You are on page 1of 13

3 PRIEREZOVÉ CHARAKTERISTIKY

Pevnosť a tuhosť konštrukčných prvkov závisí pri niektorých druhoch namáhania
nielen od veľkosti prierezu A, ale aj od tvaru plochy priečneho prierezu a orientácii k rovine
zaťaženia.
Príkladom môže byť votknutý nosník na konci zaťažený osamelou silou F. Napriek
tomu, že plocha prierezu A je rovnaká v prípade 1 aj 2, priehyb rovnaký nie je ( w1  w2 ), čo je
spôsobené prierezovou charakteristikou osový kvadratický moment J.

Obr. 3.1
Prierezové charakteristiky a príklady ich použitia (Tab. 3.1):
Tab. 3.1
Prierezové charakteristiky:
Prierezová plocha A
Statické momenty S
Kvadratické momenty J:
 osové kvadratické momenty Jy, Jz
 polárne kvadratické momenty JP,
Deviačný moment D,
Kvadratické polomery prierezu i,
Moduly prierezu:
 v ohybe WO
 v krute WK

Použitie pre výpočet:
normálové napätie pri ťahu/tlaku
súradnice ťažiska
šmykové napätie pri ohybe
priehyb
normálové napätie pri ohybe
šmykové napätie pri krútení
uhol skrútenia
uhol odklonu hlavných centrálnych osí
excentrický ťah/tlak
normálové napätie pri ohybe
šmykové napätie pri krútení

Medzi často používané prierezy patria prierezy s jednoduchou prierezovou plochou
v tvare kruhu, obdĺžnika (štvorca) alebo trojuholníka. Samozrejme sú používané aj zložené
prierezy, napríklad prierezy U, I, T, L, medzikružie alebo iné. Zložená prierezová plocha
(zložený prierez) je plocha zložená z jednoduchých geometrických plôch ako sú obdĺžnik,
kruh alebo trojuholník.
Ak pre konštrukčný prvok je použitý polotovar s normalizovaným priečnym
prierezom, prierezové charakteristiky nájdeme v Strojníckych tabuľkách.

3.1 Výpočet súradníc yT a zT ťažiska T zloženého prierezu
Súradnice ťažiska yT a zT zloženého prierezu s plochou A rozdeleného na konečný
počet jednoduchých geometrických plôch Ai dostaneme:

ktoré prechádzajú ťažiskom. 3. Ai je veľkosť plochy i-tej jednoduchej geometrickej plochy a n je počet jednoduchých geometrických plôch. Osi. z'.n yT   Sz i i 1 n A n  zT  Ai (3. Jz pre obdĺžnikový prierez k centrálnym osiam b) a) Obr. 3. z.2 Určenie kvadratických momentov Jy. yTi a zTi sú súradnice ťažiska i-tej jednoduchej geometrickej plochy vzhľadom k osiam y'.3) A Po dosadení dA=bdz (obr. 3. Pre výpočet kvadratického momentu k centrálnej osi z platí vzťah: . Statické momenty môžu nadobúdať kladné.4) Analogicky postupujeme pri určení kvadratického momentu pre obdĺžnikový prierez k centrálnej osi z. ale aj yT. Súradnicový systém y'.1) n A i i 1 n i 1 n Ti i 1 i i 1 S y n y i A  i i 1 z i 1 Ti Ai (3. nazývame centrálne (ťažiskové) osi. z' je systém. vzhľadom na ktorý počítame polohu ťažiska. z'.2) n A i 1 i kde Sy´i a Sz´i sú statické momenty zloženej plochy k osiam y'. záporné aj nulové hodnoty. Majú zvyčajne označenie y.2 Pre výpočet kvadratického momentu k centrálnej osi y platí vzťah: Jy   z dA   2 (3.2a) dostávame kvadratický moment pre obdĺžnikový prierez k centrálnej osi y: Jy  h 2  z3  2 z bdz  b 3  h    2 h 2 b  h 2 h3  h3  bh3    b   24  24  12 (3. zT.

2.bi . 3. z) rovnobežnej s centrálnou osou (na obr.Jz   y dA   2 (3. z zloženej plochy a Dyizi je deviačný moment k centrálnym osiam yi. musíme použiť Steinerovu vetu. kruh. 3. 3. zi. Zvolíme pravouhlý súradnicový systém y'. Ai 2 J z   J z i   bi .4a). 3.4a). z' (obr. Jz prierezu k ľubovoľnej osi (na obr.7) – (3. 3.3 Určenie kvadratických momentov Jy. b1) a veľkosti plochy A.3 osi y. Jz1. ktorý je zväčšený o súčin kvadrátu kolmých vzdialeností týchto osí (na obr.6) 3. zi (osi yi. trojuholník). ai. Analogicky znie Steinerova veta pre deviačný moment. Ak je možné využijeme vlastnosti symetrie. Ai (3. 3. Jz k rovnobežným (posunutým) osiam. zi sú centrálne osi jednoduchých geometrických plôch). 3.2b): Jz  b 2  y3  2 y hdy  h 3  b    2 b 2 h  b 2 b3  b3  hb3 h   24  24  12 (3. Ai 2 n n i 1 i 1 Dyz   Dy i z i   ai . Steinerove vety možno zapísať: Obr. zi a centrálnymi osami y. (obr.3 n n i 1 i 1 n n i 1 i 1 J y   J y i   ai . Steinerove vety Ak chceme určiť kvadratický moment k inej ako centrálnej osi. 3.7) (3. z1) je rovný kvadratickému momentu prierezu k centrálnej osi Jy1.3). Steinerova veta znie: Kvadratický moment Jy.3 y1. 3. bi sú kolmé vzdialenosti medzi centrálnymi osami yi.9) Jyi. Jzi sú kvadratické momenty k centrálnym osiam yi. .5) A Potom (obr.8) (3.9) Vo vzťahoch (3.3 a1. ktorá je rovnobežná s centrálnou osou (obr.4 Postup riešenia prierezových charakteristík 1. Rozdelíme zložený prierez na jednoduché geometrické plochy (obdĺžnik.

20  100. 5. 3. z' (obr.20.80. 3.20 3.33 mm A1  A2 80.5). 3.100 z T  T1 1 T 2 2   43. z sú centrálne (ťažiskové) osi (obr.20  10.67 mm . b1. 3.33 mm a2  zT 2  zT  70  43.4 3.5): a1  zT  zT1  43.33  10  33.5 Kolmé vzdialenosti a1. a2. 3.4b): z A  z A 10.20. 3. Ťažiskom vedieme novú pravouhlú súradnicovú sústavu y. b2 vypočítame (pozri obr.100   23.4b). Obr.33 mm A1  A2 80. Vypočítame súradnice yT a zT ťažiska T zloženého prierezu vzhľadom na osi y'. z.80.a) b) Obr.20 yT  yT1 A1  yT 2 A2 40. Osi y.20  100.33  26.33  16. Jz (pomocou Steinerovej vety) a deviačný moment Dyz zloženého prierezu k ťažiskovým osiam y a z (obr. Určíme kvadratické momenty Jy.67 mm b1  yT1  yT  40  23.20  70.

Deviačný moment k hlavným centrálnym osiam je rovný nule (D12 = 0). ktoré prechádzajú ťažiskom. Ak aspoň jedna z centrálnych (ťažiskových) osí je osou symetrie prierezu.7a) 7.80    13. Deviačný moment môže nadobúdať kladné.33 .33. ak Jy>Jz.20.20.104 Uhol φH je kladný a Jy>Jz.33 mm Potom: J y  J y1  a1 A1  J y 2  a2 A2  2 2 80. Jz. 6. . Hlavné kvadratické momenty J1. J2 sú extrémne hodnoty kvadratických momentov Jy.20. preto odkloníme os 1 od osi y proti smeru hodinových ručičiek (obr. záporné aj nulové hodnoty.100  12 12 4  4 920 000 mm  J z  J z1  b1 A1  J z 2  b2 A2  2 2 20. Potom centrálne (ťažiskové) osi y. v prípade. J2. 3.67. Určíme φH uhol odklonu hlavných centrálnych osí 1 a 2.6 Pre prierezy. z sú zároveň aj hlavné centrálne osi 1.b2  yT  yT 2  23. ku ktorým je deviačný z≡2 moment rovný nule (hlavné osi) a zároveň také. Určíme hlavné kvadratické momenty J1. Pre riešený prierez L uhol φH vypočítame: 2 Dyz  2.33 .100. 33.33  10  13.20   177 956 mm 4 Kvadratické momenty nadobúdajú nenulové a vždy kladné hodnoty.104  172.20  0   13.67. 2. 2.26.100  12 12 4  1 720 000 mm  Dyz  Dy 1 z 1  a1b1 A1  Dy 2 z 2  a2b2 A2   0  16. ktoré nemajú ani jednu os symetrie pre výpočet uhla odklonu hlavných centrálnych osí použijeme vzťah: tg 2H   2 Dyz Jy  Jz (3. Príklad je uvedený na obr.80. 3.177 956 tg 2H     H  3. Obr.67 2. deviačný moment k týmto osiam je T y≡1 nulový.33.67 2. Majú označenie 1.10) Záporný uhol znamená.803 100.17 Jy  Jz 492. 3.80.203 2  16.6. Hlavné centrálne osi sú osi.203 20.1003 2   33. odklon osi 1 od osi y je v smere hodinových ručičiek a pre Jy<Jz odklon osi 2 od osi y je v smere hodinových ručičiek.20   26.

mm A Pre riešený prierez L: i2  (3. 2  2  J  Jz  2   Dyz   y  2  2 (3. Určíme kvadratické polomery prierezu i1. ktoré sú hlavné polosi elipsy kvadratických momentov. 3.11) Platí: J1  J 2 Pre riešený prierez L hlavné kvadratické momenty nadobúdajú hodnoty: J1  4 929 871mm 4 J 2  1 710 129 mm 4 Zároveň platí: J1  J 2  J y  J z (3.104 mm4 8.7b). 1 (obr. Túto elipsu možno použiť na určenie kvadratických momentov prierezu k ľubovoľnej centrálnej osi grafickou konštrukciou.13) J2 . m. m. a) b) Obr.12) Pre riešený prierez L: J1  J 2  J y  J z  664.14) i1  37 mm i2  22 mm Elipsa kvadratických momentov prierezu je elipsa.Jy  Jz J1. Kvadratické polomery prierezu určíme zo vzťahov: i1  J1 . 3.7 . i2. ktorej hlavné polosi i1 a i2 sú vynesené na osiach 2. mm A (3.

j. 3.9.16) J P   2 d  2    2  4 0 0 Ak vyjadríme polárny kvadratický moment ako funkciu priemeru d. potom: J P d 4 (3.20)  2 64 Polárny kvadratický moment prierezu nadobúda nenulové a vždy kladné hodnoty. t. pretože prierez je symetrický podľa dvoch osí.8) dostávame: R 4  R 4 (3. Jy  Jz  Príklad 3.5 Odvodenie polárneho kvadratického momentu JP kruhového prierezu Pre výpočet polárneho kvadratického momentu JP platí vzťah: JP     2 (3. .18) D Medzi polárnym kvadratickým momentom JP a osovými kvadratickými momentmi Jy a Jz platí: JP  Jy  Jz (3.15) dA A Po dosadení dA=2πρ.10x20mm). pričom polomer R=d/2. Ťažiskom zloženého prierezu symetrické I vediem pravouhlý súradnicový systém. centrálne osi y.dρ (pozri obr.19) Obr. 3. H: Jy.1 Vypočítajte prierezové charakteristiky pre prierez symetrické I podľa obr. potom: R 3 JP  d 4 (3. 3. Hodnoty sú v milimetroch.17) 32 Pre medzikruhový prierez:  D 4  d 4  d JP  32 (3.8 Pričom pre kruhový prierez platí Jy = Jz. Jz Polohu ťažiska nie je potrebné počítať.3.10x20mm . z. Uvedenú zloženú plochu možno rozdeliť na: a) tri obdĺžniky (30x10mm + 10x20mm + 30x10mm) alebo b) tri obdĺžniky (30x40mm .

b2  b3  10 mm . pretože osi z1.20 3  2.3. a1  a2  a3  0 .30.10 3  2.  102.103   2.20. b1  b2  b3  0 .   46 666.7).10   146 666.67 mm 4 12 12  výpočet b): Na výpočet kvadratického momentu Jy nepotrebujeme Steinerovu vetu.8).9  výpočet a): Kvadratický moment Jy vypočítame podľa Steinerovej vety (3.  146 666. Jz . J y1  J y 3 :  30.67 mm 4 12 12 Kvadratický moment Jz vypočítame podľa Steinerovej vety (3. J y1  a12 .30 30 z1 =z y=y2 10 b2 a1 T=T10 2 a) y1 T1 10 z3 y1 = y2= y3=y T=T 10 1 b3 b) 10 10 20 a3 z2 20 y3 10 T3 10 z1= z2=z3=z Obr. pretože osi y1.2 Vypočítajte prierezové charakteristiky pre prierez podľa obr.10   46 666. J z 2  b22 . J y 2  J y 3 : 30. a2  0 .67 mm 4  12  Príklad 3. z3 a z sú totožné. y3 a y sú totožné. y2.30 3  20. a1  a3  15 mm .40 3 10. z2. 3.20 3  2. H: Jy. Hodnoty sú v milimetroch. b1  0 .67 mm 4 12  12  Na výpočet kvadratického momentu Jz nepotrebujeme Steinerovu vetu.10. J z1  J z 3 :   J y  J y 2  2. J z 2  J z3 : J y  J y1  2 J y 2   J z  J z1  2.10 3  10.  15 2. A2  4012.20 3 20. A1  J z  2 J z1  J z 2 10.

200 3  .10  10.3 Vypočítajte prierezové charakteristiky pre prierez I podľa obr. z.03. 3. t. H: zT.10. i1. Jy. J2.50. Dyz.10 Súradnice ťažiska T zloženého prierezu sú: [0. φH. y a y2 a y a y3: a1  zT  zT 1  80  5  75 mm a2  zT  zT 2  80  70  10 mm a3  zT 3  zT  135  80  55 mm .10 z T  T1 1   80 mm A1  A2  A3 50. b1  b2  b3  0 . a2  a3  60 mm . Jz. Hodnoty sú v milimetroch.10 6 mm 4 12 64 Príklad 3.100 2    164.  150.7). Uvedenú zloženú plochu možno rozdeliť na jeden obdĺžnik (200x240) a dva kruhy (Ø100). Aby sme mohli vypočítať kvadraticky moment k centrálnej osi y musíme použiť Steinerovu vetu a určiť kolmé vzdialenosti medzi rovnobežnými centálnymi osami y a y1.120  135. teda yT=0. J1. Súradnicu yT nie je potrebné počítať. a1  0 . z A  z T 2 A2  z T 3 A3 5. Ťažiskom zloženého prierezu vediem pravouhlý súradnicový systém. Kvadratický moment Jy podľa (3.  60 2.100 4 200. i2 Vypočítame súradnicu zT ťažiska T zloženého prierezu I vzhľadom na osi y'.z1= z2=z3=z Ø100 a3 y=y1 240 T=T1 y3 a2 120 T3 Ø100 T2 y2 200 Obr. A2    . centrálne osi y. pretože prierez je symetrický podľa dvoch osí.120  90.80mm].11.18. 3.100 4  2.240 3  . 12 4   64 Kvadratický moment Jz.90. J z 2  J z 3 : J z  J z1  2 J z 2  240.10 6 mm 4  2.10  70. J y 2  J y 3 :   J y  J y1  2 J y 2  a 22 . lebo os z' je zvolená na osi symetrie prierezu.j.10 Polohu ťažiska nie je potrebné počítať.

10   102. Jz sú zároveň aj hlavné kvadratické momenty: J1  J 2 J 1  J y → J y  J z J2  J z Z uvedeného vyplýva. A3  i 1 i 1 3 50. z sú zároveň aj hlavnými centrálnymi osami 1 a 2 a kvadratické momenty Jy. Ai  J y 1  a12 .103 10. A1  J y 2  a22 . b1  b2  b3  0 :  3 J z   J z i  J z1  J z 2  J z 3  i 1 10.7): 3 3 J y   J y i   ai2 . ktorej hlavné polosi i1 a i2 sú vynesené na osiach 2.14): i1  J1 7106 667 mm 4   52.10 10.50. i2  .120   552. 3. že y  1 a z  2 .13) a (3. Uhol φH nie je potrebné počítať: H  0 Kvadratické polomery prierezu možno vypočítať podľa (3.28 mm A 2600 mm 2 J2 721667 mm 4   16.11 Potom podľa (3.67 mm A 2600 mm 2 Možno vykresliť elipsu kvadratických momentov. A2  J y 3  a32 .1203 90.103  752. lebo je prierez symetrický aspoň podľa jednej osi.90. Potom centrálne osi y. 1 (obr. 3.503 120.903    721 667 mm 4 12 12 12 Deviačný moment Dyz  0 .10.90 10 z'=z1= z2=z3=z y3 y T2 y2 zT3 T T1 zT2 y1 zT1 10 10 zT a1 120 a2 a3 T3 y' 50 Obr.10  7 106 667 mm 4 12 12 12 Kvadratický moment Jz.12).

Dyz. Vypočítame súradnicu yT ťažiska T zloženého prierezu vzhľadom na osi z'. Súradnicu zT nie je potrebné počítať lebo os y' je zvolená na osi symetrie prierezu.3. H: zT. teda zT=0.z=2 y =1 i1 T i2 Obr. i2 z' 20 80 z=2 20 z=2 b2 160 T T1 T2 i1 z1 z2 y '=y1 = y2=y=1 y=1 20 b10 1 T yT i2 yT1 yT2 Obr.13 Prierez U možno rozdeliť na obdĺžniky niekoľkými spôsobmi. Hodnoty sú v milimetroch. J1. Jy. J2.4 Vypočítajte prierezové charakteristiky pre prierez U podľa obr. φH.12 Príklad 3. .13. Jz. 3. 3. Výpočet urobíme s výhodou rozdelením na obdĺžnik 100x200mm a odčítaním obdĺžnika 80x160mm. i1.

200  80. 1 (obr. A2  i 1 i 1 200. teda yT=0.78 mm b2  yT 2  yT  60  32. Ai  J z 1  b12 .14): i1  J1 3 936.yT  yT 1 A1  yT 2 A2 50. Kvadratický moment Jy.104 mm 4 12 12 Deviačný moment Dyz  0 .13) a (3. Hodnoty sú v milimetroch.9 mm A 7200 mm 2 J2 628.78 mm Potom podľa (3. z A  z A 40. Súradnicu yT nie je potrebné počítať. Potom centrálne osi y.10 Súradnice ťažiska T zloženého prierezu sú: [59. 3.13.5 mm A 7200 mm 2 Možno vykresliť elipsu kvadratických momentov.4.22mm.0].803  17.160 Súradnice ťažiska T zloženého prierezu sú: [32.100   27.2003 80.200  60.60.13).782.200.1603   3 936. lebo os z' je zvolená na osi symetrie prierezu.4. Uhol φH nie je potrebné počítať: H  0 Kvadratické polomery prierezu možno vypočítať podľa (3.22  17. a1  a2  0 : 100.80  628. lebo je prierez symetrický aspoň podľa jednej osi.10. i2  Príklad 3.0].782. H: zT. že y  1 a z  2 . Jz Vypočítame polohu ťažiska zloženého prierezu T.100 160.160   32. ktorej hlavné polosi i1 a i2 sú vynesené na osiach 2.5 Vypočítajte prierezové charakteristiky pre prierez T podľa obr. A1  J z 2  b22 . z sú zároveň aj hlavnými centrálnymi osami 1 a 2 a kvadratické momenty Jy.3 mm A1  A2 10.22  27. Jz sú zároveň aj hlavné kvadratické momenty: J1  J 2 J 1  J y → J y  Jz J2  J z  3 Z uvedeného vyplýva.10 zT  T 1 1 T 2 2   59.8): 2 2 J z   J z i   bi2 . Jy. Kolmé vzdialenosti medzi centrálnymi osami: .104 mm 4 12 12 Aby sme mohli vypočítať kvadraticky moment k centrálnej osi z musíme použiť Steinerovu vetu a určiť kolmé vzdialenosti medzi rovnobežnými centálnymi osami z a z1.104 mm 4   29.22 mm A1  A2 100. z a z2: J y  J y1  J y 2  b1  yT1  yT  50  32.3mm.80  85. 3.80.80  60.100.104 mm 4   73.160.

7 2. A2  i 1 i 1 3 10.103 10.3 .3 mm a2  zT 2  zT  85  59.10. Ai  J y1  a12 .3  25.a1  zT  zT 1  59.103 2   19. A1  J y 2  a22 .7 mm 60 10 z'=z1= z2=z y2 T1 y1 zT2 y zT T zT1 80 a1 a2 T2 y' 10 Obr.10  1 125 953 mm 4 12 12 Kvadratický moment k cetrálnej osi z: 2 J z   J z i  J z1  J z 2  i 1 80.603   186 667 mm 4 12 12 .14 Kvadratický moment k cetrálnej osi y: 2 2 J y   J y i   ai2 .3  40  19.80   25.60. 3.80 60.