You are on page 1of 28

S L O V E N S K Ý Z V Ä Z P RE C H L A D I A C U

A KLIMATIZAČNÚ TECHNIKU

Metodika kontroly technického
stavu chladiacich a klimatizaèných
zariadení pod¾a zákona na ochranu
ozónovej vrstvy zeme
Návrh

Na schválenie k vydaniu pre členov Zväzu
rozšíreným predstavenstvom SZ CHKT
a 11. valným zhromaždením Zväzu

Nitra, 5.2. 2004

Metodika KTS 2004

METODIKA KONTROLY TECHNICKÉHO STAVU CHLADIACICH A
KLIMATIZAČNÝCH ZARIADENÍ PODĽA ZÁKONA NA OCHRANU OZÓNOVEJ
VRSTVY ZEME
OBSAH
1
1.0
1.1
1.1.1
1.1.1.1
1.1.2
1.1.2.1
1.1.2.2
1.1.2.3
1.1.3
1.1.3.3
1.1.3.4
1.1.3.5
1.1.4
1.1.5
1.1.6
1.1.6.2
1.1.6.3
1.2
1.3
1.4
1.5
1.6
1.7
1.8
2
2.1
2.2
2.2.1
2.2.2
2.2.2.1
2.2.2.2
2.2.2.3
2.2.2.4
2.2.2.5
2.2.2.6
2.2.2.7
2.2.2.8
2.3
2.4
2.4.1
2.4.2
2.4.3
2.4.4
2.4.4.1
2.4.4.2
2.4.4.3

METODIKA KONTROLY TECHNICKÉHO STAVU (KTS)
Prevádzkovatelia chladiacich zariadení
Oprávnenie organizácií a osôb
Školenia a vzdelanie
Odborná spôsobilosť
Riziká pre osoby, majetok a životné prostredie
Skúšanie a uvedenie do prevádzky
Inšpekcia odborným pracovníkom
Prevádzkový denník – karty zariadení
Prevádzka, údržba, opravy a odber
Inštrukcie pre obsluhu
Údržba
Opravy
Zmeny typu chladiva
Požiadavky na odber, opätovné použitie a zneškodnenie
Požiadavky na prevádzku
Požiadavky na školenia na kompetentnú údržbu
Implementácia odbornej spôsobilosti
Pomocné vybavenie
Zoznam prístrojov a zariadení
Prevádzková dokumentácia
Certifikačný a kontrolný postup
Ciele znižovania úniku
Štátny dozor
Karta chladiaceho zariadenia
TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA TESNOSŤ ZARIADENÍ
Definícia
Materiál a komponenty
Materiál
Komponenty
Kompresory
Tlakové nádoby
Zberače
Potrubie
Hladinoznaky
Ventily
Tlakomery
Spoje
Konštrukcia
Montáž
Vonkajšie umiestnenie zariadenia
Potrubie
Ventily
Ochrana chladiaceho zariadenia
Všeobecne
Poistné zariadenie
Poistné ventily

4
5
5
5
5
5
5
5
5
6
6
6
6
7
7
7
7
7
8
8
9
9
9
9
10
11
12
12
12
13
13
13
13
14
14
14
14
14
14
15
15
15
16
16
16
16
17
2

6.3 2.8 2. dozor.3.2 3.6.6 2.7.4 2.5 3.3.7 2. kontroly Všeobecne Prevádzkový denník Kontrola detekčných zariadení Úniky chladiva a ich detekcia Štítky. servis a obsluhu na zistovanie tesnosti a energetickej efektivnosti A=B pre obsluhu a odborníkov na montáž C pre odborníkov na preventívny servis a projektovanie D pre odborníkov na preventívny servis na tlakové nádoby REÁLNE OČAKÁVANIA VYKONÁVANIA KONTROL TECHNICKÉHO STAVU Zisťovanie tesnosti chladiaceho okruhu Hodnotenie energetickej optimálnosti prevádzky chladiaceho okruhu 17 17 17 17 18 18 18 18 19 19 19 19 19 19 20 20 20 20 20 20 21 21 22 22 22 22 22 22 22 23 23 24 24 26 3 . montáž.5 2.1 2.4.4.4.3 2.4.4.1 2.7. prevádzkové predpisy a dokumentácia Prevádzkové predpisy Kontrolné prehliadky zariadení Všeobecne Poistné zariadenia proti prekročeniu tlaku Tesnosť zariadenia Tlakové skúšky zariadenia a komponentov Odsatie a naplnenie okruhu chladivom DRUHY A MODULY V SYSTÉME ŠKOLENÍ Druhy školení Porovnanie s platnými normami v EÚ Moduly v rámci druhov školení X pre odborníkov na projektovanie.9 2.4.2 2.4.2 2.3 2.1 3.4.5 2.7.4 2.1 3.3.4.5 2.4.4.3 3.4.Metodika KTS 2004 2.6.6.10 2.1 4. údržba.3. montáž.11 2.6 2. servis a obsluhu na nakladanie s chladivami Y pre odborníkov na projektovanie.6.7.6. 4 4.6.2 3.5 3 3.4.3.6 2. plnenie a vypúšťanie chladiva Elektrická inštalácia Strojovňa Obsluha.4 3.4.4.2 Membránové poistné zariadenie Tavné prvky (zátky) Umiestnenie poistných zariadení Kapacita poistných zariadení Výfukové trubky poistných zariadení Ostatné poistné zariadenia Vybavenie pre zhromažďovanie.7 2.7.

2 1. zabezpečuje pravidelné kontroly technického stavu chladiacich zariadení s obsahom chlórfluórovaných plnohalogenovaných uhľovodíkov každých 6 mesiacov a s obsahom chlórfluórovaných neplnohalogenovaných uhľovodíkov každých 12 mesiacov.4 1.z.1 1.5 1. V metodike sú popísané kvalifikačné predpoklady technických pracovníkov a odborných servisných firiem potrebné na výkon kontrol technického stavu chladiacich okruhov zariadení optimálnym.z. recyklácie. Aj spätné získavanie už použitých regulovaných látok je možné robiť ekologicky správnym postupom iba na základe príslušných odborných znalostí a takto zhromaždené použité chladivo je potom možné odovzdať na ekologickú likvidáciu.z.7 Prevádzkovateľ chladiaceho zariadenia Oprávnenie organizácií a osôb Pomocné vybavenie Zoznam prístrojov a zariadení Prevádzková dokumentácia Certifikačný a kontrolný postup Ciele znižovania úniku Štátny dozor 4 . Úvod Významným znakom kvality chladiarenských a klimatizačných zariadení je tesnosť a energetická efektívnosť chladiaceho okruhu.0 1. 283/1998 v znení vyhlášky č.Metodika KTS 2004 1 METODIKA KONTROLY TECHNICKÉHO STAVU (KTS) CHLADIACICH A KLIMATIZAČNÝCH ZARIADENÍ PODĽA ZÁKONA NA OCHRANU OZÓNOVEJ VRSTVY ZEME § 20 vyhlášky č. Vzhľadom na technické a predovšetkým bezpečnostné aspekty tesnosti chladiacich okruhov je treba zabezpečiť.6 1. Tesnosť a energetickú efektívnosť chladiacich okruhov zariadení je potrebné zabezpečiť nielen z ekonomických dôvodov. zákona č. v znení zákona č. údržbu. na ochranu ozónovej vrstvy Zeme § 20 Spôsob nakladania s látkou (chladivom) pri prevádzke chladiacich zariadení Ak prevádzkovateľ prevádzkuje chladiace zariadenie s obsahom látky nad 1 kg. štandardizovaným spôsobom s garantovanou kvalitou služieb. ale oveľa dôležitejšie sú utesnené a energeticky efektívne chladiace okruhy z ekologických dôvodov. 437/2000 Z. aby montáž. 76/1998 Z. Obsah 1. predchádzaním a minimalizovaním únikov a energetickej spotreby na chladiacich a klimatizačných zariadeniach vykonávaním pravidelných kontrol technického stavu v súčinnosti prevádzkovateľov a odborne spôsobilých osôb.3 1. Cieľ Dosiahnuť čo najnižšie úniky kontrolovaných chladív pomocou ich odberu. 408/2000 Z. skúšky a zneškodňovanie technických zariadení vykonávali výlučne odborné servisné firmy a odborne spôsobilé osoby.

0 Prevádzkovateľ zariadenia Základným predpokladom úspešného vykonávania pravidelných KTS je. bezpečnosti. či prokoly o KTS) má byť uschovaný v strojovni alebo dáta tlačiteľné v počítači musia byť dostupné pre odborne spôsobilého pracovníka počas servisu a testovania.Metodika KTS 2004 1. ale jeho dodržiavanie si vyžaduje štátny dozor (pozri 1. systém pravidelných KTS nemôže byť úspešný. 1. Správa o vonkajšej vizuálnej prehliadke (príloha B). testu kompletnej inštalácie pred uvedením do prevádzky na tesnosť a funkčnosť. 1. 5 .2 Riziká pre osoby. 1.1 Skúšanie a uvedenie do prevádzky Pred uvedením chladiacich zariadení do prevádzky.2. opravy a zneškodňovanie musia mať požadované vzdelanie pre tieto úlohy na získanie odbornej spôsobilosti. Prevádzkový denník má zahŕňať nasledovné kontrolné záznamy a výsledky (pozri STN EN 378 časť 2). 1.1.1. všetky časti chladiaceho systému musia byť podrobené nasledovným skúškam: Tlakovej pevnostnej skúške. majetok a životné prostredie (pozri STN EN 378 časť 2) Chladiace systémy a komponenty musia byť navrhované so zámerom eliminovať možné riziko pre osoby. Písomný doklad o prehliadke korózie (príloha D).1.1. túto službu neobjedná. údržbu.7 Štátny dozor). skúške na tesnosť. e) Kontrola záznamu testu tesnosti chladiaceho zariadenia.2. konštrukciu.3 Prevádzkový denník Prevádzkový denník (alebo karty zariadení.3) Odborné spôsobilosti na ochranu zdravia.1. Písomný záznam o základnej náplni chladiva v zariadení v kg.1 Oprávnenie organizácií a osôb 1.2 Inšpekcia odborným pracovníkom Inšpekcia chladiaceho zariadenia odborným pracovníkom zahŕňa nasledovné úlohy: a) Kontrola dokumentácie vo vzťahu k tlakovým nádobám. majetok a životné prostredie. jej dopĺňaní. 1. testom funkčnosti bezpečnostných zariadení.1. a odberu použitého chladiva počas životnosti zariadenia.1.1. prevádzku.1 Školenia a vzdelanie (pozri STN EN 378 časť 1) Osoby zodpovedné za dizajn. 1.6. b) Kontrola bezpečnostného výstroja. inšpekciu.2. aby si takúto službu prevádzkovateľ zodpovedný za prevádzku chladiaceho zariadenia objednal. c) Kontrola vybraných zvarov a potrubí podľa noriem. f) Vizuálna kontrola chladiaceho zariadenia. testovanie. Písomný doklad o vnútornej prehliadke (príloha C). d) Kontrola potrubí. ktoré môžu byť súhrnne uvedené na karte zariadenia: • • • • • Správa o vonkajšej vizuálnej prehliadke inštalácie (príloha A). ktorý za túto službu platí.1 Odborná spôsobilosť (pozri STN EN 13 313 a bod 1. Ak prevádzkovateľ. ochrany životného prostredia a šetrenia energiami musia byť vyžadované. Táto povinnosť prevádzkovateľovi síce vyplýva zo zákona.

7 Údržba a opravy Vyžadujúce si účasť iných odborníkov (ako zváračov.1. resp. f) Spotreba energií bola minimalizovaná.3. aby osoby poverené prevádzkou.Metodika KTS 2004 1.9 Nahradenie komponentov alebo zmeny na chladiacom zariadení Môžu byť prikázané a vykonané len odborne spôsobilou osobou . 1. ktorá montuje chladiace zariadenie musí adekvátne poučiť obsluhu zariadenia respektíve jeho užívateľa.6 Úniky chladiva Musia byť identifikované a odstránené odborne spôsobilým pracovníkom tak skoro ako je to možné a zariadenie sa môže uviesť do prevádzky až po odstránení všetkých únikov. kompresor.1.1. d) Uvoľnenie pre opravy. aby: a) Úrazy obsluhy boli minimalizované.3. f) Testovanie a kontrola opravených častí (tlakový test.3. c) Komponenty systému boli správne prevádzkované. 1. b) Bolo zabránené škodám na tovare. 1. údržba. 1. pozri STN EN 378 časť 2).5 Opravy Opravy častí obsahujúcich chladivo musia byť vykonávané v slede: a) Odber chladiva a vákuovanie (pozri STN EN 378 časť 2). b) Odpojenie a zaistenie častí k oprave (napr. tlaková nádoba. prevádzke a údržbe chladiaceho zariadenia rovnako ako o bezpečnostných opatreniach.1.2. 1.1. a údržbou chladiacich zariadení boli adekvátne preškolené a boli kompetentné vykonávať požadované úlohy.3. dohľadom. aby obsluha bola poučená o konštrukcii. dozore. g) Vákuovanie. 6 . Obsluha zodpovedajúca za prevádzku Musí mať potrebné vedomosti o funkcii.3.3. karte zariadenia. 1. e) Vykonanie opravy.3 Inštrukcie pre obsluhu Predtým ako je chladiace zariadenie uvedené do prevádzky. špecialistov na meranie a reguláciu) musia byť vykonávané pod dohľadom oprávneného odborníka pre chladenie. vlastnostiach použitých chladív a pod. test na tesnosť a funkčný test. pravidelnom vykonávaní KTS a dennom monitoringu celého systému. meranie prevádzkových parametrov so záznamom v prevádzkovom denníku. potrubie). musí sa zabezpečiť. elektrikárov. plnenie chladivom dávkou v kg.1. 1. prevádzke. e) Úniky chladiva a oleja boli odstránené. d) Účel a možnosti systému boli udržiavané.1.1.3.3 Prevádzka.1.4 Údržba Údržba musí byť robená takým spôsobom.1 Prevádzkové pokyny Musí sa zabezpečiť.3.1. 1. c) Čistenie a prefúknutie (napríklad s dusíkom).8 Len oprávnená osoba Môže vykonať zváranie a spájkovanie. Montážna firma.3. opravy a odber (pozri STN EN 378 časť 4) 1.

1. 7 . schválil skúšobný poriadok. b) Zvýšená pozornosť musí byť venovaná obsahu fľaše s chladivom. h) Overenie.2 Požiadavky na školenia na kompetentnú údržbu: pozri STN EN 13313 kategórie A. ktorým sú upravené podrobnosti o činnosti Skúšobnej komisie menovanej Slovenským zväzom pre chladiacu a klimatizačnú techniku („organizácia poverená ministerstvom“) a podrobnosti o skladaní skúšok. l) Urobenie zmien v prevádzkovom denníku a v dokumentácii zariadenia.6 Požiadavky na prevádzku 1. výmena bezpečnostných a riadiacich zariadení. so zohľadnením jeho veľkosti a funkcie. Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku podľa zákona NR SR č. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. d) Overenie možnosti nárastu dovoleného prevádzkového tlaku. dostatočne kvalifikovaná a musí mať primerané vedomosti o funkcii a údržbe zariadenia a vykonávaní a povinnosti zabezpečiť pravidelné KTS. udržiavaný vhodným spôsobom. opätovné použitie.1.6. ⇒ nadväznosť na celoživotné vzdelávanie podľa Stanov SZ CHKT. 76 Z. z roku 1998 v znení zákona 408/2000 Z. m) Zabezpečenie odobratia pôvodného chladiva podľa § 6 STN EN 378 časť 4. i) Overenie obsahu zberača chladiva. Na realizáciu školení a skúšok v nadväznosti na celoživotné vzdelávanie vydal Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku smernicu pre: ⇒ realizáciu školení na odbornú spôsobilosť na nakladanie s látkami. 455/1991 Zb. či sú kompatibilné s novým chladivom.1. e) Overenie. či výrobca chladiaceho zariadenia dovoľuje zmenu typu chladiva. j) Zabránenie zmiešavaniu so zbytkami chladiva a oleja. 4 tohto zákona a § 9 až 16 vykonávacej vyhlášky MŽP SR k tomuto zákonu. aby sa naplnilo správne chladivo. musí byť zabezpečené: a) Overenie. osvedčenia požadované v zhode s požiadavkami Európskych a národných noriem. či nové chladivo môže byť použité bez recertifikácie tlakových nádob.1. 408/2000 Z.4 Zmeny typu chladiva V prípade zmeny typu chladiva v chladiacom zariadení.6. g) Overenie bezpečnostnej klasifikácie chladiva. recyklácia.1. k) Zmenenie všetkých indikácií o chladive v zariadení na nové chladivo.5 Požiadavky na odber.z. 1. B a C. ⇒ vydávanie osvedčení odbornej spôsobilosti na prácu s látkami podľa Zákona.1 Školenie. f) Overenie výkonu motora.1.z. c) Overenie všetkých materiálov použitých v chladiacom systéme.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 10 ods. 1..6. V nadväznosti na skúšobný poriadok a uvedenú smernicu Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku vydáva v zmysle Stanov Zväzu predpis na výkon základných školení a vydávanie preukazov registrovaných odborníkov Zväzu. či nebude nutné prestavenie. Účasť na skúškach na osvedčenie na látky je podmienená splnením zákona č. ⇒ výkon skúšky. opätovné použitie a zneškodnenie Odber. 1.Metodika KTS 2004 1. regenerácia a zneškodnenie chladív môžu byť vykonávané len odborne spôsobilými osobami. zvyklostí a zákonov. Obsluha musí byť zodpovedajúco poučená.1. prevádzka a údržba Každý chladiaci systém potrebuje byť sledovaný.3 Implementácia odbornej spôsobilosti (kategórie B a C STN EN 13313) Sú špecifikované národné stupne vzdelania.

Potrebné dokumenty musia byť aktualizované a prístupné odborne spôsobilým osobám. a iné 8 . Identifikátory obsahu kyseliny. Rozšírená výbava Diagnostické prístroje Zberné nádoby ETM 2000. Prístup vládnym orgánom k týmto záznamom musí byť umožnený. (min. 1..2 Pomocné vybavenie Minimálne technické vybavenie špecializovaných firiem.Skúšok na modrý preukaz sa môžu zúčastniť pracovníci so zeleným preukazom Zväzu a 6 rokmi praxe respektíve požiadavkami a praxou primerane zníženými podľa stupňa vzdelania.. Prístroje použité na meranie úniku a parametrov chladiaceho okruhu musia byť kontrolované. pre chladivá A1. prúd. Prevádzkový denník zariadenia alebo karta zariadenia. Kategória C STN EN 13313 . vrátane teplotného snímača).Skúšok na zelený preukaz sa môžu zúčastniť technici s požadovanou kvalifikáciou podľa živnostenského zákona.raz za rok na tlakové nádoby stabilné – TNS skupiny A a. s potvrdenou odbornou praxou. STN EN 378 časť 1 to 4. Technické vybavenie požadované navyše k normálnemu štandardu musí byť v zhode so súčasným stavom ponuky na trhu a v súlade s požadovanými normami.3 Zoznam prístrojov a zariadení Dokumentácia: Výrobný. Výveva dvojstupňová (min. č. Náradie. montážny test/kompletné certifikáty zariadenia a komponentov. čistené a kalibrované v pravidelných intervaloch. Úspešným absolventom skúšok podľa Stanov Zväzu a predpisu na vydávanie preukazov. Dusík. 718/2002 Z. 718/2002 Z. Tlakomery (kalibrovateľné).) vykonáva podľa: § 12 Odborná prehliadka a odborná skúška – Odbornou prehliadkou a odbornou skúškou preveruje odborne spôsobilá osoba bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia . Špeciálne náradie: Plameňové zváracie zariadenie. S maturitou s min. 270 Pa). Záznamy o tejto činnosti musia byť vedené. 270 Pa triedy 1). Osobné ochranné prostriedky. Odborný pracovník (§ 16 vyhlášky č. smernicami a zákonmi na potrebné merania a servisné úkony. Skúšok na odborného pracovníka na tlakové nádoby § 16 vyhl. Meracie a skúšobné prístroje: Univerzálny multimeter (napätie. suchý dusík Zberné nádoby. Účastníci s ÚSO a VŠ technického zamerania majú možnosť požiadať o preverenie odbornej spôsobilosti na celý rozsah tlakových nádob stabilných. Testo.z. vzdelaním v elektroodbore 26-80-2/03 + zelený preukaz + látky alebo s vyšším tech. Skúšky na zelený a modrý preukaz majú písomnú (test) a teoretickú časť.Metodika KTS 2004 Kategória B STN EN 13313 . Chladivo. Špeciálne prístroje: Odberové zariadenie / Plniace zariadenie. Detektor netesností. opravári tiež s preukazom zvárača na plyn a spájkovanie. Prepojovacie hadice s mostíkom. Teplomer (kalibrovateľný. odpor). Zariadenie na spájkovanie do 800°C.b. sú vydané osvedčenia so zápisom do Zoznamu odborníkov Zväzu s pridelením registračného čísla a preukazu odborníka Zväzu.z. limit na detekciu 30 g/rok). Pomocné materiály: Olej do chladiaceho okruhu. 5 a VŠ s 2 ročnou praxou v odbore + látky. Váhy (kalibrovateľné). Vákuomer kalibrovateľný (min. A2 (STN EN 378 1-4) sa môže zúčastniť absolvent s min.b 1. B a. Certifikát chladiva.

Podnikateľom . má zahŕňať kontrolné záznamy a výsledky (pozri STN EN 378 časť 2) uvedené v časti 1. ktorý vykonáva štátny dozor vo veciach ochrany ozónovej vrstvy Zeme a ukladá opatrenia a pokuty na odstránenie zistených nedostatkov v rámci kontroly podľa zákona a jeho vyhlášky. 1. prevádzkovateľ chladiaceho zariadenia je povinný zabezpečiť pravidelné kontroly technického stavu.Za nevykonávanie preventívnych opatrení proti únikom látok podľa § 3 ods. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme ako "organizácia poverená ministerstvom" zodpovedá za povinnú alebo dobrovoľnú certifikáciu servisných organizácií a ich pracovníkov a na kontrolu správnej implementácie certifikačnej schémy pre kontinuitu požadovanej odbornej spôsobilosti a požadovanej kvalifikácie.z. Sk podľa závažnosti ohrozenia životného prostredia. 1.4 Prevádzková dokumentácia Prevádzkový denník. Ministerstvo životného prostredia SR implementuje predmetný zákon a vyhlášku. Za nesplnenie uložených opatrení môže uložiť inšpekcia pokutu až do výšky dvojnásobku príslušnej hornej hranice. podľa ktorých užívateľ.5 Certifikačný a kontrolný postup Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku podľa zákona NR SR č.6 Ciele znižovania úniku Ohľadom na enviromentálny záujem. Namerané údaje je potrebné zároveň zaznamenať do prevádzkového denníka alebo karty údajov (pokiaľ nie je prílohou montážneho listu).2. 9 . 1. Sk podľa závažnosti ohrozenia životného prostredia. Cieľom krátkodobým je neprekročiť ročný únik 10 % a postupne neprekročiť únik 5 % za rok pri kontrolovanej energetiky efektívnej prevádzke chladiaceho zariadenia. inštalácia opravy chladiacich zariadení s látkou) bez odbornej spôsobilosti a porušením princípov pri nakladaní s látkami môže inšpekcia uložiť pokutu do výšky 1 mil.3. aby bolo vidieť históriu meraní pri KTS. 1a (výroba. aby merané údaje boli vidieť a mohli byť posudzované za celé obdobie života chladiaceho zariadenia.Metodika KTS 2004 1. 1 zákona upresnených v § 20 jeho vyhlášky môže inšpekcia uložiť pokutu do výšky 1 mil. ak ho výrobca dodá. 76 Z. Národný inšpektorát práce SR môže prevádzkovateľovi uložiť pokutu za nevykonávanie preventívnych opatrení na tlakových zariadeniach chladiaceho zariadenia podľa vyhlášky č. O výkone KTS sa vypisuje montážny list.z.1. Prevádzkový denník pre už existujúce zariadenia môže byť nahradený evidenciou.7 Štátny dozor Slovenská inšpekcia životného prostredia je odborný kontrolný orgán. § § Prevádzkovateľom . Prevádzkový denník. dopĺňané množstvo chladiva a pod. 408/2000 Z. ktorého súčasťou je protokol o nameraných údajoch alebo karta zariadenia. ktorého prílohou je výrobný test/kompletné certifikáty zariadenia a komponentov a projektované alebo namerané hodnoty pri uvedení zariadenia do prevádzky by mal byť súčasťou nových zariadení. z roku 1998 v znení zákona č. Preto je jednoduchšie viesť kartu zariadenia a jej kópiu prikladať k montážnemu listu pre prevádzkovateľa zariadenia a vykonávateľa KTS. 718/2002 Z.Za vykonávanie činností uvedenej v § 10 ods. porovnávanú s východzími údajmi a opravách. ktorú súčasné diagnostické prístroje umožňujú vytlačiť a uložiť do PC alebo ručne vedenou evidenciou v karte zariadenia tak. s prihliadnutím na závažnosť ohrozenia zdravia ľudí.z.

Posk...9 19 7 20.....9.2002 Druh oleja/kg .1999 24/4 3...1998 123.9.2000 23/5 4 20 7 20.3 + + Koleno Spevák + Koleno Spevák Typ a množstvo chladiva R22 = 10 kg ainedairaz ohecaidalhc atraK Majiteľ zariadenia./3 od výrobcu .2000 24/5 4 19 7 21.2 18-19 20...1 Paciga Spevák Paciga Spevák Paciga Spevák Paciga Spevák Paciga Spevák 0.9.. FD Čistený kond Výmena FD Vyhovuje Poznámka opatrenia Metodika KTS 2004 10 ...... + Paciga Spevák Paciga Spevák 0.9..9..9.2002 15/5 4 18 8 20./vnút.8-4. Výmena kompr............ Netes. Sací Výtlačný Teplota teplota tlak tlak pred TEV °C bar bar K 3.2003 25/5 4 18 7 ýchodzie parametre Identifikačné číslo 001/03 Jozef Koleno 7561 2223 012NR-1998 >30 g/rok + + + + + + + Tesnosť Typ kompresoru Bitzer.4....eno odborníka: Registračné číslo odborníka Zväzu: Odborná spôsobilosť na látky číslo: Odborná spôsobilosť na TNS číslo: Poznámky: M Milan Paciga 2987 - Vonk.. adresa: D átum výroby Výrobné číslo 20.. a poskodenie pracovník majiteľa kg kg Dok..98 V – chladiaci ostrov typ .158... Doplnenie Výmena Tlakové nádoby Servisný Zástupca chladiva oleja dokum..10.2002 15/6 5 19 3 21. 21.10..9.2001 20/5 4 18 7 20.....1998 20 30 KTS – oprava 19/5 4 18 7 20.

2.1 2.5 2.4 2.3 2.6.2.6.5 2.7 2.2.Metodika KTS 2004 TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA TESNOSŤ ZARIADENÍ PODĽA AREA OBSAH 2 2.4.4.2 2.5 Technické požiadavky na tesnosť zariadení podľa AREA Definícia Materiál a komponenty Materiál Komponenty Kompresory Tlakové nádoby Zberače Potrubie Hladinoznaky Ventily Tlakomery Spoje Konštrukcia Montáž Vonkajšie umiestnenie zariadenia Potrubie Ventily Ochrana chladiaceho zariadenia Všeobecne Poistné zariadenie Poistné ventily Membránové poistné zariadenie Tavné prvky (zátky) Umiestnenie poistných zariadení Kapacita poistných zariadení Výfukové trubky poistných zariadení Ostatné poistné zariadenia Vybavenie pre zhromažďovanie.1 2.6.2 2.4 2.2. kontroly Všeobecne Prevádzkový denník Kontrola detekčných zariadení Úniky chladiva a ich detekcia Štítky.7.2.3 2.4.2.2.1 2.1 2.4.4.4.4.4.6 2.4.2 2.2 2.2 2.4.6 2.4 2.4.3 2.2.2.2.4.2.1 2.3 2.2.2.2.2.4.4.4.5 2.4.4 2.2.6.4.1 2.6 2.4.8 2.2.10 2.7.6. údržba. dozor.6.3 2.4.4.3 2.4.7 2.3 2.7.11 2.5 2.4. prevádzkové predpisy a dokumentácia Prevádzkové predpisy Kontrolné prehliadky zariadení Všeobecne Poistné zariadenia proti prekročeniu tlaku Tesnosť zariadenia Tlakové skúšky zariadenia a komponentov Odsatie a naplnenie okruhu chladivom 12 12 12 12 13 13 13 13 14 14 14 14 14 14 15 15 15 16 16 16 16 17 17 17 17 17 18 18 18 18 19 19 19 19 19 19 20 20 20 20 20 20 21 21 11 .4 2.7 2.4.4.2 2.7.9 2. plnenie a vypúšťanie chladiva Elektrická inštalácia Strojovňa Obsluha.2 2.2.7.1 2.8 2.6 2.4.

Zliatiny hliníka pre iné použitie než pre tesnenie nesmú obsahovať viac horčíka než 2 %. elektrickým a chemickým vplyvom. Olovo sa smie použiť len ako tesnenie. Meď pre priamy styk s chladivom musí byť odkysličená.1 – Definícia Preklad tu nie je uvedený – ide o pojmy. Materiál sa odvoláva na predpis o nepriepustnosti R-12 v norme SAEJ51 z mája 1985. Plastové hadice a trúbky a ich spoje musia byť pre chladivo nepriepustné a musia odolávať účinkom mechanických síl. Tento predpis nie je k dispozícii. Liatiny sa pre potrubné spoje smú použiť len za týchto podmienok: a) výpočtový tlak neprekračuje 25 bar.3. § 2. V celom pojednávaní je použitá skratka MWP (Maximum working pressure – najvyšší pracovný pretlak). 12 . Sklo pre hladinoznaky alebo trúbky musí byť bez pnutí. teplotám. ak nie je preukázaná ich odolnosť proti týmto chladivám. d) potrubie je chránené proti poškodeniu. V každom prípade sú to prísnejšie požiadavky a dôslednejšie kontroly než je doposiaľ zvykom.7. Ak je chladivo použité ako teplonosná látka. Bez meďné zliatiny olova a cínu alebo antimónu môžu byť použité na sedlá ventilov.3. že nie sú chladivom napádané.2 – Materiál a komponenty § 2. ktoré sa môžu v zariadení vyskytnúť a rovnako pnutiam zo zmršteniam. musia sa rešpektovať predchádzajúce ustanovenia pokiaľ sa týka styku materiálu s chladivom. Azbest sa nesmie používať. Hliník ako tesnenie musí byť čistý (bez prísad).2. c) liatina sa nesmie zvárať.1 Materiál Liatina a kujná liatina pre časti v priamom styku s chladivom sa môžu použiť len ak spĺňajú podmienky EN 378-2. b) šedá liatina je temperovaná. ak nie sú chladivom napádané a spĺňajú podmienky EN 378-2. Iné druhy spájok pre priamy styk s chladivom sa môžu použiť len ak je preukázané. kap. Tesnenie musí odolávať použitému chladivu i mazivu a namáhaniu i teplotám v chladiacom zariadení. 8. Olovo je možné použiť na tesniace krúžky. Zinok sa smie použiť len v zliatinách s meďou. Výnimky budú vysvetlené v kapitolách.7.2-3-4. ale norma EN 378 také požiadavky nemá. a preto nesmú byť použité. bezfarebné a bez vzduchových bublín. v ktorých je pojem použitý. Musí rovnako odolávať tlakom a teplotám. Z tohto materiálu vyberáme časti zamerané na zisťovanie tesnosti chladiacich zariadení. Cín a zliatiny olova ako spájkovacie materiály je možné použiť pre priamy styk s chladivom použiť len vtedy. kap.Metodika KTS 2004 2 TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA TESNOSŤ ZARIADENÍ AREA (Air Conditioning and Refrigeration European Association) vydala ešte v roku 1999 materiál „Technical requirments for leakfree refrigeration enguipment“ vychádzajúci najmä zo skúseností v Holandsku. Jeho definitívna podoba by mala byť v súlade s normou EN 378 1-4 a s očakávanou normou o chladiacej technike a tepelných čerpadlách.7 stanovuje. že cín a zliatiny olova a cínu môžu byť napádané halogénovými uhľovodíkmi. Naproti tomu stanovuje norma ďalšie požiadavky: plast musí byť odolný proti tečeniu pri dlhodobej prevádzke a nesmie zapríčiňovať nebezpečie ohňa. ktoré sú tým. § 2. ktorým je tento materiál určený. Mäkké cínové spájky sa nesmú používať. Tento materiál sa už premietol do metodiky používanej napríklad v Nemecku a v ďalších krajinách. Kapitola 8. dobre známy. ktorým bude vystavené a nesmie byť chemicky napádané chladivom. 8.1.2.8.

Tam tiež musí byť na vysokotlakovej strane napojený poistný ventil alebo membránová poistka. Presostat nemusí mať turbokompresor.3 m³ môže mať miesto hladinoznaku priezorník s označením najvyššej prípustnej hladiny. musí byť zaistený odber chladiva uvoľneného z oleja. Na zabránenie straty chladiva pri demontáži poistného zariadenia je potrebné vytvoriť obtok. Upchávka hriadeľa kompresoru musí byť schopná dlhodobo odolávať MWP a teplotám. ak MWP kompresora neprekračuje MWP v zariadení. ak nie je možné nádobu odpojiť od ostatnej časti okruhu inak než jedným alebo viacerými uzatváracími ventilmi a tie sú v prevádzke trvalo zaistené v otvorenej polohe a chod zariadenia je blokovaný. 13 . potom nesmie byť naplnený kvapalinou viac než z 80 % svojho objemu pri najvyššej a najnižšej teplote okruhu a musí byť vybavený hladinoznakom s jasným označením najvyššej prípustnej hladiny.2 Komponenty § 2. menovité napätie a odber prúdu (len hermetické a polohermetické kompresory). Každý kompresor zdvihového objemu nad 90 m³/h.2. § 2. ak má zberač nad tým priezorník s vyznačením najvyššej prípustnej hladiny. § 2.1 Kompresory Ak je celková náplň chladiva v zariadení od 10 do 100 kg musia byť kompresory vybavené prípojkami pre meradlá výtlačného a sacieho tlaku umiestnené v jeho blízkosti. Ak sa vypúšťa z kompresoru olej.2. Uvedené istenie nie je potrebné.2 Tlakové nádoby Každá tlaková nádoby vnútorného hrubého objemu 0. ak je možné ho od ostatných častí okruhu odpojiť jedným alebo viacerými ventilmi a tieto sú za prevádzky zaistené v otvorenej polohe a chod zariadenia je blokovaný. Na zariadeniach s náplňou 100 kg a viac musia byť kompresory každého okruhu vybavené prípojkami pre meradlá vyparovacieho a kondenzačného tlaku v okruhu.2. Každý kompresor musí mať štítok alebo iný dokument umiestnený na ňom alebo v jeho blízkosti a obsahujúci najmenej tieto údaje: a) b) c) d) typ kompresora. Miesto hladinoznaku môže byť zberač vybavený trubkou z korózie vzdorného materiálu ukazujúcou stav hladiny. ak nemôže spôsobiť prekročenie MWP zariadenia.2: tento predpis bude zrejme upravený podľa požiadaviek Smernice EU pre tlakové zariadenie.Metodika KTS 2004 § 2. Hladinoznak nemusí mať zberač objemu do 0. Ohrievaná (vyhrievaná) tlaková nádoba musí byť vybavená tlakomerom a teplomerom. Zberač objemu do 0.1 m³.2. ak je aspoň jeden z týchto ventilov uzatvorený.1 m³ alebo vyššieho musí byť vybavená dvomi poistnými ventilmi. Objemové čerpadlo musí byť vybavené na výtlačnej strane poistným ventilom prepojeným s nízkotlakovou stranou. Také poistenie nie je potrebné. Poznámka k celému § 2.3 Zberače Ak je inštalovaný zberač.2. ktorá tlak prepúšťa na saciu stranu kompresora pre tento účel. skúšobný pretlak. Takýto štítok alebo dokument nemusí mať kompresor mobilného zariadenia s náplňou menšou než 3 kg.2.2. Pokiaľ sa týka poistných zariadení pozri STN EN 378. MWP vysokotlakovej i nízkotlakovej strany. ktoré sa môžu vyskytovať.2. Jeho pripojenie a rovnako manometra musí byť na vysokotlakovej strane umiestnené medzi kompresor a uzatvárací ventil a prípoj manometra na nízkotlakovej strane medzi kompresor a uzatvárací ventil sania. nádoby menšie ako uvedené musia mať jeden poistný ventil prepojený s nízkotlakovou stranou alebo so zvláštnou nádobou. ak je aspoň jeden z týchto ventilov uzatvorený. musí byť vybavený uzatváracím ventilom alebo spätnou klapkou na výtlaku a musí byť vybavený vysokotlakovým presostatom.

aby nedochádzalo k stratám chladiva. Trubky rovnakého priemeru sa smú spojovať len tak. napätia alebo vibrácií. Druh materiálu. c) behom normálnej prevádzky. ktoré doposiaľ nie sú definitívne schválené. požiadavky. a) za tlakov v prevádzke zariadenia. § 2. pre ktoré táto závislosť platí. vyrobené a namontované tak.10). Predpis sa odvoláva ďalej na normu EN 378. § 2. ktoré sa môžu v normálnej prevádzke vyskytnúť. § 2.2. fyzikálne a chemické namáhanie ktorým bude vystavené. nie však letovanie pre spojovanie potrubia a pripojovania spojov.2. údržby alebo revízii (pozri § 4. aby bolo trvalo tesné a odolávalo tlakom a teplotám nielen za prevádzky ale i za kľudu zariadenia a behom transportu. § 2. kde sa hovorí: „Potrubie okruhu chladiva musí zodpovedať súčasným normám a musí byť navrhnuté. korózievzdornosť metódy tvarovania skúšania majú byť vhodné pre dané chladivo a tlaky a teploty. musí byť na oboch koncoch uložená v tesne uzatváracom zariadení. na ktorých je namontovaný. Rýchlouzávery musia byť namontované s membránovými poistkami a je možné ich používať len jednorázovo. Letovanie nie je prípustné.8 Spoje Všetky rozoberateľné spoje s tesnením sú prípustné len vtedy.6 Ventily Všetky ventily v chladiacom okruhu musia byť vyrobené na úrovni súčasnej technológie s prihliadnutím k tesnému uzatvoreniu. a to na kapitoly. že jedna trubka je zasunutá do roztiahnutého konca trúbky druhej alebo s použitím továrensky vyrobeného spojovacieho kusu a taký spoj musí byť zvarený alebo prispájkovaný. musí byť uvedený druh chladiva. za jeho kľudu a pri transporte. Pre vytvorenie nerozoberateľných spojov sa pripúšťa (tvrdé) spájkovanie alebo zvarovanie. Zvárať smú len kvalifikovaní zvárači. skúšanie a značenie. Pri tom je treba brať do úvahy predpokladané tepelné. Trubky rôznych priemerov sa musia spojovať technologicky vhodne prevedenými alebo továrensky vyrobenými prechodovými kusmi.2.2. K jednotlivým metódam sú v norme upresňujúce podrobnosti.4 Potrubie Predpis sa odvoláva na návrh EN 378-2.2.3 – Konštrukcia Každé chladiace zariadene musí byť konštruované tak. hrúbka steny. požiadavky. a to ani následkom korózie.5 Hladinoznaky Skúšobný pretlak hladinoznaku musí byť najmenej rovný skúšobnemu pretlaku na komponenty.2.2. Ak je na stupnici alebo displeji uvedená pre jednotlivé tlaky i zodpovedajúca teplota sýtych pár. skúšanie a značenie § 2. Poznámka : pripravuje sa EN 12284 – Ventily.2. b) behom montáže. ak je po výmene tesnenia možno spoj opäť uviesť od pôvodného stavu.2. ktoré sa automaticky uzavrie ak praskne trubica.4. Tvrdé spájkovanie na montáži smú robiť len pracovníci s osvedčením organizácie zamestnávajúcej odborne spôsobilý personál. Počet ventilov v okruhu k zabráneniu strát chladiva pri montáži a opravách.2. tvarová prispôsobivosť. Ak je použitá sklenená trubica. 14 .Metodika KTS 2004 § 2.7 Tlakomery Každý tlakomer trvalo pripojený na chladiace zariadenie musí byť vhodný najmenej pre MWP pre príslušné komponenty a musí bez poškodenia zniesť ich skúšobný pretlak. Poznámka: pripravuje sa EN 12178 – Hladinoznaky. ktoré môžu nastať.

Ak nemôže byť nízkotlaková časť zariadenia uzatvorená proti časti vysokotlakovej.4. f) vplyvu izolácie.1 x MWP.. do ktorej je chladiace zariadenie zapojené... 7..Metodika KTS 2004 MWP je nutné stanoviť s uvážením: a) okolitej teploty. c) rozdielu medzi pretlakom zariadenia za normálnej prevádzky a nastavením presostatu.najmenej 1. 6m 400 až 450 mm ……. môže byť skúšobný pretlak celého zariadenia rovný MWP nízkotlakovej časti.0 x MWP ………………….. ak boli komponenty vysokotlakovej časti skúšané podľa vyššie uvedených podmienok. 3m 65 až 80 mm ………..5 m 15 ..1... § 2.3x MWP ♦ pretlak pri skúške tesnosti ♦ nastavenie presostatu ♦ otváranie poistného zariadenia ……… najviac 1.0 x MWP ………….4.0. Pri rozdelení celého zariadenia do viacerých sekcií s rôznymi pracovnými tlakmi...3 x MWP ♦ pretlak pri skúške pevnosti celého zariadenia alebo jeho sekcie ……….... musia tieto byť nižšie než MWP príslušnej sekcie alebo celého zariadenia. 3. Vzťah medzi tlakmi a MWP musí zodpovedať nasledujúcemu: ♦ výpočtový pretlak ♦ pretlak pri skúške pevnosti komponentov z liatiny ……………najmenej 1.. e) prevádzky. Podľa EN 378 sú odporučené rozchody podpier: oceľové potrubie DN: 10 až 25 mm………… 1m 32 až 50 mm ………. g) možnej kontaminácie alebo poškodeniu okruhu chladiva.9 x MWP alebo menej ………..2 Potrubie Potrubie obsahujúce chladivo musí byť zaistené konzolami alebo podperami a riešené tak.1 Vonkajšie umiestnenie zariadenia Pri vonkajšom umiestnení musí byť chladiace zariadenie konštruované tak.4 – Montáž § 2. b) prítomnosti nekondenzujúcich plynov... § 2. Výpočtový pretlak každého komponenta nesmie byť nižší než MWP celého zariadenia alebo sekcie. Tlakové nádoby obsahujúce chladivo nesmú byť vystavené nadmernému slnečnému žiareniu...0 x MWP ♦ pretlak. d) spôsobu odmrazovania.5 m 100 až 175 mm……… 4m 200 až 350mm………. aby vplyvy poveternosti nespôsobovali straty chladiva. s ktorým sa počíta pri otváraní poistného zariadenia .. najmenej 1. najviac 1. aby vplyv dĺžkovej rozťažnosti zmenami teploty neviedol k úniku chladiva.0 a najviac 1..5 x MWP ♦ pretlak pri skúške pevnosti komponentov z valcovaných alebo ťahaných materiálov ………. najmenej 1. ktorej je komponent časťou.

musia byť korózii vzdorné. pri existencii niektorej z týchto situácií: a) motor beží nepretržite až do vyrovnania tlakov.4. d) je zabudovaný prepúšťací ventil z vysokotlakovej na nízkotlakovú stranu. Neizolované potrubie musí byť vedené tak. f) tepelné istiace zariadenie vypne zdroj tlaku skôr než tento dosiahne MWP zariadenie. Zariadenie musí byť istené najmenej jedným poistným zariadením. pokiaľ tento ventil bol uzavretý. Toto ustanovenie neplatí pre zariadenie s náplňou chladiva menšou než 3 kg. § 2. c) prívod prúdu do zdroja tlaku sa prerušuje tepelnou ochranou pri prekročení nastavenej teploty. b) jeden presostat s ručným resetovaním a druhý paralelný s mechanickým resetovaním v zariadení s náplňou chladiva do 100 kg.1 Všeobecne Tlak v zariadení za jeho prevádzky alebo kľudu a behom transportu nesmie prekročiť: 1. kedy nie je potrebné pozorovať hladinu.Metodika KTS 2004 medené potrubie vnútorného priemeru: 15 až 22 mm (mäkká) ………1 m 22 až 54 mm (polotvrdá)……2 m 54 až 67 mm (polotvrdá)……3 m Nezaizolované prírubové alebo závitové spoje musia byť prístupné prehliadke a voľný priestor okolo potrubia musí byť usporiadaný tak. aby sa na nich nemohla hromadiť skondenzovaná vlhkosť.1 x MWP. potom musí mať najmenej vysokotlakový presostat.4. b) chod motora sa zastavuje pri preťažení. § 2. 16 . Predpis sa odvoláva na ďalšie ustanovenie EN 378. Potrubie sa nesmie viesť výťahovými šachtami. pričom sú možné tieto alternatívne riešenia: a) vysokotlakový presostat v zariadeniach s náplňou chladiva do 100 kg a zdvihovým objemom kompresora do 90 m³/h. ibaže: a) je inštalovaný druhý presostat a ventil je prepojovací. ktoré môžu prichádzať do styku so vzdušnou vlhkosťou.4. b) vysokotlaková a nízkotlaková časť zariadenia je prepojená cez poistný ventil alebo membránové poistné zariadenie. Ďalej musí mať každý kompresor poistný ventil pre prepúšťanie na nízkotlakovú stranu alebo do zvláštnej nádoby. Musí byť možnosť uzavrieť hladinoznak v dobe. Spoje potrubia v prechodoch stenami alebo stropmi alebo v potrubných kanáloch musia byť v týchto miestach zvarované alebo spájkované a v prechodoch stenami alebo stropmi uložené tak.4. Medzi zdroj tlaku a presostat nesmie byť vložený uzatvárací ventil. aby nemohli byť poškodené trecími silami. Ak obsahuje zariadenie zdroj s tlakom vyšším než je normálny MWP. aby bolo možné spoje prehliadnuť a utesniť.4 Ochrana chladiaceho zariadenia § 2. regulačných alebo poistných zariadení musia byť oceľové. Pre ventily sa pripravuje zvláštna Európska norma. musia byť ľahko prístupné a nesmú byť umiestnené v prielezných kanáloch.3 Ventily Ventily je nutné montovať podľa inštrukcií výrobcu. Potrubie izolované a tie. plastové alebo medené (s odvolaním sa na podrobnejšie podmienky v EN 378). c) dotyčný ventil je zaistený v otvorenej polohe a je ďalej blokovaný chod zariadenia. e) zdroj tlaku nemôže spôsobiť prekročenie MWP celého zariadenia. Potrubné prípoje meracích.

5 Tavné prvky (zátky) Tavné zátky nesmú byť jediným poistením proti prekročeniu tlaku v žiadnom zariadení s náplňou chladiva 3 kg alebo väčšou okrem prípadov.4. Každé z dvoch zariadení napojených cez prepojovací ventil musí mať potrebnú kapacitu pre ochranu príslušných komponentov. Pri použití hermetických ventilov musí byť zaistené.4. ktorý chráni. nesmie prekročiť MWP zariadenia alebo pre príslušné komponenty a pri jeho činnosti nesmie tento tlak prekročiť 1.4. nevyžadujúceho vypúšťanie do atmosféry.3.3.4. inak len v sérii s poistnými ventilmi.1 x MWP. pokiaľ sa tým dosiahne dostatočného zníženia tlaku.4. Požiadavky a skúšanie. Prepúšťanie chladiva na nízkotlakovú stranu je nutné. aby ho nebolo možno uzavrieť a aby ho bolo možno ľahko vybrať k prehliadke. pokiaľ je zaistený v otvorenej polohe. musí byť ľahko prístupné a s výnimkou kvapalinových potrubí napojených nad hladinou kvapaliny. 2) V záverečnej časti schvaľovania sú prEN 13136 Poistné zariadenia proti prekročeniu tlaku a výpočtový postup a prEN 12263 Poistné zariadenia pre obmedzenie tlaku. Poistný ventil musí byť konštruovaný tak.4.4. Pri prepúšťaní na nízkotlakovú stranu musí byť činnosť ventilu ovplyvňovaná týmto tlakom čo najmenej.4.3 17 . Továrensky vyrobené pripojovacie kusy a prepojovacie ventily musia mať najmenej tú istú menovitú svetlosť ako poistné zariadenie. § 2. Poznámky: 1) Vzhľadom k nepoužívaniu membránových poistných zariadení v našej praxi nie sú vyššie uvedené ustanovenia citované v plnom znení. Medzi poistné zariadenie a chráneným komponentom nesmie byť vložený iný ventil než prepojovací alebo uzatvárací. § 2.4.3 Poistné ventily Poistný ventil vypúšťajúci chladivo do atmosféry musí byť zdvojený cez prepojovací ventil.4 Membránové poistné zariadenie Smú byť použité proti vnútornému pretlaku alebo podtlaku. čitateľným bez demontáže ich držiakov.6 Umiestnenie poistných zariadení Poistné zariadenie musí byť umiestnené čo najbližšie ku komponentu. Poznámka: pozri tiež STN 69 2501 – Poistné membrány.Metodika KTS 2004 § 2. Poistné zariadenia musia byť označenie poistným tlakom. Pozri poznámku na konci § 4. Rozmery ventilov pre ochranu pred nadmerným tlakom následkom prívodu tepla sa dimenzuje podľa EN 378. Membrány pre tlakové nádoby. § 2.4. Poistný ventil a výfuková trubka musia byť zaistené proti vnikaniu vody a ich mrznutiu a prasknutiu atmosférickými vplyvmi. ak je druhý uzavretý. Prietokový prierez poistného zariadenia nesmie byť zúžený vytekajúcim zvarovým kovom vo spojoch.4. kedy sa chladivo prepustí z vysokotlakovej strany na nízkotlakovú a nie je možné použitie ventilu.4.2 Poistné zariadenie Tlak. V prípade použitia membránových poistiek je potrebné rešpektovať ustanovenia 4. Toto zariadenie musí zostať prevádzkyschopné i pri vnútornom poškodení. s ktorým nie je možné manipulovať bez odobratia krytu nad vyčnievajúcou časťou vretena a to len s použitím náradia.4.2 až 4 originálu predpisu. Poistný ventil musí byť čitateľne označený otváracím (poistným) tlakom. pričom jeden jeho vývod musí byť úplne otvorený. § 2. Hermetickým ventilom sa tu rozumie ventil. pri ktorom poistné zariadenie otvára.7 Kapacita poistných zariadení Dva alebo viacero paralelne radené poistné zariadenia sa považujú za zariadenie jedno. § 2. že nebude možná prevádzka pri ich uzatvorení. Poistné membrány musia byť dobre uložené v držiakoch.

114. ktorá obsahuje chladivo musí byť možné odpojiť oddelene od prívodu pre ostatnú časť zariadenia. Zariadenie s náplňou 3 kg a väčšou musí mať najmenej po jednom uzatváracom alebo Schräderovom ventile na vysokotlakovej a nízkotlakovej strane pre možnosť odberu chladiva zo zariadenia bez jeho straty.) a maximálna. je možné použiť jeden zberač za predpokladu.4.4. § 2. že v jednom priestore je viac ako jedno zariadenie. Prístroje pre obmedzenie vysokého tlaku alebo vysokej teploty v zariadeniach s náplňou 30 kg alebo väčšou musia mať ručné rozmrazovanie. V strojovni s jedným alebo viacerými zariadeniami s náplňou každého z nich 1000 kg a viac chladiva musí byť inštalovaný trvalo pracujúci detektor chladiva s dvomi úrovňami detekcie . Poznámka: ochranou proti nízkemu tlaku sa zrejme rozumie ochrana proti nízkemu vyparovaciemu tlaku.4.115. ktoré sa považujú za zariadenie jedno.Metodika KTS 2004 § 2. Detektory úniku chladiva a poplachové zariadenie musia mať samostatný prívod prúdu. že je dimenzovaný na najväčšiu náplň z týchto zariadení a za predpokladu.3 bar pri objeme 0. ktorý sa stanovujú technické požiadavky na elektrické zariadenie nízkeho napätia).6 bar alebo nižšie na zariadeniach s celkovým objemom menším než 0.05 bar alebo nižšie. vo výparníkoch. ktorému zodpovedá nízka vyparovacia teplota.4. Zariadenie s náplňou 100 kg a väčšou musí byť vybavené úsekovými uzatváracími ventilmi umiestnenými tak. že všetky zariadenia majú rovnaké chladivo.4. V prípade.5 Strojovňa Vo zvláštnej strojovni. plnenie a vypúšťanie chladiva Zariadenie s celkovou náplňou 10 kg a väčšou musia mať možnosť zhromaždiť náplň v jednej alebo viacerých sekciách. pri ktorom sa zariadenie uvádza do činnosti a tlaku.4. § 2.4.134a 18 .22. nezávislý od hlavného prívodu pre zariadenie. zodpovedajúcej ďalej uvedeným predpisom. ktorého náplň chladiva je možné prečerpať do zvláštneho.minimálna 100 ppm (obj. ktoré môžu byť poškodené zmrznutím ich obsahu. § 2. Trubky musia byť pripojené tak. Zariadenie s celkovou náplňou 15 kg a väčšou musí mať najmenej 2 ventily pre oddelenie vysokotlakovej strany od nízkotlakovej. Pred demontážou zariadenia je potrebné znížiť tlak na 0.9 Ostatné poistné zariadenia Komponenty.10 Vybavenie pre zhromažďovanie. Ich umiestnenie mimo strojovňu je možné za predpokladu.8 Výfukové trubky poistných zariadení Tlaková strata spoločnej výfukovej trubky pre viacero poistných zariadení sa počíta z podmienok najnižšieho tlaku. Poznámka: Schräderovým ventilom sa rozumie rýchlouzatvárací ventil.) pre R11. aby bolo možné kontrolovať tesnosť poistného zariadenia. musia byť chránené proti nízkej teplote alebo nízkemu tlaku. napr. Na automatických odvzdušňovacích zariadeniach musí byť možnosť poznať. aby sa v najvyššej možnej miere zabránilo únikom chladiva pri výskyte netesnosti alebo behom opráv. trvalo inštalovaného zberača. ktoré môžu byť oddelené.12.11 Elektrická inštalácia Elektrická inštalácia musí byť v súlade národnými predpismi a s predpismi EÚ.2m³ a väčším. kedy sú v chode. Pred započatím údržbových alebo montážnych prác na okruhu chladiva je v ňom nutné znížiť tlak na 1. Prívod prúdu pre tú časť zariadenia. ktorý vznikne pri súčasnom otvorení všetkých poistných zariadení. zodpovedajúca MAC použitého chladiva podľa: MAC = 1000 ppm (obj. ktorého kužeľ je držaný v otvorenej polohe pružinou.13 13B1.4. že dotyčný priestor spĺňa rovnaké podmienky ako strojovňa.2 m³ a na 0. musia byť v zariadeniach s celkovou náplňou chladiva 300 kg a väčšiou vždy umiestnené kompresory a ďalšie vhodné časti.113. Obe predchádzajúce ustanovenia neplatia pre zariadenie.125. Rozumie sa Smernica 73/72/EHS (Nariadenie vlády. § 2.

) pre R134 MAC (z nemeckého MAK= Maximale Arbeitsplatz Konzentration). amoniaku) s havárijnou ventiláciou zapínalo i núdzové osvetlenie. Vo vnútri strojovne s jedným alebo viacerými zariadeniami s náplňou každého z nich najmenej 1000 kg musí byť umiestnený kontrolný a ovládací panel. Toto opatrenie je účelné. že najmenej raz za 6 mesiacov budú jeho detektory únikov chladiva kontrolované na presnosť merania a správnosť vysielania poplachových signálov. § 2. pre sledovanie údajov detektora a s vypínačmi pre núdzové zastavenie chodu zariadenia a zapnutia havárijnej ventilácie. kontroly § 2. Musí pravdaže byť zaistené tesné uzavretie zberača alebo kondenzátora a pri porušení tejto tesnosti nastupuje povinnosť mesačných kontrol. Detekcia chladiva musí byť signalizovaná opticky alebo zvukovo vo vnútri strojovni na dobre viditeľnom mieste. § 2. Podľa našich skorších predpisov sa pri výbušných alebo horľavých chladivách (napr. Obsluhovateľ musí zaisťovať údržbu zariadenia a dozor nad ním. Ak sú v zariadeniach uvedených vyššie komponenty pracujúce v podtlaku.3 Kontrola detekčných zariadení Obsluhovateľ je zodpovedný za to. Detektory chladív s MAC menšie než 100 ppm musia byť schopné merať aspoň túto MAC. dozor. uložený v blízkosti zariadenia.3 Úniky chladiva a ich detekcia Každé zariadenie s náplňou chladiva 3 kg a väčšou musí byť najmenej raz za kalendárny rok kontrolované na správnosť funkcie a preventívne na únik chladiva. čo je medzná koncentrácia chladiva vo vzduchu bez škodlivého vplyvu na zdravie pri vystavení 8 hod. i keď v pojednávanom predpise nie je obsiahnuté. údržba. Núdzové zastavenie chodu nesmie zariadenie poškodiť.6. že zariadenie je obsluhované tak.1 Všeobecne Užívateľ je zodpovedný za to. dodávateľ alebo ten. Výsledky kontroly sa zapisujú do prevádzkového denníka ako je uvedené vyššie.6. Táto kontrolná prehliadka sa týka únikov chladiva zo zariadenia. denne a 40 hod.) pre R123 MAC = 500 ppm (obj. Na mobilných zariadeniach je prípustné uložiť denník v ústredí. V anglosaskej literatúre je označená TLV = Treshold Limit Value. je nutné kontrolovať 19 . týždenne. § 2. Zariadenie s náplňou 30 kg a viac musí byť kontrolované najmenej raz za štvrťroka na správnosť funkcie a preventívne na potenciálne možnosti únikov chladiva. Ak bol takýto únik zaznamenaný. kto zariadenie inštaloval alebo pracovník inšpekcie vybavený potrebnými kalibrami.6.2 Prevádzkový denník Obsluhovateľ zariadenia s náplňou chladiva 3 kg alebo väčšou (okrem zariadenia kontajnerov pre námornú prepravu) musí viesť denník. Ak je takéto zariadenie dočasne mimo prevádzku a celá náplň je v zberači alebo v kondenzátore. V strojovni musí byť umiestnených najmenej 5 čidiel.6. Túto kontrolu robí výrobca. že kópie nálezov organizácií robiacich kontrolu únikov chladiva sú uložené v zariadení. že nedochádza k únikom chladiva. je ďalšia kontrola do 6 mesiacov od tohoto dátumu. Obsluhovateľ zariadenia s náplňou 3 kg a väčšou musí zaistiť kontrolu a údržbu zariadenia najmenej raz ročne u registrovanej firmy zamestnávajúcej odborne spôsobilých pracovníkov. § 2.6 Obsluha. z toho jedno pri podlahe a jedno v odsávacom kanále.Metodika KTS 2004 MAC = 30 ppm (obj. Taká kontrola sa požaduje raz mesačne na zariadení s náplňou 300 kg. postačí kontrola na únik chladiva v tejto dobe raz za štvrťroka. kde je bezprostredne prístupný za predpokladu. jeho korózie a tesnosti potrubných spojov.

) tlaková skúška podľa § 2. Zákonmi.1 sa overuje detektorom s citlivosťou najmenej 5 ppm.2 Poistné zariadenia proti prekročeniu tlaku Pri kontrolnej prehliadke sa overuje.3 Tesnosť zariadenia Poznámka: tesnosťou sa rozumie tesnosť proti únikom chladiva. Uvedené kontroly sa robia podľa národných predpisov registrovanými organizáciami. § 2. Tieto kontroly je oprávnená robiť odborne spôsobilá osoba.5. ak je chladivo v súčasnom zariadení nahradené chladivom iným alebo ak bolo zariadenie opravované. f) rok výroby zariadenia. c.7. zamestnávajúcimi odborne spôsobilých pracovníkov. § 2. a to za chodu zariadenia a za najvyšších tlakov uvedených v § 3. Osoba vykonávajúca kontrolu zapisuje a razítkom potvrdzuje výsledky v prevádzkovom denníku. vyhláškami a Nariadeniami vlády. § 2. Pritom sa kontroluje (vo vhodnom poradí): a.7.) odsatie a naplnenie zariadenia podľa § 2. zamestnaná v registrovanej organizácii. Súčasne sa kontroluje správnosť funkcie celého 20 .2.1 Európskych smerníc pre strojové zariadenia. b.) poistné zariadenie podľa § 2.5 Štítky. g) MWP vysokotlakovej a nízkotlakovej strany. ktorého zintenzívňovanie signalizuje netesnosť alebo netesnosti. e) dátum kontroly uvedenej v § 7 alebo na mobilných zariadeniach s náplňou menšou než 3 kg dátum jeho prvého uvedenia do prevádzky.4.6.3. ktorými sa stanovia technické požiadavky na strojové zariadenia.) tesnosť zariadenia podľa § 2.6.1 Všeobecne Komplexná kontrolná prehliadka zariadenia je nevyhnutná. Tesnosť v zmysle § 2. že sú príslušné poistné zariadenia namontované a pracujú v zhode s požiadavkami uvedenými v § 4.7 Kontrolné prehliadky zariadení § 2. funkcie automatického odvzdušňovania. d.6 Prevádzkové predpisy Prevádzkové predpisy musia byť spracované v súlade s článkom 2. d) druh chladiva a hmotnosť celej náplne. prevádzkové predpisy a dokumentácia Každé zariadenie namontované alebo uvedené do prevádzky po termíne nadobudnutia platnosti tohoto nariadenia musí byť vybavené štítkom s týmito údajmi: a) meno dodávateľskej alebo montážnej organizácie. § 2.) dokumentácia zariadenia. b) druh chladiaceho systému. napr. c) identifikačné číslo. ak je zariadenie pripravené k prevádzke. Na prepúšťacích a poistných ventiloch sa kontroluje správnosť otváracieho tlaku uvedeného na štítku a na membránových poistných zariadeniach správnosť tlaku pretrhnutia podľa údajov na ňom. § 2.7. e.Metodika KTS 2004 tesnosť.4. a výsledky sa zapisujú do prevádzkového denníka.4. Tesnosť zariadenia sa overuje v kombinácii s tlakovou skúškou tesnosti podľa § 2. Ak je behom kontroly zistený únik chladiva urobí sa kontrola tesnosti pomocou detektora s citlivosťou aspoň 5 ppm a pri skúšobnom tlaku uvedenom v § 3.

Spoje musia byť pri skúške tesnosti prístupné. avšak za predpokladu. Požiadavky na bezpečnosť a ochranu ovzdušia. Prvá tlaková skúška zariadenia alebo komponentov alebo skúška spojov po oprave na netesnosti sa nerobí s chladivom. Pod týmto tlakom zostane 1 hodinu pri odstavenej výveve. sa odsaje rovnako na 270 Pa. Ak sa zistia behom skúšok netesnosti alebo deformácie. Zariadenie s náplňou chladiva nad 10 kg. Behom tlakovej skúšky tesnosti musí byť skúšobný pretlak udržovaný tak dlho. V zariadeniach s náplňou nad 200 kg sa pochod zrušenia vákua dusíkom a opätovného odsatia na 270 Pa opakuje dvakrát doba ponechania pod vákuom s odstavenou vývevou sa predlžuje na najmenej na 2 hodiny. aby bolo možné príp. 21 . § 2. Skúšať je možné jednotlivé časti za podmienky.7.5 Odsatie a naplnenie okruhu chladivom Zariadenie s náplňou chladiva do 10 kg sa po tlakovej skúške odsaje na tlak menší než 270 Pa (abs) a po odstavení vývevy je ponechané pod týmto tlakom najmenej pol hodiny. Záznam o tejto procedúre s uvedením tlakov a časov jednotlivých dielčích pochodov sa odovzdáva obsluhovateľovi. že budú takto vyskúšané všetky časti okruhu vrátane spojov. ale po jeho dosiahnutí sa vákuum zruší suchým dusíkom a opäť sa odsaje na 270 Pa. netesnosť bezpečne zistiť. treba ich opraviť a tlakovú skúšku opakovať. než je možné napustiť chladivo. že komponenty vysokotlakovej časti boli už vyskúšané na príslušné skúšobné pretlaky podľa § 3.Metodika KTS 2004 zariadenia a táto kontrola zodpovedá požiadavkám § 6. ale menej než 200 kg. Literatúra: EN STN 378 1-4 Chladiace zariadenie a tepelné čerpadlá.4. je možné celý okruh skúšať na MWP nízkotlakovej časti.7. Záznam o vykonaní tlakovej skúšky s uvedením tlakov a použitých metód zisťovania netesnosti behom skúšok sa odovzdáva vedúcemu prevádzky alebo užívateľovi. Ak nie je možné oddeliť nízkotlakovú časť zariadenia od vysokotlakovej. 2001. Záznam tejto kontroly sa odovzdáva obsluhovateľovi. Potom môže byť okruh naplnený najskôr parami chladiva. § 2.4 Tlakové skúšky zariadenia a komponentov Skúšobné pretlaky pre tlakové skúšky zariadenia sú uvedené v § 3.

vlastnosti X3. Chladivá. energetická efektívnosť . vákuovanie. TEV X8. Prax v dielňach 3. recyklácia a regenerácia. servis a obsluhu na zistovanie tesnosti a energetickej efektivnosti Podľa modulov B a C 3. Oleje . medzinárodné dohody. č. zváranie.4 A=B pre obsluhu a odborníkov na montáž a servis . servis a obsluhu na nakladanie s chladivami X1.3.Odborná spôsobilosť na zisťovanie tesnosti a energetickej efektívnosti podľa pripravovanej smernice EÚ. oleje. Zákon a vyhláška na ochranu ozónovej vrstvy X11. Odberové.chladív X7. zberné nádoby X5.Odborná spôsobilosť na nakladanie s chladivami podľa zákona č. Zámeny látok . v spolupráci s TI SR.2 Y pre odborníkov na projektovanie.rozdelenie.2 Porovnanie s platnými normami v EÚ: Školenie X – zodpovedá Smernici EÚ 2037/2000 Školenie Y – zodpovedá pripravovanej Smernici EÚ na HFC chladivá Školenie A – zodpovedá kategórii A podľa STN EN 13313 Školenie B – zodpovedá kategórii B podľa STN EN 13313 Školenie C – zodpovedá kategórii C podľa STN EN 13313 Školenie D – zodpovedá STN EN 378 – 2 a Smernici podľa AREA 3. Kompresory a združené kompresorové jednotky 22 .3. Druhy chladenia.3 Moduly v rámci druhov školení: 3.3. indikátor vlhkosti.zelený preukaz Zväzu len pre montáž a servis B1.z. termodynamika chladiacich okruhov B2. • C .z. • A .1 X pre odborníkov na projektovanie.rozdelenie ekologické kritériá X2. skúšky tesnosti X4.Nadstavbové školenie Zväzu zamerané na preventívny servis tlakových častí podľa vyhl. v znení č.Základné školenie Zväzu pre obslužný personál podľa normy STN EN 13313 • B . regeneračné zariadenia X6. 408/2000. Látky a ich náhrady . tlakové časti. Zber.Nadstavbové školenie Zväzu zamerané na preventívny servis chladiacich okruhov podľa Stanov Zväzu a STN EN 13313. Látky . 76/1998 Z. montáž.Základné školenie Zväzu zamerané na opravy chladiacej techniky podľa Stanov Zväzu a STN EN 13313. ozónová vrstva X10.718/2002 Z. práca s olejmi X9. 3. Termomechanika.právne predpisy B3. recyklačné.z.Metodika KTS 2004 3 DRUHY A MODULY V SYSTÉME ŠKOLENÍ vzdelávania registrovaných odborníkov Zväzu 3. elektrika. • D . podľa poverenia MŽP SR • Y . Z. chladiaci okruh a jeho komponenty B4. Filterdehydrátor.1 Druhy školení: • X . Technológia práce s chladivami. Právo SR EÚ. montáž.

technické vybavenie. D5. Títo pracovníci môžu získať osvedčenie na skladovanie látok podľa Zákona a osvedčenie o absolvovaní školenia podľa STN EN 13313 kategória A Ø Najlepším absolventom a uznávaným odborníkom s predpokladom prednášať na školeniach Zväzu je na základe odporúčania skúšobnej komisie a schválenia predstavenstvom Zväzu pridelený žltý preukaz podľa Smernice SZCHKT o vydávaní preukazov. D7.Y = 16 hodín + skúška A. C. odber a recyklácia chladív. C2.3. 718/2002 Z. Právne normy na preventívny servis a tlakové nádoby. meranie parametrov chladiacich okruhov. vzájomné väzby stavových veličín Rozdiel medzi kontrolou technického stavu a energetickým auditom Monitorovanie. C1-7 D2. v spolupráci s TI SR D1. D6. Tlakové istenie. C7. D4. Ø Preukazy vydáva SZ CHKT podľa Smernice SZ CHKT o vydávaní preukazov.6 D pre odborníkov na preventívny servis – modrý preukaz Zväzu. Konštrukcia a technológia tlakového istenia chladiacich okruhov. C4. prístroje. B9. riadenia. praktické cvičenia.z. kategorizácia a dokumentácia tlakových nádob. komponenty – výber a dimenzovanie Základy klimatizácie Autoklimatizácia Elektrické merania. zapojenie Základy regulácie. C5. B7. č. Poznámky: Ø V prípade záujmu prevádzkovateľov chladiacej techniky sa školení môžu zúčastniť obslužní pracovníci chladiacej techniky.5 C1. Ø Osvedčenia vydáva SZ CHKT organizácia poverená MŽP SR podľa Zákona. B8. organizačná stránka preventívneho servisu. Skúšky pevnosti a tesnosti. B10. meranie. Náležitosti správy o prehliadkách tlakových nádob v CHKT. § 16 vyhl. C3. automatizácie chladiacich okruhov 3. Preventívny servis.B = 50 hodín + skúška.D = 50 hodín + skúšky 23 . D8. Skúšky tesnosti. Ø Plánovaný rozsah školení X. B12. nevstupujú do chladiaceho okruhu. servis. B6. B11. zásady výberu technických možností 3. Technológia montáže a opráv Uvádzanie do prevádzky. Technické normy.3. prístrojové možnosti Analýza nameraných hodnôt. izolácie. energetickej efektívnosti Evidencia meraných a vyhodnocovaných parametrov Projektovanie energetickej efektívnosti. Účel a náplň odborných prehliadok tlakových nádob. D10. ktorí nenakladajú s chladivom. D3.Metodika KTS 2004 B5. C pre odborníkov na preventívny servis a projektovanie – modrý preukaz Zväzu B1-12 Fyzikálne zákonitosti chladiacich okruhov. skúšky tesnosti Najčastejšie poruchy na chladení a klimatizácii Potrubia. D9. overovanie presnosti meraní. C6.

haváriami. druhá metóda môže byť použitá pre kontinuálne monitorovanie úniku chladiva počas prevádzky zariadenia. Dôraz na výrobu Dôraz na servis Okrem druhov emisií treba rozlišovať konštrukciu a druh zariadenia. 2. 5. montáž. Rozlišujeme dve metódy: 1.1 Zisťovanie tesnosti chladiacich okruhov Je zrejmé. 2. do skvalitnenia montáže. Opatrenia smerujú do výroby tesných zariadení. mobilné chladiace systémy. ako je dovolený. ale nie vždy sa miesto úniku aj lokalizuje. zmenami teplôt. voda. od ktorého značne závisí prevaha niektorého z uvedených typov emisií. 4..Metodika KTS 2004 4 REÁLNE OČAKÁVANIA Z VYKONÁVANIA KONTROL TECHNICKÉHO STAVU Spočívajú predovšetkým v zistení: 1.(nepredvídateľné udalosti oheň. Rozlišujeme šesť typov emisií: 1. (pri napĺňaní. Kvantifikácia úniku by bola 24 . energetickej optimálnosti prevádzky chladiaceho okruhu.. 2.. (materál. Rozlišujeme tri metódy hľadania únikov: ♦ globálne . Ak chceme tieto straty únikmi znižovať je potrebné ich rozlišovať. Prvá metóda môže byť použitá len pred plnením chladiaceho okruhu chladivom. Skúška tesnosti by všeobecne mala zodpovedať na nasledujúce otázky: ♦ ♦ ♦ ♦ Vykazuje skúšané zariadenie ako celok nejakú merateľnú netesnosť? Ak áno. konštrukcia. servisu a pravidelných kontrol na tesnosť. tesnosti chladiaceho okruhu. že únik existuje.. 3. Dovolený únik však nie je vždy špecifikovaný. 4. Sem patria: 1. vadami komponentov. Lokálne testovanie na chladiacich okruhoch na únik Hlavnou podmienkou testovania chladiacich okruhov by malo byť.. vibráciami.. ťažko lokalizovateľné netesnosťami degradáciou materiálov. Hľadanie únikov Hľadanie únikov je operácia vykonávaná ako vo výrobe tak i v servise s cieľom zlepšiť udržateľnosť chladiva v systéme..hľadajú miesto úniku.. prchavé (fugitívne) povrchové emisie. . na ktorom mieste táto netesnosť presne je? Aká veľká je zistená netesnosť? Je možné prípadnú netesnosť tolerovať alebo je nutné ju odstrániť? Štruktúra emisií chladív Emisie chladív sú nazývané "straty únikmi" bez rozlišovania príčiny. tlakové merania tesnosti chladiacich okruhov.indikujú. recyklácii. 3. opravách.) pri zneškodňovani výrobkov bez odberu látok. že žiadny únik nie je väčší. indikácia chladiva v okolí chladiaceho zariadenia..) pri nakladaní s chladivami. Globálne metódy Indikujú.. centrálne chladiace systémy s priamou expanziou.. ♦ monitorovacie . že únik existuje monitorovaním výkonu zariadenia. krádež. ♦ lokálne .. 2. že znižovanie emisií bude naďalej sledované medzinárodnými reguláciami. výrobky pri výrobe s uzatvoreným obehom chladiva (chladničky. 4.) opravami.indikujú. ) centrálne chladiace systémy so sekundárnym rozvodom chladu. 6. že únik existuje niekde. .

Ak systém neprekročí prahové hodnoty. Najmenej mesiacoch 5 meracích miest Po zistení úniku Okamžité odstavenie a oprava Systém evidencie Áno Identifikačný štítok Áno Áno. pokiaľ jeho netesnosť leží pod určitou definovanou hranicou. Väčšina testovacích metód na únik je kvalitatívna Malé i väčšie chladiace zariadenia sú kontrolované zväčšia lokálne detektormi.Metodika KTS 2004 zaujímavá. 158 strán. Napr. Norma EN 378 vysvetľuje pojem tesnosť s odporučením "čo najtesnejší". ♦ 50 g/rok pre priemery potrubia nad 25 mm. ak prahové hodnoty merania sú dostatočne nízke a meranie sa robí dôsledne. ktorá závisí od typu zariadenia a od spôsobu jeho používania. V Nemecku existujú normy rady DIN 89. Po sčítaní však celkový únik je väčší ako povolený. 25 . Tento spôsob merania by mal byť pre kontroly únikov v praxi postačujúci. Miera emisných kontrol a ich dodržiavania Hľadá sa rozumná miera pravidelných emisných kontrol a ich evidencie. DIN 8964 pripúšťa nasledovné prípustné netesnosti pre rozoberateľné spoje: ♦ 10 g/rok pre priemery potrubia do 25 mm. na väčších systémoch s niekoľkými kg chladiva môže byť napríklad netesnosť veľkosti 30 g/rok ešte prijateľná. Kvantitatívny spôsob merania únikov je žiadaný v náročných priemyselných prevádzkach. V takom prípade by sa mal vykonať integrálny test celého zariadenia. Požiadavky na tesnosť súčastí chladiacich okruhov sú stanovené prísnejšie v DIN 8975: "Pri skúšobnom tlaku 10 bar a skúšobnom médiu hélium nesmie byť prekročená maximálna netesnosť (celková hodnota netesností) 640 x 10-6 Pa.3 g R134a/rok". V Raz za tri Raz za mesiac Kontinuálny prípade úniku po 6 mesiace dohľad. Norma DIN 8964 definuje tesnosť zariadenia nasledovne: "Zariadenie sa považuje za tesné. ako aj miera inšpekcie ich dodržiavania. ak nie je prekročená prípustná netesnosť".l/s=1. SZ CHKT 2002. Problém však je. Absolútne tesné súčasti a systémy neexistujú Z technického hľadiska považujeme systém za tesný. Meraná hodnota sa ďalej neanalyzuje. je považovaný za tesný. ktoré indikujú prekročenie v nich nastavenej prahovej hodnoty. Plus diagram chladiaceho okruhu Literatúra: Tomlein Peter a kol. Touto problematikou sa zaoberajú rôzne druhy noriem. pretože únikov na chladiacom systéme môže byť viac. v USA sa jedná o normy radu ASTM E425 a ďalšie.5 g R12/rok alebo 1. Kvantitatívnymi metódami je problém dosiahnuť potrebnú citlivosť a presnosť. Ako príklad je v tabuľke uvedený systém zavedený napríklad v Holandsku: Náplň chladiva Strojovňa > 3kg > 30 kg Bez mandátneho servisu > 300 kg > 1000 kg Mandátny Mandátny servis a servis monitoring úniku Výkon kontroly na únik Raz do roka odborne spôsobilou osobou Kontrola na tesnosť Raz do roka. v atómových elektrárňach.: Tesnosť a bezpečnosť chladiacich okruhov. že lokálnych únikov a to v rámci povolenej hranice môže byť viac. ktorá sa dosahuje lokálnymi meracími metodami s nízkou prahovou hodnotou. Z hľadiska životnosti chladiaceho systému budú samozrejmé požiadavky na tesnosť omnoho prísnejšie na malých zariadeniach s náplňou chladiva rádovo desiatky g.

pri posudzovaní nepomôžu bez dlhodobých skúseností servisných pracovníkov. že náplň chladiva je správna: • • vyprázdniť systém a naplniť ho správnou dávkou chladiva. aby pomohli pri analýzach . obálke a uistiť sa. že dodávateľ nie vždy dodá dosť informácií na to. 4. že by boli. možnosť tlače.porovnávaniach parametrov od výrobcu alebo parametrov nameraných pri uvedení zariadenia do prevádzky. Použiteľné v týchto prípadoch sú najmä praktické skúsenosti. že optimálne podchladenie a prehriatie sa významne menia medzi rôznymi systémami a • druhý je. že uvedené hodnotenia nie sú jednoduché a preto nie sú v praxi vykonávané. sú potrebné k určeniu správnej funkcie chladiaceho okruhu. aby servisný pracovník mohol urobiť správne rozhodnutie. ak cieľom je získať výkonové údaje v prevádzke a porovnať ich s údajmi od výrobcu. pokiaľ nie je evidovaná história ťažkostí. tieto metódy nie sú ani praktické ani realistické. Výkonnosť kondenzátora. Nastavenie prehriatia. ktoré robia ťažkosti pri hodnotení systému s nízkou náplňou: • prvý je. Stabilita procesu posudzovaná na grafoch Jeden z kľúčov pre úspešnú analýzu je stabilné meranie – vyžadujúce si stabilný systém. že podchladenie a prehriatie sa významne menia pri rôznych prevádzkových podmienkach pre ten istý systém. ktorý významne redukuje možnosť posúdiť energetickú efektívnosť.2 Energeticky optimálna prevádzka chladiaceho okruhu Servisní pracovníci by mali predtým ako vyhlásia. Ak nie je uvedené napríklad. Sú dva problémy. Môže byť záver. ako systém pracoval pri uvedení do prevádzky. Ďalší vážny problém je. Reálne sú vlastné skúsenosti a dokumentácia Je zrejmé. Náplň chladiva. Aj s prvotriednymi tlakomermi povinne kalibrovanými a s presnými teplomermi je ťažké namerať tieto rozdiely. Výkonnosť výparníka. najlepšie už od uvedenia do prevádzky. dokumentácia od dodávateľov na správne nastavenie ich systémov. servisný pracovník by mal vypočítať rozdiel izoentropickej a skutočnej entalpie na kompresore a posúdiť jeho výkonnosť.Metodika KTS 2004 4. Na zlepšenie tejto situácie nasledovné kľúčové úlohy sú dôležité: • • • lepšie servisné vybavenie. Zatiaľ je len málo dostatočných informácií zaznamenaných servisom. alebo nechať systém bežať cez všetky kritické v pracovnom diagrame na tzv. Pozerajúc raz na tlakomer raz na teplomer je takmer nemožné zistiť. Takéto merania robené tlakomermi a teplomermi sú vykonávané v laboratóriách. pretože systémy zriedka pracujú pri stabilných podmienkach a proces cirkulácie chladiva je zriedkavo úplne stabilný aj keď vonkajšie podmienky sú stabilné. Presné meracie zariadenie. 5. vyhodnotiť nasledovné: 1. aké podchladenie má byť v daných podmienkach. 2. 3. že systém je optimalizovaný. sú len dve možnosti uistiť sa. 26 . posúdenia v grafoch a pod. To si vyžaduje dobré porozumenie systému a kreatívne myslenie na vygenerovanie podmienok pre terénne meranie. Ale aj v prípade. dokumentácia starostlivosti o zariadenie. V najlepšom prípade je k dispozícii protokol s informáciou o tom. V praxi to je problematické. Toto je ťažká úloha v laboratóriu a ešte ťažšia v teréne. Vo všetkých prípadoch. Výkonnosť kompresora. či TEV drží stabilné prehriatie alebo kolíše. Na nastavenie prehriatia je len jedna cesta a to. že sa nájde najnižšie prijateľné prehriatie pri najhorších podmienkach pre TEV. že systém nie je nedoplnený alebo preplnený. že nestabilita je problém. možnosť ukladania nameraných údajov. Na vrchole už zmienených problémov.

Chmel Petr: Hodnotenie funkcie chladiaceho okruhu podľa nameraných hodnôt. Požiadavky na meranie rastú s požiadavkami na dokumentované uvádzanie zariadení do prevádzky s dôrazom na energetickú efektívnosť. Za použitia h – p diagramu sa dá pri bežnej znalosti procesu vo vnútri chladiaceho zariadenia usudzovať z niekoľkých nameraných hodnôt na hodnoty ostatné a vyvodzovať príslušné závery. ktorá za potrebných teplôt a vhodných tlakov dokáže opakovane meniť svoje skupenstvo a energie potrebné k týmto skupenským zmenám odoberá či odovzdáva okoliu. Zmeny stavu chladiva (vyparovanie a skvapalňovanie) spolu so zmenami súvisiacich stavových veličín (tlaku. Je potrebné systematické vedenie evidencie a vyhodnocovanie. ktoré budú naďalej dominovať v rámci KTS najmä na menších zariadeniach prevádzkovateľov komerčného a poľnohospodárskeho chladenia. Detailný protokol od výrobcu alebo z uvedenia chladiaceho zariadenia do prevádzky je užitočný pre neskoršie zisťovanie zmien v meraných parametroch (strana 10). Chladiaci okruh je tesná sústava. Stále však bude viac platiť. Správy 1/2004. ako podľa nejakého len názoru servisnej organizácie. čo je čistá látka alebo zmes niekoľkých látok. v ktorej obieha chladivo. Nové prístroje na posúdenie energetickej efektívnosti sú vyššou investíciou ako doteraz používané len tlakomery a teplomery. Každá látka využívaná ako chladivo má vlastný diagram. najlepšie už od uvedenia do prevádzky“. aj pri meraní pomocou len manometrov a teplomerov.entalpia. že: • • • • • koneční užívatelia väčších zariadení budú zahŕňať svoje požiadavky na dokumentované meranie do kontraktov. v rámci ktorých chladiaci okruh v čase merania pracuje z hľadiska najmä tepelnej záťaže. Správy 1/2004. Vzájomné väzby stavových veličín sú jednoznačné. 27 . Správy 8/2003.Metodika KTS 2004 Základom správneho hodnotenia je zodpovedajúce meranie Kvalitné meranie je založené kvalitných prístrojoch a na znalosti meraných procesov. Je ľahšie ukázať majiteľovi dôvody na opravu na základe dokumentovaných údajov. teploty. merného objemu) sú najčastejšie znázorňované na p-h diagrame s osami tlak . Zöldfay Jaroslav: Skúsenosti z vykonávania KTS. Tomlein Peter. popisujúci jej špecifické vlastnosti a ich vzájomné väzby. Treba však vždy brať do úvahy podmienky. Znalosť očakávaných hodnôt umožňuje analýzu už v priebehu merania. Veľmi dôležitou podmienkou pre posudzovanie nameraných hodnôt je: „Kontinuita starostlivosti o zariadenie. Teplota a tlak skupenskej zmeny sú pre každé chladivo spolu zviazané a sú popísané v príslušných tabuľkách. a dajú sa využívať pri diagnostike chladiaceho zariadenia. entalpie. Skúste to aj Vy Literatúra: Berglöf Klas: Použitie meracích prístrojov s funkciou analýzy a optimalizácie.

dovozu. Peter Tomlein. MŽP SR. v Zlatých Moravciach dňa 5.sk/szchkt/ SZ CHKT vydáva metodiku KONTROL TECHNICKÉHO STAVU CHLADIACICH A KLIMATIZAČNÝCH ZARIADENÍ PODĽA ZÁKONA NA OCHRANU OZÓNOVEJ VRSTVY ZEME Predložil: Ing.2. valné zhromaždenie SZ CHKT v Bratislave 1. 2004 28 .: 02/45646971 fax: 02/45646971 zvazchkt@isternet.sk http://www.. CSc. obchodu.2004 11. inštitúcie. podnikate¾ov. tajomník SZ CHKT Rovinka na základe podkladov AREA.4. zamestnancov.isternet. servisu. projektantov.Metodika KTS 2004 Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizaènú techniku znamená Vaše spojenie s evolúciou v odbore združuje slovenských i zahranièných. firmy a ostatných záujemcov z oblasti výroby. vzdelávania a užitia chladiacej a klimatizaènej techniky Kontaktná adresa: SZ CHKT Hlavná 325 900 41 Rovinka tel. SZ CHKT a skúseností s vykonávaním KTS v SR a v EÚ Odporučilo: Predstavenstvo SZ CHKT.