obvode prútovej sústavy. uvažujeme v mieste kríženia myslený kĺb. B = m FR . ktorý rozdelí prúty na dve časti.Rovnovážny zložkový obrazec síl v každom uzle vynášame v poradí ich pôsobenia a v rovnakom zmysle ako vonkajšie sily .: ..

Obe prútové sústavy sú symetrické ku stredu rozpätia geometricky i zaťažením v horných styčníkoch. V novom uzle musí mať ale táto sila vždy opačný zmysel. 5.4: Určite veľkosť osových síl v častých priamopasových trojuholníkových priehradových sústavách so stúpajúcimi (obr.12a.11) a klesajúcimi (obr.2 m. 5.mm-1 105 .Na začiatku.Grafické riešenie začína vždy (po výpočte reakcií!) vo dvojnom uzle. 5.12) diagonálami.11a a 5. 5.Niekedy je treba zmeniť mierku síl pri výpočte reakcií a osových síl. 5. Obr. → ) tie sily. pri zoznamovaní sa s Cremonovou metódou je vhodné si označovať (obr.11 Obr. 5. .10a) dohovoreným znamienkom (napr. Postup a výsledok riešenia osových síl v Cremonovom silovom obrazci je zrejmý z obr. Vo zvolenom smere obehu. najskôr zložením už známych síl a potom ich rozkladom do dvoch neznámych prútov. Príklad 5.11a mF = 0. .Poznámka: . pretože ich zobrazovacie úseky sú podstatne menšie. s ktorými začíname kresliť rovnováhu v novom (ďalšom) uzle.

ako v ľavej riešenej časti (urýchenie výpočtu). horné pásy sú tlačené a dolné naopak ťahané.11a a 5. 5. 5. Za povšimnutie stojí. že stúpajúce diagonály (ku stredu rozpätia) sú namáhané na tlak. Zo symetrie tiež vyplýva. že v prútoch S2.12 musia byť osové sily nulové. kde mF = A .12 Obr. že A = B = 1 7 ∑ Fi . Pozn. čo A zodpovedá vhodne zvolenej dĺžke úseku A = 1. že polohou symetrické prúty k stredu rozpätia v pravej časti sústavy budú namáhané rovnakými osovými silami. 106 .12a je už vynechané pomocné označovanie zmyslu síl.: V obr. 5.Si. resp.12a Zo symetrie priehradových sústav a zaťažení je zrejmé. klesajúce na ťah.-1 -13 Obr. S13 v obr. a že 2 i =1 skutočné veľkosti osových síl možno vypočítať zo vzťahu Si = mF. Keď si v zodpovedajúcich uzloch predstavíme (ako v analytickom spôsobe riešenia uzlovou metódou) počiatok súradnicovej sústavy. je zrejmé.11. 5. čo však predpokladá už určitú počtársku zručnosť. 5. S4 v obr.

5.F1 + F2 = 1. pričom pre rovnováhu sústavy ako celku platí: F1 + F2 + A = RL = -B Výslednica RĽ leží na nositeľke reakcie B.5: Určite osové sily v danej sústave (obr. RĽ = A . 5. Vlastné riešenie vykonáme napr.2.1 Culmannova grafická metóda Príklad 5. na ktorú pôsobia sily F1.analytická Ritterova metóda. pre ľavú časť.2. S10 pomocou Culamnnovej priamky (obr. Dané: F1 = 3 kN.13b). F2. 5. Osové sily: Daná sústava je zložená. Ay a S8. Metóda je známa vo dvoch podobách: . Ax = 0.285 kN Primárne sily sú len zvislé. takže RĽ = S8 + S9 + S10 = 0.2. Rezom m-m rozdelíme sústavu fiktívne na Ľ a P časť.715 kN. Obr.715 kN a) ∑MB = 0 → Ay = 7. V nasledujúcich úlohách uvidíme. nemá dvojný b) uzol.2 Metódy riešenia zložených prútových sústav Na riešenie zložených prútových sústav možno použiť priesečnú metódu. 5.grafická Culmannova metóda .5. 107 . F2 = 6 kN Reakcie: ∑MA = 0 → B = 1. že oboma metódami možno riešiť tiež sily vo vnútri jednoduchých prútových sústav.13 S9.13).

5. obsahuje len jednu neznámu silu: ∑MI = 0 → S8 ∑MII = 0 → S9 ∑MIII = 0 → S10 108 (5.2 Ritterova analytická metóda Príklad 5.2. Fiktívny rez vedený cez tri prúty (nie viac. γ).14 Pozn. Podstatou Ritterovej metódy je.k momentovým stredom I .reakcia B. 5. 9. Po určení síl v týchto troch prútoch možno pokračovať v riešení osových síl v sústave ďalej. postupnou uzlovou metódou. Čiara rezu nemusí byť dokonca ani spojitá (obr.14c). 5. β. môžeme prerezať i viac ako 3 prúty (obr.14 a. 5.53 kN.2.5 kN. III.14b).Po vyriešení rovnice graficky pomocou Culmannovej priamky. odmeraním úseku síl v mierke mF obdržíme hľadané sily = S8-4. 10 (α.6: Pre analytické riešenie sústavy na obr. a) b) c) Obr.13a je vhodnejšie zvoliť pravú časť P .15) zvolíme ako ťahy a potrebné uhly prútov 8. S9. v ktorom osovú silu určujeme. musia tvoriť zväzok síl (smerovať do jedného bodu). 5. ktorým rozdeľujeme zloženú sústavu na dve časti nemusí byť priamy (obr. máme k dispozícii len 3 podmienky rovnováhy!). 5. Neznáme osové sily S8.S10 (obr.: Pokiaľ sa uspokojíme s určením len jednej osovej sily. že každá momentová rovnica k priesečníkom vždy dvoch (z troch neznámych) síl .5 kN. ale osi všetkých ostatných ostatných okrem toho. 5. II .2) .b). určíme pomocou goniometrických funkcií z rozmerov danej prútovej sústavy. S10 = 3. S9 = 0. nakoľko z vonkajších síl na nej pôsobí len jediná . napr.

1. Naopak.2. ktoré nás zaujímajú. ktoré nemajú dvojný uzol a neumožňujú použitie priesečníkovej metódy.15 Nevýhodou metódy je prácne hľadanie ramien síl (p1. je výhodnejšie. 1.13 neodvoľuje vypočítať reakcie.3 Metódy riešenia zložitých prútových sústav 5. aj keď pri súčasnom grafickom a analytickom riešení. Princíp Hannebergovej metódy je znázornený na obr. 5. alebo na riešenie sústav s vonkajšou statickou neurčitosťou. výhodu metódy je. možno ramená odmerať s dostatočnou presnosťou priamo v pozorne nakreslenom obrázku. ale podobne. Výpočet zloženej sústavy by sa dal popísanou Ritterovou metódou rozšíriť na všetky prúty.1 Hannebergova metóda náhradného prútu (n) Metóda náhradného prútu sa používa na riešenie zložitých sústav. p2. 5. obr. že ak nepotrebujeme poznať všetky osové sily v sústave. takže nie je možné ani vyriešiť osové sily). p3) jednotlivých momentov.3. ako v predchádzajúcej Culmannovej metóde. možno vypočítať len tie sily v prútoch.Obr. 5.2. 109 .3. (Vonkajšia statická neurčitosť ako vieme z ods. keď po vypočítaní troch neznámych prútov sa vo výpočte pokračuje už postupnou uzlovou (alebo Cremonovou) metódou.16.2.

ktoré vznikli odňatím prútu. V oboch náhradných jednoduchých sústavách vypočítame (napr. Sn″. 8 a zavedením náhradného prútu na jednotkovej sile S8 = 1 (na zachovanie tvarovej určitosti oboch náhradných sústav).16a) Si″. Cremonovou metódou) osové sily v prútoch od vonkajšieho zaťaženia (obr. Výsledné hodnoty osových síl získame superpozíciou (sčítaním) síl v zodpovedajúcich prútoch v náhradných sústavách: Si = Si´ + Si″ . S8 Z podmienky nulovej sily v náhradnom prúte Sn = 0(!) je Sn = Sn´ + Sn″ . S8 =0 a z toho 110 S n´ S8 = . Sn´ a od jednotkovej sily (obr. 5. 5.´´ Sn (5. S8 a v náhradnom prúte (5. reakciami A. B a silou S8 v miestach odobratého prúta bude staticky ekvivalentná pôvodnej sústave vtedy.4) .16a) Si´.16 Pôvodná zložitá sústava (obr. 5. 5. keď osová sila v náhradnom prúte n bude nulová. napr.3) Sn = Sn´ + Sn″ .c).16b. 5.16a) je nahradená dvoma jednoduchými sústavami (obr. Nová sústava zaťažená pôvodnou vonkajšou silou F.A a) b) c) Obr.

B (pretínajúcich sa v spoločnom priesečníku K ). ktorá je zaťažená jednou alebo najviac dvomi silami.24 -0. V danom prípade určíme reakcie z rovnováhy síl F.11 -1.mm-1 Reakcie možno určiť napr.44 2.4 Si″ -0.25 -0.0 kN. začíname kresliť od niektorej zvolenej osovej sily v prúte.2 -4.25 -3. Dané: F = 15 kN a rozmery sústavy podľa obr.2 Metóda neurčitej mierky Metódu neurčitej mierky je vhodné použiť pri riešení zložitej prútovej sústavy.36 -4. Najskôr však treba ako vždy vypočítať reakcie. Mierka dĺžok mL = 0.1 m.08 -2.54 5.55 0 -2.00 +2.16 3.06 -3.38 1 0.17a. B = 4.74 0.2 -0. Tab.1 +2. pretože riešenie osových síl v sústave treba opakovať postupne pre každú zaťažujúcu vonkajšiu silu zvlášť. 5.95 -3.4 = 4.8: V danej zložitej prútovej sústave určite osové sily metódou neurčitej mierky. zadanú silu F = 6 kN → A = 7.16) možno usporiadať do tabuľky. ktorý sa nedá zostrojiť pre danú (jedinú!) silu.28 1.54 S1″.44 kN − 0. Z rovinného zväzku vonkajších síl vyjde potom veľkosť reakcií pre napr. aby bolo možno vyriešiť postupne všetky osové sily v prútoch i reakcie v podperách.3.12 Si -0.17 3.22 -0.47 -0. že silový obrazec vnútorných (osových) síl a reakcií.Príklad 5. 5.2 kN.30 -3.4) je S8 = - 2.10 6.71 -0.44 0.45 1.52 -0.1 Prút 1 2 3 4 5 6 7 8 9 n (i) Si´ +2.23 4.10 2. A.68 4.50 -0.S8 -2.08 Z rovnice (5. Princíp riešenia spočíva v tom.2.7: Výsledky riešenia oboch náhradných sústav. 5. Tento prút je treba zvoliť vhodne tak. ako aj síl v celej prútovej sústave (obr. graficky riešením rovnice F + A + B = 0 → K 111 . Príklad 5.15 -1.

R = m. v ktorých je veľkosť osových síl zrejmá bez riešenia (obr. Všimnime si ešte niekoľkých ďalších zvláštne usporiadaných prútov a zaťaženia v uzloch..17 Ostatné dĺžky osových síl ( S i ) a ( R ) odčítame tiež z obrázku a určíme ich veľkosť už v známom merítku Si = S i .12. 5.18): 112 .11 a 5.. B . R j .259 kN. i = 1.Osové sily: Riešenie je vykonané Cremonovou metódou (význam použitej symboliky .2.10) od úseku zvolenej sily S 7 v dĺžke S 7 = 35 mm. Po vyriešení ostatných osových síl v prútoch pri počiatočnej dĺžke úseku S 7 = 35 mm odmeriame po uzavretí obrazca F = 58 mm. mF.2. a) Z dĺžky úseku zistíme mierku síl mF = F 15 = = 0.n.viď príklad 5. 5. . resp. 5.4 Niektoré dôležité poznámky o riešení prútových sústav O možnom zjednodušení a zrýchlení riešenia základnej úlohy prútových sústav vyplývajúcom z tvarovej symetrie a zaťaženia sme sa presvedčili už v príkladoch 5. kde j = A .mm-1 58 F b) Obr.

tzv. (5. /A/ ≠ 0) je riešenie dané vzťahom P = -A-1 . je stĺpcová matica neznámych síl prútov a vonkajších väzbových reakcií Q . si ľahko zapamätáme. je nulová stĺpcová matica. bránia iba vybočeniu zaťažených prútov. 113 . 15.u P .19). je štvorcová matica koeficientov n neznámych osových síl a reakcií typu 2.. francúzsku jednoduchú trojuholníkovú sústavu (obr.19 Podľa toho treba určiť iba osové sily v (21 . že ľubovoľnú staticky určitú rovinnú prútovú sústavu môžeme vyriešiť zostavením 2. je stĺpcová matica vonkajších zaťažovacích účinkov v uzloch 0 .9: Majme vyriešiť napr..12) = 9-tich nosných prútoch! Na záver už stručne iba uveďme.. 19 sú nezaťažené.: Zrejmosť týchto prípadov (veľmi urýchľujúcich výpočet síl). Príklad 5.P+Q=0 (5. S3 = S5 = S7 = S15 = S17 = S19 = 0 S1 = S6. 5. 5. Obr.u lineárnych rovníc typu ∑Fix = 0. 7.Obr. Q čo v maticovom tvare je tzv..5) v ktorom A .. ∑Fiy = 0 pre každý uzol (u). keď si v každom uzle predstavíme súradnicovú sústavu. 5.. Použitie tejto metódy na riešenie skutočných priehradových konštrukcií si vyžaduje výpočtovú techniku.. ktoré v maticovom vyjadrení majú tvar: A. 5. S16 = S20. 17.6) Poradie uvoľnenia uzlov pri zostavaní rovníc je ľubovoľné a všetky neznáme sa vypočítajú naraz.18 Pozn. Keď je matica sústavy A regulárna (det. S2 = S4 = S8 S14 = S18 = S21 Prúty 3. všeobecná uzlová metóda..

114 .

keď uloženie telesa alebo sústavy je také. že sa pri danom zaťažení a ideálnych väzbách môže teleso začať pohybovať.. 6. tlak medzi telesami v Nm-2) a) b) S Obr. súčiniteľ adhézie V dôsledku drsnosti povrchu dotýkajúcich sa telies (obr. okrem druhotných síl v ideálnych väzbách (dokonale tuhé a ideálne hladké).. a to: šmykové trenie a valivý odpor.6. ktoré možno nahradiť výslednými účinkami.1 115 . N12 = ∫ d N12 A a T12 = ∫ d T12 (6. 6. obdržíme dve sústavy elementárnych rovnobežných síl. treba brať do úvahy aj ďalšie pôsobiace veličiny. čapovým trením. súčiniteľ trenia.1a) pôsobí na každú elementárnu plošku dA telesa 2 všeobecne orientovaná elementárna sila dR12 proti zmyslu relatívneho pohybu telesa 2. Keď rozložíme túto silu na zložky dN12 a dT12 do normály a roviny styku. PASÍVNE ODPORY Pri riešení rovnováhy skutočných telies. Pasívne odpory bránia vzájomnému pohybu dotýkajúcich sa telies a pôsobia vždy proti ich možnému alebo relatívnemu pohybu. V tejto kapitole sa budeme zaoberať aj tzv. 6. valivým odporom a trením vlákien (pásov). Pasívne odpory sa môžu prejaviť len vtedy. Možným alebo relatívnym pohybom je teda aj smer a zmysel pasívnych odporov úplne určený.1 Šmykové trenie.1) A kde N12 = p.dA (p .

.3) A Rovnica (6. T12 a ich výslednica R12 = F12 + N12 (6. určeným vzťahom dT12max = dF12 = μ N12 (6. Ak bude μ na celej stykovej ploche konštantné.4) je najjednoduchším výpočtovým modelom pasívnych odporov dvoch dotýkajúcich sa telies pri ich vzájomnom pohybe alebo na medzi pokoja a pohybu .kinetické trenie μs = tgφs je súčiniteľ statického trenia μk = tgφk je súčiniteľ kinetického trenia .. kde v mieste S pôsobia sily N12. N . ktorého tangenta je rovná súčiniteľom trenia stýkajúcich sa plôch. Podľa toho.. dT12 = dF12 je elementárna trecia sila medzi oboma telesami.6) Uhol φ je tzv.tzv . trecia sila z pokoja .2) kde μ je tzv. trecia sila pri pohybe . či ide o prípad na medzi pokoja a pohybu alebo už pri pohybe. Coulombov vzťah (1736 .4) F12 = μ N12 (6. pre ktorý platí tgφ = F12 =μ N12 (6. súčiniteľ šmykového trenia. trecí uhol. 6.statické trenie Fk = μk .1806). N .5) Výsledná reakcia je odklonená proti zmyslu relatívneho pohybu a uhol φ. sú hodnoty trecej sily kde 116 Fs = μs .1b). je F12 = ∫ d F12 = μ ∫ dN = μ N12 (6.. Geometrickým modelom je rovná styková plocha (obr.Na hranici pokoja a pohybu alebo pri pohybe telesa 2 je možno uvažovať s jednoduchým výpočtovým modelom.

48 naprieč 0. b. Dané: G. Podľa toho.014 v smere vlákien 0. α. T Obr. trecí trojuholník. že μs > μk. Pri možnom pohybe vo všetkých smeroch vznikne tzv.a. β.105 Oceľ na ľade 0. (φs > φk). a. 6.Zo skúsenosti vieme. Tab 6.2 117 .7 Dub na dube vláknami Pri rovinných úlohách vymedzuje uhol φ tzv.2. (6.1b) bude mať hodnotu: α ≤ φs bude teleso v pokoji pri ľubovoľne veľkej reakcii R α ≤ φs teleso sa začne pohybovať Príklad 6. 6.1: Medzi typické a v praxi časté úlohy patrí rovnomerný pohyb telesa tiaže G.7) V nasledujúcej tabuľke 6.09 Oceľ na bronze 0.62 0.1 sú na porovnanie uvedené niektoré hodnoty súčiniteľov pri suchom trení. 6. trecí kužeľ.2). na ktoré pôsobí sila Fi na naklonenej rovine (obr. obr. Máme určiť veľkosť sily F potrebnej na zdvíhanie a spúšťanie telesa (v smere osi x. 6.1 Súčiniteľ šmykového trenia Materiály telies μs (z pokoja) μk (pri pohybe) Oceľ na oceli 0. μs.027 0. keď uhol α odklonenia výslednice R12 od normály (n) šmykovej plochy (obr.15 0.0.b) po naklonenej rovine.11 0. μk.03 .

2a Zo sústavy rovníc ∑Fix = Fcosβ. Ft. 6. sin α + μ k . Sila F vytvára destabilizujúci (sklápajúci) a sila G stabilizujúci moment (stabilizujúci účinok). či nedôjde skôr k preklopeniu telesa okolo hrany A. cos α cos β + μ k .c = 0 po úprave dostaneme (po dosadení za Ft.1.Gsinα . Fn Obr. 6. b (6.Gcosnα + Fn = 0 ∑MiT = Ft.10) . teleso sa okolo hrany preklopí. sin β (6. Fn.Fn. c (obr.b .8) Treba však skontrolovať.2a). Fn z rovnice pre treciu silu) F=G.Ft = 0 ∑Fiy = Fsinβ.9) a po dosadení za F z rovnice (6. musí platiť: F (asinβ + bcosβ) ≤ G(bsinα + acosα) (6. Pre sústavu síl môžeme okrem troch rovníc rovnováhy napísať aj rovnicu pre treciu silu Ft = μk . Zdvíhanie telesa (translačný posun smerom nahor) Na uvoľnené teleso pôsobí všeobecná rovinná sústava síl s neznámymi F.8) dostaneme sin α + μ cos α b sin α + a cos α ≤ cos β + μ sin β a sin β + b cos β odkiaľ μ≤ pokiaľ bude 118 μs 〉 a b (μ = μs) a . Ak nemá teda dôjsť k neželateľnému sklopeniu telesa okolo hrany A.

6 m opretej o stenu vysokú 1. potrebnej na posunutie homogénnej tyče s hmotnosťou m = 40 kg. B rovnaké μ = 0. potom musí zrejme platiť α = φk. 6. dĺžkou l = 3.μkcosα = sinα . Spúšťanie telesa Pri spúšťaní telesa (obr. 6. Súčinitele trenia sú v miestach A. BA = 0 2 a doplňujúce väzobné rovnice FA = μNA.8 m. Tri podmienky rovnováhy sú: ∑Fix = 0: FA . Z tejto úvahy vyplýva experimentálne určovanie súčiniteľa trenia. l cosα .FBcosα + NB sinα = 0 ∑Fiy = 0: NA . Keď uvedieme teleso naklonením roviny do rovnomerného pohybu.11) Obr. a teda tiež sila F = 0.2b) sa v rovniciach rovnováhy zmení znamienko trecej sily Ft. je treba pri pohybe nadol teleso tlačiť.2b Keď vyjde hodnota F záporná.2.2: Treba vypočítať veľkosť sily F. FB = μNB Obr. a teda súčiniteľ trenia je μk = arctg φk = arctgα Príklad 6. Teleso sa v takomto prípade bude pohybovať po naklonenej rovine rovnomerne smerom dole bez pôsobenia vonkajšej sily F. Pre α = φk je hodnota sinα .NB . 6.G + NBcosα .3).F . 6.sinα = 0. Sila F na spúšťanie telesa má veľkosť F=G sin α − μ k cosα cos β − μ k sin β (6.60 (obr.3 119 .tgαcosα = sinα .FBsinα = 0 ∑MA = 0: G .

ako je to zrejmé z obr.7 N.4. momentom čapového trenia.m-2] v stykovej ploche.81 = 392. Kritérium rozdelenia na čapy radiálne a axiálne závisí.4 Pasívne odpory pôsobia proti otáčaniu pohybu čapu tzv.4a) ..8 2 + 2. 9. 6..4b) r a) b) Obr. NA = 309. 120 .8 = 36. r . 6. r ..4 N a 1. Moment čapového trenia je vyjadrený vzťahom Mč = Q .axiálne (obr. g = 40 .Po dosadení hodnôt BA = 1.8 N a hľadanú silu potrebnú na posunutie tyče F = 388.radiálne (obr. 6. 6. μč kde Q .4 FB = 112.87o dostaneme po vyriešení rovníc rovnováhy NB = 188 N. závislý na druhu materiálu čapu a rozložení merného tlaku p [N.2 Čapové trenie Pasívne odpory pôsobiace na čapy rotujúcich telies sa rozdeľujú na dva základné druhy: .8 N.12) je sila zaťažujúca čap [N] polomer čapu [m] μč . 6.. FA = 185. súčiniteľ čapového trenia. 2.8 N. α = arctg G = m . na smere pôsobiacej sily Q voči osi rotácie čapu..4 2 = 3 m. (6..

V nasledujúcej tabuľke 6.2 sú na ilustráciu uvedené súčinitele čapového trenia pre
niektoré druhy čapov a rovnomerné i premenlivé rozloženie merného tlaku pri suchom trení
v stykovej ploche čapu.
Tab. 6.2
RADIÁLNE A AXIÁLNE

SÚČINITEĽ ČAPOVÉHO TRENIA PRE MERNÉ TLAKY

ČAPY PODĽA TVARU

p . r/ cosφ = konšt

STYKOVEJ PLOCHY
Radiálny čap

p = konšt
μč = μ

α

p.r

= konšt

p . r/ cosφ = konšt

sin 2α

α = π: μč = 1,57 μ

4 sin
μč = μ

α
2

α + sin α

α = π: μč = 1,27 μ
Axiálny čap plný

μč =

2
μ
3

μč =

1
μ
2

Axiálny čap prstencový

r
1 − ( 1 )3
r2
2
μ
μč =
r
3
1 − ( 1 )2
r2

r
2

r1
r2
2

1+

μč = μ

r
1

Axiálny čap guľový
μč =

1 2α − sin α
μ
2
sin 2 α

μč = 2μ

sin 2 α
2α + sin 2 α

121

Príklad 6.3: Panva i s obsahom tekutého kovu má hmotnosť 8 000 kg. Určite silu F vo

zvislom lane pri vylievaní na začiatku nakláňania panvy. Súčiniteľ šmykového
trenia medzi čapom a závesnými hákmi je μ = 0,3. Rozmery sú na obr. 6.5.

Vzhľadom na to, že zaťaženie panvy
(tiaž, lano, závesy v mieste A) sú
usporiadané
Obr. 6.5

symetricky

vo

zvislej

rovine, možno úlohu riešiť ako rovinnú.

Pre sily na uvoľnenej panve možno napísať rovnice rovnováhy
∑Fix = 0:

Ax = 0

∑Fiy = 0:

-G + Ay + F = 0

∑MiA = 0: F . 0,8 - Mč = 0,
v ktorom Mč = μč . Ay . rA
ak budeme uvažovať (tab. 6.2) μč = 1,57 μ.
a dosadíme číselné hodnoty, dostávame
- 8000 . 9,81 + Ay + F = 0
F . 0,8 - 1,57 . 0,30

odkiaľ Ay = 75163,4 N

0,15
Ay = 0
2

F = 3316,6 N

Na vyklopenie panvy treba na začiatku vyklápania vyvinúť v lane silu F = 3316,6 N.

6.3 Valivý odpor
Pasívny účinok, ktorý vzniká pri valení telies sa nazýva valivý odpor. Vzniká
v dôsledku toho, že skutočné telesá nie sú dokonale tuhé a preto sa účinkom síl sa deformujú.

122

V riešení valivého odporu predpokladáme, že v mieste dotyku telies nedochádza ku
šmyku.
Po zaťažení valca tiaže Q silou F v smere pohybu dochádza k deformácii valca
i podložky (obr. 6.6).

a)

b)

c)
Obr. 6.6

Moment valivého odporu Mv = N . ξ (6.13) pôsobí vždy proti smeru valenia valca.
Veličina ξ- tzv. rameno valivého odporu (súčiniteľ valivého trenia) sa zisťuje
experimentálne.
Z uvedených predpokladov je zrejmé, že musí platiť podmienka
T ≤ N . μs

(6.14)

Pri rovnomernom pohybe valca musia sily spĺňať podmienky rovnováhy
∑Fix = 0:

F-T=0

∑Fiy = 0:

N-Q=0

∑Mic = 0:

N. ξ - F . a - T . R = 0

Odkiaľ sila F je
F=T=Q.

ξ
a+R

(6.15)

a pri splnenej podmienke valenia T ≤ N . μ = Q . μ je
a≥

ξ
-R
μ

(6.16)

123

vzniká špeciálny prípad šmykového trenia. ξ = Q .5 0. 6.7 Odtiaľ T = Q . t.7). ξ a odtiaľ súčiniteľ valivého odporu je ξ= je (Q. pre ktorú platí ∑Fix = 0: Q .Gsinα) R = Gcosα .3 súčiniteľov valivého odporu MATERIÁL TELIES niektorých materiálov sú uvedené liatina na liatine oceľ na oceli drevo na kameni v tabuľke 6. ξ [mm] 0. ξ Q − Gsinα R Gcosα 6.3. N = G. cosα Mv = (Q .Pre a < ξ ξ .T . j. remeňov.4: Určite súčiniteľ valivého odporu materiálu valca a podložky. Pre a = 0. keď bremeno Q klesá stálou rýchlosťou (obr. R = 0 Obr. lán. Valec sa pohybuje rovnomerne po naklonenej rovine účinkom rovnovážnej sústavy síl.R bude sa valec kĺzať. R > nastane valenie. 6. cosα . reťazí a pod.) po povrchu telies s valcovou alebo všeobecne zakrivenou plochou.5 Príklad 6.4 Trenie vlákien (pásov) Pri šmýkaní vlákien (oceľových pásov.T = 0 ∑Fiy = 0: N . 6.Gsinα) R pretože Mv = N .Gsinα. μ μ Experimentálne zistené hodnoty Tab.Gcosα = 0 ∑Mc = 0: Mv .Gsinα .5 1. ktoré nazývame trením vlákien (pásov). 124 .

8b) tvoria zväzok síl.dψ T 125 . cos − dF = 0 . F2.Pri výpočte vláknového trenia sa predpokladá. Vlákno vo výpočtovom modeli (obr.8a) je vedené okolo zakrivenej vypuklej plochy telesa (napr. sin 2 2 2 nadobudnú rovnice (6. potom zrejme platí F1 = F2 a v prierezoch 1 a 2 vymedzených uhlom opásania α sú tangenciálne sily T1 = T2. 6. nenaťahovacie a nehmotné. že vlákno je dokonale ohybné.dN T. ktorého rovnice rovnováhy sú: Obr. Sily. pôsobiace na vybratý element o dĺžke dl (obr. 6. Ak sú povrchy vlákna i telesa dokonale a) hladké. 2 2 dψ d ψ dψ a po zanedbaní diferenciálov vyšších rádov = = 1 . hnacieho kolesa) a namáhané silami F1 .17) tvar dT = μ. takže T2 > T1. sin + dN = 0. 2 2 ΣFiy = 0 : −(T + dT ). 6.dψ =dN Ich riešením dostaneme dT = μ. cos dψ dψ − T . Pri dotyku skutočných telies a vlákien (μ ≠ 0) narastá vo vyznačenom smere b) pohybu zaťaženie od miesta 1 k miestu 2 v dôsledku trenia.17) dψ dψ − T . sin Pre dF = μdN a cos (6.8 ΣFix = 0 : (T + dT ).

má prenášaný moment trenia veľkosť α M T = ∫ dT .dN = ∫ μ . ale iba na veľkosti súčinu uhla opásania a súčiniteľa trenia. 0 odkiaľ s využitím rovnice (6.(e μα − 1).Po integrácii. 6.dψ = T1 . riešení ohybnosti (tuhosti) lán a trakčných odporov.e μψ . 6.r.r.18) Z uvedeného vzorca na výpočet prenosu sily vláknom je zrejmé.r.18) dostaneme MT = r. že pomer síl T2 / T1 nezávisí na tvare zakrivenia plochy telesa.T .9).r = ∫ μ .dψ = μ. eμα (6. α dostaneme tzv. Ak vlákno kĺže po valci o polomere r (obr. Eulerov vzorec T2 = T1 .∫ T1 .9 Poznámka: Pasívne odpory sa vyskytujú tiež pri navrhovaní skrutiek (samosvornosť). 126 . (T2 – T1) r (6.r.19) Obr. pri konštantných hodnotách μ.

m-1].y] d bod. výška [m]. vložený kĺb * [x. [m] e nositeľka sily *.y]. [ks].y] g gravitačné zrýchlenie [m. vzdialenosť [1].s-2] h posunutie. [m] r polomer [m] s vzdialenosť. vzdialenosť [x. počet väzieb. [m] y os *. [N] C bod [x.y]. [ks] [1]. reakcia [m2]. rameno sily. [m] k kritérium statickej určitosti [°V] l dĺžka [m] m n mierka. [N] u počet uzlov [ks] v počet stupňov voľnosti [°V] x os *. [m] b bod. [N. vzdialenosť [x. [ks]. bod. rez *.m-1]. počet odobraných stupňov voľnosti rez *. [1] F sila [N] G tiažová sila [N] 127 .y]. [m] A plocha. [x. merný [Pa] tlak q spojité zaťaženie stále. reakcia [x. [1]. [m].y].PREHĽAD POUŽITÝCH SYMBOLOV A JEDNOTIEK Symbol Názov Jednotka a bod.m-1] spojité zaťaženie pohyblivé. p vzdialenosť. [N. rameno [1]. priemer [x. [N] B bod. [m]. vzdialenosť [N. [kg]. počet prútov. spojité zaťaženie [pomer]. rameno [1].y].y].y] D bod. [m] f bod [x. osová sila v prútoch [m]. [m] c bod [x. hmotnosť.

m] N normálová sila [N] P sila [N] R výslednica [N] S osová sila [N] T ťažisko.* bezrozmerné číslo. priečna sila [N]. nositeľka síl * [x. tiaž. [kg]. . uhol opásania [°].y] M moment [N. [N] K priesečník (bod) [x. [N] α. súčiniteľ čapového trenia * [1]. ψ uhol. [1] ξ rameno valivého odporu [m] π Ludolfovo číslo* (3.y] súradnice bodu 128 .[x.Q náhradná sila.14) [1] φ trecí uhol [°] . trecia sila.y].[°] β uhol [°] μ súčiniteľ šmykového trenia *.

SNTL .NTL 129 . J. Bratislava 1962. Praha 1972. VTA 3. Praha 1970. J. VŠDS 4.POUŽITÁ LITERATÚRA 1. MORAVČÍK. SVTL 2. Bratislava 1996.1 díl. NOVÁK.: Statika dopravných stavieb I. SNTL .NAVRÁTIL. O. Statika. M. F. O. S. BUŠOVÁ. a kol.. Žilina 1996.MELCER..: Technická mechanika . S. Brno 1990.NTL 5.-ŽIARAN.-CABAN. SVOBODA. B.HOŘEJŠÍ. V. BALAŽOVJECH..: Statika v príkladoch.: Statika stavebních konstrukcí. V. CHASÁK.: Mechanika I.: Stavební mechanika pro konstruktéry. STU 2.

Názov STATIKA PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO Vydala Žilinská univerzita v Žiline v EDIS – vydavateľstve ŽU Zodp. CSc.72 ISBN 80-8070-077-X Rukopis v EDIS – vydavateľstve ŽU neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou. PhD. Martin Beniač. redaktor Vydanie Druhé doplnené a upravené vydanie Náklad 100 výtlačkov AH/VH 6.28/6. . Ing. Josef Reitšpís. Autori doc.Za odbornú náplň tohto vydania zodpovedá odborný redaktor doc. PhD. Ing. Ing. Jozef Kovačik.